MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA SOCIÁLNÍCH STUDIÍ Katedra politológie

Liga Severu ako vládna strana

Bakalárska práca Kristína Gabíková

Vedúci práce: Mgr. Michal Pink, Ph.D. Učo: 333199 Obor: Politológia- Európske štúdiá Imatrikulačný ročník 2008

V Brne, dňa 29.4.2011

1

Prehlásenie o autorstve práce

Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Liga Severu ako vládna strana“ vypracovala samostatne a použila len zdroje uvedené v zozname literatúry.

V Brne, 29. 4. 2011 ......

2

Za pomoc pri vypracovaní tejto práce a jej odborné vedenie a podnety by som chcela poďakovať Mgr. Michalovi Pinkovi, Ph.D

3 Obsah: 1. Úvod...... 5 1.1. Ciele práce...... 5 1.2. Použité metódy, pramene a literatúra...... 6 1.3.Štruktúra práce...... 6 2. Od vzniku strany k prvej Berlusconiho vláde...... 7 2.1.Vznik Ligy Severu...... 7 2.2. Volebné výsledky Ligy Severu v parlamentných voľbách...... 8 2.3. Ideológia strany...... 10 2.4. Členská základňa Ligy Severu...... 12 2.5. Liga Severu a kríza politického systému...... 12 2.6. Príprava na parlamentné voľby 1994 ...... 14 3. Ligy Severu ako vládna strana...... 15 4. Liga Severu a prvá Berlusconiho vláda- „Pubescentné obdobie“...... 17 4.1. Aktivita Ligy Severu vo vládnej koalícii...... 18 4.2. Vonkajšie vzťahy ...... 19 4.3. Vedenie strany a voličská základňa...... 22 5. Liga Severu a druhá Berlusconiho vláda- „Obdobie Dospievania“...... 23 5.1. Aktivita Ligy Severu vo vládnej koalícii...... 24 5.1.1. Zákon Bossi- Fini...... 24 5.1.2. Inštitucionálna reforma...... 25 5.1.3. Reforma súdnictva ...... 26 5.1.4. Reforma volebného zákona ...... 27 5.2.Kríza vládnej koalície...... 28 5.3.Vonkajšie vzťahy strany...... 28 5.3.1. Výsledky strany v druhoradých voľbách ...... 28 5.3.2. Aktivita strany na regionálnej úrovni ...... 29 5.4. Vedenie strany a voličská základňa ...... 30 6. Liga Severu a tretia Berlusconiho vláda- „Obdobie dospelosti“...... 31 6.1. Aktivita LN vo vládnej koalícii...... 32 6.1.1. Federálne usporiadanie krajiny...... 32 6.1.2. „Právo a Poriadok“štátu...... 32 6.1.3. Neúspechy LN ...... 34 6.2. Vonkajšie vzťahy strany...... 34 6.2.1.Výsledky strany v druhoradých voľbách...... 34 6.2.2. Aktivita strany na regionálnej úrovni...... 35 6.3. Vedenie strany a voličská základňa ...... 35 Záver...... 37 Zoznam použitých skratiek…...... 39 Zdroje...... 40 Knižné tituly...... 40 Články z odborných časopisov...... 41 Ostatné internetové dokumenty a webové stránky...... 42 Anotácia...... 45 Kľúčové slová...... 45

Počet znakov (základný text + poznámkový aparát) = 73 773

4

1. Úvod

Liga Severu (, ďalej len LN) patrí vďaka svojej silnej anti-imigračnej politike, regionálnym požiadavkám, či osobe Umberta Bossiho medzi najkontroverznejších aktérov európskej politickej scény vôbec. Ešte v polovici osemdesiatych rokov neznáma politická formácia, dosahuje v roku 1992 významného volebného úspechu a stáva sa parlamentnou stranou. LN tak nielenže stojí pri prerode talianskeho politického systému ale súčasne je jedinou parlamentnou, a neskôr taktiež vládnou stranou, ktorá existovala v rámci tzv. prvej aj druhej talianskej republiky. Po krátkej vládnej skúsenosti v roku 1994, LN pôsobila až do roku 2001 ako opozičná strana. Práve v tomto období sa snažil maximálne zdôrazniť odlišnosť LN. Z tohto dôvodu strana začala vystupovať ako nacionalistické až separatistické hnutie, požadujúce nezávislosť Padánie. Skutočným zlomom v procese nacionalizácie sa stali masové demonštrácie okolo rieky Pád v dňoch 13-15. septembra 1996 a taktiež vyhlásenie nezávislosti „Republiky Severu― Avšak za cieľom získania aliančného a koaličného potenciálu, strana už v roku 1998 zmierňuje rétoriku a vracia sa k federálnym požiadavkám. (Strmiska 2004:35-38) Aj z tohto dôvodu sa môže postavenie LN ako člena vládnej koalície javiť ako „schizofrenické správanie― strany. Strana usilujúca o odtrhnutie, vymedzujúca sa voči Rímu, sa stáva aktérom vytvárajúcim vládnu politiku. Úlohou strany bolo preto nájsť akýsi „kompromis―, na základe ktorého by mohla vystupovať ako vládny aktér, ktorý je ale stále „jednou nohou― v opozícii.

1.1. Ciele práce

Cieľom práce je poskytnúť profil LN ako vládnej strany a súčasne zistiť do akej miery sa odlišovalo vystupovanie strany v jednotlivých vládnych obdobiach. Rovnako sa pokúsim popísať úspešnosť strany nájsť vyššie spomenutý „kompromis―. Predmetom výskumu je z tohoto dôvodu predovšetkým aktivita strany na vládnej úrovni, počas všetkých troch vládnych období, pričom si však všímam aj „ vonkajšie― vzťahy strany.

5

1.2. Použité metódy, pramene a literatúra

V tejto práci sa snažím predovšetkým o analýzu LN ako vládnej strany a z dôvodu potreby nestranosti práca vychádza predovšetkým z empiricko- analytického prístupu. Náplňou práce je taktiež zrovanie jednotlivých vládnych období, preto rovnako využívam aj diachrónnu komparáciu. Nosnú časť práce tvoria informácie obsiahnuté v publikácii The Lega Nord and the Northern Question in Italian Politics (2001), autormi ktorej sú profesorka talianskej histórie a politiky Anna Cento Bull a profesor súčasnej medzinárodnej histórie Gilbert Mark. Nemenej dôležitá je monografia od talianského politológa Piera Ignaziho La politica in Italia dagli anni Sessanta a oggi (2004), a L´Italia contesa: Dieci anni di lotta politica da Mani pulite a Berlusconi(2004), ktorej autormi sú Vittorio Bufacchi a Simon Burgess. Je nutné zdôrazniť, že z vyššie spomenutých publikácií vychádzam vzhľadom na rok ich vydania predovšetkým v úvodných častiach práce. Naopak v prípade popisu druhého a tretieho vládneho obdobia sa opieram už o novšie publikácie vydané v roku 2009. Jednou zo zmienených publikácií je Storia della destra, dal postfascismo al Popola della Liberta, autorom ktorej je jeden z najvýznamnejších expertov zaoberajúcich sa talianskou pravicou- Adalberto Baldoni. Z dôvodu detailného opisu LN od samotného vzniku až po nedávnu minulosť, je pre mňa rovnako prínosná monografia od Francesca Joriho Dalla Łiga alla Lega. Storia, Movimenti, protagonisti. Cenným zdrojom informácií v rámci celej práce sú vzhľadom na malé mnozštvo monografií, venujúcich sa výlučne fenoménu LN, odborné články. S týmto problémom sa vzhľadom na aktuálnosť témy potýkam predovšetkým v šiestej kapitole, v ktorej sa preto opieram predovšetkým o články Albertazziho, McDonella a už spomínanej Cento Bull. Dôležitým zdrojom je taktiež kronika strany, ktorá je však dostupná len do roku 2007.

1.3. Štruktúra

Práca je členená do šiestich kapitol, pričom úvodná kapitola sa venuje vymedzeniu obsahu, použitým metodám a stanoveným cieľom. V nasledujúcej časti sa z dôvodu uvedenia do problematiky venujem vzniku, volebným výsledkom, ideológii a členskej základni strany. Všímam si taktiež úlohu LN počas krízy politického systému a prípravu strany na parlamentné voľby 1994. Ďalšie kapitoly sa venujú už samotným vládnym skúsenostiam

6 strany, pričom dôležitými zrovnávacími faktormi sú získané ministerstvá, zloženie vlády, aktivita LN vo vláde, vonkajšie vzťahy, vedenie a členská základňa strany. Pri skúmaní vonkajších vzťahov strany sa zameriavam predovšetkým na výsledky LN v druhoradých voľbách, ktoré sú odrazom spokojnosti voličov s vládnou politikou strany. Rovnako sa snažím zistiť, do akej miery je aktivita strany na regionálnej úrovni koheretná s vládnou politikou strany. V tomto bode je taktiež nutné vysvetliť spôsob členenia práce na jednotlivé vládne obdobia. Som si vedomá toho, že z dôvodu krízy vládnej koalície v roku 2005, došlo k ustanoveniu novej vlády. Tá sa však od tej predchádzajúcej odlišuje len minimálne, preto v tejto práci za tretie vládne obdobie považujem až administratívu ustanovenú v roku 2008.

2. Od vzniku strany k prvej Berlusconiho vláde

2.1.Vznik Ligy Severu

Samotnému vzniku LN predchádzal dlhodobý vývoj veľkej aliancie severo talianskych autonomistických hnutí v priebehu osemdesiatych rokov 20. storočia. Za prvú významnú formáciu tohto typu sa dá považovať Benátska liga (, ďalej len LV), ktorá na začiatku osemdesiatych rokov predstavovala najlepšie organizovanú severotaliansku ligu. Centrom regionalistických hnutí sa rovnako stal Piemont, kde sa sformoval Piemontský zväz (Unione Piemonteisa, ďalej len UP) a Lombardia, kde bola v roku 1982 ustanovená Lombardská autonomistická liga (, ďalej len LL). Práve LL sa dá považovať za hlavný element, propagujúci utváranie vzájomného spojenectva spomínaných regionálnych uskupení. K nemu došlo v roku 1987, kedy sa LV, UP a LL dohodli na vzájomnej politickej spolupráci, pričom kľúčovú úlohu pri uzavretí tejto dohody zohrával predseda LL - Umberto Bossi. (Strmiska 2003: 16-23). Do tohto roku ligy ideologicky vychádzajú z historicky danej regionálnej vlasti, čo znamená, že región považujú za hlavný zdroj historickej a kultúrnej identity. Príkladom je LL, ktorá sa vymedzovala voči Rímu a zbytku Talianska odkazujúc na historické udalosti. Považovala sa dokonca za špecifické pokračovanie prvej a druhej Lombardskej ligy z XII. a XIII.storočia 1 (Strmiska 1999:244-245)Ďalším významným medzníkom v histórii LN je rok 1989, kedy pred voľbami do Európskeho parlamentu vzniká Alianzia Severu, združujúca niekoľko talianskych autonomistických hnutí -Piemontskú Autonómiu, Ligúrsku úniu, Toskánsku

1 Hájili záujmy severotalianských mestkých komún proti cisárom Fridrichovi I. Barbarossovi a Fridrichovi II.

7 Alianciu, Ligu Emilie-Romagne a LV. LL vo voľbách do Európskeho parlamentu síce kandiduje sama, avšak vďaka volebným výsledkom v regióne Lombardia získava dva kreslá v Európskom parlamente. Následným krokom vedúcim k vzniku LN je pripojenie LL k už spomínanej Aliancii Severu, ku ktorému dochádza ešte počas roku 1989. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1987:5-6) Z hľadiska ideologického vývoja sa dá obdobie ohraničené rokmi 1987 a 1989 označiť za akési medzi obdobie, charakterizovateľné rastúcim záujmom o socio-ekonomické problémy a prechodom od autonomisticko- regionálnych platforiem k federalistickém koncepcii. (Strmiska 2003: 16-23). Po úspešných regionálnych voľbách 1990, kedy výrazne narástol percentuálny zisk jednotlivých líg v hlavných regiónoch severného Talianska, stáli jednotlivé uskupenia pred výzvou či sa stať legitímnym národným politickým uskupením alebo ostať silnou regionálnou silou. Táto dilema viedla v roku 1991 k ustanoveniu Ligy Severu2 a k formulácii teórie o makro regiónoch - severu, stredu a juhu a požiadavke federálného usporiadania krajiny, ktoré malo byť podľa predstaviteľov Ligy jediným vhodným riešením narastajúceho sociálneho napätia v štáte. (Sznajder 1995:86). Dominantnou silou v LN ostala LL, od ktorej LN prebrala symbol strany. Rovnako vedúce pozície v LN zaujali bývalí „predáci― LL. Dôkazom čoho je, že predsedom a súčasne najsilnejším členom strany sa stal bývalý predseda LL, Umberto Bossi. Ten, ako jediný člen strany, mohol hovoriť za LN ako celok. Jeho postavenie v strane definuje Thomas Gold ako: „LN je Umberto Bossi―. (Gold 2003:87).

