Systém a Kr My C Rízov V Civil Vého Eur Lnej O Ria Rópe Och Aden Hrany Nia Y

Ondrej BLAŽEK

Systémy civilnej ochrany a krízového riadenia v Európe

2018 AKADÉMIA POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE KATEDRA VEREJNEJ SPRÁVY A KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

SYSTÉMY CIVILNEJ OCHRANY A KRÍZOVÉHO RIADENIA V EURÓPE

Bc. Ondrej BLAŽEK

Bratislava, 2018 Recenzenti: prof. PhDr. Ján BUZALKA, CSc. Kornel KISTER, CSc. Ing. Daniel KRÁLIK

ISBN 978-80-8054-770-7 EAN 9788080547707

Obsah

Úvod ...... 5 1 Západná Európa ...... 7 1.1 Belgické kráľovstvo ...... 7 1.2 Francúzska republika ...... 11 1.3 Holandské kráľovstvo ...... 14 1.4 Írska republika ...... 18 1.5 Luxemburské veľkovojvodstvo ...... 23 1.6 Monacké kniežatstvo ...... 25 1.7 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska ...... 26 2 Východná Európa ...... 33 2.1 Bieloruská republika ...... 33 2.2 Moldavská republika ...... 37 2.3 Ruská federácia ...... 41 2.4 Ukrajina ...... 46 3 Stredná Európa ...... 51 3.1 Česká republika ...... 51 2.2 Lichtenštajnské kniežatstvo ...... 55 3.3 Maďarsko ...... 56 3.4 Nemecká spolková republika ...... 60 3.5 Poľská republika ...... 65 3.6 Rakúska republika ...... 69 3.7 Slovenská republika ...... 73 3.8 Švajčiarska konfederácia ...... 77 4 Severná Európa ...... 83 4.1 Dánske kráľovstvo ...... 83 4.2 Estónska republika ...... 87 4.3 Fínska republika ...... 91 4.4 Island ...... 95 4.5 Litovská republika ...... 99 4.6 Lotyšská republika ...... 103 4.7 Nórske kráľovstvo ...... 106 4.8 Švédske kráľovstvo ...... 110 5 Južná Európa ...... 117 5.1 Andorrské kniežatstvo ...... 117

5.2 Cyperská republika ...... 117 5.3 Grécka republika ...... 120 5.4 Maltská republika ...... 124 5.5 Portugalská republika ...... 125 5.6 Republika San Maríno ...... 129 5.7 Španielske kráľovstvo ...... 130 5.8 Talianska republika ...... 134 5.9 Vatikánsky mestský štát ...... 141 6 Juhovýchodná Európa ...... 143 6.1 Albánska republika ...... 143 6.2 Bosna a Hercegovina ...... 147 6.3 Bulharská republika ...... 152 6.4 Čierna Hora ...... 156 6.5 Chorvátska republika ...... 160 6.6 Macedónsko (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko) ...... 164 6.7 Rumunská republika ...... 168 6.8 Slovinská republika ...... 172 6.9 Srbská republika ...... 176 6.10 Turecká republika ...... 181 7 Zhrnutie výsledkov výskumu ...... 185 Záver ...... 193 Conclusion ...... 194 Zoznam bibliografických odkazov ...... 195 Internetové zdroje ...... 197 Vecný register ...... 211

Úvod

Poznanie systému civilnej ochrany a krízového riadenia jednotlivých štátov v Európe je v rámci globalizovaného stavu sveta a polohy Slovenska v Európe veľmi dôležitou súčasťou vzdelávania v civilnej ochrane. Civilná ochrana, u nás v minulosti ako „civilná obrana“, tvorila významnú súčasť obrany štátu. V súčasnosti sa v každej krajine môže vyskytnúť mimoriadna udalosť, ktorú zložky jedného štátu nedokážu zvládnuť a potrebujú pomoc štátu druhého. Z nášho uhla pohľadu je preto potrebné, aby vysielané zložky alebo jednotlivci boli aspoň z časti oboznámení s fungovaním systému, do ktorého prichádzajú. Poznanie civilnej ochrany a krízového riadenia v ostatných krajinách Európy častokrát napomáha zlepšeniu chápania významu civilnej ochrany a krízového riadenia, ba dokonca môže byť i pomyselnou studnicou nápadov, ako systém civilnej ochrany a krízového riadenia vylepšiť na domácej úrovni. Predkladaný text ponúka prehľadnú stručnú analýzu systémov krízového riadenia, rozdelených podľa geografického členenia Európy, na systémy v západnej, strednej, severnej, južnej, juhovýchodnej a východnej časti Európy. Väčšina právnych základov civilnej ochrany a krízového riadenia sa v európskych štátoch vyvinula už počas dvadsiateho storočia nášho letopočtu. Niektoré štáty sa systémom ochrany pred mimoriadnymi udalosťami líšia natoľko, že i niektoré definované pojmy v rámci územia Slovenskej republiky sa s ich zákonnou definíciou nezhodujú, ale naopak, predstavujú úplne odlišnú vec.1 Rovnako výrazne odlišnou časťou je i zaradenie systémov krízového riadenia v celkovom systéme fungovania štátu a rovnako odlišné je i prerozdelenie zodpovednosti za civilnú ochranu a krízové riadenie medzi orgány verejnej moci. V jednotlivých kapitolách tejto monografie postupne rozoberieme jednotlivé štáty Európy, ktoré boli selektované na základe vymedzenej geografickej hranice Európy. Do výskumu boli zaradené i štáty ležiace na geografickej hranici Európy: Cyperská republika, Turecká republika a Ruská federácia. Cyprus z toho dôvodu, že hoci nie je geograficky v Európe, je s Európou hospodársko-politicky spriaznený a má politicky bližšie k štátom Európy než k africkým, či k ázijským štátom. Cyprus je členom Európskej únie. Turecko zasahuje do Európy len veľmi malou časťou (cca. 3% územia) a nie je členom Európskej únie. Avšak Turecká republika je zapojená do európskeho mechanizmu civilnej ochrany a často spolupracuje pri mimoriadnych situáciách s Európskou úniou. Ruská federácia, hoci taktiež veľkou časťou leží najmä v Ázii, jej hospodársko-historická časť sa nachádza práve v Európe a i s vývojom civilnej ochrany na Slovensku je Ruská federácia veľmi úzko spätá. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli Ruskú federáciu zaradiť ako jeden zo štátov Východnej Európy. Opis systému civilnej ochrany a krízového riadenia každej krajiny začína opisom systému verejnej správy a jej základnými črtami, rozdelením moci a rozdelením kompetencií štátnej správy a samosprávy, s prepojením na civilnú ochranu a krízové riadenie. Samotné krízové riadenie a civilná ochrana boli rozoberané ako centrálny úsek analýzy krajiny, pričom častokrát okrem samotného systému je rozoberané i ich zahraničné pôsobenie, poprípade historický vývoj, či skúsenosť s mimoriadnymi udalosťami alebo katastrofami v minulosti. Na záver je priložená stručná analýza územia jednotlivých krajín z hľadiska možného ohrozenia mimoriadnymi udalosťami, ktorá pozostáva z geografickej, stručnej demografickej a hospodárskej charakteristiky a z analýzy, následne vyplývajúce ohrozenia, ktoré môžu krajinu postihnúť. Mimoriadne udalosti, nešťastia a katastrofy sa pred hranicami štátov nezastavia a miesto, kde sa odohrajú, si my nevyberáme. Zlepšenie vzájomnej pomoci medzi krajinami je možné i cestou poznania medzi jednotlivými štátmi. Jedinou cestou ako čo najefektívnejšie zvládnuť mimoriadne udalosti a obmedziť tak

1 Napríklad pojem „ochrana obyvateľstva“ v Nemeckej spolkovej republike a vo Švajčiarsku. 5 ich negatívny vplyv je tak vzájomná spolupráca. O to viac v čase otvorených hraníc, kedy mimoriadna udalosť sa môže dotýkať i občana Slovenskej republiky v zahraničí. Prínosom tejto publikácie má byť ucelený, komplexný a stručný prehľad systémov civilnej ochrany a krízového riadenia v štátoch Európy, ktoré môžu byť námetom, inšpiráciou alebo podkladom pre ďalšie rozvíjanie danej témy, ktorá je vzhľadom na rozdielnosť jednotlivých systémov, angažovanosti Slovenskej republiky na medzinárodnej pomoci a celkovú globalizáciu sveta, veľmi atraktívna. Poďakovanie Chcel by som sa poďakovať za pomoc všetkým tým, ktorí sa podieľali, či už priamo alebo nepriamo, na vzniku tejto publikácie a umožnili mi splniť si môj sen. Viem, že bez Vás všetkých a bez Vašej pomoci by som nedokázal túto monografiu dopísať. Predovšetkým chcem poďakovať svojej rodine, Zuzke Voškovej a Samuelovi Rebrošovi, ktorí mi dodávali psychickú podporu k tomu, aby som bol schopný túto publikáciu dokončiť. Poďakovanie za odbornú pomoc, patrí najmä: docentovi Mgr. Dr. Vladimírovi Blažekovi, CSc. a mjr. Ing. Milanovi Marcinekovi, PhD. Mojou veľkou inšpiráciou boli pracovníci Katedry verejnej správy a krízového manažmentu Akadémie Policajného zboru v Bratislave, ktorí ma počas môjho štúdia pripravovali a vštepovali mi podstatné informácie, idey i nápady, predovšetkým vedúci katedry, prof. PhDr. Ján Buzalka, CSc., ktorého celoživotná práca mi bola inšpiráciou. Ďalej poďakovanie patrí i mjr. Ing. Mariánovi Sujovi, PhD., Mgr. Ladislavovi Kittelovi a Kornelovi Kisterovi, CSc. a celému zvyšnému kolektívu Akadémie Policajného zboru v Bratislave, ktorí vedome i nevedome prispeli k vzniku tejto publikácie. Poďakovanie adresujem i zamestnancom Ministerstva vnútra SR, najmä Ing. Danielovi Králikovi zo Sekcie krízového riadenia, Ministerstva vnútra SR, redakcii Revue civilnej ochrany a Ing. Eduardovi Mračkovi zo Sekcie krízového riadenia Ministerstva dopravy a výstavby SR. Za pomoc a jazykovú úpravu ďakujem Mgr. Gabriele Žuffovej. Ako i zvládanie krízových situácií si vyžaduje tímovú prácu, tak i práca na tejto monografii by nebola úspešná bez ľudí uvedených vyššie. Ďakujem.

V Bratislave, 02. januára 2018 © Bc. Ondrej BLAŽEK, autor

1 Západná Európa

1.1 Belgické kráľovstvo

Belgicko s 10,4 miliónmi obyvateľov2, s rozlohou cez 30 tisíc km a s hlavným mestom Bruselom, je unitárny štát na čele s konštitučným panovníkom. 2 Napriek nie príliš veľkej rozlohe je Belgické kráľovstvo jedným zo štátov s najhustejším obyvateľstvom, až 341,3 obyvateľov na km 2 . Obyvateľstvo je tvorené dvoma národmi – na severe žijú Flámi, ktorí patria ku germánskej skupine národov a hovoria holandským nárečím. Na juhu žijú románski Valóni, hovoriaci po francúzsky. Ich pomer je približne rovnaký a i napriek ekonomickej vyspelosti sa v poslednom čase objavujú názory na rozdelenie krajiny. Hoci je Belgicko kráľovstvom, na čele ktorého stojí nekorunovaný kráľ, od roku 1993 je zároveň aj federáciou s veľmi netradičnou verejnou správou. Na čele krajiny stojí kráľ, ktorý nie je korunovaný a ktorého osobitne dôležitou činnosťou je zachovávanie územnej celistvosti krajiny. Má zákonodarnú moc, schvaľuje a vyhlasuje zákony a má právo menovať ministrov, menuje sudcov a udeľuje milosti. Návrhy zákonov avšak musí schváliť parlament, následne ich musia podpísať ministri a až potom sú uverejnené v tzv. Kráľovských výnosoch. Okrem kráľa disponujú zákonodarnou mocou aj obe komory dvojkomorového federálneho parlamentu. Výkonnú moc má v rukách federálna vláda. Belgicko, delené na 3 regióny – Flámsky, Valónsky a Bruselský, má okrem regionálneho rozdelenia aj rozdelenie na tri kultúrne a jazykové spoločenstvá – francúzske, flámske a nemecké. Regióny a spoločenstvá majú vlastné parlamenty (rady) a vlády. Kým Flámsky región i Flámske spoločenstvo majú rovnaký parlament i vládu, Valónsky región má vlastné orgány a Francúzske spoločenstvo tiež svoje vlastné orgány. Vlastný zákonodarný a výkonný orgán má aj Germanofónne spoločenstvo a Región Brusel. Tieto orgány vydávajú dekréty, ktoré majú na ich území platnosť zákona. Pre upresnenie, v Belgicku pôsobí šesť vlád – federálna, flámska, Valónskeho regiónu, Regiónu Brusel, Francúzskeho spoločenstva a Germanofónneho spoločenstva.3 Práve spoločenstvá ovplyvňujú civilnú ochranu v Belgicku, pretože jednou z ich hlavným náplní je pomoc občanom a zdravotnícka starostlivosť. Regióny sú zasa dôležité z hľadiska energetiky, dopravy a hospodárstva, vrátane riešenia krízových situácií, ktoré na týchto úsekoch vzniknú. Okrem 3 regiónov sa Belgické kráľovstvo delí na 10 provincií a obce. Samotné krízové riadenie však spočíva na troch úrovniach – obecnej, provinčnej a federálnej. Na čele obce stojí starosta, ktorý je zodpovedný za krízové riadenie vo svojej obci. Zodpovedný za krízové riadenie je na úrovni provincií provinčný guvernér a za krízové riadenie na federálnej úrovni je zodpovedný Minister vnútorných záležitostí4. Každý pre svoje územie je zodpovedný aj za krízové plánovanie. Na obciach sú zriadené hasičské brigády, nápomocné pri rôznych mimoriadnych udalostiach, ktoré v Belgicku nastanú. Civilná ochrana je skôr záležitosťou na federálnej úrovni a z tohto dôvodu je územie Belgicka rozdelené na 6 operačných jednotiek na základe Kráľovského dekrétu zo 16. februára 2006. Operačné jednotky nesúvisia s územným a správnym členením Belgického kráľovstva ale boli tvorené na základe faktov a údajov o povrchu, v ktorom môže vzniknúť krízová situácia, na základe analýz životného prostredia a iných rôznych kritérií. Služby civilnej ochrany, patriace pod federálnu zodpovednosť a rozhodovanie sú umiestnené v obciach Brasschaat, Crisnée, Ghlin, Jabbeke, Libramont a Liedekerke. Ich vzájomnú koordináciu má na starosti Generálne riaditeľstvo pre civilnú bezpečnosť a v rámci neho vyčlenené Riaditeľstvo operácií. Generálne riaditeľstvo spadá pod kompetencie Ministerstva

2 Údaj z roku 2009. 3 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémie Policajného zboru v Bratislave, 2008 str. 23 4 V rámci prekladu z anglického výrazu „Ministry of Home Affairs“ odporúčame skôr „Ministerstvo vnútorných záležitostí“. Pre slovenský názov „Ministerstvo vnútra“ sa používa anglický názov „Ministry of Interior“. 7 pre vnútorné záležitosti. Kým služby civilnej ochrany sú riadené priamo z Ministerstva pre vnútorné záležitosti, požiarne služby sú riadené nepriamo a federálnemu riadeniu prepadajú len v prípadoch, ak sú v ohrození dve alebo viaceré provincie. Rovnako je spoločné riadenie na celoštátnej úrovni aj v prípade, že provincia nemá dostatočné prostriedky na zvládnutie mimoriadnej udalosti alebo celonárodné riadenie iniciuje Minister vnútorných záležitostí. Medzi hlavné úlohy Generálneho riaditeľstva pre civilnú bezpečnosť patrí najmä rozvíjanie medzinárodných vzťahov v rámci civilnej ochrany a krízového riadenia, organizácia výcviku, prevencia pred vznikom mimoriadnych udalostí, inšpekcia a náhrada škody. Belgická civilná ochrana po reforme Reforma trvajúca od roku 2009 a ktorá bola zavŕšená v roku 2017 si dávala za ciele optimalizáciu činností zložiek, zvýšenie bezpečnosti obyvateľstva a pomocných síl a zlepšenie zázemia, tréningu, techniky, vybavenia a postupov pre profesionálne záchranné zložky, ako aj pre dobrovoľné hasičské zbory. Medzi najväčšie úspechy, ktoré boli zároveň aj princípmi, bola optimalizácia rozpočtu, jednotné postupy všetkých požiarnych jednotiek v krajine a vytvorenie 34 núdzových záchranných zón. Od 1.1.2016 je vytvorených 34 núdzových záchranných zón, čo je špecifikom oproti iným krajinám, nakoľko zóny sú tvorené na základe odborných poznatkov o krajine a na základe geografickej, demografickej a hospodárskej analýzy. Každá z 34 zón má vytvorenú takzvanú Radu záchrannej zóny, ktorej členovia sú starostovia obcí a majú pri hlasovaní po jednom hlase. Pri hlasovaní o rozpočte má starosta k dispozícii počet hlasov v závislosti od obce, ktorá sa nachádza v zóne. Presný výpočet hlasov pre jednotlivých starostov určuje Kráľovský výnos z 10. júla 2013. Jedným z najvážnejších problémov, ktorý je riešený pri každej reforme, je financovanie priebehu reformy a prípadných nových inovácií, ktorých zavedenie do praxe si taktiež žiada nemalé finančné zdroje. Reforma v Belgicku nebola výnimkou a financovanie bolo nakoniec zabezpečené tak, že časťou museli prispieť obce, časťou federácia, časť peňazí poskytli provincie a časť peňazí bola alokovaná od kráľa. Reforma prispela k tomu, že sa rozdelili kompetencie medzi hasičské zbory a jednotky civilnej ochrany. Na bežné zásahy sa používajú protipožiarne oddelenia (hasiči), na dlhodobejšie a špecializovanejšie zásahy sú vysielané jednotky civilnej ochrany. V decembri 2014 sa kráľovským výnosom zaradila do činnosti vzniknutých zón aj prevencia a osveta. Úloha, ktorá pribudla protipožiarnej ochrane, sa týkala najmä dôležitosti citlivého informovania obyvateľstva o hroziacich nebezpečenstvách. V rámci osvety pribudla povinnosť vytvárať preventívne kampane, informačné stretnutia a usporadúvať dni otvorených dverí. Pribudla aj povinnosť, aby centrum záchrannej zóny poskytovalo poradenstvo v oblasti protipožiarnej ochrany. Avšak rady, ktoré sú poskytnuté, nie sú záväzné ani pre záchranné zóny ani pre občana. Takéto otvorenie sa verejnosti bolo prospešné aj pre rôzne iné úrady, firmy a rôznych pracovníkov, ktorí potrebujú čo najrýchlejšie informácie z prostredia civilnej ochrany alebo protipožiarnej ochrany. Reformou sa skvalitnilo aj plánovanie v civilnej ochrane, nakoľko pribudla povinnosť vypracovávať akčné plány zón a „politiku zóny“. Politika zóny sa musí odvíjať od federálnej politiky Ministerstva pre vnútorné záležitosti. Zmena vzdelávania pracovníkov bola nosným pilierom reformy a jej výsledkom je, že vzdelávanie hasičov a pracovníkov civilnej ochrany prešlo na systém viacerých školení, ktoré musia jednotliví pracovníci absolvovať. Išlo najmä o to, aby bola zabezpečená rovnaká úroveň vedomostí pracovníkov z rôznych kútov Belgicka.5

5 Viac o reforme na webovej stránke Generálneho riaditeľstva pre civilnú bezpečnosť: Dostupné na WWW (1.8.2017): https://www.civieleveiligheid.be/en/content/reform 8

Belgický B-FAST Ak by sme sa na Slovensku chceli dostať do priameho kontaktu s Belgickou civilnou ochranou v akcii, s najväčšou pravdepodobnosťou by to boli Belgické intervenčné moduly, ktoré sú súčasťou B-FAST (ang.: Belgian First Aid and Support, slovensky: Belgická prvá pomoc a podpora). Väčšinou je belgická zahraničná pomoc koordinovaná na Európskej úrovni alebo na úrovni Organizácie Spojených národov. Vyslanie B-FASTu do niektorej z Európskych krajín je na žiadosť Európskej únie, ktorá dostane žiadosť od štátu, potrebujúceho pomoc od členských štátov, pretože nedokáže sám zvládať pôsobenie alebo následky mimoriadnej udalosti na svojom území. Ministerstvo vnútorných záležitostí vysiela B-FAST cez Oddelenie pre intervenciu v prípade katastrof v zahraničí. Výbornú prácu odviedol Belgický intervenčný modul napríklad na Filipínach, v Haiti alebo aj v Rumunsku.6 Zloženie B-FAST tímu závisí od typu mimoriadnej situácie, ktorá postihla dané územie a ktorá si vyžaduje medzinárodnú pomoc. B-FAST sa sústreďuje najmä na záplavy, znečistenie životného prostredia, zemetrasenia, výbuchy a zosuvy pôdy. B-FAST môže byť zložený z jednotiek: USAR (Urban Search and Rescue Team – Vyhľadávací a záchranný tím v obývaných oblastiach), HCP (High Capacity Pumping – vysokokapacitné čerpanie), Terénna (poľná) nemocnica, Detekcia a odber vzoriek chemických, biologických a rádioaktívnych látok, modul na Čistenie vody, modul poskytujúci dočasné ukrytie. Žiadosť o pomoc z krajiny zasiahnutej katastrofou prichádza do Európskej únie prostredníctvom Európskej komisie a jej Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie (ERCC). ERCC zhromažďuje informácie a analyzuje informácie o katastrofách, monitoruje možné riziká a pripravuje sa na nasadenie expertov, prostriedkov a tímov. ERCC potom odovzdá žiadosť členským štátom. Následne každá krajina môže urobiť návrh, akým by postihnutej krajine chcela pomôcť. Návrh sa predloží postihnutej krajine a tá si môže vypýtať pomoc podľa svojej potreby.

Speleologický pohotovostný tím a IBIS Speleologický pohotovostný tím vykonáva náročné záchranné operácie prebiehajúce v ťažko prístupných podzemných miestach, akými môžu byť napríklad kamenné lomy, tunely (vrátane tých mimo prevádzky), jaskyne alebo diery. Poskytujú pomoc osobám v núdzi, ktoré sa nachádzajú v takomto priestore. Tím speleológov bol vyberaný v spolupráci s Belgickou Speleologickou úniou, ktorí absolvovali náročný tréning. IBIS je belgická zložka civilnej ochrany s prepojením na políciu, najmä čo sa týka výcviku alebo výpomoci. Ide o tím ľudí školených na vyhľadávanie a vykopávanie ľudských pozostatkov po katastrofách. Významne sa IBIS presadil napríklad v Thajsku, kde ostalo množstvo pozostatkov po vyčíňaní tsunami. IBIS je doplnková zložka k DVI (ang. Disaster victim identification), ktorá patrí pod Belgickú federálnu políciu.7

Stručná analýza územia Belgického kráľovstva Z geografického pohľadu je územie Belgického kráľovstva prevažne nížinaté, s výnimkou juhovýchodného územia (východná polovica hranice s Francúzskom, hranica s Luxemburskom a východná hranica s Nemeckom). Najvyšším bodom je Signal de Botrange s nadmorskou výškou 694 m.n.m., ktorý sa nachádza na plošine Hautes Fagnes v Ardenskom

6 Viac informácií na WWW (5.8.2017): http://b-fast.be/en/content/earthquake-hits-haiti 7 Viac informácií na WWW (5.8.2017): https://www.civieleveiligheid.be/en/content/specialized-civil-protection- teams 9 pohorí. Na západe sa nachádza prevažne pieskovité pobrežie, do ktorého významne zasiahol človek, napríklad výstavbou umelých poldrov. Poldre sú časti krajiny, ktoré ležia pod hladinou mora a sú od mora oddelené prevažne hrádzami. Na Slovensku sú tak označované nádrže, ktoré zadržujú povodňovú vodu. V strede krajiny sa nachádza úrodná pôda, ktorá je zavlažovaná vodnými kanálmi. Zalesnená krajina, s rizikom lesných požiarov, sa nachádza len v Ardenských vrchoch. Územím preteká rieka Meuse a Šelda. Najvýznamnejšími sídlami v Belgicku sú po Bruseli nepochybne Antverpy, Brugge a Gent. Životné prostredie sa považuje za znečistené, a to najmä preto, lebo územie je už dlhú dobu pod vplyvom ťažkého priemyslu. Pre Belgicko je charakteristická oceánske podnebie s častými zrážkami a chladnejším letom, v porovnaní so strednou Európou. Zimy sú mierne a vlhké. Z tohto dôvodu Belgicko postihujú povodne pri dlhotrvajúcich zrážkach ale aj prietrže mračien. V minulosti (1998) už nastala situácia, kedy blesková povodeň zasiahla 5 provincií Belgicka, pričom ohrozených bolo až 173 obcí. Z hospodárskej charakteristiky je nutné podotknúť, že územie Belgického kráľovstva je už dlhšiu dobu ekonomicky aktívne najmä v priemysle. Ide o jednu z hlavných tranzitných krajín Európskej únie. Prevláda hutnícky a chemický priemysel. Po Anglicku bolo Belgicko druhou krajinou sveta, v ktorej prebehla priemyselná revolúcia. Malá krajina s otvorenou ekonomikou je dnes domovom dôležitých prístavov a mohutnej infraštruktúry, najmä cestnej, železničnej a leteckej. Hustota obyvateľstva je veľmi vysoká a obyvateľstvo je národnostne pestré. Valóni a Flámi tvoria spolu 85% obyvateľstva, zvyšok predstavujú najmä národnostné menšiny ako nemecká, talianska a francúzska. V posledných desaťročiach sa zvyšuje počet Arabov, najmä z Maroka, Alžírska a Turecka. 60% obyvateľstva používa holandčinu v úradnom styku a 32% francúzštinu, 1% nemčinu. V Bruseli, kde žije približne 8% celkovej populácie Belgicka, prevláda francúzština, hoci v minulosti takmer celé mesto používalo holandčinu. Z mimoriadnych udalostí, okrem udalostí prírodného charakteru, ovplyvňujú Belgicko najmä nebezpečné mimoriadne udalosti, ktoré nastanú v priemysle, alebo požiare. Krajina má aj 2 funkčné jadrové elektrárne (Tihange a Doel) a jedno jadrové zariadenie mimo prevádzky. Spolu jadrové elektrárne produkujú 52% jadrovej energie v krajine, z čoho vyplýva, že ich odstavenie by malo vážne dôsledky na chod celej krajiny. Krajina je ohrozená aj požiarmi v priemyselných budovách. Práve požiar býva veľmi častou mimoriadnou udalosťou v krajine. Novodobý fenomén, s ktorým Belgická civilná ochrana nemala doteraz veľa skúseností, sú teroristické útoky. Belgické kráľovstvo má vyhlásený 4. stupeň miery teroristického ohrozenia na 4 člennej stupnici. Stupnica teroristického ohrozenia, ktorá ma 4 stupne, je platná aj na území Slovenskej republiky. Prvý stupeň predstavuje nízke riziko teroristického útoku, druhý stupeň – zvýšené riziko, tretí stupeň – všeobecné riziko, štvrtý stupeň – vysoké riziko teroristického útoku. Teroristické hrozby v Belgicku sa naplnili 22. marca 2016, kedy sa v Bruseli, v čase od 08:00 do 9:20, odohrala séria útokov na civilné obyvateľstvo, pri ktorých prišlo o život 34 obetí a ďalších 200 bolo zranených. Cieľom tohto útoku bolo najmä medzinárodné letisko Zaventem v Bruseli a bruselská stanica metra Maalbeek.8 Išlo o samovražedné útoky, ku ktorým sa prihlásil Islamsky štát. Objavené boli aj nevybuchnuté nálože, ktoré boli neskôr zneškodnené. Stanica Maalbeek zrejme nebola vybratá náhodne, nakoľko práve v blízkosti stanice sa nachádzajú inštitúcie Európskej únie, v budovách blízko stanice sídlia aj členovia Európskej komisie a iní zamestnanci Európskej únie. Tí však boli včasne informovaní prostredníctvom bezpečnostných e-mailov a SMS, ktoré zabezpečuje Rada Európskej únie o tom, aby z budov a domov nevychádzali.9

8 Viac informácií dostupných na WWW (5.8.2017): http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/teror-v- bruseli/1823379_minuta-po-po-minute-z-prveho-dna-utokov-v-bruseli 9Viac informácií dostupných na WWW (5.8.2017): http://www.teraz.sk/slovensko/bezpecnostni-analytici-sa- vyjadruju-k/188136-clanok.html 10

1.2 Francúzska republika

Francúzsko, dlho tvar Francúzska republika, je štát, ktorého metropolitná časť sa nachádza v západnej Európe, s hlavným mestom Paríž. Ku krajine patria aj departementy nachádzajúce sa v Karibiku, v Strednej a Južnej Amerike, v Oceánii a v Indickom oceáne. Územia mimo Európy sú konkrétne Guadeloupe, Martinik, Francúzska Guyana, Mayotte a Réunion. Sústava najvyšších štátnych orgánov je tvorená prezidentom, parlamentom a vládou. Postavenie prezidenta Francúzskej republiky je silné najmä vo vzťahu k parlamentu i k vláde. V prípade tzv. mimoriadneho stavu, teda v prípadoch vážneho a bezprostredného ohrozenia ústavných inštitúcií alebo pri ohrození krajiny, môže samotný prezident realizovať také opatrenia, na ktoré by inak bolo potrebné prijímať zákon alebo dokonca ústavný zákon. Jediné obmedzenie, ktoré mu ústava dáva, je zákaz rozpustenia Národného zhromaždenia a povinnosť zachovať republikánsku formu vlády.10 Územné a správne členenie treba vo Francúzsku chápať v zmysle silného pôsobenia vlády a prezidenta. Parlament má dve snemovne a má taktiež svoje silné postavenie v regiónoch, nakoľko dolná snemovňa – Senát, je volená v trojstupňových nepriamych voľbách, pričom sa jeho členmi stávajú najmä zástupcovia miestnej správy. Takýto systém silného prepojenia parlamentu a územnej správy posilňuje rozhodovací proces najmä pri zvládaní rôznych krízových situácií. Francúzsko je rozdelené na 26 regiónov (22 je metropolitných a 4 zámorské), 100 departementov (96 je metropolitných a 4 zámorské), okresy, kantóny a obce, ktorých je približne 36 tisíc. Na účely civilnej ochrany (fran. Sécurité civile) je však potrebné rozoznávať národnú úroveň (celoštátnu), civilnú ochranu na úrovni regiónov a civilnú ochranu na úrovni departementu. Kantóny slúžia ako policajné okrsky a hlavne volebné obvody pri departementných voľbách.11 Celú mozaiku vzťahov v civilnej obrane a krízovom riadení dopĺňajú obce. Francúzsko má značne vyšší počet obcí ako ostatné krajiny západnej Európy, pričom veľký počet obcí má pod 2000 obyvateľov. Pri zvládaní krízových situácií na celoštátnej úrovni je kľúčovým orgánom Ministerstvo vnútra Francúzskej republiky, ktorému pri rozhodovaní pomáha Medzirezortné operačné centrum pre krízové riadenie. Hlavnou náplňou činností Ministerstva je koordinácia zložiek a zdrojov, ako aj príprava záchranných opatrení. Na plnenie úloh civilnej ochrany je vytvorené Riaditeľstvo civilnej obrany a ochrany, ktorého činnosť je najmä ochrana štátu, osôb a majetku spočívajúcej v reakcii na hrozby agresie a nebezpečenstvo. Zastrešuje ochranu ľudí pred všetkými typmi havárií. V neposlednom rade sa podieľa aj na ochrane životného prostredia. Riaditeľstvo civilnej obrany a ochrany je organizačne pripojené k Ministerstvu vnútra, podobne ako je to v podmienkach Slovenskej republiky. V rámci Riaditeľstva civilnej obrany a ochrany sa nachádza aj národné operačné stredisko, ktorého hlavnou úlohou je nepretržité monitorovanie záchranných akcií prebiehajúcich nielen vo vnútri Francúzska, ale aj v zahraničí. Je zodpovedné za to, aby minister vnútra bol včasne informovaný o mimoriadnych udalostiach, ktoré nastali doma i v zahraničí. Na úrovni regiónov je predstaviteľom štátnej správy prefekt (niekedy nazývaný aj „nadprefekt“), ktorého významná úloha je aj v rámci krízového riadenia a civilnej ochrany. Zabezpečuje totiž koordináciu núdzových zdrojov v ochrannej zóne. Na zabezpečenie jeho úlohy mu pomáha Interregionálne operačné centrum pre civilnú bezpečnosť (COZ). Operačné centrá sú zriadené v Marseille, Lyone, Rennes, Bordeaux, Metz a v Paríži.

10 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia policajného zboru, 2008, Bratislava, s. 46 11 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia policajného zboru, 2008, Bratislava, s. 47 11

Na čele departementov, ktoré pôsobia ako vyššie správne celky, stojí prefekt. Podľa niektorých autorov ide o priesečník medzi centralizáciou a decentralizáciou štátnej moci. Prefekt má k dispozícii operačné centrá, ktoré v sebe zahŕňajú protipožiarne a pohotovostné služby. V prípade vzniku krízy sa aktivujú 3 operačné centrá, jedno operačné centrum na celoštátnej úrovni, jedno operačné centrum na regionálnej úrovni a jedno operačné centrum na úrovni departementu. Významným doplnením schémy krízového riadenia sú obce, na čele ktorých stojí starosta. Ten je zodpovedný (spolu s prefektom departementu) za zabezpečenie prevencie pred vznikom mimoriadnych udalostí a za realizáciu záchranných prác a poskytovanie prvej pomoci v rámci svojho obvodu. Silnou oporou pri zvládaní krízových situácií vo Francúzsku sú profesionálni i dobrovoľní hasiči, ktorých je v celom Francúzsku podľa údajov Európskej komisie približne 238 000. Vytvorený je taktiež aj Parížsky záchranný zbor (BSPP) a Marseilský požiarny prápor (BMPM), ktoré majú dohromady 8 400 mužov. Hasiči sa nachádzajú na každej úrovni miestnej správy s výnimkou Paríža a priľahlých oblastí, kde činnosť vykonáva Parížsky záchranný zbor. Pri modelovej situácii, kedy v metropolitnom Francúzsku, v malej obci Castillon, ležiacej v regióne Dolná Normandia, departemente Calvados vypukol mohutný požiar, zasahovali by ako prví profesionálni hasiči z departementu. Rovnako na departementnej úrovni by sa riešili aj rôzne iné mimoriadne situácie. V prípade potreby by boli privolané posily z regionálnej úrovne. A až nakoniec z celoštátnej úrovne. Francúzsko, podobne ako Slovensko, prijalo tiesňové číslo 112 a zachovalo aj svoje staré tiesňové čísla, 17 – na políciu, 15 – rýchlu zdravotnú službu a 18 – hasičský zbor. Legislatíva upravujúca civilnú obranu a ochranu vo Francúzsku pochádza ešte z rokov 1950 až 1965, avšak počas ďalších rokov bola pomerne často novelizovaná. Do roku 1976 fungovala vo Francúzsku civilná obrana (fran. Défence Civilé) a od tohto roku sa z nej oddelila civilná ochrana (fran. Sécurité Civile). Špecialitou Francúzskej civilnej ochrany je jej previazanie na francúzsku armádu. Ozbrojené sily Francúzskej republiky môžu byť povolané na pomoc pri zvládaní následkov mimoriadnej situácie s cieľom pomôcť obyvateľstvu.

Letectvo civilnej ochrany Civilná ochrana vo Francúzsku prevádzkuje lietadlá spolu s armádou Francúzskej republiky. Tie sú určené predovšetkým na záchranné operácie pri mimoriadnych situáciách mimo času vojny, ale aj na plnenie úloh civilnej obrany počas vojnového stavu. Lietadlá sú zaradené v skupine Vzdušných dopravných prostriedkov civilnej ochrany (fran. Groupement des Moyens Aériens Sécurité Civile), čo je letecká skupina, v rámci ktorej sa nachádza vrtuľníková skupina a skupina tzv. vodných bombardérov, teda lietadiel, ktoré sa špecializujú na hasenie rozsiahlych požiarov „zo vzduchu“. Vrtuľníková skupina civilnej obrany má vo Francúzsku (vrátane zámorských území) vytvorených 22 heliportov so základňou a flotilu 40 vrtuľníkov. Spolu takto zamestnáva približne 230 pilotov. Za svoju 50- ročnú históriu sú držiteľmi niekoľkých rekordov, vrátane počtu nalietaných hodín a počtu zachránených osôb. Vrtuľníky sú po bokoch označené nápisom „DRAGON“, za ktorým nasleduje číslo departementu, v ktorom majú základňu. Vo vrtuľníkovej skupine civilnej obrany sa nachádzajú najmä nemecké vrtuľníky Eurocopter EC145, dopĺňané francúzskymi vrtuľníkmi SA 316/SA 319 Alouette III. Riadiace stredisko vrtuľníkovej skupiny sa nachádza vo francúzskom meste Nîmes. V rámci tzv. vodných bombardérov sú používané na hasenie požiarov najmä kanadské lietadlá typu Bombardier 415, ktoré sa okrem Francúzska osvedčili v civilnej ochrane aj v provincii Ontário v Kanade, v Taliansku a v Grécku. Ich hlavným strediskom je Marseille.

Jedným z dôvodov výberu tejto lokality je najmä fakt, že riziko rozsiahlych požiarov smerom na sever klesá z dôvodu väčšieho vplyvu oceanity a častejších zrážok. Naopak, juhovýchod Francúzska má subtropické, stredomorské podmienky, kde narastá aj riziko požiarov. Navyše súčasťou Francúzska je aj stredomorský ostrov Korzika, ktorý je najmä v letných mesiacoch často sužovaný požiarmi. Práve mesto Marseille je pomyselným stredom v stredomorskej oblasti s požadovanou infraštruktúrou medzi Pyrenejami, Centrálnym masívom, Alpami a Korzikou. Francúzsko má v Európe 7 národných parkov a všetky sú situované na juhovýchode, čo ešte navyšuje riziko vzniku požiarov a potvrdzuje správne umiestnenie základne vodných bombardérov v Marseille.

Stručná analýza územia Francúzskej republiky Z geografickej časti analýzy územia sa zameriame na metropolitné Francúzsko, ktoré je zo západu obmývané Atlantickým oceánom, z juhozápadu Biskajským zálivom, juhovýchod obmýva Stredozemné more s Lyonským zálivom a od Britských ostrovov ho oddeľuje Lamanšský prieliv. Územie metropolitného Francúzska má tvar šesťuholníka (prezývaného „hexagon“), pričom západná až severozápadná časť je nížinatá a východná až juhovýchodná časť Francúzska je tvorená pahorkatinami, ktoré prechádzajú do pohorí. Z nížin sú najvýznamnejšie Francúzska nížina a Severofrancúzska nížina, ktoré dopĺňa Parížska panva a Akvitánska panva. Z pohorí sú najvýznamnejšie Vogézy, Jura (hraničné pohorie so Švajčiarskom), Alpy, Pyreneje a Centrálny masív. Väčšina pohorí Francúzska sú hraničnými pohoriami s výnimkou Centrálneho masívu a pohoria Vogézy. Najvyšším vrchom je Mont Blanc s nadmorskou výškou 4 807 m. n. morom. V rámci vodstva sa na území Francúzska nachádzajú európsky významné rieky, akými sú napríklad rieka Rhôna, Seina, Rýn (tvoriaci časť hranice s Nemeckom), Garonna, Loira, ktoré majú rôzne odtokové režimy. Podnebie má Francúzsko pomerne rôznorodé. V porovnaní so Slovenskom má o niečo vyššiu priemernú ročnú teplotu. Smerom na západ narastajú vplyvom oceanity zrážky, smerom na východ sa zvyšuje vplyvom kontinentality, počet dní s mrazom. Zrážky na západne prevládajú najmä na jeseň a zrážkovú činnosť ovplyvňuje najmä Islandská tlaková níž. Juhovýchod Francúzska a Korzika má subtropické podnebie s vysokým počtom slnečných dní. V rámci demografickej analýzy je potrebné si uvedomiť, že Francúzsko bolo odjakživa centrom migrácie, nakoľko tu boli križovatky obchodných ciest, vyspelosť krajiny lákala množstvo ľudí zo susedných krajín, najmä z Talianska, Španielska a taktiež aj koloniálna minulosť krajiny prispela k dnešnej demografickej štruktúre Francúzska. Najpočetnejšou skupinou sú samozrejme Francúzi (nad 90%), aj keď 40% tých, čo sa hlásia k Francúzom podľa výskumov uvádza, že ich rodičia, alebo prarodičia pochádzajú z migračných vĺn.12 Ďalšou skupinou menšín sú Alsasi a Lotrinci (žijúci na území Alsaska a Lotrinska, sporné územie medzi Nemeckom a Francúzskom - od novoveku až po svetové vojny v 20. storočí). Úradným jazykom je francúzština, avšak používané jazyky sú aj arabčina, v hraničných oblastiach aj nemčina a galo-románske jazyky. Z náboženstva dominuje kresťanstvo (rímskokatolícke, protestantizmus) a islam. Hospodárska charakteristika Francúzskej republiky je dôležitá preto, lebo čiastočne ukazuje možné ohrozenia obyvateľstva, ktoré môžu byť spôsobené najmä hospodárskou činnosťou štátu. Jeden z najdôležitejších sektorov je nepochybne energetika. Až 75% elektrickej energie vo Francúzskej republike pochádza z jadrových elektrární. Je to tak najvyšší percentuálny podiel jadrovej energie na svete a v blízkej budúcnosti niet náznaku zmeny. Navyše Francúzsko je krajina aj s najväčším exportom jadrovej energie na svete. Počet jadrových

12 Dostupné informácie z WWW (30.7.2017): http://www.theoccidentalobserver.net/2014/09/23/the- africanization-of-france-medical-data-suggests-one-third-french-births-are-non-white/

13 reaktorov v krajine je 58. Francúzsko má 3 odstavené reaktory, zvyšné sú v prevádzke. Posledná nehoda bola 9. februára 2017 v elektrárni pri meste Flamanville, kde sa 5 ľudí jemne priotrávilo. Našťastie nedošlo k úniku rádioaktívnych látok do okolia. Incident bol však významný z technického hľadiska. Elektráreň v blízkosti mesta Flamanville mala pred nehodou 2 reaktory. Po nehode jeden z nich odstavili a začali sa práce na stavbe ďalšieho, už v poradí tretieho reaktora vo Flamanvillskej jadrovej elektrárni. Všetky reaktory vo Francúzsku patria firme EDF (Électricité de France). Po fukušimskej katastrofe v roku 2011 došlo vo Francúzsku k výskumu vplyvu seizmickej aktivity na jadrové elektrárne. Z prieskumu vyplynulo, že najviac ohrozenou oblasťou vo Francúzsku z hľadiska seizmickej aktivity je oblasť na juhu, v okolí pohoria Pyreneje. Najbližšia jadrová elektráreň od tejto oblasti je elektráreň Golfech.

Okrem jadrovej energie je hospodárstvo Francúzska ovplyvnené najmä strojárskym, chemickým a potravinárskym priemyslom, rozšírené je aj hutníctvo kovov. Cez Francúzsko vedú viaceré plynovody, cez Rhônsko-saônskú zníženinu aj ropovod. S výnimkou miest Paríž, Bordeaux, Nantes, Le Havre, Marseille je priemysel sústredený najmä v údoliach rieky Rhôna a Saôna (Rhônsko-saônská zníženina), nachádzajúce sa medzi Centrálnym masívom, Švajčiarskou Jurou a Alpami. Z mimoriadnych udalostí, ktoré mali obrovský rozsah a súčasne tragické následky, ich zdrojom bol práve priemysel, bola Veľká explózia rastlinného hnojiva 21. septembra 2001 v Tolouse. Explózia sa stala v továrni na výrobu hnojív. V budove, ktorá mala označenie Hangár 221, bolo skladovaných 3 000 ton dusičnanu amónneho. Po vyšetrovaní výbuchu sa navyše zistilo, že bol nesprávne skladovaný. K samotnému výbuchu však došlo tak, že pracovníkmi bol zle označený 500 kilogramový zásobník dichlórizokyanátu sodného, o ktorom sa mylne domnievali, že je dusičnan amónny. Za teplých a vlhkých podmienok reagoval s dusičnanom amónnym, vznikla mimoriadne nestabilná zlúčenina a celá továreň bola zničená mohutným výbuchom. Výbuch usmrtil 29 ľudí, približne 2500 ľudí bolo ťažko zranených a 8000 ľudí bolo ľahšie zranených. Celkové škody presiahli 1,5 miliardy eur. 40 000 ľudí bolo následkom výbuchu niekoľko dní bez domova.13

1.3 Holandské kráľovstvo

Holandsko je krajina pevninskej Európy, ktorá susedí na východe s Nemeckom a na juhu s Belgickom. Zo západu až severozápadu je obmývané Severným morom. Politickým zriadením Holandsko predstavuje konštitučnú monarchiu. Pod Holandské kráľovstvo patria okrem Holandska aj ostrovy v Karibiku (bývalé Holandské Antily) a Aruba. V minulosti patrili pod Holandskú monarchiu aj Holandské Antily, tvorené piatimi ostrovmi, ktoré zanikli v roku 2010. Dnes sú 2 z piatich karibských území, bývalých Holandských Antíl, autonómne (Sint Maarten, Curracca). Ostrovy Saba, Sint Eustatius a Bonaire prešli pod priamu správu Holandska. Zámorské územia Holandska ale nie sú členmi Európskej únie. Holandské delenie moci prebieha podobne ako v iných demokratických krajinách podľa vzoru Charlesa Loiusa Montesqieua na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Výkonná moc v Holandsku patrí panovníkovi a ministrom. Panovník predsedá Štátnej rade a menuje jej členov. Ministri sú zodpovední parlamentu. Zákony, ktoré odhlasuje parlament, musia byť podpísané panovníkom a ministrami. Zákonodarnú moc majú v rukách dvojkomorové Generálne stavy. Prvá komora, prezývaná Senát, je volená nepriamo členmi provinčných rád na dobu 4 rokov. Dolná snemovňa – druhá komora – je volená v priamych voľbách tiež na

13 Viac informácií na WWW (31.7.2017): http://www.psgdover.com/en/resources/top-10-accidents 14 dobu štyroch rokov. 14 Symbolom štátnosti v Holandsku je kráľovná, ktorej právomoci siahajú až po úroveň obcí. Jednotky územnej správy sú provincie a obce. Holandsko sa delí na 12 provincií (Limburg, Groningen, Gelderland, Friesland, Flevoland, Drenthe, Overijssel, Noord-Holland, Noord- Brabant, Zeeland, Utrecht a Zuid-Holland), ktoré považujeme za vyššie územne celky a ktoré majú značnú autonómiu. Provincia je spravovaná Provinčnou radou, ktorá je volená a na jej čele je vedúci komisár kráľovnej, ktorý je menovaný priamo jej Veličenstvom kráľovnou Holandska. Každá provincia je zložená z obcí, v Holandsku sa nachádza 431 obcí (v Holandsku prezývané „gemeenten“). Obce majú taktiež volenú radu, pričom na čele stojí starosta, ktorý je taktiež menovaný kráľovnou Holandska. Mozaiku krízového riadenia dopĺňa okrem územného a správneho členenia aj členenie krajiny na 25 bezpečnostných regiónov, v rámci ktorých je sústredená civilná ochrana, hasiči a záchranári. 25 bezpečnostných regiónov má vytvorených aj holandská polícia a sú teritoriálne totožné s bezpečnostnými regiónmi civilnej ochrany. Zodpovednosť za plnenie úloh civilnej ochrany a krízového riadenia má každé ministerstvo na zverenom úseku, avšak zodpovednosť za celé krízové riadenie má Generálne riaditeľstvo pre vnútorný poriadok a bezpečnosť, ktoré je pod Ministerstvom vnútra. Teda obdobne ako v podmienkach Slovenskej republiky sa najmä Ministerstvo vnútra podieľa na krízovom manažmente a na dodržiavaní verejnej bezpečnosti. V prípade vzniku krízovej situácie v Holandsku, ktorá vznikla v doprave, hlavným riešiteľom krízového stavu je Ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia. Ministerstvo v prípade krízy zriadi krízové centrum pre rozhodovanie.15 V prípade, ak si to situácia vyžaduje, môže predseda vlády Holandska (alebo aj minister), prizvať na riešenie situácie aj ostatné ministerstvá. V prípade, že sa na riešení podieľa viacero ministerstiev aj predseda vlády, vzniká Národné koordinačné centrum. Prioritne však riešenie kríz stojí na spolupráci obcí v rámci regiónov. V prípade, že obce nemajú zdroje na riešenie krízovej situácie, môžu požiadať o pomoc na národnej úrovni, za ktorú zodpovedá Ministerstvo vnútra. Za takúto koordináciu je zodpovedný priamo minister vnútra Holandska. V praxi to funguje na princípe, že ak starosta alebo primátor nezvláda riešenie krízovej situácie, požiada o pomoc vedúceho komisára kráľovnej, ktorý preberá priamo operačné vedenie na základe pokynov od ministra vnútra. V prípade ak ide o krízovú situáciu, ktorá si žiada zapojenie sa viacerých ministerstiev, začína fungovať národná koordinačná jednotka – Národné koordinačné centrum, ktoré vysiela jednotky civilnej ochrany, ktoré sú zriadené na území 25 bezpečnostných regiónov. Výnimkou je len prípad teroristického útoku, kedy rozhodovacím orgánom sa stáva Národný koordinátor boja proti terorizmu, ktorý je organizačnou jednotkou Ministerstva spravodlivosti Holandska. Ak je situácia taká vážna, že si vyžaduje zásah armády, môže kráľovský komisár provincie alebo v ešte naliehavejších prípadoch aj priamo starosta alebo primátor požiadať o pomoc armádu. Národné koordinačné centrum funguje mimo krízy ako stála operačná súčasť Ministerstva vnútra. Mimo času krízy sa zaoberá najmä získavaním informácií o zdrojoch ohrozenia a koordinuje administratívne opatrenia medzi ministerstvami, orgánmi provincií a obecnými samosprávami. Civilná ochrana má v Holandsku silné zabezpečenie najmä na obecnej úrovni, kde každá z 431 obcí má vytvorenú divíziu civilnej ochrany.

14 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2008, str. 58 15 Viac na WWW (11.8.2017): https://www.government.nl/ministries/ministry-of-infrastructure-and-the- environment 15

Legislatíva V rámci holandskej legislatívy existujú štyri nosné zákony, ktoré najväčšou mierou upravujú zvládanie mimoriadnych situácií. Ide o zákon o požiarnej službe, zákon o katastrofách, zákon o lekárskej pomoci v časoch katastrofy a zákon o bezpečnostných regiónoch. Niektoré úseky zo zákona o požiarnej službe a zo zákona o katastrofách v súčasnosti nie sú platné, nakoľko pochádzajú ešte z roku 1985. Dopĺňa ich zákon o bezpečnostných regiónoch, ktorý vstúpil do platnosti 1. októbra 2010.16 Hasiči v Holandsku predstavujú jadro síl, ktoré bojujú proti mimoriadnym udalostiam. V každej obci sa nachádza požiarna brigáda, zložená prevažne z dobrovoľníkov. Len malé percento hasičského zboru tvoria profesionálni hasiči. Ich činnosť upravuje zákon o požiarnej službe z roku 1985. Významným najmä z hľadiska plánovania je zákon o katastrofách, ktorým okrem definovania pojmu katastrofa priniesol aj zákonnú úpravu plánovania v krízovom riadení. Boli vytvorené 3 typy plánov, a to: Plány riadenia katastrof, Havarijné plány pre katastrofy a Provinčné koordinačné plány. Zákon navyše zveril starostovi celý manažment riadenia mimoriadnych udalostí, pokiaľ mu to samozrejme druh a typ mimoriadnej udalosti dovoľuje. Pri riadení situácie, ktorá vznikla následkom mimoriadnej udalosti, je neodmysliteľnou súčasťou aj poskytovanie predlekárskej a lekárskej pomoci. V Holandsku je táto činnosť usmerňovaná zákonom o lekárskej pomoci v časoch katastrofy. Lekárska pomoc je poskytovaná zdravotníkmi v rámci bezpečnostných regiónov a za ich správne fungovanie zodpovedá riaditeľ verejnej zdravotníckej služby v regióne. Okrem týchto štyroch zákonov existuje ešte množstvo ďalších, ktoré činnosti pri zvládaní mimoriadnych udalostí v Holandsku dopĺňajú. V Ústave Holandska, v čl. 103, je aj možnosť nepostupovať v zmysle platných zákonov, a to najmä v prípade vyhlásenia núdzového stavu. Vo všeobecnosti väčšina ministrov nie je vzdelaná v odbore krízového manažmentu, no napriek tomu majú veľkú zodpovednosť za zvládnutie krízovej situácie vo svojom odbore. Práve z tohto dôvodu vytvorilo Holandsko pre riadiacich pracovníkov príručku s návodom, ako postupovať pri zvládaní krízovej situácie. Príručka s názvom „Národná príručka o krízovom rozhodovaní“ bola vydaná ministerstvom vnútra a obsahuje okrem postupov aj zjednodušene vysvetlené zákony a nariadenia ministra.17 Medzi hlavné úlohy civilnej ochrany patrí najmä predkladať kompetentným orgánom možné návrhy zákonov a právnych predpisov, prípadne návrhy zmien v zákonoch a právnych predpisoch, ktoré vyplývajú z praxe. Rovnako tak je povinnosťou civilnej ochrany aj predkladať návrhy na nákup techniky a materiálu a vyjadrovať sa k technickým a odborným záležitostiam pri nákupe prostriedkov na zvládanie krízových situácií, ktoré má kompetentný orgán nakúpiť. Najmä strategickej úrovne manažmentu civilnej ochrany sa týka aj úloha správne rozdeliť pridelené finančné prostriedky na činnosť civilnej ochrany a taktiež aj vytvárať stratégie na vzdelávanie a školenie ľudí v oblasti civilnej ochrany. Každé ministerstvo, provincie i obce majú za povinnosť vytvárať plány civilnej ochrany, ktoré obsahujú analýzu zdrojov ohrozenia a posúdenie možných rizík. Plány civilnej ochrany, ktoré sú vytvárané na rôznych úrovniach v Holandsku, sú podobné s Analýzami územia z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí, ktoré sa spracovávajú na území Slovenskej republiky na úrovni ministerstiev, okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov. Celoštátne hodnotenie rizík je v Holandsku spracované v Národnej bezpečnostnej stratégii, ktorá bola vydaná v rokoch 2007 až 2008.

16 Viac na WWW (11.8.2017): https://www.government.nl/documents/decrees/2010/12/17/dutch-security- regions-act-part-i 17 Národná príručka o krízovom rozhodovaní je dostupná online v anglickom jazyku na WWW (12.08.2017): https://english.nctv.nl/binaries/national-manual-decision-making-in-crisis-situations_tcm32-84092.pdf 16

Dobrovoľnícka opora civilnej ochrany Podľa údajov Združenia dobrovoľníckych organizácií v Holandsku (ktoré je najčastejšie prezentované pod skratkou NOV), je v dobrovoľníckom sektore v rôznych odvetviach začlenených až 5,6 milióna obyvateľov.18 Medzi najznámejšiu organizáciu dobrovoľníkov pomáhajúcou profesionálom zvládať následky mimoriadnych udalostí patrí Holandský Červený kríž. Mnohé z dobrovoľníckych organizácií, ktoré sa podieľajú na civilnej ochrane v Holandsku, sa venujú najmä vzdelávaniu obyvateľstva, predovšetkým vzdelávaním svojich členov. Ďalšou významnou organizáciou, ktorá pôsobí v Holandsku ale angažuje sa po celom svete, je dobrovoľnícka organizácia Cordaid.19 V prípade vzniku mimoriadnej situácie fungujú v Holandsku dva typy systémov včasného varovania. Systém včasného varovania pre verejnosť je tvorený sieťou sirén, ktoré prevádzkujú bezpečnostné regióny. V prípade miesta, kde sirény nemajú dosah, sa na miesto vysielajú pracovníci do terénu. Druhý typ varovania je systém varovania a vyrozumenia pre profesionálov, ktorý je zložený zo systému na varovanie a vyrozumievanie pre rôzne druhy mimoriadnych udalostí a zo systému varovania ECURIE - pre prípad rádiologického alebo nukleárneho ohrozenia.

Stručná analýza územia Holandska Holandsko je nížinatá a rovinatá krajina, kde najvyšší vrch Vaalserberg dosahuje nadmorskú výšku len 322,7 metrov nad morom. Viac ako jedna tretina územia Holandska navyše leží pod hladinou mora. Krajinu zo západu obklopuje Severné more, na juhu susedí s Belgickom a na východe s Nemeckom. V rámci vodstva je významná rieka Rýn, Mása a Šelda. V rámci riek sú vytvorené početné kanály, vďaka ktorým je možné prepojenie lodnej dopravy. V minulosti bolo Holandsko bohaté na jazerá, avšak v snahe získať úrodnú pôdu boli mnohé vysušené. V súčasnosti sa pri pobreží nachádzajú malé sladkovodné jazerá, z nich najväčšie je Ijselské jazero. Poznanie vodstva priamo súvisí s jednou z najčastejších mimoriadnych udalostí, ktoré sa odohrávajú v krajine – povodňami. Podnebie Holandska je oceánske a veterné. Pri porovnávaní s podnebím Slovenskej republiky, v Holandsku prevládajú teplé zimy a chladnejšie letá, s dostatkom zrážok až do 850 mm za rok, čo je takmer o polovicu viac v porovnaní s niektorými lokalitami Podunajskej nížiny. Približne 16 miliónov obyvateľov pri rozlohe 41,5 km 2 predstavuje veľmi vysokú hustotu zaľudnenia krajiny. Približne 66% obyvateľstva žije v mestách, z čoho medzi najväčšie patrí Amsterdam, Rotterdam, Haag a Utrecht. Približne 80% populácie tvoria Holanďania, zvyšok Nemci, Indonézania, Turci, Maročania. Veľké mestá sú multikultúrne, napríklad Amsterdam obýva až 180 národností. Pomerne pestrá je aj štatistika vierovyznania, kde dominantnými náboženstvami sú rímskokatolícke (prevažne juh), protestantské náboženstvo (prevažne sever) a narastá počet vyznávačov islamu. Najpočetnejšou skupinou sú však ľudia bez vyznania, ktorí tvoria takmer 40% z celkovej populácie Holandska. Z jazykového hľadiska, väčšina ľudí rozpráva holandským jazykom, výnimkou je len provincia Friesland, kde približne 700 000 ľudí používa frízštinu. Vďaka dlhodobému vyučovaniu anglického jazyka takmer celé obyvateľstvo veľmi dobre ovláda anglický jazyk. Podľa údajov svetovej banky je Holandsko jednou z najvyspelejších krajín na svete, so stabilným ratingom AAA od všetkých troch najväčších ratingových agentúr. Na tvorbe HDP krajiny sa podieľa najmä priemysel, obchod, doprava a v menšej, avšak v podstatnej miere aj

18 Viac informácií dostupných na WWW (12.08.2017): https://www.nov.nl 19 Viac na WWW (14.08.2017): https://www.cordaid.org/en/ 17 poľnohospodárstvo. Dominantným z priemyslu je spracovateľský priemysel a chemický priemysel. V krajine sa spracováva ropa a silné postavenie má aj elektrotechnický priemysel.

Smrtiace povodne v roku 1953 Na základe analýz zdrojov ohrozenia, ktoré boli vypracované v Holandsku, sú povodne jedným z najväčších a najčastejších nebezpečných javov, ktoré sa v Holandsku vyskytujú. Najzávažnejšia povodeň sa vyskytla v roku 1953,kedy pri veľmi mohutnej tlakovej níži nad Severným morom vietor dosahoval veľmi veľké rýchlosti. Veterná smršť v kombinácii s vysokým jarným prílivom spôsobila zdvihnutie hladiny vody v niektorých oblastiach na pobreží o viac ako 5,6 metra. Územia pri pobreží s nízkou nadmorskou výškou boli zaplavené a o život prišlo najmenej 1835 obyvateľov, prevažne z provincie Zeeland. Okrem Holandska bolo postihnuté aj územie Belgicka a Veľkej Británie. Vplyvom týchto faktorov sa začali rozsiahle štúdie o ochrane pobrežia pred prívalovými vlnami. Hoci s ochranou pobrežia Holandska začali tesne po druhej svetovej vojne, katastrofa, ktorá sa odohrala v sobotu 31. januára a v nedeľu 1. februára, prinútila úrady k vytvoreniu „Plánu Delta“. Protipovodňové stavby, ktoré nájdeme pod označením „Delta Works“, tvorí rozsiahly systém priehrad a prekážok proti návalom silných morských vĺn, ktoré by mohli naraziť na pobrežie a ohroziť životy, zdravie alebo majetky obyvateľov žijúcich na pobreží Holandska. Výstavba bola ukončená v roku 2010 a v súčasnosti sa kvôli hrozbe možného zvýšenia hladiny mora vplyvom klimatických zmien plánuje navýšenie hrádzí a priehrad. Odborníci odporúčajú do roku 2100 navýšenie o 1,3 metra, do roku 2200 o 4 metre. Počet mŕtvych po povodniach v roku 1953 bol zapríčinený okrem neschopnosti – skôr nedostatočných - protipovodňových opatrení, aj zlyhaním systému varovania obyvateľstva. Problém bol práve v tom, že situácia sa odohrávala v noci a v žiadnom z lokálnych rádií neprebiehalo vysielanie, navyše meteorologické stanice poskytovali informácie pre verejnosť iba počas dňa. Varovanie Kráľovského holandského meteorologického inštitútu (KNMI) teda nepreniklo k bežným obyvateľom. Telefónne siete narušila voda a jediné spojenie zabezpečili na vlastné riziko dobrovoľní rádioamatéri. Dobrovoľní rádioamatéri dokázali udržať spojenie medzi postihnutými oblasťami a zvyškom sveta po dobu 10 dní. Okrem 1835 mŕtvych zapríčinili povodne aj zaplavenie 9% z celkovej poľnohospodárskej plochy v Holandsku. Viac ako 70 000 ľudí muselo byť evakuovaných. Odhaduje sa, že zahynulo takmer 30 000 zvierat a poškodených bolo takmer 50 000 budov. Celková škoda sa odhadovala na jednu miliardu holandských guldenov (NLG)20.

1.4 Írska republika

Írska republika (írs.: Poblacht Na h´Éireann, ang.: Republic of Ireland) je štát ležiaci na ostrove Írsko, nachádzajúci sa na severozápade Európy v Atlantickom oceáne. Okrem Írskej republiky sa na írskom ostrove nachádza aj časť Spojeného kráľovstva – Severné Írsko. Írsko je súčasťou Európskeho kontinentálneho šelfu, ktorý je súčasťou Euroázijskej dosky. Írsko obklopuje zo západu Atlantický oceán a z východu Írske more, z juhovýchodu až juhu Keltské more. Územie Írskej republiky je tvorené centrálnou nížinou, nachádzajúcou sa v centre krajiny, ktorá spadá do povodia Shannon. Toto územie môžeme nájsť pod označením Shannonská nížina alebo aj Shannonská panva (aj keď takéto označenie je len veľmi málo používané). Pri pohľade na topografickú mapu Írska zisťujeme, že medzi nížinou v centrálnej časti Írska a západným pobrežím Írskeho ostrova sa nachádzajú pohoria ako Kerry, Wicklow,

20 Holandská mena – holandský gulden (NLG) - sa v Holandsku používala až do roku 2002, kedy ju nahradilo euro. 18

Blue Stack a iné. Najvyšším vrchom je Carrauntoohil (1041 m. n. m. – 3 405 ft vysoký) nachádzajúci sa v pohorí Kerry, na juhozápade Írska. V krajine sa nachádzajú len 3 vrchy vyššie ako 1000 metrov nad morom a 457 vrchov, ktoré presahujú výšku 500 metrov nad morom. Väčšina územia má však nízku nadmorskú výšku, priemerne okolo 60 metrov nad morom. Najdôležitejšou riekou, aj v poňatí civilnej ochrany a krízového riadenia, je rieka Shannon, ktorej povodie zaberá najväčšiu plochu v rámci ostrova. Rieka Shannon je zároveň aj najdlhšia rieka v Írsku (370 km) a ústi na západe krajiny do Atlantického oceánu. V minulosti sa táto rieka niekoľkokrát rozvodnila a zaplavila nížinaté územie, pričom boli úrady v rámci ochrany obyvateľstva nútené evakuovať časť obyvateľstva. Ako príklad môžeme uviesť december 2015, kedy bolo riekou Shannone ohrozené mestečko Athlone.21 V krajine sa nachádza aj mnoho jazier, medzi najväčšie z nich patria jazerá Lough Ree a Lough Derg. Krajina, keďže je to ostrovný typ, je obklopená množstvom zálivov, kde sa prejavuje príliv a odliv. Do pôsobnosti írskych orgánov spadajú aj niektoré ostrovy nachádzajúce sa popri ostrove. Jedným z obývaných ostrovov je aj ostrov Achill, ktorý je s Írskom prepojený mostom. Medzi ďalšie obývané ostrovy zaraďujeme napríklad Arranské ostrovy a ostrov Valentia. Klíma Írska je mierna, veľmi vlhká a premenlivá. Pod pojmom veľmi vlhká klíma si môžeme predstaviť početné lejaky, vyskytujúce sa takmer v každom mesiaci v roku. Početné lejaky sú spôsobené stálym tlakovým útvarom nachádzajúcim sa nad Atlantickým oceánom, prezývaným aj Islandská tlaková níž, ktorá prináša rozsiahle zrážky nad Európu počas celého roka. Avšak z klimatického hľadiska nemôžeme Írsko považovať za územie veľmi ohrozené poveternostnými vplyvmi, ak to porovnáme s inými krajinami Európy. Keďže prevláda vysoká oceanita a výkyv teplôt je na základe tejto skutočnosti veľmi malý, môžeme v komparácii s inými krajinami Európy konštatovať, že Írskej republike nehrozia extrémne horúčavy alebo naopak extrémne mrazy. Avšak v poslednej dekáde rokov sa vplyvom globálneho otepľovania vyskytli situácie, kedy sa objavili počas zimy aj extrémne mrazy spojené s výdatným snežením. Ako príklad uvádzame rok 2009, kedy po „výdatnej“ snehovej nádielke napadlo do 5 cm snehu. Na prvý pohľad celkom „vtipná“ hodnota, avšak v praxi pred rokom 2009 boli zimy v Írsku, kedy teploty neklesli pod 0°C a väčšinou pršalo. Sneženie je zriedkavým javom, najmä vďaka golfskému prúdu. Morské prúdy sú významný klimatologický činiteľ. Írsko leží ešte severnejšie ako Newfoundland, nachádzajúci sa pri Severnej Amerike, no napriek tomu má Írsko (aj celá Európa) omnoho teplejšie podnebie ako práve východné pobrežie Severnej Ameriky, kde na celé okolie výrazne vplýva studený Labradorský prúd. Zima 2006/2007, ktorá bola teplá v celej Európe, priniesla do Írska teploty v rozhraní 5 až 15 °C a ani jeden deň s mrazom. Nemožno sa potom čudovať, že ak sa v tendenciách teplých zím vyskytne zima, ktorá prinesie sneh a silný mráz (aj keď nie taký silný ako sa vyskytuje na našom území), spôsobuje to prinajlepšom chaos a v niektorých situáciách aj vznik mimoriadnych udalostí. Vodiči v Írsku nemajú povinnosť prezúvať si letné pneumatiky na zimné a pri takomto nečakanom snežení a minimálnych skúsenostiach vodičov s jazdou na zasneženej ceste hrozí kolaps dopravy. V horšom prípade napríklad pri dopravnej nehode nákladného auta, ktoré preváža nebezpečnú látku, aj únik nebezpečnej látky do okolitého prostredia. Tropické dni (kedy teplota počas dňa presiahne +30,0°C) sú pre obyvateľov Írska neznáme. Zrážky na Írskom ostrove klesajú smerom na východ. Západné pobrežie (aj vďaka pohoriam) má priemerné ročné zrážky 1 400 mm a na východnom pobreží hlavné mesto Dublin má ročné zrážky približne 730 mm (v porovnaní so Slovenskom – na Žitnom ostrove padne ročne priemerne 500 mm zrážok). 22 V Írsku je v priemere zaznamenaných 20 dní s dažďom v priebehu mesiaca. Írska republika je rozdelená na 4 provincie (ang. province) a tie sú následne delené na grófstva/hrabstvá (ang. counties). Oproti Slovenskej republike je hustota obyvateľstva dvojnásobne menšia. Takmer 99% populácie sa hlási k írskej národnosti. Avšak je tu aj množstvo ľudí, najmä z východnej a strednej Európy,

21 Dostupné z WWW: http://www.irishtimes.com/news/environment/severe-flooding-around-river-shannon- 1.2461374 22 Dostupné z WWW: http://www.shmu.sk/sk/?page=1064 19 ktorí sa do Írska presťahovali za prácou. Úradnými jazykmi sú írčina a angličtina. Najväčší podiel na hrubom domácom produkte (HDP) tvoria služby, takmer 51%. Hoci na základe rozčlenenia podielu sektorov na HDP ide o vyspelú krajinu, aj takéto pozitívne hodnotenie môže mať v prípade vzniku mimoriadnej udalosti negatívny dopad na financie krajiny. A to najmä preto, že služby sú sektorom, ktorého zisk je veľmi výrazne ovplyvnený rozvojom cestovného ruchu, ktorý je nestabilný. Rizikovým sektorom je najmä v prípadoch, keď krajinu postihne ohrozenie vojenského či nevojenského charakteru, napríklad terorizmus. Avšak v exporte je významným zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu chov ošípaných, oviec, dobytka a koní, ktorý tvorí až 1/6 rozpočtu.

Základy krízového riadenia v Írsku Veľmi dôležitým medzičlánkom v civilnej ochrane Írska sú grófstva, ktoré sú hlavnými činiteľmi na úseku plánovania a ochrany obyvateľstva v Írsku. Vytvárajú sa v nich takzvané „Principal Response Agencies“, ktoré nájdeme často pod skratkou „PRA“. Práve tieto úrady vytvorené na úrovni grófstiev sú zodpovedné za tvorbu, spracovanie plánov ochrany obyvateľstva a ich následnú aplikáciu, v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. Stratégiu krízového riadenia určuje najmä vláda, ktorá riadi jednotlivé ministerstvá a ostatné štátne orgány. Na jeden z prvých orgánov, na ktorý môžeme naraziť, je Úrad havarijného plánovania (ang. Office of Emergency Planing). Ten, ako aj samotná civilná obrana (ang. civil defence), je pod gesciou Ministerstva obrany. Úrad havarijného plánovania predsedá vytvorenej medzirezortnej pracovnej skupiny pre núdzové plánovanie (ang. Inter- Departmental Working Group on Emergency Planning). Medzirezortná pracovná skupina pre núdzové plánovanie v Írsku býva často v rôznych odborných článkoch uvádzaná po skratkou IDWG. Jej náplňou je realizácia osobitných štúdií a rozvíjanie konkrétneho aspektu krízového riadenia. Týmito úlohami ju poveruje priamo Vláda Írska. Pri celonárodnej krízovej situácii tvorí veľmi významnú úlohu Národná riadiaca skupina (ang. The National Steering Group), ktorej úlohou je rozvíjať, vylepšovať a udržiavať Rámec (štruktúra) pre závažné krízové riadenie (MEM), ktorý bol vyvinutý v roku 2005 a vládou schválený v roku 2005. Cieľ, ktorý legislatívci v Írsku vytvorením Rámca pre závažné krízové riadenie sledovali, bolo najmä zjednotiť a stanoviť spoločné pravidlá pre riadenie krajiny v čase krízy. Vytvorená bola na základe medzinárodne uznávaného systémového prístupu k riadeniu kríz, ktorý pozostáva z piatich krokov: Identifikácia nebezpečenstva, Zmiernenie následkov, Plánovanie a pripravenosť, Reakcia, Obnova (zotavenie). V prípade, že dôjde ku krízovej situácii, sú vytvárané koordinačné centrá na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni. Miestne a regionálne centrá koordinujú svoje činnosti podľa typu krízy, ktorá nastala. Na celoštátnej úrovni riadenia je povinnosťou civilnej obrany a núdzového plánovania zaviesť opatrenia na zisťovanie a zmierňovanie prírodných a technologických rizík. Opatrenia vydáva vláda na základe odporúčaní, ktoré vychádzajú zo Štruktúry pre závažné krízové riadenie (MEM). Úlohou je ďalej plánovanie, prípadná reakcia na vznik mimoriadnej udalosti alebo odstránenie škôd a následná obnova prostredia po vzniku mimoriadnych udalostí, ktoré ohrozujú osoby, infraštruktúru, majetok alebo životné prostredie. V niektorých prípadoch mimoriadnych udalostí je hlavou riadenia premiér spolu s vládou, pričom mu pomáhajú na národnej úrovni aj ostatné ministerstvá. Vo všeobecnosti ale platí, že Vládna pracovná skupina pre núdzové plánovanie pri vzniku mimoriadnej udalosti je orgán najvyššej úrovne pre krízové riadenie. Kto bude najvyšším článkom a preberať aj prípadnú zodpovednosť za zlyhanie sa určuje na základe typu mimoriadnych udalostí, ktorých riešenie je potrebné. Predseda vládnej pracovnej skupiny pre núdzové plánovanie je vo väčšine prípadov írsky minister obrany.

Na systéme krízového manažmentu v krajine sa podieľajú aj záchranné zdravotné služby a Národná polícia (irs.: An Garda Síochána; ang.: National Police Service). Nevyhnutnou súčasťou sú samozrejme aj hasičské služby. Bohužiaľ, v rámci Írska neexistuje ucelená legislatíva, ktorá by zahŕňala všetky postupy a činností orgánov, ktoré sú zodpovedné za krízové riadenie v krajine. Neznamená to však, že by činnosti krízového riadenia štátu boli v tejto krajine zanedbávané. Od roku 1994 sa intenzívne pracuje v oblasti krízového riadenia a civilnej obrany na takzvanej „Iniciatíve strategického manažmentu“, ktorá zahŕňa ja oblasť krízového riadenia. Cieľom iniciatívy strategického manažmentu je zvýšenie kvality činností a pocitu osobnej zodpovednosti úradníkov štátnej správy. Významný pokrok v krajine v oblasti riadenia začal v roku 2005. Z nášho skúmania vyplynulo, že mnoho ľudí je zodpovedných za rôzne segmenty fungovania krajiny počas krízy a za prípadné zlyhanie nezodpovedá len vrchná štruktúra riadenia, ale konkrétny pracovník aj z nižších vrstiev. Každé vládne oddelenie v Írsku má na starosti zabezpečenie toho, aby existovali havarijné plány v danej oblasti zodpovednosti jednotlivých oddelení. Oddelenia sú taktiež zodpovedné za akékoľvek nevyhnutné koordinácie medzi sebou navzájom, preto má každé vládne oddelenie styčného dôstojníka, ktorý má za úlohu koordináciu činností jednotlivých oddelení. Nakoľko je v írskom systéme riadenia zapojených mnoho ľudí, je potrebné udržiavať kontakty na mnohých úradníkov a odborníkov z praxe. Z tohto dôvodu majú úrady v Írsku k dispozícii databázu kontaktov, ktorá sa pravidelne obnovuje a dopĺňa. Civilná obrana Íri používajú v legislatíve pojem „Civil defence“, čo prekladáme ako „civilnú obranu“. Anglický výraz „Civil protection“ sa prekladá ako „civilná ochrana“. Ak rozprávame o systéme, ktorý chráni ľudské života, zdravie a majetok, tak civilná obrana (nie „ochrana“) v Írsku, napĺňa túto definíciu vo veľmi veľkej miere. V spojitosti s Írskom môžeme naraziť na výraz „Cosaint Shibhialta“. Ide o pomenovanie civilnej obrany v írskom gaelskom jazyku, ktorý je z keltskej jazykovej skupiny a je oficiálnym úradným jazykom v Írsku. Gaelčina (alebo írčina), je jazyk rozšírený najmä v západnej časti Írskeho ostrova a jeho znalosť deklarovalo podľa štatistík približne 41% obyvateľov. Aj napriek tejto skutočnosti väčšina obyvateľstva v úradnom styku používa anglický jazyk Zákon civilnej obrany bol v Írsku prijatý v roku 2002. Tento zákon vytvoril prostredie pre vznik štátneho orgánu s názvom: Rada civilnej obrany, ktorej cieľom je riadiť a rozvíjať civilnú obranu na národnej úrovni. Rada civilnej obrany fungovala takmer 11 rokov a v roku 2013 bola novelou zákona rozpustená a jej právomoci a funkcie prešli späť na Ministerstvo obrany, čím sa úloha Ministerstva obrany v oblasti ochrany obyvateľstva pred mimoriadnymi udalosťami ešte zvýšila. Podobne ako na Slovensku aj v Írsku môžeme vo väčšine obcí zastihnúť osobu poverenú na vykonávanie činností civilnej ochrany. Takáto oprávnená osoba na území obce je síce zamestnancom obecného/miestneho úradu, avšak obecný úrad znáša len 30% nákladov na jeho činnosť. Zvyšných 70% finančných prostriedkov zabezpečuje Ministerstvo obrany. Riaditeľstvo civilnej obrany je situované v meste Roscrea, v lokalite Benamore. Toto miesto nebolo vybrané za centrálu civilnej obrany náhodou ale na základe jeho strategickej polohy vo vnútri ostrova. Pri predstave, kam by sa centrála civilnej ochrany umiestnila na Slovensku, ak by sme aplikovali írsky model, pripadajú do úvahy oblasti v centrálnej časti stredného Slovenska, napríklad Banská Bystrica. Centrála je rozdelená na 3 časti a slúži ako výcvikové stredisko, centrum pre politiku a plánovanie v civilnej obrane a centrum pre finančné a projektové záležitosti. Skupiny dobrovoľníkov, ktoré majú záujem o vzdelávanie v oblasti civilnej obrany, môžu prichádzať do tohto centra na kurzy, ktoré sú organizované počas celého roka. Po absolvovaní tohto kurzu môžu jednotlivci školiť a vzdelávať ostatných na

21 miestnej úrovni civilnej obrany v Írsku. Počtom výrazne vyššie množstvo personálu v Írsku tvoria dobrovoľníci. Samotná civilná obrana je definovaná ako organizácia, kde sú združení ľudia na dobrovoľnej báze, ktorí sa zaoberajú napríklad ochranou pred nebezpečnými poveternostnými situáciami, alebo poskytujú pomoc pri vyhľadávaní nezvestných osôb. Považujú sa za prvú líniu podpory pre záchranné služby. Členom sa môže stať fyzická osoba, ktorá dňom podania žiadosti dovŕšila vek 18 rokov, pričom po podaní žiadosti na jej najbližší miestny úrad sa musí každý žiadateľ o členstvo v civilnej obrane podrobiť rovnakým testom ako keby vstupoval do Národnej Polície. Každému, kto sa dobrovoľne hlási k civilnej obrane, sú ponúknuté možnosti a oblasti, v ktorých sa môže vzdelávať a špecializovať. Kurzy bývajú 2 krát ročne, zväčša od januára do mája a od septembra do decembra. Jedným z typov kurzov, ktorý je možné absolvovať a pridať sa tak k jednotkám civilnej obrany, je odbor Záchranná služba civilnej obrany – ktorá sa podľa írskej legislatívy venuje výcviku záchranárskych prác ako v mestskom priestranstve, tak aj v otvorenej krajine a jej špecializáciou je vyhľadávanie nezvestných osôb. Ďalším typom jednotky civilnej obrany, je Pomocná požiarna služba. Dobrovoľníci, ktorí chcú byť súčasťou jednotky pomocnej požiarnej služby, sú vzdelávaní v určitých oblastiach požiarnej ochrany, najmä v používaní drobnej techniky, akou sú čerpadlá alebo špeciálne požiarne rebríky. Čerpadlá využívané touto jednotkou slúžia predovšetkým na odčerpávanie povodňových vôd, ale aj na dodávanie vody a núdzovú podporu profesionálnych hasičov alebo hasičskej služby v krajine. Ďalšími typmi služieb sú napríklad Monitorovacia služba, Sociálna služba, Komunikačná služba. Dobrovoľníci sa počas výučby stretávajú raz týždenne po dve hodiny. A okrem špecializačného kurzu majú všetci spolu školenia na poskytnutie prvej pomoci a kurzy na pomoc pri hľadaní nezvestných osôb.

Írsky systém krízového riadenia je unikátny v rámci Európy a dokonale využíva možnosti plánovania na prípadné mimoriadne udalosti. Prepracovanosť systému a jeho pozitívne prvky badať najmä v priestorovom rozložení centier, z ktorých sa riadia záchranné, lokalizačné a likvidačné práce. Rovnako aj vybavenie a materiál je strategicky umiestnený tak, aby v prípade vzniku krízovej situácie bol čo najrýchlejšie presunutý na miesto, kde je jeho použitie potrebné. U nás, v podmienkach Slovenskej republiky, sú podobne strategicky rozmiestnené Kontrolné chemické laboratóriá. Nakoľko ide o ostrovný štát, centrum riadenia celej civilnej obrany je strategicky umiestnené priamo v strede krajiny. Pri spracovávaní tejto práce sme dospeli k názoru, že v rámci legislatívy Írska prevláda používanie pojmu civilná obrana než civilná ochrana. Civilnú ochranu chápu skôr ako súbor činností, ktoré sa vykonávajú v rámci určitého plánovania a prípravy, ale jej využitie je výrazne menšie (aj keď podstatné), ako využitie civilnej obrany v krajine. Civilná obrana je zasa dobrovoľné združenie obyvateľov Írska na pomoc pri poskytovaní prvej predlekárskej pomoci, pri hľadaní nezvestných osôb, pri povodniach a iných mimoriadnych udalostiach. Dôležitým pojmom v rámci Írskej civilnej obrany je dobrovoľnosť. Všetky činnosti, ktoré vykonávajú, sú na dobrovoľnej báze a dobrovoľníctvo má v Írsku hlboké korene. Okrem dobrovoľníkov Civilnej obrany sa na zvládaní mimoriadnych udalostí podieľajú aj dobrovoľníci z Írskeho Červeného kríža, dobrovoľníci z Rádu Maltézskych rytierov, Írska zdravotná brigáda Svätého Jána a Írska horská záchranná služba (IMRA). Okrem týchto mohutných zoskupení sa na lokálnej úrovni objavujú málopočetné skupiny dobrovoľníkov, z ktorých boli vytvorené podskupiny Regionálnych pracovných skupín (ang. Regional Working Groups, uvádzané často pod skratkou RWG).

Civilná obrana a aj samotní členovia civilnej obrany majú v Írskej republike svoju vážnosť a celospoločenské postavenie, ktoré im prináleží. Odzrkadľuje sa to nielen v obľúbenosti medzi ľuďmi, kde spoločne s hasičmi a záchranármi patria medzi povolania, ktoré majú svoju vážnosť a rešpekt, ale aj v prístupe štátnej moci k civilnej obrane, ktorá poskytuje nemalé finančné prostriedky na jej fungovanie. Nepochybne však najväčšou výhodou je vysoká účasť dobrovoľníkov v rôznych organizáciách, plniacich podporné úlohy pri ochrane života, zdravia a majetku.

1.5 Luxemburské veľkovojvodstvo

Luxemburské veľkovojvodstvo je malý štát, konštitučná monarchia, ležiaca medzi Belgickom, Francúzskom a Nemeckom. Na čele krajiny stojí veľkovojvoda, ktorý je vrchným veliteľom obrany štátu. Vymenováva predsedu vlády aj 21 členov štátnej rady. Administratívne sa Luxemburské veľkovojvodstvo delí na 12 kantónov (okresov), ktoré sú zoskupené do 3 dištriktov (vyšších územných celkov) – Grevenmacher, Diekrich a hlavné mesto Luxemburg, ktoré plní taktiež funkciu vyššieho územného celku – samosprávneho kraja.23 Nakoľko je krajina rozlohou veľmi malá a má len 118 obcí, najviac funkcií verejnej správy pripadá na najnižšie stupne riadenia, a teda na obce. Obce majú na zodpovednosti fungovanie hasičského zboru, taktiež aj dopravu a dodávky pitnej vody a množstvo ďalších funkcií. Na čele obcí sú volení starostovia spolu s obecnou radou. V krajine je značný rozdiel medzi riadením civilnej ochrany a hasičov. Kým hasiči sa zodpovedajú obecnej rade, civilná ochrana je zodpovedná vláde Luxemburska. V krízovom riadení je vrcholným rozhodovacím orgánom Ministerstvo pre vnútorné záležitosti a veľké regionálne riaditeľstvo záchranných služieb (ang. Ministry for Home Affairs and the Greater Region Directorate of Rescue Services), ďalej len „Ministerstvo pre vnútorné záležitosti“. V rámci Ministerstva pre vnútorné záležitosti sa nachádza Kancelária záchranných služieb v Luxemburgu – ASS (ang. The Luxembourg Rescue Service Agency), ktorá od roku 2004 v sebe spája služby civilnej ochrany a služby hasičského a záchranného zboru. Pod Kanceláriou záchranných služieb v Luxemburgu je začlenené aj operačné stredisko tiesňovej linky 112. Spolu pracuje pod Kanceláriou záchranných služieb 55 zamestnancov, prevažne na štátnozamestnanecký pomer. Kancelária je zodpovedná ministrovi vnútra a v prípade krízových situácií vedie operácie a zodpovedá za organizáciu prvej pomoci, vedie odbornú prípravu pracovníkov aj verejnosti k poskytovaniu prvej pomoci a je zodpovedná za vzdelávanie pracovníkov v civilnej ochrane. Na vzdelávaní verejnosti sa podieľa tým spôsobom, že vyškoľuje špecialistov a odborníkov, ktorí sa následne stávajú inštruktormi a vzdelávajú verejnosť. Kancelária zodpovedá aj za rozvíjanie medzinárodných vzťahov v oblasti krízového riadenia a civilnej ochrany. Dôraz pri rozvíjaní medzinárodných vzťahov sa kladie najmä na spoluprácu so susednými krajinami – Nemeckom, Belgickom a Francúzskom. Kancelária zriadila aj Národnú školu civilnej ochrany – ktorá počas víkendov vzdeláva dobrovoľníkov v oblasti civilnej ochrany. Okrem národného koordinačného strediska plní Kancelária záchranných služieb v Luxembursku aj funkciu kontaktného strediska pri medzinárodných krízových situáciách. Riaditeľ kancelárie riadi koordináciu civilnej ochrany aj hasičského a záchranného zboru. Koordináciu medzi inými jednotkami, napríklad medzi jednotami civilnej ochrany a políciou, riadi Veliteľské stanovisko (Command Post). Pri malých incidentoch preberá operačné riadenie starosta obce, ktorý má na zodpovednosti fungovanie hasičského zboru. V prípade, že nie je prítomný starosta obce, právomoc riešiť krízové situácie a právomoc operačného

23 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III., Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2008, str. 70 23 vedenia preberá vedúci miestneho hasičského zboru. Akonáhle sa objaví krízová situácia, ktorú obec nedokáže z rôznych dôvodov zvládnuť svojimi prostriedkami, preberá operačné vedenie Kancelária záchranných služieb, konkrétne inšpektor Hasičského a záchranného zboru. V prípade medzirezortnej spolupráce, ministerstvo vnútorných záležitostí komunikuje priamo len s ministerstvom pre rozvojovú spoluprácu a humanitárne záležitosti. S ostatnými ministerstvami komunikácia prebieha prostredníctvom predsedu vlády a Rady pre národnú ochranu (CSNP – Senior Council for National Protection). Legislatíva Medzi najdôležitejšie zákony nepochybne možno zaradiť zákon z 12. júna 2004, ktorým sa zriadila Kancelária záchranných služieb a zmenila tak systém fungovania krízového riadenia v Luxembursku. Nariadením veľkovojvodu z roku 1980 sa vytvorili jednotky civilnej ochrany na troch úrovniach: národnej, regionálnej a zriadenie intervenčných centier na lokálnej úrovni. Rovnako sa vytvorili špeciálne jednotky, ktoré sú obdobou kontrolných chemických laboratórií v SR, plniace úlohy na území Slovenskej republiky. Zákonná definícia civilnej ochrany v Luxembursku znie: „Civilná ochrana zahŕňa všetky potrebné opatrenia a prostriedky, ktoré je potrebné prijať na ochranu a poskytovanie pomoci obyvateľstvu a na ochranu národného dedičstva a iných hodnôt, v prípade nešťastia alebo katastrofy a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spôsobené vojenským konfliktom aj medzinárodného významu.“ Hoci to v definícii priamo uvedené nie je, poslaním civilnej ochrany v Luxembursku je plánovanie aj prevencia mimoriadnych udalostí. Tieto úlohy plní ministerstvo, ktoré vypracováva plány a postupy na riešenie krízových situácií. Plány schvaľuje najmä vláda, len o niektorých príslušný minister vnútorných záležitostí. Z prírodných ohrození je krajina vo všeobecnosti ohrozovaná len búrkami a povodňami, teda aj plánovanie ochrany obyvateľstva pred možnými následkami prírodných mimoriadnych udalostí je veľmi nízke. V prípade plánovania prevláda príprava krízových scenárov najmä v priemysle a pred antropogénnymi ohrozeniami. Pokiaľ ide o priemyselné riziká, zapája sa do celého procesu Ministerstvo práce a prisťahovalectva, ktoré má vo svojej kompetencii aj Inšpektorát práce a baní. Pre prípad radiačného ohrozenia pripravujú plány okrem Kancelárie záchranných služieb aj zamestnanci Rady radiačnej ochrany, ktorí sú začlenení pod Ministerstvo zdravotníctva. V prípade, že krajina požiada o medzinárodnú pomoc, rozhoduje o prijímaní priamo minister vnútorných záležitostí. Zvláštnosťou je, že krajina v prípade krízového riadenia nerozvíja vzťahy s krajinami mimo Európskej únie, taktiež podľa informácií Európskej komisie je veľmi málo pravdepodobné, že by krajina požiadala o pomoc krajiny mimo Európskej únie. Dôvodom sú rozsiahle medzinárodné zmluvy podpísané so susednými krajinami – Nemeckom, Francúzskom a Belgickom, ktorých zdroje podľa analýzy postačujú na zdolanie následkov mimoriadnych udalostí. Stručná analýza územia Luxemburska Luxembursko je vnútrozemská krajina bez prístupu k moru, do ktorej na severe zasahuje pohorie Ardeny, kde sa nachádza aj najvyšší vrch Kneiff s nadmorskou výškou 560 m. n. morom. Juh krajiny, prezývaný Bon Pays, zasa tvorí dolina, formovaná riekou Mosely, ktorá je spolu so svojimi prítokmi v časoch zvýšených zrážok aj zdrojom ohrozenia regiónu povodňami. Rieka Mosely je zároveň aj hraničnou riekou s Nemeckom, preto pri jej rozvodnení spolupracujú na ochrane obyvateľstva obe krajiny súčasne. Krajina má približne pol milióna obyvateľov a rozlohou je len o 1/5 väčšia než Bratislavský kraj. Napriek tomu je ale krajina sídlom Európskeho súdneho dvora a Európskej investičnej banky. Zloženie obyvateľstva je pomerne pestré, väčšinu tvoria obyvatelia hovoriaci luxembursky, nemecky a francúzsky. Luxemburčina je jazyk podobný nemeckému jazyku a po druhej svetovej vojne sa snažia nahrádzať luxemburčinou rozšírený nemecký jazyk. V úradnom styku je však

24 najpoužívanejšia francúzština, ktorá sa používa ako hlavný jazyk aj na vysokých školách v Luxembursku a pri rozhovore s cudzincami. Z hospodárskej charakteristiky je nutné podotknúť, že Luxembursko má aj napriek svojej malej rozlohe hustú cestnú sieť a železnice, po ktorých premávajú francúzske vysokorýchlostné vlaky TGV. Krajinu ťahá dopredu najmä finančníctvo, ktoré tvorí takmer polovicu HDP, na civilnú ochranu idú výdavky 0,1 % HDP Luxemburska.

1.6 Monacké kniežatstvo

Monacké kniežatstvo je konštitučná monarchia a druhá najmenšia krajina na svete po Vatikáne. Na čele štátu stojí knieža, ktorému vo výkone pomáha korunná rada a štátna rada. Výkonnú moc má v rukách jeden minister, ktorý ale je podriadený monackému kniežaťu. V zahraničných vzťahoch Monako zastupuje Francúzska republika. Monako je zložené len z jednej obce, ktorá sa člení na 4 historické mestské časti a 10 administratívnych mestských častí. Armádne závisí Monako od Francúzska, hoci má malú armádu o počte približne 250 mužov. V krajine existujú 2 typy ozbrojených zborov, ktoré plnia úlohy polície a hasičov ale čiastočne aj úlohy civilnej ochrany. Prvou skupinou sú Karabinieri Princa (fran. Compagnie des Carabiniers du Prince), druhú skupinu predstavuje Zbor Hasičov Monaka (fran. Corps des Sapeurs-Pompiers de Monaco). Oba zbory sú začlenené do organizačnej štruktúry rezortu Ministerstva vnútra Monackého kniežatstva. Zbor Hasičov Monaka je popisovaný ako ozbrojený zbor, pričom ide de facto o hasičov, ktorých úlohou je hasiť požiare, poskytovať predlekársku pomoc zraneným a chrániť ľudí pred únikmi nebezpečných látok. Okrem bohatej materiálnej a technickej vybavenosti je zbor špecifický v tom, že všetkých 135 zamestnancov je vyškolených na používanie zbraní a zbor má svoju centrálnu zbrojnicu. Personál je taktiež vycvičený na zvládanie chemických nehôd a k dispozícii má aj techniku a špecializované vozidlá, slúžiace na odvrátenie škôd po chemickej mimoriadnej udalosti. Zbory Ministerstva vnútra sú nástrojom na realizáciu plánu a kľúčovou časťou plánu na evakuáciu obyvateľstva, ktorý je prezývaný ako „Or.Mo.Se“ (Organizácia Monackej ochrany). Ide o núdzový plán, ktorý predstavuje evakuáciu obyvateľov z priestoru ohrozeného prírodnou katastrofou alebo inou krízovou situáciou. Vytvorený bol v roku 1988 a pravidelne sa aktualizuje. Cieľom plánu je reagovať na všetky veľké krízy vnútorné či medzinárodné, ktoré zasiahnu aj územie Monackého kniežatstva. Hlavnú úlohu v pláne zohráva Národné centrum krízového manažmentu (fran. Centre National de Gestion de Crise), známe pod skratkou CNGC.24 Priestory Národného centra krízového manažmentu sú bez okien z dôvodu bezpečnosti, nakoľko za múrmi budovy sú umiestnené strategické a citlivé dokumenty. CNGC je rozdelené na 9 rôznych riadiacich jednotiek pre rozličné druhy krízových situácií, ďalej tam existuje spoločná miestnosť pre diskusie a sekretariát. Priestory sú v budove Národnej rady a sú v prevádzke 24 hodín 365 dní, okolie je chránené Palácovou gardou. V budove sú dopredu pripravené havarijné plány pre všetky typy incidentov, ktoré sa v krajine môžu vyskytnúť. Plány sa týkajú zavádzania, vykonávania a koordinácie činností, ktoré vykonáva civilná ochrana. Celý mechanizmus spúšťa vládny minister už v prípade, ak je podozrenie, že sily a prostriedky Monackého kniežatstva nebudú postačujúce na zvládnutie krízovej situácie. Krízové plánovanie v krajine je prepracované, čo dokazujú aj kvalitne pripravené plány, ktoré modelovo počítajú s mnohými úmrtiami v dôsledku následkov mimoriadnej udalosti. Dokazujú to aj

24 Dostupné z WWW (18.8.2017): http://en.gouv.mc/Policy-Practice/Security/Coordinated-emergency- intervention 25 vypracované plány ako napr. POLMAR – zameraná na krízovú situáciu, ktorá by postihla životné prostredie, RADTOX – plán na ochranu obyvateľstva v prípade úniku rádioaktívnych alebo toxických látok, SCENAV – plán ochrany obyvateľstva pre prípad krízovej situácie v pobrežných vodách, RAINER III TUNEL PLAN – plán na ochranu obyvateľstva v prípade krízovej situácie, ktorá nastala v tuneli Rainer III, spájajúcom Francúzsko s Monakom.

Z geografického ponímania možno vnímať územie Monaka ako terasovité, teda od skalnatého Azúrového pobrežia k hraniciam s Francúzskom nadmorská výška postupne stúpa. Hoci má najvyšší vrch len 161 m. n. m., o pár desiatok metrov za hranicami s Francúzskom dosahujú vrcholy cez 1000 m. n. m., čo má značný vplyv na podnebie Monaka, hoci sa vrcholy už v krajine nenachádzajú. Prevláda stredomorská klíma a podnebie je vlhké, subtropické. Daždivé sú najmä zimy, obzvlášť nástup zimného polroka. Pre subtropické pásmo sú typické dve búrkové sezóny ročne – jar a jeseň, kým pre mierne pásmo len jedna búrková sezóna – leto. Obyvateľstvo tvoria najpočetnejší Francúzi a Monegaskovia – obyvatelia, ktorí sa narodili na území Monaka. Veľké zastúpenie tu majú aj Taliani, či prisťahovalci z Britských ostrovov. Úradným jazykom je francúzština. Niektorí Monegaskovia však používajú tradičný národný jazyk Monégasque, čo je dialekt románskeho jazyka, používaný aj v niektorých častiach Talianska. 12% obyvateľov je bez náboženského vyznania, zvyšok sa však hlási najmä k rímskokatolíckemu kresťanstvu alebo aj k judaizmu. Hoci má krajina zisky najmä z cestovného ruchu a finančníctva, na príjme sa podieľa aj malý chemický priemysel a výroba elektroniky.

1.7 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Ostrovná krajina Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, skrátene Spojené kráľovstvo, je krajina ležiaca na viacerých ostrovoch v geografickom regióne západnej Európy, obklopená zo západu Atlantickým oceánom, z východu Severným morom a z juhovýchodu Keltským morom. Spojené kráľovstvo sa rozprestiera na dvoch ostrovoch: Veľká Británia a Írsko. K ostrovom neodmysliteľne patria aj ďalšie malé ostrovy nachádzajúce sa v blízkosti Britských ostrovov. Aby sme pochopili územné a správne členenie Spojeného kráľovstva, ktoré je podstatnou súčasťou pri fungovaní štátu vo viacerých aspektoch, aj z hľadiska krízového riadenia a civilnej ochrany, je potrebné si uvedomiť rozdelenie Spojeného kráľovstva na Anglicko, Wales, Škótsko a Severné Írsko. Už pri pohľade na mapu je zrejmé, že aj systémy riadenia krajiny v krízových situáciách, v jednotlivých častiach, sa budú mierne líšiť. Spôsobené to je najmä ostrovným charakterom krajiny. Špecifikom krajiny je neexistencia klasických orgánov miestnej štátnej správy na úrovni územných jednotiek.25 Najpodobnejšie územné členenie majú Anglicko a Wales. Na najnižšej a najnákladnejšej úrovni vznikli obce (farnosti), ktoré sa zlučujú do okresov (obvodov) a tvoria medzičlánok medzi obcami a grófstvami. Anglicko sa skladá z 9 administratívnych regiónov, 34 okresov a Londýna. Pričom Londýn je špecifikom v celej krajine, nakoľko sa člení na 32 samosprávnych obvodov a na City of London (historické, finančné a obchodné stredisko).26 Okrem Londýna má osobitné postavenie aj 6 metropolitných grófstiev, ktoré zaberajú územia s najväčšou koncentráciou obyvateľstva. Ide o grófstva: Bradford, Leeds, Newcastle, Birmingham, Sheffield, Liverpool a Manchester.

25 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2008. s.122 26 V literatúre je možné sa stretnúť okrem pojmu City of London aj s pojmom Greater London. 26

Severné Írsko je zložené z 26 okresných oblastí. Škótsko má 32 okresov a Wales 22 okresov. Okresy sa na mestskej úrovni zvyknú nazývať aj obvody. V Londýne, kde sa nachádza 32 samosprávnych obvodov a okrem starostu a zhromaždenia sú volené aj krajské rady, ktorých jednou z mnohých úloh je strategické plánovanie pre obvody. Sekretariát pre civilné nepredvídateľné udalosti (The Civil Contingencies Secretariat), často pod skratkou CCS, je zodpovedný za civilné núdzové plánovanie pre Anglicko a Wales. Sídli v kancelárii vlády. Na CCS je prenesená aj zodpovednosť za civilné núdzové plánovanie v Škótsku a v Severnom Írsku. Sekretariát bol zriadený v roku 2001 za účelom zvýšenia schopnosti Spojeného kráľovstva pripraviť sa a adekvátne reagovať na prípadné krízové situácie. Ústredná vláda, decentralizovaná regionálna správa, slúži ako poskytovateľ zdrojov a koordinátor prác pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti. Na zapájaní do problému sa podieľajú iba v rozsahu potrebnom na zdolanie mimoriadnej udalosti a odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Bremeno boja s krízovými situáciami je na najnižšej, miestnej úrovni. Takýto princíp riadenia vychádza z historických skúseností, na ktoré je Spojené kráľovstvo bohaté. Napriek tomu, že krajské rady v rámci Londýna majú ako jednu z činností plánovanie, vlastné plány pre mimoriadne udalosti vytvárajú aj miestne pohotovostné služby (polícia, hasiči, záchranári, pobrežné hliadky). Okrem iného majú núdzové plány vytvorené aj miestne orgány, zdravotnícke zariadenia, osoby zodpovedné za fungovanie priemyselných podnikov a dobrovoľníci, ktorí sa zúčastňujú na boji proti následkom mimoriadnych udalostí. Ktorá zložka sa ujme vedenia a riadenia prác počas mimoriadnej udalosti závisí od typu, charakteru a rozsahu mimoriadnej udalosti. Napríklad pri mimoriadnej udalosti, pri ktorej bol spáchaný trestný čin (napr. terorizmus), sa koordinácie ujíma polícia. V prípade, že je zabránené alebo znemožnené samotnou situáciou použiť miestne zdroje civilnej ochrany na boj s krízovou situáciou, vyžiadajú sa potrebné materiálne a ľudské zdroje z okolitých susedných orgánov a organizácií. Celoštátne orgány sa zapájajú až v prípade veľkej katastrofy, a to prostredníctvom CCS alebo Výboru pre civilné nepredvídateľné udalosti (CCC). V prípade, že z povahy situácie vyplýva zapojenie viacerých druhov vládnych oddelení s rôznou náplňou činností, určí sa vedúce vládne oddelenie (používaná skratka = LGD – Lead Government Department). Hlavnou úlohou LGD je predovšetkým koordinácia a vzájomná komunikácia medzi všetkými rezortmi a vládnymi oddeleniami. V prípade výskytu mimoriadnych udalostí alebo núdzových situácií mimo Anglicka, teda v Škótsku, v Severnom Írsku alebo vo Walese, je potrebná súčinnosť decentralizovaných správ na týchto územiach. Decentralizovaná administratíva v regiónoch Severného Írska, Walesu a Škótska prevzala niektoré oprávnenia, ktoré majú v Anglicku vládne oddelenia. Povaha oprávnení záleží nielen od miery príslušnej decentralizovanej správy, ale aj od povahy mimoriadnych udalostí. V oblastiach Spojeného kráľovstva na regionálnej úrovni pôsobia Regionálne tímy odolnosti (ang. Regional Resilience Teams). Regionálne tímy odolnosti sú prostriedok na komunikáciu medzi ústrednou vládou a miestnou úrovňou. Sú zodpovedné za uvedenie do pohotovosti regionálnych operačných centier. V prípade, že je potrebná koordinácia medzi regionálnymi tímami odolnosti (často uvádzané pod skratkou RRT), regionálne tímy odolnosti (na žiadosť buď vedúceho vládneho oddelenia, úradu vlády alebo oddelením, ktoré má na starosti miestnu samosprávu) vytvárajú Regionálne koordinačné skupiny. V rámci celej krajiny však platí, že riadenie civilnej ochrany a krízového manažmentu je orientované zdola nahor. Väčšinu mimoriadnych situácií vykonáva miestna – lokálna úroveň. A regionálne či celoštátne orgány len veľmi zriedkavo zasahujú do rozhodovania na miestnej úrovni. Všetko sa taktiež odvíja od situácie, ktorá nastala.

