Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom.
Jediné ministerstvom školstva a národnej osvety schválené vydanie; výnos č. 120.432/31—1 z 2. IX. 193j. Učebná pomôcka pre všetky , školy v CSR^
Vydala Matica slovenská (ako prácu svojej pravopisnej komisie).
Nákladom Štátneho nakladateľstva v Prahe. 1931. , -ŕa?'
Táto kniha môže sa predávaf len za cenu na obálke vytlačenu. Všetky práva vy hradené. Pretláčanie nedovolené.
Tlačou Matice slovenskej a Kníhtla&arskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine. UVOĎ.
Pravopis spisovnej reči slovenskej sa zakladá, ako pravopis český, hlavne na troch princípoch: fonetickom či zvukoslovnom, etymologickom či pôvodoslovnom a historickom či dejinnom. V duchu zásady fonetickej snažíme sa písať, ako vyslovujeme, označujeme dĺžku samohlások ap.; s hľadiska etymologického za chovávame pravopis slov podľa ich pôvodu, nie podľa ich dneš nej skutočnej výslovnosti; tak píšeme na pr. bif, bijem, zabíjať s i a byť, bývam s y pri rovnakej výslovnosti slabík bi, bi — by. bý; v niektorých prípadoch však nepíšeme ani podľa výslov nosti, ani podľa pôvodu slova, ale historicky, podľa pravopisnej tradície, aká sa u toho alebo onoho slova ustálila. Hlavne však sa kolíše vývoj slovenského pravopisu medzi zá sadou fonetickou a etymologickou. Proti češtine sa uplatnil fone tický spôsob v slovenčine zvláště v písaní zdomácnělých cudzích slov obecných, hlavne latinských a gréckych, a v složeninách s pô vodnou predponou z- (skaza, skaziť, stratiť proti čes. zkáza, zka ziti, ztratiti ap.). — V češtine zas píšeme niektoré slová alebo sku piny slov foneticky, ktoré sme v slovenčine až doteraz písali ety mologicky (srov. čes. dvacet, třicet, padesát, deník, nádeník ap. a doterajšie slovenské dvadsať, tridsať, päťdesiat, denník, ná denník ap.). V tejto našej novej úprave slovenského pravopisu snažili sme sa aspoň čiastočne zjednodušiť a uľahčiť pomerne veľmi ťažký náš pravopis, priblížiť písané slovo skutočnej výslovnosti, odstrániť nie ktoré nedôslednosti v pravopise i vo výslovnosti a zaviesť pev nejšiu jednotnosť pravopisnú.
I. V súhlase so slovenskou výslovnosťou sme ustanovili tieto zásady: 1. Menné a slovesné složeniny s pôvodnými predponami fj z; a vz- píšeme etymologicky, t. j. podľa pôvodu slova, len kde je význam týchto predpôn ešte dnes celkom zrejmý. •IWWIWWWMMLl.JLUJl^ll ""^^^^^^^^"gg^ggS
Tak píšeme s-, kde je predpona tohože významu ako pred ložka s, so: a) = spolu, dovedna, na pr. sbierať, skladať, složiť, shodnúť sa, shoda, sváriť ap.; b) = shora nadol alebo vôbec odkiaľsi preč s povrchu, ap., na pr. spadnúť, svrh- núť, shodiť, srážať, smyť ap. Píšeme z-, keď táto predpona má význam odluky, na pr. zbeh, zbehnúť (od niečoho) ap. Píšeme vz- tam, kde je jasný pôvodný význam predpony vz- = zdola nahor, na pr. vzbudiť, vzbúriť sa, vzbura, vzpru- žif, vzpruha ap. Ináče píšeme z- alebo s- podľa výslovnosti; tak hlavne v prípadoch, kde složenina s pôvodnou predponou z- má vý znam = urobiť tým, stať sa tým alebo vykonať to, čo znamená slovo základné (t. j. sloveso nedokonavé sa stáva touto predpo nou dokonavým bez inej zmeny významovej), tak na pr.: zbiť, zbeleť, zdokonaliť, zhoreť, zhniť; schudnúť, skrátiť, skaziť, skaza, spýtať sa a rovnako i spytovať i spytovať sa, skúšať, skúška ap. — Podľa toho píšeme v duchu výslovnosti i proti doteraj šiemu úzu: zriadiť, zriadenie, zriadenec, zboriť, zbúrať, zrútiť, zrúcať, zrúcanina, rovnako ako píšeme foneticky v prípadoch, kde je nie zreteľné, aká bola pôvodu* predpona, na pr.: zbožie, spa nilý, schody, spupný ap. 2. Zjednodušili sme zdvojené spoluhlásky alebo skupiny spo luhlások, kde zachovanie spôsobu etymologického nemalo zvlášt neho významu. Tak budeme písať: sať, nasať, vysať ap., savec (miesto dote rajšieho ssať ap.), ako sutina (zo ssutina). Ale zachovávame zdvojené -kk- v mäkký, mäkkosť ap., lebo tak vyžadujú odvodené slová mäkčiť, mäkší ap. Píšeme podľa výslovnosti deník, nádeník, nádeníčka, bube ník, pláteník, pláteníctvo, seník ap. za doterajšie denník, náden ník ap. Ale zachovávame zdvojené -nn- v prídavných menách cen ný, denný, kamenný, súkenný ap., kde sa ešte živo cíti rozdiel medzi kmeňom na -n a príponou -ný a kde etymologický spô sob písania vyžaduje i potrebná jasnosť a presnosť jazyková. Píšeme podľa výslovnosti alsaský, nebeský, rakúsky, saský, veský, novoveský (od Nová Ves) ap., nie podľa etymologie s dvoma -ss- alsasský, sasský ap. Píšeme: dvacať, dvaciaty, tŕicať, štyricať (nie dvadsať, šty ridsať); pädesiat, šesdesiat, devädesiat (nie päťdesiat, šesťdesiat, deväťdesiat); preca (nie predsa), ale predsavziať, predsavzatie (lebo tu sa ešte živo cíti pôvodný význam složeniny), ako píšeme decko (nie dětsko), ale detský. Píšeme podľa výslovnosti i podľa náležitého vývoja prídav né mená: franský, habsburský, pezinský, kežmarský, ružom berský ap., nie -kský, -gský alebo -cký, ružomberkský, habs- burgský, pezincký ap. 3. Obecné zdomácnělé slová (apelatíva) z cudzích jazykov a slová z nich utvorené a poslovenčené cudzie mená vlastné, t. j. osobné a miestne mená cudzie, pre ktoré máme už vžitú domácu podobu, píšeme podľa ich skutočnej výslovnosti a podľa pravo pisnej tradície, ktorá sa u nás vyvinula. Tak na pr.: diagram, imunita, komisia, profesor, štát, štátny, študent, teolog, teoria, prezident, sféra, scéna, sérum, motív, archív, bróm, nervóza ap.; Rím, Londýn, Paríž, Asyria, Maraton, Ezop, Eneáš, Fridrich ap. Ale cudzie mená vlastné neposlovenčené, zvláště mená osob né a mená zemepisné, miestne, pre ktoré nemáme vlastnej po doby, a obecné mená nézdomácnelé píšeme pravopisom jazyka, z ktorého je slovo prevzaté. Tak na pr.: Achilles, Caesar, Réaumur, Vietor Hugo, Greenwich, Shakespeare, Pus kin, Kordillery, Kilima-Ndžaro ap.; essay, etuda, match, allegro ap.
II. V pravopise slovenskom rozlišujeme v duchu historickej zásady i pravopisnej analogie alebo literárneho úzu i a y, hoci vo výslovnosti rozdielu medzi i a y nieto. S hľadiska etymolo gického alebo pre shodu s češtinou urobili sme niekoľko opráv proti doterajšiemu stavu. Tak píšeme: krídlo, skriňa (ako č. křídlo, skříň), škridla, škridlica, tovaryš, tryzna, ako v češtine budú pí sať podľa úzu slovenského Šariš, šarišský s i. Pokladali sme za múdre z vážnych príčin technických priblížiť v tejto veci pravopis slovenský a český, keď sa úprava týchto niekoľkých sporných prípadov písania i a y v ničom ne dotýka fonetickej štruktúry slovenčiny ani češtiny.
III. Niektoré nové pravopisné úpravy sa týkajú i takrečenej ortoepie slovenskej, t. j. náuky o správnej slovenskej výslovnosti. IBSRHMILI!1,-, JMl'^»^R*äBIMB
Také je hlavne ustálenie kvantity v niektorých sporných prí padoch : v domácich slovách ojedinelých i v skupinách slov, v zdomácnělých slovách cudzích a v skloňovaní i časovaní. Tak sme ustálili kvantitu slov: sused, ráno, úfať, ísť, nížina, ponížený, služka, dym, Boh, voz, odchylka, odchylný ap.; slov na -dlo: kyvadlo, struhadlo, kusadlo, napajadlo ap., ale dráždidlo, lákadlo, osidlo, lietadlo, tienidlo ap.; slov na -č: vázač, palič, pomáhač, pokrývač ap.; ale roz nášač, prechovávač, natierač ap.; slov na -tel: • pisateľ, obyvateľ, dobyvateľ ap.; ale zasielateľ, riaditeľ, usporiadateľ a starobylé priateľ, nepriateľ*; slov na -eň alebo -ňa: pekáreň, sléváren, lekáreň, mléká ren, učtáreň, čitáreň, alebo pekárna, slévárna, lékárna, mlékárna účtárna, čiíárňa ap.; ženských mien osobných a prídavných mien, odvodených od podstatných mien na -an (jan): mešťan — meštianka, meštiansky, Turčan — Turčianka, turčiansky ap.; Slovan — Slovanka, slovanský; Bratislavan — Bratislavanka, bratislav ský ap.; prídavných mien na -í: vtáčí, vtáčia, vtáčie, páví, kohútí, býčí ap.; ale na pr. líščí, líščia, líščie, netopierí ap.; zdomácnělých slov cudzích: augustinián, burzián, grego riánsky, mariánsky, Julián, juliánsky ap.; ale Talian, taliansky; asketa, anketa, blanketa, planeta, kometa ap.; tőn, trón; balon, balkőn, kupón, salón, vagón ap. v slovách; kde dlhé ó je nepochybné; ale atom, atomový, citron, kordon, pardon, peron, antimon, ariston, gramofon, mikrofon, pavilon ap., prognóza, nervóza, psychóza, metamorfóza; rigorőzum, ri gorózny ap.; aféra, sféra, bariéra, kariéra ap.; operatér, trenér, montér, šofér ap.; fraktura, garnitúra, koloratúra, procedúra ap.; infinitiv, infinitívny, komparatív, motív; definitíva, definitívny, direktíva, ofenzíva ap.;
* Len v niekoľkých slovách na -č,a -teľ, kde sa úzus ešte neustálil, ponecháva sa voľnosť v označovaní dĺžky, tak píšeme: prijímač, nají- mač ap. i prijímač, najimač ap., objednávateľ, vykonávateľ, zamestná vateľ ap. i objednávateľ, vykonávateľ, zamestnávateľ ap. benzín, citrín, karmin, chinin; aspirín, glycerín, naftalín, parafín ap.; angína, disciplína, tamburína ap.; ambícia, milícia, munícia, prohibícia, tradícia; kolízia, proví zia ap. ; aberácia, adaptácia, administrácia, afiiiácia, reštaurácia ap.; absolúcia, inštitúcia, prostitúcia, revolúcia, rezolúcia ap.; agonia, ironia, alegoria, cigória, kaloria, anatomia ap.; absolutorium, auditorium, oratorium, krematorium ap.; anemia, endemia, akademia, epidemia; artileria, arteria, bak teria, adhezia ap.; bandérium, kolegium, mystérium ap.; Sardinia, Sicilia, sardinský, sicilský; Asyria, Syria, Ilyria, asýrsky, ilyrský; Fenicia, Kastilia, kastílsky ap.; Armen, Armenia, arménský ap.; Babylon, Babyloňan či Babylonec, babylonský; Macedonia či Makedonia, macedonský; Panonia, panónsky ap.; Albánia, Albánec, albánsky; Austrália, austrálsky ap. Ustálili sme podľa určitých pevných kategorií niektoré posiaľ sporné alebo v dvojtvaroch sa vyskytujúce tvary slovesné: tak podobu neurčitého spôsobu či infinitivu na -eť: roz umět, šediveť, červeneť, trpef, leteť, sedef, videť, viseť ap. (ako je v príčastí minulom činnom rozumel, šedivel, trpel ap.), podobne: treť, vreť, umreť, mleť ap. (ako trel, vrel, umrel ap.), hoci podľa nárečí stredného Slovenska boly by oprávnené i podoby s -ie-: rozumieť, trpieť, vrieť ap. Vymedzili sme presne i slovesá s príponou prítomného času s -ie-: rozumiem, rozumieš, smiem ap.; nesiem, nesieš, ve diem, pečiem, strežiem ap.; miniem, minieš, hyniem ap. — a s -e-: idem, ideš, žnem, dmem, trem, melem ap.; plačem, síe lem, berem ap.
V nárečiach stredného Slovenska a podľa nich i v spisovnej slovenčine sa zachováva rytmický zákon, podľa ktorého nebývajú v slove vedľa seba dve dlhé slabiky, ale druhá slabika po dĺžke s* zpravidla kráti a za dvojhlásky ia, ie, iu býva a, e, u. Podrobne sme vymedzili platnosť tohoto zákona (čierny, čierna, čierne, krásny ap. proti dobrý, dobrá, dobré ap.; dá- vam, dávaš, kráčam, kráčaš ap. proti volám, voláš, vraciam, vraciaš ap.) a určili sme všetky prípady, kde krátenie nenastáva (3. os. množ. č. súdia, chvália, nie suda, chváľa ap.; v slove sách opakovacích súdievam — nie súdevam — ako robievam ap., ale kúpavam popri kúpavam ap., a vždy len kráčavam ap.). IV. V tvarosloví zostáva v jadre stav, aký sa v spisovnej slo venčine vyvinul a časom ustálil. V novej úprave sme sa dotkli, len niekoľkých drobností: 1. V skloňovaní mužských mien zvieracích had, orol, pes, medveď ap. z dvojtvarov podoby osobných mien n. pi. hadi, orli ap., množ. ak. hadov, orlov a neživotných mn. nom., ak. hady, orly ap. uvádzame pre väčšinu mien zvieracích podoby osobných mien ako jedinú kategóriu životných mien muž. vôbec, tedy: množ. nom. (jedovatí) hadi, (verní) psi ap. ako (statoční) chlapi, množ. (gen.) ak. (jedovatých) hadov, (verných) psov ap. ako (statoč ných) chlapov. Len mená kôň, vôl i demin. koníček a ešte niektoré majú množ. nom. a ak. podľa neživotných: (pekné) kone, voly, koníčky, volky a podobne zdrobnelé vtáčik, vrabček, baranec ap., vtá čiky, vrabčeky, barance ap. a rovnako i pstruh, mn. nom., ak. pstruhy. 2. Pri skloňovaní cudzích mien upozorňujeme na mená na -izmus: katechizmus ap., na stredné mená na -um: datum ap. a na -eum, -ium, -uum, ktoré skloňujeme podľa toho, ako žiada rod a kmeň známy z mluvnice gréckej a latinskej, tedy na pr. katechizmus, gen., dat. katechizmu (nie katechizmusu) ap., datum, gen. data (nie dátuma) ap., lyceum, gymnázium, gen. lycea, gymnázia (nie lyceuma, gymnáziuma) ap. 3. Pri skloňovaní zámena ten, tá, to pokladáme za spis. podobu množ. nom. a akuz. neživ, muž., žen. a stred, tie (nie té), popri muž. živ. n. tí, akuz. tých. 4. Z dvojtvarov jeden, jedon — všetek, všetok po nechali sme pre spisovný jazyk podoby jeden, všetok ako najrozšírenejšie a. najoprávnenejšie. Ináč skloňujú sa: jeden, jedna, jedno — všetok, všetka, všetko, ako mená prídavné (dobrý, dobrá, dobré); na pr. jednot, gen. jedného, jednej, všetkého, všetkej ap., len v množ. nom. a akuz. zachovávame staré podoby zámenné: množ. nom. jedni, jedny, všetci, všetky (nie jedni, jedné, všetkí, všetké) a množ. akuz. muž. než. a žen. a stred, jedny, všetky (nie jedné, všetké). 5. Rozdiel medzi prídavnými menami na -ný, -ná, -né (zbožný, -ná, né) a -ní, -nia, -nie (národní, -nia, -nie) sa v spisovnej slovenčine nezachováva. Píšeme a skloňujeme rov nako: mocný, krásny ap. ako: jarný, -ná, -né, horný, dolný, vrchný, spodný ap. — Podľa starej tradície píšeme dnes len: Národnie noviny. * „Pravidlá slovenského - pravopisu" vydávame v podobnom spracovaní a rozsahu a v podobnej úprave, ako sú úradné „Pra vidlá českého pravopisu". Obsahujú časť mluvnickú, hlavne s hľa diska pravopisného, kde sú shrnuté pravopisné zásady a pra vidlá s doklady, a podrobný pravopisný slovník, podávajúci z po kladu spisovnej reči slovenskej hlavne slová a tvary, ktorých spô sob písania je ťažký alebo sporný, termíny technické nie vše obecne známe, význačné slová cudzie, zvláště zdomácnělé slová kultúrne, a chybné slová zle tvorené, alebo zbytočné slová cudzie, nemecké a maďarské, ktorým treba vyhýbať, keď máme dobré slová domáce. * * Podávajúc slovenskej verejnosti túto novú úpravu sloven ského pravopisu, ktorá sa stáva schválením nášho ministerstva školstva a národnej osvety prvým úradným pravopisom sloven ským, sme si plne vedomí nedostatkov prvého vydania nášho diela, nie diela jednotlivcovho, ale kolektívnej práce päťčlenovej komisie jazykového odboru Matice slovenskej. Pravopis je a bude vždy len vecou dohody, výsledkom kompromisu, ako písať hovorené živé slovo. Pravopis je nie formou nehybne trvácou a neživou, ale dokiaľ jazyk žije, vyvíja sa, mení sa a prispôsobuje sa stále novému a novému životu jazyka a svojej dobe i pravopis. I s tejto stránky je naše dielo typickým obrazom a dokumentom sloven skej prítomností: naväzujúc na pravopisnú a jazykovú tradíciu, „ ^ vyvinula na Slovensku v minulom století a na začiatku nášho stoletia, snaží sa s hľadiska dnešných čias podať systém pravopisu slovenského, ukazujúc niektorými svojimi zmenami na nove odvážnejšie možnosti vývoja slovenského pravopisu i v bu dúcnosti.
PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU.
Z PRAVOPISU A HLASKOSLOVIA.
1. KEDY PÍŠEME ZAČIATOČNÉ PÍSMENO VELKÉ.
So začiatočným písmenom velkým píšeme:
a) Slovo, ktorým sa začína veta, na pr.: Otec bol v meste. — Čakal som priateľa. b) Prvé slovo po bodke (.), na pr.: Nastalo pekné jarné dopo ludnie. Na veži kostola zazvonil zvon, a ľudia sa začali schádzať. — Žili raz jedna maminka a otecko. Mali dvoje detí.
c) Niekedy i po otázniku (?), výkričníku (!) a dvojbodke (:). Po otazníku a výkričníku sa píše začiatočné veľké písmeno, keď sa otáz kou alebo výkrikom či zvolaním veta skončila, po dvojbodke, keď za ňou ide priama reč, na pr.: Kde si? Poď sem! — Čo hože mi treba? Som šťastlivý človek! — Pracujme! Práca je pra meňom života. — Deti volaly radostne: „Lastovičky přišly, bude leto!" d) Vlastné mená: osobné mená a priezviská: Jozef, Alexander; Šafárik, Kol lár, Masaryk; mená pohanských bohov a bohýň: Zeus, Jupiter, Perún, Vesna (bohyňa); Boh, s veľkým začiatočným písmenom = kresťanský; ináče hoh (pohanský); mená zvierat: Dunčo, Pozor (pes), Straka, Malina (krava); mená hviezd: Jupiter, Panna, Býk a podľa toho v spisoch hvezdárskych (inde nie) Zem, Slnce, Denica ap,; mená zemepisné: krajín, miest, hôr, riek, národov, kmeňov, rodov ap.: Slovensko, Čechy, Rakúsko, Amerika; Praha, Brati slava, Piešťany; Tatry, Šumava, Kriváň; Dunaj, Vltava; Čech, Slo- 14
vák, Slovan, Oravec; Slovanstvo; Piastovci, Přemyslovci; Žid = člen národa, žid = príslušník náboženstva židovského; mená sviatkov: Vianoce, Turice, Hromnice; prídavné mená významu privlastňovacieho, utvorené z mien osobných príponami -ov, -ova, -ovo alebo -in, -ina, -ino: Karlov, -ova, -ovo, Mariin, -ina, -ino; Bernolákova doba.
V pomiestnych menách (v menách častí poľa či chotára, ulíc, domov ap.), ako: Pod Strážou, Za Stranami (časti poľa v Tu- ranoch), Na Šibeniciach, Za Šibenicami (v Mošovciach), Malé Rovne (hory v Mošovciach) ap., píšeme s veľkým písmenom slová Stráža, Stráne, Šibenice, Rovne ap., keď sa v nich necíti ich význam obecný, lebo už vymizol z pamäti; ale v menách, ako: „Medzi potoky", „Proti záhradám", „Dolný koniec", „Pod vápenkou", „Panský vŕštek", „Pri kríži", „U zlatého hrozna", obecný vý znam slov: potoky, záhrady, koniec ap. sa ešte cíti a preto sa píšu tieto slová s malým počiatočným písmenom.
Prídavné mená, odvodené z mien vlastných osobných a zeme pisných, sa píšu s malou literou, na pr.: homérovský smiech, ho- mérovská otázka, štúrovská filozofia, mariánsky, svatovítsky kostol, vladislavská sieň (na hrade pražskom), český kráľ, slovenské kroje, rímsky cisár; považské dediny, polabskí Slovania, lužickí Srbi, bělo horská bitka, bratislavský okres, nitranské biskupstvo, staromestská radnica, komárňanský prístav ap. Podobne s malým písmenom sa píšu i podstatné mená, od vodené od vlastných mien osobných, ako: husita = prívrženec Husov, luterán = prívrženec Lutherov; pod. i štúrovec, bernolákovec, wagnerovec alebo wagnerián, prívrženec Štúrov, Wagnerov ap.
Keď sa meno vlastné skladá z prídavného a podstatného mena, vtedy sa píše: oboje s počiatočným veľkým písmenom, keď obidve mená majú význam mena vlastného, na pr.: Alexander Veľký, Boleslav Chrabrý, Anton Padovský alebo Paduánsky, Panna Orleánska, Malá Ázia, Južná Amerika, Turčiansky Svätý Martin, Královské Vinohrady*, Česká Třebová, Čierna Hora, Nová Hora, Mladá
* České miestne mená píšeme podľa českého pravopisu. 15
Hora, Stará Hora, Suchá Hora ap. (dediny slovenské), Černá Hora (osada na Morave), Nový Vork, Nový Južný Wales; meno prídavné s veľkým písmenom a podstatné s malým, keď je prídavné meno významu vlastného a podstatné meno významu obecného, na pr.: Atlantický, Tichý oceán; Stredozemné, Červené, Mrtvé, Jaderské, Ľadové more; Čierne, Ženevské jazero; štrbské, Popradské pleso; Arabský, Terstský záliv; Kotorská boka; Darda- nelská úžina; Malý, Veľký Žitný ostrov; polostrov Pyrenejský; Biela voda (potok), Biela hora (vrch), Liptovské hole, Veterné hole, Inovecké hory, hory Orlické; Polabská rovina; úval Dolnomo- ravský; nížina Uhorská; priesmyk Jablunkovský; stolica Trenčian ska, Šarišská; Nový svet (= Amerika a Austrália); Ohňová zem; Štúrova, Štefánikova cesta; Dlhá ulica*, Staromestské námestie; Mi chalská brána; Národný dom; Národné divadlo; Slovenská banka; Mestský sad; rukopis Zelenohorský, Kralická biblia ap.; podobne píšeme i mená krajín a štátov, keď ich základom je prídavné meno: republika Československá; zem Moravskosliez- ska, krajina Slovenská, Podkarpatskoruská; republika Francúzska, bývalá ríša Rakúsko-uhorská, kráľovstvo České, Spojené štáty se veroamerické ap.; meno podstatné s písmenom veľkým a prídavné s malým, keď je meno podstatné významu vlastného a meno prídavné obec ného, na pr.: severné Alpy vápencové, svätý Otec •= pápež, cir kevní Otcovia (alebo len Otcovia), Písmo sväté (alebo len Písmo).
Píšeme: Alpy, Slovensko, Bratislava, Dunaj ap., ale hory alpské, roviny slovenské, obec bratislavská, veľtok dunajský;
. * „Dlhá ulica", ktorá sa tak menuje (na pr. v Bratislave, Prahe ą !.); pod. „Dolná, Horná ulica" (na pr. v Mošovciach); naproti tomu IC »alhá ulica", ktorá je nie krátka; „dolná, horná ulica", ktorá je dole ci hore; pod. „Malé námestie", ktoré sa tak volá (na pr. v Prahe), na proti tomu je „malé námestie" to, ktoré je nie dosf priestrané. Podobne r iS!S ^teľne zvláštne významy pomiestnych mien „Malá strana" vrast Prahy), „Malá strana, Veľká strana" (časti osady Necpál v Tur- „'• ""runa strana" (časf Turian), „Dolný koniec", „Horný koniec" (na nh»^V ,turclanskych osadách Necpaly, Turany, Podhradie ap.) naproti W?nfľemu oznamu malá, veľká strana (v politike ap.), horný, dolný Váh«C (m,esla, vôbec> nejakej veci ap.). Podobne píš Nové Mesto nad novo b' d -é meSt° *ČaS< Prahv>a nové mesto (mesto nov0 vzniklé, 16
svätý Vít, ale chrám svatovítsky; podobne: Týn, Loreta, ale chrám týnsky, loretský; Přemyslovci, ale rod přemyslovský; Nový rok (1. január), Dohviezdny večer = Štedrý večer ,Všech- svätých, na Tri krále, na Mena Ježiš, Kvetná nedeľa, Smrtná ne deľa, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľká noc, ale veľkonočný, štedrovečerný, ako vianočný, hromničný ap. e) Mená spolkov a spoločností, na pr.: Sokol, Orol (ale orol, sokol = člen Orla, Sokola), Hlahol, Beseda; Remeselnícka be seda, Jednota českobratská, Slovenský klub, Česká akademia vied a umení, Matica slovenská. Pri stručnom vyjadrení píšeme podľa smyslu s veľkým písme nom : Matica = Matica česká alebo slovenská; Pohľady = Slo venské pohľady; Republika = republika naša (t. j. Československá); vydanie nákladom Akademie = Českej akademie vied a umení ap. f) Tituly kníh, skladieb, diel umeleckých, časopisov, mo dlitieb ap., na pr.: Vlčkové „Dejiny literatúry slovenskej", Hviezdo slavova „Hájnikova žena", Smetanova „Predaná nevesta", Štursov „Ranený", Biblia = Písmo sväté (biblia ~- výťah zo svätého Písma), Starý zákon (čiastka Biblie), Ottov Slovník naučný, apoštol ské Vyznanie viery, Slovenské pohľady, Národnie noviny, Sbor ník Matice slovenskej, Slovenský deník, Sborník Muzeálnej slo venskej spoločnosti; Otčenáš, Zdrávas, Desatoro. g) Ako slovo Boh vo význame kresťanskom, tak i iné slová, keď znamenajú Boha, píšu sa s veľkou literou: Pán, Pán Boh, Kristus Pán, Hospodin, svätý Duch, najsvätejšia Trojica, Stvo riteľ, Spasiteľ, Vykupiteľ, Ukrižovaný, Prozreteľnosť ap.; podobne sa píše: anjel Pána, modlitba Pána, Panna Maria. h) Slová oslovovacie v listoch, na pr.: Ty, Tebe, Ti, Vy, Vás, Tvoj, Váš ap.; staré tituly, nakoľko sa ich dosiaľ užíva: Vaša Milosť, Vaša Jasnosť, Jeho Excelencia ap.; nevhodne sa píše: ako Ste hovorili, aby Ste ráčili, Ctený Pane, Veľactenému Pánu..., miesto správneho: ako ste hovo rili, Ctený pane, Veľactenému pánu ap. ch) V niektorých ustálených skratkách, ako: P. = páter, JUDr., MUDr., PhDr., ThDr., Dr. tech., Dr. (vo vetnej spojitosti 17 však zpravidla dr.), MUC, PhC, MgPh. = magister farmacie; pod. KČST. (= Klub československých turistov), NL. (Národní listy), SI. Pohr. i SP. (Slovenské pohľady) ap.
Poznámka. V niektorých prípadoch nemožno s určitosťou rozhodnúť, aké písmeno písať, veľké či malé. Akési kolísanie tu vždy bolo a bude.
2. AKO PÍŠEME CUDZIE SLOVÁ.
Cudzie slová píšeme v slovenčine dvojakým spôsobom. Alebo hľadíme zachovať, nakoľko možno, pravopis jazyka, z ktorého bolo slovo prevzaté, ponechávame litery a ich skupiny v slovenčine ne obvyklé a dĺžku neoznačujeme čiarkou či dĺžňom — alebo pri spôsobujeme slová slovenskej výslovnosti, najmä zjednodušujeme litery zdvojené, zbavujeme sa litier a skupín v našom pravopise neobvyklých a označujeme dĺžňom — častejšie v koncovkách nežli vnútri slov — samohlásky slabík dlho vyslovovaných.
Spôsob prvý je pravidlom pri menách vlastných, ako: Achil les, Caesar, Réaumur, Vietor Hugo, Greenwich, Goethe, Shakespeare, Puškin, Mickiewicz, Karadžič, Wagner, Felix, Alexander, Kordillery, Kilima-Ndžaro ap.; a pri slovách obecných, ktoré nie sú ešte celkom zdomácnělé, na pr.: quadriennium, essay, etuda, match, cricket, allegro ap.
Spôsob druhý býva pri cudzích menách vlastných, ktoré sú hláskové poslovenčené alebo sú už zdomácnělé, na pr.: Rím, Lon dýn, Paríž, Egypt, Grécko, Holandsko, Asyria, Apeniny, Korint, Atika, Maraton, Atény, Cézar (ako meno krstné, ináč C. I. Cae sar), Ezop, Eneáš, Eneida, Fridrich, Kréta, Brémy ap.; okrem toho pri mnohých iných slovách významu obecného, takých, ktorých sa denne užíva a ktoré sú už zdomácnělé, na pr.: diagram, rekomandovať, imunita, kolokvium, iluminácia, idyla, adresa, komisia, profesor, mezanin, mecén alebo mecenáš, aféra, nacionalizmus, drogeria, silueta, šofér, angažovať, katar, rytmus, 'itograf, mytológia, katedra, estetika, etika, erár, prelát, peda- S°g, sféra, ekonomický, toaleta, kuloár, senát, kandidátka, so- 18 náta, agitátor, promenáda, estráda, admirál, generál, reálny, agrár ny, tabularny, kapitán, fontána, panoráma, systém, migréna, scéna, likér, ležérny, kariéra, termín, blondín, gavalier, elixír, inženier, manéver, bibliotéka, kopírovať, akcíz, gáz, kráter, šéf, prémia, préria, bőr, dóm (chrám), pól (severný), tőn, őda, bóra, pőr, pőry, móda, sőlo, loža (v divadle) ap.; podobne i bróm, apríl, sérum, motív, deskriptíva, archív (ale archivár), nervőza, sezóna, úzus, nominativ, genitív, datív, akuzativ, reverz, konkurz, g., d. jedn. reverzu, konkurzu ap. (na proti doterajšiemu spôsobu v spisovnej češtine: brom, apríl, se rum, motiv, deskriptiva, archiv, nervosa, sezóna, usus, nominativ, akusativ, konkurs, revers ap.). Podľa obecne vžitej výslovnosti slovenskej i podľa doteraj šej tradície literárnej píšeme: štát, štátny, štatárium, študent, štúdium, inšpektor, inšpicient a p. (proti čes. spôsobu písania s s: stát, statní, student, inspektor ap.). — Ale v cudzích slovách kultúrnych neľudových píšeme a vyslovujeme pôvodné s, na pr.: instrumentál (ale inštrument), instinkt, inšpirácia, status ap. Mená mesiacov píšeme v slovenčine takto: január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október; november, december.
Poznámka. Úplnej jednoty v písaní cudzích slov nebolo a nebude nikdy, lebo nieto jednoty v mienke, ktoré slová sa môžu pokladať za zdomácnělé a ktoré ešte nie. Zbytočne nepíšme slov cudzích, kde máme vhodné slová svoje.
3. KDE SA VYSLOVUJÚ A PÍŠU MÄKKÉ SPOLUHLÁSKY ď, ť, ň, I. 1. Slabiky de, te, ne sa čítajú ako de, ťe, ňe (ako čes. dě, tě, ně), a to nielen v tých prípadoch ako v češtine, na pr. deti = č. děti, telo = č. tělo, v jednot, dat., lok. vode, žene = č. vodě, ženě, nemý = č. němý ap., ale i v prípadoch, kde sa v češtine píše a vyslovuje de, te, ne, na pr. deň (vyslov ďeň), teľa (ťeľa), vediete (veďieťe), nesiete (ňesieťe), naproti čes. den, tele, vedete, nesete (s výslovnosťou de, te, ne). Slabiky de, te, ne sa vyslovujú v spisovnej slovenčine tvrdo len v týchto slovách domácich: jeden, jedenásť, hoden, 19 ten, tento, teprv, temer, teraz, tedy; nadeň = nad neho; po deń' = pod neho; v tvaroch príd. mien v gen., dat., lok. sg. f. mla dej, vydatej, peknej (žene); v gen., dat. sg. m. a str. pekného, peknému, tvrdého, tvrdému, zlatého, zlatému; tak i krásneho, krásnemu ap., kde e je po dlhej slabike na miesto dlhého é (pekného, peknému ap.); v jednot, nom., ak. stred, a v množ. nom., ak. pekné, mladé (dieťa, stromy, ženy, mestá ap.); tak i krásne (dieťa, ženy, mestá) ap.; v cudzích slovách: idea, termín, Terézia ap. Slabiky di, ti, ni sa čítajú ako ďi, ťi, ňi, na pr.: divý, tichý, nikto ap. Tvrdo sa vyslovuje d, t, n v slabikách dí, tí, ní (di, ti, ni) v množnom nominative: mladí, zlatí, pekní (ľudia), prekliati, čierni (ľudia); podobne v složených slovách: od-ísť, nad-ísť ap.; a v cudzích slovách: gramatika, matematika, disciplína, me chanik ap. V slabikách s dvojhláskami ia, ie, iu hláska, ktorou sa tieto dvojhlásky počínajú, obmäkčuje v domácich slovách predchádza júce spoluhlásky d, t, n v ď, ť, ň. Tedy v slabikách dia, die, diu, tia, tie, tiu, nie, nie, niu čítaj ď, ť, ä, na pr.: ľudia, diera, tiahnem, tiecť, šitiu, pokolenie, nie som, paniu ap. V ostatných prípadoch sa označuje výslovnosť spoluhlások ct, ť, ň, na pr.: medveď, ďaleko, vďačný, kosť, ťava, kameň, kameňom ap.
2. V slovenskej výslovnosti spisovnej dôležitá je hláska mäkké ľ. Mäkké I sa vyslovuje v slabikách pred e, i, í, ia, ie, iu, tedy le, H, lí, He, lia, liu, hoci sa jeho mäkkosť tu neozna čuje (tak ako ď, ť, ň v slabikách de, te, ne, di, ti, ni, dia, «a, nia ap). Na pr.: pole, po chvíli, v obilí, obilie, v po liach, obiliu ap. V ostatných prípadoch sa výslovnosť mäkkého f označuje = I. Tak pred a : ľad, Tadvie, ľakať (sa), ľahký, ľahnúť, ľan, r»vý, podľa, hla, hladeť, kľačať, žlab (i žleb), žľaza; v nom. sg- chvíľa, jedľa, košeľa, nedeľa, roľa, vôľa; strieľať od streliť, udieľať od deliť ap. tSrovnaj v češtine zväčša v týchto prípadoch za slovenské la • j, ' na Pr-: *ed, ledví, lehký, len, ... hle, hleděti, ... chvíle, Kale, stříleti ap.) 20
Pred u, ú : ľud, ľutovať, vľúdny, kľuka, pľuť, sľub, sľúbiť kľúč, pľúca ap. (Srovnaj v češtine za slovenské ľu, ľú — li, lí, na pr.: lid, litovati, vlídný, slib, slíbiti, klíč, plíce ap.) Pred o : povoľovať, podpaľovať, od povoliť, podpáliť; po dobne i poľovať, poľovník a i. Prostred slova pred spoluhláskou a na konci slova, na pr.: beľ- mo, koľko, toľko, veľmi; pri mäkkých kmeňoch mužských a žen ských : cieľ, gen. cieľa, bôľ, bôľu, kráľ, kráľa, učiteľ, učiteľa, priateľ, kazateľ ap.; zreteľ, zreteľa, motýľ, motýľa; diaľ, gen. diale, my seľ, mysli (ale úmysel, priemysel s tvrdým 1), soľ, soli ap. V písme i výslovnosti treba rozoznávať slová : ľad (č. led) — lad, ladiť, ladný; ľak, ľaknúť (č. lek) — lak, lakovať; ľan (č. lan) — laň ; vlani (č. vloni); ľavica = ľavá ruka (č. levice,) — lavica (č. lavice); roľa (č. rola) — rola (di vadelná, č. rola); uhoľ, g. uhľa (č. uhel, uhle) — uhol, uhla (č. úhel, uhlu) v geometrii ap.; myseľ, mysli — úmysel, prie mysel, gen. úmyslu, priemyslu ap.
Mäkké I sa Uší výslovnosťou od 1 obyčajného (stredného); 1 sa vyslovuje tak, že sa jazyk opiera koncom o ďasna, pri ľ sa opiera jazyk plochou o predné podnebie, podobne ako pri vý slovnosti ď, ť, ň. — Ale ľ sa nevyslovuje ako lj.
4. SLABIKOTVORNÉ KRÁTKE A DLHÉ r, 1, ŕ, í.
V slovenčine je vedľa krátkeho samohláskového čiže slabiko tvorného r, 1 v prípadoch, ako: vrch, prst, krst (=čes. křest), vlk, blcha ( = čes. blecha), žltý ( = čes. žlutý) i dlhé ^samohlás kové ŕ, 1, na pr.: vŕšek = vfštek, kŕč (= čes. křeč), víča, hĺbka, tlcf (=čes. tlouci) ap.
5. KDE SA PÍŠE y, ý (TVRDÉ) A KDE i, í (MÄKKÉ).
1. Litera i, í sa píše po mäkkých spoluhláskach c, č, dz, ž, š, ď, ť, ň, ľ, j, na pr.: cit, čin, číslo, medzi, živoť, široký, divný (vyslov ďivný), ticho (vyslov ťieho), niť (vyslov niť), vajíčko. 21
Len v niektorých cudzích slovách sa píše y po c, na pr.: Cyril, cylinder, cymbał, cyklon, cyklus, cynik, cynizmus, Cyprus, gen. Cypru (ostrov) i cyprus (strom), encyklika, ency klopedia ap.
2. Litera y, ý sa píše po tvrdých spoluhláskach h, cb, k, g, d, t, n, na pr.: hyniem, hýbať, chyba, chytám, kytka, jaskyňa, kývať, burgyňa, dych, kedy, dýmať, ty, motyka, týždeň, ženy.
Poznámka. Na niektorých miestach Slovenska sa vyslovujú hlásky ď, ť, ň ivrdo ako d, t, n, na pr.: vidím — vidým, tichý — tychý, nikto — nykto ap., a preto uvádzame niektoré slová, ktoré po tvrdých spoluhláskach d, t, n majú y. Po d: dych, dýchať; dym, dýmat, nadýmat; dyiía; dýka; hospo- dyňa (ale Hospodin = Pán, Boh); kedy, tedy; lodyha, vladyka. Po t: ty, tykať; týkať sa, dotýkať sa, tyč; tylo, tyí (=tučnef), týždeň, motyka, motýľ, styd, stydef sa, ostýchať sa, svätyňa, štyri, žatým; Tyroly, tyger. Po n: nyní (v cirkevnej reči, inakšie teraz), nyf ( = túžiť).
Výnimečne sa píše i, í: a) Po všetkých týchto tvrdých spoluhláskach v množnom nominative a vokatíve mužských prídavných mien, na pr.: vysokí chlapi, hluchí starci, mnohí ľudia, tvrdí, statoční vojaci, pre kliati vrahovia ap., naproti nom. jednot, č. vysoký, hluchý starec, mnohý, tvrdý, statočný človek ap. Podobne i po spoluhláskach obojętnych b, p, m, v, r, s, z, 1, na pr.: dobrí, slepí, slabí, •nali ľudia ap., naproti dobrý, slepý, slabý, malý človek. (Srovnaj v češtine: vysocí, hluší, mnozí lidé — vysoký, hluchý, mnohý člověk; tvrdí (vyslov -ďí), stateční (-ňí), pro jí /'**) ''dé — tvrdý, statečný, prokletý člověk. A podobne: dobří, slepí, slabí, malí starci — dobrý, slepý, slabý, malý stařec.) b) Po spoluhláskach hrdelných h, ch, k, g v prídavných cenách ^ přivlastňovacích s príponou -in, -ina, • ino, ako: •nacochin, -ina, -ino, mladuchin, matkin, tetkin, strigin. (Srovnaj české: matčin, macošin ap.) . ,,c' ^ onomatopoetických čí zvukových (zvuk napodobujú cich) slovách: chichotať sa, kikiríkať, hí, hijó ap. d) V cudzích slovách, kde v pôvodnom jazyku bolo i, na 22
pr.: kilo, kilogram, kilometer, kinematograf, kino, legia, le gionár, regiment, historia, slovakizmus, čechizmus ap.
3. Po spoluhláskach obojętnych: b, p, m, v, r, s, z, i píšeme niekedy y, ý, niekedy i, í.
Kedy píšeme po spoluhláskach obojętnych y, ý a kedy i, í r a) V koncovkách v množ. nominative píšeme -i: chlaci, Srbi, pávi, rysi, sokoli — podobne ako vojaci, vtáci, žiaci, Česi od podstat, mien s tvrdou spoluhláskou k, ch: vojak, vták ap.; v množ. instrumentále -y: s dobrými chlapy (chlapmi), pávy (pávmi;, Srby (Srbmi), sokoly (sokolmi) ap. — podobne ako je zachovaná tvrdá spoluhláska s-y v množ. instr.: s dvoma žiaky (žiakmi), vtáky (vtákmi), Čechy (Čechmi) ap.; v jednot, mužskom nominative prídavných mien typu dobrý, dobrá, dobré píšeme -ý: slabý, slepý, chromý, zdravý, dobrý, lysý, drzý, malý ap. — podobne ako veľký, chudý, hluchý ap.; v množ. nominative týchže mien prídavných rodu mužského píšeme -í : slabí, slepí, chromí, zdraví, dobrí, drzí, malí (ľudia) — podobne ako veľkí, chudí, hluchí (ľudia). Ináč píšeme v ostatných koncovkách ý (alebo y po pred chádzajúcej dlhej slabike), v jednotnom instrumentále: slabým, slepým, zdravým človekom, dobrým dieťaťom, bielym kvetom; ako veľkým, hluchým starcom; v množ. genitíve a lokále: sla bých, slepých, zdravých ľudí, bielych detí, ako veľkých, hluchých starcov; o dobrých, zdravých ľuďoch ; v množ. instru mentále: slabými, slepými, dobrými ľuďmi, bielymi kvetmi, ako veľkými, statočnými národmi ap. V príd. menách typu boží, božia, božie po obojętnych spoluhláskach vo všetkých týchto príponách je -í-, -i-, na pr. v jednot, nominative: rybí tuk, psí jazyk, kozí roh ap.; v jednotnom instrumentále: rybím tukom ap.; v množnom dative: psím mláďatám ap.; v množnom genitíve a lokále: psích mláďat, o ľvích mlá- ďatách ap.; v množnom instrumentále: psími mláďatmi ap.
b) Vnútri slova píšeme y, ý po obojetných spoluhláskach v týchto slovách a ich odvodeninách: 23
1. Po b: by, aby, bych = by som, abych = aby som ap.; aby som, aby si ap.; byť (som; ale biť, bijem), bývať, bývam; bývalý, bývanie, starobylý; dobyť, dobývať (hrad; ale dobiť, dobíjať = doraziť, na pr. nepriateľa); dobytok, nábytok ( = náradie; ale nábi- tok do pušky); obývať, obydlie, obyvateľ; ubývať, úbytok; pre bývať, prebytok; zbyť ( = ostať; ale zbiť = ztĺcť niekoho), zbý vat, zbytok, zbytkový, zbytočný, nazbyt; byt; bytie, živobytie, bytný, bytnosť, bydleť, bydlo, bydlisko, bydliště = obydlie, príbytok (ale bidlo na krosnách) ap.; býk, býček, býkovec; by vol; byľ, byľka, bylina; bystrý, bystrosť, bystrina, Bystrica; Bytča, kobyla, obyčaj.
2. Pop: pýcha, pýšiť sa, pyšneť, pyšný; prepych (ale pichnúť = bodnúť); pykať, odpykať; pýr, zapýriť sa; pysk, pyskaty (ale pisk, piskot = hvizd); pýtať sa, spýtať sa, spytovať (svedomie), spytovať sa, jazykospyt, prírodospyt, prírodospytec (ale pitvať telo); pyteľ, pytlík, pytliak; kopyto, kopýtko, kopytník, jedno- kopytník; slepýš ( = slepúch, jašter).
3. Po m: my (my dvaja a pod.; ale: dal mi to); odmy kať, zamy kať, zámyk, pomykov; mýliť (sa), zmýliť (sa), mýlka, mylný, mýlivý, omyl (ale míľa = miera); mysleť, myseľ, myšlienka, mysliteľ, myslivec, smýšľaf; srny sel, úmysel, výmysel, prie mysel; Přemysl, Litomyšl; mys (= výbežok do mora); myš, myška, myší; myť, mydlo, mydlár, mydlina, umývať, umývač; Myjava; mýto, mýtnica, mýtne; mýtiť, vymýtiť ( = vyrúbať les), mýtina; čmýrif sa = hmýriť sa, hemžiť sa; hmyz, hmyzo- zravec; smyk, smyčec; priesmyk; šmýkať sa, šmyknúť sa; žmýkať.
4. Po v: t . v*y» vydra, vydrovka; vyhňa; výr (druh sov; ale vír = rutnava vo vode); výskať, výskot; vysoký, vyšší, výška, vý- sinaj yýšiť, zvýšiť, Vysočany, Vyšehrad; vyza (= druh rýb); yzla (ž.); povyk, zvyk, zvykať, zvyknúť, zvyklý, navykať ap.; žvýkať, ezTykovať; vy- ako predpona, na pr : vybrať, výbor, výborný, 24 vydať, vydaj (ale vídať = často videť), vyhodiť, výhoda; vycho diť, východ; vyčítať, výčitka ap.
5. Po r: ryba, rybár, rybník; ryk, ryčaf; rýdzi; rýchly, rýchlik i rychlý, rychlik; rýpať; rys, rysovať; rysy, rysavý; ryť (zem), rýľ, úryvok; hrýzť, uhryznúť; koryto; kryť, skryť, skrýša, pokrývka, úkryt; prýštiť; staryga; strýc, stryná; tovaryš; trysk; tryzna; trýzniť; vary to. V slove krídlo píš í (sr. č. křídlo, cirkevno-slovansky krilo). Píš i v slove Šariš, šarišský (bude sa tak písať i v češtine). Píše sa y i v cudzích slovách: rým (vo verši, ale Rím, mesto), rytier, rytiersky, ryža, bryndza, bryčka (ľahký vozík), rychtář, rýnok (správne námestie), ryzňa i ryzeň ( = žľab) a i. Ale skriňa (z lat. scrinium, č. skříň).
6. Po s: sýc, sýček (druh sov); sychravý; syčať, sykot, sykavka (ale síkať = striekať, sikačka); syn; sypať (ale sipeť, na pr. had sipí = syčí), sýpka, sypáreň; syr, syrový, syrovátka (ale sirý — osi relý ; síra, sirky); sysel; sýty, sýtosť, sýtiť.
7. Po z: jazyk, jazýček, nazývať, ozývať sa, vzývať (ale: zívať, zívnut", zívnutie).
8. Po 1: lyhať ( = l(u)hať), zlyhať (puška zlyhá); lyko, lykožrút; lysý, lysina, lyšaj ( = motýľ. ale lišaj na tvári, lišajník — rastlina); lýtko, lyžica; blýskať sa, blyšťať sa; mlyn, mlynár; plyn, ply núť, plynný; plytký, oplývať, polynok.
Tvrdé y, ý píšeme i v niektorých cudzích slovách po tvrdých alebo obojetných spoluhláskach podľa pôvodného pravopisu pre vzatých slov alebo podľa našej výslovnosti a nášho ustáleného pravopisného spôsobu, tak na pr. po k: Kyros; po g: Egypt, gymnázium, gymnastika; po h: hyacint, hygiena, hymna; po b: Babylon, labyrint, presbyter; po p: pyramida, Pyreneje; po m: myrta, mystika, mytológia; po d: dynamit, Londýn, idyla: 25
po t: tyger (zviera, ale Tigris rieka), Tyrolsko, Štýrsko; po n: nymfa, pseudonym; po r: Krym, Rýn, rým (vo verši, ale Rím mesto), rytier, rytmus; po s: psychologia, symbol, sy nagoga, systém; po 1: lýra, lyrika, lynčovat, hieroglyfy; po f: fyzika, fyziológia ap. Poznámka. Vo výslovnosti rozdielu medzi i, í a y, ý už temer nieto. Rovnako sa vyslovuje bit (== tĺcť) a byť (bývaf), mi a my, množ. nom. chlapi a množ. instr. chlapy, pískat a pýtať ap.
6, KEDY PÍŠEME i (KRÁTKE) a KEDY í (DLHÉ).
1. Veľmi často sa robí chyba v písaní koncoviek s -i- alebo -í- v skloňovaní zámen on, môj, tvoj, svoj, náš, váš. Správne píšeme : v jednot, instrumentále: ním, s ním, mojím, naším, vašim (bratom) ap. s dlhým -í-; v množ. genitíve a akuzative: ich, nich, našich, vašich (bra tov) ap. s krátkym -i-; v množ. dative: im, nim, našim, vašim (bratom) ap. s krát kym -i-; v množ. lokále: o nich, našich, vašich (bratoch) s krátkym -i-; v množ. instrumentále: nimi, našimi, vašimi (bratmi, braty) s krátkym -i-. 2. O skracovaní v prípadoch, ako: chválim, chváliš ap. na proti robím, robíš ap. viď v súvislosti v kapitole o dĺžke a krátkosti samohlások.
7. KDE PÍŠEME é (DLHÉ).
^ Dlhé é píšeme v domácich slovách len v tvaroch prídav- ych mien: v jednotnom nominative, akuzative a vokatíve dobré, "arodné dielo, v genitíve dobrého, v dative dobrému, v množnom 1 v t* -, akuz. a vok. neživ, muž., žen. a stredných dobré (skutky, 2e«y, deti), a v slove dcéra (čes. dcera); podobne dcérin, dcérka; v cu rf. dzích slovách zdomácnělých, ako: aféra, dekrét, kariéra, st*n», šéf, Švédsko a pod. 26
8. KEDY PÍŠEME 6 (DLHÉ).
Dlhé ó píšeme v citoslovci 6 a v cudzích slovách, ako: brőm, gróf, balón, salón, sezóna, trón, vagón (lepšie železničný voz, vozeň), október, inferiórny, ambiciózny ap. S krátkym o píšeme: citron, citrónový, gramofon, mikrofon, pavilon, cigória, kaloria, oratorium a i.
9. KDE SA PÍŠE ä.
Písmeno ä píšeme len po retných spoluhláskach: b, p, m, v (za pôvodnú praslovanskú samohlásku nosovú e).
Po p je ä v týchto slovách alebo ich odvodeninách: päsť (pästný, zápästky), päta (pätiť, opätok), päť (pätka i piątka, pätoro, pätnásť, pädesiat —z päťdesiat); pripäť (pripätý), zapäť (zapätý) = pripnúť, zapnúť; opäť, zpäť, nazpäť ap.
Po m: mädliť, mäkký (mäkčiť, mäkčeň, mäknúť), mäso (mä siar, mäsitý), mäť = mnúf (mnem), mäta, najmä, pamäť (pamätlivý, pamätať), smäd (smädný), zmätok (mätež, pomätený). Podobne v kmenotvornej prípone -ma (z -tnę): bremä, písma, plemä, ramä, semä, temä, popri bremeno, písmeno, plemeno, rameno ap., ale v ostatných pádoch -me (z -me): bremena, bremenu, bremenom, ramena ap. Ale píš vždy len : med, medveď.
Po v: väčší (väčšmi, väčšina), vädnúť (zvädlý), väzy (po ložiť na väzy), väzba (väzač, väzeň, väzenie, väzeť, záväz, od važovať), deväť (devädesiat — z deväťdesiat, devätnásť), hovädo (ho vädzí), svätý (svätosť, svätiť, posvätný), rukoväť. Ale píš vždy len: veža; rozprávať; Detvan, Moravan, Slo van ap.
Po b len v kmenotvornej prípone -ät- (z -ęt-): žriebä, žriebäťa, žriebäťu, žriebäťom, žriebätá, žriebät, žriebäcí ap.
V podstatných i vlastných menách, tvorených príponou -ian, mäkkosť prípony sa tratí i po b, p, v, m a hovoríme: zeman, Detvan. 27
Moravan, ale v prídavných menách zemiansky, detviansky ap. zostáva platnosť pôvodnej prípony. Miesto novotvarov rybací, žabäcí a pod. radno je písať rybí, rybia, rybie, žabí, žabia, žabie. Ale správne je žrie- bäcí, kurací ap. od žriebä, -bäťa, kura, -raťa ap. Vždy píš len: teba, seba (nie teba, seba), i narábať, zarábať ap.
Poznámka. V 3. osobe množ. čísla píšu a vyslovujú i lúpä, kúpa, vstúpä, trápä ap., v podobe prítomného prechodníka: lúpäc, kiípäc, trápäc ap. Pre jednotnosť odporúčame písať tvary s dvojhlás kou -ia-: lúpia, kúpia, vstúpia, trápia; lúpiac, kúpiac, trápiac; po dobne v adjektívnom lúpiaci, trápiaci ap.
Ako sa vyslovuje hláska ä. Hláska ä je hláska prostá, nie složená. Je to veľmi otvorené e, ktoré sa blíži výslovnosti hlásky a, alebo a so zabarvením do e. Komu robí ťažkosti výslovnosť ä, vyslovuj e, na pr. peť, meso, měkký, vezenie ap., ale svatý s a.
10. KDE PÍŠEME DVOJHLÁSKY ia, ie, iu.
Po mäkkých spoluhláskach zpravidla nepíšeme dlhého á, é, tä, ale dvojhlásky ia, ie, iu. Tedy žiak miesto žák, čiara m. čára, žiadať m. žádať, množný genitív žien m. žén, jednotný akuzativ cudziu (ženu) m. cudzú ap. Ale na pr. 3. pi. pijú, toyjá, počúvať, ľúbiť ap. Za spoluhlásky ia, ie, iu nesmie sa písať iá, ié, iú (podľa miestnej západoslovenskej výslovnosti): priateľ, chlieb, cudziu ap., ale priateľ, chlieb, cudziu. _ Srovnaj i vlčia tma, božia mať naproti dobrá duša; dušiam, ušiam naproti rybám; uliciach, kožiach naproti rybách; božie slovo naproti dobré slovo; božie slová naproti dobré slová; ooziu svätyňu naproti peknú ženu ap. Ale ulicami, dlaňami, °sťami (nie uliciami, dianiami, kostiami) ako ženami.
J- . Poznámka. Dvojhláska ia, ie, iu nesmú sa miešať so skupinami ^j!.Je» JU-.Dvojhlásky ia, ie, iu nebývajú nikdy na začiatku slova a a rfts e * k"$y samy o sebe netvoria slabík, na pr.: pria-teľ, via-zaf, a | n._vl-Čia tma, bo-žie slovo, pa-niu ap. — Naproti tomu skupiny f ' Je» ju zpravidla bývajú na začiatku slova alebo slabiky a samy 28 o sebe tvoria slabiku, na pr.: ja, ja-viť, je-dlo, vi-je, bi-jú ap. — Sku- piny ja, je, ju nestoja na začiatku slova alebo slabiky len v prípadoch ako: zjaviť, sjednotif, zjalovet, zjesť, zjemnět ap., od javiť, jednotit jalovět, jesť, jemneť ap., vzniklých složením slov pôvodnej začiatočnej' skupiny ja, je, ju s predponou s-, z-, v- ap., alebo v cudzích slovách ako: objekt, subjekt, adjektivum ap.
K jednotlivým dvojhláskám pripojujeme ešte toto:
1. Dvojhlásku i a píšeme: a) po mäkkých spoluhláskach: v kmeňoch a príponách miesto dlhého á, v dokladoch, ako sme už vyššie uviedli, na pr.: žiak, čiara, žiadať, božia, cudzia, uliciam ap. miesto žák, čára, žädaťap.; b) po spoluhláskach retných p, b, m, v v prípadoch, ako: piaty (k päť), holubiatko (k holúbä), pamiatka (pamäť), viazať (väzba), sviatosť (svätý) ap. Poznámky. 1. V slovách car, čarovná, carevič píšeme krátke a (nie cár ap.). 2. Po j nepíšeme ani -ia ani -á, ale len krátke -a, na pr. 3. pi. boja sa, stoja; vojak, kyjak. Dlhé á sa píše v skupine ja len v slo vách umelých,ako: vejár, strojáreň, lejáreň, a v neslovenských, ako: maják, Ján, lojálny a i.
2. Dvojhlásku ie píšeme: a) keď v tomže alebo príbuznom slove je na jej mieste e, na pr. dielo (delať), dieťa (deti), dievča (deva), čierny (černější), čielko, pierko (čelo, pero), hriech, hriešny (hrešiť); miera, viera (merať, veriť); šiesty, siedmy (šesť, sedem); množ. gen. žien, stien, miest, pier (žena, stena, mesto, pero); príčastie mi nulé činné: niesol, viedol, viezol ap. (nesiem, vediem, veziem ap.); b) v príponách prídavných mien sklonenia mäkkého: božie, cudzie, božieho, cudzieho, božiemu, cudziemu naproti é v prí ponách príd. mien tvrdých: dobré, dobrého, dobrému ap.; c) v množ. gen. hrušiek, matiek, sestier, okien; d) v opakovacích slovesách, ako usmievať sa (od smejem sa), robievať, nosievať (od robiť, nosiť); e) v príponách prítomného času slovies, ako: rozumiem, roz umieš, smiem, smieš, červeniem (popri červenejem) ap.; nesiem, nesieš, vediem, vedieš, pletiem, pletieš, pečiem, pečieš, veziem, vezieš, strežiem, strežieš ap., ale idem, ideš, žnem, žneš, dmem, dmeš, trem, treš, melem, meleš ap.; miniem, minieš, hyniem, 29 hynieš ap., ale padnem, padneš, tiahnem, tiahneš ap.; u slovies typu plakať, plačem, brať, berem je v príponách pritom, řasu -e-, tak: plačem, plačeš, stelem, steleš, stonem, stoneš, be rem, bereš, ženem, ženeš. Poznámky. 1. V infinitívoch typu rozumeť, trpeť, videť pišme kmenotvornú príponu -e- (z -ě-), podobne ako píšeme v príčastí mi nulom činnom, odvodenom od kmeňa infinitívneho, rozumel, trpel, videl ap. Tak budeme písať červenět, šedivět, onemocnět, bolet, sedět, vedeť (od viem) ap. Rovnako píšme i v infinitívoch treť, vreť, umreť ap., ako píšeme trel, vrel, umrel ap. 2. Po j nepíšeme ani -é ani -ie, ale vždy len e.
3. Dvojhlásku iu píšeme len v pádových príponách : a) v jednotnom akuzative ženských prídavných mien mäkko zakončených (vzor: boží, božia): božiu (matku), tretiu (triedu) naproti -ú prídavných mien tvrdých: dobrú (matku); b) v jednotnom dative stredných mien na -ie (ako zna menie), na pr.: (božiemu) znameniu, umeniu ap.; ale v jednotnom lokále týchto mien je koncovka -í: (v tomto) znamení, umení ap.; c) v jednotnom akuzative slova pani: paniu. ^ Poznámka. Okrem týchto uvedených prípadov iu v pádových prí ponách inokedy po všetkých mäkkých spoluhláskach (i po j) píšeme dlhé U» na pr.: ťúbiť, kľúč, sľúbiť, kožúšek, kocúr, 3. pi. bijú, pijú, režú, oresú ap.
Ako sa vyslovujú dvojhlásky. Slovenské skupiny ia, ie, iu sú skutočné dvojhlásky s po čiatočnou polosamohláskou i (/), t. j. s i čo najkratším, so stránky výslovnosti odlišné od skupín ja, je, ju. Je rozdiel vo výslovnosti dvoj hlások v dokladoch, ako: ľudia, P'- vozia, viem, pokoleniu a skupín ja, je, ju, na pr. zjaviť, v Jeseni, v júli ap.
11. KEDY PÍŠEME DVOJHLÁSKU ô. ô píšeme: , '-v slabikách s pôvodným dlhým 6, t. j. kde v slove prí- znom alebo v inej podobe tohože slova býva na jeho mieste 30 o, na pr. bôľ (vedľa bolest), bôžik (boh, boha), bôček (bok vôľa (voliť), dôkaz (dokázať), vôl (vola, voly), vôňa (voňať), kôi (koňa) ap.; 2. v príslovciach: vôbec (srov. obec), vôkol (okolo); 3. na začiatku slova v slovách, ako: ôsmy naproti osem, v g mn. ôs, od osa ( = č. vosa).
Poznámka. V spisovnej češtine býva za slovenské ô zväčša ú; bůžek, kůň, vůl, vůbec, vůkol ap. Výslovnosťou ô je dvojhláska uo, t. j o, pred ktorým je polosamohláskové u(u),t. j. čo najkratšie U.
12. KEDY PÍŠEME DVOJHLÁSKU ou.
Dvojhláska ou píše sa len v jednotnom instrumentále žen ských mien: tou dobrou ženou, dušou, materou, božou po mocou ap. a zámen: mnou (nie mnou), tebou, sebou, (s) ňou ap.
13. ODSÚVANIE A PRISÚVAME SPOLUHLÁSOK VO VÝSLOVNOSTI.
1. V živej reči sa často odsúvajú, t. j. vynechávajú niektoré hlásky z nejakej ťažko vysloviteľnej skupiny spoluhlások; ale v jazyku spisovnom ich zachovávame. Tak píšeme: prijmem, vyjdem, vyjmúc ap., nie prímem, výdem, výmuc ap. — Ale píšeme i vyslovujeme meno, me novať, som, si, sme, ste, sú (proti čes. jméno, jmenovati, jsem, jsi ap.). Píšeme: ktorý, ctnosť, buďte, choďte, poďte, pusťte, masťte, odpusťte (i čistite, mastite, odpustite), šťastný, vlastný, prázdny ap., nie tory, cnosť, bute, puste, šťasný, vlasný, prázny ap. Ale píšeme podľa výslovnosti: dvacať, dvaciaty, tricať, štyricať (nie dvadsať, štyridsať): pädesiat, šesdesiat, devädesiat (nie päť desiat, šesťdesiat, deväťdesiat); preca (nie predsa). Srov. čes. dva cet, třicet, padesát, přece ap. Tak píšeme i decko (nie dětsko), ale detský. O zmenách spoluhlások v slovách, tvorených príponami-ský a -stvo, viď v § -17. 31
2. Za predponu vz- je v živom jazyku vo výslovnosti len z- alebo s-: zbudiť, zvolať, skriesiť ap.; v jazyku spisov nom zachováva sa vz- v prípadoch, kde jeho oprávnenosť je dosť zreteľná, ako: vzbudiť, vzbúriť sa, vzdelávať, vzdych, vzdychať, vzkriesiť, vzmáhať sa ap., ale v ostatných prípadoch píše sa podľa skutočnej výslovnosti z alebo s, tak: zburcovať, zdvihnúť, spyšneť, skysnúť, zvýšiť, zvolať, spomenúť ap. Viď § 16.
3. Starý a správny je spôsob písania: franský, habsburský, hamburský, lotrinský, norimberský, yorský, kežmarský, ružomberský, pezinský ap. (nie -kský, -gský alebo -cký, ružomberkský, habsburgský, pezincký ap.). Ale píš vždy: mestský, prezidentský, študentský ap.
4. Len vo výslovnosti sa vsúva j v slovách, ako: Ázia, ľalia, Maria ap., vyslov: Azija, ľalija, Marija ap.
14. NIEKTORÉ VOKALIZOVANÉ PREDLOŽKY.
Niektoré predložky, pôvodu i významu rovnakého, majú dvojaké rozdielne znenie. Správnosť jazyková však žiada, aby sme zachovávali spôsob, ktorý sa v ich užívaní vyvinul v ja zyku.
1. Hovoríme: zo zeme, zo sna, ale z vody, z Bratislavy, vo dne, vo všetkom, ale v pravde, v tom; so mnou, so ľvom; ale s bratom, s Bohom; predo dňom, predo mnou, ale pred tebou, pred dedinou ap. Rovnaké sú tedy predložky z a zo, v a vo, s a so, pred a predo ap. Lišia sa samohláskou -o, ktorá tu niekedy býva, niekedy nebýva; v prvom prípade povieme, že predložka je vo- kalizovaná. Pravidlo, kedy toto o má alebo nemá byť, zachováva sa v jadre v jazyku obecnom. Tak je podľa jazyka obecného i podľa úzu knižného: zo všetkého, zo štúdií, zo zeme, vo všetkom, vo vlasti, so mnou, so psom, zo sna, so stromu, so dňa (na deň), odo mňa ap.; v koši, z koša, v kraji, v oku, v svojom (dome), v ktorom (meste), s otcom, 32 z úst, z Ábelovej, z ktorého (domu), s ktorým (pánom), s, kraji s lúky, z úradu, pod javorom, od sveta, od ktorého ap.
2. Predložka k má vokalizovanú podobu ku. Podoba kv býva pravidlom nielen pred spoluhláskami retnými p (ako v nie ktorých spojeninách v češtine), b, m, v v prípadoch, ako: ku Prahe, ku prísahe (i k prísahe), ku blahu (i k blahu), ku mne, ku mnohým, ku vzniku, ku vzoru, ku všetkému ap., ale i pred inými spoluhláskami, na pr.: ku stromu, ku kraju, ku hre ap. Ale hovoríme a píšeme: k lesu, k nebu, k oku, k oltáru. k Bohu, k pánovi, k rodine, k vlasti, k zemi, k svojmu ap. (nie ku lesu, ku nebu ap.).
15. DĹŽKA A KRÁTKOSŤ SAMOHLÁSOK ALEBO KVAN TITA; KRÁTENIE.
Dlhé samohlásky jednoduché píšeme s príslušnými literami a s dĺžňom: á, é, í, ő (ó len v cudzích slovách), ú, ý. Za dlhé é a ó sú v slovenčine dvojhlásky ie, ô ( = uo), za dlhé á po mäkkých spoluhláskach (niekedy i po obojetných) je ia.
V prípadoch, kde je kvantita už z výslovnosti obecne zreteľná, býva i písanie ľahké, na pr. v slovách : lán (kus poľa) a laň, práva a pravá, (ona) pila a píla, vila a víla, byť a bývať, hus a húsa ap.; podobne ulica a uliciam, (oni) vedú a viedol, most a môstok. Ale v niektorých prípadoch z rozličných príčin nie je tak ľahko označovať kvantitu.
1. Výslovnosť samohlások niekde je nie rovnaká alebo zreteľná. Tak vyslovujú: sused i sused, dym i dýin, ráno i rano, úfať, úfať, ísť i isf, nížina i nižina, ponížený i ponížený, odchýlka i odchylka, služka i slúžka, Bôh i Boli, vôz i voz. ale v spisov nom jazyku budeme písať: sused, dym, ráno, úfať, ísť, nížina, ponížený, odchylka, slúžka, Boh, voz. Z dvojtvarov: mrtvý, mrtvit, mrtvola a mŕtvy, mŕtviť, mŕ tvola, oprávnený je i v spis. jazyku jeden i druhý.
2. Z ustálenej slovenskej výslovnosti spisovnej, odlišnej od 33 spisovnej výslovnosti českej alebo nejednotnej na celej oblasti slovenskej, upozorňujeme na toto:
a) Krátka je kmeňová samohláska a v slovách, ako: blato, časť, ďalej, hrach, mak, plač, krava, skala, slama, vrana, skaza, strata, žaba ap. (naproti dlhému á v češtine: bláto, část, dále, hrách ap.). O krátkom a po j : ja, jadro, vojak ap. viď v kapitole 10. Píšeme: ochranca, radca, ale správca, vládca, obhajca. Krátke a píš v slovách: tovar, zajtra, slečna (gen. slečny, nie slečnej). Dlhé á je v slovách, ako: áno, márny, slávik, sláviť, slávny, vráta ap. (naproti čes. krátkemu a: aho, marný, slavík ap.), cisár, tesár (naproti čes. císař, tesař); v nom. plur. mestá, slová (proti čes. města, slova); v impe ratíve: vráť, vráťme, vráťte (proti čes. vraf) ap.; podobne ia (zväčša po mäkkých spoluhláskach): čiapka, riasa, siahať, žiaľ ap. (naprotičes. a: čapka, řasa, sahati, žal ap.); v nom. plur. plecia, polia ap.
b) Krátke e-píšeme v slovách: breza, mreža, meno, sneh, bremä, plemä, semä, temä (za české dlhé í alebo é: bříza, mříže, jméno ap.); dvojhlásku ie píšeme v slovách: šiesty, siedmy, čierny, šiel, hviezda, rieka; v množ. genitíve: prosieb, žien, diel ap.; v príčastí minulom činnom: niesol, viedol, viezol ap. (naproti čes. podobám s e: šestý, sedmý, žen, vedl ap.); bohatier, netopier, pastier ap. (za čes. bohatýr, netopýr ap.); priehon, prielom, priemer, priemysel, prieplav, priesek, priesmyk, priesvitný, prievan, prievod i sprievod ap. (za čes. prů-, průhon, průlom, průměr, průmysl ap.); slovenské prie- je i za čes. pro-: priehlbeň, priepasť ap. (čes. prohlubeň, propast ap.), alebo za čes. pře-: priehrada, priestupok (čes. přehrada, přestupek); ináče pravidlom je slovenské pre- za čes. pře-: prehľad, pre hliadka, preklad, prehmat, prechvat, prepis, prepych, překot, prevrat ap.( = čes. přehled, překlad, převrat...) i za čes. pro-: pre (Boha), prečo, predaj, prejav, prechádzka, prehrabať, premeškať (=čes. pro Boha, proč, prodej, projev ap.); sloven, premena = čes. přeměna i proměna, prekopať = překopati i prokopati ap. 34
Srovnaj rozdiel: prehľad, prehľadný (č. přehled, přehledný), na pr. prehľad dejín slovenskej literatúry, prehľadný úvod — priehľad ( = priezor), priehľadný (č. průhled, průhledný), na pr. priehľad sklom, cestou, horou, sklo je priehľadné, alebo prechod, prechodný (čes. přechod, přechodný), na pr. prechod cez trať, prechodný zjav, — ale priechod, priechodný (čes. průchod, prů chodní), na pr. priechod domom, priechodný dom ap., pre lomiť, prelom (přelomiti, přelom) a prielom (čes. průlom) ap.
c) Krátke o píšeme v slovách: Boh, gen. Boha, voz, dom, dvor, koža, smola, vodca, lono, tvoj, svoj (ale môj) ap., naproti čes. ů: Bůh, dům, dvůr ap.; krátke o je v slovách: tvaroh, život, porod;, dvojhlásku ô píšeme v slovách: bôb, gen. bôbu, bôľ, bôľu, môžem, môžeš ap. (naproti čes. o: bob, bol).
d) Krátke i je v slovách: hlina, hriva, misa, sila, špina, žila, sito, v inf. biť, piť, šiť, žiť ap. (naproti dlhému í v čes.: hlina, hříva, bíti, píti ap.); dlhé í je v slovách: hríb, mních, víchor, v imperatíve píš, píšme, píšte ap. (naproti krátkemu i v čes.: hřib, mnich, piš ap.).
e) Krátke u je v slovách: utorok, huňa, mucha, smluva, husle, sudca, v inf. duť, pluť ap. (za čes. ú alebo ou: úterek, houně, moucha ap.); dlhé ú je v slovách: dúha, túžba, súkno, smútok, prút, skúsiť, túliť, zúriť a i. (miesto čes. u: duha, tužba, prut ap.).
f) Krátke y je v slovách: dym, mlyn, syr, dyňa, mydlo, v inf. byť, kryť, myť, vyť ap. (naproti čes. ý: dým, mlýn, mýdlo ap.); dlhé ý je v slovách: rýdzi, sýty, dosýta, sýtiť (čes. ryzí, sytý, dosyta, sytiti).
3. V strednej slovenčine, a podľa nej i v spisovnom jazyku slovenskom, nebývajú v slove vedľa seba dve dlhé slabiky, ale druhá slabika po dĺžke sa zpravidla kráti, za dvojhlásky ia, ie, iu býva a, e, u. Tak na pr. koncovky prídavných mien vzoru dobrý, dobrá, dobré na -ý, -ský, -ný, -lý, -tý ap. sú dlhé v slovách, ako: 35 dunajský, dunajská, dunajské, slovenský, mestský, verný, opilý, ustatý ap., ale krátia sa, keď je samohláska pred koncovkou dlhá, tak: biely, biela, biele, čierny, čierna, čierne, krajčírsky, rímsky, čínsky, správny, krásny, náhly, prekliaty ap. Podobne je i v ostatných podobách prídavných mien, v rode muž. a stred, v jednot, gen. dunajského, dat dunajskému, instr. dunajským, v množ. čísle muž. nom. dunajskí (plavci), dunajské (lode, mestá), v gen. a lok. dunajských, d. dunajským, i. dunaj skými, proti koncovkám krátkym v prípadoch, ako: čierneho, čier nemu, čiernym, čierni, čierne, čiernych, čiernymi, múdreho, mú dremu, múdrym ap. V jednotnom ženskom gen., dat. a lok. koncovka -ej je vždy krátka: dobrej, slovenskej, múdrej ap. I v prídavných menách mäkkých, naproti podobám na -i, -ia, -ie: boží, božia, božie, cudzí, cudzia, cudzie, psí, psia, psie ap., krátia sa koncovky -í, -ia, -ie v -i, -a, -e v prípadoch, ako: do máci, domáca, domáce, rýdzi, rýdza, rýdze, svieži, svieža, svieže. Tak je i v ostatných pádoch: naproti jednot, gen. božieho, dat božiemu, instr. božím, množ. n. boží, božie, gen., lok. božích, instr. božími ap. srov. podoby, jednot, gen. domáceho, rýdzeho, dat domácemu, rýdzemu, instr. domácim, rýdzim, množ. nom. domáci (ľudia), domáce (pomery, veci, mestá), g. a 1. domácich, d. domácim, i. domácimi ap. Ale v prídavných menách, odvodených z podstatných mien príponou -í, ostáva dlhá prípona -í, -ia, -ie i po predchádzajúcej dlhej slabike v prípadoch, ako: líščí, líščia, líščie ap. Viď i v ka pitole 21. Rovnako ostávajú dlhé koncovky v neurčitom zámene pri- vlastňovacom: niečí, niečia, niečie. Skloňovanie viď v kap. 50. Podobne prípona množ. dat. a lok. ženám, ženách, rybám, rybách, mestám, mestách ap. je dlhá, ale kráti sa po dlhej sla bike, na pr.: vážkam, vážkach, dievkam, dievkach, vláknam, vláknach ap. Tak i naproti dat., lok. uliciam, uliciach, srdciam, srdciach s -ia sú tvary: strážam, strážach, ústam, ústach, pľúcam, pľú cach ap. Osobné dlhé prípony časovacie: -ám, -äš, -á, -áme, -áte, alebo -iam, -iaš, -ia, -im, -íš, -í, -íme, -íte, na pr.: volám, vo láš, volá, voláme, voláte, vraciam, vraciaš, vracia, vraciame, 36 vraciate, robím, robíš, robí, robíme, robíte ap., po dlhej sla bike skracujú sa v -am, -aš, -a, -ame, -ate, -im, -iš, i, -ime, -ite, na pr.: dávam, dávaš, dáva, dávame, dávate, kráčam, kráčaš, kráča, kráčame, kráčate, súdim, súdiš, súdi, súdime, súdite ap.; tiež tak naproti podobám 3. os. plur. (oni) nesú, pletú sú podoby s krátkym -u: (oni) tiahnú, píšu ap.
Ani po dlhých slabikách nenastáva krátenie v týchto prípadoch : 1. V osobnej prípone 3. množ. os. prít. -ia, oni súdia, kúpia, trúbia, chvália ap.; tak i v prípone prechodníka a príčastia prí tomného : súdiac — súdiaci, kúpiac — kúpiaci, trúbiac — trúbiaci, chväliac — chváliaci ap. Ale po spoluhláske j je vždy len -a: (oni) sa boja, stoja, bojac sa, stojac ap. 2. V množ. gen. žen. a stred, mien na -í: báseň — básní, pieseň — piesní ap. 3. V koncovke jedn. instr. žen. -ou: čiernou dievkou, krásnou básňou ap. 4. V prídavných menách, odvodených z podstatných mien príponou -í, ako: líščí, líščia, líščie, netopierí, netopieria, ne topierie. Viď vyššie na str. 35 a v kap. 21. Tak i v neurčitom zámene privlastňovacom: niečí, niečia, niečie. Viď vyššie i v kap. 50. 5. V jedn. instr. neurčitého zámena niekto, niečo: nie kým, niečím ako kým, čím od zámena kto, čo. 6. V dlhých koncovkách podstatných mien typu „znamenie", a to vo všetkých pádoch, na pr.: n., a. siatie, g, siatia, d. siatiu, 1. siatí, i. siatím. Za ľudové lísťa, tŕňa, skáľa píš listie, trnie, skalie. 7. V slovesách opakovacích, ako: súdiť — súdievam, páliť — pálievam, chváliť — chválievam ap.; kúpať — kúpavam, pískať — pískávám ap. i kúpavam, pískávám ap.; ale kráčať — kráčavam, sháňať — sháňavam ap. 8. V prípone -ár v prípadoch ako: sviečkár, poviedkár, roz právkar, obrázkár. 9. V složených slovách významu číselného: vo výrazoch príslovečných s príponou -krát a v číslovkách druhových typu dvojnásobný, na pr.: jedenásťkrát, tisíckrát, jedenásťnásobný, tisícnásobný ap. 37
16 PÍSANIE s- a z-. SPODOBA ČI ASIMILÁCIA SPOLUHLÁ SOK. PÍSANIE ETYMOLOGICKÉ, PODLÁ PÔVODU SLOVA, A FONETICKÉ, PODĽA VÝSLOVNOSTI.
V niektorých prípadoch píšeme podľa pôvodu slova a nie podľa výslovnosti, tak píšeme: sbor (vyslov zbor) podľa sobrať, shon (vyslov zhon) podľa sohnať, v iných píšeme foneticky, t j. podľa výslovnosti, tak: spev, spievať (nie etymologicky, ako čes. zpěv, zpívati). Podľa pôvodu slova snažíme sa písať najmä vtedy, keď chceme rozoznávať složeniny s predponami s- a z- podľa ich významu. Srovnaj na pr. svolať (spolu, dovedna) a zvolať, svrhnúť (shora nadol), ale zvrhlý (mravne), sviesť (svedený) a zviesť (zve dený) ap.
Ale správny spôsob písania je často nie taký ľahký, keď na sleduje po s-, z- spoluhláska, ktorá (spodobou či asimiláciou) spôsobuje zmenu s- v z- a naopak z- v s-. Pre také prípady máme nasledujúce zásady:
1. Píšeme s-, kde je v slove príbuznom so-, na pr.: sberať, sbierka, sbor podľa so-brať, sháňaf, shon podľa so-hnaf, spínať, spona podľa so-pnem; píšeme z-, kde v slove príbuznom je zo-, na pr.: zdierať podľa zodrať, zo-drem (ale sdierať podľa so-drem).
2. Píšeme s-, keď predpona je tohože významu ako pred ložka s, so, a) alebo = shora nadol alebo vôbec odkiaľsi preč s povrchu ap., na pr.: spadnúť (shora nadol), strhať, skladať, složiť (niečo shora nadol), svrhnúť, shodiť, shádzať; svaliť (sa) (so strechy), svážať (s poľa), srážať, sráňať (jablká so stromu), stie rať (trením odstraňovať), smyť ap.; b) alebo — spolu, dovedna, na pr.: sbierať, sblížiť sa, skladať a složiť (nejakú skladbu básnickú alebo hudobnú a pod.), slepiť, smiesiť, shodnúť sa, smluva, sniesť, shádzať (spolu), spínať, spona, spojiť, srásť, sváriť, srozumeť sa s niekým ap. Srovnaj podoby s predponou vokalizovanou: so-brať, so-hnať, so-pnúť ap. 38
3. Píšeme z-, keď táto predpona má význam odluky, n; pr.: zbeh, zbehnúť, zriecť sa ap.
4. Píšeme z- alebo s- podľa, výslovnosti,- keď složenina s pôvodnou predponou z- má význam = urobiť tým, stať sa tým, alebo vykonať to, čo znamená slovo základné. Sloveso ne dokonavé stáva sa touto predponou dokonavým. Na pr.: schudnúť = stať sa chudým, schudlý; skrátiť = urobiť krátkym; skaliť = urobiť kalným; skrvaveť = stať sa krvavým; skrvaviť = urobiť krva vým; skriviť = urobiť krivým; podobne skaziť, skaza; sčerneť a sčierniť, sčerveneť a sčerveniť, sčerviveť; stratiť, strata; podobne píšeme i spiť sa, spôsobiť, spôsob, spýtať sa, spytovať i spytovať sa, dejespyt ap.; skúšať, skúška ap. V týchto prípadoch píšeme s- foneticky, nie podľa pôvodu slova. (V češtine dosiaľ vo všetkých týchto prípadoch zachováva sa spôsob písania etymologický, t. j. podľa pôvodu slova, so z-, na pr. čes. zchudnouti, zkaliti, zkaziti, způsob ap.) Vo shode s výslovnosťou zachováva slovenčina z- v prí padoch, ako: zbiť, zbeleť, zblednúť, zdokonaliť, zhoreť, zhniť, zmu- dreť, i zriadiť (zriadenie, zriadenec), zboriť, zbúrať, zrútiť, zrúcať (zrúcanina); podobne sa píše vokalizovaná predpona zo- :zobra- cať, zobecneť; zohriať, zomreť, zošediveť ap.
5. Píšeme s- alebo z- podľa výslovnosti za pôv. predponu vz-, kde pôvodný význam predpony vo smysle zdola nahor (čes. „vzhůru") je nie dosť patrný. Na pr.: spomenúť, skysnúť, spyšneť, zburcovať, zdvihnúť, zvýšiť ap. Ale v prípadoch, kde je oprávnenosť predpony vz- význa mové dosť jasná, ako vzbudiť, vzbúriť sa, vzkypeť, vzpružiť sa, vzpruha, vzplanúť ap., v jazyku spisovnom sa náležité zachováva.
Kde je nie zreteľné, či pôvodná predpona bola s- či z-, píšeme podľa výslovnosti, na pr.: zbožie (miesto sbožie podľa pôvodu slova), spanilý (miesto zpanilý\ schody (miesto vzchody), spupný, a podobne i spev, spievať (proti čes. zpěv, zpívati) ap.
Niektoré rovnako vyslovované slová, rozdielne významom i pôvodom, rozlišujú sa i pravopisom, tak: sbeh (sbeh ľudí] — zbeh (vojenský); 39
sbíjať (biť dovedna) — zbíjať (zbojník); snášať (niečo dohromady, alebo shora nadol), snášať sa — znášať (krivdy, urážky); srezať (prútik so stromu) — zrezať (sečku a pod.); správa (správca) — zpráva (novina, zvesť); sťi'cť (spolu) — ztĺcť (zbiť, nabiť); súžiť, sužovať (trápiť) — zúžiť, zužovať (robiť užším); srastať (spolu srásť, rana srastá) — vzrastať (pšenica vzrastá, vzrast človeka); stiahnuť, sťahovať — vztiahnuť, vzťahovať; spínať, spona — vzpínať sa (kôň sa vzpíná); sísť sa, schodiť sa, schádzať sa — vzísť, vzchodiť (zbožie, žito vzíde, vzchodí), zísť sa, zíde sa (niečo niekomu).
Ako rozlišujeme v písme predložky s, so a z, zo, tak rozli šujeme i v příslovkách, vzniklých zo spojenia týchto predložiek, začiatočné s a z podľa pôvodu.
1. Píšeme: a) idem s bratom, s otcom, so sestrou ap.; b) idem s poľa, sostúpil s vrchu, s nebies, choď mi s očú ap.; tak býva zpravidla, kde v protikladnom význame na otázku kani je na s ak.: na pole, na vrch, na nebesá, na oči ap. Píšeme tedy s i v príslovke shora, svrchu ap. Ale pri menách, znamenajúcich zamestnanie, pôvod alebo pobyt, býva i proti" na predložka z. Na pr.: prišiel z roboty, zo štúdií, z vojny; bol z Brezovej, z Moravy, zo Slovenska; kniha pochádza z počiatku 18. stoletia; vrátil sa z pohrebu, zo svadby, písal z prázdnin ap.
2. Píšeme: idem z izby, z domu, z mesta; z hory vyteká prameň; vytiahnuť kameň z rieky, z potoka ap.; v protikladnom význame na otázku kam, na aké miesto býva do s gen. alebo i v s ak.: do izby, v izbu, do domu, do hory, do rieky ap. Tak i v adverbiách z: zcela, zpola, zupina, zprvu, zpředu, zľava, zprava, zčerstva, zhusta, zticha, zpriama, zpravidla ap.
Poznámka. Piš prísl. zpočiatku = na počiatku, na pr,: zpočiatku bolo ešte svetlo. — Iné je z počiatku, zo začiatku, na pr.: kniha po chádza z počiatku 18. stoletia. 40
17. NIEKTORÉ INÉ ZMENY SPOLUHLÁSOK.
1. V slovách, tvorených príponami -ský, -stvo.
V slovách, tvorených príponami -ský, -stvo, vypíšeme zpra vidla nezmenené hlásky kmeňa i prípony, na pr.: hor-ský, hor stvo, škol-ský, škol-stvo. Pôvodné hlásky kmeňa i prípony v písme zachovávajú sa i vtedy, keď sa vo výslovnosti inakšie vyslovujú. Tak píšeme: bab-ský, bab-stvo, srb-ský, srb-stvo, hoci vyslovujeme bapský, bapstvo, srpský, srpstvo; píšeme lehot-ský, hrochot-ský, svet ský, det-ský, kniežat-stvo, bohat-stvo, novosad-ský ap., hoci vyslovujeme lehocký, hrochocký, svecký, decký, kniežactvo, bo- hactvo, novosacký ap. Poznámka. Píšeme síce podľa pôvodných hlások det-ský, knie žat-stvo, ale decko (nie dětsko, ako by sme očakávali podľa pôvodu slova).
Podobne píšeme etymologicky slová, ktorých kmeň vychodí na š, ž, č: aimášsky, rákošský (od mien osád Almáš, Rákoš); mužský, mužstvo, cudzoložstvo; haličský, hasičský, hasičstvo; tak i v prípadoch, kde kmeňové š, ž vzniklo z pôvodného ch, h, na pr.: vlašský, lašský (Vlach, lach); božský, pražský, množstvo ap. Ale vždy píšeme a vyslovujeme český (nie češský), valaský.
Slová, ktorých kmeň sa končí na z, zachovávajú v sloven čine v písme pravidelne túto hlásku pred príponami -ský a -stvo, tak: francúz-sky, kňaz-ský, kňaz-stvo (v češtine kněžský, kněž stvo), peňaz-stvo, víťaz-stvo; podobne i prievidz-ský.
V slovách, ktorých kmeň sa končí na -s, jednoduší sa dvojité -sš-, vzniklé nasledujúcou príponou -ský, -stvo, v jedno s. Tak vždy vyslovujeme a píšeme: alsaský, nebeský, odeský, rakúsky, ruský, saský, veský, novoveský (od Nová Ves), tiský, tuniský ap. (všetko zo -sský).
Podľa výslovnosti píšeme však slová, majúce základné c alebo k, ako: bystrický, kupecký, kupectvo, nemecký, nemectvo ap: 41
(všetko z pôvod, -cský alebo -čstvo); grécky, prorocký, turecký, zbojnícky, zbojníctvo (všetko z -čský alebo -čstvo). Podobne podľa výslovnosti píšeme: banský, konský, plzenský, viedenský ap. (naproti čes. spôsobu podľa etymologie banský, koňský, plzeňský, vídeňský ap.).
2. Píšeme: kosť, radosť, časť, vlasť, česť, závisť, nenávisť, niť, smrť, púť ap. (naproti spis. čes. kost, radost, část ap.). Srovnaj i prsť, genitív prsti (=drobná zem), a naproti tomu prst, prsta; tresť, tresti (eserfcia). a naproti tomu trest, trestu.
18. DELENIE SLABIK. Základné pravidlá o rozdeľovaní slabík sú: 1. Složené slová delíme podľa pôvodu slova na tom mieste, kde 'sa členy složeniny stýkajú (kam by patřily, keby sa slo ženina rozložila), na pr.: noc-Iah, roz-um, pod-met, pred-met, ú-ctivý, po-ctivý, nad-platok, na-dšenie, pod-ujať, po-doba, pod robiť, ale po-drobiť, na-drobiť, ale nad-robiť, roz-drobiť, po-zdraviť, nad-užiť ap. Tak i v cudzích slovách, ako: re-strikcia, ab-solvent, hyperbo la ap.; ale re-daktor, re-dakcia, re-digovaf ap. (nie red-aktor ap.).
2. Nesložené slová delíme: a) Keď je medzi dvoma samohláskami alebo dvojhláskami len jedna spoluhláska, patrí vždy k nasledujúcej slabike, na pr.: ve-li-ký, ma-lý, o-be-ti, vie-ra, tô-ňa, ne-ná-vi-de-ný. b) Keď je medzi dvoma samohláskami alebo dvojhláskami skupina spoluhlások, delíme ich, ak vieme, podľa pôvodu, na pr.: pan-ský (lebo je to iste z podstat, mena pán- a prípony -ský), podobne hor-ský. žen-ský; moc-ný (lebo je to iste z podstat mena moc- a prípony -ný), podobne jas-ný, ver-ný, škol-ný, národ-ný; vlast-nosť (z podst. mena vlasť- a prípony nosť), ver-nosť; ten-ký (príp. -ký), hor-ký; hasič-ský, kňaz ský, bož-ský, praž-ský (príp. -ský); hlás-ka (hlas a príp. -ka), podobne hláv-ka, kôr-ka, Češ-ka. Rus-ka; hlavič-ka (hlavica a príp. -ka), palič-ka, ulič-ka; vnuS-ka, žobráč-ka, pod. i ručič-ka, matič-ka; drev-ce; srdieč-ko, slnieč-ko ap.; 42
straš-livý (strašiť a príp. -livý), pod. hor-livý, bod-ľav chor-ľavý; sed-lo (sed- a príp. -lo), pod. sad-lo; seda-dlo (sedí a príp. -dlo), pod. kadi-dlo, rá-dlo, struha-dlo, my-dlo, zrka-dk; čí-slo (z čit-slo, srovnaj čítam), ve-slo (z vez-slo, srovnaj vt ziem), ma-slo (z maz-slo, srovnaj mazať), bá-zne (bá- a príp -zn), bá-sne (bá- a príp. -sn), pod. pie-sne: mo-dli-tba (modli- a príp. -tba), pas-tva (pas- a príp -tva), ža-tva, pros-ba (pros- a príp. ba-), pod. hroz-ba, služ-ba svad-ba (v češ. svat-ba s t etymologickým, v slov. d fonetické) nes-me, nes-te (nes- a príp. -me, -te), pod. buď-me, buď-te. vez-me, vez-te ap. Kde nepoznávame, ako vznikla skupina spoluhlásková, vo väčšine prípadov pridávame celú skupinu spoluhlások k nasle dujúcej slabike. Tak rozdeľujeme slová: ci-tron, bu-blať, Pe-tra. pe-tiolej, exi-stencia, žo-brať, hnie-zdo, lá-ska, by-strý, se-stra, brá-zda, ja-zda, ja-zdiť, hví-zdať, prá-skať, tre-stať, my-sleť, my-šlienka ap. Ale vždy delíme skupiny spoluhlások v prípadoch, ako : čes-ký (z češ-ský), afric-ký, bystric-ký, turec-ký, proroc-ký, proroc-tvo, kupec-tvo (z -č-ský, -č-stvo), rus-ký, sas-ký, tis-ký, nebes-ký, novoves-ký (zo s-ský), a obdobne podľa toho: an-glic-ký, filozofic-ký. Podobne delíme i ob-lak, ob-lek, ob-rat ap.
Poznámka. Neslabičnú predložku píšte vždy v tom riadku, v kto rom sa začína slovo nasledujúce. Nedeľme tedy: s- otcom, v- dobrom, s- jeho bratom ap., ale píšme alebo: s ot-com, v dob-rom, s je-ho bratom ap., alebo dajme predložku až na nasledujúci riadok k jej slovu.
Z KMENOSLOV/A.
19. ZENSKE PRIEZVISKÁ.
Ženské priezviská sa tvoria z mužských.- k mužskému menu s koncovkou prídavného mena -ý je žen ské meno na -á, na pr.: Veselý — Maria Veselá (manželka alebo dcéra);Jesenský — Anna Jesenská; chybne: Maria Veselý, Anna Jesenský; 43
inde je koncovka -ová, na pr.: Mudroň — Mudroňová (manželka alebo dcéra), Kráľ — Kráľova, Húrban — Hurba nova, Hušek — Hušková; Šimko — Šimková.
Od priezvisk pôvodom neslovenských nemôžeme vždy tvoriť týmto spôsobom ženské priezviská; tak k menám, ako Ambroży, Škultéty, alebo vôbec netvoríme zvláštnych podôb ženských, hovoríme a píšeme: Ludmila Škultéty a pod, alebo píšeme formy ľudové: Ambrózka i Atnbrozyčka, Škultétka i škultétyčka ap.
20. ŽENSKÉ MENÁ OSOBNÉ A PRÍDAVNÉ MENÁ, ODVODENÉ OD PODSTATNÝCH MIEN MUŽSKÝCH NA -an C-jan).
Ženské mená, utvorené od domácich podstatných mien muž ských na -an (-jan), ako na pr. mešťan, mávajú v duchu stredno- slovenských nárečí príponu -an zdĺženú v -ian-, na pr. me štianka, a podobne i v prídavnom mene meštiansky i v ďalších tvoreniach: meštianstvo ap., keď je v slabike pred touto prípo nou samohláska krátka. Tak je na pr.: občan — občianka, ob čiansky, občianstvo, zeman — zemianka, zemiansky, zemianstvo, Detvan — Detvianka, detviansky, Turčan — Turčlanka, tur čiansky, Pešťan — Peštianka, peštiansky, Trenčan — Trenčianka, trenčiansky ap. Ale píšeme v duchu obecnej výslovnosti: Slovan — Slo vanka, slovanský, Slovanstvo, Tatran — Tatranka, tatranský, Modran — Modranka, modranský, Nitran — Nitranka, nitranský (i nitriansky), kresťan — kresťanka, kresťanský. V slovách, kde je v slabike pred príponou -an dĺžka, zo stáva prípona -an nezdĺžená, tak: Piešťany — Piešfanka, Piešfa- nec, piešťanský, Drienčany (osada) — Drienčanka, drienčanský ap.
Prípona -an- sa však nedĺži v menách ženských v prípa doch, kde sa nevytvorilo meno prídavné na -iansky (meštiansky), ale len na -ský (bratislavský). Tak je vždy len Bratislavan — Bratislavanka, bratislavský, Brezovan — Brezovanka, brezovský, Trnavan — Trnavanka, trnavský, Skaličan — Skaličanka, ska lický, Šarišan — Šarišanka, šarišský, Pražan — Pražanka, pražský ap. a podľa toho i v slovách cudzích: Afričan — Afri- 44
čanka, africký, Alsasan — Alsasanka, alsaský, Belgičan — Be gičanka, belgický, Asyran — Asyranka, asyrský, Angličan - Angličanka, anglický, Európan — Europanka, európsky ar
21. O TVORENÍ KOMPARATÍVU ČI DRUHÉHO STUPŇ, PRÍDAVNÝCH MIEN.
Prídavné mená majú tvar komparatívu dvojaký: dlhší, m pr.: jasnejší, vážnejší, — a kratší, na pr.: chudší, starší.
Tvarov kratších pribúda v slovenčine (podobne ako v češtine) na ujmu dlhším. Kratšie komparatívy sú na pr.: mladší, tvrdší, slabší, hrubší; drahší (čes. dražší), tuhší (čes. tužší), dlhší (dlhý, čes. delší), suchší (čes. sušší); od prídavných mien na -ký, -oký, -eký, na pr.: sladší (sladký), hladší (hladký), tenší (tenký), pod. mäkší (mäkký, čes. měkčí), ľahší (ľahký, čes. lehčí), vlhší (vlhký, čes. vlhčí); vyšší (vysoký); ďaľší (ďaleký).
Dlhšie podoby komparatívu sú na pr.: známejší (známy), múdrejší (múdry), pěknější (pekný), svätejší (svätý), stálejší (stály), horkejší (horký), ľudskejší (ľudský), chudobnejší (chu dobný), zadnejší (zadný, čes. zadnější i zazší).
Pri niektorých prídavných menách sú možné obidve formy komparatívne, tak na pr.: sivší i sivejší, tmavší i tmavější, živší i živější, milší i milejší, čistší i čistejší, hustší i hustejší a i.
Niektoré komparatívy majú kmeňovú slabiku krátku naproti dlhej slabike v pozitíve, na pr.: belší (biely, srovnaj čes. bělejší), kratší (krátky), bližší (blízky), užší (úzky), pod. i redší (popri riedkejší, riedky, srov. čes. řídký, řidší).
22. PRÍDAVNÉ MENÁ S PRÍPONOU -í. V prídavných menách, odvodených z podstatných mien prí ponou -í, dlhá samohláska pred touto príponou sa zpravidla 45 kráti, na pr.: vtáčí, vtáčia, vtáčie (od vták), páví, pávia, pavie (pávX kamzičí (kamzík), barančí (baránok), kohútí (kohút), býčí (býk), pavučí (pavúk). Ale dievčí, dievčia, dievčie, netopierí, netopieria, neto pierie, líščí, líščia, líščie.
23. PODSTATNÉ MENÁ S PRÍPONOU -dlo. Dvojslabičné slová pred príponou -dlo majú predposlednú slabiku vo výslovnosti i písme alebo krátku, na pr.: bidlo, bydlo, bradlo, šidlo, mydlo (naproti čes. mýdlo), jedlo (naproti čes. jídlo); alebo dlhú, na pr.: prádlo, krídlo, vriedlo, žriedlo.
Podobne trojslabičné a viacslabičné slová majú slabiky pred touto príponou krátke, na pr.: divadlo, kyvadlo, (z)dvihadlo, ku- sadlo, struhadlo, stupadlo; napajadlo, prikryvadlo, operadlo, po rekadlo, rysovadlo, počitadlo; ale i dlhé, na pr.: dráždidlo, lákadlo, chápadlo, mámidlo, stí- nadlo, lietadlo, tienidlo (i stienidlo), rozpúšťadlo, prejímadlo.
24. PODSTATNÉ MENÁ S PRÍPONOU -tel. Pred príponou -tel bývajú pravidlom samohlásky krátke, na pr.: kazateľ, skladateľ, nakladateľ, vykladateľ, prenasledovateľ, pisateľ, čitateľ, ctiteľ, krstiteľ, pokušiteľ, strojiteľ, obyvateľ, stvo riteľ ap., alebo dlhé na pr.: kárateľ, páchateľ, trápiteľ, prenají mateľ, prijímateľ, zasielateľ, riaditeľ, usporiadateľ ap. V slovách priateľ, nepriateľ dvojhláska ia je starobylého pô vodu. Len v niekoľkých slovách, kde sa úzus ešte neustálil, pone cháva sa voľnosť v označovaní dĺžky, tak píšeme: dokonávateľ, vykonávateľ, objednávateľ, zamestnávateľ, obstarávateľ, vychová vateľ ap. i dokonávateľ, vykonávateľ, objednávateľ, obstarávateľ, vychovávateľ ap.; i hlásateľ a hlásateľ. Odvodeniny od slov na -tel majú takú kvantitu, ako tieto slová, na pr : kazateľský, kazateľstvo, skladateľský, vychovávateľka i vychovávateľka, vychovávateľský i vychovavateľský, čitateľný, pod. zasielateľstvo, riaditeľstvo, priateľský, priateľstvo ap. 46
25. PODSTATNÉ MENÁ NA -eň alebo -ňa. Podstatné mená, ako: sypáreň, sypárňa ap., majú predposlední' slabiku obyčajne dlhú, na pr.: jedáleň alebo jedálna, čakáreŕ alebo čakárňa, kresliareň, kresliarňa, podobne pekáreň, vináreň, koniareň, dreváreň ap. Ale teheleň alebo tehelňa. Slabiky však pred predposlednou slabikou bývajú pravidlom krátke, tak nielen vináreň, kaviareň, pekáreň, pisáreň, sléváren ap. alebo vinárna, kaviarňa, pekárna, pisárňa, slévárna ap., ale i lekáreň, mlékáren (alebo mlečiareň), učtáreň, čitáreň ap. (naproti čes. lékárna, mlékárna, účtárna, čítárna ap.).
26. PRÍDAVNÉ MENÁ NA -ný, -ná, -né. 1. Rozdiel medzi prídavnými menami na -ný, -ná, -né a -ní, -nia, -nie v slovenskom jazyku spisovnom sa nezachováva. Rovnako sa píšu a skloňujú prídavné mená zbožný, -ná, -né, hrozný, krásny ap., ako: jarný, -ná, -né, letný, zimný, dnešný, ná rodný, vrchný, spodný ap. (Srovnaj naproti tomu čes. zbožný, -ná, -né ap., a jarní, -ní, -ní ap.) Podľa starej tradície píšeme len: Národnie noviny.
2. V prídavnom mene cenný píšeme -nn-, lebo sa tu spojuje -n slova základného (cena) s n- slabiky príponovej (-ný); tak píšeme i: vinný ( = s vinou, vinovatý), vínny ( = z vína), denný (deň- a -ný), denne (prísl.). kamenný, dvojramenný, jednostranný, stehenný (stehenná kosť), súkenný ap. Podobne píšeme s dvoma -nn- cudzie zdomácnělé slová, ako: humánny, spontánny, obscénny ap., v ktorých sa stretáva -n slova základného s n- slabiky príponovej. Poznámka. Rozlišujeme prídavné mená raný ( = skorý; na pr. rané slivky) s jedným -n-, z ktorého vzniklo podst. meno ráno, práve tak ako z dobrý dobro, z blahý blaho, a ranný (=rána sa týkajúci, raňajší, na pr. ranná hodina) s dvoma -nn-, odvodené príponou -ný z podstat, mena ráno.
Príd. meno priestraný (odvodené od mena priestor, nie strana) píše sa náležité s jedným n.
3. Z prídavných mien služebný, záhradný ap. vznikly pod- 47 statné mená mužské služebník, záhradník a pod. a ženské słu żebnica, záhradnica ap. Podľa toho by sa malo tiež náležité písať denník, cenník ap., nádennica, nádennícky ap., ale píšeme podľa výslovnosti miesto -nn- jednoduché -n-, tedy -nik miesto -nník ap., na pr.: deník, nádeník, bubeník, seník, pláteník, súkeník, zákoník ap., nádenica, denica, pláteníctvo, nádenícky, súkenícky ap. Len v slove vinnica = vinná, previnilá žena, píše sa -nn-, na rozdiel od slova vinica = vinohrad, a podľa toho i vinník = previnilý človek.
27. SLOVÁ AKO čeština, slovenčina A POD. Jazyk český je čeština, poľský poľština, ruský ruština, chorvátsky chorvátština, srbský srbština, anglický angličtina, turecký turečtina. Jazyk nemecký je nemčina (odvodené nie od príd. mena nemecký, ale od podst. m. Nemec). Jazyk francúzsky je francúzština. (Vecne menej presný; ale mluvnicky nezávadný, pre stručnosť obľúbený je názov frančina.) Jazyk slovenský, slovinský, bulharský, taliansky, maďarský je slovenčina, slovinčina, bulharčina, taliančina ( = italština), maďarčina.
28. PRÍDAVNÉ MENÁ S KONCOVKOU -cí. Prídavné mená s koncovkou -cí, utvorené od slovies, majú slabiku alebo skupinu slabík pred -cí takú, aká je v infinitive alebo v príčastí minulom činnom na -1, na pr.: hnací, zvací, prací, sací (zo ssací), nakladací, skladací s -a-, ako v príč. hnal, zval, pral, sal, nakladal, skladal; siaci (stroj) s -ia-, ako v príč. sial; dobývací s -ý-, ako v príč. dobýval; čítací s -í-, ako v príč. čítal. Odchylka je len v slove stojací (na pr. stojacie hodiny), proti príč. stál. Prídavné mená na -cí, odvodené od slovies IV. tr. -iť, majú kone. -iaci (nelíšia sa od prechodníka prít. týchto slovies, ktorý má koncovku -iaci). Na pr.: baliaci (= papier na balenie i kto balí), modliace (knihy) a modliaci sa(=kto sa modlí), kresliace (potreby) a kresliaci (= kto kreslí) ap. 48
Podstatné mená, odvodené z takýchto prídavných mien pri ponou -ka, zachovávajú kvantitu príslušných mien prídavnýcl na pr.: nakladačka (nakladacia uhorka), striekačka.
29. PODSTATNÉ MENÁ MUŽSKÉ S KONCOVKOU -č. Jednoslabičné takéto mená píšeme podľa výslovnosti so samo hláskou dlhou: hráč, práč, štváč, dráč ap., alebo s krátkou: bič. I vo viacslabičných slovách býva vo výslovnosti kvantita takmer vždy zreteľná a podľa toho píšeme na pr.: hasič, burič, sudič, väzač, brucháč, hlaváč, kropáč, sekáč, poslucháč. Len v niektorých z týchto mien, ktoré sú významu činiteľského (nomina agentis), býva vo výslovnosti kolísanie v slabikách predposled ných, ale píšeme zväčša s kvantitou krátkou, tedy: väzač, lamač, sadzač, palič, dlaždič, slevač, pomáhač, nakladač, podpaľač, po krývač, ukryvač ap., a tak je i v menách odvodených, ako: väzačka, hadačka, ukryvačstvo, hadačstvo, slevačský, dobyvačný ap. Dĺžku píšeme len, kde toho žiada zreteľná a rozhodná výslov nosť, na pr.: zaklínač, roznášač, rozprávač, pripínač, okopávač, prechovávač, vyvolávač, posmievač, natierač. V niekoľkých slovách, kde sa úzus ešte neustálil, dopúšťa sa možnosť písať samohlásku krátku alebo dlhú, tak najímač, pre- jímač, prijímač ap. i najimač, prejimač, prijímač ap.
30. PODSTATNÉ MENÁ S KONCOVKOU -ík a -ikär, -ičkár.
1. Prípona -ík býva dlhá v prípadoch, ako: chlapík, červík, chvostík, koník, nožík, košík ap.; mladík, malík, odpadlík, uprchlík ap.; tak i v podstatných menách odvodených od prídavných mien na -ný, ako: dlžník, nápadník, pekelník, záhradník ap. Len pred predchádzajúcou dlhou slabikou kráti sa pôvodná prípona -ík v -ik, na pr.: básnik, hriešnik, čiašnik ap. (Prípona -ík, -ik býva častejšie nežli v češtine, srovnaj na pr.: mostík (=č. můstek), plôtik (= č. plůtek), človiečik ( = č. člo víček), čížik, hadík, mesiačik ap.)
Poznámka. Kde -ik je nie príponou, býva krátke, tak na pr.: krik, gen. kriku (naproti krík = malý ker), vznik, podnik a i. 49 Krátke -ik býva i v príponovej slabike slov cudzích, na pr.: mechanik, optik, fyzik, boľševik, anjelik, evanjelik, ale katolík. 2. V kone. -ikár slov ako košikár, utvorených od pod statných mien na -ik alebo -ik príponou -ár, býva -i- vždy krátke a -á- dlhé. Na pr. pilnikär, pernikár, špendlikár ap. 3. Tak píšeme i kone. -ičkár v menách odvodených z mien na -íček, -íčko, na pr. slovičkár. 4. Krátke -ik-, -ičk- býva i v odvodeninách: košikárka, ko šikársky, košikárstvo, slovičkárstvo ap.
31. PODSTATNÉ MENÁ S PRÍPONOU -ár, -ar, -iar. Prípona -ár je dlhá nielen v prípadoch ako farár, mlynár, rychtář, rybár ap. (ako v češtine), ale i tesár, včelár, čipkár, knihár ap. I po dlhej slabike je - ár: sviečkár, poviedkár, roz právkar. Podobne je -iar: hrnčiar, maliar, uhliar, voliar ap. (srov. čes. hrnčíř, malíř ap.).
32. PODSTATNÉ MENÁ ZDROBNELÉ S PRÍPONAMI s -k. Zdrobnelé dvojslabičné mená podstatné na -ok (po tvrdej spoluhláske), -ek (po mäkkej spoluhláske) mávajú zdĺženú slabiku korennú, na pr.: sad — sádok, hrad — hrádok, hlas — hlások, kus — kúsok, rak — ráček, mrak — mráček, prach — prášek ap. Vo viacslabičných slovách býva zdĺžená slabika pred prí ponou -ok, -ek, na pr.: baran — baránok (ale baranček), prsteň — prstienok (ale prstenček), hrebeň — hrebienok (ale hrebenček), plameň — plamienok, potok — potôček (alebo potôčik) ap. Výnimkou niet dĺžky v prípadoch, ako: strom — stromček; narcis — narcisok, sošit — sošitok. Zdrobnelé podstatné mená na -ka mávajú zdĺženú slabiku pred -ka, na pr.: hlava — hlávka, strana — stránka, hora — hôrka, smotana — smotánka, posteľ — postieľka, včela — včielka, košeľa — košieľka, podobne i časť — čiastka (čes. část — částka); ale majú i nezdĺženú, ako: päta — pätka, kniha — 50 knižka, niť — nitka, sviňa — svinka, novina — novinka, kobyla — kobylka, žaba — žabka; lyžica — lyžička, lipa — lipka, hruda — hrudka ap.; a sú i takéto: kôra — kôrka, výstava — výstavka, svie ca — sviečka ap. Vo zdrobnelých slovách s príponou -ko slabika predchá dzajúca pred -ko zpravidla sa dĺži, na pr. drevo — drievko, poleno — polienko, semeno — semienko, rameno — ramienko, plece — pliecko, ucho — uško. Sú i výnimky, na pr.: kladivo — kladivko, oko — očko.
33. KONCOVKY -ícky a -íctvo. Prídavné mená na -ícky a podstatné mená na -íctvo, odvo dené od podstatných mien na -ík, mávajú dlhé -í-, tedy: bubeník — bubeníčky, pláteník — plátenícky, pláteníctvo, šafraník — šafranícky, katolík — katolícky ap. Ale básnický, básnictvo, fyzický, boľševický, boľševictvo, evanjelický ap. od podstatných mien na -ik (s krátkym i): básnik, fyzik, boľševik, evanjelik ap.
34. KVANTITA SLOVIES NA -núť a -ať. Slovesá príbuzné (rovnakého koreňa) tr. II. na -núť, -nuť a tr. V. -ať majú samohlásku korennú niekedy rovnakej kvantity, na pr.: padnúť a padať, kývnuť a kývať, výsknuť a výskať ap.; niekedy zreteľne rozdielnej, na pr.: okradnúť a okrádať, tiahnuť a ťahať ap. Niekedy však kvantita je nie dosť zreteľná a vo výslovnosti i v písme býva kolísanie. Preto podávame niekoľko dokladov obidvoch typov; na prvom mieste samohlásku v tvaroch na -ať (V. tr.), na druhom na -núť, -nuť (H. tr.): -a-, -a-: praskať — prasknúť, kľakať — kľaknúť, hrabať — hrabnúť; -a-, -ia- alebo -ia-, ia-: ťahať — tiahnuť, priahať — (za)priah- nuť, škrabať i škriabať— škrabnúť i škriabnuť, šliapať— šliapnuť; -á-, -a-: (o)krádať — (o)kradnúť, (vy)chládzať — (vy)- chladnúť; praskať—prasknúť; 51
-á-, -á-: máchať — máchnuť, mávať — mávnuť, vládať — vládnuť; -e-, -e-: klesať — klesnúť, (vy)rezať — (vy)reznúf, (na)lezaf — (na)leznúť; -ie-, -a-: spoliehať (sa^ — spoľahnúť (sa) ; -ie-, -ie-: lietať — (vy)lieťnuť, striekať — strieknuť; vrieskať — vriesknuť; driemať — (z)driemnuť; -i-, -i-: kmitať — kmitnúť, mihať sa — mihnúť sa, (vz)nikať — (vz)niknúť, strihať (čes. stříhati) — strihnúť, švihať — švihnúť; svitať (čes. svítati) — svitnúť; pichať — pichnúť (čes. píchati — píchnouti); -u-, -u-: pľuvať — pľuvnúf; -ú-, -ú-: (po)slúchať — (po)slúchnuť; -í-, -i-: (z)dvíhať— (z)dvihnúť, stíhať— stihnúť, všímať si — všimnúť si; podobne i hvízdať — hvizdnúf, lízať — liznúť, pískať — pisknúť, štípať — (u)štipnúť, škrípať — (za)škripnúť (naproti čes. hvízdati a hvízdnouti, lízati a líznouti, pískati a písknouti, štípati a štípnouti ap.); ale zívať — zívnuť; -y-, -y-: zvykať — zvyknúť, skytať (naproti čes. skýtati) — (po)skytnúť; -ý-, -y-: rýpať — rypnúť, (vy)plývať — plynúť; -ý-, -ý-: kýchať — kýchnuť, kývať— kývnuť, výskať— výsknuť. Slovesá s korennými slabikami dych-, šmyk-, syp-: dýchať — dýchnuť, nadýchať, udýchať — vydýchať, vy dýchnuť, vzdychať — vzdychnúť; šmýkať — šmyknúť; sypať, nasypať, posypať, rozsypať, vysypať, zasypať a vedľa toho nasýpať, posýpať, spojené s rozdielom významovým: prosté sypať, sypem je trvacie; -sypať, -sýpam opätovacie, složeniny nasypem, posypem, rozsypem sú deja dokonavého, a nasýpam, posýpam, prisýpam ap. deja nedokonavého.
35. DIVOČET — DIVOČIT. Mnohéslovesá III.tr.vzoru rozumeť— rozumiem znamenajú = stávať sa tým, byť tým alebo v tom, čo vyslovujú menné kmene, z ktorých sú utvorené. Na pr.: (z)divočeť = st(áv)af sa divým, prít. oznam, divočiem, 3. množ. divočejú, rozkaz, divočej, prech. prít. divočejúc, príč. min. divočel ap. A podobne: be- 52 laseť, belasiem, černeť, černiem, kameneť, kameníem, onemeť, onemiem, šediveť, šediviem ap. V ľudovej reči sa miestami zachovaly u niektorých slovies i širšie (pôvodné) tvary: červenejem, -eješ, -eje ap. Vedľa nich bývajú z rovnakých kmeňov slovesá IV. tr. na -iť, ktoré znamenajú = učiniť tým, čo vyslovujú príslušné kmene menné. Na pr.: (z)divočiť = (u)činiť divým, prít. divočím,' 3. množ. divočia, rozkaz, divoč, prech. prít. divočiac, príč. min. divočil ap. Podobne: (o)čierniť, bieliť ap.
36. SLOVESÁ NA -ovať. Slovesá na -ovať, -ujem (VI. tr.) majú korennú samohlásku veľmi často krátku, ako na pr.: kraľovať vedľa kráľ, panovať vedľa pán, shadzovať vedľa hádzať, kupovať vedľa kúpiť, vydychovať vedľa dýchať, vzďaľovať (sa), odďaľovať (sa) vedľa vzdialiť (sa), oddia liť (sa) ap., ale nariaďovať vedľa riadiť, čiarkovať, článkovať, známkovať, zdomäcňovať, úrokovať, zúrodňovať, zmierňovať ap. (Srovnaj rý moval rysovať naproti čes. rýmovati, rýsovati.)
Z TVAROSLOVIA. ZO SKLOŇOVANIA PODSTATNÝCH A PRÍDAVNÝCH MIEN. 37. POHYBLIVÉ e, o, a(á). K nominativu pes, deň je gen. psa, dňa, dat. psovi, dňu ap., k nom. piatok, gen. a dat. piatku ap., chrbát, gen. chrbta ap. V týchto a iných ďalej uvedených slovách samohlásky e, o, a bývajú len v nominative sing. (u neživotných i v akuzative), v ostatných pádoch hlásky e, o alebo a nebýva. (Hlásky e, o, a v takých prípadoch volajú sa pohyblivé, lebo v niektorých tva roch bývajú, v iných nie, a svojím pôvodom sú alebo jerové, t. j. striednice za pôvodné slovanské jery b, s, alebo vkladné.) Tak sa skloňujú: a) mená mužské, na pr.: chlapec, gen. chlapca, kupec, kupca, otec, otca, starec, starca, peceň, bocheň, 53 pecňa, bochňa; orol, orla, posol, posla, osol, osla, podobne Karol, Karia (nie Karola); dudok, dudka, piatok, piatku, sviatok, sviatku, štoček, štočka; ocot, octu; lev, Iva, šev, šva (ale podošva, podošvy, čes. podsev, podešvu); oheň, ohňa, deň, dňa, lakeť alebo lokeť, lakťa, lokťa; vietor, vetra, obor, obra. Tak skloňujeme i mená, ako: Vlček, Vlčka, Kompánek, Kompánka, Tomášek, Tomáška; švec, ševca, žnec, ženca, jazvec, jazevca; ale domček, domčeka, starček, starčeka, zvonček, zvončeka; podobne je papršlek, papršleka; podobne podľa podoby nominativu skloňujeme i v ostatných pádoch: cesnak, cesnaku, dážď, dažďa, moch alebo mach, mochu, machu, ľan, ľanu; b) ženské: báseň, básne, bázeň, bázne, kázeň, kázne, pieseň, piesne (e vkladné); česť, cti, lesť, Isti, lož, lži, voš, vši (e, o jerové); pod. cirkev, cirkvi; ale krv, krvi (naproti čes. krev, krve).
Náležité je: pohreb, pohrebu, nárek, náreku.
38. KRÁTENIE A DĹŽENIE SLABÍK PRI SKLOŇOVANÍ. Skloňujeme chlieb, chleba, stôl, stola, kôň, koňa, vôl, vola, dážď, dažďa ap. (ako čes. chléb, chleba, stůl, stolu, déšť, deště); ale pôst, pôstu, bôľ, bôľu ap, (naproti čes. půst, postu, bol, bolu); Boh, Boha, dom, domu, dvor, dvora, loj, loja, voz, voza, hrach, hrachu, mak, maku, plač, plaču, sneh, snehu ap. (naproti čes. Bůh, Boha, dům, domu, dvůr, dvoru, hrách, hrachu, sníh, sněhu ap.); slovo pán má vok. pane (popri pán), ináče vždy s dlhým -á-. Jednako vyslovujeme i píšeme: Kristus Pán i pán učiteľ, pána Veselého (nerozlišujeme ako v čes. Kristus Pán a pan učitel, pana Veselého ap.). Poznámka. O dĺžení v množnom genitíve: ryba — rýb, delo — diel ap. vid v nasledujúcej kapitole o množ. genitíve. 54
39. O DĹŽENÍ A VSUVNÝCH HLÁSKÁCH ie, Ô, á, e, o V MNOŽNOM GENITÍVE.
1. V množnom genitíve ženských a stredných podstatných mien bez prípony díži sa samohláska v prípadoch, ako: kniha, kníh, lipa, líp, ryba, rýb, striga, stríg, stopa, stôp, žena, žien, bohyňa, bohýň, motyka, motýk, ulica, ulíc, jaskyňa, jaskýň, košeľa, košieľ, nedeľa, nedieľ, delo, diel, drevo, driev, meno, mien, mesto, miest, pero, pier, plece, pliec, vrece, vriec, zrno, zŕn, bojiště, bojišť, strniště, strnišť, jahňatá, jahniat ap. Ale slovo, olovo — slov, olov, podobne osnovy, trovy — osnov, trov ap. a cudzie slová baronesa — barones, legenda — legend; procento — procent, epocha — epoch, Alpy — Alp, Karpaty — Karpat, Krkonoše — Krkonoš, banka — bank ap.
2. V slovách, ktoré majú pred nominatívnym -a, -o skupinu spoluhláskovú, vkladajú sa v gen. plur. do týchto skupín hlásky ie, ô, á v slovách jednoslab. a keď je predchádzajúca samohláska krátka, o, e, keď je dlhá. Tak na pr. je množný genitív: a) hra — hier, hmla — hmiel, forma — foriem, norma — noriem, hradba — hradieb, svadba — svadieb, barva alebo farba — bariev, farieb, kresba — kresieb, modlitba — modli tieb, prosba — prosieb; hruška — hrušiek, matka — matiek, kytka — kytiek, muška — mušiek, zlatka — zlatiek, kožka — kožiek; clo — ciel, sklo — skiel, zlo — ziel, očko — očiek, ňadrá — ňadier; Bánovce — Bánoviec, Bátovce — Bátoviec, Mošovce — Mošoviec; ovca — oviec; b) v niektorých prípadoch sú možné dvojtvary, ako: babka — babiek i babôk, žabka — žabiek i žabôk, čipka — čipiek i čipôk, jamka — jamiek i jamôk, výšivka — výšiviek i výšivôk, kobylka — kobyliek i kobylôk, miska — misiek i misôk; diev čatko — dievčatiek i dievčatôk, zvieratko — zvieratiek i zvie- ratôk ; c) v skupinách dl, ti, rl, tr, str a pod. popri vsunutom ie býva i á, tak: vidly — vidiel alebo vidál, metla — metiel alebo metál, perla — periel alebo perál, sestra — sestier isestár; jutro — jutier i jutár, jedlo — jediel i jedál ap. Ale i slivka — sliviek, slivôk i slivák, zlatka — zlatiek i zlaták ap. 55
d) Po predposlednej dlhej slabike vsúva sa zpravidla po spolu hláske tvrdej samohláska o: čiapka — čiapok, hriadka — hriadok, húska — húsok, opálka — opálok, svetielko — svetielok ap., v ojedinelých prípadoch popri o i e: kliatba — kliatob i kliateb; ale vždy len: súkno — súken, kúzlo — kúzel, žriedlo — žriedel, žiabry — žiaber; po mäkkej spoluhláske vsúva sa popri o i e: slúžka — slúžok i slúžek, túžba — túžob i túžeb, vajíčko — vajíček i vajíčok ap., ale vždy len: húžva — húžev; e) po j býva o, tak: bájka — bájok, fajka — fajok, spojka — spojok, alebo e, tak: vojna — vojen; vajce — vajec, ojce — ojec ap.
