Celá Kniha Vo Formáte PDF, Nižšia Kvalita
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. Jediné ministerstvom školstva a národnej osvety schválené vydanie; výnos č. 120.432/31—1 z 2. IX. 193j. Učebná pomôcka pre všetky , školy v CSR^ Vydala Matica slovenská (ako prácu svojej pravopisnej komisie). Nákladom Štátneho nakladateľstva v Prahe. 1931. , -ŕa?' Táto kniha môže sa predávaf len za cenu na obálke vytlačenu. Všetky práva vy hradené. Pretláčanie nedovolené. Tlačou Matice slovenskej a Kníhtla&arskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine. UVOĎ. Pravopis spisovnej reči slovenskej sa zakladá, ako pravopis český, hlavne na troch princípoch: fonetickom či zvukoslovnom, etymologickom či pôvodoslovnom a historickom či dejinnom. V duchu zásady fonetickej snažíme sa písať, ako vyslovujeme, označujeme dĺžku samohlások ap.; s hľadiska etymologického za chovávame pravopis slov podľa ich pôvodu, nie podľa ich dneš nej skutočnej výslovnosti; tak píšeme na pr. bif, bijem, zabíjať s i a byť, bývam s y pri rovnakej výslovnosti slabík bi, bi — by. bý; v niektorých prípadoch však nepíšeme ani podľa výslov nosti, ani podľa pôvodu slova, ale historicky, podľa pravopisnej tradície, aká sa u toho alebo onoho slova ustálila. Hlavne však sa kolíše vývoj slovenského pravopisu medzi zá sadou fonetickou a etymologickou. Proti češtine sa uplatnil fone tický spôsob v slovenčine zvláště v písaní zdomácnělých cudzích slov obecných, hlavne latinských a gréckych, a v složeninách s pô vodnou predponou z- (skaza, skaziť, stratiť proti čes. zkáza, zka ziti, ztratiti ap.). — V češtine zas píšeme niektoré slová alebo sku piny slov foneticky, ktoré sme v slovenčine až doteraz písali ety mologicky (srov. čes. dvacet, třicet, padesát, deník, nádeník ap. a doterajšie slovenské dvadsať, tridsať, päťdesiat, denník, ná denník ap.). V tejto našej novej úprave slovenského pravopisu snažili sme sa aspoň čiastočne zjednodušiť a uľahčiť pomerne veľmi ťažký náš pravopis, priblížiť písané slovo skutočnej výslovnosti, odstrániť nie ktoré nedôslednosti v pravopise i vo výslovnosti a zaviesť pev nejšiu jednotnosť pravopisnú. I. V súhlase so slovenskou výslovnosťou sme ustanovili tieto zásady: 1. Menné a slovesné složeniny s pôvodnými predponami fj z; a vz- píšeme etymologicky, t. j. podľa pôvodu slova, len kde je význam týchto predpôn ešte dnes celkom zrejmý. •IWWIWWWMMLl.JLUJl^ll ""^^^^^^^^"gg^ggS Tak píšeme s-, kde je predpona tohože významu ako pred ložka s, so: a) = spolu, dovedna, na pr. sbierať, skladať, složiť, shodnúť sa, shoda, sváriť ap.; b) = shora nadol alebo vôbec odkiaľsi preč s povrchu, ap., na pr. spadnúť, svrh- núť, shodiť, srážať, smyť ap. Píšeme z-, keď táto predpona má význam odluky, na pr. zbeh, zbehnúť (od niečoho) ap. Píšeme vz- tam, kde je jasný pôvodný význam predpony vz- = zdola nahor, na pr. vzbudiť, vzbúriť sa, vzbura, vzpru- žif, vzpruha ap. Ináče píšeme z- alebo s- podľa výslovnosti; tak hlavne v prípadoch, kde složenina s pôvodnou predponou z- má vý znam = urobiť tým, stať sa tým alebo vykonať to, čo znamená slovo základné (t. j. sloveso nedokonavé sa stáva touto predpo nou dokonavým bez inej zmeny významovej), tak na pr.: