Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom.

Jediné ministerstvom školstva a národnej osvety schválené vydanie; výnos č. 120.432/31—1 z 2. IX. 1931. Učebná pomôcka pre všetky školy v ČSR.

Vydala Matica slovenská (ako prácu svojej pravopisnej komisie).

Nákladom Štátneho nakladateľstva v Prahe. 1931. ÚVOD. Pravopis spisovnej reči slovenskej sa zakladá, ako pravopis český, hlavne na troch princípoch: fonetickom či zvukoslovnom, etymologickom či pôvodoslovnom a historickom či dejinnom. V duchu zásady fonetickej snažíme sa písať, ako vyslovujeme, označujeme dĺžku samohlások ap.; s hľadiska etymologického za­ chovávame pravopis slov podľa ich pôvodu, nie podľa ich dneš­ nej skutočnej výslovnosti; tak píšeme na pr. biť, bijem, zabíjať Táto kniha môže sa predávať len za cenu s i a byť, bývam s y pri rovnakej výslovnosti slabík bi, bi — na obálke vytlačenú. Všetky práva vy­ by, bý; v niektorých prípadoch však nepíšeme ani podľa výslov­ hradené. Pretláčanie nedovolené. nosti, ani podľa pôvodu slova, ale historicky, podľa pravopisnej tradície, aká sa u toho alebo onoho slova ustálila. Hlavne však sa kolíše vývoj slovenského pravopisu medzi zá­ sadou fonetickou a etymologickou. Proti češtine sa uplatnil fone­ tický spôsob v slovenčine zvlášte v písaní zdomácnelých cudzích slov obecných, hlavne latinských a gréckych, a v složeninách s pô­ vodnou predponou z- (skaza, skaziť, stratiť proti čes. zkáza, zka- ziti, ztratiti ap.). — V češtine zas píšeme niektoré slová alebo sku­ piny slov foneticky, ktoré sme v slovenčine až doteraz písali ety­ mologicky (srov. čes. dvacet, tŕicet, padesát, deník, nádeník ap. a doterajšie slovenské dvadsať, tridsať, päťdesiat, denník, ná­ denník ap.). V tejto našej novej úprave slovenského pravopisu snažili sme sa aspoň čiastočne zjednodušiť a uľahčiť pomerne veľmi ťažký náš pravopis, priblížiť písané slovo skutočnej výslovnosti, odstrániť nie­ ktoré nedôslednosti v pravopise i vo výslovnosti a zaviesť pev­ nejšiu jednotnosť pravopisnú. I. V súhlase so slovenskou výslovnosťou sme ustanovili tieto zásady: 1. Menné a slovesné složeniny s pôvodnými predponami z a vz Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku *"' ; " Píšeme etymologicky, t. j. podľa pôvodu slova, len v Turčianskom Sv. Martine. kde je význam týchto predpôn ešte dnes celkom zrejmý. 5 4 Píšeme: dvacať, dvaciaty, tricať, štyricať (nie dvadsať, šty­ Tak píšeme s-, kde je predpona tohože významu ako pred­ ridsať) ; pädesiat, šesdesiat, devädesiat (nie päťdesiat, šesťdesiat, ložka s, so: a) = spolu, dovedna, na pr. sbieraf, skladať, deväťdesiat); preca (nie predsa), ale predsavziať, predsavzatie složif, shodnúf sa, shoda, svarif ap.; b) = shora nadol alebo (lebo -tu sa ešte živo cíti pôvodný význam složeniny), ako píšeme vôbec odkiaľsi preč s povrchu ap., na pr. spadnúf, svrh- decko (nie detsko), ale detský. núť, shodif, srážaf, smyf ap. Píšeme podľa výslovnosti i podľa náležitého vývoja prídav­ Píšeme z-, keď táto predpona má význam odluky, na pr. zbeh, zbehnúf (od niečoho) ap. né mená: franský, habsburský, pezinský, kežmarský, ružom­ berský ap., nie -kský, -gský alebo -cký, ružomberkský, habs- Píšeme vz- tam, kde je jasný pôvodný význam predpony vz- = zdola nahor, na pr. vzbudif, vzbúrif sa, vzbura, vzpru- burgský, pezincký ap. žif, vzpruha ap. 3. Obecné zdomácnelé slová (apelatíva) z cudzích jazykov a slová z nich utvorené a poslovenčené cudzie mená vlastné, t. j. Ináče píšeme z- alebo s- podfa výslovnosti; tak hlavne osobné a miestne mená cudzie, pre ktoré máme už vžitú domácu v prípadoch, kde složenina s pôvodnou predponou z- má vý­ podobu, píšeme podľa ich skutočnej výslovnosti a podľa pravo­ znam = urobif tým, staf sa tým alebo vykonaf to,' čo znamená pisnej tradície, ktorá sa u nás vyvinula. Tak na pr.: diagram, slovo základné (t. j. sloveso nedokonavé sa stáva touto predpo­ imunita, komisia, profesor, štát, štátny, študent, teológ, teória, nou dokonavým bez inej zmeny významovej), tak na pr.: zbif, zbelef, zdokonaliť, zhoref, zhniť; schudnúť, skrátiť, skaziť, prezident, sféra, scéna, sérum, motív, archív, bróm, nervóza ap.; skaza, spýtať sa a rovnako i spytovať i spytovať sa, skúšať, skúška Rím, Londýn, Paríž, Asýria, Maratón, Ezop, Eneáš, Fridrich ap. ap. — Podľa toho píšeme v duchu výslovnosti i proti doteraj­ Ale cudzie mená vlastné neposlovenčené, zvlášte mená osob­ šiemu úzu: zriadiť, zriadenie, zriadenec, zboriť, zbúrať, zrútiť, né a mená zemepisné, miestne, pre ktoré nemáme vlastnej po­ zrúcať, zrúcanina, rovnako ako píšeme foneticky v prípadoch, kde doby, a obecné mená ňezdomácnelé píšeme pravopisom jazyka, je nie zreteľné, aká bola pôvodJiá predpona, na pr.: zbožie, spa­ z ktorého je slovo prevzaté. Tak na pr.: Achilles, Caesar, nilý, schody, spupný ap. Réaumur, Vietor Hugo, Greenwich, Shakespeare, Puš- kin, Kordillery, Kilima-Ndžaro ap.; essay, etuda, xnatch. 2. Zjednodušili sme zdvojené spoluhlásky alebo skupiny spo­ allegro ap. luhlások, kde zachovanie spôsobu etymologického nemalo zvlášt­ neho významu. II. V pravopise slovenskom rozlišujeme v duchu historickej Tak budeme písať: sať, nasať, vysať ap., savec (miesto dote­ zásady i pravopisnej analógie alebo literárneho úzu i a y, hoci rajšieho ssať ap.), ako sutina (zo ssutina). vo výslovnosti rozdielu medzi i a y nieto. S hľadiska etymolo­ Ale zachovávame zdvojené -kk- v mäkký, mäkkosť ap., gického alebo pre shodu s češtinou urobili sme niekoľko opráv lebo tak vyžadujú odvodené slová mäkčiť, mäkší ap. proti doterajšiemu stavu. Tak píšeme: krídlo, skriňa (ako č. krídlo, Píšeme podľa výslovnosti deník, nádeník, nádeníčka, bube­ skríň), škridla, škridlica, tovaryš, tryzna, ako v češtine budú pí­ ník, pláteník, pláteníctvo, seník ap. za doterajšie denník, náden­ sať podľa úzu slovenského Šariš, šarišský s i. ník ap. Pokladali sme za múdre z vážnych príčin technických Ale zachovávame zdvojené -nn- v prídavných menách cen­ priblížiť v tejto veci pravopis slovenský a český, keď sa úprava ný, denný, kamenný, súkenný ap., kde sa ešte živo cíti rozdiel týchto niekoľkých sporných prípadov písania i a y v ničom ne­ medzi kmeňom na -n a príponou -ný a kde etymologický spô­ dotýka fonetickej štruktúry slovenčiny ani češtiny. sob písania vyžaduje i potrebná jasnosť a presnosť jazyková. Píšeme podľa výslovnosti alsaský, nebeský, rakúsky, saský, III. Niektoré nové pravopisné úpravy sa týkajú i takrečenej veský, novoveský (od Nová Ves) ap., nie podľa etymológie s dvoma °rtoepie slovenskej, t. j. náuky o správnej slovenskej výslovnosti. -ss- alsasský, sasský ap. 6 7

Také je hlavne ustálenie kvantity v niektorých sporných prí­ benzín, citrín, karmín, chinín; aspirín, glycerín, naftalín, padoch : v domácich slovách ojedinelých i v skupinách slov, parafín ap.; v zdomácnelých slovách cudzích a v skloňovaní i časovaní. Tak sme ustálili kvantitu slov: siísed, ráno, úfať, fsf, nížina, angína, disciplína, tamburína ap.; ponížený, slúžka, dym, Boh, voz, odchýlka, odchylný ap.; ambícia, milícia, munícia, prohibícia, tradícia; kolízia, proví­ slov na -dlo: kyvadlo, struhadlo, kusadlo, napajadlo ap., ale zia ap.; dráždidlo, lákadlo, osfdlo, lietadlo, tienidlo ap.; aberácia, adaptácia, administrácia, afiliácia, reštaurácia ap.; slov na -č: väzač, palič, pomáhač, pokrývač ap.; ale roz­ absolúcia, inštitúcia, prostitúcia, revolúcia, rezolúcia ap.; nášač, prechovávač, natierač ap.; agónia, irónia, alegória, cigória, kalória, anatómia ap.; slov na -tel :• pisateľ, obyvateľ, dobyvateľ ap.; ale zasielateľ, absolutórium, auditórium, oratórium, krematórium ap.; riaditeľ, usporiadateľ a starobylé priateľ, nepriateľ*; anémia, endemia, akadémia, epidémia; artileria, arteria, bak­ slov na - eň alebo -ňa: pekáreň, sleváreň, lekáreň, mleká- reň, učtáreň, čitáreň, alebo pekárňa, slevárňa, lekárňa, mlekárňa téria, adhezia ap.; učtárňa, čitárňa ap.; banderium, kolégium, mystérium ap.; ženských mien osobných a prídavných mien, odvodených Sardinia, Sicília, sardinský, sicílsky; Asýria, Sýria, Hýria, od podstatných mien na -an Gan)-' mešťan — meštianka, asýrsky, ilyrský; Fenicia, Kastília, kastílsky ap.; meštiansky, Turčan — Turčianka, turčiansky ap.; Slovan — Armén, Armenia, arménsky ap.; Slovanka, slovanský; Bratislavan — Bratislavanka, bratislav­ Babylon, Babyloňan či Babylonec, babylonský; Macedónia ský ap.; či Makedonia, macedónsky; Panónia, panónsky ap.; prídavných mien na -í: vtáčí, vtáčia, vtáčie, páví, kohútí, Albánia, Albánec, albánsky; Austrália, austrálsky ap. býčí ap.; ale na pr. líščí, líščia, líščie, netopierí ap.; Ustálili sme podľa určitých pevných kategórií niektoré posiaľ zdomácnelých slov cudzích: augustinián, burzián, grego­ sporné alebo v dvojtvaroch sa vyskytujúce tvary slovesné: riánsky, mariánsky, Julián, juliánsky ap.; ale Talian, taliansky; tak podobu neurčitého spôsobu či infinitívu na -ef: roz- askéta, anketa, blanketa, planéta, kométa ap.; umeť, šedivef, červenef, trpef, leteť, sedeť, videť, viseť ap. (ako tó"n, trón; balón, balkón, kupón, salón, vagďn ap. v slovách; je v príčastí minulom činnom rozumel, šedivel, trpel ap.), kde dlhé ó je nepochybné; ale atóm, atómový, citrón, kordón, podobne: treť, vreť, umreť, mleť ap. (ako trel, vrel, umrel ap.), pardon, perón, antimón, ariston, gramofón, mikrofón, pavilón ap., hoci podľa nárečí stredného Slovenska boly by oprávnené prognóza, nervóza, psychóza, metamorfóza; rigorózum, ri­ i podoby s -ie-: rozumieť, trpieť, vrieť ap. gorózny ap.; Vymedzili sme presne i slovesá s príponou prítomného času aféra, sféra, bariéra, kariéra ap.; s -ie-: rozumiem, rozumieš, smiem ap.; nesiem, nesieš, ve­ operatér, trenér, montér, šofér ap.; diem, pečiem, strežiem ap.; miniem, minieš, hyniem ap. — a fraktúra, garnitúra, koloratúra, procedúra ap.; s -e-: idem, ideš, žnem, dmem, trém, melem ap.; plačem, ste- infinitív, infinitívny, komparatív, motív; definitíva, definitívny, lem, berem ap. direktíva, ofenzíva ap.; V nárečiach stredného Slovenska a podľa nich i v spisovnej slovenčine sa zachováva rytmický zákon, podľa ktorého nebývajú v slove vedľa seba dve dlhé slabiky, ale drahá slabika po dĺžke sa zpravidla kráti a za dvojhlásky ia, ie, iu býva a, e, u. Podrobne sme vymedzili platnosť tohoto zákona (čierny, čierna, čierne, krásny ap. proti dobrý, dobrá, dobré ap.; dá- s 9 vam, dávaš, kráčam, kráčaš ap. proti volám, voláš, vraciam, vraciaš ap.) a určili sme všetky prípady, kde krátenie nenastáva (nie jedni, jedné, všetkí, všetké) a množ. akuz. muž. než. a žen. (3. os. množ. č. súdia, chvália, nie súďa, chváľa ap.; v slove­ a stred, jedny, všetky (nie jedné, všetké). sách opakovacích siídievam -*- nie súdevam — ako robievam 5. Rozdiel medzi prídavnými menami na -ný, -ná, -né ap., ale kúpavam popri kúpavam ap., a vždy len kráčavam ap.). (zbožný, -ná, -né) a -ní, -nia, -nie (národní, -nia, -nie) sa IV. V tvarosloví zostáva v jadre stav, aký sa v spisovnej slo­ v spisovnej slovenčine nezachováva. Píšeme a skloňujeme rov­ venčine vyvinul a časom ustálil. nako: mocný, krásny ap. ako: jarný, -ná, -né, horný, dolný, vrchný, spodný ap. — Podľa starej tradície píšeme dnes len: V novej úprave sme sa dotkli, len niekoľkých drobností: Národnie noviny. 1. V skloňovaní mužských mien zvieracích had, orol, pes, * * medveď ap. z dvojtvarov podoby osobných mien n. pi. hadi, orlí * ap., množ. ak. hadov, orlov a neživotných mn. nom., ak. hady, orly „Pravidlá slovenského - pravopisu" vydávame v podobnom ap. uvádzame pre väčšinu mien zvieracích podoby osobných mien spracovaní a rozsahu a v podobnej úprave, ako sú úradné „Pra­ ako jedinú kategóriu životných mien muž. vôbec, tedy: množ. vidlá českého pravopisu". Obsahujú časf mluvnickú, hlavne s hľa­ nom. (jedovatí) hadi, (verní) psí ap. ako (statoční) chlapi, množ. diska pravopisného, kde sú shrnuté pravopisné zásady a pra­ (gen.) ak. (jedovatých) hadov, (verných) psov ap. ako (statoč­ vidlá s doklady, a podrobný pravopisný slovník, podávajúci z po­ ných) chlapov. kladu spisovnej reči slovenskej hlavne slová a tvary, ktorých spô­ Len mená kôň, vôl i demin. koníček a ešte niektoré majú sob písania je ťažký alebo sporný, termíny technické nie vše­ množ. nom. a ak. podľa neživotných: (pekné) kone, voly, koníčky, obecne známe, význačné slová cudzie, zvlášte. zdomácnelé slová volky a podobne zdrobnelé vtáčik, vrabček, baranec ap., vtá­ kultúrne, a chybné slová zle tvorené, alebo zbytočné slová cudzie, čiky, vrabčeky, barance ap. a rovnako i pstruh, mn. nom., ak. nemecké a maďarské, ktorým treba vyhýbať, keď máme dobré pstruhy. slová domáce. * * 2. Pri skloňovaní cudzích mien upozorňujeme na mená na * -izmus: katechizmus ap., na stredné mená na -um: dátum Podávajúc slovenskej verejnosti túto novú úpravu sloven­ ap. a na -eum, -ium, -uum, ktoré skloňujeme podľa toho, ako ského pravopisu, ktorá sa stáva schválením nášho ministerstva žiada rod a kmeň známy z mluvnice gréckej a latinskej, tedy na školstva a národnej osvety prvým úradným pravopisom sloven­ pr. katechizmus, gen., dat. katechizmu (nie katechizmusu) ap., ským, sme si plne vedomí nedostatkov prvého vydania nášho diela, dátum, gen. dáta (nie dátuma) ap., lýceum, gymnázium, nie diela jednotlivcovho, ale kolektívnej práce päťčlenovej komisie gen. lýcea, gymnázia (nie lyceuma, gymnáziuma) ap. jazykového odboru Matice slovenskej. Pravopis je a bude vždy 3. Pri skloňovaní zámena ten, tá, to pokladáme za spis. len vecou dohody, výsledkom kompromisu, ako písať hovorené podobu množ. nom. a akuz. neživ, muž., žen. a stred, tie (nie živé slovo. Pravopis je nie formou nehybne trvácou a neživou, té), popri muž. živ. n. tí, akuz. tých. ale dokiaľ jazyk žije, vyvíja sa, mení sa a prispôsobuje sa stále 4. Z dvojtvarov jeden, jedon — všetek, všetok po­ novému a novému životu jazyka a svojej dobe i pravopis. I s tejto nechali sme pre spisovný jazyk podoby jeden, všetok ako stránky je naše dielo typickým obrazom a dokumentom sloven­ najrozšírenejšie a najoprávnenejšie. Ináč skloňujú sa: jeden, skej prítomností: naväzujúc na pravopisnú a jazykovú tradíciu, Ž sa vyvinula na Slovensku v minulom století a na začiatku • jedna, jedno — všetok, všetka, všetko, ako mená prídavné nášho stoletia, snaží sa s hľadiska dnešných čias podať systém (dobrý, dobrá, dobré); na pr. jednôt, gén. jedného, jednej, Pravopisu slovenského, ukazujúc niektorými svojimi zmenami na všetkého, všetkej ap., len v množ. nom. a akuz. zachovávame nove odvážnejšie možnosti vývoja slovenského pravopisu i v bu­ staré podoby zámenné: množ. nom. jedni, jedny, všetci, všetky dúcnosti. PRAVIDLA SLOVENSKÉHO PRAVOPISU. Z PRAVOPISU A HLASKOSLOVIA.

1. KEDY PÍŠEME ZAČIATOČNÉ PÍSMENO VEĽKÉ.

So začiatočným písmenom velkým píšeme:

a) Slovo, ktorým sa začína veta, na pr.: Otec bol v meste. — Čakal som priateľa. b) Prvé slovo po bodke (.), na pr.: Nastalo pekné jarné dopo­ ludnie. Na veži kostola zazvonil zvon, a ľudia sa začali schádzať. — Žili raz jedha maminka a otecko. Mali dvoje detí.

c) Niekedy i po otázniku (?), výkričníku (!) a dvojbodke (:). Po otázniku a výkričníku sa píše začiatočné veľké písmeno, keď sa otáz­ kou alebo výkrikom či zvolaním veta skončila, po dvojbodke, keď za ňou ide priama reč, na pr.: Kde si? Poď sem! — Čo­ hože mi treba? Som šťastlivý človek! — Pracujme! Práca je pra­ meňom života. — Deti volaly radostne: „Lastovičky prišly, bude leto!"

d) Vlastné mená: osobné mená a priezviská: Jozef, Alexander; Šafárik, Kol- lár, Masaryk; mená pohanských bohov a bohýň: Zeus, Jupiter, Perún, Vesna (bohyňa); Boh, s veľkým začiatočným písmenom = kresťanský; ináče boh (pohanský); mená zvierat: Dunčo, Pozor (pes), Straka, Malina (krava); mená hviezd: Jupiter, Panna, Býk a podľa toho v spisoch hvezdárskych (inde nie) Zem, Slnce, Denica ap.; mená zemepisné: krajín, miest, hôr, riek, národov, kmeňov, rodov ap.: Slovensko, Čechy, Rakúsko, Amerika; Praha, Brati­ slava, Piešťany; Tatry, Šumava, Kriváň; Dunaj, Vltava; Čech, Slo- 14

15 vák, Slovan, Oravec; Slovanstvo; Píastovcf, Pŕemyslovcí; Žid = čJen národa, žid = príslušník náboženstva židovského; Hora, Stará Hora, Suchá Hora ap. (dediny slovenské), Černá mená sviatkov: Vianoce, Turice, Hromnice; Hora (osada na Morave), Nový York, Nový Južný Wales; prídavné mená významu privlastňovacieho, utvorené z mien meno prídavné s vefkým písmenom a podstatné s malým, keď osobných príponami -ov, -ova, -ovo alebo -in, -ina, -ino: je prídavné meno významu vlastného a podstatné meno významu Karlov, -ova, -ovo, Máriin, -ina, -ino; Bernolákova doba. obecného, na pr.: Atlantický, Tichý oceán; Stredozemné, Červené, Mrtvé, Jaderské, Ľadové more; Čierne, Ženevské jazero; Štrbské, V pomiestnych menách (v menách častí pofa či chotára, Popradské pleso; Arabský, Terstský záliv; Kotorská boka; Darda- ulíc, domov ap.), ako: Pod Strážou, Za Stranami (časti poľa v Tu- nelská úžina; Malý, Vefký Žitný ostrov; polostrov Pyrenejský; ranochj, Na Šibeniciach, Za Šibenicami (v Mošovciach), Malé Rovne Biela voda (potok), Biela hora (vrch), Liptovské hole, Veterné hole, (hory v Mošovciach) ap., píšeme s vefkým písmenom slová Stráža, Inovecké hory, hory Orlické; Polabská rovina; úval Dolnomo- Stráne, Šibenice, Rovne ap., keď sa v nich necíti ich význam ravsky; nížina Uhorská; priesmyk Jablunkovský; stolica Trenčian­ obecný, lebo už vymizol z pamäti; ale v menách, ako: „Medzi ska, Šarišská; Nový svet (= Amerika a Austrália); Ohňová zem; potoky", „Proti záhradám", „Dolný koniec", „Pod vápenicou", Štúrova, Štefánikova cesta; Dlhá ulica*, Staromestské námestie; Mi­ „Panský vŕštek", „Pri kríži", „U zlatého hrozna", obecný vý­ chalská brána; Národný dom ; Národné divadlo; Slovenská banka; znam slov: potoky, záhrady, koniec ap. sa ešte cíti a preto sa Mestský sad; rukopis Zelenohorský, Králička biblia ap.; píšu tieto slová s malým počiatočným písmenom. podobne píšeme i mená krajín a štátov, keď ich základom je prídavné meno: republika Československá; zem Moravskosliez- Prídavné mená, odvodené z mien vlastných osobných a zeme­ ska, krajina Slovenská, Podkarpatskoruská; republika Francúzska, pisných, sa píšu s malou literou, na pr.: homérovský smiech, ho- bývalá ríša Rakúsko-uhorská, kráľovstvo České, Spojené štáty se­ mérovská otázka, štúrovská filozofia, mariánsky, svätovítsky kostol, veroamerické ap.; vladislavská sieň (na hrade pražskom), český kráľ, slovenské kroje, meno podstatné s písmenom veľkým a prídavné s malým, keď rímsky cisár; považské dediny, polabskí Slovania, lužickí Srbi, belo- horská bitka, bratislavský okres, nitranské biskupstvo, staromestská je meno podstatné významu vlastného a meno prídavné obec­ radnica, komárňanský prístav ap. ného, na pr.: severné Alpy vápencové, svätý Otec = pápež, cir­ kevní Otcovia (alebo len Otcovia), Písmo sväté (alebo len Písmo). Podobne s malým písmenom sa píšu i podstatné mená, od- vodenéod vlastných mien osobných, ako: husita=prívrženec Husov, Píšeme: Alpy, Slovensko, Bratislava, Dunaj ap., ale hory luterán = prívrženec Lutherov; pod. i štúrovec, bernolákovec, alpské, roviny slovenské, obec bratislavská, veľtok dunajský; wagnerovec alebo wagnerián, prívrženec Štúrov, Wagnerov ap. * „Dlhá ulica", ktorá sa tak menuje (na pr. v Bratislave, Prahe mena,Ke vtedď ysa samen píšeo : vlastné skladá z prídavného a podstatného a i); pod. „Dolná, Horná ulica" (na pr. v Mošovciach); naproti tomu [e „dlhá ulica", ktorá je nie krátka; „dolná, horná ulica", ktorá je dole oboje s počiatočným vefkým písmenom, keď obidve mená ci hore; pod. „Malé námestie", ktoré sa tak volá (na pr. v Prahe), na­ proti tomu je „malé námestie" to, ktoré je nie dosf priestrané. Podobne majú význam mena vlastného, na pr.: Alexander Veľký, Boleslav sa lišia zreteľne zvláštne významy pomiestnych mien „Malá strana" Chrabrý, Anton Padovský alebo Paduánsky, Panna Orleánska, •así Prahy), „Malá strana, Veľká strana" (časti osady Necpál v Tur­ Malá Ázia, Južná Amerika, Turčiansky Svätý Martin, Královské ci), „Druhá strana" (časť Turian), „Dolný koniec", „Horný koniec" (na Vinohrady*, Česká Tŕebová, Čierna Hora, Nová Hora, Mladá pr. v turčianskych osadách Necpaly, Turany, Podhradie ap.) naproti obecnému významu malá, veľká strana (v politike ap.), horný, dolný * České miestne m^s - Komec (mesta vôbec, nejakej veci ap.). Podobne píš Nové Mesto nad váhom, ale Nové mesto (čast Prahy) a nové mesto (mesto novo vzniklé, novo budované) ap. 16

17 svätý Vít, ale chrám svätovítsky; podobne: Týn, Loreta, ale chrám týnsky, loretský; Pŕemyslovci, ale rod pŕemyslovský; však zpravidla dr.), MUC, PhC, MgPh. = magister farmácie; Nový rok (1. január), Ďohviezdny večer = Štedrý večer, Všech- pod. KČST. (= Klub československých turistov), NL. (Národní svätých, na Tri krále, na Mena Ježíš, Kvetná nedeľa, Smrtná ne­ listy), SI. Pohľ. i SP. (Slovenské pohľady) ap. deľa, Zelený štvrtok, Vefký piatok, Veľká noc, ale veľkonočný, štedrovečerný, ako vianočný, hromničný ap. Poznámka. V niektorých prípadoch nemožno s určitosťou rozhodnúť, aké písmeno písať, veľké či malé. Akési kolísanie e) Mená spolkov a spoločností, na pr.: Sokol, Orol (ale orol, tu vždy bolo a bude. sokol = člen Orla, Sokola), Hlahoí, Beseda; Remeselnícka be­ seda, Jednota českobratská, Slovenský klub, Česká akadémia vied a umení, Matica slovenská. 2. AKO PÍŠEME CUDZIE SLOVÁ. Pri stručnom vyjadrení píšeme podľa smyslu s veľkým písme­ nom : Matica = Matica česká alebo slovenská; Pohľady = Slo­ Cudzie slová píšeme v slovenčine dvojakým spôsobom. Alebo venské pohľady; Republika = republika naša (t. j. Československá); hľadíme zachovať, nakoľko možno, pravopis jazyka, z ktorého bolo vydanie nákladom Akadémie = Českej akadémie vied a umení ap. slovo prevzaté, ponechávame litery a ich skupiny v slovenčine ne­ f) Tituly kníh, skladieb, diel umeleckých, časopisov, mo­ obvyklé a dĺžku neoznačujeme čiarkou či dĺžňom — alebo pri­ dlitieb ap., na pr.: Vlčkove „Dejiny literatúry slovenskej", Hviezdo­ spôsobujeme slová slovenskej výslovnosti, najmä zjednodušujeme slavova „Hájnikova žena", Smetanova „Predaná nevesta", Štursov litery zdvojené, zbavujeme sa litier a skupín v našom pravopise „Ranený", Biblia === Písmo sväté (biblia = výtäh zo svätého neobvyklých a označujeme dĺžňom — častejšie v koncovkách nežli Písma), Starý zákon (čiastka Biblie), Oítov Slovník náučný, apoštol­ vnútri slov — samohlásky slabík dlho vyslovovaných. ské Vyznanie viery, Slovenské pohľady, Národnie noviny, Sbor- ník Matice slovenskej, Slovenský deník, Sborník Muzeálnej slo­ Spôsob prvý je pravidlom pri menách vlastných, ako: Achil­ venskej spoločnosti; Otčenáš, Zdravas, Desatoro. les, Caesar, Réaumur, Vietor Hugo, Greenwich, Goethe, Shakespeare, Puškin, Mickiewicz, Karadžič, Wagner, Felix, Alexander, Kordillery, Kilima-Ndžaro ap.; g) Ako slovo Boh vo význame kresťanskom, tak í iné slová, a pri slovách obecných, ktoré nie sú ešte celkom zdomácnelé, keď znamenajú Boha, píšu sa s veľkou literou: Pán, Pán Boh, Kristus Pán, Hospodin, svätý Duch, najsvätejšia Trojica, Stvo­ na pr.: quadriennium, essay, etuda, match, cricket, allegro ap. riteľ, Spasiteľ, Vykupiteľ, Ukrižovaný, Prozreteľnosť ap.; Spôsob druhý býva pri cudzích menách vlastných, ktoré sú podobne sa píše: anjel Pána, modlitba Pána, Panna Maria, hláskové poslovenčené alebo sú už zdomácnelé, na pr.: Rím, Lon­ h) Slová oslovovacie v listoch, na pr.: Ty, Tebe, Ti, Vy, Vás, dýn, Paríž, Egypt, Grécko, Holandsko, Asýria, Apeniny, Korint, Tvoj, Váš ap.; staré tituly, nakoľko sa ich dosiaľ užíva: Vaša Atika, Maratón, Atény, Cézar (ako meno krstné, ináč C. I. Cae­ Milosť, Vaša Jasnosť, Jeho Excelencia ap. ; sar), Ezop, Eneáš, Eneida, Fridrich, Kréta, Brémy ap.; nevhodne sa píše: ako Ste hovorili, aby Ste ráčili, Ctený okrem toho pri mnohých iných slovách významu obecného, Pane, Veľactenému Pánu..., miesto správneho: ako ste hovo­ takých, ktorých sa denne užíva a ktoré sú už zdomácnelé, na pr.: rili, Ctený pane, Veľactenému pánu ap. diagram, rekomandovať, imunita, kolokvium, iluminácia, idyla, adresa, komisia, profesor, mezanin, mecén alebo mecenáš, aféra, ch) V niektorých ustálených skratkách, ako: P. = páter, JUDr., nacionalizmus, drogéria, silueta, šofér, angažovať, katar, rytmus, MUDr., PhDr., ThDr., Dr. tech., Dr. (vo vetnej spojitosti 'itograf, mytológia, katedra, estetika, etika, erár, prelát, peda­ góg, sféra, ekonomický, toaleta, kuloár, senát, kandidátka, so-

2. 18 19 náta, agitátor, promenáda, estráda, admirál, generál, reálny, agrár­ ny, tabitlárny, kapitán, fontána, panoráma, systém, migréna, scéna, ten, tento, teprv, temer, teraz, tedy; nadeň = nad neho; po- likér, ležérny, kariéra, termín, blondín, gavalier, elixír, inženier, deň = pod neho; v tvaroch príd. mien v gen., dat., lok. sg. f. mla­ manéver, bibliotéka, kopírovať, akcíz, gáz, kráter, šéf, prémia, dej, vydatej, peknej (žene); v gen., dat. sg. m. a str. pekného, préria, bdr, dóm (chrám), pól (severný), tón, óda, bÓra, pór, peknému, tvrdého, tvrdému, zlatého, zlatému; tak i krásneho, póry, móda, sólo, lóža (v divadle) ap.; krásnemu ap., kde e je po dlhej slabike na miesto dlhého é podobne i bróm, apríl, sérum, motív, deskriptíva, archív (pekného, peknému ap.); v jednôt, nom., ak. stred, a v množ. (ale archivár), nervóza, sezóna, úzus, nominatív, genitív, datív, nom., ak. pekné, mladé (dieťa, stromy, ženy, mestá ap.); tak i akuzatív, reverz, konkurz, g., d. jedn. reverzu, konkurzu ap. (na­ krásne (dieťa, ženy, mestá) ap.; proti doterajšiemu spôsobu v spisovnej češtine: bróm, apríl, sé­ v cudzích slovách: idea, termín, Terézia ap. rum, motív, deskriptíva, archív, nervosa, sezóna, usuš, nominativ, Slabiky di, ti, ni sa čítajú ako ďi, ťi, ňi, na pr.: divý, tichý, akusativ, konkurs, revers ap.). nikto ap. Podľa obecne vžitej výslovnosti slovenskej i podľa doteraj­ Tvrdo sa vyslovuje d, t, n v slabikách dí, tí, ní (di, ti, šej tradície literárnej píšeme: štát, štátny, štatárium, študent, n i) v množnom nominatíve: mladí, zlatí, pekní (ľudia), prekliati, štúdium, inšpektor, inšpicient ap. (proti čes. spôsobu písania s s: čierni (ľudia); podobne v složených slovách: od-ísť, nad-ísť ap.; štát, statní, študent, inšpektor ap.). — Ale v cudzích slovách a v cudzích slovách: gramatika, matematika, disciplína, me­ kultúrnych neľudových píšeme a vyslovujeme pôvodné s, na pr.: chanik ap. instrumentál (ale inštrument), inštinkt, inšpirácia, status ap. V slabikách s dvojhláskami ia, ie, iu hláska, ktorou sa tieto Mená mesiacov píšeme v slovenčine takto: január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október; november, dvojhlásky počínajú, obmäkčuje v domácich slovách predchádza­ december. júce spoluhlásky d, t, n v ď, ť, ň. Tedy v slabikách dia, die, diu, tia, tie, tiu, nie, nie, niu čítaj ď, ť, ň, na pr.: ľudia, diera, tiahnem, tiecť, šitiu, pokolenie, nie som, paniu ap. Poznámka. Úplnej jednoty v písaní cudzích slov nebolo a nebude nikdy, lebo nieto jednoty v mienke, ktoré slová sa môžu V ostatných prípadoch sa označuje výslovnosť spoluhlások pokladať za zdomácnelé a ktoré ešte nie. d, t, ň, na pr.: medveď, ďaleko, vďačný, kosť, ťava, kameň, kameňom ap. Zbytočne nepíšme slov cudzích, kde máme vhodné slová svoje. 2. V slovenskej výslovnosti spisovnej dôležitá je hláska mäkké I. Mäkké I sa vyslovuje v slabikách pred e, i, í, ia, ie, iu, 3. KDE SA VYSLOVUJÚ A PÍŠU MÄKKÉ SPOLUHLÁSKY tedy le, H, H, lie, Ua, liu, hoci sa jeho mäkkosť tu neozna­ ď, f, ň, T. čuje (tak ako ď, ť, ň v slabikách de, te, ne, di, ti, ni, dia, 1. Slabiky de, te, ne sa čítajú ako ďe, ťe, ňe (ako čes. dé, «a. nia ap). Na pr.: pole, po chvíli, v obilí, obilie, v po­ té, né), a to nielen v tých prípadoch ako v češtine, na pr. liach, obiliu ap. deti = č. deti, telo = č. telo, v jednôt, dat., lok. vode, žene V ostatných prípadoch sa výslovnosť mäkkého I označuje = I. = č. vode, žene, nemý = č. nemý ap., ale i v prípadoch, kde Tak pred a : lad, ľadvie, lákať (sa), ľahký, ľahnúť, ľan, sa v češtine píše a vyslovuje de, te, ne, na pr. deň (vyslov !avý, podľa, hľa, hľadeť, kľačať, žľab (i žleb), žľaza; v nom. ďeň), teľa (ťeľa), vediete (veďieťe), nesiete (ňesieťe), naproti SS- chvíľa, jedľa, košeľa, nedela, roľa, vôľa; strieľať od streliť, čes. den, tele, vedete, nesete (s výslovnosťou de, te, ne). udieľať od deliť ap. Slabiky de, te, ne sa vyslovujú v spisovnej slovenčine (Srovnaj v češtine zväčša v týchto prípadoch za slovenské ľa tvrdo len v týchto slovách domácich: jeden, jedenásť, hoden, • j,, ' na pr-: *ed, ledví, lehký, len, ... hle, hledéti, ... chvíle, Jedle, stfíleti ap.) 20

21 kľúč, Prepľúcd au ,ap ú. : ľud, ľutovať, vľúdny, kľuka, pľuť, sľub, sľúbiť, Len v niektorých cudzích slovách sa píše y po c, na pr.: (Srovnaj v češtine za slovenské ľu, ľú — ii, lí, na pr.: lid, litovati, vlídný, slib, slíbiti, klíč, plíce ap.) Cyril, cylinder, cymbal, cyklon, cyklus, cynik, cynizmus, Cyprus, gen. Cypru (ostrov) i cyprus (strom), encyklika, ency­ Pred o : povoľovať, podpaľovať, od povoliť, podpáliť; po­ dobne i poľovať, poľovník a i. klopédia ap. Prostred slova pred spoluhláskou a na konci slova, na pr.: beľ- 2. Litera y, ý sa píše po tvrdých spoluhláskach h, cb, k, mo, koľko, toľko, veľmi; pri mäkkých kmeňoch mužských a žen­ ských : cieľ, gen. cieľa, bôľ, bôľu, kráľ, kráľa, učiteľ, učiteľa, priateľ, g, d, t, n, na pr.: hyniem, hýbať, chyba, chytám, kytka, kazateľ ap.; zreteľ, zreteľa, motýľ, motýľa; diaľ, gen. diale, my­ jaskyňa, kývať, burgyňa, dych, kedy, dýmať, ty, motyka, seľ, mysli (ale úmysel, priemysel s tvrdým 1), soľ, soli ap. týždeň, ženy. V písme i výslovnosti treba rozoznávať slová: Poznámka. Na niektorých miestach Slovenska sa vyslovujú hlásky ľad (č. led) — lad, ladiť, ladný; ľak, ľaknúť (č. lek) — rf, f, ň ívrdo ako d, t, n, na pr.: vidím — vidým, tichý — tychý, lak, lakovať; ľan (č. lan) — laň; vlani (č. vloni); ľavica = ľavá nikto — nykto ap., a preto uvádzame niektoré slová, ktoré po tvrdých ruka (č. levice,) — lavica (č. lavice); roľa (č. rola) — rola (di­ spoluhláskach d, t, n majú y. vadelná, č. rola); uhoľ, g. uhľa (č. uhel, uhle) — uhol, uhla Po d: dych, dýchať; dym, dýmať, nadýmať; dyňa; dýka; hospo- (č. úheí, uhlu) v geometrii ap.; myseľ, mysli — úmysel, prie­ dyňa (ale Hospodin = Pán, Boh); kedy, tedy; lodyha, vladyka. mysel, gen. úmyslu, priemyslu ap. Po t: ty, tykať; týkať sa, dotýkať sa, tyč; tylo, tyť (=tučneť), týždeň, motyka, motýľ, styd, stydet sa, ostýchať sa, svätyňa, štyri, žatým; Tyroly, tyger. Mäkké ľ sa liší výslovnosťou od 1 obyčajného (stredného): Po n: nyní (v cirkevnej reči, inakšie teraz), nyť ( = túžiť). 1 sa vyslovuje tak, že sa jazyk opiera koncom o ďasna, pri ľ sa opiera jazyk plochou o predné podnebie, podobne ako pri vý­ Výnimečne sa píše i, í: slovnosti ď, ť, ň. — Ale ľ sa nevyslovuje ako Ij. a) Po všetkých týchto tvrdých spoluhláskach v množnom nominatíve a vokatíve mužských prídavných mien, na pr.: vysokí chlapi, hluchí starci, mnohí ľudia, tvrdí, statoční vojaci, pre­ 4. SLABIKOTVORNÉ KRÁTKE A DLHÉ r, 1, ŕ, í. kliati vrahovia ap., naproti nom. jednôt, č. vysoký, hluchý starec, mnohý, tvrdý, statočný človek ap. Podobne i po spoluhláskach V slovenčine je vedľa krátkeho samohláskového čiže slabiko- obojetných b, p, m, v, r, s, z, 1, na pr.: dobrí, slepí, slabí, tvorného r, 1 v prípadoch, ako: vrch, prst, krst (=čes. kŕest), malí ľudia ap., naproti dobrý, slepý, slabý, malý človek. vlk, blcha ( = čes. blecha), žltý ( = čes. žlutý) i dlhé ^samohlás- (Srovnaj v češtine: vysocí, hluší, množí lidé — vysoký, kové ŕ, í, na pr.: vŕšek = vŕštek, kŕč (= čes. kŕeč), vlča, hĺbka, tĺcť (=čes. tlouci) ap. hluchý^ mnohý človek; tvrdí (vyslov -á°í), stateční (-ňí), pro­ ti ^ "^ — tvrdý, statečný, prokletý človek. A podobne: dobfí, slepí, slabí, malí starci — dobrý, slepý, slabý, malý

5. KDE SA PÍŠE y, ý (TVRDÉ) A KDE i, í (MÄKKÉ). b) Po spoluhláskach hrdelných h, ch, k, g v prídavných 1. Litera i, í sa píše po mäkkých spoluhláskach c, č, dz, menách ^ privlastňovacích s príponou -in, -ina, • ino, ako: ž, š, ď, ť, ň, ľ, j, na pr.: cit, čin, číslo, medzi, život, široký, macochin, -ina, -ino, mladuchin, matkin, tetkin, strigin. divný (vyslov ďivný), ticho (vyslov ťícho), niť (vyslov ň i f), (Srovnaj české: matčin, macošin ap.) vajíčko. . ,,c' V onomatopoetických či zvukových (zvuk napodobujú- lctlj slovách: chichotať sa, kikiríkať, hí, híjo ap. > V cudzích slovách, kde v pôvodnom jazyku bolo i, na 22 23

pr.: kilo, kilogram, kilometer, kinematograf, kino, légia, le­ gionár, regiment, história, slovakizmus, čechizmus ap. 1. Po b: by, aby, bych = by som, abych = aby som ap.; aby som, 3. Po spoluhláskach obojetných: b, p, m, v, r, s, z, 1 aby si ap.; byť (som; ale biť, bijem), bývať, bývam; bývalý, píšeme niekedy y, ý, niekedy i, í. bývanie, starobylý; dobyť, dobývať (hrad; ale dobiť, dobíjať = doraziť, na pr. nepriateľa); dobytok, nábytok ( = náradie; ale nábi- Kedy píšeme po spoluhláskach obojetných y, ý a kedy i, í? tok do pušky); obývať, obydlie, obyvateľ; ubývať, úbytok; pre­ bývať, prebytok; zbyť ( = ostať; ale zbiť = ztĺcť niekoho), zbý- a) V koncovkách v množ. nominatíve píšeme -i: chlapi, Srbi, vať, zbytok, zbytkový, zbytočný, nazbyt; byt; bytie, živobytie, pávi, rysi, sokoli — podobne ako vojaci, vtáci, žiaci, Česi od bytný, bytnosť, bydleť, bydlo, bydlisko, bydlište = obydlie, podstát, mien s tvrdou spoluhláskou k, ch: vojak, vták ap.; v množ. príbytok (ale bidlo na krosnách) ap.; býk, býček, býkovec; by­ instrumentále -y: s dobrými chlapy (chlapmi), pávy (pávmi;, Srby vol; byľ, byľka, bylina; bystrý, bystrosť, bystrina, Bystrica; (Srbmi), sokoly (sokolmi) ap. — podobne ako je zachovaná tvrdá Bytča, kobyla, obyčaj. spoluhláska s-y v množ. instr.: s dvoma žiaky (žiakmi), vtáky (vtákmi), Čechy (Čechmi) ap. ; 2. Po p: v jednôt, mužskom nominatíve prídavných mien typu dobrý, pýcha, pýšiť sa, pyšneť, pyšný; prepych (ale pichnúť = dobrá, dobré píšeme -ý: slabý, slepý, chromý, zdravý, dobrý, bodnúť); pykať, odpykať; pýr, zapýriť sa; pysk, pyskatý (ale lysý, drzý, malý ap. — podobne ako veľký, chudý, hluchý ap.; pisk, piskot = hvizd); pýtať sa, spýtať sa, spytovať (svedomie), v množ. nominatíve týchže mien prídavných rodu mužského spytovať sa, jazykospyt, prírodospyt, prírodospytec (ale pitvať píšeme -í : slabí, slepí, chromí, zdraví, dobrí, drzí, malí (ľudia) — telo); pyteľ, pytlík, pytliak; kopyto, kopýtko, kopytník, jedno- podobne ako veľkí, chudí, hluchí (ľudia). kopytník; slepýš ( = slepúch, jašter). Ináč píšeme v ostatných koncovkách ý (alebo y po pred- chádzajťicej dlhej slabike), v jednotnom instrumentále: slabým, slepým, zdravým človekom, dobrým dieťaťom, bielym kvetom ; 3. Po m: ako veľkým, hluchým starcom; v množ. genitíve a lokále: sla­ my (my dvaja a pod.; ale: dal mi to); odmykať, zamy­ bých, slepých, zdravých ľudí, bielych detí, ako veľkých, kať, zámyk, pomykov; mýliť (sa), zmýliť (sa), mýlka, mylný, hluchých starcov; o dobrých, zdravých ľuďoch ; v množ. instru­ mýlivý, omyl (ale míľa = miera); mysleť, myseľ, myšlienka, mentále: slabými, slepými, dobrými ľuďmi, bielymi kvetmi, ako mysliteľ, myslivec, smýšľať; smysel, úmysel, výmysel, prie­ veľkými, statočnými národmi ap. mysel; Pŕemysl, Litomyšl; mys (=výbežok do mora); myš, myška, myší; myť, mydlo, mydlár, mydlina, umývať, umývač; V príd. menách typu boží, božia, božie po obojetných Myjava; mýto, mýtnica, mýtne; mýtiť, vymýtiť ( = vyrúbať les), spoluhláskach vo všetkých týchto príponách je -í-, -i-, na pr. mýtina; čmýriť sa = hmýriť sa, hemžiť sa; hmyz, hmyzo- v jednôt, nominatíve: rybí tuk, psí jazyk, kozí roh ap.; v jednotnom instrumentále: rybím tukom ap. ; zravec; šmyk, smyčec; priesmyk; šmýkať sa, šmyknúť sa; v množnom daííve: psím mláďatám ap.; žmýkať. ďatáchv ap.množno; m genitíve a lokále: psích mláďat, o ľvfch mlá- 4. Po v: vy; vydra, vydrovka; vyhňa; výr (druh sov; ale vír = v množnom instrumentále: psími mláďatmi ap. J-utnava vo vode); výskať, výskot; vysoký, vyšší, výška, vý- ^'na, vyšiť, zvýšiť, Vysočany, Vyšehrad; vyza (= druh rýb); b) Vnútri slova píšeme y, ý po obojetných spoluhláskach v týchto slovách a ich odvodeninách : yzla (ž.); povyíc, zvyk, zvykať, zvyknúť, zvyklý, navykať ap.; žvýkať, Prezvykovať; vy- ako predpona, na pr : vybrať, výbor, výborný, 24

25 vydať, vydaj (ale vídať = často videŕ), vyhodiť, výhoda; vycho- diť, východ; vyčítať, výčitka ap. DO t: tyger (zviera, ale Tigris rieka), Tyrolsko, Štyrsko; po n: 5. Po r: nymfa, pseudonym; po r: Krym, Rýn, rým (vo verši, ale Rím mesto), rytier, rytmus; po s: psychológia, symbol, sy­ ryba, rybár, rybník; ryk, ryčať; rýdzi; rýchly, rýchlik i nagóga, systém; po 1: lýra, lyrika, lynčovaf, hieroglyfy; po f: rýchly, rýchlik; rýpať; rys, rysovať; rysy, ryšavý; ryť (zem), rýľ, fyzika, fyziológia ap. úryvok; hrýzť, uhryznúť; koryto; kryť, skryť, skrýša, pokrývka, úkryt; prýštiť; staryga; strýc, stryná; tovaryš; trysk; tryzna; Poznámka. Vo výslovnosti rozdielu medzi i, í a y, ý už temer nieto. trýzniť; varyto. Rovnako sa vyslovuje bif (=tícf) a byt (bývaf), mi a my, množ. nom. chlapi a množ. instr. chlapy, pískať a pýtať ap. V slove krídlo píš í (sr. č. krídlo, cirkevno-sfovansky krilo). Píš i v slove Šariš, šarišský (bude sa tak písať i v češtine). Píše sa y i v cudzích slovách: rým (vo verši, ale Rím, mesto), 6, KEDY PÍŠEME i (KRÁTKE) a KEDY í (DLHÉ). rytier, rytiersky, ryža, bryndza, bryčka (ľahký vozík), rychtár, rýnok (správne námestie), ryzňa i ryzeň ( = žľab) a i. 1. Veľmi často sa robí chyba v písaní koncoviek s -i- alebo Ale skriňa (z lat. scrinium, č. skríň). -í- v skloňovaní zámen on, môj, tvoj, svoj, náš, váš. 6. Po s: Správne píšeme: v jednôt, instrumentále: ním, s ním, mojím, naším, vaším sýc, sýček (druh sov); sychravý; syčať, sykot, sykavka (ale (bratom) ap. s dlhým -í-; síkať = striekať, sikačka); syn; sypať (ale sipeť, na pr. had sipí = syčí), sýpka, sypáreň; syr, syrový, syrovátka (ale sirý = osi­ v množ. genitíve a akuzatíve: ich, nich, našich, vašich (bra­ relý; síra, sirky); sysel; sýty, sýtosť, sýtiť. tov) ap. s krátkym -i-; 7. Po z: v množ. datíve: im, nim, našim, vašim (bratom) ap. s krát­ kym -i-; zívnutie)jazyk. , jazýček, nazývať, ozývať sa, vzývať (ale: zívať, zívnuť, v množ. lokále:onich, našich, vašich (bratoch) s krátkym -i-; v množ. instrumentále: nimi, našimi, vašimi (bratmi, bratý) 8. Po 1: s krátkym -i-. 2. O skracovaní v prípadoch, ako: chválim, chváliš ap. na­ lyhať (=l(u)hať), zlyhať (puška zlyhá); lyko, lykožrúf; lysý, proti robím, robíš ap. viď v súvislosti v kapitole o dĺžke a lysina, lyšaj ( = motýľ, ale lišaj na tvári, lišajník — rastlina); lýtko, lyžica; blýskať sa, blyšťať sa; mlyn, mlynár; plyn, ply­ krátkosti samohlások. núť, plynný; plytký, oplývať, polynok. 7. KDE PÍŠEME é (DLHÉ).

Tvrdé y, ý píšeme i v niektorých cudzích slovách po tvrdých Dlhé é píšeme v domácich slovách len v tvaroch prídav­ alebo obojetných spoluhláskach podľa pôvodného pravopisu pre­ ných mien: v jednotnom nominatíve, akuzatíve a vokatíve dobré, vzatých slov alebo podľa našej výslovnosti a nášho ustáleného národné dielo, v genitíve dobrého, v datíve dobrému, v množnom pravopisného spôsobu, tak na pr. po k: Kyros; po g: Egypt, >°m' akuz. a vok. neživ, muž., žen. a stredných dobré (skutky, gymnázium, gymnastika; po h: hyacint, hygiena, hymna; po zeny, deti), b: Babylon, labyrint, presbyter; po p: pyramída, Pyreneje; po a v slove dcéra (čes. dcéra); podobne dcérin, dcérka; m: myrta, mystika, mytológia; po d: dynamit, Londýn, idyla: v cudzích slovách zdomácnelých, ako: aféra, dekrét, kariéra, stera, šéf, Švédsko a pod. 26 27 8. KEDY PÍŠEME d (DLHÉ). Moravan, ale v prídavných menách zemiansky, detviansky ap. Díhé d píšeme v citoslovci dav cudzích slovách, ako.- zostáva platnosť pôvodnej prípony. brdm, gróf, baldn, saídn, sezdna, trdn, vagdn (lepšie železničný voz, vozeň), okťdber, inferidrny, ambicidzny ap. Miesto novotvarov rybací, žabäcí a pod. radno je písať rybí, rybia, rybie, žabí, žabia, žabie. Ale správne je žrie- S krátkym o píšeme: citrón, citrónový, gramofón, mikrofón, pavilón, cigória, kalória, oratórium a i. bäcí, kurací ap. od žriebä, -bäťa, kura, -raťa ap. Vždy píš len: teba, seba (nie teba, seba), i narábať, zarábať ap. Poznámka. V 3. osobe množ. čísla píšu a vyslovujú i lúpä, 9. KDE SA PÍŠE ä. kúpa, vstúpä, trápä ap., v podobe prítomného prechodníka: lúpäc, kúpäc, trápäc ap. Pre jednotnosť odporúčame písat tvary s dvojhlás- Písmeno ä píšeme len po reťných spoluhláskach: b, p, kou -ia-: lúpia, kúpia, vstúpia, trápia; lúpiac, kúpiac, trápiac; po­ m, v (za pôvodnú praslovanskú samohlásku nosovú e). dobne v adjektívnom lúpiaci, trápiaci ap.

Po p je ä v týchto slovách alebo ich odvodeninách: päsf Ako sa vyslovuje hláska ä. (pästný, zápästky), päta (pätif, opätok), päť (pätka i piatka, pätoro, Hláska ä je hláska prostá, nie složená. Je to veľmi otvorené e, pätnásť, pädesiat — z päťdesiat); pripäť (pripätý), zapäť (zapäíý) ktoré sa blíži výslovnosti hlásky a, alebo a so zabarvením do e. = pripnúť, zapnúť; opäť, zpäť, nazpäť ap. Komu robí ťažkosti výslovnosť ä, vyslovuj e, na pr. peť, meso, mekký, vezenie ap., ale svätý s a. Po m: mädliť, mäkký (mäkčiť, mäkčeň, mäknúť), mäso (mä­ siar, mäsitý), mäť = mnúť(mnem), mäta, najmä, pamäť (pamätlivý, pamätať), smäd (smädný), zmätok (mätež, pomätený). Podobne 10. KDE PÍŠEME DVOJHLÁSKY ia, ie, iu. v kmenotvornej prípone -mä (z -me): bremä, písma, plemä, ramä, semä, femä, popri bremeno, písmeno, plemeno, rameno Po mäkkých spoluhláskach zpravidia nepíšeme dlhého á, é, ap., ale v ostatných pádoch -me (z -me): bremena, bremenu, ú, ale dvojhlásky ia, ie, iu. Tedy žiak miesto žák, čiara m. bremenom, ramena ap. čara, žiadať m. žádať, množný genitív žien m. žén, jednotný Ale píš vždy len : med, medveď. akuzatív cudziu (ženu) m. cudzú ap. Ale na pr. 3. pi. pijú, kryjú, počúvať, lúbiť ap. Po v: väčší (väčšmi, väčšina), vädnúť (zvädlý), väzy (po­ Za spoluhlásky ia, ie, iu nesmie sa písať iá, ié, iú (podľa ložiť na väzy), väzba (väzač, väzeň, väzenie, väzeť, záväz, od­ miestnej západoslovenskej výslovnosti): priateľ, chlieb, cudziu važovať), deväť (devädesiat — z deväťdesiat, devätnásť), hovädo (ho­ a vädzí), svätý (svätosť, svätiť, posvätný), rukoväť. P-, ale priateľ, chlieb, cudziu. Srovnaj i vlčia tma, božia mať naproti dobrá duša; dušiam, van apAl.e píš vždy len: veža; rozprávať; Detvan, Moravan, Slo­ ušiam naproti rybám; uliciach, kožiach naproti rybách; božie sloyo naproti dobré slovo; božie slová naproti dobré slová; božiu svätyňu naproti peknú ženu ap. Ale ulicami, dlaňami, Po b len v kmenotvornej prípone -ät- (z -£t>): žriebä, kosťami (nie uliciami, dianiami, kostiami) ako ženami. žriebäťa, žriebäťu, žriebäťom, žriebätá, žriebät, žriebäcí ap. j . Poznámka. Dvojhlásky ia, ie, iu nesmú sa miešať so skupinami alehJe' J": Dvo)htásky ia, ie, i u nebývajú nikdy na začiatku slova V podstatných i vlastných menách, tvorených príponou -ian, nie- »'arjiky a samy o sebe netvoria slabík, na pr.: pria-teľ, via-zať, mäkkosť prípony sa tratí i po b, p, v, m a hovoríme: zeman, Detvan. ľa "-en'.vl"čia tma, bo-žie slovo, pa-niu ap. — Naproti tomu skupiny ' Je> ju zpravidia bývajú na začiatku slova alebo slabiky a samy 28 29

o sebe tvoria slabiku, na pr.: ja, ja-vif, je-dlo, ví-je, bi-jú ap. — .:liU, piny ja, je, ju nestoja na začiatku slova alebo slabiky len v prípadoch hynieš ap., ale padnem, padneš, tiahnem, tiahneš ap.; u slovies ako: zjaviť, sjednoťiť, zjaloveť, zjesť, zjemneť ap., od javiť, jednotit jaloveť, jesť, jemneť ap., vzniklých složením slov pôvodnej začiatočnej typu plakať, plačem, brať, berem je v príponách pritom. skupiny ja, je, ju s predponou s-, z-, v- ap., alebo v cudzích slovách času -e-, tak: plačem, plačeš, stelem, steleš, stonem, stoneš, be­ ako: objekt, subjekt, adjekťívum ap. rem, bereš, ženem, ženeš. Poznámky. 1. V infinitívoch typu rozumeť, trpet, videť píšme K jednotlivým dvojhláskam pripojujeme ešte toto': kmenotvornú príponu -e- (z -é-), podobne ako píšeme v pričastí mi­ 1. Dvojhlásku ia píšeme: nulom činnom, odvodenom od kmeňa infinitívneho, rozumel, trpel, videl ap. Tak budeme písať červeneť, šediveť, onemocnet, boleť, sedeť, vedeť a) po mäkkých spoluhláskach: v kmeňoch a príponách miesto (od viem) ap. dlhého á, v dokladoch, ako sme už vyššie uviedli, na pr.: žiak, Rovnako píšme i v infinitívoch treť, vreť, umreť ap., ako píšeme čiara, žiadaj božia, cudzia, uliciam ap. miesto žäk, cára, žádaf ap.; trel, vrel, umrel ap. b) po spoluhláskach retných p, b, m, v v prípadoch, ako: 2. Po j nepíšeme ani -é ani -ie, ale vždy len e. piaty (k päť), holubiatko (k holuba), pamiatka (pamäť), viazať 3. Dvojhlásku iu píšeme len v pádových príponách: (väzba), sviatosť (svätý) ap. a) v jednotnom akuzatíve ženských prídavných mien mäkko zakončených (vzor: boží, božia): božiu (matku), tretiu (triedu) Poznámky. 1. V slovách car, čarovná, carevič píšeme krátke a (nie cár ap.). naproti -ú prídavných mien tvrdých: dobrú (matku); 2. Po j nepíšeme ani -ia ani -á, ale len krátke -a, na pr. 3. pi. b) v jednotnom datíve stredných mien na -ie (ako zna­ boja sa, stoja; vojak, kyjak. Dlhé á sa píše v skupine ja len v slo­ vách umelých, ako: vejár, strojáreň, lejáreň, a v neslovenských, ako: menie), na pr.: (božiemu) znameniu, umeniu ap.; maják, Ján, lojálny a i. ale v jednotnom lokále týchto mien je koncovka -í: (v tomto) znamení, umení ap.; 2. Dvojhlásku ie píšeme: c) v jednotnom akuzatíve slova pani: paniu.

a) keď v tomže alebo príbuznom slove je na jej mieste e, r Poznámka. Okrem týchto uvedených prípadov iu v pádových prí­ ponách inokedy po všetkých mäkkých spoluhláskach (i po j) píšeme dlhé na pr. dielo (delaf), diefa (deti), dievča (deva), čierny (černejší), u čielko, pierko (čelo, pero), hriech, hriešny (hrešiť); miera, > na pr.: ľúbiť, ;kľúč, sľúbiť, kožúšek, kocúr, 3. pi. bijú, pijú, režú, viera (merať, veriť); šiesty, siedmy (šesť, sedem); množ. gm bresú ap. žien, stien, miest, pier (žena, stena, mesto, pero); príčastie mi­ nulé činné: niesol, viedol, viezol ap. (nesiem, vediem, veziem ap.); Ako sa vyslovujú dvojhlásky. b) v príponách prídavných mien sklonenia mäkkého: božie, Slovenské skupiny ia, ie, iu sú skutočné dvojhlásky s po­ cudzie, božieho, cudzieho, božiemu, cudziemu naproti é v prí­ čiatočnou polosamohláskou i (/), t. j. s i čo najkratším, so stránky ponách príd. mien tvrdých: dobré", dobrého, dobrému ap.; výslovnosti odlišné od skupín ja, je, ju. c) v množ. gen. hrušiek, matiek, sestier, okien ; Je rozdiel vo výslovnosti dvojhlások v dokladoch, ako: Fudia, • Pi. vozia, viem, pokoleniu a skupín ja, je, ju, na pr. zjaviť, d) v opakovacích slovesách, ako usmievať sa (od smejem sa), v robievať, nosievať (od robiť, nosiť); Jeseni, v jáli ap. e) v príponách prítomného času slovies, ako: rozumiem, roz­ umieš, smiem, smieš, červeniem (popri červenejem) ap.; nesiem, 11. KEDY PÍŠEME DVOJHLÁSKU ô. nesieš, vediem, vedieš, pletiem, pletíeš, pečiem, pečieš, veziem, vezieš, strežiem, strežieš ap., ale idem, ideš, žnem, žneš, dmem, ô píšeme: dmeš, trém, treš, melem, meleš ap.; miniem, minieš, hyniem, , 1- v slabikách s pôvodným dlhým 6, t. j. kde v slove prí- zn°m alebo v inej podobe tohože slova býva na jeho mieste 31

2. Za predponu vz- je v živom jazyku vo výslovnosti len z- alebo s-: zbudiť, zvolať, skriesiť ap.; v jazyku spisov­ 2- v pnslovciach: vôbec ŕ«m., ~u » nom zachováva sa vz- v prípadoch, kde jeho oprávnenosť je dosť zreteľná, ako: vzbudiť, vzbúriť sa, vzdelávať, vzdych, vzdychať, vzkriesiť, vzmáhať sa ap., ale v ostatných prípadoch píše sa podľa skutočnej výslovnosti z alebo s, tak: zburcovať, zdvihnúť, spyšneť, skysnúť, zvýšiť, zvolať, spomenúť ap. Viď § 16.

c uW,t.j. co najkratšie u. J 3. Starý a správny je spôsob písania: franský, habsburský, hamburský, lotrinský, norimberský, yorský, kežmarský, ružomberský, pezinský ap. (nie -kský, -gský alebo -cký, 12. KEDY PÍŠEME DVOJHLÁSKU ou. ružomberkský, habsburgský, pezincký ap.). Ale píš vždy: mestský, prezidentský, študentský ap. Dvojhláska ou píše sa len v jednotnom instrumentále žen­ ských mien: tou dobrou ženou, dušou, materou, božou po­ 4. Len vo výslovnosti sa vsúva j v slovách, ako: Ázia, ľalia, mocou ap. a zámen: mnou (nie mnou), tebou, sebou, (s) ňou ap. Maria ap., vyslov: Azija, ľalija, Marija ap.

13. ODSÚVANIE A PRISÚVAME SPOLUHLÁSOK 14. NIEKTORÉ VOKALIZOVANÉ PREDLOŽKY. VO VÝSLOVNOSTI. Niektoré predložky, pôvodu i významu rovnakého, majú 1. V živej reči sa často odsúvajú, t. j. vynechávajú niektoré dvojaké rozdielne znenie. Správnosť jazyková však žiada, aby hlásky z nejakej ťažko vysloviteľnej skupiny spoluhlások; ale sme zachovávali spôsob, ktorý sa v ich užívaní vyvinul v ja­ v jazyku spisovnom ich zachovávame. zyku. Tak píšeme: prijmem, vyjdem, vyjmúc ap., nie prímem, výdem, výmuc ap. — Ale píšeme i vyslovujeme meno, me­ 1. Hovoríme: zo zeme, zo sna, ale z vody, z Bratislavy, novať, som, si, sme, ste, sú (proti čes. jméno, jmenovatí, jsem, jsi ap.). vo dne, vo všetkom, ale v pravde, v tom; so mnou, so ľvom; ale s bratom, s Bohom; predo dňom, predo mnou, ale pred Píšeme: ktorý, ctnosť, buďte, choďte, poďte, pusťte, masťte, tebou, pred dedinou ap. odpusťte (i čistite, mastite, odpustite), šťastný, vlastný, prázdny Rovnaké sú tedy predložky z a zo, v a vo, s a so, pred ap., nie torý, cnosť, bute, puste, šfasný, vlasný, prázny ap. a predo ap. Lišia sa samohláskou -o, ktorá tu niekedy býva, Ale píšeme podľa výslovnosti: dvacať, dvaciaty, tricaf, štyricať niekedy nebýva; v prvom prípade povieme, že predložka je vo- (nie dvadsať, štyridsať); pädesiat, šesdesiat, devädesiat (nie päť­ desiat, šesťdesiat, deväťdesiat); preca (nie predsa). Srov. čes. dva- kalizovaná. cet, tficet, padesát, pŕece ap. Tak píšeme i decko (nie detsko), Pravidlo, kedy toto o má alebo nemá byť, zachováva sa ale detský. v jadre v jazyku obecnom. Tak je podľa jazyka obecného i podľa úzu knižného: zo a -stvoO ,zmenác viď vh §spoluhláso -J 7. k v slovách, tvorených príponami -ský všetkého, zo štúdií, zo zeme, vo všetkom, vo vlasti, so mnou, so psom, zo sna, so stromu, so dňa (na deň), odo mňa ap.; v koši, z koša, v kraji, v oku, v svojom (dome), v ktorom (meste), s otcom, 32

33 z úst, z Ábelovej, z ktorého (domu), s ktorým (pánom), s, kraja s lúky, z úradu, pod javorom, od sveta, od ktorého ap. spisovnej výslovnosti českej alebo nejednotnej na celej oblasti slovenskej, upozorňujeme na toto: 2. Predložka k má vokalizovanú podobu ku. Podoba kn býva pravidlom nielen pred spoluhláskami retnými p (ako v nie­ a) Krátka je kmeňová samohláska a v slovách, ako: blato* ktorých spojeninách v češtine), b, m, v v prípadoch, ako: ku časť, ďalej, hrach, mak, plač, krava, skala, slama, vrana, skaza, Prahe, ku prísahe (i k prísahe), ku blahu (i k blahu), ku mne, strata, žaba ap. (naproti dlhému á v češtine: blato, část, dále, hrách ku mnohým, ku vzniku, ku vzoru, ku všetkému ap., ale i pred ap.). O krátkom a po j: ja, jadro, vojak ap. viď v kapitole 10. inými spoluhláskami, na pr.: ku stromu, ku kraju, ku hre ap. Píšeme: ochranca, radca, ale správca, vládca, obhajca. Ale hovoríme a píšeme: k lesu, k nebu, k oku, k oltáru, Krátke a píš v slovách: tovar, zajtra, slečna (gen. slečny, k Bohu, k pánovi, k rodine, k vlasti, k zemi, k svojmu ap. nie slečnej). (nie ku lesu, ku nebu ap.). Dlhé á je v slovách, ako: áno, márny, slávik, sláviť, slávny, vráta ap. (naproti čes. krátkemu a: ano, mamy, slávik ap.), cisár, tesár (naproti čes. císaf, tesaŕ); 15. DĹŽKA A KRÁTKOSŤ SAMOHLÁSOK ALEBO KVAN­ v nom. plur. mestá, slová (proti čes. mesta, slova); v impe­ TITA; KRÁTENIE. ratíve: vráť, vráťme, vráťte (proti čes. vráť) ap.; podobne ia (zväčša po mäkkých spoluhláskach): čiapka, Dlhé samohlásky jednoduché píšeme s príslušnými literami riasa, siahať, žiaľ ap. (naprotičes. a: čapka, rasa, sahati, žal ap.); a s dlžnom: á, é, í, ó (6 len v cudzích slovách), ú, ý. Za dlhé v nom. plur. plecia, polia ap. é a ó sú v slovenčine dvojhlásky ie, ô ( = uo), za dlhé á po mäkkých spoluhláskach (niekedy i po obojetných) je ia. b) Krátke e - píšeme v slovách: breza, mreža, meno, sneh, bremä, plemä, semä, temä (za české dlhé í alebo é: bŕíza, V prípadoch, kde je kvantita už z výslovnosti obecne zreteľná, mŕíže, jméno ap.); býva i písanie ľahké, na pr. v slovách : lán (kus poľa) a laň, práva dvojhlásku ie píšeme v slovách: šiesty, siedmy, čierny, a pravá, (ona) pila a píla, vila a víla, byť a bývať, hus a húsa ap.; šiel, hviezda, rieka; v množ. genitíve: prosieb, žien, diel podobne ulica a uliciam, (oni) vedú a viedol, most a môstok. ap.; v príčastí minulom činnom: niesol, viedol, viezol ap. Ale v niektorých prípadoch z rozličných príčin nie je tak ľahko označovať kvantitu. (naproti čes. podobám s e: šestý, sedmy, žen, vedl ap.); bohatier, netopier, pastier ap. (za čes. bohatýr, netopýr ap.); priehon, prielom, priemer, priemysel, prieplav, priesek, 1. Výslovnosť samohlások niekde je nie rovnaká alebo zreteľná. priesmyk, priesvitný, prievan, prievod i sprievod ap. (za čes. Tak vyslovujú: sused i sused, dym i dým, ráno i ráno, úfať, prú-, prúhon, prúlom, prúmér, prúmysl ap.); úfať, ísť i isť, nížina i nížina, ponížený i ponížený, odchýlka i slovenské prie- je i za čes. pro-: priehlbeň, priepasť ap. odchýlka, slúžka i slúžka, Bôh i Boh, vôz i voz, ale v spisov­ (čes. prohlubeň, propast ap.), alebo za čes. pre-: priehrada, nom jazyku budeme písať: sused, dym, ráno, úfať, ísť, nížina, ponížený, odchýlka, slúžka, Boh, voz. priestupok (čes. pŕehrada, prestupek); ináče pravidlom je slovenské pre- za čes. pre-: prehľad, pre­ Z dvojtvarov: mrtvý, mrtviť, mŕtvola a mŕtvy, mŕtviť, mŕ­ hliadka, preklad, prehmat, prechvat, prepis, prepych, prekot, prevrat tvola, oprávnený je i v spis. jazyku jeden i druhý. ap.( = čes. pŕehled, preklad, prevrat...) i za čes. pro-: pre (Boha), prečo, predaj, prejav, prechádzka, prehrabať, premeškať (=čes. 2. Z ustálenej slovenskej výslovnosti spisovnej, odlišnej od pro Boha, proč, prodej, projev ap.); sloven. premena = čes. premena i proména, prekopať = pŕekopati i prokopati ap.