40. MUŽSKÉ MENÁ NA -a. Mená mužské, ako: gazda, sluha, sudca, i priezviská: Hlinka, Svoboda ap., majú v jednotnom gen. a akuz. kon covku -u: gazdu. Hlinku, Svobodu, Hlavicu, v dat. a lok. -ovi: gazdovi, Hlinkoví, Svobodovi, v instrum. -om: gazdom, Hlin- kom, Svobodom. V množ. čísle koncovka mužských mien v nom. je vždy -ovia, gazdovia. Ale priezviská sa skloňujú: Hlinkovci, Svobodovci, Hlinkovcov, Svobodovcov ap.
41. MUŽSKÉ MENÁ NA -o. Mená ako: dedo, strýko, ujo, Jano, Janko ap., sa sklo ňujú ako chlap, gen., akuz. deda, strýka, Jana, dat., lok. de dovi, Janovi, instr. dedom ap. Ale priezviská (mená rodové) na -o, ako: Botto, Kíačko, Turzo, sa skloňujú podľa gazda, tak gen., akuz. Bottu (spisy Jána Bottu), Kľačku, Turzu ap., v množ. čísle: Bottovci, Bottovcov, Bottovcom ap.
42. ZVIERACIE MENÁ MUŽSKÉHO RODU. Zvieracie mená mužského rodu sa skloňujú pravidlom ako mužské mená osobné, na pr.: had, orol, pes, vták, vlk, zajac, medveď ap. majú množ. nom.: hadi, orli, psi, vtáci, vlci, zajaci, medvědi ap. ako chlapi, muži ap.; 56
akuzativ: (videl som) verných psov, dravých orlov, vlkov ap. ako chlapov, mužov ap. Mená kôň, vôl majú množný nom. a akuzativ len podľa neživotných: pekné kone, voly; pod. koníčky, volky. V množnom čísle sú však v ľudovej reči i v iných slovách podoby podľa neživotných, ako: vrabce, hýle, motýle, jelene, medvede, barance ap. V spis. reči píšeme však v množ. nom. vrabci, hýli, motýli, jeleni ap. a v ak. vrabcov, hýľov, jeleňov ap. Len v zdrobnelých menách, ako: vtáčik, vrabček, baranec ap., sú podoby neživotné: vtáčiky, vrabčeky (popri vtáčkovia, vrabčekovia), barance ap. a rovnako i slovo pstruh má mn. n., a. pstruhy.
43. SLOVÁ: búra, rozopra, večera ap.
Slová: búra, rozopra, večera, zora, žiara, konopa ne skloňujú sa podľa ryba, ale podľa ulica, lebo ich spoluhlásky par pred -a pôvodne sa mäkko vyslovovaly. Tedy v sg. gen. na -e, od búre, rozopre, večere, dat. a lok. na -i, v búri, k večeri, v plur. nom., akuz., vok. búre, večere, rozopre, gen. búri, večeri, rozopri, dat. večeriam, lok. večeriach, instr. búrami, večerami ap. Mn. dat. a lok. má prípony i podľa ryba: večerám, zorám, večerách, zorách ap. Slová: nozdra, žiabra, zväčša v plur.: nozdry, žiabry, gen. nozdier, žiaber, skloňujú sa podľa ryba.
44. MIESTNE MENÁ: Boleslav, Čáslav ap.
Miestne české mená: Boleslav, Čáslav, Chrudim .Olomouc, Vratislav, Příbram ap., skloňujeme v spisovnej slovenčine tak, ako sa skloňujú v spisovnej češtine, podľa dlaň, tedy v gen. -e, z Boleslave, Čáslavě, Chrudimě, Olomouce, Vratislave, v dat. a lok. -i, k Boleslavi, Olomouci, Vratislavi, v Boleslavi, v instr. -ou, za Čáslavou, Olomoucou ap. U tých z nich, ktoré sa končia na spo luhlásku retnú: v alebo m, býva gen. i podľa kosť, tedy na -i, z Boleslavi, do Chrudimi ap. 57
Popri Břeclav, gen. Břeclavě alebo i Břeclavi, je i Břecla - va, gen. Břeclavy; podobne popri Vratislav i Vratislava.
45. PRÍDAVNÉ MENÁ PRIVLASTŇOVACIE. majú tvary: jedn. nom. bratov, bratova, bratovo, gen. bratovho, bratovej, bratovho, dat. bratovmu, bratovej, bratovmu, akuz. bratovho (m. živ.), bratov (m. neživ.), bratovu (ž.), bratovo (str.), lok. bratovom, bratovej, bratovom, instr. bratovým, bratovou, bratovým; množ. nom. bratovi (m. živ.), bratove (m. neživ., ž. a str.), gen., lok. bratových, dat. bratovým, akuz. bratových (m. živ.) bratove (m. neživ., ž. a str.), instr. bratovými. Tak sa skloňujú i prídavné mená privlastňovacie na -in, -ina, -ino: matkin, matkina, matkino ap.
Poznámka. Od podst. mien Krylov, Čechov, Oblomov, Chomiakov a pod.vnetvoríme prídavných mien privl. na ;ov, ale hovoríme i píšeme: spisy Čechova, Krylova, Chomiakova (nie Čechovove, Krylovove) ap.
46. ZO SKLOŇOVANIA MIEN CUDZÍCH.
Cudzie mená v slovenčine buď sa skloňujú, alebo nesklo ňujú. A. Mená cudzie skloňujú sa podľa svojho rodu a svojej podoby podľa vzorov mien podstatných alebo mien prídav ných. Zväčša prechádzajú mená cudzie do slovenčiny s pôvodnou koncovkou a skloňujú sa podľa takého vzoru, ktorému sú svojím znením alebo pôvodom koncovky najbližšie, na pr.: Hannibal, gen. Hannibala, Schiller, Schillera ap. ako chlap; Verona, nymfa ap. ako ryba ap. Prevzaté slová zachovávajú zväčša rod, aký majú v pôvod nom jazyku; tak vždy pri menách osobných. Cudzie slová, prevzaté z jazykov, ktoré nemajú gramatického rodu, alebo kde z podoby slova nie je možné poznať rod, sú takého rodu, aký sa hodí najlepšie koncovke slova, alebo aký sa vyvinul u nás zvykom. Tak na pr. Peking, gen. Pekingu, Sinai (neskl.) sú rodu 58 mužského, pod. Paríž, gen. Paríža (proti čes. Paříž, rodu žen.) Kíexiko, Borneo, Jericho sú rodu stred., Kuba rodu žen. ap.
Mená slovanské skloňujeme vedľa znenia hlavne podľa pô vodu koncovky, tak na pr. Turgenev, Mickiewicz, Begovic ako chlap, mužské na -a, na pr. Sava ako gazda; srbochorv. Bukovac, Karlovac ap. (*ac = sloven, -ec) ako sloven. Bukovec ap.; gen. Bukovca, Karlovca ap.; poľské a juhoslovanské mená na -ki, -ski, -cki, -čki a rus. -kij ap. ako dobrý, na pr.: chorv. Rački, gen. Račkého, poľ. Krasicki, gen. Krasického ap., rus. Dostojevskij, gen. Dostojevského; ruské--oj ako dobrý, na pr.: Tołstoj (=tlstý), gen. Tolstého — juhoslov. a rus. -ov, -in: Lermontov, Čechov, Kobylin, ako chlap (v dat. a lok. sg. Lermontovu, Čechovu ap.).
Pri menách iných, neslovanských, rozhoduje znenie kon covky a vedľa toho i zvyk, ktorý sa vyvinul vlivom mluvnic cudzích.
1. Tak mená grécke a latinské sa zväčša skloňujú podľa toho, ako žiada rod a kmeň známy z mluvnice gréckej a latinskej, na pr.: Troja, gen. Troje; idea, .gen. idey (alebo ideje), dat., lok. idei, akuz. ideu, instr. ideou; množ. nom., akuz. idey (alebo ideje), gen. ideí, dat. ideám, lok. ideách, instr. ideami, tiež tak Medea, gen. Medey (alebo Médeje); geometria, gen. geometrie ako ulica; Pythagoras, gen. a akuz. Pythagora, dat., lok. Pytha gorovi, instr. Pythagorom; pod. Aeneas, gen. Aenea; Ágri- cola, poeta ako gazda, ale mn. nom poeti; Delfi, gen. Delf, dat. Delfom (alebo Delfám), lok. v Delfoch (alebo Delfách), instr. Delfy alebo Delfami, ako Sučany alebo Čechy; Atény ako ryby; Plataie alebo Plataje ako ulice; Cicero, gen. Cicerona, Plato, gen. Platona; Maraton, Maratona; Xenofon, gen. Xe- nofonta; Aristoteles, gen. Aristotela, Perikles, gen. Periklea alebo Perikla, Paris, gen. Parida, kustos, gen. kustoda i ku- stosa, Juno, gen. Junony, Sapfo, gen. Sapfy ap.; mená na -izmus, katechizmus, idealizmus, gen., dat. katechizmu, idealizmu, lok. katechizme, instr. katechizmom; množ. číslo katechizmy ap., tiež tak cirkus, fundus, gen., dat. cirku, fundu alebo cirkusu, fundusu ap.; 59
stredné mená na -um: datum, forum, publikum, gen. .data, fora, dat. datu, foru ap.; na -eum, -ium, -uum: lyceum, muzeum, evanjelium, gymnázium, individuum, gen. lycea, muzea, evanjelia, gym názia, dat., lok. lyceu, muzeu, evanjeliu, instr. lyceom, mu zeom ap. (nie lyceuma, gymnáziuma); mn. nom, ak. lycea, muzea, gymnáziá ap.; grécke stredné mená podstatné s konc. -ma (na pr. drama) skloňujú sa v slovenčine zväčša ako ženské mená na -ma, na pr. astma, panoráma, gen. astmy, panorámy; v niektorých kniž ných slovách sa zachováva s kone. -ma i pôvodný rod stredný, a buď sa neskloňujú, na pr. schizma, cirkevné schizma, cirkevného schizma, alebo sa skloňujú s gréckym -mat, na pr. staré drama, téma, starého dramata alebo dramatu ap. (Srov naj i prídavné meno dramatický, nie dramický.)
2. Pri menách z jazykov iných — t. j. okrem jazykov slovanských, gréčtiny a latiny — rozhoduje rod a výslovnosť koncovky slova. a) Mená rodu mužského, končiace sa spoluhláskou tvrdou, ako Lessing, skloňujú sa podľa chlap, neživotné podľa dub. Tak na pr.: Rieger, gen. Riegra, Winter — Wintra, Hubner, Fi scher, Wagner, gen. Hubnera, Fischera, Wagnera; Czam- bel, gen. Czambla, Hegel, gen. Hegla, ako Pavel, Pavla; La Fontaine (vyslov La-Fontén), Descartes (vyslov Dekart), Orléans (vyslov Orlean), gen. La Fontaina, Descarta, Orleansu; Oxford, gen. Oxfordu; feuilleton, gen. feuilletonu. Mená na -o (románske) skloňujú sa podľa chlap (ako do máce na -o, Jano, dedo), na pr.: Marco, Pedro, Hugo; gen. Marca, Pedra, Huga ap. Podobne sa skloňujú podľa chlap mená na -e, ako: Dante, Goethe, Niederle, gen. Danta, Ooetha, Niederla, Nietzsche (vyslov Niče), Schulze (Šulce), gen. Nietzscha ap. Ale obyčaj- nejšie je sklonenie (gen., ak.) Danteho, Goetheho ap. Mená na -a, ako: Petrarka, patriarcha, sa skloňujú podľa vzoru sluha; gen. Petrarku, patriarchu ap. Mená maď, ako: Jókai, Prónay ap., skloňujú sa ako slo venské Hlavaj a pod., podľa vzoru chlap. Mená na -i, -y významu osobného majú pri skloňovaní koncovky ako-mená prídavné, na pr.: Petőfi, Petőfiho, Petőfimu, 60
Petőfiho, o Petőfim, s Petőfim, podobne Paulíny, Paulínyho, Paulínymu ap.; tak sa skloňujú i mená, ako: Manzoni, kadi, Savigny (vyslov Saviňi), Széchenyi (vyslov Séčéňi), gen. Szé- chenyiho (vyslov Séčéňiho) ap. Mená s nejakou inou koncovkou, ako: Szabó, Sardou, Boi- leau, Richelieu, Lenau ap., skloňujú sa ako iné mená mužské vzoru chlap, na pr. gen., akuz. Szabóa, Sardoua, Boileaua, Lenaua, dat. Szabóovi, Sardouovi, Lenauovi ap., alebo ostá vajú nesklonné, na pr. hovorili sme o kardinálovi Richelieu a pod. V menách francúzskych koncová spoluhláska sa nevyslovuje, na pr.: Bourget, Marat, Prevost, Dumas (vyslov: Burze, Mara, Prevo, Duma), v gen. a i. vyslovujeme a píšeme: Bourgeta, Ma- rata, Prevosta, alebo neskloňujeme, tak na pr. spisy Alexandra Dumas (čítaj Duma, nie Dümasa).
B. Veľmi často nechávame cudzie mená neskloňované. Na pr.: Bordeaux, z Bordeaux, v Bordeaux; Waterloo, pri Waterloo ; niveau, v niveau; Peru, z Peru, v Peru; Anjou, z Anjou; Montpellier, v meste Montpellier; Saint-Cloud, z mesta Saint- Cloud ap.
Poznámka. Dobre je si zapamätať zásadu: Skloňujeme cudzie mená, ktoré sa dajú ľahko skloňovať podľa domácich vzorov alebo ktoré sa skloňujú podľa ustáleného užúzu; ostatné nechávame neskloňované.
ZO SKLOŇOVANIA ZAMEN.
47. ZÁMENÁ ja, ty majú tvary: gen. mňa, teba, bez dôrazu ma, ťa, dat. mne, tebe, bez dôrazu mi, ti, lok. o mne, tebe, instr. mnou, tebou; množ. nom. my, vy, gen., akuz. a lok. nás, vás, dat. nám, vám, instr. nami, vami.
48. ZÁMENO ten sa skloňuje takto: jedn. nom. ten, tá, to, gen. toho (nie teho ani tého), tej (nie téj), toho, dat. tomu, tej (nie téj), tomu, akuz. toho (živ.), ten (neživ.), tú, to, lok. (o) tom, tej (nie téj), tom, instr. tým, tou, tým; množ. nom. tí (živ.), tie (neživ, m., žen. a stred.), gen. a lok. tých, dat. tým, akuz. tých (živ. m.), tie (neživ, m., žen, a stred.), instr. tými. 61
Tak sa skloňuje i zámeno tenže, táže, tože, gen. to- hože, tejže, tohože, dat. tomuže, tejže, tomuže ap.
49. ZÁMENÁ môj, tvoj, svoj, náš ap. skloňujú sa takto: jedn. nom. môj, moja, moje, tvoj, tvoja, tvoje, svoj, svoja, svoje, náš, naša, naše, gen. môjho i mojeho, mojej, môjho, tvojho, tvojej, tvojho,... nášho alebo našeho, našej, nášho i našeho, dat. môjmu i mojemu, mojej, môjmu, tvojmu, tvojej,... nášmu i našemu, našej, nášmu alebo našemu, akuz. môjho (živ.), môj (neživ.), moju, moje, tvojho, tvoj, tvoju, tvoje, nášho alebo našeho, našu, naše, lok. (o) mojom, mojej, mojom,... (o) našom, našej, našom, instr. mo jím, mojou, mojím,... naším, našou, naším; — mn. č. nom. moji (m. živ.), moje (m. neživ., ž. a str.), tvoji, tvoje, naši, naše, gen. a lok. mojich, tvojich, našich, dat. mojim, tvojim, našim, akuz. mojich (m. živ.), moje (m. neživ., ž. a sťr.), tvojich, tvoje, našich, naše, instr. mojimi, tvojimi, našimi.
50. ZÁMENÁ on, ona, ono. Jedn. nom. on, ona, ono; gen. jeho, ho (s predl. neho, -ňho), jej (s predl. nej), jeho, ho, (s predl. neho); dat. jemu, mu (s predl. nemu), jej (s predl. nej), jemu, mu (s predl. nemu); akuz. jeho, ho (s predl. neho, -ňho, -ň), ju (s predl. ňu), ho (s predl. -ň); lok. (o) ňom, nej, ňom; instr ním, ňou, ním. Mn. nom. oni (živ.), ony (neživ.), ony, ony; gen. ich (s predl. nich), ich (s predl. nich), ich (s predl. nich); dat. im (s predl. nim), im (s predl. nim.), im (s predl. nim); akuz. ich (s predl. nich živ., ne neživ.), ich (s predl. ne), ich (s predl. ne); lok. (o) nich, vo všetkých troch rodoch; instr. nimi, vo všetkých troch rodoch. Tvary ho, mu v jedn. gen., akuz. a dat. muž. a stred, kladieme, kde niet na nich dôrazu, na pr.: bojím sa ho, volal som ho, dal som mu to ap., naproti dôraznému: jeho sa bojím, volal som jeho, jemu som to dal ap. V jedn. akuz. muž. býva tvar -ň len po predložkách, ktoré MM
m sa poja s akuz., na pr.: naň, zaň, preň, podeň, nadeň, preder, (nesprávne je -ň pri predložkách s gen., na pr. doň, správne: do neho); v množ. akuz. tvar nich je len pre rod muž. živ.: za nicb = za mužov, ináč ne, za ne = za duby, ženy, zvieratá ap. Podoby gen. sg. a plur. jeho, jej, ich užíva sa i vo význame privlastňovacom, na pr.: jeho brat, jej otec, ich rodičia. Poznámka. Privlastňovaciemu ich zodpovedá čes. jejich, na pr. sloven, ich (vtákov) spev = čes. jejich zpěv.
51. ZÁMENÁ onen, ona, ono. Jedn. nom. onen, ona, ono (i oný, oná, oné); gen. onoho, onej, onoho; dat. onomu, onej, onomu; akuz. onoho, onu, onoho; lok. (o) onom, onej, onom; instr. oným, onou, oným. Množ. nom. oni, ony, ony; gen. oných; dat. oným; akuz. oných, ony, ony; lok. (o) oných; instr. onými. 52. ZÁMENO čí, čia, čie a niečí, niečia, niečie. Tak ako čí, čia, čie sa skloňuje i niečí, niečia, niečie, na pr. jednot, gen. čieho, čej, niečieho, niečej, dat. čiernu, čej, niečiemu, niečej, lok. (o) čom, niečom, čej, niečej, i. čím, niečím, čou, niečou ap.
ZO SKLOŇOVANIA ČÍSLOVIEK.
53. KEDY PÍŠEME ČÍSLICE (CIFRY) A KEDY VYPISUJEME ČÍSLO SLOVOM. Číslice píšeme vo vetách smyslu počtárskeho, štatistického, v datovaní ap., na pr.: Z 1000 chorých umrel i, ozdraveli 3.— Československá republika má 140.408 km2.— Stalo sa to dňa 1. januára. — 5 v 10 je obsažené akrát, v 15 3krát. 63
Všade inde vypisujeme číselný výraz slovami, tak na pr.: Bol jeden kráľ a mal troch synov. Bolo tam asi päť ľudí. Stalo sa to prvého dňa v roku, prvý den po mojom návrate. Volal som ťa nielen raz, ale dva razy, tri razy.
54. ČÍSLOVKA jeden, jedna, jedno.
Jednot, č. Muž. rod: Žen. rod: Stred, rod: Nom. jeden jedna jedno Gen. jedného jednej jedného Dat. jednému jednej jednému Akuz. jedného (živ.), jednu jedno jeden (neživ.) Lok. (o) jednom (o) jednej (o) jednom Instr. jedným jednou jedným
Množ. č. Muž. rod: Žen. a stred, rod: Nom. jedni (živ.), jedny (neživ.) jedny Gen. jedných Dat. jedným Ak. jedných (živ.), jedin y (než.) jedny Lok. (o) jedných Instr. jednými
55. SKLOŇOVANIE ČÍSLOVIEK dvaja, dva, dve, traja, tri, štyria, štyri. Muži rod: Ž. a str. rod;: Muž. rod: Ž. a str. rod: Nom. dvaja (osob.), dva dve traja, tri tri, štyri štyria, štyri Gen. dvoch troch, štyroch Dat. dvom trom, štyrom Akuz. dvoch (osob.), dva dve troch, tri tri, štyri Lok. (o) dvoch (o) troch, štyroch Instr. dvoma tromi, štyrmi 64
56. ČÍSLOVKY päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať, jedenásť, dvanásť.-, devätnásť, dvacať, tricať, štyricať, pädesiat, šesdesiat... devädesiat sú: 1) povahy podstatných mien, a vtedy sa neskloňujú; sklo ňuje sa čiastočne len podstatné meno s nimi spojené, na pr.: nom., akuz. päť chlapcov (tam bolo päť chlapcov, videl som päť chlapcov) ap.; 2) povahy mien prídavných, a vtedy sa skloňujú a pádom sa shodujú s predmetom počítania, na pr.: nom. piati ľudia (ale vždy len päť stromov, žien, detí, slov ap.), piatich ludí, stromov, žien, slov, dat. piatim ľuďom, stromom, ženám, slovám, akuz. piatich ľudí, ale päť stromov, žien, slov, lok. o piatich ľuďoch, stromoch, ženách, slovách, instr. piatimi ľuďmi, stromy, ženami, slovy.
57. ČÍSLOVKY sto a tisíc sa skloňujú, a to sto ako mesto, tisíc ako meč, ale len keď stoja o sebe, na pr.: počíta do sta, tisíca, hovorí o stu, tisíci, stách, tisícoch korún, neverím jeho stám a tisícom. Keď nimi počítame, a) ostávajú nesklonné: sto, tisíc korún, päť sto, tisíc ľudí, zo sto korún, z tisíc korún, so sto ko runami, s tisíc korunami; b) číslovka tisíc nadobúda i povahy prídavného mena a skloňuje sa ako piati, päť: nom. tisíci chlapci, ale vždy len tisíc stromov, žien, detí, lok. tisícich chlapcoch, ženách, instr. tisícimi chlapci, ženami, deťmi.
58. ČÍSLOVKY dvacať jeden, jedenadvacať a i.
Čísla 21, 22 ... 31, 32 atď. vyjadrujeme a píšeme dvojakým spôsobom: a) dvacaf jeden (jedna, jedno), dvacať dva, dvacať tri..., tricať jeden, tricať dva atď.; b) jedenadvacať, dvaadvacať, triadvacaf..., jedenatricať, dvaatricať... Podľa rozdielneho vyslovenia týchto čísloviek je rozličná i väzba predmetu počítaného: a) nom. dvacať jeden človek, dvacať jedna žena, dvacaf jedno dieťa (i dvacaf jeden ľudí, žien, detí ako jedena dvacať ľudí, žien, detí), dvaciati dvaja ľudia, dvacať dva stromy, dvacaf dve ženy, mestá (i dvacaf dva ľudí, žien, miest ako dvaa dvacať ľudí, žien, miest), triciati dvaja, traja vojaci, tricať dva stromy, 65
tricať dve ženy, mestá..., triciati šiesti vojaci (i tricať šesť vojakov), tricať šesť stromov, žien, miest ap.; gen. od dvacať jedného člo veka, dvacať jednej ženy, dvaciatich alebo dvacaf dvoch ľudí, žien, miest ap.; dat. dvacaf jednému človeku, dvaciatim alebo dvacaf dvom mužom, ženám, mestám ap.; b) jedenadvacať, dvaa- dvacať..., päťatricať ľudí, stromov, žien ap.; od jedenadvaciatich, päťátriciatich alebo jedenadvacať, päfatricaf ľudí, rokov, žien ap.; k jedenadvaciatim ľuďom, ženám ap.
59. Číslovky radové majú vo spojení s pol skloňovanie s koncovkami mien podstatných: v gen. pol druha roka, pol treťa, štvrtá mesiaca; v lok. po pol štvrtú, po pol piatu zlatom; ale v instr. pol piatym zlatým.
60. Pri podstatných menách stredného rodu hovoríme a píšeme dvoje, troje, štvoro, pätoro, šestoro ..., totiž dvoje detí, troje jahniat, štvoro vnúčat, pätoro jazier,... desatoro božích prikázaní ap. Tak i pri menách pomnožných: dvoje šiat, troje klieští, osmoro úst, devätoro krosien.
61. NEURČITÉ ČÍSLOVKY málo, mnoho, koľko, toľko.
Neurčité číslovky málo, mnoho, koľko, toľko sú vlastne prídavné mená rodu stredného. Pôvodne sa skloňovaly ako mesto. Dnes sú v slovenčine pravidlom nesklonné. Na pr.: málo, mnoho, toľko ľudí, žien; z málo, toľko f udí, s málo ľuďmi ap. Ale sklonné sú neurčité adjektívne číslovky mnohý, koľký, toľký ap., na pr.: mnohí ľudia, s toľkými deťmi ap.
62. NEURČITÁ ČÍSLOVKA všetok, všetka, všetko sa skloňuje takto: Jednot. nom. všetok všetka všetko gen. všetkého všetkej všetkého dat. všetkému všetkej všetkému akuz. všetkého (živ.), všetku všetko všetok (neživ.) lok. (o) všetkom (o) všetkej (o) všetkom instr. všetkým všetkou všetkým 66
Množ. nom. všetci (živ.), všetky všetky všetky (neživ.) gen. všetkých dat. všetkým akuz. všetkých (živ.), všetky všetky všetky (neživ.) lok. (o) všetkých instr. všetkými.
Neurčitá číslovka všetok sa zachovala bez prívesku -tok v mene sviatku Všechsvätých, v adverbiu vše, zavše = vždy, vždycky, naveky, a v složeninách všemohúci, vševedúci ap.
Z ČASOVANIA.
63. NEURČITÝ SPÔSOB (=neurčitok čiže infinitiv).
1. Neurčitý spôsob čiže infinitiv jednoslabičný máva kme ňovú samohlásku krátku alebo dlhú či dvojhlásku.
a) Krátka samohláska je v infinitívoch, ako: ťať (tnem), žaf (žnem), začať (začnem), sňať (snímem), zapäf (alebo zapnúť, zapnem); stať sa (stanem sa); mať (mám); mäť (alebo mnúť, mnem); dať (dám); hrať (hrám i hrajem), tkaf (tkám), znať (znám), dbať (dbám); lhaf (Ižem) i luhať (lužem), stlaf (stelem); brať (berem), drať (derem), prať (perem), klať (kolem), zvať (zvem), štvať (štvem); sať (sajem), zdať sa (zdá sa); dref (drem), mreť (mrem), vref (vrem), tref (trem), mlef (me- lem); piť (pijem), biť (bijem), viť 'vijem), šif (šijem), žiť (žijem); ctiť, mstiť (ctím, mstím); byť (som), kryť (kryjem), myť (myjem), tyf (tyjem), vyť(vyjem); čuť (čujem), duť (dujem), pluf (plujem), pľuť (pľujem), zuf (žujem).
b) Dlhá samohláska alebo dvojhláska je v inf.: 1. keď pred infinitívnym -f je ešte iná spoluhláska, na pr.: klásť (kladiem, kladieš), rásť (rastiem, rastieš); priasť (pradiem, pradieš), triasť (trasiem, trasieš), niesť (nesiem, nesieš), viesť (ve diem, vedieš); viezť (veziem, vezieš); húsť (hudiem, hudieš), môcť 67
(môžem), tĺcť (tlčiem, tlčieš); ísť (idem, ideš), nadísf, predísť ap. (ale dojsť, najsf ap.); 2. báť sa (z bojáti sa, bojím sa), stáť (zo stojatí, stojím); 3. hriať (hrejem), liať (lejem), smiať sa (smejem sa), viať (vejem), siať (sejem), vziať (vezmem). Keď sa jednoslabičný infinitiv složením s predponami stáva dvojslabičným alebo trojslabičným, slabika kmeňová zostáva ne zmenená, a) krátka, na pr.: zoťať, ustať, vysaf, vypiť, prikryť, rozoštvať, počuť ap,; b) dlhá, na pr.: nebáť sa, vystáť (vystojím), priniesť, vymôcť, rozohriať, prekliať ap.
2. V infinitívoch slovies III. triedy (vzoru rozumef, trpef) píš kmenotvornú príponu -e-, tak: šedivef, hovef, červenef, onemoc nět, letef, sedef, videť, viseť ap.; tak i chcef a vedef (viem).
3. Naproti podobám inf. s dlhým -ú-, ako minúť (miniem, minieš atď), padnúť (padnem) ap., je -u- krátke po korennej dlhej samohláske alebo dvojhláske, na pr. tiahnuť (tiahnem), vládnuť (vládnem) ap.
64. PRÍČASTIE MINULÉ ČINNÉ (na -1, -la, -lo).
Slovesá, u ktorých v infinitive pred infinitívnym -ť je ešte iná spoluhláska, ako klásť, rásť, priasť, triasť, niesť, viesť, viezť, tĺcť ap., majú v príčastí minulom činnom dlhú samohlásku alebo dvojhlásku ako v infinitive, tedy: kládol, kládla, kládlo, rástol, priadol, triasol, niesol, viedol, viezol, tĺkol ap., ale môcť, mohol, mohla.
65. PRÍČASTIE MINULÉ TRPNÉ (na -ný, -ná, -né a -tý, -tá, -té). 1. Príčastie minulé trpné má v slovenčine vždy podobu prí davného mena tvaru určitého (dobrý, dobrá, dobré): chválený, chválená, chválené, pribitý, pribitá, pribité (nie ako v spi sovnej češtine podobu prídavného mena neurčitého:chválen, chvá lena, chváleno). 68
Podoba prídavného mena neurčitého sa zachovala iba v ka tolíckom pozdravení: Pochválen Pán Ježiš Kristus, a vo rčeniach: poručeno Bohu, takrečeno ap. 2. Príčastia na -tý, ako zabitý, zabitá, zabité, sú u slovies L tr. so spoluhláskou kmeňovou n, m, r v prezentných tvaroch, ako na pr.: žnem, žatý, (za)čnem, (za)čatý, (za)jmem, (za)jatý, (odo)prem, (odo)pretý, mrem, umretý, u slovies I. tr. s infini- tívnym kmeňom na -i, -y, ako pif, (na)pitý, viť, (u)vitý, kryť, krytý ap. a u slovies II. tr. na -nn-, ako minutý, zhrdnutý ap.; u ostatných slovies je pravidlom príčastie na -ný, ako volaný ap. (Vo väčšine prípadov je shoda medzi slovenčinou a češtinou. Srov. na pr. príčastia na -ný: nesený, střežený, trpený, držaný, súdený, volaný, kupovaný ap., ako č. nesen, střežen, trpěn, souzen ap.; na -tý: fatý, mletý, krytý, hriaty, vyliaty ap., ako č. ťat, mlet, kryt, vylit ap. Srovnaj však sloven, zavretý, za- priahnutý, zdvihnutý ap. naproti čes. zavřen, zapražen, zdvižen [popri novotvare zdvihnut] ap., alebo slovenské dvojtvary, ako: odřený i odretý, prestrený i vystretý ap. naproti čes. odřen, prostřen ap.) 3. Slovesa IV. tr. (na -iť, vzor prosit, prosím), ako: hodif, platiť, prosiť, nosiť, voziť, kaziť, pustiť, pomstiť ap., majú tvary príč. min. trp. s nezmenenou spoluhláskou d (=ď), t (=ť), s, z, st, na pr. hodený, platený, prosený, nosený, vozený, pustený, pomstený ap. (naproti čes. tvarom s náležitým zmäkčením týchto spoluhlások v z, c, š, ž, šť: hozen, placen, nošen, vožen, puštěn ap).
66. PODSTATNÉ MENO SLOVESNÉ. Podstatné meno slovesné, utvorené z príčastia minulého trp ného, má i kvantitu takú ako príčastie min. trpné. Na pr. nesený — nesenie, trený alebo tretý — trenie, tretie, mletý — mletie, držaný — držanie, písaný — písanie, braný — branie ap. Predposledná slabika je v slovenčine pravidlom krátka (ako to býva i v príčastí min. trp.) nielen v prípadoch shodných s češti nou, ako vedenie, zjavenie, krytie ap., alebo zvanie, pranie, stla- nie, Ihanie ap., ale i volanie, pozvanie, ustlanie, kázanie, kúpanie, kupovanie ap. (naproti čes. volání, pozvání ap.). 69
Dĺžka alebo dvojhláska je len v niekoľkých slovách, ako : pokánie, státie, bátie; liatie, siatie, zohriatie (srov. príč. liaty, siaty, zohriatý).
Poznámka. Pri podstatných menách slovesných nebýva zvratné zámeno sa, na pr. modlenie (od modliť sa), divenie (diviť sa), učenie (učiť sa) ap. Zvratné sa zostáva len tam, kde je potrebné pre zreteľnosf, na pr. keď chceme rozlišit učenie (niekoho) a učenie sa, trápenie (niekoho) a trápenie sa ap.
67. 3. OS. MNOŽ. (ONI) trpia a rozumejú; PRECHOD. PRÍT. trpiac a rozumejúc.
V 3. os. množ. je správne (oni) trpia, prosia a p. (nesprávne trpejú), ale oni rozumejú, šedivejú (nesprávne rozumia, šedivia). Aké tvary sú správne, poznáme podľa podoby rozkazovacieho spôsobu. Srov. rozkaz, trp, pros — 3. os. pi. trpia, prosia a prechodník prít. trpiac, prosiac; rozkaz, rozumej — 3. os. pi. rozumejú a prechod, prít. rozumejúc.
68. ROZKAZOVACÍ SPÔSOB.
V slovesách s dlhou samohláskou zachováva sa dĺžka i v rozka- zovacom spôsobe, ako: chváliť — chváľ, chváľme, chváľte, vrátiť — vráť,'mlátiť — mláf, súdiť — súď, písať — píš, kázať — káž ap. (naproti čes. chval, vrať, suď, piš ap.).
69. SLOŽENÉ PŘÍSLOVKY.
Hovoríme: a) „v skutku jeho zračí sa veľkodušnosť"; b) „vskutku, bol to on". V a) je lok. skutku s predložkou v = v čine; v b) sú síce tieže slová v + skutku, ale splývajú v slovo jedno a celok má už význam zrejme iný, od pôvodného rozdielny = skutočne, naozaj. V a) rozoznávame a píšeme slová dve: v skutku, v b) chápeme výraz za slovo jedno a píšeme: vskutku. Podobne: a) daj si pozor na hlas; b) hovor nahlas = hlasité; — a) pre to = pre toto, pre tú vec, a b) preto = z tej 70 príčiny; — a) bez toho = bez tej veci, b) beztoho = tak ako tak, beztak; — a) po tom = po tomto, po tej veci, a b) potom = neskoršie; — a) za tým = za tou vecou, b) žatým = po tom alebo medzitým; — a) medzi tým = medzi tou vecou, b) medzitým = žatým, zatiaľ; — a) z ticha = z tichosti, po tichu = po tichosti, b) zticha, potichu = ticho, čes. tiše; — a) bez mála = bez málo vecí, bez nemnohých vecí, b) bez mála = temer; — a) predo všetkým = predo všetkými vecmi, b) predovšetkým = najprv; — a) v čas = v pravý čas, b) včas = zavčasu (vstal včas, aby v čas došiel na stanicu); — a) na skutku (prichytil som ho na skutku), b) naskutku = hneď, na mieste, skutočne (naskutku bežal som ta); — a) na vrch, na vrchu, za vrch (vyšiel na vrch Choč, na vrchu Choča), b) navrch, navrchu = hore (dostal sa navrch, ostal navrchu), zavrch (stola, stolom) = na čelo, v čele (stola); — a) na veky = na stoletia, na časy (rozpomínáme sa na veky minulé), b) naveky = vždy, navždy, vše, zavše; — a) po tme = po temnote (zažal sviecu, a bolo po tme), b) potme (potme vošiel do izby). Pre pravopis vyplýva z toho toto poučenie: Mnohé příslovky sú svojím pôvodom výrazy složené zo dvoch i viacej slov; keď je v takom výraze význam vlastný, t j. taký, na aký ukazujú jednotlivé slová, z ktorých sa skladá, píšeme každé z tých slov o sebe: do kola, pre to, po tom, v čas, na skutku , ale keď sa význam zrejme zmenil, srážame výraz v jedno slovo a píšeme: dokola, preto, potom, včas, na skutku... ap.
Poznámka. O niektorých výrazoch ťažko rozhodnúť, či majú ešte význam vlastný a či už príslovečný. V takých prípadoch píšeme podľa úzu.
ZO SKLADBY. 70. Z MLUVNICKEJ SHODY V ČÍSLE A RODE. Ako sa shoduje v čísle a rode súradný prívlastok alebo doplnok s menom, ku ktorému patria, vo vetách, ako: malý chlapec chodí bosý, malí chlapci chodia bosí, mladé ženy chodia bosé, malé mestá bývajú príjemné ap., tak sa shoduje 71 v čísle a rode s podmetom prísudkové sloveso, vyjadrené prí častím minulým činným vo vetách, ako: chlapec volal, chlapci volali, ženy volaly ap. Vo veci pravopisnej dôležité sú prípady s príčastím mi nulým činným v množ. č. na -li alebo -ly. Základné pravidlo je, že keď je podmetom v č. množ. mužské meno osobné alebo zvieracie s koncovkou muž. mien osob., píšeme v tvare príčastia koncovku -li, ináč (t. j. keď je pod metom mužské meno neživotné alebo zvieracie s koncovkou mien neživ, alebo meno rodu ženského alebo stredného) -ly. Na pr.: mužovia bojovali; psi brechali; vtáci leteli; motýli lietali; vtáčky spievaly; stromy kvitly; ženy sa smialy; deti sa kúpaly; mestá rástly ap.
Poznámky. I. Mená kôň, vôl i odvodené koník, koníček, volok majú v množ. nom. len podoby neživotné: kone, voly, koníky, koníčky, volky (srov. i vo spojení s prívlastkom: množ. nom. a akuz. pekné kone, voly, a nie nom. pekní koni, voli, akuz. pekných koňov, volov ap.), a preto i v množ. príčastí je podoba pri týchto menách na -ly, ako u neživotných, na pr. kone fahaly, voly stály; podobne u zvieracích mien podoby neživotnej, ako: vtáčky, vrabčeky. barance, pstruhy tam boly. Viď v kap. 41 o zvieracích menách rodu muž. II. 1. Ked je podmetom niekoľko mien rôznych rodov, pravidlom rozhoduje životné meno rodu muž. pred rodom ženským alebo stred ným. Tak píš: otec i matka pracovali (ako: otec i matka sú zdraví); vtáci i ryby vyhynuli (ako vtáci i ryby sú užitoční); chlapci a dievčence sa kúpali (ako chlapci a dievčence sú ešte mladí) ap. 2. Pri dvojení alebo vykání, t. j. pri oslovení, kde je podmetom zámeno vy, býva prísudkové sloveso i doplnok vyjadrený príčastím mi nulým činným v čísle množnom a v rode mužskom, ale každý iný doplnok (vyjadrený menom prídavným alebo príčastím minulým trpným) je podľa smyslu v čísle jednotnom a v páde svojho podmetu. Na pr.: Otec. vy ste boli vždy taký dobrý! — Matka, vy ste boli vždy taká dobrá. — Slečna, vy ste chudobná! — Slečna, či ste čítali najnovší slovenský román ?
ZNAMIENKA ROZDELOVACIE. 71. BOD ALEBO BODKA. 1. Bod alebo bodka (.) sa kladie na konci vetného celku oznamovacieho, t. j. na konci súvislej vety jednoduchej alebo súvislého súvetia, a znamená tedy klesnutie hlasom, Na pr.: Prší. 72
— Slnko svieti. — Človek mieni, Pán Boh mení. — Cesta trvala desať dní, z nich dva sme strávili odpočinkom. — Čo sa vlečie, neutečie.
2. Bodka býva po tituloch kníh a časopisov, po nápisoch a v složitých nadpisoch. Na pr.:_ Rukoväť spisovnej reči slovenskej. — Dejiny národa českého v Čechách i na Morave. — Ján Ve selý, mäsiar. — Domáca úloha. Vianoce. (Líčenie.)
3. Bodka býva po skráteninách. Obvyklé skratky sú: na pr. (čítaj na príklad), t. j. =to jest, t. r. = tohoto roku, t. m. = tohoto mesiaca, p. = pán, A. alebo And. = Andrej, Jar. = Jaroslav ap. Pri skráteninách treba dbať, aby skratky boly jasné, na pr.: jaz. sloven. = jazyk slovenský, jaz. srb. = jazyk srbský, vojna franc.-nem. — francúzsko-nemecká ap. Pri skráteninách, ktoré znamenajú miery, váhy, peniaze alebo značky chemické a pod., bodka sa nekladie, na pr.: km (kilometer), km2, cm3, i (liter), kg (kilogram); Kč (koruna československá), h (halier); S (síra), O (kyslík) ap. — Nedáva sa bodka ani po skratkách, v ktorých je vypísaná skloňovacia koncovka, na pr.: pánu dru Fajnorovi, dra Hálka (ale: dr. Fajnor, dr. Háiek). Niekedy sa vypúšťa bodka i vnútri v skratkách názvov spolkových a časopiseckých, na pr. SMss = (Sborník Mu zeálnej slovenskej spoločnosti), SP., SI. Pohľ. i Slov. pohľ., APS. (i A. P. S. = Akademické pěvecké sdruženie) ap.
4. Bodkou označujeme číslice, ktorými sa rozumejú číslovky radové. Na pr: i. = prvý, a. = druhý, Karol IV., otec vlasti; 28. 10. 1918 = dvaciateho ôsmeho októbra 1918. Ale nie každá číslica významu radového máva bodku. Najmä letopočty píšeme bez bodky. Na pr.: R. 1852 zomrel veľký Slovák, Ján Kollár. Zbytočné je písať bodky pri číslovaní dní a me siacov vo formulkách, ako 2/2 1913 alebo 19 r 13. — I strany a paragrafy môžu sa udať číslami bez bodiek, na pr.: v § 15 na str. 8 čítame... — Diely a ročníky citujeme bez bodky, keď nasleduje čiarka. Na pr.: Bernolák, Slovár II, str. 315; Slovenské pohľady XXXVII, str. 45. — Ani čísla úradných vynesení ne potrebujeme označovať v písme výslovne ako radové. Na pr.: Výnosom ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 22. júna 1928, č. 75.110, nakladá sa Vám... 73
72. ČIARKA.
1. Čiarkou (,) oddeľujeme jednaké členy (t j. členy rov nakého druhu) vety jednoduchej, keď sú nie spojené spojkou a, i, alebo. Na pr.: Krakov, Lvov a Varšava sú mestá poľské (podmet „Krakov—Zvov—Varšava" je složený z troch členov rovnorodých, prvý od druhého je oddelený čiarkou, druhý a tretí sú spojené spojkou a). — Videl som Prahu, Brno i Bratislavu (predmet „Prahu, Brno i Bratislavu": prvý člen pred metu je oddelený od druhého čiarkou, druhý a tretí sú spojené spojkou). — Podobne: V XIII. veku bol v Uhorsku jeden pán mocný, veľký, slávny a najdokonalejší. — Vodca lietal na koni, volal, dával rozkazy. Keď stoja pred podstatným menom dve mená prídavné, oddeľujú sa čiarkou, keď sú súradné, t. j. keď je možné dať medzi ne spojku a alebo a to. Na pr.: Stará, krásna lipa. — Nový, lepší život. — Ale: Starí českí spisovatelia. — V malej slo venskej dedinke. — V pozdnej starej češtine. V takých a podob ných prípadoch sa čiarka nekladie, lebo sa výraz „českí spisova telia" ap. pokladá za celok, ktorý, keď má pri sebe prívlastok, nebýva od neho oddelený čiarkou. Čiarkou sa oddeľujú výrazy, ktoré sa pre dôraz alebo z po hnutia citového kladú mimo vety. Na pr.: Brat, ten už ne príde. — V Prahe, tam je mnoho umeleckých pokladov. — Málo, veľmi málo je ľudí úplne spokojných. — Je to zlý živel, tá voda! Rovnorodé členy, ktoré oddeľujeme čiarkou, sú i vo vetách, ako: Včera pršalo, ba miesty padal i ľadovec. —To je pravdene- podobné, ba nemožné. — Jeho sloh je príliš suchý, povedal by som nudný. — Hovorilo sa hneď francúzsky, hneď anglicky. — Petrolej je alebo z Rumunska, alebo z Haliče. Čiarkou neoddeľujú sa podstatné mená, číslovky, zámená, slovesá a příslovky v istých ustálených stručných spojeniach, vyjadrujúcich jeden pojem, ako: Držal sa nás zuby nehty. — Pršalo vo dne v noci. — Sľuboval hory doly. — Musím chtiac nechtiac, chfa nechfa, voľky nevoľky. — Široko ďaleko nieto ľud ského obydlia. — Boli tam dvaja traja ľudia. — Ten onen o tom vie, ale je ich málo. V datách medzi príslovkovým určením miesta a času čiarka 74 sa nekladie, lebo to sú nie členy rovnorodé. Na pr.: V Turčian skom Svätom Martine dňa 3. mája 1928.
2. Čiarkou oddeľujeme od ostatných členov vety voľný prí vlastok, vyjadrujúci vlastnosť, ktorá sa v mysli vybavila až dodatočne; v reči živej takýto prívlastok delíme od ostatných členov prestávkou. — Na pr. Robotník, pilný a spoľahlivý, veľa je hoden. — Po uliciach mesta, inokedy živých a ľudom preplnených, bolo ticho a pusto. — Časti národa, odtrhnuté od svojho celku, zahynú. — Hladina, inokedy taká čistá, bola po krytá listím.
3. Čiarkami oddeľujeme voľný prístavok, vysvetľujúci do datočne predstavu označenú v člene základnom. Na pr. Jano, paholok, šiel s nami. — Bismarck, najmocnejší štátnik minulého stoletia, nikdy nevyužil svojich triumfov do krajnosti. — Po šiestich všedných dňoch svätíme deň nedele, deň odpočinku a služby Bohu. — Neďaleko Kriváňa pod Barancom leží tichá de dinka, bydlisko niekoľkých zemianskych a sedliackych rodín. — V božej moci je celý svet, nebo i peklo. — Roku 1301 kládol v Stolnom Belehrade Ilmur, arcibiskup kaločský, korunu uhorskú na hlavu Václava III., syna kráľa českého, Václava II. — Zo mrel na Zobore, neďaleko Nitry. — Narodil sa v Slanici, v Orave. Tak sa oddeľujú čiarkami i všelijaké iné vstavky. Na pr.: V mestách, najmä vo veľkých, ľudia sa málo znajú. — To je pravdepodobné alebo, lepšie řečeno, nie nemožné. — No, tento raz, chvalabohu, bol to šťastný krok. — Len raz ešte, o rok po- zdejšie, sme sa videli.
4. Čiarkami oddeľujeme vokatív. Na pr.: Poslúchaj, synu, svojho otca! — Bože, Bože, smiluj sa! — Rovnako oddeľujeme no-. minatív v platnosti vokatívnej: Kdeže sa poberáte, pán Štefko, kde?
5. Čiarkami oddeľujeme citoslovcia, ktoré sa vyrážajú samo- statnejšie, a také slová, ktoré kladieme na začiatku vety, aby sme reči dodali dôrazu. — Na pr.: Aj, čo to vidím! — Ej, veru, nič to! — Hej, keby ja mal iné šaty! — Ach, to je krása! Naozaj, to sa nesmie trpef. — Pre Boha, vstaňte! Ale: Ó vy nešťastníci! 75
6. Čiarkami oddeľujeme členy súvetia súradného, keď sú nie spojené spojkou a, i. Na pr.: Človek mieni, Pán Boh mení. — Tichý vietor podúval v lipách, hviezdy svietily na nebi. — Volal som naňho, ale ma nepočul. — Zavreli ho, lebo kradol. Len keď spojka a má význam odchylný, menovite odpo- rovací, býva i pred ňou čiarka. Na pr.: Žena v robote, a muž po krčmách.
7. Čiarkami sa oddeľuje veta vložená. Na pr.: Pomaly, ako čo by sa mu ani nechcelo, vyťahoval peniažtek. — Raz, bolo to v zime minulého roku, prišiel k nemu cudzinec. I slová pravda, hádam, veru, vraj oddeľujú sa čiarkami, keď tak žiada zreteľnosf. Na pr.: Pomoc je, pravda, ďaleká. — Dlhov, veru, máme. — Hádam, príde dnes Jano.
8. Čiarkou oddeľujeme vetu vedľajšiu od hlavnej. Na pr.: Čo komu súdené, to mu neujde. — Koho majú obesiť, ten sa neutopí. — Aký otec, taký syn! — Všetko, čo Kollár u kmeňov slovanských našiel veľkého, horúcim slovom oslávil. — Časy, ktoré sme prežili, boly smutné. — Poďme prv, ako bude dážď. — Zdá sa mi, že ma nepoznávaš. — Neboj sa, že ťa uvidia.
9. Čiarkou oddeľujeme vety vedľajšie súradné (t. j. vety na rovnakom stupni podriadenosti), keď sú nie spojené spojkou a, i, alebo. Na pr.: Len hlúpy človek môže mysleť o sebe, že všetku pravdu zná, že nepotrebuje skúmať zákony ducha a prírody. (Ale: Len hlúpy človek môže mysleť o sebe, že všetku pravdu zná a že nepotrebuje skúmať zákony ducha a prírody.)
10. V složitějších súvetiach oddeľujú sa jednotlivé vety čiar kami podľa pravidiel tu podaných a tak, ako to žiada vzá jomný pomer viet jednotlivých. Na pr.: Hovorí sa, že je lep šie, keď víno za mladi vykysne ako na starosť. Veta druhá závisí od prvej a je tedy od nej oddelená čiarkou; veta tretia závisí zas od druhej, je tedy od nej tiež čiarkou oddelená. Prosím, aby som bol pripustený na štátnu skúšku, a prikladám... Písal som bratovi, aby, ako dostane list, hneď mi odpovedal. Čo vypijem, to užijem, a čo po mne zostane, Pán Boh zná, kto to dostane. 76
Malo by vlastne byť- „Čo vypijem, to užijem, a, čo po mne zostane, Pán Boh..."; ale miesto toho je stará obyčaj vynechávať čiarku po a a písať: „...to užijem, a čo po mne zostane, Pán Boh...".
11. Čiarkami sa oddeľuje niekedy prechodník alebo príčastie, keď majú pri sebe niekoľko výrazov rozvíjacich. Na pr.: Samo Chalúpka, neprestajne konajúc pastorálny úrad svoj na Hornej Lehote, neustával skúmať originálny ľud zvolenského Pohronia. — Ladislav Paulíny, narodený v Prietrži r. 1815, v Bratislave vyštudovavší zároveň so Štúrom, bol od r. 1840 evanjelickým farárom v svojom rodišti.
12. Iné je pri rozvitom spôsobe neurčitom (infinitive). Pred taký rozvitý infinitiv dávať čiarku netreba. Na pr.: Veľká vec žiť v pamäti celého národa... Podobne: Netreba o tom hovoriť.
Poznámky. 1. Pred spojkou a, i nebýva čiarka, keď má spojenie význam slučovací. Na pr.: Otec a syn šli do mesta. — Cti otca svojho a matku svoju! - Prišiel môj brat a;pomohol mi. — Zem bola pustá a tma bola nad priepasťou. Ale keď spojka a alebo i má význam iný: odporový, výsledný, vytýkavý alebo stupňovací, často vo spojení: a to, i to, a tak, a preto, kladie sa pred nimi čiarka. Na pr.: Bol som u vás, a vy ste neboli doma. — Ctnost milujeme v každom, i v nepriateľovi. — Dostal som práve o tom zprávu, a to veľmi smutnú 2. Pred spojkami ani, či býva čiarka, keď nasleduje celá veta, alebo vo smysle dôraznom. Na pr.: Ani nevidím, ani nečujem. - Ne bude zo psa slanina, ani z vlka baranina. — Je to tvoja kniha, či nie? — Nik z našej rodiny tam nebol, ani otec, ani matka, ani ja, ani brat. Ale: Nevidel som ani jeho ani Vás. — Žena pýtala ho o pomoc už či na šatočkách či na peniazoch. 3. Pred spojkou lebo či bo vo význame príčinnom ( = čes. neboť) a pred veď býva vždy čiarka. Na pr.: Nebudem užv nič robiť, lebo som veľmi ustatý. — Neboj sa, veď som s tebou. — Žena sa uspokojila,' bo sa nazdávala, že bude lepšie. Pred spojkou alebo čiarka niekedy býva, niekedy nie. Spo jenie s čiarkou značí výraznejšiu protivu. Na pr.: Pošlem k Vám brata alebo prídem sám. — Pošlem k Vám brata, alebo prídem sám. 4. Pred spojkami srovnávacími než, (j)ako kladie sa čiarka, len keď nasleduje úplná veta. Na pr.: On je lepší, než som myslel. - Ty si práve taký, ako je tvoj brat. — Oddýchol si, ako čo by s duba spadol. Ale: Popredku cvála! kôň ako havran čierny, a sedel na ňom pán ako noc temný. — Lepšia známost než hotový peniaz, a lepšia hrsf priateľstva nežli voz dukátov. 77
Vo spojení nie tak — (j)ako kladie sa čiarka pred (j)ako vždy. Na pr.: O víťazstve rozhoduje nie tak množstvo, ako odvaha a dobrý duch. Pravidlom býva čiarka pred (j)ako, za ktorým nasleduje vypočítanie alebo príklady. Na pr.: Ľudovít Štúr napísal viacej spisov, ako: Nárečia slo- venskuo, Nauka reči slovenskej, O národných povestiach a piesňach plemien slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, a iné. 5. Čiarka sa kladie pred druhé jednak(o), čiastočne, vše a pred tak vo spojeniach: jednak(o) — jednak(o), alebo — alebo, čiastočne — čiastočne, vše — vše (čes. brzo — brzo), ako — tak. Na pr.: O prázdninách boli sme čiasločne v Poľsku, čiastočne v Rusku.—Deti vše sa smejú, vše plačú. — Ako do Čiech a Poľska, tak i na Sloven sko nahrnulo sa v 13. století mnoho Nemcov. 6. Čiarka sa kladie pred skratkou t. j. ( = to jest), na pr.: pred dvoma týždňami, t. j. dňa 5. apríla... 7. V prípadoch pochybných píšeme čiarku, kde tak žiada potrebná zreteľnost.
73. STŘEDNÍK. Středník (nie bodkočiarka) (;) je svojím významom medzi bodkou a čiarkou; preto sa kladie tam, kde by mohla byť tak bodka ako čiarka. To býva najmä medzi súradné složenými vetami hlavnými. Na pr. vety: „nemôžem už pracovať' a „som unavený" môžem napísať alebo ako dve vety nespojené „Nemôžem pracovať. Som unavený" (s bodkou), alebo ako súvetie „Nemôžem pracovať, som unavený" (s čiarkou). V takýchto prípadoch kla dieme středník; tedy v našom prípade: „Nemôžem pracovať; som unavený." Středník píšeme, keď súvetie je složitejšie a čiarky sa v ňom vyskytujú na iných miestach. Na pr.: V novele Vajanského „Le tiace tiene" vidíš výčiny renegátskeho úradníctva, zástupy ťažko po- hýbateľného, ale keď je raz v pohybe, silného ľudu; pozeráš na zhubu pálenčenú; čuješ divý čardáš tichou dedinskou nocou ; tešíš sa na krásach panenskej prírody slovenskej. Stredníkom sa oddeľujú i skupiny súradných častí vet ných. Na pr.: K obratlovcom náležia kôň, vol, pes; orol, ko librik; hroznýš, zmija, žaba; kapor, šťuka, úhor.
74. DVOJBODKA.
1. Dvojbodka býva pri uvádzaní (po vete uvodzovacej) a pri vypočítavaní. Na pr.: Pán Ježiš riekol Petrovi: „Prv než kohút 78
trikrát zaspieva, trikrát ma zapřeš." — Jest päť dielov sveta Europa, Ázia, Afrika, Amerika a Austrália. Výraz uvodzovací niekedy je výslovne položený ako v prvou z príkladov tu uvedených (Pán Ježiš riekol...); niekedy všat sa rozumie len zo spojitosti. Nemiestne je písať na pr.: Mám dvoch bratov: Jána a Jozefa — tu postačí čiarka: dvoch bratov, Jána a Jozefa. — Zajtra máme počty, latinu a prírodopis atp. — tu je dvojbodka zbytočná. Pri vypočítavaní býva po dvojbodke prvé slovo písané s veľkým písmenom, keď nasledujú celé vety (ako na pr. v 1. kap. na str. 13) ináč s malým. 2. Dvojbodkou sa delí v perióde predvetie od závetia. Na pr. Keď plužných kolies jará muzika tam zo dvora ti v izbu preniká. a na dovŕšenie tisíc jari lahôd spiež zazvučí a bičov spráska šľahot: — kto by tu meškal dnu?
75. VÝKRIČNÍK. 1. Výkričník (!) sa píše po samostatných citoslovciach alebo po vokatíve. Na pr.: Ach! — Aj! — Júj! — No-no-no! — Chlapče! — Môj priateľu! 2. Výkričník sa píše na konci jednoduchých viet alebo sú vetí žiadacích a zvolacích. Na pr.: Vody! — Vivat, vivat! — Mlč! — Von! — Mamka, začni nám rozprávku! — Horí! — Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo činia! — Pozri, ako slnko 'pekne svieti! 3. Keď je výrazov zvolacích niekoľko spolu, kladie sa vý kričník len pri poslednom. Na pr.: Priateľ môj, pomôž! — Chlapci, neutekajte, postojte! — Ach, beda! — Ej, čo! Pri samostatných citoslovciach kladie sa výkričník i mimo zvolania. Na pr.: V noci škaredé len „chacha! chichu!" čosi volá na rozcestí. — Starý, hej! Jano, spíš? Nesprávne sa píše výkričník v adrese; na pr.: Matici slo venskej v Turčianskom Sv. Martine! Tu je správne bodka.
76. OTAZNÍK. Otazník (?) sa píše na konci otázky nezávislej. Na pr.: Čo? Prečo? Kde si bol ? Koľko je hodín ? „Čo chcete ?" pýtal sa pán učiteľ. 79
Podobne sa píše otazník v nadpisoch kníh, básní, úvah, úloh ap., ktoré sú myslené formou i obsahom ako priame otázky. Na p/.: Čo sa len z tej lásky stalo? (Báseň od Martina Rázusa.) — Či by bolo dobré, keby človek vedel hodinu svojej smrti ? (Úvaha.) Niekedy sa píše otazník i na konci otázky závislej, na pr.: Dievka sa pýtala, či matka už neplače?
77. POMLČKA. 1. Pomlčka (—) znamená, že je reč neskončená. Na pr.: Mnoho mám ešte príčin, ale —. Janko sa ešte musí v mnohom poučiť, pokým —. 2. Pomlčka znamená, že je vynechané sloveso vo výpovediach, ako sú: Mladosť — radosť. Chudoba — smiech. Malí páni — malý hnev. 3. Pomlčkou sa naznačuje, že nasleduje niečo neočakáva ného. Na pr.: Dosiaľ vysedával ti tu v kresle; teraz večne ležať bude — v truhle! 4.. Pomlčkou sa oddeľujú v rozhovore priame reči rozličných osôb, keď idú za sebou, bez viet uvodzovacích. Na pr.: Ak bude zle, tak pôjdem pomaly. — Ba budete aj utekať! Pôjdeš, Martinko môj? — Pôjdem. 5. Pomlčka sa kladie, keď bodku, otazník alebo výkričník treba zosilniť, na pr. na konci samostatných odstavcov. 6. Pomlčka býva na označenie reči vzrušenej. Na pr.: Nič — nič ma nebolí. A on príde, pravda •— —? On príde... —. Noc — príval — víchrica — hrom za hromom letí — pokojný hospodár modlí sa a svieti. O pomlčkách miesto závoriek v. v kapitole 78.
78. ÚVODZOVKY. 1. Do úvodzoviek („") kladieme priamu reč alebo doslovný citát. Keď je v úvodzovkách celá veta, druhá úvodzovka sa píše za bodkou, čiarkou, stredníkom, otáznikom alebo výkričníkom. Na pr.: Významné boly slová Jána Hollého: „Ešte Slováci žijú, a budú žiť!" — „Poznaj seba samého", aké krásne to pravidlo! — „Kto z vás obviní ma z hriechu?" spýtal sa Kristus. — „Choď za mnou!" hovoril Pán. 80
Keď je nie celá veta v úvodzovkách, ale len jej Časť, kladie sa druhá úvodzovka pred bodku... Na pr.: Správne píše Sládkovič na jednom mieste v svojom Detvanovi, že „veľkosť nemôž' stať sa malou". Keď sa uvádza priama reč v inej priamej reči, označuje sa jedna z nich úvodzovkami „ ", druhá úvodzovkami » « alebo ,'. Na pr.: Vo Vlčkových Dejinách literatúry slovenskej čítame: „Čo Kráľ povedal v »Piesni bez mena« : »šíry je východ aj západ — hľadaj si svojho otca, maf«, to doľahlo na všetku jeho tvorivosť: pošla na východ i západ, bez otcovského cibrenia a materinského tepla..." 2. Do úvodzoviek kladieme výpoveď, o ktorej pravdivosti pochybujeme. Na pr.: To sú „slasti" tohoto života. Do úvodzoviek sa dávajú niekedy presné tituly kníh, skladieb, časopisov, spolkov atp. Na pr : Štúrove „Spevy a piesne." — Va- janského „Suchá ratolesť." — To je článok z „Prúdov" (=z ča sopisu „Prúdy"). — Ani vo veľkom diele „Dialektický slovník moravský. Sestavil František Bartoš. V Praze 1906" neni slovný poklad nárečí moravských vyčerpaný úplne. 3. Úvodzovky sa píšu, keď sa má niektoré slovo alebo nie ktorý výraz zvlášť vytknúť. Na pr.: František Palacký bol zvaný „otcom národa".
79. SPOJOVACIA ČIARKA ALEBO SPOJOVNÍK.
1. Spojovacia čiarka sa kladie medzi jednotlivé časti slože ných mien vlastných, na pr. Viliam Paulíny-Tóth, Elena Maróthy- Šoltésová; Muráň-Červená Skala. V iných složených slovách píše sa len vtedy, keď sa spojujú dva alebo viacej pojmov samostatných, na pr. vojna rusko-japonská, moravsko-sliezska oblasť, vzájomnosť česko-slovenská, slovník slo venský česko-latinsko-nemecko-uhorský (Bernolákov), červeno-bielo- modrá zástava ap., ale: stověžatá Praha, zlatonosná Otava, českoslo venský (štát), cudzojazyčný, cudzozemský, rímskokatolícky ap. 2. Spojovacie čiarky sa píšu na označenie, že napísaný vý raz je myslený ako začiatok, konec alebo prostriedok celku, na pr.: nes- ( = koreň nes-), nebes- ( = kmeň nebes-); začiatočné a-, koncové -t, kmenotvorná prípona druhej triedy -nu-. 81
80. ZÁVORKY (POMLČKY).
1. Závorky ( ) alebo pomlčky — ... — sa kladú, aby sa nimi odlišila nejaká vstavka, letopočet, objasnenie niektorého výrazu vety alebo jeho bližšie určenie ap. od hlavnej myšlienky. Bodku, výkričník, otazník ap. píšeme pred závorky, keď vsuvka v závorkách je samostatná; za závorky, keď v závorkách je len vysvetlivka. Na pr.: Kto na malom priestore napíše také kabinetné kúsky cha rakteristiky, ako je „Neprebudený" (Slov. besiedky 1886), alebo „Tiene a svetlo" (Slov. pohľady 1887), alebo „Veľkou lyžicou" (tamže 1886) a „Z teplého hniezda" (Almanach mládeže sloven skej 1885), a kto už ovláda látku takú složitú, ako v novele „Mladé letá" (Slov. pohľady 1889), to je umelec hotový. (Jaroslav Vlček, Dejiny literatúry slovenskej, str. 386.) — O tom hovoril som vyššie (na str. 45). — Karol IV. založil univerzitu pražskú (r. 1348). Nahú biedu chalúp zakrýva matka-príroda — jednako len matka, čo aj prísna a skúpa — stromovím rozličného druhu. — Môj otec (Pánboh mu daj slávu večnú!) dlho chorel. Alebo častejšie: Môj otec — Pánboh mu daj slávu večnú — dlho chorel. 2. Závorku píšeme, i keď chceme naznačiť, že v slove nie ktoré písmeno alebo niektorá slabika môže, ale nemusí byť. Na pr. let(i)ef, býv(av)al, (vy)kupoval.
ABECEDNÝ PRAVOPISNÝ SLOVNÍK.
abonnement (franc, abstinencia, -ie, ž., zdr- čítaj abonmá), str. žanlivosf; abstinent ä (v účtoch) = po; ä 4 neskl., predplatné (kto sa niečoho, na pr. Kč = po 4 Kč Abrahám, -a, m.; abra alkoholu, zdržiava); abdikácia, -ie, ž., zriek hámoviny, 50. naro abstínentný, zdržan nutie (sa); abdikačný; deniny livý; abstinentizmus abdikovať abreviatúra, -y, ž., skrá-abstrahovať, odťaho Abeceda, -y, ž.; abe- tenina, skratka vať cedár; abecedný absces, -esu, m., hľúza abstraktný, odťažitý, Ábel, -a, m.; Ábelova, absencia, -ie, ž., neprí pochopovy, pojmový -ej, ž. (obec v Novo tomnosť absurdný, nesmyselný hrade) absint, -u, m. (druh al abúzus, -zu, m., zne aberácia, -ie, ž., od koholického nápoja) užitie chylka, úchylka absolúcia, -i e, ž., roz aby (spojka), aby som abiturient, -a, m. (kto hrešenie alebo abych, aby si, skončil strednú ško absolutizmus, -zrnu, m., aby, aby sme, aby ste, lu); abiturientský samovláda; absoluti aby ablatív, -u, m. (pád v stický, samovládny acetylen, -u, m. (uhľo latinskom skloňova absolútny, neobmedze vodíkový plyn); ace ní); ablatívny ný tylénový ablegát, -a, m., posla absolutorium, -ia, str., á conto (tal., títaj a nec prepustenie, priepust konto) = na účet— viď abnormalita / abnor- né svedectvo konto mita, -y, ž., nepravi absolvent, -a, m. (kto ačkofvek=hoci, hoc delnost; abnormálny, vychodil nejakú ško adagio (tal., čítaj ada- nepravidelný lu); absolvovať, vy džo), voľne (v hudbe : a bo— vlastne alebo chodit (na pr. školu), tempo, druh skladby) abolícia, -ie, z., zničenie, skončiť (na pr. pro- adaptácia, -ie, ž., úpra zrušenie gram) va, prispôsobenie; a- abonent, -a, m., pred absorbovať, pohlcovať, daptačný; adaptovať, platiteľ; abonovaf sa vsávaf, vpíjať; ab upraviť, prispôsobiť na niečo, predplatiť sorpcia ; absorpčný; adekvátny, primeraný, si niečo absorptívny súhlasný 86
Adela, -y, ž.; Adelína adresa, -y, ž.; adresát, nosť; v chemii siu- adept, -a, m. (mladý -a, m.; adresovať čivosf látok pestovateľ vedy alebo Adria, -ie, ž., slovansky aforizmus, -zrnu, m., umenia) Jadran, -a, m.; adria stručná veta, stručný adhezia, -ie, ž., pri tický, jadranský alebo výrok; aforisticky, ľnavosť jaderský; Adriatické stručný, úsečný ad hoc (lat, čítaj ad more alebo Jaderské Afrika, -y, ž.; africký; hok),na to, na tento more = Jadran Afričan; Afričanka prípad, na tento cieľ advent, -u, m.; adventný Afrodita, -y, ž., bohyňa adícia, -i e, ž., sčíta adverbium, -ia, str., pří Venuša nie slovka; adverbiálny agát, -a, m. = akácia; adjektivum, -va, str., advokát, -a, m.; advo agátový prídavné meno; ad- kácia; advokátsky; ad- agenda, -y, ž. (obor ale jektívny vokátny bo súhrn činnosti ne adjunkt, -a, m., pomoc aerolit,-u, m., povetroň, jakého úradu, cirkvi ník meteorit ap.) adjutant, -a, m., poboč aeronautika, -y, ž., agent, -a, m.; agentský; ník vzduchoplavectvo agentúra adjutum, -ta, str. (druh aeroplán, -u, m., lieta agilný, čulý platu) dlo, letún agio — viď ažio administrácia, -ie, ž., aerostatika, -y, ž., ná agitácia, -ie, ž., sháňa- správa; administrač uka o rovnováhe ply nie, podnecovanie; ný ; administrátor; ad nov agitačný; agitátor; ministratíva, spravo Aeskulapius — viď E- agitovať vanie, správa; admi skulapius agonia, -ie, ž., sko- nistratívny Aesop — viď Ezop návanie, smrteľné admirál, -a, m., veliteľ afekcia, -ie, ž., dojem, muky loďstva; admiralita; vášeň; afektácia, -ie, agrarizmus, -zrnu, m., admirálsky ž., strojenosf; afekto smer roľníckej (zeme- Adonis, -isa, m. (fenický vat, strojene konať; delskej) politiky; a- boh); adonský verš afektovaný, strojený grárny; agrárnik adopcia i adoptácia, aféra, -y, ž., vec, událost agresívny, útočný; a- -ie, ž., prijatie za (najmä nepríjemná) gresívnosf, útočnosť svojho, prisvojenie; Afganistan, -u, m. agrikultúra, -y, ž., roľ adopčný / adoptačný; afiliácia, -ie, ž., prijatie níctvo (zemědělstvo) adoptant, adoptantka za svojho, prisvoje ach i och, cit; achkať (ten, kto prisvojuje); nie, pričlenenie; afi- i ochkať adoptovaný, prisvo lovať achát, -a, m. (nerast); jený; adoptovať afinita, -y, ž., príbuz achátový 87
Achilles, -la, m. (grécky ako i jako, akokoľvek akumulácia, -ie, ž., na- hrdina) / jakokoľvek; akosi i kopenie, hromadenie; achromatický, bezfa jakosi akumulátor rebný i bezbarevný akomodácia, -ie, ž., pri akurát — z nem., slo aj = i spôsobenie; akomo- vensky práve; akura- Aja8, Ajanta, m. (grécky dovat sa, prispôsobiť tesa, -y, ž., presnosť; hrdina) sa akurátny, presný ajhľa akonáhle — germani akustika, -y, f., náuka ak /* jak = jestli; iné je zmus (sobald), Slovák o zvuku; akusticky ako = jako povie len čo, toľko akútny, naliehavý, o- akácia, -ie, ž. = agát čo (na pr.: Len čo strý, prudký akademia, -ie, ž.; aka dostanem tvoj list, akuzativ, -u, m. (pád na demik; akademický prídem) otázku: koho, čo?) akcelerácia, -ie, ž., zrý akord, -u, m., súzvuk akvarel, -u, m., maľba chlenie, zrýchľova (v hudbe), dohovor; vodovými farbami nie; akceleračný akordná robota, ro (barvami) akcent,-u, m., prízvuk; bota podľa dohovoru akvárium, -ia, str. akcentovať, prízvuko („od kusa", „z dielu") akvizícia, -ie, ž., vec vať akreditív, -u, m., list získaná; akvizičný akcept, -u, m., zmenka; poverovací; akredito aký i jaký; akýkoľvek akceptant, prijímateľ; vat i jakýkofvek; akýsi akceptovať, prijať akrobat, -a, m. / jakýsi akcia, -ie, ž., účastina; Akropolis, -le, ž. (hrad alabaster, -stru, m. akciový, účastinný; v starých gréckych (jemný druh sádry) akcionár, účastinár; mestách, menovite v Aladár, -a, m. akcionársky, účasti- Aténach) alarm, -u, m. (nem.), nársky aksamit, -u, m.; aksa poplach akcíz, -u, m., potravná mitový Albánia, -ie, ž.; Albá daň, potravná čiara akt, -u, m., mn. č. akty, nec; albánsky aklamácia, -ie, L, zvo aktov, úradné pírrna, album, -ba, str. (kniha lanie, ústny súhlas listiny pamätných veci: zná aklimatizácia, -ie, ž., aktivita,-y, ž., činnosť; mok a i.) prispôsobenie cu aktívny, činný ale — stoji len na po dziemu podnebiu; a- aktívum, -va, str., činný čiatku vety, i vedľaj klimatizovat sa, pri rod; .aktíva, -iv, str. šej spôsobiť sa cudziemu pomn., majetok (o- alebo; alebo — alebo = podnebiu (v prene pakje pasíva, dlžoby) buď- bud;inéje\ébo senom smysle: pome aktualita, -y, ž., vec ča alegoria, -ie, ž. (v bás rom, okolnostiam) > sová; aktuálny nictve, sochárstve ap. 88
označenie nejakej ve alkohol, -u, m.; alkoho dľa povesti Amazon ci alebo pojmu iným lik; alkoholizmus ky boly bojovný žen pojmom podobným, allegro (tal.), živo (v ský národ pri Čier alebo vyjadrenie po hudbe: tempo, čiastka nom mori); amazonka, jmu abstraktného či skladby) muža tka nadsmyselného kon almanach, -u, m., ka ambícia, -ie, ž., ctižia krétnym či smysel- lendár, ročník, roč- dosť; ambiciózny, cti ným) nica žiadostivý aleja,-e, ž., stromoradie almužna, -y, ž.; almuž Ambro, -a, m. Alexander, -dra, m.; ník ambrózia, -ie, ž. (po Alexandria; alexan Alojz, -a, m.; Alojzia krm gréckych bohov) drijský Alpy, Alp, ž. pomn.; amen, neskl. Alexej, -a, m. alpský; alpinista Amerika, -y, ž.; ame alfa (prvé písmeno gréc Alsasko, -a, str.; alsas rický; Američan; A- kej abecedy) ký; Alsasan meričanka alfabeta, -y, ž., abeceda alt, -u, m.; altista, -u, m. ametyst, -u, m. Alfonz, -a, m. alternatíva, -y, ž., voľ amfiteáter, -tra, m.;am- Alfred, -a, m. ba medzi dvoma ve fiteatrálny algebra, -y, ž.; alge cami amnestia, -ie, ž., odpu braický altruizmus, -zrnu, m., lá stenie trestu alchýmia, -ie, ž. (do ska k blížnemu, žič amoniak, -u, m. mnelá veda o umelej livosť; altruistický amortizácia, -ie, ž., výrobe drahých ko aluminium, -ia, sír., hli splácanie, umorova vov); alchymista ník, -a, m. nie dlžoby; amorti aliancia, -ie, ž., spol alumnát, -u, m., i alu- začný; amortizovať čeni e mneum, -ea, str., vý Amos, -osa, m. alibi, str.neskl., prítom chovný ústav (najmä ampér, -a, m. (jednot nosť na inom mieste kňazský) ka elektrická, od me aligator, -a, m. (rod aluvium, -ia, str., naj na fyzika Ampere) krokodílov) mladšia geologická amplion, -u z' -a, m., aliment, -u, m., výživné, vrstva; aluviálny zosiľovač zvuku pri výživa, príspevok na Alžbeta, -y, ž.; Beta, radiu výživu; alimentačný Betka, Betuška amputácia, -ie, ž., od- alinea, -ey (i -eje), ž., Alžír, -a, m.; alžírsky rezanie, odťatie; am nový odstavec amalgám, -u, m. putovať aliterácia, -ie, ž., sú Amália, -ie, ž. Amsterdam, -u, m., am zvuk (shoda) počia Amáta, -y, ž. sterdamský točných hlások vo ver amatér, -a, m. amulet, -u, m., ochran ši; aliteračný Amazonka, -y, ž. (po ný závesok 89 anabaptista, -u, m., no- ko; Angličan; Angli Antikrist, -a, m. vokrstenec čanka; anglický; an antikvár, -a, m., pre anakreontik, -a, m. gličtina davač starých kníh; (ospevovateľ lásky, ani; a) ani — ani (ani antikvariát, -u, m.; priateľstva a vina) nevidím, ani neču antikvárny analfabet, -a, m., ne- jem) ;ť>) letí ani strela antimon, -u, m. vediaci čítať, písať = ako strela (prirov antipatia, -ie, ž., ne analogia, -ie, ž., obdo nanie negáciou) chuť, odpor; antipa- ba; analogický, ob anilín, -u, m.; anilínový tický dobný animálny, zvierací antipod, -a, m., proti- anály, -ov, m. pomn., le anjel, -a, m.; anjelik"; chodca topisy; analista; ana- anjelský antipyrin, -u, m. (liek) listický anketa, -y, ž., porada antisemita, -u, m., ne analýza, -y, ž., rozbor; znalcov priateľ Židovstva; an analyzovat, rozoberať Anna, -y, ž.; Anička; tisemitizmus; antise ananas, -u, m. Anin; anenský mitský anarchia, -ie, ž., bez áno = hej antiseptický, protihni- vládie; anarchista; a- anomália, -ie, f., nepra lobný narchizmus videlnosť antitéza, -y, ž., protiklad Anastáz, -a, m.; Ana anonsa, -y,.ž., oznam antologia, -ie, ž., výbor stázia (v novinách); anons- (v literatúre) anatomia, -ie, ž.; ana ný; anonsovať Anton, -a, m.; Antonia tomický anonym, -a, m., bez me antracen, -u, m. (pevný Andrej i Ondrej, -a, m. na; anonymita; ano uhľovodík) anekdota, -y, ž. nymný, bezmenný antracit, -u, m. (druh anemia, -ie, ž., málo- anorganický, neústroj- uhlia) krvnost, nedokrvnosť; ný antropologia, -ie, ž., anemický, málokrvný, antagonizmus, -zrnu, náuka o človeku nedokrvný m., zápasenie, nepria anuita, -y, ž., ročná anexia, -ie, ž., zabra teľstvo, protivenstvo splátka; anuitný nie, zaujatie; anek- antarktický (týkajúci anulovať, zrušiť čný; anektovať, za sa južného pólu) anýz, -u, m.; anýzový brať, zaujať anténa, -y, ž. apanáž, -e, ž., ročný Anežka, -y, ž. antifona, -y, ž. (strie plat angažovať, najať (u- davý spev bohoslu aparát, -u, m., prístroj melca) žebný) apatéka, -y, m., leká angina, -y, ž., zapále antika, -y, ž., grécky a reň i lekárňa; apate- nie mandlí rímsky starovek; an kár, lekárnik; apate- Anglia, -ie, £.; Anglic tický, staroveký kársky, lekárnický 90 apatia, -ie, i., ľahostaj apozicia, -ie, ž., prísta- archanjel, -a, m. nosť; apatický vok archeologia,-ie, ž. (ve apel, -u, m., vyzvanie apretura, -y, ž., posled da o najdávnejšom apelácia, -ie, i apeláta, ná úprava výrobku veku) -y, ž., odvolanie; ape- apríl, -a, m.; aprílový archimandrit, -a, m lačný, odvolací; ape aprobácia, -ie, m., (prior pravoslávneho lovať, odvolať sa schválenie; aprobač kláštora) Apeniny, -ín, ž. pomn.: ný Archimedes, -da, m. apeninský aprovizácia, -ie, ž., zá- architekt, -a, m.; archi apercepcia, -ie, ž., o- sobovanie potravina tektura svojovanie predstáv; mi; aprovizačný archiv, -u, m.; archivár; apercepčný ar, -u, m. (miera ploš archívny; archiválie, 2 apetit, -u, m., chuť ná, 100 m ; skráte -ií, ž. pomn.; archi aplauz, -u, m., potlesk; ne a) vál ny aplaudovať, tlieskať Arab, -a, m.; Arábia; ária, -ie, ž. (sólový spev, aplikácia, -ie, ž., po arabský časť hudobného diela) užitie, ozdoba na ša aranžér, -a, m., upra Arijec, -ijca, m.; árijský tách; aplikovať vovateľ; aranžovať, u- Aristides, -da, m. apokalypsa, -y, ž., zja sporiadať aristokracia, -ie, ž., vlá venie (sv. Jána); a- arbitráž, -e, ž., skúma da šľachty, šľachta; pokalyptický nie kurzov, srovnanie aristokratický apokryf, -u, m., pod peňažných hodnôt ariston, -na, m. (hrad vrhnuté evanjelium; arcibiskup, -a, m.; arci stroj) apokryfický biskupský Aristoteles, -la, m. Apollón, -ona, m. aréna, -y, ž., zápasište, aritmetika, -y, i..•arit apológia, -ie, ž., obra letné divadlo metický na arenda, -y, ž., nájom arkáda, -y, ž., oblúko apoplexia, -ie, ž., po né ; arendátor, nájom vité stĺporadie rážka ník; arendovať arktický (týkajúci sa aposiopezis, -ze, ž., po areopag, -u, m. (naj severného pólu) mlčka vyšší súd aténsky) armáda, -y, ž.; armád apostata, -u, m., odpad arešt, -u, m. — správne ny lík väzenie; areštovaf, u- Armén, -a, m.; Arme apostrofa, -y, ž., oslo väzniť nia; arménský venie argument, -u, m., dô arnika, -y, ž. apoštol, -a, m.; apo vod arogancia, -ie, ž., na štolský archaizmus, -zrnu, m., myslenosť, drzosť; apoteoza, 'y, ž., zbož- zastaralý výraz, zvrat; arogantný, namysle nenie, oslava archaický ný, drzý 91
aróma, -y, i., vôňa; a- to, alebo hľaď mu vy ataman, -a, m., kozácky romatický hnúť náčelník Áron, -a, m. asignácia, -ie, ž., po Atanáz, -a, m.; Ataná- arondovať, zaokrúhlil, ukázanie, poukázka; zia scelit (na pr. pozem asignát, -u, m., po atašé, m. neskl. ky) ukázka, papierový pe atavizmus, -zrnu, m., Arpád, -a, m. niaz; asignovaf, po dedičnosť arrangement (franc, ukázať ateizmus, -zrnu, m., ne- čitaj aranžmá), str. asimilácia, -ie, ž., spo znabožstvo; ateista, neskl., úprava, uspo dobenie; asimilačný; neznaboh; ateistický riadanie asimilovať atelier (franc, čitaj a- arteria, -ie, ž., tepna asistencia, -ie, ž., pri telie), -ru, m., dielňa artérioskleróza, -y, ž., sluhovanie; asistent; umelcova zvápenenie tepien asistovať atentát, -u, m., útok artésky; artéská studňa asketa, -u, m.; aske Atény, Atén, ž. pomn.; (pochodí od priezvi tický; askéza Atéňan; aténsky ska Artois) asociácia, -ie, i., sdru- atest, -u, m., svedectvo artikul, -ulu, m., článok žovanie Athéna, -y, ž. (grécka artileria, -ie, i., delo asonancia, -ie, ž., sú bohyňa) strelectvo zvuk Atika, -y, ž.; atický artista, -u, m., umelec; aspik, -u, m., huspenina Atila, -u, m. artistický ašpirácia, -ie, ž.; aspi atlantický; Atlantický arzén, -u, m.; arzénový; rant oceán arzenik aspirín, -u, m. Atlas, -anta, m. (os. arzenál, -u, m., zbroj aspoň meno); Atlas, -ásu, nica astma, -y, ž., záduch; m. (meno pohoria); asanácia, -ie, ž., ozdra astmatický atlas, -u, m. (kniha venie astronom, -a, m., hve máp, látka) asbest -správne azbest zdár ; astronomia, atlet, -a, m., zápasník; asekurácia, -ie, ž., po hvezdárstvo; astrono atletický istenie ; asekurovaf, mický, hvezdársky atmosféra, -y, ž., o- poistiť asymetria, -ie, ž., ne vzdušie asent, -u, m., i asentír- súmernosť atom, -u, m. (chemicky ka, -y, £., odvod asyndeton, -deta, str. nerozložiteľná čia asesor, -a, m., prísedia (prosté priradenie stočka hmoty) ci, prísažný vetných členov alebo atrakcia, -ie, ž., príťaž asfalt, -u, m. viet bezo spojok) livá vec; atrakčný a síce — germanizmus, Asyria, -ie, ž.; Asyran; atrament, -u, m., čer miesto neho piš a Asyranka; asýrsky nidlo 92 atribút, -u, m., prívla automat, -u, m., samo ažio, -ia, str.; ažiotáž, stok činný prístroj; auto -e, ž., burzovná úžera audiencia, -ie, ž., vý matický, samočinný sluch (čes. slyšení) automobil, -a, m.; au B. auditor, -a, m., vojen tomobilista ský sudca; auditoriát, autonomia, -ie, ž., sa baba, -y, ž.; babí, -ia, -ie; -u, m. mospráva; autonóm babka; babička; bab auditorium, -ia, str., ny, samosprávny; au kin; babičkin; bab poslucháčstvo, poslu tonomista; autono ský cháreň i posluchárna mistický bába, -y, ž., hračka, lút- Augsburg, -u, m.; augs autopsia, -ie, ž., vlast ka; bábika; bába, -äfa, burský ný názor, vlastné po str.; bábätko; bábko August, -a, m. (os. me znanie vý, lútkový no) = Augustín; Au autor, -a, m., pôvodca, Bábel, -a, m. = Baby gustína; august (me spisovateľ; autorita, lon no mesiaca); augu -y, ž., vážnosť; auto Babia hora (vrch) stinián rizácia, -ie, ž., uhod- babica, -e, ž. (porodná aukcia, -ie, ž., dražba, novernenie, splno asistentka) aukčný mocnenie babrať (sa), -em, -ú aula, -y, ž., dvorana avansovaf, postúpiť (v babufa, -e, ž. (hus, hús Aurel, -a, m.; Aurelia hodnosti) ka); babuľka aureola, -y ž., sväto aviatik, -a, m., letec, babušiť (sa), -im, -ia žiara pilot; aviatika, letec (obliekať sa príliš) Austrália, -ie, ž., Au- tvo; aviatický, letec- babyka, -y, ž. (strom) strálec, -lca, m.; au ký Babylon, -a / -u, m.; ba strálsky avízo, -a, str., oznáme bylonský; Babylonec auták — slovo zle tvo nie; avizovať, ozná / Babyloňan rené, viď auto miť bacil, -a, m. (typ bak autentický, hodnover avšak terií) ný axióma, -y, ž., zásada Báčka, -y, ž.; Báčan; auto, -a, str. (skrátené azbest, -u, m. (nerast) báčanský z automobil) azda. badať, -ám, -ajú = po autobiografia, -ie, ž., Ázia, -ie, ž.; Azijec, -ijca zorovať, skúmať; ba vlastný životopis ř Aziat, -a, m.; ázij danie, bádateľ (iné je autodidakt, -a, m., sa ský / aziatský pobádať, nabádať) mouk Azovské more bagatel, -u, m., malič autochton, -a, m., pra- azyl, -u, m., útočište kosť; bagatelny obyvateľ; autochtón až; pili, až sa hory ze bagážia, -ie, ž. — slo ny lenaly vensky batožina 93
bahniatka, -tok, str. baliť, -im, -ia; balič; bank; bankár; ban pomn. baliaci (papier i člo kový; bankovka; bahno, -a, str.; bahen vek, ktorý balí) bankovníctvo ný ; bahnistý; bahnový Balkán, -a, m.; Bal ka banket, -u, m., hostina bahor, -hra, m., mn. č. nec; balkánsky; Bal bankrot, -u, m., úpadok bahry, bahrov (časť kánsky polostrov banovať— z maď.,slo kolesa) balkón, -a, m. vensky ľutovať bachor, -a, m.; bachratý balneologia, -ie, ž., ná banský baisse (franc, čítaj uka o kúpeľoch Banská Bystrica bés), klesanie cen balneoterápia, -ie, i., Banská Štiavnica ných papierov kúpeľné liečenie bár- = hoci-; bár(s)aký báj, -e, ž.; bájny; báje- balón, -a, m. = hocaký, hocijaký; slovie; bájka; báječný balot áž, -e, ž. (tajné bárčo = hocičo; bár- bájiť, -jim, -ja hlasovanie guľkami) kde = hocikde; bár- bajonet, -a, m., bodák Baltazar, -a, m. kto = hocikto ap. bajúz — slovensky fúz, Baltické more barak, -a, m.; barakový -a, m., zväčša v mn. balvan, -a, m. baran, -a, m.; baránok; č. fúzy balzam, -u, m.; balza baranček; baranica; bakalár, -a, m. movat; balzámový baranina; baraní, -ia, Bakchus,-cha, m.; bak- bán, -a, m. (námestník -ie chanálie, -ií, ž. pomn.; kráľa v bývalom Chor Barbora, -y, ž. (os. me bakchantka vátsku, teraz náčel no); barbora, -y, i. bakteria, -ie, ž.; bakte ník bánoviny v Juho (hudobný nástroj); riologia slávii) barboráš bakuľa, -e, ž., palica; baňa, -e, ž., doly / ku bard, -a, m., spevec "i' bakuľka pola (veže); banka, bariéra, -y, ž., priehra bal, -u, m.; balík, -a i-u, nádoba; banský da, zábradlie m.; baliť banálny, všedný barikáda, -y, ž., zata- bál, -u, m.; mn. n., a. banán, -u ť -a, m. rasenie (na pr. ulice) bály; bálový Banát, -u, m.; banát- barina, -y, ž., mláka; balada, -y, i.; baladický sky barinatý, barinastý balansovať, držať rov bandáž, -e, ž., obväzok; barium, -ia, str. (prvok) nováhu bandažista barla, -y, ž.; chodí o balast, -u, m., príťaž, bandérium, -ia, str. bariach; iné je berla zbytočná ťarcha bandita, -u, m., zboj (biskupská) baldachýn, -a / -u, m. ník; banditstvo Barnabáš, -a, m. balet, -u, m.; baletka baník, -a, m.; banícky; barok, -u, m. (druh ume balik, -a i -u, m.; ba baníctvo; baníčiť leckého slohu); baro líček banka, -y, ž.; mn, g. kový 94 barometer, -tra, m. bavlnený; bavlník; ba belaseť, -iem, ejú barón, -a, m.; barónsky ví n íctvo belasiť, -im, -ia Bartolomej, -a, m. Bavor, -a, m.; mn. n. bělásky, -sok, ž. pomn. barva i' farba, -y, ž ; Bavori; Bavorsko; (nohavice z belasvho barvitý i farbitý bavorský súkna); belaskár, be- barviar /' farbiar -a, m. baza, -y, ž.; bazička; lasník = barveník bazový belasý = siný, modrý barvit' / farbiť, -im, -ia báza, -y, i., základ belavý = belasý baryt, -u, m. --- faži- bazár, -a, m., tržiště belčov — z maď., slo vec (nerast) bazén, -a, m., vodojem vensky kolíska baryton, -a / -u, m. bázeň, -zne, i. Belehrad,-u, m. (v Srb (stredný mužský bazilika, -y, i. (chrám) sku); Stolný Bele hlas); barytonista bažant, -a, m.; bažantí, hrad (v Maďarsku); bas, -u, m. (nízky muž -ia, -ie belehradský ský hlas); basista bažiť, -ím, -ia po nie beleť, -iem, -ejú; be báseň, -sne, ž.; básnič čom; bažnosť; bázli lejúc; belel ka; básnik; básnický; vost; baživý beletria, -ie, ž., básnic básnictvo bdeť, -iem, -ejú; bdel; tvo a krásna próza; bastard, -a, m., kríženec bdenie beletrista; beletristic- bašta, -y, ž. bečať, -im, -ia ký báť sa, bojím sa, boja bedač, -e, ž. Belgia, -ie, ž., Belgi sa niekoho, niečoho bedákať, -am, -ajú čan; Belgičanka; bel (nie od niekoho, od bedár, -a, m.; bedár- gický niečoho) stvo; bedársky; be- belica, -e, ž. (ryba) batalion, -a i -u, m., prá dáriť bělidlo, -a, str. por vojska bedliť, -im, -ia; bedlivý belko, -a, m. (bělovla bateria, -i e, ž. (oddiel bednář / debnár, -a, sý človek) delostrelectva; rad m.; bednit í debnif; beľmo, -a, str. galvanických člán bedna i debna Belo, -a, m. (krstné me kov) bedro, -a, mn. č. bedrá, no); inéje\ o\ito\i =* batist, -u, m. (látka) bedier, str. Adalbert Batizovce, -viec, ž. po beh, -u, m.; behom belobradý množné času, behom roku ap., belofúzy batoh, -a, m.; batôžtek; lepšie v čase, v roku belohlavý batožina; batožinár alebo do roka ap. bělohorský báťa, -u, m.; baťko behúň, -a, m. belokvetý baviť (sa), -ím, -ia; ba- Behynce, -niec, ž. po belučičký=belušký vievaf (sa) množné beluša, -e, ž.; Beluša bavlna, -y, ž.; bavlnár; bef, -li, ž. (vlastné meno) 95 belvedér, -u, m. (meno Betlehema); betle bezúhonný letohrádkov) hemci (chlapci cho bezúročný Beňadik, -a, m. diaci s betlehemom bezuzdný benediktín, -a, m.; be o Vianociach) bezvedomie, -ia, str. nediktinsky bez, bezo (predl. s gen.); bezvetrie, -ia, str. benefícium, -ia, str., dô bez Boha, bezo mňa bezvýnimečný chodok duchovný; be- bezbolestný bezvýznamný neficiát; benefičný bezbožník, -a, m.; bez- bezzákonný benevolencia, -ie, ž.; božníctvo; bezbožný bezzasadny priazeň; benevolent- bezbranný bezzubý ný bezcenný bežať, -ím, -ia; bežkať bengálsky (na pr. ty- bezcestý bežný, obyčajný; bežná ger); Bengálsky záliv bezdetný cena; bežný rok — Benjamin, -a, m. bezhlavý lepšie tento rok benzin, -a i -u, m., ben bezkrídly biblia, -ie, ž., výtah z zínový bezmála (prlsl.), te Písma svätého; Biblia berla, -y, ž. (biskup mer; iné je bez mála = Písmo sväté; bi ská); iné je barla bezmenný blický (chodí o bariach) beznádejný bibliografia, -ie, ž. (ná Berlín, -a, m.; berlín bezočivý uka o písomných pa sky bezohľadný miatkach) Bernard, -a, m.; ber bezpečnosť, -ti, ž.; bez bibliotéka, -y, ž., kniž nardín; bernardínsky pečný; bezpečnostný nica; bibliotekár Bernolák (Anton); ber- bezplatný; bezplatne bibolienka, -y, ž. = sne noláčina bezpochyby (prísl.) žienka beryl, -a, m. (drahý bezprávie, -ia, str.; bez bicykel, -kla, m., kolo; kameň) právny mn. n., a. bicykly bes* -u, m. bezprostredný — lep bič, -a, m.; bičík; bi- Besarábia, -ie, ž. šie priamy, najbližší; čisko; bičovať Beskydy, Beskyd, ž. bezprostredne — lep bidlo, -a, str. (na kro pomn. šie priamo, rovno, snách, žŕdka na ve besnef, -ie, -ejú hneď šanie šiat) běsnit, -ím, -ia bezsenný = bezo sna, bieda, -y, ž.; biedny; beštia, -ie, i. (z lat.); na pr. bezsenná noc biednosť beštiálny bezsmyselný — lepšie bieliť, -im, -ia Betka, -y, ž., Betuška, nesmyselný bielizeň, -zne, ž. Alžbeta bezstarostný bielkovina, -y, ž. Betlehem, -a, m.; Be bezúčelný bielok, -lku i -lka, m., tlehemci (obyvatelia bezúčinný i bielko, -a, str. 96 bieloba,-y, ž. (farba) biskup, -a, m.; biskup blamáž, -e, ž., hanba, biely, komp.bt\l\\Biela ský; biskupstvo zosmiešnenie; blamo hora (vrch); bělohor Biskupice, -íc, ž. pomn. vať (sa) ský; Biely Potok (o- biskyt, -u, m., suchár blana, -y, ž.; blanka; bec); belopotocký; bison, -a, m., zubor a- blanár; blanársky; Biela sobota (sviatok) merický blanitý bienium, -ia, str., dvoj- biť, bijem, bi jú; bi, bite; blanketa, -y, ž., tlačivo, ročie; bienálka bitie; bicí (napr. bicie vzorec bifstek, -a i -u, m., ho hodiny) blankyt, -u, m.; blan-- vädzie dusené mäso bitka i bitva, ^y, ž. kytný bifurkácia, -ie, ž., vi- bitkom bit, bitkom na blasfemia, -ie, ž., rú dlovité ,rozdvojenie; biť (bitkom nabitá hanie bifurkačný izba — preplnená blato, -a, str.; blatný; bigamia, -ie, ž., dvoj- izba) Blatné jazero; blati- ženstvo bivuak, -u, m., nocľah stý; blatnavý biľag — z maď., vybitá, pod šírym nebom; blazeovaný, otupělý vypálená značka bivuakovat blázinec, -nca, 777. bilancia,-ie, ž., účtovná bizarný, zvláštny, po blazneť, -iem, -ejú súvaha; bilancovať divný bláznit, -im, -ia bilet, -u, m., lístok, vstu bľabot, -u, 777.; bľabo bláznivý penka; biletár; bile- tať; bľabotavý bláznovský tárka bľačať, -í, -ia blázon, -zna, m. biliár, -a, m. bfadý — správne bledý Blažej, -a, m. bilion, -a, m. blahobyt, -u, m. blažiť, -im, -ia; blaže bilnica,-e, ž.( časť voza) blahočinný ný binokel, -kla, m. blahodarný blblať, -lem, -lú binom, -u, m., dvojčlen; blahorodý blbotať, -ám i -cem, binomický blahosklonný blblať, klokotat' biograf, -a, m., životo blahoslaviť, -im, -ia; blčať, -í, -ia, blkať, bl- pisec; biografia, ži blahoslavený; blaho- kotať; blčivý votopis slavenie blednúť, -nem, -nú biograf, -u, m., i skrá blahoželať, -ám, -ajú, bleduľa, -e, ž.; bleduľ- tene bio, bia, str. (di blahoželanie ka (kvetina) vadlo s pohyblivými bľacha, -y, ž., i plech, bledý; bledo; bledosť svetelnými obrazmi) -u, m.; bľachár / ple- blen, -u, /n. biologia, -ie, ž., náuka chár; bľachový / ple blcha, -y, ž.; blška o živote; biologický chový bliaška, -y, ž. = plie- birmovať; birmovka; Mak, -u, m.; bľakot; šok, -šku, m. birmovný bľakotaf, bľačať blízky; blízko; blízučký; 97
blízučko; bližší; bliž bo = lebo bohabojný šie boa, sír. neskl. (hado boháč, -a, 777.; boháčka blizna, -y, ž., časť čnel- vitý kožušinový go bohaprázdny ky (v botanike) lier) bohatier, -a, 777. blížiť sa, -im, -ia; bližný bôb, bôbu, m.; bobový bohatit', -ím, -ia blk, -u, m. (blkom hoň); bobok, -bka, m.; bob bohatnúť, -em, -ú blkaf; blkávaf; blko- kový; bobkový list bohatstvo, -a, str. taf; blkotavý; bíknuf; bobor, -bra, 777. bohdá (prísl.) blkot bobuľa,-e, ž.;bohda bobuľkj (prísl.)a blok, -u, m. (skupina Boca, -e, i. Bohdan, -a, 7??.; Boh niečoho, na pr. líst bocian, -a, 777. dana, -y, ž. kov); en bloc (čitaj bôček, -čka, 777. — bô bohém, -a, m. (ľahko an blok), vcelku čik, -a, 777. myseľne a neporiadne blokáda, -y, ž., zatvo bočiť, -im, -ia (od nie žijúci nadaný človek) renie alebo obleženie koho) Bohemia, -ie, ž., Čechy; prístavu či pobrežia bočka, -y, ž. = sud bohemizmus blondín, -a, 777., plavo bočný; bočné; bočnica Bohorodička, -y, ž. = vlasý človek, plavko, bod, -u, 777.; bod mrazu, Panna Maria belko, belohlávok; bod varu; bodka, -y, bohoslovec, -vca, 777. blondína, blondínka ž.; bodkastý; bod bohoslovie, -ia, str. bíša, -aťa, str., blška, -y, kovať bohoslužba, -y, ž.; bo ž. (od blcha) bodaj = bohdaj (prísl., hoslužebný blud, -u, m.; bludný z Boh daj) Bohumil, -a, 777. bludár, -a, m.; bludárif; bodák, -a, 777. bohumilý bludársky bodať, -ám, -ajú; bod Bohumír, -a, 777. blúdiť,-im,-ia; blúdiaci; núť, -em, -ú bohužiaľ (prísl.) blúdievaf bodkočiarka — správ bohyňa, -ne, ž. bľuť / bľuvaf, -jem, -jú ne středník bocheň, -chňa, m.; = vracať bodľač, -e, ž.; bodľa- bochník blúza, -y, ž. čie, -ia, str. boj,-a,777.; bojovať; bo blúzniť, -im, -ia bodľavý jovný; bojovník; bo- blysk, -u, m., a) lesk, bodliak, -a, 777. jownica; bojovnícky lisk, b) čes. blesk bodrý bojar, -a, 777., šľachtic blýska, -y, ž. (meno Boh, Boha, 777.; boh,-a, bojazlivý vtáka,ináč trasorítka) 777. (pohanský boh); bojiště, -šťa, str. blýskať (sa), -am, -ajú; boží, -ia, -ie; služby bojko, -a, 777. blýskavý; blýskavica; božie; Božie telo bojkot, -u, 777., odmie blyskot (sviatok); božia mi tanie niečoho; bojko blyšťať sa, -im, -ia losť tovať 7 bojsa = lebo, nebodaj chodný vietor na sťami; boxovať; bo (nejedz toľko, bojsa Adrii) xer ti zaškodí) borax, -u, m. bozk, -u, 777.; bozkať; bok, -a i -u, m. borba, -y, i. bozkávať boka, -y, ž., zátoka (na borca, -u, 777. božedrievä, -äta, str. pr. Kotorská boka) bordúra, -y, i., pás = božie drievko bôľ, bôľu, m.; bôľny borievčie / borovčie, (ker) boľačka, -y, ž. -ia, s/r. boženík, -a, 777.; bože- boľavý borievka i borovka, -y, nícky bolehlav, -u, m. (zelina) ž.; borievkový i bo- boží,-ia,-ie; Božie telo bolenie, -ia, str. rovkový (sviatok); božia mi boleráz, -u, 777. (zelina); Boris, -a, 777. losť; služby božie Boleráz, -a, 777. (obec) boriť sa, -ím, -ia; bor bôžik, -a, 777. (dim. od bolesť, -ti, i. ba ; borca boh) bolestný; bolestne; bo- Bořivoj, -a, 777. božiť sa, -im, -ia lestník Borová, -ej, ž. božský boleť, -í, -ia; bolievať borovčiak, -a, 777. (vták) božstvo, -a, str. bôľhoj, -a, 777. (rastlina) borovica, -e, ž. = sosna braček, -a, 777.; brače- boľševik, -a, m. (od borovička, -y, ž. (plod kovci rusk. slova boľše = borovky a pálenka z brada, -y, i.; briadka; viac, opak je menše- neho) bradička vik); boľševický; boľ borovnica, -e, ž. = ču bra(d)lo, -a, str.; bra ševizmus čoriedka dlá, -diel, str. pomn. bomba, -y, ž.; mn. gen. borsuk, -a, 777. (z tur.), (telocvičné náradie); bomb jazvec Bradlo (vrch); viď bon, -U, 777. bosák, -a, m. bralo bona, -y, ž., vychová bosky — boso bradovka, -y, ž.; bra- vateľka í vychováva Bosna, -y, ž.; bosen dovica; bradovičník teľka ský i bosniansky; brahman, -a, m. (kňaz bonbon, -a 1 -u, 771. Bosniak; Bośniacka indického boha Brah- bonvivant (franc, čitaj bosorák, -a, 777, čarodej mu) bonviván), -a, 777., sve bo&orka, -y, ž., čaro brachiálny ták dejnica bralo, -a, str.; bralie, bor, u, 777., i borina, -y, bosý; boso -ia, str.; bralistý ž. (sosnový les alebo bota, -y, ž. brána, -y, ž.; bránka; háj); borový botanika, -y, i., rastli- bránička; brankár, -a, bór, -u, 777., (chemický nopis; botanik; bota 777. prvok) nický; botanizovať brániť (sa), -im, -ia; bóra, -y, ž. (severový box, -u, m., zápas pä bránievaf 99 branný mena, str.; bremiač- brija, -e, ž. — z nem., brat, -a, m., mn. n. bra ko slovensky kaša tia; bratský; bratstvo Brémy, Brém, ž. briketa, -y, ž. (tehla brať, berem, berú; ber, pomn.; brémsky z uhoľného prachu) berte; berúc, bral; brest, -a, m.; brestový briliant, -u, 777.; brilian braný breviár, -a, 777. (modli tový bratanec, -nca, 777. (bra tebná kniha katolíc Británia, -ie, ž., i Brit tov syn) keho kňaza) sko, -a, str.; Britanec bratať sa, -ám, -ajú = breza, -y, ž.; brezina; i Brit; britanský i brit bratři f sa brezový ský Bratislava, -y, ž.; Bra- Breznica, -e, ž.; Hron břitký = ostrý tislavan; Bratislavan- ská Breznica britva, -y, ž. ka; bratislavský Brezno, -a, str.; Brez- brko, -a, str. bratovrah, -a, 777.; bra ňan; Breznianka; brloh, -a, 777. tovražda brezniansky brnčaf, -ím, -ia brav, -a, m.; bravec; Brezová, -ej, ž.; Bre brnenie, -ia, str. bravček; bravčový; zovan ; Brezovanka; brneť, -ie, -ejú = čer- bravčovina brezovský neť, temnef (fúziky bravo, str. neskl., vý brezuľa, -le, ž., brezová mu už brnejú) borne šťava; brezuFka brnkať, -ám, -ajú; brnk bravúra, -y, ž., obrat briadka, -y, ž. nut nosť; bravúrny briď, -di, ž. = hnus, o- Brno, -a, str.; brnen brázda, -y, ž.; brázdič- havnost ský; Brňan, Brňanka ka; brázdiť; brázdny bridiť (sa), -im, -ia =» brnuľa, -e, ž. (hnedá Brazília, -ie, ž.; Brazi- špinit (sa); bridí sa krava) lec; brazilský mi = oškliví sa mi, brod, -u, 777.; Brod, -u, brčka, -y, ž.; brčkavý hnusí sa mi m. (obec) (kučeravý) bridký = hnusný, ohav brodiť,-im,-ia; brodie- bŕdnuť, -em, -u = bŕsf, ný, špinavý vať brodiť sa bridlica, -e, ž. (horni brojiť, -im, -a brdo, -a, str. na) brok, -a i -u, 777. brečtan, a, m.; breč- brieždiť sa = svitať; brokát, -u, 77?. (hodváb tanový brieždi sa na látka, zlatom pre breh, -u, 777. briežok, -žku, 777. = tkávaná) brechať, -šem, -šú; briežtek brokovnica, -e, ž. brechávať; brechavý brigáda, -y, ž. (vojen bróm, -u, m.; brómo brekať, -ám, -ajú; bre- ský oddiel 2—3 plu vý kotať; brekot (žiab) kov); brigádnik, ve broneť, -ie, -ejú bremä / bremeno, bre liteľ brigády (slivky už bronejú — 100
zapaľujú sa; zore dziar; bryndziareň budžet, -u, m. (z franc. bronejú) i bryndziarňa budget), rozpočet bronchiálny, prieduš bryzg, -u, m. (štátny) nicu vý brýzgať, -am, -ajú; bufet, -u, 777. (z franc bronchitis, -tidy, ž., bryzgnút buffet, stó/s pokrmom zapálenie priedušníc brzda, -y, ž.; brzdiť; a nápojom) bronz, -u, T?í. ; bronzový brzdár bucharón, -a, m., krik- broskyňa, -e, ž., i bro- bubák, -a, 777. ľúti skva, -y, i.; brosky buben, -bna, m.; bubie búchať, -am, -ajú; buch ňový nok; bubeník; bube núť; búchavat i bú- brošúra, -y, ž.; brošo- níčky chávať vat; brošovaný bublina, -y, ž.; bublin bujak, -a, 777.; bujačik; browning (čitaj brau- ka bujo, -a, m. ning), -u, 777. (druh bačie, -ia, str., bučina bujarý revolvera) buď — buď = alebo — bujneť, -iem, -ejú bŕsť = bŕdnuť, bŕdnem alebo bujný; bujne i bujno = brodiť sa búda, -y, ž.; búdka (prísl.) brucho, -a, str.; bru- Budapešť, -ti, ž.; buda buk, -a, 777.; bukový cháč; brucháň; bruš peštiansky bukolický, pastiersky ko; brušný Budatín, -a, 777. bukovina, -y, ž.; Bu brus, -a, m.; brúsok, -ska Buddha, -u, m.; budhi kovina (krajina) Brusel, -u, m.; brusel zmus bukvica, -e, ž. ský budem, budeš, bude, bula, -y, ž. (pápežský brusiareň i brusiarňa, budeme, budete, bu list) -m e, ž. dú; buď, buďme, buď buldog, -a, m. (druh brusič, -a, 772. te psa) brúsiť, -ifn, -ia budič, -a, m. Bulhar, -a, m.; Bulhar brusle, -slí i brusieľ, ž. budíček, -čka, m. sko; bulharský; bul brusnica, -e, ž. Budín, -a, 777.; budín- harčina brutalita, -y, i., hru sky bulvár, -a, 777. (široká bosť, surovosť; bru Budišín, -a, m. ulica, obyč. na mieste tálny budiť, -ím, -ia; budie- hradieb) bruto, -a, str., hrubý vaf; buditeľ bunda, -y, z.; bundica; príjem, hrubá váha budoár, -a, m., dámska bundička brva i o brva, -y, ž. izba buničina, -y, ž. brvno, -a, str.; brvienko budovať; budovateľ; buňka, -y, ž. bryčka, -y, ž. (z nem., budova; budovisko búra, -e, ž. (podľa ulica) ľahký vozík) budúci, -a, -e = búrka bryndza, -e, ž.; bryn- budúcnosť, -ti, ž. burácať, -am, -ajú 101 búrať, -am, -ajú bylina, -y, ž.; bylinný; bzdeť, -í, -ia, smrdef burčiak, -a, 777. (mladé, bylinář; bylinársky; bzdôch, -a, 772.; bzdo nevykvasené víno) bylinátstvo cha, -y, ž. = zelená Burgundsko, -a, str.; byró (franc, bureau), ploštica burgundský str. neskl., úradná bzučať, -im, -ia burgyňa, -ne, ž. miestnosť burič, -a, 7?7.; buričský; byrokracia, -ie, ž., vlá buričstvo da úradníctva, úrad- burina, -y, ž. níctvo; byrokratický Caesar, -a, m. (C. Iulius búrit, -im, -ia; búrivý; Bysterec, -rca, 777. (0- Caesar); viď i Cézar búrlivý; búrny sada) cap, -a, m.; capí, -ia, burza, -y, ž.; burzovný; Bystrá, -ej, ž. (osada) -ie; capina burzián Bystrica, -e, ž. (osada) car, -a, m.; carica; ca- buržoa, m. neskl., /bur Bystrička, -y, ž. (osada) rovič; čarovná; car žuj, -a, /Tí., meštiak; bystrý; bystrost; by ský buržoázia; buržoázny strina Carihrad, -u, 772.; cari busola, -y, ž., kompas bysťu (bystú Bohu!) hradský búšiť, -im, -ia byt, -u, 77ľ.; bytné; o- carok, -rka, 772. = chlie- butelka, -y, ž., skleni- bytný vik ca, sklenička Bytča, -e, ž.; bytčiansky cecať i cicať, -iam, -ajú bútfavina, -y, ž: Bytčica, -e, ž. Cecília, -ie, ž. bútľavý = bútly bytnost', -ti, ž. = bytie, cecok / cecek, cicok i butleť, -ie, -ejú, prách- podstata, prítomnosť cicek, -cka, m. niveť (niečoho) ceder, -dra, 777.; cedro búvať, -am, -ajú; bu- bytosť, -ti, ž.; bytosti vý vinkat, buvikať (hajaf) živé a neživé cedidlo, -a, str.; cedil- by — aby byť, som, si, je, sme, ko, -a, str. bydleť, -im, -ia ste, sú - záporne: nie cediť, -im, -ia bydliště, -a, str., i bydli som, nie si, nie je ceduľa, -e, ž.; ceduľka; sko, -a, str. alebo neni, nie sme, ceduľový bydlo, -a, str. = býva nie ste, nie sú cech, -u, 772.; cechmaj- nie, bydlisko, bydliště; bytie, -ia, str. ster; cechovny iné je bidlo bývalý cela, -y, ž. (izbica, na býk, -a, 77?. = bujak; bývať, -am, -ajú; bý pr. v kláštore, vo vä býčí, -ia, -ie; býčie vanie; bývavať ř bý zení) zápasy vávat celer, -u, m. byf, -Ie, ž.;byľa,-le,i.; byvol, -a, 717.; byvol i ca celeť, -iem, -ejú byľka, byľôčka; bylo- byzantský; byzantini- celibát, -u, 77í., svobod žravec ný stav 102 celistvý; celistvost centripetálny, dostre cibuľa, -e, ž.; cibuľka; čeliť, -ím, -ia divý cibuliar celkom / celky centrum, -tra, str., stred cicať / cecat, -iam, -ajú; celodenný cenzor, -a, m., posudzo- ciciavat; cicavý; ci- celoplátený vateľ ciak; cicok, cicek / celoročný cenzúra, -y, i., posu cecok, cecek celosť, -ti, ž. dzovanie ; cenzuro cíeerkať, -ám, -ajú; cí- celulóza, -y, ž.; celu vať cerkom tiecť (tenuč lózka (továreň na ce cep, -a, 77!.; cepík kým prúdom tiecť) lulózu) céra — viď dcéra Cicero, -ona, 772. (os. me celý; celičký i celučký; ceremonia, -ie, ž., ob no); ciceronský celina, -y, ž. rad ; ceremonialny; ciceró, -a, str. (druh cement, -u, m.; cemen ceremoniár tlačiarskeho písma) tový ; cementáreň / Ceres, Cerery, ž. (rím cicerone (tal., čítaj ci cementárna ska bohyňa) cerone), -na, 772., sprie cena, -y, ž.; cenný čeriť, -ím, -ia (zuby) vodca cudzincov ceng, -u, m.; cengať i Cerová, -ej, z. cicvár, -a, 777.; cicvá- cendžaf, cvendžat; certifikát, -u, m., pre rový cengáč; cengavý; cen ukaz, osvedčenie; čer cieľ, -a, m.; cieľom zá got ti fikatista robku nespr., správne ceník, -a, 777. ceruza, -y, ž. = tužka; . za zárobkom ceniť, -im, -ia ceruzka cieňa — správne sieň, cenný; cennosť cesnak — správne ce -ne, ž. cent, -a i -u, 777.; cen snak cieva, -y, ž.; cievka tový cesta, -y, ž.; cestička; cifra, -y, ž., číslica; ci centigram, -u, 772. (cg) ciestka; cestár; cest- ferný; ciferník centiliter, -tra, m. (cl) majster cifra, -y, ž., ozdoba; ci centimé (franc, čitaj cesto, -a, str. fřička ; cifričkár; cifro santim), -mu. 772. (sto cestovať; cestovateľ; vat; cifruľa; cifruša tina franka, značka cestovný; cestujúci Cigán, -a, 777.; Cigán ct) cez / čez (predl. s ak.) ka; Cigánča; cigán centimeter, -tra.m. (cm) = prez alebo skrz sky ; cigánstvo; cigá centrála, -y, ž., ústre Cézar, -a, m. (ako krst. niť die; centrálny meno, meno psa a cigara, -y, ž.; cigareta; centralizácia, -ie, ž., sú pod.) — viď i Caesar cigaretár; cigaretový stredenie; centralizač- cezura, -y, ž. (prestáv cigória, -ie, ž. ný ka vo verši) cikáda, -y. ž. (druh centrifugálny, odstre ciborium, -ia, str. hmyzu) divý cibriť, -im, -ia cimburie, -ia, str. (zu- 103
bovité vrchné zakon citadela, -y, ž., pevnosť pania, -ie, ž, spoloč čenie stavby) citara, -y, i. nosť, sotnina(vojska), címer — z mad'., ináč citát, -u, 77?.; citovať rota erb, -u, 772. (z nem.), Cítiť, -im, -ia; citeľný; cottage (angl., č itaj ko- znak citlivý; citlivka; citný tydž), -e, ž., rodinný cín, -u-, 772. (lat. stan- citoslovce, -a, str. dom num); cínový; cinár, citrín, -a i -u, m. (druh cricket (angl., čitaj kri -a, m.; cinárstvo kremeňa) ket), -etu, 777. (hra lop cingulum, la, str.(kňaz citron, -a, T?7.; citróno tou) ský opasok) vý; citronovitý croquet (franc, čitaj cink, -u, n?., správne zi civeť, -iem, -ejú kroket), -etu, m. (hra nok; cinkový, správ civilista, -u, m., / civil, guľami) ne zinkový -a, 772. ctibažný; cťibažnosť cinober, -bra, m. civilizácia, -ie, ž., vzde Ctiboh, -a, 777. cintľavý, citlivý, jemný lanosť ctihodný / slabý; cintľavka i civilný, občiansky ctiť, -im, -ia; ctiteľ; cti- citlivka clivý; clivo; clivosť teľka cintor / cintorín, -a, 772. clo, cla, str.; colný ctižiadosť, -ti, ž.; cti cíperie, -ia, str. (rast clonit', ím, -ia, / sloníť žiadostivý lina) clown (angl., čitaj ctnost', -ti, ž.; ctnostný; cipka, -y, ž. (= sliepoč klaun), -a, 772., šašo, ctný ka); cipuľka, cipuška pajac cúdiť, -im, -ia; cúdicvaf cirkel, -kla, m., kružidlo, cmar, -u, m. cudzí, -ia, -ie kružítko; 7727í. n. cirkly emiter, -a, 777., / cintor, cudzina, -y, i. j cirkev, -kvi, ž.; mn. d. cintorín cudzinec, -nca, 771.; CU- cirkvám, /. cirkvách; cneť sa; cnie sa mi = dzinka cirkevný; církevník; je mi clivo, tęskno cudzojazyčný cirkevnícky cognac — píš koňak cudzokrajný cirkulár, -a, m., obežník coky! (cit.) = odstúp! cudzolož, i, ž.; cudzo cirkulárka, -y, ž. odíd! ložstvo; cudzoložník; cirkulovať, obiehať cól, -a, 777. (z nem.) cudzoložnica; cudzo- cirkus, cirku i -usu, 777. colný (od clo): colnica, ložnícky cisár, -a, m.; cisársky; colník cudzopasník, -a, 777.; cisárstvo; cisárovná communiqué (franc, cudzopasný cisterna, -y, ž. čitaj komuniké), str. cudzozemec, -mca, 772.; cit! = buď ticho! mlč neskl., oznam, úi adná cudzozemský cit, -u, 777. zvesť cukor, -kru, 777.; cukor citácia, -ie, ž., predvo compagnie (franc, čí natý; cukrový; cu lanie taj kompani) / kom krár; cukrársky; cu- 104
krárstvo; cukráren cylinder, -dra, 772; cy čalún, -a, 777.; čalúnik; / cukrárna; cukorný lindrový čalúnový; čalúnický; (kartel) cymbał, -a, m.; cym čalúnictvo; čalúnit cukrovar, -u, 772.; cu balista čap, -u, m.; čapík krovarník; cukrovar- cynik, -a, 772.; cynický; čapica, -e, ž. níctvo cynizmus čapiť, -ím, -ia; čapkať; cukrovka, -y, ž. Cyprián, -a, m. capnúť cumef, -mľa, m.; cumlík cyprus, -pru, 777. čaptať, -ám / -cem, čupnúť, -em,-ú; cupo- Cyril, -a, 772. šmatlat; čapták, čap- tat cyrilica, -e, i cyrilika, -y, tavý, šmatlavý Curych, -u, m. (mesto); ž. (druh staroslovan čara, -y, ž. (maď.) = zá curyšský ského pisma; staršia mena; čarať, čarovať cúvať, -am, -ajú je hlaholí ca) = meniť, zamieňať cval, -u, 77?.; cvalom čarbať, -em, -ú, škrabať (kôň ide krokom, beží Č čardáš, -a, m. behom, cvála cvalom) čariť, -im, -ia; čarovať; cválať, -am, -ajú; cvá- Čabyne, -ýň, ž. pomn. čarovný (na pŕ. ča lavat / cválávať Čáčov, -a, 772. rovná moc) cvendžať, -im, -ia; cven- čad, -u, 772.; čadiť čarodej, -a, m.; čaro-, džavý Čadca, -e, ž.; Čadčan; dejnica; čarodejnícky; cveng, -u, 777.; cvengot Cadčianka; čadčian- čarodejníctvo; čaro cverna — z nem., slo sky dejný vensky niť, -ti, ž.; nit Čahynce, -niec, ž. po čarokráž, -e, ž., čaro- ka množné kruh cvičba, -y, ž. — cvičenie Čachtice, -íc, ž. pomn.; čary, -ov, 772. pomn., cvičiť (sa), -im, -ia; cvi- čachtický kúzla čenec; cvičenka; cviči čaj, -u, m.; čajový; čaj čas, -u, 777., 772/2. č. časy, ště; cvičiteľ; cvičiteľ ník čias / časov; časný; ka; cvičiteFský čajka, -y, ž. = člnok i časový cvičky, -čiek, ž. pomn. vták (Larus ridibun- časomerný cvik, -U, 772. dus) časomiera, -y, ž. cvikla, -y, ž. (z nem.) čakan, -a, m. časopis, -u, m.; časo =červená repa čakanka, -y, ž., cigória pisecký; časopisectvo cyankáli, str. neskl., ale čakáreň / čakárňa, časovať; časovanie instr. cyankalim -rne, ž. časť, -ti, ž.; častica; cyklista, -u, 77?.; cykli čakať, -ám, -ajú; čaká čiastka ; čiastočka; stika; cyklistický vať; čakací, -ia, -ie; ča zčásti i zčiastky =- čia cyklon, -u, 77?., víchrica kateľ; čakateľka; ča- stočne cyklus, cyklu, 777., kruh kateľskv častovať 105