zbiť, zbeleť, zdokonaliť, zhoreť, zhniť; schudnúť, skrátiť, skaziť, skaza, spýtať sa a rovnako i spytovať i spytovať sa, skúšať, skúška ap. — Podľa toho píšeme v duchu výslovnosti i proti doteraj šiemu úzu: zriadiť, zriadenie, zriadenec, zboriť, zbúrať, zrútiť, zrúcať, zrúcanina, rovnako ako píšeme foneticky v prípadoch, kde je nie zreteľné, aká bola pôvodu* predpona, na pr.: zbožie, spa nilý, schody, spupný ap. 2. Zjednodušili sme zdvojené spoluhlásky alebo skupiny spo luhlások, kde zachovanie spôsobu etymologického nemalo zvlášt neho významu. Tak budeme písať: sať, nasať, vysať ap., savec (miesto dote rajšieho ssať ap.), ako sutina (zo ssutina). Ale zachovávame zdvojené -kk- v mäkký, mäkkosť ap., lebo tak vyžadujú odvodené slová mäkčiť, mäkší ap. Píšeme podľa výslovnosti deník, nádeník, nádeníčka, bube ník, pláteník, pláteníctvo, seník ap. za doterajšie denník, náden ník ap. Ale zachovávame zdvojené -nn- v prídavných menách cen ný, denný, kamenný, súkenný ap., kde sa ešte živo cíti rozdiel medzi kmeňom na -n a príponou -ný a kde etymologický spô sob písania vyžaduje i potrebná jasnosť a presnosť jazyková. Píšeme podľa výslovnosti alsaský, nebeský, rakúsky, saský, veský, novoveský (od Nová Ves) ap., nie podľa etymologie s dvoma -ss- alsasský, sasský ap. Píšeme: dvacať, dvaciaty, tŕicať, štyricať (nie dvadsať, šty ridsať); pädesiat, šesdesiat, devädesiat (nie päťdesiat, šesťdesiat, deväťdesiat); preca (nie predsa), ale predsavziať, predsavzatie (lebo tu sa ešte živo cíti pôvodný význam složeniny), ako píšeme decko (nie dětsko), ale detský. Píšeme podľa výslovnosti i podľa náležitého vývoja prídav né mená: franský, habsburský, pezinský, kežmarský, ružom berský ap., nie -kský, -gský alebo -cký, ružomberkský, habs- burgský, pezincký ap. 3. Obecné zdomácnělé slová (apelatíva) z cudzích jazykov a slová z nich utvorené a poslovenčené cudzie mená vlastné, t. j. osobné a miestne mená cudzie, pre ktoré máme už vžitú domácu podobu, píšeme podľa ich skutočnej výslovnosti a podľa pravo pisnej tradície, ktorá sa u nás vyvinula. Tak na pr.: diagram, imunita, komisia, profesor, štát, štátny, študent, teolog, teoria, prezident, sféra, scéna, sérum, motív, archív, bróm, nervóza ap.; Rím, Londýn, Paríž, Asyria, Maraton, Ezop, Eneáš, Fridrich ap. Ale cudzie mená vlastné neposlovenčené, zvláště mená osob né a mená zemepisné, miestne, pre ktoré nemáme vlastnej po doby, a obecné mená nézdomácnelé píšeme pravopisom jazyka, z ktorého je slovo prevzaté. Tak na pr.: Achilles, Caesar, Réaumur, Vietor Hugo, Greenwich, Shakespeare, Pus kin, Kordillery, Kilima-Ndžaro ap.; essay, etuda, match, allegro ap. II. V pravopise slovenskom rozlišujeme v duchu historickej zásady i pravopisnej analogie alebo literárneho úzu i a y, hoci vo výslovnosti rozdielu medzi i a y nieto. S hľadiska etymolo gického alebo pre shodu s češtinou urobili sme niekoľko opráv proti doterajšiemu stavu. Tak píšeme: krídlo, skriňa (ako č. křídlo, skříň), škridla, škridlica, tovaryš, tryzna, ako v češtine budú pí sať podľa úzu slovenského Šariš, šarišský s i. Pokladali sme za múdre z vážnych príčin technických priblížiť v tejto veci pravopis slovenský a český, keď sa úprava týchto niekoľkých sporných prípadov písania