ľ u d i a t e c h n o l ó g i e i n o v á c i e THOMAS SC HMALL KEĎ S A NEBUDE DARIŤ AUTOMOBILKÁM, NEBUDE S A DARIŤ NIKOMU RFID NOVÁ DIMENZIA KONTR OLY

MOSTY OD ĽUDÍ K ĽUĎOM

TÉMA ČÍSLA:

02|2006 VODA ČASOPIS PRE ZÁKAZNÍKOV, PARTNEROV A PRIATEĽOV SPOLOČNOSTI SIEMENS NA SLOVENSKU BMW/ Vision 220*280 10.4.2006 15:27 Page 1

Riaďte automobil ako pilot stíhačku.

Head-Up Display od BMW. www.sheer-driving-pleasure.com

Medzi tým, čo vidia piloti prúdových stíhačiek a vodiči BMW, je viac podobností, než by ste si mohli myslieť. Nie je to len dynamika ich strojov, ale aj spoločná inteligentná optická technológia - Head-Up BMW Display. Informácie o vozidle sú zobrazené priamo na čelnom skle v zornom poli vodiča. Ten sa môže sústrediť na dve najdôležitejšie veci: cestu a skutočnú radosť z jazdy od BMW.

www.bmw.sk Radosť z jazdy EDITORIAL

Vážení čitat elia, milí pr iat elia,

o tv árat e druhé číslo nášho časopisu určeného pre zákazník o v, partnero v a priat eľo v spoloč- nosti Siemens v Slo v ensk ej republik e. Veľmi ma t eší, že vaše ohlasy na prv é číslo boli pozitív- ne. Za väzuje nás t o pokračo vať v nastúpenom trende a ďalej zvyšo vať kvalitu, kt orú v ám pred- kladáme a j prostredníctv om Visions.

Aj v t omt o čísle pokračujeme v duc hu nášho zámeru b yť zaujíma vým časopisom o ľuďoc h, t ec hnológiác h a ino v áciác h. Predst a vujeme v ám Thomasa Sc hmalla, kt orý úspešne v edie slo- v enský Volkswag en na cest e tre tím tisícročím. P očuli st e už o RFID? Za týmit o štyrmi písmena- mi sa skrýva jedna z na jperspektívnejšíc h t ec hnológií, kt oré v blízk ej budúcnosti zmenia mno- ho sf ér nášho živ o t a smerom k vyššej bezpečnosti a produktivit e práce.

Voda – zdroj, kt orý je čoraz vzácnejší a musíme ho c hrániť – je hla vnou t émou t oht o čísla. P o trebujeme ju na živ o t i pre ek onomic ký rozv oj celej spoločnosti. Tr h s v odohospodárskymi t ec hnológiami sa rozvíja rýc hl ym t em pom a na úpra vu v ody sa používa jú čoraz sofistik o vanej- šie postup y. Aj naša spoločnosť prispie va k t omu, ab y boli jej spraco vanie a distribúcia v prie- m y sle alebo k omunále ef ektívne.

Mosty sú nielen t ec hnic kým v eľdielom, ale a j symbolom v ečnej túžb y ľudí spájať sa, mať k se- be blízk o a prek oná vať prek ážky. Tejt o t éme sa v enuje ďalší profilo vý článok.

V čase prípra vy druhého čísla časopisu nás vše tkýc h zastihla po t ešujúca sprá va, že Slo v ensk o sa sv ojím medziročným rast om HDP 7,5 % definitívne st á va „ázi jským tigrom“ strednej Európ y. Je t o dôsledok nast a v enia priazniv ého podnikat eľsk ého prostredia, príle vu zahraničnýc h in- v estícií a zv ládnutia ef ektívnej výrob y na jmä v aut omobilo v om a súvisiacom elektro t ec hnic- k om a strojársk om priem y sle.

Ab y bol t ent o výv oj trvalý, Slo v ensk o sa bude musieť v blízk ej budúcnosti zamerať na v edu, výskum a ino v ácie, kt oré sú h ybnou silou ek onomic k ého rozv oja. K t omut o trendu c hceme prispieť a j m y. Budeme dá vať priest or slo v enským v edcom, výskumník om a výv ojárom na jmä z oblasti aplik o vaného výskumu.

Milí čit at elia, pra jem v ám, ab y st e v druhom čísle Visions našli zaujíma v é a užit očné čít anie. Radi uvít ame vaše náme ty, pripomienky a j kritiku, ale na jviac sa t ešíme na vašu poc hvalu.

Siemens je v ám vždy nablízku.

P e t er K ollárik g eneráln y riadit eľ a predst a vit eľ spoločnosti Siemens na Slo v ensku 18 22

VISIONS. Mag azín spoločnosti Siemens s. r. o. V ydáva: Siemens s. r. o., Editorial ...... 3 Stromo vá 9, 837 96 Bratisla va R očník 1/číslo 2. N epreda jné Pre Siemens s. r. o., pripra vuje Fascinácia ...... 6 Samuel Consulting Group, s. r. o. A dresa redakcie: P anenská 7, Novinky ...... 8 811 03 Bratisla va, g uzo [email protected] Šéfredakt or: Martina Guzo vá Interview: Thomas Schmall ...... 12 R edakčná r ada: Tomáš Kráľ, Martin N osk o vič, P e t er Briatka, ext erní spolupraco vníci Keď sa nebude dariť Samuel Consulting Group, s. r. o. automobilkám, nebude sa dariť nikomu Inf ormácie o možnostiac h inzercie v časopise VISIONS získat e na t elef ónnom čísle: 02/59682164 alebo emailo v ej adrese: [email protected]. Predstavujeme ...... 15 CeBIT 2006 v znamení Grafic ká úpra va a la y out: digitálnej zábavy St ano Jendek, R enesans, s. r. o. Tlač: W eltprint, s. r. o. 44 R eg. číslo MK SR: 3479/2005 Technológie ...... 18 K opíro vanie alebo rozširo vanie mag azínu, RFID – nová dimenzia kontroly prípadne jeho častí, výhradne s po v olením vyda vat eľa. N eoznačené t exty a f o t ografie: Siemens. Vízie a fakty ...... 22 Fo t o g r a fi a n a t i t u l n e j s t r a n e s a u m i e s t n i l a n a t r e ťo m m i e s t e Elixír života v sú ťaži m l a dýc h f o t o g r a f o v v B a r c e l o n e . J e j a u t o r k o u j e 1 7 - r očná G e m m a C a rr e r a s z o Šp a n i e l s k a . V i a c f o t o g r a fií o d n e j náj d e t e n a a d r e s e h t t p : / / w w w. fl i c k r. c o m / p e o p l e / _ n a t u r al_ . hi!tech ...... 30 Laser dokáže viac

4 | 5 OBSAH 02|2006

58

38 55 46

Zdravie ...... 32 My visions: Pavol Barabáš ...... 50 Vlnenie, ktoré pomáha liečiť Dobrodružstvo pod kamenným stolom Vzdelávanie ...... 35 Éra e-vzdelávania je ešte ďaleko Auto ...... 53 Dámy, tešte sa! Autá začínajú samy Architektúra ...... 38 parkovať! Mosty od ľudí k ľuďom Trojrozmerná satelitná navigácia Prvý Twincharger na zemný plyn Feel home ...... 44 Káva mala ostať Šport ...... 56 arabským tajomstvom Tajomstvo hokejového ľadu História ...... 46 Artvisions ...... 58 Zúročené dedičstvo Fantázia v krehkosti Digitálne hračky ...... 60 18 Vo firme...... 62

60 FASCINÁCIA

Farba prezradí domácich

Pr i vjazde do Mníchova zo severu po diaľnici A9 upúta oko každého motor is tu jedinečná s tavba pr ipomínajúca nafukovací čln. Najmoder nejší futbalový štadión v Európe Allianz Ar ena, je od sezóny 2005/2006 dejiskom futbalových zápasov mníchovských futbalových klubov T S V 1860 Mníchov a FC Bayer n Mníchov. Je to jeden zo štadiónov, kde sa budú konať futbalové majs t r ovs tvá sveta 2006. K apacita štadióna je 66 000 divá- kov. Štvorposchodová parkovacia budova s mies tom pre zhr uba 10 500 vozidiel je najv äčšou parkovacou budovou Európy. St r echa a fasáda boli vytvorené z 2 874 ETFE-fóliových v ankúšov, ktor é sú nafúk ané suchým vzduchom. Osvetlenie vankúšov možno farebne meniť. Štadión použív a osvetlenie t r och základných far ieb (biela, modrá, čer vená), v závislos ti od práve hrajúceho domáceho mužs tv a. Už 9. júna 2006 bude ar éna hos- tiť otvárací zápas Majs t r ovs tiev sveta vo futbale Nemecko – Kostar ik a. Foto: Allianz Ar ena

6 | 7 VISIONS 02|2006

NOVINKY

Na mníchovskom letisku bude najväčší navigačný parkovací systém na svete

Siemens Industr ial Solutions and Services (I & S) zavádza na viacpodlažnom podzemnom parko- visku ter minálu 1 mníchovského Letiska Franza Josefa Straussa r iadiaci parkovací systém Sipark. Cieľom projektu, ktorého zadávateľom je spoloč- nosť Müncher Flughafen GmbH, je vytvor iť systém, ktorý bude monitorovať obsadenosť 9 150 parko- vacích miest. Druhý ter minál mníchovského letiska využíva systém Sipark už od roku 2001. Po dokon- čení projektu v pr iestoroch ter minálu 1 vznikne na mníchovskom letisku najväčší navigačný a r iadiaci parkovací systém na svete, zahŕňajúci viac ako 15- -tisíc parkovacích miest. Nad všetky parkovacie miesta sa nainštaluje ul- trazvukový senzor, ktorý spoľahlivo určí, či je par- kovacie miesto voľné. Túto informáciu odošle do centrálneho riadiaceho parkovacieho systému, aby operátor mal informácie o počte a presnej polohe voľných parkovacích miest v tej chvíli. Tým sa zjed- noduší a zoptimalizuje využitie kapacity parkoviska a skráti sa čas, ktorý vodiči strávia hľadaním voľného parkovacieho miesta. Po prejdení vozidla cez vstup parkoviska navigačný parkovací systém nasmeruje vodiča najkratšou možnou cestou na najbližšie voľ- né miesto. Na tento účel sa do priestorov parkoviska Prvý simulátor letiska žiny dlhý viac ako dv a kilomet r e a na- nainštaluje približne dvesto LED displejových pane- vrhnutý na báze najmodernejších kon- lov, ktoré budú zároveň prepojené s kontrolným sys- na svete t r olných technológií a mechat r oniky. témom na báze technológie Simatic S7. Pomocou neho by bolo možné vybaviť Sipark uvedú do prevádzky viacpodlažného parko- Pr vé inov ačné, plánov acie a tes tov acie okolo 30 miliónov batožinových polo- viska pri termináli 1 v roku 2009. Okrem Mníchova c e n t r u m l et i s kove j l o g i s t i k y n a s vete žiek r očne. sa v súčasnosti zavádza na siedmich letiskách na sve- – Siemens Air por t Center v nemeckom Súčasťou letiskového cent r a sú aj zabez- te vrátane letísk v nemeckom Düsseldorfe, Kolíne B i s l o h e u v i e d l i d o p r evád z k y kon c o m p e č ov a c i e s ys té my p r e p a s a ž i e r ov, b a to- a Bonne a vo francúzskom Toulouse. minulého r ok a. Cent r um s r ozlohou ž i n u a l et i s kový p e r s o n á l , r ovn a ko a ko 8 5 0 0 š t vor c ový ch m et r ov d o kon a l e s i- aj sys tém v s tupnej kont r oly ces tujúcich. muluje sk utočné letisko. V iacer é pr oblé- Nechýbajú ani pulty check-in a posuvný m ové s i t u á c i e a chyby, k to r é s a n a p r i e k pás na výdaj batožiny. Infor mačný sys- v š et kém u v ys k y tov a l i p o č a s k a ž d o d e n- té m p r e p a s a ž i e r ov, o s vet l e n i e l et i s ko- nej pr evádzky letisk a, sa tak v budúc- vej plochy a sys tém r iadenia lietadla na n o s t i n e b u d ú v ys k y tov a ť . Nové l et i s ko- t rati boli implementov ané s použitím vé r iešenia a nové služby odter az možno najmoder nejšej technológie WLAN. Tá z av i e s ť d o p r evád z k y a ž p o ote s tov a n í pokrýv a celé letisko a zar učuje optimál- a dokonalom pr ipr avení na r iešenie kon- n u h l a s ovú a d á tovú kom u n i kác i u m e- k r é t nych p r o b l é m ov v p r a x i . dzi pasažier mi a letiskovým per soná- Komple xné pr ojekty letiskovej in- lom. Pomocou r ežimu Air por t Operation f rašt r uktúr y sú mimoriadne zložité Center možno cent rálne monitor ov ať a vyžadujú si vysoké inves tície. Ešte a kont r olov ať pr iebeh všetkých pr ocesov pr ed fázou plánov ania t r eba spoľahlivo na letisk u. odhadnúť a zhodnotiť budúce fungov a- S o fi s t i kov a n ýs i m u l a č n ýr e ž i mu m o ž - nie vyvíjaného riešenia. Ku koncu tejto ní plánov ať komple xné pr ojekty letísk . fázy sa vytvorí takmer celá inf rašt r uk- V súčasnos ti sa napríklad tes tuje kom- túra – chýbajú len kont r olné veže, letis- ple xná spolupráca dôležitých sys témov ková p l o ch a a r e á l n e p o hy by l i eta d l a . nového terminálu na pekinskom letis- V Siemens Air port Center nainštalov a- k u, ktor é t r eba do r ok u 2008 pripraviť li sys tém t riedenia a dor učov ania bato- n a l et n é o ly mp ij s ké h r y.

8 | 9 VISIONS 02|2006 de, ktoré tam žijú, pre ošetrujúci personál veľmi nebezpečné. Preto tam Siemens na- inštaloval riadiaci systém Simatic, ktorý adekvátne nahradí ľudský faktor. Spočiatku bude slúžiť len na kontrolu čistoty vodných nádrží pre zvieratá. Neskôr však možno systém aplikovať na všetky technické za- riadenia, čím sa z norimberskej zoo stane najmodernejšia automatizovaná zoologic- ká záhrada. Systém bude pre návštevníkov zoo takmer neviditeľný. Uvidia len gejzíry vody strieka- júce v pravidelných intervaloch a malý vodo- pád. Systém celkovo recirkuluje 1 200 kubic- kých metrov vody za deň. Donedávna musela norimberská zoo použí- vať veľké množstvo čistiacich čerpadiel, pri- čom každé z nich malo svoj vlastný riadiaci systém. Nový riadiaci systém od Siemensu pracuje samostatne a s piatimi čerpadlami, šetriacimi 30 až 50 percent elektrickej ener- gie. Keď sa napríklad na jeseň nahroma- Najrýchlejší internet v rámci Návštevníci zoo často neuvážene hádžu do dí v bazéne veľa opadaných listov zo stro- vodnej nádrže pre medvede listy, konáre mov, systém prečerpá väčšie množstvo vody Európy majú v Grónsku alebo odpadky. Čistenie tejto vodnej plo- z hladiny ako v lete a počas chladného poča- chy s rozlohou 600 štvorcových metrov je sia bude recirkulovať väčšie množstvo vody Životné podmienky v Grónsku, ako aj bu- vzhľadom na tri dospelé ľadové medve- na zabránenie tvorby ľadu. dovanie technológií v tejto krajine sťažuje fakt, že až osemdesiat percent tohto ostrova pokrýva ľad. Napriek tomu už 57-tisíc oby- vateľov Grónska môže využívať najrýchlej- ší internet v Európe, ADSL2+, a surfovať po internetových stránkach ešte rýchlejšie a po- hodlnejšie ako ich 700 miliónov susedov na európskej pevnine. Moderné telekomunikač- né technológie sú pre tamojších obyvateľov absolútne nevyhnutné napríklad pri riešení zdravotných problémov. Prístup k interne- tu má približne polovica obyvateľstva, čo je v porovnaní s počtom používateľov vo vy- spelých krajinách Európy výborná štatistika. Teraz majú obyvatelia Grónska navyše mož- nosť surfovať ešte rýchlejšie, keďže maximál- na prenosová rýchlosť sa zdvojnásobila z pri- bližne 12 megabitov za sekundu (ADSL) na 24 megabitov za sekundu (ADSL2+). Najmä pre obyvateľov žijúcich v odľahlých obciach Grónska to znamená nové možnosti v oblas- ti telemedicíny a telediagnózy, ktoré sú teraz spolu so školou cez internet omnoho atrak- tívnejšie a dostupnejšie. Ľadové medvede budú žiť v zoo komfortnejšie

Do expozitúry ľadových medveďov v no- rimberskej zoo nedávno pribudol automa- tický systém čistenia vody. Vďaka tomu si môžu tieto obrovské mäsožravce užívať ideálne prírodné podmienky po celý rok. NOVINKY

Ako budete jazdiť, tak budete platiť

Poisťovne v západnej Európe už môžu indivi- duálne určiť cenu pois t ného na automobily. Zaparkujte Nový sys tém Pay As You Dr ive (Plaťte tak , ako jazdíte) zohľadňuje profil vodiča,t. j. celko - a zaplaťte cez mobil vý počet najazdených kilomet r ov a čas, kto- Veterná energia rý vodič st rávil za volantom. Zák azníci môžu Poznáte to. Parkov anie v mes te zname- zaobchádzaním so svojím vozidlom pr iamo na vzostupe ná hľadanie parkov acieho automatu a po- ovplyvniť výšk u pois t ného. Riešenie sa dá po- tom hľadanie mincí, čo nie je nič príjemné. užiť na osobné aj služobné vozidlá. Siemens V reakcii na pretr vávajúci vysoký dopyt po O by v a te l i a n e m e cké h o r e g i ó n u Vogt l a n d dodáv a komplet né vybavenie potr ebné na veter ných turbínach začal Siemens Wind budú môcť už onedlho platiť za takmer aplikovanie tohto sys tému v praxi: technic- Power A/S rozširovať svoje výrobné kapacity. všetky dopravné služby pr os t r edníctvom ké vybavenie pre vozidlá, progr amovú plat- Siemens už na tento účel odkúpil bývalú tová- svojich mobilných telefónov. Sys tém výda- for mu pr e poisťovne, ale aj ser visné služ- reň na výrobu rotorových listov LM Glasfiber ja elekt r onických lís tkov, ktorý v r egióne v dánskom meste Engesvang. Investoval aj do umožňuje nak upov ať autobusové a vlakové montážneho závodu v meste Brande a do zá- lís tky cez mobilný telefón, sa r ozšíri o mož- vodu na výrobu rotorových listov v Aalborgu. nosť ponúknuť parkov acie lís tky. Riešenie Siemens Power Generation Group (PG) v sú- implementov ané spoločnosťou Siemens časnosti zažíva veľký nárast v oblasti veter nej Business Ser vices je jediné svojho dr uhu energie. V porovnaní s predchádzajúcim ob- v N e m e c k u . dobím v roku 2005 zaznamenal v oblasti pre- Je to jednoduché – stačí sa zaregis t r ovať na daja veter ných turbín takmer dvojnásobný inter netovej st ránke www.telefahr schein.de nárast tržieb. Celkový výkon predaných turbín a p oto m vám p o š to u z a š l ú š p e c i á l n u n á l e p- dosiahol 630 megawattov. Výrobné kapaci- k u n a p r e d n é s k l o . ty na rok 2006 sú v oboch závodoch takmer Ú d a j e o n á k u p e a j naplnené. Preto sa spustenie výroby roto- spot r ebe elekt r o- rových listov na veter né turbíny v Enges- n i ck ý ch p a rkov a- by a konzultácie. Majitelia automobilov budú vangu plánuje už na začiatok roka 2006. c í ch l í s t kov z a k ú- s Pay As You Drive zvýhodnení aj v prípade V závode na výrobu listov sa použije pených pr os t r ed- poistnej udalosti. V súčasnosti sa cena poistné- technológia IntegralBlade, patentova- níctvom mobilné- ho určuje prevažne na základe regiónu a typu ná spoločnosťou Siemens. Pomocou ho telefónu sa ukla- vozidla bez ohľadu na per iodicitu jeho r eál- tejto technológie sa listy vyrábajú d a j ú v c e n t r á l n e j neho použív ania. Tí, ktorí jazdia často a veľa, z jedného odliatku epoxidovej živi- databáze. Kont r olór i majú opr oti príležitost ným vodičom výhodu, ce spevnenej sklenými vláknami p a rkov a c í c h l í s t kov pr etože r iziko sa rozpočítava na všetkých po- v uzavretom procese šetr- v ter éne použív ajú na is tencov na základe štatistík . Súčasťou r ieše- nom k životnému monitor ing správneho nia je zar iadenie inštalované v automobile, prostrediu. p a rkov a n i a o byč a j n ý m o- ktor é využív a satelit nú navigáciu (GPS) na b i l n ý te l e fó n s foto a p a r á- zaznamenanie jazdného času, počtu najaz- tom. Ten nasníma nálepk u dených kilomet r ov, ako aj ďalších údajov. na pr ednom skle, por ovná Zabudovaný bezdr ôtový vysielač zasiela všet- údaje v sys téme a zis tí, či ky údaje do ser visného cent r a. Tam sa spra- auto park uje oprávnene cúv ajú a pr epočítavajú do sadzieb, na kto- alebo nie. Kont r olov anie rých základe sa vypočítava výšk a pois t ného. s p r áv n e h o p a rkov a n i a Umožňuje to odlíšiť začínajúcich a príleži- je pr e mes tský magis t rát tost ných vodičov, pr etože pravdepodobnosť ove ľ a j e d n o d u ch š i e . Nav y š e nehody r as tie s počtom kilomet r ov najazde- umožňuje získ ať do mes tskej ných za rok . pokladnice viac peňazí, ktor é Sys tém Pay As You Dr ive pomôže aj poisťov- sa môžu využiť na iné pr ojekty niam pr i odhadovaní škôd pr i nehodách. v p r o s p e ch o b č a n ov. Zaznamenané údaje môžu slúžiť ako rele- Región Vogtland sa pr idá k niekto- v ant né dôk azy, pr etože zachytáv ajú všet- rým r egiónom v Eur ópe, kde už po- ky okolnosti nehôd. Okr em toho pomocou dobné r iešenia využív ajú. Vodiči v Ber- nich možno vygenerovať mapu mies ta ne- líne, Paderbor ne, vo Viedni a viac ako tucte hody, čo umožní pr omptne ohodnotiť spô- ďalších miest v R akúsk u vďak a r iešeniam od sobené škody. Táto technológia zjednodu- Siemens Business Ser vices už použív ajú svo- šuje r ekonštr ukciu nehody a poskytuje za- je mobilné telefóny na platenie parkovacích r učené infor mácie o jej pr iebehu. poplatkov.

10 | 11 VISIONS 02|2006 500 plynových turbín ší vysokorýchlostný batožino- vý triediaci systém v Európe. Na – energia termináli so 172 priehradkami na check-in a 33 odletovými brá- pre 100 miliónov ľudí nami možno vybaviť približne 16 500 kusov batožiny za hodinu. V poradí päťstá turbína dodaná začiatkom Vďaka novému terminálu 4 februára výrobným závodom Siemens Power AENA zvýšila počet pasažierov Generation (PG) v Berlíne má kapacitu 270 letiska Barajas až na súčasných megawattov a váži asi 300 metrických ton. 70 miliónov ročne, čo predstavu- Skladá sa z takmer sedemtisíc častí zlože- je až 60 % z celkového množstva ných do jedného celku za desať mesiacov. cestujúcich madridského letiska. Nové riešenie kombinuje pásový a kontajnerový prepravný sys- tém od spoločnosti Siemens. Batožina sa pre- nami benzínu, ale vo chvíli, keď vám dôjde pravuje na prepravnom páse s dĺžkou zhruba benzín, bude nablízku iba tá s vyššími ce- 95 km rýchlosťou až od 10 metrov za sekun- nami. Povzdychnete si, že je to smola, a za- du. Terminál spája s hlavnou budovou tunel čnete tankovať. No v budúcnosti môže byť dlhý 2 km. všetko inak. Ako? Opýtate sa svojho autorá- Siemens v rámci projektu dodal celý batoži- dia a to vám poradí, kam ísť výhodne tan- nový triediaci systém, ako aj dodatočný in- kovať. Vďaka novému informačnému sys- formačný a kontrolný systém. Prepravné tému SmartWeb bude rádio komunikovať trasy možno vďaka softvérovej kontrole sys- s vodičom prirodzeným jazykom. Zatiaľ čo tému flexibilne a podľa potreby v reálnom vy budete šoférovať, systém vyhľadá cez in- čase meniť. Navyše, každý jeden kus batoži- ternet potenciálne užitočné informácie. Ak ny sa dá kedykoľvek a kdekoľvek lokalizovať. chcete vedieť, ktorá čerpacia stanica v Dort- munde má najnižšie ceny alebo koľkokrát Inštalovaná kapacita 98 gigawattov všetkých skóroval vo včerajšom zápase váš obľúbe- 500 turbín stačí na dodávku elektrickej ener- ný hráč, stačí, že použijete svoj hlas. Vyzerá gie pre sto miliónov ľudí. Tento high-tech to jednoducho, no systém obsahuje nie- produkt z Berlína je určený pre elektráreň koľko sofistikovaných technológií vyvinu- s kombinovaným cyklom, ktorú Siemens PG tých expertmi z divízie Siemens Corporate buduje blízko mesta Köln-Hürth. Elektráreň Technology v Mníchove a z Fraunhoferovho by mali uviesť do prevádzky v lete 2007. inštitútu pre prístrojovú architektúru a sof- Zariadenia tohto typu sú nielen hospodárne tvérovú technológiu v Berlíne. Na projek- a flexibilné, ale aj priaznivo ovplyvňujú ži- te sa podieľa až pätnásť partnerov z oblasti votné prostredie. priemyslu a výskumu spolupracujúcich na Plynové elektrárne s kombinovaným cyk- možnostiach využitia sémantického webu lom budú vďaka nízkym emisiám, vysokej pod vedením nemeckého Výskumného efektivite a nízkym investičným nákladom centra pre umelú inteligenciu. Systém vo- predmetom rastúceho dopytu. Zohrajú aj vý- zidla sa skladá z troch základných častí. znamnú úlohu pri obnovovaní nemeckej sú- Prvá analyzuje dáta z internetu a automa- stavy elektrární. Do roku 2020 sa bude mu- ticky ich spracúva do hlasových dialógo- sieť vymeniť asi 40-tisíc megawattov inštalo- vých systémov. Druhá oblasť zabezpečuje vanej kapacity nemeckých elektrární, pretože prenos týchto informácií do auta prostred- dosiahnu lehotu životnosti 40 rokov. níctvom rádiových signálov založených na digitálnom prenosovom štandarde Digital Okrem toho systém dokáže minimalizovať Multimedia Broadcasting (DMB). Tretím Najväčší vysokorýchlostný čas prepravy batožiny na 45 minút. krokom je vlastná interakcia medzi vodi- batožinový triediaci systém Pri odovzdaní systému podpísali Siemens čom a zariadením v aute. a AENA dohodu o zabezpečovaní ročných Pomocou štandardu DMB sa dajú prenášať v Európe má dĺžku servisných služieb. Kontrakt má hodnotu 10 rozličné druhy informácií vrátane doprav- miliónov eur a pokrýva servis pre viac ako ných správ, elektronických novín a videa. 95 kilometrov 12 500 systémových komponentov. S technológiou SmartWeb možno tieto dáta inteligentne prepojiť, pričom vodič ich do- Cestujúci na madridskom letisku Barajas sa stane na požiadanie – stačí sa opýtať rádia. už nemusia obávať zdĺhavej a nespoľahlivej Opýtajte sa Prototyp auta SmartWeb mohli vidieť prepravy svojej batožiny. Počas otvorenia no- svojho autorádia! návštevníci marcového veľtrhu CeBIT vého terminálu 4 uviedla španielska letisko- v Hannoveri. Prvé automobily s touto revo- vá spoločnosť AENA (Aeropuertos Españoles Predstavte si situáciu, že prejdete okolo lučnou technológiou by sa mali objaviť na y Navegación Aerea) do prevádzky najväč- niekoľkých čerpacích staníc s nízkymi ce- trhu o desať rokov. INTERVIEW Volkswagen Slovakia je najväčším strojárskym podnikom na Slovensku, ak nie najvýznamnej- ším výrobným podnikom v tejto krajine vôbec. V Bratislave a Martine zamestnáva okolo 8-ti- síc ľudí. Celozávodná dovolenka vo Volkswagene každoročne zatrasie bilanciou zahraničného ob- chodu Slovenska – na celkovom exporte sa Volkswagen podieľa približne dvadsiatimi per- centami. Za trinásť rokov tu vyrobil takmer dva milióny automobilov – začal typom VW Passat, neskôr prišli na rad Golf a Polo. Korunou vý- robného programu sú SUV – od roku 2002 VW Touareg a najnovšie Audi Q7. Od 1. mája 2005 stojí na čele Predstavenstva Volkswagenu Slovakia Thomas Schmall.