častý; často drá (čeriesla ma červeneť (sa), -iem čaša, -e, ž.; čiaška; bolia) (-ejem), -ejú čiašnik; čiašnica Čermák, -a, 772. (vták) červenica, -e, ž. čata — správne čefa Čermany, -an, 777. pomn. červenit, -ím, -ia čečina, -y, ž.; čečinie (osada); Čermanec, červenobiely Čech, -a, m., mn. č. Čermanka; čerman- červenolíci Česi ský červený, komp. červe Čechy, Čiech, Čechám čerň, -ne, ž. nější / červenší; čer atď., ž. pomn. černastý; černavý venkastý Čeklís, -a, m., tok. vče- černeť (sa), -ie, -ejú červienka, -y, ž. (vták klíse černica, -e, ž.; černi i choroba) I čeľaď, -d', i.;čeliadka; ci e česať, -šem, -ští; česač; ' čeľadný; čeľadník černidlo, -a, str. česadlo; česák čeliť, -im, -ia černiť — správne čier- českobratský čelo, -a, str.; čielko; niť československý; Če čielce černohlávok, -vka, m. skoslovenská repu čeľusť, -ti, ž.; čeľustie; Černohorec-rca, m. (od blika čeľiistný Čierna Hora); Černo český; prísl. česky, po čemer, -u, 772. horka; černohorský česky; čeština čemerica, -e, ž. černoch, -a, 772., 77272. cesnak, -u, 777.; cesna čep, -u, 772.; čepy = n. černosi; černošský kový mandle; čepy zdví černokabátnik, -a, m. česnúť, -em, -ú hať; spadnuté čepy černokňažník, -a, m.; česť, cti, i. čepčiarka, -y, ž. černokňažnícky čestný čepčiť, -ím, -ia černomorský Češka, -y, ž. čepec (/ čepiec), -pca, černooký čeština, -y, ž. 772. černota, -y, ž. četa, -y, ž.; četár; čet J čepeľ, -le, ž. (ostrá časť černovlasý ník; četnícky; četnic noža, meča; časťlistu) čerpadlo, a, str. tvo čepík, -a, 772. (čes. čí čerpať, -ám / -em; čer- či (spojka) pek); dim. k čep pávať; čerpací čí, čia, čie, g. čieho, čej, čeremeha, viď črem- čerstvý; čerstvo čieho atď, ako boží, cha čert, -a, 7?7.; čertík ; čer •ia, -ie čereň, -a, m. (sieť na tový ; čertovský čiahať — vlastne sia ryby) červ, -a, m.; červík; hať Čerešňa, -ne, ž.; čere červiak; červavý /čer čiapka, -y, ž.; čiapočka šňový vivý; červivět čiara, -y, ž.; čiarka; čerieslo / črieslo, -a, str, červeň, -ne, ž. čiaročka a) časť pluhu, b) be červenák, -a, m. čiarkovať 106
čiastka, -y, ž.; čiastoč kár; čipkárka; čipkár- čfapt (cit.); čľapkať; ka; viď i časť stvo; čipkastý čľapnúť; čľapot čiastočný čfry; číročistý; číračíry člen, -a, m.; členka; čiaša, -e, ž.; čiaška číselný; číselník členský í členovský; čiašnik, -a, m.; čiašnica číslo, -a, str.; číslica; členstvo čibuk, -a, 772. číslovka; číslovať členitý; členitosť čičíkať, -am, -ajú čistiť, -im, -ia; čistievať; členok, -nka, 777., čes. Čičmany, -man, m. po čistič; čistiaci; čistiteľ; kotník množné; Čičmanec; čistiteľka čln, -a, 772.; člnok, -nka; Čičmankajčičmanský Čistopis, -U, 777. čln(k)ový čielce, -a, str. ---- čielkočistota, , -y, ž.; čistotný človečenstvo, -a, str. -a, str. čistý; čisto; komp. čist človeči, -ia, -ie Čierna Hora (bývalé ší / čistejší; čistina; človečina, -y, i. kráľovstvo); Černo čistinka človek, -a, 772.; 7777?. č. horec; Černohorka; čítací, -ia, -ie ľudia, ľudí, ľuďom, černohorský čítanie, -ia, str. ľudí, ľuďoch, ľuďmi čierňava, -y, ž. čítanka, -y, ž.; čítan f ľud v jednotnom čí čierniť, -im, -ia kový sle sa píše s tvrdým čierny, komp. černější čitáreň /' čitárňa, -rne, d: ľud, ľudu, ľud, ľu čierťa, -fata, str., čertík ž. de, ľudom); človiečik čierťaž, -e, ž. = čiara, čítať, -am, -ajú; čítavať čľup! (cit); čľupkať; hranica (zemepisná) / čítavať; čítací čľupnúť; čľupot čiii — správne čiže čitateľ, -a, m., a) člo čmeľ, -a, m.; čmeliak; Čin, -U, 772. vek, ktorý čita, b) či čmelík Čína, y, ž.; Číňan; Čí tateľ v matematike čmud, -u, 777.; čmudit ňanka; čínsky (skloňuje sa v jedn. čmýr, -u, 777. = hmyz; činiť, -ím,-ia; činievaf; ak. a v množ. č. po čmýriťsa = hemžifsa činiteľ; čtniteľka dľa životných: jedn. čnelka, -y, ž. (čast pe- činný; činnosť a. čitateľa, 77777. 7?. či stika v botanike) činohra, -y, ž.: čino tatelia); čitateľka; či čneť, čniem, čnejú herný tateľný čo; čokoľvek , čosi; Čo činovať, -ti, ž. (plátno) číž, -a, 777.; čížik si kamsi činy, činky, ž. pomn. čiže (spojka) čokoláda, -y, ž.; čoko (tkáčske i telocvičné čižma, -y, ž.; čižmič- ládový činky) ka; čižmár čpavok, -vku, 77í. činža — z nem., sloven ! čkať sa; čkanie; čkavý; čpeť, čpí, čpia; čpel sky nájomné, bytné čkavka čremcha (/' čeremcha), čipka, -y, ž., krajka; či- ' článok, -nku, 77?.; člá- -y, ž. (strom i jeho pôčka; čipkový; čip- i nocek; článkovat plod, miesty zvaný 107
tŕpka); Čremošné, čvŕkať, -a, -ajú (na dar, -u, 777.; darček; da -ého, str., (osada v pr. voda v obuvi) rúnok Turci) cvrlikať, -ám, -ajú darca, -u, T?í. čren, -u, m.; črenovec Dardanely, -nel, i. po- (črenový, t. j. zadný, 777/70277^; Dardanelská D, Ď. žuvaci zub) úžina črep, -a, 777.; črepina Dácia, -ie, ž.; Dák; dác- darebák, -a, 772.; dare čreť, čretn, čreš, čreme, ky báctvo; darebný črete, črú; čretý i čre- ďakovať Darina, -y, 2. ný; čretie i črenie daktyl, -u, 777., prst; v dariť sa (s dat.) črevo, -a, str.; črevový; prozodii stopa; dak darmodaj, -a, 77?. črevný (katar) tylský Ďarmoty, -môt, 2. po črieda, -y, 2. daktyloskopia, -ie, 2. množné, lok. v Ďar- črienka, -y, ž. ďalej motách črieslo ;'čerieslo,-a, str. ďalekohľad, -u, 777. darmovrav, -a, m. črievica, -e, ž. ďalekonosný darmožráč, -a, 777. črievko, -a, str. ďalekosiahly daromný; daromník; črpák, -a, 777.; črpať; ďalekozraký daronmica črpnúf = načref ďaleký; ďaleko; ďalší darovať; darovací; da- črta, -y, ž.; črtový Dalmácia, -ie, ž.; Dal rovateľ črtať, -ám, -ajú matínec, -nca; Dal- ďas, -a, 777. črvoč, -e, ž. matínka; dalmatínsky ďasno, -a, str.; mn. č. črvotoč, -e, ž.; črvoto- i dalmátsky ďasna, -sien čina dalmatika, -y, 2. dať, dám, dajú; danie; čučoriedka, -y, ž.; ču- ďalší (m á význam miest dávať čoriedie; čučoriednik ny, nie časový) ďatel, -tla, 777. čudo, -a, str.; čudák; daltonizmus, -zrnu, m. ďatelina, -y, ž.; ďate- čudácky; čudný; ču (neschopnost rozo linište / ďatelinisko dovať sa niečomu, nie znať niektoré farby) datív, -u, 77í. (pád v sklo na niečom dáma, -y, ž.; dámsky ňovaní); datívny čujný; čujne damascenka, -y, 2. (ša datľa, -c, ž.; mn. g. čulý; čulo bľa z Damašku) datlí; datľový čupeť, -im, -ia Damask, -u, 772. datum, data, str. čušať, -im, -ia Dán, -a, 777.; Dánsko; Dávid, -a, 77í. čuť, čujem, čujú dánsky dáviť, -im, -ia; dávenie; čutora, -y, 2. (nádoba) daň, -ne, ž.; daňový dávivý čuv, -u, 777. = nerv dandy, -ho, 771. (čitaj ďavk, -u, 77í., brech(ot); čvíkota, -y, ž. dendy), švihák ďavkat = havkať čvirikať, -ám, -ajú Daniel, -a, 777. dávka, -y, ž., poplatok 108 dávnoveký decimálny, desatinný; definícia, -ie, ž., urče dávny; dávno decimálka nie, výmer; definovať dážď, dažďa, 777.; da- deciméter, -tra, m. (dm) definitívny, na stálo ždiť; daždivý; dažďo decimovať, zastreliť ustanovený, konečný vý; dážďovka = ží každého desiateho deformácia, -ie, ž., zne žala; dážďovnica decízia, -ie, ž., rozhod tvorenie ; deformač (rastlina); dážďovník nutie, riešenie ný; deformovať (vták) decko, -cka, str.; detský defraudácia, -ie, ž., dáždnik, -a, m. ded, -a, 777.; dedo; de spreneverenie, spre dažďomer, -u, m. duško nevera; defraudant; dbalý; dbanlivý dědický; dědické právo defraudovať dbanka, -y, ž. dedič, -a, 777.; dědický; degenerácia, ie, ž., ú- dbať, -ám, -ajú (nieko dedičný; dědické prá padok, slabnutie ro ho, gen., alebo o nie vo ; dedičný hriech du, upadanie rodu; koho); dbávat dedikácia, -ie, ž., ve degeneračný; dege dcéra, -y, ž.; d., 1. dcére; novanie ; dedikačný nerovať (sa) dcérin; dcérka; dce dedina, -y, ž.; dedin degradácia, -ie, ž., sní- ruška; dcéruškin čan; dedinčanka; de ženie hodnosti; de debata, -y, ž., rokova dinka; dedinôčka; de gradovať nie; debatér; debato dinský dehonľstovať,zneuctif, vať dediť, -im, -ia; dedič; zneuctievať debna / bedna, -y, ž.; dedičný; dedictvo deht, -hta, m.; dehto debnica; debnár i dedovizeň i dedovi- vý; dehtovat' bednář; debnársky i zňa, -ne, ž. dej, -a, /T?. bednársky: debnár- dedukcia, -ie, ž., vý dejepis, -u, m.; deje stvo / bednárstvo vod, odvodenie pisec; dejepisný debniť / bednif, -im, defekt, -u, 777., vada, dejespyt, -u, m ; dejc- -ia chyba; defektný spytec, -tca; dejc- Debrecín, -a, 772. defenzíva, -y, ž., obra spytný debut (z franc debut), na; defenzívny dejiny, -jín, ž.; dejinný -u, 777., prvý výstup; deficient, -a, 777. (kňaz, dejište, -šfa, str. debutovať ktorý pre chorobu dejstvo, -stva, str. december, -mbra, ííí.; alebo starobu nemô (v divadelných hrách decembrový že úradovať) sú „dejstva") decentralizácia, -i e, ž.; deficit, -u, 777. dekáda, -y, ž., desiat decentralizácii)'; de defilé, str. neskl. (po ka; dekadický centralizovať chod pri prehliadke dekadencia, -ie, ž., ú- decigram, -u, 777. (dg) vojska; priesmyk); padok; dekadent; de deciliter, -tra, m. (dl) defilovať kadentný 109 dekagram, -u, 777., ľu Delfách, i. Delfy al. vrátenie novinárskych dové deka, str. neskl., Deltami; delfský zvestí; dementovať skrátene dkg delikatesa, -y, ž.; la demikát, -u, 7/7. (bryn dekan, -a, m.; dekan hôdka; delikatesný dzová polievka; de- ský; dekanstvo; de delikátny, vyberaný, inikátový kanát, -u, 777. chutný demisia, -ie, i., zriek deklamácia, -ie, ž.; reč delikt, -u, /Tí., previne nutie sa úradu; de- nenie ; deklamátor; nie, priestupok nrsionovať deklamátorský delimitácia, -ie, ž., vy demobilizacja, -ie. ž., deklinácia, -ie, ž., sklo meranie hraníc; deli rozpustenie vojska; ňovanie ; deklinovať mitačný demobilizačný; de dekoltáž, -e, i., obna delinkvent, -a, 777., pá mobilizovať ženie hrdla; dekolto- chateľ demokracia, -ie, ž., vlá vaný delirium, -ia, str. (šia- da ľudu dekorácia, -ie, ž., vý lenosť, zavinená pi- demokrat, -a, 777., prí zdoba; dekoratér; de janslvom) vrženec vlády ľudu; koratívny deliť, -im, -ia; delič; de- demokratický dekorum, -ra, str. lidlo; deliteľ (ivma demolovať, zrúcať, spu dekrét, -u, 777., listina tematike podľa život stošiť ustanovovacia, vyme- ných v jednot, a. a démon, -a, 777., zlý duch ; novacia v mn. č.: jedn. a. deli- démonický dekurzívny, splatný po teľa, 77772. n. delitelia demonštrácia, -ie, i., istej lehote ap.); deliteľný prejavenie vôle, vý deľba, -y, i. delo, -a, str.; delový tržnosť; demonštrant; delegácia, -ie, i., po dělostřelba, -y, ž.; de demonštrovať solstvo; delegačný lostrelec; delostrelec- demontáž, -e, ž., rozo- delegát, -a, 772., posol; ký branie (stroja a delegovať delta, -y, ž , ústie pod.); demontovať delenec, -nca, 777. (v ma demagog, -a, m., po- demoralizácia, -ie, i., tematike ; skloňuje burovač davu; dema znemravňovanie; de- sa v jedn. ak. a gogia ; demagogický moralizačný; demo v množ. č. podľa ži demarkácia, -ie, ž., roz- ralizovať votných: jedn. a. de- hraničenie; demar Demosthenes, -ena, m. lenca, 77772. n. delenci kačný deň, dňa, 777.; d. dňu, ap.) demaskovať, sňať ma /. dni (ale vo dne), delfín, -a, 777. sku i. dňom; mn. n., a. Delfy, Delf, 777. pomn.; Demänová, -ej, ž.; De dni, g. dní, d. dňom, d. Delfom alebo Del mänovská jaskyňa /. dňoch, /. dňami fám, /. Delfoch al. dementi, str. neskl., vy denaturovaný (lieh) tlO denica, -e, ž. des, -u, m.; desný canie, ričcnie; de deník, -a, 772. desať, desiati, g., L de štruktívny denný; denne = čo deň, siatich, d. desiatim, dešperátny, zúfalý, bez každý deň a. desiatich alebo de nádejný dentista, -u, m., zubný sať, i. desiatimi (iné detail, -u, m., podrob lekár je desiatych, desia nosť; detailný denunciácia,-ie, i., uda tym, desiatymi od rad. detektív, -a, 77?., tajný nie; denunciant, uda čísi. desiaty); desať policista; detektívny vač; denuncianstvo, haliernik; desaťden- deti, g. detí, d. deťom, udavačstvo ný; desatina; desatin ak. deti, /. deťoch, departement (franc, ný; desaťkrát alebo instr. deťmi, v/ďdieta čítaj departmán), str. desať ráz; desaťná detiný; detinost neskl., oddelenie, od sobný ; desaťročie; detinský; detinskosť bor, okres desaťročný; desato- detný (detné deti) depeša, -e, ž., rýchla raký detonácia, -ie, 2., vý zpráva Desatoro (božích pri buch depilácia, -ie, ž., zba kázaní), g. Desatora, detský vovanie zbytočných str. detstvo, -a, str. vlasov descendencia, -ie, ž., detto, takže, to isté deponovať, uložiť sostupovanie; de- deťúrence, -niec, str. depozit, -u, m., vec u- scendenčný pomn. schovaná, uschovanie desert, -u, ín. (z franc), detva, -y, 2. hrom. =• depresia, -ie, ž., zrone- zákusky; desertný deti; detvák = dieťa, nosf, ochablosť desiatka, -tky, ž. chlapec deprimovať, zronif desiatnik, -a, m. Detva, -y, 2.; Detvan, deptat, -ám / -cem desiatok, -tku, íIí. Detvianka; detviansky deputácia, -ie, ž., po desiaty, -a, -e deva, -y, ž.;dievka; de solstvo desiť (sa), -ím, -ia; de vica; devuška deputát, -u, 772. (súhrn sivý devalvácia, -ie, i. (zá naturálnych dôchod deskriptíva, -y, 2.; de konné sniženie nomi kov); deputátnik skriptívny nálnej hodnoty pe deraveť, -ie, -ejú despekt, -u, 777., zaże ňazí) deravý ranie, pohŕdanie devädesiat; devädesia- derivácia, -ie, i., od despota, -u, m., ukrut ty; devädesiatka vodenie; derivát ný vládca; despotický; deväť; devätdenný; de dermatologia, -ie, ž., despotizmus väťmesačný ; deväť náuka o kožných cho destilácia, -ie, 2.; de- ročný; deväťkrát = robách I stilovať deväť ráz; deväťná- derviš, -a, 771. 1 deštrukcia, -ie, i., rúI sobný til devätnásť; devätnásty; diakon, -a, 772.; diako lok. deťoch, instr. devätnástka nisa deťmi; dieťatko devätoraký dial (prísl.) = ďalej dietky, dietok, ž. pomn.; dever, -a, m. (žene mu dial', -Ie, ž., diaľka d. dietkam, a., v. diet žov brat) diaľava, -y, 2. ky, /. dietkach, i. diet deviatka, -y, i. dialekt, -u, m., nárečie; kami deviatnik, -a, 777. dialektický; dialekto dievča, -aťa, str., mn. deviaty, -a, -e logia č. dievčatá / dievčen Devín, -a, 777.; devín diaľka, -y, 2. ce; dievčenský; diev sky diaľny čatko devinkulovať, rozvia dialog, -u, 777., rozho dievka, -y, 2.; dievčička zať, uvoľniť (na pr. vor; dialogický / devočka vkladnú knižku) diamant, -u, m.; dia dieža, -e, i.; diežka devíza, -y, ž., heslo; mantový diferencia, -ie, ž., roz zahraničná zmenka Diana, -y, ž. diel, neshoda; dife- devótny, ponížený diarium, -ia, str., deník renciálny dezavovať, neuznať, diať sa, deje sa, de difteria, -ie, ž., záškrt odvolať, zavrátiť jú sa dikcia, -ie, ž., spôsob dezertér, -a, 777., zbeh, didaktika, -y, ž., ná reči uprchlík uka o vyučovaní; di dikobraz, -a, 77?. (zviera) Dezider, -a, m. daktický diktát, -u, 777.; diktovať dezinfekcia, -ie, 2., ni diecéza, -y, ž., obvod diktátor, -a, 777.; diktá čenie chorobnýcli zá biskupský; diecézny torský; diktatúra rodkov; dezinfekčný; diel, -u, /í!.; dielok, -Iku dilema, -mata, str., i di dezinfikovať dielňa, -ne, 2. lema, -my, ž. (voľba dezolátny, neutešený dielo, -a, str.; dielko; medzi dvoma vecami) dezorganlzácia, -ie, ž., dielovedúci, -ceho, m. diletant, -a, 777., ochot rozklad, rozrušenie, dienko, -a, str. (okrúh ník; diletantizmus neporiadok la pokrývka, obyčaj diluviálny (z doby di diabol, -bla,/7í.;diablik; ne drevená); w'ďdno luvia pochodiaci) diabolský diera, -y, ž.; dierka; dimenzia, -ie, ž., rozmer diadém, -u, 771. (okrasa dierkastý; dierkavý; diminutívum, -a, str., na hlave, obyčajne dieročka; dierkovať zdrobnelé slovo s drahými kameňmi) diéta, -y, ž., spôsob ži dinár, -a, 777. (peniaz) diagnóza, -y, ž., ziste vota, strava, chova; Diogenes, -na, 7íí. nie choroby denné trovy Dioklecián, -a, m. diagonála, -y, ž., uhlo dieťa, -ťaťa, str.; tvary Dionýz, -a, 777. priečka; diagonálny množ. sú: deti,g. detí, Dionýzos, -za, 7/í. (gréc diagram, -u, 777. d. deťom, ak. deti, ky boh) 112 diplom, -u, 777. (listina, dislokácia, -ie, ž., roz diurnista, -u, /7í., pisár udeľujúca hodnost a- loženie, ubytovanie za denný plat lebo vyznačenie); di vojska; dislokovat; diurnum, -na, str., den plomovaný dislokačný ný plat diplomat, -a, 777.; diplo disonancia, -ie, i., nc- div, -u, 777. macia; diplomatický súzvuk; disonaučný divadlo, -a, str.; diva diplomatika, -y, ž., nádispenzár, -a, m. delný uka o historických li disponent, -a, 777, spl divák, -a, 777. (dívajúci stinách nomocnený zástupca sa človek) direkcia, -ie, ž., riadi závodu diván, -a, m. teľstvo; direktor; di- disponovať, vládnuť dívať sa, -ani, -ajú rektorský niečím, lozliodovať, diveť, -iem, -ejú direktíva, -y, ž., návod nariadiť diviak, -a, m. (divá svi direktný, priamy dispozícia, -ie, ž., roz ňa); diviacky dirigent, -a, 777., správ vrhnutie dividenda, -y, ž., po ca, riaditeľ; dirigovať; distichon, -cha, str., diel na zisku dirigentský dvojveršie (hexame divina, -y, ž. disciplína, -y, ž., poria ter s pentametrom) diviť sa, -im, -ia dok; disciplinárka; distingvovaný, vybera divízia, -ie, ž., oddiel disciplinárny ný, ušľachtilý vojska (dve brigády); disertácia, -ie, 2., roz distinkcia, -ie, i., roz divizný; divizionár prava; disertačný lišovanie divný; divne disharmónia, -ie, ž., ne distribúcia, -ie, ž., roz divoč, -e, 2. súlad; disharmonický delenie divočet', -iem, -ejú disident, -a, 77?., rozkol- diškrecia, -ie, 2. (od divočina, -y, ž. nik, odštiepenec mena za obsłużenie), divočit', -ím, .a disk, -u, 777. slovensky prepitné divOCh, -a, 777., 77)77. 77. diskant, -u, 772. (vysoký diškurz,-u, 777., rozhovor divoši; divoška; dí- hlas) dišpenzácia, -ie, ž., od vošský diskont, -u, /7?. (srážka pustenie, osvobode- divotvorný; divotvorca úroková pri včas nie od záväzku divý; divo nejšom zaplatení dl dišputa, -y, ž., rozhovor, d ľa — správnejšie po žoby) výklad; disputovat dľa; d ľa zákona, diskreditovať (sa), po dištancia, -ie, ž., vzdia lepšie: podľa zákona zbaviť (sa) dôvery lenosť dlaba i dlapa, -y, ž., diskrétny, tajný, dôver dištrikt, -u, m., okres, tlapa ný; diskrétnosť obvod; ďŕštriktuáiny dlabat'/dlubať,-cm,-ú; diskusia, -ie, ž., roko dityramb, -u, 777., chvá dlabávať vanie; diskutovať lospev dlaň, -ne, ž.; dlaňový 113 dláto, -a, str.; dlátko dobierka, -y, ž. docela (prísl.), celkom dláviť, -im, -ia dobiť, -ijem, -ijú (nie docent, -a, 777.; docen dlažba, -y, ž.; dlažob- koho, niečo, napr. do túra ný / dlažebný biť raneného hada); docieliť, -im, -ia 7í/e- dláždit', -im, -ia; dlaž dobíjať čoho, lepšie dosiah dička; dlaždič dobrák, -a, 777. nuť niečoho dlážka, -y, ž. dobrobyt, -u, 777. dočasný dlh, -U, 777. dobročinný; dobročin dočiahnuť — vlastne Dlhá, -ej, 2. (osada) né dosiahnuť; dočahovať dlháň, -a, 777. dobrodej, -a, /?7. — vlastne dosahovať Dlhé, -ého, str. (osa dobrodenie, -ia, str. niečoho i niečo da) dobrodinec, -nca, 777. dočista (prisl.) Dlhé Pole, Dlhého Po dobrodruh, -a, 777.; do dočítať, -am, -ajú; do- ľa, str. (obec) brodružný; dobro čítavat 7 dočítávať dlhOpiS, -U, 777. družstvo dočkať, -ám, -ajú; do dlhý, komp. dlhší; dlho, dobromyseľný; dobro čkávat dlhšie; dlhočizný myseľne dočuť (sa), -ujem, -ujú; dĺžeň, -žňa, m. (čiarka dobroprajný dočúvať nad dlhými samo dobrořečit', -ím, -ia; dodať, -ám, -ajú; do hláskami) dobrorečievat dací, -ia, -ie; dodá dĺžiť, -im, -ia dobrosrdečný vať ; dodávací, -ia, -ie; dĺžka, -y, 2.; dĺžkový dobrota, -y, 2. dodávateľ dlžník, -a, m.; dlžníč dobrotivý dodávka, -y, ž. ky dobrôtky; podobrotky dodierať, -am, -ajú dlžný = dlžen po dobrom dodievať, -am, -ajú, dmýchať, -am, -ajú; dobrovoľný; dobrovoľ dráždiť, dopaľovat dmýchavať/ dmýchá- ne; dobrovoľník dodnes (prisl.) i po vať; dmychadlo dobrozdanie, -ia, str. dnes dna, -y, i. (choroba) Dobšiná, -ej, 2.; dob dodrať, doderem, -ú: dnes; dnešný; dnes- šinský; Dobšinská ja viď drať týždeň ---- pred týž skyňa dodreť, dodrem. -ú; dňom dobyť, -yjem, -yjú; do viď dreť dno, dna, str.; dienko bývať (svobodu) dodrúzgať, -am, -ajú; dnu (prísl.) dobytok, -tka i -tku, 772.; dodrúzgavať /' dodrú- doba, -y, ž. dobytčí, -ia, -ie zgávať ďobať i ďubať, -em, dobyvačný dogma, -ata, sír., i dog -ú — iné je zobať, dobývať, -am, -ajú; do ma, -y, ž., článok vie -em bývací; viď dobyť ry; dogmatika; dog dobehnúť, -nem, -nú dobyvateľ, -a, 772. matický 8 114 dohádať sa, -am, -ajú; dochovať, -ám, -ajú; doktrína, -y, ž., učenie; dohadovať sa dochovávať- doktrinár; doktrinár- dohadzovat (na pr. na dochytiť, -im, -ia; do- sky; doktrinárstvo jarmoku); dohadzo chytávať dokument, -u, Tíí., do vač doista (prisl.) klad; dokumentárny dohán, -u, m. = tabak dojať, -jmem, -jmú; do dokým(prisL) = dokiaľ doháňať (sa), -am, -ajú; jímať, -am, -ajú dol, -a i -u, 772.; dolík, dohnať; dohonit' dojedať, -ám, -ajú; do- -a, 772. dohárať,-am,-ajú; do jedávat doľahnúť, -nem, -nú ; horel' dojem,-jmu, m.; dojem doliehať dohľad, -u, m. ný dolár, -a, 777., 77777. n. dohľadeť, -im, -ia; do dojesť, -jem, -je, -jedia; doláre; dolárový hliadať dojedať dole = dolu dohľadný; dohľadné dojímavý; dojímavo doleteť, -im, -ia; dole- dohoda, -y, i.; Doho dojiť, -jím, -ja túvať da = Veľká dohoda; dojka, -y, ž. dôležitý Malá dohoda dojsť, dojdem, dojdú doliať, -ejem, -ejú; do- dohodnúť sa, -nem, dôkaz, -u, /n.; dôkazný lievať -n ú dokázať, -žem, -žu; do doliehať, -am,-ajú; do dohora (prisl.) kazovať ľahnúť dohovoriť, -im, -ia; do dokedy (prisl.) doliehavý; doliehavo hovárať dokiaľ (prísl.) doliezť, -leziem, -lezú; dohrať, -ám, -ajú; do doklad, -u, m. doliezať hrávať dokladať, -ám, -ajú; dolina, -y, ž.; dolinka; dohriať, -ejem, -ejú; do dokladací; doložiť dolinôčka; dolinný hnevať dôkladný dolípať, -am, -ajú = do dohrmeť, -í, -ia; do- dokola (prísl.), iné je tierať; dolípavý = do hrmievať do kola tieravý; dolípavo dohromady (prisl.) — dokonalý Dolná zem lepšie spolu, dovedna dokonať,-ám,-ajú; do Dolniak, -a, m.; Dol- dohrýzať(sa), -am, -ajú konávať; dokonáva niaky, Dolniak, m. dohúsť, -hudiem, teľ / dokonávateľ pomn. -hudú; dohúdať dokorán (prisl.) dolný Dohviezdny večer = dokosiť, -im, -ia; doká- dolomán, -a, 777. (z tur.) Štedrý večer šat dolomit, -u, m. (hor dochádzať, -am, -ajú; doktor, -a, m.; doktor nina) dochádzka ka; slečna doktorka, dolomit', -ím, -ia; do dôchod, -u, 772.; dôcho n/e slečna doktor; lámať dok; dôchodkový doktorát, -u, 7?2. dolu (prisl.) 115 doly — doliny (hory čoho; domohol sa; dopásť, -pasiem, -pasú doly) domáhať sa dopiecť, -pečiem, -pečú; dom, -u, m.; domček, domofub, -a, m.; mn. dopekaf íTi/2. č. domky / dom č. domoľubovia dopis — správne list; čeky domov (prisl.) dopisnica — správne dóm, -u, m., chrám domov, -a, m.; domo lístok; dopisný (pa doma (prisl.) vý ; domovný ;domov- pier) - správne listo domáci, -a, -e, / do- ský vý (papier); listovné mášny, domácky; do domovina, -y, i. tajomstvo mácka výroba (výroba domovník, -a, m.; do dopísať, -šem, -šu - do doma z cudzej suro movnícky konavé sloveso od pí viny) domrzeť, -íni, -ia; do- sať (na pr.: dopísať domáhať sa, -am, -ajú; mŕzať ,úlohu, list); dopísať domôcť sa niečoho dômysel, -slu, m. niekomu — správne: domášny / domáci, do domyslet', -ím, -ia napísať niekomu mácky domýšľať (sa), -am, -ajú dopiť, -ijeni, -ijú; do- doména, -y, ž., panstvo domýšľavý; domýšľa- píjať domerať, -ám / -iam; vost doplatiť, -im, -ia; do domeriavaf domyť, -yjem, -yjú; do- plácať Domicián, -a, m. mývať doplatok, -tku, 777. domicilium, -ia, str., do doň — nesprávne, doplávať, -am, -ajú = mov, bydlisko; domi- správne do neho dopluť, doplujem, -jú ciliát donácia, -ie, ž., daro dopliest, -pletiem,-ple Dominik, -a, m. vanie; donacionálny; tú; dopletaf dominikán, -a, T?7.; do donát; donatárny doplniť, -im, -ia; dopĺ minikánsky donášač, -a, 777. ňať; doplňovať dominium, -ia, str. donáška, -y, 2. doplnok, -nku, 772.; do domino, -a, str. (hra Donát, -a, m. plnkový i maškarný oblek) doniesť, -nesiem, -ne dopluť, -ujem, -ujú = domlátiť, -im, -ia sú; donesený; doná doplávať domleť, domelem, do šať dopľuť i dopľúvať, melu; domielaí donosiť, -im, -ia; do -ujem, -ujú domnelý nášať dopnúť i dopät, -pnem, domnenie, -ia, str. ---- donútiť, -im, -ia; do -pnú; dopnul /'dopäl; domnienka nucovat dopnutý 2 dopätý domnienka, -y, ž. dookola (prisl.) dopodrobna (prisl.) domnievať sa, -am, -ajú doopravdy (prisl.) dopola, dopoly (prisl.) domôcť sa, domóžem dopálit', -im, -ia; dopa- dopoludnia = predpo sa, domôžu sa nie ľovať ludním (prisl.) 116 dopoludnie, -ia, str.= dorozumenie, -ia, str. dostať, -stojím, -stoja predpoludnie dorozumět' sa, -iem, dostatočný dopomáhať, -am,-ajú; -ejú; dorozumievať; dostatok, -tku, m. dopomôcť niekomu dorozumenie dOStih, -U, 777. k niečomu dórsky (sloh) dostihnúť, -nem, -nú; doprať, -perem, -perú; dorúbať, -am / -em dostihnuteľný / do- viď prať doručiť, -im, -ia; do stižiteľný dopraviť, -im, -ia; do ručiteľ; doručovať dôstoj, -a, 777. = dô pravný; dopravník; dosah, -u, /Tí. stojnosť, -ti, ž.; dô dopravníctvo; dopra dosahovať stojný vovať; dopravovateľ dosaváď = doteraz, do dôstojník, -a, 777.; dô dopredu (prisl.) siaľ; dosavádny=do stojnícky; dôstojníc- dopriať, -prajem, -jú terajší tvo niečoho alebo niečo dosiahnuť, -nem, -nu; dostrel, -u, m. niekomu dosiahnuteľný; dosa dostriezť, -strežiem, -žú doprosta (prisl.) hovať niečoho alebo dostrihať, -ám, -ajú; doprostred (prisl. niečo dostrihnúť predl. s gen ); dostal dosiaľ (prisl.) dostúpiť, -im, -ia; do sa doprostred; do dosiať, -sejem, -sejú; stupný prostred lúky dosievaf dosvedčiť, -im,-ia; do- dopustiť (sa), -im, -ia; doska, -y, ž.; doskový, sviedčať, dosvedčo dopúšťať (sa); dopu- doštený vať stenie dôsledný; dôslednosť dosypať, -em, -ú (dó dopýtať sa, -am, -ajú; dôsledok, -dku, m. kon.); dosýpať, -am, dopytovať sa niekoho doslova (prisl., iné je -ajú (nedokon.); do- na niečo i o niečom do slova, na pr. od sýpka dorábať, -am, -ajú slova — do slova) dosýta (prísl.) doráňať, -am, -ajú doslovný; doslovne dosýtiť, -im, -ia dorast, -u, m.; doraste dosmrtný došiť, -šijem, -šijú ; do- nec; dorastenka dospelý šívať dorásť, -rastiem, -rastú; dospeť, -ejem, -ejú; došliapať, -em, -u; dorastať; dorastlý dospievať došliapnuť, -em, -u; dôraz, -u, m.; dôrazný dOSpeV, -U, 777. došľapovať doraziť, -íŕn, -ia; dorá dospodu (prísl.) došlý žať dosť doštený, viď doska dorezať, -žem, -žú dostač = nadostač doštička, -y, 2. doriadiť, -im, -ia dostačit', -ím, -ia doštverať sa, -ám, -ajú. doriecť, -rečiem, -rečú dostať, -stanem, -stanú; prísť štvornožky; do- Dorota, -y, ž. dostávať štverávať sa 117 dotácia, -ie, ž., veno dovaliť, -im, -ia; dová- dóza, -y, ž., dávka vanie, podpora ľat dozadu (prísl.) doťahať, -ám, -ajú; dovariť, -im, -ia; do- dozaista (prisl.) dotiahnuť; doťahovať várať dozerať, -ám, -ajú doťať, -tnem, -tnú; do- dovážiť, -im, -ia; do dozneť, -ie / -eje, -ejú; tínat vážať doznievať dotaz, -u, m.; dotaz dôvažok i dôvažok, dozor, -u, m.; dozor ník -Žku, 772. ca; dozorný; dozorčí, dotedy (prisl.) dovedna=spolu -ia, -ie doterajší dôvera, -y, ž. dozreť, -eje / -ie, -ejú doteraz (prisl.) dôverčivý (o ovocí); dozrievať; dotiaľ (prisl.) dôverný dozrelý dotiecť, -tečie, -tečú dôverovať dozreť, -em, -ú fo dotierať, -am, -ajú; doviazať, -zem, -žu kom); dozerať dotieravý; dotieravo doviesť, -vediem, -vedú dozvedeť sa, -zviem, dotknúť sa, -nem, -nú; (72a pr. za ruku do -zvedia; dozvedať sa dotkol sa; dotknutý; viesť) ; dovádzať dóža, -u, m. (hlava dotýkať sa doviezť, -veziem, -vezú býv. benátskej repu dotknuteľný (na pr. na voze do bliky) dotlačiť, -im, -ia; do- viezť); dovážať dožať, -žnem, -žnú; tláčať dovliecť, dovlečiem, dožínat'; dožinky dotlcť, -čiem, -čú; do- -čú; dovliekaf dožiť, dožijem, -jú; do tĺkat dôvod, -u, 772.; dôvod žívať dotleť, -iem, -ejú; do- ný; dôvodiť — do- doživotný tlievaf vodzovať dožuť / dožuvať, -ujem, dotreť, dotrem, -ú; dôvodiť, -im, -ia (od -ujú; dožúvať dotierať vodiť); dovádzať; iné dráb, -a, 772. dotvrdiť, -im, -ia; do- je dôvodiť (od dô drabina, -y, 2. = rebri tvrdzovat vod) = dovodzovat na; drabinový = re- dotyčný- keď je reč o dovolená, -ej, ž.; do brinový; drabinovec dotýkaní, ináč miesto volenka = rebrinák dotyčný (pán) lepšie dovoliť, -im, -ia; do dráč, -a, m., a) koni- spomenutý, řečený, voľovať dráč (šinter, šarha 2 onen (pán) dovoz, -u, m.; dovoz nem.), čes. pohodný, dotyk, -u, m. ca; dovozné b) úžerník, čes. lichvář, dotýkať sa, -am, -ajú; dovrchu (prisl.) c) rváč; dračka=žena dotýkavý; čo sa toho dôvtip, -u, 777.; dôvtip dráčova; iné je dračka dotýka / dotýče ný = dranica, rvačka; doučiť, -im, -ia; doúčať dovtípit' sa, -im, -ia dráčsky 118 dračka, -y, ž., bitka, drednót), -u, 772. (veľ driemaj 2'driem; drie- rvačka ká vojenská loď) majúc; driemnuť dragún, -a, 772. drenáž, -e, ž., odvod driemota, -y, ž. dráha, -y, ž. = želez nenie; drenážovat drieň, -a, m.; drienka nica dresírovať, cvičiť Drienčany, -čan, m. drahný dresúra, -y, ž., výcvik pomn.; drienčanský drahocenný; draho (najmä zvierat) drienovica, -e, 2. cennosť dreť, drem, drújdrený; Drietoma, -y, ž. drahokam, -u, 772. drenie driev (prísl.) drahý, komp. drahší; drevár, -a, m.; drevár drichmaf, -em, -ú draho, komp. drahšie sky; drevárstvo drkotať, -ám í drko drak, -a, 772.; dračica; dreváreň i drevárňa, cem; drkotavý dračí, -ia, -ie -rne, ž. drobäť, -ti, i. hrom. drakonický /drakónsky dreveneť, -ie,-ejú drobčiť, -ím, -ia (od Drakon), krutý drevený drobiť, -ím, -ia drama, -ata, str., i drevienka, -y, ž. drobizeň, -zne, ž. dráma, -y, i.;drama drevnateť, -ie (-eje),-ejú drobizg, -u, 772. tický; dramaturg' drevnatý drobky, -ov, m. pomn. drap, -u, m. = pazúr drevo, -a, str.; driev- (drobence, mrvance) drapačky, -čiek, ž. (dria- ko; drievce, -a, str. drobnička, -y, ž. panie peria); drapáč- drevorez, -u, m. drobnohľad, -u, m. ka (žena, ktorá dria- drevorubač, -a, 772. drobnosť, -ti, ž. pe perie) drevoryjec, -jca, i dre- drobnozrnný drapéria, -i e, ž., zá vorytec, -tca, 777. drobný ves drevoryt, -u, 777., dre droby, -ov, m. pomn. drapľavý vorytina (vnútornosti z husi, draslík, -a, 777. (prvok drevotoč, -e, 2. kury) kalium) drezína, -y, ž., želez drogeria, -ie, ž.; dro drastický ničný vozík gista drať.derem, derú; dral, drgať, -ám, -ajú; drgá- dromedár, -a, 77?., jed- draný / dratý vať nohrbý veľblúd dratva, -y, ž. drgľavý drót, -u, 772.; drôtový; dražba, -y, ž., licitácia; drhnúť, -em, -ú drotovať dražebny, licitačný driapať, -em, -u, a) drotár, -a, 772.; drotár Drážďany, -ian, m. škriabať, b) perie sky ; drotárča; drotárit pomn.; draždiansky driapať = párať drozd, -a, 772. dráždiť, -im, -ia; dráž- driek, -u, 772.; driečik; droždie, -ia, str. didlo driečny drožka, -y, ž.; drož- dreadnought (čitaj: driemať, -em, -u; kár; drožkársky 119
drsný niečo v držbe); iné je duchna, -ny, 2. = pe druh, -a, /7í. (priateľ) majiteľ, vlastník rina druh, -u, m. (sorta) duál, -u, m., dvojné čí duchovenstvo, -a, str. druhohorný slo; duálový duchovný druhoradý dualizmus, -zrnu, 777.; dukát, -a, 777. druhorodený dualistický dula, -y, ž., i gdula druhostupňový dub, -a, 772.; dubový (druh ovocia); dulo druhotvar, -u, m. ďubať i ďobať, -em, -ú vý i gdulový druhý dubčiť, -im, -ia, i dub- duma, -y, ž.; dumka; druid, -a, 777. (keltický kať, -ám, -ajú dumný; dumať, -ám, kňaz) dubina, -y, 2. -ajú drúk, -a, 777., kôl; drú- dubiózny, pochybný ďumbier, -u, m. (ko ček, drúčik = žŕdka Dublin (čitaj Dablin), renie) drumbľa, -le, ž.; drum- -a, 772. Ďumbier, -a, 777. (vrch) blička, drumbieľka; dubkom (vlasy mu Dunaj, -a, m.; dunaj drumbľovať stoja) ský; Dunajec druzg (cit.) dúbrava, -y, 2. duneť, duní, -ia drúzgať, -am, -ajú; dudáš, -a, 77?. = gajdoš dupať, -em, -eš /' -ám, drúzgavať / drúzgá- dudok, -dka, m. -ajú; dupnúť vaf; druzgot dudy, dúd, 2. pomn. = dúpä, -äta, str., skrýša družba, -u, 777. gajdy; dudať, -ám, zvierat družica, -e, ž.; družič -ajú duplika, -y, ž., odpoveď ka duel, -u, m., súboj; due- na repliku; dupliko družina, -y, 2. lant vať družný dueto, -a, str., dvoj- duplikát, -u, 77í. (dru družstvo, -a, str.; druž spev hý rovnaký exemplár stevný; družstevníc dúfať, -am, -ajú niečoho, najmä listi tvo duh, -u, 77?., úžitok, ny) drzý, surový, dotieravý zdravie, sila; niečo je duplovaný - 2 nem.slo držadlo, -dla, str. mu k duhu (opak ne vensky dvojitý, dvoj držať, -im, -ia duh) násobný; duplovka, država i dŕžava, -y, ž.; dúha, -y, ž.; duhovina; dvojka dŕžavie, -ia, str.; Dŕ- d úzka dúpnatý = dutý žavie (v Turci) duch, -a, 777.; Duch svätý dupneť, -ie, -ejú, prách- držba, -y, ž. duchaprítomnosť, -ti, niveť držgroš, -a, 777. ž.; duchaprítomný dupnúť, -cm; dupať, držiak, -a, 772. (časť dúchať, -am, -ajú; díi- dupkať cepa) chavať í dúchávať; dupný (dupná vŕba, držiteľ, -a, 777. (kto má dúchnuť skala) 120
Durinsko, -a, str. dvestokrát -- dvesto- dvojuchý duriť, -ím, -ia ráz dvojženstvo, -a, str. Ďuro / Ďurko, -a, m. dvestoletý / dvesto dvor, -a, m.; dvorec, = Jur, Juro, Jurko ročný -rca; dvorček dusičnan, -u, m. dvierka, dvierok, str. dvorana, -y, ž. dusík, -a, m. (prvok pomn. dvoranín, -a, 777., mn. nitrogenium) dvih, U, 772. č. dvorania, dvoranov dusiť, -im, -ia; dusivý; dvíhať, -am, -ajú; dví- atď. (ako: Srbín, Srbi, dusný havat 7 dvíhávať; Srbov; Rusin, Rusi, duša, -e, ž.; duševný; dvihnúť; dvihadlo Rusov) dušička; Dušičky, -iek, (elevátor) dvoriť, -im, -ia 2. pomn. (sviatok) dvojaký dvorný dusiť sa, -im, -ia -- bo- dvojbod, -u, 772. dych, -u, 777. žiť sa dvojča, -aťa, str. dychadlá, -diel, str. dušný dvojčlenný pomn. dúšok i dúšek, -ška, i dvojdielny dýchať, -am, -ajú; dý dúštek, m. dvoje; dvoje detí chací; dýchnut; dý dutý; dutina; dutľavý dvojfarebný i dvojba chol dužeť, -iem, -ejú = na revný dýchavica, -e, ž-; dý bývat sily, tučnět dvojhlasný chavičný dúži, -a, -e = zdravý, dvojhlavý dychčať, -im, -ia silný, veľký; dúžejší; dvojica, -e, ž. dýchnut', -em, -u dúže (prisl.); dužina dvojiť, -im, -a (= vy dychtiť,-im, -ia (po nie dva, m. neživ., dvaja, kať) čom); dychtivý m. živ., dve, ž. a str., dvojitý dýka, -y, 2. g., 1. dvoch, d. dvom, dvojjazyčný dym, -u, 772.; dymiť /. dvoma dvojka, -y, ž, dymnik, -a, m. dvacať; dvacatina; dva- dvojkopytník, -a, m. dyna, -y, ž., jednička ciatka; dvaciatnik; dvojmesačný sily dvaciaty dvojmo dyňa, -e, ž. dvanásť; dvanástka; dvojnásobný dynamika, -y, ž.; ná dvanásty dvojnohý uka o silách; dyna dvercia, -riec, str. dvojramenný mický; dynamometer, pomn., /dverce,-riec, dvojročný -tra, 772. ž. pomn. dvojrohý dynamit, -u, m. dvere, dverí, ž. pomn.; dvojslabičný dynamo, -a, str. d. dverám, /. dve dvojsmysel, -slu, m.; dynastia, -ie, 2., panov rách, /. dverami dvojsmyselný nícky rod; dynastie- dvesto, str. neskl. dvojstranný ký 121 dyzentéria, -ie, ž., čer echo, -a, str., ozvena elektrodynamika, -y, 2. vienka ej, ejha (cit.) elektrolýza, -y, ž. (roz dzierzonák, -a, m., eklatantný, zrejmý klad látok elektric Dzierzonov úľ ekliptika, -y, 2., zdan kým prúdom) džavotať, -ocem, -ocú; livá ročná dráha Slnka elektromotor, -a, m. džavot ekonom, -a, m , hospo elektrotechnik, -a, 777. džbán, -a, 777.; džbá- dár;, ekonomia; eko elektroterapia, -ie, ž., nok, -nka, 77?. nomický liečenie elektrinou džber, -a, m., mn. n., ekvátor, Ta, m., rovník element, -u, 722., živel, a. džbery ekvilibrista, -u, m., prvok; elementárny, krasojazdec; ekvili- základný, všeobecný; bristika, krasojazdec- elementárka tvo Elemír, -a, m. eben, -u, 772 ; ebenový ekvinokcium, -ia, str., Elena 1" Helena, -y, ž. eden, -u, 772., raj rovnodennosť Eleonora, -y, 2. edícia, -ie, ž., vydanie ekvipáž, -e, 2., koč (so elév, -a, m., chovanec, (knihy); edičný zapriahnutými koň učeník, žiak edikt, -u, 772., výnos, mi) elevátor, -a, m., dví- nariadenie ekvivalent, -u, m., ná hací stroj, dvihadlo Edita, -y, ž. hrada Eliáš, -a, 772. Eduard, -a, 772. ekzém,-u, m., druh vy eliminovať, vylúčiť efekt, -u, m., účinok; rážky elipsa, -y, ž.; eliptický; efektný, efektívny, ú- elaborát, -u, 777., vypra elipsoid, -u, 77!. činný, skutočný covanie Eliška, -y, ž., Alžbeta efemérny, jednodenný, elastický, pružný; ela- elita, -y, ž., vybraná netrvácny stičnost, pružnosť spoločnosť; elitný efendi, -iho, 772., turec eldorado, -a, str., za elixír, -u, 77?., tajomný ký sudca, hodnostár sľúbená krajina liečivý nápoj Efialtes, -ta, 772. elefant, -a, 777. — slo elízia, -ie, ž., vypustenie Egejské more vensky slon Elsasko — správne Al- egida, -y, ž., ochrana, elegancia, -ie, ž., vy sasko záštita braný vkus; elegant elyzium, -ia, str., raj egoista, -u, 777., sebec; ný, vkusný (v gréckom bájeslo- egoistický, sebecký; elegia, -ie, ž., žalospev; vi); elyzejský egoizmus, sebectvo elegicky Ema, -y, 2. egreš, -a, m. — sloven elektrika, -y, 2. (stroj) email, -u, 777. sky polka elektrina, -y, i. (sila; emanácia, -ie, i., vý Egypt, -a, 77!.; Egyp prúd elektrický) ron; emanačný ťan ; egyptský elektrizovať emancipácia, -ie, ž., 122
osvobodenie zo zá Eneáš,-a, m. (i Aeneas) epilepsia, -ie, ž., zrád- vislosti; emancipovať Eneida, -y, ž. (i Aeneis) nik; epileptický (sa) energia, -ie, ž., účinná epilog, -u, m. Emanuel, -a, m. sila, ráznosť; energič- episkopát, -u, 772., bis embryo, -a, str., záro ný; energický kupský úrad, biskup dok ; embryonálny, engagement (franc, stvo; episkopálny zárodkový číta j angažmá), neskl. epištola, -y, ž., list ementál, -u, m., emen- str., záväzok, prijatie epitaf, -u, 77!., náhrob tálsky syr do služby, služba ný nápis, kameň emigrácia, -ie, ž., vy en gros (čitaj angró), epiteton, -teta, str., prí sťahovanie sa; vysťa vo veľkom vlastok hovalectvo; emigrač enklitika, -y, ž., prí epizoda, -y, i., vedľaj ný; emigrant klonka; enklitický ší príbeh, vložka; mn. Emil, -a, m.; Emília, -ie, enormný, ohromný, ne g. epizod; epizodický ž., Milka smierny epocha, -y, ž., doba, eminentný, výborný, en passant (čitaj an obdobie; 77272. g. vynikajúci pasán), mimochodom epoch; epochálny emir, -a, m. (mohame ensemble (čitaj an epoleta, -y, ž., znak na dánske knieža); emi sámbl), -biu, 777., sbor pleci rát, -u, 772. entente (čítaj antant), epos, eposu, m.; epo emisár, -a, m. -ty, i., dohoda peja, -je, 2. emisia, -ie, ž., vydanie entuziazmus, -zrnu, TTí., epruveta, -y, ž., skú (účastín); emisný nadšenie, oduševne mavka empiria, -ie, ž., skúse nie; entuziast; entu éra, -y, ž., doba, ob nosť; empirický; em ziastický dobie pirizmus Epaminondas, -da, 777. erár,, -u, m., štátny po emulzia, -ie, ž., liečeb epický, výpravný; epik; klad, štát; erárny, ná tekutina, roztok epika štátny encyklika, -y, ž., okruž epidemia, -i e, ž., hro erb, -u, 772. ný list (najmä pápež madná nákaza; epi eremita, -u, 777., pustov ský biskupom) demický ník; eremítáž, -e, ž., encyklopedia, -ie, ž. epigon, -a, m., nasle pustoveň, pustovňa (prehľadné spracova dovník vynikajúcich Eros, Erota, 772. (boh ľú nie jednotlivých ale ľudí bosti, lásky); erotic bo všetkých vied); en epigram, -u, m. (vtipný, ký, ľúbostný cyklopedický ; ency- stručný básnický vý erudícia, -ie, ž., vzde klopedista rok); epigramatický lanie endemia,-ie, ž., miestna, Epikur, -a, m.; epiku- erupcia, -ie, i., výbuch; nákaza; endemický I reizmus eruptívny 123
Ervín, -a, m. čenské spôsoby; eti- nost, zrejmosť, pre eržať, správne hržať, ketný hľad ; evidentný, zrej -í, -ia = řehtat Etna, -y, ž. mý; evidenčný esencia, -ie, ž., výťažok etnografia, -ie, ž., ná evolúcia, -ie, ž., vývoj, eskadra, -y, ž., oddiel rodopis; etnograf; et evolucionistický; evo vojenského loďstva nografický lučný eskamotáž, -e, ž., kú- etuda (vysl. etuda), -y, exaktný, prísne vedec zelníctvo; eskamotér ž. (hudobné cvičenie) ký, presný eskont, -u, 777. (srážka etymologia, -ie, ž., ná exaltovaný, prepiaty, úroková pri včasnej uka o pôvode slov; rojčivý šom splatení zmen etymologický, pôvo- exámen, -u, str., skúš ky) ; ' eskontný ; e- doslovný ka; examinátor skontovať eufemizmus, -zrnu, 777., Excelencia (lat, titul eskorta, -y, ž., ozbroje lahodný výraz vysokých hodnostá ný sprievod; eskor eufónia, -ie, ž., ľubo- rov) tovať zvuk; eufonický, ľu excelovať, vynikať Eskymák, -a, m.; Esky bozvučný excentrický, výstredný mácká,-y; eskymácky Eufrozina, -y, ž. excerpcia, -ie, ž., vypi esperanto, -a, str. (me Eugen, -a, 772. sovanie; excerpt, -u, dzinárodná reč) eugenika, -y, ž.; euge- 777., výpis; excerptor, essay (čitaj esé), es- nický vypisovateľ; excerpo saya (čítaj eseja), 772., eucharistia, -ie, ž., svia vat, vypisovať písomná rozprava tosť oltárna; eucha exces, -u, 772., výtrž estetika, -y, ž., veda o ristický, sviatostný nosť; nemiernosť kráse, krasoveda eunuch, -a, 772. exekúcia, -ie, ž., výkon estét, -a, m.; estetický Euripides, -da, 722. práva; exekučný; estráda, -y, ž., vyvýše Europa, -y, ž.; európ exekútor; exekvovať ný výstupok sky; Európan; Euro- exekutíva, -y, ž., vý ešte panka konná moc v štáte; etapa, -y, ž., stanica, Eva, -y, ž.; Evička exekutívny pokročenie, stupeň evakuácia, -ie, ž., vy exemplár, -a, m., vzor, vývoja; etapný; eta prázdnenie kus pový evanjelik, -a, 772.; evan exercície, -ií, 2. pomn., etažér, -a, 772., stojan jelička; evanjelický; cvičenie (duchovné) éter, -u, m.; éterický evanjelium, -ia, str.; exhorta, -y, ž., du etika, -y, ž., mravove- evanjelista chovná reč, kázeň da; etický eventualita, -y, ž., mož exhumácia, -ie, ž., vy- etiketa, -y, ž., označe nosť; eventuálny kopanie mrtvoly; ex nie, nálepka; spolo evidencia, -ie, ž., zjav- humovať 124 exil, -u, 7?2., vyhnanstvo expozícia, -ie, ž., vý F. existencia, -ie, ž., jest stava, výklad; v dra- vovanie, bytie, živo mate začiatok; expo Fabián, -a, 777. bytie; existenčný; zitúra, -y, i., poboč fabrika, -y, ž.; fabri existovať, jestvovať ný závod alebo úrad kant; fabrický; fabri exkluzívny, výlučný expresionizmus, -zrnu, kát; fabrikácia (piš exkomunikácia, -ie, ž., 777. (smer v umení) radšej domáce slová vyobcovanie z cirkvi expresný, súrny, náhly, továreň / továrna, to exkurzia, -ie, ž., vy spěšný várník, továrničky [vý chádzka expropriácia, -ie, ž., vy robok, výroba]) exkvizitný, vybraný vlastnenie fabula, -y, ž. (dejový ex lex, mimo zákona, exsudát, -u, 772., výpo- základliterárnej tvor stav mimozákonný tok by), povesť; f abulista exotický, cudzokrajný extáza, -y, 2. fadesa, -y, ž., nuda; expanzia, -ie, ž., rozpí extenzia, -i e, 2., rozší fádny, nudný navosť; expanzívny renie; extenzívny Faeton, -tonta, 77?. (boh expedícia, -ie, ž., vý exteritorialita, -y, ž. slnca) prava ; expedit; expe- (výnimečné postave fagot, -u, 7?7. (hudobný ditor; expedičný nie diplomatov, ktorí nástroj) experiment, -u, 772., po podliehajú i v cudzi fajčiť, -im, -ia; fajčiar; kus; experimentálny ne len zákonom svoj fajčiarsky; fajčivo expert, -a, m., znalec ho štátu) fajka, -y, ž.; fajkár explikácia, -ie, ž., vý externista, -u, m., mi fakcia, -ie, ž., strana klad; explikovat, vy moriadny žiak (politická); fakcióz- kladať externý, vonkajší ny, stranícky exploatácia, -ie, ž., vy extrakt, -u, m., výťažok fakľa, -e, ž.; faklička vlastnenie, vykorisťo extravagantný, vý faksimile, -a, str., sním vanie stredný, prehnaný ka, odliatok explodovať, vybuchnúť extrém, -u, 772., kraj fakt, -u, 777., skutok, u- explózia, -i e, ž., vý nosť, prehnanosť; ex dalosf; faktický, sku buch ; explozívny, vý trémny, krajný, vý točný bušný stredný faktor, -a, 772., činiteľ, exponovať, vyložiť, vy exulant, -a, 777., vyhna správca závodu slať na odpovědné nec faktotum, -ta, str. (kto miesto Ezdráš, -a, 772. všetko vykoná — export, -u, m., vývoz; Ezechiel, -a, m. „pravá ruka") exportný, vývozný Ezop, -a, 772. (i Aesop) faktum, -kta, str., i fakt, expozé, str. neskl., vý Ežo, -ža, 772. (od Eze -u, 777., príbeh, sku klad ministrov chiel) tok, skutočnosť 125
faktúra, -y, ž., účet za níčka; farský; farár; fátum, -ta, s/r., osud tovar farárka Faunus, -na, 777. (boh fakulta, -y, 2. (oddiel farba i barva, -y, i.; far- lesný a pastiersky) univerzity) bitý, farbistý i barvitý favorit, -a, m., obľúbe fakultatívny, možný, farbiar / barviar, bar- nec, miláčik; favorit voľný veník, -a, m.; farbiar ka; favorizovať falanga, -y, i falanx, sky; farbiareň 1 far- f,áza, -y, ž., doba, stav, -ngy, ž., bitevný šík biarňa časť vývoja faloš, -lše, 2. (z nem.), farbiť / barvif, -im, -ia; fazóna, -y, ž., tvar, spô lepšie neúprimnosť, farbistý sob klam; falošný; faloš- farizej, -a, m.; farizej fazuľa, -e, ž.; fazuľka ník; falošnica ský; farizejstvo február, -a, m., lok. vo falšovať, klamať, poru farma, -y, ž.; farmár februári šovať; falšovateľ farmaceut, -a, m., štu federácia, -ie, 2. falzet, -u, m., hrdelný, dujúci lekárnictvo, le federalizmus, -zrnu, 772., nepravý hlas kárnik štátna sústava spol falzifikácia, -ie, ž., fal fasáda, -y, ž., predná ková; federálny; fe šovanie ; falzifikát; f al- stena (budovy); fa- deratívny zifikátor sádnik fejtón, -u, 772. (z franc fáma, -y, i., povesť; fascinovať, oslňovať, feuilleton), novinár famózny okúzľovať ska besednica (pod família, -ie, ž., rodina fascikel, -kla, m., svä- čiarou); fejtonista familiárny, dôverný, zok listín; 77272. w., a. Felicián, -a, 777. nenútený fascikly Felix, -a, 777. fanatik, -a, 777., vášnivý fašiangy, -ov, m. pomn. feministka, -y, ž. (že prívrženec; fanatic (z nem.), masopust na, hlásajúca femi ký; fanatizmus fašizmus, -zrnu, 772. nizmus, t. j. úsilie o Fándly, -ho, m. fata morgana, marivo, rovnoprávnosť žien) fanfára, -y, 2. prelud (klamné, ma- Fenicia, -ie, ž.; fenický fantast, -a, m., blúzni rivé obrazy vo vzdu fenikel, -kla, 772. (kore vec; fantastický, blúz chu) nie) nivý, dobrodružný fatalista, -u, 772. (kto fénix, -a, m., bájny vták fantázia, -ie, i., obra veri v moc osudu); fenomen, -a, m., ne- zotvornosť fatalistický; fatali ! obyčajný zjav; feno- fantazmagória, -ie, ž., zmus, viera v osud; | menálny vyvolávanie preludov fatálny, osudný i feračina, -y, ž. = pa- fantazovať, blúznif fáteľ — z maď., sloven i pradie fantom, -u, 777., prelud sky závoj I férie, -ií, ž. pomn., fara, -y, ž.; farník; far Fatra, -y, ž.; fatranský I prázdniny; feriálny 126
Ferdinand, -a, m.; Fer- figliar, -a, m., šibal; Fin, -a, m.; Finsko; fin diš figliarsky, šibalský;fi- ský ferman, -u, m., rozkaz gliarstvo, šibalstvo financie, -ií, ž. pomn., (sultánov) figura, -y, ž., postava, peňažné hospodár ferment, -u, m., kva- tvar; figurálny stvo, štátne dôchod sidlo, kvasnice fikať, -ám, -ajú vzly ky; financovať; fi fertucha — z 77e77?., slo kať nančný; finančník vensky zástera fikcia, -ie, ž., výmysel, finesa, -y, i., jemnosť, feruľa, -e, ž., rychtář myšlienka; fiktívny, schytralosť ská palica vymyslený fingovat', vymýšľať, festival, -u, m., sviatok, filantrop, -a, m., ľudo predstierať slávnosť (hudobná) mil; filantropiznnis firma, -y, ž. fetišizmus, -zrnu, m.; filatelista, -u, m., sbe- fistula, -y, ž., vysoký, viera v neživé pred rateľ poštových zná tenký hlas; píšfaľa mety; fetiš, -a, m. mok; filatelistický fiškál, -a, 77?., advokát feudalizmus, -zrnu, m.; Fiľakovo, -a, str. fiškus, fišku, m., štátna feudálny filharmonia, -ie, i., pokladnica, štátny feuilleton — viď fejtón sdruženie hudobných majetok; fiškus, -usa, fez, -u, 77í. (červená tu umelcov a priazniv ííí., štátny zástupca; recká čiapka so strap cov; filharmonik fiškálny com čiže kystkou) filia, -ie. / filiálka, -y, i., fixír, -u, m., ustaľovač fiaker, -kra, TTí., nájom dcéra, dcéra-cirkev, fixný, pevný, určitý, ný koč; 77772. n., a. pobočný závod, po ustálený fiakry, fiakrista bočka; filiálny fixovať, upevniť, utvr fiala, -y, ž.; fialka; fia- filigránsky, drobný dit, ustálit' lôčka; fialový Filip, -a, 777. (ale má flajster — z nem., slo fiala, -y, ž., ozdoba filipa) vensky nálepok v staviteľstve filipika, -y, i., prudká, fľak— 2 77em., sloven fiasko, -a, str., nezdar, útočná reč sky škvrna neúspech filolog, -a, /n., jazyko- Flám, -a, TTí.; flámsky fičať, -im, -ia spytec; filologia; fi fľaša, -e, i., láhev, skle- fideikomis, -u, m. (sve- lologický nica; fľaška; fľaštička renský dedičný maje filozof, -a, 772., mysliteľ, flauta / flétna, -y, ž. tok, ktorý sa nesmie mudrc; filozofia;filo (hudobný nástroj) predať), sverenstvo zofický flegmatik, -a, m., člo figa, -y, ž.; figový; fi- filter, -tra, m. (nem.), vek ľahostajnej po govník cedidlo; filtrovať, ce vahy; flegmatický figef, -gľa, 772., žart; fi- dit, preciedzať; fil flexia, -ie, i., ohýbanie gľoš tračný flinta, -y, ž., puška 127 flóra, -y, ž., kvetena Fortunát, -a, m.; For fráter, -tra, 777. (z lat), či kvetná, rastlinstvo tunata brat Florencia, -ie, i.; flo forum, -ra, str., náme fráza, -y, ž., výraz; f rá rentský stie, verejný súd zovitý; frázista Florián, -a, 772.; Flo- fosfor, -u, 772.; fosfo frazeologia, -ie, ž., riš rový; fosforečný sbierka rečových vý flotila, -y, ž., oddiel vo fosíliá, -ií, str. pomn., razov jenského loďstva skameneliny; fosilný fregata, -y, ž. (druh vo fluidum, -da, str., teku fotograf, -a, m.; foto jenskej lodi) tina grafia; fotografický frekvencia, -ie, ž., ná fluktuácia, -ie, ž., vlne fotometria, -ie, ž., ná všteva; frekventačný nie uka o meraní svetla frenetický (potlesk), foliant, -u, /T?., veľká foyer (franc, čitaj fo- zúrivý, prudký kniha; ajé), -u, m., ohnište, fresko,-a, str. ,mn.g. fre folklor, -u, 772., národo ohnisko; v divadle siek (maľba na stene, pis; folklorista, náro chodba na prechádza na kožovke ešte čer dopisec nie stvej); freskovitý fond, -U, 772. foxteriér, -a, m. (druh Fridolín, -a, 772. fonetika, -y, ž., zvuko- psov) Fridrich, -a, 772. (česky slovie; fonetický, zvu- frajer — z nem., sloven Bedřich) koslovný sky milý, milenec; fra f rišný — žnem., sloven fonograf, -a / -u, m. jerka, frajerôčka—mi sky čerstvý, svieži fontána, -y, ž. lá, milenka frivolný, nemravný football, viď futbal frak, -u, /n. frizér, -a, í?2., kaderník forma, -y, i., podoba, frakcia, -ie, ž., odštie fŕkať, -am, -ajú tvar pená strana front, -u, 772., / fronta, formalita, -y, ž.; for fraktúra, -y, ž., zlome -y, i.; frontálny málny ; formát, -u, nina Frygia,-ie, i.;frygický m.; foremný Francúz, -a, m.; Fran fučať, -í, -ia formalizmus, -zrnu, m., cúzka; Francia /Fran fuga, -y, ž. (hudobný jednostranné dbanie cúzsko ; francúzsky; útvar) na formu francúzština/f rančina fujak, -a, 772. formula, -y, ž., vzorec; frank, -a, m. (peniaz) fujara, -y, i. formulka; formulo Frank, -a, 772.; franský fujavica, -e, ž. vať, určite vysloviť frankatúra, -y, 2. fúkať, -am, -ajú; fúka- fortifikácia, -ie, ž., o- františkán, -a, m. vat i fúkávaf; fúknuť pevnenie frapantný, prekvapu fúfaf, -am, -ajú, špinit; fortissimo (prisl.), čo júci fuľo najsilnejšie fraška, -y, ž.; fraškovitý fulminantný, skvelý 128 fumigovať, nedbať ský alebo okresný gamaše, -í, f. pomn. fundácia, -ie, ž., zákla lekár gamba, -y, ž. — pysk, dina; fundacionálny fyziognomia, -ie, ž., vý huba; gambička fundament, -u, m., zá raz tvári gániť, -im, -ia = nepekne klad; fundamentálny fyziológia, -ie, ž., ná pozerať, zazerať; fungovať, konať službu uka o pravidelných gánivý funkcia, -ie, ž., činnosť, životných výkonoch ; Ganymedes, -da, 772. úradný výkon, hod fyziologický garancia, -ie, ž., zábez nosť; funkcionár, či peka, záruka; garanč novník; funkčný ný; garantovať funt, -a, m. (pol kila) garáž, -e, ž., miestnosť fúra, -y, ž. (z nem.), Gabriel, -a, 777.; Gabrie pre automobily voz (naložený niečím) la, -v, i. garbiar, -a, m. (z nem.) Fúria, -ie, i., bohyňa gáfor, -fru, 772.; gáfrový = kožiar, koželuh; pomsty; fúria, zúrivá gágať, -am, -ajú; gago- garbiareň / garbiarňa ženská taf; gagotavý = kožiareň / kožiarňa furiant, -a, m. gágor, -a, 772. garda, -y, ž., vybraný fúrik, -a, m., tragač gajdy, gája, ž. pomn. = sbor vojenský; gardi furman, -a, 772. (z nem.), dudy; gajdoš; gajdo sta vozka, vozár, povoz ši k garderoba, -y, ž., šatňa ník; furmanka; fur- galán, -a, 777., milý; ga- gargarizovať, vyplako- mančit lánka vať, kloktať (iné je klo futbal, -u, m. (z angl. galanteria, -ie, i.; galan kotat, voda klokoče) football), lopta i hra térny; galantnost; ga garnitúra, -y, ž., súpra (kopaná) lantný va futurista, -u, 772.; futu galbavý = neobratný garnizona, -y, ž., po rizmus galeja, -e, 2., veľká ve sádka futurum, -ra, str., bu slová loď; galejník gastrický, žalúdkový dúci čas; futurálny galeria, -ie, i. gastronom, -a, TTí., pa- fúz, -a, 777.; zväčša v Galia, -ie, ž.; galský škrtník / maškrtník mn. č. fúzy, -ov; fu- galiba, -y, ž., nehoda, Gašpar, -a, m.; Gašpar- záň (kto má-fúzy); mrzutosť ko; gašparkovo (lúf- fúzatý Galilea, -y i -eje, ž.;ga kové, bábkové) diva fúzia, -ie, ž., sliatie, lilejský dlo splynutie; fuzionovať galop, -u, 772., cval gaštan, -a, m.; gaštano fyloxera, -y, ž., revokaz galoše, -ši, 2. pomn. vý fyzika, -y, ž.; fyzický; galvanizmus, -zrnu, m.; gate, gatí, 2. pomn.; d. fyzik galvanický gátiam, /. gatiach, /. fyzikus, -ka, 772., mest galvanoplastika, -y, 2. gaťami 129
gavalier, -a, m.; gava geniálny, mimoriadne germanizácia, -ie, ž., liersky nadaný ponemčovanie; ger- gáz,-u, 777. (druh látky) genitalia, -ií, str., ro- manizátor; germani gazda, -u, m. = hospo didlá, plodidlá zovat dár; gazdík; gazdov genitív, -u, 7?! (pád na germanizmus, -zm u, 777., ský; gazdovstvo otázku koho, čoho, výraz prevzatý z nem |í gazdina, y, ž. = hospo- čí?); genitívny činy \ dyňa; gazdinka genius, -ia, 772., veľduch gesto, -a, 7?2., posunok, gazela, -y, ž. (zviera) Genovéva, -y, ž. pohyb; gestikulácia; gáza, -e, ž., služné; gá- genre (čitaj iánr), -u, gestikulovať ' žista m., druh, obrázok zo geto, -a, str., židovská Gbely, -ov, 772. po/7772. života štvrť Gdaňsko, -a, m. gentleman (čitaj džen gigant, -a, 772., obor; gi gdula i dula, -y, ž. tlmen), -a, 772., človek gantický (ovocie); gdulový / jemných mravov, sluš gilotina, -y, ž., stínadlo dulový. ný človek girlanda, -y, ž., kvetino gejša, -e, ž., japonská geodézia, -ie, ž., zeme- vý záves tanečnica meričstvo; geodetic- git, -u, m. (z nem.) — Gejza, -u, 777. ký správne tmel; gito- gejzír, -a, 772., vybuchu geografia, -ie, ž., zeme vať, správne tmelit júci horúci prameň pis; geografický gladiátor, -a, m., zápas geleta, geletka, -y, ž. geologia, -ie, 2., náuka ník; gladiátorský (diežka na bryndzu) o vrstvách kôry zem glazúra, -y, ž., poleva Gemer, -a, 772., lok. skej; geolog; geolo glej, -a, 772.; glejáreň v Gemeri; Gemerská gický í glejárňa; glejiť župa geometer, -tra, 772., ze- glg,-u, m.;glgať; glg- genealog, -a, m., rodo memerič / zememerač núť pisec ; genealogia; ge geometria, -ie, ž., mer- glieda, -y, ž., poleva, nealogický ba; geometrický glazúra generácia, -i e, ž., poko georgína, -y, ž. (rast globus, -bu, m., zeme- lenie lina) gi'ľa generál, -a, 772.; genera gerila (z guerilla), -y, gloriola, -y, ž., slávo- lita, -y, ž. ž., drobná vojna (v ho žiara generálny, hlavný, vše rách) glosa, -y, ž., vysvetlenie obecný Gerlachov, -a, 777.; Ger slova, vysvetlivka; genetický, určujúci pô lachovský štít glosár; glosovať vod niečoho Germán, -a, 772.; Ger glycerín, -u, 777.; glyce genezis, -ze, ž., pôvod, mánia ; Germánstvo; rínový vznik germánsky gniaviť,-im, -ia = hniesf 9 130 gnóma, -y, i., gnómický gravér, -a, 772., rytec i guľovatý gobelín, -u, m., čalún ryjec guľomet, -u, m. s votkanými obrazmi gravitácia, -ie, ž., prí guma, -y, ž.; gumový Goethe, -eho / -tha; ťažlivosť (zemská); gunár, -a, 777., húser adj. Goethov gravitovať, priťahovať Gustáv, -a, TTí.; Gustí- gól,-u, m. (z ang/, goa!) sa na; Gustínka golier, -a, m.; golie Gregor, -a, m.;, grego guvernantka, -y, ž., vy rik riánsky chovávateľka /vycho gombička, -y, ž.; gom Gregor-Tajovský vávateľka bík Grék, -a, 772.; 77272. 72. guvernér, -a, TTí., správ gondolier, -a, m., veslár Gréci; Grékyňa; ca na gondole Grécko; gréčti na; gréc gvardián, -a, m., pred goniometer, -tra, m., ky; grécky katolík i stavený kláštora uhlomer gréckokatolík; gréc gymnastika, -y, ž., telo Gorazd, -a, 772. kokatolícky cvik; gymnastický gotický (sloh) gremium, -ia, str., spo gymnázium, -ia, str.; Goti, -ov, m. množ.; ločenstvo; gremiálny gymnazijný / gym gótský; gotština igrguľa, -e, ž., podložka naziálny Grácia, -ie, ž. (bohyňa pod čepec gynekológia, -ie, i., ná pôvabu); grácia, pô grifeľ, -fľa, TTí., kamie uka o ženských choro vab nok (písací); griflík bách Grácián, -a, 772. grimasa, -y, i., úškľa- gyps, -u, m. — správne grafik, -a, m.; grafický bok / úšklebok sádra grafit, -u, 772., uhlik, -a grísa, gríska - z nem., gram, -u, m. (g) slovensky krupica H. gramatika, -y, ž., mluv- gróf, -a, /n.; grófka; nica; gramatický grófsky; grófstvo Haag, -u, 772.; haagsky gramofon, -u, m. groteskný, podivný, habán, -a, m., novokr- gramotný zvláštny stenec; habánsky granát, -a, m.; graná grúliť, -im, -ia (sviňa habať, -em, -ú tový grúli) habilitácia, -ie, ž. (do granatier, -a, m.; gra- grúň, -a, 772.; grúnik siahnutie práva pred natiersky gubernátor, -a, m., nášať na vysokej ško grandiózny, veľkolepý správca, vladár le); habilitačný granit, -u, m., žula guča, -e, ž. = hrča habit, -u, m., mníšske gratis (prisl. lat), zdar guerilla, vi't/'gerila rúcho ma guľa, -e, ž.; guľka; gu habkať, -ám, -ajú gratulácia, -ie, ž., bla ľôčka; guľatý Habsburg, -a, 772. .habs hoželanie; gratulovať gúľať (sa), -am, -ajú burský 131 háby, háb, ž. pomn.; hálka, -y, ž. (okrúhla harakiri, str. (samo hábky; hábočky strieška na štíte, i vražda u Japoncov háček, -čka / -čku, i vetcrnik) rozpáráním brucha) háčik, -a, 772. halucinácia, -ie, ž., vi hárem, -u, 777. had, -a, m.; hadí, -ia, -ie dina, prelud harfa, -y, ž.; harfeník; (nie haďací); hadík haluška, -y, ž.; haluš harfeníčka háďa, -afa, str. kový haring, -a, m. (z lat), hádať, -am, -ajú; ha haluz, -i, ž.; halúzka; sleď dač, hadačka haluzina; haluzie harlekýn, -a, TTí., šašo, hádať sa, -am, -ajú; hám, -u, 7?2. (z nem.), pajac hádka brzda; hamovať, brzdiť harmanček, -a, TTí. Hades, -da, 772. (boh); Hamburg,-a, 777.; ham harmonia, -ie, ž., súlad; Hades, -du, 772., pod burský harmonický svetie hámor, -mru, 777., mn. n. harmonika, -y, 2. hadinec, -nca, 772. (ze hámry (z nem.), kla harmonium, -ia, str. lina) divo, mlat, huta; hám- hárok, -rku, 771.; hárko- hádzať, -džem, -džu; rik, kladivko, mlatok vý hádzací; hádzaná hana, -y, ž.; haniť harpuna, -y, ž., železný háj, -a, m.; hájový; há Hana, -y, ž.; Hanička oštep, met ák na veľ jovna Haná, -ej, ž. (na Mo ryby hajdúch, -a, 77?., mn. n. rave); Hanák; Ha hartovať — z nem., slo hajdúsi; hajdúška; nácká; hanácky venskyzakalif fkalená hajduchovaf (tanco hanba, -y, i.; hanblivý strela), zaoceliť vať odzemok) i haneblivý; hanebný hasiť, -im, -ia; hasič; hájiť, -im, -a / hanobný hasičský; hasičstvo hájnik, -a, / hájny, -eho, hanbiť sa, -ím, -ia hasnúť, -nem, -nú 772.; hájnička; hájnica handra, -y, 2.; handrič hašiš, -a, 772., opojné (dom); hájniciť ka; handrár fajčivo Hájniky, -ik, 772. pomn.; handžár, -a, 771., nôž hašteřit' sa, -im, -ia; v Hájnikoch (turecký) hašterivý hák,-a, 772.; háčik; háč hangár, -a, m. (prístre hať, -ti, ž. kovať šie pre aeroplany) hatiť, -im, -ia háky baky haniť, -im, -ia hausse (čítaj hós), stú halena, -y, ž.; halien hánka, -y, 2. (článok panie kurzov na burze ka; halenár prstu) háv, -U, 772. Halič, -e, ž.; haličský Hannibal, -a, m. háveď, -di, ž. halier, -a, m., 1. halieri, hanobiť, -im, -ia Havel, -via, m. /nn. n. haliere (skrá haraburda, -y, ž.; ha haviar, -a, 772.; haviar- tene h) raburdie, -ia, str. sky 132
havran, -a, m.; havraní, čiar; Helveťanka; hel herold, -a, m., hlásateľ -i a, -i e vetský heros, -oa, m., hrdina, hazard, -u, 7?2.; hazard hemisféra, -y, i., polo- bohatier ný; hazardovať guľa heslo, -a, str. hebký, jemný; hebuč- hemoroidy, -oíd, ž. po heterogénny, rôzno ký mn., zlatá žila rodý Hebrej, -a; hebrejský; Henrieta, -y, ž. hexameter, -tra, m., hebrejčina Henrich, -a, 772., čes. Jin šesfstopový verš hedžra, -y, i. (útek Mo dřich hí! (cit.) hamedov z Meky r. heraldika, -y, ž., náuka hiart — z nem., ohnište 622) o znakoch, erboch hiát, -u, 772., styk dvoch hegať, -ám, -ajú; heg herb — erb samohlások núť: hegľavý herbář, -a, m., rastli- hierarchia, -ie, i., vláda hegemonia, -ie,i., nad nár kňažstva, kňažstvo; vláda Hercegovina, -y, 2. ; hierarchický Heine, -ho i -na, 772. Hercegovinec; her- hieroglyf, -u, m., staro hej = áno cegovský egyptské písmo hejtman, -a, m. herec, -rca, m.; hereč Hilar, -a, m. hekatomba, -y, ž., obeť ka; herecký; herectvo hipodrom, -u, m, zá sto zvierat heretik, -a, m., kacír; vodiště pre jazdcov hektar, -u, m. (ha) herezis, -ze, ž., ka histológia, -ie, 2., ná hektograf, -u, m., roz círstvo uka o tkanive tela množovací prístroj Herkules, -la, 777. historia,-ie, 2., dejepis; hektoliter, -tra, 771. hermafrodit, -a, 772. (ži historik, historiograf, Helada i Helas, -ady, vočich obojeho po dejepisec; historický; ž., Grécko hlavia) historizmus Helén, -a, m., Grék; hermelín, -a, 77?., hrano- hja (cit.) helénsky, grécky staj; hermelínový hľa Helena, -y, 2. - - Elena Hermes, -rma, 777. (boh hláč, -a, 772. — hlaváč Helios, -ia, 772. (boh siń obchodu) (ryba); hláčik — hla ca) hermetický, neprieduš- váčik helota, -u, 772., otrok ne zatvorený hlad, -u, 772.; mret hla v Sparte; mn. n. he- Hermína, -y, 2. dy (mn. i.); hladný; loti Herodes, -da /-desa, 772. hladový; hladovať; Heľpa, -y, 2. heroický/herojský, hr hladnúf Helvécia, -ie, ž., Švaj dinský, bohatiersky hľadať, -ám, -ajú; hľa- čiarsko heroizmus, -zrnu, 772., dávať helvét, -a, 772.; helvetský hrdinstvo, bohatier- hľadeť, -im, -ia; hľa Helvefan, -a, 7?7., Švaj stvo dievať; hradištefVí//- 133
vadle); hľadisko = hlbočina, -y, ž. iné je chmat, chmatať, stanovisko, názor Hlboké, -ého, str. (o- chmatnúť hladina, -y, ž. sada) hmkať, -ám, -ajú hladit, -im, -ia (nie pi- hlboký; hlbší; hlboko; hmla, -y, ž.; hmlistý gľovat); hladidlo i hlbšie; hlbočizný hmota, -y, ž.; hmotár, hladítko/rt/e pigľajz); hlien, -u, m.; hlienistý hmotný; hmotné prá hladkat hlina, -y, ž.; hlinačka; vo hladký; hladší hlinastý; hlinený hmýr, -u, TTí. = hmýre hlaS, -U, 772. hliník, -a, m. (prvok nie, hmyz; hmýriťsa hlásať, -am, -ajú; hlá aluminium); hliníko = hemžiť sa sateľ i hlásateľ vý hmyz, -u, m. hlásiť, -im, -ia hlinka, -y, ž.; hlinkový hnať, ženem, ženu; žeň; hláska, -y, ž.; hlásko hlísta, -y, ž. hnal; hnaný vať; hláskoslovie hliveť, -iem, -ejú, le hnát, -a, 772. hlásnica, -e, ž. nivet, živoriť hneď, ihneď hlásnik, -a, / - hlásny, hlivy, -iv, ž. pomn. hnedý; hnedo -eho, 7?2. (druh húb) hnev, -u, 777.; hnevať hlasný / hlasitý hlobiť, -im, -ia (klinec sa; hnevný; hnevlivý hlasovať; hlasovací do steny, kôl do zeme) hnida, -y, ž. hlava, -y, ž.; hlávka; hlodať, -ám, -ajú, / hniesť, hnetiem, hne- hlavička -džem, -dzú; hlodá- tú hlavačka, -y, ž. (ko vaf; hlodavý hniezdo, -a, str.; hnie- nope) hloh, -u, 7?2.; hlohový; zdočko; hniezdit sa hlavaj, -a, m.; hlaváč; hlohyňa; hložina; hnillak, -a, /n. hlaváň hložie hnilý; hniličky hlavatica, -e, ž. Hlohovec, -vca, 7?7.; hlo- hnis. -u, 777. hlavátka, -y, ž. (ryba) hovský hnisať, -á, -ajú; hm'sa- hlavatý hlomoz / lomoz, -u, TTí. nie; hnisavý hlaveň, -vne, i.; hla- hlúb, -a, m.; hlúbie,-ia, hniť, -ijeni, -ijú vienka str. hnoj, -a, 777.; hnojnica hlavica, -e, ž.; hlavič hlucháň, -a, m.; hlu- hnusný ka chaňa, -ne, ž. Hnúšťa, -te, ž. hlávka, -y, ž. hluchý; hluchší / hlu hnúť, hnem, hnú; hni; hlavnica, -e, ž.; hlav- čnejší hnutie nička = poduška hlúpy, komp. hlúpejší hnuteľný; hnuteľnosť hĺbať, -am, -ajú; hĺ hlušiť, -im, -ia ho — gen. i ak. sing. bavý hľúza, -y, ž.; hľúzka; m. a str. = jeho hĺbiť, -im, -ia hľuzavý hoblík — z nem., stru- hĺbka, -y, ž. hmat, -u, m.; hmatat; hák 134 hobfovať, strúhať Holič, -a, 772. (obec); ho v košiari, kde sa ovce hoc i hoci ličský doja) hod, -u, m.; hody, -ov, holiť, -im, -ia honelník, -a, m., pasák 7?2. pomn. Hollý (Ján) na salaši hoden, hodna, hodno = hôlny (holi sa týkajúci) honobiť, -im, -ia, shá- hodný, -á, -é niečoho holohlavý ňaf majetok, sporiť hodina, -y, ž.; hodinka, holohumnica, -e, ž. honorár, -u, m., odme hodinôčka; hodinár; holokolenačky (prisl.) na hodinářsky hololakťačky (prisl.) honosiť sa, -im, -ia hodiť, -ím, -ia; hádzať holomráz, -azu, m.; ho- Hont, -u, 772.; Hontian hodlať, -ám, -ajú lomrazníky ska župa; Honťan; hodnosť, -ti, ž.; hod holopysk, -a, m. Hontianka; hontian nostár; hodnostný holub,-a, 772.; holúbok; sky hodnota, -y, ž.; hod holubí, -ia, -ie (ho hora, -y, ž.; horička, notný lubací od holuba) hôrka hodnoverný holúbä, -äta, str.; ho- Horác, -a, 772. hodný lúbätko horal, -a, 772. hodovny; hodovník; holubiar, -a, m. horár, -a, m.; horáreň hodovnícky holubica, -e, ž.; holu / horárňa hodváb, -u, 772.; hod bička horčica, -e, ž.; horčič vábny; hodvábnik holubínec, -nca, m.; ný hofier, -a, TTí.; hofierka; holubník horekovať (si) hofiereň / hofierňa holý horeť, -im, -ia; horiaci hojdá, -y, ž.; hojdačka; homeopatia, -ie, ž. horeznačky, horeznak hojdať (spôsob liečenia) (prisl.) hojiť, -im, -a; hojivý Homér, -a, m.; homér horič, -e, ž. = horkosť hojný sky horič, -a, 77?. (zelina) hoľa, -le, ž.; mn.g. hôľ homiletika, -y, ž., ná horizont, -u, 772., obzor; i holí; hôľny (z holi) uka o duchovnom horizontálny, vodo holáň, -a, m. -— holý rečníctve rovný človek homogénny, rovnorodý horknúť, -nem, -nú Holanďan, -a, m.; Ho homota, -ly, i.; homol horko ťažko lanďanka; Holandsko; ka ; homolovitý horký, komp. horkejší holandský homonym, -a, m., slo horkýže, horkáží (pří holba, -y, ž. (z nem.) vo s niekoľkými vý slovka) hold, -u, m.; holdovať znamy horľavý; horľavina holeň, -ne, ž.; holienka; hon, -u, 772.; honit; horliť, -im, -ia; horlivý holenná kosť honba Hornád, -a / -u, m. holič, -a, 77?.; holičský honelnica, -e, ž. (miesto hornatý 135
Horniaky, m. pomn.; na; hostinec; hosti hrada, -y, ž. na Horniakoch; Hor ny; hostinský; hosti hradba, -y, ž.; hradob- niak; Horniačka;hor- teľ ný niacky Hostivit, -a, 77í. Hradčany, -ian, m. horný = vrchný; iné je hosťovský pomn.; hradčiansky hôrny = z hôr, hôr sa hotel, -a, 77í.; /. v hoteli; hradište, -šta, str.; Hra týkajúci mn. 72., a. hotely; diště (obec); hradišť horši (komp. od zlý); hotelový ský horšie hotoviť, -im, -ia; hoto- hradlo, -a, str. horšiť sa, -ím, -ia viteľ hrádok, -dku, m. (zá Hortenzia, -ie, ž. (osob hotovizeň, -zne, 2. mok); Hrádok (obec); né meno); hortenzia, hotový Hrádčan, Hrádčanka; -i e (kvetina) hovädo, -a, str.; mn. g. hrádocký horúci, -a, -e; prisl. hoviad;hoviadko; ho hradská, -ej, ž. (ce horúce; komp. horú vädský sta) cejší hovädzí, -ia, -ie hrádza, -e, ž. horúčava, -y, ž. hovädzina, -y, ž. hrach, -ú, m.; hracho- horúčka, -y, ž. hoveť (si), -iem, -ejú vina; hrášek/hrášok; i horúčosť, -ti, i. hovoriť, -im, -ia; ho hraštek ' Horvát — správne vorievať hrana, -y, ž. Chorvát hra, hry, ž. = ihra hranica, -e, ž.; hrani hospitant, -a, TTí., ná hrab, -a, m., hrabina; čiar; hraničiarsky; vštěvo vateľ, mimo hrabovie; hrabový hraničný riadny poslucháč; ho- hrabať, -em, -ú; hra- hranol, -a, 772. spitantka ' báč; hrabáčka (žen hranostaj, -a, m. (zvie hospodár, -a, 772.; ho ská, ktorá hrabe); hra ra), hermelín spodársky ; hospo báčka (hrabanie se hrant, -a, 722. = koryto, dárny; hospodárstvo; na); hrabnúť, -em, -ú válov hospodáriť hrabky, -ov, m. pomn. hrať, -ám, -ajú (na hu Hospodin, -a, m. = Pán hrable, -blí, ž.; hrabli- dobnom nástroji, v Boh ce; hrablisko / hra- karty, v kolky, v ša hospodyňa, -ne, ž. bisko chy); hrací hosť, -a, m.,mn. n. hosti hrací, -ia, -ie hrať sa, -ám, -ajú =» alebo hostia, gen. ho hráč, -a, m.; hráčka ihrat sa; hravý stí, d. hosťom atď. hráčsky hrb, -u, m.; hrbček; hostec, -tca, 772. hračka, -y, ž.; hračkár; hŕbok hostia, -ie, ž. hračkársky hŕba, -y, 2.; hŕbka hostiny; pohostiný hrad, -u, m.; hrádok, hrbáň, -a, m.; hrbaňa, hostiť, -im, -ia; hosti -dku, 772. -ne, ž. 136 hrbateť, -iem, -ejú hriate, -eho, sír. (pá hromada, -y, ž.; hro hrblť (sa), -ím, -ia lené) mádka hrboľ, -a, TTí; hrbolec; hriaznuť, -em, -nu hromadiť, -im, -ia hrbľavý; hrbľovatý; (hriaznut do snehu) Hromnice, -íc, ž. pomn.; hrboľcovatý hríb, -a, m., huba .hrí hromničný; hromnič hrča, -e, ž.; hrčka bik ka (svieca) hrčať, -im, -ia Hričov, -a, TTí. hromobitie, -ia, str. hrdelný hriech,-u, m.; hriešny; hromosvod, -u, m. hrdina, -u, m.; hrdinný; hriešnik, hriešnica hromotresk, -u, m. (ze hrdinský hrište, -a, str. = ihrište lina) hrdiť sa, -im, -ia (nie hriva, -y, ž. hromovládca, -u, m.; čím) hrivko, -a, m. (kôň) hromovládny hrdlačiť, -im, -ia hrivnák, -a, 777. (holub) hromžiť, -im, -ia hrdlička, -y, i. hrkať, -ám, -ajú; hr- Hron, -a, m.; hronský hrdlo,-a,str.; hrdielko; kačka / hrkálka; hr hrôza, -y, ž.; hrozný hrdelný kotať hrozba, -y, ž. hrdopych, -a, m. hrkútať, -am, -ajú; hr- hroziť, -im, -ia; hrozivý hrdopysk, -a, m. kútavý hrozno, -zna, str.; hro hrdúsiť, -im, -ia hrmavica, -e, i. zienka hrdý, komp. hrdší / hrmen; hrmený (sto hroznýš, -a, 772. (had) hrdější hrmených!) hrsť, -ti, i.; hŕstka; hrdza, -e, ž ; hrdza- hrmeť, -í, -ia; hrmenie hŕstočka vef, -ie, -ejú hrmot, -u, m. hrtan, -a, 772; hrtanový hrdzavý hrnčiar, -a, 772.; hrnčia- hrúbka, -y, 2. hrebeň, -a, m.; hrebe- reň / hrnčiarňa; hrn hrubozrnný; hrubo nár; hrebienok čiarsky vlnný hřebík, -a, m. •= klinec; hrnec / hrniec, hrnca, hrubý hřebíček, a) klinček, m.; hrnček; hrnok hruď, -di, ž. = prsia; b) korenie hrnúť, -iem, -ú hrudný hrešiť, -im, -ia hrob, -u, 772.; hrobár; hruda, -y, ž.; hrudka hriadeľ, -dľa, m. (časť hrobový hruška, -y, ž.; hruštička pluha); hriadeľ, -ľa, hrobľa, -e, 2. (hŕbka hrúz, -a, m. (ryba) m.; kolo na hria kamenia, zeme); hrob- hrúžiť (sa), -im, -ia deli lina hrvoť, -a, 772. = zoboľ, hriadka, -y, i. hroch, -a, 777. (zviera) vole (vtáčie) hrianka, -y, ž. (pražený hrochoť, -ti, 2. (zmrz hryz, -u, 777.; hryzák; chlieb) lé blato) hrýzavý; hryzovisko hriať, hrejem, hrejú; hrom, -u, 772.; hromo hrýzť, hryziem, -yzú; hrej; hrejúc; hrial vý; hromovitý hryzenie 137 hržať, -í, -ia (nespr. er- humpľovať — z nem, huta, -y, ž.; Huta (de žat) = rehtať kaziť, ničiť dina) huba, -y, ž., a) hríb, Hun, -a, m.; hunský hútať, -am, -ajú = roz b) ústa; hubka; hu huňa, -ne, ž.; hunka mýšľať bička; hubový; hu- huncút — z nem., lapaj húževnatef, -ie, -ejú báň, hubatý človek; hupkať, -ám, -ajú; hup- húževnatý hubaňa (žena) kom húžva, -y, i.; mn. g. hubiť, -im, -ia; hubi- Húrban; Svetozár Húr húžev teľ ban Vajanský hvezdár, -a, m.; hve huckať — z nem., štva ť hurhaj, -a, 772., pokrik, zdáreň i hvězdárna; hučať, -im, -ia hrmot, lomoz hvezdársky; hvezdár hudba, -y, ž. hurt, -u, m. — z nem., stvo hudec, -dca, TTí. - hudák krik, lomoz; hurtom, hviezda, -y, ž.; hvie hudobník, -a, m.; hu chvatné, s hlukom zdička; hviezdnatý; dobný hus, -i, ž.; mn. n., a. hvizd, -u, 772. hugenot, -a, 772. (fran husi; husí, -ia, -ie; hvizdák, -a, m. (zviera) cúzsky kalvín) husacina (husie mä hvízdať, -am, -ajú; hu-hu! (cit.) so); húsa, -afa, str.; hvizdnúf; hvizdot huk, -u, m.; hukot húsatko, húska hvižďať, -im, -ia húkať, -am, -ajú; huk Hus, -a, m.; Ján Hus, hyacint, -u, TTí. nut g. Jána Husa hybaj! húľava, -y, ž., dažďové husár, -a, m. (vojak) hýbať, -am / -em ; hýb mračno húsenica, -e, ž. / hybaj; hýbajúc; hý- humanista, -u, m., prí husiar, -a, m. (pasák bavať / hýbávať vrženec humanizmu husi); husiarka hybký; hybkost humanita, -y, ž., ľud husita, -u, 772. (prívrže hybný skosť nec učenia Jána Hu hýčkať, -am, -ajú humanizmus, -zmu, m., sa); husitský hyd, -u, m.; hydina štúdium antickej vzde husle, husieľ / huslí, i. hydra, -y, ž. lanosti pomn.; husličky; hu- hydrant, -a, m., otvor humánny, ľudský sliar; husľový vodovodu humbug, -u, m., pod huspenina, -y, ž. = hydrát, -u, TTí. vod, klam studeno, -a, str. hydraulický, vodný humno, -&,str.; humien- húsť, hudiem, hudú hydrogén, -u, 777., vodík, ko; humnica; humen hustiť, -im, -ia -a, 77?. (prvok) ný; Humenné, -ého, hustnúť, -em, -ú hydrometer, -tra, 7?!., str. (obec) hustý, komp. hustejší dažďomer humor, -u, 777.; humo / hustší hydroplán, -u, m., ná rista; humoristický húšť, -ti, ž.; húšťava morné lietadlo 138
hyena, -y, i.; hyeni vá choroba); hyste chatrný zmus rický chceť, chcem, chcú i hygiena, -y, i., zdravo hyzdit, -im, -ia chcejú; chci, chcime, věda; hygienický chcite; chcej nechce j hygroskop, -u, m., vlh Ch. •= chtiac nechtiac koměr chťa nechta; chcel hýkať, -a, -ajú; somár chabeť, -iem, -ejú; chcený hýká chabnút chemia, -ie, ž., lučba hýľ, -a, m. chabý chemik; chemický Hymen, -a, TTí. (boh chabzda, -y, ž.; chab- chemikálie, -ií„ i. po svadteb) zdie množné, lučebniny hymna, -y, ž., mn. g. chalcedon, -u, m. (ne Chersones, -u, m. (pol hymien, / hymnus, rast) ostrov); chersoneský -nu, m.; hymnický Chaldea, -ey / -eje, i.; cherub, -a, / cherubín, Hynek, -nka, m. chaldejský -a, m. hyntov — správne koč Chalkis, -idy, ž. chichot, -u, m.; chicho hynúť, -iem, -ú chalupa, -y, ž.; chalúp tat sa hyperbola, -y, ž.; hy ka chiliada, -y, ž., tisícro perbolický Chalúpka (Samo) čie / tisíci eti e hypnóza, -y, ž. (dušev chameleón, -a, m. (zviechiméra, -y, ž., prelud; ný stav umele uspa ra) chimérický ného); hypnotizér; chán, -a, m., náčelník chinin, -u, TTí. (liek z hypnotiztnus; hypno (mongolský) kôry chinovej); chi tizovat chaos, -u, m., smes, nínový hypochondria, -ie, i., zmätok; chaotický chirurg, -a, TTí., lekár- ťažkomyseľnost; hy chápať, -em, -u; chápaj operatér; chirurgia; pochonder, -dra, m. / cháp; chápavý; chá chirurgický Hypolit, -a, m. padlo chitón, -a, TTí. (spodné hypotéka, -y, ž., nemo charakter, -u, m., po rúcho starých Grékov) vitý záloh; hypoteč vaha, ráz; charakte chlad, -u, 77!.; chládok ný; hypotekárny ristický; charakterizo chladiť, -im, -ia; chla hypotenúza, -y, ž., pře vať; charakterný; cha- dič ; chladiaci (pro pona rakternost striedok); chladnúť hypotetický, predpo charita, -y, ž., láska chlácholiť, -im, -ia kladaný, podmienený kresťanská; charita chlap, -a, m.; chlapský hypotéza, -y, ž., do tívny chlápä, -äta, str. mnienka, predpoklad Charybdis, -bdy, ž. chlapček, -a, TTí. hýriť, -im, -ia chasnik, -a, TTí. chlapec,-pca, m.; chla hystéria,-ie, ž. (nervo chatrč, -e, I. pecký, chlapčenský 139 chlapina, -u, m., chlap, chodiť, -im, -ia; choď, chova, -y, ž. =• strava chlapík choďte chovanec, -nca, m. ; chlapiť sa, -im, -ia chodník, -a, TTí.; chod chovanica chlebík, -a, m. níček chovať, -ám, -ajú chlebodarca, -u, m. chôdza, -e, i. chovateľ, -a, m. chlebovník, -a, m. chochol,-a, TTí.; chocho- chrabrý chlieb, chleba, m.; chle lík; chochlatý / cho-chradnúť, -em, -ú bový cholatý; chochlúška chrám, -u, m.; chrámo chliev,-a, TTí.; chlievec; = pipíška vý chlievik cholera, -y, ž. chrániť, -im, -ia; chrá chtfpať, -em, -u; chlip- cholerik, -a, m. (človek niť sa niečoho; chrá kať; chlipnúť; chlip prudkej povahy); cho nenec; chránidlo ný lerický chrápať, -em, -u chlór, -u, m. chomút, -a, m chraplavý chlorečnan, -u, m. chopiť (sa), -ím, -ia 72/c- chrapot, -u, m. chlorid, -u, m. čoho chrasť, -ti, ž.; chrastina chloroform, -u, m. chór, -u, m., sbor, ko chrasta, -y, ž.; chraslič- chlorofyl, -u, m. stolný chór; chorál, ka; chrastavý chlp, -a i-u, m.; chĺpok -u, m., velebná pie chrbát, chrbta, m.; na chlpáč, -a, m. seň; choralista, -u, chrbte; chrbtový; chlpateť, -iem, -ejú m., spevák na chóre; chrbtovina chlpatý chórista, -u, 772., sbo chrčať, -im, -ia chĺpok, -pka, TTí. rový spevák; chórist- chren, -u, m.; chrenový chlúba, -y, z. ka chrestomatia, -ie, i., chlúbiť sa, -im, -ia nie choreť, -iem, -ejú výbor čítania čím; chlúbivý chorľaveť, -iem, -ejú; chřestýš, -a, m. (had) chmára, -y, ž. = chmára chorľavý chrcheľ, -chľa, m. chmat, -u, m.; chmatat; choroba, -y, ž., nemoc; chrchlať, -lem, -lú; chmatnúť; iné je hmat, chorôbka chrchloš hmataf chorobný chriašteľ, -a, 772. (vták) Chmeľ, -u, m.; chmeľ choromyseľný chripeť, -ím, -ia; chríp- nica; chmeľovina Chorvát, -a, m.; chor nuť; chrípka chmúra, -y, ž.; chmú- vátsky; Chorvátsko; chripľavý rit sa; chmúrny chorvátština chrobač, -e, 2. hrom. chobot, -a, 777. (na pr. chorý chrobák, -a, TTí.; chro u slona) chotár, -a, m., Z. cho báčik chod, -u, m. tári, 77772. 77. chotáre; chromatický, farebný chodák, -a, 777. chotárny (kameň) / barevný, poltónový chodba, -y, ž. ChOV, -U, 772. (na pr. stupnica) 140 chromolitografia, -ie, chumeliť sa, -im, -ia nik píš zvesti alebo ž., farebná kameno- chuť, -ti, z.; chuťový zprávy; chyrovať — tlač chutiť = chutnať; chutí slovo zle tvorené, chromotypia, -ie, ž., mi správne počuť, slý farebná tlač chutný; chutne chat chronický, zastaralý chvála, -y, ž. chystať, -ám, -ajú chronologia, -ie, ž., chvalabohu (prisl., ale chytať, -ám, -ajú; chy- časoveda; chronolo chvála Bohu) tačka gický chváliť, -im, -ia; chvá- chytiť, -im, -ia chronometer, -tra, 772., lievat chytľavý časomer chvalitebný chytrák, -a, T?2.; chyt- chrúmať, -am, -ajú; chváloreč, -i, m. rácky; chytráctvo, ši chrumkať chválospev, -u, 777. balstvo chrumka, -y,ž.=chrup- chvályhodný chytrý; chytro; chytrej ka.; chrumkavý chvastať sa, -ám / šie chrupka, -y, ž.; chrup -cem; chvastavý chyža, -e, ž.; chyžka kavý chvat, -u, m.; chvatný chyžná, -ej, ž. chrúst, -a, TTí. chvátať, -am, chvatnúť Chyžné, -ého, str. (0- chryzantéma, -y, ž. chveť sa, chvejem sa, sada) chryzolit, -u, TTí. chvejú sa Chyžnian Voda, Chyž- chtiac nechtiac i chfa chvíľa, -Ie, ž.; chvíľka; nian Vody, 2. (obec) nechta chvíľočka; chvíľkový chtivý; chtivosť chvoja, -e, ž.; chvoji- chúďa, -ata, str.; chú na=čečina ďatko chvost, -a, m.; chvostík iba = len chudák, -a, m.; chudáčik chyba, -y, 2. ibis, -a, 777. (vták) chudera, -y, ž.; chu chýbať, -am, -ajú, / chy Ida, -y, ž. derka bět, -im, -ia, nebyť idea, g, idey alebo ideje, chudoba, -y, ž.; chu prítomný ž.; d. idei, ak. ideu, /. dobný; chudobneť chybiť, -im, -ia = uro idei, instr. ideou, 77272. chudobinec, -nca, m. biť chybu 72. idey alebo ideje, g. chudý; chudší; chuduš- chybný ideí, d. ideám, ak. idey ký; chudorľavý; chud chýliť sa, -im, -ia alebo ideje, /. ideách, núť Chynorany, -rian, 772. instr. ideami chúliť sa, -im, -ia pomn.; chynoriansky ideál, -u, m., vzor; ide chúlostivý chýr — z maď., slo álny; idealista; idea chumef, -mľa, 177., chu- vensky zvesť, novina; listický; idealizmus mái(snehu); chumeľ, chýrny, správne po identický, totožný; i- -e, ž.; chumelica vestný; miesto chýr- dentifi.kovaf, stotož- 141
niť; identita, totož ilegitimný, neoprávne vek panovačný; im nosť ný perializmus idiom, -u, m., nárečie, Iliada i Ilias, -dy, ž. impertinencia, -ie, ž., zvláštnost reči Ilona, správne Elena i drzosť, bezočivosť; idiosynkrazia, -ie, ž., Helena impertinentný pudový odpor iluminácia, -ie, i., o- imponovať, úctu vzbu idiot, -a, 772. svetlenie; iluminačný dzovať idiotikon, -ka, str. ilustrácia, -ie, i., vy import, -u, m., dovoz idiotizmus, -zrnu, m., obrazenie; ilustrátor; impotencia, -ie, ž., ne svojráznosť rečová ilustrovať schopnosť; impotent idol, -a, m., modla ilúzia, -ie, ž., prelud; ný idúcky (prísl.) mámenie; iluzórny impozantný, veľkolepý, idyla, -y, ž., selanka; Ilyria, -ie, ž.; ilyrský mohutný idylický im (nie jim), d. pl. zám. impregnovat', napúšťať Ifigenia, -ie, ž. on, ona ono impresario, -ia, m., pod Ignác, -a, m. imaginácia, -ie, ž., o- nikateľ umeleckých ignorancia, -ie, ž., ne brazotvornost; imagi predstavení a kon vedomosť ; ignorant, nárny, domnelý, ne certov nevedomec skutočný impresionizmus, -zrnu, Igor, -a, 777. imanie, -ia, str. m. (umelecký smer); ihelnica, -e, ž.; ihel- imatrikulácia, -ie, z., impresionista ník zápis do matrík imprimatur (lat.), nech ihla,-y, i.;ihlár; ihlica; imitácia, -ie, ž., napodo je vytlačené, povoľuje ihlička benie; imitátor; imi sa vytlačiť ihličnatý tovať, napodobňovať improvizácia, -ie, ž. ihneď = hneď imobilný, nemovitý, ne (umelecká tvorba bez ihra / hra, -y, i. hnuteľný prípravy); improvizá ihrať sa / hrať sa, -ám, imoralita, -y, ž., ne tor; improvizovať -ajú mravnosť; imorálny impulz, -u, m., popud, ihrište, -šťa, str., i hrište imortelka, -y, ž., sla- podnet ich (nie jich), mn. g., o. mienka (kvetina) imputovať, podkladať zám. on, ona, ono imperatív, -u, m., roz niekomu niečo ikona, -y, ž. (obraz pra kazovací spôsob;im Imrich, -a, m.; lmriška voslávnych svätých) peratívny imunita, -y, ž. (ochra ikra,-y, ž.; ikratý/iker- imperfektum, -ta, str., na pred trestným stí natý minulý čas nedoko haním); imunitný; il, ílu, m. (hlina) naný imunný Hava, -y, ž. imperium, -ia, sír.; im ináč; ináčej ilegálny, nezákonný perialista, -u, 7?!., člo inačiť, -im, -ia 142 inak; inakšie dbalosť, nevšímavosť; čivých); inhalačný inam indolentný, nevšíma inhalatorium inaugurácia, -iě, ž.; vý, nedbalý iniciálka, -y, ž., počia slávnostné zacinanie indukcia, -ie, ž. (meto točné písmeno (diela), slávnostné u- da, postupujúca od iniciatíva, -y, ž., pod vedenie (v úrad); in jednotlivosti ku vše net; iniciátor; inicia auguračný obecnosti); induktív tívny incident, -u, m., prípad, ny injekcia, -ie, ž., vstriek- nehoda induktor, -a, 722.; induk nutie; injekčný Ind, -a, TTí.; indský čný inkasovať, vyberať, pri inde industria, -ie, ž., prie jímať peniaze indemnita, -y, ž., bez mysel ; industriálny, inklinácia, -ie, ž., sklon, trestnosť; dodatočné priemyselný, výrob náchylnosť; inklino schválenie ný; industrializmus; vať index, -u, 772., soznam industriálna učiteľka inkluzive (z lat), is... India, -ie, ž.; indický (učiteľka ručných (na pr. inkluzive do Indián, -a, m.; Indiánka; prác) platok = i s doplat indiánsky infámia, -ie, ž., poha- kom) indiferentizmus, -zrnu, nenie, hanebnost; in- inkognito, str. neskl., TTí., ľahostajnosť; in fámny, hanebný pod cudzím menom diferentný infanteria, -ie, ž., pe inkolát, -u, T?!., domov indignácia, -ie, ž., roz chota; infanterista, ské právo horčenie, nevôľa pešiak inkompatibilita, -y, ž., indigo, -a, sír. (farba) infekcia, -ie, ž., nákaza; neslučiteľnosf (funk indikácia, -ie, ž., ozná infekčný cii) menie inferiorita, -y, ž., nižší inkompetencia, -ie, ž., indikatív, -u, m., ozna stupeň; inferiórny, nepříslušnost, neo movací spôsob; indi nižší právněnost ; iukom- katívny infinitiv, -u, m., neur petentný indirektný, nepriamy čitý spôsob, neurči inkonzekvencia, -ie, i., indiskrétny, nešetrný, tok; infinitívny nedôslednosť nemlčanlivý influenca, -e, 2. inkvizícia, -ie, i., súd individualita, -y, ž., informácia, -ie, ž., po proti kacírom; inkvi svojrázna osobnosť; učenie, zpráva; infor zičný individuálny, osobitý, mátor; informovať inokedy svojský infuła, -y, ž., biskupská inorečový individuum, -ua, str., čiapka (pri omši) inostranný jednotlivec, osoba inhalácia, -ie, ž., vdy inovať, -ti, ž. — osuheľ, indolencia, -ie, ž., ne chovanie (plynov lie srieň 143
Inovec, -vca, m. (vrch) integrita, -y, ž., nepo ženie; internaciona insigniá, -ií, str. mn., rušenosť, celistvosť lizmus ; internacionál znaky intelekt, -u, TTí., rozum; ny insolvencia, -ie, 2., ne intelektuál; intelektu internát, -u, m., spoloč schopnosť platit; in álny, rozumový; inte- né bydliště chovan solventný lektualizmus cov inšpirácia, -ie, ž., vnuk inteligencia, -ie, i., internovať, uväzniť nutie; inspirovat vzdelanosť, vzdela- interný, vnútorný; in instinkt, -u, m., pud; nectvo; inteligentný ternista, lekár vnútor inštinktívny, pudový, (človek) ných chorôb mimovoľný intencia, -ie, ž., úmysel, interpelácia, -ie, ž., do instru mentái, -u, TTí. zámer taz (v snemovni); in (pád na otázky: (s) intendancia, -ie, ž., do terpelovať kým, (s) čim?); in zor (nad divadlom); interpolácia, -ie, ž., ne štrumentálny intendatúra, -y, ž. (vo pravá vložka (v spi insurekcia, -ie, ž., po vojsku úrad, ktorý vy se) vstanie; insurgent pláca, chová a šatí interpret, -a, m., vy inší, -ia, -ie vojsko); intendant, -a, kladač, tlmočník; in inšpekcia, -ie, ž., dozor, 77!. terpretovať prehliadka; inšpek intenzita, -y, z., na interpunkcia,-ie, ž., roz- tor; inšpektorát pnutie, sila; intenzív deľovacie značky; in inšpicient, -a, m. ny, silný, mocný terpunkčný inštalácia, -ie, ž., uve interdikt, -u, m., zákaz interurbárny, medzi denie v úrad cirkevných obradov mestský inštancia, -ie, £., stu interegnum, -gna, str., interval, -u, m., medze peň úradu; inštančný medzivládŕe ra inštitúcia, -ie, ž., usta interes, -u, m., záujem, intervencia, -ie, ž., za novizeň; inštitút, -u, úrok; interesantný, kročenie; intervenčný TTí., ústav zaujímavý; intereso- interview (čitaj inter- inštrukcia, -ie, ž., po vať (sa), zaujímať (sa) vjú), -ewu, TTí., roz učenie, návod; in interiér, -u, m^ vnútor hovor (novinára s štrukčný; inštruktor né zariadenie význačným človekom) inštrument, -u, m., ná interkonfesionálny intimita, -y, ž., dôver stroj ; inštrumentalista interlineálny, medzi- nosť; intimný, dôver intabulácia, -ie, ž., zá riadkový ný pis do pozemkových intermezzo, -a, str. intolerancia, -ie, ž., ne- kníh; intabulačný; in- (tat), medzihra snášanlivosť; intole- tabulovať internacionála, -y, i., rantný, nesnášanlivý integrál, -u, m. medzinárodné sdru- intonácia, -ie, ž. (spô- 144
sob, ako sa tvorí tón; inzerát, -u, m., ozná ískať, -am, -ajú = hľa výška hlasu v reči); menie (v novinách); dať (v hlave) intonačný inzertný iskra, -y, i.; iskierka; intráda, -y, ž., vlastne inzultovať, napádať, u- iskrička úvod, predohra rážať iskriť, -im, -ia intransigentný, ne- inženier, -a, m., inže- islam, -u, 722., nábožen smieriteľný niersky stvo mohamedánske intravilán, -u, m., sta Ion, -a, m.; mn. n. Island, -u, 772.; island vebný pozemok Ionovia; lonia; ión ský intriga, -y, ž., klebeta; ský ísť, idem,idú; išiel, išla intrigán, klebetník; Ipeľ, -pľa, m. (rieka) istina, -y, ž. intrigovať Ir, -a, 777.; Irka; Irsko; istiť, -im, -ia introdukcia, -ie, ž., ú- irský istota, -y, ž. vod iracionálny, protiroz- istý; iste, isteže (prísl.) introitus, -tu, m., vstup, umový Ital = Talian; Itália, -ie, vstupná modlitba ireálny, neskutočný ž. (v staroveku); i- intuícia, -ie, ž. (pria írečitý — z maď, slo talský = taliansky; me nazeranie na pod vensky rýdzi, číry, pô italština — taliančina statu veci); intuitív vodný, čistý iteratívum, -a, str., o- ny; intuičný iredenta, -y, ž. (pô pätovacie sloveso invalid, -a, 722. vodne strana v Ta Ivan, -a, m. invázia, -i e, ž., vpád liansku, ktorá chcela íver, -a, m. •= trieska; invektíva, -y, ž., útoč slúčiť všeíky neoslo- íverček; íverie; íverif ná reč, urážka; in- bodené kraje s tal. Izabela, -y, ž. vektívny obyvateľstvom); ire- Izaiáš, -a, m. invencia, -ie, ž., dô- dentista Izák, -a, m. vtipnosť; invenčný iregulárny, nepravidel izba, -y, ž.; izbička, inventár, -a, m., só ný izbietka; izbový znám vecí; inventúra Irena, -y, 2. Izidor, -a, m. investícia, -ie, i., ulo ircha, -y, ž. Izmael, -a, 772. ženie kapitálu (v ne iritácia, -ie, i., drážde izobary, -bar, ž. pomn. jakom podniku); in nie; iritovať, dráždiť; (čiary, spojujúce mie vestičný; investovať iritačný, dráždivý sta s rovnakým tla investitúra, -y, i., uve Irma, -y, ž. kom vzduchu) denie do úradu (na ironia, -ie, ž., skrytý izolácia, -ie, ž., odlú jmä biskupského) výsmech; ironický; čenie, osamotenie; i- invokácia, -ie, i., vzý ironizovať zolátor; izolovať vanie; invokačný ischias, -u, m., úsad Izrael, -a, m.; izraelský; iný (choroba) izraelita; izraelitský 145
jakobin, -a, m. (fran jarmok, -u, m. (z nem.), cúzsky revolucionár) trh (najmä výročný); ja jakosť / akosť, -ti, ž., jarmočný; jarmočné, jablko, -a, str.; jabĺčko; kvalita -ého jablčník Jakub, -a, TTí.; jakubka, jarok, jarku, m.; jarček jabloň, -ne, ž.; jablon -y, ž. (hruška) jas, -u, TTí.; jasot ka jalový; jalovka; jalo jasať, -ám, -ajú; jasavý jačať, -ím, -ia vica; jalovina jaseň, -a, m. (strom); jačmeň, -a, m.; jačmen jama, -y, ž.; jamka jaseňový (z jasena) ný jambus, -bu, m. jaseň — správne jeseň jačmienka, -y, ž. Ján, Jána, 777.; Janík; = podzim Jaderské more Janíček; Jano; ján Jašenie, -ia, str. (obec) Jadran, -u, m., Jader sky; svätojánsky Jaseno, -a, str. (obec) ské more (Adriatické janičiar, -a, m.; jani- Jaseňová, -ej, ž. (obec) more) čiarsky jasienka — správne je jadro, -a, str.; jadier- Janka, -y, ž. sienka ko; jadristý; jadrný Jánošík, -a, TTí. jask, -u, /n. = tunel jafura, -y, ž. = čučo jantar, -u, TTT. jaskyňa, -ne, ž.; jaskyn riedka január, -a, m.; L v ja ný jagať sa, -ám, -ajú = nuári jasle, jaslí ű/efto jasieľ, lesknúť sa Japonec, -nca, TTí.; Ja ž. pomn. Jagellovec, -vca, m. ponka; Japonsko; ja jasmín, -u, m.; jasmí Jáger, -gru, m. (mesto); ponský nový jágerský jar, -i, ž., i jaro, -a, jasneť, -ie, -ejú jáhen, -hna, m.; jáhen str.; jarný jasnovidný ský jarab, -a, 77!.; jarabí, jasný jahňa, -ata, str.; ja- -ia, -ie jaSpiS, -U, 77í. hniatko; jahňací, -ia, jarabeť, -ie, -ejú = jastrab, -a, TTí.; jastrabí, -ie; jahňacina meniť sa, pestriť sa -ia, -ie jahoda, -y, i.; jahôdka; (pred očima) jastriť, -im, -ia (očima) jahodník jarabica, -e, ž. (vták) jastrivý = bystrý Jahve, neskl. m. (ne jarabina, -y, ž. (strom) jašiť (sa), -im, -ia, pla správne Jehova), Boh jarabiť sa, -im, -ia, me šiť (sa) jachať, -ám, -ajú niť sa, pestriť sa jašo, -a, TTí., větroplach jachta, -y, ž., rýchla jarabý, pestrý, strakatý jašter, -a, 777./ jašterica lodka jarec, -rca, 777. — jačmeň jať, jmem, jmú; jmúc; jaj! (cit.) jarina, -y, ž, = jarné jal; jatý; jatie; jímat jaký aký zbožie jatelina — správne ďa jako ako jarmo, -a, str.; jarmiť telina 10 146 jaternica, -e, ž. jediačky (prísl.) jelito, -a, str. jatka, -y, ž. jedináčik, -a. / jediná- jelša i olša, -e, ž.; jel- jatrá,-tier, str. = pečeňa ček, -čka, m.; jediná- šina; jelšový jatriť (sa.), -im, -ia; ja- čka; jediniatko Jelšava, -y, 2. (obec) trivý jediný; jedinečný jelšovka, -y, 2. (ryba, jav, -U, 777. jedľa, -le, ž.; jedlica, ináč čerebľa) javište, -šťa, / javisko, jedlička; jedľový jem, ješ, je (od jesť) -a, str.; javištný jedlo, -a, str. jemneť, -iem, -ejú javiť (sa), -im, -ia jedlý jemnocitný javor, -a, TTí.; javorina ; jednak; jednako; jedna- jemný; jemne; jem javorový ký nejší jazda, -y, ž.; jazdec, j ednať(sa), -ám, -ajú (o Jena, -y, ž.; jenský jazdca, 772.; jazdectvo niečo s niekým) Jeremiáš, -a, 772.; jere jazdiť, -im, -ia jednička, -y, 2.; jed miada, -y, 2. (žalost jazero, -a, str.; jazier- notka ná pieseň) ce; jazierko; jazerný jednodenný Jericho, -a, str.; jeriš- jazva, -y, ž.; jazviť jednoduchý (čísi.) ský jazvec, jazevca, 771.; ja- jednohlasný Jeroným, -a, m. = Hie- zevčí jednomyseľný ronym jazyčiť, -ím, -ia = kle jednonohý Jeruzalem, -a, 777.; jeru betiť jednooký zalemský jazyčnica, -e, 2. = kle jednoramenný jeseň, -ne, 2. — podzim; betnica jednorodený jesenný = podzimný; jazyčný = klebetný jednorohý iné je jaseň, -a, strom jazyk, -a, 777.; jazýček, jednoruký jeseter, :tra, m. (ryba) -čka; jazykospyt; ja jednostranný jesienka, -y, ž. (kveti zykový jednota, -y, 2.; jednotka na) jazz-band (čitaj džez- jednotlivý jesť, jem, ješ, je, jeme, bend), -u, 777. (orche jednotný jete, jedia; jedz, jedz ster k moderným tan jednotvárny te; jedol, jedla; je com) jednoženstvo, -a, str. dený jed, -u, /?!.; jedový; je jedovať sa, hnevať sa jestliby dovatý Jehova, -u, 777. (vzniklé jestliže jedáleň / jedálna, -ne, ž. z chybného čítania), jestvovať jeden, jedna, jedno, g., srrávne Jahve, neskl., jezuita, -u, 777.; jezuit jedného, d. jednému Boh ský atď. jeleň, -a, 77í ; jelenica; jež, -a, m.; ježa, -aťa, jedenásť; jedenásty; jelení, -ia, -ie; jeleni- str. jedenástka na; jelieiía, -aťa, str. ježibaba, -y, i.; ježí- 147
bábeľ, -a, m., ježi juhovýchod, -u, m.; Justinián, -a, 772. babin muž juhovýchodný južný Ježiš, -a, 777.; Ježiško juhozápad, -u, 772.; ju ježiť sa, -im, -ia hozápadný K. jímať, -am, -ajú; jímavý juchta, -y, ž.; juchto- jockey (čitaj džoki), -a, vina; juchtový k, ku (predl. s dal.) 77!., platený jazdec juj! (cit.) kabala, -y, ž., tajné u- jód, -u, m.; jódový júl,-a, 77?.; /. v júli; jú čenie (rabínov); ka- jogurt, -u, 772., bulhar lový balistika ská kýška Julia, -ie, ž. kabaňa, -ne, ž.; kaban- Johana, -y, i. = Jana; Julián, -a, m.; Juliana; ka; kabanica; kabani- Janka juliánsky (kalendár) čiar johanita, -u, 772. (člen JuliUS, -ia, 772. kabaret, -u, 777.; kaba rádu duchovného ry- jún, -a, m.; v júni; jú retný tierstva) nový kabát, -a, m.; kabátik; joj! (cit.) junač, -e, ž. kabátník Jonáš, -a, 777. junák, -a, 772.; junácky kábel, -belu, T?!.; kábe Jordán, .-a, m.; jordán junec, -nca, 772.; junček lový; kábelogram, -u, sky junktim, str. neskl., spo m. joviálny — viď žoviál jenie kabina, -y, ž.; kabinet, ny Juno, -ony, 2. -u, 777.; kabinetný Jozef, -a, m.; Jozefa; Jupiter, -tera (v textoch kacír, -a, 772.; kacírsky; jozefinizmus; jozefín filologických gen. kacírstvo sky Jova, dat. Jovoviu/ď.), káčer, -a, m. Jozue, -a, 772. 77í. kačica,-e,ž.; kača,-aťa, Jožko (od Jozef) Jur, -a, / Juraj,-a, m.; str.; kačica,-aťa; ka- jubilár, -a, m., oslave Jurko /' Ďuro, Dur čiatko; kačací; kača- nec; jubilárny ko; Jurina, -y, ž. cina jubileum, -ea, str., osla juridický, právny kaďa, -de, 2.; kadička va; jubilejný jurisdikcia, -ie, ž., pra kade; kadečo; kadeja Judáš, -a, m. vomoc ký; kadekde;kadekto Judea, -y / -eje, ž.; jud jurista, -u, 772., právnik; kadenáhle — správne sky juristický len čo judiciálny, súdny jury alebo žuri, ž. ne kade tade judikatura, -y, ž., súd skl., porota, sbor kádere, -rí, ž.; kadeřa nictvo znalcov vý; kaderie; kaderif; Judita, -y, ž.; Judka justícia, -ie, ž., spra kaderník juh, -U, 772. vedlivost; justičný kadet, -a, 77?. Juhoslávia, -ie, 2. Justín, -a, 772.; Justína, -y kadiaľ 148 kadidelnica, -e, ž. kaleráb, -u, Tí!.; kale- Kalypso, -sy, 2. (nymfa) kadidlo, -a, str. rábik; kalerábový kam kadiť, -ím, -ia; kadie- kaliber, -bru, m., prie kamarát — 2 nem., slo vať mer (najmä vývrtu vensky priateľ, druh kadlub, -a, m. - kadlu strelnej zbrane), kamarila, -y, ž., dvor ba, -y, ž. vlastnost; kalibrová- ská strana (štátuškod- kaftan, -a, m. ný livá) kahan, -a, m.; kahanec, kaličiť, -ím, -ia, mrzačiť kamaše — správne ga -nca; kahanček, -a kalif, -a, m., nástupca maše kachle, -chlí / -chief, ž. Mohamedov, panov kamelia, -ie, ž. (kveti pomn.; kachlička; ník; kalifát, -u, 777. na) kachličky, malé ka Kalifornia, -ie, ž.; kali kameň, -eňa, m.; kame chle ; kachliar; ka fornský nie; kamienok i ka- chľový kaligraf, -a, m., kraso- menček; kamenný; kajať sa, -am, -ajú pisec; kaligrafický kamenitý; kameni Kajetán, -a, m. kalich, -a, m.; kalíšek stý kajúci; kajúcnik; kajúc- i kalíšok; kalištek; kamenár, -a, m. nica; kajúcny kališník kamenec, -nca, m. kajuta, -y, ž., izba (na kalina, -y, 2. kamenný lodi) Kalinčiak, -a, TTí. kamenolom, -u, 777. kakao, -aa, str. kaliť, -im, -ia, kamenotlač, -e, ž. kaktus, -su, 772.; kak kalium, -ia, str., draslík kamenouhoľný tusový kalkul, -u, m., počet, Kamil, -a, 77?.; Kamila kal, -u, m.; kalný výpočet; kalkulácia; kamkoľvek kalamár, -a, m., 1. v kalkulovat kampaň, -ne, 2. kalamári, 7??72. 7!., u. kalný kamsi kalamáre kaloria, -ie, ž., jednot kamzík — žnem., slo kalamita, -y, ž., po ka tepelná vensky divá koza hroma, nešťastie, ne kaloše — správne ga kamža, -e, ž. (rúcho) hoda loše kaňa, -ne, ž.; kaňúr, -a, kálať, -am, -ajú (rúbať kaluž / kaluža, -e, i. 772. na polená) Kalvária, -ie, 2. (meno kanafas, -u, 777., hrubé kaleidoskop, -u, 777., op vrchu); kalvária (mie plátno tický prístroj zrkadlo sto pobožnosti, utr kanál, -u, 772.; kanálik; vý; kaleidoskopický penie) iné je kanárik; kana kalendár, -a, 772., /. v Kalvín, -a, 777. (meno lizácia; kanalizačný kalendári, 77772. 72., a. vlastné); kalvín, kal kanapa, -y, i. = po kalendáre^ kalendá vinista ; kalvínsky; kal hovka rik; kalendárny vinizmus kanár, -a, m.; kanárik 149