i a y v ničom ne dotýka fonetickej štruktúry slovenčiny ani češtiny. III. Niektoré nové pravopisné úpravy sa týkajú i takrečenej ortoepie slovenskej, t. j. náuky o správnej slovenskej výslovnosti. IBSRHMILI!1,-, JMl'^»^R*äBIMB Také je hlavne ustálenie kvantity v niektorých sporných prí padoch : v domácich slovách ojedinelých i v skupinách slov, v zdomácnělých slovách cudzích a v skloňovaní i časovaní. Tak sme ustálili kvantitu slov: sused, ráno, úfať, ísť, nížina, ponížený, služka, dym, Boh, voz, odchylka, odchylný ap.; slov na -dlo: kyvadlo, struhadlo, kusadlo, napajadlo ap., ale dráždidlo, lákadlo, osidlo, lietadlo, tienidlo ap.; slov na -č: vázač, palič, pomáhač, pokrývač ap.; ale roz nášač, prechovávač, natierač ap.; slov na -tel: • pisateľ, obyvateľ, dobyvateľ ap.; ale zasielateľ, riaditeľ, usporiadateľ a starobylé priateľ, nepriateľ*; slov na -eň alebo -ňa: pekáreň, sléváren, lekáreň, mléká ren, učtáreň, čitáreň, alebo pekárna, slévárna, lékárna, mlékárna účtárna, čiíárňa ap.; ženských mien osobných a prídavných mien, odvodených od podstatných mien na -an (jan): mešťan — meštianka, meštiansky, Turčan — Turčianka, turčiansky ap.; Slovan — Slovanka, slovanský; Bratislavan — Bratislavanka, bratislav ský ap.; prídavných mien na -í: vtáčí, vtáčia, vtáčie, páví, kohútí, býčí ap.; ale na pr. líščí, líščia, líščie, netopierí ap.; zdomácnělých slov cudzích: augustinián, burzián, grego riánsky, mariánsky, Julián, juliánsky ap.; ale Talian, taliansky; asketa, anketa, blanketa, planeta, kometa ap.; tőn, trón; balon, balkőn, kupón, salón, vagón ap. v slovách; kde dlhé ó je nepochybné; ale atom, atomový, citron, kordon, pardon, peron, antimon, ariston, gramofon, mikrofon, pavilon ap., prognóza, nervóza, psychóza, metamorfóza; rigorőzum, ri gorózny ap.; aféra, sféra, bariéra, kariéra ap.; operatér, trenér, montér, šofér ap.; fraktura, garnitúra, koloratúra, procedúra ap.; infinitiv, infinitívny, komparatív, motív; definitíva, definitívny, direktíva, ofenzíva ap.; * Len v niekoľkých slovách na -č,a -teľ, kde sa úzus ešte neustálil, ponecháva sa voľnosť v označovaní dĺžky, tak píšeme: prijímač, nají- mač ap. i prijímač, najimač ap., objednávateľ, vykonávateľ, zamestná vateľ ap. i objednávateľ, vykonávateľ, zamestnávateľ ap. benzín, citrín, karmin, chinin; aspirín, glycerín, naftalín, parafín ap.; angína, disciplína, tamburína ap.; ambícia, milícia, munícia, prohibícia, tradícia; kolízia, proví zia ap. ; aberácia, adaptácia, administrácia, afiiiácia, reštaurácia ap.; absolúcia, inštitúcia, prostitúcia, revolúcia, rezolúcia ap.; agonia, ironia, alegoria, cigória, kaloria, anatomia ap.; absolutorium, auditorium, oratorium, krematorium ap.; anemia, endemia, akademia, epidemia; artileria, arteria, bak teria, adhezia ap.; bandérium, kolegium, mystérium ap.; Sardinia, Sicilia, sardinský, sicilský; Asyria, Syria, Ilyria, asýrsky, ilyrský; Fenicia, Kastilia, kastílsky ap.; Armen, Armenia, arménský ap.; Babylon, Babyloňan či Babylonec, babylonský; Macedonia či Makedonia, macedonský; Panonia, panónsky ap.; Albánia, Albánec, albánsky; Austrália, austrálsky ap. Ustálili sme podľa určitých pevných kategorií niektoré posiaľ sporné alebo v dvojtvaroch sa vyskytujúce