2.2. Volebné výsledky Ligy Severu v parlamentných voľbách

Tabuľka č. 1: Volebné výsledky Ligy Severu v parlamentných voľbách 1994-2008

Rok Celoštátny volebný zisk % 1994 8,40 1996 10,10 2001 3,90 2006 4,50 2008 8.30

Zdroj: Ministero dell´Interno 2011

2 LN nikdy nezahŕňala všetky severo- talianske ligy Príkladpm sú tradičné regionálne–autonomistické strany pôsobiace v Údolí Aosty, Tridentsku a Južnom Tyrolsku, či regionalistické formácie sústrediace sa v strednom Taliansku. Samostatný postup uprednostňovali taktiež menšie regionalistické skupiny (Lombardská alpská liga, Slobodný Piemont). Netreba opomínať ani rôzne lombardské, benátské či piemontské disidentské skupiny bývalých členov líg. (Strmiska 2003: 2

8 Rok 1992 sa v politickej histórii LN môže označiť ako prelomový. Do tohto roku totiž severotalianske ligy nezaznamenávali výrazné volebné úspechy a preto sa o nich nedá hovoriť ako o stranách relevantných. (Strmiska 2003:2) V parlamentných voľbách roku 1992 však dochádza k výraznej zmene. Strana získava 3 milióny hlasov, čo zodpovedá 8,7 percentám celonárodných voličov. Na základe tohoto výsledku Liga Severu získava 55 kresiel v Poslaneckej snemovni a 25 kresiel v Senáte, čím sa stáva štvrtou najsilnejšou parlamentnou stranou. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1995:11-12). Významný úspech strana pochopiteľne zaznamenala predovšetkým v severných regiónoch. LN získala 23% hlasov v Lombardii (takmer všetky hlasy boli pridelené LL),25,5% v Benátsku (18% bolo pridelených Benátskej lige), približne 15% liga získala v Ligúrii a Friulsku a okolo 10% v regióne Tretino a Emilia- Romagna. Liga dokonca prekročila aj hranice regiónu Toskánsko, kde získala až 3% z platných hlasov. (Diamanti 1996:115-116) Z hľadiska témy práce sú však zaujímavé predovšetkým volebné výsledky v roku 1994. Na základe nich sa totiž LN stáva prvý krát súčasťou vládnej koalície. Voľby prebiehali na základe nového zmiešaného volebného systému, výsledkom ktorého je skreslenie percentuálneho zisku strán a následného percentuálneho zisku kresiel.3 LN v týchto voľbách vystupovala v rámci volebnej aliancie „Pól Slobody“, ktorý vytvorila v severnom Taliansku spoločne s Berlusconiho stranou . Forza Italia však na juhu Talianska vytvorila ďalšiu predvolebnú alianciu s názvom „ Pól dobrej vlády―. Jej súčasťou sa stalo Talianske sociálne hnutie (Movimento Sociale Italiano, ďalej len MSI), ktoré sa malo v danej dobe pretvoriť do Národnej Aliancie (Alleanza Nazionale, ďalej len AN). Dôvodom vytvorenia dvoch samostatných aliancií, bolo rázne odmietnutie predvolebnej spolupráce s MSI zo strany LN. ( Cento Bull- Gilbert 2001:32-33) LN sa síce na základe volebných výsledkov umiestnila až na piatom mieste, napriek tomu sa jej podarilo získať najviac mandátov v Senáte aj v Poslaneckej snemovni (117 a 60), čím sa stala vedúcou stranou vládnej koalície, Príčinou nadreprezentácie bola nielen vysoká koncentrácia voličov LN, ale taktiež Berlusconiho veľkorysosť pri vyjednávaní s koaličnými partnermi o prideľovanie jednomandátových volebných obvodov jednotlivým kandidátom. (Foltýn 2003: 69-71)

3 Na základe nového volebného systému bolo 475 mandátov prerozdelených v jednomandátových obvodoch na základe volebného systému prvého v cieli. Zvyšných 155 mandátov bolo pomerne prerozdelených stranám, ktoré prekonali 4% celoštátnu omedzovaciu klauzulu. Obe zložky boli navzájom prepojené mechanizmom „odpočtu hlasov― , čím systém čiastočne korigoval disproporcionalitu výsledkov dosiahnutých vo väčšinovej zložke. (Chytílek- Strmiska 2005 :217)

9 Napriek tomu, že v parlamentných voľbách 1996 LN na rozdiel od roku 1994 kandidovala sama, dosiahla pomerne významného úspechu. Súčasťou vládnej koalície sa však nestala. (Ministero dell´Interno 2011) Výsledok volieb ukázal, že strana dosahuje podobného úspechu ako začiatkom 90 tych rokov. Na voličov zabrala dlhá, intezívna volebná kampaň, odmietajúca federalizmus a naopak zdôrazňujúca separatizmus „Padánie―. (Giordano 1999 :217) V parlamentných voľbách 2001 LN opäť kandidovala v rámci Berlusconiho aliancie Dom Slobôd. Napriek tomu, že sa strane nepodarilo prekročit 4% bariéru, LN získala parlamentné zastúpenie a stala sa súčasťou vládnej koalície Dom Slobôd. (Strmiska- Chytílek 2005:396). V roku 2006 LN síce dochádza k nárastu volebného zisku strany, voľby však s rozdielom 0,1% vyhráva stredoľavá koalícia Únia, následkom čoho strieda Silvia Berlusconiho v premiérskom kresle Romano Prodi. Takmer dvakrát väčší volebný výsledok strana získala v predčasných parlamentných voľbách 2008 a opäť sa stala súčasťou vládnej koalície.

2.3. Ideológia strany a rétorika strany

Ideologické vymedzenie LN je jasne stanovené na prvom sneme strany. Ako už bolo uvedené, ideológia LN nadväzuje na ideológiu Lombardskej ligy, pričom hlavným ideológom strany sa stáva milánsky politológ a bývalý ideológ LL - Gianfranco Miglio. Ten je taktiež autorom myšlienky tzv. „federalizmu na socio - ekonomickej bázy―, na základe ktorej by malo byť Taliansko rozdelené do troch regiónov. Požiadavka takéhoto federálného usporiadania krajiny, vychádza z väčšieho socioekonomického rozvoja severných regiónov a z presvedčenia väčšej prináležitosti týchto regiónov k strednej Európe. Strana na regionálnej úrovni teda požadovala viac verejnej zodpovednosti, menej volieb ale viac referend a nové, eketívnejšie metódy vládnutia. Naopak na celonárodnej úrovni Miglio zdôrazňoval silnú vládu a premiéra, ktoré by mali právomoc dohliadať na oblasť obrany, zahraničných vecí a národných financií. (Sznajder 1995:86). Je nutné zdôrazniť, že ideológia Ligy v tomto období vychádzala predovšetkým z kritiky Talianského štátu ako takého a sama strana sa snažila vymedziť voči vtedajšiemu politickému systému a pôsobiť „nepoliticky―. LN stavala na štyroch nasledovných témach, odrážajúcich základnú myšlienku federalizmu na socio-ekonomickej bázy: - Výsledkom zlej vlády politických strán je oslabenie malých podnikov a manufaktúr v severných regiónoch Talianska, čiže tých subjektov, ktoré sa najviac podieľajú na hospodárskom raste krajiny.

10 - Juh Talianska žil desaťročia na úrok rozvinutého severu, ktorého dane smerovali do „vreciek― mafie a vládnych politických strán, ktoré získavali potrebnú podporu práve v južných regiónoch krajiny. - Všetky politické strany boli skorumpované. Taliansku mohlo pomôcť len odstránenie vtedajších politických elít. - Taliansko sa prostredníctvom vlny imigrácie premenilo na multikultúrnu spoločnosť proti vôli talianskym občanom. (Cento Bull- Gilbert 2002:14).

Z vyššieho uvedeného teda vyplýva, že hlavnými politickými cieľmi LN v tomto období sú: federalizmus, obrana malých a stredných podnikateľov na severe Talianska a zamedzenie imigrácie. Napriek tomu, že takto postavený program LN považovalo mnoho odborníkov za pre „slušných― ľudí neprijateľný a preto predpokladalo skorý zánik strany, Lige sa práve artikuláciou „severnej― otázky podarilo transformovať v „politického podnikateľa―.4 (Giordano 2003 :220) Úspech LN bol však rovnako výsledkom kontroverznej rétoriky strany, ktorá vychádzala z vyššie uvedených základných tém. Príkladom môže byť najznámejší plagát strany, nazvaný „Così No‖ („Nie tak―). Ten zobrazuje bolestne vyzerajúcu lombardskú sliepku, znášajúcu zlaté vajcia do košíka, ktorý drží nechutne vyzerajúci rímsky správca, pričom podtitul plágatu znie: „Hegemónia juhu znamená možnosť vykorisťovať sever.‖ Naopak postoj voči imigrantom vyjadrujú pokrytecky vyznievajúce plagáty: „Priviesť sem čiernych je otroctvo― alebo „Imigrácia z tretieho sveta rozpúšťa spoločnosť a vedie k fašizmu―. (Cento Bull- Gilbert 2002:14). Jedným z pamätných sloganov, ktoré zaviedol do talianskej politiky predseda strany Umberto Bossiho je: „Afrika začína v Ríme― 5 Na základe podobných výrokov si vystupovanie LN vyslúžilo od viacerých komentátorov označenie „krčmová politika―. Nutno poznamenať, že práve nepolitičnosť, jazyk „bežného ľudu― bola Bossiho taktika, ktorou sa snažil dosiahnuť dva ciele. V prvom rade, akúsi sebeprezentáciu ako talianského „Robina Hooda―, obyčajného človeka z ľudu, bojujúceho voči skorumpovaným silám. Ďaľším dôvodom využívania tak silných výrazov, bola snaha dištancovať sa od vládnucich politických elít. (Agnew 1995:160). Na základe zdôrazňovania homogenity ľudu, osoby silného a charizmatického lídra a tendencie strany k rasizmu je už v tomto období nahliadané na LN ako na populistickú

4Termín politický podnikateľ má niekoľko vysvetlení, pričom v tomto prípade sa politický podnikateľ chápe ako aktér, ktorý sa snaží podporovať vlastnú politickú kariéru a popularitu tým, že vytvára politiku, ktorá poteší ľud. 5 Protijužanský postoj, ktorý bol populárny v severnom Taliansku začiatkom 20. storočia.

11 stranu. Ako prvý zaraďuje LN medzi populistické strany Biorcio, tvrdiac, že v ranom období vývoja LN je politický program strany irelevantný. Naopak dôležitá je len ideologická identifikácia voličov a podporovateľov strany, ktorých jedinou „povinnosťou― je cítiť náležitosť k „Lombardskému ľudu―. (Cento Bull- Gilbert 2002:46)

2.4. Členská základňa Ligy Severu

V prvých rokoch vývoja LN je pozrovateľný výrazný nárast členskej základne. V roku 1989 sa k Aliancii Severu hlási 18 000 zaregistrovaných členov. V nasledujúcom roku dochádza síce k miernemu nárastu, zlomový je však až rok 1992. V tomto roku LN dosahuje až 140 000 členov. Prvými typickými členmi LN bola mládež z malých obcí na severe Talianska, ktorá mala len minimálnu alebo žiadnu skúsenosť s politikou. Práve členstvo v LN im poskytovalo šancu politicky sa aktivizovať, či niekam patriť. Ranné obdobie existencie LN preto výrazne pripomíná aktivizáciu mládeže v rámci skorších komunistických a socialistických hnutí, ktorá bola typická zúčastňovaním sa na politických mítingoch, protestoch či vylepovaním straníckych plagátov. (Gold 2003:88-89). LN súčasne vytvárala pridružené stranícke organizácie a to vrátane umeleckých asociácií, športových klubov, či obchodných únií, ktoré do roku 1990 dosiahli 1000 členov- zamestnancov v hlavných priemyselných závodoch severného Talianska. (Gold 2003:88-89).