Kanárské ostrovy kapacitovať, získať, na karakter, -eru, 772., lep kanceľ, -cľa, m. —slo hovoriť šie charakter vensky kazateľňa / ka kapať, -em, -ú karambol, -u, m. zateľnica kapec, -pca, m., obyč. karamel, -n, m., pálený kancelár, -a, 777. V pi. kapce; kapčiar cukor kancelária, -ie, ž.; kan kapela, -y, ž.; kapel karanténa, -y, 2. (za celársky; kancelista ník tvorenie na zamedze kancionál, -a, m. kapilárny, vláskovitý nie nákazy); karan kandidát, -a, m.; kan kapitál, -u, m.; kapita ténny didátka; kandidati- lista; kapitalizmus karát, -u, 777. kum, -ka, str. (skúš kapitalny kárať, -am, -ajú; kára- ka); kandidatúra kapitán, -a, m.; kapi teľ kanibal, -a, 772., ľudožrút tánsky; kapitanat karavána, -y, 2. kanón — 2 nem., slo kapitola,-y, 2. (v knihe); karbonát, -u, m. vensky delo, -a, str. mn. g. kapitol karbunkul, -u, 772.; kar- kánon, -u, 772., cirkevný kapitula, -y, ž., sbor ka bunkulový predpis, zákon; hu nonikov; kapitulny karcer, -u, 777.; väzenie dobná forma kapitulácia, -ie, ž., kardinál, -a, 772.; kardi kanonický vzdanie sa, smluva; nálsky kanonik, -a, 772. kapitulovať kardinálny, hlavný, zá kanonizácia, -ie, ž., vy kaplán, -a, 772. kladný hlásenie za svätého kaplnka, -y, 2. karfiol, -u, 772. kantácia, -ie, 2. = spev kapor, kapra, 772. karhať, -ám, -ajú kantár, -a, m.; kantárik kaprál, -a, 777. kariéra, -y, ž., postup kantáta, -y, 2. — spev kapriciózny, svojhlavý v službe; karierista cirkevný kapsa, -y, ž.; kapsička karika - z maď., sloven kantína, -y, ž., krčma kapucín, -a, m.; kapu sky obrúčka, prsteň v kasárni; kantínsky cínsky karikatúra, -y, ž., po kanton, -u, TTT.; okres kapún, -a, m. smešný obrázok; ka kantonálny kapusta, -y, ž.; kapust rikovať; karikaturista kántriť — lepšie hubiť, nica ; kapustník; ka Karlín, -a, m. (čast ničiť, pustošiť pustný Prahy) kántry, -ov, TTT. pomn. kar, -u, m. (hostina po Karlovy Vary, Karlo (pôst v každom štvď- pohrebe) vých Var / Varov, roku); kántrový kára, -y, ž. 772. 77077277 kaolín, -u, 777. karabín, -a, 772., / kara karmazín, -u, m., čer kapacita, -y, ž., schop bína, -y, ž., krátka vená farba nosť, významný člo puška karmelitán, -a, m.; kar vek karafiát, -u, 772., klinček melitský 150 karmin, -u, m.; karmí pokladnica; kasička, (podzemné pohrebi- nový pokladnička; kasír, štia prvých kresťa karneval, -u, m. (zá pokladník nov) bava v masopuste) kasácia, -ie, ž., zruše katalog,-u, 77!., soznam; Karol, Karia, m. nie; kasačný (súd) katalogizovať Karolína, -y, ž. kasáreň i kasárna, katar, -u, m., zapálenie karotka — z nem., lístok -rne, ž.; kasárnický slizníc; katarálny karovať — z nem., slo kaséin, -u, 772., syro- katarakt, -u, 777., vodo vensky mieriť, viesť, vina pád smerovať (miesto ska- kasíno, -a, str., spol Katarína, -y, 2.; Kata roval nabok — odbo ková miestnosť, spo rín ka čil) lok kataster, -stra, 722., ú- Karpaty, Karpat, 77i. kaskáda, -y, í. radný soznam nehnu pomn.; d. Karpatom, kasňa — 2 7ie77?., správ teľností; 77777. 7!., a, /. Karpatoch, i. Kar ne skriňa katastry; katastrálny paty / Karpatmi; kar kasta, -y, ž., spoločen katastrofa, -y, ž., obrat, patský ská trieda; kastovný; nešťastie; katastro karpina, -y, ž. (v o- kastovnícky; kastov fálny čiach); karpavý níctvo katedra, -y, ž., učiteľ karta, -y, ž. (hracie kastelán, -a, 772., správ ská stolica karty); kartár ca zámku katedrála, -y, ž., chrám kartáč,-a, 772.; kartáčekKastília; , -ie, ž.'; kastíl v sídle biskupovom ; kartáčový obťah sky katedrálny alebo otisk kastrácia, -ie, ž., vyre- kategoria, -ie, ž., od Kartago, -a, str.; kar- zanie, vymiškovanie; diel, odbor taginský kastrát kategorický, určitý, vý kartel, -u, m., smluva, kaša, -e, ž.; kasička slovný, bezvýnimečný sdruženie (výrobcov kašeľ, -šľa, 771.; kašľať, katecheta, -u, m.; kate na ochranu cien) -lem, -ľú; kašľavý; chetický kartografia, -ie, ž., ná kašliavaf katechizmus, -zrnu, TTí. ; uka, o mapovaní kaška, -y, ž. (kvetina) katechizovat karton, -a / -u, 772., le kašmír, -u, 777. (jemná Katiiina, -u, m. penka, krabica tkanina z vlny kaš katolík, -a, m.; katolíc kartonáž, -e, ž., výro mírskych oviec) ky; katolíctvo ba krabíc kaštieľ, -a, 722.; kaštie- kaucia, -ie, ž., záloha, kartún, -u, 722. lik; kaštieľny záruka; kaucionálny kartuzián, -a, 777.; kar kat, -a, 777. kaučuk, -u, m.; kau- tuziánsky katafalk, -u, 777. i čnkový kasa - 2 nem., správne katakomby, ž. pomn. j kauzálny, príčinný 151 káva, -y, ž.; kávička; kde); kdesi; kdeže; kiež kávový; kávovník kdežto kikiríkať, -am, -ajú kavaléria,-ie, ž., jazda, kde tu kila, -y, ž. (miera) jazdectvo; kavaleri- keby Kilián, -a, 777. sta, jazdec kečka, -y, 2. (vrkoč u kilogram, -u, m., ľudo kavalier, -a, m. (člo mužských) vé kilo, -a, str. vek rytierskeho cha keď; keďby; keďže kilovat (2 kilowatt), -u, rakteru) kedy; kedykoľvek ( = 772. kavent, -a, m., ruči hocikedy); kedysi; ke kinematograf, -a, m., teľ dyže ľudové kino, a, str. kaviár,-u, m., ikry z je kedy tedy kinžal, -a, m., tatársky setra kefa, -y, 2. (z maď), nôž kaviareň / kaviarňa, správne kartáč; kefka, kiosk, -u, TTí., záhradný -rne,ž.; kaviarnik, ka správne kartáček; ke domček viarničky řový, správne kartá Kirgiz, -a, m.; kirgiz kavka, -y, ž.; kavčí, -ia, čový ; kefovať, správ ský -ie; kavočka ne kartáčovat' kitfa, -le, ž. — z nem., Kavkaz, -u, m.; kav- kel, kla, 77!. (slon má kly) sukňa kazský kelčík — z maď., slo Kfačany,-čian, m. pomn. kavyľ, -a, m. (stepná vensky trovy, útrata, kľačať, -ím, -ia; kľač tráva) poplatok mo kázanie, -ia, str. kepeň, -eňa, m., plášť; klada, -y, ž.; kladka kazár, -a, m. kepienok, pláštik kladivo, -a, str.; kla kázať, -žem, -žu; káza- ker, kra, 777.; mn. n., divko vať / kázávat' a. kry; kernatý; krík, kladka, -y, 2. kazateľ, -a, m.; kaza- kríček kľag, -u, 777. (z rum.) teľňa i kazateľnica keramika, -y, i., ume (kúsok teľacieho ža kázeň, -zne, i. nie hrnčiarske; kera lúdka, od ktorého sa kazeta, -y, ž., krabica mický mlieko skýši) Kazimír, -a, 772. Kežmarok, -rku, 77?.; Kľak, -u, TTí. (meno kazisvět, -a, m. kežmarský vrchu) kaziť, -ím,-ia; każenie; kiahne, -ní, 2. (choro kľakať, -ám,-ajú; kľak kazený ba), sypanice, čes. ne núť, kľaknem, kľakol každodenný štovice klam, -u, m.; klamať; každoročný kiar - 2 nem., slovensky klamár; klamavý, každý zákruta, záhyb, závoz klamlivý; klamstvo kbel, -a, m. (dbanka); kibic, -a, 77!.; kibicovat kľampiar, -a, 717. = bľa- kbelík kibitka, -y, ž., ruský vo' chár / plechár kde; kdekoľvek (=hoci zík klaňať sa, -iam, -ajú 152 klanica, -e, ž. = lušňa, klaviatúra, -y, i. kliatba, -y, 2. lievč (čast voza) klavír, -a, m.; klaviri klíčiť, -im, -ia = kľuf, klanie (od klat), -ia, str. sta; klavírny kľuvat (sa); klíčivý; klarinet, -u, 772.; klari kĺb, -u,7?7.; kĺbik; kĺbo klíčivost netista vý klient, -a, 77?, svěřenec, klas, -u, TTí.; klasit sa; klbása /klobása chránenec; klientela klasnatý; klasnateť; klbo, klbko, -a, str; kiiesniť, -im, -ia klások klbôčko kliešte, -í, ž. pomn. klasa, -y, ž. — lepšie klč, -a, 77í.; klčovaf klietka, -y, ž.; klietoč- trieda klebeta, -y, ž.; klebe ka klasicizmus, -zrnu, m., tiť; klebetnica; kle- klík, -a, 772.; klíček, -čka ráz starovekého (gréc betník klima, -atu, str., i klí keho a rímskeho) u- klekotať, -ám / -ocem ma, -y, 2., podne menia (zobákom) bie; klimatický klasický, vzorný, do Klementina, -y, i. Kliment, -a, 772. konalý; klasická lite klen, -a, m.; klenový klin, -a, 772.; klinec, ratúra (grécka a rím klenba, -y, ž. -nca, TTí. ska) kleniť, -im, -ia, klenúť, klinika, -y, ž. (ústav klasifikácia, -ie, ž., trie svierať pre vyučovanie po denie, posúdenie; kla klenot, -u, m.; klenot slucháčov lekárstva sifikovať ník pri posteli chorých) ; klások, -sku, 772. Kleofáš, -a, m. klinický klásť, kladiem, kladú; klepec, -pca, m., pasca Klio, -ie, 2. (múza de kládol; kladený klepsydra, -y, ž., vodné jín) kláštor, -a, 722.; Kláštor hodiny klipať, -ám, -ajú — mi pod Znievom; klá- kleptomania, -ie, 2, hať, žmurkať; klipkať; štorník; kláštorský chorobná náchylnosť kli pnúť klát, -a, m.; klátik kradnúť klišé, str. neskl. klať, kolem, kolu (72a klerik, -a, 772., chovanec klk, -u, m., chumeľ, pr. brava); iné je seminára; klerikali chumáč; klček, -čka 2 kliať, kľajem zmus; klerikál; kleri- -čku; zväčša v č. mn. klátiť, -im, -ia kálny; klérus, -ru, m., klky, -ov = na pr. vy klauzula, -y, ž., doda duchovenstvo česaný chumáč z ko tok, podmienka klesať, -ám, -ajú; kles nopi klauzura, -y, ž., zatvo- núť klnúť, klniem, -nú = renost, samota klá kliať, kľajem, kľajú ~ kliať štorná klnúť, klniem, -nú; kloaka, -y, ž., stoka kláves, -u, 772.; TTITí. n., a. kliatie, -ia; kliaty; iné klobása, -y, ž.; klo klávesy je klať, kolem báska 153 j klobučník, -a, 777. škubať; kmasnút, trh knižnica,-e,ž.; knižnič klobúk, -a, 772.; klobú núť, škubnúť ný čik kmeň, -íia, m ; kmen- knot, -u /-a, 772.; knôtik , klokoč, -e, 2. ný; kmeňový; kme- kňučať, -ím, -ia I klokotat; voda klokotá noslovie; kmenotvor- knuta, -y, ž., korbáč j. alebo klokoče ný koalícia, -ie, ž., sdru- f kloktať, kloktám — vy- kmeť, -a, 772. ženie, spojenie; koa * plakovať, gargarizo- kmín, -a, 772. (z nem.), ličný vať zlodej kobčah, -a, 772. (obilný kloniť, -ím, -ia kmín, -u, 777. (z lat.), koš v mlyne) klopať, -em, -ú rasca koberec, -rca, 772.; ko- klopne, -pni, 2. pomn. kmit, -u, 772.; kmitočet. berček = chlopne správne počet kmi kobyla, -y, ž.; kobylka; klopota, -y, 2. = lopota; tov kobylkár; kobylina klopotaf = lopotit sa kmitať (sa), -ám, -ajú ; kobza, -y, i. (hudobný klozet, -u, 772., splako- kmitnúť (sa) nástroj strunný) vací záchod kmotor, -tra, m.; kmo kocka, -y, 2. - správne klub, -u, TTí ; klubovka; tra, -y, 2. kostka (krychľa); kôst klubovny kňahyňa, -ne, 2. (vy ka (a) malá kosť, b) kľuckať, -ám, -ajú (pri datá; za svobodna v slivke) driemaní) je kňažná / kňažná) kocúr, -a, 772. = máčik kľúč, -a, 777.; kľúčik; kňaz, -a, m.; kňazský; koč, -a, 77!.; kočiar kľučiar kňažstvo kočiš, -a, 7?7.; kočišský kľučka, -y, ž.; kľučko kňažná, -y, 2., / kňažná, kočka, -y, 2. — mačka vať -ej, 2. (za svobodna; kočovník, -a, 777.; ko- kľús — správne klík vydatá je kňahyňa) čovnícky kľuka, -y, ž.; kľukatý knedťa, -le, 2. (z nem.) kodex, -u, TTí. klus,-u,TTí. = beh; klu knieža, -aťa, m.; knie kodicil, -u, m., prída sat = bežkať, šepkať žací; kniežatstvo vok k testamentu kľuť (sa) / kľuvať (sa), kniha, -y, ž.; knižka kodifikácia, -ie, 2., spí -uje, -ujú = klíčit; zi- knihár, -a, m. sanie zákonov; kodi siate semeno kľuje či kníhkupec, -pca, m. ; fikovať klíči kníhkupectvo kodkodákať klystír, -u / -a, 777. knihoven / knihovňa, koeficient, -u, TTí., sú kĺzať sa, -žem, -žu; -vne, 2. = knižnic, činiteľ kĺzačka -e, ž.; knihovník; kni kohorta, -y, 2. (oddiel klzký; klzkosť hovnícky vojska u Rimanov) klznúť, -e m, -ú kníhtlačiareň / kníh- kohút, -a, 77í.; kohútik; kmásať, • šem, -šu, trhať, tlačiarňa, -rne, ž. kohútí, -ia, -ie 154 kokarda, -y, ž., znak lizmu; b) hospodár- kolo, -a, str., koleso koketa, -y, ž.; koketo skosociálny smer, u- kolo i okolo vať; koketný silujúci sa o zrušenie kolocier-s/7/-ížv/2f; sk kokón, -a, m., zámotok individuálneho vlast rocel, -u, m. motýľa (na pr. hod- níctva); kolektivista; kolodej, -a, 722. vábnika) kolektívny, hromadný kolodium,-ia, str., drr kokos, -u, 777.; koko kôleň / kôlňa, -lne, ž. lepidla sový; kokosovník kofenp, -a, str.; kolien- kolohnát, -a, 772. koks,-u, TTí.; koksovňa, ko; kolenačky; kole- kolok, -Iku, m. (na ú -vne, 2. natý; kolenný radnej listine) kôl, kola, m.; kolík (v koleso, -a, str. ko kolok, -lka, 777. (koloi plote); iné je kolok, lo; koliesko; kole v kolkárni) kolku (na listinách) sár -= kolár kolokvium, -ia, s/7 kolacionovať, srovná Kolchis, -idy, ž. skúška v podobe ro/ vat koliba, -y, ž.; kolíbka hovoru; kolokvovať koláč, -a, m.; koláčik (malá koliba) Koloman, -a, TTí. koľaj, -e, ž.; koľajnica kolibrik, -a, 772. kolomaž, -e, 2 ; kolo (iné je kolej, -e, ž. kolidovať, odporovať mažtvk; kolomaznic: = kolegium) si navzájom kolona, -y, 2. (vojsla kolár -a, 772. = kolesár kolík, -a, 772., malý kôl pochoduje v kolonách; kolaudácia, -ie, i., kolika, -y, ž., bolenie kolonáda, -y, ž., stĺpo schválenie brucha radie kolba, -y, 2. kolimaha, -y, 2. (kry kolonia, -ie, ž., osada; kolčava, -y, 2. (drôte tý koč v povestiach; koloniálny; kolonista, ní košeľa) kol o m až) kolonizácia; koloni kolčovať — vlastne kolísať (sa),-šem, -šu; zovať klčovať kolíska koloratúra, -y, ž., o- koleda, -y, ž.; kolęd kolízia, -ie, ž, neshoda, zdobný spev, trylko- nik; koledovať spor vanie; koloratúrny kolega, -u, ž., druh, kolkáreň 2 kolkárňa, kolorit, -u, 772, zafarbe spolupracovník v ú- -rne, ž.; kolkovať sa nie, farbitosť; kolo rade; kolegialita; ko hrať sa v kolky rovať legiálny koľko; koľkokrát / koľ kolos, -u i -a, m., obor; kolegium,-ia.s/r, kolej, ko ráz; koľkoraký; kolosálny sbor; kolegiátny koľký; koľkosť kolotať, -ám, -ajú, točiť kolej,-e, ž.- kolegium; kolkovať (kolky prilic- sa; kolotavý (pohyb) iné je koľaj, koľajnica paf) kolotoč, -a, /77. kolektivizmus, -zrnu, Kollár (Ján) kolovrat, -u, 777.; kolo m. (ž) opak individua kolmý; kolmica; kolmo vrátok, -tku i -tka 155 kolportáž, -e, ž., rozši ný sbor; komisionál kompliment, -u, 777., po rovanie tlačív; kol ny klona portér; kol porto vat komisionár, -a, 77?. komplot, -u, m., spri kolumbárium, -ia, str., komisný sahanie, vzbura holubínec; veľké hro komita, -u, 772., povstalec komponista, -u, m., hu by s výklenkami pre komitét, -u, 7?2., výbor dobný skladateľ popolnice komora, -y, ž.; komôr komposesor, -a, m., komando, -a, str., po ka; komorník spolumajiteľ; kompo- vel, velenie, veliteľ kompa, -y, 2. = prievoz sesorát, -u, m., spo stvo; kom and ant al. kompaktný, súvislý, ločný majetok, spo komandér scelený lumajiteľstvo komár, -a, m. kompan, -a, m., druh kompot, -u, 777., zavá Komárno, -a, str.; Ko- kompania, -ie, ž., sot- rané ovocie márňan; komárňan nina; spoločnosť kompozícia, -ie, ž., ský komparatív, -u, 772. skladba komasácia, -ie, ž., sce- (druhý stupeň prí kompromis, -u, m., po ľovanie pozemkov; davných mien, na pr. konanie, vyrovnanie, komasovat starší je komparatív dohodnutie kombinácia, -ie, ž., so- od starý); kompara kompromitovať, do stavovanie; kombi tívny brému menu uško načný kompas, -u, m. diť komedia, -ie, ž.; kome kompendium, -ia, str., komptoir — viď kon- diant súhrn, súbor, súbor toár komentár, -a, m., po ná učebnica komuna, -y, i., spolu známky, výklad kompetencia, -ie, ž., vlastníctvo; komunál komerciálny, komerč príslušnosť, oprávne ny ný, obchodný nosť; kompetenčný; komunikácia, -ie, ž., kometa (/ kométa), -y, ž. kompetentný, opráv spojenie, verejná pre komfort, -u, 777., poho nený mávka dlie, prepych kompilácia, -ie, 2. (spi komuniké, str. neskl. komik, -a, TTí.; komický; sovanie vypisovaním komunista, -u, m.; ko komičnost / komic z iných spisov); kom munistický; komuniz kosť pilátor; kompilovať mus komín, -a, 772.; kominár kompletný, úplný kôň, koňa, m.; mn. n., komisár, -a, 772.; komi komplex, -u, m., súbor, a. kone, g. koni, d. sariát, -u, 777. súhrn koňom, /. koňoch, /. komisia, -ie, ž., príkaz, komplikácia, -ie, ž., koňmi objednávka; úradné složitost, spletenosf; koňak, -u, 777. (liehový pokonávanie; skúšob komplikovaný, složitý nápoj) 156 konár, -a, 777.; konárik; kondícia, -ie, ž., stav, banie (majetku, no konáristý podmienka, zamest vín) konať,-ám, -ajú; koná- nanie konflikt, -u, 777., spor vať kondicionál, -u, 772., konformný, rovnakej koncedovať, ustúpiť, podmieňovací spô podoby povoliť sob; kondicionálny konfrontácia, -ie, ž., po koncentrácia, -ie, ž., kondolencia, -ie, ž., sú stavenie proti sebe, sústredenie; koncen strasť; kondolovať vypočutie svedkov tračný; koncentrický kondor, -a, 772. (dravý pred obžalovaným koncepcia, -ie, 2., po vták) konfúzia, -ie, ž., zmä ňatie konduktor, -a, m., tok koncept, -u, m., náčrt; sprievodca vlaku kongeniálny, rovnaké konceptný konec / koniec, konca, ho ducha koncert, -u, m. 772. konglomerát, -u, 777., koncesia, -ie, ž., povo konečník, -a, m. (časť spletenina, smiešani- lenie, ústupok; kon čreva) na, slepenina cesionár konečný kongregácia, -ie, ž., koncil, -u, 772., cirkevný konexia, -ie, ž., spoje cirkevné sdruženie i snem nie, vlivná známosť shromaždenie; kon konciliantný, povoľný konfederácia, -ie, ž., gregačný koncipient, -a, 772., 0- spolok štátov, spol kongres, -u, 77?., sjazd snovník (na pr. advo kov; sdruženie kongrua, -y, 2., zaru kátsky); koncipovať, konfekcia, -ie, ž., ob čený dôchodok du osnovať chod s hotovým šat chovných; d. a l. sg. koncipista, -u, 777. (ú- stvom; konfekčný kongrui radník) konfekt, -u, m., lahôdka koniar, -a, m.; konia koncovka, -y, ž. konferencia, -ie, ž., po reň i koniarňa konca (predl. s gen.); rada konický, kužeľovitý konca lúky = na konci konfesia, -ie, ž., (nábo koníča, -aťa, str. lúky ženské) vyznanie; konidráč, -a, 777. končiar, -a, m. konfesionálny koník, -a, 777.; koníček končistý konfident, -a, 777., dô konjektúra, -y, 2., do končiť (sa), -im, -ia; verník (najmä poli had, domnienka končíme robotu; rok cajný) konjugácia, -ie, ž., ča sa končí konfirmácia,-ie, 2., pro sovanie končitý testantské obnovenie konjunktív, -u, m., spo kondenzácia, -ie. ž., krstného sľubu; kon jovací spôsob; kon- zhustovanie; konden firmand; konfirmovat junktívny zovať konfiškácia, -ie, ž„ zha konjunktúra, -y, ž., sho- 157
da okolností; kon- konštelácia, -ie, ž., po kontrás, -a, TTí. junkturalista, vypočí- stavenie hviezd, sbeh kontribúcia, -ie, ž., tavec okolností daň; kontribučný konkávny, vydutý, vy konštitúcia, -ie, 2.; kontrola, -y, ž., dozor; hĺbený (opak kon konštitucionálny; kontrolný; kontrolór vexný, vyhnutý, vy konštitučný kontroverzia, -ie, ž., puklý) konštrukcia, -ie, ž., so- spor konklúzia, -ie, ž., zá strojenie, náčrt, väz kontumácia, -ie, ž., ne ver ba; konštruktívny / dostavenie sa na súd; konkordát, -u, 777., smlu- konštruktívny; kon poriadky proti náka va medzi štátom a štruktivizmus i kon ze (na pr. kontumá cirkvou struktivizmus cia psov=rozkaz za konkrétny kontakt, -u, m., styk tvoriť psov); kontu konkubina, -y, i., súložr. kontesa, -y, ž., gróf mačný nica; konkubinát, -u ska dcéra; konteska kontúra, -y, i., obrys konkurencia, -ie, ž., sú kontinent, -u, m., pev konva, -y, ž. (ná ťaž, uchádzanie sa o nina; kontinentálny doba na mlieko); niečo; konkurovať kontingent, -u, m., po konvička konkurz,-pzu, 772., úpa vinný podiel konvalia, -ie, ž.; kon dok, verejná súťaž kontinuita, -y, i., sú valinka konope, -í / konôp, i. vislosť, spojitosť konvencia, -i e, ž., pomn.; d. konopiam konto, -a, str., účet; ä smluva ap., ako ulice; ko conto (tat, čitaj a konvent, -u, 772., shro nopný ; konopnica; konto), na účet mážděme konôpka, -y, 2. (vták) kontoár, -a, m., učtá konverzácia, -ie, ž., Konrád, -a, 772. reň / učtárňa; kontoa- rozhovor konsekrácia, -ie, ž., za rista, účtovník konvexný, vyhnutý, vy svätenie kontokorent, -u, 777., puklý konskripcia, -ie, ž., sú bežný účet konvikt, -u, m., výchov pis; konskripčný (ale kontraband, -u, m., ný ústav konskribovat) podludnícky tovar konvulzia, -ie, ž., kŕč; konský; kon stvo kontradikcia, -ie, ž., konvulzívny Konštantín, -a, 777. protirečenie konzerva, -y, ž.; kon Konstantinopol, -a, TTí. kontrakt, -u, m., smlu- zervátor ; konzervovať = Carihrad va konzervatívny, pridr konštantný, stály kontrapunkt, -u, TTí., žiavajúci sa starého; konškolár, -a, TTí., spo náuka o hudobnej konzervativizmus lužiak skladbe konzilium, -ia, str., rada konštatovať, zistiť kontrasignovať konzistorium, -ia, str., 158
poradný sbor biskup kopulácia, -ie, 2., spo korektúra, -y, ž., opra ský; konzistoriálny jenie, sobáš va konzorcium, -ia, str., kopyto, -a, str.; kopy- korelácia, -ie, 2, vzťah sdruženie tár; kopýtko; kopyt korelatívny konzul, -a, 772.; konzu ník koreň, -eňa, 772; korie lát, -u, /n.; konzulár kôra,-y, ž.; kôrka; ko nok; korenie; kore ny; iné je konsul, ro čka ňový; korenný; kore- /-777!. úradník; kon koráb, -a / -u, 777. niar; korienkár sulat koral, -u, 772.; korálok; korepetítor, -a, 772., o- konzum, -u, m, spo koralový pakovateľ, domáci u- treba ; potravné druž korán, -u, 77!., islamská čiteľ stvo; konzument; kniha zjavenia korešpondencia,-ie, ž, konzumný kôraveť, -ie, -ejú písanie listov; kore kopa, -y, ž.; kôpka korba, -y, 2. (sane) špondent kopať, -em, -ú; kopáč; korbáč, -a, m. korheľ, -a, m. — z nem., kopačka (práca); ko korbel', -a, m. (nádoba) pijan, opilec; korhe- pačka (ženská) korčuha, -y, 2 (nádo lica; korheľský kopanica,-e, ž.; kopa ba) koridor, -u,' TTí., chod ničiar; kopaničiarsky korčule, -lí, ž. pomn., ba; priechodné úze kopec, -pca,77í.; kopček; brusle; korčuľovať sa, mie kopcovitý bruslit sa korigovať, opravovať kopejka, -y, i. (ruský kordialny, srdečný Korint, -a, 777.; korint peniaz) Kordiliery, -lier, 2. ský kopeň, -pňa, 777. (na po77277. (horstvov Ame Koriolan, a, m. pr. kopeň sena) rike) korisť, -ti, ž.; kořistit; kopia, -ie, 2., odpis, kordon, -u, m, reťaz koristný napodobnenie; kopí vojenských stráží koriť sa, -im, -ia rovať; kopista kordován,-u,/U. (jem kormidlo, -a, str.; kor kopija, -ije, ž., oštep ne vyrobená červená midelník kôpka, -y, ž.; viď ko kozia koža; topánky kôrnateť, -ie, -ejú pa z' nej: kordovánky) kôrnatý kopneť, -ie, -ejú (uka korec, -rca, 777. (nádo Kornel, -a, TTí.; Korne zovať sa z tajúceho ba z kôry, z dreva; lia snehu) miera — 'fe jutra) kornuľa, -e, ž. = kor kopnúť, -nem, -nú korekcia, -ie, ž., opra nútka (ovca) kôpor, kôpru, m.; ko va korok, -rku 2 -rka, m.; prový korektný, správny korkový kopov, -a, 771. (z maď.), korektor, -a, 772., opra- korporácia, -ie, i., sbor, honiaci pes vovateľ spolok, spoločenstvo, 159
sdruženie; korpora kosier, -a, m ; kosierik, Košariská, -ísk, str. tívne, hromadne, sbo- kosierok (pero za pomn. rom klobúkom) košarovať korpulencia, -ie, ž., tel- kosílka, -y, 2. (slučka, košeľa, -le, ž.; koše- natosť, tučnost; kor smyčka) ľový; košieľka; koše- pulentný kosiť, -im, -ia lenka, košeľôčka korteš, -a, m.; korte- kosodiaľnik, -a, m. košiar, -a, 777. (na ovce), šovat kosodrevina, -y, 2. lok. v košiari, TTíTí. n. korúhev, -hvi, / korúh- kosoštvorec, -rca, TTí. košiare va, -y, ž. kosouholník, -a, 777. Košice, -šic, ž. pomn.; korumpovať, skaziť, kost — z nem., správne Košičan, Košičanka; podplatiť chova, strava košický; Košicko- koruna, -y, ž.; korun kosť, -ti, ž.; kostka (kry- boh umínska železnica ka; korunný chľa); kôstka (a) ma košík, -a, m. korupcia, -ie, ž., pod lá kosť, b) v slivke); košina, -y, 2.; košinár platenie, podkúpenie; kostička; kostěný košnica, -e, ž. (slame korupčný kostík, -a, m: = fosfor ný úľ) korytnačka, -y, ž. — (prvok) Košťany, -ian, m. pomn. želva kôstka, -y, 2. (a) malá (osada) Korytnica, -e, ž. kosť, b) v slivke); kô- koštiaľ, -a, m.; koštiä- koryto, -a, str.; kory stočka / kostôčka, lik tár; korýtko kostička; viď i kosť, koštovať - 2 neTTi., Korzika, -y, ž.; Kor- kostka (kocka) správne ochutnávať, zičan / Korzikán; Kor- kostlivec, -vca, TTí. okusovať; koľko to zičanka; korzický kostol, -a, m.; kosto koštuje? — správne kosa, -y, ž.; kosička lík; kostolný; kostol koľko to stojí? kosák, -a, m. ník; kostolníčit kotlár, -a, m. kosba, -y, ž. Kostofany, -ian, m. kotlík, -a, TTí. kosec, -sca, m. pomn. , kotlina, -y, i. kosiac, -a, 777. (pero kostra, -y, ž. kotlovina, -y, 2 z chvosta kohútieho, kostrnok, -nka, m. kotol, -tia, m.; /. v ko tetrovieho) (z pera) tle ; 71. pi. kotly; kotlík kosička, -y, 2. (druh kostrbatý kotúč, -a, 772..; kotúčka, šatky na hlavu) kostým, -tr, m. -y, 2. kosidliť i kosíiiť, -im, kosý kotúľ, -aT m.; kotúľka, -ia (uväzovať na sluč koš, koša, 772.; košík, -y- ž- ku); kosílka -a, 777.; košikár; ko kotúľať, -am, -ajú kosienka, -y, 2. = otava, šikársky; košikárstvo kotva, -y, 2.; kotevný; mládza košarina, -y, ž. kotvica; kotviť 160 kov, -u, m.; kovový žiar, garbiar; kože krajina, -y, z.; krajin kováč, -a, 772.; kováčik; lužstvo ka ; Slovenská kraji kováčsky kožený na ; krajinský; kra kovať i kut, kujem, kožiar, -a, m. jinský úrad, výbor; kujú; kuj, kujte; ku- kožka, -y, ž.; kožkár; krajinské zastupiteľ júc; kul / koval; kutý kožtička stvo / kovaný; kovanie / kožovať = omietaf krajší, -ia, -ie (komp. kutie kožovka, -y, i. = o- odkrásny) --• krásnější kovolejáreň / kovole- mietka krákať, -am, -ajú; krá járňa, -rne, ž. kožuch, -a, m,; kožú- kořit, krákorat kovopriemysel, -slu, šek, kožúšok alebo Krakov, -a, m. 771. kožuštek Krakovaný, -ian, m. koza, -y, ž.; kozička; kožušina, -y, ž. pomn. kozí, -ia, -ie kožušník, -a, m. krakoviak, -a, 777. kozák, -a, 77!.; kozácky kra, kry, ž. kráľ, -a, m.; kráľovič; kozel, -zla, m. = cap krab, -a, m. (morský kráľovná; kráľka; Krá kozí, -ia, -ie rak) ľova hoľa; kraľovrah. kozina, -y, ž., kozie krabica, -e, ž.; kra kráľovský mäso bička Kralice, -líc, ž. pomn.; kozľa, -aťa alebo koz- kráčať, -am, -ajú; krá- kralický; Kralická bi liatko, -a, str.; kozľací, čavať blia -ia, -ie Kračún, -a, m. = Via králik, -a, m.; králi- kozmetika, -y, ž., pe noce ček stovanie krásy; koz krádež, -e, i. Kralovaný, -vian, 2. metický kradnúť i krasť, -dnem, pomn.; kraľoviansky kozmogonia, -ie, i., -dnú; kradol, kradla kraľovať, -ujem náuka o vzniku sveta krahulec, -Ica, 77?. krám, -u, 777.; krámsky kozmopolitizmus, krach, -u, m. (z nem.), kramář, -a, m. -zrnu, 77!., svetoob- hospodársky úpadok; kramfa — 2 nem., spoj čianstvo; kozmopoli skrachovať ka, skobka ta; kozmopolitický kraj, -a, 7?!.; na kraji (la krápat, viď kropiť kozmos, kozmu, m., vice); krajan; krajný křapne, -í, ž. pomn., svet; kozmický krájať, -am, -ajú; krá z nem., správne šišky kozorožec, -žca, m. jač; krájané Kras, -u, 772.; krasový kozub,-a, /Tí., krb; ko- krajciar, -a, m. krása, -y, ž.; krásavica; zúbok (pri peci) krajčír, -a, 777.; krajčír kráska koža, -e, ž.; kožný; sky krásit (sa), -im, -ia, kožený krajec, -jca, m. krajík, krášlit' koželuh, -a, m. = ko- -a; krajček, krajíček kraslica, -e, ž. 161
Krásno, -a, str.; krás- krčah, -a, 777. f krčiažok, sliar; kresliareň /kre- ňanský krčiažtek sliarňa krásny, komp. krásnější krčiť (sa), -im, -ia; kr- kreslo, -a, str. /krajší; krásne, krás- čievat (sa) kresťan, -a, 777., kre nejšie / krajšie (prísl.) krčma, -y, ž.; krčmič sťanka; kresťanský; krasocit, -u, 777. ka; krčmár; krčmár kresťanstvo krasopis, -u, m.; kra ka Kréta, -y, ž.; Krétán; sopisný kŕdeľ, -dľa, m.; kŕdlik krétsky krasoveda, -y, ž., este kreatúra, -y, ž., tvor kretén, -a, m., slabo tika kredenc, -a, 772., skriňa myseľný krát píše sa spolu s' čí na riad Krézus, -zs, m. (vlast slovkou, napr. trikrát, kredit, -u, m., úver né meno); krézus, -usa, šesťkrát (raz píše sa kredo, -a, str. (= ve m. = boháč osve: tri razy, šesť rím), vyznanie (viery) krhla, -y, ž.; krhlička ráz) krehký, komp. krehkej krchňavý; krchniak; kráter, -eru / -era, m. ší; krehučký; kreh krcho = ľavoruký, ľa- (otvor sopky); mn. kosť vičiak; viď i kršňavý, n., a. krátery krehnúť, -nem, -nú kršniak krátiť, -im, -ia krem i okrem kriak — správne krík krátko (prisl.) krematorium, -ia, str., kričať, -im, -ia, krátkodobý ústav na spaľovanie krídlo, -a, str.; krídelko krátkozraký mrtvol krieda, -y, ž.; kriedový krátky; kratší kremeň, -eňa, 777.; kře kriesiť, -im, -ia; krie kratochvíľa, -Ie, i.; menný; kremenisťý senie; kriesiteľ kratochviľný kremienka, -y, 2. (puš krik, -u, TTí. kratušký ka) krík, -a, m. = malý krava, -y, ž.; kraví, -ia, kremienok, -nka, 777. ker; kríček -ie; kravička; kravský kremík, -a, m. (prvok kriket, -u, m. (hra) kravata, -y, 2. = ná silicium) krikľavý krčník krep, -u, 77!., riedka krikľún, -na, m. kraviar, -a, m.; kra- tkanina kriminál, -u, 77?., väze viarka krepčiť, -im, -ia nie; kriminálny, trest kravinec, -nca, 772., kra krepký, bujarý ný; kriminalista vín, staja pre kravy kresať, -šem, -šú; kre- Kristián, -a, 777. kráže, -ov, 772. pomn.= sačka; kresadlo Kristína, -y, 2. kruhy kresba, -y, i. Kristus, Krista, 777.; v. krbka, -y, 2. (nádoba) kresliť, -im, -ia; kre Kriste; Kristus Pán kŕč, -a, /?!.; kŕčový, kŕ sliaci (kto kreslí); kre Krišpín, -a, 777. čovitý sliace potreby; kre krištáľ, -u, 777., bezba- 11 162
revný,. číry kremeň; križovať kronika, -y, ž.; kroni krištáľové stoo (iné je krížovník, -a, m.; krí kár krystal) žov nicky Kronos, -na, TTí. Krištof, -a, m. krížový; Krížové dni kropáč, -a, m. kritérium, -ia, str., skú krk, krku, m.; krček, kropiť, -im, -ia; krápať šobný znak krčku, TTí. krôpka, -y, ž., malá kritik, -a, m., posudzo- krkavec, -vca, TTí. kropaj, kvapôčka vateľ; kritika; kritický Krkonoše, -noš, ž. krosna, ien, str. pomn. ; kriváň, -a, TTí.; krivaňa, pomn.; krkonošský krosienka, -nok -ne, ž. krkva, -y, i. = záhyb, krošňa, -ne, ž., nosa Kriváň, -a, TTí. (vrch) vráska; krkvať, vra krotiť, -im, -ia; kroti krívať, -am, -ajú štiť, krčiť teľ krivda, -y, ž. krm,-u,77?.,/krma,-y,ž. krotký; krotší /krotkejší krivdiť, -ím, -ia kŕmiť, -im, -ia krov, -u, TTí. kriveť, -iem, -ejú krmník, -a, m. krovie, -ia, str. (orf ker) krivica, -e, ž. krmný krovinatý kriviť, -im, -ia krnáč, -a, m. (krivé krpateť, -iem, -ejú krivka, -y, ž. ohnuté, hrčovaté dre krpatý krivkat, -ám, -ajú vo); krnačky, -čiek krpec,-pca, m.; krpček; krivoprísažný; krivo- (sane) krpčiar prísažník; krivoprí- krneť, -iem, -ejú krst, -u, m. sažníctvo kročaj, -a, m. krstenie, -ia, str.; kr krivoústy krochať, -ám, -ajú; stiny krivozubý krochkat krstiť, -im, -ia; krstiteľ; krivuľa, -le, i.; krivuľ- krochmeľ — krstiteľnica ka správne škrob krstňa, -aťa, sU.; krst- krivý; krivší i křivější krochmeliť — niatko kríza, -y, ž., rozhodný správne škrobiť krstný, -ého, m.; krst obrat, povážlivý stav kroj, -a, TTí. ná, -ej, 2. kríž, -a, m.; krížik krojiť, -jím, -ja kršňavý = ľavoruký; krížalka, -y, ž. = krú- krok, -u, 77!.; krôčik, kršniak; viď i krch- žalka (z jablka, zo -a, 772. ňavý, krchniak zemiakov) krokodíl, -a, m. krt, -a, TTí.; krtica; krti križiak, -a, m.; križiac krokva, -y, ž.; krokvica nec; krtičnatý ky krom / krom e, predl. krucifix, -u, TTí., kríž krížiť sa, -im, -ia s g- s telom ukrižovaného krížnik, -a, m. kromobyčajný Krista krížny Krompachy, -ach, m. kruh, -u, m.; kruhový krížom krážom pomn. kruch, -a, m (chleba) 163
Krupá, -ej, žF(obec) krvotok, -u, 772. Sa nad hradskou kú- krúpa, -y, ž.; krúpka; kryha,-y, ž. — správne dolí) krúpy, krúp, ž. pomn. kra kuchár, -a, 77?.; kuchár krupaj, -e, ž. krychťa, -e, 2. = ku ka; kuchársky krupica, -e, ž. bík; krychľový = ku- kuchyňa, -ne, ž.; ku Krupina,-y, ž.; krupin bičný chynka; kuchynský ský Krym, -u, 7?!.; krymský kujný; kujnosť krupobitie, -ia, str. krypta, -y, ž. kukať, -ám, -ajú; kuk kruiáň,-a, 772., krutý, krystal, -u, m.; kryšta núť tvrdohlavý lizácia; krystalogra kukla, -y, ž. krútik, -a, 772., ch .'ostík fia; kryštalizovať (iné kúkoľ, -a / -u, 772.; kú- krútiť, -im, -ia (niečo je krištáľ = bezbarev- koľový alebo niečím ný, číry kremeň) Kukučín (spisovateľ) krůtka, -y, 2. (= šraub) kryť,-yjem,-yjú; krycí, kukučka, -y, 2.; kuku- krútňava, -y, 2. -ia, -ie (krycia farba, lienka; kukučkin krutohlavec, -vca, 772. krycia hmota); kry kukurica, -e, 2. krutý júci, -a, -e; krytý; kuľhať,-ám, -ajú; kuľ- krúžék i krúžok, -žku, krytie; krytina havý 7n.; krúžkovať krytosemenný kuli, -iho, 772. (čínsky kružidlo i kružítko, -a, kto; ktokoľvek = hoci nádeník) str. kto; ktosi kulisa, -y, 2. kružina, -y, ž. — kro ktorý; ktorýkoľvek = kulminácia, -ie, ž., vr vina hociktorý; ktorýsi cholenie kružnica, -^e, ž. (kružná ktosi kuloár, -a /-u, m., boč čiara) ku = k ná chodba (na pr. krv, -i, 2. Kubány, -ho, m.; Ľu v snemovni) krvácať, -am, -ajú dovít Kubány kult, -u, m., bohopocta, krvaveť, -iem, -ejú kubický, kubičný, kubí pestovanie niečoho (stávať sa krvavým) kový = krychľový kultúra, -y, ž., vzdela krvavit', -ím, -ia (činiť kubík, -a, m. = krychľa nosť, pestovanie nie- • krvavým) kučeravět', -iem, -ejú čoho; kultúrny krvavník, - a, 777. (zelina) kučeravý Kumán, -a, 777.; kumán- krvavý kúdeľ, -le, ž.; kúdeľka; sky krvinka, -y, 2. kúdeľný kumulácia, -ie, ž., hro krvipreliatie, -ia, str. kudlif (sa), -im, -ia, madenie krvižŕznivý = krvilačný vlniť sa; kudlatý kumys, -a, 772. (tatársky krvnatý kúdol, -u, m.; kúdolif nápoj z kobylieho krvný sa (na pr. dym sa mlieka) krvopotný kúdol í alebo prach kuna, -y, 2. 164 kúpa, -y, ž. kurzíva, latinské kovaný; kutie / ko kúpať (sa), -am, -ajú /" písmo ležaté vanie -em, -u; kúpavať (sa) kúria, -ie, ž., pápežský kutáč, -a, 772. / kúpavať (sa), -am, dvor, zemiansky dom, kutať, -ám, -ajú -ajú; kúpač; kúpačka súd; kuriálny; kuriát- kuteľ, -tľa, m. (z nem.) -— kúpanie; kúpalište ny = tlsté črevo kupčiť, -im, -ia kurič, -a, m. kutiť, -im, -ia kupé, str. neskl., vozňo kurier, -a, m., rýchly kutle, -í, 771. pOTTITÍ. vý oddiel posol (z nem.) = droby kupec, -pca, m. kuriozita, -y, z, zvlášt Kutná Hora; kutnohor kúpeľ, -eľa, TTí. ; kúpeľ nosť ský ný; Bardejovské kú kúriť, -im, -ia Kúty, Kút, m. pomn. pele kurivo, -a, str. kuvik, -a, m.; kuvičí; kúpiť, -im, -ia kurizovať, dvoriť; ku- kuvikat kuplet, -u, TTí. rizant kúzelník, -a, m.; kúzel kúpny kúrňava, -y, i. (prachu, ný; kúzelníctvo ku podivu dymu, snehu) kúzlo, -a, str.; mn. g. kupón, -a / -u, TTí., od- kuroptva, -y, ž. kúzel strižok kuruc, -a, m.; kurucký Kuzmány, -yho, m.; kúr, -u, 771. = dym kurz,-rzu, m.; kurzista Karol Kuzmány kura, -y, i.; kura, -aťa, kurzíva, -y, ž., latinské kužeľ, -eľa, m. str. = kuriatko; kurča, písmo ležaté kváder, -dra, m.; mn. -aťa = kurčiatko; kurí, kus, -a, m.; kúsok; kú n., a. kvádry -ia, -ie (kurie oko); štik; kúštiček kvadrát, -u, m., štvo kurací, -ia, -ie; kura kusadlo, -a, str.; mn. rec; kvadratický; kva cina; kurín; kurínec g. kusadiel dratura kúra, -y, i., liečenie kúsať, -šem, -šu, hrýzť; kvákať, -am, -ajú kurát, -a, m., vojenský kúsaj / kúš; kúsajúc i kvalifikácia, -ie, ž., po kňaz kúšuc súdenie; kvalifikačný kuratela, -y, ž., opa kustos, -oda / -osa, 772., kvalita,-y, ž., akosť 2 ja tera strážca; správca (mu kost; kvalitatívny kurátor, -a, m., opa zea) kvantita, -y, i., koľ- trovník, poručník kušnier — správne ko- l.osť; kvantitatívny kuratorium, -ia, str. žušník kvapeľ, -pľa, m.; kva kuráž, -e, ž.; kurážný kút, -a, 77!.; kútik; kut pľový kurča, -aťa, str.; kur ny; kútnica kvapka, -y, i.; kva čiatko / kuriatko kuť i kovať, kujem, ku pôčka kurentný, bežný; ku- jú; kuj, kujte; kujúc; kvardián, -a, TTí., správ rentné písmo; iné je kul / koval; kutý / ne gvardián 165 kváriť, -im, -ia, ničiť, kvóta, -y, ž., primera kyselina, -y, 2. (kyse hubiť ný diel lina sírová ap.) kvarta, -y, ž.; kvartán kyanid, -u, 772. kyslík, -a, m. (prvok kvartál, -u, m., štvrt- kydať, -ám, -ajú oxygenitim); kyslič ročie; časť mesta kýchať, -am, -ajú; kých ník; kyslíkový; ky- kvarteto, -a, str. nuť sličitý kvartiet — z nem., byt, kyj, -a, m.; kyjak; ky- kyslina, -y, ž. (voľačo bývanie janica kyslého) kvas, -u, m.; kvások, Kyjev, -a, m. (v Rusku); kyslota, -y, ž. -sku, m.; kvasnice kyjevský kyslý; kyslé mlieko -íc, 2. pomn. Kyjov, -a, m. (na Mo kysnúť, -nem, -nú kvasiť, -im, -ia; kva rave); kyjovský kysť, -ti, 2., kysťka =
senie Kyklady, rad, 2. pomn. strapec, štetka kvestor, -a, m, poklad Kyklop, -a, 77?. (jedno Kysuca, -e, ž.; Kysuc ník, výberčí; kvestúra oký obor); kyklopský ké Nové Mesto kvet, -a / -u, m., kve- kyla, -y, 2. = prietrž; kýška, -y, 2. •= kyslé tár; kvetník, -a; kvet kylavý; kylavosť mlieko; samokýška, natý; kvetný kým medokýš — kyslá Kvetná nedeľa kynožiť, -im, -i a voda kvičať, -im, -ia (2 maď), hubiť, ničiť, kyt, -a, m., veľryba; kvietok, -tka, m. márniť kytovci kvik, -u, m. — kvikot kynúť, -niem, -nú kyta, -y, 2. (sväzok kvifba, -y, ž. = kvílenie kypeť, -im, -ia ľanu, konopi) kvíliť, -im, -ia kýpeť, -pta, m., pahýl; kytica, -e, i.; kytka kvinta, -y, ž.; kvintán kýptik, Ja, m. (okyp kývať, -äm t -em, -ajú kvintakord, -u, TTí. tený úd); kyptiť i -u; kyvkať; kývnuť; kvintesencia, -ie, ž., kypreť, -ie, -ejú kyvadlo podstata kypriť, -im, -ia kyvot, -u, TTí.; kyvotat kvinteto, -a, str. kyprý = kývať Kvirinál, -u, 722. Kyrie eleison kyz, -u, m. (sirník, slú- kvitancia, -ie, i., po- kyrilica = cyrilica (druh čenina arzeniková a istenka; kvitovať, po slovanského písma) antimonová) istiť Kýros, -ra, m. kýže, káže, kéže kvitnúť, -em, -nú kyrys, -u, m., náprsné kvočka, -y, i. brnenie; kyrysár, ky L, E. kvokať, -ám", -ajú rysník k vôli; na pr.: k vôli kyseľ, -eľa, m. = kyslé, laba, -y, ž.; labka tebe — pre teba; len str. (kyslá polievka, Labe, -a,str. (ako more, pri osobách kyslý hustý odvar) -a) 166 labiála, -y, ž., hláska breží; jazero morskej lakmus, -usu, m. retná; labiálny vody v strede koralo faknúť sa, -nem, -nú ; labilný, vrtkavý, kolí vého ostrova) ľakol sa savý ľahčiť, -im, -ia lakomec, -mca, TTí. laboratorium, -ia, str. láhev, -hvi, / láhva, -y, lakomiť sa, -im, -ia labuť, -ti, ž.; labutí, -ia, 2.; lahvička lakomý; łakomo -ie ľahkomyseľný lakonický, stručný, ú- labyrint, -u, TTí., bludiště ľahkovážny sečný; lakonizmus Lacedemon, -a, 772. ľahkoverný lakota, -y, ž.; lakôtka lacneť, -ie, -ejú ľahký; ľahší; ľahko; = lahôdka lacný, lacno; lacnosť / ľahšie; ľahkosť; ľa lakotit', -ím, -ia; lakot- lačnota hučký ný lačneť, -iem, -ejú ľahnúť (si), -nem, -nú; láktor — z nem., správ lačný = hladný, hlado ľahol, ľahla, -o ne siaha; láktrovica vý lahodiť, -ím, -ia — správne siahovica lad, -u, TTí., poriadok; lahôdka, -y, ž,; lahôd- ľaľa! (z hľa, hľa) ladný kár ľalia, -e, ž.; Taliový ľad, -u, m.; ľadový; ľad- lahodný = príjemný lalok, -a, m.; lalokový, ný; ľadoveň / ľadov- ľahostaj, -e, ž.; ľaho lal očný ňa; ľadovec, -vca, m.; stajný lamač, -a, m. ľadovica, -e, ž.; ľa- láhva, -y, / láhev, -i, lámať, -em, -u; lámaj / dováteť ž.; lahvička lám; lámajúc / lámuc; Lada, -y, ž. (bohyňa) lach, -a, m.; mn. n. lámanie láda - 2 nem., správne Iási; lašský lamentácia, -ie, ž., be- truhla, debna alebo laik (dvojslab.), -a, 777., dákanie, nariekanie bedna nekňaz, neodborník; lámka, -y, 2. Ladislav, -a, m. laický lampa, -y, ž.; lampář; ladiť, -im, -ia; ladič; lajka, -y, 2. (čierna ovca lampáš, lucerna ladička s bielou škvrnou) ľan, -u, 77í.; ľanový; ľa- ľadník, -a, 722., vika lajno, -a, str.; mn. g. nársťvo; ľaništc ladom ležať lajen laň, -ne, ž. = jelenica; ľadovateť, -ie, -ejú lak, -u, 772.; lakovať lanka ľadvie, -ia, str.; ľad ľak, -u, m., ľaknulie lán,-u, m. = záhon, roľa; vina, -y, ž'.; ľadvino ľakať (sa), -ám, -ajú ; 77Í7Í. 7!., a. lány vý; ľadvinný ľakavý laňajší / lanský lafeta, -y, ž., podsta lákať, -am, -ajú; láka lanceta, -y, 2. (chirur vec dela dlo; lákavý gický nástroj) lagúna, -y, 2. (jazero lakeť / lokeť, -kťa, m.; lano, -a, str.; lano morskej vody pri po lakťový / loktový vý 167
ľanovec, -vca, str. lastura, -y, ž. ťažkať, -ám, -ajú (det, (rastlina) lata, -y, ž.; latka od ľahnúť) lanský i laňajší látať, -am, -ajú / -cem, lebka, -y, ž., črep; le lanštiak, -a, m. -cu bečný; lebečná kosť Laokoón, -oonta, m. laterálny, pobočný lebo lapať, -ám, -ajú latif undiá,-ií, str. pomn. lecičo, hocičo; lecikto, lapidárium, -ia, str., (ohromné pozemkové hocikto; lecijaký sbierka kamenín majetky v rukách jed ledabolo lapidárny, v kameň vry notlivcov) ledač, -e, i.; ledačina tý, výrazný, zreteľný latina /latinčina, -y, ž.; ledačo; ledakto lapis, -su, m., pekelný latinský; latinizmus ledva, ledvy, ledvým či kamienok; lapisovat látka, -y, ž. nom = sotva lapiť (sa), -im, -ia latrína, -y, ž., jama na legácia, -ie, ž., vysla lapsus, -psu, m., po výkaly, žumpa nectvo; legačný klesok, omyl láva, -y, 2. legalizácia, -ie, ž., u- Larisa, -y, ž. lavica, -ce, ž.; lavička hodnovernenie, ove lárma — z maď. i nem., ľavica, -ce, ž. (ľavá ru renie; legalizovať hukot, krik, šum, lo ka); ľavičiar legálny, zákonný moz lavina, -y, ž. legát, -a, /n., vyslanec lárovia, -ov, m. mn. lávka, -y, ž. pápežský; legát, -u, (ochranní bôžkovia tavný — správne levný 772., odkaz miest a domov v rímľavý legenda, -y, ž.; mn.g. skom bájesloví) lawntennis (čitaj lón- legend; legendárny larva, -y, ž. (podoba vo tenis), -u, m. (hra lop legia, -ie, ž., vojenský vývoji hmyzu, maska) tami a raketou) oddiel; legionár; le laryngitis, -tidy, ž., za laz, -u, 77í., kopanice; gionársky pálenie hrdla lazík, -u, alebo lázok, Legiňa, -ne, z.; Legi- lascívny, néhanblivý -zku; lazový; lazný; ňan, Legiňanka; le- lasica, -e, ž.; lasička lazník; Lazy (miestne ginský láska, -y, ž.; láskať (sa); meno) legislatíva, -y, alebo le- láskavý; láskavo; lá lazár, -a, TTí., človek gislatúra, -y, ž., zá skavosť ťažko chorý konodarstvo láskyplný, lepšie láska Lazar, -a, m. legitimácia, -ie, ž., o- vý lazaret, -u, m., nemoc právnenie, preukaz; laso, -a, str. (povraz na nica legitimný; legitimo chytanie koni alebo lazif, -im, -ia vat ; legitimovať sa byvolov) lazur, -u, TTí., blankyt = preukázať sa lastovica, -e, ž.; lasto ná, nebová farba; la- lehota,-y, ž.; lehôtka; vička; lastovičí zurový Lehota, Lehôtka 168
(miestne mená); Le- lep, -u, /Ti. Lethe, Lethy, ž. hoťan, Lehoťanka; le lepiť (sa), -ím, -ia; letiště, -a, str. hotský liepať sa; lepidlo letka, -y, ž.; i letecká lejak, -a, m.; leja vec; lepkavý sotnina sa volá letka; lejavica lepší, -ia, -ie (komp. od letky = krídla hmyzu lejár, -a, m.; lejáreň dobrý); lepšie, naj letkyňa, -ne, ž. = pilotka / lejárňa lepšie (prísl.) letnica, -e, ž.; Letnice, lekár, -a, m.; lekársky; lept, -U, 772. -nic, ž. (obec); Let- lekárstvo; lekáreň i leptať, -ám, -ajú ničan, -ka; letničky lekárňa; lekárnik; le les, -a, m.; lesík; lesný; Letníčie, -ia, str. (obec) kárnický; lekárnictvo lesník; lesnícky letník, -a, TTí., besiedka lekcia, -ie, ž., prednáš lesa, -y, ž., lieska; plot (v záhrade) ka, úloha, pokarhanie, z lieskového prútia; letný napomenutie lesina;lesinový, prú leto, -a, str. lektor, -a, m. tený letohrádok, -dku, TTí. lektura, -y, ž., čítanie lesk / lisk, -u, in. letopis, -ti, m. lekvár, -u, m.; lekvár- lesknúť sa = lisknút sa letopočet, -čtu, TTí. nik; lekvárový lesť, ľsti, ž.; ľstivý letorost, -u, TTí. = ra lem, -u, TTí.; lemovať leština, -y, l. (od lie tolesť, -ti, ž. lemeš, -a, m. = rádio, ska); leštie, -ia; Le- letovať, zaletovať, svá krojidlo (na ptuhu) štiny, -in, ž. pomn. riť niečo kovom Lemnos, -mna, TTí. (obec) letovisko, -a, m. len; len len leštiť, -ím, -ia letún, -a, m, — lietadlo; leniť sa; lení sa mi let, -U, 772. iné je letec lenlveť, -iem, -ejú letáč, -a, m. (na úli) lev, ľva, m.; ľví, ľvia, lenivý leták, -a, m.; letáčik ľvie; ľvica; ľvíča, -aťa, léno, -a, str.;lenný; le letargia,-ie, i., spavosť, str. ník (kto má léno) nehybnosť levanduľa, -le, ž. lenoch alebo leňoch, letec, -tca, m. = pilot; levhart — vlastne leo -a, m.; mn. n. leno letkyňa, -ne, ž., pi pard, -a, 772. ši; lenoška -y, ž.; le lotka; letecký = pi- leviatán, -a, TTT. (mor nošit lotský; letecký park ská obluda v židov Leon, -onta, m. (dielne, skladištia); skom bájesloví) Leonidas, -da, m. letecká sotnina—letka; Levice, -íc, ž.; Levičan, Leontina, -y, ž. letecký prápor=peruť Levičanka; levický Leopold, -a, m. (2-3 letky); letectvo levita, -u, m., TTiTi. č. le Leopoldov, -a, TTí.; Leo- = pilotstvo; iné je viti, potomci z rodu poldovan, Leopoldo- letún = lietadlo Leví vanká; Ieopoldovský leteť, -im, -ia levneť,-ie,-ejú lacneť 169
levn ena libreto, -a, str., text o- Lietava, -y, ž. - pery; libretista, pô lievč, -a, m., / lievča, -e, vodca textu opery 2. = lušňa, klanica Levoslav, -a, m. Libuša, -e, ž. i Eubuša (čast voza) lexikálny, slovníkový Libya, -ye, ž.; libyjský lievik, -a, m. lexikon, -na, m., slov líce, -a, str.; lícny liezť, leziem, lezú; le- ník; lexikálny licencia, -i e, ž., dovo zúc; liezol m.; leiecký lenie, oprávnenie (živ lift, -u / -a, TTí. (angl.), nostenské) zdviž, výťah (osôb - m, -ia licenciát, -n, TTí. (uni- alebo veci) ' * hodnosť) liga, -y, ž., spolok; li -ie, ž., dražba; gista T7I. i ligot,-u, 77!.; ligotať sa; 77! -im, -ia; líčidlo ligotavý ' -a, str. líhať, -am, -ajú cny, -a, -e lichoběžník, -a, m. / uhať ečba, -y, ž.; liečebný; lichotit, -ím, -ia nieko 2 nem., opraty liečiť, -im, -ia; liečivý mu ; lichotit' sa = líš -dku, TTí.; liad- lieh,-u,777.;liehomer -u; kať sa; lichotenie; li- liehovar, -u, TTT. ; lieho chotník sa, -nu vina lichva, -y, l. (rožný sta -y, 2. liek, -u, m. tok; Ł. lichva = slov. lien, -ne, i. úžera); lichvář, kupec lesoch) lieniť sa (had sa lieni, s rožným statkom (č. liať, jem, lejú; lej, /. j. svlieka starú ko lichvář = slov. úžer- lejte; lejúc; lial; liaty; žu) ník) liatie lienka, -y, ž. (chrobá- lichý, zlý, daromný, liatina, -y, ž. ček) prázdny, nepárny; li liatovec, -vca, m. = lieno, -a, str. (hadia cho = zle, neslušne spiežovec koža, lienenim svliek- Likava, -y, ž.; Likav- libačka, -y, ž. (drobný nutá) ka pliešok s dierkou, na lieska, -y, ž.; lieskový; likér, -u, 772., jemná lie ozdobu čepcov) lieskovec; lieskovica; hovina Libanon, -onu, m. lešti n a liknavět', -iem, -ejú; lik libela, -y, ž., vodná vá Lieskové, -ého, str. (o- navý ha, vážka bec) liktor, -a, m. (súdny liberalizmus, -zrnu, m., lietať, -am, -ajú; lieta- sluha v starom Ríme) svobodomyseľnosf; cí; lietadlo ~letún; likvidácia, -ie, ž., vy liberálny lietavica účtovanie (po vyúčto- 170
vani rozchod spo Lipták,-a, /n.; Liptáčka liter, -tra, TTí.; /. (v) lita- ločnosti, t. j. predaj Liptov, -a, m.; Liptov i litri; 77171. 71., a. litre majetku, zaplatenie ská župa; liptovská litera, -y, ž., písmeno dlžôb a rozdelenie bryndza 77271. g. litier; literát, zvyšku); likvidačný; lira, -y, i., taliansky spisovateľ; literatúra, likvidátor; likvidovať peniaz; iné je lýra písomníctvo; literár likvidatúra, -y, ž. lis, -u, m.; lisovať ny limba / limbora, -y, ž. Lisabon, -u, m. litografia, -ie, ž., ka- (druh sosny) . lisk / lesk, -u, m. menotlač; litograf; li limec / lemec, -mca, m., lisknúť sa = lesknúť sa tografický čes. límec; límeček list, -u, TTí.; lístok, -tku; liturgia, -ie, ž., obrad limit -u, m., medza, vy listový (na pr. pa (cirkevný); liturgic medzenie; limitácia; pier) ; listovny (styk) ; ký; liturgika limitovať listovné (oznámit); Litva, -y, i.; litovský limonáda, -y, i. listnatý Livius, -via, m. lineár, -a, m., pravítko listár, -a, m.; listáreň livrej, -e, ž., oblek slu lineárny i listárna žebníčky lingvistika, -y, ž., jazy lístie, -stia, str. lízať, -žem, -žu; lížuc; koveda; lingvista listina, -y, ž.; listinár; lízal; liznúf línia, -ie, ž., čiara; linka; listinný Lloyd (čitaj Lojd) linkovať lístok, -stku, m.; líst fnica, -e, ž. (bylina) linoleum, -lea, str. kový ľnúť, ľnem, ľnú = lip lipa, -y, ž.; lipka; lipi- listonoš, -a, TTí. núť na; lipový lišaj, -a, 77í. (choroba, lobda — správne lopta. Lipany, -ian, ž. pomn.; ale lyšaj — nočný mo č. míč lipiansky týľ); lišajník, -a (rast loboda, -y, ž. (rastli lipeň, -pňa, TTí. (ryba i lina) na); lobôdka staré meno mesiaca tíšča, -aťa, str. (mláďa loď, -di / -de, ž.; lod- júna) líšky) ka, -y, ž.; lodička; lo lipeť, -im, -ia líščí, -ia, -i e denica; lodivod, -a, lipky; lipkavý lišiak, -a, m. 777.; lodník, -a, m.; lipnúť, -nem, -nú = ľnúť, lišiť (sa), -im, -ia lodný; loďstvo,-a, str. ľnem líška, -y, ž. loden, -u, m.; lodenový Lipová, -ej, 2.; Lipo- h'škať sa, -am, ajú; lodyha, -y, ž. = byľ, van, Lipovanka; li líškavý naf povský lišťať sa, -im, -ia = logaritmus, -mu, 772.; Lipovec, -vca, m.; Li- lisknúť alebo lesknúť logaritmický povčan; lipovský sa logika, -y, ž., náuka o Lipsko, -a, str.; lipský litánie, -ií, ž. pomn. myslení; logický 171
-y, z. = jač lopata, -y, ž.; lopatka Ľubľana, -ny, ž. (slo menné krúpy; loházka lopta, -y, ž. — č. míč vinsky Ljubljana) loj, -a, m.; lojový lopúch, -a, m.; lopušie Ľubochňa, -ne, ž.; Lu- lojálny, zákonný, vláde lord, -a, TTí. bochnianka (potok); oddaný; lojalita Loreta, -y, ž.; loretán lubochniansky lojtra - 2 nem., správne sky Cubomír, -a, m. rebrík, rebriny lorgnet (čitaj lorňet), Cuboreč, -i, ž. lokaj, -a, m. -u, 771., okuliare s rúč Cuboslav, -a, m. lokál, -u, m., miestny kou ľúbosť, -sti, ž.; ľúbostný pád (v skloňovaní); lorgnon (čitaj lorňon), Ľubovňa, -ne, i.; ľú miestnosť; lokálny; -u / -a, m., monokel, bo vniansk v lokálka (miestna že skielko na jedno oko ľubovoľný leznica) los, -a, m. (zviera) fubovonný lokalizácia, -ie, ž., u- los, -u, m., cenný papier, ľubozvučný miestenie, omedzenie žreb, osud; losovať ľúby, -a, -e na určité miesto; lo ťahať los, žreb Lucemburg, -a, m.; lu kalizovať, umiestiť, o- losos, -a, /n. (ryba) cemburský, ale Ján medziť (nemoc, po loteria, -ie, ž.; triedna Lucemburský žiar) na určité miesto loteria lucerna, -y, ž. lokeťí lakeť, -kta, m.; lotor, -tra, m.; lotrovský Lucia, -ie, ž. loktový / lakťový lOtOS, -U, 771. Lucián, -a, m. lokomobila, -y, ž. Lotrinsko, -a, str.; lo Lucifer, -a, m. lokomotíva, -y, ž. = ru trinský lúč, -a, m., smolienka, šeň lov, -u, m.; loviť; lovec; svietidlo; papršlek; lokša, -e, ž. (jedlo) lovčí lúčový; lúčovitý; lú- lom, -U, 771. Lovinobaňa, -ne, ž. čistý; lúčnatý lomidrevo, -a, str.. lož, lži, ž.; lživý lúčaf, -am, -ajú = há lomikameň, -a, TTí. lóža, -e, ž. dzať; lúčiť, -im, -ia lomiť, -ím, -ia lože, -a, str.; lôžko = hodiť Lomnica, -e, ž.; lom ložisko, -a, str. lučba, -y, ž.; lučebnina; nický lôžko, -a, str.; viď lo lučebný lomoz / hlomoz, -u, že Lučenec, -nca, TTí.; lu- m.; lomozit ľstivý čenský (nie: lučenec- Londýn, -a, m.; lon lub, -u, /n. (v dube' je ký) dýnsky mlynský kameň; ,lub lučina, -y, ž. = lúka, lônik, -a, m. = zákolník sita'; má ,za lubom') lúčka (čast voza, na konci ľúbezný; ľúbeznosí lúčina, -y, ž., lúčivo, str. osi) Ľubietová, -ej, ž. (hrom.) =; lúče lono, -a, str.; Iónový ľúbiť (sa), -im, -ia lúčiť sa, -iní, -ia 172
Lučivná, -ej, ž. luna, -y, ž. = vlna (na ťvový — správne ľví lúčka, -y, ž.; Lúčky, vode) lyceum, -ea, str.; ly- -čok, ž. pomn. (miest luna, -y, i. (z lat), ceálny ne meno); Lúčan, Lú- mesiac (osvetlený) Lýdia, -ie, ž. čanka; lúčanský luneta, -y, ž., maľba na lyhať — viď Ihať, luhať ľud, -u, 7?7.; vok. ľude i polmesiacovom poli (puška zlyhá) ľudu; 777/7. č. ľudia, lupa, -y, 2. = kôra, šu lyko, -a, str; lykový; ľudí, ľuďom, ľuďoch, pina; lupiny; lupínky lýkovec • ľuďmi; ľudový lúpať (sa), -am, -ajú, / lykožrút, -a, m. (chro ľudák, -a, 777.; ľudácky; -em, -u bák) ľudácka lupeň, -eňa, m.; lupe- Lykurgos, -rga, m. lúdiť, -im, -ia nitý; lupienok, -nka lymfa, -y, ž., miazga Cudmila, -y, ž. lúpež, -e, ž.; lúpežník lynčovat (trestať ná ľudnatý lúpiť, -im, -ia hlym súdom ľudovým) ľudojed, -a, m. láskať, -am, -ajú Lyon, -a, TTí. ľudomil, -a, m. lušefl / lušňa, -šne, ž. lýra, -y, ž.; lyrik, -a, CudOVÍt, -a, 772. = klanica, lievč (časť 777.; lyrický; lyrika (iné ľudožrút, -a, /n. voza) je Hra) ľudský; ľudstvo lúštiť, -im, -ia lysý; lysina Ludvik, -a, m., slov. Luther; luterán, -a, m.; lyšaj, -a, m. (nočný mo Ľudovít luteránsky týľ, ale lišaj — cho luh, -u, m. (les pri vode) lútka, -y, ž.; lúťkový; roba (na tvári), li lúh, -u, m.; lúhový lútkár šajník — rastlina) luhár — správne lhár, ľúto (prísl.) lýtko, -a, str. -a, 722. ľútosť, -stí, ž.; ľúto lyzol, -u, m. luhať, lužem, lužú, / Ihať, stivý; ľútostný lyža, -e, ž.; lyžiar; ly lžem, lžú ľutovať žiarsky; lyžovať sa Lujza, -y, ž. ľúty = divý, zúrivý lyžica, -e, ž.; lyžička lúka, -y, 2.; Lúka, Lúky luxus, -xu, 777. = pre lživý (miestne mená); lúčka pych ; luxusný Lukáš, -a, m. luza, -y, ž. M. lúkoť, -ti, 2. = bahor Luzitánia, -ie, ž. (časť kolesa) Lužíca, -e, ž.; lužický; m = meter lukratívny, výnosný Lužiča n — 1 užický Srb; mm = milimeter Lukrécia, -ie, ž. lužickosrbský m. m. = minulého me lukulský, hýrivý ľví, -ia, -ie siaca ľuľka, -y, i. = fajka ľvica, -e, 2. m. p. = manu propria, ľuľok, -ľka / -ľku, m. ľvíča, -aťa, str. /. j. vlastnou rukou (zelina) ĽVOV, -a, 777. m. r. = minulého roku 173
Macedonia / Makedo- magister, -stra, m. majorán, -u, TTí. nia, -ie, ž.; Macedo- magistrát, -u, m., mest majorát, -u, m., star- nec / Makedonec, ský správny úrad šinstvo; majorátny -nca; macedonský / magnát, -a, m., veľ majorita, -y, ž., väčši makedonský mož na Macchiavelli (čitaj Ma- magnet,-u, m., magne majster, -stra, m ; maj kiaveli),-iho,T72 ;mac- tický; magnetizmus strova, -ej, ž. (maj chiavellizmus, politi Magnificencja, -ie, z. strova žena); maj ka, založená na ná (titul rektora univer strovať; majstrovský silí zity) mak, -u, m.; makový macko, -cka, TTí., med Magura, -y, ž. makarony, -ov, m. po veď mahagon, -a / -u, m. množ, (trubičkovité macocha, -y, ž.; ma- (druh čierneho dre rezance) cochin; macošský va); mahagonový makať, -ám, -ajú; ma- mača, -aťa, str.; mača Mahomed — spisovne kateľný cí; mačiatko, -a, str. Mohamed Makedonia / Macedo máčať, -am, -ajú mach / moch, -u, m.; nia, -ie, ž.; Makedo máček, -čka, / máčik, machový i mochový; nec i Mačedonec, «-a, m., kocúr machnatý i mochnatý -nca; makedonský / máček, -čka. / máčik, -a, máchať, -am, -ajú; macedonský m. (od mak) máchnut makovica, -e, ž.; ma- mačka, -y, ž.; mačička máj, -a, TTí.; májový; kovičie, -ia, str.; ma- mačný (mačný mak) májovka kovina, -y, ž.; makov- Maďar, -a, m.; Maďar maják, -a, TTí. ník, -a, m. (koláč) sko; maďarský; ma majer,-a, TTí.; majerník; makulatúra, -y, ž. ďarčina; Nemaďar majerníčka Malacky, -ci ek,ž.pomn. maďarón, -a, TTí. majestát, -u, m.; maje malachit, -v, m. (nerast) Madeira (čitaj Mádé státny malária, -ie, ž., zimnica ra), -y, ž. (mesto); ma- majetok, -tku, TTí.; ma Malá strana (čaď Pra deira= madeirské ví jetný; majetník; ma hy, časťNecpál v Tur no jetnost ci a i.); malostranský madona, -y, ž. majiteľ, -a, m.; majiteľ malátny; malatneť, magazín, -a / -u, m., ka -iem, -ejú z nem., slovensky majolika, -y, ž. (hline maľba, -y, ž, sklad, skladiště ný jemný výrobok) malér, -u, m. (z franc), Magdalena, -y, ž. majonéza, -y, ž. (druh slovensky nehoda magia, -ie, ž., kúzelníc- omáčky) maliar, -a, m.; maliar tvo; magický, kúzel- major,-a, m. (vojenská sky; maliarstvo ný hodnosť) malícia, -ie, ž.; zlomy- 174
seľnosť; maliciózny, mama, -y, i.; mamka, manikúra, -y, ž., pesto zlomyseľný mamička, maminka vanie ruky maličký, viď malý mámiť, -im, -ia; márni manipulácia, -ie, ž., od malík, -a, m.; malíček vý; mámidlo borná práca s niečím; malina, -y, ž.; malin- mamona, -y, ž.; mamo- manipulačný; mani čiak, -a, m., i malin nár pulovať; manipulant čie, -ia, str.; malinár- mamut, -a, m. manko, -a, str., chyba, ka; malinôčka; mali mana, -y, ž.; manový nedostatok, strata nový; malinovka mandarín, -a, m., čín mansarda, -y, ž., stre máliť (sa); málilo sa sky štátny úradník cha, izbietka pod stre mu = málo sa mu mandarínka, -y, ž. (druh chou; mansardný videlo pomaranča) manšeta, -y, ž. malkontent, -a, TTí., ne mandát, -u, m. mantila, -y, ž., plášť spokojenec mandel', -deľa, m. (istý manuál, -u, m., príruč málo (z mála, za málo, počet složených sno ná kniha s malom spokojný); pov) manuálny, ručný máličko mandľa, -dle, ž.; mn. manufaktúra, -y, ž., málocenný g. mandlí; mandľový; tkáčstvo; výroba ruč máločo; málokto; má mandľovník ná, tovar ručnej vý loktorý; málokedy mandolína, -y, ž. roby; manufaktúrny maloletý (strunný nástroj) manu propria (m. p.), malomestský mandril, -a, m. (opica) vlastnou rukou málomluvný; málo manéver, -vra i -vru, manuskript, -u, m., ru mluvnost' m., vojenské cvičenie, kopis malomocenstvo, -a, zväčša v mn. č.: mn. manžel, -a, m.; manžel str.; malomocný n., a. manévry; ma ka malomyseľný névrovať mapa, -y, ž.; mapovať maľovať Manfred, -a, m. Maraton, -a, m.; mara maľovka, -y, ž. tnangef, -gľa, m. tónský Malta, -y, ž.; maltský; (z nem.), valec; man- marazmus,-zrnu, m., zo maltézsky rád gľovat, valcovať, váľať slabnutie vekom malučký; tnalučičký mánia, -ie, ž., zúrivosť, Marcel, -a, m. malverzácia, -ie, ž., vášeň marciálny, mohutný, spreneverenie manie = imanie, -ia, udatný Malvína, -y, ž. str., majetok marcipán, -u, m. malý, -á, -é; maličký manifestácia, -ie, ž., máre / máry, már, ž. / malučký; maličičký slávnostné osvedče pomn. (na márách) / malučičký; komp. nie; manifestovať; marec, -rca, 777.; mar menší manifestačný cový 175
' -u, m. (oma- Maróthy-Šoltésová, maškara, -y, ž.; maška Maróthy-Šoltésovej; ráda; maškarný ples -y, ž- Elena Maróthy-Šol maškrta, -y, ž.; maškr- tésová tit; maškrtný; maškrt- -Ie, 2. = ma- Mars, (podľa latiny ník; maškrtnica ruľa -a -ie, ž.; marián Marta), TTí. mašľa, -lé, ž. (z nem.), marse illaisa (čítaj sky; Marienka; Marí mar- stuha, stužka; mastič ž., na, Mariska, Maruška sejéza), -y, hymna ka, stužtička -a, m. Francúzskej republiky maštaľ, -le, ž. (z nem.), mariáš, -a, m. maršal, -a, m.; maršal- stajňa Maribor, -a, TTí. ský mať, g. matere, d. ma marina, -y, ž., námorné Martin, -a, m.; martin teri, ak. mater, /. ma loďstvo; marinář, -a, ský; Turčiansky Sv. teri, i. materou, mn. 721. Martin TI. matere, g. materí, marioneta, -y, ž., bábka, martyr, -a, m., mučeník d. materiam, a. ma lútka marufa, -e, ž. — mar tere, /. materiach, /. mariť, -im, -ia huľa materami markantný, výrazný, masa -y, ž.; masívny; mať, mám, majú; maj, význačný masívnosf -te; mai; manie / ima Markéta, -y, ž., slo masakra, -y, ž., vraž nie — majetok; má ven. Margita denie, krvipreliatie; vať Markoman, -a, m. masakrovat matador, -a, TTí., zapaś markytán, -a, m.; mar- Masaryk; Tomáš O. nik s bujakmi; vý kytánka Masaryk znamný človek markýz, -a, TTí. (šľach masáž, -e, ž.; masér; mátať, -ám / -cem = tický titul); markýza, masérka; masírovať hmatať -y, ž. (markýzova že maslo, -a, 77!.; masielce mátať, mátam /mácem, na alebo dcéra) / masielko, -a, str.; mátajú / mácu márnica masliak; masliar; ma- Matej, -a, m. márniť, -im, -ia selník; maselnica; ma matematik, -a, m.; ma márnivý; márnivosť slový tematika; matematic- márnomyseľný masť, -sti, ž.; mastič ký márnotratný ka ; mastičkár; mastiť; materiál, -u, TTí., hmota, márny, -a, -e; márnosť mastný; mastnota potreby ;materialista; Maroko, -a, str.; Ma- maša, -še, ž. = huta; materiálny ročan, Maročanka; Maša (miestne me materializmus, -zrnu, marocký no) m., hmotárstvo marota, -y, ž., vrtoch, mašina, -y, ž., správne materin, -a, -o; mate bláznovstvo, chútka stroj rina dúška; materin- 176
ský; materný; mater- Maur, -a, m.: maurský mäta, -y, ž. (zelina Men- né konope mauzoleum, -ea, str., tha crispa); matka materský nádherná hrobka mätež, -e, ž., zmätok, materstvo, -stva, str. mávať, -am, -ajú; máv vzbura; mätežif, bú match (čítaj mäč), -a, nuť ri f; mätežný; mätež- 77i., športovný zápas mávať,-am,-ajú,z mať, ník Matiaš -správne Matej mám mdleť, mdtiem, mdlejú Matiašovce, -viec, ž. maximum, -ima, str., mdloba, -y, ž. pomn. najväčšie množstvo; mdlý matica, -e, ž.; Matica maximálny mecén, -a, alebo mece slovenská; matičiar Maxmilián, -a, m. náš, -a, m. (z tat (prívrženec Matice); maz, -u, m. Maecenas), podporo matičný mazať, -žem, -žú; ma- vateľ vied a umení Matilda, -y, ž. záč meč, -a, m.; mečík; me matiné.srr. neskl.(pred- Mazúr, -a, m.; Mazúr čový poludňajšie predsta ka, -y, ž.; mazúrka mečať, -im, -ia = me- venie ak bo oslava, (tanec) kotaf na pr. v divadle) mažiar, -a, m.; mažiarik med, -u, m.; medový; matka, -y, ž.; matkin, mädliť, -im, -ia medný -a, -o mäkčeň, -a, TTí. meď, -di, ž.; medený Matliare, -iar, m. po mäkčiť, -im, -ia medailon, -u / -a, TTí. ; množné mäkký; mäkší; mäk medaila, -y, ž. mátoha, -y, ž. kosť Medea, -ey (alebo - eje), mátožiť, -ím, -ia; má mäkkýš, -a, m. ž.; d., t Medei tožný mäknúť, -nem, -nú Meder, -a, m. (Veľký Matra, -y, ž. mäkušiť, -ím, -ia = M eder, Slovenský Me matrac, -a, TTí., žinenka mäkčiť der) (z čes.) mäsiar, -a, TTí.; mäsia- medián, -a / -u, m. matrica, -e, ž., forma rik; mäsiarsky; mä (stredný zvon na ve (na pr. tlačiarska) siarstvo ži) matrika, -y, ž., základ mäso, -a, m., mn. g. medicína, -y, ž., liek, ný soznam (narode mias; mäsko; mäsitý; lekárstvo; medicinál ných a t); matrikar mäsný ny matróna, -y, ž., ctihod masopust, -u, /n. = fa medik,-a, TTí.; medička ná staršia pani šiangy (z nem.); mä- medikament, -u, 777., maturita, -y, ž., skúš sopustný liek ka dospelosti; matu mäť = mnúť, mnem, mediryjec, -jca, / medi rant, -a, 77!,; maturitný mnú; mni, mnite; rytec, -tca, 777.; medi Matúš, -a, m. mnul rytina 177 meditácia, -i e, ž., pre chy, -ov, m. pomn. mena, -y, ž.; menný; mýšľanie, rozjímanie, (pri organe, vo vyhni) menný list, kurzovný uvažovanie; medito mechanik, -a, 721., stroj list vať ník; mechanika; me menáž, -e, ž., vojenský medium, -ia, str., stred chanický obed (v špiritizme osoba, mechanizmus,-zmu, 771., menažeria, -ie, ž., zvě ktorá vraj je pro ustrojenie; práca stro řinec stredníkom medzi jová, bezmyšlienková mendík, -a, m.; rnen- duchmi a ľuďmi) mechúr, -a, 777.; mechú díčif medokýš, -a, m. rik menistý = meňavý medonosný Mekka, -y, 2. meniť, -im, -ia; menie- medosladký melancholia, -ie, ž., zá vaf; meniteľný medovník, -a, TTí.; me- dumčivosť meno, -a, str.; mn. g. dovnikár melasa, -y, ž., syrup mien; mena: má me Medúza, -y, ž. (v gréc z vareného cukru na ( = deň mena); na kej mytologii ohavná melčina,-y, ž. = melkámena, (=na deň me bytost, obluda); me plytká voda na); menný dúza (živočich) meľhuba, -y, ž. menovať; menovateľ, medveď,-da, m.; med Melichar, -a, 771. -a, 777.; v jedn. a. a vedica, -e, ž.; med- meliorácia, -ie, ž., zlep v mn. č. podľa živ.: vieďa, -aťa, str.; med- šenie (zeme); me jedn. a. menovateľa, viedik lioračný ; meliorovať 77272. n. menovatelia medza, -e, ž.; medzný; melivo, -a, str. menovec, -vca, m. medzník melký = plytký menovite = najmä medzera, -y, ž.; me- melodia, -ie, ž.; melo menštruácia, -ie, ž. dzierka dický menší medzi melodrama, -ata, str., menšina, -y, ž.; men medzidobie, -ia, str. i melodráma, -y, ž., šinový medzidomie, -ia, str. deklamácia s hudob menšiť, -im, -ia ; men- medzinárodný ným sprievodom šiteľ medzitým melón, -a 1 -u, m. mentalita, -y, ž., smý- medzivládie, -ia, str., Melpomenę, -y, 2. (jed šľanie interegnum na z múz) mentieka, -y, 2. (ko meeting (čítaj míting), Meluzína, -y, 2. žuch) -u, 777., tábor ľudu memoáre i memoáry, menuet, -u, m. (tanec) Mefisto, -a, 777. -ov, 772. pomn., pamäti menza, -y, ž., stôl, je megalomania, -ie, ž., memorandum, -da, str., dálna pre študentov velikášstvo pamätný spis menzúra, -y, ž., miera mech,-a,77!., vrece; me memoriál, -u, 772. merať, -iani, -ajú; me- 12 178
raci (prístroj); mera (Kristus); mesiani- meter, -tra, m. (skrá júci (inženier); mě zmus tene m); l. v metre / řič; meričský; merič- Mesina, -y, ž.; mesin- metri; mn. n., a. metre; stvo ský metrický cent (= 100 meravý, strnulý; bez mesto, -a, str.; mesteč kg) citný; meravet, -iem, ko; Nové Mesto (nad metla, -y, ž.; metlár; -ejú, trnút, krehnúť Váhom); Kysucké No metlička merba, -y, ž. vé Mesto Metod, -a, m.; metodej- meriavať, -am, -ajú; mestský ský merať mešec, -šca, m.; měs metoda, -y, ž., spôsob; merica, -e, ž. tek, -a, 772. metodika, učebný meridián, -u, m., polu mešita, -y, ž. (moha spôsob, náuka o učeb dník medánska modliteb- ných spôsoboch; me merinda, -y, ž., zásoba nica) todický jedla na cestu meškať, -ám, -ajú metonymia, -ie, ž., zá meriť (sa), -im, -ia mešťan, -a, m.; meštian mena spoluvzťažných meritum, -ta, str., záslu ka; meštiansky; me pochopov ha, podstata veci; me- štianstvo metrika, -y, ž., náuka ritorný, vecný méta, -y, i. o veršových rozme merkantilizmus, -zrnu, metafora, -y, ž., obraz roch TTí. (národohospodár ný výraz metropolita, -u, m., ar ska náuka) metafyzika, -y, ž., ná cibiskup (pôv. biskup merkantilný, kupecký uka o veciach nad- sídelného mesta) tnerkovať — nem., piš smyselných metrum, -tra, str., ver podľa potreby: vní metál, -u, m., odznak šová miera; metrický mat, dozerať, pamätať z kovu Mexiko, -a, str.; mexic Merkur, -a, TTí. metalurgia, -ie, ž., hut ký; Mexičan merný; merník; mer- níctvo mezanin, -u, m., medzi nícky; merníctvo metamorfóza, -y, ž., poschodie meru — štyricať; meru- premena mezzo, stredný; mezzo ôsmy = štyriciaty ôs metať, -ám, -ajú, / -cem, soprán my -cú; metaj / mec mi - dat zámena ja mesačný meteľ, -ele, ž., alebo (bezdôrazový: daj mi mesaliancia, -ie, ž., ne metelica, -e, ž. to!) rovné manželstvo meteor, -u, m.; meteo miasť, mätiem, mätú; mesiac, -a, m.; mesia rit miatol; mätenie čik; Mesiac (v hve meteorologia, -ie, ž., miaukať, -am, -ajú == zdárstve) náuka o povetrnosti; mňaukať, mňaučat mesiáš, -a, m.; Mesiáš meteorologický miazga, -y, ž. 179 míazmä, -y, ž. (vyslov Michal, -a, m. miliarda, -y, ž., tisíc mi-azma), nákazlina Michalovce, -viec, ž. miliónov miecha, -y, ž. (v chrbto pomn. milícia, -ie, 2., občian vej kosti) mikádo, -a, m., cisár ske vojsko mien, -a, m. (ryba) japonský; mikádo,-a, milieu (čitaj miljô), str. mieniť, -im, -ia str. (druh účesu) neskl., prostredie mienka, -y, ž. mikrob, -u, m. miligram, -u, 777. (mg) mier, -u, m.; mierový mikrofon, -u, m., zosi- milimeter, -tra, 777. miera, -y, ž.; mierka ľovač zvuku (v tele (mm); mn.n., a. mili mieriť,-i m, -ia; mieriaci fonii) metre miernlť, -im, -ia; mier- mikrokozmos, -zrnu, Milina, -y, 2. niteľ 7?7., svet v malom milion, -a, m.; miliontý; mierny; miernosť mikroskop, -u, m., milióntina; milionár mierumilovný drobnohľad; mikro militarizmus, -zmu, 772.; miesiť, -im, -ia skopický, drobno- militaristický miesiželezo, -a, m. hľadný Milka, -y, 2. = Emília (v rozprávkach) Mikuláš, -a, m.; miku míľnik / míľovník, -a, miest', metiem, metu; lášsky; Liptovský, 777.; viď míľa mietol; metený; me- Borský Svätý Miku milodar, -u, 77?. tenie láš Miloslav, -a, 777. miestnosť, -sti, ž. míľa, -le, ž. (dĺžková milosrdenstvo, -a, str.; miesto,-a, m.; mieste miera); míľnik / mí- milosrdný čko; miestny ľovník (stĺp alebo ka milostpaní, -ej, 2. = mi miestopis, -u, m. meň, označujúci na lostivá pani miešanina, -y, ž. cestách milú); míľa, Miloš, -a, m. miešať, -am, -ajú (ob -le, 2. (,míľď pri pá milota, -y, 2. chod s rôznym (nie lení dreveného uhlia); milovať miešaným!) tovarom) miliar (uhliar, ktorý milovník, -a, m. miešok / miešek, -ška, páli drevené uhlie) Miltiades, -da, m. 772. = mešec, -šca miláček, -čka, m. Milutín, -a, m. migréna, -y, ž., bolenie Milada, -y, ž. milý; milo; milučký, mi- hlavy Milan, -a, m. lušký; milosť; milo mih, -u, 777.; mihať; Miláno,-a, m. (mesto); stivý mihnúť; mihotať sa; milánsky mimika, -y, 2. (doroz mihot; mihavý; mi Milena, -y, ž. umievanie pohybmi hotavý milenec, -nca, 777.; mi tvári a údov); mimic- mihalnica, -e, ž. lenka ký mihuľa, -le, ž. (ryba, milenium,-nia, str., ti mimo (predl. s geniti- ináč okatica) sícročie, tisícletie vom); šiel mimo zá- 180
hrady, mimo dvora; minuskula, -y, ž., malé mladík, -a, m. Slováci, žijúci mimo písmeno mladistvý Slovenska minúť (sa), -niem, -nú; mládka, -y, 2. mimochodom míňať (sa) mládnik, -a, 772. mimoidúci minúta, -y, ž.; minú mladnúť, -nem, -nú mimoriadny tový mladosť, -sti, 2. mimosúdny Mirabela, -y, 2. mladoženích, -a, 771. mimovofný Miroslav, -a, m. mladucha, -y, 2. mína, -y, ž., podkop, misa, -y, ž.; miska; mi Mladunice, -nic, ž. po výbušný náboj (pod stička množné (v Honte) zemou, pod vodou) misál, -a / -u, TTí., om mladý; mladší minaret, -u, 772., veža šová kniha mládza, -e, ž. = otava mešity misia, -ie, ž., poslanie; mláka, -y, ž., barina, ka miňať (sa), -am, -ajú misionár luž (peniaze míňať; dni, miss, neskl. (angl.), mľaskať, -ám, -ajú; roky sa míňajú) slečna m ľa skot minca, -e, ž.; mincoven mistrál, -u, m. (vietor) mlat, -a, m.; mlatok, / mincovna mistress, neskl. (angl., -tka minerál,-u, m., nerast; vyslov misis), pani mláťačka, -y, 2. minerálny, nerastný; miškár, -a, 772.; miško- mlatba, -y, ž. mineralogia, nerasto- vať mlatec, -tca, m. pis Miškovec, -vca, m.; mlátiť, -im, -ia miniatúra, -y, ž., drob miškovský mlčanlivý nom aľba ; miniatúrny mišpuľa, -le, 2. (ovocie) mlčať, -im, -ia minimum, -ima., • str., Mithridates, -ata, 772. mlčky najmenšie množstvo; mitra, -y, ž- = infuła mlečiar, -a, TTí. = mle- minimálny, najmenší Mityléna, -y, 2. kár; mlečiarka = mle- minister, -stra, m.; mi mizantrop, -a, m., mrzút kárka;mlečiareň, mle- nisterský; minister mizina, -y, 2. čiarňa = mlékáren, stvo miznúť, -nem, -nú mlékárna; mlečiar- minium, -ia, n. = cino- mlaď, -di, ž.; za mladi stvo = mlekárstvo; ber'; miniovať = na (i za mladý, za mla mlečiarsky, mlekársky tierať miniom da), od mladi (i od mledzivo, -a, str. minorita, -y, ž., men mlada) mleť, melem, melú; me- šina; iné je minorita, mláďa, -ata, str.; mlá lúc; mlel; mletý; mle -u, m. (mních) ďátko tie minuciózny, podrobný mládenec, -nca, m. mlgať, -á, -ajú = mízť, minulý mládež, -e, 2. cicať, sať; teľa mlgá minus, menej mladica, -e, 2. mliaždiť, -im, -ia 181 mlieč, -a, m. (zelina) mnohonásobný moderný, novodobý, mlieko, -a, str.; mliečny; mnohoraký časový mliečnik; mlečiar i mnohoročný modifikácia, -ie, ž., pri mlekár mnohoslabičný spôsobenie ; modifi mlkveť, -iem, -ejú mnohosľubný kovať míkvy; míkvosf mnohostenný modistka, -y, 2. mlsať; mlsavý mnohostranný modla, -y, ž.; modlář; mluno, -a, str. (zastar.) mnohotvárny modlářstvo — elektrina; mlunný mnohouholník, -a, m. modliť sa, -im, -ia ; mo- = elektrický; mluniť mnohoženstvo, -a, str. dliaci sa (kto sa mo sa = blýskať sa mnohý; mnoho; mno dli); modliace knihy mluvidlá, -diel, str. po hokrát; mnoho ráz modlitba, -y, ž.; modli množné množiť (sa), -im, -ia; tebná knižka; modli mluvit', -ím, -ia = ho množiteľ tba Pána = Otčenáš; vořit množstvo, -a, str. modlitebnica mluvnica, -e, ž.; mluv mobilizácia, -ie, ž.(uve modloslužebník, -a, m.; nický / mluvniôný denie vojska do stavu modioslužebníctvo mlyn, -a, m.; mlynár; vojny, do pohotovo Modra,-y, ž.; Modran; mlynárik; mlynček; sti); mobilizovať Modranka; modran mlynáriť; Mlyn, Mlý mobilný, hybný (movi ský nec (obce); Mlyňany, tý = hnuteľný) modrý; modrina -niań, m. pomn. (obec) mOC, -i, 772. modulácia, -ie, ž., pre mlynica, -e, ž. mocnár, -a, 772. chod z tóniny do tó mlynský mocneť, -iem, -ejú niny; modulovat mízť, mlziem = mlgať, mocný Mohamed, -a, m.; mo cicať, sať môcť, môžem, môžu; hamedán (vyznavač mňaučať, mňaukať = mohol, mohli učenia Mohamedov miaukať moč, -u, T?!.; močový ho, islamu); moha mnícha -a, m.; mn. n. močarina, -y, ž., i mo medánsky mnísi; mníška, -y, ž.; čiar, -a, m.; v mo mohutnět', -iem, -ejú mníšsky; mníšstvo čiari; Tím. 71., a. mo mohutný Mníchov, -a, m.; mní čiare; močarisko; mohyla, -y, ž. chovský močaristý môj, moja, moje mnohobožstvo, -a, str. močidlo, -a, str. Mojmír, -a, m. mnohočlenný móda, -y, ž.; módny Mojžiš, -a, m.; mojžiš- mnohodielny modalita, -y, ž., spô ský mnohohranný sob Mokka, -y, ž.; káva mnohokopytník, -a, m. model, -u, m., vzor, mokka mnoholetý vzorec; modelovať mokraď, -di, ž. 182 mokrý monstrum, -stra, str., o- Morfeus, -ea, m. moľ, -a, m.; moľový bluda, netvor morfium, -ia, str., uspá molekula, -y, ž., čia monštrancia, -ie, 2. vací liek; morfinista, stočka hmoty; mole montánny, banícky, -u, TTí. (kto sa mor- kulárny banský ftom opája, omamu molo, -a, str. (ochranná montáž, -e, ž., sosta- je) kamenná hrádza vovanie (na pr. stro morfologia, -ie, ž., tva v prístave); molový jov) roslovie moloch, -a, TTí. Montblank, -u, m.(vrch) morganatické manžel molový (akord) montér, -a, m., sosta- stvo, nerovné moment, -u, m., chví vovateľ strojov moriak, -a, m.; morka, ľočka; momentánny, monumentálny, veľko -y, ž. okamžitý lepý Móric, -a, TTí. monarcha, -u, TTí., moc mor, -u, m.; morový moriť, -ím, -ia nár; monarchia; mo mora, -y, ž. (nočný morský narchický motýľ) moruša, -e, ž. (strom) monastier, -a, TTí., klá moralita, -y, ž., mrav mosadz, -i, ž.; mosadz štor pravoslávny nosť ný Mongol, -a, m.; mon morálka, -y, ž., mra Moskva, -y, ž.; mo golský vouka, mravnostný skovský Monika, -y, ž. cit; morálny moskyt, -a, m. (druh monitor, -a, 772. (vojen moratorium, -ia, str., komára) ská menšia loď) predĺženie lehoty moslem 2 moslim, -a, m. monogamia, -ie, ž., jed- Morava, -y, ž.; Mora (prívrženec islamu) noženstvo van i Moravec; mo most, -a, in.; môstok, monografia, -ie, ž., spis ravský -tka, TTí.; mostík, -a, TTí.; o určitom predmete morča, -aťa, str.; mor mostový, mostný monogram, -u, m. čací; morčiatko mostina, -y, ž. monolit, -u, TTí., stĺp more, -a, str., mn. n. mostné, -ého, str. z jedného kameňa moria, g. morí, d. mošna, -y, ž. monolog, -u, m., sa moriam, ak. moria, /. motať, -ám, -ajú, / -cem, momluva moriach, instr. mo -cú; motaj; moták; monopol, -u, m., výsa rami; Jaderské mo motovidlo da, výhradný predaj re, Čierne more motív, -u, 771., pohnút monoteizmus, -zrnu, TTí., morena, -y, ž., ľadov- ka, základná myšlien viera v jediného Bo cový nános (štrk, bal ka; motivovať ha; monoteista vany) moto (2 motto), -a, str., monotónny, jednotvár Morena, -y, 2. (bohy heslo ny ňa) motoh, -a, 777., pomä- 183
tený človek; motož- mravný; mravnosť, -ti, mrtviť,-ím, -ia, /mŕtviť, ka, -y, ž. — motolica ž.; mravnostný -im, -ia motor, -a / -u, m., hnací mravopočestnosť, -ti, mrtvola i mŕtvola, -y, stroj; motorický; mo ž. ž.; mn. g. mrtvol 2 torový mravouka, -y, 2. mŕtvol motúz, -a, m. mráz, mrazu, m. (od mrtvý, -á, -é, / mŕtvy, motyka, -y, ž.; motyčka genitivu počnúc -a-); -a, -e; Mrtvé more motýľ, -a, m.; motýlik, /. mraze, mn. n., a. mrváň, -a, 771. (pletený -ika (Z motýlek, -ľka), mrazy; bod mrazu; koláč) m.; motýľovitý mrázik, -a mrvance, -ov, m. pomn. movitý - správne hnu mraziť, -im, ia; mra mrvenina, -y, ž. teľný (majetok) zivý; mrazivo mrviť (sa), -im, -ia mozaika, -y, ž., obraz, mraznica, -e, ž. mrzák, a, 771., kalika; sostavený zfarbistých mrcina, -y, ž. — zdoch mrzačiť, kaličiť kamienkov lina mrzeť (sa), -im, -ia mOZOg, -ZgU, 771. mrena, -y, ž.; mrenič- mrzký; mrzkejší; mrz mozoľ, -a, m.; mozoľo- ka; mrienka kost vatý; mozolit sa mreť, mrem, mrú ; mri; mrznúť, -nem, -nú možnosť, -ti, ž. mrúc; mrel mrzutý možný; možno; ne mreža, -e, ž.; mriežka; msta, -y, ž. možno; ak je možno mrežový; mriežkový mstiť, -im, -ia; mstiteľ; =číS. možno-li mrhať, -ám, -ajú; mr- mstivý mračiť sa, -im, -ia hač; mrhavý; mrhá- mšica, -e, ž. mračno, -a, str. vať mučeník, -a, 771.; muče mračný mrcha = mrchavý; mr nica; mučenícky mrak, -u, m.; mráček, cha, -y, ž. mučiareň / mučiarňa, -čka / -čku; mračný mriežka, -y, ž.; mriež- -rne, ž. mrákava, -y, ž. kovať mučiť, -im, -ia; mu- mrákota, -y, Ź. mrk, -u, /Tí. čievat; mučiteľ; mu- mramor, -u, m.; mra mrkať, -ám, -ajú; mrk čidlo morový núť múčka, -y, 2. mraštiť sa = vraštiť sa mrkev,-kvi, / mrkva, -y, múčnica, -e, 2. mrav, -u, m. 2. múčnik, -a, 771. mravčať, -im, -ia=fňu mrmlať / mumlať, -lem, múčny kať; mravčiak -lú mudrc, -a, TTí. mravec, -vca, m.; mra mrštiť, -ím, -ia múdry; mudref, -iem, veniště, mravenisko; mrtveť, -iem, -ejú -ejú; múdrosť; mu mravčí, -ia, -ie mrtvica / mŕtvica, -e, ž: drovať mravenečník, -a, m. = porážka muezín, -a, m., moha 184
medánsky vyvolávač muškát, -u, m.; mušká mykať, -ám, -ajú (na na modlenie tový pr. plecami); myknúť muflon, -a, m. (divá mušketa,-y,ž.; muške mýliť, -im, -ia ovca, Ovis musimon) tier, -a, 77í. mýlka, -y, ž.; mylný; mucha, -y, ž.; muší, mušľa, -le, ž.; mušľový mylne; mýlivý -ia, -ie; mušinec mušt, -U, 771. myrha, -y, ž. muchotrávka, -y, ž. mutácia, -ie, ž., pre myriáda, -y, ž., 10000, muka, -y, ž. (= trápe mena nesčiselné množstvo nie) mútif, -im, -ia myriameter, -tra, 772. múka, -y, ž. mútňava, -y, ž. (= 10.000 m) mulica, -e, ž. mutný myrta, -y, ž.; myrtový multiplikácia, -ie, ž., mútovník, -a, m. mys, -u, 772. množenie, násobenie mútvica, -e, ž. = ha- myseľ, -sli, 2. mumia, -i e, ž., balzamo barka> mysleť, -Hm, -lia; my vaná vyschla mrtvola Múza, -y, ž. (bohyňa sli, -ite; myslel; my mumlať i mrmlať, -lem umení a vied) slený; myslenie; my -lú; mumlavý muzeum, -ea, str.; mu sliteľ munícia, -ie, ž., strelivo zeálny / múzejný mystérium, -ia, str., municipalita, -y, ž., muzika, -y, ž.; muzi tajomstvo, tajná bo správa mesta; muni- kálny; muzikant hoslužba; mysteri cipálny, mestský muž, -a, /n.; mužík; ózny municipium, -ia, str., mužný; mužský mysticizmus, -zrnu, 772. (starorímske) svobod mužatka, -y, ž., ama mystifikácia,-ie, ž., kla né mesto zonka manie, mámenie muhificencia, -ie, ž., mužneť, -iem, -ejú mystika, -y, ž., tajomné štedrosť; munificent- mužský učenie; mystický, ta ný mužstvo, -a, str. jomný múr, -u, ĺ?!., zeď; mú my, 771/7. Tí. od ja; iné myš, -i, ž.; myší, -ia; rik, -a; murovať, zdiť je mi jedn. d. od ja -ie (myšia diera); Muráň, -a, m.; Murán (dajte mi chleba; my myška, myšička sky hrad; muránsky // nedáme!) myšiak, -a, m. (vták) murár, -a, m., zedník; my! myte! (rozk. sp. myšiť sa •= plašiť sa murársky, zednicky od myť) myška 2 myšička, -y, ž. murín,-a, m. = černoch; mydlit', -ím, -ia myšlienka, -y, i.; my murínsky = černošský mydlo, -a, str.; mydiel- šlienkový . museť, -im, -ia ko; mydlár; mydlina myť, myjem, myjú; my, muší, -ia, -ie (od mucha) Myjava, -y, ž.; Myja- myte; myl; mytý; muška, -y, ž.; múša, vec; myjavský mytie; mycí, -ia, -ie; -aťa, str. myk, -u, m. mytie = umývanie 185
bájny, báje- ok, -tku, m. — ná- -čerpajú; nacerpaj / načerpi -eho, str. načierať, -am, -ajú (od -a, str -a, m., načret), čerpať, nabe n ca; náboj, -a, m. rať; načierací, nabe- ' M to nabok (prisl.), stranou rací; načieradlo men ) náboženstvo, -a, str.; načim = treba náboženský načínať, -am, -ajú sovie nábožný náčinie, -ia, str., alebo bá nabrať, -berem, -berú; náčin, -u, TTT. naberať načisto (prisl.) nábrežie, -ia, str.; ná- načreť, načrem, na brežný čerpať, nabrať (vo núť nabrúsiť, -im, -ia dy); načierať nabrýzgať, -am, -ajú náčrt, -u, m.; náčrtok N, N. nabrzlý (nahrzlé mlie načrtať, -ám, -ajú; na ko) črtnúť na! nate! = tu máš! tu nabudúce (prísl.) náčrtník, -a, m. máte! nabúchať, -am, -ajú načúvať, -am, -ajú nabádať, -am, -ajú-po nábytok, -tku, 772.=ná nad i nado (predl.) vzbudzovať radie; nábytkový nadájať, -am, -ajú; ná- nábeh, -u, m. nabývať, -am, -aj ú = na doj nabehať (sa), -ám, -ajú dobúdať naďalej (prísl.) nabehlina, -y, 2. nácesto, -a, str. (kúsok nadaný; nadanie nabelastý cesta miesto droždia) nadariť sa, -im, -ia, naberať, -ám, -ajú; na- nacionál, -a, m., ná prísť vhod berač; naberačka rod nia r ; nacionálny, nadarmo (prisl.) nabídka, -y, 2. = po- národný; nacionali nadať, -dám, -dajú núknutie, oferta; na- zmus nadávať, -am, -ajú; na bídzať, -am, -ajú=po nacvičiť (sa), -im, -ia dávanie; naďavač núkať; nabídnut, nácvik, -u, m. nadávka, -y, ž. (od na -nem, -nu = ponúknuť načať,-čnem, -čnú; na dávat) nabiediť (sa), -im, -ia čal; načatý; načatie nadbehať; nadbehávať; =natrápiť (sa) náčelie, -ia, str. nadbehnúť nabíjať, -am, -ajú; na náčelník, -a, m.; náčel- nadbytok, -tku, 771. bíjací; nabi jač; nabi- níčka; náčelnícky nádej i nádeja, -e, ž.; jak náčelný nádejný nabiť, -ijem, -ijú nie načerpať, -čerpám i nádejať sa, -ejem, -ejú koho, niečo; nabitý -čerpem, -čerpú i nadelif, -ím, -ia; nade- 186
ľovať; nádielka (via nadol (prísl.) nadviazať, -žem, -žu; nočná nádielka) nádor, -u, m. nadväzovať nadeň = nad neho nadostač (prisl.) nadvíhať, -am, -ajú; nádeník, -a, m.; náde- nadovšetko (prisl.) nadvihnúť nícky; nádeníčka; ná- nadpis, -u, 771. nádvorie, -ia, sir. deníčit nadpísať, -šem, -šu nádvorník, -a, TTí. nadeť, -ejem, -ejú; na- nadpolovičný nádych, -u, m. dievať nadporučík, -a, m. nadýchať (sa), -am, Naděžda, -y, ž. nadpriasť, -pradiem, -ajú nadháňať, -am, -ajú -pradú; nadpriadat nadýmat', -am, -ajú; na- nádhera, -y, ž.; nád nadprirodzený dýmavý; nadymač herný; nádhernost ňadrá, ňadier, str. nadzemský nadhlavník, -a, TTí. pomn. nadživotný (nadživotná nádcha, -y, ž. nadrapiť, -im, -ia; na- veľkosť) nadchádzať, -am, -ajú drapovať sa nafta, -y, ž.; naftový nadchnúť, -nem, -nú nadrať, naderem, -rú naftalín, -u, m. nadievať, -am, -ajú nadrazit, -im, -ia; nad- naháč, -a, m. nádievka, -y, ž. rážať nahádzať, -am, -ajú nadísť, -idem, -ídu nádražie, -ia, str. naháňať, -am, -ajú nadľahčiť, -im, -ia nadret sa, -drem, -drú nahaf - správne nechať nadlesný, -ého, 777. nadriadený nahľadať sa, -ám, -ajú nadľudský nadrobit', -ím, -ia nahľadeť sa, -im, -ia nadmieru (prisl.) nadržať, -am, -ajú nie- nahlas (prisl.) nadmietnuť, -nem, -nu, komu; nadržovat náhle = len čo správne namietnuf; nádržka, -y, 2. nahliadnuť, -nem,-nu; nadmietka, správne nadsadiť, -im, -ia; nad- nahliadať, -am, -ajú námietka sádzka náhliť sa, -im, -ia; ná nadmúť, nadmem, na- nadskočit, -ím, -ia hlivý dmú nadsmyselný nahluchlý nadnes (prisl.), na dne nadstaviť, -im, -ia náhly; nahlo; náhlosf šok nadšenie, -ia, str.; nad nahmatať, -ám, -ajú nádoba, -y, 2.; nádobka; šený nahnať, naženem, -nú nádobie nadto (prísl.) - okrem nahnevať (sa),-ám,-ajú nadobro (prisl.), cel toho nahniť, -ijem, -ijú; na kom, úplne naduť (sa), -ujem, -ujú; hnilý nadobudnúť, -nem,-nú; nadutý; nadutosť nahnúť, -nem, -nú; na- nadobúdať -am, -ajú nadužiť, -ijem, -ijú; hnutie; nahnutý nadobyčajný nadužívať, nadužíva náhoda, -y, ž.; náhod nadojiť, -jím, -ja nie ný 187 na nach, -u, m., purpur; nájsť, nájdem, najdú; -im, -ia; na- nachový najdi, -te; našiel, na nachádzať (sa), -am, šla; nájdený náhon, -u, m. (pri -ajú najtiaž = najťažšie mlyne) nachodit (sa), -im, -ia; najúprimnejší náhončí, -ieho, m. nachádzať (sa), -am, najväčší nahonobiť, -ím, -ia = -ajú najväčšmi nagazdovat, nahospo- nachvat (prisl.) najviac 1 najviacej dáriť nachýliť, -im, -ia; na- najvýš / najvyššie nahor (prisl.) chyľovaf; náchylný ; nakázať, -žem, -žu nahořklý náchylnosť nakaziť,-im, -ia; náka nahosemenný nachystať, -ám, -ajú za; nákazlivý nahota, -y, 2. nachytať, -ám, -ajú náklad, -u, m.; nákladný nahovárať, -am, -ajú; naisto (prísl.) nakladať, -ám, -ajú; nahovárač; nahovoriť naivný, prirodzene pro- nakladací; nakladajú niekomu niečo i nie stodušný; naivnosť ci; nakladač; nakla koho na niečo najada, -y, 2. (rusalka dačka = nakladacia náhovorky, -iek, 2. v gréckom bájeslovi) uhorka; nakladateľ; pomn. najať, nájmem, najmú; nakladateľstvo nahrabat, -em, -ú najal, najatý nakloniť, -im, -ia; na náhrada, -y, ž.; ná najavo (prísl.) kláňať, -am, -ajú; na hradný ; náhradník, najbližšie klonený -a, m. nájdený; nájdenie náklonný; náklonnosť nahradiť, -im, -ia; na najedovať (sa) nákolesník / nákolník, hrádzať, -am, -ajú; najesť sa, -jem, -ješ, -a, 772. nahradzovať; nahra- je, -jedia; najedený nakoľko diteľný najímať, -am, -ajú; na- nakopať, -pem, -pú nahrať sa, nahrám sa jímací; najímač 2 na- nakopiť,-im, -ia náhražka, -y, ž. jimač; najtmateľ nákova, -y, 2. náhrdelník, -a, m. najmä, menovite, hlav nakrájať, -jam, -jajú nahriať, nahrejem, -jú ne nakrátko (prisl.) nahŕňať, -am, -ajú nájom, -jmu, m.; ná nákrčník, -a, m. náhrobok, -bku, TTí. ; ná jomné, -ého, str. nákres, -u, m.; nákresný hrobný nájomník, -a, m. (kto nakresliť, -im, -ia náhubok, -bka, TTí. vezme niečo do náj nakriatnuť, -nem, -nu nahý mu) = skrotiť, ohnúť; na nahýnať (sa), -am, -ajú najprv kloniť ; nahovoriť nie (od nahnúť) = nahý najsamprv komu niečo i niekoho bať (sa) najskorej / najskôr na niečo 188 nakřivit, -ím, -ia; na- namáhať sa, -am, -ajú; naniesť, -nesiem, -nesú krivenie; nakřivený namáhavý nanivoč = na nič(nani- nákup, -u, m.; nákup namatat — správne na voč 'obrátiť = zničiť, ný hmatať znivočiť); viď i vnivoč nakúpiť, -im, -ia námel,-u, m., nános ňaňo, -a, 772., otec; ňan<- nákyp, -u, TTí. námer, -u, m. ka; ňaníček nakyslý; nakyslastý námesačník, -a, m.; ná- nános, -u, m. nakysnut, -ne, -nú mesačný nanosiť, -im, -ia; na nálada, -y, ž.; nála námestie, -ia, str. nášať dový námestník, -a, TTí.; ná- nanovo (prisl.) naladiť, -ím, -ia mestný nanútiť, -im, -ia; nanu naľakať (sa), -ám, -ajú Námestovo, -a, str. covať naľavo (prisl.) námezdný; námezdná naoko (prísl.); iné je na nalepiť, -ím, -ia; nalie- smluva oko pat; nalepovat namieriť, -im, -ia naopak (prísl.) nálepok, -pku, TTI. namiesto (prisl. i predl. naostatok (prisl.), na nálevník, -a, TTI. s gen.) posledy nález, -u, m. namietať, -am, -ajú; naozaj; naozajstný náležať, -ám, -ajú; na- námet, -u, m.; na- nápad, -u, m.=napad lezateľ; naliezť mietnuť; námietka, -y, nutie nálezca, -u, m. ž. napadať, -ám, -ajú; na nalezenec, -nca, m. ; námorný; námorník,-a, padnúť, -nem, -nú ; nalezinec, -nca, TTí. 77í.; námornícky; ná napadalo, napadlo (ústav) morníctvo snehu naleziště, -šfa, str. namydliť, -ím, -ia napádať, -am, -ajú nie nálezné, -ého, str. namýšľať si, -am, -ajú koho náležať, -im, -ia; nále nanebevstdpenie, -ia, nápadník, -a, m. žitý str. (bibl.); Nanebe- napáchnuť, -nem, -nu náležať sa, -im, -ia vstúpenie Pána (svia niečím naliať, -lejem, -lejú; tok) napájať, -am, -ajú; na- nalievať nanebevzatie, -ia, str. pajadlo nalíčiť, -im, -ia (bibl.); Nanebevzatie napáliť (sa), -im, -ia; náličnica, -e, ž. = maska Panny Marie (svia napaľovať naliehať, -am, -ajú; na tok) napäť i napnúť, na liehavý na nič / nanič (dnes pnem, napnú; napä naliezť, nálezném, -ú som nanič; on nedbá tý; napätie = nájsť; náležať na nič) nápev,- -u, m. namáčať, -am, -ajú naničhodný; naničhod napiecť, napečiem,-čú; námaha, -y, ž. ník; naníčhodnica napiekol; napečený 189 napichnúť, -nem, -nú; nápomocný nárada, -y, 2. = rada, napichať; napicho naponáhle (prisl.), návrh vať náhle, naspěch, chvat náradie, -ia, str. napínať, -am, -ajú; na né narádzať, -am, -ajú = pínací; napínavý nápor, -u, 777. radiť, navrhovať nápis, -u, m. naporúdzi (prisl.), po náramnica, -e, 2. napísať, -šem, -šu ruke, na rane, poho náramný napiť sa, -pijem, -jú; tové naráňať, -am, -ajú napitie naposledy, naposledok narásť, -rastiem, -rastú; náplasť, -sti, ž., (prísl.) narástol naplat (prísl.) = platné; naposmievať sa, -am, naraz (prísl.) nič naplat -ajú náraz, -u, m. náplava, -y, ž.; náplav- napospas (prísl.) naraziť, -im, -ia; nará ný napospol (prisl.) žať naplaviť, -im, -ia; na napotom (prisl.) narážka, -y, 2. plavený; naplavenina napraviť, -im, -ia; na narcis, -u, m.; Narcis, napliesť, -pletiem, -ple právať; napravovať -a (meno) tú náprava, -y, ž.; náprav nárečie, -ia, str.; náre náplň, -ne, 2. ný, nápravník čový naplniť, -im, -ia; napĺ napravo (prisl.) nárek, -reku, 772. ňať; naplňovať naprázdno (prísl.) nárez, -u, 777. napľuť / napľuvat, napred (prisl.) narezať, -žem, -žú -ujem, -ujú napriek tomu — ne nariadenie, -ia, str. napnúť, -nem, -nú; na správne, sloven. nariadiť, -im, -ia; na pnutý; napnutie jednako riaďovať napočítať, -am, -ajú na príklad (na pr.) nariekať, -am, -ajú; na nápodoba, -y, 2. naprosto (prísl.), cel riekanie; nariekavý napodobniť, -im, -ia; kom, úplne narkóza, -y, ž., omá napodobnenie naprostred (prísl.) menie, privedenie te napohotove (prisl.) naproti la do bezcitnosti; nar- napochytre (prísl.) náprsie, -ia, str. kotikon, -ika, Str.; nápoj, -a, 771. náprsný; náprsník, ná- narkotický; narkoti- napojiť, -im, -a prsníček (odev) zovať napokon (prisl.), na náprstník, -a, m. (rast náročky =• naschvál, ostatok, naposledy lina) schválne napoly (prísl.) náprstok, -tka, m. náročný napomenúť, -meniem, napustiť, -im, -ia; na národ, -a, TTí.; V. náro -menu; napomínať; púšťať de; národný napomínanie narábať, -am, -ajú narodenie, -ia, str. 190 narodiť sa, -í, -ia; násilný;násilník,-a,T7i.; v jedn. a. a v množ. narodený; narode násilnícky č. podľa živ.) nie nasilu (prísl.), násilne násobok, -bku, m. národopis, -u, TTí. naskočiť, -im, -ia nasolit, -ím, -ia; nasá- národovec, -vca, m. náskok, -u, TTí. ľať nárok, -u, m. naskrz / naskrze nasrdený = nahnevaný narovnať, -ám, -ajú; naskutku (prísl.), nasršený — nahnevaný narovnávat; narovná- hneď, na mieste, sku na stálo=na trvalo; na vací točne stálo ustanovený narozprávať (sa), -am, naskytať sa, -ám, -ajú; nastať, -stanem, -stanú; -ajú naskytnúť sa nastalý nárožie, -ia, stn; ná následník, -a, m.; ná nastať sa, nastojím, ná rožný sledný; následníctvo stoja nárt, -u, TTI. (čes.) = následnosť, -stí, ž. nastavať, -iam, -ajú (na priehlavok, -vku, m. následok, -dku, m. pr. dom) narúbať, -am i -em (miesto následkom nastávať, -am, -ajú; na náručie, -ia, str.; ná- toho piš: preto, z tej stávajúci ručný príčiny; často stači nastaviť, -im, -ia náruživý instrumentál: miesto nástavok, -vku, TTí. naružovelý umrel následkom hla nástenný narýchlo / narychlo du piš: umrel hla nástin, -u, m. = náčrt (prísl.) dom) nastlaf, -stelem, -stelú nárys, -u, m. nasledoyať; nasledujú nástojčivý •= húževna narysovať ci; nasledovateľ té požadujúci násada, -y, ž., násadka nasledovne — lepšie: nástojiť, -ojím, -oja na nasadiť, -im, -ia; na- takto niečom sádzat, nasadzovať nasledovný — lepšie: nastoliť, -im, -ia nasať (sa), -sajem, tento, táto, toto nastriekať, -am, -ajú -sajú (do seba) naslepo (prisl.) nastrieľať, -am, -ajú nasbierať, -am, -ajú naslinit', -ím, -ia nastrihať, -ám, -ajú nashŕňať, -am, -ajú nasmiať sa, -smejem, nástroj, -a, 77i.;nástroj- nashromáždit, -im, -ia -smejú ný naschvál = schválne, násobiť, -im, -ia; náso nastrojit, -ím, -a; na- náročky bilka; násobenec, strájať nasiaknuť, -nem, -nu; -nca, 777. (v matema nastudit' sa, -im, -ia nasiąkły tike; v jedn. ak. a nástup, -u, m. nasiať, -sejem, -sejú v č. množ. podľa nástupca, -u, TTí. násilenstvo, -a, str. = živ.); násobiteľ, -a, nástupiště, -šta, str. = násilie, -ia, str. m. (v matematike; peron 191
nastúpiť, -im, -ia; na natkať, -ám, -ajú navádzať, -am, -ajú stupovať natknút, -nem, -nú na nával, -u, m. nástupkyfla, -ne, z. niečo, naraziť na niečo navalit', -ím, -ia; naváľaf nástupnícky; nástup natlačiť, -im, -ia; natlá- navážať, -am, -ajú; níctvo čaf navoziť =- nachlad- nátlak, -u, m. naväzovať nú , nastudit sa natĺcť, -tlčiem, -tlčú; naveky (prisl.) — vše, nasú sa,,-im, -ia = natíkať zavše, vždy, zakaž sa; nasužo- nato (z nem.), lepšie dým; iné je na veky va s potom, vtom; iné je (na veky vekov) násyp, -u, m. na to naveľa (prísl.) nasypať, -em, -ú (dó natoľko (prisl.) náves, -u, m. kon.); nasýpať, -am, nátoň, -a, TTT. navesiť, -im, -ia; na- -ajú (nedokon.); na natŕcať, -am, -ajú, na vešať; navěšovat sypávat stavovať (na pr. uši) náveštie, -ia, str., ozná nasýtiť, -im, -ia; nasy natręt, -em, -ú menie; návestný covať natriasť, -trasiem, naviať, -vejem, -vejú; náš, naša, naše; našina -trasú; natriasať navievaf —- naši ľudia, našinci nátrium, -ia, str. = so naviazať, -žem, -žu; na našiť, -šijem, -šijú; na dík, -a, m. väzovať šívat nátron, -u, TTí. navidomoči (prísl.), našský / našinský naturálie, -ií, ž. pomn., pred očima, očividne naštiepiť, -im, -ia; na- přírodniny; naturálny naviesť, -vediem, -ve štiepnut; naštiepaf = prírodný dú; navádzať nať, -ti, i. = lodyha, naturalízácia, -ie, ž., naviezť, -veziem, -vezú; byť udelenie štátneho ob navážať Natália, -ie, ž. čianstva cudzincovi; navigácia, -ie, ž., plav Nátan, -a, m. naturalizovať ba loďou, splavnenie náter, -u, m. naturalizmus, -zrnu, TTí. (rieky) nateraz (prísl.) naučiť(sa), -ím,-ia (nie navíjať, -am, -a]ú(od na natiahnuť, -nem, -nu čomu); naúčať viť); navijačky, -čiek, natiecť, -tečie, -tečú; náuka, -y, ž.; náukový; ž. pomn.; navíjadlo natékat náučný; miesto náu- navinúť, -niem, -nú natierať, -am, -ajú; na kosdelná reč piš vy navislý tierač; natierači; na- učovacia reč naviť, -ijem, -ijú; na tieradlo; náter náušnica, -e, ž. víjať nátisk, -u, m. nautika, -y, ž., náuka návlak, -u, TTí.