Legislatívne zázemie civilnej ochrany v Spojenom kráľovstve Rámcový zákon, ktorý upravuje problematiku zvládania mimoriadnych situácií je Zákon o civilných nepredvídateľných udalostiach, ktorý je v platnosti od decembra 2014. Zákon spolu s nariadeniami a nelegislatívnymi opatreniami majú za úlohu priniesť „jednotný rámec, pre civilnú ochranu v Spojenom kráľovstve, ktorý je schopný čeliť výzvam dvadsiateho prvého storočia“27 Podnetom na vznik novej legislatívy boli dve udalosti v roku 2000, ktoré do významnej miery zasiahli celú krajinu. Prvým podnetom bola palivová kríza na jeseň v roku 2000.28 Druhou udalosťou boli povodne v zime toho istého roku. Hlasy odborníkov volajúcich po novej legislatíve začali naberať na intenzite po návrate slintačky a krívačky v roku 2001. Po širokej verejnej diskusii a po vypočutí názorov odborníkov bol do parlamentu predložený návrh nového zákona (7. januára 2004). Schválený bol 18. novembra 2004 a do platnosti vstúpil až v decembri 2014. Zákon je rozdelený na 2 významné časti. Prvou časťou sú upravené miestne opatrenia pre civilnú ochranu, druhou časťou sú upravené právomoci v čase núdze. Za prvý cieľ, ktorý si odborníci vytýčili, je potreba definovať pojem „emergency“ , čo v doslovnom preklade do slovenského jazyka predstavuje pojem „núdza“. Avšak na základe kontextu a definície zo zákona vyplýva, že ide o mimoriadnu situáciu.29 Upravená definícia sa nachádza ihneď v úvode, v § 1, ods. 1, písm. a, b, c, kde si pod pojmom „emergency“ môžeme predstaviť „udalosť alebo situáciu, ktorá ohrozuje alebo poškodzuje ľudské blaho, životné prostredie v Spojenom kráľovstve, vojnu alebo terorizmus, ktorý ohrozuje alebo poškodzuje bezpečnosť Spojeného kráľovstva“. Na prvý pohľad vidíme značné rozdiely medzi slovenskou legislatívou a legislatívou Spojeného kráľovstva v otázke definícií pojmov o civilnej ochrane. Kým legislatíva Slovenskej republiky jasne odlišuje medzi mimoriadnou situáciou a mimoriadnou udalosťou, v legislatíve Spojeného kráľovstva takéto jasné vymedzenie nemáme a navyše ujasnenie pojmov v civilnej ochrane v rámci Spojeného kráľovstva prišlo o 10 rokov neskôr oproti Slovenskej republike. Posledný rámcový zákon týkajúci sa aktivít civilnej ochrany (vtedy civilnej obrany), bol v Spojenom kráľovstve prijatý ešte v roku 1948, pričom vychádzal zo zákona o právomociach v čase núdze, ktorý bol mimoriadne zastaraný a pochádzal ešte z roku 1920. Ak si uvedomíme, že do roku 2004 stále platil aj spomínaný zákon o právomociach v čase núdze z roku 1920, vieme s istotou, že nový zákon bolo potrebné prijať čo najrýchlejšie, pretože nezahŕňal možnosti teroristického útoku či poškodenia životného prostredia. Možno sa preto domnievať, že funkčnosť celého systému riadenia zložiek počas mimoriadnych udalostí fungovala aj napriek zastaranej legislatíve vďaka zaužívanému tradičnému systému riadenia, ktorý ponecháva miestnej úrovni široké právomoci pri zvládaní mimoriadnych situácií. Až rozsiahle udalosti v rokoch 2000 a 2001 prinútili Spojené kráľovstvo pripraviť novú legislatívu. V prvej časti zákona o civilných nepredvídateľných udalostiach sú upravené okrem všeobecných otázok aj otázky týkajúce sa núdzového plánovania a civilnej ochrany, taktiež aj otázky cezhraničnej spolupráce. V druhej časti zákona sú upravené právomoci orgánov, podieľajúcich sa na zvládaní mimoriadnej situácie.

27 Dostupné z WWW (26.6.2017): https://www.essex.gov.uk/Your-Council/Local-Government- Essex/Documents/15mayshortguide.pdf 28 Dostupné z WWW (26.6.2017): http://www.dailymail.co.uk/news/article-305135/Dark-days-fuel-crisis- 2000.html 29 Pre pojem „mimoriadna situácia“, však poznáme anglický pojem „emergency situation“. 28

Národný systém varovania pred útokmi V Spojenom kráľovstve vznikol nový systém varovania pred útokmi, známy pod skratkou NAWS (ang. National attack Warning System). Systém je založený najmä na kooperácii s BBC (British Broadcasting Corporation) a BT (British Telecom). Samozrejme, v rámci varovania obyvateľstva pred blížiacim sa útokom v čase vojny, sú využívané všetky dostupné prostriedky, aj menšie subjekty, ktoré počas mieru sú využívané ako bežné médiá a v čase vojny patria pod systém varovania pred útokmi - NAWS. Systém začali budovať približne v polovici 90-tych rokov minulého storočia a dokončený bol v roku 2003. Čo patrí medzi najdôležitejšie aspekty systému NAWS – ide o systém, ktorý je schopný vysielať aj počas toho, ako došlo k jeho narušeniu alebo sabotáži. Systém je neustále, aj počas mieru, udržiavaný v prevádzke a v prípade útoku dokáže vysielať správy, ktoré sa ku konečným užívateľom – teda bežným občanom dostanú do 60 sekúnd. Po spustení je verejnosť do minúty upozornená, aby počúvala televízor alebo rádio a boli tak dostatočne varovaní. Hlavnú úlohu na seba preberá najmä BBC, ktorá v čase mieru je schopná do 10 minút (maximálne do 30 minút) odvysielať verejnosti správu. Systém využíva sieť vysielačov BBC, avšak z nich iba niektoré špeciálne vyhradené na tento účel. Ich zoznam podlieha utajeniu, rovnako ako podrobnosti ohľadom fungovania národného systému varovania pred útokmi. Údržba NAWS- u, aj v čase mieru, je náročná aj na financie. Ročne sa vynaloží na efektívne fungovanie systému 200 až 400 tisíc libier.30 Tieto informácie sú jediné informácie dostupné verejnosti a pochádzajú z parlamentných záznamov, v Anglicku nazývané „Hansard“. Hansard je tradičný názov prepisov parlamentných rozhovorov, ktoré prebiehajú v parlamente Spojeného kráľovstva a v ostatných krajinách Commonwealthu. Často je to jediný verejnosti prístupný zdroj overených informácií ohľadom aktuálneho diania v parlamente, pomenovaný podľa Thomasa Cursona Hansarda, ktorý ako prvý vydával tlačové správy z Westminsterského paláca.31 Národná bezpečnostná stratégia 2010 V roku 2010 bola v rámci Spojeného kráľovstva vydaná Národná bezpečnostná stratégia, ktorá sa niesla v duchu myšlienky: „Je to o príprave Británie pre nový vek neistoty – zvážiť hrozby, ktorým čelíme, pripraviť sa a čeliť im.“ Dokumentom boli vymedzené rôzne národné problémy a rovnako bola vymedzená aj miera prípravy na hroziace problémy. Súčasťou dokumentu sú aj odporúčania rôznym organizáciám, ako sa pripraviť a čeliť nebezpečenstvu. Celá stratégia spočíva v rozdelení rizík na 3 úrovne: Prioritné riziká: Medzinárodný terorizmus, kybernetické útoky a počítačová kriminalita, národné prírodné nebezpečenstvo (zo skúseností z minulých období sem patrí najmä chrípka a záplavy, ktoré postihujú viac ako 3 regióny), vojenská kríza (ak je nutné, aby sa Spojené kráľovstvo zapojilo do riešenia konfliktu). Stredné riziká (definované ako menej pravdepodobné): kybernetická vojna s iným štátom, občianska vojna v zahraničí a nárast terorizmu, veľký nárast organizovaného zločinu, vážne prerušenie dátových komunikácií. Nižšie riziká: konvenčný útok na Spojené kráľovstvo z iného štátu, veľké navýšenie počtu trestných činov, prerušenie dodávok paliva, civilná jadrová katastrofa, útok na inú krajinu NATO, útok na zámorské územia Spojeného kráľovstva (t. j. Falklandy), narušenie medzinárodných zdrojov.

30 Viac informácií na WWW (29.6.2017): http://www.civildefence.co.uk/attack-warning.php 31 Viac informácií na WWW (29.6.2017): https://hansard.parliament.uk 29

Stručná analýza územia Spojeného kráľovstva Rozloha územia Spojeného kráľovstva je 243 610 km 2 , z toho prevažná časť sa rozprestiera na Britských ostrovoch. Zalesnenie oproti Slovenskej republike je výrazne nižšie, lesy tvoria 10% povrchu, 46% tvoria lúky a pastviny a 25% z rozlohy je využívaných na poľnohospodárske účely. V rámci zemepisnej šírky sú Britské ostrovy umiestnené vyššie oproti ostrovu Newfoundland (Kanada), avšak priemerná teplota je na Britských ostrovoch napriek tomu vyššia oproti spomínanému ostrovu. Vyššiu teplotu Britských ostrovov zabezpečuje najmä teplý Golfský prúd, ktorého názov sa približne od 60° rovnobežky mení na severoatlantický prúd. Naopak ostrov Newfoundland ovplyvňuje studený Labradorský prúd. Nakoľko je územie v tesnej blízkosti Islandskej tlakovej níže, ktorá je stacionárnym tlakovým útvarom nad severným Atlantickým oceánom a ktorá v priebehu roka ovplyvňuje aj naše územie, sú Britské ostrovy pomerne bohaté na zrážky, ktoré sa vyskytujú najmä vo forme dažďových, výdatných dlhotrvajúcich celoplošných zrážok, vo forme prehánok a búrok. Pričom najviac zrážok je ročne zaznamenaných na západnom pobreží. Východné pobrežie je o niečo suchšie. K najmasívnejším pohoriam Spojeného kráľovstva patria škótske vrchy – Grampiány, s najvyšším vrchom Ben Nevis, s nadmorskou výškou 1343 m. n. m., Kambrické vrchy vo Walese, Kumbrické hory na severe Anglicka (najvyšší vrch Anglicka – 978 m.n.m.) a Kaledónska vysočina v Škótsku. Všetky vyššie spomínané vrchy sa nachádzajú na západnom pobreží, nakoľko východné pobrežie je nížinaté. Teploty vďaka vysokej oceanite územia neklesajú väčšinou pod -11°C, to avšak neznamená, že jedným z možných ohrození ľudského života, zdravia alebo majetku nemôže byť práve mráz. Napríklad 10. januára 1982, podľa vládneho portálu metoffice.gov.uk, bola v Škótsku nameraná teplota -27,2°C.32 Medzi ďalšie príklady nebezpečnosti nízkych teplôt v Spojenom kráľovstve je zima v roku 2003, kedy v Škótsku a vo Walese zomrelo v dôsledku nízkych teplôt približne 2000 ľudí.33 Podľa spravodajstva BBC v zime 2006/2007 zomrelo v celom Spojenom kráľovstve 9000 ľudí následkom extrémne chladného počasia.34 Počas leta sa teploty líšia v závislosti od miesta merania. Napríklad Škótsko má najvyššie denné teploty počas leta v priemere okolo 22°C, oproti tomu Londýn a juhovýchod územia počas vĺn horúčav niekedy presiahne teplotu +30°C, v extrémnych prípadoch nad +35°C. Za extrémny prípad môžeme považovať aj 10. august 2013, kedy v Anglicku bola nameraná teplota +38,5°C (Škótsko vtedy +32,9°C). V júli 1997 zasiahli Spojené kráľovstvo horúčavy, ktoré priniesli hrozivú bilanciu až 10 000 mŕtvych behom jedného týždňa. Najviac zrážok priemerne padne ročne v Škótsku (1 500 mm) a vo Walese (1 400 mm), a to najmä v októbri, novembri, decembri a v januári. V Severnom Írsku (1 100 mm) a v Anglicku (850 mm) je zrážok o niečo menej, ale aj napriek tomu približne o polovicu viac ako na Podunajskej nížine na Slovensku. V tomto období sa môžu vyskytnúť povodne z dlhotrvajúcich zrážok. Napríklad december 2015 – január 2016 tlakové níže Desmond a Eva so sebou priniesli záplavy, počas ktorých bolo zatopených až 16 000 domov.35 Okrem povodní z dlhotrvajúceho dažďa sa v Spojenom kráľovstve, podobne ako u nás, zvýšil počet prívalových povodní (tzv. flash floods). Dňa 16. augusta 2004 sa v dedinách Boscastle a Crackington Haven vyskytla prívalová povodeň, ktorá bola najhoršia v histórii týchto dedín. Zároveň podľa správy, ktorú si dal odbor životného prostredia vypracovať, išlo o jeden z najextrémnejších javov, ktorý doposiaľ postihol Spojené kráľovstvo. Maximálny prietok bol 140 m 3 /h po trojhodinových zrážkach, pričom maximálny zrážkový úhrn bol 200 mm (počas najsilnejšieho lejaku 89 mm za hodinu). Šanca na podobnú povodeň je v rámci Spojeného

32 Dostupné z WWW (1.7.2017): https://blog.metoffice.gov.uk/2012/10/16/top-ten-coldest-recorded- temperatures-in-the-uk/ 33 CURWEN, M.: Excess winter mortality in England and Wales with special reference to the effects of temperature and influenza. London: The Stationery Office, 1997 34 Viac na WWW (1.7.2017): http://www.bbc.com/news/uk-35862763 35 Viac na WWW (1.7.2017): http://www.bbc.com/news/uk-35235502 30 kráľovstva 1 zo 400. Šanca na výskyt takýchto zrážok je 1 z 1300. (Avšak pravdepodobnosť zrážok nie je rovnaká ako pravdepodobnosť povodní). Zaujímavosťou je, že merania, ktoré prebiehali na ďalších desiatich meteorologických staniciach neďaleko, namerali sotva 3 mm zrážok za 24 hodín v rovnakom časovom období. Išlo teda o nesmierne intenzívnu búrku na veľmi malom území, ktorú by sme vzhľadom na intenzitu mohli nazvať prietrž mračien. Išlo o takzvaný extrémny Brown Willy efekt. Čelo prívalovej vlny bolo 2 metre vysoké a 3 metre široké a pôda bola pred samotnou prietržou nasýtená vodou. Navyše škodu spôsobila aj mestská kanalizácia a ďalšie zásahy človeka do prírody. O život našťastie nik neprišiel. Avšak škody na majetku boli veľké. 75 áut, 5 karavanov, 6 budov voda zobrala až do mora. Viac ako 100 budov bolo nenávratne poškodených tak, že museli byť zničené. Ľudia sa zachytili o stromy a od 18:00 do 2:30 bolo pomocou siedmych helikoptér typu Westland WS-61 Sea King zachránených 150 ľudí. Nik sa ťažšie nezranil, ani neprišiel o život. Jadrová energia predstavuje 1/6 z energie vyrobenej v Spojenom kráľovstve. V krajine sa nachádza 7 zariadení, v ktorých je spolu 15 jadrových reaktorov. 14 jadrových reaktorov je chladených plynovo a jeden reaktor je chladený vodou. Jedným z možných ohrození jadrových zariadení sú zemetrasenia, avšak tie sa v krajine vyskytujú síce často, ale sú pomerne slabé. Z výskumu vyplynulo, že najsilnejšie zemetrasenie môže mať intenzitu do 6,5 stupňa Richterovej stupnice. V krajine sa vyskytla zatiaľ jedna nehoda a jedna havária. Obe sa vyskytli v obci Sellafield (pôvodne sa volalo Windscale). Nachádza sa na severozápade Anglicka a je považované za jadrové mestečko a za najrádioaktívnejšie miesto v západnej Európe. V roku 1957 došlo k havárii, kedy na jadrovom zariadení vypukol požiar a v roku 2005 zasa z potrubia uniklo 83 000 litrov rádioaktívneho odpadu, zachytený bol ale vo vnútri zariadenia. Podľa 7 stupnice INES – medzinárodnej stupnice jadrových udalostí, išlo v prvom prípade o stupeň 5 – Havária s rizikom vplyvu na okolie. V druhom prípade išlo o stupeň 2 – Nehoda. V rámci jadrovej bezpečnosti sa Spojené kráľovstvo pravidelne zúčastňuje summitov o jadrovej bezpečnosti, dokonca spolu so Spojenými štátmi americkými v roku 2016 uskutočnili cvičenie zmerané na ochranu jadrového zariadenia v prípade kybernetického útoku. Škóti však s jadrovými zariadeniami príliš nadšení nie sú a škótsky parlament rozhodol o vytváraní budúcnosti bez jadrovej energie a zakázal budovanie ďalších jadrových zariadení na území Škótska. Vzhľadom na ľudnatosť Spojeného kráľovstva považujeme za pozitívum v oblasti krízového riadenia prenesenie rozhodovacích činností na miestne (lokálne) zložky v závislosti od typu mimoriadnej udalosti. Tým sa podľa nášho názoru zrýchľuje rozhodovanie, čo prináša cenné sekundy na zváženie závažnosti situácie. Navyše lokálne orgány lepšie poznajú pomery v mieste kde zasahujú ako orgány, ktoré by situáciu riadili z vyšších úrovní. Ďalším pozitívom podľa nášho názoru je plánovanie, ktoré je charakteristickou činnosťou pre každú zložku zasahujúcu v priestore ohrozenom mimoriadnou situáciou. Takmer každá zložka má povinnosť vypracovať podrobné plány pre rôzne situácie, čo však môže mať aj negatívnu stránku – byrokratizmus.

2 Východná Európa

2.1 Bieloruská republika

Bieloruská republika je vnútrozemská krajina ležiaca vo východnej Európe. Hraničí na východe a severovýchode s Ruskou federáciou, na juhu s Ukrajinskou republikou, na západe s Poľskou republikou a Litovskou republikou a na severozápade s Lotyšskou republikou. Bielorusko nie je členom Rady Európy.36 Hlavným mestom je mesto Minsk. Bieloruská republika je prezidentská republika, kde na čele krajiny je prezident. Prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl v Bieloruskej republike. Zákonodarným orgánom v Bielorusku je Národné zhromaždenie, ktoré je dvojkomorové, dolná komora – Snemovňa reprezentantov má 110 poslancov, horná komora sa nazýva Republiková Rada a má 64 členov. Snemovňa reprezentantov má právo menovať predsedu vlády, robiť ústavne zmeny a doplnenia, môže hlasovať o dôvere vlády i podávať návrhy, ktoré by mohli ovplyvniť domácu i zahraničnú politiku. Rada republiky má právomoc výberu rôznych vládnych úradníkov, zároveň prijíma alebo odmieta návrhy zákonov, ktoré schválila Snemovňa reprezentantov. Na čele vlády stojí predseda vlády a päť podpredsedov a tvorí ju Rada ministrov, ktorá je zložená zo všetkých ministrov za jednotlivé rezorty. Administratívne sa Bielorusko člení na 6 oblastí (Brestská oblasť, Homeľská oblasť, Hrodnianska oblasť, Mahiľovská oblasť, Minská oblasť, Vicebská oblasť) + hlavné mesto Minsk. Názvy oblastí sú odvodené od miest, ktoré sú ich administratívnymi centrami. Oblasť je správnym celkom, kde voleným orgánom ľudu je Regionálna rada a výkonným orgánom je administratíva regiónu, predsedu administratívneho regiónu vymenováva prezident Bieloruska. Oblasti sa ďalej členia na okresy (bielorusky: raióny). Každý okres môže vydávať legislatívne právne normy v medziach, ktoré mu ustanovuje zákon. Okres má ľuďmi volenú okresnú radu a okresnú administratívu, ktorá je menovaná. Summa summárum sa v Bieloruskej republike nachádza 6 oblastí, rozdelených do 118 okresov, pričom hlavné mesto Minsk má osobitné samosprávne postavenie a je rozdelené na 9 okresov.37 V Bielorusku sa pri riešení problematiky ochrany obyvateľstva pred vojenskými hrozbami používa, podobne ako v Ruskej federácií, najmä termín „civilná obrana“. Civilná obrana je v Bieloruskej republike upravená zákonom o civilnej obrane č. 183-3/2006 z 27. novembra 2006.38 Zákon o civilnej obrane je rozdelený na 24 článkov. V úvodnom článku 1 sú uvedené definície pojmu „civilná obrana“ a výklad ako je chápaná civilná obrana. Civilná obrana je predovšetkým súčasť obranných činností Bieloruskej republiky pri príprave na obranu a ochranu obyvateľov, materiálu, historického a kultúrneho dedičstva Bieloruskej republiky pred rizikami vyplývajúcimi z vojenského ohrozenia alebo v dôsledku vojenských operácií. Úlohy civilnej obrany sú definované v článku 4 zákona o civilnej obrane a ide najmä o školenie obyvateľstva o spôsoboch ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi pri vedení vojenských operácií a o odbornú prípravu a rekvalifikáciu vedenia riadiacich orgánov v civilnej obrane. Civilná obrana má za úlohu vytvárať a udržiavať kontrolné orgány a sily civilnej obrany a hromadiť, či skladovať hmotné zdroje ktoré sú následne využívané na likvidáciu následkov núdzových situácií. Povinnosťou civilnej obrany je zabezpečiť trvalo

36 Viac na WWW (08.10.2017): http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/re 37 Viac na WWW (08.10.2017): https://www.mzv.sk/web/minsk/cestovanie/informacie_o_krajine 38 Zákon dostupný v ruskom jazyku na WWW (08.10.2017): http://kodeksy- by.com/zakon_rb_o_grazhdanskoj_oborone.htm 33 udržateľné fungovanie hospodárstva, zariadení a komunikačných systémov počas vojny. Ďalšou z povinností je oznamovacia povinnosť civilnej obrany oboznámiť orgány i civilné obyvateľstvo s hroziacim nebezpečenstvom počas vojenských operácií, taktiež i evakuácie osôb, materiálnych, kultúrnych a historických hodnôt do bezpečných oblastí v prípade, že existuje podozrenie z ich ohrozenia vojenskou činnosťou. Neodmysliteľnou súčasťou úloh civilnej obrany je i vykonávanie rádiologického, chemického či biologického prieskumu, sanitárne ošetrenie ľudí, dezinfekcia (budov, terénu, zariadení a pod.), zachovávanie verejného poriadku na miestach, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené vojenskými nebezpečenstvami. Článok 5 zákona o civilnej obrane definuje úlohy prezidenta Bieloruskej republiky v civilnej obrane, ktorého úlohou je najmä definovať jednotnú štátnu politiku v oblasti civilnej obrany, schvaľovať plán civilnej obrany Bieloruskej republiky, vydávať právne akty a implementovať plán civilnej obrany. Ďalšie úlohy prezidentovi vyplývajú z ústavy a ďalších právnych predpisov. Ďalším orgánom, ktorý sa podieľa na civilnej obrane, je Rada ministrov. Rada ministrov priamo riadi civilnú obranu, prijíma normatívne právne akty v oblasti civilnej obrany, realizuje politiku civilnej obrany určenú prezidentom, spravuje majetok civilnej obrany, určuje postup pre odbornú prípravu, rekvalifikáciu, vyššiu odbornú prípravu pracovníkov civilnej obrany, prekladá na schválenie prezidentovi Bieloruska plán civilnej obrany, zabezpečuje vytváranie a udržiavanie štátnych hmotných rezerv, organizuje rozvoj a zabezpečuje realizáciu štátnych programov v oblasti civilnej obrany, rozhoduje o postupoch pri evakuácii a vykonáva mnohé ďalšie úlohy, ktoré Rade ministrov vyplývajú z ústavy alebo iných právnych noriem. Ústredným orgánom štátnej správy civilnej obrany je Ministerstvo pre mimoriadne situácie Bieloruskej republiky (rus. Министерство по чрезвычайным ситуациям Республики Беларусь)39. Ministerstvo pre mimoriadne situácie Bieloruskej republiky je ústredný orgán štátnej správy, ktorého hlavnou úlohou je právna regulácia a riadenie v oblasti prevencie, likvidácie následkov mimoriadnych situácií, zapríčinených prírodnými činiteľmi alebo ľudským faktorom v oblasti civilnej obrany, udržiavania ohňa, priemyselnej, jadrovej a radiačnej bezpečnosti. Ďalšou úlohou je tvorba a údržba mobilizačných materiálov i právna regulácia bezpečnosti plavby malých plavidiel na vnútrozemských vodných cestách do Bieloruskej republiky. Priamo v základných úlohách Ministerstva pre mimoriadne situácie Bieloruskej republiky je stanovená úloha likvidácie následkov havárie v Černobyle. Základné úlohy sú ustanovené v zákone č. 45-C z 16. júla 2009 o subjektoch a útvaroch Ministerstva pre mimoriadne situácie Bieloruskej republiky. Ministerstvo je zároveň i koordinačným orgánom pre činnosti štátnych orgánov a iných organizácií v oblasti krízového riadenia, civilnej obrany a požiarnej bezpečnosti. Ministerstvo vykonáva i priamy štátny dozor nad riadením mimoriadnych situácií, civilnej obrany i požiarnej bezpečnosti. Organizačne sa člení na: Oddelenie pre dohľad nad bezpečnou prácou v priemysle, Oddelenie jadrovej a radiačnej bezpečnosti, Oddelenie na odstránenie následkov černobyľskej katastrofy, Odbor materiálnych rezerv, Republikánske centrum pre certifikáciu a preverovanie licencovaných činností ministerstva pre mimoriadne situácie Bieloruskej republiky.40 Svoje územné jednotky má vytvorené v centrách šiestich oblastí podľa administratívneho členenia. V gescii ministerstva je zriadená i psychologická služba, ktorá bola založená 10. februára 2012 na základe nariadenia ministra pre mimoriadne situácie č.35/2012. Vykonávajú vzdelávaciu činnosť pracovníkov, najmä počas obdobia bez mimoriadnej situácie, rovnako tak poskytujú psychologickú pomoc obetiam kríz počas mimoriadnych situácií. Hlavnou

39 Viac na WWW (08.10.2017): http://mchs.gov.by/rus/main/search 40 Viac na WWW (11.10.2017): http://mchs.gov.by/rus/main/departments/ 34

úlohou je poskytovať psychologickú pomoc obetiam, ktoré sa na základe prírodnej alebo antropologickej mimoriadnej udalosti ocitli v núdzi a potrebujú psychologickú pomoc. Ďalšou úlohou je tvorba psycho-diagnostického hodnotenia a psycho-emocionálneho stavu personálu ministerstva.41

Legislatíva Pri bojoch s požiarmi je rámcovým zákonom zákon o požiarnej bezpečnosti č. 23/1993, ďalšími právnymi predpismi sú: zákon o radiačnej bezpečnosti obyvateľov, zákon o preprave nebezpečného tovaru, zákon č.75/2002 o stave núdze, či zákon o priemyselnej bezpečnosti.42

Stručná analýza územia Bieloruskej republiky V Bieloruskej republike prevažuje zväčša rovinatý terén, ktorý je málo členitý a ktorý nedosahuje nadmorskú výšku ani 350 m. n. morom. Priemerná nadmorská výška je 160 m. n. morom. Najvyšším bodom je Hara Dziarržynskaja s nadmorskou výškou 345 m. n. morom. Najnižším bodom je breh rieky Neman, kde nameraná nadmorská výška dosiahla len 90 m. n. morom. Väčšinu povrchu tvorí Východoeurópska nížina. Na nej sa nachádzajú početné jazerá, ktoré sú však rozlohou veľmi malé. Z vodstva sú najvýznamnejšie rieky: Pripjať, Neman a Dneper. Rieky tečú do Čierneho mora, s výnimkou rieky Neman, ktorá tečie do Baltského mora. Približne 1/3 územia je zalesnená, pričom sa tu na hraniciach s Poľskou republikou nachádza Bielovežský prales, ktorý je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Podnebie je mierne, s veľmi studenými zimami, kde priemerná teplota v januári dosahuje len -4°C na juhu krajiny, na severe je priemerná januárová teplota -8°C. Pre porovnanie, priemerná teplota -4°C v januári je na území Slovenskej republiky na území horných Kysúc, v doline medzi mestami Turzovka a Čadca. Letá má Bielorusko taktiež chladnejšie, s dostatkom zrážok, ktoré prichádzajú najmä zo západu. Priemerné ročné zrážky sú v rozmedzí od 550 do 700 mm. Krajina leží v prechodnom pásme medzi kontinentálnym a morským podnebím. Podľa údajov Národného štatistického výboru z roku 2016 tvorí obyvateľstvo prevažne bieloruská národnosť, ktorá dosahuje 83,7%, ruská národnosť dosahuje v Bielorusku 8,3%, medzi ostatné menšiny v Bielorusku zaraďujeme Poliakov a Ukrajincov. Oficiálne úradné jazyky sú v krajine bieloruština a ruština, pričom najpoužívanejším jazykom je ruský jazyk, ktorý až 70% populácie uvádza ako svoj hlavný jazyk. Najdominantnejším náboženstvom je východné pravoslávie. Približne 40% populácie sú však neveriaci. Na západe, pri poľských hraniciach, je náboženstvo rímskokatolícke. V minulosti bolo Bielorusko centrum židovstva v Európe, v súčasnosti je počet vyznávačov judaizmu nízky. Lipkovia (litovskí Tatári, poľskí Tatári, pol. Lipkowie), sa nachádzajú v Bielorusku v počte približne 7 300 obyvateľov.43 Ide o moslimskú menšinu nachádzajúcu sa v krajine už od konca stredoveku. Vyznávajú sunnitský islam. Priemysel tvorí nad 1/3 z celkového hrubého domáceho produktu (HDP) Bieloruskej republiky, z toho ide prevažne o výrobné odvetvia priemyslu. Približne 1/3 obyvateľstva

41 Viac na WWW (11.10.2017): http://mchs.gov.by/rus/main/ministry/psyholog/ 42 Zoznam právnych predpisov je dostupný na WWW (11.10.2017): http://mchs.gov.by/rus/main/regulations/ 43 Podľa sčítania ľudu v roku 2009. Údaje dostupné na WWW (12.10.2017): http://pop-stat.mashke.org/belarus- ethnic2009.htm 35

Bieloruska zamestnáva priemysel. Krajina je z veľkej časti závislá od dodávok niektorých surovín z Ruskej federácie. Z poľnohospodárskeho hľadiska sa v krajine pestujú najmä zemiaky, dôvodom sú klimatické podmienky, ktoré v krajine prevládajú. Ďalej ide najmä o chov dobytka a následne spracovanie mäsa. Podľa oficiálnej vládnej štatistiky44 krajina z hľadiska importu dováža približne polovicu tovarov najmä z Ruskej federácie. Export do Ruskej federácie sa pohybuje okolo 1/3 z celkového exportu Bieloruskej republiky. Bielorusko nevyrába elektrickú energiu, je čistým dovozcom elektrickej energie. Podľa informácií Medzinárodnej energetickej agentúry, Bieloruská republika spotrebuje približne o polovicu menej energie ako Belgická republika.45 S terorizmom ako s mimoriadnou udalosťou majú v Bielorusku skúsenosti. Jedným z posledných najkrvavejších útokov sa odohral 11. apríla 2011 na stanici metra, v bieloruskom hlavnom meste Minsk. Výbuch usmrtil viac ako 15 ľudí a ďalších 200 ľudí bolo zranených. Výbuch sa uskutočnil o 17:55 Moskovského času. Motív teroristického útoku je dodnes sporný. Kým oficiálna vládna verzia prichádza s verziou, že za útokom mohla stať opozícia (respektíve, že pri výsluchu sa atentátnici priznali že sú s opozíciou)46 a ich cieľom bolo vyvolať strach a destabilizovať krajinu, iné verzie, najmä opozičné, vidia za atentátom režim, ktorý v Bielorusku vládne.47 Dvaja podozriví boli zadržaní o dva dni neskôr (13. apríla 2011) a k atentátu sa priznali, ich motív však ostáva neznámy. Vyšetrovanie, na ktorom sa zúčastňovali orgány činné v trestnom konaní z Ruska, Izraela i z Interpolu potvrdilo, že atentát v roku 2008 a 2011 uskutočnili rovnakí páchatelia. V marci 2012 boli páchatelia popravení. Azda najzávažnejšou mimoriadnou udalosťou v krajine bola jadrová katastrofa v Černobyle. Hoci Černobyľská jadrová elektráreň sa nachádza na území Ukrajiny, v tom čase bola Ukrajina i Bielorusko súčasťou Sovietskeho zväzu a na riešení situácie sa podieľajú i dnes obe krajiny. V Bielorusku je dokonca oddelenie Ministerstva pre mimoriadne udalosti Bieloruskej republiky s názvom „Oddelenie na odstránenie následkov černobyľskej katastrofy“.48 Hlavnou právnou normou, ktorá upravuje postavenie Oddelenia na odstránenie následkov černobyľskej katastrofy, je výnos prezidenta Bieloruskej republiky č. 756/2006 z 29. decembra 2006. Od roku černobyľskej katastrofy až po dnes sa stále vykonávajú činnosti na obnovu krajiny, nakoľko vplyvom katastrofy ostalo zamorených takmer 1,8 mil. ha ornej pôdy v Bielorusku a štvrtina bieloruských lesov. Oblasť, z ktorej sa presídľovalo obyvateľstvo z dôvodu zamorenia, mala len na území Bieloruska rozlohu 6,7 tisíc km 2 (cca. ako rozloha Košického vyššieho územného celku).49 Výbuch v Černobyle nastal 26. apríla 1986, v sobotu, o 01:23:47. Prvá explózia bola spôsobená zmesou vodíka a kyslíka, pričom výbuch odhodil 1200 ton vážiace veko reaktora. Druhá explózia prišla o pár sekúnd neskôr, pričom bola niekoľkonásobne silnejšia ako prvá, podľa odhadov výbuch zodpovedal explózii cca. 300 až 500 ton TNT (trinitrotoluénu).50 V Bieloruskej republike, ktorá doposiaľ elektrickú energiu len dováža, by mala byť spustená jadrová elektráreň na severovýchode

44 Dostupná na WWW (12.10.2017): http://www.belstat.gov.by/en/ofitsialnaya-statistika/publications/statistical- publications-data-books-bulletins/public_compilation/index_4921/ 45 Viac na WWW (12.10.2017): http://www.iea.org/statistics/statisticssearch/ 46 Viac na WWW (12.10.2017): https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/238161-v-minsku-utocili-teroristi-vybuch- zabil-dvanast-ludi-a-126-zranil/ 47 Viac na WWW (12.10.2017): http://zpravy.idnes.cz/minsk-poslal-atentatniky-z-metra-na-smrt-popravi-je- strelou-do-tyla-11p-/zahranicni.aspx?c=A111130_110947_zahranicni_aha 48 Oficiálna vládna WWW stránka, ktorá sa venuje Černobyľskej katastrofe, i jej následkom. Dostupná na WWW (12.10.2017): http://www.chernobyl.gov.by 49 Údaj o rozlohe Košického kraja, dostupný na WWW (12.10.2017): http://naseobce.sk/kraje/3-kosicky-kraj 50 Viac na WWW (12.10.2017): http://chernobylzone.sk/cernobylska-havaria-a-jej-priebeh/ 36 krajiny, ktorá sa plánovala už v osemdesiatych rokoch 20. storočia, avšak po Černobyľskej katastrofe výstavbu zastavili. Jadrová elektráreň je plánovaná pri obci Ostrovec, ktorá leží len 50 km od hlavného mesta Litvy – Vilnius.51 Obavy vyjadrili poslanci Európskeho parlamentu aj obyvatelia Litovskej republiky.52 Už počas samotnej výstavby došlo v jadrovej elektrárni k nehodám, napríklad 10. júla 2016 došlo k nehode počas presunu nádoby reaktora s hmotnosťou 330 ton. Na portáli Svetovej jadrovej asociácie sa uvádza, že v súvislosti s týmto incidentom boli práce na novej jadrovej elektrárni pozastavené. Oficiálne spustenie prvého bloku jadrovej elektrárne bolo plánované na rok 2018, druhého bloku na rok 2020. Dátum spustenia sa ale pravdepodobne odloží. Litva považuje stavbu a spustenie jadrovej elektrárne za hrozbu najmä preto, že bieloruské úrady nedostatočne informujú predstaviteľov Litovskej republiky o podrobnostiach jadrovej elektrárne, čo vyvoláva značné obavy o bezpečnosť.53

2.2 Moldavská republika

Moldavská republika je štát nachádzajúci sa vo východnej Európe. Hlavným mestom je Kišiňov. Krajina má len dvoch susedov, zo západu až juhozápadu Rumunskú republiku a z juhu, z východu až severovýchodu Ukrajinu. Krajina je republika, v ktorej sa nachádza separatistické a sporné územie Podnestersko, v ktorom žije prevažne ruská menšina. Súčasná Ústava Moldavskej republiky bola prijatá v roku 1994. Od roku 1990 je časť krajiny východne od rieky Dnester de facto pod kontrolou separatistickej vlády Podnesterska. Hospodárstvo krajiny je najchudobnejšie z pomedzi krajín Európy pri prepočte HDP na obyvateľa. Je taktiež najmenej navštevovanou turistickou krajinou Európy. Zriadením je parlamentná republika, kde na čele krajiny stojí prezident. Najvyšším predstaviteľom vlády je predseda vlády. Moldavsko sa usiluje o vstup do Európskej únie. Hlavným legislatívnym orgánom je jednokomorový parlament, ktorý má 101 poslancov. Administratívne sa Moldavská republika delí na 32 okresov (singulár raion). Moldavsko sa delí i na 2 autonómne regióny (Gagauzia a Podnestersko). Podnestersko však ústredná vláda vôbec nekontroluje. Vedúcou organizáciou civilnej ochrany v Moldavskej republike je Služba civilnej ochrany a riešenia mimoriadnych situácií (ang. Service of Civil Protection and Emergency Situations).54 Služba civilnej ochrany je zaradená pod Ministerstvo vnútorných záležitostí Moldavskej republiky. Hlavným, rámcovým zákonom, ktorý upravuje civilnú ochranu v Moldavskej republike, je zákon č. 271/1994 o civilnej ochrane (mld. cu privire la protecţia civilă)55. Po vyhlásení samostatnosti Moldavskej republiky 27. augusta 1991 bolo potrebné čo najskôr zabezpečiť ochranu obyvateľstva v novovzniknutej krajine. Civilná obrana bola 24. decembra 1991 upravená vyhláškou č. 244/1991 o civilnej obrane Moldavskej republiky. Touto vyhláškou prešli jednotky civilnej ochrany, ktoré boli v rámci Sovietskeho zväzu určené v Sovietskej republike Moldavsko, pod jurisdikciu Moldavskej republiky. Okrem

51 Viac na WWW (12.10.2017): http://energia.sk/pr-sprava/jadrova-energia/bieloruska-jadrova-elektraren- vystavba-postupuje-rychlejsie-nez-sa-planovalo/9923/ 52 Viac na WWW (12.10.2017): https://www.aktuality.sk/clanok/393344/europoslanci-maju-obavy-o- bezpecnost-bieloruskej-jadrovej-elektrarne/ 53 Viac na WWW (12.10.2017): http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/nehoda-skomplikovala- vystavbu-bieloruskej-jadrovej-elektrarne/20868/ 54 Dostupné z WWW (02.10.2017): http://www.nato.int/eadrcc/2011/08-CODRII-moldova/fpc_ppt/codrii2011- exercise-command-structure.pdf 55 Zákon č.271/1994 o civilnej ochrane dostupný v ruskom jazyku (02.10.2017): http://lex.justice.md/viewdoc.php?action=view&view=doc&id=311639&lang=2 37 jednotiek prešli pod jurisdikciu novej Moldavskej republiky i štáby civilnej obrany, inštitúcie civilnej obrany, orgány velenia a vojenské jednotky. Touto vyhláškou sa zaistilo, že všetok materiál štábu civilnej ochrany a podriadených inštitúcií vrátane zbraní a ostatného materiálno-technického vybavenia civilnej ochrany bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) v Moldavsku prešli do právomoci orgánov Moldavskej republiky. 14. marca 1993 na základe rozhodnutia vlády č. 265/1993 sa stal štáb civilnej obrany súčasťou Ministerstva obrany Moldavskej republiky. 1. septembra 1993 došlo k reorganizácii civilnej obrany a upustilo sa od názvu civilná obrana a začalo sa používať pomenovanie „civilná ochrana“. Vzhľadom na to, že Moldavská republika prechádzala ťažkým procesom prechodu zo socialistického zriadenia na demokratické, snažila sa i fungovanie civilnej ochrany upraviť podľa vyspelých krajín západnej Európy. Z tohto dôvodu v roku 1996 bolo prijaté rozhodnutie vlády č. 541/1996 o tom, že Službu civilnej ochrany a riešenia mimoriadnych situácií, spolu s Hasičským a záchranným zborom, presunuli z ministerstva obrany na ministerstvo vnútorných záležitostí Moldavskej republiky. Príčinou tohto presunu bol fakt, že vo väčšine vyspelých krajín je civilná ochrana oddelená od ozbrojených síl. Posledný krát sa štruktúra civilnej ochrany menila v roku 2005 v súvislosti s prijatím nových opatrení na reorganizáciu ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy Moldavskej republiky. Až do súčasnosti je však civilná ochrana riadená základným zákonom upravujúcim civilnú ochranu, a to zákonom o civilnej ochrane č. 271 z roku 1994.56 Definícia civilnej ochrany v Moldavskej republike je upravená zákonom o civilnej ochrane v I. hlave, článok 1,, odsek 1 a znie: „Civilná ochrana je systém úloh a celoštátnych opatrení vykonávaných v čase mieru alebo v čase vojny s cieľom zabezpečiť ochranu obyvateľstva a majetku, v podmienkach prírodných a ekologických katastrof, nehôd a katastrof, epifýtií, epizootií a požiarov pri využití moderných nástrojov na zvládnutie mimoriadnych situácií“.57 Civilná ochrana zahŕňa riadiace orgány v prípade mimoriadnej udalosti, Národnú sieť pozorovania a laboratórnych kontrol, skúmanie stavu životného prostredia a potencionálneho ohrozenia, sily a prostriedky používané pre zmierňovanie následkov mimoriadnych udalostí a vzdelávanie v civilnej ochrane. Pre prípad mimoriadnych udalostí je povinnosť zodpovedných orgánov verejnej správy vypracovať plány a programy civilnej ochrany, vrátane plánovaných opatrení pre prípad mimoriadnej udalosti. Civilná ochrana je organizovaná podľa princípu územnosprávneho členenia v krajine tak, aby bola v súlade s územno-administratívnou štruktúrou krajiny. Organizovanie civilnej ochrany na všetkých úrovniach a oblastiach je povinné a vychádza zo zákona o civilnej ochrane. Zodpovednosť za pripravenosť civilnej ochrany v núdzových situáciách nesie vláda, ministerstvá i orgány miestnej verejnej správy. Služba civilnej ochrany a riešenia mimoriadnych situácií je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti civilnej ochrany. Jeho hlavnými organizačnými zložkami sú: personálne služby, oddelenie civilnej ochrany, oddelenie záchranárov a hasičov, operačné oddelenie. V zákone o civilnej ochrane je v článku 2, odsek 1 a 2 zakotvené právo na informácie pre verejnosť. Zákon o civilnej ochrane v Moldavskej republike upravuje v I. hlave, v článku 4, ods.1 a 2 základné úlohy civilnej ochrany v krajine, pričom úlohy delí na hlavné a ďalšie úlohy civilnej ochrany. Medzi hlavné úlohy patrí: ochrana obyvateľstva a majetku v núdzových situáciách, vykonávanie záchrannej a inej naliehavej práce pri núdzových situáciách a pri likvidácii následkov mimoriadnych udalostí, organizovanie včasnej a dôkladnej prípravy populácie a objektov národného hospodárstva. V súlade s týmito úlohami sú zamerané i činnosti civilnej ochrany. Medzi činnosti civilnej ochrany patrí najmä vytváranie potrebnej sily, ktorá by

56 Dostupné z WWW (02.10.2017): http://dse.md/ro/istoria 57 Dostupné z WWW (02.10.2017): http://lex.justice.md/viewdoc.php?action=view&view=doc&id=311639&lang=1 38 v prípade núdze bola schopná poskytovať ochranu pre ľudí, majetok v rôznych núdzových situáciách. Sily civilnej ochrany sú materiálne, technicky a odborne vybavené a sú vytvárané tak, aby boli neustále akcieschopné v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. Veľmi dôležitou úlohou moldavskej civilnej ochrany je udržiavanie pripravenosti systému varovania a vyrozumenia a organizovanie stáleho monitorovania chemickej, radiačnej, bakteriologickej a požiarnej situácie na území republiky. Na základe zákona o civilnej ochrane, odseku 4, písm. e) je úlohou civilnej ochrany i chrániť vodné zdroje a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, potravinami, surovinami, krmivom pre zvieratá, hospodárske zvieratá a chrániť plodiny. Neodmysliteľnou činnosťou civilnej ochrany a krízového plánovania je vopred pripravovaná evakuácia na základe predpokladaných druhoch ohrozenia. V prípade hrozby mimoriadnej udalosti, ako aj počas mimoriadnej udalosti, sa civilná ochrana podieľa i na samotnej evakuácii obyvateľstva. V II. hlave zákona o CO je vymedzená činnosť orgánov verejnej správy na úseku civilnej ochrany. Medzi orgány verejnej správy pôsobiacich na národnej úrovni v oblasti civilnej ochrany zaraďujeme: parlament, vládu, prezidenta Moldavskej republiky, Službu civilnej ochrany a riešenia mimoriadnych situácií v rámci Ministerstva vnútorných záležitostí, ostatné ministerstvá a ústredné orgány verejnej správy a miestne orgány verejnej správy. Parlament má vo vzťahu k civilnej ochrane moc zákonodarnú, to znamená, že prijíma legislatívne akty týkajúce sa civilnej ochrany i krízového riadenia. Ďalšími úlohami parlamentu je: ratifikácia, pozastavenie, vypovedanie a zrušenie medzinárodných zmlúv a dohôd v oblasti civilnej ochrany; schvaľuje zriadenie ústredného sektorového orgánu štátnej správy pre civilnú ochranu, vyhlasuje výnimočný stav v prípade ohrozenia alebo vzniku mimoriadnych situácií, vyhlasuje čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu občanov na plnenie úloh civilnej ochrany. V neposlednom rade, nakoľko schvaľuje štátny rozpočet Moldavskej republiky, rozhoduje o rozpočtových prostriedkoch, ktoré smerujú na civilnú ochranu. Prezident Moldavskej republiky nemá rozsiahle právomoci, no v civilnej ochrane disponuje koordinačnou právomocou v prípade núdze a oprávnením oznámiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu občanov na plnenie úloh civilnej ochrany. Vláda, ako typický strategický orgán, pôsobí v civilnej ochrane najmä ako určujúci prvok rozvoja stratégie civilnej ochrany, prijíma koncepciu rozvoja civilnej ochrany, schvaľuje plány, usmerňuje ministerstvá a kontroluje ich činnosť pri civilnej ochrane, definuje úlohy a prioritné smerovanie civilnej ochrany, prideľuje rozpočtové prostriedky na civilnú ochranu, informuje parlament i prezidenta o hrozbe vzniku mimoriadnej situácie a schvaľuje predpisy a štruktúru Služby civilnej ochrany a riešenia mimoriadnych udalostí Ministerstva vnútorných záležitostí. Služba civilnej ochrany a riešenia mimoriadnych situácií Ministerstva vnútorných záležitostí Moldavskej republiky je orgánom, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť za zvládanie núdzových situácií, zároveň je zodpovedným orgánom i pri koordinácii a informovaní ministerstiev, oddelení, miestnych orgánov verejnej správy pri núdzových situáciách. Na základe vládou určenej stratégie rozvoja a politiky civilnej ochrany rozvíja Služba civilnej ochrany programy zamerané na ochranu obyvateľstva, národného hospodárstva, výcvik a vybavenie polovojenských a nevojenských jednotiek civilnej ochrany Moldavskej republiky. Prácou Služby civilnej ochrany je i organizácia vojenských a nevojenských útvarov civilnej ochrany, vypracovávanie návrhov normatívnych aktov a plánov civilnej ochrany – tieto návrhy predkladá vláde v súlade s postupom ustanoveným zákonom. V prípade, že Služba civilnej ochrany vyhodnotí, že je potreba doplniť materiálne a technické vybavenie civilnej ochrany, vypracuje návrh štátneho príkazu na dodávku špeciálneho vybavenia a iných materiálno-technických prostriedkov na zabezpečenie činností civilnej ochrany. Medzinárodné spolupráce v civilnej ochrane sú taktiež nadväzované najmä na základe činností Služby civilnej ochrany a riešenia mimoriadnych udalostí. Na činností

39 civilnej ochrany sa podieľajú i ostatné ministerstvá. Na čele Služby civilnej ochrany a riešenia mimoriadnych situácií stojí Vedúci služby, ktorý je zároveň i podpredsedom Komisie pre mimoriadne situácie.58

Stručná analýza územia Moldavskej republiky Moldavská republika je vnútrozemská krajina, ktorej územie sa nachádza vo východnej Európe. Povrch Moldavska tvorí jemne zvýšená a zvlnená rovina, pričom najvyšší bod krajiny – Bălăneşti - dosahuje len 430 m. n. morom, a to v centrálnej časti krajiny, v Moldavskej pahorkatine. Sever a juh krajiny tvoria najzápadnejšie výbežky eurázijskej stepi. V rámci celej krajiny je badať výsledok eróznej činnosti vody. Krajina má veľmi úrodnú pôdu, podľa odhadov až ¾ krajiny tvorí černozem. V krajine sú lesy len vo veľmi malom počte. Štát je ohraničený dvoma významnými riekami – riekou Prut a riekou Dnester. Moldavské kopce ako moldavská planina sú geologicky radené ku Karpatskému pohoriu. V krajine je z nížin dominantná Moldavská nížina a Stredná moldavská plošina. V Moldavskej republike prevláda mierne kontinentálne podnebie a hoci je krajina vnútrozemská, blízkosť Čierneho mora jemne ovplyvňuje chod počasia. V krajine sa striedajú štyri ročné obdobia, pričom letá sú teplé a vlhké a zimy mierne a suché. Ročné zrážky sa pohybujú od 600 mm na severe krajiny po 400 mm na juhu krajiny. Dlhodobé suchá nie sú v krajine časté, no napriek tomu sa rozloženie zrážok v krajine môže líšiť. Pre krajinu je typické, že najviac zrážok padne v júni a na jeseň v októbri. Často vyskytovanou mimoriadnou udalosťou sú preto búrky a ich nebezpečné sprievodné javy, najmä prívalové zrážky, ktoré môžu spôsobiť škody na poľnohospodárskych plodinách a spôsobiť lokálne záplavy. Okrem záplav sú častou mimoriadnou udalosťou v Moldavsku i zosuvy pôdy, ktoré sú spôsobené najmä typom terénu a pôdy, ktorá sa v krajine nachádza. Najvyššia teplota bola v Moldavskej republike nameraná 21. júla 2007 v obci Cameneca a bolo nameraných +41,5°C. Najnižšia teplota bola zaznamenaná 20. januára 1963 v obci Brătuşeni, kde namerali len -35,5°C. Moldavsko obýva takmer 3 milióny obyvateľov, pričom na rozdiel od blízkeho Rumunska väčšina obyvateľov žije na vidieku a nie v mestách. Územie Moldavskej republiky v minulosti patrilo pod rumunskú, ruskú i rakúsku nadvládu, čo sa odzrkadľuje i na zložení obyvateľstva. Takmer 75% sa hlási k moldavskej národnosti, 7% sa hlási k rumunskej národnostnej menšine, 6% k ukrajinskej národnostnej menšine, skoro 5% sa hlási ku Gagauzom, ktorí sú turecky hovoriaci obyvatelia, avšak prevažne kresťania. Ďalšie 4% sa podľa sčítania obyvateľstva hlásia k ruskej národnostnej menšine. Do dnešných dní ešte stále nie je ukončená diskusia o tom, či Rumuni a Moldavčania sú tá istá etnická skupina. Pri sčítaní obyvateľstva až 18% obyvateľov hlásiacich sa k moldavskej národnosti uviedlo, že ich rodným jazykom je rumunčina.59 Úradným jazykom v Moldavskej republike je ale rumunský jazyk, ktorý je považovaný za románsky jazyk príbuzný s francúzštinou, taliančinou, či španielčinou alebo portugalčinou. V Deklarácii nezávislosti v roku 1991 (po rozpade ZSSR) bol za oficiálny úradný jazyk označený rumunský jazyk. Ústava z roku 1994 však za oficiálny jazyk ustanovila moldavský jazyk, ktorý je identický s rumunským jazykom.60 Ústavný súd v Moldavsku však v decembri 2013 rozhodol, že Deklarácia nezávislosti má prednosť pred ústavou a štátny jazyk je de facto, i de jure rumunský. Ostatné menšiny, okrem rumunskej, v sčítaní ľudu označili ako svoj „prvý jazyk“ ruský jazyk. V krajine je významná dominancia

58 Viac na WWW (03.10.2017): http://lex.justice.md/viewdoc.php?action=view&view=doc&id=311639&lang=2 59 Dostupné z WWW (03.10.2017): http://www.policy.hu/protsyk/Publications/NationalisminMoldova.pdf 60 Dostupné z WWW (03.10.2017): https://www.tyzden.sk/casopis/13182/preco-je-rumunsko-ine/ 40 kresťanov, až 93% sa hlási k ortodoxnej pravoslávnej cirkvi, zvyšné náboženské menšiny sú protestanti a len málo obyvateľov je rímskokatolíckeho vierovyznania. Moldavsko takmer všetky suroviny dováža z Ukrajiny alebo z Ruska. Moldavská republika je závislá na ruských dodávkach zemného plynu, nakoľko voči ruskej spoločnosti Gazprom má vysoké dlhy. V súčasnosti je však plánovaný plynovod z Rumunska do Moldavska, aby sa krajina zbavila jednostrannej závislosti na ruskom plyne. Najväčší podiel na HDP Moldavska má sektor služieb, priemysel a poľnohospodárstvo sú vyrovnané, s menšou prevahou priemyslu. Z významných mimoriadnych udalostí, ktoré Moldavsko zažilo, bolo niekoľko prírodných a niekoľko udalostí spôsobených činnosťou človeka. Z prírodných udalostí možno spomenúť zemetrasenie v roku 2014 v okrese Vrancea, ktoré poškodilo cesty a budovy v danej lokalite. Zemetrasenie trvalo 30 sekúnd ale nevyžiadalo si žiadne obete na životoch. Ďalšou mimoriadnou udalosťou boli povodne v roku 2016. Z havárií zapríčinených človekom je známa havária lietadla Antropov AN-32, 12. apríla 2008, ktorá si vyžiadala 8 obetí (4 ukrajinskí a 4 moldavskí občania).

2.3 Ruská federácia

Ruská federácia je mnohonárodnostná krajina, rozlohou najväčšia krajina na svete, 9. najľudnatejší štát, ktorý tvorí 83 subjektov s rôznou mierou rozlohy, autonómie či životnej úrovne. Štátnym zriadením ide o prezidentskú (poloprezidentskú) republiku. Z 83 subjektov je 21 republík, ktoré sú vytvorené prevažne na etnickom základe. Republiky majú najvyššiu mieru autonómie. Na ich čele stojí prezident. Nižšiu mieru samostatnosti majú autonómne okruhy, ktoré sú v Ruskej federácii štyri a jedna autonómna oblasť. Pre efektívnejšiu správu rozsiahleho, nerovnomerne obývaného územia, je krajina ďalej rozdelená na 46 oblastí a 9 krajov. Z toho výnimku tvoria mestá tzv. federálneho významu – Moskva a Petrohrad. Na čele stojí, s výnimkou republík, zväčša gubernátor, respektíve primátor. Od 18. marca 2014 sú de facto súčasťou Ruskej federácie aj Krymská republika a mesto Sevastopoľ, ktoré sa stalo tretím mestom federálneho významu. Nakoľko však Slovenská republika oficiálne neuznala pripojenie Krymského polostrova k Ruskej federácii a Krymský polostrov je aj naďalej uznávaný ako súčasť Ukrajiny, budeme ohľadom územného členenia pracovať s údajmi, ktoré boli platné do 18. marca 2014. Ruská federácia je oficiálne parlamentnou demokraciou, kde výkonnú moc má v rukách prezident a vláda, pričom prezident dominuje nad vládou. Zákonodarná moc sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament – Federálne zhromaždenie, zložený z dolnej časti parlamentu - štátnej dumy, v ktorej je zvolených 450 poslancov a z hornej časti – Rady federácie, v ktorej sú zastúpené subjekty Ruskej federácie po dvoch poslancoch. Legislatíva Ako prvé je potrebné uviesť, že v prípade Ruskej federácie hovoríme o civilnej obrane, nakoľko rámcový zákon upravujúci civilnú obranu v Ruskej federácii sa nazýva „federálny zákon z 12. februára 1998 č. 28-FZ o civilnej obrane“. Civilnú obranu definuje v článku 1, kde ju označuje ako systém opatrení na prípravu a na ochranu osôb, materiálnych a kultúrnych hodnôt na území Ruskej federácie, od rizík vyplývajúcich z ozbrojených konfliktov alebo od výsledkov týchto konfliktov, alebo taktiež v mimoriadnych situáciách prírodného alebo technologického charakteru.61 Pojem „civilná obrana“ sa zachovala po

61 Originál v ruskom jazyku dostupný na WWW (4.7.2017): http://www.consultant.ru/document/cons_doc_LAW_17861/bb9e97fad9d14ac66df4b6e67c453d1be3b77b4c/ 41 rozpade Sovietskeho zväzu aj v iných krajinách, ktoré vznikli rozpadom ZSSR, napríklad v Bielorusku. Naproti tomu v krajinách ako Kazachstan alebo Kirgizsko hovoríme už o „civilnej ochrane“.62 Aj napriek tomu, že federálny zákon sa nazýva zákon o civilnej obrane a upravuje pojem civilná obrana, existujú oblasti ako napríklad Permský kraj, kde autonómna administratíva upravuje otázky týkajúce sa „civilnej ochrany“.63 Medzi najdôležitejšie zákony, ktoré v Ruskej federácii upravujú zvládanie krízových situácií, patria dva ústavné zákony. Federálny ústavný zákon z 30. mája 2001, č. 3-FKZ o stave núdze a federálny ústavný zákon z 30. januára 2002, č. 1-FKZ o stannom práve. Najdôležitejším orgánom v Ruskej federácii pre oblasť civilnej ochrany a krízového riadenia je Ministerstvo Ruskej federácie pre civilnú obranu, núdzové situácie a odstraňovanie následkov prírodných katastrof. V rôznych textoch môžeme nájsť skrátený tvar „Ministerstvo pre mimoriadne situácie“. Oproti modelom civilnej ochrany, ktoré prevažujú v krajinách západnej a strednej Európy, ide o zásadnú odlišnosť, nakoľko v týchto krajinách je civilná ochrana/obrana situovaná buď pod ministerstvom vnútra alebo ministerstvom obrany, avšak v Ruskej federácii je vytvorené samostatné ministerstvo pre oblasť civilnej obrany. Medzi hlavné úlohy Ministerstva pre mimoriadne situácie patrí najmä vypracovanie a napĺňanie štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti civilnej obrany, ochrany obyvateľstva a územia pred účinkami mimoriadnych udalostí, zabezpečenie požiarnej ochrany a bezpečnosti osôb na vodných stavbách. Medzi ďalšie hlavné úlohy patrí pripravovanie legislatívy pre civilnú obranu a ochranu obyvateľstva a územia, proti účinkom mimoriadnych udalostí a taktiež aj príprava legislatívy na zabezpečenie požiarnej ochrany. Podstatnou činnosťou je aj riadenie činností civilnej obrany a riadenie federálnych výkonných orgánov, ktoré sa podieľajú na riešení krízových situácií v Ruskej federácii. Pod civilnú obranu spadá aj poskytovanie humanitárnej pomoci vrátane pomoci poskytovanej do zahraničia, prevencia, predpovedanie a eliminácia následkov mimoriadnej situácie. Z uvedených kompetencií a úloh Ministerstva vyplýva, že Ministerstvo Ruskej federácie pre civilnú obranu, núdzové situácie a odstraňovanie následkov prírodných katastrof je zastrešujúcim orgánom aj pre hasičský a záchranný zbor (Federálnu hasičskú službu), federálne polovojenské záchranné jednotky a polovojenské jednotky federálnej protipožiarnej služby. Významná je aj spolupráca s armádou a ministerstvom školstva. Štruktúra Ministerstva pre mimoriadne situácie je lineárno-štábna, podobne ako pri Sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na čele stojí minister, ďalej štátny tajomník a prvý zástupca ministra plus ďalší dvaja nevojenskí zástupcovia ministra a dvaja vojenskí zástupcovia ministra. Ďalej je rozdelené na oddelenia a kancelárie. Oddelení je spolu 9, pričom zvlášť je zriadené oddelenie civilnej obrany a ochrany obyvateľstva a oddelenie civilnej ochrany. Na strednej riadiacej úrovni pôsobia regionálne centrá civilnej obrany, ktorých je deväť. Regionálne centrum ďalekého východu, Sibírske regionálne centrum, Uralské regionálne centrum, Regionálne centrum Volga, Severo-kaukazské regionálne centrum, Južné regionálne centrum, Severozápadné regionálne centrum, Centrálne regionálne centrum a Moskovské riaditeľstvo Ministerstva pre mimoriadne situácie Ruskej federácie. Ak by sme do úvahy brali aj novovzniknuté Regionálne centrá civilnej obrany (Krymské riaditeľstvo Ministerstva pre mimoriadne situácie Ruskej federácie a Sevastopoľské riaditeľstvo Ministerstva pre mimoriadne situácie Ruskej federácie), bolo by ich jedenásť.

62 Kazachstanský zákon o civilnej ochrane, dostupný na WWW (4.7.2017): http://online.zakon.kz/document/?doc_id=31534450#pos=1;-147 63 Oficiálna webová stránka civilnej ochrany Permského kraja (Ruská federácia): http://gkugz.perm.ru

Regionálne centrá sa ďalej rozdeľujú na riaditeľstvá, ktoré majú prívlastky podľa územia, v ktorom pôsobia. V závislosti od územného členenia Ruskej federácie, ak ide o riaditeľstvo republiky, hovoríme o republikovom riaditeľstve a podobne.64 Vedecké inštitúcie a organizácie pôsobiace na úseku krízového riadenia v Rusku V oblasti civilnej obrany v Ruskej federácii pôsobí mnoho inštitúcií od polovojenských záchranných jednotiek cez vedecké inštitúcie až po centrá pre psychologickú pomoc v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami. Medzi štyri vedecké organizácie v Rusku, ktoré pôsobia na úseku civilnej obrany, patrí: Centrum pre strategický výskum civilnej obrany, Celoruské centrá monitorovania a predpovedania mimoriadnych udalostí, Celoruský výskumný inštitút požiarnej ochrany Ruskej federácie, Celoruský inštitút pre výskum civilnej obrany a mimoriadnych udalostí. Celoruské centrá monitorovania a predpovedania mimoriadnych udalostí môžeme nájsť pod pojmom „Antistikhiya“, hlavné sídlo má v Moskve a zaoberá sa predovšetkým monitorovaním životného prostredia, mimoriadnych udalostí a ich zdrojov, predpovedaním výskytu a vývoja mimoriadnych udalostí spôsobených ľuďmi, prírodnými, biologickými alebo spoločenskými udalosťami a ich následkami, spravujú databázy a vytvárajú geografické informačné systémy na poli monitorovania a predpovedania mimoriadnych udalostí. Z tohto centra informácie poskytujú Národnému centru krízového riadenia. Z ďalších náplní činností je to najmä kontrola kvality pitnej vody, vydávanie krátkodobých a dlhodobých predpovedí, odborných a expertných správ a mnohé iné odborné činnosti. Centrum pre strategický výskum civilnej obrany sa zaoberá skôr dlhodobým plánovaním smerovania civilnej obrany v Ruskej federácii. V hlavnej náplni činnosti ide najmä o ochranu obyvateľstva pred katastrofami či teroristickým ohrozením Ruskej federácie. Ide najmä o analytickú činnosť, spočívajúcu v skúmaní problémov právnej úpravy civilnej obrany, vykonávanie sociálnych prieskumov pre strategické výskumy v oblasti ochrany obyvateľstva a analýza hrozieb spôsobených klimatickými zmenami, prírodnými zmenami, človekom a bio-sociálnymi procesmi , zahraničnou a vojenskou politikou. Za 16 rokov činnosti vyprodukovali 270 vedeckých štúdií. V súčasnosti zamestnávajú viac ako 20 kvalitných vedcov, 8 doktorov, 13 doktorandov, 6 profesorov, 5 docentov a zvláštnosťou je aj zamestnanie jedného výhercu ceny Vlády Ruskej federácie v oblasti vedy a technológií a deviatich výhercov ocenenia Ministerstva pre mimoriadne situácie v oblasti vedy a techniky. Výhercovia ocenení pre oblasť vedy a techniky tvoria v súčasnosti 60% všetkých zamestnancov Centra pre strategický výskum civilnej obrany.65 Podľa oficiálnej webovej stránky Ministerstva pre mimoriadne situácie Ruskej federácie však najviac odborníkov a vedcov pracuje v Celoruskom výskumnom inštitúte požiarnej ochrany Ruskej federácie. Centrum urgentnej psychologickej pomoci Ruského ministerstva pre mimoriadne situácie Centrum bolo založené 17. septembra 1999. Je to certifikovaná vyhľadávacia a záchranná organizácia Ministerstva pre mimoriadne situácie a zároveň je výskumným a praktickým centrom v oblasti psychológie krízových situácií. Medzi tri najdôležitejšie úlohy organizácie patrí: - Poskytovanie núdzovej psychologickej pomoci ľuďom postihnutým mimoriadnymi situáciami - Psychologické sledovanie činností vykonávaných odborníkmi z ministerstva pre mimoriadne situácie

64 Viac na WWW(5.7.2017): http://en.mchs.ru/ministry/territorial_bodies 65 Viac na WWW (11.7.2017): http://en.mchs.ru/document/14037785

- Vedecké aktivity a riadenie psychologickej služby Približne 800 zamestnancov psychologickej služby je rozmiestnených po celom Rusku v jednotlivých územnosprávnych jednotkách a poskytujú urgentnú psychologickú pomoc ľuďom postihnutým mimoriadnymi udalosťami. Okrem iného sa v čase, kedy nie je potreba urgentnej psychologickej pomoci, venujú výskumu psychológie extrémnych situácií. Zúčastňujú sa medzinárodných cvičení, vedeckých konferencií a sympózií. Poskytovanie núdzovej psychologickej pomoci je jednou z úloh Ministerstva Ruskej federácie pre civilnú obranu, núdzové situácie a odstraňovanie následkov prírodných katastrof, ktoré je konsolidované nariadením prezidenta Ruskej federácie. Hlavnými úlohami psychológov, ktorí sa podieľajú na zmierňovaní ničivých havárií a katastrof, je zníženie intenzity akútnych stresových reakcií obetí, optimalizácia ich súčasného duševného stavu, zmiernenie negatívnych reakcií na masovú hystériu (panika, agresia, povesti) a informačno- psychologická práca s obeťami a ich príbuznými. Poskytovanie núdzovej psychologickej pomoci sa vykonáva počas evakuácie obetí v dočasných príbytkoch, počas hromadných a pohrebných udalostí, vrátane postupu pri identifikácii tiel. Urgentná psychologická pomoc je porovnateľná s urgentnou lekárskou pomocou - čím skôr je poskytnutá, tým lepšia je príležitosť pre obete udržať si duševnú pohodu a vrátiť sa do normálneho života. To je dôvod, prečo sa psychológovia ruského ministerstva pre mimoriadne situácie dostanú do havarijných oblastí súčasne so všetkými operačnými službami a pracujú neustále, kým sa neskončí práca potrebná na zmiernenie mimoriadnej situácie. Psychológovia Ministerstva pre mimoriadne situácie zažili už viac ako 70 núdzových situácií federálneho významu a takmer pravidelne sa zúčastňujú na autonehodách, pri požiaroch alebo pri rôznych iných udalostiach, ku ktorým v Rusku dochádza. Centrum urgentnej psychologickej pomoci Ruského ministerstva pre mimoriadne situácie okrem pomoci obetiam sleduje činnosti vykonávané záchranármi, hasičmi, lekármi, potápačmi a mnohými inými odborníkmi. Vykonávajú napríklad psychologický výber zamestnancov alebo psychodiagnózy zamestnancov.

Polovojenské záchranné jednotky (PRU) V Ruskej federácii je na civilnú obranu kladený veľmi veľký dôraz. Dôkazom toho je aj fakt, že riadenie civilnej obrany je na úrovni strategického manažmentu – top manažmentu jednotlivých federálnych regiónov. Pričom centrálne riadenie je dané vláde Ruskej federácie. Už samotné civilné obyvateľstvo je pripravené v základoch na bránenie sa proti účinkom chemických zbraní a sú vycvičení na poskytovanie prvej pomoci v prípade núdze. Takýto stav prípravy obyvateľstva zabezpečuje najmä povinná vojenská služba. Okrem bežných obyvateľov však v Rusku existujú aj Polovojenské záchranné jednotky (PRU), ktoré po reorganizácii v roku 2009 majú približne 7230 členov. Sú zložené zo špecialistov na civilnú obranu, ktorých nábor prebieha buď u absolventov štátnej vysokej školy Ministerstva pre mimoriadne situácie alebo sú špecialisti vyberaní z iných odborov z ostatných federálnych štátnych vysokých škôl. Prijímanie do polovojenských záchranných jednotiek je v prípade vojakov založené na dobrovoľníckej zmluve. Plán odbornej prípravy a úlohy polovojenských záchranných jednotiek vydáva a schvaľuje ministerstvo. Obsah úloh sa mení v závislosti od situácie, ktorá v krajine nastala. Rozlišujú sa úlohy v čase mieru, v čase mieru pri zmierňovaní následkov mimoriadnej udalosti a v čase vojny.66 V čase mieru ide najmä o údržbu materiálu a techniky v pripravenosti, podieľaní sa na vedecko-výskumnej činnosti a testovaní nových technických prostriedkov na zvládanie krízových situácií. V čase vojny zasa vykonávajú rádiologické, chemické a biologické prieskumy na miestach záchrany a obnovy. Poskytujú pomoc pri humanitárnom odmínovaní, evakuujú obyvateľstvo,

66 Viac na WWW (17.7.2017): http://en.mchs.ru/ministry/institutions_and_organizations/rescue_military 44 materiálne a kultúrne bohatstvo z postihnutých oblastí a zmierňujú následky použitia zbraní hromadného ničenia. Stručná analýza územia Ruskej federácie Z geografického profilu Ruska môžeme vyčítať, že krajina rozprestierajúca sa na Euroázijskom kontinente má prevažne rovinatý charakter. Väčšinu územia tvoria nížiny a plošiny. Z nich najznámejšia je Východoeurópska nížina, ktorú pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Najvodnatejšie rieky v Rusku sú Jenisej a Lena. Jenisej má priemerný prietok 19 800 m 3 /s, Lena 12 100 m 3 /s a rieka Volga zasa 8 060 m 3 /s. Pre porovnanie, Dunaj pri ústí má priemerný prietok 6 500 m 3 /s. Vodstvo Ruskej federácie je mimoriadne bohaté a búrky, topenie snehu, trvalý dážď, ba dokonca ľadové kryhy mnohokrát spôsobia povodne, ktoré si vyžiadajú mnoho životov. Vzhľadom na veľkú rozlohu Ruska sa takmer každý rok objavia väčšie povodne na niektorom z obývaných území Ruskej federácie, kedy záchranné zložky musia okamžite reagovať. Napríklad na začiatku júla v roku 2012 bojovalo i Rusko s rozsiahlymi povodňami pri brehu Čierneho mora, v Krasnodarskom kraji. Len v meste Krymsk zahynulo 88 ľudí, celkovo si povodne v tejto oblasti vyžiadali 141 životov. 67 V Kranodarskom kraji sa povodne s ľudskými obeťami vyskytujú takmer každý rok a spôsobujú ich prevažne búrky a následné silné dažde. Z hľadiska pohorí je najvýznamnejšie pohorie Ural, ktoré tvorí prírodnú hranicu medzi Európou a Áziou. Najvyšším bodom je vrch Elbrus, v pohorí Veľký Kaukaz, ktorý dosahuje výšku 5642 m. n. m. a tvorí hranicu medzi Ruskom a Gruzínskom. Pohoria, ktoré by výrazne ovplyvňovali terén, nájdeme až na východe Ruska, avšak vzhľadom na nízku ľudnatosť nepovažujeme za potrebné sa im významne venovať. V rámci podnebia sa Rusko radí ku krajinám s chladnejším podnebím, avšak veľká rozloha územia spôsobuje aj pestrosť klimatických pásiem, ktoré sa v krajine nachádzajú. V Rusku, okrem tropického klimatického pásma, nájdeme takmer všetky, od subtropického pri Čiernom mori a v oblasti Kaukazu, po arktické pásmo, až po studené (polárne) pásmo. Západná polovica Ruska je o niečo teplejšia vzhľadom na nížinatý povrch a prítomnosť teplého prúdu Severného mysu v Barentsovom mori. Východná polovica, ktorá je síce rovinatá ale vysoko položená, je výrazne chladnejšia a v zimnom polroku sa tu vytvára dočasný tlakový útvar – Sibírska tlaková výš, ktorá v zimnom polroku ovplyvňuje počasie aj na našom území. Na podnebie má vysoký vplyv aj kontinentalita územia, ktorá spôsobuje vysoké rozdiely medzi nočnou a dennom teplotou. V Rusku sa nachádza aj najchladnejšia obec na svete – Ojmjakon, kde v roku 1924 namerali -71,2 °C. Vďaka kontinentalite sa však cez leto oteplí aj na +34°C. Počas zimy školská dochádzka trvá pokiaľ neklesnú teploty pod - 50°C. Zvýšenú opatrnosť majú orgány krízového riadenia v tejto oblasti najmä z dôvodu prípadnej havárie na vodovodnom potrubí. Havária by počas silných mrazov znamenala okamžité zamrznutie dodávok pitnej vody do Ojmjakonu. Záchranné akcie sú tiež veľmi náročné, nakoľko mobilné zariadenia pri takom silnom mraze nefungujú a záchranné vozidlá jazdiace na arktickú naftu taktiež nemusia naštartovať. Problémom sa stáva aj pochovávanie mŕtvych, nakoľko sa veľmi ťažko hĺbia jamy v permafroste – trvalo zamrznutej pôde. Paradoxom je, že ak telo pochovajú, vzhľadom na extrémne podmienky a zamrznutú pôdu sa veľmi pomaly rozkladá.

Priemysel, ktorý je bohatý najmä v európskej a západosibírskej časti Ruskej federácie, je jedným z možných zdrojov vzniku mimoriadnych udalostí. V krajine sa ťaží ropa, zemný plyn, železná ruda, čierne uhlie, hnedé uhlie, fosfáty, volfrám, azbest a mnohé iné suroviny, pri ktorých spracovaní môže dôjsť k havárii a k prípadnému úniku nebezpečných látok. Rozšíreným priemyslom je hutníctvo železa, hutníctvo neželezných kovov, strojársky

67 Viac na WWW (17.7.2017): https://ria.ru/spravka/20130706/947654759.html

45 priemysel, chemický priemysel, priemysel stavebných hmôt, textilný a potravinársky priemysel. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj atómové elektrárne, ktoré tvoria 17,78% z celkovej výroby elektrickej energie. V ázijskej časti Ruskej federácie sa nachádzajú len 2 atómové elektrárne, z toho funkčná je len atómová elektráreň Bilibino. V Európskej časti Ruska (ak do nej počítame aj elektráreň ležiacu východne od Jekaterinburgu) je celkom 9 funkčných, 6 nedokončených atómových zariadení, pričom takmer všetky funkčné sa nachádzajú v blízkosti hraníc so susednými štátmi. Jadrové zariadenie Obninsk je mimo prevádzky a plánuje sa výstavba jadrového zariadenia v Kaliningrade, čo je ruská enkláva ležiaca pri Baltskom mori medzi Litvou a Poľskom. 68 Jadrové zariadenia prevádzkuje korporácia ROSATOM, ktorá je druhá najväčšia firma so zásobami uránu na svete a štvrtá v ročnej ťažbe uránu. Podľa údajov z firemnej webovej stránky ovláda 36% globálneho trhu obohacovania uránu a 17% svetového trhu s jadrovým palivom. Slovenská republika má s Ruskou federáciou uzavretú medzinárodnú dohodu o vzájomnej pomoci a informovaní pri mimoriadnych udalostiach, vďaka ktorej si obe krajiny môžu navzájom pomáhať. Poznanie krízového riadenia Ruskej federácie a poznanie fungovania civilnej obrany v tejto oblasti preto môže byť nástrojom na rýchlejšie pochopenie systému a efektívnejšie zorientovanie sa v odlišnostiach, ktoré panujú medzi oboma krajinami.

2.4 Ukrajina

Ukrajinská republika je štát ležiaci vo východnej Európe, ktorý je zriadením polo- prezidentská republika s parlamentnom demokraciou. Po hektických udalostiach v roku 2014 sa uskutočnili aj v roku 2017 politické zmeny. Hlavou štátu je prezident, zákonodarnú moc má v rukách 450 členov parlamentu – Najvyššia rada. Parlament je zodpovedný za vytvorenie vlády, ktorá je zložená z ministrov a z predsedu vlády. O ministroch rozhoduje parlament, okrem ministra obrany, ministra zahraničných vecí, ktorých schvaľuje parlament na návrh predsedu vlády. Administratívne sa Ukrajinská republika delí na 24 oblastí a tie sa ďalej delia na rajóny (okresy). Okrem tohto rozdelenia sa v krajine oficiálne nachádza autonómna republika Krym, ktorá má i vlastný parlament. V súčasnosti však Krymský polostrov nie je pod dosahom ukrajinskej vlády. Podobne i mesto Sevastopoľ, ktoré má spolu s Kyjevom špeciálny status, nie je pod ukrajinskou kontrolou.69 Problematické je postavenie i niektorých východných regiónov, ktoré de jure patria pod Ukrajinskú republiku, no pre pretrvávajúce boje tam už dlhšiu dobu ukrajinské orgány nemôžu vykonávať svoje právomoci. Ide najmä o Doneckú a Luhanskú oblasť. Obce sa delia najmä na mestské (mestá) a vidiecke (dediny a osady). Stupeň samosprávy je závislý od významu mesta. Ústredným výkonným orgánom pre krízové riadenie a civilnú ochranu je Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (ukr. Державна служба України з надзвичайних ситуацій). 70 Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie je od roku 2015 riadená vládou prostredníctvom Ministerstva vnútra Ukrajinskej republiky. Uvádza to právny akt ministrov Ukrajiny č. 1052/2015 z 16. decembra 2015 o schválení nariadenia o štátnej službe Ukrajiny pre mimoriadne situácie. Štátna služba pre mimoriadne situácie sa vo svojej práci riadi Ústavou Ukrajinskej republiky, zákonmi, dekrétmi prezidenta Ukrajinskej republiky a právnymi aktami Najvyššej rady – parlamentu, ktoré sú prijaté v súlade s ústavou, zároveň

68 Viac na WWW (18.7.2017): http://www.rosatom.ru/en/about-us/ 69 Nakoľko však Slovenská republika oficiálne anexiu Krymského polostrova neuznala (k roku 2017), hovoríme o Ukrajine, ktorej súčasťou je autonómna republika Krym i Sevastopoľ ako mesto so špeciálnym postavením. 70 Oficiálna vládna WWW stránka dostupná (06.10.2017): http://www.dsns.gov.ua/ua/Kerivnictvo.html 46 sa riadi i nariadeniami ministrov. Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie, často uvádzaná pod skratkou DSNS, realizuje štátnu politiku v oblasti ochrany obyvateľstva a územia v oblasti civilnej ochrany počas mimoriadnych situácií, snaží sa zabrániť vzniku mimoriadnych situácií, zmierňovať následky mimoriadnych situácií, vykonávanie záchranných, požiarnych a bezpečnostných činností a zabezpečenie hydrometeorologickej služby. Ďalšou úlohou DSNS je vykonávanie štátneho dozoru nad dodržiavaním a vykonávaním právnych predpisov v oblasti civilnej ochrany, požiarnej a technologickej bezpečnosti i nad činnosťou záchranných zložiek. Podľa článku 3, ods. 3 nariadenia o Štátnej službe Ukrajiny pre mimoriadne situácie, predkladá DSNS ministrovi vnútra Ukrajinskej republiky návrhy na zabezpečenie tvorby štátnej politiky vo svojej oblasti pôsobnosti. Na čele Štátnej služby pre mimoriadne situácie stojí predseda, ktorého navrhuje minister vnútra a do funkcie ho menuje a odvoláva vláda Ukrajinskej republiky. Jeho postavenie a úlohy sú zadefinované v článku 11 právneho aktu ministrov Ukrajiny č. 1052/2015. Pri plnení úloh spolupracuje Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, prezidentom Ukrajiny, podpornými inštitúciami, s dočasnými, konzultačnými, poradenskými a inými pomocnými orgánmi ktoré sú zriadené vo vládnom kabinete ministrov Ukrajiny, ďalej DSNS spolupracuje s miestnymi orgánmi, občianskymi združeniami, odbormi a organizáciami zamestnávateľov ako i s príslušnými orgánmi cudzích štátov a medzinárodných organizácií. Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie má aj 2 zástupcov (podpredsedov), z ktorých jedného vymenováva a odvoláva kabinet ministrov na základe podania predsedu vlády a návrhu ministra vnútra. Vnútornú organizáciu Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie schvaľuje jeho predseda po dohode s ministrom vnútra. Maximálny počet personálu však musí schváliť kabinet ministrov. Financovanie i zoznam zamestnancov schvaľuje predseda po dohode s ministrom financií. Zaujímavou úlohou, ktorú vykonáva Služba civilnej ochrany Ukrajiny pre mimoriadne situácie je, že priamo ona archivuje záznamy, registre a údaje meteorologických pozorovaní a vedie databázu meteorologických údajov i údajov o stave životného prostredia. Na základe údajov, ktoré má Služba k dispozícii, ďalej vydáva odborné posudky o úrovni núdze a koordinuje činnosť ústredných a miestnych výkonných orgánov pri vykonávaní evakuácií a iných činností civilnej ochrany. Svoje úlohy na úseku vzdelávania obyvateľstva si Služba plní tak, že školí personál a jednotky civilnej ochrany pre prípady hrozieb mimoriadnych udalostí. Podobne ako v Ruskej federácii sa personál školí aj v psychologickej oblasti. Civilná ochrana na Ukrajine má špecifické úlohy aj vo vojenskej oblasti. Ide najmä o plnenie úloh jednotkami Operačného záchranného zboru pyrotechnických prác, ktoré sú spojené najmä s likvidáciou výbušného materiálu, ktorý ostal na území Ukrajinskej republiky po vojne. Pyrotechnické práce, ktoré má na starosti civilná ochrana, sú však len pre územie, na ktorom neprebiehajú protiteroristické akcie, či pre územie, kde nie je stála prítomnosť vojska. Ústredný orgán – Služba civilnej ochrany Ukrajiny pre mimoriadne situácie je oprávnená aj udeľovať certifikáty na úseku civilnej ochrany, požiarnej bezpečnosti i záchranárskej činnosti. Povinnosťou služby je i vytváranie operačného rezervného fondu, z ktorého sa čerpajú finančné prostriedky v prípade mimoriadnych udalostí, pričom použitie financií z operačného rezervného fondu je možné aj na projekty, ktoré znižujú riziko výskytu mimoriadnych udalostí.71 V krajine je zavedené jednotné núdzové číslo 112, pričom zabezpečenie fungovania má za úlohu práve Služba civilnej ochrany Ukrajiny pre mimoriadne situácie. Ukrajinská republika, hoci má svoju národnú hydrometeorologickú službu72, nie je

71 Viac na WWW (07.10.2017): http://www.dsns.gov.ua/ua/Polozhennya.html 72 Viac na WWW (07.10.2017): http://meteo.ua 47 zapojená do spoločného európskeho projektu – Euroalarm73 a tak komunikuje s národnými hydrometeorologickými službami o hroziacom nebezpečenstve prostredníctvom Služby civilnej ochrany Ukrajiny pre mimoriadne situácie. DSNS má svoje regionálne orgány totožné s Ukrajinským administratívnym rozdelením krajiny a nachádzajú sa v jednotlivých oblastiach. Podľa nariadenia DSNS Ukrajiny č. 80/2014 z 02.08.2014 o zmenách a doplneniach ústavných dokumentov územných orgánov DSNS Ukrajiny sú regionálne orgány delené na: hlavné oddelenia (oblasti: Vinnická, Dnipropetrovská, Donecká, Záporožská, Kyjevská, Luhanská, Ľvovská, Mykolajivská, Odeská, Poltavská, Rivnská, Charkovská, Chersonská, Chmelnická a Kyjev ako mesto so špeciálnym statusom) a oddelenia. Zakarpatská oblasť, ktorá susedí so Slovenskou republikou, nie je hlavným oddelením, je len oddelením Služby civilnej ochrany Ukrajiny pre mimoriadne situácie. Veleniu DSNS podliehajú i niektoré špecializované strediská, napríklad: Medzinárodné centrum pre rýchle reakcie DSNS v Romni-Sumskom regióne na severovýchode Ukrajiny pri rusko-ukrajinskej hranici; Špeciálne centrum rýchlej odpovede DSNS v Ľvove, Zvláštne letecké oddelenie v Černihivskej oblasti v Nižinskom okrese; Štátne certifikačné centrum v Kyjeve; Špeciálne centrum pre núdzové reakcie DSNS v Odese; Centrum pre komunikáciu a riadenie v Kyjevskej oblasti; Centrum prevádzkovej komunikácie, telekomunikačných systémov a informačných technológii v Kyjeve; Úrad dočasnej záchrannej služby DSNS v Kyjeve; Centrum psychologickej podpory divízií a Centrum hudobného umenia. Ukrajinská republika hraničí so siedmymi štátmi a bilaterálne dohody má uzatvorené so všetkými susednými krajinami okrem Ruskej federácie a Rumunskej republiky. Bilaterálne dohody a zmluvy má uzatvorené so Slovenskou republikou, s Poľskou republikou, s Moldavskou republikou, s Bieloruskou republikou, so Spojenými štátmi americkými, s Maďarskom, s Estónskou republikou, s Litovskou republikou, so Spolkovou republikou Nemecko, so Švajčiarskou konfederáciou, s Gréckou republikou a s Čínskou ľudovou republikou. Spolupráca medzi DSNS a Slovenskou republikou je na základe dohody medzi vládou Ukrajinskej republiky a vládou Slovenskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci v prípade núdze, ktorá bola podpísaná 5. decembra 2000. V decembri 2010 bol schválený štatút stálej ukrajinsko-slovenskej zmiešanej komisie pre spoluprácu v oblasti civilnej ochrany a vzájomnej pomoci v prípade núdze. Zároveň bol podpísaný spoločný akčný plán medzi Ministerstvom vnútra Ukrajinskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky o dohode medzi vládou Ukrajinskej republiky a vládou Slovenskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci v prípade mimoriadnych udalostí.74 Ukrajinská republika prijala v roku 2015 od Slovenskej republiky významnú humanitárnu pomoc. Prvá humanitárna zásielka, ktorá obsahovala výstrojný a zdravotnícky materiál zo zásob Ministerstva obrany SR, bola poskytnutá na konci januára 2015 Ministerstvu obrany Ukrajinskej republiky. Humanitárna pomoc bola poskytnutá vo výške 469 674,66 € a na územie Ukrajiny dopravená pomocou 6 kamiónov. Druhá pomoc v roku 2015 bola Ukrajine poskytnutá na základe požiadavky Ukrajinského Červeného kríža a túto pomoc zastrešovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v súčinnosti v Ministerstvom vnútra SR. Pomoc bola materiálna, išlo predovšetkým o lieky, oblečenie, obuv pre dospelých i deti v hodnote 161 160, 79 €. Bola odovzdaná zástupcom Ukrajinského Červeného kríža 3. februára 2015 v meste Užhorod, v Zakarpatskej oblasti. 18. februára 2015 prebehla tretia pomoc Ukrajinskej republike, a to

73 Viac o euroalarme v slovenskom jazyku na WWW (07.10.2017): http://www.meteoalarm.eu/about.php?lang=sl_SK 74 Dostupné z WWW (07.10.2017): http://www.dsns.gov.ua/ua/Slovacka-Respublika.html 48 poskytnutím materiálnej pomoci, zloženej najmä z liečiv a zimného oblečenia. Celková hodnota 8,7 tonovej pomoci bola 205 774, 44 €, pričom liečivá darovali slovenské farmaceutické firmy. Pomoc putovala z Logistickej základne pre krízové situácie vo Vajnoroch až do Ľvova. Posledná, štvrtá pomoc pre Ukrajinu, sa realizovala začiatkom apríla 2015 a predstavovala materiálnu pomoc v podobe liečiv a obväzov, ktoré darovali slovenské farmaceutické firmy.75

Stručná analýza územia Ukrajinskej republiky Z geografického hľadiska je Ukrajina nížinatá krajina, pričom významné pohoria má len v Zakarpatskej oblasti (Podkarpatskej Rusi), a to Karpaty a na Krymskom polostrove pohorie Krymská vrchy. Najvyšší vrch sa nachádza v Karpatoch a nazýva sa Hoverla. Dosahuje nadmorskú výšku 2061 metrov nad morom. Najvyšším bodom Krymských vrchov je Roman- koš. Od Karpát smerom do vnútrozemia na hlavné mesto Kyjev sa rozprestiera Volynsko- Podolská vrchovina, kde však nadmorská výška je prevažne pod 300 m. n. morom. Z pahorkatín je to najmä Donecká pahorkatina a Dneperská pahorkatina. V krajine sa nachádza významná Čiernomorská nížina, Dneperská nížina, zasahuje i Panónska nížina. Na nížinách sa nachádzajú veľmi úrodné pôdy – černozeme. Vďaka úrodnej pôde je krajina považovaná za jednu z obilníc sveta, a práve preto môžu mimoriadne udalosti vojenského i nevojenského charakteru veľmi negatívne ovplyvniť úrodu plodín, čo má dopad nielen na domáce obyvateľstvo. Nakoľko po Spojených štátoch amerických a členských štátovh Európskej únie má Ukrajinská republika najväčší export obilia na svete.76 Vodstvo Ukrajiny je pomerne bohaté, v krajine je viacero hospodársky významných riek. Prvenstvo jednoznačne drží rieka Dneper, ktorá pramení v Rusku a preteká stredom Ukrajiny. Na rieke Dneper je vybudovaných viacero vodných nádrží, napríklad Kyjevská vodná nádrž, Kanivská vodná nádrž, Kremenčucká vodná nádrž, Dneprodzeržinská vodná nádrž a Kachovská vodná nádrž. Ďalšími významnejšími riekami sú: Dnester, Južný Bug, Desna, Severný Donec, Pripjať a Goryn. Netreba zabúdať ani na rieky: Tisa, Bug a Dunaj, ktoré sú významné tým, že tvoria časť prirodzenej hranice medzi Ukrajinou a niektorými susednými štátmi. Severná časť krajiny, na hranici s Bieloruskom, je pretkaná močiarmi. Z národnostnej štruktúry obyvateľstva vyplýva, že najpočetnejšou skupinu obyvateľstva sú Ukrajinci, ktorí tvoria približne 78% obyvateľstva, druhou najpočetnejšou skupinou obyvateľstva sú Rusi, ktorí tvoria takmer 17% obyvateľov Ukrajiny. Rusi sú väčšinovým obyvateľstvom na Krymskom polostrove a v niektorých okresoch na východe Ukrajiny. Presné počty vo východných častiach Ukrajiny, najmä v Doneckej a Luhanskej oblasti, sú však pre pretrvávajúci konflikt neznáme. Medzi ďalšie národnosti, ktoré sú na Ukrajine v menšine, patria najmä: Rumuni, Bulhari, Slováci, Maďari, Poliaci a Rusíni. Rusínsku národnosť však oficiálna vláda v Kyjeve neuznáva a považuje ich za Ukrajincov. Rusíni, ktorí obývajú Podkarpatskú Rus, časť súčasnej Ukrajiny, ktorá v rokoch 1918 – 1938 bola súčasťou Československej republiky77 sa v referende v roku 1991 vyslovili za autonómiu.78 V referende hlasovalo 78% obyvateľov Zakarpatského regiónu za autonómiu, dodnes však Rusíni svoju

75 Dostupné z WWW (07.10.2017): http://www.minv.sk/?Pomoc_MV_SR 76 Viac na WWW (07.10.2017): http://www.teraz.sk/ekonomika/ukrajina-kriza-produkcia-obilie/155675- clanok.html 77 PURGAT, J.: Od Trianonu po Košice. Vydavateľstvo EPOCHA, Bratislava, 1970, s.328, ISBN 75-045-70 78 Viac na WWW (08.10.2017): http://hnonline.sk/svet/577606-za-ceskoslovenskom-je-nam-doteraz-luto 49 autonómiu nemajú.79 Z jazykovej štruktúry je úradným jazykom ukrajinčina. Na juhu a východe krajiny sa však používa i ruský jazyk. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 na Ukrajine takmer 30% obyvateľstva označilo ruský jazyk ako svoj materinský jazyk.80 Z náboženského hľadiska v krajine je dominantné kresťanstvo (najmä pravoslávie). Z prepravy nebezpečných látok je na Ukrajine využívaná ako železničná tak i cestná, kamiónová preprava, pričom pri ich preprave môže dôjsť k ohrozeniu ľudského života, zdravia i majetku. Toto ohrozenie môže byť spôsobené napríklad únikom nebezpečných látok, alebo výbuchom prepravovanej nebezpečnej látky. V Ukrajinskej republike je veľmi rozšírený chemický priemysel a spracovávanie ocele. Taktiež i ťažba uhlia. Na Ukrajine sa nachádza i najväčšia jadrová elektráreň v Európe – Záporožská jadrová elektráreň, ktorá je v prevádzke od roku 1985 a nachádza sa pri meste Energodar. Je jednou zo siedmich jadrových elektrární s najvyšším inštalovaným výkonom na svete.81 V roku 2014 došlo v Záporožskej jadrovej elektrárni k nehode, ktorá však podľa predstaviteľov Ukrajinskej republiky nepredstavovala významnejšiu hrozbu.82 Slová ukrajinského premiéra, že havária neohrozuje okolité štáty, potvrdil i Francúzsky inštitút jadrovej bezpečnosti (IRSN) a Nemecká meteorologická služba. V elektrárni podľa dostupných údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) došlo ku skratu na transformačnej stanici elektrárne.83 V minulosti sa v Ukrajinskej republike (na hraniciach s Bieloruskom) odohrala významná Černobyľská havária, ktorá ovplyvnila i dodnes ovplyvňuje vnímanie jadrovej energie po celom svete.84

79 Viac na WWW (08.10.2017): https://www.etrend.sk/ekonomika/zakarpatski-rusini-chcu-autonomiu-oporu- hladaju-u-nbsp-putina.html 80 Viac na WWW (08.10.2017): http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/language/ 81 Viac na WWW (08.10.2017): http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik/J/jadrova- elektraren-zaporozska 82 Viac na WWW (08.10.2017): http://www.teraz.sk/zahranicie/v-jadrovej-elektrarni-na-ukrajine- nehoda/108928-clanok.html 83 Viac na oficiálnej stránke MAAE, ktorá je dostupná na WWW (08.10.2017): https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-informed-ukraine-nuclear-power-reactor-remains-safely- shut-down-following-short-circuit 84 Viac na WWW (08.10.2017): https://www.chernobylwel.com/SK/708/cernobyl/ 50

3 Stredná Európa

3.1 Česká republika

V súčasnosti v Českej republike platí ústava, ktorá je v účinnosti od roku 1993. Krajina na východe susedí so Slovenskou republikou, na juhu s Rakúskou republikou, na juhozápade a severozápade s Nemeckou spolkovou republikou a na severe a severovýchode s Poľskou republikou. Na čele štátu (hlavu štátu) je podľa ústavy prezident, ktorý je volený priamymi voľbami. Najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je vláda, zložená z predsedu vlády, podpredsedov vlády a ministrov. Za fungovanie jednotlivých oblastí štátnej správy, strategický manažment a tvorbu stratégií je zodpovedná ústredná štátna správa. Kontrolu nad dodržiavaním stratégií ( i v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia) vykonáva prostredníctvom legislatívnych mechanizmov, koordinačnej a kontrolnej činnosti.85 Najvyšším zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament Českej republiky, ktorý je zložený z dolnej komory – Poslaneckej snemovne a z hornej komory – Senátu. Komory majú počas zákonodarného procesu odlišné postavenie. V Českej republike je zavedený dvojstupňový systém územnej samosprávy. Podľa ústavy sa delí na základné územné samosprávne celky a vyššie územné samosprávne celky. Základnými územnými samosprávnymi celkami sú obce. Vyššími územnými samosprávnymi celkami sú kraje. Obce sa medzi sebou vzájomne odlišujú na základe rozsahu preneseného výkonu štátnej správy. Rozlišujeme obce so základným rozsahom prenesenej pôsobnosti (všetky obce), obce so širším obsahom prenesenej pôsobnosti (označované niekedy len ako „obce s rozšírenou pôsobnosťou“)86. Obce so širším obsahom prenesenej pôsobnosti sa od ostatných obcí líšia tým, že vykonávajú prenesený výkon štátnej správy i na území ostatných obcí. Obce so širším obsahom prenesenej pôsobnosti sa delia na základe zákona č. 314/2002 Sb., o určení obcí s povereným obecným úradom a určení obcí s rozšírenou pôsobnosťou, na obce: obce s poverenými obecnými úradmi (celkovo 380) a obce s rozšírenou pôsobnosťou (celkom 205).87 Príkladom je obec Frýdek-Místek, ktorá je správnym obvodom pre obce v okolí od obce Bašky až po obec Žermanice.88 Najvyšším orgánom obce je obecné zastupiteľstvo, ktoré volí zo svojich členov starostu. Do pôsobnosti obecného zastupiteľstva patrí i ochrana zdravia a verejného poriadku obyvateľstva. Orgánmi na území krajov (vyšších územných celkov) sú zastupiteľstvo, ktoré volí zo svojich členov hajtmana. Zastupiteľstvo má zákonodarnú iniciatívu voči Poslaneckej snemovni a má na starosti územnoplánovaciu dokumentáciu a mnohé iné právomoci. Dôležitou oblasťou i v rámci problematiky civilnej ochrany a krízového riadenia je metodická pomoc obciam i výkon dozoru nad zákonnosťou v oblasti preneseného výkonu štátnej správy na obciach. Vývoj civilnej ochrany v Českej republike je úzko spätý s vývojom civilnej ochrany na Slovensku. S výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (1939 – 1945) môžeme považovať vývoj civilnej ochrany v Českej republike za totožný s vývojom na Slovensku. Prvopočiatky civilnej ochrany v Českej republike boli začaté prijatím uznesenia č. 126/1993, v ktorom boli obsiahnuté oparenia civilnej ochrany v Českej republike. Uznesenie bolo prijaté 17. marca 1993. O deväť mesiacov neskôr, 24. decembra 1993, boli zrušené štáby CO na úrovni okresov

85 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, Bratislava, str. 30-34 86 Taktiež. 87 Viac o obciach na WWW (27.12.2017): https://www.e-obce.sk/clanok.html?id=1331&akcia=novykomentar 88 Kompletný zoznam je väčšinou uvádzaný na hlavných WWW stránkach, pre Frýdek-Místek je zoznam dostupný na WWW (27.12.2017): http://www.frydekmistek.cz/cz/obcan/organy-mesta/magistrat-mesta/ 51 a štatutárnych miest a ich úlohy prebrali okresy a magistráty miest. V roku 2000 nastal menší prelom v systéme civilnej ochrany, kedy bol presunutý výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany z ministerstva obrany na ministerstvo vnútra.89 Významným posunom vpred bolo prijatie zákona o integrovanom záchrannom systéme č. 239 z roku 2000 a prijatím zákona o krízovom riadení č. 240 z roku 2000. Tieto dva zákony dodnes slúžia ako kostra celého systému civilnej ochrany krízového riadenia. Týmto dvom zákonom predchádzal ešte jeden veľmi dôležitý zákon, najmä z pohľadu krízového riadenia, a to ústavný zákon č. 110/1998 Sb. o bezpečnosti Českej republiky. Týmto zákonom sa zriadila Bezpečnostná rada Českej republiky, ktorá je stálym pracovným orgánom vlády pre koordináciu problematiky bezpečnosti Českej republiky a prípravu návrhov opatrení k zaisteniu bezpečnosti.90 Bezpečnostná rada je zložená z predsedu vlády a z ďalších členov vlády, podľa jej rozhodnutia. Prezident Českej republiky má právo zúčastniť sa na schôdzi Bezpečnostnej rady ČR, vyžadovať od nej a od členov rady správy a prejedávať s jej členmi jednotlivé otázky, patriace do pôsobnosti Bezpečnostnej rady štátu. Bezpečnostná rada je zložená zo štyroch stálych pracovných výborov: Výbor pre obranné plánovanie, Výbor pre civilné núdzové plánovanie, Koordinačný výbor pre zahraničnú bezpečnostnú politiku a výbor pre spravodajské činnosti a Výbor pre vnútornú bezpečnosť.91 K týmto výborom pribudol 10. mája 2017 Výbor pre kybernetickú bezpečnosť.92 Výbory sú zriaďované uznesením vlády Českej republiky. Bezpečnostná rada sa vytvára i na úrovni kraja i na úrovni určenej obce – obce s rozšírenou pôsobnosťou. Civilná ochrana v Českej republike je zaužívanejšia pod pojmom ochrana obyvateľstva, v Českej republike totižto nebola prijatá doposiaľ žiadna komplexnejšia právna norma, ktorá by civilnú ochranu upravovala. Charakteristika ochrany obyvateľstva vyplýva najmä zo zákona o integrovanom záchrannom systéme z roku 2000, kde ju chápeme ako plnenie úloh civilnej ochrany varovaním, evakuáciou, ukrytím a núdzovým prežitím obyvateľstva a ďalšími opatreniami k zabezpečeniu ochrany života, zdravia a majetku.93 Pojem civilná ochrana uvádza bližšie české ministerstvo vnútra, ktoré civilnú ochranu opisuje ako súhrn činností a postupov vecne príslušných orgánov a ďalších zainteresovaných orgánov, organizácií, zložiek a obyvateľstva, vykonávaných s cieľom minimalizácie negatívnych dopadov možných mimoriadnych udalostí a krízových situácií na zdravie a životy ľudí a ich životné podmienky. Civilná obrana sa za vojnového stavu stáva súčasťou systému obrany štátu a zabezpečuje výkon humanitárnych úloh uvedených v článku 61 Dodatkového protokolu k Ženevským dohovorom o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov. Ústredným orgánom pre civilnú ochranu v Českej republike je ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra plní všeobecné úlohy v oblasti integrovaného záchranného systému, ochrany obyvateľstva, zapojovania Českej republiky do zahraničnej spolupráce a podobne. Medzi úlohy ministerstva vnútra patrí najmä vytváranie koncepcií ochrany obyvateľstva, zaistenie a prevádzka systému varovania obyvateľstva a vyrozumenia. Neodbytnou súčasťou je i zasahovanie do územného plánovania, a to najmä z dôvodu prípravy na mimoriadne udalosti a ochrany obyvateľstva pred mimoriadnymi udalosťami. Pod ministerstvo vnútra patrí Hasičský a záchranný zbor Českej republiky (HaZZ ČR) a práve medzi HaZZ ČR sú prerozdelené úlohy civilnej ochrany na jednotlivých úrovniach štátnej správy medzi orgány samosprávy a právnické osoby, fyzické osoby – podnikateľov a fyzické osoby. Integrovaný záchranný systém je zložený zo základných 4 zložiek: z Hasičského

89 Uznesenie vlády Českej republiky č. 53 zo dňa 24. januára 1999. 90 Viac na WWW (27.12.2017): https://www.vlada.cz/cz/pracovni-a-poradni-organy-vlady/brs/brs-uvod-3851/ 91 Dostupné z WWW (27.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 92 Uznesenie vlády Českej republiky zo dňa 10. mája 2017 je dostupné na WWW (27.12.2017): https://apps.odok.cz/attachment/-/down/RCIAAMFFMYOV 93 § 2, písm. e, zákona č. 239/2000 Sb. o integrovanom záchrannom systéme. 52 a záchranného zboru, polície ČR, zdravotnej záchrannej služby a jednotiek požiarnej ochrany, ktoré sú zaradené do plošného pokrytia kraja jednotkami požiarnej ochrany. K IZS sa radia aj ostatné zložky ako ozbrojené sily ČR, obecná polícia, orgány ochrany verejného zdravia, rôzne služby (havarijné, pohotovostné a odborné), zariadenia civilnej ochrany (napríklad úkryty), neziskové organizácie a združenia občanov, ktoré sa môžu zapojiť do IZS.94 Integrovaný záchranný systém je základný nástroj koordinácie pri záchrane, pripravenosti na mimoriadne udalosti alebo obnovy po mimoriadnej udalosti. V rámci ministerstva vnútra je zriadené Generálne riaditeľstvo HaZZ, v ktorého pôsobnosti je civilné núdzové plánovanie, ochrana obyvateľstva, krízové riadenie, požiarna prevencia, integrovaný záchranný systém a jednotky požiarnej ochrany. „Systémom krízového riadenia v Českej republike chápeme súhrn činností riadiacich orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané najmä na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík, plánovanie, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných v súvislosti s prípravou na krízové situácie a riešením krízových situácií alebo na ochranu kritickej infraštruktúry.“ 95 Medzi orgány krízového riadenia zahrňujeme: vládu, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, Českú národnú banku, orgány kraja a orgány s pôsobnosťou na úrovni kraja, orgány obcí s rozšírenou pôsobnosťou, orgány ostatných obcí. Na základe zákona č. 240/2000 Sb. o krízovom riadení je koordinačným orgánom počas prípravy na krízové situácie ministerstvo vnútra. V Českej republike rozlišujú 4 druhy krízových stavov: stav nebezpečia, núdzový stav, stav ohrozenia štátu a vojnový stav. Vojnový stav a stav ohrozenia štátu vyhlasuje parlament, pričom stav ohrozenia štátu sa vyhlasuje na návrh vlády. Núdzový stav vyhlasuje vláda a stav nebezpečia môže vyhlásiť hajtman kraja alebo primátor hl. mesta – Prahy.96 Vzdelávanie v oblasti krízového riadenia a civilnej ochrany sa vykonáva na základe schválenej koncepcie vzdelávania v oblasti ochrany obyvateľstva a krízového riadenia. Tá bola schválená ako uznesenie vlády č. 508/2017, dňa 10. júla 2017.97 Na základe komunikácie medzi jednotlivými parlamentami, v systéme ECPRD – Európskeho centra pre parlamentný výskum a vzdelávanie odpovedala na požiadavku Slovenskej republiky na otázky týkajúce sa vzdelávania obyvateľov v civilnej ochrane česká Poslanecká snemovňa. V Českej republike však v súčasnosti neexistujú žiadne civilné aktivity zamerané na systémový rozvoj zručností a pripravenosti občanov pre rôzne núdzové situácie v Českej republike. Pre potreby štátnych inštitúcií (predovšetkým Hasičské a záchranné služby ČR) bol zriadený Inštitút ochrany obyvateľstva v rámci Ministerstva vnútra ČR, ten ale neposkytuje pravidelnú pomoc (školenie a poradenstvo) priamo verejnosti ale len pre potrebu štátnych inštitúcií. Na školách neexistuje žiaden predmet, ktorý by upravoval vzdelávanie v oblasti civilnej ochrany, len v niektorých osnovách, na rôznych vyučovaných predmetoch, na stredných a základných školách je možnosť diskusie o tejto problematike.98

Stručná analýza územia Českej republiky Územie Českej republiky je tvorené prevažne vrchovinami, pahorkatinami, nízkymi pohoriami, úvalmi a zníženinami. Najvyšším vrchom Českej republiky je Sněžka,

94 Dostupné na WWW (27.12.2017): http://www.hzscr.cz/clanek/integrovany-zachranny-system.aspx 95 Definícia dostupná na WWW (27.12.2017): http://www.hzscr.cz/clanek/krizove-rizeni-a-cnp-system- krizoveho-rizeni-system-krizoveho-rizeni.aspx 96 Dostupné na WWW (27.12.2017): http://www.hzscr.cz/clanek/web-krizove-rizeni-a-cnp-krizove-stavy- krizove-stavy.aspx 97 Koncepcia vzdelávania v oblasti ochrany obyvateľstva a krízového riadenie je dostupná na WWW (27.12.2017): http://www.hzscr.cz/clanek/vzdelavani-v-oblasti-krizoveho-rizeni.aspx 98 Dostupné na WWW (27.12.2017): https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about 53 s nadmorskou výškou 1 603,3 m. n. morom, ležiaca v pohorí Krkonoše na česko-poľskom pohraničí. Ďalšími pohoriami sú: Lužické hory, Krušné hory, Smrčiny, Slavkovský les, Český les a Šumava na hraniciach s Nemeckom, Novohradské hory, Brdy, Železné hory, Žďárske vrchy, Chřbity, na hraniciach so Slovenskou republikou sú Biele Karpaty a Moravskoslezské beskydy. Na hraniciach s Poľskom: Jizerské hory, Krkonoše, Orlické vrchy, Rychlebské hory, Jeseníky, Oderské vrchy. Vnútro Českej republiky vypĺňa Karlovarská vrchovina, Plzeňská pahorkatina, Stredočeská pahorkatina, rozsiahla Českomoravská vrchovina a Drahanská vrchovina. Najnižším vrchom je tok Labe pri Hřensku, s nadmorskou výškou 115 metrov. Česká republika má pomerne hustú riečnu sieť, pričom medzi najvýznamnejšie rieky patrí Vltava, Labe, Odra, Morava, Dyje, Jihlava, Berounka, a ďalšie. V Českej republike sú vybodované i vodné stavby, príkladom sú vodné nádrže: Nechranice, Slezská Harta, Kružberk, Nové Mlýny, Orlík, Vranov, Švihov, Šance a mnohé ďalšie. Česká republika leží v miernom klimatickom pásme, pričom prevládajú relatívne teplé letá a mierne zimy. Pri porovnaní so Slovenskou republikou, Česko viac ovplyvňuje oceánske podnebie, no i napriek tomu vnútrozemská poloha výrazne ovplyvňuje zimné i letné teploty. Teploty sa v Českej republike líšia v závislosti od nadmorskej výšky a tvaru terénu. Miesto s najvyššou vlhkosťou je na severe v oblasti Bílého potoka v Jizerských horách. Najteplejšie miesta sa nachádzajú v nížinách juhomoravského kraja. Najchladnejší mesiac je zvyčajne január, po ktorom nasleduje február a december. Najteplejším mesiacom roka je júl, po ktorom nasleduje august a jún. Pre Českú republiku je letné obdobie príznačné častým výskytom búrok, obdobne ako i na území Slovenskej republiky.99 Podľa sčítania ľudu sa k českej národnosti hlási 63,7% obyvateľov Českej republiky. Takmer 5% obyvateľov je moravskej národnosti, 1,4% ľudí sa hlási k slovenskej národnosti a medzi ďalšie menšiny patria Nemci, Poliaci a Slezania. Dôležitou informáciou je, že pri sčítaní ľudu bola „národnosť“ uvádzaná ako dobrovoľná zložka a značný počet ľudí ju nevyplnil.100 Podľa niektorých odhadov sa v Českej republike nachádza minimálne 250 tisíc obyvateľov rómskej národnosti.101 V krajine žije podľa oficiálnych údajov i mnoho ľudí pochádzajúcich z Ruska, Ukrajiny, Vietnamu a mnohých ďalších krajín. V Českej republike sa v porovnaní s ostatnými krajinami sveta veľmi málo ľudí hlási k nejakému vierovyznaniu. Pri sčítaní ľudu až 34% obyvateľov uviedlo, že nemá náboženstvo, približne 10,3% sa prihlásilo k rímskokatolíckej viere a len necelé percento sa prihlásilo k protestantizmu. Je však potrebné dodať že takmer 45% sa k otázke viery pri sčítaní ľudu nevyjadrilo.102 Česká republika má rozvinutú ekonomiku, pričom dosahuje veľkosť na obyvateľa až 87% HDP z priemeru Európskej únie.103 Najväčšími podnikmi v Českej republike sú výrobcovia automobilov Škoda, ČEZ ako najväčšie energetické zoskupenie v strednej a východnej Európe, Agrofert a mnohé ďalšie. Jadrová energia v Českej republike predstavuje približne 30 % z celkovej vyrobenej elektrickej energie a predpokladá sa jej nárast. V Českej republike sa nachádzajú dve atómové elektrárne: Temelín a Dukovany. Najväčšou jadrovou elektrárňou je elektráreň Temelín. Ako ďalší zdroj energie sa používa hnedé uhlie. Zemný plyn je z troch

99 Viac informácií na Českom hydrometeorologickom ústave, dostupný na WWW (27.12.2017): http://portal.chmi.cz/historicka-data/pocasi/mapy-charakteristik-klimatu 100 Viac na WWW portáli Českého štatistického úradu, ktorý je dostupný na WWW (27.12.2017): https://www.czso.cz/csu/sldb 101 Viac na WWW (27.12.2017): http://romove.radio.cz/en/article/18158 102 Viac na WWW (27.12.2017): https://www.czso.cz/csu/sldb 103 Údaje dostupné na WWW (27.12.2017): http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init= 1&language=en&pcode=tec00114&plugin=1 54

štvrtín dovážaný prevažne z Ruskej federácie a zvyšná štvrtina je privážaná z Nórska.104 Pomalým tempom postupne narastá i využitie obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a solárnej energie. Z infraštruktúry je veľmi dôležité poznamenať, že najdôležitejším letiskom je letisko Václava Havla v Prahe.105

2.2 Lichtenštajnské kniežatstvo

Lichtenštajnské kniežatstvo je malá krajina s rozlohou 160 km 2 , ležiaca medzi Rakúskom a Švajčiarskom. Rozlohou i počtom obyvateľov je porovnateľná s rozlohou najmenšieho okresu Slovenskej republiky – okresom Kysucké Nové Mesto (mimo Bratislavských a Košických okresov)106. Politickým zriadením je to konštitučná monarchia, kde na čele krajiny stojí knieža a vláda je tvorená piatimi vládnymi poradcami. Zákonodarná moc je daná Zemskému snemu, ktorý ma 25 členov. Lichtenštajnsko sa delí na 11 obcí (obec = gemeinde). Hlavným koordinačným orgánom civilnej ochrany je Úrad civilnej ochrany (nem. Amt für Bevölkerungsschutz). Úrad civilnej ochrany je zodpovedný za riadenie civilnej ochrany na národnej úrovni, za ochranu obyvateľstva Lichtenštajnska pri mimoriadnych udalostiach a katastrofách a za koordináciu civilnej ochrany medzi národnou úrovňou a operačnými útvarmi na nižších úrovniach. Zodpovedá nielen za plánovanie ochrany obyvateľstva, ale aj za prijaté opatrenia na ochranu pred meteorologickými, technickými, seizmologickými a inými typmi ohrozenia. Úlohou je taktiež príprava evakuácie obyvateľstva, vytváranie priestoru na existenciu dobrovoľníkov, ktorí v prípade potreby zasahujú na území Lichtenštajnska ale aj poskytovanie vzdelávania profesionálom i dobrovoľníkom v civilnej ochrane. Pri väčšej mimoriadnej udalosti je zodpovedný za komunikáciu medzirezortný koordinačný orgán. V rámci Lichtenštajnska je zriadený aj Národný úrad pre krízový manažment, na čele ktorého stojí policajný riaditeľ. Úrad civilnej ochrany zahŕňa oddelenie pre civilnú ochranu, oddelenie pre záchranu, hasičské oddelenie a oddelenie požiarnych špecialistov. Na každej z jedenástich obcí sa nachádza požiarna stanica s personálom aj s vybavením.107 Na civilnej ochrane sa dobrovoľne podieľa až 3% obyvateľov z celkovej 35 000 populácie Lichtenštajnska.108 Systém varovania a vyrozumenia je spoločný so susednými krajinami, a to s Rakúskom a Švajčiarskom. Varovanie obyvateľstva prichádza najmä z rádia Lichtenštajnsko. Kooperácia s armádou v Lichtenštajnsku neexistuje, nakoľko krajina nemá armádu. Lichtenštajnsko je krajina ležiaca v doline, ktorá je z východu a juhu obklopená masívom Álp, s najvyšším vrchom Grauspitz, ktorého výška dosahuje 2599 m. n. morom. Západná hranica, ktorá oddeľuje Lichtenštajnsko od Švajčiarska, je tvorená riekou Rýn. Napriek Alpínskej polohe a vysokej nadmorskej výške je dolina úrodná a teplá, a to najmä vďaka Föhnovému (fénovému) efektu. Krajinu obývajú z 2/3 predovšetkým občania, ktorí sa hlásia k lichtenštajnskej národnosti, zvyšok tvorí švajčiarska, nemecká, rakúska menšina.