2.5. Liga Severu a kríza politického systému

Začiatok kríze politického systému sa datuje k júnu 1991, kedy celonárodné referendum ohľadne redukcie preferenčných hlasov v celonárodných voľbách, dosiahlo 95% úspešnosti. Vzhľadom na to, že vtedajší politickí predstavitelia sa k akejkoľvek reforme volebného systému stavali veľmi negatívne a dva ďalšie referendá, ktoré mohli viesť k ustanoveniu volebného systému tzv. „prvého v cieli― do hornej komory parlamentu boli blokované Ústavným súdom, sa referendum premenilo do otázku dôvery ľudu vo vtedajšie politické elity. LN sa v otázke referenda vyjadrila za zdržanie hlasovania. A to pravdepodobne veriac, že samotné referendum je len akýmsi menej významným bodom, vzhľadom na jej výhrady k vtedajšiemu politickému systému. (Cento Bull- Gilbert 2002: 27) Degenerácia vzťahov medzi politickou reprezentáciou a občianskou spoločnosťou sa plne prejavila v parlamentných voľbách 1992.Dominantná strana talianského straníckeho systému- Kresťanská demokracia (Democrazia Christiana, ďalej len DC) po prvý krát získala menej

12 ako 30%. O veľa hlasov pripravila DC v severných regiónoch Talianska práve LN, pre ktorú boli voľby 1992 veľkým úspechom: LN sa na základe 8,7 % volebného zisku a 80 zvolenými členmi parlamentu (25 senátorov a 55 poslancov) stala štvrtou najsilnejšou politickou stranou. Schopnosť strany prebrať voličov DC v rôznych okresoch Lombardie pramenila zo schopnosti strany prezentovať sa ako „nový politický hlas― drobných podnikateľov, šíriaci nielen ekonomické záujmy, ale taktiež morálne hodnoty a to v čase oslabenia DC. Na druhej strane ako uvádzajú Bufacchi a Burgess, výrazné posilnenie LN vo voľbách 1992 demonštruje absenciu liberálneho politického prostredia v Taliansku. Voliči síce svojou voľbou vyjadrili nespokojnosť s politickým prostredím, avšak nie s úrovňou politickej kultúry. Posilnenie LN teda podľa spomínaných autorov na jednej strane znamená „nie― partocrazii, avšak súčasne znamená talianske „nie― liberálnej politickej kultúre. (Bufacchi- Burgess 2004: 59-66). Je otázne, či práve výrazný úspech LN prispel k zrúteniu tradičného politického systému. Prípadná neúčasť LN vo voľbách 1992 by sa však pravdepodobne odrazila v nízkej volebnej účasti, ktorá sa ako dôkaz prejavovala už v priebehu osemdesiatych rokov. Z tohto dôvodu teda je možné považovať úspech Ligy za „krátkodobý― impulz predpovedajúci rozklad politického systému. (Ignazi 2002: 141) Ďalšia rana voči vtedajšiemu politického systému prišla v podobe veľkej korupčnej kauzy, nazvanej „Mani pulite― (Čisté ruky)6. LN tu zohráva kľúčového aktéra, vyjadrujúceho znechutenie spoločnosti nad skorumpovaným systémom, pričom akciu „Mani pulite― strana interpretuje ako boj medzi „čistým― severom a skorumpovaným Rímom, favorizujúcim juh krajiny. (Gold 2003:90). Netreba však opomínať fakt, že škandál spojený s financovaním strany sa nevyhol ani LN. Začiatkom decembra 1993 bol zadržaný pokladník strany a to z dôvodu prijatia 200 miliónov talianských lír od podnikateľa Sergia Cusaniho.7 Umberto Bossi sa tak zaradil medzi straníckych lídrov, vypočuvaných v celoštátne vysielanom súdnom procese v kauze „Cusani‖. Odkaz talianskemu národu bol jasný: „LN je rovnako skorupovaná ako ostatné politické strany‖. Napriek veľmi nepravdepodobnému vysvetleniu zo strany LN8, treba uznať určitú oprávnenosť Bossiho sťažnosti, založenej na tvrdení, že s LN sa v spore zachádzalo rovnako

6 Celoštátna súdná protikorupčná akcia , ktorá začala vo februári 1992 obvinením socialistického politika Maria Chiesu z korupcie. V nasledujúcich mesiacoch došlo k ďalším odhaleniam a do roku 1994 bolo tisícky politikov a podnikateľov obvinených z korupcie, či spojenia z organizovaným zločinom. (Ignazi 2002: 73-74) 7 Sergio Cusani bol milánsky podnikateľ, usvedčený z platenia úplatkov všetkým politickým stranám v mene chemickej skupiny Ferruzzi 8 LN tvrdila, že peniaze síce obržala, ale ako nevyžiadaný dar. Skôr, ako strana stihla o finančnej čiastke informovať opravnené orgány, peniaze zmizli počas vykradnutia hlavného sídla strany v Miláne. Krádež nebola nahlásená z dôvodu obavy škandalizácie celého prípadu a oslabenia strany pred parlamentnými voľbami 1992.

13 ako so stranami rozkradajúcimi celé desaťročia financie štátu. (Cento Bull- Gilbert 2002: 30- 31) Ako uvádza Ignazi, vrcholom krízy talianskeho straníckeho systému sú jesenné komunálne voľby roku 1993. V nich na úkor strán tzv. „pentapartito―9 posilnili strany MSI a Demokratická strana ľavice (Partito Democratico della Ministra, ďalej len PDS). Naopak pre LN sú tieto voľby prvým výraznejším neúspechom. Kanditátom LN sa nepodarilo získať primátorsky post v mestách ako Janov, Terst a Benátky. Čo sa dá označiť ako jednoznačný prepad oproti úspechu v júnových komunálnych voľbách, kedy kandidát LN Marco Formentini obsadil miesto primátora Milána. Príčin poklesu voličskej podpory LN je hneď niekoľko. Dá sa predpokladať, že umiernených voličov vystrašilo chovanie strany. Veľký dopad mal taktiež zmiešaný, prevažne väčšinový systém, ktorý z dôvodu prekonania teritoriálneho limitu, prinútil LN hľadať nových spojencov. (Ignazi 2002: 166-168)

2.6. Príprava na parlamentné voľby 1994

Vzhľadom na vyššie spomínané dopady volebného systému, Bossi a kongrese strany konajúcom sa na konci roku 1993, vyjadril vôlu vytvoriť koalíciu s dalšími politickými stranami. Tú nakoniec pod názvom „Pól slobody― strana vytvorila s Berlusconiho Forza Italia. Vzájomná spolupráca však nebola bezproblémová, o čom svedčí aj Bossiho definovanie Berlusconiho ako „falošného priateľa―. (Bufacchi-Burgess 2004: 175-176). Prekvapivý je taktiež fakt, že LN sa začala mobilizovať aj v ostatných častiach krajiny, a to vrátane juhu. LN tu otvorila svoje pobočky a už v priebehu lokálnych volieb sa prezentovala naprieč celou krajinou ako „Talianska federálna liga―. Bossi taktiež v rámci celoštátnej predvolebnej kampane v roku 1994 navštívil Sicíliu, kde sa veľmi kladne vyjadril o autonómnej tradícii regiónu a označil ju za vhodný model usporiadania pre zvyšok krajiny. Zaujímavý je taktiež fakt, že po neúspechu v novembrových komunálnych voľbách Liga zmiernila svoje „protijužanské zameranie―. Juh Talianska už neprezentovala ako región parazitujúci na úpechu severu ale naopak ako obeť systému vzájomnej závislosti. (Gold 2003:93-94).

9 Pentapartito označuje päť politických strán, ktoré spolu vytvárali vládnu koalíciu v rokoch 1980-1992. Jednalo sa o tieto politické strany: Kresťanská demokracia, Talianska socialistická strana, Talianska socialno-demokratická strana, Talianska republikánska strana, Talianska liberálna strana

14 V tomto období LN rovnako využila nespokojnosť obyvateľstva zo zavedením novej minimálnej dane.10 Tá sa stala významným bodom, na základe ktorej sa LN podarilo získať podporu malých a stredných podnikateľov. LN argumentovala, že nový zákon je len spôsob ako vybrať peniaze od najohrozenejšej skupiny na pracovnom trhu. Strana sponzorovala podpisovú akciu a taktiež hrozila štrajkom proti novému zákonu. Zamestnávateľská asociácia LN-ALIA sa stala taktiež sponzorom hlavného protestu v centre Milána. Nespokojnosť obyvateľstva vyvrcholila v októbri 1993, kedy v Miláne proti minimálnej dani protestovalo 100 000 ľudí z celého Talianska. Napriek tomu, že LN už v predchádzajúcich rokoch vyzývala k odmietnutiu platenia určitých daňových poplatkov, bola to práve minimálna daň, ktorá mobilizovala obyvateľstvo a prispela k nárastu voličskej základe LN. (Gold 2003:94- 95).

3. Ligy Severu ako vládna strana

Pôsobenie LN v jednotlivých vládnych koalíciach je zhrnuté v nasledujúcej tabuľke. Pripomeniem, že tá tvorí len akýsi „stavebný kameň― práce, pričom jednotlivým vládnym obdobiam a údajom v nej uvedených sa podrobnejšie venujú až nasledujúce kapitoly. Tabuľka pozostáva z deviatich bodov, ktoré sledujem v priebehu všetkých vládnych období, za cieľom vytvorenia čo najpodrobnejšej charakteristiky strany.

Tabuľka č.2 Pôsobenie LN v jednotlivých vládnych koalíciách

1. vládne obdobie 2.vládne obdobie 3.vládne obdobie Rok 1994 Jún 2001- Apríl 2005 Máj 2008- súčasnosť Členovia vlády LN, Hore Taliansko LN,FI,AN, LN, Ľud Slobody (Forza Italia, ďalej len Kresťanskodemokratický (Popolo della Liberta, FI), MSI stred(Centro Cristiano ďalej len PdL)11, Hnutie Democratico, ďalej len pre autonómiu12 CCD), Zväz kresťanských (Movimento per demokratov a demokratov l´Autonomia, ďalej len stredu(Unione dei MPA ) democratici Christiani e democratici di centro, ďalej len UDC)

10 Nový zákon stanovoval minimálny príjem pre rôzne druhy živností ,na základe ktorého bola vypočítaná minimálna daň. Vo všeobecnosti zákon poškodzoval drobných podnikateľov a naopak zvýhodňoval veľké firmy. 11 Politické uskupenie , ktoré vzniklo spojením strán FI a AN 12 Autonomistická strana zo Sicílie, zastupujúca záujmy celého juhu.

15 Počet parlamentných 117 47 75 zástupcov Ligy Severu

Ministerstvá obsadené ministerstvo ministerstvo -Ministerstvo Ligou Severu -vnútra(Roberto -inštitucionálnych -federálnych Maroni), reforiem a reforiem(Umberto -priemyslu(), devolúcie(Umberto Bossi), Bossi), -politík EÚ (Domenico potom čo je Bossi zvolený -zjednodušovania Comino) ako poslanec európskeho právnych -ústavnej parlamentu tento post predpisov(Roberto reformy(Francesco zastáva Roberto Calderoli Cderoli) Enrico Speroni), - sociálnej starostlivosti -vnútra(Roberto -rozpočtu(Giancarlo () Maroni) Pagliarini) -spravodlivosti(Roberto -poľnohospodárstva Castelli) (Luca Zaia)

Podmienky účasti vo -federálna a privatizačná -LN si nestanovila - Po relatívne úspešnom vláde reforma štátu podmienky účasti, tak ako druhom vládnom období, -odstránenie fiškálnych tomu bolo v LN vidí v PdL a legislatívnych záťaží predchádzajúcom období. prirodzeného spojenca. uvalených na malé Bola ale podpísaná zmluva PdL taktiež zahŕňa a stredné podniky medzi Bossim a základné body politiky -odstránenie Berlusconim, ktorá LN LN do svojho Berlusconiho garantovala devolúciu predvolebného „anomálneho krajiny. Naopak LN sa manifesta. postavenia― premiéra a zaviazala, že bude mediálneho magnáta. podporovať Berlusconiho a jeho politiky, Aktivita LN vo vláde -vymedzovanie sa voči - Inštitucionálna reforma - Inštitucionálna reforma zvyšku vládnej koalície - Nový imigračný zákon -Nový imigračný zákon -odmietnutie zákona o - Reforma súdnictva revízii trestného zákona -Reforma volebného zákona -predloženie návrhu regionálnej autonómie -vyjadrenie nedôvery vláde

Vonkajšie vzťahy -účasť v druhoradých -účasť v druhoradých -účasť v druhoradých voľbách voľbách voľbách - aktivitita LN na -biele Vianoce všetkých úrovniach strany: zber podpisov pre vyhlásenie referenda Vedenie strany - Umberto Bossi -Umberto Bossi -Umberto Bossi Z dôvodu choroby sa však na rok stiahol z politickej scény Voličská základňa -stabilné loženie - rovnaké sociálne zloženie -rovnaké sociálne voličskej základne voličskej základne ako v zloženie voličskej -nárast voličskej podpory predchádzajúcich rokoch, základne ako v u robotníkov a ostatných výnimkou je len staršie predchádzajúcich rokoch manuálnych zloženie elektorátu. -rozšírenie voličskej pracovníkov. - výrazný pokles voličov v základne aj dovtedy v severných regiónoch typických ľavicových Talianska regiónoch Členská základňa 167,650 členov -nestály počet členov, -relatívne ustálený počet

16 striedajú sa obdobia nárastu členov a poklesu členskej základne - na konci vládneho obdobia strana dosahuje najvyšší počet členo od roku 1994 : 148,321

Zdroj: Autorka

4. Liga Severu a prvá Berlusconiho vláda- „Pubescentné obdobie“

Ako už bolo uvedené, LN prvý krát získava status vládnej strany v roku 1994, kedy vstupuje do vlády spolu so stranou Silvia Berlusconiho FI a neo-fašistickou MSI. A to napriek dlhodobému sa vymedzovaniu strany voči MSI, potvrdenom vyjadrením Umberta Bossiho, že LN nikdy nezúčastní vlády tvorenej „fašistami a ich vnukmi.―13 Napriek tomu, že LN tento sľub porušila, súčasťou vládnej koalície sa stala len za presne vymedzených podmienok. (Bufacchi-Burgess 2004:196). Liga trvala na federálnej a privatizačnej reforme štátu, odstránení fiškálnych a legislatívnych záťaží uvalených na malé a stredné podniky ale taktiež na odstránení Berlusconiho „anomálneho postavenia― premiéra a mediálneho magnáta. Vzhľadom na fakt, že ani jeden z uvedených bodov nesedel do Berlusconiho plánov, nie je prekvapením, že počas celého vládneho obdobia dochádzalo ku konfrotácii LN so zvyškom vládnej koalície. Strana vystupovala takmer voči každej vládnej iniciatíve a napriek tomu, že bola súčasťou vlády vystupovala skôr ako strana opozičná. Jednou z ďalších príčin napätých vzťahov v koalícii bola osobná antipatia Umberta Bossiho voči lídrovi FI. Je však nutné poznamenať, že podobné postoje voči Berlusconimu nezastávala celá LN, čo sa plne prejavilo po vystúpení strany z vládnej koalície. (Cento Bull- Gilbert 2002: 35-36) Z hľadiska zloženia vlády je dôležitý fakt, že strana získala vedúcu rolu vo vládnej koalícii a obsadila päť dôležitých ministerstiev- ministerstvo vnútra (Roberto Maroni), priemyslu(Vito Gnutti), politík EÚ (), ústavnej reformy (Francesco Enrico Speroni) a rozpočtu (). Úspechom strany bolo taktiež obsadenie postu predsedkyne Poslaneckej snemovne, ktorou sa stala Irene Pivetti. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1995:20)