natískať, -am, -ajú ;xiia- o plavbe; nautický, navlas (prisl.), celkom, tisnúť plavecký presne 192 navlažiť, -ím, -ia; na- návyk, -u, m. nažltlý vlažovať navykať, -ám, -ajú nie nebadaný; nebadane; navlhčit, -ím, -ia; na- čomu ; navyknúť; na nebadateľný vlhčovaf vyklý nebárs = neveľmi navlhnúť, -nem, -nú navymýšľať, -am, -ajú nebeský; nebešťan, navliecť, -vlečiem, navyše (prisl.), vyššie, nebešťanka -vlečú; navliekať nadto nebetyčný návod, -u, m. navzájom (prisl.) nebezpečenstvo, -a, navoj, -a, TTí. navždy (prisl.) str. navôkol = naokolo, do nazad (prísl.) nebezpečný okola nazajtra (prisl.) neblahý navonok (prisl.) Nazaret, -a, m. nebo, -a, str.; 1. na nebi; návoz, -u, m. nazbíjať, -am, -ajú 772/1. č. nebesá; g. ne navoziť, -im, -ia; na nazbyt (prísl.) = nazvyš bies, d. nebesám; /. vážať nazdar! nebesách; /. nebesy navracať, -iam, -ajú nazdať sa, -ám, -ajú; / nebesami; nebeský; návrat, -u, m.; návrat nazdávať sa nebešťan; nebešťan ka; návratný nazerať; -ám,-ajú; na ka; nebový = belasý, navrátiť, -im, -ia zeranie modrý navraveť, -im, -ia; na nazmar (prísl.) nebodaj (prisl.), akiste, vrávať naznak ~ horeznačky bezpochyby návrh, -u, m. náznak, -u, m. nebohý; nebožky; ne navrhovať; navrhova názor, -u, m.; názor bozká; nebožtík teľ ný neborák, -a, m.; nebo- navrch (prisl.)=nahor; názov, -zvu, m. ráčik; neborká, ne- navrchu (prisl.) = nazpamäť borký hore; iné je na vrch, nazpäť; nazpiatok nebožiatko, -a,-str. na vrchu nazreť, nazrem, -zrú; nebožiec, -a, m. návršie, -ia, str. nazerať nebývalý navŕšiť, -im, -ia; navr nazvať, -zvem, -zvú; na necelý šovať zývať necesér, -a i -u, m. navŕtať, -am, -ajú; na názvisko, -a, str. (schránka drobných vrtávať názvoslovie, -ia, str. potrieb, najmä cestov návšteva, -y, ž. nazvyš (prísl.)—nazbyt ných) návštevník, -a, m. nazývať, -am, -ajú (od neciteľný navštevovať nazvať) nectný navštíviť, -im, -ia; na nažať, -žnem, -žnú; na- nečas, -u, TTí. vštívenie; navštívený ; žínať nečestný navštívenka nažívať, -am, -ajú nečin, -u, m. 193 nečinný; nečinne nedozerný, nedohľad neľútostivý i neľútost nečitateľný ný ný nečudo = nie div Nedožery, -žier, m. neľze = nemožno nedajbože pomn. Nemaďar, -a, m.; ne neďaleký; neďaleko neduh, -u, 777.; neduživý maďarský nedávny; nedávno neforemný nemalý nedbalý; nedbanlivý negácia, -ie, ž., zápor, nemanželský nedbať, -ám, -ajú zapieranie; negatívny Nemec, -mca, m. ; nedeľa, -Ie, ž.; nedeľ negližé, str. neskl. Nemkyňa; nemecký; ný ; Kvetná nedeľa nehanblivý / nehaneb Nemecko; nemčina; (sviatok) ný; nehanblivec; nemectvo (ale Ne nedeliteľný nehanblivica ní ectvo = všetci nedielny nehnuteľný; nehnuteľ Nemci) nedlho nosť nemeniteľný nedobizeň, -zne, ž. — nehoda, -y, 2. Nemezis, -ze, ž. (bo nezdoba, nezdobizeň, neht, -hta, m.; mn. n. hyňa odplaty) neporiadok nehty; nehtík nemierny nedobytný nehybný; nehybnosť nemiestny nedočkavý nech; nechže nemilobohu (prisl.) nedohľadný, nedozer nechať, -ám, -ajú nemilosrdný ný necht — správne neht nemilostivý nedokázateľný nechtiac = nechcejúc; nemilý nedokonalý nechtiačky; chtiac nemluvňa, -ata, str. nedoplatok, -tku, m. nechtiac nemnohý nedorozumenie,-ia, str. nechuť,-ti, ž.; nechutný nemoc, -i, 2. — cho nedosažiteľný = nedo neistý; neistota roba ; nemocenský siahnuteľný, nedo nejaký; nejako nemocnica, -e, ž.; ne stižný nejapný mocničný nedoslýchavý nejasný nemota, -y, ž. nedospelý nejeden nemovitý, nehnuteľný nedostatočný nejsť, nejdem, nejdú (majetok) nedostižný, nedosaži nekľud, -u, m. = nepo nemožný teľný riadok, nečistota; ne nemravný nedotkli vý kľudný, neporiadny, Nemšová, -ej, 2. nedotknuteľný nečistý nenačim — netreba nedouk, -a, m. nekrolog, -u, m., po nenadálý, nečakaný; nedôvera, -y, ž.; ne- smrtná spomienka nenadále dôverný; nedôverčivý nektar, -u, m. (nápoj nenahraditeľný nedôvtipný bohov) nenapraviteľný
13 194 nenasytný nepodajný, viď podaj- nerovnaký nenávidět, -ím, -ia 11ý od podať sa nerozdielny; nerozdiel- nenávisť, -sti, ž.; ne- nepoddajný, viď pod nosť návistník dajný od poddať sa nerozlučiteľný; neroz nenazdajky nepochopiteľný lučný neni=nie je; nie som, nepochybný nerozmýšleny;, neroz- nie si, nie je / néni; Nepos, -ota, 771. myslenosť nie sme, nie ste, nie neposedný nerozvážlivý sú nepoškvrnený nerv, -u, m.; nervový; neobmedzený nepotizmus, -zrnu, m., nervstvo neobratný rodinkárstvo nervóza, -y, ž.; ner neobyčajný neprajný; neprajník; vózny neobývateľný neprajnosť nescelený neoceniteľný nepravý; nepravosť nesčíselný neodbytný nepredvídaný; nepred neshoda, -y, ž.; ne neodkladný vídateľný shodný neodlučiteľný neprekonateľný neschodný neodolateľný nepremokavý neschopný neodôvodnený neprestajný neskalený neodstrániteľný nepriam = nie práve, neskazený neodškriepiteľný nie priamo, neveľmi nesklonný neodtajiteľný nepriamy; nepriamo neskonalý neodvolateľný nepriateľ, -a, m.; ne neskoro; neskoršie neodvratný; neodvra- priatelia ; nepriateľ neskrotený titeľný ský; nepriateľstvo neskúsený neohrožený nepriaznivý neslobodný i nesvo neologizmus, -zrnu, 777., nepríležitý bodný; neslobodno / nové slovo, nová neprípustný nesvobodno väzba neprístupný neslušný neomylný neprozřetelný; nepro- neslýchaný neopatrný zreteľnost neslyšitelný neopísateľný nerád, nerada, nerado; nesmelosť, -sti, 2. neoprávnený neradi, nerady nesmeť, -iem, -ejú nepamäť, -ti, ž.; od nerast, -u, 777.; nerasto- nesmieriteľný nepamäti pis nesmierny nepatrný (malý, drob neraz nesmrteľný ný) neresť, -sti, 2.; nerestný ne8mysel, -slu, TTí.; ne- nepočestný Nero, -ona, m.; neron- smyselný nepočetný ský nesnášanlivý 195 nespoľahlivý neúhľadný nevedomý; nevedomky nesporný neúhonný neveľa; neveľmi nespôsob, -u, 772.; ne neumělý nevera, -y, ž.; neverec spôsobný neúmorný nevesta, -y, ž. nespôsobilý; nespôso neúnavný nevhod bilosť neúplatný nevídaný nespratný neúplný neviditeľný nesprávny neupotrebiteľný nevidomý nesrovnalost, -sti, ž. neúprimný nevina,-y,ž.; nevinný; nestály neúprosný nevinnosť Nestor, -a, 772. (vlastné neurčitok, -tku, 772. = neviniatko, -a, str. meno); nestor=star neurčitý spôsob, in nevkusný šina, najstarší finitiv nevľúdny nestranný; nestrannosť neúrečný nevôľa, -le, 2.; nevoľ- nestriedmy; nestŕied- neúrekom (prisl.) ný; nevoľník; nevoľ- mosť neúroda, -y, ž.; ne nica; nevoľníctvo nesúci, -a, -e=neschop úrodný nevoľky (voľky nevoľ ný, nevhodný, nespô neurvalý; neurvalec, ky) sobný -lca, 772. nevravný, nehovorný, nesvobodný / neslo neúslužný nemluvný bodný; nesvobodno / neúspešný nevrlý neslobodno neustály; neustále nevšímavý; nevšíma nesvoj neústrojný vosť neškodný neústupný nevyhnutný í nevyhnu- nešpor, -u, 77?. neutralita, -y, ž., ne teľný nešťastie, -ia, str.; ne strannosť; neutrálny nevyličiteľný šťastný neutrum, neutra, str., nevyliečiteľný netata, -y, 2. (rastlina stredný rod nevýslovný Juniperus nana) neuveriteľný nevyspelý neto, -a, str., čistá váha nevážny nevyspytateľný netopier, -a, 772. nevädza, -e, ž., sino- nevývratný netreba kvet New York (čítaj Ňú- netvor, -a, 777. nevďak, -u, 772.; nevďač jork); newyorský netýkavý; netýkavka ný nexus, nexu, 772., súvis neuctivý nevdojak (prisl.), ne losť, spojitosť neúčastný; neúčast- chtiac, znenazdania nezábudka, -y, i. nosť nevedno = neznámo; nezadlho neúčinlivý; neúčinný; nevedno (j)ako... = nezákonný neúčinnosť neznámo (j)ako... nezávislý 196 nezáživný nič; v nič alebo vnivoč; nikto i nik, nikoho nezbadaný ničí, -ia, -ie Nil, -u, 771.; nilský nezbeda, -y, i.; ne ničiť; ničiteľ; ničivý nimbus, nimbu, TTí., svä zbedný nič naplat tožiara, slávožiara nezbytie, -ia, str.; ne ničomný; ničomnost Nimrod, -a, m. (zakla zbytný nie dateľ babylonskej rí nezdar, -u, m.; nezda niečí, niečia, niečie še, slávny poľovník); rený; nezdárný niečo, niečoho; /. niečím nimrod = poľovník nezdolný niekam nisko, -a, str. (spodná nezdržanlivý niekde časť praslice) nezhojitefný niekedy; niekdajší niť, -ti, 2.; nitka; niťový; nezištný niekoľko;niekoľko ráz/ nitěný nezletilý, nezletilosť; niekoľkokrát Nitra, -y, i.; Nitran, zletilý niekoľkodenný Nitranka; nitranský / nezlomný niekoľkoraký nitriansky; Nitranská nezmenený niekoľkoročný / Nitrianska župa nezmeniteľný; nezměn niekto, niečo, g. nieko niva, -y, ž. ily ho, niečoho; /. niekým, niveau (čítaj nyvó), nezmestný niečím (ako kým, čím) str. neskl., úroveň neznaboh, -a, m.; ne- niektorý nivelizácia, -ie, ž., me znabožský nielen ranie svahov, vyrov neznesiteľný niesť, nesiem, nesú; návanie; nivelizačný, nezriadený nesúc; niesol; nese svahomerný, vyrov nezvestný nie; nesený návací; nivelizovať nezvratný niet, nieto; niet vody — nivočiť = ničiť nezvyklý; nezvyklosť neni vody nízkost, -ti, ž. než nietiť, -im, -ia (na pr. nízky; nízko; nižší; niž nežiaľ (prisl.) — ra oheň); nietivo šie; nizučký dosť, radostno; s do nihilista, -u, m.; nihi Nizozemie, -i a, str. — brými ľuďmi nežiaľ lizmus Holandia, Holand žiť nijak; nijaký; nijako sko ; Nizozemec - neživotný nik, nikto; niktoš Holanďan; nizozem neživý nikade ský — holandský nežli nikam nižeuvedený ni nikde; nikdy; nikda nížina, -y, ž. Niagara, -y, ž.; niagar nikel, -kla / -klu, m.; nížiť, -im, -ia ský niklový nižný, v menách miest. Nibelungy, -ov, m. Nikodem, -a, TTí. Nižný; Nižná Radvaň pomn.; nibelunský nikotín, -u, TTí. ap. 197 nižšie, komp. od nízko nonsens, neskl, nesmy- nôta, -y, ž., melodia, (prísl.); nižšie písaný sel nápev; nôtif, -im, -ia = podpísaný Nor, -a, /n.; norský; notabillta, -y, ž., zna- no! nože; no = ale Norsko menitosť, znamenití nobilita, -y, ž., šľachta Norimberg, -a, m.; no ľudia noblesa, -y, ž., šľachet rimberský notár, -a, m.; notársky; nosť, urodzenosť noriť (sa), -im, -ia (na notariat, -u, m. noc, -i, ž.; nočný; nôcka jmä s predponami: noticka, -y, ž. krátka po nocľah, -u, TTí.; nocľaž- ponoriť, vnoriť, vy známka ; krátka zvesť ník noriť) notorický, obecne zná nocovať, -ujem; -ujú norma, -y, ž., pravidlo my Noe, Noema i Noeho, normálie, -ií, ž. pomn., nov, -u, m. (nov me m.; archa Noemova súhrn úradných pra siaca) noetika, -y, ž., veda o vidiel Nová Baňa; novoban- poznaní; noetický normalizovať, normo ský noha, -y, ž.; mn. n., a. vat Nová Ves; novoveský; nohy, g. nôh, d. no normálka, -y, ž. Novovešťan, - Novo- hám, /. nohách, /. normálny, pravidelný, vešťanka nohama; nôžka, no obvyklý novela, -y, ž. (druh žička normatívny, pravidlo krásnej prózy; do nohavice, -víc, ž.; no dávajúci, upravujúci datočný zákon); no havičky nos, -a, /n.; nosík, -a; velista ; novelizácia nokturno, -a, str. (druh noštek; nosíček; no- november, -bra, m.; 1. hudobnej skladby) sák; nosáň; nosál; v novembri nomád, -a, m., kočov nosový; nosovka Nové Mesto; novo ník; nomádsky nosiť, -im, -ia; nosič; mestský; Novome- nomenklatúra, -y, ž., nosidlo; nosítko; no šťan, Novomeštanka názvoslovie sievať novic, -a, m., nový člen nominálny, menovitý, nosivosť, -ti, ž. rádu; noviciát, -u, udaný nosný; nosnosť m.; novicka, -y, i. nominativ, -u, m., me nostrifikovať, uznať u novina, -y, ž.; noviny, novateľ (1. pád v nás platným; nostri -vín, 2. pomn.; novi skloňovaní); nomi- fikácia nár; novinársky; no natívny nosa, -e, ž. vinárstvo; novinka nonius, -ia, m., drobná nota, -y, ž., znak hu novokrstenec, -nca, m. miera dobný novomódny nonpareille (čitaj non- nóta, -y, ž., poznámka; novoročný parej), -a, m. (druh oznámenie; iné je novota, -y; novotár tlačiarskeho písma) nôta =• melodia novoveký 193 novoveský, z Novej ský vyslanec; nun obadať, -ám, -ajú = Vsi ciatura, pápežské vy pocítiť nový; novo (prisl.); slanectvo obádať, -am, -ajú = novší; novšie; no nútiť, -im, -ia; nútený; opichat vučký nútievať; nutkat obahniť sa, -í, -ia (ovca Nový rok (sviatok 1. nútro / vnútro, -a, str.; sa obahni) januára); novoročný 1. vnútri / vo vnútri; obájiť, -im, -a, okúzliť Nový Sad; novosad- iné je vnútri (prísl.); obal, -u, m.; obalový; ský vnútornos'ii obalit; obaľovať; o- Nový Svet = Ame nuž baľovací rika nymfa, -y, ž. obálka, -y, ž. Nový zákon; novozá nyní (v reči bibl.), slo obapolný konný ven, teraz, včiľ, včuľ obar, -u, m.; obariť; nozdra, -y, ž.; zväčša nyť, nyjem, nyjú, túžiť; obárat v plur. nozdry, no- nyvý obava, -y, ž. zdier; nozdrový nýt, -u, m.; nýtovat obávať sa, -am, -ajú nôž, noža, TTí.; nožík obcovať; obcovací nožiar, -a, m.; nožiar O. občan, -a, 772.; občian sky ka; občiansky; ob nožík, -a, m.; nožíček o (predl.) čianstvo nôžka, -y, ž„ nožička o! (cit) občas; občasný nožnice, -níc, ž. pomn.; oáza, -y, ž. občerstveť, -iem, -ejú nožničky oba—obidva (o neživot občerstviť, -im, -ia nuancia (v sloven, vy muž.: oba—obidva občiahnuť — vlastne slov, ny-), -ie, ž., od dvory,); obaja—obi obsiahnuť, -nem, -nu; tienok dvaja (o život, muž.: obsahovať nuda, -y, ž.; nudný; obaja—obidvaja chla občina, -y, 2. (obecná nudiť (sa) pi); obe—obidve (o hora, zem) núdza, -e, ž.; núdzny ženských a stredných: obďaleč, prisl, opodiaľ ňuch, -u, m.; ňuchat obe—obidve ryby, obdariť, -im, -ia; ob núkať, -am, -ajú; nú mestá); g. oboch— darený kanie ' obidvoch, d. obom— obdiaľnik, -a, 771. — nula, -y, ž.; nulový obidvom, ak. oboch obdĺžnik nulita, -y, ž., zmätočná -obidvoch (chlapov); obdiv, -u, m.; obdivo sťažnosť oba-obidva (duby); vať niečo numizmatika, -y, ž., obe - obidve (ryby, obdĺžny; obdĺžnik, -a, veda o minciach; nu mestá,); /. oboch— 77?. obdiaľnik mizmatický obidvoch, Instr. o- obdoba -y, ž. analogia; nuncius, -ia,T7i., pápež boma—obidvoma obdobný, analogický 199 obdobie, -ia, str. obhliadnuť = obzret jav; objavenie; obja obdržať list — správne obhrnúť = ohrnúť, viteľ; objavovať dostať list -iem, -ú; obhŕňať = objedat, -ám, -ajú obdukcia, -ie, ž„ pitva ohŕňať objednať; objednací; nie mrtvoly obhrýzť=ohrýzf, -hry- objednávať; objedná obe — viď oba ziem, -hryzú; obhrý vací; objednávateľ i obec, obce, ž.; obecný zať objednávateľ; objed (obecný starosta, o- obchod, -u, m.; obcho návka becný mlyn) dovať s niečím; ob objedza, -e, ž., lahôdka obecať, -iam, -ajú = chodný; obchodník; objekt, -u, /n., predmet; sľúbiť; obetovať obchodnícky; obchod objektívny, predmet obecenstvo, -a, str. nictvo ; miesto obchod ný, vecný obed, -a / -u, m.; obe s miešaným tovarom objem, -u, TTI.; objemný dovať piš obchod s rôznym objímať, -am, -ajú; ob obeh, -u, TTI.; obehať; tovarom jímanie obiehať; obehnúť obchodit, -ím, -ia; ob obkládat, -ám, -ajú; obelisk, -u, m. chôdzka; obchádzať obkladok oberať, -ám, -ajú; obe- obchodvedúci, -eho, m. obklásť, -kladiem, -kla rač; oberačka; ober- obida, -y, ž. = mrzu dú ky tosť, krivda; obidný, obkľúčiť, -im, -ia; ob oberučný / obojručný mrzutý, nepríjemný kľúčenie (bberučný nôž, obe obídenie, -ia, str. (od obkročiť, -ím, -ia ručný stolec) obísť) oblačiť sa, -í, -ia obesiť, -im, -ia; obese obidva, obidvaja — viď obľahčiť, -im, -ia ný ; obesenec, -nca, TTí. oba obľahnúť, -nem, -nú obeť, -ti, ž.; obetný; obieliť, -im, -ia oblak, -u, m.; obláčik obetivý; obetište obíjať, -am, -ajú /obláček, -čka i-čku, obeta, -y, ž. = obeť; obilie,-ia, str.; obilina; m.; oblačný obetavý; obetovať obilniny; obilný; o- oblapiť, -ím, -ia; oblá- obežnica, -e, ž. bilnica pat; oblapovaf obežník, -a, m. obísť, obídem, obídu; oblasť, -ti, z.; oblastný obhádzať, -džem, -džu; obišiel oblátka / oplátka, -y, i. obhadzovať; obha- obiť, obijem, obijú; o- oblažiť, -im, -ia; obla dzovačka (murárska bíjat žovat Čiže zednická lyžica) objasniť, -im, -ia; ob oblednúť, -nem, -nú; obhajca, -u, in.; obha jasňovať obledlý, ohlednutý jovať objať, objímem, objí- oblek, -u, m. obháňať, -am, -ajú tnu; objímať; objatie obliať, -lejem, -lejú; ob obhliadka, -y, ž. objaviť, -im, -ia; ob lievať 200 obličaj, -a, m. — tvár, -i, obnova, -y, ž. obrateľ, -íľa, m., sta ž. obnoviť, -ím, -ia vec; obratľový; obra- oblička, -y, ž. = ľad obočie, -ia, str. tľovec, -vca, m.; mn. vina oboe, str. neskl. (hu TI. obratľovci obliecť, -lečiem, -lečú; dobný nástroj); obo- obrátiť (sa), -im, -ia; obliekať ista obracať (sa) obliehať, -am, -ajú; ob obohnať, obženem, -že obrátka, -y, ž.; mn.g. liehanie; obliehateľ nu obrátok oblietať, -am, -ajú; ob- obohrať, -ám, -ajú obraz, -u / -a, m.; o- lietnuť; obletovať oboje=obidve brazáreň / obrazárna, oblievať, -am, -ajú; obojok, -jka, m. (okolo -rne, ž.; obrazit; o- obliať krku) brazný; obraznosť; o- oblievka, -y, ž. (u hrn obojstranný brazový; obrazobor- čiarov), glazúra obojživelný; obojživel ca; obrazotvornosť obligácia, -ie, ž., dlžob ník obrázkár, -a, m. ný úpis; obligačný obolos, -Iu, TTI., malý obrázok, -zku / -zka, m.; obligátny, povinný peniaz, príspevok obrázkový; obrážtek oblízať, -žem, -žu; ob oboľstiť, -ím, -ia; obo- obredný (srovnaj: ob- liznúť; oblizovať ľstený starný) obloha, -y, ž. obopnúť, -nem, -nú obrezať, -režem, -režú; oblok, -a, m.; oblôčik, -a; obor, obra, m.; obryňa, obrezanie obločný; obločnica -ne, ž. obriadiť, -im, -ia obľuba, -y, ž. oboriť sa, -ím, -ia obrniť (sa), -im, -ia; obľúbiť, -im, -ia; obľú oboslat, obošlem; obo- obrnený bený; obľubovať slal; oboslaný obrobiť, -im, -ia obluda, -y, ž. oboz, -u, m., tábor o- obrovský oblúk, -a, m.; oblúčik; hradený vozmi obruba, -y, ž. oblúkovitý obozreť / obzref (sa), obrábať, -am i -em obmäkčiť, -im, -ia; ob- -em, -ú; obozretný obrúbiť, -im, -ia mäkčovat obrábať, -am, -ajú; ob obruč, -e, ž.; obrúčka obmedziť, -im, -ia=o- rábací; obrábateľ obrus, -u, TTI.; obrúsok; medzit; obmedzovať obracať, -iam, -ajú obrúštek obmyť, -myjem, -myjú; obrad, -u, TTí.; obradný; obrúsiť,-im, -ia; obru obmývať obradník sovať obnášať, -am, -ajú=do obrana, -y, ž.; obranný obrva, -y, ž. okola nosiť obranca, -u, T?7. obrýknuť=okríknuť obnoc, -i, ž.; obnôcka obrat, -u, m.; obratový; obrys, -u, m. obnosiť, -ím, -ia (šaty); obratný obsadiť,-im, -ia; obsa obnosený obrať, oberem, oberú dzovať, obsádzat 201 obsah, -u, 77i.;obsahovať obtáčať, -am, -ajú obydlie, -ia, str. obsažný obťah, -u, TTí. (obťah Obyšovce, -viec, ž. po observatórium, -ia, str., sadzby); obtiahnuf; množ. pozorovacia stanica, obtahovať; obťaho- obývať, -am, -ajú; oby hvezdáreň / hvězdár vací vateľ, -a, TTí.; obyva na obťať, -tnem, -tnú; ob- teľka; obyvateľstvo obschnúť, -nem, -nú; tínať obzerať (sa), -ám, -ajú; obsychat obťažiť, -im, -ia; ob- obzreť / obozret (sa) obsiahly; obsiahlosť ťažkat; obťažný; ob obzor, -u, /n. obsiahnuť, -nem, -nu; ťažnosť; obťažovať obzreť / obozret (sa), obsiahly; obsahovať obtiecť, -tečiem, -tečú; -em, -ú obsiať, -sejem, -sejú; obtekať obzvláště; obzvláštny obsievat obtúliť, -im, -ia; obtú- obžaloba, -y, ž. obskakovať ľat; obtuľkať (poob- obžalovať; obžalovací; obskočiť, -im, -ia jímaf a pohladkať) obžalovaný obsluha, -y, ž.; obslu obuch, -a, /n.; obušek / obžinky = dožinky hovať obušok, -ška, m.; o- obživa, -y, ž.; obživil obslúžiť, -im, -ia buštek (sa); obživnúť obstarať, -ám, -ajú; ob obuť, -ujem, -ujú; obu obžuť, -ujem, -ujú; ob- starávať; obstarávateľ tý; obúvať žúvať, -am, -ajú / obstarávateľ obuv, -i, ž.; obúvať; oceán, -a, TTí.; Atlan obstarný obuvný; obuvník; tický oceán; Tichý obstať, -stanem, -stanú obuvnícky oceán obstáť, -stojím, -stoja obväz, -u, TTí.; obvä- oceľ, -Ie,-2.; oceliareň obstaviť, -im, -ia; ob zok, -zku; obväzovať / oceliarňa ; ocelit; stávka obviazať, -žem, -žu; oceľovať obstojný obväzovať oceIoryjec,-jca, / oce- obsypať, -em, -ú (dó obviesť, -vediem, -vedú ľorytec, -tca, m. kon.); obsýpat, -am, obviezť, -veziem, -vezú oceniť, -im, -ia; oceňo -ajú (nedokon.) obvíjať, -am, -ajú; ob vať; oceniteľný obšírny viť oceriť, -im, -ia, vyceriť obšiť, -šijem, -šijú; ob obviniť, -im, -ia z nie (zuby) šívat čoho; obvinenie ocieľka, -y, ž. obšívka, -y, ž.; obšiv- obvinúť, -niem, -nú ocítiť (sa), -im, -ia- kár obvod, -u, 771.; obvo ocitnúť (sa) obštrukcia, -ie, ž., dový ocot, octu, m.; octár; hatenie, prekážanie obvyklý octáreň / octárňa; (najmä rokovania v obyčaj, -e,i., /-a, m.; octový; octovitý snemovni) obyčajný očadiť, -ím, -ia 202 očakávať, -am, -ajú = lúčiť sa; odberat sa oddych, -u, m. očariť, -im, -ia= okúz- (o rane) — sbierať sa oddýchnuť, -nem, -nu; liť; očarený odbiť, -bijem, -bijú; od oddychovať oči, g. očí / očd, d. o- bíjať; odbiť nepriate odedza, -e, ž. = odev; čiam, /. očiach, /. oči ľa — lepšie* odraziť odiedzka ma (očami); viď oko útok nepriateľa Odesa, -y, ž.; Odesan; očíslovať odblesk, -u, m. Odesanka; odeský očista, -y, ž. odbočiť, -im, -ia; od odeť (sa), odejem, ode- očistec, -stca, TTí. bočka jú; odievať (sa) očistiť (sa), -im, -ia; odboj, -a, m.; odbojnik; odev, -u, TTí.; odevný očistenie; očisťovať odbojný odhad, -u, m.; odhadca; (sa); očisťovanie; odbor, -u, m.; odborník; odhadovať Očisťovanie Panny odborný; odborový odhaliť, -im, -ia; odha Marie odbudnúť, -nem, -nú; lený; odhalenie; od očistom = naoko odbúdať haľovať očitý odbyt, -u, m. odháňať, -am, -ajú očividomý odbývať, -am, -ajú = odhlásiť, -im, -ia; od očko, -a, str.; očičko; odbúdať, -am, -ajú hlásený; odhlasovať; očkovať odcestovať odhláška očný odcudziť, -im, -ia odhodiť, -im, -ia; od- Očová, -ej, ž. odčesnúť, -nem, -nú hodok; odhádzať; od očuť, -ujem, -ujú; očú- odčítať, -am, -ajú; od hadzovať vať čítanie; odčítací; od- odhodlať sa, -ám, -ajú; od, odo (predl s gen.); čítanec; odčitateľ odhodlaný od otca; odo mňa odďaľovať odhovoriť, -ím, -ia; od óda, -y, ž., oslavná bá oddať, -ám, -ajú; od hovárať seň dací; oddaný; odda- odhrnúť, -ńiem, -nú; odaliska, -y, ž. (slúžka nec; oddanica; oddá odhŕňať v sultánovom dvore) vať; oddávací odchod, -u, /n.; odcho odaniť, -im, -ia; oda- oddavač, -a, TTí. dit; odchádzať nenie; odaňovat oddávky, -vok, ž. pomn. odchýliť, -im, -ia; od odbaviť, -im, -ia; od oddávna (prisl) = o- chylka, -y, ž.; odchyl bavovat dodávna ný; odchyľovať odbeh, -u, m.; odbehať; oddeliť, -im, -ia; od odinakiaľ, odinaď odbehnúť; odbehlík; delenie; oddeľovať odísť, odídem, odídu odbehlica oddialiť, -im, -ia; od odium, -ia, str., nená odberať, -ám, -ajú. nie dialený; odďaľovať vist; odiózny čo; odberat / odo oddiel, -u, m. odiv, -u, m. (vystaviť berať sa od niekoho oddrapiť, -ím, -ia sa na odiv sveta) 203 odjakživa odleteť, -im, -ia; odlie odňať, -nímem, -nímu; odjazd, -u, TTí. tať; odlietnuť; odle odňatý; odnímať odkade, odkadiaľ tovať, odletúvať odnekáde; odnekiaľ odkájať, -am, -ajú ; odliatok, -tku í -tka, TTí. ; odniesť, odnesiem, odkojit' odliať; odlievať •sú; odnášať odkašľať, -lem, -ľú; odliezť, odleziem, -zú odnikade; odnikiaľ odkašliavaf odlišný = odchylný, odnímať, -am, -ajú;od odkaz, -u, TTI.; odká rozdielny ňať zať; odkázaný; odka odliv, -u, 771. odnova =- znova zovať odlúčiť, -im, -ia; odlu odobierka, -y, ž. odkedy čovať; odlučiteľný odobrať (sa), -berem; odkiaľ; odkiaľkoľvek odľud, -a, m., samo odoberať (sa), -ám, odklad, -u, m.; odkla tár; odľudný -ajú dať; odkladací odlúdiť, -im, -ia; od- odobriť, -im, -ia, schvá odklon, -u, m.; odklo ludzovať liť; odobrovať, schva niť, odkloňovaf, od odluka, -y, ž. ľovať kláňať (sa) od mala; od malička odolať, -ám, -ajú; odo odkojit', -jím, -ja; od odmäk, -u, TTí.; odmäk- lávať kájať núť odomknúť, -em, -ú; od odkrojiť, -jím, -ja; od odmena, -y, ž.; odme mykať krojovať, odkrájať niť; odmeňovať odopäť / odopnúť, odkrútiť, -im, -ia; od- odmiesť, -metiem, -pnem, -pnú; odopí- krúcať -metu; odmetať nat odkryť, -kryjem, -kryjú; odmietať, -am, -ajú; odopreť, -prem, -prú odkry, -te; odkryl; od odmietnuť odorať, -orem, -qrú; krytý; odkrývať odmlad, -u, m.; odmla- odorávaf odkup, -u, m.; odkú diť; odmládzať odoslať, -šlem, -šlú; piť; odkupovať od mlada / od mladi odosielať; odosielateľ odkvap, -u, m.; odkva odmocnina, -y, ž. odôvodniť, -im, -ia; pový ;odkvapnút; od- odmocnit, -ím, -ia; od odôvodňovací; odô kvapovať mocňovat odmocni- vodňovať odkvitnúť, -nem, -nú; teľ odovzdať, -ám, -ajú; o- odkvitať odmotať, -ám, -ajú i dovzdávat; odovzda odkysličiť, -ím, -ia; od- -cem, -cú (uzol); od ný kysličovaf motávať odpad, -u, m.; odpa odľahčiť, -ím, -ia; od odmykať, -ám, -ajú dať; odpadnúť; od- ľahčovať odmyslet', -ím, -ia padúvať; odpadlý; odľahnúť, -nem, -nú;odnárodniť(sa),-ím,-i a odpadlík; odpadok, odliehať odnášať, -am, -ajú -dku 204 odpečatiť, -ím, -ia dia (inf. odpovědět' odrezky, -zkov, m. odpefať, -Ham, -ľajú = sa neužtva); odpo pomn. odmárniť, premárniť vedz, -te odriecť, -rečiem, -rečú; odpínať, -am, -ajú odpredaj, -a i -u, TTí.; odriekať; odriecť sa odpis, -u, TTí., kopia, odpredať; odpredávať (niečoho) druhopis; odpísať; odpredu (prisl) odrobina, -y, ž.; odro odpisovač; odpisova- odprevadiť, -im, -ia; binka teľ; iné je opis, opí odprevádzať odrobiť, -im, -ia; od- sať, opisovať, opi- odpriahať, -am, -ajú; rábať sovateľ odpriahnuť odročiť, -im, -ia; od- odplata, -y, ž.; odpla odprisahať, -ám, -ajú ročovat tiť; odplácať odprosiť, -ím, -ia; od odrodit (sa), -im, -ia; odplaviť, -im, -ia prosovať; odprosenie odradenie; odrod; odpluť, -plujem, -plujú odpust, -u, m.; odpu odrodilý; odrodilec = odplávať stiť; odpustenie; od odrúbať, -am / -em; odpľuť, -pľujem, -pľujú pustky,-ov, m.pomn.; odrubovať, odrúba vat = odpľuvať odpúšťať / odrúbávaf odplynúť, -nie, -nú odpútať, -am, -ajú; od- odrůda, -y, i. odpočinok, -nku, m.; putnat; odpútavať i odrýpať, -am i -em; odpočinúť, -niem, odpútavať odrypovať; odrypnúť -nú; odpočívať odpýtať, -am, -ajú, od odryť, odryjem, -jú odpočítať, -am, -ajú; prosiť; odpytovať odsek, -u, m.; odse- odpočítavať i odpo odradiť, -im, -ia; od kat; odsekávat; od čítávat rádzať seknúť odpol, odpolu, odpoly odrásť,-rastiera, -rastú; odshora (prísl.) (prísl) = zpolu odrastený; odrastať odspievať, -am, -ajú; odpoludnie, -ia, str. = odrať, odérem, oderú odspevovat popoludnie; odpolu (iné je odret, odrem, odspodku (prísl.) dnia (prísl) = popo odrú); odierať odsťahovať (sa); od- ludní, po obede odrátať (z nem.), od stahúvat (sa) odpor, -u, m.; odpor počítať odstáť, -stojím, -stoja ný; odporovať odraz, -u, m.;-odraziť; odstávať, -am, -ajú odporca, -u, m. odrážať; odrážka odstavec, -vca, TTí. odporučiť, -im, -ia; odrazu (prisl.) — naraz odstaviť, -ím, -ia; od odporúčať odrenie, -ia, str.; od stavovať odpoveď, -di, ž.;odpo renina odstrániť, -im, -ia; od vědný; odpovědnost odreť, -em, -rú (iné je straňovať odpovedať, -ám, -ajú; odrať, odérem); o- odstrašiť, -im, -ia; od odpoviem, -vieš, -ve dierat strašovať 205
-ím, -ia; od- -ím, -ia; od- odstrkovať tn ' váľať; odvaľovat odtínať odvar,-u, T7i.;odvarok, -ám, -ám, -ajú (od -rku, TTI. odstrih ods odvážať, -am, -ajú (od vat; odteraz (prísl.) odviezť) odstrižo -žka / -žku, odtiahnuť (sa), -nem, odvážiť (sa), -im, -ia; trižk -ov -nu; odťahovať (sa) odvažovať; odvážlivý • odtiaľ, odtadiaľ, odta- odvažovať (od odvia- de zať) odtiecť, -tečiem, -tečú; odvečniť (právom uži- ' -im, -ia; od- odtekať vanla si prisvojiť) odtieň, -a, TTí.; odtie- odveký -ého, str. nok, -nka; odtienif odveta, -y, ž.; odve- , -nca, m. odtínať, -am, -ajú (od tiť; odvetný -ia; od- odťať) odvetvie, -ia, str. odtlačiť, -im, -ia; iné odviazať, -žem, -žu; -niem, -nú; je otlačiť odvažovať ovať odtlačok, -čká / -čku, odviesť, -vediem, -ve- - m, - (do- m. = otisk dú; odvádzať odtok, -u, /n. odviezť,-veziem,-vezú; -a ú nedo odtŕhať, -ám, -ajú; od- odvážať trhnúť;odtrhovať;od- odvislý, neodvislý — trhávat správne závislý, ne- , -ia; odtrúbiť,-im,-ia; od- závislý; odvislosť — trubovať správne závislosť -em -ú ; odučiť (sa), -ím, -ia odvisnúť, -nem, -nú (na (niečomu); odúčať, pr. na šibenici) odučovať (sa) odvliecť, -vlečiem; , -im, -ia odumreť,-mrem,-mrú; -vlečú; odvliekať odštiep ť, -im, -ia; od- odumierať odvlhnúť, -nem, -nú stepovat; odštiepať; odumretie, -ia, str. odvod, -u, m.; odvod- odštiepnuť oduševniť (sa), -im, ný odtade, odtadiaľ, od- -ia; oduševňovať (sa) odvodiť,-im,-ia; od tiaľ oduť, -ujem, -ujú; o- vodzovať odťahovať (sa); od- dutý; odúvať odvodniť, -im, -ia; od tiahnuť odvádzať, -am, -ajú (od vodňovať odtajit, -jím, -ja; odta- odviesť) odvolať, -ám, -ajú; od- jovat odvaha, -y, ž. volávať; odvolávací; 206
odvolateľ; odvoláva Ohio (čitaj Ohajo), -ía, ohreblo, -a, str. te!' / odvolavateľ str. ohrev, -u, m. odvoz, -u, in.; odvoziť; ohľad, -u, 771. ohriať,-hrejem, -hrejú; odvážať ohlas, -u, m. ohrievať; ohrievací; odvrátiť, -im, -ia; od- ohlásiť (sa), -im, -ia; o- ohrievač; ohrievadlo vratný; odvracať hlasovať (sa); ohláš- ohrnúť, -hrniem, -hrnú; odvrávať, -am, -ajú ka ohŕňať; ohrnovať odvrhnúť, -nem, -nú; ohlávka, -y, 2. ohromiť, -im, -ia; ohro odvrhovať ohluchnúť, -nem, -nú movať odvšadiaľ ohlušiť, -im, -ia; ohlu ohromný odvtedy — správne od- šovať ohrozovať, -ujem, -ujú; tedy ohmatať, -tám; ohma ohrožovaný odvykať, -ám, -ajú; távať ohryzok, -zká í -zku, odvyknúť (niečomu) ohnica, -e, 2. m. odvždy, odovždy ohník, -a, 771.; ohníček, ohrýzť, -yziem, -yzú; Odyssea, -ey / -eje, ž.; -čka ohryzat; ohryzovat d. a l Odyssei ohnište, -šta, / ohnisko, ohyb, -n, TTí.; ohybný Odysseus, -ea, m. -a, str. ohýbať, -am, -ajú; o- odzadu (prisl.) ohnivo, -a, str.; ohniv hýbací; ohybovat odzemok, -mku, m. ko ohýnať, -am, -ajú (od odzneť, -ie (i -zneje), ohňostroj, -a, m.; ohnúť) = ohýbať -ejú; odznievať ohňostrojca ohyzda, -y, ž.; ohyzd odzvoniť, -im, -ia; od- Ohňová zem ný zváňať ohňovzdorný och! / ach! (cit.); och- ofenzíva, -y, ž., útok; ohnúť, -nem, -nú; ohý- kaf 1 achkať ofenzívny, útočný nai — ohýbať ochabnúť; ochablý; o- of era, -y, ž., obeta, dar; ohoreť, -í, -ia; oho chabovaí 77771. g. ofíer; ofero řelý / ohořený ochladiť, -im, -ia; o- vat, obetovať ohovoriť, -ím, -ia; oho chladnúf; ochládzať; oferta, -y, ž., ponúknu- várať ochladzovať tie, nabídka; 77771. g. ohrabať, -em, -ú; o- ochoreť, -iem, -ejú;o- ofert hrabky, -ov, 777. pomn.; chorievat oficiál, -a, 771., úradník; oh raba vat ochota, -y, ž.;ochotný; oficiálny, úradný ohrada, -y, ž.; ohradiť; ochotník; ochotnícky; oficiózny, poloúradný ohrádzat; ohradzovať ochotníctvo oháňať, -am, -ajú ohraničiť, -im, -ia; 0- ochrana, -y, ž.; ochran oharok, -rka, m. hraničovať ný; ochranca;ochran ohava, -y, ž.; ohavný ohrdiť, -im, -ia; ohrd- kyňa; ochrániť; ochra oheň, ohňa, m. núf; ohŕdat ňovať 207
ochromět, -iem, -ejú; oká, ôk, str. pomn. okriať, -ejem, -ejú; o- oc ' -ím, -ia;o- (oká na polievke, krievat v sieti, morské oká); okrídliť, -im, -ia; okrí Morské oko (na Ta dlený; okrídľovat ochvat, -u, m. (choroba) trách); očko; očičko okríknuť, -em, -u; o- ochvátiť (sa), -im, -ia; okolie, -ia, str.; okolitý; krikovat ochvacovať okolný okriveť, -iem, -ejú - Oidipus, -pa, TTI. okolkovať; okolky, -ov, okruh, -u, 77í.; okrúhly; oje, oja, str., mn. g. ojí; m, pomn. okrúhlastý; okružný; o ojíčko okolo; okolostojaci okružok; okružtek okopať, -ám / -em; okruch, -a, 771. (okruch -ím, -ia; okia okopávať; okopávač; chleba); okruštek; o- dzať okopávačka krušinky — odrobinky okáľ, -a, Tri. (veľké oko); okopneť, -ie, -ejú;oko- okrútiť, -im, -ia; okrú- mn. n., a. okále pnievat cať; okrucovať okarína, -y, ž. (hudob okoreniť, -im, -ia; oko- oktáva, -y, ž. ný nástroj) reňovaf oktaván, -a, TTí. okatý okotiť sa (o mačke, ovci Oktavián, -a, m. okcident, -u, m., zá ap.) október, -bra, 771., /. pad okov, -u, m. (sud, 56.6 v októbri} októbrový; okenica, -e, ž. litrov); oko vec októbrista okenný okovať / okuť, okujem, oktrojovať, nanútiť oklamať, -em, -ú; okla okujú; okúvat (najmä zákon) mávat okovitka, -y, ž., lieh okuliare, -ov, TTí. pomn. okľaveť, -iem, -ejú, okovy, okov, ž. pomn. okuliarnik, -a, 771. stuhnúť, zdřevěnět (železné putá) (had) oklep, -u, TTí. — otep okrádať, -am, -ajú; o- okulista, -u, 771., očný okliesniť, -im, -ia; o- kradnúť, -nem, -nú; lekár klesňovať; oklesok okrádač okultizmus, -zrnu, TTí. okľúdiť (sa) = obliecť okraj, -a, m.; okrajný; okún, -a, TTí. (ryba) (sa), upraviť (sa) okrajový okúňať sa, -am, -ajú okľuka, -y, ž. okrájať, -am, -ajú; okra (váhať, váhavo a zdĺ okno, -a, str. = oblok; jovat havo konať) okience; okienko; o- okrasa, -y, i.; okrasný okupácia, -ie, ž., zau kienečko; oknár, -a, okrášliť, -im, -ia; okra- jatie, obsadenie TTÍ. šľovať; okrášlený okúpať (sa), -am, -ajú oko, oka, str., mn. n. oči, okrem i -em, -u g. očí i očú, d. očiam, okres, -u, m.; okres okur, -u, /n. = ohrev; /. očiach, /. očima; ný okurovaf 208 okúsiť, -im, -ia; oku olúpiť, -im, -ia; olupo omilostiť, -ím, -ia sovať vať ominózny, zlovestný, okuť i okovať, -ujem, oľutovať osudný -ujú; okutý; okutie; Olymp, -u, 771.; olymp omladit', -ím, -ia; o- okúvať, okovávat ský mlaďovaf; omladnúť; okúzliť, -im, -ia; okú Olympia, -ie, i.; olym Omládzat zľovať; okúzľujúci pijský; olympiáda omladnica, -e, ž. okvetie, -ia, str. omáčať, -am, -ajú; o- omluva, -y, ž.; omluviť okysličiť, -im, -ia; oky máčka omluvenka, -y, ž., lepšie sličovať omáfať, -am, -ajú, i o- omluvenie, omluva, oldomáš, -a, m. (z maď.), mieľat (od omlet) ospravedlnenie pohostenie, počasto- omámiť, -im, -ia; oma omnibus, -su, TTI. vanie (na pr. pri pre movať omotať, -ám i -ocem; daji a kúpe) omasta, -y, ž., masť; omotávať olej, -a, TTí.; olejček; o- omastit; omastený omráčit, -im, -ia; o- lejnatý; olejovat; olej- omatať — správne o- mračovať kár; olejkársky hmatať omrvina, -y, ž.; omr olejomaľba, -y, ž. omäť / omnúť, omnem, vinka Oľga,-y,ž.;Oľgin,-a,-o omnú; omínať (to omrzeť, -im, -ia; omrz- olieniť sa, -i, -ia (had pánky omäly nohu; lý; omrzlosť; omrzat sa oiieni) topánky omínajú) omrznúť, -nem, -nú oligarchia, -ie,s/r., vlá omdleť, -iem, -ejú; omša, -e, ž.; omšový da niekoľkých rodín omdlievať omyl, -u, m.; omylný oliva, -y, ž.; olivový omediť, -im, -ia (sr. omýlit, -im, -ia Olivetská hora ocukriť, opepřit, oma omyť, -yjem, -yjú; o- olízať, -žem, -žu;oliz- stit) mývat núť; olizovat omedziť. -im, -ia on; ona, ono; onen, Olomouc, -e, ž.; olo omega (posledné pís ona, ono moucky meno gréckej abe onačiť (sa), -im, -ia olovo, -a, str.; mn. g. cedy = ó) (okúňavo konať, vá olov; olovený; olov- omeleta, -y, ž. (jedlo) hať) nica; olovko omelo, -a, m. onakvý, onakvejší olovrant, -u, m. (z nem.), omeškať (sa), -ám, -ajú; onam svačina, úži(v)na omeškávať (sa) Ondrej / Andrej,-a, m.; olša, -e, ž. (strom) — ometačka, -y, ž.; ome Svätý Ondrej (osada jelša; Olšava (obec) tat; ometávaf v Liptove a Zvolene); oltár, -a, m.; na oltári, omiesf, ometiem, ome Ondrejovce (obec) win. /i., a. oltáre; ol tu; omietať; omiet- onedlho tárny nuf; omietka onehdy; onehdajší 209
onemeť, -iem, -ejú; o- Opatová, -ej, ž. opis, -u, 777.; opísať; nemelý Opatovce, -viec, ž. opisovať; opisovaťeľ onemocnět', -iem, -ejú pomn. (iné je odpis = dru =ochoreť opatriť, -im, -ia; opa hopis, odpísať, popis, oneskoriť sa, -ím, -ia; trovať ; opatrúvať; popísať) = opozdiť sa opatrovňa; opatrov opiť (sa), opijem, -jú; onezdraveť, -iem, -ejú ník; opatrovnica; opíjať (sa) onikať, -ám, -ajú opatrovnicky opium, -ia, str. (opojný onomatopoický, podľa opatrný výťažok z nezrelých zvuku utvorený opäť; opätný makovic); opiový onuca, -e, ž. opätok, -tka / -tku, m. oplácať, -am, -ajú; o- oňuchať, -ám, -ajú; o- opätovať; opätovací platiť ňuchávať opekať (sa), -ám, -ajú oplakať, -čem, -čú; o- , opáčiť, -im, -ia; opa- (od opiecť) plakávat čovat opekneť, -iem, -ejú opláknuť, -em, -u; o- opad, -u, m.; opadať; opera, -y, ž. = spevo- plakovaf opadávať i opadú- hra; 7777?. g. opier; oplan, -a, 771. vať operný oplátka i oblátka, -y, opacha, -y, ž. = ozruta operácia, -ie, ž.; ope 2. opak, -u, m.; opačný; račný; operatívny oplecko, -a, str. opačitý; naopak (prí- operadlo, -a, str. oplen, -a, m. (na voze) slov.) operatér, -a, 7??. oplešiveť, -iem, -ejú opakovať; opakúvať; opereta, -y, ž.; mn. g. opliesť, -pletiem, -ple opakovací operet; operetný tú; opletať opál, -u, m. (drahý ka operiť, -im, -ia; ope oplodiť, -im, -ia; oplo- meň); opálový; opa rený denie lizovať opevniť, -im, -ia; o- oplývať, -am, -ajú opálit, -im, -ia; opaľo pevňovaf oplzlý; oplzlosť vať opica, -e, ž.; opičiak; opomíjať, -am, -ajú; opálka, -y, ž.; opáloč- opička; opičí, -ia, -ie opominut' ka opiecť (sa), opečiem, oponovať, odporovať; opanovat; opanúvať opečú; opekať (sa) oponent opar, -u, TTI.; opariť; opierať (sa), -am, -ajú opora, -y, ž.; oporný opárať (od opret, oprať) oportunný, prospecho opásať, -šem, -šu opíjať (sa), -am, -ajú vý (na pr. o. politi opasok, -ska, m. (od opiť sa) ka); oportunista opát, -a, m.; opátsky; opilec, -Ica, 777.; opil opovážit sa, -im, -ia; opátstvo stvo opovažovať; opováž opatera, -y, ž. opíliť, -im, -ia; opiľovať livý; opovážlivosť 14 210 opovedať (sa), -ám, rom Ríme strana ordálie, -ií, ž. pcmn. -ajú šľachtická) boží súd opovrhnúť, -em, -ú; optimizmus, -zrnu, m: ordinácia, -ie, i., vy opovrhol; opovrho (náktonnosťvideťvše- svätenie za kňaza; vať; opovrhnutý / o- tko krásnym); opti udelenie lekárskej ra povržený; opovrhnu mista; optimistický dy; ordinačný tie / opovrženie opucheľ,-chle, ž. = o- ordinár, -a, m.; ordino opozdiť (sa), -im, -ia, puchlina vať omeškať, oneskoriť opuchnúť, -em, -nú;o- ordinariát, -u, TTí. (na (sa); opozdenie = o- púchat, -am pr. biskupský), do meškanie; opozdilý; opuka, -y, ž. (hornina) zorčí úrad opozdilosť opulentný, zámožný ordinárny, neslušný, opozícia, -ie, ž.; od opustiť, -im, -ia; opu hrubý por; opozičný stený; opúšťať ordonancia, -ie, ž., na oprať, operem, operu; opýtať (sa), -am, -ajú; riadenie; ordonanc, opierať opytovaf sa; opyto- -a, m., vojenský posol oprata, -y, ž.; oprátka vací ordre (franc, čitaj or- oprava, -y, ž.; opravný oráč, -a, m.; oračka dr), -u, m., rozkaz (opravná skúška); o- (ženská, čo ore); iné orech, -a, m.; orechový; praviť; opravovat i o- je oračka (oranie) oriešok, -ška, m. právať; opravca oráčina, -y, ž. (zem Orestes, -sta, m. opravdivý / opravdový orná) Orešany, -ian, TTí. pomn. opravdu — skutočne oračka, -y, ž. = oranie orešec, -šca, m. (rast (iné je o pravdu: nám orákulum, -ula, str., lina) ide o pravdu) veštba, veštiareň orešie, -ia, str. opraviť, -im, -ia; opra / veštiarňa Orfeus, -ea, m. vovať oranž, -a, m., poma organ, -a, TTí.; organista oprávnit, -im, -ia; o- ranč; oranžový orgán, -u, TTí., hlas, ú- právnený; oprávňo orať, orem, orú stroj, úd, prostredník vať; oprávňujúci orátor, -a, m., rečník organizácia, -ie, i., opreť (sa), oprem, o- oratorium,-ia, str., mo- zriadenie; organizač prú; opierať (sa) dlitebnica; hudobná ný; organizovať opŕchať, -am, -ajú; o- skladba organizmus, -zrnu, m., pŕchnuť; oprchávať Orava, -y, ž.; Oravec, ustrojenie, zriadenie; opriasť, opradiem, -dú -vca, TTI. (nie Oravan, organický, ústrojný oproti = proti, naproti Oravčan), Oravka; organtín, -u, m. (látka) optika, -y, i., náuka o oravský; Oravská sto orgie, -ií, ž. pomn., bez svetle; optik; optický lica, župa uzdné hodovanie, hý- optimáti, -ov, m. (v sta orba, -y, ž. renie 211 orgován, -u, m., špa orodovať; orodovník; zvlášť, oddelene; iné nielska baza orodovnica je o sebe orchester, -stra, TTí., orografia, -ie, ž., horó- osedlať, -ám, -ajú miesto pre hudobní pis; orografický, ho- oselník, -a, 772. kov ; sbor h udobníkov ropisný osem, ôsmi, gen. orchidea, -ey (al. -e)e), orol, orla, 77!.; Orol, ôsmich; iné je ôsmych ž., vstavač (kvetina); spolok, orol = Člen od rad. čisl. ôsmy, -a, d., l. orchidei Orla; orlí, -ia, -ie; -e orient, -u, 777., východ; orolstvo; orolský osemdesiat, osemde orientálny; orienta ortiel či ortieľ, -a, m. siaty; osemdesiatka; lista (z nem.), správne roz osemdesiatnik orientovať, oboznámiť sudok osemnásť; osemnásty niekoho s niečím; ortodoxný, pravoverný osemročný orientovať sa, obo ortoepia, -ie, ž., náuka oschnúť, -em, -ú; osy- známiť sa, nájsť smer; 0 správnej výslovno chať orientačný sti osiať, osejem, osejú; originál, -u, m., pôvo ortografia, -ie, ž., pra osievať dina; originálny; ori vopis osídlit', -im, -ia ginalita, pôvodnosť ortopedia, -ie, ž., lie osidlo, -a, str. Orion, -a, m. čenie skrivenín osihoteť, -iem, -ejú; orkán, -u, 777., prudký os, osi, 2. (axis), po osihotif, -im, -ia víchor dľa kosť; na pr. vo osika, -y, 2. Orleán, -u, 7?!.; orleán zová os; osí, -ia, -ie osineť, -iem, -ejú; o- sky; Panna Orleánska 1 osný; trojosí 1 troj- sinelý orlica, -ce, ž.; Orlické osný osireť, -iem, -ejú; osi hory; osa, osy, ž., mn. gen. relý orlíča, -aťa, i orlíčatko, ôs (hmyz); osí, osia, osla, -y, ž.; oslička -a, str. osie (hniezdo) (brúsok) orlík, -a, 772.; orlíček; osada, -y, 2.; Osada, osľa, -aťa, / osliatko, -a, orličí, -ia, -ie Osádka (miestne me str. orloj, -a, m. ná) oslabiť, -im,-ia; oslab ornament, -u, m., ozdo osadiť, -im, -ia; osá núť ba ; ornam entálny; or- dzať; osadzovať osladič, -a, m. (zelina) namentika, náuka o osadník, -a, m.; osad = sladič ozdobovaní nícky; osadníctvo oslava, -y, ž.; osláviť; ornát, -u, 777., ozdobné osamelý oslavovať; oslavenec rúcho kňazské oscilácia, -ie, ž., kmi osmahlý ornitologia, -ie, ž., ná tanie Osmanstvo, -a, str.; o- uka o vtákoch osebe (pr si.), osamelé, smanský 212 osmělit' (sa), -ím, -ia osŕkať, -am, -ajú ostrovid, -a, m. = rys osmidenný (chveť sa, vzdychať ostrovtip, -u, 771. osmihodinový bolesťou, triasť sa); ostrúhať, -am, -ajú osmihran, -u, TTI. osŕknuť ostružlina, -y, ž. osmina, -y, i. Ossian (čítaj Ošjen,), ostrva, -y, 2. osmistěn, -a, m. -a, m. ostrý; ostro osmistranný osť, osti, 2. (na pr. ostudit', -ím, -ia = o- osmiuholník, -a, TTí. jačmeň s ostami,); . chladiť osmoraký ostie; ostený ostydnúť, -em, -ú = ôsmy, -a, -e (čísi. rad.); ostať, ostanem, ostanú; ochladnúť iné je ôsmi = osem ostávať ostýchať sa, -am, -ajú; osnova, -y, ž.; osno ostatný ostýchavý vat; osnovnik ostatok, -tku, TTí. osud, -u, m ; osudový; osoba, -y, i.; osôbka; osteň, ostňa, m.; ost osudný osobný natý osudie, -ia, str. osobitný=zvláštny, od ostentatívny, okázalý; osuheľ, -hle, 2. = hmla delený ostentatívne (hustnúca) osobivý (od osobovať ostrakizmus, -zrnu, m., osúch, -a, 777., postru- si) súd črepinový heň, postruhník (pe osobníctvo, -a, str., Ostrava, -y, ž.; ostrav čivo) služebnictvo, perso ský osve (prísl), osebe, 0- nál ostražitý samele, oddelene osobničkárstvo, -a, str. ostredok, -dka /-dku, m. osvedčiť, -ím, -ia; o- osobnosť, -ti, ž. ostrica, -e, ž. svedčenie osočovať ostrieľať, -am, -ajú osveta, -y, ž.; osvetový osoh, -u, TTí. — zisk, ostrihať, -ám, -ajú (na osvetliť, -im, -ia; o- prospech pr. ovcu) svetľovať osol, -sla, m.; oslí, -ia, ostrihať, -am, -ajú; osvežeť, -iem, -ejú -ie; oslík; oslíček; srov. vystríhať (sa,) osvietiť, -im, -ia; 0- oślica Ostrihom, -a, m.; ostri svietený josvietenosť; osopiť sa, -im, -ia homský osvecovať osožiť -ím, -ia = pro ostriť, -im, -ia osviežiť, -im, -ia spět, prospievať; o- ostrižok, -žka i -žku, m. osvobodit', -ím, -ia, i sožný •= prospešný ostroha, -y, 2.; ostrôžka oslobodiť; osvobo- ospalý ostrosť, -sti, ž. dzovať 1 oslobodzo ospanlivý; ospanlivosť ostrouhlý vať ospevovať ostroumný osvojiť, -im, -a ospravedlniť, -im, -ia; ostrov, -a, m.; ostro osychať, -ám, -ajú; viď ospravedlňovať van; ostrovný oschnúť 213 osypať (sa), -em, -ú otec, otca, m.; svätý otupiť, -im, -ia osýpky, -pok, ž. Otec (pápež); nebes otužilý ošaleť, -iem, -ejú, zblaz- ký Otec; Otcovia (a- otvárať, -am, -ajú; o- net póštolskí, cirkevní) tvoriť ošarpať, -em, -ú otekať, -ám, -ajú; otek- Otvor, -U, 77í. ošatiť, -im, -ia; oša- lina otvoriť, -im, -ia; otvá covať oteliť sa rať ošediveť, -iem, -ejú otep, -i, ž.; otiepka otvrdnúť, -em, -ú ošetrovať; ošetrova otierať, -am, -ajú; o- ouvertura (čitaj uver- teľ; ošetrovateľka treť túra), -y, ž., predohra ošiaľ, -u, m., ošialenie, Otília, -ie, ž. k opere závrat otka, -y, ž. (nástroj pri ovácie, -ií, 2. pomn., ošialiť, -im, -ia, okla pluhu na oškrabáva- hlučná pocta mať nie radlice) ovaliť, -im, -ia; ováľať ošípaná, -ej, ž. otlačiť, -im, -ia; otlá- oválny, vajcovitý ošklbať, -em, -ú; oškl- čať; iné je odtlačiť ovca, -e, ž.; ovčí, -ia, bávať otlak, -u, m.; iné je od -ie; ovčiar; ovčiar ošklivý tlačok = otisk sky ; ovčiareň / • ov- oškrabat', -em, -ú; o- otícť, otlčiem; otíkať čiarňa; ovčinec; ov- škrabnúť Oto, -a,./n. čiak (pes) oštara, -y, ž., ťažkosť, Otokar, -a, m. ovdoveť, -iem, -ejú nepríjemnosť, starosť otoman,-u, TTí., turecká ovenčiť, -im, -ia; o- oštep, -u, 771. pohovka venčievať oštiepok, -pka, TTí. otomanský, turecký overiť, -im, -ia; ove otáčať, -am, -ajú otras, -u, T7I. rovať otáľať, -am, -ajú otrava, -y, ž.; otráviť ovesiť, -im, -ia; ove otaz, -u, 771. = dotaz; otreť, -em, -ú; otierať šať; ovesovať otázat sa = opýtať otriasť, otrasiem; o- óvi (cit.) sa; otázka, -y, ž.; o- triasaf, -am oviať, ovejem, ovejú; • tazník, -a, m.; otazný otrok, -a, m.; otroky ovi e vat otcov, -a, -o ňa, -ne, ž.; otrocký; Oviazať,-žem, -žu; ovä-. otcovizeň i otcovizňa, otroctvo; otrokár zovať -zne, ž. otruby, -rúb, ž. Ovidius, -dia, m. otcovrah, -a, TTí. otrusiny, -sín, ž.; otru- ovinúť, -niem, -nú; o- otcovský sinky, -niek / -nôk, o- vinovať otcovstvo, -a, str. drobinky, omrvinky oviť, -ijem, -ijú; oví Otčenáš (modlitba) otupa, -y, i.; otupný = jať otčim, -a, TTí. protivný ovládať, -am, -ajú; otčina, -y, ž. Otupeť, -iem, -ejú ovládnuť 214
ovlažiť, -im, -ia; ovla- miť; oznamovať; o- padák, -a, m. žovat znamovateľ padať, -ám, -ajú; pa- ovlhnúť, -em, -ú ozon, -u, m, druh ky dávaf; padací ovocie, -ia, str.; ovoc slíka padlie, -ia, str. (sladká ný; ovocinár ozruta, -y, i.; ozrutný šťava na listoch) ovos, ovsa, m.;/. v ovse, ozubie, -ia, str. padnúť, -em, -ú; pad 772/2. n., a. ovsy; ovseozvať sa, -em, -ú; o- núc; padol, padlý ný zývať sa pádny ovrúbiť, -im, -ia; ovru- ozvena, -y, ž. padostroj, -a, m. bovat ozývať sa, -am, -ajú Padova / Padua, -y, ž.; ovsienka, -y, ž. Ožďany, -ždian, m. lok. v Padově i v Pa ovsiha, -y, ž. = ovsina, pomn. dal ; padovský. / pa divý ovos ožeh, -u, TTI. = ohreblo, du ánsky ovsík, -a, m. pekárska lopata; ože- pagáč, -a, m. (koláč); ovšedneť, -iem, -ejú hať; ožéhnúť; ože- pagáčik oxyd, -u, m., kysličník; hol; ožehnutý pagina, -y, ž., stránka oxydácia; oxydovať oželeť, -iem, -ejú v knihe; paginácia; oxymoron, -ra, str., oženiť sa, -im, -ia paginovať zdanlivá protimyseľ- ožialiť, -im, -ia pagoda, -y, ž., modla, nosť ožiariť, -im, -ia; ožia- chrám (v Indii, Číne) ozaj; ozajstne; ozajst rovat páha, -y, ž. (zárez, ný ožiť, -ijem, -ijú; Ožívať žliabok na šindli) ozbíjať, -am, -ajú oživiť, -im, -ia; oživo paholok, -lka, m. ozbrojit', -jím, -ja; o- vať pahorkatina, -y, ž. zbrojovať ožltnúť, -em, -ú pahorok, -rka / -rku, m. ozdoba, -y, ž.; ozdob ožobráčiť, -im, -ia; pahrb, -u, m.; pahrbok, ný; ozdôbka; ozdo ožobračovat -bku, 777. biť; ozdobovať pahreba, -y, i. ozdraveť, -iem, -ejú = P. pahýl, -a, m. stať sa zdravým; o- pach, -u, m., i puch, -u', zdraviť, -im, -ia = u- pacient, -a, m., chorý TTI., zápach robiť zdravým pacifikácia, -ie, ž., uve páchať, -šem, -šu; pá oziabať, -em, -u; o- denie do stavu mie šuc / páchajúc; pá ziabnuť ru, upokojenie; paci- chaj; páchateľ Oziáš, -a, m. fikačný; pacifikovať; páchnut', -em, -u (nie ozimina, -y, ž. pacifista; pacifizmus čím) označiť, -ím, -ia; ozna pačesy, -ov, m. pomn. pachoľa, -aťa, / pa-> čovat páčiť, -im, -ia; páčiť sa choliatko, -a, str. oznam, -u, m.; ozná pád, -u, m.; pádový pacholík, -a, TTí, 215 pacht, -u, m. — správ paleontologia, -ie, ž., pamiatka, -y, ž.; pa ne nájom náuka o skameneli miatkový pachtiť sa, -im, -ia nách pamuk, -u, m. — správ pair (čítaj pér), -a, m., Palestína, -y, ž.; pale ne bavlna člen panskej snemov stínsky pán, -a, m., vok. pane; ne paleta, -y, ž. (doštička panský, na pr. sne pajac, -a, TTí. na barvy) movňa, chútka ap.; pajed, -a, TTí. = vred, palica, -ce, ž.; palička iné je pánsky = T71UŽ- pandrava palič, -a, m.; paličský ský, na pr. pánska pajediť sa, -im, -ia palier, -a, m. obuv; panstvo = a) pajta, -y, ž. — z maď. palimpsest, -u, m. (sta páni, b) panský ma = stodola rý rukopis na perga jetok; Pán — Boh; páka, -y, ž. = sochor mene už popísanom, Kristus Pán; Pán Boh, pakfon (z pakfong), -u, ale sotrefom) v ľud. reči Pánboh, m., druh nového páliť, -im, -ia; pálie- Pánaboha; Pánbožko striebra vať; pálivý panák, -a, m. pakostnica, -e, ž. palivo, -a, str.; palivo Panama, -y, ž.; úžina pakovať — z nem., vý Panamská; panama, slov. baliť Pallas, -ady, ž. klobúk / veľký pod pal, -u, m. = žiara, úpal palma, -y, ž.;palmový vod páľa, -le, ž. — horúča palmár, -u, m., odmena pánbožkova kravička va, horúčosť advokátova; palmár- pancier,-a, m.;pancie palác, -a, ž.; palácový ny rik; panciernik; pan paladin, -a, m., udatný Palmyra, -y, ž. cierový (pancierová rytier Paľo, -a, m.; Paľko sieň) paladium, -ia, str., zá paloš, -a, TTI.; palošík pandekty, pandekt, m. zračný predmet o- paluba, -y, ž. (na lodi) mn., knihy rímske chranný Paludza, -e, ž.; Palúdz- ho práva palatín, -a, TTí., námest ka pandúr, -a, m. ník uhorského kráľa pamäť, -ti, ž.; zpamäti, panegyrik, -a, m., vele- pafba, -y, ž. nazpamäť; pam äti- biteľ; panegyrika, -y, páfčivý hodnýjpamätlivý; pa i., chváloreč palec, -Ica, TTI.; palečný mätník ; pamätnica; panenka, -y, ž.; panen pálené, -ého, str.; pa pamätnosť ský; panenstvo lenica; páleník; pá pamätať (sa), -ám, pani, panej, ž.; d., I lenka; pálenkový; pá- -ajú; pamatovat panej, a. paniu, í. pa- lenčený pamflet, -u, m., hano ňou; 77Í77. Tí., a., v. pa paleograf, -a, m., zna pis; pamfletista, *u nie, g. pani, d. pa- lec starého písma Pamfylia, -ie, ž. niam, /. paniach, /, 216
paňami; milostpaní, záves (na dverách), paprika, -y, ž.; papri- -ej žŕdka pre kury •kový panic, -a, m.; panický; panteizmus, -zrnu, m., papršlek, -u, m. = lúč panictvo zbožňovanie vesmí papuča, -e, ž.; papu- pánik, -a, m., malý pán ru; panteista, -u, TTí. čiar panika, -y, ž., zdese Pantheon, -u, m., papuľa, -le, ž.; papu- nie; panický (na pr. chrám všetkých bo ľovať strach) hov (v Ríme); pan papyrus, -ru, m. (rast Pankrác, -a, m. teon, -u, m. (budova, lina) panna, -y, ž.; panen kde sú pochovaní vý pár, -u, m., dvojica; pá ka; panenský; panen znamní mužovia) rik; párok, -rku, mn. stvo; Panna Maria pantomima, -y, ž., po č. párky (nie viršle); panoha, -y, ž., haluz; sunková hra párny; párový panôžka panva, -y, ž.; panvica; para, -y, ž.; parný; Panonia, -ie, ž.; panón panvička parník sky panychída, -y, ž.,u pra parabola, -y, ž., a) po panoptikum, -ka, str., voslávnych oslava dobenstvo, b) druh sbierka, výstava mrtvých krivky; parabolický zvláštností (figurín) papagáj, -a, m. = pa- páračka, -y, z. = žen panoráma, -y, ž., i pa púšek ská, ktorá pára, i pa noráma, -atu, str. papek, -eka, m. =• pa ranie panoš, -a, m.; panošský tyk, hrubšia tyčka, paráda, -y, ž.; parád panovať; panovačný ožeh ny; parádit sa; pa pánovitý páper, -a, m.; páperie, rádník; parádnica panovník, -a, TTí.; pa -ia paradajka, -y, ž.; pa novnícky; panovnica pápež, -a, 771.; pápežský radajkový panský, -á, -é; na pr. papier, -u /-a, TTI.; lok. -i,paradigma , -atu, str., panská snemovňa, mn. Tí., a. -e; papie vzorec chúťka; iné je pán rový; papiereň / pa- paradoxon, -xa, str., sky, -a, -e =» muž pierňa; papiernik; zvláštne tvrdenie, ský, na pr. pánska papiernický; papier mienka zdanlivé proti obuv nictvo smyslu; paradoxný, pansláv, -a, m.; pan- papiermaché (čitaj pa- (zdanlivé) protismy slavizmus pjémašé), str. neskl slný, podivný panstvo, -a, str., a) stvrdla papierová parafín, -u, TTí.; para páni, b) panský ma hmota; papierovina fínový jetok papkať, -ám, -ajú parafráza, -y, ž., opis; panština, -y, ž. paplón, -u, m., pri parafrázovať pánt, -u, m. — z nem. krývka paragraf, -u, m. 217
paralaxa, -y,/.; para kasty; bezprávny člo paroh, -u, 771.; parožtek laktický vek; 77171. n. pariovia parola, -y, ž., heslo paralela, -y, ž., porov paripa -y, ž. - z maď., paroloď, -di, 2. — lepšie nanie ; paralelizmus; ľahký kôň parná loď, parník paralelný, rovnobež- pariť (sa), -im, -ia Parom, -a, m.; paro- i ný; paralelka, poboč pariť (sa), -im, -ia movský ka parita, -y, ž., rovnosť paromlyn, -a, 771., lepšie 77!., pO- Paríž, -a, TTí.; Parížan; parný mlyn lýzou; Parížanka; parížsky paroplavba, -y, ž.; pa- Parižovce, -viec, 2. roplavebný pomn. parostroj,-a, TTI. — lep park, -u, m., a) sad, b) šie parný stroj paramytia, -ie, ž., na park letecký, automo paroxyzmus, -zrnu, 777., pomenutie, malý po bilový (dielne, skla nervový záchvat učný príbeh dištia ap.) pár ráz =- párkrát, nie párať, -am, -ajú; pá parkan, -u, m. — z maď, koľko ráz, niekoľko raj ; párajúc ohrada, plot krát parátny, pohotový Parkan, -a, m., obec parta, -y, ž.; partica parazit, -a, m., príživník pri Dunaji parter, -u, TTí., prízemie parcela, -y, ž., diel po parket, -u, m., oddele Parthenon, -nonu, TTí., zemku ná časť divadla chrám bohyne Athé parcelácia, -ie, ž.; par- parkety, -ket, m. mn., ny celačný; parcelovat vykladaná dlážka partia, -ie, ž.; partiový pardon, -u, 777., odpu párkrát (prísl.) = pár participácia, -ie, ž., po stenie, milosť ráz diel na niečom; par parenica, -e, 2. parlament, -u, m.; par ticipovať, mat podiel pařeniště, -a, str. lamentarny na niečom parentéza, -y, ž., vsuv parlamentár, -a, m. participium, -ia, str., ka, vložka parmazánsky (syr) príčastie; participiál- parére, str. neskl, úsu Parnas, -u, 771.; parna- ny dok, mienka, nález sista; parnaský partikulárny, čiastoč (súdny). Párnica, -e, ž. (osada) ný ; partikularizmus parez, -u, m.; mn. n. parný (od para); par partitúra, -y, 2., noto pařezy ný mlyn vý záznam všetkých parfüm, -u, m., vôňa, párny (od pár); párne hlasov voňavka číslo partizán, -a, m., stra pari al. al pari = rovné parobok, -bka, TTí. ník; partizánsky paria, pariu. 777., prísluš parodia, -ie, 2., žartovná partner, -a, 771., spoloč ník nízkej indickej premena vážnej veci ník 218 paruť, - správne peruť, pastier, -a, 777.; pastier patologia, -ie, ž., ná -ti, ž.; parutie, spr. sky; pastierstvo uka o chorobách; pa perutie, -ia, str.; viď pastila, -y, ž.; pasti lka tologický, chorobný peruť pastor, -a, m. patos, -osu, 777., hlbo parvenu (čitaj parvnu), pastorálka, -y, 2., náuka ké pohnutie mysli; TTí., (nevzdelaný) po o duchovnej správe; vzletný spôsob reči; výšenec pastorálny patetický, vášnivý, pas, -u, 77?., cestovný pastorkyňa, -ne, ž., ne nadšený, oduševnený preukaz vlastná dcéra pátrať, -am, -ajú; pá pás, pása, /n. (ale: chy pastorok, -rka, 777., ne travý tili sa za pasy); pá vlastný syn patriarcha, -u, 777., hla sik; pásový; pásovitý pastva, -y, ž.; mn. g. va rodu, titul niekto pasant -a, m., mimo- paství i pasti ev rých arcibiskupov idúci pastviště, -a, str. patriarchálny, staro pasátny (vietor) pasus, pasu, 772., krok, dávny pasáž, -e, ž., priechod článok v knihe patricij, -a, 771., staro- pasažier -a, m., cestu paša, -u, 772. (tur.); tu usadlýmešťan; patri júci recký paša; pašalik, cijský pasca, -e, ž. = pásť, -a, 772. (okres turec pátričky, -čiek, 2. -ti kého panstva) pomn.; pátričkár pasia, -ie, ž., záľuba paša, -e, 2. = pastva patričný — lepšie prí pasienok / pasienok, pašie, -i í, 2. 772/2.; pa slušný, náležitý, vhod -nka, in. = pašienka, ž. šiový (p. týždeň) ný pasionál -u, m., životo paškrta, -y, 2. = ma- patrimonium, -ia, str, pisy svätých škrta; paškrtif; pa- dedictvo; patrimoni- pasívum, -íva, str., trpný škrtný; paškrtník álny, panský (dedič rod; pasíva, pasív, paškvil, -u, 7?7., hano ne) str. mn., dlžoby; pa pis patriot, -a, m., vlaste sívny; pasivita paštika, -y, 2. nec; patriotický; pa páska, -y, ž.; páskovat patent, -u, m.; patent triotizmus, vlastenec pásmo, -a, str.; pás ný; patentový tvo mový páter, -tra, m., duchov patriť (sa) pasovať sa ný otec patrný pásovec, -vca, T?7. paternita, -y, ž., otcov patrola, -y, 2. pásť, pasiem, pasú; stvo patron, -u, 777. — náboj; pásať; pásavať i pá patina, -y, ž., medenka, patronka, továrna na savať povlak na starožit patrony pastel, -u, /Ti., farebná ných veciach, vznik patrón, -a, m , ochran ceruzka; pastelový lý starobou ca; patrónka, ochran- 219
kyfta; patronát, -u, pažiť, -ti, ž.; pažítka, vávateľ; pedagogika, m.; patronátny -y, ž. -y, ž., výchovoveda; patvarista, -u, m., práv pažravec, -vca, m.;pa- pedagogický, vycho- nický praktikant; pa- žravý vávateľský / vycho- tvaria, -ie, ž., služba pädesiat (z päťdesiat), vateľský právnického prakti pädesiati; č. rad. pä- pedagogium, -ia, str., kanta; patvarizovať desiaty; pädesiatka; vyšší učiteľský ústav Paula / Paulína, -y, ž. pädesiatnik pedál, -u, TTí. paulin / pavlán, -a, 777. päsť, -ti, 2.; pästný pedant, -a, m., punktič- Paulíny; Viliam Paulí- päť, piati, g., I piatich, kár; pedantný ny-Tóth d. piatim, i. piatimi; pedel, -ela, m., sluha pauperizmus, -zrnu, TTí., pätina; pätka i piątka na stredných a vyso schudobnelost päta, -y, ž. kých školách, školník paušál, -u, TTI., úhrnný pätihran, -u, TTí. Pegazus, -za, m., okrí plat; paušálny; pau pätina, -y, 2. = piaty dlený kôň šalizovať diel peha, -y, ž.; pehavý pauza, -y, ž., prestávka pätiť, -im, -ia = nútiť pechota, -y, ž. páv, -a, 77í.; páví, -ia, -ie k ústupu, ustupovať pekáč, -a, m. Pavel, -via, m. pätka / piątka, -y, ž. pekár, -a, 771.; pekársky paveza, -y, 2., stredo pätnásť; pätnásty; pät Peking, -u, 771., novšie veký štít; pavezník nástka Pepin; pekinský či pavián, -a, TTí. pätoro; pätoraký; pä- pepinský pavilon, -u, m. toronásobný peklo, -a, str.; pekelný; pavlač, -e, ž. päťstoletý / pätstoroč- pekelník pavián 2 paulin, -a, m., ný peknoduchý mních pec, -e, ž.; piecka. peknota, -y, ž. pavňa, — správne pan peceň, -cňa, m. pekný; pekne (prisl.) va pecivál, -a, m. = pe- pekuniárny, peňažitý pavúk, -a, m.; pavučí; cúch, -a, 771. pel, -u, 771. pavučina pečať, -ti, ž.; pečatif; peľasť, -sti, ž. pavúz, -u, m., i pavúza, pečatný; pečiatka peľať, -liam, -ľajú, mr -y, 2. pečeňa,-ne, ž'., jatrá; pe hať; v/rf'odpeľat, pre pazderie, -ia, str. čienka, pečené mäso mrhať pazneht, -a / -u, m. pečiarka, -y, 2. pelech, -a / -u, m. pazucha, -y, ž. pečivo, -a, str. peleš, -e, ž. pazúr, -a, m. pečlivý; pečlivost pelikán, -a, m. páža, -aťa, str. pečovat' Peloponéz, -u, 771.; pe- pažba, -y, ž. (část puš- pedagog, -a, 771., vy loponézsky ky) chovávateľ / vycho peň, pňa, m. 220 pena, -y, z. percento — správne pero, -a, m.; pérový; penále, str. neskl, po procento, -a, str. perovník, -a, m.; pe kuta perfektívny, dokonavý rokresba peňazokaz, -a, 772. perfektum, -kta, str., peron,-u, TTí. (na stanici) peňazomenec, -nca, minulý čas dokonaný persekúcia, -ie, ž., pre 772. perfídny, vierolomný nasledovanie; perse- peňazstvo, -a, str. pergamen, -u, m.; per kvovať peňažitý gamenový Perseus, -ea, m. peňažný; peňažník; pe perhoreskovať, odvr- Persia, -ie, ž.; perský; ňažníctvo hovať, odmietať Peršan pendant (čítajpandan), perie, -ia, str. personál, -u, 772., slu -u, m., protajšok periféria, -ie, ž., ob žebnictvo peniaz, -a, TTí.; mn. n. vod (na pr. mesta) personálie, -ií, 2. 77772, peniaze, z', peňazí, d. perifráza, -y, ž., obraz osobné pomery; per peniazom, lok. penia né vyjadrenie sonálny zoch, instr. peniazmi; perihelium, -ia, str., personifikácia, -ie, ž., keď sa hovorí o jed príslnie zosobnenie notlivých peniazoch, Perikles, -kla, 772. perspektíva, -y, ž. ; je gen. peniazov; pe perina, -y, ž.; perinka perspektívny niažtek perioda, -y, ž., obdo perturbácia, -ie, ž., po- penica, -e, ž. (vták) bie; mn. g. period; mätenie, rušenie peniť, -ím, -ia; pěnivý periodický, obdobný Perún, -a, TTT. penovka, -y, 2. (fajka peripetia, -ie, ž., obrat peruť, -ti, ž.; i prápor z morskej peny) peristyl, -u, m., stĺpo letecký (2—3 letky) sa Pensylvánia, -ie, 2. ; radie okolo chrámu volá peruť; perufový pensylvánsky periť sa, -im, -ia perverzita, -y, ž., zvrh pentľa, -I e, ž. — z nem., perkusia, -ie, ž., úder, losť ; perverzný, zvrhlý stužka preklopávanie perzián, -u, m.,- perzi- penzia, -ie, ž., výsluž- perla, -y, ž.; mn. g. ánový né; byt so stravou; periel / perál; perlič pes, psa, 772.; psí, -ia, penzijný; penzista; ka; perliť sa -ie; psina, psinka =- penzionovat; penzio perleť,-ti, ž.; perleťosuka , fena; pesky nát, -u, 771. vý (prísl.) = psovsky; penzlík, -a, 777. — z nem., permanentný, stály, tr pestvo; psiar; psi ar štetec valý ka (rastlina) penzum, -za, str., úloha permoník — 2 nem., pesimizmus, -zmu, 77?., pepsin, -u, m., čiastka správne piadimužík, nazeranie na všetko žalúdkovej šťavy ľudík s najhoršej stránky; pera, -y, ž.; perný perník, -a, m-; pemikár pesimista, -u, 772. 221
pesnička, -y, ž.; pes pchať,-ám, -ajú; pchá- piest, -a, 772.; piestik, ničkár vať malý piest pestik, -a, m., čiastka piaď, -di / -de, ž. Piešťany, -šťan, m. i etu (v botanike) piadimužík, -a, 721. pomn.; piešťanský pianissimo (tal), veľmi pieta (vyslov trojslab.), slabo -y, ž., zbožnosť, úcti piano, -a, str.; piani vosť, oddanosť; piet sta; pianistka ny .; robiť Piargy, Piarg, m. pomn. pigment, -u, m., farbi pestvo piarista, -u, 771.; piarist- vo i barvivo peši = pešo, pešky; pe ský pichať, -ám, -ajú; pi- ší, -ia, -ie; pešiak piątka, -y, 2. chávať; pichnúť; pi- Pešť, -ti, ž.; Pešfan; piatok, -tku, m.; piat cháč; picháček i pi- Peštianka; peštian- kový ; piatočný cháčik sky piaty, -a, -e (čísi rad.); pichľavý iné je piati — päť pijak, -a, 771., pijavý piecka, -y, ž. (malá pec) papier; iné je pijan žiadate - piecť, pečiem, pečú; pe (človek); pijacký Peter, -tra, m.; Petřík; čúc; piekol; pečený; pijatyka, -y, ž. Petříček pekávat pijavica, -e, ž. petícia, -ie, ž., prosba, piedestál, -u, m., pod pijavý (papier) žiadost; petičný stavec pika, y, 2. petit, -u, m., drobné pierce, -a, str.; pierko, pikantný, silne korene písmo tlačené; peti -a ný, dráždivý tový piernik, -a, m. = pe- piket, -etu, 771. (hra petrefakt, -u, TTí., ska rečník v karty) menelina piesa (vyslov trojslab.), piknik, -u, 777. (pôv. zá petróleum, -ea, str., i -y, ž., kus, čiastka (na bava, na ktorú si petrolej, -ą, 777.; pe pr. obydlia), hudob účastníci prinášali trolejový ná alebo básnická jedlá a nápoje) Petrovec, -vca, m.; Pe- skladba pikola, -y, ž. (hudobný trovčan, Petrovčanka pieseň, -sne, ž.; pe nástroj) Petržalka, -y, ž. snička pikoló, -a, TTI., čiašnický petržlen, -u, m. pieskovec, -vca, 772. ; učeň pevec, pevca, m. pieskovcový plksľa — 2 Trem., slov. pevkyňa, ,-ne, z. piesok, -sku, m.; pie pokladnička, krabička pevný; pevnina; pev skový ; pieskcvina; pikulík, -a, m. ninový; pevnosť; pev pieskovec; piesočný; píla, -y, ž.; pílka; Píla nostný; pevnôstka piesočnatý; piesčina (miestne meno) 222
Pilát, -a, 711. písať, -šem, -ští; písa- pivnica, -e, 2.; pivnič pilier, -a, íH. vat 1 písávaf; písací; ka; pivničný pilina, -y, ž., zväčša v č. písačka; písanka pivo, -a, str.; pivko; mn. piliny pisateľ, -a, m. pivný Piliš, -a, 772.; pilišský pisk, -u, m. = pisknu- pivonía, -ie, ž. — pi píliť, -im, -ia; pilovať, tie; piskot voňka pilievaf pískať, -am, -ajú; pí- pivovar, -u, TTí.; pivo pilník, -a, m.; pilnikár skací; pískač; pisk varník; pivovarský pilný = usilovný; pil núť, piskol; pískávat pizzicato (tal, vysl. pi- nosť / pískávat; piskot cikáto), trhane pilot, -a, 77?., letec, lodi pisklavý pižmo, -a, str.; pižmo- vod piskor, -a, 771. vý pilota, -y, ž., vodný písmeno, -a, str. pláca, -e, ž, kôl písmo, -a, str.; Písmo plač, -u, 771. pilulka, -y, ž. sväté plačlivý pinakotéka, -y, ž., ob pisoár, -u, 77!., zácho- plagiát, -u, m., krádež razáren / obrazárna dok literárna, hudobná a pinia, -ie, ž., borovica písomníctvo, -a, str.; pod. pinka, -y, ž., pinkavka písomný plácha, -y, ž., plachta, (vták) piškóta, -y, 2.; piško pokrývka (na voze); pinzeta, -y, i., jemné tový plácha mu spadla s očí klieštiky píšťala, -y, ž.; píšťal (vprenesenom význa pionier, -a, m., zákop- ka me = beľmo) ník, priekopník; pio pišťať, -im, -ia plachta,-y, ž.;płachet niersky pištec, -štca, 771. (kto ka; plachtica; plach- pipa, -y, i., častejšie píska na píšťale) tička; plachtovina fajka; pipka, -y pištět i píšteľa, -le, 2., plachý, plachejší; pla pipasár — z maď, pip fistula cho ka, trúbeľka pištoľ i pištoľa, -le, 2. plaidoyer (čitaj pledo- pípeť, -ti, 2. (vtáčia piť, pijem, pijú; píjat; ajé), -ru, m., reč ob choroba na jazyku) pitie; pitný hájcova alebo štát pipíška, -y, i. pitoreskný, malebný neho zástupcu pred piplať sa, -em, -ú; pi- pitvat', -em, -ú / -ám, súdom placka; piplavý -ajú; pitva; pitevna; plakať, -čem, -čú; pla pirát, -a, m., námorný pitevný kávať zbojník pitvor,-a, m., predsieň, plakát, -u, m., oznam piroh, -a / -u, m. (i s pecou); piťvorný, (nástenný); plakáto pisár, -a, 77i.; pisársky; predsieňový vat pisáreň i pisárňa Plus, Pia, 777. plákať, plákam / plá- 223
čem (bielizeň); pla pláteník, -a, m.; pláte- plecć, -ca, str.; mn. č. kávať / plakávať nícky; pláteníctvo plecia; pliecko plaketa, -y, ž. plátený pléd, -u, TTí., cestovná plameň, -eňa, TTí.; pla- platina, -y, ž.; plati prikrývka meniak; plamenný; novat plech, -u, m.; plecho plamienok platiť, -im, -ia; platie- vý ; pliešok / pliešék; plán, -u, 777., nákres, vať plechár; plecháč (ple návrh; plánovitý platňa, -tne, ž.; plat chový hrnček) pláň, -e, ž. = planina nička Plejady, ž. mn. planet, -ie, -ejú plátno, -a, str.; pláten- plemä = plemeno, -a, planeta, -y, ž.; plane ko; plátený; pláteník; str.; plemenit; ple tový plátenky meník ; plemenica; planimetria, -ie, ž. (ná platný; platnost plemenný uka o útvaroch v ro Plato / Platon, -ona, plen, -u, m. vine) m., platónský plena, -y, ž.; plienka planírovať, rovnať plátok, -tku, 771.—2 7IC77I., plenárny, sborový; ple- plánka, -y, ž. (planý správne lístok, lupie nárka, sborová strom i jeho ovocie); nok schôdzka plánočka platýs, -a, TTí. (ryba) plénum, -na, str., valné plantať (sa) — motať plauzibilný, pochvalný, shromaždénie (sa) pochvalyhodný, ples, -u, 771.; plesový plantáž, -e, ž.; plan- pravdepodobný plešať tážnik plaváreň / plavárňa, pieseň, -sne, ž.; plesnivý planúť, -nie, -nú -ne, 2. plesneť, -ie, -ejú planý; planější i planší; plávať, -am, -ajú = plesniveť, -ie, -ejú planstvo plut, plujem, -jú plesnivý plápol, -u, m.; plápolat plavba, -y, ž.; plaveb pleso, -a, str.; Štrbské pľasnúť, -em, -ú ný pleso, Popradské ple plást, -a, m. (medu); plavec, -vca, TTí.; pla so mn. n. plásty vecký plešina, -y, ž. plastický, tvárny, h mot- plaviť (sa), -im, -ia Plešivec,-vca, TTí.; Ple- ný plavný šivčan, ple'šivský plášť, -a, m.; pláštik; plaz, -a, 77í. pleť, -ti, ž. pláštenka plaziť sa, -im, -ia; pla pleť, plejem, plejú; plat, -u, TTí.; platový; zivý plievať platebný plebán, -a, m., farár pletenák, -a, TTí. platan, -a, m. plebs, ž. (lat) — ľud; pletenka, -y, i. plateau (čítaj plató), plebejec, -jca, m., člo pletivo, -a, str. str. neskl, planina vek z ľudu pletka, -y, ž. 224
pleva, -y, ž.; plievka; pltník,-a, Tí?.; pltnícky; Plzeň, -zne, z.; plzenský plevínec; plevný; pltníctvo; pltníčif plznút, -em, -ú plevník pľúca, pľúc, str. pomn. ; píž, plža, m.; pížik plieniť, -im, -ia pľúcka; pľúcny pneť, pniem, pnejú; plieniť sa = množiť sa, pľúcnik, -a, TTí. (rastli pni; pnel plemenit sa na) pneumatika, -y, ž.; plienka, -y, ž.; mn. g. pluh, -u, 771. pneumatický plienok pľuha, -y, ž.; pľuhák; pneumonia, -ie, ž., za plieskať, -am, -ajú; pľuhavý; pľuhavstvo pálenie pľúc plieskavý pluk, -u, TTI.; plukovný; pník, -a, m. (od peň) pliesť, pletiem, pletú; plukovník pnúť, pnem, pnú; pni, pletací plurál, -u, TTí., množné pnite; pnúc; päl / pliešek / pliešok, -šku, číslo; lok. v plurále pnul; päty i pnutý m. plus, str. neskl, viac po (predl) plnomocenstvo,-a, s/r.; plusquamperfetum, -a, pobádať, -ám, -ajú = splnomocniť str., čas dávnominulý spozorovať plný; plniť; plnoletý pfúskať, •= plieskať pobádať, -am, -ajú = plod, -u, m.; plodný pľušť, -šti, 2. popichať, povzbudzo plodina, -y, ž.; plodi pluť, -ujem, -ujú — plá vať nový vať poberať sa, -ám, -ajú plodiť, -im, -ia; plode pľuť, -ujem, -ujú = pľu pobiť, -ijem, -ijú; po- nie; plodivý vať; pľuvák, -a, m. bíjaf plocha, -y, ž.; mn. g. plutokracia, -ie, ž., vlá pobočník, -a, TTí.; po plôch; ploška da boháčov bočný plomba, -y, ž., olo plutva, -tvy, 2. pobozkať, -ám, -ajú vená pečať; mn. g. pluviál, -u, m., kňazské pobožný; pobožnosť, plomb; plombovat rúcho; v pluviále -Sti, 2. zuby plúžiť sa, -im, -ia pobrať, poberem, -rú ploskonohý plyn, -u, TTí.; plynáreň pobratim, -a, TTí.; po- ploskonosý / plynárna; plyno bratimstvo ploský mer; plynný; plyno pobrežie, -ia, str.; po plošina, -y, ž. vý; plynatosť brežný plošný plynný pobrušnica, -e, ž. ploštica, -e, ž.; ploštič- plynúť, -niem, -nú pobudnúť, -nem, -nú ný plyš, -u, /n. (látka); pobúriť, -im, -ia; po plot, -a, TTí.; plôtik plyšový burovať plsť, -sti, ž.; plstený plytký, plytkejší pobyt, -u, m. plť, -ti í -te, 2.; pltový, plytvať, -á m i -em, pocelovať = pobozkať pitný -ajú / -ú pocestný, -ého, m. 225 pocit, -u, TTí.; pocítiť; podarúnok, -nka, m. podhrdlie, -ia, str.; pociťovať podať, -ám, -ajú; po podhrdelný pocta, -y, ž. danie; podací; po podiel, -u, m.; podiel poctiť, -im, -ia dateľňa; podávat; nik; podielový; po- poctivý podávací; podavač; dielny počasie, -ia, str. podávateľ podísť, podídem, pod- počať (sa), počnem, podbeľ, -a, m. (zelina) ídu počnú; počnúc; po podberať, -ám, -ajú podistým (prísl), ak čal; počatý; počatie podbiť, -ijem, -ijú; pod iste, zaiste počesť = pocta; zväč bijał podium, -ia, str. ša len vo výrazoch: podbradník, -a, m. podiv, -U, 771. vzdať počesť, na po podbradok, -dka / -dku, podívať sa, -am, -ajú česť ap.; počestný 771. podivín, -a, TTí. počet, -čtu, m.; počet Podbrezová, -ej, ž. podiviť sa, -im, -ia ný podbrušnik,-a, m. (šat podivný počiatok, -tku, TTí.; po ka) Podkarpatská Rus, čiatočný; počiatočník poddajný; poddajnosť -ej -i, í.; zem Pod- počínať, -am, -ajú; na poddať sa, -ám, -ajú; karpatskoruská pr. počíname školský poddanie sa; podda podkasať, -šem, -šú rok, ale: školský rok ný; poddanstvo; pod podklad, -u, m.; pod sa počína danosť kładać; podkládat počistit, -im, -ia poddôstojník, -a, TTí. podkľakovať počítať, -am, -ajú; po poddymník, -a, TTí. = podkolenie, -ia, str. čítací; počitadlo osúch Podkonice, -níc, ž. počtář, -a, m. podeliť, -im, -ia pomn. počtoveda, -y, ž. podesiť, -im, -ia podkop, -u, 77?.; pod- počtovnica, -e, ž. podeť sa, -ejem, -ejú kopný počuť, -ujem, -ujú; po podhlavnica, lepšie podkopat, -em, -ú; čúvať; počúvnuť hlavnica, poduška podkopávať pod / podo (predl.) podhôľny (podholia sa podkosiť, -im, -ia; pod- pôda, -y, 2. týkajúci) kášat podagra, -y, ž., hostec, Podhora, -y, ž.; Pod- podkova, -y, i.; pod- dna v údoch, lámka horan, Podhoranka; kovka; podkovička podajný z podať sa podhorský podkovat — podkuť, (poddajný z poddať podhorie, -ia, str.; pod -kujem, -kujú; pod- sa) horský kúvaf poďakovať (sa); poďa- podhradie, -ia, str. ; podkožný kúvať (sa) podhradný; Podhra podkrovie, -ia, ž. podariť sa die (osada) podľa (predl) 15 226 podľač, -e, ž. hrom. melem, podmelú i podolok, -lka, 777. podľahnúť, -nem, -nú; podomelú; podrnie- podomleť / podmleť, podliehať lať i podomielať podmelem i podome- podláviť, -im, -ia, po podmoľ, -a, 777.; pod- lem; podmielať i šliapať moľa, -e, i. podomielať podlhovastý podmorský podopreť, -prem, -prú; podliak, -a, 777. podmostina, -y, i pod- podopierať podliať, -lejem, -lejú; mostnica, -e, ž. pôdorys, -u, m.; pôdo podlievať podnájomník, -a, 772. rysná podliezť, -leziem, -lezú; podnapiť sa; podnapitý podošev, -švi, i podo- podliezať; podlieza- podnebie, -ia, str.; pod šva, -y, 2. vý; podlizać nebný podotknúť, -nem, -nú; podlizać, -a, 77?. podnecovať podotýkať podlomiť, -im, -ia podnes podozdiť, -ím, -ia; podlosť, -sti, 2. podnet, -u, 772. podozdievať; podo- podložiť, -im, -ia; pod podniesť, -nesiem, zdievka ložka; podkladať -nesú; podnášať podozrelý podlubie, -ia, str. podnietiť,-im, -ia;podozrenie pod , -ia, str. podludný; podludník; nietený; podnecovať podozrievať, -am, -ajú podludníctvo podnik, -u, 777.; podni podozrivý podlžen = podlžný; kať; podniknúť; pod podpaľač, -a, 772.; pod podlžnosť nikateľ paľačstvo podížiť, -im, -ia podnož, -e, 2. (časť podpáliť, -im, -ia; pod podmaniť; podmaňo krosien); podnožie, paľovať vať; podmaniteľ -ia, str. podpalok, -lka, 772., dre podmet, -u, TT?.; pod- podnožka, -y, 2. vo na podpálenie metný podoba, -y, ž.; podo podpásat, -šem, -šu podmetať, -ám, -ajú; bať sa; podobný podpažie, -ia, str. podmetávať; pod- podobenstvo, str. podpätok,-tka /-tku, m. metok podobizeň i podobi podpierať, -am, -ajú podmieniť, -im, -ia; zna, -zne, ž. podpichovať; podpi- podmieňovať; pod podobrať sa, -berem, chávať mieňovací -berú podpínať, -am, -ajú podmienka, -y, 2.; pod podobrote i podo- podpis, -u, 771.; podpí mienečný brotky (prisl), po sať; podpisovať podmiesť, -metiem, dobrom podplameník, -a, m. = -metu pôdoj, -a, 772. (jedno po- osúch podmleť / podomleť, dojenie); podojit podpliesť, -pletiem, podmelem / podo- Podolínec, -nca, m. -pletú; podpletat 227 podpora, -y, i.; pod podstúpiť, -im, -ia; pod- podvojný porovať; podporo vací stupovať podvolit, -ím, -ia; pod- podporučík, -a, m. podsvetie, -ia, str.; voľovať podpredseda, -u, m. podsvetný podvracať, -iam, -ajú podrast, -u, m. podsyp, -u, m.; pod- podvýšiť, -im, -ia; pod- podrast, -rastiem, -ra sypať, -em, -ú (dó vyšok; podvyšovat stú kon.); podsýpať, -am, podzámok, -mku, m. ; podraziť, -im, -ia; pod -ajú (nedokon.)' Podzámok, -mku (o- rážať podšiť, -šijem, -šijú; sada); Podzámčan, podráždiť, -im, -ia podšívať; podšitý Podzámčanka; pod- podrážka, -y, ž. podšívka, -y, ž. zámocký podrezať, -žem, -žú; podťať, -tnem, -tnú; podzemie, -ia, str. ; podřezávat podiínaf podzemný podriadiť, -im, -ia; pod podtekať, -ám, -ajú podzim, -u, m.—jeseň; riadený; podriaďovať podučiť sa; podúčat sa podzimný=jesenný podrobiť, -ím, -ia; po podujať (sa), -ujmem, poeta, -u, m., básnik; drobovať ujmú; podujatie;| poetický; poetičnosť podrobný podujímat; podujíma- poézia, -ie, ž., básnic područie, -ia, str. teľ; podujímavý tvo po druhé = (po) druhý poduška, -y, ž. pohádať sa, -am, -ajú raz poduť, -ujem, -ujú; po pohan, -a, TTí. ; pohan podryť, -ryjem, -ryjú; dúvať ka ; iné je pohánka podrývať; podrývač podväzok, -zku, m. ; (rastlina); pohanča, podržať, -im, -ia; po- podväzovať -aťa, str.; pohanský držiavat podvečer, -a, m. poháňať, -am, -ajú podsebný / podsedlý, podviazať, -žem, -žu; pohánka, -y, ž. (rast sedlový (ľavý kôň) podväzovať lina) ; pohankový; podsekať, -ám, -ajú; podviesť, -vediem, -ve pohánčený podseknúť; podseká- dú ; podvádzať pohár, -a, m.; pohá vať podviezť, -veziem, -ve rik podstata, -y, ž.; pod zú; podvázat pohľad, -u, m.; pohľa- statný podvika, -y, ž. (časť deť podstavec, -vca, TTí. kroja) pohľadať, -ám, -ajú; podstavit,-im, -ia; pod- podviť, -vijem, -vijú; pohľadávať; pohľa stavovat pod vinúť; podvíjať dávka podstenie, -ia, str. podvliecť, -vlečiem, pohladiť, -im, -ia ; po podstlať,-stelem,-stelú; -vlečú; podvliekať hladkať; pohládzať podstielat; podstielka podvod, -u, TTí.; pod pohľadnica, -ce, ž. podstrešie, -ia, str. vodník; podvodný pohlavár, -a, m. 228 pohlavie, -ia, str.; po pohrabať, -em, -ú; po- pochlpiť (sa), -im. -ia, hlavný hrab(k)ávať rozcuchat' (sa) pohltiť, -im, -ia; pohl pohraničie, -ia, str. ; pochmurný tený pohraničný pochod, -u, m.; pocho pohnať,-ženem, -ženu; pohrať sa 2 si, pohrám, dovať poháňať -ajú; pohrávať sa i pochodiť, -ím, -ia; po pohnúť, -nem, -nú; po si s niečím chádzať hnutelný; pohýnať, pohŕdať, -am, -ajú; pochôdzka, -y,,ž. pohýbať; pohybovať pohrdač; pohŕdanie; pochop, -u, m.; po pohnútka, -y, ž. pohŕdavý chopiť ; pochopiteľ- pohoda, -y, 2, pohreb, -u, m.; pohře ný pohodit, -ím, -ia; po biště; pohrebný pochorievať, -am, -aju hádzať pohrobiť, -im, -ia pochovať, -ám, -ajú; pohodlie, -ia, str. pohrobok, -bka, 771. pochovávať pohodlný pohromade (prísl) pochútka, -y, 2. pohon, -u, 777. Pohronie, -ia, str.; po pochvala, -y, 2.; po pohonič, -a, m. hronský chváliť; pochvaľovať; pohonit, -ím, -ia; po pohroziť, -im, -ia; po pochvalný háňať hrozený pochvíli (prísl), na pr. Pohorela, -ej, ž. (osa pohrudnica, -e, ž. pochvíli prišiel = da) pohrúžiť (sa), -im, hneď prišiel; iné je pohorenište, -šťa, str. -i a po chvíli pohořet', -ím, -ia; po pohvízdať, -am, -ajú; pochyba, -y, ž.; po hořelý pohvizdovat' si chybiť ; pochybný; pohorie, -ia, str. pohyb, -u, TTí.; pohý pochybov.ať pohoršiť sa, -im, -ia; bať; pohybovať pochytat; pochytit pohoršenie; pohoršo pohyblivý; pohybli pochytre, napochytre, vať sa vosť chytro pohoršlivý pohýnať (sa) (od po pointa (čitaj poenta), pohostiný; pohosti- hnúť) = pohýbať (sa); -y, ž., hlavná my nost; pohostinský pohybovať (sa) šlienka, vyhrotenie; pohostiť, -im, -ia; po pohynúť, -niem, -nú pointovat hostenie pochábeľ, -bľa, TTí. poistiť, -im, -ia; po pohotové; pohotový; pochabý istenie; poistenec; pohotovosť pochádzať, -am, -ajú poistenka; poisťovať; pohov, -u, 771. pochlapiť sa, -im, -ia poisťovací pohoveť, -iem, -ejú pochlebenstvo, -a, str. poistka, -y, ž. pohovka, -y, 2. pochlebník, -a, m. poistné, -ého, str. pohrabáč, -a, 772. pochlebovat, -ujem poisťovňa, -ne, 2. 229 pojať, pojmem, pojmú; pokolenie, -ia, str. pokrvný pojatie / poňatie; po pokon, -u, m. = konec; pokryť, -kryjem, -kryjú; jímat, -am, -ajú; po- napokon (prísl.) = pokrývať, -am, -ajú; jimanie naostatok, naposle- pokrývač; pokrývka pôjd, -a, 771. = povala dok, naposledy; po- pokrytec, -tca, m.; po pojem, -jmu, m. konný = posledný krytecký ; pokrytectvo pojesť, pojem, poje; pokonať (sa), -ám, -ajú; pokulhávat, -am, -ajú pojedať pokonávaf; pokoná- pokúprť, -im, -ia pojiť, -im, -a vací; pokonanie, po pokus, -u, TTí.; pokusný; pojímat, -am, -ajú, i po kona vanie pokúsiť sa nímať pokonný = posledný pokúšať, -am, -ajú; (pôjsť) pôjdem, pôjdu; pokoriť (sa), -im, -ia pokúšanie poď, poďme, poďte pokorný pokušenie, -i a, str. pokade pokosiť, -im, -ia pokušiteľ, -a, m. pokáľať, -am, -ajú pokožka, -y, ž. pokuta, -y, ž.; poku pokánie, -ia, str. pokračovať; pokračo- tový; pokutovať pokašliavať, -am, -ajú vací; pokračovanie; pokútny pokaziť, -im, -ia pokračovateľ pokým pokiaľ pokraj, -a, m.; pokra pokyn, -u, 77Ł = poky poklad, -u, T??. jový nutie pokladať, -ám, -ajú pokrájať (od pokrojiť) pol (pol druha, tretá, pokladnica, -e, ž.; po pokrápať (od pokro štvrtá); na poly — na kladnička ; pokladnič- piť) polovice; na poly ný pokrčiť, -ím, -ia rozdeliť pokladník, -a, m.; po pokreskávať (v tanci) pól, -u, m. (severný a kladníčky ; poklad pokrik, -u, m.; pokri južný) níčka (žena) kovať poľadovica, -e, ž., čes. pokľaknúť, -nem, -nú; pokriviť, -im, -ia náledí pokľakať pokrm, -u, m. poľahčiť, -im, -ia poklep, -u, m. (v lekár pokročilý poľahoba, -y, ž. — po- stve); poklepat; iné pokrok, -u, m.; pokro- ľahčenie je poklop kár; pokrokový; po- polahoda, -y, ž.; po- pokles, -u, m.; pokle krokovec lahodiť sok, -sku, m. pokropiť, -im, -ia; po poľahúčky (prisl.) poklona, -y, ž.; poklo krápať poľana, -y, ž.; Poľana niť sa; poklonkovať pokrov, -u, m.; pokro- (miestne meno); po poklop, -a, m., vrchnák vec, -vca, TTí. lianka pokoj, -a, m.; pokojný pokrstiť, -im, -ia; po polarizácia, -ie, ž.; po pokolenačky (prisl.) krstený larizačný 230 polárka, -y, ž. polnoc, -i, z.; polnočný poľubok,-bka /-bku.TTi. polárny polodivý poludienok, -nka, TTT., poldeň, -dňa, 777. pologuľa, -le, 2. obed do poľa poldenný poloha, -y, ž. południca, -e, 2. pole, poľa, str.; poľný; polohláska, -y, 2. poludnie, -ia, str.; po Kosovo pole (dolina polohopis, -u, m. ludňajší v Srbsku); Dlhé Pole polokruh, -u, 777. poludník, -a, m. (obec) polom, -u, m.; poloma, poľutovať polemika,-y, i., spor; -y, 2.; Poloma (miest Polyfém, -a, 772. (podľa polemický; polemi ne meno) Homéra jednooký zovať polomer, -u, m. obor Kyklop, syn poleno, -a, str.; polien polomŕtvy i polomrtvý Poseidonov) ko polonahý polyfonný, mnohohlas- polepšiť, -im, -ia; po- polonéza, -y, ž. (ta ný lepšovať; polepšovňa nec) polygamia, -ie, ž., mno poletavý polostrov, -a, TTí. hoženstvo poleva, -y, ž., glazúra poľovať, loviť; poľo polyglota, -y, 2. (vyda poležať, -im, -ia vačka; poľovník, lo nie knihy v niekoľ Polhora, -y, ž. vec, myslivec; po kých rečiach súčas Poliak, -a, TTí.; poľský; ľovnícky ne) Poľka; Poľsko (— polovica, -e, i.; polo polygon, -u, TTí., mnoho Poľská) vičný uholník ; polygonál poliať, -lejem, -lejú; polovina, -y, 2. = po- ny polievať iovník, -a, m. (zbo polyhistor, -a, m., vše polica, -ce, ž.; polička žie, v ktorom je po stranný učenec polícia, -ie, ž.; policaj lovica raži a polovi polychromia, -ie, 2., ný; policajt ca jačmeňa či ovsa) mnohofarebná maľba políčíť,-im (na vtákov) položka, -y, 2. Polynézia, -e, ž.; po polievka, -y, ž.; po pôložnica, -e, 2. = še- lynézsky lievkový stinedieľka polynka, -y, ž. polihovať polrok, -a, m.; polro- polynom, -u, m., mno poliklinika, -y, 2. čie; polročný hočlen politik, -a, m.; politic Poľsko, -a, 772. (= Poľ polyp, -a, 772. ký; politika; politi ská); poľský; poľšti polysyndeton, -eta,irr., zovať na mnohospojkovosf polka, -y, ž., poľný poltón, -u, TTí.; poltó- polytechnika, -y, 2. egreš nový (staršie meno vyso polliter, -tra, m. poľúbiť, -im, -ia, po kých škôl technic polmesiac, -a, 722. bozkať kých) 231
polyteizmus, -izmu, m., pomolog, -a, TTI., znateľ poneváč (spojka), píš mnohobožstvo ovocia; pomologický radšej pretože, lebo Polyxena, -y, ž. pomorie, -ia, str.; po- ponevierať sa, -am, pomáda, -y, ž. morský -ajú pomáhať, -am, -ajú; pompa, -y, ž., nádhera; poník, -íka, m., malý pomáhač mn. g. pomp pony (koník) pomaly; pomaličky, po Pompeje, Pompej, TTI. poniklovat malšie pomn.; pompejský Poniky, -nik, ž. pomn. pomaranč, -a, m. pomret", pomrem, -ú ponímať, -am, -ajú; po pomastiť, -im, -ia pomsta, -y, ž. nímanie pomätenec, -nca, m. pomstiť, -im, -ia; po poniže pomatenost mstený ponížiť, -im, -ia; po pomedzi pomstychtivý nížený; ponižovať pomedzie, -ia, str.; po pomyje, -jí, ž. pomn. ponôcka, -y, ž. (nočná medzný pomykov, -a; m., či po stráž) pomer, -u, m.; pomerný rny kovo, s tr.; zväčša ponocný, -ého, TTí. pomiasť, pomätiem, len v spojení s predl: ponor, -u, m.; ponoriť pomätú do pomykova, v po (sa); ponořovat' (sa); pomiesiť, -im, -ia mykove ponorka pomíjať (sa), -am, -ajú; pomýliť (sa), -im, -ia ponosa, -y, ž., sťaž pomíjajúc; pomíja- pomyslet,-im, -ia; po nosť, žaloba júci mýšľať ponosovať sa, žalovať pomimo ponad sa, sťažovať sa / si pomíňať (sa), -am, -ajú ponaháňať, -am, -ajú ponožka, -y, ž. (od pominúť) ponáhľať sa,-am,-ajú pontifex, -fika, m., naj pominúť sa, -niem,-nú. ponachodiť (sa), -im, vyšší kňaz; pontifikát, pominuteľný; pomi -ia; ponachádzať (sa) -u, m.; pontifikálny nulý ponajprv ponton, -a / -u, m. pomknúť, -nem, -nú, po ponášať sa, -am, -ajú (ploský mostový čln) sunúť, pohnúť; po ponáška, -y, ž. Pontus, Pontu, m. mkýnať, posunovať po našský ponúkať; ponúknuť pomlčať, -im, -ia; po poňať, pojmem, -mú = pony, -yho, m. (malý mlčka pochopiť; poňatie,-ia, koník) pomník, -a, m. str.; nemá o tom ani poobliekať, -am, -ajú pomoc, -i, ž., pomôc poňatia; ponímať, pooblievať, -am, -ajú ka ; pomocný; po -am, -ajú; ponímanie poobzerať, -ám, -ajú mocník; pomocnica pondelok, -lka i -lku, TTí. poodháňať, -am, -ajú pomôcť, pomôžem; po' ponetnčiť, -im, -ia poodchádzať, -am, -ajú môžu, pomohol ponenáhly poodkladať, -ám, -ajú 232
poominať, -am, -ajú popolnica, -e, ž. poprinášat, -am, -ajú pootvárať, -am, -ajú popoludnie, -ia, str.; popŕliť sa, -im, -ia pop, -a, m.; popský; popoludňajší; popo poprosiť, -im, -ia popstvo ludní poprsie, -ia, str. popáčjť sa, -im, -ia Poprad, -u, m.; Popra- po prvé = (po) prvý raz popáliť, -im, -ia; po ďan, Popraďanka; popruh, -a i -u, m. pálenina popradský; Poprad popud, -u, m.; popu popanštiť sa, -im, -ia ské pleso diť; popudlivý popásať, -am, -ajú poprášit, -im, -ia populácia, -ie, ž., ľud- popást, -pasiem, -pasú poprava, -y, ž.; po natosť; populačný , popchať, -ám, -ajú; pravný popularita, -y, ž., ob- popchávať popravište, -šťa, str. ľúbenosf u ľudu; po popchnúť; popchýnať popraviť, -im, -ia; po pulárny, obľúbený u popichať-ám,-ajú; po- právať ľudu, srozumiteľný pichnúť, popichovat poprávka, -y, ž. popularizovať, ľudové popínať,-am, -ajú; po poprebíjať, -am, -ajú vykladať pínavý poprebúdzať, -am, -ajú popustiť, -im, -ia; po- popis, -u, m.; popisný popredávať, -am, -ajú púštaf popísať; popisovať popredie, -ia, str. popýtať, -am, -ajú — popiť, -pijem, -pijú; po popredku (prisl.) poprosiť píjať popredný pór, -u, m., prieduch; poplach, «u, m. poprehádzať; popre pórovatý; pórovitý poplašiť, -im, -ia; po hadzovať porábať, -am, -ajú plašný popremieňať, -am, -ajú porada, -y, ž.; poradiť; poplátať, -am, -ajú poprenášať, -am, -ajú poradný; poradňa; poplatiť, -im, -ia poprerezávať, -am, -ajú poradca poplatník, -a, 272.; po- popresádzať, -am, -ajú poradie, -ia, str. platníctvo poprestieraf, -am, -ajú poraniť, -im, -ia; porá- poplatný popretkávať, -am, -ajú ňat poplatok,-tku, m.; po popretriasať porásť, -rastiem, -rastú; platkový poprevracať, -iam, -ajú porastlý' popliesť, -pleťiem, poprezerať, -ám, -ajú poraziť, -im, -ia; po -pletú popŕchať, -am, -ajú rážať popľuť, -pľujem, -pľu popri porážka -y, 2. jú; popľuvat popriať,-prajem, -prajú porcelán, u, m.; por popol, -a, m.; /. v po popribíjať, -am, -ajú celánový pole; popolastý, po- popriečiť sa, -im, -ia porcia, -ie, 2. polavý; popolár; po- popriek, poprieky porekadlo, -a, str. polište; popolit sa poprikladať, -ám, -ajú porezať, -žem, -žú 233
porfyr, -u, TTI. (hornina) porta, -y, ž.; portička posedeť, -im, -ia; po poriadať, -am, -ajú, portál, -u, m., čelná sedávať v sloven, častejšie len brána posháňať, -am, -ajú usporiadať; poriada- portefeuille — v slov. poshovárať sa, -am, - teľ, častejšie usporia výslovnosti portfej, -ajú dateľ -ja, m., tobolka na li poschodie, -ia, str.; po poriadiť, -im. -ia stiny schodový poriadny porto, -a, str., poštovné posiaľ poriadok, -dku, m.; po portrét, -u, m., podo posiať, -sejem, -sejú; riadkový bizeň i podobizna; posiaty; posievat poriečie, -ia, str. portrétovať posielať, -am, -ajú; po- porisko, -a, str. Poruba, -y, ž.; Porábka sielateľ pornografia, -ie, ž., ne porúbaf, -am, -ajú / posielka, -y, i. mravná literatúra -em, -u posila, -y, ž. poroba, -y, ž.; poro porúčať, -am, -ajú posilniť, -im, -ia; po biť porúčať (sa), -am, -ajú silňovať porod, -u, 771.; porodiť; poručeno Bohu poskladať, -ám, -ajú porodenie; pôrodný; poručenský; poručen- poskočiť, -im, -ia; po pôrodnica (ústav); stvo skakovať pôrodníctvo poručík, -a, TTí. poskok, -U, 772. porosit', -í, -ia; poro poručiť, -im, -ia; poposkytnúť, -nem, -nú; seny rúčať poskytovať porota, -y, ž.; porotný; poručník, -a, m. poslanec, -nca, m.; (pa porotca poruka, -y, ž. — ruče ni) poslankyňa; po porovnať, -ám, -ajú; nie slanie porovnávať; porovná- porušiť, -im, -ia; po-poslať, pošlem, pošlú vateľ / porovnávateľ; rušiteľný posledný; posledne porovnávací Porýnie, -ia, / Porýn- posluha, -y, ž".; poslu porozdávať, -am, -ajú sko,-a,str.; porýnsky hovať porozlievať, -am, -ajú poryv, -u, m. = záchvat, poslucháč, -a, m.; po poroznášať, -am, -ajú trhnutie; poryvistý slucháčstvo porozprávať, -am, -ajú posadať, -ám, -ajú poslucháreň / poslu porozsievať, -am, -ajú posadiť, -im, -ia; po- chárna, -rne, i. porozumět -iem, -ejú; sádzat poslúchať, -am, -ajú; porozumenie posádka, -y, ž. poslúchnuť (nie po porozvážať, -am, -ajú posadlý slechnut) porozväzovať, -ujem, posberať, -ám, -ajú (na poslušný -ujú pr. so stola); posbie- posmech, -u, TTí.; po porozvíjať, -am, -ajú rať,-am,-ajú (klásky) smešný; posmešník 234 posmeliť, -ím, -ia; po postretnúť, -nem, -nú; kon.); posýpať, -am, smeľovať postretať; postretá -ajú (nedokon.) posmievať sa, -am, vať posýpka, -y, ž. (na pe -ajú postŕhať, -am, -ajú čivo) posmrtný postriebriť, -im, -ia pošepky = šeptom pôsobiť, -im, -ia;. pô- postrieľať, -am, -ajú poškodiť, -im, -ia nie sobište; pôsobnosť postriežka, -y, ž. koho (niečo); po posol, -sla, m.; posol- postrk, -u, m.; postrko škodzovať kyňa; posolstvo vat poškrabať, -em, -ú posoliť, -im, -ia postrúhať, -am, -ajú poskvrna, -y, ž.; po posplácaf, -am, -ajú postruheň, -hňa, al. po- škvrniť; poskvrňovat' pospolitý struhník, -a, m., o- pošliapať,-em,-u pospolu súch (pečivo) pošmurný / pochmurný pospomínať, -am, -ajú postskriptum, -pta, str., pošmyknúť sa, -nem, pôst, -u, m.; pôstny dodatok (v liste a -nú postačiť, -im, -ia pod.) pošta, -y, ž.; mn. g. postať, -tí, ž. postulát, -u, m.; požia pošt; poštový; poštár postáť, -stojím, -stoja; davka / požiadavok; pošťastiť sa, -í, -ia postávať; postavač postulátny poštmajster, -stra, m. postava, -y, ž. postup, -u, T??.; postup poštovný; poštovné, postaviť, -im, -ia; po ný; postupový; po -ého, str.; poštov- stavený stúpiť; postupovať níctvo posteľ, -le, ž.; postieľka posťúpať, -am, -ajú, pošva, -y, ž. postih, -u, ž. pošliapať pošvihať, -ám, -ajú postihnúť, -nem, -nú; posúdiť, -im, -ia; po pot, -u, TTí.; potný; po postihnutý; postiho sudzovať; posúdenie tiť (sa) vať posudok, -dku, m. potade postila, -y, ž., sbierka posunok, -nku, m. poťah, -u, 771.; potaho kázní posunúť, -niem, -nú; vat postilion, -a, m. posunovať potajomky postínat, -am, -ajú posúriť, -im, -ia, u- potápať (sa), -am, -ajú; postiť sa, -im, -ia rýchliť, popohnat potápač; potápači postižitelný posvätiť, -im, -ia; po potápka, -y, ž. postlat, -stelem,-stelú; sväcovať; posviacať; potenciál, -u, m.; po postielat posvätiteľ tenciálny po strane posvätný potentát, -a, m., moc postranný posviacka, -y, ž. nár postreh, -u, TTí.; po posvietiť, -im, -ia potiahnuť, -nem, -nu; strehnúť posypať, -em, -ú (dó potahoyat 235 potiaľ potriasť, -trasiem, povala, -y, ž.; na po potierať, -am, -ajú; -trasú; potriasať vale po trochę; po troške povaľač, -a, m.; pova- • (prisl) potrubie, -ia, str. ľačka; povaľačský; skať, -am, -ajú potuchlý povaľovať sa snúť, -nem, -nú potuľkať, -ám, -ajú (od povaliť, -im, -ia; po -a, TTí. túliť sa), pohladkať; váľať sa; potkýnať sa potuľkávať Považan, -a, TTí. -im, -ia; po potulný Považie, -ia, ž.; po tláčať; potlačovať potulovať sa važský potľapkať, -ám, -ajú potupiť, -ím, -ia; po .povážiť, -im, -ia; po potĺcť, -tlčiem, -tlčú tupoval važovať potlesk, -u, TTí. poturčenec, -nca, m., povážlivý potĺkať sa, -am, -ajú odrodilec povďačný; povďač- potme (prísl.) potuteľný nosť, -ti, 2. potmehúd, -a, m. potúžiť (sa), -im, -ia; povečerať, -iam, -ajú potok, -a, /T?.; potô- potužovať povedačka, -y, ž. ček, -čka, / potôčik, potvora, -y, ž. povedať, -dám, -ajú; -a, m.; Potok (miest potvrdiť, -im, -ia; po povedaj, -te; poviem, ne meno); potočný tvrdzovať povedia (inf. pove- potom potýčka, -y, ž. deť sa neužíva); po potomný potýkať sa, -am, -ajú vedz; povedzte potomok, -mka, m. poubíjať, -am, -ajú povedomie, -ia, str. potomstvo, -a, str. poučiť, -ím, -ia; po povedomý potopa, -y, ž. učovať, poúčať povel, -u, 77í. potopiť (sa), -im, -ia; poučka, -y, ž. povera, -y, ž.; pover potápať (sa) poučný čivý potpourri (ou čitaj u), poukaz, -u, m.; pouká poveriť, -im, -ia; po neskl, smes zať; poukazovat; po verený ; povereník; potrat, -u, TTI. ; potratit ukázka ; poukázkový poverenie; poverovať potrava,-y, ž.; potrav poukladať, -ám, -ajú povesiť, -im, -ia; po ný; potravina pouličný vesený; povešať potreba, -y, ž.; potreb pousilovať sa povesno, -a, str. (svia- ný; potrebnosť použiť, -užijem, -užijú; zaný ľan alebo kono potrebovať, -ujem,- ujú používať pe) potrestať, -ám / -cem pôvab, -u, m.; pôvab povesť, -sti, f.; povest potreť, -em, -ú; po ný ný; poviestka tierať povaha, -y, ž. povetrie, -ia, str. po tretie = (po) tretí raz povahopis, -u, m. povětrný; povetrnosť 236 poviať, -vejem, -vejú; povrieslo, -a, str. pozastaviť sa, -im, povievať površie, -ia, str. -ia poviazať, -žem, -žu; povstalec, -lca, m.; po pozatvárať, -am, -ajú poviazka; považovať vstalecký pozauna, -y, 2. (trúba) poviedka, -y, ž.; po povstať, -vstanem, pozbaviť, -im, -ia; po- viedkár -vstanú; povstanie; zbavovat povíchrica, -e, ž. povstávat pozdaťsa; pozdávať sa povinný; povinnosť povšimnúť si, -nem, -nú pozde, neskoro; po poviť, -vijem, -vijú; povyháňat, -am, -ajú zdější, neskorší; po- poví jat povyhľadávať, -am, zdejšie, neskoršie povlak, -u, /n. -ajú pozdiť (sa), -im, -ia = povliecť, povlečiem, povyk, -u, 777. oneskoriť sa, meškať -Čú; povliekať po vynášať, -am, -ajú pozdĺž niečoho pôvod, -u, m.; pôvod povyrážať, -am, -ajú pozdný = neskorý ný; pôvodina povystierať, -am, -ajú pozdrav, -u, m.; po pôvodca, -u, TTI. povyše zdravný povodeň, -dne, í. ,• po povýšiť, -im, -ia; po pozdraviť, -im, -ia; vodňový výšenie; povyšovať pozdravovať povoja, -e, ž.; povojka povytínať, -am, -ajú pozdržať, -im, -ia povojnik, -a, TTí. povyžínať, -am, -ajú pozdvihnúť, -nem, -nú; pOVOfa,-le, 2.; povoľný povzbudiť, -im, -ia; pozdvihovať; pozdvi- povolanie, -ia. str. • povzbudenie; po hovanie povolať, -ám, -ajú; po vzbudzovať; po pozemok, -mku, m. volávať; povolávací vzbudzovanie pozemský; pozemšťan po vôli; urob mi po vôli povzdychnúť, -nem, pozerať, -ám, -ajú povoliť, -im, -ia; po -nú; povzdychovat pozhovéť, -iem, -ejú; volenie ; povoľovať; povzniesť,-nesiem,-ne pozhovej; pozhovejúc povoľovací sú ; povznášať pozícia, -ie, ž., poloha, povoz, -u, m.; povoz- póza, -y, ž., postoj, stro postavenie; pozičný ný; povozník; po- jené držanie; pozér pozitív, -u, 777. vozníctvo pozabíjať, -am, -ajú pozitivizmus,-zrnu, 77?.; povrávať, -am, -ajú pozabudnúť,-nem, -nú; pozitivista povraz, -a / -u, 777.; /. pozabúdať pozitívny, kladný, istý, povraze; mn. n., a. pozadie, -ia, str. určitý povrazy; povrazový pozajtrajší; pozajtre pozitúra, -y, ž., posta povrazník, -a, m. pozamykať, -ám, -ajú va; držanie povrazolezec, -zca, TTí. pozapaľovat pozlatit, -im, -ia; po povrch, -u, m.; povrch pozastať, -stanem, zlacovať ný; povrchový -stanú pozlátka, -y, ž. 237 pozlotky (prísl.) = po požiadavka,-y, f, /po- pragmatický (spôsob zlom žiadavok, -vku, m. vysvetľovania dejín pozme ' -ím, -ia; po- požiar, -u, T?!.; požiar v ich príčinnej spoji ny; požiarový tosti) -i -ia požičať, -čiam, -ajú; pragmatika,-y, ž., slu •ajú; požičiavať žebný poriadok; prag- pôžička, -y, ž.; pôžič matikálny -y, ž. kový pragmatizmus, -zrnu, -ajú; po- požitky, -ov, pomn. m. 77í. (filozofický smer) poznávať; pôžitok, -tku, 771.; pô- prah, -u, m. žitkár Praha, -y, ž.; Pražan, -tku, 777. požívať, -am,-ajú; po Pražanka; pražský / poznovu žívateľ; poživačný prahnúť, -nem, -nú, (prisl) požívatina, -y, ž. túžiť; zem prahne po pozor, .; pozorný; pra, pre, ž. daždi prababa, -y, ž. prahory, -hôr, ž. mn.; pozorova práca, -e, ž.; prácička; prahorný cí; pozorovateľ pracný prach,-u,/n.; prachový; pozostať, -stanem,-sta prací, od prať, perem prášek / prášok, -šku nú ; pozostávať; po pracovať; pracúvať pracháreň / prachárňa, zostalý ; pozostalosť; pracovitý -rne, ž. pozostalostný . pracovňa, -ne, ž. práchno, -a, str.; prách- pozostatok, -tku, m. pracovník, -a, TTí!; pra nivý; práchniveť pozreť, -zrem, -zrú; covný (deň) prachovka, -y, ž. pozerať práč, -a, /n. prajný pozvánka, -y, ž. pračka, -y, ž. = rvačka prak, -u, /n.; prakov- pozvať, -zvem, -zvú; či ruvačka ník pozvanie; pozývať práčka, -y, ž. (ženská, praktický pozvoľna; pozvoľný ktorá pere) praktikant, -a, m.; prak pozyv, -u, 771., pozva práčoveň i práčovňa, tikovať nie; pozývať -vne, / práčňa, -čne, prales, -a, TTí. požalovať i. (miestnosť, kde sa pramať, -matere, ž.; d., požať, požnem, požnú; pere) I materi požínat, praděd i pradedo, -a, 77?. prameň, -a, TTí.; pra požehnať,-ám, -ajú;pradeno po , -a, str.; pra- menitý ; pramenný; žehnanie ;požehnávať dienko prameniště; pramie poželef, -iem, -ejú pradivo, -a, str. nok požiadať, -am, -ajú; prádlo, -a, ž. = bieli- pranier, -a, m. požadovať pranostika, -y, ž. 238 praobyvatel, -a, TTI. pravítko, -a, str. přebásnit; prebásňo- prápor,-a i-u, m. (voj právnik, -a, m.; práv vať ska); práporčík nička; právnický prebehať, -ám, -ajú; prasa, -aťa, str., mn. Č. Pravno: Slovenské prebehnúť; prebehlík; prasce / prasata, pra- Pravno; Pravňan; prebehávat siec / prasiat; d. pras- Pravňanka; sloven- preberačný = prieber com i prasatám; /. skopravňanský; Ne čivý prascoch / prasatách; mecké Pravno; ne- preberať, -ám, -ajú; prasacina; prasiatko; meckopravňanský preberávať prasif sa; prašná pravnuk, -a, TTT.; pra- prebiť.-bijem,-bijú; pre (sviňa) vnučka bíjať praskać, -a, TTí. (od prá právo, -a, str.; právny prebodnúť, -nem, -nú skat) pravomoc, -i, ž.; pra- prebrať,-berem,-berú; praskať, -á,-ajú = pra- vomocnosť preberať (sa), prebe šťaf; prasknúť; pra pravopis, -u, m.; pra rávať skot vopisný prebŕdnuť, -nem, -nu praskať, -am, -ajú (bi pravoplatný = prebŕsť čom); prasknúť pravoslávie, -ia, str.; prebudiť, -ím,-ia; pre praslica, -e, ž. pravoslávny búdzať; prebudenie prasnica, -e, ž. pravosúdie, -ia, str. prebytok, -tku, m.; pre prášek/prášok,-šku, m. pravota, -y, ž.; pravotiť bytočný prašina, -y, ž. sa prebývať, -am, -ajú prášiť, -im, -ia; praši pravouhlý preca (z predsa) vý; prášivka pravoverný precedens, predchá prašivý; prašiveť pravý dzajúci príklad prašník, -a, m. pravzor, -u, m. precediť, -im, -ia; pre- prašťaf, -í, -ia = pra prax, -xi, ž., vykoná ciedzať skať vanie niečoho, cvik preceniť, -im, -ia; pre prať, perem, perú; pra prázdniny, -nin, ž. ceňovať cí; pranie pomn. preceptor, a, m., učiteľ pravda, -y, ž. prázdnit, -im, -ia (domáci) pravdepodobný; prav prázdnota, -y, ž. precítiť, -im, -ia; pre depodobnosť prázdny ciťovať pravdivý; pravdivosť prazdroj, -a, m. precitnúť, -nem, -nú práve pražec, -žca, TTí. precízny, presný; pre pravek, -u, m.; praveký praženica, -e, ž. cizovať, presne ustálit pravica, - e, ž.; pravičiar pražiť, -im, -ia; pra- preč pravidlo, -a, str.; pra žievat prečin, -u, m. (trestný videlný ; pravidelnosť pražský (od Praha) prečin); iné je prie- 239
čin, priečinok (v stole, predísť, predídem, predošlý v skrini) predídu predovšetkým prečítať,-am, -ajú; prepredivi ť sa predpeklie, -ia, str. ciťovať predkladať, -ám, -ajú, predpis, -u, 77?. predklon, -u, m.; před predpísať, -šem, -šu; / predo (predl); klonný predpisovať pred tebou, .predo predlani; predlanský; predplatiť, -im, -ia; predlaním 1 predlan- predplatiteľ; pred- ským (/. /". rokom) platok; predplatné; predloha, -y, ž.; pred predplácat ložka predpojatý -aju; pre predĺžiť, -im, -ia; pre predpoklad, -u, m. ; dáva dlžovať predpokladať predavač, -a, 772.; pre predmestie, -ia, str.; predpona, -y, 2. davačka predmestský predposledný predbehnúť, -nem,-nú; predmet, -u, m. predpotopný predbiehať; predbe Predmier, -a, m. predpoveď, -di, ž., hovať predminulý predpovedanie; pred predbežný předmluva, -y, ž. povedať predčasný prednášať, -am, -ajú; predpustiť, -im, -ia; predčiť, -čím, -čia prednášateľ predpúštaf preddavok, -vku, m. prednáška, -y, ž. predražovať; predra- preddomie, -i a, str. predniesť, -nesiem, -ne žovateľ preddunajský sú predsa — piš preca predeň = pred neho prednosť, -sti, ž.; pred predsavzatie, -ia, str. ; predestinácia, -ie, ž., nostný predsavziať predurčenie; prede- prednosta, -u, m. predseda, -u, 777.; pred stinovať predný sedníčka predhistorický predodňom (prisl.) predsedať, -ám, -ajú predhodiť, -im, -ia predohra, -y, 2. predsedníctvo, -a, str. ; predhorie, -ia, str. predok, -dka, m., mn. predsednícky predchádzať, -am, -ajú; n. predkovia predsieň, -ne, 2. predchádzajúci predok, -dku, m. (predpredspev, -u, 77?. predchodca, -u, m. ; ná časť) predstava, -y, 2. predchodkyňa predoslať, -šlem, -šlú; predstavenie, -ia, str. predchytiť, -ím, -ia; predosielat predstavený, -ého, 77?.; predchytávat predostreť, -em, -ú = predstavenstvo, -stva, predikát, -u, m., titul, predložiť; predostie str. vetný prísudok rať, predkladať predstaviť, -im, -ia; 240
predstaviteľ; pred prehľad, -u, m. (pre prechod cez most ap.); stavivosť; predstavo hľad dejín); prehľad prechodný (prechod vať ný (prehľadné deji ný čas); iné je prie predstihnúť, -nem, ny); prehľadnosť; iné chod (priechod v do -nú; predstihovať je priehľad (priehľad me); priechodný (prie predstúpiť, -im, -ia; horou); priehľadný chodný dom, t. j. kto predstupovať (priehľadné sklo) rým sa prechádza) predsudok, -dku, TTí. prehĺbiť, -im, -ia; pre prechodník, -a, m. predtucha, -y, ž. hlbovať (participium) predtým (prísl), iné je prehliadať; prehliad prechoreť, -iem; pre- pred tým ka; prehliadnuť chorievať predurčenie, -ia, str. prehltnúť, -nem, -nú prechovávať; precho- predvčerajší prehmat / prechmat, vávač predvčerom (prisl.) -U, 772. preinačiť, -im, -ia; predvečer, -a, m. prehnať, -ženem, -ženu; preinačovať predveký preháňal prejať, prejmem, -mú predvídať, -am, -ajú; prehniť, -ijem, -ijú; '== prevzať; prejímať; predvídavý; predví prehnívať přejímací; prejímač i davosť prehnúť, -hnem, -hnú; prejimač; prejímateľ predviesť, -vediem, prehýnať; prehybo- prejav, -u, 772.; preja -vedú; predvádzať vať viť predvoj, -a, m. prehodiť, -ím,-ia; pre prejesť sa, -jem, -jedia předvolat, -ám, -ajú; hádzať prejímadlo, -a, str., liek predvolanie; predvo prehoreť, -í, -ia na prehnanie lávať; predvolávací prehovoriť, -im, -ia; prejsť, prejdem, prejd ú; predznačiť, -im, -ia; prehovárať prejdi; prešiel predznačovať přehradit, -ím, -ia; prejudicium, -ia, str., predzvesť, -sti, ž. prehrádzať; priehra predstihnutie, ujma prefekt, -a, m.; prefek da na práve; prejudici- túra prehrať, -ám, -ajú; pre álny preferans, -a i -u, m. hrávať; prehra,-y, ž. prekaziť, -im, -ia; pre (hra v karty) prehŕňať sa (od pre- kážať; prekážka prefíkaný, prešibaný hrnúť sa) preklad, -u, TTí.; pre pregnantný, obsažný, prehybovať, viď pre kladať ; prekladací; výrazný hnúť prekladateľ prehádzať, -am, -ajú prechádzať sa překladiště, -šfa, str. preháňať, -am, -ajú prechádzka, -y, ž. preklať, -kolem, -ko prehistorický, predde- prechladnúť lu ; preklal; preká- jinný, predhistorický prechod, -u, 772. (na pr. lať 241 prekliať, -kľajem, -kľa- prelíčenie, -i a, str. byť v rozpakoch; iné jú; preklínať prelietavý je premieňať, -am -- prekopať, -em, -ú; pre- preliezť, -leziem,-lezú; zamieňať kopávať; priekopa preliezať premisa, -y, ž., pred prekrásny preliminár, -a i -u, TTí., poklad prekričať, -im, -ia; predbežný rozpočet; premleť, -melem, -me prekríknuť; překřiko preliminovať lú ; premielať vat prelom, -u, 777. (v du premocný prekrojiť, -jím, -ja chovných veciach); premôcť, premôžem, prekrstiť, -ím,-ia: pre- iné je prielom (na premôžu; premohol; krstenie: prekrstenec; fronte) premáhať viď priekrst prelomiť, -im, -ia; pre- premočiť, -im, -i a; pre prekrútiť, -im, -ia; lámať; prelamovať močený prekrúcať preľstiť, -ľstím, -ľstia premokať, -ám, -ajú; prekvapiť, -im, -ia; prelud, -u, m. premoknúť; premo- prekvapovať; prekva preludium, -ia, str., kavý penie predohra premonštrát, -a, TTí. prekvitať, -ám, -ajú premáhať, -am, -ajú; premostiť, preklenúť prekypeť, -im, -ia; pre premáhavý (mostom) kypovať premávať sa, -am, -ajú premrhať, -ám, -ajú prekysnúť, -nem, -nú premávka, -y, 2. premŕzať, -am, -ajú; prelát, -a, TTí. premena, -y, 2. premrznúť (od zimy) prelepiť, -iní, -ia; pre- premeniť, -im, -ia; přemyslet, -ím, -ia; liepať; prelepovaf premieňať; preme premýšľať; premý- prelesť, -sti, ž.; pre- novať šľavý lestný premenlivý premýšľanie, -ia, str. přeletět, -ím, -ia; pre premerať, -iani, -ajú; preň — pre neho lietať, preletávať premeriavať prenáhliť sa, -im, -ia prelhať, -lžem, -lžú; premeškať, -ám, -ajú; prenajať, -jmem, -jmú, prelhaný premeškávať prenajal; prenajatý; preliačiť sa, -im, -ia; prémia, -ie, ž., odme prenajatie (danie do preliačený - přehnu- na, poistné; prémiový prenájmu); prenají tý; preliačina — pre- premiéra, -y, ž., prvé mať; prenajímateľ liaklina predstavenie divadel prenájom, -jmu, 77?.; preliaknuť, -em, -u; nej hry prenájomca i prena preliakly; preliaklina premietať, -am, -ajú; jímateľ (kto dáva nie — preliačina premietnuť čo do nájmu); prená- preliať, -lejem, -lejú; premínaťsa, -am, -ajú, jomný; prenájomník prelievať vrteť sa, prešľapovať, prenasledovať; prena- 16 242