104 Viac na WWW (27.12.2017): https://ekonomika.idnes.cz/ceska-republika-plyn-rusko-zavislost-zasobniky- fup-/ekonomika.aspx?c=A160319_211823_ekonomika_ane 105 Viac na WWW (27.12.2017): https://www.prg.aero/ru/business-section/aviation-business/airport- facts/market/ 106 Viac na: Dostupné z WWW (17.8.2017): https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/249646-radsej-knieza-ako- vola-ludu-rozhodlo-lichtenstajnsko/ 107 Viac informácií z Úradu civilnej ochrany na WWW (17.8.2017): http://www.llv.li/#/12140/amt-fur- bevolkerungsschutz 108 Viac na: Dostupné z WWW (17.8.2017): http://ec.europa.eu/echo/files/civil_protection/vademecum/li/2-li- 1.html#huma 55

V posledných rokoch pribúdajú obyvatelia z Balkánskeho polostrova a Turci. Z priemyslu je to najmä textil a strojárstvo. Inak je ekonomika naviazaná na cestovný ruch a finančníctvo. Z mimoriadnych udalostí, ktoré ohrozujú životy, zdravie a majetok občanov, sú to najmä prívalové povodne, povodne z dlhotrvajúcich zrážok, búrky a ich sprievodné javy, požiare a rôzne iné prírodné ale aj antropogénne zdroje ohrozenia. Kuriozitou sa stal rok 1985, kedy Švajčiarska armáda počas nepriaznivého počasia pri cvičení odpálila delostrelecké rakety, ktoré dopadli na územie Lichtenštajnska a následne zhorel chránený les Bannwald.109

3.3 Maďarsko

Maďarsko je unitárny štát, ktorý leží v strednej Európe a ktorý susedí na severe so Slovenskou republikou, na severovýchode s Ukrajinskou republikou, na východe s Rumunskou republikou, na juhu so Srbskom a Chorvátskom a na východe so Slovinskou republikou a s Rakúskou republikou. Na čele štátu stojí prezident. Najvyšším zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament – Národné zhromaždenie, na čele ktorého stojí predseda a podpredsedovia. Vláda pozostáva z premiéra a ministrov ako najvyšších predstaviteľov výkonnej moci.110 Krajina sa ďalej delí na župy, toto delenie má dlhú historickú tradíciu. Maďarsko sa delí na 20 samosprávnych celkov – žúp, pričom jej pôsobnosť vykonáva župné zhromaždenie. V jednotlivých župách i v hlavnom meste – v Budapešti, pôsobia úrady verejnej správy, na čele ktorých stojí vedúci a ten je menovaný alebo odvolávaný predsedom vlády na základe odporúčania príslušného ministra. V Maďarsku sa nachádzajú vidiecke obce, mestá, župné mestá (mestá so sídlom orgánov žúp) a Budapešť ako hlavné mesto so špecifickým postavením. Orgánmi obce sú starosta a obecné zastupiteľstvo. Medzi kompetencie obce zaraďujeme napríklad i zásobovanie pitnou vodou, údržbu miestnych komunikácií a mnohé iné. Orgánom civilnej ochrany na republikovej úrovni je Celoštátne generálne riaditeľstvo Ministerstva vnútra pre ochranu pred katastrofami111 (hu: BM Országos Katasztrófavédelmi Főigazgatóság; ang. National Directorate General for Disaster Management).112 Národné generálne riaditeľstvo pre riadenie katastrof je v pôsobnosti ministerstva vnútra, avšak v rokoch 2006 – 2010 bolo pod pôsobnosťou ministerstva pre miestnu správu. V roku 2010 sa však opätovne vrátilo pod maďarské ministerstvo vnútra. Minister vnútra je zodpovedný za celkové riadenie katastrof a je zodpovedný za riadenie civilnej ochrany a taktiež i za realizáciu súvisiacich úloh. Organizačná štruktúra civilnej ochrany je zložená z Ministerstva vnútra, Národného generálneho riaditeľstva pre riadenie katastrof, Župného riaditeľstva pre riadenie katastrof (je mu na roveň postavené Riaditeľstvo civilnej ochrany hlavného mesta), pobočky civilnej ochrany a úrady civilnej ochrany.113 Štruktúra civilnej ochrany sa organizuje na troch úrovniach: štátna, župná a miestna. Reforma civilnej ochrany a krízového riadenia prebehla v Maďarsku relatívne nedávno. Nová koncepcia, respektíve nová éra, začala 1. januárom 2012, kedy vstúpil do platnosti zákon č. 128/2011 o riadení a organizácii v prípade

109 Viac na: Dostupné z WWW (17.8.2017): http://dennik.hnonline.sk/slovensko/153235-svajciarska-armada- omylom-obsadila-lichtenstajnsko 110 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Učebnica. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2008. str. 72 111 Je možné sa stretnúť i s inými prekladmi ako napríklad „Generálne riaditeľstvo pre mimoriadne situácie“, ako uvádza Ing. Peter Petrovič, v Revue civilnej ochrany, apríl 2014, str. 26 112 Dostupné z WWW (21.12.2017): http://www.katasztrofavedelem.hu/index2.php?pageid=szervezet_intro&lang=eng 113 Dostupné z WWW (21.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 56 mimoriadnych udalostí. Zákon bol prijatý maďarským parlamentom. Ešte však pred touto reformou bola civilná ochrana realizovaná najmä na župnej úrovni (obdoba našich krajov), pričom financovanie prebiehalo tak, že finančné prostriedky boli prerozdeľované zo štátneho rozpočtu. Problémom bolo, že tieto prostriedky neboli dostatočne využívané na civilnú ochranu a častokrát sa civilná ochrana líšila od obci k obci. Centralizácia systému nastala vytvorením Národného generálneho riaditeľstva pre riadenie katastrof, ktoré zastrešuje civilnú ochranu, ochranu pred požiarmi a priemyselnú bezpečnosť. Civilná ochrana, ochrana pred požiarmi a priemyselná bezpečnosť sú tri základné piliere maďarského systému krízového riadenia a ochrany obyvateľstva. Novinkou bolo najmä zaradenie ochrany kritickej infraštruktúry pod Generálny inšpektorát pre priemyselnú bezpečnosť, ktorý je súčasťou Národného generálneho riaditeľstva pre riadenie katastrof. Nový zákon z roku 2011, platný od 1.1.2017, stanovil najmä profesionálne požiadavky na prevenciu, ochranu v prípade katastrof, dôsledné riadenie a kontrola podriadených orgánov a záchranné práce. Zákon tiež stanovuje povinnosť podieľať sa na prevencii pred vznikom jadrových havárií, priemyselných katastrof, podieľať sa na likvidácii následkov prípadnej jadrovej havárie alebo priemyselnej katastrofy. Úlohy pri riadení mimoriadnych udalostí sa dotýkajú i rýchlej a včasnej reakcie na mimoriadne udalosti, na účinné a bezpečné zásahy proti požiarom, nehodám alebo rôznych iným mimoriadnym udalostiam. Zamerané sú i na logistiku a zabezpečenie prepravy. Úlohy sa samozrejme dotýkajú i prípravy materiálov a strategických dokumentov pre župné a miestne organizácie civilnej ochrany a krízového riadenia. V neposlednom rade je úlohou podľa nového zákona i rozvíjanie medzinárodnej spolupráce a rozvíjanie vedeckých poznatkov o evakuácii, prevencii, príprave a likvidácií následkov mimoriadnych udalostí.114 Jedným z pilierov konceptu riadenia katastrof je i civilná ochrana, ktorej hlavnou úlohou je ochrana osôb a majetku, nevyhnutného na prežitie obyvateľstva. Civilná ochrana sa tiež podieľa na eliminácii ohrozenia a potrebnej organizačnej a plánovacej činnosti. Prioritný cieľ, ktorý si po reforme stanovila civilná ochrana v Maďarsku, je vyhodnocovanie rizík v osídlených územiach, posudzovanie aktuálnej úrovne hrozieb a zabezpečenie prípravy a samotná príprava plánov ochrany obyvateľstva s dôrazom najmä na zraniteľnosť obyvateľstva. K príprave obyvateľov na prípadné mimoriadne udalosti zahŕňame rôzne činnosti smerujúce k edukácii obyvateľov, ale dôraz sa kladie najmä na vzdelávanie detí a mládeže, nakoľko táto činnosť bola podľa maďarského hodnotenia v minulosti výrazne zanedbaná. Podľa parlamentnej komunikácie na základe ECPRD – Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu odpovedal maďarský parlament – Národné zhromaždenie na otázky týkajúce sa edukácie v civilnej ochrane, ktoré predložila Národná rada Slovenskej republiky. Z výsledkov vzišlo, že v Maďarsku sa na rozvoj zručností a zvýšenie pripravenosti na civilnú ochranu a na riešenie krízových situácií zriadili niektoré občianske združenia (ako príklad: Asociácia maďarských náhradníkov, dobrovoľné protipožiarne spoločnosti, Dobrovoľní strážcovia civilnej ochrany a podobne). Tieto organizácie poskytujú niekoľko školení s cieľom zlepšiť schopnosť občanov riešiť rôzne situácie, v prípade katastrof, nehôd alebo požiarov. Obranné práce dobrovoľníckych organizácií civilnej obrany sú riadené maďarským Národným zhromaždením a kontrolované príslušnými ministerstvami. Ich členovia sú tiež vyškolení príslušnými štátnymi orgánmi, ale štát nekontroluje a neurčuje obsah ich vzdelávacích občianskych aktivít. V Maďarsku neexistuje žiadny povinný program „civilnej obrany“ pre civilistov, ale školy sa môžu zúčastniť na programe, ktorý je kontrolovaný štátom. Pre každú strednú školu je možnosť zapojiť sa do programu „Katona Suli“, ktoré spustilo maďarské ministerstvo obrany.115

114 PETROVIČ, P.: Koncept riadenia katastrof v Maďarsku. In: Revue civilnej ochrany, apríl 2014, str. 26-27 115 Viac na WWW (21.12.2017): http://www.katona-suli.hu/cikk/644/katonasuli-oroshazan-is 57

V tomto programe sa vyučujú vojenské a obranné poznatky, ktoré boli v osnovách určené kompetentným štátnym orgánom. Program Katona Suli (vojenský vzdelávací program pre stredné školy) spravuje ministerstvo obrany. Ostatné programy vzdelávania v civilnej ochrane spadajú zväčša pod dobrovoľnícke organizácie alebo pod spoločnosti. V Maďarsku však neexistuje štátom určený celoplošný vzdelávací systém v oblasti civilnej ochrany okrem už spomínanej možnosti zapojiť sa do programu pre stredné školy – Katona Suli. Ďalším pilierom koncepcie ochrany pred mimoriadnymi udalosťami je priemyselná bezpečnosť a ochrana kritickej infraštruktúry. Na ochranu kritickej infraštruktúry bol prijatý zákon č. 166/2012 o identifikácii, určení a ochrane infraštruktúry. Na plnenie úloh súvisiacich s ochranou kritickej infraštruktúry a priemyselnej bezpečnosti bol vytvorený Národný inšpektorát pre priemyselnú bezpečnosť, ktorého úlohou je najmä: bezpečnosť pri priemyselnej výrobe (dohľad nad výrobou nebezpečných látok, riadenie prepravy nebezpečných látok, ochrana kritickej infraštruktúry a odvrátenie nebezpečenstva pri jadrových haváriách). Hlavné zásady fungovania civilnej ochrany schvaľuje výhradne parlament – Národné zhromaždenie. Detailnejšie úpravy civilnej ochrany a krízového riadenia vykonáva už vláda. Na župnej úrovni vedúce orgány (v Budapešti - primátor, v ostatných župách – župné zhromaždenie) riadia a organizujú plnenie úloh civilnej ochrany. Táto činnosť zahŕňa najmä koordináciu a spoluprácu jednotlivých zložiek, riadenie miestnych organizácií a ďalších činností vyplývajúcich zo zákona. Zmena pohľadu obyvateľstva na civilnú ochranu bola spôsobená mimoriadnou udalosťou, ktorá nastala 4. októbra 2010, kedy došlo k najhoršej priemyselno-ekologickej katastrofe v dejinách Maďarska. Pri mimoriadnej udalosti došlo k porušeniu hrádze X, ktorú spravovala súkromná spoločnosť venujúca sa výrobe a predaju hliníka vo Veszprémskej župe. V hrádzi bol ukladaný červený kal, ktorý vzniká ako odpad pri produkcii oxidu hlinitého, suroviny, ktorá je potrebná na spracovanie hliníka. Zdraviu nebezpečný kal a alkalická voda zaplavili dediny Kolontár, Devecser a Somlóvásárhely, pričom až desať ľudí prišlo o život a 286 ľudí bolo hospitalizovaných. Následkom ekologicko-priemyselnej katastrofy bolo kontaminovaných viac ako tisíc hektárov ornej pôdy a zasiahnutých bolo 358 nehnuteľností. Prevencia bola nedostatočná, nakoľko si vyžadovala rozsiahle financovanie, a preto sa jej nevenovalo toľko pozornosti.116 Stena hrádze bola vysoká šestnásť metrov a pri katastrofe vznikla diera veľká 50 až 60 metrov, vďaka čomu podľa oficiálnych maďarských zdrojov uniklo viac ako 1 milión m3 červeného kalu a alkalickej vody. Katastrofe predchádzali intenzívne zrážky, ktoré oslabili stenu nádrže. Dosah katastrofy má negatívne následky na životné prostredie i na zdravie obyvateľov z dlhodobého hľadiska. „Výsledky analýzy vzoriek, ktoré nechal Greenpeace testovať v Rakúskej spolkovej agentúre pre životné prostredie vo Viedni, preukázali obsah až tridsiatich ôsmich chemických látok. Podľa analýz bahno v Kolontári obsahovalo 110 mg/kg arzénu, 1,3 mg/kg ortuti a 660 mg/kg chrómu.“117 Podľa štúdií, ktoré uviedol Enviromagazín, mohlo do životného prostredia uniknúť až 50 ton arzénu. Ďalším následkom červeného kalu a kontaminovaného bahna bolo jeho vysušenie, pričom vznikol jemný prach, ten sa môže dostávať do dýchacích ciest a následne i do obehovej sústavy a môže tak spôsobiť zdravotné problémy. Merania, ktoré boli uskutočnené v zasiahnutých obciach za takmer bezveterného počasia, pri zavlažovaní kontaminovaných miest (práve preto, aby sa zamedzilo šírenie kontaminovaných častíc) i napriek tomu

116 Viac na WWW (22.12.2017): http://www.katasztrofavedelem.hu/letoltes/eng/szervezet/red_sludge_2010_eng.pdf 117 Viac na WWW (22.12.2017): http://www.enviromagazin.sk/enviro2010/enviro5/05_ekologicka.pdf 58 ukazovali hodnoty dvojnásobne vyššie, než sú povolené normy v USA. Pre objektívnosť dodávame, že merania vykonávala organizácia Greenpeace. Počiatky civilnej ochrany v Maďarsku možno datovať do obdobia tridsiatych rokov 20. storočia, kedy bol prijatý zákon o maďarskej protileteckej obrane. Protiletecká obrana v Maďarsku bola organizovaná pod vtedajším ministerstvom obrany a fungovala na báze spolupráce obyvateľstva od štrnásteho roku života do šesťdesiateho roku života. Hlavnou úlohou protileteckej obrany v Maďarsku bolo budovanie, udržovanie a zásobovanie krytov protileteckej obrany, prípadne varovanie obyvateľstva pred leteckými útokmi, protipožiarna ochrana, prvá pomoc. Neodmysliteľnou súčasťou bolo i zabezpečovanie pohrebov pre osoby, ktoré v dôsledku leteckých útokov prišli o život. Autori Dvořák a Svrčina konštatovali, že maďarská protiletecká obrana bola na veľmi dobrej úrovni, čo dokazovali najmä nízke straty na životoch pri bombardovaní počas 2. svetovej vojny. Až po druhej svetovej vojne prešla civilná ochrana z ministerstva obrany na ministerstvo vnútra. Jej činnosti boli obohatené najmä o vzdelávanie obyvateľstva i pred útokmi zbraní hromadného ničenia, výstavba a udržiavanie úkrytov, zabezpečovanie a skladovanie prostriedkov individuálnej ochrany, plánovanie, organizácia a riadenie evakuácie obyvateľstva a ďalšie iné. Neskôr, v roku 1962, protiletecká obrana prešla znovu pod ministerstvo obrany a o dva roky neskôr prešla pod pôsobnosť Maďarskej ľudovej armády. Spod armády sa civilná ochrana dostala až v roku 1989 v dôsledku najmä politických zmien v krajinách Východného bloku. Zákon, ktorý predchádzal súčasnému zákonu o civilnej ochrane, bol zákon č. XXXVII z roku 1996 o civilnej ochrane. Stručná analýza územia Maďarska Maďarsko je prevažne nížinatá krajina rozprestierajúca sa na Panónskej panve, ktorej geografické členenie vytvárajú najmä dve rieky, Dunaj a Tisa. Zadunajsko (maď. Dunántúl) je oblasť ležiaca západne od rieky Dunaj. Oblasť východne od rieky Tisa sa nazýva Tiszántúl a oblasť ležiaca medzi oboma riekami sa nazýva Duna-Tisza köze. Najvyšším vrchom Maďarska je Kékes, ležiaci v pohorí Mátra v nadmorskej výške 1014 metrov nad morom. V Zadunajsku sa nachádzajú Pilišské vrchy, ktoré ležia severozápadne od Budapešti, Bakonský les a na juhu Mecsek. Na východ od Dunaja sa pohoria nachádzajú len na severe pri hraniciach so Slovenskou republikou. Ide najmä o podhorské oblasti Karpát: Mátra, Bukové vrchy a Zemplínske vrchy. Hlavné nížiny v maďarskú sú Veľká dunajská nížina (maď. Alföld) a Malá dunajská nížina (maď. Kisalföld). Maďarsko má 10 národných parkov, 145 malých prírodných rezervácií a 35 chránených krajinných oblastí.118 Na severovýchode krajiny, pri hraniciach s Ukrajinou, sa nachádza puszta, čo je suchá step. Z vodstva sú najvýznamnejšími riekami Dunaj, Tisa, Kriš a Dráva, ktorá tvorí značnú časť hranice medzi Maďarskom a Chorvátskou republikou. Na rieke Tisa je vybudovaná veľká vodná nádrž Kisköre (niekedy nazývaná aj jazero Tisa), ktorá je v prevádzke od roku 1973 a slúži predovšetkým poľnohospodárom ako zdroj vody na irigáciu respektíve zalievanie a na výrobu elektrickej energie.119 Najväčším jazerom v krajine je Balatón (historicky: Blatenské jazero) a na hraniciach s Rakúskou republikou leží Neziderské jazero. Klimaticky spadá Maďarsko do mierneho pásma, pričom letá sú teplé a suché a zimy mierne a vlhké, celkovo je však podnebie nestále a často sa meniace. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 600 mm,

118 Viac na WWW (22.12.2017): http://hungariannationalparks.hu 119 Viac na WWW (22.12.2017): https://cestovanie.sme.sk/c/6899440/jazero-tisa-je-lepsie-ako-balaton.html 59 pričom vo všeobecnosti klesá zo západu na východ. Najsuchšou oblasťou je krajný juhovýchod.120 Väčšina ľudí v Maďarsku žije v mestách a až štvrtina sa nachádza v hlavnom meste alebo v okolí hlavného mesta, v Budapešti.121 Medzi najpočetnejšie menšiny patria menšiny: rómska, nemecká, slovenská a rumunská. Oficiálnym úradným jazykom je maďarčina, najčastejšie hovoreným cudzím jazykom je angličtina. Maďarsko je historicky kresťanská krajina. Dominantnými odvetviami hospodárstva sú najmä strojársky priemysel (automobilový priemysel), chemický priemysel a textilný priemysel. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam, kvalitnej úrodnej pôde a zvlažovaniu, je poľnohospodárstvo veľmi dobre rozvinuté, no jeho význam oproti priemyslu klesá. Dopravná infraštruktúra krajiny je relatívne vyspelá, v minulosti sa na nej vyskytli niektoré mimoriadne udalosti označené európskou komisiou ako katastrofy.122 Udalosť na železničnom priecestí v roku 2003, pri ktorej prišlo o život 32 ľudí, je jedna z nich.123

3.4 Nemecká spolková republika

Nemecká spolková republika je krajina ležiaca v strednej Európe. Na severe susedí s Dánskou republikou, pričom zo severozápadu ho obmýva Severné more a zo severovýchodu Baltské more. Západná hranica je tvorená s Holandským kráľovstvom, s Belgickým kráľovstvom, s Luxemburským veľkovojvodstvom a s Francúzskou republikou. So Švajčiarskou konfederáciou a Rakúskou republikou hraničí na juhu. Na východe Nemecko hraničí s Poľskou republikou a s Českou republikou. Medzi najvyššie štátne orgány v Nemeckej spolkovej republike patrí Spolková vláda a spolkový prezident, ďalej Spolkový snem a Spolková rada. Najvyšším výkonným orgánom štátnej moci v rámci Spolkovej republiky Nemecka je Spolková vláda, na čele ktorej stojí kancelár. Predstaviteľom zákonodarnej moci je jednokomorový Spolkový snem, volený v priamych voľbách. „Spolková rada plní úlohy druhej komory parlamentu.“124 Spolkové zhromaždenie nie je totožné so Spolkovým snemom, i keď časť Spolkového zhromaždenia tvoria členovia Spolkového smenu. Ide o zvláštny orgán, kde okrem členov Spolkového snemu sú súčasťou i zástupcovia spolkových krajín zvolení krajinskými snemami. Nemecko tvorí 16 subjektov, z nich je 13 spolkových krajín (Bádensko-Württembersko, Bavorsko, Brandenbursko, Hesensko, Meklenbursko- Predpomoransko, Dolné Sasko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Porýnie-Falcko, Sársko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Šlezvicko-Holštajnsko, Durinsko) a mestá Berlín, Brémy a Hamburg so statusom spolkovej krajiny. Aby sme dostatočne pochopili Nemecký systém krízového riadenia, je potrebné pochopiť základné schémy fungovania celej Nemeckej spolkovej republiky, ktorá podľa autorov Búšika a Králika stojí najmä na 3 zložkách (pilieroch): hranice nemeckého štátu, právo spolkových krajín na vlastné ústavy a požiadavka silnej spolkovej moci, ktorá vychádza z kooperatívnej teórie federalizmu. Jednotlivé spolkové krajiny majú

120 Magyarország éghajlata - általános leírás. Zdroj dostupný na WWW (22.12.2017): http://met.hu/en/eghajlat/magyarorszag_eghajlata/altalanos_eghajlati_jellemzes/altalanos_leiras/ 121 Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2011. Dostupné z WWW (22.12.2017): http://www.ksh.hu/docs/hun/xftp/idoszaki/nepsz2011/nepsz_orsz_2011.pdf 122 Viac na WWW (22.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 123 Dostupné z WWW (22.12.2017): https://www.theguardian.com/world/2003/may/08/germany.georgewright 124 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Učebnica. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 80 60 svoje vlastné zákonodarné orgány - krajinské snemy, výkonné orgány – krajinské vlády a súdne orgány – sústava všeobecných súdov. To, aké pozície majú orgány jednotlivých spolkových republík, vymedzujú ústavy spolkových štátov. Administratívne sa krajina delí na kraje, okresy a obce (nem. Kommunen) (ktoré sa následne ešte členia podľa veľkosti). Práve obce majú množstvo úloh, ktorých realizácia sa dotýka priamo ľudí. Obce sú zodpovedné za miestnu dopravu, výstavbu ciest, dodávky plynu, vody, elektriny, za kanalizácie i za každodennú ochranu života.125 „Obec je základnou-(samo)správnou jednotkou, ktorej spolková federálna ústava zaručuje právo upravovať všetky záležitosti miestneho spoločenstva v medziach zákonov na vlastnú zodpovednosť.“126 Obce môžu mať trojakú podobu: obec (ako nezväzová obec), zväz obcí (zväzová obec, v rámci ktorej sú združené miestne obce), mestá nepodliehajúce okresom ako vyšším územnosprávnym jednotkám. Autori Búšik a Králik zovšeobecnili mnohotvárnu obecnú samosprávu na 4 základné modely: juhonemecký model, severonemecký model, starostenský model a magistrátny model. Spoločnými znakmi týchto modelov je, že v každom z nich sa nachádza obecná rada, ktorú volí obyvateľstvo obce. Každý z predstaviteľov miestnej správy riadi miestnu odpoveď na mimoriadne udalosti alebo katastrofy. Podľa potreby situácie mu pomáhajú pri plnení svojich administratívnych povinností zamestnanci zložení z úradníkov svojej vlastnej administratívy, zástupcovia iných orgánov a služieb, ako aj iné organizácie zapojené do riadenia katastrof. Pre technickú a taktickú realizáciu požadovaných opatrení vymenuje riaditeľa operácie, ktorému pri výkonne svojich činností pomáhajú zamestnanci a zástupcovia vybratých organizácií a jednotiek, ktorí sa podieľajú na operácii. Príkladom vybratých organizácií môže byť polícia, požiarne oddelenie a podobné organizácie alebo jednotky. Ak mimoriadna udalosť postihuje niekoľko okresov alebo prevyšuje kapacity miestnej samosprávy, najbližší hierarchicky najvyšší orgán zabezpečuje koordináciu riadenia mimoriadnej udalosti. Federálna vláda podporuje miestne a regionálne orgány a štáty s vlastnými operačnými silami. Príkladom operačných síl spolkovej vlády môže byť: Spolková agentúra pre technickú pomoc, spolková polícia, ozbrojené sily (s určitým obmedzením najmä pre používanie zbraní), Spolkový úrad pre civilnú ochranu a pomoc pri katastrofách (nem. Bundesamt für Bevölkerungsschutz und Katastrophenhilfe). Súčasný systém civilnej ochrany v Nemecku má základy ešte v organizácii protileteckej ochrany – Luftschutz počas druhej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne boli hlavné orgány protileteckej obrany znefunkčnené. Opätovne sa situácia v civilnej ochrane zlepšila až v roku 1950. Spolková vláda vtedy zverila spolkovému ministerstvu vnútra úlohu znovu zriadiť civilnú protileteckú ochranu. Na základe predpisu z roku 1957 bol zriadený Spolkový úrad civilnej ochrany. Prvé nové opatrenia na ochranu obyvateľstva vyšli do platnosti až zákonom, ktorý bol prijatý 9. októbra 1957. Ďalšie úpravy prebiehali v rokoch 1974 a 1999. Až následkom negatívnych udalostí z 11. septembra 2001 a ničivých povodní z roku 2003, ktoré postihli najmä východné Nemecko, bola vytvorená v roku 2004 Spolková kancelária civilnej ochrany a krízového manažmentu. 127 Zodpovednosť za ochranu obyvateľov pred katastrofami rozlišujeme na základe toho, či mimoriadna udalosť sa vyskytla v čase mieru alebo v čase vojny. V čase vojny zodpovedá za ochranu obyvateľov spolková vláda. V čase mieru samotné (jednotlivé) spolkové krajiny. Na základe 2 druhov zodpovednosti rozlišujeme i dva druhy od seba navzájom nezávislého

125 Viac na WWW (16.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 126 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Učebnica. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 82 127 Dostupné na WWW (16.12.2017): https://www.bbk.bund.de/EN/FederalOffice/Chronicle/chronicle_ node.html 61 riadenia ochrany obyvateľstva pred haváriami, katastrofami a mimoriadnymi udalosťami: 1. havarijné plánovanie v čase mieru (kompetencie jednotlivých štátov Nemeckej spolkovej republiky); 2. rozšírené – núdzové plánovanie v prípade vojny (kompetencie na federálnej úrovni). O tomto rozdelení pojednáva i profesor Buzalka: „Pri vymedzení úloh a kompetencií medzi jednotlivé spolkové krajiny a spolkový štát bola prijatá zásada, že za ochranu obyvateľstva v dobe mieru zodpovedajú jednotlivé krajiny a v dobe vojny spolkový štát.“128 Okrem toho sa civilná ochrana v Nemecku vykonáva na každej administratívnej úrovni podľa úloh stanovených v príslušných zákonoch. V Nemeckej spolkovej republike rozlišujeme 4 administratívne úrovne: Spolkovú úroveň (federálna), Zemskú úroveň (oddelenia ministerstiev vnútra jednotlivých krajín nemeckého spolku), Regionálnu úroveň (okresná úroveň) a miestnu úroveň (obecná úroveň). Pri operácii vykonávajú operačné organizácie priamo úlohy, ktoré boli nariadené orgánmi civilnej ochrany. Pri vykonávaní týchto činností sú príslušné orgány podporované hasičmi, súkromnými pomocnými organizáciami a mimovládnymi organizáciami. Vrcholným orgánom pre civilnú ochranu, ktorému sú zákonom stanovené kompetencie v oblasti civilnej ochrany, je spolkové MV (nem. Bundesministerium des Innern). Spoločnému ministerstvu vnútra pomáhajú tieto orgány: Spolkový úrad civilnej ochrany a pomoci pri katastrofách (v inej literatúre nazývaný aj ako Spolková kancelária civilnej ochrany a krízového manažmentu) – BBK (nem. Bundesamt für Bevölkerungsschutz und Katastrophenhilfe); Federálna agentúra pre technickú pomoc (nem. Bundesanstalt Technisches Hilfswerk); jednotlivé ministerstvá vnútra spolkových republík; správne obvody, kraje a okresy a obce. Celkovým cieľom nemeckého civilného núdzového plánovania je ochrana štátu a jeho občanov. Operačnú zodpovednosť za ochranu obyvateľstva v núdzových situáciách tvoria spolkové štáty ako zástupcovia federálnej vlády. Spolková pripravenosť na ochranu obyvateľstva počas vojny alebo bezprostrednej hrozby vojny sa považuje za "rozšírené" civilné núdzové plánovanie a za zodpovednosť spolkového štátu. V rámci spolkového ministerstva vnútra môže byť vytvorená medzirezortná koordinačná skupina pre prípad, že katastrofa prekoná hranice jednej zo spolkových republík alebo spolková republika nedokáže katastrofu zvládnuť (bez rozdielu toho, či ju nedokáže zvládnuť po riadiacej, technickej, materiálneho alebo personálnej stránke). V takýchto prípadoch federálne ministerstvo vnútra v spolupráci s ostatnými federálnymi ministerstvami a ostatnými štátmi zabezpečuje koordináciu pomoci spolkovej krajine postihnutej katastrofou. V prípade vojenskej krízy zodpovedá za civilné núdzové plánovanie v rámci svojich príslušných oblastí 13 rôznych ministerstiev, zatiaľ čo ministerstvo vnútra má celkovú koordinačnú funkciu. Plánovanie civilných núdzových situácií na federálnej úrovni spočíva najmä v prijímaní opatrení, ktoré zabezpečia kontinuitu sociálnych funkcií v núdzových situáciách (napríklad: dodávky tovaru a služieb). Zodpovednosť jednotlivých spolkových republík za riadenie mimoriadnych udalostí/katastrof v mierovej situácii je zakotvená priamo v Ústave Nemeckej spolkovej republiky, v takzvanom „základnom zákone“.129 Táto zodpovednosť jednotlivých spolkových republík sa viaže na všetky typy katastrof.130 Medzi základné úlohy spolkovej kancelárie civilnej ochrany a krízového manažmentu patrí plánovanie a príprava spolupráce medzi orgánmi spolkovej republiky a orgánmi spolkových krajín s dôrazom na obzvlášť závažné situácie, plánovanie a organizovanie riešenia kritickej infraštruktúry, organizácia základného a špecializovaného vzdelávania obyvateľstva v oblasti civilnej ochrany a krízového manažmentu, v oblasti ochrany pred zbraňami hromadného

128 BUZALKA, J.: Civilná ochrana v krajinách Európskej únie. In: Policajná teória a prax. s. 16 129 Ústava Nemeckej spolkovej republiky dostupná v anglickom jazyku na WWW (16.12.2017): https://www.btg-bestellservice.de/pdf/80201000.pdf 130 Viac na WWW (16.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 62 ničenia, zabezpečenie informovania a varovanie obyvateľstva. Zameriava sa i na výstavbu, inštaláciu a preverovanie systému varovania a vyrozumenia, výstavbu a následné udržiavanie úkrytov a veľkokapacitných viacúčelových stavieb, vzdelávanie personálu a ich technické vyškolenie a materiálne zabezpečenie. Na úrovni spolkových krajín je riadiaca štruktúra civilnej ochrany spojená zväčša i s požiarnou a záchrannou službou a zastrešené sú ministerstvom vnútra v jednotlivých spolkových krajinách. Obci je ponechaná právomoc vytvárať si svoje orgány sama s ohľadom na situáciu. S právomocou je viazaná bezprostredne i zodpovednosť. Zodpovednosť za prípravu obyvateľstva na civilnú ochranu a výstavbu jednotiek v rámci ochrany proti katastrofám patrí starostovi obce. Na podporu plnenia úloh civilnej ochrany v oblasti vlastnej ochrany plnia úlohu i zväzy pre sebaochranu, ktoré sú klasifikované ako verejnoprávne organizácie. Na civilnej ochrane sa podieľajú i verejnoprospešné organizácie ako Bavorský Červený kríž, dobrovoľní hasiči, požiarna ochrana a pomoc poskytujú i dobrovoľné sféry, a to najmä Pracovný samaritánsky zväz, Nemecká spoločnosť pre záchranu života, Maltézska záchranná služba, Nemecký Červený kríž a iné. Nemecko má uzatvorené bilaterálne medzinárodné zmluvy v oblasti pomoci pri katastrofách so všetkými svojimi susedmi i s Maďarskom, Litvou a od roku 1992 i s Ruskou federáciou. Varovanie a vyrozumenie v Nemeckej spolkovej republike prešlo zaujímavým vývojom. Pred začiatkom 90. rokov 20. storočia, v časoch, keď bolo Nemecko rozdelené na západnú časť (Nemeckú spolkovú republiku) a východnú časť (Nemeckú demokratickú republiku), bola po celej krajine vybudovaná sieť sirén a rozhlasov ako nástroje slúžiace na varovanie a vyrozumenie obyvateľstva. V roku 1992 došlo k ich vyradeniu, avšak niekoľko tisíc sirén prebrali pod správu obce a fungujú ešte aj v súčasnosti ako doplnok pre varovanie obyvateľstva. Neskôr došlo k vybudovaniu nového satelitného systému SatWas, prostredníctvom ktorého sa zvýšila kvalita prenosu aj odovzdania informácie. Systém varuje obyvateľov prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov (prostredníctvom rádia, televízie, internetu). Doplnkovým systémom k SatWas bol systém MoWas – modulový varovný systém. Na pomoc obyvateľstvu v prípade katastrof prichádzajú jednotky záchranných služieb, ktoré sú zložené z protipožiarnej služby, vyslobodzovacej služby, zdravotníckej služby, zásobovacej služby, spojovacej služby, služby starostlivosti o obyvateľstvo, obnovovacej služby, veterinárnej služby a ABC služby. Veľmi pozoruhodnou službou je služba starostlivosti o obyvateľstvo, ktorá zaopatruje osoby, ktoré sa dostali do núdzovej situácie, získava pre nich dočasné ubytovanie, stravu a ďalšie veci bežnej nutnej potreby. Zisťovanie nebezpečenstva z rádioaktívnych, biologických a chemických látok má na starosti ABC služba (A –atómové, B – biologické, C – chemické). Jednotkou každej služby je čata.

Stručná analýza územia Nemeckej spolkovej republiky Nemecko leží v strednej Európe a jeho povrch je členitý. Od nížin na severe až po vysoké pohoria na juhu. Najvyšším vrchom je Zugspitze, ktorý leží v nadmorskej výške 2963 m. n. morom. Najnižším bodom je Wilstermarsch s nadmorskou výškou pod hladinou mora a nachádza sa na severe Nemecka. Väčšinu hranice s Rakúskom tvoria Bavorské Alpy a rieka Inn. Medzi najvýznamnejšie pohoria zaraďujeme: Krušné hory, Smrčiny a Bavorský les, ktoré oddeľujú Nemecko od Českej republiky, Švábska jura, Franská jura, Bavorské Alpy a na juhozápade Schwarzwald – pohorie, v ktorom pramení rieka Dunaj. Stred krajiny vypĺňajú vysočiny Odenwald, Rothaar, Spessart, Stredonemecká a Porýnska bridličnatá vrchovina.

Severná časť je tvorená Severonemeckou nížinou a Meklenburskou jazernou pahorkatinou. Z nížin je ešte nutné spomenúť Hornorýnsku nížinu, v ktorej leží i významné mesto – Frankfurt nad Mohanom. Z riek je významná rieka Rýn, tvoriaca významnú časť hranice medzi Nemeckom, Švajčiarskom a Francúzskom, pretekajúca cez Porýnie a Westfálsko až do Holandska. Ďalšou významnou riekou je rieka Vesera a Labe i hraničná rieka Odra tvoriaca časť hranice medzi Nemeckom a Poľskom. Nemožno zabudnúť na významnú rieku Mohan, ktorá je významná i pre záujmy Slovenskej republiky (i celej Európy), nakoľko vybudovaním Mohansko-dunajského prieplavu sa prepojilo (a vytvorilo dopravné spojenie) Čierne more – Severné more.131 Nemecko je krajina, ktorá disponuje bohatými vodnými zdrojmi a ktorej vodstvo okrem hustej riečnej siete dopĺňajú i jazerá ako Bodamské jazero, Starnberské jazero, Chiemské jazero a iné. Nemecko má vlhké mierne podnebie, kde väčšina zrážok prichádza najmä z Atlantického oceánu. Na severe je výrazný vplyv oceánu, na juhu zasa značný vplyv pohorí. Priemerné zrážky v Nemecku dosahujú 789 mm/ročne. Na východe krajiny sú zimy chladnejšie než na západe. Cez leto sa teploty môžu vyšplhať nad +30°C, podobne ako v ostatných krajinách strednej Európy. V dôsledku hustej riečnej siete a dostatku zrážok sa v krajine pomerne často vyskytujú povodne, v prípade vhodných podmienok i snehové kalamity. Príkladom snehovej kalamity bol rok 1979, kedy v spolkovej republike Šlezvicko – Holštajnsko masívne sneženie kompletne paralyzovalo dopravu.132 Z povodní sú nepochybne najvýznamnejšie povodne z roku 2002, ktoré nezasiahli len Nemecko, ale i Českú republiku, Slovenskú republiku i zvyšok strednej Európy. Povodne boli obrovského rozsahu a napáchali rozsiahle škody, ktoré vyvolali potrebu legislatívnych zmien na úseku ochrany pred povodňami. Ich následkom sa menila legislatíva ohľadom povodní i v Nemecku.133 Nemecko je najľudnatejšia krajina v Európskej únii a druhá najľudnatejšia krajina v Európe, po Rusku. V Nemecku sa nachádza početná dánska menšina, približne 50 tisíc obyvateľov sa hlási k dánskej národnosti, najmä v spolkovej republike Šlezvicko – Holštajnsko. Na východe, najmä v okolí Lužického regiónu, Saska a Brandenburska, sa nachádza asi 60 tisícová slovanská menšina – Lužickí Srbi.134 Podľa oficiálnych údajov približne 12% obyvateľov nemalo nemecké občianstvo, išlo najmä o migrantov, žijúcich najmä na západe Nemecka.135 Údaje o migračnej vlne sú uvedené i na federálnom štatistickom portáli Destatis.136 Podľa údajov Federálneho štatistického úradu bolo v roku 2016 až 22,5% obyvateľov Nemecka prisťahovaleckého pôvodu137, z detí mladších ako 5 rokov tvoria prisťahovalci až 36%.138 Ešte pred migračnou krízou v Európskej únii bolo najviac prisťahovalcov z Turecka, Ruska, Poľska a z Talianska. Po poslednom celonárodnom sčítaní v Nemecku, ktoré bolo v roku 2011, sa najviac ľudí hlásilo ku kresťanskej viere (približne na polovicu k evanjelickej a k rímskokatolíckej cirkvi). Druhým najväčším náboženstvom je

131 Prepojenie riek Rýn a Dunaj. 132 Dostupné na WWW (16.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 133 Podrobná štúdia o povodniach v strednej Európe v roku 2002 je dostupná na WWW (16.12.2017): http://forms2.rms.com/rs/729-DJX-565/images/fl_2002_central_europe_flooding.pdf 134 Údaje dostupné na WWW (16.12.2017): https://web.archive.org/web/20130421151141/http://www.bmi.bund.de/SharedDocs/Downloads/EN/Broschuere n/2010/nat_minderheiten.pdf?__blob=publicationFile 135 Viac na WWW (16.12.2017): http://www.dw.com/en/german-population-rises-thanks-to-immigration/a- 16525083 136 Viac na WWW (16.12.2017): https://www.destatis.de/DE/Publikationen/Thematisch/Bevoelkerung/MigrationIntegration/Migrationshintergrun d2010220107004.pdf 137 Viac na WWW (16.12.2017): https://www.destatis.de/DE/PresseService/Presse/Pressemitteilungen/2017/08/PD17_261_12511.html 138 Viac na WWW (16.12.2017): https://www.destatis.de/DE/PresseService/Presse/Pressemitteilungen/2016/09/PD16_327_122.html 64 islam, v sčítaní ľudu v roku 2011 sa k nemu prihlásilo 1,9% obyvateľov. V roku 2015 sa však ich počet odhadoval už na 5,5%.139 Oficiálnym úradným jazykom je nemčina. V Nemecku sú uznávané i materinské jazyky: lužická srbčina, dánčina, rómčina a iné, ktoré sú oficiálne chránené Európskou chartou menšinových a regionálnych jazykov. Najčastejšie používané jazyky prisťahovalcov sú turečtina, kurdčina, poľština, jazyky balkánskych krajín a ruština, arabčina. Z hospodárskej charakteristiky možno vyčítať, že najdominantnejším sektorom je sektor služieb, zastúpený podielom až 71% z celkového HDP krajiny. Za sektorom služieb nasleduje priemysel a ako tretí sektor skončilo poľnohospodárstvo s 1% podielu na HDP krajiny.140 Dopravná infraštruktúra je nielen významná pre Nemecko ale i pre celú kontinentálnu Európu. Je to najmä vďaka polohe Nemecka a bohatej cestnej sieti na vysokej úrovni, prepracovanej vodnej doprave na riečnych tokoch, najväčším prístavom v Európe – Hamburgom, najväčšími leteckými dopravnými uzlami – Frankfurt nad Mohanom, cestná sieť je jednou z najhustejších na svete, vysokorýchlostné vlaky a mnohými ďalšími aspektami. Už z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité pre Nemecko chrániť si svoju dopravnú (a nielen) infraštruktúru. V roku 2008 bolo Nemecko šiestym najväčším konzumentom elektrickej energie na svete.141 Elektrická energie pochádza z ropy, uhlia, obnoviteľných zdrojov i z jadrových elektrární. Nemci sa však snažia postupne redukovať využitie jadrovej energie.142 Jadrové reaktory sa nachádzajú najmä na severozápade a na juhu krajiny.

3.5 Poľská republika

Poľská republika je unitárny a suverénny štát ležiaci v strednej Európe. Zriadením ide o parlamentnú republiku s dvojkomorovým parlamentom. Na čele krajiny stojí prezident. Dvojkomorový parlament je zároveň najvyšším zákonodarným orgánom, ktorý sa nazýva Národné zhromaždenie a je zložený z dvoch komôr – Sejm (dolná komora) a Senát (horná komora). Výkonným orgánom v Poľskej republike je Rada ministrov, ktorá má 15 členov. Na čele Rady ministrov stojí predseda vlády. Dôležitým rokom pre verejnú správu Poľskej republiky bol rok 1998, kedy z dovtedajších 49 vojvodstiev vzniklo 16. Na čele vojvodstva stojí predseda. Vojvodstvá sú ďalej členené na okresy, ktoré avšak nemajú príliš silné postavenie a na obce, ktoré sú základnou jednotkou územnej samosprávy. Zaujímavosťou je, že okresy predstavujú taktiež určitý stupeň samosprávy, pretože majú svoje volené orgány i volených predstaviteľov. Najdôležitejším voleným orgánom v obci je rada obce, ktorá sa volí v priamych a tajných voľbách. Zvolená rada obce potom volí správnu radu obce, na čele ktorej stojí starosta, primátor alebo prezident mesta.143 Zaujímavosťou pri Poľskej republike je, že územná samospráva je realizovaná až na troch úrovniach: na úrovni obce, na úrovni okresu a na úrovni vojvodstiev. Vo väčšine krajín Európy je totižto územná samospráva realizovaná len na dvoch úrovniach. Obce boli po reforme rozdelené do troch skupín: mestské obce (približne 12%, sú tvorené výlučne jedným mestom), zmiešané obce (približne 24%, ide o vidiecko-mestské obce, zložené väčšinou z väčšieho mesta a priľahlých okolitých dedín) a vidiecke obce (približne 64%, zložené výlučne z malých vidieckych sídel).144 Za

139 Viac na WWW (16.12.2017): http://remid.de/info_zahlen/ 140 Viac na WWW (16.12.2017): https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/gm.html 141 Viac na WWW (16.12.2017): https://www.eia.gov/beta/international/?fips=GM 142 Viac na WWW (16.12.2017): http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4295389.stm 143 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2008 144 Dostupné z WWW (22.12.2017): http://archiv.vlada.gov.sk/krajina/data/att/24347_subor.pdf 65 udržiavanie verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti štátu i za krízové riadenie je zodpovedná Rada ministrov, ktorá je aj oprávnená vyhlásiť výnimočný stav. V naliehaných prípadoch vykonáva a je za krízové riadenie zodpovedný minister vnútra a administratívy. O svojich opatreniach je však povinný informovať predsedu vlády. Zákon o krízovom riadení ustanovuje zloženie a funkciu systému krízového riadenia a špecifikuje úlohy, ktoré majú vykonávať jednotlivé úrady, ministerstvá a útvary štátnej správy a územnej samosprávy na všetkých úrovniach. Zákon o krízovom riadení bol vydaný 26. apríla 2007. V zákone o krízovom riadení sú obsiahnuté aj organizačné usmernenia, ktoré zahŕňajú vypracovávanie plánov (vrátane plánov reakcie na krízy) a programov zameraných na efektívne využitie dostupných kapacít a zdrojov na riešenie krízových situácií v núdzových i vo vojnových situáciách. Upravuje i problematiku predchádzania krízovým situáciám, prípravy na prevzatie kontroly nad reakciou pri krízových situáciách, ochranu kritickej infraštruktúry i využitie ozbrojených síl pri vykonávaní úloh krízového riadenia. Parlament – Národné zhromaždenie a prezident konajú len výnimočne, a to vtedy, ak je potrebné prijímať mimoriadne opatrenia (napríklad počas stavu prírodnej katastrofy). Keďže primárne zodpovedným subjektom za krízové riadenie je Rada ministrov, bol ako pomocný orgán zriadený Vládny tím pre krízový manažment (ang. Government Crisis Management Team), na čele ktorého stojí predseda vlády s ministrom vnútra a administratívy, s ministrom národnej obrany, ktorí sú zastupujúci predsedovia Vládneho tímu pre krízový manažment. Hlavnou úlohou vládneho tímu pre krízový manažment je poskytovať poradenstvo a stanoviská k otázkam súvisiacim s iniciovaním a koordináciou aktivít v oblasti krízového riadenia vrátane civilného núdzového plánovania (CNP) na národnej úrovni. Každý minister je zodpovedný za civilné núdzové plánovania vo svojom poli pôsobnosti. Minister vnútra a administratívy je zodpovedný za udržiavanie verejného poriadku, ochranu obyvateľstva v núdzových situáciách a za predchádzanie katastrofám. Medzi ostatné úlohy vládneho tímu pre krízový manažment patrí najmä: vypracovanie návrhov na využitie kapacít a zdrojov potrebných na obnovenie kontroly krízových situácií; poskytovanie poradenstva v oblasti koordinácie činností vládnych orgánov, štátnych inštitúcií a pohotovostných služieb v núdzových situáciách; vyjadriť svoje stanoviská k národnému plánu reakcie na núdzové situácie a predložiť ich Rade ministrov na schválenie; rovnako tak i vypracovať stanoviská k národným plánom ochrany kritickej infraštruktúry a k plánom ochrany kritickej infraštruktúry na úrovni vojvodstiev. Na čele vládneho tímu pre krízový manažment stojí tajomník, ktorý je zároveň i riaditeľom Vládneho centra pre bezpečnosť. Vládne centrum pre bezpečnosť sa zaoberá koordináciou činností v oblasti krízového a núdzového riadenia. Ich činnosť zahŕňa najmä podrobnú prezentáciu metód a prostriedkov reakcie na hrozby a zmiernenie ich následkov, zhromažďovanie informácií o hrozbách a analýzu zhromaždených materiálov, ako aj vypracovanie záverov a odporúčaní na predchádzanie a potláčanie rizík.145 Na každej administratívnej úrovni sú zriadené tímy krízového riadenia (výnimku majú iba obce, ktoré nemajú povinnosť takéto tímy zriaďovať). Ich hlavnou úlohou je koordinácia prevencie proti všetkým druhom nebezpečenstiev, poprípade pomáhať nižším úrovniam, ak ich zdroje (ľudské, materiálne) sú nedostatočné. Keďže obce nemajú povinnosť vytvárať tímy krízového riadenia, ich zodpovednosťou je najmä protipožiarna ochrana, poprípade monitoring hroziaceho nebezpečenstva, správa systému včasného varovania, koordinácia záchranných operácií. Úlohy civilnej ochrany v rámci obce prerozdeľuje starosta, primátor alebo prezident mesta. Činnosť Ministerstvo vnútra a administratívy spolu s Vládnym centrom pre bezpečnosť dopĺňa pri činnosti krízového riadenia Národné ústredie štátnej hasičskej služby, ktoré má na čele hlavného veliteľa a ten zároveň pôsobí i ako náčelník Národnej civilnej

145 Dostupné na WWW (22.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 66 obrany. Systém civilnej ochrany v Poľskej republike možno definovať ako sústavu konkrétnych opatrení, ktoré v sebe zahŕňajú jednotlivé organizačné štruktúry a konkrétne druhy činností, sú navzájom zosúladené s úrovňami štátnej správy i trojstupňovej samosprávy, s ekonomickými subjektami i spoločenskými organizáciami a podobne. Civilná obrana v Poľskej republike je celospoločenská a podieľajú sa na nej všetci obyvatelia. Jej rozmer je aj vojenský so smerovaním na obranu, aj nevojenský so zameraním na ochranu pred mimoriadnymi udalosťami. Ústava Poľskej republiky zo dňa 2. apríla 1997 zakotvila, že opatrenia, ktoré sú prijaté v čase mieru, sú nevyhovujúce pre čas mimoriadneho nebezpečenstva, preto môžu byť vyhlásené mimoriadne opatrenia: stanné právo, výnimočný stav alebo stav prírodnej katastrofy. Mimoriadne opatrenia môžu byť zavedené iba nariadením vydaným v súlade so stanovami a verejne publikované. Zákon o krízovom riadení je ďalším dôležitým zákonom poľského krízového manažmentu. Prijatý bol 26. apríla 2007 a špecifikuje orgány zodpovedné za krízové riadenie. Organizačná podoba bola stanovená v zákone o všeobecnej povinnosti obrany Poľskej republiky ešte v roku 1967, pričom zákon vychádzal z Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom, ktorý bol prijatý 12. augusta 1949.146 Úlohu dohliadajúceho orgánu v civilnej ochrane v Poľskej republike vykonáva podľa zdrojov z portálu európskej komisie – ministerstvo digitalizácie. Jeho úlohou v krízovom riadení je najmä vykonávanie dohľadu a koordinácie vládnych orgánov, informatizácia núdzových systémov na zlepšenie a urýchlenie záchranných akcií a pomoci a finančná podpora obetiam katastrof.147 Protipožiarna ochrana v Poľsku je zabezpečovaná Štátnou hasičskou službou v Poľsku, ktorá je umiestnená pod Ministerstvom vnútra a administratívy a zahŕňa približne 30 tisíc profesionálnych hasičov.148 Štátna požiarna služba poskytuje všestranné služby od bežného boja s požiarom a dopravnými nehodami až po chemické zásahy, technickú pomoc, potápačské činnosti i environmentálnej ochrany. Štátna požiarna služba Poľskej republiky je súčasťou Národného protipožiarneho a záchranného systému, ktorý je často uvádzaný pod skratkou KSRG. Národný protipožiarny a záchranný systém (KSRG) je sieť profesionálnych a dobrovoľných požiarnych služieb a ďalších podporných subjektov, ktoré spolupracujú pri núdzových situáciách. Hlavný veliteľ štátnej hasičskej služby je ústredným orgánom štátnej správy zodpovedným za organizáciu a riadenie Národného protipožiarneho a záchranného systému. Minister vnútra a administratívy dohliada na KSRG. Podľa internetového portálu Štátnej hasičskej služby v Poľsku sa celkovo v národnom protipožiarnom a záchrannom systéme nachádza 4307 dobrovoľných hasičských jednotiek, 4 priemyselné jednotky požiarnej obsluhy, 2 priemyselné záchranné služby, 11 nemocníc Ministerstva vnútra a administratívy v poľských mestách, 201 národných expertov, ktorí sa špecializujú na rôzne druhy záchrany.149 Poľský národný systém je podporovaný políciou, pohraničnou strážou, Štátnou inšpekciou ochrany životného prostredia, Ústavom pre meteorológiu a vodné hospodárstvo, Národnou agentúrou pre atómovú energiu, banskou záchrannou službou, námornou vyhľadávacou a záchrannou službou, námornou vojenskou záchrannou službou a rôznymi mimovládnymi organizáciami (Horská dobrovoľná záchranná služba, Dobrovoľná záchranná služba, a podobne). Pri núdzových situáciách sú zdroje dopĺňané z vyššej úrovne riadenia (príklad: ak chýbajú na okrese, sú doplnené z vojvodstva, ak chýbajú vo vojvodstve, sú doplnené z národnej úrovne).

146 MEDELSKÝ, J.: Medzinárodná bezpečnosť. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2017, 289 s. 147 Dostupné z WWW (23.12.2017): https://portal.cor.europa.eu/divisionpowers/Pages/Poland-Civil- protection.aspx 148 Údaje sú z oficiálnej WWW stránky Národného riaditeľstva štátnej hasičskej služby v Poľsku (23.12.2017): http://www.straz.gov.pl/english/about_us 149 Opis Národného protipožiarneho a záchranného systému dostupný na WWW (23.12.2017): http://www.straz.gov.pl/english/national_firefighting_rescue_system 67

Podľa údajov z ECPRD – Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu sú úlohy civilnej ochrany v Poľsku podľa zákona z roku 1967 najmä ochrana ľudí, spoločnosti, verejných zariadení a kultúrneho dedičstva. Hlavné organizačné jednotky určené na plnenie povinností v oblasti civilnej obrany sú formácie civilnej obrany. Formácie sú vytvorené na základe nariadenia ministra - a môžu ich vytvoriť aj predsedovia vojvodstiev, starostovia obcí, primátori miest a prezidenti miest. Formácie civilnej obrany môžu byť zriadené aj zamestnávateľmi. Pri odpovedi Poľskej republiky v rámci systému ECPRD na tému zabezpečovania výučby civilnej ochrany, Poľská dolná komora – Sejm odpovedala, že vzdelávacie aktivity zabezpečujú najmä členovia civilnej národnej obrany. Vzdelávanie zahŕňa najmä školenia, vzdelávacie aktivity, poskytovanie informácií a propagáciu svojej činnosti. Cieľom vzdelávania je oboznámiť občanov a zamestnancov s miestnymi nebezpečenstvami, ako aj s pravidlami na predchádzanie takýmto situáciám. Dôležitú úlohu vo vzdelávacej činnosti a školeniach má štátna hasičská služba, ako aj dobrovoľní hasiči. Napríklad organizujú vzdelávacie kurzy pre deti v škole a spoplatnené semináre pre rôzne profesie v školiacich strediskách. Pri otázke slovenského parlamentu, či musia študenti na každej úrovni školy navštevovať predmet, ktorý je zameraný na rozvoj zručností a pripravenosti študentov na rôzne núdzové situácie, odpovedala dolná komora Poľského parlamentu – Sejm: „Na základnej a strednej škole je povinný predmet nazvaný "výchova k bezpečnosti", ktorý musia žiaci absolvovať každý rok (od 4. ročníka).“ Študenti sa na tomto predmete učia ako sa správne správať a reagovať pri mimoriadnych situáciách, získavajú informácie o národnej bezpečnosti, záchrannej organizácii i zdravotnej výchove a prvej pomoci.150

Stručná analýza územia Poľskej republiky Zo severu obmýva Poľsko Baltské more a susedí s Kaliningradskou oblasťou (ruská enkláva vo východnej Európe). Na severovýchode je malá časť hranice tvorená s Litovskou republikou, na východe s Bieloruskou republikou a s Ukrajinou, na juhu hraničí so Slovenskou republikou, na juhozápade s Českou republikou a na západe s Nemeckou spolkovou republikou. Územie Poľskej republiky je prevažne nížinaté, pričom smerom na juh rastie nadmorská výška a postupne sa objavujú pahorkatiny a vrchoviny, až po Karpaty. Pri hraniciach s Českou republikou do Poľska zasahujú Krkonoše, Orlické vrchy. Na hraniciach so Slovenskou republikou zasa zasahujú do Poľska Západné Karpaty a menšia časť Východných Karpát. Zvyšok územia, čo tvorí prevažnú časť krajiny, tvoria nížiny, z ktorých sú najvýznamnejšie: Veľkopoľská nížina, Mazovská nížina, Sliezska nížina, Štetínska nížina. Z pahorkatín sú významné: Veľkopoľská jazerná pahorkatina, Pomoranská jazerná pahorkatina a Mazúrska jazerná pahorkatina. Nížinatý povrch smerom ku Karpatským pohoriam sa mení v podobe vrchovín: Malopoľskej vrchoviny a Lublinskej vrchoviny. Najvyšším vrchom krajiny je poľsko-slovenský vrchol Vysokých Tatier – Rysy s nadmorskou výškou 2499 m. n. morom. Najnižším bodom Poľska je Raczek Elbląskich s nadmorskou výškou -2 metre pod úrovňou mora.151 Z vodstva sú významné rieky: Visla, Dunajec, Pilica, Warta, Odra, Brda, Bug a mnohé iné. Veľmi dôležitý z hľadiska geografickej charakteristiky krajiny je fakt, že na území Poľska sa nachádza množstvo jazier, príkladom sú Gopło, Sniardwy, Mamry, Włocławskie, Miedwie, Łebsko a iné. V rámci celej krajiny prevláda mierne klimatické pásmo, pričom zo severu a zo západu smerom na juhovýchod narastá vplyv

150 Dostupné z Európskeho centra pre parlamentný výskum a vzdelávanie – ECPRD. Oficiálna WWW (23.12.2017): https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about 151 Viac na WWW (23.12.2017): http://www.twojapogoda.pl/wiadomosc/2016-04-12/znaleziono-nowy-najnizej- polozony-punkt-w-polsce_1607121/ 68 kontinentu a narastá teplota. Letá bývajú teplé s teplotou dosahujúcou +30°C, zimy sú chladné, najmä na východe krajiny. Teploty po celej krajine sú ovplyvnené aj polohou a tvarom regiónu.152

V roku 2002 po sčítaní ľudu sa takmer 97% obyvateľov hlásilo k poľskej národnosti. Najpočetnejšími národnostnými menšinami sú: Nemci, Bielorusi, Ukrajinci, Litovčania, Rusi, Rómovia, Česi, Slováci a niektoré ďalšie národnosti. V roku 2011 bolo podľa sčítania obyvateľstva Poliakov už 98,2%, 1% obyvateľstva sa hlási k sliezskej národnosti a len veľmi malé množstvo ľudí sa hlási k národnostným menšinám.153 Oficiálnym úradným jazykom je poľština. Najviac ľudí sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Približne pol milióna obyvateľov sa hlási k pravoslávnemu náboženstvu.

Hospodárstvo Poľskej republiky je všestranne zamerané. Okem priemyslu je rozvinuté i poľnohospodárstvo, ktoré je citlivé i na prírodné mimoriadne udalosti. Poľsko je tiež jedným z najväčších svetových výrobcov medi, striebra a uhlia, ako aj zemiakov, raže, repky, kapusty, jabĺk, jahôd. Najčastejšou mimoriadnou udalosťou, ktorá prerastie do vyhlásenia mimoriadnej situácie, je povodeň. Sektor výroby elektrickej energie v Poľsku je z veľkej časti založený na fosílnych palivách. Mnohé elektrárne na celoštátnej úrovni využívajú pozíciu Poľska ako hlavného európskeho vývozcu uhlia vo svoj prospech tým, že stále využívajú uhlie ako primárnu surovinu pri výrobe svojej energie. Obnoviteľné formy výroby elektrickej energie nie sú v Poľskej republike príliš rozšírené. Nevýhodou Poľska je nedostatok fosílnych palív (ropa a zemný plyn), ktorý musia dovážať. Snahou Poliakov je najmä znížovať zálislosť na jednom zdroji dovozu ropy.154

3.6 Rakúska republika

Rakúska republika je spolkový štát, nachádzajúci sa v strednej Európe, susediaci so Slovenskou republikou. „Právnym základom štátu je spolková ústava, štátna zmluva z roku 1955 a zákon o neutralite krajiny.“155 Na čele štátu stojí spolkový prezident, ktorý menuje spolkového kancelára a vládu ako predstaviteľov výkonnej moci. Najvyšším zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament – Spolkové zhromaždenie (nem. Bundesversammlung), ktoré je tvorené Národnou radou a Spolkovou radou. Za hornú komoru je považovaná Spolková rada, ktorá zastupuje jednotlivé spolkové krajiny. Na čele vlády je kancelár. Každá spolková krajina má vlastnú zemskú ústavu, vlastnú zemskú vládu a zemský parlament. Na čele zemskej vlády stojí hajtman a 6 až 9 zemských ministrov (radcov). Zemský snem je na rozdiel od Spolkového zhromaždenia len jednokomorový. Rakúska republika je zložená z deviatich spolkových krajín: Dolné Rakúsko (najbližšie pri Slovensku), Horné Rakúsko, Štajersko, Burgenland, Korutánsko, Tirolsko, Salzbursko, hlavné mesto Viedeň a najzápadnejší cíp krajiny – Vorarlbersko. Na miestnej úrovni sú zriadené obce, ktorých orgány sú: obecné zastupiteľstvo, obecné predstavenstvo a starosta. Obecné predstavenstvo je volené z členov obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo je volené obyvateľmi obce. Starosta obce môže byť volený i priamou voľbou, obyvateľmi obce, i obecným zastupiteľstvom. Vyššou územnosprávnou jednotkou sú okresy (nem. Bezirke). Okresy však nemožno považovať za samosprávne jednotky. Na ich čele stojí okresný hajtman (prednosta).

152 Viac na WWW (23.12.2017): https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/pl.html 153 Viac na WWW (23.12.2017): https://www.indexmundi.com/poland/demographics_profile.html 154 Viac na WWW (23.12.2017): https://www.euro.cz/politika/polsko-snizuje-zavislost-na-rusku-dovezlo-prvni- ropu-z-kanady-1370032 155 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, Bratislava 2008, str. 94 69

Hajtmana na okrese menuje do funkcie krajinská vláda, ktorej sa za výkon svojej funkcie i zodpovedá. Civilná ochrana funguje pod záštitou Spolkového ministerstva vnútra Rakúskej republiky, v organizačnej štruktúre sa nachádza oddelenie II/4 – civilná ochrana, krízové riadenie a ochrana pred katastrofami. Oddelenie sa člení na dve zložky: medzinárodnú civilnú ochranu a pomoc pri katastrofách a na národné riadenie kríz a pomoc pri katastrofách. V prípade veľkých mimoriadnych udalostí (ak prekročia hranice viacerých spolkových krajín alebo ide o nehody v jadrových elektrárňach v okolitých krajinách, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hraníc), priame riadenie vykonáva práve Oddelenie civilnej ochrany, krízového riadenia a ochrany pred katastrofami. V tomto orgáne štátnej správy je okrem zástupcov z ministerstva vnútra i množstvo úradníkov z jednotlivých spolkových republík Rakúska. Ak si to situácia vyžaduje, orgán dočasne zahŕňa i hasičské zbory, záchranné služby a iné jednotky, v prípade potreby i Rakúsku vysielaciu spoločnosť a Rakúsku tlačovú agentúru.156 Operačným nástrojom komunikácie pre prípad mimoriadnej situácie v Rakúsku alebo i v zahraničí je Spolkové varovné centrum. Centrum je jediným miestom pre komunikáciu a odovzdávanie informácií pre jednotlivé spolkové krajiny, štáty Európskej únie, medzinárodné organizácie i pre susedné krajiny. Susednými krajinami v tomto významne chápeme Švajčiarsku konfederáciu a Lichtenštajnské kniežatstvo ako krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Federálne (spolkové) varovné centrum funguje 24 hodín denne/7 dní v týždni. Zodpovednosť za riešenie krízových situácií nesie federálna vláda i vláda spolkových krajín. Celý systém civilnej ochrany v Rakúsku stojí na piatich princípoch: 1. princíp hlavnej zodpovednosti; 2. princíp subsidiarity; 3. opatrenia sú vykonávané vládnymi organizáciami, mimovládnymi organizáciami a občanmi; 4. princíp vojenskej podpory civilným orgánom; 5. dobrovoľníctvo.157 Veľmi dôležitým dátumom pre rakúsky systém krízového riadenia je 20. január 2004, kedy Rada ministrov prijala zmenu reorganizácie národného krízového riadenia a ochrany pred katastrofami. Zmena zasiahla celý systém civilnej ochrany. Došlo najmä ku konsolidácii rôznych koordinačných orgánov, ktoré predtým patrili pod rôzne iné zložky a boli začlenené pod nový koordinačný výbor. Najväčšie množstvo opatrení, ktoré môže jednotlivý subjekt prijať, majú spolkové krajiny. Právomoci, ktoré majú jednotlivé spolkové krajiny, smerujú najmä k odvráteniu hroziacich mimoriadnych udalostí alebo zmiernenie dopadov, ktoré hrozia z mimoriadnych udalostí. Medzi ich kompetencie patrí i odstraňovanie následkov po mimoriadnej udalosti. K tomu, aby moli vykonávať tieto opatrenia, môžu spolkové krajiny vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, upravujúce riadenie na okresnej alebo miestnej úrovni. Touto kompetenciou majú orgány jednotlivých spolkových krajín prevzatú veľkú zodpovednosť za riadenie krízových situácií. Orgánom na federálnej úrovni (na úrovni celej Rakúskej republiky) ostáva „len“ koordinačná úloha a sprievodná zodpovednosť. Medzi úlohy, ktoré vykonávajú spolkové krajiny, patrí organizácia záchranných prác, zabezpečenie technických, materiálnych i ľudských zdrojov. V Rakúskej republike sú hasičské jednotky i jednotky civilnej ochrany založené na princípe dobrovoľnosti, výnimku z princípu dobrovoľnosti tvoria len veľké mestá (Eisendstadt, Viedeň, Klagenfurt, Sankt Polten, Linz, Salzburg, Graz, Bregenz, Innsbruck).158 Medzi dobrovoľnícke organizácie podieľajúce sa na civilnej ochrane patrí najmä Rakúska hasičská brigáda a Rakúsky Červený kríž. Rakúska hasičská brigáda má organizáciu usporiadanú na okresnej úrovni, úrovni spolkových krajín a na federálnej úrovni. Na najvyššej – federálnej úrovni je organizovaná Federácia spolkových hasičov. Rakúsky systém civilnej ochrany je

156 Dostupné z WWW (19.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 157 VIKTORÍN, A.: Systém civilnej ochrany v Rakúsku. In: Revue civilnej ochrany, február 2016, str. 23-24 158 Taktiež. 70 postavený najmä na princípe dobrovoľníctva. Podľa zdrojov z Európskej komisie má Rakúska republika uzatvorené bilaterálne dohody pre prípady mimoriadnych udalostí, najmä so Slovenskou republikou, s Českou republikou, s Nemeckou spolkovou republikou, s Chorvátskou republikou, so Švajčiarskou konfederáciou, s Lichtenštajnským kniežatstvom, s Maďarskom a s Jordánskom. Okrem týchto bilaterálnych dohôd má Rakúska republika uzatvorené i špeciálne bilaterálne dohody o jadrovej bezpečnosti so Slovinskou republikou, s Maďarskom, s Poľskom a s Ukrajinou. Rakúska republika mala dohody o jadrovej bezpečnosti uzatvorené i s Československom a tie platia i v súčasnosti, po rozdelení republiky na Slovenskú republiku a Českú republiku. S Českou republikou bola zriadená „horúca informačná linka Temelín“, ktorá sa týkala najmä jadrovej elektrárne Temelín. Táto horúca informačná linka mala slúžiť na poskytovanie informácií o hroziacom nebezpečenstve i o malých incidentoch. Rakúska republika v súčasnosti nemá žiadnu jadrovú elektráreň v prevádzke, nakoľko v krajine prevláda i politická nevôľa využívať jadrovú energiu ako zdroj elektrickej energie. Rakúsko má uzavreté dohody i s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), dohodu o nadnárodných účinkoch priemyselných havárií i zmluvy o spolupráci pri ochrane životného prostredia s Poľskom, Českom a Maďarskom. Rakúska republika je signatárom i mnohých regionálnych dohôd, napríklad dohody o spolupráci pri predchádzaní a zmierňovaní prírodných a technologických katastrof, ktorá bola podpísaná 18. júla 1992 vo Viedni. Táto dohoda vzišla ako výsledok činnosti pracovnej skupiny Stredoeurópskej iniciatívy pre civilnú ochranu.159 V minulosti, až do približne 80-tych rokov 20. storočia, bola civilná ochrana v Rakúsku chápaná ako civilná národná obrana, ktorej hlavnou myšlienkou bola obrana vlasti pred nebezpečenstvom hroziacim najmä z východu. Civilné ochrany v celej strednej Európe boli v tom čase stavané na konfrontácii medzi Západom a Východom. V roku 1985 bol v Rakúsku zavedený nový prístup k civilnej ochrane. Zmena prístupu spočívala najmä v zmene orientácie civilnej ochrany na ochranu pred katastrofami, pričom ochrana pred vojenským ohrozením išla do úzadia. So skončením studenej vojny sa objavili nové výzvy, ktoré Rakúska republika musela v rámci svojej bezpečnosti akceptovať a pripraviť sa na ochranu a boj proti nim. Išlo najmä o šírenie zbraní hromadného ničenia, medzinárodný terorizmus, organizovaný zločin, technologické riziká, epidémie a iné podobné javy. Nová bezpečnostná a obranná doktrína bola prijatá 12. decembra 2001 a následne o 10 rokov neskôr bola vytvorená bezpečnostná stratégia. Civilná ochrana (nem. Zivilschutz) je súhrn všetkých opatrení prijatých na ochranu obyvateľstva pred rizikami, ktoré sú príčinou prírodných a technologických katastrof, terorizmu alebo vojny. Ochrana pred katastrofami (nem. Katastrophenschutz) je súhrn všetkých opatrení prijatých na ochranu pred katastrofou v oblasti predchádzania katastrofám a pripravenosti na katastrofy. Na základe skúseností z nemeckého a zo švajčiarskeho systému civilnej ochrany a krízového riadenia sa pre civilnú ochranu i ochranu pred katastrofami zaviedol pojem Bevölkerungsschutz.160 Podľa informácií z Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD), rakúska ústava ani žiadne federálne zákony neustanovujú podmienky ani spôsob vyhlásenia výnimočného stavu. Článok 18 ods. 3 spolkového ústavného zákona predpokladá, že spolkový prezident môže na odporúčanie spolkovej vlády prijať bezodkladné opatrenia prostredníctvom predbežného zákona, a to v prípade, ak sa Národná rada (dolná komora) nemôže z nejakého dôvodu zísť. Rakúska ústava ani zákony neupravujú vyhlasovanie vojnového stavu alebo núdzového stavu. Uznesenie o vyhlásení vojny môže byť vydané iba

159 Viac na WWW (19.12.2017): http://www.unisdr.org/eng/country-inform/reports/Austria-report.pdf 160 Dostupné z oficiálnej vládnej webovej stránky (20.12.2017): http://www.bmi.gv.at/204_english/start.aspx#a2 71

Spolkovým zhromaždením, ktoré je spoločným zhromaždením oboch parlamentov. Len spolkové zhromaždenie môže vyhlásiť vojnový stav. Žiadny iný štátny orgán nemá právomoc tak urobiť.161 Rakúsko sa zaviazalo ku komplexnej národnej obrane. Jej úlohou je zachovať vonkajšiu nezávislosť, ako aj jej nedotknuteľnosť a jednotu, najmä pokiaľ ide o udržiavanie a obranu trvalej neutrality. Všeobecná národná obrana zahŕňa vojenskú, intelektuálnu, občiansku a hospodársku národnú obranu. Každý muž - štátny príslušník je zodpovedný za absolvovanie vojenskej služby. Ženskí štátni príslušníci môžu vo federálnej armáde poskytovať dobrovoľnícke služby ako vojaci a majú právo ukončiť takúto službu. Obyvatelia, ktorí odmietajú plnenie povinnej vojenskej služby a sú od nej oslobodení, musia vykonávať alternatívnu službu (civilnú službu). Žiaci sa zapájajú do koncepcie komplexnej národnej obrany v oblastiach ako história alebo spoločenské vedy. Tiež sa budú podľa novej koncepcie učiť o núdzových situáciách a prvej pomoci. Činnosti v oblasti komplexnej národnej obrany koordinuje predovšetkým spolkové ministerstvo vnútra a spolkové ministerstvo obrany. Činnosti dobrovoľníckych organizácií koordinujú aj spolkové krajiny, pretože väčšina ich činností spadá do legislatívnej a administratívnej kompetencie spolkových krajín.162 Stručná analýza územia Rakúskej republiky Rakúska republika je hornatá krajina, ktorej povrch tvoria najmä Východné Alpy (62% celkového územia). Najvyšším vrchom Rakúska je Grossglockner s nadmorskou výškou 3 797 metrov. Najnižším bodom Rakúska je Neziderské jazero s nadmorskou výškou 115 metrov. Druhá väčšia horská oblasť sa zasa nachádza na severe krajiny – Rakúska žulová plošina.163 Najnižšiu časť tvorí Viedenská panva, tiahnuca sa od Tullnského poľa, Moravského poľa (v Dolnom Rakúsku) až k Neziderskému jazeru (v Burgenlande). Východné Alpy sa v Rakúsku rozdeľujú na Bavorské Alpy, Ötztalské Alpy, Zillertalské Alpy, Vysoké Taury, Karnské Alpy a Nízke Taury. Prirodzenú hranicu so Slovinskou republikou tvorí pohorie Karavanky. Prirodzenú hranicu so Švajčiarskou konfederáciou tvorí rieka Rýn. Morava zasa na východe oddeľuje Rakúsku republiku od Slovenskej republiky. Z ďalších významných riek sú tu rieky Inn, Lech, Dráva, Mura, Enža a Dunaj. V Rakúsku prevláda v nižších nadmorských výškach mierne podnebie. Na území, kde sa nachádzajú Alpy, prevláda horská klíma. Najmenej zrážok prevláda pozdĺž rieky Dunaj a na východe krajiny vo Viedenskej kotline, podnebie je tu s výraznejším vplyvom kontinentality. Najviac zrážok padne v letných mesiacoch, najmä kvôli búrkam, ktoré sa často tvoria v Alpskej oblasti.164 Komplexy búrok, ktoré sa vytvoria v Alpskom prostredí počas horúcich letných dní sa často dostávajú nad územie Slovenskej republiky a prinášajú rozsiahle a prudké zrážky.165 Najväčším mestom v krajine je Viedeň, kde je podľa hrubých odhadov až 1,8 milióna obyvateľov. Ostatné mestá len veľmi ťažko dobiehajú Viedeň počtom obyvateľov.166 Druhé najväčšie mesto je Graz, kde je počet obyvateľov približne 265 tisíc. Ďalšími mestami sú Linz, Salzburg a Innsbruck. Už v roku 2010 sa podľa údajov Eurostatu v Rakúskej republike nachádzalo cez viac ako 15% obyvateľov, ktorí majú pôvod v zahraničí. Najpočetnejšou menšinou nachádzajúcou sa v Rakúsku sú Nemci, Turci, Bosniaci, Srbi, Rumuni, Poliaci, Slováci, Česi a Maďari. Úradným jazykom v krajine je rakúska nemčina. Jazyk je až na veľmi malé rozdiely totožný s nemeckým jazykom používaným v Nemeckej spolkovej republike.

161 Oficiálna WWW stránka Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (20.12.2017): https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about 162 Taktiež. 163 Encyklopenia Britannica online na WWW (20. 12. 2017): https://www.britannica.com/place/Alps 164 Viac na WWW (20.12.2017): http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=740 165 BLAŽEK, O., JAROŠOVÁ, M.: Búrka ako zdroj ohrozenia. In: Revue civilnej ochrany. August 2017, str. 54 166 Viac na WWW (20.12.2017): http://www.statistik.at/blickgem/pz1/g90001.pdf 72

Z náboženského vierovyznania sa najviac ľudí hlási ku katolíckemu vierovyznaniu, pričom z nich sú dominantní rímski katolíci. V posledných rokoch sa zvýšil podiel ľudí, ktorí neveria v žiadne náboženstvo a taktiež sa zvyšuje počet obyvateľov vyznávajúcich islam. Veľmi dôležitým odvetvím ekonomiky Rakúskej republiky je cestovný ruch. Elektrická energia pochádza zväčša z vodných elektrární a z veterných elektrární. Obnoviteľná energia predstavuje takmer 2/3 celkovej výroby elektrickej energie. Zvyšok je dodávaný z plynových elektrární. Najčastejšími veľkými mimoriadnymi udalosťami v krajine podľa údajov Európskej komisie sú mimoriadne udalosti prírodného nevojenského charakteru, ide najmä o extrémne vysoké teploty počas letných mesiacov, kedy dochádza k úmrtiam osôb. Pri extrémnych teplotách v Rakúsku v roku 2007 zomrelo 7 ľudí, v roku 2003 až 345 ľudí. Ďalšími častými mimoriadnymi udalosťami sú povodne, ktoré zanechávajú obrovské, najmä majetkové škody. Len za rok 1991 sa škody spôsobené povodňami vyšplhali na 2 miliardy šilingov. Totožné problémy spôsobujú i extrémne silné búrky sprevádzané silným vetrom, krupobitím, silným lejakom, ktorý spôsobuje lokálne povodne a mnohými inými sprievodnými javmi. Len za rok 1972 búrky spôsobili škody za približne 700 miliónov šilingov a v roku 2008 si vyžiadali aj 4 ľudské životy.167

3.7 Slovenská republika

Rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vznikla v stredoeurópskom regióne 1. januára 1993 Slovenská republika. Slovenská republika leží v stredných geografických šírkach severnej pologule. Slovensko je unitárny štát, ako vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá 1. septembra 1993 ako zákon č. 460/1992 Zb, čl. 3, ods. 1: „Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné“. Jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky je jednokomorový parlament, Národná rada Slovenskej republiky.168 Predstaviteľmi výkonnej moci je vláda a prezident. Prezident je hlava štátu a hlavný veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vrcholným orgánom výkonnej moci je vláda, na čele s predsedom vlády (premiérom) zložená ešte z podpredsedov vlády a ministrov. Po roku 1990 bol na Slovensku vytvorený duálny model verejnej správy: štátna správa a samospráva. „Zriadením miestnej samosprávy bola vytvorená koncepcia oddeleného modelu a dvojkoľajnosti verejnej správy.“169 „Obe zložky fungujú po stránke organizačnej a kompetenčnej samostatne a môžeme povedať, že relatívne samostatne.“170 Územné celky sú obce a vyššie územné celky. Správne celky sú okresy a kraje. Základom územnej samosprávy je podľa ústavy obec. Samospráva je tvorená obcami a vyššími územnými celkami, ktorých je celkovo 8. Obce môžu na zabezpečenie úloh, ktoré im vyplývajú zo zákona, vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Súčasná právna úprava územného a správneho členenia Slovenskej republiky je uvedená v zákone č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Tento zákon je dopĺňaný zákonom o obecnom zriadení, zákonom o samospráve vyšších územných celkov, zákonom o vojenských obvodoch a v mnohých ďalších zákonoch. Ako vo svojej publikácii uvádzajú

167 Viac na WWW (20.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 168 Článok 72, Ústavy SR. 169 DUDOR, L.: Miestna samospráva v Slovenskej republike. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017, 146 s. 170 GALAJDOVÁ, J.: Reforma verejnej správy v Slovenskej republike (decentralizácia). In: Sborník: Podíl ekonomických a právních věd na rozvoji veřejné správy a podnikání.: III. Medzinárodní virtuální konference. Kunovice: Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2007. s. 45 73 autori Hašanová a Dudor: „územné a správne celky nie sú suverénnym štátnym územím a majú výhradne len administratívny význam pre uľahčovanie spravovania štátneho územia. Územné celky slúžia na organizáciu a výkon územnej samosprávy a správne celky na organizáciu a výkon štátnej správy.“171 Krajov má SR osem, rovnako ako vyšších územných celkov: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj. Okresov je 79. Veľmi často dochádza k zamieňaniu pojmu „okres“ a „okresný úrad“. Okresný úrad je preddavková organizácia Ministerstva vnútra a nie každý okres má okresný úrad (napríklad mestá s osobitným postavením – Bratislava a Košice). Okresy a okresné úrady v sídle kraja sú upravené v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. Rozlišujeme 3 typy okresných úradov. Okresný úrad prvého typu je pre civilnú ochranu a krízové riadenie obzvlášť dôležitý, nakoľko sa tu vykonáva štátna správa na úseku riadenia civilnej ochrany a krízového riadenia, hospodárskej mobilizácie, obrany štátu. Okresných úradov prvého typu je 72.172 Okresné úrady druhého typu vykonávajú okrem iného i štátnu správu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikáciách, poľnohospodárstva a rôzne iné činnosti vymedzené zákonom, celkovo je ich 49.173 Okresné úrady tretieho typu sú okresné úrady v sídle kraja, ktorého územným obvodom je územie kraja, v ktorom okresný úrad v sídle kraja vykonáva svoju pôsobnosť. Spletitú mozaiku dotvárajú vojenské obvody, ktoré slúžia na zabezpečenie úlohy obrany a bezpečnosti štátu. Upravené sú podľa zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch. Existujú v súčasnosti 3 vojenské obvody: Záhorie, Lešť a Valaškovce.174 Historický vývoj civilnej ochrany na našom území bol determinovaný spoločensko- ekonomickým vývojom, vývojom vojenstva, vývojom noriem medzinárodného vojnového práva.175 Základným zákonom, ktorý upravuje problematiku civilnej ochrany na území Slovenskej republiky, je zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Základným zákonom, ktorý sa venuje krízovému riadeniu v čase vojny a vojnového stavu, je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Zákon, ktorý sa venuje krízovému riadeniu mimo času vojny, je zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. V oblasti krízového riadenia je neodmysliteľnou súčasťou zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. Definícia civilnej ochrany na základe zákona o civilnej ochrane obyvateľstva znie: „Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.“176 Mimoriadnou udalosťou sa na účely zákona o civilnej ochrane obyvateľstva rozumie najmä: živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa a terorizmus.177 Úlohy, riadenie a organizácia civilnej ochrany sú určené najmä v druhej hlave zákona o COO, pôsobnosť jednotlivých subjektov na úseku civilnej ochrany je zasa ukotvené v tretej hlave zákona o COO. Podľa informácií zo zdrojov Európskej komisie za civilnú ochranu zodpovedá najmä vláda, ministerstvo

171 HAŠANOVÁ, J., DUDOR, L.: Základy správneho práva. Aleš Čeněk, s.r.o: Plzeň, 2016. s.193-194 172 Okresné úrady prvého typu sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o organizácií miestnej štátnej správy. 173 Okresné úrady druhého typu sú uvedené v prílohe č. 2 zákona o organizácií miestnej štátnej správy. 174 Viac informácií na WWW (28.12.2017): http://www.mod.gov.sk/vstupy-do-vojenskych-obvodov/ 175 BUZALKA, J.: História civilnej ochrany na našom území. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2012 s. 123 176 §2, ods. 1, zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. 177 §3, ods. 2, zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva 74 vnútra, ostatné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady a obce, právnické osoby a jednotlivci. Zodpovednosť za celú civilnú ochranu má ministerstvo vnútra, ktoré je ústredným orgánom pre celú civilnú ochranu. Za správu civilnej ochrany je zodpovedná sekcia krízového riadenia MV SR, v rámci ktorej sa nachádza odbor civilnej ochrany a krízového plánovania.178 Na úseku civilnej ochrany ministerstvo vnútra vypracováva koncepcie organizácie a rozvoja civilnej ochrany. Ide najmä o strategický manažment v rámci civilnej ochrany, najmä pri riadení výkonu štátnej správy na úseku CO, vypracovávanie analýzy územia SR z hľadiska možných mimoriadnych udalostí, vypracovávanie plánu ochrany obyvateľstva a mnohé iné činnosti stanovené v zákone o COO. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je i hlavným orgánom slúžiacim na zabezpečovanie a rozvoj medzinárodnej spolupráce na úseku civilnej ochrany. Nižším stupňom riadenia civilnej ochrany sú okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady. Okresný úrad v sídle kraja vykonáva analýzu územia kraja z hľadiska možného vzniku mimoriadnych udalostí. Okresný úrad vykonáva analýzu územia svojho obvodu. Špecifickou úlohou okresného úradu v sídle kraja je, že uplatňuje stavebnotechnické požiadavky na stavby z hľadiska požiadaviek civilnej ochrany, je i dotknutým orgánom pri prerokúvaní územnotechnických podkladov a územného plánu regiónu. Okresný úrad zasa napríklad „riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy, vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu vo svojom územnom obvode; ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu, neodkladne oznamuje a navrhuje vyhlásenie mimoriadnej situácie okresnému úradu v sídle kraja.“179 Okresný úrad o vyhlásení mimoriadnej udalosti informuje štátne orgány, najmä obce a vyššie územné celky, Policajný zbor, Hasičský a záchranný zbor a ozbrojené sily. Pokiaľ rozsah mimoriadnej udalosti prekročí hranicu okresu, vyhlasuje mimoriadnu situáciu okresný úrad v sídle kraja. Okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja spracovávajú rôzne dokumentácie, aktualizujú plány ochrany obyvateľstva a podobne.180 Do činností civilnej ochrany zasahujú i obce a vyššie územné celky. Územné samosprávne celky poskytujú rôzne podklady, dokumenty okresným úradom a okresnému úradu v sídle kraja na spracovávanie dokumentácií a vypracovávanie analýzy územia z hľadiska možného vzniku mimoriadnej udalosti. Okrem iného obec vypracúva plán ochrany obyvateľstva, oboznamuje sa s havarijnými plánmi podnikov a prevádzok na svojom území a informuje obyvateľstvo a verejnosť. Medzi orgány krízového riadenia patrí vláda a Bezpečnostná rada SR. Bezpečnostná rada Slovenskej republiky funguje v mieri ako poradný orgán (podieľa sa na monitoringu bezpečnostnej situácie a hodnotí ju) a v čase vojny, kedy je znefunkčnená činnosť vlády, vykonáva jej ústavné právomoci. Na jej čele stojí predseda vlády. „Podľa Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sú členmi BR SR ministri rezortov obrany, vnútra, financií, zahraničných vecí. V súčasnosti sú členmi tiež ministri rezortov dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja; spravodlivosti, zdravotníctva.“181 Ďalšími orgánmi na úseku krízového riadenia sú: ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, Národná banka Slovenska, okresný úrad, bezpečnostná rada okresu a obec.182 Pri krízových situáciách si jednotlivé subjekty zriaďujú krízový štáb, ktorý je výkonným, nestálym (dočasným) orgánom orgánov krízového riadenia. Ústredný krízový štáb zriaďuje vláda, jeho úlohou je v čase krízovej situácie koordinovať činnosť orgánov

178 Organizačná štruktúra Sekcie krízového riadenia MV SR dostupná na WWW (28.12.2017): https://www.minv.sk/?organizacna_struktura_skr 179 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, § 14, ods. 4 180 Viac úloh okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov nájdeme v zákone o COO, ktorý je online dostupný na WWW (28.12.2017): https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/42/20160701 181 Viac na WWW (28.12.2017): https://www.minv.sk/?Organy_krizoveho_riadenia 182 Taktiež. 75 krízového riadenia, spolupracovať s Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky a kontroluje plnenie opatrení a úloh, ktoré sú uložené vládou ostatným subjektom pri riešení krízovej situácie. Jednotlivé ministerstvá zriaďujú taktiež svoje krízové štáby. Krízový štáb zriaďuje taktiež i okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad i obec. „Krízový štáb je výkonný orgán predsedu okresného úradu v sídle kraja, ktorého úlohou je analyzovať riziká krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť krajských orgánov, okresných úradov, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie v územnom obvode kraja v období krízovej situácie.“183 Postup krízového štábu spočíva najprv v ujasnení krízovej situácie, zhodnotení krízovej situácie, v navrhnutí riešenia krízovej situácie, jej samotného riešenia a napokon ukončenia krízovej situácie.184 Slovenská republika spolupracuje v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia i s okolitými štátmi na medzinárodnej úrovni. Slovensko je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv. V rámci Rady Európskej únie sa podieľa na činnosti Pracovnej skupiny pre civilnú ochranu (ProCiv). Zastúpenie má Slovenská republika i vo Výbore Európskej komisie pre civilnú ochranu (ang. Civil Protection Committee). Ich činnosť spočíva najmä v určovaní priorít pre činnosť v oblasti civilnej ochrany Európskej únie pre príslušný rok. Slovenská republika ako člen Severoatlantickej aliancie (NATO) má svoje zastúpenie i v Expertnom výbore pre civilné núdzové plánovanie. Medzinárodná spolupráca je vykonávaná i v rámci Stredoeurópskej iniciatívy, ktorej právnym základom je Dohoda o spolupráci pri predvídaní, prevencii a zmierňovaní prírodných a technologických katastrof. V Stredoeurópskej iniciatíve prebieha spolupráca medzi Slovenskom, Poľskom, Maďarskom, Rakúskom, Talianskom, Slovinskom, Chorvátskom a Bulharskom.185 Spolupráca prebieha i na úrovni V4 (Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko) a na úrovni OSN. Slovenská republika má uzatvorené i bilaterálne dohody na regionálnej úrovni, ktoré sú delené na dve úrovne: bilaterálne dohody o výmene informácií pri mimoriadnych udalostiach a bilaterálne dohody o vzájomnej pomoci a výmene informácií pri mimoriadnych udalostiach. Oprávnenie uzatvárať takéto dohody má prednosta okresného úradu v sídle kraja. Príkladom dohody o výmene informácií pri mimoriadnych udalostiach je bilaterálna dohoda medzi mestom Viedeň a okresným úradom v sídle kraja v Bratislave. Slovenská republika má uzatvorené i bilaterálne medzivládne zmluvy so svojimi susedmi o cezhraničnej spolupráci a zároveň i dohodu o vzájomnej pomoci a informovaní o mimoriadnych udalostiach. Stručná analýza územia Slovenskej republiky Povrch Slovenska je formovaný prevažne riečnym reliéfom, no i ľadovcový reliéf môžeme nájsť v okolí Tatier a Nízkych Tatier, či Malej Fatry. Celý povrch Slovenska je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy, pohoria sú súčasťou Karpát a nížiny patria do Panónskej panvy. Z nížin sa nachádza na území SR Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina. Na Slovensku sa nachádzajú prevažne západné Karpaty, pričom významnejšie pohoria sú: Malé Karpaty, Biele Karpaty, Javorníky, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malá Fatra, Veľká Fatra, Tatry, Nízke Tatry, Slovenské rudohorie, Tribeč, Štiavnické vrchy a mnohé ďalšie. Z východných Karpát sú na území Slovenska pohoria: Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Vihorlatské vrchy, Beskydské predhorie a Bukovské vrchy. Najvyšším vrchom Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2655 m. n. morom. Najnižší

183 BUZALKA, J.: Krízový manažment vo verejnej správe. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2008. str. 158 184 Podrobne rozpísané postupy krízového manažmentu vo verejnej správe spracoval prof. PhDr. Ján Buzalka, Csc. vo svojej publikácií: Krízový manažment vo verejnej správe, vydanej v Bratislave, v roku 2008. 185 Viac na WWW (28.12.2017): http://www.cei.int 76 bod sa nachádza pri rieke Bodrog blízko Stredy nad Bodrogom a má len 94 m. n. morom. Podnebie je určované najmä polohou Slovenska, preto prevažuje mierne podnebie. Pre Slovensko je typické striedanie štyroch ročných období. Najnižšou nameranou teplotou na Slovensku je teplota -41 °C, ktorá bola nameraná vo Vígľaši-Pstruši 11. februára 1929. Najvyššia nameraná teplota bola +40,3°C a to 20. júla 2007 v Hurbanove. Najsuchšou oblasťou Slovenskej republiky je Podunajská nížina, kde priemerné ročné zrážky nedosiahnu niekedy ani 500 mm. Suché sú i kotliny ležiace v zrážkovom tieni Tatier. Naopak, najvlhšími oblasťami je severozápad Slovenska (Kysuce, Orava, Tatry). Miesto s najvyšším priemerným úhrnom zrážok je Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách, kde priemerne spadne 2 130 mm za rok.186 V sčítaní obyvateľstva, ktoré prebehlo v roku 2011, sa 80,7 % obyvateľov Slovenskej republiky prihlásilo k slovenskej národnosti. Najpočetnejšou menšinou bola maďarská národná menšina, ktorá osídľuje prevažne juh krajiny. Počet príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny klesá a v sčítaní v roku 2011 dosiahol 8,5%. Ďalšími etnickými skupinami na území Slovenskej republiky sú Rómovia, Česi a Rusíni. Oficiálne odhady rómskej populácie sa však líšia od tej predpokladanej. Oficiálnym úradným jazykom je slovenský jazyk. Menšinový jazyk maďarčina je používaná najmä na juhu Slovenska a rusínsky jazyk je používaný na severovýchode krajiny. Až 62% obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu, 8,9% sa hlási k protestantskému náboženstvu, 3,8% ku gréckokatolíckemu náboženstvu a 13,4% obyvateľov sa vyhlásilo za ateistov.187 Priemysel je veľmi dôležitou súčasťou hospodárstva Slovenskej republiky. Hlavnými priemyselnými odvetviami je najmä automobilový priemysel a elektrotechnický priemysel. Veľmi dôležitým hospodárskym centrom pre krajinu je jej hlavné mesto – Bratislava. Vyrobená elektrická energia v roku 2012 nepostačovala na spotrebu v rámci krajiny. Celkový objem vyrobenej elektriny na území SR pochádzal najmä z jadrových elektrární, až 77% elektrickej energie pochádza z jadrových elektrární. Energia z vodných elektrární predstavuje takmer 12% z celkovej výroby a energia vyrobená prostredníctvom uhlia predstavuje 11% z celkovej vyrobenej energie na území Slovenska.188 Slovenská republika má dve jadrové elektrárne, v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Rozsiahlu analýzu a monitoring zdrojov ohrozenia v civilnej ochrany vytvorili autori Buzalka, Hičková v roku 2006.189

3.8 Švajčiarska konfederácia

Švajčiarsko, oficiálne Švajčiarska konfederácia, je vnútrozemská republika nachádzajúca sa v strednej Európe v hornatom alpskom teréne190 a hraničí s Nemeckou spolkovou republikou, s Rakúskou republikou, s Francúzskou republikou, s Talianskou republikou i s Lichtenštajnským kniežatstvom. V krajine sa nachádzajú i dve enklávy Nemecka a Talianska. Nemecká enkláva Büsingen leží na hornom toku Rýna a je súčasťou nemeckej

