Charakteristika Vybraných Mytologických Postáv Škandinávskeho Folklóru V Literatúre a Výtvarnom Umení Bakalárska Diplomová Práca

Masarykova univerzita Filozofická fakulta

Ústav germanistiky, nordistiky a nederlandistiky Skandinávská studia

Silvana Kersanová

Charakteristika vybraných mytologických postáv škandinávskeho folklóru v literatúre a výtvarnom umení Bakalárska diplomová práca

Vedúci práce: Mgr. Pavlína Lukešová

2019

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry.

……………………………………………..

Poďakovanie Chcela by som poďakovať vedúcemu práce Mgr. Pavlíne Lukešovej za poskytnutie cenných rád pri písaní práce, trpezlivosť a podporu. OBSAH

1. ÚVOD...... 6 2. DEFINÍCIA POJMOV...... 8 2. 1. MÝTY A MYTOLÓGIA...... 8 2. 2. FOLKLÓR A ĽUDOVÁ ROZPRÁVKA...... 9 2. 3. TROLL, OBOR, ELF A VÍLA V ŠKANDINÁVSKOM FOLKLÓRE...... 13 2. 3. 1. TROLL...... 13 2. 3. 2. OBOR...... 13 2. 3. 3. ELF...... 14 2. 3. 4. VÍLA...... 15 3. PIESŇOVÁ EDDA A STAROSEVERSKÉ SÁGY...... 16 3. 1. SKÍRNIHO CESTA (SKÍRNISMÁL)...... 18 3. 2. GYLFIHO ŠIALENSTVO (GYLFAGINNING)...... 18 3. 3. SÁGA O BÓSIM A HERRAUÐOVI (BÓSA SAGA OG HERRAUÐS)...... 19 3. 4. SÁGA O ÁLIM FLEKOVI...... 20 4. STREDOVEKÉ BALADY...... 21 4. 1. VENILL FRUVA OG DREMBEDROSI (PANNA VENIL A DREMBEDROSA)...... 22 4. 2. LITI KJERSTI OG BERGEKONGEN (KJERSTI A HORSKÝ KRÁĽ)...... 23 4. 3. HERR OLOF OCH ÄLVORNA (PÁN OLOF A VÍLY)...... 24 4. 4. HERR MANNELIG (PÁN MUŽNÝ)...... 25 4. 5. ÓLAFUR LILJURÓSKVÆIDI (ÓLAF LILJURÓS)...... 26 5. NÁRODNÉ ROZPRÁVKY – NÓRSKÁ A ŠVÉDSKÁ ĽUDOVÁ ROZPRÁVKA...... 27 5. 1. NORSKE FOLKEEVENTYR...... 30 5. 2. SVENSKA FOLKSAGOR...... 33 6. PRIEREZ MODERNOU LITERATÚROU...... 35 7. VÝTVARNÉ UMENIE ...... 38 7. 1. THEODOR KITTELSEN...... 38 7. 2. ERIK WERENSKIOLD...... 39 7. 3. JOHN BAUER...... 40 7. 4. HUMON COMICS...... 41

8. SYNTÉZA: TROLL, OBOR, ELF A VÍLA V PREMENÁCH ČASU...... 42 9. ZÁVER...... 44 BIBLIOGRAFIA...... 47 PRÍLOHY...... 50 1. ÚVOD

Za cieľ bakalárskej práce som si zvolila tému ľudového folklóru z oblasti Škandinávie, kde sa venujem vyčleneniu a charakteristike vybraných mýtických postáv, ktoré sa v daných severských krajinách stali veľmi obľúbenými a ich začiatky siahajú až do doby, kedy sa ústnou formou tradovali staro-severské ságy. V úvode práce sa niekoľkými kapitolami venujem problematike mýtu, ľudového folklóru a žánru ľudovej rozprávky a rozprávky všeobecne. Za zástupcov škandinávskeho folklóru som si vybrala postavu trolla, obra, elfa a víly, ktorých výskyt budem analyzovať od tých najstarších písaných prameňov až po modernú literatúru a ich novodobé umelecké stvárnenia. Okrem mapovania ich výskytu naprieč literatúrou sa v práci venujem aj ich povahovým vlastnostiam, výzoru a úlohe, ktorú zohrávali v škandinávskom folklóre.

Pre lepšiu prácu s textom a s celkovým rozsahom som svoju pozornosť sústredila na tri škandinávske krajiny – Nórsko, Švédsko a Island. Vybrané oblasti dostatočne zastupujú škandinávsky materiál a dostupnejšie zdroje. Práca chronologicky zachytáva plodné obdobie šírenia ság na Islande, ktoré sú bohaté na mytologické motívy a poskytujú úvod do sveta bytostí, ktorý som využila pri opisovaní postavy obra, trolla a elfa. V období stredoveku sa v Nórsku a Švédsku rozšíril nový druh literatúry – balady. Tie sa rozdeľovali do niekoľkých skupín, spomedzi ktorých je na dosiahnutie môjho cieľu dôležitá práve balada s rozprávkovým alebo kúzelným motívom. Ústrednú časť práce zakončujem zbierkami národných rozprávok od nórskych a švédskych zberateľov. Do obsahu práce som vložila kapitolu, ktorá sa stručne venuje niekoľko málo dielam modernejšej literárnej tvorby.

Symbolická druhá časť výskumu sa zaoberá stvárnením vybraných postáv v rámci umeleckých diel známych rozprávkových maliarov – Theodora Kittelsena, Erika Werenskiolda a Johna Bauera, ktorých umelecké diela priamo nadväzujú na rozprávkovú kapitolu. Tým pádom sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou analýzy a výskumu a ponúkajú zaujímavý pohľad do sveta týchto bytostí inak než literárnou formou.

Základnými literárnymi zdrojmi pre moju prácu sú predovšetkým Piesňová a Prozaická Edda, rodové ságy, publikácia Severské balady v preklade od Ladislava Hegera a Marie Novotné a zbierky ľudových rozprávok Norske Folkeeventyr (v preklade od Jarky Vrbovej) a Svenska Folksagor.

Vo svojej práci sa sústreďujem najmä na hľadanie odpovede na nasledujúcu otázku:

Akým spôsobom sa medzi sebou, naprieč literárnymi žánrami, vybrané postavy odlišujú a v čom sa podobajú?

K dosiahnutiu odpovedí na výskumnú otázku mi dopomôže samotné ťažisko práce a to kapitola 3. Piesňová Edda a staroislandské ságy, kapitola 4. Stredoveké balady, kapitola 5. Národné rozprávky – nórska a švédska ľudová rozprávka a nakoniec ešte kapitola 6. Prierez modernou literatúrou. Tie obsahujú vybrané literárne materiály, ktoré sú následne vystavené podrobnej analýze. V práci spracovávam výhradne vybrané literárne zdroje a to z toho dôvodu, že rozsah bakalárskej práce nevyhovuje podmienkam na spracovanie tak rozsiahleho korpusu akým sú staroseverské ságy, balady a ľudové rozprávky.

Tému “Charakteristika vybraných mytologických postáv škandinávskeho folklóru v literatúre a výtvarnom umení“ som si zvolila preto, lebo by som sa v tejto oblasti chcela vzdelávať viac a myslím si, že práve práca na zvolenej téme mi k tomu dopomôže.

2. DEFINÍCIA POJMOV

Kapitola sa venuje stručnému prierezu a definícii pojmov mytológia (mýtus), folklór -ako súčasť ľudovej kultúry, z ktorej čerpá ľudová rozprávka a oboznámenie sa s ústrednými mytologickými postavami (troll, obor, elf, víla), na ktoré bude upriamená väčšia pozornosť v celkovom rozsahu práce.

2. 1. MYTOLÓGIA A MÝTY

Podstatnú časť akejkoľvek ľudovej kultúry a folklóru tvoria rozprávania založené na mýtoch a mytológii každého národa či etnika. Sú ich dôležitou súčasťou, utvárali obraz stvorenia sveta a prvých ľudských bytostí. V dobe ich stvorenia boli považované za nemennú skutočnosť. Dnes už s určitosťou vieme povedať, že mýty boli založené na viere a pohľade ľudí, ktorí si skreslene predstavovali dané skutočnosti. Hoci sa teóriou mýtu zaoberajú mnohé vedecké odvetia, akými sú napríklad folkloristika, etnografia, antropológia či literárna veda – je stále zložité presne definovať, čím sa mýtus, ako taký, zaoberá a čo predstavuje. V dobe, kedy sa mýty začali reálne skúmať a vykladať, existovalo mnoho spôsobov ich interpretácie.1

Jedným z najpoužívanejších výkladov mýtov je tzv. ,,euhemeristický“ výklad, ktorý bol pomenovaný podľa gréckeho autora Euhemera z 4.-3. stor. p. n. l. Princíp tohto výkladu spočíval v zobrazení bohov ako skutočných, kedysi žijúcich bytostí. Boli to dávni panovníci, ktorí sa sami vyhlásili za bohov alebo tak urobili ľudia, ktorí ich tak vnímali. V slávnom diele dánskeho kňaza Saxa Grammatica (2.pol. 12. stor., poč. 13. stor.) Gesta Danorum (Činy Dánov) je severský boh Höd synom švédskeho kráľa a Nanna (podľa mytológie Baldova žena) je dcérou nórskeho kráľa.2 V Mladšej Edde Snorriho Sturlusona, konkrétne v Kráľovských ságach (Heimskringla, 1225)3, vystupujú bájni švédski králi z rodu Ynglingov, ako potomkovia a nasledovníci mýtického Ódina a ostatných staroseverských bohov.

______

1 KAMENSKIJ, M. I. Steblin. Mýtus a jeho svět. Preložila dr. Libuše Kozáková. Praha: Panorama, 1984, s. 6. 2 C. d., s. 9,10 3 STURLUSON, Snorri. Heimskringla [online], 2013-02-06 [cit. 2019-04-19]. Dostupné z: http://www.gutenberg.org/files/598/598-h/598-h.htm

V Ságe o Ynglingoch (Ynglinga saga) je, podľa Snorriho, za praotca švédskeho kráľovského rodu považovaný Frey, druhým menom Yngvi. Po jeho smrti prevezme vládu jeho sestra Freya.4 ,, 10/ Po Njördovi převzal vládu Frey. Byl nazývan pánem Švédů a přijímal od nich berní dávky. Těšil se oblibě a přinášel štěstí jako jeho otec (pozn. Njörd). Frey zřídil velkou svatyni v Uppsale a vybudoval tam své hlavní sídlo.“ 5

Niektorí mytológovia sa zaoberajú významom a symbolikou mýtu. Hľadajú v nich ukryte vlastnosti, odkazy alebo myšlienky. Neakceptujú mýty ako celistvé dielo ale ako interpretáciu skutočnosti. Niečo so skrytým významom alebo posolstvom.6 Mýty, spoločne s mytológiou, sú cennými materiálmi pre skúmanie kultúry a spoločnosti daného národa ale stávajú sa cennými práve aj pre svoju umeleckú a literárnu hodnotu. Sú dochovaním ľudovej duchovnej kultúry.

Oxford English Dictionary uvádza veľmi stručnú definíciu pojmu „mýtus“, ktorá by sa dala aplikovať ako všeobecne platné pravidlo pri jeho pokusu o demonštrovanie. Mýtus je ,,tradičný príbeh, typický zahŕňajúci nadprirodzené bytosti alebo sily, ktoré stelesňujú alebo poskytujú vysvetlenie, etiologické príčiny alebo odôvodnenie histórie spoločnosti, náboženské presvedčenie, rituály alebo prírodné javy.“7 (vlastný preklad)

2. 2. FOLKLÓR A ĽUDOVÁ ROZPRÁVKA

Pre lepšie upresnenie problematiky bakalárskej práce je nutne oboznámiť sa s pojmom folklór, vysvetliť si jeho primárne a sekundárne funkcie a účel. Žáner ľudovej rozprávky sa viaže predovšetkým k folklórnej a ľudovej tradícii a v rámci kapitoly sa mu budem venovať z trochu širšieho hľadiska.

______

4 VLČKOVÁ, Jitka. Encyklopédie mytologie germánských a severských národů. Praha: Libri, 1999, s. 251. ISBN 80 – 85983 – 91 – 5 5 STURLUSON, Snorri. Edda a Sága o Ynglinzích. Preložila Helena Kadečková. Praha: Argo 2003, s.154 ISBN 80-7203-458-8 6 KAMENSKIJ, 1984, s. 15 7 ,,A traditional story, typically involving supernatural beings or forces, which embodies and provides an explanation, aetiology, or justification for something such as the early history of a society, a religious belief or ritual, or a natural phenomenon.“. Dostupné z: http://www.oed.com/view/Entry/124670?rskey=xQgg9e&result=1&isAdvanced=false#eid

Samotné slovo folklór je odvodené z anglického slova folklore - ,,folk“ - ,,ľud“ a ,,lore“ - ,,vedomosť“.8 Ľudová slovesnosť alebo ľudová kultúra. Pojem folklór sa u nás udomácnil natoľko, že výrazy ľudová tradícia a ľudová kultúra sa používajú zriedkakedy alebo vôbec. Oba tieto pojmy sa však v mnohom nelíšia a ich definícia je v závere rovnaká.

Existujú však niektoré kritéria, podľa ktorých sa rozlišuje folklór od ľudovej kultúry.9 Pod pojmom folklór sa rozumie všetko to, čo úzko súvisí a odráža prejavy ľudovej domácej kultúry. Týkalo sa to predovšetkým roľníckej vrstvy, teda tých ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom spätí s prírodou, tradíciami a stali sa ich tvorcami v rámci svojho životného štýlu.10 Folklór tvorí súbor ústnych, písaných či slovesných prejavov ľudovej slovesnosti. Patrí sem nespočetne mnoho foriem ústnej a orálnej komunikácie, napríklad; ľudové piesne, balady, povesti, zaklínadla, pranostiky, porekadlá, ľudová rozprávka a iné. Najčastejšími písomnými prejavmi sú kroniky, almanachy, archívy, knihy, nápisy.