KEĎ SA NEBUDE DARIŤ AUTOMOBILKÁM, NEBUDE SA DARIŤ NIKOMU

12 | 13 VISIONS 02|2006 TEXT: PETER SOBOLIČ Na to treba úplne inú odbornosť, ako stači- inteligencia ostávala v krajine, musí byť la pred štyrmi rokmi. adekvátna ponuka miest, možnosti osob- FOTO: DUŠAN KITTLER Nedávno som si na letisku v Hannove- ného rastu v medzinárodnom rámci. Štát ri prenajal auto, mimochodom, Touareg zo by mal zabezpečiť, aby životné podmien- Slovenska. Našiel som v ňom knižku s názvom ky boli porovnateľné s vyspelými krajinami Pred nástupom do funkcie predsedu Veľká kniha o úspechu podniku. Najprv som si Európskej únie. Predstavenstva VW Slovakia ste v spoločnos- myslel, že ju tam zabudol predchádzajúci pre- ti zodpovedali za technické veci. Aby sme vás najímateľ. Ale nie, patrila tam. Kniha je prázd- Zaznievajú hlasy, že sme pre automobilové nenútili k zdvorilej kladnej odpovedi, spý- na, sú v nej len čisté listy. Iba na prvej strane je spoločnosti výrobnou dielňou, že know-how tame sa, s akými problémami ste sa stretá- napísané: Využite váš najhodnotnejší kapitál sa sem priváža, ale nevytvára sa tu. Zapájate vali u svojich slovenských spolupracovníkov – vašich ľudí. Nepotrebujete čítať hrubé kni- do tvorivého procesu aj slovenských inžinie- v predchádzajúcej funkcii. hy, kapitál sú vaši pracovníci. Ak sú problémy, rov a technikov, výskumné kapacity z ústavov – Len zriedka sú problémom pracovníci. Ak málokedy sú technické či s pracovníkmi. Na 90 a vysokých škôl? s nimi máme problémy, tak preto, lebo sa percent je to problém organizácie procesov. – Z našich výskumných procesov nevyní- zreteľne nedefinovali prebiehajúce procesy. mame nijaké krajiny. Rozhodujeme sa pre Pracovník robí to, čo mu povieme. Podobne Hovorí sa o probléme vhodných pracovných inžinierov a technikov, ktorí sú najlepší. je to aj s počítačom – problém nie je v ňom, síl pre automobilový priemysel, je tu konku- Môžu to byť Indovia, Slováci či Američania. ale v človeku, ktorý s ním pracuje alebo rencia zamestnávateľov. Ako by ste hodnoti- Najväčšia časť vývoja sa sústredí v centrá- ho programuje. Manažment musí procesy li spoluprácu vlády pri vytváraní podmienok le, vo Wolfsburgu. Súvisí to s tým, že ko- organizovať tak, aby boli pre pracovníkov pre vaše odvetvie? munikačné cesty sú tam veľmi krátke a cen-

jasné. Na Slovensku zaznamenávame vý- – Na Slovensku sa usídlili viaceré automo- tralizované. Nemožno určitú časť auta vy- razný rast. Mojou úlohou ako člena pred- bilky. Tomu by sa mala výraznejšie prispô- víjať v jednej krajine. Centralizácia nám stavenstva zodpovedného za techniku bolo sobiť príprava ľudí. Jedna vec je, čo oča- umožňuje využívať synergické efekty. Ale spraviť z tohto rastu trvalý proces. V prvom kávame z odborného hľadiska, druhá je iné podniky ukazujú, že to tak nemusí byť rade bolo treba zorganizovať procesy a pri- podpora štátu – bývanie, sociálne služ- vždy, nie je to zákon. spôsobiť kvalifikáciu pracovníkov úlohám. by a podobne. V Bratislave je takmer plná Treba rozlíšiť ľudí, ktorí sa zúčastňujú na vý- Nové produkty, nové úlohy – to si vyžadu- zamestnanosť a dostávame sa na hrani- voji – vtedy nám je úplne jedno, akú majú je novú kvalifikáciu. V Audi Q7 je 64 ovlá- cu, keď nám pracovníci chýbajú. Pritom sa národnosť – a priestorové umiestnenie, teda dacích prvkov a tisíc zosieťovaných funkcií. treba dlhodobo, strategicky usilovať, aby kde vývoj prebieha. Činnosti musíme umiest- INTERVIEW

ňovať tam, kde majú najv äčšie syner gické s l avs kéh o z ávo d u – m á m n a mys l i To u a re g ktorí tu pr acujú. To všetko sa zlepšuje. efekty. Na svete máme 42 fabrík , v nasledu- a Au d i Q 7 ? Pr os t r edníctvom inves tícií zabezpečujeme júcich piatich, šiestich rokoch pr inesieme – Phaeton sa vyrába ďalej, zas tavili sme zames t nanosť. Volk sw agen tvorí 20 per cent desať nových produktov na rôznych platfor- len pr odukciu pr e americký t rh. Dodržanie e xpor tu a 14 per cent impor tu Slovenskej mách. Aby sme to zvládli, musíme zabezpečiť amerických pr edpisov, napríklad o spali- r epubliky. To sú impozant né čísla. Chceme syner giu aj medzi pr odukt mi. To pr edurčuje nách, by výr obu veľmi pr edražilo. Tento t rh ve ľ a i nve s tov a ť d o m l a d ý ch ľ u d í . Ve ľ m i spoločný vývoj. s i v y ž a d u j e š p e c i fi ck ýv ý vo jam a l ýo b j e m úzko spolupr acujeme s piatimi slovenský- výr oby by bol v r ozpor e so zásadou ekono- mi univer zitami, ktor é podpor ujeme finanč- Takže nemáme nádej, že nejaký typ VW sa vy- mickos ti. Na Phaeton t r eba dokonca čak ať ne i odbor ne. Máme mnoho vzdeláv acích vinie na Slovensku? a prináša nám pekné peniaze. Máme t ri pr ogr amov, medzi nimi pr ogr am pr e učňov, – Už nepos tupujeme sekvenčne – najpr v bol segmenty – top, s t r edný a základný. Trh sa t r éningový pr ogram, bur zu zames t nania vývoj, potom produktoví manažér i a potom vyvíja tak , že sa r ozvíja základný a top seg- na univer zitách. To sú najdôležitejšie veci. fabr iky. Aj naša fabr ik a sa zapája do vývojo- ment, s t r edný sa zužuje. Nas táv a polarizá- Momentálne pracujeme na pr ograme k ultú- vého procesu. Pr e jednotlivé produkty máme cia, ktorá nie je v r ozpor e so zámermi VW r y. Pov a ž ov a l i by s m e z a ve ľ k ú š kod u , keby obchodné vedenia, ktorých členovia repr e- S l o v a k i a . sa t r adície neudržiav ali. Na Slovensk u je zentujú štyr i oblas ti – je tam zástupca fab- veľké k ultúr ne bohats tvo a my chceme pr i- r iky, vývojár, človek z odbytu a nákupca. Tí Korunou bratislavského Volkswagenu je Audi spieť k jeho zachov aniu. zodpovedajú za životný cyklus pr oduktu – od Q7. Patrí do približne rovnakej kategórie ako počiatk u po koniec. Ja sa intenzívne zaobe- Touareg, čím sa vlas tne líšia? Aké sú názor y zahr aničného, najmä nemecké- rám nasledovníkom Pola, ktorý príde v ro- – Oba síce pat r ia do k ategór ie SUV, ale Q7 má ho manažmentu VW Slovakia na život v Brati- k u 2009. Snažíme sa využiť skúsenos ti, kto- úplne inú platfor mu, iný k abát, je inak po- slave? Chodíte sem so zaťatými zubami alebo r é máme so súčasným Polom. Spájame vedo- s tavené a má iný charakter. Je to vlast ne Audi sa vám tu pracuje a žije príjemne? mos ti. Vývojár vo Wolfsbur gu urobí na papie- A8, ale SUV. Je to vynik ajúca koncepcia. Už – Je to veľmi nebezpečná otázk a. r i čiar u, ale jeho vedomosti vychádzajú z na- pr ed uvedením auta do predaja si zák azníci Odpoveďou môžem len s t ratiť – ak poviem šich infor mácií. objednali a zaplatili 15-tisíc vozidiel. úprimne, že sa mi tu páči, môj šéf v Ne- meck u zbys t rí pozornosť. Ale žarty nabok . Pomerne často sa objavuje názor, že jed- S l oven s ko s a h rd í t ý m , koľ ko á u t ro č n e v y r á- Musím, žiaľ, povedať, že len málo nemec- nos tr anná orient ácia slovenského priemyslu b a a n ajm ä koľko b u d e v y r á b a ť . N e b u d e p re- kých manažér ov, ktorých sem vysielajú, na automobilovú výrobu nie je pre ekonomi- chod na náročnejšie aut á znamenať pokles o Slovensk u vôbec niečo tuší. Myslím si, že ku zdravá. Je to t ak? p o č t u v y ro b e n ý ch a u to m o b i l ov v B r a t i s l ave? Slovensko by malo r obiť lepší marketing. – Automobilový pr iemysel je lokomotívou – Je to tak , počet vyrobených kusov v Brati- Ja som bol veľmi pr ekv apený, a to pozi- hospodár s tv a. Poznáte odvetvie, ktor é sa vy- slave v dôsledku zavedenia Q7 určite klesol. tívne. Je tu dynamik a, úspechy v krátkom víja dobr e, keď sa automobilový pr iemysel Ale tvorba hodnoty a zamest nanosť s túpajú čase. Slovensko je vynik ajúca krajina nie- vyvíja zle? Ja nie. No isté r iziko tu je. Ale po- aj pr i nižšom objeme. len na prácu, ale aj na život. Ste v s t r ed- zor : v nemčine, a aj v slovenčine, má slovo r i- nej Eur ópe, máte vynik ajúcu klímu, kraji- ziko negatívny zmysel. V čínštine je však r izi- S o c i á l n a z o d p oved n o s ť z á kon i te p a t r í k n e- na je mladá, ľudia sú otvor ení. Možno to ko synonymom šance. m e ck ý m fi r m á m .A k úm áuvá sp o d o b u , súvisí s veľkosťou kr ajiny, ale máte dobr é p re s n e j š i e t i e vec i , kto ré n a S l oven s ku n i e vzťahy medzi sebou, človek si človek a váži. Hovorí sa, že tak ako automobilové investí- s ú b e ž n é ? Pr e mňa je veľká česť pracov ať na jednom cie prišli, t ak aj odídu – na východ. Vnímate – K aždá veľká medzinár odná fir mamáso - z najvýznamnejších pôsobísk koncernu, to t ak aj vy? Môže to v dohľadnej budúcnosti ciálnu zodpovednosť. My nie sme lúpež- Bratislav a je sk utočne jedným z najdôleži- platiť aj pre VW? ní r ytier i, ktorí prídu a všetko odnesú tejších. Ak sa to spája s mnohými príjemný- – Prir odzene, vždy bude veľa nových in- von. Pracujeme na inf rašt r uktúr e, opat- mi vecami, ktor é tu na Slovensk u sú, vidím ves tícií do r ôznych kr ajín. To však nezna- r eniach v tejto oblas ti, usmerňov aní ľudí, to takmer ideálne. mená deinves tície v iných krajinách. Na Slovensk u sme inves tov ali s t rategicky a dl- hodobo. Náš úspech potvr dil, že r ozhod- nutie bolo správne. Nové t rhy musíme hľa- dať. Snažíme sa o to tak , že vyrábame lo- Curriculum vitae kálne pr e mies t ny t rh, napríklad v Rusk u alebo v Indii. Na t radičných mies tach, ako Dipl. Kf m. Thomas Schmall sa nar odil v r ok u 1964 vo Frankfur te nad j e S l ove n s ko , m u s í m e by ť fl e x i b i l n íap ri - Mohanom. Po skončení Ekonomickej univer zity v Giessene začal pr acovať s p ô s o b ov a ť s a n ov ý m p o ž i a d av ká m . Tak ž e v spoločnos ti Volk sw agen AG vo Wolfsbur gu v oblas ti pr iemyselného inžinier- to nie je otázk a buď – alebo, ale t r eba ísť po s tv a, neskôr ako vedúci montáže malých vozidiel a vedúci výr oby vozidiel. d vo ch ko ľ a j a ch . Od r ok u 1999 pôsobil v spoločnos ti Volk sw agen do Brasil. Tam v októbr i 2000 nas túpil do funkcie r iaditeľa závodu v Cur itibe. V júli 2003 sa s tal členom V Po r s ch e s a o z ý vajú h l a s y, ž e V W m u kon- Pr eds tavenstv a VW Slovakia, r iadil technickú oblasť. Thomas Schmall pat rí do kuruje vozidlami vyššej kategórie. Asi na topmanažmentu koncer nu Volk sw agen. to m n i e č o b u d e , v t l a č i s a o b j avi l a s p r áva , ž e P h a eto n s kon č i l . N e m ô ž e n ávr a t k n i ž š í m kategóriám ohroziť výrobný progr am br ati-

14 | 15 VISIONS 02|2006 PREDSTAVUJEME

R obo t so špeciálnou k amerou, kt orá mu umožňuje imit o v ať ľudsk é poh yb y.

TEXT: MICHAL KOREC FOTO: PC REVUE, ISIFA, CeBIT 2006 SHUTTERSTOCK, SIEMENS V ZNAMENÍ DIGITÁLNEJ ZÁB AVY

Jeden z najvýraznejších svetových veľtrhov IT – CeBIT v nemeckom zariadeniac h väčšie dát a. Šk oda, že no v é pa- mäťo v é karty nie sú k om patibilné s pôv od- Hannoveri – sa konal už po dvadsiaty raz. Aké trendy priniesol a čo môžeme nými SD slo tmi. Aj Son y vyvíja no v é karty čakať v najbližších mesiacoch a rokoch v oblasti informačných technológií? – Memory Stic k Micro, kt oré postupne nasa- dí do viacerýc h prístrojo v. Premiéru zaži jú

Marco vý CeBIT prekvapilo nielen výrazne bude P anasonic f orsíro vať št andard c hladnejšie počasie ak o ob vykle (prvýkrát za SD-HC, alias SD 2.0 (Secure Digit al poslednýc h dvadsať rok o v snežilo), ale a j ab- – High Capacity). Karty ma jú po- sencia pár výrobco v či odlišný štýl niekt orýc h núkať rozpätie 4 až 32 GB a bu- prezent ácií. N apriek t omu sa c harakt er a roz- dú sa deliť do tried podľa rýc h- loženie výst a vy v eľmi nezmenili. losti zápisu a čít ania. Z väčšujúca Medzi no vinkami sa našli viaceré e v olučné sa kapacit a odzr kadľuje po trebu riešenia – napríklad pri pamäťo výc h kart ác h uc ho v á vať v o f o t oaparát oc h a inýc h PREDSTAVUJEME

v mobilných telefónoch Sony Ericsson možno už na pr elome júna a júla tohto rok a. Práca s dátami sa spomína aj v súvislos- ti s pevnými diskmi. Evolúcia PC zmoder ni- zovala viaceré komponenty, ale pevné disky razantnú zmenu nezaznamenali. Samsung tak zaujal funkčným prototypom notebooku s prototypom 32 GB flashdiskutechnológie NAND SSD (solid-state disk). Veľkosť takých- to čipov už dostatočne klesla a výhody SDD sú viaceré – rýchlejšia práca, nižšia spotreba, oveľa nižší hluk a najmä menšia pravdepo- dobnosť mechanického opotrebovania. Flash disk sa navyše bude môcť meniť podobne ako kar ta PCMCIA. Na jeho nasadenie si však bu-

CEO Siemensu Klaus Kleinfield v íta v stánk u ne- meckú kancelárk u Angelu Merkelovú a ukazuje jej r iešenia inter netovej televízie. Obývačka budúcnosti bude jedno veľké multimediálne centr um. Na jednej veľkej LCD obrazovke bude možné pozerať film na vyžia - danie (on demand) a počas toho nak upovať, teledonovať alebo len tak chatovať s pr iateľmi cez inter net.

tomobilov Pay-As-You-Dr ive, pr i ktorom sa do na chladničke a naopak), resp. na displeji automobilu nainštaluje čier na skr ink a sle- ovládajúceho telefónu. Jednotlivé spotr ebi- dujúca správ anie vodiča aj jazdu. Na základe če budú môcť v rámci komunikácie aj aktívne viacerých faktorov sa hodnotí profil vodiča spolupr acovať (napríklad pr i sledovaní T V sa a určuje výšk a pois t ného. Kľúčová je naprí- spus tia tienidlá v obýv ačke.) Sys tém inteli- klad f r ekvencia jázd, návyky, r iziká (naprí- gentnej domácnos ti sa na nemecký t rh dosta- klad nehody a ich záv ažnosť) i príslušné r oz- ne už počas tohtoročnej jar i. delenie do segmentov – osobné automobily, Aj tento r ok dor azila nová sér ia bezdr ôto- nákladné automobily a návesy, r esp. vozidlá v ý ch te l e fó n ov G i ga s et , m e d z i k to r ý m i s vymeniteľnými časťami. Tento sys tém po- zaujme ďalší outdoor pr ežív ajúci pády is tenia by mal byť pre vodičov spravodlivejší, v domácnos ti alebo v záhr ade či zavedenie pr etože vychádza presne z ich výstupov. technológie DECT, vďak a ktor ej bude mož- Ďalším r iešením na zefektívnenie každoden- né využív ať VoIP. A to tak , že sa vytvor ia dv a ného života je reálna pr evádzka inteligent- okr uhy – na mies t ne hovor y budete využí- nej domácnos ti (Smar t home). Tá umožňuje v ať bežnú sieť a na vzdialenejšie (najmä ovládať domáce spotr ebiče pomocou jediné- zahraničné) zasa inter net. ho bezdr ôtového telefónu Gigaset, a to nie- Pevné linky skrýv ajú aj ďalší kúsok budúc- len v bezpr os t r ednej blízkosti, ale aj na diaľ- nos ti – digitálnu televíziu. Do obýv ačky sa k u (napríklad zo záhrady alebo spr ed domu). jednoducho nainštaluje set-up box, ktorý Navyše umožňuje sledovať niektor é domá- využív a fixnépr ipojenienainter net(naprí - ce spotr ebiče na displeji os tat ných (naprí- klad DSL) a pr i dos tatočnej rýchlos ti ponúk- klad chod práčky budete môcť kontr olovať ne služby Music alebo V ideo on Demand, vďak a ktorým môže digitálna te- levízia a kombinácia s contentom deme musieť ešte pár rokov počkať vzhľadom d o n i e koľ k ý ch r o kov p r eváž i ť n a d na cenu r iešenia – 32 GB prototyp vyšiel na súčasnými r iešeniami typu k amen- pr ibližne 30-tisíc Sk. ných videopožičovní. Pr ezentov ala sa aj DVB-H, t. j. digitálna mobilná televízia, pr i ktor ej pr ekv apil naj- Budúcnosť à la Siemens m ä s o l í d ny p r ototy p s k v a l i t n ý m signálom. Doladenie si ešte vyžia- Tradične r ozľahlý s tánok ponúkol šikovné da nejaký čas, ale Nemci chcú vyu- r ozdelenie na viacer é oblas ti a desiatky s ta- žív ať DVB-H už počas MS vo futba- níc uk azujúce r iešenia zjednodušujúce bež- le v júni tohto r ok a. ný život. Niektor é sa už využív ajú, iné sú vo Mobilné telefóny sa dos tali k slo- fáze príprav alebo v podobe smelých plánov. vu aj pr i pr ojekte Mas ter s of Maya, Zaujímavo vyzerá nový sys tém poistenia au- čo je v pods tate pok us konver tov ať

16 | 17 VISIONS 02|2006 on-line fantasy hry do mobilných tele- fónov. Projekt si berie na paškál kartové hry a presadzuje systém spoplatňovania s mesačným paušálom, za ktorý dostáva- te nové série kariet, bojovníkov a ťahy. Na PC a konzolách sa on-line hranie ujalo veľmi dobre, či sa to podarí aj na mobiloch, ťaž- ko povedať. N-Gage už urobil pár pokusov, Siemens chce ťažiť z prostredia Javy a maxi- a v druhom málnej dostupnosti. rade prenosná zábava. V praxi to znamená, že PC Vyhoďte staré televízory hardvér predstavil opäť silnejšie kúsky, napríklad gra- Celý CeBIT sa niesol v duchu dvoch trendov fické karty z dielne Nvidia, preto- – blížiacich sa MS vo futbale, ktorým sa pri- že chce stíhať výkon nových hracích spôsobili viacerí sponzori podujatia alebo konzol. A zároveň sa šíri fenomén High Televízia s mobil- nemeckého tímu, a zábavy. Napríklad BenQ- Definition TV (HDTV) ako reťazová reakcia. ným telefónom -Siemens mal postavený stánok v tvare fut- Na počiatku sa úsilie o vysoké rozlíšenie do vrecka balového ihriska a časť vystavovateľov si prejavuje pri výbere zobrazovacích produk- obliekla športové oblečenie. V zábave domi- tov, každý chce mať čo najkvalitnejšiu plaz- novali v prvom rade domáca (a obývačková) movú alebo LCD obrazovku. Rekordy sa po- toho sa ukazujú priame prehrávače videa či hybujú až okolo 103“ v prípade Panasonicu TV – výstavu nimi zaplavili mnohí taiwan- a mať plazmový televízor s uhlopriečkou skí výrobcovia, na druhej strane prekvapi- 2,6 metra, to si už vyžaduje veľkú obývačku li aj viaceré prototypy ako spomínaný mo- nielen na jeho umiestnenie, ale aj na sledo- del v stánku Siemensu. Obrazové možnosti vanie z vhodnej vzdialenosti. a multimédiá ostávajú zaujímavé aj medzi V nadväznosti na HDTV sa núka otázka, výrobcami mobilov. Niektorí len nadväzu- aké technológie ju vlastne budú využívať. jú na existujúce modely (Nokia, TCL Alcatel), V prvom rade vysielanie v rozlíšení HD, kto- iní tradične predstavili pár očakávaných no- ré je v USA už samozrejmosťou, čo u nás bude viniek (Samsung, LG, Sony Ericsson) a jed- až o pár rokov. Popritom sa však hlásia o slovo ným z mála výrobcov, ktorí využili CeBIT na nové formáty obrazového záznamu. Po VHS predstavovanie premiérových modelov napl- a DVD nás čaká dvojica HD-DVD (proklamuje no, bol BenQ-Siemens so šiestimi kúskami. ju najmä Toshiba) a Blu-Ray (k nemu sa pridá- Pri nich zaujme často zaujímavá konštrukcia, va skôr Sony). Bitka o nový formát DVD bude kombinovaný dizajn značiek, dôraz kladený náročná pre viaceré strany, niektorí výrob- na MP3 či megapixlové fotoaparáty a najmä covia (Samsung) ju riešia obojstrannou pod- nízka cena, ktorou bude BenQ-Siemens bojo- porou. Domácu zábavu i tento súboj navyše vať o čoraz vyšší trhový podiel. podporujú tzv. hracie konzoly next-gen ako Xbox 360 a Playstation 3 nielen vlastným sú- perením, ale aj preferovaním jedného formá- tu. Xbox 360 využíva externú HD-DVD me- chaniku, PlayStation 3 má mať v základnej výbave Blu-ray mechaniku a aj to odďaľuje jej príchod na trh, resp. značne ju zdražuje. HD sa však dostáva aj do prenosných zariadení – Sanyo už ukazovalo kamkordér Xacti HD1, ktorý natáča video vo veľmi jemnom rozlíše- ní pre TV novej generácie.

Ešte menší rozdiel medzi MP3 prehrávačmi, mobilmi a fotoaparátmi

Aj prenosné zariadenia zažívajú nema- V domácnosti blízkej budúcnosti vládne jeden lý boom. Podľa očakávaní sa MP3 prehrá- Gigaset všetkým (spotrebičom). Práca s chlad- vače obohacujú o čoraz väčšie farebné dis- ničkou nie je výnimkou. pleje a dokážu prehrávať aj video. Okrem TECHNOLÓGIE

Skratku RFID možno de- šifrovať ako identifiká- ciu na základe rádiových vĺn (Radio Frequency Identification). Ani toto slovné spojenie však mnohým nenapovie nič bližšie. Pritom ide o jed- nu z najperspektívnej- RFID ších technológií, ktoré sa NOVÁ DIMENZIA v súčasnosti presúvajú z oblasti vývoja do oblas- ti širokého komerčného KONTROLY využitia.

TEXT: MARTIN DOMČEK FOTO: SIEMENS

RFID čipy by už v blíz- kej budúcnosti mohli nahr adiť zastarané a neefektívne čiaro- vé kódy.