•3 34 35 Srovnaj rozdiel: prehľad, prehľadný (č. pŕehled, pŕehledný), na pr. prehľad dejín slovenskej literatúry, prehľadný úvod — dunajský, dunajská, dunajské, slovenský, mestský, verný, opilý, priehľad (=priezor), priehľadný (č. prúhled, prúhledný), na pr. ustatý ap., ale krátia sa, keď je samohláska pred koncovkou priehľad sklom, cestou, horou, sklo je priehľadné, alebo prechod, dlhá, tak: biely, biela, biele, čierny, čierna, čierne, krajčírsky, prechodný (čes. prechod, prechodný), na pr. prechod cez traf, rímsky, čínsky, správny, krásny, náhly, prekliaty ap. prechodný zjav, — ale priechod, priechodný (čes. prúchod, prú- Podobne je i v ostatných podobách prídavných mien, v rode chodní), na pr. priechod domom, priechodný dom ap., pre­ muž. a stred, v jednôt, gen. dunajského, dat. dunajskému, instr. lomiť, prelom (pŕelomiti, prelom) a prielom (čes. prúlom) ap. dunajským, v množ. čísle muž. nom. dunajskí (plavci), dunajské (lode, mestá), v gen. a lok. dunajských, d. dunajským, i. dunaj­ c) Krátke o píšeme v slovách: Boh, gen. Boha, voz, dom, skými, proti koncovkám krátkym v prípadoch, ako: čierneho, čier­ dvor, koža, smola, vodca, lono, tvoj, svoj (ale môj) ap., naproti nemu, čiernym, čierni, čierne, čiernych, čiernymi, múdreho, mú­ čes. ú: Búh, dúm, dvúr ap.; dremu, múdrym ap. krátke o je v slovách: tvaroh, život, pôrod;, V jednotnom ženskom gen., dat. a lok. koncovka -ej je vždy dvojhlásku ô píšeme v slovách: bôb, gen. bôbu, bôľ, bôľu, krátka: dobrej, slovenskej, múdrej ap. môžem, môžeš ap. (naproti čes. o: bob, bol). I v prídavných menách mäkkých, naproti podobám na -í, -ia, -ie: boží, božia, božie, cudzí, cudzia, cudzie, psí, psia, psie ap., d) Krátke i je v slovách: hlina, hriva, misa, sila, špina, krátia sa koncovky -í, -ia, -ie v -i, -a, -e v prípadoch, ako: do­ žila, sito, v inf. bif, pif, šif, žiť ap. (naproti dlhému í v čes.: hlina, máci, domáca, domáce, rýdzi, rýdza, rýdze, svieži, svieža, svieže. hriva, bfti, pfti ap.); Tak je i v ostatných pádoch: naproti jednôt, gen. božieho, dlhé í je v slovách: hríb, mních, víchor, v imperatíve píš, dat. božiemu, instr. božím, množ. n. boží, božie, gen., lok. božích, píšme, píšte ap. (naproti krátkemu i v čes.: hŕib, mních, piš ap.). instr. božími ap. srov. podoby, jednôt, gen. domáceho, rýdzeho, dat. domácemu, rýdzemu, instr. domácim, rýdzim, množ. nom. e) Krátke u je v slovách: utorok, huňa, mucha, smluva, domáci (ľudia), domáce (pomery, veci, mestá), g. a 1. domácich, husle, sudca, v inf. duf, pluf ap. (za čes. ú alebo ou: úterek, d. domácim, i. domácimi ap. houné, moucha ap.); Ale v prídavných menách, odvodených z podstatných mien dlhé ú je v slovách: dúha, túžba, súkno, smútok, prút, príponou -í, ostáva dlhá prípona -í, -ia, -ie i po predchádzajúcej skúsiť, túliť, zúriť a i. (miesto čes. u: dúha, túžba, prút ap.). dlhej slabike v prípadoch, ako: líščí, líščia, líščie ap. Viď i v ka­ pitole 21. f) Krátke y je v slovách: dym, mlyn, syr, dyňa, mydlo, v inf. Rovnako ostávajú dlhé koncovky v neurčitom zámene pri- byť, kryť, myť, vyť ap. (naproti čes. ý: dym, mlyn, mydlo ap.); vlastňovacom: niečí, niečia, niečie. Skloňovanie viď v kap. 50. dlhé ý je v slovách: rýdzi, sýty, dosýta, sýtiť (čes. ryzí, Podobne prípona množ. dat. a lok. ženám, ženách, rybám, sytý, dosýta, sytiti). rybách, mestám, mestách ap. je dlhá, ale kráti sa po dlhej sla­ bike, na pr.: vážkam, vážkach, dievkam, dievkach, vláknam, 3. V strednej slovenčine, a podľa nej i v spisovnom jazyku vláknach ap. Tak i naproti dat, lok. uliciam, uliciach, srdciam, srdciach slovenskom, nebývajú v slove vedľa seba dve dlhé slabiky, ale druhá slabika po dĺžke sa zpravidla kráti, za dvojhlásky ia, ie, s -ia sú tvary: strážam, strážach, ústam, ústach, pľúcam, pľú­ iu býva a, e, u. cach ap. Tak na pr. koncovky prídavných mien vzoru dobrý, dobrá, Osobné dlhé prípony časovacie: -ám, -áš, -á, -áme, -áte, dobré na -ý, -ský, -ný, -lý, -tý ap. sú dlhé v slovách, ako: alebo -iam, -iaš, -ia, -im, -íš, -í, -íme, -íte, na pr.: volám, vo­ láš, volá, voláme, voláte, vraciam, vraciaš, vracia, vraciame, 36 37 vraciate, robím, robfš, robí, robíme, robíte ap., po dlhej sla­ bike skracujú sa v -am, -aš, -a, -ame, -ate, -im, -iš, i, -ime, 16. PÍSANIE s- a z-. SPODOBA ČI ASIMILÁCIA SPOLUHLÁ­ -ite, na pr.: dávam, dávaš, dáva, dávame, dávate, kráčam, SOK. PÍSANIE ETYMOLOGICKÉ, PODLÁ PÔVODU SLOVA, kráčaš, kráča, kráčame, kráčate, súdim, súdiš, súdi, súdime, A FONETICKÉ, PODLÁ VÝSLOVNOSTI. súdite ap.; tiež tak naproti podobám 3. os. plur. (oni) nesií, pletá sú podoby s krátkym -u: (oni) tiahnú, píšu ap. V niektorých prípadoch píšeme podfa pôvodu slova a nie podľa výslovnosti, tak píšeme: sbor (vyslov zbor) podľa sobraf, Ani po dlhých slabikách nenastáva krátenie v týchto prípadoch: shon (vyslov zhon) podľa sohnaf, v iných píšeme foneticky, 1. V osobnej prípone 3. množ. os. prít. -ia, oni súdia, kúpia, t. j. podľa výslovnosti, tak: spev, spievať (nie etymologicky, ako trúbia, chvália ap.; tak i v prípone prechodníka a príčastia prí­ čes. zpév, zpívati). tomného: súdiac — súdiaci, kúpiac — kúpiaci, trúbiac — Podľa pôvodu slova snažíme sa písať najmä vtedy, keď chceme trúbiaci, chváliac — chváliaci ap. rozoznávať složeniny s predponami s- a z- podľa ich významu. Ale po spoluhláske j je vždy len -a: (oni) sa boja, stoja, Srovnaj na pr. svolať (spolu, dovedna) a zvolať, svrhnúť (shora bojac sa, stojac ap. nadol), ale zvrhlý (mravne), sviesť (svedený) a zviesť (zve­ dený) ap. pieseň2 . —V piesnmnož.í genap.. žen. a stred, mien na -í: báseň — básní, 3. V koncovke jedn. instr. žen. -ou: čiernou dievkou, Ale správny spôsob písania je často nie taký ľahký, keď na­ krásnou básňou ap. sleduje po s-, z- spoluhláska, ktorá (spodobou či asimiláciou) 4. V prídavných menách, odvodených z podstatných mien spôsobuje zmenu s- v z- a naopak z- v s-. Pre také prípady príponou -í, ako: líščí, líščia, líščie, netopierí, netopieria, ne­ máme nasledujúce zásady: topierie. Viď vyššie na str. 35 a v kap. 21. Tak i v neurčitom zámene privlastňovacom: niečí, niečia, 1. Píšeme s-, kde je v slove príbuznom so-, na pr.: sberaf, niečie. Viď vyššie i v kap. 50. sbierka, sbor podľa so-braf, sháňať, shon podľa so-hnaf, spínaf, 5. V jedn. instr. neurčitého zámena niekto, niečo; nie­ spona podľa so-pnem ; kým, niečím ako kým, čím od zámena kto, čo. píšeme z-, kde v slove príbuznom je zo-, na pr.: zdierať 6. V dlhých koncovkách podstatných mien typu „znamenie", podľa zodrať, zo-drem (ale sdierať podľa so-drem). a to vo všetkých pádoch, na pr.: n., a. siatie, g. siatia, d. siatiu, I. siatí, i. siatím. 2. Píšeme s-, keď predpona je tohože významu ako pred­ Za ľudové lísfa, tŕňa, skáľa píš lístie, trnie, skalie. ložka s, so, 7. V slovesách opakovacích, ako: súdiť — súdievam, páliť a) alebo = shora nadol alebo vôbec odkiaľsi preč — pálievam, chváliť — chválievam ap.; kúpať — kúpavam, s povrchu ap., na pr.: spadnúť (shora nadol), strhať, skladať, pískať — pískávam ap. i kúpavam, pískavam ap.; ale kráčať — složiť (niečo shora nadol), svrhnúť, shodiť, shádzať; svaliť (sa) kráčavam, sháňať — sháňavam ap. (so strechy), svážať (s poľa), srážaf, sráňaf (jablká so stromu), stie­ právkar8. , Vobrázkár prípone .-á r v prípadoch ako: sviečkár, poviedkár, roz­ rať (trením odstraňovať), smyf ap.; b) alebo = spolu, dovedna, na pr.: sbieraf, sblížiť sa, 9. V složených slovách významu číselného: vo výrazoch skladať a složiť (nejakú skladbu básnickú alebo hudobnú a pod.), príslovečných s príponou -krát a v číslovkách druhových typu slepiť, smiesiť, shodnúť sa, smluva, sniesť, shádzať (spolu), spínať, dvojnásobný, na pr.: jedenásťkrát, tisíckrát, jedenásťnásobný, tisícnásobný ap. spona, spojiť, srásť, sváriť, srozumeť sa s niekým ap. Srovnaj podoby s predponou vokalizovanou: so-brať, so-hnať, so-pnúť ap. 38 39

3. Píšeme z-, keď táto predpona má význam odluky, na pr.: zbeh, zbehnúf, zriecť sa ap. sbíjať (biť dovedna) — zbíjať (zbojník); snášať (niečo dohromady, alebo shora nadol), snášať sa — 4. Píšeme z- alebo s- podľa, výslovnosti, keď složenina znášať (krivdy, urážky); s pôvodnou predponou z- má význam = urobiť tým, stať sa srezať (prútik so stromu) — zrezať (sečku a pod.); tým, alebo vykonať- to, čo znamená slovo základné. Sloveso ne- správa (správca) — zpráva (novina, zvesť); dókonavé stáva sa touto predponou dokonavým. Na pr.: schudnúť stĺcť (spolu) — ztĺcť (zbiť, nabiť); = stať sa chudým, schudlý; skrátiť = urobiť krátkym; skaliť = súžiť, sužovať (trápiť) — zúžiť, zužovať (robiť užším); urobiť kalným; skrvaveť = sťať sa krvavým; skrvaviť = urobiť krva­ srastať (spolu srásť, rana srastá) — vzrastať (pšenica vzrastá, vým; skriviť = urobiť krivým; podobne skaziť, skaza; sčerneť a sčierniť, sčerveneť a sčerveniť, sčerviveť; stratiť, strata; podobne vzrast človeka); píšeme i spiť sa, spôsobiť, spôsob, spýtať sa, spytovať i spytovať stiahnuť, sťahovať — vztiahnuť, vzťahovať; sa, dejespyt ap.; skúšať, skúška ap. spínať, spona — vzpínať sa (kôň sa vzpína); sísť sa, schodiť sa, schádzať sa — vzísť, vzchodiť (zbožie, V týchto prípadoch píšeme s- foneticky, nie podľa pôvodu žito vzíde, vzchodí), zísť sa, zíde sa (niečo niekomu). slova. (V češtine dosiaľ vo všetkých týchto prípadoch zachováva sa spôsob písania etymologický, t. j. podľa pôvodu slova, so z-, na Ako rozlišujeme v písme predložky s, so a z, zo, tak rozli­ pr. čes. zchudnouti, zkaliti, zkaziti, zpusob ap.) šujeme i v príslovkách, vzniklých zo spojenia týchto predložiek, Vo shode s výslovnosťou zachováva slovenčina z- v prí­ začiatočné s a z podľa pôvodu. padoch, ako: zbiť, zbeleť, zblednúť, zdokonaliť, zhoreť, zhniť, zmu- dreť, i zriadiť (zriadenie, zriadenec), zboriť, zbúrať, zrútiť, zrúcať 1. Píšeme: a) idem s bratom, s otcom, so sestrou ap.; (zrúcanina); podobne sa píše vokalizovaná predpona zo- rzobra- b) idem s poľa, sostúpil s vrchu, s nebies, choď mi s očú ap.; cať, zobecneť; zohriať, zomreť, zošediveť ap. tak býva zpravidla, kde v protikladnom význame na otázku kam je na s ak.: na pole, na vrch, na nebesá, na oči ap. 5. Píšeme s- alebo z- podľa výslovnosti za pôv. predponu Píšeme tedy s i v príslovke shora, svrchu ap. vz-, kde pôvodný význam predpony vo smysle zdola nahor (čes. Ale pri menách, znamenajúcich zamestnanie, pôvod alebo „vzhúru") je nie dosť patrný. Na pr.: spomenúť, skysnúť, spyšneť, pobyt, býva i protí na predložka z. Na pr.: prišiel z roboty, zo zburcovať, zdvihnúť, zvýšiť ap. štúdií, z vojny; bol z Brezovej, z Moravy, zo Slovenska; kniha Ale v prípadoch, kde je oprávnenosť predpony vz- význa­ pochádza z počiatku 18. stoletia; vrátil sa z pohrebu, zo svadby, mové dosť jasná, ako vzbudiť, vzbúriť sa, vzkypeť, vzpružiť sa, písal z prázdnin ap. vzpruha, vzplanúť ap., v jazyku spisovnom sa náležité zachováva. Kde je nie zreteľné, či pôvodná predpona bola s- či z-, 2. Píšeme: idem z izby, z domu, z mesta; z hory vyteká prameň; vytiahnuť kameň z rieky, z potoka ap.; v protikladnom píšeme podľa výslovnosti, na pr.: zbožie (miesto sbožie podľa význame na otázku kam, na aké miesto býva do s gen. alebo i v pôvodu slova), spanilý (miesto zpanilý\ schody (miesto vzchody), s ak.: do izby, v izbu, do domu, do hory, do rieky ap. spupný, a podobne i spev, spievať (proti čes. zpév, zpívati) ap. Tak i v adverbiách z: zcela, zpola, zúplna, zprvu, zpredu, zľava, zprava, zčerstva, zhusta, zticha, zpriama, zpravidla ap. Niektoré rovnako vyslovované slová, rozdielne významom i pôvodom, rozlišujú sa i pravopisom, tak: Poznámka. Píš prísl. zpočiatku — na počiatku, na pr.: zpočiatku sbeh (sbeh ľudí) — zbeh (vojenský); bolo ešte svetlo. — Iné je z počiatku, zo začiatku, na pr.: kniha po­ chádza z počiatku 18. stoletia. 40 4i 17. NIEKTORÉ INÉ ZMENY SPOLUHLÁSOK. (všetko z pôvod. -Sský alebo -čstvo); grécky, prorocký, turecký, 1. V slovách, tvorených príponami -ský, -stvo. zbojnícky, zbojníctvo (všetko z -čský alebo -Čstvo). Podobne podľa výslovnosti píšeme: banský, konský, plzenský, V slovách, tvorených príponami -ský, -stvo, vypíšeme zpra- viedenský ap. (naproti čes. spôsobu podľa etymológie banský, vidla nezmenené hlásky kmeňa i prípony, na pr.: hor-ský, hor­ koňský, plzeňský, vídeňský ap.). stvo, škol-ský, škol-stvo. 2. Píšeme: kosť, radosť, časť, vlasť, česť, závisť, nenávisť, Pôvodné hlásky kmeňa i prípony v písme zachovávajú sa i vtedy, keď sa vo výslovnosti inakšie vyslovujú. Tak píšeme: niť, smrť, púť ap. (naproti spis. čes. kost, radost, část ap.). bab-ský, bab-stvo, srb-ský, srb-stvo, hoci vyslovujeme bapský, Srovnaj i prsť, genitív prsti ( = drobná zem), a naproti tomu bapstvo, srpský, srpstvo; píšeme lehot-ský, hrochot-ský, svet­ prst, prsta; tresť, tresti (eserlcia), a naproti tomu trest, trestu. ský, det-ský, kniežat-stvo, bohat-stvo, novosad-ský ap., hoci vyslovujeme lehocký, hrochocký, svecký, decký, kniežactvo, bo- hactvo, novosacký ap. 18. DELENIE SLABÍK. Základné pravidlá o rozdeľovaní slabík sú: Ppznámka. Píšeme síce podľa pôvodných hlások det-ský, knie­ žat-stvo, ale decko (nie detsko, ako by sme očakávali podľa pôvodu slova). 1. Složené slová delíme podľa pôvodu slova na tom mieste, kde sa členy složeniny stýkajú (kam by patrily, keby sa slo- Podobne píšeme etymologicky slová, ktorých kmeň vychodí ženina rozložila), na pr.: noc-Iah, roz-um, pod-met, pred-met, na š, ž, č: almášsky, rákošský (od mien osád Almáš, Rákoš); ú-ctivý, po-ctivý, nad-platok, na-dšenie, pod-ujaf, po-doba, pod­ mužský, mužstvo, cudzoložstvo; haličský, hasičský, hasičstvo; robiť, ale po-drobif, na-drobif, ale nad-robif, roz-drobif, po-zdravif, tak i v prípadoch, kde kmeňové š, ž vzniklo z pôvodného cb, h, na pr.: vlašský, lašský (Vlach, lach); božský, pražský, nad-užif ap. množstvo ap. Tak i v cudzích slovách, ako: re-strikcia, ab-solvent, hyperbo­ la ap.; ale re-daktor, re-dakcia, re-digovaf ap. (nie red-aktor ap.). Ale vždy píšeme a vyslovujeme český (nie češský), valaský. 2. Nesložené slová delíme: Slová, ktorých kmeň sa končí na z, zachovávajú v sloven­ a) Keď je medzi dvoma samohláskami alebo dvojhláskami čine v písme pravidelne túto hlásku pred príponami -ský a -stvo, len jedna spoluhláska, patrí vždy k nasledujúcej slabike, na pr.: tak: francúz-sky, kňaz-ský, kňaz-stvo (v češtine knéžský, knéž- ve-li-ký, ma-lý, o-be-ti, vie-ra, tô-ňa, ne-ná-vi-de-ný. stvo), peňaz-stvo, vífaz-stvo; podobne i prievidz-ský. b) Keď je medzi dvoma samohláskami alebo dvojhláskami skupina spoluhlások, delíme ich, ak vieme, podľa pôvodu, na pr.: pan-ský (lebo je to iste z podstát, mena pán- a prípony V slovách, ktorých kmeň sa končí na -s, jednoduší sa dvojité -ss-, vzniklé nasledujúcou príponou -ský, -stvo, v jedno s. Tak -ský), podobne hor-ský. žen-ský; moc-ný (lebo je to iste vždy vyslovujeme a píšeme: alsaský, nebeský, odeský, rakúsky, z podstát mena moc- a prípony -ný), podobne jas-ný, ver-ný, ruský, saský, veský, novoveský (od Nová Ves), tiský, tuniský škol-ný, národ-ný; vlast-nosf (z podst. mena vlasť- a prípony ap. (všetko zo -sský). nosť), ver-nosf; ten-ký (príp. -ký), hor-ký; hasič-ský, kňaz­ ský, bož-ský, praž-ský (príp. -ský); hlás-ka (hlas a príp. -ka), podobne hláv-ka, kôr-ka, Češ-ka. Ruska; hlavič-ka Podľa výslovnosti píšeme však slová, majúce základné c alebo (hlavica a príp. -ka), palič-ka, ulič-ka; vnuč-ka, žobráč-ka, k, ako: bystrický, kupecký, kupectvo, nemecký, nemectvo ap. pod. i ručič-ka, matič-ka; drev-ce; srdieč-ko, slnieč-ko ap.; 42 43 straš-livý (strašiť a príp. -livý), pod. hor-livý, bod-Tavý, chor-favý; sed-lo (sed- a príp. -lo), poď. sad-lo; seda-dlo (seda- inde je koncovka -ovä, na pr.: Mudroň — Mudroňová a príp. -dlo), pod. kadi-dlo, rá-dlo, struha-dJo, my-dlo, zrka-dlo, (manželka alebo dcéra), Král — Kráľova, Hurban — Hurba­ čí-slo (z čit-slo, srovnaj čítam), ve-slo (z vez-slo, srovnaj ve­ nova, Hušek — Hušková; šimko — Šimková. ziem), ma-slo (z maz-slo, srovnaj mazať), bá-zne (bá- a príp. -zn), básne (bá- a príp. -sn), pod. pie-sne : Od priezvisk pôvodom neslovenských nemôžeme vždy tvoriť týmto spôsobom ženské priezviská; tak k menám, ako mo-dli-tba (modli- a príp. -tba), pas-tva (pas- a príp, Ambrózy, Šknltéty, alebo vôbec netvoríme zvláštnych podôb -tva), ža-tva, prosba (pros- a príp. ba), pod. hroz-ba, služ-ba, svad-ba (v češ. svat-ba s t etymologickým, v slov. d fonetické); ženských, hovoríme a píšeme: Ľudmila Škultéty a pod., alebo nes-me, nes-te (nes- a príp. -tne, -te), pod. buď-me, burf-te, píšeme formy ľudové: Ambrózka i Ambrózyčka, Škul tetka vez-me, vez-te ap. i Škultétyčka ap. Kde nepoznávame, ako vznikla skupina spoluhlásková,- vo väčšine prípadov pridávame celú skupinu spoluhlások k nasle­ 20. ŽENSKÉ MENÁ OSOBNÉ A PRÍDAVNÉ MENÁ, ODVODENÉ dujúcej slabike. Tak rozdeľujeme slová: ci-tron, bu-blať, Pe-tra, OD PODSTATNÝCH MIEN MUŽSKÝCH NA -an (-jan). pe-trolej, exi-stencia, žo-brať, hnie-zdo, lá-ska, by-strý, se-stra, brá-zda, ja-zda, ja-zdiť, hví-zdať, prá-skať, tre-stať, my-sleť, Ženské mená, utvorené od domácich podstatných mien muž­ my-šlienka ap. ských na -an (-jan), ako na pr. mešťan, mávajú v duchu stredno- Ale vždy delíme skupiny spoluhlások v prípadoch, ako : slovenských nárečí príponu -an zdĺženú v -ian-, na pr. me­ čes-ký (z češ-ský), afric-ký, bystric-ký, turec-ký, proroc-ký, štianka, a podobne i v prídavnom mene meštiansky i v ďalších proroc-tvo, kupec-tvo (z -č-ský, -č-stvo), rus-ký, sas-ký, tís-ký, tvoreniach: meštianstvo ap., keď je v slabike pred touto prípo­ nebes-ký, novoves-ký (zo s-ský), nou samohláska krátka. Tak je na pr.: občan — občianka, ob­ a obdobne podľa toho: an-glic-ký, filozofic-ký. čiansky, občianstvo, zeman — zemianka, zemiansky, zemianstvo, Podobne delíme i ob-lak, ob-lek, ob-rat ap. Detvan — Detvianka, detviansky, Turčan — Turčíanka, tur­ čiansky, Pešťan — Peštianka, peštiansky, Trenčan — Trenčianka, Poznámka. Neslabičnú predložku píšte vždy v tom riadku, v kto­ trenčiansky ap. rom sa začína slovo nasledujúce. Nedeľme tedy: s- otcom, v- dobrom, Ale píšeme v duchu obecnej výslovnosti: Slovan — Slo- s- jeho bratom ap., ale píšme alebo: s ot-com, v dob-rom, s je-ho bratom ap., alebo dajme predložku až na nasledujúci riadok k jej slovu. vanka, slovanský, Slovanstvo, Tatran — Tatranka, tatranský, Modran — Modranka, modranský, Nitran — Nitranka, nitranský (i nitriansky), kresťan — kresťanka, kresťanský. V slovách, kde je v slabike pred príponou -an dĺžka, zo­ Z KMENOSLOV/A. stáva prípona -an nezdĺžená, tak: Piešťany — Piešfanka, Piešfa- nec, piešťanský, Drienčany (osada) — Drienčanka, drienčanský ap. 19. ŽENSKÉ PRIEZVISKA. Prípona -an- sa však nedlži v menách ženských v prípa­ doch, kde sa nevytvorilo meno prídavné na -iansky (meštiansky),

ovko ale len na -ský (bratislavský). Tak je vždy len Bratislavan — ské meno na -á, £T. *£™ " Prídavného mena -ý u žen. Bratislavanka, bratislavský, Brezovan — Brezovanka, brezovský, Ve8dá (m dcéra) ;jesensk Jý - Anna^eSfskesensk ľ Tu «* alebo Trnavan — Trnavanka, trnavský, Skaličan — Skaličanka, ska­ Jesenský; ™ •' $ i: chybne: Maria Veselý A„na lický, Šarišan — Šarišanka, šarišský, Pražan — Pražanka, pražský ap. a podľa toho i v slovách cudzích: Afričan — Afri- 44 45 čanka, africký, Alsasan — Alsasanka, alsaský, Belgičan — Bel­ gičanka, belgický, Asyran — Asyranka, asýrsky, Angličan — kráti, na pr.: vtáčí, vtáčia, vtáčie (od vták), páví, pávia, pavie Angličanka, anglický, Európan — Europanka, európsky ap. (páv), kamzičí (kamzík), barančí (baránok), kohútí (kohút), býčí (býk), pavučí (pavúk). Ale dievčí, dievčia, dievčie, netopierí, netopieria, neto­ 21. O TVORENÍ KOMPARATÍVU ČI DRUHÉHO STUPŇA pierie, líščí, líščia, líščie. PRÍDAVNÝCH MIEN. 23. PODSTATNÉ MENÁ S PRÍPONOU -dlo. Prídavné mená majú tvar komparatívu dvojaký: dlhší, na pr.: jasnejší, vážnejší, — a kratší, na pr.: chudší, starší. Dvojslabičné slová pred príponou -dlo majú predposlednú slabiku vo výslovnosti i písme alebo krátku, na pr.: bidlo, bydlo, Tvarov kratších pribúda v slovenčine (podobne ako v češtine) bradlo, šidlo, mydlo (naproti čes. mydlo), jedlo (naproti čes. na ujmu dlhším. jídlo); Kratšie komparatívy sú na pr.: mladší, tvrdší, slabší, hrubší; alebo dlhú, na pr.: prádlo, krídlo, vriedlo, žriedlo. drahší (čes. dražší), tuhší (čes. tužší), dlhší (dlhý, čes. delší), suchší (čes. sušší); Podobne trojslabičné a viacslabičné slová majú slabiky pred od prídavných mien na -ký, -oký, -eký, na pr.: sladší touto príponou krátke, na pr.: diyadlo, kyvadlo, (z)dvihadlo, ku- (sladký), hladší (hladký), tenší (tenký), pod. mäkší (mäkký, čes. sadlo, struhadlo, stupadlo; napajadlo, prikryvadlo, operadlo, po­ mékčí), ľahší (ľahký, čes. lehčí), vlhší (vlhký, čes. vlhčí); vyšší rekadlo, rysovadlo, počitadlo; (vysoký); ďaľší (ďaleký). ale i dlhé, na pr.: dráždidlo, lákadlo, chápadlo, mámidlo, stí- nadlo, lietadlo, tienidlo (i stienidlo), rozpúšťadlo, prejímadlo. Dlhšie podoby komparatívu sú na pr.: známejší (známy), múdrejší (múdry), peknejší (pekný), svätejší (svätý), stálejší 24. PODSTATNÉ MENÁ S PRÍPONOU -tel. (stály), horkejší (horký), ľudskejší (ľudský), chudobnejší (chu­ dobný), zadnejší (zadný, čes. zadnéjší i zazší). Pred príponou -tel bývajú pravidlom samohlásky krátke, na pr.: kazateľ, skladateľ, nakladateľ, vykladateľ, prenasledovateľ, Pri niektorých prídavných menách sú možné obidve formy pisateľ, čitateľ, ctiteľ, krstiteľ, pokušiteľ, strojiteľ, obyvateľ, stvo­ komparatívne, tak na pr.: sivší i sivejší, tmavší i tmavejší, živší riteľ ap., alebo dlhé na pr.: kärateľ, páchateľ, trápiteľ, prenají­ i živejší, milší i milejší, čistší i čistejší, hustší i hustejší a i. mateľ, prijímateľ, zasielateľ, riaditeľ, usporiadateľ ap. V slovách priateľ, nepriateľ dvojhláska ia je starobylého pô­ Niektoré komparatívy majú kmeňovú slabiku krátku naproti vodu. dlhej slabike v pozitíve, na pr.: belší (biely, srovnaj čes. bélejší), kratší (krátky), bližší (blízky), užší (úzky), pod. i redší (popri Len v niekoľkých slovách, kde sa úzus ešte neustálií, pone­ riedkejší, riedky, srov. čes. ŕidký, fidší). cháva sa voľnosť v označovaní dĺžky, tak píšeme: dokonávateľ, vykonávateľ, objednávateľ, zamestnávateľ, obstarávateľ, vychová­ vateľ ap. i dokonávateľ, vykonávateľ, objednávateľ, obstarávateľ, 22. PRÍDAVNÉ MENÁ S PRÍPONOU -í. vychovávateľ ap.; i hlásateľ a hlásateľ. Odvodeniny od slov na -tel majú takú kvantitu, ako tieto V prídavných menách, odvodených z podstatných mien prí­ slová, napr: kazateľský, kazateľstvo, skladateľský, vychovávateľka ponou -í, dlhá samohláska pred touto príponou sa spravidla i vychovávateľka, vychovávateľský i vychovavateľský, čitateľný, pod. zasielateľstvo, riaditeľstvo, priateľský, priateľstvo ap. 46 47

25. PODSTATNÉ MENÁ NA -eň alebo -ňa. statné mená mužské služebník, záhradník a pod. a ženské slu- Podstatné mená, ako: sypáreň, sypárňa ap., majú predposlednú žebnica, záhradnica ap. Podľa toho by sa malo tiež náležité slabiku obyčajne dlhú, na pr.: jedáleň alebo jedálna, čakáreň písať denník, cenník ap., nádennica, nádennícky ap., ale píšeme alebo čakárňa, kresliareň, kresliarňa, podobne pekáreň, vináreň, koniareň, dreváreň ap. podľa výslovnosti miesto -nn- jednoduché -n-, tedy -nik miesto -nník ap., na pr.: deník, nádeník, bubeník, seník, pláteník, súkeník, Ale teheleň alebc tehelňa. zákoník ap., nádenica, denica, pláteníctvo, nádenícky, súkenícky Slabiky však pred predposlednou slabikou bývajú pravidlom ap. Len v slove vinnica = vinná, previnilá žena, píše sa -nn-, krátke, tak nielen vináreň, kaviareň, pekáreň, pisáreň, sleváreň na rozdiel od slova vinica = vinohrad, a podľa toho i vinník ap. alebo vinárňa, kaviarňa, pekárňa, pisárňa, slevárňa ap., ale i = previnilý človek. lekáreň, mlekáreň (alebo mlečiareň), učtáreň, čitáreň ap. (naproti čes. Iékárna, mlékárna, účtárna, čítárna ap.). 27. SLOVÁ AKO čeština, slovenčina A POD. Jazyk český je čeština, poľský poľština, ruský ruština, 26. PRÍDAVNÉ MENÁ NA -ný, -ná, -né. chorvátsky chorvátština, srbský srbština, anglický angličtina, 1. Rozdiel medzi prídavnými menami na -ný, -ná, -né a -nf, turecký turečtina. -nia, -nie v slovenskom jazyku spisovnom sa nezachováva. Rovnako sa píšu a skloňujú prídavné mená zbožný, -ná, -né, hrozný, Jazyk nemecký je nemčina (odvodené nie od príd. mena krásny ap., ako: jarný, -ná, -né, letný, zimný, dnešný, ná­ nemecký, ale od podst. m. Nemec). rodný, vrchný, spodný ap. (Srovnaj naproti tomu čes. zbožný, Jazyk francúzsky je francúzština. (Vecne menej presný; ale -ná, -né ap., a jarní, -ní, -nf ap.) mluvnicky nezávadný, pre stručnosť obľúbený je názov frančina.) Podľa starej tradície píšeme len: Národnie noviny. Jazyk slovenský, slovinský, bulharský, taliansky, maďarský je slovenčina, slovinčina, bulharčina, taliančina (=italština), 2. V prídavnom mene cenný píšeme -nn-, lebo sa tu maďarčina. spojuje -n slova základného (cena) s n- slabiky príponovej (-ný); tak píšeme i: vinný ( = s vinou, vinovatý), vínny (—z vína), denný 28. PRÍDAVNÉ MENÁ S KONCOVKOU -cí. (deň- a -ný), denne (prísl.), kamenný, dvojramenný, jednostranný, Prídavné mená s koncovkou -cí, utvorené od slovies, majú stehenný (stehenná kosf), súkenný ap. slabiku alebo skupinu slabík pred -cí takú, aká je v infinitíve Podobne píšeme s dvoma -nn- cudzie zdomácnelé slová, alebo v príčastí minulom činnom na -1, na pr.: ako: humánny, spontánny, obscénny ap., v ktorých sa stretáva hnací, zvací, prací, sací (zo ssací), nakladací, skladací s -a-, -n slova základného s n- slabiky príponovej. ako v príč. hnal, zval, pral, sal, nakladal, skladal; siaci (stroj) s -ia-, ako v príč. sial; Poznámka. Rozlišujeme prídavné mená raný (=skorý; na pr. rané slivky) s jedným -n-, z ktorého vzniklo podst. meno ráno, práve dobývací s -ý-, ako v príč. dobýval; tak ako z dobrý dobro, z blahý blaho, a ranný (=rána sa týkajúci, čítací s -í-, ako v príč. čítal. raňajší, na pr. ranná hodina) s dvoma -nn-, odvodené príponou -ný z podstát, mena ráno. Odchýlka je len v slove stojací (na pr. stojacie hodiny), proti príč. stál. Príd. meno priestraný (odvodené od mena priestor, nie Prídavné mená na -cí, odvodené od slovies IV. tr. -iť, majú strana) píše sa náležité s jedným n. kone. -iaci (nelíšia sa od prechodníka prít. týchto slovies, ktorý má koncovku -iaci). Na pr.: baliaci ( = papier na balenie i kto 3. Z prídavných mien služebný, záhradný ap. vzniklý pod- balí), modliace (knihy) a modliaci sa(=kto sa modlí), kresliace (potreby) a kresliaci (= kto kreslí) ap. 48 49

Krátke -ik býva i v príponovej slabike slov cudzích, na pr.: mechanik, optik, fyzik, boľševik, anjelik, evanjelik, ale katolík. na p,: nakladačka A^l^^Jg? Plných, 2. V kone. -ikár slov ako košikár, utvorených od pod­ statných mien na -ík alebo -ik príponou -ár, býva -i- vždy 29. PODSTATNÉ MENÁ MUŽSKÉ S KONCOVKOU * krátke a -á- dlhé. Na pr. pilnikár, pernikár, špendlikár ap. š p ,OV h sÄSu^at^ar£ii ^č :f ;Í T«?— 3. Tak píšeme i kone. -ičkár v menách odvodených z mien Iá krátk U: bič na -íček, -íčko, na pr. slovičkár. I vo viacslabičnýd, sloyS^ býva ^ ľ ' ° ' takmer ^ zreteľnáj poS„ &?J*^2č ^ 4. Krátke -ik-, -ičk- býva i v odvodeninách: košikárka, ko­ sud.c, väzač, brucháč, hlaváč, kropáč sekáč DnsWtó- T ' šikársky, košikárstvo, slovičkárstvo ap. v niektorých z. týchto mien, ktoré sú Wznamu člniteÄ W & ^ agentis), býva vo výslovnosti kolísam" v slabikíc^ ír°í1°ľľ 31. PODSTATNÉ MENÁ S PRÍPONOU -ár, -ar, -iar. ných, ale píšeme zväčša s kvan,tou Sií^^fiŽ sadzač, pahc, dlazd.c, slevač, pomáhač, nakladač, podpíľač no Prípona -ár je dlhá nielen v prípadoch ako farár, mlynár, kryvac ukryvac ap a tak je i v menách odvodených ako vä^čka" rychtár, rybár ap. (ako v češtine), ale i tesár, včelár, čipkár, hadacka ukrjrvacstvo, hadačstvo, slevačský, dobyvačný 'ap ' knihár ap. I po dlhej slabike je -ár: sviečkár, poviedkár, roz­ právkar. prechováva, vyvoláva, pÄaľÄ Pr'PinaC' °k°PáVaČ' Podobne je -iar: hrnčiar, maliar, uhliar, voliar ap. (srov. čes. hrnčíŕ, malíŕ ap.).

Jimac, pr>jímac ap. , najimač, prejimač, prijímač ap ' Pre" 32. PODSTATNÉ MENÁ ZDROBNELÉ S PRÍPONAMI s -k. Zdrobnelé dvojslabičné mená podstatné na -ok (po tvrdej spoluhláske), -ek (po mäkkej spoluhláske) mávajú zdĺženú slabiku 30. PODSTATNÉ MENÁ S KONCOVKOU -ík a -ikár, -ičkár. korennú, na pr.: sad — sádok, hrad — hrádok, hlas — hlások, L Prípona -ík býva dlhá v prípadoch, ako: chlapík červík kus — kúsok, rak — ráček, mrak — mráček, prach — prášek ap. n 7Ík k Šík m adík P e Vo viacslabičných slovách býva zdĺžená slabika pred prí­ uSapT* ° ' ° *' ' - -,ík ^dpa Ä; ponou -ok, -ek, na pr.: baran — baránok (ale baranček), prsteň — tak i v podstatných menách odvodených od prídavných mien prstienok (ale prstenček), hrebeň — hrebienok (ale hrebenček), na -ny, ako: dlžník nápadník, pekelník, záhradník ap plameň — plamienok, potok — potôček (alebo potôčik) ap. Len pred predchádzajúcou dlhou slabikou kráti sa nôvodná Výnimkou niet dĺžky v prípadoch, ako: strom — stromček; pnpona -ík „-*, na pr, básnik, hriešnik, čiašnik ap P * narcis — narcisok, sošit — sošitok. (Prípona -ík -tk býva častejšie nežli v češtine, srovnai na Dr- č člOTÍeak Zdrobnelé podstatné mená na -ka mávajú zdĺženú slabiku Sf Ä£ ÄS £, ' *-* <=" £ pred -ka, na pr.: hlava — hlávka, strana — stránka, hora — hôrka, smotana — smotánka, posteľ — postieľka, včela — včielka, košeľa — košieľka, podobne i časť — čiastka (čes. část - částka); ale majú i nezdĺženú, ako: päta — pätka, kniha — 4 50 51

knižka, nif — nitka, sviňa — svinka, novina — novinka, kobyla — -á-, -á-: máchať — máchnuf, mávať — mávnuť, vládať — kobylka, žaba — žabka; lyžica — lyžička, lipa — lipka, hrada — hrudka ap.; vládnuť; -e-, -e-: klesať — klesnúť, (vy)rezaf — (vy)reznúť, (na)lezať — a sú i takéto: kôra — kôrka, výstava — výstavka, svie­ ca — sviečka ap. (na)Ieznúť; -ie-, -a-: spoliehať (sa1! — spoľahnúť (sa); Vo zdrobnelých slovách s príponou -ko slabika predchá­ -ie-, -ie-: lietať — (vy)lietnuť, striekať — strieknuť; vrieskať dzajúca pred -ko zpravidla sa dĺži, na pr. drevo — drievko, poleno — polienko, semeno — semienko, rameno — ramienko, — vriesknuť; driemať—(z)driemnuť; plece — pliecko, ucho — tíško. -i-, -i-: kmitať — kmitnúť, mihať sa — mihnúť sa, (vz)nikať — (vz)niknúť, strihať (čes. stFíhati) — strihnúť, švihať — švihnúť; Sú i výnimky, na pr.: kladivo — kladivko, oko — očko. svitať (čes. svítati) — svitnúť; pichať — pichnúť (čes. píchati — píchnouti); 33. KONCOVKY -fcky a -íctvo. -u-, -u-: pľuvať — pľuvnúť; -tí-, -ú-: (po)slúchať — (po)slúchnuť; Prídavné mená na -ícky a podstatné mená na -íctvo, odvo­ -í-, -i-: (z)dvíhať — (z)dvihnúť, stíhať — stihnúť, všímať si — dené od podstatných mien na -ík, mávajú dlhé -í-, tedy: bubeník všimnúť si; podobne i hvízdať — hvizdnúť, lízať — liznúť, pískať — bubenícky, pláteník — plátenícky, pláteníctvo, šafraník — — pisknúť, štípať — (u)štipnúť, škrípať — (za)škripnúť (naproti čes. šafranfcky, katolík — katolícky ap. hvízdati a hvízdnouti, lízati a líznouti, pískati a písknouti, štípati Ale básnický, básnictvo, fyzický, boľševický, boľševictvo, a štípnouti ap.); ale zívať — zívnuť; evanjelický ap. od podstatných mien na -ik (s krátkym i): básnik, -y-> -y-: zvykať — zvyknúť, skytať (naproti čes. skýtati) — fyzik, boľševik, evanjelik ap. (po)skytnúť; -ý-, -y-: rýpať — rypnúť, (vy)plývať — plynúť; 34. KVANTITA SLOVIES NA -núť a -ať. -ý-, -ý-: kýchať— kýchnuť, kývať— kývnuť, výskať— výsknuť. Slovesá s korennými slabikami dych-, šmyk-, syp-: Slovesá príbuzné (rovnakého koreňa) tr. II. na -ntíť, -nuť dýchať — dýchnuť, nadýchať, udýchať — vydýchať, vy­ a tr. V. -ať majú samohlásku korennú niekedy rovnakej kvantity, na pr.: padnúť a padať, kývnuť a kývať, výsknuť a výskať ap.; dýchnuť, vzdychať — vzdychnúť; niekedy zreteľne rozdielnej, na pr.: okradnúť a okrádať, tiahnuť šmýkať — šmyknúť; a ťahať ap. sypať, nasypať, posypať, rozsypať, vysypať, zasypať a vedľa Niekedy však kvantita je nie dosť zreteľná a vo výslovnosti toho nasýpať, posýpať, spojené s rozdielom významovým: prosté i v písme býva kolísanie. Preto podávame niekoľko dokladov sypať, sypem je trvacie; -sypať, -sýpam opätovacie, sioženiny obidvoch typov; na prvom mieste samohlásku v tvaroch na -ať nasypem, posypem, rozsypem sú deja dokonavého, a nasýpam, (V. tr.), na druhom na -núť, -nuť (II. tr.): posýpam, prisýpam ap. deja nedokonavého.

-a-, -a-: praskať — prasknúť, kľakať — kľaknúť, hrabať — 35. DIVOČEŤ — DIVOČIŤ. hrabnúť; Mnohéslovesá III.tr.vzoru rozumeť— rozumiem znamenajú -a-, -ia- alebo -ia-, ia-: ťahať — tiahnuť, priahať — (za)priah- = stávať sa tým, byť tým alebo v tom, čo vyslovujú menné kmene, nuť, škrabať i škriabať — škrabnúť i škriabnuť, šliapať—šliapnuť; z ktorých sú utvorené. Na pr.: (z)divočeť = st(áv)ať sa divým, -á-, -a-: (o)krádať — (o)kradnúť, (vy)chládzať — (vy)- chladnúť; praskať—prasknúť; prít. oznam, divočiem, 3. množ. divočejú, rozkaz, divočej, prech. prít. divočejúc, príč. min. divočel ap. A podobne: be- 52 53

laseť, belasiem, černef, černiem, kameneť, kameníem, pecňa, bochňa; orol, orla, posol, posla, osol, osla, podobne onemeť, onemiem, šediveť, šediviem ap. Karol, Karia (nie Karola); dudok, dudka, piatok, piatku, sviatok, V ľudovej reči sa miestami zachovalý u niektorých slovies i sviatku, štoček, štočka; ocot, octu; lev, Iva, šev, šva (ale širšie (pôvodné) tvary: červenejem, -eješ, -eje ap. podošva, podošvy, čes. podsev, podešvu); oheň, ohňa, deň, Vedľa nich bývajú z rovnakých kmeňov slovesá IV. ťr. na dňa, lakeť alebo lokeť, lakťa, lokťa; vietor, vetra, obor, obra. -iť, ktoré znamenajú = učiniť tým, čo vyslovujú príslušné kmene Tak skloňujeme i mená, ako: Vlček, Vĺčka, Kompánek, menné. Na pr.: (z)divočiť = (u)činif divým, prít. divočím,' 3. Kompánka, Tomášek, Tomáška; množ. divočia, rozkaz, divoč, prech. prít. divočiac, príč. min. švec, ševca, žnec, ženca, jazvec, jazevca; divočil ap. Podobne: (o)čierniť, bieliť ap. ale domček, domčeka, starček, starčeka, zvonček, zvončeka; podobne je papršlek, papršleka; 36. SLOVESÁ NA -ovať. podobne podľa podoby nominatívu skloňujeme i v ostatných Slovesá na -ovať, -ujem (VI. tr.) majú korennú samohlásku pádoch: cesnak, cesnaku, dážď, dažďa, moch alebo mach, mochu, veľmi často krátku, ako na pr.: kraľovať vedľa kráľ, panovať vedľa machu, ľan, ľanu; pán, shadzovať vedľa hádzať, kupovať vedľa kúpiť, vydychovať vedľa dýchať, vzďaľovať (sa), odďaľovať (sa) vedľa vzdialiť (sa), oddia­ b) ženské: báseň, básne, bázeň, bázne, kázeň, kázne, liť (sa) ap., pieseň, piesne (e vkladné); ale nariaďovať vedľa riadiť, čiarkovať, článkovať, známkovať, česť, cti, lesť, Isti, lož, lži, voš, vši (e, o jerové); pod. zdomácňovať, úrokovať, zúrodňovať, zmierňovať ap. (Srovnaj rý­ cirkev, cirkvi; movať; rysovať naproti čes. rýmovati, rýsovati.) ale krv, krvi (naproti čes. krev, krve). Náležité je: pohreb, pohrebu, nárek, náreku. Z TVAROSLOVIA. ZO SKLOŇOVANIA PODSTATNÝCH A 38. KRÁTENIE A DĹŽENIE SLABÍK PRI SKLOŇOVANÍ. PRÍDAVNÝCH MIEN. Skloňujeme chlieb, chleba, stôl, stola, kôň, koňa, vôl, vola, dážď, dažďa ap. (ako čes. chléb, chleba, stál, stolu, déšf, dešté); 37. POHYBLIVÉ e, o, a(á). ale pôst, pôstu, bôľ, bôľu ap. (naproti čes. púst, postu, bol, K nomihatívu pes, deň je gen. psa, dňa, dat. psovi, dňu bolu); ap., k nom. piatok, gen. a dat. piatku ap., chrbát, gen. chrbta ap. Boh, Boha, dom, domu, dvor, dvora, loj, loja, voz, voza, hrach, V týchto a iných ďalej uvedených slovách samohlásky e, o, a hrachu, mak, maku, plač, plaču, sneh, snehu ap. (naproti čes. bývajú len v nominatíve sing. (u neživotných i v akuzaťíve), Búh, Boha, dúm, domu, dvňr, dvoru, hrách, hrachu, sníh, v ostatných pádoch hlásky e, o alebo a nebýva. (Hlásky e, o, a snehu ap.); v takých prípadoch volajú sa pohyblivé, lebo v niektorých tva­ slovo pán má vok. pane (popri pán), ináče vždy s dlhým roch bývajú, v iných nie, a svojím pôvodom sú alebo jerové, -á-. Jednako vyslovujeme i píšeme: Kristus Pán i pán učiteľ, t. j. striednice za pôvodné slovanské jery b, s, alebo vkladné.) pána Veselého (nerozlišujeme ako v čes. Kristus Pán a pan učitel, pána Veselého ap.). Tak sa skloňujú: a) mená mužsKé, na pr.: chlapec, gen. Poznámka. O dĺžení v množnom genitíve: ryba — rýb, delo — diel chlapca, kupec, kupca, otec, otca, starec, starca, peceň, bocheň, ap. viď v nasledujúcej kapitole o množ. genitíve. 54 55

39. O DĹŽENÍ A VSUVNÝCH HLÁSKACH ie, ô, á, e, o d) Po predposlednej dlhej slabike vsúva sa zpravidla po spolu­ V MNOŽNOM GENITÍVE. hláske tvrdej samohláska o: čiapka — čiapok, hriadka — hriadok, húska — húsok, opálka — opálok, svetielko — svetielok ap., 1. V množnom genitíve ženských a stredných podstatných v ojedinelých prípadoch popri o i e: kliatba — kliatob i kliateb; mien bez prípony dĺži sa samohláska v prípadoch, ako: kniha, ale vždy len: súkno — súken, kúzlo — kúzel, žriedlo — žriedel, kníh, lipa, líp, ryba, rýb, striga, stríg, stopa, stôp, žena, žien, žiabry —• žiaber; bohyňa, bohýň, motyka, motýk, ulica, ulíc, jaskyňa, jaskýň, po mäkkej spoluhláske vsúva sa popri o i e: slúžka =— košeľa, košieľ, nedeľa, nedieľ, delo, diel, drevo, driev, meno, mien, mesto, miest, pero, pier, plece, pliec, vrece, vriec, zrno, slúžok i slúžek, túžba — túžob i túžeb, vajíčko —* vajíček zŕn, bojište, bojíšf, strnište, strníšf, jahňatá, jahniat ap. i vajíčok ap., ale vždy len: húžva — húžev; Ale slovo, olovo — slov, olov, podobne osnovy, trovy — e) po j býva o, tak: bájka — bájok, fajka — fajok, spojka osnov, trov ap. a cudzie slová baronesa — barones, legenda — spojok, alebo e, tak: vojna — vojen; vajce — vajec, ojce — legend; procento — procent, epocha — epoch, Alpy — — ojec ap. Alp, Karpaty — Karpaí, Krkonoše — Krkonoš, banka — bank ap. 40. MUŽSKÉ MENÁ NA -a. 2. V slovách, ktoré majú pred nominatívnym -a, -o skupinu Mená mužské, ako: gazda, sluha, sudca, i priezviská: spoluhláskovú, vkladajú sa v gen. plur. do týchto skupín hlásky Hlinka, Svoboda ap., majú v jednotnom gen. a akuz. kon­ ie, ô, á v slovách jednoslab. a keď je predchádzajúca samohláska covku -u: gazdu. Hlinku, Svobodu, Hlavicu, v dat. a lok. -ovi: krátka, o, e, keď je dlhá. Tak na pr. je množný genitív: gazdovi, Hlinkoví, Svobodovi, v instrum. -om: gazdom, Hlin- a) hra — hier, hmla — hmiel, forma — foriem, norma kom, Svobodom. V množ. čísle koncovka mužských mien v nom. — noriem, hradba — hradieb, svadba —• svadieb, barva alebo je vždy -ovia, gazdovia. Ale priezviská sa skloňujú: Hlinkovci, farba — bariev, farieb, kresba — kresieb, modlitba — modli­ Svobodovci, Hlinkovcov, Svobodovcov ap. tieb, prosba — prosieb; hruška — hrušiek, matka — matiek, kytka — kytiek, muška — mušiek, zlatka — zlatiek, kožka — kožiek; clo — ciel, sklo — skiel, zlo — ziel, očko — očiek, 41. MUŽSKÉ MENÁ NA -o. ňadrá — ňadier; Mená ako: dedo, strýko, ujo, Jano, Janko ap., sa sklo­ Bánovce — Bánoviec, Bátovce — Bátoviec, Mošovce — Mošoviec; ovca — oviec; ňujú ako chlap, gen., akuz. deda, strýka, Jana, dat., lok. de­ dovi, Janovi, instr. dedom ap. b) v niektorých prípadoch sú možné dvojtvary, ako: babka — babiek i babôk, žabka — žabiek i žabôk, čipka — čipiek Ale priezviská (mená rodové) na -o, ako: Botto, Kľačko, i čipôk, jamka — jamiek i jamôk, výšivka — výšiviek i výšivôk, Turzo, sa skloňujú podľa gazda, tak gen., akuz. Bottu (spisy kobylka — kobyliek i kobylôk, miska — misiek i misôk; diev­ Jána Bottu), Kľačku,Turzuap., v množ. čísle: Bottovci, Bottovcov, čatko — dievčatiek i dievčatôk, zvieratko — zvieratiek i zvie- Bottovčom ap. ratôk ; c) v skupinách dl, ti, rl, tr, str a pod. popri vsunutom 42. ZVIERACIE MENÁ MUŽSKÉHO RODU. ie býva i á, tak: vidly — vidiel alebo vidál, metla — metiel alebo metál, perla — periel alebo perál, sestra — sestier isestár; Zvieracie mená mužského rodu sa skloňujú pravidlom ako jutro — jutier i jutár, jedlo —• jediel i jedál ap. Ale i slivka mužské mená osobné, na pr.: had, orol, pes, vták, vlk, zajac, — sliviek, slivôk i slivák, zlatka — zlatiek i zlaták ap, medveď ap. majú množ. nom.: hadi, orli, psi, vtáci, vlci, zajaci, medvedi ap. ako chlapi, muži ap.; 56 57

akuzatív: (videl som) verných psov, dravých orlov, vlkov ap. ako chlapov, mužov ap. Popri Bŕeclav, gen. BFeclave alebo i Bŕeclavi, je i Bŕecla- va, gen. Bŕeclavy; podobne popri Vratislav i Vratislava. Mená kôň, vôl majú množný nom. a akuzatív len podľa neživotných: pekné kone, voly; pod. koníčky, volky. V množnom čísle sú však v ľudovej reči i v iných slovách 45. PRÍDAVNÉ MENÁ PRIVLASTŇOVACIE. podoby podľa neživotných, ako: vrabce, hýle, motýle, jelene, medvede, barance ap. majú tvary: jedn. nom. bratov, bratova, bratovo, gen. bratovho, V spis. reči píšeme však v množ. nom. vrabci, hýli, motýli, bratovej, bratovho, dat. bratovmu, bratovej, bratovmu, akuz. jelení ap. a v ak. vrabcov, hýľov, jeleňov ap. bratovho (m. živ.), bratov (m. neživ.), bratovu (ž.), bratovo Len v zdrobnelých menách, ako: vtáčik, vrabček, baranec (str.), lok. bratovom, bratovej, bratovom, instr. bratovým, ap., sú podoby neživotné: vtáčiky, vrabčeky (popri vtáčkovia, vrabčekovia), barance ap. a rovnako i slovo pstruh má mn. n., bratovou, bratovým; a. pstruhy. množ. nom. bratovi (m. živ.), bratove (m. neživ., ž. a str.), gen., lok. bratových, dat. bratovým, akuz. bratových (m. živ.) bratove (m. neživ., ž. a str.), instr. bratovými. Tak sa skloňujú i prídavné mená privlastňovacie na -in, 43. SLOVÁ: búra, rozopra, večera ap. -ina, -ino: matkin, matkina, matkino ap. Slová: búra, rozopra, večera, zora, žiara, konopa ne­ Poznámka. Od podst. mien Krylov, Čechov, Oblomov, Chomiakov skloňujú sa podľa ryba, ale podľa ulica, lebo ich spoluhlásky a pod.^netvoríme prídavných mien privl. na -ov, ale hovoríme i píšeme: par pred -a pôvodne sa mäkko vyslovovaly. Tedy v sg. gen. spisy Cechová, Krylova, Chomiakova (nie Čechovove, Krylovove) ap. na -e, od búre, rozopre, večere, dat. a lok. na -i, v búri, k večeri, v plur. nom., akuz., vok. búre, večere, rozopre, gen. búri, večeri, rozopri, dat. večeriam, lok. večeriach, instr. búrami, večerami 46. ZO SKLOŇOVANIA MIEN CUDZÍCH. ap. Mn. dat. a lok. má prípony i podľa ryba: večerám, zorám, večerách, zorách ap. Cudzie mená v slovenčine buď sa skloňujú, alebo nesklo­ Slová: nozdra, žiabra, zväčša v plur.: nozdry, žiabry, ňujú. gen. nozdier, žiaber, skloňujú sa podľa ryba. A. Mená cudzie skloňujú sa podľa svojho rodu a svojej podoby podľa vzorov mien podstatných alebo mien prídav­ ných. 44. MIESTNE MENÁ: Boleslav, Čáslav ap. Zväčša prechádzajú mená cudzie do slovenčiny s pôvodnou koncovkou a skloňujú sa podľa takého vzoru, ktorému sú svojím Miestne české mená: Boleslav, Čáslav, Chrudim,Olomouc, znením alebo pôvodom koncovky najbližšie, na pr.: Hannibal, Vratislav, Pŕíbram ap., skloňujeme v spisovnej slovenčine tak, gen. Hannibala, Schiller, Schillera ap. ako chlap; Verona, ako sa skloňujú v spisovnej češtine, podľa dlaň, tedy v gen. -e, nymfa ap. ako ryba ap. z Boleslave, Čáslave, Chrudime, Olomouce, Vratislave, v dat. a lok. Prevzaté slová zachovávajú zväčša rod, aký majú v pôvod­ -i, k Boleslavi, Olomouci, Vratislavi, v Boleslavi, v instr. -ou, za nom jazyku; tak vždy pri menách osobných. Cudzie slová, prevzaté Čáslavou, Olomoucou ap. U tých z nich, ktoré sa končia na spo­ z jazykov, ktoré nemajú gramatického rodu, alebo kde z podoby luhlásku retnú: v alebo m, býva gen. i podľa kosť, tedy na -i, z Boleslavi, do Chrudimi ap. slova nie je možné poznať rod, sú takého rodu, aký sa hodí najlepšie koncovke slova, alebo aký sa vyvinul u nás zvykom. Tak na pr. Peking, gen. Pekingu, Sinai (neskl,) sú rodu 58 59

mužského, pod. Paríž, gen. Paríža (proti čes. Paríž, rodu žen.); stredné mená na -um: dátum, fórum, publikum, gen. Mexiko, Borneo, Jericho sú rodu stred., Kuba rodu žen. ap. dáta, fóra, dat. daru, fóru ap.; Mená slovanské skloňujeme vedľa znenia hlavne podľa pô­ na -eum,-ium,-uum: lýceum, múzeum, evanjelium, vodu koncovky, tak na pr. Turgenev, Mickiewicz, Begovié gymnázium, indivíduum, gen. lýcea, múzea, evanjelia, gym­ ako chlap, mužské na -a, na pr. Sava ako gazda; názia, dat, lok. lýceu, múzeu, evanjeliu, instr. lyceom, mú­ srbochorv. Bukovac, Karlovac ap. (-ac = sloven. -ec) ako zeom ap. (nie lyceuma, gymnáziuma); mn. nom, ak. lyceá, sloven. Bukovec ap.; gen. Bukovca, Karlovca ap.; múzeá, gymnáziá ap.; poľské a juhoslovanské mená na -ki, -ski, -cki, -čki a grécke stredné mená podstatné s kone. -ma (na pr. dráma) rus. -kij ap. ako dobrý, na pr.: chorv. Rački, gen. Račkého, skloňujú sa v slovenčine zväčša ako ženské mená na -ma, na pr. poľ. Krasicki, gen. Krasického ap., rus. Dostojevskij, gen. astma, panoráma, gen. astmy, panorámy; v niektorých kniž­ Dostojevského; ruské--oj ako dobrý, na pr.: Tolstoj (=tlstý), ných slovách sa zachováva s kone. -ma i pôvodný rod stredný, gen. Tolstého— juhoslov. a rus. -ov, -in: Lermontov, Čechov, a buď sa neskloňujú, na pr. schizma, cirkevné schizma, Kobylin, ako chlap (v dat. a lok. sg. Lermontovu, Cechovú ap.). cirkevného schizma, alebo sa skloňujú s gréckym -mat, na pr. staré dráma, téma, starého dramata alebo dramatu ap. (Srov- naj i prídavné meno dramatický, nie dramický.) Pri menách iných, neslovanských, rozhoduje znenie kon­ covky a vedľa toho i zvyk, ktorý sa vyvinul vlivom mluvníc cudzích. 2. Pri menách z jazykov iných — t. j. okrem jazykov slovanských, gréčtiny a latiny — rozhoduje rod a výslovnosť koncovky slova, a) Mená rodu mužského, končiace sa spoluhláskou tvrdou, ako 1. Tak mená grécke a latinské sa zväčša skloňujú podľa Lessing, skloňujú sa podľa chlap, neživotné podľa dub. Tak toho, ako žiada rod a kmeň známy z mluvnice gréckej a latinskej, napr.: Rieger, gen. Riegra, Winter — Wintra, Húbner, Fi- na pr.: Troja, gen. Troje; idea, ,gen. idey (alebo ideje), dat., scher, Wagner, gen. Húbnera, Fischera, Wagnera; Czam- lok. idei, akuz. ideu, instr. ideou; množ. nom., akuz. idey (alebo bel, gen. Czambla, Hegel, gen. Hegla, ako Pavel, Pavla; ideje), gen. ideí, dat. ideám, lok. ideách, instr. ideami, tiež tak La Fontaine (vyslov La-Fontén), Descartes (vyslov Dekart), Medea, gen. Medey (alebo Medeje); geometria, gen. geometrie Orléans (vyslov Orlean), gen. La Fontaina, Descarta, Orleansu; ako ulica; Pythagoras, gen. a akuz. Pythagora, dat., lok. Pytha- Oxford, gen. Oxfordu; feuilleton, gen. feuilletonu. gorovi, instr. Pythagorom; pod. Aeneas, gen. Aenea; Agri- Mená na -o (románske) skloňujú sa podľa chlap (ako do­ cola, poeta ako gazda, ale mn. nom poeti; Delf i, gen. Delf, máce na -o, Jano, dedo), na pr.: Marco, Pedro, Hugo; gen. dat. Delfom (alebo Delfám), lok. v Delfoch (alebo Delfách), Marca, Pedra, Huga ap. instr. Delfy alebo Delfatni, ako Sučany alebo Čechy; Atény ako Podobne sa skloňujú podľa chlap mená na -e, ako: Dante, ryby; Plataie alebo Plataje ako ulice; Cicero, gen. Cicerona, Goethe, Niederle, gen. Danta, Goetha, Niederla, Nietzsche Plato, gen. Platóna; Maratón, Maratona; Xenofon, gen. Xe- (vyslov Niče), Schulze (Šulce), gen. Nietzscha ap. Ale obyčaj- nofonta; Aristoteles, gen. Aristotela, Perikles, gen. Periklea nejšie je sklonenie (gen., ak.) Danteho, Goetheho ap. alebo Perikla, Paris, gen. Parida, kustos, gen. kustóda i ku- Mená na -a, ako: Petrarka, patriarcha, sa skloňujú podľa stosa, Juno, gen. Junony, Sapfo, gen. Sapfy ap.; vzoru sluha; gen. Petrarku, patriarchu ap. mená na -izmus, katechizmus, idealizmus, gen., dat. Mená maď, ako: Jókai, Prónay ap., skloňujú sa ako slo­ katechizmu, idealizmu, lok. katechizme, instr. katechizmom; venské Hlavaj a pod., podľa vzoru chlap. množ. číslo katechizmy ap., tiež tak cirkus, fundus, gen., dat. Mená na -i, -y významu osobného majú pri skloňovaní cirku, fundu alebo cirkusu, fundusu ap.; koncovky ako-mená prídavné, na pr.: Petófi, Petôfiho, Petôfimu, 60 6i

Petó'fiho, o Petófim, s Petôfim, podobne Paulíny, Paulínyho, Tak sa skloňuje i zámeno tenže, táže, tože, gen. to- Paulínymu ap.; tak sa skloňujú i mená, ako: Manzoni, kad hože, tejže, tohože, dat. tomuže, tejže, tomuže ap. Savigfny (vyslov Saviňi), Széchenyi (vyslov Séčéňi), gen. Szé- chenyiho (vyslov Séčéňiho) ap. 49. ZÁMENÁ môj, tvoj, svoj, náš ap. skloňujú sa Mená s nejakou inou koncovkou, ako: Szabd, Sardou, Boi- takto: jedn. nom. môj, moja, moje, tvoj, tvoja, tvoje, svoj, svoja, leau, Richelieu, Lenau ap., skloňujú sa ako iné mená mužské svoje, náš, naša, naše, gen. môjho i mojeho, mojej, môjho, tvojho, vzoru chlap, na pr. gen., akuz. Szabóa, Sardoua, Boileaua, tvojej, tvojho,... nášho alebo našeho, našej, nášho i našeho, dat. Lenaua, dat. Szabóovi, Sardouovi, Lenauovi ap., alebo ostá­ môjmu i mojemu, mojej, môjmu, tvojmu, tvojej,... nášmu i našemu, vajú nesklonné, na pr. hovorili sme o kardinálovi Richelieu a pod. našej, nášmu alebo našemu, akuz. môjho (živ.), môj (neživ.), moju, V menách francúzskych koncová spoluhláska sa nevyslovuje, moje, tvojho, tvoj, tvoju, tvoje, nášho alebo našeho, našu, naše, na pr.: Bourget, Marat, Prevost, Dumas (vyslov: Burze, Mara, lok. (o) mojom, mojej, mojom,... (o) našom, našej, našom, instr. mo­ Prevo, Duma), v gen. a i. vyslovujeme a píšeme: Bourgeta, Ma- jím, mojou, mojím,... naším, našou, naším ; — mn. č. nom. moji rata, Prevosta, alebo neskloňujeme, tak na pr. spisy Alexandra (m. živ.), moje (m. neživ., ž. a str.), tvoji, tvoje, naši, naše, gen. Dumas (čítaj Duma, nie Dúmasa). a lok. mojich, tvojich, našich, dat. mojim, tvojim, našim, akuz. mojich (m. živ.), moje (m. neživ., ž. a str.), tvojich, tvoje, našich, B. Veľmi často nechávame cudzie mená neskloňované. Na naše, instr. mojimi, tvojimi, našimi. pr.: Bordeaux, z Bordeaux, v Bordeaux; Waterloo, pri Waterloo ; niveau, v niveau; Peru, z Peru, v Peru; Anjou, z Anjou; Montpellier, v meste Montpellier; Saint-Cloud, z mesta Saint- 50. ZÁMENÁ on, ona, ono. Cloud ap. Jedn. nom. on, ona, ono; gen. jeho, ho (s predl. neho, -ňho), jej (s predl. nej), jeho, Poznámka. Dobre je si zapamätať zásadu: Skloňujeme cudzie ho, (s predl. neho); mená, ktoré sa dajú ľahko skloňovať podľa domácich vzorov alebo ktoré dat. jemu, mu (s predl. nemu), jej (s predl. nej), jemu, mu sa skloňujú podľa ustáleného užúzu; ostatné nechávame neskloňované. (s predl. nemu); akuz. jeho, ho (s predl. neho, -ňho, -ň), ju (s predl. ňu), ho (s predl. -ň); ZO SKLOŇOVANIA ZÁMEN. lok. (o) ňom, nej, ňom; instr ním, ňou, ním. Mn. nom. oni (živ.), ony (neživ.), ony, ony; 47. ZÁMENÁ ja, ty majú tvary: gen. mňa, teba, bez gen. ich (s predl. nich), ich (s predl. nich), ich (s predl. nich); dôrazu ma, ťa, dat. mne, tebe, bez dôrazu mi, ti, lok. o dat. im (s predl. nim), im (s predl. nim.), im (s predl. nim); mne, tebe, instr. mnou, tebou; množ. nom. my, vy, gen., akuz. ich (s predl. nich živ., ne neživ.), ich (s predl. ne), akuz. a lok. nás, vás, dat. nám, vám, instr. nami, vami. ich (s predl. ne); lok. (o) nich, vo všetkých troch rodoch; 48. ZÁMENO ten sa skloňuje takto: jedn. nom. ten, tá, instr. nimi, vo všetkých troch rodoch. to, gen. toho (nie teho ani tého), tej (nie téj), toho, dat. tomu, Tvary ho, mu v jedn. gen., akuz. a dat. muž. a stred, tej (nie téj), tomu, akuz. toho (živ.), ten (neživ.), tú, to, lok. kladieme, kde niet na nich dôrazu, na pr.: bojím sa ho, volal (o) tom, tej (nie téj), tom, instr. tým, tou, tým; množ. nom. tí (živ.), tie (neživ, m., žen. a stred.), gen. a lok. tých, dat. tým, som ho, dal som mu to ap., naproti dôraznému: jeho sa bojím, akuz. tých (živí m.), tie (neživ, m., žen. a stred.), instr, tými. volal som jeho, jemu som to dal ap. V jedn. akuz. muž. býva tvar -ň len po predložkách, ktoré ; 62 63

sa poja s akuz., na pr.: naň, zaň, preň, podeň, nadeň, predeň Všade inde vypisujeme číselný výraz slovami, tak na pr.: (nesprávne je -ň pri predložkách s gen., na pr. doň, správne: do Bol jeden kráľ a mal troch synov. Bolo tam asi päť ľudí. neho); v množ. akuz. tvar nich je len pre rod muž. živ.: za nich Stalo sa to prvého dňa v roku, prvý deň po mojom návrate. = za mužov, ináč ne, za ne = za duby, ženy, zvieratá ap. Volal som ťa nielen raz, ale dva razy, tri razy. Podoby gen. sg. a plur. jeho, jej, ich užíva sa i vo význame privlastňovacom, na pr.: jeho brat, jej otec, ich rodičia. 54. ČÍSLOVKA jeden, jedna, jedno. Poznámka. Privlasťňovaciemu ich zodpovedá čes. jejich, na pr. sloven. ich (vtákov) spev = čes. jejich zpév. Jednôt, č. Muž. rod: Žen. rod: Stred, rod: 51. ZÁMENÁ onen, ona, ono. Nom. jeden jedna jedno Jedn. nom. onen, ona, ono (i oný, oná, oné); Gen. jedného jednej jedného gen. onoho, onej, onoho; Dat. jednému jednej jednému dat. onomu, onej, onomu; Akuz. jedného (živ.), jednu jedno akuz. onoho, onu, onoho; jeden (neživ.) lok. (o) onom, onej, onom; Lok. (0) jednom (o) jednej (o) jednom instr. oným, onou, oným. Instr. jedným jednou jedným Množ. nom. oni, ony, ony; gen. oných; Množ. č. dat. oným; Muž. rod : Žen. a stred, rod: akuz. oných, ony, ony; jedni (živ.), jedny (neživ.) jedny lok. (o) oných; Nom. instr. onými. Gen. jedných Dat. jedným 52. ZÁMENO čí, čia, čie a niečí, niečia, niečie. Ak. jedných (živ.), jedny (než.) jedny Tak ako čí, čia, čie sa skloňuje i niečí, niečia, niečie, Lok. (o) jedných na pr. jednôt, gen. čieho, čej, niečieho, niečej, dat. čiernu, Instr. jednými čej, niečiemu, niečej, lok. (o) čom, niečom, čej, niečej, i. čím, niečím, čou, niečou ap. 55. SKLOŇOVANIE ČÍSLOVIEK dvaja, dva, dve, ťraja, tri, štyria, štyri. ZO SKLOŇOVANIA ČÍSLOVIEK. Muž> rod: Ž. astr . rod: Muž. rod: Ž. a str. rod: 53. KEDY PÍŠEME ČÍSLICE (CIFRY) A KEDY VYPISUJEME Nom. dvaja (osôb.), dva dve traja, tri tri, štyri ČÍSLO SLOVOM. štyria, štyri Gen. dvoch troch, štyroch Číslice píšeme vo vetách smyslu počtárskeho, štatistického, Dat. dvom trom, štyrom v datovaní ap., na pr.: Z 1000 chorých umrel i, ozdraveli dve troch, tri tri, štyri 2 Akuz. dvoch (osôb.), dva 3.— Československá republika má 140.408 km .— Stalo sa to Lok. (0) dvoch (0) troch, štyroch dňa 1. januára. — 5 v 10 je obsažené 2krát, v 15 3krát. Instr. dvoma tromi, štyrmi 64 65

56. ČÍSLOVKY päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať, tricať dve ženy, mestá..., triciati šiesti vojaci (i tricať šesť .vojakov), jedenásť, dvanásť.-, devätnásť, dvacať, tricať, štyricať, tricať šesť stromov, žien, miest ap.; gen. od dvacaf jedného člo­ pädesiat, šesdesiat... devädesiat sú: veka, dvacať jednej ženy, dvaciatich alebo dvacať dvoch ľudí, 1) povahy podstatných mien, a vtedy sa neskloňujú; sklo­ žien, miest ap.; dat. dvacaf jednému človeku, dvaciatim alebo ňuje sa čiastočne len podstatné meno s nimi spojené, na pr.: nom., dvacaf dvom mužom, ženám, mestám ap.; b) jedenadvacať, dvaa­ akuz. päť chlapcov (tam bolo päť chlapcov, videl som päť dvacať..., päťatricať ľudí, stromov, žien ap.; od jedenadvaciatich, chlapcov) ap.; päfatriciatich alebo jedenadvacať, päťatricať ľudí, rokov, žien ap.; 2) povahy mien prídavných, a vtedy sa skloňujú a pádom k jedenadvaciatim ľuďom, ženám ap. sa shodujú s predmetom počítania, na pr.: nom. piati ľudia (ale vždy len päť stromov, žien, detí, slov ap.), piatich 59. Číslovky radové majú vo spojení s pol skloňovanie ľudí, stromov, žien, slov, dat. piatim ľuďom, stromom, s koncovkami mien podstatných: v gen. pol druha roka, pol ženám, slovám, akuz. piatich ľudí, ale päť stromov, žien, treťa, štvrtá mesiaca; v lok. po pol štvrtú, po pol piatu zlatom; slov, lok. o piatich ľuďoch, stromoch, ženách, slovách, ale v instr. pol piatym zlatým. instr. piatimi ľuďmi, stromy, ženami, slovy. 60. Pri podstatných menách stredného rodu hovoríme a 57. ČÍSLOVKY sto a tisíc sa skloňujú, a to sto ako píšeme dvoje, troje, štvoro, pätoro, šestoro..., totiž dvoje mesto, tisíc ako meč, ale len keď stoja o sebe, na pr.: počíta detí, troje jahniat, štvoro vnúčat, pätoro jazier,... desatoro do sta, tisíca, hovorí o stu, tisíci, stách, tisícoch korún, božích prikázaní ap. Tak i pri menách pomnožných: dvoje šiat, neverím jeho stám a tisícom. troje klieští, osmoro úst, devätoro krosien. Keď nimi počítame, a) ostávajú nesklonné: sto, tisíc korún, päť sto, tisíc Fudí, zo sto korún, z tisíc korún, so sto ko­ runami, s tisíc korunami; b) číslovka tisíc nadobúda i povahy 61. NEURČITÉ ČÍSLOVKY málo, mnoho, koľko, toľko. prídavného mena a skloňuje sa ako piati, päť: nom. tisíci Neurčité číslovky málo, mnoho, koľko, toľko sú vlastne chlapci, ale vždy len tisíc stromov, žien, detí, lok. tisícich prídavné mená rodu stredného. Pôvodne sa skloňovaly ako mesto. chlapcoch, ženách, instr. tisícimi chlapci, ženami, deťmi. Dnes sú v slovenčine pravidlom nesklonné. Na pr.: málo, mnoho, toľko ľudí, žien; z málo, toľko iudí, s málo ľuďmi ap. Ale sklonné sú neurčité adjektívne číslovky mnohý, koľký, 58. ČÍSLOVKY dvacať jeden, jedenadvacať a i. toľký ap., na pr.: mnohí ľudia, s toľkými deťmi ap. Čísla 21, 22 ... 31, 32 atď. vyjadrujeme a píšeme dvojakým spôsobom: a) dvacaf jeden (jedna, jedno), dvacaf dva, dvacaf tri..., 62. NEURČITÁ ČÍSLOVKA všetok, všetka, všetko tricať jeden, tricať dva atď.; b) jedenadvacať, dvaadvacať, triadvacať..., jedenatricať, dvaatricať... sa skloňuje takto: Podľa rozdielneho vyslovenia týchto čísloviek je rozličná i väzba Jednôt, nom. všetok všetka všetko predmetu počítaného: a) nom. dvacaf jeden človek, dvacať jedna gen. všetkého všetkej všetkého žena, dvacať jedno dieťa (i dvacaf jeden ľudí, žien, detí ako jedena­ dat. všetkému všetkej všetkému dvacať ľudí, žien, detí), dvaciati dvaja ľudia, dvacaf dva stromy, akuz. všetkého (živ.), všetku všetko dvacaf dve ženy, mestá (i dvacaf dva ľudí, žien, miest ako dvaa­ všetok (neživ.) dvacať ľudí, žien, miest), triciati dvaja, traja vojaci, tricať dva stromy, lok. (o) všetkom (o) všetkej (o) všetkom instr. všetkým všetkou všetkým 5 66 67

Množ. nom. všetci (živ.), všetky všetky všetky (môžem), tĺcť (ťlčiem, tlčieš); ísť (idem, ideš), nadísť, predísť ap. (neživ.) gen. všetkých (ale dojsť, nájsť ap.); dat. všetkým 2. báť sa (z bojati sa, bojím sa), stáť (zo stojatí, stojím); akiiz. všetkých (živ.), všetky všetky všetky (neživ.) 3. hriať (hrejem), liať (lejem), smiať sa (smejem sa), viať lok. (o) všetkých (vejem), siať (sejem), vziať (vezmem). instr. všetkými. Ked sa jednoslabičný infinitív složením s predponami stáva dvojslabičným alebo trojslabičným, slabika kmeňová zostáva ne­ Neurčitá číslovka všetok sa zachovala bez prívesku -tok zmenená, a) krátka, na pr.: zoťať, ustať, vysať, vypiť, prikryť, v mene sviatku Všechsvätých, v adverbiu vše, zavše = rozoštvať, počuť ap.; b) dlhá, na pr.: nebáť sa, vystáť (vystojím), vždy, vždycky, naveky, a v složeninách všemohúci, vševedúci ap. priniesť, vymôcť, rozohriať, prekliať ap. 2. V infinitívoch slovies III. triedy (vzoru rozumeť, trpeť) píš Z ČASOVANIA. kmenotvornú príponu -e-, tak: šediveť, hoveť, červeneť, onemoc- neť, leteť, sedeť, videť, viseť ap.; tak i chceť a vedeť (viem). 63. NEURČITÝ SPÔSOB (=neurčitok čiže infinitív). 3. Naproti podobám inf. s dlhým -ú-, ako minúť (miniem, 1. Neurčitý spôsob čiže infinitív jednoslabičný máva kme­ minieš atď.), padnúť (padnem) ap., je -u- krátke po korennej dlhej ňovú samohlásku krátku alebo dlhú či dvojhlásku. samohláske alebo dvojhláske, na pr. tiahnuť (tiahnem), vládnuť (vládnem) ap. a) Krátka samohláska je v infinitívoch, ako: ťať (tnem), žať (žnem), začať (začnem), sňať (snímem), zapäť (alebo zapnúť, zapnem); stať sa (stanem sa); mať (mám); mäť (alebo 64. PRÍČASTIE MINULÉ ČINNÉ (na -1, -la, -lo). mnúť, mnem); dať (dám); hrať (hrám i hrajem), tkať (tkám), znať (znám), dbať (dbám); lhať (Ižem) i luhať (lužem), stlať (stelem); brať Slovesá, u ktorých v infinitíve pred infinitívnym -ť je ešte iná (berem), drať (derem), prať (perem), klať (kolem), zvať (zvem), štvať spoluhláska, ako klásť, rásť, priasť, triasť, niesť, viesť, viezť, (štvem); sať (sajem), zdať sa (zdá sa); tĺcť ap., majú v príčastí minulom činnom dlhú samohlásku alebo dreť (drem), mreť (mrem), vreť (vrem), treť (trém), mleť (me- lem); dvojhlásku ako v infinitíve, tedy: kládol, kládla, kládlo, rástol, priadol, triasol, niesol, viedol, viezol, tĺkol ap., ale môcť, mohol, piť (pijem), biť (bijem), viť (vijem), šiť (šijem), žiť (žijem); ctiť, mstiť (ctím, mstím); mohla. byť (som), kryť (kryjem), myť (myjem), tyť (tyjem), vyť(vyjem); čuť (čujem), duť (dujem), pluť (plujem), pľuť (pľujem), zuť (žujem). 65. PRÍČASTIE MINULÉ TRPNÉ (na -ný, -ná, -né a -tý, -tá, -té). b) Dlhá samohláska alebo dvojhláska je v inf.: 1. Príčastie minulé trpné má v slovenčine vždy podobu prí­ 1. keď pred infinitívnym -ť je ešte iná spoluhláska, na pr.: davného mena tvaru určitého (dobrý, dobrá, dobré): chválený, klásť (kladiem, kladieš), rásť (rastiem, rastieš); priasť (pradiem, chválená, chválené, pribitý, pribitá, pribité (nie ako v spi­ pradieš), triasť (trasiem, trasieš), niesť (nesiem, nesieš), viesť (ve­ sovnej češtine podobu prídavného mena neurčitého :chválen, chvá­ diem, vedieš); viezť (veziem, vezieš); hosť (hudiem, hudieš), môcť lená, chváleno). 68 69