Niektoré z týchto aspektov ľudovej kultúry sa zväčša vyjadrovali a boli doplňované tradičnou hudbou alebo tancom. Folklór a rôzne iné formy ľudovej kultúry slúžia na uchovávanie pamäte národa, zvykov, dôležitých ale aj bežných udalosti ako aj všedné dni pracujúcich ľudí. Funkciou folklóru je bližšie spoznávať život, umenie a myšlienky ľudí žijúcich na určitom území a v určitej sociálnej skupine. To je ale sekundárna funkcia, v počiatkoch bolo jeho primárnou funkciou vytváranie umeleckého zázemia s kultúrnou hodnotou. V istých súvislostiach sa problematika folklóru zdá byť zreteľnejšia. Podľa štúdie prof. PhDr. Petra Liba, patrí folklór k prejavom kultúrneho uvedomenia sa a folklórne tradície sú dôležitým kľúčom k poznaniu jazyka, kultúry, národného, etnického a duchovného spoločenstva.11

______

8 Folklór. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001, 11. 12. 2006, [cit. 2019-04-06]. Dostupné z: https://sk.wikipedia.org/wiki/Folklór_(kultúra) 9 LEŠČÁK, Milan a Oldřich, SIROVÁTKA. Folklór a folkloristika; O ľudovej slovesnosti. Bratislava: Smena, 1982, s. 10 10 C. d., s. 11 11 LIBA, Peter. Literatúra a folklór (Príspevok k literárnemu folklorizmu). Nitra: Dekanát Pedagogickej fakulty v Nitre, 1991, s. 30. ISBN 80-85183-35-8

Pojem ľudová rozprávka často evokuje myšlienku nadprirodzeného sveta, v ktorom sa prelína možné s nemožným. Má svoj vlastný spôsob myslenia a riadi sa špecifickými pravidlami a zákonmi. Pri problematiky rozprávkového žánru je dôležité pochopiť, ako tento žáner pracuje a ako jeho štruktúra ovplyvňuje dejovosť a aký kontrast vnáša do jednotlivých postáv. Ako uvádza Propp (1923 a 1936), je veľmi zložité povedať odkiaľ prvotný motív pre vznik ľudovej rozprávky pochádza. Relevantným spôsobom skúmania rozprávky je sústredenie sa na jej mnohotvárnosť a variabilitu, nie na rozprávku ako celok.12

Ľudová rozprávka má pôvod v slovesnej kultúre každého národa a jej prežitie záviselo na rozprávačoch a poslucháčoch, ktorí posolstvo rozprávky šírili medzi ďalšie generácie. Týmto spôsobom sa rozprávka stala viac menej nesmrteľným literárnym útvarom.13 Autorstvo rozprávky býva poväčšine neznáme, ak by sme sa sústredili na prvopočiatky rozprávkového žánru a na začiatky jeho ústneho tradovania. Ľudová rozprávka vychádza priamo z ľudového folklóru a slovesnej kultúry.14 V prostredí a čase, kedy sa ľudová rozprávka formovala (teda formou ústneho tradovania) je jej autor irelevantný, záležalo predovšetkým na odkaze, tým bola pútavosť.15 Pretože v rozprávke sú logickosť a pravdivosť nahradené umeleckými prostriedkami, fantáziou a prirodzenou jednoduchosťou.

Tieto prvky sa stali populárnymi v prvom rade medzi detskými čitateľmi ale bežný zainteresovaný čitateľ si môže všimnúť rozdiely medzi modernou detskou literatúrou dnes a klasickou rozprávkou kedysi. Boj dobra a zla je prvotným a spoločným motívom každej, či už modernej alebo klasickej rozprávky. Tieto dve protikladné vlastnosti sú stelesnením charakteru ústredných postáv v príbehu a odrážajú sa v ich činoch a konaní.16

Má vôbec rozprávka nejakú špecifický danú dejovú štruktúru, ktorou sa riadi a postupuje podľa nej? Hoci rozprávke občas chýba logickosť, je pravdepodobne, že aj takýto literárny útvar, akým je rozprávka, má spoločné pravidlá, dejovú líniu a cieľ postáv

______

12 PROPP, J. Vladimír. Morfológia rozprávky. Preložila Nadežda Čepanová. Bratislava: Tatran, 1971, s. 15 13 ČERNOUŠEK, Michal. Děti a svět pohádek. Praha: Albatros, 1990, s. 9,31. ISBN 80-00-00060-1 14 C. d., s. 9 15 KAMENSKIJ, 1984, s.110 16 BETTELHEIM, Bruno. Za tajemstvím pohádek: proč a jak je číst v dnešní době. Preložila Lucie Lucká. Praha: Portál, 2017, s. 16. ISBN 978-80-262-1172-3

Vo svojej knihe Morfológia rozprávky (z rus. originálu Morfologia skazki) sa Propp veľmi detailne zameriava na vyčlenenie funkcii účinkujúcich postáv.17 Tie vyčlenil do 31 hlavných bodov alebo motívov, ktoré by sa možno mohli zdať zbytočnými, vzhľadom na to, za aký jednoduchý útvar sa rozprávka považuje. Východiskovým prvkom rozprávky je jej špecifický začiatok, ktorý uvádza dej; /Kde bolo tam bolo.../, /Bol raz jeden kráľ a ten mal dvoch synov.../, /Za siedmymi horami, za siedmymi dolami.../, /Bola raz jedna žena.../. Propp ďalej uvádza, že na začiatku príbehu sa hlavná postava vždy snaží o odchod z domu do sveta. Väčšinou je tou postavou dieťa alebo mladý človek, zriedkakedy rodič alebo osoba staršia. Odchod postavy má rôzne príčiny alebo pod-príčiny. Dôležitým znakom je to, že postava opúšťa východiskové miesto a dej sa rozrastá.18

O probléme a fenoméne rozprávkového žánru hovorí aj Bruno Betelheim vo svojej knihe Za tajemstvím pohádky (z originálu The Uses of Enchantment), ktorá predstavuje celistvú štúdiu založenú na morálnych prejavoch rozprávky na detského čitateľa a jeho neskoršie vnímanie sveta a udalostí. V záujme rozprávky nie je odzrkadliť čitateľovi vonkajší svet ale zaoberať sa hlbším zmyslom a obrazmi, ktoré sa odohrávajú vo vnútornom svete jednotlivca.19 Inými slovami stretnutie skutočného sveta a nereálneho, rozprávkového sveta v určitom veku, môže dopomôcť k zdravšiemu vnímaniu reality a k rozvoju osobnosti.

Najšpecifickejšou odnožou rozprávky je kúzelná rozprávka, ktorá v sebe zahŕňa všetky aspekty rozprávky. Kúzelná rozprávka je akýmsi archetypom, pretože má všetko čo sa od rozprávky očakáva. Hlavný hrdina je napríklad väčšinou chudobný syn statkára alebo je to jeden (najmladší) z kráľovských synov. Je nútený (väčšinou vnútornou potrebou) odísť z domova a hľadať šťastie. V kúzelných rozprávkach vystupujú bytosti, ktoré sa objavujú tiež v ľudovom folklóre. Sú odkazom na obdobie, kedy si ľudia nevedeli vysvetliť niektoré prírodné javy a tak vznikali rôzne ľudové povery, ktorým sa prikladal veľký význam. Najväčšími nepriateľmi hrdinu bývajú obri, trollovia, strigy, čerti, draci alebo černokňažníci.20 Kdežto kúzelné bytosti môžu byť hrdinovi aj nápomocné, napríklad zvieratá (zlatá rybka), víly alebo aj čarodejnice.

______

17 PROPP, 1971, s. 35 18 C. d., s. 36 19 BETTELHEIM, 2017, s. 34 20 ČERNOUŠEK, 1990, s. 19

2. 3. TROLL, OBOR, ELF A VÍLA V ŠKANDINÁVSKOM FOLKLÓRE

V tejto samostatnej podkapitole by som chcela všeobecne predstaviť všetky štyri postavy v úlohe škandinávskeho folklóru, ktorá dopomôže nezainteresovanému čitateľovi v komplexnejšom chápaní vybraných bytostí, poprípade zrekapituluje určité vžité poznatky.

2. 3. 1. TROLL

Pojem “troll“, v škandinávskom folklóre, označuje nadprirodzenú bytosť, ktorý je súčasťou rozprávok, legiend a balád. Trollovia žijú v pustých jaskyniach, pochmúrnych lesoch alebo hlboko v horách. Postava trolla v škandinávskom folklóre je spätá s prostredím, v ktorom vznikala. Je im pripisovaný veľmi odpudivý vzhľad, nadpriemerná veľkosť a surovosť. Málokedy býva troll identifikovaný aj s trpaslíkom alebo trollom veľmi nízkeho vzrastu, ktorí ľuďom neškodia.21 Troll sa najčastejšie vyskytuje práve s staroseverských ságach, kde má veľmi početné zastúpenie.

V severských jazykoch sa objavuje termín Trollfolk, výraz pre ľudí, ktorí vedia čarovať. Označenie trollmann sa používalo pre osobu mužského pohlavia – čarodej, a trollkvinne/trollkone pre čarodejnicu. Výraz trolldom znamenal čarodejníctvo.22 Znamená to, že trollovia a bytosti im podobné, boli spojované s čiernou mágiou a čarodejníctvom.

2. 3. 2. OBOR

V dnešnej dobe sa s pojmom „obor“ stretneme častejšie a to vo význame popisujúcom človeka väčšieho vzrastu než je priemer. Na druhej strane je obor veľmi populárna rozprávková či knižná postava, mnohokrát väčšia než bežný človek. Väčšina európskych mýtov (tj. grécke, rímske, keltské) popisuje obrov ako monštrá, bytosti údajne staršie než samotní bohovia. Rodia sa a povstávajú z kameňov, skál alebo zeme a dokážu ovládať nebeské telesá.23

______

21 HAGEN, Rune, B. Troll [online]. 20. 11. 2018 [cit. 2019-04-22]. Dostupné z: https://snl.no/troll 22 KNUTSEN, Gunnar W. Anne Irene RIISØY. Trolls and Witches. Nordic Yearbook of Folklore. 2007, s. 32. Dostupné z: https://www.academia.edu/20230170/Trolls_and_witches 23 VLČKOVÁ, Jitka. Encyklopédie mytologie germánských a severských národů. Praha: Libri, 1999. s.163. ISBN 80-85983-91-5

Obor sa hojne vyskytuje v staroseverských ságach a eddických piesňach, je jednou z najdôležitejších bytostí severskej mytológie kde zohráva podstatnú úlohu. Okrem ság a piesni je ho možné nájsť aj niektorých stredovekých baladách a samozrejme v ľudových rozprávkach.

2. 3. 3. ELF

Podľa Claude Lecouteuxa slovo elf (isl. álf, mn. č. álfar) označuje taktiež pomenovanie pre trpaslíka (dvergr).24 Túto podobnosť si je možne všimnúť v staro-severských ságach, kde sa elfovia (álfar) rozdeľujú na dve skupiny a to na svetlých álfov (ljósálfar), temných/čierných álfov (dökkálfar/svartálfar).25 O svetlých álfoch sa toho veľa nevie, iba to, že obývajú miesto nazývané Álfheimr a ako názov napovedá, zosobňujú svetlo a všetko nad zemou. Temní a čierni álfovia obývajú podzemné jaskyne a nory a venujú sa výrobe ručne kovaných nástrojov a šperkov. V mnohých príbehoch sa výrazy álf a trpaslík prelínajú. Napríklad keď bohovia potrebovali spútať vlka Fenriho, požiadali o pomoc trpaslíkov, ktorí obývali svet čiernych álfov.26

Elfovia/álfovia boli v staro-severskej spoločnosti uctievaný, čo dokladá aj sviatok nazývaný álfablót (obeť elfom).27 Na Islande a v niektorých častiach Nórska sa dodnes v tieto nadprirodzené stvorenia verí a ľudovo sa nazývajú huldufólk (,,skrytí ľudia“).28 Podrobnejšie a rozsiahlejšie informácie o viere v tieto skryté bytostí sa objavujú od roku 1600. Zastupitelia tejto skupiny, teda elfovia, sú identifikovaní ako bytosti primerané ľudskej veľkosti a vzhľadu, žijú však na návršiach a kopcoch, chovajú dobytok, môžu byť bohatší než ľudia alebo naopak chudobnejší. Pripisovali sa im ešte nadprirodzené schopnosti ako schopnosť otvoriť vchod do skaly alebo sa stať neviditeľnými.29

______24 LECOUTEUX, Claude. Trpaslíci a elfové ve středověku. Preložila Barbora Chvojková. Praha: Volvox Globator, 1998, s. 91. ISBN 80-7207-118-1 25 Dökkálfar and Ljósálfar. In: Wikipedia: the free ecnyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001 [cit. 2019-04-22]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Dökkálfar_and_Ljósálfar 26 KADEČKOVÁ, Helena. Soumrak bohů; severské mýty a báje. Praha: Aurora, 1998, s. 135. ISBN 80-85974- 98-3 27 LECOUTEUX, 1998. s. 95 28C. d., s. 29 SVEINSSON, Einar O. The Folk -Stories of Iceland. University College London, 2003, s. 176. ISBN 978- 0-903521-53-6. Dostupné z: http://www.vsnrweb-publications.org.uk/Text%20Series/Folk-stories.pdf

2. 3. 4. VÍLA

Postava víly sa v škandinávskom folklóre objavuje až neskôr30 a je charakteristická skôr pre stredoveké balady alebo pre ľudové rozprávky s kúzelným motívom. Víla sa tiež objavuje pod názvom hulder31 (nor.) alebo je zamieňaná s postavou elfa. Švédske slovo älva (mn. č. älvor) a nórske slovo alv (mn. č. alver) je ženské pomenovanie odvodené od staroseverského slova álf (mn. č. álfar).32 Tieto bytosti bývajú najčastejšie zobrazované ako ženské stvorenia menšieho vzrastu, je možne ich vidieť za súmraku alebo na svitaní kedy tancujú v kruhu.33

______

30 KNUTSEN, 2007, s. 33 31 Ibid. 32 HELLQUIST, Elof. Svensk etymologisk ordbok. Lund: Gleerups, 1922, s. 1211. Dostupné z: http://runeberg.org/svetym/1299.html 33 HÖÖK, Lena, Kättström. Älvor [online], 2017-02-28 [cit. 2019-04-30]. Dostupné z: https://www.nordiskamuseet.se/blogg/alvor

3. PIESŇOVÁ EDDA A STAROSEVERSKÉ SÁGY

Vôbec jedným z najznámejších a najviac využívanejším dochovaným prameňom skúmania každodenného života, kultúry a viery starých severanov sa stali eddické a skaldské piesne a staro-islandské ságy. Sú bohatým literárnym zdrojom poznávania myslenia vtedajšieho človeka, jeho mentality, hodnôt a spôsobu života.

Eddická a skaldská poézia bola zhromaždená a spísaná až v období, kedy severské krajiny prijali kresťanstvo. V predkresťanskom období sa tradovali výhradné ústnou tradíciou. Eddická poézia, ľudovo nazývaná Staršia Edda alebo taktiež Sæmundova Edda, je zbierka staro-severských básni, ktoré sa dochovali v rukopise Codex Regius (Kráľovský rukopis) z 2. polovice 13. storočia. Básne však vznikli ešte dávno pred napísaním rukopisu a prijatím kresťanstva. Staršia Edda obsahuje mytologické piesne (napr. Völuspá - Vedmina pieseň, Hávamál – Výroký Vysokého) a hrdinské piesne, ktoré rozprávajú príbehy bájnych staro- severských hrdinoch (napr. cyklus o Sigurðovi Drakobíjcovi).34 Rodiskom väčšiny staro- severských ság a rukopisov je Island, preto sa zaužívalo spojenie “staro-islandská“ literatúra.35 Z Islandu taktiež pochádza mnoho významných skaldov a vzdelancov. Najznámejším publicistom bol politik, historik a básnik Snorri Sturluson (1179-1241)36, ktorý je autorom Mladšej Prozaickej Eddy a Heimskringly (Kráľovských ság).