13 Strana takto reagovala na fašistickú minulosť strany a na členstvo Mussoliniho vnučky v MSI- Alessandry Mussolini

17 4.1. Aktivita Ligy Severu vo vládnej koalícii

Tak ako som už spomenula, strana sa počas svojej prvej vládnej skúsenosti prezentovala skôr ako strana opozičná, vymedzujúca sa voči svojím koaličným partnerom. Za akúsi výnimku môže byť považovaná kauza prebratia kontroly nad Talianskym rozhlasovým a televíznym vysielaním(Radiotelevizione italiana, ďalej len RAI), kedy LN spolupracovala so zvyškom vládnej koalície a to bez ohľadu na vyššie spomenuté podmienky jej účasti vo vláde. (Cento Bull- Gilbert 2002:37) V roku 1993 bola RAI vtedajším premiérom Chiampim zachránená pred krachom. Jedným zo záchranných krokov bolo vytvorenie skupiny expertov, ktorých úlohou bola ekonomická reorganizácia televízie. Avšak po nástupe Silvia Berlusconiho k moci, sa Ciampiho zákon o štátnej televízii dostáva opäť do parlamentu. Vláda vytvorila pozmeňovacie návrhy zákona, na základe ktorých mala spomínaná skupina expertov odstúpiť a ustanovenie novej rady malo podliehať jej schváleniu. Takto upravený zákon však z dôvodu protiústavnosti14 odmietol podpísať prezident republiky - Oscar Luigi Scalfaro. Následkom čoho došlo k vytvoreniu nového zákona, ustanovujúceho, že nominácia členov televíznej rady bude výhradne v kompetencii predsedov jednotlivých komôr parlamentu. Z hľadiska témy práce je dôležitým bodom fakt, že členovia rady boli nakoniec navrhnutí všetkými troma vládnymi stranami, teda aj LN, ktorá sa týmto spôsobom podieľala na porušení článku o organizačnej nezávislosti RAI. (Bufacchi-Burgess 2004:200-201). Ďalším nepopulárnym krokom vlády bol vládny dekrét o revízii trestného zákonníka, na základe ktorého boli do domáceho väzenia presunuté osoby podozrivé z menej závažných trestných činov (napr. z korupcie), skrátená bola taktiež doba prešetrovania a bol zavädený zákaz publikovania priebehu vyšetrovania. Najkontroverznejším bodom bol však fakt, že na základe tohto dekrétu došlo k prepusteniu mnohých osôb obvinených v rámci akcie „Mani Pulite‖. Prirodzeným dôsledkom bola pobúrená reakcia medií a verejnosti, požadujúcich zrušenie daného zákona. V tomto bode je nutné zdôrazniť, že ten bol podpísaný ministrom vnútra a členom LN-Robertom Maronim. Minister však tvrdil, že k podpisu bol donútený práve svojimi koaličnými partnermi z FI a rovnako ako verejnosť požadoval úpravu zákona. V prípade, že by k požadovanej zmene nedošlo, Maroni bol pripravený rezignovať z funkcie. Taktiež LN, strana vymedzujúca sa ešte v období prvej republiky voči skorumpovanému politickému systému, zaujala voči zákonu veľmi kritický postoj. A keď na vyhrotenú situáciu vláda reagovala pretvorením vládneho nariadenia na bežný legislatívny akt, boli to práve

14 Článok ústavy zakazoval vládnu kontrolu nad verejnými informáciami.

18 poslanci LN, ktorý v parlamente vytvorili väčšinu a zákon odmietli. (Bufacchi-Burgess 2004:201-203) Už tento moment poukázal na krehkosť vládnej koalície. Tá sa naplno prejavila pri snahe o reformu ekonomickej oblasti. Hlavným problémom, brániacim dosiahnutiu dohody bola diametrálna odlišnosť postojov koaličných partnerov. Zatiaľ čo LN presadzovala regionalizáciu ekonomiky, protimonopolný zákon a zavretie neziskových podnikov, MSI naopak požadovali sociálne opatrenia a odmietali privatizáciu podnikov. (Cento Bull- Gilbert 2002:36) Neschopnosť prijať finančný zákon viedol nielen k veľmi napätej atmosfére, ale taktiež k zhoršeniu ekonomickej situácie. Ako najväčší problém sa však ukázala dôchodková reforma, ktorá bola striktnejšia ako sa pôvodne očakávalo. Jej dôsledkom bola generálna stávka, konajúca sa 14. októbra 1994. MSI v tomto období bezvýhradne podporovala Berlusconiho, LN však zaujala inú pozíciu a začala hovoriť o možnosti pádu vlády. Výsledkom bol skutočne rozchod LN s jej koaličnými partnermi a následný pád rozpad koalície. (Bufacchi-Burgess 2004:201-212) Vzhľadom na fakt, že plány LN na väčšiu regionálnu autonómiu predložené ministrom ústavnej reformy Speronim boli blokované koaličnými partnermi a rovnako sa strane nepodarilo presadiť program privatizácie a ani antimonopolný zákon, dá sa počínanie LN vysvetliť ako logické vyústenie jej traumatizujúcej vládnej skúsenosti. (Marro– Vigna1995:160-163)

4.2. Vonkajšie vzťahy

Rok 1994 bol dôležitý taktiež z dôvodu konania volieb do Európskeho parlamentu. LN v týchto voľbách kandidovala sama, zdôrazňujúc svoje korene a ideológiu. Je nutné poznamenať, že strana sa v týchto voľbách profiluje ako silne pro-európska. Hlavným dôvodom je presvedčenie, že budúcnosť severného Talianska závisí od integrovanej Európy. Inými slovami, LN verila, že „čím bližšie bude k Bruselu, tým ďalej sa jej podarí dostať od Ríma‖. V ostaných oblastiach súvisiacich predovšetkým s obchodom a ekonomickou súťažou LN zastávala veľmi pozitívny postoj k Európskej únii. Príkladom je oblasť poľnohospodárstva, kde LN spoliehala na regulácie EÚ. Tie mali pomôcť producentom zo severných regionóv čeliť konkurencii z juhu krajiny. (Giordano 2000:31) Napriek tomu, že za stranu bolo zvolených šesť poslancov Európskeho parlamentu15, nedajú sa voľby hodnotiť ako úspešné. Naopak oproti marcovému výsledku volieb strana

15 Umberto Bossi, Gipo Farassino, Raimondo Fassa, Marco Formentini, Marilena Marin e Luigi Moretti.

19 zaznamenala takmer 2% pokles voličskej podpory a získala len 6,6% hlasov. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1995) Hlavnou príčinou tejto situácie je posilnenie FI, v dôsledku čoho LN utrpela najväčšiu porážku v miestach, kde bola dovtedy sústredená silná voličská základňa strany- v Benátsku a Lombardii. Pokles podpory strany v týchto regionóch zachytáva nasledujúca tabuľka. (Giordano 2004:70-72)

Tabuľka č.3: Pokles voličskej podpory LN v regióne Benátsko a Lombardia v priebehu roka 1994

Región Provincia 1994 Celoštátne voľby % 1994 Regionálne voľby % Lombardia Sondrio 32,10 24,00 Brescia 25,70 21,70 Como 27.60 21.30 Bergamo 28.70 24.40 Milano 17.40 13.70 Mantova 18.10 14.20 Varese 30.80 26.10 Pavia 19.80 15,00 Cremona 18.30 13.90 Benátsko Belluno 32.40 20.60 Treviso 28.60 20.80 Vicenza 28.10 20.80 Venezia 15.40 9.80 Verona 20.80 17.10 Padova 17.20 12.40 Rovigo 10.40 6.90

Zdroj: Ministero dell´Interno 2011

V roku 1994 sa konali v určitých mestách 16taktiež primátorske voľby. Napriek tomu, že LN postavila svojich kandidátov až v siedmych mestách17, aj tieto voľby skončili pre stranu neúspechom a strane sa nepodarilo obsadiť ani jedno primátorské kreslo. Treba však zdôrazniť, že tieto voľby boli neúspešne nielen pre LN, ale pre všetky vládne strany, ktorým sa podarilo získať len dva primátorské úrady. Naopak, ukázalo sa, že voliči preferujú skôr spojenie centristických strán s ľavicou. (Bufacchi-Burgess 2004:212) Dá sa predpokladať, že práve na základe neúspešných volieb Bossi definitívne pochopil, že LN môže byť úspešná len v prípade, že sa jej podarí oslabiť Berlusconiho. Preto sa dá práve

16 Asti, Brescia, Rovigo,Treviso, Savona, Lucca, Massa, Pisa, Pistoia 17 Z vyššie menovaných zástupcovia LN nekandidovali len v v meste Lucca a Massa .

20 tento okamžik považovať za dôležitý z hľadiska skúmania výstupu strany z vládnej koalície. (Foltýn 2004:35) V prípade mimovládnych aktivít strany v tomto období je taktiež nutné spomenúť aktivitu LN pri zbieraní podpisov, potrebných na vyhlásenie ďalšieho referenda. Body, v ktorých LN požadovala vyhlásenie referenda a postoje strany sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Zdôrazním len, že názory strany korešpodovali s vládnou politikou LN.

Tabuľka č.4: Predmet referenda a postoje LN

Predmet referenda Postoj LN 1. Zrušenie náhradnej dane Áno 2. Nový volebný zákon do oboch komôr parlamentu: jednomandátový Áno volebný systém, bez proporciálnej kvóty 3. Zrušenie rezidentného dohľadu Áno 4. Zrušenie osobitnej dávky v prípade nezamestnanosti Áno 5. Privatizácia RAI Áno 6. Liberalizácia registrácie na vykonávanie obchodnej činnosti Áno 7. Zrušenie existencie jediného štátneho pokladníka Áno 8. Zrušenie automatických odvodov pre odbory Áno 9. Doprovoľný zápis do národného zdravotného poistenia alebo Áno súkromného poistenia 10. Zrušenie reklamy v RAI Áno 11. Nový volebný zákon pre obce Nie 12. Liberalizácia otváracích hodín obchodov Nie 13. Zákaz reklám v priebehu filmov Áno

Zdroj: Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1995: 20-21

Dátum referenda bol vyhlásený až na 11. júna 1995. Napriek tomu, že sa referendum konalo v čase keď LN už nebola vládnou stranou, spomeniem, že z požiadavok predložených LN sa jeho súčasťou stali len body 3,5,6, 8,11,12,13. Pričom výsledky korešpondovali s postojom strany len v prípadoch 3,5,8,11,12. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1995:21)

21 4.3. Vedenie strany a voličská základňa

LN je často označovaná aj ako „charizmatická politická strana‖. Hlavným dôvodom je osoba Umberta Bossiho, ktorý je v strane skutočnou autoritou. Jeho organizačné schopnosti, taktika ale taktiež image a charizma sú dôležitými predispozíciami pre vedenie strany. Bossi sa teší veľkému obdivu a úcte aj u ďalších vysoko postavených straníkov. Dostačujúcim príkladom je vyjadrenie Franca Tozza: „Zomrel by som pre ňho―.(Barraclough 1998:267) Rovnakú neohroziteľnú pozíciu v strane Bossi zastáva aj počas prvého vládneho obdobia. Po voľbách, je to práve on, kto vedie a úmyselne predlžuje vládne vyjednávania. Vzhľadom na úspešný volebný výsledok, sa Bossi snažil konkurovať Berlusconimu v boji o premierské kreslo. Napriek tomu, že v tomto boji neuspel, podarilo sa mu pre stranu získať päť už zmienených ministerských postov, pričom on sám však žiadny nezastáva. (Cento Bull- Gilbert 2002: 35) Bolo by však chybou domnievať sa, že táto situácia viedla k oslabeniu Bossiho pozície v strane. Naopak, Bossi bol naďalej najdôležitejším členom LN. A ako sa sám neskôr vyjadril „Liga Severu je Umberto Bossi― (Cento Bull- Gilbert 2002: 27) Výnimkou je situácia, keď LN vystupuje z vládnej koalície. Výsledkom čoho je prvý vážnejší rozkol v LN a taktiež kritické ohlasy voči Bossimu aj zo strany jeho najbližších spolupracovníkov, ktoré však nevedú k oslabeniu Bossiho pozície v strane. Ako už bolo uvedené, voličská základňa LN bola tvorená prevažne mladými ľuďmi zo severu krajiny. Z hľadiska geografického rozptýlenia voličov, dochádza k zaujímavej zmene práve začiatkom devädesiatych rokov, kedy sa voličská podpora z pár obcí na severe Talianska rozširuje takmer do celej severnej oblasti. Príčinu treba hľadať v narastajúcej nespokojnosti elektorátu s fungovaním štátu. (Cento Bull- Gilbert 2002: 71)Za povšimnutie rovnako stojí nárast podpory robotníkov a manuálnych pracovníkov, ku ktorému dochádza práve v období rokov 1991-1996. Tento nárast je však skôr výnimkou, a podpora LN počas celej existencie vychádza z rovnakého sociálneho zloženia elektorátu. (Ruzza- Fella 2009: 67) Čo sa týka členskej základne strany, tak rok 1994 je zaujímavý z toho dôvodu, že LN v tomto období zaznamenáva najväčší počet členov- 167,650. Ako ukážem v nasledujúcich častiach práce, v ďalších rokoch sa už podobného počtu nepodarilo dosiahnuť. (Albertazzi-McDonnell 2010:1321)