18 | 19 VISIONS 02|2006 V najbližšom čase by technológia RFID mala frekvencie a intenzity vysielaného signálu žitý materiál. Lowend tvoria čipy z papiera, postupne nahradiť zastarané a neefektívne z nich možno získať dáta zo vzdialenosti až drahšie sú z plastu a na výrobu najdrahších, čiarové kódy slúžiace najmä na identifikáciu niekoľkých desiatok, prípadne stoviek met- schopných odolávať aj extrémnym teplotám, tovaru. Na rozdiel od nich má technológia rov. RFID čipy môžu byť buď pasívne, alebo sa používa predovšetkým keramika. RFID nielen oveľa širšie pole využitia, ale pre- aktívne. V prípade pasívnych čipov je načíta- dovšetkým do logistiky prináša úplne nové nie dát jednoduché. RFID čítačka vyšle rádio- postupy a možnosti kontrolovať pohyb pre- vé vlny s určitou frekvenciou. Pasívny čip ich Čip do každej rodiny pravovaného tovaru. pomocou integrovanej medenej antény za- Z technologického hľadiska je RFID identifikač- chytí, mierne zmení a odošle späť do čítačky, Ich komerčné využitie je neuveriteľne širo- ný prvok, ktorý pracuje vo vysokofrekvenčnom kde sa prevedú na konkrétne dáta. Pasívny ké. RFID čipy môžu napríklad plniť úlohu pásme. Veľmi zjednodušene povedané, táto čip nemá vlastný zdroj energie. Energiu, kto- automatických priepustiek, ktorými budú technológia umožňuje tovar v obchodoch, rú potrebuje na interakciu s čítačkou, získa vybavené autá prichádzajúce do veľkoskla- prepravované zásielky alebo aj ľudí vybaviť z vyžarovaného elektromagnetického poľa. dov. Vďaka nim bude obsluhujúci personál miniatúrnym čipom, respektíve „vysielač- Aktívne čipy majú vlastný zdroj energie v po- vždy vedieť, koľko áut je vnútri, komu pat- kou“ obsahujúcou dôležité informácie. Tie dobe batérií s mimoriadne dlhou životnos- ria, kde sa práve nachádzajú, ako dlho sa netreba načítavať pomocou špeciálneho ťou. Vďaka nim z nich možno dáta nielen tam zdržia a aký tovar sa na ne práve nakla- skenera z bezprostrednej blízkosti tak ako skenovať, ale na ne aj zapisovať nové. Batérie dá. Podobným spôsobom ich možno využiť čiarové kódy. Postup je oveľa jednoduchší. v nich vydržia skutočne dlho, pretože ani ak- aj ako ďalší z ochranných prvkov v cestov- tívne čipy netreba permanentne zásobovať ných pasoch. Na RFID čip sa budú ukladať energiou. Tú potrebujú iba na načítavanie základné informácie o cestujúcom, ktoré Nekomplikovaná nových, respektíve odosielanie už uložených budú okamžite a bezkontaktne k dispozí- dát. V súčasnosti sa pohybuje pamäťová ka- cii pasovej kontrole. Vďaka RFID môžu mať technológia pacita RFID čipov od niekoľko bytov až po 32 pracovníci hypermarketov ihneď prehľad Kb. Od toho závisí aj ich cena. Najlacnejšie o stave zásob nielen v sklade, ale aj priamo Niekedy sa RFID čipom obrazne hovorí aj stoja 25 centov, najdrahšie okolo 300 eur. v predajni, a to vrátane záručných lehôt in- rádiové visačky. V závislosti od použitej Okrem pamäte ich cenu ovplyvňuje aj pou- dividuálne pri každom kuse tovaru. Táto

Po zoskenovaní čipu na pacientovom náramku sa môže Technológia RFID umožňuje zákazníkom mať neustály prehľad o celko- lekár vďaka PDA (prípadne notebooku) dostať priamo vej cene nákupu i cene a záručnej lehote každého tovaru zvlášť. Stačia na k jeho zdravotným záznamom. Technológiu vyvinula spo- to košíky vybavené RFID čítačkami a displejmi, prípadne RFID terminály ločnosť Siemens Business Services a testovala ju naprí- umiestnené v supermarketoch podobne ako dnes zariadenia na skenova- klad v Jacobi Medical Center v New Yorku. nie čiarových kódov. TECHNOLÓGIE

technológia im navyše umožní na diaľk u Globálne štandardy v ať. Podľa ver ejne publikov aných štatis tík celoplošne v r eálnom čase a úplne bezkon- je takmer k aždý desiaty pr edaný liek faloš- takt ne upr avov ať cenu jednotlivých pr oduk- Na pr vý pohľad to môže vyzerať ako hudba ný. V dôsledk u toho nielenže far maceutické tov. Rovn a ké m o ž n o s t i b u d e m a ť aj z á k a z- vzdialenej budúcnos ti, opak je však pravda. spoločnos ti r očne prídu o takmer 40 mili- ník . Keď si bude do košík a vybaveného RFID Technológie RFID v súčasnosti v komerčnej á r d d o l á r ov, a l e p r e d ovš et k ý m z o m r ú s tov- čítačkou a displejom ukladať tov ar, ok amži- pr evádzke začína nasadzovať niekoľko glo- ky ľudí. Masívne umies t nenie RFID čipov na te sa dozvie nielen cenu konkr ét neho pr o- bálnych fir iem. Pr ienik tejtotechnológiedo o b a ly l i e kov by u m o ž n i l o p r e s n e s l e d ov a ť duktu, ale aj celkovú cenu nák upu a zár učné pr axe zintenzívnil aj disk usiu o jej bezpeč- ich ces ty od výr obcu až k u konečnému spot- lehoty všetkých tov ar ov. Pr i pokladni nebu- nos ti a zais tení ochrany dát na RFID čipoch. r ebiteľovi, čo by minimalizov alo r iziko ich de musieť tov ar vykladať, pr etože dáta sa Na odst ránení týchto problémov súvisiacich fa l š ov a n i a . Nav y š e by s a z a b e z p e č i l ta k m e r do ter minálu načítajú automaticky na diaľ- zo zavedením univer zálnych štandardov pra- ok amžitý prís tup k u skladovým zásobám k u a takmer ok amžite. Odpadne zdĺhavé ča- cuje pr edovšetkým združenie Futur e Store v jednotlivých kr ajinách a v nadv äznos ti na k anie v r adoch. Tov ar sa navyše bude môcť Initiative v spolupráci s Európskou komisiou. to možnosť oper atívne upr avov ať výr ob- ešte raz zosnímať a pr ekont r olov ať pr i od- V súčasnos ti sa r ok uje napríklad o pr esnom ný cyklus. Opísanú technológiu možno bez chode z pr edajne, aby sa pr edišlo r izik u krá- spôsobe označovania výr obkov obsahujúcich p r o b l é m ov z av i e s ť d o p r evád z k y – s o ftvé r o- deží. RFID čipy možno využiť aj v osobných RFID čipy, o ochrane osobných a dôver ných vé r iešenie, čítačky a zar iadenia na imple- autách, a to nielen v podobe imobilizér ov, dát, ktor é budú obsahovať, a o možnos ti de- mentáciu čipov vyr obil Siemens v spoluprá- ale po nas túpení vďak a nim r iadiaca jednot- aktivovať ich. Jedným z najdôležitejších bo- ci s popr edným výr obcom obalov na lieky, k a zis tí, kto je za volantom, a automaticky dov je har monizácia f r ekvencií, na ktorých fir mouLimmatdr uck/Zeiler. mu individuálne upr aví sedenie, nas tavenie budú pracovať. Logis tik a súvisiaca so zásobovaním liekmi je spät ných zrk adiel, na audiu zvolí obľúbenú jedna vec, využitie RFID pr iamo v nemocni- r ozhlasovú s tanicu a podobne. Technológia ciach dr uhá. Tam sa smie použív ať len tech- RFID môže zvýšiť aj komfor t k aždej domác- RFID v zdravotníctve nológia dovedená k dokonalosti, pr etože od nos ti. Napríklad pomocou (hoci aj implan- nej závisia životy pacientov. Tes tovací pr o- tov aného) čipu zámok na dverách zis tí, že K tým, ktorí o komerčnom nasadení RFID jekt rádiovej identifikáciepacientovuž pr ed pr ichádzajú domáci, dver e sa otvor ia a v in- čipov intenzívne uv ažujú, pat r ia pr edo- r okom spustila v nemeckom Saarbrückene ter iér i sa r ozsvietia svetlá. v š et k ý m v ý r o b c ovi a l i e kov. N i et s a č o č u d o- na mies t nej klinike tr ojica fir iem – Siemens

V polovici roka 2004 otvor ili v Magde- Cena najlacnejších papierových RFID či- bur gu špeciálny výskumný a vývojový pov sa začína už na hranici 25 centov, čo inštitút LogMotionLab zameraný pr edo- umožňuje, aby sa využívali aj na tova- všetkým na technológiu RFID. r och s nižšou pr idanou hodnotou.

20 | 21 VISIONS 02|2006 Business Services, Intel a Fujitsu Siemens môže sa krvná konzerva, prípadne náhrada gant SCA. Rovnako ako spoločnosť Otto, aj Computers. Zapojilo sa doň približne tisíc použiť. Je to spôsob, ktorý zaisťuje, aby pa- SCA si zvolila riešenie od Siemens Business pacientov. Tí po vstupe do polikliniky dosta- cient dostal správnu krv v správnom množ- Services. RFID čipy pripevňuje priamo na pa- li špeciálny náramok s RFID čipom. Vďaka stve. Informácia o použití krvnej konzervy sa lety s tovarom určeným pre obchodnú sieť nemu mohol obsluhujúci personál identi- navyše automaticky pridá do pacientových Metro a sleduje pohyb tovaru od výrobcu fikovať pacientov ešte pred vstupom do ich záznamov. prakticky až po jeho umiestnenie do predaj- izby. Po zadaní špeciálneho bezpečnostného ného regálu. Takto sa jej podarilo dosiahnuť kódu mohli lekári a zdravotné sestry pomo- presnosť doručenia až 99,7 %. cou inštalovanej siete WLAN a prenosných Absolútny prehľad počítačov, resp. PDA nahliadnuť priamo do chorobopisu pacienta, jeho ďalších interných Technológia RFID sa však v praxi presadzu- Odsúdená na úspech záznamov a urobiť v nich niektoré zmeny – je nielen v zdravotníctve. Jej výhody sa napl- napríklad upraviť dávkovanie liekov. Projekt no prejavujú predovšetkým v logistike, v plá- O tom, že nástup technológie rádiovej iden- bol natoľko úspešný, že začiatkom tohto roka novaní a sledovaní výroby a pohybu tova- tifikácie je neodvratný, nepochybuje už sa v Saarsbrückene rozhodli ísť ešte ďalej ru. Príkladom môže byť napríklad najväčšia takmer nik z odborníkov. S jej postupným a pomocou RFID sledovať cestu krvných kon- zásielková spoločnosť a po Amazone druhý zavádzaním budú, prirodzene, klesať aj zerv a krvných náhrad až priamo na operač- najväčší internetový obchod, nemecká firma zriaďovacie náklady a možno očakávať, že ný stôl ku konkrétnemu pacientovi. Postup Otto. Tu sa po niekoľkomesačnom testova- už v najbližších rokoch sa stane dominant- je jednoduchý. Len čo prídu krvné konzervy ní rozhodli využiť technológiu RFID pri sle- nou technológiou na označovanie produk- do nemocnice, každá sa označí RFID čipom, dovaní zásielok s vyššou pridanou hodno- tov. Dôležité je, aby sa čo najskôr zaviedli obsahujúcim unikátne číslo. Tento kód slúži tou – predovšetkým elektroniky a šperkov. celosvetovo platné štandardy v oblasti bez- na vstup do chránenej databázy s informácia- Vďaka rádiovým čipom vedia presne určiť pečnosti dát a používaných frekvencií. Tým mi o krvnej skupine, účele a príjemcovi krv- pohyb zásielky a vyhnúť sa tak prípadným sa zamedzí jednak ich prípadnému zneuži- nej konzervy. Keď sa sestra chystá konzervu nepresnostiam pri doručovaní alebo prekro- tiu, jednak možným omylom, ktoré by sa použiť, pomocou PDA načíta dáta z jej čipu čeniu dohodnutej časovej lehoty. Ďalšou glo- mohli vyskytnúť pri masovom nasadení rá- a porovná ich s údajmi, ktoré sa nachádzajú bálnou spoločnosťou, ktorá RFID už využíva diových čipov v súvislosti s ich prípadnou na pacientovom náramku. Iba ak sa zhodujú, v komerčnej prevádzke, je papierenský gi- interferenciou.

Rádiové čipy možno využiť aj na rých- Pomocou RFID dokážete sle- lu a bezkontaktnú identifikáciu účast- dovať pohyb tovaru od vý- níkov rozličných seminárov a sym- robcu až po umiestnenie do pózií. regálov predajní. VÍZIE A FAKTY E L I X Í R ŽIVOTA

TEXT: MARTINA GUZOVÁ, KATARÍNA ŽIAKOVÁ, MILAN LAUDA FOTO: SHUTTERSTOCK, SIEMENS, VÚVH ZDROJ: SWT, WWW.EKOSKOLA .SK, VÚVH

Obsah

Voda vo svete Ľuds tvo začína hospodár iť s vodou efektívnejšie.

K at as tr ofy v r éžii vody. Ako vyr iešiť kontamináciu?

Fascinujúce vodohospodár ske technológie Spôsoby úpravy vody pr eds tavujú neobyčajné možnos ti.

Vodná medicína Človek je vodou tvorený a vodu po- t r ebuje pr e svoj život.

22 | 23 VISIONS 02|2006 mi. Voda zabíjala a následne vznikol problém s pitnou vodou. Pomoc pri riešení tohto vážne- ho problému poskytla aj spoločnosť Memcor z austrálskeho Windsoru, ktorá bola súčasťou spoločnosti US Filter Corporation, dnes Siemens Water Technologies. Nízkotlakové membránové filtre, ktoré sa použili v postih- nutom Thajsku, vyprodukovali denne stov- ELIX Í R ŽIVOTA ku kubických metrov čistej vody, čo stačilo pokryť potreby malého mesta. „Membrány Voda je život. Všetky živé organizmy na našej planéte sú odkázané na vodu sú schopné oddeliť častice s veľkosťou 0,1 mikrometra,“ vysvetľuje Stratton Tragelis, – telá rastlín a živočíchov obsahujú viac ako 75 % vody, v tele dospelého produktový manažér spoločnosti Memcor. človeka je jej 60 %. Rovnomerný a voľný kolobeh vody v životnom prostredí „Spoľahlivo odstránia prvoky, baktérie, riasy a ďalšie mikroorganizmy.“ je nevyhnutný na prežitie globálneho ekosystému. Jan Egeland, koordinátor humanitárnej pomo- ci OSN, sa obáva, že kontaminovaná pitná voda môže spôsobiť oveľa viac úmrtí než tsunami. Jedna miliarda ľudí na svete nemá spoľah- kutých odpadov vznikajúcich vo výrobných Z globálnej perspektívy je znečistenie vody ne- livý prístup ku kvalitnej pitnej vode a jed- procesoch. Najväčším spotrebiteľom je tradič- bezpečnejším problémom než všetky prírodné na tretina je nútená žiť v nevyhovujúcich ne výroba železa a ocele, energetický priemy- katastrofy spolu. Podľa OSN každoročne v dô- hygienických podmienkach. Svetové vodné sel, chemický a papierenský priemysel a potra- sledku ochorení, ktoré by nemuseli vzniknúť rezervy sú rozdelené nespravodlivo – spot- vinárstvo. V priemyselných krajinách spotre- pri dodržiavaní prísnejšej hygieny, zomrie reba vody na osobu v bohatých priemysel- bujú továrne a elektrárne ohromné množstvá 5 miliónov ľudí, pričom v rozvojových kra- ných krajinách dosahuje 400 až 500 litrov vody. Odhaduje sa napríklad, že v USA na vý- jinách to predstavuje až jednu tretinu úmr- denne, v mnohých rozvojových krajinách robu jedného automobilu treba približne 38 tí. Čistá voda je vitálny zdroj, ale jedna šesti- však majú ľudia k dispozícii len 20 litrov na miliónov litrov vody, zatiaľ čo v Kanade treba na svetovej populácie sa bez nej musí zaobísť deň. Aká je budúcnosť životodarnej tekuti- približne 180 -tisíc litrov vody na výrobu jednej – pre nedostatočnú infraštruktúru, nerovno- ny nevyhnutnej na život? tony novinového papiera. Vo Veľkej Británii po- mernú distribúciu surovín alebo jednodu- Ľudstvo si začína uvedomovať dôležitosť trebuje priemysel približne 76 percent dodáv- cho nepriaznivé geografické podmienky, kto- „modrého zlata“ pre našu planétu a pre náš ži- ky vody. Najviac vody spotrebujú tepelné elek- ré bránia prístupu k čistej vode. Dokonca aj vot. Trh s vodohospodárskymi technológiami trárne, ktoré spaľujú palivo kvôli výrobe elek- v priemyselne vyspelých krajinách, akými sú sa rozvíja. Mnoho krajín sprísnilo svoje záko- trickej energie. Tie spotrebujú približne 13,6 Španielsko alebo Taliansko, predstavuje ne- ny, dokonca aj vo vyspelých krajinách sa na- miliardy litrov vody denne. dostatok vody vážny problém. A ten môže chádza veľký počet úpravní a čistiarní odpado- Nastala tu však zmena: tí, ktorí predtým vo- byť ešte vážnejší. Podľa výkonného riaditeľa vých vôd, ktoré sú zastarané a ich technológia dou plytvali, s ňou dnes začínajú zaobchádzať Environmentálneho programu OSN prof. Klau- si vyžaduje opravu. Ľudia si viac uvedomujú úspornejšie. Ochranu vody posilňujú nielen sa Töpfera môžu do roku 2025 žiť v podmien- environmentálne a zdravotné aspekty hospo- prísnejšie zákony, ale aj marketing a ekono- kach nedostatku vody až dve tretiny svetovej dárenia s vodou. Výsledkom je prudký roz- mické faktory. Spoločnosti, ktoré svoje výrob- populácie. Preto je voda jednou z hlavných voj nových technológií úpravy a čistenia vody. né procesy už od začiatku plánujú s ohľadom tém miléniových rozvojových cieľov. Nastupujú inovatívne metódy, akými sú naprí- na životné prostredie, nielenže znižujú ob- klad membránové bioreaktory na čistenie od- jem produkovanej odpadovej vody, ale navyše padových vôd, „nechemická“ dezinfekcia vôd majú z výrobného procesu vyšší zisk. Mnoho Problémy zásobovania s využitím ultrafialového svetla, tzv. UV dezin- firiem svoju technologickú vodu pred tým, fekcia a reverzná osmóza, čo je membránová ako ju vypustí do centrálnej kanalizácie odpa- Kontaminovaná voda však nie je jediný prob- technológia na úpravu vôd. dových vôd, niekoľkokrát recykluje a čistí vo lém. Mnoho oblastí na svete nemá vodu vô- vlastných zariadeniach. bec. Našťastie však existuje niekoľko metód, ako tieto regióny vodou zásobovať. Napríklad Najväčší spotrebitelia vody hlavné mesto Saudskej Arábie Rijád získava Katastrofy v réžii vody vodu z podzemnej zásobárne asi 170 kilomet- Zatiaľ čo v menej rozvinutých krajinách sa naj- rov od hlavného mesta a ďalší vodovod privá- viac vody spotrebuje v poľnohospodárstve – až Voda samotná však môže mať aj smrteľné účin- dza vodu z továrne na odsoľovanie morskej 80 percent, v západných krajinách pripadá ky. Je to živel, ktorý podobne ako oheň či vietor vody vzdialenej 180 kilometrov. Spojené arab- tento podiel na priemysel. Priemyselná výro- dokáže nabrať gigantické rozmery a silu, kto- ské emiráty sú tiež závislé od odsoľovania ba by bola bez vody nemysliteľná. Voda sa tu rá zabíja. Spomeňme si na nedávnu tragédiu morskej vody. Elektráreň Al Taweelah, ktorú používa ako hlavná primárna surovina, naprí- v juhozápadnej Ázii spôsobenú vlnami tsuna- v roku 2001 postavil Siemens, navyše produ- klad na chladenie strojov, zariadení, produk- kuje pitnú vodu, a to v prekvapivo veľkom tov, je nosičom pracovných roztokov a zmesí, množstve. V šestnástich odsoľovacích komo- používa sa na profilaxiu a čistenie, je univer- zálnym rozpúšťadlom a tiež nosičom rozpust- Povedali: ných organických a anorganických látok a te- Non vini vi no, sed vi no aquae. (Plávam nie vďaka vínu, ale vďaka vode.) In vino veritas, in aqua sanitas. (Vo víne pravda, vo vode zdravie.) A fonte puro pura defluit aqua. (Z čistého prameňa plynie čistá voda.) VÍZIE A FAKTY

rách, ktor é využív ajú zvyškové teplo z elek- t rár ne, sa jej denne vyr obí 230 miliónov lit- r ov, čo je jedna desatina potr eby vody pre celú kr ajinu. Energetické centrum Rijnmond blízko Rotterdamu v Holandsku je moderná elek- tráreň poháňaná plynom, ktorá využíva zne- čistenú vodu z bočného kanála rieky Mása. Elektrárne potrebujú čistú vodu na produkciu pary pre turbíny alebo na neskoršie ochladenie pary, preto sa vybudoval systém filtrova sedi - mentačných nádob. Odpadová voda z elektrár- ne je tak oveľa čistejšia ako voda v kanáli.

Globálne predpovede

V iac ako 4-tisíc tr iliónov litr ov vody, t. j. 4-tisíc k ubických kilomet r ov, sa r očne čer pá

z r iek a jazier. Sedemdesiat per cent z tohto ní vody omnoho dostupnejšie a používanejšie. množs tv a sa využív a v poľnohospodár s tve, Podľa odhadov použitie UV a ozónových proce- dv adsať per cent v pr iemysle a zvyšok v do- sov zníži v nasledujúcom desaťročí trhový po- mácnos tiach. Podľa švajčiar skej spoločnos- diel metód založených na chlóre z 85 percent ti Sus tainable Asset Management (SAM) sa na 50. SAM predpovedá aj to, že monitoring množs tvo vody, ktorú potr ebujeme, zvyšu- vody sa stane dôležitejším, pri vodnom manaž- je k aždý r ok o 2,5 per centa – rýchlejšie, ako mente sa bude používať viac geoinformačných r as tie svetová populácia. Hlavnou príčinou je a satelitných systémov. r ozšír enie západného životného štýlu, ktorý V r ozvojových krajinách sa 90 percent odpa- plne využív a prír odné zdr oje. dovej vody z miest a 70 per cent odpadovej Pri dodávkach pitnej vody sa stane najdôle- vody z pr iemyslu vôbec nečis tí – s k atast r o- žitejšou technológiou odsoľovanie, píše sa fickýmidôsledk ami. K aždý r ok zomr ie 2,2 v správe SAM. Dnes je na svete 13-tisíc odsoľo- milióna ľudí na choler u alebo dyzentér iu, vacích úpravní vôd, ktoré každodenne premie- čomu by sa dalo zabrániť, ak by exis tovali ňajú 30 miliónov kubických metrov slanej vody lepšie hygienické podmienky. Jedným z naj- na pitnú. Normy v Európskej únii a v USA sú horších problémov v Ázii sú veľkomestá, kde čoraz prísnejšie a mnoho čistiarní ich nedoká- sa odpadová voda spolu s chemikáliami vy- že plniť. Po desaťročiach stagnácie však prichá- liev a do r iek , čím sa znečisťujú vodné toky. dzajú nové technológie, ktoré by proces čiste- Podľa odhadov v najbližších desiatich rokoch nia vody mali urýchliť. Membránové procesy sa environmentálny trh v Číne vzras tie o 17 per- považovali za príliš nákladné, ale v súčasnos- cent r očne a hlavné investície budú smer ovať ti sú vďaka technickým vylepšeniam pri čiste- do inf r ašt r uktúr y vodného hospodárs tv a.

Prís tup k pit nej vode (v percentách) 1990 2000 Pr iemyselné štáty 100 100 Rusko a pobaltský región 83 91 Blízky východ a sever ná Af r ik a 83 87 Latinská Amer ik a a K ar ibik 81 86 Juhovýchodná Ázia 80 85 Ďaleký východ a Pacifik 70 76 Subsahar ská Afr ik a 48 57 (Zdr oj: UNICEF)

24 | 25 VISIONS 02|2006 Ako sa z kontaminovanej vody stane pitná? Ako sa zmenili za posledných desať až dvad- Tri otázky pre... sať rokov technológie úpravy pitnej vody? Ing. Karol Munka, PhD., vedúci oddelenia Ing. Dušan Abaffy, PhD., technológie úpravy vôd VÚVH: a Ing. Karol Munka, PhD., – Ak kvalita vody odoberanej z vodárenské- Výskumný ústav ho zdroja nespĺňa požiadavky na kvalitu pit- vodného hospodárstva nej vody, treba ju upravovať. Zvýšenie kva- Fyzikálny model mosta, na ktorom sa lity vody možno dosiahnuť rôznymi fyzikál- (VÚVH) Bratislava testuje prevádzka počas nasimulovaných nymi, chemickými a biologickými procesmi prevádzkových i mimoriadnych situácií. a postupmi. Tie sa používajú buď jednotlivo, alebo zoradené do technologických postupov Slovensko zažilo v ostatných rokoch niekoľ- fyzikálnych modeloch. Ak nestačia výpočty, v závislosti od výskytu kontaminantov a ich ko povodní. Myslíte, že v súčasnosti je zabez- prichádzajú na rad fyzikálne modely. Často obsahu v surovej vode. pečená dostatočná protipovodňová ochrana sa pojem model zamieňa s pojmom maketa. Pri úprave vody na pitie sa na Slovensku pou- krajiny? Čo všetko zahŕňa a ktoré inštitúcie za Ale kým maketa je len zmenšená napodobe- žívajú nasledujúce technologické postupy: ňu zodpovedajú? nina skutočnosti, model sa zostavuje v pres- – úprava len dezinfekciou, Ing. Dušan Abaffy, PhD., vedúci odboru ných hraniciach modelovej podobnosti, čiže – jednoduchá fyzikálna a chemická úprava hydrológie a hydrotechniky VÚVH: na základe radu presne stanovených pre- a dezinfekcia (aerácia, odkysľovanie, filtrácia), – V súvislosti s opakujúcimi sa povodňa- počtov jednotlivých parametrov, a nie iba na – fyzikálna a chemická úprava a dezinfekcia mi schválila vláda v januári 2000 Program základe vydelenia skutočných parametrov (odželezovanie a odmangánovanie s jed- protipovodňovej ochrany SR do roku 2010. modelovou mierkou. nostupňovou a dvojstupňovou separáciou Obsahuje povodňový predpovedný a varovný V hydrotechnických laboratóriách VÚVH sa kalu; koagulačná filtrácia; pomalá biologická systém POVAPSYS, ako aj krátkodobé, stred- už vyše päťdesiat rokov vykonáva výskum filtrácia; koagulácia, flokulácia, nodobé a dlhodobé opatrenia. O tri roky ne- v oblasti návrhu hydrotechnických objektov usadzovanie, filtrácia, dezinfekcia). skôr vláda schválila aktualizovaný program, na potreby energetického využitia a splavne- Za posledných desať až dvadsať rokov sa uve- kde sa rozpočtové náklady zvýšili na 20,90 nia vodných tokov na Slovensku i v zahrani- dené technologické postupy nezmenili, preto- mld. Sk Najväčší podiel nákladov na realizá- čí, protipovodňovej ochrany, ako aj samotné- že vzhľadom na kontamináciu zdrojov pitných ciu protipovodňových opatrení pripadá na ho rozvoja v oblasti teórie hydrauliky a hyd- vôd (železo, mangán, antimón, arzén, oxid uh- Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., rotechniky. Na zmenšených modeloch úse- ličitý, radón, mikrobiologické oživenie) možno Banská Štiavnica. kov tokov sa testujú objekty, ktoré sa plánujú správnym prevádzkovaním týchto technológií Z doterajšej realizácie opatrení programu budovať v koryte toku (mosty, hate, objekty zabezpečiť požadovanú kvalitu pitnej vody. za roky 2000 až 2005 vyplýva, že pri obje- vodných nádrží, vodné elektrárne). V niektorých oblastiach na Slovensku pre- me súčasných dostupných finančných zdro- Testuje sa ich prevádzka počas nasimulova- trváva problém kontaminácie podzemných jov zo štátneho rozpočtu nie je reálne spl- ných prevádzkových i mimoriadnych situácií zdrojov pitných vôd dusičnanmi. Situácia niť ho, preto sa intenzívne hľadali a hľada- (povodní, havárií), pričom sa sledujú vply- v zdrojoch využívaných vodárenskými spo- jú možnosti financovania z rôznych iných vy stavebných objektov na koryto, ochranné ločnosťami je podchytená a robia sa inten- zdrojov. Z vyhodnotenia realizácie opatrení hrádze a okolité územie. Na základe toho sa zívne opatrenia na jej riešenie. Najčastejšie Programu protipovodňovej ochrany SR do doladí projekt a prevádzkový režim vodné- je to odstavenie kontaminovaných zdrojov roku 2010 vyplýva, že do konca roka 2005 sa ho diela ešte pred samotnou výstavbou, čo je a zabezpečenie prívodu pitnej vody z iných zaostávalo v jeho plnení približne o 5 mld. v konečnom dôsledku niekoľkonásobne lac- zdrojov alebo vodovodných systémov. Vo Sk. Ak k tomu prirátame škody na protipo- nejšie než nákladná rekonštrukcia stavieb vodárenskej praxi na Slovensku sa zatiaľ vodňových opatreniach v sledovanom obdo- v dôsledku chýb zistených až počas samotnej technológie na odstraňovanie dusičnanov bí, na ktorých odstránenie neboli vyčlenené prevádzky. nevyužívajú. finančné prostriedky, zaostávanie sa zvýši o ďalších 1,4 mld. Sk. V súčasnosti, žiaľ, nie je na území SR dosta- točne zabezpečená protipovodňová ochra- na v nijakom územnom celku. Jediným priaznivým plnením je inovácia varovného a predpovedného systému SR – POVAPSYS. Ochranu pred povodňami podrobne upravu- je zákon č. 666/2004 Z. z.

VÚVH patrí medzi tri pracoviská v Európe, ktoré dokážu robiť fyzikálny model pri stavbe vodných diel. Čo to konkrétne znamená? – Podobne ako sa v automobilovom a letec- kom priemysle výrobky testujú v aerodyna- mickom tuneli, aj návrhy hydrotechnických stavieb treba odskúšať na hydraulických VÍZIE A FAKTY

je problémom skladovanie alebo spaľovanie kalu. Mechanické, chemické a biologické čiste- nie vody sa uplatňuje v rôznych sférach. Chemické čistenie sa použív a skôr v pr iemys- le než v komunálnej sfére, lebo nie vždy sa môže pr iemyselná odpadová voda vyčistiť biologicky. Mikr oor ganizmy by totiž „nezo- žr ali“ všetky látky, ako niektor é toxické odpa- dy, a práve na to je tu chémia. Na chemické čis tenie sa použív a napríklad per oxid vodíka, ktorým sa chemicky dajú ods t rániť ťažko roz- ložiteľné organické látky a podobne.