186 Rozšírenejšia klimatická charakteristika Slovenska na WWW (28.12.2017): http://www.shmu.sk/sk/?page=1064 187 Viac na oficiálnej stránke Štatistického úradu SR, dostupný na WWW (28.12.2017): https://slovak.statistics.sk/ 188 Dostupné z WWW (28.12.2017): https://venergetike.sk/najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove- elektrarne/ 189 BUZALKA, J., HIČKOVÁ, E.: Analýza a monitoring zdrojov ohrozenia v civilnej ochrane. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2006. 69 s. 190 Prevažnú časť krajiny zaberajú Alpy, hoci väčšina obyvateľstva je sústredená najmä na Švajčiarskej plošine. 77 spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko.191 Talianska enkláva sa nachádza na brehu Lugánskeho jazera.192 Švajčiarska konfederácia je nezávislá krajina, ktorej nezávislosť bola prvýkrát formálne uznaná Westfálskym mierom v roku 1648. Rok vzniku Švajčiarskej konfederácie sa datuje na rok 1291. Do OSN vstúpilo Švajčiarsko až v roku 2002. Nová konfederálna ústava z roku 1848 je právnym základom nového švajčiarskeho konfederálneho štátu, pričom patrí medzi najstaršie ústavy na svete.193 Ústava dodnes upravuje základné práva a povinnosti občanov a zabezpečuje taktiež prístup k verejnej moci. Dôležitým prvkom v ústave je prerozdelenie právomocí medzi vládou na úrovni konfederácie a kantónmi. Na úrovni konfederácie existuje trojdielne delenie štátnej moci na výkonnú, legislatívnu a súdnu. Legislatívnu právomoc má dvojkomorový parlament, nazývaný Spolkové zhromaždenie, ktorý je zložený z Národnej rady (ktorá má 200 poslancov) a z Rady kantónov (46 poslancov – každý kantón má dvoch zástupcov a „polkantón“ iba jedného zástupcu). V krajine neexistuje systém opozičných strán, všetky väčšie strany majú podiel na moci. Výkonná moc patrí Švajčiarskej spolkovej rade. Švajčiarsko nemá zriadený inštitút premiéra (predsedu vlády), jeho činnosti (najmä vedenie vlády) vykonáva prezident Švajčiarskej konfederácie, ktorý je volený parlamentom z členov vlády na jeden rok.194 Po reforme verejnej správy, ktorá prebehla v rokoch 1984 a 1994, boli vytvorené tri stupne verejnej správy: 1.konfederácia; 2. kantóny; 3. obce.195 Kantóny majú trvalý status a v porovnaní s okolitými krajinami vysoký stupeň nezávislosti. Každý kantón má svoju vlastnú ústavu i parlament, vládu i súdy. Existuje 26 kantónov (20 riadnych kantónov a 6 polkantónov. Vzájomne sa však jednotlivé kantóny výrazne líšia. Obce do roku 1999 nemali veľké právomoci. Zvláštnosťou je rozhodovanie o dôležitých otázkach v obciach, pretože existuje približne 20% obcí, ktoré majú volené zastupiteľstvo a približne 80% obcí, ktoré rozhodujú prostredníctvom priamej demokracie – zhromaždením obyvateľov obce. Orgánmi obce je starosta, parlament (Veľká rada), obecná rada a komisie. Starosta je politická funkcia, je volený v priamych voľbách a v jeho kompetencii je napríklad správa mestskej polície.196 Na rozlíšenie úloh jednotlivých obcí je nutné obce rozdeliť na občianske a politické. Preto rozlišujeme úlohy, ktoré sú obciam uložené zákonom a na ich vlastnej legislatíve a úlohy všeobecnej právomoci obcí, respektíve „lastigkomener“.197 Dôležitou úlohou i pre krízové riadenie je existencia medziobecných spolkov, ktoré sú častokrát zakladané dobrovoľníkmi na plnenie špecifických úloh, napríklad na zásobovanie pitnou vodou alebo i na problematiku dopravy.198 Úradom, ktorý zastrešuje problematiku civilnej ochrany vo Švajčiarsku na úrovni konfederácie, je Švajčiarsky konfederálny úrad civilnej ochrany (ang. Swiss Federal Office for Civil Protection - FOCP). Na konfederálnej úrovni je najdôležitejšou prácou najmä vytváranie legislatívy, koncepčné činnosti v civilnej ochrane a následné vykonávanie dohľadu

191 Viac na WWW (18.12.2017): http://www.buesingen.de/willkommen 192 Viac na WWW (18.12.2017): http://www.exclave.eu/index.php?option=com_content&view=article&id=5&Itemid=8 193 Dostupné na WWW (18.12.2017): https://web.archive.org/web/20160620145907/https://www.admin.ch/gov/en/start/federal-council/political- system-of-switzerland.html 194 Údaje sú z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Berne uverejnené na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR, dostupné z WWW (18.12.2017): https://www.mzv.sk/web/bern/cestovanie/informacie_o_krajine 195 Dostupné z WWW (18.12.2017): http://www.derivat.sk/files/2013%20casopis/2013_Maj_Neupauerova_Svajciarsko.pdf 196 ČAPKOVÁ, Soňa; DAVEY, Kenneth; JARINA, Jozef: Štruktúra územnej samosprávy vo vybraných štátoch Európy. Bratislava: Nadácia vzdelávania samosprávy SR 2001, s. 107, ISBN 80-88947-07-3. 197 NIŽŇANSKÝ, Viktor; PILÁT, Jaroslav; LUŠČOŇ, Tomáš: Samospráva vyššieho územného celku. Bratislava: Združenie na podporu lokálnej demokracie 2002, s. 11, ISBN 80-968786-0-3 198 Dostupné na WWW (18.12.2017): http://www.derivat.sk/files/2013%20casopis/2013_Maj_Neupauerova_Svajciarsko.pdf 78 nad implementáciou prijatých opatrení. Na kantonálnej úrovni prebieha samotná implementácia opatrení na úrovni konfederácie a na obecnej úrovni prebieha implementácia na úrovni regulačných opatrení konfederácie a kantónov. Hlavnou úlohou civilnej ochrany vo Švajčiarsku je ochrana obyvateľstva a jeho životne dôležitých zdrojov pre prípad katastrofy, mimoriadnej udalosti alebo ozbrojeného konfliktu. Základnými úlohami civilnej ochrany vo Švajčiarsku sú: zabezpečovanie ochrannej infraštruktúry (krytov civilnej ochrany) a zdrojov potrebných na varovanie obyvateľstva; starostlivosť o osoby, ktoré potrebujú pomoc alebo ktoré ostali bez domova; ochrana kultúrneho majetku krajiny; spolupráca s ďalšími organizáciami; posilnenie podpory riadenia a logistiky; obnova územia po mimoriadnej udalosti; iné operácie v prospech spoločenstva v závislosti od situácie. Vzhľadom na hornatý terén sú možnosti evakuácie obyvateľstva obmedzené, v dôsledku toho je stratégia ochrany obyvateľov orientovaná skôr na ich ukrytie. V prípade katastrof, mimoriadnych udalostí a ozbrojených konfliktov môžu orgány poveriť obyvateľov, aby odišli do krytov a zostali tam, ak to bude potrebné. Po takomto príkaze nasledujú zodpovedajúce pokyny pre obyvateľstvo, ktoré zabezpečujú orgány civilnej ochrany. V rámci švajčiarskych zákonov je civilná ochrana definovaná ako „integrovaný systém riadenia, ochrany, záchrany a pomoci.“199 Partnerské organizácie sú zodpovedné za svoje špecifické úlohy a poskytujú vzájomnú podporu. Medzi partnerské organizácie zaraďujeme políciu, hasičskú službu, verejnú zdravotnú službu, technickú službu a ochrannú a podpornú službu.200 Ochranná a podporná služba sa označuje ako CPO – organizácia civilnej ochrany.201 Zdroje partnerských organizácií majú modulárnu štruktúru, na ktorej sú tvorené základy pre každodenné mimoriadne udalosti (napríklad: hasičská služba – zasahovanie pri dopravných nehodách). Podľa druhu a závažnosti incidentu sú partnerské organizácie (zdroje) koordinované a posilnené. Primárne intervenčné zdroje (polícia, požiarna služba, služba prvej pomoci) riešia každodenné prípady na mieste podľa zavedených postupov. V prípade katastrof a mimoriadnych udalostí poskytujú ostatné partnerské organizácie dodatočné zdroje. Zodpovednosť za riešenie krízovej situácie pri každodenných činnostiach nesie vždy velenie partnerskej organizácie. Pri veľkých incidentoch preberá zodpovednosť špeciálny personálny odbor s ad hoc špecialistami z partnerských organizácií a z administratívy. Systém civilnej ochrany a krízového riadenia vo Švajčiarskej konfederácii funguje na neustálom monitorovaní rizík. Ak rastie riziko vzniku mimoriadnej udalosti, musia sa naň pripravovať postupne pracovníci na úrovni celej konfederácie, jednotlivé kantóny a napokon i obce. Každý na svojej vlastnej úrovni odbornej spôsobilosti musí zvýšiť pripravenosť výstražných systémov pre obyvateľstvo, riadiace orgány, partnerské organizácie a ochranné štruktúry, a to včas a primerane. Na úrovni konfederácie by takéto správanie v prípade hroziaceho ozbrojeného konfliktu, ktorého náznakom je pretrvávajúce sa zvyšovanie napätia, predstavovalo napríklad opatrenie týkajúce sa personálu (zvyšovanie veku, do ktorého osoby vykonávajú povinnú vojenskú službu), školenia personálu a zabezpečovanie materiálnych zdrojov. Na činnostiach civilnej ochrany sa podieľa i švajčiarska armáda, avšak civilné orgány môžu v zásade požiadať o vojenskú pomoc len vtedy, keď sa vyčerpajú spoločné kantonálne a regionálne zdroje civilnej ochrany alebo neexistujú (s výnimkou spontánnej pomoci). Armáda môže poskytovať služby doplnkovej ochrany (napr. Bezpečnosť), pomoc pri vojenských katastrofách a všeobecné zálohové služby, ako napríklad cestná alebo vzdušná preprava. Civilná ochrana je založená na systéme povinnej (vojenskej) služby podľa federálnej ústavy. Národná služba sa musí vykonávať buď v armáde (vojenská služba), v organizácii civilnej

199 Viac na WWW (18.12.2017): https://www.babs.admin.ch/en/verbund/aufbau.html 200 Dostupné z WWW (18.12.2017), str. 11: http://www.spek.fi/loader.aspx?id=050fa016-4b15-48c5-b712- 9a7c61a3e5e9 201 Viac na WWW (18.12.2017): https://www.babs.admin.ch/en/verbund/partner.html 79 ochrany, alebo vo výnimočných prípadoch v alternatívnom systéme civilnej služby. Zväčša však ide o povinnú vojenskú službu. Úprava protipožiarnej služby a iných služieb už spadá nie pod vládu na úrovni konfederácie ale pod kantonálnu vládu. Švajčiarsky konfederálny úrad pre obranu, civilnú ochranu a šport spadá pod príslušné oddelenie švajčiarskej spolkovej rady (vlády). Na čele švajčiarskeho konfederálneho úradu pre civilnú ochranu stojí generálny riaditeľ. Úrad sa skladá z odborov civilnej ochrany, špeciálnych laboratórií, Národného núdzového operačného centra, tréningového oddelenia, oddelenia infraštruktúry a z pomocného odboru. Úrad je zodpovedný i za ochranu a starostlivosť o osoby, ktoré potrebujú ochranu, a osoby, ktoré ostali bez domova. Na tento účel sú k dispozícii verejné a súkromné budovy a priestory, úkryty a chránené pracoviská civilnej ochrany (v prípade nedostatku i časti vojenskej infraštruktúry). Úrad zodpovedá i za ochranu kultúrneho dedičstva, v rámci Švajčiarskej konfederácie sa vytvára legislatívny rámec na ochranu národných a regionálnych kultúrnych hodnôt a v prípade ozbrojeného konfliktu sa ich ochrana vykonáva na základe Haagskeho dohovoru. Kantóny implementujú potrebné opatrenia na ochranu kultúrneho dedičstva podľa federálnych ustanovení v spolupráci s kultúrnymi inštitúciami a súkromným sektorom. Obnova je taktiež jedna z dôležitých úloh civilnej ochrany a krízového riadenia, slúži najmä na to, aby sa zabránilo následným škodám, najmä pri prírodných udalostiach ako sú povodne, búrky alebo lavíny. Obnova musí byť vykonaná okamžite vrátane ochranných a zúčtovacích opatrení. Personál civilnej ochrany, podmienky vstupu k civilnej ochrane i organizácia personálu civilnej ochrany je upravená vo federálnych i kantonálnych právnych predpisoch. Organizácia civilnej ochrany je definovaná analýzami rizík, topografickými podmienkami a štruktúrami kantónu, obce alebo regiónu. Preto sa jej organizácia líši v rámci susedných obcí i susedných kantónov. Vo Švajčiarskej konfederácií treba rozlišovať medzi civilnou ochranou, ktorá tvorí systém, do ktorého sú zapojené i policajné zložky, záchranárske zložky, hasičské jednotky a iné organizácie a civilnou ochranou, ktorá je zameraná na katastrofy, núdzové situácie a ozbrojené konflikty. Pre civilnú ochranu, ktorej súčasťou sú subjekty civilnej ochrany a ktoré ju realizujú (jednotky civilnej ochrany) a podieľajú sa na ochrane obyvateľstva, je známy pojem v nemčine „Bevölkerungsschutz“ a vo francúzštine „protection de la population“, čo znamená „ochrana obyvateľstva“. Celý systém civilnej ochrany vrátane partnerských organizácií sa nazýva v nemčine „Zivilschutz“ a vo francúzštine „protection civile“ a predstavuje „civilnú ochranu“. Vo vzťahu k zaužívaným pojmom, ktoré používame i na území Slovenskej republiky, sú termíny používané vo Švajčiarsku idiosynkratické. Ide o idiosynkráziu202, kedy sa týmto termínom označuje zvláštny alebo nezvyčajný zvyk, spôsob správania alebo funkcie. V tomto prípade chápeme pojmy „ochrana obyvateľstva“ a „civilná ochrana“ v inom kontexte ako Švajčiarska konfederácia, na čo upozorňuje i oficiálny vládny portál Švajčiarska.203 Na vysvetlenie slovenského chápania termínov ochrany obyvateľstva odporúčame Terminologický slovník ochrany obyvateľstva zostavený inžinierom Ronaldom Rothom a profesorom Jánom Buzalkom v roku 2007.204 Riešenie katastrof a mimoriadnych udalostí je v súčasnosti najväčšou výzvou pri ochrane obyvateľstva najmä preto, že škody spôsobené takými udalosťami narastajú postupne

202 Online slovník Cambridge a vysvetlenie anglického termínu „idiosyncrasy“ dostupný na WWW (18.12.2017): https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/idiosyncrasy 203 Vládny portál s vysvetlením termínov dostupný na WWW (18.12.2017): https://www.babs.admin.ch/en/verbund/zs.html 204 ROTH, R., BUZALKA, J.: Terminologický slovník ochrany obyvateľstva. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2007. 80 vzhľadom na čoraz väčšiu sieťovú povahu moderných spoločností, rastúcu zraniteľnosť infraštruktúr a vysokú hustotu hodnôt. Na základe toho sú vytvárané analýzy rizík, ktoré poskytujú základ pre plánovanie činností v oblasti prevencie a havarijných opatrení na zvládanie katastrof a núdzových situácií. Analýzy sa používajú na identifikáciu relevantných rizík a na posúdenie výsledných rizík na základe pravdepodobnosti výskytu a rozsahu poškodenia. Podľa analýzy rizík na diagrame z roku 2012 sú najčastejšími mimoriadnymi udalosťami dopravné nehody, avšak spôsobujú najmenšiu škodu.205

Stručná analýza územia Švajčiarskej konfederácie Z geografického hľadiska ide o rozmanitú krajinu. Obyvateľstvo je nerovnomerne rozložené. Geograficky je Švajčiarsko rozdelené na Alpskú oblasť nachádzajúca sa na juhu a východe a Švajčiarsku plošinu v strede medzi Jurou – pohorím na západe Francúzska. Alpy sa rozdeľujú na Rétske Alpy, Bernské Alpy a Penninské Alpy s najvyšším vrchom Švajčiarska – Dufourspitze s nadmorskou výškou 4 634 metrov nad morom. Najnižší bod Švajčiarska je Lago Maggiore s nadmorskou výškou 193 m. n. morom.206 Z riek sú významné rieky Rhôna, Aare, Rýn a hraničná rieka s Francúzskom, Doubs. Z jazier sú významné Bodamské jazero pri hranici s Nemeckom, Curyšské jazero, Lago Magiore, Ženevské jazero, Neuchatelské jazero a Wierwaldstättské jazero. Všeobecne vo Švajčiarsku prevláda mierna klíma, avšak podnebie výrazne ovplyvňuje nadmorská výška. Kým na vrcholoch Álp sa nachádzajú ľadovce, v niektorých južných častiach krajiny je stredomorské podnebie, hoci ide o vnútrozemskú krajinu. Počas leta tvar terénu i dostatok vlhkosti zapríčiňujú časté búrky. V alpskom prostredí sa počas zím častokrát vyskytuje jav známy ako föhn. Najsuchšie miesta v krajine sú v údoliach na záveterných stranách hôr. Podľa údajov z roku 2012 najviac prisťahovalcov pochádzalo z krajín Európy, najmä z Nemecka, Portugalska, Francúzska, Srbska, Španielska a Rakúska. V roku 2012 až 34,7% obyvateľov Švajčiarska starších ako 15 rokov malo prisťahovalecké pozadie.207 Oficiálnymi úradnými jazykmi Švajčiarska sú: nemčina, francúzština, rétorománčina a taliančina. Podľa údajov z roku 2014 takmer 63,3% obyvateľov Švajčiarska používa nemecký jazyk.208 Za jazyk, ktorým sa obyvatelia rozprávajú v domácom prostredí, vyšla najlepšie taktiež nemčina, ktorú za svoj používaný neformálny jazyk označilo až 60,1% obyvateľov. Druhým najpoužívanejším jazykom je francúzština, tretím je taliančina a štvrtým rétorománčina. Vláda je povinná komunikovať s občanmi vo všetkých štyroch jazykoch, avšak preklady z parlamentu sú uvádzané len v nemčine, francúzštine a taliančine.209 Švajčiarsko je krajina, ktorá je zaradená medzi štáty s najvýkonnejšími ekonomikami. Najväčším hospodárskym odvetvím je priemysel, orientovaný najmä na výrobu chemikálií, zdravotníckeho a farmaceutického tovaru a výrobu presných meracích prístrojov. Najväčším exportným artiklom sú chemikálie, ktoré predstavujú až 34% z celkového vývozu krajiny. Nepochybne druhým dôležitým sektorom sú služby, najmä bankovníctvo a poisťovníctvo.

205 Diagram dostupný na WWW (18.12.2017), str. 17: http://www.spek.fi/loader.aspx?id=050fa016-4b15-48c5- b712-9a7c61a3e5e9 206 Dostupné na WWW (18.12.2017): https://mojesvajciarsko.com/clanok/1-vseobecne-informacie-na-cestu 207 Dostupné na WWW (18.12.2017): https://www.bfs.admin.ch/bfs/en/home/statistics/population.html 208 Viac na WWW (18.12.2017): https://www.bfs.admin.ch/bfs/fr/home/statistiques/population/langues- religions/langues.html 209 Dostupné na WWW (18.12.2017): https://web.archive.org/web/20091113234418/http://www.parlament.ch/e/service- presse/parlamentsdienste/aufgaben/Pages/default.aspx 81

Elektrická energia pochádza najmä z vodných elektrární a z jadrovej energie. Švajčiarsko má štyri fungujúce atómové elektrárne (Beznau, Mühleberg, Gösgen a Leibstadt) a jednu atómovú elektráreň, ktorá bola odstavená – Lucens. Vo Švajčiarsku panuje nálada proti využívaniu jadrovej energie, najmä z obavy pred zemetraseniami sa očakáva, že vláda bude jadrovú energiu postupne odstavovať. Krajina sa nachádza na rozhraní tektonických platní, v budúcnosti sa preto očakávajú silné zemetrasenia. V stredoveku, v roku 1356, sa vyskytlo zemetrasenie vo Švajčiarsku o sile 7,1 M.210

210 Hodnotenie zemetrasenia dostupné na WWW (18.12.2017): http://forms2.rms.com/rs/729-DJX- 565/images/BaselReport_650year_retrospective.pdf 82

4 Severná Európa

4.1 Dánske kráľovstvo

Dánsko patrí medzi najmenšie štáty Škandinávie. K Dánskemu kráľovstvu patria i dve autonómne oblasti a to: Faerské ostrovy a Grónsko. Obe autonómne oblasti majú svoju vládu i svoje zákonodarné zbory. V otázkach zahraničnej a obrannej politiky však rozhoduje dánska vláda sídliaca v hlavnom meste Kodaň.211 Štátnym zriadením je Dánske kráľovstvo parlamentnou konštitučnou monarchiou, kde na čele krajiny stojí kráľ (alebo kráľovná) so zákonodarnými a výkonnými právomocami. V praxi však často má kráľ reprezentatívne úlohy. Pomocným orgánom kráľa je Korunná rada. Kráľ nezasahuje do formovania vlády, zúčastňuje sa na rokovaniach jednokomorového parlamentu a predsedá Rade ministrov. Taktiež i formálne menuje ministerského predsedu a vládu. Dánsky parlament je jednokomorový, nazýva sa Folketing. V dánskom parlamente sú zastúpené i Faerské ostrovy a Grónsko, obaja majú zhodne po dvoch poslancoch. Celkový počet poslancov vo Folketingu je 179, z toho 175 poslancov volia Dáni. Folketing je volený každé 4 roky, avšak predseda vlády môže požiadať kráľa, aby boli uskutočnené predčasné voľby. Výkonnú moc má vláda, ktorá je menovaná na návrh strany, ktorá uspela vo voľbách. Vláda je zodpovedná za návrh zákonov a štátneho rozpočtu i následné vykonávanie zákonov. Administratívne sa krajina člení na regióny, ktorých je 5: Hovedstaden, Midtjylland, Nordjylland, Sjælland, Syddanmark. Administratívne členenie na regióny je nové a nahradilo staré členenie krajiny na 16 krajov (respektíve 14 krajov + Kodaň a Frederiksberg). Regióny sú ďalej rozdelené do 98 obcí, ktoré vznikli taktiež reformou, spojením menších obcí. Pôvodný počet obcí bol 271. Štruktúra miestnej verejnej správy je dvojstupňová a platí, že celý systém musí byť jednoduchý a pružný. Orgánmi verejnej správy v obciach sú zastupiteľstvo a starosta + jednotlivé odbory a komisie. Úlohy zastupiteľstva sa týkajú miestnej samosprávy a jej základných úloh najmä v oblasti životného prostredia, zásobovania obyvateľstva vodou a plánovaním. Riadiacimi orgánmi regiónov sú volené regionálne rady, ktoré sú zložené zo 41 členov a sú volené na 4 roky. Na čele regiónov stojí regionálny predseda, ktorého volí regionálna rada. Manažment štátu je v rukách jednotlivých ministrov. Systém civilnej ochrany v Dánsku je unikátny v mnohých aspektoch. Jedným z najhlavnejších aspektov je, že celý systém civilnej ochrany a krízového riadenia je v kompetencii Ministerstva obrany Dánskeho kráľovstva. Ministerstvo obrany má v prípade krízových situácií taktiež za úlohu koordinovať činnosť ostatných ministerstiev, hasičský a záchranný zbor a mnohé ďalšie činnosti.212 Civilná ochrana v krajine odráža administratívne členenie krajiny. Civilná ochrana je organizovaná a riadená na troch úrovniach: národná, regionálna a obecná. Na národnej (ústrednej) úrovni sú zodpovední jednotliví ministri v rámci svojich ministerstiev. Zodpovední sú najmä za plánovanie a prijímanie potrebných opatrení na pripravenosť v prípade núdzových situácií. Najdôležitejším ministerstvom pre civilnú ochranu je Ministerstvo obrany Dánskeho kráľovstva. Minister obrany má zodpovednosť za koordináciu plánovania civilnej ochrany a za vykonávanie akýchkoľvek podobných opatrení, ktoré so systémom civilnej ochrany súvisia. Na zabezpečenie plnenia úloh, ktoré má ministerstvo obrany v civilnej ochrane, bola vytvorená agentúra pre krízové riadenie – Dánska agentúra pre núdzové riadenie (ang.

211 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, 2008, s. 36 212 VALKO, J.: Dánsky model krízového riadenia. Revue Civilnej ochrany, 2014, Roč. 16, č.4, s.27-28 83

Danish Emergency Management Agency). Agentúra je často uvádzaná i v literatúre (Valko) pod skratkou DEMA. Hlavnou úlohou Dánskej agentúry pre núdzové riadenie je riadiť centrá reakcie na núdzové situácie, dohliadať na pripravenosť, na záchranu vykonávanú na všetkých úrovniach a poskytovať poradenstvo orgánom v otázkach pripravenosti. Jej zodpovednosť obsahuje i zodpovednosť za protipožiarnu prevenciu a všeobecný rozvoj havarijnej pripravenosti a reakcie a zodpovednosť za pripravenosť na chemickú a jadrovú mimoriadnu udalosť.213 V niektorých činnostiach je rozsah a kompetencie Dánskej agentúry pre núdzové riadenie nad rámec samotného ministerstva. V zmysle platnej legislatívy patrí do pôsobnosti Ministerstva obrany Dánskeho kráľovstva aj bezpečnosť a krízové riadenie, domobrana, vojenské spravodajstvo, vojenská prokuratúra, veliteľstvo armády a rôzne iné.214 Pred rokom 1993 existovali dva samostatné orgány, ktoré sa venovali civilnej obrane a vládnej požiarnej inšpekcii. Ich spojením vznikla Dánska agentúra pre núdzové riadenie v roku 1993 ako súčasť Ministerstva vnútra Dánskeho kráľovstva. Takýto stav pretrvával až do roku 2004. Pôsobnosť a úlohy Dánskej agentúry vychádzajú predovšetkým zo zákona o riadení záchranných prác. Na to, aby naplnila svoje úlohy, je DEMA organizovaná v štyroch kľúčových oblastiach: Operačná odpoveď (alebo inak: reakcia na núdzovú situáciu), Centrum pre vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov, Núdzové plánovanie a Prevencia. V oblasti reakcie na núdzovú situáciu sú vytvorené: národná divízia, medzinárodná divízia, divízia chemických látok a jadrová divízia. Úlohou chemickej divízie je skúmanie neznámych látok vrátane výbušnín a chemických látok využívaných v boji. Chemická divízia ďalej skúma nebezpečný tovar a materiál a vydáva príručky o nebezpečných látkach. „Príručka pre mimoriadnu reakciu na nehody s nebezpečnými materiálmi" a "Príručka pre reakciu na prípady nebezpečných materiálov" sú dve základné a najpopulárnejšie, ktoré počas svojej činnosti vytvorili. Chemická divízia pomáha pri odbere vzoriek a chemickej analýze nebezpečných a neznámych chemických látok. Pomáha i pri následkoch kriminálnej činnosti. Centrum pre vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov vykonáva odborné vzdelávacie a poradenské služby, ktoré poskytuje najmä vysokým školám, pracovníkom civilnej ochrany. Poskytuje služby v oblasti vzdelávania a prípravy zamestnancov, školenia, rozvoj a riadenie národnej odbornej prípravy a cvičení. Pri svojej činnosti spolupracuje s medzinárodnými školiacimi strediskami pre civilnú ochranu. Núdzové plánovanie predstavuje koordináciu ostatných vládnych agentúr, regionálnych alebo obecných úradov a súkromných spoločností na pripravenosť a adekvátnu reakciu, vrátane plánovania pre všetky typy mimoriadnych udalostí.215 Poslednou, štvrtou oblasťou, je prevencia. Prevencia zahŕňa poradenstvo, kontrolu, dohľad, rozvoj vnútroštátnych pravidiel a zákonov, týkajúcich sa technických a behaviorálnych aspektov prevencie požiarov a výbuchov. Podľa zákona o pripravenosti musia obce pripraviť pohotovostný plán pre všetky úlohy, za ktoré obce zodpovedajú v čase mieru i v čase vojny. Regionálna úroveň je dôležitá najmä v správe nemocníc.216 Regionálne strediská pre národnú záchrannú pripravenosť sú podriadené Dánskej agentúre pre núdzové riadenie. Národná regionálna pripravenosť pozostáva z fungujúcich piatich regionálnych centier, vytvorených podľa počtu administratívnych regiónov. Regionálne centrá poskytujú pomoc pri pripravenosti na záchranu vždy, keď je takáto pomoc potrebná, v závislosti od rozsahu a povahy mimoriadnej udalosti. Úlohy, ktoré súvisia s mimoriadnymi udalosťami alebo katastrofami, sú

213 Viac na WWW (25.10.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 214 VALKO, J.: Dánsky model krízového riadenia. Revue Civilnej ochrany, 2014, Roč. 16, č.4, s.27-28 215 Taktiež. 216 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, 2008, s. 37 84 koordinované regionálnymi koordinačnými orgánmi a zahŕňajú zástupcov polície, domobrany, zástupcov miestneho regiónu i zástupcov z Dánskej agentúry pre núdzové riadenie. Do regionálnych koordinačných orgánov sú poprípade ešte prizvaní ďalší členovia v závislosti od typu a rozsahu mimoriadnej udalosti. Systém pripravenosti na krízy poskytuje i národnú rezervu v čase krízy. Ide najmä o brancov, ktorí sú súčasťou domobrany. Systém na úrovní obcí je zasa pripravený na participácii pri záchranných akciách. Okrem iného systém krízového riadenia na obciach musí byť pripravený na evakuáciu a všetky činnosti s ňou spojené, vrátane presunu evakuovaného obyvateľstva, zabezpečenie náhradného bývania a stravy pre evakuovaných. Záchranná služba v obci je spravovaná Obecnou komisiou pre pohotovostné plánovanie, ktorej predsedom je podľa zákona starosta obce. Komisia je zodpovedná za plánovanie a prípravu i za analýzu zdrojov ohrozenia a z nej vyplývajúce riziká, ktoré obci hrozia. Pre posilnenie spolupráce a koordinácie medzi zložkami polície, obrany a ochrany v prípade veľkých kríz bol zriadený Národný operačný štáb (NOST). Spolu s Národnou riadiacou skupinou pre krízové riadenie koordinujú činnosti, velenie a kontrolu na medzirezortnej úrovni. Koordinačnú úlohu má Národný operačný štáb i v prípade teroristického útoku v Dánskom kráľovstve, ktoré je potreba riešiť celonárodne. Kľúčovou úlohou Národného operačného štábu v tomto prípade je poskytnutie príslušného základu pre rozhodovanie medzi zodpovednými orgánmi a stanovovanie priorít riešenia problému. Svoje výsledky z činnosti predkladajú neskôr príslušným rozhodovacím orgánom. Civilná ochrana v Dánskom kráľovstve okrem ochrany životov, zdravia a majetku obyvateľstva, chráni i životné prostredie. Pri ochrane životného prostredia je však príslušným ministerstvom – Ministerstvo životného prostredia Dánskeho kráľovstva. Ak dôjde k znečisteniu, je ministerstvo životného prostredia povinné spolupracovať s vojenskou obranou, s hasičskými a záchrannými službami i s ďalšími kompetentnými orgánmi v závislosti od typu znečistenia životného prostredia. V prípade, že dôjde k znečisteniu mora, je ale príslušným orgánom znovu Ministerstvo obrany. Táto zmena bola zavedená 1. januára 2000. Obce, ktoré majú pobrežia alebo prístavy, sú zodpovedné za reakciu.

Stručná analýza územia Dánskeho kráľovstva Dánsko sa radí ku krajinám severnej Európy a leží na Jutskom polostrove. Ku krajine samozrejme patrí i mnoho ďalších ostrovov a ostrovčekov. Z ostrovov je len 73 obývaných. Mnohé z ostrovov sú spojené mostami. Najväčší ostrov Zéland spája so Švédskym kráľovstvom most. Na dopravu medzi jednotlivými ostrovmi sa používajú aj lietadlá a lode. 55% z celkovej plochy Dánskeho kráľovstva zaberá orná pôda. Vďaka prijateľným teplotám a dostatku zrážok sa krajine darí i v poľnohospodárstve. Dánsko má okrem iného i výbornú geografickú polohu, krajina tvorí dopravný most medzi severnou Európou a zvyškom Európy. Vnútrozemie krajiny je zväčša nížinaté, pobrežie je členité. Celý povrch bol formovaný ľadovcom. Priemerná nadmorská výška krajiny je 31 m. n. morom. Najvyšším bodom, je Møllehøj, vrch, ktorý dosahuje výšku 170,8 m. n. morom. Medzi najvýznamnejšie rieky Dánska zaraďujeme: Gudenå, Odense, Skjern a Suså. V krajine sa nachádzajú i prírodné jazerá, príkladom je jazero Arresø, ktoré leží severozápadne od Kodane. Dánske kráľovstvo leží klimaticky v miernom pásme. Zimy v krajine sú mierne, čo spôsobuje najmä vplyv mora. Letá sú chladnejšie, taktiež vplyvom mora. Podľa údajov Dánskeho meteorologického inštitútu sú najteplejšími mesiacmi júl a august, naopak najchladnejším mesiacom je január a február. Priemerné ročné zrážky dosahujú v Dánsku hodnoty 765 mm, pričom najmenej

85 zrážok padne v apríli a v marci a najviac zrážok priemerne padne v auguste. V auguste ide ale zväčša o zrážky z búrok. Mesiacom s najväčším počtom dní s daždivým počasím je november. Celkovo priemerný ročný počet dní so zrážkami je 181. Najväčší slnečný svit v krajine dosahuje najvyššiu intenzitu v máji, v júni a v júli.217 Prímorská poloha spôsobuje, že počasie je tu premenlivé. Populácia Dánska dosahuje približne 5,7 milióna obyvateľov. Dánsko bola v minulosti homogénna krajina. Avšak v poslednom storočí, rovnako ako ostatné vyspelé krajiny v západnej polovici Európy, je krajina ovplyvnená prisťahovalectvom. Migrácia do Dánska prúdi najmä z ostatných severských krajín, z Poľska, či z pobaltských štátov. V Dánsku neexistujú žiadne oficiálne štatistiky ohľadom národnosti populácie, v roku 2016 z dát vyplýva, že 86,9% populácie sú dánskeho pôvodu.218 Zostávajúcich 13,1% sú považovaní za prisťahovalcov, pričom národnostne išlo najmä o Poliakov, Turkov, Nemcov, Iračanov, Rumunov, Sýrčanov a národov z krajín bývalej Juhoslávie.219 Štátnym jazykom Dánskeho kráľovstva je dánčina. Na juhu republiky je uznávaným menšinovým jazykom nemčina. Mnoho obyvateľov Dánska sa však dorozumie i anglickým jazykom. V autonómnej oblasti Faerské ostrovy sa používa okrem dánčiny i faerčina, v Grónsku okrem dánčiny i grónčina. Z náboženského hľadiska sa najviac ľudí hlási ku kresťanskému náboženstvu. V januári 2017 sa 75,9% obyvateľstva hlásilo k „Dánskej cirkvi“, ktorá sa hlási k luteránstvu.220 Ústava Dánskeho kráľovstva hovorí, že členovia kráľovskej rodiny musia byť členmi Dánskej evanjelickej cirkvi. Inak všetkým ostatným obyvateľom zaručuje ústava slobodu vierovyznania. Druhú najväčšiu náboženskú komunitu v krajine tvoria moslimovia. Dánsko má veľmi vyspelé hospodárstvo. V krajine je nedostatok nerastných surovín, preto sú rozvíjané najmä odvetvia nenáročné na nerastné bohatstvo. Veľkým odvetvím hospodárstva je najmä rybolov a lesné hospodárstvo. Pestujú sa najmä obilniny a krmoviny, ktoré sú využívané na chov hospodárskych zvierat (ošípané, hydina). Dánsko je najväčším vývozcom výrobkov z bravčového mäsa.221 Prípadná biologická hrozba by výrazne zasiahla potravinársky priemysel. Z priemyslu dominuje najmä textilný, strojársky, chemický a potravinársky priemysel. V krajine sa vyrábajú i chemikálie. Dánsko má v Severnom mori bohaté zásoby zemného plynu a ropy. Elektrická energia je vyrábaná najmä veternými elektrárňami, krajina je členom Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov. V krajine sa nenachádza žiadna jadrová elektráreň. V roku 2003 boli vyradené jadrové reaktory v bývalom národnom laboratóriu. Elektrická energia z jadrovej elektrárne je do krajiny len dovážaná.222 Medzi najčastejšie mimoriadne udalosti v krajine patria najmä požiare, povodne, nehody v doprave (cestné, lodné, železničné), ropné nehody zaznamenané v rokoch 1984 a 1985, havárie v podnikoch, silný vietor a povodne. Z priemyselných havárií bola známa havária v továrni na pyrotechniku, ktorá sa stala 3. novembra 2004 v meste Seest.223 Pri boji

217 Viac na oficiálnej webovej stránke Dánskeho hydrometeorologického ústavu, dostupná na WWW (26.10.2017): http://www.dmi.dk/vejr/arkiver/normaler-og-ekstremer/klimanormaler-dk/vejrnormal// 218 Ak sa aspoň jeden rodič narodil v Dánsku alebo má štátne občianstvo Dánska. 219 Viac na WWW (26.10.2017): http://www.statbank.dk/statbank5a/search2003/searchresult.asp?place=statbank&Planguage=1&searchtext=FOL K1 220 Viac na WWW (26.10.2017): http://www.km.dk/folkekirken/kirkestatistik/folkekirkens-medlemstal/ 221 Viac na WWW (26.10.2017): http://www.cecmanitoba.ca/resource/hearings/22/21.pdf 222 Viac na WWW (26.10.2017): http://www.world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-a- f/denmark.aspx 223 Viac na WWW (26.10.2017): http://www.explosionhazards.co.uk/list-of-historic-explosions/ 86 s mimoriadnou udalosťou zahynul 1 hasič. Sedemnásť obyvateľov bolo následkom explózie zranených a z okolia bolo bezprostredne evakuovaných viac ako 2000 obyvateľov. Výbuch zničil i osem zasahujúcich áut a poškodil viac ako 300 domov v okolí.224

4.2 Estónska republika

Estónsko je najsevernejšia republika z pobaltských republík, ktorá je obkolesená Fínskym a Baltským morom a pozemnú hranicu má s Ruskou federáciou a s Lotyšskou republikou. Zriadením je Estónska republika považovaná za parlamentnú demokratickú republiku, kde na čele krajiny stojí prezident, ktorý je volený jednokomorovým parlamentom na 5 rokov. Zákonodarnú moc predstavuje jednokomorový parlament – Štátne zhromaždenie (Riigikogu).225 Parlament má 101 poslancov volených každé 4 roky. Medzi právomoci Štátneho zhromaždenia patrí okrem všeobecnej zákonodarnej činnosti aj právo ratifikácie medzinárodných zmlúv s inými štátmi, či s medzinárodnými organizáciami. Výkonnou zložkou v krajine je vláda, zložená z predsedu a z ďalších ministrov. Zloženie vlády musí napokon odsúhlasiť parlament. Administratívne je Estónsko rozdelené na 15 administratívnych a samosprávnych celkov, ktoré sa nazývajú kraje (est. Maavalitsus). Na čele kraja stojí krajský guvernér (est. Maavanem), ktorý zastupuje regionálnu vládu na národnej úrovni. Guvernérov menuje do svojich funkcií priamo vláda. Kraje sú ďalej rozdelené na menšie administratívne a samosprávne celky – obce (est. Vald), ktoré pozostávajú z jedného alebo z viacerých sídiel.226 Tie sa neskôr delia na usadlosti, dediny, mestečká a mestá. Väčšina obcí je podľa autorov Búšika a Králika samostatnými a samosprávnymi celkami. Podľa údajov Európskej komisie je v Estónskej republike 227 územných samospráv. Estónska štruktúra civilnej ochrany je rozdelená na horizontálnu časť a vertikálnu časť. Kým horizontálna časť civilnej ochrany v Estónsku predstavuje najmä ministerstvá, ktoré sa v rámci svojej pôsobnosti podieľajú na civilnej ochrane, vertikálna časť predstavuje štruktúru civilnej ochrany, ktorá je organizovaná na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Takéto členenie je nazývané ako dvojdimenzionálne členenie.227 Zodpovednosť, ktorú majú jednotlivé orgány verejnej správy, je taktiež rozdelená na funkčnú zodpovednosť, ktorú majú najmä jednotlivé ministerstvá v rámci svojej konkrétnej funkcie a územnú zodpovednosť pre prípad mimoriadnej situácie, ktorá existuje na národnej, regionálnej i miestnej úrovni. Každá úroveň krízového riadenia (národná, regionálna i miestna) má udelené špeciálne úlohy a z nich vyplýva i zodpovednosť za riadenie kríz. Koordináciu civilnej ochrany na národnej úrovni má na starosti Ministerstvo vnútra Estónskej republiky. V rámci ministerstva vnútra pôsobí vládny orgán s názvom Estónska záchranná rada (est. Päästeamet, ang. Estonian Rescue Board). Estónska záchranná rada má vedúcu úlohu pri plánovaní pripravenosti na mimoriadne udalosti a pri riadení štyroch regionálnych záchranných centier. Rada je tiež zodpovedná za vývoj a implementáciu národnej záchrannej politiky i za zdroje civilnej ochrany, ktoré majú k dispozícii regionálne záchranné centrá. Estónska záchranná rada je hlavným koordinačným orgánom na medzinárodnej úrovni v oblasti krízového riadenia

224 Viac na WWW (26.10.2017): http://www.falck.com/en/timeline-events/2004_1 225 BÚŠIK, J, KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2008, str. 40 226 Tamtiež. 227 Viac na portáli Európskej komisie, ktorá je dostupná na WWW (20.10.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 87 a civilnej ochrany a zastupuje Estónsku republiku v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch v oblasti civilnej ochrany. Zastupuje Estónsku republiku i v rámci Európskej únie, Severoatlantickej aliancie i Organizácie Spojených národov. Medzi hlavné úlohy, ktoré Estónska záchranná služba vykonáva, patrí najmä: vypracovávanie havarijných plánov na riešenie závažných havárií a odstránenie ich hlavných následkov, zároveň i poskytovanie poradenských služieb (najmä orgánom regionálneho riadenia) k vypracovaniu havarijných plánov; plánovanie a rozvoj komunikačných a informačných systémov pre hasičov a záchranárov; príprava a tvorba podmienok pre verejné obstarávanie, ktoré sa dotýka protipožiarneho a záchranného vybavenia; administratívny dohľad nad likvidáciou výbušnín; správa a štátny dohľad nad požiarnou bezpečnosťou; v prípade veľkej havárie priama koordinácia hasiacich a záchranných prác. V neposlednom rade je významnou úlohou i návrh právnych predpisov, ktoré upravujú problematiku civilnej ochrany i krízového riadenia. Na regionálnej úrovni sú správcovia kraja – krajskí guvernéri, zodpovední priamo ministrovi vnútra Estónskej republiky. Na úrovni kraja je vytvorený Výbor pre krízový manažment, ktorého vedúcim je vedúci Regionálneho krízového centra. Medzi hlavné úlohy, z ktorých regiónom vyplýva i zodpovednosť, patria: vytvorenie územného krízového výboru (na čele ktorého bude predseda, ktorý schváli štatút výboru a zamestnancov); zabezpečenie školení v oblasti predchádzania kríz, pripravenosti a prevencie pred mimoriadnymi udalosťami; preskúmanie analýzy rizika vzniku mimoriadnej udalosti v danom regióne a mnohé ďalšie úlohy, ktoré sú obsiahnuté v právnych predpisoch. Jednou z najdôležitejších funkcií je kontrolovať a vyhodnocovať systém krízového riadenia a poukazovať na jeho nedostatky, aby došlo k včasnej náprave systému. Na lokálnej úrovni je zriadená samosprávna rada (obecné zastupiteľstvo), ktorá je najvyšším orgánom civilnej ochrany. Vedúcim výboru pre krízový manažment na úrovni miestnej samosprávy je starosta obce. Jednou z úloh civilnej ochrany na obci je analýza možných mimoriadnych udalostí, ktoré môžu lokálnu samosprávu postihnúť. Ak sa mimoriadna udalosť vyskytne, je potrebné aby obec o nej informovala všetky kompetentné orgány a inštitúcie, ktoré sa podieľajú na krízovom riadení a civilnej ochrane. Dôležitou úlohou je aj informovanie verejnosti o krízovej situácii. Systém civilnej ochrany prešiel po roku 1991 zásadnými zmenami, nakoľko sa chcel odpútať od sovietskeho systému „civilnej obrany“, ktorý bol v krajine dovtedy uplatňovaný, keďže krajina bola súčasťou Sovietskeho zväzu. Starý typ bol založený na myšlienke, že „Občianska spoločnosť by mala byť plne mobilizovaná na podporu obrany krajiny v prípade vojny.“228 Systém, ktorý prevláda v Estónsku v súčasnosti, je centralizovaný. Hlavný rámec činností je postavený na núdzovom zákone a záchrannom zákone. Zákon o záchrane upravuje najmä protipožiarne a záchranne služby a definuje ich úlohy, s ktorými je spojená i zodpovednosť v danej oblasti. Núdzový zákon, prijatý v roku 2009, zasa definuje mechanizmy, ktoré sú prijímané a aktivované v prípade veľkých mimoriadnych udalostí, spôsobených či už prírodnými alebo ľudskými faktormi. Hoci je systém centralizovaný, stále sa podieľajú na civilnej ochrane i bežní občania zväčša ako členovia dobrovoľníckych spolkov či združení. Operačná zodpovednosť v prípade krízových situácií spočíva zväčša na obciach/mestách a krajoch. Závisí to najmä od charakteru krízy a dostupných zdrojov na riešenie krízy. Akonáhle je vyhlásený v súvislosti s mimoriadnou udalosťou stav núdze, sú vytvorené pracovné skupiny, ktoré pracujú na riešení krízy. V oblasti civilnej ochrany pracuje približne 6000 ľudí.

228 Viac na WWW (20.10.2017): http://anvil-project.net/wp-content/uploads/2013/12/Estonia_v1.0.pdf 88

Na medzinárodnej úrovni spolupracuje Estónska republika najmä na regionálnej úrovni s Európskou úniou. No medzi najvýznamnejšie bilaterálne spolupráce možno podľa údajov Európskej komisie zaradiť spoluprácu s Fínskou republikou, so Švédskou republikou a s Lotyšskou republikou. Estónsko sa zúčastňuje i cvičení či operácií v rámci spolupráce s NATO. V Estónskej republike je vytvorený Estónsky tím na pomoc pri katastrofách (ang. The Estonian Disaster Relief Team). Založený bol v roku 1996, od toho roku sa tím zúčastnil na viac ako dvadsiatich cvičeniach v rámci Severoatlantickej aliancie. Stručná analýza územia Estónskej republiky Estónska republika leží na východnom pobreží Baltského mora, bezprostredne z juhovýchodu krajinu obmýva časť Rižského zálivu, zo severu obmýva krajinu Fínsky záliv. Vnútrozemskú hranicu má Estónska republika len s Ruskou federáciou a Lotyšskom. Veľkú časť hranice s Ruskou federáciou tvoria jazerá: Čudské jazero a Pskovské jazero. Ku krajine patrí i mnoho ostrovov, no najvýznamnejšie a zároveň aj najväčšie ostrovy sú: Saaremaa, Hiiumaa a Muhu. Počet ostrovov, ktoré patria Estónsku, sa odhaduje na viac ako 2300. Krajina je nížinatá a priemerná nadmorská výška dosahuje len 50 metrov nad morom. Najvyšším bodom je Suur Munamägi nachádzajúci sa na juhovýchode krajiny a dosahuje 318 m. n. morom. Územie je celé močaristé. Na severe sa nachádza národný park Lachemaa a významnejšou riekou v krajine je rieka Emajogi. Lesná pôda tvorí v Estónsku až 50% z celkovej rozlohy krajiny. Z klimatického hľadiska sa Estónsko pohybuje v oblasti severného mierneho pásma a rovnako ako pri Lotyšsku i Litve platí, že rozdiely teplôt sa zvyšujú smerom do vnútrozemia krajiny. Nie však len smerom na východ rastie rozdiel dennej a nočnej teploty (ako u Lotyšska a Litvy), ale najmä smerom na juhovýchod sa zväčšujú rozdiely medzi dennom maximálnou teplotou a nočnou maximálnou teplotou. Vplyv na to má najmä Fínsky záliv, ktorý obklopuje Estónsku republiku zo severu a vrchovina, ktorá z Lotyšska zasahuje i do Estónska. Práve na juhovýchode krajiny sa nachádza počas zimy i veľké množstvo snehovej pokrývky. V Estónsku dochádza k striedaniu štyroch ročných období. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozmedzí 535 až 727 mm zrážok za obdobie rokov 1961 až 1990.229 Počas horúcich lestných dní (najmä jún, júl, august) sa dokáže pri priaznivých poveternostných podmienkach teplota vyšplhať až k +35°C, v zime zasa teploty klesajú k -35°C. Najmä vďaka faktu, že vodná plocha sa oproti pevnine pomalšie zohrieva a pomalšie chladne, bývajú v Estónsku letá na ostrovoch chladnejšie ako na pevnine a zasa zimy miernejšie a teplejšie ako na pevnine. Na pochopenie demografickej charakteristiky Estónskej republiky je potrebné sledovať jej historický vývoj, obzvlášť v 20. storočí nášho letopočtu. Pred druhou svetovou vojnou tvorili Estónci 88% obyvateľstva, počas druhej polovice dvadsiateho storočia ich počet klesol takmer na 60%. V súčasnosti, podľa údajov o etnickom zložení Estónska z roku 2016, sa k estónskej národnosti hlási 68,8% obyvateľov Estónskej republiky. Najpočetnejšou etnickou menšinou sú Rusi, ktorí v krajine tvoria až 25% z celkovej populácie.230 Estónsko je teda heterogénna krajina, avšak národnostné menšiny (najmä ruská národnostná menšina) sa sústredia najmä v krajoch Harju a Ida-Viru. Trinásť z pätnástich administratívnych celkov má prevahu obyvateľov estónskej národnosti. Podľa inštitútu Dentsu s.r.o. sú obyvatelia Estónskej republiky najmenej nábožensky založení. Podľa Eurobarometra, ktorého výskum prebiehal v roku 2005, len 16% Estóncov sa priznalo, že vyznáva vieru v Boha. Veriaci v krajine sú zväčša vyznávači kresťanstva, z ktorého dominuje ruské pravoslávie a luteránstvo. Úradným

229 Viac na WWW (22.10.2017): http://www.ilmateenistus.ee/?ide=6,299,303 230 Národnostné zloženie Estónska z roku 2016, je dostupné na WWW (22.10.2017): http://www.stat.ee/34278 89 jazykom je estónčina, ktorá je uralským jazykom a je veľmi podobná fínskemu jazyku. V rámci malej krajiny je možné badať rozdiely medzi estónskym dialektom na juhu a estónskym dialektom na severe. Druhým najrozšírenejším jazykom je ruština. V minulosti bola významnejším jazykom národnostnej menšiny švédčina. Hospodárstvo Estónskej republiky je silne ovplyvnené najmä previazanosťou s Fínskou republikou a so Švédskym kráľovstvom. Veľmi rozvinutý je najmä IT sektor. Z energetického hľadiska Estónsko produkuje 75% svojej spotreby elektrickej energie.231 Až 85% vyrobenej elektrickej energie v krajine pochádza z ropných bridlíc, Estónska republika vo výrobe elektrickej energie takýmto spôsobom vyniká v rámci celej Európy.232 Alternatívne zdroje, ktoré sú v krajine využívané, sú predovšetkým drevo, rašelina a biomasa. Obnoviteľná veterná energia sa podieľala na výrobe elektrickej energie v roku 2009 len šiestimi percentami.233 Najdôležitejšími odvetviami priemyslu v Estónsku je najmä elektrotechnický, stavbársky a potravinársky priemysel. Odvetvia priemyslu spolu s ťažobným priemyslom spôsobili, že životné prostredie v Estónsku je na niektorých miestach znečistené. Príkladom znečistenia životného prostredia v dôsledku existencie hospodárstva je okolie komplexu Sillamäe, kde ide najmä o znečistenú pobrežnú morskú vodu.234 V minulosti sa v Estónsku využívala viac elektráreň v meste Narva, ktoré leží pri hranici s Ruskou federáciou na severozápade Estónska. V pláne bolo jej zefektívnenie, avšak naďalej sa pokračuje v trende využívania ropných bridlíc. Estónsko sa spolu s Poľskom, Litvou a Lotyšskom podieľali na výstavbe jadrovej elektrárne Visaginas v Litve. Z mimoriadnych udalostí, ktoré sa v krajine vyskytujú, sú najčastejšie lesné požiare, extrémne teploty, povodne alebo silný vietor. V roku 1994 sa však odohrala mimoriadna udalosť v lodnej doprave, konkrétne išlo o potopenie trajektu Estonia. Ako informoval The Guardian, šlo o bežnú rutinnú plavbu z Tallinnu do Štokholmu.235 Trajekt sa počas silného vetra prevrhol a bol potopený s 989 ľuďmi na palube. Vo vodách Baltského mora zahynulo 501 občanov Švédskeho kráľovstva, 282 občanov Estónskej republiky, 17 občanov Lotyšskej republiky, 10 občanov Fínskej republiky a ďalšie obete z iných krajín, napríklad z Kanady či z Nigérie.236 Vietor, ktorý tragédiu spôsobil, dosahoval rýchlosti 15 až 20 m/s., pričom vlny dosahovali výšku 4 až 6 metrov. Potopenie lode sa predpokladá na 01:50 stredoeurópskeho času. Prvá loď, ktorá došla na miesto potopenia, bol trajekt Mariella a priplával o 02:12 stredoeurópskeho času. Núdzová situácia bola vyhlásená o 02:30. V priestore zasahovali fínske i švédske záchranné vrtuľníky. Zachránených bolo 138 ľudí, jeden neskôr v nemocnici zahynul. Konečný počet obetí bol 852. Väčšina obetí zomrela na dôsledky podchladenia alebo utopenia. Voda v tom čase dosahovala teplotu len približne 10 až 11°C. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že preživší, zachránení boli väčšinou mladí muži, z detí pod 12 rokov sa nezachránilo žiadne a zo starších osôb nad 55 rokov prežili len siedmi. Tragická námorná udalosť z 28. septembra 1994 mala dôsledky na legislatívu týkajúcu sa bezpečnosti lodí po celom svete. Zmeny sa dotkli i dizajnu záchranných plavidiel. Výsledkom vyšetrovania bolo zistenie, že

231 Viac na WWW (22.10.2017): http://www.stat.ee/34170 232 Viac na WWW (22.10.2017): http://www.petrol.cz/aktuality/archiv/2012/48/estonci-rozvijeji-energeticky- unikat-ropne-bridlice-1974.aspx 233 Viac na WWW (22.10.2017): http://www.stat.ee/34167 234 Viac na WWW (22.10.2017): http://www.umsl.edu/services/govdocs/wofact2005/geos/en.html 235 Viac na WWW (22.10.2017): https://www.theguardian.com/theguardian/1994/sep/29/fromthearchive 236 Viac na WWW (22.10.2017): https://latvianhistory.com/2012/10/08/the-sinking-of-estonia-1994/ 90 zlyhala konštrukcia lode i ľudský faktor a ten najmä z dôvodu pasivity posádky, ktorá bola zložená prevažne z občanov Estónska.237

4.3 Fínska republika

Hoci Fínsko len čiastočne zasahuje na územie Škandinávskeho polostrova, patrí taktiež medzi škandinávske krajiny. Štát je ohraničený predovšetkým Botnickým zálivom, Fínskym zálivom a Baltským morom. Fínsko je zriadením republika, kde na čele štátu stojí prezident, ktorý je volený vo všeobecných voľbách tajným hlasovaním na šesť rokov. Prezident má právomoc menovať predsedu vlády, ktorý je spolu s prezidentom predstaviteľom výkonnej moci. Prezidentovi dáva Ústava Fínskej republiky pomerne široké právomoci. Zákonodarnú moc má parlament (fínsky Eduskunta), ktorý je jednokomorový s 200 poslancami a sú volení na 4 roky.238 K Fínskej republike patrí i autonómna oblasť Alandské ostrovy, o ktoré v minulosti viedla Fínska republika spor so Švédskym kráľovstvom. V súčasnosti majú Alandské ostrovy rozsiahlu autonómiu, ktorej súčasťou je i vlastný parlament s 30 poslancami a vlastná vládu, na čele ktorej stojí predseda. Provincia je demilitarizovaná a najvyšším predstaviteľom je fínskou vládou menovaný guvernér autonómnej provincie. Administratívne sa Fínska republika člení na 6 provincií a 20 regiónov. Provincie a regióny plnia úlohy štátnej správy, pričom ich najdôležitejšie činnosti sa dotýkajú okrem všeobecných správnych vecí aj bezpečnostných úradov. Na výkon činnosti miestnej štátnej správy je vytvorených ďalších 90 okresov, ktoré fungujú ako štátne miestne úrady. Územnú samosprávu predstavujú obce, ktorých je 416. Na čele obce stojí starosta (v prípade mesta – primátor) a obecné zastupiteľstvo. Výkonným orgánom je rada, ktorú menuje zastupiteľstvo. Okrem množstva bežných vecí vykonávaných na miestnej úrovni, vykonávajú obce i činnosti na úseku ochrany životného prostredia, územného plánovania, zásobovania vodou, organizovania požiarnej a záchrannej služby. Reforma verejnej správy vstúpila do platnosti 1. januára 2010, kedy sa všetky činnosti provinčných úradov vrátane bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci presunuli pod Regionálne agentúry štátnej správy a do Centier pre podnikanie, priemysel, dopravu a životné prostredie. Regionálnych agentúr štátnej správy (AVI) bolo vytvorených 6 a Centier pre podnikanie, priemysel, dopravu a životné prostredie (ELY) bolo vytvorených 15. Vedúcich správnych jednotiek menuje národná vláda, rovnaký systém sa zhoduje i so systémom civilnej ochrany. Vo Fínsku sú vytvorené Regionálne požiarne a záchranne služby, ktorých je 22 a ktorých financovanie, správa a organizácia je napojená na obce. Funkciou záchranných služieb je prevencia nehôd, záchranné operácie a civilná ochrana. Fínske záchranné služby vykonávajú svoju činnosť na základe určitých princípov, ako napríklad takých, že pracovníci musia byť vo svojej práci motivovaní a kvalifikovaní, prijímajú sa účinné opatrenia na predchádzanie vzniku chorôb, musia byť vykonávané v spolupráci s ostatnými partnermi a ekonomicky. Na celoštátnej úrovni je záchrana umiestnená pod správou Ministerstva vnútra Fínskej republiky, konkrétne oddelenie záchranných služieb. Okrem ministerstva vnútra sú za krízové riadenie a strategické úlohy spojené s krízovým riadením zodpovedné aj ostatné ministerstvá v rámci ich pôsobnosti. Najmä vedenie štátu predstavuje kancelária predsedu vlády a ministerstvo spravodlivosti, cezhraničnú spoluprácu ma v kompetencii ministerstvo zahraničných vecí,

237 Viac na WWW (22.10.2017): https://web.archive.org/web/20080403102143/http://www.dsfrdc.gov.tw/3518/jough-1c.htm 238 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2008, s.42 91 vojenskú obranu – ministerstvo obrany, zabezpečenie nerušeného chodu hospodárstva a spoločnosti – ministerstvo financií spolu s ministerstvom práce a hospodárstva a ministerstvom dopravy a komunikácií. Celková vnútorná bezpečnosť spadá do pôsobnosti ministerstva vnútra. I ostatné ministerské rezorty sa podieľajú na krízovom riadení v závislosti od krízovej situácie, ktorá nastane. Príkladom je environmentálna hrozba, ktorú rieši v rámci svojej kompetencie ministerstvo životného prostredia. Ministerstvá sú od seba navzájom relatívne nezávislé. Medzirezortnú koordináciu majú za úlohu ministerskí vedúci pripravenosti. Sú taktiež zodpovední za plánovanie núdzových situácií a prijímanie potrebných opatrení na predchádzanie núdzovým situáciám. Koordináciu núdzového plánovania, ktorú pripravujú vedúci pripravenosti na každom ministerstve, zabezpečuje Úrad predsedu vlády. Na regionálnej úrovni je Fínska republika rozdelená do 22 regionálnych záchranných oddelení. Regionálne záchranné oddelenia vo Fínsku sú zodpovedné za poskytovanie záchrannej služby na úrovni regiónov. Personál regionálnych záchranných oddelení pracuje na plný alebo na čiastočný úväzok. Funkcie regionálnych záchranných služieb sa vykonávajú aj na základe spolupráce s obcami, ktoré sa v regióne nachádzajú. Obce si okrem toho organizujú ešte svoje vlastné záchranné služby. Spôsob, ako vykonávajú regionálne záchranné služby svoje úlohy, kontrolujú a monitorujú štátne orgány. Regionálne záchranné služby sú povinné vykonávať svoje činnosti v súlade s právnymi predpismi a povinnosťou regionálnych záchranných služieb je i udržiavanie a vytváranie zdrojov potrebných pre zvládnutie mimoriadnych udalostí a povinnosť zabezpečiť vybavenie a stav pripravenosti vzhľadom na riziká, ktoré v danom regióne hrozia. Záchranné oddelenia v regiónoch musia byť multifunkčné a pripravené na akýkoľvek typ mimoriadnej udalosti od bežných dopravných nehôd a požiarov až po mimoriadne udalosti, hraničiace s katastrofou. Civilná ochrana na regionálnej úrovni ako jedna z funkcií záchranných služieb v regióne je využívaná i počas ohrozenia vojenského charakteru. Ak sa na vykonávaní záchrannej činnosti na miestnej úrovni zúčastňuje viacero orgánov z rôznych zložiek štátnej správy, ich koordináciu zabezpečuje práve regionálne záchranne oddelenie. Na ministerskej úrovni túto koordináciu zabezpečuje Ministerstvo vnútra Fínskej republiky. Dvadsaťdva regionálnych záchranných oddelení pozostáva z riaditeľa záchrany, ktorý je zároveň požiarnym vedúcim v regióne, zo záchranného oddelenia a z hasičských jednotiek a dobrovoľníkov. V oblasti legislatívy sú najdôležitejšie 3 zákony: záchranný zákon č. 468/2003; zákon o mimoriadnych právomociach č. 1083/1991; zákon o núdzovej reakcii č. 157/2000. Veľmi dôležitou zložkou každého systému civilnej ochrany a krízového riadenia je i zapojenie dobrovoľníkov a dobrovoľných organizácií do takéhoto systému. Vo Fínsku sú zriadené dobrovoľné hasičské zbory, ktoré majú významnú úlohu v systéme ochrany obyvateľstva. Podľa údajov Európskej komisie je počet dobrovoľných a čiastočne dobrovoľných hasičov 14 300 v 635 dobrovoľných hasičských zboroch. Pričom prácu profesionálneho hasiča, ktorú na účely tejto práce chápeme ako prácu vykonávanú za plný úväzok, vykonáva podľa údajov Európskej komisie približne 5000 zamestnancov. Fínsko sa podieľa na vývoji mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie. Fínska republika je členom Európskej únie, avšak nie je členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Napriek tomu má Fínska republika s NATO podpísanú dohodu o vzájomnej spolupráci. Kontaktným orgánom pri spolupráci na medzinárodnej úrovni je vo Fínskej republike ministerstvo vnútra. Práve cez ministerstvo vnútra prichádzajú zo zahraničia žiadosti o pomoc alebo aj naopak, je o pomoc požiadané zahraničie. Fínsko v rámci medzinárodnej spolupráce a pomoci krajinám pomáha najmä v oblasti posúdenia škôd, koordinácie medzinárodnej pomoci v rámci tímu UNDAC – Tím Organizácie Spojených národov pre hodnotenie a koordináciu katastrof. Fínsko taktiež v rámci medzinárodnej spolupráce poskytuje osobnú alebo materiálnu pomoc,

92 prostredníctvom svojej medzinárodnej záchrannej jednotky – Finn Rescue Finland (FRF). Cieľom FRF je poskytovanie medzinárodnej pomoci pri ochrane života, životného prostredia alebo majetku. Záchranné operácie v zahraničí sa môžu dotýkať hasenia požiarov, vyhľadávania a záchrany ľudských životov, poskytovania predlekárskej prvej pomoci, ochrany pred chemickými látkami, pomoc obyvateľstvu na mieste mimoriadnej udalosti alebo pomoc pri evakuácii obyvateľstva z miesta ohrozenia. Fínska medzinárodná pomoc sa podieľa i na zabezpečovaní dočasného náhradného ubytovania pre ľudí postihnutých mimoriadnou udalosťou vrátane zásobovania obyvateľov pitnou vodou.

Stručná analýza územia Fínskej republiky Fínsko je krajina, ktorú zaraďujeme ku Škandinávskym krajinám, i keď na Škandinávsky polostrove zasahuje len veľmi malou časťou na severe krajiny. Veľkú časť geografie Fínskej republiky ovplyvnil ľadovec, ktorý zanechal krajinu prevažne rovinatú s množstvom jazier. Najvyšším bodom Fínska je vrch Halti s nadmorskou výškou 1324 metrov nad morom. Krajina je prevažne pokrytá ihličnatými lesmi, vodstvo predstavuje až 10% z celkovej rozlohy krajiny (rieky, jazerá i rybníky). Z riek sú významné rieky: Kemijoki, Luiro, Ounasjoki, Oulujoki. Klimaticky sú najteplejšími oblasťami južné pobrežné oblasti, pre ktoré je charakteristické teplé leto a studené zimy, zriedkavo i do -30°C. V krajine je výrazne cítiť vplyv oceanity i kontinentality.239 Leto v južnej časti Fínska trvá približne od konca mája do začiatku septembra. Najteplejšie dni môžu dosiahnuť teplotu až +35°C. Severné Fínsko (najmä Laponsko) má odlišnú klímu od južného, nakoľko sú pre oblasť typické arktické dni i arktické noci. Dlhotrvajúce zimy bývajú extrémne chladné a letá zasa teplé, no trvajú veľmi krátko oproti letám na juhu krajiny. Dlhšie obdobie sucha v kombinácii so zalesneným prostredím často navyšujú riziko vzniku lesného požiaru. Najvyššia teplota zaznamenaná vo Fínsku dosiahla +37,2°C, najnižšia -51,5°C.240 Prvá snehová pokrývka (a s ňou spojené i prvé komplikácie) sa na severe krajiny (v Laponsku) objavuje už v septembri, zatiaľ čo na juhu a západe až v novembri. K topeniu snehovej pokrývky dochádza v marci, pričom podľa štúdií snehovej pokrývky vo Fínsku, ktorú vykonal Esko Kuusisto, je až 70-80% jarných povodní spôsobených vodou z topiaceho sa snehu.241 Povodne nie sú najčastejšou mimoriadnou udalosťou, i keď sa vo Fínsku vyskytujú pomerne často, najmä na jar. Spôsobujú avšak najmä materiálne škody na majetku, poprípade škody na úrode. Častokrát sa na povodne vo Fínsku viažu i sekundárne mimoriadne udalosti spôsobené tou primárnou. V roku 2004 sa na prelome júla a augusta vyskytli mimoriadne vysoké úhrny zrážok, ktoré spôsobili povodne, následkom ktorých sa vytvorili optimálne podmienky pre vznik baktérií a tie prenikli do vodovodných systémov a znečistili tak úžitkovú i pitnú vodu a pestované plodiny.242 Niektoré zdroje venujúce sa vplyvu globálneho otepľovania na Fínsko uvádzajú, že globálne otepľovanie môže mať i pozitívny dopad na Fínsku republiku, nakoľko množstvo snehovej pokrývky v krajine bude menšie, s čím súvisí aj zníženie rizika jarných povodní pri topení snehu, avšak očakáva sa zvýšenie intenzity zimných alebo jesenných povodní, nakoľko práve v tomto období padne na území Fínskej republiky najviac zrážok. Najsuchším mesiacom je podľa

239 Dostupné na WWW (13.12.2017): http://en.ilmatieteenlaitos.fi/climate 240 Dostupné na WWW (14.12.2017): http://ilmatieteenlaitos.fi/lampotilaennatyksia 241 Štúdia online dostupná na WWW (14.12.2017): https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/31432/Vesientutkimuslaitoksen+julkaisuja+55.pdf?sequence=1 242 Dostupné na WWW (14.12.2017): https://www.climatechangepost.com/finland/river-floods/ 93

Fínskeho meteorologického inštitútu marec, pričom najmenej zrážok padne za rok na severe krajiny (len do 700 mm) a najviac na juhu a západe krajiny od 900 do 1100 mm.243 Z hospodárskej analýzy vyplýva, že Fínska republika má vyspelú ekonomiku, v ktorej najväčšie percento HDP tvoria služby (takmer dve tretiny z celkového hrubého domáceho produktu). Druhým najrozšírenejším odvetvím hospodárstva je výroba (elektronika, stroje, vozidlá).244 Ťažba a spracovanie dreva je taktiež dôležitým odvetvím fínskej ekonomiky. Jednou z najčastejšie vyskytujúcich sa mimoriadnych udalostí na území Fínskej republiky patrí požiar, ktorý negatívne zasahuje i hospodárstvo. Poľnohospodárstvo Fínskej republiky je v porovnaní v krajinami, ktoré ležia v podobnej zemepisnej šírke vyspelé, no vďaka dlhotrvajúcim zimám, nevýživným pôdam a krátkotrvajúcim vegetačným obdobiam nedokáže krajina poľnohospodársky konkurovať ostatným krajinám Európy. Nepriaznivú situáciu podporuje i rozloženie zrážok, pričom počas leta nie sú suchá ničím výnimočným a i suchá majú negatívny dopad na celkové poľnohospodárstvo krajiny. Podľa údajov Európskej komisie sú veľmi častými mimoriadnymi udalosťami havárie a nehody. Fínska republika má veľmi dobre vybudovanú cestnú a železničnú infraštruktúru i napriek nízkej hustote obyvateľstva. Hustota obyvateľov na kilometer štvorcový sa podľa údajov Trade Economics zvyšuje každým rokom, v roku 2016 bola na úrovni 18,08 obyvateľa na km 2 .245 V porovnaní so Slovenskou republikou, ktorá má hustotu obyvateľstva 110,1 obyvateľa na km2, je Fínsko riedko zaľudnené.246 V súvislosti s dopravnou infraštruktúrou sa vyskytli viaceré mimoriadne udalosti, najmä havárie na železničných tratiach alebo havárie automobilov a autobusov na cestnej infraštruktúre. Príkladom môže byť doposiaľ najväčšia dopravná nehoda zaznamenaná vo Fínsku, ktorá 19. marca 2004 vzala život 24 ľuďom a ďalších 15 sa zranilo.247 Nehoda sa stala neďaleko obce Äänekoski.248 Nehody s obeťami na ľudských životoch sa vyskytli i na železničných tratiach v roku 1996, kedy zahynuli štyria ľudia a v roku 1998, kedy prišlo o život 10 ľudí.249 Väčšina ľudí je sústredených v dôsledku urbanizácie najmä na juhu krajiny. Najväčšími mestami sú Helsinki, Espoo, Tampere a Vantaa. Prisťahovalci tvoria podľa údajov z roku 2014 približne 5,9% z celkového obyvateľstva, pričom väčšinou pochádzajú z Ruska, z Estónska, z Juhoslávie alebo i z Iraku a Somálska.250 Z náboženského hľadiska sa najviac obyvateľov Fínska hlási k evanjelickej luteránskej cirkvi. Z údajov z roku 2016 až 25,3% obyvateľstva sa nehlási k žiadnemu náboženstvu. Len niečo málo cez jedno percento tvoria vo Fínsku príslušníci pravoslávneho náboženstva. Úradnými jazykmi vo Fínsku je fínčina

243 Dostupné údaje z WWW (14.12.2017): http://en.ilmatieteenlaitos.fi/climate-elements 244 Dostupné na WWW (13.12.2017): https://yle.fi/uutiset/osasto/news/finlands_lost_decade_continueseconomy_same_size_as_in_2006/8044629 245 Dostupné na WWW (14.12.2017): https://tradingeconomics.com/finland/population-density-people-per-sq- km-wb-data.html 246 Údaje o hustote zaľudnenia na území SR sú dostupné v PDF na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a sú dostupné na WWW (14.12.2017): www.mpsr.sk/download.php?fID=68 247 Oficiálne vyjadrenie ministerstva dopravy a komunikácií Fínskej republiky k dopravnej nehode, ku ktorej prišlo 19. marca 2004, dostupné na WWW (14.12.2017): https://www.lvm.fi/en/-/ms-leena-luhtanen-minister-of- transport-and-communications-on-aanekoski-accident-754927 248 Podrobná odborná správa o nehode dostupná v anglickom jazyku na WWW (14.12.2017): http://www.turvallisuustutkinta.fi/en/index/tutkintaselostukset/muutonnettomuudet/tutkintaselostuksetvuosittain/ muutonnettomuudet2004/a12004ylinja- autonjaraskaanajoneuvoyhdistelmanyhteentormaysvaltatiella4aanekoskenkonginkankaalla19.3.2004.html 249 Údaje sú dostupné z oficiálnej stránky Európskej komisie (14.12.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 250 Údaje dostupné na WWW (14.12.2015): http://www.stat.fi/tup/maahanmuutto/maahanmuuttajat- vaestossa/ulkomaalaistaustaiset.html 94 a švédčina. Kým fínčina je rozptýlená a dominantná po celom území Fínskej republiky, švédčina sa používa najmä v autonómnej oblasti Alandy a v niektorých oblastiach na juhozápade Fínska. Používaným jazykom na severe Fínska (v Laponsku) je jazyk sami. Ústava Fínska pozná i rómsky jazyk, no nie je oficiálnym úradným jazykom krajiny. Primárnym cudzím jazykom je angličtina. V krajine však rastie počet ľudí hovoriacich arabčinou alebo ruštinou. Súvisí to najmä s rastúcim prisťahovalectvom, ktoré však nie je ani zďaleka v takom rozsahu ako vo Švédsku.

4.4 Island

Island je ostrovná krajina, ktorá je geograficky, politicky i kultúrne zaradená medzi krajiny Európy. Hlavné mesto je Reykjavík. Island patrí medzi najredšie osídlenú krajinu Európy, kde rozloha je 103 000 km2 a počet obyvateľov presahuje 330 tisíc. Island je parlamentná republika so zastupiteľskou demokraciou. Najvyšším zákonodarným orgánom je Althing, ktorý má v súčasnosti 63 členov a sú volení na štyri roky. Prezident je hlavou štátu a je taktiež volený na 4 roky priamym hlasovaním. Funkcia prezidenta Islandu je najmä diplomatická, avšak má niektoré právomoci, akými sú napríklad: právo vetovať zákony či po vetovaní zákona ho následne predložiť na celonárodné referendum. Výkonnú moc má v rukách vláda, najmä predseda vlády, ktorý je na čele vlády. Vládu menuje prezident a jej zloženie vyplýva z výsledkov parlamentných volieb. Island je administratívne rozdelený na regióny, ktoré majú ale skôr štatistické účely, ďalej na volebné obvody (ang. Constituencies), kde sa krajina delí na: severozápad, severovýchod, juh, juhozápad, severný Reykjavík a južný Reykjavík a obce. Najdôležitejšie členenie v krajine je členenie na obce, nakoľko regióny ani volebné obvody nedokážu okrem štatistických problémov a volieb riešiť bežné záležitosti ako školstvo alebo územné plánovanie. Obcí je na Islande v súčasnosti 74, pričom najväčšou obcou je hlavné mesto Reykjavík. Civilná ochrana na Islande je zaradená pod ministerstvom spravodlivosti. Pod ministerstvo spravodlivosti sa civilná ochrana zaradila 1. mája 2017, kedy sa agenda ministerstva vnútra rozdelila medzi ministerstvo dopravy a miestnej správy a ministerstvo spravodlivosti.251 Povinnosti civilnej ochrany sú v kompetencii Národného komisára islandskej polície (NCIP - National Commissioner of the Icelandic Police).252 NCIP v rámci svojej činnosti prevádzkuje i Oddelenie pre civilnú ochranu a riešenie mimoriadnych udalostí. Oddelenie pre civilnú ochranu a riešenie mimoriadnych udalostí je zodpovedné za bežnú, každodennú správu záležitostí týkajúcich sa civilnej ochrany, udržovanie koordinačného strediska a udržiavanie riadiaceho (veliteľského) strediska. Strediská (či už koordinačné alebo veliteľské) môžu byť kedykoľvek aktivované v prípade núdzových situácií. NCIP je zodpovedné i za výskum a vzdelávanie v oblasti civilnej ochrany a monitorovanie rizík. Podporuje štúdie, ktoré sú zamerané na rizikové faktory, prírodné katastrofy, koordinačné a podporné opatrenia, ktoré sú zamerané na znižovanie rizík poškodenia zdravia. V prípade ohrozenia Národný komisár islandskej polície vydáva rozhodnutia, ktoré je ale povinný prekonzultovať s regionálnym policajným komisárom, príslušným pre danú oblasť ohrozenia. O svojom rozhodnutí je povinný informovať ministra spravodlivosti. V prípade, že dôjde k vzniku mimoriadnej

251 Viac na WWW (23.10.2017): https://eng.innanrikisraduneyti.is/news/two-new-ministries-commence- operation 252 Viac na WWW (23.10.2017): http://www.almannavarnir.is/english/about-the-department-of-civil-protection- and-emergency-management/ 95 udalosti, sa môže vyhlásiť výnimočný stav. Výnimočný stav sa môže vyhlásiť i vtedy, keď nastal súhrn okolností, vďaka ktorým môže dôjsť k vzniku mimoriadnej udalosti. NCPI, v rámci Oddelenia pre civilnú ochranu a riešenie mimoriadnych udalostí prevádzkuje Národné krízové koordinačné centrum, ktoré sídli v Reykjavíku. Bežnými činnosťami Oddelenia pre civilnú ochranu a riešenie mimoriadnych udalostí je analyzovať možné riziká, prijímať opatrenia na zmierňovanie rizík, plánovanie, školenie, koordinácia činností i obnova po mimoriadnych udalostiach. Hlavnou úlohou NCIP je obstarávanie a poskytovanie všestrannej vonkajšej pomoci do systému krízového riadenia a civilnej ochrany. Typickým príkladom činnosti NCIP na zabezpečenie všestrannej vonkajšej pomoci je medzinárodná pomoc. Politiku a smerovanie civilnej ochrany i všeobecnej bezpečnosti vypracováva Rada pre civilnú ochranu a bezpečnosť na obdobie 3 rokov. Rada pre civilnú ochranu a bezpečnosť je vrcholným národným strategickým orgánom pre krízové riadenie a civilnú ochranu v Islande. Zložená je z členov vlády, za jednotlivé ministerstvá sú prítomní okrem ministrov i štátni tajomníci, miestne úrady, zodpovedné osoby za kritickú infraštruktúru, organizácie pôsobiace na úseku civilnej ochrany, zainteresované strany. Ich prioritným cieľom je stanoviť politiku civilnej ochrany na najbližšie tri roky. Predsedom Rady pre civilnú ochranu a bezpečnosť je predseda vlády. Stálu účasť v Rade pre civilnú ochranu a bezpečnosť má minister spravodlivosti a minister dopravy a miestnej správy, minister životného prostredia a prírodných zdrojov, minister zahraničných vecí a minister priemyslu a inovácií. V prípade riešenia špecifickej úlohy môže predseda vlády prizvať ďalších dvoch ministrov, ktorí sa budú podieľať na riešení konkrétnej záležitosti. Za roky 2015 až 2017 bolo vypracovaných až 42 akčných plánov pre prípad mimoriadnych udalostí rôzneho charakteru. NCIP je garantom, že opatrenia ktoré sú prijímané, sú v súlade s vládnou politikou a stratégiou civilnej ochrany. Najdôležitejšími jednotkami civilnej ochrany sú ale obce, ktoré sú základnými administratívnymi jednotkami na Islande. Ich presný počet k 23. októbru 2017 je 74 a v prípade mimoriadnych udalostí zväčša kooperujú na regionálnej alebo národnej úrovni. Základným poslaním civilnej ochrany je podľa zákona č. 82/2008 príprava, organizácia a realizácia opatrení, ktoré sú zamerané na predchádzanie a obmedzenie fyzického zranenia alebo poškodenia verejného zdravia253 a škôd na životnom prostredí alebo na majetku, či už z dôvodov prírodných udalostí alebo ľudskej činnosti, z dôvodov epidémiií, vojenských akcií alebo iných príčin. Zároveň je cieľom civilnej ochrany i poskytnúť mimoriadnu pomoc alebo podporu počas zranenia alebo škôd, ktoré sa vyskytli. Civilná ochrana na Islande rozlišuje 3 typy (stupne) núdzových situácií, ktorých vyhlásenie ovplyvňuje i rozsah a spôsob krízového riadenia a prijímaných opatrení. Prvým stupňom je fáza neistoty, je charakterizovaná udalosťou, ktorá sa už začala a mohla by viesť k ohrozeniu ľudí, majetku, komunít alebo životného prostredia. V tejto fáze začína spolupráca a koordinácia orgánov. Zvyšuje sa taktiež monitorovanie a pravidelné hodnotenie situácie. Druhým stupňom je výstražná fáza, kedy z hodnotenia vyplýva, že riziko predstavuje vyššiu hrozbu, sú prijaté okamžité opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany tých, ktorí sú udalosti v danej oblasti vystavení. V prípade výstražnej fázy sa o udalosti informuje verejnosť a vydávajú sa výstražné správy. Tretím stupňom je núdzová fáza, kedy udalosť už ohrozuje ľudí, majetok, komunity alebo životné prostredie. V tejto fáze sa prijímajú okamžité opatrenia na zaistenie bezpečnosti, záchrany životov a opatrenia na predchádzanie strát.

253 Termín „Public Health“, čiže verejné zdravie, sa začal používať v Anglicku okolo roku 1840 pre zdravotnícke zákonodarstvo a sanitárne opatrenia na podporu zdravia sociálne slabých vrstiev obyvateľstva. Viac na WWW (23.10.2017): http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/SK/2004/1/vz_vcera_dnes.htm 96

Civilná ochrana na Islande rozlišuje 3 typy havarijných plánov: národné plány, všeobecné plány na rôzne druhy nebezpečenstiev, špecifické plány pre konkrétne udalosti na určitom mieste. Národné plány sú vypracovávané pre záležitosti, ktoré môžu ovplyvniť celú krajinu (príkladom je Národný pandemický plán chrípky). Všeobecné plány na rôzne druhy nebezpečenstiev sú robené pre konkrétne mimoriadne udalosti, napríklad pre zemetrasenia, sopečnú činnosť a podobne. Špecifické plány civilnej ochrany pre konkrétne udalosti na určitom mieste sú charakterizované obmedzenou územnou pôsobnosťou, kde daný plán platí. Príkladom špecifického plánu je plán v prípade leteckej havárie na Keflavíkskom národnom letisku a mnohé iné. Na Islande pôsobia v prípade mimoriadnych udalostí i dobrovoľníci. Najrozšírenejšími združeniami dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú pri mimoriadnych udalostiach, sú Islandské združenie pre vyhľadávanie a záchranu a Islandský Červený kríž. Ich činnosti sú navzájom prepojené s orgánmi verejnej správy na Islande. Organizácie majú vyškolených pracovníkov, dostatočné materiálne zdroje (najmä vozidlá, špeciálne prístroje) a odborné zručnosti. Červený kríž vykonáva na národnej úrovni psychologickú pomoc obetiam mimoriadnych udalostí. Pre koordináciu všetkých činností je vytvorené Národné krízové a koordinačné centrum, ktoré koordinuje záchranné operácie na národnej úrovni. Obyvatelia bývajú o hrozbe upozornení prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov alebo prostredníctvom SMS správ.

Stručná analýza územia Islandu Island sa nachádza na rozhraní Severného ľadového oceánu a Atlantického oceánu a geograficky je zaraďovaný k Európe. K Európe je zaraďovaný i preto, lebo leží bližšie k pevninskej Európe ako k pevninskej Severnej Amerike. Ďalším dôvodom je blízke kultúrne, historické i politické prepojenie Islandu a Európy. Od Nórska je Island vzdialený približne 970 km. Viac ako polovicu (62,7%) územia tvorí tundra. K Islandu patria i menšie ostrovy, len pár z nich je osídlených. Najvyšším bodom je Hvannadalshnúkur, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 2110 m. n. morom. Pobrežie Islandu je tvorené mnohými fjordami. Pri pobreží sa drží najviac obyvateľstva. Vnútrozemie ostrova je neobývané, ide prevažne o hory a lávové polia. Ostrov má veľmi bohatú sopečnú aktivitu s mnohými aktívnymi sopkami (napríklad sopka Hekla). Sopečná aktivita je jedným z najväčších zdrojov ohrozenia krajiny. Z historických análov je známa erupcia sopky Laki v rokoch 1783 až 1784, ktorá v krajine spôsobila hladomor a ten následne zahubil takmer štvrtinu obyvateľov ostrova. Príčinou hladomoru bolo trvalé zamračenie oblohy. Výbuch sopky Laki spôsobil problémy i na pevninskej Európe.254 V krajine je veľmi populárne využitie geotermálnej energie, čím ma obyvateľstvo ľahký prístup k teplej vode, k vykurovaniu i k elektrickej energii. Sopečná činnosť ostrova spôsobila problémy i 21. marca 2010 a následných pár mesiacov, kedy došlo k erupcii sopky na juhu ostrova a dôsledkom bolo to, že približne 600 ľudí muselo opustiť svoje domovy , bola narušená letecká doprava nad Európou a z časti i Severnou Amerikou. Klíma pobrežia Islandu je subarktická a teplejšia ako iné miesta na svete s rovnakou zemepisnou šírkou. Teplejšie podnebie zabezpečuje Golfský prúd, z neho sa odčleňuje Severoatlantický prúd, ktorý prúdi z juhu okolo Islandu. Napriek blízkosti ostrova k Arktíde sa len zriedka dostane severná ľadová pokrývka až k Islandu. Zrážky sú najväčšie na juhu ostrova, kde je i najteplejšie, zároveň sa však na juhu ostrova vyskytuje i veternejšie počasie.

254 Viac na WWW (24.10.2017): https://hal-insu.archives-ouvertes.fr/file/index/docid/300986/filename/acpd-3- 1599-2003.pdf 97

Najchladnejší je stred krajiny. Na severe krajiny je klíma suchšia, avšak sneženie sa tu vyskytuje častejšie. Najvyššia zaznamenaná teplota bola až +30,5°C, a to 22. júla 1939. Najnižšia teplota, ktorá bola na Islande nameraná, klesla až na -39,7°C a stalo sa to vo pohoriach centrálnej časti krajiny. V hlavnom meste Reykjavík je najvyššia zaznamenaná teplota s maximom +26,2°C v roku 2008.255 Špecifikom demografickej analýzy krajiny je fakt, že Island je jedna z mála krajín s mladým obyvateľstvom, kde sa predpokladá, že každý piaty obyvateľ Islandu má vek nižší ako 14 rokov.256 Najhustejšie obývaným regiónom je juhozápad ostrova – hlavné mesto Reykjavík. Najpočetnejšou národnostnou menšinou sú v krajine Poliaci, ktorí na Island prišli najmä za pracovnými ponukami. Úradným jazykom v krajine je islandčina, ktorá je jazykovo veľmi blízka k nórčine. Na školách sa povinne vyučuje anglický jazyk i dánsky jazyk. Tieto dva jazyky sú obyvateľmi zväčša ovládané. Menšinovým jazykom je poľský jazyk ale je používaný iba medzi komunitou Poliakov. Z náboženského hľadiska najviac ľudí vyznáva kresťanstvo, najmä islandskú evanjelickú cirkev. K 1. januáru 2017 takmer 70% obyvateľstva sa hlásilo k evanjelickej cirkvi. Zvyšní sú prevažne kresťania (napr. rímskokatolícky kresťania). Približne 6% obyvateľov sa hlási k neveriacim. Medzi náboženstvami sa však vyskytuje i islam, budhizmus, judaizmus, počet ich veriacich v percentuálnom vyjadrení nedosahuje ani 1%.257 Síce sa k náboženstvu hlási väčšina obyvateľstva, v iných prieskumoch sa objavuje, že praktizujúcich veriacich je podobne ako v ostatných severských krajinách málo.258 Z hospodárskej charakteristiky vyčnieva najmä schopnosť Islandu využívať geotermálnu energiu na vykurovanie a tvorbu elektrickej energie. V súčasnosti je Island krajinou, ktorá vyrába najviac elektrickej energie na obyvateľa na svete.259 Dominantným odvetvím je najmä rybolov, ktorý má významy podiel na exporte. Ďalším dôležitým odvetvím hospodárstva sú služby. Hlavnou formou dopravy na ostrove je pomocou automobilu. Island má približne 13 034 km ciest, avšak veľká časť z nich je nespevnená. Najväčším letiskom na Islande a leteckým uzlom je letisko Keflavík. Zaujímavosťou ostrova je, že tu neexistuje osobná železničná doprava. Elektrická energia na ostrove je záležitosťou najmä geotermálnej obnoviteľnej energie a vodných elektrární. Časť energie sa však vyrába z dovážaných ropných produktov. V súčasnosti sa na Islande nenachádzajú žiadne jadrové elektrárne. V minulosti však boli plány na jej vybudovanie, no neskôr boli pozastavené.260 Jedným z prírodných ohrození, ktoré môže ohroziť Island, je zemetrasenie. Hoci v posledných rokoch neboli hlásené z Islandu obete na životoch v dôsledku zemetrasenia, niekoľko ľudí bolo zranených. Posledným výrazným zemetrasením bolo zemetrasenie 29. mája 2008, ktoré si vyžiadalo 30 zranených. Zemetrasenie dosiahlo silu 6,1 magnitúdy na Richterovej stupnici.

255 Viac o klimatických pomeroch Islandu na WWW (24.10.2017): https://notendur.hi.is/oi/climate_in_iceland.htm 256 Viac na WWW (24.10.2017): http://www.statice.is/?PageID=1175&src=/temp_en/Dialog/varval.asp?ma=MAN05202%26ti=Fertility+and+rep roduction+rates+1853- 2010++++++%26path=../Database/mannfjoldi/faeddir/%26lang=1%26units=pr%201000%20women 257 Viac na WWW (25.10.2017): http://px.hagstofa.is/pxen/pxweb/en/Samfelag/Samfelag__menning__5_trufelog/MAN10001.px/?rxid=4cfc6e75 -3bf7-4455-ba53-5cb62900aa65 258 Viac na WWW (25.10.2017): http://www.wingia.com/web/files/news/14/file/14.pdf 259 Dostupné na WWW (25.10.2017): https://askjaenergy.com/2012/06/04/worlds-largest-electricity-producer- per-capita/ 260 Viac na WWW (25.10.2017): https://grapevine.is/news/2013/01/29/the-nuclear-plant-that-almost-was/ 98

Intenzita zemetrasenia dosiahla VIII. stupeň na Mercalliho stupnici.261 Najčastejšími typmi mimoriadnych udalostí na Islande je najmä: zemetrasenie, vulkanická činnosť a zosuvy pôdy.262

4.5 Litovská republika

Litva, oficiálnym názvom Litovská republika, je krajina ležiaca vo východnej Európe, na brehu Baltického mora. Ide o jeden z troch pobaltských štátov. Na severe susedí Litovská republika s Lotyšskou republikou, na východe s Bieloruskou republikou, na juhu s Poľskou republikou a na juhozápade s Kaliningradskou oblasťou (enkláva Ruskej federácie). Hlavným mestom republiky je Vilnius. Zriadením je krajina republika s parlamentnou formou vlády.263 Na čele krajiny stojí prezident. Dohliada najmä na zahraničnú politiku, národnú bezpečnosť a je veliteľom armády. Zákonodarnú moc vykonáva parlament, ktorý je jednokomorový, nazývaný Seimas, na čele parlamentu stojí predseda parlamentu. Výkonnú moc má vláda, na čele s jej predsedom. Predsedu vlády so súhlasom parlamentu menuje a odvoláva prezident. Parlament je volený tak, že časť poslancov je volená proporcionálnym systémom a časť poslancov väčšinovým volebným systémom. Súčasné administratívne členenie Litovskej republiky pochádza z roku 1994, neskôr, kvôli vstupu do Európskej únie, bol čiastočne menený (v r. 2000). Dnes sa Litovská republika delí na 10 oblastí (krajov, provincií) a 60 administratívnych celkov264. Obce sú jednou z najdôležitejších administratívnych jednotiek v Litve. Orgánmi obce je obecné zastupiteľstvo a starosta. Ešte prednedávnom bolo obecné zastupiteľstvo volené na 3 roky a starosta bol volený obecným zastupiteľstvom. V súčasnosti obecné zastupiteľstvo i starosta sú volení v priamych voľbách na 4 roky. Na čele oblasti je guvernér oblasti, ktorý je menovaný vládou. Vláda je zodpovedná za organizáciu oblastných guvernérov i ministerstiev a ostatných vládnych inštitúcií. Zodpovedná je parlamentu. Civilná ochrana je v krajine organizovaná na 3 základných úrovniach: národná (štátna), regionálna (oblasti) a miestna (obce). Na národnej úrovni pôsobí najmä vláda, Vládna núdzová komisia, Ministerstvo vnútra Litovskej republiky, v rámci ktorého sa nachádza oddelenie požiarnej ochrany a záchrany (ang. Fire and Rescue Departement). Na regionálnej úrovni sa nachádza guvernér oblasti, Odbor civilnej ochrany oblasti, Oblastné havarijné riadiace strediská. Ich činnosť spočíva najmä v príprave na mimoriadne udalosti, reakcii na mimoriadne udalosti a pomoc pri ich zvládaní. Na obecnej úrovni pripravenosť na mimoriadne udalosti zabezpečujú pracovníci obecnej správy, oddelenia civilnej ochrany, personál civilnej ochrany, mestské havarijné centrá, protipožiarne a iné služby civilnej ochrany. Hlavnou úlohou miestnych orgánov je poskytnúť pomoc v prípade výskytu mimoriadnych udalostí. Pomoc spočíva najmä v pomoci obyvateľstvu, pomoc v činnostiach, ktoré zmierňujú následky mimoriadnych udalostí a v koordinácii činnosti. Ak dôsledky núdze prekročia hranice jednej obce, núdzová situácia je vyhlásená v celom regióne (Oblastná núdzová situácia). V takomto prípade sa centrá miestnych havarijných centier rozširujú na oblastné havarijné riadiace strediská, ktoré slúžia na manažment a koordináciu

261 Data dostupné na WWW (25.10.2017): https://www.ngdc.noaa.gov/nndc/struts/form?t=101650&s=1&d=1 262 Viac na WWW (25.10.2017): http://www.preventionweb.net/countries/isl/data/ 263 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia policajného zboru v Bratislave, Bratislava, 2008, s.66 264 Podľa portálu Európskej komisie (Dostupné na WWW: http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum) a Veľvyslanectva Českej republiky vo Vilniuse (Dostupné na WWW: http://www.mzv.cz/vilnius/cz/informace_o_litve/index.html) 99 v postihnutej oblasti. V prípade potreby poskytuje pomoc pri mimoriadnych udalostiach i armáda Litovskej republiky alebo priemyselné podniky. Počas mimoriadnych udalostí sa zapájajú všetky úrovne riadenia. Dôležitý v tomto smere sa javí orgán pod názvom Vládna núdzová komisia, ktorý rozhoduje o alokácii služieb a zdrojov (materiálnych, ľudských i technických). Inštitúcie v systéme civilnej ochrany sú zodpovedné za rozvoj organizačnej štruktúry v oblasti havarijnej a záchrannej pripravenosti. Pripravenosť na núdzové situácie je kľúčová funkcia štátu a zahŕňa opatrenia civilnej havarijnej pripravenosti a reakcie verejných inštitúcií, miestnych orgánov, hospodárskych subjektov i celého obyvateľstva. Aby bola pripravenosť obyvateľstva na núdzové situácie čo najlepšia, vyžaduje sa aj účasť samotného obyvateľstva na príprave. Pripravenosť na núdzové situácie postihujúce civilné obyvateľstvo zahŕňa činnosti a opatrenia vykonávané verejnými orgánmi a núdzovými silami. Pripravenosť obyvateľstva je kľúčovou činnosťou na zabezpečenie organizovaného a cieleného nasadenia síl a prostriedkov s cieľom odstrániť následky mimoriadnych udalostí. Vnútorné služby civilnej ochrany boli založené za účelom podpory orgánov, inštitúcií a odborníkov civilnej ochrany, ktorí vykonávajú svoje špecifické úlohy. Na národnej úrovni je hlavným cieľom civilnej ochrany zabezpečiť havarijnú pripravenosť na všetkých úrovniach krízového riadenia a systému civilnej ochrany. Plnením úloh sa snažia autority civilnej ochrany splniť požiadavku na národnú bezpečnosť a civilnú ochranu, ktorá zahŕňa i reakciu na mimoriadne situácie a následnú obnovu územia (krajiny), ktorá bola postihnutá mimoriadnou udalosťou. Na civilnej ochrane sa podieľajú i dobrovoľníci, ide najmä o 6 dobrovoľných hasičských brigád v regióne Vilnius. Ak sa nejaká mimoriadna udalosť vyskytne na mori, zodpovedným orgánom za jej celkové riešenie je poverené Námorné záchranné stredisko Litovskej republiky. Vo všetkých ostatných prípadoch a mimoriadnych udalostiach je zodpovedným orgánom oddelenie požiarnej ochrany a záchrany. Oddelenie je v organizačnej štruktúre Ministerstva vnútra Litovskej republiky, ktoré spolu s ostatnými ministerstvami vykonávajú úlohy ako: organizovanie civilnej ochrany podľa druhu činností a spôsobilostí, ktoré im boli pridelené; schválenie predpisov pre núdzové riadenie ministerstva po konzultácii s Oddelením požiarnej ochrany a záchrany; vybudovanie hmotných rezerv a finančných prostriedkov s ich využitím počas nepredvídanej mimoriadnej udalosti, s cieľom zabezpečiť fungovanie a bezpečnosť rezortu; organizovanie školení v oblasti civilnej ochrany; realizovanie naplánovaných preventívnych opatrení; vypracovávanie plánov civilnej ochrany pre mimoriadne udalosti; koordinovanie činnosti na národnej úrovni; každoročne analyzovať stav pripravenosti civilnej ochrany na potencionálne mimoriadne udalosti. Oddelenie požiarnej ochrany a záchrany je neoddeliteľnou súčasťou systému civilnej ochrany a záchrany. Vedie činnosť civilnej ochrany a záchrany a samotné oddelenie je zodpovedné za organizáciu prevencie katastrof, koordináciu aktivít civilnej ochrany verejných inštitúcií a hospodárskych subjektov a zabezpečenie pripravenosti realizovať plánované opatrenia civilnej ochrany v núdzových situáciách a počas mieru. Hlavným orgánom Litovskej republiky pre mimoriadne situácie je Vládna núdzová komisia, ktorá pomáha Oddeleniu požiarnej ochrany a záchrany. Činnosti Vládnej núdzovej komisie riadi minister vnútra. Vládna núdzová komisia predkladá vláde návrh činností na riešenie mimoriadnych udalostí. V závislosti od typu mimoriadnej udalosti môže Vládna núdzová komisia zapojiť rôzne inštitúcie. Jednotlivé ministerstvá sa do riešenia krízových situácií zapájajú na základe svojej odbornosti. Ministerstvo životného prostredia najmä pri nebezpečných látkach, monitorovaní kontaminácie, stavebných a inžinierskych prácach. Ministerstvo dopravy sa podieľa najmä na logistike, doprave a komunikáciách. Ministerstvo hospodárstva najmä v oblasti energetiky.

100

Medzinárodná spolupráca Litovskej republiky je ovplyvnená najmä jej polohou a členstvom v Európskej únii. Od roku 2004, kedy sa Litva stala súčasťou EÚ, sa aktívne podieľala na prijímaní aktov Európskej únie v oblasti civilnej ochrany. Litovskú republiku zastupuje Oddelenie požiarnej ochrany a záchrany, ktoré háji záujmy Litvy v EÚ. Litva sa angažuje v pracovnej skupine Rady Európskej únie v oblasti civilnej ochrany a je členom dvoch výborov: Výbor pre civilnú ochranu, Stály výbor pre vykonávanie smernice EÚ o kontrole veľkých rizík spojených s nebezpečnými látkami (SEVESO II). Litva sa v rámci NATO zúčastňuje i na Výbore pre civilné núdzové plánovanie, ktorého podvýborom je Výbor pre civilnú ochranu. V roku 1997 Litovská republika obnovila svoje členstvo v Medzinárodnej asociácii požiarnych a záchranných služieb (CTIF), ktorej členom je aj Slovenská republika.265 Bilaterálne zmluvy má Litva uzatvorené so susednými krajinami najmä s Bieloruskou republikou, s Lotyšskou republikou, s Poľskou republikou, ale i s krajinami vzdialenejšími, napríklad so Spolkovou republikou Nemecko, s Maďarskom alebo so Švédskym kráľovstvom. Litva má rozšírenú spoluprácu s ostatnými Baltickými štátmi.