22 5. Liga Severu a druhá Berlusconiho vláda- „Obdobie Dospievania“

Parlamentné voľby 2001 boli pre stranu vzhľadom na 3,9% volebný zisk doslova katastrofou. LN dokonca neprekročila ani 4% volebný prah, potrebný na získanie parlamentného zastúpenia. Avšak vzhľadom na to, že Silviovi Berlusonimu sa bez LN nepodarilo dosiahnuť dvojtretinovej väčšiny potrebnej pre odhlasovanie ústavných zmien, stal sa závislým na podpore LN. Oproti roku 1996 LN teda disponovala veľkým vládnym potencionálom, vďaka ktorému strana získala v rámci koalície Dom Slobôd tak ako parlamentné, tak aj vládne zastúpenie a o obsadila tri dôležité ministerstvá - ministerstvo inštitucionálnych reforiem a devolúcie (Umberto Bossi), ministerstvo sociálnej starostlivosti (Roberto Maroni) a ministerstvo spravodlivosti (). (ITANES 2001:221) Významným rozdielom oproti roku 1994 je napravenie vzťahov medzi LN a FI, ktoré sa prejavujú už pri vytváraní vlády. Narozdiel od predchádzajúceho vládneho obdobia strana totiž do vlády nevstupuje za tak presne vymedzených podmienok, ako tomu bolo v roku 1994. Naopak strana už v predvolebnej kampani pôsobí ako pevná súčasť koalície a prihlasuje sa k volebnému programu, ktorého cieľom je dosiahnutie „liberálnej, silnej a správnej vlády‖. (Baldoni 2009:310) Ďalším dôkazom je fakt, že už od počiatku spoločného vládnutia je evidentné štepenie vlády na dve skupiny. Pričom hybnú silu vlády vytvára práve trojica tzv. „nových― politikov z Lombardie - Bossi, Berlusconi a Tremoni. Naopak druhou skupinou sú tzv. „starí― politici, ktorí pôsobili na politickej scéne ešte počas prvej talianskej republiky a v rámci nového politického usporiadania vystupovali ako zástupcovia AN a UDC. Ako však už naznačuje štepenie v rámci koalície, vylepšenie vzťahov s FI znamenalo ich zhoršenie s ostatnými koaličnými partnermi. Táto situácia je dôsledkom profilu LN ako strany, vymedzujúcej sa voči tradičným politikom a Rímu. Účasť v koalícii a dobré vzťahy s Berlusconim mohli tento profil ohroziť a viesť až k strate silného voličkého jadra strany. Preto z dôvodu uchovania si statusu strany, ktorá je „jednou nohou vo vláde a jednou v opozícii‖, strana vystupovala voči ostatným koaličným partnerom. Novým „nepriateľom― strany sa stal taktiež namiesto Ríma Vatikán, čoho dôkazom je Bossiho obvinenie pápeža a kardinálov z toho, že hovoria len v mene boha peňazí.(Albertazzi-McDonnell 2005:963-960) Napriek vyššie uvedenému, sa ale nedá s absolútnou platnosťou tvrdiť, že LN by bránila akejkoľvek spolupráci s koaličnými partnermi. Príkladom je spojenie s AN, za cieľom zablokovania prezidentskej amnestie pre členov ľavého krídla extra - parlamentnej skupiny,

23 ktorá bola usvedčená z politicky motivovanej vraždy v priebehu sedemdesiatych rokov. (Fella-Ruzza 2009:78)

5.1. Aktivita Ligy Severu vo vládnej koalícii

Ako už bolo naznačené, pozícia LN v druhej Berlusconiho vláde sa diametrálne odlišovala od prvej vládnej skúsenosti. Strana už nepôsobila ako opozícia v rámci koalície a aktívne sa podieľala na výkonne moci, pričom sa sústredila predovšetkým na dosiahnutie federálnej reformy a otázky vychádzajúce z „práva a poriadku― štátu. V tejto súvislosti strana usilovala o vytvorenie ministerstva kriminalistiky či Calderoli, vzhľadom na narastajúci počet sexuálnych zločinov, požadoval kastráciu ako spôsob potrestania zločincov. (Fella-Ruzza 2009:78) Sústredenie strany na vyššie vymedzené body, sa odrazilo aj v aktivite ministrov. Tí sa na základe jednotlivých reforiem, snažili prispieť k dosiahnutiu hlavných cieľov LN.

5.1.1 Zákon Bossi- Fini

Dôkazom aktívneho pôsobenia LN vo vláde je imigračný tzv. Bossi-Fini zákon, nahradzujúci zákon stredo-ľavej koalície, nazývaný Turco-Napolitano18. Na reforme imigračnej politiky začali pravicové strany pracovať ešte v čase pôsobenia v opozícii. Práve líder LN spolu s Berlusconim boli iniciátormi ľudovej iniciatívy za vytvorenie nového, prísnejšieho imigračného zákona. Ten mal vychádzať z princípu, že v Taliansku je vítaný len ten, kto chce a má kde pracovať. (Zincone 2006:361) Krátko potom, čo došlo k vytvoreniu vládnej koalície, sa minister sociálnej spravodlivosti Roberto Maroni vyslovil za zrušenie povolenia pobytu pre imigrantov hľadajúcich si prácu- to malo byť viazané až na platnú zamestnaneckú zmluvu. Vzhľadom na to, že tento bod bol jedným z hlavných predvolebných sľubov koalíce Dom Slobôd, naledujúce mesiace sa niesli v duchu príprav nového zákona. Dôležitú úlohu zohrávali samotné strany vládnej koalície, pričom hlavným „motorom― legislatívnych zmien sa stala práve LN spoločne s AN. Naopak zástupcovia občianskeho sektora, stredo-ľavé strany či advokátske komory boli z procesu tvorby zákona úplne vylúčené. Napriek tomu tvorbu zákona sprevádzali konflikty, priamo vo vnútri koalície, pričom hlavným oponentom LN sa stali kresťanské strany. Nejednotnosť vlády sa plne prejavila pri negociácii imigračného zákona. Dohody sa totiž podarilo dosiahnuť

18 Imigračný zákon, vytvorený členmi Demokratickej strany ľavice, priznával cudzincom všetky základné práva, ktoré prislúchali Talianom, za čo sa stal predmetom kritiky pravicových strán. Tie ho vzhľadom na množstvo imigrantov prichádzajúcich na územie Talianska, označovali ako nedostatočný. (Einaudi 2007:215-219)

24 až po ôsmich mediacích diskusií a troch čítaniach. (Zincone 2006:361-365) Napriek protestom opozície zákon bol nakoniec prijatý 30.júla 2002. Výsledkom čoho bolo posilnenie represívnych opatrení voči imigrantom-maximálna dĺžka pobytu bola skrátená na šesťdesiat dní, zákaz vstupu na územie Talianska bol naopak predĺžený z piatich na desať rokov, bola zavedená taktiež možnosť zatknutia ilegálneho imigranta v prípade jeho opätovného návratu na územie Talianska. ( Barucci- Liberti 2005:48-50) Zákon však nebol tak prísny, ako by sa mohlo zpočiatku zdať. Napriek opätovným prehláseniam LN odmietajúcim amnestie pre nelegálnych prisťahovalcov, práve na základe tohoto zákona došlo k legalizácii približne 700 000 nelegálnych imigrantov. (Albertazzi- McDonnell 2005:962) LN síce nezmierňuje anti-imigračnú rétoriku a necháva sa počuť, že hranice Talianska by mali byť uzavreté, reálne vystupovanie členov strany je však iné. Príkladom je minister Maroni, ktorý tento návrh LN okamžite zamietol. Ten istý minister navyše v roku 2003 navrhuje zrušenie kvót, umožňujúcich riadenie migračných tokov podľa dopytu na pracovnom trhu. Návrh prijatý síce nebol, táto situácia však dokazuje, že napriek vystupovaniu LN ako radikálnej strany, jej členmi sú aj umiernení politici. (Zincone 2006:366) V tomto mieste však netreba opomínať ani fakt, že zatiaľ čo LN vystupovala voči imigrácii z dôvodu ohrozenia miestnej kultúry a bezpečnosti , v rovnakom čase viedli priemyselníci zo severo-východu kampaň za zvýšenie kvóty na prichádzajúcu pracovnú silu. Dôkazom čoho je tiež tvrdenie predsedu združenia priemyselníkov Nicola Tognana, že LN stratila kontakt s priemyselnou realitou a že väčšina imigrantských pracovníkov si zaslúži rešpekt a uznanie. (Albertazzi-McDonnell 2005:962)

5.1.2. Inštitucionálna reforma

Ako už bolo uvedené, LN vymenila svoju podporu Berlusconiho vláde za prísľub federálnej reformy štátu. O ňu sa síce snažila aj predchádzajúca stredoľavá vláda, LN však ňou navrhnuté usporiadanie štátu nazvala „falošným federalizmom― a vyzývala voličov aby v ústavnom referende, konajúcom sa 7. októbra 2001 vyjadrili svoj nesúhlas s prijatými konštitučnými reformami štátu. Napriek snahe LN reformy prijaté ešte predchádzajúcou vládou boli referendom potvrdené. Umberto Bossi tento stav komentoval slovami: „Tento výsledok neznamená nič. Bude to Dom slobôd, ktorý spraví devolúciu .― (Jori 2009:122) Bol to práve Bossi, ktorý bol ako minister inštitucionálnej reformy poverený vytvorením návrhov na ďalšiu decentralizáciu štátu. Ten sa pri tvorbe devolúcie inšpiroval Škótskom. Aj

25 na základe čoho sa LN snažila demonštrovať „ keltský― charakter Padánie a tým sa odlíšiť od ostatných politických strán rovnako požadujúcich federalizáciu krajiny. (Keating-Wilson 2010: 8-10) Devolučné požiadavky LN boli prejednané zástupcami koaličných strán19 na stretnutí v Lorenzagane. Výsledkom bol balíček inštititucionálnych reforiem predpovedajúcich posilnenie právomocí premiéra, asymetrický bikameralizmus a vytvorenie Senátu regiónov. Požiadavky LN však balíčkom neboli uspokojené. LN okrem iného kritizovala nemožnosť Senátu regiónov zapájať sa do hlasovania či centralistické opatrenia, ktoré boli prijaté z dôvodu vyrovania ústupkov voči LN. Nespokojnosť strany dokonca viedla k požiadavke Roberta Maroniho zmeniť koaličných partnerov, čo však rázne odmietol Umberto Bossi. Ten predpovedal, že dôležitým obdobím na presadenie devolučných požiadavkov budú prvé mesiace roku 2004. (Jori 2009:122-124) Zanedlho však aj Bossi zmenil názor a zvolal do Milána federálny snem strany, na ktorom požadoval „federalizmus hneď alebo nikdy viac―. Rovnako pohrozil, že v prípade nevypočutia požiadavok strany, „LN zváži ďaľšie konanie voči koaličným partnerom, zaháji manifestácie v každej obci Padánie a prípadne zváži vytvorenie aliancie s ďalšími autonomistickými hnutiami krajiny.“ (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2003:23-27) V skutočnosti však LN musela čakať kým bol projekt devolúcie schválený v Senáte, k čomu sa neskôr pripojilo aj „áno― v Poslaneckej snemovni. Ratifikácia v oboch komorách parlamentu však nebola dostačujúca a reforma sa stala v roku 2006 predmetom referenda, v ktorom bola odmietnutá.20(Jori 2009: 124)

5.1.3 Reforma súdnictva

Jedným z predvolebných bodov volebnej koalície Dom Slôbod bola aj reforma súdnictva. Detailný plán reformácie bol predstavený v roku 2002 ministrom spravodlivosti a členom LN Robertom Castellim. Následné prijímanie zákona však vôbec neprebiehalo ľahko a dá sa taktiež označiť za jeden z testov stability vládnej koalície. Príkladom je tajné hlasovanie parlamentu v roku 2003, na základe ktorého bola reforma odmietnutá kvôli 36 poslancom, ktorí hlasovali spolu s opozičnými stranami. Dôsledkom tohoto neúspechu síce Castelli pohrozil podaním demisie, tá však nakoniec podaná nebola.