Sprievodné javy čistenia

Proces čistenia vody sprevádza, bohužiaľ, aj zápach. Jeho odstránenie prísne predpisujú nor my najmä v blízkosti miest, ktoré s postu- pujúcou zástavbou čoraz viac obklopujú čis- tiar ne odpadových vôd. V zásade ide o vhá- ňanie vzduchu do čistiaceho pr iestoru. Robí sa buď biologickým spôsobom, pr i ktorom sa používa rašelina, čo je najjednoduchší postup, alebo zložitejšími, chemickými spôsobmi, pr i ktorých sa do vzduchu rozprašujú špecific-

To, že pri úprave vody sa používa chlór, vie takmer každý. Vedeli ste však, že vodu mô- FASCINUJÚCE žeme čistiť baktériami alebo UV žiarením? VODOHOSPODÁRSKE Voda a jej úprava TECHNOLÓGIE Vodu v zásade rozdeľujeme na povrchovú a podpovrchovú. Povrchová voda zahŕňa r ieky a jazerá a podpovrchová sa získava z hlbokých Biologické procesy ké chemické látky a tie s ním reagujú. Ďalším vr tov. Podpovrchová voda je značne čistejšia, spôsobom je tzv. sorpčný spôsob, ktorý po- netreba ju tak náročne upravovať ako vodu Prelomovým rokom pre technológiu čiste- žíva aktívne uhlie. To má mimor iadne veľký povrchovú. Na úpravu povrchovej vody sa po- nia vody bol rok 1927, keď sa začali používať povrch s mikropór mi a dokáže výbor ne viazať užíva najskôr mechanické prečistenie, zbave- biologické procesy čistenia vody. Biologický nečistoty zo vzduchu. nie hrubých mechanických nečistôt, potom sa proces sa uskutočňuje vo veľkých reaktoroch, robí chemické prečistenie, kde sa odstraňu- v ktorých žijú mikroorganizmy. Organické jú nadlimitné koncentrácie prvkov ako žele- látky v odpadových vodách, živiny a kys- Príliš čistá zo, arzén a podobne. Nasleduje ďalší stupeň lík slúžia ako potrava pre mikroorganizmy. mechanického dočistenia, napríklad piesko- Spotrebúvaním týchto látok sa voda čistí, pr i- voda môže zabiť vá filtrácia,zanímdezinfekciaa akoposledný čom vzniká ešte kal. Časť kalu, vzniknutého stupeň, aby sa už voda mohla piť, chlórovanie biologickým čistením, je treba z tohto proce- Ak chceme vodu použiť vo výrobnom pr ie- alebo UV dezinfekcia. su odčerpať a následne spracovať. Vodnatý myselnom pr ocese, musíme ju ešte upraviť. Najmä v e xpandujúcich arabských štátoch, kal sa ďalej odvodňuje, zahusťuje a napokon Napríklad demineralizovať alebo dek arboni- ako sú Dubaj a Bahrajn, je čoraz aktuálnej- lisuje, aby sa dosiahla požadovaná sušina. zovať s pomocou ďalších filt r ačnýchzar iade - šia otázk a odsoľovania mor skej vody. Na to sa Odvodnený kal potom putuje buď na sklád- ní alebo chemickými procesmi. Ako filtr ačné použív ajú mechanické zar iadenia, vzhľadovo ku, alebo do spaľovne. Riešenie predstavu- zar iadenia sa použív ajú špeciálne membrá- podobné uzavretým požiar nickým hadiciam. je tzv. Cannibal system, pr i ktorom zvyšok ny, látky a mater iály s veľmi jemnými otvor- Pod vysokým tlakom vody sa do nich vháňa kalu putuje do ďalšej nádrže, v ktorej sú rôz- mi, cez ktor é sa pr eháňa voda a zbavuje sa voda, ktorá prechádza jemnými pór mi, čím ne druhy baktér ií. Pr i r iadenom udržiavaní mikr onečis tôt. Vrcholom čistenia je tzv. r e- sa pr ečis tí a zbaví soli. Soľ, samozrejme, zo- špeciálneho prostredia, v ktorom sa bakté- ver zná osmóza, ktorá prepus tí iba molek uly

s tane dnu v hadiciach, takže na jej odst ráne- r ie vzájomne požierajú, dochádza až k 90 % vody, čiže čis tú H2O. nie sa hadice pravidelne prečisťujú spät ným redukcii kalu. Cannibal system od Siemens Konzumácia vody po reverznej osmóze by člo- tlakom vody. Water Technologies je užitočný všade tam, kde veka mohla zabiť. V ľudskom tele je tzv. os-

26 | 27 VISIONS 02|2006 motický tlak, čiže pnutie na povrchu bunky, US filter dokáže zabezpečiť zaria- ktoré závisí od obsahu minerálov. Rovnováha denia na všetky druhy úprav vody. v tele by sa čistou H2O tak narušila, že bunky by popraskali, čo by mohlo po vypití väčšieho množstvo takto dokonale vyčistenej vody viesť až k smrti. Napríklad aj odsoľovanie morskej vody funguje na princípe reverznej osmózy, takže vode sa dodatočne musia dodávať po- Čistiareň vody na ostrove Deer Island v Bostone trebné minerály. Dokonale čistá voda sa pou- využíva procesy zo Siemens Water Technologies. žíva najmä v priemysle, napríklad na chlade- nie vo veľmi tenkých kapilárach lopatiek tur- bín, kde sa musí predísť ich zaneseniu vod- ným kameňom.

Dezinfekcia pitnej vody

Najmä v USA je veľmi populárnou technoló- giou dezinfekcie UV žiarenie. Na Slovensku sa zatiaľ ešte veľmi nepoužíva, pretože síce úspešne zabíja baktérie, ale iba na určitý čas. Chlorizácia je zatiaľ omnoho účinnejšia, aj Čistiareň odpadových vôd v poľskom meste Lodž keď UV lampa je rozhodne zaujímavá záleži- nedávno rozšírili a inovovali. Siemens Industrial tosť. Používa sa zatiaľ najmä v priemysle na Vodohospodárske Solutions & Services tam implementoval riadiaci likvidáciu mikrobiologického znečistenia. Je systém na automatickú kontrolu procesov. to v podstate časť spektra žiarenia, ktoré vy- riešenia hubí mikroorganizmy narušením ich mem- bránovej štruktúry. Efekt je však relatívne Divízia Siemens Water krátky, lebo keď vodu necháme odstáť a mŕt- Technologies (SWT) poskytuje rie- ve mikroorganizmy neodstránime, tak sa šenia na úpravu vody a jej násled- na ich pozostatkoch v budúcnosti vybuduje né čistenie pre priemysel, ako aj nová generácia. pre komunál. Veľký pokrok zna- Napríklad aj pri natáčaní najnovšieho sfilmo- menalo prevzatie bývalého gi- vaného príbehu o Harrym Potterovi (4. diel) gantu US Filter, ktorý Siemens sa použili najmodernejšie vodohospodárske kúpil pred pol druha rokom. US technológie. Aby voda v jazerách mala krištá- Filter bol jednotkou na severoa- ľovo čistý vzhľad, počas natáčania ju prefil- merickom trhu vodohospodár- trovali a prežiarili UV lampami. skych technológií a SWT tak získal plnú kompetenciu v tejto oblasti. Testovací systém na V súčasnosti sa používa už iba ná- extrakciu iónov ťaž- zov Siemens Water Technologies, kých kovov z odpa- ktorý je súčasťou divízie Industrial dovej vody v galva- Solutions & Services. nickom priemysle. SWT v spolupráci so Siemens Business Services dodáva na Slovensku v súčasnosti nový cen- Membránové filtračné moduly dokážu pro- trálny technologický dispečing dukovať 100 kubických metrov vody denne. a riadiaci systém pre Bratislavskú Hrúbka samotného membránového vlákna je vodárenskú spoločnosť. BVS za- iba niekoľko nanometrov. bezpečuje výrobu aj distribúciu pitnej vody, čo prinesie pozití- va v podobe zvýšenej bezpeč- nosti distribúcie. Centrálny sys- Budúcnosť je vo vodíku tém umožní komplexné riadenie Pohon autobusov, automobilov, ale naprí- a kontrolu. Na diaľku sa tak budú klad aj ponoriek budú už v blízkej budúc- dať ovládať cez dispečing všetky nosti s najväčšou pravdepodobnosťou za- dôležité funkcie. Systém zároveň bezpečovať palivové články spaľujúce vodík.

zabezpečí aktuálne informácie Ich produktom bude kyslík a voda, čistá H2O.

a dokáže promptnejšie reagovať Spotrebujú H2 + O a rovnako aj vyprodukujú

na prípadné poruchy a elimino- H2 + O. Autá teda nebudú jazdiť na vodu, ale vať tak úniky vody. na prvky, ktoré voda obsahuje. VÍZIE A FAKTY

Čo je to vlastne voda?

Voda (chemická značka: H2O) je chemická zlúčenina dvoch atómov vodíka a jedného atómu kys- lík a. Za nor málnej teploty a tlaku je to bezfarebná, čír a kv apalina bez zápachu a chuti. Pre svoj dipólový charakter je voda dobrým rozpúšťadlom iónových zlúčenín. Pokrýva až 70 % zemské- ho povrchu, čo preds tavuje 369 miliónov kilomet r ov štvorcových. Je to jedna z najnevyhnut- nejších zložiek života or ganizmov. V yskytuje sa v t r och skupens tvách – kv apalnom, pevnom a plynnom. Ľudstvo spotr ebúv a obr ovské množstvo vody, odhaduje sa napríklad, že na výr o- bu jedného automobilu v US A tr eba pr ibližne 38 miliónov litrov vody!

Niečo zo štatistiky Vodná medicína V S l ove n s kej r e p u b l i ke j e n a ve r e j n é vod ovod y n a p o j e n ý ch 4 , 5 m i l . o byv a te ľ ov, č o p r e d s tav u j e 8 3 , 9 % p o p u l á c i e . Z c e l kové h o Napr iek všetkým lekár skym v ar ovaniam o nut nos ti dôklad- p o č t u 2 0 8 7 o b c í j e z á s o b ov a n ý ch vod o u z ve r e j n é h o vod ovod u nej hydratácie s tále zabúdame, že pr ir odzeným nápojom pr e 7 2 , 4 % . človeka nie sú káv a ani alkohol, ba ani limonády, ale jednodu- Dĺžk a vodovodných sietí (bez prípojok) v súčasnos ti dosahu- cho čis tá voda. Voda tvorí 60 % ľudského tela. Novorodenci jej j e 2 3 7 8 1 k m , d ĺ ž k a vod ovod n e j s i ete n a j e d n é h o z á s o b ov a n é h o majú vo svojom telíčk u dokonca až 80 %. To však neznamená, o byv a te ľ a j e 5 , 2 7 m . P r evád z kov a n é vod n é z d r o j e m aj ú k a p a- že by to boli zbytočné zásoby vody, ktoré musíme neus tále do- c i t u 3 3 , 1 7 8 l / s . Z p o d p ovr ch ový ch vod n ý ch z d r o j ov s a o d o b e r á pĺňať. Nedostatok vody sa prejaví na všetkých orgánoch v te- 5,150 l/s. T ie sa musia upr avov ať. Na Slovensk u je vybudov aných le. Obzvlášť to vidieť na pleti – ak je dos tatočne hydratovaná, je v i a c a ko 1 2 0 ú p r av n í vod y, k to r é u p r av u j ú p ovr ch ovú i p o d z e m- pr užná a pevná, vyzerá mlado a sviežo. Čas to však zabúdame n ú vod u . V p r evád z ke s ú ú p r av n e vod y v y b u d ov a n é v t r i d s i a t ych zásobovať pleť vodou zvnút r a. Bunky pokožky, ktoré majú do- r okoch minulého s tor očia i r elatívne nové úpr avne. Rôznor odosť s tatočnú zásobu vody, sú potom schopné fungovať a obmieňať te ch n o l o g i ckéh o p r o c e s u ú p r av y vod y ovp ly v ň u j ú h i s to r i cké o b- sa tak účinne, ako ich nepr inúti nijaký krém. Úbytok vody nám d o b i a , v k to r ý ch s a j e d n otl i vé ú p r av n e b u d ov a l i . V p r evád z ke s ú pr ináša nepohodlie vo všetkých smeroch – sme unavení, malát- m a l é ú p r av n e vod y, a ko a j ú p r av n e vod y u p r av u j ú c e n i e koľ ko s to ni, bolí nás hlava a podobne. Už s t r ata jedného lit r a vody znižu- lit r ov za sek undu. je výkonnosť o 20 %, kr v tečie pomalšie a sv aly nie sú dos tatoč- ne zásobované kyslíkom. V lete sa situácia ešte zhoršuje, pr eto- že bez pitia nám chýba chladiaci efekt vody. S potom navyše od- Spotreba vody na Slovensku klesá chádzajú aj minerálne látky, takže vnútor ná r ovnováha or ganiz- mu sa ešte viac narúša. Vedci zis tili, že ak or ganizmus dospelé- Je to prekv apujúce, ale nesúvisí to so zvýšením ceny vody. Súvisí ho človeka s t r atí t r i lit r e vody, zmení sa jeho správ anie. Ak s t r atí to aj s tým, že naši ľudia začínajú myslieť ekonomicky. Pr udko sedem lit r ov, bude jeho zdravie veľmi vážne ohr ozené a s t r ata klesá spotr eba vody najmä v domácnos tiach, k čomu pr ispiev a desiatich lit r ov môže znamenať smrť. jednak osveta a aj nové technológie, ako sú napríklad úspor né pá- kové batér ie, r egulátor y tlak u a podobne.

28 | 29 VISIONS 02|2006 Malá vodná elektráreň Energia vody pri Uhorskej Vsi. Technológia využívania vodnej energie je najrozvinutejšia spome- dzi obnoviteľných zdrojov. Celosvetovo pokrýva viac ako 18 % vyrobe- nej elektrickej energie a je súčasne najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom energie. Vodná energia je prakticky jediným obnoviteľným zdrojom energie, ktorý sa v širšej miere využíva aj u nás. V roku 1996 sa z vodnej energie na Slovensku vyrobilo viac ako 4,4 miliardy kWh, čo je približne 15 % našej spotreby. Vodná energia má mnoho výhod: vodné elektrárne majú dlhú životnosť, pričom niektoré z nich pracu- jú sedemdesiat a viac rokov. Napriek dlhej návratnosti vložených in- vestícií (10 až 15 rokov) v dôsledku nízkych prevádzkových nákladov a dlhej životnosti sa dosahuje vysoké zhodnotenie investícií. Na slo- venských riekach sa v súčasnosti využíva len približne 11 % možné- ho potenciálu malých vodných elektrární. Tie v porovnaní s veľkými energetickými zdrojmi postavenými na našich veľkých riekach oveľa menej poškodzujú životné prostredie.

Koľko a čo piť?

Mali by sme piť aspoň dva až tri litre vody denne, pretože prá- ve toľko jej denne stratíme dýchaním, potením a močením. V lete spotreba stúpa až na tri-štyri litre vody denne. Vodu môžeme piť akúkoľvek, ale nie stále. Teda stále môžeme piť vodu z kohútika, dojčenskú alebo stolovú vodu. Minerálky však nie – látky, ktoré obsahujú a ktoré pôsobia v primeranom množstve liečivo, môžu pri predávkovaní zapríčiniť rozličné ochorenia. Pri pití vo veľkých množstvách minerálky menia krvný obraz, zvyšujú krvný tlak a predovšetkým zaťažujú obličky. Ak sa však rozhodnete striedať svoje nápoje s minerálkou v rozumných množstvách, samozrej- me, nič sa vám nestane. Ani z kvality vody z kohútikov nemusí- te mať obavy – za posledné desiatky rokov k nijakému priamemu zdravotnému poškodeniu vodou neprišlo.

Niekoľko čísel Štyridsaťdva kíl z váhy sedemdesiatkilového človeka tvorí voda. Z toho 28 litrov (kíl) predstavuje vnútrobunková tekutina, 14 lit- rov mimobunková tekutina, teda krvná plazma a tkanivový mok. Ostatná voda je v očiach, ušiach, kĺboch, v tráviacom systéme a ľadvinových kanálikoch a predstavuje približne 1,5 litra vody. h i ! t e c h

Zar iadenie na epitaxiu molek ulovým zväzkom, určené na výrobu infr ačer- vených laserov zo zlúčenín polovodičov IV–VI na inštitúte pre fyzik u polovo- dičov a tuhých látok pr i Univer zite Johannesa Keplera v Linzi.

GUNTER JUMPING WOOD pr acuje od r ok u 1991 v Inštitúte pre fy- zik u pevných látok a polovodičov na Univer zite v Linzi. Zaoberá sa najmä op- toelekt r onickými a stavebnými pr vk ami a nano - št r uktúr ou polovodičov. Je držiteľom niekoľkých významných ocenení.

30 | 31 VISIONS 02|2006 TEXT: CHRISTIAN PRESSLER FOTO: ANDREAS SCHEIBLECKER LASER DOKÁŽE VIAC

Podstatou laserovej revolúcie sú dlhé vlny. V súčasnosti sa už vyvíjajú laserové prístroje s rozsiahlymi možnosťami použitia od merania kvality vzduchu až po lekársku diagnózu. Susedné Rakúsko zohráva pri tejto technike budúcnosti dôležitú rolu.

Laser na báze polovodičových prvkov má žiarila. Svetlo sa neustále odráža cez vrstvy priebeh stúpania alebo klesania koncentrá- doma už každý. Nijaký CD alebo DVD pre- nachádzajúce sa pod ňou a nad ňou, až cie výfukových plynov pri cirkulácii motora. hrávač by nefungoval bez koncentrovaných kým sa silno nezaostrí, a napokon vystupu- Laser sa tak stáva nevyhnutným nástrojom svetelných zdrojov. Napriek tomu majú tie- je z najvyššie uloženej vrstvy ako laserový pri každoročnej technickej kontrole. Okrem to „bežné lasery“ jednu nevýhodu: krátku lúč. Springholz dodáva: „Naše zrkadlá ale- autoservisov vidí Springholz ďalšie možnos- životnosť. Polovodičové lasery sa totiž vyrá- bo vrstvové zložky sú z materiálu (zlúče- ti využitia v lekárskej praxi. Nové prístroje sú bajú tak, že na čip sa zhora a zdola nanesie niny telúru a selénu), ktorý sa dobre odrá- vhodné pri vyšetrovaní vydychovaného vzdu- vrstevnatá štruktúra, ktorá viaže svetlo do ža, ale pre laserové svetlo je transparentný. chu na zistenie astmy a eliminujú zdĺhavé zväzku. Svetlo v dôsledku toho vystupuje na Je to vlastne akýsi protiklad.“ Niet divu, že odbery krvi. postranných hranách a je veľmi divergent- dlhovlnné lasery z Linzu vyvolávali záu- né. Inými slovami: vyžaruje veľmi doširoka jem priemyslu. Konečne sa vytvoril predpo- a rýchlo sa absorbuje. Preto zostáva oblasť klad na mnoho nových spôsobov využitia Masové uvedenie na trh použitia týchto veľmi krátkovlnných laserov – v prvom rade na monitorovanie životné- obmedzená. Dlhovlnné laserové zdroje so ho prostredia. Vedci z Linzu teraz pracujú na zdokonale- silne zaostreným svetlom by naproti tomu ní použitia prístrojov a hľadajú kooperač- umožnili celý rad nových spôsobov využi- ných partnerov z oblasti hospodárstva. Nie tia. Ibaže doteraz bola táto nová generácia Monitoring životného sú však sami. Aj vo Viedni sa totiž skupine laserov príliš drahá a bolo ťažké vyrobiť ich vedcov podarilo vyrobiť lasery, ktoré dosa- – preto ich prípadné využitie zostávalo hud- prostredia hujú podobné vlnové pásma. Rovnako na bou budúcnosti. nemeckom inštitúte Fraunhofer bádateľov Springholz vysvetľuje, ako by to celé mohlo delí len kúsok od dokončenia dlhovlnných fungovať: „Molekuly plynu dokážu absor- laserov. Dôvod ich intenzívneho snaženia Jednoduchá použiteľnosť bovať svetlo, pričom sa charakteristickým spočíva v tom, že dlhovlnné spektrálne lase- spôsobom rozkmitajú. Vlnová dĺžka, pri ry sú tovarom s možnosťou masového uve- V inštitúte pre fyziku polovodičov a tuhých ktorej nastáva táto abstrakcia, závisí od denia na trh. látok na univerzite v Linzi pôsobí tím, kto- stavby konkrétnej molekuly. To znamená, „Vieme si predstaviť, že laserové spektro- rému sa podarilo vyvinúť dlhovlnný la- že každá molekula plynu má svoj vlastný metre sa budú v budúcnosti používať ako serový prvok, ktorý je nielen nenáročný odtlačok. Ak cez plyn preniká infračervený protipožiarna ochrana v komínoch. Čoskoro z hľadiska nákladov, ale navyše sa dá jed- laser, dajú sa na detektore určiť absorpčné však môžu prebrať aj funkciu regulovania noducho použiť. Za autora nového obja- čiary, a tým lokalizovať potenciálne kon- dýz v bežných domácich horákoch,“ dodáva vu sa považuje Günter Springholz, ktorý centrácie určitých plynov.“ Spektroskopické Springholz v súvislosti s možnosťou ďalšie- sa už 14 rokov zaoberá optoelektronický- meranie je neprekonateľne presné. „Dá sa ho využitia. Je takmer neuveriteľné, kde vša- mi prvkami: „Pri našej alternatívnej kon- to preukázať dokonca aj vtedy, keď sa ob- de sa bude môcť svetlo v dohľadnej budúc- cepcii sme vrstvy lasera zaostrujúce svetlo jemový podiel plynu rovná jednej biliónti- nosti použiť. zmenili tak, aby svetlo vystupovalo z povr- ne. Znečistenia alebo škodliviny tak možno chu čipu s nanesenou vrstvou kolmo a vy- identifikovať skôr a účinnejšie,“ zdôrazňuje Viac na www.hlphys.jku.at žarovalo omnoho silnejšie. Celý trik spočí- Springholz. val v tom, že sme použili zrkadlá ako viac- Pomocou nových laserových spektrometrov vrstvové zložky.“ Prvá vrstva sa najskôr sa dá preskúmať aj proces spaľovania mo- Článok je prevzatý z odborného časopisu stimuluje svetelným zdrojom, aby sa roz- torov. Absorpčné čiary presne znázorňujú hi!tech, ktorý vydáva Siemens AG Rakúsko ZDRAVIE

Pred 40 rokmi bola zavedená technológia, ktorá sa stala nevyhnutnou pri starostlivosti o vyvíjajúci sa plod dieťaťa – ultrazvuk v reálnom čase. V roku 1965 vyvinul Siemens Vidoson prístroj, ktorý monitoroval vnútro brušnej dutiny tehotnej ženy ako čiernobiely obraz, bez časového one- skorenia. Ultrazvuk odvtedy zachránil životy mnohých matiek a detí. Aj dnes sú rodičia fascinovaní obrázkami detí, ktoré sa čoskoro narodia. Ultrazvuk však svet už dávno využíva aj v iných alternatívach…

venie a výživu tkanív, podporuje tkanivovú di- KATARINA ŽIAKOVÁ TEXT: fúziu, má spazmolytický, resorpčný a analge- SIEMENS FOTO: tický a antispazmatický účinok. Hĺbka účinku sa pohybuje medzi 2 a 6 cm. Liečba nádorov ul- trazvukom znižuje vedľajšie efekty klasických Ultrazvuk v prírode chirurgických zákrokov. Štúdia vykonaná vedcami v K anade na pa- Už s te sa niekedy započúv ali do zvuk u vet r a cientoch s r akovinou pros taty konštatova- a mor ského príboja? A čo s te počuli? Zr ejme la, že zvukové vlny vysokej energie, ktoré sú len akési príjemné šumenie vzduchu a vody. za hr anicou počuteľnos ti ľudským uchom, Niektoré zvier atá a hmyz by však počuli čosi zmenia jedného dňa spôsob ods t r aňovania úplne iné. Vo vzduchu sú totiž obsiahnuté niektorých nádor ov. Na zákr oky, o ktorých je f r ekvencie pat r iace už do oblas ti ult r azvu- v štúdii r eč, boli použité ult r azvukové vlny k u. Ich azda najznámejší príjemca a vysie- r ovnakej dĺžky, aké sa použív ajú pr i ult r azvu- lač je netopier - vysiela ult r azvuky počas letu kovom vyšet r ení tehotných žien na zviditeľ- a podľa odr azených kmitov sa dozvedá o pr e- nenie plodu. Vlny ultr azvuk u nor málne pr e- kážk ach na svojej dráhe. chádzajú tk aniv ami bez toho, aby ich por u- Ter mín echolokácia zaviedol v rok u 1944 ve- šili. Ak sa však nasmer ujú do jedného bodu, skytnú iné komplikácie, tr vá zákrok ultrazvu- dec Donald R. Gr iffin. Ozna čil ním použív a- spôsobia, že tk anivo sa ohreje a teplota sa kom iba jednu až t r i hodiny. nie ozvien zvuk u pr odukovaného určitými pos tupne zvyšuje až nad 60° Celzia a bunky Po celom svete sa v nemocniciach, na klini- zvier atami s cieľom zis tiť pr ekážku a nájsť hynú. Chir ur g môže pos tupným smer ovaním kách a u lekár ov každý deň usk utoční pr ibliž- potr avu. Zvieratá, ktoré použív ajú echolo- vĺn ničiť bunky nádor u bez jediného r ezu ne 700.000 diagnos tických ult r azvukových káciu, žijú pr ev ažne tam, kde je nedostatok sk alpelom. vyšet r ení s použitím ult r azvukových sys té- svetla. Okrem netopierov sú to aj delfíny, mov spoločnos ti Siemens – ACUSON a SONO- niektoré dr uhy veľrýb alebo niekoľko druhov LINE. V zdr avotníckom sys téme Slovenskej vtákov. r epubliky sú inštalované desiatky ult r azvu- Predlžuje chorým život kových prís t r ojov, využív ané najmä v oblas- ti gynekológie, rádiológie, per i- a neonato- Jean-Yves Chapelon so svojimi kolegami lógie, or topédie, ur ológie a k ar diológie. R ad Ultrazvuk v liečbe z Francúzskeho národného ústavu pre zdra- SONOLINE ponúk a prís t r oje pr e abdominál- vie a výskum v Paríži túto metódu vyskúšal na nu a univer zálnu diagnos tik u, r ad ACUSON Človek echolokáciu využívať nedokáže, čo 240 pacientoch, u ktorých sa vyskytlo pokro- zahŕňa sys témy pre komplexné k ar diovask u- však neznamená, že nevyužíva ani ultrazvuk. čilé štádium rakoviny prostaty. Išlo o prípady, lár ne zobr azovanie. Na nedávnom veľt rhu Naopak, ultrazvuk sa využíva v mnohých sfé- keď klasická chirurgická liečba bola značne Medica v Düsseldor fe preds tavila spoločnosť rach a jednou z najzásadnejších je medicína. r iskantná. Štatistické porovnanie výsledkov prís t r oj Acuson Antares, ktorý použív a tech- Pri liečbe využíva ultrazvuk elektr ickú ener- klasickej a ultrazvukovej metódy ukázalo, že nológiu 4D, ktorá napríklad v gynekológii po- giu vysokofrekvenčných prúdov, ktoré sú pre- novou metódou možno predĺžiť pacientom skytuje t r ojdimenzionálny pohľad v r eálnom mieňané na energiu mechanickú a tepelnú. Asi život v pr iemere o päť rokov. Nespor nou vý- čase na tvár, mimik u a pohyby ešte nenaro- 30 % tejto mechanickej energie, ktorá vyvoláva hodou ultrazvukovej metódy je aj to, že môže deného dieťaťa. Novinkou je tiež technoló- nejakú formu mikromasáže tkanív, sa mení na byť vykonaná kdekoľvek v tele. Podmienkou je gia CPS, ktorá zlepšuje diagnos tik u tumor u. teplo. Ultrazvuk podporuje excitáciu molekúl jedine to, aby tumor nebol obstúpený kosťa- Tu sa použív ajú špeciálne kontr as t né látky na a následne i chemické reakcie, zlepšuje prekr- mi alebo vzduchovými bublinami. Ak sa nevy- dosiahnutie jasnejšieho obr azu tk aniv a.