Skaldská poézia je forma ústne tradovanej, väčšinou oslavnej, poézie, ktorú skladali a prednášali skaldi. Oslavovali významné činy panovníkov a jarlov. Štýl poézie je plný opisov a kenningov. V Snorriho diele Jazyk básnický (Skáldskaparmál), ktorý je súčasťou Mladšej Eddy, je zhotovená tzv. príručka pre skaldov, kde sú vysvetlené funkcie kenningov a ich mnohotvárne podoby.37 Medzi najznámejšie skaldské piesne patrí napr. Ragnarsdrápa (drápa na Ragnara) alebo Eiríksmál (Piesen o Erikovi).38

______

34 KRÁLOVÁ, Kristýna a Magda, KRÁLOVÁ. Nesmrtelní vikingové; staroseverské motívy v novodobé literatuře. Praha: Herman&synové, 2017, s. 10,11. ISBN 978-80-87054-53-6 35 C. d., s. 9 36 C. d., s. 11 37 VLČKOVÁ, 1999, s. 200, 201 38 KADEČKOVÁ, Helena. Dějiny severských literatúr; I. Středověk. Praha: Univerzita Karlova, 1989, s. 62, 64

Ságy sú považované za špecifický literárny útvar vytvorený Islanďanmi. Popis historických udalostí je líčený umeleckejším štýlom a epickou objektivitou, sú písané v 3. osobe. Na Islande a v Nórsku sa stali dôležitým zdrojom čerpania poznatkov z minulosti. Etymologický význam slova saga súvisí so slovesom segja (pragerm.) čo znamená „hovoriť, rozprávať“.39

Takzvané islandské rodové ságy alebo ságy o Islanďanoch obsahujú materiál z obdobia osídľovania ostrova, založenia prvého altingu a o islandskej spoločnosti pred a po prijatí kresťanstva. Datovanie vzniku prvých ság je ešte dodnes komplikované presne určiť ale predpokladá sa, že prvé ságy boli spísané okolo r. 1200, počas 13. storočia a v 1. pol. 14. storočia. Možno spomenúť napr. Ságu o Njálovi (Njálssaga), Ságu o Egilovi (Egilsaga) a Ságu o ľuďoch z Lososieho údolia (Laxdœla saga). 40

Iným zaujímavým typom ság sú ságy o dávnoveku, ktoré vznikali ešte pred obdobím prvého osídľovania, (fornaldarsögur = st. sev. forn öld = „stará doba“), opierajú sa o pravdivé historické udalostí ale dej je mnohokrát veľmi bohato dopĺňaný nadprirodzenými javmi a bytosťami.41 Sága o Ragnarovi Huňatej nohavici (Ragnaras saga loðbrókar) vychádza zo starých piesní, prelínajú sa tu prvky mytologické aj rozprávkové.42 Dnes sa nám dochovalo niekoľko desiatok ság o dávnoveku, v ktorých sa prelínajú mystické a medzinárodné motívy. Niektoré ságy sa dokonca neodohrávajú v oblasti Škandinávie ale napríklad v exotických krajinách.43

Klenotom medzi ságami sú tzv. lživé ságy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali na Islande a boli zapisované už na začiatku 12. storočia. Primárnym účelom lživých ság bolo sprostredkovať zábavu a odľahčenie od každodenných ťažkostí islandských sedliakov. Autori do nich vkladali fantastické a mytologické prvky a tabuizované témy akými boli sex, mágia a násilie.44

______

39 KADEČKOVÁ, 1989, s. 106 40 C. d., s. 115-118 41 C. d., s. 120 42 KADEČKOVÁ, Helena a Veronika, DUDKOVÁ. Sága o Völsunzích a jiné ságy o severském dávnověku. Praha: Argo, 2011, s.20. ISBN 978-80257-0400-4 43 KADEČKOVÁ, 1989, s. 121 44 STARÝ, Jiří. Lživé ságy starého severu, Praha: Herrman&synové, 2015, s. 7. ISBN 978-80-87054-41-3

3. 1. SKÍRNIHO CESTA (SKÍRNISMÁL)

V tejto piesni sa služobník boha Freya, Skírni, vydáva na cestu k skalným obrom, aby pre Freya získal lásku obryne Gerd. Obryňa sa neskôr pýta Skírniho, na jeho pôvod a odkiaľ pochádza. Strofa 17 priamo odkazuje na spojenie álfov s Ásmi a Vánmi, čo môže znamenať, že álfovia boli bytosti vskutku vznešené a mali blízko k bohom.45 Okrem toho že obývali priestor kde sídlili aj všetci bohovia.

17 “Patříš snad k Álfům, či k synům Ásů, anebo k věčným Vanům? Jak jsi sám pronikl plameny ohně, bys naše shlédl síně?”46

Aj napriek tomu, že veľké množstvo obrov v eddických piesňach pôsobí monštruóznym dojmom ale viac sa o ich výzore nevie, je obryňa Gerd na pohľad krásna a žiadúca, ako ju opisuje Frey. Obýva mrazivé skaly vo svete Jötunheim, jej meno je spojované s úrodou či pôdou (ekvivalent k bohovi Freyovi, ktorý je bohom plodnosti a úrody).47

3. 2. GYLFIHO ŠIALENSTVO (GYLFAGINNING)

Časť Mladšej Prozaickej Eddy, ktorú napísal Snorri Sturluson. Poskytuje systematicky spracovanú severskú vieru v Ásov, kompletnú severskú kosmogoniu až po jej zánik a charakteristiku jednotlivých severských bohov, bohýň a kúzelných bytostí. Za zmienku stojí pasáž, kde sa kráľ Gylfi pýta Vysokého (jedno z mien pre Ódina), aké ďalšie miesta sa nachádzajú na jaseni Yggdrasilu48. Z popisu jasne vyplývajú rozdiely medzi svetlými s temnými álfmi.

______

45 LECOUTEUX, 1998, s. 93. 46 Skírniho cesta, Skírnismál [online]. [cit. 2019-04-14]. Dostupné z: https://runarmal.cz/sagy/starsi- edda/skirnismal-skirniho-cesta/ 47 VLČKOVÁ, 1999, s. 243 48 STURLUSON, Snorri, Edda a Sága o Ynglinzích. Preložila Helena Kadečková. Praha: Argo, 2003, s. 19. ISBN 80-7203-458-8

17/ [...] Je tam mnoho skvělých míst. Jedno z nich je Álfheim. To obývá lid, kterému se říká světlí álfové. V zemi bydlí temní álfové a ti se od nich odlišují vzhledem a ještě více povahou. Světlí álfové jsou na pohled jasnější než slunce, kdežto temní álfové jsou černější než smola. [...] Říká se, že jižně nad tímto naším nebem je ještě druhé, které se jmenuje Andlang, a ještě nad ním pak třetí, jež sluje Vídbláin. A v tomto nebi se domníváme, že se Gimlé nachází. Nyní je však obývají, jak soudíme, pouze světlí álfové.49

3. 3. SÁGA O BÓSIM A HERRAUÐOVI (BÓSA SAGA OG HERRAUÐS) Sága pravdepodobne vznikla v 14.storočí a je súčasťou Ság o dávnoveku. Žánrovo sa Sága o Bósim a Herrauðovi radí skôr k dobrodružným ságam so silným rozprávkovým motívom. Príbeh je jednoduchý; hrdina si znepriatelí kráľa, musí prekonať ťažkú až priam nadľudskú úlohu a získať poklad.50 Zmienka o nadprirodzených bytostiach sa naskytá v hrozivom zaklínadle, ktorým čarodejnica Busla zastrašuje kráľa Hringa:

8. Ať trollové a skřítci i slídivé norny, s nimi horští obři upáli tvé paláce a mrazivých obrů udolá tě nenávist, koně tě ušlapou, upícha strniště, v bouřích až bloudíš, bídně ti budiž, jestli se vůli mé vzpouzet budeš 51

V pôvodnej islandskej verzii Buslininho kúzla je namiesto pomenovania „skřítci“ (čes.) použitý výraz álfar – „álfovia, elfovia.“52 Osobnosť obra, trolla a álfa/elfa je tu vylíčená značne negatívne a stáva sa varovaním. Situácia nasvedčuje, že obri, trollovia a álfovia/elfovia sú bytosti záškodnícke, spojené s čiernou mágiou, čarodejníctvom a pohromou. O čom svedčí aj ďalšia časť ságy, kedy sa mladí hrdinovia Bósi a Herrauð ocitnú v temnej jaskyni, kde stará trollia čarodejnica ukrýva sestru kráľa Goðmunda – Hleið.

______49 STURLUSON, 2003, s. 55 50 KADEČKOVÁ, DUDKOVÁ, 2011, s. 23 51 C. d., s. 197 52 NILSSEN, Kjell, T. Bosi og Herrauds saga.[online]. [cit. 2019-04-17]. Dostupné z: https://www.norsesaga.no/bosi-saga.html

,,Trollice, která tu vládne, mne sem pomocí kouzel odnesla a chce, abych se tu stala představenou a konala modloslužbu, až ona zemře. Ale já bych se raději nechala upálit.“53

3. 4. SÁGA O ÁLIM FLEKOVI

Sága o Álim Flekovi patrí medzi lživé ságy a jej dej sa odohráva mimo Škandinávie, a to vo vtedajšom Anglicku. Hlavnou postavou ságy je kráľovský syn menom Áli Fleki, ktorý sa dostane do sporu s kráľovskou slúžkou Černozubkou. Áli sa na slúžkin pokyn vyberie do ďalekého lesa aby si tam zobral za manželku slúžkinu trolliu sestru, ktorá sa volá Noc. Pred lesom uvidí stať mladú krásnu ženu, ktorá bola dcérou Noci ale za otca mala muža z ľudského sveta. Žena poradí Álimu ako oklamať Noc a dostať sa tak na slobodu. V lese pred jaskyňou stretne Áli zlú trollicu a riadí sa pokynmi, ktoré dostal. Autor tu opisuje aj odev, ktorý má trollia žena na sebe:

,,Měla na sobě krátkou koženou košilku, která vzadu nesahala ani k bokům, zato vepředu až k palcům u nohou. Álimu přišlo, že ohavnější stvoření v životě neviděl.“ 54

Z textu sa tiež dozvedáme, že Noc sa živí konským a ľudským mäsom, čo v staro-severskej literatúre predstavovalo neľudskú zvrátenosť. Konské mäso zase symbolizovalo zvyk pohanského rituálu, kedy sa toto zviera rituálne obetovalo a konzumovalo.55

______

53 KADEČKOVÁ, DUDKOVÁ, 2011, s. 204 54 STARÝ, 2015, s. 78 55 Ibid.

4. STREDOVEKÉ BALADY

Balady sa stali veľmi populárnym literárnym žánrom v celej Škandinávii v období neskoršieho stredoveku. Patria k najvýraznejším žánrom severskej literatúry. Vlastnosťou balád je ich anonymita, jednoduché verše, lyrický refrén a časté sprevádzanie tancom či hudbou. Balady pôvodne vznikli vo Francúzsku ale v 12. storočí sa dostali do Škandinávie, od Dánskom až po Faerské ostrovy.56

Balada bola pieseň sprevádzaná tancom a spevom, čo možno usúdiť aj z etymologického významu z lat. slova ballade, provensálskeho slova balar = „tancovať“. Počnúc romantizmom (začiatok 19.stor.) sa prejavil širší a hlbší záujem o zapisovanie a zbieranie ústne tradovaných balád. Vznikol názov folkevisor/folkvisor (teda „piesne ľudu“), ktorý odkazoval na vznik balád medzi vrstvou prostého dedinského obyvateľstva. S prvým zbieraním balád vo Švédsku začali romantici Erik Gustav Geijer a Arvid August Afzelius zbierkou Svenska folkevisor (1814-1818). V Nórsku vznikli Norske folkeviser (1853) od M. B. Landstada a na Islande to bol S. Gruntvig a Jón Sigurdsson so svojimi Íslenzk fornkvædi (1854).57 Severské balady boli značne inšpirované a čerpali z udalostí z minulosti, histórie, používali sa taktiež námety zo staro-severských ság a mytológie, z povestí, legiend a folklóru. Preto sa balady tiež delia do niekoľkých skupín, no určiť s prednosťou kam ktorá balada patrí je nie vždy jednoduché pretože jednotlivé prvky a motívy sa môžu prelínať.58 Napriek tomu sa balady delia nasledovne:

1.) Balady s rozprávkovým alebo nadprirodzeným motívom (švéd. naturmystiska ballader, nór. naturmystiske viser) kde je hlavnou postavou zvyčajne troll, vlkolak alebo iná mystická bytosť a samozrejme človek.59 V rozprávkových baladách sa často objavuje motív tzv. bergtagning 60, teda únos človeka nadprirodzenou bytosťou do hory. Motív je typický ako pre rozprávky tak pre balady. Unesený býva väčšinou pod vplyvom kúziel.61

______

56 HEGER, Ladislav a Marie, NOVOTNÁ. Severské balady. Praha: Aurora, 2000, s. 7. ISBN 80-7299-018-7 57 KADEČKOVÁ, 1989, s. 146,147 58 HEGER, 2000, s. 9 59 LÖNNROTH, Lars a Sven, DELBLANC. Den svenska litteraturen; Från forntid till frihetstid. Stockholm: BonnierAlba, 1993, s. 120. ISBN 91-34-51408-2 60 GLAUSER, Jürg. Beiträge zur nordischen Philologie, Nordische Romantik. Basel: Helbing&Lichtenhahn, 1991, s. 161. ISBN 3-7190-1096-1 61 BRYNJULF, Alver. Bergtaking [online]. 2014-09-28, [cit. 2019-04-14]. Dostupné z: https://snl.no/bergtaking

2.) Najpočetnejšie sú balady rytierske. Najviac sa ich dochovalo v Dánsku a vo Švédsku. Spracovávajú tému milostného príbehu s často tragickým koncom. Hlavnou postavou je väčšinou rytier alebo mladý hrdina, ktorý sa pokúša zachrániť alebo získať princeznú alebo krásnu pannu. Najznámejšou je balada Ebbe Skammelsøn z 13. storočia.62

3.) Tretie v poradí sú historické balady, ktoré sú obsahovo síce podobné rytierskym alebo opierajú sa o historické udalostí a osoby. Najväčší počet historických balád pochádza z Dánska, najznámejšia je balada Valdemar og Tove.63

4. Hrdinské balady (nór. kjempeviser) čerpajú zo staroseverských ság a mytológie, sú archaickejšie a majú primitívnejšiu štruktúru. Najviac sa ujali v Nórsku medzi ktoré patrí napr. obľúbená balada Tor av Havsgard z Piesne o Trymovi 64 (pozn. Staršia Edda).