Stručná analýza územia Litovskej republiky Územie Litovskej republiky je prevažne rovinaté, zasahuje tu Baltská nížina. Krajina má svoje piesočnaté pobrežie Baltského mora, avšak dĺžka pobrežia je najkratšia z pomedzi troch krajín Pobaltia (Lotyšsko, Estónsko, Litva). Najvyšším bodom je vrch Aukštojas, ktorý leží v nadmorskej výške 294 metrov nad morom a nachádza sa vo východnej časti Litovskej republiky. Na východe krajiny sa nachádzajú početné jazerá a močiare. Krajina je formovaná ľadovcami. Krajinou preteká rieka Neuman, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Litvou a Kaliningradskou oblasťou, patracej Ruskej federácii. Ďalšia významná rieka je rieka Vilija a rieka Venta, ktorá pramení v Litve, no tečie ďalej do Lotyšska. Klíma Litvy sa pohybuje medzi morskou klímou na západe a kontinentálnou klímou na východe. Priemerná teplota v januári je -2,5° a v júli +16°C. Chladnejšie leto a miernu zimu zabezpečuje prítomnosť Baltského mora, ktoré je počas zimy teplejšie ako pevnina a tým tak nedovolí teplote klesať na také nízke hodnoty ako v Bielorusku (oceanita). Cez leto je zase more chladnejšie ako pevnina čo spôsobuje, že teploty sa nedokážu vyšplhať až na úrovne ako hlbšie v kontinente. Smerom do vnútra kontinentu – smerom na východ - sa rozdiely medzi dňom i nocou a letom a zimou zväčšujú. Teploty cez leto však ojedinele stúpnu nad +30°C. Krajina stále leží v miernom klimatickom pásme, no v rámci bioklimatického pásma leží na rozhraní listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma, ktoré prevládajú v strednej Európe a boreálnych ihličnatých lesov (tajga). Bioklimatické pásmo tajgy zasahuje zo severu krajiny. Krajina leží i na rozhraní pôdnych typov strednej Európy (luvizeme, pseudogleje, v závislosti od nadmorskej výšky i iné) a podzolových pôd v tajge. Priemerné zrážky sú najvyššie na pobreží a na zvýšenom povrchu na západe od 800 do 900 mm ročne. Smerom do vnútrozemia (na východ) postupne klesajú až na 600 mm/ročne. Od októbra do apríla sa vyskytujú aj snehové zrážky. Silný vietor, ktorý môže spôsobiť majetkové škody, či ohroziť ľudský život a majetok, sa vyskytuje na pobreží. Zo štatistických údajov jediným mesiacom, kedy ešte nebol nameraný mráz, bol júl, keď minimálna teplota klesla len na +0,9°C266. Krajina má problémy so zásobami pitnej vody, hoci zrážok je dosť, rýchlo odtečú do mora, alebo sú kontaminované. Navyše poľnohospodárskou činnosťou je krajina odvodňovaná a niekedy trpí suchom. Medzi prírodné mimoriadne udalosti, ktoré ohrozujú krajinu, patria najmä silné

265 Viac na WWW (14.10.2017): http://www.ctif.org 266 Informácie o podnebí a počasí Litovskej republiky dostupné na WWW (14.10.2017): http://www.meteo.lt/lt/home 101 tlakové níže, ktoré prinášajú vietor o sile orkánu, suchá a povodne. Na niektorých miestach je z dôvodu minulosti (najmä za čias Sovietskeho zväzu) značne kontaminovaná pôda chemickými látkami. Hlavnou národnosťou obývajúcou Litovskú republiku sú Litovci. Najvýznamnejšími menšinami sú Poliaci a Rusi. Približne 5/6 obyvateľstva hovorí litovským jazykom a z pomedzi baltských republík je Litovská republika krajina s najviac homogénnym obyvateľstvom. Poliaci sú sústredení najmä na juhovýchode krajiny. Rusi sa nachádzajú v najväčších mestách – v hlavnom meste Vilnius a v Klaipéde.267 Väčšinu tvoria obyvatelia ruskej národnosti v meste Visaginas, až 52%.268 Úradným jazykom v krajine je litovský jazyk, ostatné jazyky ako ruský, poľský, bieloruský a ukrajinský sa používajú iba v mestách, kde tieto menšiny žijú. Približne 80% obyvateľov však rozumie ruskému jazyku, vyplýva to z údajov Eurobarometra. Približne 2/3 z celkového počtu obyvateľov žije v mestách.269 Prevládajúce vierovyznanie v krajine je rímskokatolícke, hlási sa k nemu viac ako 70% obyvateľov, približne 4% sú pravoslávni kresťania.270 Z hospodárskeho hľadiska musela krajina po páde Sovietskeho zväzu prejsť z centrálne plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo. Krajina má dobre rozvinutú železničnú i cestnú infraštruktúru, jej výhodou v rámci železníc je projekt Rail Baltica271, kedy boli vybudované dvoj-rozchodné železničné trate, pozostávajúce zo širokorozchodných typov koľají (používané v ZSSR) i z koľají s „normálnym“ rozchodom, používané i na území Slovenskej republiky. Koľaje používané v ZSSR majú rozchod 1520 mm, koľaje používané v strednej Európe majú rozchod 1435 mm. V Litve i v ďalších pobaltských krajinách (Lotyšsko, Estónsko) sú používané i úzkorozchodné trate s priemerom 762 mm.272 Pri vstupe do Európskej únie sa Litva zaviazala zatvoriť poslednú jadrovú elektráreň v krajine, ktorá vyrábala 70% elektrickej energie v krajine. V pláne krajiny bolo i postavenie novej jadrovej elektrárne, no jej plány ohrozili ľudia, ktorí v referende hlasovali proti výstavbe.273 Podľa údajov Medzinárodnej databázy katastrof274 má Litovská republika najviac katastrof, ktoré sa týkajú extrémnych teplôt a sucha. Dokonca štatistika, ktorú vykonáva Belgická katolícka univerzita v Bruseli uvádza, že v Litve až 87,1% obetí katastrof zomrelo v dôsledku vysokých teplôt. Lenže najviac mimoriadnych udalostí spôsobuje v krajine požiar, avšak ten často nespĺňa parametre, aby bol zapísaný v medzinárodnej databáze katastrof. Podmienkou, aby mimoriadna udalosť bola zapísaná ako katastrofa v medzinárodnej databáze katastrof, je: minimálne 10 obetí, minimálne 100 ľudí zasiahnutých povodňami, vyhlásenie výnimočného stavu a požiadanie o medzinárodnú pomoc.275 V roku 1999 a 2001 sa vyskytli periódy horúčav, extrémnych teplôt, ktoré priniesli obete na životoch. Podľa údajov Európskej komisie v roku 1999 na následky horúčav zomrelo 32 ľudí a v roku 2001 počet

267 Sčítanie obyvateľstva v Litovskej republike v roku 2011 dostupné na WWW (15.10.2017): https://osp.stat.gov.lt/documents/10180/217110/Gyv_kalba_tikyba.pdf/1d9dac9a-3d45-4798-93f5-941fed00503f 268 Viac na WWW (15.10.2017): http://www.visaginas.lt/town/inhabit?lang=en 269 Viac na WWW (15.10.2017): https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lh.html 270 Viac na WWW (15.10.2017): http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf 271 Viac na WWW (15.10.2017): http://infrastructure.litrail.lt 272 Stanislav Antonický a kol. Dopravná prevádzka, str. 35. Praha : NADAS. 273 Viac na WWW (15.10.2017): http://www.world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-g- n/lithuania.aspx 274 Dostupná na WWW (15.10.2017): www.emdat.be 275 Údaje i podmienky dostupné na WWW (15.10.2017): http://www.preventionweb.net/countries/ltu/data/ 102 zaznamenaných obetí bol 20. Veľké problémy máva krajina i so silným vetrom a suchom, ktoré spôsobujú najmä majetkové škody za milióny dolárov.276

4.6 Lotyšská republika

Lotyšská republika je krajina nachádzajúca sa na brehu Baltického mora, v severovýchodnej Európe. Na severe hraničí s Estónskou republikou, na juhu s Litovskou republikou, na východe s Ruskou federáciou a na juhovýchode s Bieloruskou republikou. Zo západu je krajina obmývaná Baltickým morom. Zriadením je Lotyšsko republika s parlamentnou formou vlády, kde na čele štátu stojí prezident, volený na 4 roky. Zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament, volený priamym ľudovým hlasovaním každé 4 roky. Parlament je nazývaný Saeima a má 100 poslancov. Výkonnú moc má v rukách vláda, na čele ktorej stojí predseda vlády. Lotyšsko je unitárny štát členený podľa údajov Európskej komisie na 109 obcí a 9 republikových miest (lotyšsky: republikas pilsētas). Voleným orgánom na úrovni obce je obecné zastupiteľstvo, ktoré volí starostu a výkonnú komisiu na 4 roky. Územnú samosprávu v minulosti vykonávali i regióny, ich orgánom bolo regionálne zastupiteľstvo. Voľby do regionálneho zastupiteľstva boli však nepriame, zástupcovia boli volení starostami obcí a miest z regiónu. Výkonným orgánom regiónu bol predseda regiónu.277 Systém civilnej ochrany v Lotyšskej republike tvoria štátne orgány, lokálne (miestne) samosprávy, právnické osoby i všetci občania Lotyšska a obyvatelia Lotyšska, ktorí nemajú štátne občianstvo. Dobrovoľnícke združenia, organizácie i obyvatelia môžu vstúpiť do systému civilnej ochrany dobrovoľne, ak o to prejavia záujem. Organizácia systému civilnej ochrany je realizovaná na princípe administratívneho členenia územia. Krízové riadenie i systém civilnej ochrany plní svoje úlohy najmä na miestnej (lokálnej) úrovni, na základe štruktúry územných základných jednotiek (obce a republikové mestá) a zodpovednosť za fungovanie krízového riadenia a celého systému civilnej ochrany nesie predseda vlády Lotyšskej republiky. Okrem iných záležitostí je predseda vlády zodpovedný i za plnenie úloh a záväzkov civilnej ochrany. Za civilné núdzové plánovanie, civilnú ochranu i krízové riadenie na vnútroštátnej úrovni zodpovedá Štátna hasičská a záchranná služba, situovaná pod Ministerstvom vnútra Lotyšskej republiky. Zodpovednosť na lokálnej úrovni zasa leží na obciach. Pre prípad mimoriadnych udalostí je riadiacim orgánom Rada pre krízový manažment, ktorej vedúcim je predseda vlády. Rada pre krízový manažment koordinuje operačné opatrenia štátnych orgánov a inštitúcií v prípade nevojenských katastrof (napríklad: v prípade prírodných katastrof) alebo v prípade vojenských katastrof (kde sa však koordinácia dotýka len civilno-vojenskej spolupráce). Orgánom, ktorý zaručuje chod a efektívnu činnosť Rady pre krízový manažment, je sekretariát Rady pre krízový manažment. Na lokálnej úrovni (obce, republikové mestá) sú mestské orgány (zastupiteľstvo a starosta) zodpovedné za zriadenie a následne i riadenie Komisie pre civilnú ochranu. Komisia pre civilnú ochranu prijíma a koordinuje opatrenia civilnej ochrany prijaté v prípade mimoriadnej situácie na príslušných administratívnych územiach. Svoje činnosti vykonáva výhradne len podľa zákona a predpisov, ktoré schválila vláda. Na civilnej ochrane sa okrem Ministerstva vnútra podieľajú aj ostatné ministerstvá v závislosti od svojej pôsobnosti. Medzi ich hlavné úlohy patrí: plánovanie na úseku svojho

276 Viac na WWW (15.10.2017): https://www.climatechangepost.com/lithuania/droughts/ 277 BÚŠIK, J, KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia policajného zboru v Bratislave, 2008, s. 68 103 rezortu pre prípad mimoriadnej udalosti; koordinácia činností podriadených orgánov pre prípad mimoriadnej udalosti; zabezpečenie školenia pracovníkov ministerstva v oblasti civilnej ochrany; kontrolovať a prispievať k tvorbe štátnych hmotných rezerv. Na národnej úrovni je pripravovaný Štátny plán civilnej ochrany, z ktorého ministerstvám vyplývajú povinnosti na plnenie opatrení v prípade mimoriadnej udalosti. Opatrenia Štátneho plánu civilnej ochrany vykonávajú so súčinnosťou ministerstva obrany najmä v prípadoch, kedy by došlo k vojenskej invázii, k hrozbe vojny, alebo priamo k vojne. Činnosti jednotlivých ministerstiev podľa Štátneho plánu civilnej ochrany závisia najmä od typu mimoriadnej situácie. V lokálnom krízovom manažmente je za riadenie a koordináciu zodpovedná najmä osoba, ktorá stojí na čele buď obce alebo mesta. Na lokálnej úrovni, ktorá predstavuje základnú oporu systému civilnej ochrany a krízového riadenia, sú vymedzené špecifické úlohy ako: poskytovanie podpory záchranných službám a pomoc pri operáciách; vykonávanie, zabezpečovanie evakuácie obyvateľstva z prostredia, kde je to potrebné; zriadiť a riadiť Komisiu pre civilnú ochranu. Obce a mestá sa taktiež podieľajú na preventívnej činnosti a na opatreniach prijímaných proti vzniku mimoriadnych udalostí. Administratívne jednotky na lokálnej úrovni sú počas evakuácie povinné zabezpečiť dočasné náhradné ubytovanie, stravovanie, sociálnu starostlivosť i poskytovanie predlekárskej i lekárskej pomoci. Obec má povinnosť vytvoriť pre pracovníkov civilnej ochrany, hasičov i záchranárov také podmienky, aby v nich mohli vykonávať záchranné, lokalizačné a likvidačné práce, ktoré vznikli na základe mimoriadnej udalosti. Obec prekladá návrhy, ktoré sa týkajú nakladania s hmotnými rezervami, ich skladovaním, či využívaním, avšak pri svojej činnosti sa musí držať rámca právnych predpisov, ktoré upravujú problematiku týkajúcu sa štátnych hmotných rezerv. Vzťah medzi štátnou hasičskou a záchrannou službou a orgánmi civilnej ochrany na lokálnej úrovni sa prejavuje napríklad pri povinnosti obce poskytnúť na žiadosť štátnej hasičskej a záchrannej službe informácie o zdrojoch, ktoré má obec k dispozícii na zvládanie mimoriadnych udalostí. Vedúcim (veliteľ), ktorý je poverený riešením krízovej situácie, je určený prevažne niekto z územných jednotiek Štátnej hasičskej a záchrannej služby alebo niekto z inštitúcií, ktoré riadi jedno z ministerstiev. Veliteľom krízovej situácie sa stáva kompetentná osoba v závislosti od druhu a typu mimoriadnej udalosti. Varovanie obyvateľstva pri mimoriadnej udalosti môže prísť buď z centrálneho riadenia systému sirén, ktoré je na ministerstve vnútra alebo zo štátneho rádia či ostatných televíznych kanálov alebo prostredníctvom veliteľa a pomocou mobilných sirén. Zákon o civilnej ochrane, ktorý upravuje niektoré podrobnosti týkajúce sa civilnej ochrany, bol prijatý v roku 2006, nadväzoval však na zákon o národnej bezpečnosti z roku 2000. Lotyšský zákon o civilnej ochrane stanovil a zadefinoval úlohy a činnosti civilnej ochrany na rôznych úrovniach, následne i určil zodpovednosť orgánov verejnej správy za jednotlivé plnenia úloh civilnej ochrany. Kontaktným strediskom pre medzinárodnú spoluprácu v civilnej ochrane je Štátna hasičská a záchranná služba Lotyšskej republiky, ktorá má uzatvorené s okolitými štátmi niekoľko bilaterálnych dohôd. Bilaterálne dohody má Lotyšsko uzatvorené najmä s Litovskou republikou, s Estónskou republikou, so Švédskym kráľovstvom, s Bieloruskou republikou, s Ukrajinskou republikou a s Maďarskom. Významnou medzivládnou spoluprácou (nielen v krízovom riadení) je i účasť Lotyšska v Rade Baltských štátov. Dobrovoľné organizácie sa výrazne nepodieľajú na úlohách civilnej ochrany. Pri zvládaní požiarov je organizovaných len niekoľko dobrovoľných hasičských zborov a to len v niektorých obciach. Lotyšsko sa zúčastnilo viacerých medzinárodných cvičení v civilnej ochrane, spolupracuje najmä so svojím severným susedom – Estónskou republikou a so svojím južným susedom – Litovskou republikou. Príkladom je každoročné lotyšsko-estónske cvičenie, ktoré prebieha na základe

104 bilaterálnej dohody o záchranných službách. Lotyšská republika, ako člen NATO, sa zúčastnila i cvičenia vo Fínskej republike, ktoré organizovalo Euro-atlantické koordinačné centrum pre reakciu na katastrofy (EADRCC). Pri európskom prieskume EUROBAROMETER sa obyvateľov Lotyšska pýtali, či sa cítia byť dostatočne informovaní zo strany štátu o prípadnej mimoriadnej udalosti, pozitívne odpovedalo len 10% účastníkov prieskumu, pričom priemer Európskej únie je len 18%.278 Lotyšsko vo všeobecnosti veľmi málo využíva v civilnej ochrane činnosti mimovládnych organizácií a neziskových organizácií, nakoľko sa tento sektor v krajine ešte od roku 1991 dostatočne nevyvinul. Hlavnou mimovládnou organizáciou v Lotyšskej republike pre civilnú ochranu je Červený kríž. Výbory Červeného kríža sa nachádzajú v každom meste a majú aj pobočky na obciach. Od prechodu z plánovaného hospodárstva na zmiešané začal nárast firiem v krajine. S nárastom firiem súvisela aj ich rastúca úloha v systéme civilnej ochrany a krízového riadenia. Podniky v Lotyšskej republike sú povinné vypracovávať plány civilnej ochrany, ktoré zahŕňajú ochranu osôb nachádzajúcich sa v podniku a ochranu majetku podniku. Každý podnik musí vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie vzniku mimoriadnej udalosti a vykonávať pravidelnú aktualizáciu plánov a dokumentov týkajúcich sa civilnej ochrany. Očakáva sa, že nárast podielu podnikov na civilnej ochrane a krízovom riadení bude i naďalej pokračovať. Stručná analýza územia Lotyšskej republiky Lotyšská republika sa nachádza na severovýchode Európy, na pobreží Baltského mora, pričom jeho severným susedom je Estónsko, južným Litva, východnými susedmi je Ruská federácia i Bieloruská republika. Lotyšská republika má prevažne rovinatý, nížinatý povrch, dominantná je najmä Baltská nížina. Vo východnej časti krajiny sa terén jemne vlní. Najvyšším bodom je vrch Gaizinkalns vo Vidzemských pahorkoch, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 312 m. n. morom. Na západe je krajina obkolesená Baltským morom s Rižským zálivom, ktorý je však veľmi plytký. Približne 40% územia Lotyšska je zalesnená a viac ako polovica územia leží pod 100 metrov nad morom. Najvýznamnejšími vodnými tokmi sú rieky Gauja a Daugava, v krajine sa nachádza i niekoľko prírodných jazier. Podnebie Lotyšskej republiky je vlhké oceánske a rovnako ako v prípade Litovskej republiky i v Lotyšsku platí, že smerom na východ, respektíve do vnútrozemia, sa zväčšuje kontrast medzi dennými a nočnými teplotami. Západná časť krajiny má chladnejšie letá s väčším počtom zrážok a mierne zimy. Východ krajiny má teplejšie a suchšie letá, avšak zimy sú tuhšie. V Lotyšskej republike, podobne ako v krajinách strednej Európy, dochádza k striedaniu štyroch ročných období. Priemerné zimné teploty v Lotyšsku dosahujú -6°C, pričom krajina nemá núdzu o snehové zrážky. V mimoriadne teplých letách dokážu teploty vyšplhať i k +35°C. Často sa tak stáva, že krajina sa v jednom roku môže zmietať v často odlišných teplotných extrémoch, ktoré môžu spôsobiť škody na životoch, zdraví a na majetku osôb, ako i škody na kultúrnom dedičstve a životnom prostredí. Príkladom sú extrémne nízke teploty počas zimy a následné extrémne vysoké teploty počas letného obdobia. Len v roku 2006 zomrelo na následky extrémnych teplôt 40 ľudí. V roku 2001 a v roku 2003 podľa údajov Európskej komisie až 36 ľudí zomrelo na následky extrémnych teplôt len v regióne hlavného mesta Lotyšskej republiky – v Rige. V Lotyšsku sa nachádzajú 4 národné parky. V 19. a 20. storočí sa etnické zloženie Lotyšska menilo, a to najmä vplyvom prvej aj druhej svetovej vojny. Súčasné Lotyšsko sa považuje za národnostne zmiešanú krajinu, kde najväčší

278 Viac v analýze civilnej ochrany Lotyšskej republiky, ktorá je dostupná na WWW (18.10.2017): http://anvil- project.net/wp-content/uploads/2014/01/Latvia_v1.0.pdf 105 počet obyvateľov tvoria Lotyši, ktorí tvoria približne 62% obyvateľstva, druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou sú Rusi, ktorí sú podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 zastúpení takmer 26,9 percentami. Zvyšok tvoria Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci a nemožno zabudnúť ani na Nemcov alebo Židov, ktorých populácia sa však vplyvom udalostí dvadsiateho storočia v krajine zmenšila. Národnostná štruktúra sa odráža i na jazykovej štruktúre obyvateľstva. Jediným úradným jazykom je lotyšský jazyk. V minulosti, v roku 2012, došlo k ústavnému referendu, v ktorom sa rozhodovalo, či sa ruský jazyk prijme ako druhý úradný jazyk. Referendum s pomerne vysokou účasťou ( až 71,1%) však skončilo v neprospech prijatia ruského jazyka ako druhého úradného jazyka krajiny.279 Dominujúcim náboženstvom je kresťanstvo, najmä rímskokatolícka cirkev, ruská ortodoxná cirkev i evanjelická cirkev. Najväčšie percentuálne zastúpenie majú v Lotyšsku evanjelici, spôsobené je to najmä silným vplyvom štátov severnej Európy a Nemecka v minulých storočiach. Veľmi dôležitým hospodárskym sektorom je sektor dopravy, ktorý tvorí približne 14% HDP krajiny. Doprava je uskutočňovaná ako na mori, tak i ďalej vo vnútrozemí a často prepravovaným artiklom sú nebezpečné látky. V minulosti už došlo k viacerým mimoriadnym situáciám, ktorých následky boli najmä škody na majetku a životnom prostredí. V roku 2007 došlo k úniku ropy na rieke Daugava a v roku 2009 k úniku chemických nebezpečných látok v hlavnom meste krajiny, v Rige. Na prepravnom termináli v hlavnom meste Riga došlo k unikaniu nebezpečných látok priamo z kontajnera. Podľa prvotných informácií hrozilo, že chemická látka môže pri styku so vzduchom explodovať, a tak predstavitelia mestského zastupiteľstva a štátnej hasičskej a záchrannej služby rozhodli o evakuácii obyvateľstva, ktoré trvalo žije v blízkosti prístavu.280 Evakuácia bola sporná, nakoľko v kontajneri sa nachádzalo 20 ton chemickej látky, ktorej explózia by mala polomer 300 metrov. Najbližšie domy sa však nachádzali až 500 či 600 metrov vzdialené od kontajnera. Úrady však rozhodli o evakuácii správne, nakoľko nebolo možné dopredu vedieť, ako by prípadný výbuch ovplyvnil ďalšie kontajnery, v ktorých boli nebezpečné chemické látky. Väčšina prepravy v krajine sa týka najmä ropy. Elektrickú energiu vyrába krajina najmä za pomoci troch hydroelektrární a niekoľkých veterných elektrární. V poslednej dobe sa rozširuje v krajine spôsob výroby elektrickej energie prostredníctvom biomasy. Avšak biomasa, ktorá má nepochybne svoje kladné stránky je nebezpečná najmä v tom, že pri výrobe elektrickej energie môže dôjsť k nebezpečenstvu úniku škodlivých látok (v kvapalnej, prachovej alebo v pevnej podobe).281 Lotyšsko vo veľmi veľkom množstve skladuje najmä zemný plyn, ktorý by bolo možné využiť najmä pri energetickej kríze s nedostatkom zemného plynu.282 V Lotyšskej republike sa v súčasnosti nenachádza žiadna jadrová elektráreň.

4.7 Nórske kráľovstvo

Nórske kráľovstvo je škandinávska krajina v severnej časti Európy, ktorá nie je členom Európskej únie. Krajina je zriadením unitárna konštitučná a parlamentná monarchia s hlavným mestom Oslo. Nórske kráľovstvo susedí so Švédskym kráľovstvom na

279 Výsledky referenda dostupné na WWW (18.10.2017): http://www.tn2012.cvk.lv 280 Viac na WWW (18.10.2017): http://www.baltic-course.com/eng/baltic_states/?doc=16134 281 Viac na WWW (18.10.2017): http://www.siea.sk/vyuzitie-obnovitelnych-zdrojov-energie-oze/c-1962/ake-su- vyhody-a-nevyhody-vykurovania-biomasou/ 282 Viac na WWW (18.10.2017): http://www.unece.org/fileadmin/DAM/ie/se/pdfs/wpgas/session/17_countr/latvia.pdf 106 východe, na severovýchode s Fínskou republikou a s Ruskou federáciou. Pod jurisdikciu Nórska patria i Špicbergy v Arktíde a ostrov Jan Mayen v blízkosti Islandu. Nórsko je považované za jednu z najrozvinutejších krajín sveta. Hlavou štátu je kráľ nórskej monarchie a na čele vlády stojí predseda vlády. Najvyšším právnym dokumentom krajiny je Ústava, ktorá zaručuje oddelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci v krajine. Kráľ má len reprezentatívnu a slávnostnú právomoc a formálne právomoci na vymenovanie a odvolanie predsedu vlády a ďalších ministrov vo vláde. Stojí aj na čele Nórskych ozbrojených síl. Výkonnú moc má v rukách vláda, zákonodarnú moc jednokomorový parlament. Jednokomorový parlament Nórskeho kráľovstva má 169 členov, pričom 150 členov je volených priamo a ďalších 19 kresiel v parlamente je na dorovnanie. Nórsky parlament sa nazýva Stortinget. Administratívne sa Nórske kráľovstvo člení na 19 krajov, ktoré sa nazývajú fylke. Sú to kraje: Akershus, Aust-Agder, Buskerud, Finnmark, Hedmark, Hordaland, More og Romsdal, Nordland, Nord-Trøndelag, Oppland, Oslo, Østfold, Rogaland, Sogn og Fjordane, Sør-Trøndelag, Telemark, Troms, Vest-Agder and Vestfold. Kraje dopĺňajú dve integrálne zámorské územia – Špicbergy (Svalbard) a Jan Mayen. Okrem týchto území má Nórske kráľovstvo ešte tri antarktické a subarktické územia: Ostrov Petra I., Zem kráľovnej Maud a Bouvetov ostrov. Na čele krajov stojí krajský guvernér, ktorého menuje kráľ. Krajská rada (zhromaždenie) je volená ľudom v priamych voľbách. Kráľ a vláda je v každom kraji zastúpená fylkesmannom, ktorý vykonáva funkciu guvernéra. Hoci v krajine existuje 19 krajov, počet guvernérov v Nórsku je len 18, nakoľko kraje Oslo a Akershus majú spoločného guvernéra.283 Kraje sa delia na obce, ktoré sú spravované obecnou radou. Tá je volená v priamych voľbách a na čele obce stojí starosta/primátor. Oslo má postavenie obce a kraja súčasne.

V čase krízy sú rámcovými zákonmi, ktoré upravujú civilnú obranu, krízové riadenia a celkové zvládanie kríz, najmä zákon o vojne, ktorý bol schválený 15. decembra 1950, zákon o civilnej obrane, schválený 17. júla 1953, bezpečnostný zákon z 20. marca 1998 a zákon o sociálnej a zdravotnej pripravenosti. Tieto najdôležitejšie právne predpisy sú dopĺňané zákonom o polícii, zákonom o požiarnej ochrane, zákonom o prevencii požiaru a výbuchu a mnohými ďalšími zákonmi. Vedúcim ministerstvom na úseku civilnej ochrany a krízového riadenia je Ministerstvo spravodlivosti a polície Nórskeho kráľovstva, v rámci ktorého je umiestnené Nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a núdzové plánovanie (ang. Norwegian Directorate for Civil Protection and Emergency Planning). V súvislosti s národným krízovým riadením je Nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a núdzové plánovanie povinné podporovať ministerstvo spravodlivosti a policajné zložky a koordinovať činnosti spojené s krízovým riadením. Ďalšou úlohou riaditeľstva je rozvíjať a udržiavať plány národnej havarijnej pripravenosti a poskytovať správy ostatným ministerstvám a vláde Nórskeho kráľovstva. Nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a núdzové plánovanie bolo zriadené v roku 2003 a jeho cieľom je udržiavanie prehľadu o rizikách a o zraniteľnosti spoločnosti, podpora opatrení, ktoré zabraňujú nehodám, krízam a iným neželaným incidentom a zabezpečenie civilného núdzového plánovania a účinného riadenia nehôd a kríz. Nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a núdzové plánovanie poskytuje informácie a rady, vykonáva dozor nad činnosťou ministerstiev, krajských guvernérov a obcí pri vykonávaní činností spojených s civilnou ochranou a krízovým riadením. Základ pre plánovanie havarijnej pripravenosti a reakcie na mimoriadne udalosti tvorí najmä dôkladná dokumentácia, realizácia výskumov a štúdií, ktoré súvisia s analýzou hrozieb a prípravou krízových scenárov. Nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a núdzové plánovanie je vnútroštátnym orgánom verejnej správy pre protipožiarne služby, ktoré sú organizované najmä v mestách a obciach, pre inšpekciu elektrickej bezpečnosti a pre pripravenosť a reakciu

283 Viac na WWW (14.11.2017, 14:06): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 107 na mimoriadne udalosti na úrovni krajov. Riaditeľstvo je taktiež zodpovedné za profesionálne i administratívne fungovanie nórskej civilnej obrany, vyššej školy núdzového plánovania, Nórskej hasičskej akadémie a troch regionálnych škôl Nórskej civilnej obrany.284 Činnosti, ktoré vykonáva Nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a núdzové plánovanie, sú upravené najmä v zákonoch: zákon o požiarnej prevencii, zákon o kontrole a inšpekcii elektrických zariadení, zákon o civilnej obrane, zákon o kontrole výrobkov a spotrebiteľských služieb.

Všeobecnú zodpovednosť za koordináciu činností v oblasti bezpečnosti, ochrany a civilného núdzového plánovania má najmä Ministerstvo spravodlivosti a polície Nórskeho kráľovstva. To zahŕňa zodpovednosť za vypracovanie nových vnútroštátnych usmernení, prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa nórskeho systému civilnej pripravenosti a administratívnej zodpovednosti za Vyhľadávaciu a záchrannú službu. Každé ministerstvo je zodpovedné za núdzové plánovanie v rámci svojho rezortu. Za sektorovú koordináciu pri plánovaní civilnej pripravenosti rozhoduje ministerstvo spravodlivosti. Ak existuje nejasnosť o tom, ktoré ministerstvo má koordinovať krízové riadenie, predseda vlády po konzultácii s príslušnými ministrami vymenuje vedúce ministerstvo na odporúčanie vládnej krízovej rady. Kým vládna krízová rada nevydá odporúčanie a predseda vlády nevymenuje zodpovedné ministerstvo, koordinačným ministerstvom je Ministerstvo spravodlivosti a polície Nórskeho kráľovstva. Rada pre núdzové plánovanie (ang. Council for Emergency Planing), vedie diskusie s ostatnými ministerstvami. Organizačne je zaradená taktiež pod ministerstvo spravodlivosti.

Koordináciu na regionálnej úrovni a dohľad nad civilnou ochranou, krízovým riadením na úrovni regiónov vykonáva najmä zástupca štátu na krajskej úrovni – krajský guvernér. Regionálna správa podporuje havarijné plánovanie na miestnej úrovni a podieľa sa na plánovaní podpory vojenským silám. Ďalšími oblasťami, nad ktorou regionálna úroveň vykonáva správu a ktoré sú spojené s civilnou ochranou alebo krízovým riadením, je poľnohospodárstvo a životné prostredie. Počas mimoriadnych udalostí veľkého rozsahu býva krajská úroveň zodpovedná i za koordináciu krízového riadenia, jeho pôsobnosť sa značne zvyšuje v čase vojny a vojnového stavu. Na obce v Nórskom kráľovstve je kladený veľký dôraz nielen v krízovom manažmente. Obce zabezpečujú veľké množstvo služieb pre občanov a tieto služby sa vykonávajú i počas mimoriadnych situácií. Obce počas situácie, kedy nie je vyhlásená mimoriadna situácia, majú v oblasti krízového manažmentu za úlohu vypracovávať analýzu rizík a následne i plány pre prípadné krízové riadenie. Od všetkých obcí sa vyžaduje, aby mali zriadenú požiarnu službu. Hasičské jednotky predstavujú primárny zdroj obce na riešenie požiarov a iných druhov núdze. Na plnení úloh krízového manažmentu na obci sa v Nórskom kráľovstve podieľa i polícia, ktorá má za úlohu zabezpečovať ochranu ľudí, majetku, ochranu poriadku a bezpečnosti. Polícia plní úlohy i na úseku zabezpečenia niektorých opatrení na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva alebo na zmiernenie následkov. Na základe zákona sú obce povinné pripraviť núdzové plánovanie pre oblasť zdravotníctva. Nórska pátracia a záchranná služba (ang. The Norwegian Search and Rescue Service), predstavuje integrovanú koordinačnú štruktúru, čo znamená, že každé koordinačné stredisko slúžiace na záchranu je pripravené riešiť problematiku pozemných, vzdušných i námorných operácií. Záchranné operácie riešia koordinačné strediská i na ropných plošinách a plynárenských zariadeniach. V krajine sú dve hlavné koordinačné strediská a 54 miestnych podriadených záchranných stredísk. Takéto usporiadanie bolo schválené 4. júla 1980 prijatím kráľovskej vyhlášky s názvom „Organizačný plán záchrannej služby v Nórsku“. Dve najdôležitejšie záchranné strediská sa nachádzajú v Bodore a Stavangeri, pričom ich hlavnou

284 Viac na WWW (14.11.2017, 14:30): http://preview.tiems.info/Civil-Protection-Companies/directorate-for- civil-protection-and-emergency-planning.html 108

úlohou je viesť a koordinovať záchranné a pátracie akcie vo svojej oblasti pôsobnosti. V prípade potreby môžu byť v Nórskom kráľovstve nasadené na riešenie krízovej situácie i Nórske ozbrojené sily. Použite ozbrojených síl sa viaže predovšetkým na záchranu ľudských životov a majetku, a to najmä počas rozsiahlejších havárií alebo núdzových situácií, pri ktorých sú ľudské zdroje nepostačujúce. Svoju činnosť vykonávajú i na mori a pri záchrannej činnosti počas mimoriadnych udalostí. K nórskemu krízovému manažmentu neodmysliteľne patria i spravodajské a bezpečnostné služby, ktoré zodpovedajú najmä za prípravu pred hroziacim nebezpečenstvom (napríklad vojenským útokom, ohrozením štátu terorizmom,...). Do systému krízového riadenia sú zapojení aj dobrovoľníci, príkladom je organizácia s názvom Frivillige Organisasjoners Redningsfaglige Forum, známa pod skratkou FORF, ktorá je zastrešujúcou organizáciou pre všetky dobrovoľnícke organizácie v Nórsku, ktorých náplňou dobrovoľníckej činnosti je oblasť záchrany ľudí a majetku na pevnine, na mori i vo vzduchu. Organizácia pod sebou zahŕňa i Nórsky Červený kríž alebo i dobrovoľnícku organizáciu - Nórska ľudová pomoc. Nórske dobrovoľné záchranárske skupiny a mimovládne organizácie sa angažujú i v zahraničí. Na medzinárodnej úrovni Nórsko spolupracuje najmä s krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO) a krajinami Európskej únie, hoci Nórske kráľovstvo nie je členom EÚ.

Stručná analýza územia Nórskeho kráľovstva Nórsko leží v západnej časti Škandinávskeho polostrova, v severnej Európe. Pobrežie krajiny je veľmi členité a tvorené rozsiahlymi a robustnými fjordami. Územie krajiny je obkolesené z juhu Severným morom, zo západu Nórskym morom a zo severovýchodu Barentsovým morom. Suchozemskú hranicu má Nórske kráľovstvo len so Švédskym kráľovstvom, s Fínskou republikou a s Ruskou federáciou. Od Dánska je Nórsko oddelené prielivom Skagerrak. Krajina je vo veľmi veľkej miere hornatá, nížinaté oblasti sa nachádzajú len na pobreží v blízkosti hlavného mesta Oslo a na severe územia, taktiež pri pobreží. Územie Nórska bolo formované ľadovcom, čo zanechalo výrazné stopy na tvare jeho povrchu, najmä početné hlboké jazerá a fjordy. Dominantným pohorím v krajine sú Škandinávske vrchy. Najvyšším bodom v krajine je Galdhøpiggen, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 2469 m. n. morom. Hornindalsvatnet je najhlbšie jazero v celej Európe, Sognefjorden je druhý najhlbší fjord na svete a Vinnufossen je najvyšší vodopád v Európe. Na severe krajiny je územie časťou tzv. Laponska285, ktoré zasahuje i do Švédska, Ruska a Fínska. Vodstvo má krajina bohaté, avšak nevýhodou je, že všetky rieky sú krátke a rýchlo stekajú do mora. Významnými riekami sú rieky: Glomma, Dramselv, Otra, Orkla, Altelv a iné. Významné fjordy: Sognefjodren, Hardangerfjorden, Oslofjorden a iné. Z jazier je nutné spomenúť jazerá Uddjaure, Torentäsk a Siljan, ktorých hĺbka výraznejšie presahuje 100 metrov. Nórsko napriek svojej severnej polohe zaznamenáva dostatok zrážok i vo forme dažďa, čo spôsobuje najmä blízka Islandská trvala tlaková níž a Golfský prúd. Z klimatického hľadiska leží južné Nórsko v severnej časti mierneho klimatického pásma a severné Nórsko v južnej časti subarktického klimatického pásma.286 V krajine sa striedajú štyri ročné obdobia s dostatkom zrážok, ktoré smerom do vnútrozemia krajiny postupne klesajú. Zimy sú dominantným

285 Laponsko je i názov administratívnej jednotky vo Fínskej republike, nachádzajúcej sa na severe Fínska. 286 Pri klasifikácií podľa B.P. Alisova 109 ročným obdobím, za severnou polárnou kružnicou sa vyskytujú polárne noci a polárne dni.287 Najteplejšie oblasti sa nachádzajú na juhu krajiny v okolí nížiny, kde je položené i hlavné mesto. Východná polovica územia sa nachádza v zrážkovom tieni hôr, a preto sa tu nachádza výrazne menej snehových i dažďových úhrnov ako na západe a juhu krajiny. Rozdielny je v krajine najmä slnečný svit, pričom existujú za severnou polárnou kružnicou miesta, kde slnko nevychádza za horizont počas zimného obdobia a naopak, nezapadá za horizont počas leta. V horských pásmach prevláda subakrtické podnebie. Najsuchším miestom v Nórsku je Longyearbyen, ktoré má zrážkový úhrn len 190 mm ročne.288 Najviac zrážok padne najmä cez leto a na začiatku jesene (najmä august a september).289 Z demografickej analýzy je možné vyčítať, že krajina je v posledných desaťročiach ovplyvnená najmä migráciou ľudí z Afriky, Blízkeho Východu a z krajín strednej a východnej Európy. Zo štatistík vyplýva, že v roku 2012 až 32% obyvateľov Osla malo svoj pôvod z krajiny inej ako je Nórske kráľovstvo.290 Dominantným náboženstvom je Nórska evanjelická cirkev. V posledných rokoch však klesá počet praktizujúcich kresťanov. Druhým najrozšírenejším nekresťanským náboženstvom v Nórskom kráľovstve je islam, ostatné náboženstvá majú podiel vyznávačov pod 1%. V Nórsku sú dva úradné jazyky – nórčina a sámčina. Nórsky jazyk je germánskeho pôvodu, zatiaľ čo sámske jazyky (laponské jazyky) sú ugrofínskeho pôvodu. Najviac používateľom sámčiny sa nachádza v kraji Finmark. Nórsky jazyk je podobný ostatným škandinávskym jazykom, najviac dánčine a švédčine. Nórsko je ekonomicky jeden z najvyspelejších štátov, kde kapitalistický trh dobre kooperuje so sociálnou politikou. Štát má veľmi dobré postavenie v priemysle, najmä v energetike a ropnom sektore. Nórsko, hoci nie je krajinou Európskej únie, sa zúčastňuje na jej spoločnom jednotnom trhu. Podľa štatistík až 20% HDP krajiny za rok 2009 tvorilo vývoz ropy a zemného plynu291, čo predstavovalo približne 50% z celkového exportu Nórskeho kráľovstva. Ďalším dôležitým odvetvím je rybolov. Krajina najmä v dôsledku zložitosti terénu nemá v porovnaní s ostatnými krajinami západnej Európy vyspelú cestnú, či železničnú infraštruktúru. V posledných rokoch sa však vláda snaží túto situáciu zlepšiť.292 Elektrická energia v Nórsku pochádza predovšetkým z vodných elektrární, ktoré podľa údajov z roku 2015 vytvárajú až 96% elektrickej energie v krajine. K roku 2015 bol počet vodných elektrární v krajine na úrovni 937 vodných elektrární. Podľa niektorých zdrojov malo Nórsko v roku 2015 viac kilometrov potrubí čerpajúcich vodu do vodných elektrární ako kilometrov ciest.293

4.8 Švédske kráľovstvo

Švédske kráľovstvo zaberá najväčšiu časť škandinávskeho polostrova a nachádza sa na jeho východnej a južnej polovici. V prvej a druhej svetovej vojne bolo Švédske kráľovstvo nezávislým štátom. V súčasnosti je Švédske kráľovstvo členom Európskej únie, ale na rozdiel

287 Ďalšie informácie dostupné na WWW (17.11.2017): http://www.ssb.no/en/befolkning/artikler-og- publikasjoner/minifacts-about-norway 288 Viac na WWW (17.11.2017): http://www.yr.no/artikkel/norske-steder-blant-de-torreste-i-europa-1.13096592 289 Viac na WWW (17.11.2017): https://meteobox.sk/norsko/oslo-1/statistiky/ 290 Viac na WWW (17.11.2017): http://www.ssb.no/en/befolkning/statistikker/innvbef 291 Viac na WWW (17.11.2017): http://www.ssb.no/en/befolkning/artikler-og-publikasjoner/this-is-norway/ 292 Aktuálne štatistiky o doprave v Nórsku dostupné na WWW (17.11.2017): https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/no.html 293 Údaje dostupné na WWW (17.11.2017): https://www.setri.sk/norsko-zelena-bateria-europy/ 110 od Nórskeho kráľovstva, nie je Švédske kráľovstvo členom Severoatlantickej aliancie.294 Švédsko je zriadením dedičná konštitučná monarchia, kde na čele štátu stojí kráľ, ktorý podľa autorov Búšika J. a Králika J. nemá žiadnu politickú ani ústavnú moc.295 Napriek nie príliš veľkej moci má kráľ významné postavenie v rámci diplomacie Švédskeho kráľovstva. Právnym základom štátu je Ústava, nazývaná Regeringsformen, ktorá môže byť menená a dopĺňaná parlamentom (švédsky: Riksdag). Parlament Švédskeho kráľovstva je jednokomorový a je tvorený 349 poslancami. Poslanci sú do Riksdagu volení každé 4 roky. Výkonnú moc vykonáva vláda Švédskeho kráľovstva (švédsky: Regeringen). Vláda pozostáva z predsedu vlády (ministerský predseda), ktorého menuje predseda parlamentu a z kabinetu ministrov, ktorých menuje a odvoláva predseda vlády. „Z hľadiska výkonu verejnej správy sa Švédsko delí na obce a oblasti.“296 Vyšší územný celok v tomto prípade predstavujú kraje, oblasti (ang. counties, švédsky län), ktorých je 21: Blekinge, Dalarna, Gävleborg, Gotland, Halland, Jämtland, Jönköping, Kalmar, Kronoberg, Norrbotten, Örebro, Östergötland, Skåne, Södermanland, Stockholm, Uppsala, Värmlands, Västerbotten, Västernorrland, Västmanland a Västra Götaland. Nižším stupňom verejnej správy sú obce, ktoré boli radikálne zredukované po reforme v 20. storočí na 290 obcí. Pojem „obec“ používame v spojitosti so Švédskom len na obce, ktoré boli obcami ešte pred reformou verejnej správy, začatej v roku 1952. Pri ostatných došlo k ich zlučovaniu do municipalít. Pojem „municipalita“ sa vzťahuje na obec, ktorá vznikla zlúčením dvoch alebo viacerých obcí po reforme verejnej správy vo Švédskom kráľovstve. Na čele oblastí stojí oblastné zastupiteľstvo ako samosprávny orgán a hajtman (guvernér), ktorý je menovaný vládou. Hybridným orgánom je oblastný správny výbor (ako uvádza Búšik a Králik vo svojej publikácii, podľa niektorých prameňov i Regionálna administratívna rada). Hybridným je orgán nazývaný najmä preto, lebo je to orgán štátnej správy, na čele ktorého stojí hajtman, avšak členov oblastného výboru volí oblastné zastupiteľstvo, ktoré je volené v priamych voľbách na 4 roky. Na čele obce stojí starosta (predseda), volený samosprávnym orgánom - obecným zastupiteľstvom, ktoré je volené ľudom. Starosta plní a koordinuje plnenie úloh spojené i so štátnou správou. Na základe rozdelenia krajiny fungujú v krajine tri rôzne úrovne riešenia problematiky civilného núdzového plánovania. Zodpovednosť za krízové riadenie je rozdelená na tri úrovne: národnú, regionálnu a miestnu. Systém pripravenosti na krízové situácie sa zakladá na princípe zodpovednosti, to znamená, že orgány zodpovedné za chod činností, ktoré majú mimo času krízy, sú za ich realizáciu zodpovedné i v čase krízy.297 Medzi hlavné úlohy švédskeho núdzového plánovania patrí minimalizácia rizika a negatívnych následkov mimoriadnych udalostí, posilnenie a podpora spoločenskej pripravenosti na mimoriadne situácie a koordinácia medzi jednotlivými zodpovednými subjektami. Pri civilnej ochrane a krízovom riadení vo Švédskom kráľovstve sú platné 3 základné princípy: princíp zodpovednosti (RESPONSIBILITY), princíp rovnosti (EQUALITY), princíp blízkosti (PROXIMITY). V stručnosti tieto princípy predstavujú to, že krízové situácie musia byť riešené na úrovni, ktorá je blízko ľuďom, teda najmä na lokálnej, miestnej úrovni; orgán, ktorý situáciu rieši za normálneho stavu za ňu zodpovedá i za stavu krízového a princíp riešenia kríz by mal byť rovnaký ako počas normálneho stavu, avšak za predpokladu, že je to možné. V praxi je princíp proximity (blízkosti) uplatňovaný najmä v situácii, keď je postihnutá iba jedna obec a nie je dôvod na to, aby sa do riešenia zapájal oblastný správny výbor. Zodpovednosť za civilné núdzové plánovanie má vo Švédskom

294 Viac na WWW (18.11.2017): https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/slovensko_v_nato-o_nato 295 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2008, s. 108 296 Taktiež. 297 Viac na WWW (18.11.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 111 kráľovstve ministerstvo obrany. Cieľom civilného núdzového plánovania je zabezpečiť, aby mali švédske úrady koordinovanú schopnosť riešiť mimoriadne krízové situácie. Za každodenné riadenie je zodpovedný Koordinačný sekretariát krízového manažmentu ako švédsky vládny orgán. Krízové riadenie na vládnej úrovni je založené na spoločnom medzirezortnom prístupe. Každý štátny orgán je zodpovedný za koordináciu a riadenie kríz podľa svojej vlastnej oblasti zodpovednosti. V každej oblasti je zastúpený orgán, ktorý má za určitú oblasť zodpovednosť. Príkladom je Švédska správa ciest, ktorá je zodpovedná za cestnú infraštruktúru, Švédska národná poštová a telekomunikačná agentúra alebo Pobrežná stráž. Ich úlohou je znižovanie negatívnych následkov mimoriadnych udalostí v ich oblasti pôsobnosti a za riadenie v rámci ich oblasti pôsobnosti. Spolupracujú taktiež s podnikateľským sektorom, najmä s priemyselnými podnikmi, s obcami alebo s vyššími územnými celkami (oblasťami). Všetky tieto orgány sú taktiež zodpovedné za prípravu analýzy rizík a zraniteľnosti vo svojom odvetví i za celkové riešenie núdzových situácií. Na regionálnej úrovni sú zodpovednými orgánmi najmä oblastné správne výbory (regionálne administratívne rady). Oblastné správne výbory organizujú civilné núdzové plánovanie, vytvárajú analýzy rizík v hraniciach svojej oblasti, spolupracujú i so súkromnou podnikateľskou sférou a vykonávajú preventívne cvičenia. Sú taktiež zodpovedným orgánom za bezpečnosť pri plánovaní využívania pôdy. Oblastné správne výbory koordinujú svoje činnosti i pri zahraničnej spolupráci, pri komunikácii s masmédiami počas mimoriadnych udalostí. Švédske obce majú veľmi vysokú mieru autonómie a do ich pôsobnosti patrí i vykonávanie činností civilnej ochrany, civilného núdzového plánovania a plnia úlohy i na úseku prevencie pred mimoriadnymi udalosťami najmä tým, že môžu rozhodovať o využití územia vo svojej oblasti, vydávať rôzne povolenia, ktoré sú v súlade so zákonom o civilnej ochrane. Počas mimoriadnej udalosti, ktorá môže byť vojenského i nevojenského charakteru, je najvyšším orgánom civilnej ochrany a krízového riadenia Výkonná rada obce, ktorá je zodpovedná za riadenie, plánovanie a pripravenosť. Obciam pri výkone ich povinností v oblasti civilnej ochrany pomáhajú oblastné správne výbory, ktoré zabezpečujú napríklad rôzne cvičenia alebo školenia pre prípad mimoriadnej udalosti. Oblastný správny výbor spolupracuje s rôznymi orgánmi na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni s cieľom prispieť k bezpečnému prostrediu. V mimoriadnej situácii oblastný správny výbor poskytne podporu a koordinuje orgány, organizácie a kľúčové spoločnosti, ktoré navzájom spolupracujú pri riešení krízy. V prípade rozsiahlych záchranných prác preberá za dotknuté obce zodpovednosť oblastný správny výbor. Oblastný správy výbor v prípade vojny spravuje všetky civilné operácie vo svojej oblasti a územnej pôsobnosti. V krajine neexistuje žiaden orgán ani organizácia, ktorá by bola samostatne zodpovedná za zvládanie krízy. V každom prípade ide o rozsiahlu koordináciu medzi jednotlivými zložkami. Každá operácia musí mať svojho veliteľa, ktorý má odbornú spôsobilosť a obce, vnútroštátne orgány, sú povinné poskytovať veliteľovi svoje zdroje (ľudské i materiálne) v prípade, že o to veliteľ operácie požiada. Jedinou podmienkou je, aby orgán, od ktorého boli zdroje vyžiadané, s nimi v skutočnosti disponoval a to, že ich poskytnutie neohrozí chod bežných udalostí a činností orgánu, ktorý prostriedky poskytol. Veliteľ operácie môže zabaviť súkromný majetok a môže nariadiť osobám vo veku od 18 do 65 rokov, aby boli nápomocní. Pri takomto nariadení sa musí prihliadať na fyzický, psychický a zdravotný stav osoby. V prípade mimoriadnych udalostí, ktoré sa vyskytnú na mori, je zodpovedným orgánom Švédska námorná správa, ktorej úlohou je najmä vyhľadávanie a záchrana lodí a osôb. Ochranu životného prostredia na mori má za úlohu Švédska pobrežná stráž. Za vyhľadávanie osôb i za záchranu osôb vo vysokohorskom teréne zodpovedá polícia. Vysokohorský terén sa

112 nachádza len na západe a severozápade krajiny. Na riadenie kríz v prípade havárie jadrového zariadenia je zodpovedný oblastný správny výbor na základe územnej príslušnosti.

Stručná analýza územia Švédskeho kráľovstva: Švédske kráľovstvo je krajina zaberajúca najväčšiu časť Škandinávskeho polostrova. Pevninskú, suchozemskú hranicu má Švédsko s Nórskym kráľovstvom na západe a s Fínskou republikou na severovýchode svojho územia. Od Dánska delia krajinu najmä prielivy Øresund a Kattegat. Okrem iného je Švédsko obkolesené z juhozápadu Severným morom, z juhovýchodu krajinu obmýva Baltské more a z východu Švédsko od Fínska oddeľuje Botnický záliv. Na juhu je krajina prevažne nížinatá s množstvom jazier a nížiny sa tiahnu popri východnom pobreží až na sever k rieke Torneälven. Smerom na severovýchod sa postupne dvíha pohorie Škandinávske vrchy. Najvyšším bodom Švédskeho kráľovstva je Kebnekaise, v nadmorskej výške 2 111 metrov nad morom. Územie Švédska je geograficky delené do 3 veľkých oblastí, ktoré ale nemajú žiaden politický ani administratívny význam. Ide najmä o územia severného Norrlandu, južného Götalandu a priestoru medzi nimi – územie centrálneho Svealandu. Najredšie osídlenie má severný Norrland, ktorý zahŕňa až 60% územia. Hornaté územie, nachádzajúce sa na severozápade krajiny, sa nazýva Lappland. Smerom na sever rastie pokrytie Švédska lesmi. Vodstvo krajiny je bohaté, tvorené početnými riekami a jazerami. Medzi najvýznamnejšie rieky patrí hraničná rieka s Fínsku republikou – Muoniojoki a rieka Torneälven. Ďalšími významnejšími riekami pretekajúcimi Švédskom sú Luleälven, Skellefteälven, Umeälven, Ljungan, Ljusnan, Dalälven, Klarälven a Göta älv. Významnými jazerami v hustejšie osídlených oblastiach s veľkou vodnou plochou sú Vänern, Vättern, Hjälmaren a Mälaren. Najväčšie jazero Vänern má rozlohu 5 650 km2 a je tretie najväčšie jazero v Európe. V súvislosti s vodstvom krajiny je potrebné povedať, že povodne sú veľmi často opakovanou mimoriadnou udalosťou v krajine.298 Napriek svojej severnej zemepisnej polohe má prevažná časť územia mierne podnebie, a to najmä na juhu. V krajine dochádza i k striedaniu štyroch ročných období. Najjužnejšia časť má oceánske podnebie s miernymi zimami. Stredná časť krajiny má kontinentálne podnebie a subarktické podnebie možno nájsť v severnej časti krajiny. Klíma krajiny je i vzhľadom na tvar štátu rozmanitá a jednotlivé ročné obdobia sa prejavujú rôzne na severe a rôzne na juhu územia. Zrážky sú taktiež nerovnomerne rozložené. Najmä kvôli silnému vplyvu Golfského prúdu na Škandinávsky polostrov má Švédsko oveľa teplejšie podmienky ako v iných častiach sveta v rovnakej zemepisnej šírke. Počas leta nie sú veľké teplotné rozdiely medzi severom krajiny a juhom krajiny. Priemerná teplota v tomto období za júl sa pohybuje od +15 do +17,5 °C, čo predstavuje rozdiel medzi severom a juhom krajiny len 2,5°C počas leta. V zimných mesiacoch môže tento rozdiel medzi severnou časťou a južnou časťou v priemerných teplotách narásť až na 15°C.299 Najvyššia teplota zaznamenaná vo Švédsku bola +38°C, a to na juhu v Mälille. Najnižšia teplota bola až neuveriteľných -52,6°C vo Vuoggatjålme v roku 1966.300 Priemerné zrážky vo Švédsku predstavujú 500 až 800 mm/ročne. V juhozápadnej časti krajiny a na náveterných stranách vysokých pohorí môžu byť ročné úhrny zrážok i nad 1000 mm.

298 Viac na WWW (19.11.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 299 Dostupné z údajov Švédskeho hydrometeorologického ústavu. Dostupné na WWW (19.11.2017): https://www.smhi.se/en 300 Dostupné na WWW (19.11.2017): https://sweden.se/quick-facts/temperature/ 113

Obyvateľstvo vo Švédskom kráľovstve žije prevažne v mestách a mestských oblastiach. Medzi najväčšie mestá krajiny patrí Štokholm, Göteborg a Malmö. Horské oblasti Škandinávskych vrchov a severovýchodné pobrežie sú takmer neobývané a nezastavané. Oblasť Finnveden sa považuje za oblasť takmer bez ľudského osídlenia. Vo Švédskom kráľovstve nie sú vedené oficiálne štatistiky národnostného zloženia, avšak zo švédskych štatistík vyplýva, že v roku 2016 bolo 30,6% obyvateľstva Švédska cudzokrajného pôvodu, respektíve obyvateľstvom s cudzokrajným pozadím.301 Najčastejšími krajinami pôvodu švédskych obyvateľov cudzokrajného pôvodu je Fínsko, Sýria, Irak, Poľsko a Irán.302 Oficiálnym úradným jazykom je švédčina. Je to germánsky jazyk, príbuzný s dánčinou a nórčinou. Fíni sú najväčšou jazykovou menšinou vo Švédsku. Fínskym jazykom hovorí približne 5% obyvateľov Švédska.303 Táto štatistika je však staršia a súčasné odhady hovoria, že najpoužívanejším menšinovým jazykom je arabčina. Okrem fínskeho jazyka sú ako oficiálne menšinové jazyky uznané jazyky: rómsky jazyk, jidiš a uralské jazyky, blízke fínčine: saamsky jazyk, meänkieli (tornedalská fínčina). Tornedalská fínčina je jazyk používaný v údolí Torne na severe Švédska, v oblastiach kadiaľ preteká rieka Torne. Niektorými odborníkmi je jazyk považovaný za nárečie fínskeho jazyka. Z údajov vyplýva, že obyvateľstvo má vysokú znalosť anglického jazyka. Podľa údajov Eurobarometra z roku 2005 až 89% Švédov rozumie anglickému jazyku.304 Z vierovyznania je najrozšírenejším náboženstvom kresťanské náboženstvo, najmä luteránstvo, menej rímskokatolícke náboženstvo. V posledných rokoch badať nárast vyznávačov islamu. Najviac vyrobenej elektrickej energie vo Švédskom kráľovstve pochádza z jadrových elektrární. Podiel z vyrobenej elektrickej energie pre jadrové elektrárne vo Švédsku predstavuje 40 až 44%.305 Druhým zdrojom elektrickej energie sú vodné elektrárne, veterné elektrárne a využitie biopalív. Vo Švédsku je zavedená environmentálna daň za používanie jadrovej energie. Do roku 2020 sa majú zatvoriť štyri staršie jadrové reaktory. Jadrové elektrárne sú v krajine sústredené najmä v južnej časti (Forsmark, Ringhlas, Oskarshamn). Švédsko má približne 162 000 km spevnených ciest a 1 428 km rýchlostných ciest. Infraštruktúra, najmä železničná, je veľmi dobre rozvinutá. Medzi najzávažnejšie mimoriadne udalosti vo Švédsku za posledné desaťročia zaraďujeme najmä požiar. Nešťastí spojených s požiarom sa vyskytlo vo Švédsku mnoho, známe sú príklady z roku 1990, kedy požiar na lodi zabil 158 ľudí a ďalších 30 zranil. Požiar hotela v roku 1978 usmrtil 20 ľudí a ďalších 35 zranil. Rozsiahle lesné požiare v roku 2006 a požiar na diskotéke v Göteborgu v roku 1998, ktorého následkom zhynulo 63 ľudí a viac ako 223 bolo zranených. Nešťastie v Göteborgu sa odohralo 30. októbra 1998, kedy skupina mladých ľudí usporiadala diskotéku, ktorá navyše nebola ohlásená a vysoký počet mŕtvych bol zapríčinený najmä tým, že hasičské jednotky nedokázali nájsť budovu, v ktorej sa mala diskotéka konať. Väčšina návštevníkov diskotéky bola vo veku od 13 do 18 rokov. Podľa vyjadrení zasahujúcich hasičov požiar sa šíril až neprirodzene rýchlo. Budova, v ktorej požiar vypukol, prešla v apríli 1997 kontrolou, pričom

301 Viac na WWW (20.11.2017): http://www.statistikdatabasen.scb.se/pxweb/en/ssd/?rxid=86abd797-7854- 4564-9150-c9b06ae3ab07 302 Taktiež. 303 Dostupné z WWW (20.11.2017): https://www.thelocal.se/20090701/20404 304 Dostupné na WWW (20.11.2017): http://ec.europa.eu/education/languages/pdf/doc631_en.pdf 305 Dostupné z WWW (20.11.2017): http://www.world-nuclear.org/information-library/country- profiles/countries-o-s/sweden.aspx 114 splnila všetky protipožiarne požiadavky. Podľa odhadov sa na diskotéke zúčastnilo približne 400 ľudí.306

306 Viac na WWW (20.11.2017): http://www.nytimes.com/1998/10/30/world/60-die-in-fire-at-disco-party-in- sweden.html 115

116

5 Južná Európa

5.1 Andorrské kniežatstvo

Andorrské kniežatstvo je parlamentné kniežatstvo, ležiace medzi Španielskom a Francúzskom, pričom celé územie leží v pohorí Pyreneje a len malé percento z územia leží pod 1000 m. n. morom. Hlavami štátu sú francúzsky prezident a španielsky biskup. Reálne ich ale zastupujú jednotliví zástupcovia. Francúzsky prezident je vo funkcii ako princ Andorry, hoci obyvatelia Andorry sa na jeho volení nezúčastňujú. Výkonnú moc má v rukách vláda. Zákonodarnou disponuje vláda i parlament (Rada). Andorra je rozdelená na 7 okrskov (iné preklady uvádzajú názvy ako obec, či farnosť). V Katalánskom jazyku sú okrsky nazývané parròquia. Iba niektoré okrsky sa ďalej členia na štvrte. Výnimkou je len okrsok Canillo, ktorý sa delí na susedstvá. Civilná ochrana je v krajine oddelená od hasičského zboru a civilnú ochranu riadi oddelenie pre civilnú ochranu a núdzové situácie. Hasičský zbor naopak je riadený oddelením prevencie požiarov. Andorra nemá regulárnu armádu307. Obrana krajiny je zaručená Francúzskom a Španielskom. V prípade mimoriadnych situácií vojenského alebo nevojenského charakteru, teda aj v prípade prírodných katastrof, sú povolaní všetci zdravotne spôsobilí muži od 21 do 60 rokov, ktorí majú andorrské občianstvo. Policajný zbor v Andorre, okrem klasických policajných úloh, plní niektoré úlohy civilnej ochrany a záchranárov. Typickým príkladom je, že polícia vykonáva činnosti horskej záchrannej služby.308 V prípade hrozby terorizmu zasahuje GIPA (Gruppe d'Intervenció Policia d'Andorra), ide o protiteroristickú jednotku cvičenú na zastavenie teroristického útoku, poprípade oslobodenie rukojemníkov. Andorrský hasičský zbor sa považuje za veľmi dobre vybavený materiálne aj personálne. Zamestnáva približne 120 hasičov. Keďže drvivá väčšina územia sa nachádza v nadmorskej výške nad 1000 m. n. m., je pre Andorru zrejmé, že podnebie je kontinentálneho, alpínskeho typu - počas zimy vlhké a bohaté na sneh, počas leta zasa horúce a suché. Najvyšším vrchom je Coma Pedrosa s nadmorskou výškou 2 942 m. n. morom. Najnižším bodom je údolie rieky Gran Valira s nadmorskou výškou 840 m. n. morom. Údolia sú formované to tvaru písmená V, z čoho plynie aj vysoké riziko vzniku prívalových povodní v prípade silných búrok. Priemerná nadmorská výška je 1996 m. n. morom. Z demografickej charakteristiky je nutné podotknúť, že len 33% obyvateľov sú Andorrčania, ktorí rozprávajú katalánskym jazykom. Z dôvodu prisťahovalectva sa zhruba v rovnakej miere používa španielčina a o niečo menej francúzština. Pomerne silné zastúpenie majú aj prisťahovalci z Portugalska. Približne 80% HDP tvorí cestovný ruch a 19% HDP skutočnosť, že krajina je daňovým rajom. Len 2% pôdy sú využívané ako orná pôda.309

5.2 Cyperská republika

Ostrov Cyprus je transkontinentálne územie, geograficky zaraďované do Ázie, ale kultúrne a politicky prepojené najmä s Európou. Ostrov sa nachádza vo východnej časti Stredozemného mora a na jeho území sa nachádza medzinárodne uznávaný štátny útvar

307 Armáda slúži len na slávnostné prehliadky, nie na boj. Zdroj: Dostupné z WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/an.html 308 Viac na: Dostupné z WWW (17.8.2017): http://www.policia.ad 309 Viac informácií na: Dostupné z WWW (17.8.2017): http://www.estadistica.ad/serveiestudis/web/index.asp 117

Cyperská republika. V severovýchodnej časti ostrova sa nachádza Severocyperská turecká republika, avšak medzinárodne je uznávaná len Tureckou republikou. Cyperská republika ovláda 2/3 územia, najmä juh a západ. Približne 4% územia tvorí nárazníková zóna medzi územím vojensky okupovaným Tureckom a Cyperskou republikou. Štát je členom Európskej únie i Commonwealthu. Systém vlády v Cyperskej republike je prezidentský, zákonodarnú moc má jednokomorový parlament – Snemovňa reprezentantov. Výkonná moc patrí prezidentovi, ktorý ju uskutočňuje spoločne s Radou ministrov, ktorú on sám menuje. Parlamentné voľby nemajú vplyv na zloženie vlády, nakoľko ju menuje prezident.310 Ostrov ako celok je rozdelený na 6 administratívnych oblastí – okresov/dištriktov: Nikózia, Limasol, Pafos, Larnaka v Cyperskej republike a Famagusta, Kyrenies v tureckej vojensky okupovanej časti ostrova. Hlavným poslaním civilnej ochrany v tureckej časti ostrova je najmä ochrana obyvateľov, žijúcich na Cyperskom ostrove, alebo ochrana turistov prichádzajúcich na ostrov, nakoľko turizmus je pre ostrov nesmierne dôležitý, keďže krajina má veľký príjem do štátneho rozpočtu práve z príjmov pochádzajúcich z cestovného ruchu. O dôležitosti cestovného ruchu svedčí fakt, že štvrtina obyvateľov Cypru pracuje v sektore cestovného ruchu.311 A keďže bezpečnosť je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich množstvo turistov, ktorí pricestujú do krajiny, niet divu, že civilná ochrana v krajine má za úlohu chrániť a pomáhať aj turistom. Civilná ochrana v krajine plní humanitárne úlohy s cieľom pomôcť osobám, ktoré postihli alebo ovplyvnili mimoriadne udalosti. Taktiež pomáha aj zotaviť sa ľuďom, ktorých postihli negatívne účinky mimoriadnych udalostí. Ak však hovoríme o priamej ochrane obyvateľstva pred krízovými situáciami, v spojitosti s Cyprom sa uprednostňuje pojem „civilná obrana“. Na čele stojí minister vnútra Cyperskej republiky, ktorý má nad civilnou obranou dohľad a kontroluje jej správne fungovanie. Jeho úlohou je taktiež príprava a implementácia zákonov a iných právnych predpisov do celého systému civilnej obrany. Taktiež plní aj dôležitú úlohu v oblasti koordinácie medzi jednotlivými rezortmi spolu s Radou ministrov. V blízkosti nárazníkovej zóny sú v každej dedine a v každom meste zriadené jednotky civilnej obrany (ang. Civil Defence Force). Jednotky civilnej obrany v Cyperskej republike sú tvorené z časti profesionálnymi vojakmi a z časti dobrovoľníkmi. Skôr ako sa člen civilnej obrany zaradí do jednotky civilnej obrany, musí prejsť základnou odbornou prípravou, neskôr školením v jednotlivých odboroch a až potom sú umiestnení do oddielov civilnej obrany podľa zaškolenia. Oddelenia, do ktorých sa jednotliví príslušníci školia, sú oddelenie prvej pomoci, oddelenie telekomunikácií, oddelenie pre sociálne zabezpečenie a hasičské a záchranné oddelenie. Úlohy a povinnosti všetkých zložiek civilnej obrany sú definované v dokumente pod názvom Všeobecný plán civilnej obrany, ktorý schvaľuje Rada ministrov. Na základe Všeobecného plánu civilnej obrany je povinnosťou každej zložky civilnej ochrany vypracovať plán civilnej ochrany, podobný slovenskému plánu ochrany obyvateľstva. Plán civilnej ochrany obsahuje návody ako riešiť nepredvídané udalosti, ktoré môžu mať buď vojenský alebo nevojenský charakter. Plány sú potom predkladané ústredným alebo okresným radám, podľa úrovne, na kontrolu alebo koordináciu. Pre lepšiu predstavu možno uviesť, že priamo pod Ministerstvom vnútra Cyperskej republiky je zriadené Riaditeľstvo civilnej ochrany Cyperskej republiky, ako strategická úroveň riadenia a taktická úroveň riadenia je zastúpená okresnými štruktúrami, nepatria tam však administratívne jednotky, ktoré sú pod tureckou vojenskou okupáciou (t.j.: Famagusta, Kyrenies). V prípade, že by krajinu postihla mimoriadna situácia, ktorá by nebola silami

310 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2008, str. 28 311 Viac na WWW (01.09.2017): https://www.etrend.sk/relax/cestovny-ruch-na-cypre-zamestnava-takmer- stvrtinu-obyvatelstva.html 118 a prostriedkami Cyperskej republiky zvládnuteľná, je krajina zapojená do Európskeho mechanizmu civilnej ochrany. Rámcový zákon o civilnej obrane v Cyperskej republike bol prijatý v roku 1996, hoci už o rok neskôr bol novelizovaný. Novela priniesla reorganizáciu celého systému. Definícia civilnej obrany bola do zákona implementovaná priamo z Dodatkových protokolov Ženevských dohovorov, z článku 61. (I. Dodatkový protokol, časť IV., oddiel I., kapitola VI.).312 Medzi piliere civilnej obrany patrí to, že civilná obrana predstavuje formu obrany proti nepriateľským útokom alebo znižuje akýkoľvek nepriateľský útok bez ohľadu na to, či obrana začala pred, počas alebo po útoku. Civilná obrana prestavuje schopnosť čeliť katastrofe a zahŕňa tiež systematické činnosti zamerané na prevenciu, plánovanie, vzdelávanie, pripravenosť, reakciu a riešenie následkov katastrofy bez ohľadu na to, či uvedené činnosti boli vykonávané pred, počas alebo po katastrofe. Pojem „katastrofa“ v podmienkach civilnej ochrany v Cyperskej republike predstavuje deštruktívny incident, ktorý sa vyskytuje kdekoľvek na území republiky spôsobený buď zemetrasením, zosuvmi pôdy, povodňami, búrkami, tornádom, silným vetrom, alebo inou kalamitou. Pričom pojem „kalamita“ predstavuje v podmienkach Cyperskej republiky akékoľvek prírodné katastrofy. Medzi ďalšie zdroje ohrozenia však patria aj nehody technologickej povahy, požiare, výbuchy, epidémie a výbuchy, stroskotanie lodí alebo iné incidenty, ktorých povaha môže ohroziť život a majetok väčšieho počtu ľudí, alebo rozsiahle poškodiť životné prostredie či prírodné zdroje krajiny. Právomoci civilnej obrany spadajú do rúk ministra vnútra a Rady ministrov. V prípade výskytu vojenského alebo nevojenského ohrozenia, ktoré si vyžaduje mobilizáciu ľudských alebo iných zdrojov, či prostriedkov, minister vnútra alebo Rada ministrov môžu vyhlásiť „Stav civilnej obrany“ (ang. State of Civil Defence), ktorý je vyhlásený na 48 hodín. Predĺžiť tento stav, ktorý je podobný „núdzovému stavu“ na území Slovenskej republiky, môže len Snemovňa reprezentantov.

Stručná analýza územia Cyperskej republiky Ostrov Cyprus, na ktorom leží aj Cyperská republika, je rozlohou i počtom tretím najväčším ostrovom v Stredozemnom mori (po Sicílii a Sardínii). Na dĺžku má 240 kilometrov, na šírku 100 kilometrov. Najbližšie k ostrovu sa nachádza Turecko (75 km), Sýria a Libanon (cca. 105 km). Z pohorí je významné pohorie Troodos, menšie pohorie je Kyrénsky hrebeň. Pohorie Troodos však zaberá až polovicu rozlohy ostrova a nachádza sa na juhu a západe krajiny. Najvyšším bodom je vrch Olympos s nadmorskou výškou 1952 m. n. morom. Kyrénsky hrebeň dosahuje v najvyššom bode len niečo málo nad tisíc metrov nad morom a zaberá len malú časť územia. Na ostrove Cyprus sa nachádzajú aj britské základne Akrotiri a Dhekelia, známe ako „British Soveregin Base Areas“. Pri charakteristike podnebia je nutné podotknúť, že na Cypre prevláda typické stredomorské subtropické podnebie. Veľmi horúce letá, kedy teplota často stúpne na 40°C striedajú vlhké a mierne zimy, kedy sa vyskytujú zrážky najmä vo forme dažďa, s výnimkou najvyšších vrchov pohoria Troodos, kde cez najchladnejšie mesiace sneží. Letné počasie s teplými dňami aj nocami trvá od apríla do novembra. Priemerná teplota v najchladnejších mesiacoch – január a február, dosahuje výšky +17°C. Pre porovnanie, priemerná teplota na Slovensku v kotlinách, v najteplejšom mesiaci júl ,je podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu +16 až +18°C.313 V roku 2007 extrémne horúčavy v Nikózii spôsobili smrť 4 ľuďom, v roku 1998 zomrelo v dôsledku vlny horúčav

312 Viac na WWW (01.09.2017): https://www.cervenykriz.eu/cz/mhp/konvence.htm 313 Viac informácií dostupných na WWW (01.09.2017): http://www.shmu.sk/sk/?page=1064 119

52 ľudí. Nie je preto žiadnym prekvapením, že medzi mimoriadnymi udalosťami sa vyskytujú často požiare a sucho, čo má negatívny vplyv na obyvateľstvo, nakoľko rieky sú krátke a nie príliš vodnaté. Priemerné ročné zrážky dosahujú 460 mm a spadnú v chladnejšej časti roka a pochádzajú najmä z búrok. Je to približne také množstvo ročného úhrnu zrážok, aké majú najsuchšie oblasti Podunajskej nížiny na Slovensku. Počas búrok, ktoré sa vyskytujú v chladnejšej časti roka (december – marec), sa vyskytujú nebezpečné sprievodné javy, akými sú krúpy, prívalové zrážky, silný nárazový vietor ale veľmi nebezpečné sú aj tornáda. Tornádo v jednom z najteplejších miest Cypru, v meste Limassol, zranilo 28. januára 2003 takmer 30 ľudí a poškodilo mnoho budov.314 Priemerný ročný slnečný svit na Cypre je takmer dvojnásobný oproti územiam v severnej polovici Európy. Keďže prší prakticky len počas štyroch mesiacov v roku, krajina má veľký nedostatok pitnej vody počas letného obdobia. Politika vodného hospodárstva na Cypre je postavená na viac než 100 priehradách, ktoré počas daždivého obdobia zadržujú zrážky, celkový objem zadržiavanej vody je 330 miliónov m 3 (približne Zemplínska šírava).315 V dôsledku zmenšujúcich sa priemerných zrážok a zvyšujúceho počtu obyvateľov ostrova sa zvyšuje aj dopyt po pitnej vode, a preto vláda preferuje projekt odsoľovania morskej vody. Z demografickej analýzy vyplýva, že približne 77% obyvateľov tvoria grécki Cyperčania a 18% tureckí Cyperčania. Zvyšok tvoria prisťahovalci rôznych národností, napríklad Rusi.316 Väčšina gréckych Cyperčanov sa hlási k ortodoxnému kresťanstvu, tureckí Cyperčania zasa k sunnitskému islamu. Jazykovému a religióznemu zloženiu zodpovedá i jazykové zloženie. V krajine sú uzákonené dva úradné jazyky, a to grécky a turecký jazyk. Avšak veľmi často hovoreným jazykom je angličtina, a to najmä z toho dôvodu, že ide o bývalú britskú kolóniu a krajinu navštívi ročne veľa turistov. Z hospodárskej charakteristiky je známe, že Cyprus okrem cestovného ruchu je pre mnohých zahraničných občanov „daňový raj“ vďaka nízkym daňovým sadzbám a ekonomiku ťahá dopredu i bankovníctvo a finančníctvo. V okolí ostrova sa nachádzajú zásoby ropy a zemného plynu.

5.3 Grécka republika

Grécka republika je štát ležiaci na juhozápade Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, ku ktorému patria ostrovy Kréta a ostrovy v Malej Ázii (Rodos, Chios, Samos, Lesbos a iné). V Gréckej republike je v platnosti Ústava z roku 1975, ktorá zakotvila parlamentnú formu zriadenia, kde na čele stojí prezident ale štát je de facto parlamentnou republikou. Ústava bola pozmeňovaná v rokoch 1986, 2001 a 2008. Prezident nie je volený priamo ale volí ho parlament, napriek tomu nie je zodpovedný parlamentu – jednokomorovému Národnému zhromaždeniu. Nemá výlučne len výkonnú moc ale aj zákonodarnú moc. Na výlučnej moci sa podieľa najmä vláda, prezývaná ako Ministerská rada. Tá je volená prezidentom ale zodpovedá sa Národnému zhromaždeniu. Na čele Ministerskej rady je predseda politickej strany, ktorá vo voľbách získala buď absolútnu alebo relatívnu väčšinou (zakotvené v Ústave). Grécka republika je administratívne členená na 13 krajov,

314 Viac informácií na WWW (01.09.2017): https://www.irishtimes.com/news/freak-tornado-in-cyprus-injures- 30-people-1.458747 315 Viac informácií na WWW (01.09.2017): http://www.moa.gov.cy/moa/wdd/Wdd.nsf/All/F1C37F7EC2249715C2256CC50039DDD5?OpenDocument&hi ghlight=108%20dams 316 Viac informácií na WWW (01.09.2017): https://www.cia.gov/library/publications/the-world- factbook/fields/2075.html#cy 120 ktoré sa ďalej členia na okresy (prefektúry gre. nomoi). Na úrovni krajov sa nachádza autonómny región, nazývaný Svätá Hora alebo mníšska republika („Agion Oros“). Vstup naň vydáva Ministerstvo zahraničných vecí Grécka na základe osobitného povolenia vydaného len osobám mužského pohlavia. Posledným článkom správy a samosprávy Gréckej republiky sú obce, ktorých je 1053. Civilná ochrana v krajine je v prvom rade reprezentovaná na národnej úrovni. Celkovo má však 4 úrovne, a to: národnú úroveň, krajskú (regionálnu) úroveň, okresnú (prefektúrnu) úroveň a miestnu (municipálnu, obecnú) úroveň. Pre všetky štyri úrovne platí Xenokrates – Národný plán civilnej ochrany, pričom každá úroveň do neho vypracováva časti pre svoju územnú pôsobnosť. Na národnej, strategicko-koordinačnej úrovni, pôsobí Generálny sekretariát pre civilnú ochranu, Medzirezortný výbor pre národné plánovanie, Centrálny koordinačný orgán pre civilnú ochranu. Tieto tri orgány sú najdôležitejšie v procese riadenia, koordinácie a plánovania civilnej ochrany, taktiež aj v procese určovania a smerovania civilnej ochrany v Gréckej republike. Ako ďalšie orgány, ktoré sú zapájané do riešenia krízových situácií a pomáhajú s plnením úloh civilnej ochrany, sú policajný zbor, hasičský zbor, záchranný zbor, ozbrojené sily, letecké orgány a mnohé ďalšie. Je totiž dôležité si uvedomiť, že podobne ako v Taliansku, i v Grécku je civilná ochrana chápaná a organizovaná ako koordinovaný systém zdrojov, prostredníctvom ktorého národné, krajské (regionálne), okresné (provinčné) a miestne orgány spolupracujú s miestnymi a verejnými inštitúciami pri zvládaní mimoriadnych situácií a potláčaní následkov mimoriadnych situácií. Civilnú ochranu v ďalších úrovniach riadenia krajiny zastupuje Generálny sekretariát kraja (regiónu), okresu (prefektúry) alebo obce. Na pomoci pri zvládaní krízových situácií sa podieľa Pobrežná stráž, Organizácia plánovania a ochrany pred zemetraseniami, dobrovoľnícke organizácie, ktoré sa podieľajú na civilnej ochrane za predpokladu, že ich členovia disponujú odborným vzdelaním v oblasti civilnej ochrany. Úlohou Generálneho sekretariátu pre civilnú ochranu je najmä ochrana života, zdravia a majetkov pred prírodnými, technickými alebo inými vážnymi nebezpečenstvami. Okrem iného samozrejmou úlohou je aj ochrana kultúrneho dedičstva, historických budov a pamiatok a v neposlednom rade aj infraštruktúry a zdrojov. Práve infraštruktúra je chápaná (a nielen v Grécku) ako dôležitá a nevyhnutná súčasť krízového riadenia. Od jej kvality a hustoty priamo závisí aj kvalita záchranných operácií v prípade mimoriadnych udalostí. Generálny sekretariát pre civilnú ochranu sa snaží najmä zvyšovať verejné povedomie obyvateľstva o mimoriadnych udalostiach a spôsobe ochrany proti ich negatívnym účinkom. Taktiež študuje, plánuje, organizuje a koordinuje politiku realizovanú v civilnej ochrane, koordinuje činnosť verejných služieb a dobrovoľníkov v oblasti civilnej ochrany. Ako už bolo vyššie spomínané, v rámci celej krajiny existuje Národný plán civilnej ochrany s gréckym názvom „Xenokrates“, v rámci ktorého sa plánovanie uskutočňuje na všetkých štyroch úrovniach správy v oblasti civilnej ochrany. Gestorským úradom plánovania v celej krajine je Generálny sekretariát pre civilnú ochranu. Medzirezortný výbor pre národné plánovanie (často uvádzaný pod skratkou „ICNP“) je zložený z jednotlivých predstaviteľov ministerstiev a okrem koordinácie schvaľuje aj výdavky na civilnú ochranu, ktoré sú určované pre jednotlivé ministerstvá v ich rozpočtových kapitolách. Zároveň informuje o implementácii vládnych nariadení potrebných na zvládnutie následkov mimoriadnych udalostí. Ústredný koordinačný orgán pre civilnú ochranu (často označovaný pod skratkou „CCB“) je orgán, z ktorého názvu vyplýva, že sa zaoberá predovšetkým koordináciou, v tomto prípade však koordináciou jednotiek pri reakcii na mimoriadnu udalosť a pri obnove krajiny po mimoriadnej udalosti. Za koordináciu operačných síl sú zodpovední jednotlivci vo svojich

121 funkciách v závislosti od rozsahu mimoriadnej udalosti. V prípade, že sa mimoriadna situácia či kríza vyskytne na miestnej úrovni, zodpovedným za operačné riadenie bude generálny tajomník okresu (prefektúry). V prípade, že mimoriadna udalosť prekročí hranice prefektúry, zodpovednou a zároveň riadiacou osobou sa stáva generálny tajomník kraja (regiónu). Rovnako ako v predchádzajúcej situácii, ak krízová situácia prekročí hranicu regiónu, zodpovedným je na národnej úrovni Generálny tajomník pre civilnú ochranu. Národná pomoc sa poskytuje pri všetkých druhoch krízových situácií, aj keď ide iba o miestnu záležitosť. Rozsah pomoci závisí od druhu mimoriadnej situácie a od dopadu na postihnuté okolie a život, zdravie či majetok obyvateľov. Orgány okresnej či krajskej civilnej ochrany nežiadajú o pomoc priamo zložky, ale žiadosť o pomoc podávajú na Generálny sekretariát pre civilnú ochranu a až tá požiada o pomoc napríklad ozbrojené sily alebo políciu. V systéme civilnej ochrany v Gréckej republike sa stretávame aj s rastúcim počtom dobrovoľníkov, ktorí majú aj svoje legislatívne zázemie od roku 2001, po vytvorení národného systému dobrovoľných organizácií. Grécko ako člen Európskej únie je začlenené aj do európskeho mechanizmu civilnej ochrany. Okrem toho na medzinárodnej úrovni má množstvo bilaterálnych zmlúv, a to nielen so susednými krajinami, napríklad s Bulharskom, Maďarskom, Maltou, Francúzskom, Ruskom, Ukrajinou, Spojenými štátmi Americkými a s Tureckom. Krajina je aj súčasťou aktívneho zoskupenia FIRE 5 združujúcich 5 veľkých štátov Stredomoria, ktoré sú často počas letných mesiacov postihnuté požiarmi. Spoločne nacvičujú možné krízové situácie, zamerané na ochranu obyvateľstva v postihnutých zónach. Grécka republika je aj signatárom Protokolu o spolupráci v boji proti znečisťovaniu životného prostredia v Stredozemnom mori a znečisťovaniu nebezpečnými látkami pri núdzových situáciách. Grécko ako krajina, ktorá nesusedí s Čiernym morom, ba dokonca ani s Marmarským morom oddeľujúcim Egejské more od Čierneho mora, je členom združenia krajín BSEC (Čiernomorská hospodárska spolupráca), ktorá členským krajinám umožňuje spoluprácu pri núdzových situáciách vyskytujúcich sa v Čiernom mori. Na vnútroštátnej úrovni má krajina väčšinu situácií vyskytujúcich sa v krízovom riadení (ako evakuácia, núdzové zásobovanie a ubytovanie) riešené priamo prostredníctvom špeciálneho zákona. Zákon, ktorý by priamo vymedzoval úlohy civilnej ochrany a nastavil by určitý rámec, neexistuje. Existujú však samostatné zákony, napr. zákon č. 3613/2007, ktorý rieši problematiku evakuácie, alebo zákon č. 2344/1995, ktorým sa zriaďuje Generálny sekretariát pre civilnú ochranu. Existuje však zákon, ktorý z časti upravuje úlohy civilnej ochrany v Gréckej republike, a tie sú: koordinácia síl a prostriedkov vo všetkých činnostiach a programoch týkajúcich sa prevencie, pripravenosti, reakcie a obnovy; informovanie ministra o núdzovom stave; vyhlasovanie núdzového stavu; výskum, zber a analýza informácií o mimoriadnej situácii; usmerňovanie obyvateľstva prostredníctvom obežníkov; organizácia a podpora dobrovoľníckych zložiek; vykonávanie cvičení a mnohé iné. V krajine existuje Národná škola civilnej ochrany (ang. National Civil Protection School), pripravujúca všetky zložky, ktoré pomáhajú jednotkách civilnej ochrany pri nasadení v boji proti pôsobeniu a následkom mimoriadnych udalostí. Patria medzi nich policajti, hasiči, technici ale aj dobrovoľníci, podieľajúci sa na pomoci civilnej ochrane pri krízových situáciách.

Stručná analýza územia Gréckej republiky Grécko je z väčšej časti obkolesené morom. Len zo severu je hranica s Albánskom, Macedónskom, Bulharskom a Tureckom tvorená prevažne pohoriami. Zo západu je hranicou Iónske more, z juhu Stredozemné more, medzi Krétou, Kykladskými ostrovmi a Aténami sa nachádza Krétske more. Z východu je zasa pobrežie lemované Egejským a Tráckym morom.

122

Členité pobrežie spôsobuje, že krajina má aj veľké množstvo zálivov, najmä Patraský záliv, Korintský záliv, Lakónsky záliv, Solúnsky záliv, Ofránsky záliv a iné. Strategicky dôležité sú aj prielivy, a to najmä časť Dardanelského prielivu a Korfský prieliv. Grécka republika, ktorej prevažná časť územia sa nachádza na juhovýchode Balkánskeho polostrova, je prevažne hornatá krajina, z nížin sú významné najmä Tesálska nížina a Macedónska nížina (nížina v údolí rieky Axios, v Macedónsku sa tá istá rieka volá „Vardar“ a v okolí rieky Strymon) a pobrežné nížiny. Z pohorí sú najvýznamnejšie Rodopy a Pindos. Najvyšším vrchom Gréckej republiky je Mytikas v pohorí Olymp s nadmorskou výškou 2 917 m. n. morom. Na území Grécka sa nachádza množstvo krasových útvarov. Rieky nie sú príliš vodnaté, najvýznamnejšia ja hraničná rieka, ktorá oddeľuje Grécko od európskej časti Turecka – Marica. Ďalšie významnejšie toky predstavujú rieky Nestos, Strymon, Axios. Vodstvo Grécka uzaviera jazero Trichonis a Prespanské jazero na styku hraníc Albánska, Grécka a Macedónska. V krajine sa nachádzajú aj vodné stavby. Krajina je geograficky bohatá ale zložitá najmä preto, že mnohé ostrovy sú prístupné len lodnou dopravou a v prípade záchrannej operácie sú najvhodnejšími dopravnými prostriedkami zrejme vrtuľníky. Podnebie sa líši výrazne nadmorskou výškou, kým na pobreží je typické prímorské subtropické, na severe vo vyšších nadmorských výškach už do krajiny zasahuje mierne pásmo. Vo vyšších nadmorských výškach prevažuje počasie horského pásma. Typickým príkladom mesta s dvoma podnebiami sú Atény, kde juh je teplý, prímorský a sever mesta je chladnejší, horský. Drvivú väčšinu obyvateľov Gréckej republiky tvoria Gréci, v percentuálnom zastúpení nad 96%, z národnostných menšín prevládajú Albánci, Macedónci a Turci. V posledných rokoch Grécko čelí náporu migračnej vlny z Blízkeho východu. Celkový počet obyvateľov je 10,8 milióna k roku 2011-podľa údajov Gréckeho štatistického úradu ELSTAT. Podľa demografických údajov grécka populácia rýchlo starne. Miera plodnosti je jedna z najnižších na svete. Výrazne prevažuje podiel ľudí v produktívnom veku (15 – 65 rokov) a v poproduktívnom veku (nad 65 rokov). Grécko z určitých ideologických dôvodov nevedie štatistiky v percentuálnom zastúpení náboženského vyznania v krajine. Podľa odhadov sa však väčšina (nad 90%) obyvateľov hlási k pravoslávnej ortodoxnej cirkvi. Podľa údajov Eurobarometra 2010 až 79% Grékov verí v existenciu Boha. V Grécku sa nachádza aj moslimská menšina, najmä v regióne Trácia a celkovo tvoria 2% obyvateľstva. Dlhodobo prítomným a tretím najvyznávanejším náboženstvom v krajine je judaizmus. Z jazykového hľadiska je Grécko homogénna krajina a úradným jazykom je gréčtina. Zvyšné jazykové menšiny a nárečia nepredstavujú významný podiel v krajine a používajú sa skôr v domácnostiach. Grécko je rozvinutá krajina, kde najväčší podiel na hospodárstve má sektor služieb a s ním súvisiaci cestovný ruch, priemysel tvorí približne 12% HDP. Je to však najväčšia ekonomika na Balkánskom polostrove a zahraničný investor v okolitých krajinách. Z pestovaných plodín je dominantná bavlna, pistácie, olivy a ryža. Grécko je významným producentom elektrickej energie i v regióne, no napriek tomu v súčasnosti nemá žiadne jadrové elektrárne, polovica elektrickej energie pochádza z fosílnych zdrojov. Grécko ťaží ropu (cca. 8000 barelov/denne), lignit a uhlie. Zemetrasenie ako častá mimoriadna udalosť v Grécku Grécko je v hraničnej zóne medzi euroázijskou a africkou doskou a zemetrasenia majú tendenciu dosahovať viac než magnitudo 7 stupňov Richterovej stupnice, čo predstavuje veľké zemetrasenie. Za posledných 70 rokov sa vyskytlo už 14 zemetrasení, ktoré priniesli straty na ľudských životoch, z toho tri zemetrasenia prekročili 7. stupeň Richterovej škály. K 1. septembru 2017 sa posledné vyskytlo 21. júla 2017 s epicentrom na ostrove Kos blízko tureckého pobrežia , ktoré okrem 2 mŕtvych turistov prinieslo so sebou aj väčšie materiálne

123

škody. Zranených bolo vyše 150 ľudí v Grécku a cez 350 zranených bolo hlásených aj z Turecka.317 Obyvatelia Atén, gréckeho hlavného mesta, zažili smrteľné zemetrasenie v roku 1999, kedy oblasť zasiahli otrasy o sile 6. stupňa na Richterovej stupnici, na stupnici MCS dosiahlo zemetrasenie silu IX. stupňa, čo predstavuje aj poškodenie odolnejších budov, pričom slabšie budovy sú úplne zničené. Celkové škody sa v najoptimistickejšom variante odhadujú na 3 miliardy amerických dolárov. Ničivé zemetrasenie, ktoré malo hypocentrum v hĺbke 10 km, pripravilo takmer 50 tisíc ľudí o domy, zničené boli i továrne a ceklový počet mŕtvych sa vyšplhal na 143, pričom väčšinou zomreli pod sutinami. Zaujímavosťou bolo, že zemetrasenie malo veľmi plytké hypocentrum a sprevádzali ho nezvyčajné zemné zrýchlenia. Pri tejto prvotnej mimoriadnej udalosti došlo ku kumulácii mimoriadnych udalostí, kedy sekundárnou mimoriadnou udalosťou boli zosuvy pôdy. K mimoriadnej udalosti došlo 7. septembra 1999, oveľa ničivejšie zemetrasenie sa pár dní predtým objavilo na území Turecka. Tieto udalosti s veľkými stratami na ľudských životoch mali pozitívny dopad na diplomatické vzťahy medzi Gréckom a Tureckom. Grécko poskytlo ihneď Turecku pomoc, bola zriadená špeciálna pracovná skupina, ktorej členmi boli predstavitelia tureckých ozbrojených síl, ministerstiev zahraničných vecí oboch krajín a grécke veľvyslanectvo v Ankare. Naopak Turci pomohli Grékom už 13 hodín po zemetrasení a tureckí občania vo veľkom množstve darovali krv pre takmer 1 600 zranených Grékov. Paradoxne práve nešťastná udalosť a negatívne účinky mimoriadnej udalosti priniesli „oteplenie grécko – tureckých vzťahov“, ktoré boli napäté od grécko – tureckej vojny v rokoch 1920 – 1922. V literatúre je udalosť označovaná ako „Grécko-Turecká zemetrasná diplomacia“, nakoľko nastal prelom v bilaterálnych vzťahoch.318

5.4 Maltská republika

Maltská republika je štát, ktorý je tvorený troma obývanými ostrovmi v Stredozemnom mori –Malta, Gozo, Comino a ďalšími neobývanými malými ostrovmi. Prevažná väčšina ostrovov je skalnatá a najvyšší bod má 253 m. n. morom. Najvyšším predstaviteľom štátu je prezident. Zákonodarnú moc vykonáva Snemovňa reprezentantov, ktorá je jednokomorová. Exekutívnu moc predstavuje predseda vlády a členovia vlády. Systém fungovania civilnej ochrany je úzko spojený s chodom verejnej správy. Dôležitým prvkom verejnej správy je fakt, že po vláde v hlavnom meste Valetta, neexistuje už žiaden medzistupeň a správu vykonávajú priamo obecné zastupiteľstvá, ktorých je 68. Hoci v krajine existuje 6 okresov a 3 regióny, slúžia len na štatistické účely. Zo 68 obecných zastupiteľstiev sa 54 nachádza na ostrove Malta a 14 na ostrove Gozo. Predseda obecného zastupiteľstva je zároveň aj starostom. Zastupiteľstvo si volí aj svojho hlavného tajomníka, ktorý plní administratívne, výkonné a finančné úlohy. O všetkých rozhodnutiach však musia hlasovať aj ostatní členovia obecného zastupiteľstva. Poňatie civilnej ochrany je podobné ako v Taliansku. Civilná ochrana predstavuje pojem, ktorý zahŕňa takmer všetky záchranné a silové zložky vrátane hasičov, záchranárov, polície, či ozbrojených síl. Hlavným cieľom Maltskej civilnej ochrany je organizovať zložky civilnej obrany prostredníctvom koordinácie kapacít a zdrojov, ktoré majú k dispozícii jednotlivé ministerstvá, polícia, ozbrojené sily a zdravotnícke, záchranárske a hasičské orgány. Ide o obdobné fungovanie civilnej ochrany ako v Talianskej republike, kedy civilná ochrana predstavuje celý systém ochrany obyvateľstva. V krajine existuje Rada civilnej ochrany,

317 Dostupné z WWW (31.08.2017): http://www.ta3.com/clanok/1109472/grecke-letovisko-zasiahlo- zemetrasenie-s-tsunami-zahynuli-turisti.html 318 Dostupné z WWW (31.08.2017): http://www.nytimes.com/1999/09/13/world/earthquakes-help-warm-greek- turkish-relations.html 124 ktorej členom je: minister vnútra, riaditeľ civilnej ochrany, policajný komisár, veliteľ ozbrojených síl, odborník z oblasti zdravotníctva, bezpečnostný expert, iní členovia ministerstiev (ak je to potrebné) a zástupca dobrovoľníckych organizácií, podieľajúcich sa na civilnej ochrane. Rada civilnej ochrany je zodpovedná za politiku a smerovanie civilnej ochrany do budúcnosti. Operačné vedenie má ale na zodpovednosti oddelenie civilnej ochrany, ktoré je situované pod Ministerstvom vnútra. Práve oddelenie civilnej ochrany s obdobným postavením ako Sekcia krízového riadenia MV SR v podmienkach Slovenskej republiky, je hlavným koordinačným orgánom v rámci zvládania krízových situácií. Na čele Oddelenia civilnej ochrany stojí riaditeľ, ktorý buď priamo vedie koordináciu síl a prostriedkov na zvládanie mimoriadnych udalostí, alebo vymenuje veliteľa pre riešenie danej krízovej situácie. Malta je typická svojím stabilným horúcim letným počasím a nedostatkom zrážok a daždivými miernymi zimami. Problémom je okrem prívalových povodní aj fakt, že zrážky veľmi rýchlo odtečú do mora a nezadržiavajú sa v pevnine. Tým je aj napriek daždivým a miernym zimám stále nedostatok vody. Najdaždivejší je november, december a január a ročne spadne priemerne 530 mm zrážok. Zrážky sú však nerovnomerne rozložené, takže jún, júl a august sú úplne bez zrážok. Lesy sa na území Maltskej republiky nevyskytujú už od staroveku. Z hospodárskej charakteristiky krajiny je zrejmé, že krajina je odkázaná na dovoz surovín i potravín. Priemysel je najmä strojársky, elektrotechnický a stavba lodí. Až 1/3 HDP tvorí turizmus, je preto prioritou krajiny, aby bola bezpečná a mala vybudovaný stabilný bezpečnostný systém. Na území Malty sa hovorí maltčinou, angličtinou ale aj taliančinou. Maltčina je semitský jazyk, pochádzajúci z arabčiny, ktorý má približne 50% slov talianskeho pôvodu. Obyvateľstvo sa hlási takmer výhradne k rímskokatolíckemu náboženstvu. V posledných rokoch Maltu trápia problémy s migráciou, avšak migranti nemajú záujem usadiť sa v Maltskej republike ale smerujú ďalej do Európy.319

5.5 Portugalská republika

Na juhozápade Pyrenejského polostrova sa nachádza Portugalská republika, štát, ktorý obýva 10 miliónov obyvateľov. Hlavou štátu je prezident, ktorému vo funkcii pomáha štátna rada zložená z predsedu parlamentu, predsedu vlády, predsedu Ústavného súdu, ombudsmana, predstaviteľov regionálnych vlád, bývalých prezidentov a ďalších 10 ľudí, ktorých vyberá prezident a parlament. Zhromaždenie republiky je jednokomorový, priamou voľbou volený zákonodarný orgán. Výkonná moc tradične patrí premiérovi a vládnemu kabinetu, zloženému z ministrov. Administratívne sa krajina člení na 18 dištriktov a 2 autonómne regióny – Madeira a Azory. Na miestnej úrovni existuje 308 municipalít a 4241 farností – komún. Podľa administratívneho usporiadania štátu je odvodená aj štruktúra civilnej ochrany v krajine. Krízové riadenie a s ním spojená civilná ochrana je organizovaná na národnej, regionálnej (dištrikty) a miestnej úrovni (obce – municipality a farnosti). Za civilnú ochranu v Portugalskej republike je zodpovedná vláda, konkrétne minister vnútra a ten určuje základné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v civilnej ochrane. V rámci ministerstva vnútra je umiestnený Národný úrad pre civilnú ochranu. Národný úrad pre civilnú ochranu funguje ako úrad tvoriaci stratégiu civilnej ochrany. Stupeň medzi obcami a ministerstvom a taktické riadenie civilnej ochrany je zabezpečované najmä Regionálnymi službami civilnej ochrany (Madeira a Azory) a Dištriktné riaditeľstvá pre pomocné operácie (pre 18 dištriktov). Operačná úroveň riadenia civilnej ochrany sa nachádza v každej obci a je umiestnená pod oddelením s názvom: Obecné služby civilnej ochrany. Do funkcií vedúceho civilnej

319 Viac na: Dostupné z WWW (16.8.2017): http://www.lidovky.cz/malta-nema-uprchlickou-nalepku-zeme- rytiru-ale-v-minulosti-volala-o-pomoc-1r6-/zpravy-svet.aspx?c=A160606_171649_ln_zahranici_jzl 125 ochrany na rôznych stupňoch riadenia sú menovaní pracovníci Národným úradom pre civilnú ochranu. Na regionálnej úrovni (aj úrovni dištriktov) sú vytvorené Okresné komisie civilnej ochrany, ktoré majú za úlohu pripravovať politiku civilnej ochrany v súlade s politikou, ktorú určí Národný úrad pre civilnú ochranu. Ich správu v oblasti ochrany obyvateľstva pred mimoriadnymi udalosťami dopĺňa Okresné koordinačné centrum, ktoré je vytvorené ako v dištriktoch tak aj v autonómnych regiónoch a slúži ako koordinačné stredisko pre riadenie operácií v prípade krízovej situácie. Táto štruktúra existuje aj v regiónoch a aj v dištriktoch Portugalska rovnako. Rozdiel v riadení krízových situácií a v riadení civilnej ochrany medzi autonómnymi regiónmi Madeira a Azory a dištriktami je v zodpovednosti za chod jednotlivých úradov. Kým za správne fungovanie Dištriktných riaditeľstiev pre pomocné operácie nesie zodpovednosť vláda, konkrétne Národný úrad pre civilnú ochranu pod ministerstvom vnútra, za činnosť Regionálnych služieb civilnej ochrany zodpovedá regionálna vláda autonómnych oblastí Azor a Madeiry. Na čele osemnástich dištriktov stoja guvernéri, ktorí sú zodpovední za činnosť civilnej ochrany v jednotlivých obciach patriacich pod daný dištrikt. Rovnaký typ zodpovednosti preberajú i predsedovia autonómnych regiónov. Zodpovednosť je v zameraná okrem schopnosti reakcie úradov a obcí na krízové situácie aj na činnosť dištriktu v oblasti prevencie pred mimoriadnymi udalosťami. Za obecnej (miestnej) úrovni existujú mestské organizácie civilnej ochrany, ich podoba však závisí od starostu/primátora obce, ktorí majú pomerne voľné ruky pri ich utváraní. Ak nastane situácia, kedy nedokážu miestne ani regionálne zložky civilnej ochrany adekvátne zvládnuť mimoriadnu situáciu, je aktivované Národné koordinačné centrum. Aktiváciu Národného koordinačného centra spúšťa podnet prichádzajúci od Národného úradu pre civilnú ochranu. V rámci Národného úradu pre civilnú ochranu je zriadené oddelenie Národného veliteľstva pre pomocné operácie, ktoré 24 hodín denne zabezpečuje koordináciu a kontrolu operácie, vrátane jej logistického riadenia. Koordinácia medzi jednotlivými ministerstvami je však úlohou Národného koordinačného centra. Napriek tomu, že podnet na spustenie Národného koordinačného centra (CCON) prichádza z Národného úradu pre civilnú ochranu, je CCON koordinačným orgánom pre Integrovaný záchranný systém pre pomocné a ochranné operácie, ktorý predstavuje súbor pravidiel a postupov určujúcich zástupcom civilnej ochrany konanie koordinovaným spôsobom, pod jednotným velením. 320 Legislatívna úprava Jedným z najdôležitejších zákonov upravujúcich činnosť civilnej ochrany v Portugalskej republike je rámcový zákon č.27/2006 o civilnej ochrane, z 3. júla 2006. Zákon charakterizuje civilnú ochranu ako multidisciplinárny a multisektorový odbor, ktorý čerpá poznatky z mnohých vedných disciplín a podieľať sa na nej musia viaceré sektory, okrem prvého, verejného aj druhý, podnikateľský – napríklad pri vytváraní plánov ochrany podnikov. Typickým príkladom pre západné krajiny je aj zapojenie tretieho sektoru – teda rôzne dobrovoľnícke a neziskové organizácie podieľajúce sa na civilnej ochrane. V I. hlave, v paragrafe 2, ktorý upravuje územnú pôsobnosť zákona, je upravená aj zodpovednosť za činnosť civilnej ochrany v autonómnych regiónoch, ktorá pripadá regionálnych vládam.321 Medzi základné úlohy civilnej ochrany, ktoré sú definované v § 4 patrí: kolektívne zabránenie rizikám vzniku havárie a katastrofy; zmiernenie rizík; pomoc ľuďom a zvieratám v ohrození, chrániť kultúrne, environmentálne a iné spoločenské hodnoty a obnova normálnych podmienok pre život ľudí, aké boli pred krízou. Tieto úlohy majú byť naplnené za náklade činností, ktoré zákon definuje v §4, ods. 2, kde patrí: zhromažďovanie, prognózovanie, hodnotenie údajov; pravidelná analýza zdrojov ohrozenia; vzdelávanie obyvateľstva;

320 Dostupné z WWW (22.08.2017): http://www.prociv.pt/en-us/Pages/default.aspx 321 Celé znenie zákona č. 27/2006 o civilnej ochrane v Portugalsku, je dostupné v portugalčine na WWW (22.08.2017): http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=1735&tabela=leis 126 plánovanie, najmä plánovanie záchranných akcií, plánovanie evakuácie, ubytovania a zásobovania. Činností civilnej ochrany dopĺňa v neposlednom rade aj dôkladná inventarizácia dostupných zdrojov síl a prostriedkov, ktoré sú potrebné na zvládanie mimoriadnych situácií. Ďalšími dôležitými právnymi predpismi je zákonný dekrét č. 134/2006, ktorým sa zriaďuje Integrovaný záchranný systém pre pomocné a ochranné operácie a zákonný dekrét č. 75/2007 o Národnom úrade pre civilnú ochranu. Medzinárodnú spoluprácu upravuje najmä zákon o civilnej ochrane ale významnú úlohu majú aj bilaterálne zmluvy, ktoré má Portugalsko uzavreté so Španielskom, Francúzskom, Marokom, Ruskom i s africkým ostrovným štátom – Kapverdskou republikou, ktorú s Portugalskom spája ešte nedávna koloniálna minulosť. Podrobnosti o plánovaní, zakotvené v hlavnom zákone o civilnej ochrane, sú upravené v nariadení ministra vnútra č. 25/2008, ktoré zakotvuje povinnosť plánovania na všetkých úrovniach civilnej ochrany v Portugalsku, teda na národnej, regionálnej/dištriktnej a miestnej (obecnej) úrovni. Povinnosťou je vytvárať všeobecný plán vyplývajúci z analýzy rizík a potom osobitné plány zamerané na povodne, lesné požiare, zemetrasenia a priehrady. Plány musia mať vopred stanovenú štruktúru, a to najmä posúdenie rizika a ohrozenia, zdroje: materiálne, ľudské i finančné za zdolanie ohrozenia a všeobecné postupy orgánov a síl pri zdolávaní následkov mimoriadnej situácie. V prípade potreby je taktiež uvedená možnosť nasadenia ozbrojených síl Portugalskej republiky, naposledy boli vojaci nasadení pri rozsiahlych lesných požiaroch, ktoré si v roku 2017 vyžiadali desiatky ľudských životov.322 Predstavitelia civilnej ochrany plnia úlohu vzdelávania a osvety obyvateľstva aj spôsobom vydávania odborného časopisu s názvom „PROCIV“. Ide o odborný časopis veľmi podobný štruktúrou Revue civilnej ochrany, ktorá je vydávaná na území Slovenskej republiky. Do januára 2015 bol odborný časopis PROCIV vydávaný ako mesačník, neskôr prešli na dvojmesačník, vydávaný šesť krát do roka. 323

Stručná analýza územia Portugalskej republiky Portugalsko s hlavným mestom Lisabon je krajina situovaná na juhozápade Pyrenejského polostrova. Pevninská hranica Portugalska je len so Španielskom, a to na severe a východe. Na juhu Portugalsko obmýva Cádizský záliv, zo západu zasa Atlantický oceán. Južná polovica krajiny a celé pobrežie je prevažne nížinaté. Smerom na východ rastie nadmorská výška a postupne sa objavujú pohoria, ktoré predstavujú okraje španielskych náhorných plošín. Z nížin je najvýznamnejšia Portugalská nížina. Vo významnom pohorí Serra de Estrela sa nachádza najvyšší vrch, ktorý dosahuje nadmorskú výšku až 1991 m. n. morom. Medzi ďalšie väčšie pohoria zaraďujeme pohorie Serra de Gerez, Serra de Nogueira alebo Alentejo. Pobrežie na západe je strmé a skalnaté. K Portugalsku patria aj ostrovy sopečného pôvodu: Madeiria a Azorské ostrovy, ktoré majú vlastnú autonómnu správu a geograficky ležia na styku litosferických vrstiev. Práve pre ich vlastnosti sú na ostrovoch zaznamenané časté zemetrasenia. Zvýšenú seizmickú aktivitu pozorujú odborníci aj v oblasti Lisabonského zálivu. Z minulosti je známe, aké veľké škody napáchali zemetrasenia v oblasti Azorských ostrovov. Pre obyvateľov je nezabudnuteľný dátum 1. január 1980, kedy o 15:43 miestneho času postihlo oblasť mohutné zemetrasenie s magnitúdou 7,2 Richterovej stupnice. Zemetrasenie bolo v hĺbke približne 10 kilometrov. K následkom, ktoré zemetrasenie za sebou zanechalo, patrili napríklad výpadky elektrickej energie v niektorých častiach

322 Dostupné na WWW (22.08.2017): https://www.nytimes.com/2017/06/18/world/europe/portugal-pedrogao- grande-forest-fires.html 323 Všetky vydania časopisu PROCIV, sú dostupné na WWW (22.08.2017): http://www.prociv.pt/en- us/Pages/BoletimPROCIV.aspx 127 ostrovov. 70% domov na ostrove Terceira bolo zničených, vrátane historickej štvrte. 324 Najväčšou stratou však boli straty na ľudských životoch. Podľa nových a doplnených údajov zomrelo 61 ľudí a viac ako 400 bolo zranených. Až 20 000 ľudí ostalo bez domova, nakoľko ich domy boli buď úplne zničené alebo neobývateľné v dôsledku narušenej statiky. S prácami na pomoc obyvateľom po zemetrasení pomáhali aj Spojené štáty americké. O prejazdnosť komunikácií sa postarali miestni hasiči a úradníci. Až v roku 2006 bolo ukončené vyšetrovanie, ktoré potvrdilo, že najviac zničené budovy neboli konštruované najlepšie a nezodpovedali stavebným požiadavkám na daný typ povrchu. Riziko zemetrasení v oblasti Azorských ostrovov aj Madeiry je aj dnes veľmi vysoké. Portugalsko má z hľadiska vodstva významné 3 rieky: Tajo, Douro a Guadiana. Na nich sa nachádza množstvo vodných stavieb. Z vodných stavieb možno spomenúť Alquevskú priehradu na rieke Guadiana alebo Alcantarskú vodnú nádrž s objemom vody takmer milión m 3 umiestnenú na rieke Tajo. Obe sa nachádzajú v pohoriach blízko hraníc so Španielskom. Ostatné rieky ako Sado, Mira, Mondego, Nouga pramenia priamo v Portugalsku a nemajú až taký veľký význam. Na severe krajiny sa nachádza Národný park Peneda-Gerez. Podnebie je teplé, na západe oceánske, na juhu subtropické. Od severu k juhu teda postupne klesá ročný úhrn zrážok (od 1200 mm, po 500 mm) a zvyšuje sa teplota. Výrazne prevažujú zrážky vo forme dažďa, len zriedka sa vyskytuje sneženie a to len na najvyšších vrchoch krajiny. Zdrojom ohrozenia preto zvyknú byť len povodne a tie sa vyskytujú tak z dlhotrvajúcich zrážok, ako aj z prívalových „bleskových“ povodní (tzv. flash floods), ktoré vznikajú pri búrkach. Zatopené ulice ostali aj v roku 2015 v Algrave, kde po mohutnej búrke prišiel o život 80 ročný dôchodca, ktorého strhol prudký príval vody.325 Portugalsko má približne 10 miliónov obyvateľov, z čoho asi 300 tisíc tvoria migranti. Napriek tomu je krajina pomerne homogénna a prevažná väčšina obyvateľov sa hlási k rímskym kresťanom. Dominantným jazykom a zároveň jediným úradným jazykom je portugalčina. Lexikálna podobnosť so španielčinou je 89% a vzdelaní v španielčine či portugalčine sa navzájom dohovoria. Prisťahovalci v krajine sú dôsledkom koloniálnej minulosti krajiny. Medzi najväčšie mestá patria Lisabon a Porto. Napriek tomu žiadne mesto nepresahuje v počte obyvateľov 500 tisícovú hranicu. Z hospodárskej charakteristicky krajiny je jedným z prioritných oblastí poľnohospodárstvo. Krajina je špecifická veľmi dobrými podmienkami na rast určitých typov rastlín, ktoré sú v rámci sveta unikátne. Typickým príklad sú unikátne porasty korkového dubu, ktoré sú počas letných mesiacov pri obzvlášť suchých a horúcich podmienkach vystavené vysokému riziku vzniku lesných požiarov. Lesné požiare v letnom období v roku 2017 trápili celú stredomorskú oblasť. V Portugalsku bola situácia taká alarmujúca, že v krajine pomáhali zdolávať požiare okrem hasičov i príslušníci armády. V polovici júna 2017 došlo v centrálnej časti Portugalskej republiky k rozsiahlemu požiaru, ktorý spôsobil smrť 61 ľudí. Požiar sa šíril tak rýchlo, že došlo k zablokovaniu časti cesty, na ktorej ostalo uväznených niekoľko osobných a nákladných áut. Výsledkom bolo 61 mŕtvych, z toho 30 motoristov, ktorí na ceste ostali uväznení. Plamene autá pohltili už počas jazdy medzi husto zalesnenými časťami krajiny Figueiró dos Vinhos a Castanheira de Pêra.326 Približne sedemnásť tiel bolo nájdených blízko cesty, keďže sa pravdepodobne snažili dostať mimo požiaru. Dvaja zasa zahynuli v dopravnej nehode spôsobenej požiarom a hustým dymom, ktorý požiar sprevádzal. V súvislosti s požiarom v tejto oblasti bolo povolaných na pomoc 1 600 hasičov a bol aktivovaný mechanizmus civilnej ochrany Európskej únie. Najväčšiu pomoc poskytlo

324 Oficiálne záznamy seizmológov dostupné na WWW (22.08.2017): https://web.archive.org/web/20080601164106/http://earthquake.usgs.gov/learning/today/his_01_01.php 325 Viac informácií na WWW (22.08.2017): https://www.standard.co.uk/news/world/portugal-floods-elderly- man-dies-after-heavy-storm-hits-algarve-a3105186.html 326 Viac informácií na WWW (23.08.2017): https://www.nytimes.com/2017/06/18/world/europe/portugal- pedrogao-grande-forest-fires.html 128

Španielsko v podobe leteckej podpory pri hasení požiaru v ťažko dostupnom teréne. Začalo sa taktiež aj vyšetrovanie toho ako je možné, že ľudia neboli pred plameňmi dostatočne chránení a prečo úrady neuzavreli cesty včas, aby podobnej tragédii zabránili. Príčina požiaru bola nakoniec v búrke, ktorá vyprodukovala blesk, ale k zrážkam pri nej nedošlo. Od blesku sa zapálila suchá krajina a k rýchlemu šíreniu požiaru prispelo zlé lesné hospodárstvo krajiny (neadekvátne rozsiahle pestovanie monokultúry). Požiar, ktorý sa udial v polovici júna 2017, by mal by aj mementom pre nás, obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky, kde počas leta taktiež dochádza k vysokému riziku lesných požiarov. Krajina produkuje širokú škálu plodín a živočíšnych výrobkov ako sú rajčiny, citrusové plody, olivy, orechy, hrozno, mliečne výrobky, hydinové a hovädzie mäso. Dôležité je aj lesné hospodárstvo, na ktoré taktiež negatívne vplývajú mimoriadne udalosti - lesné požiare či prudké veterné smršte a búrky. V krajine sa spracováva volfrám či urán a ťaží sa železo a uhlie. Dôležitými priemyselnými odvetviami je výroba papiera, korkov, automobilový priemysel, letecký priemysel a výroba chemikálií a cementu. Pri takto pestro zastúpenom priemysle je riziko vzniku mimoriadnej udalosti – havárie, vysoké. Výroba elektrickej energie pochádza najmä z vodných a veterných elektrární. V krajine sa nachádza najväčšia solárna elektráreň Moura. Krajina podľa údajov medzinárodnej energetickej agentúry má až 46% vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov. Jadrová energia je využívaná len na výskumné alebo medicínske účely. Napriek tomu v krajine existuje Komisia pre radiačnú ochranu a jadrovú bezpečnosť, vytvorená vyhláškou č. 139/2005, ktorá je nezávislým orgánom a má za úlohu kontrolovať jadrovú bezpečnosť v krajine. V krajine je silné environmentálne zastúpenie ľudí, ktorí akékoľvek snahy o vytvorenie jadrovej elektrárne blokujú. V súčasnosti v Portugalsku prebieha veľká osveta vo sfére ochrany obyvateľstva pre prípad krízovej situácie, kde najväčší dôraz je kladený na riziko lesných požiarov. Najmä dobrovoľnícke organizácie sa zameriavajú na činnosti akými sú čistenie lesov a informovanie obyvateľstva ako sa správať v lesných porastoch a ako reagovať na prípadný vznik lesných požiarov.