sledúvať; prenasle prepiaty, -a, -e (na pr. prepriahať, -am, -ajú; dovateľ človek); prepiatec; prepriahmtť prenášať, -am, -ajú; iné je prepälý (na prepustiť, -ím, -ia; pre prenášač pr. gombík) púšťať přenáška, -y, ž. prepíliť, -im, -ia; pre prepych, -u, 777.; pre Prenčov, -a, 771. pi ľovať pychový preniesť,-nesiem, -ne prepínať (od prepnúť) prepytovať, prepytu sú; prenášať prepis, -u, 77?.; prepí jem prenikať, -ám, -ajú; sať; prepisovať prerábať; prerobiť prenikavý; preniknúť prepiť, -pijem, -jú prerásť, -rastiem, -ra prenosiť, -im, -ia; pre prepitné, -ého, str. stú; prerastať nos, -u, TTí. = pře preplatiť, -im, -ia, pre preraziť, -im, -ia; pre náška (v účtoch); pre plácať rážať nosný (prenosná su preplávať, -am, -u = prerážka, -y, 2. ma) prepluf; preplaviť prerezať, -žem, -žú; preobliecť (sa), -oble (sa) prerezávať čiem, -oblečú; pre prepliesť, -pletiem; préria, -ie, 2. (trávnatá obliekať sa prepletať rovina) preobuť (sa), -obujem, preplniť, -im, -ia; pre preriecť sa, -rečiem, -obujú; preobúvať plňovať, prepínať -rečú -— prerieknuť sa, (sa) prepnúť, -pnem, -pnú; -rieknem; preriekaťsa preosiať, -osejem, -o- přepnul 2 prepäl; prc- prerogatíva, -y, ž., sejú; preosievať pätý či prepnutý (prúd prednosť, výsada prepáčiť, -im, -ia ap.) i prepiaty (člo preryť, -ryjem, -ryjú; prepadať, -ám, -ajú; vek) přerývat' prepadávať; prepa prepočítať, -am, -ajú; prerývka, -y, ž. dúvať; prepadnúť prepočítavať / prepo presadať; presadnúť prepáliť, -im, -ia; pre čítavať presadiť, -ím, -ia; paľovať přepona, -y, "2. presádzať; presadzo preparácia, -ie, ž., prí preporodiť (sa), -im, vať; priesada prava -ia; preporod, -u; presahovať; presiah preparandia, -ie, i., preporodenie nuť učiteľský ústav prepošt, -a, m. presantný, naliehavý preparát, -u, 777., prí prepracovať presbyter, -a, 771.; pre pravok prepraviť, -im, -ia; sbytář, -a, 777. prepásť, -pasiem, -pa preprávať; prepravo preschnút, -nem, -nú; sú; přepásat' vať; preprava = do presychať prepelica, -e, 2.; pre prava ; iné je prie- presiakať, -am, -ajú; pelici, -ia, -ie prava = priehrada' presiaknuť 243
presiať, -sejem, -sejú; presušiť, -im, -ia; pre- pretek, -u, 777.; o pre presievať . súšať teky, na preteky, pre presídliť, -im, -ia presvedčiť, -im, -ia; tekom (= o závod) presila, -y, ž. presvedčivý; pre pretekať, -ám, -ajú; presiliť (sa), -im, -ia, svedčovať, presvied pretiecť premôcť (sa); presí- čať pretekať sa, -ám, -ajú ľať sa; presiľovať presvitať, -ám, -ajú (72a pr.: nejdem sa sa presychať, -á, -ajú; s tebou pretekať) preskúmať, -am, -ajú preschnúť pretendent, -a, T?7., ná preskúšať, -am, -ajú presýpať, -em, -ú (dó padník (trónu) presláviť (sa), -im, -ia; kon.); presýpať, -am, pretenzia, -ie, ž., ná preslavovať (sa) -ajú (nedokon.); pre rok přeslen, -a, m„ a) na sýpací préteritum, -ita, str., vretene, b) v botanike presýtiť, -im, -ia; pre- minulý čas přesolit, -ím, -ia; pre- sycovať preterovať, pominúť sáľať preš, -a, 772. (z nem.), preskočiť (pri povy prespevovať si, -ujem, správneiis; presovat', šovaní) -ujú správne lisovať; pre pretiahnuť, -nem, -nu; prespolný ši ny, sorávne rezky preťahovať presťahovať sa (z cukrovky) pretiecť, -tečiem, -tečú; prestať, -stanem, -sta prešiť, -šijem, -šijú; pretekať nú; prestávať prešívať pretínať, -am, -ajú; prestať, -stojím, -stoja přešlý; přešlý vek; preťať prestavba, -y, ž. přešlé časy pretkať, -ám, -ajú; prestaviť, -ím, -ia; prešmyknúť sa, -nem, pretkaný prestavovať -nú pretĺcť (sa), -tlčiem, prestávka, -y, ž. Prešov, -a, 777.; Preso -tlčú; pretĺkať (sa) prestíž, -a, m., lesk, ne ván; Prešovanka; pretlmočiť, -im, -ia obyčajná vážnosť prešovský preto prestlať, -síelem, -ste Prešporok, -rka, m., prétor, -a, 772.; pretorián lu; prestielať Bratislava; prešpor- pretože prestol, -a, m. ský, bratislavský; pretras, -u, 722. prestreť,-em,-ú; pre- Prešporčan, Prešpor- pretreť, -trem, -trá; stierať; prestieradlo čanka, Bratislavan, pretierať prestúpiť, -im, -ia; Bratislavanka pretrhať, -ám, -ajú; prestúpenie; prestu preť sa, prem, prú; pretrhnúť; pretrhovaf, povať; priestupok prúc; pri; prel pretŕhať (trestný) preťať,-tnem,-tnú; pře pretriasť, -trasiem, -tra prestydnúť, -nem, -nú ťal; preťatý; pretínať sú; pretriasať 244 pretrpeť, -ím, -ia prevládať, -am, -ajú preziabnuť, -nem, -nu; pretvárať sa,-am, -ajú; prevliecť, -vlečiem, preziabaľ pretvárač; pretvárka -vlečú; prevliekať prezident, -a, 77?. preukaz, -u, 772.; pre prevod, -u, m. — pre prezimovať ukázať sa; preukáž vedenie; iné je prie- prezradiť, -ím, -ia; ka vod, sprievod prezrádzať, prezra prevádzať, -am, -ajú; prevoz, -u, m. = pre- dzovať prevodzovat (reme vezenie; iné je prie prezreť, -em, -ú; pre slo, živnosť); prevo- voz, prievozné, prie zerať dzovací vozník prezreteľný — lepšie prevaha, -y, ž.; pre prevrat, -u, m. (štát prozreteľný (bibl.) važný; prevažný po ny prevrat); převra prezuť, -ujem, -ujú; čet = väčšina; pre tový ; predprevrato prežúvať važne vý; popře vratový; prezvať, -zvem, -zvú; převalit, -ím, -ia; pre- prevratný prezývať; prezývka váľať; prevaľovať prevrátiť,-im, -iaprežehnať; pre , -ám, -ajú; prevážať, -am, -ajú vracať prežehnávať prevážiť, -im, -ia; pre prevrátenosť, -sti, ž. prežiť, -žijem, -žijú; važovať převrhnut', -nem, -nú prežívať preventívny, ochranný prevýšiť, -im, -ia; pre prežmýkaf, -am, -ajú previať, -vejem, -vejú; vyšovať prežrať, -žere, -žerú previevať prevziať, -vezmem, prežreť, -žrem, -žrú; previazať, -viažem, -vezmú prežierať -viažu; preväzovať prez (predl) = cez, čez prezuť, -žujem, -žujú; previesť, -vediem, -ve prezenčný; prezenčná prežúvať = prežvy- dú; prevádzať listina = listina prí kovať previezť, -veziem, -ve tomných ; prezenčná prežúvavec,-vca, m. —- zú; prevážať; prevoz služba = činná, sku prežvýkavec ( = prevezenie); prie točná služba (vojen prežvykovať =•- prežú voz (na rieke); prie- ská) vať vozný; prievozník prézens, -entú, 772., prí pŕhľava, -y,i. = žihľava previniť sa, -im, -ia; tomný čas pŕhliť, -im, -ia (pŕhľa previnenie prezent, -u, m., dar; vou (po)pálit) previnúť, -niem, -nú; prezentovať, daro prchký; prchkosť převinuty vať pŕchnuť, -nem, -nu previsnúť, -nem, -nú; prezervatív, -u, m., o- pri převislý chranný predmet, pro priadka, -y, ž. previť, -vijem, -vijú; striedok priadza, -e, ž. prevíjat prézes, -a, TTí., predseda priahať, -am, -ajú 245
priam, hneď, práve přičinit; pričiňovať; pri sklo); priehľadnosť; priamka, -y, ž. činenie iné je prehľad (na prlamočiarny i priamo- príčinlivý pr. prehľad dejín), čiarový pričítať, -am, -ajú prehľadný, prehľad priamouhlý přičlenit, -ím, -ia; při nosť Priamus, -ma, m. čleňovat priehlavok, -vku, m. priamy; priamo; pria pridájať, -am, -ajú (od (česky nárt) mosť pridojiť) priehlbeň, -bne, / prie priasť, pradiem,pradú; pridať, -dám,-dajú; pri hlbina, -y, z. priadol; pradený dávať priehon, -u, m. priať (nie prajeť), pra prídavný priehrada, -y, ž. jem, prajú; prial (nie prídavok, -vku, TTí. priehrštie, -ia, str. prajel); prianie prídel, -u, TTí.; přídě priehyb, -u, TTí. priateľ, -a, m.; priateľ lový priechod, -u, m. (na pr. ka; priateľský; pria prideliť, -im, -ia; pri priechod domom); teľstvo; priateliť sa deľovať priechodný (na pr. priazeň, -zne, ž.; pria prídomie, -ia, str. dom; 272^ je prechode znivý pridržať (sa), -ím, -ia; prechodný (prechod- príbeh, -u, m. pridržovať; pridŕžať; ník) pribehnúť, -nem, -nú pridržiavať priek, -u, m., odpor, pribiť, -bijem, -bijú; pridružiť (sa), -im, -ia; vzdor; priekor / prie- pribíjať pridružovať kora; priekorie priblížiť (sa), -im, -ia; prídych, -u, m., ašpi priekopa, -y, ž.; Prie približovať (sa); pri rácia kopa (miestne meno) bližný; približne priebeh, -u, TTí. priekrst, -a / -u, m. = príboj, -a, m. prieberčivý a) kto si premenil príbor, -u, m. prieboj, -a, m. vieru, prekrstenec, b) pribrať (sa), -berem, prieč, -e, ž.; priečka prekrstenie -berú; priberať priečelie, -i a, str. prielaz, -u, m. pribúdať,-am,-ajú; pri priečinok, -nka í -nku, prieliv, -u, m. (na or. budnúť TTI. = priehradka Gibraltarský prieliv); príbuzný; príbuzenský; priečit (sa), -im, -ia iné je príliv (opak od príbuzenstvo priečny; priečnik liv) príbytok, -tku, m. priedomie, -ia, str. = prieloh, -u, m.; prie- přibývat, -am, -ajú — preddomie ložný pribúdať prieduch, -n, TTí. prielom, -u, m., čes. príčastie, -i a, ž. priedušnica, -e, ž. průlom (na pr. na príčina, -y, ž.; príčin priehľad, -u, TTí.,- prie fronte); iné je pre ný hľadný (priehľadné lom, čes. přelom 246
(v duchovných ve prieťah, -n, 772. príchlop, -u, m., i prí ciach ap.) prietlačok, -čka / -čku, klop prieluba, -y, ž. (otvor 772., tlačová chyba prichlopiť, -im, -ia, / vysekaný v ľade) prietrž, -e, 2. (choroba) priklopiť priema, -y, ž. = priečka prievan, -u, 772. príchod, -u, TTí. priemer, -u, m.; prie prievidný = priehľad prichodiť, -im, -ia; pri merný ný chádzať priemet, -u, TTí. Prievidza, -e, ž.; prie príchodzí, -ieho priemysel, -slu, m. ; vidzský; Prievidžan, príchuť, -ti, 2. priemyselný; priemy Prievidžanka prichýliť, -im, -ia; pri- selník prievod / sprievod,-u, chyľovať priepadlisko, -a, str. 77?.; prievodný (prie- príchylný; příchylnost' (na pr. na javišti) vodná listina); iné je prichystať, -ám, -ajú; priepasť, -sti, ž.; prie prevod = prevedenie prichystávať pastný prievodca, -u. 772. přichytit' (sa), -im, -ia; prieplav, -u, TTí. (napr. prievoz, -u, m.; prie- prichytávať Panamský prieplav) vozné, -ého; prievoz- prijať, prijmem, prijmú; prieprava, -y, ž. = ný; prievozník; iné je prijateľný; prijímať; priehrada; iné je prevoz = prevezenie prijímací; prijímanie; preprava = dopra priezor, -u, m. = prie prijímateľ; prijímač va hľad 2 prijímač priepust, -u, m.; prie priezračný pri jazd, -u, 771. pustný priezvisko, -a, str. pri jazdiť, -im, -i a prierez, -u, m. prihlás, -u, m. príjem, -jmu, m.; prí priesada, -y, ž. prihlásiť, -im, -ia; pri- jemca / prijímateľ priesek, -u, m. hlášať; prihlasovať príjemný prieskok, -u, TTí. prihláška, -y, 2. príkaz, -u, TTI.; príkaz prieslinky, -niek i-nôk, prihnať, -ženem, -že ný ž. nu; priháňať prikázanie, -ia, str. priesmyk, -u, TTí. prihnúť, -nem, -nú; pri- prikázať, -žem, -žu; priestor, -u, m. hýnať, přihýbat; pri- prikazovať priestrafl, -ne, ž., i hybovať príklad, -u, m.; príklad priestranstvo príhoda, -y, 2.; príhod ný priestraný ný prikladať, -ám, -ajú; priestupný (rok) prihovoriť sa, -im, -ia; prikladač priestupok, -pku, m. . prihovárať sa prikľaknúť, -nem, -nú (trestný) prihriať, -hrejem, -hre prikloniť (sa), -im, -ia; priesvit, -u, /??.; prie jú; prihrievať prikláňať svitný prichádzať, -am, -ajú príklonka, -y, 2. 247 priklonný priložiť, -im, -ia prímorie, -ia, s/r.; prí- príklop, -11, ?77.. / prí- príložka, -y, 2. , morský chlop príložný přimykat, -ám, -ajú; priklopiť, -ím, -ia, /pri- prím, -u, 77?. (v hudbe) primknúť chlopiť príma, -y, ž.; primán; prináležať, -im, -ia prikrádať (sa), -am, primánka princ, -a, 777.; princcz- -ajú; prikradnúť sa primadona, -y, 2., prvá ka i princezna, -y, 2. príkriťsa,-im,-ia, pro operná speváčka princíp, -u, 77?., základ tiviť sa primár, -a, 771. (lekár) ná myšlienka, zása príkrm, -u, m. primárny da; principiálny, zá príkro v, -u, 77?. prímas, -a, 777. (prvý sadný príkry; príkrost arcibiskup v kraji principál, -a, m. prikryť, -kryjem, -krv- ne) priniesť, -nesiem, -sú; jú; prikrývať; prikry- primáš, -a, 772. (cigán prinášať vadlo; prikrývka sky kapelník) prínos, -u, /n.; přino prikúpiť, -im, -ia; při primať (niekoho na sit kupovat niečo)—-t\aviesV; len prinútiť, -im, -ia; při priľahnúť, -nem, -nu ; v inf. a v príč. min. nucovat priľahlý; priliehať; čin. primal. primalá, priodeť, -ejem, -ejú; priliehavý primalo priodievať prilákať, -am, -ajú primát, -u, m., prvé prior, -a, 777., predsta prilba, -y, ž. = šišak miesto; primátor vený kláštora prilepiť, -im, -ia; pri- primeraný priorať, -oreni, -orú; licpať; přilepovat primerať, -iam, -ajú; priorávať prílepok, -pku, 7;?. primeriavať priorita, -y, ž., pred prileteť, -ím, -ia; pri prímerie, -ia, str. nosť, cenný papier; lietať primície, -ií, ž. mn. prioritný príležitý; piíležitosf, (prvá omša novovy- prípad, -u, /Tí.; prípad -sti, ž.; príležitostný sväteného kňaza) ný priliať, -lejem, -lejú; primitívny, prostý, ne připálit, -im, -ia; pri- prilievnt dokonalý paľovat priliezť, -leziem, -lezú; primknúť, -nem, -nú; pripäť alebo pripnúť, priliezať přimykat -pnem, -pnú; pripnúc; prilipnúť, -nem, -nú přímluva, -y, ž.; prí- pripni; pripäl / při príliš; prílišný mluvca pnul; pripätý / při príliv, -u, 7í!.; opak je primogenitura, -y, ž., pnutý; pripínať; pri- odliv prvorodenstvo pínací; pripínač priľnúť, -ľnem, -ľnú primo loco (lat.) = na prípecok, -cka, 77i. príloha, -y, ž. prvom mieste pripiecf, -pečiem, -pečú 248 pripínač, -a, m.; připí pripriahať, -am, -ajú; horské sedlo); Prí náček, -čka, alebo pri pripriahnuť slop (miestne meno) pináčik, -a pripustiť, -im, -ia; pri príslovie, -ia, str.; prí- prípis, -u, m. púšťať; prípustka slovný pripísať, -šem, -šu; pri prípustný příslovka, -y, ž.; prí- pisovať prirásť, -rastiem, -ra slovkový pripiť, -pijem, -pijú; stú; prirastať prislúchať, -am, -ajú pripíjať prírastok, -tku, 772. príslušenstvo, -a, str. prípitok, -tku, 777. priraziť, -im, -ia; pri príslušný; príslušník priplatiť, -im, -ia; pri rážať prísny plácať prirážka, -y, 2.; přiráž prisoliť, -im, -ia; pri- príplatok, -tku, TTí. kový sáľať priplávať, -am, -ajú = prirobiť, -im, -ia; pri- prispeť, -ejem, -ejú; pripluť, -plujem, -plu- rábat prispievať; prispie i« príroda, -y, 2.; prírodný vateľ priplaviť, -im, -ia prírodopis, -u, 772.; prí- príspevok, -vku, 772. pripnúť, vió" pri päť rodopisec prispôsobiť (sa), -im, pripočítať, -am, -ajú; prirodospyt,-u, 777.; prí- -ia; prispôsobovať pripočítavať i pripočí rodospytec prísť, prídem, prídu / tavať; pripočitovať prirodzenie, -a, 77?. prijdem, prijdú; príď pripodobniť, -im, -ia; prirodzený / prijď, príďte / při pripodobnenie; pri prirovnať, -ám, -ajú; jďte; prišiel podobňovať prirovnávať; prirov- prisťahovať sa; prisťa pripojiť, -jím, -ja; pri- návací hovalec, -Ica, 771. psjovať príručka, -y, 2. pristať, -stanem, -sta prípojka, -y, ž. príručný nú (na niečo); pri- pripomenúť, -niem, přisadit, -ím, -ia; pri- stanie -nú; pripomenul; pri sádzať pristáť, -stojím,-stoja; pomínať prísaha, -y, ž.; prisa pristátie; pristávať; pripomienka, -y, ž. hať pristávka prípona, -y, i. prisať, -sajem, -sajú; prístav,-u, 771.; prístav prípoveď, -di, ž. prisávať sa; pijavice ný; přístaviště prípoviedka, -y, ž. sa prisávajú prístavba, -y, 2. príprava, -y, ž.; prí prísažný, -ého, m. pristaviť, -im, -ia; pri pravný přisedat, -ám, -ajú; stavený; pristavovať pripraviť, -im, -ia; pri prisedávať prístavok, -vku, 777. pravovať prísediaci, -eho, 772. prístenok, -nku, m. prípravovňa, -vne, ž. priskočiť, -ím, -ia pristihnúť, -nem, -nú ; prípraž, -e, 2. príslop, -u, m. (vysoké pri sti h ovať 249
' -nem, -nú prívesok, -sku, m. 771. -ám, -ajú; pri- prívet, -u, m. pristrih- tkávať prívetivý; prívetivosť ť pritknúť; pritkýnať priviazať, -žem, -žu; -a m. pritlačiť, -im, -ia; pri priväzovať -a; pri- tláčať; pritlačovať priviesť, -vediem, -ve pritícf, -tlčiem, -tlčú; dú; privádzať -u, m.; prí pritíkať priviezť, -veziem, -ve stupný prítmie, -ia, str. zú; privážať pristúpiť, -im, -ia; pri prítok, -u, m. privilegium, -ia, str., stupovať prítomný; prítomnosť výlučné právo, vý prístupky, -ov, m. mn. prituhnúť, -nem, -nú; sada prisúdiť, -im, -ia; pri prituhovaf priviť, -vijem, -vijú; sudzovať pritúliť (sa), -im, -ia privinúť; privíjať prísudok, -dku, m.; prítulný privítať, -am, -ajú prísudkový pritulok, -lku, m. privlastniť, -im, -ia; prisvedčiť,-im,-ia; pri- priučiť (sa), -im, -ia; privlastňovať; při svedčovať; prisvied- priúčať; priučovať vlastňovací čať príučka, -y, ž. prívlastok, -tku, 771. ; prisvojiť,-im, -a; prisvo príušnice, -nie, ž. prívlastkový jovať; prisvojovací pomn. (choroba) privliecť, privlečiem, prisypať, -em, -ú (dó príval, -u, m. -vlečú; privliekať kon.) ; prisýpaf, -am, privaliť, -im, -ia; pri- přívoz,-u, T??. = dovoz; -ajú (nedokon.) váľať prívozný príšera, -y, ž., mátoha; privariť, -ím, -ia prívrženec, -nca, m. príšerný privátim, súkromne; privykať, -ám, -ajú; prišiť, -šijem, -šijú; privatista, súkrom privyknúť; privykol prišívať ník; privatizovat, sú prízemie, -ia, str.; prí přišlý kromne žiť; privátny, zemný príštipok, -pku / -pka, súkromný prizma, -atu, str., hra 772.; príštipkár privážať, -am, -ajú nol priťahovať; pritiahnuť přivážit, -im, -ia prizma, -y, z., hrobľa priťaž, -e, ž. prívažok, -žku, 772. (hromádka štrku, ka- príťažlivý; príťažlivosť príväzok, -zku, 777. menia) pritiahnuť, -nem, -nu; priväzovať; priviazať príznak, -u, /Tí.; prí priťahovať privčas (prisl.) značný; príznakový pritiecť, -tečiem, -tečú; priveľa (prisl) priznať (sa); prizna pritekať privesiť, -im, -ia; pri nie; priznávať; pri- pritískať, -am, -ajú vesený znávací 250 prízrak, -u, m. borné) povolanie; prokurátor, -a, 777., zá prizrefsa, -zrem,-zrú; profesionál; profe stupca; prokuratúra, prizerať sa sionalizmus zastupiteľstvo prizvať, -em; prizývať profesor, -a, 722.; pro prokurista, -u, TTí. prízvuk, -u, m.; prí fesúra; profesorský proletár, -a, m.; pro zvučný; prízvukovať profil, -u, TTI., pohľad letariát, -u, m. prizývať, -am, -ajú, viď so strany prolog, -u, m., prívet, prizvať profit, -u, TTí., zisk úvod přiženit sa, -im, -ia profylaxia, -ie, ž., o- prolongácia, -ie, 2., priživiť sa, -im, -ia chrana (pri choro predĺženie; prolorr- príživník, -a, m.; prí- bách); profylaktický, gačný; prolongovat' živný ochranný promenáda, -y, ž. pŕliť sa, -im, -ia = pýriť prognostikon, -ka, str., Prometheus, -thea, 777. sa znak, po ktorom sa promócia, -ie, ž., vy próba, -y, ž. (z nem.), predpovedá budúc hlásenie za doktora; skúška; probovať, nosť promotor; promovať skúšaf prognóza, -y, ž., pred promptný, pohotový, problém, -u, m., po poveď určitý chybnosť, otázka; program, -u, m.; uro- propagácia, -ie, pro problematický gramový paganda, -y, ž., ší procedúra, -y, ž., po progres, -u, TTí., i pro- renie názorov, zná stup konania gresia, -ie, ž., po mostí ; propagačný; procento, -a, str. stup; progresívny, po propagátor; propa proces, -u, m., pravota, stupný govať spor; /. v procese; prohibicia, -ie, ž,.zá propedeutika, -y, ž., 77272. n., a. procesy kaz výroby a pitia lie príprava, prípravná procesia,-ie, 2., (sprie hovín ; prohibičný náuka z filozofie (lo vod (cirkevný) prohibitívny, zamedzo- gika a psychologia) producent, -a, m, vý vací, ochranný proponovat, navrho robca, vyrábateľ projekcia, -ie, ž., prie vať produkcia, -ie, ž., vý met; projekčný, pro- proporcia, -ie, ž., po roba, predstavenie; jektívny mer; proporcionálny produkt, -u, 772., vý projekt, -u, TTí., návrh; propozícia, -ie, ž., ná robok ; produktívny, projektant; projekto vrh plodný vať proprieta, -y, ž., vlast profanácia, -ie, ž., zne projektil, -u, m., náboj níctvo svätenie ; profánny, proklamácia, -ie, ž., prorogácia, -ie, ž., od- svetský; profanovať vyhlásenie; prokla ročenie profesia, -ie, ž'., (od movať prorok, -a, TTí.; proro- 251
kyna, -no, ž.; pro dok, -dku / -dka, protizákonný rocký; proroctvo TTÍ. protokol, -u, 772., zápis prosba, -y, ž.; proseb prostredkovať; pro- nica; protokolárny; ný; prosebník stredkovateľ protokolista; proto proscenium, -ia, str., prostredník, -a, m.; kolovať predná časť javišťa prostredníctvo protoplazma, -y, ž. (pred oponou) prostý; prosto; pro- prototyp, -u, /Tí., pra prosektor, -a, m., asi stučký vzor stent profesora ana proťajší Provence (čítaj Pro- tomie ; nemocničnýle- protekcia, -ie, ž., o- váns), -e, 2. (južný kár, ktorý pitve mrtvo- chrana, priazeň; pro kraj vo Francúzsku); Iv zomrelých; jeho tektor; protektorát; Provencal, -a ; pro- pracovňa je prosek protekčný vencalský túra protest, -u, m.; prote proviant, -u, m., potrava prosiť, -ím, -ia; pro- stovať provincia, -ie, 2. sievať; prositeľ protestant, -a, m.; pro provinciái, -a, m., proskribovať, vyhostiť; testantský; protestan predstavený všetkých proskripcia; pro- tizmus, -zrnu, 777. kláštorov nejakej ře skripčný Próteus, -ea, m. hole v provincii, t. j. prospech, -u, m.; pro protéza, -y, ž., umelý v celej krajine spechár; prospešný= úd (telesný) provincionalizmus, osožný;iné je úspech protežovať, chránit -zrnu, m., slovo alebo (na pr. v škole), ú- protichodca, -u, 777.; výraz obvyklý v i- spešný protichodný stom kraji prospekt, -u, m., vý protiľahlý provízia,-ie^ 2., odme hľad, obchodné o- protinožec, -žca, 771. na za sprostredkova známenie protirečiť, -im, -ia; pro nie prosperovať, dariť sa tirečenie provizorium, -ia, str., prospeť, -ejem, -ejú; protištátny dočasný stav; provi prospievať protitlak, -u, 777. zórny prostitúcia, -ie, ž.; pro protiúčet, -čtu, TTI, provokácia, -ie, e., vy- stitútka protiústavný zývavost; provokač prostomyseľný protiva, -y, 2. ný; provokatér; pro prostonárodný protiváha, -y, 2. vokatívny prostred (niečoho); protiven, -vne, 2.; pro próza, -y, 2* prozaic prostred lúky — vpro tivný ; protivník; pro ký; prozaik střed lúky; prostre tivenstvo prozelyta, -u, m., nový die ; prostredný; pro- protiviť sa, -iní, -ia prívrženec (nábožen strednosf; prostrie protivládny stva) 252 prozodia, -ie, i., náuka žok, -žku, 777.; prúž pstruh, -a, m.; mn. n., o skladbe veršov; kovaný a. pstruhy prozodický pružit', -ím, -ia psuf, psujem, -ju, ka prozřetelný; prozreteľ pružný; pružnosť ziť; psujúc; psul nosť; Prozreteľnosť prv, prvej; najprv psutý (božia) prvák, -a, 77?., primán psycha, -y, ž., duša, prplať, -em, -ú; prpla- prvenstvo, -a, str. psychický, duševný vý prvobytný Psyche, -chy, 2. prsia, g. pŕs, d. prsiam, prvok, prvku, 772. (v che psychiater,-tra, TTI., le /. prsiach, instr. prsa- mii); mn. n. prvky kár choromyseľnýcl: mi; prsný prvok, -voka, 777. (živo psychofyzika, -y, 2. prskať, -ám, -ajú; čích); mn. 77. prvoci psychofyzický prskávať prvopis, -U, 777. psychologia,-i e, ž., du- prskavka, -y, i. prvopočiatok, -tku, m. ševeda; psycholog; prsník, -a, m. prvorodený psychologický prst, -a, 777.; prstík, -a; prvoseň, -ne, ž.; prvo psychopatický, dušev prštek, -a; prstíček, sienka ne chorobný, odchyl -čka prvôstka, -y, ž., mal ný prst, -sti, 2. (zem) s prvým dieťaťom psychóza, -y, ž., du prsteň, -eňa, 777.; prvostupňový ševná choroba prstienok, -nka prvotina, -y, 2. pšenica, -e, ž.; pše pršať, -í, -ia; pršiavaf prvý; prvší; po prvé ničný prť, prti, ž., chodníček prýšf, -a, 777., vyrážka, pšeno, -a, str.; pšeno- v horách alebo na pupienok na koži vý; pšenný (pšenná vrchoch prýštiť sa, -iní, -ia; kaša) prúd, -u, m.; prúdom prýštievať pštros,.-a, m.; pštrosí, (voda tečie prúdom); przniť,-im, -ia; przniteľ -ia, -ie prúdiť pseudonym, -u, m., ne puberta, -y, ž., dospe prudký; prudko pravé meno losť (pohlavná) pruh, -u, 777.; pruho psí, psia, psie publicista, -u, m., poli vaný, pruhovity psiar, -a, 771. tický spisovateľ; pu Prus, -a, 772.; Prušiak; psiarka, -y, 2. (rastlina) blicistika, politické Prusko; pruský psík, -a, psíček, -čka, spisovateľstvo Pruské, -é ho, str. 777.; psíča, -ata, str.; publikácia, -ie, ž., uve prusliak, -a, m. — z psisko, -a, str. rejnenie, spis; publi nem., slov. živôtok psohlavec, -vca, m. kovať prút, -a, 777.; prútie; psota, -y, ž.; psotiť, publikán, -.1, m. prútik; prútený tret psotu, biedu; publikum, -ka, str., obe prúžik, -u i -a, / prú psotný; psotnik censtvo, verejnosť 253
-im, -ia; pucie- púpava, -y, ž. (rastli pútnik, -a, m.; pút- vať na) nica; pútnický; pút- -äfa, str.; pú- nictvo = púč k, -a pät puto, -a, str. sa; -ím, -i a ,-a,7?i.;pupenec, putovať -U, 771. -nca; pupienok, -nka pýcha, -y, ž.; pyšný , -ím, -ia; pudie- pupila, -y, i., zrenica pýchavka, -y, ž. ť; pudivý — popu- pupilárny, sirotský pykať, -ám, -ajú (trest) d purga, -y, ž. (z lat), pyknometer, -tra, m., -tra, 7?7. detská hračka hustomer purgácia, -ie, ž., prejí- Pylades, -da, m. , -u, 77?.; puchnúť manie pylon, -u, m., stĺp -a, 777. purgent, -u, m., preji- pýr, -u, /n. (tráva) puk, -n, 77í.; púček / madlo pyramida, -y, ž.; py- púčok, púčik purifikácia, -ie, ž., o- ramidalny pukať; puknúť; pu- číšťanie, očisťovanie, Pyreneje, -ejí, ž. mn. káč; pukačka očista; purifikovať pyrit, -u, m. (nerast) puklina, -y, ž. purista, -u, m., priateľ pyrit sa, -im, -ia pulec, -Ica, 77?. = žu rečovej čistoty; pu rumeneť, červenět brienka, žabrienka, ristický; purizmus, pyrometer, -tra, 7??., larva obojživelníkov, snaha očistiť reč teplomer na vysoké zvláště žiab puritán, -a, m. teploty puľka, -y, i. = správne purpur, -u, TTí. pyrop, -u, T??, (nerast) • morka (moriak, mor pusta; pustatina / pu pyrotechnik, -a, 777., ča) stina -y, 2.; pustinný ohňostrojca; pyro pulpit, -u, m., šikmý sto pustiť, -im, -ia; púšťať technický jací stôl pustnúť, -nem, -nú Pyrrhos, -ha, m. pulverizácia, -ie, ž., pustošiť, -im, -ia pysk, -u, 7??.; pyskatý; rozdrvenie na prach pustovňa, -vne, ž. pyštek, -a pulz, -ZU, 777. pustovník, -a, m.; pu pýšiť sa, -im, -ia puma, -y, ž. stovnícky ; pustovni- pyšneť, -iem, -ejú pumpa, -y, 2. ca; pustovníctvo pyšný Pun, -a, m.; punský pustý; pusto pytač, -a, 77?. punč, -u, 777. (nápoj) puška, -y, ž.; puškár pytačka, -y, 2. punčocha, -y, ž. pušný (prach) pýtať, -am, -ajú; pý punkt, -u, m., bod, púšť, -šti, i tanie; pýtavať / pý- bodka púť, -ti, 2. távaf punktácia,-ie,ž., poko- pútať, -am, -ajú; put- pyteľ, -tľa, 77?., vrece; návanie; punktačný nať mn. ?2., 77. pytle; py- 254
tľovina; pytliak, -a, rád, rada, rado; radi, cukor (a pod.); rafi 772.; pytliactvo; pytľa- rady; radšej neria, ž., továrna na čiť rada, -y, ž. čistenie; rafinovaný, Pythagoras, -ra, m. radca, -cu, m. prečistený, prefíkaný Pythia, -ie, ž.; pytliický radiácia, -ie, ž., žiare raglán, -a, m., voľný nie, vysielanie lúčov svrchný kabát radikalizmus, -zrnu, TTí., Ráchel, neskl. ž. bezohľadný postup ; rachitis, -idy, ž., kri Quido, -da, m. radikál; radikálny vica; rachitický Quintus, -ta, m. radio, -ia, str. (skráte rachot,-u, 777.; rachotit ne miesto radiotele raj, -a, m.; rajský fon); radiožurnál; ra Rajec, -jca, m.; Rajec diový (aparát či prí ké Teplice r. = roku stroj) Rajmund, -a, 772. r. k., rozumej rím. kat. radioaktivita, -y, ž.; rak, -a, m.; račica, -e, = rímskokatolícky rádioaktívny ž-; račí, -ia, -ie; rá- rab, -a, m.; rabský radtometer, -tra, m. ček / ráčok, -čka; ráčik Ráb, -u, m. (mesto v radiotelegraf, -u, m.; raketa, -y, ž.; rake Maďarsku, Győr); radiotelefon, -u, 772. tový rábsky radiť, -im, -ia rakev, -kvi, / rakva, -y, rabat, -u, m., srážka radium, -ia, str. 2.; rakvička rabín, -a, m. rádius, -ia, m., lúč, pa- rakovina, -y, 2. rabulista, -u, m., pre- pršlek, polomer Rakúsko, -a, str.; ra krucovateľ práva, rádio, -a, str.; radlica kúsky; Rakúsko-U- tlčhuba; rabulistický; radnica, -ce, ž.; rad horsko; rakúsko-u- rabulistika ničný horský racionalizmus, -zrnu, radný Rakušan, -a, 772.; Ra 771. (filozofický radosť, -sti, ž.; radost kúšanka smer); racionalista; ný; radostník rakyta / rokyta, -y, 2.; racionálny, rozumný radovánky, -nok, ž. lakytie; rakytový räčí, -ia, -ie; rak radovať, sa (niečomu rata, -le, 2. - roľa, Račišdorf, -a, m. alebo z niečoho) ž.; Raľa (miestne ráčiť, -im, -ia; ráč, radšej meno) ráčte Radvaň, -ne, ž.; rad rám, -u, /??., rámec rad, -u, m.; rad ra vanský -mca, TTí.; rámcový; dom ; radový Rafael, -a, TTí. rámček, -a, m. rád, -u, /?7. — rehoľa, rafinácia, -ie, ž., čiste ramä, = rameno, -a, vyznamenanie; rádo nie (cukru a pod.); str.; ramenný vý = rehoľný rafináda, prečistený ramienko, -a, str. 255
-y, ž.; ranka rastlina, -y, ž.; rastlin rázporok, -rku, m., i rana -jok, ž. mn. ný rozporok ľáň -am, -ajú rastlinopis, -u, m. rázputie, -ia, str., i -a, 771. rastlinstvo, -a, str. rozputie, rozcestie raniť, -im, -ia rašelina, -^y, ž.; rašeli rázsocha, -y, i. = roz ranný = raňajší, rána niště; rašelinný; ra- socha (rozoklaná sa týkajúci šeliník vetva) ráno, -a, str.; ráničko rataj, -a, m. — oráč rázsvtt, -u, in. = svita ranostaj, -a, TTí. rátať —z nem.,správ nie raný = skorý, včasný ne počítať rázštep, -u, m. (rané slivky) ratica, -ce, ž. (kopýt ráztok, -u, /n.; ráz rapídny, prudký, rých ko párnokopytných); toka, -y, ž. ly; rapídne ratička Ráztoky, Ráztok, ž. rapík, -a, m. (časť listu) ratifikácia, -ie, ž., po pomn. (miestne meno) rapina, -y, ž. tvrdenie, schválenie; rázvora, -y, ž. (časť rapkať, -ám, -ajú; rap- ratifikovať voza) kavý; rapkáč Ratková, -ej, ž. razzia, -ie, ž., vpád, raport, -u, m., hlásenie, ratolesť, -ti, ž. = leto- policajná nenadala zvesť rost; ratoliestka prehliadka rapot, -u, TU.; rapotaf, rayon (čítaj réjon), -a, raž, -i, ž.; ražný -cem, -cú; rapotaČ /n., okruh; rayono- raždie, -ia, str. (človek); rapotačka; vat ražeň, -žňa, TTí. rapotáč / rapkáč (ná raz; (jeden) raz; dva reagencia, -ie, ž., skú- stroj) razy; tri, štyri razy; madlo rapsodia, -ie, ž., zlo päť ráz; šesť ráz, sto reakcia, -ie, ž., proti mok epickej básne; ráz ap. tlak, zpiatočníctvo; rapsod, -a, m.; rap ráz, -u, m., typ, cha reakcionár sodický rakter; rázny; rázo reálie, -ií, i., súhrn po rárohy, -ov, TTí. TííTI.; vitý; rázovitosť znatkov o veciach, rárožný rázcestie, -ia, str., i vecné učenie rasa, -y, ž, plemeno; rozcestie realita, -y, ž-, skutoč rasový rázdelie, -ia, str. — nosť, nehnuteľnosť, rasca, -ce, ž. (čes. rozdelie (medza, kde nemovitosť; realitný kmín);. rascový (ras sa schádza niekoľko realizácia, -ie, ž., u- cová polievka polí) skutočnenie; realizo rast, -u, m.; dorast rázga, -y, ž. (suchý ko vať rásť, rastiem, rastú; rá nár alebo strom) realizmus, -zrnu, m.; stol raziť, -im, -ia; razievať realista, -u, m. Rastislav, -a, m. razom = naraz reálka, -y, ž. 256 reálny, vecný redakcia, -ie, ž.; re refrakcia, -ie, 2., lom Réaumur (čítaj Reo- dakčný lúčov mür), -a, m. redaktor, -a, m. refrén, -u, TTí. Rebeka, -y, ž. redemptorista, -u, m. regál, -a i -u, m., polica rebelant, -a, m-, od redigovať regata, -y, ž., lodka, bojnik; rebelia; od redikať sa, -ám, -ajú, čln boj ; rebelantstvo = a) sťahovať sa (so sa- regenerácia,-ie, 2., ob odbojníctvo lašom na inú pastvu), rodenie ; regenerač rebrík, -a, TTí.; rebrí b) hrabať sa, ztažka ný ček, -čka ísť regenerátor, -a, m. rebrina, -y, ž.; rebri- reďkev, -ďkvi, i reďkov regenschori, m., riadi nový ka, -y, 2. teľ chóru, organista rebro, -a, str.; rebier rednúť, -nem, -nú regent, -a, m., vladár ko; rebrový; rebro- redš~i(komp. od riedky) regesta, regest, str. vec, -vca redukcia,-ie, i., zmen mn., výťahy z listín, rébus, -usu, 722. šenie; redukovať vpísané do knihy recenzent, -a, m., po- reduplikácia, -ie, ž., regiment, -u, 777. = pluk sudzovateľ; recenzia, zdvojenie Regina, -y, 2. posudok refektář, -a, TTí., jedál regionalizmus, -zrnu, recepis, -u, m. (poštov na (v kláštore) m., krajové smýšľa- ný) referát, -u, TTí., zvesť, nie; regionálny, kra recept, -u, 771., lekár posudok, oddelenie jový sky predpis úradu; referent, -a, register, -stra, TTí., so recidíva, -y, ž., návrat 771., zpravodaj; refe znam; registrátor; tejže choroby; reci- rovať registratura; regi dívny reflektor, -a, 771., odrá- strovať recipient, -a, m., prí žač (svetla) reglement (čítaj regl- jemca, prijímateľ reflektovať na niečo, má), str. neskl, pred reciprocita, -y, i., vzá pomýšľať na niečo, pisy jomnosť uplatňovať právo na regres, -u, m., právo recitácia, -ie, 2,pred niečo náhrady; regresívny, nášanie; recitovať reflex, -u, 7??., odraz zpäť účinkujúci recitatív, -u, m. reflexia, -ie, ž., úvaha; regrút, -a, m., nováček reč, -i, ž.; rečový reflexívny, rozjímavý (vojenský) rečník, -a, 777.; rečníc reforma, -y, ž., opra regula, -y, 2, pravidlo ka; rečnícky; rečníc va; mn. g. reforiem; regulácia, -ie, ž., úpra tvo; rečnište reformný; reformá va (riečišta, ulíc a rečniť, -im, -ia; reč- cia; reformátor; re pod.); regulačný; re nievat formačný gulovať 257 regulatív, -u, TTI., vo ný najväčší výkon; vanie; nezaplatená didlo, vodítko rekordný daň regulátor, -a, m. rekreácia, -ia, ž., osvie remeň, -a, m.; reme- rehabilitácia, -ie, ž., ženie, zotavenie; re nár; remenný; remie vrátenie cti kreačný nok, -nka rehoľa, -le, ž.; rehoľ rekriminácia, -ie, ž., remeselník, -a, TTí.; re ný ; rehoľník=mních; obžaloba, výčitky; meselnícky rehoľnica = mníška; rekriminovať remigrácia, -ie, ž.; re- • rehoľnícky; rehoľ- rektifikácia, -ie, ž., o- migrant níctvo prava; rektifikovať reminiscencia, -ie, ž., rehot, -u, m.; rehotať rektor, -a, m. (vyso rozpomienka sa kej školy); rektorát, remitenda, str. mn., řehtat, -ám / -cem; -u knihy nepredané a rehtavý reku (= rečiem); po vrátené rechtor, -a, m., učiteľ dobné: vraj (z vraví) remiza, -y, ž., kôlňa na a organista; iné je rek rekurovať, odvolať sa vozy (elektrické) tor (univerzity, semi k vyššiemu úradu, a- remunerácia, -ie, ž., nára) pelovať odmena rekapitulácia, -ie, i., rekurz, g. rekurzu, m., Remus, -ma, m. (brat opakovanie, shrnutie odvolanie, apelácia Rom ulov) reklama, -y, ž.; reklam rekviem, str. neskl, Renáta, -y, ž. ný omša za mrtvých rendezvous (čítaj ran reklamácia, -ie, ž., vy rekvirovať, vymáhať, devú), neskl. str.) máhanie, sťažnosť; požadovať sch ôdzka, síd enie, sví- reklamačný rekvizícia, -ie, ž., vy danie, dostaveníčko rekognoskovať, pre- máhanie; rekvizičný renegát, -a, m., odro- zreť relácia, -ie, ž., zvesť, dilec rekomandácia, -ie, ž., oznámenie; pomer renesancia, -ie, ž., o- doporučenie; reko- relativita, -y, i., po- žitie starovekého ži mandovaný (list), do mernosť; relatívny, votného názoru a u- poručený pomerný, vzťažný menia; renesančný. rekompenzácia,-ie, ž., relegácia, -ie, z., vyho reneta, -y, ž. (jablko) náhrada stenie; relegôvať renitencia, -ie, ž., vzdo- rekonštrukcia, -ie, i., relief (trojslabič.), -u, rovitosť, odpor; reni- znovuzriadenie m., vypuklá rezba tentný rekonvalescent, -a, TTí., religiózny, nábožný renomé, str. neskl, človek zotavujúci sa relikvie, -ií, ž. mn., o- slávne meno, dobrá po chorobe statky svätých povesť; renomovaný rekord, -u, TTí., dokáza remanencia, -ie, ž., tr renta, -y, ž., dôchodok 17 258
z kapitálu; rentier, reprezentácia, -ie, ž., restauratér, -a, m. -a, TTI.; rentový; ren zastupovanie; repre reštitúcia, -ie, ž., ob tovať sa, vyplácať sa zentant; reprezentač novenie reorganizácia, -ie, ž., ný; reprezentovať reštrikcia, -ie, ž., ob znovuzriadenie; re repríza, -y, ž., opako medzenie; reštringo- organizovať vanie hry vať repa, -y, ž.: repka; re- reprobácia, -ie, i., ne ret, rtu, TTI.; retný; ret- pište / repnisko; re- uznanie spôsobilým; nica pár; repársky reprobovať, zamiet retardácia, -ie, ž., zdr reparácia, -ie, ž., ná nuť žanie, zvoľnenie; re hrada za škodu; re- reprodukcia, -ie, ž., o- tardovať paračný pätné podanie, opät- reťaz, -i, 2.; reťazový reparát, -u, m., oprav ný výkon; reproduk retiazka, -y, 2. ná skúška čný rétor, -a, TTí., rečník; reparatúra, -y, ž., o- reptať, -ám / -cem rétorický; retorika prava republika, -y, ž.; re retorzia, -ie, ž., odveta, repartícia, -ie, ž., roz publikán; republikán podobná odplata vrh, rozdelenie sky ; republika Česko retour (čitaj retúr), na repatriácia, -ie, ž., do slovenská = Repu zad pravenie do vlasti, blika ; zprávy z repu retrográdny, zpiatoč- prijatie za občana; bliky Českosloven ný, zpiatočnícky repatriovať; repatriač- skej = zprávy z Repu retrospektíva, -y, ž., ný bliky pohľad nazad; re repertoár, -u, m. reputácia, -ie, ž., váž trospektívny repertorium, -ia, str., nosť, úcta retušer, -a, m.; retušo ukazovateľ respirácia, -ie, ž., dý vať repetent, -a, m., opa chanie reuma, -y, ž.; reuma kujúci respírium, -ia, str., od tický; reumatizmus repetícia, -ie, ž., opa dych rev, revú, m. kovanie resumé (čitaj rezümé), réva, -y, ž. (vínna); repík, -a, 77?. (zelina) str. neskl, shrnutie, revokaz replika, -y, ž., odpoveď obsah; resúmovať revanš, -u, m.; odpiata, na odpoveď; repliko (čit. rezúmovať) odveta; revanšovať sa vat' rešeto, -a, str. revať, -em, -ú reportér, -a, m., zpra rešpicient, -a, m. reverenda, -y, ž., vodaj restancia, -ie, ž., osta kňazské rúcho represálie, -ií, ž. mn., tok, zaostalosť (v prá reverz, -rzu, m., úpis odplata, odveta ci, v platení) revident, -a, m.; revi represívny, odvetný reštaurácia, -ie, i. dovať, prezerať 259
revindikácia, -ie, ž., po rezervoár, -u, m., ná riasiť, -im, -ia žadovanie nazpät držka riasnica, -e, ž. (na mi revír, -u, m.; revírny rezidencia,-ie, i., sídlo; halniciach) revízia, -ie, ž., pre rezidenčný; rezident riava, -y, ž., horský hliadka; revizor; re rezignácia, -ie, ž., potok vízny zrieknutie sa niečoho; ricinus, -nu, 777. (rastli revokácia, -ie, ž., od rezignovať na i olej); ricinový volanie rezistencia, -ie, ž., od (olej) revokaz, -a, m., fylo- por riecť, rečiem, rečú = xera rezky, -ov, m. pomn. rieknuť, -nem, -nu; revolta, -y, ž., odboj, (z cukrovej repy) riekol, -kla; řečený; vzbura rezký takrečený; takrečeno revolúcia, -ie, 2; re rezolúcia, -ie, ž., usne riečica, -e, ž. volučný seme; rezolučný; re riečište, -šfa, str. revolucionár, -a, m.; zolutný, rázny riečka, -y, ž. revolucionársky rezonancia, -ie, ž., o- riedif, -im, -ia; riedie vať revolver, -a / -u, m. zvena, ozvuk; rezo riedky, komp. redší Revúca, -cej, 2. (rieka nančný, ozvučný rieka, -y, ž.; riečka, -y, i obec); Revúčan, Re- rezultát, -u, 771., výsle ž. vúčanka; revúcky dok riešiť, -im, -ia revue (čitaj revü), ž. réžia, -ie, ž., správa, ríf, -u 2 -a, 771. (z maď), neskl, prehliadka, správne výlohy; re lakeť; rífový obzor; časopis žijný; režisér, -a, m.; Riga, -y, 2.; rižský rez, -u, m. režírovať; režim, -u, rígeľ — 2 nem., správ rezance, -ov, m. 771. ne závora rezať, -žem, -žú; rezá- režucha — správne že rigorózny, prísny vať; reznúť; rezina, rucha, -y, 2. (rastlina) rigorózum, -za, str., zväčša v č. mn. reziny riad, -u, 77?. (kuchynský prísna skúška = piliny; rezivo, dre riad) Richard, -a, m. vo na rezanie riadiť, -im, -ia; riadie- Rím,-a,m.; Riman; Ri rezba, -y, ž.; rezbár; vať; riadenie; riadi manka; rímsky rezbársky; rezbárstvo teľ; riaditeľka; riadi Rimavská Sobota rezeda, -ý, ž. teľstvo; riadič rimesa, -y, ž., zaslaná rezeň, -zňa, TTí. ; vieden riadny zmenka ský rezeň, čes. řízek riadok, -dku, TTí.; riad rímsa, -y, ž.; 77777. g. rezerva, -y, ž., záloha; kový; Riadok (miest ríms rezervný; rezervista ne meno) rímskokatolícky rezervát, -u, m., tajný riasa, -y, ž.; riasny; rinčať, -im, -ia (reťaz list riasnatý rinčí; 260 rinúť sa, -niem, -nú rodička, -y, ž. lecký vkus v dobe riskantný, odvážny rodina, -y, i.; rodinka; Ludvika XV.; roko riskovať, dať v nebez rodinný kový pečenstvo rodinkárstvo, -a, str. rokovať; rokovanie ríša, -e, i. (napr. Veľko rodiště, -šťa, str. rokyta / rakyta, -y, ž. moravská ríša) ; ríšsky rodiť, -ím, -ia; rodový, rola, -ly, ž. (divadelná) ritardando rodidlo; rodievat roľa,-e, ž. = pole; ro rituál, -u, TTí., kniha cir rodokmeň, -ňa, TTí. lička; roľný kevných obradov; ri rodoláska, -y, ž. Roland, -a, TTí. tuálny rodofub, -a, m.; mn. roleta, -y, ž., záclona ritus, -tu, m., obrad n. rodoľubovia roľník, -a, TTí.; roľnícka; rivál, -a, TTí., sok; riva rodomil, -a, m. roľnícky; roľníctvo lizovat' rodopis, -u, m. román, -v, m.; romano rizalit, -u, TTI., výstupok RodOS, -du, 777. pisec; románový fasády rodostrom, -u, 77?. Román, -a,m,; román riziko, -a, str.; riskovať; roduverný sky; romanista,-u, m. riskantný rodzaj, -a, TTí. = rod, romantik, -a, m.; ro rmútiť (sa), -im, -ia druh mantika; romantický; roastbeef (angl, čítaj roh, -u, TTI.;rožtek, -a, romantizmus rozbif), -u, T?!., hovä 771.; roháč; rohový; rondeau (čitaj rondo), dzia pečienka rohovina str., do kruhu stava roba, -y, i., žena rohovka, -y, ž. ná budova, báseň a i. róba, -y, ž., dámske rohož, -e, z.; rohožka; Rón, -a, m. (rieka) šaty rohožový roniť, -im, -ia; ráňať Robert, -a, m. roj, -a, m.; rojový ropucha, -y, ž., ro- robiť,-im,-ia; robievať rojalista, -u, m., prívr puchnačka, -y, ž. robota, -y, ž.; robotný; ženec kráľovstva; ro- roráty, rorát, TTí. pomn. robotník; robotníčka; jafizmus rosa, -y, ž.; rosička robotníctvo; robot rojčiť, -im, -ia; rojčivý rosiť, -im, -ia nícky rojiť sa, -im, -a rosol, -u, m. robustný, mocný, silný rojko, -a, TTí. rošáda, -y, ž. (pri ša ročitý rojovník, -a, m. chu) ročný; ročník,-a, TTí., ro rok, -a / -u, TTí. (S ro rošt, -u, m. (z nem.) čenka, almanach ka na rok, do roka, rota, -y, ž.; rotný rod, -u, in.; rodný; ro tohoto roku, roku...); rotácia, -ie, ž., otáča dový Nový rok (sviatok 1. nie; rotačný, otáčivý; rodák, -a, TTí.; rodáčka januára) rotačka rodič, -a, m.; mn. n. rokfa, -kle, ž., roklina rotmajster, -stra, m. rodičia; rodičovský rpkóko, -á, str., ume rotunda, -y, ž. 261
rov, -u, 771. rozbiť, -bijem, -bijú; chovať; rozdmycho- roveň, -vne, ž., len vo rozbíjať vač = rozduchovač výrazoch: ty si mi ro rozbolet, -í, -ia rozdrapiť,-im, -ia; roz veň ; nemá sebe rov rozbor, -u, m. driapať; rozdrapovať ne; na roveň posta rozbrázdit, -im, -ia; (sa) viť rozbrázdený rozdráždit (sa), -im, -ia rovesník, -a, m.; ro- rozbřesk, -u, m.; roz- rozdrobiť, -im, -ia; vesnica brieždenie; rozbřesk rozdrobovať rovina, -y, ž,i rovni- nut' rozdrviť, -im, -ia; roz- na; rovinatý; rovinný rozbrieždit sa, -im, -ia drvovať rovnaký; rovnako rozbroj, -a, m.; roz- rozdúchať, -am, -ajú; rovnať (sa), -ám, -jú brojníctvo rozduchovať rovnica, -ice, ž. rozbryzgnúť (sa), rozduriť, -im, -ia; roz- rovník, -a, m. -nem, -nú, rozstriek- durovať rovnobežka, -y, ž.; nuť (sa) rozduť, -dujem, -dujú / rovnobežný; rovno rozbúrať, -am, -ajú; rozodmem, -dmú; bežník, -a rozbúrávať / rozbú- rozdutý; rozdúvať rovnocenný; rovno ravať rozdvojit, rím, -a; roz cennosť rozbúriť, -im, -ia dvojovať rovnodenný; rovno rozcestie / rázcestie, rozeta, -y, ž., ružica dennosť -ia, str. rozhalit; rozhaľovať rovnomerný rozčesať, -šem, -šú; rozháňať, -am, -ajú; rovnomyseľný rozčesnúf; rozčesá- rozháňač rovnoprávny; rovno vať; rozčeslina rozháraný právnosť rozčlánkovať rozhľad, -u, m.; roz- rovnoramenný rozčúliť (sa), -im, -ia; hľadňa rovnorodý rozčúlený; rozčúle rozhfadet sa, -im, -ia rovnosť, -sti, ž. nie; rozčuľovať (sa) rozhlas, -u, TTí. rovnostranný rozdať, -dám, -dajú; rozhlásit,-im,-ia; roz rovnošata, -y, ž. rozdávať; rozdávač hlasovať rovnováha, -y, ž.; rov rozďaviť = rozzeviť rozhnevať (sa), -ám, novážny (ústa) -ajú rovný; rovno rozdeliť, -im, -ia; roz rozhodčí, -ieho, m. Rozália, -e, ž. deľovať rozhodnúť, -nem, -nú; rozbeh, -u, m. rozdiel, -u, m.; rozdiel rozhodnutie; rozho rozbehať sa; rozbehnúť ny; rozdielový dovať; rozhodujúci sa; rozbiehať sa rozdmýchať, -am, -ajú rozhorčiť (sa), -im, -ia; rozberať / rozoberať, — rozdúchať; roz- rozhorčenie; rozhor -ám, -ajú dmychovat = rozdu čovať (sa) 262 rozhořet (sa), -ím, -ia; rozkázať, -žem, -žu; rozletět sa, -í, -ia; roz rozhárať (sa) rozkazovať; rozkazo letovat sa rozhorlit sa, -ím, -ia; vací rozliať, -lejem, -lejú; rozhorlenie rozklad, -u, TTí.; roz rozlievať rozhovor, -u, TTí. kladať; rozkladný rozličný / rôzny rozhovoriť sa, -ím, -ia; rozkľuť /rozkľuvať(sa), rozliehať sa, -am, -ajú; rozhovárať sa -kľujem, -kľujú rozliehavý rozhranie, -ia, str. rozkol, -u, m.; rozkol rozliezť sa, -leziem, rozhrešiť; rozhrešovať; ný; rozkolník; roz- -lezů; rozlezlý; roz- rozhrešenie kolníctvo liezať sa rozhriebst, -hrebiem, rozkoš, -i i -e, ž.; roz rozlíšiť, -ím, -ia; roz -hrebú; rozhrebať košný ; rozkošník; roz- lišovať; rozlišný rozhrnúť, -nem, -nú; košníctvo rozloha, -y, ž.; roziož- rozhŕňať; rozhrnovat rozkričať (sa), -im, -ia; ný; rozložitý rozhýbať, -em, -u rozkřiknut' (sa); roz rozlúčiť (sa), -im, -ia; rozchádzať sa, -am, krikovať fsa^ rozlučiteľný; rozlu -ajú rozkročiť (sa), -im, -ia; čovať rozchod, -u, m. rozkročovať (sn) rozluka, -y, ž.; rozlu rozchodiť sa, -im, -ia; rozkrojit, -ím, -a; roz- kový; rozlúčka rozchádzať sa • krájať; rozkrajovať rozlúštiť, -im, -ia; roz- rozchodník.-a, m. (rastrozkrok, -u, TTí.; roz lušťovat lina) kročný ; rozkrokový; rozľútiť (sa), -im, -ia rozchvat, -u, m.; roz rozkročmo (v telo rozmáhať sa, -am, -ajú chvátit' cviku) rozmar, -u, m.; roz rozihrať (sa), -ám, -ajú; rozkúsať, -šem, -šu; marný; rozmařilý rozihrávať (sa) rozkúsavať / rozkú- rozmarín, -u, TTí.; roz- Rozina, -y, ž. sávať marínový rozísť sa, rozídem sa; rozkúskovať rozmer, -u, m.; rozmer rozišiel sa; rozíde rozkvet, -u, m. ný me rozkvitať, -ám, -ajú; rozmerať, -iam, -ajú; rozjariť sa, -im, -ia; rozkvitnúť; rozkvi rozmeriavať rozjarený tol, -tla rozmiesiť, -im, -ia; roz rozjasniť sa, -im, -ia rozkývať (są>, -em, -u miešať rozjatriť, -im, -ia rozlad, -u, m. rozmiesť, -metiem, rozjímať, -am, -ajú; roz rozladiť,- ím, -ia; roz -metu; rozmetať; jímanie ; rozjímavý; laďovat' rozmetávať rozjímavať / rozjímá- rozľahlý, rozmleť i rozomlet, vať rozlepiť, -íra, -ia; roz- rozmelem i rozome- rozkaz, -u, TTí. liepať; rozlepovať lem; rozomielať 263
rozmliaždiť, -im, -ia rozopät / rozopnúť, rozpaky, -ov, m.pomn.; rozmnožiť (sa), -ím, -pnem,-pnú; rozopäl je v rozpakoch -ia; rozmnožovať / rozopnul; rozopätý / rozpálit, -im, -ia; roz rozmôcť sa, -môžem, rozopnutý palovat (sa) -môžu, -mohol; roz rozopra, -e, ž. (podlá rozpamätať sa, -ám, máhať sa ulica) -ajú; rozpamätovať rozmyslet, -ím, -ia; rozopreť, -prem, -prú; sa; rozpamätávať sa rozmýšľať rozopierať rozpárať, -am, -ajú roznášať, -am, -ajú; rozorat, -orem, -orú; rozpätie, -ia, str. roznáška; roznášač; rozorávať rozpečatiť, -im, -ia; roznášačka rozoslať, -šlem, -šlú; rozpečatievaf rozniesť, -nesiem, -ne rozosielať rozpíliť, -im, -ia; roz- sú; roznášať rozosmiať (sa), -sme piľovať roznietiť, -im, -ia; roz jem, -smejú; rozo- rozpínať (sa), -am, -ajú necovať smievať (sa) (od rozopnúť); roz rôznorečie, -ia, str., rozospatý pínavý podrečie, nárečie rozostaviť, -im, -ia rozpísať (sa), -šem, -šu; rôznorodý rozostlať, -stelem, rozpisovať rôznostranný -stelú; rozostielať rozpitvať, -em, -ú rôzny; rôzne (prísl); rozostreť, -strem, -strú; rozplakať (sa), -plačem, rôznosť, -ti, ž. rozostierať -plačú rozobrať, -berem, -be rozotreť / roztreť, rozo- rozplašit, -im, -ia rú; rozoberať trem, rozotrú; roz rozplemeniť (sa), -im, rozodniť sa, -í, -ia; tierať -ia rozodnievať sa rozovreť, -vrem, -vrú; rozpliesť,-pletiem, ple rozodrať, -derem, -de rozovierať tú; rozpletať rú; rozodierať rozoznať, -ám, -ajú; rozplodiť, -im, -ia; roz- rozohnať, -ženem, -že rozoznávať; rozozna- plodzovať nu; rozháňať ný; rozoznanie;rozo rozplynúť sa, -niem, rozohniť sa, -im, -ia znávací -n ú ; rozplývať sa; rozohrať, -hrám, -jú rozozvučať sa, -í, -ia rozplývavý rozohriať, -hrejem, rozožrať, -žere, -že rozplytvať, -ám, -ajú -hrejú; rozohrievať rú; rozožierať rozpočet, -čtu, 771.; roz rozochveť, -ejem, -ejú; rozpačitý; rozpači- počtový rozochvievať' tosť rozpočítať, -am, -ajú; rozomleť / rozmleť, roz- rozpadat sa; rozpadá rozpočítávat' i rozpo melem i rozomelem, vať sa;rozpadnúť sa; čítávat rozmelú / rozomelú; rozpadnutie; rozpad rozpoltiť, -ím, -ia = rozomielať lina, -y, ž. rozdvojit 264 rozpomenut sa, -niem, púšťať; rozpúšťači; rozstup, -u, m.; rozstú- -nú; rozpomenul sa; rozpúšťadlo pit sa rozpomínat sa; roz rozraziť, -im, -ia; roz rozsúdiť, -im, -ia; roz- pomienka rážať sudzovaf rozpor, -M, m. rozrednúť, -nem, -nú; rozsudok, -dku, m. rozporok i rázporok, rozredlý rozsvietiť, -im, -ia; -rku, m. rozrezať, -žem, -žú; rozsvieť, -te; rozsve rozposlať, -šlem, -šití; rozřezávat covať rozposielať rozriešiť, -im, -ia (na rozsychať (sa), -ám, rozprášiť; rozprašovať; pr. hádanku) -ajú rozprašovač; rozpra- rozruch, -u, TTí. rozsypať /sa,), -em, -ú šovadlo rozrušiť, -im, -ia; roz (dokon.); rozsypať, rozprava, -y, ž.; roz- rušovať -am, -ajú (nedokon.) pravný rozrýpať; rozrypnúť rozšafný, múdry rozprávať, -am, -ajú; rozryť, -ryjem, -ryjú; rozšíriť, -im, -ia; roz rozprávač; rozprávač rozrývať širovať; rozširovateľ ka rozsadiť, -im, -ia; roz- rozškeriť (sa), -ím, -ia, rozprávka, -y, ž.; roz sadlina; rozsádzat rozškľabiť (sa)r-roz- právočka; rozpráv rozsadnúť sa; rózsádat škierať sa kar sa rozškrabat, -em, -ú rozpredať, -ám, -ajú; rozsah, -u, TTí. rozšliapať, -em, -u rozpredávať rozsekať, -ám, -ajú; rozštep, -u, in. = ráz rozprestreť, -strem, rozsekávat štep -strú; rozprestierať rozsiahly rozštiepiť, -im, -ia; roz- rozprchnut sa; rozpŕ- rozsiať, -sejem, -sejú; štiepať chať sa rozsievať; rozsievač; rozštvrtiť, -im, -ia rozpriahnuf, -nem, -nu; rozsievadlo roztaviť, -im, -ia, roz rozpriahať rozskočit sa, -im, -ia; pustiť, roztopiť rozpriasť, -pradiem, rozskákať sa rozťahať, -ám, -ajú; -pradú; rozpriadať rozsobáš, -a, m.; roz- rozťahovať; roztiah rozptýliť, -im,-ia; roz sobášit (sa); rozsoba- nuť ptyľovať; rozptýlený; šovať (sa) rozťať, rozotnem, -tnú; rozptýlenosf rozsrdiť (sa), -ím, -ia roztĺnať rozpučiť (sa), -im, -ia rozstrelif, -im, -ia; roz roztiecť sa, -tečiem, rozpuk, -u, TTí.; rozpu strieľať -tečú; roztěkat' kať sa; rozpuklina rozstriekať, -am, -ajú roztierať, viď roz(o)- rozpust, -u, TTI.; roz rozstrihnúť, -nem, -nú; treť pustný rozstrihať; rozstriho- roztĺcť, -tlčiem, -tlčú; rozpustiť, -im, -ia; roz vať roztĺkať 265
-ia; roz rozvážať, -am, -ajú; rozvrh, -u, TTí.; roz táčať viď rozviezť vrhnúť; rozvrhovať roztok, -u, m. rozvážit, -im, -ia; roz rozzeviť, -im, -ia {na roztomilý važovat' ; rozvažitý; pr. ústa rozzeviť) roztopiť (sa), -ím, -ia; rozvážlivý; rozvážny rozzlobit, -ím, -ia; roztápať rozväzovať; rozviazať rozzlobený roztratiť, -im, -ia; roz- rozviať, -vejem, -vejú; rozzúriť, -im, -ia; roz trácať rozvi evať zúrený roztřepat, -em, -ú rozviazať, -žem, -žu; rozžat, rozožnem; roz roztreť i rozotreť, ro- rozvazovat žal ; rozžatý; rozžíhať; zotrem, -ú; roztie rozvidniť sa = rozo rozžihač (človek) ; rať dniť sa; rozvidnievať rozžihák = rozžihadlo roztrhnúť, -nem, -nú; sa, rozodnievať sa rozžehnat sa, -ám, -ajú roztrhať; roztrhávať rozviedka, -y, ž. = rozžeraveť, -ie, -ejú; roztriasť,-trasiem, -tra zvedy, výzvedy rozžeraviť sú; roztriasať; roz rozviesť,-vediem, -ve rozžhavit, -ím, -ia; trasený dú; rozvádzať rozžhavený roztriediť, -im, -ia; rozviezť, -veziem, -ve rozžialiť (sa), -im, -ia roztrieďovať zú; rozvážať rozžut i rozžuvať, -žu roztrúsiť, -im, -ia; roz rozvinúť, -niem, -nú; jem, -žujú; rozžuvať trušovati rozvíjať; rozvinovat Rožňava, -y, 2. roztržitý rozvířit, -im, -ia; roz rožný (na pr. statok) roztržka, -y, ž. vírený rožtek, -a, rožok, -žka, „roztvoriť, -im, -ia; roz rozviť, -vijem, -vijú; m.; T7ITI. č. rožky, tvárať rozvíjať -ov rozum, -u, m.; rozum rozvitok, -tku, 772. rtuť, -ti, ž.; rtuťový; ný rozvláčit, -im, -ia; roz- rtutnatý rozumeť, -ienv -ejú vláčať; rozvlačiťý; rub, -u, 772. niečomu rozvláčný rúbaň 1 rúbaňa, -ne, ž. rozutekať sa rozvliecf, -vlečiem, i rúbanisko, -a, str. rozuzlit, -ím, -ia; roz- -vlečú; rozvláčať rubáš, -a, TTí. uzľovať rozvod, -u, 771.; rozvo rúbať, -am, -ajú, / -em, rozvádzať, -am, -ajú, dový -u; rúbavaf /rúbávat viď rozviesť rozvodniť sa, -í, -ia; rubeľ, -bľa, 772. rozvaha, -y, ž. rozvodňovat' sa rubín, -a, m.; rubínový
rozvalit, -ím, -ia; roz- rozvrat, -u, m.; rozT rubiť, -im, -ia (daň vy váľať, rozvaľovať sa vratný rubiť, vyrubovať, rozvariť, -im, -ia; roz- rozvrátiť, -im, -ia; predpisovať) várať rozvracať; rozvratný rubrika, -y, ž. 266 rubrum, -bra, str., nad ruleta, -y, ž., hazardná rutina, -y, ž., zručnosť; pis, záhlavie hra v herniach rutinovaný rúcať, -am, -ajú rum, -u, m.; rumový rútiť sa, -im, -ia; rúcať ručať, -im, -ia = ryčať rumanček, -a, TTI., i har- ruvať sa, viď rvať sa rúči = pekný, poriad manček (rastlina) ruža/ -e, i.; ružica; ru ny; rúče (prisl.) rumeň, -ňa = rumenec, žička; ružový ručiť, -im, -ia; ručenie, -nca, m.; rtimienok; Ružena, -y, ž. -ia, str. — poruka; -nka; rumenný ruženec, -nca, m. ručiteľ Rumun,-a, m.; Rumun Ružomberok, -rka, m. rúčka, -y, z.; ručička sko; rumunský Ružomberčan, Ru ručnica, -e, |.; ručnič- runa, -y, ž. žomberčanka; ru ný rúno, -a, str. žomberský ručník, -a, m.; ručníček rúra, -y, ž.; rúrka; rúr- rváč, -a, 777. ruda, -y, ž.; rudka; kovať rvačka / ruvačka, -y, i rudnatý; rudný Rus, -i, ž. (krajina) = rvať sa i ruvať sa, rudimentum, -ta, str., Rusko; Podkarpatská rvem, rvú alebo ru- základ, počiatok; ru- Rus; Rus, -a, m. jem, rujú; rvi, rvite dimentárny (človek); ruský; ru / ruj, rujte;rval 2 ru- rúhať sa; ruhač; rú ština val havý Rusadlá, -diel, str. mn. ryba, -y, ž.; rybka; ry ruch, -U, 772. = Turice bička; rýbä, -äťa, str.; rúcho, -a, str. Rusniak, -a, m. (ľud. rybačka, lovenie rýb; ruina, -y, i. (lat) = forma pre gréckych rybár; rybársky; ry zrúcanina, rozvalina katolíkov); Rusniač- bařit'; rybí, -ia, -ie; ruka, -y, ž.; mn n., a. ka; rusniacky rybný; rybník; rybní ruky, g. rúk, d. ru rusofil, -a, TTI., rusomil ček; rybničný kám, /. rukách, /. ru rustikálny, sedliacky rybezle, -zlí, ž. pomn., kama (rukami); rúč rušať (sa), -iam, -ajú, viničky; rybezľový, vi ka; ručička; ručný hnúť (sa), pohybovať ničkový rukáv, -a, m.; ruká (sa) vpred ryčať, -ím, -ia; ryk, -u, m vec rušeň, -šňa, m., loko rydlo, -a, str. (nástroj) rukavica, -e, ž.; ruka motíva ; rušňovodič, rýdzi vička; rukavičkár -a, m. = stroj vodca rýdzik, -a, m. rukodielny rušiť, -im, -ia; rušiteľ; ryha, -y, ž.; ryhovat' rukojmie, -ia, str. nišievať rýchly / rychlý; rýchle rukopis, -U, 772. rúška, -y, ž., i rúško, / rychle; rýchlik ' rukoväť, -ti, ž.; ruko- -a, str., závoj rychlík; rýchlikový i viatka ruština, -y, ž. rychlíkový; rychlit' ŕ rula, -y, ž. Rút, i. neskl. rychlit' 267
-u, m. ryža, -že, ž.; ryžový safián, -u, 777.; safiánový ryžovat; ryžovište safír, -u, m.; safírový sága, -y, ž. (severská povesť) , m. ságo, -a,str.; ságovník -a, 77!.; rych- s, so (predl s gen., 0- Sahara,-y, ž;saharský tárká; rychtářský značuje smer shora sacharín, -u, m. (che ryjec, -jca, i rytec, -tca, nadol): s vrchu, so mické sladidlo); sa- m. stromu (proti predl. charometer ryk, -u; 777.; ryčať na: na vchu, na stro sakristia, -ie, ž.; sakri- rýľ, -a, T?!. me); s, so (s ak.): a) stián, -a, 772. = kostol rým, -u, m.; rýmovať vo význame príbuz ník (sa) nosti = asi: bolo nás sál,-u, TTí. = sála, -y, 2. Rýn, -a, m.; rýnsky s desať, s osem; b) (z nem.), sieň rýnok, -nku, m. kto s koho, ten s toho; Sála, -y, ž. rypák, -a, 772.; rypáčik s, so (s iňstr.) : s vo salám, -u, m., i saláma, rýpať, -em, -u, i -am, dou, so synom -y, ž. -ajú; rypnúť sa, seba, zvratné zám.; Salamis, -miny, i., al. rys, -a, m. (zviera) = d. sebe, si Salamina, -y, í. ostrovid; rysi Sába, -y, 2. salaš, -a, TTí.; salašník; rys,-u, T??.; rysovať; ry Sabina, -y, 2. salašníctvo sovací; rysovadlo; ry- Sabinov, -a, m. sálať, -am, -ajú (oheň sovňa sad, -11, 772.; sadový sála) rysavý sadať, -ám, -ajú; sad Salcburg, -u, m., Soľ- ryšavý núť nohrad ; salcburský, ryšiak, -a, m. sadiť, -ím, -ia; sádzať, soľnohradský ryt, ryjem, ryjú; rycí -am, -ajú saldo, -da, str., zbýva- rytec, -tca, / ryjec, -jca, sadlo, -a, str. júci nedostatok; sal- m.; rytectvo sádra, -y, ž. - gyps ; dovať rytier, -a, 771.; rytiersky sadrový salicín, -u, 772. rytina, -y, ž. saducej, -eja, i sadu salicyl, -u, m. rytmus, -mu, TTí.; rytmi ceus, -cea, 772. salmiak, -u, m. ka; rytmický sadza, -e, ž.; sadzový salón, -a / -u, m.; sa ryzling, -ngu, m. (druh sadzač, -a, m.; sa lónny bieleho vina) dzačka ; sadziareň / salto, -a, str., skok ryzňa / ryzeň, -zne, 2. sadz:arna salvarzan, -u, TTí. (liek) — 2 nem., slovensky sádzať, -am, -ajú Salvátor, -a, m. žľab (na spúšťanie sadzba, -y, ž.; sadzob sám, sama, samo dreva) ný; sadzobník Samaritán, -a, m.; sa- 268
maritán = milosrdný samoväzba, -y, ž. Sára, -y, ž. človek; samaritánska samovláda, -y, ž.; sa Saracén, -a, 771.; sara- služba rn o vládca cénsky samec, -m ca, 772.; sam samovlastný Sarajevo, -a, str.; sa čí; samček samovoľný rajevský samica, -e, ž.; samička samovrah, -a, m.; sa sardela, -ly, ž.; sarde- Samo, Sama, m. (od movražda lový Samuel); Samko sartiožertva, -y, ž. Sardinia, -ie, ž.; sar Sámo, -ma, m. (pi- Samson, -a, 772. dinský novnik český) Samuel, -a, TTí. sardonyx, -u, m. (druh samočinný samum, -umu, m., sa kremeňa) samodruhá=tehotná harský vietor sarkazmus, -zrnu, m., (žena) saň, -ne, ž. výsmech; sarkistický samohláska, -y. i. sanatorium, -ia, str., sarkofág, -u, 77?., ka samochtiac liečebný ústav menná rakev samojediný sandál, -u, TTí. Sas, -a, m.; Sasko; samokýška, -y, 2. = sandwich (čitaj send saský kyslé mlieko vič), -a, /n. sať, sajem, sajú; sací samofub, -a, m.; mn. n. sane, saní, ž. mn.; sa (zo ssať) samoľubovia; samo nica; sánky, -nok; satan, satanáš, -a, m.; ľúby; samoľúbosť sankovnť sa satanský samomluva, -y, ž., mo sangvinik, -a, 771., člo satelit, -a, 77?., osobný nolog vek prudký, prchký, strážca, sprievodca, samopaš, -e, ž.; samo- dôverčivý; sangvinic- mesiac pašný; samopašník; ký satén (zo satin), -u, 772. samopašníctvo sanita, -y, ž., zdravot (atlasová látka) samorodý níctvo; zdravotný od satira, -y, 2. (druh bás samospasiteľný diel ; sanitný, zdravot nický); satirik; sati samospráva, -y, 2. = nícky rický autonomia; samo sanitra, -y, 2. satisfakcia, -ie, ž., za správny, autonómny sankcia, -ie, ž., schvá dosťučinenie samostatný lenie, pokuta; san satyr, -a, 771.; saťyrský samosudca, -dcu, 772. kcionovať Sáva,.-y, ž.; sávsky samota, -y, ž.; samotár; sanskrit, -u, TTí. savec, -vca, 771. (zo ssa- samotný sapér, -a, m., zákopník; vec) samotok, -n, m. sapérsky Savojsko, -a, str; sa- samotržba, -y, i. Sapfo, -pfy, ž.; sapfický vojský samouk, -a, TTí. sára, -y, ž. — z maď, sbalit, -ím, -ia samovar, -a / -u, m. holeň, holienka sbeh, -u, m. = shon: 269
iné je zbeh = uprchlík; scukornateť, -ie, -ejú Sečovce, -viec, ž. mn. sbiehať sa scvrknúť sa; scvrklý; sedadlo, -a, str.; mn. sberať (sa), -ám, -ajú; scvŕkať sa g. sedadiel sběrací; sberateľ; sbě sčeriť, -ím, -ia sedem; sedem ráz / se rač; sberačka; sbie- sčerneť, -iem, -ejú demkrát ra ' (sa); sbierací (há- sčerstveť, -iem, -ejú sedemčlenový i se sčerveneť, -iem, -ejú demčlenný -y, ž. sčerviveť, -ie, -ejú sedemdesiat / sedem - , ž. sčesať, -šem, -šú; sčes- desiati; sedemdesia -ajú; iné núť ty (č. rad.); sedem (ozbíjať) sčítať, -am, -ajú; sčí desiatnik ; sedemde , " sbijú; tanie; sčítací; sčíta siatka né je (ubiť) nec; sčitovať, sčítavať sedemmesačný (sa), -im, -ia: í sčítavať sedemnásť; sedemná sbližovat' sdeliť, -im, -ia (niekomu sty sbor, -u, 772.; sborový niečo), správne ozná sedemnásťročný 8boriť, správne zboriť= miť; sdeľovať, ozna sedeť, -im, -ia; sedenie; zrúcať movať; sdielny sedať; sedávať; se s ' -stra, 772. sdružit (sa), -im, -ia; dací; sediačky -a, 772. sdruženie; sdružo sedľač, -če, ž. sbratn sa, -im, -ia; vat' sedlat, -ám, -ajú; se- sbratrovať sa; sbra- sebaklam, -u, m. dlávať trenie sebaláska, -y, ž. sedliak, -a, TT?.; sedliac scediť, -ím, -ia; scie- sebaobrana, -y, ž. ka; sedliacky; sedlia- dzať sebavedomý čiť sceleť, -iem, -ejú; sce- sebazaprenie, -ia, str. sedlo, -dla, str.; sedlo lievať sebažertvovanie, -ia, vý; sedlár sceliť, -im, ia; scelo- str. sedmihran, -u, m. vať sebec, -bca, m.; sebec sedmimiestny scéna, -y, ž., javište, ký; sebeckosf sedmimílový výjav; scenár; scé Sebechleby, -ov, m. sedmina, -y, ž. nický; scénovat' pomn. Sedmohradčan, -a, m.; sceneria, -ie, ž., obraz sebevoľný; sebevoľ- Sedmohradsko; se- na javišti, kraj nosť dmohradský scentralizovať secesia, -ie, ž., odšte- sedmoraký scestie, -ia, str. penie, odluka sedmoro ' Scipio, -ona, m. seč, -i, ž.; sečný sedria, -ie, ž., krajový scivilizovať sečka, -y, ž.; sečkovica súd; sedriálny scudziť, -im, -ia (stroj) segment, -u, m., úsek 270 segregácia, -ie, i., od stovateľ semien; iné separát, -u, m., oso deľovanie je seminár, na pr. bitný odtlačok č/ o- sekanta, -y, 2., sečná, bohoslovecký tisk sečnica (v geom.) semenisko, -a, / se separatizmus, -zmu, sekat, -ám, -ajú; sekáč; meniště, -šfa, str. m., snaha po odluke; sekávať; seknúť semenný; semeník separatista; separati sekcia, -ie, i., oddele semester, -stra, m., stický nie, odbor; pitva; polrok; semestralny separátny, oddelený, sekčný seminár, -a, 771., seme osobitný sekera, -y, i.; sekerka niště; seminárny; se sepia, -ie, ž., a) mor sekmo minarista ský hlavonožec, b) sekretár, -a, 777., tajom Semiramis, -idy, ž. hnedá farba; sépiový ník; sekretariát Semita, -u, 772.; semit september, -bra, m.; sekta, -y, ž., nábožen ský lok. v septembri; sep ská strana; sektár sem tam tembrový sekularizácia, -ie, i., sen, sna, 772. septima, -y, ž.; septi- zabranie cirkevných senát, -u, m.; senátor; mán majetkov (pani) senátorka serafin, -a, 772.; serafín- sekulárny, storočný Senec, -nca, m. sky sekunda, -y, i.; sekun- Senica, -e, ž. serail, -a, m., palác sul dán --•= druhák seník, -a, m. (od sen tánov sekundár, -a, 771., dru ný) serenáda, -y, ž., nočná hý lekár senior, -a, m., starší; hudba sekundárny, vedľajší seniorát; seniorátny; sergeant (čitaj seržán), sekundista, -u, 771., hráč seniorálny -na, m., franc pod na druhé husle senný (od seno) dôstojník Sekvana, -y, i. sentimentálny, precitli séria, -ie, ž., rad sekvestrácia, -ie, i., velý; sentimentalita seriózny, vážny správa súdom vnú senzácia, -ie, ž., podiv, serpentína, -y, ž., ha tená; sekvester,-stra, úžas, vzrušenie; sen dovitá, haditá cesta OT.; sekvestrovať začný, vzrušujúci sérum, -ra, str. sem; sem tam senzibilita, -y, ž., citli Servác, -a, TíI. semafor, -a, TTí., optic vosť service (čitaj servis), ký telegraf senzitívny, značne cit -u, m., obsluha; sto semä=semeno, -a, str.; livý lový riad semiačko, -a, str. = senzualizmus, -zmu, servilný, otrocký, pod- semienko iw., smyselnosť liezavý semenáč, -a, 771. separácia, -ie, i., od servítka, -y, ž. semenář, -a, TTí., pe delenie, odlúčenie sesía, -ie, i., zasadnutie 271
Šestina, -y, ž. (útvar shodit (shora nadol) mažďovací; shro básnický) Shakespeare (čitaj mážděme; shroma sestra, -y, ž.; mn. g. se Šekspír), -a, 772. ždiště stier / sestár; sestrič sháfiať (od sohnat); shyb, -u, m. ka ; sestrin; sester iné je zháňať (túlať shybák, -a, m. nica (sestrina dcéra); sa) shýbať, -am,-ajú; shý- sestřenec (sestrin shármonizovať, -ujem, bavať / shýbávaí syn) -ujú schéma, -ata, str., i sever, -a i -u, m.; se shľadávať, -am, -ajú schéma, -y, ž.; obra verný ; severovýchod shliadnuť, -em, -u zec, vzor; schemati ný ;. severozápadný (shora nadol); iné je cký Severín, -a, m. vzhliadnuť schematizmus, -zmu, Severná Amerika; se- shluk,-u, m.; shluknut' /n., výkaz, soznam veroamerický sa; shlukovat sa scherzo, z tal (výsl. sexta, -y, ž.; sextán; shoda, -y, ž.; shodnúť skerco), -a, str., žar sextánka; sextánsky sa tovná skladba sextant, -u, 772., prístroj shodiť, -ím, -ia; shá schizma, -ata, str., i na meranie uhlov dzať, shadzovať schizma, -y, ž., rozkol sexteto, -a, str. shodnúť sa, -nem, -nú; cirkevný; schizmatik, sexus, -xu, /n., pohla shodol sa; shodovat rozkolník vie; sexuálny, po sa schladiť (sa), -im, -ia; hlavný shon, -u, m. schladzovat (sa) sezóna, -y, ž., ročné shora schnúť, -nem, -nú obdobie; príhodný shoreť, -í, -ia (spolu) schod, -u, m.; scho čas pre niečo; se shovárať sa dík; schodište zónny shovor, -u, TTI. schodiť (sa), -im, -ia; sféra, -y, ž., guľa, kruh; shovorčivý schádzať (sa) sférický shovorka, -y, ž., roz schodný sfinx i sfinga, sfingy, hovor schodok, -dku, m. ž., žena so ľvím te shrabat,-em,-ú; shráb schôdza, -dze, i.; lom nut; shrabávať; shra- schôdzka sformovať búvať scholastík, -a, m.; sfragistika, -y, ž., ná shrbit sa, -im, -ia; scholastika; schola uka o pečatiach shrbený stický sfúknuť, -nem, -nu shŕknuť (sa), -nem, -nu schopný;. schopnosť sgrafito, -a, str., ozdo shrnúť, -niem, -nú; schovať (sa), -ám, -ajú; by škriabané v omiet shrnovat'; shŕňať schovávať (sa);scho- ke shromáždit, -ím, -ia; vávanka (hrať sa na shádzať, -am, -ajú; shromažďovat'; shro- schovávanku) 272
schradnúť, -nem, -nú siekol (neužíva sa) i silneť, -iem, -ejú schrána, -y, ž.; sekol; sečený sünica, -e, i.; = hrad schránka siedmi = sedem ská schudnúť, -nem, -nú siedmy, -a, -e silospyt, -u, 771. schudobneť,-iemsieň, -ej, -neú , ž.; mn. g. silueta, -y, ž., tieňový schúliť sa, -im, -ia siení obraz schváliť, -im, -ia; siesta (trojslab.), -y, ž., silurský schvaľovať; schvaľu poludňajší odpočinok Silvester, -tra, m. júci sieť, -ti, Ž.; sieťový; Silvius, -ia, TTI. schválny; schválne — sietka; sieťkový Simeon, -a, m. naschvál sietnica, -e, ž. simonia, -ie, ž., sväto- schvatnúť, -nem, -nú sifon, -u, m. kupectvo schybiť, -im, -ia, po Sigfríd, -a, m. Simonides, -da, m. chybiť signál, -u, 77?., znak, simulácia, -ie, i., pre- schýliť (sa), schyľovať znamenie; signalizo tvarovanie (sa) vať simulant, -a, TTí.; simu schystať, -ám, -ajú signatúra, -y, ž., ozna lovať schytiť, -im, -ia; schy čenie simultánny, súčasný, tať signum, -gna, str., zna spoločný siaha, -y, í.; siahový; menie Sinaj, Sinaja, m.; si- siahovica siheť, -hle, ž. (mladý najský siahať, -am, -ajú; siah ihličnatý strom, síňava, -y, ž. (od siný, nuť smrek al. jedľa) ; sr. čierňa\a) siakať,-am, -ajú; siak- sihlina (mladá hora) sinekúra, -y, i., výnos nuť sihof, -ti, ž. (z maď), ný, nenamáhavý úrad siať, sejem, sejú; siaci, ostrov v rieke singulár, -u, TTí., jed -a, -e (na pr. siaci síkat, -am, -ajú, strie notné číslo; /. v sin stroj); sial; siaty; kať ; sikačka, strie gulári; singulárny siatie; siatba; siatina kačka ; Iné je sykat = sineť, -iem, -ejú Sibír, -i, ž. (— Sibíria, syčať, sykavý, sy kavka sinus, -usu, m.; veta si -.ie, ž.); sibírsky sila, -y, ž.; silný; siliť sa nusová Sibyla, -y, ž.; sibylský silák, -a, /n. siný; sinavý síce; a síce — lepšie silencium, -ia, str., Sion, -a, TTI. a to mlčanie, ticho sionizmus, -zmu, m., Sicilia, -ie, ž.; sicilský silenka, -y, ž. (rastlina) hnutie za zriadenie sídliť, -im, -ia silica -e, ž. (éterický samostatného židov sídlo, -a, str.; sídelný rastlinný olej) ského štátu; sionista Sidonia, -ie, ž. siliť (sa), -im, -ia, na sipeť, -im, -ia siecť, sečiem, sečú; máhať (sa) sipot, -u, m. = sykot 273
síra, -y, ž.; sirka; sír sivooký skazonosný natý ; sírny; sirník, sivý; sivák; sivoň skelet, -u, m., kostra -a (slúčenina síry); Sixtus, -ta, TTí. skepsa, -y, ž., pochyb sírnik, -a = zápal- sjazd, -u, 777.; sjazdový nosť; skepticizmus, nička; sírový; sírovitý sjednat (sa), -ám, -ajú pochybovačnosť; síran, -u, m. sjednotit, Am, -ia; skeptik; skeptický Siréna, -y, ž. (víla); sjednotenie; sjedno ski, neskl, lyže (pomn.) siréna, -y, ž. (píšťala) covat' skioptikon, -ka, str., sirka, -y, i. = zápalka skákať, -am, -ajú; skac prístroj na premieta sirník, -a, m. (slúče kať nie obrazov nina síry) skala, -y, ž.; skalica; skizza (vysl. skica), -y, siroba, -y, ž. — osire- skalina; skalka; ska- ž„ náčrt losť lie; skalisko; skalný; sklad,-u, in.; skladné; sirota, -y, ž.; sirotský; skalnatý skladný; skladník; sirotinec; sirôtka; si- Skalica, -e, i.; Skaličan; skládok rôtočka Skaličanka; skalický skladať,-ám,-ajú; skla sirovodík, -a, m. skaliť, -im, -ia dací; skladač; skla sirý (osirelý) skalopevný dateľ; skladba, -y, ž. sísť; sídem, sídu (sho skameneť,-ie,-ejú; ska- skladiště ra dolu); sísť sa (spo menelý; skamenelina sklamať, -em, -ú lu); iné je zísť sa; Skandinávia, -e, ž.; skláňať, -am, -ajú; sklo zíde sa mi niečo skandinávsky; Skan niť Sisyfos, -fa, TTI.; sisy- dinávec i Skandináv- sklár, -a, 771.; sklárňa; fovský čan sklársky sítie, -ia, str. = sítina, skandovať sklátit (sa), -im, -ia -y, ž. skántriť — zničiť, zhu skľaveť, -iem, -ejú = Sitno, -a, s/r. (vrch); bit', skaziť skrehnúť sitno, -a = peklo; skapalnet, -ie,-ejú; ska- skĺbiť, -im, -ia sitniansky palnif sklenár, -a, TTí. sito, -ta, str.; sitár; skapat, -em, -ú sklenica, -ce, ž.; skle sitko skárať, -am, -ajú nička; sklenka; skle- sitokrídly; hmyz sito- skarikovať ničkár krídly skaut, -a, m., junák; skleník, -a, m. situácia, -ie, ž., polo skauting, -u, m.; sklený = sklenený ženie, stav, pomery; skautský sklep, -u, TTí. = obchod; situačný skaza, -y, ž. sklepník = obchod Sivko, -vka, TTí. (meno skaziť, -im, -ia ník; skliepok koňa) skazka, -y, ž. = roz sklepenie, -ia, str. = sivokrídly právka klenutie, klenba 18 274
sklepiť, -ím, -ia skorocel, -u, m. (rastli skrsnúť, -e, -ú, vznik skleróza, -y, i., zvápe- na) núť, povstať, oživnúť nenie skorý; skorší skrúšený; skrúšeriosť sklesnut, -nem, -nú; skosiť, -im, -ia; skášat skrušiť, -im, -ia skleslý; skleslosť skostnateť, -iem, -ejú skrutinium, -ia, str., sklo, skla, str.; skielko skovať = skuť, skujem, sbieranie hlasov / sklíčko skujú skrútiť, -im, -ia; skrú sklon, -u, rn.; sklonok, skrahnúť — správne cať; skrucovať -nkujsklonný; sklon- skrehnúť skrutka, -y, ž., šraub, nosť skrájať, -am, -ajú; skro- šrauba sklonit; skláňať JK skrvavef, -iem, -ejú skloňovať; skloňovanie skrátenina, -y, ž., i skrvaviť, -im, -ia sklopiť, -ím, -ia skratka, -y, ž. skrýš i skrýša, -še, ž. skľúčiť, -im, -ia; skr skrátiť, -im, -ia; skra skryť, skryjem, skryjú; čovať covať skrytý; skrytosť; skíznuť, -nem, -nú skrčiť, -im, -ia skrývať skočiť, -im, -ia; skákať skrehnúť, -nem, -nú; skrz, skrze (predl s ak.) skok, -u, 771. skrehlý skučať, -im, -ia školiť, -im, -ia (nieko skrepeneť, -iem, -ejú, skulina, -y, ž., škára ho) = srazit', zabiť stuhnúť, zmeraveť skulptúra, -y, z., so skomponovať skresať, -šem, -šú; chárstvo ; skulpturál- skon, -u, m.; skonat'; skresávať ny skonávat' skresliť, -im, -ia; skre- skúmať, -am, -ajú; skoncovať slievať; skresľovať skúmavosť; skúma skončiť (sa), -im, -ia; skričať, -im, -ia; skrík- vý; skúmavka; skú- skončievať (sa) nuť mateľ; skúmadlo skonfiškovať skriňa, -ne, ž.; skrin (reagencia) skontro, -tra, str., vy ka skupina,-y,ž.; skupin- rovnanie účtov; skriviť, -im, -ia ný skontrovať, prezreť skrížiť, -im, -ia skúpiť, -im, -ia; po- (účty) skrojiť, -jím, -ja kúpit skopať, -em, -ú; sko skromný; skromnučký skupština, -y, i. pa vať skropit, -ím, -ia; skrá skúpy; skúpo; skúposť skopneť, -ie, -ejú pat', -am, -ajú skúsif, -im, -ia; skúšať skôr / skorej skrotiť, -im, -ia; skro skúška,-y, ž.; skúšobný skorigovať tený; skrocovať; skro- skuť i skuvať, skujem, skormútiť, -im, -ia titeľný; skrotnúť skujú; skúvať skoro; skorej / skôr; skrovný; skrovnučký skutok, -tku, m.; sku najskôr / najskorej skrpatef, -iem, -ejú točný 275 skveť sa, -ejem / sladovňa / sladoven, slepiť, -ím, -ia; sliepaf; skviem, -ejú; skvelý; -vne, ž. slepovat skvúci slama, -y, ž.; slamka; slepý; slepec; slepáň; skvost, -u, TTí.; skvostný slamený; slamenák; slepýš = slepúch skvúci, -a, -e slamienka sleteť (sa), -im, -ia; skydať (sa); skydnút Slaná, -ej, ž. slietať (sa); slietnuť (sa) slanina, -y, ž-; slanin (sa); sletovat (sa) skypeť, -im, -ia ka sletovat (kovom), zale- skypreť, -ie, -ejú slánka, -y, ž., soľnička tovať, svárať skypriť, -im, -ia slaný sleva, -y, ž.; slevit', -ím, skysnúť, -nem, -nú slasť, -sti, £.; slastný -ia; slevovat' skýšiť (sa), -im, -ia slátat, -am,-ajú; sláta slevač, -a, m.; sleva- Skyta, -u, TTí., TTITI. TI. nina dlo; slévárna i slévá Skyti slatina, -y, ž.; slatinný; ren; siievať; v/ď sliať skytat, -ám, -ajú; skyt Slatina (miestne me slez, -u, m. nut' no); Slatinčan; slatin Slezák, -a, m. skyva, -y, ž.; skývka ský Slezan, -a, m.; Slezan- skývražiť, -im, -ia, byt sláva, -y, ž. ka; Sliezsko skúpy; skývražník, sľava — správne sleva; slezina, -y, ž.; slezinný, skupáň sľaviť, správne sle slezinový Slabika, -y, ž.; slabič vit sliač, -a, m. (i -e, ž.) = ný; slabikovať; ale slávik, -a, m.; slávičí slatina; Sliač, -ča, m. šlabikár slavista, -u, m.; sla (kúpele); sliačsky slabina, -y, £.; slabino- vistika, veda o Slo sliať, -slejem, -slejú; vý, slabinný vanstve siievať; slevač; slé slabnúť, -nem, -nú Slavkov, -a, m. várna i sléváren slabomyseľný; slabo- slávnosť, -sti, ž.; sláv sliediť, -im, -ia; sliedič myseľnosť nostný sliepať, -am, -ajú, viď Slabý; slabučký; sla- slávny; slávne slepiť bunký; slabo; slabosť slavobrána, -y, ž. sliepka, -y, ž. = kura; Sláčik, -a, 771. Slavoľub, -a, m. sliepočka Slad, -u, TTI.; sladár Slavomír, -a, TTí. sliepňať (sa), -am, -ajú, sladiť, -im, -ia; sladnúť; slávybažný blikať, mžikat' sladivo Slažany, -žian, 771. siievať, -am, -ajú, viď sladivo, -a, str. pomn. sliať sladký; sladkastý slečna, -y, ž.; slečinka slievky, -vok, ž. pomn., sládok, -dka, m. sled, -u, m. slité pivo, víno ap. sladoľad, -u, m. = sledovať Sliezsko, str.; sliezsky; zmrzlina slepačí, -ia, -ie Slezan; Slezanka * 276 sliezť, sleziem, -zú Slovák,-a, m.; Sloven slučovat; slučivý; slu- slimák, -a, m.; slimačí ka; Slovensko; slo čivosť (slučivosť látok slina, -y, ž.; slinka; sli venský; slovenčina v chemii, afinita) nit' Slovan, -a, m.; Slovan slučka, -y, ž. slintačka, slintavka, -y, ka; slovanský; Slo sluha, -u, m. ž. vanstvo sluch / slych, -u, m. sliva, -y, ž.; mn. g. slív; Slovany, -vian, m. slúchaf; slúchnuť slivka; mn. g. sliviek, pomn. (miestne meno) sluka, -y, i. slivôk / slivák; sli- slovenčina, -y, ž.; viď slúpať, -am, -ajú í -em. vôčka; slivkový; sli Slovák -u; slupka vovica sloveso, -a, str.; slo slušať, -im, -ia sliz,-u, m.; slizký; sliz- vesný slušný ný; slizný; sliznatý; Slovinky, -niek, ž. sluť, slujem, slujú alebo sliznica pomn. slovem, slovu; sluj; slizaf, -žem, -žu; sliz Slovinec,-nca, m.; Slo- slujúc alebo slovúc; nut; slizovať vinka; slovinský; slo slul sliznica, -ce, ž. vinčina sľutovať sá, -ujem sa slíž, -ža, TTí.; slížik slovník, -a, m.; slovni nad niekým; sľuto- slnce, -a, i slnko, -a, kár vanie str.; slniečko; slneč slovo, -a, str.; slovko, služba, -y, ž. ný / slnný slovce; slovíčko; slo- služebný; služebník; slnečnica, -ce, ž. vičkár služebnictvo slnečník, -a, m. slovosled, -u, 77!. slúžiť, -im, -ia; slúžie slnovrat, -u, m. slovutný; slovutnosť vať; slúžiaci sloboda i svoboda, -y, složenina, -y, i. slúžka, -y, ž. ž. složiť, -ím, -ia; složitý; slúžny, -eho, m.; slúž- slobodný / svobodný; složište (na pr. na novský; iné je služné, slobodne / svobodné nádraží) -ćho, str. = plat slobodomyseľný i svo- složka, -y, ž,; složko slych, -u, m. = sluch bodomyseľný vý (smysel); sluchy, sly- sloh, -u, m.; slohový sľub, -u, m.; sľubný chy, -ov, čVs. spán sloha, -y, ž. sľúbenec — správne ky (časť hlavy) sloj, -a, TTI. = vrstva snúbenec, -nca, m.; slýchat, -am, -ajú; slon, -a, m.; sloní, -ia, sľúbenica — správne _ slýchávat / slýchá -ie; slonový snúbenica vat slonit, -ím, -ia = clonit sľúbiť, -im, -ia; sľu slyšať, -ím, -ia slopať, -em, -ú bovať slza, -y, ž.; mn. g. sĺz; slóta, -y, ž. slúčenina, -y, i. slzička; slzavý Slovač, -če, ž. (hrom.) slúčif, -im, -ia; slúčat, slziť, -im, -ia 277
slznúf, -ne, -nú, oro- śmiesf, smetiem, sme smútok, -tku, m.; smú sievať sa,čes. mokvať tů; smetäť; smetávať točný smáčať, -am, -ajú; smiešať, -am, -ajú; smyk, -u, TTí.; šmýkať smočit; iné je zmá smiešaný; smiešani- = ťahať; iné je šmý čať, zmočit na kať (sa) smalt,-u, 722.; smaltovat smilný Smyrna, -y, ž. smaragd, -gdu, m. smilovat sa nad nie smysel, -slu, m.; smy- smazať,-žem,-žú; sma kým; smilovanie selný; smyselnosť závat' smilstvo, -stva, str. smyslet, -ím, -ia smažit, -ím, -ia; sma- smluva, -y, ž.; smluv- smýšľať; smýšľanie žievať ný smyť, smyjem, smyjú; smäd, -u, /n.; smädný smok, -a, m. smývať smer, -u, m.; smerovať Smokovec, -vca, m. snáď — azda, hádam, (k niečomu) smola, -y, ž.; smolit vari smernica, -ce, ž. smolienka, -y, ž. snadný, snadnější — smes, -i, ž. Smolnik, -a, TTí. ľahký, ľahší smestiť (sa), -im, -ia smotana, -y, ž.; smo sňah, -u, m., správne smeť, -ti, ž. tánka; smotanový sneh smeť, smiem, smejú / smotať, -ám, -ajú; smo- snaha, -y, ž. smú távať snár, -a, m. smetat -ám, -ajú; smrad, -u, m.; smra snášanlivý; snášanli- smiesf dit; smradľavý'.smra vosť smetisko, -a, / sme doch; smradúch snášať,-am,-ajú; sná tiště, -šťa, str. smraštif, -im, -ia; šať sa; iné je znášať smiať sa, smejem, sme smrašťovaľ (krivdu, chorobu) jú; smejúc sa; smial smrdeť, -im, -ia sňať, snímem, snímu; sa; (u)smiaty smrečie, -ia, str.; smre sňal, sňatý, sňatie; smida, smidka, -y, ž., čina snímať skyva, skyvka (chleba) smrek, -a, m.; smre snažiť sa,-im,-ia; sna smiech, -u, m.; smieš kový živý ny smrť, -ti, ž.; smrtka; snědý, osmahlý smiechota, -y, ž. smrtný sneh, -u, m.; snehový; smier, -u, m.; smierny smrteľný; smrteľník snežný smierčí smrtonosný snehovky, -viek, ž. smierif, -im, -ia; smie- smud, -u, TTí. -- čmud snehulec, -Ica, m. renie smudiť sa — čmudiť sa snem, -u, m.; sněmový smierlivý smútiť, -im, -ia; smú- snemovňa, -vne, ž. smiesiť, -im, -ia; s mie tievať sneť, -ti, ž.; snietka; šať smutný snetivý 278 snežienka, -y, ž. sobrať,-berem, -berú; sojka, -y, ž.; sojčí, -ia, snežif; snežievat soberať -ie snice, sníc, ž. pomn. socialista, -u, m.; so sok, -a, m.; sokyňa (zadný konec oja) cialistický sokol, -a, m. (vták); sniesť, snesiem, snesú; socializácia, -ie, ž., zo- sokolí, -ia, -ie snášať (dolu alebo spoločnenie; sociali- Sokol, -a, m. (spolok); spolu); iné je zniesť zovať, urobiť spoloč sokol (člen Sokola); (krivdu, chorobu) ným sokolský; Sokolstvo snímať (od sňať); sní socializmus, -zmu, m. sókor, -a, m., správne mací sociálny, spoločenský sochor snímka, -y, ž., /snímok, sociológia, -ie, ž., ve Sokrates, -ta, TTí.; so- -mku, m. da o spoločnosti ľud kratický Snina, -y, ž. skej soľ, -li, ž.; soľný; soľ- sniť(sa); snívať (sa); sóda, -y, ž.; sódový nička snivý sodík, -a, m. (prvok solárny (rok), slnečný 8nížiť,-ím,-ia; snižovat nátrium) Solčany, -čian, m. snop, -a i -u, TTI.; sno- sodrat, -derem, -derú pomn.; Solčanec; Sol- pok, -pka i -pku; (s niečoho); iné je čianka; solčiansky snopček zodrať = dodraľ solicitátor, -a, TTí. snosiť, -im, -ia (od sodref, -drem, -drú solidarita, -y, ž.; soli sniesť) (s niečoho); sodrel; dárny snôška, -y, ž. sodrený / sodreťý; solídny, pevný, spoľah snovať i snuť, snujem, iné.je zodreť livý snujú; snujúc; snul sofista, -u, m., mudrák; soliť, -im, -ia snúbenec, -nca, m.; sofistika, grécky filo solivar, -u, m. snúbenica zofický smer, vedomé sólo, -a, str.; sólový snäbiť, -im, -ia dokazovanie neprav solventný, kto môže snubný (prsteň) dy; sofizma, -ata, str., platiť sob, -a, m.; sobí, -ia, i -y, ž., klamný zá somár, -a, m.; somár- -ie ver sky sobáš,-a, 777.; sobášny; sohnaf, -ženem, -ženu somnambulizmus, sobášiť socha, -y, ž.; sochár; -zmu, TTI., námesač sobliecť, -lečiem, -le sochársky níctvo ču; sobliekať (sa) sochor, -u, m.; socho- sonáta, -y, ž. soboľ, -a, TTI.; sobolí, rec sonda, -y, ž.; sondovať -ia, -ie; sobolina soirée (čítaj soaré), str. (= skúmať, skúšať) sobota, -y, ž.; sobotný; neskl, večierok (na sonet, -u, TTí., znelka Rimavská, Spišská pr. čajový) či večier sonórny, zvučný Sobota ky (pomn.) sopfiť / sopnúť, so- 279
pnem, sopnú; sopäl i ný; sostúpiť; sostu- soznámiť (sa), -im, -ia sopnul; sopätý / so- povať = ob(o)známiť (sa); pnutý sosuf (sa), sosujem,-jú soznamovať, obozna sopeľ, -pľa, m.; sopľa sosyp, -u, TTí.; sosypať, movať vý; sopliak; sopliť -em, -ú (dokon.); so soznať, -znám, -znajú; sopka, -y, ž.; sopečný sypať, -am, -ajú (ne- soznanie; soznávať soprán, -u, 772.; sopra dokon.) sozváňať, -am, -ajú nistka sošit, =ti, m.; sošitok sozvať, -em, -ú sopúch,-a, 77?., dymnik; sošif, -šijem, -šijú; so- sožat, -žnem, -žnú; so- sopúšok šívať žínať sortiment (čitaj sorty- soškrabať; soškriabať spáč, -a, 771. mán), -u, TTí., sklad sa; viď škrabať, spád, -u, 77í.; spádný vybraných kníh, diel škriabať spadnúť; spadlý; spa sosadif, -im, -ia; so- soškrtať, -ám, -ajú dať; spadávat' sadnúť sošmyknúť sa, -nem, spáchať, -am, -ajú soschnúť, -em, -ú; so- -n ú spachtoš, -a, m. sychať sošúfať (sa), -am, -ajú spájať, -am, -ajú, viď soskoČiť, -ím, -ia; so- soťať, sotnem, sotnú; spojiť skákať; soskakoväť sotínať spála, -y, ž., i šarlach; soskupit, -im, -ia; so- sotiť, -im, -ia; sácať spálový skupovať sotmet sa, -ie, -ejú; spálenina, -y, ž. soslať, -šlem, -šlú; so- sotmelo- sa spáleniště, -šfa, str. slanie; sosielať sotník, -a, m., dôstoj spáliť, -im, -ia; spaľo sosna, -y, ž.; sosnový ník, veliteľ sotniny; vať sosnovať (od osnovat') sotnina, -y, ž., com- spálňa, -ne, 2. sosobášiť, -im, -ia pagnie (franc, čítaj spalničky, -čťek, ž. sostávať z niečoho je kompani) 1 kompa spalný chybné; správne skla nia ; iné je stotina — spamätať sa, -ám, -ajú dať sa z niečoho stý diel spanilý sostaviť, -im, -ia; so- sotor, -a, 771. (košík zo spánok, -nku, m. stavovať slamy, z prútia) spanšteť, -iem, -ejú so strany; so strany sotreť, -trem, -trú; so- spara,-y, 2. = dusnota; na stranu; s tej strán tierať sparina; spárňava ky sotva; sotvaže spariť, -ím, -ia; spare- sostreliť, -im, -ia; so- sova, -y, £.; soví; so- nina; špárať strieľať vička sparný; spárno sostrojiť, -jím, -ja; so- sovreť, -vrem, -vrú; so- spása, -y, 2. strojovať vierať spasiť, -sím, -ia; spa sostup, -u, 77í.; sostup- soznam, -u, 771. senie 280
Spasiteľ, -a, m.; Spasi spievanky,-niek í'-nôk, i Splašiť, -ím, -ia teľ (Kristus) ž. mn. spľaštif, -im, -ia spasiteľný spievať,-am, -ajú; spiesplatiť- , -im, -ia; splá spásonosný vavať i spievávaf cať spást, spasiem, spasú; spiež, -e, ž.; spiežovec; splátka, -y, ž.; splát spásať spiežový kový spať, spím, spia; spi, spiknút sa; spiklenec; Splatný; splatnosť -te; spal; spanie; spiknutie splav, -u, m.; splavnif; spávať spíliť, -im, -ia; spiľo- splavný spatriť, -im, -ia vať splaz, -u, m. (časť plu spavý; spavosť spínať, -am, -ajú; spi- hu) Špecifický, svojrázny, nadlo splesneť, -iem, -ejú; zvláštny, výhradný, spirála, -y, ž., závitnica ; splesnelý; splesniveť; rýdzi {specifická váha spirálový splesnivelý spečatiť, -im, -ia špiritista, -u, m.; špiri spletenina, -y, ž. spečený, od spiecf tistický; spiritizmus spletilý spech, -u, m.; spechať; spirituál, -a, m., du spliesť, spletiem, sple spěšný chovný správca tú; splietať spektrum, -ktra, str. spis, -u, 771. spln, -u, 771. (svetlo rozložené hra spísať, -šem, -šu; spi splniť, -im, -ia; spĺňať; nolom); spektrálny sovať splňovať speňažiť, -im, -ia spisba, -y, ž. splnomocniť, -im, -ia speniť, -im, -ia spisovateľ, -a, m. splodiť, -ítn, -ia spestriť, -im, -ia spisovný sploštiť, -im,-ia; splo- speť, -ejem, -ejú; spe- Spiš, -a, /w.; Spišiak, štený júc; spel; viď dospět, Spišiačka; Spišská splynúť, -niem, -nú; prospět župa; Spišská Kapi splývať spev, -u, TTí.; spevavý, tula (obec), ale spiš splznúť, -em, -ú; splz- spevný; spevák; spe ská kapitula — kano nutý váčka ;spevácky(sbor nici; spišský spočiatku (prísl), lep ap.) spiť sa, spijem, spijú; šie zpočiatku, na pr. spevník, -a, TTí. spíjať sa zpočiatku bolo ešte spevohra, -y, ž.—opera splácať, -am, -ajú; viď svetlo; iné je z po spevokol, -u, /Ti. splatiť čiatku, na pr.: kniha spica, -e, ž. (časť ko splákat, -am, -ajú; pochádza z počiatku lesa) spláknuť; splakovať 18. stoletia Spiecf, spečiem, spečú; splanef, -iem, -ejú spočinúť, -niem, -nú; spečený spľasknúť / spľasnúť, spočívať spierat sa, -am, -ajú -nem, -nú spočítať, -am, -ajú; 281
spočitovať, spočítavať spoliehať sa, -am, -ajú; sporiť, -im, -ia; spořivý i" spočítavať spoľahnúť sa sporiteľňa, -ľné, i.; spočívať, am, -ajú; spoločenstvo, -a, str.; sporiteľničný spočinúť spoločenský sporý — hojný, výdatný spod, -u, m.; spodok, spoločník,spôsob-a, ,-u m.;, Tri. spo; sposob- -dku, m.; spodný; iné ločnica ny je predložka zpod spoločný, spoločnosť spôsobiť, -ím, -ia; spodina, -y, ž. spolok, -lku, m.; spol spôsobovať; spôso spodný kový bilý spodobať sa, -ám, -ajú spolu spotiť sa, -ím, -ia niekomu, a) pripo spolubydliaci / spolu spotreba, -y, ž.; spo dobniť sa, b) zaľú bývajúci trebovať biť sa spoluhláska, -y, ž. spotvoriť, -ím, -i a spodobiť, -im, -ia; spo spolupáchateľ, -a, m spoveď, -di, i.; spo dobenie = asimilá spoluvinný, spoluvin- vedný; spovedník; cia ník; spoluvinnica spovedať sa spohodlneť, -iem, -ejú spomáhat, -am, -ajú; spovedelnica i spo spojenec, -nca, m.; spo spomôcť vednica, -ce, 2. jenecký spomenúť, -niem, -nú; spozdiť, -ím, -ia = spojiť, -ím, -a; spájať; spomenul; spomínať zmeškať; spozdilý; spojovať spomienka, -y, i. spozdilosť Spojené štáty severo spomôcť, spomôžem, spoznať (sa), -ám, -ajú americké = U. S. A. spomôžu; spomohol = poznať, soznámii' i USA. spona, -y, ž.; sponka (sa) spojitý sponáhľat sa, -am, -ajú spozorovať spracovať; spojivka, -y, ž.; očná spondej, -a, m., stopa spracúvať spráchnivet, spojivka o dvoch dlhých sla -ie, -ejú sprašiveť, spojivo, -a, str. bikách; spondejský -ie, -ejú spraštiť, -im, -ia; spojka, -y, ž. spontánny, samovoľný, spojovrtť; spojovací; samočinný sprašťaf spojujúci spopolniť, -im, -ia; spo- spratať, -cem, -cú; spokojit sa, -im, -a polňovať spratný spokojný spopularizovať sprava, -y, ž., vec, za spoľahlivý spor, -u, TTI.; sporný; riadenie, prístroj spoľahnúť sa, -nem, spornosť správa, -y, ž, na pr. -nú; spoliehať sa sporadický, roztratený, správa štátu, spolku; spolčiť sa, -im, -ia; ojedinelý iné je zpráva — zvesf, spolčovat sa; spolčo sporák,-a, m. (z nem) 77Ö pr. ročná zpráva, vací sporiadať, -am, -ajú novinárska zpráva, 282
alebo zprava (prísl.) spríjemniť, -im, -ia; da); srdcovitý (srdcu = s pravej strany spríjemňovať podobný) správca, -cu, m.; správ spríkriť sa, -im, -ia srezať, -žem, -žú (s nie covský; správcov sprisahať; sprisahanie; čoho); iné je zrezať stvo; správkyňa sprisahanec, -nca,.TTí. (zrezať na kúsky) spravedlivý; sprave sprítomniť, -im, -ia; sriadit,správne zriadiť; dlivost' sprítomňovať sriadenie, správne spraviť, -ím, -ia, urobiť sprostiť (sa) = zbaviť zriadenie; sriadenec, správka, -y, ž.; správ- (sa) správne zriadenec kárňa; lepšie opra sprostý; sprostučký sriecť sa; srieknuť sa vo vň a sprotiviť sa, -im, -ia (= ushovoriť sa); iné správny; správne sprzniť, -ím, -ia je zriecť sa, zrieknuť spravovať, riadiť, viesť spuchnúť, -nem, -nú sa (na pr. úradu) spražiť, -im, -ia spupný srieň, -a, TTí.; srieňový sprehýbat, -am, -ajú spustit (sa), -im, -ia; srkať,-ám, -ajú (napr. spreneveriť (sa), -im, spúšťať (sa) vodu); srkavý -ia; spreneverilý; spustnúť, -nem, -nú; srna, -y, ž.;srní, -ia, -ie spreneverenie, spre spustlý sŕňa, -aťa, str. nevera spustošiť, -im, -ia srňacina, -y, ž. sprevádzať, -am, -ajú spútať, -am, -ajú; sput- srnec, -nca, m.; srnčí, sprevodiť, -im, -ia nať -ia, -ie; sŕňa, -ťa; sprežka,-y, ž.; sprež- spyšneť, -iem, -ejú srňacina kový pravopis spýtať sa, -am, -ajú; srok, -u, m. = lehota, sprcha, -y, ž.; sprchat; spytovať (svedomie); termín, čas; sročný sprchnut' spytovať sa = splatný sprchomer, -u, TTí.; Spytihnev, -a, TTí. srovnalý sprchomerný srast, -u, 77í. srovnat, -ám, -ajú; spriahať, -am, -ajú; srást, srastiem, srastú; srovnalý; srovná spriahnuť srastenie; srastať vat'; srovnávací (na spriasť.spradiem, spra- sraz, -u, TTí. pr. jazykospyt) dú; spriadať srazit, -ím, -ia; srážať srozumětsa,-iem,-ejú > spriateliť (sa), -ím,-ia srážka, -y, 2. srozumenie spriazniť, -im, -ia; Srb, -a, m.; Srbka; Srb srozumitelný spriaznený sko; srbský; srbština srp, -u, 771.; srpovitý spriečif sa, -im, -ia srd, -11, 77?. = zlosť, srsť, -sti, ž.; srsteny; sprievod, -u, 77?.; sprie zloba; srdiť sa; srdi- srstka; srstnatý vodný tý; srdnatý sršať, -í, -ia; na pr. sprievodca, -cu, m.; srdce, -a, 7??.; srdcový; iskry sršia sprievodkyňa srdečný (srdečná va sršeň, -šňa, TTI. 283
8řšiť sa, -im, -ia, srdiť cikde; sťakto, kto starodávny sa, zlobiť sa koľvek, hocikto staromódny srub, -II, 772. stalaktit, -u, m. starosť, -sti, ž. srubiť, -ím, -ia; srúbať stále (prísl.) starosta, -u, TTí. srúcanina, správne stálica, -ce, ž. starostlivý zrúcanina stáložiarny; stáložiarna starosvat, -a, m. srútiť, správne zrútiť; pec, kachle starosvetsky srúcať, správne zrú stály — trvalý; stále starovek, -u, m.; staro cať stan, -u, TTí.; stanový; veký srvátka / syrovátka, stánok, -nku staroverec, -rca, m.; -y, ž. stanica, -ce, ž.; staničný staroverský sutiny, -tín, ž. staniol, -u,/n.; stanio starozákonný sťa = ako, ani (pri lový starožitný; starožitník; porovnávaní) Stanislav, -a, m.; Sta starožitnosť; starožit stabilita, -y, ž., stálosť, no, -na níctvo pevnosť; stabilný stanný (stanné právo start, -u, m.; startovat stabilizácia, -ie, i., chybne, správne náhly starý, starší; staručký ustálenie; stabilizo súd) Starý rok vať stanovisko, -a, str. Starý zákon stáčaf, -am, -ajú; sto stanovište, -a, str. staryga, -y, ž.; stary- čiť stanoviť, -im, -ia gáň, -a, m. stačiť, -im, -ia stanovy, -nov, ž. stať, -tí, ž. stadion, -dia, str., cvi starať sa, -ám, -ajú stať (sa), stanem, sta čiště starec, -rca, m.; starček nú; staň; stal stadium, -ia, str., i štá Staré Hory, Starých sťať, sotnem, sotnú; dium (ľud.), stupeň Hôr, i: poulil, (obec); sťal; sťatý; stínať vývoja, stav starohorský stáť, stojím, stoja; stádo, -a, str.; stádny 8tarejší,-šieho,T7i.; sta- stojac; stál; státie / stagnácia, -ie, i., nedo rejšia, -ej, ž. stanie; stojacia lam statok pohybu, zasta staršina, -u, m. pa venie pokroku; stag- stareť (sa), -iem, -ejú statika, -y, ž., náuka o načný stárež, -e, ž. f hrom.) rovnováhe; statický sťahovať (na pr. ko starina, -y, ž. štatista, -u, m. žu) ; stiahnuť. starký, -ého; starká, -ej statív, -u, m.; stojan stahovat sa; sťahova starnúť, -nem, -nú statkár, -a, m. cí; sťahovavý staroba, -y, ž.; starob statný = udatný staja, -e, / sfajňa, -ne, ný; starobinec, -nca, statočný; statočnosť i., maštaľ, -le, ž. 772. statok, -tku, m., doby sťakde, kdekoľvek, ho starobylý; starobylost tok i majetok 284 status, -tu, 77! , / štátus lesnený; stelesnenosf; stiahnuť, -nem, -nu (ľud.), stav stelesňovať sťahovať stav, -u, 771, stelivo, -va, str. stiecť, stečie, stečú; ste stavať, staviam, stava stemneť, -iem, -ejú; kať; stiekať jú; stavaj; stavajúc; stemnievat; stemne- stien, -a, TTí. = tieň, -n staval; stavaný; sta lý; stemnit stieňový, tieňový vanie; staviavať stena, -y, ž., zeď, múr; stienidlo i tienidlo, -a stavba, -y, ž.; mn. g. stienka str. stavieb; stavebný stenať, stenem, -eš, -u stierať, -am, -ajú stavec, -vca, TTí., obra- = stonať, -em, -ú stiesniť, -im, -ia teľ; stávcovy, obrat- stenčiť, -ím, -ia; sten- stigma, -atu, str., i -y ľový čovat ž., znamenie na tek staveniště, -sťa, str., i stenograf, -a, m., tes- (vypálené a pod.); stavenisko nopisec; stenografia, stigmatizovať stavidlo, -dla, str. tesnopis stih, -u, m. stavisko, -ska, str. stenogram, -u, m. stíhať, -am, -ajú; stí staviť sa (o niečo), -im, step, -i, ž.; stepný hač; stíhateľ; stihnúť -ia; stavil; stavený stepať, -em, -ú / -ám, stihomam staviteľ; staviteľstvo -ajú (spolu), iné je stíchnuť, -em, -u stavivo, -a, str. ztepať = zbiť stínať, -am, -ajú; stí- stávka,-y, ž.; stávkovat stepleť, -iem, -ejú nadlo stavovský stereometria, -ie, ž., stipulovaf, ustanoviť stažeň, žňa, m. náuka o útvaroch prie usniesť sa sťažnosť, -sti, ž. storových Stisk, -U, 777. sťažovať sa i sťažo stereoskop, -u, m. (op stískať, -am, -ajú vať si tický prístroj) stisnúť, -nem, -nú stearin, -ü, m., čistený stereotypia, -ie, ž., tlač stíšiť, -im, -:a loj; stearinový < písmom odliatym stlačiť, -im, -ia; stlá steblo, -bla, str.; ste- v jednom kuse; ste čať, stlačovat'; stlači- bielce'stebielko; ste reotypovat; stereo teľnosť belnatý typný, stály, nezme stlaf, stelem, stelú: steh, -u, m. nený stlanie stehlík, -a, m.; stehličí sterilizácia, -ie, ž., zni stĺcť, stlčiem, stlčú; stĺ stehno, -a, str.; stehen čenie alebo odstráne kať; iné je ztĺcť ( = ný; stehienko; ste- nie bacilov; sterili- zbiť niekoho) hience začný; sterilizovať stleť, -ejem /-iem, -ejú; stekať (od stiecť); stie- sterilný, neplodný stlievať kať stesať, stešem, -šú stlmiť, -im, -ia stelesniť, -im, -ia; ste stezka, -y, ž. = chodník stĺp, -u, m.; stĺpec. 285
-pca; stĺpik, -a; stí— stonat i stenať, -nem, stránočka; pok, -pku; stĺpcový -nú íporadie, -ia, str. -a, 77?.; stra lstnúť, -nem, -nú nícky; straníctvo stmit sa strániť (sa), -im, -ia -y, ž.; stopovat strap, -u, m. ap. -y, 2. (na o- strapačka, -y, ž. sa), -ím, -ia; a na liste) strapáň, -a, TTí.; střá -im, -ia; stápať paná, -ne, 2. strapatý sto , -u -a, 77?. strapec, -pca, m. (stra sto cizmus, -zrnu, m., storo ie, -ia, str.; sto pec hrozna) f i ozofický smer, hlá ročný strápiť, -im, -ia; strá- sajúci duševný po pený koj; stoický; stoik strasť, -sti, ž.; strastný stojaci; stojacie hodiny iné je ' voj strašiak, -a, m. stojačky ska) strašiť, -im, -ia; stra- stojak, -a, m. stotisícina, -y, ž. šievať; strašidlo stojan, -a, 772.; stoja- stotožniť, -im, -ia; sto strašný nok tožňovať strateg, -a, m., vojvod stojatý stožiar, -a, m. ca; strategický stok, -u, m. strácať (od stratiť) stratiť, -im, -ia; strata stoka, -y, 2. strádať, -am, -ajú strava, -y, ž. stokaf, -ám, -ajú; stok- strach, -u, T??.; mreť stráviť, -im, -ia (jedlo i núť strachy (T77?7. l)> straš čas); stráviteľný StoklaS, -U, 772. ný; strachovať sa stravník, -a, m. stokráska, -y, ž. straka, -y, ž.; stračka; stravovať (sa); stravo- stôl, stola, m.; stolík, stráca; stračí, -ia, -ie vateľ; stravovňa -a; stolok, -lka; stol strakatý stráž, -e, ž. ček, -a; stolový strakopud,-a, m. = da strážca, -žcu, m. stolár,-a, m.; stolársky tel strakatý strážiť, -im, -ia; strá- stoletie, -a, str.; stoletý strakoš, -a, m. (vták) žievať stolica, -e, ž.; stolička; stráň, -ne, ž.; stráňa- strážkyňa, -ne, ž. stoličný va, -y, ž.; Stráňava strážmajster, -stra, TT?. Stolík, -a, 772. (miestne meno) strážnica, -ce, ž. ; stolistý strana,,-y, ž. (so strany; Strážnica (mieslne stolovať; stolovník s pravej strany; s ľavej meno) Ston, -U, 771. strany; s oboch strán; strážnik, -a, m. stonásobný ale zprava, zľava); strážny 286 strblietať sa, -am, -ajú strhať, -ám, -ajú; str -a, m., čarodejník; strčiť, -ím, -ia hávať; strhnúť; strho strídža, -ta, str., die strebaf, -em, -ú; streb- vať ťa strigino núť striasť, strasiem, stra strih, -u, /n. streček, -čka, TTí. su; striasť strihač, -a, m.; střihač strečkavý strídža, -aťa, str, die ka — strihanie strečko, -a, m. ťa strigino strihať, -ám, -ajú; strečkovať strieborný; striebor- strihnúť stred, -u, m.; stredný ník; strieborniak strižok, -žku, m. streda, -y. ž.; Streda striebristý strmeň, -eňa, m.; (Dunajská), miestne striebriť, -im, -ia strmienok meno striebro, -a, str.; strie strmef, -im, -ia stredisko, -a, / stredište, borný strmina, -y, ž. -šťa, str. strie bropenný strmý středník, -a, TTí. striebrovlasý strnádka, -y, í. stredohorie, -ia, str. striedať (sa), -am, -ajú; strnisko, -a, / strniště, stredovek, -u, TTí.; stre striedavý -šťa, str. doveký striedka, -y, ž. (stried strnúť, -niem, -nú stredozemie, -ia, str.; ka chleba) strofa, -y, ž., sloka / stredozemný; Stredo striedmy = triezvy sloha; strofický zemné more striehnuť, -em, -u = stroj, -a, TTí.; strojáreň strecha, -y, ž.; strieška striezť, strežiem / strojárňa strela, -y, ž.; strelný; striekačka, -y, ž. strojca, -cu, m. strelnica striekať, -am, -ajú; strojnásobniť streľba, -y, ž. strieknut strojník, -a, TTí.; stroj strelec, -Ica, m.; stre strieľať (od streliť) níctvo; strojnícky lecký strieskať, -am, -ajú strom, -u, m.; stromok, streliť, -im, -ia; strieľať strieška, -y, ž. (od -mku / -mka; strom strelivo, -a, str. strecha), iné je ček, -a, m.; stromo- strepať, -em, -ú; stre- striežka (od striezť) vie, -ia, str. potať striezlivý stromoradie, -a, str. strestať, -tám / -cem striezť, strežiem, stre Stropkov, -a, m. streštiť,-im, -ia; stre- žú, i strežiť, -im, -ia; stroskotať, -ám /-cem štený striehnuť strova, -y, ž., struko stretať (sa), -ám, -ajú; striežka, -y, ž. = po vina; iné je strava stretávať (sa); stret stři ežka; iné je strieš stroviť,-ím, -ia; stráviť núť ; stretnutie ka = malá strecha stŕpať, -am, -a jú, troút'; streženie, -ia, str. striga, -y, ž., čarodej stŕpnuť, strnúť; strháre, -ov, m. mn. nica; strigin; strigoň, stŕply 287
strpčiť, -ím, -ia (na pr. niar; studnička; stu stydeť sa, -im, -ia; život); strpčovať dienka stydlivý strpef, -im, -ia; stuha, -y, ž.; stužka; stydnut, -nem, -nú strpenie stužtička; iné je ztuha styk, -u, m.; styčný = stručný (příslovka od z tuha) stýkajúci sa struha, -y, ž.; stružka stuhnúť, -nem, -nú; stýkať (sa), -am, -ajú; struhač, -a, m. stuhlý styknúť struhadlo, -a, str. štuchnúť, -nem, -nú; stýrať, -am, -ajú struhák, -a, TTí. štuchli na subalterný, podriadený struhár, -a, TTí. stúliť sa, -im, -ia súbeh, -u, TTí.; súbežný Strúhať, -am, -ajú stupadlo, -a, str. subjekt, -u, TU., podmet; strúchniveť,--ie, -ejú stúpaj, -e, 2. = stopa obchodný pomocník Struk, -u, 777.; struko stúpať, -am, -ajú; stú subjektívny, podmet- vina; strúček / strú piť; stúpavý ný,.osobný; subjekt- čok, -čka; strúčik, -a Stupava, -y, i. ský, pomocníčky Struktúra, -y, ž., so- stupeň, -pňa, TTí.; stu sublimát, -u, 772., chlo strojenie pienok; stupňový; rid rtufnatý Struna, -y, ž.; strunový stupnica; stupnicový; súboj, -a, TTí. Stružlikať, -ám, -ajú, stupňovat; stupňova súbor, -u, m.; súbor strúhať nie ný stružliny, -in, ž. stúpenec,-nca, 7?7.; stú- subordinácia, -ie, ž., strýc, -a, m.; strýko, penstvo podriadenosť strýčko, strýčik, -a, stupef, -iem, -ejú subreta, -y, ž., operet /Ti.; strýcovský; strýč- stupídny, hlúpy ná speváčka ny stupiť, -im, -ia subsidiárny, náhradný strychnin, -u, m. stužiť, -im, -ia subskribovať, upiso stryná, -ej, ž.; strynný stužka, -y, ž., v/ďstuha vať ; subskripcia; upi strýzniť, -im, -ia stvol, -a / -u, m. sovanie; subskripčný stržeň, -žňa, m., dreň, stvora, -y, ž. (žena); substancia, -ie, ž., pod jadro dreva a i. stvorička stata stržiť, -im, -ia, predať stvoriť, -im, -ia; stvo substantivum, -va, str., (na pr. obilie,); iné renie ; stvárať podstatné meno; je utŕžiť (peniaze, po stvoriteľ, -a, m.; Stvo substantívny smech) riteľ = Boh substitúcia, -ie, ž., za stučneť, -iem, -ejú stvrdit, -ím, -ia; stvr- stupovanie ; substi stud, -u, m. = styd dzovat; stvrdenie tut, -a, 777. studený stvrdnúť, -nem, -nú; substrát, -u, TTí., pod- studňa, -ne, ž.; mn. g. stvrdlý; stvrdlina . klad studní /studieň; stud- stý, stá, sté subtilný, jemný 288 subvencia, -ie, ž., pod súhlas, -u, m.; súhlas sulfát, -u, m., síran pora; subve-nčný ný; súhlasil Súľov, -a, m.; Súľovské súci, -ca, -ce; súcnosf; súhrn, -u, m.; súhrnný skaly súcosť súhvezdie, -ia, str. súlož, -e, ž.; súložiť súcit, -u, m.; súcitný suchár, -u, m., biskyt súložník, -a, m.; sú- Sučany, -čian, m. pomn.; suchopár, -u, m.; su ložnica sučiansky chopárny sultán, -a, m.; sultán- súčasník, -a, TTí.; sú suchoty, -chôt, ž.pomn., sky; sultanát, -u, m. časný i suchotiny; suchoti- suma, -y, 2. (nepiš ob súčastniť sa, správne nár nos) ; sumička; su zúčastniť sa suchý; suchší; sucho; márny súčet, -čtu, 771. suchšie; suchota; sit- sumec, -mca, 771., / hrča súčiastka, -y, ž., píš cháň (ryba) radšej čiastka suita, -y, ž., sprievod; súmerný súčin, -u, m.; súčin- družina súmrak, -u, TTí. ný sujet (čitaj siiže), -u, súostrovie, -ia, str. súčtovať — spočítať m., látka, predmet, sup, -a, m.; supí, -ia, -ie dovedna (ale zúčto téma súper, -era, m. vať --- vyúčtovať) suk, -u, 771. = hrča superarbitrácia, -ie, ž., sud, -a, in.; súdok; súd- (v strome); sukový; vrchné- rozhodnutie, kový sukovitý dobrozdanie, preskú súd, -u, m.; súdny; suka, -y, ž., psina; su- manie súdnictvo kin; sučka superintendent, -a, m. sudba, -y, ž. súkaf, -am, -ajú; súkač; superiorita, -y, ž., pre sudca, -u, TTI.; sudcov súkavat / súkávať vaha, prednosť; su- ský; sudcovstvo sukcesívny, postupný periórny Sudička, -y, ž. súkeník, -a, m.; súke- superlatív, -u, m., 3.