5.) Ďalšiu skupiny tvoria žartovné balady, ktoré odzrkadľujú život prostého sedliackeho človeka, sedliaka alebo slúžok. Napriek tomu predstavujú však početnú skupiny balád, ktoré sa až dodnes udržali v ľudovej tradícii.65

Na Islande vznikli v 14. storočí tzv. rímur (sg. ríma, od slova rím, tj. „koncový rým“), ktoré vznikli z baladickej strofy. Tá sa na Islande žiaľ veľmi dobre neuchytila. Inak vznikali prevažne iba preklady dánskej a nórskej balady.66 V českom preklade vyšiel zatiaľ titul Severské balady (2000) od Ladislava Hegera a Marie Novotné.

4. 1. VENILL FRUVA OG DREMBEDROSI (PANNA VENIL A DREMBEDROSA)

Nórska balada, rozpráva príbeh o princeznej Venil, ktorú núti k svadbe s trollom jej macocha, trollica, Drembedrosa. Vyhráža sa jej smrťou a tak si po princeznú Venil prídu malí trollovia, ktorí ju odnesú do hory.67 Balada popisuje prostredie temných hôr a skál, v ktorom trollovia a obri žijú a zároveň ich správanie voči princeznej. Trollovia pripravia Venil útulnú novú izbu podľa jej želaní a obor, za ktorého sa má Venil vydať ju pohladí po tvári a zakazuje jej obsluhovať trollov.

______

62 KADEČKOVÁ, 1989, s. 149 63 C. d., s. 150 64 C. d., s. 154 65 HEGER, 2000, s. 10 66 C. d., s. 11 67 C. d., s. 231-23

Princezná však lásku neopätovala a na ďalšie ráno utiekla z hory preč.

12. Malí trollové byli hned 26. Někteří z obrů šli do lesa kácet, pohotovi k činu. někteří došky vázali. Oblekli Venil v svatební šat, Nevěstě postavit krásny dům v sobolí kožešinu. všichni o překot chvátili.

28. Nevěstu pohladil obr 13. Oblekli Venil v svatební šat, A odvětil krátce jen: nevěstu na člun vzali ,,Nechci, bys v Jusckých pláních a odpluli s ní v obrů kraj Byla mi číšnikem.“68 mezi ledové, modré skály

4. 2. LITI KJERSTI OG BERGEKONGEN (KJERSTI A HORSKÝ KRÁĽ)

Nórska balada Liti Kjersti og bergekongen je príkladom únosu človeka nadprirodzenou bytosťou do hory (bergtagning). V balade vystupuje Bergekongen – horský kráľ (synonymum pre trolla alebo obra) ako únosca mladej Kjersti. Mimo toho balada ešte hovorí, že Kjersti ma s únoscom niekoľko detí, ktoré sú spolu s Kjersti uväznené v hore. Horský kráľ (Bergekongen) dá Kjersti vypiť kúzelný nápoj aby si už nikdy nemohla spomenúť na svoj predošlý život.69 Nasledujúce strofy hovoria o vypití kúzelného nápoja a následne zabudnutie na život mimo hory. Jedná sa o výhradne voľný preklad z nórskeho dialektu.

Den tridje drykken liti Kjersti ho drakk, Po tretí krát sa Kjersti napila, Dei kristne landi ho aldri mer gat. do kresťanskej zeme sa už nikdy nevrátila

``Kvar er du fødd, og kvar er du bori? Bergekongen: Og kvar er dine jomfruklæde skorne?'' “Kde si sa narodila a kde že žiješ? [...] “ ``I berget er eg fødd, og der er eg bori, Kjersti: Og der er mine jomfruklæde skorne.'' 70 “V hore som sa narodila, a tu aj žijem. [...]

______

68 HEGER, 2000, s. 232, 233 69 VYORÁLEK, Jiří. Hva tror balladene på? Folketroen versus kristendommen i de norske middelalderballadene. Magisterská diplomová práca, 2010, s. 3. Dostupné z: https://is.muni.cz/auth/th/y249q/Masteroppgaven_-_Jiri.pdf 70 Liti Kjersti [online], [cit. 2019-04-23]. Dostupné z: https://folk.uio.no/hege/Sanger/LitiKjersti.html

4. 3. HERR OLOF OCH ÄLVORNA (PÁN OLOF A VÍLY)

Jedná sa asi o jednu z najznámejších a najkrajších balád s nadprirodzeným motívom.71 Pôvodne označovaná za švédsku baladu no jej ďalšie varianty možno nájsť v Nórsku pod názvom Olav Liljekrans, na Islande Ólafur Liljurós a v Dánsku je známa pod názvom Elverskud.72

Dej sa odohrá v lese, kedy sa pán Olof vyberie za tmy na svoju svadbu. Tam stretne bytosti podobné elfom a pozoruje ich pri tanci. V kontexte sa slovo älvorna (sg. älva) môže preložiť aj ako „elfovia“ alebo „víly“. Spomínajú sa tu aj ďalšie postavy älvemåg (švéd. älva = „víla, elf“, måg = „zať“) a älvekongen (švéd. älva = „víla,elf“, kongen = „kráľ“). Dcéra kráľa víl/elfov požiada Olafa o tanec ale Olaf odmietne, pretože ho doma čaká snúbenica. Dcéra kráľa mu pohrozí veľkým nešťastím a očaruje ho. Olaf sa vracia domov no svadby sa už nedočká.

2. Herr Olof rider för berge, 2. Pán Olof jazdí popri hore finner en dans med älver. uvidí tanec víl

3.Där dansar älv och älvemåg, 3. Víly a ich ženísi, älvekungens dotter med utslaget hår.73 dcéra vílieho kráľa s vlasmi divokými (vlastný preklad)

V tejto strofe sa dcéra vílieho kráľa vyhráža Olafovi nešťastím, ktorý je následne očarovaný a po návrate domov zomrie.

6. Intet jag vill, ej heller jag må, 6. Ja nechcem, sily mi nestačia i morgon skall mitt bröllop stå. Zajtra je môj svadobný deň

7.Vill du intet tråda dansen med mig, 7. Ak so mnou nechceš zdieľať tanec en olycka skall jag ställa på dig! 74 Zašlem na teba nešťastie zle! (vlastný preklad)

______

71 GUSTAFSON, Alrik. Dějiny švédské literatúry, vydala Masarykova univerzita, Brno, 1998, preložil Štukavec Libor, s. 41. ISBN 80-210-1767-8 72 KADEČKOVÁ, 1989, s. 152 73 Herr Olof och älvorna [online]. [cit.2019-04-15]. Dostupné z: http://www.evatoller.se/translation/H/mixed/herrolofochaelvorna.pdf 74 Ibid.

Tanec elfov (švéd. älvdans, nór. alvedans) zvykne byť spojovaný aj s čarodejníctvom, tzv. hekseringer 75 („čarodejný kruh“). Viera v malé bytosti, ktoré ovládajú kúzla a tancujú v kruhu vznikol v dobách, kedy ľudia verili na nadprirodzené javy. Hmla, ktorá sa počas letného či jesenného obdobia udržuje v blízkosti pôdy na lúkach alebo nad jazerami vtedajším ľuďom značne pripomínala malé tancujúce lesné bytosti.76

4. 4. HERR MANNELIG (PÁN MUŽNÝ)

Švédska ľudová balada, známa aj pod názvom Bergatrollets frieri (voľne preložené ako Dvorenie horského trolla) alebo Herr Magnus och havsfrun (Pán Magnus a morská panna).77 Baladu je zložená zo siedmych strof a rozpráva príbeh o trollej žene, ktorá sa chce zbaviť svojho prekliatia tým, že uzavrie sobáš s mladým mužom. V lese sa prihovorí statnému mladíkovi, ktorého oslovuje Herr Mannelig teda pán Mužný. Žiada ho aby si ju vzal za ženu a na oplátku mu ponúka do daru 12 bujných žrebcov, 12 silných mlynov, zlatý meč a hodvábnu košeľu. Muž trolliu ženu odmietne so slovami, že si nemôže vziať nekresťanskú bytosť splodenú diablom. Trollia žena sa s plačom rozbehne preč a narieka nad svojim prekliatím.

2. Herr Mannelig herr Mannelig 2. Herr Mannelig, herr Mannelig, trolofven I mig vezmi si ma za ženu För det jag bjuder så gerna Za to, ja dám ti dary honosné I kunnen väl svara endast ja eller nej ak odpovieš mi áno alebo nie Om I viljen eller ej: či chceš alebo nie.

6. ”Sådana gåvor jag toge väl emot 6. „Takéto dary by som prijal veľmi rád, om du vore en kristelig kvinna, ak by si bola bývala kresťanskou ženou, men nu så är du det värsta bergatroll ale teraz si troll z horských skál, av Näckens och djävulens stämma” 78 prekliata a diablom splodená.“ (voľne preložené z anglického prekladu)

______

75 Alvedans [online], 2014-09-28 [2019-04-15]. Dostupné z: https://snl.no/alvedans 76 Älvdans. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation 2001, 2018-04-22 [cit. 2019-04-15]. Dostupné z: https://sv.wikipedia.org/wiki/Älvdans 77 Herr Mannelig. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation 2001, 2018-07-11 [cit. 2019-04-15]. Dostupné z: https://sv.wikipedia.org/wiki/Herr_Mannelig 78 Herr Mannelig. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation 2001, 2019-03-24 [cit. 2019-04-15]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Herr_Mannelig

4. 5. ÓLAFUR LILJURÓSKVÆIDI (ÓLAF LILJURÓS)

Ólaf Liljurós je islandskou obdobou balady Pán Olaf a víly, líši sa však svojim spracovaním. Olaf prichádza koňmo k veľkej skale kde ho privítajú štyri víly, ktoré chcú aby s nimi Olaf žil. Olaf ponuku odmietne so slovami, že sa nechce vzdať lásky k Bohu a žiť spolu s pohanskými bytosťami. Jedna z víl ho očaruje a keď sa Olaf zakloní aby ju pobozkal, zozadu ho víly bodnú dýkou.79 Nasledujúce strofy stručne popisujú výzor všetkých štyroch skalných víl:

2. Ze skály vyšla víla spanilá, ta Bohu milá nebyla.

3. Pak vyšla druhá, zařící, v ruce stříbrnou konvici.

4. Pak vyšla víla třetí, kol pasu měla pás zlatý.

5. Nakonec vyšla čtvrtá víla, ta ho bez okolků oslovila. 80

V strofe 6 a 7, sa víly pokúšajú presvedčiť Olafa aby sa s nimi zabýval v skale no Olaf bez váhania odmietne.

6. Buď, Ólafe, vítan v náš byt, Chceš-li s elfy ve skalách žít

7. Ja nechci ve skalách žít, Ja věčně chci Bohu věrný být.81

Dôvodom odmietnutia je tu jednoznačne opäť kresťanská viera v to, že nadprirodzené bytosti a bytosti lesov sú pohanské a symbolizujú nešťastie.

______

79 HEGER, 2000, s. 302-303 80 C. d., s. 302 81 Ibid.

5. NÁRODNÉ ROZPRÁVKY – NÓRSKÁ A ŠVÉDSKÁ ĽUDOVÁ ROZPRÁVKA

Kapitola sa zaoberá krátkym úvodom do obdobia, v ktorom vznikali podnety pre zber ľudových rozprávok. Zahŕňa oblasť Nórska a Švédska v obdobiach národného romantizmu.

Nórska ľudová kultúra a básnictvo zažívali najväčší rozmach v období národného romantizmu v približne v polovici 18. storočia. Vlna národného romantizmu priniesla so sebou inšpiráciu, ktorá čerpala z ľudovej tvorby, národných rozprávok, piesni a povesti.82 Toto magické obdobie vzbudilo záujem ľudí, o svoje vlastné kultúrne bohatstvo a národnú hrdosť. To, že povedomie o národnom kultúrnom bohatstve sa dostalo do širšieho okruhu nórskeho obyvateľstva ešte neznamenalo, že tam aj zostane. Potrebné informácie a materiály bolo treba zozbierať, spísať aby v mysliach obyvateľov zotrvávali po stáročia. Myšlienku o vytvorenie zbierky ľudových poviedok a folklórneho materiálu podnietila u niektorých spisovateľov zbierka rozprávok bratov Grimmovcov.83

Ako jeden z prvých sa o to pokúsil historik Andreas Faye ( 1802 – 1869 ) so svojim vydaním Nórskych povesti ( Norske sagn, 1833 ).84 O niekoľko rokov neskôr, svojím počinom priniesli nové svetlo na riešenie tejto problematiky dvojica Peter Ch. Asbjørnsen a Jørgen E. Moe. Ich spoločná publikácia Nórske ľudové rozprávky (Norske Folkeventyr, 1841 – 1844) zatienila Fayovú tvorbu85 a stala sa prelomovým dielom v riešení otázky kultúrneho a folklórneho dedičstva.

Približne okolo roku 1840 dostal národný romantizmus priestor v poézii a krásnej literatúre. K oživeniu národnej minulosti prispeli svojimi dielami do tejto významnej literárnej epochy aj Henrik Ibsen a Bjørnstjerne Bjørnson.86

Uvedomovanie si svojej skrytej národnej hrdosti malo symbolizovať návrat k prírode, tradíciám a ideálom.