Podoba prídavného mena neurčitého sa zachovala iba v ka­ Dĺžka alebo dvojhláska je len v niekoľkých slovách, ako: tolíckom pozdravení: Pochválen Pán Ježiš Kristus, a vo rčeniach: poručeno Bohu, takrečeno ap. pokánie, státie, bátie; liatie, siatie, zohriatie (srov. príč. liaty, 2. Príčastia na -tý, ako zabitý, zabitá, zabité, sú u slovies siaty, zohriatý). I. tr. so spoluhláskou kmeňovou n, m, r v prezentných tvaroch, Poznámka. Pri podstatných menách slovesných nebýva zvratné ako na pr.: žnem, žatý, (za)čnem, (za)čatý, (za)jmem, (za)jatý, zámeno sa, na pr. modlenie (od modliť sa), divenie (diviť sa), učenie (odo)prem, (odo)pretý, mrem, umretý, u slovies I. tr. s infini- (učiť sa) ap. tívnym kmeňom na -i, -y, ako pif, (na)pitý, vif, (u)vitý, kryf, Zvratné sa zostáva len tam, kde je potrebné pre zreteľnosf, na pr. krytý ap. a u slovies II. tr. na -nu-, ako minutý, zhrdnutý ap. ; keď chceme rozlišif učenie (niekoho) a učenie sa, trápenie (niekoho) a u ostatných slovies je pravidlom príčastie na -ný, ako volaný ap. trápenie sa ap. (Vo väčšine prípadov je shoda medzi slovenčinou a češtinou. Srov. na pr. príčastia na -ný: nesený, strežený, trpený, držaný, 67. 3. OS. MNOŽ. (ONI) trpia a rozumejú; PRECHOD. súdený, volaný, kupovaný ap., ako č. nesen, stŕežen, trpén, PRÍT. trpiac a rozumejúc. souzen ap.; na -tý: fatý, mletý, krytý, hriaty, vyliaty ap., ako č. fat, mlet, kryt, vylit ap. Srovnaj však sloven. zavretý, za- V 3. os. množ. je správne (oni) trpia, prosia a p. (nesprávne priahnutý, zdvihnutý ap. naproti čes. zavfen, zapŕažen, zdvižen trpejú), ale oni rozumejú, šedivejú (nesprávne rozumia, šedivia). [popri novotvare zdvihnut] ap., alebo slovenské dvojtvary, ako: Aké tvary sú správne, poznáme podľa podoby rozkazovacieho odrený i odretý, prestrený i vystretý ap. naproti čes. odŕen, spôsobu. Srov. rozkaz, trp, pros — 3. os. pi. trpia, prosia a prostŕen ap.) prechodník prít. trpiac, prosiac; rozkaz, rozumej — 3. os. pi. 3. Slovesá IV. tr. (na -iť, vzor prosiť, prosím), ako: hodif, rozumejú a prechod, prít. rozumejúc. platiť, prosif, nosiť, vozif, kazíf, pustiť, pomstif ap., majú tvary príč. min. trp. s nezmenenou spoluhláskou d ( = ď), t ( = ť), s, z, st, na pr. hodený, platený, prosený, nosený, vozený, pustený, 68. ROZKAZOVACÍ SPÔSOB. pomstený ap. (naproti čes. tvarom s náležitým zmäkčením týchto spoluhlások v z, c, š, ž, šť: hozen, placen, nošen, vožen, V slovesách s dlhou samohláskou zachováva sa dĺžka i v rozka- puštén ap). zovacom spôsobe, ako: chváliť — chváľ, chváľme, chváľte, vrátiť — vráť,'mlátiť — mláf, súdif — súď, písať — píš, kázať — káž ap. (naproti čes. chvál, vraf, suď, piš ap.). 66. PODSTATNÉ MENO SLOVESNÉ. Podstatné meno slovesné, utvorené z príčastia minulého trp­ 69. SLOŽENÉ PRÍSLOVKY. ného, má i kvantitu takú ako príčastie min. trpné. Na pr. nesený — nesenie, trený alebo tretý — trenie, tretie, Hovoríme: a) „v skutku jeho zračí sa veľkodušnosť"; mletý — mletie, držaný — držanie, písaný — písanie, braný — b) „vskutku, bol to on". V a) je lok. skutku s predložkou v branie ap. = v čine; v b) sú síce tieže slová v + skutku, ale splývajú Predposledná slabika je v slovenčine pravidlom krátka (ako v slovo jedno a celok má už význam zrejme iný, od pôvodného to býva i v príčastí min. trp.) nielen v prípadoch shodných s češti­ rozdielny = skutočne, naozaj. V a) rozoznávame a píšeme slová nou, ako vedenie, zjavenie, krytie ap., alebo zvanie, pranie, stla- dve: v skutku, v b) chápeme výraz za slovo jedno a píšeme: nie, Ihanie ap., ale i volanie, pozvanie, ustlanie, kázanie, kúpanie, vskutku. kupovanie ap. (naproti čes. volaní, pozvaní ap.). Podobne: a) daj si pozor na hlas; b) hovor nahlas = hlasité; — a) pre to =* pre toto, pre tú vec, a b) preto = z tej 70 71

príčiny; — a) bez toho = bez tej veci, b) beztoho = tak ako v čísle a rode s podmetom prísudkové sloveso, vyjadrené prí­ tak, beztak; — a) po tom = po tomto, po tej veci, a b) potom častím minulým činným vo vetách, ako: chlapec volal, chlapci = neskoršie; — a) za tým = za tou vecou, b) žatým = po­ volali, ženy volaly ap. tom alebo medzitým; — a) medzi tým = medzi tou vecou, Vo veci pravopisnej dôležité sú prípady s príčastím mi­ b) medzitým = žatým, zatiaľ; — a) z ticha = z tichosti, po nulým činným v množ. č. na -li alebo -ly. tichu = po tichosti, b) zticha, potichu = ticho, čes. tise; — a) bez mala = bez málo vecí, bez nemnohých vecí, b) bez­ Základné pravidlo je, že keď je podmetom v č. množ. mála = temer; — a) predo všetkým = predo všetkými vecmi, mužské meno osobné alebo zvieracie s koncovkou muž. mien b) predovšetkým := najprv; — a) v čas = v pravý čas, b) osôb., píšeme v tvare príčastia koncovku -li, ináč (t. j. keď je pod­ včas = zavčasu (vstal včas, aby v Čas došiel na stanicu); — metom mužské meno neživotné alebo zvieracie s koncovkou mien a) na skutku (prichytil som ho na skutku), b) naskutku neživ, alebo meno rodu ženského alebo stredného) -ly. = hneď, na mieste, skutočne (naskutku bežal som ta); — Na pr.: mužovia bojovali; psi brechali; vtáci leteli; a) na vrch, na vrchu, za vrch (vyšiel na vrch Choč, na motýli lietali; vtáčky spievaly; stromy kvitly; ženy sa smialy; vrchu Choča), b) navrch, navrchu = hore (dostal sa navrch, deti sa kúpaly; mestá rástiy ap. ostal navrchu), zavrch (stola, stolom) = na čelo, v čele Poznámky. I. Mená kôň, vôl i odvodené koník, koníček, volok (stola); — a) na veky = na stoletia, na časy (rozpomíname sa majú v množ. nom. len podoby neživotné: kone, voly, koníky, koníčky, volky (srov. i vo spojení s prívlastkom: množ. nom. a akuz. pekné na veky minulé), b) naveky = vždy, navždy, vše, zavše; — a) kone, voly, a nie nom. pekní koni, vôli, akuz. pekných koňov, volov po tme = po temnote (zažal sviecu, a bolo po tme), b) potme ap.), a preto i v množ. príčastí je podoba pri týchto menách na -ly, (potme vošiel do izby). ako u neživotných, na pr. kone fahaly, voly stály; podobne u zvieracích mien podoby neživotnej, ako: vtáčky, vrabčeky, barance, pstruhy tam Pre pravopis vyplýva z toho toto poučenie: boly. Viď v kap. 41 o zvieracích menách rodu muž. Mnohé príslovky sú svojím pôvodom výrazy složené zo 11. 1. Ked je podmetom niekoľko mien rôznych rodov, pravidlom dvoch i viacej slov; keď je v takom výraze význam vlastný, t. j. rozhoduje životné meno rodu muž. pred rodom ženským alebo stred­ ným. Tak píš: otec i matka pracovali (ako: otec i matka sú zdraví); taký, na aký ukazujú jednotlivé slová, z ktorých sa skladá, píšeme vtáci i ryby vyhynuli (ako vtáci i ryby sú užitoční); chlapci a dievčence každé z tých slov o sebe: do kola, pre to, po tom, v čas, sa kúpali (ako chlapci a dievčence sú ešte mladí) ap. na skutku , ale keď sa význam zrejme zmenil, srážame výraz 2. Pri dvojení alebo vykaní, t. j. pri oslovení,, kde je podmetom v jedno slovo a píšeme: dokola, preto, potom, včas, na­ zámeno vy, býva prísudkové sloveso i doplnok vyjadrený príčastím mi­ skutku... ap. nulým činným v čísle množnom a v rode mužskom, ale každý iný doplnok (vyjadrený menom prídavným alebo príčastím minulým trpným) je podľa Poznámka. O niektorých výrazoch fažko rozhodnúť, či majú ešte smyslu v čísle jednotnom a v páde svojho podmetu. Na pr.: Otec, vy význam vlastný a či už príslovečný. V takých prípadoch píšeme podľa ste boli vždy taký dobrý! — Matka, vy ste boli vždy taká dobrá. — úzu. Slečna, vy ste chudobná! — Slečna, či ste čítali najnovší slovenský román ? ZO SKLADBY. ZNAMIENKA ROZDELOVACIE. 70. Z MLUVNICKEJ SHODY V ČÍSLE A RODE. 71. BOD ALEBO BODKA. Ako sa shoduje v čísle a rode súradný prívlastok alebo 1. Bod alebo bodka (.) sa kladie na konci vetného celku doplnok s menom, ku ktorému patria, vo vetách, ako: malý oznamovacieho, t. j. na konci súvislej vety jednoduchej alebo chlapec chodí bosý, malí chlapci chodia bosí, mladé ženy súvislého súvetia, a znamená tedy klesnutie hlasom. Na pr.; Prší. chodia bosé, malé mestá bývajú príjemné ap., tak sa shoduje 72 73

— Slnko svieti. — Človek mieni, Pán Boh mení. — Cesta trvala desaf 72. ČIARKA. dní, z nich dva sme strávili odpočinkom. — Čo sa vlečie, neutečie. 1. Čiarkou (,) oddeľujeme jednaké členy (t j. členy rov­ 2. Bodka býva po tituloch kníh a časopisov, po nápisoch nakého druhu) vety jednoduchej, keď sú nie spojené spojkou a v složitých nadpisoch. Na pr.: Rukoväť spisovnej reči slovenskej. a, i, alebo. Na pr.: Krakov, Lvov a Varšava sú mestá poľské — Dejiny národa českého v Čechách i na Morave. — Ján Ve­ (podmet „Krakov—Lvov—Varšava" je složený z troch členov selý, mäsiar. — Domáca úloha. Vianoce. (Líčenie.) rovnorodých, prvý od druhého je oddelený čiarkou, druhý a tretí sú spojené spojkou a). — Videl som Prahu, Brno 3. Bodka býva po skráteninách. Obvyklé skratky sú: na pr. i Bratislavu (predmet „Prahu, Brno i Bratislavu": prvý člen pred­ (čítaj na príklad), t. j. = to jest, t. r. = tohoto roku, t. m. = metu je oddelený od druhého čiarkou, druhý a tretí sú spojené tohoto mesiaca, p. = pán, A. alebo And. = Andrej, Jar. = spojkou). — Podobne: V XIII. veku bol v Uhorsku jeden pán Jaroslav ap. Pri skráteninách treba dbaf, aby skratky boly jasné, mocný, veľký, slávny a najdokonalejší. — Vodca lietal na koni, na pr.: jaz. sloven. = jazyk slovenský, jaz. srb. = jazyk srbský, volal, dával rozkazy. vojna franc-nem. = francúzsko-nemecká ap. Keď stoja pred podstatným menom dve mená prídavné, Pri skráteninách, ktoré znamenajú miery, váhy, peniaze alebo oddeľujú sa čiarkou, keď sú súradné, t. j. keď je možné dať medzi značky chemické a pod., bodka sa nekladie, na pr.: km (kilometer), 2 3 ne spojku a alebo a to. Na pr.: Stará, krásna lipa. — Nový, km , cm , i (liter), kgf (kilogram); Kč (koruna československá), lepší život. — Ale: Starí českí spisovatelia. — V malej slo­ h (halier); S (síra), O (kyslík) ap. — Nedáva sa bodka ani po venskej dedinke. — V pozdnej starej češtine. V takých a podob­ skratkách, v ktorých je vypísaná skloňovacia koncovka, na pr.: ných prípadoch sa čiarka nekladie, lebo sa výraz „českí spisova­ pánu dru Fajnorovi, dra Hálka (ale: dr. Fajnor, dr. Hálek). telia" ap. pokladá za celok, ktorý, keď má pri sebe prívlastok, Niekedy sa vypúšťa bodka i vnútri v skratkách názvov nebýva od neho oddelený čiarkou. spolkových a časopiseckých, na pr. SMss = (Sborník Mu­ Čiarkou sa oddeľujú výrazy, ktoré sa pre dôraz alebo z po­ zeálnej slovenskej spoločnosti), SP., SI. Pohľ. i Slov. pohľ., hnutia citového kladú mimo vety. Na pr.: Brat, ten už ne­ APS. (i A. P. S. = Akademické pevecké sdruženie) ap. príde. — V Prahe, tam je mnoho umeleckých pokladov. — Málo, veľmi málo je ľudí úplne spokojných. — Je to zlý živel, 4. Bodkou označujeme číslice, ktorými sa rozumejú číslovky radové. Na pr: i. = prvý, 2. = druhý, Karol IV, otec vlasti; tá voda! 28. 10. 1918 = dvaciateho ôsmeho októbra 1918. Rovnorodé členy, ktoré oddeľujeme čiarkou, sú i vo vetách, ako: Včera pršalo, ba miesty padal i ľadovec. —To je pravdene- Ale nie každá číslica významu radového máva bodku. Najmä letopočty píšeme bez bodky. Na pr.: R. 1852 zomrel veľký Slovák, podobné, ba nemožné. — Jeho sloh je príliš suchý, povedal by Ján Kollár. Zbytočné je písať bodky pri číslovaní dní a me­ som nudný. — Hovorilo sa hneď francúzsky, hneď anglicky. — siacov vo formulkách, ako 2/2 1913 alebo 19 r 13. — I strany Petrolej je alebo z Rumunska, alebo z Haliče. a paragrafy môžu sa udať číslami bez bodiek, na pr.: v § 15 Čiarkou neoddeľujú sa podstatné mená, číslovky, zámená, na str. 8 čítame... — Diely a ročníky citujeme bez bodky, keď slovesá a príslovky v istých ustálených stručných spojeniach, nasleduje čiarka. Na pr.: Bernolák, Slovár II, str. 315; Slovenské vyjadrujúcich jeden pojem, ako: Držal sa nás zuby nehty. — pohľady XXXVII, str. 45. — Ani čísla úradných vynesení ne­ Pršalo vo dne v noci. — Sľuboval hory doly. — Musím chtiac potrebujeme označovať v písme výslovne ako radové. Na pr.: nechtiac, chĺa nechťa, voľky nevoľky. — Široko ďaleko nieto ľud­ Výnosom ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 22. júna ského obydlia. — Boli tam dvaja traja ľudia. — Ten onen o tom 1928, č. 75.110, nakladá sa Vám... vie, ale je ich málo. V ďatách medzi prístavkovým určením miesta a času čiarka 74 75

sa nekladie, lebo to sú nie členy rovnorodé. Na pr.: V Turčian­ 6. Čiarkami oddeľujeme členy súvetia súradného, keď sú nie skom Svätom Martine dňa 3. mája 1928. spojené spojkou a, i. Na pr.: Človek mieni, Pán Boh mení. — Tichý vietor podúval v lipách, hviezdy svietily na nebi. — Volal 2. Čiarkou oddeľujeme od ostatných členov vety voľný prí­ som naňho, ale ma nepočul. — Zavreli ho, lebo kradol. vlastok, vyjadrujúci vlastnosť, ktorá sa v mysli vybavila až Len keď spojka a má význam odchylný, menovite odpo- dodatočne; v reči živej takýto prívlastok delíme od ostatných rovací, býva i pred ňou čiarka. Na pr.: Žena v robote, a muž členov prestávkou. — Na pr. Robotník, pilný a spoľahlivý, po krčmách. veľa je hoden. — Po uliciach mesta,_ inokedy živých a ľudom preplnených, bolo ticho a pusto. — Časti národa, odtrhnuté od 7. Čiarkami sa oddeľuje veta vložená. Na pr.: Pomaly, ako svojho celku, zahynú. — Hladina, inokedy taká čistá, bola po­ čo by sa mu ani nechcelo, vyťahoval peniažtek. — Raz, bolo to krytá 1 istím. v zime minulého roku, prišiel k nemu cudzinec. 1 slová pravda, hádam, veru, vraj oddeľujú sa čiarkami, 3. Čiarkami oddeľujeme voľný prístavok, vysvetľujúci do­ keď tak žiada zreteľnosť. Na pr.: Pomoc je, pravda, ďaleká. — datočne predstavu označenú v člene základnom. Na pr. Jano, Dlhov, veru, máme. — Hádam, príde dnes Jano. paholok, šiel s nami. — Bismarck, najmocnejší štátnik minulého stoletia, nikdy nevyužil svojich triumfov do krajnosti. — Po 8. Čiarkou oddeľujeme vetu vedľajšiu od hlavnej. Na pr.: šiestich všedných dňoch svätíme deň nedele, deň odpočinku a Čo komu súdené, to mu neujde. — Koho majú obesiť, ten sa služby Bohu. — Neďaleko Kriváňa pod Barancom leží tichá de­ neutopí. — Aký otec, taký syn! — Všetko, čo Kollár u kmeňov dinka, bydlisko niekoľkých zemianskych a sedliackych rodín. — slovanských našiel veľkého, horúcim slovom oslávil. — Časy, V božej moci je celý svet, nebo i peklo. — Roku 1301 kládol ktoré sme prežili, boly smutné. — Poďme prv, ako bude dážď. — v Stolnom Belehrade Ilmur, arcibiskup kaločský, korunu uhorskú Zdá sa mi, že ma nepoznávaš. — Neboj sa, že ťa uvidia. na hlavu Václava Hl., syna kráľa českého, Václava H. — Zo­ mrel na Zobore, neďaleko Nitry. — Narodil sa v Slanici, v Orave. 9. Čiarkou oddeľujeme vety vedľajšie súradné (t. j. vety na Tak sa oddeľujú čiarkami i všelijaké iné vstavky. Na pr.: rovnakom stupni podriadenosti), keď sú nie spojené spojkou a, i, V mestách, najmä vo veľkých, ľudia sa málo znajú. — To je alebo. Na pr.: Len hlúpy človek môže mysleť o sebe, že všetku pravdepodobné alebo, lepšie rečeno, nie nemožné. — No, tento pravdu zná, že nepotrebuje skúmať zákony ducha a prírody. (Ale: raz, chvalabohu, bol to šťastný krok. — Len raz ešte, o rok po- Len hlúpy človek môže mysleť o sebe, že všetku pravdu zná a zdejšie, sme sa videli. že nepotrebuje skúmať zákony ducha a prírody.)

4. Čiarkami oddeľujeme vokatív. Na pr.: Poslúchaj, synu, 10. V složitejších súvetiach oddeľujú sa jednotlivé vety čiar­ svojho otca! — Bože, Bože, smiluj sa! — Rovnako oddeľujeme no-, kami podľa pravidiel tu podaných a tak, ako to žiada vzá­ minatív v platnosti vokatívnej: Kdeže sa poberáte, pán Štefko, kde ? jomný pomer viet jednotlivých. Na pr.: Hovorí sa, že je lep­ šie, keď víno za mladi vykysne ako na starosť. Veta druhá závisí 5. Čiarkami oddeľujeme citoslovcia, ktoré sa vyrážajú samo- od prvej a je tedy od nej oddelená čiarkou; veta tretia závisí statnejšie, a také slová, ktoré kladieme na začiatku vety, aby zas od druhej, je tedy od nej tiež čiarkou oddelená. sme reči dodali dôrazu. —• Na pr.: Aj, čo to vidím! — Ej, Prosím, aby som bol pripustený na štátnu skúšku, a prikladám... veru, nič to! — Hej, keby ja mal iné šaty! — Ach, to je krása! Písal som bratovi, aby, ako dostane list, hneď mi odpovedal. Naozaj, to sa nesmie trpeť. — Pre Boha, vstaňte! Čo vypijem, to užijem, a čo po mne zostane, Pán Boh zná, Ale: Ó vy nešťastníci! kto to dostane. 77 76 Vo spojení nie tak — (j)ako kladie sa čiarka pred (j)ako vždy. Malo by vlastne byf: „Čo vypijem, to užijem, a, čo po mne Na pr.: O víťazstve rozhoduje nie tak množstvo, ako odvaha a dobrý duch. zostane, Pán Boh..."; ale miesto toho je stará obyčaj vynechávať Pravidlom býva čiarka pred (j)ako, za ktorým nasleduje vypočítanie alebo príklady. Napr.: Ľudovít Štúr napísal viacej spisov, ako: Nárečia slo- čiarku po a a písať: „...to užijem, a čo po mne zostane, Pán Boh...". venskuo, Náuka reči slovenskej, O národných povestiach a piesňach plemien slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, a iné. 11. Čiarkami sa oddeľuje niekedy prechodník alebo príčastie, 5. Čiarka sa kladie pred druhé jednak(o), čiastočne, vše a pred keď majú pri sebe niekoľko výrazov rozvíjacích. Na pr.: Samo tak vo spojeniach: jednak(o) — jednak(o), alebo — alebo, čiastočne — čiastočne, vše — vše (čes. brzo — brzo), ako — tak. Na pr.: O Chalúpka, neprestajne konajúc pastorálny úrad svoj na Hornej prázdninách boli sme čiastočne v Poľsku, čiastočne v Rusku.—Deti Lehote, neustával skúmať originálny ľud zvolenského Pohronia. vše sa smejú, vše plačú. — Ako do Čiech a Poľska, tak i na Sloven­ — Ladislav Paulíny, narodený v Prietrži r. 1815, v Bratislave sko nahrnulo sa v 13. století mnoho Nemcov. vyštudovavší zároveň so Sťúrom, bol od r. 1840 evanjelickým 6. Čiarka sa kladie pred skratkou t. j. (=to jest), na pr.: pred dvoma farárom v svojom rodišti. týždňami, t. j. dňa 5. apríla... 7. V prípadoch pochybných píšeme čiarku, kde tak žiada potrebná 12. Iné je pri rozvitom spôsobe neurčitom (infinitíve). Pred zreteľnosf. taký rozvitý infinitív dávať čiarku netreba. Na pr.: Veľká vec žif 73. STREDNÍK. v pamäti celého národa... Podobne: Netreba o tom hovoriť. Stredník (nie bodkočiarka) (;) je svojím významom medzi Poznámky. 1. Pred spojkou a, i nebýva čiarka, keď má spojenie bodkou a čiarkou; preto sa kladie tam, kde by mohla byť tak význam slučovací. Na pr.: Otec a syn šli do mesta. - Cti otca svojho bodka ako čiarka. To býva najmä medzi súradné složenými a matku svoju! - Prišiel môj brat a pomohol mi. - Zem bola pustá vetami hlavnými. Na pr. vety: „nemôžem už pracovať' a „som a tma bola nad priepasťou. unavený" môžem napísať alebo ako dve vety nespojené „Nemôžem Ale keď spojka a alebo i má význam iný: odporový, výsledný, pracovať. Som unavený" (s bodkou), alebo ako súvetie „Nemôžem vytýkavý alebo stupňovací, často vo spojení: a to, i to, a tak, a preto, kladie sa pred nimi čiarka. Na pr.: Bol som u vás, a vy ste neboli pracovať, som unavený" (s čiarkou). V takýchto prípadoch kla­ doma. — Ctnosf milujeme v každom, i v nepriateľovi. — Dostal som dieme stredník; tedy v našom prípade: „Nemôžem pracovať; som práve o tom zprávu, a to veľmi smutnú 2. Pred spojkami ani, či býva čiarka, keď nasleduje celá veta, unavený." alebo vo smysle dôraznom. Na pr.: Ani nevidím, ani nečujem. - Ne­ Stredník píšeme, keď súvetie je složitejšie a čiarky sa v ňom bude zo psa slanina, ani z vlka baranina. — Je to tvoja kniha, či nie? vyskytujú na iných miestach. Na pr.: V novele Vajanského „Le­ — Nik z našej rodiny tam nebol, ani otec, ani matka, ani ja, ani brat. tiace tiene" vidíš výčiny renegátskeho úradníctva, zástupy ťažko po- Ale: Nevidel som ani jeho ani Vás. — Žena pýtala ho o pomoc už či na šatočkách či na peniazoch. hýbateľného, ale keď je raz v pohybe, silného ľudu; pozeráš na 3. Pred spojkou lebo či bo vo výziame príčinnom ( = čes. neboť) zhubu pálenčenú; čuješ divý čardáš tichou dedinskou nocou; a pred veď býva vždy čiarka. Na pr.: Nebudem už nič robiť, lebo som tešíš sa na krásach panenskej prírody slovenskej. veľmi ustatý. — Neboj sa, veď som s tebou. — Žena sa uspokojila,' bo sa nazdávala, že bude lepšie. Stredníkom sa oddeľujú i skupiny súradných častí vet­ Pred spojkou alebo čiarka niekedy býva, niekedy- nie. Spo­ ných. Na pr.: K obratiovcom náležia kôň, vol, pes; orol, ko- jenie s čiarkou značí výraznejšiu protivu. Na pr.: Pošlem k Vám brata librík- hroznýš, zmija, žaba; kapor, šťuka, úhor. alebo prídem sám. — Pošlem k Vám brata, alebo prídem sám. 4. Pred spojkami srovnávacími než, (j)ako kladie sa čiarka, len keď nasleduje úplná veta. Na pr.: On je lepší, než som myslel. - Ty 74. DVOJBODKA. si práve taký, ako je tvoj brat. — Oddýchol si, ako čo by s duba spadol. Ale: Popredku cválal kôň ako havran čierny, a sedel na ňom pán ako 1. Dvojbodka býva pri uvádzaní (po vete uvodzovacej) a noc temný. — Lepšia známosť než hotový peniaz, a lepšia hrsť priateľstva nežli voz dukátov, pri vypočítavaní. Na pr.: Pán Ježiš riekol Petrovi: „Prv než kohút 78 n Podobne sa píše otáznik v nadpisoch kníh, básní, úvah, úloh trikrát zaspieva, trikrát ma zapreš." — Jest päf dielov sveta: ap., ktoré sú myslené formou i obsahom ako priame otázky. Na Európa, Ázia, Afrika, Amerika a Austrália. pr.: Čo sa len z tej lásky stalo? (Báseň od Martina Rázusa.) — Výraz uvodzovací niekedy je výslovne položený ako v prvom Či by bolo dobré, keby človek vedel hodinu svojej smrti ? (Úvaha.) z príkladov tu uvedených (Pán Ježiš riekol...); niekedy však sa rozumie len zo spojitosti. Niekedy sa píše otáznik i na konci otázky závislej, na pr.: Nemiestne je písať na pr.: Mám dvoch bratov: Jána a Jozefa — Dievka sa pýtala, či matka už neplače? tu postačí čiarka: dvoch bratov, Jána a Jozefa. — Zajtra máme: počty, latinu a prírodopis atp. — tu je dvojbodka zbytočná. 77. POMLČKA. Pri vypočítavaní býva po dvojbodke prvé slovo písané s veľkým 1. Pomlčka (—) znamená, že je reč neskončená. Na pr.: písmenom, keď nasledujú celé vety (ako na pr. v 1. kap. na str. 13), ináč s malým. Mnoho mám ešte príčin, ale —. Janko sa ešte musí v mnohom 2. Dvojbodkou sa delí v perióde predvetie od závetia. Na pr.: poučiť, pokým —. Keď plužných kolies jará muzika tam zo dvora ti v izbu preniká, 2. Pomlčka znamená, že je vynechané sloveso vo výpovediach, a na dovŕšenie tisíc jari lahôd spiež zazvučí a bičov spráska ako sú: Mladosť — radosť. Chudoba — smiech. Malí páni — šľahot: — kto by tu meškal dnu? malý hnev. 3. Pomlčkou sa naznačuje, že nasleduje niečo neočakáva­ ného. Na pr.: Dosiaľ vysedával ti tu v kresle; teraz večne ležať 75. VÝKRIČNÍK. bude — v truhle! 1. Výkričník (!) sa píše po samostatných citoslovciach alebo 4.. Pomlčkou sa oddeľujú v rozhovore priame reči rozličných po vokatíve. Na pr.: Ach! — Aj! — Júj! — No-no-no! — osôb, keď idú za sebou, bez viet uvodzovacích. Na pr.: Ak bude Chlapče! — Môj priateľu! zle, tak pôjdem pomaly. — Ba budete aj utekať! Pôjdeš, Martinko 2. Výkričník sa píše na konci jednoduchých viet alebo sú­ môj? — Pôjdem. vetí žiadacích a zvolacích. Na pr.: Vody! — Vivat, vivat! — 5. Pomlčka sa kladie, keď bodku, otáznik alebo výkričník Mlč! — Von! — Mamka, začni nám rozprávku! — Horí! — treba zosilniť, na pr. na konci samostatných odstavcov. Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo činia! — Pozri, ako slnko 6. Pomlčka býva na označenie reči vzrušenej. Na pr.: Nič ;pekne svieti! — nič ma nebolí. A on príde, pravda — —? On príde... —. 3. Keď je výrazov zvolacích niekoľko spolu, kladie sa vý­ kričník len pri poslednom. Na pr.: Priateľ môj, pomôž! — Chlapci, Noc — príval — víchrica — hrom za hromom letí — pokojný neutekajte, postojte! — Ach, beda! — Ej, čo! hospodár modlí sa a svieti. Pri samostatných citoslovciach kladie sa výkričník i mimo O pomlčkách miesto závoriek v. v kapitole 78. zvolania. Na pr.: V noci škaredé len „chacha! chichu!" čosi volá 78. ÚVODZOVKY. na rozcestf. — Starý, hej! Jano, spíš ? 1. Do úvodzoviek („") kladieme priamu reč alebo doslovný Nesprávne sa píše výkričník v adrese; na pr.: Matici slo­ citát. Keď je v úvodzovkách celá veta, druhá úvodzovka sa píše venskej v Turčianskom Sv. Martine! Tu je správne bodka. za bodkou, čiarkou, stredníkom, otáznikom alebo výkričníkom. Na pr.: Významné boly slová Jána Hollého: „Ešte Slováci žijú, 76. OTÁZNIK. a budú žiť!" — „Poznaj seba samého", aké krásne to pravidlo! — „Kto z vás obviní ma z hriechu?" spýtal sa Kristus. — „Choď Otáznik (?) sa píše na konci otázky nezávislej. Na pr.: Čo? Prečo ? Kde si bol ? Koľko je hodín ? „Čo chcete ?" pýtal sa pán učiteľ. za mnou!" hovoril Pán. 80 81

Keď je nie celá veta v úvodzovkách, ale len jej Časť, kladie 80. ZÁVORKY (POMLČKY). sa druhá úvodzovka pred bodku... Na pr.: Správne píše Sládkovič na jednom mieste v svojom Detvanovi, že „veľkosť 1. Závorky ( ) alebo pomlčky — ... — sa kladú, aby sa nimi nemôž' stať sa malou". odlíšila nejaká vstavka, letopočet, objasnenie niektorého výrazu vety Keď sa uvádza priama reč v inej priamej reči, označuje sa alebo jeho bližšie určenie ap. od hlavnej myšlienky. Bodku, výkričník, jedna z nich úvodzovkami „ ", druhá úvodzovkami » « alebo ,'. Na otáznik ap. píšeme pred závorky, keď vsuvka v závorkách je pr.: Vo Vlčkových Dejinách literatúry slovenskej čítame: „Čo Kráľ samostatná; za závorky, keď v závorkách je len vysvetlivka. Na povedal v »Piesni bez mena« : »šíry je východ aj západ — hľadaj pr.: Kto na malom priestore napíše také kabinetné kúsky cha­ si svojho otca, mať«, to doľahlo na všetku jeho tvorivosť: posla rakteristiky, ako je „Neprebudený" (Slov. besiedky 1886), alebo na východ i západ, bez otcovského cibrenia a materinského „Tiene a svetlo" (Slov. pohľady 1887), alebo „Veľkou lyžicou" tepla..." (tamže 1886) a „Z teplého hniezda" (Almanach mládeže sloven­ 2. Do úvodzoviek kladieme výpoveď, o ktorej pravdivosti skej 1885), a kto už ovláda látku takú složitú, ako v novele pochybujeme. Na pr.: To sú „slasti" tohoto života. „Mladé letá" (Slov. pohľady 1889), to je umelec hotový. (Jaroslav Do úvodzoviek sa dávajú niekedy presné tituly kníh, skladieb, Vlček, Dejiny literatúry slovenskej, str. 386.) — O tom hovoril časopisov, spolkov atp. Na pr : Štúrove „Spevy a piesne." — Va- som vyššie (na str. 45). — Karol IV. založil univerzitu pražskú janského „Suchá ratolesť." — To je článok z „Prúdov" (==z ča­ (r. 1348). sopisu „Prúdy"). — Ani vo veľkom diele „Dialektický slovník Nahú biedu chalúp zakrýva matka-príroda — jednako len moravský. Sestavil František Bartoš. V Praze 1906" neni slovný matka, čo aj prísna a skúpa — stromovím rozličného druhu. poklad nárečí moravských vyčerpaný úplne. — Môj otec (Pánboh mu daj slávu večnú!) dlho chorel. Alebo 3. Úvodzovky sa píšu, keď sa má niektoré slovo alebo nie­ častejšie: Môj otec — Pánboh mu daj slávu večnú — dlho chorel. ktorý výraz zvlášť vytknúť. Na pr.: František Palacký bol zvaný 2. Závorku píšeme, i keď chceme naznačiť, že v slove nie­ „otcom národa". ktoré písmeno alebo niektorá slabika môže, ale nemusí byť. Na pr. let(i)eť, býv(av)al, (vy)kupoval.

79. SPOJOVACIA ČIARKA ALEBO SPOJOVNÍK.

1. Spojovacia čiarka sa kladie medzi jednotlivé časti slože- ných mien vlastných, na pr. Viliam Paulíny-Tóth, Elena Maróthy- Šoltésová; Muráň-Červená Skala. V iných složených slovách píše sa len vtedy, keď sa spojujú dva alebo viacej pojmov samostatných, na pr. vojna rusko-japonská, moravsko-sliezska oblasť, vzájomnosť česko-slovenská, slovník slo­ venský česko-Iatinsko-nemecko-uhorský (Bernolákov), červeno-bielo- modrá zástava ap., ale: stovežatá Praha, zlatonosná Otava, českoslo­ venský (štát), cudzojazyčný, cudzozemský, rímskokatolícky ap. 2. Spojovacie čiarky sa píšu na označenie, že napísaný vý­ raz je myslený ako začiatok, konec alebo prostriedok celku, na pr.: nes- ( = koreň nes-), nebes- ( = kmeň nebes-); začiatočné a-, koncové -t, kmenotvorná prípona druhej triedy -nu-. 6 I

ABECEDNÝ PRAVOPISNÝ SLOVNÍK.

* A. abonnement (franc, abstinencia, -ie, ž., zdr­ čítaj abonmá), str. žanlivosť ; abstinent ä (v účtoch) — po; ä 4 neskl., predplatné (kto sa niečoho, napr. Kč = po 4 Kč Abrahám, -a, m.; abra- alkoholu, zdržiava); abdikácia, -ie, ž., zriek­ hamoviny, 50. naro­ abstinentný, zdržan­ nutie (sa); abdikačný; deniny livý; abstinentizmus abdikovať abreviatúra, -y, ž., skrá- abstrahovať, odťaho­ abeceda, -y, ž.; abe- tenina, skratka vať cedár; abecedný absces, -esu, m., hľúza abstraktný, odťažitý, Ábel, -a, m.; Ábelova, absencia, -ie, i., neprí­ pochopový, pojmový -ej, ž. (obec v Novo­ tomnosť absurdný, nesmyselný hrade) absint, -u, m. (druh al­ abúzus, -zu, m., zne­ aberácia, -ie, ž., od­ koholického nápoja) užitie chýlka, úchylka absolúcia, -ie, ž., roz­ aby (spojka), aby som abiturient, -a, m. (kto hrešenie alebo abych, aby si, skončil strednú ško­ absolutizmus, -zrnu, m., aby, aby sme, aby ste, lu); abiturientský samovláda; absoluti­ aby ablativ, -u, m. (pád v stický, samovládny acetylén, -u, m. (uhľo­ latinskom skloňova­ absolútny, neobmedze­ vodíkový plyn); ace­ ní); ablatívny ný tylénový ablegát, -a, m., posla­ absolutórium, -ia, str., ä conto (tal., čítaj a nec prepustenie, priepust­ konto) = na účet— Viď abnormalita i abnor- né svedectvo konto mita, -y, ž., nepravi­ absolvent, -a, m. (kto ačkoľvek=hoci, hoc delnosť; abnormálny, vychodil nejakú ško­ adagio (tal., čítaj ada- nepravidelný lu); absolvovať, vy- džo), voľne (v hudbe: a bo— vlastne alebo chodit (na pr. školu), tempo, druh skladby) abolícia, -ie, ž., zničenie, skončiť (na pr. pro­ adaptácia, -ie, z., úpra­ zrušenie gram) va, prispôsobenie; a- abonent, -a, m., pred­ absorbovať, pohlcovať, daptačný; adaptovať, platiteľ; abonovať sa vsávat, vpíjať; ab­ upraviť, prispôsobiť na niečo, predplatiť sorpcia ; absorpčný; adekvátny, primeraný, si niečo absorptívny súhlasný 87 86 akumulácia, -ie, i., na- Adela, -y, ž.; Adelína adresa, -y, ž.; adresát, nosť; v chémii slu- Achilles, -la, m. (grécky ako /' jako, akokoľvek kopenie, hromadenie; adept, -a, m. (mladý -a, m.; adresovať čivosť látok hrdina) / jakokoľvek; akosi i akumulátor pestovateľ vedy alebo Adria, -ie, ž., slovansky aforizmus, -zrnu, m., achromatický, bezfa­ jakosi akurát — z nem., slo­ umenia) Jadran, -a, m.; adria- stručná veta, stručný, rebný i bezbarevný akomodácia, -ie, ž., pri­ vensky práve; akura- adhezia, -ie, ž., pri­ tický, jadranský alebo výrok; aforisticky, aj = i spôsobenie ; akomo- dovať sa, prispôsobiť " tesa, -y, ž., presnosť; ľnavosť jaderský; Adriatické stručný, úsečný Ajas, Ajanta, m. (grécky sa akurátny, presný ad hoc (lat, čítaj ad more alebo Jaderské Afrika, -y, ž.; africký; hrdina) akonáhle — germani- akustika, -y, ž., náuka hok), na to, na tento more = Jadran Afričan; Afričanka ajhľa zmus(sobn\d),Slovák o zvuku; akustický prípad, na tento cieľ advent, -u, m.; adventný Afrodita, -y, ž., bohyňa ak / jak = jestli; iné je povie len čo, toľko akútny, naliehavý, o- adícia, -ie, ž., sčíta­ adverbium, -ia, str., prí- Venuša ako = jako čo (na pr.: Len čo strý, prudký nie slovka; adverbiálny agát, -a, m. = akácia; akácia, -ie, i. = agát dostanem tvoj list, akuzatív, -u, m. (pád na adjektívum, -va, str., advokát, -a, m.; advo­ agátový akadémia, -ie, ž.; aka­ prídem) otázku: koho, čo?) prídavné meno; ad- kácia; advokátsky; ad- agenda, -y, ž. (obor ale­ demik; akademický akord, -u, m., súzvuk akvarel, -u, m, maľba jektívny vokátny bo súhrn činnosti ne­ akcelerácia, -ie, ž., zrý­ (v hudbe), dohovor; vodovými farbami adjunkt, -a, m.; pomoc­ aerolit,-u, m., povetroň, jakého úradu, cirkvi chlenie, zrýchľova­ akordná robota, ro­ (barvami) ník meteorit ap.) nie; akceleračný bota podľa dohovoru akvárium, -ia, str. adjutant, -a, m., poboč­ aeronautika, -y, ž., agent, -a, m.; agentský; akcent,-u, m., prízvuk; („od kusa", „z dielu") akvizícia, -ie, ž., vec ník vzduchoplavectvo agentúra akcentovať, prízvuko­ akreditív, -u, m., list získaná; akvizičný adjutum, -ta, str. (druh aeroplán, -u, m., lieta­ agilný, čulý vať poverovací; akredito- aký i jaký; akýkoľvek platu) dlo, letu n agio — viď ažio akcept, -u, m., zmenka; vat i jakýkoľvek; akýsi administrácia, -ie, ž., aerostatika, -y, ž., ná­ agitácia, -ie, ž., sháňa- akceptant, prijímateľ; akrobat, -a, m. i jakýsi správa; administrač- uka o rovnováhe ply­ nie, podnecovanie; akceptovať, prijať Akropolis, -le, ž. (hrad alabaster, -strú, m. ný;administrátor; ad­ nov agitačný; agitátor; akcia, -ie, ž., účastina; v starých gréckych (jemný druh sadry) ministratíva, spravo­ Aeskulapius — viď E- agitovať akciový, účastinný; mestách, menovite v Aladár, -a, m. vanie, správa; admi­ skulapius agónia, -ie, ž., sko- akcionár, účastinár; Aténach) alarm, -u, m. (nem.), nistratívny Aesop — viď Ezop návanie, smrteľné akcionársky, účasti- aksamit, -u, m.; aksa- poplach admirál, -a, m., veliteľ afekcia, -ie, ž., dojem, múky nársky Albánia, -ie, ž.; Albá­ loďstva; adm iralita; vášeň; afektácia, -ie, agrarizmus, -zrnu, m., akcíz, -u, m., potravná mitový nec; albánsky admirálsky ž., strojenosť; afekto- smer roľníckej (zeme- daň, potravná čiara akt, -u, m., mn. č. akty, album, -ba, str. (kniha Adonis, -isa, m. (fenický vať, strojene konať; delskej) politiky; a- aklamácia, -ie, ž., zvo­ aktov, úradné pírtna, pamätných veci: zná­ boh); adonský verš afektovaný, strojený grárny; agrárnik lanie, ústny súhlas listiny mok a i.) adopcia / adoptácia, aféra, -y, ž., vec, udalosf agresívny, útočný; a- aklimatizácia, -ie, ž., aktivita,-y, ž., činnosť; ale — stojí len na po­ -ie, ž., prijatie za (najmä nepríjemná) gresívnost, útočnosť prispôsobenie cu­ aktívny, činný čiatku vety, i vedľaj­ svojho, prisvojenie; Afganistan, -u, m. agrikultúra, -y, ž., roľ­ dziemu podnebiu; a- aktivum, -va, str., činný šej adopčný í adoptačný; afiliácia, -ie, ž., prijatie níctvo (zemedelstvo) klimatizovať sa, pri­ rod;.aktíva, -ív, str. alebo; alebo - alebo = adoptant, adoptantka za svojho, prisvoje­ ach / och, cit; achkať spôsobiť sa cudziemu pomn., majetok (o- bud- buď ;inéje lebo (ten, kto prisvojuje); nie, pričlenenie; afi- t ochkať podnebiu (v prene­ pakje pasíva, dlžoby) alegória, -ie, ž. (v bás­ adoptovaný, prisvo­ lovaf achát, -a, m. (nerast); senom smysle: pome­ aktualita, -y, ž., vec ča­ nictve, sochárstve ap. jený; adoptovať afinita, -y, ž., príbuz­ achátpvý rom, okolnostiam) sová; aktuálny 88 89

označenie nejakej ve­ alkohol, -u, m.; alkoho­ dľa povesti Amazon-^ anabaptista, -u, m., no- ko; Angličan; Angli­ Antikrist, -a, m. ci alebo pojmu iným lik; alkoholizmus ky boly bojovný žen­ vokrstenec čanka; anglický; an­ antikvár, -a, m., pre­ pojmom podobným, allegro (tal.), živo (v ský národ pri Cieľ' anakreontik, -a, m. gličtina davač starých kníh; alebo vyjadrenie po­ hudbe: tempo, čiastka nom mori); amazonka, (ospevovateF lásky, ani; a) ani — ani (ani antikvariát, -u, m.; jmu abstraktného či skladby) mužatka priateľstva a vina) nevidím, ani neču­ antikvárny nadsmyselného kon­ almanach, -u, m., ka­ ambícia, -ie, ž., ctižia­ analfabet, -a, m., ne- jem);^ letí ani strela antimón, -u, m. krétnym či smysel- lendár, ročník, roč- dosť; ambiciózny, cti­ vediaci čítať, písať = ako strela (prirov­ antipatia, -ie, ž., ne­ ným) nica žiadostivý analógia, -ie, ž., obdo­ nanie negáciou) chuť, odpor; antipa- aleja,-e, ž., stromoradie almužna, -y, ž.; almuž­ Ambro, -a, m. ba; analogický, ob­ anilín, -u, m.; anilínov-ý tický Alexander, -dra, m.; ník ambrozia, -ie, ž. (po­ dobný anifflálny, zvierací antipod, -a, m., proti- Alexandria; alexan­ Alojz, -a, m.; Alojzia krm gréckych bohov) anály, -ov, m. pomn., le­ anjel, -a, m.; anjelik'; chodca drijský Alpy, Alp, ž. pomn.; amen, neskl. topisy; analista; ana- anjelský antipyrín, -u, m. (liek) Alexej, -a, m. alpský; alpinista Amerika, -y, ž.; ame­ listický anketa, -y, ž., porada antisemita, -u, m., ne­ alfa (prvépismenogréc­ Alsasko, -a, str.; alsas­ rický; Američan; A- analýza, -y, ž., rozbor; znalcov priateľ Židovstva; an­ kej abecedy) ký; Alsasan meričanka analyzovat, rozoberať Anna, -y, ž.; Anička; tisemitizmus; antise­ alfabeta, -y, ž., abeceda alt, -u, m.; altista, -u, m. ametyst, -u, m. ananás, -u, m. Anin; anenský mitský Alfonz, -a, m. alternatíva, -y, ž., voľ­ amfiteáter, -tra, m.;am- anarchia, -ie, ž., bez­ áno = hej antiseptický, protihni- Alfréd, -a, m. ba medzi dvoma ve­ fiteatrálny vládie; anarchista; a- anomália, -ie, ž., nepra­ lobný algebra, -y, ž.; alge­ cami amnestia, -ie, ž., odpu­ narchizmus videlnosť antitéza, -y, ž., protiklad braický altruizmus,-zrnu, m., lá­ stenie trestu Anastáz, -a, m.; Ana­ anonsa, -y,.ž., oznam antológia, -ie, ž., výbor alchýmia, -ie, ž. (do­ ska k bližnému, žič­ amoniak, -u, m. stázia (v novinách); anons- (v literatúre) mnelá veda o umelej livosť; altruistický amortizácia, -ie, ž., anatómia, -ie, ž.; ana­ ný; anonsovať Anton, -a, m.; Antónia výrobe drahých ko­ alumínium, -ia, str., hli­ splácanie, umorova­ tomický anonym, -a, m., bez me­ antracén, -u, m. (pevný vov); alchymista ník, -a, m. nie dlžoby; amorti­ Andrej i Ondrej, -a, m. na; anonymita; ano­ uhľovodík) aliancia, -ie, ž., spol- alumnát, -u, m., i alu- začný; amortizovaf anekdota, -y, ž. nymný, bezmenný antracit, -u, m. (druh čenie mneum, -ea, str., vý­ Amos, -osa, m. anémia, -ie, ž., málo- anorganický, neústroj- uhlia) alibi, str. neskl., prítom­ chovný ústav (najmä ampér, -a, m. (jednot­ krvnost, nedokrvnosť; ný antropológia, -ie, ž., nosť na inom mieste kňazský) ka elektrická, od me­ anemický, málokrvný, antagonizmus, -zrnu, náuka o človeku aligátor, -a, m. (rod aluvium, -ia, str., naj­ na fyzika Ampére) nedokrvný m., zápasenie, nepria­ anuita, -y, ž., ročná krokodílov) mladšia geologická amplión, -u i -a, m., anexia, -ie, ž., zabra- teľstvo, protivenstvo splátka; anuitný aliment, -u, m., výživné, vrstva; aluviálny zosiľovač zvuku pri nie, zaujatie; anek- antarktický (týkajúci anulovať, zrušiť výživa, príspevok na Alžbeta, -y, ž.; Beta rádiu čný; anektovať, za­ sa južného pólu) anýz, -u, m.; anýzový výživu; alimentačný Betka, Betuška amputácia, -i e, ž., od- brať, zaujať anténa, -y, ž. apanáž, -e, ž., ročný alinea, -ey (i -eje), ž., Alžír, -a, m.; alžírsky rezanie, odťatie; am­ Anežka, -y, ž. antifona, -y, ž. (strie­ plat nový odstavec amalgam, -u, m. putovať angažovať, najať (u- davý spev bohoslu- aparát, -u, m., prístroj aliterácia, -ie, i., sú­ Amália, -ie, ž. Amsterdam, -u, m., am­ melca) zebný) apatéka, -y, m., leká­ zvuk (shoda) počia­ Amáta, -y, ž. sterdamský angína, -y, ž., zapále­ antika, -y, ž., grécky a reň i lekárňa; apate- točných hlások vo ver­ amatér, -a, m. amulet, -u, m., ochran­ nie mandlí rímsky starovek; an­ kár, lekárnik; apate- ši; aliteračný Amazonka, -y, ž. ný závesok Anglia, -ie, ž.; Anglic­ tický, staroveký kársky, lekárnický 90 91

apatia, -ie, ž., ľahostaj­ apozícia, -ie, ž., prísta- archanjel, -a, m. aróma, -y, ž., vôňa; a- to, alebo hľaď mu vy­ ataman, -a, m., kozácky nosť; apatický vok archeológia,-ie, z. (ve­ romatický hnúť náčelník apel, -u, m., vyzvanie apretúra, -y, ž., posled­ da o najdávnejšom Áron, -a, m. asignácia, -ie, ž., po­ Atanáz, -a, m.; Ataná- apelácia, -ie, / apeláta, ná úprava výrobku veku) arondovať, zaokrúhliť, ukázanie, poukážka; zia -y, z., odvolanie; ape- apríl, -a, m.; aprílový archimandrit, -a, m. scelit (na pr. pozem­ asignát, -u, m., po­ atašé, m. neskl. lačný, odvolací; ape­ aprobácia, -ie, m., (prior pravoslávneho ky) ukážka, papierový pe­ atavizmus, -zrnu, m., lovať, odvolať sa schválenie; aprobač­ kláštora) Arpád, -a, m. niaz; asignovat, po­ dedičnosť Apeniny, -ín, ž. pomn.; ný Archimedes, -da, m. arrangement (franc, ukázať ateizmus, -zrnu, m., ne- apeninský aprovizácia, -ie, ž., zá- architekt,-a, m.; archi­ čítaj aranžmá), str. asimilácia, -ie, ž., spo­ znabožstvo; ateista, apercepcia, -ie, ž., o- sobovanie potravina­ tektúra neskl., úprava, uspo­ dobenie; asimilačný; neznaboh; ateistický svojovanie predstáv; mi; aprovizačný archív, -u,m.; archivár; riadanie asimilovať ateliér (franc, čítaj a- apercepčný ar, -u, m. (miera ploš­ archívny; archiválie, arteria, -ie, ž., tepna asistencia, -i e, ž., pri­ telie), -ru, m., dielňa 1 apetft, -u, m., chuť ná, 100 m ; skráte­ -ií, ž. pomn.; archi- artérioskleróza, -y, ž., sluhovanie; asistent; umelcova aplauz, -u, m., potlesk; ne a) válny zvápenenie tepien asistovať atentát, -u, m., útok aplaudovať, tlieskať Arab, -a, m.; Arábia; ária, -ie, z. (sólový spev, artésky; artéska studňa askéta, -u, m.; aske­ Atény, Atén, ž. pomn.; aplikácia, -ie, ž., po­ arabský časť hudobného diela) (pochodí od priezvi­ tický; askéza Atéňan; aténsky užitie, ozdoba na ša­ aranžér, -a, m., upra­ Arijec, -ijca, m.; árijský ska Artois) asociácia, -ie, ž., sdru- atest, -u, m., svedectvo tách; aplikovať vovateľ; aranžovať, u- Aristides, -da, m. artikul, -ulu, m., článok žovanie Athéna; -y, ž. (grécka apokalypsa, -y, ž., zja­ sporiadat aristokracia, -ie, ž., vlá­ artileria, -ie, ž., delo­ asonancia, -ie, ž., sú­ bohyňa) venie (sv. Jána); a- arbitráž, -e, ž.,.skúma­ da šľachty, šľachta; strelectvo zvuk Atika, -y, ž.; atický pokalyptický nie kurzov, srovnanie aristokratický artista, -u, m., umelec; aspik, -u, m., huspenina Atila, -u, m. apokryf, -u, m., pod- peňažných hodnôt ariston, -na, m. (hrad artistický ašpirácia, -ie, ž.; ašpi­ atlantický; Atlantický vrhnuté evanjelium; arcibiskup, -a, m.; arci­ stroj) arzén, -u, m.; arzénový; rant oceán apokryfický biskupský Aristoteles, -la, m. arzenik aspirín, -u, m. Atlas, -anta, m. (os. Apollon, -ona, m. aréna, -y, ž., zápasište, aritmetika, -y, ž.;arit­ arzenál, -u, m., zbroj­ aspoň meno); Atlas, -ásu, apológia, -ie, ž., obra­ letné divadlo metický nica astma, -y, z., záduch; m. (meno pohoria); na arenda, -y, ž., nájom­ arkáda, -y, ž., oblúko­ asanácia, -ie, ž., ozdra­ astmatický atlas, -u, m. (kniha apoplexia, -ie, ž., po­ né ; arendátor, nájom­ vité stĺporadie venie astronóm, -a, m., hve­ máp, látka) rážka ník; arendovať arktický (týkajúci sa asbest—správne azbest zdár ; astronómia, atlét, -a, m., zápasník; aposiopezis, -zt,ž., po­ areopag, -u, m. (naj- severného pólu) asekurácia, -ie, ž., po­ hvezdárstvo; astrono­ atletický mlčka vyšší súd aténsky) armáda, -y, ž.; armád­ istenie; asekurovať, mický, hvezdársky atmosféra, -y, ž., o- apostata, -u, m., odpad­ arešt, -u, m. — správne ny poistiť asymetria, -ie, ž., ne­ vzdušie lík väzenie; areštovať, u- Armén, -a, m.; Arme- asent, -u, m., Í asentír- súmernosť atóm, -u, m. (chemicky apostrofa, -y, ž., oslo­ väzniť nia; arménsky ka, -y, ž., odvod asyndeton, -deta, str. nerozložiteľná čia­ venie argument, -u, m., dô­ arnika, -y, ž. asesor, -a, m., prísedia­ (prosté priradenie stočka hmoty) apoštol, -a, m.; apo­ vod arogancia, -ie, ž., na­ ci, prísažný vetných členov alebo atrakcia, -ie, ž., príťaž­ štolský archaizmus, -zrnu, m., myslenosť, drzosť; asfalt, -u, m. viet bezo spojok) livá vec; atrakčný apoteóza, «y, ž., zbož- zastaralý výraz, zvrat; arogantný, namysle­ a síce — germanizmus, Asýria, -ie, ž.; Asyran; atrament, -u, m., čer- nenie, oslava archaický ný, drzý miesto neho piš a Asyranka; asýrsky nidlo 92 93 atribút, -u, m., prívla­ automat, -u, m., samo­ ažio, -ia, str.; ažiotáž, bahniatka, -tok, str. baliť, -im, -ia; balič; bank; bankár; ban­ stok činný prístroj; auto­ -e, ž., burzovná úžera pomn. baliaci (papier i člo­ kový; bankovka; audiencia, -ie, ž., vý­ matický, samočinný bahno, -a, str.; bahen­ vek, ktorý balí) bankovníctvo banket, -u, m., hostina sluch (čes. slyšení) automobil, -a, m.; au- B. ný ; bahnistý; bahnový Balkán, -a, m.; Balká- audítor, -a, m., vojen­ tomobilista bahor, -hra, m., mn. č. nec; balkánsky; Bal­ bankrot, -u, m., úpadok ský sudca; auditoriát, autonómia, -ie, ž., sa­ baba, -y, ž.; babí, -ia, -ie; bahry, bahrov (časť kánsky polostrov banovať— z maď.,slo­ -u, m. mospráva; autonóm­ babka; babička; bab­ kolesa) balkón, -a, m. vensky ľutovať auditórium, -ia, str., ny, samosprávny; au- kin; babičkin; bab­ bachor, -a, m.; bachratý balneológia, -ie, ž., ná­ banský poslucháčstvo, poslu­ tonomista; autono­ ský baisse (franc, čítaj uka o kúpeľoch Banská Bystrica cháreň i posluchárňa mistický bába, -y, ž., hračka, lút- bés), klesanie cen­ balneoterapia, -ie, ž., Banská Štiavnica Augsburg, -u, m.; augs­ autopsia, -ie, ž., vlast­ ka; bábika; bába, -äťa, ných papierov kúpeľné liečenie bár- — hoci-; bár(s)aký burský ný názor, vlastné po­ str.; bábätko; bábko­ báj, -e, ž.; bájny; báje- balón, -a, m. = hocaký, hocijaký; August, -a, m. (os. me­ znanie vý, lútkový slovie; bájka; báječný balotáž, -e, ž. (tajné bárčo = hocičo; bár- no) = Augustín; Au­ autor, -a, m., pôvodca, Bábel, -a, m. = Baby­ bájiť, -jim, -ja hlasovanie guľkami) kde = hocikde; bár- gustína; august (me­ spisovateľ; autorita, lon bajonet, -a, m., bodák Baltazár, -a, m. kto — hocikto ap. no mesiaca); augu- -y, ž., vážnosť; auto­ Babia hora (vrch) bajúz — slovensky fúz, Baltické more barak, -a, m.; barakový stinián rizácia, -ie, ž., uhod- babica, -e, ž. (pôrodná -a, m., zväčša v mn. balvan, -a, m. baran, -a, m.; baránok; aukcia, -ie, ž., dražba, novernenie, splno­ asistentka) č. fúzy balzam, -u, m.; balza- baranček; baranica; aukčný mocnenie babrať (sa), -em, -ú bakalár, -a, m. movať; balzamový baranina; baraní, -ia, aula, -y, ž., dvorana avansovaf, postúpiť (v babuľa, -e, ž. (hus, hús­ Bakchus,-cha, m.; bak- bán, -a, m. (námestník -ie Aurel, -a, m.; Aurélia hodnosti) ka); babuľka chanálie, -ií, ž. pomn.; kráľa v bývalom Chor­ Barbora, -y, ž. (os. me­ aureola, -y ž., sväto­ aviatik, -a, m., letec, babušiť (sa), -im, -ia bakchantka vátsku, teraz náčel­ no); barbora, -y, ž. žiara pilot; aviatika, letec­ (obliekať sa príliš) baktéria, -ie, ž.; bakte- ník bánoviny v Juho­ (hudobný nástroj) ; barboráš Austrália, -ie, ž., Au- tvo; aviatický, letec- babyka, -y, ž. (strom) riologia slávii) bard, -a, m., spevec strálec, -lca, m.; au­ ký Babylon, -a i -u, m.; ba­ bakufa, -e, ž., palica; baňa, -e, L, doly i ku­ bariéra, -y, ž., priehra­ strálsky avizo, -a, str., oznáme­ bylonský; Babylonec bakuľka pola (veže); banka, da, zábradlie auták — slovo zle tvo­ nie ; avizovať, ozná­ i Babyloňan bal, -u, m.; balík, -a i-u, nádoba; banský barikáda, -y, ž., zata- rené, viď auto miť bacil, -a, m. (typ bak­ m.; baliť banálny, všedný rasenie (na pr. ulice) autentický, hodnover­ avšak térií) bál, -u, m.; mn. n., a. banán, -u ŕ -a, m. barina, -y, ž., mláka; ný axioma, -y, ž., zásada Báčka, -y, ž.; Báčan; baly; bálový Banát, -u, m.; banát- auto, -a, str. (skrátené azbest, -u, m. (nerast) báčanský balada, -y, ž.; baladický sky barinatý, barinastý z automobil) azda badať, -ám, -ajú = po­ balansovať, držať rov­ bandáž, -e, ž., obväzok; bárium, -ia, str. (prvok) autobiografia, -ie, ž., Ázia, -ie, ž.; Azijec, -ijca zorovať, skúmať; ba­ nováhu bandažista barla, -y, ž.; chodí o vlastný životopis i Aziat, -a, m.; ázij­ danie, bádateľ (iné je balast, -u, m., príťaž, banderium, -ia, str. barlách; iné je berla autodidakt, -a, m., sa­ ský i aziatský pobádať, nabádať) zbytočná ťarcha bandita, -u, m., zboj­ (biskupská) mouk Azovské more bagatel, -u, m., malič­ baldachýn, -a i -u, m. ník; banditstvo Barnabáš, -a, m. autochton, -a, m., pra- azyl, -u, m., útočište kosť; bagatelný balet, -u, m.; baletka baník, -a, m.; banícky; barok, -u, m. (druh ume­ obyvateľ; autochtón­ až; pili, až sa hory ze- bagážia, -ie, ž. — slo­ balik, -a /' -u, m.; ba­ baníctvo; baníci f leckého slohu); baro­ ny lenaly vensky batožina líček banka, -y, ž.; mn, g. kový 04 95 barometer, -tra, m. bavlnený; bavlník;ba- belaséť, -iem, -ejú belvedér, -u, m. (meno Betlehema); betle­ bezúhonný barón, -a, m.; barónsky vlníctvo belasiť, -im, -ia letohrádkov) hemci (chlapci cho­ bezúročný Bartolomej, -a, m. Bavor, -a, m.; mn. n. belásky, -sok, ž. pomn. Beňadik, -a, m. diaci s betlehemom bezuzdný barva i farba, -y, ž ; Bavori; Bavorsko; (nohavice z belasého benediktín, -a, m.; be- o Vianociach) bezvedomie, -ia, str. barvitý i farbitý bavorský súkna); belaskár, be- nediktínsky bez, bezo (predl. s gen.); bezvetrie, -ia, str. barvlar /' farbiar -a, m. baza, -y, ž.; bazička; lasník benefícium, -ia, str., dô­ bez Boha, bezo mňa bezvýnimečný = barveník bazový belasý=siný, modrý chodok duchovný; be- bezbolestný bezvýznamný barviť / farbiť, -im, -ia báza, -y, ž., základ belavý = belasý neficiát; benefičný bezbožník, -a, m.; bez- bezzákonný baryt, -n, m. = faží- bazár, -a, m., tržište belčov — z maď., slo­ benevolencia, -ie, ž.; božníctvo; bezbožný bezzásadný vec (nerast) bazén, -a, m., vodojem vensky kolíska priazeň; benevolent­ bezbranný bezzubý barytón, -a i -u, m. bázeň, -zne, i. Belehrad,-u, m. (v Srb­ ný bezcenný bežať, im, -ia; bežkaf (stredný mužský bazilika, -y, ž. (chrám) sku); Stolný Bele­ bengálsky (na pr. ty- bezcestý bežný, obyčajný; bežná hlas); barytonista bažant, -a, m.; bažanti, hrad (v Maďarsku); ger); Bengálsky záliv bezdetný cena; bežný rok — bas, -u, m. (nízky muž­ -ia, -ie belehradský Benjamín, -a, m. bezhlavý lepšie tento rok ský hlas); basista bažiť, -im, -ia po nie­ beleť, -iem, -ejú; be­ benzín, -a i -u, m., ben­ bezkrídly biblia, -ie, ž., výťah z báseň, -sne, ž.; básnič­ čom; bažnosf; bažli- lejúc; belel zínový bezmála (prisl.), te­ Písma svätého; Biblia ka; básnik; básnický; vosť; baživý beletria, -ie, ž., básnic­ berla, -y, ž. (biskup­ mer; iné je bez mala = Písmo sväté; bi­ básnictvo bdeť, -iem, -ejú; bdel; tvo a krásna próza; ská); iné je barla bezmenný blický bastard, -a, m., kríženec bdenie beletrista; beletristic- (chodí o barlách) beznádejný bibliografia, -ie, ž. (ná­ bašta, -y, ž. bečať, -im, -ia ký Berlín, -a, m.; berlín­ bezočivý uka o písomných pa­ báť sa, bojím sa, boja bedač, -e, ž. Belgia, -ie, ž., Belgi­ sky bezohľadný miatkach) sa niekoho, niečoho bedákať, -am, -ajú čan ; Belgičanka; bel­ Bernard, -a, m.; ber­ bezpečnosť, -ti, ž.; bez­ bibliotéka, -y, ž., kniž­ (nie od niekoho, od bedár, -a, m.; bedár- gický nardín; bernardínsky pečný; bezpečnostný nica; bibliotekár niečoho) stvo; bedársky; be- belica, -e, ž. (ryba) Bernolák (Anton); ber- bezplatný; bezplatne bibolienka, -y, ž. - sne­ batalion, -a i -u, m., prá­ dárif belidlo, -a, str. noláčina bezpochyby (prisl.) žienka por vojska bedliť, -im, -ia; bedlivý belko, -a, m. (belovla- beryl, -a, m. (drahý bezprávie,-i a, str.; bez­ bicykel, -kla, m., kolo; batéria, -ie, ž. (oddiel bednár / debnár, -a, sý človek) I kameň) právny mn. n., a. bicykly delostrelectva; rad m.; bedniť / debnif; beľmo, -a, str. bes, -u, m. bezprostredný — lep­ bič, -a, m.; bičík; bi­ galvanických člán­ bedna i debna Belo, -a, m. (krstné me­ Besarábia, -ie, i. šie priamy, najbližší; či sko; bičovať kov) bedro, -a, mn. č. bedrá, no); iné je Vojtech = Beskydy, Beskyd, ž. bezprostredne — lep­ bidlo, -a, str. (na kro­ batist, -u, m. (látka) bedier, str. Adalbert pomn. šie priamo, rovno, snách, žŕdka na ve­ Batizovce, -viec, ž. po- beh, -u, m.; behom belobradý besneť, -ie, -ejú hneď šanie šiat) množné času, behom roku ap., beloŕúzy besniť, -im, -ia bezsenný = bezo sna, bieda, -y, ž.; biedny; batoh, -a, m.; batôžtek; lepšie v čase, v roku belohlavý beštia, -ie, ž. (z lat.); na pr. bezsenná noc biednost batožina; batožinár alebo do roka ap. belohorský beštiálny bezsmyselný — lepšie bieliť, -im, -ia báťa, -u, m.; bafko behúň, -a, m. belokvetý Betka, -y, ž., Betuška, nesmyselný bielizeň, -zne, ž. baviť (sa), -im, -ia; ba- Behynce, -niec, ž. po- belučičký - belušký Alžbeta bezstarostný bielkovina, -y, ž. vievat (sa) množné beluša, -e, ž.; Beluša Betlehem, -a, m.; Be­ bezúčelný bielok, -lku i -lká, m., bavlna, -y, ž.; bavlnár; ber, -H, i. (vlastné meno) tlehemci (obyvatelia bezúčinný í bielko, -a, str. 96 97 biskup, -a, m.; biskup­ bieloba,-y, ž. (farba) blamáž, -e, ž., hanba, blízučko; bližší; bliž­ bo = lebo bohabojný ský; biskupstvo biely, kômp. belší; Biela zosmiešnenie; blamo­ šie boa, sir. neskl. (hado­ boháč, -a, m.; boháčka hora (vrch); belohor- Biskupice, -íc, z. pomn. vať (sa) blizna, -y, i., časť čnel- vitý kožušinový go­ bohaprázdny ský; Biely Potok (o- biskyt, -u, m., suchár blana, -y, ž.; blanka; ky (v botanike) lier) bohatier, -a, m. bec); belopotocký; bison, -a, m., zubor a- blanár; blanársky; blížiť sa, -im, -ia; bližný bôb, bôbu, m.; bobový bohatiť, -im, -ia Biela sobota (sviatok) merický blanitý blk, -u, m. (blkom horí); bobok, -bka, m.; bob­ bohatnúť, -em, -ú bienium, -ia, str., dvoj- biť, bijem, bijú; bi, bite; blanketa, -y, ž., tlačivo, blkať; blkávať; blko- kový; bobkový list bohatstvo, -a, str. ročie; bienálka bitie; bicí (napr. bicie vzorec tať; blkotavý; bíknuť; bobor, -bra, m. bohdá (prisl.) bifstek, -a i -u, m., ho­ hodiny) blankyt, -u, m.; blan^ blkot bobuľa,-e, ž.; bobuľka bohdaj (prisl.) vädzie dusené mäso bitka i bitva, *y, ž. kytný blok, -u, m. (skupina Boca, -e, ž. Bohdan, -a, m.; Boh- bifurkácia, -ie, ž., vi- bitkom bif, bitkom na­ blasfemia, -ie, ž., rú­ niečoho, na pr. líst­ bocian, -a, m. dana, -y, ž. dlovité ,rozdvojenie; biť (bitkom nabitá hanie kov); en bloc {čítaj bôček, -čka, m. = bô­ bohém, -a, m. (ľahko­ bifurkačný izba = preplnená blato, -a, str.; blatný; an blok), vcelku čik, -a, m. myseľne a neporiadne bigamia, -ie, ž., dvoj- izba) Blatné jazero; blati- blokáda, -y, ž., zatvo­ bočiť, -im, -ia (od nie­ žijúci nadaný človek) ženstvo bivuak, -u, m., nocľah stý; blatnavý renie alebo obleženie koho) Bohémia, -ie, ž., Čechy; biľag — z maď., vybitá, pod šírym nebom; blazeovaný, otupelý prístavu či pobrežia bočka, -y, ž. = sud bohemizmus vypálená značka bivuakovaf blázinec, -nca, m. blondín, -a, m., plavo­ bočný; bočné; bočnica Bohorodička, -y, ž. = bilancia, -ie, ž., účtovná bizarný, zvláštny, po­ blazneť, -iem, -ejú vlasý človek, plavko, bod, -u, m.; bod mrazu, Panna Maria súvaha; bilancovať divný blázniť, -im, -ia belko, belohlávok; bod varu; bodka, -y, bohoslovec, -vca, m. bilet, -u, m., lístok, vstu­ bľabot, -u, m.; bľabo­ bláznivý blondína, blondínka ž.; bodkastý; bod­ bohoslovie, -ia, str. penka; biletár; bile- tať; bľabotavý bláznovský bíša, -aťa, str., blška, -y, kovať bohoslužba, -y, ž.; bo- tárka bľačať, -í, -ia blázon, -zna, m. ž. (od blcha) bodaj — bohdaj (prisl., hoslužebný biliar, -a, m. hľadý — správne bledý Blažej, -a, m. blud, -u, m.; bludný z Boh daj) Bohumil, -a, m. bilión, -a, m. blahobyt, -u, m. blažiť, -im, -ia; blaže­ bludár, -a, m.; bludáriť; bodák, -a, m. bohumilý bilnica, -e, i. (časťvoza) blahočinný ný bliidársky bodať, -ám, -ajú; bod­ Bohumír, -a, m. binokel, -kla, m. blahodarný blblaf, -lem, -lú blúdiť, -im,-ia; blúdiaci; núť, -em, -ú bohužiaľ (prisl.) binom, -u, m., dvojčlen; blahorodý blbotať, -ám r" -cem, blúdievať bodkočiarka — správ­ bohyňa, -ne, ž. binomický blahosklonný blblať, klokotať bľuť i bľuvať, -jem, -jú ne stredník bocheň, -chňa, m.; biograf, -a, m., životo­ blahoslaviť, -im, -ia; blčať, -í, -ia, blkať, bl- = vracať bodľač, -e, ž.; bodľa- bochník pisec; biografia, ži­ blahoslavený; blaho- kotať; blčivý blúza, -y, ž. čie, -i a, str. boj»-a,m.; bojovať; bo­ votopis slavenie blednúť, -nem, -nú bodľavý jovný; bojovník; bo- biograf, -u, m., i skrá­ blahoželať, -ám, -ajú, blúzniť, -im, -ia bleduľa, -e, ž.; bleduľ- bodliak, -a, m. jownica; bojovnícky tene bio, bia, str. (di­ blahoželanie blysk, -u, m., a) lesk, ka (kvetina) bodrý bojar, -a, m., šľachtic vadlo s pohyblivými bľacha, -y, z., i plech, lisk, b) čes. blesk bledý; bledo; bledosť bojazlivý svetelnými obrazmi) -u, m.; bľachár ŕple- blýska, -y, ž. (meno Boh, Boha, m.; boh, -a, blen, u, m. m. (pohanský boh); bojište, šťa, str. biológia, -ie, ž., náuka chár; bľachový / ple­ vtáka, ináč trasorítka) blcha, -y, ž.; blška boží, -ia, -ie; služby bojko, -a, m. o živote; biologický chový blýskať (sa), -am, -ajú; bliaška, -y, i. = plie- božie; Božie telo birmovaŕ; birmovka; bľak, -u, m.; bľakot; blýskavý; blýskavica; bojkot, -u, m., odmie­ šok, -šku, m. (sviatok); božia mi­ birmovný bľakotať, bľačať blyskot tanie niečoho; bojko­ blizky; blízko; blízučký; blyšťať sa, -ím, -ia losť tovať 98 99 bojsa — lebo, nebodaj chodný vietor na sťami; boxovať; bo­ branný mena, str.; bremiač- brija, -e, ž. — z nem., (nejedz toľko, bojsa Adrii) xer brat, -a, m., mn. n. bra­ ko slovensky kaša ti zaškodí) borax, -u, m. bozk, -u, m.; bozkať; tia; bratský; bratstvo Brémy, Brém, ž. briketa, -y, ž. (tehla bok, -a i -B, m. borba, -y, ž. bozkávať brať, berem, berú; ber, pomn.; brémsky z uhoľného prachu) boka, -y, ž., zátoka (na borca, -u, m. božedrievä, -äťa, str. berte; berúc, bral; brest, -a, m.; brestový briliant,-u, m.; brilian­ pr. Kotorská boka) bordúra, -y, ž., pás = božie drievko braný breviár, -a, m. (modli­ tový bôf, bôFu, m.; bôľny borievčie i borovčie, (ker) bratanec, -nca, m. (bra­ tebná kniha katolíc­ Británia,' -ie, ž., i Brit- boľačka, -y, ž. -ia, str. boženík, -a, m.; bože- tov syn) keho kňaza) sko, -a, str.; Britanec boľavý borievka i borovka, -y, nícky bratat sa,, -ám, -ajú = breza, -y, ž.; brezina; i Brit; britanský i brit­ bolehlav, -u,m.(zelina) ž.; borievkový i bo- boží, -ia, -ie; Božie telo bratriť sa brezový ský bolenie, -ia, str. rovkový (sviatok); božia mi­ Bratislava, -y, ž.; Bra- Breznica, -e, ž.; Hron­ brifký - ostrý boleráz, -\\,m. (zelina); Boris, -a, m. losť; služby božie tislavan; Bratislavan- ská Breznica britva, -y, ž. Boleráz, -a, m. (obec) boriť sa, -im, -ia; bor­ bôžik, -a, m. (dim. od ka; bratislavský Brezno, -a, str.; Brez- brko, -a, str. bolesť, -ti, ž. ba ; borca boh) bratovrah, -a, m.; bra­ ňan; Breznianka; brloh, -a, m. bolestný; bolestne; bo- Borivoj, -a, m. božiť sa, -im, -ia tovražda brezniansky brnčať, -im, -ia léstník Borová, -ej, ž. božský brav, -a, m.; bravec; Brezová, -ej, ž.; Bre­ brnenie, -ia, str. boleť, -í, -ia; bolievať borovčiak, -a, m. (vták) božstvo, -a, str. bravček; bravčový; zovan ; Brezovanka; brneť, -ie, -ejú = čer- bôľhoj. -a, m. (rastlina) borovica, -e, ž. = sosna braček, -a, m.; brače- bravčovina brezovský neť, temneť (fúziky boľševik, -a, m. (od borovička, -y, ž. (plod kovci bravo, str. neskl., vý­ brezuľa, -Ie, ž., brezová mu už brnejú) rusk. slova boľše = borovky a pálenka z brada, -y, i.; hriadka; borne šťava; brezuľka brnkať, -ám, -ajú; brnk- viac, opak je menše- neho) bradička bravúra, -y, ž., obrat­ briadka, -y, ž. núť vik); boľševický; boľ­ borovnica, -e, i. = ču­ bra(d)lo, -a, str.; bra­ nosť; bravúrny briď, -di, ž. — hnus, o- Brno, -a, str.; brnen­ ševizmus čoriedka dlá, -diel, str. pomn. brázda, -y, ž.; brázdič- havnost ský; Brňan, Brňanka bomba, -y, ž.;mn.gen. borsuk, -a, m. (z tur.), (telocvičné náradie); ka; brázdiť; brázdny bridiť (sa), -im, -ia — hrnula, -e, ž. (hnedá bômb jazvec Bradlo (vrch); viď Brazilia, -ie, ž.; Brazi- špiniť (sa); bridí sa krava) bon, -u, m. bosák, -a, m. bralo lec; brazílsky mi = oškliví sa mi, brod, -u, m.; Brod, -u, bona, -y, i., vychová­ bosky = boso bradovka, -y, ž.; bra- brčka, -y, ž.; brčkavý hnusí sa mi m. (obec) vateľka i vychováva­ Bosna, -y, ž.; bosen­ dovica; bradovičník (kučeravý) bridký — hnusný, ohav­ brodiť,-im,-ia; brodie- teľka ský / bosniansky; brahman, -a, m. (kňaz bŕdnuť, -em, -u - bŕsť, ný, špinavý vaf bonbón, -a i -u, m. Bosniak; Bosniäčka indického boha Brah- brodiť sa bridlica, -e, ž. (horni­ brojiť, -im, -a bonvivant (frane., čítaj bosorák, -a, m., čarodej mu) brdo, -a, str. na) brok, -a i -u, m. bonviván), -a, m., sve­ bosorka, -y, ž., čaro­ brachiálny brečtan, -a, m.; breč- brieždiť sa - svitať; brokát, -u, m. (hodváb­ ták dejnica bralo, -a, str.; bralie, tanový brieždi sa na látka, zlatom pre­ bor, -u, m., i borina, -y, bosý; boso -ia, str.; bralistý breh, -u, m. briežok, -žku, m. = tkávaná) ž. (sosnový les alebo bota, -y, ž. brána, -y, ž.; bránka; brechať, -šem, -šú; briežtek brokovnica, -e, ž. háj); borový botanika, -y, i., rastli- bránička; brankár, -a, brechávať; brechavý brigáda, -y, z. (vojen­ bróm, -u, m.; hromo­ bor, -u, m., (chemický nopis; botanik; bota­ m. brekať, -ám, -ajú; bre- ský oddiel 2—3 plu­ vý prvok) nický; botanizovať brániť (sa), -im, -ia; kotať; brekot (žiab) kov); brigádnik, ve­ broneť, -ie, -ejú bóra, -y, ž. (severový­ box, -u, m., zápas pä­ bránievať bremä /' bremeno, bre­ liteľ brigády (slivky už bronejú — 100 101