32| 33 VISIONS 02|200 6 Zvuk verzus ultrazvuk Zvukom nazývame len také vlnenie hmotného prostredia, o kto- rom sa môžeme presvedčiť sluchom, čiže vlnenie v rozsahu frek- vencie 16 – 20 000 Hz, pričom tieto hranice sú do istej miery indivi- duálne. S ohľadom na túto okolnosť sa vlnenie akéhokoľvek hmot- ného prostredia s frekvenciou menšou ako 16 Hz nazýva infrazvuk a vlnenie s frekvenciou väčšou ako približne 20 -tisíc Hz ultrazvuk. Ultrazvuk sa od obyčajného zvuku líši len svojou vysokou frekven- Ultrazvuk v technike ciou. Jeho pomerne vysoká hodnota je príčinou, že sa ako zdroje ul- trazvuku obyčajne používajú špeciálne prístroje a zariadenia. Z čisto Fyzika a technika v súčasnosti dokážu vyrábať „nepočuteľné mechanických zdrojov ultrazvuku sú to najmä špeciálne skonštruo- zvuky“ s vysokou frekvenciou. Dnes nie je problém dosiah- vaná kovová uzavretá píšťala veľmi malých rozmerov, tzv. Galtonova nuť jednu miliardu kmitov za sekundu. Aj keď ultrazvuky píšťala, a na podobnom princípe založený Hartmanov akustický gene- nepočujeme, predsa ich účinok môžeme veľmi dobre pozo- rátor, v ktorom prúd vzduchu unikajúci z kužeľovej trubice naráža na rovať. Jednou z metód získavania kmitov je napríklad strie- valcový rezonátor. Pomocou Hartmanovho generátora je možné získať davé zmršťovanie a rozpínanie doštičky z kryštálu kreme- ultrazvuk s frekvenciou 130 kHz a pri použití vodíka až 500 kHz. ňa za pomoci elektrických nábojov. Ak ponoríme kmitajúcu Pretože ultrazvukové vlny sú veľmi krátke, ultrazvuk sa šíri prostre- doštičku do nádoby s olejom, vytvorí sa na hladine vypukli- dím prakticky priamočiaro a pri odraze od prekážok platí zákon od- na vysoká až desať centimetrov a olejové kvapky budú vy- razu. Jeho inou významnou vlastnosťou je, že na rozdiel od obyčaj- strekovať do výšky takmer pol metra! Ak do takéhoto olejo- ného zvukového vlnenia vzduch a iné plyny ultrazvuk značne ab- vého „kúpeľa“ ponoríme sklenenú trubicu dlhú jeden me- sorbujú, a to tým viac, čím je jeho vlnová dĺžka menšia. Oproti tomu ter a jej druhý koniec budeme držať v ruke, ucítime, že sa v kvapalinách, napríklad vo vode, sa ultrazvukové vlnenie môže roz- trubica silne rozpálila a popálila nám kožu. Takáto trubica, šíriť i do veľmi veľkých vzdialeností. rozpálená ultrazvukom dokonca prepáli dieru aj do dreva – energia ultrazvuku sa v tomto prípade mení na teplo. Tento jednoduchý pokus je dostatočným a očividným dôkazom o sile „obyčajného“ zvuku aj pre laika. Ultrazvukové kmity majú veľmi silný účinok aj na živý or- ganizmus – trhajú vlákna vodných rias, drvia živočíšne bunky, rozširujú krvinky a malé ryby a žaby dokonca ul- trazvuk usmrtí v priebehu jednej až dvoch minút. Telesná teplota pokusných zvierat vystavených ultrazvuku sa zvy- šuje – napr. v prípade myši až na 45° C. dovej vody a posúdiť štruktúru i funkciu existujúcich orgánov plodu či odhaliť prí- padnú vývojovú poruchu. Počítač následne porovná namerané údaje s tabuľkou a vypo- číta aj dĺžku tehotenstva. Ultrazvukové vy- šetrenie predpisuje lekár po predchádzajú- com overení tehotenstva zhruba v štvrtom týždni tehotenstva. Pri prvom vyšetrení le- kár určí, či nejde o mimomaternicové teho- tenstvo. Ak je vyšetrenie v poriadku, prichá- dza žena do tehotenskej poradne a ďalšie ultrazvukové vyšetrenie jej vykonajú v 12., 28. a v 32. týždni tehotenstva. Pri týchto vy- šetreniach lekár hodnotí vek plodu pomo- cou merania jednotlivých kostí vrátane prie- meru hlavičky, stav orgánov, množstvo plo- dovej vody, polohu a postavenie plodu alebo stav placenty.

Obzvlášť úspešne sa ultrazvuk používa na kon- dôvodov patrí ultrazvuk medzi vyšetrenia, trolu v hutníctve a strojárstve – zisťuje sa ním ktoré sa počas tehotenstva pravidelne opakujú nesúlad materiálu, bubliny, praskliny a iné chy- a tak umožňujú lekárovi urobiť si predstavu by kovových výrobkov. Ultrazvukom je možné nielen o veľkosti a veku plodu, ale aj o vývoji presvietiť vrstvu kovu hrubú aj viac ako jeden a stave jeho jednotlivých orgánov. meter, teda oveľa viac ako röntgenovým žiare- ním. Pri presvecovaní kovu ultrazvukom sa po- Princíp vyšetrovania ultrazvukom nie je stupuje tak, že sa testovaný kov namaže olejom zložitý. Ultrazvukový prístroj vysiela k plo- a vystaví ultrazvukovým kmitom. Nerovnorodé du zo sondy ľudským uchom nepočuteľné časti výrobku zvuk rozptyľujú – vrhajú akýsi zvukové vlnenie vo frekvencii 2,5 – 10 MHz. „zvukový tieň“. Obrys nehomogénnych miest Zvukové vlny prenikajú do vyšetrovanej pa- sa potom na sčernetej vrstve oleja črtá tak zre- cientky, kde sa odrážajú, a malá časť odra- teľne, že je možné ho aj odfotografovať. Tento zených vĺn sa vracia späť do sondy. Sonda princíp sa využíva v tzv. ultrazvukovej defekto- slúži zároveň ako prijímač zvukového vlne- Nebezpečenstvo skopii – odhaľovaní vnútorných chýb materiá- nia. Informácie o intenzite vlnenia a o čase, lu. Dnes sa používajú aj špeciálne prijímače ul- ktorý uplynul medzi vyslaním a zachytením či pomoc? trazvukových kmitov, vrátane možnosti zobra- ultrazvuku, vyhodnotí počítač zabudova- zenia na obrazovke. ný v prístroji. Konečné dáta sa zobrazia na Potvrdiť alebo vyvrátiť medializované škod- Ultrazvuk sa používa aj na čistenie – to dobre obrazovke. Novinkou oproti doteraz zná- livé efekty ultrazvuku môžu iba veľmi roz- vedia najmä numizmatici alebo tí, ktorí nosia memu čiernobielemu 2D výstupu je nová siahle výskumy. Ak by aj vedci v budúcnosti okuliare. Ultrazvukové čistenie ponúkajú aj 3D technológia, vďaka ktorej môže mamič- skutočne potvrdili určitý negatívny vplyv ul- mnohé optiky na Slovensku. ka vidieť reálne a jasné stacionárne kontú- trazvuku, nikto nemôže poprieť, že je záro- ry tela a tváre svojho očakávaného dieťatka veň aj veľmi užitočný. Novinkou nie je ani a dokonca aj jeho mimiku. Ďalej umožňuje to, že ultrazvuk poškodzuje živé bunky. To Tehotenský ultrazvuk vyšetrenia kostí a chrbtice dieťatka v rozsa- však platí pre dlhotrvajúce a intenzívne ul- hu, ktorý doteraz nebol možný. Úplnou no- trazvukové žiarenie. Dávky, ktoré sa využí- Tehotenský ultrazvuk je vyšetrovacia metóda, vinkou je ultrazvukový 4D záznam, vďaka vajú pri predpôrodnom či bežnom gyneko- ktorá lekárom pomáha hodnotiť priebeh teho- ktorému je možné zobraziť 3D obraz v čase, logickom vyšetrení, sú sto– až tisícnásobne tenstva. Pri vyšetrení tehotnej ženy ultrazvu- respektíve v pohybe. Takto sa dá napríklad nižšie. Navyše sa ultrazvukové vyšetrenia kom lekár vyšetruje pomocou sondy ultrazvu- uložiť ultrazvukové vyšetrenie vo forme mamičiek robia už viac ako 50 rokov a za ten kového prístroja cez brušnú stenu vyvíjajúci krátkeho filmu na CD nosič, ktorý si budúca čas lekári nepotvrdili nijaké škodlivé násled- sa plod. Ultrazvukové metódy patria v súčas- mamička môže doma neskôr pozrieť buď ky. Experti Svetovej zdravotníckej organi- nosti medzi najpoužívanejšie zobrazovacie di- na bežnom PC, alebo na televízore pomo- zácie napríklad oficiálne schvaľujú pri bež- agnostické metódy v tehotenstve najmä pre- cou DVD prehrávača. Cieľom ultrazvukové- nom, nekomplikovanom tehotenstve štyri to, že nezaťažujú plod ani ženu prenikavým ho vyšetrenia je teda zistiť uloženie a veľ- vyšetrenia. Zároveň ho neodporúčajú do 10. žiarením. Sú bezbolestné a bezpečné. Z týchto kosť vyšetrovaného plodu, množstvo plo- týždňa tehotenstva.

34 | 35 VISIONS 02|2006 VZDELÁVANIE

Informačné a komunikač- né technológie výrazne pod- porujú tvorbu znalostí, kto- ré sa v súčasnosti rozši- rujú oveľa rýchlejšie ako pred pár desiatkami rokov. Prostredníctvom podpory vzdelávania informačnými a komunikačnými technoló- giami sa vzdelávacie inšti- túcie môžu dostať bližšie k študentovi. Ako sú na tom v súčasnosti slovenské uni- verzity? Otvorili slovenské podniky brány tejto forme vzdelávania?

Využitie inf ormačno- k omunikačnýc h t ec h- nológií v o vzdelá vaní, elektronic k é spraco va- nie inf ormácií a ic h prenos po elektronic kýc h k omunikačnýc h sieťac h – t ak b y sa dal c ha- rakt erizo vať pojem e-learning. Nie je t o však len jednoduc hé elektronic k é spraco vanie učebnýc h t ext o v a možnosť ic h elektronic k é- ÉRA ho prenosu. Je t o o v eľa viac. Je t o k om plexne no vý prístup k realizácii vzdelá vania.

E-learning E-VZDELÁVANIA na univerzitách

TEXT: MARTINA GUZOVÁ V y u č ov a n i e m o d e rn i z u j ú aj s l ove n s ké u n i- JE EŠTE FOTO: SHUTTER STOCK ver zity. Jednou z možnos tí, ako zlepšiť štú- dium, je elekt r onické vyučov anie alebo e-learning. Fle xibilná forma vzdeláv ania umožňuje lepšie r eagov ať na pot r eby t rhu, ĎALEKO na nové poznatky, aktívnejšie zapája použí- v ateľov do vyučov ania a umožňuje indivi- duálnu s tar os tlivosť o nich. Napríklad v sú- V Z D E L Á V A N I E

nej zdvor ilo odmiet nu alebo vedú siahodlhé Akademický pohľad analýzy a r okov ania bez konečného pozitív- neho efektu pr e fir mu.Napokon,podniky s pos tojom never iaceho Tomáša zavádzajú prof. Ing. Milan Dado, PhD. e-lear ning metódou pok usu a omylu. Na zá- časnom rýchlom svete niektor é poznatky klade vlas t nej alebo spr os t r edkov anej nega- prorektor Žilinskej univer zity zas taráv ajú ešte pr ed príchodom absolven- tívnej skúsenos ti popierajú aj úplne zjavné pre rozvoj a vedúci katedry tov univer zít do pr axe. E-lear ning dokáže na v ý h o d y. “ telekomunikácií t i eto z m e ny d y n a m i c k y r e a g ov a ť a e-lear nin- gový kur z nemusí takmer vôbec zastaráv a ť . Takmer všetky slovenské univer zity v súčas- Tento spôsob vyučov ania navyše vedie p o u- Kde sú nedostatky nos ti zabezpečujú prís tup k informačným da- žív ateľa k zodpovednos ti a sebadisciplíne, t abázam, elektronickým učebniciam, skúšacím p r e t o ž e p o u ž í v a n i e i n t e rn e t u v y ž a duje, aby Podľa Pet r a Ďur ného na Slovensk u sa s tá- systémom a pod. To všetko ako doplnok ku kla- študujúci dokázal rozoznať mier u p r av d i vo s- le veľa teor etizuje a málo sa tvorí. Hoci za sickému vyučovaniu typu prednášky, cvičenia ti a spoľahlivos ti infor mácií. Podľa štatis tík posledné r oky sa konalo mnoho konfer en- alebo seminár a. Aké sú prekážky realizácie sku- si použív ateľ dokáže dlhodobo zapamätať cií a seminár ov na tému e-lear ningu, pr o- točného e-learningu? 80 per cent informácií z toho, čo simultánne d u k tov n a p r i a m u a p l i kác i u d o p o d n i kové h o E-lear ning treba aplikovať všade tam, kde zme- počuje, vidí a vykonáv a, čo je metóda, ktorú vzdeláv ania je ako šaf ranu. „Vážne nedos tat- ní vzdelávacie procesy a tie sa stanú efektív- využív ajú e-learningové k ur zy. Odpor covia ky môžeme pozor ov ať v oblas ti metodoló- nejšími a kvalitnejšími, kde sa naše vzdeláva- e-learningu však ar gumentujú tým, že ani gie a metodiky,“ pouk azuje na slabé mies- cie inštitúcie dostanú bližšie k študentovi alebo najlepšia aplikácia nemôže nahradiť osob- ta P. Ďur ný. „Už jednoduché spracov anie k žiakovi, viac do povedomia sveta. Vzdelávanie ný kontakt lektora a účas t ník a k ur zu a kon- vnút r opodnikových smer níc v elekt r onickej sa výrazne otvára svetu, globalizuje sa. Hlavnou takt medzi samot nými účas t níkmi. Lektor p o d o b e a i ch a p l i kác i a d o i n t r a n etove j s i e- prekážkou rozširovania a využívania e-lear nin- e-learningového k ur zu nemá možnosť pra- te podnik u sa nazýv ajú e-lear ning. To však gových prístupov je v prvom rade obsah vzde- cov ať s at mosfér ou, nemôže zaujať chariz- má od r eálneho zmyslu tohto pojmu ďale- lávania, schopnosť ponúkať ho širokému oko- matickým výkladom, nemôže r ozosmiať ko. Nut né sú také pr vky, ktor é študujúceho liu. Skutočná spolupráca všetkých tých, ktorí sa a ve ľ m i ť a ž ko m ô ž e p ri a m o m ot i vov a ť. vtiahnu do deja – napríklad vir tuálna r eali- majú podieľať na tvorbe vzdelávacieho obsahu ta, videosekvencie, obr azové s tvár nenie či e-lear ningu, na jeho sprístupňovaní tým, ktorí inter aktívne úlohy. Chýba aj sys tém efektív- ho majú využívať, je jednou z ciest, ako sa po- Slovenské podniky neho zavádzania e-lear ningu, t. j. plán, kto, sunúť ďalej. Fragmentácia v tejto oblasti čas- v akom čase a s akými požadov anými vý- to vedie k nižšej kvalite. Systémová integrácia a e-learning sledk ami má s pr oduktom pracov ať, absen- na všetkých úrovniach môže pr iniesť veľa po- tujú for my mer ania efektivity výučby a spät- zitívneho. Konkurencia medzi rôznymi hráčmi „ S p ô s o by p r a k t i ckéh o z avád z a n i a ná v äzba od účas t níkov.“ v týchto integračných prístupoch je však cestou e - l e a r n i n gu d o s l ove n s k ý ch p o d n i kov k urýchleniu procesov implementácie. sú veľmi r ozmanité,“ n a č r t á v a s i t u á c i u PhDr. Peter Ďur ný, kon a t eľ fir myConsulting Budúcnosť e-learningu V súčasnos ti sa v súvislos ti so znalos tnou spo- Multimedia. „Podľa našich vyše sedemr oč- ločnosťou čas to hovorí o novej filozofiia tech - n ý ch s k ú s e n o s t í s t vor b o u a z avád z a n í m „ Ak t r eba pr eškoliť v äčšie množs tvo pracov- nológii vzdelávania. Akú úlohu tu zohr ajú infor- e-lear ningu môžeme definov aťštyr ipos toje níkov za čo najnižšiu cenu a s čo najmenší- mačno-komunikačné technológie? fir iemktejtofor mevzdeláv ania.Pr vúsk u - mi nákladmi, e-lear ning bezkonk ur enčne Nové trendy vo vzdelávaní s podporou infor- pinu tvor ia podniky, ktor é pochopili význam v í ť a z í n a d k l a s i ckou v ý u č b o u , “ t v r d í Pete r mačných a komunikačných technológií budú a efektivitu vzdeláv ania pr acovníkov for mou Ď u r n ý . „ Rovn a ko j e to i s o p a kov a n ý m i š ko- akcelerovať prístup k vzdelaniu ďaleko presa- e-lear ningu a cielene nakúpili alebo v spo- leniami r ealizov anými v podnik u pravidel- hujúci hranice štátov, a to nielen vo vysokoškol- lupráci s e xter nými dodáv ateľmi vytvor ili ne. V budúcnos ti sa však dôraz bude pr e- skom vzdelávaní, ale aj na ostatných stupňoch pr odukty spĺňajúce ich pot r eby, zaviedli ich súv ať na ďalšie možnos ti, ktor é e-lear ning škôl a v celoživotnom vzdelávaní. Rozširovanie d o v n ú t r o p o d n i kove j p r a xe a e fe k t í v n e i ch ponúk a: na úr oveň odbor ného a didaktic- komunikačných možností pomocou elektronic- využív ajú. Žiaľ, musím konštatov ať, že sú kého spracov ania, názor nosť, i n t e r a k t i v i t u kých prostr iedkov zaistí potrebnú interakciu vo výraznej menšine. Dr uhú sk upinu, vy- a tď. T ieto výhody budú viesť k r ozvíjaniu sa medzi študentmi a tými, ktorí ich vzdelávajú. užív ajúcu metódu pok usu a omylu, tvor ia účas t ník a vzdeláv ania nielen z vedomos t nej Vzdelávanie sa bude viac presúvať z izolovaných podniky, ktor é sa snažia zaviesť e-lear nin- s t ránky, ale aj zo s t ránky zmeny pos tojov tr ied von do spoločnosti. Aj s týmto cieľom sa vy- gové vzdeláv anie, no pos tupujú intuitívne a zr učnos tí.“ tvárajú a v budúcnosti pravdepodobne ešte viac s minimálnymi alebo so skr eslenými infor- Na Slovensku je e-lear ning v por ovna- budú vytvárať strategické aliancie vzdelávacích máciami o efektívnej tvorbe a implementá- ní s vyspelými krajinami ešte v plienkach. inštitúcií s významnou podporou informačných cii e-lear ningu. Je ich už r elatívne dosť, no Univer zity i niektor é fir myuž ur obili pr vé a komunikačných technológií. Dá sa predpokla- veľmi čas to ich s t r atégie vedú k nevyužív a- kr oky smer om k tejto for me vzdeláv ania. dať, že budú vznikať inštitúcie mimo súčasného niu pr oduktov a tým aj k finančnýms t ra - E-lear ning je však len časťou zmien, ktoré sú formalizovaného vzdelávacieho systému. Budú tám a sklamaniu. Na Slovensk u je ešte s tále nevyhnut né pr i pr echode na znalost nú spo- sa musieť definovať nové procesy na poskyto- d r v i vá v ä č š i n a p o d n i kov v p o z í c i i š í p kove j ločnosť. Vzdeláv anie dv adsiateho pr vého sto- vanie vzdelávania. Tým sa mení filozofiaa tech- Ruženky – o e-lear ning sa nezaujímajú ale- r očia vyžaduje obnovenie celého vzdeláv acie- nológia, metodika a metodológia vzdelávania. bo ich zaujíma len okr ajovo. Buď viac-me- ho pr ocesu. A , samozrejme, aj samotný prístup učiteľa...

36 | 37 VISIONS 02|200 6 Výhody e-learningu:

Flexibilita a dostupnosť – používatelia môžu prechádzať študijnými programami svojím vlastným tempom a na svojom vlast- nom mieste. Môžu sa vzdelávať kedykoľ- vek a tak dlho, ako potrebujú, v duchu hesla Kedykoľvek, kdekoľvek, akokoľvek.

Prenosnosť – e-learning môže byť prí- stupný cez webový prehliadač na každej platforme (Windows, Mac, Unix, OS/2 atď). Vzdelávacie programy sa môžu doručiť na ľubovoľný počítač cez internet či intranet bez nutnosti vytvárať programy pre každú platformu zvlášť.

Široké pokrytie – mnohí používatelia vý- počtovej techniky majú prehliadač a sú pri- pojení na internet v rámci firemnej siete ale- bo majú lokálny prístup.

Cenová dostupnosť a široká distribúcia – nie je potrebný nijaký zložitý systém doručo- vania. E-learning je dostupný z ktoréhokoľ- vek počítača kdekoľvek na svete. Úspora času – odpadajú cestovné náklady vote sa veľký dôraz kladie na to, aby ich po- Jednoduchá aktualizácia informácií – ak na centrálne vzdelávanie rozptýlených pra- užívanie bolo čo najpriateľskejšie (počítače treba vo vzdelávacom programe po jeho do- covísk. Podľa výsledkov štúdií o návratnosti s ľudskou tvárou). Obmedzenie vzdelávania končení vykonať úpravy, môžu sa vložiť na investícií pri multimediálnom vzdelávaní na vedeného lektorom môže byť pre niektorých server, kde sa zhromažďujú, a okamžite sú vzdelávanie prostredníctvom počítača treba používateľov nepríjemné. k dispozícii komukoľvek na svete. asi o polovicu menej času než na vzdelávanie v klasických učebniach s lektorom. Statickosť súčasných e-learningových programov – technológia sa ešte len vyvíja, a tak má e-learning zatiaľ obmedzenú mieru Nevýhody e-learningu: interaktivity.

Limitovaná prenosová kapacita – obme- Časová a finančná náročnosť pri zavádza- dzenie prenosovej kapacity znižuje kvalitu ní – zoznamovanie s novou technológiou používaného zvuku, obrazu a grafiky. Sú to a jej zavádzanie do praxe je náročnejšie, ako prvky potrebné na vzdelávací proces, ale zá- sa na prvý pohľad zdá. Dá sa to uľahčiť tým, roveň zaťažujúce linky pri prenose. Problém že sa začne s jednoduchším programom a po narastá pri používaní verejnej siete interne- jeho zvládnutí ho možno rozvíjať. tu, kde sa linky zahlcujú. Naopak znižuje sa pri použití lokálnej siete v rámci spoločnosti. Selektívnosť kurzov – nie všetky predmety možno vyučovať cez počítač, niektoré oblas- Nahraditeľnosť človeka – dokážu počítače ti vzdelávania vyžadujú väčší medziľudský nahradiť ľudský kontakt? Pri súčasnom stále kontakt. E-learning nemôže nahradiť vzdelá- rastúcom využívaní počítačov v dennom ži- vací proces vo všetkých oblastiach.

Povedali:

Nedostatky v školstve sa nemôžu vyriešiť technológiami. Akékoľvek množstvo počítačov si- tuáciu nezlepší… Môžeme uložiť všetky vedomosti na CD-ROM-y. Môžeme dať webový server na každú školu – nič z toho nie je zlé. Zlé je to až vtedy, keď si začneme myslieť, že sme uro- bili niečo pre vyriešenie problémov so vzdelávaním. Steven Jobs, spoluzakladateľ firmy Apple, Wired magazine, 1996 A R C H I T E K T Ú R A MOS TY

Z histórie

Pr vé mosty ľudia začali s tavať v r anom s taro- veku, spočiatk u šlo len o hr ubo opr acované TEXT: MÁRIA PONTISOVÁ kmene cez vodné toky, ktor é sa nedali pr e- FOTO: SHUTTERSTOCK, br odiť. S r ozvojom ľudskej civilizácie sa však PETER HUDEC, MARTINA GUZOVÁ zvyšovali nár oky na tieto konštr ukcie – cez mos ty pr echádzalo viac ľudí, využív ali ich jazdci a bolo t r eba pr epr avovať cez ne aj vozy s nákladom. Na druhej s tane pred ľuďmi s táli Odnepamäti spájali brehy, ľudí, krajiny. Dnes skracujú cestu výzvy na pr ekonáv anie čor az v äčších preká- cez rieky, jazerá, močariny, rokliny, priepasti aj morské úžiny. žok – šir okých r iek či r oklín. V ar chitektúre mos tov pr ibudli pr vé podper y – dr evené pi- A niektoré spájajú aj kontinenty – napríklad most v tureckom lier e. Postupne sa začalo uv ažovať o využív a- ní nových mater iálov, napríklad k ameňa. Istanbule je spojnicou Európy a Ázie. Stavby, ktoré slúžia ľuďom Starorímski s tavitelia už poznali oblúk , čo na ľahké a nekomplikované prekonávanie prekážok, sú záro- s tavbu mostov zjednodušovalo. V impér iu, ktor ého základom bola fungujúca in- veň aj obdivovanými umeleckými dielami. Za krásou niektorých f r ašt r uktúra, boli mos ty veľmi dôležité. z nich turisti cestujú cez pol sveta, iné zasa udivujú svojou dĺž- Najr ozšír enejšie však , par adoxne, nebo- li ces t né mos ty, tzv. viadukty, ale akv adukty kou či ďalšími technickými parametrami. – mos ty pr ivádzajúce do veľkých miest vodu z hôr a iných vodných zdrojov. Fr agmenty niektorých architektonicky hodnotných a na svoju dobu technicky náročných diel sa za-

38 | 39 VISIONS 02|200 6 OD ĽUDÍ MOS TY K ĽUĎOM

chovali dodnes. Rimania využívali aj cement, ktorého výroba upadla do zabudnutia a ľudia ju znova objavili až o stáročia neskôr. Po páde impéria prebrali vedomosti vzde- V Južnej Amerike rozvinula civilizácia Inkov laných Rimanov nástupnícke kráľovstvá. výrobu lanových mostov. Ide vlastne o jed- Techniky vynájdené rímskymi staviteľmi sa noduchý typ závesných mostov. Prvú odbor- využívali aj pri stavbe mostov v románskom nú publikáciu o technológii výstavby mostov, slohu. Až nástup gotiky a silných stredove- Traite des Ponts, vydal v roku 1716 francúz- kých kráľovstiev konštrukciu mostov zmenil. sky staviteľ mostov Hubert Gautier. Z tých čias pochádzajú aj umelecky a staveb- Zlatou érou výstavby mostov bola priemysel- aj mladší Golden Gate Bridge z roku 1937), ne hodnotné mosty, ktoré vydržali dodnes. ná revolúcia v Európe a Severnej Amerike. odkiaľ sa rozšírili aj do Európy. V 20. storočí Spomeňme jednu z najväčších atrakcií met- Rozvoj železnice zvýšil nároky na mosty sa pri stavbe mostov presadili nové materiá- ropoly našich západných susedov – pražský – museli niesť väčšiu hmotnosť, prekoná- ly, najmä betón. Rozvoj technológií umožnil Karlov most (1357). vať väčšie vzdialenosti, museli byť odolnej- stavať technologicky odvážnejšie konštrukcie V období renesancie nastala ďalšia zmena šie a kvalitnejšie. Navyše bolo treba hľadať s pomerne úzkymi nosníkmi a stĺpmi. v konštrukcii mostov. V 16. storočí sa objavu- lacnejšie spôsoby ich hromadnej výstavby. Dnes sa stavitelia mostov, ktoré už nezried- jú ľahšie a menej masívne piliere (Pont Neuf Tradičné materiály ako drevo, kameň a teh- ka prekračujú morské úžiny a iné náročné v Paríži) s väčšou šírkou. ly postupne nahrádzali kovové zliatiny, naj- terény, musia vyrovnať nielen s často drs- Špecifická architektúra mostov sa vyvinula mä oceľ. nými poveternostnými a fyzikálnymi pod- v kultúrach východnej Ázie. Mosty sa tu ne- V 19. storočí sa objavuje nový typ mostov. mienkami (pôsobenie vody, silné vetry, ze- stali len infraštuktúrnym, ale aj estetickým Miesto oblúkových pilierov začali stavite- metrasenia), ale aj s enormne väčšou vy- prvkom. Súčasťou čínskych okrasných zá- lia uvažovať o mostoch závesných. Začali užívanosťou mostov ako v minulosti – po hrad sú napríklad aj vysoké mostíky ponad sa stavať predovšetkým v USA (newyorský niektorých veľkých mostoch prejde okolo umelé jazierka či potoky. Brooklyn Bridge, dokončený v roku 1883, ale dvestotisíc áut denne. A R C H I T E K T Ú R A