______

82 KEJZLAR, Radko. Dějiny nórske literatúry 1814-1914. Praha: Academia, 1967, s.65 83 KRÁLOVÁ, 2017, s. 64 84 Ibid. 85 Ibid. 86 Nasjonalromantikk [online]. 2018-01-03 [cit. 2019-01-28]. Dostupné z: https://snl.no/nasjonalromantikk

Peder Christian Asbjørnsen (1812-1885) a Jørgen Moe (1813-1882) sa svojej spoločnej autorskej a zberateľskej tvorbe venovali približne v rokoch 1838 – 1870 kedy skompletizovali a vydali prvú zbierku nórskych ľudových poviedok Norske Folkeeventyr (Nórske ľudové rozprávky). Zbierku najprv publikovali v krátkych zošitoch, prvý vyšiel v roku 1840.87 V štyridsiatych rokoch spolu precestovali skoro celé Nórsko, za účelom rozširovania zbierky. Tú obohacovali o cenné a užitočné informácie pre čitateľa, akými bol nový spôsob spracovania, poznámkové prílohy o tom, kde a kedy boli jednotlivé poviedky zapísané či z akého kraja pochádzajú. Taktiež boli prístupné aj viaceré nárečové varianty či motívy. Pretože okrem toho, že zbierka pomohla rozšíriť povedomie o kultúrnom dedičstve, bola dôležitá aj v zmysle jazyka.88 Počas práce na zbierke bol Moe ráznejší a kritickejší čo sa formy, štýlu, úpravy a jazyka týkalo. Asbjørnsen naopak rád pozmeňoval znenie príbehov a vkladal do nich umeleckejšie prvky.89 Poviedky majú aj svoje vlastné rozdelenie a jednotlivé skupiny. Podľa oddielov sa rozdeľujú na žartovné čí satirické poviedky (skjemteeventyr), potom poviedky kúzelné (undereventyr), poviedky o zvieratách (dyreeventyr), a poviedky obsahujúce riekanky, odborne nazývané kumulativné (cyklické, hromadné), (remseeventyr, regleeventyr).90 Kompletnosť diela dopĺňajú kresby dvoch významných národných umelcov tej doby; Theodora Kittelsena a Erika Werenskiolda. Rokom 1851 ukončili svoju spoločnú zberateľskú činnosť ale Asbjørnsen sa zbieraniu venoval aj naďalej. Rozšíril svoju zbierku Nórskych ľudových poviedok o vílach a ľudových povestí (Norske Huldreeventyr og Folkesagn, 1845-1847).91

V úplných začiatkoch prejavovania sa nového literárneho smeru (romantizmus) vo Švédsku začali vznikať literárne časopisy a literárne spolky, z ktorých najznámejší je časopis Idunn (1811), ktorého redaktorom bol významný švédsky básnik Erik Gustaf Geijer.92 V 19. storočí bol romantizmus vo Švédsku značne ovplyvnený nemeckou idealistickou filozofiou, počnúc Kantom a Schellingom.93

______

87ASBJØRNSEN, P. Ch., J. MOE. O obrovi, který neměl srdce v těle: nórské pohádky. Preložila Jarka Vrbová. Praha: Argo, 2012, s. 483. ISBN 978-80-257-0740-1 88 KEJZLAR, 1967, s. 70 89BEYER, Edvard. Asbjørnsen og Moe [online]. 2018-01-02 [cit. 2019-02-01]. Dostupné z: https://snl.no/Asbj%C3%B8rnsen_og_Moe 90 ASBJØRNSEN a MOE, 2012, s. 493 91 KEJZLAR, 1967, s. 69 92 GUSTAFSON, Alrik. Dějiny švédské literatúry. Preložil Libor Štukavec. Brno: vydala Masarykova univerzita v Brne, 1998, s. 118. ISBN 80-210-1767-8 93 C. d., s. 119

Viac menej to u švédskych romantikov zanechalo myšlienku sústrediť sa na motívy z ľudovej kultúry a starých tradícií, čo sa hneď odzrkadlilo do ďalších umeleckých a dokonca vedeckých odvetví. Začali sa zaznamenávať a študovať ľudové zvyky, povesti, ľudové balady a rozprávky.94 Záujem o detskú literatúru sa vo Švédsku ,spolu s myšlienkou romantizmu, čoraz rýchlejšie upevňuje. Tá je spojená s nevinnou a čistou dušou dieťaťa, ktorá otvára možnosti do sveta fantázie a pocitov namiesto vštepovania aristokratickej morálky. Staré mýty, príbehy, piesne a rozprávky sa dostali do povedomia prostého švédskeho ľudu a stali sa nenahraditeľným materiálom napríklad pre Adolfa Ivara Arwidssonsa a jeho publikáciu Svenska fornsånger (1834-32) alebo pre G.O. Hylténa-Cavalliusa a Georga Stephensa v publikácii Svenska folksagor och äfventyr (1844-49).95

Dalo by sa povedať, že približne od 20.storočia sa detská literatúra, ktorú obohacovali národné ľudové prvky a motívy, dostala do popredia v rámci literatúry vo vtedajšom Švédsku. Vznikalo mnoho náučných, veselých zbierok pre deti, ktorých obsahom boli buďto staré detské- ľudové riekanky, piesne ( folksånger) a samozrejme rozprávky.96 Počas tohto veľkého obdobia rozmachu detskej literatúry vznikla v roku 1907 zbierka švédskych ľudových rozprávok Bland tomar och troll (preklad; Medzi škriatkami a trolmi), na ktorej sa podieľali autori akými boli napríklad Anna Wahlenberg, Helena Nyblom, Elsa Beskow alebo Helge Kjellin. Na tvorbe zbierky spolupracoval aj známy švédsky maliar a umelec John Bauer, ktorý knihu ilustroval.97 Pozoruhodnú zbierku ľudových rozprávok Svenska folksagor vypracoval švédsky folklorista a etnológ Jan-Öjvind Swahn, ktorá vyšla v roku 1986 ako súbor tradičných poviedok z oblastí Skåne, Närke, Blekinge, Småland a ďalších z početných krajov Švédska. Jednotlivé poviedky sú rozdelené do skupín.98 Rovnaké zoskupenie sa objavuje aj v nórskych rozprávkach a to konkrétne rozprávky o zvieratách, kúzelné rozprávky a žartovné rozprávky. Niekoľko rovnakých námetov sa prelína ako v nórskej tak aj vo švédskej verzii rozprávok, čo je možné považovať ako prirodzený proces odrážajúci sa na geografickej a susediacej polohe oboch krajín.

______

94 GUSTAFSON, 1998, s. 120 95 LÖNNROTH, Lars a Sven, DELBLANC. Den svenska litteraturen – Den storsvenska generationen 1890- 1920. Stockholm: Bonnie Alba, 1993, s. 208. ISBN 91-34-51414-7 96 C. d., s. 212 97 OLENIUS, Elsa. John Bauers Sagovärld. Stockholm: Bonnier, 1966. ISBN 91-48-50647-8 98 SWAHN-ÖJVIND, Jon. Svenska Folksagor. Stockholm: Bonniers Natur och Kultur, 1986, Innehåll. ISBN 91-34-50875-9

5. 1. NORSKE FOLKEEVENTYR

V rámci pokusu o charakteristiku a vyčlenenie mýtických postáv z diela Nórskych rozprávok (Norske Folkeeventyr) som si vybrala tri poviedky, v ktorých sú tieto mýtické a kúzelné prvky obsiahnuté vo viditeľnejšej miere a ktoré sú, podľa môjho názoru, pre obsah mojej práce viac relevantné.

Ako už bolo spomenuté, v zbierke sú poviedky zoradené a vytriedené do štyroch skupín a to na satirické poviedky, kúzelné poviedky, poviedky o zvieratách a poviedky obsahujúce riekanky (viz kap. 3. 2.). Práca sa zameriava primárne na poviedky kúzelné (undereventyr). Ústrednou postavou je vždy človek, teda ľudská bytosť, najčastejšie však mladý muž (kráľov najmladší syn, chudobný syn statkára, jeden z troch bratov, a tak ďalej). Dej kúzelných rozprávok sa najčastejšie odohráva v lese, kde ľudský hrdina stretáva lesnú bytosť – vo väčšine prípadov je ňou troll, ktorý chce hrdinovi uškodiť. Hrdina ma na výber z viacerých možností, ako si pomôcť; poprosí o pomoc alebo radu nejaké lesné zviera, ktoré vie rozprávať-totižto je personifikované. Pomocníkom sa stávajú aj rôzne predmety, väčšinou predmety denného používania, ktorým prináleží kúzelná vlastnosť. V každej rozprávke je troll alebo iný škodca porazený a hrdina získava odmenu (krásnu princeznú, zlato, kráľovstvo). V celku identické motívy sa objavujú aj v Poppovej knihe Morfológia rozprávky, ktorá bola bližšie rozoberaná v kapitole 2.2. Folklór a ľudová rozprávka.

Dej rovnomennej poviedky O obrovi, ktorý neměl srdce v těle ( v orig. Risen som ikke hadde noe hjerte på seg)99 sa začína na kráľovskom dvore, predstavením siedmych synov, z ktorých najmladší siedmy sa volá Popeláček (slovenská obdoba Popolvára, nór. Askeladden). Číslo sedem, rovnako aj číslo tri, sa v rozprávkach často opakujú ako kúzelné cifry100 (siedmi bratia). Popeláček je ústrednou postavou príbehu, je najmladší a zvyčajne ten najmladší býva aj neskúsený a bratmi opovrhovaný. Kráľ svojich šiestich synov vyšle do sveta aby sebe aj najmladšiemu bratovi (ktorý ostáva doma) priniesli budúce nevesty-princezné. Škodcom celého príbehu je obor, ktorý žije v skalnom hrade. Ten premení všetkých šiestich bratov aj princezné v kamene. Postava Popeláčka sa odvážne vydáva na cestu aby bratov zachránil. Cestou stretáva krkavca, lososa a vlka, ktorí mu ponúknu svoju pomoc.

______

99 ASBJØRNSEN a MOE, 2012, s. 120 100 ČERNOUŠEK, 1990, s. 89

Popeláček príde bezpečne k hradu, nájde tam princeznú, ktorá mu poradí ako obra zabiť. Tu sa dozvedáme, že obrovi chýba srdce, ktoré sa ukrýva vo vajíčku kačky, ktorá žije v studni na opustenom jazere. Tento motív môže predstavovať to, ako si vtedajší ľudia predstavovali bytosti podobné trollom. Keďže trollovia sú nesporne považovaní za bytosti, ktoré ľuďom škodia, unášajú mladé panny a sú nositeľmi strachu, je nemožné si predstaviť aby mali srdce a konali dobro. Postava obra je v poviedke vykreslená ako nekresťanská pohanská bytosť. Žije v odľahlom lese v hrade, ktorý sa nachádza vo vysokej skale. Tak ako každá rozprávková bytosť, aj obrovi sa pričítajú kúzelné schopnosti. V tomto prípade premeniť živú bytosť na kameň. Napríklad na väčšine Kittelsenových ilustrácii je možné si všimnúť, že troll alebo skalný obor je vždy súčasťou prírodnej scenérie. Môže splývať s lesom alebo horou, ale horou sám byť. Inak to nie je ani v prípade Asbjørnsena a Moeho. Hrdina srdce nájde a vyhráža sa trollovi, že srdce rozpučí ak neoslobodí jeho bratov. Obor bratov premení späť do ľudskej podoby ale aj napriek tomu musí zomrieť.

V ďalšej z troch poviedok, s názvom Puclík (v orig. Smørbrukk)101, je hrdinom malý chlapec, ktorý sa ale opäť prototypu klasického rozprávkového hrdinu ani trochu nepodobá. Volajú ho Puclík (Smørbrukk), pretože si rád dopraje viac jedla než by mal. Jedného dňa sa u chlapcovho príbytku zjaví veľká škaredá trollia žena, ktorá v podpazuší nosí hlavu a na chrbte ma veľké vrece. Žena sa zdvorilo pýta na malého Puclíka a jeho matka jej odpovie, že chlapec nie je doma. Trollia žena si chlapca chce odviesť do lesa a snaží sa ho nalákať na množstvo zaujímavých predmetov, ktoré nosí vo svojom vreci. Puclík podľahne a skočí žene do vreca no už dvakrát sa mu podarí starú trolliu ženu oklamať a vráti sa domov. Situácia sa opakuje presne tri krát ale na posledný krát sa žena nedá oklamať a Puclíka prinesie až domov. Rozkáže svojej dcére aby chlapca uvarila a žena zatiaľ zájde do kostola a pozve hostí na večeru. Prečo je v príbehu spomenuté práve spojenie ohavnej trollej ženy a kostola je nejasné. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Puclík oklame aj trolliu dcéru, rozseká ju a všetci prítomní na večeri, vrátane trollej ženy, si pochutnávajú na polievke z trollej dcéry. Na vyobrazení tejto poviedky sa objavila maľba Theodora Kittelsena, ktorá zobrazuje trolliu ženu vyčkávajúc pred príbytkom Puclíka a jeho matky (príloha č.1). Trollej žene nevidieť do tváre, čo vnáša do predstáv čitateľa ešte väčšiu tajomnosť.

______

101 ASBJØRNSEN a MOE, 2012, s. 167

Hoci sa trollom pričítajú negatívne vlastnosti, v poviedke sa trollia žena zdvorilo pozdraví a opýta sa matky, kde nájde Puclíka. Táto situácia sa môže javiť tak trochu kontroverzne v porovnaní s tým, aké mala trollia žena s vykŕmeným Puclíkom úmysly. Aj v tejto variante vystupuje postava trolla (hoci v ženskej podobe) ako hrozba, je nadpriemerne vysoká a jej výzor pôsobí odpudivo. V mnohých prípadoch však hlavný hrdina nemá z nadprirodzeného tvora strach a zakaždým využije sedliacky rozum aby trolla oklamal. V takýchto situáciách pôsobí troll veľmi nemotorne a hlúpo.