5.6 Republika San Maríno

Republika San Maríno je vnútrozemský štát s približne 32 000 obyvateľmi. Na čele štátu stoja dvaja regenti (kapitáni), ktorí sú volení každých 6 mesiacov (apríl, október). Výkonnú moc má štátny kongres. Zákonodarnú moc má Veľká generálna rada a je volená každých 5 rokov. Štátny aparát dotvára Rada dvanástich, ktorá slúži ako najvyšší súd. Administratívne je San Maríno rozdelené na 9 samosprávnych a správnych jednotiek, prezývaných castelli. V rámci krízového riadenia v Republike San Maríno je nutné rozoznávať pojmy civilná obrana a civilná ochrana. Civilná obrana je začlenená pod štátneho tajomníka Ministerstva vnútorných záležitostí San Marína, ktorý má okrem civilnej obrany za úlohu aj domácu bezpečnosť a bezpečnosť dopravy v krajine. Veľmi blízko majú k sebe Zbor civilnej obrany a Civilná polícia, ktorí vykonávajú úlohy akými sú napríklad kontrola, ochrana obyvateľstva a prevencia pred možnými ohrozeniami obyvateľstva.327 Civilná ochrana je v San Maríne riadená Službou civilnej ochrany (tal. Servizio protezione civile), kde sú zamestnanci, majúci odborné znalosti v oblastiach predpovedania, prevencie, riadenia a prekonávania katastrof,

327 Viac informácií na: Dostupné z WWW (18.8.2017): http://www.sanmarinosite.com/en/institutions/military- organizations/ 129 havárií, nehôd a všetkých typov mimoriadnych udalostí, ktoré sa v krajine vyskytujú. Civilnú ochranu upravuje zákon o civilnej ochrane z roku 2006 a je na rozdiel od civilnej obrany pod koordináciou štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia. Jej prioritou je cezhraničná spolupráca s Talianskom, pričom má San Maríno uzavreté dohody so susednými talianskymi provinciami o poskytnutí pomoci v prípade mimoriadnej udalosti rôzneho charakteru. Nakoľko sa územie Republiky San Maríno nachádza v seizmickej oblasti, vznikol projekt civilnej ochrany v San Maríne zameraný na vzdelávanie žiakov a učiteľov pre prípad zemetrasenia s názvom „Edurisk“328. Politika civilnej ochrany je postavená prioritne na vzdelávaní a edukácii obyvateľstva a na vzájomnej pomoci medzi San Marínom a Talianskom.329 San Maríno je krajina nachádzajúca sa v Apeninských vrchoch, pričom najvyšší bod má nadmorskú výšku 755 m. n. m. a nazýva sa Monte Titano. Horúce a suché letá sú striedané vlhkými zimami. Obyvateľmi sú prevažne Sanmarínčania a drvivou väčšinou prevláda rímskokatolícke vierovyznanie (až 97%). Z hospodárskej charakteristiky je známy fakt, že dve tretiny príjmov tvorí turizmus. Zbytok, podobne ako pri Andorre či Monaku, tvorí bankovníctvo, elektrotechnický priemysel či výroba keramiky. Krajinu v malej miere reprezentuje aj poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie viniča. Z mimoriadnych udalostí, ktoré krajinu môžu postihnúť, ide najmä o prírodné mimoriadne udalosti typu povodne z dlhotrvajúcich zrážok, prívalové povodne, nebezpečné sprievodné javy v búrkach, zemetrasenia, a to androgénne (civilizačné) a sociogénne. Nakoľko je krajina turistickou destináciou, narastá aj ohrozenie teroristickým útokom.

5.7 Španielske kráľovstvo

Španielske kráľovstvo je krajina rozprestierajúca sa na piatich šestinách Pyrenejského polostrova. Okrem toho k Španielsku priraďujeme aj Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne, autonómne mestá Ceuta a Melila v severnej Afrike a Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori (administratívne delené tri časti: Menorca, Malorka, Ibiza a Formentera). Krajina je dedičnou konštitučnou monarchiou na čele ktorej stojí kráľ. Ten so súhlasom časti najvyššieho zákonodarného orgánu Kongresu poslancov (Kongres poslancov je dolná komora, hornú komoru tvorí Senát) menuje a odvoláva predsedu vlády a ministrov. Na návrh vlády zasa rozpúšťa Kongres poslancov. Kráľ však nemá žiadnu zodpovednosť a jeho nariadenia alebo dekréty musia byť kontrasignované premiérom. Výkonná moc prináleží vláde. Správa v Španielskom kráľovstve je v súčasnosti silne decentralizovaná. Španielsko má 17 autonómnych spoločenstiev a 2 autonómne mestá. Autonómne mestá sú Ceuta a Melila na severe Afriky. K autonómnym mestám patria aj 3 malé ostrovy pri pobreží Afriky. Právo na autonómiu je zaručené v Ústave Španielskeho kráľovstva, v článku 2 a v článku 143. Každá autonómna oblasť má vlastný štatút, orgány výkonnej moci (vládu) i parlament. Autonómia a stupeň samosprávy sa líši od oblasti k oblasti. Za oblasti s najväčšou autonómiou sa považuje najmä Katalánsko, Baskicko, Galícia a Andalúzia. Celý systém územného členenia dopĺňa ďalších trinásť autonómnych regiónov, 50 provincií a približne 8100 obcí. Autonómne oblasti majú právo vyberať dane a vytvárať vlastný rozpočet. Na čele provincií stojí guvernér provincie. Orgánmi obce sú okrem starostu obce aj miestna ministerská rada, menovaná starostom a obecná rada, volená vo voľbách. Vedúcich správnych jednotiek menuje vláda.

328 Viac o projekte „edurisk“ na WWW (18.8.2017): http://giornalesm.com/san-marino-rischio-terremoti-la- protezione-civile-va-negli-asili-per-preparare-insegnanti-e-bambini-66966/#.UjofbT-FZ24 329 Viac o spolupráci medzi talianskymi provinciami a San Marínom na WWW (18.8.2017): http://www.vigilfuoco.it/sitiVVF/rimini/notizia.aspx?codnews=9944&s=1181 130

Civilná ochrana v Španielsku je determinovaná tým, že jej hlavným poslaním je fyzická ochrana obyvateľstva a majetku v prípadoch vážneho rizika, verejného nešťastia alebo mimoriadnych katastrof počas ktorých dôjde k ohrozeniu ľudského života, zdravia alebo majetku. Za celkovú koordináciu sú zodpovedné orgány civilnej ochrany pôsobiace na národnej úrovni. Štruktúra civilnej ochrany je v zhode s administratívnym členením Španielskeho kráľovstva. Hlavným riadiacim orgánom v čase krízovej situácie je Komisia delegátov vlády pre krízové situácie, ktorá je porovnateľná s ústredným krízovým štábom Slovenskej republiky.330 Hlavnou úlohou je smerovať a koordinovať všetky aktivity spojené s prevenciou, kontrolou a riadením krízovej situácie. Skladá sa z: predsedu vlády, podpredsedov vlády, členov vlády (najmä z predstaviteľov ministerstiev, akými sú napríklad minister zahraničných vecí, minister obrany, minister financií a minister vnútra). Rozhodovacie právomoci má predseda vlády. V krajine je okrem komisie zriadený aj Národný výbor pre civilné núdzové plánovanie, ktorý plní podpornú funkciu ku Komisii delegátov vlády pre krízové situácie a má medzirezortné pôsobenie. Charakter úloh, ktoré Národný výbor rieši, sa týka najmä poskytovania a nasadzovania zdrojov počas krízových alebo núdzových situácií. Dohoda Rady ministrov z 15. januára 1988 určila Národnému výboru pre civilné núdzové plánovanie niekoľko funkcií, medzi ktorými sú najvýznamnejšie vydávanie smerníc, vypracovanie rôznych typov havarijných plánov (plány musia obsahovať stanovený cieľ, lehoty potrebné na uskutočnenie cieľa a alternatívy riešenia krízovej situácie – typické črty krízového plánovania)331. Typy krízových situácií, ktoré musia mať pripravený plán, určuje delegát Komisie delegátov vlády pre krízové situácie (inak „Krízový kabinet“). Medzi ďalšie úlohy Národného výboru pre civilné núdzové plánovanie patrí poskytovanie pravidelných informácií krízovému kabinetu o stave a pripravenosti na krízové alebo mimoriadne situácie. V neposlednom rade predstavitelia Národného výboru pre civilné núdzové plánovanie vytvárajú reprezentáciu Španielskeho kráľovstva vo výbore Severoatlantickej aliancie (NATO) pre civilné núdzové plánovanie a podieľajú sa taktiež na činnosti Výboru NATO pre civilné núdzové plánovanie. Prepojenie na NATO pôsobí na Národný výbor pre CNP tak, že nadobúda úlohu sprostredkovateľa medzi NATO a Komisiou delegátov vlády pre krízové situácie. Hoci v čase krízy je hlavným riadiacim orgánom Komisia delegátov vlády pre krízové situácie, bežne sa za vrcholný orgán, ktorý rieši krízový manažment a civilnú ochranu, považuje práve Národný výbor pre civilné núdzové plánovanie (ďalej len „Výbor pre CNP“). Vyplýva to najmä z faktu, že členovia Výboru pre CNP sú zložení z tajomníka krízového kabinetu, ktorý má úlohu prezidenta Výboru pre CNP, ďalej sú členmi: Generálny riaditeľ pre obrannú politiku (ako Prvý viceprezident), Generálny riaditeľ pre civilnú ochranu a mimoriadne udalosti (ako Druhý viceprezident) a vedúci riaditeľstva pre civilnú pripravenosť (ako tajomník Výboru pre CNP). Medzi ďalších členov patrí riaditeľ odboru krízového štábu a komisia prezidentských poradcov pre obranu a bezpečnosť. Výbor pre CNP zasadá na plenárnych alebo stálych schôdzach a je hlavným koordinačným orgánom v krajine. Orgán podobný slovenskej sekcii krízového riadenia MV SR v Španielsku predstavuje Generálne riaditeľstvo pre civilnú ochranu a mimoriadne udalosti, ktoré sa podobne ako na Slovensku nachádza v štruktúre rezortu vnútra. V autonómnych oblastiach majú kompetencie v oblasti krízového riadenia delegácie z vlády, pričom každá autonómna oblasť má oddelenie civilnej ochrany. Väčšina kompetencií v civilnej ochrane je však prenesená na autonómne oblasti a obce, s výnimkou strategických celonárodných úloh (napríklad ochrana pred jadrovými útokmi a podobne). Autonómne oblasti majú svoju vlastnú štruktúru civilnej ochrany a vlastné spôsoby ochrany života, zdravia a majetku. Autonómne oblasti a obce sú zodpovedné za plánovanie integrovanej civilnej ochrany vrátane vytvárania plánov, v ktorých

330 VIKTORÍN, A.: Systém fungovania civilnej ochrany v Španielsku. Revue civilnej ochrany. 331 BLAŽEK, V.: Krízové scenáre. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2012, str. 19 131 hodnotia riziká vzniku mimoriadnej udalosti. V prípade krízovej situácie nie je v krajine určené miesto, kde sa vytvára spoločné operačné stredisko. Vo väčšine prípadov sa vytvára na území, respektíve v blízkosti územia, kde krízová situácia vznikla, teda ad hoc. Oproti iným západným krajinám badať oddelenosť civilnej ochrany od hasičských a záchranných zborov. Napriek tomu spolu zložky v prípade vzniku mimoriadnej situácie výrazne spolupracujú. Španielsko ale po vzore západných krajín Európy využíva dobrovoľnícku silu, ktorá sa vyskytuje najmä na obciach. Vo všeobecnosti sa však civilná ochrana zameriava na 2 hlavné oblasti, a to je ochrana obyvateľstva a ochrana zdrojov potrebných pre jednotlivé sektory. Plánovanie sa uskutočňuje na 3 úrovniach: štát, autonómne oblasti a obce, pričom každá entita je zodpovedná za svoje plány a taktiež aj za ich pravidelnú aktualizáciu.

Spolupráca civilnej ochrany a armády Spolupráca s armádou sa uskutočňuje iba počas naliehavých prípadov a pomoc si väčšinou vyžiadavajú úrady v núdzi, kedy po analýze zistia, že ich ľudské a materiálne zdroje sú nepostačujúce na zvládnutie mimoriadnej udalosti. Žiadosť o pomoc sa armáde podáva cez ministra vnútra a to písomnou formou, v urgentných prípadoch ústne, ale následne musí byť písomná forma vyhotovená. Armáda je povinná s pomocou súhlasiť, v prípade odmietnutia ide o trestný čin podľa španielskeho trestného zákona. 332 Mimo mimoriadnych udalostí armáda spolupracuje napríklad na zabezpečení systému varovania a vyrozumenia, kedy koordinácia prebieha medzi ministrom obrany a ministrom vnútra. Pre činnosť v oblasti civilnej ochrany bola vytvorená núdzová vojenská jednotka, ktorá je v prípade potreby pripravená zasiahnuť. Celá civilno-vojenská spolupráca je upravená nariadením z roku 1976 a základným zákonom č.1/1980 o národnej obrane.

Stručná analýza územia Španielskeho kráľovstva Španielske kráľovstvo ležiace na Pyrenejskom polostrove je krajina obkolesená morami a zálivmi a Atlantickým oceánom, ktorý tvorí prirodzenú hranicu krajiny. Na severe krajiny tvorí hranicu Biskajský záliv a pobrežia Atlantického oceánu (Costa de Rías Bajas, Costa Verde, Costa Real). Východnú hranicu tvorí pobrežie Stredozemného mora, pričom medzi Baleármi a pevninskou časťou Španielska sa nachádza Baleárske more a Valencijský záliv. Na juhu krajiny zasa Cádizský záliv od Alboránskeho mora oddeľuje Gibraltársky prieliv. Suchozemská hranica je na pevninskej časti Európy len s Francúzskom a Andorrou a je tvorená vrcholmi Pyrenejí. Krajina má pomerne pestré prírodné prostredie, ktoré od nížin na pobreží prechádza do vysokých pohorí v centrálnej časti krajiny. Najnižším bodom je Atlantický oceán s nadmorskou výškou 0 m. n. morom. Najvyšším bodom je Pico de Teide na ostrove Tenerife, ktorý patrí pod súostrovie Kanárske ostrovy s nadmorskou výškou 3 718 m. n. morom. V pevninskej časti Španielska je však najvyšším bodom Mulhacén v pohorí Sierra Nevada, s nadmorskou výškou 3 478 m. n. morom. Medzi najvýznamnejšie pohoria v krajine patria pohoria: Sierra Nevada, Sierra Morena, Andalúzske vrchy, Kastílske vrchy, Kantábrijské vrchy, Iberské vrchy a samozrejme Pyreneje. Okrem pobrežných nížin je jedinou významnou nížinou Andalúzska nížina. Početné pohoria a celkový tvar krajiny nahráva možnosti vzniku búrok s nebezpečnými sprievodnými javmi, akými sú napríklad prívalové povodne, krupobitie, silná blesková aktivita, silné nárazy vetra a tornáda. Zalesnené územia v kombinácii s klímou panujúcou nad územím Pyrenejského polostrova majú na svedomí horúce a suché letá a tie zasa veľmi výrazne zvyšujú riziko sucha a lesných požiarov.

332 Dostupné z WWW (24.08.2017): http://ec.europa.eu/echo/files/civil_protection/vademecum/es/2-es- 2.html#cipro 132

Územie Španielska je pomerne bohaté na vodstvo, na významných riekach sú vybudované početné priehrady a vodné nádrže. Najvýznamnejšie rieky sú Tajo, Duero, Guadiana, Guadalquivir, Segura, Ebro a Jucar. Na všetkých spomínaných riekach alebo ich prítokoch sú vybudované významné vodné stavby, ktorých narušenie by spôsobilo ohrozenie ľudských životov, zdravia majetku, životného prostredia i kultúrnych hodnôt. Hlavné mesto Madrid má strategickú polohu v centrálnej časti krajiny. Medzi ďalšie významné mestá národného významu patrí Sevilla, Valencia, Barcelona, Zaragoza aj Málaga. Podnebie je vzhľadom na členitosť územia rozmanité. Najteplejšia časť je pobrežie Stredozemného mora na východe a juhu krajiny, kde prevláda počasie typické pre Stredomorie – 2 búrkové obdobia a daždivé obdobia – jar a jeseň. Kanárske ostrovy majú typické subtropické počasie. Pobrežie Atlantického oceánu má chladnejšie letá a zimy bohaté na zrážky. Centrálna časť krajiny je počas leta suchá a horúca, odzrkadľuje sa tu schopnosť pevniny ohriať sa rýchlejšie ako oceán a studené zimy. V uzavretých dolinách pri vpáde arktickej vzduchovej hmoty aj do -10 °C. Celkovú klímu krajiny však ovplyvňuj teplé oceánske prúdy. Pre porovnanie Madrid (Španielsko) a New York (USA) ležia približne v rovnakej zemepisnej šírke na rovnobežke 40°, napriek tomu New York ovplyvňovaný studeným Labradorským prúdom má o dosť chladnejšie podnebie ako Madrid pod vplyvom teplého oceánskeho prúdu. Z demografickej charakteristiky je možné usúdiť, že Španielske obyvateľstvo je zastúpené 72% Španielmi a Katalánci tvoria 17 percentnú národnostnú menšinu. Galícijčania tvoria približne 6% a Baskovia 2% z obyvateľstva. Podobne je to aj s jazykovým obsadením krajiny. Hlavným úradným jazykom je španielčina, v regiónoch sú úradnými jazykmi aj katalánčina, baskičtina a galícijčina. Katalánčina je okrem Katalánska používaná na Baleárskych ostrovoch alebo vo Valencii. Najviac obyvateľov žije na pobreží a v Madride. Španielsko, podobne ako jeho juhozápadný sused Portugalsko, je dominantným výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Na rozdiel od Portugalskej republiky, ktorá jadrovú energiu využíva len na vedecké výskumy, je v Španielsku 8 jadrových reaktorov (5 aktívnych a 3 vo výstavbe), ktoré tvoria podľa údajov OECD približne 19% celkovej elektrickej energie vyrobenej v Španielsku. Približne 60% elektrickej energie je vyrobenej z fosílnych palív (plyn, uhlie, ropa). Španielsko je známe centralizovaným dopravným systémom a vysokorýchlostnými železnicami, ktorými je územie veľmi dobre pokryté. V pláne je vytvoriť do roku 2020 takmer 7000 km vysokorýchlostných tratí. V Španielsku je 47 verejných letísk, letiská v Madride a v Barcelone tvoria jednu z najfrekventovanejších oblastí Európskej únie. Rozvinutá je i lodná doprava. Z mimoriadnych udalostí v doprave je známy 20. august 2008, kedy nehodu lietadla spoločnosti Spanair na Madridskom letisku prežilo len 18 cestujúcich. Viac než 154 ľudí pri nehode zahynulo. Nehoda sa stala pri vzlete lietadla z letiskovej dráhy, kedy zlyhal varovný systém a neupozornil pilotov, že lietadlo ešte nie je pripravené na vzlet. Lietadlo tak zišlo z dráhy a prevrátilo sa, pričom vypukol požiar, ktorý pohltil celé lietadlo.333 Ďalšou mimoriadnou udalosťou v doprave bol výbuch skvapalneného propylénu 11. júla 1978 v Los Alfaques, pri ktorom dopravný prostriedok, prevážajúci 23 ton propylénu (4 tony nad povoleným limitov) z doposiaľ presne nezistených príčin vybuchol pri festivalovom kempe. Podľa výpovedí svedkov došlo k prevráteniu vozidla, z ktorého vyšiel oblak bielej farby (propylén) a ten následne vzbĺkol a nasledoval výbuch. Výbuch usmrtil 217 ľudí a viac ako 200 ďalších bolo zranených. Teplota vzduchu pri výbuchu dosiahla 1000 °C a výbuch zanechal kráter o veľkosti 65 x 5,5 metra. Záchranné práce začali najprv pomocou ľudí v oblasti, ktorí pomocou vlastných dopravných prostriedkov zranených odvážali z miesta udalosti. Riadenie prebiehalo nekoordinovaným spôsobom. Počet mŕtvych bol síce 217, no počas nasledujúcich mesiacov počet mŕtvych

333 Viac informácií na WWW (26.08.2017): http://news.bbc.co.uk/2/hi/puffbox/hyperpuff/audiovideo/front_page_ukfs/wide_front_page_av_hyperpuff/7575 607.stm 133 stúpol na približne 270. Najviac zranených bolo odvezených do nemocníc vo Valencii a v Barcelone. Ďalšie mimoriadne udalosti, ktoré sa v Španielskom kráľovstve vyskytli, boli najmä povodne. Ich zdrojom boli buď búrky a z nich následne prívalové povodne alebo šlo o povodne z dlhotrvajúcich zrážok. Špecifickým rokom bol rok 2003, kedy krajinu postihli extrémne horúčavy, v dôsledku ktorých prišlo o život až 15 tisíc ľudí. Vlna horúčav v roku 2003 zasiahla celú Európu, najmä západ Európy a najtragickejšie dôsledky mala vo Francúzsku, Španielku a v Portugalsku. 334

5.8 Talianska republika

Taliansko je republika ležiaca v oblasti Stredozemného mora na Apeninskom polostrove, ktorú z väčšej časti územia obklopuje more. Približne 60 miliónov obyvateľov sa nachádza na území s rozlohou 301 302 km 2 . Pri porovnaní so Slovenskom sa v Taliansku nachádza 12 krát viac obyvateľov na 6 krát väčšom území. Logicky z toho môžeme usúdiť, že hustota obyvateľstva bude jedným z prvých faktorov ovplyvňujúcich krízové riadenie a civilnú ochranu v Taliansku. Na účely civilnej ochrany je nutnosťou pripomenúť pri analýze obyvateľstva aj množstvo turistov, prichádzajúcich za odpočinkom do tejto turisticky veľmi atraktívnej krajiny. Veľký počet turistov, medzi ktorými sú aj občania Slovenskej republiky, prichádzajú od skorej jari po neskorý záver jesene. V súvislosti s touto skutočnosťou miestne úrady rátajú pri vzniku mimoriadnej udalosti s potrebou zabezpečiť ochranu života, zdravia alebo majetku nielen domácich obyvateľov ale aj turistov o ktorých nemajú a ani nemôžu mať presné informácie kde, kedy a koľko sa ich nachádza v oblasti postihnutej mimoriadnou udalosťou. Krajina je prevažne hornatá a členitá. Od najvyššieho vrchu Európy (ktorý sa nachádza na hranici s Francúzskom) – Mont Blanc, s nadmorskou výškou 4 807 m. n. m., po Pádsku nížinu, ktorá je významným hospodárskym regiónom Talianska. Na základe toho sa v reálnom mieste a v reálnom čase môžu vyskytnúť rôzne mimoriadne udalosti pri rôznych poveternostných podmienkach. Ráz a zameranie krízového riadenia a civilnej ochrany sa mení aj so zmenou klimatických podmienok smerom na juh krajiny. Kým sever Talianska je tvorený Alpami a nachádza sa tu typické mierne pásmo, Pádska nížina pod Alpami je charakteristická podmienkami, ktoré sú podobné pre kontinentálnu strednú Európu (napríklad podobné podmienky ako v Podunajskej nížine). Pobrežie má prímorské podnebie, kde prevládajú horúce a suché letá a zima je mierne teplá s veľkým množstvom zrážok. Vnútrozemie v strede Talianska zasa ovplyvňujú seizmicky veľmi aktívne Apeniny. Obce a mestá ležiace v Apeninách sú oblasti s častým výskytom zemetrasení a s erupciami sopiek. Nesmieme zabudnúť ani na ostrovy, ktoré Talianskej republike patria, a to Sicília, Sardínia a Elba. Sopky ako Vezuv, Etna, či Stromboli spôsobujú pri erupciách najmä problémy v leteckej preprave. Meteorologické podmienky sa odvíjajú výrazne od ročného obdobia, ktoré krajina aktuálne zažíva. Sever krajiny v Pádskej nížine sužujú teploty porovnateľné s Hurbanovom na Slovensku. Zvyšok Talianska sa klimaticky od Slovenska líši a to najmä tým, že kým búrková sezóna na území SR sa vyskytuje približne od 1. apríla do konca októbra, búrková sezóna v stredomorských krajinách je prevažne na koni jesene, zimy a začiatku jari. Búrky aj s prívalovými lejakmi sa však vyskytujú aj počas leta, ale nie v takom počte ako práve počas zimného polroka. Samozrejme táto charakteristika neplatí pre sever krajiny, kde sa vyskytujú búrky v Alpách, najmä počas leta. Zrážky počas roka sú v množstve od 500 do 1000 mm, najmä na pobreží Tyrrhenského mora. V pohoriach aj do 2000 mm. Oblasť Karnských Álp

334 Viac informácií dostupných na WWW (26.08.2017) http://www.metoffice.gov.uk/learning/learn-about-the- weather/weather-phenomena/case-studies/heatwave 134

(na hranici s Rakúskom) prekypuje zrážkami, ktorých ročný úhrn sa pohybuje v hodnotách okolo 3000 mm. Zaujímavosťou je vplyv pohorí a tvorba búrkovej oblačnosti v Taliansku na naše územie. Na prvý pohľad zdanlivo nesúvisiace prepojenie, ale faktom ostáva, že počas leta mnohé búrkové systémy, ktoré prechádzajú vo večerných a nočných hodinách Slovenskom, majú svoj pôvod práve v Alpách, kde začal ich vývoj aj ich iniciácia. Talianska republika je zložená z dvadsiatich regiónov, z toho 5 z nich má autonómny status. Piatim autonómnym regiónom sa podľa portálu Európskej komisie posilnili kompetencie v oblasti civilnej ochrany. Posilnenie kompetencií má však za následok aj zvýšenie zodpovednosti za fungovanie systému civilnej ochrany. Zvláštnosťou ale je, že autonómnym regiónom, hoci majú 80% vlastného zákonodarstva, len málo peňazí z výberu daní a poplatkov ostáva v regionálnej pokladnici, väčšina financií putuje do štátnej kasy. Regióny sú zložené z provincií (okresov), ktorých je dohromady 110. Provincie sú tvorené obcami, ktorých je približne 8100. Podobne ako v Českej republike, kde sú obce s takzvanou rozšírenou pôsobnosťou, aj v Taliansku sa zoskupujú obce pod jednu väčšiu, ktorá sa označuje „comune“. Zo štátov na juhu Európy je Taliansko najrozvinutejšou krajinou. Keďže ich príjmom je najmä priemysel, poľnohospodárstvo a nezanedbateľný príjem je z cestovného ruchu, rozvoj civilnej ochrany obyvateľstva je preto pre krajinou mimoriadne dôležitým. A to najmä preto, lebo napríklad pestovatelia viniča v Taliansku sú ohrození mimoriadnymi udalosťami poveternostného charakteru (napr. krupobitie) a sú odkázaní na aktuálne meteorologické informácie, aby mohli vykonať prípadné svojpomocné opatrenia na zníženie škôd spôsobených mimoriadnou udalosťou. Zaujímavosťou v systéme fungovania civilnej ochrany je postavenie „Meteorologickej leteckej služby“ (tal. Servizio Meteorologico dell' aeronautica)335, ktorá plní rovnaké funkcie ako Slovenský hydrometeorologický ústav, avšak v systéme štátnej správy je umiestnená pod Ministerstvo obrany, avšak SHMÚ pod Ministerstvo životného prostredia. Aby sme mohli opísať samotný systém civilnej ochrany v Taliansku, je potrebné si uvedomiť podstatu a formu civilnej ochrany. Podstata a forma civilnej ochrany v Taliansku je definovaná v paragrafe 1, odsek 1, rámcového zákona č. 225/92 o zriadení služby Národnej civilnej ochrany zo dňa 24. februára 1992. V talianskom zápise zákon nájdeme ako „Legge n.225 del 25 febbraio 1992: instituzione del Servizio Nazionale della Protenzione Civile“, v skrátenej verzii: „L.225/92“ Pri zápise konkrétneho paragrafu môžeme naraziť na označenie zákona v tvare „L.225/92_art.1“ , čo v doslovnom preklade znamená „zákon č. 225 z roku 1992, paragraf (článok) 1“.336 Podľa zákona o zriadení služby Národnej civilnej ochrany je civilná ochrana integrovaným systémom, ktorý umožňuje na centrálnej aj miestnej úrovni chrániť životy, tovar, majetok a životné prostredie pred poškodením či hroziacim poškodením spôsobeným prírodnými alebo technologickými katastrofami, či inými katastrofami. Podľa tohto zákona sa na činnosti civilnej ochrany podieľa celá štátna správa, regióny, provincie, obce a horské komunity. Ďalej sú to všetky verejné inštitúcie a organizácie, či už verejné alebo súkromné organizácie, ktoré sa nachádzajú na území Talianska. Na najvyššej - strategickej úrovni z pohľadu manažmentu sa nachádza predsedníctvo Rady ministrov (tal. Presidente del Consiglio dei Ministri; ang. Presidency of the council of ministers). Predsedníctvo Rady ministrov je zodpovedné za politiku ohľadom vedenia a smerovania civilnej ochrany v krajine. V rámci tohto úradu je zriadený odbor (oddelenie) civilnej ochrany (tal. Dipartimento della Protezione Civile (DPC); ang. Department of Civil Protection). Odbor civilnej ochrany je hlavná autorita a v prípade vzniku mimoriadnej

335 Dostupné z WWW (28.02.2017): http://www.meteoam.it/meteoalarm 336 Celý zákon v taliančine dostupný z WWW (1.3.2017): http://www.protezionecivile.gov.it/jcms/en/view_prov.wp;jsessionid=6E212483DF227717337D7661D9BD9241 .worker2?request_locale=en&contentId=LEG1602 135 udalosti môže povolať do akcie, veliť a koordinovať postup všetkých ľudských zdrojov a technických prostriedkov vrátane armády, námorníctva, vzdušných síl Talianska, regionálnych vlád a taktiež na pomoc pri riadení krajiny môžu povolať vedeckých pracovníkov z rôznych univerzít a vedeckých inštitúcií, ktorí by poskytovali informácie pre dokonalejší rozhodovací proces v krízovom manažmente pri vzniku mimoriadnej udalosti. Civilná ochrana má veľmi významné postavenie v Taliansku, predstavuje veľmi široký pojem a zahŕňa omnoho širšiu oblasť ako civilná ochrana na Slovensku. Civilnú ochranu v Taliansku nemôžeme brať ako organizačnú štruktúru ale ako jeden obrovský integrovaný systém, v ktorom pôsobia na rôznych úrovniach rôzne zložky. Odbor civilnej ochrany (DPC) sa v tomto prípade oproti Slovenskej republike nachádza nad úrovňou ministerstiev a v prípade vzniku situácie, kedy je potrebné využiť a nasadiť sily a prostriedky na ochranu pred krízovou situáciou alebo hroziacou mimoriadnou udalosťou, deleguje úlohy jednotlivým ministerstvám a zložkám samosprávy (regiónom, provinciám a obciam). Za regióny, provincie (okresov) a obce je súčasťou civilnej ochrany aj miestna polícia (nemýliť si so štátnou políciou a karabiniermi). Medzi ministerstvá, ktoré sa podieľajú na činností civilnej ochrany v Taliansku, podľa zákona o zriadení služby Národnej civilnej ochrany zaraďujeme: Ministerstvo vnútra, Ministerstvo zahraničných vecí, Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo hospodárstva a financií, Ministerstvo obrany, Ministerstvo hospodárskeho rozvoja, Ministerstvo dopravy a infraštruktúry, Ministerstvo kultúry, Ministerstvo vzdelávania a výskumu, Ministerstvo komunikácií a Ministerstvo poľnohospodárskej politiky a lesníctva. Samotný odbor civilnej ochrany (DPC) sa člení na 8 hlavných kancelárií, na čele ktorých stojí generálny riaditeľ. Kancelárie sa ďalej delia na „Služby“ (ang. Services), ktorým sú prideľované jednotlivé úlohy v rámci krízového riadenia a civilnej ochrany. Pri vzniku častých a rozsahovo menších mimoriadnych udalostiach jednotlivé kancelárie veľmi rýchlo posúdia, či dokážu samosprávne a správne jednotky (regióny, provincie, poprípade obce) zvládnuť situáciu. Ak sú schopné zvládnuť samosprávne a správne oblasti situáciu, odbor civilnej ochrany im len pomáha a poskytuje informácie. Ak jednotlivé kancelárie posúdia, že samosprávne a správne jednotky nie sú schopné situáciu zvládnuť, koordinačným orgánom v rámci celého Talianska sa stáva Odbor civilnej ochrany (DPC). Ten následne ako vrchný orgán velenia koordinuje a deleguje špeciálne úlohy na regióny, provincie a obce. Úlohy civilnej ochrany v Talianku zákon rozdeľuje do 3 typov činností podľa vývoja mimoriadnej udalosti. - Predpoveď a prevencia - Záchrana a pomoc obyvateľstvu - Zvládnutie mimoriadnej situácie (výnimočného stavu) a obnova krajiny (sociálno-ekonomického systému) Prvý typ činností je nazývaný „Predpoveď a prevencia“. Sú to činnosti, ktoré sú zamerané na identifikáciu a analýzu možných zdrojov ohrozenia a pravdepodobnosti výskytu javu v danej oblasti, v danom ročnom období. Takouto formou činností sa zaoberajú napríklad pracovníci meteorologickej a hydrologickej služby Talianska, ktorá patrí pod tamojší rezort obrany (oproti SR je rozdiel v tom, že SHMÚ pracuje pod Ministerstvom životného prostredia). Zaujímavosťou je, že Talianska hydrometeorologická služba sa priamo podieľa na činnosti civilnej ochrany, oproti nám, kde sa SHMÚ taktiež participujú, ale nie sú priamo podriadení pracovníkom odboru krízového riadenia ale zasielajú údaje o aktuálnej meteorologickej situácii. Naproti tomu, SHMÚ vydávajú výstrahy pred rôznymi negatívnymi vplyvmi počasia a tými sa následne riadia aj krízoví manažéri v prípade mimoriadnych udalostí. V Talianku však meteorologická služba má svoje informačné výstrahy, pre verejnosť

136 nezáväzné a Odbor civilnej ochrany vydáva svoje vlastné, záväzné výstrahy. Preto aj pri výstrahách meteorologická služba upozorňuje, že výstrahy nereprezentujú informácie o posudzovaní vplyvu na územie a nepredstavujú ani oficiálne výstražné správy vydávané Národnou službou civilnej ochrany. Ďalšou zo zložiek podieľajúcou sa na predpovedi a prevencii vzniku mimoriadnych udalostí je Národný inštitút geofyziky a vulkanológie. Druhým typom činností je záchrana a pomoc obyvateľstvu počas mimoriadnej udalosti. Tu sa využívajú najmä zložky, ktoré dokážu rýchlo reagovať na hroziace nebezpečenstvo akými sú napríklad hasičský a záchranný zbor alebo ozbrojené sily Talianska ale aj iné zložky civilnej ochrany. Poslednou fázou je obnova sociálno-ekonomického systému po zvládnutí krízy, kde sa už podieľajú orgány štátnej správy s cieľom zabezpečiť čo najrýchlejší návrat do bežných životných podmienok. Zákon vymedzuje 5 základných úloh civilnej ochrany v Taliansku, medzi ktoré patrí aj zdieľanie informácií a zodpovednosti s miestnymi vládnymi autoritami a vedecko- technickými centrami a zlepšovanie napojenia na sieť prognózovania a predpovede, tréning jednotiek, dobrovoľníkov a bežných občanov. Zložky podieľajúce sa na civilnej ochrane v Taliansku: pracovníci odboru civilnej ochrany a národných operačných štruktúr, hasičský zbor, polícia, ozbrojené sily Talianska, Štátna lesná služba, Taliansky Červený kríž, Národná zdravotnícka služba, Národná horská záchranná služba, sily zložené z dobrovoľníkov, štátna správa, regióny, provincie a obce, vedecko-technickí odborníci a súkromné inštitúcie a organizácie. Mimoriadne udalosti sa podľa talianskeho rámcového zákona L.225/92, §2, ods.1, písm. a),b),c) delia podľa závažností a rozsahu a činnosti orgánov na: a) udalosti prírodného charakteru alebo spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré možno riešiť pomocou vhodných opatrení zo strany jednotlivých inštitúcií a príslušných orgánov za normálnych okolností – na lokálnej úrovni, označujú sa aj písmenom „A“ b) udalosti prírodného charakteru alebo spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré svojím rozsahom a povahou vyžadujú koordinovanú akciu niekoľkých subjektov alebo orgánov – na regionálnej a provincionálnej úrovni, označujú sa písmenom „B“ c) prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, pri ktorých vďaka ich náročnosti, rozsahu a priebehu orgány dostávajú mimoriadnu právomoc a možnosť použitia prostriedkov, ktoré môžu byť pri zdolávaní takejto udalosti použité pri vopred stanovenom čase – na národnej a medzinárodnej úrovni, označujú sa písmenom „C“

Štruktúra civilnej ochrany z hľadiska riadiacich úrovní Oproti systému civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine, kde fungovali 2 úrovne riadenia, v prípade Talianska ide o systém, ktorý obsahuje 4 úrovne riadenia (viacúrovňová hierarchická organizácia). Systém riadenia je zložený z národnej, regionálnej, provincionálnej a z obecnej úrovne. Rozloženie úrovní je zakotvené v rámcovom zákone o zriadení služby Národnej civilnej ochrany. Zákon je následne dopĺňaný rôznymi legislatívnymi nariadeniami (tal. decreto legislativo; ang. Legislative Decree). Mohli by sme sa hlbšie zaoberať samotným nariadeniami, avšak vzhľadom na rozsah textu a snahu stručne opísať vývoj systému civilnej ochrany a jej funkčnosť v praxi by sme do podrobností príliš zachádzať nechceli. Avšak možným záujemcom odporúčame navštíviť webovú stránku: www.parlamento.it, kde sú dostupné všetky zákony a nariadenia upravujúce činnosť krízového riadenia a civilnej ochrany v Taliansku.

137

V čase konkrétneho ohrozenia riadiace príkazy putujú z národnej úrovne, ktorú reprezentuje DI.COMA.C (Veliteľské a kontrolné riaditeľstvo, ang. Command and Control Direction). DI.COMA.C je označenie v Taliansku pre orgán na národnej úrovni, ktorý riadi činnosť všetkých zložiek pri hroziacej, vyhlásenej alebo prebiehajúcej mimoriadnej situácii. Koordinačný orgán medzi jednotlivými ministerstvami sa nazýva Operačný výbor (ang. Operational Committee). Operačný výbor kontroluje a riadi Odbor civilnej ochrany. Odbor civilnej ochrany pri vyhlásení mimoriadnej situácie zriaďuje akúsi „Monitorovaciu komoru“, ktorá monitoruje aktuálny stav, jej vývoj, ohrozenie obyvateľstva a snaží sa predpovedať vývoj situácie do blízkej budúcnosti. Je zriadená a pracuje neustále 24 hodín. Regionálne operačné centrum je podriadené Veliteľskému a kontrolnému riaditeľstvu – DI.COMA.C. Agenda, ktorá je spracovávaná na regionálnej úrovni, sa týka výskytu ohrození, ktoré môžu plošne zasiahnuť tamojšiu oblasť, napríklad lesné požiare. Vytvárajú programy na zníženie hroziaceho rizika. Spracovávajú taktiež rôzne podklady a vydávajú aj pokyny pre nižšie úrovne riadenia, najmä pre provincie (ale aj obce), na spracovanie havarijných a evakuačných plánov.

Zo všetkých oblastí sú provincie najviac zodpovedné za preventívne činnosti, ktoré sú vykonávané na zabránenie vzniku mimoriadnych udalostí, poprípade na zabránenie vzniku rozsiahlych škôd. V rámci celého Talianska majú výraznú agendu aj v oblasti predpovedania následného vývoja krízy počas mimoriadnej udalosti alebo predpovedania a prognózovania možných ohrození ešte pred vznikom javu, ktorého následkom by bolo vyhlásenie mimoriadnej situácie. Provincie majú Záchranné koordinačné centrum (C.C.S) a Zmiešané operačné centrum (C.O.M.). Jednou z najdôležitejších úloh je vytváranie havarijných plánov podľa pokynov, ktoré im určili regionálne štruktúry. Kontrolujú tiež technický stav a vybavenosť záchranných zložiek nielen na provinčnej ale na celej regionálnej úrovni. Ak si porovnáme priemerný počet obyvateľov provincií v Taliansku a priemerný počet obyvateľov v okresoch na Slovensku, zistíme, že v Taliansku sú provincie s viac než 2 krát väčším počtom obyvateľov oproti slovenským okresom. Avšak pri porovnaní so Slovenskou republikou by sme ich činnosť najviac prirovnali práve k okresným úradom. Na obecnej úrovni existujú takzvané Obecné operačné centrá (C.O.C). Podieľajú sa taktiež sa predpovedi a analýze možných rizík, hroziacich na ich území. Vydávajú pokyny a prijímajú rozhodnutia na pomoc ľuďom v prípade mimoriadnej udalosti „typu A“, teda katastrofy na obecnej úrovni. Na základe regionálnych usmernení je obecné operačné centrum povinné vypracovávať havarijné plány na obecnej úrovni ale aj s inými (susednými) obcami. 337

Studnica múdrosti z vlastných chýb Tak ako má Taliansko dlhú a krásnu históriu plnú víťazstiev a úspechov, tak má vo veľkej miere aj negatívne skúsenosti a pády. Platí to aj v prípade prírodných katastrof, ktoré Taliansko zasiahli a vyžiadali si tak tisíce životov. Keď sme hľadali vhodné zdroje k spracovaniu tohto odborného článku, zarazila nás vysoká miera sebareflexie, ktorá je nastavená skutočne vysoko medzi niektorými talianskymi pracovníkmi civilnej ochrany a krízového riadenia. Medzi základné faktory ovplyvňujúce vývoj civilnej ochrany v Taliansku (aj podľa samotných Talianov) patria určite aj chyby z minulosti a snaha sa z nich poučiť. Pre nás môžu byť chyby, ktoré sa stali počas záchrany ľudského života, zdravia alebo majetku v minulosti po celom svete taktiež zdrojom poznania.

337 Dostupné z WWW (5.3.2017): http://ec.europa.eu/echo/files/civil_protection/vademecum/it/2-it-1.html 138

Jednou obrovskou a bolestivou chybou bolo aj pretrhnutie priehrady Vajont, v októbri 1963 a následná smrť viac než 1 900 ľudí (najmä pracovníkov priehrady a obyvateľov mestečka Longarone). Priehrada Vajont sa nachádza v regióne Benátky v provincii Belluno, na rieke Vajont, v povodí rieky Pijava. Aby sme si lepšie predstavili, čo sa vlastne v Taliansku 100 km severne od Benátok stalo, je potrebné vedieť, že objem zadržiavanej vody v priehrade Vajont bol o niečo menší ako objem zadržiavanej vody v Liptovskej Mare. Okolie priehrady tvorili vrchy, tvorené prevažne z nestabilných hornín a obyvatelia mestečka Longarone nazývali okolité vrchy ako „kráčajúce kopce“, lebo tam často dochádzalo k erózii hornín. Príčinou Vajontskej katastrofy bolo najmä odtrhnutie 270 miliónov m 3 hornín, ktoré sa následne zosunuli do vodného diela! Zosuv hornín spôsobil, že približne 50 miliónov m 3 vody vytvorilo vlnu vysokú 200 metrov, ktorá sa prevalila cez nádrž a zničila mestečko Longarone. Horniny sa odtrhli z horského masívu Monte Toc. Vysoko nad priehradou sa vytvorila odlučná hrana zosuvu, ktorá bola viditeľná ako trhlina 1 meter široká a 2,5 km dlhá. Marušič Martin pre portál sme.sk uvádza, že podobné trhliny sa vyskytujú aj na Slovensku a to napríklad v kosodrevine na Sivom vrchu v Západných Tatrách. Svah, ktorý sa zosunul do Vajontskej priehrady, je dodnes badateľný zo satelitných záberov. Chyby, ktoré boli príčinou katastrofy: - Samotná výstavba bola chybnou, hrádza mala mať pôvodne 200 metrov (1957) ale projektanti ju chceli ešte navýšiť čo napokon aj urobili na 265 metrov (1960), čím sa objem zadržiavanej vody zväčšil trojnásobne oproti pôvodným plánom, pričom vedeli, že stavba je na geologicky nevýhodnom podloží (podľa špekulácií: investorovi bolo ľúto zastaviť výstavbu priehrady) - Geologická štruktúra a uloženie vrstiev boli krajne nepriaznivé, síce sa bral ohľad na silu stavby ale zanedbal sa geologický prieskum - Územie bolo náchylné na seizmickú činnosť - Spoločnosť SADE, ktorá priehradu vlastnila, ju predala spoločnosti Enel v roku 1962 a zrejme nie všetky skutočnosti a riziká priznala novému majiteľovi (ľudský faktor: nenásytnosť predajcu a túžba po bohatstve) - Podcenenie situácie geológmi a seizmológmi - Zlé varovanie obyvateľstva aj napriek tomu, že sa vedelo že k zosuvu dôjde, aj keď sa nepredpokladal taký mohutný zosuv. Drvivá väčšina obyvateľov zrejme zahynula počas spánku. 338

Rozvíjanie medzinárodnej spolupráce V rámci rozvíjania medzinárodnej spolupráce pre zdokonalenie riadenia činností počas mimoriadnych udalostí je Taliansko členom štyroch významných zoskupení, v ktorých sa snaží rozvíjať medzinárodnú spoluprácu. Ide najmä o Európsku úniu, kde ide o Európsky mechanizmus civilnej ochrany (ang. EU Civil Protection Mechanizm), ktorý zahŕňa všetky členské štáty Európskej únie vrátane Islandu, Čiernej Hory, Nórska, Srbska, Macedónska a Turecka. 339 Ďalším podstatným zoskupením pre Taliansko je PPRD South Programme (EUROMED). Ide o zoskupenie, ktorého úlohou je poskytovať pomoc a zdieľať informácie medzi 14 krajinami južnej Európy, Balkánu, Severnej Afriky a Blízkeho Východu. Zameriavajú sa najmä na riešenie problematiky ochrany obyvateľstva pred zemetrasením, suchom,

338 Dostupné z WWW (5.3.2017): https://marusic.blog.sme.sk/c/155366/Ked-sa-vodna-nadrz-zmeni-na- splachovac.html 339 Dostupné z WWW (5.3.2017): http://ec.europa.eu/echo/what/civil-protection/mechanism_en 139 povodňami, tsunami, požiarmi, zosuvmi pôdy a technologickými katastrofami. Významným úspechom bolo vytvorenie Atlasu rizík pre oblasť Stredozemného mora. Medzi ďalšie zoskupenia patrí FIRE 5 (združuje: Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Grécko). Usporadúvajú vzájomné cvičenia pri likvidácii požiarov a ochrane životov a zdravia obyvateľov. Dôvodom, prečo sú členmi tejto skupiny vyššie vymenované štáty, sú najmä rovnaké podmienky a klíma prevládajúca v týchto stredomorských krajinách, ktorá spôsobuje počas horúceho a suchého leta vhodné podmienky na vznik rozsiahlych lesných požiarov. A v neposlednom rade je veľmi dôležitou organizáciou Iniciatíva Jadranského a Iónskeho mora (skratka: AII; ang. Adriatic – Ionic Initiative) zahŕňajúca balkánske krajiny a krajiny južnej Európy. Okrem týchto zoskupení majú špeciálne bilaterálne dohody s krajinami akými sú: Albánsko, Francúzsko, Malta, Rád Maltézskych rytierov, Ruská Federácia, Švajčiarska konfederácia a Cyprus. Dvojstranné zmluvy majú uzatvorené aj so vzdialenými krajinami ako: Argentína, Mexiko, Čína či Venezuela.

Pozitívne aj negatívne hodnotenie od OECD V hodnotiacej správe OECD mimoriadne vyzdvihla a pozitívne hodnotila snahu Talianska o zapojenie dobrovoľníkov do činnosti zložiek počas výkonu záchranných prác. Počet dobrovoľníkov vycvičených a schopných vysokej mobility sa v Taliansku pohybuje v číslach minimálne nad 10 000! Do niekoľkých dni by počas mobilizácie síl pribudli ďalšie tisíce dobrovoľníkov. To všetko nielen vďaka ochote ľudí pomáhať, ale aj vďaka legislatíve, ktorá im takéto činnosti umožňuje. OECD zároveň odporučila všetkým ostatným krajinách OECD, aby si vzali príklad z Talianska v oblasti dobrovoľníctva. Ďalším významne dobrým hodnotením Talianskeho systému civilnej ochrany je spolupráca s vedeckou komunitou. „Dajú hlavy dokopy. To zachráni životy.“ OECD vo veciach, v ktorých by Taliansku odporučila zmenu, je navýšenie prostriedkov z HDP, ktoré by boli použité na väčšiu prevenciu pred vznikom mimoriadnych udalostí. Túto správu orientovala práve na ochranu pred zemetraseniami, ktoré sú v Taliansku v poslednej dobe veľmi časté a dochádza tam k obrovským poškodeniam infraštruktúry, ľudských obydlí a taktiež aj k strate ľudských životov. Problémom sú veľmi staré budovy, ktoré sú kultúrne veľmi vzácne a krásne, ale nespĺňajú takmer žiadne kritériá na ochranu pred zemetrasením. OECD teda dôrazne žiada, aby sa prísnejšie uplatňovali seizmické normy na budovy a aby sa sprísnil systém kontrol a sankcií za porušovanie legislatívy. Ďalším problémom je územné plánovanie, ktoré umožňuje aj napriek vedomosti o zlom geologickom podloží budovať stavby na nestabilných miestach a nedostatok prostriedkov na zvládnutie krízovej situácie najmä v malých obciach. Priestor na zlepšenie je možné badať aj v príprave a vzdelávaní obyvateľstva na možné ohrozenia nevojenského alebo vojenského charakteru. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj však dodáva, že veľa problémov je najmä v rovine politickej, a preto záleží na postoji politických elít v krajine.

Aktuálne problémy CO – migrácia a zemetrasenia Masová migrácia je v Taliansku mimoriadne zložitý problém. Plán na prijímanie migrantov je oficiálny dokument, ktorý určuje pôsobnosti a činnosti národného systému civilnej ochrany, vzhľadom na humanitárnu krízu, ktorá prílevom migrantov a utečencov v Taliansku vznikla.

140

Koordináciu činností na pomoc migrantom v celom Taliansku má na starosti Odbor civilnej ochrany. Ďalším problémom sú početné zemetrasenia a po vyslobodení ranených a mŕtvych aj odstránenie ruín budov, ktoré zemetrasenie nevydržali. Záver Pri celkovom hodnotení civilnej ochrany v Taliansku musíme zvýrazniť „výsostné“ postavenie civilnej ochrany v krajine. Taliansky model je unikátny v rámci Európy a formoval sa nie kopírovaním cudzej legislatívy ale vlastným vývojom a skúsenosťami, ktorými si Taliansko od svojho vzniku prešlo. Na druhej strane je však z hľadiska postavenia civilnej ochrany nemožné porovnávať úpravu v Slovenskej republike s úpravou civilnej ochrany v Taliansku, nakoľko sa podľa nášho názoru výrazne líšia. Talianska civilná ochrana sa podobá na náš integrovaný záchranný systém a jednotlivé zložky akými sú hasičské zbory, záchranné zbory, polícia, sú zaradené priamo pod Národnú civilnú ochranu v Taliansku. Preto je agenda civilnej ochrany výrazne pestrá. Medzi jej výrazné prednosti by sme mohli zaradiť medzinárodnú spoluprácu, významnú prácu jednotlivých zložiek a začlenenie dobrovoľníkov medzi zložky pomáhajúce pri potláčaní následkov mimoriadnych udalostí a pri ochrane ľudského života, zdravia a majetku. Veď to je azda to najdôležitejšie poslanie civilnej ochrany a krízového riadenia – ochrana života a zdravia obyvateľstva. Považujeme avšak aj za správne poukázať na možnosti zlepšenia v určitých oblastiach, najmä technického zabezpečenia, na čo poukazuje aj správa OBSE o stave civilnej ochrany v Taliansku. Taktiež pri toľkých riadiacich úrovniach je oprávnené obávať sa možnosti vzniku kompetenčného sporu medzi jednotlivými orgánmi alebo úrovňami riadenia. Stále však platia slová Európskej komisie a OBSE, ktoré Taliansko odporúčajú ostatným krajinám ako jeden zo vzorov a možných zdrojov nápadov pre svoje systémy.

5.9 Vatikánsky mestský štát

Vatikánsky mestský štát je teokratická monarchia, na jej čele je pápež, ktorý má absolútnu moc. Zákonodarnú moc má okrem pápeža aj Pápežská komisia pre Vatikánsky mestský štát. Predseda Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát má od roku 2001 aj titul predsedu vlády Vatikánu. Vláda, menovaná pápežom na 5 rokov, dohliada na činnosť a prevádzku Vatikánu prostredníctvom viacerých úradov. Riaditelia a úradníci v jednotlivých úradoch sú menovaní taktiež na 5 rokov. Úrady sa okrem správy financií a administratívy venujú aj otázke bezpečnosti Vatikánu. Civilnú ochranu vo Vatikáne predstavuje Hasičský zbor Vatikánskeho mestského štátu, ktorý je zároveň národným hasičským zborom. Zbor, vykonávajúci činnosti civilnej ochrany, sa začal formovať na konci 19. storočia. Oficiálne sa jeho vznik datuje do roku 1941. Okrem hasenia požiarov je zodpovedný za plánovanie záchrany obyvateľstva a turistov pri vzniku rôznych mimoriadnych situácií vrátane povodní, prírodných katastrof alebo aj bežnej dopravnej nehody. Vrcholným orgánom, ktorý zastrešuje civilnú ochranu, je Riaditeľstvo pre bezpečnostné služby a civilnú ochranu. V rámci riaditeľstva sú umiestnené aj jednotky Corpo della Gendarmeria, ktoré v krajine plnia úlohy policajných a bezpečnostných síl. Civilná ochrana, hasiči aj bezpečnostné sily tvoria dohromady 150 pracovníkov Riaditeľstva pre bezpečnostné služby a civilnú ochranu. Vatikánsky mestský štát nemá vlastné ozbrojené sily, ale nakoľko je vnútrozemská enkláva, de facto ho chráni talianska armáda. De jure však neexistuje žiadna formálna zmluva medzi Vatikánom a Talianskom o pomoci armády. Vojenský zbor zodpovedný za osobnú bezpečnosť pápeža je Švajčiarska garda. Nakoľko

141

Vatikán má každú budovu a pozemok zapísaný ako kultúrnu hodnotu, Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt ho teoreticky chráni pred ozbrojeným útokom. 340

340 Viac na: Dostupné z WWW (17.8.2017): http://www.gcatholic.org/dioceses/organizations/v2c.htm 142

6 Juhovýchodná Európa

6.1 Albánska republika

Albánska republika je krajina ležiaca na Balkánskom polostrove, ktorá je zriadením parlamentná republika. Na čele štátu stojí prezident a najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je predseda vlády. Parlament je predstaviteľom zákonodarnej moci, je jednokomorový a nazýva sa „Kuvendi“. Významnou funkciou parlamentu je voľba hlavy štátu, teda voľba prezidenta. Prezident okrem toho, že je hlavou štátu, je aj vrchným veliteľom armády, menuje jednotlivých členov vlády (ministrov) na základe predlohy, ktorú mu poskytne predseda vlády. Konečné zloženie vlády však nakoniec musí parlament potvrdiť hlasovaním. Predseda vlády je zodpovedný za vykonávanie domácej i zahraničnej politiky, za chod a fungovanie jednotlivých ministerstiev a iných štátnych orgánov. Administratívne je Albánska republika členená na 12 regiónov, ktoré sa nazývajú „Quarks“, a sú to vyššie územné celky. Nižšie územné celky predstavujú okresy, ktorých je celkom 36. Správne členenie dopĺňajú na najnižšej úrovni obce, ktoré sú zároveň aj samosprávnymi jednotkami. Správne celky sú: regióny (Quarks), okresy a obce. Samosprávne celky sú: regióny (Quarks) a obce. Predseda vlády, podpredseda vlády a jednotliví ministri tvoria Radu ministrov. Práve rada ministrov je zodpovedná za všetky štátne úlohy, ktoré nie sú delegované na samosprávne jednotky (regióny, obce) alebo na iné štátne organizácie. Výkonným orgánom obce je starosta. Reprezentatívnym orgánom regiónu je regionálna rada. Do regionálnej rady sú delegovaní členovia za každé mesto alebo obec v pomere k počtu obyvateľov. Za civilnú ochranu v Albánksu zodpovedá Ministerstvo vnútra Albánskej republiky. V rámci organizačnej štruktúry ministerstva vnútra sa nachádza Generálne riaditeľstvo pre civilnú núdzu. Rámcový zákon č. 8756/2001 o civilnej ochrane v Albánku bol prijatý 26. marca 2001. Dopĺňa ho veľmi dôležitá súčasť civilného núdzového plánovania a krízového riadenia – albánsky národný civilný núdzový plán z 3. decembra 2004. Štruktúru civilnej ochrany na najvyššom stupni riadenia predstavuje Rada ministrov, ktorá vedie a spravuje národný systém riadenia mimoriadnych udalostí v Albánskej republike. Medzi jej hlavné úlohy patrí najmä určovanie hlavnej politiky smerovania civilnej ochrany, zároveň aj smerovanie krízového riadenia v krajine. Pripravuje rôzne stratégie a programy vhodné na prevenciu, zmierňovanie, prípravu a reakcie na rôzne druhy krízových situácií. Rámec činností Rady ministrov vymedzuje aj Ústava Albánskej republiky, ktorou je strategický orgán krízového riadenia a civilnej ochrany viazaný. Taktiež zriaďuje a spravuje fondy, ktoré sú potrebné na zvládanie mimoriadnych udalostí, ktoré ohrozujú ľudský život, zdravie alebo majetok, v neposlednom rade i kultúrne dedičstvo a životné prostredie. Ako je bežné, orgány určujúce stratégiu sú väčšinou i orgány spolupracujúce na medzinárodnej úrovni. Rada ministrov Albánska preto rozvíja medzinárodné vzťahy aj na medzinárodnej úrovni, a to najmä s okolitými štátmi. V prípade, že sa vyskytnú mimoriadne udalosti, na ktorých zvládnutie nepostačujú zdroje umiestnené v obciach či regiónoch, po vyžiadaní pomoci sú zdroje presúvané z iných regiónov do postihnutého regiónu. V prípade, že finančné, materiálne alebo ľudské zdroje sú i napriek pomoci susedných regiónov nepostačujúce, sú zdroje poskytované z centrálnej úrovne riadenia. Práve Rada ministrov je orgánom, ktorý schvaľuje poskytnutie pomoci z centrálnej úrovne postihnutému regiónu. Zároveň je oprávnená vyhlasovať „stav civilnej núdze“, avšak vyhláseniu musí predchádzať kvalitné objasnenie udalosti a dostatočné informácie o aktuálnom stave. Stav civilnej núdze sa môže

143 vyhlásiť buď v zasiahnutom regióne alebo na celonárodnej úrovni. V prípade, že dôjde k vyhláseniu stavu civilnej núdze, Rada ministrov zriadi Medzirezortný výbor pre civilnú núdzu, ktorý má priamo zodpovednosť za riadenie mimoriadnej udalosti. Predsedom medzirezortného výboru sa stáva jeden z ministrov v závislosti od povahy a druhu krízovej situácie. Jej úlohou je informovať ústavných činiteľov (najmä prezidenta) o vývoji krízy a o prijatých opatreniach, potrebných na jej zvládnutie. Taktiež v prípade, že si to situácia vyžaduje, predkladajú parlamentu Albánska návrhy núdzových zákonov a žiadajú ich včasné schválenie. Jednou z právomocí je taktiež možnosť medzirezortného výboru, aby presunul financie z iných rozpočtových kapitol na zvládnutie krízovej situácie. Následne predloží parlamentu návrh novely zákona o štátnom rozpočte, aby to zákonodarný orgán hlasovaním schválil. Každé ministerstvo zodpovedná za krízové riadenie, plánovanie a riešenie mimoriadnych udalostí, podľa ich oblasti odbornosti (napríklad ministerstvo, ktoré spravuje dopravu – zodpovedá za logistiku mimoriadnych udalostí). Činnosti všetkých ministerstiev vstupujú do krízového procesu vtedy, kedy si to situácia vyžaduje počas rôznych fáz zvládania mimoriadnej situácie. Zároveň sú vždy riadiacimi orgánmi pre úlohy, ktoré počas krízového riadenia vykonávajú. Aby však bolo riadenie krízových situácií efektívne, je potrebná medziministerská koordinácia činností. Preto po vyhlásení stavu civilnej núdze jednotlivé ministerstvá delegujú svojho zástupcu do Operačného riaditeľstva pre vedenie a kontrolu civilnej núdze. Delegovaní zástupcovia z ministerstiev zároveň prinášajú do Operačného riaditeľstva pre vedenie a kontrolu civilnej núdze informácie o zdrojoch, ktoré má každé ministerstvo k dispozícii. Taktiež majú za úlohu priniesť so sebou i odborné informácie a poznatky, ktoré by mohli napomôcť zvládnutiu mimoriadnej situácie. Ak si to situácia vyžaduje, môžu kedykoľvek ministerstvá vytvoriť samostatnú odbornú štruktúru, na riešenie špeciálnych odborných činností, ktorých vyriešenie je potrebné na zvládnutie mimoriadnej situácie. Medzirezortný výbor pre civilnú núdzu je zložený zo všetkých ministerských rezortov v Albánskej republike. Špeciálnu úlohu zohráva Ministerstvo zahraničných vecí, prostredníctvom ktorého sa žiada o medzinárodnú pomoc. Medzirezortný výbor taktiež koordinuje i dobrovoľnícke činnosti na vnútroštátnej úrovni vrátane zapájania dobrovoľníkov do pomocných prác pri zvládaní mimoriadnych situácií. Ďalšou dôležitou úlohou je možnosť žiadať Radu ministrov o možné uvoľnenie prostriedkov a čerpanie zo štátnych hmotných rezerv Albánskej republiky, dohliada taktiež na výpočet odhadovania škôd spôsobených mimoriadnou udalosťou, navrhuje riešenia odstránenia škôd a obnovy prostredia po mimoriadnej udalosti a iné ďalšie úlohy, ktoré jej vyplývajú z právnych predpisov. Má taktiež možnosť vydávať podzákonné nariadenia a pokyny za predpokladu, že je vyhlásený stav civilnej núdze. Po ukončení stavu civilnej núdze spravidla ukončuje aj svoju činnosť.341 Generálne riaditeľstvo je priamo zodpovedné za zvládanie dôsledkov krízy najmä v počiatočných štádiách krízovej situácie, teda skôr, ako je zriadený medzirezortný výbor. V časoch pokoja, teda v časoch, kedy nehrozí ani nie je vyhlásený stav núdze, ale i v časoch mimoriadnej situácie spolupracuje s ostatnými štátnymi orgánmi a udržiava kontakt s pohotovostnými úradmi po celej krajine a monitoruje situáciu na celom území Albánskej republiky. V prípade vzniku mimoriadnej situácie podporuje Operačné riaditeľstvo pre vedenie a kontrolu civilnej núdze, monitoruje situáciu, ktorá už vznikla, udržiava stály kontakt so štruktúrami civilnej ochrany, odhaduje možné škody a analyzuje priebeh mimoriadnej udalosti. V neposlednom rade na základe podkladov a informácií o mimoriadnej udalosti analyzuje a vyhodnocuje potrebu vyhlásenia „stavu civilnej núdze“.

341 Dostupné na WWW (04.09.2017): http://ipacivilprotection.eu/albania.html 144

V regiónoch (Quark) je na čele civilnej ochrany prefekt regiónu. Zároveň je i vedúci regionálnej civilnej núdzovej komisie. Jeho úlohou je najmä dohliadanie nad všetkými zložkami, ktoré sú začlenené do núdzového plánu regiónu. Prefekt je zriaďovateľom „Quark komisie“, ktorej úlohou je reagovať na mimoriadne udalosti a podávať žiadosti na vyhlásenie stavu civilnej núdze v danom regióne alebo informovať celoštátny orgán o tom, že mimoriadna udalosť prekročila hranice regiónu a je potrebné vyhlásiť stav civilnej núdze na celom území. Taktiež je regionálna komisia v krízovom riadení koordinačným orgánom medzi Ministerstvom miestnej správy a decentralizácie a krízovými orgánmi. Dôležitou úlohou regiónov je koordinácia centrálnych štruktúr s činnosťami miestnej samosprávy. Na úrovni obcí je zodpovedným pracovníkom v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia starosta/primátor. Medzi základné povinnosti starostu patrí najmä: organizácia i koordinácia plánovania a pripravenosti na havarijné situácie v obci a implementácia ochranných opatrení. Civilná ochrana Albánska sa riadi najmä rámcovým zákonom č. 8756/2001, z 26. marca 2001. Systém civilnej ochrany a civilného núdzového plánovania dopĺňa Albánsky národný núdzový plán, ktorý bol prijatý v roku 2004. Plánovanie je podstatnou súčasťou koordinácie. Koordinácia totiž vyplýva zo spoločného otvoreného zdieľania informácií a z otvorenej kvalitnej komunikácie. Do procesu plánovania sú začlenené najmä poznatky z manažmentu a základnou črtou plánovania je otvorenosť a variabilita plánu – dôvodom je najmä nemožnosť presnej predikcie vývoja kríz. Jednotky civilnej ochrany Albánskej republiky sa nachádzajú na národnej, regionálnej a miestnej (lokálnej) úrovni. Medzi hlavné zložky podieľajúce sa na krízovom riadení Albánska patria: ozbrojené sily Albánskej republiky, Riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, zdravotná služba, štátny policajný zbor a policajné jednotky, Generálne riaditeľstvo štátnych hmotných rezerv, špecializované odborné jednotky, monitorovacie a operačné štruktúry.342

Stručná analýza územia Albánskej republiky Územie Albánskej republiky sa nachádza na Balkánskom polostrove a zo západu je obmývané Jadranským morom a zálivmi: Drinským zálivom a Vlorským zálivom. Na severozápade krajina susedí s Čiernohorskou republikou, na severovýchode so Srbskom (provinciou Kosovo). Na juhu a na východe susedí s Gréckom a Macedónskom. Väčšinu územia tvoria pohoria (až 70%), ktoré sú veľmi mohutné a dosahujú nadmorskú výšku viac ako 2000 metrov nad morom. Z pohorí sú najvýznamnejšie Albánske Alpy, Ceruánske hory, ležiace na juhozápade pri Albánskej riviére a pohorie Korab, s najvyšším vrchom Korab, dosahujúcim výšku až 2764 m. n. morom. Nížiny siahajú len pár desiatok kilometrov od pobrežia do vnútrozemia, a to medzi Drinským a Vlorským zálivom. Krajina je známa najmä jazerami, nachádzajúcimi sa na hraniciach, konkrétne Skadarské jazero, ktoré leží dvomi tretinami v Čiernej Hore a zvyšná časť patrí Albánsku. V krajine sa nachádza i najstaršie jazero v Európe, Ochridské jazero, a to na hraniciach s Macedónskom, a má hĺbku až 289 metrov. Na grécko-macedónsko-albánskom pohraničí sa nachádza významné Prespanské jazero. Jazerá sú v Albánku turisticky veľmi navštevované miesta a s narastajúcou lodnou dopravou prichádza i zvýšené riziko vzniku mimoriadnej udalosti na vodných plochách. Príkladom je 6. marec 2008, kedy sa na jazere Farka neďaleko hlavného mesta, z technických

342 Viac informácií na WWW (05.09.2017): www.moi.gov.al 145 príčin potopila loď. Pri nešťastí došlo k úmrtiu šestnástich osôb.343 Krajinou preteká rieka Drina, ostatné vodné toky sú krátke a nie príliš vodnaté. Napriek tomu Albánsko postihujú ničivé povodne, napríklad povodne v rokoch 2009 a 2010, ktoré sa vyskytli na severe Albánska, na rieke Drina. Povodne sa vyskytli 3. decembra 2009 v dôsledku trvalých zrážok a vysokých teplôt, ktoré roztápali sneh nahromadený vo vysokých nadmorských výškach. K povodniam, ktoré si vyžiadali evakuáciu viac než 5 300 osôb, prispelo zrejme mohutné odlesňovanie Albánska, prebiehajúce najmä v posledných rokoch.344 Zaplavených bolo podľa údajov Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí viac ako 2 500 budov a nenávratne boli poškodené niektoré budovy, mosty, vodovody a cesty. Krajina v tomto období vyhlásila stav civilnej núdze a oficiálne požiadala 7. januára 2010 o medzinárodnú pomoc. Organizácie UNICEF alebo UNDP pomohli postihnutým rodinám so zabezpečením základným potrieb. Krajina požiadala prostredníctvom Euroatlantického koordinačného centra pre reakcie na katastrofy (EADRCC) o prepravné člny na plytkú vodu, dopravné vrtuľníky, vysokokapacitné vodné čerpadlá, elektrocentrály, pohonné látky, potraviny a lieky. Nasadených bolo 1200 členov zložiek podieľajúcich sa na krízovom riadení. Vykonávali činnosti spojené najmä s evakuáciou ľudí a zvierat, poskytovanie predlekárskej pomoci a znižovanie vodného stavu priehrad.345 Podnebie Albánska je stredomorské, s vlhkými ale miernymi zimami, mierne teplé zimy sú najmäv nížinách. Počasie závisí najmä od nadmorskej výšky. Letá sú suché, s veľkým slnečným svitom. Na zrážky sú bohaté najmä Albánske Alpy, kde priemerný ročný úhrn zrážok môže presiahnuť 2 500 mm. Z demografického hľadiska je veľmi náročné určiť presné rozdelenie krajiny podľa národností a jazyka, nakoľko oficiálne údaje sa líšia od odhadov susedných krajín. Krajina má 2,8 milióna obyvateľov a podľa oficiálnych štatistík je obyvateľstvo homogénne (tvrdia, že 97% obyvateľov sú Albánci). Medzinárodné štatistiky však tvrdia, že albánskej národnosti bude len cca. 82% populácie. Národnostná otázka je v Albánskej republike veľmi citlivá téma. Oficiálne sa v Albánku uznáva len grécka, macedónska a čiernohorská národnostná menšina a rómska a rumunská kultúrna menšina. Najpočetnejšou menšinou sú Gréci, tých je podľa albánskych úradov približne 24 tisíc. Podľa gréckych úradov však Grékov v Albánsku žije až 300 tisíc. Z náboženského vierovyznania takmer 75% obyvateľov vyznáva sunnitský islam, 13% uvádza, že je bez vyznania a zvyšok sa hlási prevažne ku kresťanstvu (pravoslávnemu a rímskokatolíckemu). Z krajiny však odchádza veľké množstvo ľudí najmä do Grécka a do okolitých krajín. Hlavné mesto Tirana a mesto Drač sú hlavnými hospodárskymi centrami krajiny. V krajine sú 4 ropné spoločnosti a cementová spoločnosť. Poľnohospodárstvo je v krajine veľmi rozšírené, zamestnáva až 41% obyvateľstva. Mimoriadne udalosti, najmä poveternostného charakteru, výrazne ohrozujú činnosť a príjmy obyvateľstva. Produkujú najmä zemiaky, olivy, zeleninu a ovocie. Tretí sektor, najmä cestový ruch sa rýchlo rozvíja, napriek tomu stále nie je takým významným odvetvím ako v iných balkánskych krajinách. Sekundárny sektor je veľmi diverzifikovaný a predstavuje najmä elektroniku, výrobu textilu, produkciu cementu a energie. Spracováva sa meď, nikel a uhlie. Elektrická energia pochádza len z hydroelektrární. Jadrové zariadenia sa na území Albánskej republiky zatiaľ nenachádzajú.

343 Viac informácií na WWW (05.09.2017): http://www.balkaninsight.com/en/article/albania-mourns-boat- tragedy-victims 344 Viac na WWW (05.09.2017): https://www.illegal-logging.info/content/illegal-logging-ravages-albanias- forests?it_id=4010&it=news 345 Viac na WWW (05.09.2017): http://www.nato.int/eadrcc/2010/01-floods-albania/index.html 146

6.2 Bosna a Hercegovina

Fungovanie systému civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine je ovplyvnené zložitým územnosprávnym členením krajiny, ktoré sa vytvorilo v dôsledku vojny na území bývalej Juhoslávie. Bosna a Hercegovina je štát s atypickým systémom verejnej správy a územného usporiadania krajiny, ktorý vznikol na troskách bývalej Juhoslávie a jeho systém fungovania je ovplyvnený mnohými národnosťami. V jednom federatívnom celku spolu žijú moslimskí Bosniaci so Srbmi a Chorvátmi. Federácia je delená nárazníkovou zónou, dlhou 5 km, na tri časti, a to na: Federáciu Bosny a Hercegoviny, kde žijú prevažne Chorváti a Bosnianski moslimovia s hlavným mestom Sarajevo a Republiku Srbskú obývanú prevažne Srbmi, s hlavným mestom Banja Luka. Spoločné federálne hlavné mesto je Sarajevo. Tretím a najmenším federálnym celkom je federálny dištrikt Brčko, ktorý je pozostatkom občianskej vojny a ktorý obývajú v rovnakom zastúpení Bosniaci, Srbi i Chorváti. Samotné územie sa ešte delí na 10 kantónov (alebo inak nazývané aj „župy“). Pochopenie systému civilnej ochrany vyžaduje aj znalosti v územno-správnom členení tejto krajiny. Samotné členenie tejto federácie na správne a územné celky komplikuje činnosť civilnej ochrany, avšak z činnosti štátnych orgánov aj z množstva informácií, ktoré orgány na úseku civilnej ochrany poskytujú verejnosti, zjavne cítiť záujem vlády o podporu civilnej ochrany a záchrany a ochrany pred požiarmi.346 Mimoriadne udalosti nevojenského, prírodného charakteru v Bosne a Hercegovine sa odvíjajú od podnebia a klimatických oblastí v tejto krajine. Klíma v tejto krajine je značne ovplyvnená Stredozemným morom na juhu krajiny, kde prevláda stredomorské podnebie. Smerom na sever krajiny sa viac prejavuje mierne kontinentálne podnebie a v horách (centrálna časť krajiny), kde nadmorská výška dosahuje výšku 2000 – 2300 metrov nad morom, je podnebie kontinentálneho horského charakteru.347 Priemerné teploty sa počas leta šplhajú k +40°C, v zimných mesiacoch prevláda subtropická zima ale sú aj situácie ako napríklad v roku 2017 (5. január 2017 - 11. január 2017), kedy teploty klesali pod -5°C. V centrálnej časti Bosny a Hercegoviny dokonca meteorológovia namerali -31°C a federálna civilná ochrana v súvislosti s týmito extrémnymi mrazmi vydala zoznam pokynov, ktoré má obyvateľstvo dodržiavať, aby sa zabránilo škodám na živote, zdraví alebo majetku, ktoré môžu spôsobiť extrémne silné mrazy v tejto oblasti, pre daný región krajne netradičné.348 V súvislosti s blízkosťou krajiny k Stredozemnému moru možno badať aj častý výskyt povodní v niektorých oblastiach. Je to jedna z najčastejších mimoriadnych udalostí vyskytujúca sa na Balkánskom polostrove. V roku 2014 postihli Srbsko i Bosnu a Hercegovinu povodne, ktoré si vyžiadali cez 30 mŕtvych a viac než 30 000 ľudí bolo evakuovaných. Na území, ktoré bolo zaplavené alebo ohrozené záplavami, žilo 1,6 až 2,2 milióna obyvateľov. Veľkosť zaplaveného územia presahovala 24 000 km2 , čo je viac než rozloha Slovinska alebo približne polovica územia Slovenskej republiky. Samotní predstavitelia federálnej vlády Bosny a Hercegoviny prirovnávali tieto povodne ku katastrofe spôsobenej vojnou v 90-tych rokoch 20. storočia. 349 Sucho, zemetrasenia, búrky sprevádzané nebezpečnými javmi, akými sú napríklad krupobitie, nebezpečné bleskové výboje, vietor

346 Takéto snahy o prioritné postavenie civilnej ochrany cítiť aj v ďalších krajinách bývalej Juhoslávie (Chorvátsko, Slovinsko, Čierna Hora, Srbsko, Macedónsko), nakoľko sa civilná ochrana v týchto krajinách sústreďuje aj na odmínovanie územia. 347 Dostupné z WWW (10.1.2017): http://ipacivilprotection.eu/bosnia.html „Mediterranean climate in the southeast, continental mountain climate in the central part, moderate continental climate in the north.“ 348 Dostupné z WWW (6.1.2017): http://fucz.gov.ba/upozorenja-i-preporuke-zbog-niskih-temperura/ 349 Dostupné z WWW (6.1.2017): http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1033662-povoden-zpusobila-v-bosne- skody-jako-valka-v-90-letech 147 a lesné požiare, sú ďalšími mimoriadnymi udalosťami, ktoré môžu postihnúť Bosnu a Hercegovinu a sú predmetom činností civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine. Okrem mimoriadnych udalostí prírodného charakteru sa zamestnanci civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine zaoberajú aj nebezpečenstvom vyplývajúcim z pozostatkov vojenského konfliktu na Balkáne. Nebezpečenstvo ohrozenia ľudského života a zdravia plynie najmä z nevybuchnutej munície a doposiaľ neobjavených mínových polí. Podľa údajov, ktoré zverejnilo Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky, plocha územia, ktorá je zamínovaná tvorí 1555,34 km2 , čo predstavuje 3,04% územia Bosny a Hercegoviny. Na území krajiny je podľa súčasných čísel stále vyše 220 tisíc nevybuchnutej munície a mín. Nebezpečenstvo výbuchu je najmä v horských oblastiach, obývané oblasti by mali byť odmínované. 350 Mínové polia sú vyznačené tabuľami lebky s prekríženými hnátmi a nápismi „PAZI MINE!“ alebo „MINE!“, bohužiaľ často sú kradnuté a niekedy je mínové pole označené len červeno-bielou páskou alebo nie je označené vôbec. Paradoxne to má priaznivý vplyv na prírodu, pretože zväčša sa ani domáci obyvatelia neodvážia vstúpiť do takéhoto terénu a horská príroda ostáva neporušená. Na druhej strane však krajina prichádza o možný zisk z cestovného ruchu a dochádza k ohrozeniu obyvateľstva.351 Čisteniu Bosny a Hercegoviny výrazne pomáha organizácia BH MAC (Bosnia and Herzegovina Mine Action Centre – Centrum na boj proti mínam v Bosne a Hercegovine), ktorá vypracováva stratégie na 10 rokov a významne sa pričinila o zníženie rizika ohrozenia života a zdravia nevybuchnutou muníciou alebo mínami.352

Úlohou civilnej ochrany je aj informovať obyvateľstvo o možnosti chránenia sa pred následkami mimoriadnych udalostí. Medzi pokyny pohybu po horách v Bosne a Hercegovine, ktoré vydáva civilná ochrana Bosny a Hercegoviny, patria tieto pokyny: ‐ Pohyb len po spevnených komunikáciách alebo zreteľne vyšliapaných chodníkoch. ‐ Pohyb len po turistických trasách s novým značením ‐ Nevstupovať do ruín budov (vrátanie miest a dedín) ‐ Nepohybovať sa voľne po lesoch a lúkach ‐ Ak na rázcestiach chýba tabuľka s označením, odporúča sa vrátiť sa naspäť ‐ Obzvlášť byť opatrný pri štátnych hraniciach, na lúkach, pri obývaných oblastiach a v odľahlých končinách.

Organizačná štruktúra a systém civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine Ústredným orgánom na federálnej úrovni štátnej správy na úseku civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine je Ministerstvo bezpečnosti (bos. Ministarstvo sigurnosti/bezbjednosti, angl. Ministry of Security), ktoré plní podobné funkcie ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pri ohrozeniach vojenského charakteru sa zapája do činnosti aj Ministerstvo obrany v koordinácii s Ministerstvom bezpečnosti. Na federálnej úrovni sa Ministerstvo bezpečnosti delí na sektory, medzi ktorými sa nachádza Sektor ochrany a záchrany, pod ktorou je etablovaná aj civilná ochrana. Sektory sa delia na

350 Dostupné z WWW (10.1.2017): http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/evropa/bosna_a_hercegovina/cestovani/other.html 351 Dostupné z WWW (9.1.2017): http://hiking.sk/hk/ar/3752/turisticke_znacenie_bosna_a_hercegovina.html 352 Dostupné z WWW (9.1.2017): http://www.bhmac.org/?lang=bs

148

časti/oddelenia/útvary (bos. Odsjeki, ang. department)353. Do roku 2004 sa Sektor nazýval „Sektor civilnej ochrany“. Reformou organizácie ministerstva bezpečnosti a prijatím rámcového zákona o ochrane a záchrane v roku 2008 sa premenoval na „Sektor ochrany a záchrany“. Sektor ochrany a záchrany sa delil do roku 2008 na oddelenia: ‐ oddelenie pre medzinárodnú spoluprácu a koordináciu, ‐ oddelenie pre strategické plánovanie ochrany a záchrany, ‐ oddelenie pre štruktúru a školenie. V roku 2009 vznikol v rámci Sektoru ochrany a záchrany Bosny a Hercegoviny nový úsek/oddelenie „Operatívno-komunikačného centra Bosny a Hercegoviny – 112“.

Štruktúra systému civilnej ochrany a záchrany pri vzniku mimoriadnej udalosti sa delí na strategickú úroveň a operačnú úroveň. Pod strategickú úroveň spadá Rada ministrov (v prípade katastrofy), Ministerstvo bezpečnosti (vždy) a v rámci neho Sektor ochrany a záchrany s celou organizačnou štruktúrou sektoru ochrany a záchrany. Pod operačnú úroveň spadá vláda Republiky Srbskej (ktorá vytvára Ministerstvo vnútra, v rámci ktorého je Republikové riaditeľstvo civilnej ochrany) , vláda Federácie Bosny a Hercegoviny (ktorá vytvára Federálne riaditeľstvo civilnej ochrany) a vláda federálneho dištriktu Brčko, ktorý ma oddelenie Verejnej bezpečnosti, v rámci ktorého má zriadenú Službu civilnej ochrany.354 Na regionálnej úrovni/krajskej úrovni: Pozostáva z dvoch republikových vlád (Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej), a z jedného oddelenia pre verejnú bezpečnosť, federálneho dištriktu Brčko. Federácia Bosny a Hercegoviny: V tomto federálnom bloku stojí na čele civilnej ochrany vláda Federácie Bosny a Hercegoviny, ktorá vytvára Federálne riaditeľstvo civilnej ochrany (ang. Federal Civil Protection Headquaters). V rámci tohto riaditeľstva sa vytvárajú rôzne sektory, ako napríklad Sektor pre plánovanie, ochranu, záchranu a hasenie požiarov; Sektor pre právne náležitosti; Inšpektorát civilnej ochrany a iné. Vo Federácii BH je trojstupňová úroveň štátnej správy (federácia, kraje, mestá a obce). Na každej tejto úrovni sa nachádza riaditeľstvo civilnej ochrany. Riaditeľstvá sú tvorené: veliteľmi, náčelníkmi a ostatnými členmi CO. Viac informácií možno nájsť na webovom sídle: www.fucz.gov.ba Republika Srbská: Rovnako ako aj pri Federácii Bosny a Hercegoviny aj tu na čele civilnej ochrany stojí vláda Republiky Srbskej, ktorá vytvára Ministerstvo vnútra Republiky Srbskej a v rámci neho spravuje riaditeľstvo civilnej ochrany Republiky Srbskej. Zriaďuje 4 sektory a v rámci Sektoru organizácie, plánovania a tréningu aj Regionálne centrá pre dištrikty: Banja Luka, Bijeljina, Doboj, Sokolac, Trebinje. Veliteľmi CO v jednotlivých obciach sú starostovia, náčelníkmi sú riaditelia mestských alebo obecných služieb civilnej ochrany. Viac informácií možno získať na: www.ruczrs.net Spory z minulosti spôsobujú komplikácie aj v súčasnosti

353 Možnosti prekladu sú široké, autor nemá dostatočné jazykové vzdelanie aby mohol stanoviť presné jazykové preklady organizačných zložiek Ministerstva bezpečnosti Bosny a Hercegoviny. 354 Dostupné z WWW (10.1.2017): http://ipacivilprotection.eu/bosnia.html# 149

Mimoriadne udalosti si hranice nevyberajú a preto je dôležitá spolupráca a koordinácia v rámci susedných krajín. Komplikované územnosprávne členenie Bosny a Hercegoviny, ktoré tu bolo už viackrát spomínané, situáciu nezľahčuje. Z nášho uhla pohľadu je pre činnosť civilnej ochrany skôr nevýhodné. Vzniklo v dôsledku vojnového konfliktu na Balkáne v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Konflikt bol nielen politický ale aj národnostný a vytvoriť takúto federálnu správu bola jedna z mála reálnych možností ako konflikt ukončiť. Krajina bola rozdelená na 2 entity, približne na polovicu medzi bojujúce strany. Územie, ktoré ovládali Chorváti a Bosniaci bolo označené za „Federáciu Bosny a Hercegoviny“ a územie ovládané Srbmi za „Republiku Srbskú“. „Federálny dištrikt Brčko“ bol strategický, lebo rozdeľoval Republiku Srbskú na 2 časti a bolo dohodnuté, že na jeho správe sa budú podieľať obe entity. Súčasné hranice kopírujú národnostné zloženie s výnimkou krajného západu pri hraniciach s Chorvátskom, kde sa srbská menšina dostala pod správu Federácie Bosny a Hercegoviny. Pri snahe zabrániť vzniku škôd pri mimoriadnych udalostiach významným spôsobom pomáhajú meteorologické služby. Na Slovensku takúto činnosť vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). SHMÚ informuje všetky kompetentné osoby podieľajúce sa na riešení krízových situácií, krízové štáby, primátorov a starostov miest a obcí o aktuálnej meteorologickej alebo hydrologickej situácii, monitorujú ovzdušie a vydávajú predpovede o pravdepodobnom vývoji situácie v nasledujúcom čase. V Bosne a Hercegovine fungujú pre každú entitu odlišné meteorologické služby. Pre Federáciu Bosny a Hercegoviny je vytvorený Federálny hydrometeorologický ústav Bosny a Hercegoviny (FHMZ)355 Republika Srbská má svoj vlastný „Republički hidrometeorološki zavod Republike Srbske (RHMZ – RS).“356 Každá z týchto inštitúcií pracuje samostatne. Správa WHO (Svetovej meteorologickej organizácie) hovorí o tom, že je nevyhnutné vytvoriť meteorologickú službu na celonárodnej úrovni, lebo dochádza k zvýšenému riziku vzniku škody a ohrozeniu ľudského života, zdravia a majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia. Najviac sú podľa WMO ohrození v Bosne a Hercegovine poľnohospodári, a to nielen z hľadiska povodní, ale aj napríklad z hľadiska sucha (v auguste 2002 bolo v krajine najhoršie sucho za posledných 120 rokov) a informácie o hroziacom suchu a monitoring sucha vykonávajú meteorologické služby.357 Avšak k vydaniu odporúčaní alebo predpovede zrážok je potrebné vedieť aj informácie od druhej meteorologickej inštitúcie, ktorá vykonáva meranie zasa na svojom území. Celý postup sa tak dostáva do komplikácií, tok informácii sa spomaľuje a pri vzniku mimoriadnej udalosti, kedy sú sekundy dôležité, sa vytvára riziko pomalých reakcií orgánov, ktoré sú kompetentné na vydávanie príkazov a vykonanie opatrení na zabránenie vzniku škôd. Obzvlášť rizikové je, ak sa mimoriadna udalosť vyskytla pri hraniciach jednotlivých federálnych entít a pre zvládnutie mimoriadnej udalosti sú potrebné aktuálne meteorologické údaje, napr. o smere a rýchlosti prúdenia vetra a iné údaje potrebné ku kvalitnému posúdeniu situácie a k vydaniu rozhodnutia orgánov oprávnených zasiahnuť. Legislatívna úprava Civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine Aby nedošlo k omylom pri snahe pochopiť legislatívnu úpravu Civilnej ochrany v tejto balkánskej krajine, je potrebné spoznať základné črty zverejňovania právnych noriem a ich uvádzanie do platnosti a účinnosti. Zákony, ktoré platia pre obe entity Bosny a Hercegoviny (zákony na celoštátnej úrovni), sú vydávané a uverejňované v „Službenom glasniku Bosne i Hercegovine“. Majú platnosť pre Republiku Srbskú ale aj pre federáciu Bosny a Hercegoviny. Pri porovnaní s právom na území Slovenskej republiky plní tú istú funkciu

355 V bosniačtine: Federalni hidrometeorološki zavod Bosne i Hercegovine – FHMZ, webová adresa: http://www.fhmzbih.gov.ba/latinica/index.php 356 Webové sídlo RHMZ RS: http://rhmzrs.com 357 Dostupné (13.1.2017) z WWW: https://www.wmo.int/pages/prog/drr/projects/SEE/documents/SEEPhase%20I%20-%20BiH%20Report.pdf 150 ako zbierka zákonov. Jednotlivé entity, ktoré majú svoje vlády a orgány, uverejňujú zákony platiace na území svojich vlád vo svojich vlastných zbierkach.358 V Republike Srbskej je to „Službeni glasnik Republiky Srbskej“ a vo Federácii Bosna a Hercegovina má názov: „Službene novine Federacije BiH“. Rámcová úprava Civilnej ochrany je zakotvená v zákone „Rámcová úprava o ochrane a záchrane ľudí a hmotných statkov od prírodných alebo iných katastrof v Bosne a Hercegovine“359 V tomto zákone je upravené plnenie medzinárodných záväzkov a spolupráce pri záchrane a ochrane ľudí, špeciálne plnenie záväzkov, ktoré má v kompetencii civilná ochrana v krajine, taktiež je tu vymedzenie právomocí orgánov, ktoré sa v krajine podieľajú na plnení úloh civilnej ochrany, koordináciu činností medzi orgánmi jednotlivých entít, upravené postavenie operatívno-komunikačného centra Bosny a Hercegoviny – 112. Je tu upravené aj prijímanie a harmonizácia plánov a programov civilnej ochrany na ochranu a záchranu osôb a majetku od prírodných a ostatných nehôd v krajine, financovanie civilnej ochrany a ako posledné zákon ustanovuje deň civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine na 1. marca, ktorý je zhodný s medzinárodným dňom civilnej ochrany. Rámcový zákon je zložený zo siedmych kapitol/hláv (bos. Poglavlje), označených rímskymi číslicami (I. – VII.), sú rozdelené na „články/paragrafy“, ktorých má celý zákon celkom 27 a tie následne sú delené na odseky.360 Podobne ako aj náš zákon o civilnej ochrane (zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva) definuje rámcový zákon BaH základné pojmy hneď v úvode, v §2, ods. 2: „Civilná ochrana je plánovaná a organizovaná súčasť systému ochrany proti prírodným a iným katastrofám, ktorá zahŕňa organizovanie, prípravu a účasť občanov, firiem a iných právnických osôb a profesionálnych služieb, organizácií a združení na ochranu a záchranu osôb, materiálnych statkov a životného prostredia pred prírodnými a inými katastrofami a ich dôsledkami.“ V rôznych materiáloch a zákonoch o civilnej ochrane z BaH môžeme často vnímať používanie slovného spojenia „systém ochrany proti prírodným a iným katastrofám“. Prírodné katastrofy, uvedené v §2, ods. 3 sa chápu ako „udalosť, ktorá je spôsobená náhlym pôsobením prírodných síl, s alebo bez ľudského zásahu, ktorá ohrozuje zdravie alebo život ľudí, zvierat, čo spôsobuje škody na hmotných statkoch a životnom prostredí.“ Iné katastrofy sú chápané podľa §2, ods. 4 ako „katastrofy, ktoré zahŕňajú nehody prírodného pôvodu alebo nehody spôsobené konkrétnym človekom, na ktoré sa nevzťahuje žiadna iná klasifikácia, akú sú banské havárie, epidémie, letecké nešťastia, železničné nešťastia, technické a technologické nehody, následky teroristických aktivít, okamžitá hrozba vojny a podobné.“

Koordinačný orgán Bosny a Hercegoviny „Koordinaciono tijelo“ Rada ministrov ako najvyšší strategický orgán zabezpečujúci civilnú ochranu a záchranu vytvára Koordinačný orgán, ktorý ma za úlohu koordinovať postupy a činnosť civilnej ochrany v celej krajine. Je zložený z Rady ministrov, ktorá má 9 členov, 5 členov je tvorených z predstaviteľov vlády Republiky Srbskej, ďalších 5 členov z predstaviteľov vlády Federácie Bosny a Hercegoviny a 2 členovia za federálny dištrikt Brčko. Potešujúcou správou najmä pre domáce obyvateľstvo je, že dôležitá oblasť civilnej ochrany, za ktorú je v tejto krajine považované „odmínovanie“, je upravená spoločným zákonom

358 Dostupné z WWW (14.01.2017): http://www.nyulawglobal.org/globalex/Bosnia_Herzegovina.html 359 V bosniačtine: Okvirni zakon o zaštiti i spasavanju ljudi i materijalnih dobara od prirodnih ili drugih nesreća u Bosni i Heregovini (Službeni glasnik BiH, broj. 50/08) 360 Znenie rámcového zákona dostupné na WWW (z dňa 14.1.2017): http://www.msb.gov.ba/docs/OKVIRNI.ZAKON.O.ZASTITI.I.SPASAVANJU.0001.pdf 151

č.5/02 v Úradnom vestníku Bosny a Hercegoviny361 o odmínovaní Bosny a Hercegoviny. Spoločným zákonom je taktiež upravená aj radiačná a jadrová bezpečnosť (zákonom č. 88/07 v Úradnom vestníku Bosny a Hercegoviny) a ochrana pred chemickými zbraňami alebo pred účinkom chemických látok (zákon č. 80/06 v Úradnom vestníku Bosny a Hercegoviny). Generálnym zákonom pre Federáciu Bosny a Hercegoviny na úseku civilnej ochrany je zákon č. 39/2003, uverejnený v Úradnom liste Federácie Bosny a Hercegoviny v znení neskorších zmien zákona č. 22/06 a zákona č.43/10 o ochrane a záchrane osôb a hmotných statkov od prírodných alebo ostatných nehôd. Generálnym zákonom o civilnej ochrane pre Republiku Srbskú je zákon č. 121/12, uverejnený v Úradnom vestníku Republiky Srbskej o civilnej ochrane a záchrane pri mimoriadnych udalostiach. Nahliadnutie do fungovania systému civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine nám potvrdilo aké problémy vytvára vojenský konflikt nielen priamo počas samotného trvania vojny ale aj po jej skončení. Už je takmer 22 rokov po skončení vojenského konfliktu a jeho vplyv badať na činnosti štátnych orgánov dodnes. Veľa otáznikov sa vynára aj pri pohľade na činnosť vedeckých inštitúcií, napr. činnosť hydrometeorologických úradov, ktoré sú v krajine tvorené duplicitne pre každú entitu. Podľa nášho názoru ide o zbytočné vytváranie komplikácií pri riešení krízových situácií. Na druhej strane si však uvedomujeme, že na to, aby si krajina s tak pestrým národnostným zložením zachovala svoju celistvosť, je to zrejme jedna z najlepších možností. Avšak koordinácia zložiek je v Bosne a Hercegovine dobre zvládnutá, čo nám potvrdila aj ich vzájomná spolupráca pri katastrofálnych povodniach v roku 2014.

6.3 Bulharská republika

Bulharská republika je jednotná parlamentná republika nachádzajúca sa vo východnej polovici Balkánskeho polostrova, ktorá susedí s Rumunskou republikou na severe, Srbskou republikou na západe, s Macedónskou republikou na západe až juhozápade, s Gréckou republikou na juhu a s európskou časťou Turecka na juhovýchode. Východné pobrežie krajiny susedí s Čiernym morom. Od 29. marca 2004 je Bulharská republika členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Od 1. januára 2007 sa stalo Bulharsko členom Európskej únie. Moc je rozdelená na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je predseda vlády. Na čele štátu však stojí prezident, ktorý je najvyšším veliteľom ozbrojených síl, má právo veta, teda vrátiť návrh zákona do parlamentu na opätovné prerokovanie. Zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament – Národné zhromaždenie, volený na 4 roky. Administratívne je krajina rozdelená na 28 krajských úradov, respektíve 27 krajov (oblastí) + 1 kraj (oblasť), ktorý tvorí hlavné mesto Bulharska – Sofia. Kraje sú správne celky, ktoré plnia úlohy i na úseku krízového riadenia a civilnej ochrany. Vedúcich predstaviteľov (guvernérov) správnych jednotiek menuje národná vláda. Územné a samosprávne celky sú v krajine obce, v ktorých sú najdôležitejšími orgánmi starostovia (primátori) a obecné zastupiteľstvo. Na základe toho, že vláda menuje priamo guvernérov do krajov, sa považuje Bulharsko za vysoko centralizovanú krajinu. V rámci krízového riadenia a civilnej ochrany je hlavným koordinačným a národným orgánom Ministerstvo vnútra Bulharskej republiky. Od roku 2009 sa pod štruktúru ministerstva vnútra zaradilo i Generálne riaditeľstvo civilnej ochrany. V súčasnosti sa z Generálneho riaditeľstva civilnej ochrany stalo Generálne riaditeľstvo požiarnej bezpečnosti a civilnej

361 Zakon o deminiranju u Bosni i Hercegovini (upravený v: Služebni glasnik BiH, broj. 5/02) 152 ochrany. Zodpovednosťou Generálneho riaditeľstva požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany je najmä vykonávanie úloh súvisiacich s prevenciou, riadením, reakciou a obnovou v prípade prírodných a človekom spôsobených katastrof. Administratívne sa generálne riaditeľstvo delí na 3 organizačné časti: odbor operačnej činnosti, odbor pre prevenciu, oddelenie administratívnych činností. Odbor operačnej činnosti je rozdelený na sektory, ktoré zahŕňajú činnosti v oblasti prevádzkovania komunikačných a informačných systémov, záchrany a núdzovej obnovy, pripravenosti na krízové riadenie a obranu a mobilizáciu, a iné. V prípade medzinárodnej spolupráce v civilnej ochrane, kedy je kontaktným orgánom Ministerstvo vnútra Bulharskej republiky, Generálne riaditeľstvo požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany, spolupracujú organizačné časti medzi sebou navzájom v závislosti od druhu činností, ktoré majú vykonávať. Napríklad prípravu medzinárodných projektov má na starosti oddelenie administratívnych činností, sektor medzinárodných projektov, ich smerovanie však upravuje sektor medzinárodnej spolupráce, ktorý je zaradený pod Odborom operačnej činnosti. Na regionálnej úrovni je vytvorených 28 správnych orgánov Generálneho riaditeľstva požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany. Správne orgány na úseku civilnej ochrany sú vytvorené v rovnakej územnej pôsobnosti ako je i územná pôsobnosť krajov. Na čele krajov stoja vládou menovaní krajskí guvernéri, ktorí sú zodpovední za riadenie a koordináciu záchranných snáh na území kraja. V prípade obce platí v Bulharsku obdobná schéma – starosta obce riadi a koordinuje záchranné práce na území svojej obce. V každom kraji je zároveň vytvorené i Operačné, komunikačné a informačné centrum (OCIC – Operational Communication and Information Centres). Situačné centrum, zaradené pod odbor operačnej činnosti Generálneho riaditeľstva požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany, vykonáva v prípade veľkých a rozsiahlych mimoriadnych udalostí celkovú koordináciu činností na národnej úrovni. Medzi základné úlohy Generálneho riaditeľstva požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany Ministerstva vnútra Bulharskej republiky patrí najmä povinnosť udržiavať a rozvíjať legislatívny rámec týkajúci sa ochrany obyvateľstva a národného hospodárstva, budovanie veliteľských útvarov a budovanie jednotiek civilnej ochrany, vrátane náboru príslušníkov a ich výcviku. Ďalšími úlohami je napríklad informovanie štátnych orgánov o katastrofách, nehodách a ostatných mimoriadnych udalostiach, vykonávanie dohľadu nad vypracovávaním plánov ochrany obyvateľstva a zabezpečenie priamej prípravy na školenie, spolupracovať s ozbrojenými silami počas záchranných a núdzových operácií v oblastiach postihnutými katastrofami. Pri medzinárodnej pomoci a spolupráce je generálne riaditeľstvo povinné dodržiavať zásady a normy medzinárodného humanitárneho práva. Generálne riaditeľstvo požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany taktiež plní úlohy na úseku práva obyvateľstva na informácie a to tak, že informuje verejnosť o vzniku, vývoji, zvládaní mimoriadnych udalostí a o skončení mimoriadnych udalostí. Základné smerovanie a celkovú politiku civilnej ochrany tvorí vláda, teda Rada ministrov. V prípade katastrof je to práve Rada ministrov, ktorá vykonáva všeobecné riadenie ochrany, prijíma národné programy ochrany v prípade katastrof a vydáva ročné plány, ktoré detailnejšie upravujú realizáciu národných programov ochrany. Systém varovania a vyrozumenia je v Bulharsku určený vyhláškou, v ktorej sú určené podmienky a postup fungovania systému varovania a vyrozumenia. Podmienky určuje minister vnútra. Nielen ministerstvo vnútra, ale i ostatné ministerstvá v Bulharskej republike sú povinné vykonávať analýzu možných rizík v oblasti svojho pôsobenia, určuje im to zákon o správe v §19, ods. 4. Na základe analýzy možných rizík sú potom nielen ministerstvá ale i ostatné orgány povinné implementovať preventívne opatrenia na odstránenie a obmedzenie vplyvu rizikových

153 faktorov, ktoré by mohli spôsobiť mimoriadnu udalosť. Základné plánovacie dokumenty, ktoré sa vykonávajú na úseku civilnej ochrany a krízového riadenia, sú: Plány na ochranu v prípade katastrof, Plány na realizáciu záchranných a mimoriadne naliehavých a obnovných činností, Havarijné plány. Na základe plánu na ochranu v prípade katastrof sa vykonávajú činnosti spojené s ochranou obyvateľstva pred vznikom určitých mimoriadnych situácií (napr. povodne) a taktiež dohľad nad vykonávaním týchto opatrení. V prípade, že dôjde k vzniku mimoriadnej udalosti, je zriadené ústredie pre koordináciu a kontrolu, kde jedným z členov je príslušný minister podľa povahy mimoriadnej udalosti. Napríklad minister energetiky je členom ústredia pre koordináciu a kontrolu v prípade, že mimoriadna udalosť, ktorá nastala, sa dotýka energetickej bezpečnosti krajiny. Činnosti civilnej ochrany sú vykonávané jednotkami a službami civilnej ochrany, pričom platí, že sú organizované na úrovni ministerstiev, vybraných správnych orgánov a obcí. Jednotky civilnej ochrany sú organizované aj pri niektorých podnikoch či spoločnostiach. Jednotky a služby civilnej ochrany v Bulharskej republike sú súčasťou integrovaného záchranného systému (IZS). Integrovaný záchranný systém je v Bulharsku považovaný za systém, ktorého činnosťami je organizácia, koordinácia a riadenie činnosti jednotiek, služieb a štruktúr pri príprave reakcie na katastrofy, pri záchranných, havarijných prácach a následnej obnovy po mimoriadnej udalosti, pričom tieto činnosti je potrebné vykonávať dvoma alebo viacerými časťami či jednotkami. Na regionálnej úrovni, čo v tomto prípade predstavuje administratívno-správna jednotka – kraj, je činnosť civilnej ochrany riadená guvernérom okresu, ktorý je menovaný vládou. Guvernér schvaľuje krajský plán ochrany i krajský plán realizácie záchranných aktivít. Taktiež koordinuje a riadi prípravu na mimoriadne udalosti, ktoré vykonáva krajská správa a fyzické a právnické osoby nachádzajúce sa v kraji. Na základe krajského plánu pre civilnú ochranu môže guvernér oficiálne ohlásiť „stav katastrofy“ na celom území kraja alebo jeho časti. Pri vykonávaní svojej činnosti guvernér komunikuje s Operačným, komunikačným a informačným centrom (OCIC), ktoré je zriadené v každom kraji. Ústredie pre koordináciu a kontrolu sa vytvára v prípade, že mimoriadna udalosť prekročila hranicu kraja. Na území obce sa na civilnej ochrane a jej riadení podieľa najmä starosta obce. Jeho činnosťou je napríklad schvaľovanie havarijných plánov, územného plánu obce, vykonávanie varovania obyvateľstva a preventívnych opatrení pred mimoriadnou udalosťou v obci. Starosta spravuje finančné prostriedky z obecného rozpočtu na zabezpečenie ochranných aktivít v prípade mimoriadnych udalostí v obci a vyhradzuje si rezervu na urgentné a neočakávané výdavky súvisiace s ochranou obyvateľstva v jeho obci. Voči guvernérovi kraja, v ktorom sa obec nachádza, má starosta povinnosť predkladať ročnú správu o stave civilnej ochrany v obci. Ak sa vyskytne mimoriadna udalosť v obci, starosta môže vyhlásiť „stav katastrofy“ na území svojej obce. Starosta komunikuje s OCIC a môže požiadať o pomoc v koordinácii i krajského guvernéra. Rámcový zákon upravujúci ochranu obyvateľov Bulharskej republiky tvorí zákon o ochrane pred katastrofami. Hlavným účelom zákona je ochrana života, zdravia, životného prostredia alebo majetku, ktoré sa ocitli v núdzi. Na základe zákona o ochrane pred katastrofami sa realizuje vypracovávanie Národného programu ochrany pred katastrofami, následne ročné plány na implementáciu národného programu. Ďalším zákonom je zákon o ministerstve vnútra, ktorý určuje štruktúru ministerstva vnútra a vytvorenie Generálneho riaditeľstva požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany. Spolu s týmito zákonmi existuje i niekoľko ďalších zákonov a nariadení, ktoré upravujú činnosť civilnej ochrany, napríklad zákon o vode, zákon o životnom prostredí, zákon o Bulharskom Červenom kríži, zákon, ktorý upravuje systém tiesňovej linky a čísla 112 a ďalšie zákony a predpisy.