zapaľujú sa; zore dziar; bryndziareň budžet, -u, m. (z f rane. búrať, -am, -ajú bylina, -y, ž.; bylinný; bzdef, -í, -ia, smrdeť bronejú) i bryndziarňa budget), rozpočet burčiak, -a, m. (mladé, bylinár; bylinársky; bzdôch, -a, m.; bzdo­ bronchiálny, prieduš- bryzg, -u, m. (štátny) nevykvasené vino) bylinárstvo cha, -y, ž. = zelená nicový brýzgať, -am, -ajú; bufet, -u, m. (z f rane. Burgundsko, -a, str.; byró (franc. bureau), ploštica bronchitis, -tidy, ž., bryzgnúť buffet, stôl s pokrmom burgundský str. neskl., úradná bzučať, -im, -ia zapálenie priedušníc brzda, -y, ž.; brzdiť; a nápojom) burgyfla, -ne, ž. miestnosť bronz, -u, m.; bronzový brzdár bucharón, -a, m., krik- burič, -a, m.; buričský; byrokracia, -ie, ž., vlá­ broskyňa, -e, ž., i bro- bubák, -a, m. ľún buričstvo da úradníctva, úrad- skva, -y, ž.; brosky­ buben, -bna, m.; bubie­ búchať,-am,-ajú; buch­ burina, -y, ž. níctvo; byrokratický Caesar, -a, m. (C. Iulius ňový nok; bubeník; bube- núť; búchavať i bú- búriť, -im, -ia; búrivý; Bysterec, -rca, m. (o- Caesar); viď i Cézar brošúra, -y, ž.; brošo- nícky chávat búrlivý; búrny sada) cap, -a, m.; capí, -ia, vaf; brošovaný bublina, -y, ž.; bublin­ bujak, -a, m.; bujačik; burza, -y, ž.; burzovný; Bystrá, -ej, ž. (osada) -ie; capina browning (čítaj brau- ka bujo, -a, m. burzián Bystrica, -e, ž. (osada) car, -a, m.; carica; ca- ning), -u, m. (druh bučie, -ia, str., bučina bujarý buržoa, m. neskl., /bur­ Bystrička, -y, ž. (osada) rovič; čarovná; cár­ sky revolvera) buď — buď = alebo — bujneť, -iem, -ejú žuj, -a, m., meštiak; bystrý; bystrost; by­ bŕsť = bŕdnuf, bŕdnem alebo bujný; bujne i bujno buržoázia; buržoázny strina Carihrad, -u, m.; cari­ •= brodiť sa búda, -y, ž.; búdka (prisl.) busola, -y, ž., kompas bysťu (bystu Bohu!) hradský brucho, -a, str.; bru- Budapešť, -ti, ž.; buda­ buk, -a, m.; bukový búšiť, -im, -ia byt, -u, m.; bytné; o- carok, -rka, m. = chlie- cháč; brucháfi; bruš­ peštiansky bukolický, pastiersky butelka, -y, ž., skleni- bytný vik ko; brušný Budatín, -a, m. bukovina, -y, ž.; Bu­ ca, sklenička Bytča, -e, ž.; bytčiansky cecať i cicať, -iam, -ajú brus, -a, m.; brúsok, -ska Buddha, -u, m.; budhi­ kovina (krajina) bútľavina, -y, ž.' Bytčica, -e, z. Cecília, -ie, ž. Brusel, -u, m.; brusel­ zmus bukvica, -e, ž. bútľavý = bútly bytnosť, -ti, ž. = bytie, cecok i cecek, cicok i cicek, -cka, m. ský budem, budeš, bude, bula, -y, z. (pápežský butleť, -ie, -ejú, prách- podstata, prítomnosť brusiareň i brusiarna, budeme, budete, bu­ list) nivet (niečoho) ceder, -dra, m.; cedro- -nie, ž. dú; buď.buďme, buď­ buldog, -a, m. (druh búvať, -am, -ajú; bu- bytosť, -ti, ž.; bytosti vý brusič, -a, m. te psa) vinkať, buvikať (hajať) živé a neživé cedidlo, -a, str.; cedil- brúsiť, -im, -ia budič, -a, m. Bulhar, -a, m.; Bulhar­ by — aby byť, som, si, je, sme, ko, -a, str. brusle, -slí / brusieľ, ž. budíček, -čka, m. sko; bulharský;, bul­ bydleť, -im, -ia ste, sú - záporne: nie cediť, -ím, -ia brusnica, -e, í. Budín, -a, m.; budín- harčina bydlište, -a, str., i bydli­ som, nie si, nie je ceduľa, -e, ž.; ceduľka; brutalita, -y, ž., hru­ sky bulvár, -a, m-, (široká sko, -a, str. alebo neni, nie sme, ceduľový bosť, surovosť; bru­ Budišín, -a, m. ulica, obyč. na mieste bydlo, -a, str. = býva­ nie ste, nie sú cech, -u, m.; cechmaj- tálny budiť, -im, -ia; budie- hradieb) nie, bydlisko, bydlište; bytie, -ia, str. ster; cechovný bruto, -a, str., hrubý vať; buditeľ bunda, -y, ž.; bundica; iné je bidlo bývalý cela, -y, ž. (izbica, na príjem, hrubá váha budoár, -a, m., dámska bundička býk, -a, m. — bujak; bývať, -am, -ajú; bý­ pr. v kláštore, vo vä­ zení) brva i obrva, -y, ž. izba buničina, -y, ž. býčí, -ia, -ie; býčie vanie; bývavať i bý­ brvno, -a, str.; brvienko budovať; budovateľ; bunka, -y, ž. zápasy vavať celer, -u, m. bryčka, -y, ž. (z nem., budova; budovisko búra, -e, z. (podľa ulica) byf, -le, i.;byľa, -Ie, ž.; byvol, -a, m.; byvolica celeť, -iem, -ejú ľahký vozík) budúci, -a, -e = búrka byľka, byľôčka; bylo- byzantský; byzantini- celibát, -u, m., svobod- bryndza, -e, ž.; bryn- budúcnosť, -ti, ž. burácať, -am, -ajú žravec zmus ný stav 102 103

celistvý; celistvosť centripetálny, dostre­ cibuľa, -e, ž.; cibuľka; bovité vrchné zakon­ citadela, -y, f., pevnosť pánia, -ie, ž., spoloč­ celif, -im, -ia divý cibuliar čenie stavby) citara, -y, ž. nosť, sotnina (vojska), celkom /' celky centrum, -tra, str., stred cicať / cecať, -iam, -ajú; címer — z maď., ináč citát, -u, m.; citovať rota celodenný cenzor, -a, m., posudzo- ciciavať; cicavý; ci- erb, -u, m. (z nem.), cítiť, -im, -ia; citeľný; cottage (ang!., čitaj ko- celoplátený vateF ciak; cicok, cicek i znak citlivý; citlivka; citný tydž), -e, i., rodinný celoročný cenzúra, -y, ž., posu­ cecok, cecek cín, -u-, m. (lat. stan- citoslovce, -a, str. dom celosf, -ti, ž. dzovanie ; cenzuro­ cícerkať, -ám, -ajú; cí- num); cínový; cinár, citrín, -a i -u, m. (druh cricket (angl., čitaj kri­ celulóza, -y, ž.; celu­ vať cerkom tiecť (tenuč­ -a, m.; cinárstvo kremeňa) ket), -etu, m. (hra lop­ lózka (továreň na ce­ cep, -a, m.; cepík kým prúdom tiecť) cingulum, -1 a, str.(kňaz­ citrón, -a, m.; citróno­ tou) lulózu) céra — viď dcéra Cicero, -ona, m. (os. me­ ský opasok) vý; citronovitý croquet (franc, čitaj celý; celičký / celučký; ceremónia, -ie, ž., ob­ no); ciceronský cink, -u, m., správne zi­ civeť, -iem, -ejú kroket), -etu, m. (hra celina, -y, i. rad ; ceremoniálny; cicero, -a, str. (druh nok; cinkový, správ­ civilista, -u, m., i civil, guľami) cement, -u, m.; cemen­ ceremoniár tlačiarskeho pisma) ne zinkový -a, m. ctibažný; ctibažnost tový ; cementáreň i Ceres, Cerery, ž. (rím­ cicerone (tal., čitaj či- cinober, -bra, m. civilizácia, -ie, ž., vzde­ Ctiboh, -a, m. cementárňa ska bohyňa) čerone), -na, m., sprie­ cintľavý, citlivý, jemný lanosť ctihodný cena, -y, ž.; cenný čeriť, -im, -ia (zuby) vodca cudzincov i slabý; cintľavka i civilný, občiansky ctiť, -im, -ia; ctiteľ; cti- ceng, -u, m.; cengaf / Cerová, -ej, z. cicvár, -a, m.; cicvá- citlivka clivý; clivo; clivosť teľka cendžať, cvendžaf; certifikát, -u, m., pre­ rový cintor i cintorín, -a, m. clo, cla, str.; colný ctižiadosť, -ti, ž.; cti­ cengáč; cengavý; cen­ ukaz, osvedčenie; cer- cief, -a, m.; cieľom zá­ cíperie, -ia, str. (rast­ cloniť, Íra, -ia, i s'oniť žiadostivý got tifikatista robku nespr., správne lina) clown (angl., čitaj etnosť, -ti, i.; ctnoslný; cenik, -a, m. ceruza, -y, ž. = tužka; . za zárobkom cipka, -y, i. (= sliepoč­ klaun), -a, m., šašo, etný ceniť, -ím, -ia ceruzka cieňa — správne sieň, ka); cipuľka, cipuška pajac cúdiť, -im,-ia; cúdievať cenný; cennosť cesnak — správne ce­ -ne, ž. cirkel, -kla, m., kružidlo, cmar, -u, m. cudzí, -ia, -ie cent, -a i -u, m.; cen­ snak cieva, -y, ž.; cievka kružítko; mn. n. cirkly cmiter, -a, m., i cintor, cudzina, -y, ž. tový cesta, -y, ž.; cestička; cifra, -y, f., číslica; ci­ cirkev, -kvi, z.; mn. d. cintorín cudzinec, -nca, m.; cu- centigram, -u, m. (cg) ciestka; cestár; cest- ferný; ciferník cirkvám, /. cirkvách; cneť sa; čnie sa mi = dzinka centiliter, -tra, m. (cl) majster cifra, -y, ž., ozdoba; ci- cirkevný; cirkevník; je mi clivo, teskno cudzojazyčný centime (frane., čitaj cesto, -a, str. frička; cifričkár; cifro- cirkevnícky cognac — piš koňak cudzokrajný santim), -mu, m. (sto­ cestovať; cestovateľ; vaf; cifruľa; cifruša cirkulár, -a, m., obežník coky! (cit.) = odstúp! cudzolož, -i, ž.; cudzo­ tina franka, značka cestovný; cestujúci Cigán, -a, m.; Cigán­ odíd! ložstvo; cudzoložník; ct) cirkulárka, -y, ž. cez i čez (predl. s ak.) ka; Cigánča; cigán­ cól, -a, m. (z nem.) cudzoložnica; cudzo- centimeter, -tra.m. (cm) cirkulovať, obiehať = prez alebo skrz sky; cigánstvo; cigá­ colný (od clo); colnica, ložnícky centrála, -y, z., ústre­ cirkus, cirku i -usu, m. Cézar, -a, m. (ako krst. niť colník cudzopasník, -a, m.; die; centrálny cisár, -a, m.; cisársky; meno, meno psa a cigara, -y, i.; cigareta; cudzopasný centralizácia, -ie, ž., sú­ cisárstvo; cisárovná communiqué f f rane, pod.) — viď i Caesar cigaretár; cigaretový cudzozemec,-mca, m.; stredenie; centralizač- cisterna, -y, ž. čitaj komuniké), str. cezúra, -y, ž. (prestáv­ cigória, -ie, ž, cudzozemský ný cit! = buď ticho! mlč neskl., oznam, úi adná ka vo verši) cikáda, -y, ž. (druh cukor, -kru, m.; cukor­ centrifugálny, odstre­ cit, -u, m. zvesť ciborium, -ia, str. divý hmyzu) citácia, -ie, ž., predvo­ compagnie (f rane, čí­ natý ; cukrový; cu­ cibriť, -im, -ia cimburie, -ia, str. (zu- lanie taj kompani) i kom- krár; cukrársky; cu- 104 105 krárstvo; cukráreň cylinder, -dra, m.; cy- čalún, -a, m.; čalúnik; častý; často drá (čeriesla ma červeneť (sa), -iem i cukrarňa; cukorný lindrový čalúnoVý; čalúnický; čaša, -e, ž.; čiaška; bolia) (-ejem), -ejú (kartel) cymbal, -a, m.; cym- čalúnicťvo; čaiúniť čiašnik; čiašnica čermák, -a, m. (vták) červenica, -e, ž. cukrovar, -u, m.; cu- balista čap, -u, m.; čapík čata — správne čeia Čermany, -an, m. pomn. červeniť, -im, -ia krovarník; ctikrovar- cynik, -a, m.; cynický; čapica, -e, ž. čečina, -y, ž.; čečinie (osada); Čermanec, červenobiely rtíctvo cynizmus čapiť, -ím, -ia; čapkaf; Čech, -a, m., mn. č. Čermanka; čerman- červenolíci cukrovka, -y, ž. Cyprián, -a, m. čapnúf ský červený, kômp. červe- cumeľ, -mľa, m.; cumlík Česi cyprus, -pru, m. čaptať, -ám / -cem, čerň, -ne, ž. nejší i červenší; čer­ čupnúť, -em,-ú; cupo- Čechy, Čiech, Čechám Cyril, -a, m. šmatlať; čapták, čap- atď., ž. pomn. černastý; černavý venkastý taf cyrilica, -e, / cyrilika, -y, tavý, šmatlavý Čeklís, -a, m., lok. v Če- černeť (sa), -ie, -ejú červienka, -y, ž. (vták Curych, -u, m. (mesto h' ž. (druh staroslovan­ čara, -y, ž. (maď.) = zá­ klíse černica, -e, ž.; černi­ i choroba) curyšský ského písma; staršia mena; čarať, čarovať čeľaď, -d', ž.; čeliadka; ci e česať, -šem, -šú; česač; cúvať, -am, -ajú je hlaholica) = meniť, zamieňať čeľadný; čeľadník černidlo, -a, str. česadlo; česák cval, -u, m.; cvalom čarbať, -em, -ú, škrabať čeliť, -im, -ia černiť - správne čier- českobratský (kôň ide krokom, beží čardáš, -a, m. čelo, -a, str.; čielko; niť československý; Če­ behom, cvála cvalom) Č. čariť, -im, -ia; čarovať; čielce černohlávok, -vka, m. skoslovenská repu­ cválať, -am, -ajú; cvá- Čabyne, -ýň, ž. pomn. čarovný (na pŕ. ča« čeľusť, -ti, ž.; čeľustie; Černohorec, -rca, m. (od blika lavať i cválávaf Čáčov, -a, m. rovná moc) čeľustný Čierna Hora); Čemo- český; prisl. česky, po cvendžať, -im, -ia; cven- čad, -u, m.; čadif čarodej, -a, m.; čaro-, čemer, -u, m. horka; černohorský česky; čeština džavý Čadca, -e, ž.; Čadčan ; dejnica; čarodejnícky; čemerica, -e, ž. černoch, -a, m., mn. cesnak, -u, m.; cesna­ cveng, -u, m.; cvengot Čadčianka; čadčian- čarodejníctvo; čaro­ čep, -u, m.; cepy = n. černosi; černošský kový cverna — z nem., slo­ sky dejný mandle; cepy zdví­ černokabátnik, -a, m. česnúť, -em, -ú vensky nif, -ti, ž.; nit­ Čahynce, -niec, ž. po- čarokráž, -e, ž., čaro- hať; spadnuté cepy černokňažník, -a, m.; česť, cti, ž. ka množné kruh čepčiarka, -y, ž. černokňažnícky čestný cvičba, -y, ž. = cvičenie Čachtice, -íc, ž. pomn.; čary, -ov, m. pomn., čepčiť, -im, -ia černomorský Češka, -y, ž. cvičiť (sa), -ím,-ia; cvi- čachtický kúzla čepec (i čepiec), -pca, černooký čeština, -y, ž. čenec; cvičenka; cviči- čaj, -u, m.; čajový; čaj­ čas, -u, m., mn. č. časy, šte; cvičiteľ; cvičiteľ­ m. černota, -y, ž. četa, -y, ž.; četár; čet­ ník čias i časov; časný; I čepeľ, -le, ž. (ostrá časť černovlasý ník; četnícky; četníc- ka; cvičiteľský čajka, -y, ž. = člnok i časový cvičky, -čiek, ž. pomn. noža, meča; časťlistu) čerpadlo, a, str. tvo vták (Larus ridibun- časomerný čepík, -a, m. (čes. čí- čerpať,-ám / -em; čer- či (spojka) cvik, -u, m. dus) časomiera, -y, i. cvikla, -y, ž. (z nem.) pek); dim. k čep pávaf; čerpací čí, čia, čie, g. čieho, čej, čakan, -a, m. časopis, -u, m.; časo­ čeremeha, viď črem- čerstvý; čerstvo čieho atď., ako boží, = červená repa čakanka, -y, ž., cigória pisecký; časopisectvo cha čert, -a, m.; čertík; čer- •ia, -ie cyankáli, str. ncskl., ale čakáreň / čakárňa, časovať; časovanie čereň, -a, m. (sieť na tový; čertovský čiahať — vlastne sia­ instr. cyankalim -rne, ž. časť, -ii, ž.; častica; ryby) červ, -a, m.; červík; hať cyklista, -n, m.; cykli­ čakať, -ám, -ajú; čaká­ čiastka; čiastočka; čerešňa, -ne, ž.; čere­ červiak; červavý /čer­ čiapka,-y, ž.; čiapočka stika ; cyklistický vať; čakací, -ia, -ie; ča­ zčasti i zčiastky = čia­ šňový vivý; červivef čiara, -y, ž.; čiarka; cyklon, -u, m., víchrica kateľ; čakateľka; ča- stočne čerieslo / črieslo, -a,str., červeň, -ne, i. čiaročka cyklus, cyklu, m., kruh kateľský častovať a) časť pluhu, b) be­ červenák, -a, m. čiarkovať 106 107

čiastka, -y, ž.; čiastoč­ kár;čipkárka; čipkár- čľap! (Cit.); čľapkať; tŕpka); Čremošné, čvŕkať, -a, -ájú (na dar, -n, m.; darček; da ka ; viď i časf stvo; čipkastý čľapnúť; čľäpot -ého, str., (osada v pr. voda v obuvi) rúnok čiastočný číry; číročistý; Číročíry člen, -a, m.; členka; Turci) cvrlikať, -ám, -ajú darca, -u, m. čiaša, -e, ž.; čiaška číselný; číselník členský i členovský; čren, -u, m.; črenovec Dardanely, -nel, ž. po- čiašnik, -a, m.; čiašnica číslo, -a, str.; číslica; členstvo (črenový, t. j. zadný, D, Ď. m/íoin^Dardanelská čibuk, -a, m. číslovka; číslovať členitý; členitosť žuvací zub) úžina čičíkaf, -am, -ajú čistiť, -im, -ia; čistievať; členok, -nka, m., čes. črep, -a, m.; črepina Dácia, -ie, ž.; Dák; dác- darebák, -a, m.; dare- Čičmany, -man, m. po- čistič; čistiaci; čistitef; kotník čreť, črem,čreš, čreme, ky báctvo; darebný množrté; Čičmanec; čistiteľka čln, -a, m.; člnok, -nka; črete, črú; čretý i čre- ďakovať Darina, -y, ž. Čičmanka;čičmanský čistopis, -u, m. čln(k)ový ný; čretie i črenie daktyl, -u, m., prst; v dariť sa (s dat.) čielce, -a, str. — čielko, čistota, -y, ž.; čistotný človečenstvo, -a, str. črevo, -a, str.; črevový; prozódii stopa; dak­ darmodaj, -a, m. -a, str. čistý; čisto; kômp. čist- človečí, -ia, -ie črevný (katar) tylský Ďarmoty, -môt, ž. po- Čierna Hora (bývalé ší / čistejší; čistina; človečina, -y, ž. črieda, -y, ž. daktyloskopia, -i e, ž. množné, lok. v Dar­ kráľovstvo); Černo- čistinka človek, -a, m.; mn. č. črienka, -y, ž. ďalej ín otá ch horec; Černohorka; čítací, -ia, -ie ľudia, ľudí, ľuďom, črieslo ŕ čerieslo, -a, str. ďalekohľad, -u, m. darmovrav, -a, m. čemohorský čítanie, -ia, str. ľudí, ľuďoch, ľuďmi črievica, -e, ž. ďalekonosný darmožráč, -a, m. čierňava, -y, ž. čítanka, -y, ž.; čítan­ (h\ä v jednotnom čí­ črievko,. -a, str. ďalekosiahly daromný; daromník; čierniť, -im, -ia kový sle sa píše s tvrdým črpák, -a, m.; črpať; ďalekozraký daromnica čierny, kômp. černejší čitáreň / čitárňa, -rne, d: ľud, ľudu, ľud, ľu­ črpnúť = načreť ďaleký; ďaleko; ďalší darovať; darovací; da- čierťa, -fafa, str., čertík ž. de, ľudom); človiečik črta, -y, ž.; črtový Dalmácia, -ie, ž.; Dal­ rovateľ čierťaž, -e, ž. = čiara, čítať, -am, -ajú; čítavať čľup! (cit.); čľupkať; črtať, -ám, -ajú matínec, -nca; Dal- rfas, -a, m. hranica (zemepisná) i čítavať; čítací čľupnút; čľupot črvoč, -e, ž. matínka; dalmatínsky ďasno, -a, str.; mn. č. čili — správne čiže čitatef, -a, m., a) člo­ čmeľ, -a, m.; čmeliak; črvotoč, -e, ž.; črvoto- i dalmátsky ďasna, -sien čin, -u, m. vek, ktorý čita, b) či­ čmelík čina dalmatika, -y, ž. dať, dám, dajú; danie; Čína, -y, ž.; Číňan; Čí­ tateľ v matematike čmud, -u, m.; čmudiť čučoriedka, -y, ž.; ču- ďalší (má význammiest- dávať ňanka; čínsky (skloňuje sa v jedn­ čmýr, -u, m. = hmyz; čoriedie; čučoriednik ny, nie časový) ďatel, -tla, m. činiť, -im,-ia; činievaf; ak, a v množ, č. po­ čmýriť sa = hemžiťsa čudo, -a, str.; čudák; daltonizmus, -zrnu, m. ďatelina, -y, ž.; ďate- činiteľ; činiteľka dľa životných: jedn: čnelka, -y, ž. (čast pe- čudácky; čudný; ču­ (neschopnost rozo­ linište i ďatelinisko činný; činnosť a. čitateľa, mn. n. či­ stika v botanike) dovať sa niečomu, nie znať niektoré farby) datív, -u, m. (pád v sklo- činohra, -y, ž.; čino­ tatelia); čitateľka; či­ čneť, čniem, čnejú na niečom dáma, -y, ž.; dámsky • nov ani); datívny herný tateľný čo; čokoľvek , čosi; čo­ čujný; čujne damascenka, -y, ž. (ša­ ďatľa, -c, ž.; mn. g. činovaf, -ti, ž. (plátno) číž, -a, m.; čížik si kamsi čulý; čulo bľa z Damasku) datlí; datľový činy, činky, ž. pomn. čiže (spojka) čokoláda, -y, ž.; čoko­ čupeť, -im, -ia Damask, -u, m. dátum, dáta, str. (tkáčske i telocvičné čižma, -y, ž.; čižmič- ládový čušať, -im, -ia Dán, -a, m.; Dánsko; Dávid, -a, m. činky) ka; čižmár čpavok, -vku, m. čuť, čujem, čujú dánsky dáviť, -im, -ia; dávenie; činža - z nem., sloven­ čkať sa; čkanie; čkavý; čpeť, čpí, čpia; čpel čutora, -y, ž. (nádoba) daň, -ne, ž.; daňový dávivý sky nájomné, bytné čkavka čremcha (/" čeremcha), čuv, -u, m. = nerv dandy, -ho, m. (čítaj ďavk, -n, m., brech(ot); čipka, -y, i., krajka; či- článok, -nku, m.; člá­ -y, ž. (strom i jeho čvíkota, -y, ž. dendy), švihák ďavkat = havkať pôčka; čipkový; čip- noček; článkovať plod, miesty zvaný čvirikať, -ám, -ajú Daniel, -a, m. dávka, -y, ž„ poplatok 108 109 dávnoveký decimálny, desatinný; definícia, -ie, ž., urče­ dekagram, -u, m., ľu­ Delfách, i. Delfy al. vrátenie novinárskych dávny; dávno decimálka nie, výmer; definovať dové deka, str. neskl., Delfami; delfský zvestí; dementovať dážď, dažďa, m.; da- decimeter, -tra, m. (dm) definitívny, na stálo skrátene dkg delikatesa, -y, ž.; la­ demikát, -u, m. (bryn­ ždif; daždivý; dažďo­ decimovať, zastreliť ustanovený, konečný dekan, -a, m.; dekan­ hôdka; delikatesný dzová polievka; de- vý; dážďovka = žŕ- každého desiateho deformácia, -ie, ž., zne­ ský; dekanstvo; de­ delikátny, vyberaný, mikátový žala; dážďovnica decízia, -ie, ž., rozhod­ tvorenie ; deformač­ kanát, -u, m. chutný demisia, -ie, ž., zriek­ (rastlina); dážďovník nutie, riešenie ný; deformovať delikt, -u, m., previne­ nutie sa úradu; de- (vták) deklamácia, -ie, ž.; reč­ decko, -cka, str.; detský defraudácia, -ie, ž., nie, priestupok misionovať dáždnik, -a, m. nenie •; deklamátor; ded, -a, m.; dedo; de­ spreneverenie, spre­ delimitácia, -ie, ž., vy­ demobilizácia, -ie, ž., dažďomer, -u, m. deklamátorský duško nevera; defraudant; meranie hraníc; deli­ rozpustenie vojska; dbalý; dbanlivý deklinácia, -ie, ž., sklo­ dedický; dedické právo defraudovať ňovanie ; deklinovať mitačný demobilizačný; de­ dbanka, -y, ž. dedič, -a, m.; dedický; degenerácia, -ie, ž., ú- dekoltáž, -e, ž., obna­ delinkvent, -a, m., pá­ mobilizovať dbať, -ám, -ajú (nieko­ dedičný; dedické prá­ padok, slabnutie ro­ ženie hrdla; dekolto- chateľ demokracia, -ie, i., vlá­ ho, gen., alebo o nie­ vo ; dedičný hriech du, upadanie rodu; vaný delirium, -ia, str. (šia- da ľudu koho); dbávaf dedikácia, -ie, ž., ve­ degeneračný; dege­ dekorácia, -ie, ž., vý­ lenosť, zavinená pi- demokrat, -a, m., prí­ dcéra, -y, ž.; d., L dcére; novanie ; dedikačný nerovať (sa) zdoba; dekoratér; de­ jansivom) vrženec vlády ľudu; dcérin; dcérka; dcé- dedina, -y, ž.; dedin­ degradácia, -ie, ž., sní- koratívny deliť, -im, -ia; delič; de- demokratický ruška; dcéruškin čan; dedinčanka; de­ ženie hodnosti; de­ dekorum, -ra, str. lidlo; deliteľ (i v ma­ demolovať, zrúcať, spu­ debata, -y, ž., rokova­ dinka; dedinôčka; de­ gradovať dekrét, -u, m., listina tematike podľa život­ stošiť nie; debatér; debato­ dinský dehon: stovať,zneuctiť, ustanovovacia, vyme- ných v jednôt, a. a démon, -a, m., zlý duch; vať dediť, -im, -ia; dedič; debna /' bedna, -y, ž.; zneuctievať novacia v mn. č.: jedn. a. deli- démonický dedičný; dedictvo debnica; debnár i deht, -hta, m.; dehto- dekurzivny, splatný po teľa, mn. n. delitelia | demonštrácia, -ie, ž., •dedovizeň i dedovi- bedn-ár; debnársky i vý; dehtovať istej lehote ap.); deliteľný prejavenie vôle, vý­ zňa, -ne, ž. bednársky; debnár- dej, -a, m. deľba, -y, i. delo, -a, str.; delový tržnosť ; demonštrant; dedukcia, -ie, ž., vý­ stvo i bednárstvo dejepis, -u, m.; deje­ delegácia, -ie, ž., po­ delostreľba, -y, ž.; de­ demonštrovať vod, odvodenie debniť / bednif, -im, pisec; dejepisný solstvo; delegačný lostrelec; delostrelec- demontáž, -e, ž., rozo- defekt, -u, m., vada, dejespyt, -u, m.; dejc- delegát, -a, m., posol; ký branie (stroja a -ia chyba; defektný spytec, -tca; deje- delegovať delta, -y, ž., ústie pod.); demontovať Debrecín, -a, m. defenzíva, -y, ž., obra­ spytný delenec, -nca, m. (v ma­ demagóg, -a, m., po- demoralizácia, -ie, ž., debut (z f rane. debut), na; defenzívny dejiny, -jín, ž.; dejinný tematike ; skloňuje burovač davu; dema­ znemravňovanie; de- -u, m., prvý výstup; deficient, -a, m. (kňaz, dejište, -šťa, str. sa v jedn. ak. a gógia ; demagogický moralizačný; demo­ debutovať ktorý pre chorobu dejstvo, -stva, str. v množ. č. podľa ži­ demarkácia, -ie, ž., roz- ralizovať december, -mbra, m.; alebo starobu nemô­ (v divadelných hrách votných: jedn. a. de- hraničenie; demar­ Demosthenes, -ena, ra. decembrový že úradovať) sú „dejstva") lenca, mn. n. delenci kačný deň, dňa, m.; d. dňu, decentralizácia, -ie, ž.; deficit, -u, m. dekáda, -y, ž., desiat­ ap.) demaskovať, sňaí ma­ /. dni (ale vo dne), decentralizačný; de­ defilé, str. neskl. (po­ ka; dekadický delfín, -a, m. sku i. dňom; mn. n., a. centralizovať chod pri prehliadke dekadencia, -ie, ž., ú- Delfy, Delf, m. pomn.; Demänová, -ej, ž.; De­ dni, g. dní, d. dňom, decigram, -u, m. (dg) vojska; priesmyk); padok; dekadent; de­ d. Delfom alebo Del- mänovská jaskyňa /. dňoch, i. dňami deciliter, -tra, m. (dl) ií defilovať kadentný fam, /. Delfoch al. dementi, str. neskl., vy­ denaturovaný (lieh) 110 111

denica, -e, ž. des, -u, m.; desný canie, ničenie; de­ devätnásť; devätnásty; diakon, -a, m.; diako- lok. deťoch, instr. deník, -a, m. desať, desiati,^.,/. de­ štruktívny devätnástka nisa deťmi; dieťatko denný; denne = čo deň, siatich, d. desiatim, dešperátny, zúfalý, bez­ devätoraký dial (prisl.) = ďalej dietky, dietok, ž. pomn.; každý deň a. desiatich alebo de­ nádejný dever, -a, m. (žene mu­ jdiar, -Ie, ž., diaľka d. dietkam, a., v. diét dentista, -u, m., zubný sať, í. desiatimi (iné detail, -u, m., podrob­ žov brat) diaľava, -y, i." ky, /. dietkäčh, i. diet- lekár je desiatych, desia­ nosť; detailný deviatka, -y, ž. dialekt, -u, m., nárečie; kami denunciácia,-ie, i., uda­ tym, desiatymi od rad. detektív, -a, m., tajný deviatnik, -a, m. dialektický; dialekto- dievča, -aťa, str., mn. nie; denunciant, uda­ čisl. desiaty); desať­ policista; detektívny deviaty, -a, -e logia č. dievčatá / dievčen­ vač; denuncianstvo, haliernik; desaťden- deti, g. detí, d. deťom, Devín, -a, m.; devín­ diaľka, -y, ž. ce; dievčenský; diev- udavačstvo ný; desatina; desatin­ ak. deti, /. deťoch, sky diaľny . čatko departement (franc, ný; desaťkrát alebo instr. deťmi, v/ďdieťa devinkulovať, rozvia­ dialóg, -u, m., rozho­ dievka, -y, ž.; dievčička čítaj departmán), str. desať ráz; desaťná­ detiný; detinost zať, uvoľniť (na pr. vor; dialogický i devočka neskl., oddelenie, od­ sobný ; desaťročie; detinský; detinskosť vkladnú knižku) diamant, -u, m.; dia­ dieža, -e, ž.; diežka bor, okres desaťročný; desato- detný (detné deti) devíza, -y, ž., heslo; mantový diferencia, -ie, ž., roz­ depeša, -e, ž., rýchla raký detonácia, -ie, ž., vý­ zahraničná zmenka Diana, -y, ž. diel, neshoda; dife- zpráva Desatoro (božích pri­ buch devótny, ponížený diarium, -ia, str., deník renciálny depilácia, -fe, ž., zba­ kázaní), g. Desatora, detský dezavovať, neuznať, diať sa, deje sa, de­ difteria, -ie, ž., záškrt vovanie zbytočných str. detstvo, -a, str. odvolať, zavrátit jú sa dikcia, -ie, ž., spôsob vlasov descendencia, -i e, ž., detto,, takže, to isté dezertér, -a, m., zbeh, didaktika, -y, ž., ná­ reči deponovať, uložiť sostupovanie; de- deťúrence, -niec, str. uprchlík uka o vyučovaní; di­ dikobraz, -a, m. (zviera) depozit, -u, m., vec u- scendenčný pomn. Dezider, -a, m. daktický diktát, -u, m.; diktovať schovaná, uschovanie desert, -u, m. (z franc.), detva, -y, ž. hrom. = dezinfekcia, -ie, ž., ni­ diecéza, -y, ž., obvod diktátor, -a, m.; diktá­ depresia, -ie, ž., zrone- zákusky; desertný deti; detvák = dieťa, čenie chorobných zá­ biskupský; diecézny torský; diktatúra nosť, ochablosf desiatka, -tky, ž. chlapec rodkov; dezinfekčný; diel, -u, m.; dielok, -lku dilema, -máta, str., i di­ deprimovať, zronif desiatnik, -a, m. Detva, -y, ž.; Detvan, dezinfikovať [dielňa, -ne, ž. lema, -my, ž. (voľba deptať, -ám /' -cení desiatok, -tku, m. Detvianka; detviansky dezolátny, neutešený dielo, -a, str.; dielko; medzi dvoma vecami) deputácia, -ie, i., po­ desiaty, -a, -e deva, -y,i.;dievka; de­ dezorganlzácia, -i e, ž., dielovedúci, -ceho, m. diletant, -a, m., ochot­ solstvo desiť (sa), -im, -ia; de­ vica; devuška rozklad, rozrušenie, dienko, -a, str. (okrúh­ ník; diletantizmus deputát, -u, m. (súhrn sivý devalvácia, -ie, ž. (zá­ neporiadok la pokrývka, obyčaj­ diluviálny (z doby di- naturálnych dôchod­ deskriptíva, -y, ž.; de­ konné sniženie nomi­ diabol, -bla,m.;diablik; ne drevená); viď dno luvia pochodiaci) kov); deputátnik skriptívny nálnej hodnoty pe­ diabolský diera, -y, ž.; dierka; dimenzia, -ie, ž., rozmer deraveť, -ie, -ejú dešpekt, -u, m,, zaze- ňazí) diadém, -u, m. (okrasa dierkastý; dierkavý; diminutivum, -a, str., deravý ranie, pohŕdanie devädesiat; devädesia- na hlave, obyčajne dieročka; dierkovať zdrobnelé slovo derivácia, -ie, ž., od­ despota, -u, m., ukrut­ ty; devädesiatka s drahými kameňmi) diéta, -y, ž., spôsob ži­ dinár, -a, m. (peniaz) vodenie; derivát ný vládca; despotický; deväť; deväťdenný; de­ diagnóza, -y, ž., ziste­ vota, strava, chova; Diogenes, -na, m. dermatologia, -ie, ž., despotizmus väťmesačný ; deväť­ nie choroby denné trovy Dioklecián, -a, m. náuka o kožných cho­ destilácia, -ie, ž.; de­ ročný; deväťkrát = diagonála, -y, ž., uhlo­ dieťa, -tata, str.; tvary Dionýz, -a, m. robách stilovať deväť ráz; deväťná- priečka; diagonálny množ. sú: deti, g. detí, Dionýzos, -za, //). (gréc­ derviš, -a, m. deštrukcia, -ie, i., rú­ sobný diagram, -u, m. d. deťom, ak. deti, ky boh) 112 113

diplom, -u, m. (listina, dislokácia, -ie, i., roz­ diurnista, -u, m., pisár dláto, -a, str.; dlátko dobierka, -y, ž. docela (prisl.), celkom udeľujúca hodnost a- loženie, ubytovanie za denný plat dláviť, -im, -ia dobiť, -ijem, -ijú (nie­ docent, -a, m.; docen­ lebo vyznačenie); di­ vojska; díslokovať; diurnum, -na, str., den­ dlažba, -y, ž.; dlažob- koho, niečo, napr. do­ túra plomovaný dislokačný ný plat ný i dlažebný biť raneného hada); docieliť, -im, -ia nie­ diplomat, -a, m.; diplo­ disonancia, -ie, i., nc- div, -u, m. dláždiť, -im, -ia; dlaž­ dobíjať čoho, lepšie dosiah­ macia; diplomatický súzvuk; disonančný divadlo, -a, str.; diva­ dička; dlaždič dobrák, -a, m. nuť niečoho diplomatika, -y, í., ná­ dispenzár, -a, m. dlážka, -y, i. dobrobyt, -u, m. dočasný uka o historických li­ delný disponent, -a, m, spl­ divák, -a, m. (dívajúci dlh, -u, m. dobročinný; dobročin­ dočiahnuť — vlastne stinách nomocnený zástupca j Dlhá, -ej, ž. (osada) né dosiahnuť; dočahovat direkcia, -ie, ž., riadi­ sa človek) závodu diván, -a, m. dlháň, -a, m. dobrodej, -a, m. — vlastne dosahovať teľstvo; direktor; di- disponovať, vládnuť Dlhé, -ého, str. (osa­ dobrodenie, -ia, str. niečoho i niečo rektorský dívať sa, -ani, -ajú niečím, rozhodovať, diveť, -iem, -ejú da) dobrodinec, -nca, m. dočista (prisl.) direktíva, -y, ž., návod nariadiť Dlhé Pole, Dlhého Po­ dobrodruh, -a, m.; do­ dočítať, -am, -ajú; do- direktný, priamy diviak, -a, m. (divá svi­ dispozícia, -ie, ž., roz­ ňa); diviacky ľa, str. (obec) brodružný; dobro­ čítavať i dočítávať dirigent, -a, m., správ­ vrhnutie dlhopis, -u, m. družstvo dočkať, -ám, -ajú; do- ca, riaditeľ; dirigovať; dividenda, -y, ž., po­ distichon, -cha, str., diel na zisku dlhý, kômp. dlhší; dlho, dobromyseľný; dobro­ čkávať dirigentský dvojveršie (hexame- dlhšie; dlhočizný myseľne dočuf (sa), -ujem, -ujú; disciplína, -y, ž., poria­ divina, -y, ž. ter s pentametrom) diviť sa, -im, -ia dĺžeň, -žňa, m. (čiarka dobroprajný dočúvať dok; disciplinárka; distingvovaný, vybera­ nad dlhými samo­ dobrorečiť, -im, -ia; dodať, -ám, -ajú; do­ disciplinárny divízia, -ie, ž., oddiel ný, ušľachtilý vojska (dve brigády); hláskami) dobrorečievat dací, -ia, -ie; dodá­ disertácia, -ie, ž., roz­ distinkcia, -ie, i., roz­ dĺžiť, -im, -ia dobrosrdečný vať ; dodávací, -ia, -ie; prava; disertačný divizný; divizionár lišovanie divný; divne dĺžka, -y, ž.; dĺžkový dobrota, -y, ž. dodávateľ disharmónia, -ie, z., ne­ distribúcia, -ie, ž., roz­ dlžník, -a, m.; dlžníč­ dobrotivý dodávka, -y, ž. súlad; disharmonický ! divoč, -e, i. delenie ky dobrôtky; podobrotky dodierať, -am, -ajú = disident, -a, m., rozkol- divočeť, -iem, -ejú diškrecia, -ie, ž. (od­ divočina, -y, i. dlžný = dlžen = po dobrom dodievať, -am, -ajú, ník, odštiepenec mena za obslúženie), divočiť, -im, '.a dmychať, -am, -ajú; dobrovoľný; dobrovoľ­ dráždiť, dopaľpvať disk, -u, m. slovensky prepitné divoch, -a, m., mm n. dmýchavať/ dmýchá- ne; dobrovoľník dodnes (prisl.) i po­ diskant, -u, m. (vysoký diškurz,-!!, m., rozhovor divosi; divoška; di- vať; dmychadlo dobrozdanie, -ia, str. dnes hlas) dišpenzácia, -ie, ž., od­ vošský dna, -y, ž. (choroba) Dobšiná, -ej, ž.; dob­ dodrať, doderem, -ú: diskont, -u, m. (srážka pustenie, osvobode- divotvorný; divotvorca dnes; dnešný; dnes- šinský; Dobšinská ja­ viď drať úroková pri včas­ nie od záväzku divý; divo týždeň = pred týž­ skyňa dodreť, dodrem. -ú; nejšom zaplatení dl­ dišputa, -y, ž., rozhovor, dňom dobyť, -yjem, -yjú; do­ viď dreť d ľa — správnejšie po­ žoby) dno, dna, str.; dienko bývať (svobodu) dodrúzgať, -am, -ajú; výklad; dišputovať dľa; dľa zákona, diskreditovať (sa), po­ dnu (prisl.) dobytok, -tka i -tku, m.; dodrúzgavať i dodrú- dištancia, -ie, ž., vzdia­ lepšie: podľa zákona zbaviť (sa) dôvery doba, -y, ž. dobytčí, -ia, -i e zgávať lenosť dlaba i dlapa, -y, ž., diskrétny, tajný, dôver­ ďobať i ďubať, -em, dobyvačný dogma, -ata, str., i dog­ dištrikt, -u, m., okres, tlapa ný; diskrétnosť -ú — iné je zobať, dobývať, -am, -ajú; do­ ma, -y, ž., článok vie­ obvod; díštriktuálny dlabať/ dlubať, -cm, -ú; diskusia, -ie, i., roko­ -em bývací; viď dobyť ry; dogmatika; dog­ dityramb, -u, m., chvá­ dlabávať vanie; diskutovať dobehnúť, -nem, -nú dobyvateľ, -a, m. matický lospev dlaň, -ne, ž.; dlaňový 8 114 115 dohádať sa, -am, -ajú; dochovať, -ám, -ajú; doktrína, -y, i., učenie; doly = doliny (hory čoho; domohol sa; dopásť, -pasiem, -pasú dohadovať sa dochovávat- doktrinár; doktrinár- doly) domáhať sa dopiecť, -pečiem, -pečú; dohadzovaf (na pr. na dochytiť, -im, -ia; do- sky; doktrinárstvo dom, -u, m.; domček, domoľub, -a, m.; mn. dopekať jarmoku); dohadzo­ chytávať dokument, -u, m., do­ mn. č. domky i dom­ č. domoľubovia dopis — správne list; vač doista (prisl.) klad; dokumentárny čeky domov (prisl.) dopisnica — správne dohán, -u, m. = tabak dojať, -jmem, -jmú; do­ dokým(prisl.) = dokiaľ dóm, -u, m., chrám domov, -a, m.; domo­ lístok; dopisný (pa­ doháňať (sa),-am,-ajú; jímať, -am, -ajú dol, -a i -u,, m.; dolík, doma (prisl.) vý ; domovný ;domov- pier) - správne listo­ dohnať; dohoniť dojedať, -ám, -ajú; do- -a, m. domáci, -a, -e, i do- ský vý (papier); Iistovné dohárať, -am, -ajú; do­ jedávať doľahnúť, -nem, -nú; mášny, domácky; do­ domovina, -y, i. tajomstvo horel' dojem, -jmu, m.; dojem­ doliehať mácka výroba (výroba domovník, -a, m.; do­ dopísať, -šem, -šu - do­ dohľad, -u, m. ný dolár, -a, m., mn. n. doma z cudzej suro­ movnícky konáva sloveso od pí­ dohľadeť, -im, -ia; do­ dojesť, -jem, -je, -jedia; doláre; dolárový viny) domrzeť, -im, -ia; do- sať (na pr.: dopísať hliadať dojedať dole = dolu domáhať sa, -am, -ajú; mŕzať júlohu, list); dopísať dohľadný; dohľadné dojímavý; dojímavo doleteť, -im, -ia; dole­ domôcť sa niečoho dômysel, -slu, m. , niekomu — správne: dohoda, -y, ž.; Doho­ dojiť, -jím, -ja tu vať domášny / domáci, do­ domysleť, -im, -ia napísať niekomu da = Veľká dohoda; dojka, -y, i. dôležitý mácky domýšľať (sa),-am, -ajú dopiť, -ijem, -ijú; do- Malá dohoda dojsť, dojdem, dojdú doliať, -ejem, -ejú; do- doména, -y, ž., panstvo domýšľavý; domýšľa- píjať dohodnúť sa, -nem, dôkaz, -u, m.; dôkazný lievať domerať, -ám i -iam; vosť doplatiť, -im, -ia; do­ -nú dokázať, -žem, -žu; do­ doliehať, -am, -ajú; do­ domeriavať domyť, -yjem, -yjú; do- plácať dohora (prisl.) kazovať ľahnúť Domicián, -a, m. mývať doplatok, -tku, m. dohovoriť, -im, -ia; do­ dokedy (prisl.) doliehavý; doliehavo domicilium, -ia, str., do­ doň — nesprávne, doplávať, -am, -ajú = hovárať dokiaľ (prisl.) doliezť,-leziem, -lezú; mov, bydlisko; domi- správne do neho dopluť, doplujem, -jú dohrať, -ám, -ajú; do­ doklad, -u, m. doliezať ciliát donácia, -ie, i., daro­ dopliesť, -pletiem,-ple­ hrávať dokladať, -ám, -ajú; dolina, -y, i.; dolinka; Dominik, -a, m. vanie; donacionálny; tú; dopletať dohriať, -ejem,-ejú; do­ dokladací; doložiť dolinôčka; dolinný dominikán, -a, m.; do­ donát; donatárny doplniť, -ím, -ia; dopĺ­ hnevať dôkladný doiípať, -am, -ajú = do­ minikánsky donášač, -a, m. ňať; doplňovať dohrmeť, -í, -ia; do- dokola (prisl.), iné je tierať ; dolípavý =» do­ dominium, -ia, str. donáška, -y, i. doplnok, -nku, m.; do­ hrmievať do kola tieravý; dolípavo domino, -a, str. (hra Donát, -a, m. plnkový dohromady (prisl.) — dokonalý Dolná zem i maškarný oblek) doniesť, -nesiem, -ne­ dopluť, -ujem, -ujú = lepšie spolu, dovedna dokonať,-ám,-ajú; do­ Dolniak, -a, m.; Dol- domlátiť, -im, -ia sú; donesený; doná­ doplávať dohrýzať(sa), -am, -ajú konávať; dokonáva- niaky, Dolniak, m. domleť, domelem, do- šať dopľuť /' dopľúvať, dohúsť, -hudiem, teľ /' dokonavateľ pomn. melú; domielať donosiť, -im, -ia; do­ -ujem, -ujú -hudú; dohúdať dokorán (prisl.) dolný domnelý nášať dopnúť i dopäť, -pnem, Dohviezdny večer = dokosiť,-im, -ia; doká- dolomán, -a, m. (z tur.) domnenie, -ia, str. = donútiť, -im, -ia; do- -pnú; dopnul /dopäl; Štedrý večer šat dolomit, -u, m. (hor­ domnienka nucovat dopnutý i dopätý dochádzať, -am, -ajú; doktor, -a, m.; doktor­ nina) domnienka, -y, i. dookola (prisl.) dopodrobna (prisl.) dochádzka ka; slečna doktorka, dolomit', -ím, -ia; do­ domnievať sa, -am, -ajú doopravdy (prisl.) dopola, dopoly (prisl.) dôchod, -u, m.; dôcho­ nie slečna doktor; lámať domôcť sa, domôžem dopáliť, -im, -ia; dopa- dopoludnia = predpo­ dok; dôchodkový doktorát, -u, m. dolu (prisl.) sa, domôžu sa nie­ ľovať ludním (prisl.) -:- 116 117

dotácia, -ie, ž., veno­ do valiť, -im, -ia; dová- dóza, -y, ž., dávka dopoludnie, -ia, str. = dorozumenie, -ia, str. dostať, -stojím, -stoja vanie, podpora ľat dozadu (prísl.) predpoludnie dorozumeť sa, -iem, dostatočný doťahať, -ám, -ajú; dovariť, -im, -ia; do- dozaista (prisl.) dopomáhať, -am,-ajú; -ejú; dorozumievať; dostatok, -tku, m. dotiahnuť; doťahovať várať dozerať, -ám, -ajú dopomôcť niekomu dorozumenie dostih, -u, m. doťať, -tnem, -tnú; do- dovážiť, -im, -ia; do­ dozneť, -ie i -eje, -ejú; k niečomu dórsky (sloh) dostihnúť, -nem, -nú; tínať vážať doznievať doprať, -perem, -perú; dorúbať, -am / -em dostihnuteľný i do- dôvažok i dôvažok, dozor, -u, m.; dozor­ viď prať doručiť, -im, -ia; do­ dotaz, -u, m.; dotaz­ stižiteľný -žku, m. ca; dozorný; dozorčí, dopraviť, -im, -ia; do­ ručiteľ; doručovať ník dôstoj, -a, m. = dô­ dovedna=spolu -ia, -ie pravný; dopravník; dosah, -u, m. dotedy (prisl.) stojnosť, -ti, ž.; dô­ dôvera, -y, ž. dozreť, -eje / -ie, -ejú dopravníctvo; dopra­ dosahovať doterajší stojný doteraz (prísl.) dôverčivý (o ovocí); dozrievať; vovať; dopravovateľ dosaváď = doteraz, do­ dôstojník, -a, m.; dô­ dotiaľ (prisl.) dôverný dozrelý dopredu (prísl.) siaľ; dosavádny=do­ stojnícky; dôstojníc- dotiecť, -tečie, -tečú dôverovať dozreť, -em, -ú (o- dopriať, -prajem, -jú terajší tvo dotierať, -am, -ajú; doviazať, -žem, -žu kom); dozerať niečoho alebo niečo dosiahnuť, -nem, -nu; dostrel, -u, m. dotieravý; dotieravo doviesť, -vediem, -vedú dozvedeť sa, -zviem, niekomu dosiahnuteľný; dosa­ dostriezť, -strežiem, -žú dotknúť sa, -nem, -nú; {na pr. za ruku do­ -zvedia; dozvedať sa doprosta (prisl.) hovať niečoho alebo dostrihať, -ám, -ajú; doprostred (prisl. dotkol sa; dotknutý; viesť) ; dovádzať j dóža, -u, m. (hlava niečo dostrihnúť predl. s gen ); dostal dotýkať sa doviezť, -veziem, -vezú býv. benátskej repu­ dosiaľ (prisl.) dostúpiť, -im, -ia; do­ sa doprostred; do­ dotknuteľný (na pr. na voze do­ bliky) dosiať, -sejem, -sejú; stupný prostred lúky dotlačiť, -im, -ia; do- viezť); dovážať dožať, -žnem, -žnú; dosievaf dosvedčiť, -im,-ia; do- dopustiť (sa), -im, -ia; tláčat dovliecť, dovlečiem, dožínať; dožinky doska, -y, ž.; doskový, sviedčať, dosvedčo­ dopúšťať (sa); dopu- dotlcť, -čiem, -čú; do- -čú; dovliekat dožiť, dožijem, -jú; do­ doštený vať stenie tĺkat dôvod, -u, m.; dôvod­ žívať dôsledný; dôslednosť dosypať, -em, -ú (do- dopytať sa, -am, -ajú; dotleť, -iem, -ejú; do- ný; dôvodiť = do- doživotný dôsledok, -dku, m. kon.); dosýpať, -am, dopytovať sa niekoho tlievať vodzovať dožuť í dožuvať, -ujem, doslova (prisl, iné je -ajú (nedokon.); do- na niečo i o niečom dotreť, dotrem, -ú; dôvodiť, -im, -ia (od -ujú; dožúvať do slova, na pr. od sýpka dorábať, -am, -ajú dotierať vodiť); dovádzať; iné dráb, -a, m. slova — do slova) dosýta (prisl.) doráňať, -am, -ajú dotvrdif, -ím, -ia; do- je dôvodiť (od dô­ drabina, -y, ž. = rebri­ doslovný; doslovne dosýtiť, -im, -ia tvrdzovat vod) = dovodzovat na; drabinový = re- dorast, -u, m.; doraste­ dosmrtný došiť, -šijem, -šijú; do- dotyčný-keď je reč o dovolená, ^ej, ž.; do­ brinový; drabinovec nec; dorastenka dospelý šívať dotýkaní, ináč miesto volenka = rebrinák dorásť, -rastiem, -rastú; dospeť, -ejem, -ejú; došliapať, -em, -u; dotyčný (pán) lepšie dovoliť, -im, -ia; do­ dráč, -a, m., a) koni- dorastať; dorastlý dospievať došliapnuť, -em, -u; spomenutý, rečený, voľovať dráč (šinter, šarha z dôraz, -u, m.; dôrazný dospev, -u, m. došľapovať onen (pán) dovoz, -u, m.; dovoz­ nem.), čes. pohodný, doraziť, •im, -ia; dorá­ dospodu (prísl.) došlý dotyk, -u, m. ca; dovozné b)úžerník,ces.lichváŕ, žať dosť doštený, viď doska dotýkať sa, -am, -ajú; dovrchu (prisl.) c)rváč; dračka = žena dorezať, -žem, -žú dostač = nadostač doštička, -y, i. dotýkavý; čo sa toho dôvtip, -u, m.; dôvtip­ dráčova; iné je dračka doriadiť, -im, -ia dostačiť, -im, -ia doštverať sa, -ám, -ajú, dotýka / dotýče ný = dranica, rvačka; doriecť, -rečiem, -rečú dostať, -stanem, -stanú; prísť štvornožky; do- d°učiť, -im, -ia; doúčat dovtípiť sa, -im, -ia dráčsky Dorota, -y, i. dostávať štverávat sa 118 119 dračka, -y, ž., bitka, drednót), -u, m. (veľ­ driemaj i driem; drie- rvačka drsný niečo v držbe); iné je duchna, -ny, ž. = pe­ ká vojenská loď) majúc; driemnuť dragún, -a, m. druh, -a, m. (priateľ) majiteľ, vlastník rina drenáž, -e, ž., odvod­ driemota, -y, ž. dráha, -y, ž. — želez­ druh, -u, m. (sorta) duál, -u, m., dvojné čí­ duchovenstvo, -a, str. nenie; drenážovaí drieň, -a, m.; drienka nica slo; duálový duchovný dresírovaf, cvičiť Drienčany, -čan, m. druhohorný dráhný dualizmus, -zrnu, m.; dukát, -a, m. dresúra, -y, ž., výcvik pomn.; drienčanský druhoradý dualistický dula, -y, ž., i gdula drahocenný; draho­ (najmä zvierat) drieňovica, -e, ž. druhorodený dub, -a, m.; dubový (druh ovocia); dulo­ cennosť dref, drem, drú; drený; Drietoma, -y, ž. druhostupňový ďubať i ďobať, -em, -ú vý i gdulový drahokam, -u, m. drenie driev (prisl.) druhotvar, -u, m. dubčiť, -im, -ia, / dub- duma, -y, ž.; dumka; drahý, kômp. drahší; drevár, -a, m.; drevár­ drichmaf, -em, -ú druhý kať, -ám, -ajú dumný; dumať, -ám, draho, kômp. drahšie sky; drevárstvo drkotať, -ám / drko­ druid, -a, m. (keltický -ajú drak, -a, m.; dračica; dreváreň i drevárňa, cem; drkotavý kňaz) dubina, -y, ž. ďumbier, -u, m. (ko­ dračí, -ia, -ie -rne, ž. drobäť, -ti, ž. hrom. drúk, -a, m., kôl; drú- dubiózny, pochybný renie) drakonický i drakónsky dreveneť, -ie, -ejú drobčiť, -im, -ia ček, drúčik = žŕdka Dublin (čítaj Dablin), Ďumbier, -a, m. (vrch) (od Drakon), krutý drevený drobiť, -im, -ia drumbfa, -le, ž.; drum- -a, m. Dunaj, -a, m.; dunaj­ dráma, -ata, str., i drevienka, -y, ž. drobizeň, -zne, ž. blička, drumbieľka; dubkom (vlasy mu ský; Dunajec dráma, -y, £.; drama­ drevnateť, -ie (-eje),-ejú drobizg, -u, m. drumbľovať stoja) tický; dramaturg> drevnatý .drobky, -ov, m..pomn. druzg (cit.) dúbrava, -y, ž. duneť, duní, -ia drap, -u, m. = pazúr drevo, -a, str.; driev- (drobence, mrvance) drúzgať, -am, -ajú; dudáš, -a, m. = gajdoš dupať, -em, -eš i -ám, -ajú; dupnúť drapačky, -čiek, ž. (dria- ko; drievce, -a, str. drobnička, -y, ž. drúzgavať i drúzgá- dudok, -dka, m. dúpä, -äťa, str., skrýša panie peria); drapáč- drevorez, -u, m. drobnohľad, -u, m. vat; druzgot dudy, dúd, ž. pomn. = zvierat ka {žena, ktorá dria- drevorubač, -a, m. j drobnosť, -ti, ž. družba, -u, m. gajdy; dudať, -ám, duplika, -y, ž., odpoveď pe perie) drevoryjec, -jca, i dre- drobnozrnný družica, -e, ž.; družič­ -ajú na repliku; dupliko­ drapéria, -ie, ž., zá­ vorytec, -tca, m. drobný ka duel, -u, m., súboj; due- ves lant vať drevoryt, -u, m., dre­ droby, -ov, m. pomn. družina, -y, ž. drapfavý dueto, -a, str., dvoj- duplikát, -u, m. (dru­ vorytina (vnútorností z husi, družný draslík, -a, m. (prvok spev hý rovnaký exemplár drevotoč, -e, ž. kury) družstvo, -a, str.; druž­ dúfať, -am, -ajú niečoho, najmä listi­ kálium) drezína, -y, ž., želez­ drogéria, -ie, ž.; dro^ stevný; družstevníc­ duh, -u, m., úžitok, ny) drastický ničný vozík gista tvo zdravie, sila; niečo je duplovaný - z nem., slo­ draf,derem, derú; dral, drgaf, -ám, -ajú; drgá- dromedár, -a, m., jed- drzý, surový, dotieravý mu k dúhu (opak ne­ vensky dvojitý, dvoj­ d raný / dratý vať nohrbý veľblúd držadlo, -d la, str. duh) násobný; duplovka, dratva, -y, ž. drgľavý drôt, -u, m.; drôtový; držať, -im, -ia dúha, -y, ž.; duhovina; dvojka dražba, -y, ž., licitácia; drhnúť, -em, -ú drotovať dŕžava i dŕžava, -y, ž.; dúžka dúpnatý = dutý dražebný, licitačný driapať, -em, -u, a) drotár, -a, m.; drotár­ dŕžavie, -ia, str.; Dŕ- duch, -a, m.; Duch svätý dupneť, -ie, -ejú, prách- Dražďany, -ian, m. škriabať, b) perie sky ; drotárča; drotáriť žavie (v Turci) duchaprítomnosť, -ti, niveť pomri.; draždiansky driapať = párať drozd, -a, m. držba, -y, ž. ž.; duchaprítomný dupnúť, -cm; dupať, dráždif, -im, -ia; dráž- driek, -u, m.; driečik; droždie, -ia, str. držgroš, -a, m. dupkat didlo driečny drožka, -y, ž.; drož- držiak, -a, m. (časť dúchať, -am, -ajú; dú- dupný (dupná vŕba, dreadnought (čitaj : driemaf, -em, -u; kár; drožkársky cepa) chavať i dúchávať; držiteľ, -a, m. (kto má dúchnuf skala) 120 121

Durinsko, -a, str. dvestokrát = dvesto- i dvojuchý dyzentéria, -ie, ž., čer­ echo, -a, str., ozvena elektrodynamika, -y, ž. duriť, -im, -ia ráz dvojženstvo, -a, str. vienka ej, ejha (cit.) elektrolýza, -y, ž. (roz­ Ďuro i Ďurko, -a, m. dvestoletý / dvesto­ dvor, -a, m.; dvorec, dzierzonák, -a, m., eklatantný, zrejmý klad látok elektric­ = Jur, Juro, Jurko ročný -rca; dvorček Dzierzonov úľ ekliptika, -y, ž., zdan­ kým prúdom) dusičnan, -u, m. dvierka, dvierok, str. dvorana, -y, ž. džavotať, -ocem, -ocú; livá ročná dráha Slnka elektromotor, -a, m. dusík, -a, m. (prvok pomn. dvoranín, -a, m., mn. džavot ekonóm, -a, m., hospo­ elektrotechnik, -a, m. nitrogenium) dvih, u, m. £• dvorania, dvoranov džbán, -a, m.; džbá- dár;, ekonómia; eko­ elektroterapia, -ie, ž., dusiť, -im, -ia; dusivý; dvíhať, -am, -ajú; dví- atď.(ako:Srbín,Srbi, nok, -nka, m. nomický liečenie elektrinou dusný havaf i dvíhávať; Srbov; Rusín, Rusi, džber, -a, m., mn. n., ekvátor, Ta, m., rovník element, -u, m., živel, duša, -e, ž.; duševný; dvihnúť; dvihadlo Rusov) a. džbery ekvilibrista, -u, m., prvok; elementárny, dušička; Dušičky, -iek, (elevátor) dvoriť, -im, -ia krasojazdec; ekvili- základný, všeobecný; ž. pomn. (sviatok) dvojaký dvorný bristika, krasojazdec- elementárka dusiť sa, -im, -ia = bo- dvojbod, -u, m. dych, -u, m. tvo Elemír, -a, m. žiť sa dvojča, -afa, str. dychadlá, -diel, str. ekvinokcium, -ia, str., Elena i Helena, -y, i. dusný dvojčlenný eben, -u, m ; ebenový pomn. rovnodennosť Eleonóra, -y, ž. dúšok i dúšek, -ška, i dvojdielny eden, -u, m., raj dýchať, -am, -ajú; dý­ ekvipáž, -e, ž., koč (so elév, -a, m., chovanec, dúštek, m. dvoje; dvoje detí edícia, -ie, ž., vydanie chací; dýchnuť; dý­ zapriahnutými koň­ učeník, žiak dutý; dutina; dutfavý dvojfarebný i dvojba- (knihy); edičný chol edikt, -u, m., výnos, mi) elevátor, -a, m., dví- dužeť, -iem, -ejú = na- revný dýchavica, -e, ž.; dý­ nariadenie ekvivalent, -u, m., ná­ hací stroj, dvihadlo bývaf sily, tučneť I dvojhlasný chavičný Edita, -y, ž. hrada Eliáš, -a, m. dúži, -a, -e = zdravý, dvojhlavý dychčať, -im, -ia ekzém, -u, m., druh vy­ eliminovať, vylúčiť silný, veľký; dúžejší; [dvojica, -e, ž. Eduard, -a, m. dýchnuť, -em, -u rážky elipsa, -y, ž.; eliptický; dúže (prist.); dužina dvojiť, -ím, -a (= vy­ efekt, -u, m., účinok; dychtiť,-im, -ia (po n ie- elaborát, -u, m., vypra­ elipsoid, -u, m. dva, m. neživ., dvaja, kať) efektný, efektívny, ú- čom); dychtivý covanie Eliška, -y, ž., Alžbeta m. živ., dve, ž. a str., dvojitý činný, skutočný dýka, -y, ž. elastický, pružný; ela- elita, -y, ž., vybraná g., L dvoch, d. dvom, dvojjazyčný efemérny, jednodenný, dym, -u, m.; dymiť stičnost, pružnosť spoločnosť; elitný i. dvoma dvojka, -y, ž, ' netrvácny dvacať;dvacatina; dva- dymník, -a, m. efendi, -iho, m., turec­ eldorádo, -a, str., za­ elixír, -u, m., tajomný dvojkopytník, -a, m. cíatka; dvacíatnik; dyna, -y, ž., jednička ký sudca, hodnostár sľúbená krajina liečivý nápoj dvojmesačný dvaciaty sily Efialtes, -ta, m. elefant, -a, m. — slo­ elízia, -ie, ž., vypustenie dvojmo dvanásť; dvanástka; jdyňa, -e, ž. Egejské more vensky slon Elsasko — správne Al- dvojnásobný dynamika, -y, ž.; ná­ dvanásty egida, -y, ž., ochrana, elegancia, -ie, ž., vy­ sasko dvojnohý uka o silách; dyna­ dvercia, -riec, str. . záštita braný vkus; elegant­ elyzium, -ia, str., raj dvojramenný mický; dynamometer, pomn., ŕdverce,-riec, egoista, -u, m., sebec; ný, vkusný (v gréckom bájeslo- dvojročný -tra, m. ž. pomn. egoistický, sebecký; elégia, -ie, ž., žalospev; vl); elyzejský dvojrohý dynamit, -u, m. dvere, dverí, ž.pomn.; egoizmus, sebectvo elegicky Ema, -y, ž. dvojslabičný dynamo, -a, str. d. dverám, /. dve­ egreš, -a, m. — sloven­ elektrika, -y, ž. (stroj) email, -u, m. dvojsmysel, -slu, m.; dynastia, -ie, ž., panov­ rách, i. dverami sky polka elektrina, -y, ž. (sila; emanácia, -ie, ž., vý­ dvojsmyselný nícky rod; dynastic- dvesto, str. neskl. Egypt, -a, m.; Egyp­ prúd elektrický) ron; emanačný dvojstranný ký ťan ; egyptský elektrizovať emancipácia, -ie, ž., 122 123 osvobodenie zo zá­ Eneáš,-a, m. (i Aeneas) epilepsia, -ie, ž., zrád- čenské spôsoby; eti- nosť, zrejmosť, pre­ vislosti; emancipovať Eneida, -y, ž. (i Aeneis) Ervín, -a, m. nik; epileptický ketný hľad ; evidentný, zrej­ (sa) energia, -ie, ž., účinná eržať, správne hržat, epilóg, -u, m. Etna, -y, ž. mý; evidenčný Emanuel, -a, m. sila, ráznosť; energič- -í, -ia — rehtať episkopát, -u, m., bis­ etnografia, -ie, ž., ná­ evolúcia, -ie, ž., vývoj, embryo, -a, str., záro­ ný; energický esencia, -ie, ž., výťažok kupský úrad, biskup- rodopis; etnograf; et­ evolucionistický; evo­ dok; embryonálny, i engagement (franc, eskadra, -y, ž., oddiel i stvo; episkopálny nografický lučný zárodkový čítajangaimá), neskl. vojenského loďstva [epištola, -y, ž., list exaktný, prísne vedec­ ementál, -u, m., emen- str., záväzok, prijatie eskamotáž, -e, ž., kú- etuda (vysl. etuda), -y, epitaf, -u, m., náhrob­ zelníctvo; eskamotér ž. (hudobné cvičenie) ký, presný tálsky syr do služby, služba j ný nápis, kameň eskont, -u, m. (srážka etymológia, -ie, ž., ná­ exaltovaný, prepiaty, emigrácia, -ie, ž., vy­ en gros (čítaj angró), epiteton, -tela, str,, prí­ úroková pri včasnej­ uka o pôvode slov; rojčivý sťahovanie sa; vysťa­ vo veľkom vlastok šom splatení zmen­ etymologický, pôvo- exámen, -u, str., skúš­ hovalectvo; emigrač­ enklitika, -y, ž., prí­ epizóda, -y, ž., vedľaj­ ky) ; ' eskontný ; e- doslovný ka; examinátor ný; emigrant klonka; enklitický ší príbeh, vložka; mn. skontovať eufemizmus,-zrnu, m., Excelencia (lat, titul Emil, -a, m.; Emília, -ie, enormný, ohromný, ne­ g. epizód; epizodický eskorta, -y, ž., ozbroje­ lahodný výraz vysokých hodnostá­ ž., Milka smierny epocha, -y, ž., doba, ný sprievod; eskor­ eufónia, -ie, ž., ľubo- rov) eminentný, výborný, en passant (čítaj an obdobie; mn. g. tovať zvuk; eufonický, ľu­ excelovať, vynikať vynikajúci pasán), mimochodom epoch; epochálny Eskymák, -a, m.; Esky- bozvučný excentrický, výstredný emir, -a, m. (mohame­ ensemble (čítaj an- epoleta, -y, ž., znak na dánske knieža); emi­ máčka,-y; eskymácky Eufrozína, -y, ž. excerpcia, -ie, ž., vypi­ sámbl), -blu, m., sbor pleci rát, -u, m. esperanto, -a, str. (me­ Eugen, -a, m. sovanie; excerpt, -u, entente (čítaj antant), epos, eposu, m.; epo­ emisár, -a, m. dzinárodná reč) eugenika, -y, ž.; euge- m., výpis; excerptor, -ty, ž., dohoda peja, -je, ž. emisia, -ie, ž., vydanie essay (čítaj esé), es- nický vypisovateľ; excerpo- entuziazmus, -zrnu, m.,' epruveta, -y, ž., skú­ saya (čítaj eseja), m., eucharistia, -ie, ž., svia­ vať, vypisovať (účastín); emisný nadšenie, oduševne­ mavka písomná rozprava tosť oltárna; eucha­ exces, -u, m., výtrž­ empiria, -ie, ž., skúse­ nie; entuziast; entu­ éra, -y, ž., doba, ob­ estetika, -y, ž., veda o ristický, sviatostný nosť; nemiernosť nosť; empirický; em­ ziastický dobie kráse, krasoveda eunuch, -a, m. exekúcia, -ie, ž., výkon pirizmus Epaminondas, -da, m. erár,. -u, m., štátny po­ estét, -a, m.; estetický Euripides, -da, m. práva; exekučný; emulzia, -ie, ž., liečeb­ epický, výpravný; epik; klad, štát; erárny, estráda, -y, ž., vyvýše­ Európa, -y, ž.; európ­ exekútor; exekvovať ná tekutina, roztok epika štátny ný výstupok sky; Európan; Euro- exekutíva, -y, ž., vý­ encyklika, -y, ž., okruž­ epidémia, -i e, ž., hro­ erb, -u, m. ný list (najmäpápež­ ešte panka konná moc v štáte; madná nákaza; epi­ eremita, -u, m., pustov­ ský biskupom) etapa, -y, ž., stanica, Eva, -y, ž.; Evička exekutívny demický ník; eremitáž, -e, ž., encyklopédia, -ie, ž. pokročenie, stupeň evakuácia, -i e, ž., vy­ exemplár, -a, m., vzor, epigón, -a, m., nasle­ pustoveň, pustovňa (prehľadné spracova­ vývoja; etapný; eta­ prázdnenie kus dovník vynikajúcich Eros, Erota, m. (boh ľú­ nie jednotlivých ale­ pový evanjelik, -a, m.; evan­ exercície, -ií, ž. pomn., ľudí bosti, lásky); erotic­ bo všetkých vied) ; en- etažér, -a, m., stojan jelička; evanjelický; cvičenie (duchovné) epigram, -u, m. (vtipný, j ký, ľúbostný cyklopedický; ency- éter, -u, m.; éterický evanjelium, -ia, str.; exhorta, -y, ž., du­ stručný básnický vý- j erudícia, -ie, ž., vzde­ klopedista etika, -y, ž., mravove- evanjelista chovná reč, kázeň rok); epigramatický I lanie endemia, -ie, ž., miestna da; etický eventualita, -y, ž., mož­ exhumácia, -ie, ž., vy- Epikur, -a, m.; epiku- erupcia, -ie, ž., výbuch; nákaza; endemický reizmus etiketa, -y, ž., označe­ nosť; eventuálny kopanie mŕtvoly; ex­ eruptívny nie, nálepka; spolo­ evidencia, -ie, ž., zjav- humovať 124 125 exil, -u, m., vyhnanstvo expozícia, -ie, ž., vý­ F. existencia, -ie, ž., jest­ stava, výklad; v dra- faktúra, -y, ž., účet za níčka; farský; farár; fátum, -ta, str., osud vovanie, bytie, živo­ Faunus, -na, m. (boh mate začiatok; expo­ Fabián, -a, m. tovar farárka bytie ; existenčný; zitúra, -y, ž., poboč­ fabrika, -y, ž.; fabri­ fakulta, -y, ž. (oddiel farba i barva, -y, ž.;far- lesný a pastiersky) existovať, jestvovať ný závod alebo úrad kant; fabrický; fabri- univerzity) bitý, farbistý i barvitý favorit, -a, m., obľúbe­ exkluzívny, výlučný expresionizmus, -zrnu, kát; fabrikácia (píš fakultatívny, možný, farbiar i barviar, bar- nec, miláčik; favorit­ exkomunikácia, -ie, ž., ka; favorizovať m. (smer v umerri) radšej domáce slová voľný veník,-a, m.; farbiar­ vyobcovanie z cirkvi f,áza, -y, ž., doba, stav, expresný, súrny, náhly, továreň / továrňa, to- falanga, -y, / falanx, sky; farbiareň i far- exkurzia, -ie, ž., vy­ spešný várnik, továrničky [vý­ -ngy, ž., bitevný šík biarňa časť vývoja chádzka expropriácia, -ie, ž., vy­ robok, výroba]) faloš, -lše, ž. (z nem.), farbiť i barviť, -im, -ia; fazóna, -y, ž., tvar, spô­ exkvizitný, vybraný vlastnenie fabula, -y, ž. (dejový lepšie neúprimnosť, farbistý sob ex lex, mimo zákona, exsudát, -u, m., výpo- základ literárnej tvor­ klam; falošný; faloš- farizej, -a, m.; farizej­ fazuľa, -e, ž.; fazuľka stav mimozákonný tok by), povesť; fabulista ník; falošnica ský; farizejstvo február, -a, m., lok. vo exotický, cudzokrajný extáza, -y, ž. fadesa, -y, i., nuda; falšovať, klamať, poru­ farma, -y, ž.; farmár februári expanzia, -ie, ž., rozpí­ federácia, -ie, ž. extenzia, -ie, £., rozší­ fádny, nudný šovať; falšovateľ farmaceut, -a, m., štu­ navosť; expanzívny f ederalizmus, -zrnu, m., renie ; extenzívny Faeton, -tonta, m. (boh falzet, -u, m., hrdelný, dujúci lekárnictvo, le­ expedícia, -ie, ž., vý­ štátna sústava spol­ exteritorialita, -y, ž. slnca) nepravý hlas kárnik prava ; expedit; expe- ková; federálny; fe­ (výnimečné postave­ fagot, -u, m. (hudobný falzifikácia, -ie, ž., fal­ fasáda, -y, ž., predná ditor; expedičný deratívny nie diplomatov, ktorí nástroj) šovanie ; f alzifikát ;f al- stena (budovy); fa- experiment, -u, m., po­ fejtón, -u, m. (z f rane. podliehajú i v cudzi­ fajčiť, -im, -ia; fajčiar; zifikátor sádnik kus; experimentálny ne len zákonom svoj­ fascinovať, oslňovať, feuilleton), novinár­ fajčiarsky; fajči vo fáma, -y, ž., povesť; expert, -a, m., znalec ho štátu) ska besednica (pod fajka, -y, ž.; fajkár famózny okúzľovať explikácia, -ie, ž., vý­ externista, -n, m., mi­ čiarou); fejtonista fakcia, -ie, i., strana família, -ie, ž., rodina fascikel, -kla, m., svä- klad ; explikovať, vy­ moriadny žiak Felicián, -a, m. (politická); fakcióz- familiárny, dôverný, zok listín; mn. n., a. kladať externý, vonkajší Felix, -a, m. ny, stranícky nenútený fascikly exploatácia, -ie, ž., vy­ extrakt, -u, m., výťažok feministka, -y, ž. (že­ [fakľa, -e, ž.; faklička fanatik, -a, m., vášnivý fašiangy, -ov, m. pomn. vlastnenie, vykorisťo­ extravagantný, vý­ na, hlásajúca femi­ faksimile, -a, str., sním­ prívrženec; fanatic­ (z nem.), mäsopust vanie stredný, prehnaný nizmus, t. j. úsilie o ka, odliatok ký; fanatizmus fašizmus, -zrnu, m. explodovať, vybuchnúť extrém, -u, m., kraj­ rovnoprávnosť žien) fakt, -u, m., skutok, u- Fándly, -ho, m. fata morgana, marivo, explózia, -ie, ž., vý­ nosť, prehnanosť; ex­ Fenicia, -ie, ž.; fenický dalosť; faktický, sku­ fanfára, -y, ž. prelud (klamné, ma- buch ; explozívny, vý­ trémny, krajný, vý­ fenikel, -kla, m. (kore­ točný fantast, -a, m., blúzni­ rivé obrazy vo vzdu­ bušný stredný nie) faktor, -a, m., činiteľ, vec; fantastický, blúz­ chu) exponovať, vyložiť, vy­ fénix, -a, m., bájny vták exulant, -a, m., vyhna­ nivý, dobrodružný fatalista, -u, m. (kto slať na odpoveďné správca závodu fenomén, -a, m., ne­ nec fantázia, -ie, ž., obra­ verí v moc osudu); miesto faktotum, -ta, str. (kto obyčajný zjav; feno­ Ezdráš, -a, m. zotvornosť fatalistický; fatali- export, -u, m., vývoz; všetko vykoná — menálny Ezechiel, -a, m. fantazmagoria, -ie, ž., zmus, viera v osud; „pravá ruka") feračina, -y, ž. = pa­ exportný, vývozný Ezop, -a, m. (i Aesop) vyvolávanie preludov fatálny, osudný faktum, -kta, str., i fakt, pradie expozé, str. neskl., vý­ Ežo, -ža, m. (od Eze­ fantazovať, blúznif f áteľ — z maď., sloven­ -u, m., príbeh, sku­ férie, -ií, ž. pomn., klad ministrov chiel) fantom, -u, m., prelud sky závoj tok, skutočnosť prázdniny; feriálny fara, -y, ž.; farník; far­ Fatra, -y, ž.; fatranský 126 127 Ferdinand, -a, m.; Fer- figliar, -a, m., šibal; i Fin, -a, m.; Finsko; fín­ flóra, -y, ži, kvetena Fortunát, -a, m.; For- fráter, -tra, m. (z lat), diš figliarsky, šibalský; f i- či kvetná, rastlinstvo tunáta brat ferman, -u, m., rozkaz sky gliarstvo, šibalstvo financie, -ií, ž. pomn., Florencia, -ie, ž.; flo­ fórum, -ra, str., náme­ fráza, -y, ž., výraz; f rá­ (sultánov) figúra, -y, i., postava, rentský stie, verejný súd zovitý; frázista ferment, -u, m., kva- peňažné hospodár­ tvar; figurálny stvo, štátne dôchod­ Florián, -a, m.; Flo- fosfor, -u, m.; fosfo- frazeológia, -ie, ž., sidlo, kvasnice fikaf, -ám, -ajú vzly­ ky; financovať; fi­ riš rový; fosforečný sbierka rečových vý­ fertucha — z nem., slo­ kať nančný; finančník flotila, -y, i., oddiel vo­ fosíliá, -ií, str. pomn., razov vensky zástera ' fikcia, -i e, z., výmysel, finesa, -y, i., jemnosť, jenského loďstva skameneliny; fosilný fregata, -y, ž. {druh vo­ feruľa, -e, ž., rychtár- myšlienka; fiktívny, schytralosť fluidum, -da, str., teku­ fotograf, -a, m.; foto­ jenskej lodi) ska palica vymyslený tina grafia; fotografický frekvencia, -ie, ž., ná­ festival, -u, m., sviatok, fingovať, vymýšľať, filantrop, -a, m., ľudo­ predstierať fluktuácia, -ie, ž., vlne­ fotometria, -ie, ž., ná­ všteva; frekventačný slávnosť (hudobná) mil; filantropízmus firma, -y, i. nie uka o meraní svetla frenetický (potlesk), fetišizmus, -zrnu, /na­ filatelista, -u, m., sbe- fistula, -y, i., vysoký, foliant, -u, m., veľká foyer (franc, čitaj fo- zúrivý, prudký viera v neživé pred­ ratef poštových zná­ tenký hlas; píšfaľa kniha; ajé), -u, m., ohnište, f resko,-a, str.,mn. g. fre­ mety; fetiš, -a, m. mok; filatelistický | fiškál, -a, m., advokát folklór, -u, m., národo­ ohnisko; v divadle siek (maľba na stene, feudalizmus, -zrnu, m.; Fiľakovo, -a, str. fiškus, fišku, m., štátna pis ; folklorista, náro­ chodba na prechádza­ na kožovke ešte čer­ feudálny filharmónia, -ie, ž., dopisec nie stvej); freskovitý feuilleton — viď fejtón pokladnica, štátny sdruženie hudobných fond, -u, m. foxteriér, -a, m. (druh Fridolín, -a, m. fez, -u, m. (červená tu­ majetok; fiškus, -usa, umelcov a priazniv­ fonetikä, -y, ž., zvuko- psov) Fridrich, -a, m. (česky recká čiapka so strap­ m., štátny zástupca; cov; filharmonik slovie; fonetický, zvu- frajer — z nem., sloven­ Bedfich) com čiže kysikou) fiškálny fília, -ie, / filiálka, -y, ž., koslovný sky milý, milenec; fra­ f rišný—žnem., sloven­ fiaker, -kra, m., nájom- J fixír, -u, m., ustaľovač dcéra, dcéra-cirkev, j fonograf, -a / -u, m. jerka, f rajerôčka=mi­ sky čerstvý, svieži ný koč; mn. n., a. fixný, pevný, určitý, pobočný závod, po­ fontána, -y, ž. lá, milenka frivolný, nemravný fiakry, fiakrista ustálený bočka; filiálny football, viď futbal frak, -u, m. frizér, -a, m., kaderník fiala, -y, ž.; fialka; fia- fixovať, upevniť, utvr- i filigránsky, drobný forma, -y, ž., podoba, frakcia, -ie, ž., odštie­ fŕkať, -am, -ajú lôčka; fialový [Filip, -a, m. (ale má diť, ustáliť f lajster — z nem., slo­ tvar pená strana front, -u, m., i fronta, fiala, -y, ž., ozdoba filipa) formalita, -y, ž.; for­ fraktúra, -y, ž., zlome­ -y, ž.; frontálny v staviteľstve vensky nálepok filipika, -y, ž., prudká, fľak— z nem., sloven­ málny ; formát, -u, nina Frygia,-ie, ž.; frygický fiasko, -a, str., nezdar, útočná reč m.; foremný Francúz, -a, m.; Fran­ fučať, -í, -ia neúspech sky škvrna filológ, -a, m., jazyko-' Flám, -a, m.; flámsky formalizmus, -zrnu, m., cúzka; Francia /Fran­ fúga, -y, ž. (hudobný fičať, -im, -ia spytec; filológia; fi­ jednostranné dbanie cúzsko; francúzsky; útvar) fideíkomis, -u, m. (sve- fľaša, -e, ž., láhev, skle- lologický na formu francúzština / f rančina fujak, -a, m. renský dedičný maje­ nica; fľaška;fľaštička I filozof, -a, m., mysliteľ, formula, -y, ž., vzorec; frank, -a, m. (peniaz) fujara, -y, ž. tok, ktorý sa nesmie [ flauta i flétna, -y, ž. mudrc; filozofia; filo­ formulka; formulo­ Frank, -a, m.; franský fujavica, -e, ž. predať), sverenstvo (hudobný nástroj) zofický vať, určite vysloviť frankatúra, -y, ž. fúkať, -am, -ajú; fúka- figa, -y, ž.; figový; fi- flegmatik, -a, m., člo­ filter, -tra, m. (nem.), fortifikácia, -ie, ž., o- františkán, -a, m. vat i fúkávať; fúknuť govník vek ľahostajnej po­ cedidlo; filtrovať, ce- frapantný, prekvapu­ 3 vahy; flegmatický pevnenie f úfať, -am, -ajú,špinif; fígeľ, -g? , m., žart; fi- diť, preciedzať; fil­ flexia, -ie, ž., ohýbanie fortissimo (prisl.), čo júci fuľo gľoš tračný flinta, -y, ž., puška najsilnejšie fraška, -y, ž.; f raškovitý fulminahtný, skvelý 128 129