V poradí treťou poviedkou je Zámok Soria Moria (v orig. Soria Moria slott)102. Hlavný hrdina je Halvor, syn dvoch manželov, ktorý sa od každej práce drží bokom. Raz sa dostane na more s lodným kapitánom a Halvor sa počas búrky vylodí na brehu opusteného ostrova. V diaľke sa týči vysoký zámok a hrdina sa rozhodne vstúpiť dnu. V malej miestnosti zámku nájde princeznú, ktorá ho varuje pred zlým trollom. V kontexte princezná spomenie to, že troll môže Halvora zožrať. Tu sa načrtáva obraz trolla ako nekompromisného konzumenta ľudského mäsa a únoscu krásnej panny-princeznej. Halvor si na obranu vezme kúzelný meč, ktorý visí na stene a patrí trollovi. Do miestnosti vstupuje s hlasným fučaním mohutný troll s tromi hlavami a hovorí :,,Fuj, čichám křesťanskou krev!“103 V nórskych rozprávkach sa postava trolla dostáva často do rozporu s kresťanstvom. Halvor mu hlavy zosekne a ponáhľa sa zachrániť druhú princeznú, kde na neho čaká troll tentokrát so šiestimi hlavami. Súboj sa opakuje a Halvor poráža aj posledného trolla s deviatimi hlavami a zachráni tretiu unesenú princeznú. V škandinávskom folklóre mohla mať postava trolla dokonca aj viac ako jednu hlavu. Počet hláv býva často sprevádzaný číslicou tri alebo deväť, ktoré sú považované za kúzelné čísla v tomto type rozprávky. Pre trolla býva ešte typický veľký, dlhý nos a dlhá neupravená brada ako ho vyobrazil E. Werenskiold. (príloha č.2)

Okrem lesných a horských trollov sa v škandinávskom folklóre možno stretnúť aj s vodným trollom. Doplnková poviedka Rybářoví synové (v orig. Fiskersønenne)104 popisuje tohto vodného tvora ako hrozivého morského tvora (iný názov havmann alebo obdoba Nøkken) s dlhými vlasmi a fúzami, od pása dole má telo ryby.105 Vodný troll sa zjavuje na hladine mora, keď si má odviesť krásnu princeznú a zožrať ju zaživa. ______

102 ASBJØRNSEN a MOE, 2012, s. 496 103 C. d., s. 190 104 C. d., s. 495 105 Ibid.

5. 2. SVENSKA FOLKSAGOR

Švédska verzia ľudových rozprávok je ,rovnako ako nórska, rozdelená do skupín, z ktorých niektoré skupiny sú špecifickejšie. Klasický sa rozdeľujú na rozprávky o zvieratách (djursagor), kúzelné rozprávky (undersagor), žartovné/ satirické rozprávky (skämtsagor). Novým druhom rozprávok sú tzv. novely (novellsagor)106, ktoré zahŕňajú príbehy o rytieroch, hrdinoch a princeznách a tri ďalšie menšie skupiny, pod ktoré spadá výhradné iba jedná rozprávka. Okrem skupinového rozdelenia je za názvom každej poviedky zobrazený názov kraja alebo okresu, z ktorého poviedky pochádzajú a boli následne zozbierané. U väčšiny poviedok je hlavnou postavou obor, troll, čarodejnica alebo kúzelné zviera. Tak ako aj v predchádzajúcom prípade sa jedná o vyčlenenie a charakteristiku, tentokrát dvoch mýtických bytostí, trolla a obra z troch príbehov zo skupiny kúzelných rozprávok (undersagor)

Paralelne je priebeh udalostí kúzelných rozprávok rovnaký ako v prípade Norske Folkeeventyr, dej je zasadený do prostredia lesa a hlavnou postavou je vždy ľudská bytosť. Často je ňou mladý muž, chlapec alebo princezná. Do deja následne vstupuje odporca hrdinu – kúzelná bytosť. Vzhľadom na to, že dejovosť a s ňou spojené kritéria sú pre rozprávkový žáner vo viac ako väčšine prípadov totožné, nepovažujem za dôležité ich ďalej rozvíjať ani opakovať. Podrobnejší výklad bol zhrnutý v kapitole 1. 2. Folklór a ľudová rozprávka.

Postava obra sa objavuje v rozprávke Lille Prick (Malý Prick)107, ktorá pochádza z kraja Närke zo stredného Švédska. Odvážny mladý chlapec Prick sa vyberie do temného lesa hľadať kúzelnú zlatú lampičku, ktorá sa skrýva u ohavného lesného obra. V tejto verzii má obor dokonca aj družku – rovnako škaredú obriu ženu a dcéru. Vzhľadom na obrov škaredý zovňajšok a surovosť voči ľudským bytostiam sa jeho správanie nemení ani v prípade rodinných príslušníkov. Obrova dcéra sa pri napájaní vody zo studne utopí ale obor sa strachuje iba o zlatú lampičku , ktorú mala zo sebou. Obor je tu značne popísaný ako necitlivá a arogantná bytosť. Okrem toho, že mu malý Prick zhodil dcéru do studne, postupne mu ukradol z príbytku všetky kúzelné nástroje a obra s družkou nalákal na denné svetlo, kedy sa obaja rozplynuli – doslova praskli.

______

106 SWAHN-ÖJVIND, 1986 107 C. d., s. 34-42

Ženská obdoba trolla sa v rozprávkach objavuje pomerne menej častejšie než troll sám. Najčastejšie je vyobrazená v úlohe starej čarodejnice, ktorá ľuďom škodí alebo je naopak veľmi nápomocná a prívetivá. Tento druh trollej čarodejnice sa objavuje v poviedke Lilla Rosa och långa Leda (Malá Rosa a Vysoká Leda) z oblasti Småland.108

Hlavnou postavou je urodzená princezná, ktorá sa kvôli svojej kráse znenávidí macoche. Medzičasom sa princezná ožení s princom ale macocha ju pomocou kúziel premení na divú hus so zlatým perím a tak je princezná nútená opustiť kráľovský dvorec. Postava trollej čarodejnice sa objavuje až na konci príbehu, kedy sa z ničoho nič na kráľovskom dvore objaví stará žena neobyčajného vzhľadu . Poradí princovi ako princeznú zbaviť kliatby a vrátiť u späť do jej ľudskej podoby pod podmienkou, že princ postaví vysoké hradby okolo jej hory, aby sa ju nikto už nepokúšal vyrušovať. Príbytok trolla sa vždy nachádza v lesnom prostredí alebo hlboko zasadený v hore aby bol izolovaný od ľudského sveta. Princezná získa späť svoju ľudskú podobu a kliatba je zlomená.

Prins Hatt under jorden (Princ Hatt pod zemou) z oblasti Småland109 je snáď možno najzaujímavejším rozprávaním o trollej čarodejnici spomedzi celej zbierky Svenska folksagor. Okrem toho, že poviedka popisuje trolliu bytosť ako veľmi láskavú a dobrosrdečnú, nachádza sa tu taktiež opis prostredia a výskyt iných bytostí, ktoré sa v okolí čarodejnice nachádzajú. Do popredia príbehu sa znovu dostáva mladá princezná, ktorá si za muža má vziať začarovaného princa Hatta. Toho kedysi dávno očarovala zlá trollia žena - čarodejnica. Pretože jedného dňa princezná poruší sľub, ktorý princovi dala, musí si princ vziať za ženu zlú čarodejnicu. Princezná sa rozhodne zachrániť snúbenca a vyberie sa na ďalekú cestu cez husté lesy, strmé hory a skaly až nakoniec príde k starej trollej čarodejnici ktorá býva na samom vrchole hory v jaskyni. Z popisu je zrejme, že trollí príbytok sa opäť nachádza skrytý v hore alebo v lese. Tam uvidí tlieť veľkú vatru okolo ktorej poskakujú malý trollovia , muži aj ženy, a nad nimi sedí stará zhrbená zvráskavená žena. Z rozhovoru princeznej a starej čarodejnice vyplýva, že žena má 500 rokov a má ďalšie dve staršie sestry (druhá má 1000 rokov a tretia 2000). Stará žena spolu so svojimi dvoma sestrami princeznej darujú tri kúzelné predmety, ktoré jej pomôžu získať si priazeň zlej čarodejnice na zámku a tým zachrániť princa Hata.

______

108 SWAHN, 1986, s. 54-63 109 C. d., s. 63-82

6. PRIEREZ MODERNOU LITERATÚROU

Škandinávsky folklór sa nestal stredom záujmu iba v dobách, kedy vznikali staro-severské ságy alebo stredoveká literatúra ale obľúbili si ho aj spisovatelia novodobejšej beletristickej literatúry. Táto kapitola sa bude veľmi stručne zaoberať troma dielami zo súčasnejšej modernej literatúry, ktoré sú podľa môjho zváženia dostatočne vyhovujúce pre tému a cieľ tejto práce. Zároveň by mali byť dôkazom, že mytologické prvky a motívy nie sú záležitosťou iba dávnej doby a stali sa obľúbenými aj mimo Škandináviu.

Nórsky dramatik a spisovateľ Henrik Ibsen (1828-1906) napísal v roku 1867 hru o piatich dejstvách s názvom Peer Gynt. Hra sa vyznačuje veľmi silnou potrebou vyjadriť autorove túžby a kritiku k vlasti a postava Peera Gynta zosobňuje povahu a myslenie nórskeho človeka.110 Okrem ústrednej myšlienky je Peer Gynt zaujímavý dejom a postavami trollov, ktoré sa tu objavujú. Peer Gynt je sebecký a nezodpovedný mladý muž, ktorý sa rozhodne opustiť svoj domov a putovať rodným Nórskom. Na ceste cez hory stretáva Ženu v zelenom, ktorá sa predstaví ako princezná Dovreskej ríše a dcéra dovreského kráľa. Zavedie Peera do kráľovskej ríše kde vládne kráľ trollov. Peer sa do kráľovej dcéry zamiluje no aby sa s ňou mohol oženiť musí si nechať vziať zrak a svoju ľudskosť. Kráľ trollov ho nabáda k tomu, aby si vyzliekol svoj kresťanský šat a pripevnil si trollí chvost.

,,Pak musíš též oděv svůj křesťanský svléci, věz – Dobreským ke cti to- všechny tu věci se u nás zde v horách, ne v údolí robí, krom hedvábné stuhy, jež ohon nám zdobí.“111

Opakuje sa tu opäť výjav trolla s viacerými hlavami ako v poviedke Zámok Soria Moria od Asbjørnsena a Moea

,,[...] Trojhlaví troldi z módy jsou zcela, ba o troldech dvojhlavých sotva se zví, a ti jsou ještě takoví makoví.“112

Ibsen sa nechal inšpirovať zbierkou rozprávok od P. Chr. Asbjørnsena (Norske Folke- Eventyr) a z nórskych rozprávok (Norske Folke-Eventyr) od Asbjørnsena a Moea odkiaľ prevzal meno a postavu Peera Gynta.113

______

110 KEJZLAR, 1967, s. 115 111 IBSEN, Henrik. Peer Gynt; dramatická báseň. Preložil Karel Kučera. Praha: J. Otto, 1913, s. 75 112 C. d., s. 72 113 C. d., s. 7

Bland Tomtar och Troll je zbierka žartovných a dobrodružných príbehov zo sveta trollov, škriatkov, princezien, víl a rytierov, ktorá vznikla vo Švédsku v roku 1907. Na zbierke sa podieľalo niekoľko švédskych spisovateľov so svojou rozprávkovou a poviedkovou tvorbou, najznámejšími z nich sú Elsa Beskow alebo Helena Nyblom. Knihu ilustroval švédsky maliar John Bauer, ktorý sa svojimi kresbami pre zbierku preslávil.114

Zbierka sa nerozdeľuje na poviedky podľa žánru, keďže sa jedná o samostatné poviedky, ktoré sa nešírili ústnym tradovaním ale majú svojho autora. Nejedná sa teda o ľudové rozprávky no aj napriek tomu autori čerpali z ľudovej slovesnosti. Pre porovnanie som si tentokrát zvolila tri príbehy, ktoré sa v krátkosti budú zaoberať charakteristikou dvoch z postáv škandinávskeho folklóru – postavou trolla a víly. Zbierka Bland Tomtar och Troll sa zatiaľ nedočkala českého alebo slovenského spracovania, takže názvy jednotlivých poviedok sú môj vlastný preklad zo švédskeho originálu.

När trollmor skötte kungens storbyk (Keď mama trollica prala prádlo pre kráľa), napísala Elsa Beskow. 115Vykresľuje veľmi zvláštný príbeh medzi trollom a človekom. V tejto verzii rozprávky sa v krátkosti predstaví svet, kde títo tajomní obyvatelia hôr a lesov žijú. Dej začína opisom ťažkej situácie, ktorá nastala pre trollov vo Veľkom lese (Storskogen). Mama trollica a syn Drulle sa rozhodnú prať kráľovskej rodine bielizeň, aby si aj oni mohli žiť na ”vysokej nohe”. S pomocou kúzelného trollieho prášku bola bielizeň vždy žiarlivo biela.

Na postavu trolla sa tentokrát kladie veľký detail skrze opisy a dialógy, v príbehu sa stane hlavnou postavou a konateľom deja. Mama trollica a syn Drulle si ukryjú svoje dlhé trollie chvosty pod oblečenie aby sa tak dostali medzi ľudí na kráľovskom dvore. Vzrastom sú celkom nízki, preto sa môžu vďaka oblečeniu dostatočne zamaskovať, aby sa dostali do ľudského sveta. Namiesto toho aby ľuďom škodili, sa prispôsobujú ich spôsobu života a pracujú. Vo svojom príbytku ubytujú princeznu Inger, ktorá bola vyhostená zo zámku. Troll tu tentokrát nevystupuje ako nepriateľ človeka, hoci sa princezne protiví zdieľať komôrku s trollím synom, ktorý je podľa jej slov na pohľad veľmi odpudivý.

______

114 OLENIUS, 1966 115 C. d., s. 5-17

Postava víly (sg. älva, pl. älvor) sa objavuje v poviedke Sagan om älgtjuren Skutt och lilla prinsessan Tuvstarr (Los Skutt a princezna Tuvstarr) od Helge Kjellin.116 Hlavnými postavami celého príbehu je malá princezná Tuvstarr a los Skutt. Osobnosť víly sa tu zjavuje iba raz keď los nesie princeznú na svojom chrbte cez močiar a v diaľke si princezná všimne malé tancujúce víly. Los princeznú varuje pred nebezpečenstvom aké víly predstavujú ale princezná sa nechá oklamať a víly jej z hlavy ukradnú zlatú korunku. Úplne odlišný pohľad na postavu víly sa objavuje v poviedke De sju önskningarna (Sedem želaní) od Afreda Smedberga.117 Malý chlapec Olle zachráni vílu, ktorá je uväznená v tele žaby a víla mu za odmenu splní sedem želaní.

Z krajín mimo Škandináviu sa inšpirácia severskou mytológiou objavuje v trilógii Pán Prsteňov od anglického spisovateľa J. R. R. Tolkiena, ktorý vytvoril rozsiahlu históriu elfských národov. Zo severskej mytológie prevzal rasu Svetlých elfov (ljósálfar) a Temných elfov (svartálfar). U Tolkiena sú elfovia prvým národom (prvorodení), ktorý obýval Stredozem a vytvoril si vlastný jazyk. Tak ako aj álfovia v severskej mytológii, aj elfovia u Tolkiena boli bytosti, ktoré sa svojím výzorom a vznešenosťou viac podobali bohom než obyčajným ľuďom. Jedna polovica elfov (svetlých) sa rozhodla žiť v ríši nazývanej Valinor, a tí druhí (temní) ostali žiť v Stredozemi. Elfovia taktiež predstavujú nekonečnú múdrosť, ktorá je spojená s ich nesmrteľnosťou.118

Tolkienova postava trolla odpovedá popisom, ktoré nám zanechali severské ságy, stredoveká a rozprávková literatúra. Trollovia sa u Tolkiena objavujú ako primitívne zato veľmi silné a veľké bytosti. Ich najväčším nepriateľom je slnečný svit.119

______

116 OLENIUS, 1966, s. 108-116 117 C. d., s. 40-47 118 Elves [online]. The J.R.R. Tolkien encyclopedia [cit. 2019-04-18]. Dostupné z: http://tolkiengateway.net/wiki/Elves#Germanic_influence 119 Trolls [online]. The J.R.R. Tolkien encyclopedia [cit. 2019-04-18]. Dostupné z: http://tolkiengateway.net/wiki/Trolls

7 . VÝTVARNÉ UMENIE Kapitola ponúka náhľad na to, ako sa vybrané postavy mohli zobrazovať skrze umeleckú sféru a poslúži ako dobrá vizuálna pomôcka pri upresnení opisov.