154

Stručná analýza územia Bulharskej republiky Bulharská republika zaberá juhovýchodnú časť Balkánskeho polostrova, pozemné hranice majú dĺžku približne 1808 km. Celková rozloha Bulharska je 110 994 m 2 . Územie Bulharska je členité, z nížin a pobrežia postupne prechádza do mohutných pohorí, kde najvyšším bodom je vrch Musala v pohorí Rila, ktorý je zároveň i najvyšším vrchom Balkánskeho polostrova. Dosahuje nadmorskú výšku 2 925 m. n. morom. Len pár kilometrov od vrchu Musala, leží o 10 metrov nižší Vichren v pohorí Pirin. Pohoria nachádzajúce sa na území Bulharska sú: Pirin, Rila, Rodopy (na juhozápade krajiny), Vitoša (na západe krajiny, južne od hlavného mesta Sofia) a Stará Planina, pohorie tiahnuce sa stredom krajiny od západu na východ. V krajine sa nachádzajú dve dominantné nížiny, ktoré výrazne ovplyvňujú ráz krajiny a to – Hornotrácka nížina a zo severu zasahuje Rumunská (Valašská) nížina, ktorá v Bulharsku plynulo prechádza do Podunajskej plošiny. Z vodstva dominuje rieka Dunaj, ktorá nielenže je najvodnatejšou riekou v krajine ale plní i funkciu prírodnej hranice, ktorá oddeľuje Rumunskú republiku od Bulharskej republiky. Významný prítok tvorí rieka Iskár. Z ďalších riek sú to napríklad rieky: Marica, Tundža, Struma. Na juhovýchode krajiny sa nachádza Burgaský záliv, ktorý hraničí s Národným parkom Ropotamo, vedľa mesta Burgas. Práve mesto Burgas je mesto s rozvinutým chemickým priemyslom a vysokou turistickou návštevnosťou. V prípade mimoriadnej udalosti, ktorá by bola spojená s únikom nebezpečných látok, je v ohrození i životné prostredie (Národný park Ropotamo), ľudský život či zdravie. Z klimatického hľadiska sa Bulharská republika nachádza na hranici stredomorského klimatického pásma a mierneho kontinentálneho pásma. Smerom na sever narastá počet zrážok a klesá teplota, rovnako tak i so stúpajúcou nadmorskou výškou. Najnižšia teplota nameraná v Bulharskej republike bola -38,3°C, najvyššia teplota bola +45,2°C.362 Zrážky sú nerovnomerne rozložené a pohybujú sa od 500 do 2500 mm ročne v závislosti od nadmorskej výšky. Bulharsko, rovnako ako i Turecko či Rumunsko, trápi snehový efekt vodných plôch (snow lake-effect), konkrétne snehový efekt Čierneho mora, kedy studený vzduch prúdi cez Čierne more, pričom vodné plochy sa pomalšie ochladzujú a sú pomerne teplejšie ako studený vzduch, kedy dochádza k vytváraniu snehových vločiek a tie neskôr prinášajú na pevninu rozsiahle snehové zrážky. Veľmi často preto množstvo zrážok, ktoré padne na pevninu v podobe snehu, je extrémne veľké a prináša so sebou snehové kalamity ako mimoriadne udalosti, ktoré paralyzujú dopravu, zásobovanie a bežné fungovanie obyvateľov. Efekt sa môže prejaviť až 40 km od pobrežia. V prípade Bulharska sa na pobreží nachádzajú 2 významné strediská s lodnou i leteckou dopravou, a to Varna a Burgas. Podmienkou pre vznik tohto javu je výraznejší rozdiel medzi teplotou povrchu vody a teplotou vzduchu nad vodou, zároveň i rozdiel medzi teplotou v hladine 850 hPa (čo predstavuje 1500 metrov nad úrovňou mora), teda pokiaľ rozdiel medzi týmito výškami presiahne cca. 13°C. Vodná plocha, cez ktorú vzduch putuje, musí byť taktiež rozsiahlejšia, cca. 100 km.363 28. januára 2014 počas silného sneženia, ktoré sprevádzal i silný vietor, zabilo dvoch ľudí, našli ich umrznutých v obci Ružica a v meste Silistra v severovýchodnom Bulharsku. Bez elektriny ostali niektoré oblasti v okolí Varny, Shumenu, Silistra a Dobrichu, kde ostali zablokované i niektoré cesty a boli uzavreté niektoré školy.364

362 Dostupné z WWW (30.09.2017): http://www.meteorologyclimate.com/extreme-temperature-records.htm 363 Vysvetlenie nestability ovzdušia dostupné na WWW (30.09.2017): https://web.archive.org/web/20090617013142/http://www.comet.ucar.edu/class/smfaculty/byrd/sld010.htm 364 Dostupné z WWW (30.09.2017): http://bayanihan.org/2014/01/28/snowstorms-kill-two-block-roads-in- bulgaria/ 155

Podľa národného sčítania v roku 2011 žije v Bulharskej republike 7,3 milióna obyvateľov, pričom takmer trištvrte ľudí žije v mestách (najmä v hlavnom meste Sofia). Takmer 85% obyvateľov sa hlási k bulharskej národnosti. Najväčšia menšina v krajine je turecká a rómska menšina. Jediným úradným jazykom v krajine je bulharčina, ovládajú ju i národnostné menšiny, zväčša ako svoj druhý jazyk. V Ústave Bulharskej republiky je zakotvené, že Bulharsko je sekulárny štát. Takmer ¾ Bulharov sa hlási k pravoslávnemu vierovyznaniu. Asi 10%, prevažne Turkov a Rómov, sa hlásia k sunnitským moslimom.365 Priemysel zamestnáva viac ako 30% ľudí a približne rovnaké percento tvorí podiel na HDP Bulharska.366 Najrozšírenejšia je metalurgia, elektrotechnický priemysel, strojárstvo, petrochemický priemysel, energetický priemysel a iné. Čo sa týka výroby elektrickej energie je Bulharská republika výrobcom elektriny z jadra, z tepelných, z hydroelektrárni a z veterných elektrární. Jadrová elektráreň Kozloduy sa nachádza na severozápade krajiny na hranici s Rumunskou republikou a v prevádzke je od roku 1974. Má 6 jadrových reaktorov, pričom v prevádzke sú len dva. Zvyšné štyri boli zavreté v rokoch 2004 až 2007. Do roku 2002 bolo v pláne vybudovať i jadrovú elektráreň Belene, plán je však i v roku 2017 nezrealizovaný.367 V krajine sa nachádzajú i vodné stavby, z ktorých je najvýznamnejšia Belmeken-Sestrimo, Dospat-Vacha, Batashki Vodnosilov Pat a mnohé ďalšie. Vodné stavby slúžia ako vodné elektrárne, podiel vyrobenej elektriny z vodných elektrární však v Bulharsku nie je príliš vysoký.

6.4 Čierna Hora

Čierna Hora je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova, ktorá vznikla 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. Jej základným zákonom je Ústava Čiernej Hory, ktorá krajinu definuje ako občiansky, demokratický štát, založený na zákonoch. Na čele štátu stojí prezident Čiernej Hory, ktorý je volený na päť rokov prostredníctvom priamych volieb. Prezident je členom Najvyššej rady obrany. Sídlo prezidenta nie je v hlavnom meste, v Podgorici, ale v meste Cetinje. Výkonnú moc drží v rukách vláda Čiernej Hory. Vláda je zložená z predsedu vlády, podpredsedov vlády a jednotlivých ministrov. Zákonodarná moc patrí jednokomorovému parlamentu, ktorý menuje predsedu vlády, sudcov, prijíma štátny rozpočet a vykonáva ostatné úlohy, ktoré sú mu zverené Ústavou.

Porovnanie zákona NR SR č.42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorým sa upravuje činnosť Civilnej ochrany v rámci Slovenskej republiky a zákonom z Čiernej Hory o civilnej ochrane a záchrane uverejnenom v Úradnom vestníku Čiernej Hory č.13/2007 a 5/2008, ktorým je upravená Civilná ochrana Republiky Čierna Hora.

Porovnanie jednotlivých legislatív štátov má slúžiť ako možný zdroj čerpania informácií a následných inovácii a nápadov ako zlepšiť úpravu a úroveň zákonov. Na toto krátke porovnanie a získanie informácií ohľadom civilnej ochrany sme si vybrali zákon o civilnej ochrane v Čiernej Hore. Legislatíva v Čiernej Hore chápe civilnú ochranu odlišne ako legislatíva na Slovensku. V Čiernej Hore je v zákone č. 13/2007 upravená aj činnosť

365 Viac na WWW (30.09.2017): http://www.nsi.bg/Census_e/Religion.htm 366 Viac na WWW (30.09.2017): https://theodora.com/wfbcurrent/bulgaria/bulgaria_economy.html 367 Dostupné z WWW (30.09.2017): http://www.novinite.com/view_news.php?id=137961 156 hasičského a záchranného zboru, evakuácia, krízový manažment a mnohé iné oblasti, ktoré sú na Slovensku riešené osobitnými zákonmi a vyhláškami. Z tohto dôvodu sa na prvý pohľad môže mylne zdať, že civilná ochrana je tam lepšie upravená. Ďalším dôvodom, prečo sa venovať problematike civilnej ochrany v Čiernej Hore je, že ich legislatíva je novšia a upravuje aj novšie pojmy. V súčasnosti sa znovu chystá nová koncepcia a nová úprava civilnej ochrany v tejto stredomorskej krajine. V novelizovanej podobe zákona o civilnej ochrane a záchrane pribudnú nové pojmy, reagujúce na aktuálne problémy Čiernej Hory.

Samotný rozdiel v zákonoch je už jasný na prvý pohľad a to tým, že zákonná úprava civilnej ochrany na Slovensku je oddelená od legislatívnej úpravy Integrovaného záchranného systému. Zákon, ktorý upravuje činnosť jednotlivých zložiek civilnej ochrany a upravuje postup orgánov pri ochrane života, zdravia alebo majetku v Slovenskej republike, sa nazýva „Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva“.368 V Čiernej Hore majú viaceré atribúty fungovania civilnej ochrany, krízového riadenia a fungovania všetkých zložiek v jednom zákone, a to v zákone s názvom v srbčine „Zakon o zaštiti i spašavanju“, čo by sa dalo voľne preložiť ako „Zákon o ochrane a záchrane.“ Z formálnych náležitostí pri porovnaní nášho zákona a zákona v Čiernej Hore je potrebné uviesť veľkosť jednotlivých zákonov a ich systematickú štruktúru. Kým náš zákon má 38 paragrafov rozdelených do siedmych hláv, v Čiernej Hore má zákon o Civilnej ochrane 10 hláv a celkovo až 123 paragrafov. Rozdielny je aj vek jednotlivej legislatívy v oboch krajinách. Kým slovenský zákon o civilnej ochrane pochádza ešte z roku 1994 a bol už viackrát novelizovaný, zákon o civilnej ochrane a záchrane v Čiernej Hore je novší a pochádza z roku 2007, pričom v najbližšej dobe sa opäť očakáva prijatie novej legislatívy týkajúcej sa civilnej ochrany v tejto hornatej krajine, nachádzajúcej sa pri pobreží Stredozemného mora. Význam v skúmaní tohto zákona spočíva aj v podobných atmosférických podmienkach krajiny. Hoci krajina leží pri Stredozemnom mori, počas zimy sa vo vysokých nadmorských výškach, ktoré sú aj napriek horšej dostupnosti obývané, vyskytuje trvalá snehová pokrývka. Teploty sa počas roka pohybujú od -10°C v zime do +40°C počas leta. Krajina sa nachádza aj v zemetrasnej oblasti a vzdelávanie občanov na ochranu pred účinkami zemetrasenia prebieha už na školách. Ak by sme šli podľa systematiky nášho zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a dopĺňali ho zákonom o civilnej ochrane a záchrane pochádzajúceho z Čiernej Hory, pri §1 by sme mohli konštatovať, že ide o rovnakú náplň a obsah zákona a teda že upravuje podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí a stanovuje aj úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva. Čiernohorské zákonodarstvo chápe civilnú ochranu ako súbor opatrení a činností na predvídanie a ochranu pred rizikom vzniku prírodných katastrof, požiarov, technických a technologických havárií, chemických, biologických, nukleárnych a rádiologických kontaminácii, plnenie úloh počas stavu vojny a ochranu pred teroristickými útokmi, epidémiami, hromadným nakazením živočíchov a rastlín a iných havárií. Zaujímavosťou je aj §2, čiernohorského zákona č. 13/2007 o civilnej ochrane a záchrane, ktorý hovorí, že „záležitosti ochrany a záchrany sú v osobitnom záujme Čiernej Hory“. Toto samostatné ustanovenie podľa nášho názoru vkladá vážnosť civilnej ochrane ako celku, nakoľko sa v iných zákonoch z tejto krajiny príliš nestretávame s takýmto ustanovením, ktorý je v samostatnom paragrafe ihneď na začiatku zákona. Tak ako zákon v Slovenskej republike aj zákon v Čiernej Hore upravuje základné pojmy na začiatku samostatného dokumentu. Ako prvé zákon NR SR č. 42/1994 definuje mimoriadnu udalosť ako obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na

368 §1 zákona NR SR č.42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva 157

život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona. Počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činností nevyhnutných na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Naproti tomu zákon 13 z roku 2007, ktorí pôsobí v rámci štátu Čierna Hora, definuje ako prvé katastrofu. A katastrofou rozumie každú prírodnú katastrofu369, požiar, technické a technologické havárie, chemické, biologické, nukleárne a rádiologické kontaminácie, následky vojnového ničenia a terorizmu, epidémii, epizootii370, epifytotii371, veľkosť a intenzita, ktorá môže vážne ohroziť životy, zdravie alebo spôsobiť veľké majetkové škody alebo škody na životnom prostredí. V novelizácii zákona o civilnej ochrane a záchrane sa počíta aj so zavedením nových pojmov aby reagovali na aktuálne možné ohrozenia. Havária je podľa Čiernohorskej legislatívy udalosť, ktorá môže mať v budúcnosti črty katastrofy (záleží od jej ďalšieho vývoja) a nedokáže sa jej zabrániť alebo odstrániť negatívne účinky včas. Podľa nášho názoru je Havária v slovenskom právnom poriadku lepšie opísaná a úplne definuje zmysel havárie, teda, že ide o mimoriadnu udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo majetok.

Technické a technologické havárie - v slovenskom právnom poriadku, konkrétne v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva ich zakotvené nemáme ale podľa zahraničnej legislatívy ako je to i v prípade Čiernej Hory ide o udalosť, ktorá je výsledkom určitého zanedbania a chýb v procese ekonomickej výroby alebo nedbanlivosť pri manipulácii s nebezpečnými materiálmi počas výroby, skladovania alebo prepravy. Ako zaujímavosť môžeme uviesť, že sa to týka aj prípadu, keď by počas prepravy explodovala mína. Je to dôsledok ešte z vojnovej éry tohto stredozemného štátu, kedy bol súčasťou Juhoslávie a na jeho území sa tiež bojovalo a aj v súčasnosti je toto územie pokryté nevybuchnutými mínami, ktorých odstraňovanie je veľmi nákladné. Podobné problémy majú všetky štáty bývalej Juhoslávie. Zaujímavou definíciou, na ktorú môžeme v našej práci poukázať, je aj rozlišovanie medzi pojmami „akcident“ a „incident“. Srbský pojem „akcident“ (z anglického jazyka: accident) je nehoda spôsobená technickým a technologickým procesom, pričom dôsledky tejto nehody prekonali hranice samotného podniku alebo zariadenia. Naopak ak hovoríme o „incidente“, máme na mysli udalosť, ktorá je nehodou spôsobenou technickým alebo technologickým procesom, pričom nepresiahne hranicu danej budovy (fabriky, zariadenia, spoločnosti,..). Analýza územia ako Posúdenie zraniteľnosti V našom právnom poriadku je upravená jednoducho a účinne ako: „Posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia.“ V srbčine sa nazýva obdobný dokument našej analýzy ako „procjena ugroženosti“ (z anglického jazyka: vulnerability assessment), ktorý je definovaný ako: „kvantitatívna a kvalitatívna analýza dát o možnom riziku výskytu prírodných katastrof, požiarov, technických a technologických havárií, chemických, biologických, rádiologických a jadrových kontaminácií, dôsledku vojnového ničenia alebo terorizmu, epidémií, o riziku výskytu hromadného úhynu živočíchov a rastlín s predikciou ich prípadného priebehu a dôsledkov“ 372, taktiež sa v tomto paragrafe uvádza aj potreba návrhu ochrany proti hroziacemu riziku alebo iných opatrení na ochranu a záchranu.

369 §4 zákona ČH č. 13/2007: „Katastrofa je svaka prirodna nepogoda,..“. Termín „nepogoda“ sa v doslovnom preklade používa na označenie katastrofy (v angl. disaster.) V srbčine slovo „nepogoda“ predstavuje prírodnú katastrofu, kdežto slovo „katastrofa“ , každú mimoriadnu udalosť s ničivými účinkami. 370 Hromadná nákaza zvierat na veľkých územiach 371 Nebezpečné rozšírenie inváznych rastlín – epifytov 372 §4 zákona č.13/2007 o ochrane a záchrane obyvateľstva 158

Civilná ochrana v Čiernej Hore podľa zákona uverejneného v Úradnom vestníku Čiernej Hory pod č. 13/2007 (upravené v §§ 56 – 73) Civilná ochrana je v zákone o civilnej ochrane a záchrane upravená v V. hlave v paragrafoch 56 až 79. Civilnú ochranu chápu v tejto hornatej krajine ako systém, ktorý musí byť jediný ochranný a záchranný systém počas krízových stavov. Civilnú ochranu tvoria jednotky civilnej ochrany, technika, ktorá sa využíva pri ochrane alebo záchrane života, zdravia alebo majetku obyvateľstva, budov a zariadení fungujúcich na činnosť civilnej ochrany. Subjektom civilnej ochrany sa stáva každý občan Čiernej Hory, ktorý dosiahol vek 18 rokov a musí sa podieľať na jej činnosti. Táto povinnosť platí všeobecne pre mužov do 63. roku života a pre ženy do dovŕšenia 55 rokov života. Zo zákona o civilnej ochrane a záchrane sú však vymenované skupiny, ktorým táto zákonnom udelená povinnosť odpadá. Nájdeme ich uvedených v §57 a sú to predovšetkým: a) osoby, ktoré sú nasadené v armáde, b) zamestnanci orgánov verejnej správy pracujúci na úseku obrany, ochrany a záchrany obyvateľstva, vykonávajúci policajné práce alebo zamestnanci obchodných organizácií podieľajúcich sa na obrane, ochrane alebo záchrane obyvateľstva, c) zamestnanci vykonávajúci svoju prácu v súdnictve, d) tehotné ženy, matky, rodič, ktorý sa sám stará o dieťa a opatrovník, alebo osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti a je mladšie ako 7 rokov alebo osoba, ktorej boli 2 alebo viac detí zverených do starostlivosti a sú mladšie ako 10 rokov, e) osoby, ktoré sú neschopné vykonávať činnosti civilnej ochrany z rôznych dôvodov373, f) cudzinci. Na civilnej ochrane sa na základe dobrovoľnosti môžu podieľať aj muži aj ženy, ktorí dosiahli vek 15 rokov, pričom majú všetky práva a povinnosti ako aj ostatní občania podieľajúci sa na činnosti civilnej ochrany. Každý člen civilnej ochrany podľa § 60 bude vlastniť preukaz civilnej ochrany, ktorého náležitosti určí ministerstvo vnútra vyhláškou. Zaujímavým sa z nášho pohľadu môže zdať § 61, ktorý hovorí o tom, že občan v stavoch núdze musí sprístupniť vozidlá, stroje, zariadenia, materiálne zdroje, pozemky, majetky, zariadenia na výrobu energie jednotkám civilnej ochrany, pokiaľ sa tieto veci nepodieľajú na obrane. Taktiež musí každý občan Čiernej Hory, ktorý disponuje takýmito zdrojmi, ich aj uviesť do prevádzky a upozorniť na možné riziká súvisiace s ich používaním. Občan, ktorý je povinný sa podieľať na fungovaní civilnej ochrany alebo je mu uložená materiálna povinnosť, musí odpovedať na výzvu ministerstva na určitom mieste v určitej dobe. V prípade, že si občan nesplní povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona (teda neodpovedá na výzvu ministerstva a nedokáže to ospravedlniť), povinnosť uložená zákonom môže byť vynútená za asistencie polície.374 Informáciami, ktoré sme získali krátkou analýzou čiernohorskej legislatívy, nám okrem zväčšeniu nášho rozhľadu a vedomostí môžu poslúžiť aj ako podklad pre nové myšlienky v rámci zlepšenia fungovania civilnej ochrany v Slovenskej republike. Taktiež nám umožnia hlbšie preniknúť do rôznych problémov, ktoré sú aktuálne v iných krajinách a zistiť ich

373 Osoby, ktoré sú schopné vykonávať činnosti CO, podľa §58: „Zdravotnú spôsobilosť občanov k plneniu úloh civilnej ochrany určí príslušné zdravotnícke zariadenie v súlade s nariadením ministerstva vnútra, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva 374 §63 zákona č. 13/2007 o ochrane a záchrane v Čiernej Hore. 159 príčiny a následky. Legislatíva v Čiernej Hore je mladšia ako naša, no zato bohatá na skúsenosti z rôznych udalostí, ktoré sa v tejto krajine odohrali, či už išlo o zemetrasenia, vojnové udalosti, záplavy a mnohé iné. Máme za to, že poznávanie cudzích systémov fungovania ochrany a záchrany ľudských životov, zdravia alebo majetku nám môže do budúcnosti priniesť úžitok. Stručná analýza územia Čiernej Hory Čierna Hora hraničí na severe a severovýchode so Srbskou republikou (so srbskou provinciou Kosovo), na západe s Chorvátskou republikou, na severozápade s Bosnou a Hercegovinou a na juhovýchode s Albánskou republikou. Čierna Hora je hornatá krajina s rozmanitým reliéfom. Najvyšší vrch Zla Kolata s nadmorskou výškou 2534 m. n. m. sa nachádza na hraniciach s Albánskou republikou. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie. Nížiny sa v krajine nachádzajú v údoliach riek Zeta a Tara a pri Skadarskom jazere. Skadarské jazero je považované za najhlbšie jazero na Balkánskom polostrove. Z vodstva je významná rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice. Viac ako 2000 km2 územia leží v povodí rieky Dunaj. Čierna Hora je štát, ktorý obýva viacero národností. Najpočetnejšou národnosťou sú prevažne Čiernohorci a Srbi. Čiernohorci žijú vo väčšine najmä v centrálnej časti krajiny. Na severozápade a severovýchode i na západe žijú vo väčšine obyvatelia hlásiaci sa k srbskej národnosti. Ďalšou početnou skupinou sú Bosniaci a pri hraniciach s Albánskom prevažujú obyvatelia albánskej národnosti. Zaujímavosťou je počet príslušníkov srbskej a čiernohorskej národnosti, ktorý pri sčítaniach ľudu kolíše v závislosti od toho, ako sa obyvatelia v danom období vnímajú. Príkladom je rok 1909, kedy sa k srbskej národnosti hlásilo až 95% obyvateľov, v roku 1948 sa k srbskej národnosti hlásilo len 1,78% obyvateľstva, v roku 1991 sa k srbskej národnosti hlásilo 9,34% obyvateľov Čiernej Hory a v roku 2003 až 30,1% obyvateľov.375 Úradným jazykom je čiernohorský jazyk. Používajú sa však aj jazyky: srbský, chorvátsky, bosniansky a albánsky. S výnimkou albánčiny sú všetky jazyky navzájom zrozumiteľné. V roku 2011 väčšina obyvateľov deklarovala, že ich materinským jazykom je srbčina. U obyvateľstva mladšieho ako 18 rokov však dominantným jazykom je čiernohorský jazyk. Náboženské zloženie krajiny je unikátne dlhodobou koexistenciou kresťanskej a moslimskej populácie. Najrozšírenejším náboženstvom je kresťanstvo, najmä pravoslávie. Druhým najväčším náboženstvom je islam, ku ktorému sa podľa niektorých údajov hlási až 19% obyvateľstva Čiernej Hory. K islamu sa hlási predovšetkým obyvateľstvo albánskej národnosti. V krajine sa nachádzajú i príslušníci rímskokatolíckej cirkvi, ide prevažne o Chorvátov a časť Albáncov. Ekonomicky Čierna Hora profituje najmä zo služieb. Dokazuje to fakt, že v roku 2007 až 72,4% HDP tvoril sektor služieb. HDP krajiny sa v roku 2010 pohybovalo na úrovni 41% priemeru HDP členských štátov Európskej únie. V porovnaní s krajinami Európskej únie má Čierna Hora nižšiu kvalitu ciest a dve medzinárodné letiská v Podgorici a v Tivate.

6.5 Chorvátska republika

Chorvátska republika je republika nachádzajúca sa na Balkánskom polostrove, ktorá je zriadením parlamentná, demokratická republika. Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na brehu Jadranského mora. Súčasťou Chorvátskej republiky sú i početné ostrovy v Jadranskom mori. Na základe klasifikácie Medzinárodného menového fondu je krajina považovaná za

375 Montenegrin Census´ from 1909 to 2003. In: Serb land of montenegro. Dostupné z WWW (1.3.2018; 14:17): http://www.njegos.org/census/index.htm 160 krajinu s rozvíjajúcim sa hospodárstvom. Je členom Európskej únie, OSN, Rady Európy i NATO. Do roku 2000 mala krajina polo-prezidentský systém, až na prelome tisícročí sa krajina stala parlamentnou demokraciou. V Chorvátsku je zavedený systém trojitého rozdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Hlavnou štátu je prezident republiky, ktorý je hlavou ozbrojených síl v krajine a má procedurálnu povinnosť menovať predsedu vlády (premiéra) so súhlasom parlamentu, zároveň čiastočne ovplyvňuje i zahraničnú politiku krajiny. Výkonnú moc má v rukách vláda, na čele ktorej stojí predseda vlády, štyria podpredsedovia a ďalej je zložená zo 16 ministrov, ktorí sú zodpovední za jednotlivé rezorty, navrhujú legislatívu a rozpočet. Parlament je od roku 2001 jednokomorový legislatívny orgán, predtým bol parlament dvojkomorový. Chorvátska republika má kontinentálny systém práva, pričom prvky sú prebraté najmä z Rakúska a Nemecka. Administratívne sa Chorvátsko člení na 20 žúp, respektíve krajov (pl. chorv. zupanije) + 1 mesto, ktoré má postavenie kraja – hlavné mesto Záhreb. Na čele správnych jednotiek stoja jednotliví zástupcovia volení ľuďmi v priamych voľbách. Vedúci jednotlivých samosprávnych jednotiek zodpovedajú za organizáciu, plánovanie, financovanie a využívanie operačných síl na ochranu a záchranu. Civilná ochrana a kompetencie krízového riadenia sú v Chorvátskej republike najmä pod miestnou samosprávou, najmä ak ide o miestne mimoriadne udalosti. Civilná ochrana je organizovaná na všetkých úrovniach, od lokálnej (miestnej) úrovne až po národnú úroveň. Riadenie civilnej ochrany na národnej úrovni pozostáva z osobnej a vzájomnej ochrany, velenia, jednotiek, komisárov a riaditeľov úkrytov. Zriadenie civilnej ochrany ako i rozvoj, zapojenie, vybavenie a výcvik civilnej ochrany je zodpovednosťou vedúcich miestnych (lokálnych) administratívnych jednotiek, vedúcich regionálnych administratívnych jednotiek ako i riaditeľa Národného riaditeľstva pre ochranu a záchranu. Národné riaditeľstvo pre ochranu a záchranu pôsobí ako koordinačný orgán civilnej ochrany na národnej úrovni. Svoju pôsobnosť vykonáva Národné riaditeľstvo pre ochranu a záchranu na základe zákona o štruktúre a rozsahu činností ústredných orgánov štátnej správy. Medzi povinnosti riaditeľstva patrí najmä vykonávanie hodnotenia rizík vzniku veľkých katastrof a veľkých havárií podľa regiónu. Riaditeľstvo na národnej úrovni nesie zodpovednosť za plánovanie posudzovania hrozieb na úrovni obce či regiónu. V prípade, že by došlo k nesprávnemu vyhotoveniu plánov, zodpovednosť nesie riaditeľ Národného riaditeľstva pre ochranu a záchranu, ktorý môže vyvodiť personálne dôsledky voči zamestnancom na obecnej či regionálnej správe. V kompetencii riaditeľstva je i vydávať pokyny na krízové riadenie všetkým zúčastneným jednotkám či osobám, ktoré sa podieľajú na ochrane a záchrane obyvateľstva. Monitorovanie a analýza aktuálneho stavu taktiež pripadá do hlavných činností Národného riaditeľstva pre ochranu a záchranu. V prípade, že z monitoringu alebo z analýzy vyplynie potreba vydať určité opatrenie, je orgán povinný predložiť návrh opatrenia vláde. Podobné opatrenie sa predkladá vláde i v prípade, že riaditeľstvo eviduje nejakú závažnú chybu v systéme ochrany a záchrany. Analýzy a údaje o rizikách a dôsledkoch katastrofy či havárie zhromažďuje a usmerňuje v zjednotenom informačnom systéme. Riaditeľstvo vytvára jednotnú informačnú databázu, v ktorej zhromažďuje údaje o operačných zdrojoch, silách a opatreniach na ochranu a záchranu obyvateľstva. Plánovanie, ktoré sa vytvára na národnej úrovni, je povinné riaditeľstvo predložiť na schválenie vláde Chorvátskej republiky. Pod priame národné operačné velenie spadá mobilizácia jednotiek a služieb operačných síl na ochranu a záchranu. V prípade veľkých katastrof a havárií, ktoré ohrozujú ľudské životy, zdravie alebo majetok, riaditeľstvo nielen mobilizuje ale i priamo velí a riadi operačným silám počas ochrany a záchrany obyvateľstva. Riaditeľstvo taktiež prevádzkuje systém varovania a vyrozumenia a koordinuje systém v rámci územia Chorvátskej republiky. Nakoľko do ich pôsobnosti patrí velenie

161 operačným silám (v prípade veľkých mimoriadnych udalostí), vykonáva Národné riaditeľstvo pre ochranu a záchranu i inšpekciu operačných síl. Inšpekcia operačných síl slúži predovšetkým na porovnanie reálneho stavu so stavom aký by mal byť a predstavuje nástroj kontroly, z výsledkov ktorej možno urobiť opatrenia na zlepšenie fungovania systému ochrany a záchrany. Organizuje vzdelávanie a prípravu odborníkov na civilnú ochranu, navrhuje množstvo a druh štátnych hmotných rezerv, testuje vybavenie používané pri ochrane a záchrane obyvateľstva, spolupracuje s vedeckými inštitúciami pri vývoji technológií a zariadení na ochranu a záchranu obyvateľstva, spolupracuje s národnými orgánmi civilnej ochrany a krízového riadenia okolitých štátov, vykonáva propagačné činnosti a ďalšie iné činnosti, ktoré Riaditeľstvu pre národnú ochranu a záchranu určuje zákon. Na naplnenie týchto činností je ústredný orgán štátnej správy povinný prijímať do pracovných pozícií takých zamestnancov, ktorí sú po odbornej, personálnej i vedomostnej stránke zdatní a vyškolení v oblasti krízového riadenia alebo civilnej ochrany. Podľa hodnotenia Európskej komisie je medzirezortná koordinácia v Chorvátskej republike vnímaná na nie veľmi dobrej úrovni a i napriek reforme je aj naďalej nepostačujúca.376 Civilnú ochranu a krízové riadenie na regionálnej a miestnej úrovni zabezpečujú samosprávy. Ich úlohou je najmenej raz ročne prehodnotiť stav ochrany a záchrany v oblasti svojej pôsobnosti a navrhnúť usmernenie pre smerovanie ochranného a záchranného systému na najbližšie obdobie. Samosprávne regióny i obce sa podieľajú na ochrane a záchrane i formou poskytnutia finančných zdrojov. Vytvárajú posudky svojich oblastí v oblasti ohrozenia svojich území mimoriadnymi udalosťami a navrhujú plány na ochranu a záchranu svojich oblastí. V rámci svojej samosprávnej pôsobnosti vydávajú všeobecné akty, v ktorých určujú opatrenia a činnosti pre oblasť ochrany a záchrany. Legislatívne je oblasť civilnej ochrany a krízového riadenia upravená zákonom o ochrane a záchrane, ktorý bol prijatý 26. novembra 2004.377 Činnosť hasičských síl je upravená v protipožiarnom zákone.378 Medzi ďalší právny predpis ochrany a záchrany obyvateľstva patrí zákon o ochrane pred prírodnými katastrofami. Organizačná štruktúra je stanovená zákonom o organizácii a rozsahu pôsobnosti ministerstiev a národných správnych organizácií č. 40/2004, ktorým sa zriadilo aj Národné riaditeľstvo pre ochranu a záchranu. Národné riaditeľstvo pozostáva z piatich služieb: služba civilnej ochrany, služba pre systém 112 a hasičská služba a služba personálnych a právnych záležitostí. Pod riaditeľstvom je umiestnená aj Škola protipožiarnej ochrannej a záchrannej služby. Škola plánuje, pripravuje, realizuje a monitoruje aktivity vzdelávania, odbornej prípravy a prípravy v rámci systému ochrany a záchrany. Vykonáva vzdelávanie a odbornú prípravu pre profesionálnych hasičov ale i vzdelávanie pre potrebu fyzických a právnických osôb. Jej priestory slúžia i pre vzdelávanie príslušníkov ozbrojených siíl Chorvátskej republiky. V 20 krajoch Chorvátskej republiky sú zriadené Krajské úrady na ochranu a záchranu, paralelne popri nich sú zriadené i Krajské centrá tiesňovej linky 112. Pod národným riaditeľstvom je zamestnaných takmer 700 odborníkov. V rámci zahraničných vzťahov je koordinačným bodom pre medzištátnu komunikáciu Národné riaditeľstvo pre ochranu a záchranu. Uzatvárajú zmluvy a dohody na bilaterálnej, regionálnej i širšej medzinárodnej úrovni. Osobitná pozornosť sa venuje spolupráci Chorvátskej republiky s Európskou úniou (EÚ) alebo so Severoatlantickou alianciou (NATO). Z hľadiska civilnej ochrany bolo významným aktom podpísanie Memoranda o porozumení o účasti na „finančných nástrojoch civilnej ochrany“.

376 Dostupné z WWW (24.09.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 377 Dostupné z WWW (24.09.2017): http://www.taranis2013.eu/en/partner-1/international-1/kroatien/ 378 Dostupné z WWW (24.09.2017): http://www.hvz.hr/en/ 162

Memorandum nadobudlo platnosť 26. mája 2008. Memorandom o porozumení o účasti na „spoločnom mechanizme civilnej ochrany“ bolo podpísané v januári 2009 a platnosť nadobudlo v septembri 2009. Podpísaním tohto memoranda bolo umožnené Chorvátskej republike sa participovať na Mechanizme Európskej únie v oblasti civilnej ochrany. Chorvátska republika má bohatú históriu poskytovania pomoci susedným krajinám, napríklad pomoc poskytnutá pri rozsiahlych lesných požiaroch v Čiernej Hore v roku 2002 alebo rozsiahle požiare na Balkáne v roku 2007, ktoré zasiahli Bosnu a Hercegovinu, Macedónsko a Grécko. Chorvátska republika pomáhala aj pri povodniach na Slovensku v apríli 2006. Na základe žiadosti Slovenskej republiky poskytli vtedy Slovensku pomoc viaceré krajiny, konkrétne Chorvátsko prispelo materiálnou pomocou a poslalo 25 000 jutových vriec.

Analýza územia Chorvátskej republiky Chorvátska republika sa nachádza na území Balkánskeho polostrova, jeho hranice sú na severe s Maďarskom, na severozápade so Slovinskou republikou, na juhovýchode s Bosnou a Hercegovinou a Čiernou Horou a na východe so Srbskom. Na juhu až juhozápade krajinu obklopuje Jadranské more. K Chorvátsku patrí viac ako 1000 ostrovov, pričom trvalo osídlených je cca. 50. Medzi najväčšie ostrovy patria Cres a Krk. Celková rozloha krajiny presahuje 56 tisíc km 2 . Najvyšším bodom krajiny je vrch Sinjal, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 1831 m. n. morom. Až 40% krajiny tvoria pohoria, ktoré sú súčasťou Dinárskej sústavy.379 Medzi pohoria patrí: Mosor, Biokovo, Dinara, Gorski Kotor, Čičarija, Orien, Učka, Velebit, Kozjak a Velika Kapela. Väčšina riek pramení vo vápencových pohoriach avšak sú pomerne krátke, na jar a jeseň, kedy sú v krajine najbohatšie zrážky, sú rieky i najvodnatejšie, tým pádom v týchto obdobiach stúpa i riziko vzniku povodní, ktoré sú pre región Balkánu veľmi častým javom. Približne dve tretiny územia Chorvátskej republiky patrí pod Čiernomorské úmorie, zvyšná tretina pod Jadranské úmorie. Medzi najznámejšie vodné toky patria rieky Sáva, Dráva, Dunaj, Mura, Kupa a Bosut. Všetky rieky spomenuté v predchádzajúcej vete patria pod čiernomorské úmorie. Medzi rieky, ktoré sa končia v Jadranskom mori, patria najmä Mirna, Cetina a Krka. Najdlhšou riekou Chorvátska je rieka Sáva. Okrem riek do vodstva patria i jazerá. Medzi najznámejšie patria nepochybne Plitvické jazerá, Červené a Modré jazero, Vranské jazero a Prokljanské jazero. V rámci charakteristiky podnebia Chorvátska je nutné uviesť, že väčšina krajiny leží v teplejšom miernom pásme, s dostatkom zrážok, mimo pobrežia prevláda najmä na severovýchode krajiny kontinentálny typ podnebia. Medzi najchladnejšie časti krajiny sa zaraďuje Lika a Gorski Kotar. Medzi najteplejšie oblasti Chorvátskej republiky patrí pobrežná časť krajiny, kde panuje stredomorské podnebie. Najnižšia teplota bola nameraná -35,5°C 3. februára 1919 v obci Čakovec, najvyššia teplota nameraná na území Chorvátska mala hodnotu +42,4°C a nameraná bola 5. júla 1950 v obci Karlovac.380 Napriek tomu, že väčšina krajín pri Stredozemnom mori trpí nedostatkom zrážok, v Chorvátsku sú priemerné ročné zrážky pomerne vysoké. Pohybujú sa od 600 do 3000 mm., pričom ich rozloženie je nerovnomerné a závisí od ročného obdobia, tvaru pohorí a nadmorskej výšky. Pomerne veľké množstvo zrážok, ktoré spadnú v Chorvátsku, sú i spúšťačom povodní. Napríklad 12. septembra 2017 spadlo počas intenzívnych zrážok až 280 mm vody za 24 hodín. V dôsledku tejto mimoriadnej udalosti prírodného a nevojenského charakteru boli uzavreté niektoré školy i nemocničné zariadenia v okolí Zadaru. Prívalové zrážky a následná povodňová vlna spôsobila i poškodenie

379 Dostupné z WWW (25.09.2017): http://www.novalja.sk/chorvatsko/vylety-priroda/geografie- chorvatska/horska-soustava-chorvatska/ 380 Dostupné z WWW (25.09.2017): https://www.dzs.hr/Hrv_Eng/ljetopis/2015/sljh2015.pdf 163 niektorých mostov a podľa miestnych úradov bolo zaplavených až 127 budov. Chorvátska meteorologická a hydrologická služba (DHZM – Državni hidrometeorološki zavod) uvádza, že najvyšší zaznamenaný úhrn zrážok bol 279,6 mm za 24 hodín, pričom poznamenáva, že priemerné septembrové zrážky v chorvátskom Zadare dosahujú 105 mm.381 V Chorvátsku žije približne 4,1 milióna obyvateľov, pričom takmer 90% sa hlási k chorvátskej národnosti. Druhou najpočetnejšou skupinou obyvateľov v krajine sú Srbi, ktorých percentuálne zastúpenie v krajine je približne 4,4%.382 Ďalšie menšiny sú Bosniaci, Slovinci, Maďari, Česi, Slováci a Rómovia. Viac než 85% populácie sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Ortodoxní kresťania – pravoslávie vyznáva približne 4% obyvateľstva, a to prevažne Srbi. Obyvatelia hlásiaci sa k bosnianskej národnosti sú vyznávači islamu. Chorvátčina je oficiálnym jazykom v Chorvátskej republike. Minoritné jazyky sú používané iba na obecných zastupiteľstvách, na obciach, kde je väčšie zastúpenie národnostnej menšiny. Z tohto dôvodu sú v niektorých obciach používané menšinové jazyky, napríklad: srbský jazyk, český jazyk, slovenský jazyk, maďarský jazyk a iné. Do roku 1991 bol za oficiálny jazyk krajiny považovaný srbochorvátsky jazyk. V zásade sa príliš chorvátčina od srbčiny nelíši, avšak chorvátčina sa zapisuje prevažne písmenami latinskej abecedy.383 Z hospodárskej charakteristiky krajiny je najdominantnejším sektorom – sektor služieb, ktorý je nasledovaný priemyselným sektorom a poľnohospodárstvom. Nakoľko pre krajinu je kľúčovým sektorom cestový ruch, je krajina citlivá na mimoriadne udalosti nakoľko ich hrozba (napr. terorizmus) alebo priama realizácia (napr. povodne, požiare) odrádza turistov od návštevy tejto stredomorskej krajiny. V rámci elektrickej energie má Chorvátsko k dispozícii i elektrickú energiu pochádzajúcu z jadrovej elektrárne Krško, o ktorú sa delí spolu so Slovinskom. V letnom období 2017 postihli Chorvátsku republiku rozsiahle požiare, ktoré vznikli najmä v dôsledku suchého a horúceho počasia. Nakoľko územie Chorvátskej republiky ešte nedávno postihlo i vojenské ohrozenie (Vojna v Juhoslávii), je možné nájsť v krajine množstvo nevybuchnutej munície, pričom medzi najväčšie nebezpečenstvo patria míny. Počas lesných požiarov v okolí Dubrovníka došlo k explózii niekoľkých desiatok mín.384 Niektoré zdroje uvádzajú, že počet mín, ktoré explodovali v dôsledku požiaru pri Dubrovníku, dosiahol počet 34.385

6.6 Macedónsko (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko)

Macedónska republika je vnútrozemský štát ležiaci na Balkánskom polostrove, ktorý nemá prístup k moru. Oficiálne sa na pôde OSN a v organizáciách akými sú napríklad Európska únia alebo Severoatlantická aliancia nazýva štát Bývala juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM – Former Yugoslav Republic of Macedonia).386 Macedónska republika

381 Dostupné z WWW (25.09.2017): http://floodlist.com/europe/croatia-floods-zadar-september-2017 382 Dostupné z WWW (25.09.2017): https://www.dzs.hr/Eng/censuses/census2011/results/htm/E01_01_04/e01_01_04_RH.html 383Dostupné z WWW (25.09.2017): http://hrcak.srce.hr/index.php?show=clanak&id_clanak_jezik=26666 384 Dostupné z WWW (25.09.2017): http://www.ctvnews.ca/world/forest-fire-triggers-landmine-explosions-in- croatia-1.3515359 385 Dostupné z WWW (25.09.2017): https://www.etrend.sk/ekonomika/poziar-v-chorvatsku-odpalil-34-min-z- cias-bojov-o-dubrovnik.html 386 Na základe tlaku a požiadaviek Grécka, ktoré sa obávalo územných nárokov FYROM na grécky región Macedónsko. 164 je parlamentnou demokraciou, kde najvyšším zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament, nazývaný „Sobranie“, ktorý tvorí 120 poslancov. Prezident má v krajine najmä reprezentatívnu funkciu. Výkonnú moc má v rukách predseda vlády. Administratívne je Macedónsko rozdelené na opštiny, čo sú obce, spolu ich je 84. Opštiny sú územné, správne a samosprávne celky. Medzi obcami a štátom neexistuje žiaden medzistupeň územnej správy ani samosprávy. Hlavné mesto Skopje je zložené z desiatich menších obcí, ktoré sú ale chápané ako mesto Skopje. Preto hoci má hlavné mesto Skopje cez 500 tisíc obyvateľov, najväčšou opštinou je Kumanovo (100 tisíc obyvateľov) a najmenšou opštinou je Vraneštica (len 1 322 obyvateľov). Macedónska republika nedisponuje krajmi ani okresmi. Existuje len 8 štatistických regiónov, ktoré ale slúžia len na štatistické účely. Administratívne členenie, najmä počet obcí, sa od vzniku samostatnej Macedónskej republiky menilo veľakrát, najmä v rokoch 2004 a 2013. Civilná ochrana a krízové riadenie je v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko organizované ako jednotný systém na sledovanie a prevenciu vyskytujúcich sa mimoriadnych udalostí v krajine, zároveň i zmierňovanie následkov spôsobených mimoriadnymi udalosťami. Definícia podľa zákona platí rovnako tak v čase vojny ako i v čase mieru. Civilná ochrana predstavuje systém opatrení na ochranu ľudského života, prírodného bohatstva, fauny, flóry, spoločenských hodnôt, zariadení a vecí osobitného kultúrneho alebo historického významu. Celé krízové riadenie i systém civilnej ochrany je budovaný v medziach macedónskeho zákona o ochrane a záchrane. Podľa zákona o ochrane a záchrane sú úlohami ochranných a záchranných zložiek najmä monitorovanie, sledovanie, pozorovanie a analýza možných rizík prírodných katastrof alebo iných katastrof vojenského či nevojenského charakteru, v čase vojny i mimo času vojny. Súčasťou úloh je i zmierňovanie mimoriadnych udalostí a prevencia pred ich vznikom, hlásenie, varovanie a vyrozumenie o možných nebezpečenstvách a vydávanie pokynov na ochranu a záchranu obyvateľstva a pomoc postihnutému obyvateľstvu. Medzi ďalšie úlohy civilnej ochrany v Macedónsku patrilo vzdelávanie, odborná pomoc a príprava na ochranu, záchranu a pomoc obyvateľstvu, organizovanie záchranných a ochranných síl, príprava obyvateľstva na sebaochranu, sebaobranu a vzájomnú pomoc, uvádzanie síl a prostriedkov do pohotovosti, samotná záchrana a pomoc, odstraňovanie následkov prírodných katastrof a iných mimoriadnych udalostí až do okamihu obnovenia základných životných podmienok, dohľad nad realizáciou ochrany a záchrany, poskytovanie pomoci v zasiahnutých krajinách, poskytovanie pomoci do zahraničia iným krajinám, ktoré boli postihnuté mimoriadnymi udalosťami, za podmienky, že o pomoc požiadali. Zároveň je úlohou civilnej ochrany a záchrany i žiadať a prijímať pomoc, ktorá do Macedónskej republiky prichádza zo zahraničia. Ochrana a záchrana obyvateľov pri prírodných katastrofách a iných katastrofách sa vykonáva v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, ktoré určujú ich zodpovednosť. Opatrenia, ktoré sú prijímané v medziach zákonov, prijímajú štátne orgány. Ich podrobné rozpracovanie obsahuje Národný plán ochrany a záchrany.387 Ochrana a záchrana v Macedónsku je organizovaná ako jednotný systém pre sledovanie, prevenciu, prekonávanie dôsledkov, ktoré sú spôsobené mimoriadnymi udalosťami v čase mieru alebo v čase vojny. V rámci štátu je organizovaná na 3 úrovniach (leveloch): národná úroveň, regionálna úroveň a komunálna úroveň. Na hlavnej centrálnej úrovni – národnej, ministerskej je zriadené Riaditeľstvo ochrany a záchrany a zriadený Hlavný štáb ako štátny orgán ochrany a záchrany na čele ktorého stojí veliteľ. Na tejto úrovni sú zriadené

387 Viac na WWW (07.09.2017): http://seekms.dppi.info/countries/general-info-macedonia/legal-institutional- framework/institutional-framework/fyrom-protection-and-rescue-directorate/?lang=sr 165 i tímy rýchlej reakcie. Na regionálnej úrovni sú regionálni velitelia, a sú tu zriadené jednotky civilnej ochrany, ktoré tvoria ochranu a záchranu obyvateľstva. Krajské riaditeľstvo je aktivované až rozhodnutím veliteľa Hlavného štábu. Členovia krajského riaditeľstva sú zväčša zamestnanci v štátnej správe alebo odborníci na danú problematiku z iných oblastí štátnych orgánov, verejných podnikov, či inštitúcií. Na komunálnej, miestnej úrovni sú zodpovední za ochranu a záchranu najmä starostovia obcí (opštiny). Tí riadia záchranné a ochranné práce v prípade požiaru, miestnych nehôd, zosuvov snehu a lavín. Priamu zodpovednosť majú starostovia za vypracovávanie plánov ochrany a záchrany i za zapájanie, pripravenosť a koordináciu tímov, ktoré bojujú s následkami mimoriadnych udalostí. V prípade, že nepostačujú kapacity zdrojov na boj s mimoriadnou udalosťou, môžu orgány na miestnej úrovni požiadať o pomoc priamo národnú úroveň, pod ktorou sú organizované tímy rýchlej reakcie. Hlavní aktéri ochrany a záchrany na obecnej úrovni sú najmä profesionálni hasiči, požiarni technici, organizácie a podniky. Koordináciu medzi národnou, regionálnou a miestnou úrovňou krízového riadenia a civilnej ochrany upravuje najmä zákon o ochrane a záchrane. Určovanie koordinácie medzi národnou a lokálnou úrovňou je dopĺňané i zákonom o miestnej samospráve, ktoré rozdeľuje povinnosti pri ochrane a záchrane obyvateľov obcí. Medzi povinnosti obcí v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia patrí najmä: najmenej jedenkrát do kalendárneho roka musí obec uviesť usmernenia pre organizáciu a vývoj ochranného a záchranného systému v oblasti pôsobnosti obce, obec musí určiť zdroje a spôsob financovania ochranných a záchranných systémov. Obce majú taktiež za úlohu vytvoriť posudky hrozieb, čo zahŕňa vytvorenie obdobného dokumentu akým je Analýza územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí, ktorá sa vytvára na území Slovenskej republiky. Na základe posúdenia hrozieb sú následne vytvárané plány na ochranu a záchranu. Obec na uskutočnenie ochrany a záchrany obyvateľstva musí vydávať všeobecné záväzné nariadenia. Aby obec zmiernila následky, ktoré sú spôsobené mimoriadnymi udalosťami, zapája do činnosti aj svoje podniky, služby a inštitúcie, ktoré vykonávajú niektoré činnosti aby zabránili a zmiernili prípadná mimoriadne udalosti. Tieto činnosti spočívajú najmä v pravidelnej údržbe ciest a obecných zariadení, údržba a čistenie infraštruktúry, napríklad od snehu či námrazy, odstraňovanie škôd vzniknutých po zosuve pôdy a zabezpečovanie rizikových oblastí, kde zosuvy zeminy hrozia. Obec rieši ochranu aj v oblasti ochrany zvierat a rastlín (najmä pestovaných plodín) pred rôznymi biologickými nebezpečenstvami. Civilnú ochranu obec financuje aj zo svojho vlastného rozpočtu, ako samospráva. Obec rozhoduje o alokácii zdrojov z obecného rozpočtu na odstraňovanie škôd vzniknutých pri mimoriadnej udalosti. Nad všetkými činnosťami vykonáva kontrolu starosta obce, ten za prípadne zlyhanie nesie aj osobnú zodpovednosť. Hlavné mesto Skopje je špecifický príklad fungovania civilnej ochrany na miestnej úrovni, nakoľko je zložené z desiatich obcí (opštín). Mesto Skopje nerealizuje záchranné činnosti samostatne ako jeden celok ale je potrebná koordinácia všetkých desiatich obcí. Za účelom realizácie tejto činnosti založilo mesto Ochranný a záchranný ústredný úrad mesta Skopje. Na činnosti civilnej ochrany v Macedónskej republike sa podieľajú aj dobrovoľníci, akými sú napr. Červený kríž, mimovládne humanitárne organizácie, Macedónska horská federácia, Organizácia rádioamatérov a ďalšie menšie skupiny dobrovoľníkov. Medzinárodná spolupráca Bývala juhoslovanská republika Macedónsko má uzavreté bilaterálne zmluvy s Federáciou Bosny a Hercegoviny, Republikou Čierna Hora, Maďarskom, Slovinskou republikou a Chorvátskom. V roku 2010 bolo podpísané Memorandum o porozumení a spolupráci v oblasti ochrany a záchrany ľudí a majetku pred prírodnými a inými mimoriadnymi

166 udalosťami medzi Riaditeľstvom záchrany a ochrany Macedónskej republiky a Dánskou kanceláriou pre núdzové riadenie. Macedónska republika je signatárom i viacerých regionálnych dohôd, medzi ktoré patria napríklad: Memorandum o porozumení inštitucionálneho rámca iniciatívy pre pripravenosť a prevenciu katastrof (DPPI, SEE), ktorá bola podpísaná v Záhrebe v roku 2007; Dohoda o zriadení civilno-vojenského núdzového plánovania (CMEP) pre juhovýchodnú Európu, podpísanú v Sofii v roku 2001; Dohoda EUR-OPA, zriadená ministrami Rady Európy v roku 1987.

Stručná analýza územia Macedónskej republiky Macedónska republika je vnútrozemská krajina, ktorá susedí so štyrmi krajinami: na západe s Albánskom, na severe so Srbskom (aj so srbskou provinciou Kosovo), na východe s Bulharskom a na juhu s Gréckom. Krajina je prevažne hornatá, až šestnásť vrcholov presahuje 2000 m. n. morom. Najvyšším bodom je i najvyšší bod Albánskej republiky, Veľký Korab s nadmorskou výškou 2764 m. n. morom. Krajina má v rámci Balkánskeho polostrova výhodnú strategickú polohu a profituje najmä z tranzitu cez svoje územie. Geograficky je krajina definovaná najmä údolím rieky Vardar, ktorá je dominantnou riekou v krajine. Zvyšok krajiny tvoria Šarské vrchy a pohorie Osogovo. V krajine sa nachádza viac ako 50 jazier, z toho sú 3 dominantné: Ochridské jazero, Prespanské jazero a jazero Dojran. Región je seizmicky veľmi aktívny (ako prevažná väčšina územia Balkánu) a aj v nedávnej minulosti sa v krajine vyskytlo ničivé zemetrasenie. V roku 1963 sa v hlavnom meste Macedónskej republiky odohralo zemetrasenie, ktoré nesie miestny názov „Skopski zemjotes“, ktoré malo silu 6,9 stupňa Richterovej stupnice.388 Počet obetí podľa viacerých zdrojov prekročil číslo 1 070 a až 200 000 ľudí prišlo o svoje bývanie. Zranení boli taktiež rátaní na tisícky. Zemetrasenie sa odohralo 26. júla 1963 v skorých ranných hodinách. Najsilnejšie otrasy boli zaznamenané o 05:15 stredoeurópskeho času a celkovo trvali len 20 sekúnd. Až 78 krajín poskytlo Macedónskej republike svoju pomoc buď vo forme financií alebo vyslali svoje lekárske, inžinierske a stavebné jednotky. Na pomoc Macedónsku (ktoré bolo v tom čase súčasťou Juhoslávie) prišli vojská zo Spojených štátov amerických i vojská zo Sovietskeho zväzu. Nakoľko sa zemetrasenie odohralo v časoch studenej vojny, bolo to po prvýkrát od roku 1945 čo tieto vojská spoločne vypomáhali. Mesto malo 80% budov poškodených a o ich obnovu sa postarali niektoré súkromné firmy, napríklad britská firma Dexion postavila budovy pre 2 dediny. Najoptimistickejšie odhady o percentuálnom zničení mesta boli 75 percent. Pomoc s obnovou a opätovnou výstavbou mesta Skopje prišla zo Sovietskeho zväzu, USA i z Japonska. Podnebie Macedónska je rozmanité. Smerom na východ postupne prechádza zo stredomorského až po kontinentálne. Smerom na východ sa taktiež zvyšujú rozdiely teploty medzi dňom a nocou. Rovnako smerom na východ klesá priemerná teplota. Zrážky však smerom na východ klesajú. V pohoriach na západe krajiny je priemerný ročný úhrn zrážok 1 700 mm, vo východných pohoriach do 500 mm/ročne. Macedónska republika je rozdelená na 3 klimatické pásma podľa oficiálnej klasifikácie klimatických pásiem, a to na: mierne stredomorské, ktoré prevažuje najmä na západe krajiny; mierne kontinentálne, ktoré je najmä v centrálnej časti krajiny a horské klimatické pásmo. Mierne stredomorské pásmo sa vyskytuje pozdĺž riek Vardar a Strumica, v regióne Gevgelija vystupujú teploty v júli a v auguste nad +40°C. Rovnako ako i ostatné krajiny Balkánskeho polostrova je Macedónsko sužované najmä povodňami, ktoré v krajine predstavujú najčastejší typ prírodnej mimoriadnej

388 Viac na WWW (09.09.2017): http://ds.iris.edu/seismo-archives/quakes/1963skopje/ 167 udalosti nevojenského charakteru. V auguste 2006 si povodne vyžiadali 22 obetí, pričom pomoc Macedónsku prišla i zo strany Európskej únie.389 Macedónska republika má približne 2 milióny obyvateľov. Najväčšou skupinou obyvateľstva v krajine sú etnickí Macedónci. Za najväčšie menšiny v Macedónsku sú považovaní Albánci na severozápade a Turci na juhovýchode. Existujú však i srbské a bosniacke opštiny. Oficiálny počet príslušníkov menšín (albánskej a tureckej) v krajine sa nezhoduje s názorom Turecka ani Albánska. Menšinová problematika v krajine je veľmi výrazná. V krajine žije i mnoho príslušníkov rómskeho etnika, no ich presný počet je ťažko odhadnuteľný, nakoľko sa hlásia k domácemu či k albánskemu obyvateľstvu (podobne ako na Slovensku). Z náboženského hľadiska sa väčšina etnických Macedóncov hlási k Macedónskej ortodoxnej cirkvi, teda ku kresťanskému náboženstvu. Albánska a Turecká menšina sa hlási k islamu, pričom zastúpenie vyznávačov islamu v krajine dosahuje až 33%. Zaujímavosťou je, že i rómska menšina sa v krajine hlási skôr k islamu. Z jazykového hľadiska je najpoužívanejším a zároveň i úradným jazykom macedónčina, ktorá patrí k východoslovanskej jazykovej vetve. Obce, v ktorých počet obyvateľov národnostnej menšiny prekročí 20%, je oficiálnym jazykom v úradnom styku aj ich materinský jazyk (albánčina, turečtina, srbčina, bosniačtina, rómčina, arumunčina). Viac než pol milióna obyvateľov považuje za svoj materinský jazyk albánčinu. Z hospodárskej charakteristiky dominuje v krajine ťažba, výroba a stavebníctvo, ktoré predstavuje viac ako 20 percentný podiel na štruktúre hrubého domáceho produktu (HDP). Najväčším exportným artiklom je vývoz chemických látok a obdobných príbuzných látok.390 Takmer 70% vývozu je do krajín Európskej únie. Macedónsko napriek ekonomickému rastu v posledných rokoch je stále jednou z menej rozvinutých krajín bývalej Juhoslávie. Podľa údajov z EUROSTAT-u v roku 2013 dosahovalo HDP na obyvateľa len 36% priemeru Európskej únie.391 Elektrická energia sa vyrába prostredníctvom termálnych elektrární, veterných elektrární a hydroelektrární. V pláne je aj výstavba atómovej elektrárne z toho dôvodu, že Macedónsko musí tretinu elektrickej energie dovážať. K významnejším technologickým haváriám v Macedónskej republike doposiaľ nedošlo.

6.7 Rumunská republika

Rumunská republika je štát ležiaci na severovýchode Balkánskeho polostrova, ktorý je zriadením parlamentná republika. Na čele štátu stojí prezident. Parlament je dvojkomorový, horná komora – Senát, dolná komora – Snemovňa poslancov. Rumunská Ústava si pri svojom vzniku v roku 1991 ako svoj vzor zobrala Ústavu V. Francúzskej republiky. Výkonnú moc má v rukách vláda, ktorá je vedená predsedom. Územnosprávne členenie Rumunskej republiky má dlhodobú tradíciu, ktorá vychádza ešte z čias Rakúsko-Uhorskej monarchie. Delí sa na 41 žúp (40 žúp + 1 hlavné mesto – Bukurešť).392 Župy (alebo inak kraje), sa však nesmú zamieňať s postavením vyššieho územného celku na Slovensku. Na čele župy stojí prefekt, avšak postavením a úlohami sa od predsedu slovenského vyššieho územného celku mierne

389 Dostupné na WWW (09.09.2017): http://hnonline.sk/svet/806158-boure-v-makedonii-zabila-20-lidi-v- chorvatsku-narusila-dopravu 390 Viac na WWW (09.09.2017): http://www.stat.gov.mk/PrikaziSoopstenie_en.aspx?id=78&rbr=1590 391 Pre porovnanie, z údajov za rok 2013 vyplýva, že HDP na obyvateľa v SR bolo 75% priemeru EÚ, v ČR = 82% priemeru EÚ, v Čiernej Hore = 40% priemeru EÚ. 392 Viac na WWW (30.09.2017): http://www.mzv.cz/bucharest/cz/skolstvi/o_rumunsku/organy.html 168 líši. V rámci Rumunskej republiky lokálnu úroveň reprezentujú obce, ktorých je 2686 a mestá (rumunsky „oras“), ktorých je 267. Podľa Veľvyslanectva Českej republiky v Bukurešti z miest je niekoľko „veľkých miest“ so špecifickým postavením a s počtom obyvateľov väčším ako 15 tisíc. Nazývajú sa municipiá a ich počet je 103. Župa je samosprávy a správny celok, riadený prefektom a prefektúrou, ktorí reprezentujú štátnu správu. Samospráva je zastúpená župnou radou a predsedom župnej rady. Právomoc prefekta upravuje zákon č. 340/2004. Prefekt má 2 zástupcov, v Bukurešti troch, nemôže byť členom politickej strany a menuje ho vláda. Na základe zákona sú prefektúre pridelené úlohy, pričom jednou z úloh je „organizovanie a realizovanie činností pri núdzových stavoch, príprava a realizácia opatrení k ochrane (obrane) bez vojenského charakteru“. Prefekt má činnosti v krízovom riadení a v civilnej ochrane upravené v zákone č. 215/2001, v písm. f), g) a h). Medzi jeho hlavné úlohy teda patrí: spolu s príslušnými orgánmi zaisťovať za podmienok, ktoré sú stanovené zákonmi prípravu a realizáciu opatrení pre núdzové stavy, ako predseda župného výboru pre stav núdze musí uskutočňovať všetky potrebné opatrenia k ich prevencii a riešeniu a používa k tomu špeciálne zdroje vyčlenené na tento účel štátnym rozpočtom. Prefekt je zároveň vedúcim civilnej ochrany (obrany) a používa špeciálne fondy zo štátneho rozpočtu a zásahovú logistickú základňu pre núdzové stavy. Na lokálnej úrovni je za civilnú ochranu zodpovedný starosta, vymedzenie jeho zodpovednosti je upravené takto: „kompetenciou starostu je prijímať preventívne opatrenia pred mimoriadnymi udalosťami“. Prvotným novodobým zákonom upravujúcim civilnú ochranu bol zákon č. 45/1994 o národnej obrane, vďaka ktorému sa v Rumunskej republike zmenil názov z „civilnej obrany“ na „civilnú ochranu“.393 O 2 roky neskôr, v roku 1996, prijal Rumunský parlament zákon č. 106/1996 o civilnej ochrane, ktorý ustanovil zodpovednosť jednotlivých pracovníkov na úseku civilnej ochrany a vydal usmernenie pre operácie v núdzových situáciách. Prelomovým rokom pre civilnú ochranu v Rumunskej republike bol rok 2004, kedy bol zákon o civilnej ochrane opäť aktualizovaný najmä v súvislosti s vývojom národného systému núdzového riadenia. Civilná ochrana bola definovaná takto: „Civilná ochrana je súčasťou národného bezpečnostného systému a predstavuje integrovaný súbor špecifických činností, opatrení a úloh súvisiacich s organizáciou, logistikou, operáciami s humanitárnym a informačným charakterom vo vzťahu k verejnosti, plánovanými, organizovanými a realizovanými z hľadiska prevencie a obmedzenia nebezpečenstva výskytu katastrof, ochrany verejnosti, tovaru a životného prostredia pred negatívnym vplyvom a jeho následkami, ochrany pred ozbrojenými konfliktmi a operatívneho odstraňovania ich následkov a zabezpečenia podmienok potrebných na prežitie obetí.“ Činnosť civilnej ochrany je hlavným záujmom, pretože má trvalý charakter a spolieha sa na plnenie povinností, ktoré vykonávajú ústredné a miestne orgány verejnej moci a administratíva, spolu s ostatnými rumunskými právnickými osobami podľa verejného a súkromného práva a tiež spolu s verejnosťou. Medzi hlavné úlohy civilnej ochrany v Rumunsku preto patrí: povinnosť identifikovať a zvládať druhy nebezpečenstiev, ktoré spôsobujú mimoriadne udalosti rôzneho charakteru na území Rumunska; zbierať, spracovávať, uchovávať, skúmať a analyzovať informácie týkajúce sa civilnej ochrany; informovať, pripravovať a vzdelávať verejnosť vzhľadom na ohrozenia; informovať orgány verejnej správy a verejnosť o situácii v oblasti civilnej ochrany; chrániť hmotný majetok verejnosti, kultúrne dedičstvo, životné prostredie; zabezpečiť minimálne podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach; organizovať a vykonávať operatívne zásahy s cieľom znížiť straty na životoch, obmedziť a odstrániť následky prírodných katastrof a iných civilných a havarijných situácií; počas vojenských

393 Viac na WWW (30.09.2017): http://www.arduph.ro/domenii/protectie-persoane-si-bunuri/drepturile-omului- la-pace/civil-protection-in-romania/ 169 konfliktov zabezpečiť odmínovanie terénu; zúčastňovať sa na medzinárodných misiách a zabezpečiť finančné, materiálne a logistické rezervy. Civilná ochrana je teda v praxi delená na 3 hlavné úrovne. Na národnú úroveň, na regionálnu (župnú) úroveň a na lokálnu úroveň. Na národnej úrovni pôsobí medzirezortný orgán nazývaný Národný výbor pre mimoriadne situácie (ang. National Committee for Emergency Situations – NCES). Národný výbor pre mimoriadne situácie je komplexne zodpovedný za riadenie mimoriadnych udalostí. Je zložený z riadiacich pracovníkov, odborníkov a špecialistov, ktorí sú dosadení z jednotlivých ministerstiev. Národný výbor pre mimoriadne situácie je pod vedením ministra vnútorných záležitostí. Minister vnútorných záležitostí je zároveň i predsedom Národného výboru pre mimoriadne situácie. Podpredsedom národného výboru je jeden zo štátnych tajomníkov Ministerstva vnútorných záležitostí. Členovia sú zložení zo štátneho tajomníka rezortu, ktorého sa mimoriadna situácia dotýka a ďalších zástupcov rezortov. Ako konzultanti pôsobia odborníci z každého ministerstva. Na národnej úrovni pôsobí Generálny inšpektorát pre mimoriadne situácie, ktorého zodpovednosťou je vykonávanie koordinácie počas činnosti civilnej ochrany a prijímanie opatrení pre núdzové riadenie na celom území Slovenska. Generálny inšpektorát je integrovaný pod Ministerstvo vnútorných záležitostí, vznikol v roku 2004 zlúčením Veliteľstva civilnej ochrany a Generálneho inšpektorátu vojenského hasičského zboru (ang. General Inspectorate of Military Fire Corps). Generálny inšpektorát, často označovaný pod skratkou GIES, je súčasťou národného systému núdzového riadenia. Všetky príslušné orgány, ktoré sa zaoberajú bezpečnosťou, obranou alebo verejným poriadkom, musia odovzdávať Generálnemu inšpektorátu pre mimoriadne situácie oznámenia o možných zdrojoch ohrozenia. Okrem iného musia informovať o možných mimoriadnych udalostiach, o ich hrozbe či vývoji aj ministra vnútorných záležitostí a predsedu vlády. Rozhodnutia vlády pri riešení mimoriadnych situácií sú oznamované prostredníctvom Generálneho inšpektorátu pre mimoriadne udalosti ostatným orgánom verejnej správy preto, aby bola zabezpečená koordinácia riadenia mimoriadnej udalosti. Na úrovni 40 krajov + Bukurešti pôsobia Profesionálne komunitné služby pre mimoriadne udalosti, ktoré sú podriadené Generálnemu inšpektorátu pre mimoriadne situácie. Ich činnosťou je najmä usmerňovanie a kontrola prevencie pred vznikom mimoriadnych udalostí alebo pri riadení mimoriadnych udalostí. Na zvládnutie medzirezortnej koordinácie alebo prierezovej koordinácie medzi jednotlivými úrovňami riadenia sú zriadené Výbory pre mimoriadne situácie. Lokálnym výborom predsedá starosta, župným výborom predsedá župný prefekt, na národnej úrovni je to minister vnútorných záležitostí, ktorého koordinuje predseda vlády. Špeciálne postavenie má hlavné mesto Bukurešť, kde sa výbor nazýva Bukureštským výborom a predsedá mu prefekt Bukurešti. Ako býva zvykom, medzištátnu koordináciu vykonáva Národný výbor pre mimoriadne situácie a prebieha najmä medzi krajinami EÚ, NATO, OSN ale i na bilaterálnej úrovni. Rumunská republika má špeciálne dohody podpísané s Maďarskom, Tureckom, Francúzskom, Bulharskom a s Moldavskom. Generálny inšpektorát sa v rámci medzinárodnej spolupráce podieľa na niektorých regionálnych projektoch a akciách. Významný je napríklad podiel na Čiernomorskej iniciatíve pre civilnú vojenskú havarijnú pripravenosť (BSI CMEP), Rada civilno-vojenského núdzového plánovania pre Juhovýchodnú Európu (CMEPC SEE) a ďalšie. Rumunská republika je zapojená i v Európskom mechanizme civilnej ochrany a taktiež v EADRCC (Euroatlantické koordinačné centrum pre mimoriadne udalosti). Na zvládaní mimoriadnych udalostí sa podieľajú i dobrovoľníci a mimovládne organizácie, napríklad Červený kríž alebo Združenie dobrovoľných záchranárov v núdzových situáciách (ASVSU).

170

Stručná analýza územia Rumunskej republiky Povrch Rumunskej krajiny je rôznorodý, postupne krajina prechádza od Čiernomorského pobrežia na juhovýchode krajiny cez nížiny až po pohoria Karpatského oblúku. Z pohorí sa na území Rumunskej republiky nachádzajú dominantné Karpaty, delené na Východné Karpaty, ktoré krajinu lemujú zo severozápadu na juhovýchod a Južné Karpaty, ktoré smerujú od západu na východ. V Južných Karpatoch sa navyše nachádza i najvyšší vrch Rumunskej republiky, a to vrch Moldoveanu s nadmorskou výškou 2543 m. n. morom. Z Karpát smerom do Panónskej nížiny sa nachádzajú Apusenské vrchy a Sedmohradské rudohorie. Medzi Apusenskými vrchmi a východnými Karpatami sa nachádza Transylvánska kotlina. Členitosť krajiny dopĺňajú nížiny, od západu postupne zdvíhajúca sa Panónska nížina, na juhu rozprestierajúca sa Rumunská (Valašská) nížina, v ktorej strede leží hlavné mesto Rumunska – Bukurešť. Z vodstva krajiny je významná rieka Dunaj, ktorá tvorí časť prírodnej hranice Rumunska od Srbskej republiky i od Bulharska. Medzi ďalšiu významnú rieku patrí rieka Prut, ktorá je hraničnou riekou pozdĺž celých rumunsko-moldavských hraníc. Ďalej sa tu nachádzajú rieky: Siret, Olt, Mures, Bystrý Kriš a ďalšie. Medzi Dunajom a pobrežím Čierneho mora sa nachádza územie nazývané Dobrudža. Najnižšie položeným miestom je delta rieky Dunaj. V Rumunsku prevláda mierne kontinentálne podnebie so štyrmi ročnými obdobiami. Klíma sa samozrejme líši i od nadmorskej výšky a polohy, napríklad v Dobrudži má výrazný vplyv Čierne more, a v Banáte (hranica Rumunska - Srbska a Maďarska) zasa Stredomorie. Zrážky sú priemerné, väčšinou okolo 750 mm, na juhu krajiny menej, len okolo 600 mm ročne. Na horách panuje chladné kontinentálne počasie, v nadmorskej výške nad 2000 metrov badať alpínsky ráz podnebia. V súvislosti s poveternostnými podmienkami sa v Rumunsku vyskytujú mimoriadne udalosti ako búrky, prietrže mračien, povodne, požiare, suchá a extrémne teploty, výnimkou nie sú ani snehové kalamity. Povodne sa v krajine vyskytujú pomerne často, bohužiaľ často si vyžiadajú aj obete na životoch. Naposledy v roku 2014 a 2016. Povodne koncom júna 2010 si vyžiadali najmenej 23 ľudských životov. Najviac postihnutou oblasťou bol severovýchod krajiny, kraj Suceava. Povodne boli výsledkom dlhotrvajúcich dažďov a prudkých zrážok z búrok. Škody, ktoré táto poveternostná mimoriadna udalosť priniesla, presiahli 65 miliónov eur. Zatopených bolo cez 1800 domov, cez 1000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, takmer 2000 hektárov lesa a 128 km župných a obecných ciest.394 Povodne zasiahli i ukrajinské územie. Z oboch štátov evakuovali cez 9 500 ľudí. Takmer všetci mŕtvi boli rumunskej štátnej príslušnosti, len jedna obeť mala ukrajinskú štátnu príslušnosť.395 Do zvládnutí mimoriadnej situácie sa zapojilo vyše 500 hasičov a viac ako 100 dobrovoľníkov, ktorí boli koordinovaní miestnymi Výbormi pre mimoriadne situácie. Demografia Rumunskej republiky je trošku zložitejšia, obyvateľstvo hlásiace sa k rumunskej národnosti presahuje 88%. Výraznou menšinou, sústredenou najmä župách Harghita a Covasna, je maďarská národnostná menšina. Po maďarskej menšine je najväčšou menšinou rómska menšina. Avšak jej presný počet nie je známy, pretože Rómovia, podobne ako na Slovensku, sa hlásia buď k maďarskej alebo rumunskej národnosti. Ďalšie menšiny sú: Turci, Nemci, Ukrajinci, Arumuni a Srbi. Špeciálnou menšinou sú Lipovanci, ruského pôvodu,

394 Viac na WWW (01.10.2017): https://web.archive.org/web/20100701232656/http://www.antena3.ro/romania/localitatile-de-pe-siret-din- suceava-vor-fi-evacuate_102690.html 395 Viac na WWW (01.10.2017): One killed, three missing after floods in Chernivtsi region, Kyiv Post (July 1, 2010) 171

žijúci pri Moldavsku v Dobrudži. Obyvatelia maďarskej menšiny žijúci v Transylvánii sa nazývajú Sikuli (staršie Sekulovia, maď. Székelyek, rum. Sicui).396 Oficiálnym úradným jazykom v Rumunskej republike je rumunčina, menšinovým jazykom je maďarčina, najmä v oblastiach, kde maďarská menšina žije. Podľa rumunskej Ústavy je krajina sekulárna, neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Pri sčítaní ľudu v roku 2011 sa ukázalo, že väčšina Rumunov vyznáva pravoslávie. Protestanti, rímskokatolícki a moslimovia sú tu v menšine. Vyznávači islamu sú najmä príslušníci tureckej a tatárskej národnostnej menšiny. Z hospodárskej charakteristiky je Rumunsko považované za krajinu, kde je z priemyslu dominantný automobilový priemysel, petrochemický, textilný priemysel, strojárstvo a metalurgia. Priemysel zamestnáva približne 15% obyvateľstva a tvorí takmer 40% hrubého domáceho produktu. V roku 2004 došlo k výbuchu dusičnanu amónneho v obci Mihăileşti. Dôvodom bola havária nákladného vozidla, ktoré dusičnan amónny prevážalo na ceste z Bukurešti do Moldavska. Nákladné vozidlo sa prevrátilo a začalo horieť, približne o 4:57 ráno, po päťdesiatich minútach horenia o 5:47 došlo k výbuchu, ktorý usmrtil hasičov, členov televízneho štábu i niekoľko miestnych obyvateľov, ktorí sa pohybovali v blízkosti horiaceho nákladného vozidla. Celkovo zahynulo 18 osôb. Výbuch bol taký silný, že identitu niektorých mŕtvych zistili až na základe DNA testov.397 Výbuch zanechal 6,5 metra hlboký kráter, ľudské pozostatky boli nájdené i niekoľko stoviek metrov od miesta výbuchu. Táto udalosť mala pozitívny dopad na zlepšenie bezpečnostných predpisov v Rumunskej republike, ktoré sa týkali prepravy nebezpečných látok, do zoznamu látok zaradili i dusičnan amónny, ktorý bol hlavnou príčinou tragickej udalosti. Až 13 ľudí bolo zranených. Majiteľ firmy, ktorá dusičnan amónny vyrábala a poslala na export, bol uznaný vinným a odsúdený na 4 roky trestu odňatia slobody, jeho povinnosťou bolo i vyplatenie náhrad pozostalým.398 Medzi ďalšie mimoriadne udalosti, ktoré sa v Rumunsku vyskytli, patrili napríklad ničivé zemetrasenia, napríklad v roku 1977 alebo extrémne teploty v roku 1998, či únik kyanidu do rieky Tisa, ktorý nastal v roku 2000.399

6.8 Slovinská republika

Slovinská republika je dvoj miliónovou krajnou ležiacou na západnom okraji Balkánskeho polostrova. Zaraďujeme ju medzi krajiny s demokratickým parlamentným zriadením. Krajina je bývalou časťou Juhoslávie, avšak ozbrojenému konfliktu čelila len v desaťdennej vojne (inak nazývanej „Víkendovej vojne“). V Slovinsku je od roku 1991 hlavou štátu prezident, ktorý je vrchným veliteľom ozbrojených síl, vyhlasuje voľby do slovinského parlamentu, na základe zákona menuje vysokých štátnych funkcionárov, do funkcií menuje a zároveň z nich i odvoláva veľvyslancov, vydáva listiny o ratifikácii, udeľuje rády, čestné tituly a amnestiu. Výkonná moc patrí slovinskej vláde, ktorá je zložená z predsedu vlády a ministrov, ktorých je 16. Rozlohou i počtom obyvateľov je Slovinská republika malá krajina. Napriek tomu je parlament dvojkomorový, ktorý tvorí Národné (Štátne) zhromaždenie pozostávajúce z 90 členného zboru a Národná (Štátna) rada, ktorá má 40 členov. Nakoľko bolo územie

396 Viac na WWW (01.10.2017): https://web.archive.org/web/20120227103201/http://www.recensamantromania.ro:80/wp- content/uploads/2012/02/Comunicat_DATE_PROVIZORII_RPL_2011_.pdf 397 Viac na WWW (01.10.2017): https://web.archive.org/web/20150621033612/http://www.realitatea.net/sase- ani-de-la-tragedia-de-la-mihailesti_715086.html 398 Viac na WWW (01.10.2017): http://stirileprotv.ro/stiri/eveniment/5-ani-de-la-tragedia-de-la-mihailesti.html 399 Viac na WWW (01.10.2017): http://www.toxipedia.org/display/toxipedia/Baia+Mare+Cyanide+Spill 172

Slovinskej republiky veľmi dlho vystavené talianskemu a maďarskému vplyvu (napríklad Rakúsko-Uhorská monarchia), ústava garantuje zastúpenie maďarskej i talianskej menšiny – jedným poslancom. Zvláštnosťou pritom je fakt, že zastúpenie talianskej či maďarskej národnostnej menšiny v Slovinskej republike nedosahuje ani 1%.400 Ešte za čias Habsburskej monarchie bolo územie Slovinskej republiky delené na 8 tradičných regiónov – Štajersko, Gorenjsko, Prekmurje, Koroška, Notranjska, Dolenjska, Primorska, Bela krajina.401 Miestna úroveň samosprávy je reprezentovaná obcami, ktorých je 210 (slovinsky: občine – občina). Z toho 11 má status mesta, mestských obcí. Volené orgány obce sú predstavované starostom a obecnou radou. V niektorých obciach je možnosť zriadenia fakultatívnych orgánov – výborov. Medzi obcami a národnou úrovňou riadenia nie je žiaden oficiálny medzistupeň, existuje len 62 administratívnych okresov, ktoré ale nepredstavujú žiadnu formu samosprávy. V krajine je možné sa stretnúť s rozdelením na makro-regióny: Západné Slovinsko, Východné Slovinsko, ktoré tvorí 12 štatistických regiónov. Základné usmernenia pre organizáciu a realizáciu ochranných opatrení proti prírodným a iným katastrofám na národnej úrovni ustanovuje Národné (Štátne) zhromaždenie. Práve Národné zhromaždenie prijíma Národný program ochrany pred prírodnými a inými katastrofami, dohliada na jeho realizáciu, určuje smerovanie finančných prostriedkov na nápravu dopadov prírodných katastrof alebo iných katastrof. Ďalším nemenej dôležitým komponentom pre krízové riadenie a civilnú ochranu v Slovinskej republike je vláda Slovinskej republiky. Vláda má za cieľ organizovať, usmerňovať, koordinovať krízové riadenie a civilnú ochranu, pripravovať a implementovať ochranné opatrenia pred prírodnými a inými katastrofami na národnej úrovni, prijímať ročný plán ochrany pred prírodnými katastrofami a inými katastrofami a národné plány reakcie na núdzové situácie. Vláda riadi obnovu zničenej krajiny, ktorú postihli mimoriadne udalosti a dohliada na prácu ministerstiev v oblasti civilnej ochrany. Jednou z najdôležitejších súčastí krízového riadenia na národnej úrovni je Úrad pre civilnú ochranu a zmiernenie následkov katastrof, pre ktorý je zaužívaná skratka ACPDR.402 Úrad je umiestnený pod Ministerstvom obrany Slovinskej republiky. Úrad je národný orgán, ktorý plní technické i administratívne úlohy v oblasti civilnej ochrany i krízového riadenia. Civilná ochrana je v Slovinskom ponímaní súbor konkrétnych operačných jednotiek, ktoré sa zaoberajú úlohami týkajúcimi sa zásahu a záchrany pri mimoriadnych udalostiach spojené s konkrétnymi situáciami, ktoré nemôžu byť riadené inými silami. Okrem iného civilná ochrana v Slovinskej republike zahŕňa i operačné riadenie a koordináciu v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. Operačné a koordinačné štruktúry sú organizované na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Sú zložené z veliteľov civilnej ochrany a ďalšieho personálu. V Slovinsku sa civilná ochrana odvoláva na oveľa užší a špecifikovanejší rozsah činností než je bežné v iných častiach Európskej únie a celkovo i Európy.403 Úrad (Správa) pre civilnú ochranu a zmiernenie následkov katastrof (ACPDR) má vyčlenený zákonom rozsah úloh, medzi ktoré patrí najmä: príprava národného programu ochrany pred katastrofami prírodného či iného charakteru; kompilácia hodnotenia rizík a hrozieb; organizácia monitoringu i systému varovania i vyrozumenia; organizácia komunikačných

400 Národnostné zloženie Slovinskej republiky je dostupné na WWW (15.09.2017): http://www.indexmundi.com/slovenia/demographics_profile.html 401 BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2008, s.102 402 Možno sa stretnúť i s prekladom „Správa pre civilnú ochranu a zmiernenie následkov katastrof“ (Viktorín, Revue civilnej ochrany, apríl 2016) 403 Zo portálu Európskej komisie, dostupné na WWW (16.09.2017): http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum 173 systémov, priame koordinovanie preventívnych opatrení, oznámenie hrozby katastrofy a určovanie pokynov pre opatrenia v prípade katastrofy; príprava národného havarijného plánu odozvy; organizácia, materiálne zabezpečenie a tréning jednotiek civilnej ochrany, ktoré spadajú priamo pod národnú úroveň riadenia; koordinácia pripravenosti, operácií a spolufinancovania aktivít týkajúcich sa verejných záchranných služieb na národnej úrovni; príprava programu, organizovanie a implementovanie vzdelávania a prípravy; tvorba podmienok pre národného veliteľa civilnej ochrany a riaditeľstvo civilnej ochrany; tvorba a udržiavanie národných hmotných rezerv; podieľanie sa na medzinárodnej spolupráci – Úrad pre civilnú ochranu a zmiernenie následkov katastrof (ACPDR) je kontaktným miestom pre podávanie žiadostí o pomoc a ďalších informácií zo zahraničia. Okrem hlavného Ministerstva obrany Slovinskej republiky, ktoré sa podieľa najviac na činnosti civilnej ochrany, na ministerskej úrovni každé ministerstvo zodpovedá za realizáciu, respektíve implementáciu opatrení na prevenciu následkov mimoriadnych udalostí, ktoré môžu byť vojenského i nevojenského charakteru. Činnosť ministerstiev v oblasti ochrany pred prírodnými katastrofami a inými katastrofami riadi a koordinuje vláda. Z tohto dôvodu bolo v Slovinsku stanovených niekoľko priorít v rámci medzinárodnej pracovnej skupiny na riešenie prierezových otázok v civilnej ochrane a krízovom riadení. V prípade nehôd malého rozsahu sú velením poverení velitelia jednotlivých ochranných a záchranných jednotiek. Riadenie reakcie pri veľkých nehodách alebo katastrofách je v rukách veliteľov civilnej ochrany a ich personálu na úrovni obecnej alebo regionálnej. V prípade veľkých nehôd, respektíve katastrof, je riadením poverený veliteľ civilnej ochrany Slovinskej republiky. Veliteľ civilnej ochrany na národnej úrovni je zodpovedný za realizáciu opatrení a rýchlu odpoveď na mimoriadnu udalosť vláde. Pri jeho činnosti mu pomáha zriadené Ústredie civilnej ochrany, zložené predovšetkým z členov rôznych ministerstiev (ako zástupcovia danej problematiky za jednotlivé rezorty), odborníci z rôznych oblastí (v závislosti od typu a povahy mimoriadnej udalosti) a vedúci rôznych ochranných a záchranných zložiek. Ako z úvodu vieme, Slovinská republika má len dve administratívne úrovne – národnú a miestnu. Avšak civilná ochrana je realizovaná i na regionálnej úrovni. V rámci celého Slovinska je vytvorených 13 regionálnych úradov, ktoré pomáhajú pri zvládaní mimoriadnych udalostí prírodného alebo iného charakteru. Každá kancelária na regionálnom úrade má zriadené Regionálne núdzové notifikačné centrum na centrum 112. Na obecnej (miestnej) úrovni je prevádzkovaný a spravovaný systém ochrany a záchrany. Práve v obciach sú umiestnené záchranné jednotky a prevádzkované záchranné služby. Zodpovedným orgánom za ochranu a záchranu obyvateľstva obce je starosta obce. Jeho povinnosťami v oblasti civilnej ochrany i krízového riadenia sú najmä: zabezpečiť realizáciu príprav pred prírodnými a inými katastrofami; prijať plány reakcie na núdzové situácie; určiť typ a veľkosť ochranných, záchranných a pomocným síl sústredených na obciach; zabezpečiť vykonávanie opatrení na prevenciu a zmiernenie následkov prírodných a iných katastrof; starosta riadi ochranu, záchranu obyvateľstva a obnovu miesta postihnutého mimoriadnou udalosťou; zabezpečuje informovanie obyvateľov o nebezpečenstve a o stave ochrany a ochranných opatrení. Celkové organizovanie civilnej ochrany je realizované vládou Slovinskej republiky, ministerstvami a Úradom pre civilnú ochranu a zmierňovanie následkov katastrof. Hierarchicky sa pod ústrednými orgánmi nachádzajú regionálne úrady, pod ktorými sú úrady obecné. Zároveň i miestne zložky civilnej obrany sú organizované na obecnej úrovni. Úrad pre civilnú ochranu a zmierňovanie následkov katastrof vyvíja, organizuje a napokon i implementuje administratívne i odborné záležitosti týkajúce sa národného systému riadenia mimoriadnych udalostí. V Slovinsku sú do zvládania mimoriadnych udalostí zapojené dobrovoľné i profesionálne zložky záchrany a ochrany, ide najmä o záchranné služby, civilnú ochranu,

174 organizácie s humanitárnym poslaním a výskumné inštitúcie. ACPDR preto pripravuje právne dokumenty, ktoré upravujú fungovanie profesionálnych i dobrovoľných zložiek a poskytuje finančné zdroje pre záchranné služby. Pri záchrane a ochrane obyvateľov je spolupráca a koordinácia medzi národnou úrovňou a ostatnými zložkami veľmi intenzívna. Vzdelávanie v oblasti civilnej ochrany je realizované viacerými činnosťami. Dôležité pre vzdelávanie je výcvikové centrum neďaleko Ľubľany. Vzdelávacie centrum ponúka vzdelávacie a výcvikové programy pre zložky, jednotky a jednotlivcov v oblasti civilnej ochrany. Výcvikové aktivity prevádzkuje i na medzinárodnej úrovni, napríklad so Severoatlantickou alianciou (NATO) a Organizáciou Spojených národov (OSN). V Slovinskej republike je odborným časopisom v oblasti civilnej ochrany časopis Ujma. Svojím obsahom taktiež napĺňa jednu z úloh civilnej ochrany v Slovinsku - vzdelávanie.

Stručná analýza územia Slovinskej republiky Slovinská republika susedí so štyrmi štátmi, na západe s Talianskom, na severe s Rakúskom, severovýchodná hranica je hranicou s Maďarskou republikou a najdlhšou hranicou je hranica s Chorvátskom. Do územia Slovinskej republiky zasahujú Alpy na západe, takzvané: Julské Alpy, rovnako na západe susedí Slovinsko i s Jadranským morom. Najvyšším vrchom Slovinska je Triglav s nadmorskou výškou 2 853 m. n. morom. Priemerná výška územia Slovinskej republiky nad povrchom mora presahuje 500 m. n. morom. Slovinsko je pomerne hornatá krajina. Ako už bolo v úvode spomenuté, Slovinsko leží na hranici Balkánskeho polostrova a strednej Európy. Na jeho území sa stretávajú až štyri Európske geografické regióny: Alpy na západe, Dináre na juhozápade, Panónska nížina na severovýchode a Stredomorie. Slovinské pobrežie Jadranského mora má približne len 47 km. Územie Slovinska je prevažne vápencového charakteru. Na východe je krajina prevažne plochá, nakoľko sa tu už nachádza Panónska rovina. Približne 50% územia je pokryté lesmi. Prevládajú bukové, jedľo-bukové a dubové lesy, ktoré sú hospodárskeho charakteru, s kvalitnými vlastnosťami. Z pohorí sú významné Julské Alpy, Karavanky, Pohorje, Kapela a zasahujú tu i Dináre. Z vodstva sú významné rieky Sáva, Mura, Dráva. Paradoxom je, že hoci má krajina pobrežie Jadranského mora, patrí väčšina územia pod úmorie Čierneho mora. Slovinsko sa nachádza v miernom pásme, avšak blízkosť mora a meniaca sa nadmorská výška ovplyvňuje charakter podnebia výraznejšie. Na severovýchode v Panónskej rovine prevláda kontinentálny ráz podnebia, kde prevládajú väčšie teplotné rozdiely. V pobrežnom regióne sa nachádza stredomorské podnebie. V pohoriach, najmä v Julských Alpách, je horská klíma. Tu sú najväčšie ročné úhrny atmosférických zrážok, až 3500 mm. Zrážky sa vyskytujú vo forme dažďa i vo forme snehu. Napríklad hlavné mesto Ľubľana v roku 1952 postihlo sneženie, pri ktorom sa vytvorila snehová pokrývka hrubá 146 cm.404 Preto jednou z možných mimoriadnych udalostí, vyskytujúcich sa v krajine, sú i snehové kalamity. Slovinsko leží na záveternej strane Álp, priemerné rýchlosti vetra sú nižšie ako v okolitých krajinách. Z demografického hľadiska má Slovinská republika nízku hustotu zaľudnenia. Väčšina ľudí žije v širších mestských oblastiach. Jediným veľkým mestom je Ľubľana, ostatné sú klasifikované ako malé mestá či obce. Úradným jazykom je slovinčina, ktorá sa radí medzi južnú vetvu slovanských jazykov. Slovinčinu používa približne 90% obyvateľov ako svoj materinský jazyk. Slovinčina má ale rôzne dialekty a ani odborníci sa nedokážu zhodnúť na ich presnom počte. Národnostná menšina je tu maďarská aj talianska, hoci majú menší pomer

404 Viac na WWW (16.09.2017): http://www.slovenia.si/slovenia/country/climate/facts-about-climate/ 175 než 1% ,majú vydávané dvojjazyčné cestovné pasy. Maďarčina je považovaná za úradný jazyk v 30 osadách a v 3 obciach na severovýchode Slovinska. Obyvatelia Slovinska majú ale vysokú jazykovú gramotnosť aspoň jedného cudzieho svetového jazyka, najmä angličtiny, nemčiny, francúzštiny, taliančiny. Z náboženského hľadiska je krajina sekulárna, 58% sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi.405 V krajine od konca druhej svetovej vojny rastie počet ateistov. Približne 2% ľudí sa hlásia k islamu, najmä Bosniaci a 2% ľudí sa hlási k pravosláviu. Z hospodárskeho hľadiska je Slovinsko najvyspelejšou slovanskou krajinou s najvyšším HDP na obyvateľa zo slovanských krajín. Regionálne rozdiely v rámci malého dvojmiliónového Slovinska sú ale pomerne veľké. Najvyspelejšie oblasti Slovinskej republiky sú Ľubľana, pobrežie a západný región Goriška. Najrozšírenejším sektorom, v ktorom pracuje obyvateľstvo, sú služby, zbytok pracuje v priemysle a stavebníctve. Slovinsko leží na križovatke obchodných ciest a cestná infraštruktúra je rozvinutá. Slovinsko je otvorená ekonomika a veľmi citlivá na podnety z vonku. Z výroby prevládajú motorové vozidlá, elektronika, farmaceutika. Z energetického hľadiska Slovinsko čerpá elektrickú energiu najmä z vodných, tepelných a jadrových elektrární. V roku 2011 vyrobila Slovinská republika viac elektrickej energie ako dokázala spotrebovať a vyvážala ju najmä do Talianska a Chorvátska. Hlavným zdrojom energie je lignit.406 Slovinsko má od roku 1981 zdieľaný nukleárny reaktor Westinghouse s Chorvátskom, ktorý sa nachádza v jadrovej elektrárni Krško. Tento reaktor bol prvým západoeurópskym reaktorom na území východnej Európy. Jadrovú elektráreň vlastní spoločnosť GEN Energija, ktorá zahŕňa slovinský podiel v nukleárnej elektrárni. Zisk z výroby elektrickej energie je prerozdelený medzi Slovinskú republiku a Chorvátsku republiku. Medzi mimoriadne udalosti, ktoré sa vyskytujú v Slovinsku, patria: búrky a sprievodné javy búrok, zemetrasenia, zosuvy pôdy, suchá, mráz, snehové kalamity, povodne, epidémie, nákazy, požiare, nehody spojené s únikom nebezpečnej látky, možnosť jadrovej havárie, banské havárie, migrácia obyvateľov, terorizmus a iné. Banské nešťastia sú krajine známe, napríklad v roku 2003 6. februára vo Velenje, uhoľnej bani na severe Slovinskej republiky, zahynuli dvaja baníci a ďalších 8 bolo hospitalizovaných v dôsledku zvýšenej koncentrácie metánu a oxidu uhličitého v banskej šachte.407 V roku 2001 zasa pri banskom nešťastí zahynulo 5 ľudí.

6.9 Srbská republika

Srbská republika je parlamentná republika, v ktorej sa uplatňuje klasické trojdielne rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Srbsko malo ako jedna z prvých krajín v rámci Európy jednu z pokrokovejších ústav, Ústava z roku 1835 – označovaná za najliberálnejšiu a za najpokrokovejšiu ústavu danej doby. Súčasná ústava platí od roku 2006, potom, čo sa od Srbskej republiky osamostatnila Republika Čierna Hora. Hlavou štátu Srbskej republiky je prezident, ktorý je hlavným veliteľom ozbrojených síl, má procedurálnu povinnosť vymenovať predsedu vlády (premiéra) Srbskej republiky so súhlasom parlamentu. Vláda je zložená z predsedov vlády a z jej ministrov. Navrhuje právne predpisy, rozpočet,

405 Viac na WWW (16.09.2017): http://www.stat.si/popis2002/gradivo/2-169.pdf 406 Viac na WWW (16.09.2017): http://www.world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-o- s/slovenia.aspx 407 Viac na WWW (16.09.2017): https://english.sta.si/709152/two-miners-die-in-coal-mine-accident-in-n- slovenia 176 riadi zahraničnú a vnútornú politiku. Parlament, Národné zhromaždenie (srb. Narodna skupština) je najvyšší zákonodarný orgán v Srbskej republike, ktorý má len jednu komoru. Právomoc parlamentu spočíva okrem klasického prijímania zákonov i v možnosti vyhlásiť vojnu. Srbsko, hoci je unitárny štát, je zložený z dvoch autonómnych regiónov: Vojvodina, Kosovo a Metohija. Základnými administratívnymi jednotkami sú ale obce (opštine) a mestá (gradovi). Medzistupeň tvoria obvody (srb. Okrug). Zvyšné územie tvorí Centrálne Srbsko, avšak názov je len historicko-geografický a z územno-správneho hľadiska netvorí Centrálne Srbsko žiadnu administratívnu jednotku tak ako napríklad Vojvodina alebo Kosovo a Metohija. Civilná ochrana v Srbskej republike je v krajine upravovaná zákonom o mimoriadnych situáciách č. 111/2009, doplnený zákonmi č. 92/2011 a č.93/2012, uverejnené v Zbierke zákonov Srbskej republiky (srb. Sl. glasnik RS).408 Podľa tohto rámcového zákona je úlohou civilnej ochrany v Srbskej republike ochrana životov a majetku v prípade prírodných alebo človekom spôsobených katastrof, práca v oblasti havarijnej prevencie a rýchla reakcia v prípade mimoriadnych udalostí, medzi ktoré zaraďujú ako prírodné katastrofy najmä búrky, zemetrasenia, záplavy, silné zrážky, krupobitie, elektrické výboje, zvyšné atmosférické mimoriadne udalosti, sucho, kamenné lavíny, snehové lavíny, ľadové povodne a zosuvy pôdy. Medzi katastrofy spôsobené človekom zasa patria niektoré druhy požiarov, výbuchy, vážne škody, dopravné nehody, nehody v pozemných priestoroch (v baniach a v tuneloch), poškodenia a havárie, ku ktorým dochádza v elektrárňach, ropných a plynových zariadeniach, v zariadeniach, kde sa využívajú rádioaktívne látky (najmä jadrové elektrárne), nehody v telekomunikačných a v informačných prostriedkoch. Civilná ochrana zahŕňa i ochranu životného prostredia, ochranu pred nebezpečenstvami, ktoré ohrozujú život a zdravie ľudí, ochranu pred nákazlivými chorobami ľudí i zvierat, ochranu pred škodcami a celkovú ochranu pred rôznymi inými fenoménmi a udalosťami, ktoré môžu ohroziť ľudský život, zdravie, životné prostredie a udalosťami, ktoré môžu spôsobiť rozsiahle škody. Od roku 2015 je Srbská republika členom európskeho mechanizmu civilnej ochrany. Zodpovednosť za fungovanie celého systému krízového riadenia a civilnej ochrany nesie najmä Ministerstvo vnútra Srbskej republiky a Ministerstvo obrany Srbskej republiky. Ich úlohou je najmä navrhovanie legislatívny a podávanie pripomienok k právnym normám, ktoré riešia krízové situácie v krajine, implementácia a určovanie politiky civilnej ochrany v krajine, poskytovanie informácií, prevencia pred vznikom mimoriadnych udalostí, monitorovanie a koordinovanie implementácie zásad, ktoré boli určené v Národnej stratégii pre ochranu a záchranu pri mimoriadnych situáciách. Špeciálne ministerstvo obrany je tvorcom Národnej bezpečnostnej stratégie, ktorá bola v Srbsku naposledy aktualizovaná v roku 2009, v súvislosti so separačnými tendenciami a vyhlásením nezávislosti zo strany Kosova a Metohije. Na národnej úrovni je vláda Srbskej republiky zodpovedná za vytvorenie a rozvoj systému ochrany a záchrany a to najmä tým, že vytvoria Národnú stratégiu ochrany a záchrany pri mimoriadnych situáciách a predložia ju do parlamentu na schválenie, dozerajú na implementáciu opatrení z národnej stratégie ochrany a záchrany pri mimoriadnych udalostiach do praxe, prijímajú hodnotenie rizika Srbskej republiky z hľadiska prírodných a iných katastrof (posúdenie rizík), zriaďujú Republikové centrum pre núdzové riadenie. To je zložené z veliteľa, šéfa a ďalších členov, ktorých do funkcie menuje minister vnútra. Do pôsobnosti Ministerstva patrí i nariadenie všeobecnej mobilizácie jednotiek civilnej ochrany a ďalších potrebných ľudských i materiálnych zdrojov. Na národnej úrovni, v pôsobnosti Ministerstva vnútra, je i právomoc prijať rozhodnutie poskytovať, vyhľadávať

408 Celé znenie srbského zákona o mimoriadnych situáciách dostupné na WWW (10.09.2017): http://www.fb.bg.ac.rs/download/Download/Zakon%20o%20VS.pdf 177 a prijímať medzinárodnú pomoc v oblasti ochrany a záchrany. Pri mimoriadnej situácii má povinnosť informovať srbský parlament o príčine, type a rozmeroch mimoriadnej situácie, o opatreniach, ktoré boli prijaté a činnostiach systému ochrany a záchrany. Autonómne provincie Vojvodina a Kosovo majú svoje vlastné povinnosti v oblasti krízového riadenia a civilnej ochrany. De jure, z pohľadu predstaviteľov Srbskej republiky i z pohľadu slovenskej diplomacie, je Kosovo a Metohija naďalej súčasťou Srbskej republiky a je považovaná za historickú srbskú provinciu. De facto však orgány Srbskej republiky nemajú v Kosove reálnu moc. I napriek tomu zákon vymedzuje povinnosti pre obe autonómne oblasti (Vojvodinu, Kosovo a Metohiju). Na území autonómnej oblasti orgány krízového riadenia a civilnej ochrany určujú organizáciu a spôsob fungovania civilnej ochrany, avšak sú limitované tým, že zabezpečenie ochrany a záchrany musí byť v súlade so systémom integrovaného systému ochrany a záchrany Srbskej republiky. Autonómne orgány prijímajú plán ochrany a záchrany obyvateľstva v rámci svojej autonómnej oblasti, avšak i tu je plán ohraničený faktom, že musí byť v súlade s dlhodobým plánom rozvoja civilnej ochrany na národnej úrovni. Nakoľko ide o autonómne, samosprávne oblasti, je potrebné, aby na zabezpečenie civilnej ochrany používali i svoje vlastné finančné zdroje. Taktiež prerozdeľujú poskytnuté prostriedky na civilnú ochranu a dozerajú na plnenie úloh, ktoré súvisia s ochranou a záchranou v autonómnej oblasti. Na úrovni autonómnych oblastí sa taktiež vytvára Centrum pre núdzové riadenie. Vojvodina i Kosovo sú povinné spolupracovať s národnými štruktúrami i s obcami. Hoci medzinárodnú spoluprácu riadia priamo ministerstvá, autonómne oblasti majú právomoc spolupracovať s regiónmi a s obcami susedných krajín v medziach zákona o mimoriadnych situáciách. Povinnosťou oblasti je vypracovávanie posúdenia rizík na svojom území a vypracovávanie plánov ochrany a záchrany. Ako býva zvykom u väčšiny krajín, je jednou z najdôležitejších súčastí operačnej úrovne riadenia, ktorá sa nachádza najbližšie k mimoriadnym udalostiam. V Srbskej republike je operačná úroveň predstavovaná obcami. Na obecnej úrovni sa podobne ako v autonómnych oblastiach musí organizovať a vytvárať civilná ochrana podľa právnych predpisov Srbskej republiky v súlade s celonárodnými zásadami Srbskej republiky. Plánovanie musí byť taktiež v súlade s dlhodobým strategickým plánom rozvoja ochrany a záchrany Srbskej republiky. Na obecnej úrovni sa taktiež zriaďuje Centrum pre núdzové riadenie. Špecifickou úlohou je udržiavanie, oprava a prevádzka systému varovania, nazývaného „verejný výstražný systém“, ktorý v krajine prebieha prostredníctvom siete sirén. Na obecnej úrovni sa zriaďujú a organizujú jednotky civilnej ochrany, ktoré nie sú špecializované na odborné činnosti ale predstavujú skôr jednotky určené na všeobecný účel. Mimoriadne situácie, najmä prírodného charakteru, často prekračujú hranice obce a obce, ako samosprávne jednotky, sú takto nútené navzájom spolupracovať. Nakoľko mimoriadne udalosti si hranice neurčujú a obce nedisponujú dostatočným počtom zdrojov materiálnych, ľudských alebo finančných, je často potrebné, aby sa už plány ochrany, napr. pre evakuáciu, vytvárali v súčinnosti s okolitými obcami. V rámci Ministerstva vnútra Srbskej republiky je organizačnou zložkou Sektor pre mimoriadne udalosti.409 Pri porovnaní so Slovenskou republikou je Sektor pre mimoriadne udalosti na rovnakej organizačnej úrovni ako Sekcia krízového riadenia na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Prostredníctvom Sektora pre mimoriadne udalosti sa organizuje a uskutočňuje väčšina medzinárodnej spolupráce Srbskej republiky v oblasti krízového riadenia. Sektor pre mimoriadne udalosti vysiela svojich zástupcov na rôzne regionálne a medzinárodné semináre, špecializované školenia, kurzy, workshopy, ktorých predmetom je

409 Štruktúra riadenia dostupná na WWW (11.09.2017): http://prezentacije.mup.gov.rs/sektorzazastituispasavanje/HTML/organizacija.html 178 vzdelávanie v oblasti riadenia katastrof, havarijných situácií a znižovaní rizika vzniku mimoriadnej udalosti. Sektor pre mimoriadne udalosti ďalej spolupracuje na činnosti OSN v prípade krízových situácií a spolupracuje pri napĺňaní medzinárodnej stratégie Organizácie Spojených národov na znižovanie následkov katastrof (UNISDR – United Nations International Strategy for Disaster Reduction). Srbská republika na medzinárodnej úrovni spolupracuje i s orgánmi Európskej únie v programe IPA, ktorého cieľom je priblížiť civilnú ochranu kandidátskych krajín a potencionálnych kandidátskych krajín k Európskemu mechanizmu civilnej ochrany. Bilaterálna spolupráca krajiny je predstavovaná najmä vzťahmi s okolitými (susednými) krajinami, s Dánskom, s Francúzskom a najmä s Ruskom.