fumigovať, nedbať gavalier, -a, m.; gava­ geniálny, mimoriadne germanizácia, -ie, ž., ský alebo okresný I gamaše, -í, ž. pomn. fundácia, -ie, ž., zákla­ liersky nadaný ponemčovanie; ger- lekár gamba, -y, i. = pysk, dina; fundacionálny gáz,-u, m. (druh látky) genitáliá, -i í, str., ro- manizátor; germani- fyziognomia, -ie, ž., \ý- huba; gambička fundament, -u, m., zá­ gazda, -u, m. = hospo­ didlá, plodidlá zovať raz tvári gániť, -im, -ia = nepekne klad; fundamentálny dár; gazdík; gazdov­ genitív, -u, m (pád na germanizmus, -zm u, m., fyziológia, -ie, ž., ná­ pozerať, zazerať; fungovať, konať službu ský; gazdovstvo otázku koho, čoho, výraz prevzatý z nem­ uka o pravidelných gánivý funkcia, -ie, ž., činnosť, I gazdina, -y, ž. = hospo- čí?); genitívny činy životných výkonoch; Ganymedes, -da, m. úradný výkon, hod­ dyňa; gazdinka génius, -ia, m., veľduch fyziologický garancia, -ie, ž., zábez­ gesto, -a, m., posunok, nosť; funkcionár, či­ gazela, -y, ž. (zviera) Genoveva, -y, ž. pohyb; gestikulácia; novník; funkčný peka, záruka; garanč­ ný; garantovať gáza, -e, ž., služné; gá- genre (čítaj žánr), -u, gestikulovať funt, -a, m. (pol kila) ' ži sta m., druh, obrázok zo geto, -a, str., židovská fúra, -y, ž. (z nem.), garáž, -e, ž., miestnosť Gabriel, -a, m.; Gabrie­ Gbely, -ov, m. pomn. života štvrť voz (naložený niečím) pre automobily la, -y, z. Gdansko, -a, m. gentleman (čítaj džen­ gigant, -a, m., obor; gi­ Fúria, -ie, ž., bohyňa garbiar, -a, m. (z nem.) gáfor, -fru, m.; gáfrový gdula / dula, -y, ž. tlmen), -a, m., človek gantický pomsty; fúria, zúrivá = kožiar, koželuh; gágať,-am,-ajú; gago- (ovocie); gdulový /' jemných mravov, sluš­ gilotina, -y, ž., stínadlo ženská garbiareň i garbiarňa tať; gagotavý dulový ný človek girlanda, -y, ž., kvetino­ furiant, -a, m. =kožíareň i kožiarňa gágor, -a, m. gejša, -e, ž., japonská geodézia, -ie, ž., zeme- vý záves fúrik, -a, m., tragač garda, -y, ž., vybraný gajdy, gajd, ž.pomn. = tanečnica meričstvo; geodetic- git, -u, m. (z nem.) — furman, -a, m. (z nem.), sbor vojenský; gardi­ dudy; gajdoš; gajdo- Gejza, -u, m. ký správne tmel; gito- vozka, vozár, povoz­ sta šík gejzír, -a, m., vybuchu­ geografia, -ie, ž., zeme­ vať, správne tmelif ník; furmanka; fur- garderóba, -y, ž., šatňa galán, -a, m., milý; ga- júci horúci prameň pis; geografický gladiátor, -a, m., zápas­ mančiť gargarizovať, vyplako- lánka geleta, geletka, -y, ž. geológia, -ie, ž., náuka ník; gladiátorský futbal, -u, m. (z angl. vať, kloktať (iné je klo- galantéria, -ie, ž.-, galan­ (dielka na bryndzu) o vrstvách kôry zem­ glazúra, -y, ž., poleva football), lopta i hra kotať, voda klokoče) térny; galantnosť; ga- Gemer, -a, m., lok. skej; geológ; geolo­ glej, -a, m.; glejáreň (kopaná) garnitúra, -y, ž., súpra­ lantný- v Gemeri; Gemerská gický i glejárňa; glejiť futurista, -u, m.; futu­ va galbavý — neobratný župa geometer, -tra, m., ze- glg,-u, m.;glgať; glg- rizmus garnizona, -y, ž., po­ galeja, -e, i., veľká ve- genealog, -a, m., rodo- memerič i zememerač núť futúrum, -ra, str., bu­ sádka pisec; genealógia; ge­ geometria, -ie, ž., mer- glieda, -y, ž., poleva, dúci čas; futurálny slová loď; galejník gastrický, žalúdkový nealogický ba; geometrický glazúra fúz, -a, m.; zväčša v galéria, -i e, ž. gastronom, -a, m., pa- generácia, -ie, i., poko­ georgína, -y, ž. (rast­ glóbus, -bu, m., zeme- mn. č. fúzy, -ov; fu- Galia, -ie, z.; galský I škrtník i maškrtník lenie lina) guľa záň (kto má-fúzy); galiba, -y, ž., nehoda, [ Gašpar, -a, m.; Gašpar- generál, -a, m.; genera­ gerila (z guerilla), -y, gloriola, -y, ž., slávo- fúzatý mrzutosť ko; gašparkovo (lúf- lita, -y, ž. i., drobná vojna (v ho­ žiara fúzia, -ie, ž., sliatie, Galilea, -y / -eje, ž.;ga- kové, bábkové) diva­ generálny, hlavný, vše­ rách) glosa, -y, ž., vysvetlenie splynutie; fuzionovaf lilejský dlo obecný Gerlachov, -a, m.; Ger­ slova, vysvetlivka; fyloxera, -y, z., revokaz galop, -u, m., cval gaštan, -a, m.; gaštano­ genetický, určujúci pô­ lachovský štít glosár; glosovať fyzika, -y, ž.; fyzický; galoše, -ši, ž. pomn. vý galvanizmus, -zrnu, m.; gate, gatí, ž. pomn.; d. vod niečoho Germán, -a, m.; Ger­ glycerín, -u, m.; glyce- fyzik galvanický gatiam, /. gátiach, /'. genezis, -ze, ž., pôvod, mánia; Germánstvo; rínový fyzikus, -ka, m., mest­ galvanoplastika, -y, ž. gaťami vznik germánsky gniaviť,-im, -ia = hniest 130 131

gnóma, -y, ž., gnómický gravér, -a, m., rytec i gufovatý háby, háb, ž. pomn.; hálka, -y, ž. (okrúhla harakiri, str. (samo­ gobelín, -u, m., čalún ryjec guľomet, -u, m. hábky; hábočky strieška na štite, i vražda u Japoncov s votkanými obrazmi gravitácia, -ie, ž., prí­ guma, -y, ž.; gumový háček, -čka i -čku, ;' veternik) rozpáranim brucha) Ooethe, -eho i -tha; ťažlivosť (zemská); gunár, -a, m., húser háčik, -a, m. halucinácia, -ie, ž., vi­ hárem, -u, m. ad j. Goethov gravitovať, priťahovať Gustáv, -a, m.; Gustí- had,-a,m.; hadí, -ia, -ie dina, prelud harfa, -y, ž.; harfeník; gól, -u, m. (z angl. goal) sa na; Gustínka (nie haďací); hadík haluška, -y, ž.; haluš­ harfeníčka golier, -a, m.; golie­ Gregor, -a, m.;, grego­ guvernantka, -y, ž., vy­ háďa, -afa, str. kový haring, -a, m. (z lat.), rik riánsky chovávateľka i vycho­ hádať, -am, -ajú; ha- haluz, -i, ž.; halúzka; sled gombička, -y, ž.; gom­ Gregor-Tajovský vávateľka dač, hadačka haluzina; haluzie harlekýn, -a, m., šašo, bík Grék, -a, m.; mn. n. guvernér, -a, m., správ­ hádať sa, -am, -ajú; hám, -u, m. (z nem.), pajac gondolier, -a, m., veslár Gréci; Grékyňa; ca hádka brzda; hamovať, brzdiť harmanček, -a, m. na gondole Grécko; gréčtina; gréc­ gvardián, -a, m., pred­ Hádes, -da, m. (boh); Hamburg, -a, m.; ham­ harmónia, -ie, ž., súlad; goniometer, -tra, m., ky; grécky katolík i stavený kláštora Hádes, -du, m., pod­ burský harmonický uhlomer gréckokatolík; gréc­ gymnastika, -y, ž., telo­ svetie hámor, -mru, m., mn. n. harmonika, -y, ž. Gorazd, -a, m. kokatolícky cvik; gymnastický hadinec, -nca, m. (ze­ hámry (z nem.), kla­ harmónium, -ia, str. gotický (sloh) grémium, -ia, str., spo­ gymnázium, -ia, str.; lina) divo, mlat, huta; hám- hárok, -rku, m.; hárko- Ooti, -ov, m. množ.; ločenstvo; gremiálny gymnazijný i gym­ hádzať, -džem, -džu; rik, kladivko, mlatok vý gotský; gotština jgrgura, -e, ž., podložka naziálny hádzací; hádzaná hana, -y, ž.; haniť harpúna, -y, ž., železný Grácia, -ie, ž. (bohyňa pod čepec gynekológia, -ie, ž., ná­ háj, -a, m.; hájový; há- Hana, -y, ž.; Hanička oštep, meták na veľ­ pôvabu); grácia, pô­ grifeľ, -fľa, m., kamie­ uka o ženských choro­ jovňa Hana, -ej, ž. (na Mo­ ryby vab nok (písací); griflík bách hajdúch, -a, m., mn. n. rave); Hanák; Ha- hartovať — z nem., slo­ Gracián, -a, m. grimasa, -y, ž., úškľa- gyps, -u, m. — správne hajdúsi; hajdúška; •náčka; hanácky vensky zákal if (kalená grafik, -a, m.; grafický bok i úšklebok sadra hajduchovat (tanco­ hanba, -y, ž.; hanblivý strela), zaoceliť grafit, -u, m., uhlík, -a grísa, gríska — z nem., vať odzemok) i haneblivý; hanebný hasiť, -im, -ia; hasič; gram,-u, m. (g) slovensky krupica H. hájiť, -im, -a i hanobný hasičský; hasičstvo gramatika, -y, ž., mluv- gróf, -a, m.; grófka; hájnik, -a, i hájny, -eho, hanbiť sa, -im, -ia hasnúť, -nem, -nú nica; gramatický grófsky; grófstvo Haag, -u, m.; haagsky m.; hájnička; hájnica handra, -y, ž.; handrič­ hašiš, -a, m., opojné gramofón, -u, m. groteskný, podivný, habán, -a, m., novokr- (dom); hájničiť ka; handrár fajčivo gramotný zvláštny stenec; habánsky Hájniky, -ik, m. pomn.; handžár, -a, m., nôž hašteriť sa, -im, -ia; granát, -a, m.; graná­ grúliť, -im, -ia (sviňa habať, -em, -u v Hájnikoch (turecký) hašterivý tový grúli) habilitácia, -ie, z. (do­ hák,-a, m.; háčik; háč­ hangár, -a, m. (prístre­ hať, -ti, ž. granatier, -a, m.; gra- grúň, -a, m.; grúnik siahnutie práva pred­ kovať šie pre aeroplány) hatiť, -im, -ia natiersky gubernátor, -a, m., nášať na vysokej ško­ háky baky haniť, -im, -ia hausse (čítaj hós), stú­ grandiózny, veľkolepý správca, vladár le); habilitačný halena, -y, ž.; halien­ hánka, -y, ž. (článok panie kurzov na burze granit, -u, m., žula guča, -e, i. = hrča habit, -u, m., mníšske ka; halenár prstu) háv, -u, m. grátis (prisl. tój, zdar­ guerilla, v/ďgerila rúcho Halič, -e, ž.; haličský Hannibal, -a, m. háveď, -di, ž. ma guľa, -e, ž.; guľka; gu­ habkaf, -ám, -ajú halier, -a, m., L halieri, hanobiť, -im, -ia Havel, -vla, m. gratulácia, -ie, ž., bla­ ľôčka; guľatý Habsburg, -a, m.; habs­ mn. n. haliere (skrá­ haraburda, -y, ž.; ha­ haviar, -a, m.; haviar- hoželanie; gratulovať gúľať (sa), -am, -ajú burský tene h) raburdie, -ia, str. sky t32 133 havran, -a, m.; havraní čiar; Helveťanka; hel­ herold, -a, m., hlásateľ -ia, -ie vetský heros, -oa, m., hrdina, vadle); hľadisko = hlbočina, -y, ž. iné je chmat, chmatat, hazard, -u, m.; hazard­ hemisféra, -y, ž., polo- bohatier stanovisko, názor Hlboké, -ého, str. (o- chmatnúť ný; hazardovať guľa heslo, -a, str. hladina, -y, ž. sada) hmkať, -ám, -ajú hebký, jemný; hebuč- hemoroidy, -oíd, ž. po­ heterogénny, rôzno­ hladif, -im, -ia (nie pi- hlboký; hlbší; hlboko; hmla, -y, ž.; hmlistý ký mri., zlatá žila rodý gľovat); hladidlo i hlbšie; hlbočizný hmota, -y, ž.; hmotár, Hebrej, -a; hebrejský; Henrieta, -y, ž. hexameter, -tra, m., hladítko^we pigľajz); hlien, -u, m.; hlienistý hmotný; hmotné prá­ hebrejčina Henrich, -a, m., čes. Jin- šesťstopový verš hladkať hlina, -y, z.; hlinačka; vo hedira, -y, ž. (útek Mo­ dfich hí! (cit.) hladký; hladší hlinastý; hlinený hmýr, -u, m. — hmýre­ hamedov z Meky r. heraldika, -y, ž., náuka hiart — z nem., ohnište hlas, -u, m. hliník, -a, m. (prvok nie, hmyz; hmýritsa 622) o znakoch, erboch hiát, -u, m., styk dvoch hlásať, -am, -ajú; hlá­ alumínium); hliníko­ = hemžiť sa hegaf, -ám, -ajú; heg­ herb = erb samohlások sateľ i hlásateľ vý hmyz, -u, m. núť: hegľavý herbár, -a, m., rastli- hierarchia, -ie, i., vláda hlásiť, -im, -ia hlinka, -y, ž.; hlinkový hnať, ženem, ženu; žeň; hegemónia, -ie,i., nad­ nár kňažstva, kňažstvo; hláska, -y, ž.; hlásko­ hlísta, -y, ž. hnal; hnaný vláda Hercegovina, -y, z.; hierarchický vať; hláskoslovie hliveť, -iem, -ejú, le- hnát, -a, m. Heine, -ho i -na, m. Hercegovinec; her- hieroglyf, -u, m., staro­ hlásnica, -e, ž. nivet, živoriť hneď, ihneď hej = áno cegovský egyptské písme hlásnik, -a, i • hlásny, hlivy, -ív, ž. pomn. hnedý; hnedo hejtman, -a, m. herec, -rca, m.; hereč­ Hilar, -a, m. -eho, m. (druh húb) hnev, -u, m.; hnevať hekatomba, -y, ž., obeť ka; herecký; herectvo hipodrom, -u, m., zá- hlasný i hlasitý hlobiť, -im, -ia (klinec sa; hnevný; hnevlivý sto zvierat heretik, -a, m., kacír; vodište pre jazdcov hlasovať; hlasovací do steny, kôl do zeme) hnida, -y, ž. hektár, -u, m. (ha) herezis, -ze, ž., ka­ histológia, -ie, ž., ná­ hlava, -y, ž.; hlávka; hlodať, -ám, -ajú, i hniesť, hnetiem, hne- hektograf, -u, m., roz­ círstvo uka o tkanive tela hlavička -dzsm, -dzú; hlodá- tú množovací prístroj Herkules, -la, m. história,-ie, ž., dejepis; hlavačka, -y, ž. (ko­ vat; hlodavý hniezdo, -a, sír.; hnie- hektoliter, -tra, m. hermafrodit, -a, m. (ži­ historik, historiograf, nope) hloh, -u, m.; hlohový; zdočko; hniezdiť sa Helada i Helas, -ady, vočích obojeho po­ dejepisec; historický; hlavaj, -a, m.; hlaváč; hlohyňa; hložina; hnillak, -a, m. ž., Grécko hlavia) historizmus hlaváň hložie hnilý; hniličky Helén, -a, m., Orék; hermelín, -a, m., hrano- hja (cit.) hlavatica, -e, ž. Hlohovec, -vca, m.; hlo- hnis, -u, m. helénsky, grécky staj; hermelínový hľa hlavátka, -y, ž. (ryba) hovský hnisať, -á, -ajú; hnisa- Helena, -y, ž. = Elena Hermes, -rma, m. (boh hláč, -a, m. = hlaváč hlavatý hlomoz Í lomoz, -u, m. nie; hnisavý Helios, -ia, m. (boh sln- obchodu) (ryba); hláčik = hla­ j hlaveň, -vne, ž.; hla- hlúb, -a, m.; hlúbie, -ia, hniť, -ijem, -ijú ca) hermetický, neprieduš- váčik vienka str. hnoj, -a, m.; hnojnica helota, -u, m., otrok ne zatvorený hlad, -u, m.; mreťhla­ hlavica, -e, ž.; hlavič­ hlucháň, -a, m.; hlu- hnusný v Sparte; mn. n. he- Hermína, -y, ž. dy (mn. i.); hladný; ka chaňa, -ne, ž. Hnúšťa, -te, i. loti Herodes, -da /-desa, m. hladový; hladovať; hlávka, -y, ž. hluchý; hluchší i hlu­ hnúť, hnem, hnú; hni; Heľpa, -y, ž. heroický z" herojský, hr­ hladnúť hlavnica, -e, ž.; hlav- čnejší hnutie Helvecia, -ie, i., Švaj­ dinský, bohatiersky hľadať, -ám, -ajú; hľa- nička = poduška hlúpy, kômp. hlúpejší hnuteľný; hnuteľnosť čiarsko heroizmus, -zrnu, m., dávať hĺbať, -am, -ajú; hĺ­ hlušiť, -im, -ia ho — sren. i ak. sing. helvet, -a, m.; helvetský hrdinstvo, bohatier- hľadeť, -im, -ia; hľa­ bavý hľúza, -y, ž:; hľúzka; m. a sír. = jeho Helvefan, -a, m., Švaj­ stvo dievať; hľadište (v di- hlbiť, -im, -ia hľuzavý hoblík — z nem., stru- hĺbka, -y, ž. hmat, -u, m.; hmatať; hák 134 135

hobľovaf, strúhať Holič, -a, m. (obec); ho­ v košiari, kde sa ovce Horniaky, m. pomn.; na; hostinec; hosti­ hrada, -y, ž. hoc i hoci ličský doja) na Horniakoch; Hor­ ny; hostinský; hosti­ hradba, -y, ž.; hradob- hod, -u, m.; hody, -ov, holiť, -im, -ia honelník, -a, m., pasák niak; Horniačka; hor- teľ ný m. pomri. Hollý (Ján) na salaši niacky Hostivít, -a, m. Hradčany, -ian, m. hoden, hodna, hodno = hôlny (holisa týkajúci) honobiť, -im, -ia, shá- horný — vrchný; iné je hosťovský pomn.; hradčiansky hodný, -á, -é niečoho holohlavý ňaf majetok, sporiť hôrny = z hôr, hôr sa hotel, -a, m.; l. v hoteli; hradište, -šta, str.; Hra- hodina, -y, ž.; hodinka, holohumnica, -e, ž. honorár, -u, m., odme­ týkajúci mn. n., a. hotely; dište (o&ec,); hradišt- hodinôčka; hodinár; holokolenačky (prísl.) na horší (kômp. od zlý); hotelový ský hodinársky hololakťačky (prisl.) honosiť sa, -im, -ia horšie hotoviť, -im, -ia; hoto- hradlo, -a, str. hodiť, -im, -ia; hádzať holomráz, -azu, m.; ho- Hont, -u, m.; Hontian­ horšiť sa, -im, -ia viteľ hrádok, -dku, m. (zá­ hodlať, -ám, -ajú lomrazníky ska župa; Honťan; Hortenzia, -ie, ž. (osob­ hotovizeň, -zne, ž. mok); Hrádok (obec); hodnosť, -ti, ž.; hod­ holopysk, -a, m. Hontianka; hontian­ né meno); hortenzia, hotový Hrádčan,Hrádčanka; nostár; hodnostný holub, -a, m.; holúbok; sky -i e (kvetina) hovädo, -a, str.; mn. g. hrádocký hodnota, -y, ž.; hod­ holubí, -ia, -ie (ho­ hora, -y, ž.; horička, hoviad;hoviadko; ho­ hradská, -ej, ž. (ce­ notný horúci, -a, -e; prisl. lubací od holúbä) vädský sta) hodnoverný hôrka horúce; kômp. horú­ holúbä, -äťa, str.; ho- hovädzí, -ia, -ie hrádza, -e, ž. hodný Horác, -a, m. cejší lúbätko hovädzina, -y, i. hrach, -ií, m.; hracho- hodovný; hodovník; horal, -a, m. horúčava, -y, z. holubiar, -a, m. horár, -a, m.; horáreň horúčka, -y, z. hoveť (si), -iem, -ejú vina; hrášek / hrášok; hodovnícky holubica, -e, ž.; holu­ / horárňa horúčosť, -ti, ž. hovoriť, -im, -ia; ho­ hraštek hodváb, -u, m.; hod­ bička horčica, -e, ž.; horčič­ \ Horvat — správne vorievať hrana, -y, ž. vábny; hodvábnik holubínec, -nca, m.; ný Chorvát hra, hry, z. = ihra hranica, -e, ž.; hrani­ hofier, -a, m.; hofierka; holubník horekovať (si) hospitant, -a, m., na- hrab, -a, m., hrabina; čiar ; hraničiarsky; hofiereň i hofierňa holý horeť, -ím, -ia; horiaci vštevovateľ, mimo­ hrabovie; hrabový hraničný hojdá,-y, z.; hojdačka; homeopatia, -ie, ž. horeznačky, horeznak riadny poslucháč; ho- hrabať, -em, -ú; hra- hranol, -a, m. hojdať (spôsob liečenia) (prisl.) spitantka" báč; hrabáčka (žen­ hranostaj, -a, m. (zvie­ hojiť, -im, -a; hojivý Homér, -a, m.; homér­ horič, -e, ž. = horkosť hospodár, -a, m.; ho­ ská, ktorá hrabe); hra­ ra), hermelín hojný sky horič, -a, m. (zelina) spodársky ; hospo­ báčka (hrabanie se­ hrant, -a, m. - koryto, hoľa, -!e, i.; mn. g. hôľ homiletika, -y, ž., ná­ horizont, -u, m., obzor; dárny; hospodárstvo; na); hrabnúť, -em, -ú válov i holí; hôľny (z holi) uka o duchovnom horizontálny, vodo­ hospodáriť hrabky, -ov, m. pomn. hrať, -ám, -ajú (na hu­ holáň, *a, m. — holý rečníctve rovný Hospodin, -a, m. = Pán hrable, -blí, i.; hrabli- dobnom nástroji, v človek homogénny, rovnorodý horknúť, -nem, -nú Boh ce; hrablisko 1 hra- karty, v kolky, v ša­ Holanďan, -a, m.; Ho­ ;homola, -ly, ž.; homôl- horko ťažko hospodyňa, -ne, ž. bisko chy); hrací lanďanka; Holandsko; ka; homolovitý horký, kômp. horkejší hosť, -a, m., mn. n. hosti hrací, -ia, -ie hrať sa, -ám, -ajú =» holandský homonym, -a, m., slo­ horkýže, horkáže (pri- alebo hostia, gen. ho­ hráč, -a, m.; hráčka ihrať sa; hravý holba, -y, ž. (z nem.) vo s niekoľkými vý­ slovka) stí, d. hosťom atď. hráčsky hrb, -u, m.; hrbček; hold, -u, m.; holdovať znamy horľavý; horľavina hostec, -tca, m. hračka, -y, ž.; hračkár; hŕbok holeň, -ne, ž.; holienka; hon, -u, m.; honiť; horliť, -im, -ia; horlivý hostia, -ie, ž. hračkársky hŕba, -y, i.; hŕbka holenná kosť honba Hornád, -a i -u, m. hostiny; pohostiný hrad, -u, m.; hrádok, hrbáň, -a, m.; hrbaňa, holič, -a, m.; holičský honelnica, -e, ž. (miesto ' hornatý hostiť, -im, -ia; hosti­ -dku, m. -ne, ž. 136 137

hrbatef, -iem, -ejú hriate, -eho, str. (pá­ hromada, -y, i.; hro­ hržať, -í, -ia (nespr. er- humpľovať — z nem, huta, -y, i.; Huta (de­ hrbiť (sa), -im, -ia lené) mádka žaf) = rehtaf kaziť, ničiť dina) hrboľ, -a, m; hrbolec; hriaznuť, -em, -nu hromadiť, -ím, -ia huba, -y, ž., a) hríb, Hun, -a, m.; hunský hútaf, -am, -ajú = roz­ hrbľavý; hrbrovatý; (hriaznuť do snehu) Hromnice, -íc, ž.pomn.; b) ústa; hubka; hu- huňa, -ne, ž.; hunka mýšľať hrborcovatý hríb, -a, m., huba; hrí­ hromničný; hromnič­ bička; hubový; hu- huncút — z nem., lapaj húževnatef, -ie, -ejú hrča, -e, ž.; hrčka bik ka (svieca) báň, hubatý človek; hupkať, -ám, -ajú; hup- húževnatý hrčať, -im, -ia Hričov, -a, m. hromobitie, -ia, str. hubaňa (žena) kom húžva, -y, ž.; mn. g. hrdelný hriech,-u,m.; hriešny; hromosvod, -u, m. hubiť, -im, -ia; hubi- Hurban; Svetozár Hur- húžev hrdina,-u,m.; hrdinný; hriešnik, hriešnica hromotresk, -u, m. (ze­ teľ ban Vajanský hvezdár, -a, m.; hve­ hrdinský hrište, -a, str. = ihrište lina) huckať — z nem., štvat hurhaj, -a, m., pokrik, zdáreň / hvezdárňa; hrdiť sa, -im, -ia (nie­ hriva, -y, ž. hromovládca, -u, m.\ hučať, -im, -ia hrmot, lomoz hvezdársky; hvezdár­ čím) hrivko, -a, m. {kôň) hromovládny hudba, -y, ž. hurt, -u, m. — z nem., stvo hrdlačiť, -im, -ia hrivnák, -a, m. (holub) hromžiť, -im, -ia hudec, -dca, m. = hudák krik, lomoz; hurtom, hviezda, -y, ž.; hvie­ hrdlička, -y, ž. hrkať, -ám, -ajú; hr- Hron, -a, m.; hronský hudobník, -a, m.; hu­ chvatne, s hlukom zdička ; hviezdnatý; hrdlo,-a, s//".; hrdielko; kačka / hrkálka; hr­ hrôza, -y, ž.; hrozný dobný hus, -i, ž.; mn. n., a. hvizd, -u, m. hrdelný kotať hrozba, -y, ž. hugenot, -a, m. (fran­ husi; husí, -ia, -ie; hvizdák, -a, m. (zviera) hrdopych, -a, m. hrkútať, -am, -ajú; hr- hroziť, -im, -ia; hrozivý cúzsky kalvín) husacina (husie mä­ hvízdať, -am, -ajú; hrdopysk, -a, m. kútavý hrozno, -zna, str.; hro­ hu-hu! (cit.) so); húsa, -ata, str.; hvizdnúť; hvizdot hrdúsiť, -im, -ia hrmavica, -e, ž. zienka huk, -u, m.; hukot húsatko, húska hvižďať, -im, -ia hrdý, kômp. hrdší i hrmen; hrmený (sto hroznýš, -a, m. (had) húkať, -am, -ajú; húk- Hus, -a, m.; Ján Hus, hyacint, -u, m. hrdejší hrmených!) hrsť, -ti, i.; hŕstka; nut g. Jána Husa hybaj! hrdza, -e, ž ; hrdza- hrmeť, -í, -ia; hrmenie hŕstočka húľava, -y, ž., dažďové husár, -a, m. (vojak) hýbať, -am i -em; hýb vef, -ie, -ejú hrmot, -u, m. hrtan, -a, m ; hrtanový mračno húsenica, -e, ž. i hybaj; hýbajúc; hý- hrdzavý hrnčiar, -a, m.; hrnčia- hrúbka, -y, ž. humanista, -u, m., prí­ husiar, -a, m. (pasák bavať z' hýbávat hrebeň, -a, m.; hrebe- reň / brnčiarňa; hrn­ hrubozrnný; hrubo­ vrženec humanizmu husi); husiarka hybký; hybkosť nár; hrebienok čiarsky vlnný humanita, -y, ž., ľud­ husita, -u, m. (prívrže­ hybný hrebík, -a, m. = klinec; hrnec / hrniec, hrnca, hrubý skosť nec učenia Jána Hu­ hýčkať, -am, -ajú hrebíček, a) klinček, m.; hrnček; hrnok b) korenie hruď, -di, ž. = prsia; humanizmus, -zrnu, m., sa); husitský hyd, -u, m.; hydina hrnúť, -iem, -ú 1 hrudný hrešiť, -im, -ia štúdium antickej vzde­ husle, husieľ i huslí, i. hydra, -y, ž. hrob, -u, m.; hrobár; hruda, -y, ž.; hrudka lanosti pomn.; husličky; hu- hydrant, -a, m., otvor hriadeľ, -dľa, m. (časť hrobový hruška, -y, ž. ; hruštička humánny, ľudský sliar; husľový vodovodu pluha); hriadeľ, -ľa, íhrobľa, -e, ž. (hŕbka hrúz, -a, m. (ryba) humbug, -u, m., pod­ huspenina, -y, ž. — hydrát, -u, m. m.; kolo na hria­ kamenia, zeme); hrob- hrúžiť (sa), -im, -ia vod, klam studeno, -a, str. hydraulický, vodný deli i lina hrvoľ, -a, m. = zoboľ, humno, -a, str.; humien- húsť, hudiem, hudú hydrogén, -u, m., vodík, hriadka, -y, ž. hroch, -a, m. (zviera) vole (vtáčie) ko; humnica; humen­ hustiť, -im, -ia -a, m. (prvok) hrianka, -y, ž. (pražený hrochoť, -ti, ž. (zmrz­ hryz, -u, m.; hryzák; ný; Humenné, -ého, hustnúť, -em, -ú hydrometer, -tra, m., chlieb) li blato) hrýzavý; hryzovisko str. (obec) hustý, kômp. hustejší dažďomer hriať, hrejem, hrejú; hrom, -u, m.; hromo­ hrýzť, hryziem, -yzu; humor, -u, m.; humo­ / hustší hydroplán, -u, m., ná­ hrej; hrejúc; hrial J vý; hromovitý hryzenie rista; humoristický húšť, -ti, ž.; húšťava morné lietadlo 138 139 hyena, -y, ž.; hyeni­ vá choroba); hyste chatrný chlapina, -u, m., chlap, chodiť, -im, -ia; choď, chova, -y, ž. - strava zmus rický chceť, chcem, chcú i choďte chovanec, -nca, m.; hygiena, -y, ž., zdravo- chlapík hyzdiť, -im, -ia chcejú; chci, chcime, chlapif sa, -im, -ia chodník, -a, m.; chod­ chovanica veda; hygienický chcite; chcej nechcej chlebík, -a, m. níček chovať, -ám, -ajú hygroskop, -u, m., vlh- -> chtiac nechtiac i chlebodarca, -u, m. chôdza, -e, ž. chovateľ, -a, m. komer Ch. chťa nechťa; chcel; chlebovník, -a, m. chochol,-a, m.; chocho- chrabrý hýkaf, -a, -ajú; somár chabeť, -iem, -ejú; chcený chlieb, chleba, m.;chle­ lík; chochlatý i cho- chradnúť, -em, -ú býka chabnúť chémia, -ie, ž., lučba; bový cholatý; chochlúška chrám, -u, m.; chrámo­ hýf, -a, m. chabý chemik; chemický chliev,-a, m.; chlievec; = pipíška vý Hymen, -a, m. (boh chabzda, -y, ž.; chab chemikálie, -ií, z. po- cholera, -y, z. chrániť, -im, -ia; chrá­ svadieb) chlievik zdie ntnožné, lučebniny cholerik, -a, m. (človek niť sa niečoho; chrá­ hymna, -y, ž., mn. g. chlipať, -em, -u; chlip- chalcedón, -u, m. (ne­ Chersones, -u, m. (pol­ prudkej povahy); cho­ nenec; chránidlo Hymien, i hymnus, kať; chlipnúť; chlip- rast) ostrov); chersoneský lerický chrápať, -em, -u -nu, m.; hymnický ný Chaldea, -ey i -eje, ž.; cherub, -a, i cherubín, chomút, -a, m chrapľavý Hynek, -nka, m. chlór, -u, m. chaldejský -a, m. chopiť (sa), -im, -ia nie­ chrapot, -u, m. hyntov — správne koč chlorečnan, -u, m. Chalkis, -idy, ž. chichot, -u, m.; chicho- čoho chrasť, -ti, ž.; chrastina hynúť, -iem, -ú chlorid, -u, m. chalupa, -y, ž.; chalúp­ tat sa chór, -u, m., sbor, ko­ chrasta, -y, ž.; chrasíič- hyperbola, -y, ž.; hy­ chloroform, -u, m. ka chiliada, -y, ž., tisícro­ stolný chór; chorál, ka; chrastavý perbolický chlorofyl, -u, m. Chalúpka (Samo) čie r tisícletie -u, m., velebná pie­ chrbát, chrbta, m.; na hypnóza, -y, ž. (dušev­ chlp, -a Í-u, m.; chĺpok chameleón, -a, m. (zvie­ chiméra, -y, ž., prelud; seň; choralista, -u, chrbte; chrbtový; ný stav umele uspa- chlpáč, -a, m. ra) chimerický m., spevák na chóre; chrbtovina ného); hypnotizér; chlpateť, -iem, -ejú chán, -a, m., náčelník chinín. -u, m. (liek z chórista, -u, m., sbo- chrčať, -im, -ia hypnotizmus; hypno­ chlpatý (mongolský) kôry chinovej); chi­ rový spevák; chórist- chren, -u, m.; chrenový tizovať chĺpok, -pka, m. chaos, -u, m., smes, nínový ka chrestomatia, -ie, ž., hypochondria, -ie, ž., chlúba, -y, z. zmätok; chaotický chirurg, -a, m., lekár- choreť, -iem, -ejú výbor čítania fažkomyseľnosf; hy­ chlúbiť sa, -im, -ia nie­ chápať, -em, -u; chápaj operatér; chirurgia; chorľaveť, -iem, -ejú; chrestýš, -a, m. (had) pochonder, -dra, m. čím; chlúbivý / cháp;chápavý;chá­ chirurgický chrcheľ, -chľa, m. Hypolit, -a, m. chmára, -y, ž. = chmúra chorľavý padlo chitón, -a, m. (spodné chrchlať, -lem, -lú; hypotéka, -y, ž., nemo­ chmat, -u, m.; chmatat; choroba, -y, ž., nemoc; charakter, -u, m., po­ rúcho starých Grékov) vitý záloh; hypoteč­ chmatnúť; i/zéy'ehmat, chorôbka chrchloš vaha, ráz; charakte­ chlad, -u, m.; chládok ný; hypotekárny h mátať chorobný chriašteľ, -a, m. (vták) ristický; charakterizo­ chladiť, -im, -ia; chla­ hypotenúza, -y, z., pre- chmef, -u, m.; chmeľ­ choromyseľný chripeť, -im, -ia; chríp- vať; charakterný; cha- dič; chladiaci (pro­ Chorvát, -a, m.; chor­ nuť; chrípka pona nica; chmefovina rakternosť striedok); chladnúť chmúra, -y, ž.; chmú- vátsky; Chorvátsko; chripľavý hypotetický, predpo­ charita, -y, ž., láska chlácholiť, -im, -ia rit sa; chmúrny chorvátština chrobač, -e, ž. hrom. kladaný, podmienený chlap, -a, m.; chlapský kresťanská; charita­ chobot, -a, m. (na pr. chorý chrobák, -a, m.; chro­ hypotéza, -y, ž., do­ tívny chlápä, -äťa, str. u slona) chotár, -a, m., /. cho­ báčik mnienka, predpoklad Chárybdis, -bdy, ž. chlapček, -a, m. chod, -u, m. tári, mn. n. chotáre; chromatický, farebný hýriť, -im, -ia chasník, -a, m. chlapec, -pca, m.;chla- chodák, -a, m. chotárny (kameň) i barevný, poltónový hystéria,-ie, ž. (nervo­ chatrč, -e, ž. pecký, chlapčenský chodba, -y, ž. chov, -u, m. (na pr. stupnica) 140 141

chromolitografia, -ie, ílegitimný, neoprávne­ vek panovačný; im­ chumeliť sa, -im, -ia nik pH zvesti alebo niť; identita, totož­ ž., farebná kameno- ný perializmus chuf, -ti, ž.; chuťový zprávy; chyrovať — nosť tlač impertinencia, -ie, ž., chutiť = chutnať; chutí slovo zle tvorené, idiom, -u, m., nárečie, lliada i Iiias, -dy, z. chromotypia, -ie, ž., drzosť, bezočivosť; mi správne počuť, slý- zvláštnosť reči Ilona, správne Elena i farebná tlač impertinentný chutný; chutne chať idiosynkrazia, -ie, ž., Helena chronický, zastaralý imponovať, úctu vzbu­ chvála, -y, ž. chystať, -ám, -ajú pudový odpor iluminácia, -ie, ž., o- chronológia, -ie, ž., dzovať chvalabohu (prisl., ale chytať, -ám, -ajú; chy- idiot, -a, m. svetlenie; iluminačný časoveda; chronolo­ chvála Bohu) tačka idiotikon, -ka, str. ilustrácia, -ie, i., vy­ import, -u, m., dovoz gický chváliť, -im, -ia; chvá- chytiť, -im, -ia idiotizmus, -zrnu, m., obrazenie; ilustrátor; impotencia, -ie, ž., ne­ chronometer, -tra, m., líevať chytľavý svojráznosť rečová ilustrovať schopnosť; impotent­ časomer ilúzia, -ie, i., prelud; ný chvalitebný chytrák, -a, m.; chyt- idol, -a, m., modla chrúmať, -am, -ajú; mámenie; iluzórny impozantný, veľkolepý, chváloreč, -i, m. rácky; chytráctvo, ši- idúcky (prisl.) chrumkať Hýria, -ie, i.; ilyrský mohutný chválospev, -u, m. balstvo idyla, -y, ž., selanka; chrumka, -y,£. = chrup- im (nie jim), d. pi. zám. impregnovať, napúšťať chvályhodný chytrý; chytro; chytrej­ idylický ka.; chrumkavý on, ona ono impresario, -ia, m., pod­ chvastať sa, -ám i šie Ifigenia, -ie, ž. chrupka, -y, z.; chrup­ imaginácia, -ie, i., o- nikateľ umeleckých -cem; chvastavý chyža, -e, ž.; chyžka Ignác, -a, m. kavý brazotvornosf; imagi­ predstavení a kon­ chvat, -u, m.; chvatný chyžná, -ej, i. ignorancia, -ie, i., ne­ chrúst, -a, m. nárny, domnelý, ne­ certov chvátať, -am, chvatnúť Chyžné, -ého, str. (o- vedomosť; ignorant, chryzantéma, -y, ž. skutočný impresionizmus, -zrnu, chveť sa, chvejem sa, sada) nevedomec chryzolit, -u, m. m. (umelecký smer); chvejú sa Chyžnian Voda, Chyž- Igor, -a, m. imanie, -ia, str. chtiac nechtiac i chťa impresionista chvíľa, -Ie, i.; chvíľka; nian Vody, ž. (obec) ihelnica, -e, z.; ihel- imatrikulácia, -ie, i., nechťa chvíľočka; chvíľkový ník zápis do matrík imprimatur (lat.), nech chtivý; chtivosť chvoja, -e, ž.; chvoji- ihla, -y, i.; ihlár; ihlica; imitácia, -ie, ž., napodo­ je vytlačené, povoľuje chúďa, -aťa, str.; chú­ na=čečina I. ihlička benie; imitátor; imi­ sa vytlačiť ďatko tovať, napodobňovať improvizácia, -ie, i. chvost, -a, m.; chvostík iba = len ihličnatý chudák, -a, m.; chudáčik imobilný, nemovitý, ne­ (umelecká tvorba bez chyba, -y, ž. ibis, -a, m. (vták) ihneď = hned chudera, -y, ž.; chu­ hnuteľný prípravy); improvizá­ chýbať, -am, -ajú, i chy- Ida, -y, ž. ihra i hra, -y, i. derka beť, -im, -ia, nebyť ihrať sa i hrať sa, -ám, imoralita, -y, ž., ne­ tor; improvizovať idea,^, idey alebo ideje, chudoba, -y, ž.; chu­ prítomný -ajú mravnosť; imorálny impulz, -u, m., popud, ž.; d. idei, ak. ideu, /. dobný; chudobnef chybiť, -im, -ia = uro­ ihrište, -šťa, str., i hrište imortelka, -y, z., sla- podnet idei, instr. ideou, mn. chudobinec, -nca, m. biť chybu mienka (kvetina) imputovať, podkladať n. idey alebo ideje, g. ich (nie jich), mn. g., a, chudý; chudší; chuduš- chybný imperatív, -u, m., roz- niekomu niečo ideí, <ŕ. ideám, ak. idey zám. on, ona, ono ký; chudorľavý; chud­ kazovací spôsob; im­ Imrich, -a, m.; Imriška chýliť sa, -im, -ia alebo ideje, /. ideách, ikona, -y, ž. (obraz pra­ núť peratívny imunita, -y, ž. (ochra­ Chynorany, -rian, m. instr. ideami voslávnych svätých) chúliť sa, -im, -ia imperfektum, -ta, str., na pred trestným stí­ pomri.; chynoriansky ideál, -u, m., vzor; ide­ ikra, -y, ž.; ikratý i iker- chúlostivý minulý čas nedoko- haním); imunitný; chýr — z maď., slo­ álny; idealista; idea­ natý chumef, -mľa, m., chu- naný imunný vensky zvesť, novina; listický; idealizmus íl, ílu, m. (hlina) máč(snehu); chumeľ, impérium, -ia,sír.; im­ ináč; ináčej chýrny, správne po­ identický, totožný; i- Hava, -y, ž. -e, ž.; chumeh'ca perialista, -u, m., člo­ inačiť, -im, -ia vestný; miesto chýr- dentífi.kovať, stotož- ilegálny, nezákonný 142 143 inak; inakšie dbalosť, nevšímavosť; ženie; internaciona­ inam čivých) ; inhalačný; Inovec, -vca, m. (vrch) integrita, -y, ž., nepo­ indolentný, nevšíma­ insigniá, -ií, str. mn., rušenosť, celistvosť lizmus ; internacionál­ inaugurácia, -ié, i.; inhalatorium vý, nedbalý znaky intelekt, -u, m., rozum; ny slávnostné začínanie iniciálka, -y, ž., počia­ indukcia, -ie, ž. (metó­ insolvencia, -ie, ž., ne­ intelektuál; intelektu­ internát, -u, m., spoloč­ (diela), slávnostné u- točné písmeno da, postupujúca od schopnosť platiť; in­ álny, rozumový; inte- né bydlište chovan­ vedenie (v úrad); in­ iniciatíva, -y, ž., pod­ jednotlivostí ku vše­ solventný lektualizmus cov auguračný net; iniciátor; inicia­ obecnosti); induktív­ inteligencia, -ie, ž., incident, -u, m., prípad, tívny inšpirácia, -ie, ž., vnuk­ internovať, uväzniť ny injekcia, -ie, z., vstriek- nutie; inšpirovať vzdelanosť, vzdela- interný, vnútorný; in­ nehoda induktor, -a, m.; induk­ nutie; injekčný inštinkt, -u, m., pud; nectvo; inteligentný ternista, lekár vnútor­ Ind, -a, m.; indský čný inkasovať, vyberať, pri­ inštinktívny, pudový, (človek) ných chorôb inde industria, -ie, ž., prie­ jímať peniaze mimovoľný intencia,-ie, ž., úmysel, interpelácia, -ie, ž., do­ indemnita, -y, ž., bez­ mysel ; industriálny, inklinácia, -ie, ž., sklon, instrumentál, -u, m. zámer taz (v snemovni); in­ trestnosť; dodatočné priemyselný, výrob­ náchylnosť; inklino­ (pád na otázky: (s) intendancia, -ie, ž., do­ terpelovať schválenie ný ; industrializmus; vať kým, (s) čim?); in­ zor (nad divadlom); interpolácia, -ie, ž., ne­ index, -u, m., soznam industriálna učiteľka inkluzíve (z lat), i s... štrumentálny intendatúra, -y, ž. (vo pravá vložka (v spi­ India, -ie, ž.; indický (učiieľka ručných (na pr. inkluzíve do­ insurekcia, -ie, z., po­ vojsku úrad, klorý vy­ se) Indián, -a, m.; Indiánka; prác) platok = i s doplat­ vstanie; insurgent pláca, chová a šaií interpret, -a, m., vy­ indiánsky infámia, -ie, ž., poha- kom) inší, -ia, -ie vojsko); intendant, -a, kladač, tlmočník; in­ indiferentizmus, -zrnu, nenie, hanebnosť; in- inkognito, str. neskl., inšpekcia, -ie, ž., dozor, m. terpretovať m., ľahostajnosť; in- j fámny, hanebný pod cudzím menom prehliadka; inšpek­ intenzita, -y, ž., na­ interpunkcia,-ie, ž., roz- diferentný infanteria, -ie, z., pe­ inkolát, -u, m., domov­ tor; inšpektorát pnutie, sila; intenzív­ deľovacie značky; in­ indignácia, -ie, ž., roz­ chota; infanterista, ské právo inšpicient, -a, m. ny, silný, mocný terpunkčný horčenie, nevôľa pešiak inkompatibilita, -y, £., inštalácia, -ie, ž., uve­ interdikt, -u, m., zákaz interurbárny, medzi­ indigo, -a, sír. (farba) infekcia, -ie, ž., nákaza; indikácia, -ie, ž., ozná­ neslučiteľnosť (funk­ denie v úrad cirkevných obradov mestský infekčný cii) inštancia, -ie, i., stu­ interegnum, -gna, sír., interval, -u, m., medze­ menie inferiorita, -y, ž., nižší indikatív, -u, m., ozna-1 inkompetencia, -ie, i., peň úradu; inštančný medzivládre ra stupeň; inferiórny, nepríslušnosť, neo- inštitúcia, -ie, ž., usta­ interes, -u, m., záujem, intervencia, -ie, ž., za­ movací spôsob; indi­ nižší katívny právnenosť; inkom- novizeň; inštitút, -u, úrok; interesantný, kročenie ; intervenčný infinitív, -u, m., neur­ petentný m., ústav zaujímavý; intereso- interview (čifaj inter- indirektný, nepriamy čitý spôsob, neurči­ inkonzekvencia, -ie, ž., inštrukcia, -ie, ž., po­ vať (sa), zaujímať (sa) vjú), -ewu, m., roz­ indiskrétny, nešetrný, tok; infinitívny nedôslednosť učenie, návod; in­ interiér, -u, m., vnútor­ hovor (novinára s nemlčanlivý influenca, -e, ž. inkvizícia, -ie, ž., súd štrukčný; inštruktor né zariadenie význačným človekom) individualita, -y, i., informácia, -ie, ž., po­ proti kacírom; inkvi­ inštrument, -u, m., ná­ interkonfesionálny intimita, -y, ž., dôver­ svojrázna osobnosť; učenie, zpráva; infor­ zičný stroj ; inštrumentalista interlineálny, medzi- nosť; intimný, dôver­ individuálny, osobitý, mátor; informovať inokedy intabulácia, -ie, ž., zá­ riadkový ný svojský infula, -y, ž., biskupská indivíduum, -ua, str., inorečový pis do pozemkových intermezzo, -a, sír. intolerancia, -ie, ž., ne- čiapka (pri omši) inostranný (fal.), medzihra snášanlivosf; intole- jednotlivec, osoba kníh; intabulačný; in- inhalácia, -ie, ž., vdy­ rantný, nesnášanlivý indolencia, -ie, ž., ne­ inovať, -ti, ž. •= osuheľ, tabulovať internacionála, -y, ž., chovanie (plynov lie­ srieň integrál, -u, m. medzinárodné sdru- intonácia, -ie, ž. (spô- 144 145 sob, ako sa tvorí tón; inzerát, -u, m., ozná­ ískať, -am, -ajú = hľa­ jakobín, -a, m. (fran­ jarmok, -u, m. (z nem.), výška hlasu v reči); menie (v novinách); dať (v hlave) cúzsky revolucionár) trh (najmä výročný); intonačný inzertný iskra, -y, ž.; iskierka; jakosť / akosť, -ti, ž., jarmočný; jarmočné, intráda, -y, ž., vlastne inzultovať, napádať, u- ja iskrička jablko, -a, str.; jabĺčko; kvalita -ého úvod, predohra rážať iskriť, -im, -ia jablčník Jakub, -a, m.; jakubka, jarok, jarku, m.; jarček intransigentný, ne- inženier, -a, m., inže- islam, -u, m., nábožen­ jabloň, -ne, £.; jablon­ -y, ž. (hruška) jas, -u, m.; jasot smieriteľný niersky stvo mohamedánske ka jalový; jalovka; jalo­ jasať, -ám, -ajú; jasavý intravilán, -u, m., sta­ Ion, -a, m.; mn. n. Island, -u, m.; island­ jačať, -im, -ia vica; jalovina jaseň, -a, m. (strom); vebný pozemok Ionovia; Ionia; ion- ský jačmeň, -a, m.; jačmen­ jama, -y, ž.; jamka jaseňový (z jasena) intriga, -y, ž., klebeta; ský ísť, idem, idú; išiel, išla ný jambus, -bu, m. intrigán, klebetník; Ipeľ, -pľa, m. (rieka) jaseň — správne jeseň istina, -y, ž. jačmienka, -y, i. intrigovať Ir, -a, m.; Írka; Írsko; Ján, Jána, m.; Janík; = podzim istiť, -im, -ia Jaderské more Janíček; Jano; ján­ Jašenie, -ia, str. (obec) introdukcia, -i e, ž., ú- írsky istota, -y, ž. Jadran, -u, m., Jader­ sky; svätojánsky Jaseno, -a, str. (obec) vod iracionálny, protiroz- istý; iste, isteže (prísl.) ské more (Adriatické janičiar, -a, m.; jani- Jaseňová, -ej, ž. (obec) introitus, -tu, m., vstup, umový Ital = Talian; Itália, -ie, more) čiarsky jasienka — správne je­ vstupná modlitba ireálny, neskutočný ž. (v staroveku); i-. jadro, -a, str.; jadier- Janka, -y, ž. sienka intuícia, -ie, ž. (pria­ írečitý — z maď., slo­ talský = taliansky; ko; jadristý; jadrný Jánošík, -a, m. jask, -u, m. = tunel me nazeranie na pod­ vensky rýdzi, číry, pô­ italština = taliančina jafura, -y, ž. = čučo­ jantár, -u, m. jaskyňa, -ne, ž.; jaskyn­ statu veci); intuitív­ vodný, čistý iteratívum, -a, str., o- riedka január, -a, m'.; L v ja­ ný ny; intuičný iredenta, -y, ž. (pô­ pätovacie sloveso jagať sa, -ám, -ajú = nuári jasle, jaslí alebo jasieľ, invalid, -a, m. vodne strana v Ta­ Ivan, -a, m. lesknúť sa Japonec, -nca, m.; Ja­ ž. pomn. invázia, -ie, ž., vpád liansku, ktorá chcela íver, -a, m. = trieska; Jagellovec, -vca, m. ponka; Japonsko; ja­ jasmín, -u, m; jasmí- invektíva, -y, ž., útoč­ slúčiť všetky neoslo-1 íverček; íverie; íverif Jáger,-gru, m. (mesto); ponský nový ná reč, urážka; in- bodené kraje s tal.' Izabela, -y, i. jágerský jar, -i, £., / jaro, -a, jasneť, -ie, -ejú vektívny obyvateľstvom); ire- Izaiáš, -a, m. jáhen, -hna, m.; jáhen- str.; jarný jasnovidný invencia, -ie, £., dô- dentista Izák, -a, m. ský jarab, -a, m.; jarabí, jasný vtipnosf; invenčný iregulárny, nepravidel­ izba, -y, ž.; izbička, -ia, -ie jaspis, -u, m. inventár, -a, m., so- ný jahňa, -aťa, str.; ja- izbietka; izbový jarabeť, -ie, -ejú = jastrab, -a, m.; jastrabí, znam vecí; inventúra Irena, -y, ž. hniatko; jahňací, -ia, Izidor, -a, m. meniť sa, pestrit sa -ia, -ie investícia, -ie, i., ulo­ ircha, -y, ž. -ie; jahňacina Izmael, -a, m. jahoda, -y, ž.; jahôdka; (pred očima) jastriť, -im, -ia (očima) ženie kapitálu (v ne­ iritácia, -ie, £., drážde­ izobary, -bar, ž. pomn. jakom podniku); in­ nie; iritovať, dráždiť; jahodník jarabica, -e, ž. (vták) jastrivý = bystrý (čiary, spojujúce mie­ Jahve, neskl. m. (ne­ jarabina, -y, ž. (šírom) jašiť (sa), -im, -ia, pla­ vestičný; investovať iritačný, dráždivý sta s rovnakým tla­ investitúra, -y, ž., uve­ Irma, -y, ž. správne Jehova), Boh jarabiť sa, -im, -ia, me­ šiť (sa) kom vzduchu) jachať, -ám, -ajú niť sa, peátriť sa jašo, -a, m., vetroplach denie do úradu (na­ irónia, -ie, ž., skrytý izolácia, -ie, ž., odlú­ jachta, -y, ž., rýchla jarabý, pestrý, strakatý jašter, -a, m.; jašterica jmä biskupského) výsmech; ironický; čenie, osamotenie; i- lodka jarec, -rca, m. =» jačmeň jať, jmem, jmú; jmúc; invokácia, -ie, £., vzý­ ironizovať zolátor; izolovať jaj! (cit.) jarina, -y, ž, = jarné ja!; jatý; jatie; jímať vanie; invokačný ischias, -u, m., úsad Izrael, -a, m.; izraelský; jaký = aký zbožie jatelina — správne ďa­ iný (choroba) izraelita; ízraelitský jako = ako jarmo, -a, str.; jarmiť telina 10 146 147

jaternica, -e, ž. jediačky (prisl.) jelito, -a, str. bábeľ, -a, m., ježi juhovýchod, -u, m.; Justinián, -a, m. jatka, -y, ž. jedináčik, -a, i jediná- jelša i olša, -e, ž.; jel- bábin muž juhovýchodný južný jatrá,-tier, str.-pečeňa ček, -čka, m.; jediná- šína; jelšový Ježiš, -a, m.; Ježiško juhozápad, -u, m.; ju­ jatriť (sa), -im, -ia; ja- čka; jedíniatko Jelšava, -y, ž. (obec) ježiť sa, -im, -ia hozápadný K. trivý jediný; jedinečný jelšovka, -y, ž. (ryba, jímať, -ani, -ajú; jímavý juchta, -y, ž.; juchto- jav, -u, m. jedľa, -le, ž.; jedlica, ináč čerebľa) jockey (čítaj džoki), -a, vina; juchtový k, ku (predl. s dat.) javište, -šfa, i javisko, jedlička; jedľový jem, ješ, je (od jesť) m., platený jazdec juj! (cit.) kabala, -y, ž., tajné lí­ -a, str.; javištný jedlo, -a, str. jemneť, -iem, -ejú jód, -u, m.; jódový júl,-a, m.; 1. v júli; jú­ čenie (rabínov); ka- javiť (sa), -im, -ia jedlý jemnocitný jogurt, -u, m., bulhar­ lový balistika javor, -a, m.; javorina; jednak; jednako; jedna- jemný; jemne; jem­ ská kýška Júlia, -ie, ž, kabaňa, -ne, ž.; kaban- javorový ký nejší Johana, -y, ž. = Jana; Julián, -a, m.; Juliana; ka; kabanica; kabani- jazda, -y, ž.; jazdec, j ednaf (sa), -ám, -ajú (o Jena, -y, i.; jenský Janka juliánsky (kalendár) čiar jazdca, m.; jazdectvo niečo s niekým) Jeremiáš, -a, m.; jere- johanita, -u, m. (člen Július, -ia, m. kabaret, -u, m.; kaba­ jazdiť, -im, -ia jednička, -y, ž.; jed­ miáda, -y, ž. (žalost­ rádu duchovného ry- jún, -a, m.; v júni; jú­ retný jazero, -a, str.; jazier- notka ná pieseň) tierstva) nový kabát, -a, m.; kabátik; ce; jazierko; jazerný jednodenný Jericho, -a, str.; jeriš- joj! (cit.) junač, -e, ž. kabátnik jazva, -y, ž.; jazviť jednoduchý (čísi.) ský Jonáš, -a, m. junák, -a, m.; junácky kábel, -belu, m.; kábe­ jazvec, jazevca, m.; ja- jednohlasný Jeronym, -a, m. •» Hie- Jordán, .-a, m.; jordán­ junec, -nca, m.; junček lový; kábelogram, -u, zevčí jednomyseľný ronym sky junktim, str. neskl., spo­ m. jazyčiť, -im, -ia = kle­ jednonohý Jeruzalem, -a, m.; jeru­ joviálny — viď žoviál­ jenie kabína, -y, i.; kabinet, betiť jednooký zalemský ny Juno, -ony, ž. -u, m.; kabinetný jazyčnica, -e, ž. = kle­ jednoramenný jeseň, -ne, ž. — podzim; Jozef, -a, m.; Jozefa; Jupiter, -tera (v textoch kacír, -a, m.; kacírsky; betnica jednorodený jesenný = podzimný; jozefinizmus; jozefín­ filologických gen. kacírstvo jazyčný = klebetný jednorohý iné je jaseň, -a, strom sky }ova,dat.]ovov\atď.), káčer, -a, m. jazyk, -a, m.; jazýček, jednoruký jeseter, ;tra, m. (ryba) Jozue, -a, m. m. kačica,-e, á.; káča,-aťa, -čka; jazykospyt; ja­ jednostranný jesienka, -y, ž. (kveti­ Jožko (od Jozef) Jur, -a, i Juraj,-a, m.; str.; kačica,-aťa; ka- zykový jednota, -y, ž.; jednotka na) jubilár, -a, m., osláve- Jurko i Duro, Dur- čiatko; kačací; kača- jazz-band (čítaj džez- jednotlivý jesť, jem, ješ, je, jeme, nec; jubilárny ko; Jurina, -y, i. cina bend), -u, m. (orche­ jednotný jete, jedia; jedz, jedz­ jubileum, -ea, str., osla­ juridický, právny kaďa, -de, ž.; kadička ster k moderným tan­ jednotvárny te; jedol, jedla; je­ va; jubilejný jurisdikcia, -ie, ž., prá­ kade; kadečo; kadeja­ com) jednoženstvo, -a, str. dený Judáš, -a, m. vomoc ký; kadekde; kadekto jed, -u, m.; jedový; je­ jedovať sa, hnevať sa jestliby Judea, -y i -eje, i.; jud- jurista, -u, m., právnik; kadenáhle — správne dovatý Jehova, -u, m. (vzniklé jestliže ský juristický len čo jedáleň i jedálna, -ne, ž. z chybného čítania), jestvovať judiciálny, súdny jury alebo žuri, i. ne­ kade tade jeden, jedna, jedno, g., srrávne Jahve, neski, jezuita, -u, m.; jezuit­ judikatúra, -y, ž., súd­ skl., porota, sbor kadere, -rí, i.; kadera- jedného, d. jednému Boh ský nictvo znalcov vý; kaderie; kaderiť; atď. jeleň, -a, m ; jelenica; jež, -a, m.; ježa, -aťa, Judita, -y, ž.; Judka justícia, -ie, z., spra- kaderník jedenásť; jedenásty; jelení, -ia, -ie; jeleni- str. juh, -u, m. vedlivosť; justičný kadet, -a, m. jedenástka na; jelieňa, -aťa, str. ježibaba, -y, ž.; ježi- Juhoslávia, -ie, i. Justín,-a, m.; Justína,-y kadiaľ 148 149 kadidelnica, -e, ž. kaleráb, -u, m.; kale- Kalypso, -sy, ž. (nymfa) kapacitovať, získaf, na­ karakter, -eru, m., lep­ kadidlo, -a, str. rábik; kalerábový Kanárske ostrovy kam hovoriť šie charakter kadif, -im, -ia; kadie- kaliber, -bru, m-, prie­ kanceľ, -cľa, m. — slo­ kamarát — z nem., slo­ kapať, -em, -ú karambol, -u, m. vaf mer (najmä vývrtu vensky kazateľňa / ka­ vensky priateľ, druh zateľnica kapec, -pca, m., obyč. karamel,-u, m., pálený kadlub, -a, m. = kadlu­ strelnej zbrane), kamarila, -y, ž., dvor­ kancelár, -a, m. v pi. kapce; kapčiar cukor ba, -y, i. vlastnosť; kalibrava- ská strana (štátu škod­ kancelária, -ie, ž.; kan­ kapela, -y, ž.; kapel­ karanténa, -y, ž. (za­ kaftan, -a, m. ný livá) celársky; kancelista ník tvorenie na zamedze­ kahan, -a, m.; kahanec, kaličiť, -im, -ía, mrzačiť kamaše — správne ga- kancionál, -a, m. kapilárny, vláskovitý nie nákazy); karan­ -nca; kahanček, -a kalif, -a, m., nástupca maše kandidát, -a, m.; kan­ kapitál, -u, m.; kapita­ ténny kachle, -chlí i -chieľ, ž. Mohamedov, panov­ kamelia, -ie, ž. (kveti­ didátka; kandidati- lista; kapitalizmus karát, -u, m. pomn.; kachlička; ník; kalifát, -u, m. na) kum, -ka, str. (skúš­ kapitálny kárať, -am, -ajú; kára- kachličky, malé ka­ Kalifornia, -ie, ž.; kali­ kameň, -eňa, m.; kame- ka); kandidatúra kapitán, -a, m.; kapi­ teľ chle ; kachHar; ka­ fornský nie; kamienok i ka- kanibal, -a, m., ľudožrút tánsky; kapitanát karavána, -y, ž. chľový kaligraf, -a, m., kraso- menček; kamenný; kanón — z nem., slo­ kapitola,-y, ž. (v knihe); karbonát, -u, m. kajať sa, -am, -ajú pisec; kaligrafický kamenitý; kameni­ vensky delo, -a, str. mn. g. kapitol karbunkul, -u, m.; kar- Kajetán, -a, m. kalich, -a, m.; kalíšek stý kánon, -u, m., cirkevný kapitula, -y, ž., sbor ka­ bunkulový kajúci; kajúcnik; kajúc- i kalíšok; kalištek; kamenár, -a, m. predpis, zákon; hu­ nonikov; kapitulný karcer, -u, m.; väzenie nica; kajúcny kališník kamenec, -nca, m. dobná forma kapitulácia, -ie, ž., kardinál, -a, m.; kardi­ kajuta, -y, ž., izba (na kalina, -y, ž. kamenný vzdanie sa, smluva; nálsky lodi) Kalinčiak, -a, m. kanonický kameňolom, -u, m. kapitulovať kardinálny, hl a vný zá­ kakao, -aa, str. kalif, -im, -ia, kanonik, -a, m. r kamenotlač, -e, ž. kaplán, -a, m. kladný kaktus, -su, m.; kak­ kálium, -ia, str., draslík kanonizácia, -ie, ž., vy­ kamenouhofný kaplnka, -y, ž. karfiol, -u, m. tusový kálkul, -u, m., počet, hlásenie za svätého Kamil, -a, m.; Kamila kapor, kapra, m. karhať, -ám, -ajú kal, -u, m.; kalný výpočet; kalkulácia; kantácia, -ie, ž. = spev kamkoľvek kaprál, -a, m. kariéra, -y, ž., postup kalamár, -a, m., 1. v kalkulovať kantár, -a, m.; kantárik kampaň, -ne, ž. kapriciózny, svojhlavý v službe; karierista kalamári, mn. n., a. kalný kantáta, -y, ž. = spev kamsi kapsa, -y, ž.; kapsička karika - z maď., sloven­ kalamáre kalória, -ie, ž., jednot­ cirkevný kamzík — žnem., slo­ kapucín, -a, m.; kapu­ sky obrúčka, prsteň kalamita, -y, ž., po­ ka tepelná kantína, -y, ž., krčma vensky divá koza cínsky karikatúra, -y, ž., po­ hroma, nešťastie, ne­ kaloše — správne ga- v kasárni; kantínsky kamža, -e, 2. (rúcho) kapún, -a, m. smešný obrázok; ka­ hoda loše kantón, -u, m.; okres kaňa, -ne, ž.; kaň ú r, -a, kapusta,-y, ž.; kapust­ rikovať; karikaturista kálať, -am, -ajú (rúbať kaluž / kaluža, -e, ž. kantonálny m. nica; kapustník; ka­ Karlín, -a, m. (čast na polená) Kalvária, -i e, ž. (meno kántriť — lepšie hubif, kanafas, -u, m., hrubé pustný Prahy) kaleidoskop, -u, m., op­ vrchu); kalvária (mie­ ničiť, pustošiť plátno kar, -u, m. (hostina po Karlovy Vary, Karlo­ tický prístroj zrkadlo­ sto pobožnosti, utr­ kántry, -ov, m. pomn. kanál, -u, m.; kanálik; vých Var (' Varov, vý; käleidoskopický penie) (pôst v každom štvrť­ pohrebe) iné je kanárik; kana­ m. pomn kalendár, -a, m., 1. v Kalvín, -a, m. (meno roku); kántrový kára, -y, ž. lizácia; kanalizačný karmazín, -u, m., čer­ kalendári, mn. n., a. vlastné); kalvín, kal­ kaolín, -u, m. karabín, -a, m., i kara­ kanapa, -y, ž. = po­ vená farba kalendáre; kalendá­ vinista ; kal vínsky; kal­ kapacita, -y, ž., schop­ bína, -y, ž., krátka hovka karmelitán, -a, m.; kar- rik; kalendárny vinizmus nosť, významný člo­ puška kanár, -a, m.; kanárik vek karafiát, -u, m., klinček melitský 150 151