7. 1. THEODOR KITTELSEN

K už spomínanej zbierke ľudových rozprávok Norske Folkeeventyr (pozn. ktoré vyšli v českom preklade od Jarky Vrbovej pod názvom - O obrovi, který neměl srdce v těle, 2012)120 nórskych zberateľov Asbjørnsena a Moeho, boli publikované maľby nórskeho umelca Theodora Kittelsena.

Theodor Kittelsen sa narodil 27. apríla v roku 1857 v nórskom meste Kragerø. Ako mladý študoval na umeleckej škole v Kristiánií (dnešné Oslo), odkiaľ sa dostal až do Mníchova, kde pokračoval v štúdiách.121 V roku 1881 bol požiadaný, aby ilustroval knihu Norske Folkeeventyr spolu s Erikom Werenskioldom. Inšpiráciu nachádzal v prírode a v tej dobe trávil väčšinu času v odľahlom sídle v nórskych lofotoch, kde sa mu podarilo dokončiť niekoľko svojich prác, napr. zbierku Fra Lofoten 1890–1891 alebo Troldskab 1892.122 Umeleckému remeslu sa venoval po celý život, no najviac ho oslovila ponurá krása nórskej prírody a dlho zakorenenej viery v nadprirodzené bytosti. V Kittelsenových maľbách sa prelínajú prvky romantizmu s naturalistickým symbolizmom. Jeho diela sú v Nórsku považované za národné kultúrne dedičstvo ale pre Kittelsena znamenali návrat k jeho detstvu. Obaja umelci na zbierke od Asbjørnsena a Moeho pracovali vyše 30 rokov.123 Kittelsenové ilustrácie trollov a iných lesných bytostí podtrhujú črty a charakter neoblomnej a pochmúrnej nórskej prírody a človeka, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou. Kittelsenová tvorba by sa dala chápať aj ako bizarné stvárnenie fantázie s prvkami groteskného humoru. V rámci Kittelsenových naturalistických ilustrácií sú zaujímavé predovšetkým stvárnenia lesných a horských trollov ale aj iných mýtických bytostí.

______

120 ASBJØRNSEN a MOE, 2012, s. 496 121 Kittelsens liv. 1857-1880 [online]. 2013-12-10 [cit. 2019-03-19]. Dostupné z: http://theodorkittelsen.no/1857-1880/ 122 Kittelsens liv. 1881-1890 [online]. 2013-12-11 [cit. 2019-03-19]. Dostupné z: http://theodorkittelsen.no/1881-1890/ 123 SØRENSEN, Bodil. Theodor Kittelsen [online]. 2009-02-13 [cit. 2019-03-19]. Dostupné z: http://nbl.snl.no/Theodor_Kittelsen

V rámci Kittelsenových naturalistických ilustrácií sú zaujímavé predovšetkým stvárnenia lesných, horských a morských trollov. Kittelsen kreslil trollov tak ako ho opisovali staré ľudové povesti, troll bol výraznou postavou nórskej kultúry a jeho vzhľad a povaha odrážali v sebe divoké a kruté prírodné podmienky, ktorým sa musel prispôsobovať. Smørbukk je veľmi znepokojujúcou ilustráciou starej trollej ženy, ktorá v rukách nesie svoju vlastnú hlavu, na chrbte nosí mech a z pod otrhaných šiat jej trčí chvost. Má v úmysle odniesť si malého chlapca do svojho príbytku kde sa ho chystá skonzumovať. (viz príloha č. 1) Det Doeende Bergtrollet zobrazuje skalného trolla s viacerými hlavami vyrastajúcich z jedného tela. Niektoré hlavy majú dlhý trollí nos a telo trolla je pokryté chlpmi a machom.(príloha č. 3). Skogtroll je typ trolla, ktorý žije v lesoch, je zvyčajne pokrytý lesným porastom alebo na ňom rastú stromy a rôzne iné dreviny.( príloha č. 4) Tento typ trolla (spolu s horským trollom) sa najčastejšie vyskytuje v rozprávkach a príbehoch. Sjøtrollet, na rozdiel od dvoch predošlých trollov žije v mori. Podoba sa dravej rybe ale má ľudské končatiny, je pokrytý morskými riasami. (príloha č. 5)

7. 2. ERIK WERENSKIOLD

Ďalším z národných romantikov, ktorý tvoril v podobnom duchu ako Kittelsen, bol Erik Werenskiold. Rodák z nórskeho kraja Hedmark spolupracoval na ilustráciách pre zbierku ľudových poviedok Norske Folkeventyr a svojou tvorbou (tak ako aj Kittelsen) si vybudoval meno v čase rozmachu naturalistickej éry v Nórsku.124 V mladosti študoval umenie na kráľovskej nórskej umeleckej škole (Tegneskole) v bývalej Kristiánii odkiaľ neskôr pokračoval (tiež ako Kittelsen) v štúdiách na škole v Mníchove.125

Soria Moria Slot sa viaže k rovnomennému príbehu z Norske Folkeeventyr. Hrdina Halvor sa tu stretáva s trollom, ktorý má tri hlavy, typický dlhý trollí nos a dlhú bielu bradu.

Kresba k poviedke Følgesvenden s názvom Så lo de så inderlig godt begge to ukazuje horského trolla a princeznú ako spolu sedia v trollovom horskom príbytku a radia sa, ako sa zbaviť princezninho nápadníka. Troll s princeznou sa spoločne smejú na tom, ako sa im podarí oklamať chlapca, ktorý chce získať princeznú. (príloha č. 6)

______

124 KIRKHOLT, Tore a Leif ØSTBY. Erik Werenskiold [online]. 2018-06-26, [cit. 2019-04-10]. Dostupné z: https://snl.no/Erik_Werenskiold 125 Ibid.

7. 3. JOHN BAUER

John Bauer bol švédsky maliar a ilustrátor rozprávkových kníh pre deti, najviac sa však preslávil svojou tvorbou zo sveta trollov a lesných bytostí v zbierke Bland tomtar och troll. Už ako malého ho obklopovala a inšpirovala príroda, ktorá tvorí veľkú časť jeho tvorby. Veľa času trávil dlhými prechádzkami lesom v blízkosti jazera Vättern v oblasti Småland.126

Narodil sa 4. júna 1882 v meste Jönköping a v mladosti študoval na univerzite umení v Štokholme.127 Na začiatku sa venoval predovšetkým kresbe historických odevov, zbraní a budov a neskôr prejavil záujem o kresbu miestnej prírodnej scenérie, lesných čistiniek, lesov a hôr. Na škole si vo veľmi krátkom čase stihol urobiť meno medzi študentami a profesormi. Počas štúdia sa mu naskytla šanca ilustrovať rozprávkovú knihu Länge, länge sedan od Anny Wahlenbergs. Veľký zlom nastal až vtedy, keď bol požiadaný aby pracoval na ilustráciách pre zbierku Bland tomtar och troll.128 Bauerové kresby lesných trollov, škriatkov a víl pôsobia dobráckym až naivným dojmom.

V poviedke Trollgubben i Storberget (Trollí muž vo Veľkej hore) sa objavuje troll, ktorý tu vystupuje ako postava záporná. (príloha č. 7) Vyzerá hrozivo a škaredo, jeho obočie pripomína lesný porast, má obrovské ústa, ktoré sa rozťahujú až k ušiam, veľký tlstý nos a namiesto pravej ruky má vlčí pazúr.129

Priateľská postava trolla sa vyskytuje v poviedke Kvastarnas kvast, alla kvastars kung (Metla všetkých metiel, všetkých metiel kráľovná) a to stará trollia žena odetá v medvedej srsti a jej krk zdobí náhrdelník zo zvieracích lebiek a kostí. Druhá, rovnako stará trollia žena, je tu stvárnená s nosom pripomínajúc orlí zobák a na hlave s červenou vlnenou čiapkou.130 Obe stvorenia pomohli hrdinovi zostrojiť metlu všetkých metiel. (príloha č. 8)

Kresba víly a chlapca Olleho k poviedke De sju önskningarna zobrazuje vílu ako malé útle ženské stvorenie s neuveriteľne svetlou pokožkou a dlhými žiariacimi vlasmi. (príloha č. 9)

______

126 OLENIUS, 1966, s. 207 127 KALLEKLEV, Katrine. John Bauer [online], 19-11-2018, [cit. 2019-04-24]. Dostupné z: https://snl.no/John_Bauer 128 OLENIUS, 1966, s. 207 129 C. d., s. 100 130 C. d., s. 70, 71

7. 4. HUMON COMICS

Spomedzi umeleckých stvárnení bytostí severského folklóru a mytológie som brala do úvahy aj novodobú digitálnu tvorbu dánskej umelkyne, ktorá je známa pod umeleckým pseudonymom Humon. Vo svojej tvorbe zachytáva veľmi humoristickým spôsobom stereotypné situácie a národnostné rozdiely medzi škandinávskymi krajinami ale aj komiksové spracovania postáv severskej mytológie a nižších mytologických bytostí ako napríklad práve trollov.131 Na nasledujúcom nákrese (príloha č. 10) je vyobrazený nórsky, švédsky, islandský a dánsky troll , doplnení o charakteristiky popis čo sa týka vzhľadu, výskytu a iných zvláštnosti či rozdielov. Z uvedeného vyplýva, že ilustrátorka sa, okrem iného, mohla inšpirovať už vyššie spomínanou rozprávkovou a výtvarnou tvorbou.

Nórsky troll sa v rozprávkach Asbjørnsena a Moeho vyznačuje svojou veľkosťou, odporom ku kresťanským veriacim a slnečnému svitu, a nie je mu cudzie ani požívanie ľudského mäsa. Dlhé vlasy, záľuba v šperkoch a cennostiach a spoločenské súžitie v rodinných kruhoch sú typické pre švédskeho trolla zo zbierky Bland Tomtar och Troll a z ilustrácii Johna Bauera. Islandský troll sa zachoval vo forme v akej ho popisujú ságy a to bez chvosta, požieraním ľudského mäsa a strachu z denného svetla. Najmierumilovnejším zo všetkých je dánsky troll, ktorému v práci nebola venovaná pozornosť.

______

131 Humon Comics [online], [cit. 2019-04-23]. Dostupné z: http://humoncomics.com/

8. SYNTÉZA: TROLL, OBOR, ELF A VÍLA V OTÁZKE PREMENY

Kapitola nadväzuje na prehľad v Podkapitole 2. 3. a opäť sa zaoberá témou trolla, obra, elfa a víly avšak tentokrát v otázke, ako sa pohľad na jednotlivé postavy menil navzdory času, zmenám v spoločnosti alebo kresťanskej viery. V kapitole sú zahrnuté aj názorné príklady z predchádzajúcich kapitol.

V období pred a po prijatí kresťanstva bola postava trolla považovaná za reálnu bytosť, o čom svedčí aj vtedajšia legislatíva a zákony132, ktoré napríklad zakazovali vyhľadávať prítomnosť alebo nadväzovať kontakt s trollom.133V 14. storočí sa im pripisovali kanibalistické sklony a osudná neznášanlivosť slnečného svetla.134 Ďalší zo zákonov, ktorý spadal pod osobné práva a tzv. staré právo Gulathing, hovoril o prísnom treste za to, ak bol človek homosexuálne orientovaný, praktizoval mágiu alebo bol trollom.135 Na názornú ukážku môže poslúžiť balada Kjersi a horský kráľ (Liti Kjersti og Bergekongen, podkapitola 4. 2.) kedy s Kjersti napije kúzelného nápoje a už nikdy sa nevráti naspäť do kresťanskej zeme. V rozprávke Zámok Soria Moria (Soria Moria Slot, kapitola 5. 1.) rozladí trolla pach kresťanskej krvi.

Postave elfa/álfa sa kedysi pripisovali rôzne hanlivé prívlastky. V ľudovom liečiteľstve sa používali termíny elveblest (nór.), álfarbrúnni (isl.), ktoré v preklade znamenali ochorenie na žihľavku (čes. koprivka). Zaujímavý je dánsky výraz pre človeka postihnutého elfiou chorobou : elleskudt, tzn. ,,zasiahnutý elfom“.136 Ďalej sa uvádza, že uzdravenie je možné iba s pomocou svätenej vody, fenikla, kadidla, lišajníka a odriekania Otčenáša. Elfovia boli spojovaní aj s čarodejníctvom a diablom. Proti tejto kliatbe sa vyrábala špeciálna masť, ktorá sa nanášala na čelo a oči.137 Busline kúzlo (podkapitola 3. 3.) vymenováva práve elfov ale aj trollov a iné bytosti. Modernejšia doba a literatúra pozná elfa ako vyššiu a urodzenú bytosť. Elfovia u Tolkiena sa vzhľadom podobajú ľudskej bytosti ale disponujú veľkou silou, magickými a liečiteľskými schopnosťami.

______

132 KNUTSEN, 2007, s. 33 133 C. d., s. 36 134 C. d., s. 38 135 C. d., s. 39 136 LECOUTEUX, 1998, s. 112 137 C. d., s. 113

Víla sa do škandinávskeho folklóru dostala až neskôr a nemá také dominantné postavenie ako predošlé bytostí. Jej charakter sa od vzniku balád nijak výrazne nemenil až do obdobia novodobejšej literárnej tvorby a to konkrétne v poviedke 7 želaní (De sju önskningarn).

Obor sa v staro-severskej literatúre objavuje v eddických piesňach, kde vystupuje ako odporca a nepriateľ bohov ale zároveň aj ako ich predok (stvorenie sveta z tela obra Ymiho). Boh Loki, ktorý má ale pôvod u obrov, sa v ságach vyskytuje v dvoch podobách a to ako priateľ a radca bohov a hlavný pôvodca konfliktov a sporov. Figúra obra z čias staro- severských ság sa značne líši od dnešných knižných či filmových predstáv, kde sa obor vyznačuje gigantickou veľkosťou a zúrivosťou. S rovnakým prípadom sa stretávame aj v ľudových rozprávkach. Isté je, že obor sa vyznačoval predovšetkým veľkou silou a mohutnosťou než bežný človek, v ságach im bola občas pripisovaná aj múdrosť alebo skôr podlosť.

9. ZÁVER

Cieľom mojej práce bolo charakterizovať postavu trolla, obra, elfa a víly v chronologickom poradí za pomoci vybranej literatúry. Charakteristika sa mala týkať povahových vlastností, celkového vzhľadu týchto postáv a prostredia v akom sa najčastejšie vyskytujú. Podarilo sa mi zachytiť výskyt týchto postáv v literatúre, počnúc staro-islandskými ságami až po modernú literatúru. Okrem primárnych a sekundárnych literárnych prameňov som do práce zaradila aj umelecké stvárnenia týchto bytostí, ktoré mali slúžiť primárne na obohatenie a lepšie vizuálne stvárnenie niektorých postáv.