19 Za Ligu Severu sa stretnutia zúčasnil Roberto Calderoli, za Forza Italia Andrea Pastore , za Alianziu Nazionale- Domenico Nania a za UDC Francesco Donfrio 20 Odmietnutie devolúcie v referende bolo predovšetkým výsledkom stredoľavých politických strán, ktoré ju prezentovali ako hrozbu pre rovnost a občianstvo. Dôkazom čoho je aj fakt, že za projekt devolúcie sa vyslovilo celé severné Taliansko, s výnimkou bašty ľavicových strán Emilie- Romagne.

26 Reforma bola síce kritizovaná aj z dôvodu novozavedených ťažkopádnych, zložitých a často neovládateľných predpisov, hlavným predmetom kritiky sa však stalo posilnenie pozície ministra v súdnom systéme. Z rovnakého dôvodu odmietol reformu po schválení v oboch komorách, ku ktorému došlo až v roku 2004, podpísať aj talianský prezident Carlo Azeglio Ciampi. (Pederzoli 2005: 153-174) Ku konečnému prijatiu reformy došlo až v júli roku 2005, kedy sa v jej prospech vyjadrilo 284 parlamentných zástupcov. Nový zákon tak zaviedol rozptýlenie funkcií sudcov, novú oraganizáciu prokuratúry, špeciálne školenia sudcov či možnosti karierného rastu prostredníctvom súťaží. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2006:5) Napriek tomu, že sa zákon podarilo prijať, opozícia sa k nemu naďalej stavala kriticky, čo sa prejavilo počas stredoľavej vlády Romana Prodiho, kedy dochádza k jeho ďalšej úprave.

5.1.4 Reforma volebného zákona

Prijatie nového volebného zákona sa dá chápať ako príprava stredopravých strán na parlamentné voľby 2006. v snahe udržať stredopravú predvolebnú koalíciu, sa už v priebehu roku 2005 usiloval o zavedenie 25% proporcionálnej kvóty, ktorá by prinútila kandidovať strany v rámci predvolebnej koalície. Tento návrh bol však nielen odmietnutý hlavným Berlusconiho konkurentom Romanom Prodim, ale rozpory ohľadne predvolebnej spolupráce vypukli aj priamo v koalícii. Zatiaľ čo líder kresťanských demokratov otvorene hovoril o potrebe ustanovenia nového lídra v rámci predvolebnej koalície, LN deklarovala prerušenie spolupráce, v prípade odchodu Berlusconiho z vodcovskej pozície. Vytvorenie nového volebného zákona tak bolo výsledkom kompromisu medzi stredopravými stranami. (Massetti 2006: 263-264) Za nový volebný zákon bol zodpovedný predovšetkým minister inštitucionálnej reformy Roberto Calderoli. Zaujímavosťou však je , že on sám ju neskôr označil ako „hovädinu“.21 K prijatiu zákona dochádza len pár mesiacov pred parlamentnými voľbami, v čom vidia zásadný problém stredoľavé strany, hlasujúce proti jeho prijatiu. Zákon vyvolal vlnu kritiky taktiež v akademickej obci. Politológ Giovanni Sartori ho napríklad pomenoval „Proporzionellum―, čím sa snažil zdôrazniť výstredný charakter reformy. Na základe zákona došlo totiž k zrušeniu jednomandátových obvodov, k zavedeniu uzavretej kandidátky či väčšinovej prémie 22 . Strany sa mohli taktiež rozhodnúť, či chcú kandidovať samy alebo

21 „porcata― 22 Strana , ktorá získala väčšinu hlasovmala zaručených minimálne 340 mandátov v Poslaneckej snemovni

27 v rámci predvolebnej koalície, pričom ale neexistoval mechanizmus, ktorý by strany prinútil zotrvať v rovnakej koalícii aj po voľbách a bránil by vytvoreniu novej aliancie. (Baldoni 2009:326-327) Nutné je však podotknúť, že zákon svoju hlavnú úlohu nesplnil a pravici sa parlamentné voľby 2006 vyhrať nepodarilo.

5.2. Kríza vládnej koalície

V apríli roku 2005 došlo k prvej a taktiež jedinej kríze Berlusconiho vlády. Z hľadiska témy tejto práce je však dôležitý fakt, že príčinou krízy tento krát nie je LN, ale UDC, ktorá 16. apríla oznámila odchod z vládnej koalície. Na krízu sa dá taktiež pozerať, ako na výsledok dlhodobého pnutia, ku ktorému dochádzalo medzi FI a UDC. Tá totiž k nahradila LN v úlohe vymedzujúceho sa koaličného partnera. Vzhľadom na výsledky regionálnych volieb, strany nemali po odchode UDC záujem o výpísanie volieb predčasných. Z tohto dôvodu je 23.apríla ustanovená nová vláda, ktorá sa od tej predchádzajúcej odlišuje len minimálne. Pre samotnú LN však táto situácia neprináša okrem navýšenia počtu ministerských zástupcov žiadne zmeny. (Hine-Hanretty 2006:105-123)

5.3. Vonkajšie vzťahy strany

5.3.1 Výsledky strany v druhoradých voľbách

V priebehu druhého vládneho obdobia dochádza k niekoľkým administratívnym a regionálnym voľbám. Predovšetkým administratívne voľby 2003, v ktorých sa LN prezentuje sama, sú dôkazom toho, že koaličné vzťahy z dôvodu problematického presadenia devolúcie neboli ideálne. Bossi tento krok strany komentoval nasledujúcimi slovami: „Sme veľmi sklamaní z nedostatočných politických opatrení jednotlivých koaličných partnerov.Ale pozor! Liga nie je len živá, ale taktiež pripravená demonštrovať svoju životnú silu až pokým nedosiahne víťaznú liberalizáciu (severu). “ (Jori 2009: 122) Samostatná kandidatúra LN sa však neukázala ako šťastný krok, pretože strana nedosiahla výraznejšieho úspechu. Ďalšie významné voľby, v ktorých sa strana prezentuje sú voľby do Európskeho parlamentu, konajúce sa v roku 2004. LN získava 5% hlasov, čo je síce menej ako vo voľbách roku 1994, ale oproti roku 1999 strana zaznamenala nárast o pol percentného bodu. Napriek tomu však

28 boli do Európskeho parlamentu zvolení len štyria zástupcovia LN.23 (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2004:14) V tomto bode je treba upozorniť na výrazný obrat v postoji strany voči EÚ. Ten sa prejavuje už v priebehu parlamentných volieb 2001, kedy Bossi výrazne zostruje protieurópsku rétoriku. Rovnako sa strana prezentuje aj krátko pred eurovoľbami 2004, keď celé parlamentné zastúpenie LN protestuje s transparentami proti európskemu zatýkaciemu rozkazu. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2004 :14) Euroskeptický postoj strany sa však plne prejavuje aj na vládnej úrovni a to predovšetkým v ekonomických otázkách. Príkladom je napr. minister Maroni, ktorý po francúzskom a holandskom „nie― Európskej ústave, požadoval referendum o spätnom zavedení líry. V tomto bode však treba zdôrazniť, že postoj strany sa veľmi nelíšil od koaličného partnera FI, ktorá v eure videla príčinu všetkých ekonomických problémov krajiny. (Mascitelli-Zucchi 2007:139) Vzhľadom na to, že krátko pred regionálnymi voľbami 2005 Senát schválil zákon o devolúcii, LN zmenila taktiku a vo voľbách kandidovala opäť ako súčasť koalície stredopravých strán. Strana dosiahla podobného výsledku ako v eurovoľbách- 5,6%, pričom v Lombardii a Benátsku obdržala až 16 a 14 percentnú podporu. Napriek tomu, že LN nezaznamenáva výrazný odliv voličov, voľby sú jasným dôkazom oslabenia stredopravých strán, čo vedie k prijatiu už spomínanej volebnej reformy.

5.3.2. Aktivita strany na regionálnej úrovni

Aktivita strany aj na regionálnej úrovni vychádza z už spomínanej snahy o dosiahnutie federálnej reformy a nastolenie „práva a poriadku―. Dôkazom je napríklad ustanovenie vlastnej polície v regióne Lombardia, či možnosti „bezpečnostného― poistenia obyvateľov toho istého regiónu. V roku 2002 vzniká taktiež Padánsky výbor, ktorého hlavnou úlohou má byť riešenie problémov obyvateľov severného Talianska. Na regionálnej úrovni sú taktiež organizované protesty obyvateľstva proti vstupu Turecka do EÚ. Dá sa preto konštatovať, že regionálna politika strany plne odráža politiku vládnu. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2003:23-27)

23Umberto Bossi,Francesco Enrico Speroni ,,

29 5.4. Vedenie strany a voličská základňa

Tak ako v predchádzajúcich rokoch, tak aj v tomto období je najdôležitejším mužom strany Umberto Bossi. Druhé vládne obdobie však dokázalo, že LN nie je len on. Bossi sa totiž z dôvodu mozgovej porážky v roku 2004 stiahol na 17 mesiacov z politickej scény. Nový líder strany síce ustanovený nebol, nič menej úspech LN vo voľbách do Európskeho parlamentu je dôkazom, že strana bola schopná fungovať aj bez Bossiho prítomnosti. (Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2004: 14-20) Ďalšími dôležitými osobami v strane boli Roberto Castelli a Roberto Maroni, obaja zastávajúci ministerské posty. Strana taktiež disponovala stieňovými ministrami, zástupcami v talianskom či Európskom parlamente. Práve v druhom vládnom období sa však plne prejavuje rigidita vo vedení LN, brániaca zmenám priamo vo vnútri strany. Táto situácia je paradoxná, vzhľadom na to, že sám Bossi prezentoval stranu ako tlmočníka vôle ľudu. (Albertazzi-McDonnell 2005:959) Napriek napätiu vznikajúcemu medzi miestnymi aktivistami hnutia a vysokopostavenými straníkmi, LN v roku 2005 dosahuje najvyšší počet členov od roku 1994. Vývoj členskej základne z dôvodu väčšej prehľadnosti zachytáva nasledujúca tabuľka.

Tabuľka č.5: Vývoj členskej základne Ligy Severu v rokoch 2001-2005

Rok Počet členov 2001 124,310 2002 119,753 2003 131,453 2004 122,576 2005 148,321

Zdroj: Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2006

Voľby roku 2001 celkovo odrážajú prudký pokles voličskej základne. Ten je tak ako v prípade regionálnych volieb 1994 najviac viditeľný v regióne Lombardia, (počet voličov znížil o polovicu), Benátsko, Piemont a Furlansko - Julské Benátsko (voličská podpora tu dokonca klesla o dve tretiny) K inej ako geografickej zmene však pri skúmaní elektorátu nedochádza a voličská podpora sa sústredí v rovnakých sociálnych skupinách ako pominulé roky. Výnimkou je len zostarnutie elektorátu, keďže najpočetnejšiu skupinu tvoria voliči vo veku 45-68 rokov. (ITANES 2001: 27-46)

30 6. Liga Severu a tretia Berlusconiho vláda- „Obdobie dospelosti“

Po dvojročnej prestávke sa v roku 2008, LN opäť stáva súčasťou vládnej koalície. Tento krát, vzhľadom na volebný výsledok, sa strana ocitá v úplne inej pozícii ako tomu bolo v roku 2001. S 8,3 percentami hlasov sa stáva pivotálnou stranou, nevyhnutnou pre vytvorenie vlády. Z tohto dôvodu, by sa teda dalo tvrdiť, že štyri ministerské kreslá, ktoré LN obdržala, sú jej podhodnotením. (Diamanti 2009:202-214) Na druhej strane, však treba vziať do úvahy významnosť pridelených ministerstiev, ktoré LN umožnujú presadzovať kľúčové body jej politiky. Získané ministerstvo federálnej reformy a vnútra (Umberto Bossi, Roberto Maroni) je pre LN možnosťou presadenia federálizácie Talianska. Rovnako dôležité je aj ministerstvo poľnohospodárstva (Luca Zaia), brániace záujmy poľnohospodárov zo severných regiónov krajiny a ministerstvo pre zjednušenie legislatívnych noriem (Roberto Calderoli), ktoré umožňuje ministrovi zrušenie veľkého množstva zbytočných právnych predpisov. (Albertazzi-McDonnell 2010:1322-1324) Dôležitosť strany sa prejavuje už v priebehu predvolebnej kampane, keď sa kľúčové témy LN- federalizmus a imigrácia, stávajú súčasťou volebného manifesta PdL. LN tak ešte pred zostavením vlády demonštruje fakt, že na presadenie najvýznamnejších bodov svojej politiky, bude mať vhodných partnerov. Aj z toho dôvodu nie je preto vôbec prekvapením, že strana vstupuje s PdL opäť do vládnej koalície, bez toho aby si presne vymedzila podmienky svojej účasti, ako tomu bolo v roku 1994. (Albertazzi-McDonnell 2010:1322-1324) Rovnako aj počas tohoto vládneho obdobia pretrvávajú veľmi dobré vzťahy medzi LN a Berlusconim. Vo vládnej koalícii dochádza k výmene úloh a je to práve bývala AN, ktorá sa dostáva do sporu s premiérom a opúšťa vládu. Naopak LN vystupuje v pozícii verného spojenca. Dôkazom čoho je aj Bossiho podpora Berlusconiho v kauze „Ruby―.24 Napriek úzkej spolupráci, Umberto Bossi opakovane žiadal vypísanie predčasných volieb. Hlavná príčina takéhoto chovania strany nemusí byť videná len v príliš úzkej koalícii a tým v neefektívnom vykonávaní moci, ale predovšetkým v snahe strany udržať tlak na Berlusconiho a zaistiť reformu daňového systému, ktorá je jedným z programových bodov LN. Po schválení reformy je však možné, že vzhľadom na výsledky regionálnych volieb, strana svoje volanie po predčasných voľbách opäť zintenzívni. (The Economist Intelligence Unit 2011)

24 Premiér bol obvinený zo sexu s neplnoletou prostitútkou, známou pod prezývkou Ruby, na základe čoho bol s ním zahájený súdny proces.