Stručná analýza územia Srbskej republiky Srbská republika sa geograficky nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ležiace na sútoku dvoch najvýznamnejších srbských riek Dunaja a Sávy. Srbsko susedí na severe s Maďarskom, na západe s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Čiernou Horou, na juhu s Albánskom (za predpokladu, že považujeme Kosovo stále za srbskú provinciu) a s Macedónskom. Východné hranice sú tvorené hranicou s Rumunskom a Bulharskom. Smerom na juh rastie nadmorská výška, na severe sa nachádza Panónska nížina, ktorej dominantou je rieka Dunaj, do ktorej sa na tomto mieste postupne vlievajú rieky Tisa, Sáva (do Sávy - Drina) a Veľká Morava. Do Srbskej republiky čiastočne zasahuje Karpatský oblúk, respektíve jeho koniec. Na juhu sú zasa dominantným pohorím Dináre, ktoré zasahujú aj do západnej či strednej časti republiky. Karpaty a Dináre dopĺňa pohorie Stará Planina. Najvyšším bodom je pohorie Midžor s nadmorskou výškou 2 169 metrov nad morom. (V autonómnej oblasti Kosovo a Metohija sa však nachádza ešte vyšší vrch Deravica s nadmorskou výškou 2 656 m. n. morom.) Väčšina územia Srbskej republiky patrí do umoria Čierneho mora, výnimku tvorí len rieka Pčinja, ktorá sa vlieva do Egejského mora. Najväčším jazerom je jazero Derdap, inak je v krajine vzhľadom na tvar terénu len veľmi málo prírodných jazier. V krajine sa nachádzajú i priehrady, najvýznamnejšou vodnou stavbou je priehrada Železné vráta, postavená na Dunaji, medzi Rumunskom a Srbskom. Vodná nádrž má najhlbšie miesto 92 metrov pod hladinou. S výstavbou vodnej stavby sa začalo medzi rokmi 1960 a 1970. Spodná nádrž bola postavená o približne 10 rokov neskôr a nazýva sa Železné vráta II. Hrádza prvej priehrady má výšku 63 metrov v najvyššom bode a dĺžku 1,2 km. V oboch vodných stavbách je umiestnená hydroelektráreň.410 Klíma Srbskej republiky je ovplyvnená najmä klímou Stredozemného mora, avšak výrazne začína prevládať vplyv kontinentu. Po osamostatnení Čiernohorskej republiky v roku 2006, Srbská republika stratila priamy prístup k moru a stala sa vnútrozemskou krajinou. Na severe je podnebie kontinentálne, so studenými zimami, teplými letami, ktoré na rozdiel od stredomorského rázu podnebia sú vlhké, typické pre oblasť strednej Európy. Na juhu je leto suchšie avšak teplejšie, no počasie výrazne ovplyvňuje nadmorská výška, ktorá spôsobuje, že v dolinách sú zimy chladné, v centrálnej časti krajiny a vo vyšších polohách na juhu i so silným snežením. Zo záveru o podnebí Srbskej republiky vyplýva, že južná polovica Srbska je pod vplyvom Stredomoria, naopak severná časť má teplotné a celkové poveternostné podmienky blízke strednej Európe. V Srbsku majú poveternostný fenomén „Košava“, ktorý predstavuje chladný a silný juhovýchodný vietor vanúci z Karpát cez Železnú bránu, proti smeru toku Dunaja do Belehradu. Pri porovnaní teplotných extrémov Srbskej republiky a Slovenskej republiky možno konštatovať, že rozdiely nie sú až také extrémne a počasie v Srbskej republike sa po

410 Viac na WWW (11.09.2017): http://www.enviweb.cz/93379 179 teplotnej stránke istou mierou podobá na počasie u nás. Najnižšia zaznamenaná teplota v Srbskej republike bola -39,5 °C 13. januára 1985, najnižšia teplota na Slovensku bola nameraná -41,0°C 11. februára 1929.411 Pri rekordoch celkovej maximálnej teploty sú rozdiely o niečo väčšie. V Srbsku bola najvyššia teplota nameraná 24. júla 2007 a dosiahla až +44,9°C, na území Slovenska bola nameraná 20. júla 2007 a dosiahla +40,3°C. Podobné obdobia dosahovania minimálnych a maximálnych rekordov teplôt je spôsobené tým, že územia oboch republík ovplyvňujú 4 stacionárne tlakové útvary. Stabilná Islandská tlaková níž, dočasná Iránska tlaková níž, stabilná Azorská tlaková výš, dočasná Sibírska tlaková výš. Srbsko je považované za jednu z krajín Európy, v ktorej je obyvateľstvo najviac vystavené negatívnym vplyvom prírodných živlov, ide najmä o zemetrasenia, búrky, záplavy, suchá.412 Z demografického hľadiska je hustota zaľudnenia Srbskej republiky o trošku nižšia ako hustota zaľudnenia Slovenskej republiky. Srbská republika (i bez srbskej provincie Kosovo a Metohija), je z národnostného hľadiska veľmi pestrý štát, najmä jej provincia Vojvodina, kde najpočetnejšími menšinami sú Maďari, Slováci, Chorváti, Bosniaci a mnoho ďalších menších národnostných skupín. Vo Vojvodine je úradným jazykom i slovenský jazyk, ktorým možno vystupovať aj v autonómnom Vojvodinskom parlamente, nachádzajúcom sa v Novom Sade.413 Srbi tvoria 83% väčšinu v Srbsku (ak sa do údajov nepočíta Kosovo). Z náboženského hľadiska prevláda pravoslávne náboženstvo (Srbi, Čiernohorci, Rumuni, Bulhari). Ku kresťanskému náboženstvu sa hlásia v autonómnej oblasti, vo Vojvodine, najmä Maďari, Slováci, Česi. V Kosove je podľa miestnych úradov takmer väčšina obyvateľstva orientovaná na vyznávanie islamu. Ak nerátame Kosovo a miestnych obyvateľov žijúcich na území tejto srbskej provincie, tak najväčšou moslimskou komunitou v Srbsku sú Bosniaci. Úradným jazykom v Srbsku je srbčina, ktorá sa zapisuje aj latinkou aj cyrilikou. Menšinové uznávané jazyky sú: maďarčina, slovenčina, bosniačtina, chorvátčina, albánčina, rumunčina, bulharčina a rusínsky jazyk. Úradnými jazykmi sa stávajú v obciach, kde počet príslušníkov rovnakej národnostnej menšiny prekročí 15%. Vo vojvodine sú úradnými jazykmi: srbčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina a rusínsky jazyk. Z hospodárskeho hľadiska je Srbská republika trhová zmiešaná ekonomika, ktorá bola poznačená najmä bombardovaním zo strany NATO v roku 1999. Z priemyslu je rozšírené strojárstvo, automobilový priemysel, elektronický, textilný. Jedným z najvýznamnejších sektorov v Srbskej republike je energetický sektor. Srbsko je krajina, v ktorej sú bohaté zásoby uhlia, ropy i zemného plynu. Väčšina elektrickej energie je vyrobená v tepelných elektrárňach a menší podiel výroby elektriny pochádza z vodných elektrární. Celú výrobu elektrickej energie je sústredená v elektroenergetickej spoločnosti – Elektroprivreda Srbije (EPS). V Srbsku sa nachádza 155 km menších ropovodov, ktoré spájajú rafinérie Pančevo a Novi Sad.

411 Dostupné z WWW (12.09.2017): http://www.shmu.sk/sk/?page=1384 412 Správa o rizikách vo svete dostupná z WWW (12.09.2017): https://web.archive.org/web/20140816173655/http://www.worldriskreport.com/uploads/media/WorldRiskReport _2013_online_01.pdf 413 Viac na WWW (12.09.2017): https://janokovacik.blog.sme.sk/c/349935/kovacica-najvacsie-slovenske- mestecko-v-srbsku.html 180

6.10 Turecká republika

Do roku 2016 bola Turecká republika parlamentnou demokraciou, ktorá sa profilovala ako silný sekulárny štát. Turecko je podľa tureckej Ústavy jednotný centralizovaný štát. Na čele štátu stojí prezident, ktorý je volený na 5 rokov. Pri spracovaní informácií o Tureckej republike vychádzame zo stavu, ktorý bol platný do roku 2016. V roku 2017 sa v Tureckej republike uskutočnilo referendum, ktoré podľa niektorých zdrojov rozhodlo o zmenách, ktoré posilnili právomoci tureckého prezidenta a pretvorili tak parlamentnú republiku na prezidentskú republiku.414,415,416 V Tureckej republike má zákonodarnú moc v rukách parlament – Veľké národné zhromaždenie Turecka. Predseda vlády ako predstaviteľ výkonnej moci je volený parlamentom. Ďalšími predstaviteľmi výkonnej moci je Rada ministrov. Pred ústavným referendom v roku 2017 Rada Európy videla, že Turecká republika sa pohybuje smerom k autokracii a upozornila na "dramatickú regresiu svojho demokratického poriadku".417 Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré formujú tureckú verejnú správu, je jednotná štruktúra krajiny. Turecko nemá federálny systém a miestna správa vykonáva prenesený výkon štátnej správy. Miestna správa bola zriadená za účelom poskytovať služby, čomu je priamo zodpovedná ústrednej vláde, sídliacej v Ankare. Turecko je rozdelené na 81 provincií, ktoré slúžia na administratívne účely. Na čele provincií stoja guvernéri provincie. Provincie sú delené na okresy, ktorých je 923. Pre geografické, hospodárske a demografické účely sa Turecká republika člení na 7 regiónov a 21 subregiónov.418 Decentralizácia je v Tureckej republike kontroverzná problematika. Civilná ochrana má v Tureckej republike dostatočne dlhé historické korene, vychádzajú najmä z polohy samotného územia Tureckej republiky, ktoré je seizmicky aktívne a geopoliticky významné. Na základe jej klimatickej, tektonickej, seizmickej i topografickej charakteristiky ide o krajinu, kde sa vyskytujú rôzne druhy mimoriadnych udalostí, čo značne ovplyvňuje i samotný systém civilnej ochrany, ktorý v súčasnosti v Turecku je. Systém civilnej ochrany v Turecku ovplyvnil i historický vývoj civilnej ochrany. V minulosti malo Turecko inú štruktúru orgánov, ktoré sa zaoberali problematickou ochrany obyvateľstva pred rôznymi druhmi mimoriadnych udalostí. Ako príklad možno uviesť, že v minulosti mala Turecká republika až tri inštitúcie, ktoré sa zaoberali zemetraseniami. Išlo o Generálne riaditeľstvo civilnej ochrany (umiestnené pod Ministerstvom vnútra Tureckej republiky), Generálne riaditeľstvo pre zemetrasenia (patrilo pod Ministerstvo verejných prác a rozvoja) a Generálne manažérstvo núdzového manažérstva (priamo podriadené predsedovi vlády).419 Zemetrasenie v Marmare v roku 1999 však znamenalo zlom v oblasti riadenia a koordinácie katastrof. Táto ničivá katastrofa jednoznačne poukázala na potrebu reformy riadenia katastrof a prinútila krajinu zriadiť jednotnú vládnu inštitúciu na to, aby jednohlasne koordinovala a uplatňovala zákonnú právomoc v prípadoch katastrof a núdzových situácií. V súlade s týmto prístupom prijal turecký parlament v roku 2009 zákon č. 5902, ktorý vytvoril Najvyššiu radu pre katastrofy a mimoriadne udalosti (AFAD), ktorá sa stala súčasťou predsedníctva pre živelné pohromy a mimoriadne udalosti.

414 Viac na WWW (01.03.2018): https://zpravy.idnes.cz/scitani-a-vyhlaseni-vysledku-referendum-turecko-f6b- /zahranicni.aspx?c=A170416_141146_zahranicni_ert 415 Viac na WWW (01.03.2018): https://dennikn.sk/tema/turecke-referendum/ 416 Viac na WWW (01.03.2018): http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/1866277_potvrdene-v-turecku-sa-zmeni- politicky-system 417 Viac na WWW (01.03.2018): http://www.sueddeutsche.de/politik/erdoan-autokratie-tendenz-in-tuerkei- 1.3399343 418 Viac informácií dostupných na WWW (02.03.2018): http://www.statoids.com/ytr.html 419 VIKTORÍN, A.: Civilná ochrana v Turecku a vzájomné porovnanie so Slovenskou republikou. In: Revue civilnej ochrany. Roč. 16, č.6, s. 33. 181

Predsedníctvo pre živelné pohromy a mimoriadne udalosti je podriadené predsedovi vlády.420 V súčasnosti je v Tureckej republike zriadený integrovaný systém pohrôm, ktorého poslaním je najmä znížiť a zmierniť následky mimoriadnych udalostí a najmä znížiť škody, ktoré sú spôsobené mimoriadnou udalosťou. Predsedníctvo pre katastrofy a živelné pohromy v súčasnosti pracuje s riaditeľstvami, ktoré sú lokalizované na miestnej úrovni, v jednotlivých provinciách. Podriadené sú priamo guvernérovi provincie. Samotné predsedníctvo je vnútorne členené na výbory: 1. Najvyššia rada pre katastrofy a mimoriadne udalosti, 2. Koordinačný výbor pre mimoriadne udalosti, 3. Poradný výbor pre zemetrasenia a 4. TUSAK (TNCSPE – národná turecká komisia pre seizmológiu a fyziku). Zodpovednosťou Najvyššej rady pre katastrofy a mimoriadne udalosti je schvaľovanie plánov a programov v oblasti svojej kompetencie, ktorá zahŕňa aj kompetencie v oblasti ochrany obyvateľstva. Na čele rady stojí predseda vlády, v prípade neprítomnosti predsedu vlády ho zastupuje podpredseda vlády. Ďalšími členmi rady sú ministri obrany, vnútra, energií a nerastných surovín, životného prostredia, školstva, dopravy, zahraničných vecí a financií. K samotnému zasadaniu najvyššej rady pre katastrofy a mimoriadne udalosti bývajú prizvaní i predstavitelia rôznych agentúr alebo organizácií. Organizačne sa pod generálnym riaditeľom nachádza právne poradenstvo, sekretariát a jednotlivé oddelenia (oddelenia: plánovania a zmiernenia udalosti, odozvy, obnovy, civilnej ochrany, zemetrasení, administratívnych služieb, technológií a komunikácie, strategického rozvoja). Zodpovednosťou koordinačného výboru pre mimoriadne udalosti je vyhodnotenie informácií, ktoré sa týkajú prevažne rôznych druhov a typov mimoriadnych udalostí, ktoré sa vyskytujú v Tureckej republike. Koordinačný výbor pre mimoriadne udalosti má v pôsobnosti taktiež prijímanie opatrení počas mimoriadnych udalostí a zabezpečenie ich implementácie priamo na mimoriadnu udalosť. Dôležitou úlohou je i koordinácia činností medzi jednotlivými organizáciami a rôznymi verejnými agentúrami. Členovia výboru sú totožní ako pri najvyššej rade pre katastrofy a mimoriadne udalosti s výnimkami, že koordinačnému výboru nepredsedá predseda vlády ale podpredseda vlády a koordinačný výbor je doplnený o zástupcov štátnej plánovacej organizácie, generálneho riaditeľa pre katastrofy a mimoriadne udalosti a generálneho manažéra tureckej asociácie Červeného polmesiaca. Zasadanie koordinačného výboru pre mimoriadne udalosti prebieha štyrikrát do roka ale v prípade, ak si to situácia vyžaduje, sa rokovania a stretnutia koordinačného výboru uskutočňujú častejšie.421 Treťou zo štyroch častí predsedníctva pre katastrofy a živelné pohromy je poradný výbor pre zemetrasenia, ten bol zriadený najmä kvôli náchylnosti krajiny k zemetraseniam, ktoré sa v Tureckej republike vyskytujú najčastejšie na severozápade a severovýchode krajiny.422 Zodpovednosťou poradného výboru pre zemetrasenia je určovanie priorít a postupov na zabezpečovanie ochrany pred zemetraseniami, zmiernenia škôd po zemetraseniach a vykonávanie výskumov jednotlivých zemetrasení, ktoré sa na území Tureckej republiky vyskytnú. Predsedajúcim v poradnom výbore pre zemetrasenia je vedúci predsedníctva, členom výboru je minister životného prostredia, riaditeľ Kindili observatória a výskumného inštitútu zemetrasení. Rovnako ako koordinačný výbor pre mimoriadne udalosti sa i poradný výbor pre zemetrasenia schádza štyrikrát do roka. V krajine pôsobí i organizácia tureckého Červeného polmesiaca, ktorá je však mimovládna a jej úlohou je poskytovanie pomoci, odevov, prikrývok, stanov a obdobného vybavenia. V niektorých prípadoch poskytuje Červený polmesiac i dočasné náhradné ubytovanie. Pomoc

420 Viac na WWW (12.03.2018): https://www.afad.gov.tr/en/2572/About-Us 421 VIKTORÍN, A.: Civilná ochrana v Turecku a vzájomné porovnanie so Slovenskou republikou. In: Revue civilnej ochrany. Roč. 16, č.6, s. 34. 422 Viac informácií na WWW (12.03.2018): http://www.koeri.boun.edu.tr/sismo/2/en/ 182 poskytuje i na národnej a medzinárodnej úrovni v oblasti lekárskych tímov, zdravotníckeho vybavenia a zariadení, v oblasti transfúzie krvi, vrátane skladovania krvi a jej distribúcie).423 Na medzinárodnej úrovni uskutočnila Najvyššia rada pre katastrofy a mimoriadne udalosti úspešné misie na poskytovanie humanitárnej pomoci viac ako 50 krajinám po celom svete. Agentúra v súčasnosti prevádzkuje sieť 21 najmodernejších utečeneckých táborov, kde má viac ako 230 000 ľudí pravidelný prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a psychologickej podpore.424 Na medzinárodnej úrovni má Turecká republika v súčasnosti podpísaných viacero bilaterálnych dohôd. Platnými dohodami sú dohody s Maďarskom a s Bulharskou republikou. V prípade katastrof sú podpísané i bilaterálne dohody Tureckej republiky s Rumunskou republikou, s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko (Macedónskom), s Gréckom a s Azerbajdžanom. Turecko vstúpilo do európskeho rámca spolupráce pre riadenie katastrof a pre reakcie na núdzové situácie. Dohoda o účasti Tureckej republiky na mechanizme civilnej ochrany Európskej únie bola podpísaná v roku 2015. Turecká republika tak získala prístup k možnostiam spolupráce, vrátane spoločných tréningov a cvičení v oblasti civilnej ochrany, predchádzania katastrofám a mnohým ďalším aspektom európskeho mechanizmu civilnej ochrany.425

Stručná analýza územia Tureckej republiky Turecká republika leží v dôležitej geopolitickej oblasti, ktorá oddeľuje okrem dvoch kontinentov i západnú civilizáciu od islamskej civilizácie. Ide o euroázijskú krajinu s hlavným mestom Ankara. Hoci krajina leží na dvoch kontinentoch, rozprestiera sa najmä v Ázii. Od európskej časti Turecka je ázijská časť oddelená úžinami Bospor a Dardanely, medzi ktorými sa nachádza Marmarské more. Tureckú republiku zo severu obklopuje Čierne more, zo západu Egejské more, ktoré ho oddeľuje od Grécka a z juhu Stredozemné more. Pozemné hranice má Turecká republika na severozápade s Gréckou republikou a s Bulharskou republikou. Na východe susedí s Gruzínskom, Arménskou republikou a Iránskou islamskou republikou. Na juhovýchode susedí s Irackou republikou a Sýrskou arabskou republikou. Najmenšiu hranicu má Turecko s enklávou Azerbajdžanskej republiky – Nachičevan. Turecko je krajina s členitým terénom. Európska časť Turecka sa nazýva Východná Trácia. Ázijská časť krajiny pozostáva z Anatólie, ktorá je zložená z centrálnej plošiny s úzkymi rovinami, medzi pohoriami Köroğlu a Pontikom na severe a horami Taurus na juhu. Východné Turecko, nachádzajúce sa v západnej náhornej plošine arménskej vysočiny, má hornatejší povrch a pramenia tu historicky významné rieky ako Eufrat, Tigris a Aras. Najvyšším bodom Turecka je Mount Ararat s výškou 5 137 m. n. morom. Z vodstva sa okrem významných riek v krajine nachádzajú jazerá ako Vanské jazero, Aksehir, Beysehir alebo Tuzské jazero. Najvýznamnejším jazerom je Vanské jazero, ktoré je tektonického pôvodu, je 120 km dlhé a 80 km široké. Maximálna hĺbka dosahuje 457 metrov. Pobrežné oblasti Turecka pri Stredozemnom a Egejskom mori majú mierne stredomorské podnebie s horúcimi, suchými letami a miernymi až chladnými zimami. Pobrežné oblasti ležiace na brehu Čierneho mora majú vlhké letá i zimy. Východná časť pobrežia v oblasti Čierneho mora má ročný úhrn zrážok až 2200 mm. Ide o najdaždivejšie miesto Turecka426 Pri porovnaní so Slovenskou republikou, takéto množstvo ročných zrážok je u nás taktiež na

423 Viac informácií na WWW (13.03.2018): https://portal.cor.europa.eu/divisionpowers/Pages/Turkey-Civil- protection.aspx 424 Dostupné na WWW (12.03.2018): https://www.afad.gov.tr/en/2572/About-Us 425 Viac informácií na WWW (13.03.2018): https://www.ab.gov.tr/_49956_en.html 426 Viac o klíme Turecka na WWW (13.03.2018): http://www.dmi.gov.tr/files/en-US/climateofturkey.pdf 183 najdaždivejšom mieste, na Zbojníckej chate, kde priemerné množstvo ročných zrážok predstavuje 2130 mm. V centrálnej anatólskej náhornej plošine prevláda kontinentálne podnebie s vysokými kontrastmi medzi letom a zimou. Snehová pokrývka sa počas zimy môže udržať až 120 dní v roku a teplota nezriedka klesá až k -30°C, letá zasa bývajú horúce a suché, pričom denné teploty často prekračujú +30°C. Ročné zrážky dosahujú úhrny maximálne 400 mm, v niektorých oblastiach len 300 mm. Z demografického hľadiska väčšina tureckého obyvateľstva žije v malých a väčších mestách. Najväčším mestom je Istanbul. Z národnostného hľadiska je skúmanie krajiny ťažšie, nakoľko podľa článku 66 Tureckej Ústavy je každý, kto je občianstvom viazaný na Tureckú republiku, je „Turek“.427 Pri sčítaní obyvateľstva sa národnosť ako údaj nevedie. Podľa odhadov je však viac ako 70% obyvateľstva tureckej národnosti. Z neislamských menšín sa v krajine nachádzajú Židia, Gréci a Arméni. Inými menšinami v krajine sú Kurdi, Albánci, Asýrčania, Bosniaci, Gruzínci a mnohí ďalší. Keďže neexistujú presne čísla, odhaduje sa, že kurdská menšina môže tvoriť 7 až 12% obyvateľstva a nachádza sa najmä na juhovýchode krajiny pri hraniciach so Sýriou, Iránom a Irakom.428 Podľa dát UNHCR z roku 2017 sa predpokladá, že 2,5% obyvateľov Turecka sú utečenci, najmä zo Sýrie.429 Turecká republika totiž podľa údajov tureckej vlády prijala k marcu 2018 už 3,5 milióna utečencov zo Sýrie.430 Oficiálnym jazykom je turečtina, ktorou podľa sčítania ľudu hovorí až 85,54% obyvateľstva Turecka. Až 11,97% obyvateľstva priznalo kurdčinu ako svoj materinský jazyk. Z náboženského hľadiska je najviac rozšíreným náboženstvom sunnitský islam. Turecko je ekonomicky vyspelá krajina, ktorej kľúčovou ekonomickou oblasťou je automobilový priemysel, bankovníctvo, stavebníctvo, elektrotechnický priemysel a výroba lodí. Štruktúrou hospodárstva sa radí medzi vyspelé krajiny, nakoľko podiel služieb v roku 2010 dosahoval až 65% hrubého domáceho produktu (HDP), priemyselné odvetvie tvorilo 26% HDP a poľnohospodárstvo len 9% HDP.431

427 Informácia dostupná na WWW (13.03.2018): https://www.yenisafak.com/yazarlar/ozlemalbayrak/herkes- turk-mudur-turk-mu-olmalidir-36991 428 Viac na WWW (13.03.2018): http://www.minorityrights.org/4387/turkey/turkey-overview.html 429 Viac na WWW (13.03.2018): http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/index.shtml 430 Údaje dostupné na WWW (13.03.2018): http://data.unhcr.org/syrianrefugees/country.php?id=224 431 Viac na WWW (13.03.2018): https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/tu.html 184

7 Zhrnutie výsledkov výskumu

Otázka č.1: Ako je usporiadaná orrganizácia civilnej ochrany a krízového riadenia v jednotlivých štátoch Európyp ? Takmer v každom štáte Európy je hlava štátu (napríklad: prezident, kráľ) hlavným veliteľom ozbrojených síl. Vláda je zväčša nositeľkou výkonnej moci a parlament zákonodarnej. Zaradenie civilnej ochrany (všeobecne i jjej vnímanie) sa v niektorých krajinách výrazne líši. Z nášho výskumu však vyplynulo, že až 60% európskych krajín má civilnnú ochranu i krízové riadenie umiestnené pod ministerstvom vnútra (až 27 krajín zo 45 skúmaných). Medzi nimi je umiestnená i Slovenská republika. Ministerstvo obrany malo postavenie ústredného orgánu štátnej správy pre civilnú ochranu v piatich prípadoch (Írsko, Dánsko, Švédsko, Švajčiarsko a Slovinsko). Pre upresnenie je potrebné však dodať, že tento údaj vznikol zovšeobecnením, nakoľko niektoré názvy ministerstiev sa nezhodovali s názvom „ministersstvo obrany“ ale ich celý názov bol (v prípade Švajčiarskej konfederácie): „Spolkové ministersttvo obrany, civilnej ochrany a športu“. Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť civilnej ochrany a krízového riadenia bolo i Ministerstvo spravodlivosti v prípade Islandu a Nóórska. Špecifickým príkladom bola Republika San Maríno, ktorá využíva inštitúty „civilná obrana“ a „civilná ochrana“. Kým civilná obrana je umiestnená pod ministerstvom vnútra, civilná ochrana bola umiestnená pod ministerstvo životného prostredia. Dve krajiny boli podľa nášho výskumu umiestnené i pod krajiny, ktoré majú ako orgán zastrešujúci civilnú ochranu uvedené ministerstvo pre mimoriadne situácie. Ide o Rusko a Bielorusko. Pre upresnenie je ale potrebné dodať, že oficiálny názov miniisterstva v Ruskej federácii je „Ministerstvo Ruskej federácie pre civilnú obranu, mimoriadne situácie a odstraňovanie následkov prírodných katastrof“. V európskom priestore sa vyyskytujú i štáty, ktoré nemajú ústredný orgán štátnej správy ministerstvo, napríklad z dôvodu, že vzhľadom na ich tvar, veľkosť a celkový štátny systém to nie je možné. Príkladom je Vatikán, ktorý má vytvorené Riaditeľstvo pre bezpečnostné služby a civilnú ochranu alebo Lichtenštajnsko, ktoré pre oblasť civilnej ochrany a krízového riadenia vytvorilo Národný úrad pre krízový manažment a Úrad civilnej ochrany.

ORGANIZÁCIA CIVILNEJ OCHRANY

Iné; 8; 18% [NÁZOV KATEGÓRIE]; [HODNOTA]; 4% Ministerstvo spravodlivosti; [HODNOTA]; 4% Ministerstvo Ministerstvo vnútra; 27; 600% živoného prostredia; 1; 2% Ministerstvo obrany; 5; 11%

Graf č.1: Organizácia civilnej ochranyny: Grafické znázornenie pod ktorým rezortom je umiestnená civilná ochrana v rámci Európy. Otázka č. 2: Aké sú rozdiely medzi používaním pojmov „civilná ochrana“ a „civilná obrana“ v Európe?

185

Civilná ochrana je na území Slovenskej republiky definovaná podľa zákona NR SR č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva ako „systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí“. Pri skúmaní civilnej ochrany v zahraničí však táto definícia logicky neplatí, nakoľko každý štát si svoj systém civilnej ochrany upravuje sám. Častokrát tak systém civilnej ochrany predstavuje v iných krajinách iné úlohy, ktoré civilná ochrana u nás nevykonáva. Príkladom je Taliansko, kde pod civilnú ochranu sú zahrnuté všetky zložky, ktoré vykonávajú činnosti pri mimoriadnych udalostiach. Pod civilnú ochranu v Taliansku patria rôzne zložky, napríklad i miestna polícia na regionálnej a provinčnej úrovni alebo meteorologická služba, ktorá vydáva výstrahy a predpovede je taktiež považovaná za súčasť civilnej ochrany. V iných krajinách Európy zasa činnosť označovaná ako civilná ochrana je vykonávaná hasičskými zbormi alebo záchrannými zbormi. Typickým príkladom je Česká republika alebo Fínska republika. Vnímanie i názov sa častokrát líši z krajiny do krajiny. Pojem civilná obrana používa 5 štátov zo 45 skúmaných štátov. Ide o štáty: Írsko, Rusko, Bielorusko, Poľsko a Cyprus. Medzi tieto štáty sme nerátali San Maríno, ktoré používa oba termíny, civilnú obranu aj civilnú ochranu. Graf č. 2 je však len orientačný a zovšeobecnený, nakoľko sa nedá s presnosťou zostaviť graf vystihujúci rozdiely medzi vnímaním civilnej obrany a jej úlohami a civilnej ochrany a jej úlohami. Rozdielne vnímanie pojmov však majú vo Švajčiarsku i v Nemecku. Pre civilnú ochranu, ktorej súčasťou sú subjekty civilnej ochrany, ktoré ju realizujú (jednotky civilnej ochrany) a ktoré sa podieľajú na ochrane obyvateľstva, sa nazýva v nemčine „Bevölkerungsschutz“ a vo francúzštine „protection de la population“, čo znamená „ochrana obyvateľstva“. Celý systém civilnej ochrany vrátane partnerských organizácií sa nazýva v nemčine „Zivilschutz“ a vo francúzštine „protection civile“ a predstavuje „civilnú ochranu“. Vo vzťahu k zaužívaným pojmom, ktoré používame i na území Slovenskej republiky, sú termíny používané vo Švajčiarsku idiosynkratické. Ide o idiosynkráziu432, kedy sa týmto termínom označuje zvláštny alebo nezvyčajný zvyk, spôsob správania alebo funkcie. V tomto prípade chápeme pojmy „ochrana obyvateľstva“ a „civilná ochrana“ v inom kontexte ako Švajčiarska konfederácia, na čo upozorňuje i oficiálny vládny portál Švajčiarska.433

432 Online slovník Cambridge a vysvetlenie anglického termínu „idiosyncrasy“ dostupný na WWW (18.12.2017): https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/idiosyncrasy 433 Vládny portál s vysvetlením termínov dostupný na WWW (18.12.2017): https://www.babs.admin.ch/en/verbund/zs.html 186

CIVILNÁ OCHRANA VS. CIVILNÁ OBRANA

Civilná ochrana Civilná obrana Iné

7% 11%

82%

Graf č. 2: Používanie pojmu „civilná ochrana“ (ang. civil protection) a „„civilná obrana“ (ang. civil defence) v rámci Európy, pre činnosti, ktoré na území SR vykonáva civilná ochrana.

Otázka č.3: Koľko finančnýn ch prostriedkov vyčleňujú vyv brané krajiny Európy na zabezpečenie civilnej ochranyn a požiarnej ochrany? Informácie týkajúce sa výdavkov na ochranu obyvateľstva sme čerpali z oficiálnych štatistík Štatistického úradu Európskych spoločenstiev (hovorovo: Eurostat), ktorý je formálne podriadený Európskej komisii. Štatistický úrad Európskych spoločenstiev (ďalej len „Eurostat“), zahŕňa celkové štatistiky výdavkov jednotlivých štátov na civiilnú ochranu/obranu vo „Výdavkoch na obranu“. Nie sú tam však zahrnuté výdavky na hasičské a záchranne služby, pre ktoré robí Eurostat osobitné porovnanie vo „Výdavkoch na verejný poriadok a bezpečnosť“. Zverejnené štatistiky sú za rok 2015, niektoré krajiny (Švajčiarsko, Španielssko) odmietli zverejniť podrobnosti ohľadom výdavkov na obranu a verejný poriadok. Zverejnili len celkové výdavky na obranu (v ktorých sú zahŕňané i výdavky na civilnú obranu, zahraničnú pomoc i výdavky na armádu), konkrétne si však tieto krajiny neželali zverejniť svoje výdavky. Rovnako vo výdavkoch na verejný poriadook a bezpečnosť sú zaradené i výdavky na prevádzku väzníc, polície, hasičského a záchranného zboru i na zabezpečenie súdnictva.434 Krajina Výdavky na civilnú obranu/ochranu Výdavky na požiarnu ochranu (% HDP) (% HDP) Priemer Európskej 0,0 0,2 únie Belgicko 0,0 0,2 Bulharsko 0,2 0,3 Česká republika 0,0 0,3 Dánsko 0,0 0,1 Nemecko 0,0 0,2 Estónsko 0,0 0,3

434 Viac na WWW (03.01.2018): http://ec.europa.eu/eurostat/statistics- explained/index.php/Government_expenditure_on_defence 187

Krajina Výdavky na civilnú obranu/ochranu Výdavky na požiarnu ochranu (% HDP) (% HDP) Írsko 0,0 0,1 Grécko 0,0 0,3 Španielsko - - Francúzsko 0,0 0,3 Chorvátsko 0,0 0,2 Taliansko 0,0 0,2 Cyprus 0,0 0,2 Litva 0,0 0,2 Lotyšsko 0,0 0,2 Luxembursko 0,0 0,1 Maďarsko 0,0 0,2 Malta 0,0 0,1 Holandsko 0,0 0,2 Rakúsko 0,0 0,2 Poľsko 0,0 0,2 Portugalsko - 0,1 Rumunsko 0,0 0,3 Slovinsko 0,1 0,1 Slovensko 0,0 0,2 Fínsko 0,0 0,2 Švédsko 0,0 0,3 Spojené kráľovstvo 0,0 0,4 Island 0,0 0,2 Nórsko 0,1 0,2 Tabuľka č.1: Porovnanie výdavkov jednotlivých štátov na civilnú obranu a požiarnu ochranu, v prepočítaní na percento HDP. 435 Podľa údajov Eurostatu výdavky na civilnú obranu/ochranu častokrát nedosahujú ani desatinu percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Uvedené údaje však neodrážajú skutočnosť, že krajina neprispieva na civilnú ochranu/obranu. Častokrát totiž prevláda (najmä v západných krajinách) trend, že úlohy civilnej ochrany sú umiestnené pod Hasičské a záchranné zbory, poprípade sú organizované inak (napríklad Česká republika). Uvedená hodnota 0,0 taktiež neznamená, že na civilnú ochranu nie sú vynakladané žiadne finančné prostriedky. Ide iba o zaokrúhlenie čísel na jedno desatinné miesto. Príkladom je Taliansko, ktoré dáva podľa údajov Európskej komisie za rok 2015 0,009% HDP na civilnú ochranu alebo Cyprus, ktorý dáva 0,0452% HDP na civilnú obranu. Oveľa lepším ukazovateľom je tabuľka reálnych čísel v národnej mene. Krajina Výdavky na civilnú Výdavky na požiarnu ochranu (v obranu/ochranu (v domácej domácej mene) mene) Celkovo 864 mil. € 30 846 mil. € v Európskej únii Belgicko 0 mil. € 767 mil. € Bulharsko 141 mil. BGN (cca. 72,1 mil. €) 302 mil. BGN (cca. 154,4 mil. €) Česká republika 260 mil. CZK (cca. 10,1 mil. €) 12 887 mil. CZK (cca. 505 mil. €)

435 Dostupná na WWW ( 03.01.2018): http://ec.europa.eu/eurostat/statistics- explained/images/c/c2/Total_general_government_expenditure_on_defence%2C_2015_%28%25_of_GDP_%25 _of_total_expenditure%29.png 188

Krajina Výdavky na civilnú Výdavky na požiarnu ochranu (v obranu/ochranu (v domácej domácej mene) mene) Dánsko 582 mil. DKK (cca. 78,2 mil. €) 1 779 mil. DKK (cca. 239 mil. €) Nemecko 10 mil. € 7 088 mil. € Estónsko 0 mil. € 57 mil. € Írsko 31 mil. € 209 mil. € Grécko 0 mil. € 502 mil. € Španielsko - - Francúzsko 154 mil. € 6 057 mil. € Chorvátsko 0 mil. HRK 670 mil. HRK (cca. 89 mil. €) Taliansko 5 mil. € 2 924 mil. € Cyprus 4 mil. € 29 mil. € Litva 6 mil. € 43 mil. € Lotyšsko 1 mil. € 80 mil. € Luxembursko 0 mil. € 70 mil. € Maďarsko 2 284 mil. HUF (cca. 7,4 mil. €) 71 413 mil. HUF (cca. 231,4 mil. €) Malta 0 mil. € 6 mil. € Holandsko 0 mil. € 1 514 mil. € Rakúsko 4 mil. € 666 mil. € Poľsko 38 mil. PLN (cca. 9,1 mil. €) 3 525 mil. PLN (cca. 846,7 mil. €) Portugalsko - - Rumunsko 0 mil. RON 1 978 mil. RON (cca. 425,1 mil. €) Slovinsko 26 mil. € 52 mil. € Slovensko 4 mil. € 186 mil.€ Fínsko 57 mil. € 606 mil. € Švédsko 1 918 mil. SEK(cca.195,1 mil.€) 8 778 mil. SEK (cca. 891,1 mil. €) Spojené 131 mil. GBP (cca.147,3 mil. €) 3 387 mil. GBP (cca. 3 807 mil. €) kráľovstvo Island436 0 mil. ISK 2 578 mil. ISK (cca. 20,7 mil. €) Nórsko437 2 717 mil. NOK(cca. 278 mil. €) 6 652 mil. NOK (cca. 681 mil. €) Tabuľka č.2: Porovnanie výdavkov krajín na civilnú ochranu a požiarnu ochranu počas roka 2015 v národných menách.438 Z analýzy výdavkov na civilnú ochranu a požiarnu ochranu jednoznačne vyplynulo, že všetky skúmané štáty dávajú viac prostriedkov na požiarnu ochranu ako na civilnú ochranu. Avšak nemožno jednoznačne tvrdiť, že tak konajú všetky štáty Európy, nakoľko dôležité krajiny s dlhodobou tradíciou civilnej ochrany/obrany svoje štatistiky nezverejňujú (Švajčiarsko, Rusko, Bielorusko). Rovnako tak nemožno tvrdiť, v ktorej krajine je civilná ochrana viac podporovaná oproti požiarnej ochrane, nakoľko v každej krajine majú jednotlivé zložky rozdielne úlohy. Niekde vykonávajú dekontamináciu jednotky civilnej ochrany, niekde špecializované hasičské jednotky. Omnoho dôležitejším pri vzájomnom porovnávaní postavenia civilnej ochrany a požiarnej ochrany bude pomer použitých prostriedkov. Z krajín, ktoré majú najnižšie rozdiely medzi výdavkami na civilnú ochranu a požiarnu ochranu patria najmä Slovinsko a Bulharsko, kde výdavky na požiarnu ochranu prevyšujú výdavky na

436 Nie je členom EÚ. 437 Taktiež. 438 Zdroj: Dostupné z WWW (03.01.2018): http://ec.europa.eu/eurostat/statistics- explained/images/c/cb/Total_general_government_expenditure_on_public_order_and_safety%2C_2015_%28% 25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png 189 civilnú ochranu len dvojnásobne. Za nimi nasleduje Nórsko, kde výdavky na požiarnu ochranu prevyšujú 2,5 násobne výdavky na civilnú ochranu a Dánsko, kde výdavky na požiarnu ochranu prevyšujú 3 násobne výdavky na civilnú ochranu. Švédsko obsadilo piatu pozíciu. Na šiestom mieste sa umiestnila Írska republika. Všetky tieto krajiny majú spoločný znak – široké kompetencie orgánov civilnej ochrany. Krajina Koľkonásobne prevyšujú výdavky na požiarnu ochranu, výdavky na civilnú ochranu (približne) 1. Slovinsko 2x (26 mil. € vs. 52 mil. €) 2. Bulharsko 2x (72,1 mil. € vs. 154,4 mil. €) 3. Nórsko 2,5x (278 mil. € vs. 681 mil. €) 4. Dánsko 3x (78,2 mil. € vs. 239 mil. €) 5. Švédsko 4,5x 6. Írsko 6x 7. Litva 7x 8. Cyprus 7x 9. Fínsko 10x Slovenská republika 46,5x (4 mil. € vs. 186 mil. €) Tabuľka č.3: Porovnanie výdavkov krajín s najmenším rozdielom medzi výdavkami na civilnú ochranu a požiarnu ochranu so Slovenskou republikou.

Krajina Výška výdavkov na civilnú ochranu v € 1. Nórsko 278 mil. € 2. Švédsko 195,1 mil. € 3. Francúzsko 154 mil. € 4. Spojené kráľovstvo 147,3 mil. € 5. Dánsko 78,2 mil. € 6. Bulharsko 72,1 mil. € 7. Fínsko 57 mil. € 8. Írsko 31 mil. € 9. Slovinsko 26 mil. € Slovenská republika 4 mil. € Tabuľka č.4: Rebríček krajín s najvyššími výdavkami na civilnú ochranu za rok 2015 v porovnaní so Slovenskou republikou.

Otázka č.4: Z akého roku/obdobia pochádza súčasná legislatíva upravujúca civilnú ochranu a krízové riadenie vo vybraných krajinách Európy? Na túto otázku nemožno priamo odpovedať už z jej samotnej povahy, nakoľko už samotné koncepty a organizácia civilnej ochrany/obrany a krízového riadenia v Európe sú odlišné a niektoré štáty dokonca ani zákony o civilnej ochrane prijaté nemajú. Príkladom je Česká republika a jej zákon č. 239/2000 Sb. o integrovanom záchrannom systéme a zákon č. 240/2000 Sb. o krízovom riadení. Obdobne je na tom i Fínska republika. Pri niektorých štátoch bolo potrebné uviesť viacero zákonov, nakoľko zvládanie krízových situácií je tam koncipované inak a v niektorých štátoch sú odlišné aj úlohy rôznych orgánov či jednotiek. Pomyselným „rekordérom“ v najstaršej legislatívnej úprave civilnej ochrany bolo až do roku 2014 Spojené kráľovstvo. V tejto krajine platil zákon o civilnej obrane ešte z roku 1948. V súčasnosti majú najstaršiu právnu úpravu civilnej ochrany Nórsko a Španielsko.

190

Luxembursko má v platnosti zákon, ktorý upravuje jednotky civilnej ochrany ešte z roku 1980, avšak zákon o CO je v platnosti od roku 2004.

Krajina Rok prijatia zákonov na úseku CO alebo krízového riadenia Slovensko 1994- CO; 2002 – IZS, riadenie štátu v čase vojny a mimo času vojny Česká republika 2000 – IZS, o krízovom riadení Maďarsko 2011 Rakúsko 2004 Nemecko 2004, 2009 Poľsko 2007 o krízovom riadení Švajčiarsko 2002 Lichtenštajnsko 2011 Tabuľka č.5: Roky právnych predpisov upravujúcich CO alebo krízové riadenia v Strednej Európe. Krajina Roky prijatia zákona o civilnej ochrane/obrane Albánsko 2001 Bosna 2008 a Hercegovina Čierna Hora 2007 Bulharsko 2011 Írsko 2002 Luxembursko 2004 Bielorusko 2006 Rusko 1998 Ukrajina 2015 Moldavsko 1994 Nórsko 1953 Litva 1998 Portugalsko 2006 Španielsko 1985 Cyprus 1997 Malta 1999 Slovensko 1994 Tabuľka č.6: Roky prijatia zákona o civilnej ochrane/obrane vo vybraných krajinách Európy.

191

192

Záver

Hlavným cieľom práce bolo zistiť, zhodnotiť a spracovať informácie o aktuálnom stave systémov krízového riadenia a civilnej ochrany v štátoch nachádzajúcich sa v geograficky vymedzenej oblasti Európy. Spracované údaje zahŕňali štyridsaťšesť štátov, ktoré boli rozdelené podľa abecedy zostupne do šiestich regiónov, podľa geografického členenia Európy na regióny. V rámci regiónov boli jednotlivé krajiny následne zoradené podľa abecedy vzostupne. Za hlavný prínos považujeme výskum organizácie civilnej ochrany a krízového riadenia v systéme orgánov štátnej správy, poukázanie na rozdielnosť terminológie, ktorá je v rámci Európy používaná a stručná analýza možných a zväčša najčastejších ohrození, ktoré sa v krajine vyskytujú. Vedľajším prínosom bolo načrtnutie rozdelenia kompetencií medzi orgánmi verejnej správy, ktoré vykonávajú činnosti civilnej ochrany, ochrany obyvateľstva a krízového riadenia, vymenovanie ich základných úloh a prerozdelenie medzi orgány štátnej správy a orgány samosprávy. Súčasťou tejto publikácie je aj vymenovanie a popísanie základných vzťahov medzi jednotlivými orgánmi verenej správy pri vykonávaní úloh civilnej ochrany alebo pri vykonávaní úloh počas krízového riadenia, poukázanie na silné alebo slabé stránky a čiastočné porovnanie v inými krajinami. Za ďalší vedľajší prínos práce považujeme popis základných charakteristík systému jednotlivých štátov, vrátane popisu prerozdelenia verejnej moci. Máme totiž za to, že poznanie základných čŕt systémov jednotlivých krajín nám umožní lepšie pochopenie samotného systému civilnej ochrany a krízového riadenia. Z hľadiska všeobecnej tendencie globalizácie a narastania potreby medzinárodnej spolupráce je táto téma aktuálna. Medzinárodná spolupráca je v dnešnom prepojenom svete nevyhnutnosťou a poznávanie okolitých štátov je jedným z pilierov pochopenia druhého. Zároveň môže byť poznanie iných systémov civilnej ochrany a krízového riadenia jedným z podkladov na úpravu a zlepšenie nášho súčasného systému civilnej ochrany a krízového riadenia na Slovensku. Na základe spracovaných údajov sme dospeli k záveru, že systémy civilnej ochrany a krízového riadenia v jednotlivých štátoch sú značne ovplyvnené najmä predchádzajúcou históriou ochrany obyvateľstva v krajine (Švajčiarska konfederácia – neutralita, Ruská federácia tradícia civilnej obrany z 20. storočia). Ovplyvnené sú i historickou skúsenosťou s jednotlivými mimoriadnymi udalosťami a katastrofami. Príkladom môže byť zlepšenie a zefektívnenie systému v Taliansku po katastrofe pri pretrhnutí Vajontskej priehrady v roku 1963 alebo zlepšenie bezpečnosti a bezpečnostných podmienok plavby v Baltskom mori po katastrofe v roku 1994. Tragédia poznačila i smerovanie ochrany obyvateľstva v Maďarsku po pretrhnutí hrádze na odkalisku v roku 2010. I mnohé iné tragické udalosti mali vplyv na legislatívu krízového riadenia v ostatných krajinách. Analytickou syntetickou činnosťou sme dospeli k poznaniu, že krízové riadenie i civilnú ochranu ovplyvňuje rozloha štátu, tvar krajiny i počet obyvateľov. Zároveň krízové riadenie ovplyvňuje i hospodárska vyspelosť štátov a veľkosť prideľovaných finančných prostriedkov na zabezpečovanie ochrany obyvateľstva v štáte.

193

Conclusion

The main objective of this work was to compare and analyze the civil protection and crisis management systems of 46 countries in Europe. The main contribution of the work was the research of the organization of civil protection and crisis management in the system of state administration bodies. The other benefits were research on terminology of terms „civil protection“ and „civil defense“, brief analysis of sources of threat in individual european countries and research of the distribution of competences between public administrations authorities, carrying out civil protection, protection of the people and crisis management activities. The need for research of civil protection systems of other countries is justified by the current interconnection of the world. Also, we can claim, that knowing the civil protection systems of other countries will allow us to gain insight, levity and new ideas to improve our current system. In our research, we found out that 27 of the 46 countries had civil protection / defense organized under the Ministry of the Interior. It is 60 percent of all european coutries. The second most common ministry responsible for civil protection/defense is Ministry of the Defense. Based on our findings, we have come to the conclusion that civil protection and crisis management systems in individual countries are largely affected by the past history of the protection of the people in the country (for example: Russian federation – civil defence in twentieth century and Swiss Confederation – tradition of neutrality). They are also influenced by the historical experience with emergency situations and disasters. An example may be the improvement and the efficiency of the system in Italy, following the disaster at the Vajont dam in 1963 or the improvement of the safety and security conditions of the Baltic Sea after disaster in 1994. Tragedy also marked the protection of the population in Hungary following the rupture of the pond in 2010. Crisis management is also influenced by the economic development of the european states and the size of the allocated funds.

194

Zoznam bibliografických odkazov

BLAŽEK, O.: Civilná ochrana v Írsku. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2017, Roč. 19, č. 3. s. 27-30. ISSN 1335-4049. BLAŽEK, O.: Civilná ochrana v Taliansku. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2017, Roč. 19, č. 2. s. 33-38. ISSN 1335-4049. BLAŽEK, O.: Civilná ochrana v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2017, Roč. 19, č. 5. s. 38-41. ISSN 1335-4049. BLAŽEK, O.: Systém civilnej ochrany v Čiernej Hore. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2016, Roč. 18, č. 6. s. 27-30. ISSN 1335-4049. BLAŽEK, O.: Systém civilnej ochrany v miništátoch Európy. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2017, Roč. 19, č. 6. s. 29-33. ISSN 1335-4049. BLAŽEK, O.: Úprava civilnej ochrany v Bosne a Hercegovine. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2017, Roč. 19, č. 1. s. 29-32. ISSN 1335-4049. BLAŽEK, V. a kol.: Ochrana obyvateľstva 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2015. 166 s. ISBN 978-80-8054-621-2. BLAŽEK, V., KELEMEN, M., NEČAS, P. a kol.: Krízové scenáre. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2012. 176 s. ISBN 978-80-8054-538-3. BLAŽEK, V., KELEMEN, M.: Obrana a krízový manažment vo verejnej správe. In: Policajná teória a prax. Bratislava: 1/2011. s. 24 – 50. ISSN 1335-1370. BOHRNOVÁ, M.: Developments in Civil Protection in the European Union. In: Medzinárodný vedecký zborník. Báčsky Petrovec: Srbské rozvojové združenie, 2014. s. 29 – 36. ISBN 978-86-916257-8-8. BOHRNOVÁ, M.: Smerovanie civilnej ochrany v rámci EÚ. In: Perspektívy rozvoja verejnej správy v krajinách Európskej únie. Zborník. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, Katedra verejnej správy a krízového manažmentu, 2012. s. 94-99. BÚŠIK, J., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy III. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2008. 132 s. ISBN 978-80-8054-430-0. BUZALKA, J., BINDEROVÁ, M., NOVÁKOVÁ, I. a kol.: Slovník terminológie krízového manažmentu pre študentov Akadémie PZ v Bratislave. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2013. 100 s. ISBN 978-80-8054-556-7. BUZALKA, J., BLAŽEK, V.: Metodologické a metodické východiská analýzy vnútorného ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. In: Policajná teória a prax. Bratislava: 3/2011. s. 22 – 45. ISSN 1335-1370.

195

BUZALKA, J., HIČKOVÁ, E.: Ukrytie obyvateľstva. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2006. 66 s. ISBN 80-8054-391-7. BUZALKA, J.: Civilná ochrana v krajinách Európskej únie. In: Policajná teória a prax. Roč. 12, č. 4. Bratislava, 2004. s. 7 – 20. ISSN 1335-1370. BUZALKA, J.: Krízový manažment vo verejnej správe. 1. vyd. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2008. 298 s. ISBN 978-80-8054-451-5. DUDOR, L.: Miestna samospráva v Slovenskej republike. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017. 146 s. ISBN 978-80-8054-722-6. HAŠANOVÁ, J., DUDOR, L.: Základy správneho práva. 3. vyd. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2016. 495 s. ISBN 978-80-7380-626-2. HOŘÁK, R., DANIELOVÁ, L., JUŘÍČEK, L., ŠIMÁK, L.: Zásady ochrany společnosti. Ostrava: Ostrava: KEY Publishing, 2015. 474 s. ISBN 978-80-7418-236-5. KISTER, K., MARCINEK, M.: Nová právna úprava použitia OS SR v systéme IZS počas krízovej situácie. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2016, Roč. 18, č.1. s. 17-19. ISSN 1335-4049. KITTEL, L.: Riešenie krízových situácií za pomoci Ozbrojených síl SR. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2015, Roč. 17, č. 6. s. 18 - 19. ISSN 1335-4049. KRÁLIK, D.: Faktory a podmienky ovplyvňujúce vývoj civilnej ochrany na Slovensku. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2010, Roč. 12, č. 2. s. 37 - 39. ISSN 1335-4049. KRATOCHVÍLOVÁ, D., KRATOCHVÍLOVÁ, D. ml., FOLWARCZNY, L.: Ochrana obyvateľstva. 2. vyd. Ostrava: Sdružení požárního a bezpečnostního inženýrství, 2013. 177 s. ISBN 978-80-7385-134-7. MARCINEK, M.: Efektívne rozmiestnenie hasičských jednotiek na území Slovenskej republiky a ich kategorizácia. In: Racionalizácia verejnej správy : Zborník vedeckých príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 29. a 30. apríla 2014. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Katedra správneho práva, 2014. s. 220 – 227. ISBN 978-80-8054-605-2. MARCINEK, M.: Organizácia, fungovanie a rozvoj integrovaného záchranného systému (IZS) na území Slovenskej republiky. In: Edukacja dlja bezpieczeństwa, 2014. Roč. 13, č. 4. s. 29-34. ISSN 1899-3524. NOVÁKOVÁ, I.: Slovník bezpečnostno-právnej terminológie pre študentov Akadémie PZ v Bratislave. Anglicko-slovenský, slovensko-anglický. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2011. 88 s. ISBN 978-80-8054-510-9. ONDREJKOVIČOVÁ, J.: Slovník bezpečnostno-právnej terminológie pre študentov Akadémie PZ v Bratislave. Rusko-slovenský, slovensko-ruský. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2011. 65 s. ISBN 978-80-8054-512-3. PETROVIČ, P.: Koncept riadenia katastrof v Maďarsku. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2014, Roč. 16, č. 2. s. 26-27. ISSN 1335-4049.

196

RACKO, Ľ.: Bezpečnostný systém SR a uplatnenie legislatívy krízového managementu do činnosti verejnej správy. In: Aktuálne otázky verenej správy (verejnej služby) a možnosti jej ďalšieho zdokonaľovania : Medzinárodná vedecká konferencia. Zborník. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2008. s. 83 – 93. ISBN 978-80-8054-442-3. ROTH, R., BUZALKA, J.: Terminologický slovník ochrany obyvateľstva. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2007. 58 s. ISBN 978-80-8054-397-6. ŘEHÁK, D., FOLWARCZNY, L.: Východiska technického a organizačního zabezpečení ochrany obyvatelstva. Ostrava: Sdružení požárního a bezpečnostního inženýrství, 2012. 89 s. ISBN 978-80-7385-117-0. VALKO, J.: Dánsky model krízového riadenia. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2014, Roč. 16, č. 4. s. 27-28. ISSN 1335-4049. VIKTORÍN, A.: Systém civilnej ochrany v Rakúsku. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2016, Roč. 18, č.1. s. 23 -24. ISSN 1335-4049. VIKTORÍN, A.: Systém fungovania civilnej ochrany v Slovinsku. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2016, Roč. 18, č.2. s. 25 -26. ISSN 1335-4049. VIKTORÍN, A.: Systém fungovania civilnej ochrany v Španielsku. In: Revue civilnej ochrany. Bratislava: Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2016, Roč. 18, č.4. s. 25 -26. ISSN 1335-4049.

Internetové zdroje

1356 Basel Earthquake, 650-Year Retrospective. In: rms.com. [18.12.2017, 15:38], Dostupné zWWW:http://forms2.rms.com/rs/729-DJX-565/images/BaselReport_650year_ retrospective .pdf

2012. gada 18. februāra tautas nobalsošana par likumprojekta "Grozījumi Latvijas Republikas Satversmē" pieņemšanu. In: tn2012.cvk.lv. [18.10.2017, 15:5], Dostupné z WWW: http://www.tn2012.cvk.lv 60 Die in Fire At Disco Party In Sweden. In: nytimes.com. [20.10.2017, 10:35], Dostupné z WWW: http://www.nytimes.com/1998/10/30/world/60-die-in-fire-at-disco-party-in- sweden.html

A Guide to Legal Research in Bosnia and Herzegovina. In: nyulawglobal.org. [14.01.2017, 12:57], Dostupné z WWW: http://www.nyulawglobal.org/globalex/Bosnia_Herzegovina.html

A head-on collission involving a heavy vehicle combination and a charter coach on highway 4 at Konginkangas near the town of Äänekoski, Finland on 19.3.2004. In: turvallisuustutkinta.fi. [14.12.2017,09:05], Dostupné z WWW: http://www.turvallisuustutkinta.fi/en/index/tutkintaselostukset/muutonnettomuudet/tutkintasel ostuksetvuosittain/muutonnettomuudet2004/a12004ylinja-

197 autonjaraskaanajoneuvoyhdistelmanyhteentormaysvaltatiella4aanekoskenkonginkankaalla19. 3.2004.html

About the Department of Civil Protection and Emergency Management. In: almannavarnir.is. [23.10.2017, 16:45], Dostupné z WWW: http://www.almannavarnir.is/english/about-the- department-of-civil-protection-and-emergency-management/ Albania Mourns Boat Tragedy Victims. In: balkaninsight.com. [05.09.2017, 09:39], Dostupné z WWW: http://www.balkaninsight.com/en/article/albania-mourns-boat-tragedy-victims

Alps. Encyklopenia Britannica. In: britannica.com [20.12.2017, 12:25], Dostupné z WWW: https://www.britannica.com/place/Alps

Amt für Bevölkerungsschutz. In: llv.li. [17.08.2017, 10:12], Dostupné z WWW: http://www.llv.li/#/12140/amt-fur-bevolkerungsschutz

An outline chronicle of civil protection in the Federal Republic of Germany. In: bbk.bund.de. [16.12.2017, 11:22], Dostupné z WWW: https://www.bbk.bund.de/EN/FederalOffice/Chronicle/chronicle_node.html

An Overview of Danish Pork Industry Integration and Structure. In: cecmanitoba.ca. [26.10.2017, 18:20], Dostupné z WWW: http://www.cecmanitoba.ca/resource/hearings/22/21.pdf

Analysis of Civil Security Systems in Europe. Country Study: Estonia. In: anvil-project.net. [20.10.2017, 18:55], Dostupné z WWW: http://anvil-project.net/wp- content/uploads/2013/12/Estonia_v1.0.pdf Analysis of Civil Security Systems in Europe. Country Study: Latvia. In: anvil-project.net. [18.10.2017, 13:44], Dostupné z WWW: http://anvil-project.net/wp-content/uploads/2014/01/Latvia_v1.0.pdf At least 32 killed in Hungary bus crash. In: theguardian.com. [22.12.2017, 17:30], Dostupné z WWW: https://www.theguardian.com/world/2003/may/08/germany.georgewright Atmospheric impact of the 1783?1784 Laki Eruption: Part II Climatic effect of sulphate aerosol. In: hal-insu.archives-ouvertes.fr [24.10.2017, 17:12], Dostupné z WWW: https://hal-insu.archives-ouvertes.fr/file/index/docid/300986/filename/acpd-3-1599-2003.pdf

Basic Law for the Federal Republic of Germany. Ústava Nemeckej spolkovej republiky dostupná v anglickom jazyku. In: btg-bestellservice.de. [16.12.2017, 08:35], Dostupné z WWW: https://www.btg-bestellservice.de/pdf/80201000.pdf Belarus in Figures, 2016. In: belstat.gov.by [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.belstat.gov.by/en/ofitsialnaya-statistika/publications/statistical-publications-data- books-bulletins/public_compilation/index_4921/ Bevölkerung mit Migrationshintergrund - Ergebnisse des Mikrozensus - Fachserie 1 Reihe 2.2 – 2010. In: destatis.de. [16.12.2017, 08:50], Dostupné z WWW: https://www.destatis.de/DE/Publikationen/Thematisch/Bevoelkerung/MigrationIntegration/Mi grationshintergrund2010220107004.pdf

Bevölkerung mit Migrations-hinter-grund auf Rekord-niveau. In: destatis.de. [16.12.2017, 08:45], Dostupné z WWW: https://www.destatis.de/DE/PresseService/Presse/Pressemittei- lungen/2016/09/PD16_327_122.html

198

Bevölkerung mit Migrationshintergrund um 8,5 % gestiegen. In: destatis.de [16.12.2017, 09:10], Dostupné z WWW: https://www.destatis.de/DE/PresseService/Presse/Pressemit- teilungen/2017/08/PD17_261_12511.html

B-fast tím. In: b-fast.be [02.08.2017, 09:21], Dostupné z WWW: http://b- fast.be/en/content/earthquake-hits-haiti

Bieloruská jadrová elektráreň. In: energia.sk [12.10.2017, 14:39], Dostupné na WWW: http://energia.sk/pr-sprava/jadrova-energia/bieloruska-jadrova-elektraren-vystavba-postupuje- rychlejsie-nez-sa-planovalo/9923/

Bosnia and Herzegovina Mine Action Centre. In: bhmac.org. [09.01.2017, 10:35], Dostupné z WWW: http://www.bhmac.org/?lang=bs

Bulgaria Economy 2017. In: theodora.com. [30.09.2017, 13:05], Dostupné z WWW: https://theodora.com/wfbcurrent/bulgaria/bulgaria_economy.html

Bulgaria Quits Belene Nuclear Power Plant Project. In: novinite.com. [30.09.2017, 10:55], Dostupné z WWW: http://www.novinite.com/view_news.php?id=137961 Büsingen - die deutsche Insel in der Schweiz. In: buesingen.de [18.12.2017, 09:32], Dostupné z WWW: http://www.buesingen.de/willkommen

Campione d'Italia. In: exclave.eu. [18.12.2017, 10:40], Dostupné z WWW: http://www.exclave.eu/index.php?option=com_content&view=article&id=5&Itemid=8

Celé znenie zákona č. 27/2006 o civilnej ochrane v Portugalsku. In: pgdlisboa.pt. [22.08.2017, 17:15], Dostupné z WWW: http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=17-35&tabela=leis

Central Europe Flooding, August 2002. Podrobná štúdia o povodniach v strednej Európe v roku 2002. In: rms.com. [16.12.2017, 15:22], Dostupné z WWW: http://forms2.rms.com/rs/729-DJX-565/images/fl_2002_central_europe_flooding.pdf

Central European Initiative. In: cei.int. [28.12.2017, 07:30], Dostupné z WWW: http://www.cei.int

Central Inteligence Agency. In: cia.gov. [23.12.2017, 15:20], Dostupné z WWW: https://www.cia.gov/

Cestovný ruch na Cypre zamestnáva takmer štvrtinu obyvateľstva. In: etrend.sk. [01.09.2017, 16:45], Dostupné z WWW: https://www.etrend.sk/relax/cestovny-ruch-na-cypre-zamestnava- takmer-stvrtinu-obyvatelstva.html Civil Contingencies Act 2004: a short guide. In: essex.gov.uk [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW:https://www.essex.gov.uk/Your-Council/Local-Government-Essex/Documents/15- mayshortguide.pdf

Civil Defense, Civil Protection, and Disaster Management in Austria. In: bmi.gv.at. [20.12.2017, 19:20], Dostupné z WWW: http://www.bmi.gv.at/204_english/start.aspx#a2

199

Civil protection organisation (CPO). (Švajčiarsky vládny portál s vysvetlením termínov ochrany obyvateľstva) In: babs.admin.ch. [18.12.2017, 17:40], Dostupný na WWW: https://www.babs.admin.ch/en/verbund/zs.html Cold homes caused 9,000 deaths last winter, study suggests. In: bbc.com. [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.bbc.com/news/uk-35862763 Cordaid. In: cordaid.org [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: https://www.cordaid.org/en/ Černobyľ. In: chernobylwel. [08.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: https://www.chernobylwel.com/SK/708/cernobyl/ Černobyľská havária a jej priebeh. In: chernobylzone.sk [12.10.2017, 14:42], Dostupné na WWW: http://chernobylzone.sk/cernobylska-havaria-a-jej-priebeh/

Česku zůstal jen ruský plyn, přesto je nezávislejší než dřív. In: idnes.cz [27.12.2017, 19:11], Dostupné z WWW: https://ekonomika.idnes.cz/ceska-republika-plyn-rusko-zavislost- zasobniky-fup-/ekonomika.aspx?c=A160319_211823_ekonomika_ane

Dams of Cyprus. In: moa.gov.cy. [01.09.2017, 08:35], Dostupné z WWW: http://www.moa.gov.cy/moa/wdd/Wdd.nsf/All/F1C37F7EC2249715C2256CC50039DDD5? OpenDocument&highlight=108%20dams

Dánsky štatistický úrad. In: statbank.dk. [26.10.2017, 15:30], Dostupné z WWW: http://www.statbank.dk/statbank5a/search2003/searchresult.asp?place=statbank&Planguage= 1&searchtext=FOLK1

Dark days of fuel crisis. In: dailymail.co.uk. [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.dailymail.co.uk/news/article-305135/Dark-days-fuel-crisis-2000.html

Directorate for Civil Protection and Emergency Planning. In: preview.tiems.info. [14.11.2017, 14:30], Dostupné z WWW: http://preview.tiems.info/Civil-Protection- Companies/directorate-for-civil-protection-and-emergency-planning.html Direzione dei Servizi di Sicurezza e Protezione Civile del Governatorato dello Stato della Città del Vaticano. In: gcatholic.org. [17.08.2017, 08:30], Dostupné z WWW: http://www.gcatholic.org/dioceses/organizations/v2c.htm Droughts Lithuania. In: climatechangepost.com. [15.10.2017, 12:20], Dostupné z WWW: https://www.climatechangepost.com/lithuania/droughts/ Dutch security regions act. In: government.nl [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: https://www.government.nl/documents/decrees/2010/12/17/dutch-security-regions-act-part-i

Earthquakes Help Warm Greek-Turkish Relations. In: nytimes.com [31.08.2017, 10:30], Dostupné z WWW: http://www.nytimes.com/1999/09/13/world/earthquakes-help-warm- greek-turkish-relations.html Ekologická katastrofa v Maďarsku. In: enviromagazin.sk. [22.12.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://www.enviromagazin.sk/enviro2010/enviro5/05_ekologicka.pdf Estónci rozvíjeji energeticky unikat – ropne bridlice. In: petrol.cz. [22.10.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://www.petrol.cz/aktuality/archiv/2012/48/estonci-rozvijeji- energeticky-unikat-ropne-bridlice-1974.aspx

200

Europoslanci majú obavy o bezpečnosť bieloruskej jadrovej elektrárne. In: aktuality.sk. [12.10.2017, 14:39], Dostupné na WWW: https://www.aktuality.sk/clanok/393- 344/europoslanci-maju-obavy-o-bezpecnost-bieloruskej-jadrovej-elektrarne/

Explosion of a fireworks factory. In: falck.com. [26.10.2017, 13:00], Dostupné z WWW: http://www.falck.com/en/timeline-events/2004_1 Federal Office for Civil Protection FOCP – Switzerland. In: babs.admin.ch. [18.12.2017, 15:20], Dostupné z WWW: https://www.babs.admin.ch/en/verbund/partner.html Federalni hidrometeorološki zavod Bosne i Hercegovine – FHMZ. In: fhmzbih.gov.ba [05.04.2017, 08:05], Dostupné z WWW: http://www.fhmzbih.gov.ba/latinica/index.php

Finland - Population density (people per sq. km). In: tradingeconomics.com. [14.12.2017, 16:35], Dostupné z WWW: https://tradingeconomics.com/finland/population-density-people- per-sq-km-wb-data.html

Finland’s ‘lost decade’ continues - economy same size as in 2006. In: yle.fi. [13.12.2017, 18:12], Dostupné z WWW: https://yle.fi/uutiset/osasto/news/finlands_lost_decade_continues- economy_same_size_as_in_2006/8044629

Floods in Albania. In: nato.int. [05.09.2017, 16:20], Dostupné z WWW: http://www.nato.int/eadrcc/2010/01-floods-albania/index.html Folkekirkens medlemstal. In: km.dk. [26.10.2017, 10:36], Dostupné z WWW: http://www.km.dk/folkekirken/kirkestatistik/folkekirkens-medlemstal/

Freak tornado in Cyprus injures 30 people. In: irishtimes.com. [01.09.2017, 13:25], Dostupné z WWW: https://www.irishtimes.com/news/freak-tornado-in-cyprus-injures-30- people-1.458747

GDP per capita in PPS. In: ec.europa.eu. [27.12.2017, 08:30], Dostupné z WWW: http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00114& plugin=1 German population rises thanks to immigration. In: dw.com. [16.12.2017, 15:40], Dostupné z WWW: http://www.dw.com/en/german-population-rises-thanks-to-immigration/a-16525083 Germany split over green energy. In: bbc.co.uk. [16.12.2017, 15:50], Dostupné z WWW: http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4295389.stm Grécke letovisko zasiahlo zemetrasenie s tsunami, zahynuli turisti. In: ta3.com. [31.08.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://www.ta3.com/clanok/1109472/grecke-letovisko-zasiahlo- zemetrasenie-s-tsunami-zahynuli-turisti.html

Hansard. In: Hansard.parliament.uk [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: https://hansard.parliament.uk Hungarian National Parks. In: hungariannatinalparks.hu. [22.12.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://hungariannationalparks.hu

Hydrometeorologická služba Litvy. In: meteo.lt. [14.10.2017, 09:45], Dostupné z WWW: http://www.meteo.lt/lt/home

201

Charakteristika klimatu. In: chmi.cz. [27.12.2017, 15:30], Dostupné z WWW: http://portal.chmi.cz/historicka-data/pocasi/mapy-charakteristik-klimatu

Chemical leak in Riga Port; local residents evacuated. In: baltic-course.com. [18.10.2017, 16:28], Dostupné z WWW: http://www.baltic-course.com/eng/baltic_states/?doc=16134

IAEA Informed by Ukraine That a Nuclear Power Reactor Remains Safely Shut Down Following Short Circuit. In: iaea.org [07.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-informed-ukraine-nuclear-power-reactor- remains-safely-shut-down-following-short-circuit

Illegal logging ravages Albania's forests. In: illegal-logging.info. [05.09.2017, 08:30], Dostupné z WWW: https://www.illegal-logging.info/content/illegal-logging-ravages- albanias-forests?it_id=4010&it=news

Informácie o krajine (Bielorusko). In: mzv.sk [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: https://www.mzv.sk/web/minsk/cestovanie/informacie_o_krajine Integrovaný záchranný systém. In: hzscr.cz [27.12.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://www.hzscr.cz/clanek/integrovany-zachranny-system.aspx

International Association of Fire and Rescue Service. In: ctif.org. [14.10.2017, 20:00], Dostupné z WWW: http://www.ctif.org International Energy Agency. In: iea.org. [12.10.2017, 14:06], Dostupné z WWW: http://www.iea.org/statistics/statisticssearch/

Introducion. (Oficiálna stránka civilnej ochrany v Maďarsku.) In: katastrofavedelem.hu. [21.12.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://www.katasztrofavedelem.hu/- index2.php?pageid=szervezet_intro&lang=eng

Islandský štatistický úrad. In: statice.is. [24.10.2017, 09:55], Dostupné z WWW: http://www.statice.is/ Istoria. In: dse.md. [02.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: http://dse.md/ro/istoria

Jazero Tisa je lepšie ako Balaton. In: sme.sk. [22.12.2017, 15:21], Dostupné z WWW: https://cestovanie.sme.sk/c/6899440/jazero-tisa-je-lepsie-ako-balaton.html KatonaSuli Orosházán is. In: katona-suli.hu. [21.12.2017, 13:30], Dostupné z WWW: http://www.katona-suli.hu/cikk/644/katonasuli-oroshazan-is

Kazachstanský zákon o civilnej ochrane. [04.07.2017, 20:35], Dostupné z WWW: http://online.zakon.kz/document/?doc_id=31534450#pos=1;-147

Keď sa vodná nádrž zmení na splachovač. In: Sme.sk [05.03.2017, 20:16], Dostupné z WWW: https://marusic.blog.sme.sk/c/155366/Ked-sa-vodna-nadrz-zmeni-na- splachovac.html

Klimatické pomery Slovenskej republiky. In: shmu.sk [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.shmu.sk/sk/?page=1064

202

Komenda Główna Państwowej Straży Pożarnej. In: straz.gov.pl. [23.12.2017, 13:40], Dostupné z WWW: Údaje sú z oficiálnej WWW stránky Národného riaditeľstva štátnej hasičskej služby v Poľsku: http://www.straz.gov.pl/english/about_us Koncepcia vzdelávania v oblasti ochrany obyvateľstva a krízového riadenie. In: hzscr.cz [27.12.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://www.hzscr.cz/clanek/vzdelavani-v-oblasti- krizoveho-rizeni.aspx

Košický kraj – základné informácie o kraji. In: naseobce.sk [12.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: http://naseobce.sk/kraje/3-kosicky-kraj KUUSISTO ESKO: Snow accumulation and snowmelt in Finland. In: helsinki.fi. [14.12.2017, 11:00], Dostupné z WWW: https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/31432/ Vesientutkimuslaitoksen+julkaisuja+55.pdf?sequence=1 Latvia The Outlook of Latvian Potential Underground Gas Storages and Prospects of Utilization of this Potential for Securing of Reliable Gas Supply to Europe. In: unece.org. [18.10.2017, 20:50], Dostupné z WWW: http://www.unece.org/fileadmin/DAM /ie/se/pdfs/wpgas/session/17_countr/latvia.pdf Lege cu privire la protecţia civilă. In: lex.justice.md. [02.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: http://lex.justice.md/viewdoc.php?action=view&view=doc&id=311639&lang=1 Legge n. 225 del 24 febbraio 1992: istituzione del Servizio Nazionale della Protezione Civile. (Celý zákon o civilnej ochrane v taliančine.) In: protezionecivile.gov.it [01.03.2017, 13:20], Dostupné z WWW: http://www.protezionecivile.gov.it/jcms/en/view_prov.wp;jsessionid= 6E212483DF227717337D7661D9BD9241.worker2?request_locale=en&contentId=LEG1602 Lietuvos Respublikos 2011 metų visuotinio gyventojų ir būstų surašymo rezultatai. In: osp.stat.gov.lt. [15.10.2017, 13:30], Dostupné z WWW: https://osp.stat.gov.lt/documents/10180/217110/Gyv_kalba_tikyba.pdf/1d9dac9a-3d45-4798- 93f5-941fed00503f

List of Historic Explosions (Dust, vapour and Gas). In: explosionhazards.co.uk. [26.10.2017, 19:20], Dostupné z WWW: http://www.explosionhazards.co.uk/list-of-historic-explosions/

Magyarország éghajlata - általános leírás. In: met.hu [22.12.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://met.hu/en/eghajlat/magyarorszag_eghajlata/altalanos_eghajlati_jellemzes/altalanos_leir as/

Military Organizations. In: sanmarinosite.com. [18.08.2017, 13:55], Dostupné z WWW: http://www.sanmarinosite.com/en/institutions/military-organizations/ Minifacts about Norway 2015. In: sbb.no [17.11.2017, 18:20], Dostupné z WWW: http://www.ssb.no/en/befolkning/artikler-og-publikasjoner/minifacts-about-norway Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky. In: mzv.cz. [10.01.2017, 15:15], Dostupné z WWW: http://www.mzv.cz

Ministry of infrastructure and the enviroment. In: government.nl [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: https://www.government.nl/ministries/ministry-of-infrastructure-and-the- environment

203

Minsk poslal atentátniky z metra na smrt. Popraví je strelou do tyla. In: zpravy.idnes.cz [12.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW : http://zpravy.idnes.cz/minsk-poslal-atentatniky-z- metra-na-smrt-popravi-je-strelou-do-tyla-11p- /zahranicni.aspx?c=A111130_110947_zahranicni_aha

Moldavský zákon o civilnej ochrane, zákon č.271/1994 o civilnej ochrane. Dostupný v ruskom jazyku na WWW [02.10.2017, 14:39], http://lex.justice.md/viewdoc.php? action=view&view=doc&id=311639&lang=2

Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne. In: venergetike.sk [28.12.2017, 10:56], Dostupné z WWW: https://venergetike.sk/najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili- atomove-elektrarne/ National Manual on Decision-making in Crisis Situations – The Netherlands. In: english.nctv.nl [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: https://english.nctv.nl/binaries/national-manual-decision-making-in-crisis-situations_tcm32- 84092.pdf Nationalism in Moldova. In: policy.hu. [03.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: http://www.policy.hu/protsyk/Publications/NationalisminMoldova.pdf

Nehoda skomplikovala výstavbu bieloruskej jadrovej elektrárne. In: energia.sk [12.10.2017, 14:39], Dostupné na WWW: http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/nehoda- skomplikovala-vystavbu-bieloruskej-jadrovej-elektrarne/20868/

Nuclear Energy in Denmark. In: world-nuclear.org. [26.10.2017, 20:40], Dostupné z WWW: http://www.world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-a- f/denmark.aspx Nuclear Power in Lithuania. In: world-nuclear.org. [15.10.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://www.world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-g- n/lithuania.aspx

Oficiálna švédska štatistická databáza. In: statistikdatabasen.scb.se [20.11.2017, 16:47], Dostupné z WWW: http://www.statistikdatabasen.scb.se/pxweb/en/ssd/?rxid=86abd797- 7854-4564-9150-c9b06ae3ab07

Oficiálna vládna WWW stránka, ktorá sa venuje Černobyľskej katastrofe, i jej následkom. Dostupná na WWW [12.10.2017, 14:39]: http://www.chernobyl.gov.by

Oficiálna webová stránka civilnej ochrany Permského kraja (Ruská federácia): http://gkugz.perm.ru

Oficiálne vyjadrenie ministerstva dopravy a komunikácií Fínskej republiky k dopravnej nehode, ku ktorej prišlo 19. marca 2004. In: lvm.fi. [14.12.2017, 19:45], Dostupné z WWW: https://www.lvm.fi/en/-/ms-leena-luhtanen-minister-of-transport-and-communications-on- aanekoski-accident-754927

Online slovník Cambridge. In: dictionary.cambridge.org. [18.12.2017, 06:20], Dostupné z WWW: https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/idiosyncrasy

Orgány krízového riadenia. In: minv.sk. [28.12.2017, 07:40], Dostupné z WWW: https://www.minv.sk/?Organy_krizoveho_riadenia

204

Paramilitary Rescue Units. In: en.msch.ru. [17.07.2017, 14:39], Dostupné na WWW: http://en.mchs.ru/ministry/institutions_and_organizations/rescue_military

Poland Demographics Profile 2017. In: indexmundi.com. [23.12.2017, 15:15], Dostupné z WWW: https://www.indexmundi.com/poland/demographics_profile.html

Polsko snižuje závislost na Rusku. Dovezlo první ropu z Kanady. In: euro.cz. [23.12.2017, 13:15], Dostupné z WWW: https://www.euro.cz/politika/polsko-snizuje-zavislost-na-rusku- dovezlo-prvni-ropu-z-kanady-1370032 Pomoc Ministerstva vnútra SR. In: minv.sk. [07.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: http://www.minv.sk/?Pomoc_MV_SR Population by districts and religion group as of 1.03.2001. In: nsi.org. [30.09.2017, 20:30], Dostupné z WWW: http://www.nsi.bg/Census_e/Religion.htm

Population by ethnic nationality. In: stat.ee [22.10.2017, 14:50], Dostupné z WWW: http://www.stat.ee/34278

Portál Českého štatistického úradu. In: czso.cz. [27.12.2017, 16:20], Dostupné z WWW: https://www.czso.cz/csu/sldb

Portugal Fires Kill More Than 60, Including Drivers Trapped in Cars. In: nytimes.com. [22.08.2017, 20:55], Dostupné z WWW: https://www.nytimes.com/2017/06/18/ world/europe/portugal-pedrogao-grande-forest-fires.html

Portugal floods 2015: Elderly man drowns after heavy storm hits Algarve. In: standard.co.uk. [22.12.2017, 21:00], Dostupné z WWW: https://www.standard.co.uk/news/world/portugal- floods-elderly-man-dies-after-heavy-storm-hits-algarve-a3105186.html Povodeň způsobila v Bosně škody jako válka v 90. letech. In: ceskatelevize.cz. [06.01.2017, 13:30], Dostupné z WWW: http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1033662-povoden- zpusobila-v-bosne-skody-jako-valka-v-90-letech

Pracovní a poradní orgány vlády. In: vlada.cz [27.12.2017, 14:39], Dostupné z WWW: https://www.vlada.cz/cz/pracovni-a-poradni-organy-vlady/brs/brs-uvod-3851/

Prague Airport Facts. In: prg.aero. [27.12.2017, 08:59], Dostupné z WWW: https://www.prg.aero/ru/business-section/aviation-business/airport-facts/market/

Prečo je Rumunsko iné? In: tyzden.sk [03.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: https://www.tyzden.sk/casopis/13182/preco-je-rumunsko-ine/ Probezählung 2006 - Bevölkerungszahl 31.10.2006. In: statistik.at. [20.12.2017, 13:30], Dostupné z WWW: http://www.statistik.at/blickgem/pz1/g90001.pdf

Rada Európy. In: euroiuris.sk [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/re Radšej knieža ako vôľa ľudu. Rozhodlo Lichtenštajnsko. In: pravda.sk. [17.08.2017, 20:40], Dostupné z WWW: https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/249646-radsej-knieza-ako-vola-ludu- rozhodlo-lichtenstajnsko/

205

Reforma civilnej ochrany v Belgicku. In: civieleveiligheid.be [01.08.2017, 18:15], Dostupné z WWW: https://www.civieleveiligheid.be/en/content/reform Religionen & Weltanschauungsgemeinschaften in Deutschland: Mitgliederzahlen. In: remid.de. [16.12.2017, 16:55], Dostupné z WWW: http://remid.de/info_zahlen/

Riigi Ilmateenistus. In: ilmateenistus.ee. [22.10.2017, 17:25], Dostupné z WWW: http://www.ilmateenistus.ee/?ide=6,299,303 Rimini: collaborazione del Comando per il corso di formazione del personale antincendio della Polizia Civile di San Marino. In: vigilfuoco.it. [18.08.2017, 08:32], Dostupné z WWW: http://www.vigilfuoco.it/sitiVVF/rimini/notizia.aspx?codnews=9944&s=1181 River floods in Finland. In: climatechangepost.com. [14.12.2017, 09:00], Dostupné z WWW: https://www.climatechangepost.com/finland/river-floods/

Rosatom. In: rosatom.ru. [18.07.2017, 14:39], Dostupné na WWW:: http://www.rosatom.ru/en/about-us/ Rumunsko - Srbsko: Vodní dílo Železná vrata. In: enviweb.cz [11.09.2017, 19:03], Dostupné z WWW: http://www.enviweb.cz/93379

Samosprávy v EÚ: Inšpirácia pre Slovensko. In: archiv.vlada.gov.sk. [22.12.2017, 16:47], Dostupné z WWW: http://archiv.vlada.gov.sk/krajina/data/att/24347_subor.pdf San Marino. Rischio terremoti, la Protezione civile va negli asili per preparare insegnanti e bambini. In: giornalesm.com. [18.08.2017, 15:20], Dostupné z WWW: http://giornalesm.com/san-marino-rischio-terremoti-la-protezione-civile-va-negli-asili-per- preparare-insegnanti-e-bambini-66966/#.UjofbT-FZ24

Service of civil protection and emergency situations in Moldova. In: nato.int. [02.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW : http://www.nato.int/eadrcc/2011/08-CODRII- moldova/fpc_ppt/codrii2011-exercise-command-structure.pdf Severe flooding around River Shannon. In: irishtimes.com [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.irishtimes.com/news/environment/severe-flooding-around-river- shannon-1.2461374

Snowstorms kill two, block roads in Bulgaria. In: bayanihan.org. [30.09.2017, 15:26], Dostupné z WWW: http://bayanihan.org/2014/01/28/snowstorms-kill-two-block-roads-in- bulgaria/

Sound of silence signals catastrophe. In: theguardian.com [22.10.2017, 07:45], Dostupné z WWW: https://www.theguardian.com/theguardian/1994/sep/29/fromthearchive

Specialized civil protection teams. In: civileleveiligheid.be [02.08.2017, 10:33], Dostupné z WWW: https://www.civieleveiligheid.be/en/content/specialized-civil-protection-teams

Strengthening Multi-Hazard Early Warning Systems and Risk Assessment in the Western Balkans and Turkey. In: wmo.int. [13.01.2017, 17:06], Dostupné z WWW: https://www.wmo.int/pages/prog/drr/projects/SEE/documents/SEEPhase%20I%20- %20BiH%20Report.pdf Swedish becomes official 'main language'. In: thelocal.se. [20.11.2017, 16:47], Dostupné z WWW: https://www.thelocal.se/20090701/20404 206

Systém krizového řízení. In: hzscr.cz. [27.12.2017, 16:12], Dostupné z WWW: http://www.hzscr.cz/clanek/krizove-rizeni-a-cnp-system-krizoveho-rizeni-system-krizoveho- rizeni.aspx

Systém verejnej správy vo Švajčiarsku. In: derivat.sk. [18.12.2017, 15:22], Dostupné z WWW: http://www.derivat.sk/files/2013%20casopis/2013_Maj_Neupauerova_Svajciarsko.pdf Štatistický portál Andorry. In: estadistica.ad. [17.08.2017, 17:28], Dostupné z WWW: http://www.estadistica.ad/serveiestudis/web/index.asp Štatistický úrad Estónskej republiky. In: stat.ee. [22.10.2017, 21:21], Dostupné z WWW: http://www.stat.ee/

Štatistický úrad SR. In: slovak.statistics.sk. [28.12.2017, 15:21], Dostupné z WWW: https://slovak.statistics.sk/ Švajčiarska armáda omylom obsadila Lichtenštajnsko. In: hnonline.sk. [17.08.2017, 19:06], Dostupné z WWW: http://dennik.hnonline.sk/slovensko/153235-svajciarska-armada-omylom- obsadila-lichtenstajnsko Švédsky hydrometeorologický ústav. In: smhi.se. [19.11.2017, 07:30], Dostupné z WWW: https://www.smhi.se/en

Teritorial bodies in Russian federation. In: en.mchs.ru. [05.07.2017, 14:39], Dostupné na WWW: http://en.mchs.ru/ministry/territorial_bodies

The africanization of France. Medical data suggests: One of third french births are non white. In: theoccidentalobserver.net [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.theoccidentalobserver.net/2014/09/23/the-africanization-of-france-medical-data- suggests-one-third-french-births-are-non-white/ The dynamic climate of Iceland. In: notendur.hi.is. [24.10.2017, 06:45], Dostupné z WWW: https://notendur.hi.is/oi/climate_in_iceland.htm

The European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). In: ecprd.secure.europarl.europa.eu. [27.12.2017, 08:38], Dostupné z WWW: https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about The heatwave of 2003. In: metoffice.gov.uk. [26.08.2017, 14:46], Dostupné z WWW: http://www.metoffice.gov.uk/learning/learn-about-the-weather/weather-phenomena/case- studies/heatwave The History and Origin of the Roma. In: radio.cz. [27.12.2017, 17:15], Dostupné z WWW: http://romove.radio.cz/en/article/18158

The International Disaster Database. In: emdat.be. [15.10.2017, 12:36], Dostupné z WWW: www.emdat.be

The knowledge platform for disaster risk reduction. In: preventionweb.net. [15.10.2017, 18:31], Dostupné z WWW: http://www.preventionweb.net/countries/ltu/data/

The National attack Warning System. In: civildefence.co.uk. [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.civildefence.co.uk/attack-warning.php 207

The Nuclear Plant That Almost Was. In: grapevine.is. [25.10.2017, 21:03], Dostupné z WWW: https://grapevine.is/news/2013/01/29/the-nuclear-plant-that-almost-was/

The Significant Earthquake Database. In: ngdc.noaa.gov. [25.10.2017, 19:45], Dostupné z WWW: https://www.ngdc.noaa.gov/nndc/struts/form?t=101650&s=1&d=1

The World Factbook: Estonia. In: umsl.edu. [22.12.2017, 07:22], Dostupné z WWW: http://www.umsl.edu/services/govdocs/wofact2005/geos/en.html

The World Factbook: Europe: Germany. In: cia.gov. [16.12.2017, 09:40], Dostupné z WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/gm.html

Top 10 chemical accidents. In: psgdover.com [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.psgdover.com/en/resources/top-10-accidents Top ten coldest recorded temperatures in the UK. In: metoffice.gov.uk [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: https://blog.metoffice.gov.uk/2012/10/16/top-ten-coldest-recorded- temperatures-in-the-uk/

Total Petroleum and Other Liquids Production – 2016. In: eia.gov. [16.12.2017, 16:20], Dostupné z WWW: https://www.eia.gov/beta/international/?fips=GM Toto hovoria na atentáty v Bruseli Slovenskí bezpečnostní analytici. In: teraz.sk [02.08.2017, 11:52], Dostupné z WWW: http://www.teraz.sk/slovensko/bezpecnostni-analytici-sa- vyjadruju-k/188136-clanok.html

Turistické značenie – Bosna a Hercegovina. In: hiking.sk. [09.01.2017, 13:13], Dostupné z WWW: http://hiking.sk/hk/ar/3752/turisticke_znacenie_bosna_a_hercegovina.html

Two new ministries commence operation. In: eng.innanrikisraduneyti.is [23.10.2017, 15:55], Dostupné z WWW: https://eng.innanrikisraduneyti.is/news/two-new-ministries-commence- operation Údaje o hustote zaľudnenia na území SR. In: mpsr.sk. [14.12.2017, 18:33], Dostupné z WWW: www.mpsr.sk/download.php?fID=68

Údaje zo sčítania obyvateľstva v Maďarsku, v roku 2011. In: ksh.hu. [22.12.2017, 08:32], Dostupné z WWW:: http://www.ksh.hu/docs/hun/xftp/idoszaki/nepsz2011/nepsz_orsz_2011 .pdf

Ulkomaalaistaustaiset. In: stat.fi. [14.12.2017, 10:35], Dostupné z WWW: http://www.stat.fi/tup/maahanmuutto/maahanmuuttajat-vaestossa/ulkomaalaistaustaiset.html

Upozorenja i preporuke zbog niskih temperatura. In: fucz.gov.ba. [06.01.2017, 16:15], Dostupné z WWW: http://fucz.gov.ba/upozorenja-i-preporuke-zbog-niskih-temperura/ Útoky v Bruseli. In: tvnoviny.sk [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/teror-v-bruseli/1823379_minuta-po-po-minute-z-prveho- dna-utokov-v-bruseli Uznesenie vlády Českej republiky zo dňa 10. mája 2017. In: apps.odok.cz [27.12.2017, 08:32], Dostupné z WWW: https://apps.odok.cz/attachment/-/down/RCIAAMFFMYOV

208

V jadrovej elektrárni na Ukrajine došlo k havárii, radiácia neunikla. In: teraz.sk. [08.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: http://www.teraz.sk/zahranicie/v-jadrovej- elektrarni-na-ukrajine-nehoda/108928-clanok.html V Minsku útočili teroristi: Výbuch zabil dvanásť ľudí a 126 zranil. In: sprav.pravda.sk. [12.10.2017, 14:21], Dostupné z WWW: https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/238161-v- minsku-utocili-teroristi-vybuch-zabil-dvanast-ludi-a-126-zranil/

Vademecum - civil protection. In: Erccportal.jrc.ee.europa.eu. [07.01.2017, 20:38], Dostupné z WWW: http://erccportal.jrc.ec.europa.eu/Vademecum Vereniging Nederlandse Organisaties Vrijwilligerswerk. In: nov.nl [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: https://www.nov.nl Vládny portál Andorry: Ministerstvo sociálnych vecí, justície a vnútra. In: policia.ad [17.08.2017, 16:47], Dostupné z WWW: http://www.policia.ad

Vstupy do vojenských obvodov. In: mod.gov.sk. [28.12.2017, 20:55], Dostupné z WWW: http://www.mod.gov.sk/vstupy-do-vojenskych-obvodov/ Všeobecné informácie na cestu. In: mojesvajciarsko.com. [18.12.2017, 15:20], Dostupné z WWW: Dostupné na WWW: https://mojesvajciarsko.com/clanok/1-vseobecne-informacie- na-cestu

Všetky vydania časopisu PROCIV. In: prociv.pt. [22.08.2017, 16:30], Dostupné z WWW: http://www.prociv.pt/en-us/Pages/BoletimPROCIV.aspx Výhody a nevýhody vykurovania biomasou. In: siea.sk. [18.10.2017, 18:56], Dostupné z WWW: http://www.siea.sk/vyuzitie-obnovitelnych-zdrojov-energie-oze/c-1962/ake-su- vyhody-a-nevyhody-vykurovania-biomasou/

Weather facts about Sweden. In: sweden.se. [19.11.2017, 16:45], Dostupné z WWW: https://sweden.se/quick-facts/temperature/ What caused the Madrid crash? In: bbc.com. [26.08.2017, 09:48], Dostupné z WWW: http://news.bbc.co.uk/2/hi/puffbox/hyperpuff/audiovideo/front_page_ukfs/wide_front_page_a v_hyperpuff/7575607.stm

World Nuclear Association. In: world-nuclear.org. [20.11.2017, 19:22], Dostupné z WWW: http://www.world-nuclear.org/

World’s largest electricity producer per capita. In: askjaenergy.com. [25.10.2017, 16:11], Dostupné z WWW: https://askjaenergy.com/2012/06/04/worlds-largest-electricity-producer- per-capita/

Základní údaje o Litevské republice. In: mzv.cz. [25.10.2017, 16:30], Dostupné z WWW: http://www.preventionweb.net/countries/isl/data/

Zákon o ochrane a záchrane v Bosne a Hercegovine. In: msb.gov.ba. [14.01.2017, 16:15], Dostupné z WWW: http://www.msb.gov.ba/docs/OKVIRNI.ZAKON.O.ZASTITI.I. SPASAVANJU.0001.pdf

Záporožská jadrová elektáreň. In: javys.sk. [08.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik/J/jadrova-elektraren- zaporozska

209

Znaleziono nowy najniżej położony punkt w Polsce! In: twojapogoda.pl. [23.12.2017, 13:33], Dostupné z WWW: http://www.twojapogoda.pl/wiadomosc/2016-04-12/znaleziono-nowy- najnizej-polozony-punkt-w-polsce_1607121/

Ženevské úmluvy a dodatkové protokoly. In: cervenkriz.eu. [01.09.2017, 16:21], Dostupné z WWW: https://www.cervenykriz.eu/cz/mhp/konvence.htm Закон Республики Беларусь О гражданской обороне от 27 ноября 2006 г. № 183-З Содержание. In: kodeksy-by.com [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://kodeksy- by.com/zakon_rb_o_grazhdanskoj_oborone.htm Керівництво Державної служби України з надзвичайних ситуацій. In: dsns.gov.ua. [07.10.2017, 14:39], Dostupné na WWW: http://www.dsns.gov.ua/ua/Kerivnictvo.html Министерство по чрезвычайным ситуациям Республики Беларусь. In: mchs.gov.by [02.08.2017, 11:47], Dostupné z WWW: http://mchs.gov.by/rus/main/search Наводнение в Краснодарском крае в июле 2012 года. In: ria.ru. [17.07.2017, 14:35], Dostupné na WWW : https://ria.ru/spravka/20130706/947654759.html

Републички хидрометеоролошки завод. In: rhmzrs.com. [27.12.2017, 18:01], Dostupné z WWW: http://rhmzrs.com

Словацька Республіка. In: dsns.gov.ua [07.10.2017, 14:39], Dostupné z WWW: http://www.dsns.gov.ua/ua/Slovacka-Respublika.html

Федеральный закон от 12.02.1998 N 28-ФЗ (ред. от 30.12.2015) "О гражданской обороне". In: consultant.ru. [17.07.2017, 20:59], Dostupné z WWW: http://www.consultant.ru/document/cons_doc_LAW_17861/bb9e97fad9d14ac66df4b6e67c45 3d1be3b77b4c/

210

Vecný register

A Fínsko, 93 FIRE 5, 140 Albánska republika, 143 flash floods, 128 Andorra, 117 Francúzska republika, 11 Andorrské kniežatstvo, 117 Francúzsko, 13 armáda, 128, 132 atómová elektráreň, 54 G Ázia, 117 Grécka republika, 120 B Grécko, 123 Belgické kráľovstvo, 7 H Belgicko, 7 hasičská služba, 162 Bevölkerungsschutz, 55, 186 hasičské jednotky, 70 Bieloruská republika, 33 hasičský zbor, 117 Bielorusko, 35, 186 havária, 41 bleskové povodne, 128 Holandské kráľovstvo, 14 Bosna a Hercegovina, 147 Holandsko, 17 Bulharská republika, 152, 155 búrky, 73, 120, 134 C C Chorvátska republika, 163 Chorvátsko, 161 civilná obrana, 52, 185 civilná ochrana, 12, 59, 141, 147, 161, 185 I Cyperská republika, 118, 119 idiosynkrázia, 80, 186 Cyprus, 119, 186 integrovaný záchranný systém, 154 Č Írska republika, 18 Írsko, 18, 186 Česká republika, 51, 186 Island, 97 Čierna Hora, 156 J D jadrová elektráreň, 37, 50 Dánske kráľovstvo, 83 jadrová energia, 31, 50, 54, 65, 82 Dánsko, 86 jadrové elektrárne, 65 demografická analýza, 98 jadrové zariadenie, 31, 46 dopravná nehoda, 94 jednotky civilnej ochrany, 154 E K EADRCC, 170 kalamita, 119 entita, 132 katastrofa, 62 Estónska republika, 89 Kosovo, 178 Estónsko, 87 krízová situácia, 104 Eurobarometer, 89 krízové riadenie, 22, 46, 162, 165 Európsky mechanizmus civilnej ochrany, 177 krízové situácie, 131 EUROSTAT, 168 krízový manažment, 104 exkláva, 99 extrémne chladné počasie, 30 L extrémne teploty, 90, 102 legislatíva, 16, 160 extrémne vysoké teploty, 73 lesné požiare, 128 F Litovská republika, 99 Litva, 99 Fínska republika, 91, 186 Lotyšská republika, 105 211

Luxemburské veľkovojvodstvo, 23 Rumunská republika, 168 Luxembursko, 24 Ruská federácia, 41 Rusko, 44, 186 M S MAAE, 50 Macedónska republika, 167 San Maríno, 186 Maďarsko, 60 silný vietor, 86, 90 Malta, 124 Slovenská republika, 73 Maltská republika, 124 Slovensko, 73 Medzinárodná databáza katastrof, 102 Slovinská republika, 175 migrácia, 140 Spojené kráľovstvo, 26 mimoriadna udalosť, 36, 70, 124 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie mimoriadne udalosti, 155 a Severného Írska, 26 Moldavská republika, 40 Srbská republika, 176 Moldavsko, 41 Srbsko, 176 Monacké kniežatstvo, 25 sucho, 102 N Š NATO, 76, 89, 161 Španielske kráľovstvo, 130 Nemecká spolková republika, 60 Španielsko, 133 Nemecko, 63 Švajčiarska garda, 141 Nórske kráľovstvo, 110 Švajčiarska konfederácia, 77 núdzová situácia, 90 Švajčiarsko, 81 Švédske kráľovstvo, 113 O T OBSE, 141 ohrozenie, 50, 130 Taliansko, 138, 186 ochrana obyvateľstva, 61 teroristický útok, 130 ochrana života, 154 terorizmus, 36 organizácia civilnej ochrany, 185 tornádo, 120 OSN, 78 U ozbrojené sily, 124 Ukrajina, 49 P Ukrajinská republika, 46 polícia, 129 UNDAC, 92 Poľská republika, 65 únik chemických nebezpečných látok, 106 Poľsko, 68, 186 UNISDR, 179 Portugalská republika, 125 V Portugalsko, 127 povodne, 90, 93, 134, 147 Vatikán, 141 požiar, 133 výdavky na ochranu obyvateľstva, 187 priemyselná havária, 86 Z prírodné ohrozenie, 98 ProCiv, 76 zamorenie, 36 protection civile, 186 zemetrasenie, 82, 98, 124 Zivilschutz, 186 R zosuvy pôdy, 119 Rakúska republika, 69, 72 zrážky, 128 Republika San Maríno, 129

212

Názov: SYSTÉMY CIVILNEJ OCHRANY A KRÍZOVÉHO RIADENIA V EURÓPE

Autor:

Bc. Ondrej BLAŽEK

Recenzenti: prof. PhDr. Ján BUZALKA, CSc.

Kornel KISTER, CSc.

Ing. Daniel KRÁLIK

Jazyková korektúra: Mgr. Gabriela ŽUFFOVÁ

Vydavateľ: Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Rozsah 212 strán

Počet znakov: 734 957

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2018

ISBN 978-80-8054-770-7

EAN: 9788080547707

213