kiež karmín, -u, m.; karmí­ pokladnica; kasička, (podzemné pohrebi- káva, -y, ž.; kávička; kde); kdesi; kdeže; kikiríkať, -am, -ajú nový pokladnička; kasír, štia prvých kresťa­ kávový; kávovník kdežto kila, -y, ž. (miera) karneval, -u, m. (zá­ pokladník nov) kavaléria,-ie, ž., jazda, kde tu Kilián, -a, m. bava v mäsopuste) kasácia, -ie, i., zruše­ katalóg, -u, m., soznam; jazdectvo; kavaleri- keby kilogram, -u, m., ľudo­ Karol, Karia, m. nie; kasačný (súd) katalogizovať sta, jazdec kečka, -y, ž. (vrkoč u Karolína, -y, ž. vé kilo, -a, str. kasáreň i kasárňa, katar, -u, m., zapálenie kavalier, -a, m. (člo­ mužských) karotka—z nem., lístok kilovat (z kilowatt), -u, -rne, ž.; kasárnický slizníc; katarálny vek rytierskeho cha­ keď; keďby; keďže karovať — z nem., slo­ m. kasein, -u, m., syro­ katarakt, -u, m., vodo­ rakteru) kedy; kedykoľvek (= vensky mieriť, viesf, kinematograf, -a, m., ví n a pád kavent, -a, m., ruči­ hocikedy); kedysi; ke­ smerovať (miesto ska- ľudové kino, a, str. kasíno, -a, str., spol­ Katarína, -y, ž.; Kata­ teľ dyže roval nabok — odbo­ kinžal, -a, m., tatársky ková miestnosť, spo­ rín ka kaviár, -u, m., ikry z je- kedy tedy čil) nôž lok kataster, -stra, m., ú- setra kefa, -y, ž. (z maď.), Karpaty, Karpát, m. kiosk, -u, m., záhradný kaskáda, -y, ž. radný soznam nehnu­ kaviareň /' kaviarňa, správne kartáč; kefka, pomn.; d. Karpatom, domček kasňa — z nem., správ­ teľností; mn. n., a. -rne,!.; kaviarnik, ka­ správne kartáček; ke- l. Karpatoch, i. Kar­ Kirgiz, -a, m.; kirgiz­ ne skriňa katastry; katastrálny viarničky fový, správne kartá­ paty / Karpatmi; kar­ ský kasta, -y, z., spoločen­ katastrofa, -y, ž., obrat, kavka, -y, ž.; kavčí, -ia, čový ; kefovať, správ­ patský kitľa, -le, ž. — z nem., ská trieda; kastovný; nešťastie; katastro­ -ie; kavočka ne kartáčovať karpina, -y, ž. (v o- kastovnícky; kastov­ fálny Kavkaz, -u, m.; kav- kel, kla, m. (slon má kly) sukňa Kľačany,-čian, m.pomn. čiach); karpavý níctvo katedra, -y, ž., učiteľ­ kazský kelčík — z maď., slo­ kľačať, -im, -ia; kľač­ karta, -y, ž. (hracie kastelán, -a, m., správ­ ská stolica kavyľ, -a, m. (stepná vensky trovy, útrata, mo karty); kartár ca zámku katedrála, -y, ž., chrám tráva) poplatok klada, -y, ž.; kladka kartáč,-a, m.; kartáček; Kastília, -ie, ž.'; kastíl­ l v sídle biskupovom; kázanie, -ia, str. kepeň, -eňa, m., plášť; kladivo, -a, str.; kla­ kartáčový obťah sky katedrálny kazár, -a, m. kepienok, pláštik divko alebo otisk kastrácia, -ie, z., vyre- kategória, -ie, ž., od­ kázať, -žem, -žu; káza- ker, kra, m.; mn. n., kladka, -y, ž. Kartago, -a, str.; kar- zanie, vymiškovanie; diel, odbor vaf l kázávaf a. kry; kernatý; krík, kľag, -u, m. (z rum.) taginský kastrát kategorický, určitý, vý­ kazateľ, -a, m.; kaza- kríček (kúsok teľacieho ža­ kartel, -u, m., smluva, kaša, -e, ž.; kasička slovný, bezvýnimečný teľňa i kazateľnica keramika, -y, ž., ume­ lúdka, od ktorého sa sdruženie (výrobcov kašeľ, -šľa, m.; kašľať, katechéta, -u, m.; kaťe- kázeň, -zne, ž. nie hrnčiarske; kera­ mlieko skýši) na ochranu cien) -lem, -ľú; kašľavý; ch etický kazeta, -y, ž., krabica mický Kľak, -u, m. (meno kartografia, -ie, i., ná­ kašliavaf katechizmus, -zm a, m. ; Kazimír, -a, m. Kežmarok, -rku, m.; uka o mapovaní kaška, -y, ž. (kvetina) katechizovaf kazisvet, -a, m. kežmarský vrchu) kartón, -a / -u, m., le­ kašmír, -u, m. (Jemná Katilina, -u, m. kaziť, -ím,-ia; kazenie; kiahne, -ní, ž. (choro­ kľakať, -ám,-ajú; kľak­ penka, krabica tkanina z vlny kaš­ katolík, -a, m.; katolíc­ kazený ba), sypanice, čes. ne- núť, kľaknem, kľakol kartonáž, -e, ž., výro­ mírskych oviec) ky; katolíctvo každodenný štovice klam, -u, m.; klamať; ba krabíc kaštieľ, -a, m.; kaštie- kaucia, -ie, z., záloha, každoročný kiar - z nem., slovensky klamár; klamavý, kartún, -u, m. lik; kaštieľiiy záruka; kaucionálny každý zákruta, záhyb, závoz klamlivý; klamstvo kartuzián, -a, m.; kar­ kat, -a, m. kaučuk, -u, m.; kau­ kbel, -a, m. (dbanka); kibic, -a, m.; kibicovať kľampiar, -a, m. = bľa- tuziánsky katafalk, -u, m. čukový kbelík kibitka, -y, ž., ruský VQ' chár i plechár kasa - z nem., správne katakomby, ž. pomn. kauzálny, príčinný kde; kdekoľvek(=hoci- zík klaňať sa, -iam, -ajú 152 153

klanica, -e, ž. = lušňa, klaviatúra, -y, ž. kliatba, -y, ž. klobučník, -a, m. škubaf; kmasnút, trh­ knižnica,-e,ž.; knižnič­ lievč (časí voza) klavír, -a, m.; klaviri­ klíčiť, -im, -ia = kľuť, klobúk, -a, m.; klobú­ núť, škubnúť ný klanie (od klaf), -ia, str. sta; klavírny kľuvať (sa); klíčivý; čik kmeň, -ňa, m ; kmen- knôt, -u í -a, m.; knôtik klarinet, -u, m.; klari­ kňučať, -im, -ia kĺb, -u, m.; kĺbik; kĺbo­ klíčivosť klokoč, -e, ž. ný; kmeňový; kme- netista knuta, -y, i., korbáč vý klient, -a, m., sverenec, klokotať; voda klokotá noslovie; kmenotvor- klas, -u, m.; klasif sa; koalícia, -ie, í., sdru- klbása /klobása chránenec; klientela alebo klokoče ný klasnatý; klasnatef; ženie, spojenie; koa­ klbo, klbko, -a, str.; kliesniť, -im, -ia kloktať, kloktám = vy- kmeť, -a, m. klások ličný klbôčko kliešte, -í, ž. pomn. plakovať, gargarizo- kmín, -a, m. (z nem.), klasa, -y, ž. — lepšie kobčah, -a, m. (obilný klč, -a, m.; klčovať klietka, -y, z.; klietoč- vať zlodej trieda klebeta, -y, ž.; klebe­ kloniť, -im, -ia kmín, -u, m. (z lat), koš v mlyne) klasicizmus, -zrnu, m., ka tiť; klebetnica; kle- klík, -a, m.; klíček, -čka klopať, -em, -ú rasca koberec, -rca, m.; ko- ráz starovekého (gréc­ betník klopne, -pni, ž. pomn. kmit, -u, m.; kmitočet, berček keho a rímskeho) tl­ klima, -atu, str., i klí­ klekotaf, -ám / -ocem = chlopne správne počet kmi­ kobyla, -y, ž.; kobylka; menia ma, -y, z., podne­ (zobákom) klopota, -y, ž. = lopota; tov kobylkár; kobylina klasický, vzorný, do­ bie; klimatický Klementína, -y, ž. klopotaf = iopotiť sa kmitať (sa), -ám, -ajú; kobza, -y, ž. (hudobný konalý; klasická lite­ Kliment, -a, m. klen, -a, m.; klenový klozet, -u, m., splako- kmitnúť (sa) nástroj strunný) ratúra (grécka a rím­ klin, -a, m.; klinec, klenba, -y, ž. vací záchod kmotor, -tra, m.; kmo­ kocka, -y, ž. — správne ska) -nca, m. klenif, -im, -ia, klenúť, klub, -u, m.; klubovka; tra, -y, ž. kôstka (krychľa); kôst­ klasifikácia, -ie, z., trie­ klinika, -y, ž. (ústav svieraf klubovný kňahyňa, -ne, ž. (vy­ ka (a) malá kosť, b) denie, posúdenie; kla­ pre vyučovanie po­ klenot, -u, m.; klenot­ kľuckať, -ám, -ajú (pri datá; za svobodna v slivke) sifikovať slucháčov lekárstva ník driemani) je kňažná /' kňažná) kocúr, -a, m. = máčik klások, -sku, m. pri posteli chorých); Kleofáš, -a, m. kľúč, -a, m.; kľúčik; kňaz, -a, m.; kňazský; koč, -a, m.; kočiar klásť, kladiem, kladú; klinický klepec, -pca, m., pasca Klio, -ie, ž. (múza de­ kľučiar kňažstvo kočiš, -a, m.; kočišský kládol; kladený klepsydra, -y, ž., vodné jín) kfučka, -y, ž.; kľučko­ kňažná, -y, ž., i kňažná, kočka, -y, ž. = mačka kláštor, -a, m.; Kláštor hodiny klipať, -ám, -ajú = mi­ vať -ej, ž. (za svobodna; kočovník, -a, m.; ko- pod Znievom; klá- kleptomania, -ie, z, hať, žmurkať; klipkat; kľúsí — správne klík vydatá je kňahyňa) čovnícky štorník; kláštorský chorobná náchylnosť klipnúť kfuka, -y, ž.; kľukatý knedfa, -le, ž. (z nem.) kódex, -u, m. klát, -a, m.; klátik kradnúť klišé, str. neskl. klus, -u, m. = beh; klu- knieža, -ata, m.; knie­ kodicil, -u, m., prída­ klaf, kolem, kolu (na klerik, -a, m., chovanec klk, -u, m., chumeľ, sat = bežkať, šepkať žací; kniežatstvo vok k testamentu pr. brava); iné je seminára; klerikali­ chumáč; klček, -čka i kľuť (sa) i kľuvať (sa), kniha, -y, ž.; knižka kodifikácia, -ie, ž., spí­ kliať, kľajem zmus; klerikál; kleri- -čku; zväčša v č. mn. -uje, -ujú=klíčiť; zi- knihár, -a, m. sanie zákonov; kodi­ klátif, -im, -ia kálny; klérus, -ru, m., klky, -ov = na pr. vy­ siate semeno kľuje či kníhkupec, -pca, m.; fikovať klauzula, -y, ž., doda­ duchovenstvo česaný chumáč z ko- klíči kníhkupectvo kodkodákať tok, podmienka klesať, -ám, -ajú; kles­ nopí klystír, -u i -a, m. knihoveň Í knihovňa, koeficient, -u, m., sú­ klauzúra, -y, ž., zatvo- núť klnúť, klniem, -nú = kĺzať sa, -žem, -žu; -vne, ž. = knižnica, činiteľ renosf, samota klá­ kohorta, -y, ž. (oddiel kliať, kľajem, kľajú — kliať kĺzačka -e, ž.; knihovník; kni­ štorná vojska u Rimanov) klnúf, klniem, -nú; kloaka, -y, ž., stoka klzký; klzkosť hovnícky kláves, -u, m.; mn. n., a. kohút, -a, m.; kohútik; kliatie, -ia; klíaty; iné klobása, -y, ž.; klo­ klznúť, -em, -ú kníhtlačiareň i kníh- klávesy kohútí, -ia, -ie je klať, kolem báska kmásať,-šem, -šu, trhať, tlačiarňa, -rne, ž. 154 155

kokarda, -y, ž., znak lizmu; b) hospodár- kolo, -a, str., koleso kolportáž, -e, z., rozši­ ný sbor; komisionál­ kompliment, -u, m., po­ koketa, -y, ž.; koketo­ skosociálny smer, u- kolo i okolo rovanie tlačív; kol­ ny klona vať; koketný silujúci sa o zrušenie kolocier-sprárae sko­ portér; kolportovat komisionár, -a, m. komplot, -u, m., spri­ kokón, -a, m., zámotok individuálneho vlast­ rocel, -u, m. kolumbárium, -ia, str., komisný sahanie, vzbura motýľa (na pr. hod- níctva); kolektivista; kolodej, -a, m. holubínec; veľké hro­ komita, -u, m., povstalec komponista, -u, m., hu­ vábnika) kolektívny, hromadný kolodium, -ia, str., druh by s výklenkami pre komitét, -u, m., výbor dobný skladateľ komposesor, -a, m., kokos, -u, m.; koko­ kôleň i kôlňa, -lne, ž. lepidla popolnice komora, -y, ž.; komôr­ spolumajiteľ; kompo- sový; kokosovník koleno, -a, str.; kolien- kolohnát, -a, m. komando, -a, str., po­ ka; komorník sesorát, -u, m., spo­ koks,-u, m.; koksovňa, ko; kolenačky; kole- kolok, -!ku, m. (na ú- vel, velenie, veliteľ­ kompa, -y, ž. = prievoz ločný majetok, spo­ -vne, ž. natý; kolenný radnej listine) stvo; komandant al. kompaktný, súvislý, lumajiteľstvo kôl, kola, m.; kolík (v koleso, -a, str. = ko­ kolok, -lka, m. (kolok komandér scelený kompót, -u, m., zavá­ plote); iné je kolok, lo ; koliesko; kole­ v kolkárni) komár, -a, m. kompan, -a, m., druh rané ovocie kolku (na listinách) sár = kolár kolokvium, -ia, str., Komárno, -a, str.; Ko- kompánia, -ie, ž., sot- kompozícia, -ie, ž., kolacionovať, srovná- Kolchis, -idy, ž. skúška v podobe roz­ márňan; komárňan­ nina; spoločnosť vaf koliba, -y, ž.; kolíbka hovoru; kolokvovať ský komparativ, -u, m. skladba koláč, -a, m.; koláčik (malá koliba) Koloman, -a, m. komasácia, -ie, ž., sce- (druhý stupeň prí­ kompromis, -u, m., po- koľaj, -e, ž.; koľajnica kolibrík, -a, m. kolomaž, -e, i ; kolo- ľovanie pozemkov; davných mien, na pr. konanie, vyrovnanie, (iné je kolej, -e, i. kolidovať, odporovať mažník; kolomažnica komasovat starší je komparativ dohodnutie — kolégium) si navzájom kolóna, -y, ž. (vojsko kombinácia, -ie, ž., so- od starý); kompara­ kompromitovať, do­ kolár -a, m, = kolesár kolík, -a, m., malý kôl pochodujevkolonách) stavovanie; kombi­ tívny brému menu uško­ kolaudácia, -ie, z., kolika, -y, ž., bolenie kolonáda, -y, ž., stĺpo­ načný kompas, -u, m. diť schválenie brucha radie komédia, -ie, z.; kome­ kompendium, -ia, str., komptoir — viď kon- kolba, -y, z. kolimaha, -y, ž. (kry­ kolónia, -ie, ž., osada; diant súhrn, súbor, súbor­ toár kolčava, -y, ž. (drôte­ tý koč v povestiach; koloniálny; kolonista; komentár, -a, m., po­ ná učebnica komúna, -y, i., spolu­ nú košeľa) kolomaž) kolonizácia; koloni­ známky, výklad kompetencia, -ie, ž., vlastníctvo; komunál­ kolčovať — vlastne kolísať (sa), -sem, -šu; zovať kotnerciálny, komerč­ príslušnosť, oprávne­ ny klčovať kolíska koloratúra, -y, z., o- ný, obchodný nosť; kompetenčný; komunikácia, -ie, ž., koleda, -y, ž.; koled- kolízia, -ie, i , neshoda, zdobný spev, trylko- kométa (z kométa), -y, ž. kompetentný, opráv­ spojenie, verejná pre­ ník; koledovať spor vanie; koloratúrny komfort, -u, m., poho­ nený mávka kolega, -ii, ž., druh, kolkáreň / kolkárňa, kolorit, -u, m., zafarbe­ dlie, prepych kompilácia, i e, ž. (spi­ komuniké, str. neskl. spolupracovník v ú- -rne, ž.; kolkovať sa nie, farbitosť; kolo­ komik, -3, m.; komický; sovanie vypisovaním komunista, -u, m.; ko­ rade; kolegialita; ko­ =*= hrať sa v kolky rovať komičnosť i komic­ z iných spisov); kom­ munistický; komuniz- , legiálny koľko; koľkokrát i koľ­ kolos, -u í -a, m., obor; kosť pilátor; kompilovať mus kolégium, -ia, str., kolej, ko ráz; koľkoraký; kolosálny komín, -a, m.; kominár kompletný, úplný kôň, koňa, m.; mn. n., sbor; kolegiátny koľký; koľkosť kolotať, -ám, -ajú, točiť komisár, -a, m.; komi­ komplex, -u, m., súbor, a. kone, g. koni, d. kolej, -e, ž. — kolégium; kolkovať (kolky prilie- sa; kolotavý (pohyb) sariát, -u, m. súhrn koňom, /. koňoch, i. iné je koľaj, koľajnica pať) kolotoč, -a, m. komisia, -ie, z,, príkaz, komplikácia, -ie, ž., koňmi kolektivizmus, -zrnu, Kollár (Ján) kolovrat, -u, m.; kolo­ objednávka; úradné složitosť, spletenost; koňak, -u, m. (liehový m. (a) opak individua­ kolmý; kolmica; kolmo vrátok, -tku i -tka pokonávanie; skúšob­ komplikovaný, složitý nápoj) 156 157

konár, -a, m.; konárik; konštelácia, -ie, ž., po­ kontráš, -a, m. kondícia, -ie, ž., stav, banie (majetku, no­ da okolností; kon- konáristý stavenie hviezd, sbeh kontribúcia, -ie, ž., podmienka, zamest­ vín) junkturalista, vypočí- konať,-ám, -ajú; koná- okolností daň; kontribučný nanie konflikt, -u, m., spor tavec vaf kontrola, -y, ž., dozor; kondicionál, -u, m., konformný, rovnakej konkávny, vydutý, vy­ konštitúcia, -ie, i.; koncedovať, ustúpif, kontrolný; kontrolór podmieňovací spô­ podoby hĺbený (opak kon­ konštitucionálny; kontroverzia,- -ie, ž., povoliť sob; kondicionálny konfrontácia, -ie, ž., po­ vexný, vyhnutý, vy­ konštitučný spor koncentrácia, -ie, ž., kondolencia, -ie, ž., sú­ stavenie proti sebe, puklý) konštrukcia, -ie, ž., so- kontumácia, -ie, ž., ne­ sústredenie; koncen­ strasť; kondolovať vypočutie svedkov konklúzia, -ie, i., zá­ strojenie, náčrt, väz­ dostavenie sa na súd; tračný; koncentrický kondor, -a, m. (dravý pred obžalovaným ver ba; konštruktívny i poriadky proti náka­ koncepcia, -ie, ž., po­ vták) konfúzia, -ie, ž., zmä­ konkordát, -u, m., smlu- konštruktívny; kon­ ze (na pr. kontumá­ ňatie kondnktor, -a, m., tok va medzi štátom a štruktivizmus i kon­ cia psov=rozkaz za­ koncept, -u, m., náčrt; sprievodca vlaku kongeniálny, rovnaké­ cirkvou štruktivizmus tvoriť psov); kontu­ konceptný konec i koniec, konca, ho ducha konkrétny kontakt, -u, m., styk mačný koncert, -u, m. m. konglomerát, -u, m., konkubína, -y, ž., súlož- kontesa, -y, ž., gróf­ koncesia, -ie, ž., povo­ konečník, -a, m. (časť spletenina, smiešani- nica; konkubinát, -u ska dcéra; konteska kontúra, -y, ž., obrys lenie, ústupok; kon­ čreva) na, slepenina konkurencia, -ie, ž., sú­ kontinent, -u, m., pev­ konva, -y, ž. (ná­ cesionár konečný kongregácia, -ie, ž., ťaž, uchádzanie sa o nina; kontinentálny doba na mlieko); koncil, -u, m., cirkevný konexia, -ie, ž., spoje­ cirkevné sdruženie i niečo; konkurovať kontingent, -u, m., po­ konvička snem nie, vlivná známosť shromaždenie; kon­ konkurz, -r-zu, m., úpa­ vinný podiel konvalia, -ie, ž.; kon­ konciliantný, povoľný konfederácia, -ie, ž., gregačný dok, verejná súťaž kontinuita, -y, ž., sú­ valinka koncipient, -a, m., o- spolok štátov, spol­ kongres, -u, m., sjazd konope, -í / konôp, i. vislosť, spojitosť konvencia, -ie, ž., snovník (na pr. advo­ kov; sdruženie kongrua, -y, ž., zaru­ pomn.; d. konopiam konto, -a, str., účet; ä smluva kátsky); koncipovať, konfekcia, -ie, ž., ob­ čený dôchodok du­ ap., ako ulice; ko­ conto (tal, čítaj a konvent, -u, m., shro­ osnovať chod s hotovým šat­ chovných; d. a l. sg. nopný ; konopnica; konto), na účet maždenie koncipista, -u, m. (ú- stvom; konfekčný kongrui konôpka, -y, ž. (vták) kontoár, -a, m., učtá­ konverzácia, -ie, ž., radník) konfekt, -u, m., lahôdka koniar, -a, m.; koni? Konrád, -a, m. reň i učtárňa; kontoa- rozhovor koncovka, -y, i. rista, účtovník konvexný, vyhnutý, vy­ konferencia, -ie, ž., po­ reň i koniarňa konsekrácia, -ie, ž., za­ konca (predl. s gen.); kontokorent, -u, m., puklý rada kónický, kužeľovitý svätenie konca lúky — na konci bežný účet konvikt, -u, m., výchov­ konfesia, -ie, ž., (nábo­ koníča, -afa, str. konskripcia, -ie, ž., sú­ lúky kontraband, -u, m., ný ústav ženské) vyznanie; konidráč, -a, m. pis; konskripčný (ale končiar, -a, m. podludnícky tovar konvulzia, -ie, ž., kŕč; konfesionálny koník, -a, m.; koníček konskribovat) končistý kontradikcia, -ie, z., konvulzívny konfident, -a, m., dô­ konjektúra, -y, ž., do­ konský; konstvo protirečenie konzerva, -y, i.; kon- končiť (sa), -im, -ia; verník (najmä poli­ had, domnienka Konštantín, -a, m. kontrakt, -u, m., smlu- zervátor; konzervovať končíme robotu; rok cajný) konjugácia, -ie, ž., ča­ Konstantinopol, -a, m va konzervatívny, pridr­ sa končí konfirmácia,-ie, ž., pro­ sovanie = Carihrad žiavajúci sa starého; končitý testantské obnovenie konjunktív, -u, m., spo­ konštantný, stály kontrapunkt, -u, m., konzervativizmus kondenzácia, -ie, ž., krstného sľubu; kon- jovací spôsob; kon- konškolár, -a, m., spo­ náuka o hudobnej konzílium, -ia, str., rada zhustovanie; konden­ firmand; konfirmovaf junktívny lužiak skladbe konzistorium, -ia, str., zovať konfiškácia, -i e, ž., zha­ konjunktúra, -y, ž., sho- konštatovať, zistiť kontrasignovať 158 159

poradný sbor biskup­ kopulácia, -ie, ž., spo­ korektúra, -y, ž., opra­ sdruženie; korpora­ kosier, -a, m ; kosierik, Košariská, -ísk, str. ský; konzistoriálny jenie, sobáš va tívne, hromadne, sbo- kosierok (pero za pomn. konzorcium, -ia, str., kopyto, -a, str.; kopy­ korelácia,-ie,ž, vzťah; rom klobúkom) košarovať sdruženie tá r; kopýtko; kopyt­ korelatívny korpulencia, -ie, ž., tel- kosílka, -y, ž. (slučka, košeľa, -le, ž.; koše- konzul, -a, m.; konzu­ ník koreň, -eňa, m.; korie­ natosť, tučnosť; kor­ smyčka) ľový; košieľka; koše- lát, -u, m.; konzulár­ kôra,-y, ž.; kôrka; kô- nok; korenie; kore­ pulentný kosiť, -im, -ia lenka, košeľôčka ny; iné je konsul, ročka " . ňový; korenný; kore- korteš, -a, m.; korte- kosodiafnik, -a, m. košiar, -a, m. (na ovce), rím. úradník; kon- koráb, -a i -u, m. niar; korienkár šovať kosodrevina, -y, ž. lok. v košiari, mn. n. sulát koral, -u, m.; korálok; korepetítor, -a, m., o- korúhev, -hvi, Í korúh- kosoštvorec, -rca, m. košiare konzum, -u, m., spo­ Košice, -šic, ž. pomn.; koralový pakovateľ, domáci u- va, -y, ž. kosouholník, -a, m. treba ; potravné druž­ Košičan, Košičanka; korán, -u, m., islamská čiteľ korumpovať, skaziť, kost — z nem., správne stvo; konzument; košický; Košickom kniha zjavenia korešpondencia, -ie, ž., podplatiť chova, strava konzumný bohumínska železnica kôraveť, -ie, -ejú písanie listov; kore­ koruna, -y, ž.; korun­ kosť, -ti, ž.; kôstka (kry- kopa, -y, ž.; kôpka korba, -y, ž. (sane) špondent ka; korunný chľa); kôstka (a) ma­ košík, -a, m. kopať, -em, -ú; kopáč; korbáč, -a, m. korheľ, -a, m. — z nem., korupcia, -ie, ž., pod­ lá kost, b) v slivke); košina, -y, ž.; košinár kopačka (práca); ko­ korbeľ, -a, m. (nádoba) pijan, opilec; korhe- platenie, podkúpenie; kostička; kostený košnica, -e, ž. (slame­ pačka (ženská) korčuha, -y, ž. (nádo­ lica; korheľský korupčný kostí k, -a, m: = fosfor ný úľ) kopanica,-e, ž.; kopa­ ba) koridor, -u,' m., chod­ korytnačka, -y, i. = (prvok) Košťany, -ian, m.pomn. ničiar; kopaničiarsky korčule, -lí, ž. pomn., ba; priechodné úze­ kôstka, -y, ž. (a) malá (osada) kopec, -pca,m.; kopček; želva brusle; korčuľovať sa, mie Korytnica, -e, i. kosť, b) v slivke); kô- koštiaľ, -a, m.; koštiá- kopcovitý bruslit sa korigovať, opravovať koryto, -a, str.; kory­ stočka Í kostôčka, lik kopejka, -y, ž. (ruský kordiálny, srdečný Korint, -a, m.; korint­ tár; korýtko kostička; viď i kosť, koštovať - z nem., peniaz) Kordiliery, -lier, ž. ský Korzika, -y, i.; Kor- kôstka (kocka) správne ochutnávať, kopeň, -pňa, m. (na pomn. (horstvo v Ame­ Koriolán, a, m. zičan ŕ Korzikán; Kor- kostlivec, -vca, m. okusovať; koľko to pr. kopeň sena) rike) korisť, -ti, ž.; koristiť; zičanka; korzický kostol, -a, m.; kosto­ koštuje ? — správne kopia, -ie, ž., odpis, kordón, -u, m, reťaz koristný kosa, -y, ž.; kosička lík; kostolný; kostol­ koľko to stojí? napodobnenie; kopí­ vojenských stráží koriť sa, -im, -ia kosák, -a, m. ník; kostolníčit kotlár, -a, m. rovať; kopista kordován, -u, m. (jem­ kormidlo, -a, str.; kor­ kosba» -y, ž. Kostoľany, -ian, m. kotlík, -a, m. kopija, -ije, i., oštep ne vyrobená červená midelník kosec, -sca, m. pomn. , kotlina, -y, ž. kôpka, -y, ž.; viď ko­ kozia koža; topánky kôrnateť, -ie, -ejú kosiac, -a, m. (pero kostra, -y, ž. kotlovina, -y, ž pa i nej: kordovánky) kôrnatý z chvosta kohútieho, kostrnok, -nka, m. kotol, -tla, m.; L v ko­ kopneť, -ie, -ejú (uka­ korec, -rca, m. (nádo­ Kornel, -a, m.; Korné­ tetrovieho) (z pera) tle ; n.pi kotly; kotlík zovať sa z tajúceho ba z kôry, z dreva; lia kosička, -y, ž. (druh kostrbatý kotúč, -a, m.; kotúčka, snehu) miera — % jutra) kornuľa, -e, ž. = kor­ šatky na hlavu) kostým, -tr, m. -y, ž. kopnúť, -nem, -nú korekcia, -ie, ž., opra­ nútka (ovca) kosídliť i kosíiiť, -im, kosý kotúľ, -ar. m.; kotúľka, kôpor, kôpru, m.; kô- va korok, -rku i -rka, m.; -ia (uväzovaťna sluč­ koš, koša, m.; košík, -y, ž. prový korektný, správny korkový ku); kosílka -a, m.; košikár; ko­ kotúľať, -am, -ajú kopov, -a, m. (z mad'.), korektor, -a, m., opra- korporácia, -ie, ž., sbor, kosienka, -y, ž. = otava, šikársky; košikárstvo kotva, -y, ž.; kotevný; honiaci pes vovateľ spolok, spoločenstvo, mládza košarina, -y, ž. kotvica; kotviť 160 161

kov, -u, m.; kovový žiar, garbiar; kože- krajina, -y, ž.; krajin­ Krásno, -a, str.; krás- krčah, -a, m.;" krčiažok, sliar; kresliareň í'kre- kováč, -a, m.; kováčik; lužstvo ka; Slovenská kraji­ ňanský krčiažtek sliarňa kováčsky kožený na; krajinský; kra­ krásny,kômp. krásnejší krčiť (sa), -im, -ia; kr- kreslo, -a, str. kovať i kuf, kujem, kožiar, -a, m. jinský úrad, výbor; i krajší; krásne, krás- čievať (sa) kresťan, -a, m., kre­ kujú; kuj, kujte; ku- kožka, -y, z.; kožkár; krajinské zastupiteľ­ nejšie i krajšie (prísl.) krčma, -y, ž.; krčmič­ sťanka; kresťanský; júc; kul i koval ;kutý kožtička stvo krasocit, -u, m. ka; krčmár; krčmár­ kresťanstvo i kovaný; kovanie i kožovať = omietaŕ krajší, -ia, -ie (kômp. krasopis, -u, m.; kra- ka Kréta, -y, ž.; Kréťan; kutie kožovka, -y, i. = o- ocŕkrásny) = krásnejší sopisný kŕdeľ, -dľa, m.; kŕdlik krétsky kovolejáreň i kovole- mietka krákať, -am, -ajú; krá- krasovéda, -y, ž., este­ kreatúra, -y, ž., tvor kretén, -a, m., slabo­ járňa, -rne, ž. kožuch, -a, m.; kožú- koriť, krákoraf tika kredenc, -a, m., skriňa myseľný kovopriemysel, -slu, šek, kožúšok alebo Krakov, -a, m. krát piše sa spolu s' čí­ na riad Krézus, -zg, m. (vlast­ m. kožuštek Krakovany, -ian, m. slovkou, napr. trikrát, kredit, -u, m., úver né meno);krézus,-usa, koza, -y, ž.; kozička; kožušina, -y, z. po m n. šesťkrát (raz piše sa krédo, -a, str. (= ve­ m. — boháč kozí, -ia, -ie kožušník, -a, m. krakoviak, -a, m. osve: tri razy, šesť rím), vyznanie (viery) krhla, -y, ž.; krhlička kozák, -a, m.; kozácky kra, kry, ž: kráľ, -a, m.; kráľovič; ráz) krehký, kômp. krehkej­ krchňavý; krchniak; kozel, -zla, m. = cap krab, -a, m. (morský kráľovná; kráľka; Krá­ kráter, -erii i -era, m. ší; krehučký; kreh­ krcho = ľavoruký, ľa- kozí, -ia, -ie rak) ľova hoľa; kraľovrah. (otvor sopky); mn. kosť vičiak; viď i kršňavý, kozina, -y, ž., kozie krabica, -e, i.; kra­ kráľovský n., a. krátery krehnúť, -nem, -nú kršniak mäso bička Kralice, -líc, ž. pomn.; krátiť, -im, -ia krém i okrem kriak — správne krík kozfa, -aía alebo koz- kráčať, -am, -ajú; krá­ kralický; Králička bi­ krátko (prísl.) krematórium, -ia, str., kričať, -im, -ia, liatko, -a, str.; kozľací, ča vať blia krátkodobý ústav na spaľovanie krídlo, -a, str.; krídelko -ia, -ie Kračún, -a, m. — Via­ králik, -a, m.; králi- krátkozraký mŕtvol krieda, -y, ž.; kriedový kozmetika, -y, ž., pe­ noce ček krátky; kratší kremeň, -eňa, m.; kre- kriesiť, -im, -ia; krie­ stovanie krásy; koz­ krádež, -e, i. Kraľovany, -vian, i. kratochvíľa, -le/i.; menný; kremenistý senie; kriesiteľ metický kradnúť i krasf, -dnem, pomn.; kraľoviansky kratochviľný kremienka, -y, ž. (puš­ krik, -u, /n. kozmogonia, -ie, ž., -dnú; kradol, kradla kraľovať, -ujem kratušký ka) krík, -a, m. = malý náuka o vzniku sveta krahulec, -lca, m. krám, -u, m:, krámsky krava,-j, ž.; kraví, -ia, kremienok, -nka, m. ker; kríček kozmopolitizmus, krach, -u, m. (z nem.), kramár, -a, m. -ie; kravička; kravský kremík, -a, m. (prvok kriket, -u, TTZ. (hra) -zrnu, m., svetoob- hospodársky úpadok; kramľa — z nem., spoj­ kravata, -y, ž. — ná- silicium) krikľavý čianstvo; kozmopoli- skrachovať ka, skobka krčník krep, -u, m., riedka krikľún, -na, m. ta; kozmopolitický kraj, -a, m.; na kraji (la­ krápať, viď kropiť kraviar, -a, m.; kra- tkanina kriminál, -u, m., väze­ kozmos, kozmu, m., vice); krajan; krajný krapne, -í, ž. pomn., viarka krepčiť, -ím, -ia nie; kriminálny, trest­ svet; kozmický krájať, -am, -ajú; krá­ z nem., správne šišky kravinec, -nca, m., kra­ krepký, bujarý ný; kriminalista kozorožec, -žca, m. jač; krájané Kras, -u, m.; krasový vín, staja pre kravy kresať, -šem, -šú; kre- Kristián, -a, m. kozub, -a, m., krb; ko- krajciar, -a, m. krása, -y, z.; krásavica; kráže, -ov, m. pomn.= sačka; kresadlo Kristína, -y, ž. zúbok (pri peci) krajčír, -a, m.; krajčír­ kráska kruhy kresba, -y, ž. Kristus, Krista, m.; v. koža, -e, ž.; kožný; sky krásiť (sa), -im, -ia, krbka, -y, ž. (nádoba) kresliť, -im, -ia; kre­ Kriste; Kristus Pán kožený krajec, -jca, m. = krajík, krášliť kŕč, -a, m.; kŕčový, kŕ­ sliaci (kto knslí); kre­ Krišpín, -a, 7?7. koželuh, -a, m. = ko- -a; krajček, krajíček kraslica, -e, ž. čovitý sliace potreby; kre­ krištáľ, -u, 777., bezba- 11 162 163

revný,. číry kremeň; križovať kronika, -y, ž.; kroni­ Krupá, -ej, z?(obec) krvotok, -u, m. Sa nad hradskou kú­ krištáľové sklo (iné je krížovník, -a, m.; krí­ kár krúpa, -y, z.; krúpka; kryha,-y, i. — správne dolí) kryštál) žov n ícky Kronos, -na, m. krúpy, krúp, ž. pomn. kra kuchár, -a, m.; kuchár­ Krištof, -a, m. krížový; Krížové dni kropáč, -a, m. krupaj, -e, ž. krychfa, -e, ž. — ku­ ka; kuchársky kritérium, -ia, str., sku- krk, krku, m.; krček, kropiť, -ím, -ia;krápaf krupica, -e, z. bík; krychľový = ku- kuchyňa, -ne, ž.; ku­ šobný znak krčku, m. krôpka, -y, z., malá Krupina,-y, ž.; krupin­ bičný chynka; kuchynský kritik, -a, m., posudzo- krkavec, -vca, m. kropaj, kvapôčka ský Krym, -u, m.; krymský kujný; kujnosť vateľ; kritika; kritický Krkonoše, -noš, ž. krosna, -ien, str. pomn.; krupobitie, -ia, str. krypta, -y, i. kukať, -ám, -ajú; kuk­ kriváň,-a, m.; krivaňa, pomn.; krkonošský krosienka, -nok krutáň, -a, m., krutý, kryštál, -u, m.; kryšta­ núť -ne, i. krkva, -y, z, = záhyb, krošňa, -ne, i., nosa tvrdohlavý lizácia; krystalogra- kukla, -y, ž. Kriváň, -a, m. (vrch) vráska; krkvaf, vra­ krotiť, -im, -ia; kroti­ krútik, -a, m., ch.ostík fia; kryštalizovať (iné kúkoľ, -a /' -u, m.; kú- krívať, -am, -ajú štiť, krčiť teľ krútiť, -im, -ia (niečo je krištáľ = bezbarev- koľový krivda, -y, i. krm, -u, m.,i krma, -y, ž. krotký; krotší i krotkejší alebo niečím ný, číry kremeň) Kukučín (spisovatď) krivdiť, -im, -ia kŕmiť, -im, -ia krov, -u, m. krutka, -y, ž. (= šraub) kryť,-yjem,-yjú; krycí, kukučka, -y, ž.; kuku- kriveť, -iem, -ejú krmník, -a, m. krovie, -ia, str. (od ker) krútňava, -y, z. -ia, -ie (krycia farba, lienka; kukučkin krivica, -e, ž. krmný krovinatý krutohlavec, -vca, m. krycia hmota); kry­ kukurica, -e, ž. kriviť, -im, -ia krnáč, -a, m. (krivé krpateť, -iem, -ejú krutý júci, -a, -e; krytý; kufhať,-ám, -ajú; kuľ- krivka, -y, ž. ohnuté, hrčovaté dre­ krpatý krúžék / krúžok, -žku, krytie; krytina havý krivkať, -ám, -ajú vo); krnačky, -čiek krpec,-pca, m.;krpček; m.; krúžkovať krytosemenný kuli, -iho, m. (čínsky krivoprisažný; krivo- (sane) krpčiar kružidlo / kružítko, -a, kto; ktokoľvek = hoci­ nádenik) prísažník; krivoprí- krneť, -iem, -ejú krst, -u, m. str. kto; ktosi kulisa, -y, i. ktorý; ktorýkoľvek = sažníctvo kročaj, -a, m. krstenie, -ia, str.; kr­ kružina, -y, ž. = kro­ kulminácia, -ie, ž., vr­ krivoústy krochať, -ám, -ajú; stiny vina hociktorý; ktorýsi cholenie krivozubý krochkaf krstiť, -im, -ia; krstiteľ; kružnica, ^e, ž. (kružná ktosi kuloár, -a i-u, m., boč­ krivuľa, -le, ž.; krivuľ- krochmeľ — krstiteľnica čiara) ku = k ná chodba (na pr. ka správne škrob krstňa, -afa, str.; krst- krv, -i, z. Kubány, -ho, m.; Ľu­ v snemovni) krivý; krivší / krivejší krochmeliť — niatko krvácať, -am, -ajú dovít Kubány kult, -u, m., bohopocta, kríza, -y, ž., rozhodný správne škrobiť krstný, -ého, m.; krst­ krvaveť, -iem, -ejú kubický, kubičný, kubí­ pestovanie niečoho obrat, povážlivý stav kroj, -a, m. ná, -ej, ž. (stávať sa krvavým) kový = krychľový kultúra, -y, ž., vzdela­ kríž, -a, m.; krížik krojiť, -jím, -ja kršňavý = ľavoruký; krvaviť, -im, -ia (činit kubík, -a, m. — krychľa nosť, pestovanie nie­ krížaika, -y, ž. = krú- krok, -u, m.; krôčik, kršniak; viď i krch- • krvavým) kučeraveť, -iem, -ejú čoho; kultúrny žalka (z jablka, zo -a, m. ňavý, krchniak krvavník, - a, m. (zelina) kučeravý Kumán, -a, m.; kumán- zemiakov) krokodíl, -a, m. krt, -a, m.; krtica; krti­ krvavý kúdeľ, -le, i.; kúdeľka; sky križiak, -a, m.; križiac­ krokva, -y, ž.; krokvica nec; krtičnatý krvinka, -y, ž. kúdeľný kumulácia, -ie, ž., hro­ ky krom / krome, predl. krucifix, -u, m., kríž krvipreliatie, -ia, str. kudliť (sa), -im, -ia, madenie krížiť sa, -im, -ia s g. s telom ukrižovaného krvižíznivý = krvilačný vlniť sa; kudlatý kumys, -a, m. (tatársky krížnik, -a, m. krom obyčajný Krista krvnatý kúdol, -u, m.; kúdoliť nápoj z kobylieho krížny Krompachy, -ach, m. kruh, -u, m.; kruhový krvný sa (na pr. dym sa mlieka) krížom krážom pomn. kruch, -a, m (chleba) krvopotný kúdolí alebo prach kuna, -y, ž. * 165 164 kvóta, -y, ž., primera­ kyselina, -y, ž. (kyse­ kúpa, -y, i. kurzíva, latinské kovaný; kutie i ko­ kváriť, -im, -ia, ničiť, ný diel lina sírová ap.) kúpať (sa), -am, -ajú i písmo ležaté vanie hubiť kyanid, -u, m. kyslík, -a, m. (prvok -em, -u; kúpavať (sa) kúria, -ie, ž., pápežský kutáč, -a, m. kvarta, -y, ž.; kvartán kydať, -ám, -ajú oxygenium); kyslič­ /' kúpavať (sa), -am, dvor, zemiansky dom, kutať, -ám, -ajú kvartál, -u, m., štvrť- kýchať, -am, -ajú; kých­ ník; kyslíkový; ky­ -ajú; kúpač; kúpačka súd; kuriálny; kuriát- kuteľ, -tľa, m. (z nem.) ročie; časť mesta nuť sli čitý = kúpanie; kúpalište ny = tlsté črevo kvarteto, -a, str. kyj, -a, m.; kyjak; ky- kyslina, -y, ž. (voľačo kupčiť, -im, -ia kurič, -a, m. kutiť, -im, -ia kvartieľ — z nem., byt, kyslého) kupé, str. neskl., vozňo­ kuriér, -a, m., rýchly kutle, -í, m. pomn. bývanie janica kyslota, -y, ž. vý oddiel posol (z nem.) — droby kvas, -u, m.; kvások, Kyjev, -a, m. (v Rusku); kyslý; kyslé mlieko kupec, -pca, m. kuriozita, -y, ž., zvlášt­ KutnáHora; kutnohor­ -sku, m; kvasnice kyjevský kysnúť, -nem, -nú kúpeľ, -eľa, m.\ kúpeľ­ nosť ský -íc, ž. pomn. Kyjov, -a, m. (na Mo­ rave) ; kyjovský kysť, -ti, ž., kystka = ný; Bardejovské kú­ kúriť, -im, -ia Kúty, Kút, m. pomn. kvasiť, -im, -ia; kva­ Kyklady, ad, ž. pomn. strapec, štetka pele kurivo, -a, str. kuvik, -a, m.; kuvičí; senie r Kyklop, -a, m. (jedno­ Kysuca, -e, ž.; Kysuc­ kúpiť, -im, -ia kurizovať, dvoriť; ku- kuvikat kvestor, -a, m , poklad­ oký obor); kyklopský ké Nové Mesto kuplet, -u, m. rizant kúzelník,-a, m.; kúzel­ ník, výberčí; kvestúra kyla, -y, ž. — prietrž; kýška, -y, ž. = kyslé kúpny kúrňava, -y, ž. (prachu, ný; kúzelníctvo kvet, -a i -u, m., kve- kylavý; kylavosf mlieko; samokýška, ku podivu dymu, snehu) kúzlo, -a, str.; mn. g. tár; kvetník, -a; kvet­ kým medokýš --- kyslá kupón, -a i -u, m., od­ kuroptva, -y, ž. kúzel natý; kvetný kynožiť, -im, -ia voda stri žok kuruc, -a, m.; kurucký Kuzmány, -yho, m.; Kvetná nedeľa (z maď.), hubiť, ničiť, kyt, -a, m., veľryba; kúr, -u, m. = dym kurz,-rzu, m.; kurzista Karol Kuzmány kvičať, -ím, -ia márniť kytovci kura, -y, i.; kura, -aťa, kurzíva, -y, i., latinské kužeľ, -eľa, m. kvietok, -tka, m. kynúť, -niem, -nú kyta, -y, ž. (sväzok str. = kuriatko; kurča, písmo ležaté kváder, -dra, m.; mn. kvik, -u, m. = kvikot kypeť, -im, -ia ľanu, konopí) -afa = kurčiatko; kurí, kus, -a, m.; kúsok; kú­ n., a. kvádry kviľba, -y, ž. = kvílenie kvíliť, -im, -i K kýpeť, -pta, m., pahýl; kytica, -e, ž.; kytka -ia, -ie (kurie oko); štik; kúštiček kvadrát, -u, m., štvo­ kvinta, -y, ž.; kvintán kýptik, ->a, m. (okyp­ kývať, -äm i -em, -ajú kurací, -ia, -ie; kura­ kusadlo, -a, str.; mn. rec; kvadratický; kva- kvintakord, -u, m. tený úd); kyptiť / -u; kyvkat; kývnuť; cina; kurín; kurínec g. kusadiel dratúra kypreť, -ie, -ejú kyvadlo kúra, -y, ž., liečenie kúsať, -šem, -šu, hrýzť; kvintesencia, -ie, ž., kvákať, -am, -ajú kypriť, -im, -ia kyvot, -u, m.; kyvotat kurát, -a, m., vojenský kúsaj i kúš; kúsajúc / podstata kvalifikácia, -ie, i., po­ kyprý = kývať kňaz kúšuc súdenie; kvalifikačný kvinteto, -a, str. Kyrie eleison kyz, -u, m. (sirník, slú- kuratela, -y, ž., opa­ kustos, -oda i -osa, m., kvalita,-y, z., akosť i ja- Kvirinál, -u, m. kyrilica = cyrilica (druh čenina arzéniková a tera strážca; správca (mú­ kosť; kvalitatívny kvitancia, -ie, ž., po- slovanského písma) antimonová) kurátor, -a, m., opa­ zea) kvantita, -y, ž., koľ- istenka; kvitovať, po­ Kýros, -ra, m. kýže, káže, kéže trovník, poručník kušnier — správne ko- losf; kvantitatívny istiť kyrys, -u, m., náprsné kuratórium, -ia, str. žušník kvapeľ, -pľa, m.; kva­ kvitnúť, -em, -nú brnenie; kyrysár, ky- kuráž, -e, ž.; kurážny kút, -a, m.; kútik; kút- pľový kvočka, -y, ž. L, E. rysník kurča, -aťa, str.; kur­ ny; kútnica kvapka, -y, ž.; kva­ kvokať, -ám; -ajú k vôli; na pr.: k vôli kyseľ, -eľa, m. — kyslé, laba, -y, i.; labka čiatko i kuriatko kuť i kovať, kujem, ku­ pôčka tebe = pre teba; len str. (kyslá polievka, Labe, -a,str. (ako more, kurentný, bežný; ku- jú; kuj, kujte; kujúc; kvardián, -a, m., správ­ pri osobách i kyslý hustý odvar) -a) rentné písmo; iné je kul i koval; kutý / ne gvardián 167 166

lastúra, -y, ž. ľažkať, -ám, -ajú (det., labiála, -y, ž., hláska breží; jazero morskej lakmus, -usu, m. ľanovec, -vca, str. lata, -y, ž.; latka od ľahnúť) retná; labiálny vody v strede koralo­ ľaknuť sa, -nem, -nú; (rastlina) látať, -am, -ajú / -cem, lebka, -y, z., črep; le­ labilný, vrtkavý, kolí­ vého ostrova) ľakol sa lanský i laňajší -cu bečný; lebečná kosť savý ľahčiť, -ím, -ia lakomec, -mca, m. lanštiak, -a, m. laterálny, pobočný lebo laboratórium, -ia, str. láhev, -hvi, i láhva, -y, lakomiť sa, -im, -ia Laokoon, -oonta, m. latif undiá, -ií, str. pomn. lecičo, hocičo; lecikto, labuť, -ti, i.; labutí, -ia, z.; láhvička lakomý; lakomo lapať, -ám, -ajú (ohromné pozemkové hocikto; lecijaký -ie ľahkomyseľný lakonický, stručný, ú- lapidárium, -ia, str., majetky v rukách jed­ ledabolo labyrint, -u, m., bludište ľahkovážny sečný; lakonizmus sbierka kamenín notlivcov) ledač, -e, z.; ledačina Lacedemon, -a, m. ľahkoverný lakota, -y, ž.; lakôtka lapidárny, v kameň vry­ latina i latinčina, -y, ž.; ledačo; ledakto lacneť, -ie, -ejú ľahký; ľahší; ľahko; = lahôdka tý, výrazný, zreteľný latinský; latinizmus ledva, ledvy, ledvým či­ lacný, lacno; lacnosť i ľahšie; ľahkosť; ľa­ lakotiť, -im, -ia; lakot- lapis, -su, m., pekelný látka, -y, ž. nom = sotva lacnota hučký ný kamienok; lapisovaf latrína, -y, ž., jama na legácia, -ie, ž., vysla­ lačneť, -iem, -ejú ľahnúť (si), -nem, -nú; láktor — z nem., správ­ lapiť (sa), -im, -ia výkaly, žumpa nectvo; legačný lačný = hladný, hlado­ ľahol, ľahla, -o ne siaha; láktrovica lapsus, -psu, m., po­ láva, -y, ž. legalizácia, -ie, ž., u- vý lahodiť, -im, -ia — správne siahovica klesok, omyl lavica, -ce, ž.; lavička hodnovernenie, ove­ lad, -u, m., poriadok; lahôdka, -y, ž,; lahôd- ľaľa! (z hľa, hľa) Larisa, -y, ž. ľavica, -ce, ž. (ľavá ru­ renie ; legalizovať ladný kár ľalia, -e, ž.; Ťahový lárma — z maď, i nem., ka); ľavičiar legálny, zákonný lad, -u, m.; ľadový; ľad- lahodný = prijemný lalok, -a, m.; lalokový, hukot, krik, šum, lo­ lavína, -y, ž. legát, -a, m., vyslanec ný; ľadoveň /' ľadov- ľahostaj, -e, i.; ľaho­ laločný moz lávka, -y, ž. pápežský; legát, -u, ňa; ľadovec, -vca, m.; stajný lamač, -a, m. lárovia, -ov, m. mn. ľavný — správne levný m., odkaz ľadovica, -e, ž.; ľa- láhva, -y, i láhev, -i, lámať, -em, -u; lámaj i (ochranní bôžkovia ľavý legenda, -y, ž.; mn.g. dováteť i.; láhvička lám; lámajúc i lámuc; miest a domov v rím­ lawntennis (čitaj Ión- legend; legendárny Lada, -y, ž. (bohyňa) lach, -a, m.; mn. n. lámanie skom bájeslovi) tenis),-u, m. (ňra/o/?- légia, -ie, ž., vojenský lada — z nem., správne lási; lašský lamentácia, -ie, ž., be­ larva, -y, ž. (podoba vo tami a raketou) oddiel; legionár; le­ truhla, debna alebo laik (dvojslab.), -a, m., dákame, nariekanie vývoji hmyzu, maska) laz, -u, m., kopanice; gionársky bedna nekňaz, neodborník; lámka, -y, ž. laryngitis, -tidy, z., za­ pálenie hrdla lazík, -u, alebo lázok, Legiňa, -ne, ž.; Legi- Ladislav, -a, m. laický lampa, -y, ž.; lampár; lascívny, néhanblivý -zku; lazový; lazný; ňan, Legiňanka; le- ladiť, -im, -ia; ladič; lajka, -y, ž. (čierna ovca lampáš, lucerna lasica, -e, z.; lasička lazník; Lazy (miestne ginský ladička s bielou škvrnou) ľan, -u, m.; ľanový ; ľa- láska, -y, z.; láskať (sa); meno) legislatíva, -y, alebo le- ľadník, -a, m., vika lajno, -a, str.; mn. g. nárstvo; ľaništc láskavý; láskavo; lá­ lazár, -a, m., človek gislatúra, -y, ž.., zá­ ladom ležať lajen laň, -ne, ž. = jelenica; skavosť ťažko chorý konodarstvo ľadovateť, -ie, -ejú lak, -u, m.; lakovať lanka láskyplný, lepšie láska­ Lazár, -a, m. legitimácia, -ie, ž., o- ľadvie, -ia, str.; ľad­ ľak, -u, m., ľaknufie lán,-u, m. = záhon, roľa; vý lazaret, -u, m., nemoc­ právnenie, preukaz; vina, -y, ž.; ľadvino­ ľakať (sa), -ám, -ajú; mn. n., a. lány laso, -a, str. (povraz na nica legitimný; legitimo­ vý; ľad vinný ľakavý laňajší i lanský chytanie koni alebo laziť, -im, -ia vať; legitimovať sa lafeta, -y, ž., podsta­ lákať, -am, -ajú; láka­ lanceta, -y, ž. (chirur­ byvolov) lazúr, -u, m., blankyt- = preukázať sa vec dela dlo ; lákavý gický nástroj) lastovica, -e, ž.; lasto­ ' ná, nebová farba; la­ lehota, -y, ž.; lehôtka; lagúna, -y, ž. (jazero lakeť j lokeť, -kfa, m.; lano, -a, str.; lano­ vička; lastovičí zu rovy Lehota, Lehôtka morskej vody pri po­ lakťový i lokfový vý 168 169

(miestne mená); Le- lep, -u, m. Lethe, Lethy, ž. levný; levná cena libreto, -a, str., text o- Lietava, -y, ž. hofan, Lehofanka; le­ lepiť (sa), -ím, -ia; letište, -a, str. Levoča, -e, z.; Levočin, pery; libretista, pô­ lievč, -a, m., i lievča, -e, hotský liepať sa; lepidlo letka, -y, ž.; i letecká Levočanka; levočský vodca textu opery z. — lušňa, klanica lejak, -a, m.; lejavec; lepkavý sotnina sa volá letka; Levoslav, -a, m. Libuša, -e, ž. i Ľubuša (čast voza) lejavica lepší, -ia, -ie (kômp. od letky = krídla hmyzu lexikálny, slovníkový Libya, -ye, z.; líbyjský lievik, -a, m. lejár, -a, m.; lejáreň dobrý); lepšie, naj­ letkyňa, -ne,i. = pilotka lexikón, -na, m., slov­ líce, -a, str.; lícny liezť, leziem, lezú; Ie- i lejárňa lepšie (prísl.) letnica, -e, ž.; Letnice, ník; lexikálny licencia, -ie, ž., dovo­ zúc; liezol lekár, -a, m.; lekársky; lept, -u, m. -níc, z. (obec); Let- lezec, -zca, m.; lejecký lenie, oprávnenie (živ­ lift, -u i -a, m. (angl.), lekárstvo; lekáreň i leptať, -ám, -ajú ničan, -ka; letničky lež, spojka nostenské) zdviž, výťah (osôb lekárňa; lekárnik; le­ les, -a, m.; lesík; lesný; Letničie, -ia, str. (obec) ležať, -im, -ia licenciát, -u, m. (uni­ alebo veci) kárnický; lekárnictvo lesník; lesnícky letník, -a, m., besiedka ležérny, nenútený, ľah­ verzitná hodnosť) liga, -y, ž., spolok; li­ lekcia, -ie, ž., prednáš­ lesa, -y, ž., lieska; plot (v záhrade) kovážny licitácia, -ie, ž., dražba; gista ka, úloha, pokarhanie, z lieskového prútia; letný ležiak, -a, m. licitovať ligot, -u, m.; ligotať sa; napomenutie lesina; lesinový, prú­ leto, -a, str. lhár, -a, m. líčiť, -im, -ia; líčidlo ligotavý lektor, -a, m. tený letohrádok, -dku, m. lhať, lžem, lžú; lžúc; lži, líčko, -a, str. líhať, -am, -ajú lektúra, -y, ž., čítanie lesk / lisk, -u, m. letopis, -v, m. lžite; Ihal; Ihanie; viď lícny, -a, -e lichobežník, -a, m. lekvár, -u, m.; lekvár- lesknúť sa = lisknúť sa letopočet, -čtu, m. i luhať liečba, -y, ž.; liečebný; lichotiť, -im, -ia nieko­ nik; lekvárový lesť, ľsti, ž.; ľstivý letorost, -u, m. = ra­ liace — z nem., opraty liečiť, -im, -ia; liečivý mu; lichotiť sa = líš­ lem, -u, m.; lemovať leština, -y, ž. (od lie­ tolesť, -ti, 2. liadok, -dku, m.; liad- lieh,-u,m.;liehomer -u; kať sa; lichotenie; li- lemeš, -a, m. = rádio, ska); Ieštie, -ia; Le- letovať, zaletovať, svá­ kový liehovar,-u, m.; lieho­ chotník krojidlo (na pluhu) štiny, -in, ž. pomn. riť niečo kovom liahnuť sa, -nem, -nit ví na lichva, -y, ž. (rožný sta­ Lemnos, -mna, m. (obec) letovisko, -a, m. liana (trojslab.), -y, ž. liek, -u, m. tok; č. lichva — slov. len; len len leštiť, -im, -ia letún, -a, m. = lietadlo; (popínavá rastlina lien, -ne, ž. úžera); lichvár, kupec leniť sa; lení sa mi let, -u, m. iné je letec v tropických lesoch) lieniť sa (had sa lieni, s rožným statkom (č. leniveť, -iem, -ejú letáč, -a, m. (na úli) lev, ľva, m.; ľví, ľvia, liať, lejem, lejú; lej, t. j. svlieka starú ko­ lichvár = slov. úžer- lenivý leták, -a, m.; letáčik ľvie; ľvica; ľvíča, -aťa, lejte; lejúc; lial; liaty; žu) ník) léno, -a, str. ;\tnný; le- letargia,-ie, i., spavosť, str. liatie lienka, -y, ž. (chrobá- lichý, zlý, daromný, ník (kto má léno) nehybnosť levandufa, -le, ž. liatina, -y, ž. ček) prázdny, nepárny; li- lenoch alebo leňoch, letec, -tca, m. = pilot; levhart — vlastne leo­ liatovec, -vca, m. — lieno, -a, str. (hadia cho = zle, neslušne -a, m.; mn. n. leno- letkyňa, -ne, ž., pi­ pard, -a, m. spiežovec koža, lienenim svliek- Likava, -y, ž.; Likav- si; lenoška -y, z.; le- lotka; letecký = pi- leviatan, -a, m. (mor­ libačka, -y, ž. (drobný nutá) ka nošif lotský; letecký park ská obluda v židov­ pliešok s dierkou, na lieska, -y, ž.; lieskový; likér, -u, m., jemná lie­ Leon, -onta, m. (dielne, skladištia); skom bájesloví) ozdobu čepcov) lieskovec; lieskovica; hovina Leonidas, -da, m. leteckásotnina -letka; Levice,-íc, ž.; Levičan, Libanon, -onu, m. leština liknaveť, -iem, -ejú; lik- navý Leontína, -y, ž. letecký prápor=peruť Levičanka; levický libela, -y, ž., vodná vá­ Lieskové, -ého, str. (o- Leopold, -a, m. (2-3 letky); letectvo levita, -u, m., mn. č. le- ha, vážka bec) liktor, -a, m. (súdny Leopoldov, -a, m.; Leo- = pilotstvo; iné je viti, potomci z rodu liberalizmus, -zrnu, m., lietať, -am, -ajú; lieta- sluha v starom Ríme) poldovan, Leopoldo- letún = lietadlo Levi svobodomyseľnosť; cí; iietadlo =letún; likvidácia, -ie, ž., vy­ vanka; Ieopoldovský leteť, -im, -ia levneť,-ie,-ejú lacneť liberálny lietavica účtovanie (po vyúčto- 170 171

vaní rozchod spo­ Lipták, -a, m.; Liptáčka liter, -tra, m.; 1. (v) litre lohaza, -y, ž. = jač­ lopata, -y, ž.; lopatka Ľubľana, -ny, ž. (slo­ ločnosti, t. j. predaj Liptov, -a, m.; Liptov­ i litri; mn. n., a. litre menné krúpy; loházka lopta, -y, z. = č. míč vinský Ljubljana) majetku, zaplatenie ská župa; liptovská litera, -y, ž., písmeno. loj, -a, m.; lojový lopúch, -a, m.; lopušie Ľubochňa, -ne, ž.; Lu- dlžôb a rozdelenie bryndza mn. g. litier; literát, lojálny, zákonný, vláde lord, -a, m. bochnianka (potok); zvyšku); likvidačný; Hra, -y, ž., taliansky spisovateľ; literatúra, oddaný; lojalita Loreta, -y, ž.; loretán- lubochniansky likvidátor; likvidovať peniaz; iné je lýra písomníctvo; literár­ lojtra - z nem., správne sky Ľubomír, -a, m. likvidatúra, -y, ž. lis, -u, m.; lisovať ny rebrík, rebriny lorgnet (čitaj lorňet), Ľuboreč, -i, ž. limba i limbora, -y, ž. Lisabon, -u, m. litografia, -ie, ž., ka- lokaj, -a, m. -u, m., okuliare s rúč­ Ľuboslav, -a, m. (druh sosny) lisk i lesk, -u, m. menotlač; litograf; li­ lokál, -u, m., miestny kou ľúbosť, -sti, ž.; ľúbostný limec i lemec, -mca, m., lisknúf sa => lesknúť sa tografický pád (v skloňovaní); lorgnon (čitaj lorňon), Ľubovňa, -ne, ž.; ľú­ čes. límec; limeček list, -u, m.; lístok, -tku; liturgia, -ie, ž., obrad miestnosť; lokálny; -u i -a, m., monokel, bo vniansk / limit, -u, m., medza, vy­ listový (na pr. pa­ (cirkevný); liturgic­ lokálka (miestna že­ skielko na jedno oko ľubovoľný medzenie; limitácia; pier) ; listovný (styk) ; ký; liturgika leznica) los, -a, m. (zviera) ľubovonný ľubozvučný limitovať listovne (oznámit); Litva, -y, ž.; litovský lokalizácia, -ie, ž., u- los, -u, m., cenný papier, ľúby, -a, -e limonáda, -y, ž. listnatý Livius, -via, m. miestenie, omedzenie žreb, osud; losovať Lucemburg, -a, m.; lu- lineár, -a, m., pravítko listár, -a, m.; listáreň livrej, -e, i., oblek slu- na určité miesto; lo­ ťahať los, žreb lineárny i Iistárňa žebnícky kalizovať, umiestiť, o- losos, -a, m. (ryba) cemburský, ale Ján lingvistika, -y, ž., jazy­ lístie, -stia, str. lízať, -žem, -lu; lížuc; medziť (nemoc, po­ lotéria, -ie, ž.; triedna Lucemburský koveda; lingvista listina, -y, ž.; listinár; lízal; liznúť žiar) na určité miesto lotéria lucerna, -y, ž. línia, -ie, ž., čiara; linka; listinný Lloyd (čitaj Lojd) lokeť Í lakeť, -kťa, m.; lotor, -tra, m.; lotro vský Lucia, -ie, ž. linkovať lístok, -stku, m.; líst­ ľnica, -e, ž. (bylina) lokťový í lakťový lotos, -u, m. Lucián, -a, m. linoleum, -lea, str. kový ľnúť, Tnem, ľnú = lip­ lokomobila, -y, z. Lotrinsko, -a, str.; lo­ Lucifer, -a, m. lipa, -y, ž.; lipka; Upí­ listonoš, -a, m. núť lokomotíva, -y, ž. = ru­ trinský lúč, -a, m., smolienka, na. ; lipový lišaj, -a, m. (choroba, lobda — správne lopta. šeň lov, -u, m.; loviť; lovec; svietidlo; papršlek; Lipany, -ian, ž. pomn.; ale lyšaj — nočný mo­ č. míč lokša, -e, ž. (jedlo) lovčí lúčový; lúčovitý; lú- lipiansky týľ); lišajník, -a (rast­ loboda, -y, ž. (rastli­ lom, -u, m. Lovinobaňa, -ne, ž. čistý; lúčnatý lipeň, -pňa, m. (ryba i lina) na); lobôdka lomidrevo, -a, str. lož, lži, ž.; lživý lúčať, -am, -ajú = há­ staré meno mesiaca Iíšča, -aťa, str. (mláďa loď, -di /' -de, ž.; lod- lomikameň, -a, m. lóža, -e, í. dzať; lúčiť, -im, -ia júna) líšky) ka,-y, ž.; lodička; lo­ lomiť, -im, -ia lóže, -a, str.; lôžko = hodiť lipeť, -im, -ia liščí, -ia, -i e denica; lodivod, -a, Lomnica, -e, ž.; lom­ ložisko, -a, str. lučba, -y, ž.; lučebnina; lipky; lipkavý lišiak, -a, m. m.; lodník, -a, m.; nický lôžko, -a, str.; viď ló­ lučebný lipnúť, -nem, -nú = ľnúť, lišiť (sa), -ím, -ia lodný; loďstvo,-a,str. lomoz / hlomoz, -u, že Lučenec, -nca, m.; lu- Tnem líška, -y, ž. loden, -u, m.; lodenový m.; lomoziť ľstivý čenský (nie: lučenec- Lipová, -ej, ž.; Lipo- líškať sa, -am, ajú; lodyha, -y, ž. = byľ, Londýn, -a, m.; lon­ lub, -u, m. (v dube' je ký) van, Lipovanka; li­ Iíškavý nať dýnsky mlynský kameň; ,lub lučina, -y, ž. = lúka, povský lišťať sa, -ím, -ia = logaritmus, -mu, m.; lônik, -a, m. = zákolník sita'; má ,za lubom') lúčka Lipovec, -vca, m.; Li- lisknúť alebo lesknúť logaritmický (čast voza, na konci ľúbezný; ľúbeznosf lúčina, -y, ž., lúčivo, str. povčan; lipovský sa logika, -y, ž., náuka o osi) Ľubietová, -ej, ž. (hrom.) =s lúče Lipsko, -a, str.; lipský litánie, -ií, ž. pomn. myslení; logický lono, -a, str.; Iónový ľúbiť (sa), -im, -ia lúčiť sa, -irŕi, -ia 172 173

Lučivná, -ej, ž. luna, -y, ž. = vlna (na ľvový — správne ľví Macedónia ;' Makedo- magister, -stra, m. majorán, -u, m. lúčka, -y, ž.; Lúčky, vode) lýceum, -ea, str.; ly- nia, -ie, ž.; Macedo- magistrát, -u, m., mest­ majorát, -u, m., star- -čok, ž.pomn. (miest­ luna, -y, ž. (z lat), ceálny nec i Makedonec, ský správny úrad šinstvo; majorátny ne meno); Lťičan, Lú- mesiac (osvetlený) Lýdia, -ie, z. -nca; macedónsky ;' magnát, -a, m., veľ­ majorita, -y, ž., väčši­ čanka; lúčanský luneta, -y, ž., maľba na lyhať — v/ď lhaf, luhať makedonský mož na ľud, -u, m.; vok. ľude i polmesiacovom poli (puška zlyhá) Macchiavelli (čítaj Ma- magnet,-u, m., magne­ majster, -stra, m ; maj­ ľudu; mn. č. ľudia, lupa, -y, z. = kôra, šu­ lyko, -a, str.; lykový; kiaveli),-iho,m ;mac- tický; magnetizmus strova, -ej, ž. (maj­ ľudí, ľuďom, ľuďoch, pina; lupiny; lupinky lykovec chiavellizmus, politi­ Magnificencia, -ie, ž. strova žena); maj­ ľuďmi; ľudový lúpať (sa), -am, -ajú, i lykožrút, -a, m. (chro­ ka, založená na ná­ (titul rektora univer­ strovať; majstrovský ľudák, -a, m.; ľudácky; -em, -u bák) silí zity) mak, -u, m.; makový ľudácka lupeň, -eňa, m.; lupe- Lykurgos, -rga, m. macko, -cka, m., med­ Magura, -y, ž. makarony, -ov, m. po- lúdif, -im, -ia nitý; lupienok, -nka lymfa, -y, ž., miazga veď mahagón, -a z -u, m. množ. (trubičkovité Ľudmila, -y, ž. lúpež, -e, ž.; lúpežník lynčovať (trestať ná­ macocha, -y, ž.; ma- (druh čierneho dre­ rezance) ľudnatý lúpiť, -im, -ia hlym súdom fíidovým) cochin; macošský va); mahagónový makať, -ám, -ajú; ma- ľudojed, -a, m. lúskaf, -am, -ajú Lyon, -a, m. mača, -afa, str.; mača­ Mahomed — spisovne kateľný ľudomil, -a, m. lušeň / lušňa, -šne, ž. lýra, -y, ž.; lyrik, -a, cí; mačiatko, -a, str. Mohamed Makedonia i Macedó­ Ľudovít, -a, m. = klanica, lievč (časť m.; lyrický; lyrika (iné máčať, -am, -ajú mach i moch, -u, m.; nia, -ie, ž.; Makedo­ ľudožrút, -a, m. voza) je Hra) máček, -čka, í máčik, machový i mochový; nec /' Mačedonec, ľudský; ľudstvo lúštiť, -im, -ia lysý; lysina

mokrý monštrum, -stra, str.,o- Morfeus, -ea, m. tený človek; motož- mravný; mravnosť, -ti, mrtviť,-ím, -ia, i'mŕtviť, moľ, -a, m.; morový bluda, netvor morfium, -ia, str., uspá­ ka, -y, z. = motolica z.; mravnostný -im, -ia molekula, -y, ž., čia­ monštrancia, -ie, ž. vací liek; morfinista, motor, -a i -u, m., hnací mravopočestnosť, -ti, mŕtvola / mŕtvola, -y, stočka hmoty; mole­ montánny, banícky, -u, m. (kto sa mor- stroj; motorický; mo­ i. ž.; mn. g. mŕtvol i kulárny banský fiom opája, omamu­ torový mravouka, -y, i. mŕtvol je) mólo, -a, str. (ochranná montáž, -e, ž., sosta- motúz, -a, m. mráz, mrazu, m. (od mrtvý, -á, -é, / mŕtvy, kamenná hrádza vovanie (na pr. stro­ morfológia, -ie, ž., tva­ motyka, -y, ž.; motyčka genitivu počnúc -a-); -a, -e; Mŕtve more v prístave); molový jov) roslovie motýf, -a, m.; motýlik, /. mraze, mn. n., a. mrváň, -a, m. (pletený moloch, -a, m. Montblank, -u, m.(vrch) morganatické manžel­ -ika (i motýlek, -Fka), mrazy; bod mrazu; koláč) molový (akord) montér, -a, m., sosta- stvo, nerovné m.; motýľovitý mrázik, -a mrvance, -ov, m.pomn. moment, -u, m., chví­ vovateľ strojov moriak, -a, m.; morka, movitý - správne hnu­ mraziť, -im, ia; mra­ mrvenina, -y, ž. ľočka; momentánny, monumentálny, veľko­ -y, ž. teľný (majetok) zivý; mrazivo mrviť (sa), -im, -ia okamžitý Móric, -a, m. lepý mozaika, -y, i., obraz, mraznica, -e, ž. mrzák, a, m., kalika; monarcha, -u, m., moc­ mor, -u, m.; morový moriť, -im, -ia sostavený z farbistých mrcina, -y, ž. = zdoch­ mrzačiť, kaličif nár; monarchia; mo­ mora, -y, ž. (nočný morský kamienkov lina mrzeť (sa), -im, -ia narchický motýľ) moruša, -e, ž. (strom) mozog, -zgu, m. mrena, -y, ž.; mrenič- mrzký; mrzkejší; mrz- monastier, -a, m., klá­ moralita, -y, ž., mrav­ mosadz, -i, ž.; mosadz­ mozof, -a, m.; mozoľo- ka; mrienka kost štor pravoslávny nosť ný vatý; mozolif sa mreť, mrem, mrú ; mri; mrznúť, -nem, -nú Mongol, -a, m.; mon­ morálka, -y, ž., mra- Moskva, -y, ž.; mo­ možnosť, -ti, ž. mrúc; mrel mrzutý golský vouka, mravnostný skovský možný; možno; ne­ mreža, -e, ž.; mriežka; msta, -y, ž. Monika, -y, ž. cit; morálny moskyt, -a, m. (druh možno; ak je možno mrežový; mriežkový mstiť, -im, -ia; mstiteľ; monitor, -a, m. (vojen­ moratórium, -i a, str., komára) =čes. možno-li mrhať, -ám, -ajú; mr- mstivý ská menšia loď) predĺženie lehoty tnoslem;' moslim, -a, m. mračiť sa, -im, -ia hač; mrhavý; mrhá- mšica, -e, ž. monogamia, -ie, ž., jed- Morava, -y, ž.; Mora­ (prívrženec islamu) mračno, -a, str. vať mučeník, -a, m.; muče­ noženstvo van i Moravec; mo­ most, -a, m.; môstok, mračný mrcha = mrchavý; mr­ nica; mučenícky monografia, -ie, ž., spis ravský -tka, m.; mostík, -a, m.; mrak, -u, m.; mráček, cha, -y, ž. mučiareň / mučiarňa, o určitom predmete morča, -afa, str.; mor­ mostový, mostný -čka i -čku; mračný mriežka, -y, i.; mriež- -rne, ž. monogram, -u, m. čací; morčiatko mostina, -y, ž. mrákava, -y, ž. kovať mučiť, -im, -ia; mu- monolit, -u, m., stĺp more, -a, str., mn. n. mostné, -ého, str. mrákota, -y, i. mrk, -u, m. čievat; mučiteľ; mu- z jedného kameňa moria, g. morí, d. mošna, -y, ž. mramor, -u, m.; mra­ mrkať, -ám, -ajú; mrk­ čidlo monológ, -u, m., sa- moriam, ak. moria, /. motať, -ám, -ajú, i -cem, morový núť múčka, -y, ž. momluva moriach, instr. mó­ -cú; motaj; moták; mraštiť sa = vraštiť sa mrkev,-kvi, i mrkva, -y, múčnica, -e, ž. monopol, -u, m., výsa­ rami ; Jaderské mo­ motovidlo mrav, -u, m. ž. múčnik, -a, m. da, výhradný predaj re, Čierne more motív, -u, m., pohnút­ mravčať, -im, -ia=fňu­ mrmlať i mumlať, -lem, múčny monoteizmus,-zrnu, m., morená, -y, ž., ľadov- ka, základná myšlien­ kať; mravčiak -lú mudrc, -a, m. viera v jediného Bo­ cový nános (štrk, bal­ ka; motivovať mravec, -vca, m.; mra- mrštiť, -im, -ia múdry; mudreť, -iem, ha; monoteista vany) moto(z motto), -a, str., venište, mravenisko; mrtveť, -iem, -ejú -ejú; múdrosť; mu­ monotónny, jednotvár­ Morena, -y, z. (bohy­ heslo mravčí, -ia, -ie mrtvica / mŕtvica, -e, ž: drovať ny ňa) motoh, -a, m., pomä- mravenečník, -a, m. = porážka muezín, -a, m., moha 184 185

medansky vyvolávač muškát,-u, m.; mušká­ mykať, -ám, -ajú (na mýtický, bájny, báje- nábitok, -tku, m. — ná­ -čerpajú; načerpaj i na modlenie tový pr. plecami); myknúť slovný boj načerpi muflón, -a, m. (divá mušketa,-y,i.; muške­ mýliť, -im, -ia mýtne, -eho, str. nablízku (prisl.) načierať, -am, -ajú (od ovca, Ovis musimon) tier, -a, m. mýlka, -y, ž.; mylný; mýto, -a, str.; mýtny; nábob, -a, m., boháč načreť), čerpať, nabe­ mucha, -y, ž.; muší, mušia, -le, ž.; mušľový mylne; mýlivý mýtnik; mýtovnica; náboj, -a, m. rať; načierací, nabe- -ia, -ie; mušinec mušt, -u, m. myrha, -y, ž. mýtovník; Mýto nabok (prisl), stranou rací; načieradlo načim = treba muchotrávka, -y, ž. mutácia, -i e, ž., pre­ myriada, -y, ž., 10000, (miestne meno) náboženstvo, -a, str.; načínať, -am, -ajú múka, -y, ž. (= trápe­ mena nesčíselné množstvo mytológia, -ie. ž., báje- náboženský náčinie, -ia, str., alebo nie) mútiť, -im, -ia myriameter, -tra, m. slovie nábožný múka, -y, ž. mútňava, -y, ž. (= 10.000 m) mýtus, -tu, m., báj nabrať, -berem, -berú; náčin, -u, m. mulica, -e, ž. mutný myrta, -y, ž.; myrtový mzda, mzdy, i.; mzdový naberať načisto (prisl.) multiplikácia, -ie, ž., mútovník, -a, m. mys, -u, m. mžik, -u, m.; mžikový nábrežie, -ia, str.; ná­ načreť, načrem, na­ množenie, násobenie mútvica, -e, i. = ha- myseľ, -sli, ž. mžikať,-ám,-ajú; mžik- brežný čerpať, nabrať (vo­ múmia, -ie, ž., balzamo­ barka* mysleť, -lím, -Ha; my­ núť nabrúsiť, -im, -ia dy); načierať vaná vyschla mŕtvola Múza, -y, í. (bohyňa sli, -ite; myslel; my­ nabrýzgať, -am, -ajú náčrt, -u, m.; náčrtok mumlať i mrmlať, -lem umení a vied) slený; myslenie; my­ N, Ň. nabrzlý (nahrzlé mlie­ načrtať, -ám, -ajú; na­ -lú; mumlavý múzeum, -ea, str.; mu­ sliteľ ko) črtnúť náčrtník, -a, m. munícia, -ie, ž., strelivo zeálny •/ múzejný mystérium, -ia, str., na! nate! = tu máš! tu nabudúce (prisl.) načúvať, -am, -ajú municipalita, -y, ž., muzika, -y, ž.; muzi­ tajomstvo, tajná bo­ máte! nabúchať, -am, -ajú nad i nado (predl.) správa mesta; muni- kálny; muzikant hoslužba; mysteri­ nabádať, -am, -ajú = po­ nábytok, -tku, m.=ná­ nadájať, -am, -ajú; ná- cipálny, mestský muž, -a, m.; mužík; ózny vzbudzovať radie; nábytkový municipiUm, -ia, str., mužný; mužský mysticizmus, -zrnu, m. nábeh, -u, m. nabývať, -am, -ajú = na­ doj (starorímske) svobod- mužatka, -y, ž., ama­ mystif ikácia, -ie, ž., kla­ nabehať (sa), -ám, -ajú dobúdať naďalej (prisl.) né mesto zonka manie, mámenie nabehlina, -y, z. nácesto, -a, str. (kúsok nadaný; nadanie muríificencia, -ie, ž., mužneť, -iem, -ejú mystika, -y, ž., tajomné nabelastý cesta miesto droždia) nadarif sa, -im; -ia, štedrosť; munificent- mužský učenie; mystický, ta­ naberať, -ám, -ajú; na- nacionál, -a, m., ná- prísť vhod ný mužstvo, -a, str. jomný berač; naberačka rodniar; nacionálny, nadarmo (prisl.) múr, -u, m., zeď; mú­ my, mn. n. od ja; iné myš, -i, ž.; myší, -ia; nabídka, -y, ž. — po- národný; nacionali­ nadať, -dám, -dajú rik, -a; murovaf, zdif je mi jedn. d. od ja -ie (myšia diera); núknutie, oferta; na- zmus nadávať, -am, -ajú; na­ Muráň, -a, m.; Murán­ (dajte mi chleba; my myška, myšička bídzat, -am, -ajú = po­ nacvičiť (sa), -im, -ia dávanie; nadavač sky hrad; muránsky ti nedáme!) myšiak, -a, m. (vták) núkať; nabídnut, nácvik, -u, m. nadávka, -y, i. (od na­ murár, -a, m., zedník; my! myte! (rozk. sp. myšiť sa = plašiť sa -nem, -nu = ponúknuť načať, -čnem, -čnú; na­ dávať) murársky, zednícky od myť) myška / myšička, -y, ž. nabiediť (sa), -im, -ia čal; načatý; načatie nadbehať; nad behávať; murín, -a, m. = černoch; mydliť, -im, -ia myšlienka, -y, ž.; my­ =natrápiť (sa) náčelie, -ia, str. nadbehnúť murínsky= černošský mydlo, -a, str.; my diel­ šlienkový . nabíjať, -am, -ajú; na­ náčelník, -a, m.; náčel- nadbytok, -tku, m. museť, -im, -ia ko; mydlár; mydlina myť, myjem, myjú; my, bíjací; nabijač; nabi- níčka; náčelnícky nádej i nádeja, -e, ž.; muší, -ia, -ie (od mucha) Myjava, -y, ž.; Myja- myte; myl; mytý; jak náčelný nádejný muška, -y, ž.; múša, vec; myjavský mytie; mycí, -ia, -ie; nabiť, -ijem, -ijú nie­ načerpať, -čerpám i nádejať sa, -ejem, -ejú -afa, str. myk, -u, m. mytie = umývanie koho, niečo; nabitý -čerpem, -čerpú i nadeliť, -im, -ia; nade- 186 187