31 6.1. Aktivita LN vo vládnej koalícii

Aj počas tohto vládneho obdobia, strana sleduje rovnaké politické ciele, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Strana sa teda najďalej sústredí na dosiahnutie federálneho usporiadania krajiny a body spojené s „právom a poriadkom― štátu.

6.1.1 Federálne usporiadanie krajiny

Z analýzy jednotlivých manifestov, či vyjadrení strany vyplýva, že najviac pozornosti strany sa v tomto období, hneď po imigrácii sústredí na federalizáciu krajiny. Strane sa skutočne podarí v roku 2009 presadiť zákon o fiškálnom federalizme štátu. LN prijatie zákona prezentuje ako obrovský úspech. Pravdou však je, že zákon nespĺňa všetky požiadavky strany a z toho dôvodu sa dá jeho prijatie hodnotiť len ako úspechom polovičným. Strana napríklad požadovala možnosť severných regiónov manipulovať s až 90% vyzbieraných daní, na základe čoho by mohli byť ukončené vlastné infraštrukturálne projekty oblasti. Po uplynutí tohoto obdobia mohli regióny spravovať rovnaké percento daní, avšak za predpokladu, že boli ochotné prevziať odpovednosť krajiny za verejný dlh. (Albertazzi-McDonnell 2010:1323- 1325) Napriek tomu, že takéto opatrenie by bolo s najvyššou pravdepodobnosťou protiústavne, faktom ostáva, že prijatý zákon nespľňuje všetky návrhy stranou predložené. Naopak zákon o fiškálnom federalizme štátu vychádza z diametrálne odlišnej perspektívy. „Daňová autonómia― má byť podľa zákona dosiahnutá vyberaním vlastných daní v danom regióne a podielom z výnosov daní z prijímu. (Parlamento Italiano 2009) Tak ako som už uviedla, prijatý zákon nebol len výsledkom aktivity LN. Federalizmus sa stal cieľom aj ostatných koaličných partnerov. Dôkaz je prejav predsedu vlády, ktorý zdôraznil, že fiškalný federalizmus je jedným z piatich programových bodov vlády, ktorý bude viesť k prospechu celého ale predovšetkým južného Talianska. (Governo italiano 2011)

6.1.2. „Právo a Poriadok“ štátu

Ďalší kľúčový bod, ktorý strana presadzuje od svojho návratu do vlády je téma „bezpečnosti.― V tejto súvislosti strana začala presadzovať tvrdé protiprisťahovalecké opatrenia, otlačky prstov od niektorých členov rómskej komunity či miestne kontrolné hliadky. Okrem týchto iniciatív, strana predložila taktiež návrhy, ktoré však neboli schválené. Príkladom je napr. zavedenie špeciálnych tried pre deti prisťahovaľcov, miestne referendá o výstavbe mešít a

32 zriadenia kočovných táborov, či celkové zastavenie prisťahovalectva na obdobie dvoch rokov. Vzhľadom na to, že väčšina návrhov LN sa dá považovať za protiústavné, či v rozpore s právom EÚ, nedá sa predpokladať, že cieľom strany by bolo aj ich skutočné. Naopak, LN sa skôr len snaží o to, aby bola neustále spájaná s bojom proti zločinu a imigrácii. Inými slovami, strana sa snaží plne obsadiť „priestor―, ktorý predtým zdieľala s ostatnými politickými stranami a presvedčiť voliča, že to bude práve on, kto bude mať prospech z politík vedených ministrom vnútra Robertom Maronim. (Albertazzi-McDonnell 2010:1327) Ten okamžite po nástupe do funkcie zahájil prípravu zákonov týkajúcich sa prisťahovalectva a trestnej činnosti, ktoré vyústili v tzv. „Bezpečnostný balíček―, ktorý bol v auguste 2009 predstavený ako zákon 94/ 2009. Cieľom daného zákona bola kriminalizácia nelegálneho prisťahovalectva, vytváranie prekážok vstupu na pracovný trh a naopak zjednodušenie možnosti vyhostenia ilegálnych imigrantov. Zákon taktiež predpokladá série kontrol cudzincov a trest v rozmezí 6 mesiacov až troch rokov väzenia, pre osoby prenajímajúce ubytovanie cudziemu štátnému príslušníkovi bez povolenia k pobytu. Nový zákon rovnako zobtiažnil možnosť rodinných príslušníkov vycestovať za svojími príbuznými do Talianska, či posielanie migrantov ulovených v mori späť do Líbie. Na základe tohoto ustanovenia skutočne došlo k nútenému návratu 227 uprchlíkov. Zatiaľ čo Maroni túto situáciu komentuje ako historický obrat v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, medzinárodné spoločentsvo zavalilo Taliansko vlnou kritiky. Na základe tohoto počínania, sa dá politika strany počas tretieho vládneho obdobia hodnotiť ako radikálna, antimigračná a xenofóbna. (Cento Bull 2010:418-422) Zaujímavosťou však je, že napriek uvedeným opatreniam je Maroni v tomto období, jediným ministrom, ktorý v prieskume získal viac ako 60 percentnú dôveru obyvateľstva. Táto situácia je teda dôkazom toho, že vyššie spomenutá stratégia strany bola úspešná. (Albertazzi-McDonnell 2010:1328) Výsledkom stratégie strany je taktiež samotný zákon. Je totiž nutné upozorniť na významné rozdiely medzi ustanoveniami zákona a jeho samotnou implemetáciou. Odborníci takto vytvorený zákon považujú za nevyhmateteľný a účinky jednotlivých predpisov len za veľmi omedzené. Dá sa teda konštatovať, že zákon sleduje predovšetkým dva ciele. Cieľ symbolický, zameraný na získanie voliča a naopak voči imigrantovi cieľ odradzujúci. (Cento Bull 2010:425-426)

33 6.1.3. Neúspechy LN

Z dôvodu dosiahnutia už vyššie spomenutých cieľov, musela LN urobiť aj niekoľko ústupkov, odporujúcich programatike strany. Príkladom je veľká vládna výpomoc pre Katániu a Palermo, uskladnenie odpakov z Neapola v severných regiónoch krajiny či uzavretie dohody medzi spoločnosťami Alitalia a Air France, pričom LN preferovala spoluprácu s Lufthansou. Rovnako tieto kroky strany vysvetlovali aj jej predstavitelia, argumentujúci, že strana dala oveľa menej ako získala. Práve dobre zvládnutá komunikačná stratégia strany a dôraz na presne vymedzené politiky, aj napriek vyššie uvedeným neúspechom, pomáha LN vybudovať imidž strany, ktorá „získala, čo chcela―. (Albertazzi-McDonnell 2010:1328)

6.2. Vonkajšie vzťahy strany

6.2.1.Výsledky strany v druhoradých voľbách

Spokojnosť voličov s pôsobením LN vo vládnej koalícii sa odrazila vo voľbách do Európskeho parlamentu 2009 a regionálnom hlasovaní 2010. Práve európske voľby 2009 boli najväčším úspechom v histórii strany. Strana obdržala až 10,22 % hlasov, čomu zodpovedalo až deväť miest v Európskom parlamente25. Najvyššie volebné zisky LN tradične obržala v Benátsku a Lombardii. Z hľadiska postoja k EÚ nedochádza k žiadnej zmene. Strana sa naďalej prezentuje jako euroskeptická. Podobný úspech strana dosiahla aj v regionálnych voľbách 2010, kedy sa strana stala najsilnejšou stranou severu, pričom dobrý volebný výsledok opäť dosiahla aj v Emigli-Romagni a Ligúrii.

Tabuľka č.6: Volebné výsledky Ligy Severu v európskych a regionálnych voľbách Regíón Voľby do EP 2009 % Regionálne voľby 2010 % Benátsko 28,38 35,16 Lombardia 22,73 26,21 Emiglia- Romagna 11,08 13,68 Ligúria 9,86 10,22

Zdroj: Ministero dell´Interno 2011

25 Claudio Morganti, Fiorello Provera, Francesco Enrico Speroni, Giancarlo Scottà, , Mara Bizzotto, Mario Borghezio, Matteo Salvini, Oreste Rossi

34 6.2.2. Aktivita strany na regionálnej úrovni

Stratégiu „bezpečnosti‖ a obrany proti imigrácii strana zastáva na regionálnej úrovni aj v tomto vládnom období. Snáď najznámejším príkladom v tomto je akcia nazvaná „Biele Vianoce―, ktorej hlavným cieľom bolo odhalenie každého ilegálneho imigranta. Autorom tejto myšlienky bol člen LN a súčasne starosta severotalianskej obce Coccaglio Franco Claretti, ktorý sa neskôr nechal počuť, že samotné pomenovanie akcie bol skôr novinársky, ako jeho výmysel. Z tohoto dôvodu sú „ Biele Vianoce― zjavným odrazom vládnej politiky. Na jednej strane demonštrujú širšie právomoci starostu, na druhej už niekoľkokrát spomínanú stratégiu LN - spájanie strany s bojom proti ilegálnej imigrácii. (Hooper 2007)

6.3. Vedenie strany a voličská základňa

Napriek tomu, že Umbertovi Bossimu sa nepodarilo úplne zotaviť z porážky, stále zohráva najdôležitejšiu pozíciu v strane. A aj v tomto období, sa dá preto povedať, že LN je vlastne Umberto Bossi. Rovnako platí už zmienené tvrdenie o rigidite strany. Dôkazom čoho sú taktiež ministerské posty zastávané stále tymi istými osobami. Z hľadiska skúmania členskej základne, dochádza síce k miernemu nárastu počtu straníkov, ale nejde o tak výrazný „ skok― ako tomu bolo v priebehu druhého vládneho obdobia. Vývoj počtu členov je predmetom nasledujúcej tabuľky.

Tabuľka č.7: Vývoj členskej základne Ligy Severu 2008-2010

Rok Počet členov 2008 155,478 2009 155,969 2010 Nie je k dispozícii.

Zdroj: (Albertazzi-McDonnell 2010:1325)

Ako už bolo uvedené, v roku 2008 LN dosiahla významného volebného úspechu. Oproti voľbám roku 2001 strana obdržala viac ako dvojnásobný počet hlasov. Zaujímavosťou však je, že LN výrazne neposilnila len v silných regiónoch - Lombardii a Benátsku, ale taktiež v tradične „červenej ― Emigli-Romagni, kde získala takmer 8% hlasov, čiže vyšše dva krát viac, ako vo voľbách 2006. (Ministero dell´Interno 2011)

35 Práve posilnenie v silne ľavicovom regióne Talianska, je dôkazom rozšírenia voličskej základne o typickú robotnícku triedu, hlasujúcu predtým za stredoľavé politické strany. K iným výrazným zmenám v rámci sociálneho zloženia voličskej základne oproti roku 2001 však nedochádza. (Fella- Ruzza 2009:70)

36

Záver

Cieľom tejto práce bolo charakterizovať Ligu Severu ako vládnu stranu a súčasne porovnať jej chovanie v jednotlivých vládnych obdobiach. Chovanie strany sa výrazne odlišuje najmä počas prvej vládnej skúsenosti. Lige sa v tomto období ešte nedarí nájsť balanc medzi novonadobudnutým statusom vládnej strany a dovtedajším opozičným postavením. LN preto v rámci vládnej koalície zastáva pozíciu strany opozičnej, vymedzujúcej sa voči politikám svojich koaličných partnerov. Táto stratégia sa však ukázala ako neúspešná. Napriek tomu, že strana obsadila dôležité ministerstvá, nepodarilo sa jej naplniť ani jeden z vytýčených cieľov. Výsledkom tejto situácie je taktiež pokles voličskej podpory. Z tohto pohľadu sa dá prvá vládna skúsenosť strany označiť ako „traumatizujúca―. K obratu dochádza počas účasti na druhej Berlusconiho vláde, kedy sa LN prostredníctvom vhodne zvolených témat, rétoriky strany a „nepriateľov―, podarilo úspešne zohrávať úlohu strany, ktorá je „jednou nohou vo vláde a jednou v opozícii―. Napriek tomu, že strana aktívne prístupila k účasti vo vláde a podielaľa sa na tvorbe politík, z hľadiska výstupov činnosti strany, sa nedá jej pôsobenie označiť ako úspešné. Inštitucionálnu reformu sa jej presadiť nepodarilo a zákon Bossi-Fini sa minul účinku, keďže roky 2001-2006 sú charakterizované ako obdobie masívnej imigrácie. (Cento Bull 2010:415) Bolo by však chybou hodnotiť celkovú účasť LN v druhej vláde ako neúspešnú. Napriek veľkej priepasti medzi rétorikou strany a politickými výstupmi sa strane podarilo upevniť voličské jadro a svoju pozíciu v systéme. LN bola jedinou stredopravou stranou, ktorá nezaznamenala v regionálnych voľbách 2005 výrazný pokles voličskej podpory. Rovnako počas svojej tretej účasti vo vládnej koalícii sa strana snaží skôr na základe ostrej rétoriky, ako politických výstupov získať „vlastníctvo― témy imigrácie a samostatnosti severu. Dôkazom je nový imigračný zákon. Ten sa síce javí ako veľmi prísny, no v skutočnosti je odborníkmi označený za nevyhmateľný a tým neúčinný. Volebné výsledky 2009 a 2010 a rozšírenie voličskej základne aj to tradične „červených― regiónov však naznačujú, že táto stratégia bola krok správnym smerom. Ako som už naznačila, okrem témat a rétoriky, k úspechu LN výrazne prispela schopnosť strany nájsť vhodných „nepriateľov―. Zatiaľ čo v roku 1994 sa strana vymedzuje voči všetkým, v nasledujúcich vládnych obdobiach je taktika LN premyslenejšia. Vo vzťahu k Silviovi Berlusconimu dochádza k výraznému obratu. Z úhlavného nepriateľa, ktorým sa LN javila poča prvého vládného obdobia, sa stal spojenec. Dôležité je však podotknúť, že nie spojenec bezvýhradný. Posilnené postavenie