Typy mostov Mos ty možno r ozdeliť podľa použitej s tavebnej technológie na štyr i základné dr uhy: ľahké nosníkové mosty, konzo- lové mosty, oblúkové mosty a závesné mos ty. Špeciálnou k ategór iou sú po- hyblivé mosty v oblas tiach lodnej pre- mávky. Môže ísť o mos ty otočné (na jed- nom konci most nej konštr ukcie je za- r iadenie, ktoré umožňuje hor izontálne vychýliť most z jeho smer u), sklápacie (r amená mos ta sa podľa potr eby zdví- hajú) alebo zdvíhacie (na koncoch mos- ta sú veže s vodiacim a so zdvíhacím zar iadením). Pr i r ozhodovaní o technológii mos- ta t r eba zohľadniť vplyvy okolitého pr os t r edia a s tým súvisiace r ozpína- nie (ovplyvňujú ho zmeny teploty a iné

40 | 41 VISIONS 02|200 6 poveternostné parametre), tlak (vplýva naň Zomrelo pri tom 75 pasažierov vlaku prechá- najmä zaťažovanie konštrukcie) a ohýbanie dzajúceho po moste. a praskanie materiálu (závisí od typu použi- V roku 1907 prišlo o život 76 robotní- tého materiálu a technológie mosta) mosto- kov na Quebeckom moste v Kanade. vej konštrukcie. Pravdepodobne v dôsledku chyby pro- Dôležitým faktorom pri rozhodovaní o výstav- jektanta sa most počas výstavby zrútil. be nového mosta je štrukturálna efektívnosť Podobne dopadol v roku 1940 aj betóno- stavby, podiel prenášanej záťaže a hmotnos- vý most v nemeckom meste Ludwigshafen. Sydney Harbour Bridge ti samotného mosta vo vzťahu k použitým Posledná väčšia nehoda sa stala v novembri materiálom. Ďalším kritériom je ekonomická 2005 neďaleko španielskej Granady, kde sa Rialto v Benátkach efektívnosť, ktorá vypovedá o výhodnosti stav- pravdepodobne v dôsledku konštrukčnej by mosta v porovnaní s ostatnými variantmi chyby 60-metrová časť diaľničného mos- (napríklad trajekt alebo tunel). Do úvahy tre- ta prepadla do hĺbky 50 metrov. Incident si ba brať typ mosta a cenu použitých materiá- vyžiadal niekoľko životov, príčiny zatiaľ ne- lov, predpokladanú životnosť mosta vo vzťahu objasnili. k produkčným nákladom, cenu za údržbu, po- tenciál rizika a v konečnom dôsledku demo- líciu a náklady na odstraňovanie a recykláciu Umelecké diela materiálov spojené s ňou. Štrukturálne neefektívne mosty môžu byť Niektoré z mostov sa právom sta- ekonomicky veľmi výhodné, ak sú dostup- li predmetom obdivu ľudí z celého sve- né vhodné materiály. Pre mosty so stredným ta. Pravdepodobne najznámejší je červený rozpätím polí sú vhodné výstuhy, kým mosty Golden Gate Bridge spájajúci San Francisco s najväčším rozpätím sú väčšinou závesné. so severnou Kaliforniou. Závesný most je Stavba kvalitného mosta je v odborných kru- zaslúžene jednou z hlavných turistických hoch vecou prestíže. Preto sa mnohí archi- atrakcií liberálneho mesta a stal sa už ku- tekti či stavitelia navzájom obviňujú z pla- lisou mnohých filmov. Medzi najslávnejšie giátorstva. „Je to veľmi ťažko dokázateľné patrí Hitchcockovo Vertigo (1958), vyvrcho- Nemenej navštevovanými turistickými atrak- a podľa môjho názoru aj nemožné. Každý lila tu bondovka Výhľad na vraždu (1985) aj ciami sú aj najstarší parížsky most Pont most je špecifická stavba a pri konštrukčných Interview s upírom (1994). Neuf, Ponte Vecchio vo Florencii či nespočet- výpočtoch treba brať do úvahy jej osobitos- Oblúkový most je jednou z dominánt austrál- né množstvo mostov ponad benátske kaná- ti, ktoré sú pri každej konštrukcii jedinečné,“ skeho Sydney. Z jeho najvyššieho bodu môžu ly. Most vo francúzskom Avignone priťahu- hovorí hlavný projektant najnovšieho brati- turisti obdivovať panorámu austrálskeho je turistov aj napriek svojej nepoužiteľnosti slavského mosta Apollo Miroslav Maťaščík. mesta spolu s jeho ďalším symbolom – netra- – končí sa v polovici rieky, a tak slúži len ako dičnou budovou opery. turistická atrakcia. Najznámejším európskym mostom je londýn- Po turisticky atraktívne mosty netreba chodiť Tragédie sky Tower Bridge, v čase svojho dokončenia ďaleko. Symbolom stovežatej Prahy je Karlov v roku 1894 najväčší zdvíhací most na svete. most zo 14. storočia. Podľa známej legendy Konštrukcia mostov je zložitou vedou vyžadu- Podľa údajov z londýnskeho magistrátu v mi- vydržal vyše šesťsto rokov aj preto, že stavite- júcou mesiace projektových príprav. Z histórie nulosti, keď ešte hlavné londýnske doky boli lia do malty primiešavali slepačie vajcia. je známych niekoľko desiatok tragédií, ktoré uprostred mesta a popod Tower Bridge pre- Aj keď je pre väčšinu Bratislavčanov všedný, spôsobilo nedodržanie tejto zásady. mávali veľké zaoceánske lode, ramená mosta zahraniční turisti v hlavnom meste Slovenska Pravdepodobne najkrvavejšou nehodou bolo sa zdvíhali v priemere desaťkrát za deň. Dnes obdivujú jedinečnosť Nového mosta zo se- zrútenie mosta vo francúzskom Angers v ro- už Tower Bridge plní úlohu sklápacieho mosta demdesiatych rokov minulého storočia. ku 1850. Konštrukcia nevydržala rezonanciu len veľmi zriedka, zdvíha sa v priemere raz za Stavba, ktorá počas histórie pozbierala nie- vyvolanú pochodom vojakov. O život priš- deň. Na oslavu tisícročia v Londýne pribudol koľko významných slovenských aj svetových lo 226 ľudí. V roku 1879 nevydržal železnič- aj Millenium Bridge pre peších, ktorého netra- ocenení (okrem iného ju architekti vyhlásili za ný most v britskom Dundee nápor búrky. dičný tvar pripomína pavúčiu sieť. Enormný slovenskú stavbu 20. storočia), sa okrem so- záujem chodcov v prvých dňoch po otvorení cialistickej bankovky dostala aj na pohľadnice spôsobil, že most sa začal nebezpečne kolísať. mesta. Dnes je na vrchole mosta vyhliadková Dnes už je všetko v poriadku. plošina a reštaurácia príhodne nazývaná UFO.

Most Vasco da Gama v Lisabone A R C H I T E K T Ú R A

Ponte Vechcio vo Florencii

Naj mosty sveta

Pontchartrain (USA) Naj d l h š í m o s t n a s vete s d ĺ ž kou 3 8 , 4 kilomet ra dnes vedie ponad jazer o Pontchar t rain, o ktor om sa vlani hovor ilo vo v š et k ý ch s vetový ch m é d i á ch , keď h u r i kán K at r ina pr et rhol hrádzu a voda z obr ov skej nádrže zaplavila met r opolu New Orleans v delte Mississippi. Pr vým pr emos tením ja- zer a bol dr evený železničný mos t pos tavený v r o k u 1 8 8 3 . Po d r u h e j s vetove j voj n e p o č a s o b r ov s kéh o r o z voj a a u to m o b i l i z m u h o n a- hradil nízky ces t ný mos t. Dr uhý, súbežný, dos tav ali v r ok u 1969.

Overseas Highway (USA) V r ok u 1938 dos tavali Amer ičania diaľni- cu, ktorá vedie z flor idskéhoMiami do Key Westu, najv äčšieho mes ta na súost r oví Keys juhozápadne od flor idskéhopolos t r ova. Diaľnica vedie vyše 180 kilomet r ov ponad Me xický záliv, vodiči prechádzajú cez via- cer o koralových ost r ovov a spolu 42 mos- tov. V r ok u 1982 nahr adili 37 z pôvodných mos tov širšími konštr ukciami, aby dokáza- li uspokojiť dopravné nároky tur is tov. Ide o najdlhšiu sús tavu mostov na svete.

Öresund (Dánsko, Švédsko) Najdlhšia cestná a železničná konštrukcia sve- Millenium Br idge v Londýne ta má dĺžku 16 kilometrov a ponad rovnomen-

42 | 43 VISIONS 02|200 6 Erasmusbridge Rotterdam Puente de Coronado v San Diegu

Prierez lanom mosta Golden Gate

nú morskú úžinu spája dánske hlavné mesto tov v celkovej dĺžke 300-tisíc kilometrov. vyše 17 kilometrov postavili pri príležitos- Kodaň a švédske Malmö. O jej výstavbe sa za- Stavitelia museli použiť špeciálne kon- ti svetovej výstavy Expo ’98. Most je pome- čalo uvažovať už koncom 19. storočia, nako- štrukcie, ktoré odolávajú vetru do rýchlosti novaný na počesť 500. výročia objavenia niec ju postavili až v roku 2000. Stavbu tvorí 286 km/h či zemetraseniu do 8,5 magnitúdy. morskej cesty do Indie po jej objaviteľovi. štvorkilometrový tunel ústiaci na umelý ostrov Takmer 10 kilometrov vedie nad morom, uprostred úžiny, na ktorého druhom konci sa Vasco da Gama (Portugalsko) šesťprúdová cesta je v niektorých miestach začína most dlhý 7,8 kilometra. Cesta vlakom len 14 metrov nad hladinou. Najväčšie py- medzi dvomi mestami dnes trvá 11 minút. Najdlhší most Európy vedie ponad rieku lóny dosahujú výšku 148 metrov, rozpätie Mostová konštrukcia je vo výške 57 metrov, aj Tejo v portugalskom Lisabone. Kolos dlhý hlavného poľa je 420 metrov. keď väčšina plavidiel premáva ponad tunel.

Pont Millau (Francúzsko) Stavba bratislavského mosta Apollo bola zaujímavá postupom prác. Hlavnú mostovú Diaľničný most ponad rieku Tarn v južnom konštrukciu postavili na ľavom brehu Dunaja, potom sa mostové rameno počas niekoľ- Francúzsku je s výškou 270 metrov (výška kodňovej technicky náročnej operácie otáčaním naviezlo na pripravený pilier neďaleko niektorých pilierov, na ktorých most visí, dosa- pravého brehu rieky. Podľa dostupných údajov išlo o svetový unikát, podobnou techno- huje až 341 metrov) najvyšším mostom na sve- lógiou sa predtým staval len niekoľkonásobne kratší most v španielskej Seville. te. Most dlhý 2 640 metrov je o 23 metrov vyšší ako známa Eiffelova veža v Paríži. Základnú konštrukciu mosta nesie konštrukcia vozovky široká 30 metrov, ktorá ponúka celkovo šty- ri jazdné a dva odstavné pruhy. Je zavesený na oceľových lanách siedmich betónových pilie- rov. Most je vzhľadom na svoju výšku vybavený vetrolamami, ktoré odolajú náporom vetra do rýchlosti 210 kilometrov za hodinu.

Akaši Kajkio (Japonsko) V apríli 1998 otvorili v Japonsku najdlhší zá- vesný most na svete, ktorý spája ostrovy Honšú a Šikoku. Rozpätím hlavného poľa 1 991 met- rov pri dĺžke 3 911 metrov prekonal všetky podobné stavby. Nosné oceľové laná s prie- merom 112 centimetrov sú najhrubšie na svete a sú spletené z pozinkovaných drô- F E E L H O M E

„Odmer iaval som si život kávovými lyžičk ami“ KÁVA MALA OS TAŤ T. S. Eliot (1917) TEXT: LEOPOLD KUSÝ FOTO: SHUTTERSTOCK, ARABSKÝM TAJOMS TVOM SIEMENS ZDROJ: KÁVA, Kávovník pochádza z Etiópie, kde ešte dodnes divo- JON THORN, 1995, LONDÝN ko rastie. Pestovať sa začal v krajine dnes známej ako Jemen. Ten patril medzi najrušnejšie miesta na svete a jeho centrom bol hlavný prístav Mokka.

Niektorí znalci tvrdia, že kávovník sa za- čal pestovať v Jemene v roku 575 nášho letopočtu. Jeho pestovanie sa tam však masívne rozvinulo až okolo 15. storo- čia. Začiatkom 17. storočia nemeckí, Arabica verzus robusta f rancúzski, talianski a najmä holandskí kupci súper ili medzi sebou v úsilí rozší- Slovo káva pochádza z latinského označenia r iť pestovanie kávovníka do svojich zá- rodu rastlín Coffea. Z hľadiska konzumen- morských kolónií. V roku 1616 vyhrali ta kávy rozlišujeme v rámci rodu dva hlavné Holanďania a kávovník odviezli z Mok- druhy. Kávovník arabský (Coffea arabica), nám ky do Holandska. Okolo roka 1658 ho začala dlhá a obdivuhodná dáva zrnká arabica, kvalitnú kávu, ktorá sa ako začali vo veľkom rozsahu pestovať na histór ia jamajskej odrody Blue jediná na svete pije nemiešaná. Pestuje sa iba Cejlóne. V roku 1696 sa pestovanie roz- Mountain. v geografickejoblastimedziobratn íkom Raka šír ilo na Malabár a odtiaľ na prvú eu- Neskôr sa káv a začala pes tovať v Guate- a Kozorožca vo výške nad 1 500 metrov nad rópsku plantáž na Jáve. Holanďania male, z Kuby sa rozšír ila do Kostar iky a Me- morom. Kávy arabica sa označujú buď ako bra- ďalej rozšír ili pestovanie na indo- xik a. Roku 1825 semená z plantáže v okolí zílske, pochádzajúce z Brazílie, alebo ako iné nézske súostrovia Sumatra a Ce- Ria de Janeir o dopr avili na Havajské os t r ovy, jemné kávy z ostatných producentských ob- lebes, čím sa Indonézia stala pr- kde kávovník dodnes ras tie ako jediná domá- lastí. Kávovník Coffea canephora var. robusta, vým obchodným vývozcom kávy ca odr oda pes tovaná v US A . V r ok u 1878 his- poskytuje kávové zrná robusta, ktoré sa často na svete. V súčasnosti je táto kra- tór ia takmer uzavrela kr uh r ozšir ovania ká- používajú do zmesí na zahustenie druhu arabi- jina štvr tým najväčším pestova- vovník a, keď br itskí kolonisti položili základy ca. Robusta obsahuje vyššie percento kofeínu, teľom a vývozcom kávy. V roku kenského kávového pr iemyslu: začali pes to- preto sa odporúča konzumovať skôr zmesi ale- 1727 Holanďania pr iviezli sade- v ať kávovník v Br itskej východnej Af r ike, kde bo čisté odrody 100 % arabíc. nice kávovníka do Sur inamu na sa r ok u 1901 r ozšír ili sadenice z Réunionu. severovýchodnom pobreží Južnej V r ok u 1887 založili Fr ancúzi plantáž v Ton- Amer iky. Káva tak dorazila na kine (dnes súčasť V iet namu) a v r ok u 1896 Tajomstvo talianskeho miesto, ktoré sa onedlho stalo boli pr vé kávovníky zasadené v aus t rálskej svetovým strediskom jej pestova- pr ovincii Queensland. Tak sa tajoms tvo, kto- espressa nia. V roku 1730 začali Br iti pes- ré sa Ar abi veľmi dlho usilovali uchovať iba tovať kávu na Jamajke, čím sa pr e seba, s talo známym po celom svete. O káve sa vedú rozsiahle diskusie a špekulácie – o jej or iginálnom pôvode, o najaromatickej- ších zr nách alebo o najlepšom spôsobe prípra- vy. Jedno je však jasné. Vždy, keď sa stretnú

44 | 45 VISIONS 02|2006 kávovaroch je náročnejšia a vyžaduje si dlhšiu prax a tré- Na predhriatie šálok je určená ohrevná zá- ning. Trpezlivosť však prináša ovocie v podobe plnej chu- suvka, ktorú možno zabudovať priamo pod ti a arómy výslednej kávy ako od baristu (profesionál kávovar. Zásuvka sa dá využiť aj na udržiava- na prípravu espressa). Na druhej strane profesionálne nie teploty jedla, urýchlenie kysnutia cesta či automatické kávovary, z ktorých niektoré sa dajú za- rozmrazovanie potravín. Má antikorové vnút- budovať do kuchynskej linky, zaručujú dobrú kva- ro a plne teleskopické vysúvanie. S objemom litu pri vysokej miere komfortu. Samotné kávovary 21 litrov, plynulou reguláciou teploty od 40 mali vždy výnimočný dizajn. Najnovšie modely sa do 80 °C a možnosťou naplnenia do 25 kilo- vyznačujú progresívnym moderným dizajnom s po- gramov je táto zásuvka ideálnym doplnkom užitím kvalitných a väčšinou antikorových materiálov. každej modernej kuchyne. Niektoré talianske značky, napríklad Francis Francis, Dokonale pripravené ostávajú stále verné pôvodnému retro štýlu. cappuccino s baristic- kou kresbou Tajomstvo najnovšieho modelu plne automatického zabu- dovateľ- ného kávovaru Siemens spo- číva v dynamickej sparova- dvaja alebo viacerí cej komore. V nej milovníci čierneho počas prípravy moku, rozprávajú sa o špeci- espressa voda fikách prípravy espressa a cappuccina. zohriata na stá- Espresso je spôsob sparenia, ktorým sa pri- lu teplotu 92 °C pod pravuje klasická šálka natmavo praženej tlakom 9 barov prechá- čiernej kávy – silnej a zároveň aromatickej. dza kávou. Tesne pred- Je to vari najťažší, najrýchlejší a zároveň tým sa káva integrova- najdrahší spôsob prí- ným mlynčekom namelie pravy kávy. z kávových zŕn na ideálnu Slovo espresso je od- jemnosť a piestom zatla- vodené od talianskeho čí do filtra, čím vznikne výrazu „dať pod tlak“, čo presne takzvaná gruppa. Takáto vystihuje samotnú prípravu espressa. príprava zaručí obzvlášť Nahriata voda sa pri stálej teplote me- výraznú a optimál- dzi 92 až 94 °C parou pretláča cez ne vyváže- veľmi jemno zomletú kávu, nú arómu. podľa možnosti nie dlhšie Espresso ako 37 sekúnd. Cappuccino získa zna- je vlastne slávnostná nad- menitú chuť Blue Mountain blues stavba espressa. Práve es- a vďaka špeciál- presso tvorí 10 % pravého nym dýzam ho bude Svetovú produkciu kávy najviac ohrozujú prí- talianskeho cappucci- zdobiť hustá penová čia- rodné katastrofy a politická nestabilita kra- na. Zvyšok tvorí parou Klasický manuálny pá- počka – crema. jín v tropickom pásme. Napríklad v dôsledku vyšľahané plnotučné kový kávovar na espres- hurikánu Ivan v roku 2004 je už druhý rok za so od La Pavoni mlieko s hustou, ale Rozhodujúcim znakom kvalitne pripraveného sebou úroda na Kube a Jamajke až o 60 % niž- veľmi jemnou konzis- talianskeho espressa je už spomínaná crema. šia než priemer. To sa, samozrejme, negatívne tenciou. Na záver sa jeho mliečna „čiapočka“ Príčinou toho, že crema nemá hladký zamato- prejavuje aj na cene jednej z najvychýrenej- prikrášli práškom pravého holandského kakaa. vo-krémový vzhľad, môže byť studená šálka. ších a najdrahších odrôd kávy – jamajskej Blue Mountain. Tá sa pestuje v priam optimálnych klimatických podmienkach v úzkom pásme Kvalitný kávovar je základ pohoria Blue Mountain vo výške 1 500 metrov nad morom. Vyznačuje sa plnou, harmonic- Dobré espresso nepripravíte bez kvalit- kou, ovocnou chuťou a výraznou kyslosťou. ného kávovaru. To isté však platí aj o kva- Distribútori, pražiarne a koncoví predajco- lite vody, respektíve správnej jemnosti via sa predháňajú v snahe získať od lokálnych zomletia. Prvé komerčné espresso kávo- pestovateľov čo najväčší podiel na tohtoroč- vary priniesla na trh talianska spoloč- nej úrode. Odborníci sa však zhodujú v tom, nosť La Pavoni v 30. rokoch 20. storo- že nakoniec bude celosvetový dopyt po nepí- čia. V súčasnosti sú dostupné buď kla- sanej kráľovnej kávy tento rok uspokojený. sické pákové, alebo automatické modely. Daňou za to však bude vyššia cena. Medzi naj- Príprava kávy na manuálnych pákových väčších globálnych odberateľov Blue Montain patrí Japonsko. Našťastie už aj na Slovensku Najnovší model plnoautomatického zabu- sú miesta, kde simožno pochutnať na espresse dovateľného kávovaru Siemens so zásuv- s arómou „modrého reggae“. kou na predhrievanie šálok HISTÓRIA

Werner von Siemens začal podnikať v malej dielni. Avšak keď sa v roku 1890 rozhodol odísť z najvyššieho manažmentu firmy s vtedajším ná - zvom Siemens & Halske, svojim ná- WERNERA VON SIEMENS stupcom zanechal významnú a pro- SÁGA sperujúcu spoločnosť. 2. časť: Zúročené dedičs tvo

Aký otec, taký syn v telekomunikáciách bol rok 1909, keď fir- Obdobie premeny ma v časti Mníchova uviedla do činnosti prvú (1890 – 1918) mestskú telefónnu ústredňu s 2 500 linkami. (1918 – 1933) Expanzia spoločnosti vyžadovala sústrediť vý- F ir my sa ujali jeho synovia Ar nold a William robu a administratívu do jednej rozsiahlej lo- Pr ior itou po vojne bolo preto reorganizovať a brat Carl von Siemens. V roku 1897 ju pre- kality. Siemens preto v roku 1897 kúpil poze- rozvíjajúcu sa výrobu podniku, ktorý po smr ti tvor ili na akciovú spoločnosť. Biznis začal ex- mok Nonnenwiesen blízko Berlína. O šestnásť Ar nolda v roku 1918 a Wilhelma v roku 1919 pandovať. Siemensovci získali aj iné spoloč- rokov neskôr presunul všetky svoje aktivity do zobral pod svoj patronát Wer nerov najmlad- nosti, zakladali a spoluzakladali nové fir my. ší syn Carl Fr iedr ich von Siemens, a obnoviť V roku 1903 si Siemens & Halske podmani- TEXT: SILVIA BUDINSKÁ jeho zahraničný obchod. Carl Fr iedr ich vie- li spoločnosť Elektr izitäts-Aktiengesellschaft FOTO: SIEMENS dol koncer n, ktorý nazval Dom Siemensu, až

1919 1924 1957 1958 1962 založenie spoloč- pr vá svetelná do- založenie divízie pr vý sr dcový s ti- pr vá elekt r onicky nos ti Osr am pr avná signalizácia Siemens elekt r ické mulátor r iadená telefonická v Nemecku spotr ebiče ús t r edňa v Nemecku

vor m. Schucker t & Co. Zlúčili ju so svojou lokality Siemensstadt. Tu postavil nový pr ie- do svojej smr ti v roku 1939, keď ho vystr iedal energetickou jednotkou a vytvor ili fir mu myselný park aj domy pre svojich zamestnan- jeho synovec a Wer nerov vnuk Her mann. Siemens-Schucker twerke GmbH. Jej cieľom cov a potrebnú infraštr uktúru. Carl Fr iedr ich sa rozhodol pr e r eor ganizáciu bolo pokryť všetky oblasti energetiky. O osem V roku 1914 pre Siemens v rozličných kraji- spoločnos ti. Jeho cieľom bolo naďalej sa ve- rokov neskôr Siemens-Schucker twerke získali nách sveta pracovalo 82-tisíc ľudí. Spoločnosť novať celej oblas ti ener getiky, ale jednotlivé Protos Automobile GmbH. sa stala jedným z významných hráčov vo sve- oblas ti biznisu pr enechať špecializovaným Spoločnosť v tomto období dosiahla úspechy tovom pr iemysle. Avšak vypuknutie prvej dcér skym a príbuzným spoločnos tiam. najmä na poli železničnej dopravy a teleko- svetovej vojny v roku 1914 zastihlo nemecký V r ok u 1919 Siemens spojil svoje podnikanie munikácií. V máji 1896 dokončila výstavbu elektr ický pr iemysel nepr ipravený. Dcérske vo výrobe žiar oviek s fir mami AEG a Auer - prvej európskej železničnej podzemnej drá- spoločnosti, zahraničný majetok a takmer -Gesellschaft, ktor é sa takisto venovali tejto hy v Budapešti. V roku 1903 sa svetu predsta- všetky patentové práva a značky Siemens boli čas ti pr iemyslu, a vytvor ili spoločnosť Osr am vila vysokorýchlostná lokomotíva, ktorá svo- vyvlastnené, ich trhy skolabovali a odbyt začal GmbH. O r ok neskôr vznikla Spoločnosť jou maximálnou rýchlosťou 210 km/h vytvor i- klesať. Straty spoločnosti sa v dôsledku vojny pr e elekt r ické príst r oje, ktorej úlohou bolo la nový svetový rekord. Najväčším úspechom vyšplhali na dve pätiny jej prostr iedkov. zdokonaliť ar mádne technické zar iadenia.