Odpoveď na moju výskumnú otázku som získala pomocou analýzy vybraných textov a piesni. Otázka znela: Akým spôsobom sa medzi sebou, naprieč literárnymi žánrami, vybrané postavy odlišujú a v čom sa podobajú? Postava trolla, obra, elfa a víly si naprieč dlhému časovému obdobiu prešla mnohými zmenami a nemusí úplne zapadať do podoby v akej ich vnímame dnes. V eddických piesňach a staroislandských ságach bola situácia menej infantilná než je tomu napríklad dnes alebo v ére, kedy sa zbierali ľudové rozprávky.

Troll mal veľké zastúpenie predovšetkým v rozprávkovej tvorbe, ktorú som si cielene vybrala ale aj v iných literárnych žánroch. Začnem jeho charakteristikou najprv v ságe o Álim Flekovi. Trollica menom Noc je ohavné lesné stvorenie, požierajúce ľudské mäso a žijúce v jaskyni. Zaujímavé je, že v príbehoch o trolloch sa vždy nájde ľudská bytosť, ktorá je trollom väznená v lese alebo hore. V balade Panna Venil a Drembedrosa (Venill Fruva og Drembedrosa) a Kjersti a horský kráľ (Liti Kjersti og Bergekongen) sú ženské bytosti unesené trollom za účelom spoločného života alebo svadby. V balade Pán Mužný (Herr Mannelig) sa trollia žena usiluje o náklonnosť muža ale jej prekliatie z nej robí nepriateľa a vydedenca spoločnosti. Rozprávková tvorba je veľmi kontrastná, v príbehu Puclík (Smørbrukk) a Zámok Soria Moria (Soria Moria Slot) sa objavuje záporná verzia trolla kdežto v Malej Rose a Vysokej Lede (Lilla Rosa och Långa Leda) a Princ Hatt pod zemou (Prins Hatt under jorden) má troll samé kladné vlastnosti. To isté sa vzťahuje k dielam Peer Gynt a k zbierke rozprávok Bland tomtar och troll. Tu však nie je možne urobiť nejaké veľké závery ani zodpovedať otázku, prečo sa švédska rozprávková literatúra správa k postave trolla prijateľnejšie. Situácia sa ale oproti baladickej tvorbe výrazne zmenila.

Obor sa vo vybraných zdrojoch vyskytoval o čosi menej než troll preto môže byť jeho klasifikácia v rámci žánru trochu komplikovanejšia. V Skírniho ceste (Skírnismál) je obryňa

Gerd popisovaná ako krásna bytosť a všeobecne tu nebol obor chápaný ako nutné zlo a o vplyvu kresťanstva sa tu hovoriť nedá. Iný názor mala až rozprávková tvorba, ktorá v otázke výzoru medzi obrom a trollom nevidela žiadne rozdiely a opäť sa môžu tieto postavy zdať ľahko zameniteľne. Spája ich totiž neznášanlivosť slnečného svetla, rozpor s ľudskou bytosťou a miesto výskytu, ktorým sú lesy a opustené miesta.

Z Vedminej piesne (Völuspa) a Skírniho cesty (Skírnismál) vyplýva, že álfovia mali dosť vysoké postavenie a boli vymenovávaní zároveň so staroseverským božstvom. Snorri sa o nich v Gylfiho šialenstve (Gylfaginning) zmieňuje opäť ako o žiariacich bytostiach. V ságe o Bósim a Herrauðovi (Bósa saga og Herrauðs) čarodejnica Busla pomocou kúzla zvoláva nadprirodzené bytosti. Elf sa tu spojuje s mágiou a čarodejníctvom no ešte nie je príhodné hovoriť o rapídnej zmene v charaktere. V baladách Pán Olof a víly (Herr Olof och älvorna) a Ólof Liljurós (Ólafur Liljuróskvæidi) je zavádzajúca práve podobnosť elfa s vílou. Postava elfa akú poznáme zo ság sa už ďalej v baladách ani rozprávkach nevyskytuje. Buď ju nahradila postava víly alebo tieto dve osobnosti splynuli v jednu a nijak zvlášť sa nerozlišovali. V oboch prípadoch sú tieto bytosti v rozpore s kresťanstvom. V modernej literatúre je elf opäť spojovaný s božským pôvodom a vznešenosťou aká mu bola vyhradená v ságach.

Víla bola v baladách často zamieňaná s výrazom elf alebo álf ale nikdy nie s postavou elfa. Elfovia ako takí sa okrem staroseverskej literatúry ďalej nevyskytujú. Domnievam sa preto, že v baladickej a rozprávkovej tvorbe boli tieto dve bytosti považované za jednu a tú istú a že v nich ani samotní autori nevideli rozdiel. Balady sú jediným spoľahlivým zdrojom kde sa postava víly vyskytuje ale ma negatívny charakter. Vo švédskej zbierke Bland tomtar och troll sa síce víla objavuje, ale tu už nie je možné hovoriť o nejakom spoločenskom vplyve ale skôr o fantázii a voľnosti v tvorbe.

Z hľadiska umeleckého sa niektoré bytosti ponášajú na svoj literárny charakter keďže som v práci použila väčšiu časť výtvarných diel, ktoré predstavujú ilustrácie k ľudovým rozprávkam.

Neočakávaným prekvapením pre mňa bolo zistenie, že výraz „troll“ je asociovaný s postavou čarodejnice. Je teda dosť bežné, že napr. výraz „trollkvinna“ alebo „trollkone“ môže v originálnom texte naozaj zobrazovať čarodejnicu a nie ohavného trolla pokrytého lesným porastom, ktorý sa pri svitaní mení na kameň. Niekedy býva ťažké danú postavu priradiť k jednému či druhému a vtedy sa zdá, že postavy splývajú do jednej. Táto

45 informácie sa ku mne dostala až pred záverečnou fázou bakalárskej práce a z časových možností som jej nemohla v práci vymedziť väčší priestor pre komplexnejší rozbor. Túto situáciu by som chcela odôvodniť tým, že hoci som prišla na pár nie veľmi adekvátnych zistení, nemení to nič na hlavnom cieli mojej práce. Otázka identity trolla je veľmi komplexná a preto som sa ňou ďalej v práci nezaoberala. Držala som sa schémy a vychádzala z vybraných literárnych zdrojov.

Moje očakávania od tejto práce boli rôzne ale aj napriek tomu som sa v nej nemohla venovať úplne všetkému čomu som chcela, rovnako tak mi to nedovolil samotný rozsah. Prvotný zámer sa mi však podarilo dosiahnuť a síce ukázať všetky štyri postavy v takom svetle v akom boli v textoch predstavované. Zároveň si myslím, že sa mi zvolenú tému nepodarilo splniť tak, aby uspokojovala všetky otázky, ktoré sa objavili počas samotnému procesu písania práce. Na druhej strane považujem tento nedostatok za prínos, ktorý ma obohatil o zaujímavé poznatky a možné budúce ciele pre písanie mojej magisterskej diplomovej práce.

BIBLIOGRAFIA

Primárna literatúra ASBJØRNSEN, P. Ch a J. MOE. O obrovi, který neměl srdce v těle: norské pohádky. Preložila Jarka Vrbová. Praha: Argo, 2012. ISBN 978-80-257-0740-1 IBSEN, Henrik. Peer Gynt. Preložil Karel Kučera. Praha: Nakladatelství J. Otto OLENIUS, Elsa. John Bauers Sagovärld. Stockholm: Bonnier, 1966. ISBN 91-48-50647-8 STURLUSON, Snorri. Edda a Sága o Ynglinzích. Preložila Helena Kadečková. Praha: Argo 2003. ISBN 80-7203-458-8 SWAHN-ÖJVIND, Jon. Svenska Folksagor. Stockholm: Bonniers Natur och Kultur, 1986. ISBN 91-34-50875-9

Sekundárna literatúra

BETTELHEIM, Bruno. Za tajemstvím pohádek: proč a jak je číst v dnešní době. Preložila Lucie Lucká. Praha: Portál, 2017. ISBN 978-80-262-1172-3 ČERNOUŠEK, Michal. Děti a svět pohádek. Praha: Albatros, 1990. ISBN 80-00-00060-1 DELBLANC, Sven a Lars LÖNNROTH. Den svenska litteraturen; Från forntid till frihetstid. Stockholm: BonnierAlba, 1987. ISBN 91-34-51408-2 DELBLANC Sven a Lars LÖNNROTH. Den svenska litteraturen – Den storsvenska generationen 1890-1920. Stockholm: Bonnie Alba, 1993. ISBN 91-34-51414-7 DUDKOVÁ, Veronika a Helena KADEČKOVÁ. Sága o Völsunzích a jiné ságy o severském dávnověku. Praha: Argo, 2011. ISBN 978-80257-0400-4 GLAUSER, Jürg. Beiträge zur nordischen Philologie, Nordische Romantik. Basel: Helbing&Lichtenhahn, 1991. ISBN 3-7190-1096-1 GUSTAFSON, Alrik. Dějiny švédské literatúry. Preložil Libor Štukavec. Brno: vydala Masarykova univerzita v Brne, 1998. ISBN 80-210-1767-8 HEGER, Ladislav a Marie, NOVOTNÁ. Severské balady. Praha: Aurora, 2000. ISBN 80- 7299-018-7 HELLQUIST, Elof, Svensk etymologisk ordbok. Lund: Gleerups, 1922. Dostupné z: http://runeberg.org/svetym/1299.html KADEČKOVÁ, Helena. Dějiny severských literatúr; I. Středověk. Praha: Univerzita Karlova, 1989 KADEČKOVÁ, Helena. Soumrak bohů; severské mýty a báje. Praha: Aurora, 1998. ISBN 80-85974-98-3 KAMENSKIJ, M. I. Steblin. Mýtus a jeho svět. Preložila dr. Libuše Kozáková. Praha: Panorama, 1984.

KEJZLAR, Radko. Dějiny nórske literatúry 1814-1914. Praha: Academia,1967 KNUTSEN, Gunnar W. a Anne Irene RIISØY. Trolls and Witches; Nordic Yearbook of Folklore. 2007. Dostupné z: https://www.academia.edu/20230170/Trolls_and_witches KRÁLOVÁ, Kristýna a Magda KRÁLOVÁ. Nesmrtelní vikingové; staroseverské motívy v novodobé literatuře. Praha: Herman&synové, 2017. ISBN 978-80-87054-53-6 LECOUTEUX, Claude. Trpaslíci a elfové ve středověku. Preložila Barbora Chvojková. Praha: Volvox Globator, 1998. ISBN 80-7207-118-1 LEŠČÁK, Milan a Oldřich SIROVÁTKA. Folklór a folkloristika; O ľudovej slovesnosti. Bratislava: Smena, 1982 LIBA, Peter. Literatúra a folklór (Príspevok k literárnemu folklorizmu). Nitra: Dekanát Pedagogickej fakulty v Nitre, 1991. ISBN 80-85183-35-8 PROPP, Vladimír Jakovlevič. Morfológia rozprávky. Preložila Nadežda Čepanová. Bratislava: Tatran, 1971 STARÝ, Jiří. Lživé ságy starého severu. Praha: Herrman&synové, 2015. ISBN 978-80- 87054-41-3

SVEINSSON, Einar O. The Folk -Stories of Iceland. University College London, 2003. ISBN 978-0-903521-53-6. Dostupné z: http://www.vsnrweb- publications.org.uk/Text%20Series/Folk-stories.pdf

VLČKOVÁ, Jitka. Encyklopédie mytologie germánských a severských národů. Praha: Libri, 1999. ISBN 80-85983-91-5

VYORÁLEK, Jiří. Hva tror balladene på? Folketroen versus kristendommen i de norske middelalderballadene. Magisterská diplomová práca, 2010. Dostupné z: https://is.muni.cz/auth/th/y249q/Masteroppgaven_-_Jiri.pdf

Internetové zdroje

Eva Toller's choral arrangements [online]. Dostupné z: http:// http://www.evatoller.se/ Heimskringla [online]. Dostupné z: http://heimskringla.no/ Humon Comics [online]. Dostupné z: http://humoncomics.com/ NordiskaMuseet [online]. Dostupné z: https://www.nordiskamuseet.se/ NorseSaga [online]. Dostupné z: https://www.norsesaga.no/ Oxford English Dictionary [online]. Dostupné z: http://oed.com/ Project Runeberg [online]. Dostupné z: http://runeberg.org/ Runarmál [online]. Dostupné z: http://runarmal.cz/ Store norske leksikon [online]. Dostupné z: http://snl.no/ Theodor Kittelsen [online]. Dostupné z: http://theodorkittelsen.no/

TolkienGateway [online]. Dostupné z: http://tolkiengateway.net/ Universitet i Oslo [online]. Dostupné z: https://folk.uio.no/ Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001. Dostupné z: http://www.wikipedia.org/

PRÍLOHY

Príloha č. 1; Theodor Kittelsen, ilustrácie k poviedke Smørbrukk 138

Príloha č. 2; Erik Werenskiold, ilustrácia k poviedke Soria Moria Slot 139 ______

138 Dostupné z: http://samling.nasjonalmuseet.no/no/object/NG.K_H.B.03207#, http://samling.nasjonalmuseet.no/no/object/NG.K_H.B.05247 139 Dostupné z: http://samling.nasjonalmuseet.no/no/object/NG.K_H.B.05123

Príloha č. 3; Theodor Kittelsen, Det Doeende Bergtrollet 140

Príloha č. 4; Theodor Kittelsen, Skogtroll 141

______

140 Dostupné z: https://www.wikiart.org/en/theodor-severin-kittelsen/det-doeende-bergtrollet-1892-1 141Dostupné z: https://www.flickr.com/photos/turkpanzer/343127807/sizes/z/in/photostream/

Príloha č. 5; Theodor Kittelsen, Sjøtrollet 142

Príloha č. 6; Erik Werenskiold, ilustrácia k poviedke Følgesvenden 143 ______

142 Dostupné z: https://www.flickr.com/photos/turkpanzer/343127743 143 Dostupné z: http://samling.nasjonalmuseet.no/no/object/NG.K_H.B.05137#

Príloha č. 7; John Bauer, ilustrácia k poviedke Trollgubben i Storberget 144

Príloha č. 8; John Bauer, ilustrácie k poviedke Kvastarnas kvast, alla kvastars kung 145,146 ______

144 Dostupné z: http://runeberg.org/awlls//illustrations/fullsize/0051_1.jpg 145 Dostupné z: https://www.pinterest.de/pin/352969689535470835/, 146 OLENIUS, 1966, s. 71

Príloha č. 9; John Bauer, ilustrácia k poviedke De sju önskningarna 147

Príloha č. 10; Humon Comics, Trolls from four countries 148

______

147 Dostupné z : http://runeberg.org/jbauer/14.jpg 148 Dostupné z: http://humoncomics.com/trolls-from-four-countries