Fovať; nádielka (via­ nadol (prisl.) nadviazať, -žem, -žu; náhodilý nach, -u, m., purpur; nájsť, nájdem, najdú; nočná nádielka) nádor, -u, m. nadväzovať nahodiť, -im, -ia; na­ nachový nájdi, -te; našiel, na­ nadeň = nad neho nadostač (prisl.) nadvíhať, -am, -ajú; hádzať nachádzať (sa), -am, šla; nájdený nádeník, -a, m.; náde- nadovšetko (prisl.) nadvihnúť náhon, -u, m. (pri -ajú najtiaž = najťažšie nícky; nádeníčka; ná- nadpis, -u, m. nádvorie, -ia, str. mlyne) nachodiť (sa), -im, -ia; najúprimnejší deníčif nadpísať, -šeni, -šu nádvorník, -a, m. náhončí, -ieho, m. nachádzať (sa), -am, najväčší nadeť, -ejem, -ejú ; na- nadpolovičný nádych, -u, m. nahonobiť, -im, -ia = -ajú najväčšmi dievaf nadporučík, -a, m. nadýchať (sa), -am, nagazdovať, nahospo- nachvat (prisl.) najviac i najviacej Nadežda, -y, z. nadpriasť, -pradiem, -ajú dárit nachýliť, -im, -ia; na- najvýš i najvyššie nadháňať, -am, -ajú -pradú; nadpriadať nadýmať, -am, -ajú; na- nahor (prisl.) chyľovať; náchylný; nakázať, -žem, -žu nádhera, -y, ž.; nád­ nadprirodzený dýmavý; nadymač nahorklý náchylnosť nakaziť,-im, -ia; náka­ herný; nádhernosť ňadrá, ňadier, str. nadzemský nahosemenný nachystať, -ám, -ajú za ; nákazlivý náklad, -u, m.; nákladný nadhlavník, -a, m. pomn. nadživotný(nadživotná nahota, -y, ž. nachytať, -ám, -ajú nakladať, -ám, -ajú; nádcha, -y, ž. nadrapiť, -im, -ia; na veľkosť) nahovárať, -am, -ajú; naisto (prisl.) nakladací; nakladajú­ nadchádzať, -am, -aj' drapovať sa nafta, -y, i.; naftový nahovárač; nahovoriť naivný, prirodzene pro- ci; nakladač; nakla­ nadchnúť, -nem, -nú nadrať, naderem, -rú naftalín, -u, m. niekomu niečo i nie­ stodušný; naivnost dačka = nakladacia nadievať, -am, -ajú nadraziť, -im, -ia; nad- naháč, -a, m. koho na niečo najada, -y, ž. (rusalka uhorka; nakladateľ; nádievka, -y, ž. rážaf nahádzať, -am, -ajú náhovorky, -iek, ž. v gréckom bájeslovi) nakladateľstvo nadísť, -idem, -ídu nádražie, -ia, str. naháňať, -am, -ajú pomn. najať, najmem, najmú; nakloniť, -im, -ia; na­ nadľahčiť, -im, -ia nadreť sa, -drem, -drú nahat - správnenechať nahrabať, -em, -ú najal, najatý kláňať, -am, -ajú; na­ nadlesný, -ého, m. nadriadený nahľadať sa, -ám, -ajú náhrada, -y, ž.; ná­ najavo (prísl.) klonený nadľudský nadrobiť, -im, -i a nahľadeť sa, -im, -ia hradný ; náhradník, najbližšie náklonný; náklonnosť nadmieru (prísl.) -a, m. nájdený; nájdenie nadržať, -am, -ajú nie­ nahlas (prisl.) nákolesník i nákolník, nadmietnuť, -nem, -nu, komu; nadržovaf náhle - len čo nahradiť, -im, -ia; na­ najedovať (sa) správne namietnuf; nádržka, -y, ž. nahliadnuť, -nem,-nu; hrádzať, -am, -ajú; najesť sa, -jem, -ješ, -a, m. nadmietka, správne nadsadiť, -im, -ia; nad- nahliadať, -am, -ajú nahradzovať; nahra- je, -jedia; najedený nakoľko námietka sádzka náhliť sa, -im, -ia; ná­ diteľný najímať, -am, -ajú; na- nakopať, -pem, -pú nadmúť, nadmem, na- nadskočiť, -im, -ia hlivý nahrať sa, nahrám sa jímací; najímač / na- nakopiť,-im, -ia dmú nadsmyselný nahluchlý náhražka, -y, ž. jimač; najímateľ nákova, -y, ž. nadnes (prisl.), na dne­ nadstaviť, -im, -ia náhly; nahlo; náhlosť náhrdelník, -a, m. najmä, menovite, hlav­ nakrájať, -jam, -jajú šok nadšenie, -ia, str.; nad­ nahmatať, -ám, -ajú nahriať, nahrejem, -jú ne nakrátko (prísl.) nádoba, -y, ž.; nádobka ; šený nahnať, naženem, -nú nahŕňať, -am, -ajú nájom, -jmu, m.; ná­ nákrčník, -a, m. nádobie nadto (prísl.) - okrem nahnevať (sa),-ám,-ajú náhrobok, -bku, m.; ná­ jomné, -ého, str. nákres,-u,m.;nákresný nadobro (prisl.), cel­ toho nahniť, -ijem, -ijú; na- hrobný nájomník, -a, m. (kto nakresliť, -im, -ia kom, úplne naduť (sa), -ujem, -ujú; hnilý náhubok, -bka, m. vezme niečo do náj­ nakriatnuť, -nem, -nu nadobudnúť,-nem,-nú; nadutý; nadutosť nahnúť,-nem,-nú; na- nahý mu) = skrotiť, ohnúť; na­ nadobúdať -am, -ajú nadužiť, -ijem, -ijú; hnutie; nahnutý nahýnať (sa), -am, -ajú najprv kloniť ; nahovoriť nie­ nadobyčajný nadužívaf, nadužíva­ náhoda, -y, ž.; náhod­ (od nahnúť) = nahý­ najsamprv komu niečo i niekoho nadojiť, -jím, -ja nie ný bať (sa) najskorej / najskôr na niečo 188 189 nakriviť, -im, -ia; na- namáhať sa, -am, -ajú; naniesť, -nesiem, -nesú napichnúť, -nem, -nú; nápomocný nárada, -y, ž. = rada, krivenie; nakrivený namáhavý nanivoč = na nič(nani- napichať; napicho­ naponáhle (prisl.), návrh nákup, -u, m.; nákup­ namataf — správne na­ voč 'obrátiť = zničit, vať náhle, naspech, chvat- náradie, -ia, str. ný hmatať znivočiť); viď i vni voč napínať, -am, -ajú; na­ ne narádzať, -am, -ajú = nakúpiť, -im, -ia námel, -u, m., nános ňaňo, -a, m., otec; ňan.- pínací; napínavý nápor, -u, m. radiť, navrhovať nákyp, -u, m. námer, -u, m. ka; ňaníček nápis, -u, m. naporúdzi (prisl.), po náramnlca, -e, ž. nakyslý; nakyslastý námesačník, -a, m.; ná- nános, -u, m. napísať, -šem, -šu ruke, na rane, poho­ náramný nakysnúť, -ne, -nú mesačný nanosiť, -im, -ia; na­ napiť sa, -pijem, -jú; tové naráňať, -am, -ajú nálada, -y, ž.; nála­ námestie, -ia, str. nášať napitie naposledy, naposledok narásť, -rastiem, -rastú; dový námestník, -a, m.; ná- nanovo (prisl.) náplasť, -sti, ž. (prisl.) narástol naladiť, -im, -ia mestný nanútiť, -im,-ia; nanu­ naplat (prisl.) = platné; naposmievať sa, -am, naraz (prisl.) naľakať (sa), -ám, -ajú Námestovo, -a, str. covať nič naplat -ajú náraz, -u, m. naľavo (prisl.) námezdný; námezdná naoko (prisl.); iné je na náplava, -y, ž.; náplav- napospas (prisl.) naraziť, -im, -ia; nará­ nalepiť, -im, -ia; nalie- smluva oko ný napospol (prisl.) žať pať; nalepovať namieriť, -im, -ia naopak (prisl.) naplaviť, -im, -ia; na­ napotom (prisl.) narážka, -y, ž. nálepok, -pku, m. namiesto (prisl. ipredí. naostatok (prisl.), na­ plavený; naplavenina napraviť, -im, -ia; na­ narcis, -u, m.; Narcis, nálevník, -a, m. s gen.) posledy napliesť, -pletiem, -ple­ právať; napravovať -a (meno) nález, -u, m. namietať, -am, -ajú; naozaj; naozajstný tú náprava, -y, ž./náprav­ nárečie, -ia, str.; náre­ náležať, -ám, -ajú; na- námet, -u, m.; na- nápad, -u, m.=napad­ náplň, -ne, ž. ný, nápravník čový lezateľ; naliezf mietnuf; námietka,-y, nutie naplniť, -im, -ia; napĺ­ napravo (prisl.) nárek, -reku, m. nálezca, -u, m. i. napadať, -ám, -ajú; na­ ňať; naplňovať naprázdno (prisl.) nárez, -u, m. nalezenec, -nca, m.; námorný; námorník, -a, padnúť, -nem, -nú ; napľuť i napľuvať, napred (prisl.) narezať, -žem, -žú nalezinec, -nca, m. m.; námornícky; ná­ napadalo, napadlo -ujem, -tijú napriek tomu — ne­ nariadenie, -ia, str. (ústav) morníctvo snehu napnúť, -nem, -nú; na­ správne, sloven. nariadiť, -im, -ia; na­ nálezište, -šfa, str. namydliť, -im, -ia napádať, -am, -ajú nie­ pnutý; napnutie jednako riaďovať nálezné, -ého, str. namýšľať si, -am, -ajú koho napočítať, -am, -ajú na príklad (na pr.) nariekať, -am, -ajú; na­ náležať, -im, -ia; nále­ nanebevstúpenie, -ia, nápadník, -a, m. nápodoba, -y, ž. naprosto (prisl.), cel­ riekanie; nariekavý žitý str. (bibl.); Nanebe­ napáchnuť, -nem, -n u napodobniť, -im, -ia; kom, úplne narkóza, -y, ž., omá­ náležať sa, -im, -ia vstúpenie Pána (svia­ niečím napodobnenie naprostred (prisl.) menie, privedenie te­ naliať, -lejem, -lejú; tok) napájať, -am, -ajú; na- napohotove (prisl.) naproti la do bezcitnosti; nar- nalievať nanebevzatie, -ia, str. pajadlo napochytre (prisl.) náprsie, -ia, str. kotikon, -ika, str.; nalíčiť, -im, -ia (bibl.); Nanebevzatie napáliť (sa), -im, -ia; nápoj, -a, m. náprsný; náprsník, ná- narkotický; narkoti- náličnica, -e, ž. = maska Panny Márie (svia­ napaľovať napojiť, -im, -a prsníček (odev) zovaf naliehať, -am, -ajú; na­ tok) napäť i napnúť, na­ napokon (prisl.), na­ náprstník, -a, m. (rast­ náročky — naschvál, liehavý na nič i nanič (dnes pnem, napnú; napä­ ostatok, naposledy lina) schválne naliezť, naleznem, -ú som nanič; on nedbá tý; napätie napoly (prisl.) náprstok, -tka, m. náročný = najsf; náležať na nič) nápev,- -u, m. napomenúť, -meniem, napustiť, -im, -ia; na­ národ, -a, m.; v. náro­ namáčať, -am, -ajú naničhodný; naničhod­ napiecť, napečiem,-čú; -menu; napomínať; púšťať de ; národný námaha, -y, ž. ník; naničhodnica napiekol; napečený napomínanie narábať, -am, -ajú narodenie, -ia, str. 190 191 nastúpiť, -im, -ia; na­ natkať, -ám, -ajú navádzať, -am, -ajú narodiť sa, -í, -ia; násilný; násilník, -a, m. ; v jedn. a. a v množ. stupovať natknúť, -nem, -nú na nával, -u, m. narodený; narode­ násilnícky č. podľa živ.) nástupkyňa, -ne, ž. niečo, naraziť na niečo nie nasilu (prisl.), násilne násobok, -bku, m. navaliť, -im, -ia; naváľať nástupnícky; nástup­ natlačiť, -im, -ia; naťlá- národopis, -u, m. naskočiť, -im, -ia nasoliť, -ím, -ia; nasá- navážať, -am, -ajú; níctvo čat navoziť národovec, -vca, m. náskok, -u, m. ľať nastydnúť = nachlad- nátlak, -u, m. nárok, -u, m. naskrz i naskrze nasrdený = nahnevaný naväzovať núť, nastudiť sa natĺcť, -tlčiem, -tlčú; narovnať, -ám, -ajú; naskutku (prisl.), nasršený = nahnevaný naveky (prisl.) = vše, nasúžiť sa,,-im, -ia — natíkať narovnávaf; narovná- hneď, na mieste, sku­ na stálo=na trvalo; na zavše, vždy, zakaž­ natrápiť sa; nasužo- nato (z nem.), lepšie dým ; iné je na veky vací točne stálo ustanovený vať sa potom, vtom; iné je (na veky vekov) narozprávať (sa), -am, naskytať sa, -ám, -ajú; nastať, -stanem, -stanú; násyp, -u, m. na to naveľa (prisl.) -ajú naskytnúť sa nastalý nasypať, -em, -ú (do- natoľko (prisl.) náves, -u, m. nárožie, -ia, stn; ná­ následník, -a, m.; ná­ nastať sa, nastojím, ná­ kon.); nasýpať, -am, nátoň, -a, m. navesiť, -im, -ia; na- rožný sledný; následníctvo stoja -ajú (nedokon.); na- natŕčať, -am, -ajú, na­ vešať; navesovať nárt, -u, m. (čes.) = následnosť, -sti, ž. nastavať, -iam, -ajú (na sypávať stavovať (na pr. uši) náveštie, -ia, str., ozná­ priehlavok, -vku, m. následok, -dku, m. p r. dom) nasýtiť, -im, -ia; nasy­ natreť, -em, -ú menie; návestný narúbať, -am i -em (miesto následkom nastávať, -am, -ajú; na­ covať natriasť, -trasiem, naviať, -vejem, -vejú; náručie, -ia, str.; ná- toho piš: preto, z tej stávajúci náš, naša, naše; našina -trasú; natriasať navievať ručný príčiny; často stačí nastaviť, -im, -ia = naši ľudia, našinci natrium, -ia, str. - so­ naviazať, -žem, -žu; na­ náruživý instrumentál; miesto nástavok, -vku, m. našiť, -šijem, -šijú; na- dík, -a, m. väzovať naružovelý umrel následkom hla­ nástenný šívať nátron, -u, m. navidomoči (prisl.), narýchlo i narýchlo du piš: umrel hla­ nástin, -u, m. = náčrt našský i našinský naturálie, -ií, ž. pomn., pred očima, očividne (prisl.) dom) nastlať, -stelem, -stelú naštiepiť, -im, -ia; na- prírodniny; naturálny naviesť, -vediem, -ve­ nárys, -u, m. nasledovať; nasledujú­ nástojčivý = húževna­ štiepnuť; naštiepať = prírodný dú ; navádzať narysovať ci; nasledovateľ té požadujúci nať, -ti, ž. — lodyha, naturalizácia, -ie, i., naviezť, -veziem, -vezú; násada, -y, ž., násadka nasledovne — lepšie: nástojiť, -ojím, -oja na byľ udelenie štátneho ob­ navážať nasadiť, -im, -ia; na- takto niečom Natália, -ie, ž. čianstva cudzincovi; navigácia, -ie, ž., plav­ sádzaf, nasadzovať nasledovný — lepšie: nastoliť, -im, -ia Nátan, -a, m. naturalizovať ba loďou, splavnenie nasať (sa), -sajem, tento, táto, toto nastriekať, -am, -ajú náter, -u, m. naturalizmus, -zrnu, m. (rieky) -sajú (do seba) naslepo (prisl.) nastrieľať, -am, -ajú nateraz (prisl.) naučiť(sa), -ím,-ia (nie­ navíjať, -am, -ajúfW na­ nasbierať, -am, -ajú nasliniť, -im, -ia nastrihať, -ám, -ajú natiahnuť, -nem, -nu čomu); naúčať viť); navijačky, -čiek, nashŕňať, -am, -ajú nasmiať sa, -smejem, nástroj, -a, m.;nástroj- natiecť, -tečie, -tečú; náuka, -y, ž.; náukový; ž. pomn.; navíjadlo nashromaždiť, -im, -ia -smejú ný natekať náučný; miesto náu- navinúť, -niem, -nú naschvál = schválne, násobiť, -im, -ia; náso­ nastrojiť, -ím, -a; na- natierať, -am, -ajú; na­ kosdelná reč piš vy­ navislý náročky bilka; násobenec, strájať tierač; natierači; na- učovacia reč naviť, -ijem, -ijú; na­ nasiaknuť, -nem, -nu; -nca, m. (v matema­ nastudiť sa, -im, -ia tieradlo; náter náušnica, -e, ž. víjať nasiakly tike; v jed n. ak. a nástup, -u, m. nátisk, -u, m. nautika, -y, ž., náuka návlak, -u, m. nasiať, -sejem, -sejú v č. množ. podľa nástupca, -u, m. natískať, -am, -ajú ;^iia- o plavbe; nautický, navlas (prisl.), celkom, násilenstvo, -a, str. — živ.); násobiteľ, -a, nástupište, -šfa, str. — tisnúť plavecký presne násilie, -ia, str. m. (v matematike; perón 193 192 nečinný; nečinne nedozerný, nedohľad­ neľútostivý i neľútost­ návyk, -u, m. navlažiť, -im, -ia; na- nažltlý nečitateľný ný ný vlažovať navykať, -ám, -ajú nie­ nebadaný; nebadane; nečudo = nie div Nedožery, -žier, m. neľze = nemožno čomu; navyknúť; na- navlhčiť, -im, -ia; na nebadateľný nedajbože pomn. Nemaďar, -a, m.; ne­ vyklý vlhčovaf nebárs •= neveľmi neďaleký; neďaleko neduh, -u, m.; neduživý maďarský navlhnúť, -nem, -nú navymýšľať, -am, -ajú nebeský; nebešťan, nedávny; nedávno neforemný nemalý navliecť, -vlečiem, navyše (prisl.), vyššie, nebešťanka nedbalý; nedbanlivý negácia, -ie, ž., zápor, nemanželský -vlečú; navliekať nadto nebetyčný nedbať, -ám, -ajú zapieranie; negatívny Nemec, -mca, m.; nebezpečenstvo, -a, návod, -u, m. navzájom (prisl.) nedeľa, -le, ž.; nedeľ­ negližé, str. neskl. Nemkyňa; nemecký; navoj, -a, m. navždy (prisl.) str. ný ; Kvetná nedeľa nehanblivý / nehaneb­ Nemecko; nemčina; nebezpečný navôkol = naokolo, do­ nazad (prisl.) (sviatok) ný; nehanblivec; nemectvo (ale Ne- okola neblahý nazajtra (prisl.) nedeliteľný nehanblivica mectvo = všetci navonok (prisl.) Nazaret, -a, m. nebo, -a, str.; L na nebi; nedielny nehnuteľný; nehnuteľ­ Nemci) navoz, -u, m. nazbíjať, -am, -ajú mn. č. nebesá; g. ne­ nedlho nosť nemeniteľný navoziť, -im, -ia; na- nazbyt (prisl.) = nazvyš bies, d. nebesám; /. nedobizeň, -zne, ž. — nehoda, -y, ž. Nemezis, -ze, ž. (bo­ vážaf nazdar! nebesách; /. nebesy nezdoba, nezdobizeň, neht, -hta, m.; mn. n. hyňa odplaty) navracať, -iam, -ajú nazdať ša, -ám, -ajú; / nebesami; nebeský; neporiadok nehty; nehtík nemierny návrat, -u, m.; návrat­ nebešťan; nebešťan­ nazdávať sa nedobytný nehybný; nehybnosť nemiestny ka; návratný ka; nebový = belasý, nazerať; -ám,-ajú; na­ nedočkavý nech; nechže nemilobohu (prisl.) navrátiť, -im, -ia modrý zeranie nedohľadný, nedozer­ nechať, -ám, -ajú nemilosrdný navraveť, -im, -ia; na­ nazmar (prisl.) nebodaj (prisl.), akiste, ný necht — správne neht nemilostivý vrávať naznak = horeznačky bezpochyby nedokázateľný nechtiac = nechcejúc; nemilý návrh, -u, m. náznak, -Uj m. nebohý; nebožký; ne- nedokonalý nechtiačky; chtiac nemluvňa, -aťa, str. navrhovať; navrhova­ názor, -u, m.; názor­ božká; nebožtík nedoplatok, -tku, m. nechtiac nemnohý teľ ný neborák, -a, m.; nebo- nedorozumenie,-ia, str. nechuť,-ti, ž.; nechutný nemoc, -i, ž. — cho­ navrch (prisl.)=ňahor; názov, -zvu, m. ráčik; neborká, ne- nedosažiteľný — nedo­ neistý; neistota roba ; nemocenský navrchu (prisl.) = nazpamäť borký siahnuteľný, nedo- nejaký; nejako nemocnica, -e, ž.; ne­ hore; iné je na vrch, nazpäť; nazpiatok nebožiatko, -a,-str. stižný nejapný mocničný na vrchu nazreť, nazrem, -zrú; nebožiec, -a, m. nedoslýchavý nejasný nemota, -y, ž. návršie, -ia, str. fiazerať nebývalý nedospelý nejeden nemovitý, nehnuteľný navŕšiť, -im, -ia; navr­ nazvať, -zvem, -zvú; na­ necelý nedostatočný nejsť, nejdem, nejdú (majetok) šovať zývať neceséf, -a i -u, m. nedostižný, nedosaži­ nekľud, -u, m. = nepo­ nemožný navŕtať, -am, -ajú; na­ názvisko, -a, str. (schránka drobných teľný riadok, nečistota; ne­ nemravný vrtávať názvoslovie, -ia, str. potrieb, najmä cestov­ nedotkli vý kľudný, neporiadny, Nemšová, -ej, z. návšteva, -y, ž. nazvyš (prisl.)^nazbyt ných) nedotknuteľný nečistý neuačim = netreba návštevník, -a, m. nazývať, -am, -ajú (od neciteľný nedouk, -a, m. nekrológ, -u, m., po­ nenadály, nečakaný; navštevovať nazvať) nectný nedôvera, -y, ž.; ne- smrtná spomienka nenadále navštíviť, -im, -ia; na­ nažať, -žnem, -žnú; na- nečas, -u, m. dôverný; nedôverčivý nektár, -u, m. (nápoj nenahraditeľný vštívenie; navštívený; žínaf nečestný nedôvtipný bohov) nenapraviteľný navštívenka nažívať, -am, -ajú nečin, -u, m. 13 194 195

nenásytný nepodajný, viď podaj- nerovnaký nespoľahlivý neúhľadný nevedomý; nevedomky nenávideť, -im, -ia ný od podať sa nerozdielny; nerozdiel- nesporný neúhonný neveľa; neveľmi nenávisť, -sti, ž.; ne- nepoddajný, viď pod­ nosť nespôsob, -u, m.; ne­ neumelý nevera, -y, ž.; neveree návistník dajný od poddať sa nerozlučiteľný; neroz­ spôsobný neúmorný nevesta, -y, ž. nenazdajky nepochopiteľný lučný nespôsobilý; nespôso­ neúnavný nevhod neni = nie je; nie som, nepochybný nerozmyslený; neroz- bilosť neúplatný nevídaný nie si, nie je / neni; Nepos, -ota, m. myslenosť nespratný neúplný neviditeľný nie sme, nie ste, nie neposedný nerozvážlivý nesprávny neupotrebiteľný nevidomý sú nepoškvrnený nerv, -u, m.; nervový; nesrovnalosf, -sti, ž. neúprimný nevina, -y, ž.; nevinný; neobmedzený nepotizmus, -zrnu, m., nervstvo nestály neúprosný nevinnosť neobratný rodinkárstvo nervóza, -y, ž.; ner­ Nestor, -a, m. (vlastné neurčitok, -tku, m. = neviniatko, -a, str. neobyčajný neprajný; neprajník; vózny meno); nestor—star­ neurčitý spôsob, in- nevkusný neobývateľný neprajnosť nescelený šina, najstarší finitív nevľúdny neoceniteľný nepravý; nepravosť nesčíselný nestranný; nestrannosť neúrečný nevôľa, -le, ž.; nevoľ- neodbytný nepredvídaný; nepred­ neshoda, -y, ž.; ne- nestriedmy; nestŕied- neúrekom (prtsl.) ný; nevoľník; nevoľ- neodkladný vídateľný shodný mosť neúroda, -y, ž.; ne­ nica; nevoľníctvo neodlučiteľný neprekonateľný neschodný nesúci, -a, -e=neschop­ úrodný nevoľky (voľky nevoľ­ neodolateľný nepremokavý neschopný ný, nevhodný, nespô­ neurvalý; neurvalec, ky) neodôvodnený neprestajný neskalený sobný -lca, m. nevravný, nehovorný, neodstrániteľný nepriam = nie práve, neskazený nesvobodný / neslo­ neúslužný nemluvný neodškriepiteľný nie priamo, neveľmi nesklonný bodný; nesvobodno i neúspešný nevrlý neodtajiteľný nepriamy; nepriamo neskonalý neslobodno neustály; neustále nevšímavý; nevšíma­ neodvolateľný nepriateľ, -a, m.; ne- neskoro; neskoršie nesvoj neústrojný vosť neodvratný; neodvra- priateľka; nepriateľ­ neskrotený neškodný neústupný nevyhnutný Í nevyhnu- titeľný ský; nepriateľstvo neskúsený nešpor, -u, m. neutralita, -y, ž., ne­ teľný neohrožený nepriaznivý neslobodný i nesvo- nešťastie, -ia, str.; ne­ strannosť; neutrálny nevyličiteľný neologizmus, -zrnu, m., nepríležítý bodný; neslobodno i šťastný neutrum, neutra, str., nevyliečiteľný nové slovo, nová neprípustný nesvobodno netata, -y, ž. (rastlina stredný rod nevýslovný väzba neprístupný neslušný Juniperus nana) neuveriteľný nevyspelý neomylný neprozreteľný; nepro- neslýchaný neto, -a, str,, čistá váha nevážny nevyspytateľný neopatrný zreteľnosť neslyšiteľný netopier, -a, m. nevädza, -e, ž,, sino- nevývratný neopísateľný nerád, nerada, nerado; nesmelosť, -sti, ž. netreba kvet New York (čítaj Ňá- neoprávnený neradi, nerady nesmeť, -iem, -ejú netvor, -a, m. nevďak, -u, m.; nevďač­ jork); newyorský nepamäť, -ti, ž.; od nerast, -u, m.; nerasto- nesmieriteľný netýkavý; netýkavka ný nexus, nexu, m., súvis­ nepamäti pis nesmierny neúctivý nevdojak (priši), ne­ losť, spojitosť nepatrný (malý, drob­ neraz nesmrteľný neúčastný; neúčast- chtiac, znenazdania nezábudka, -y, ž. ný) neresť, -sti, ž.; nerestný nesmysel, -slu, m.; ne- nosť nevedno = neznámo; nezadlho nepočestný Nero, -ona, m.; neron- smyselný neúčinlivý; neúčinný; nevedno (j)ako... = nezákonný nepočetný ský nesnášanlivý neúčinnosť neznámo (j)ako... nezávislý 196 197 nezáživný níč; v nič alebo vnivoč; nikto i nik, nikoho nižšie, kômp. od nízko nonsens, neskl., nesmy- nôta, -y, ž., melódia, nezbadaný ničí, -ia, -ie Nil, -u, m.; nílsky (prísl.); nižšie písaný sel nápev; nôtiť, -im, -ia nezbeda, -y, ž.; ne­ ničiť; ničiteľ; ničivý nimbus, nimbu, m., svä­ = podpísaný Nor, -a, m.', norský; notabilita, -y, z., zna- zbedný nič naplat tožiara, slávožiara no! nože; no = ale Nórsko menitosť, znamenití nezbytie, -ia, str.; ne­ ničomný; ničomnosf Nimrod, -a, m. (zakla­ nobilita, -y, ž., šľachta Norimberg, -a, m.; no­ ľudia zbytný nie dateľ babylonskej rí­ noblesa, -y, ž., šľachet­ rimberský notár, -a, m.; notársky; nezdar, -u, m.; nezda­ niečí, niečia, niečie še, slávny poľovník); nosť, urodzenost noriť (sa), -im, -ia (na­ notariát, -u, m. rený; nezdarný niečo, niečoho; i. niečím nimrod = poľovník jmä s predponami: noticka, -y, ž. krátka po­ nezdolný noc, -i, ž.; nočný; nôcka niekam nisko, -a, str. (spodná ponoriť, vnoriť, vy­ známka ; krátka zvesť nezdržanlivý nocľah, -u, m.; nocľaž- niekde časť praslice) noriť) notorický, obecne zná­ nezhojiteľný ník niekedy; niekdajší niť, -ti, ž.; nitka; niťový; nocovať, -ujem; -ujú norma, -y, ž., pravidlo my nezištný niekoľko; niekoľko ráz i nitený Noe, Noema i Noeho, normálie, -ií, ž. pomn., nov, -u, m. (nov me­ nezletilý, nezletilosť; niekoľkokrát Nitra, -y, ž.; Nitran, m.; archa Noemova súhrn úradných pra­ siaca) zletilý niekoľkodenný Nitranka; nitranský i noetika, -y, ž., veda o vidiel Nová Baňa; novoban- nezlomný niekoľkoraký nitriansky; Nitranská poznaní; noetický normalizovať, normo- ský nezmenený niekoľkoročný / Nitrianska župa noha, -y, ž.; mn. n., a. vat Nová Ves; novoveský; nezmeniteľný; nezmen- niekto, niečo, g. nieko­ niva, -y, ž. nohy, g. nôh, d. no­ normálka, -y, ž. Novovešťan, Novo- ný ho, niečoho;/.niekým, I niveau (čítaj nyvó), hám, /. nohách, i. normálny, pravidelný, vešťanka nezmestný niečím (ako kým, čím) I str. neskl., úroveň nohama; nôžka, no­ obvyklý novela, -y, ž. (druh neznaboh, -a, m.; ne- niektorý nivelizácia, -ie, ž., me­ žička normatívny, pravidlo krásnej prózy; do­ znabožský nielen ranie svahov, vyrov­ nohavice, -víc, ž.; no­ dávajúci, upravujúci datočný zákon); no­ neznesiteľný niesť, nesiem, nesú; návanie; nivelizačný, havičky nos, -a, m.; nosík, -a; velista ; novelizácia nezriadený nesúc; niesol; nese­ svahomerný, vyrov­ nokturno, -a, str. (druh noštek; nosíček; no- november, -bra, m.; L nezvestný nie; nesený návací; nivelizovať hudobnej skladby) sák ; nosáfl; nosál; v novembri nezvratný niet, nieto; niet vody = nivočiť = ničiť nomád, -a, m., kočov­ nosový; nosovka Nové Mesto; novo­ nezvyklý; nezvyklosť neni vody nízkosť, -ti, z. ník; nomád sky nosiť, -im, -ia; nosič; mestský ; Novome- než nietiť, -im, -ia (na pr. nízky; nízko; nižší; niž­ nomenklatúra, -y, ž., nosidlo; nosítko; no­ šťan, Novom eštanka nežiaľ (prisl.) = ra­ oheň); nietivo šie; nizučký názvoslovie sievať novic,-a, m., nový člen dosť, radostno; s do­ nihilista, -u, m.; nihi­ Nizozemie, -ia, str. — nominálny, menovitý, nosivosť, -ti, ž. rádu; noviciát, -u, brými ľuďmi nežiaľ lizmus Holandia, Holand­ udaný nosný; nosnosť m.; novicka, -y, ž. žiť nijak; nijaký; nijako sko ; Nizozemec — nominatív, -u, m., me­ nostrifikovať, uznať u novina, -y, ž.; noviny, neživotný nik, nikto; niktoš Holanďan; nizozem- novateľ (1. pád v nás platným; nostri­ -vín, ž. pomn.; novi­ neživý nikade šký == holandský skloňovaní); nomi- fikácia nár; novinársky; no­ nežli nikam nížeuvedený natívny nosa, -e, ž. vinárstvo; novinka ni nikde; nikdy; nikda nížina, -y, i. nonius, -ia, m., drobná nota, -y, ž., znak hu­ novokrstenec, -nca, m. Niagara, -y, i.; niagar­ nikel, -kla /' -klu, m.; nížiť, -im, -ia miera dobný novomódny ský níklový nižný, v menách miest. nonpareille (čítaj non- nóta, -y, ž., poznámka; novoročný Nibelungy, -ov, m. Nikodem, -a, m. Nižný; Nižná Radvaň parej), -a, m. (druh oznámenie; iné je novota, -y; novotár pomn,; nibelunský nikotín, -u, m. ap. tlačiarskeho písma) nôta — melódia novoveký 193 199 novoveský, z Novej ský vyslanec; nun- obadať, -ám, -ajú = obhliadnuť = obzreť jav; objavenie; obja­ Vsi obdobie, -ia, str. ciatúra, pápežské vy­ pocítiť viteľ; objavovať nový; novo (prtsl.); obdržať list — správne obhrnúť = ohrnúť, slanectvo obádať, -am, -ajú = objedať, -ám, -ajú novší; novšie; no­ dostať list -iem, -ú; obhŕňať = nútiť, -im, -ia; nútený; opichať objednať; objednací; vučký obdukcia, -ie, ž., pitva­ ohŕňať nútievat; nutkať obahniť sa, -í, -ia (ovca objednávať; objedná­ Nový rok (sviatok I. nie mŕtvoly obhrýzť=ohrýzť, -hry- nútro ŕ vnútro, -a, str.', sa obahni) vací; objednávateľ i januára); novoročný obe — viď oba ziem, -hryzú; obhrý­ I. vnútri i vo vnútri; obájiť, -im, -a, okúzliť objednávateľ; objed­ Nový Sad; novosad- obec, obce, ž.; obecný zať iné je vnútri (prisl.); obal, -u, m.; obalový; návka ský (obecný starosta, o- obchod, -u, m.; obcho­ vnútornosti obaliť; obaľovať; o- objedza, -e, ž., lahôdka Nový Svet = Ame­ becný mlyn) dovať s niečím; ob­ nuž baľovací objekt, -u, m.,predmet; rika obecať, -iam, -ajú = chodný ; obchodník; nymfa, -y, ž. obálka, -y, ž. objektívny, predmet­ Nový zákon; novozá­ sľúbiť; obetovať obchodnícky; obchod- nyní (v reči bibl.), slo­ obapolný ný, vecný konný obecenstvo, -a, str. níctvo; miesto obchod ven. teraz, včiľ, včuľ obar, -u, m.; obariť; objem, -u, m.; objemný nozdra, -y, ž.; zväčša obed, -a /' -u, m.; obe­ s miešaným tovarom nyť, nyjem, nyjú, túžiť; obárať objímať, -am, -ajú; ob­ v plur. nozdry, no- dovať píš obchod s rôznym nyvý obava, -y, ž. jímanie zdier; nozdrový obeh, -u, m.; obehat; tovarom nýt, -u, m.; nytovat obávať sa, -am, -ajú obkladať, -ám, -ajú; nôž, noža, m.; nožík obiehať; obehnúť obchodiť, -im, -ia; ob­ obcovať; obcovací nožiar, -a, m.; nožiar­ obelisk, -u, m. chôdzka; obchádzať obkladok občan, -a, m.; občian­ sky O. oberať, -ám, -ajú; obe- obchodvedúci, -eho, m. obklásť, -kladiem, -kla­ ka; občiansky; ob­ nožík, -a, m.\ nožíček rač; oberačka; ober- obida, -y, ž. = mrzu­ dú o (predl.) čianstvo nôžka, -y, ž., nožička ky tosť, krivda; obidný, obkľúčiť, -im, -ia; ob­ o! (cit.) občas; občasný nožnice, -níc, ž.pomn.; oberučný / obojručný mrzutý, nepríjemný kľúčenie oáza, -y, ž. občerstveť, -iem, -ejú obídenie, -ia, str. (od obkročiť, -im, -ia nožničky (bberučný nôž, obe­ oba—obidva (o neživot. občerstviť, -im, -ia obísť) oblačiť sa, -í, -ia nuancia (v sloven. vy­ ručný stolecj muž.: oba—obidva občiahnuť — vlastne obfahčiť, -im, -ia slov, ny-), -ie, ž., od­ obesiť, -im, -ia; obese­ obidva, obidvaja — viď dvory,); obaja—obi­ obsiahnuť, -nem, -nu; obľahnúť, -nem, -nú tienok ný; obesenec,-nca, m. oba dvaja (o život. muž. : obsahovať oblak, -u, m.; obláčik nuda, -y, ž.; nudný; obeť, -ti, ž.; obetný; obieliť, -im, -ia obaja—obidvaja chla­ občina, -y, ž. (obecná /obláček, -čka / -čkii, nudiť (sa) obetivý; obetište obíjať, -am, -ajú pi); obe—obidve (o hora, zem) m.; oblačný núdza, -e, ž.; núdzny obeta, -y, ž. — obeť; obilie, -ia, str.; obilina; ženských a stredných: obďaleč, prisl., opodiaľ oblapiť, -ím, -ia; oblá- ňuch, -u, m.; ňuchaf obetavý; obetovať obilniny; obilný; o- obe—obidve ryby, obdariť, -im, -ia; ob­ núkať, -am, -ajú; nú­ obežnica, -e, ž. bilnica pat; oblapovať mestá); g. oboch - darený kanie obežník, -a, m. obísť, obíde m, obídu; oblasť, -ti, ž.; oblastný obidvoch, d. obom — obdiaľnik, -a, m. = nula, -y, ž.; nulový obhádzať, -džem, -džu; obišiel oblátka / oplátka, -y, ž. obidvom, ak. oboch obdĺžnik nulita, -y, ž., zmätočná obhadzovať; obha- obiť, obijem, obijú; o- oblažiť, -im, -ia; obla- -obidvoch (chlapov); obdiv, -u, m.; obdivo­ žovat sťažnosť dzovačka (murárska bíjať oba—obidva (duby); vať niečo oblednúť, -nem, -nú; numizmatika, -y, ž., Čiže zednicka lyžica) objasniť, -im, -ia; ob­ obe-obidve (ryby, obdĺžny; obdĺžnik, -a, obledlý, oblednutý veda o minciach; nu­ obhajca, -u, m.; obha­ jasňovať mestá;; /. oboch — oblek, -u, m. mizmatický m. obdiaľnik jovať objať, objímem, objí- obidvoch, instr. o- obliať,-lejem, lejú;ob­ nuncius, -ia, m., pápež­ obdoba -y, ž. analógia; obháňať, -am, -ajú mu; objímať; objatie boma—obidvoma obdobný, analogický obhliadka, -y, ž, objaviť, -im, -ia; ob­ lievať 200 201 obličaj, -a, m. = tvár, -i, obnova, -y, ž. obrateľ, -íľa, m., sta­ obsah, -u, m.;obsahovat obtáčať, -am, -ajú obydlie, -ia, str. ž. obnoviť, -ím, -ia vec; obratfový; obra- obsažný obťah, -u, m. (obtah Obyšovce, -viec, ž. po- oblička, -y, ž. = ľad­ obočie, -ia, str. tľovec, -vca, m.; mn. observatórium, -ia, str., sadzby); obtiahnuť; množ. vina oboe, str. neskl. (hu­ n. obratľovci pozorovacia stanica, obtahovať; obtaho- obývať, -am, -ajú; oby­ obliecť, -lečiem, -lečú; dobný nástroj); obo- obrátiť (sa), -im, -ia; hvezdáreň i hvezdár- vací vateľ, -a, m.; obyva­ obliekať ista obracať (sa) obťať, -tnem, -tnú; ob- teľka ; obyvateľstvo obliehať,-am,-ajú; ob­ obohnať, obženem, -že­ obrátka, -y, ž.; mn.g. obschnúť, -nem, -nú; tínat obzerať (sa), -ám, -ajú; liehanie; obliehateľ nu obrátok obsychať obťažiť, -im, -ia; ob- obzreť / obozreť (sa) oblietať,-am, -ajú; ob- obohrať, -ám, -ajú obraz, -u / -a, m.; o- obsiahly; obsiahlosť tažkat; obťažný; ob­ obzor, -u, m. lietnuf; obletovať oboje=obidve brazáreň i obrazárňa, obsiahnuť, -nem, -nu; ťažnosť; obťažovať obzreť i obozreť (sa), oblievať, -am, -ajú; obojok, -jka, m. (okolo -rne, ž.; obraziť; o- obsiahly; obsahovať obtiecť, -tečiem, -tečú; -em, -ú obliať krku) brazný; obraznosť; o- obsiať, -sejem, -sejú; obtekať obzvlášte; obzvláštny oblievka, -y, ž. (u hrn­ obojstranný brazový; obrazobor- obsievať obtúliť, -im, -ia; obtú- obžaloba, -y, ž. čiarov), glazúra obojživelný; obojživel­ ca; obrazotvornosť obskakovať ľať; obturkať (poob- obžalovať; obžalovací; obligácia, -ie, i., dlžob­ ník obrázkár, -a, m. obskočiť, -im, -ia jímať a pohladkať) obžalovaný ný úpis; obligačný obolos, -lu, m., malý obrázok, -zku / -zka, m.; obsluha, -y, ž.; obslu­ obuch, -a, m.; obušek i obžinky = dožinky obligátny, povinný peniaz, príspevok obrázkový; obrážtek hovať obušok, -ška, m.; o- obživa, -y, ž.; obživil oblízať, -žem, -žu; ob­ oboľstiť, -im, -ia; obo- obredný (srovnaj: ob- obslúžiť, -im, -ia buštek (sa); obživnúť liznúť; oblizovať ľstený starný) obstarať, -ám, -ajú; ob­ obuť, -ujem, -ujú; obu­ obžuť, -ujem, -ujú; ob- obloha, -y, ž. obopnúť, -nem, -nú obrezať, -režem, -režú; starávať; obstará vateľ tý; obúvať žúvat, -am, -ajú oblok, -a, m.; oblôčik, -a; obor, obra, m.; obryňa, obrezanie i obstäravateľ obuv, -i, ž.; obúvať; oceán, -a, m.; Atlan­ obločný; obločnica -ne, i. obriadiť, -im, -ia obstarný obuvný; obuvník ; tický oceán; Tichý obľuba, -y, ž. oboriť sa, -im, -ia obrniť (sa), -im, -ia; obstať, -stanem, -stanú obuvnícky oceán obrúbiť, -im, -ia; obrú­ oboslať, obošlem; obo- ' obrnený obstáť, -stojím, -stoja obväz, -u, m.; obvä- oceľ, -le, ž.; oceliareň bený; obľubovať sial; oboslaný obrobiť, -im, -ia obstaviť, -im, -ia; ob- zok, -zku; obväzovať i oceliarňa ; ocelit; obluda, -y, ž. oboz, -u, m., tábor o- obrovský stávka obviazať, -žem, -žu; oceľovať oblúk, -a, m.; oblúčik; hradený vozmi obruba, -y, ž. obstojný obväzovať oceľoryjec,-jca, /' oce- oblúkovitý obozreť i obzret (sa), obrúbať, -am i -em obsypať, -em, -ú (do- obviesť, -vediem, -vedú ľorytec, -tca, m. obmäkčiť, -im, -ia; ob­ -em, -ú; obozretný obrúbiť, -im, -ia kon.); obsýpat, -am, obviezť, -veziem, -vezú oceniť, -im, -ia; oceňo­ rna kčovať obrábať, -am, -ajú; ob­ obruč, -e, ž.; obrúčka -ajú (nedokon.) obvíjať, -am, -ajú; ob­ vať; oceniteľný obmedziť, -ím, -ia=o- rábací; obrábateľ obrus, -u, m.; obrúsok; obšírny viť oceriť, -im, -ia, vyceriť medzit; obmedzovať obracať, -iam, -ajú obrúštek obšiť, -šijem, -šijú; ob- obviniť, -im, -ia z nie­ (zuby) obmyť, -myjem, -myjú; obrad, -u, m.; obradný; obrúsiť,-im, -ia; obru­ šívať čoho; obvinenie ocieľka, -y, ž. obmývať obradník sovať obšívka, -y, ž.; obšiv- obvinúť, -niem, -nú ocítiť (sa), -im, -ia- obnášať, -am, -ajú=do- obrana, -y, ž.; obranný obrva, -y, ž. kár obvod, -u, m.; obvo­ ocitnúť (sa) okola nosiť obranca, -u, m. obrýknuť=okríknuť obštrukcia, -ie, ž., dový ocot, octu, m.; octár; obnoc, -i, ž.; obnôcka obrat, -u, m.; obratový; obrys, -u, m. hatenie, prekážanie obvyklý octáreň i octárňa; obnosiť, -im, -ia (šaty); obratný obsadiť,-im, -ia; obsa­ (najmä rokovania v obyčaj, -e, ž., i -a, m. ; octový; octovitý obnosený obrať, oberem, oberú dzovať, obsádzať snemovni) obyčajný očadiť, -im, -ia 202 203 očakávať, -am, -ajú = lúčiť sa; odberať sa oddych, -u, m. odleteť, -im, -ia; odlie­ odňať, -nímem, -nímu; očariť, -im, -ia= okúz- odjakživa (o rane) — sbierať sa oddýchnuť, -nem, -nu; tať; odlietnuť; odle­ odňatý; odnímať líí; očarený odjazd, -u, m. odbiť,-bijem, -bijú; od­ oddychovať tovať, odletu vať odnekäde; odnekiaľ oči, g. očí / očií, d. o- odkade, odkadiaľ bíjať ; odbiť nepriate­ odedza, -e, ž. = odev; odliatok, -tku i -tka, m.; odniesť, odnesiem, čiam, /. očiach, i. oči- odkájať, -am, -ajú; ľa — lepšie' odraziť odiedzka odkojiť odliať; odlievať •sú; odnášať ma (očami); viď oko i útok nepriateľa Odesa, -y, ž.; Odesan ; odkašľať, -lem, -ľú; odllezť, odleziem, -zú odnikade; odnikiaľ očíslovať odblesk, -u, m. Odesanka; odeský odkašliavať odlišný = odchylný, odnímať, -am, -ajú; od­ očista, -y, ž. odbočiť, -ím, -ia; od­ odeť (sa), odejem, ode- odkaz, -u, m.; odká­ rozdielny ňať očistec, -stca, m. bočka jú; odievať (sa) zať; odkázaný; odka­ odliv, -u, m. odnova =• znova očistiť (sa), -im, -ia; odboj, -a, m.;odbojník; očistenie; očisťovať odev, -u, m.; odevný zovať odlúčiť, -im, -ia; odlu­ odobierka, -y, ž. odbojný odhad, -u, m,; odhadca; odkedy čovať; odlučiteľný odobrať (sa), -berem; (sa); očisťovanie; odbor,-u, m.; odborník; Očisťovanie Panny odhadovať odkiaľ; odkiaľkoľvek odľud, -a, m., samo­ odoberať (sa), -ám, odborný; odborový Márie odhaliť,-im, -ia; odha­ odklad, -u, m.; odkla­ tár; odľudný -ajú odbudnúť, -nem, -nú; očistom = naoko lený; odhalenie; od­ dať; odkladací odlúdiť, -im, -ia; od- odobriť, -im, -ia, schvá­ odbúdat očitý haľovať odklon, -u, m.; odklo­ ludzovať liť; odobrovať, schva­ odbyt, -u, m. odháňať, -am, -ajú odluka, -y, ž. ľovať očividomý niť, odkloňovať, od­ odbývať, -am, -ajú = odhlásiť, -im, -ia; od­ od mala; od malička odolať, -ám, -ajú; odo­ očko, -a, str.; očičko; kláňať (sa) odbúdať, -am, -ajú hlásený; odhlasovať; odmäk, -u, m.; odmäk- lávať očkovať odkojiť, -jím, -ja; od­ odcestovať odhláška nút odomknúť, -em, -ú; od­ očný kájať odcudziť, -im, -ia odhodiť, -im, -ia; od- odkrojiť, -jím, -ja; od­ odmena, -y, ž.; odme­ mykať Očová, -ej, ž. odčesnúť, -nem, -nú hodok; odhádzať; od­ krojovať, odkrájať niť; odmeňovať odopäť Í odopnúť, očuť, -ujem, -ujú; očú- odčítať, -am, -ajú; od­ hadzovať odkrútiť, -im, -ia; od­ odmiesť, -metiem, -pnem, -pnú; odopí- vať čítanie; odčítací; od- odhodlať sa, -ám, -ajú; kráčať -metu; odmetať nat od, odo (predí. sgen.);' čítanec; odčitateľ odhodlaný odkryť, -kryjem, -kryjú; odmietať, -am, -ajú; odopreť, -prem, -prú od otca; odo mňa odďaľovať odhovoriť, -im, -ia; od­ odkry, -te j odkryl; od­ odmietnuť odorať, -orem, -qrú; óda, -y, ž., oslavná bá­ oddať, -ám, -ajú; od- hovárať krytý; odkrývať odmlad, -u, m.; odmla- odorávať seň dací; oddaný; odda- odhrnúť, -hiem, -nú ; odkúp, -u, m.; odkú­ dit; odmládzať odoslať, -šlem, -šlú; odaliska, -y, i. (slúžka necjoddanica; oddá- odhŕňaf piť; odkupovať od mlada /' od mladi odosielať; odosielateľ v sultánovom dvore) i vať; oddávací odchod, -u, m.; odcho- odkvap, -u, m.; odkva­ odmocnina, -y, ž. odôvodniť, -im, -ia; odaniť, -im, -ia; oda- ' oddavač, -a, m. diť; odchádzať pový ;odkvapnút; od- odmocniť,-im, -ia; od- odôvodňovací; odô­ nenie; odaňovať oddávky, -vok, ž.pomn. odchýliť, -im, -ia; od­ kvapovať mocňovať odmocni- vodňovať odbaviť, -im, -ia; od- oddávna (prisl.) — o- chýlka, -y, z.; odchyl­ odkvitnúť, -nem, -nú; teľ odovzdať, -ám, -ajú; o- bavovať dodávna ný; odchyľovať odkvitať odmotať, -ám, -ajú i dovzdávat; odovzda­ odbeh, -u, m.; odbehať; oddeliť, -ím, -ia; od­ odinakiaľ, odinaď odkysličiť, -im, -ia; od- -cem, -cú (uzol); od­ ný odbehnúť; odbehlík; J delenie; oddeľovať odísť, odídem, odídu kysličovať motávať odpad, -u, m.; odpa­ odbehlica oddialiť, -im, -ia; od­ odíum, -ia, str., nená­ odľahčiť, -im, -ia; od­ odmykať, -ám, -ajú dať; odpadnúť; od- odberať, -árn, -ajú. nie­ dialený; odďaľovať visť; odiózny ľahčovať odmysleť, -im, -ia padúvať; odpadlý; čo; odberat / odo­ oddiel, -u, m. odiv, -u, m. (vystaviť odľahnúť, -nem, -nú; odnárodniť (sa), -im, -ia odpadlík; odpadok, berať sa od niekoho oddrapiť, -im, -ia sa na odiv sveta) odliehať odnášať, -am, -ajú -dku 204 205

odpečatif, -im, -ia dia (inf. odpovedeť odrezky, -zkov, m. odstrčiť, -im, -ia; od- odťať, odotnem, odo- odvaliť, -im, -ia; od- odpeľať, -liam, -ľajú = sa neužíva); odpo­ pomn. stŕčät; odstrkovat tnú i odtnem, odtnú; váľat; odvaľovať odmárnif, premárniť vedz, -te odriecť, -rečiem, -rečú; odstredivý odťatý; odtínať odvar, -u, 772.;odvarok, odpínať, -am, -aju odpredaj, -a i -u, m.; odriekať; odriecť sa odstrihať, -ám, -ajú; odtekať, -ám, -ajú (od -rku, 777. odpis, -u, m., kopia, odpredať; odpredávať (niečoho) odstrihnúť; odstrihá- odtiecť) odvážať, -am, -ajú (od druhopis; odpísať; odpredu (prísl.) odrobina, -y, ž.; odro­ vať; odstri hovat odteraz (prísl.) odviezť) odpisovač; odpisova- odprevadiť, -im, -ia; binka odstrižok, -žka i -žku, odtiahnuť (sa), -nem, odvážiť (sa), -im, -ia; téľ; iné je opis, opí­ odprevádzať odrobiť, -im, -ia; od- 77?.; odstrižky, -ov -nu; odťahovať (sa) odvažovať; odvážlivý sať, opisovať, opi- oďpriahať, -am, -ajú; rábať odstrúhať, -am, -ajú; odtiaľ, odtadiaľ, odta­ odvažovať (od odvia­ sovateľ odpriahnuť odročiť, -im, -ia; od- odstrúhavat i odstrú- de zať) odplata, -y, ž.; odpla­ odprisahať, -ám, -ajú hávat odtiecť, -tečiem, -tečú; odvečniť (právom uží­ tiť; odplácať ročovať odprosiť, -im, -ia; od­ odrodiť (sa), -im, -ia; odstúpiť, -im, -ia; od­ odtekat vania si prisvojiť) odplaviť, -im, -ia prosovať; odprosenie stupovať odtieň, -a, 777.; odtie­ odveký odpluť, -plujem, -plujú odradenie; odrôd; odpust, -u, 772.; odpu­ odrodilý; odrodilec odstupné, -ého, str. nok, -nka; odtieniť odveta, -y, ž.; odve- s= odplávať stiť; odpustenie; od­ odrúbať, -am / -em; odsúdenec, -nca, m. odtínať, -am, -ajú (od tiť; odvetný odpľuť, -pFujem, -pFujú pustky,-o v, m.pomn. ; odrubovať, odrúbavat odsúdiť, -im, -ia; od­ odťať) odvetvie, -ia, str. = odpľuvať odpúšťať i odrúbávaf sudzovať odtlačiť, -ím, -ia; iné odviazať, -žem, -žu; odplynúť, -nie, -nú odpútať, -am, -ajú; od- odruda, -y, ž. odsunúť, -niem, -nú; je otlačiť odvažovať odpočinok, -nku, m.; putnať; odpútavať i odrýpať, -am i -em; odsunovať odtlačok, -čká i -čku, odviesť, -vediem, -ve­ odpočinúť, -niem, odpútavať odrypovať; odrypnúť odsypať, -em, -ú (do- 777. = Otisk dú; odvádzať -nú; odpočívať odpýtať, -am, -ajú, od­ odryť, odryjem, -jú kon.); odsýpat, -am, odtok, -u, 777. odviezť, -veziem, -vezú; odpočítať, -am, -ajú; prosiť; odpytovať odsek, -u, 777.; odse- -ajú (nedokon.)r od- odtŕhať, -ám, -ajú; od­ odvážať odpočítavať / odpo­ odradiť, -im, -ia; od­ kať; odsekávať; od­ sypávat trhnúť ; odtrhovat; od- odvislý, neodvislý — čítavať rádzať seknúť odškodné, -ého, str. trhávat správne závislý, ne­ odpol, odpolu, odpoly odrásť, -rastiera, -rastú; odshora (prísl.) odškodniť, -im, -ia; odtrúbiť, -im, -ia; od- závislý; odvislosť — (prísl.) = zpolu odrastený; odrastať odspievať, -am, -ajú; odškodňovať truboVať správne závislosť odpoludnie, -ia, str. — odrať, oderem, oderú odspevovať odškrabať, -em, -ú; odučiť (sa), -im, -ia odvisnúť, -nem, -nú (na popoludnie; odpolu­ (iné je odreť, odrem, odspodku (prísl.) odškrabovať; od- (niečomu); odúčať, pr. na šibenici) dnia (prísl.) = popo­ odrú); odierať odsťahovať (sa); od- škrabnúť odučovat (sa) odvliecť, -vlečiem,' ludní, po obede odrátať (z nem.), od­ sťahúvať (sa) odškriepiť, -im, -ia odumreť, -mrem, -mrú; -vlečú; odvliekať odpor, -u, m.; odpor­ počítať odstáť, -stojím, -stoja odštiepiť, -im, -ia; od­ odumierať odvľhnúť, -nem, -nú ný; odporovať odraz, -u, 777.;-odraziť; odstávať, -am, -ajú štepovať; odštiepat; odumretie, -ia, str. odvod, -u, 77?.; odvod­ odporca, -u, m. odrážať; odrazka odstavec, -vca, 777. odštiepnuť oduševniť (sa), -im, ný odporučiť, -im, -ia; odrazu (prísl.) = naraz odstaviť, -im, -ia; od­ odtade, odtadiaľ, od­ -ia; oduševňovať (sa) odvodiť, -im, -ia; od­ odporúčať odrenie, -ia, str.; od­ stavovať tiaľ oduť, -ujem, -ujú; o- vodzovať odpoveď, -di, ž.;odpo- renina odstrániť, -im, -ia; od­ odťahovať (sa); od­ dutý; odúvať odvodniť, -im, -ia; od­ vedný; odpovednosť odreť, -em, -rú (iné je straňovať tiahnuť odvádzať, -am, -ajú (od vodňovať odpovedať, -ám, -ajú; odrať, oderem) • o- odstrašiť, -im, -ia; od­ odtajiť, -jím, -ja; odta- odviesť) odvolať, -ám, -ajú; od­ odpoviem, -vieš, -ve­ dierať strašovať jovať odvaha, -y, ž. volávať ; odvolávací; 206 207

odvolateľ; odvoláva­ Ohio (čítaj Ohajo), -ía, ohreblo, -a, str. ochromeť, -iem, -ejú; oká, ôk, str. pomn. okriať, -ejem, -ejú; o- te!' / odvolavateľ str. ohrev, -u, m. ochromiť, -im, -ia;o- (oká na polievke, krievať odvoz, -u, m.; odvoziť; ohľad, -u, m. ohriať,-hrejem, -hrejú; ochromovať v sieti, morské oká); okrídliť, -im, -ia; okrí­ odvážať ohlas, -u, m. ohrievať; ohrievací; ochutnať, ochutnávať Morské oko (na Ta­ dlený; okrídľovať odvrátiť, -im, -ia; od- ohlásiť (sa), -im, -ia; o- ohrievač; ohrievadlo ochvat, -u, m.(choroba) trách); očko; očičko okríknuf, -em, -u; o- vratný; odvracať hlasovať (sa); ohláš- ohrnúť, -hrniem, -hrnú; ochvátiť (sa), -im, -ia; okolie, -ia, str.; okolitý; krikovaf odvrávať, -am, -ajú ka ohŕňať; ohrnovať ochvacovať okolný okrivef, -iem, -ejú odvrhnúť, -nem, -nú; ohlávka, -y, ž. ohromiť, -im, -ia; ohro­ Oidipus, -pa, m. okolkovať; okolky, -ov, okruh, -u, m.; okrúhly; odvrhovať ohluchnúť, -nem, -nú movať oje, o ja, str., mn.g.o]í; m, pomn. okruhlastý; okružný; odvšadiaľ ohlušiť, -im, -ia; ohlu­ ohromný ojce, ojíčko okolo; okolostojaci okružok; okružtek odvtedy — správne od- šovať ohrozovať,-u jem, -ujú; ojedinelý okopať, -ám / -em; okruch, -a, m. (okruch tedy ohmatať, -tám; ohma­ ohrozovaný okadiť, -ím, -ia; okia­ okopávať; okopávač; chleba); okruštek; o- odvykať, -ám, -ajú; távať ohryzok, -zká i -zku, dzať okopávačka krušinky = odrobinky odvyknúť (niečomu) ohnica, -e, ž. m. okáľ, -a, m. (veľké oko); okopneť, -ie, -ejú; oko- okrútiť, -im, -ia; okrú- odvždy, odovždy ohník, -a, m,; ohníček, ohrýzť, -yziem, -yzú ; mn. n., a. okále pnievať cat; okrucovat Odyssea, -ey / -eje, ž.; -čka ohrýzať; ohryzovať okarína, -y, ž. (hudob­ okoreniť, -im, -ia; oko- oktáva, -y, z. d. a L Odyssei ohnište, -šta, / ohnisko, ohyb, -u, m.; ohybný ný nástroj) reňovať oktaván, -a, m. Odysseus, -ea, m. -a, str. ohýbať, -am, -ajú; o- okatý okotiť sa (o mačke, ovci Oktavián, -a, m. odzadu (prisl.) ohnivo, -a, str.; ohniv­ hýbací; ohybovať okcident, -u, m., zá­ ap.) október, -bra, m., 1. odzemok, -mku, m. ko ohýnať, -am, -ajú (od pad okov, -u, m. (sud, 56.6 v októbri; októbrový; odzneť, -ie (i -zneje), ohňostroj, -a, m.; ohnúť) = ohýbať okenica, -e, ž. litrov); oko vec oktobrista -ejú; odznievať ohňostrojca ohyzda, -y, ž.; ohyzd­ okenný okovať i okuť, okujem, oktrojovať, nanútiť odzvoniť, -im, -ia; od- Ohňová zem ný oklamať, -em, -ú; okla- okujú; okúvat (najmä zákon) zváňať ohňovzdorný och! i ach! (cit.); och- mávaf okovitka, -y, ž., lieh okuliare, -ov, m. pomn. ofenzíva, -y, ž., útok; ohnúť, -nem, -nú; ohý- kať i achkať okľaveť, -iem, -ejú, okovy, okov, ž. pomn. okuliarnik, -a, m. ofenzívny, útočný nať — ohýbať ochabnúť; ochablý; o- stuhnúť, zdrevenet (železné putá) (had) of era, -y, ž., obeta, dar; ohoreť, -í, -ia; oho- chabovať oklep, -u, m. = otep okrádať, -am, -ajú; o- okulista, -u, m., očný nm. g. ofier; ofero- relý i ohorený ochladiť, -im, -ia; o- okliesniť, -im, -ia; o- kradnúf, -nem, -nú; lekár vať, obetovať ohovoriť, -ím, -ia; oho­ chladnúť; ochládzať; klesnovať; oklesok okrádač okultizmus, -zrnu, m. oferta, -y, ž., ponúknu- várať ochladzovať okľúdif (sa) = obliecť okraj, -a, m.; okrajný; okún, -a, m. (ryba) tie, nabídka; rnn. g. ohrabať, -em, -ú; o- ochoreť, -iem, -ejú;o- (sa), upraviť (sa) okrajový okúňať sa, -am, -ajú ofert hrabky, -ov, m. pomn.; chorievať okfuka, -y, ž. okrájať, -am, -ajú; okra- (váhať, váhavo a zdĺ­ oficiál, -a, m., úradník; ohrabávať ochota, -y, ž.; ochotný; okno, -a, str. = oblok; jovať havo konať) oficiálny, úradný ohrada, -y, z.; ohradiť; ochotník; ochotnícky; okience; okienko; o- okrasa, -y, ž.; okrasný okupácia, -ie, ž., zau­ oficiózny, poloúradný ohrádzať; ohradzovať ochoíníctvo kienečko; oknár, -a, okrášliť, -im, -ia; okra- jatie, obsadenie oháňať, -ani, -ajú ohraničiť, -im, -ia; o- ochrana, -y, ž.; ochran­ m. šľovat; okrášlený okúpať (sa), -am, -ajú oharok, -rka, m. hraničovať ný; ochranca; ochran­ oko, oka, str., mn. n. oči, okrem i -em, -u ohava, -y, ž.; ohavný ohrdiť, -im, -ia; ohrd- kyňa; ochrániť; ochra­ g. očí i očú, d. očiam, okres, -u, m.; okres­ okur, -u, m. — ohrev; oheň, ohňa, m. núť; ohŕdat ňovať /. očiach, i. očima; ný okurovaf 208 209 okúsiť, -im, -ia; oku­ olúpiť, -im, -ia; olupo­ omilostiť, -im, -ia onemeť, -iem, -ejú; o- Opatová, -ej, ž. opis, -u, m.; opísať; sovať vať ominózny, zlovestný, nemelý Opatovce, -viec, ž. opisovať; opisovaťeľ okuť i okovať, -ujem, oľutovať osudný onemocneť, -iem, -ejú pomn. (iné je odpis = dru­ -ujú; okutý; okutie; Olymp, -u, m.; olymp­ omladiť, -im, -ia; o- =ochoreť opatriť, -im, -ia; opa­ hopis, odpísať, popis, okúvaf, okovávať ský mlaďovať; omladnúť; oneskoriť sa, -im, -ia; trovať; opatrúvať; popísať) okúzliť, -im, -ia; okú­ Olympia, -ie, ž.; olym­ Omládzat = opozdiť sa opatrovňa; opatrov­ opiť (sa), opijem, -jú; zľovať; okúzľujúci pijský; olympiáda omladnica, -e, ž. onezdraveť, -iem, -ejú ník; opatrovnica; opíjať (sa) okvetie, -ia, str. omáčať, -am, -ajú; o- Omluva, -y, ž.; omluviť onikať, -ám, -ajú opatrovnícky ópium, -ia, str. (opojný okysličiť, -ím, -ia; oky­ máčka omluvenka, -y, ž., lepšie onomatopoický, podľa opatrný výťažok z nezrelých sličovať omáľať, -am, -ajú, / o- omluvenie, omluva, zvuku utvorený opäť; opätný makovíc); opiový oldomáš, -a, m. (z maď.J, mieľat (od omleť) ospravedlnenie onuca, -e, ž. opätok, -tka i -tku, m. oplácať, -am, -ajú; o- pohostenie, počasto- omámiť, -im, -ia; oma­ omnibus, -su, m. oňuchať, -ám, -ajú; o- opätovať; opätovací platiť vanie (na pr. pri pre­ movať omotať, -ám i -ocem; ňuchávať opekať (sa), -ám, -ajú oplakať, -čem, -čú; o- daji a kúpe) omasta, -y, ž., masť; omotávať , opáčiť, -im, -ia; opa- (od opiecť) plakávať olej, -a, m.; olejček; o- omastiť; omastený omráčiť, -im, -ia; o- čovať opekneť, -iem, -ejú opláknuť, -em, -u; o- lejnatý; olejovať; olej- omatať — správne o- mračovať opad, -u, m.; opadať; opera, -y, ž. = spevo- plakovať kár; olejkársky h mátať omrvina, -y, ž.; omr­ opadávať / opadú- hra; mn. g. opier; oplan, -a, m. olejomaľba, -y, z. omäť / omnúť, omnem, vinka vať operný oplátka i oblátka, -y, Oľga,-y,i.;Oľgin,-a,-o omnú; omínať (to­ omrzeť, -ím, -ia; omrz- opacha, -y, z. — ozruta operácia, -ie, z.; ope­ z. olieniť sa, -i, -ia (had pánky omäly nohu; lý; omrzlosť; omŕzať opak, -u, m.; opačný; račný; operatívny oplecko, -a, str. sa olieni) topánky omínajú) omrznúť, -nem, -nú opačitý; naopak (pri- operadlo, -a, str. oplen, -a, m. (na voze) oligarchia, -ie, str., vlá­ omdleť, -iem, -ejú; omša, -e, ž.; omšový slov.) operatér, -a, m. oplešiveť, -iem, -ejú da niekoľkých rodín omdlievať omyl, -u, m.; omylný opakovať; opakúvať; opereta, -y, ž.; mn. g. opliesť, -pletiem, -ple­ oliva, -y, z.; olivový omediť, -ím, -ia (sr. omýliť, -im, -ia opakovací operet; operetný tú; opletať Olivetská hora ocukriť, opepriť, oma­ omyť, -yjem, -yjú; o- opál, -u, m. (drahý ka­ operiť, -im, -ia; ope­ oplodlť, -im, -ia; oplo- olízať, -žem, -žu;oliz- stiť) mývať meň); opálový; opa­ rený denie núť; olizovať omedziť, -ím, -ia- on,- ona, ono; onen, lizovať opevniť, -im, -ia; o- oplývať, -am, -ajú Olomouc, -e, ž.; olo­ omega (posledné pís­ ona, ono opáliť, -im, -ia; opaľo­ pevňovať oplzlý; oplzlosť moucký meno gréckej abe­ onačiť (sa), -im, -ia vať opica, -e, ž.; opičiak; opomíjať, -am, -ajú; olovo, -a, str.; mn. g. cedy — ó) (okúňavo konať, vá­ opálka, -y, ž.; opáloč- opička; opičí, -ia, -ie opominúť olov; olovený; olov- omeleta, -y, ž. (jedlo) hať) ka opiecť (sa), opečiem, oponovať, odporovať; nica; olovko omelo, -a, m. onakvý, onakvejší opanovať; opanúvať opečú; opekať (sa) oponent olovrant, -vi, m.(z nem.), omeškať (sa), -ám, -ajú; onam opar, -u, m.; opariť; opierať (sa), -am, -ajú opora, -y, ž.; oporný svačina, úži(v)na omeškávať (sa) Ondrej i Andrej,-a, m.; opárať (od opreť, oprať) oportunný, prospecho­ olša, -e, ž. (strom) — ometačka, -y, ž.; ome- Svätý Ondrej (osada opásať, -šem, -šu opíjať (sa), -am, -ajú vý (na pr. o. politi­ jelša; Olšava (obec) tať; ometávať v Liptove a Zvolene); opasok, -ska, m. (od opiť sa) ka); oportunista oltár, -a, m.; na oltári, omiesť, ometiem, ome- Ondrejovce (obec) opát, -a, m.; opátsky; opilec, -lca, m.; opil­ opovážiť sa, -im, -ia; mn. n., a. oltáre; ol­ tú; omietať; omiet- onedlho opátstvo stvo opovažovať; opováž­ tárny ' nuť; omietka onehdy; onehdajší opatera, -y, ž. opíliť, -im, -ia; opiľovat livý; opovážlivosť 14 210 211 opovedať (sa), -ám, rom Rime strana ordálie, -ií, ž. pcmn. orgován, -u, m., špa­ orodovať; orodovník; zvlášť, oddelene; iné -ajťt šľachtická) boží súd nielska baza orodovnica je o sebe opovrhnúť, -em, -ú; optimizmus, -zrnu, m. ordinácia, -ie, ž., vy­ orchester, -stra, m., orografia, -ie, ž., horó- osedlať, -ám, -ajú opovrhol; opovrho­ (náklonnosťvideťvše- svätenie za kňaza; miesto pre hudobní­ pis; orografický, ho- oselník, -a, m. vať; opovrhnutý / o- tko krásnym); opti­ udelenie lekárskej ra­ kov; sbor hudobníkov ropisný osem, ôsmi, gen. povržený; opovrhnu­ mista; optimistický dy; ordinačný orchidea, -ey (al. -e'je), orol, orla, m.; Orol, ôsmich; iné je ôsmych tie / opovrženie opucheľ, -chle, ž. = o- ordinár, -a, m.; ordino­ ž., vstavač (kvetina); spolok, orol — člen od rad. čísi. ôsmy, -a, opozdiť (sa), -im, -ia, puchlina vať d., l. orchidei Orla; orlí, -ia, -ie; -e omeškať, oneskoriť opuchnúť, -em, -nú;o- ordinariát, -u, m. (na orient, -u, m., východ; orolstvo; orolský osemdesiat, osemde­ (sa); opozdenie «• o- púchať, -am pr. biskupský), do- orientálny; orienta­ ortiel či ortieľ, -a, m. siaty; osemdesiatka; meškanie; opozdilý; opuka, -y, ž. (hornina) zorčí úrad lista (z nem.), správne roz­ osemdesiatnik opozdilosť opulentný, zámožný ordinárny, neslušný, orientovať, oboznámiť sudok osemnásť; osemnásty opozícia, -ie, ž.; od­ opustiť, -im, -ia; opu­ hrubý niekoho s niečim ; ortodoxný, pravoverný osemročný por; opozičný stený; opúšťať ordonancia, -ie, ž., na­ orientovať sa, obo­ ortoepia, -ie, ž., náuka oschnúť, -em, -ú; osy- oprať, operem, operu; opýtať (sa), -am, -ajú; riadenie; ordonanc, známiť sa, nájsť smer; o správnej výslovno­ chať opierať opytovať sa; opyto- -a, m., vojenský posol orientačný sti osiať, osejem, osejú; oprata, -y, ž.; oprátka. vací ordre (frane, čitaj or- originál, -u, m., pôvo­ ortografia, -ie, i., pra­ osievať oprava, -y, ž.; opravný oráč, -a, m.; oračka dr), -u, m., rozkaz dina; originálny; ori­ vopis osídliť, -im, -ia (opravná skúška); o- (ženská, čo ore); iné orech, -a, m.; orechový ; ginalita, pôvodnosť ortopédia, -ie, ž., lie­ osídlo, -a, sár. praviť; opravovať io- je oračka (oranie) oriešok, -ška, m. Orión, -a, m. čenie skrivenín osihoteť, -iem, -ejú; právať; opravca oráčina, -y, ž. (zem Orestes, -sta, m. orkán, -u, m., prudký os, osi, ž. (axis), po­ osihotiť, -im, -ia opravdivý i opravdový orná) Orešany, -ian, m.pomn. víchor dľa kosť; na pr. vo­ osika, -y, ž. opravdu = skutočne oračka, -y, ž. = oranie orešec, -šca, m. (rast­ Orleán, -u, m.; orleán­ zová os; osí, -ia, -ie osineť, -iem, -ejú; o- (iné je o pravdu: nám orákulum, -ula, str., lina) sky; Panna Orleánska i osný; trojosí / troj- sinelý ide o pravdu) veštba, veštiareň orešie, -ia, str. orlica, -ce, ž.; Orlické osný osireť, -iem, -ejú; osi­ opraviť, -im, -ia; opra­ i veštiarňa Orfeus, -ea, m. hory; osa, osy, ž., mn. gen. relý vovať oranž, -a, m., poma­ organ, -a, m.; organista orlíča, -aťa, i orlíčatko, ôs (hmyz); osí, osia, osla, -y, ž.; oslička oprávniť, -im, -ia; o- ranč; oranžový orgán, -u, m., hlas, ú- -a, str. osie (hniezdo) (brúsok) právnený; oprávňo­ orať, orem, orú stroj, úd, prostredník orlík, -a, m.; orlíček; osada, -y, ž.; Osada, osľa, -aťa, i osliatko, -a, vať; oprávňujúci orátor, -a, m., rečník organizácia, -ie, ž., orlici, -ia, -ie Osádka (miestne me­ str. opreť (sa), oprem, o- oratórium,-ia, str., mo- zriadenie; organizač­ orloj, -a, m. ná) oslabiť, -im, -ia; oslab­ prú; opierať (sa) dlitebnica; hudobná ný; organizovať ornament, -u, m., ozdo­ osadiť, -im, -ia; osá­ núť opŕchať, -am, -ajú; o- skladba organizmus, -zrnu, m., ba ; ornamentálny; or­ dzať; osadzovať osladič, -a, m. (zelina) pŕchnuť; oprchávat Orava, -y, ž.; Oravec, ustrojenie, zriadenie; namentika, náuka o osadník, -a, m.; osad­ — sladič opriasť, opradiem, -dú -vca, m. (nie Oravan, organický, ústrojný ozdobovaní nícky; osadníctvo oslava, -y, ž.; osláviť; oproti = proti, naproti Oravčan), Oravka; organtín, -u, m. (látka) ornát, -u, m., ozdobné osamelý oslavovať; oslávenec optika, -y, ž., náuka o oravský; Oravská sto­ orgie, -ií, ž. pomn., bez­ rúcho kňazské oscilácia, -ie, ž., kmi­ osmahlý svetle; optik; optický lica, župa uzdné hodovanie, hý- ornitológia, -ie, ž., ná­ tanie Osmanstvo, -a, str.; o- optimáti, -ov, m. (v sta­ orba, -y, ž. renie uka o vtákoch osebe (pr si.), osamelé, smanský 212 213