46 | 47 VISIONS 02|200 6 dané semafory v Nemecku – v Berlíne na Postdamerskom námestí. V roku 1930 do- končil stavbu hydroelektrárne na írskej rieke Shannon, ktorá zásobovala elektrickou ener- giou celé Írsko. V tom istom roku skonštruo- val viacúčelovú elektrickú lokomotívu E 44 a elektráreň Kraftwerk West v Nemecku. Toto obdobie znamenalo pre spoločnosť aj novú koncepciu sociálnej politiky, keďže štát a zamestnávatelia začali oficiálne uznávať od- bory. V Siemense sa pozornosť sústredila na dôchodkovú podporu, znovuzavedenie konco- Carl Friedrich von Siemens ročných bonusov, stavbu bytov pre zamestnan- cov a spoločnosť začala svojim pracovníkom V roku 1933 sa táto spoločnosť pretvorila ponúkať aj programy na oddych a voľný čas. na Prístroje a stroje Siemens. V roku 1921 sa Oddelenie železničných dráh Siemensu & Halskeho AG pretvorilo na Siemens Vojnová ekonomika Bauunion. O dva roky neskôr odštartova- Hermann von Siemens li Siemens-Schuckertwerke GmbH a japon- národných socialistov ská skupina Furukawa spoločnosť Fusi Denki (1933 – 1945) bardovaní zničili mnoho jej tovární v Berlí- Seizo KK, ktorej úlohou bolo vyrábať elektric- ne a iných veľkých mestách. Výroba sa preto ké produkty v Japonsku. V roku 1925 vznikla V roku 1933 sa v Nemecku zmenila ekono- musela presunúť na miesta, ktoré sa zo vzdu- spoločnosť Siemens-Reiniger-Veifa zaobera- mická situácia. Krajina sa pripravovala na chu nebombardovali. Cieľom bolo najmä

1974 1981 1995 1997 1998 počítačový tomograf prvý 64-kilobito- prvý 256-mega- prvý mobilný te- prvý biometrický Siretom na skúma- vý čip bitový čip lefón s farebným senzor na odtlačky nie ľudskej lebky displejom prstov júca sa medicínskou technikou. V roku 1928 vojnu. „Mierová“ ekonomika sa preto postup- pokračovať v produkcii vojnových výrobkov bola na výrobu uhlíkových elektród založená ne menila na „vojnovú“. Vládnuci národní so- a predmetov každodennej spotreby. Napriek spoločnosť Siemens-Planiawerke AG. Stala sa cialisti mali dva primárne ciele: bojovať pro- veľkému úsiliu firma utrpela v dôsledku voj- najväčšou európskou firmou v tomto odvet- ti nezamestnanosti a militarizovať nemeckú ny straty vo výške štyroch pätín z jej celkové- ví. Každá novovzniknutá a pretvorená spoloč- ekonomiku. Elektrický priemysel dostával ho majetku. nosť udržiavala styky so svojou rodičovskou čoraz viac objednávok od vlády a v konečnom spoločnosťou Siemens & Halske AG. dôsledku ho zatiahli do vojnových príprav. Siemens dosiahol veľa úspechov vo svojom Pre Siemens to znamenalo obdobie rapíd- Povojnová rekonštrukcia odbore a dostával významné objednávky neho rastu. Ten pokračoval aj počas druhej z Nemecka i zo zahraničia. V roku 1921 po- svetovej vojny. Tesne pred vojnou Siemens a zmena na svetového ložil telefónny kábel medzi Berlínom a Ko- & Halske AG prebrali všetky akcie Siemens hráča (1945 – 1966) línom. Bol to predchodca európskej diaľko- Schuckertwerke. vej telefónnej siete. O tri roky neskôr na- Posledné roky vojny však neboli pre spoloč- Od roku 1946 Siemens rekonštruoval vlast- inštaloval Siemens prvé automaticky ovlá- nosť priaznivé. Spojenci pri leteckom bom- né budovy a priemyselné zariadenia, ktoré HISTÓRIA

vom obnovovaní spoločnosti, najmä v oblas- Zjednotení pod jednou ti zahraničného obchodu zohrával syn Carla Fr iedr icha Er nst Albrecht von Siemens. strechou (1966 – 1989) Aj v tomto období mohol Siemens oslavovať úspechy v technike. V roku 1953 vyvinul me- Jedným z najdôležitejších medzní- tódu na výrobu ultrarýdzeho kremíka, dôleži- kov Siemensu bol rok 1966, keď sa spo- tého materiálu pri výrobe mikroelektroniky. jili Siemens & Halske AG, Siemens- O tr i roky neskôr predstavil Európe prvý maso- Schucker twerke AG a Siemens-Reiniger- vo vyrábaný integrovaný obvod. V roku 1958 -Werke AG do spoločnosti Siemens AG. sa konala prvá implantácia srdcového stimulá- Tento krok , ktorý nastal pod vedením Er ns ta tora – zariadenia, ktoré vyrobil Siemens. Rok Albr echta, pomohol Siemensu upevniť si nato začala spoločnosť ako prvá masovo vyrá- pozíciu na svetovom trhu. Tri r oky nato sa bať plne elektronický počítač Siemens 2002. podnik anie spoločnos ti v záujme zefektívne- F ir ma nezabudla ani na svojich zamest nan- nia r ozdelilo do šies tich operačných skupín: cov. K už zabehnutému sociálnemu progr a- komponenty, dátové sys témy, ener getika, mu pr idala v 50. r okoch vlast né učňovské elekt r ické inštalácie, medicínske zar iadenia a odbor né školy. a telekomunikácie. Er nst Albrecht von Siemens

boli zničené vo vojne, staval železničné siete Továreň po bombar dovaní a elekt rár ne a v núdzovom režime vyrábal aj pr odukty, ktor é ľudia potr ebovali k aždý deň: lopaty na uhlie, hr nce na v ar enie a pece. Pr e neis tú politickú situáciu v Berlíne sa cen- t rála Siemensa & Halskeho presunula v r o- k u 1949 do Mníchova a cent rála Siemensa- Schucker twerkeho do Erlangenu. Druhé cen- t rály oboch spoločností však zos tali v Berlíne. Domácemu biznisu sa postupne začalo dar iť, ale predaje za hranicami Nemecka boli veľmi zlé. Situácia sa začala meniť v roku 1955, keď spoločnosť znova získala svoje zahraničné fir- my, patenty a značky. O rok nato Siemens po- stavil 300 MW elektráreň San Nicolás v Argen- tíne a nainštaloval telekomunikačnú sieť v ce- lej Saudskej Arábii. V polovici 60. rokov sa fir- me podar ilo opäť získať popredné miesto na svetovom trhu. Významnú úlohu v povojno-

W ittelsbacher platz Mnohé spoločnos ti sa potom r iadili ako nezá- vislé právne jednotky vrátane Bosch-Siemens Hausgeräte GmbH, ktorý vznikol v rok u 1967 na výr obu domácich spotr ebičov, a Kr aftwerk Union AG, ktorý bol založený o dv a r oky ne- skôr. Siemens v s tupoval do obchodných par t- ner s tiev aj s iným fir mami, napríklad s Allis - -Chalmer s Cor por ation v r ok u 1978. Aj toto obdobie bolo obdobím technických noviniek z dielne Siemensu. Spomenieme len niektoré: v roku 1974 sa svetu predstavil Siretom – počítačový tomograf na skúmanie lebky. V roku 1981 spoločnosť vytvor ila prvý 64-kilobitový pamäťový čip. V roku 1988 zača- la masovo vyrábať 1-megabitové DRAM čipy. Novinkou potešil Siemens aj svojich pracov- níkov, keď v rok u 1969 r ozhodol, že akcie podnik u budú jeho zames t nancom dos tupné za výhodnejšie ceny. Siemens sa s tal sponzorom mnohých kul- túr nych aktivít. Podporuje napríklad r ozlič-

48 | 49 VISIONS 02|2006 né umelecké projekty prostredníctvom via- väčšiu európsku počítačovú spoločnosť v his- cerých nadácií a Siemensovho umeleckého tórii. Tá sa o deväť rokov neskôr stala čas- programu, ktorý vznikol v roku 1987. ťou Fujitsu Siemens Computers AG. Siemens dokázal ešte viac posilniť svoju pozíciu sve- tového vodcu vo svete IT, keď si v roku 1991 Vstup do tretieho podmanil britskú spoločnosť Plessey a v roku 1992 americkú spoločnosť Rolm. milénia (1989 – 2003) Celkovo mala spoločnosť v 90. rokoch 20. sto- najrýchlejší vo svojej kategórii. V roku 1995 ročia veľmi silnú pozíciu v Európe. V USA, na mohli zákazníci vyskúšať prvé vzorky 256- Organizačná štruktúra z roku 1966 plati- najväčšom trhu s elektrickými a elektronický- -megabitového čipu. O dva roky neskôr uvie- la v Siemense až do roku 1990, keď sa pod- mi výrobkami, si ju chcela posilniť. Preto po- dla spoločnosť na trh mobilný telefón s fa- nik úplne reorganizoval. Svoju veľkú oblasť žiadala o miesto na zozname newyorskej bur- rebným displejom, ktorý je dnes už bežnou podnikania rozdelil do menších jednotiek, zy cenných papierov a v roku 2001 ho dostala. záležitosťou. V roku 1998 uzrel svetlo sve- ktoré sú na globálnom trhu efektívnejšie. Otvorenie trhov strednej a východnej Európy ta biometrický snímač odtlačkov prstov. Nuž V súčasnosti sa spoločnosť venuje týmto ob- vytvorilo vhodné podmienky na ďalšiu expan- a pred troma rokmi Siemens predstavil to- lastiam: informácie a komunikácia, priemy- ziu firmy. Začala tu podnikať s priemyselnými mograf Sensation 64, vďaka ktorému môžu selná automatizácia a kontrola, energetika, a so stavebnými systémami a postupne prenik- röntgenológovia prvýkrát zachytiť vysoko- doprava, medicína, svetlo, finančníctvo a ne- la do iných segmentov, najmä do telekomuni- kvalitnú snímku celého ľudského tela. hnuteľnosti, domáce spotrebiče a počítače. kácií, ochrany životného prostredia a dopravy. Spoločnosť sa naďalej príkladne stará o svo- Siemens prispôsoboval globálnemu trhu Veľký rozmach spoločnosť zaznamenáva aj jich zamestnancov a snaží sa komunikovať aj aj svoje portfólio. V roku 1990 získal upa- v ázijsko-pacifickom regióne. s verejnosťou v duchu motta Hovorme jeden dajúcu firmu Nixdorf Computer Company, Z jeho nedávnych technických noviniek tre- s druhým. Na to slúžia fóra Siemensu, kto- premenoval ju na Siemens-Nixdorf ba spomenúť neuropočítač Synapse 1, kto- rých cieľom je diskutovať o problémoch rele- Informationssysteme AG (SNI) a vytvoril naj- rý bol v roku svojho uvedenia na trh (1992) vantných pre spoločnosť.

Vízia, ktorá sa stala realitou

História Siemensu ukazuje, ako sa vízia môže stať rea- litou. Sen jej zakladateľa Wernera von Siemens sa stal skutočnosťou: stále fungujúca a prosperujúca spoloč- nosť s novými víziami a veľmi dobrými vyhliadkami do budúcnosti, ktorá v súčasnosti zamestnáva viac než 400-tisíc ľudí v 190 krajinách sveta. M Y V I S I O N S

DOBRODRUŽS TVO POD KAMENNÝM

TEXT: PAVOL JAVORSKÝ FOTO: MILAN ILLÍK, S TOLOM ARCHÍV PAVLA BARABÁŠA

Pod venezuelskými stolovými hor ami sa skrývajú r ozľahlé, dodnes neznáme podzemné pr iestory.

50 | 51 VISIONS 02|2006 Stretnúť sa s filmárom a režisérom Pavlom Barabášom nie je vôbec jednodu- coval s videokamerami, tak som kreslil to, čo som cítil a prežil. Najintenzívnejšie zážitky ché. Keď práve nie je na cestách, sedí zatvorený v strižni a celé hodiny upravuje som prežil v horách a najlepšie sa mi o nich a strihá zábery, ktoré neskôr uvidíme v podobe nového filmu. V poslednom ob- hovorilo formou kreslených vtipov. Bol to hu- mor, ľudia sa smiali, aj keď vo chvíľach, keď dobí je na cestách často. Koncom minulého roka bol v Antarktíde a nám zdvihol sme prežívali to, čo som neskôr nakreslil, DOBRODRUŽSTVO telefón po niekoľkých týždňoch neúspešného volania na letisku v Ríme. Práve nám do smiechu nebolo. sa vracal domov z nakrúcania v podzemí stolovej hory vo Venezuele. Po dvoch alebo troch rokoch ste kresliť pre- stali, aj keď vaše kresby mali úspech. Prečo? V Športfilme som dostal svoju prvú videoka- POD KAMENNÝM Ako sa dostane vyštudovaný elektrotechnik na technika asi úplne inak ako tá dnešná. meru. Začal som sa vyjadrovať pomocou ka- s kamerou v ruke do Južnej Ameriky, navyše Existovali vôbec funkčné kamery využiteľné mery a filmov a kresliť som prestal. do jednej z najväčších jaskýň na svete? v náročnom teréne? Počas štúdia na fakulte som sa zameriaval na Práve vtedy začali nastupovať. Prvé štúdio Spomeniete si ešte na tú kameru? STOLOM zvukovú a obrazovú techniku. Potom som za- som robil v Športfilme. Potom som prešiel do Bol to Betamax, komerčnejší systém, v kto- čal postgraduálne študovať digitálne kame- nového moderného štúdia v Erpe, kde sa vy- rom sa používali podobné pásky ako v Be- ry a digitálne systémy. Zároveň som už cho- rábala reklama, a tam som sa stretol s digitál- tacame. Neskôr zanikol, čo je škoda, mne sa dil po Tatrách a po iných horách, veľa fotil nymi kamerami. s ním nakrúcalo veľmi dobre. a chcel som skĺbiť svoje videnie sveta s nový- mi technológiami. O čom bol váš prvý film? S akou technikou pracujete dnes? O horskej službe. Volal sa Záchrana v ho- Posledné filmy som nakrúcal technológiou Pravdepodobne vám poskytli úplne nové rách. Nakrúcali sme na štítoch, robili sme zá- HDV. Sú to kazety, no záznam má oveľa väč- možnosti spracovania. bery z vrtuľníkov, v zime, v lete, v strmých šie rozlíšenie ako bežné digitálne video alebo Stále poskytujú nečakané možnosti. stenách a v ľadových žľaboch vo Vysokých profesionálny systém, ako je Betacam. V Slovenskej televízii pripravujeme relá- Tatrách. Bolo to o rôznych spôsoboch záchra- Keď ide človek do nejakej extrémnej situá- ciu Digitál, ktorá sa zaoberá práve nový- ny života v extrémnych situáciách. cie alebo prostredia, usiluje sa, aby materiál, mi technológiami a postupmi v tvorbe foto- ktorý odtiaľ prinesie, bol nejakým spôsobom grafie i filmu. Vďaka tomu máme prehľad S Vysokými Tatrami súvisí aj prvá etapa vašej unikátny. Aby sa extrémny výkon spájal s naj- o všetkých novinkách a snažíme sa ich využí- vlastnej tvorby. Mnohí horolezci majú dodnes vyššou kvalitou a aby sa film dal čo najlepšie vať v praxi. Moja tvorba je vlastne na pome- odložené vaše pohľadnice a kalendáre s kres- spracovať. dzí medzi modernými technológiami a ná- lenými vtipmi, v ktorých vystupujú práve ho- vratom k prírode, kde sa človek môže spolie- rolezci, turisti či nosiči. Za film Amazonia vertical z prechodu naj- hať len na svoje sily a schopnosti. Človek má chuť nejakým spôsobom sa vyjad- väčšej stolovej hory Ayuan Tepui ste dosta- riť. Niekomu stačí porozprávať o svojich po- li v USA na festivale horských filmov cenu Začiatkom osemdesiatych rokov, keď ste citoch a postrehoch medzi kamarátmi v krč- za najlepší dobrodružný film. Z podobného študovali na vysokej škole, vyzerala digitál- me, iný napíše knihu. Vtedy som ešte nepra- prostredia ste sa práve vrátili. V ktorých

Pavol Barabáš Narodil sa 13. septembra 1959, vyštudoval zvu- kovú a obrazovú techniku na Fakulte elektro- techniky a informatiky na STU, je ženatý a má dvoch synov. Už ako chlapca ho zlákali hory, počas štúdií strá- vil veľa času vo Vysokých Tatrách, kde si privyrá- bal ako nosič. Spočiatku sa v súvislosti s prírodou tvorivo vyjadroval ako autor kresleného humoru s horolezeckou tematikou, keď začal pracovať s ka- merou, s kreslením prestal. V súčasnosti má na konte niekoľko desiatok filmov a viac než stovku ocenení z medzinárodných aj domácich festivalov. Každý Barabášov film je pre fanúšikov dokumentu a milovníkov prírody malým klenotom, o ktorom sa dlho hovorí. Okrem nakrúcania prírodopisných Sotva sa jedno dobrodruž- a dobrodružných dokumentov sa Pavol Barabáš stvo skončí, čaká Pavla pravidelne venuje aj príprave relácie Digitál, v kto- Barabáša v strižni jeho rov- rej divákom STV spolu so svojimi kolegami pribli- nako vzrušujúca repríza. žuje najmodernejšie trendy a digitálne technológie pri tvorbe obrazu a fotografie. miestach Južnej Ameriky ste pôsobili a čo ste O tom si môžeme utvoriť názor na zákla- tam vlastne robili? de indiánskeho mena jaskyne, ktoré sme So slovenskými jaskyniarmi sme boli minulý našťastie nepoznali, keď sme do nej šli. rok objavovať nové jaskyne na neprístupnej Indiáni ju volajú hora, kde sa chodí zomie- stolovej hore Chimanta vo Venezuele v ne- rať. Je tam zakázané chodiť pre ťažký prí- zvyčajnom prostredí kremenných pieskovcov. stup. Miestni indiáni do tejto jaskyne išli, Tentoraz sme boli v podzemných priestoroch keď sa nešťastne zamilovali alebo keď chceli Na rieke Omo v Etiópii bola najskúsenejším stolových hôr Kukenan a Roraima. Doteraz z iného dôvodu spáchať samovraždu. Skočili členom posádky expedičného raftu maj- sa vôbec nepredpokladalo, že na takýchto z najvyššieho zrázu do 600–metrovej hĺbky. sterka sveta v raftingu Lucia Mišíková. miestach môžu nejaké jaskyne existovať. Z Kukenanu padá aj druhý najvyšší vodo- pád sveta. Boli tam? sa možno uplatnia vo výskume a vývoji mik- Boli. Tieto hory sú najstaršie na svete Kde sa vlastne vo venezuelských jaskyniach rotechnológií alebo vo výrobe čipov. a existovali už v čase, keď bol na Zemi len vzali slovenskí jaskyniari? jeden obrovský prakontinent Pangea. V ich Treba si uvedomiť, že už k samotným sto- Boli ste už na miestach, ktoré ešte nikto ne- podzemných priestoroch sa nachádza mik- lovým horám je veľmi ťažký prístup. Okrem objavil? rosvet pravekých živočíchov, ktoré boli toho treba vedieť, čo človek hľadá. Vstup do Dnes si človek môže cez internet prakticky skryté pred našimi zrakmi. V takýchto jas- jaskyne Kryštálové oči je len pár metrov od do svojho počítača stiahnuť celú Zem a po- kyniach na človeka čakajú nové objavy na chodníka, no nikomu nenapadlo pozrieť sa mocou pár klávesov sa pozrie kdekoľvek. Do každom kroku. tam a preskúmať ju. veľkých miest, na póly, na Everest. Sú však miesta, veci a živočíchy, ktoré ešte neboli ob- Tých krokov môže byť naozaj veľa. Práve vy Zaujímavý je aj samotný skalný útvar. javené, zmapované, opísané... Len ich treba ste nedávno boli pri objave najväčšej venezu- Jaskyňa sa nachádza v kremenci, navyše hľadať. V podzemí stolových hôr, v pralesoch elskej jaskyne v stolovej hore. v stolovej hore. Musí mať milióny rokov... Novej Guiney alebo v Antarktíde. Vždy sa dá Pritom sa však slovenským jaskyniarom po- Podľa niektorých teórií sa vraj voda, ktorá objaviť niečo, čo človeka obohatí o nové zá- darilo objaviť ďalšie nové jaskyne, čo vyvola- jaskyne obvykle vytvára, dostala do podze- žitky a skúsenosti. Jeho poznanie posúva aj lo nemalý rozruch. Našou úlohou bolo neja- mia neskôr. Jaskyne vraj vznikli tak, že ich poznanie ostatných ľudí. kým spôsobom ich pospájať. v kamení doslova „vyžrali“ prastaré mikróby, ktoré sme tam tiež našli. Po svete sa túlate už niekoľko rokov. Môžete Podarilo sa vám to? porovnať stav prírody v časoch, keď ste začí- Naša expedícia bola preskúmať jaskyňu s ná- Aké sú mikroorganizmy z jaskýň? Nie sú ne- nali, s tým súčasným? zvom Kryštálové oči. Tá by mohla byť najdlh- bezpečné pre ľudí, ktorí do nich vstúpia? K horšiemu sa mení najmä život prírodných šou jaskyňou v kremencových horách na svete. Na vlastné oči sme videli mikróby, ktorých národov. Jednotlivé kmene a spoločenstvá produktom sú nerasty ako opál, goetit, li- pod vplyvom západnej civilizácie strácajú Aké veľké sú takéto jaskyne? monit, čo ešte nikto nevidel ani neopísal. identitu a kultúrne tradície. Ľudia sa snažia Napríklad v najväčšej sále v Chimante by po- Mikroorganizmy dokážu žiť v úplnej tme, na prispôsobovať turistom, ktorí tam prichá- kojne mohol pristáť boeing. život nepotrebujú svetlo a nevyužívajú fo- dzajú a prinášajú peniaze. Západná kultúra tosyntézu. Je to niečo nové. Napríklad huby, sa vyvíjala celé stáročia, no to neznamená, Hrozilo v týchto miestach nejaké nebezpe- ktoré produkujú silikóny. Všetky tieto orga- že bude dobrá aj pre iné oblasti a pre ľudí čenstvo? nizmy treba preskúmať a výsledky výskumu s inou mentalitou. Väčšinou ohrozuje eko- systémy a ľudí s iným videním sveta, ako máme my. Keď im budeme tvrdiť, že naše Vysoké Tatry pokladá Pavol Barabáš za najkrajšie videnie sveta je to jediné správne, môžeme miesto na svete. Ak by mal pomenovať to najkrajšie ich urobiť nešťastnými. Kým do nášho prí- miesto v zahraničí, boli by to poľské Tatry... chodu boli spokojní, po ňom sa môžu začať trápiť pre to, že sami nemajú veci, o ktorých existencii ani netušili.

Ako sa to konkrétne prejavuje? Mnísi v tibetských kláštoroch majú mobily, na Novej Guinei pozerá nahý muž na DVD Ramba a v Afrike, pri rieke Omo sú ľudia, ktorí nema- jú vôbec nič. Len kalašnikov... Nezdá sa, že by sa mali lepšie alebo že by boli šťastnejší. Keď je Rambo prvým posolstvom, ktoré prírodným národom prinášame, nie je to príliš dobré.

Väčšina vašich dokumentov je akousi správou o stave planéty. Kedy a kde dostaneme ďalšiu? Predpokladám, že koncom apríla, na festivale Hory a mesto v Bratislave.

52 | 53 VISIONS 02|2006 AUTO

Senzor int elig entného DÁMY, TEŠTE SA! par k o v acieho sys t ému TEXT: MICHAL BODNÁR AUTÁ ZAČÍNAJÚ FOTO: TOYOTA S AMY PARKOVAŤ!

rvý sériový automobil s funkciou auto- Pm a t i cké h o p a rkov a n i a m e d z i d ve vo z i- d l á j e n a s vete z á s l u h o u j a p o n s ke j Toyot y. Jej výnimočne ekologický model Prius do- káže celkom sám zmerať a vypočítať me- dzer u medzi autami s tojacimi za sebou na okraji ces ty alebo vedľa seba a zaparko- v ať do nej. Prius – výkladná skriňa nových technológií – ponúk a inteligent ný parkov a- cí asis tenčný sys tém nazv aný IPA, ktorý sa j e d n o d u ch o ovl á d a a d ovo ľ u j e vo d i č ov i ko n- t r olov ať rýchlosť, zatiaľ čo vozidlo samo- činne otáča volantom. Stačí aktivov ať sys- tém tlačidlom na prís t r ojovej doske, zvoliť n a d ot y kovo m d i s p l e j i m i e s to n a z a p a rko- v anie zosnímané k amer ou umiest nenou v zadných dverách a sys tém IPA uvedie vo- zidlo do pohybu. Volant sa začne samočin- n e otá č a ť , š o fé r i b a m i e rny m p ri b rz ď ov a - ním určuje rýchlosť a r ozhoduje, kedy za- s taviť. IPA je r elatívne jednoduchý sys tém, ktorý získ av a informácie z elekt rického po- silňov ača riadenia, otáčkomer a, senzor ov zrýchlenia a uhla pr edných kolies. Pokiaľ by sa vodič r ozhodol nevyužiť sys tém IPA, a l e i b a s é ri ov ý s ys té m Toyota Pa rk A s s i s t (TPA), môže sa pri parkov aní riadiť čiar ami vykr eslenými počítačom na videoobraze si- t u á c i e z a vo z i d l o m . Far e b n á d ot y ková o b r a- zovk a sa okr em toho využív a na satelit nú navigáciu s DVD pr ehráv ačom a na zobraze- nie tok u ener gií medzi benzínovým a elek- t rickým motor om a batériami. AUTO

Siemens VDO prináša do automobilovej navigácie nový rozmer. Na ľahšiu orientáciu vodičov spoloč- nosť vyvinula moderný displej s trojrozmernou ma- pou. S podrobným, takmer skutočným zobrazením so stovkami digitálne integrovaných orientačných bodov a realistickou simuláciou celých mestských štvrtí budú šoféri schopní jednoduchšie nájsť ces- tu do cieľových destinácií aj napriek komplikova- ným križovatkám a neznámym mestským častiam. V budúcnosti sa vodiči budú vďaka trojrozmernej mape orientovať na cestách oveľa ľahšie, pohodlnej- šie a predovšetkým bezpečnejšie. Vývoj tohto navi- gačného systému výrazne pokročil, takže začiatok jeho výroby sa očakáva už v roku 2007. Systém je založený na otvorenej, voľne škálovateľnej systémo- vej platforme Top Level Architecture (TLA).

Tri mapy naraz

V oblas ti t r ojr ozmer ného zobrazenia v kv a- lite, ktorá sa doter az nedala dosiahnuť, je Siemens pr vou spoločnosťou, ktorá ponú- k a digitálny obr az t r och typov máp nar az. Z á k l a d t vor í t z v. d i g i tá l ny te r é n ny m o d e l (Digital Ter rain Model), ktorým sa povr ch z e m e r o z d e ľ u j e n a m a l é kock y. Pom o c o u týchto klas t r ov sa sklon zeme s vysokými a n í z k y m i b o d m i v y k r e s l í vo ve ľ kom d eta i- le. Vývojár i potom na tento povr ch položia d i g i ta l i z ov a n é s a te l i t n é foto g r a fi ea l e b ofo - to g r a fi eu r o b e n ézl i eta d l a .Tret i av r s t v as a for muje na základe digitálnej mapy ulice, ktorá sa potom zjednotí do obrázk a, takže vodič vždy získ a podr obný a aktuálny pr e- hľad o t rase.

Reálne ako fotografie TEXT: MICHAL BODNÁR FOTO: SIEMENS H l av n o u myš l i e n kou 3 D n av i ga č n é h o s ys té- m u o d S i e m e n s u V D O j e foto r e a l i s t i cké z o- brazenie mes tských scenér ií. S ohľadom na lepšiu or ientáciu vo veľkých mes tách spo- l o č n o s ť d i g i ta l i z ov a l a m n o h o z n á mych s ta- vieb a vložila ich do databázy v pr esných zobr azeniach. Navyše zobr azenia mnohých TROJROZMERNÁ budov vytvor ila na základe počítačovej si- m u l á c i e i ch s tave b n ý ch p l á n ov. V kon e č n o m dôsledk u monitor zobr azuje r ealis tické ob- SATELITN Á N AVIGÁCIA rázky celých ulíc, ktor é si vodič môže pr e-

54| 55 VISIONS 02|200 6 hliadať z požadovanej perspektívy bez skreslenia spôsobom, ako keby pracoval s kamerou. V porovnaní s inými navigačný- mi systémami nie sú orientačné body v ma- pe izolované, ale sú prepojené s informač- nými databázami. To znamená, že po stlače- ní tlačidla získa používateľ nielen turistic- ké informácie o jednotlivých objektoch na mape, ale aj otváracie hodiny, adresy a tele- fonické kontakty na ne. Pri spustení sériovej výroby v roku 2007 pokryje databáza až sto najdôležitejších miest v Európe.