37 LN, umožňuje strane taktiež určitú mieru nátlaku. Príkladom môžu byť druhoradé voľby počas druhého vládneho obdobia, kedy strana pripôsobuje spôsob kandidatúry miere schválenia zákonu o devolúcii. Vzhľadom na to, že vstupom do vládnej koalície, sa strana sama stala súčasťou „zlodejského― Rímu, novým nepriateľom strany sa stal Vatikán. Dá sa predpokladať, že z rovnakého dôvodu došlo k premene LN na stranu euroskeptickú. V tomto bode však netreba opomínať ďalšie faktory, akým napríklad je nárast euroskeptizmu u voličov LN. Rovnako sa domnievam, že úspech LN je výsledkom schopnosti strany priblížiť sa voličovi a zosúladiť vystupovanie na vládnej úrovni s regionálnou politikou strany. Strana je totiž aj na nižších úrovniach schopná sledovať vymedzené politiky. Na základe pozorovaných skutočností, sa dá zhodnotiť, že LN prešla značným vývojom. Z protestnej strany, ktorá si nevedela nájsť svoje miesto v politickom systéme je dnes plne inštitucionalizovaný subjekt, ktorý sa aktívne podieľa na tvorbe vládnych politík. Lige sa však naďalej darí budiť dojem radikálnej strany, a to aj napriek tomu, že dopady jej politiky sa ako radikálne označiť nedajú. LN sa teda podarilo to, na čom „stroskotalo― mnoho opozičných hnutí. Nielenže „prežila― svoje pôsobenie vo vláde, ale podarilo sa jej „dospieť― v silnú politickú stranu.

38 Zoznam použitých skratiek

AN- Národná Aliancia CCD- Kresťanskodemokratický stred FI- Hore Taliansko LL- Lombardská autonomistická liga LV – Benátska liga MPA- Hnutie pre autonómiu MSI- Talianske sociálne hnutie PDS- Demokratická strana ľavice RAI- Talianske rozhlasové a televizné vysielanie UDC- Zväz kresťanských demokratov a demokratov stredu UP- Piemontský zväz

39

Zdroje

Knižné tituly

Baldoni,Adalberto(2009): Storia della destra, dal postfascismo al Popola della Liberta,Valecchi,Firenze. Barrucci, Tiziana-Liberti,Stefano(2004): Lo stivale meticcio: L´immigrazione in Italia oggi, Carocci, Roma. Bufacchi, Vittorio – Burgess, Simon(2004): L´Italia contesa:Dieci anni di lotta politica da Mani pulite a Berlusconi ,Carocci,Roma. Cento Bull,Anna-Gilbert,Mark(2001): The Lega Nord and the Northen Question in Italian Politics , Palgrave Macmillan, New York. Diamanti,Ilvo(2009): Mappe dell´Italia Politica: Bianco, rosso, verde, azzuro…e tricolore,Il Mulino,Bologna. Diamanti, Ilvo(1996): „The Northern League: from regional party to party of government In:Gundle, Stephen. – Parker, Simon (eds.1996): The New Italian Republic: from the fall of the Berlin Wall to Berlusconi, Routledge,London Einaudi,Luca(2007): Le politiche dell´immigrazione in Italia dall´Unita a oggi,Laterza e Figli, Roma Foltýn,Tomáš(2009): Utváření stranického systému v podmínkách transformace politického systému.Italský stranický systém v letech 1994 – 2008, dizertačná práca, Fakulta sociálnich studií MU, Brno. Hine,David- Hanretty,Chris(2006):Games advanced democracies play:The coalition crisis of April 2005.In:Amyot, Grant-Verzichelli,Luca:Italian Politics:The end of Berlusconi Era?, Berghahn Books, New York, s.105-123. Gold,Thomas(2003): The Lega Nord and Contemporary Politics in .Palgrave Mac Millan, New York. ITANES (2001): Perché ha vinto centro destra,,Mulino,Bologna. Ignazi,Piero(2004): La politica in Italia dagli anni Sessanta a oggi ,Laterza & Figli,Roma. Jori,Francesco(2009): Dalla Łiga alla Lega. Storia, Movimenti, protagonisti ,Marsilio Editori,Venezia.

40 Marro,Enrico– Vigna,Edoardo (1995): Sette mesi di Berlusconi,Ediesse,Roma. Pederzoli,Patrizia(2005): The reform of Judiciary.In:Guarnieri,Carlo- Newell,James:Italian Politics:Quo Vadis?, Berghahn Books, New York, s. 153-174. Ruzza,Carlo-Fella,Stefano(2009): Re-inventing the Italian Right: Territorial Politics, Populism and 'Post-fascism',Routledge,New York Strmiska,Maxmilián (1999): Centrum, periferie a národotvorný proces, in: Barša, Pavel, Strmiska,Maxmilián: Národní stát a etnický konflikt. Politologická perspektiva, CDK, Brno: 173–254 Strmiska,Maximilián(2004): Liga Severu a regionální strany v Itálii. Brno. Strmiska,Maxmilián - Chytílek, Roman(2005): Itálie. In: Strmiska, Maxmilián et al.: Politické strany moderní Evropy. Analýza stranicko-politických systémů, Portál, Praha, s. 391-411.

Články z odborných časopisov

Agnew,John(1995): The Rhetoric of Regionalism: The Northern League in Italian Politics, 1983-94,In: Transactions of the Institute of British Geographers, New Series 2/1995, s. 156-172 on-line text: http://www.jstor.org/stable/pdfplus/622429.pdf?acceptTC=true Albertazzi,Daniel- McDonnell, Duncan(2005): The Lega Nord in the second Berlusconi government, In: West European Politics 5/2005, s. 952-972 on-line text: http://pdfserve.informaworld.com/554160_731214027_727349431.pdf Albertazzi,Daniel- McDonnell,Duncan(2010): The Lega Nord Back in Governmen', In: West European Politics 6/2010, s. 1318 — 1340 on-line text: http://pdfserve.informaworld.com/663698_731214027_928354899.pdf Barraclough,Richard(1998): Umberto Bossi: Charisma, personality and leadership, In: Modern Italy 2/1998, s. 263-269 on-line text: http://pdfserve.informaworld.com/161729_935828505_792268701.pdf Cento Bull,Anna(2010): Addressing contradictory needs: the Lega Nod and Italian immigration, In: Patterns of Prejudice 5/2010, s. 411-430 on-line text: http://pdfserve.informaworld.com/597584_935828505_930074219.pdf. Giordano,Benito(1999): A Place Called Padania? : The Lega Nord and the Political Representation of Northern Italy, on-lineEuropean Urban and Regional Studies, č.6, 1999. on-line text: (http://eur.sagepub.com/content/6/3/215

41 Giordano,Benito(2003): The Continuing Transformation of Italian Politics and the Contradictory Fortunes of the Lega Nord, In: Journal of Modern Italian Studies 8/2003, s. 216-230 on-line text: http://pdfserve.informaworld.com/727999_935828505_713777425.pdf . Giordano,Benito(2004): The politics of the northern league and Italy's changing attitude towards Europe, In: Perspectives on European Politics and Society 1/2004, s. 61 - 79 on-line text http://pdfserve.informaworld.com/640869_935828505_790950592.pdf Massetti,Emanuele(2006): Electoral reform in Italy: from PR to mixed system and (almost) back again, In: Representation 3/2006, s. 262-269 Mascitelli,Bruno-Zucchi,Emiliano(2007): Expectations and Reality: The Italian Economy under Berlusconi, In: Journal of Contemporary European Studies 2/2007, s. 129-147 on- line text http://www.relooney.info/0_Italy_1.pdf Strmiska, Maxmilián(2003): Liga Severu: její postavení a role v italské stranicko- politické soustavě (1993-2002). In: Středoevropské politické studie, číslo 1, ročník V, zima 2003. on-line text www.cepsr.com/dwnld/strm_lnor.rtf Zincone,Giovanna(2006): The Making of Policies: Immigration and Immigrants in Italy In: Journal of Ethnic and Migration Studies ,3/2006, s. 347-375 on-line text http://pdfserve.informaworld.com/404640_935828505_741617431.pdf

Ostatné internetové dokumenty a webové stránky

Albertazzi,Daniel.-Mcdonnell,Duncan(2009): Forza Italia /PdL and the Lega Nord in Government: Now and then, University of Manchester,59th Political Studies Association Conference. on-line text http://www.psa.ac.uk/journals/pdf/5/2009/Albertazzi.pdf The Economist Intelligence Unit (2011).Italy politics: PM manoeuvres to boost majority on line text: http://search.proquest.com/docview/845274693?accountid=16531

Giordano,Benito(2000): The contrasting geographies of ‘Padania’, University of Manchester on line text: http://web.ebscohost.com/ehost/pdfviewer/pdfviewer?vid=7&hid=12&sid Governo italiano 2011.Dossier: Federalismo Fiscale on-line text http://www.governo.it/GovernoInforma/Dossier/federalismo_fiscale/

42 Hooper,John(2009): Italian town where a White Christmas is a police matter. In:The Guardian, 20. 9. 2009. on–line text http://www.guardian.co.uk/world/2009/dec/20/italy-coccaglio-operation-white- christmas Jean Louis De La Vaissiere(1994): Berlusconi pressures minister: [3 edition]. The Independent, on-line text http://search.proquest.com/docview/313206139?accountid=16531 Keating,Michael-Wilson,Alex(2010): Federalism and decentralisation in Italy, PSA conference, Edinburgh on-line text http://www.psa.ac.uk/journals/pdf/5/2010/930_598.pdf Ministero dell´Interno: Archivio Storico delle elezioni 2001 on line text: http://elezionistorico.interno.it/index.php Parlamento Italiano 2009. Legge 5 maggio 2009, n. 42 on line text http://www.parlamento.it/parlam/leggi/09042l.htm Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1987. Cronistoria della Lega Nord dalle origini ad oggi, Terza Parte 1979-1987 on line text: http://www.leganord.org/ilmovimento/storia/01_lega_nord_storia79_87.pdf Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1995. Cronistoria della Lega Nord dalle origini ad oggi, Seconda Parte 1988-1995 on-line text http://www.leganord.org/ilmovimento/storia/02_lega_nord_storia88_95.pdf Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1998. Cronistoria della Lega Nord dalle origini ad oggi, Terza Parte1996 - 1998 on-line text: http://www.leganord.org/ilmovimento/storia/03_lega_nord_storia96_98.pdf Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 1999.Cronistoria della Lega Nord dalle origini ad oggi, Quarta Parte 1999 on- line text http://www.leganord.org/ilmovimento/storia/04_lega_nord_storia1999.pdf Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2003.Cronistoria della Lega Nord dalle origini ad oggi. Ottava Parte 2003 on- line text http://www.leganord.org/ilmovimento/storia/08_lega_nord_storia2003.pdf

43 Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2004.Cronistoria della Lega Nord dalle origini ad oggi, Nona parte 2004 on-line text: http://www.leganord.org/ilmovimento/storia/09_lega_nord_storia2004.pdf Segretaria Organizzativa Federale della Lega Nord 2006. Cronistoria della Lega Nord dalle origini ad oggi, Capitolo 10 on-line text http://www.leganord.org/ilmovimento/storia/10_lega_nord_storia2005.pdf

Všetky internetové zdroje sú overené ku dňu 28.4.2011

44 Anotácia

Cieľom predkladanej práce je charakteristika Ligy Severu ako vládnej strany. Z tohto dôvodu sa v práci sleduje vystupovanie strany počas jednotlivých vládnych období. Pričom práca sa pokúsi zodpovedať otázku, do akej miery sa v pozorovaných obdobiach líšilo vystupovanie strany?

Abstract

The aim of this Bachelor thesis is to characterize Northern League as a party of government. Because of this reason, appearance of the party during its participation in government is examined. This thesis also attempts to answer question: How differed appearance of the party in observed periods?

Kľúčové slová:

Liga Severu, Umberto Bossi, Roberto Maroni, vládna strana, talianska politika, Silvio Berlusconi

Keywords

Northern League, Umberto Bossi, Roberto Maroni, Party of government, italian politics, Silvio Berlusconi

45