Súdiť, -im, -ia; súdený; níctvo stupeň; superlatívny súdievat súkenný supinum, -na, str. súdobý = súčasný súkmenný SÚpiS, -U, 771. súdruh, -a, 771. sukňa, -ne, ž.; suknič suplent, -a, m., výpo- sudý -= párny (párne ka / sukienka mocný profesor; su číslo = sudé, nepár súkno, -a, str.; mn. g. pí entský; suplovať ne = liché) súken; súkenko suplika, -y,ž., prosba; Suez, -a, m.; Suezský súkromný; súkromne; suplikácia; suplikant; prieplav súkromník suplikovat sufix, -xu, m., prípona súkromoprávny suponovať, predpokla sugescia, -ie, 2., vnu- súlad, -u, m.; súladný dať kanie^ sugestívny Sulamit, ž. neskl. súprava, -y, ž. 289 supremát, -u, TTI., vyš súťaž, -e, ž.; súťažiť svár, -u, m.; sváriť sa; šia moc, nadvláda suterén -u, m., pod svárlivý súra, -y, ž. zemie svarenina, -y, ž. súradnica, -e, ž., ko sutina, -y, ž. (zo ssu- sváriť, -im, -ia; svárat ordináta tina) (na pr. železo); iné je súradný, podradený; súvaha, -y, ž. zvárať = vyvárať súradnosť súveký (bielizeň ap.) súriť, -im, -ia; súrny suverén, -a, m., panov svat, -a, m.; svatka, -y, ž. surma, -y, ž., poplach, ník; suverenita, svr svážaf (od sviezť) vrava; surmita, -y, chovanost; suverén svážit, -im, -ia ž.=trúba (vojenská); ny, svrchovaný sväteľnlca, -ce, / svä surmovať; surmovný súvis, -u, m.; súviseť; tenička, -y, ž. súrodý súvislý svätica, -ce, i. surogát, -u, TTI. ; ná súvrať,-ti, ž. (časťpoľa) svätiť, -ím, -ia; svätie- hražka súvzťažný vať surový; surovo; suro súznačný svätodušný vec; surovina súzvuk, -u, m.; súzvuč- svätojánsky, -a, -e; sused, -a, TTí.; susedka; ný svätojánsky chlieb; susedný; susedstvo SÚžiť = trápiť; súženie; svätojánska muška súsek, -a, m. sužovať; iné je zúžiť, svätojurský suspendovat, sosadiť; zužovať svätokrádež, -e, ž.; suspenzia sužoba, -y, ž., súženie, svätokrádežník sústava, -y, ž.; sústav trápenie svatokupec, -pca, TTí.; ný svačina, -y, i., olovrant; svätokupectvo sústrasť, -sti, ž.; sú- svačit svätomikulášsky strastný svada, -y, i. — hádka; svätopeterský sústrediť, -im, -ia; sú- svadit sa; svadlivý, Svätopluk, -a, m. stredivý svárlivý Svatoslav, -a, m. sústruh, -u, m. svadba, -y, ž.; svadob svätosť, -sti, ž. súš, -i, ž. (suchá zem) ný; svadobník svätosvätý súš, -a, m. (prázdny svádzať (od sviesť) svatováclavský plást medw) svah, -u, m. svätuškár, -a, TTí. súšava, -y, ž. svák / sváko, -a, TTí. svätvečer, -a, TTí. sušiareň i sušiarňa, (muž otcovej alebo svätý; Svätá zem; -rne, ž. matkinej sestry) Všechsvätých sušienka, -y, ž. sval, -u, m.; svalovitý; Svätý Mikuláš, m. (me sušiť, -im,-ia; sušievať svalový; svalstvo sto); svätomikuláš suť.sujem, sujú (s pred svalit, -ím, -ia; sváľať; sky; Svätomikulášan ponami sosuť, rozsul) svaľovať svätyňa, -ne, z. 19 290 sväz, -u, TTI.; svazový; Svetozár, -a, /??. svisnúť, -nem, -nú; sväzok, -zku, 77?. svetoznámy svislý svazovat, svetský svišť, -šfa, m. =-- h vizdák; svedčať (sa) i svedčiť sviatok, -tku, m.; svia svišťať (sa) = patriť (sa), točný svit, -u, TTí.; svitať; svit slušat (sa) sviatosť, -sti, ž.; svia- núť; svitanie svedčiť,-ím, -ia; sved tostný sviť, svijem, svijú; sví či e vať sviazať, -žem, -žii; sva jať; svíjať sa (na pr. svedectvo, -a, str.; zovat' v bolesti) svedecký svíb, -u, m.; svíbie, -ia, svitok, -tku, m. (pa svedenie, -ia, str. str. (ker) piera) svedkyňa, -ne, ž. svídať sa, -am, -ajú svižký / svižný svedok, -dka, TTI. s niekým; svídanie svlače, -čí, ž. mn. svedomie, -ia, str.; sve Svidník, -a, m. svliecť, svlečiem, svie domitý svieca, -ce, ž.; sviečka; cu; svliekať svěrák, -a, TTI. (orfsvie- sviečočka; sviečkový svoboda, -y, i., / slo rat), nástroj sviečkár, -a, m. boda; svobodienka / svěřenec,-nca, TTI.; svě sviečkovica, -ce, ž. slobodienka řenka svierať, -am, -ajú (od svobodný i slobodný; sveřepý sovreť); svierací; svobodné i slobod sveriť, -ím, -ia (nieko svieracia kazajka; ne mu niečo); svěřovat' svieradlo; svieravý svobodomyseľný / slo- svěsit, -ím, -ia; sviešaf sviesť, svediem, svedú; bodomyseľný svet, -a, TTI.; Nový Svet svádzať svod, -u, m.; svodný (Amerika); svetový; svietiť, -im, -ia; svieť, svodca, -cu, m. svetský -te; svietievať svodník, -a, m.; svod- svetár, -a, TTí. svietivo, -a, str.; svie nica; svodný svetlica, -ce, ž. = izba; tidlo svoj, svoja, svoje svetlička, izbietka i svietnik, -a, m. svojeť, -ti, i. svetlá farba sviezť, sveziem, svezú; svojhlavý svetlo, -a, str.; světel ný; svážať svojiť (si), -im, -a svetielko; svetielko svieži; sviežosť svojpomocný vať svijačky, -čiek, ž. svojprávny světlonoš, -a, TTí. svijadla, -diel, str. svojráz, -u, m.; svoj svetlosť, -sti, ž. svíjať sa (od sviť) rázny svetlotlač, -e, ž. sviňa, -ne, ž.; svinka; svojský svetoobčan, -a, m. svinský svojstvo, -stva, str. svetovláda, -y, ž.; sve sviniar, -a, m. svokor, -kra, TTí. (žene tovládny svinúť, -iem; svíjať mužov otec); svokra, 291
ry, 2. (žene mužova sýkačka, správne si- syndikát, -u, m., spolo mať) kačka = striekačka čenstvo (obchodné); svolat', -ám, -aju; svo sykaf, -ám, -ajú, = sy syndikalista; syndika- lávat; svolávací čať ; sykanie = sykot; lizraus svolit', -ím, -ia = po sykavý, sykavka; iné syndikus, -ka, m. volit; svolenie; svo- je síkaf = striekať, synedrion, -ia, str., ľovať; iné je zvoliť sikačka = striekačka shromaždenie rady = vyvolit sýkať, správne síkať — synchronistický — na svor, -a, OT. striekať súčasnosť hľadiaci, svoreň, -reňa, 771.; svor sykavka, -y, ž. (hlás podľa súčasnosti so- ník ka) stavený svorný; svornost sýkora, -y, ž.; sýkorka synoda, -y, ž., cirkevný svozit' -ím, -ia; svázat sykot, -u, TTí. snem; synodálny svrab, -u, m.; svrabľa- sylaba, -y, ž., slabika synonymum, -yma, str., vý sylabus, -bu, m., so slovo súznačné; sy- svraštit', -ím, -ia; znam, osnova nonymika; synonym- svrašťovať sylogizmus, -zmu, m., ný, súznačný svrbeť, -im, -ia; svr úsudok synopsis, -pse, i., pre benie; svrbievať; symbol, -u, m., zna hľad; synoptický svrbkat menie, obrazný znak; syntax, -xi, ž., skladba; 8vrbľavý symbolický; symbo syntaktický svrček, -čka, TTí. lizmus syntéza, -zy, ž., súbor, svrčina, -y, ž. = smrek symetria, -ie, ž., sú složenie; syntetický svrhnúť, -nem, -nú; mernosť; symetrický, sypanice, -níc, ž. svrhlý; svrhnutý súmerný pomn. sVrchný; svrchník; symfonia, -ie, ž., hu sypáreň / sypárňa, svrchnica dobná skladba; sym -rne, ž. svrchovaný fonický sypať, -em, -ú; syp, svrchu (prísl.) sympatia, -ie, ž., súcit, sypte; sypací svŕšiť, -im, -ia náklonnosť; sympa sýpka, -y, ž. svršok, -šku, m.; svrš- tický sypký kár symptom, -u, TTí., prí syr, -a, m.; syrár; sy- sybarita, -u, m., roz- znak; symptomatický ráreň; syrček; syrec; košník syn, -a, m.; v. synu; TTIíI. syrový; syrovátka / syčať, -im, -ia TI. synovia; synok, srvátka; syrný; syrník syfilis, 2. neskl. (cho synka; synček, syná / syrovník (koláč); roba); syfilitik, -a, m. ček; synovský iné je sirník = zápal- (kto má syfilis) synagoga, -y, i., židov nička, a sirník (slú- sychravý; sychrávica ská modlitebňa. čenina siry) 292
Syrakúzy, -kúz, ž. mn.; Šalamún, -a, m.; šala šarža, -že, ž., vojenská syrakúzsky múnsky hodnosť Syria, -ie, ž.; syrský šalamúnok, -nka, m. šášie, -ia, str. — trstie; syrup, -u, m.; syrupový (zelina) šašina = trstina sysel, -sla, m.; mn. n. šalát, -u, m.; šalátový šašo, -a, TTí., pajac syslí šaľba, -y, ž.; šaľbiar; Šaštín, -a, m. systém, -u, m., sústava; šaľbiarsky šata, -y, i.; šaty, šiat, systematický; syste šaleť, -iem, -ejú ž. 77171.; d. šatám, /. mizovať šálka, -y, ž. = čiaška; šatách; šatňa; šat sýty; sýtosť; sýtiť šáločka stvo; šatiť šaľo, -a, m., větroplach šatka, -y, ž.; mn. g. Š. šalvia, -ie, ž.; šalviový šatiek i šaták; šatôčka samotka, -y, ž., ohňo šedivý; šediveť,- -iem, šabľa, -e, ž.; šablenka; vzdorná tehla; šamo -ejú šablička tový šedý; šedasťý; šediny šablona, -y, ž., vzorok, šampanské (víno) šéf, -a, m., predstave vzorec; šablonovitý šampiňón, -a, m. = pe- ný, prednosta šafár, -a, m.; šafárka; čiarka (huba) šechtár, -a, TTí.,- z nem., šafárif šampión, -a, m., borca, hrotok (na pr. na Šafárik, -a, TTí.; Pavel zápasník mlieko) Jozef Šafárik šantan, -u, TR. (zábav šek, -u, 77?., banková šafrán / šefran, -u, TTí.; ná miestnosť); šan- poukázka; šekový šafránový; šafraník; tánový šelma, -y, ž. (z nem.), šafraníctvo šarha, -u, m, (z nem.), dravec, zver; šelma, Šahy, Šiah, ž. pomn. dráč, konidráč, čes. -u, m., šibal, figliar; (mesto); Šahan, Ša- pohodný šelmovský hanka Šariš, -a, TTí.; Šarišská šenk, -u, m.— z nem., šach, -a, m. (perský župa, stolica; šariš správne krčma; šen- panovník) ský; Šarišan, Šari- kár, krčmár; šenkár- šachta, -y, ž. šanka ka, krčmárka šachy, -ov, m. pomn.; šarkan, -a, m., drak Šenkvice, -íc, ž. pomn. hrať šachy, hrať sa šarlach, -u, m. - spála šepkár, -a, m. v šachy; šachista; ša šarlát, -u, TTI.; šarlato šepkať, -ám, -áš / -cem, chovnica vý' -ceš=šeptať; šepká- šakal, -a, m.; šakalí, šarmantný, rozkošný, vať -ia, -ie utešený, okúzľujúci šepmo = šeptom šarpať, -em, -ú šál, -u, TTí.; šálik, -a šepot, -u, m.; šepotat' šarpia, -e, ž., rozcupo Šaľa (nad Váhom), -le, i šeptať, -tám, -táš, vané plátno na rany ž. i -cem, -ceš 293
Šeptom šibal, -a, m.; šibalstvo šírka, -y, 2. — šír, -e, šerm,-u, m.; šermovať šibať, -em, -ú; šibačka; ' ž.; šiřina šesdesiat; šesdesiaty; šibnúť širočina, -y, ž. šesdesiatka šibenica, -é, 2 šibeň, široký; široko; širší; šesť -ene, ž.; šibeničný širšie; široäzný šestidenný šibký = svižný; šibko šíry, -a, -e; šírošíry Šestidielny šička, -y, ž. šíry, šír, ž. pomn. šestihran, -u, m.; šesti- šidlo, -dla, str.; šidliar; (z nem.), štveme, hranný šidielko; šidlovitý konský postroj šestinedieľka, -y, ž.- šiesty, iné je šiesti = šišak, -u, m., prilbica kútnica šesť šiška, -y, 2. šestisten, -u, 771.; šesti- šifra, číslica, tajný znak, šišlat' / šušlať, -lem, stenný skrátený podpis; ši -lú; šišlavý šestistranný frovať šiť, šijem; šívať; šicí šesťkrát = šesť ráz šija, -je, ž.; šijovitý (stroj); šijúci (kto šesťmesačný šík, -11, 77!. šije) šesťnásobný šikmý škádlit' (sa), -im, -ia; šestnásť; šestnásty; Šimon, -a, m. škádlievat šestnástka; šestnásti- šindeľ, -dľa, m.; šindliar; škadrona, -y, ž. (z es na šindľový; šindľovec kadrona), oddelenie šestoraký šinter (z nem.), slo jazdy šetriť, -ím, -ia; šetre ven, dráč, konidráč škála, -y, ž., stupnica nie šinúť, -iem, -ú škamrať, -em, -ú; šetrný, šetrnost' šíp, -u, m., a) ker, b) škamravý šev, šva, m.; švík, -a strela; šípový; šípka, škandál, -u, m.; škan ševcová, -ej, 2. -y, 2. = šípový dálny; škandalózny ševcovský; ševcovstvo plod; šípkový škapuliar, -a, m. ševeliť, -ím, -ia = še šípiť, -im, -ia, zname škára, -y, 2. (od škeriť lestit', hýbať sa nať, tušiť sa) — puklina, trhlina; ševkyňa, -ne, ž., šva šiplať sa, -lem, -lú, pi škárka dlena, šička plať sa; šiplačka; si škaredý; škaredit' sa sial, -u, 777. = šialenie pia vý škatuľa, -le, i. = kra šialený; šialenec; šia- šír, -e, ž. = šírka; šírava bica; škatuľka — kra lenosť širák, -a, 771.; širáčik, bička šialiť, -im, -ia = kla -n, klobúk, klobúčik škeriť (sa), -im, -ia, če mať; šialivý, klamný širica, -ce, 2. = halena riť, (zuby) šiator, -tra, m., stan; šiřina, -y, 2. = šírka, škľabit 1" šklebit sa, -im, lok. šiatri, mn. n., a. šírosť -ia; škľabivý / škle- šiatre; šiatrik, -a šíriť, -im, -ia; šíriteľ bivý 294
šklbaf, -em, -ú; šklb- dlica, -ce, ž.; škridli- škvarka, -y, ž. — škva- núť; šklban, -a, 771. čiar rok, oškvarok škoda, -y, ž.; škodný; škriekať, -am, -ajú škvor, -a, m. — ucholak škodlivý; škodlivosť; škriepiť sa, -im, -ia škvrčať, -im, -ia škodca, -cu, m. škriepka, -y, 2. škvrna, -y, ž.; škvrni škodiť, -im, -ia škriepny; škriepnik tý; škvrniť škola, -y, ž.; mn. g. škrípať, -em, -u; škrip- šľah, -u, m.; šľahať; škôl; školka; školák; núť šľahnúť školné, -ého, str.; škol škripec, -pca, m. šľachetný; šľachetnosť ník; školnícka; školo škripeť, -im, -ia šľachta, -y, ž.; šľach povinný; školský; škrkavica, -ce, / škr- tic, -ca, m.; šľachtič školstvo kavka, -y, ž. ná, -y, ž.; šľachtický škôldozorca, -u, m. — škrknúf, -nem, -nú; šľachtiť, -im, -ia školský dozorca, do škŕkať šlajfiar (z nem.), správ zorca škôl škrob, škrobu, TTI.; škro ne brusič Skop, -a, TTI.; škopec; bový šľak (z nem.), správne škopovina; škopiť škrobár, -a, m.; škro stopa; šľakovať, škorec / škvorec, -rca, báreň / škrobárňa správne stopovať 777., špaček (vták) škrobiť,-im,-ia; škro- šľapaj, -e, 2. = stopa škorica, -e, 2. bievať šliak, 2 nem., správne škorpión, -a, 771. škrofulóza, -y, ž., kr- porážka, mrtvica škovran, -a, 771.; ško tičnatosť; škrofulóz- šliapať, -em, -u; šliap- vránok, -nka ny, krtičnatý nuť škrabať (sa), -em, -ú; škrtiť, -im, -ia šlóga, 2 nem., správne škrabačka; škrabkať; škrupina, -y, ž.; škru rúbanisko škriabaf sa = dria pinka šmatlať, -ám, -ajú; pať sa; škrabnúť / škrupufa, -le, 2., vrto šmatlavý škriabnut chy, pochybnost; šmikňa — 2 nem., škraňa, -ne, ž. = čeľusť škrupulózny, úzkost správne vyheň či vy- škrečať,-ím, -ia; škre- livý hňa, dielňa čiak, -a, TTI. škuľaňa, -ne, ž. (žena) šmyk, -u, 722. škrek, -u, m.; škrekľa škuľavý šmýkať (sa), -am, -ajú; vý škúliť, -im, -ia šmyknúť (sa) škreť, škre; škre ma; škutina, -y, 2. = šte šmykľavý = klzký škrelo ju to tina šnupať, -em, -ú; šnup- škriabať sa, -em, -u, škvar, -u, m. núť; šnupací 2 šnu- driapať sa škvarenina, -y, ž. — pavý (tabak) škriatok, -tka, m. praženica šnúra, -y, 2. = tkanica; škridla, -y, ž., i škri- škvariť, -im, -ia šnúročka, tkanička 295
šofér, -a, m. = páliť (na tele), štafeta, -y, i., rýchly šomrať, -em, -ú; šo- svrbef posol mravý; šomrák špetka, -y, ž., i štipka šťastie, -ia/srr.; šťast šoptať, lepšie šeptať špic -- 2 nem., správne ný; šťastlivý šošovica, -e, ž.; šošo- konec, hrot; iné je štát, -u, m.; štátny; vičný spica •= časť kolesa; štátnik; štátnický šovinista, -u, TTí., pre špicatý, končitý, za štatárium, -ia, str., piaty vlastenec; šovi li rot ený náhly súd; štatariálny nizmus, -zmu špik, -u, TTí. (z nem.), štatistika, -y, ž.; štati špaček, -čka, i7í.=ško- čes. morek stický rec špina, -y, ž.; špinavý; štátoprávny špagát, -U, 777. špinit'; špintať štátovedecký; štátove- Spania Dolina (obec); špion, -a, m., vyzvedač; da Spanie Pole (osada) špionáž, -e, i. štátovka, -y, 2. Španiel, -a, m.; Špa špitál, -a, m. —z nem., štatút, -u, 777., stanovy, nielsko; španielsky nemocnica poriadok; štatutárny špás - 2 nem., správne špľach, -u, 777.; špľa- šťava, -y, ž.; šťavnatý žart chot; špľachotať i' šťavef, -a, m. (rastlina); špata, -y, ž.; špatiť; šplecholať iné je šťavík (tiež rast špatný špongia, -ie, ž. = hub lina) špecialista, -u, 777., od ka štebot, -u, m.; štebo borník; špecializovať špunt, -a, m. z nem., tať; štebotavý sa správne zátka, korok štedrý; štedrosť, ště špecialita, -y, ž., zvlášt šramot, -u, 721. drota nosť šranky, -ov, m. pomn. Štedrý večer = Do- špeciálny, zvláštny (z nem.), správne o- hviezdny večer špehovat' — z nem., hrada, zábradlie Štefan, -a, TTí.; štefan- vyzvedať; špehún, vy šrapnel, -a / -u, ???. ský zvedač (druh delového ná Štefánia, -ie, 2. špekulácia, -ie, ž., vy boja) Štefánik, -a, m.; Milan počítavosť ; rozmý šraub, -u, 771., / šrauba, Rastislav Štefánik šľanie -y, ž. — z nem., skrut štekať, -ám, -ajú — bre špekulatívny, uvažu ka chať; šteknút; šteká- júci, hĺbavý šrot,'-n, TTí.; šrotovník vať špendlík,-a, TTT.; špend štáb, -u, m.; štábríy štekliť, -im, -ia; šteklie- líček, -čka i -čku; štafáž, -e, ž. (na pr. v vať; šteklivý špendlikár maliarstve oživenie šteňa, -aťa, str.; mn. č. šperk, -u, 777. — skvost krajiny skupinami ľu štence, šteniec špeť, speje i špie, spejú dí alebo zvierat) step, -u, m.; štiepok; 296
štepár; štepiť; štěp Štrba, -y, ž. (miesto); štvať, štvem, štvú; štva ný; štepnica Štrbské pleso; Štrba, ný ; štvanie; štvanica; štetec, -tca, m. -u, /n. (priezvisko) štvavý štetina, -y, ž.; štetinatý štrbina, -y, ž., trhlina štvoraký štetka, -y, ž. štrbiť, -im, -ia štvordenný Števo, -a, m. = Štefan; štrk, -u, TTI.; štrkový; štvorec, -rca, m.; štvor Števko štrkovitý; štrkovať cový Štiavnica, -ce, ž.; Štiav- štrnásť; štrnásty, štr- štvorhlas, -u, 772.; štvor- ničan, ŠtiavniČanka; nástka hlasný štiavnický; Štiavnic štrnásťročný štvorhran, -u, TTí.; ká; Banská Štiavnica štrng, -a, m.; štrngať; štvorhranný štíble, z nem., správne štrngnúť; štrngot štvorka, -y, ž. topánky, črievice, Štubňa, -ne, ž. (Dolná, štvorlístok, -tka 2 -tku, čižmy Horná Štubňa, osady 772.; štvorlistý štica, -ce, i.; šticatý; v Turci) štvormesačný šticovať Štubnianske Teplice štvormo štiepať,-am /-em; štieštudent , -a, TTí.; štu štvornásobiť pa vať / štiepavaf; dentský; studentstvo štvornohý; štvornožky štiepateľný štúdium, -ia, str.; štu štvorramenný štíhlý, -á, -é, / Štíhly, dijný štvorspev, -u, m. -a, -e; štíhlosť / ští študovať štvoruholník, -a, m. hlosť študovňa / študoveň, štvorý štikútať(sa) = čkaťsa; -vne, 2. štvorylka, y, ž. štiknút sa šťuchat', -ám, -ajú štvrť, -ti, ž.; štvrtina; štípat, -em, -u; (u)- štuka, -y, ž., sádrová štvrtka štipnúť; (u)štipovať ozdoba; štukatér štvrtohory, -hôr, ž.; Štipendium, -ia, str.; šťuka, -y, ž. (ryba) štvrtohorný štipendijný; štipendi štopeľ / štupef, -pľa, štvrtok, -tka /-tku, m.; sta, -u, 771. m. (z nem.), správne štvrtkový štipka, -y, i. = špetka zátka štvrťročíe, -ia, str. Štipľavý Štúr, -a, m.; Štúrovci štvrťročný štít, -u, 771.; štítok, -tku; (blízki príbuzní Štú štvrtý štítny; štítkový rovi); štúrovci (prí štýl, -u, m., sloh; sty štítit' (niekoho), -im, vrženci Ľudovíta Štú' lista ; štylistika; štyli -ia; štítit sa (nieko ra); štúrovský; štú- zácia; štylizovať ho); štítivý rovčina štyri, pre m. živ. šty Štítnik, -a, 772. štúrať, -am, -ajú; štúriť ria, g.,l. štyroch, d- štoček, -čka, m. štváč, -a, TTí.; štváč- štyrom, i. štyrmi štóla, -y, ž. sky štyricať; štyriciaty; šty- 297
riciatka; śtyriciatnik; Šváb, -a, /n.; Švábsko; table ď hôte (č/ta/tabl štyriciatina švábsky dót), spoločný obed Štýrsko, -a, str.; štýr švabach, -u, m., nemec tableau (čitaj tabló), ský ké písmo str. neskl, obraz, sku šuba, -y, 2. (z maď.) — švadlena, -y, ž., ševky- pina podobizní kožuch (dlhý) ňa, šička tableta, -y, ž.; tabletka Sudiť, -ím, -ia = kla švagor, -gra, m.; šva- tablička, -y, ž. mať; šudier; šudier- griná i švagrina; šva- tábor, -u, m.; táboriť; sky; šudierstvo grovstvo táborový šuhaj, -a, TTí. Švajčiar i Švajčiar, -a, Tábor, -a, m. (mesto); šuch, šuchot, -u, 771.; m.; Švajčiarsko /Švaj táborita, chybne mie šuchotať čiarsko; švajčiarsky i sto tábor; 771,1. 7?. tá šúchať; šuchnúť švajčiarsky bori ; táboritský, chyb šúfať, -am, -ajú; šú- švárny=driečny,pekný ne miesto táborský ľaný; šúľance; šúľa- švec, ševca, m.; ševcov tabuľa, -le, ž.; súdna vý ský tabuľa / tabula; tabu šúľok, -ľka, 772.; šúľ- Švéd, -a, m.; Švédsko; larny; tabuľka kový švédsky tabnret, -u, m., stolica šum,-u, 722.; šumeť, -í, šveholiť, -im, -ia bez operadla ria; šumivý švihák, -a, 771. tade / tadiaľ šumný = krásny švihať, -ám, -ajú; švi Tadeáš, -a, 771. šunka, -y, ž.; šunkový hadlo; švihnúť ťah, -u, TTí. šupa, -y, ž. (z nem.), švík (dem. od šev), -a, ťahadlo, -a, str. slupka; šupina; šupi TTí.; švíček, -čka tahat, -ám, -ajú; ťa natý švitoriť, -ím, -ia; švi- havý; ťahanie; tiah šúpať, -em — lúpať torivý nuť šura, -y, ž. = hus; šu- ťahotná, lepšie tehotná rička T, Ť. = samodruhá (žena) Šurany, -rian, m. pomn. taille (v slov. vyslov. Šústať, -am, -ajú; šust t. j. — to jest tajla), -e, ž., strih, nut' t. m. — tohoto mesiaca vzrast tela v páse šuškať, -ám, -ajú t. r. — tohoto roku tajiť, -im, -a šušlačky, -čiek, i., trie t zv. = takzvaný tajnosnubný sky ta (prisl) tajný šušlat, -lem, -lú; šu- tabačník, -a, m. tajomník, -a, m.; tajom šlavý tabak, -u, 771.; tabako níčka; tajomníčky Šútovo, -a, str.; Šútov- vý; tabačenka/ taba tajomný ský vodopád tierka tajomstvo, -stva, stro šváb, -a, m. (hmyz) tabela, -y, ž.; tabelárny mu, g. tajomství 298
Tajov, -a, TTI. tamburína, -y, ž., i vúk, zvaný podľa me tak; tak tak tamburica (hudobný sta Tarenta; národ takmer i temer nástroj) ný tanec taliansky) takrečený = takzvaný; tamojší, -ia, -ie tarasit, -ím, -ia takrečeno tampon, -u i -a, m, tárať, -am, -ajú; tarač, takt, -u, TTí., miera ča vatová vložka -a, m.; táradlo; tára sová, jemnocit; takt tamtade nina ný; taktovka tamten tárať sa, -am, -ajú taktiež tamže ťarcha, -y, ž.; tarcnový taktika, -y, ž., umný tancovať, -ujem, -ujú; ťarchavá, lepšie tehot postup; taktický tancúvať ná, samodruhá (žena) taký tančit, -ím, -ia tarifa, -y, ž., sadzba, takzvaný = takrečený tanec, -nca, TU.; taneč ceník; tarifný takže ný; tanečník; taneč tarok, -u, m. (karty) talár, -a, m. nica tasiť, -im, -ia talent, -u, TTI.; talento tangenta, -y, i. = tyčná tasomnica, -ce, i. vaný priamka, tyčnica (čes. ťať, tnem, tnú; tni, tnite; Talian, -a, m. = I tal; Ta tečna) ťal; ťatý liansko =< Itália (v sta tangovat, dotýkať sa tata,-u, m.; tatík; tatko; roveku) ; taliansky = tanier, -a, m.; lok. ta tatíček; tatíčko; tatu š italský; taliančina = nieri, TTí Tí. TI... a. taniere; Tatár, -a, m.; tatársky italština tanierik Tatry, Tatier, ž. mn.; talizman, -u, m., o- tanistra, -y, ž.; tani- tatranský chranné kúzlo stierka tautologia, -ie, ž., hro talmi, str. neskl (slia- tank, -u, 777, nádržka; madenie slov tohože tina 90°lo medi s /0% obrnený vojenský významu zinku); talmový; tal- automobil ťava, -y, ž. = veľblúd; movina tantiema, -y, ž., podiel taví, -ia, -ie talmud, -u, m.; talmu- z čistého zisku taxa, -y, ž.; taxovat dista, -u, m. tanúť, -nie, -nú (na taxameter, -tra, m. tam (prisl); tamojší; mysli) taxatívny, výčtový, me tamtaďe; tam von; ťapať, -ám i -em; ťap- novitý
tamže; tamodtiaľ, ta- : kať taxator, -a, m. modtade tapeta, -y, ž., čalún na ťažadlo, -a, str. tamariška, -y, ž. (ker) stenu; tapetový ťažba, -y, ž. tambor, -a, TTí., bube tapír, -a, m. (zviera) fažište, -sťa, / ťažisko, ník tara, -y, ž., váha obalu -3, str. tamburás, -a, m.; tam tovaru ťažiť, -im, -ia; tažidlo burášský tarantela, -y, ž. (pa ťažkať, -ám, -ajú 299
ťažkomyseľný telegrafný; telegrafo tempo, -a, str., časová ťažký; ťažko; ťažší; vat' miera, rýchlosť ťažšie telegram, -u, m. ten, tá, to , ťažný; ťažnica teleologia, -ie, ž., náuka tenčit', -ím, -ia ťažoba, -y, ž. o účelnosti sveta; te tendencia, -ie, i., úmy teatrálny, divadelný leologický sel, snaha; tendenčný teda / tedy; iné je vtedy teleskop, -u, TTí., ďale tender, -dra, m. tehda / tehdy = vtedy; kohľad tenký; tenko; tenší tehdajší = vtedajší teleso, -a, str.; telies- tenor, -u, m., vysoký tehla, -y, ž.; tehlový; ko; telesný hlas mužský; teno tehelný; teheleň / te teliť sa rový; tenorista helňa teľná (krava) tento, táto, toto tehliar, -a, m.; tehliar telnatý, korpulentný tenučký sky telo, -a, str.; tielko; te tenže, táže, tože tehlica, -ce, i.; tehlička lový; telesný; Božie Teobald, -a, m. tehotná = samodruhá telo (sviatok) teodolit, -u, m. (pristroj (žena) telocvičňa, -e, ž. na meranie uhlov) technik, -a, m.; technic telocvik, -u, m.; telo Teodor, -a, m.; Teo ký; technika cvičný dora, -y, ž. technologia, -ie, ž., ná telurium, -ia, str.; te- Teofil, -a, m. uka, o spracovaní su lurický, zemský teogonia, -ie, ž., náuka rovín; technologický téma, -ata / -atu, str., o pôvode bohov teint (čítaj tén), -u, m., alebo téma, -y, ž., teokracia, -ie, ž., vláda pleť predmet, látka; tema kňazská; teokratický teizmus. -zmu, m., viera tický teologia, -ie, ž., boho v Boha temä = temeno, -a, str.; slovie ; teolog, boho tekať; tekavý temenný; temienko slovec; teologický Tekov, -a, m.; tekov temer (vyslov te- s tvr teoria, -ie, ž., návod, ský; Tekovská stolica dým t) názor (vedecký), ná tekutina, -y, ž. temneť, -ie, -ejú uka; teoretik; teore tekutý temnica, -ce, ž. = ža tický tekvica, -ce, ž. lár tep, -u, m. = pulz; tep teľa,-ata, str.; teľací; temný; temnosť; tem na ;tepať,-em,-eš, tĺcť teľacina; teliatko nota Teplá, -ej, ž. (osada) telefon, -u, TTí.; telefo temperament, -u, TTí. ; Teplice, -líc, ž. pomn. nický ; telefonista; te temperamentný Teplička, -y, ž. lefonistka; telefónny temperatúra, -y, ž., te teplomer, -u, m. telegraf, -u, m.; tele plota teplý; teplo; tepelný; grafický; telegrafista; templář, -a, m. tepleť; teplota 300 tepna, -y, ž.; tepenný terpentín, -u, m.; ter- tetrov, -va, m.; tetrovie teprv pentínový text, -u, 771. terajší (od teraz) Terpsychora, -y, 2. textílie, -i í, 2. po;?!/: terakota, -y, ž., pále (múza tanca) tkáčske výrobky; tex ná hlina Terst, -u, m.; terstský; tilný, tkáčsky terapia, -ie, ž., liečenie, Terstský záliv téza, -y, 2., veta liečba tes, -u, 777. Thalia, -ie, 2. (múzn terasa, -y, ž. tesák, -a, 777. divadelná) teraz; terajší tesár, -a, m.; tesársky Themis, -idy, 2. : terceto (ce čitaj ce, nie tesať, tešem, tešú; teš; Thermopyly, -pyl. _ če), -a, str. (skladba tešúc; tesal; tesaný pomn. pre tri hlasy al. ná tesklivý; tesklivost; Thesalia, -ie, ž.; the- stroje) teskný, tęskno (prisl.) salský tercia, -ie, ž.; tercián; — clivý, clivo Thrácia, -ie, ž.; thrácky terciánka těsnina, -y, ž. Thukydides, -da, m. tercina, -y, ž. (básnická tesnopis, -u, m. tchor, -a, m. forma) tesný tiahnuť, -nem, -nu; terem, -u, 777. = dvo test, -u, 777., svedectvo, ťahať rana, sieň preukaz; testovať tiara (trojslab.), -y, 2. terén, -u, m., útvar pôdy, tesť, tesfa, m. (mužovi koruna pápežova kraj ženin otec); testiná, tiaž, -e, 2. = ťarcha; Terézia, -ie, ž.; tere -ej, 2. (mužovi ženi iné je tiaž = ťažšie; ziánsky na mať) najtiaž = najťažšie teritorium, -ia, str., testament, -u, 77?., zá Tibet, -u, 777.; tibetský územie; teritoriálny, vet ; testamentárny; tiecť, tečiem, tečú územný testátor (kto robí zá tieň, -a, 77í. = stien; vet) termín, -u, m., lehota; tieňava; tienistý názov; terminologia, Těšín, -a, m.; Těšín tienidlo i stienidlo, -a, názvoslovie sko; těšínský str. termit, -a, TTI. (druh tešiť, -im, -ia; tešiteľ; tieniť, -im. -ia, sticniť mravcov) tešievať tienohra 1 stienohra, termofor, -u, m. (prí tešia, -ly, / tešlica, -ce, -y, ž. stroj, udržujúci dlho ž., tesárska sekera tieseň, -sne, ž. teplo) teta, -y, 2.; tetka, tetička, tiesňava, -y, ž., tesné termométer, -tra, m., tetuška miesto, súteska, těs teplomer tetan, -u, TTí., kŕč, nina teror, -u, 77?., násilné stŕpnutie tiesniť (sa), -im, -ia; zastrašovanie; tero tetiva, -y, 2. (na kuši, tiesnivý rista; terorizovať luku; i v geom.) tiež; taktiež 301
tkalcovna / tkáčovňa, -ne, ž. -V, ž. -e. ž. = tkanivo, • tmár tkanina ervený * • w .v tmavší / hna
ho; ich ~ t y tikať, j t "' né.; núť tkvel » tlač, -e, £.; tlačový git tlačiar, -a, TTí.; tlačiar- tmiť sa, tmí sa -y, . sky; tlačiareň i tla- toaleta, -y, ž. -u, m.; tisina; ti- čiarňa toast, -u, m., prípitok; sovy tlačiť, -im, -ia; tlaäe- toastovať -y, ž.; tiský vať Tobiáš, -a, m. c, -a, m.; dva tisíce, tlačivo,-a, str., čes. ti- tobôž = tým viac, tým päť tisíc; tisíci,-a,-e; skopis skorej tisícina tlak, -u, m. točiť (sa), -im, -ia; to- tisícka, -y, ž. tlakomer, -u, TTí. čievať; točitý tisíckrát tlakostroj, -a, m. točna, -y, ž. - pól, -u, tisícnásobný tlapa, -y, ž. = dlaha m.; točnový tisícoraký či dlapa; tlapka tóga, -y, ž. tiskat', -ám, -ajú; ale tlapkat', -ám, -ajú; tohoročný stískať tlapnúť tok, -u, m. tisnúť, -nem, -nú tlapkavý Tokaj, -a, m.; tokaj- Tisovec, -vca, m.; ti- tícť, tläem, tlčú; tlč, ský; tokajčina sovský;Tisovčan,Ti- tlčte; tlkúc; tĺkol; tokár,-a,/n.,sústružník; sovčanka tlčenie tokáreň / tokárňa; fo tíš, -e, ž. tte8kot, -u, m. káriť tišina, -y, z. tleť, tliem, tlejú; tlej; tolerancia, -ie, ž., sná- tíšiť, -im, -ia; tišiteľ tlejúc šanlivosť (nábožen- tíško = potichučky tlieskať,-am,-ajú; ská,národná ap.); to- titan, -a, m., obor; tí- tlesknúť lerančný patent; to- tanský; titanizmus tik, -u, m. lerantný, snášanlivý titul,-u, 77t., názov, hod- tlkot,-u, TTí. tolerantný, snášanlivý nosť; titulatúra; titu- tlmiť,-im,-ia; tlmený; toliar, -a, m.; iné je lárny; titulný tlmenie dolár (americký pe- Titus, -ta, m. tlmočiť, -im, -ia niaz) tkáč, -a, m.; tkáčsky; tlmočník, -a, m. toľký; toľko, toľmé; tkáčstvo tlstnúť, -nem, -nú toľkonásobný; toľko- 302
raky; toľkokrát - toľ toť, to hľa, to práve, to transferovat', přeložit ko ráz teraz transkripcia, -ie, ž., Tomáš, -a, m.; tomáš- totálny, úplný prepísanie; transkri sky toten, totá, toto bovať Tomášovce, -viec, ž. totiž translator, -a, m., pre mn. totožný; totožnosť kladateľ tombola, -y, ž., verej tovar, -u, m.; tovarový transmisia, -e, ž., pre ná hra loterná továreň/ továrna, -me, vod (remeňový) tón, -u, /n.; tónina ž. transparent, -u, m., tona, -y, ž., 10 q továrník, -a, TTí.; továr priesvitný obraz tôňa, -ne, ž. = tieň i ničky transpirácia.-ie, ž., vy stien tovaryš, -a, m.; tova párovanie, dýchanie tonúť, -niem, -nú ryšský ; tovaryšstvo; kožné topánka, -y, ž.; topá- tovaryšit' transplantácia, -ie, ž. nočka toxikológia,-ie, i., ná presadenie topas, -u, m.(drahokam) uka o jedoch transport, -u, m., pre topický, miestny tradícia, -ie, i., ústne mávka, doprava topiť, -im, -ia; topievať podanie; tradičný transverzálny, priečn> topografia,-ie, ž., mie- trafika,-y, i.; trafikant; tranzito, -a, str., prie stopis; topografický trafikantský voz, prevezenie tova topoľ, -oľa, /n.; topoľový tragédia, -ie, ž., trú- ru cez iné územie Topoľčany, -čian, TTí. chlohra; tragéd, -a, tranzitný, prievozný pomn.; Topoľčanec; 171. tranzitívny, prechodný Topoľčianka; topoľ tragika, -y, ž.; tragický trapista, -u, TTí. čiansky; Topoľčian trachom, -u, m., zrnitý trápiť, -im, -ia; trá- ky, -nok, ž. pomn. zánet očnej spojivky pievať; trapič; trá- topor, -a, TTí. traja, m. živ., tri, m. piteľ tóra, -y, ž., zákon neživ., ž. a str.; g., 1.tráplivý ; trápny Mojžišov troch, d. trom, /.tromi trapy, -ov, m. TWI. =- torba, -y, ž. Trajan, -a, m. útrapy; zväčša len Tornaľa, -le, ž. traktát, -u, TTí., rozpra lok. v trapiech (bol, torpédo, -a, str.; tor- va žil v trapiech) . pédový; torpédovať tramvaj, -e, ž., mest traskavina, -y, ž., vý torta, -y, ž. ská dráha bušná látka; třaska tortúra, -y, ž., mučenie transakcia, -ie. ž., pre vý Torysa, -y, ž. vod, pokonanie trasľavý torzo, -a, str., zlomok transalpský, zaalpský trasorítka, -y, ž. Toskána, -y, ž.; tos transcendentálny, nad- trasovlsko, -a, str. - kánsky smyselný rašeliniště 303 trať, -ti, ž. — želez tresť,-ti, i.-- výťažok, Trident, -a, 777.; trident nica; traťový extrakt ský tratit', -ím, -ia; tratie- trestať, -ám, -ajú, i tricať. triciati; č. rad. vať trescem, -cú; trestá- triciaty, -a, -e; trica- tráva, -y, i.; travina; vať; trestanec tina; triciatka; tricia- trávička; trávnatý; trestuhodný tok, -tku, 777.; triciat- trávny; trávnik; tráv trestať, -im, -ia nik; tricatoraký; tri nica tref, trem, třeš, trújtri. cať ráz, tricatkrát traverza, -y, i., priečka trite; trel; trený/tre tricaťročný travič, -a, m. (od trá tý; tret biedu; trecí trieda, -y, ž.; triediť; viť); travička (žena) -ia, -ie; trecia plocha triedič trblietať sa, -ta / -ce; tretí, -ia, -ie;po tretie; triedny; triednictvo trblietavý tretiak, tercián; tre trieliť, -im, -ia = bežať trčať,-im, -ia; trčievať tiačka, terciánka; tre trienium, -ia str., troj- treba tica; tretina ročie; trienálka trebárs treťohorný trieska, -y, i.; triesočka Trebišov, -a, m. Trevír, -a, TTí.; trevír- trieskať, -am, -ajú; tréma, -y, ž., trasenie, sky tresknúť strach; trém istá trh, -u, m ; výkladný a trieslo, -a, str. (v kože- trén, -u, TTí., vozatajstvo dobytčí trh; trhový; lužstve); trieslovina Trenčín, -a, 777.; Tren trhovec; tržný; trž triezvy čan; Trenčianka; tren nica trigonometria, -ie, 2. čiansky; Trenčianska trhať, -ám, -ajú; trh trichína,-y, ž., svalovec stolica, župa lina trikolóra, -y, ž., stužka trenér, -a, m., cvičiteľ; tri - viď traja; Tri tiojfaebná trénovať krále (sviatok) trikot,-u. m.; trikotový třepáčka, -y, i. (žena, trias, -u, TTI., triasový trikráľový / trojkráľový ktorá trepe ľan alebo útvar trikrát = tri razy konope) triasť, trasiem, trasú; trilion, -a, m. trepať, -em, 'ú; trepá- triasol; trasievaf trilógia, -ie, ž., súbor vať; trepot; trepotať, triaška, -y, i., trasenie, troch samostatných -cem, -ceš horúčka, zimnica diel, obsahom súvi tresk, -u, m., treskot; tribún, -a, TTí. siacich tresknúť; trieskať tribúna, -y, ž., rečnište třímat', -am, -ajú / em, treska, -y, ž. (ryba) tribunál, -u, m., «údny -u = držať treskúci, -a, -e; treskú dvor trinásť, trinásti; č. rad. ca zima tribunát, -u, m., úrad trinásty trest, -u, T??.; trestný; tribúnsky trinom, -u, m., trojčlen trestnica tribút, -u, m., poplatok trio, -ia. str. (tretia 304
čiastka hudobnej trojčlenný; trojčlenka trova, -y, ž.; troviť skladby) trojdenný trpaslík, -a, TTí. triolet,-u, m. (v hudbe) trojdielny trpělivost' /trpezlivosť, Tripolis, -isu, /n.; tri- trojfarebný / trojbarev -sti, ž. polský ný trpělivý i trpezlivý tri razy = trikrát trojhlavý trpeť, -im, -ia; trpie- triumf, -u, m., oslava trojhran, -u, m.; troj- vať; ťrpiteľ; trpiteľ- víťazstva, víťazný hranný ka jasot; triumfálny; trojhvezdíe, -ia, str. tŕpka, -y, ž. = črem- triumfator trojica, -e, ž.; svätá cha (strom i plod) triumvirát, -u, m., vláda Trojica trpký; trpkosť troch mužov trojitý = trojnásobný tŕpnuť, -nem, -nu triviálny, všedný, oby trojjediný trpný čajný trojka, -y, ž. trsf, -stí, ž.; trstie, -ia, trlica, -e, ž. trojklaný (na pr. nerv,) str.; trstina; trstený; trmácať, -am, -ajú trojkráľový i trikráľový trstenica trma vrma, -y, ž. trojlist, m., trojlístok; Trstená, -ej, ž. tŕň, -a, 7».; tŕňový; trojlistý trúba, -y, ž.; trúbka tŕnistý trojmesačný trubač, -a, m. Trnava, ^vy, i.; Trna- trojmo trubadúr, -a, m^ juho- van, Trnavanka; tr trojnásobný francúzsky stredoveký navský trojnožka, -y, ž. spevák trnie, -ia, str. trojosí, -ia, -ie trúbeľa, -le, ž.; trúbeľ- trofej, -e, ž., víťazné trojpofný ka znamenie, korisť ťrojrohý trubica, -ce, ž.; trubička trocha / trochu (prisl) trojspolok, -lku, TTí. trúbiť; trúbievať = troška i trošku trojstenný truc — nem., správne trochej, -a, m.; trochej- trojstranný vzdor; trucovitý, ský trojštvrtný (takt) vzdorovitý Troja, -e, ž.; Trojan; trojuholník, -a, m. trud, -u,*TTT., práca, ná- trojský, trojanský trojzub, -a, m.; trojzu . maha; trudit' sa; trojačka, -y, ž. (nádo bec trudný ba) trón, -u, TTí.; tróniť trúd, -a, m. (včela); trojaký tróp,-u, TTI.; tropy,-ov, trúdovina trojbarevný / trojfareb m. pomn.; tropický trudnomyseľný ný trosky, -siek, ž. mn. trúfať, -am, -ajú; trú- trojčatá, -čiat, trojčiat- troška / trošku = tro fanlivý ka, -tok, trojČence, cha / trochu (prisl) truhla, -y, i.; truhlica; -niec, str. pomn. troška, -y, ž. truhlička 305 truchlit', -im, -ia; trú tuha, -y, ž. = túžba túra, -y, i., cesta chlivý; truchlivět' tuhnúť, -nem, -nú turák, -a, m. (starý trúchlohra, -y, ž. tuhý, tuhší; tuhosť medený peniaz); tu- trúchniveť, -ie, -ejú tuja, -e, ž. (ker alebo ráčik truľo, -a, m. stromček) Turany, -rian, TTí. trUS, -U, 771. tuk, -u, Tíz.; tukovitý; pomn.; Turanec;Tu- trúsiť, -ím, -ia tukový; tučný; tuko- rianka; turiansky truskavec, -vca, TTI. viny, -in, ž. pomn. turbácia, -ie, ž., zne- trust (čltaj trast), -u, ťukať, -ám, -ajú; ťuk pokojovanie 777., kartel núť turban, -u, m. trváci, -a, -e = trvalý; túla, -y, z. (smes strie turbína, -y, ž. trvanlivý bra, medi, olova a turbulentný, nepokoj trvať, -ám, -ajú; trva siry); tulový ný, búrlivý júci Túla, -y, ž. (ruské Turčiansky Sv. Martin; trylok,-lku, /n.,- trylko- mesto) turčianskosvätomar- vať (slavik trylkuje) tulák, -a, m.; tulácky tinský trýzeň, -zne, ž. túlať sa, -am, -ajú;tú- Turčín, -a, m. = Turek; tryzna, -y, ž., posmrtná lavať sa / túlávať sa;. mi?, č. Turci oslava túlavý Turek, -rka, m.; Tur- trýzniť, -im, -ia; třý- tuleň, -a, TTí.; tillení, kyňa; turecký; Tu zniteľ -ia, -ie recko; turečtina tržba, -y, ž. tulipán, -a, m. Turice, -ríc, ž. pomn. tržiště, -šťa, str., trho túliť(sa), -im;-ia; tú- (sviatky); turíčny visko lievať Turiec, -rca, m.; Tur- tržnica, -ce, ž. tunajší viď tu čan; Turčianka; tur tržný tunel, -a, m. čiansky ttt; tuná; tunajší; tuto tunika, -y, ž., spodný turista, -u, m.; turisti tuba, -y, ž., trubička, odev starých Rima ka; turistický rúrka; tubička nov Turkyňa, -ne, ž. tuberkulóza, -y, ž., su Tunis, -u, m.; tuniský turmalín, -na, TTí. {ne choty, suchotiny; tu tupeť, -iem, -ejú (pod- rast) berkulózny, suchoti- metné, na pr. nože turnaj, -a, m. nársky tupejú) turnér, -a, m., nemec tucet, -eta, ííi.; tuctový tupiť, -im, -ia; tupievaf ký borca tučiť, -ím, -ia = krmit tupouhlý turniket, -u, TTí. tučneť, -iem, -ejú tupý; tupo; tupější turnus, -mu, m., obeh, tučný tur, -a, m. zamieňanie, pravidel tuha, -y, ž., grafit (ne Tura, -ej, ž.; Stará Tu ný postup rast); tužka ra, Tura Lúka (osady) Turzovka, -y, ž. (obec) 20 306 tuš, -u, jn. (čierna vať; tvorenie; tvori tymol, -u, m. (chemická farba) vý; tvorivosť látka) tušiť, -ím, -ia; tušenie •= tvrdiť, -im, -ia; tvrde tympany, -nov, m. predtucha; tušievať nie; tvrdievať pomn. (hud, nástroj) tutlat, -em, -ú / -ám, tvrdnúť, -nem, -nú typ, -u, /Tí., ráz, znak, -ajú tvrdohlavý vzor; typický tútor, -a, TTI., poručník tvrdošijný typograf, -a, m., sadzač túz, -a, m. (v kar Tvrdošín, -a, m.; Tvr- tyran, -a, m.; mn. n. tách) došan, Tvrdošianka; tyrania; tyranský; tuzemský, spr. domáci tvrdošiansky tyranstvo túžava, -y, ž. (to, čo je tvrdozrnný týrať, -am, -ajú tuhé, na pr. pálenka, tvrdý; tvrdo; tvrdší; tyrkys, -a, m. (drahý zima) tvrdosť kameň) túžba, -y, ž.; túžobný tvrdz, -e, ž., pevnôstka Tyrolčan, -a, TTI.; Ty / túžebný tvŕdza, -ze, i., ťažký rolsko; tyrolský túžiť (sa), -im, -ia; o- čas, núdza, tieseň ty*', tyjem, tyjú = tučnět tužovať (sa) ty — 720771.; iné je ti týždeň, -ždňa, m.; mn. túžiť, -im, -ia (po nie (dat), na pr.: ...ty č. týždne (i nedele); čom); túžiť sa, žalo mi nedáš, ani ja ti týždenný; týždeník vať sa, sťažovať si; nedám (brat) sa mi túži — tyč,-e, £.;ťýčka, -y, ž.; U, ú. žaluje sa mi tyčný (na pr. bod) tužka, -y, ž. = ceruzka tyčinka, -y, ž. u (predl. s g.): u- tvar, -u, T?!. týčiť, -im, -ia (predp.) tvár, -i, ž.; tvárička tyčnica,-e, ž. (tangens) ubehať, -ám, -ajú; ubeh tváriť sa, -im, -ia; týfus, -fu, m ; týfový núť tvárievať sa tyger, -gra, m.; tygrica ubehlík, -a, m. tvárny; tvárnosť tykadlo, -a, str. úbeľ, -a, TTí. — belosť; tvaroh, -u, m.; tvaro- tykať, -ám, -ajú (ho úbeľový žok i tvarožtek; tva- voriť ty); tykávať ubezpečiť, -im, -ia; u- rožný; tvarožník týkať sa, -am, -ajú; ťý- bezpečenie; ubezpe tvaroslovie, „-ia, str. kavať sa itýkávaf sa; čovať tvoj, -a, -e čo sa toho týka / ubičovať tvor, -a, m.; tvorstvo týče ubiediť, -im, -ia; ubie tvorba, -y, ž. tyl, -u, 771., jemná tka dený tvorca, -u, m.; tvorky- nina; tylový ubikácia, -ie, ž., ubyto ňa tylo, -a, str. — väzy (č. vanie; ubikačný tvorčí = tvorivý týl, m.); tylový ubiť, -bijem, -bijú; ubi tvoriť, -im, -ia; tvorie-1 tymián, -u, m. tý; ubíjať 307 ublížiť, -im, -ia; ubli učený; učenosť uderiť, -im, -ia=udreť; žovať ÚČeS, -U, 777. udierať úbočie, -ia, str. učesať, -šem, -šú údes, -u, /T?. — zdese úbohý účet, účtu, m. nie úbor, -u, m.—- oblek učilište, -ťa, str. udiareň / udiarňa, -rne, úbožiak, -a, m.; úbo- účin, -u, m.; účinný; ž. žiatko účinok udica, -ce, ž.; udička ubrať, uberetn, uberú; účinkovať udidlo, -a, str. uberať účinlivý údiť, -im, -ia; údievať; ubúdať, -am, -ajú; u- učiť, -im, -ia niečomu; údenár; údenársky; budnúť učiť sa niečomu; u- údenárstvo; údenie; úbytok, -tku, m. čievaf údený; údenina; udia ubytovať; ubytovateľ; učiteľ, -a, 777.; učiteľka; reň i udiarňa ubytovací učiteľský; učiteľstvo ÚdiV, -11, 771. ubývat' = ubúdať učtáreň / učtárňa, -rne udlávit, -im, -ia úcta, -y, ž.; úctivý; úcti účtovať; účtovací údobie, -ia, str. = ob vosť účtovník, -a, m.; účtov dobie uctiť, -im, -ia; uctie nícky; účtovníctvo udobriť, -ím, -ia vať učupiť sa, -ím,-ia, skrčiť údolie, -ia, str.; údolný účasť,-sti, ž.; účastný; sa, schúliť sa udomácniť (sa),-im, -ia účastník úd, -u, m. udreť, -drem, -drú; u- účastina, -y, ž., akcia; údaj, -a, m.; údajný; dierať účastinný, akciový; údajne udržať, -im, -ia; udr účastinár; účastinár- udalosť, -sti, i. žiavať; udržovať sky;' účastinárska udať, -ám, -ajú •=•• oznáudusiť , -im, -ia; udú- spoločnosť, akcionár miť; udávať; uda šať ska spoločnosť vač; udavačstvo; uda- udýchať sa, -am, -ajú učebnica, -e, ž.; učeb vateľ = udychčať sa, -im, nicový udať sa, udá, udajú; -ia; udýchaný učebný udalo sa udymený = začadený účel, -u, m. — cieľ, pri udatný; udatnosť úfanlivý meranosť ; účelný — udavač, -a, m.; uda- úfať, -am, -ajú v nie primeraný vačský; udavačstvo koho, v niečo; úfať sa učeň.-čňa, m.;učnica; udávit, -im, -ia niečomu učňovský údel, -u, m ; údelný úfnosť, -sti, i. učenec, -nca, m. udeliť, -ím, -ia; udie ugorka / uhorka, -y, ž. učeník, -a, m.; učeníč- ľať; udeľovať uhádnuť, -nem, -nu ka; učenícky úder, -ru, m.; úderný uháňať, -am, -ajú učenlivý Uderiná, -ej, ž. uhasiť; uhášať; uhas- 308
núť; uhasínat'; uha uhol, -hla, m. (vmerbe); zú; uhrýzať; uhryz sil som al. uhášal uholnica (nástroj, núť som oheň; ale oheň ktorým sa merajú u- uhýbať'(sa), -am, -ajú, uhasol (zhasol) al. hly); uhlový, uholný i uhýnať (sa) (od uhasínal (zhasínal) = nárožný uhnúť); uhybovať(sa); uhladit, -ím, -ia; uhlá- uhoľ, -hľa, m. (v peci); uhýbavý dzať uhoľný; uhľový; uhoľ uchádzač, -a, m.;uchá úhľadný natý; uhoľnica (ko dzačka tthlasťý= hranatý mora na uhlie) uchádzať sa, -am, -ajú úhlavný uholník, -u, 772., uhol uchatý (neživ.), uša uhliar, -a, m.; uhliar- ný kameň tý (živ.) sky; uhliareň/uhliar- úhona, -y, ž. = poskvr uchlácholit, -ím, -ia ňa na, škoda; bez úho ucho, -a, str.; mn. č. uhličitan, -u, 772. ny; bezúhonný uši, uší / ušú, ušiam, uhličitý; kyselina uhli Úhor, -hra, m.; Uhor ušiach, ušima; uchá, čitá sko = Uhry, Uhier, úch, uchám, uchách, uhlie, -ia, TTí. ž. pomn.; uhorský uchami (72a or. na uhlík, -a, m. (prvok, úhor, -a, m. (ryba) hrnci); uško carbonium); uhlíček, úhor, -u, m., roľa ladom uchodiť,-im,-ia; uchá -čka; uhličitý ležiaca; úhoriť dzať uhľohydrát, -u, m. uhorka / ugorka, -y, uchopiť, -im, -ia uhlomer, -u, m. ž. uchovať, -ám, -ajú = uhľovodík, -a, m. uhrabať, -em, -ú; u- uchrániť; uchovávať uhlový = nárožný hrabávať uchvátiť, -im, -ia; u- uhľový = z uhlia; uhoľ úhrabky, -ov, 777. mn. chvacovať né bane úhrada, -y, ž.; úhrado úchvatný uhnať, uženem, uženú; vý uchýliť sa, -im, -ia, uháňať uhradiť, -im, -ia; uhra uchyľovať sa uhniezdiť sa; uhniez- dený úchylka, -y, ž. dený uhriať sa, uhrejem sa; úchylný uhnúť(sa),uhnem,uhnú; uhriaty úchylok, -Iku, 777., útu uhýnať / uhýbať (sa); úhrn, -u, m.; úhrnný lok . uhybovať (sa) Uhrovec, -vca, m. Úchyt, -u, m., uchyte uhodit, -ím, -ia; uhá- (obec) nie, uchopenie; úchy- dzať Uhry, Uhier, ž., pomn., tok, -ku, úchytky, uhodnoverniť; uhod- = Uhorsko; d. U- -ov, 772.; prišiel len na noverňovať; uhodno- hrám, /. Uhrách, /. úchytok = na skok, verňovací; uhodno- Uhrami; uhorský na chvíľu verňovateľ uhrýzť, uhryziem, uhry- uchytiť, -im, -ia 309
uistiť, -ím, -ia; uisťovať ukolísať, -šem, -šu; u- uľahllna, -y, ž. (uľahla ujarmiť, -ím, -ia; ujař kolísavať í ukolísá- zem) mený vat uľahnúť, -nem, -nú; u- ujať.ujmem; ujatý; ují úkon, -u, m. lihovať mať ukonať (sa), -ám, -ajú, ulahodiť (sa), -im, -ia ujavnit, -im, -ia = uve unaviť (sa); ukona- ulakomiť sa, -im, -ia rejniť; ujavňovať ný ulamovat; ulámať ujec, -jca, m., materin úkor, -u, m. = pohana, ulán, -a, m.; ulánsky brat; ujček; ujčiná, potupa ulapiť, -im, -ia = u- žena ujcova; ujo; ukoristiť, -im, -ia chytiť ujko ukradnúť, -nem, -nú = úľava, -y, ž. — správne ujednostajnif (sa), -im, ukrást; ukradol úleva -ia (na niečom) = u- ukradomky = úkradky, uľaviť, -ím — správne jednotiť (sa), shod ukradmo, kradmo uleviť; uľavovať, núť (sa), ustálit' (sa) Ukrajina, -y, ž.; Ukra správne ulevovat ujesť, ujem, uje, uje- jinec; ukrajinský uletef, -im, -ia; uletať dia; ujedať ukrátiť, -im, -ia; ukrá- úleva, -y, ž. ujma, -y, ž. cať, ukracovať uleviť, -ím, -ia; ulevo ujsť, ujdem, ujdú; ušiel ukričať, -ím, -ia vat' ukameňovať ukrivdiť, -im, -ia; u- uležat sa, -im, -ia ÚkaZ, -U, 777. krivdovať uliať, -lejem, -lejú; u- ukázať, -žem, -žu; uka ukrižovať; Ukrižovaný lievať zovať; ukazovák; u- = Ježiš Kristus ulica, -e, ž.; ulička; u- kazovateľ úkrop, -u, m. ličný; uličník; ulič- ukázka, -y, ž. ukrotiť, -im, -ia; ukra nica úklad, -u, m., osidlo, covať úlisný; úlisník nástraha; úmluva; ukrutný; ukrutník; u- ulita, -y, ž., škrupina úkladný krutnosť slimáka ukladať; ukladací; u- úkryt, -u, m. ulízat,-žem, -žu;ulizo- kladač ukryť, ukryjem, ukryjú; vať úklon, -u, m. ukrývať úloha, -y, ž. uklonit sa, -im, -ia; ukryvač, -a, m.; ukry- ulomiť, -im, -ia; ulá- ukláňať sa vačstvo mat; ulamovat ukíznuť (sa), -nem, -nu úf, -a, m.; v úli; úľo- úlomok, -mku, m. ukojit, -ím, -a; ukoje vý uloviť, -im, -ia nie; ukojiteľný; uká Uľa, -e, i. = Juliana úlovok, -vku, m. jať / Julia úložina, -y, ž. (kotlina ukolembaf, -ám, -ajú; uľahčiť, -ím, -ia; uľah v horách) ukolembávať čovať uložiť, -im, -ia 310
úložnica, -ce, ž. -- tý umíknuť, -nem, -nu Unia — Spojené štáty fus úmluva, -y, ž. severoamerické = Ulrich, -a, m. umný; viď um USA. ultimátum, -ta, str., po úmor, -u, m,; úmor uniesť, -nesiem,-nesú; sledný návrh ný unášať tňtra-( ultramaďar) = umorovať, amortizo- unifikácia, -ie, ž., sjed- arci-( arcimaďar) vať; umorovanie dl notenie; unifikačný; ultramarín, -u, m., sy- hov, amortizácia unifikovať; sjednoco tomodráfarba; ultra umožniť, -im, -ia; u- vat marínový možňovať uniforma, -y, ž., rovno úľuba, -y, ž. - záľuba umreť,-em, -ú; umřelý, šata ; uniformný; uni Ulyxes, -xa, m. =* umretý; umierať formovat' Odysseus umrlčí; umrlčina unikať, -ám, -ajú; um, -u, m. = rozum; úmrtie, -ia, str.; úmrt uniknúť; unikol umný ný; úmrtnosť unikát, -u, TTI., jediný exemplár umelec, -lca: m.; umel umŕtviť / umŕtviť kyňa; umelecký umučiť, -im, -ia unikum, -ka, str., jedi umeleckopriemyslový úmysel, -slu, m.; úmy nečnosť, zvláštnosť umelý; umelosť selný unisono, jednohlasne umenie, -ia, str. umyť, umyjem, umyjú; unitár, -a, m.; unitár- umenšiť, -im, -ia; u- umývať sky meišovať umývač, -a, m.; umy univerzálny, všeobec úmera, -y, ž.; úmer vadlo, str. ný ný umyváreň / umyvárna, univerzita, -y, ž ; uni umieniť si, -im, -ia -ne, ž. verzitný umierať, -am, -ajú; unášať, -am, -ajú; u- unížiť, -im, -ia; unižo- umieráčik, umieráček niesť vať umierniť, -im, -ia; u- únava, -y, ž.; únav únos, -u, m.; únosný; mierňovať ný únosnosť umiesť, -metiem,-me unaviť, -im, -ia; una unosiť, -im, -ia; uná tá; umetat' vovať šať umiestiť, -im, -ia; u- uncia, -ie, ž. — 30 gra unúvať, -am, -ajú miestený; umiesťo- mov; unciálny úpad, -u, m.; úpadok, vať undulácia, -ie, ž., vl úpadkový umlátit', -im, -ia nenie; undulačný upadnúť, -nem, -nú; umlčať, -im, -ia; uml (undulačná teoria); upadať; upadanie čovať iné je ondulácia, on- úpal, -u, m.; úpalný umleť, umelem, umelú; dulovať (vlasy) upáliť, -im, -ia; upaľo umletý unia, -ie, i., jednota; vať; upálenie 311 upamätaf, -ám, -ajú; upnúť / upät, upnem, pradú; upriadat; u- upamätovať -ú; upínat pradený upät i upnúť, upnem, upodozrievať, -am, úprimný; úprimnosť upnú; upínať -ajú uprosiť, -im, -ia; upro- úpätie, -ia, str. upokojiť, -im, -a; upo seuý; uprositeľný úpek, -u, 77i.= úpal kojovať úpust, -u, m. upef, -iem, -ejú = kví upomenúť, -niem, -nú; upustiť, -im, -ia; upú liť; úpenie; úpenlivý upomenul; upomínať; šťať upevniť, -im, -ia; upev upominanie úrad, -u, T??.; úradný; ňovať upomienka; upomínať úradník; úradníčka; upiecť, upečiem, uponížiť (sa), -im, -ia; úradnícky; uradníc- upečú; upekať uponižovať tvo; úradovať; úřa upínať, -am, -ajú; upí- úponka, -y, ž.; úpon- dovna, -ne, ž. nadlo kovitý Ural, -u, m.; uralský upír, -a, m. = vám úporný = urputný; ú- Uránia, -ie, ž. (múza pír porne hvezdárstva) ÚpiS, -U, 772. upotrebiť, -im, -ia; u- urásť, urastiem, urastú; upísať, -šem, -šu; upi potrebovať; upotre- urástol; urastený sovať; upisovateľ; u- búvať; upotrebiteľ úraz, -u, m.; úrazový; pisovací ný úrazovňa, -vne, ž. upiť, upijem, upijú; upovedomiť, -im, -ia; uraziť, -im, -ia; urá upíjať upovedomovať žať uplácať, -am, -ajú; u- upozorniť, -im, -ia; u- urážka, -y, ž. platiť pozorňovaf urážlivý uplakaný uprášený urbánny, mestský, sí uplatit, -ím, -ia; upla- upratať, -cem, -cú; u- delný, zdvorilý titeľný; uplácať pratovať urbár,-a / -u, TT?.; ur- uplatniť (sa), -im, -ia; úprava, -y, ž.; úprav bársky; urbariát, ur- uplatňovať (sa) ný barialista; urbarialny úplatný; úplatnosf upraviť, -im, -ia; upra určiť, -im, -ia; určitý; úplatok, -tku, /T?. vovať určovať; určovací úplavica, -ce, ž. == čer uprázdnit, -im, -ia; u- urda, -y, ž. (druh žin- vienka (choroba) prázdňovať cice) úplaz, -U, 772. upreť, -em, -ú; upie úrek, -u, m. (od u- upliesť, upletiem, uple rať riecť); úrečivý tu; upletat uprchlík, -a, m. — u- úrez, -u, m.; úrezok; úplný; úplne behlík úrezky, -zkov uplynúť, -niem, -nú; uprchnúť, -nem, -nú urezať, -žem, -žú; uře uplývať upriasť, upradiem, u- závat' 312 urgencia, -ie, ž., po- usedavý (plač) usmejú; usmievať sa; sárenie; urgovať, sú úsek, -u, m.; úsečka; usmiaty; usmievavý riť úsečný usmrtiť, -ím, -ia; usmr urladit useknúť, -nem, -nú; covať urlecť, urečiem, urečú; usekávať usnesenie, -ia, str. urieknuť ushovoriť (sa),-ím,-ia; usniesť (sa), -nesiem, Urmín, -a, m. (mesto) ushovárat (sa) -nesú; usnášať (sa) urna, -y, ž., popolnica uschnúť, -nem, -nú; u- uspať, -im, -ia; uspá urobiť, -im, -ia schol; usychat, uschý- vať; uspávací; uspá- úročiť, -im, -ia; úro nať vadlo; uspávanka čenie; úročiteľ úschova, -y, ž. úspech, -u, /n. (v škole úroda, -y, ž.; úrodný; uschovať, -ám, -ajú; u- ap.) úrodnosť schovávať úspešný urodit (sa), -im, -ia usídlit sa, správne osa uspeť, uspejem, uspe urodzený (titul, iné je diť sa jú •= stihnúť urodený) úsilie, -ia, str.; úsilný uspokojiť (sa), -im, -a; úrok, -u, m.; úrokový; usilovať sa uspokojenie; uspoko úrokovat' usilovný jovať; uspokojivý úrokomer, -u, m. usínať, -am, -ajú úspora, -y, ž.; úspor lepšie úroková miera úskalie, -ia, str. ný úroveň, -vne, ž. uskočiť, -im, -ia; uska usporiadať, -am, -ajú; urovnať, -ám, -ajú; u- kovať usporadovať; uspo rovnávať úskok, -u, m.; úskoč riadateľ (zábavy ap.) urputný; urputník ný usporiť, -im, -ia Uršuľa, -e, ž. uskrovnit sa = uskrom uspôsobiť, -im, -ia; u- uršulínka,-y, i. (mníš niť sa spôsobovať ka) uskutočniť, -im, -ia; u- usrozumeť (sa), -iem, urvať, iirvem, urvú; u- skutočňovať -ejú rývať úslnie, -ia, str.; úsln- ústa, úst, str. pomn.; urýpnuť,-em,-u; urý- ný ústočká; ústny pol úslovie, -ia, str., pore ustálit, -im, -ia; usta úryvok, -vku, m. kadlo ľovať úsad, -u, m., bolest v úsluha, -y, 2. ustanoviť, -im, -ia; u- krížoch úslužný stanovovať usadiť (sa), -im, -ia; u- uslyšať, -ším, -šia ustanovizeň, -zne, ž. sadzovať, usádzať úsmech, -u, TT?.; úsme- ustarostený (sa); iné je osadiť šok, -šku, m. ustať, ustanem, ustanú; (sa) úsmev, -u, TT?. ustávať; ustatý, ustalý usadlina, -y, i. usmiať sa, usmejem, ustát sa, ustojím sa, 313
ustoja sa; ustály (u- vý; ústupčivosť; ústu utať, utnem, utnú; uťal; stála káva) pok, -pku uťatý; utínať ústav, -u, m.; ústav ustúpiť, -im, -ia; ustu Útecha, -y, ž.; útěšný ný povať útek, -u, m.; iné je ú- ústava, -y, ž.; ústavný usúdiť, -im, -ia; usu tok, -u ustávať sa, -am, -ajú; dzovať utekať, -ám, -ajú ustávanie úsudok, -dku, m. utenzítie, -ií, ž. pomn., ustavičný usušiť, -im, -ia potrebné veci ustaviť, -ím, -ia; usta usúžiť, -im, -ia; usu uterák, -a, m. vovat'; ustavujúci zovat' útes, -u, m. = bralo Ú8tavodarný usvedčiť, -im, -ia; u- utešiť, -ím, -ia; uteše ústavoveda, -y, ž. = svedčovať ný; utešiteľ; utešovať náuka o ústave úsvit, -u, m. utiahnuť sa, -nem, -nu; ústie, -ia, str. = vtok usychat, -ám, -ajú uťahovať sa ůstiť, -i, -ia = vtekať usypať, -em, -ú (dó utiecť, utečiem, utečú; ustlat,.-stelem, -stelu; kon.); usýpať (ne- utekať; utiekať sa k ustielať dokon.) niekomu o pomoc ústny ušetriť, -ím, -ia utierať, -am, -ajú ústranie, -ia, str. uši, g. uší / ušú, d, u- utiereň / utierňa, -rne, ustrašený šiam, l ušiach, i. u- ž. ústredie, -ia, str.; ú- šima; viď ucho utichnut, -nem, -nu stredný ušiť, ušijem, ušijú utilitarizmus, -zmu, m., ústredňa, -dne, ž. uškeriť sa, -ím,.-ia, u- hmotárstvo, prospe ústrešie, -ia, str. šklebiť sa; uškierať chárstvo ústrety, ž. mn. sa útisk, -u, m. ustrica, -ce, ž. úškľabok / úšklebok, utisnúť, -nem, -nú; u- ttstriekať, -am, -ajú; -bku, m.; úškľabný / tisnutý; utiskat; uti ustrieknuť úšklebný skovat ustrihať, -ám, -ajú; úško, -a, str.; ušičká utíšiť, -im, -ia; utišovať ustřihnut; ustrihovaf (v det reči) utkať, utkám, utkajú; ústrižok, -žku /-žka, m.; ušľachtiť, -im, -ia; u- utkávať ústrižky, -žiek šľachťovať; ušľachtilý utkveť, -iem, -ejú; u- ústrk, -u, m. ušliapat, -em, -u tkvel; utkvelý; utkvie- ustrnúť, -niem, -nú; uštipnúť, -nem, -nú; vať ustrnulý; ustrnutie uštípať utlačiť, -im, -ia; utláčať; ústroj, -a, 772.; ústrojný úštipný utlačovať; utlačovateľ ustrúhať, -am, -ajú úštipok, -pku, m. útlak, -u, m. ústup, -u, m.; ústupný; uštvat, -em, -ú utícť, utlčiem, utlčú; u- ústupnosť; ústupči- utajiť, -im, -ja; utajený tĺkať 314
útlocitný, jemnocitný útvar, -11, m. uvítať, -am, -ajú, pri útly utvoriť,-im, -ia; utváral vítať; uvítanie, priví útočište, -šťa, str. utvrdit, -ím, -ia; utvr- tanie útočiť, -im, -ia dený; utvrdzovať; úvod, -u, /r?.; úvodný útok, -u, m.; útočiť; utvrdnúť úvodie, -ia, str. útočný; útočník utýrať, -am, -ajú; u- uvodit, -im, -ia; uvá utopia, -ie, ž., krásna týraný dzať myšlienka, nesplniteľ uvádzať, -am, -ajú; u- úvodník, -a, TTí. né želanie; utopický; viesť úvodzovky, -viek, ž. utopista úvaha, -y, ž. mn. utorok, -rka / -rku, m. uváľať, -am, -ajú uvoľniť, -im, -ia; uvoľ utrakvistický, dvojre- uvaliť, -im, -ia;uváľať; ňovať čový; utrakvista; u- uvaľovať úvoz, -H, 7/1. trakvizmus uvážiť, -im, -ia; uvažo úvrať, -ti, ž. útrapa, -y, i. vať úzadie, -ia, str. utrápiť, -im, -ia uvädnúť, -nem, -nú; uzákoniť, -im, -ia útrata, -y, i. uvadlý uzatvoriť, -im, -ia; utratiť, -im, -ia; utrá úväz, -u, m.; úväzok, uzatvárať cať -zku uzávěrka, -y, i., lepšie utreť,.-em, -ú; utierať uväzniť, -im, -ia; uväz- závierka utrhač, -a, m.; utrhač- ňovať uzavreť, -em, -ú; uza ný; utrhačstvo uvedomiť, -im, -ia; vretie, usnesenie; utrhnúť, -nem, -nú; uvedomovať uzavierať utŕhať; utrhávat' úver, -u, m.; úvěrný; uzda, -y, ž,; uzdička útroba, -y, ž. úverový uzdit, -ím, -ia utrpeť, -ím, -ia; utrpe uverejniť, -im, -ia; uzdraviť, -im, -ia; u- nie uverejňovať zdravovať útrpný; útrpnosť uveriť, -im, -ia; uveri- územčistý utŕžiť, -im, -ia teľný územie, -ia, str.; územ útržok, -žku, m.; útrž uviazať, žem, -žu; ný kový uväzovať uzemniť, -im,-ia; uzem utuhnúť, -nem, -n ú uviaznuť, -nem, -nu ňovať útul, -u, m. = útulok, uvideť, -im, -ia úzkolistý -lku; útulný; útulňa uviesť, uvediem, uvedú; úzkoprsý utúliť sa, -im, -ia uvádzať úzkostlivý ututlat, -em, -ú; utu- uviezť, uvez.em, uvezú; úzky; užší; úzko; úz tlávať uvážať kosť; uzučký utužiť, -im, -ia; utužo uviť, uvijem, uvijú; uvi- uzlík, -a, m.; uzlíček, vať jať uzlíčok, -čka 315 uznať, -ám, -ajú; uzná uživiť, -im, -ia (i na voze); válka vať ; uznalý; uznan úžľabie, -ia, str.; úžľa- (hmyz); vážky = malé livý bina, -y, 2. váhy; váhový uzol, -zla, m.; I v uzle; Užok, -u, 777.; Užocký vahadlo, -a, str., čiastka 77772. 77., Ű. Uzly priesmyk váh uzreť, uzrem, uzrú, užší, -ia, -ie, komp. k vahan, -a, m., drevená uvideť úzky miska; vahánok, va- uzreť, uzreje i uzrie, hanček uzrejú, dozreť; uzrie- V. váhať, -am, -ajú; vá vať havý; váhavosť uzurpácia, -ie, ž., ná v, vo (predl. s akuz. a vajce, -ca, str.; mn. g. silné uchvátenie nie lok.); s niektorými vajec; vajcový;' vaj čoho (na pr. trónu,); slovy splývavá v pri- covitý (vajcu podob uzurpator; uzurpovať slovcia: vpravdě, vo ný) ; vaječný; vaječ úzus, úzu, 772., zvyk, o- pred, vzad, včas, ník; vajíčko byčaj (na pr. vo ve vskutku, vospolok ap. vajcovod, -u, 77?. ciach rečových) vábif, -im, -ia; vábivý, vak, -u, m., vrece; va už vábny; vabec, -bca,/ ček, -čku úžas, -u, 7?2.; úžasný vabič, -a, 772. vakácie, -ií, ž., prázd užasnúť, -nem, -nú; vábnik; vábievať niny užasol; užasnuiie Václav, -a, 777.; svato vakovka, správne o- úžeh, -u, 777. václavský mietka, kožovka; va- úženie, -ia, str. Vacov, -a, 7??. kovať, správne omie- úžera, -y, ž.; úžerný vaček, -čku, 777., vrec tať úžerník; úžernícky; ko ; vačkový, vreckový val, -u, 772. = hradba úžerníctvo; úžerníčiť vačica, -ce, 2. (zviera) vál, -a, m.; valec, -Ica, Užhorod, -u, 772.; užho- vada, -y, ž.; vadný m.; válok, -lka i -lku rodský vademekum, str. neskl, valach, -a, 722., 77272. 72. užialiť sa, -im, -ia, u* príručka, rukoväť valasi; valaský trápit sa; užialený, vadimonium i vádium, Valaská, -ej, 2. utrápený -ia, str., istota, záruka valaška, -y, 2. úžina, -y, 2. vadiť, -im, -ia; vadiť sa váľať, -am, -ajú (chlieb, užínať, -am, -ajú vádzka, -y, ž., úvod cesto); valím; valkať, užiť, užijem, užijú; 11- šestinedieľky valkovať žitý; užívať; užíva vagón, -a, m., lepšie valcovať, -ujem (napr. ný; užívanie; užívateľ voz, vozeň (železnič hradskú, pole) užiť, -im, -ia; úženie ný) valčík, -a, m. úžitok, -tku, m.; uži Váh, -u, 772.; vážsky Valdemar, -a, m. točný váha, -y, ž.; váhy, váh valdenský; valdenstvo 316
valec, -Ica, 772. nec; vapenica; vá vaudeville (čítaj vód- Valentín, -a, 722. penka vil), -u, m., divadel Valéria, -ie, ž. var, -u, m.; bod vani ná hra so spevmi' valcha, -y, ž. (dielňa, vára, -y, ž., varené vavrín, -u, 777.; vavří kde sa valchovalo jedlo nový súkno stupami) varecha, -y, ž.; vareš Vavřinec, -nca, m.; valit (sa), -ím, -ia; vá ka; varechár Vavro ľať (sa); cesto, chlieb vari = hádam, azda váza, -y, 2. sa váľa; roľa sä variácia, -ie, ž., zamie vazal, -a, 772. váľa ňame, striedanie Važec, -žca, m.; Važ- válka, -y, ž. (česky), slo variant, -u, 772. (iné ťan; Važťanka; važ- vensky vojna; váleč znenie rôznych ru ťanský ný; válečník kopisov jedného au vážiť, -im, -ia; vážiť si valkať, -ám, -ajú (na tora, ľud. piesni, niekoho (g.); vážený; pr. šaty); valkovat rozprávok ap.) vážievať (roľu, cesto ap.) Varín, -a, m.; varínsky vážka, -y, i. (hmyz) ; valný (valné shromá variť, -im, -ia; varie- vážky, vážok = malé žděme); valne vať; varidlo; varič; váhy válok, -lka, 772. vařivo vážny; vážne; vážnosť valorizácia, -ie, 2. várka, -y, 2. = varenie väčší valuta, -y, ž., hodnota, varovať (diďa) = opa väčšina, -y, 2. mena; valutový; va- trovať ; varovať sa väčšmi lutárny (niečoho), lepšie chrá vädnúť, -nem, -nú vaňa, -ne, ž.; vanička niť sa, vystríhať sa väzač, -a, m.; väzačský; Vandali, -ov, 77?.; van (niečoho); varovčivý väzačstvo dalský; vandalizmus; = varovný; varovky- väzba, -y, ž. pustošenie niečoho ňa väzeň, -zňa, m.; väzen • krásneho varta - 2 nem., slov. ský vanilka, -y, ž.; vanil stráž väzenie, -ia, str. kový varyto, -a, str. väzeť, -ím, -ia vankúš = 2 maď, slo váš, vaša, vaše väznica, -ce, ž.; väz- vensky poduška, pod- vášeň, -šne, ž.; vášni ničný hlavnica vý väzniť, -im, -ia vánok, -nku, m. vata, -y, ž.; vatovat' väzy, ,-zov, m. mn. vanúť, -nie, -nú Vatikán, -u, m.; vati vbehnúť, -nem, -nú vápenatý; vápenatět' kánsky vbiť, vbijem, vbijú; vbí vápno, -a, str.; vápe- vatra, -y, ž.; vatráľ, -a, jať ný; váptneť; vápe m. (palica na roz- vcelku (prísl.) natět'; vápeník; vápe hrabovanie ohňa) včas (prísl.); včas- 317
ny; včasnejšie i včaš večerif sa, -í, -ia; ve- vejačka, -ky, ž. šie čerievať sa vejár, -a, m.; vejárik včasráno (prísl), časne večernica, -ce, ž. vek, -u, m.; vekový; ráno večerný večný včela, -y, ž.; včelička; večitý, večný, odveký veľa (prísl.) = mnoho včielka; včelár; vče večný; večne; večnosť vefactený lársky; včelí, -ia, -ie; veď (spojka) veľadif, -im, -ia včelín; včelník; včel- veda, -y, ž. veľadôstojný ný vedec, -dca, m.; vedec- veľa ráz-= mnohokrát včera; včerajší; včeraj ký veľavážený šok, -ška, 772. vedeť, viem, vedia; veľblúd, -a, m. = tava včetně = / s; v to po vedz, vedzte (iné je veľduch, -a, m. čítajúc veď, od vediem) velebiť, -im, -ia včiľ, včuľ = teraz vedeta, -y, ž., jazdecká velebný; velebnosť vďačiť sa, -im, -ia stráž Velehrad, -u, TT?. vďačný; vďačne vedľa; vedľajší Veleslavín, -a, 777.; ve- Vďaka, -y, ž.; vďaky vedno = vjed no, doved leslavínsky vzdávať; vďaka Bohu-, na, spolu velezrada, -y, ž.; vele- chvála Bohu vedomec, -mca, m. zradca v diali vedomie, -ia, str. veličava, -y, ž., veleba, vdova, -y, ž.; vdovin; vedomky (prisl) = majestát vdovec; vdovica; vdo- vedome veličenstvo, -a, str. vička; vdovský; vdov- vedomkyňa, -ne, i. (oslovenie panovní stvo vedomý; vedome = ve kovo: Vaše Veličen vdýchnuť, -nem, -nu; domky; vedomosť stvo) vdychovať vedro, -dra, str.; ve- veličina, -y, i. vec, -i, ž.; vecný; prá dierce; vedierko veličiť, -im, -ia; zveli vo vecné vegetácia, -ie, ž., rast čovať večer, -a, m., mn. n. linstvo; vegetačný veličizný, veľmi veľký večery; večerný; ve vegetarián, -a, TTí., po Veličná, -ej, ž. čierok, -rka; večierky, žívateľ rastlinnej stra velikán, -a, m.; velikán -rkov; večerný vy sky, obrovský večera, -e, ž. (podľa vegetovať, nečinne žiť velikáš, -a, 772. ulica); dat a lok. ve (ako rastlina) veliký / veľký; velikost' čeri, 77771. 72., a. ve vehemencia, -ie, ž., / veľkosť čere prudkosť; vehement velín, -u, m.; velínový večerať, -iam, -ajú; ve ný, prudký (papier) čeraj; večerajúc; ve vecheť, -chťa, m.; vech- veliť, velím, velia; ve čeral; večeriavať tĺk lenie; velievaf; velia- 318
ci; veliteľ; veliteľský; veno, -a, str.; venný versta, -y, 2, ruská mí veliteľstvo venovať; venovanie; ľa ---- 1 km 66 m Veľká noc; veľkonoč venovací verš, -a, 771.; veršovať ný ventil, -u, m., klopka = veršovník, -a, m. veľkňaz, -a, m.; veľ- záklopka; ventilovať vertikálny, kolmý kňazský — vetrať veru 2 vera, veruže i veľkodušný ventilácia, -ie, ž., ve veraže (prísl) veľkoknieža, -aťa, m. tranie; ventilačný; verva, -y, ž., odušev veľkolepý ventilátor; ventilovať nenie, vzlet, nadšenie veľkomestský Venuša, -e, ž. (bohy verzálka, -y, ž. (druh veľkomoravský; ríša ňa lásky) tlačeného pisma) Veľkomoravská verbálny, slovný, slo verzálny, priečny veľkomožný vesný verzia, -ie, ž., obrat, veľkomyseľný verbovať = z nem., spôsob, zvesf, poda veľkozrnný volať na vojnu, la nie veľký / veliký; veľkosť pať ves, vsi, i. = dedina; i velikost' verdikt, -u, m., výrok 77171. n., a. vsi, g. vsí, Veľký piatok; veľko- porotného súdu d. vsiam, /. vsiach, /. piatočný verejný; verejnosť vesmi; Petrova Ves, veľmi verenec, -nca, TTí. = Petrovešťan, petro- veľmoc, -i, i. oddanec, snúbenec, veský; Spišská Nová veľmož, -a, 777.; veľ- verenica Ves (obce); vieska; možný veriaci, -ceho Vieska (obec) veľryba, -y, i.; veľry verifikácia, -ie, ž., ove veselie, -ia, str., a) ve bí, -ia, -ie renie, uhodnoverne- selosť, veselá nálada, veľtrh, -u, m. nie; verifikačný; ve b) svadba veľvyslanec, -nca, m. rifikovať, overiť, u- veselit sa, -im, -ia vemä — vemeno, -a, hodnoverniť veselohra, -y, i.; ve- str. veriť, -im, -ia niečomu, seloherný venčiť, -im, -ia; ven- v niečo; veriť sa, pri veselý; veselosť čievať sahať vesif, -im, -ia; vešať Vendelín, -a, m. veriteľ, -a, m. veslo, -a, str.; veslár; vendeta, -y, ž., krvavá verný; vernosť veslařsky; veslovať pomsta Veronika, -y, ž. vesmír, -u / -a, m. venec / veniec, venca, Versailles (čitaj Ver- vesna, -y, ž. jar; = Ves m.; venček, -a; vie saje), g. -aj, d. -ajom, na, -y, 2. (bohyňa nok, -nka /. -ajoch, /. -ajami; jarí) venerický, pohlavný; versaillský (čitaj ver- vesta, -y, 2. venerické choroby sajský) Vesta, -y, 2. (bohyňa); 319
vestálka, kňažka Ve- vezdejší; chlieb náš vicispán, -a, 777. = pod- stina vezdejší župan Vestfálsko, -a, str.; vezír, -a, m. (turecký víčko (od viko, veko), vestfálsky hodnostár) -a, str. - mihalnica vestibul, -u, /n., veľká vezmem, viď vziať vid, -u, 777. predsieň Vezuv, -a, 777. videť, -im, -ia; viď, viď vestník, -a, m. veža, -e, ž.; vežatý, te; vídať; vidievať; veštba, -y, i. vežový videnie; viditeľný veštec, -tca, 77?.; veštica vežiť sa = vypínať sa, vidiek, -a i -u, m.; vi veštiť, -ím, -ia týčit* sa diečan; vidiecky veta, -y, ž.; vetný vháňať, -am, -ajú vidina, -y, i. veterán, -a, m., vyslú vhĺbiť sa, • im,-ia; vhlbo-vidlica, -ce, ž.; vidlička žilec (vojenský) vať sa vidly, -diel i -dál, 2. veterinár, -a, m., zve vhod (prisl); prísť mn.; vidlice rolekár vhod vidný; vidno veterník,-a, m. (zástav vhodiť, -im, -ia, vho vidomý = vidiaci ka či korúhvička u- dený; vhádzať vidovat 2 vidimovať, kazujúca smer vetra) vchod, -u, m. potvrdiť, vziať v zná veterný i větrný; Ve viac = viacej; viac ráz mosť alebo na zná terné hole = viackrát mosť; vízum, -za, vetev, -tvi=vetva, -y, ž.; viadukt, -u, m., vyso str. vetvica; vetvička; vet- ký most, najmä že Viedeň, -dne, ž.; vie vistý lezničný denský; Viedenčan, vetchý=slabý, chatrný; Vianoce, Vianoc, 2. Viedenčanka vetchý starec, vetché pomn.; vianočný viecha, -y, ž.; vieska šaty viať, vejem, vejú; vej, viera, -y, ž.; Viera veto, -a, str., zákaz vejte;vejúc; vial; via- (krstné meno) vetoslovie, -ia, str., vet ty; vanúť vierohodný ná skladba, syntax viazať, -žem, -žu; via vierolomný vetrík, -a, m.; vetríček, zaný; viazanica vierovyznanie, -i a, str. -čka viaznuť, -nem, -nu vierozvest, -a, m.; TTITI. vetrilo, -a, str. (lodná vibrácia, -ie, ž., chve n. -ovia plachta) nie ; vibračný viest, vediem, vedú; vetriť, -im, -ia; vetrivý viceprezident, -a, 772., veď, veďte (iné je větrný i veterný; vě námestník preziden vedz od vedeť, viem) trový ta vieska, -y, 2. (od vie veverica, -ce, i.; ve vicinálka, -y, i, miest cha) verka; vever(i)čí, -ia, na železnica; vicinál- vietor, vetra, m.; vě -ie ny trový; veterný i ve- 320
trny; povetrie; po- Vincent, -a, m. vipera, -y, 2. (z lat.) vetrnosť vindikácia, -ie, 2., pri = vretenica, zmija viezť, veziem, vezú; vez, svojovanie niečoho; vír, -u, m.= krútňava; vezte; viezol vindikovať si niečo vírny; vírnatý; iné je viežka, -y, ž. (malá, ve vineta (vyslov viňeta), výr (sova) ža); iné je vieska (od -y, ž., štítok, nálepka virgať, virgnúť = ská viecha) vinica, -ce, ž., vinohrad kať, vyhodiť nohama vigília, -ie, ž., nočná po vinič, -a, m.; viničný virguľa, -e, ž., prútik, božnosť, večer pred viničky, -čiek, ž. pomn. značka v písme, čiarka veľkým sviatkom = rybizle virilista, -u, m.; virilný Vígfaš, -a, m.; vígľašský viniť, -im, -ia víriť, -im, -ia víchor, -chra, 721.; ví vinkulácia, -ie, ž., via virtuóz, -a m., výteč chrica zanosť cenných pa ník v umení, najmä vika, -y, 2. = ľadník pierov a pod.; vinku v hudbe; virtuozita; vikár, -a, m.; vikariát lovať virtuózny Viklef, -a, 772.; viklefista vinný (od vina) = vi viržinka, -y, ž. (cigara) viko i veko, -a, str., nen viselnica, -e, ž. — ši vrchnák; víčko (napr. vínny (od víno), víno benica na oku) vý (napr. vínny ocot) viset, -im, -ia; visievať; Viktor,-a,m.; Viktoria víno, -a, str.; vínečko; visiaci viktuálie, -ií, i. pomn., vínko; vinový, vínny Visia, -y, ž. potraviny, živnosť, vinobranie, -ia, str. = visutý (od viseť) živobytie oberačka višňa, -šne, ž.; višňový vila, -y, ž., letohrádok; vinohrad, -u, m.; vino Vít, -a, m.; svatovítsky vilový hradník ; vinohradníc viť, vijem, vijú (venec); vila, -y, 2. (vodná) = ky, vinohradníctvo iné je vyť (pes vyje) rusalka (lesná) vinopalník, -a, m. vitalita, -y, ž., život Viliam, -a, m. vinovatý = vinen, vin nosť ; vitálny, život Vilma, -y, ž. ný; vinovatosť, vina, ný vina, -y, ž.; vinný, -á, bláhovost' vítať, -am, -ajú; vítanie; -é / vinen, vinna, vin vinš, z nem., slovensky vítaný; vítanka; ví- no ; vinník; vinnica pozdravenie, blaho tavať 1 vítávať (iné je vinica = vi želanie, prianie víťaz, -a, 771.; víťazný nohrad) vinšovať (z nem.), bla víťaziť, -im, -ia vinár, -a, TTí.; vinársky hoželať, priať víťazstvo, -stva, str. vináreň i vinárna, -rne, vinúť (sa), -niem, -nú Vítkovice, -víc, ž. mn.; i.; vinárnik viola, -y, ž.; violista; vítkovský / vítkovický Vincencia, -ie, ž.; Vin- violina; violinový vitrína, -y, ž., zasklená centka Viola (krstné meno) skrinka 321
Vitriol, -u, Ttí. Vladimír, -a, m. vlastný; vlastne; vlast vivat I = nech žije! Vladisláv, -a, TTí. nosť vivisekcia, -ie, ž., pit Vladivoj, -a, TTí. vlašský (od Vlachy) va živého zvieraťa vládybažný viať, vlajem, vlajú; vízia, -ie, i., videnie; vladyka, -u, TTí. vial; vlajka vizionář, kto máva vi vlaha, -y, i.; vlažný vľavo (prísl.)=naľavo denia Vlachy, Vlach,77i.pom/i. vlažička, -y, ž. (od vizita, -y, i., návšteva; (osada); vlašský vlaha) vizitka, navštívenka vlajka, -y, ž. (zástava vlažit, -ím, -ia vizitácia, -ie, ž., pre republiky, p. prezi vlažný hliadka; vizitačný denta) vlčí, -ia, -ie vízum, -za, str. (schvá vlak, -u, m.; vlakový vlečka, -y, ž. lenie, potvrdenie v vlákno, -a, str.; mn. g. vlek, -u, 777.; vlečný preukaze, pase); vi vláken; vlákenko; vleteť, -ím, -ia dovat' vláknitý vlhčiť, -ím, -ia vjazd, -u, m. vláky, -ov, TTI. pomn. vlhký; vlhko; komp. vjem, -u, m. vlámať sa, -em, -u vlhkejší; vlhkosť vklad, -u, m.; vklado vlani / lani; vlaňajší / vlhnúť, -nem, -nú vý; vkladný laňajší vliať, vlejem, vlejú; vkladať, -ám, -ajú; vkla Vlára, -y, ž.; vlársky; vlievať dateľ Vlársky priesmyk vliecť, vlečiem, vlečú vklznúť sa, -nem, -nú; vlas, -u / -a, m.; vlások; vliezť, vleziem, vlezú; vkĺzať sa vláskovitý; vlasnatý; vliezať vkradnúť sa, -nem, -nú; vlasový vliv, -u, 777. = vplyv; vkrádať sa vlasatica, -ce, ž. vlivný = vplyvný vkročiť, -im, -ia vlasť, -sti, ž. vlívať, -am, -ajú = vkus, -u, m.; vkusný Vlasta, -y, ž. vplývať vláčiť, -im, -ia; vláče- vlastenec, -nca, m.; vlk, -a, 777.; vlček,-čka; nie vlastenecký; vlaste víča, -aťa; vlčica; * vlačuhy, -čúh, ž. pomn., nectvo vlčí, -ia, -ie a) vláky (pod plu Vlastimil, -a, TTí. vlkolak, -a, 777. hom), b) druh saní; Vlastislav, -a, m. vlna, -y, ž.; vinár; vl vlačužky, -žiek vlastizrada, -y, ž.; vla nený; vlniak, -a, m. vláda, -y, ž.; vládny stizradca; vlastizrad- vlniť (sa), -im, -ia; vl vladár, -a, m.; vladár ný ni vý; v hnevať (sa) sky; vladárstvo vlastník, -a, 777.; vlasť vlnobitie, -ia, str. vládať, -džem, -dzu, / nícky; vlastníctvo vloha, -y, ž. -dam, -dajú; vládnuť Vlastniť, -im, -ia vložit, -ím, 'ia; vkladať vládca, - u, m.; vi ád kyň a vlastnoručný vložka, -y, ž. 21 322
vlúdiť sa, -ím, -ia vodáreň / vodárňa, vohľady, -Ov, m. mn.; vľúdny; vľúdnosť -me, ž. vohľač, -a, m., vohľa- vlys, -u, m. (nizky re vodca, -u,m.; vodkyňa dač lief) vodcovstvo, -stva, str. voj, -a, 771. vmestiť (sa), -ím, -ia, vodčí, -ia, -ie (na pr. vojak, -a, m.; vojaček, smestiť (sa) vodčí list) vojačik vnrysleť sa, -ím, -ia; vodič, -a, m. vojna, -y, i.; vojenný; vmýšľať sa vodík, -a, m. (prvok vojnový; vojenský vnada, -y, ž.; vnadný hydrogenium) vojsko, -a, str. vnadit, -ím, -ia; vna-vodiť, -ím, -ia; vodie- vojsť, vojdem, vojdú; didlo vať; vodič; vodidlo; vošiel vnášať, -am, -ajú; vodivý Vojtech, -a, m. (Adal Vniesť vodka, -y, ž. (od voda), bert); iné je Belo; vňať, správne nať, -ti, ž. liečivá voda, vodička vojtěšský; Spolok sv. vniesť, vnesiem, vnesú; vodnatelný; vodnateľ Vojtecha vnášať' nosť vojvoda, -u, m.; voj vnikať, -ám, -ajú; vnik vodnateť, -iem, -ejú vodca ; vojvodkyňa; núť vodnatieľka, -y, ž. vojvodský; vojvod vnímať, -am, -ajú; vní vodnatý; vodnatosť stvo mavý; vnímavosť vo dne vojvodina, -y, ž. vnivoč = v nič; vnivoč vodník, -a, m. = vodný vokabulár, -a, m., slov vyjsť človek ník vnuk, -a, m.; vnučka; vodojem, -u, m. = ná vokál, -u, m., samo vnúča; vnúčatko držka hláska; vokálny; vo- vnukat,-ám,-ajú; vnuk vodomet, -u, m.=vodo kalizovať nut; vnuknutie trysk (čes.) vokáň, -a, m., značka A vnútiť, -im, -ia; vnúte vodomil, -a, m. (vodný nad o ný; vnucovať chrobák) vokatív, -u, TT?. (5. pád vnútorný; vnútornosti vodopád, -u, m. v skloňováni); voka- vnútri (prisl.) vodopisný tívny vnútro, -a, str., i nútro; vodoprávny vokátor, -a, m. lok. vo vnútri, v nútri; vôdor, -dra, m. = pôjd vôkol = dookola vnútri (prísl) v stodole, v humne vôl, vola, m.; mn. n., vnútrozemie, -ia, str.; vodorovný a. voly; volí, -ia, -ie; vnútrozemský vodovod, -u, m. volský; voliar; (volok) vôbec vodrať sa, vderem sa volček, mn. n., a. vol voči niekomu vodstvo, -a, str. ky, volčeky voda, -y, ž.; vodný; vo vôdzka, -y, ž. (uzda, vôľa, -e, ž.; vôličk? dička; vodka opraty) voľačí, -ia, -ie 323
Voľajaký vonačka, -y, í. Voviesť, -vediem, -vedú voľakde voňať, -iam, -ajú; vo- voviezť,-veziem, -vezú voľakto, voľačo niavať vovliecť, -vlečiem, -vle voľaktorý voňavka, -y, ž.; voňav- čú volanie, -ia, str. kár voz, -a, m.; na voze; vo volant, -a, m. vonkoncom zík; vozový volať, -ám, -jú; volací; vonný vozár, -a, m. volávať vopchať (sa),-ám, -ajú; vozataj, -a, m.; voza- volavka, -y, ž.; volavčí; vopchávať (sa) tajstvo -ia, -ie vopred vozeň, -zňa, 77?., voz voľba, -y, i. vorvaň, -a, m.(kyto- železničný, vagón volebný vec, savcc podobný vozík, -a, 777. voliar, -a, m. veľrybe) voziť, -im, -ia; vozievať volič, -a, m.; volička; vosk, -u, TTí.; voskovať vozmo voličstvo; voličský voskový; voskár; vo vozvysok, voz výš = na voliť, -im, -ia; voliteľný; skovka hor, do výšky voliteľnosť; volievať voskrz vpád, -u, 777. voľkať = hoveť voslep=naslepo (prisl.) vpadať, -ám, -ajú; voľky nevoľky; voľ vospolný vpadnúť; vpadlý nevoľ vospolok (prisl), spo vpáliť, -im, -ia; vpa voľneť, -iem, -ejú ločne ľovať voľnomyseľný vospust sveta, na spu vpichaf, -ám, -ajú; voľný; voľnosť stenie sveta, na skazu vpichnúť; vpichovať volontér, -a, 772., dob sveta; vospust sveta vpísať, -šem, -šu; vpi rovoľník hovoriť, robiť bez sovať Volta, -u, m. (talian rozumu, nemúdre ho vpiť sa, vpijem, vpijú; sky fyzik); volt, -u, voriť, robiť vpíjať sa 772.; voltameter, -tra, voš, vši, ž.; voška vplávať, -am / -em = 771. vošmyknúť sa,-nem,-nú vpluť, vplujem, -jú Voltaire (čitaj Voliér), voština,-y, ž.; voštinár vpliesť, vpletiem, vple- -a, m. (francúzsky fi votkať, -ám, -ajú; vo- tú; vpletať lozof) tkávať vplynúť, -niem, -nú; volumen, -u, m., balík, votknúť, -nem, -nú vplývať = vlívať objem votreť (sa), -em, -ú; vplyv, -u, 777. = vliv von, vonka, vonku votrelec; vtierať (sa) vpočítaf, -am, -ajú; (prisl); vonkajší; vótum, -ta, str., hlas, vpočitateľný; vpočí- vonkov; vonkajšok sľub Bohu daný; vo tavať / vpočítávaf vôňa, -ne, ž.; voňavý, tívny, ďakovný vpravdě (prísl.) = vonný vovedne—vedno, spolu opravdu 324