Zvyšuje bezpečnosť

Trojrozmerná mapa od Siemensu VDO po- skytuje okrem kvalitnejšieho zobrazenia aj celé spektrum nových funkcií, ktoré uľahču- jú riadenie, a to dokonca aj v rizikových si- tuáciách. V budúcnosti napríklad pred vjaz- dom na zložitú križovatku systém otvorí PRVÝ TWINCHARGER nové okno s trojrozmerným priblížením da- nej križovatky. Dokonca aj pred prechodom cez nadjazd, most či železničné priecestie nový navigačný systém dokáže dôveryhodne NA ZEMNÝ PLYN rozoznávať odlišné úrovne a trate. Okrem toho 3D navigačný systém vďaka detailnému zmapovaniu zemského povrchu otvára nové možnosti pri plánovaní vodičom offroado- vých vozidiel, takže v budúcnosti sa s ním TEXT: MICHAL BODNÁR budú ľahko plánovať aj offroadové trate. FOTO: VOLKSWAGEN Siemens VDO necháva výber mapového dis- pleja úplne na šoférovi. Či už na monitore, alebo na head-up displeji, zákazník bude emecký Volkswagen predstavil na au- môcť prepínať medzi jednotlivými módmi Ntosalóne v Ženeve štúdiu športového (bežná mapa, vtáčia perspektíva a trojroz- SUV nazvanú Concept A. Poháňa ju unikát- merné zobrazenie) jednoduchým stlače- ny duálne prepĺňaný agregát Twincharger ním tlačidla. Pri móde rozdelenej obrazovky (TSI), ktorý spaľuje zemný plyn (CNG). môžu byť v tom istom čase zobrazené rôzne Vysokoefektívny motor s objemom iba 1,4 displeje v rozličnom pomere. litra dosahuje vďaka dvojitému prepĺňa- niu (kompresor a turbodúchadlo) výkon až 110 kW/150 k a krútiaci moment 220 Nm. Kam smeruje vývoj? Výkon sa prenáša na všetky kolesá pomocou pohonu 4motion, motor priemerne spotre- Ďalší vývoj systému zabezpečí pohodlnejšie buje iba 5,0 kg zemného plynu na sto kilo- riadenie vozidla s 3D navigáciou: situácia na metrov. Vysokoprepĺňané motory, ako je križovatkách bude prehľadnejšia, pretože za- TSI, pracujú s vysokým stupňom účinnos- budovaný počítač bude automaticky fotorea- ti. Použitie zemného plynu ju ešte zvyšuje. listicky simulovať celý scenár, dokonca vrá- Ďalším pozitívnym dôsledkom je produkcia tane cestného a dopravného značenia, a zo- CO2 o 22 % nižšia než v rovnakom motore brazí plánovanú trasu v trojrozmernej grafi- spaľujúcom benzín. Okrem toho motor TSI- ke. Spolu s kamerou bude navigačný systém CNG je jedným z najdôležitejších mostov na rozpoznávať semafory a značky a graficky ich ceste k mobilite nezávislej od ropy. Zmenou zobrazí. Tieto funkcie a aplikácie fungujú iba zemného plynu na syntetické palivo (Gas- s Top Level Architecture (TLA) od Siemens to-Liquids) napríklad vznikne Synfuel – bio- VDO. S takto otvoreným a štandardizovaným logicky bezproblémovo odbúrateľné palivo, rozhraním poskytuje voľne škálovateľná plat- ktoré umožňuje plánované spaľovanie bu- forma potrebnú flexibilitu na rýchle a efek- dúcnosti nazvané CCS-Hybrid. Manifestuje navyše aj novú progresívnu di- tívne dopĺňanie nových trendov, zdokonalení Avšak Concept A nie je len čistá športo- zajnovú filozofiu, ktorú sa chystá Volkswagen a technológií do vozidiel. vá a ekonomická štúdia auta budúcnosti. použiť vo svojich nových modeloch. ŠPORT

TEXT: STANISLAV ČARSKY FOTO: SHUTTERSTOCK, STEEL ARÉNA TAJOMS TVO HOKEJOVÉHO Až státisíce rokov po objavení ohňa začalo ľudstvo odhaľovať tajomstvo vý- roby ľadu. Ako uchovať potraviny v chlade, aby sa nepokazili? Tieto otázky dráždili myseľ nejedného mudrca, až sa popri využívaní prírodného ľadu za- čalo s výrobou umelého. Prvé pokusy sa objavili už v neskorom stredoveku, ĽADU keď sa na chladenie využívala zmes liadku a vody. Na prelome 19. a 20. stupňov Celzia. Keby sa naň najskôr nastr ieka- la voda, nasiakla by do betónu a po následnom storočia uzreli svetlo sveta prvé patentované prababky dnešných chladni- zmrazení by ho roztrhala. Pracovníci používa- čiek, bez ktorých si už život ani nevieme predstaviť. jú hadice a vodu str iekajú na plochu tak, aby dopadala z čo najväčšej výšky. Ideálna hrúb- ka prvej vrstvy je 1 až 1,5 cm, celková hrúbka Ďalšie pokr oky pr i využív aní ľadu nabra- ľadu by nemala presiahnuť 5 až 7 cm. Konečné li rýchle obrátky, aj čo sa týk a zimných Ako obrovská slovo má rolba, ktorá ľad zreže a dokonale vy- špor tov. Zamr znuté jazerá pos tupne na- chladnička hladí. Dôležitá je aj kvalita vody, bežne sa pou- hr adili kr yté haly. Do dejín sa navždy za- žívajú zmäkčovače a odstraňujú sa nečistoty. písal Palais de Glace, pr vý zimný štadión Ľadovú plochu môžeme pr irovnať k výpar ní- s umelým ľadom vybudov aný pr i príle- ku obrovskej kompresorovej chladničky. Jej ž i to s t i o ly mp ij s k ý ch h i e r v A n t ve r p á ch základ sa však nachádza hlboko pod ňou. Na S teplom môžu prísť v r ok u 1920. Na zimných štadiónoch je prvú vrstvu betónu sa uložia rúrky výpar ní- dnes ľad úplnou samozr ejmosťou, len kov, ktoré sa zalejú ďalšou betónovou vrstvou. problémy máloktorý návštevník sa zamýšľa nad Celý pr iestor treba dokonale odizolovať, aby t ý m , č o v š et ko p r í p r av a ta kej to p l o chy neprepúšťal vodu a chlad neunikal do zeme, Pr evádzka zimného štadióna stojí k aždor oč- vyžaduje. Pr e špor tovcov je pr itom kv a- čo by zapríčinilo veľké energetické straty. Aj ne milióny, takýto stánok si nedokáže zarobiť lita ľadu „život ne“ dôležitá, závisí od nej samotná príprava ľadu má svoje špecifiká. sám na seba. Pr eto sa do popredia dos táv ajú i c h v ý kon . Betónovú plochu treba ochladiť na –7 až –8 komerčne využívané viacúčelové haly, ktor é

56 | 57 VISIONS 02|2006 sú vo svete už celkom bežnou záležitosťou. Jeden deň sa v nich hrá basketbal, na ďalší hokej a nakoniec v ňom organizujú hudobný koncert. Ľad pritom netreba rozpúšťať, na plochu sa položí mobilná konštrukcia, kto- rej vrchnú časť tvorí palubovka alebo pó- dium na ten-ktorý účel. V zastaraných halách bez dokonalej izolácie môže pri takomto kombinovanom vyu- žívaní nastať nejeden problém. Spomeňme si len na hanbu vo vie- denskej Stadthalle počas minulo- ročných majstrovstiev sveta v ho- keji. Extrémne vysoké teploty na Nová Steel Aréna v Košiciach je v sú- štadióne (až 30 stupňov) a ne- časnosti najmodernejším hokejo- dostatočný výkon klimatizácie vým stánkom na Slovensku. premenili ľadovú plochu na veľkú mláku. Organizátori situáciu jednoducho pod- cenili, a tak boli nakoniec spoločne so slovenskými hviezdami šťastní, že im pomohla z NHL. So zložením klasického ľadu príroda a počasie sa nemá PlasticIce, samozrejme, nič ochladilo. Výroba spoločné. Ide o vysoko odolnú syn- ľadu nie je otázkou tetickú látku, ktorá sa spočiatku vy- niekoľkých hodín. užívala v kozmonautike. Až neskôr Bežne sa plocha sa prišlo na to, že pravidelným naná- pripravuje aj týž- šaním špeciálnej prísady z nej možno deň, postupne sa musí „usadiť“. Tomu po- Korčuľovanie vytvoriť imitáciu klasickej ľadovej plochy. môžu samotní športovci, ktorí korčuľovaním PlasticIce sa začal vyrábať v Nemecku a cez ľad spevňujú. Napríklad hlavná plocha šta- na rozkvitnutej lúke Maďarsko sa vďaka výhradnému dovozcovi dióna Ondreja Nepelu v Bratislave má 1 800 dostal na Slovensko. Veľmi obľúbený je na štvorcových metrov, pod ňou je 32 kilometrov Máte chuť zakorčuľovať si počas letných ho- španielskych plážach, objavil sa už aj v Spo- chladiacich rúrok. Nový ľad je k dispozícii po rúčav uprostred rozkvitnutej lúky? Nijaký jených štátoch. Výhodou je, že na montáž troch dňoch kladenia čiastkových vrstiev, kto- problém, už niekoľko rokov sa totiž používa takejto plochy stačí niekoľko hodín. Ťažko ré sa polievajú, mrznú, prekorčuľovávajú sa, nový umelý ľad – PlasticIce. Táto novinka sa však predpokladať, že umelý ľad sa bude opäť „zavlažujú“ a tuhnú. Zamrznutá plocha na Slovensku prvýkrát objavila ako zábav- využívať na vrcholovú športovú prípravu, si žiada deň oddychu, na ďalší je pripravená ný tréningový doplnok v hokejovom kempe predsa len má svoje špecifiká a slúži skôr na celú sezónu. v Moštenici, kde ju využívali mladí hokejisti na zábavu.

Čo treba na dobrý ľad • Dobrý betónový podklad bez izolačnej vrstvy. • Teplota ľadu -7 až -8 stupňov Celzia, meter nad ľadom 12 – 13 stupňov, v hľadisku okolo 20 stupňov. Vyššie teploty nie sú vážnou pre- kážkou. • Upravená voda bez nečistôt. • Čas na výrobu 5 až 7 dní podľa toho, či ide o priame, alebo nepriame chladenie. • Priame chladenie (s rúrkami, v ktorých prúdi iba čpavok) vytvára dobrý ľad rýchlejšie a jed- noduchšie. Používa sa na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. • Nepriame chladenie (s rúrkami, v ktorých prú- di zlúčenina so čpavkom) je ekologickejšie, ale tvrdne pomalšie. Používa sa v pražskej Sazka Aréne, alebo košickej Steel Aréne. ARTVISIONS FANTÁZIA V KREHKOS TI Sklo. Tento materiál sa presadil v architektúre a módne vlny rozví- ril aj v umení. V umeleckom spracovaní môže pôsobiť chladne, jemne i majestátne. Jedine sklo dokáže zachovať intimitu a zároveň prepúš- ťať svetlo, tvrdí Gordana Turuk. Jej diela to jednoznačne dokazujú.

Povedali by ste, že ide o rovnakú misu s aplikáciou zlata?

Mnohým učar ovala jeho neo- pakovateľná vizuálna kv alita. Umelecké sklo vďaka svojim optickým vlast nos tiam svet- lo v s t r ebáv a aj vyžar uje vôkol seba a obr az svojho okolia po- dáv a v nečak aných súvislos- tiach. Horúce sklo má navyše nezvyčajnú schopnosť čaro- v ať. Je veľmi plastické, pohyb- livé a nepredvídateľné. Práca s ním je e xper iment, ktorý sa nikdy nekončí.

TEXT: MARTINA GUZOVÁ FOTO: DUŠAN KITTLER

58 | 59 VISIONS 02|2006 Pred tepelným spracovaním sa sklenená tabuľa farbí a tvorí sa plastika v sadre. Výsledok je vždy tak trochu prekvapením. V tomto prípade sa naň čakalo dva dni.

Z obyčajnej tabule technológiou pridávam do skla často kovy, akými sú platina, zlato alebo bronz,“ pre- umelecký kus zrádza Gordana Turuk. Samozrejme, tieto kovy sú chemicky spracované a na sklo sa Ako sa z platne tabuľového skla stane plasti- nanášajú v tekutom stave. „Ak pridáte do ka, misa alebo dokonca stôl? Proces sa začína skla kov líhaním dosiahnete iný efekt ako naoko jednoducho. „Na platni pece sa vypá- pri listrovaní.“ li sadra, na ktorej tvarujem svoju predstavu Gordana Turuk pracuje s rôznymi druhmi o budúcom diele. Používam pri tom špeciál- skla. Napríklad krištáľové sklo je najčistejšie, nu látku Sibrel, ktorá vydrží vysoké teplo- tzv. planibel je zasa absorpčné sklo – vzniká ty, a všetko fixujem sklom,“ vysvetľuje prvú pridaním oxidov kovov pri tavení skla. fázu Gordana Turuk. Ešte predtým sklo farbí a v tom spočíva pravé umenie. Farbenie to- tiž nevidíte, pretože špeciálne farby na sklo Materiál dekoračný majú všetky hnedý odtieň. Potom sa začína proces tavenia v sklárskej peci, ktorú riadi aj úžitkový počítač. Sklo sa zahrieva v tzv. krivkách, čo znamená, že teploty sa prísne sledujú a stú- „Sklo mi dalo voľnosť, nespútanosť a radosť, pajú minimálne v šiestich až siedmich in- ktorá ma posúva stále ďalej,“ vyznáva sa au- tervaloch, približne po 100 stupňoch, až na torka. „Mnoho ľudí sa čuduje, odkiaľ sa vo teplotu 800 stupňov. Rovnako sa postupuje mne berie sila pracovať s materiálom, kto- pri chladení. Umelecký kus teda môže stráviť rý je taký ťažký, no ja do toho dávam tri veci: v peci aj dva dni. Záleží na tom, či sa vytvára silu, jemnosť a dušu. Pravdupovediac, hmot- figuratívny vzor, abstrakcia alebo viac pohľa- nosť skla nevnímam, čím je rozmer väčší, dových farieb. „Pri všetkých procesoch však tým lepšie. Čím viac pracujem so sklom, tým musím byť veľmi opatrná a dať sklu čas,“ ho- viac sa presviedčam, že možnosti tohto mate- vorí dizajnérka. riálu sú takmer nevyčerpateľné.“ Okrem technológie tzv. líhaného skla pou- Tvorba sklenených dekorácií či úžitkových žíva aj listrovanie, pri ktorom teplota vy- predmetov sa odvíja od farby. „Sklo niekedy stupuje „len“ na 400 až 600 stupňov. „Touto pôsobí studeno, preto sa ho snažím niečím pretepliť. Rozohriate vyzerá úplne inak. Je mu naklonený malý aj väčší priestor.“ V ateliéri Gordany Turuk sa rodia roz- ním čierneho kremičitého piesku s prísa- manité doplnky či hotové kusy nábytku. Ako vzniklo sklo? dami sódy pri teplote okolo 1 700 oC. Na to Dizajnérka má vynikajúco vyvinutý cit pre boli potrebné špeciálne pece zavzdušňova- pribl. 4 000 – 3 200 pred n. l. priestor. Ak si klient chce vybrať napríklad né mechmi. Sklo vzniklo ako náhodný a vedľajší pro- stôl alebo lampu, vždy uvažuje, ako ich za- dukt pri tavbe kovov v Egypte a Mezopotá- komponuje do priestoru spolu s ostatnými mii. Egyptskí taviči zakrátko zvládli ume- pribl. 1 357 – 1 337 pred n. l. kusmi nábytku. Diela tvorí ako súčasť inte- nie výroby skla a začali z neho vyrábať prvé V období Tutanchamónovej vlády sa obja- riéru i samotného klienta. Každý jeden kus predmety. Staroegyptské sklo sa skladalo vuje priehľadné sklo. Dovtedy sa pre nízku je originál. V jej tvorbe nájdete aj diela so z kyseliny kremičitej, z vápnika a zo sodíka. teplotu pri tavbe vyrábalo iba nepriehľad- sakrálnou tematikou či trofeje na športové Toto vápenato-sodné sklo sa vyrábalo tave- né sklo. a kultúrne podujatia. DIGITÁLNE HRAČKY

Bezdrôtová hudba Logitech Wireless Music System je elegantný prostr iedok na spojenie počítača s reprosústavou, ktorá sa nachádza na opačnom konci miestnosti, prípadne bytu. Ťahať od počítača niekoľkomet- rový kábel zrejme nebude ani praktické, ani es- tetické. Riešenie Logitechu umožňuje viesť šnú- ru iba od špeciálneho prijímača, ktorý môže byť v tesnej blízkosti reproduktorov. Ten bezdrôtovo komunikuje s vysielačom pripojeným prostred- níctvom USB k počítaču. Výrobca uvádza, že na voľnom priestranstve môžu vzájomne komuni- kovať v rozsahu až 100 metrov. Komplet dopĺňa diaľkové ovládanie, ktoré podporuje najznámej- šie prehrávače Windows Media Player 9+, iTunes, WinAmp 5+ a niekoľko ďalších. Foto: Logitech

Robot – tlmočník Zábavného domáceho r obota Paper o (Part ner type Per sonal Robot) má na svedomí firma Nec. Paper o má originálnu anatómiu. Zrak za- s tupujú dve k amer y CCD, sluch t ri mikr ofóny – z toho jeden na r ozpoznáv anie hlasu a dv a na orientáciu v pries tor e, ďalej má dv a „hladk acie“ senzor y na hlave, svetelný snímač, snímač pohy- bu (aby nespadol zo schodov a aby zar eagov al, keď ho zdvihnú z dlážky) a pohybuje sa vďak a podvozk u vy- bavenému koliesk ami. A na čo vlas t ne slúži? Dokáže zabáv ať deti tým, že sa hýbe, r eaguje na dotyk , komunik uje s nimi, pričom r ozoznáv a hlasy, má r ela- tívne veľkú slovnú zásobu v niekoľkých jazykoch a dokáže pr ekladať z jedného jazyk a do dr uhého. Váži približne 5 kg. Foto: Jana Pašková Technoart Spoločnosť Holland Electro (HE) požiadala štúdio špičkového dizajnéra Marcela Wandersa, aby vyvinul ko- lekciu domácej elektroniky a per ifér nych zar iadení, ktorá by sa dizajnom a použitými mater iálmi vymyka- la súčasným trendom, no pr itom si zachovala or iginálny look, typický pre hi-tech zar iadenia. Na základe tejto požiadavky sa holandský dizajnér nakoniec rozhodol pre čier ne drevo a s absolútnym zmyslom pre detail vytvor il individualizovanú kolekciu vyrezávaných multimediálnych zar iadení, do ktorej okrem USB kľúča patr ia aj bezdrôtové reproduktory, multimediálna súprava domáceho kina a niekoľko ďalších komponentov s rovnakým dizajnom. Foto: Maar ten v an Houten

60 | 61 VISIONS 02|2006 Skener alebo pero? Vlajková loď Spoločnosť Planon Systems predstavila na tohto- Audiofilom zrejme značku Harman/Kardon netreba ročnom CeBIT-e zaujímavú novinku – skener veľkosťou po- predstavovať. K absolútnej špičke medzi audio- a vi- rovnateľný s bežným perom. Je to ideálny pomocník nielen na cesty, ale aj v prípadoch, deoreceivermi patrí jej nový model, 7,2-kanálový re- keď treba naskenovať časť knihy alebo dokumentu v komplikovanej väzbe. V závislosti ceiver AVR 740, ktorý získal na tohtoročnom medzi- od voľby farebného módu a rozlíšenia, ktoré sa môže pohybovať od 100 do 400 DPI, do- národnom veľtrhu spotrebnej elektroniky CES v Las káže vo vstavanej pamäti uchovať až sto strán textu. Vnútornú pamäť (8 MB Fl) navyše Vegas cenu Best of Innovations. Okrem absolútne možno rozšíriť vďaka kartám microSD, dobíjanie zabezpečuje kábel USB priamo z po- špičkových parametrov zaujal aj moderným mini- čítača. Nabitie doplna trvá približne 50 minút. Za zmienku stojí aj rýchlosť skenovania malistickým dizajnom a možnosťou pripojiť k nemu – bežnú stránku A 4 vrátane grafiky zvládne Docupen RC 800 za 4 až 8 sekúnd. prostredníctvom špeciálnej kolísky The Bridge (kto- Foto: Planon rá taktiež získala cenu Best of Innovations) populár- ny I-Pod. Do ob- Skypujte po novom chodnej siete high-endový recei- Exkluzívny bezdrôtový telefón ver H/K AVR 740 ce- Siemens Gigaset SL 550 dovoľuje vy- losvetovo uviedli vo užívať možnosti mobilného telefónu februári. už aj na pevnej linke. Model je vyba- Foto: Harman/ vený počítačovým rozhraním, ktoré Kardon umožňuje okamžite ho zosynchro- nizovať s PC a sťahovať osobné me- lódie a fotografie. Prostredníctvom adaptéra Gigaset M 34 USB môžete využívať aj služby hlasového pre- Vysávanie bez námahy nosu cez internet (tzv. Voice over Posun smerom k inteligentným spotrebičom zaznamenala každoden- Internet Protocol – VoIP), akou je ná realita domácich prác už aj v oblasti vysávania. Zatiaľ čo relaxuje- aplikácia Skype. te pri športe či obyčajným leňošením, Siemens sensor cruiser povysáva Okrem mien možno v telefón- celú domácnosť namiesto vás. Tento iba 12 cm vysoký, plne automatic- nom zozname ku každému ký robot na čistenie podláh s priemerom len 28 cm sa v priestore pohy- z 250 kontaktov priradiť až buje samostatne a čistí parkety, koberce aj dlažbu. Malý kompaktný tvar tri telefónne čísla, e-mailovú umožňuje automatickému vysávaču ľahko sa pohybovať po miestnosti adresu a dátum narodenín a orientovať sa podľa citlivých optických senzorov. Tento robotický po- osoby. Po pridelení špecific- mocník navyše presne vie, kedy je čas skončiť vysá- kých melódií alebo dokon- vanie, a riadený infračerveným lúčom ca fotografií jednotlivým zamieri automaticky späť do nabíja- kontaktom okamžite zistí- cej stanice. Tam vysype prach te, kto volá. Textové správy a nabije sa na ďalšiu (SMS) sú obľúbené už prevádzku. aj na pevných linkách Foto: Siemens a model Gigaset SL 550 vám navyše prostred- níctvom SMS umožní poslať dokonca aj e-mail. Na základnej stanici Gigasetu SL 550 možno používať až šesť zariadení. Okrem toho v kombinácii s adaptérom Gigaset M 34 USB môžete telefonovať aj cez internet či zasie- lať a prijímať textové správy Skype. Adaptér Gigaset M 34 USB bol vyvinutý v spolupráci so spoločnosťou Skype Technologies S. A. Foto: Siemens

TEXT: MARTIN DOMČEK V O F I R M E

Zmena vo vedení v Rakúsku Významný kontrakt Pr edsedu pr eds tavenstv a Siemens AG Rakúsko Alber ta Hochleit ner a po dv anás tich rokoch vys t r iedala nedávno s Európskou úniou žena. Br igitte Ederer ová začala svoju kar iér u v obchodnej Siemens Business Services Rakúsko zvíťa- komore, v r ok u 1983 bola zvolená za poslankyňu rakúske- zil v celoeurópskom tendr i na technologic- ho parlamentu. Bola aktívna pr i prípr ave Rakúsk a na v s tup kého dodávateľa počas rakúskeho predsed- do Eur ópskej únie ako štát na tajomníčk a úr adu spolkového níctva EÚ od 1. januára do 30. júna 2006. k ancelár a od r ok u 1992. Nasledovalo úspešné r eferendum Zadávateľom kontraktu bolo ministerstvo a pos t šéfky r akúskych sociálnych demokratov (SPÖ). Po zahraničných vecí. Siemens bol ako popred- t r ojr očnom pôsobení na viedenskom magist ráte sa v rok u ný dodávateľ technológie poverený zabezpe- 2000 s tala členkou Preds tavenstv a Siemens AG Rakúsko. Od čením systémov akreditácie, kontroly prí- decembr a 2005 je jeho pr edsedníčkou. stupov, tlmočenia, ozvučenia a videozar ia- Br igitte Edererová má pred sebou jasnú víziu: rozvoj regiónu dení. Okrem toho má na starosti prípravu s t r ednej a východnej Európy do jednej, dynamicky sa rozví- kompletných pracovných staníc s prístupom jajúcej ekonomiky. Jej súčasným cieľom je dokončiť integráciu fir myVA TEC H tak , abytobola k telefónu, faxu a inter netu. Zodpovedá aj za „success s tor y“. Je vydatá a rada oddychuje v divadle, pr i knihách alebo ako fanúšik futbalové- dodávky energie, a to aj v núdzových situá- ho klubu FK Aust r ia W ien. ciách. Rovnako bude zabezpečovať technické Siemens s. r. o. je 100-per cent ná dcér sk a spoločnosť Siemens AG Rakúsko. vybavenie niekoľkých tlačových centier pre vyše 1 300 novinárov, rádiá a televízie z ce- lého sveta. Do konca júna 2006 sa v Rakúsku Najväčší softvérový dom prijal tisíceho zamestnanca pr itom uskutoční viac ako 120 spoločen- ských podujatí -vrátane 15 summitov na naj- vyššej úrovni a vládnych stretnutí. Dobrá správa pre študentov košických univerzít Pr eds t avitelia spoločnosti Siemens Pr ogram and Sys tem Engineer ing, s. r. o., (PSE) a Univer zity Pavla Jozefa Šaf ár ika v Košiciach vo februári 2006 oficiálne pod - písali zmluvu o vzájomnej spolupr áci. Jej cieľom je podporovať vzdelávací proces so zameraním na prax v oblas ti IT, vyví- jať spoločné aktivity v oblas ti vývoja a pr i- pravovať absolventov na prácu v Siemens PSE. Vďak a tomu by sa mala zlepšiť pr ipr a- venosť košických absolventov na uplatnenie v pr axi v oblas ti infor mačných technológií. „Hlavným cieľom je pr ispôsobiť našu univer- zitu v oblas ti vedy a výskumu požiadavkám I r e n a Focková j e t i s í c i m z a m e s t n a n c o m Fakultu elekt r otechniky a infor matiky slovenského aj medzinár odného pr os t r edia. s p o l o č n o sti Siemens Pr ogram and Sy s tem Technickej univer zity v Košiciach – odbor Spoločnosť Siemens PSE by sa mala aktívne Engineer ing, s. r. o., (PSE). Týmto spoloč- kyber netika. podieľať na podpor e vzdeláv acieho pr oce- nosť potvr dzuje svoj plán do konca r ok a Spoločnosť Siemens PSE na štyroch pracovis- su a študentskej vedeckej odbor nej činnos- 2010 zames t náv ať na Slovensk u až 1 5 0 0 kách na Slovensku zamestnáva spolu takmer ti.“ povedal rektor Univer zity Pavla Jozefa softvér ových e xper tov. „Som veľmi rád, že tisícsto vývojových pracovníkov. V súčasnosti Šafár ik a pr of. JUDr. Vladimír Babčák , CSc. naším tisícim softvér ovým e xper tom je prá- sa najdynamickejšie rozvíja pracovisko v Ko- ve žena. Pomaly, ale is te sa t r end nár as tu šiciach. Jeho ťažiskovou témou je tvorba počtu žien aj v tejto oblas ti zvyšuje. V rámci softvérových aplikácií v medicínskej oblas- c e l o s vetove j s k u p i ny S i e m e n s P S E i ch a k- ti, konkrétne pre rádioterapiu a rádiológiu. tuálny podiel dokonca pr eds tavuje pr ibliž- Na druhej strane, tunajší vývojoví odbor ní- ne 17 %,“ povedal výkonný r iaditeľ Siemens ci vytvárajú softvérové r iešenia aj pre oblasti PSE, s. r. o., Gejza Büchler. telekomunikácií, pr iemyslu, inteligentných Ir ena Focková má 33 rokov a v Siemens PSE mobilných sietí či verejného sektora. Vyvíjajú bude pr acovať na vývoji softvér u v oblas ti te- napríklad systém na využívanie čipových ka- lekomunikačných technológií. V yštudovala r iet v systéme zdravotného poistenia.

62 | 63 VISIONS 02|200 6 Trieda A Trieda B Trieda C Trieda E Trieda S Trieda M Trieda G

Trieda R CLS SLK Trieda GL Úžitkové Vito Viano Sprinter automobily a autobusy

Atego Axor Actros Unimog Travego fortwo forfour

PT Cruiser Crossfire Voyager Sebring 300C Wrangler

Cherokee Grand Cherokee Commander Viper Caliber Canter

Vyberte si to najlepšie pre Vás.

Pre všetky osobné a ľahké úžitkové automobily Mercedes-Benz, Chrysler, Jeep a DODGE platí: E 6 rokov (do 160-tisíc km) servis v cene vozidla (ošetrenie a údržba vrátane práce a spotrebného materiálu) na všetky osobné a ľahké úžitkové autá prihlásené na Slovensku. E Bezplatné zapožičanie náhradného vozidla počas jednej pracovnej smeny, na požiadanie počas opravy vozidla v servise. V prípade dlhšieho času možnosť využitia výhodných sadzieb na zapožičanie. E Záruka MOBILITY (Privilege service pre Chrysler, Jeep a DODGE)

Pre všetky osobné a ľahké úžitkové automobily Mercedes-Benz platí aj: E 24 hodinový servis E MercedesCard - systém výhod a zliav.

DaimlerChrysler Automotive Slovakia s.r.o. Distribútor Mercedes-Benz, Smart, Chrysler, Jeep, Dodge a Mitsubishi Fuso Tuhovská 5, 831 07 Bratislava Tel.: 02/49 29 44 44, Fax: 02/49 29 49 29, E-mail: [email protected], www.daimlerchrysler.sk inz GEO 220x280 10.4.2006 13:32 Stránka 1

Teraz v stánkoch. Oko za oko, zub za zub.

Vysoká inteligencia, citlivé zmysly, sociálne správanie - a nebezpečná tlama: žralok biely. GEO ukazuje tvár sveta.