vpravo (priši); vpravo vratký = kolísavý vreteno, -a, słr.; vrete» hľaď Vrátná dolina nár; vretenný; vre vpred (prísl.) vrátnik, -a = vrátný, tienko vpustiť, -ím, -ia; vpú -eho, m. vrh, -u, m. šťať vrava, -y, i. vrhač, -a, m. vrabec, -bca, m.; mn. vraveť, -im, -ia; vra vrhať, -ám, -ajú; vrhá- n. vrabci (v reči ľud. vievať vať; vrhnúť t vrabce); vrabček, vraziť, -im, -ia; vrážať vrch, -u, TTI.; všetko vy -eka, mn. n., vrabče- vražda, -y, ž.; vražed jde navrch=na svetlo; ky; vrabčí, -ia, -ie ný; vražedník; vra vrchhlava = temä; na vracať (sa), -iam, -ajú; žednica vrchhlave; za vrch- vraciavať (sa) vraždiť, -im, -ia; vra- stolom; vŕšek, vŕštek vradiť, -im, -ia; vra- ždievať vrchár, -a, tri. ďovať vŕba,-y, ž.; vŕbový; vr vrchnák, -a, m.; vrch vrah,-a,TTí.; vražednica bička; vrbina náčik vraj vrbec, -bca, m., malý vrchný; vrchnosť; vrch vrana, -y, ž.; vránka; šev, švík nostenský vrána, -aťa, str.; vra vrbíca, -ce, i.; Vrbica vrchol, -u, zri ; na vr ní, -ia, -ie (miestne meno) chole; vrcholec, -lca vranec, -nca = vraník, Vrbové, -ého, str. vrcholiť, -im, -ia -a, TJ2., vraný kôň (osada) vrchovatý • vraný Vrbovok, -vka, m. vrchovec, -vca, 772., vr vráska, -y, ž.; vráska (osada) cholec (stromu ap.) vý, vráskovitý; vrá vrtat, -ím, -ia vrchovina, -y, ž. skovat' vrece, -a, str.; vreco vrchoviťý vrásť, vrastiemrvrastú; vina; vrecko; vrecko vrchový vrastať vý; vreckovka — vriaci (vriaca voda) vraštiť (sa), -im, -ia správne ručníček, ša- Vrica, -e, 2. (riečka) vráta, vrát, str. pomn.; tôčka Vrícko, -a, str. (obec) vrátka, -tok vred, -u, m.; vredový; vriedlo,-a, s/r.=žriedlo; vratič, -a, m. (zelina) vředovitý Tilu. g. vriedel Vratislav, -a, m. (os. vres,-u, TTI. = šedivník; vrieskať, -am, -ajú; m. muž.) vřesový; vřesoviště vriesknuť Vratislav, -e i -i, t vrešťať, -ím, -ia vrkoč, -a, 772.; vrkôčik Vratislava,- -y, z. vreť, vrem, vrú; vri, vrodený (mesto); vo Vrati vrite; vrúc; vrel; vře vrstovník, -a, 777.; vrs slavi i vo Vratislave ný; vrenie tovnica vrátiť, -im, -ia; vracať vretenica, -e, ž., zmija, vrstva, -y, ž.. vrátka, -ok, str. pomn. vipera vrstviť, -im, -ia 325 vŕšek /vŕšok, -šku, m.; vstavač,-a, m. (kvetina) všetečný vŕštek vstavec, -vca, TTí., píš všetok, všetka, všetko vršit, -ím, -ia; ale vy stavec = obrateľ vševedúci vŕšiť vstavit, -ím, -ia vševidúci vrtáč, -a, m. vstrčit, -ím, -ia vševládný vrták, -a, m. vstríekať, -am, -ajú; všímať si, -am, -ajú; vŕtať,-ám,-ajú, /vŕtať, vstrieknuť všímavý; všimnúť si; -am, -ajú vstup, -u, m.; vstupný; všímavať si / všímá- vrteť, -ím, -ia; vrtievať vstupné, -ého vat si vrtivý vstupenka, -y, ž. všiť, všijem, všijú; vší- vrtkavý vstúpiť, -im, -ia; vstú- vať vrtký pať; vstupovať všivý vrtoch, -u, m.; vrtošivý vsunúť, -niem, -nú; vštepiť, -ím, -ia; všte vrtuľa, -le, ž. vsunovat' povať vrub, -u, m. vsuvka, -y, ž. vtáctvo, -a, str. vrdbiť, -im, -ia; vrúbaf vsypat, -em, -ú (dó vtáča, -ata, str.; vtá- vrúci (od vreť); vrúca kon.); vsýpat', -am, čatko láska; iné je vriaci, -ajú (nedokon.) vtáčí, -ia, -ie vriaca voda všade = všadiaľ vtáčnik, -a, 772. (muž. ; vrúcny všadebol, -a, 772. rastlina) Vrútky, -tok, ž. mn.; na všadeprítomný vták, -a, m.; vtáčik Vrútkach; Vrútčan, však vtakopyšk, -a, m. Vrútčanka; vrútocký všakovak (prisl), vše vtedy; vtedajší vryť (sa), vryjem, vryjú; lijak vteliť, -im, -ia; vtelenie vrývať (sa) všaký; všakový vteřina, -y, ž. = se vrz, -u, m.; vrzot vše (prisl.) = zavše, kunda vŕzgať, -am, -ajú; vŕz vždy vtesniť, -im, -ia gavý; vrzgot všednef, -iem, -ejú vtiahnuť, -nem, -nu; vržďať, -im, -ia, vrzať všedný vťahovať vsadiť, -im, -ia; vsá Všechsvätých vtiecť, vtečiem, vtečú; dzať; vsadzovať všeličo, všelikto vtekať vsať, vsajem, vsajú; všelijaký vtierať (sa), -am, -ajú; vsal; vsatý; vsávať všelikde vtieravý vsiakat, -am, - 'ú; všemocný vtip, -u, m.; vtipný vsiaknuť všemohúci; Všemohú vtípit są, -im, -ia vskutku (prisl.) = sku ci - Boh vtipkár, -a, m. točne všemožný vtipkovať vstať, vstanem, vstanú; všeobecný vtiskaf, -am, -ajú; vtis vstávať všestranný núť 326 vtlačiť, -ím, -ia; vtlá vybíknuť, -nem, -nu; výčap, -u, m.; výčap čať; vtlačovať vyblkovať ný; výčapník vtĺcť, vtlSem, vtlčú; vybočiť, -ím, -ia; vybo vyčapovať vtĺkať čovať Výčapy-Opatovce, Vý- vtok, -u, m. vybodkovať čap-Opatoviec,/7077!íi. vtom (prísl.) = vtedy, výboj, -a, 771.; výbojný (osada); t. vo Vý naraz; iné je v tom vybojovať čapoch —Opatovciach vtreť (sa), vtrem, vtrú výbor, -u, 777.; výboro vyčariť, -im, -ia; vyča = votreť (sa); vtie- vý; krajinský, obecný rovať rať (sa) výbor (iné je výber vyčasiť sa, -í vtrhnúť, -nem, -nú; tovaru ap.) vyčerpať, -ám, -ajú / vtrhol výborník, -a, 771.; vý- -em, -ú; vyčerpávať vtrielíť (sa), -im, -ia, borníčka vyčesať, -sem, -šú; vbehnúť, vpadnúť výborný vyčesávať vulgárny, obyčajný, vybozkávať, -am, -ajú výčin, -u, m., zlý čin všedný vybrať, -berem, -berú;vyčíňať , -am, -ajú, stvá Vulgáta, -y, i., latinský vyberať rať výčiny, robiť úradný preklad Biblie vybŕdnuť, -nem, -nu hlúposti vulkán, -a, m., sopka; vybrúsiť, -im, -ia; vy vyčistiť, -im, -ia; vy- vulkanický, sopečný; brúsený čisťovať Vulkán (boh) vybubnovať vyčítať, -am, -ajú; vy- vulkanízovať výbuch, -u, 777.; výbušný čitovať vy; vykať = dvojit' vybúriť sa, -im, -ia výčitka, -y, ž. vyárendovať vybúšiť, -im, -ia; vy vyčkat, -ám, -ajú; vy výbava, -y, ž. buchovať čkávať vybaviť, -ím, -ia; vy vycediť, -im, -ia; vy- vyčnievať, -am, -ajú bavovať ciedzať vydaj, -a /-u, m. (diev vybehať, -ám, -ajú; vyceriť, -im, -ia; vycie- ča je na vydaj) vybehnúť; vybehá rať; vycerovať výdaj, -a / -u, m. (na vať vycicať, -iam, -ajú; vy pr. výdaj lístkov, pe výber, -u, m. (v tova ciciavať ňazí) re) ; iné je výbor (na vyciveť, -iem, -ejú = vydanie, -ia, str. (na pr. obecný, krajinský schudnúť pr. knihy) výbor) vycúdiť, -im, -ia, vy vydať (sa), -dám,-dajú; výberčí, -ieho, 771. čistiť vydaný / vydatý; vy výbežok, -žku, 771. výcudky, -ov, m. mn. daná kniha, ale vyda vybieliť, -im, -ia (z obilia) tá dcéra; vydávať vybiť, -bijem, -bijú; vy vycvičiť, -im, -ia (sa); vydavateľ; vy bíjať; vybíjaný výcvik, -u, m. davateľstvo 327 výdatný vyhádzať, -am, -ajú; vyhostiť, -im, -ia; vy výdavok, -vku, m. vyhodiť hostený; vyhostenec vydediť, -im, -ia vyháňať, -am, -ajú; vyhotoviť, -im, -ia; vy vydeliť, -im, -ia; vy- vyhnať hotovovať dieľať; vydeľovať vyhasiť, -im, -ia; vy- vyhovárať sa; vyho vydierač, -a, m. hášať; vyhasnúť; vy voriť sa vydlabat, -em, -ú; vy- hasínať vyhoveť, -iem, -ejú; vy dlabávať vyhefl / vyhňa, -hne, ž. hovovať; vyhovujúci vydláždiť, -im, -ia výhľad, -u, m. výhovorka, -y, i. vydobyť, -yjem, -yjú; vyhľadať, -ám, -ajú; výhra, -y, ž.; výher vydobývať vyhľadávať ný výdobytok, -tku, m. vyhladit, -ím, -ia; vy- vyhrabať, -em, -ú; vy vydra, -y, i. hladený hrabávať; vyhrabú- vydrapiť, -im, -ia; vyhladnúť, -nem, -nú vať vydriapať; vydrapo- vyhladovať výhrada,-y,ž.;výhrad- vať vyhlásiť, -im, -ia; vy ný vydrať, -derem, -de hlásenie; vyhlasovať vyhradiť, -im, -la; vy rú; vydierať vyhláška, -y, ž. hradzovať vydreť, -drem, -drú; vyhĺbiť, -im, -ia; vyhl- vyhranený, presne vy vydierať bovať medzený vydrhnúť, -nem, -nú vyhlodať,-ám /-džem; vyhrať, -ám, -ajú; vy vydriduch, -a, m. vyhlodávať hrávať vydrigroš, -a, m. vyhnanec, -nca, m. vyhrážať sa, -am, -ajú vydržať, -im, -ia; vy vyhnanstvo, -stva, str. vyhrážka, -y, ž. držovať vyhnať, -ženem, -ženu; vyhrešiť, -ím, -ia vydariť, -ím, -ia vyháňať výhrevný vyduť, -dujem, -dujú; vyhnúť (sa), -nem, -nú; vyhriať, -hrejem, -hre vydutý; vydúvať vyhnúť nebezpečen jú; vyhrievať vydutina, -y, ž. stvu, vyhnúť zlému; vyhrknut, -nem, -nu výduvok, -vka, TTí., vy- vyhnúť sa z cesty; vyhrmeť, -im, -ia fúknuté vajce vyhýbať sa; vyhýnať vyhrnúť, -niem, -nú; výdych, -u, m. sa vyhŕňať, vyhrňovať vydýchať, -am, -ajú; výhoda, -y, ž.; výhodný vyhrožovat, -ujem, vydychovať; vydých vyhodiť, -im, -ia, vyhá -ujú nuť dzať; vyhadzovať vyhrýzt, -hryziem, -hry vyfučaf vyhojiť, -im, -a zú; vyhryzat' výfuk, -u, m. výhonok, -nku, m. vyhúdať, -am, -ajú vyfúkať, -am, -ajú; vy vyhoreť, -im, -ia; vy- vyhýbať,-am, -ajú; vy fúknuť; vyfukovať hárat* hýbavý 328 výhybka, -y, ž.; vý- vyjednat, -ám, -ajú; vy vykoreniť, -ím, -ia; vy- hybkár jednávať ; vyjednáva koreňovať vyhynúť, -niem, -nú te! i vyjednavateľ vykoristíť, -ím, -ia; vy vychádzka, -y, ž. vyjesť, -jem, -je,-jedia; kořisťovat' vychladit, -ím, -ia; vy vyjedať vykrádať, -am, -ajú; chladnúť; vychládzať vyjímat, -am, -ajú = vy vykradnúť / vykrasť východ, -u, m.; východ nímať výkres, -u, m. ný vyjmem — viď vyňať vykresať, -šem, -šú; východište, -šťa, / vý vyjsť, vyjdem, vyjdú; vykresávať chodisko, -a, str. vyjdi; vyšiel, vyšla vykresliť, -im, -ia; vy vychodit, -ím, -ia; vy výkal, -u, 777. kresľovať chádzať vykasať, -Šem, -šú vykričať, -im, -ia výchova, -y, ž.; vý vykať = dvojit' výkričník, -a, TTí. chovný výkaz, -u, m.; výkaz- výkrik, -u, 777.; výkrič vychovať, -ám, -ajú; ka, -y, 2. ný vychovateľ; vychova- vykázať, -žem, -žu; vy vykríknuť, -nem, -nu; teľský; vychovávať; kazovať vykrikovať vychovávací; vycho výklad, -u, m.; výklad vykŕmiť, -4m, -ia vávateľ / vychováva ný vykročiť, -im, -ia; vy teľ; vychovávateľský vykladať, -ám, -ajú; kračovať / vychovávateľský vykladač; vykladačka výkroj, -a, m.; výkro- vychudnúť, -nem, -nú; vyklať, vykolem, vyko- jok, -jka, TTí. vychudlý lú; vykálať vykrojit, -ím, -a; vy- vychválit, -im, -ia; vy vyklčovať krájať; vykrajovať chvaľovať výklenok, -nku, m. vykropiť, -im, -ia; vy- vychýliť, -im, -ia; vy- vyklenúť, -niem, -nú krápať; výkrop chyľovať vyklíčiť, -i, -ia výkrut, -u, /n.; výkru- výchylka, -y, ž. výklon, -u, m. ta; výkrutný, tvrdo vychytiť, -im, -ia; vy vyklopiť, -im, -ia hlavý; výkrutník, tvr chytať vykľuť sa, -'dujem sa, dohlavec vyjadriť, -ím, -ia; vy -kľujú sa; vykľúvať sa vykrútíf, -im, -ia; vy jadrovať vykĺznuť, -nem, -nu krúcať vyjasneť, -iem, -ejú výkon,-u, m.; výkonný vykrvácať, -am, -ajú vyjasniť, -im, -ia; vy vykonať, -ám, -ajú; vy vykryštalizovať sa jasňovať konávať; vykonáva výkup, -u, TTí.; výkupný; výjav, -u, m. teľ / vykonávateľ výkupné vyjaviť, -im, -ia; vyja výkop, -u, 721. vykúpiť, -im, -ia; vyku vený; vyjavovať vykopať, -em, -ú; vy povať výjazd, -u, m. kopávať; vykopávka vykupiteľ, -a, /n.; Vy- 329
kupiteľ = Ježiš Kri výloh, -u, m; výloha, výmet, -u, m. stus ž. vymetať, -ám, -ajú (od vykúriť -im, -ia; vyku- — 2 nem., vymiesť) vyžre- vymielať, -am, -ajú (od vy -ám / -cem vymleť) -im, -ia; vy- -ím, -ia vymieniť si, -im, -ia, v o ka, -y, ž. dať si podmienku - m. ú iť -im, -ia; vylu- výmienka, -y, ž. -nem, -nú; vymiesiť, -im, -ia; vy V miešať -ajú; vy -im, -ia; vylu- vymiškovať vymknúť (sa), •tfiem, • " -y, ž. -nú; vymkýnať (sa), ' ,-ia, v -im, -ia, a) vy- vymykať (sa) ' a , na pr. jadro, výmlat, -u, m.; výmla- v, -u, b vykradnúť; vylup- tokj -tku, 771. - m nú ', vylupovať vymlátit, -im, -ia -im, -ia vymleť, -melem, -melú; v ' -im, -ia? vy vymielať -am i -cem maňovať výmluva, -y, ž., vý v -im, -ia; vylie- vymastiť, -im, -ia hovorka vylepovať výmaz, -u. TTí. výmluvný, výreč'iý — správne vymazať, -žem, -žú; vymôcť, -môžem, -mô vy výletný; vymazanie žu;-vymohol; vymá ' vymedziť, -ím, -ia; vy hať , vylie- medzovať výmoť, -a, m.; výmoľa, tat; e vyle výmel, -u, m. (zbožia); -e, ž. tovať ine je výmoľ, výmoľa vymoženosť, -ti, ž. výlev, -a, m. výmena, -y, i.; výměn vymreť, -mrem, -mrú; výlevka, -y, ž. kář; výmenkárka; vymierať vytiahnuť (sa), -ne, -nu výmenný vymstiť (sa), -im, -ia; vyliať, -lejem, -lejú; vy vymeniť, -ím, -ia; vy vymstievať (sa) lievať mieňať, vymenovať vymydliť, -im, -ia vylíčiť, -im, -ia vymenovať; vymenú výmysel, -slu, TTT. vyliečiť, -im, -ia vať vymyslet,.4m, -ia; vy vyliezť, -leziem, -lezú; výmer, -u, TTí.; výmera, mýšľať vyliezať -y, ž. vymyť, -myjem,-myjú; vylízať, -žem, -žu; vy- vymerať, -iam, -ajú; vymývať lizovať vymeriavať vymýtit, -im, -ia; vy- 330
mýtený; vymycovať vyobliekať (sa), -am, vypísať, -šem, -šu; vy (horu) -ajú písanie; vypisovať vynahradiť, -ím, -ia; vyobracať, -iam, -ajú vypískať, -am, -ajú; vynahrádzat, vy nahra vyobraziť, -im, -ia; vy vypískavať i vypíská- dzovať obrazenie; vyobrazo vat vynájsť, -nájdem, vať vypiť, -pijem, -pijú; -najdú; vynajdi; vy vyobšfvať, -am, -ajú vypíjať našiel ; vynachodiť; vyorať, -orem, -orú; vyplívat, -ám / -em vynachádzať vyorávat'; vyorávač vyplakať, -am, -ajú; vynakladať, -ám, -ajú vypáčiť, -im, -ia vyplakovat vynález, -u, m. výpad, -vu 777. vyplašiť, -im, -ia vynálezca, -zcu, m. vypadnúť, -nem, -nú; výplata, -y, i.; výplat vynaložiť, -im, -ia vypadať; vypadávať ný vyňať, vyjmem, vyjmú; výpal, -u, m.; výpalky; výplatca, -u, TTí. vyňal; vyňatý; vyní výpalné vyplatiť, -im, -ia; vy mať = vyjímať vypáliť, -im, -ia; vypa plácať výňatok, -tku, m. ľovať vyplávať, -am, -ajú = vynechať, -ám, -ajú; výpar, -u, m. vypluf vynechávať vypárať, -am, -ajú vyplaviť, -im, -ia vyniesť -nesiem,-nesú j vypariť (sa), -í, -ia; vy vyplaziť, -ím, -ia; vy vynesenie; vynosiť; parovať (sa) plazovať vynášať vypást, -pasiem, -pasú; vypleť, -plejem, -plejú; ryrikaf, -ám, -ajú; vy vypásat' vyplievať niknúť; vynikol vypiť=vypnúť, -pnem, vypHeniť, -im, -ia; vy- vynímať (od vyňať) = -pnú; vypäl/vypnul; pleňovať vyjímať vypätý /vypnutý; vy vypliesť, -pletiem, -tú výnímečný pätie / vypnutie; vy výplň, -e, ž. výnimka, -y, ž.; mn. g. pínať vyplniť, -im, -ia; vypĺ výnimiek vypchať, -ám, -ajú; ňať; vyplňovať vynoriť sa, -im, -ia; vypchávať výplnok, -nku, m. vynořovat' sa vypiecť, -pečiem, -pečú; vyplut, -plujem, -plujú výnos, -u, m.; výnosný vypekať = vyplávať vynosiť, -ím, -ia; vy vypichať, -ám, -ajú; vypľuť, -pľujem, -pľujú nášať vypichnúť; vypicho = vypľúvať vynovený (v nových ša vať vyplynúť, -nie, -nú; tách vyobliekaný) vypínať, -am, -ajú; vy vyplývať vynútiť, -im, -ia; vynu pínač; vypínavý vyplytvať, -ám, -ajú covať výpis, -u, m.; výpisok, výpočet, -čtu, m. vyobcovať -sku, 777. vypočítať, -am, -ajú; 331
vypočítavať / vypo vypreť, -prem, -prú; výraz, -u, m.; výrazný čítavať ; vypočítavý; vypretý; vypierať vyraziť, -im, -ia; vy vypočitateľný vyprevadiť, -im, -ia; rážať vypočuť, -čujem, -čujú; vyprevádzať vyrážka, -y, ž. vypočúvať vypriahnuť,-nem, výrečn-nu; ý - výmluvný; výpomoc, -i, ž.; výpo- vypriahať výrečnosť — výmluv mocný vypriasf, -pradiem, nost' vypomôcť, -môžem, -pradú; vypriadať výrez, -u, m. - môžu; vy pomohol; vyprosiť, -im, -ia; vy vyřezat, -režem, -režú; vypomáhať prosovať vyrezávať vypomstiť sa, -im, -ia vyprostit, -ím, -ia, vy vyriadiť, -im, -ia, upra vypotiť, -im, -ia slobodiť; vyprosti; vy tať, vystrojiť výpoveď, -di, ž.; vý proštěný . vyriecť, -rečiem, -rečú povedný vypršať, -í, -ia, vy- = vyrieknuť; vyriekol vypovedať, -ám, -ajú; pŕchnuť; vypršiavať vyrinúť sa, -riniem, vypoviem, vypovedia vypučať, -im, -ia -rinú (inf. vypovědět sa ne vypučit, -ím, -ia výroba, -y, ž.; výrobca; užíva); vypovedaný vypudiť, -im, -ia; vy výrobný; výrobok vypožičať, -iam, -ajú; pudený vyrobiť, -im, -ia; vy vypožičiavať vypuknúť, -nem, -nú; rábať vypracovať vypukol; vypuklý; výročie, -ia, str. vyprášit, -im, -ia; vy- vypuklina výročitý = výročný prašovať výpust, -u, Tri.; výpust- vyrojit' sa, -im, -a vyprať, -perem, -perú ka výrok, -u, 771. vypratať, -ám / -cem; vypustiť, -im, -ia; vy výron, -u, m. vypratávať púšťať vyroniť, -im, -ia • výprava, -y, ž.; výprav vypýtať "sa.,-am, -ajú; vyrovnať, -ám, -ajú; ca; výpravčí; výprav vypytovať sa niekoho vyrovnávať; vyrovná na; výpravný na niečo i o niečom vací vyprávať, -am, -ajú = výr, -a, TTI. (sova); ale vyrozprávať, -am, -ajú rozprávať; vypravo vír, -u (= krútňava) vyrozumět, -iem, -ejú; vať vyrábať, -am, -ajú; vy vyrozumievať vypraviť, -im, -ia robiť; výrobca / vy- vyrúbať, -am / -em; vyprázdniť, -im, -ia; rábateľ vyrúbavať i vyrúbá- vyprázdňovať vyrásť, -rastiem, -rastú; vať vypražif, -im, -ia vyrastať; vyrastlý vyrubiť, -im, -ia (daň); výpredaj, -a / -u, TTí. výrastok, -tku, m. vyrubovať vypredať, -ám, -ajú; vyrátať - z nem., slov. vyrútiť (sa), -im, -ia; vypredávať vypočítať vyrúcať (sa) 332 vyrvať, -rvem, -rvú vyskúmať, -am, -ajú smievať (sa); vystni vyryť, -ryjem, -ryjú; vyskúšať, -am, -ajú vačný vyrývať vyskytnúť sa, -nem, vysočina, -y, ž. výsada, -y, ž.; výsadT -nú; vyškytat' sa; vy vysočizný, veľmi vys ný skytovať sa ký vysadiť, -im, -ia; vysá vyslanec, -nca, m.; vy vysokoctený, vysok dzať; výsadzovať slanectvo vážený, lepšie veľ vysadnúť, -nem, -nú; vyslať, -šlem, -šlú; vy ctený, veľavážený vysadať sielať tituloch) vysať (z Vyssaf), -sa- výsledok, -dku, m.; vý vysokoňiyseľný jem, -sajú; vysávať; sledkový ; výsledný; vysoký; vyšší; vysokí vysavač výslednica vyššie výseč, -e, ž. (v geo vysllediť, -im, -ia vysolit, -ím, -ia; v metrii) výslnie, -ia, str.; vý- sáľať vysedět, -ím, -ia; vy slnný výsosť, -sti, ž. sedávať vyslobodiť, -im, -ia = vysotiť, -im, -ia výsek, -u, m. vysvobodit' vyspať sa, -im, -ia; v; vysekat, -ám, -ajú; vy vysloviť, -ím, -ia; vy spávať sekávat* slovovať vyspevovať výsev, -u, m.; výsevok, výslovný; výslovnosť vyspovedať, -ám, -aj -ku; výsevný výsluha, -y, ž.'; výsluž vyspytóvať vyschnúť, -nem, -nú; ka; výslužný; výsluž vysťahovalec, -lca, m vysychať ník; výslužné vysťahovalectvo vysiaknuť, -nem, -nu; výsluch, -u, 771. vysťahovaní (sa); výsľs vysiakať vyslúchať, -am, -ajú; húvať (sa) vysiať, -sejem, -sejú; vyslúchnuť vystanoviť, -im, -ia, vj vysievať výslužba, -y, ž. hotoviť vysielať, -am, -ajú; vy vyslúžilec, -lca, m. vystať, vystanem, vj sielací; vysielač; vy vyslúžiť, -im, -ia; vy stanú (na pr. z robc sielačka sluhovať ty, zo školy); vystani vysiliť,-ím, -ia; vysilo vyslyšať, -im, -ia = vy vystáť, vystojím, vj vať počuť; vyslýchat' = stoja; vystál; vystá výskať,-am, -ajú; vý- vypočúvať vať skavať / výskávať vysmädnúť, -nem, -nú vystatovať sa, chvaste vyskočiť, -ím, -ia; vy výsmech, -u, m.; vý- sa; vystatú vať sa skákať ; vyskakovať smešok, -šku, m.; vý výstava, -y, ž.; vý výskot, -u, 771. smešný stavište; výstavný výskum, -u, m.; vý vysmiať (sa), -smejem, výstavba, -y, ž. skumný -smejú; vysmiaty; vy vystaviť, -im, -ia; vy 333
stavený; vystavovať; vystríhať, -am, -ajú vysychať, -ám, -ajú; vystavovateľ (niekoho pred nie vyschnúť ^ vystihnúť, -nem, -nú; čím); vystríhať sa výsyp, -u, 77í., vysypa vystihol; vystíhať; vy (niečoho) ná koža, vyrážka stihovať výstroj, -a, TTí.; vý- vysypať, -em, -ú (dó výstižný strojný kon.); vysýpať (ne- vystlat, -stelem, -ste vystrojiť, -im, -a; vy dokon.) lu; vystielať strájať výša, -e, ž. = výšava, vystopovať vystrúhať, -am, -ajú; -y, ž., výška vystrábiť sa = vyliečiť vystruhovať vyše (prisl i predl. sa výstup, -u, TTí.; vý s g-); vyše mlyna výstraha, -y, ž.; vý stupok ; výstupný) vý- Vyšehrad, -u, m.; vy stražný stupník šehradský vystrčiť, -im, -ia; vy výstupčivý; výstupči- vyšetriť, -im, -ia; vy strkovať vosť šetrovať; vyšetrovací; vystrebať, -em, -ú; vy- vystúpiť, -im, -ia; vy vyšetrujúci strebávať stupovať vyšeuvedený výstredný vysúdiť, -im, -ia; vy- výšina, -y, |. výstrel, -u, TT?.; vý súdený vyšinúť sa, -niem, -n ú; strelok vysúkať, -am,-ajú; vy- vyšinutie vystreliť, -im, -ia; vy sukovať vyšiť, -šijem, -šijú; vy strieľať vysušiť, -im, -ia; vy- šívať; vyšívačka vystreť, -strem, -strú; súšať vyšiť (povýšiť), -im, -ia vystierať vysvätiť, -im, -ia; vy výšivka, -y, ž.; výšiv- vystriedať (sa), -am, svätený ; vysviacať; kárka; výšivkárstvo -ajú vysväcovať; vysviac výška, -y, ž.; výškový vystriekať, -am, -ajú; ka vyškeriť, -im, -ia (zu vystrieknuť, vystre vysvedčenie, -ia, str. by); vyškierať (sa) kovať vysvědčit, -ím, -ia, do vyšklbať, -em, -ú vystriezf, -strežiem, svedčiť, osvedčiť sa vyškrabat / vyškria- -strežú; vystríhať vysvetliť, -im, -ia; vy bať; vyškrabnúť, výstrih, -u, m.; vý svetľovať -nem, -nú; vyškrabo strižok, -žka i -žku; vysvetlivka, -y, i. vat' zväčša v mn. č. vý vysvietiť, -im, -ia; vy vyškvariť, -im, -ia; vy- strižky svecovať škvarovať; vyškvárať vystríhať, -ám, -ajú; vysvitnúť, -nem, -nú; vyšľahnúť, -nem, -nú; vystrihnúť, -nem, vysvitať vyšľahať; vyšľahovať -nú; vystříhávat; vy vysvobodit i vyslobo vyšný strihovať diť, -im, -ia vyšší; vyššie 334 vyštebotat, -ám / vytlačiť, -im, -íaj vy vytúžiť (sa), -im, -ia -cem tláčať; vytlačovať výtvarný; výtvarník vyštípat, -em, -u vytĺcť, -tläem, -tlčú; výtvor, -u, m. vyštrbiť, -ím, -ia, na vytĺkať vytvoriť, -im, -ia; vy robiť zuby (na sekere, vytočiť, -im, -ia; vytá tvárať noži ap.) čať vytýčiť, -im, -ia; vyty vyštvať, -em, -ú výtok, -u, 777. čovať vyštveraf sa, -iam, -ajú, vytopiť, -im, -ia; vy vytýkať, -am, -ajú vyškrabat' sa po šty tápať výučba, -y, ž. roch výtopna, -pne, ž. vyučiť, -im, -ia; vy- vyšumět, -í, -ia výtopný účať; vyučovať; vy vyť, vyjem, vyjú (pes vytrčiť, -im, -ia; vytŕ učovací vyje); iné je viť, vi čať vyúdiť, -im, -ia jem, vijú (dievča vije vytřeštit, -ím, -ia; vy- využiť, -žijem, -žijú; venec) triešťať; vytrešťovať využívať vytáčať, -am, -ajúfvy- vytreť, -trem, -trú; vy- vyvábiť, -im, -ia toäť tierať vyvadiť sa, -im, -ia vytáčka, -y, ž. vytrezveť, -iem, -ejú vyvádzať (od vyviesť) výťah, -u, m. vytrhnúť, -nem, -nú; vyvalit (sa), -im -ia; vyťahovať; vytiahnuť; vytrhať; vytrhávať, vyváľať; vyvaľovať vyťahovadlo vytrhovať vyvalkať, -ám, -ajú vytasiť, -im, -ia vytria8f, -trasiem, -tra (cesto) vyťať, -tnem, -tnú; vy sú; vytriasať vyvařit, -ím, -ia; vy ťal; vytínať vytrieliť, -im, -ia, vy- várať vyťažiť, -im, -ia rútiť sa vývarok, -rku, m. výťažok, -žku, m., trest', vytroviť, -im, -ia, a) vyvážať (od vyviezť, extrakt otráviť, b) vydať, u- vyvoziť); vyvážka výtečný; výtečník tratiť peniaze; vy- vyvážiť, -im, -ia; vyva vytiahnuť, -nem, -nu; tráviť žovať vyťahovať vytrpeť, -ím, -ia vývažok, -žku, TTí. vytiecť, -tečiem, -tečú; vytrúbiť, -im, -ia; vy vyväzovať; vyvažova vytekať trubovať či výtisk, -u, m., exemplár výtrus, -u, m. vyvesiť, -im, -ia; vy- (knihy) vytrúsiť, -im, -ia vešať; vyvěšovat vytisnúť, -nem, -nú; vytrvať, -ám, -ajú; vy- vývesný vytískať trvávať; vytrvalý vývesok, -sku, TTí. vytknúť, -nem, -nú (a) vytrženie, -ia, str. vyvetriť, -im, -ia, i vy nejakú vec, b) ruku, výtržnost, -sti, i.; vý vetrať, -ám; vyvetria- nohu); vytýkať tržník, -a, m. vať l' vyvetrávať 335
vyvlať, - ejem* -vejú; výwhef, -a, m. vyznanie, -ia, str. vyvrhnúť, -nem, -nú; vyznať, -znám, -znajú; vyvrhovať vyznávať vyvŕšiť (sa), vypo vyznavač, -a, TíI. vyviaznuť, -nem, -nu mstiť (sa) na niekom vyzneť, -znejem, -znejú; ' vyviesť,-vediem, -vedú; vyvŕtať, -am -ajú; vy- vyznievať vyvádzať vrtávať výzor, -u, m. vyviezť,-veziem,-vezú; vývrtka, -y, ž. vyzradiť, -im, -ia; vy vyvážať vyvýšenec, -nca, m. zrádzať vývin, -u, lepšie vývoj, vyvýšenina, -y, ž. vyzreť, -zrem, -zrú -a, 777. vyvýšiť, -im, -ia; vyvy (vyzreť oblokom); vyvinúť, -niem, -nú; vy šovať vyzerať, pozerať víjať; vyvinovat' vyza, -y, i. (ryba); vy vyzuť, -žujem, -žujú; vyvláčiť; vyvláčať ži, -ia, -ie; vyzina vyzúvať vyvlastniť, -ím, -ia; vy vyzauškovať vyzváňať, -am, -ajú vlastňovať; vyvlast vyzbíjať, -am, -ajú, vy vyzvať, -zvem, -zvú; ňovací lúpiť vyzvanie; vyzývať vyvliecť, -vlečiem, -vle výzbroj, -e, ž. vyzvedač, -a, m.; vy- čú ; vyvliekat'; vy- vyzbrojiť, -im, -ia; vy zvedačstvo vlieknuť zbrojovať vyzvedať, -ám, -ajú; vývod, -u, m. výzdoba, -y, i.; vý- vyzviem, vyzvedia vyvodiť, -im, -ia; vy zdobný; vyzdobiť (Inf. vyzvedeť sa ne vodzovať vyzdvihnúť, -nem, -nú; užíva) vývoj, -a m., lepšie než vyzdvihovať výzvedy, -ov, m. pomn.; . vývin,-u,m.;vývojový vyziabnut, -nem, -nu; výzvedný vyvolať, -ám, -ajú; vy vyziably vyzvŕtať (sa),-am,-ajú; volávať; vyvolávač; vyzískat, -am, -ajú vyzvrtávať i vyvolávateľ i vyvolá vyzlátiť, -im, -ia; vyzla- vyzývať; vyzývací, vy vateľ; vyvolávací covať zývavý vyvolenec, -nca, m. vyzliecť, vyzlečiem, vyžarovať vyvoliť, -ím, -ia vyzlečú; vyzliekať vyžať, -žnem, -žnú; vy- vývoz, -u, m.; vývozný vyznačiť, -im, -ia; vy žínať vyvoziť, -ím, -ia; vyvá značovať vyžiadať, -am, -ajú; žať význačný vyžadovať vývrat, -u, m. význam, -u, m.; vý výžin, -u, m.; výžinok, vyvrátiť, -im, -ia; vy znamný -nku; výžinky, -ov; vracať vyznamenat, -ám, -ajú; výžinkár vyvreť, -vrem, -vrú; vy vyznamenanie; vy vyžiť, -žijem, -žijú; vy vierať znamenávat' žitý 336
výživa, -y, ž.; výživný vzdych, -u, m.; vzdy vzmužiť sa vyživit', -ím, -ia; vyži chať; vzdychávat'; vznášať sa vovať vzdychnúť vzňať sa; vznímaf sa vyžla, -y, ž. (pes) vzhľad, -u, m. vznešený; vznešenost vyžmýkať, -am, -ajú vzhliadnuť, -nem, -nu vznetlivý; vznetlivosť vyžobrať, -em, -ú vzchod, -u, m., a) vzi- vzniesť, vznesiem, vyžrať, -žerem, -žerú; denie(T2apr. zbožia), vznesú; vznesený vyžierat b) východ vznietiť, -im, -ia; vzne- vzácny = cenný, hod vzchodit', -ím, -ia; covať notný vzchádzať; zbožie vznik, -u, m.; vznikať; vzájomný, vzájomnosť vzchádza, vzchodí; vzniknúť vzápätí (prísl) = zá- ale slnko vychádza, vzopäť i vzopnúť (sa), päť vychodí vzopnem, -ú=zopat, vzatie, -a, str. (od vziať) vzchopiť sa, -im, -ia . zopnúť (sa); vzpínat vzblčať, -im, -ia; vzbí- vziať, vezmem, vezmú; (sa) kať; vzbíknuť vzal; vzatý vzor, -u, 777.; vzorný vzbudiť,-ím, -ia; vzbu vzísť, vzídem, vzídu vzorec, -rca, m.; vzor dzovať (zbožie, slnko vzíde); cový vzbura, -y, ž. iné je zísť sa (zíde vzorka, -y, ž.; vzor vzbúriť, -im, -ia; vzbú sa mi), sísť (shora kový renec nadol), sísť sa (do vzostupný vzdať (sa), -ám, -ajú; vedna) vzplanúť, -niem, -nú; vzdávat (sa) VZkaZ, -U, 777. vzplanul, vzpanutie vzdelať (sa), -ám, -ajú; vzkázat', -žem, -žu; vzpriamiť sa = vy- vzdelanie; vzdělanost; vzkazovat' priamiť sa vzdělávat (sa); vzdela- vzklíčiť, -i, -i a vzpruha, -y, ž.; vzpru- vateľ; vzdelávací vzkriesiť, -im, -ia; žina; vzpružiť (sa), vzdialený; vzdialenosť vzkriesenie -im, -ia vzdialiť (sa), -im, -ia; vzkrsnúť, plš skrsnúť vzrast, -u, m. vzďaľovať (sa) vzkypět, -ím, -ia vzrásť, vzrastiem, vzra vzdor, -u, m.; vzdor vzlet, -u, m.; vzletný stú; vzrastať ný; vzdorovať; vzdo vzletět, -im, -ia; vzlie vzťah, -u, m.; vzťaho rovitý tať vať (sa); vzťažný vzduch, -u, 772.; vzdu vzlykať, -ám, ajú; vztek, -u, 772.; vztekat' chový; vzdušný vzlykanie; vzlykot sa; vzteklý vzducholoď, -di, ž. vzmáhať sa, -am, -ajú vztýčiť, -im, -ia; vzty vzduchoplavba, -y, ž. vzmôcť sa, vzmôžem, čovať vzduchoplavec, -vca, vzmôžu; vzmôž sa; vzývať, -am, -ajú 772. vzmohol sa vždy, vždycky 337 vžiť sa, vžijem, vžijú; zábava, -y, ž.; zábav zabrať, -berem, -berú; vžívať sa ka; zábavný; zábav- zaberať; zabranie ník zabŕdnuť / zabŕsť, w. zabávať (sa), -am, -ajú; -dnem, -dnu; za zabaviť (sa) bŕdať Watt, -a, m. (meno o- zabedniť 2 zadebniť, Zábřeh, -a, m.; zá- sobné); watt, -u, m. (jednotka pre elek -im, -ia brežský zabrieždiť sa trický účinok) zabehnúť, -nem, -nú; zabehovať; zabiehať zábudlivý waterproof (čitaj uo- zabudnúť, -nem, -nú; terprúf), nepremoka zabeleť sa, -iem, -ejú; iné je zabudnutý; zabúdať vá látka, plášť z nej zabieliť, -im, -ia zabezpečiť, -im, -ia; zabývať = zabúdať zabezpečovať zabývať sa=zaoberať zábezpeka, -y, 2. sa Xantippa, -y, ž. zabieliť, -im, -ia zaceleť, -ie, -ejú Xaverius, -ia, / Xavér, zabíjačka, -y, i. zaceliť, -ím, -ia; zace -a, 77í. zabijak, -a, 772. lovat' Xénia, -ie, ž. zabiť, -bijem, -bijú; záclona, -y, ž. Xenofon, -onta, m. zabíjať zaclonit, -ím, -ia; za Xerxes, -xa, 77?. zabľačať, -í, -ia; za cláňať; zacloňovať xylofon, -u, m. bľaknúť zacnef sa; zacnie sa xylograf, -a, 777., drevo- Záblatie, -ia, str. mi rytec záblesk, -u, 772. zacvendžať, -im, -ia zablúdiť, -im, -ia začadiť, -im, -ia zablysknúť (sa), -nem, začať, začnem, začnú; Yankee, (čítaj jenki), -nú; zablýskať sa začínať; začínať sa americký Angličan zablyšťat (sa), -im,-ia začiahnuť - vlastne zabočiť, -im, -ia York, -u, 777.; New York zasiahnuť; zasaho záboj, -a, 772.; Záboj, -a (čitaj Ňújork) = vať Nový York; new (vlastné meno) začiatok, -tku, m.; za yorský = novoyorský zabolet, -í, -ia; za- čiatočný; začiatočník; začiatočníčka ypsilon, -u, Tri. bolievať Záborie, str. záčin, -u, 771.; záČinok; yzop, -u, 772. (rastlina) -ia, zaboriť (sa), -im -ia; -nku i -a, 771. zabárať (sa) začreť, -čre#m, -črá; za- Z. zabožiť sa, -im, -ia čierať z, zo (predl.) zábradlie, -ia, str. začuť, -čujem, -čujú zabaliť, -im, -ia; zaha zabrániť, -im, -ia; za zád,- u, m.; zadok, -dku ľovať braňovať zaďakovat 22 338
zadarmo (prísl) zadusiť (sa), -ím, -ia; zahnúť, -hnem, -hnú; zadiviť, -im, -ia zadúšať (sa) zahýnať / zahýbať zadebniť,-im, -ia, /za- zádušie, -ia, str.; zá zahodiť, -im, -ia; za bedniť dušný; zádušná omša hádzať; zahadzovať zadelit, -im, -ia; zade- zaduť, zadujem, -jú; zahojit, -ím, -a ľovať zadul, zadutý záhon, -a, m.; záhon- záder, -u, m. zádych, -u, m. = zá ček zadierať, -am, -ajú; duch; zadýchať (sa) záhorák, -a, m.; Zá- zadret zadychčat sa, -ím,-ia horák = obyvateľ Zá zadláviť, -im, -ia = zadýchať sa horia zadlho (prisl) záhada, -y, ž.; záhadný zahořet, -ím, -ia; zahá- zadĺžiť sa zahádzať, -džem, -ďžu; rať; obilie zahára zadný; zadnina, poza- zahodiť Záhorie, -ia, str.; zá dok, výcudky zaháľať, -am, -ajú; za- horský; záhorák zadosť urobiť, učiniť haľač za horúca zadosťučinenie,-ia, str. zahalit, -ím, -ia; zaha zahovoriť, -im, -ia; za- zadovážiť (si), -im, -ia ľovať hovárať zadrapiť (sa); zadra- záhaľka, -y, ž.; záhaľ zahrabat, -em, -ú; za- povať sa čivý hrabovať; zahrabú- zádrapka, -y, ž. zaháňať, -am, -ajú; za vať zadreť, -drem, -drú; za hnat záhrada,-y, ž.-, záhrad dierať zahanbiť, -im, -ia; za ka ;záhradný;záhrad zadrhnúť (sa), -nem, hanbovať ník; záhradníčka; zá -nú; zadŕhať (sa); za zahasiť, -ím, -ia; zahá- hradnícky ; záhradníc drhávat' (sa) šať tvo zadriemať, -am / -em; záhat, -ti, £., / záhatie, zahradit, -ím, -ia; za- zadriemnuť -ia, str., zahatená ce hrádzať; zahradzovať zádruha, -y, ž. sta, prekážka zahraničie, -ia, str.; za zadržať, -im, -ia; za zahatiť, -ím, -ia hraničný držovať zahľadeť sa, -im, -ia zahrať, -hrám, -hrajú; zadubený, zabedněný, zahladiť, -im, -ia; za- zahrávať zamíkly, zaostalý hladzovať zahrdúsiť, -im, -ia záduch,-u, m.; zádušný záhlavie, -ia, str. Záhreb,-a, TTí.; záhreb zadumať sa, -ám, -ajú; zahlieniť, -im, -ia ský zadumanie; zaduma zahlobiť, -im, -ia zahrešiť, -im, -ia ný zahlušiť, -im, -ia; za- zahriaknuť, -nem, -nu, zádumčivý hlúšať zakřiknut; zahriaka- Zadunajsko, -a, str.; zahnať,-ženem, -ženu; vať / zahriakávať zadunajský zaháňať zahriať, -hrejem, -hre- 339
jú; zahrial; zahriaty; záchrana, -y, ž. zakalit, -ím, -ia; zaka zahrievať záchranca, -u,m. ľovať zahrkútať, -am, -ajú zachrániť, -im, -ia; za Zakarpatsko, -a, str.; zahřmet, -ím, -ia chraňovať zakarpatský zahrnúť, -niem, -nú; zachrípnuf, -nem, -nu; zakašľať, -lem, -šľú zahŕňať; zahrnovať zachrípnutý; zachríply zákaz, -u, 777. záhrobie, -ia, str.; zá záchvat, -u, m. zakázať, -žem, -žu; za hrobný zachvátit, -im, -ia; za kazovať zahroziť, -im, -ia chvacovať zákazka, -y, ž.; zákaz zahrúžiť (sa), -im, -ia zachvět sa, -chvejem, ník zahryznúť, -nem, -nú; -chvejú; zachvievaf zakaždým (prisl) = zahrýzať sa vždy záhuba, -y, ž.; záhub- zachytiť, -im, -ia; za zákerný; zákerník; zá- ný chytávať, zachycovať kernícky; zákemíctvo zahubiť, -im, -ia zaihrať = zahrať zakiaľ (prisl), dokiaľ, záhumnie, -ia, str. zaiskriť sa; zaiskrilo sa pokiaľ zahúsť, -hudiem, -hu- mu v očiach zakikiríkaf, -a, -ajú dú; zahúdať zaiste základ, -u, m.; základ zahvízdat, -am, -ajú; zaistiť, -im, -ia; zaisťo ný ; základina; zákla zahvízdnut' vať; zaisťovací dinu vý; základňa záhyb, -u, TT?.; záhybka zajac, -a, m.; zajačik, zakladať, -ám, -ajú; zahýbať, -am, -ajú; za- -a, zajaček, -čka; za zakladací; zaklada hybovať jačí; zajačina teľ zahynúť, -niem, -nú; zajaknúť sa, -nem, -nú; zaklať, -kolem, -kolu; zahynulý zajakať sa zaklanie; zakálať; za zachádzať, -am, -ajú zajať i zajmúť, zajmem, kálačka zachádzka, -y, ž. zajmú; zajatie; zají zakliať, -kľajem, -kľa- Zachariáš, -a, m. mať; iné je zaujímať jú; zakliatie; zakliaty; zachceť sa, zachce zájazd, -u, m. zaklínal; zaklínač sa; zachcelo sa zajedno (prísl.) zaklopiť, -ím, -ia, i za zachlopiť, -im, -ia zajesť,-jem, -je, -jedia; chlopiť zachmúriť, -im, -ia zajedať záklopka, -y, ž. záchod, -u, m. zájsť, zájdem, zajdú; zakfúčiť, -im, -ia; za- zachodiť, -im, -ia; za zájsť sa kľučovať chádzať zajtra; zajtrajší; zajtraj zákolesník, -a, m. zachovať (sa), -ám, šok zákon, -a, TTí.; Starý, •-ajú; zachovalý; za zákal, -u, m. Nový zákon; zákoni chovalosť; zachová zakálačka, -y, i. = za tý ; zákonný; záko vať bijačka ; zakálať ník, -a, m. (sbierka 340
zákonov / biblický zá zakým (prísl.) zamastit, -ím, -ia; za koník); zákonitý záľaha, -y, ž., hroma mastený zákonodarca, -u, m.; da, množstvo zamat, -u, m.; zamatovj zákonodarný; záko zaľahnúť, -nem, -nú; zamazat, -žem, -žú; za nodarstvo zaliehať mazávať zákop, -u, m. zalanským (prísl) = zamdleť, -iem, -ejú; zákopník, -a, TTí.; zá- predlani zamdlievať kopníctvo zalepiť, -ím, -ia; zalie- zamedziť, -im, -ia; za zakořenit (sa), -im, -ia; pať; zalepovat' medzovať zakoreňovať (sa) zálesák, -a, m. zámena, -y, 2. zakos, -u, m., pokos zalesniť, -ím, -ia; za zameniť, -im, -ia; za zakosíliť, -im, -ia, za lesňovat mieňať; zaměňoval uzliť zálet, -u, m.; zálety; zámeno, -a, str,; zá zakosiť, -ím, -ia; za záletný; záletník menný kasat' zaletět, -ím, -ia; zalie zámer, -v, m. zákosník, -a, m. (klin tať; zaletovať zamerať, -iam, -ajú; za zákovkou'na kose) záležať, -ím, -ia zameriavať zakotvit, -ím, -ia záležať, -í, -ia zamestnať, -ám, -ajú zakrátko (prisl.) zaliať, -lejem, -lejú; za zamestnanie; zamest zakričať, -im, -ia; za lievať nanec; zamestnanec kríknuť zaliečať sa niekomu, ký; zamestnávať; za zakročiť, -im, -ia; za- chceť sa zapáčiť, li mestnávateľ 1 zamést kročovať chotit sa niekomu navateľ zákrok, -u, 722., zakro zaliezť, -leziem, -lezú; zameškať, -ám, -ajú čenie zaliezať zameškávat zakrpateť, -iem, -ejú; zalíškat sa, zalichotit sa zamieňať, -am, -ajú, vie zakrpatený záliv, -u, 772.; Terstský zameniť zákruta, -y, ž. záliv zámienka, -y, 2. zakrútiť, -im, -ia; za- záloha, -y, ž.; záložka; zamieriť, -im, -ia krúcať, zakrucovať záložný; záložník zamiesiť, -im, -ia; za zákryt, -u, TTí. založiť, -im, -ia; za miešať, -am, -ajú zakryť, -kryjem, -kryjú; kladať zamiesť, -metiem, -me zakrývať záľuba, -y, ž.; záľubný tu; zametať; -ám, -ajú zakúpiť, -im, -ia; za zaľúbiť (sa), -im, -ia; zametávať; zametač kupovať zaľúbenie zametačka zakúriť, -im, -ia zalúčif, -im, -ia = za zamietať, -am, -ajú; zakúsiť, -im, -ia; zakú hodiť zamietavý; zamietnul šať; zakusovať zaľudniť, -im, -ia; za zamilovať sa = zaľú zákutie, -ia, str. ľudňovať bil sa 341
zámka, -y, ž., / zámok, zánehtie, -ia, str.; zá- stanú; zaostalý; za -mku,m(vo dverách); nehtný; zánehtnica ostávať zámok,-mku, TTí. (hrad) zanechať, -ám, -ajú; zápač, -e, ž. {strana, zamknúť, -nem, -nú; zanechávať na ktorú slnce ne zamkýnať; zamykať zaneprázdniť,-im, -ia; dojde) za mlada / za mladi, zaneprázdnenie; za- zapáčiť sa, -im, -ia za mladý neprázdňovat západ, -u, m.; západný; zamlčať, -im, -ia; za- zánet, -u, m. = zapá západník míkaf; zamíkftHt'; zar lenie; zánetlivý zapadnúť, -nem, -nú; mlčovať zanevreť, -vrem, -vrú; zapadať; zapadávaf zamočiť, -im, -ia; za- zanevierat zápach, -u, m. máčat zaniesť, -nesiem, -nesú; zapáchať, -am, -ajú; zámočník, -a, TTí.; zá zanosiť; zanášať zapáchnuť močnícky ; zámočníc zanietiť, -im, -ia; zane- zápal, -u, m.; zápalný, tvo covať zápalčivý; zápalka zámok, -mku, m.; zá zánik, -u, m. zápalistý mocký; Zámok zaniknúť, -nem, -nú; zapáliť, -im, -ia; za (miestne meno); No zanikol; zanikať pálenie; zapaľovat vé Zámky; novozá zaobalit, -im, -ia; za- zápalka, -y, ž. mocký obaľovať zápalnička, -y, ž., sir zámorie, -ia, str.; zá zaoberať sa, -ám, -ajú ník (na zápalky, sir morský (niečím) ky) zamoriť, -ím, -ia zaoblačiť sa, -im, -ia zápalný zámožný; zámožnosť = zakabonit sa zapaľovač, -a, m. zamračiť sa, -im, -ia zaoceliť, -im, -ia; za- zapamätať, -ám, -ajú zamraziť, -im, -ia oceľovať zapariť (sa), -im, -ia; zamreí, -mrem, -mrú zaodeť, -dejem, -dejú; zaparovať sa = zamdleť; zamierať zaodievat zápas, -u, m. zamrežovať zaokrúhliť, -im, -ia; zápasište, -šťa, str. zamrznut; zamrzlý zaokruhľovat zápasiť, -ím, -ia zámysel, -šlu, m. zaokryť, -kryjem, -kry zápasník, -a, m,- zá zamyslet sa, -im, -ia; jú; zaokry tie; zaokrý- pasnicky zamýšľať vať zápästie, -ia, str.; zá- zaň = za neho zaopatriť, -ím, -ia; za pästky, -stiek, ž. záňadrie, -ia, str. opatřovat ^zaopatro pomn. zanášat, -am, -ajú vací zapäť /zapnúť, zapnem, zanedbať, -ám, -ajú; zaorať, -orem, -oru; zapnú; zapäl / zapnul; zanedbávať zaorávat zapäťý / zapnutý; za- zanedlho zaostať, -ostanem, -o- pätie (prúdu), za- 342
pnutie (kabáta); za zaplniť, -im, -ia; zapĺ zapriasť, -pradiem, pínať ňať; zaplňovať -pradú; zapriadať zápäť=vzápätí (prísl.) zapľuť i zapľuvaf, -pľu- zaprisahať, -ám, -ajú; zapečatiť, -im, -ia jem, -pľujú zaprisahávať zapekačka, -y, ž. zapnúť, v/ďzapäť zapudit, -im, -ia; za- zaperiť (sa), -im, -ia započítať, -am, -ajú; pudzovať zapchať, -ám,-ajú; za započítavať i započí zäpuchnúť, -nem, -nú; pchávať tavať; započítateľný zapuchať zapiecť, -pečiem, -pe zapodievať sa, -am, zapustiť, -ím^-ia; za čú; zapekať -ajú púšťať zapíchat; zapichovať zápoľa, -le, 2. = bralo zapýrit sa, -im, -ia zapínať, -am, -ajú; za zapomenut = zabud zaradovať sa pínací; zapínadlo núť; zapomínat' = zarámovať zápinka, -y, ž., spon zabúdať zaránky (prísl.) — za ka zápor, -u, 777.; zápor včasného rána zápis, -u, m. ný zarásť, -rastiem, -ra zapísať, -šem, -šu; za száporka, -y, ž. stú ; zarastený; za pisovať zapotrošif, -im, -ia = rastať zapískať, -am, -ajú založiť, stratiť zaraz (prísl.) — hneď zápisky, -kov, m. mn. zápoveď, -di, ž. zaraziť, -im, -ia; zará zápisné, -ého, str. zapovedať, -ám, -ajú; žať zápisnica, -ce, ž.; zá- zapoviem, -povedia; zarážka, -y, ž' pisničný; zápisnične (inf. zapovedeť sa zařehtat, -řehtá i zápisník, -a, m. (kniha neužíva) -rehce zápisov) zapovrhnúť,-nem, -ňú; zárez, -u, m. zapisovateľ, -a, 771. zapovŕhať; zapovrho- zarezať, -žem, -žú; za zapit, -pijem, -pijú; vať řezávat' zapíjať záprah, -u, m.; zápraž- zariadiť, -im, -ia; za zaplakať, -čem, -čú ný riaďovať záplata, -y, 2. zaprat, zaperem, -rú zariecť (sa), -rečiem, zaplátať, -am / -cem zapražit, -ím, -ia; za- -rečú = zarieknuť zaplatiť, -im, -ia prázať (sa); zariekať (sa) záplava, -y, ž. zápražka, -y, ž. záriečie, -ia. str. zaplaviť, -im, -ia; za zapredať, -ám, -ajú; zarmútiť, -im, -ia; za- plavovať zapredávať rmútený; zarmucovať zaplesat, -ám, -ajú zapreť, -prem, -prú; zármutok, -tku, m. zápletka, -y, 2. zapierať zarobiť, -im, -ia; za zapliesť, upletiem, -ple zapriahaf, -am, -ajú; rábať tú; zapletať zapriahnuť, -nem, -nu zárobok, -bku. m.;zá- 343
robček, -a; zárobko zásielka, -y, ž. za stara vý zasipeť, -im, -ia zastareť sa, -iem, -ejú zárod, -u, m.; záro zasklepiť, -im, -ia do niečoho, začať sa dok, -dku, /n.; zárod- zaskliť, -im, -ia; za starať kový; zárodočný sklený; zasklievať zastať, -stanem, -stanú; zarosiť, -im, -ia zaskočiť, -im, -ia zastávať zároveň (prísl.) záskok, -u, m. zástava, -y, ž.; zástav zarovnat, -ám, -ajú; zaskvět sa, -ejem, -ejú; ka; iné je zastávka zarovnávať zaskvievať sa (na pr. na železnici) zarúbať, -am, -ajú zaslať, -šlem, -šlú ; za zastavať, -iam, -ajú; zaručiť, -im, -ia; za sielať zastavaný ručovať zaslepiť, -ím, -ia; za zastavenie, -ia, str. (na záručné, -ého, str. (prvý slepovat kríž. ceste) dar nevestin) zasľúbiť, -im, -ia; za- zastaviť, -im, -ia; za zártika, -y, ž. sľubovat stavený; zastavovať záružlie, -ia, str. (rast zásluha, -y, ž.; zásluž zastávka, -y, i. (na lina) ný železnici); iné je zá- zaryčať, -im, -ia = za zaslúžiť, -im, -ia stavkaf'malá zástava) ručať (niečo); zaslúžiť sa zastenat, -ám, -ajú zaryť, -ryjem, -ryjú; (o niečo); zaslúžilý zástera, -y, i. zarytý; zarývať (o vlasť); zasluhovať zastierať, -am, -ajú; zaržať = zahriať = zasmiať sa, -smejem, zastreť zařehtat, zarehotať -smejú zastihnúť, -nem, -nú; zas, zasa / zase zasmušilý; zasmušilost zastihol; zastihnutý; zásada, -y, ž.; zásadný zasnúbiť; zasnubovať zastihovať zasadiť, -im, -ia; za- zásoba, -y, ž.; zásob zástoj, -a, m. sádzať ný zastoknúť, -nem, -nú, zasadnúť, -nem, -nú; zásobáreň / zásobárna, zatknúť, zastrčiť zasadnutie; zasadať -rne, ž. zastrájať sa, -am, -ajú, zásah, -u, TTI. zásobiť, -im, -ia; zá strojit sa k niečomu zásek, -u, in. sobovať; zásobovací zastrašiť, -im, -ia; za zaseknúť, -nem, -nú; zasolit, -ím, -ia; za- strašovať zasekať sáľať zastrčiť, -im, -ía; zastr- zasiahnuť, -nem, -nu; zaspať, -spím, -spia; . kovať zasahovať zaspávať zastreliť, -im, -ia zasiať, -sejem, -sejú; zaspievať, -am, -ajú zastreť, -strem, -strú; zasievať zástanca, -u, m. — o- zastierať zasielať, -am, -ajú; za branca zastríekať, -am, -ajú; sielateľ zastanie, -ia, str. zastrieknut 344 zastrihať, -ám, -ajú; za zaškúliť, -im, -ia zatmenie, -ia, str. střihnut', -nem, -nú; zašliapnuť, -nem, -nu; (slnka) zastrihovat zašliapať zatmiť (sa); zatmievať zastrúhať, -am, -ajú; zašlý (sa) zastruhovať záštita, -y, ž. = ochra zato (prísl.) = preto, zástup, -U, 171. na; záštitný; záštitník pritom; iné je za to zástupca, -u, m. zaštítit, -im, -ia zatočiť, -im, -ia; zatá- zastúpiť, -im, -ia; za zašumět, -í, -ia Čať stúpenie; zastupovať zať, -a, m. zátoka, -y, i.; zátočka; zastupiteľstvo, -a, str. zatáčka, -y, ž. zátočina zastydnut', -nem, -nú zatarasiť, -im, -ia; za- zátoň, -e, ž., melčina, zásuvka, -y, ž. tarasovať melká, plytká voda zasvätiť, -im, -ia; za zatárať sa, -am, -ajú zatônit, -im, -ia = sväcovať zaťať, -tnem,-tnú; za zatieniť zasvietíť, -im, -ia; za- ťatý; zatínať zatonúť, -niem, -nú svieť, zasvieťte zaťažiť, -im, -ia; za zátopa, -y, i. zásvit, -u, 777. ťažovať zatopiť, -im, -ia; za- zasvitnut', -nem, -nú; zatiahnuť, -nem, -nu; tápať zasvitat' zaťahovať zatratit, -ím, -ia; za- zasyčať, -im, -ia zatiaľ (prísl), dotiaľ / tratenec; zatracovať zasychať žatým zatřepat, -em, -ú; za- zásyp, -u, m. zatiecť, -tečiem, -tečú; trepotať zasypať, -em, -ú (dó zatekať zátrepka, -y, ž. kon.); zasypať, -am, zatieniť, -im, -ia; za- zatref, -trem, -trú; -ajú (nedokon.); za tieňovať zatierať sypávať zatíchnuť, -nem, -nu; zatriasť, -trasiem, zasýtiť, -im, -ia; zasy- zatíchať -trasú; zatriasol; za- covať zátiský; Zátišie triasať zašiť, -šijem, -šijú; za zatisnúf, -nem, -nú; zatúlať sa, -am, -ajú šívať zatískať zatúžiť, -im, -ia zaškodiť, -im, -ia zátišie, -ia, str. zatvor, -u, m. záškodný; záškodník zátka, -y, ž. zatvoriť, -im, -ia; za zaškreť, -škrem, -škrú, zatknúť, -nem, -nú; tvárať zahořet, zaschnut; zatýkať; zatykači; za zátvorka, -y, ž. = zá obilie zaškre tknutý vorka zaškripeť,-í,-ia=zaškrí- zatlačiť, -im, -ia; za zatvrdiť, -im, -ia; za pať, -a; zaškripnúť tláčať; zatlačovať tvrdzovať; zatvrdnúť záškrt, -u, m. zatícf, -tlčiem, -tlčú; zatykač, -a, m. zaškrtiť, -im, -ia zatĺkať zátvlie, -ia, str. 345
žatým (prisl); Iné je záväzný; záväznosť zavíjať, -jam, -jajú; za za tým záväzok, -zku, TTí. viť (do čepca); iné zaučiť, -im, -ia; zaúčať, zaväzovať; zaviazať je zavýjať, na pr. vlk zaučovať zavčas, zavčasu (prísl), zavýja zaúčtovať časne, včas; zavčasu závin, -u, /n. (jedlo) zaucho, -a, str. ráno, zavčas rána = zaviniť, -ím, -ia; za zaujat, -jmem, -jmú; časne ráno vinovat' zaujatie; zaujímať, zavčerom (prísl), zavinúť, -niem, -nú; -am, -ajú; zaujímavý predvčerom zavinovat záujem, -jmu, m. zavďačiť sa, -im, -ia; záviset, -ím, -ia (oá zaumieniť si, správne zavďačovať sa niekoho); závislý; zá umienit si zavdat, -ám, -ajú; za vislosť zaupeť, -iem, -ejú, za- vdávat' závisť, -stí, ž.; závistný kvílit závdavok, -vku, TTí. / závistivý zauzliť, -ím, -ia; za- závej, -a, m. (snehu); závistník, -a, TTí.; zá- uzľovať iné je závoj (na tvárí) vistnica závada, -y, ž.; závad zaveľa (prísl), dlho závit, -u, m.; závitok, ným Závada, Závad zaver, -u, m.; závereč -tku, m. ka (miestne mená) ný; závierka zavit, -vijem, vijú (do zavadit, -ím, -ia; za zaveriť sa, -ím, -ia = čepca); zavitý; zavitie; vádzať, prekážať zariecť sa zavíjať; zavijač; iné zavádzať (od zaviesť) záves, -u, m.; závesný je zavyť, na pr. vlk zavaliť, -im, -ia; zavá- zavesiť, -im, -ia; za- za vyl ľať, zavaľovať vešať; zavesovať zavítať, -am, -ajú zavalitý závet, -u, TTI.; závetný závitnica, -e, ž. = spi zaváňať; zavoňať závetie, -ia, str. rála zavariť, -im, -ia; za závetrie, -ia, str. zavláčiť, -im, -ia; za- varené;1 zavařenina; zaviať, -vejem, -vejú; vláčať zavárať; zavárané; za zavievať zavlažiť, -im, -ia; za váranina zaviazať, žem, -žu; za vlažovať zavážať -am; zaviezť; väzovať zavliecť, -vlečiem, -vle zavážka, -y, ž. zaviaznuť, -nem, -nu čú ; zavliekať závažie, -ia, str.; zá závidět, -ím, -ia závod, -u, m.; závod važný závierka, -y, ž. ný Závažie (za Váhom), zaviesť, -vediem, -ve závodie, -ia, str.; Zá -ia, str.; Závažan; zá- dú; zavádzať- vodie (miestne meno) važský zaviezť, -veziem, -ve závodiště zavážiť, -im, -ia zú; zavozit; zavázat závodit, -ím, -ia závažný; závažnosť zavijač, -a, m. (motýľ) závodník 346
zavodniť, -ím, -ia; za zaznačiť, -im, -ia; za zažrat (sa), zažerem, vodňovat; zavodňo značovať -rú vací záznam, -u, 777.; zá zbabelý; zbabelec; zba závoj, -a, TTI. (na tvári); znamné, -ého, str. belosť iné je závej, -a, TTí. zaznamenať, -ám, -ajú; zbabrať, -em, -ú (snehu) zaznamenávať zbadať, -ám, -ajú zavolať, -ám, -ajú; za- zaznať = zneuznat; za zbásniť, -im, -ia volávať znany = zneuznaný; zbaviť, -ím, -ia zavoňať, -niam, -ajú; zaznávať zbědovaný zaváňať zazneť, zaznie 1 zá zbeh, -a, m. (na pr. vo závora, -y, i. zněje, zaznejú = za jenský); iné je sbeh závoz, -u, m., a) úvoz, vzneť (na pr. ľudí) b) nános, bahno zázrak, -u, 771.; zázrač zbehlý (v niečom); závrat, -u, m.; závratný ný zbehlosť zavrátiť, -im, -ia; za zazreť, -zrem, -zrú; zbehnúť, -nem, -nú; iné vracať zazerať je sbehnúť sa, na pr. závratník; závratníctvo Zázrivá, -ej, ž.; Zázri- ľudia sa sbehnú zavrávorat, -ám, -ajú vec Zbehy, -ov, 771. pomn.
zavraždiť, -im, ľia zázvor,-u, m., ďumbier; (osada) zavreť, -vrem, -vrú; za zázvorový zbelaseť, -jem, -ejú vierať zažalovať zbeieť, -iem, -ejú zavrhnúť, -nem, -nú; zažať, -žnem, -žnú (svet zbesneť, sa, -iem, -ejú .zavrhovať lo); zažínať; zažihač zbičovať zavrieskaf, -am, -ajú; (človek); zažihák = zbiť,zbijem, zbijú; zbí zavriesknuť zažihadlo jať f iné je sbit, sbí- zavŕšiť, -im, -ia; za zážeh, -u, m. jať = biť dovedna) vršovať zažehnávať, -am, -ajú zblázniť sa, -im, -ia; zavŕtať, -am; zavrtávat'' .zažiadať (sa), -am, zblazneť zavrznúť, -nem, -nú -ajú zblčať, -im, -ia; zbíkaí; zavše (prisl), vždy, zažialiť, -im, -ia zbíknuť vždycky, zakaždým zažiariť, -im, -ia zblednúť, -nem, -nú zavyť, -vyjem, -vyjú; zažiť, -žijem, -žijú; za zblízka (prísl.) zavýjať ťo viku, psovi) žívať; zažívací zblúdiť, -im, -ia zavzneť / zaznět, -znie zážitok, -tku, m. zbohatnúť, -nem, -nú i -zneje, -znejú; za záživný zboj, -a, 772., lup, lúpež znievať zažltnúť; zažltlý zbojník, -a, m.; zboj zazdít, -ím, -ia; za zažmúriť, -im, -ia (oko) nícky; zbojníctvo; zděný zažmuročky (prisl), so zbojničit zazerať, -ám, -ajú zatvorenýma očima zbojskýrzbojskyOr/s/-) 347 zboriť, -ím, -ia; viď zciastky (prisl.) = čia zdochnúť, -nem, -nú; zbúrať stočne zdochýnať zbožie, -ia, str. z čistá jasna zdokonaliť, -im, -ia; zbožnit, -im, -ia; zbož zďaleka zdokonaľovať ňovať zdanie, -ia, str. (od zdola (prisl.) zbožný = pobožný zdať sa) zdolať, -ám, -ajú zbraň, -ne, ž.; zbran- zdaniť, -im, -ia; zda zdomácnět, -iem, -ejú; ný ňovať; zdaniteľný zdomácnělý zbrázdiť, -im, -ia zdanlivý zdôveriť sa, -im, -ia; zbridiť (sa), -im, -ia, zdar, -u, m.; zdarný; zdôverovať sa zhnusiť (sa) zdariť sa zdôvodniť, -im, -ia zbroj, -e, ž.; zbrojný; zdarma (prisl.) zdráhať sa, -am, -ajú; zbrojovka zdať sa, zdá sa; zdávat zdráhavost; zdráhavý zbrojit, -ím, -a sa; iné je vzdať sa zdramatizovať zbrojnica, -e, ž. (niečoho) zdrap, -u, TTí., kúsok, zbrojnoš, -a, m. zdatný útržok zbudnúf, -nem, -nú = zdávna (prisl), odo- zdrapiť, -im, -ia; zdria- zbyť, zostať; zbúdať dávna pať = zbývat' zdecimovať Zdrávas, -u, m. (mo zbujnět, -iem, -ejú; zdediť, -ím, -ia dlitba) zbujnělý Zdenka, -y, ž. zdravica, -e, ž. zbúrať, -am, -ajú (na Zdenko, -a, TTí. zdravie, -ia, str. pr. dom); viď i zderstvo, -stva, str. zdravotný; zdravotníc zboriť zdesif, -im, -ia; zde tvo zburcovať senie zdravý; zdravo; zdrav zbúrif (sa), správne zdiveť, -iem -ejú; zdi- ší / zdravější vzbúriť (sa) velý zdražef, -ie, -ejú; zbútľaveť, zbútleť, -ie, zdivočet, -iem, -ejú; Zdražiť; zdražovať -ejú, spráchniveť zdivočelý zdreveneť, -ie, -ejú zbystriť, -im, -ia zdivočit, -ím, -ia zdriemnuť, -nem; zdrie zbyt, zbudem =zbud- zdláviť, -im, -ia mol núť, zostať; zbylý; zdlha (prísl); zdĺhavý zdrobif, -ím, -ia zbývat' zdĺhavý; zdĺhavosť zdrobneť, -iem, -ejú; zbytok, -tku, m.; zby zdĺžiť, -im, -ia zdrobnelý; zdrobnelé točný zdnu (prísl), zo vnútra meno=diminutívum zcela (prisl.) zdoba, -y, i.; zdobný; zdrobniť, -im, -ia; zčásti i zciastky (prísl) zdobiť zdrobňovať = čiastočne zdochliak, -a, m. zdroj, -a, m. zčerstva (prisl.) zdochlina, -y, ž. zdrtit, -ím, -ia 348 zdrviť, -ím. -ia zelenať sa, -ám, -ajú zgniaviť, -im, -ia zdrúzgať, -am, -ajú zeleneť sa, -ie, -ejú zhabať, -em, -ú zdržanlivý; zdržanli zelený; zelenina zhaniť, -ím, -ia vosť Zelený štvrtok zhanobiť, -im, -ia zdržať, -im, -ia; zdr zeler, správne celer zharmonizovať žiavať zelina, -y, ž.; zelinář; zhasit, -ím, -ia; zhá zdržiak, -a, Tí?., a) dr zelinárka; zelinka; ze šať; zhasnúť; zha žiak, b) ohlávka linkár; zelinný sínať; zhasinač (člo zdupčiť, -ím, -ia; zdup- zelota, -u, /n., horlivý vek); zhasinák, zha- núť; zdupkať prívrženec; zelotícký; sínadlo zdupnet, -iem, -ejú; zelotizmus zhavraneť, přeměnit zdúpnuť zem, -e, ž.; v hvezdár sa v havrana; zhavra- zdurit, -im, -ia stve Zem nelý; zhavraniť sa zduť, -ujem, -ujú; zdú zeman, -a, m.; zemian- zhlboka (prisl.) vať ka; zemiansky; ze zhliveť, -iem, -ejú zdužeť, -iem, -ejú; mianstvo zhniť, zhnijem, zhnijú zdužneť = zosilneť zemeguľa, -le, i. zhnojiť, -im, -a zdvíhať, -am, -ajú; zememerič / zememe zhnusiť (sa), -im, -ia zdvihnúť; zdvíhací; rač, -a, 777. zhojiť, -im, -a; zhoji- zdvíhadlo zemepán, -a, m.-, zeme- teľný zdviž, -e, ž. (výtah o- panský zhola (prísl) sôb alebo vecí, angl. zemepis, -u, m.; zeme zhonobiť, -im, -ia, na lift; pisný; zemepisec dobudnúť, nasporiť zdvojiť, -im, -a zeměplaz, -a, m. zhorenište, -šťa, str. zdvojnásobit / zdvoj zemetrasenie, -ia, str. zhoref, -im, -ia násobnit, -ím, -iá zemežlč, -i, i. zhorknúť, -nem, -nú Zdvorilý; zdvorilosť zemiak, -a, m.; zemia- zhoršiť, -im, -ia; zhor Zdychava, -y, ž.; Zdy- čisko, -a, str. šiť sa chavan; Zdychavan- zemina, -y, ž. zhostiť sa, -im, -ia (nie ka; zdychavský zemko, -a, m. = krajan koho), zbaviť sa; zho- zdýmať, -am, -ajú; zdy zemnatý stenie madlo zemný zhotoviť, -ím, -ia; zho zebra, -y, ž. Zemplín, -a, m.; zem tovovať zeď, zdi, i., múr; zed plínsky zhoveť, -iem, -ejú; zho- ník, murár zemský vievať zefir, -u, m. (jemná zenit, -u, m. zhrdzaveť, -iem, -ejú tkanina) zeppelin, -u, m., vzdu zhrešiť, -im, -ia zeleň, -ne, i., zelená choloď zhroziť sa, -im, -ia farba zgazdovať zhruba (prísl.) 349
zhrubět, -iem -ejú; iTie* je sísť (shora zľaknúť sa, -nem, -nú; - zhrubnut' dolu), sísť sa (spolu) zľakať sa zhrýzť, zbryziem, zhry- zistiť, -ím, -ia; zisťo zlámat, -em, -u zú; zhrýzať (sa) vať; zisťovací zlapat, -em, -ú zhuba, -y, i.; zhub zištný; zištnost' zlátiť, -im, -ia ný ZiV, -U, 771. zlatka, -y, ž. zhubca, -u, m. zívať, -am, -ajú; zív zlatník, -a, m.; zlatníc zhubit, -ím, -ia nut'; zívnutie ky zhudobniť, -ím, -ia; zjagať sa, -ám, -ajú, za zlatohlav, -u, TTí.; zla- zhudobňovať lesknúť sa, zaiskriť sa tohlávka, -y, ž. zhusta (prisl.) zjaloveť, -ie, -ejú zlatonosný zhustiť, -ím, -ia; zhust zjarčiť, -im, -ia, rozryť zlatorúnny núť; zhusťovať z jari zlatoústy; sv. Ján Zla zhýčkat, -am, -ajú; zjasnět, -iem, -ejú toústy zhýčkaný zjasnit', -ím, -ia zlatovka, -y, ž.; zlato- zhynúť, -niem, -nú zjašiť, -ím, -ia, splašiť vôčka zhyzdit, -ím, -ia; zhy zjatriť, -im, -ia zlatovlasý; zlatovláska žďovat zjav, -u, m.; zjaviť zlatý; zlatušký; zlatu- ziabnuť i ziabať; zia- (sa); zjavný; zjavovať linký be ma (sa) zľava (prísl), s ľavej ziapať, -em, -u; ziap- zjedať (sa), -ám, -ajú strany nuť (na pr. hus, zjednať (sa), -ám, -ajú; zľava, správne sleva: dieťa ziape) zjednávať (sa) zľaviť, správne slevit zima, -y, ž.; zimný; zjednodušiť, -ím, -ia; zlenivět, -iem, -ejú zimnica; zimničný zjednodušovať zlenošiť, -ím, -ia zimomraveť, -iem, zjemnět,-iem, -ejú; zlepšiť, -im, -ia; zlep -ejú; zimomravý zjemniť šovať zimomriavka, -y, i. zjesť, zjem, zješ, zje; zletilý; nezletilý zimovať, zimujem, -jú zjedať; zjedávať zleva — správne sleva, zinakade, zinakiaľ, zi- zježiť, -fm, -ia -y, ž.; zleviť — správ nakadiaľ = odinaď, zkade; zkadekoľvek; ne slevit odinakiaľ zkadiaľ zlieniť sa, -im, -ia zinok,-nku, m. (prvok zkiaď = zkade zligotaf sa, -ámi -cem Zn); zinkový zlacneť, -ie, -ejú zloba, -y, ž.; zlobit sa; zisk, -u, 771. zľahčiť, -im, -ia; zľah zlobivý získať, -am, -ajú; zí čovať zloboh, -a, m. skavať i získávat zľahka; zľahúčka zločin, -u, m.; zloči ziskuchtivý zlákať, -am, -ajú, vylá nec; zločinný; zločin zísť sa; zíde sa mi niečo; kať nosť 350 zlodej, -a, m.; zlodej zmar, -u, TTí. zmladi (prísl), od stvo zmariť, -ím, -ia=zmar mlada, od mladi zlomenina, -y, ž. nit', -im, -ia zmladiť, -im, -ia; zmla zlomiť, -ím, -ia; zlá zmäkčiť, -im, -ia; zmäk dzovať; zmladnúť mat' čovať; zmäknúť zmlátiť, -im, -ia zlomkrky (prisl); o- zmätený; zmätný, blud zmliaždiť, -im, -ia; zlomkrky; nazlom- ný zmliažďovať krky (hnal sa na- zmätok, -tku, m.; zmä- zmĺknuf, -nem, -nu zlomkrky) točný zmocneť, -iem, -ejú zlomok, -mku, m.; zmel(č)iť, -ím, -ia, roz- zmocniť (sa), -im, -ia; zlomkový melčiť, rozmelniť; zmocňovať; zmocňo zlomyseľný; zlomyseľ zmelknúť, zmäknúť vací nosť zmena, -y, ž. zmôcť, zmôžem, zmô zlopovestný zmeniť, -im, -ia; zmie- žu ; zmohol; zmožený zlorečiť, -ím, -ia; zlo ňať zmodref, -iem, -ejú rečený ; zlorečievať; zmenka, -y, i.\ zme- zmok, -a, m. zlosť, -sti, 2.; zlostit; nočný; zmenkový zmoknúť; zmoklý zlostník; zlostný zmenšiť, -im,-ia; zmen zmontovať 'zlosyn, -a, m. šovať zmoriť, -im, -ia; zmá- zlovolný zmerať, -iam, -ajú rať zlozvuk, -U, 772. zmeraveť, -iem, -ejú = zmotať, -ám, -ajú ; im zlozvyk, -u, m. ustrnúť, stuhnúť; je smotať, smotávat zľudoveť, -ie, -ejú zmeravelý — strnulý, = svinúť, svíjať (do zluhať, -ám, -ajú = zly stuhlý vedna) hať zmestiť (sa), -im, -ia zmrhat, -ám, -ajú zľutovať sa, správne zmeškať, -ám, -ajú zmrknúť sa, -nem, -nú; sľutovat sa zmiasť, zmätiem, zmätú; zmrkat sa; zmrkávai zlý, horší, najhorší zmiatol; zmätený; sa zlyhať, -ám, -ajú, /zlu zmätenie zmŕtvef, -iem,. -ejú hať zmieniť sa, -im, -ia; zmrviť, -im, -ia zmáčať, -am, -ajú; zmieňovať sa zmrzačiť, -ím, -ia = zmočit; iné je smá- zmienka, -y, ž. okaličiť; zmrzačený čať, smočit' zmiernif, -im, -ia; — okaličený zmáhať, -am, -ajú, pre zmierňovať zmrznúť, -nem, -nú; máhať; iné je vzmá zmietať (sa), -am, -ajú zmrzat'; zmrzlý; zmrz hat sa zmija, -e, ž. = vrete- lina zmalátneť, -iem, -ejú nica, vipera (had) zmučiť, -im, -ia zmalomyseľneť, -iem, zmiznúť, -nem, -nú zmudreť, -iem, -ejú -ejú zmlada, zmtadu, zmútif, -im, -ia 351 zmužilý; zmužilosť znenazdania (prísl), znosiť, -im, -ia niekoho, zmužnět, -iem, -ejú nenadále vyhrešiť (ostro) zmýlit (sa), -im, -ia znenie, -ia, str. znova i znovu (prísl.) značit, -ím, -ia znepáčiť sa, -im, -ia znovuzrodenie, -ia, str. značka, -y, ž-; značko znepokojit, -ím, -a; znútra (prisl) vat' znepokojovať zobák, -a, m.; zobáčik znak, -u, m.; značný znesiteľný zobať, -em, -ú znamenat, -ám, -ajú znesvätiť, -ím, -ia; zobecnět, -ie, -ejú znamenie, -ia, str. znesväcovať zobracať, -iam, -ajú znamenitý zneť, znie i zneje, zobraziť, -im, -ia; zo znamienko, -a, str. znejú; zni, žnite; zne brazovať známka, -y, ž.; znám júc; znel; znelý zobudiť, -im, -ia; zo kovat znetvoriť, -im, -ia; búdzať známy, známosť znetvorovať zočiť, -ím, -ia znárodnět, -ie, -ejú zneuctiť, -im, -ia; zne zoči voči znásilniť, -ím, -ia; uctený'; zneucťujúci; zodiak,-u, m., zvieratník znásilňovať zneuctievať zodpovedať, -ám, -ajú, znásobiť, -ím, -ia zneuznat, -ám, -ajú = zodpoviem, zodpove- znášať, -am, -ajú zaznať; zneuznaný; dia (inf. zodpovědět' (krivdu); iné je sná zneuznávat sa neužíva) šať (shora, dovedna) zneužiť,-užijem,-užijú zodpovedný (napr. re znať, znám, znajú; zna zneužívať daktor); zodpoved lec; znalý; znalosť; znevážiť, -im, -ia; zne nosť . znateľ važovať zodrať (sa), -derem, znázorniť, -im, -ia; znevideť sa, -im, -ia, -derú = dodraf; zo znázorňovať sprotiviť sa niekomu dierať ; iné je sodrať znectiť, správne zne znezrady (prisl), ne (s niekoho kožu ap.) uctít nadále, znenazdania zodreť, -drem, -drú; znečistiť, -ím, -ia; zne zničiť, -im, -ia = zni -dretýí-drený; iné je čisťovať vočiť sodreť, sodremfs7i/í> znehodnotiť, -im, -ia; zniekade, odnekade, čoho) znehodnocovať odnekiaľ zodvihnúť, -nem, -nú znechutiť, -ím, -ia; zniesť, znesiem, znesú; zohaviť, -im, -ia; zo- znechucovať znášať; iné je sniesť, havovať znelka, -y, ž. snášať (niečo dohro zohnúť, -nem, -nú; zneľúbiť sa, -im, -ia mady alebo shora na zohýnať = zohýbať znemožniť, -im, -ia; dol) zohriať, -hrejem, -hre znemožňovať znoj, -a, TTI., pot; zno- jú; zohrievať znenáhla (prísl.) jiť sa, potiť sa zohýbať, -em, -u 352
zohyzdiť, -ím, -ia; zo- zosmutneť, -iem, -ejú zožierať hyzďovať zosobniť, -im, -ia; zo zpamäti (prísl.) — zochabiť, -im, -ia, za sobnenie; zosobňo nazpamäť nechať, zabudnúť vať zpäf, nazpäť (prísl), zôkol vôkol zostareť, -iem, -ejú zpiatky, nazpiatok, zolvica, -e, ž. (žene zostriť, -im, -ia; zo nazpiatky mužova sestra) strovať zpiatočný; zpiatočník; zomdlef, -iem, -ejú; zosuroveť, -iem, -ejú zpiatočnícky; zpiatoč- zomdlel zošalef, -iem, -ejú níctvo zomleť, -melem, -melú; zošediveť, -iem, -ejú zpočiatku (prísl.) = zomielať zoškliveť, -iem, -ejú na počiatku, 7?a pr.: zomreť, -mrem, -mrú; zoškliviť, -im, -ia; zo- zpočiatku som tomu zomierať šklivovať veril; iné je z po zóna, -y, ž., pas, pásmo zoštátniť, -im, -ia; zo čiatku — zo začiatku, zoologia, -ie, ž., živo- štátňovať ne pr.: kniha po čichopis zotaviť (sa), -im, -ia; chádza zpočiatku 18. zopäť i zopnúť (sa), zotavovať (sa) stoletia zopnem (sa), zopnú zotleť, zotlie, zotlejú; zpod (predl s g.); (sa) = vzopäť, vzo- zotlel zpod stola; zpod pnúf (sa); zopínať zotročiť, -ím, -ia; zo jarma; iné je spod, (sa) = vzpínat (sa) tročovať -u, m., spodok, -dku zopsiť (sa), -im, -ia, / zotrvať, -ám, -ajú; zo zpola (prísl.), od polo zopsuť (sa), -psujem, trvávať vice, odpolu, odpory -psujú; zopsutie zotvárať, -am, -ajú = zpomedzi zora, -e, ž. (podľa uli pootvárať zponad ca); zorný; zoriť sa, zovňajši; zovňajšok, zponiže svitať; zornica, -e, -ška, m. zpopred i.; zornička zovnútorný zpoza zorat, zorem, zoru zovref, -vrem, -vrú, zprava (prísl,), s pra zoschnúť, -nem, -nú; zvariť sa; na pr. vej strany zoschýnať, zosychať voda zovre či sa zvarí; zpráva; -y, i., zvesť; zosilneť, -iem,-ejú; zo iné je sovreť (na iné je správa, a) ve silňovať pr. do náručia) denie alebo riadenie zosilniť, -im, -ia zovrubný ústavu, b) oprava zosifovač,-a,T7i.;zosiľo- zovšedneť, -ie, -ejú zpravidla (prisl); iné vač zvuku — mikrofon zozváňať, správne so- je z pravidla zosineť, -iem, -ejú zváňat zpravodaj, -a, m. zoslabiť, -ím, -ia; zo zožltnúť, -nem, -nú zpředu (prísl.) slabnúť; zoslabovať zožrať, -žerem, -žerú; zpriama (prísl.) 353 zprosta (prísl.) zriadiť, -im, -ia (ne zťažka (prísl) zprudka (prísl) správne sriadif); ztenka (prísl.) zprvopočiatku = zpr- zriadenie; zriadenec zteplá (prísl.) voti, zprvu (prísl.) — zriasif, -im, -ia zticha; ztíška (prísl.) na prvopočiatku; iné zriecť sa, zrečiem, zre- ztĺcť, ztlčiem, -čú (nie je z prvopočiatku, z čú, /zrieknuť sa; zrie koho); iné je stĺcť prvoti; viď zpočiatku kol sa; zriekať sa (spolu, dovedna) a z počiatku zriediť, -im, -ia ztuha (prísl.) zprvu; zprvoti (prísl.) zriedka; zriedkakedy; zub, -a, TTí.; zubatý; zračit sa, -írn> -ia zriedkavý zubový; zubovitý; zrada, -y, i.; zradiť; zrkadlo, -dla, str.; mn. zubný; zúbok; zúb- zrádzať; zradca; zrad- g. zrkadiel; zrkadiel katý; zúbkovitý; zúb- kyöa; zradný ko ; zrkadliť sa kovať zrádnik, -a, m., epi zrno, -a, str.; zrnko; zubačka, -y, ž. lepsia zrnce; zrniečko; zrni zubadlo, -a, str. zrak, -n, m. tý zubor, -bra, m.; zubrí, zrána (prisl.) zrobiť, -im, -ia -ia, -ie zraniť, -im, -i a zrodiť (sa), -im, -ia zúčastniť sa (v niečom, zrazu (prísl), odrazu, zronif, -ím, -ia; zrone na niečom); zúčast naraz, hneď ný; zronenosť; zrá- ňovať sa zrednúť, -nem, -nú ňať; /né je sroniť, zúčtovať = vyúčtovať; zrejmý sráňať (na pr. ovo iné je súčtovať=spo- zrelý; zrelosť cie) = sraziť, srá- čítať (dovedna) zrenica, -e, ž. = zreteľ- žať zúfať, -am, -ajú; zú- nica; zrenička, zre- zrovna fanie; zúfalý ^zúfalosť; teľnička zrúcanina, -y, ž. zúfalec; zúfalstvo; zreť, zrejem / zriem, zručný zúfanlivý zrejú; zrel, -a, -o; zrušiť, -im, -ia; zrušo zuhofniť, -im, -nia; zu- zrenie; zrelý; zrelosť vať; zr-ušovací hoľňovať zreť, -zrem, -zrú, vi- zruta, -y, ž. — ozruta,- zúhoriť, -im, -ia; zú- deť; zrel, -a, -o zrutný = ozrutný horovať zreteľ,-a, m.; zreteľný zrútiť (sa), -im, -ia; zúmysla (prísl.)=úmy- zrezať, -žem, -žú = zbiť zrúcať selne, schválne; zú- alebo na kúsky po zrychla (prís/.)= rýchle myselný, zúmyselne rezať ; iné je srezať zrýchliť, -im, -ia; zunef, -í, -ia = zneť (na pr. halúzky so zrýchľovať (zhlboka); zunievať; stromu) zryť,zryjem, zryjú; zrý zunivý zrezka (prisl), zčer vat' zunovať, unaviť, znu- stva, rýchle ztadeto; ztadiaľto dit, zoškliviť 23 354 zupina zväčšiť, -im, -ia; zväč zvlniť, -im, -ia zurážať, -am, -ajú šovať; zväčšovací zvodnatef, -ie, -ejú zurčať, -í, -ia (potok zvädnúť zvoľa, -Ie, ž. zurčí) z večera zvolať, -ám, -ajú; iné zúriť, -im, -ia zvečeriť sa, -í; zveče je svolat' zúrivý rievať sa Zvolen, -a, m.; v Zvo zúročiť, -im, -ia; zúro- zved, -a, m. lene; Zvolenská sto kovať zvedavý lica, župa; zvolenský; zúrodniť, -im, -ia; zú zvedeť, zviem, zvedia Zvolenčan; Zvolen rodňovať zveľadiť, -im, -ia; zve čanka zutekať, -ám, -ajú ľaďovať zvoliť, -ím, -ia = vyvo Zuza, -y, ž.; Zuzka zvelebiť, -im, -ia; zve lit'; iVié je svoliť - zúžiť, -im, -ia; zužo lebovať přivolit' vať; iné je súžif, su zveličiť, -im, -ia; zve zvoľna žovať (trápiť, mu ličovať zvon, -a, m.; zvonár; čiť) zver, -a, m. = zviera; zvonárstvo; zvonec; zužitkovať, lepšie vy zver, -i, z. hrom.; zvonček užit, upotrebiť zverina, -y, ž.; zver zvonica, -e, ž. zvábiť, -im, -ia ský; zverstvo zvoniť, -ím, -ia; zvo- zváč, -a, r??.; zváčka zverínec, -nca, m. nievať zvápenateť, -ie, -ejú zverolekár, -a, m. zvonka / zvonku (prísl); zvariak,-a, m. (okrúh zveršovať iné je z vonku = z ly kameň) zvesela vonkova zvariť,-im, -ia; zvárať zvesť, -sti, ž. zvonovina, -y, ž. (na pr. bielizeň); iné zvestovať zvrat, -u, m.; zvra'ný je sváriť, svárať (na zvětralý zvrátiť,-im, -ia; zvracať pr. železo) zvetriť, -im, -ia zvrhnúť; zvrhlý; iné je zvárka, -y, ž. zviera, -aťa, str.; zvie svrhnúť (shora) zvať, zvem, zvú, alebo rací; zvieratník, -a, m. zvršiť, -í, -ia zastar. zovem, -eš; zviklať (sa), -ám, -ajú zvrtnúť (sa), -nem, -nú; zvi, z vite; zvúc; zvací. (napr. v presvedčení) zvŕtať (sa) U složenin nazvať, zvíťaziť, -im, -ia zvŕzgať, -am, -ajú; pozvať, vyzvať ap. zvládnuť, -nem, -nu; zvrzgotať zastaralých tvarov zvládať zvučať, -í, -ia -zovem, -zoveš ap. zvlášť / zvláště; zvlášt zvuk, -u, 777.; zvučný nieto ny; zvláštnosť zvyčaj,-a, m. = obyčaj; zvážiť, -im, -ia zvlažiť, -im, -ia; zvla- zvyčajný, obyčajný zvážneť, -iem, -ejú žovať zvyk, -u, m. zväčša zvlhnúť, -nem, -nú zvyknúť, -nem, -nú; 355
zvykať (niečomu); žalmov; l.sg. žaltári; železník, -a, 777.; Že zvyklý; zvyklosť 771.7. n.,a. žaltáre; lezník (vrch) zvysoka (prísl) žaltárnik železo, -a, str.; želez zvýšiť, -im, -ia; zvyšo žaluď, -a, TTí.; žaludo ný; želiezko vať vý želva, -y, 2. = koryt zvyšný žalúdok, -dka, m.; ža načka; želví; želvo- zvyšok, -šku, TTí. lúdočný vina zženštilý; zženštilost', žandár, -a, TTí. (z franc), žemľa, -le, ž.; žemlíčka; -ti, ž. četník žemľový žargon, -u, TTí. žena, -y, ž.; ženička, Ž. Žarnovica, -e, ž. žienka; ženský; žie žart, -u, 772.; žartovať; ňa, -ťa, str., žienka, žaba, -y, ž. ;mn.g. žiab; žartovný ženička žabí, -i a, -i e žasnúť, -nem, -nú ženáč, -a, m. žabica, -ce, ž. (kre žať, žnem, žnú; žni, Ženeva, -y, i.; ženev meň) žnite; žal; žatý; ža- ský žabínec, -nca, m. tie ženijný (pluk, pri voj Žabokreky, -kriek, m. žatva, -y, ž.; žatevný sku) pomn.; Žabokrečan, žblnkaf, -á, -ajú; ženiť sa, -im, -ia Žabokrečanka; žabo- žblnknúť; žblnkotať žerav, -a, m., a) vták, krecký ždiar, -u, 772.; Ždiar,-u, b) zdvihák na studni žabrienka / žubrienka, 77?. (miestne meno) žeravý; žera vina -y, ž. — pulec (žabka že; že by žertva, -y, ž., obeť; mladá, ešte bezno žeh, -u, /T?.; žehlička = žertvovať", obetovať há) hladidlo 1 hladítko; žerucha, -y, 2. (rastli žalár, -a, m.; I v ža žehliť = hladiť na) lári; /nn. n., a. žalá žehnať, -ám, -ajú ; že- žezlo, -a, str. re; žalárny; žalárnik hnávať žhavý; žhúci žalm, -u, m.; žalmista; želať, -ám, -ajú; že žiabä, -äťa, str. žalmový lanie žiabra, -y, ž., zväčša žaloba, -y, ž.; žalobca; želatina, -y, i., jemné v plur. žiabry, -ber; žalobník; žalobkyňa; klie, jemný glej žiabrový žalobný Želeť, -iem, -ejú; želej; žiactvo, -a, str. žalospev, -u, m. želejúc; želel žiačka, -y, 2. žalost, -sti, ž.; žalostný železiareň i železiarňa, Žiadať, -am, -ajú ; žia žalostiť, -im, -ia -rne, 2. dateľ žalostivý železnica, -ce, 2.; že žiaden -dna, -dno; rad žalovat; žalovateľný lezničný; železničiar; šej píš nik, nikto, ni žaltár, -u, 777., sbierka železničiarsky jaký 356
žiadosť, -sti, ž. rubopis (zmenky), in- žliabok, -bku, m.; žiadostivý (niečoho) dossament; žirant; žliabkovať žiaduci žirový žiť, žlti, ž. žiak, -a, 772.; žiacky; žiť, žijem, žijú; ži, žite; žltačka, -y, ž. žiactvo; žiačka; žia žijúc žltnúť, -nem, -nú čik žito, -a, str; žitný žítok, -tku, 777. žiaľ, -u, /n.; žiaľny Žitomír, -a, m. žltý, žltkavý, žltkastý žiaľbohu i bohužiaľ živ, živa, živo = živý, zmeň, -ne, ž.= hrsť; žialit, -im, -ia; žialie- -á, -é zmienka vať živec, -vca, m. žmúriť, -im, -ia, privreť žiar, -u, m.; žiara, -e, živel, -vlu, TT?.; živel- oči; žmurkať; žmurk 2.; žiariť; žiarievať; „ "ý núť žiarivý; žiarny Živena, -y, ž. žmurky (hrať sa na žiarliť, -im, -ia; žiar živica, -e, ž.; živičný žmurky) livý; žiarlivosť živina, -y, ž. žmýkať, -am, -ajú; žičiť, -im, -ia; žičievať; živiť, -im, -ia; živievať; žmyknúť žičlivý; žičlivosť živiteľ; živiteľka žnec, ženca, m. Žid, -a, m. (člen ná živnosť, -sti, ž.; živ- žnica, -ce, ž. roda); žid (podľa vy nôstka žnivo, -a, str. znania) ; židovský; živnostenský žobrácky; žobráctvo žírfa, -aťa, str. živnostník, -a, TT?. žobrač, -e, ž. Žigmund, -a, TT?. živobytie, -ia, str. žobrák, -a, m.; žobrác žihať, -ám, -ajú živočich, -a, /n.; živo- ka žihľava, -y, ž. čichopis, -u, m.; ži žobrať, -em, -ú žila, -y, i.; žilka; žil vočíšstvo, -a, str. žobravý kovat; žilový; žil(k)o- živoriť, -im, -ia žobrota, -y, ž. vatý; žilnatý život, -a, m.; živôtik, Žofia, -ie, ž.; Žofka Žilina, -y, ž.; Žilinčan; -a, m.; životný žold, -U, 772. Žilinčanka; žilinský Životopis, -U, 772. žoldnier, -a, m. žilnatý životospráva, -y, ž. žoviálny, dobrosrdečný žinčica, -ce, ž. žízeň, -zne, ž. (bi žralok, -a, m.; žraločí žinenka, -y, ž. (z čes.), blické) = smäd; žíz žranica, -ce, ž. matrac nivý žrať, žerem, žerú; žinka, -y, ž. žížala, -y, ž. žravý žír, -u, m. = tuk; žírny Žižka, -u, m. žrď, -di, ž.; žŕdka žirafa, -y, ž. žľab i žleb, -u, m. žreb, -u, m., los; žre žírif; žíri mu voda, po žľaza, -y, ž.; žľazový; bovať, losovať vetrie žľaznatý; žliazka žrebčínec, -nca, m.;žxe- žiro, -a, str., prevod, žič, -i, ž.; žlčový bínec, -nca, 77?. 357
žrebec, -bca, T??. ž. =- pulec (mladá novinár; žurnalistika, žrebiť sa, -í, -ia žabka, ešte bezno novinárstvo žrebná (kobyla) há) žuť, žujem, žujú = žu žrec, -a, 777. žula, -y, ž.; žulový vať žriebä, -bäťa,str.; žrie- žumpa, -y, 2. žúžeľ 2 žúžoľ, -ľa, m., bäcí župa, -y, ž.; župný; uhoľ; čierny ako žú žriedlo, -a, str., vriedlo; župan; županský žoľ 7777?. g. žriedel žurnál, -u, 77?, časopis, žvýkat, -am,-ajú; pre- žubrienka / žabrienka, noviny; žurnalista, žvykovať
SOZNAM SKRATIEK. a., ak. i akuz. — akuzativ (4. pád) a i. = a iné, a inde, a inakšie al. = alebo angl. = anglický ap. = a podobne bibl. = biblické cit. = citoslovce č. = číslo č. i čes. = český d. a dat. = dativ (3. pád) dim. =diminutívum (zdrobnelé meno) dokon. = dokonavé (sloveso) franc = francúzsky g. i gen. = genitív (2. pád) hrom. = hromadné (meno) i. / instr. = instrumentál inf. = infinitiv (neurčitý spôsob) jedn. / jednot. = jednotné (číslo) kap. = kapitola komp. = komparatív (2. stupeň prídavných mien) krst. = krstné (meno) I. / lok. = lokál (6. pád) lat. = latinský ľud. = ľudový m. i muž. = mužský (rod) máď. = madarský min. = minulý mn. a množ. = množné (číslo) n. / nom. = nominativ (1. pád) nedokon. = nedokonavé (sloveso) nem. = nemecký neskl. = nesklonný nespr. = nesprávne neživ. =-- neživotné (meno podstatné) ob. = obecné (meno) obyč. = obyčajný, obyčajne os. = osobné (meno) pod. = podobne 360
podst m. = podstatné meno pomn. a pomnož. = pomnožné predl. = predložka prech. = prechodník príč. = príčastie príd. m. = prídavné meno príp. = prípona prísl. = příslovka sg. / sing. = singulár (jednotné číslo) slov. / sloven. = slovenský spr. = správne sr. / srov. = srovnaj str. / stred. = stredný (rod) tal. = taliansky tr. = trieda (slovesná) trp. = trpný (rod) tur. = turecký v. i vok. =.--- vokatív (5. pád) zám. = zámeno zastar. = zastaralý ž. / žen. = ženský (rod) živ. = životné (meno) OBSAH. Úvod Pravidlá slovenského pravopisu. Z pravopisu a hláskoslovia. 1. Kedy píšeme začiatočné písmeno veľké 2. Ako píšeme cudzie slová 3. Kde sa vyslovujú a píšu mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ . . 4. Slabikotvorné krátke a dlhé r, I, ŕ, í 5. Kde sa píše y, ý (tvrdé) a kde i, í (mäkké) 6. Kedy píšeme i (krátke) a kedy í (dlhé) 7. Kde píšeme é (dlhé) 8. Kedy píšeme ó (dlhé) 9. Kde sa píše ä 10. Kde píšeme dvojhlásky ia, ie, iu 11. Kedy píšeme dvojhlásku ô 12. Kedy píšeme dvojhlásku ou 13. Odsúvanie a prisúvanie spoluhlások vo výslovnosti . . . 14. Niektoré vokalizované predložky 15. DIžka a krátkosť samohlások alebo kvantita; krátenie . . 16. Písanie s- a z-. Spodoba čí asimilácia spoluhlások. Písanie etymologické, podľa pôvodu slova, a fonetické, podľa vý slovnosti 17. Niektoré iné zmeny spoluhláskové 18. Delenie slabík Z kmenoslovia. 19. Ženské priezviská 20. Ženské mená osobné a prídavné mená, odvodené od pod statných mien mužských na -an (-jan) 21. O tvorení komparatívu či druhého stupňa prídavných mien 22. Prídavné mená s príponou -í 23. Podstatné mená s príponou -dlo 24. Podstatné mená s príponou -teľ 25. Podstatné mená na -eň alebo -fla 26. Prídavné mená na -ný, -ná, -né 27. Slová ako čeština, slovenčina a pod 28. Prídavné mená s koncovkou -cí 29. Podstatné mená mužské s koncovkou -č ; 30. Podstatné mená s koncovkou -ík a -ikár, -ičkár . . . 31. Podstatné mená s príponou -ár, -ar, -iar 32. Podstatné mená zdrobnelé s príponami s -k 33. Koncovky -ícky a -íctvo 34. Kvantita slovies na -núť a -ať 35. Divočeť — divočiť 36. Slovesá na -ovať Z tvaroslovia. Zo skloňovania podstatných a prídavných mien. 37. Pohyblivé e,,o, a (á) 38. Krátenie a dĺženie slabík pri skloňovaní 39. O dĺžení a vsuvných hláskách ie, ô, á, e, o v množ. genitíve 40. Mužské mená na -a 41. Mužské mená na -o 42. Zvieracie mená mužského rodu 43. Slová: búra, rozopra, večera ap 44. Miestne mená: Boleslav, Čáslav ap 45. Prídavné mená privlastňovacie 46. Zo skloňovania mien cudzích Zo skloňovania zámen. 47. Zámená ja, ty 48. Zámená ten, tá, to 49. Zámená môj, tvoj, svoj ap 50. Zámená on, ona, ono 51. Zámená onen, ona, ono 52. Zámená čí, čia, čie -. Zo skloňovania čísloviek. 53. Kedy píšeme číslice a kedy vypisujeme číslo slovom . . 54. Číslovka jeden, jedna, jedno 55. dvaja, dva, dve, traja, tri, štyria, štyri 56. päť, šesť, sedem,... desať a p 57. sto, tisíc 58. dvacaf jeden, jedenadvacať ap 59. pol druha, pol treťa ap 60. dvoje, troje, štvoro ap 61. Neurčité číslovky: málo, mnoho, koľko, toľko .... 62. všetok, všetka, všetko Z časovania. 63. Neurčitý spôsob (= neurčitok čiže infinitiv) 64. Príčastie minulé činné (na -1, -la, -lo) 65. Príčastie minulé trpné (na -ný, -há, -né a -tý, -tá, -té) - 66. Podstatné meno slovesné 67. 3. os. množ. (oni) trpia a rozumejú; prech. prít. trpiac a rozumejúc 68. Rozkazovací spôsob 69. Složené příslovky Zo skladby. 70. Z mluvnickej shody v čísle a rode . Znamienka rozdeľovacie. 71. Bod alebo bodka 72. Ciarka 73. Středník 74. Dvojbodka 75. Výkričník 76. Otazník 77. Pomlčka 78. Úvodzovky 79. Spojovacia čiarka alebo spojovník . . 80. Závorky Abecedný pravopisný slovník. Soznam skratiek OPRAVY.
Na str. 37. v 1. riadku: asimilácia (nie asimilácia). Na str. 62. v 13. riadku: akuz. onoho (živ.), onen (neživ.), onu, ono nie onoho, onu, onoho). Na str. 99. pri hesle brokát: hodvábna (látka) miesto hodvábna. Na str. 109. pri hesle delinkvent: páchateľ (miesto páchateľ). Na str. 111. pri hesle diminutívum: diminutivum, -va (miesto -a). Na str. 112. pri hesle diplom: hodnosŕ (m. hodnos/). Na str. 149. pri hesle Karlín: časť (nie čas/). Na str. 172. pri hesle lynčovať: trestaŕ" (nie trestá/). Na str. 242. pri hesle preplávať: -am, -ajú (nie -u). Na str. 305. pri hesle tunajší: tunajší, viď tu (nie: tunajší viď tu).