osmeliť (sa), -im, -ia osŕkať, -am, -ajú ostrovid, -a, m. = rys osypať (sa), -em, -ú otec, otca, m.; svätý otupiť, -im, -ia osmidenný (chveť sa, vzdychať ostrovtip, -n, m. osýpky, -pok, ž. Otec (pápež); nebes­ otužilý osmihodinový bolesťou, triasť sa); ostrúhať, -am, -ajú ošaleť,-iem,-ejú,zblaz- ký Otec; Otcovia (a- otvárať, -am, -ajú; o- osmihran, -u, m. osŕknuť ostružlina, -y, ž. net póštolskí, cirkevní) tvoriť osmina, -y, i. Ossian (čítaj Ošjen^, ostrva, -y, ž. ošarpať, -em, -ú otekať, -ám, -ajú; otek- otvor, -u, m. osmisten, -a, m. -a, m. ostrý; ostro ošatiť, -im, -ia; oša- lina otvoriť, -im, -ia; otvá­ osmistranný osť, osti, ž. (na pr. ostudiť, -im, -ia = o- covat oteliť sa rať osmiuholník, -a, m. jačmeň s osťamy; . chladiť ošediveť, -iem, -ejú otep, -i, ž.; otiepka otvrdnúť, -em, -ú osmoraký ostie; ostený ostydnúť, -em, -ú = ošetrovať; ošetrova­ otierať, -am, -ajú; o- ouvertura (čítaj uver- ôsmy, -a, -e (čísi. rad.); ostať, ostanem, ostanú; ochladnúť teľ; ošetrovateľka treť túra), -y, ž., predohra iné je ôsmi = osem ostávať ostýchať sa, -am, -ajú; ošiaľ, -u, m., ošialenie, Otília, -ie, ž. k opere osnova, -y, ž.; osno- ostatný |. ostýchavý závrat otka, -y, ž. (nástroj pri ovácie, -ií, z. pomn., vaf; osnovník ostatok, -tku, m. osud, -u, m ; osudový; ošialiť, -im, -ia, okla­ pluhu na oškrabáva- hlučná pocta osoba, -y, ž.; osôbka; osteň, ostňa, m.; ost­ osudný mať nie radlice) ovaliť, -im, -ia; ováľať osobný natý osudie, -ia, str. ošípaná, -ej, ž. otlačiť, -im, -ia; otlá- oválny, vajcovitý osobitný=zvláštny, od­ ostentatívny, okázalý; osuhef, -hle, ž. = hmla ošklbať, -em, -ú; oškl- čať; iné je odtlačiť ovca, -e, ž.; ovčí, -ia, delený ostentatívne (hustnúca) bávať otlak, -u, m.; iné je od­ -ie; ovčiar; ovčiar­ osobivý (od osobovať ostrakiztnus, -zrnu, m., osúch, -a, m., posťru- ošklivý tlačok = otisk sky ; ovčiareň i ov- si) súd črepinový heň, posťruhník (pe­ oškrabať, -em, -ú; o- oticť, otlčiem; otíkať čiarňa; ovčínec; ov- osobníctvo, -a, str., Ostrava, -y, i.; ostrav­ čivo) škrabnúť Oto, -a,, m. čiak (pes) služebníctvo, perso­ ský osve (prisl.), osebe, o- oštara, -y, ž., ťažkosť, Otokar, -a, m. ovdoveť, -iem, -ejú nál ostražitý samele, oddelene nepríjemnosť, starosť otomari,-u, m., turecká ovenčiť, -im, -ia; o- osobničkárstvo, -a, str. ostredok, -dka / -dku, m. osvedčiť, -im, -ia; o- oštep, -u, m. pohovka venčievať osobnosť, -ti, ž. ostrica, -e, ž. svedčenie oštiepok, -pka, m. otomanský, turecký overiť, -im, -ia; ove­ osočovať ostrieľať, -am, -ajú osveta, -y, ž.; osvetový otáčať, -am, -ajú otras, -u, m. rovať osoh, -u, m. = zisk, ostrihať, -ám, -ajú (na osvetliť, -im, -ia; o- otáľať, -am, -ajú otrava, -y, ž.; otráviť ovesiť, -im, -ia; ove­ prospech pr. ovcu) svetľovať otaz, -u, m. = dotaz; otreť, -em, -ú; otierať šať; ovesovať osol, -sla, m.; oslí, -ia, ostrihať, -am, -ajú; osvežeť, -iem, -ejú otázat sa = opýtať otriasť, otrasiem; o- óvi (cit.) -ie; oslík; oslíček; srov. vystríhať (sa,) osvietiť, -im, -ia; o- sa; otázJca, -y, ž.; o- triasať, -am oviať, ovejem, ovejú; oslica Ostrihom, -a, m.; ostri­ svietený; osvietenosť; • tazník,-a, m.; otazný otrok, -a, m.; otroky­ ovievať osopiť sa, -im, -ia homský osvecovať otcov, -a, -o ňa, Mie, ž.; otrocký; oviazať, -žem, -žu; ovä-. osožiť -im, -ia = pro- ostriť, -im, -ia osviežiť, -im, -ia otcovizeň / otcovizňa, otroctvo; otrokár zovať spef, prospievať; o- ostrižok, -žka / -žku, m. osvobodiť, -im, -ia, i -zne, ž. otruby, -rúb, ž. Ovídius, -día, m. sožný = prospešný ostroha, -y, ž.; ostrôžka oslobodiť; osvobo- otcovrah, -a, m. otrusiny, -sín, ž.; otru- ovinúť, -niem, -nú; o- ospalý ostrosť, -sti, i. dzovať / oslobodzo­ otcovský sinky, -niek / -nôk, o- vinovať ospanlivý; ospanlivosť ostrouhlý vať otcovstvo, -a, str. drobinky, omrvinky oviť, -ijem, -ijú; oví­ ospevovať ostroumný osvojiť, -im, -a Otčenáš (modlitba) otupa, -y, i.; otupný = jať ospravedlniť, -ím, -ia; ostrov, -a, m.; ostro­ osychať, -ám, -ajú; viď otčim, -a, m. protivný ovládať, -am, -ajú; ospravedlňovať van ; ostrovný oschnúť otčina, -y, ž. otupeť, -iem, -ejú ovládnuť 214 215

ovlažiť, -im, -ia; ovla- miť; oznamovať; o- padák, -a, m. pacht, -u, m. — správ­ paleontológia, -ie, ž., pamiatka, -y, ž.; pa­ žovať znamovateľ ne nájom náuka o skameneli­ miatkový ovlhnúť, -em, -ú padať, -ám, -ajú; pa- ozón, -u, m., druh ky­ pachtiť sa, -im, -ia nách pamuk, -u, m. — správ­ ovocie, -ia, str.; ovoc­ dávať; padací slíka pair (čítaj pér), -a, m., Palestína, -y, ž.; pale­ ne bavlna ný; ovocinár padlie, -ia, str. (sladká ozruta, -y, ž.; ozrutný člen panskej snemov­ stínsky pán, -a, m., vok. pane; ovos, ovsa, m.; L v ovse, šťava na listoch) ozubie, -ia, str. ne paleta, -y, ž. (doštička panský, na pr. sne­ mn. n., a. ovsy; ovse­ padnúť, -em, -ú; pad­ ozvať sa, -em, -ú; o- na barvy) movňa, chútka ap.; ný núc; padol, padlý pajac, -a, m. zývať sa palica, -ce, z.; palička iné je pánsky = muž­ ovriíbiť, -im, -ia; ovru- pádny pajed, -a, m. = vred, ozvena, -y, ž. palič, -a, m.; paličský ský, na pr. pánska bovaf padostroj, -a, m. pandrava ozývať sa, -am, -ajú Padova i Padua, -y, ž.,- pajediť sa, -im, -ia palier, -a, m. obuv; panstvo = a) ovsienka, -y, ž. páni, b) panský ma­ Ožďany, -ždian, m. lok. v Padove / v Pa- pajta, -y, ž. — z maď. palitnpsest,-u, m. (sta­ ovsiha, -y, z. = ovsina, jetok; Pán — Boh; pomri. dui; padovský. / pa- = stodola rý rukopis na perga­ divý ovos Kristus Pán; Pán Boh, ožeh, -u, m. = ohreblo, duánsky páka, -y, ž. = sochor mene už popísanom, ovsík, -a, m. v ľud. reči Pánboh, pekárska lopata; ože- pagáč, -a, m. (koláč); pakfon (z pakfong), -u, ale sotretom) ovšednef, -iem, -ejú hať; ožehnúť; ože- Pánaboha; Pánbožko oxyd, -u, m., kysličník; pagáčik m., druh nového páliť, -im, -ia; pálie- hol; ožehnutý panák, -a, m. oxydácia; oxydovaf pagína, -y, ž., stránka striebra vaf; pálivý oželef, -iem, -ejú Panama, -y, ž.; úžina oxymoron, -ra, str., v knihe; paginácia; pakostnica, -e, ž". palivo, -a, str.; palivo­ oženiť sa, -im, -ia Panamská; panama, zdanlivá protirnyseľ- paginovať pakovať — z nem., vý ožialiť, -im, -ia klobúk i veľký pod­ nosť pagoda, -y, ž., modla, slov. baliť Pallas, -ady, ž. ožiariť, -im, -ia; ožia- vod ozaj; ozajstne; ozajst­ chrám (v Indii, Člne) pal, -u, m. = žiara, úpal palma, -y, ž.;palmový rovať pánbožkova kravička ný páha, -y, ž. (zárez, páľa, -le, ž. = horúča­ paltnár, -u, m., odmena ožiť, -ijem, -ijú; ožívať ozbíjať, -am, -ajú žliabok na Stndlt) va, horúčosť advokátova; palmár- pancier,-a, m.;pancie­ oživiť, -im, -ia; oživo­ ozbrojiť, -jím, -ja; o- paholok, -Ika, m. palác, -a, ž.; palácový ny rik; panciernik; pan­ vať cierový (pancierová zbrojovaf pahorkatina, -y, ž. paladín, -a, m., udatný Palmyra, -y, ž. ožltnúť, -em, -ú sieň) ozdoba, -y, ž.; ozdob­ pahorok, -rka / -rku, m. rytier Paľo, -a, m.; Paľko ožobráčiť, -im, -ia; pandekty, paňdekt, m. ný; ozdôbka; ozdo­ pahrb,-u, m.;pahrbok, paladium, -ia, str., zá­ paloš, -a, m.; palošík ožobračovať mn., knihy rímske­ biť; ozdobovať -bku, m. zračný predmet o- paluba, -y, ž. (na lodi) ho práva ozdraveť, -iem, -ejú = pahreba, -y, f. chranný Paludza, -e, ž.; Palúdz- pandúr, -a, m. stať sa zdravým; o- pahýl, -a, m. palatín, -a, m., námest­ ka panegyrik, -a, m., vele- zdraviť, -im, -ia = u- pach, -u, m., i puch, -u; ník uhorského kráľa pamäť, -ti, ž.; zpamäti, biteľ; panegyrika, -y, robiť zdravým pacient, -a, m., chorý m., zápach paľba, -y, ž. nazpamäť; pamäti- z., chváloreč oziabať, -em, -u; o- pacifikácia, -ie, ž., uve­ páchať,-šem, -šu; pá­ páľčivý hodný; pamätlivý; pa­ denie do stavu mie­ panenka, -y, ž.; panen­ ziabnuť šuc i páchajúc; pá­ palec, -lca, m.; palečný mätník ; pamätnica; ru, upokojenie; paci- ský; panenstvo Oziáš, -a, m. chaj; páchateľ pálené, -ého, str.; pá- pamäťnosť fikačný; pacifikovať; pani, panej, ž.; d., 1. ozimina, -y, z. páchnuť, -em, -u (nie­ lenica; páleník; pá­ pamätať (sa), -ám, pacifista; pacifizmus panej, a. paniu, í. pa- označiť, -ím, -ia; ozna­ čím) lenka; pálenkový; pá- -ajú; pamätovat pačesy, -ov, m. pomn. ňou; mn. n., a., v. pa- čovať pachoľa, -aťa, / pa, lenčený pamflet, -u, m., hano- páčiť,-im, -ia; páčiť sa nie, g. pani, d. pá- oznam, -u, m.; ozná­ choliatko, -a, str. paleograf, -a, m., zna­ pis; pamfletista, *u pád, -u, m.; pádový pacholík, -a, m, lec starého písma Pamfylia, -ie, z, niam, /. paniach, í, 216 217 panami; milosťpani, záves (na dverách), paprika, -y, ž.; papri­ aralaxa, -y,/.; para- kasty; bezprávny člo­ paroh, -u, m.; parožtek -ej žŕdka pre kury kový laktický vek; mn. n, pariovia parola, -y, ž., heslo panic, -a, m.; panický; panteizmus, -zrnu, m., papršlek, -u, m. = lúč paralela, -y, ž., porov­ paripa, -y, ž. — z maď., paroloď, -di, ž. — lepšie panictvo zbožňovanie vesmí­ papuča, -e, ž.; papu- nanie ; paralelizmus; ľahký kôň parná loď, parník pánik, -a, m., malý pán ru; panteista, -u, m. čiar paralelný, rovnobež­ pariť (sa), -im, -ia panika, -y, ž., zdese­ Pantheon, -u, m., Parom, -a, m.; paro- papuľa, -Ie, ž.; papu- ný ; paralelka, poboč­ pariť (sa), -im, -ia nie; panický (na pr. chrám všetkých bo­ movský ľovať ka strach) hov (v Ríme); pan­ parita, -y, ž., rovnosť paromlyn, -a, m., lepšie papyrus, -ru, m. (rast­ Pankrác, -a, m. teón, -u, m. (budova, paralytik, -a, m., po­ Paríž, -a, m.; Parížan; parný mlyn lina) panna, -y, ž.; panen­ kde sú pochovaní vý­ stihnutý * paralýzou; Parížanka; parížsky paroplavba, -y, ž.; pa- pár,-u, m., dvojica; pá­ ka; panenský; panen-I znamní mužovia) paralýza, -y, ž. Parižovce, -viec, ž. roplavebný rik; párok, -rku, mn. stvo; Panna Maria pantomíma, -y, ž., po­ aralyzovať, zbaviť ú- pomn. parostroj, -a, m. - lep­ č. párky (nie viršle); panoha, -y, ž., haluz; sunková hra činku park, -u, m., a) sad, b) šie parný stroj párny; párový panôžka panva, -y, ž.; panvica; paramytia, -ie, ž., na­ park letecký, automo­ paroxyzmus, -zmu, m., para, -y, ž.; parný; pomenutie, malý po­ bilový (dielne, skla­ nervový záchvat Panónia, -ie, ž.; panón­ panvička parník učný príbeh dištia ap.) pár ráz = párkrát, nie­ sky panychída, -y, ž.^pra­ parabola, -y, ž., a) po­ párať, -am, -ajú; pá­ parkan, -u, m. — z mad'., koľko ráz, niekoľko­ panoptikum, -ka, str., \ voslávnych oslava dobenstvo, b) druh raj ; párajúc ohrada, plot krát sbierka, výstava mŕtvych krivky; parabolický parátny, pohotový Parkan, -a, m., obec parta, -y, ž.; partica zvláštností (figurín) papagáj, -a, m. = pa- páračka, -y, ž. = žen­ parazit, -a, m., príživník pri Dunaji parter, -u, m., prízemie panoráma, -y, ž., i pa­ púšek ská, ktorá pára, i pá- parcela, -y, ž., diel po­ parket, -u, m., oddele­ Parthenon, -nonu, m., noráma, -atu, str. papek, -eka, m. = pa- ranie zemku ná časť divadla chrám bohyne Athé- panoš, -a, m.; panošský tyk, hrubšia tyčka, paráda, -y, ž.; parád­ parcelácia, -ie, ž.; par- parkety, -ket, m. mn., ny panovať; panovačný ožeh ny; parádif sa; pa- celačný; parcelovať vykladaná dlážka partia, -ie, ž.; partiový pánovitý páper, -a, m.; páperie, rádnik; parádnica pardon, -u, m., odpu­ párkrát (prísl.) — pár participácia, -ie, ž., po­ panovník, -a, m.; pa­ -ia paradajka, -y, ž.; pa­ stenie, milosť ráz diel na niečom; par­ novnícky; panovnica pápež, -a, m.; pápežský radajkový parenica, -e, ž. parlament, -u, m.; par- ticipovať, mat podiel panský, -á, -é; na pr. papier, -u /-a, m.; lok. -i, paradigma, -atu, str., parenište, -a, str. lamentárny na niečom panská snemovňa, mn. n., a. -e; papie­ vzorec parentéza, -y, ž., vsuv­ parlamentár, -a, m. particípium, -ia, str., chútka; iné je pán­ rový; papiereň / pa- paradoxon, -xa, str., ka, vložka parmazánsky (syr) príčastie; participiál- sky, -a, -e = muž­ pierňa; papiernik; zvláštne tvrdenie, parére, str. neskl., úsu­ Parnas, -u, m.; parna- ny ský, na pr. pánska papiernický; papier­ mienka zdanlivé proti dok, mienka, nález sista; parnaský partikulárny, čiastoč­ obuv nictvo smyslu; paradoxný, (súdny). Párnica, -e, ž. (osada) ný ; partikularizmus pansláv, -a, m.; pan- papiermaché (čitaj pa- {zdanlivé) protismy- parez, -u, m.; mn. n. parný (od para); par­ partitúra, -y, ž., noto­ slavizmus pjémašé), str. neskl. s?lný, podivný parezy ný mlyn vý záznam všetkých panstvo, -a, str., a) stvrdla papierová parafín, -u, m.; para­ parfum, -u, m., vôňa, párny (od pár); párne hlasov páni, b) panský ma­ hmota; papíerovina fínový voňavka číslo partizán, -a, m., stra­ jetok papkať, -ám, -ajú parafráza, -y, ž., opis; pári al. al pári = rovné parobok, -bka, m. ník; partizánsky panština, -y, ž. paplón, -u, m., pri­ parafrázovať paria, pariu, m., prísluš­ paródia, -ie, ž., žartovná partner, -a, m., spoloč­ pánt, -u, m. — z nem. krývka [paragraf, -u, m. ník nízkej indickej premena vážnej veci ník 218 219

paruť, - správne peruf, pastier, -a, m.; pastier­ patológia, -ie, ž., ná­ kyňa; patronát, -u, pažiť, -ti, ž.; pažítka, vávateľ; pedagogika, -ti, ž.; paŕutie, spr. sky; pastierstvo uka o chorobách; pa­ m.; patronátny -y, ž. -y, ž., výchovoveda; perutie, -ia, str.; viď pastila, -y, ž.; pastilka tologický, chorobný patvarista, -u, m., práv­ pažravec, -vca, m; pa­ pedagogický, vycho- peruf pastor, -a, m. pátos, -osu, m., hlbo­ nický praktikant; pa- žravý vávateľský i vycho- parvenu (čítaj parvnii), pastorálka, -y, ž., náuka ké pohnutie mysli; tvaria, -ie, ž., služba pädesiat (z päťdesiat), vateľský m., (nevzdelaný) po­ o duchovnej správe; vzletný spôsob reči; právnického prakti­ pädesiati; č. rad. pä- pedagogium, -ia, str., výšenec pastorálny patetický, vášnivý, kanta; patvarizovať desiaty; pädesiatka; vyšší učiteľský ústav pas, -u, m., cestovný pastorkyňa, -ne, ž., ne­ nadšený, oduševnený Paula / Paulína, -y, ž. pädesiatnik pedál, -u, m. preukaz vlastná dcéra pátrať, -am, -ajú; pá­ paulín / pavián, -a, m. päsť, -ti, ž.; pästný pedant, -a, m., punktič- pás, pása, m. (ale: chy­ pastorok, -rka, m., ne­ travý Paulíny; Viliam Paulí- päť, piati, g., L piatich, kár; pedantný tili sa za pasy); pá­ vlastný syn patriarcha, -u, m., hla­ ny-Tóth d. piatim, i. piatimi; pedel, -ela, m., sluha sik; pásový; pásovitý pastva, -y, ž.; mn. g. va rodu, titul niekto­ pauperizmus, -zrnu, m., pätina; pätka /piatka na stredných a vyso­ pasant -a, m., mimo- pást vi / pästi ev rých arcibiskupov schudobnelosť päta, -y, ž. kých školách, školník idúci pastvište, -a, str. patriarchálny, staro­ paušál, -u, m., úhrnný pätihran, -u, m. Pegazus, -za, m., okrí­ pasátny (vietor) pasus, pasu, m., krok, dávny plat; paušálny; pau­ pätina, -y, z. = piaty dlený kôň pasáž, -e, ž., priechod článok v knihe patricij, -a, m., staro- šalizovať diel peha, -y, ž.; pehavý pasažier -a, m., cestu­ paša, -u, m. (tur.); tu­ usadlýmešťan; patri­ pauza, -y, ž., prestávka pätiť, -im, -ia = nútiť pechota, -y, ž. júci recký paša; pašalik, cijský páv, -a, m.; páví, -ia, -ie k ústupu, ustupovať pekáč, -a, m. pasca, -e, ž. = pasf, -a, m. (okres turec­ pátričky, -čiek, ž. Pavel, -vla, m. pätka i piatka, -y, ž. pekár,-a, m.; pekársky -ti kého panstva) pomn.; pátričkár paveza, -y, ž., stredo­ pätnásť; pätnásty; pät­ Peking, -u, m., novšie pasia, -ie, ž., záruba paša, -e, ž. = pastva patričný — lepšie prí­ veký štít; pavezník nástka Pepin; pekinský či pasienok i pasienok, pašie, -ií, ž. mn.; pa­ slušný, náležitý, vhod­ pavián, -a, m. pätoro; pätoraký; pä- pepinský -nka, m. = pašienka, ž. šiový (p. týždeň) ný pavilón, -u, m. toronásobný peklo, -a, str.; pekelný; pasionál -u, m., životo­ paškrta, -y, ž. = ma- patrimonium, -ia, str., pavlač, -e, ž. päťstoletý i päfstoroč- pekelník pisy svätých škrta; paškrtiť; pa- dedictvo; patrimoni- pavián i paulín, -a, m., ný peknoduchý pasívum, -íva, str., trpný škrtný; paškrtník áiny, panský (dedič­ mních pec, -e, ž.; piecka. peknota, -y, ž. rod; pasíva, pasív, paškvil, -u, m., hano- ne) pavňa, — správne pan­ peceň, -cňa, m. pekný; pekne (prísl.) str. mn., dlžoby; pa­ pis patriot, -a, m., vlaste­ va pecivál, -a, m. = pe- pekuniárny, peňažitý sívny; pasivita paštika, -y, ž. nec; patriotický; pa­ pavúk, -a, m.; pavučí; cúch, -a, m. pel, -u, m. páska, -y, 2.; páskovaf patent, -u, m.; patent­ triotizmus, vlastenec­ pavučina pečať, -ti, ž.; pečatiť; peľasť, -sti, ž. pásmo, -a, str.; pás­ ný; patentový tvo pavúz, -u, m., /pavúza, pečatný; pečiatka peľať, -liam, -ľajú, mr­ mový páter, -tra, m., duchov­ patriť (sa) -y, ž. pečeňa, -ne,f., jatrá; pe­ hať; v/ď odpeľať, pre­ pasovať sa ný otec patrný pazderie, -ia, str. čienka, pečené mäso mrhať pásovec, -vca, m. paternita, -y, ž., otcov­ patrola, -y, ž. pazneht, -a / -u, m. pečiarka, -y, ž. pelech, -a i -u, m. pásť, pasiem, pasú; stvo patrón, -u, m. = náboj; pazucha, -y, ž. pečivo, -a, str. peleš, -e, ž. pásať; pásavať i pá­ patina, -y, ž., medenka, patrónka, továrňa na pazúr, -a, m. pečlivý; pečlivosť pelikán, -a, m. savať povlak na starožit­ patróny páža, -ata, str. pečovať Peloponéz, -u, m.; pe- pastel, -u, m., farebná ných veciach, vznik­ patrón, -a, m , ochran­ pažba, -y, ž. (čast puš- pedagóg, -a, m., vy­ loponézsky ceruzka; pastelový lý starobou ca; patrónka, ochran- ky) chovávateľ / vycho­ peň, pňa, m. 220 221 pena, -y, ž. percento — správne pero, -a, m.; pérový; pesnička, -y, z.; pes­ pchať, -ám, -ajú; pchá- piest, -a, m.; piestik, penále, str. neskl., po­ procento, -a, str. perovník, -a, m.; pe- ničkár vať malý piest kuta perfektívny, dokonavý rokresba pestík, -a, m., čiastka piaď, -di i -de, ž. Piešťany, -šťan, m. peňazokaz, -a, m. perfektum, -kta, str., peron,-u, m. (nastanici) kvetu (v botanike) piadimužík, -a, m. pomn.; piešfanský peňazomenec, -nca, minulý čas dokonaný persekúcia, -ie, z., pre­ pestitef, -a, m. pianissimo (ta!.), veľmi pieta (vyslov trojslab.), m. perfídny, vierolomný nasledovanie; perse- pestovať; pestúvať slabo -y, ž., zbožnosť, úcti­ peňazstvo, -a, str. pergamen,-u, m.; per­ kvovať pestrý; pestriť piano, -a, str.; piani­ vosť, oddanosť; piet­ peňažitý gamenový Perssus, -ea, m. pestún,-a, m.; pestúnka sta; pianistka ny peňažný; peňažník; pe­ perhoreskovať, odvr- Persia, -ie, ž.;perský; pestvo, -a, str.; robiť Plargy, Piarg, m. pomn. pigment, -u, m., farbi­ ňažníctvo hovaf, odmietať Peršan pestvo piarista, -u, m.; piarist- vo i barvivo pendant (čítajpandan), perie, -ia, str. personál, -u, m., slu- peši = pešo, pešky; pe­ ský pichať, -ám, -ajú; pi- -u, m., profajšok periféria, -ie, ž., ob­ žebníctvo ší, -ia, -ie; pešiak piatka, -y, z. chávať; pichnúť; pi- peniaz, -a, m.; mn. n. vod (na pr. mesta) 1 personálie, -ií, ž. mn., Pešť, -ti, ž.; Pešťan; piatok, -tku, m.; piat­ cháč; picháček / pi- peniaze, g , peňazí, d. perifráza, -y, ž., obraz­ osobné pomery; per­ Peštianka; peštian- kový ; piatočný cháčik peniazom, lok. penia­ né vyjadrenie sonálny sky pichľavý zoch, instr. peniazmi; piaty, -a, -e (čísi. rad.); perihelium, -ia, str., personifikácia, -ie, ž., petarda, -y, ž., puma pijak, -a, m., pijavý Iceď sa hovorí o jed­ iné je piati = päť príslnie zosobnenie petent, -a, m.;prošiteľ, papier; iné je pijan notlivých peniazoch, piecka, -y, ž. (malá pec) Perikles, -kla, m. perspektíva, -y, ž. ; žiadateľ (človek); pijacký je gen. peniazov; pe­ piecť, pečiem, pečú; pe­ perina, -y, ž.; perinka perspektívny Peter, -tra, m.; Petrík; niažtek čúc; piekol; pečený; pijatykä, -y, z. perióda, -y, ž., obdo­ perturbácia, -ie, ž., po- Petríček pekávať pijavica, -e, ž. penica, -e, ž. (vták) bie; mn. g. periód; mätenie, rušenie petícia, -ie, ž., prosba, piedestál, -u, m., pod­ pijavý (papier) peniť, -im, -ia; penivý periodický, obdobný Perún, -a, m. žiadosť; petičný stavec pika, -y, ž. penovka, -y, ž. (fajka peripetia, -ie, z., obrat peruf, -ti, ž.; i prápor petit, -u, m., drobné pierce, -a, str.; pierko, pikantný, silne korene­ z morskej peny) peristyl, -u, m., stĺpo­ letecký (2—3 letky) sa písmo tlačené; peti- -a ný, dráždivý Pensylvánia, -ie, ž.; radie okolo chrámu volá peruť; perutový tový piernik, -a, m. = pe- piket, -etu, m. (hra pensylvánsky periť sa, -im, -ia perverzita, -y, ž., zvrh­ petrefakt, -u, m., ska­ rečník v karty) pentľa, -le, ž. — z nem., perkusia, -ie, z., úder, losť ; perverzný, zvrhlý menelina piesa (vyslov trojslab.), piknik, -u, m. (pôv. zá­ stužka preklopávanie perzián, -u, m.; perzi- petroleum, -ea, str., i -y, ž., kus, čiastka (na bava, na ktorú si penzia, -ie, ž., výsluž- perla, -y, ž.; mn. g. ánový petrolej, -a, m.; pe­ pr. obydlia), hudob­ účastníci prinášali né; byt so stravou ; periel i perál; perlič­ pes, psa, m.; psí, -ia, trolejový ná alebo básnická jedlá a nápoje) penzijný; penzista; ka; perliť sa -ie; psina, psinka = Petrovec, -vca, m.; Pe- skladba pikola, -y, z. (hudobný penzionovaf; penzio- perleť,-ti, ž.; perleťo­ suka, fena; pešky trovčan, Petrovčanka pieseň, -sne, ž.; pe­ nástroj) nát, -u, m. vý (prísl.) = psovsky; Petržalka, -y, ž. snička pikolo, -a, m., čiašnický penzlík, -a, m. — z nem., permanentný, stály, tr­ pestvo; psiar; psiar- petržlen, -u, m. pieskovec, -vca, m.; učeň štetec valý ka (rastlina) pevec, pevca, m. pieskovcový piksľa — z nem., slov. penzum, -za, str., úloha permoník — z nem., pesimizmus, -zmu, m., pevkyňa, -ne, ž. piesok, -sku, m.; pie­ pokladnička, krabička pepsin, -u, m., čiastka správne piadimužík, nazeranie na všetko pevný; pevnina; pev­ skový ; pieskovina; pikulík, -a, m. žalúdkovej šfavy ľudík s najhoršej stránky; ninový; pevnosť; pev­ pieskovec; piesočný; píla, -y, ž.; pílka; Píla pera, -y, ž.; perný perník, -a, m-; pernikár pesimista, -u, m. nostný; pevnôstka piesočnatý; piesčina (miestne meno) 222 223 Pilát, -a, m. písať, -šem, -šu; písa- pivnica, -e, ž.; pivnič­ čem (bielizeň); pla­ plátem'k, -a, m.; pláte- plece, -ca, str.; mn. č. pilier, -a, m. vaf i písávať; písací; ka; pivničný kávať i plakávať nícky; pláteníctvo plecia; pliecko pilina, -y, ž., zväčša v č. písačka; písanka pivo, -a, str.; pivko; plaketa, -y, ž. plátený pléd, -u, m., cestovná mn. piliny pisateľ, -a, m. pivný plameň, -eňa, m.; pla- platina, -y, ž.; plati- prikrývka Piliš, -a, m.; pilišský pisk, -u, m. = pisknu- pivonia, -ie, i. = pi- meniak; plamenný; novat plech, -u, m.; plecho­ píliť, -im, -ia; pilovať, tie; piskot vonka plamienok platiť, -im, -ia; platie- vý ; pliešok / pliešék; pilievaf pískať, -am, -ajú; pí- pivovar, -u, m.; pivo­ plán, -u, m., nákres, vať plechár; plecháč(p/e- pilník, -a, m.; pilnikár skací; pískač; pisk­ varník; pivovarský návrh; plánovitý platňa, -tne, ž.; plat­ chový hrnček) pilný -» usilovný; pil­ núť, piskol; pískavať pizzicato (tal., vysl. pi- pláň, -e, ž. = planina nička Plejády, ž. mn. nosť / pískávaf; piskot cikáto), trhane planeť, -ie, -ejú plátno, -a, str.; pláten- píernä = plemeno, -a, pilot, -a, m., letec, lodi­ piskľavý pižmo, -a, str.; pižmo- planéta, -y, ž.; plane- ko; plátený; pláteník; str.; plemeniť; ple- vod piskor, -a, m. vý tový plátenky meník; plemenica; pilota, -y, ž., vodný písmeno, -a, str. pláca, -e, ž, planlmetria, -ie, ž. (ná­ platný; platnosť plemenný kôl písmo, -a, str.; Písmo plač, -u, m. uka o útvaroch v ro­ Plato i Platón, -ona, plen, -u, m. pilulka, -y, ž. sväté plačlivý vine) m., platónsky pléna, -y, ž.; plienka pinakotéka, -y, ž., ob- pisoár, -u, m., zácho- plagiát, -u, m., krádež planírovať, rovnať plátok, -tku, m. ~z nem., plenárny, sborový; ple- razáreň / obrazárňa dok literárna, hudobná a plánka, -y, ž. (planý správne lístok, lupie­ nárka, sborová pínia, -ie, ž., borovica písomníctvo, -a, sfr.; pod. strom i jeho ovocie); nok schôdzka pinka, -y, i., pinkavka písomný I plácha, -y, ž., plachta, plánočka platýs, -a, m. (ryba) plénum, -na, str., valné (vták) piškóta, -y, ž.; piško- pokrývka (na voze); plantať (sa) = motať plauzibilný, pochvalný, shromaždénie pinzeta, -y, i., jemné tový plácha mu spadla s očí (sa) pochvalyhodný, ples, -u, m.; plesový klieštiky píšťala, -y, ž.; píšťal­ (vprenesenom význa­ plantáž, -e, ž.; plan- pravdepodobný plesať pionier, -a, m., zákop- ka me = beľmo) tážnik plaváreň i plavárňa, pieseň, -sne, ž.; plesnivý nik, priekopník; pio­ pišťať, -ím, -ia plachta,-y, i.;plachet- planúť, -nie, -nú -ne, 2. plesneť, -ie, -ejú niersky pištec, -štca, m. (kto ka; plachtica; plach- planý; planejší /planší; plávať, -am, -ajú = plesniveť, -ie, -ejú pipa, -y, ž., častejšie piska na píšťale) tička; plachtovina planstvo pluť, plujem, -jú plesnivý fajka; pípka, -y píšteľ i píšteľa, -!e, ž., plachý, plachejší; pla­ plápol, -u, m.; plápolat plavba, -y, ž.; plaveb­ pleso, -a', str.; Štrbské pipasár — z maď., píp­ fistula cho pľasnúť, -em, -ú ný pleso, Popradské ple­ ka, trťíbeľka pištoľ i pištoľa, -le, i. plaidoyer (Čítaj pledo- plást, -a, m. (medu); plavec, -vca, m.; pla­ so pípeť, -ti, ž. (vtáčia piť, pijem, pijú; píjaf; ajé), -ru, m., reč ob- mn. n. plásty vecký plešina, -y, ž. choroba na jazyku) pitie; pitný hájcova alebo štát­ plastický, tvárny, h mot- plaviť (sa), -im, -ia Plešivec,-vca, m.; Ple- pipíška, -y, i. pitoreskný, malebný neho zástupcu pred ný plavný šivčan, ple'šivský piplať sa, -em, -ú; pi pitvať, -em, -ú i -ám, súdom plášť, -a, m.; pláštik; plaz, -a, m. pleť, -ti, ž. placka; piplavý -ajú; pitva; pitevná; plakať, -čem, -čú; pla­ pláštenka plaziť sa,-im, -ia; pla­ pleť, plejem, pi ej ú; pirát, -a, m., námorný pitevný kávať plat, -u, m.; platový; zivý plievaf zbojník pitvor, -a, m., predsieň, plakát, -u, m., oznam platebný pleban, -a, m., farár pletenák, -a, m. piroh, -a / -u, m. (i s pecou); pitvorný, (nástenný); plakáto- platan, -a, m. plebs, 2. (M.) f ľud; pletenka, -y, ž: pisár, -a, m.; pisársky; predsieňový vať plateau (čítaj plató), plebejec, -jca, m., člo­ pletivo, -a, str. pisáren / pisáriía Pius, Pia, m. plákať, plákam i plá- str. neskl, planina vek z ľudu pletka, -y, ž. 224 225 pleva, -y, z.; plievka; pltník, -a, m.; pltnícky; Plzeň, -zne, z.; plzenský plevínec; plevný; pocit, -u, m.; pocítiť; podarúnok, -nka, m. podhrdlie, -ia, str.; pltníctvo; pltníčiť plznúť, -em, -ú plevník pociťovať podať, -ám, -ajú; po­ podhrdelný pl'iíca, pľúc, str.pomn.; píž, plža, m.; pížik plieniť, -im, -ia pocta, -y, ž. danie ; podací; po­ podiel, -u, m.; podiel­ pľúcka; pľúcny pneť, pniem, pnejú; pHeniť sa = množiť sa, poctiť, -im, -ia dateľňa; podávať; nik; podielový; po- pľúcnik, -a, m. (rastli­ pni; pnel plemenif sa poctivý podávací; podávač; dielny na) pneumatika, -y, ž.; plienka, -y, ž.; mn. g. počasie, -ia, str. podávateľ podísť, podídem, pod- pluh, -u, m. pneumatický plienok počať (sa), počnem, podbeľ, -a, m. (zelina) ídu pľuha, -y, ž.; pľuhák; pneumonia, -ie, z., za­ plieskať, -am, -ajú; počnú; počnúc; po­ podberať, -ám, -ajú podistým (prísl), ak­ pľuhavý; pľuhavstvo pálenie pľúc plieskavý čal; počatý; počatie podbiť, -ijem, -ijú; pod- iste, zaiste pluk, -u, m.; plukovný; pník, -a, m. (od peň) pliesť, pletiem, pletú; počesť = pocta; zväč­ bíjat pódium, -ia, str. plukovník pnúť, pnem, pnú; pni, pletací ša len vo výrazoch: podbradník, -a, m. podiv, -u, m. plurál, -u, m., množné pnite; pnúc; päl i pliešek / pliešok, -šku, vzdať počesť, na po­ podbradok, -dka / -dku, podívať sa, -am, -ajú číslo; lok. v plurále pnul; päty i pnutý m. česť ap.; počestný m. podivín, -a, m. plus, str. neskl., viac po (predl.) plnomocenstvo, -a, str.; Podbrezová, -ej, ž. podiviť sa, -im, -ia plusquamperf etum,-a, pobádať, -ám, -ajú = počet, -čtu, m.; počet­ splnomocniť ný podbrušník,-a, m. (šat­ podivný str., čas dávnominulý spozorovať plný; plniť; plnoletý počiatok, -tku, m.; po­ ka) Podkarpatská Rus, pľúskať, - plieskať pobádať, -am, -ajú = plod, -u, m.; plodný čiatočný ; počiatočník poddajný; poddajnosť -ej -i, ž.; zem Pod- pľušť, -šti, ž. popichať, povzbudzo­ plodina, -y, ž.; plodi- počínať, -am, -ajú; na poddať sa, -ám, -ajú; karpatskoruská pluť, -ujem, -ujú — plá­ vať nový pr. počíname školský poddanie sa; podda­ podkasať, -šem, -šú vať poberať sa, -ám, -ajú plodiť, -ím, -ia; plode­ rok, ale: školský rok ný; poddanstvo; pod­ podklad, -u, m.; pod- pľuť, -ujem, -ujú = pľu­ pobiť, -ijem, -ijú; po- nie; plodivý j sa počína danosť kladač; podkladať vať; pľuvák, -a, m. bíjat plocha, -y, ž.; mn. g. I počistiť, -im, -ia poddôstojník, -a, m. podkľakovať plutokracia, -ie, z., vlá­ pobočník, -a, m.; po­ plôch; plôška počítať, -am, -ajú; po­ poddymník, -a, m. — podkolenie, -ia, str. da boháčov bočný plomba, -y, z., olo­ čítací; počítadlo osúch Podkonice, -nie, ž. plutva, -tvy, ž. pobozkať, -ám, -ajú vená pečať; mn. g. počtár, -a, m. podeliť, -im, -ia pomn. pluviál, -u, m., kňazské ' pobožný; pobožnosť, plomb; plombovať počtoveda, -y, ž. podesiť, -im, -ia podkop, -u, m.; pod- rúcho; v pluviále -sti, ž. zuby počtovnica, -e, ž. podeť sa, -ejem, -ejú kopný plúžiť sa, -im, -ia pobrať, poberem, -rú ploskonohý počuť, -ujem, -ujtl; po­ podhlavnica, lepšie podkopať, -em, -ú; plyn, -u, m.; plynáreň pobratim, -a, m.; po- ploskonosý čúvať; počúvnut hlavnica, poduška podkopávať / plynárňa; plyno­ bratimstvo ploský pod i podo (predl.) podhôfny (podholia sa podkosiť, -im, -ia; pod- mer; plynný; plyno-' pobrežie, -ia, str.; po- plošina, -y, ž. pôda, -y, ž. týkajúci) kášat vý; plynatost | brežný plošný podagra, -y, ž., hostec, Podhora, -y, ž.; Pod- podkova, -y, ž.; pod- plynný [pobrušnica, -e, í. ploštica, -e, ž.;ploštič- dna v údoch, lámka horan, Podhoranka; kovka; podkovička plynúť, -niem, -nú pobudnúť, -nem, -nú ný podajný z podať sa podhorský podkovať = podkuť, plyš, -u, m. (látka); pobúriť, -im, -ia; po­ plot, -a, m.; plôtik (poddajný z poddať podhorie, -ia, str.; pod­ -kujem, -kujú; pod- plyšový burovať plsť, -sti, ž.; plstený sa) horský kúvat plytký, plytkejší pobyt, -u, m. plť, -ti i -te, ž.; plťový, poďakovať (sa); poďa- podhradie, -ia, str.; podkožný plytvať, -ám / -em, pocelovať = pobozkať pitný kúvat (sa) podhradný; Podhra­ podkrovie, -ia, ž. -ajú i -ú pocestný, -ého, m. podariť sa die (osada) podľa (predl.) 15 226 227

podľač, -e, ž. hrom. melem, podmelú / podolok, -lka, m. podpora, -y, i. / pod­ podstúpiť,-im, -ia; pod­ podvojný podľahnúť, -nem, -nú; podotnelú; podmie- podomleť i podmleť, porovať; podporovací stupovať podvoliť, -im, -ia; pod- podliehať lať i podomielať podmelemi podome- podporučík, -a, m. podsvetie, -ia, str.; voľovať podláviť, -im, -ia, po­ podmof, -a, m.; pod- lem; podmielať i podpredseda, -u, m. podsvetný podvracať, -iam, -ajú šliapať moľa, -e, ž. podomielať podrast, -u, m. podsyp, -u, m.; pod- podvýšiť, -im, -ia; pod- podlhovastý podmorský podopreť, -prem, -prú; podrásť, -rastiem, -ra­ sypat, -em, -ú (do~ výšok; podvyšovat podliak, -a, m. podmostina, -y, i pod- podopierať stú kon.); podsýpať, -am, podzámok, -mku, m.; podliať, -lejem, -lejú; mostnica, -e, ž. pôdorys, -u, m.; pôdo­ podraziť, -im, -ia; pod­ -ajú (nedokon.)' Podzámok, -mku (o- podlievať podnájomník, -a, m. rysná rážať podšiť, -šijem, -šijú; sada); Podzámčan, podliezť, -leziem, -lezú; podnapiť sa; podnapitý podošev, -švi, / podo- podráždiť, -im, -ia podšívať; podšitý Podzámčanka; pod- podliezať; podlieza- podnebie, -ia, str.; pod­ šva, -y, ž. podrážka, -y, i. podšívka, -y, ž. zámocký vý; podlizač nebný podotknúť, -nem, -nú; podrezať, -žem, -žú; podťať, -tnem, -tnú; podzemie, -ia, str.; podlizač, -a, m. podnecovať podotýkať podrezávať podunať podzemný podlomiť, -ím, -ia podnes podozdiť, -ím, -ia; podriadiť, -im, -ia; pod­ podtekať, -ám, -ajú podzim, -u, 773.=jeseň; podlosť, -sti, ž. podnet, -u, m. podozdievať; podo- riadený; podriaďovať podučiť sa; podúčat sa podzimný=jesenný podložiť, -im, -ia; pod­ podniesť, -nesiem, zdievka podrobiť, -im, -ia; po­ podujať (sa), -ujmem, poeta, -u, m., básnik; ložka; podkladať -nesú; podnášať podozrelý drobovať ujmú; podujatie;| poetický; poetičnosť podlubie, -ia, str. podnietiť,-im, -ia; pod­ podozrenie, -ia, str. podrobný podujímať; podujíma- poézia, -ie, ž., básnic­ podludný; podludník; nietený; podnecovať podozrievať, -am, -ajú područie, -ia, str. teľ; podujímavý tvo podludníctvo podnik, -u, m.; podni­ podozrivý po druhé = (po) druhý poduška, -y, ž. pohádať sa, -am, -ajú podlžen = podlžný; kať; podniknúť; pod­ podpaľač, -a, m.; pod­ raz poduť, -ujem, -ujú; po­ pohan, -a, 777.; pohan­ podlžnosť nikateľ paľačstvo podryť, -ryjem, -ryjú; dúvať ka ; iné je pohánka podížiť, -im, -ia podnož, -e, ž. (čast podpáliť, -im, -iá; pod­ podrývať; podrývač podväzok, -zku, m. {rastlina); pohanča, podmaniť; podmaňo­ krosien); podnožie, paľovať podržať, -im, -ia; po- podväzovať -aťa, str.; pohanský vať; podmaníteľ -ia, str. podpalok, -lka, m., dre­ držiavat podvečer, -a, m. poháňať, -am, -ajú podmet, -u, m.; pôd­ podnožka, -y, i. vo na podpálenie podsebný i podsedlý, podviazať, -žem, -žu pohánka, -y, ž. (rast­ ni etný podoba, -y, ž.; podo­ podpásať, -šem, -šu sedlový (ľavý kôň) podväzovať lina); pohánkový; podmetať, -ám, -ajú; bať sa; podobný podpažie, -ia, str. podsekať, -ám, -ajú; podviesť, -vediem, -ve­ pohánčený podmetávať; pôd­ podobenstvo, str. podpätok,-tka /-tku, m. podseknúť; podseká- dú ; podvádzať pohár, -a, 777.; pohá­ ni etok podobizeň / podobi- podpierať, -am, -ajú vať podviezť, -veziem, -ve rik podmieniť, -im, -ia; zňa, -z n e, ž. podpichovať; podpi- podstata, -y, ž.; pod­ zú; podvážať pohľad, -u, 77í.; pohľa- podmieňovať; pod­ podobrať sa, -berem, chávať statný podvika, -y, ž. (časť deť mieňovací -berú podpínať, -am, -ajú podstavec, -vca, m. kroja) pohľadať, -ám, -ajú; podmienka, -y, ž.; pod­ podobrote i podo- podpis, -u, m.; podpí­ podstaviť,-ím, -ia; pod- podviť, -vijem, -vijú; pohľadávať; pohľa­ mienečný brotky (prísl.), po sať; podpisovať stavovať podvinúť; podvíjať dávka podmiesť, -metiem, dobrom podplameník, -a, m. = podstenie, -ia, str. podvliecť, -vlečiem, pohladiť, -im, -ia ; po­ -metu pôdoj, -a, m. (jedno po- osúch podstlať,-stelem,-stelú; -vlečú; podvliekať hladkať; pohládzať podmleť i podomleť, dojenie); podojiť podpliesť, -pletiem, podstielať; podstielka podvod, -u, /n.; pod­ pohľadnica, -ce, ž. podmelem /' podo- Podolínec, -nca, m. -pletú; podpletat podstrešie, -ia, str. vodník; podvodný pohlavár, -a, 777. 229 228 pojať, pojmem, pojmú; pokolenie, -ia, str. pokrvný pohlavie, -ia, str.; po­ pohrabať,-em,-ú; po- pochlpiť (sa), -im. -ia, pojatie /poňatie; po- pokon, -u, m. = konec; pokryť, -kryjem, -kryjú; hlavný hrab(k)ávať rozcuchať (sa) jímat, -am, -ajú; po- napokon (prísl.) = pokrývať, -am, -ajú; pohltiť, -ím, -ia; polil pohraničie, -ia, str.; pochmúrny jímanie naostatok, naposle- pokrývač; pokrývka tený pohraničný pochod, -u, m.; pocho­ pôjd, -a, m. = povala dok, naposledy; po- pokrytec, -tca, m.; po­ pohnať, -ženem, -ženu pohrať sa ŕ si, pohrám, dovať pojem, -jmu, m. konný == posledný krytecký ; pokrytectvo poháňať -ajú; pohrávať sa i pochodiť, -im, -ia; po­ pojesť, pojem, poje; pokonať(sa),-ám,-ajú; pokuľhávať, -am, -ajú pohnúť, -nem, -nú; po- si s niečím chádzať pojedať pokonávať; pokoná- pokúpiť, -im, -ia hnuteľný; pohýnať, pohŕdať, -am, -ajú; pochôdzka, -y,,ž. pojiť, -im, -a vací; pokonanie, po- pokus, -u, m.; poku sný; pohýbať; pohybovať pohrdač; pohŕdanie; pochop, -u, m.; po­ pojímaf, -am, -ajú, í po­ konávanie pokúsiť sa pohnútka, -y, ž. pohŕdavý chopiť ; pochopiteľ­ nímať pokonný = posledný pokúšať, -am, -ajú; pohoda, -y, ž. pohreb, -u, m.; pohre- ný (pôjsť) pôjdem, pôjdu; pokoriť (sa), -im, -ia pokúšanie pohodiť, -im, -ia; po­ bište; pohrebný pochorievať, -am, -aju poď, poďme, poďte pokorný pokušenie, -ia, str. hádzať pohrobiť, -im, -ia pochovať, -ám, -ajú; pokade pokosiť, -im, -ia pokušiteľ, -a, m. pohodlie, -ia, str. pohrobok, -bka, m. pochovávať pokáfať, -am, -ajú pokožka, -y, ž. pokuta, -y, ž.; poku­ pohodlný pohromade (prísl.) pochútka, -y, ž. pokánie, -ia, str. pokračovať; pokračo- tový; pokutovať pohon, -u, m. Pohronie, -ia, str.; po­ pochvala, -y, ž.; po­ pokašliavať, -am, -ajú vací; pokračovanie; pokútny pohonič, -a, m. hronský chváliť; pochvaľovať; pokaziť, -im, -ia pokračovateľ pokým pohoniť, -ím, -ia; po­ pohroziť, -im, -ia; po­ pochvalný pokiaľ pokraj, -a, m.; pokra- pokyn, -u, m. = poky­ háňať hrozený pochvíli (priši), na pr. poklad, -u, m. jový nutie Pohorela, -ej, ž. (osa­ pohrudnica, -e, i. pochvíli prišiel = pokladať, -ám, -ajú pokrájať (od pokrojiť) pol (pol druha, treťa, da) pohrúžiť (sa), -im, hneď prišiel; iné je pokladnica, -e, i.; po­ pokrápať (od pokro­ štvrtá); na poly = na pohorenište, -šťa, str. I -i a po chvíli kladnička ; pokladnič­ piť) polovice; na poly pohoreť, -im, -ia; po- pohvízdať, -am, -ajú; pochyba, -y, ž.; po­ ný pokrčiť, -im, -ia rozdeliť horelý pohvizdovať si chybiť ; pochybný; pokladník, -a, m.; po­ pokreskávať (v tanci) pól, -u, m. (severný a pohorie, -ia, str. pohyb, -u, m.; pohý­ pochybovať kladníčky ; poklad­ pokrik, -u, m.; pokri­ južný) pohoršiť sa, -im, -ia; bať; pohybovať pochytať; pochytiť níčka (žena) kovať poľadovica, -e, z., čes. pohoršenie; pohoršo­ pohyblivý; pohybli­ pochytre, napochytre, pokľaknúť, -nem, -nú; pokriviť, -im, -ia náledí vať sa vosť chytro pokľakať pokrm, -u, m. poľahčiť, -im, -ia pohoršlivý pohýnať (sa) (od po­ pointa (čítaj poenta), poklep, -u, m. (v lekár­ pokročilý poľahoba, -y, ž. = po- pohostiný; pohosti- hnúť) = pohýbať (sa); -y, ž., hlavná my­ stve); poklepat; iné pokrok, -u, m.; pokro- ľahčenie nost; pohostinský pohybovať (sa) šlienka, vyhrotenie; je poklop kár; pokrokový; po- polahoda, -y, ž.; po- pohostiť, -im, -ia; po­ pohynúť, -niem, -nú pointovať pokles, -u, m.; pokle­ krokovec lahodit hostenie pochábef, -hľa, m. poistiť, -im, -ia; po­ sok, -sku, m. pokropiť, -im, -ia; po­ poľahúčky (prísl.) pohotové; pohotový; pochabý istenie; poistenec; poklona, -y, ž.; poklo­ krápať poľana, -y, ž.; Poľana pohotovosť pochádzať, -am, -ajú poístenka; poisťovať; niť sa; poklonkovať pokrov, -u, m.; pokro (miestne meno); po­ pohov, -u, m. pochlapiť sa, -im, -ia poisťovací poklop, -a, m., vrchnák vec, -vca, m. lianka pohoveť, -iem, -ejú pochlebenstvo, -a, str. poistka, -y, ž. pokoj, -a, m.; pokojný pokrstiť, -im, -ia; po­ polarizácia, -ie, ž.; po- pohovka, -y, ž pochlebník, -a, m. poistné, -ého, str. pokolenačky (prísl.) krstený I larizačný pohrabáč, -a, m. pochlebovať, -ujem poisťovňa, -ne, ž. 231 polárka, -y, ž. polnoc, -i, ž.; polnočný poľubok,-bka z-bku.w. polyteizmus, -izmu, m., pomolog, -a, m., znateľ poneváč (spojka), píš polárny polodivý poludienok, -nka, m., mnohobožstvo ovocia; pomologický radšej pretože, lebo poldeň, -dňa, m. pologuľa, -Ie, ž. obed do poľa pomorie, -ia, str.; po- ponevierať sa, -am, poldenný poloha, -y, ž. Polyxena, -y, ž. poludnica, -e, z. morský -ajú pole, poľa, str.; poľný; polohláska, -y, ž. pomáda, -y, ž. poludnie, -ia, str.; po­ poník, -íka, m., malý Kosovo pole (dolina polohopis, -u, m. pomáhať, -am, -ajú; pompa, -y, ž., nádhera; ludňajší pony (koník) v Srbsku); Dlhé Pole polokruh, -u, m. pomáhač mn. g. pomp poludník, -a, m. poniklovať (obec) polom, -u, m.; poloma, pomaly; pomaličky, po­ Pompeje, Pompej, m. poľutovať pomn.; pompejský Poniky, -nik, ž. pomn. polemika,-y, f., Spor; -y, ž.; Poloma (miest­ malšie Polyfém, -a, m. (podľa ponímať, -am, -ajú; po­ polemický; polemi­ ne meno) pomaranč, -a, m. pomreť, pomrem, -ú Homéra Jednooký nímanie zovať polomer, -u, m. pomastiť, -im, -ia pomsta, -y, ž. obor Kyklop, syn poleno, -a, sír.; polien­ polomŕtvy i polomŕtvy pomätenec, -nca, m. pomstiť, -im, -ia; po­ poniže Poseidonov) ko polonahý pomätenosť mstený ponížiť, -im, -ia; po­ polyfonný, mnohohlas- pomedzi pomstychtivý nížený; ponižovať polepšiť, -im, -ia; po- polonéza, -y, ž. (ta­ ný pomedzie, -ia, str.; po­ pomyje, -jí, ž. pomn. ponôcka, -y, ž. (nočná lepšovať; polepšovňa nec) polygamia, -ie, ž., mno­ medzný pomykov, -a; m., či po- stráž) poletavý polostrov, -a, m. hoženstvo pomer, -u, m.; pomerný mykovo, str.; zväčša ponocný, -ého, m. poleva, -y, z., glazúra poľovať, loviť; poľo­ polyglota, -y, ž. (vyda­ len v spojení s predl.: ponor, -u, m.; ponoriť poležať, -ím, -ia vačka; poľovník, lo-| pomiasť, pomätiem, nie knihy v niekoľ­ do pomykova, v po­ (sa); ponorovať (sa); Polhora, -y, ž. vec, myslivec; po­ pomätú kých rečiach súčas­ mykove ponorka Poliak, -a, m.; poľský; ľovnícky pomiesiť, -im, -ia ne) ponosa, -y, ž., sťaž­ Poľka; Poľsko (= polovica, -e, ž.; polo- pomíjať (sa), -am, -ajú; pomýliť (sa), -im, -ia polygón, -u, m., mnoho­ nosť, žaloba Poľská) | vičný pomíjajúc; pomíja- pomysleť, -im, -ia; po­ uholník; polygonál­ júci mýšľať ponosovať sa, žalovať poliať, -lejem, -lejú; polovina, -y, ž. = - p0 ny ponad sa, sťažovať sa i si polievať iovník, -a, m. (zbo­ pomimo polyhistor, -a, m., vše­ ponaháňať, -am, -ajú ponožka, -y, i. polica, -ce, ž.; polička žie, v ktorom je po­ pomíňať (sa), -am, -ajú stranný učenec (od pominúť) ponáhľať sa, -am, -ajú pontifex, -fika, m., naj­ polícia, -ie, ž.; policaj­ lovica raži a polovi­ polychromia, -ie, ž., ponachodiť (sa), -im, vyšší kňaz; pontifikát, ný; policajt ca jačmeňa či ovsa) pominúť sa, -niem, -nú ; mnohofarebná maľba -ia; ponachádzať (sa) -u, m.; pontifikálny poIíčiť,-im (na vtákov) položka, -y, ž. pominuteľný; pomi- Polynézia, -e, ž.; po­ nulý ponajprv ponton, -a i -u, m. polievka, -y, ž.; po-j pôložnica, -e, ž. — še- lynézsky pomknúť, -nem, -nú, po­ ponášať sa, -am, -ajú (ploský mosíový čln) lievkový stinedieľka polynka, -y, ž. sunúť, pohnúť; po­ ponáška, -y, ž. Pontus, Pontu, m. polihovať polrok, -a, m.; polro- polynom, -u, m., mno- mkýnať, posunovať po našský ponúkať, ponúknuť poliklinika, -y, ž. čie; polročný hočlen poňať, pojmem, -mú = pony, -yho, m. (malý politik, -a, m.; politic­ Poľsko, -a, m. (= Poľ­ pomlčať, -im, -ia; po­ polyp, -a, m. pochopiť; poňatie, -ia, koník) ký; politika; politi­ ská); poľský; poľšti­ mlčka polysyndeton, -eta, str., str.; nemá o tom ani poobliekať, -am, -ajú zovať na pomník, -a, m. mnohospojkovosť poňatia; ponímať, pooblíevať, -am, -ajú polka, -y, ž., poľný poltón, -u, m.; poltó- pomoc, -i, ž., pomôc­ polytechnika, -y, ž. -äm, -ajú; ponímanie poobzerať, -ám, -ajú egreš nový ka ; pomocný; po­ (staršie meno vyso­ pondelok, -lka I -lku, m. poodháňať, -am, -ajú polliter, -tra, m. poľúbiť, -im, -ia, po­ mocník; pomocnica kých škôl technic­ ponemčiť, -im, -ia poodchádzať, -am, -ajú polmesiac, -a, m. bozkať pomôcť, pomôžem; po­ kých) môžu, pomohol ponenáhly poodkladať, -ám, -ajú 233 poomínať, -am, -aju i popolnica, -e, ž. poprinášať, -am, -ajú porfyr, -u, m. (hornina) porta, -y, ž.; portička posedeť, -ím, -ia; po­ pootvárať, -am, -ajú popoludnie, -ia, str.; popŕliť sa, -im, -ia poriadať, -am, -ajú, portál, -u, 777., čelná sedávať pop, -a, m.; popský; popoludňajší; popo­ poprosiť, -im, -ia v sloven. častejšie len brána posháňať, -am, -ajú popstvo ludní popáčiť sa, -im, -ia poprsie, -ia, str. usporiadať; poriada- portefeuille — v slov. poshovárať sa, -am, Poprad,-u,m.;Popra- popáliť, -im, -ia; po­ po prvé = (po) prvý raz teľ, častejšie usporia­ výslovnosti portfej, -ajú ďan, Popraďanka; pálenina popruh, -a i -u, 777. dateľ -ja, 777., tobolka na li­ poschodie, -ia, str.; po­ popradský; Poprad­ popud, -u, m.,- popu­ poriadiť, -iní, -ia stiny schodový popanštiť sa, -ím, -ia ské pleso diť; popudlivý poriadny porto, -a, str., poštovné posiaľ popásať, -am, -ajú poprášiť, -im, -ia populácia, -ie, ž., ľud- poriadok, -dku, 777.; po­ portrét, -u, 77?., podo­ posiať, -sejem, -sejú; popásť, -pasiem, -pasú poprava, -y, ž.; - po natosť; populačný riadkový bizeň 7 podobizňa; posiaty; posievať * t popchať, -ám, -ajú; pravný popularita, -y, ž., ob- poriečie, -ia, str. portrétovať posielať, -am, -ajú; po- popchávaľ popravište, -šťa, str. ľúbenost u ľudu; po­ porisko, -a, str. Poruba, -y, ž.; Porúbka sielateľ popchnúť; popchýnať popraviť, -im, -ia; po­ pulárny, obľúbený u pornografia, -ie, ž., ne­ porúbať, -am, -ajú 7' posielka, -y, z. popichať -ám, -ajú ;po- právať ľudu, srozumiteľný mravná literatúra -em, -u posila, -y, ž. pichnúť, popichovaf poprávka, -y, £. popularizovať, ľudové poroba, -y, ž.; poro­ posilniť, -ím, -ia; po­ popínať, -am, -ajú; po­ poprebíjať, -am, -ajú porúčať, -am, -ajú vykladať silňovať pínavý lpoprebúdzať,-am,-ajúj biť porúčať (sa), -am, -ajú popis, -u, m.; popisný popredávať, -am, -ajú popustiť, -im, -ia; po- orod, -u, 777.; porodiť; poručeno Bohu poskladať, -ám, -ajú popísať; popisovať popredie, -ia, str. púšťat porodenie; pôrodný; poručenský; poručen- poskočiť, -im, -ia; po­ popiť,-pijem,-pijú; po­ popredku (prísl.) ' popýtať, -am, -ajú - pôrodnica (ústav); stvo skakovať píjať popredný poprosiť pôrodníctvo poručík, -a, m. poskok, -u, m. poplach, -u, m. pór, -u, T??., prieduch; porosiť, -í, -ia; poro- poručiť, -im, -ia; po­ poskytnúť, -nem, -nú; poplašiť, -ím, -ia; po-' poprehádzať; popre­ pórovatý; pórovitý sený rúčať poskytovať hadzovať plašný porábať, -am, -ajú orota, -y, ž.; porotný; poručník, -a, m. poslanec, -nca, m.; (pa­ popremieňať,-am,-ajú porada,-y, i.; poradiť; porotca poruka, -y, ž. «• ruče­ ni) poslankyňa; po­ poplátať, -am, -ajú poprenášať, -am, -ajú poplatiť, -im, -ia poradný; poradňa; porovnať, -ám, -ajú; nie slanie poprerezávať,-am,-ajú poplatník, -a, 777.; po- poradca porovnávať; porovná- porušiť, -im, -ia; po- poslať, pošlem, pošlú popresádzať, -am, -ajú poradie, -ia, str. platníctvo vateľ i porovnavateľ; rušiteľný posledný; posledne poprestierať, -am, -ajú poraniť, -im, -ia; porá- porovnávací Porýnie, -ia, i Porýn- posluha, -y, ž.; poslu­ poplatný popretkávať, -am, -ajú ňať porozdávať, -am, -ajú sko, -a, str.; porýnsky hovať poplatok,-tku,/n.; po­ popretriasať porásť, -rastiem, -rastú; porozlievať, -am, -ajú poryv, -u, m. = záchvat, poslucháč, -a, 777.; po­ platkový poprevracať, -iam, -ajú porastlý ' poroznášať, -am, -ajú trhnutie; poryvistý slucháčstvo popliesť, -pletiem, poprezerať, -ám, -ajú poraziť, -im, -ia; po­ porozprávať, -am, -ajú posadať, -ám, -ajú poslucháreň i poslu- -pletú popŕchať, -am, -ajú rážať posadiť, -im, -ia; po- chárňa, -rne, ž. popľuť, -pľujem, -pľu­ popri porozsievať, -am, -ajú jú; popľuvať porážka -y, ž. porozumeť -iem, -ejú; sádzať poslúchať, -am, -ajú; popriať,-prajem, -prajú poslúchnuť (nie po- popol, -a, m.; /. v po­ porcelán, -u, 777.; por­ porozumenie posádka, -y, ž. popribíjať, -am, -ajú slechnúf) pole; popolastý, po- celánový porozvážať, -am, -ajú posadlý popriečiť sa, -im, -ia porcia, -ie, ž. porozväzovať, -ujem, posberať, -ám, -ajú (na poslušný polavý; popolár; po- I popriek, poprieky porekadlo, -a, str. -ujú pr. so stola); posbie- posmech, -u, m.; po­ polište; popoliť sa I poprikladať, -ám, -ajú porezať, -žem, -žú porozvíjať, -am, -ajú rat, -am, -ajú (klásky) smešný; posmešník 234 235

posmeliť, -im, -ia; po- postretnúť, -nem, -nú; kon.); posýpať, -am, potiaľ potriasť, -trasiem, povala, -y, ž.; na po­ smeľovaf postretať; postretá­ -ajú (nedokon.) potierať, -am, -ajú; -trasú; potriasať vale posmievať sa, -am, vať posýpka, -y, ž. (na pe­ potreť po troche; po troške povaľač, -a, m.; pova- -ajú postŕhať, -am, -ajú čivo) potichu (prisl.) potrubie, -ia, str. ľačka; povaľačský; posmrtný postriebriť, -im, -ia potuchlý povaľovať sa pôsobiť, -im, -ia;. pô- pošepky = šeptom potískať, -am, -ajú postrieľať, -am, -ajú poškodiť, -im, -ia nie­ potisnúť, -nem, -nú potuľkať, -ám, -ajú (od povaliť, -im, -ia; po­ sobište; pôsobnosť postriežka, -y, ž. koho (niečo); po­ potkan, -a, m. túliť sa), pohladkať; váľať posol, -sla, m.; posol- postrk,-u, m.;postrko­ škodzovať potknúť sa; potkýnať sa potuľkávať Považan, -a, m. kyňa; posolstvo vať poškrabať, -em, -ú potlačiť, -im, -ia; po­ potulný Považie, -ia, ž.; po­ posoliť, -im, -ia postrúhať, -am, -ajú poškvrna, -y, ž.; po­ tláčať; potlačovať potulovať sa važský posplácať, -am, -ajú postruheň, -hňa, al. po- škvrniť; poškvrňovať potľapkať, -ám, -ajú potupiť, -im, -ia; po- povážiť, -im, -ia; po­ pospolitý struhník, -a, m., o- pošliapať, -em, -u potĺcť, -tlčiem, -tlčú tupovať važovať pospolu súch (pečivo) pošmurný / pochmúrny potlesk, -u, m. poturčenec, -nca, m., povážlivý pospomínať, -am, -ajú postskriptum, -pta, str., potĺkať sa, -am, -ajú odrodilec povďačný; povďač- pôst, -u, m.; pôstny dodatok (v liste a pošmyknúť sa, -nem, potme (prisl.) potuteľný nosť, -ti, ž. postačiť, -im, -ia pod.) -nú potmehúd, -a, m. potúžiť (sa), -im, -ia; povečerať, -iam, -ajú postať, -ti, ž. postulát, -u, m.; požia­ pošta, -y, ž.; mn. g. potok, -a, m.; potô- poiužovať povedačka, -y, ž. postáť, -stojím, -stoja; davka i požiadavok; post; poštový; poštár pošťastiť sa, -í, -ia ček, -čka, ; potôčik, potvora, -y, ž. povedať, -dám, -ajú; postávať; poštavač postulátny poštmajster, -stra, m. -a, m.; Potok (miest­ potvrdiť, -im, -ia; po­ povedaj, -te; poviem, postava, -y, ž. postup,-u,m.; postup­ poštovný; poštovné, ne meno); potočný tvrdzovať povedia (inf. pove- postaviť, -im, -ia; po­ ný; postupový; po­ -ého, str.; poštov- potom potýčka, -y, ž. deť sa neužíva); po­ stavený stúpiť; postupovať níctvo potomný potýkať sa, -am, -ajú vedz; povedzte posteľ, -le, i.; postieľka postúpať, -am, -ajú, pošva, -y, f. potomok, -mka, m. poubíjať, -am, -ajú povedomie, -ia, str. postih, -u, ž. pošliapať pošvihať, -ám, -ajú potomstvo, -a, str. poučiť, -im, -ia; po­ povedomý postihnúť, -nem, -nú; posúdiť, -im, -ia; po­ pot, -u, m.; potný; po­ potopa, -y, ž. učovať, poúčať povel, -u, m. postihnutý; postiho­ sudzovať; posúdenie tiť (sa) potopiť (sa), -im, -ia; poučka, -y, ž. povera, -y, ž.; pover­ vať posudok, -dku, m. potade potápať (sa) poučný čivý postila, -y, ž., sbierka posunok, -nku, m. poťah, -u, m.;poťaho- potpourri (on čítaj u), poukaz, -u, m.; pouká­ poveriť, -im, -ia; po­ kázní posunúť, -niem, -nú; vať neskl., smes zať; poukazovať; po­ verený ; povereník; postilion, -a, m. posunovať potrat, -u, m.; potratiť ukážka; poukázkový poverenie; poverovať postínať, -am, -ajú potajomky posúriť, -im, -ia, u- poukladať, -ám, -ajú povesiť, -im, -ia; po­ postiť sa, -im, -ia potápať (sa),-am,-ajú; potrava, -y, ž.; potrav­ rýchliť, popohnať pouličný vesený; povešať postižiteľný potápač; potápači ný; potravina posvätiť, -im, -ia; po­ pousilovať sa povesno, -a, str. (svia- postlať, -stelem, -stelú ; potápka, -y, ž. potreba, -y, ž.; potreb­ sväcovať; posviacať; ný; potrebnosť použiť, -užijem, -užijú; zaný ľan alebo kono­ postielať potenciál, -u, m.; po­ posvätiteľ potrebovať, -ujem,- ujú používať pe) po strane tenciálny posvätný potrestať, -ám i -cem pôvab, -u, m.; pôvab­ povesť, -sti, ž.; povest­ postranný potentát, -a, m., moc­ posviacka, -y, ž. nár potreť, -em, -ú; po­ ný ný; poviestka postreh, -u, m.; po­ posvietiť, -im, -ia potiahnuť, -nem, -nu ; tierať povaha, -y, ž. povetrie, -ia, str. strehnúť posypať, -em, -ú (do- poťahoyať po tretie = (po) tretí raz povahopis, -u, m. povetrný; povetrnosť poviať, -vejem, -vejú; 237 povrieslo, -a, str. pozastaviť sa, 4m, povievať površie, -ia, str. -ia poviazať, -žem, -žu; pozlotky (prísl.) = po požiadavka, -y,ž., i po- pragmatický (spôsob povstalec, -Ica, m,; po­ pozatvárať, -am, -ajú poviazka; považovať žiadavok, -vku, m. vysvetľovania dejín vstalecký pozauna, -y, ž. (trúba) zlom poviedka, -y, ž.; po­ požiar, -u, m.; požiar­ v ich príčinnej spoji­ povstať, -vstanem, pozbaviť, -ím, -ia;po- pozmeniť,-im, -ia; po­ viedkár ny; požiarový tosti) -vstanú; povstanie; zbavovať zmeňovať povíchrica, -e, ž. požičať, -čiam, -ajú; pragmatika,-y, i., slu- povstávať pozdaťsa; pozdávať sa poznačiť, -im, -ia povinný; povinnosť požičiavať žebný poriadok; prag- povšimnúť si, -nem, -nú pozde, neskoro; po- poznamenať, -ám, -ajú; poviť, -vijem, -vijú; pôžička, -y, ž.; pôžič­ matikálny po vyháňať, -am, -ajú zdejší, neskorší; po- poznamenávať povíjať kový pragmatizmus, -zrnu, povyhľadávať, -am, zdejšie, neskoršie poznámka, -y, ž. povlak, -u, m. požitky, -ov, pomri. m. m. (filozofický smer) -ajú pozdiť (sa), -im, -ia = poznať, -ám, -ajú; po­ povliecť, povlečiem, pôžitok, -tku, m.; pô- prah, -u, m. povyk, -u, m. oneskoriť sa, meškať znateľný ; poznávať; žitkár Praha, -y, ž.; Pražan, -čú; povliekať povynášať, -am, -ajú pozdĺž niečoho poznávací požívať, -am,-ajú; po­ Pražanka; pražský pôvod, -u, m.; pôvod­ povyrážať, -am, -ajú pozdný = neskorý poznatok, -tku, m. žívateľ; poživačný prahnúť, -nem, -nú, ný; pôvodina povystierať, -am, -ajú pozdrav, -u, m.; po­ poznove i poznovu pôvodca, -u, m. povyše (prisl.) požívatina, -y, ž. túžiť; zem prahne po zdravný daždi povodeň, -dne, ž.; po­ povýšiť, -im, -ia; po­ pozor, -u, m.; pozorný; pra, pre, i. pozdraviť, -im, -ia; prahory, -hôr, ž. mn.; vodňový výšenie; povyšovať pozornosť prababa, -y, ž. pozdravovať prahorný povoja, -e, ž.; povojka povytínať, -am, -ajú pozorovať; pozorova­ práca, -e, ž.; prácička; pozdržať, -im, -ia prach,-u,m.; prachový; povojník, -a, m. povyžínať, -am, -ajú cí; pozorovateľ pracný pozdvihnúť,-nem, -nú; prášek i prášok, -šku povoľa, -Ie, i.; povoľný povzbudiť, -im, -ia; "pozostať, stanem,-sta­ prací, od prat, perem pozdvihovať; pozdvi- pracháreň i prachárňa, povolanie, -ia. str. • povzbudenie; po­ nú ; pozostávať; po­ pracovať; pracúvať hovanie -rne, ž. povolať, -ám, -ajú; po­ vzbudzovať; po­ zostalý ; pozostalosť; pracovitý volávať; povolávací pozemok, -mku, m. pracovňa, -ne, 2. práchno, -a, str.; prách- vzbudzovanie pozemský; pozemšťan pozostalostný . po vôli; urob mi po vôli povzdychnúť, -nem, pozostatok, -tku, m. pracovník, -a, tri.; pra­ nivý; práchniveť pozerať, -ám, -ajú prachovka, -y, ž. povoliť, -im, -ia; po­ -nú; povzdychovať pozreť, -zrem, -zrú; covný (deň) pozhovéť, -iem, -ejú; prajný volenie; povoľovať; povzniesť,-nesiem,-ne­ pozerať prác, -a, m. povoľovací pozhovej; pozhovejúc pračka, -y, ž. = rvačka prak, -u, m.; prakov- sú ; povznášať pozícia, -ie, ž., poloha, pozvánka, -y, ž. povoz, -u, m.; povoz- či ruvačka ník póza, -y, ž., postoj, stro­ postavenie; pozičný pozvať, -zvem, -zvú; ný; povozník; po- práčka, -y, z. (ženská, praktický jené držanie; pozér pozitív, -u, m. pozvanie; pozývať vozníctvo ktorá pere) praktikant, -a, m.; prak­ pozabíjať, -am, -ajú pozitivizmus,-zrnu, m.; pozvoľna; pozvoľný povrávať, -am, -ajú práčoveň i práčovňa, tikovať pozabudnúť,-nem, -nú; pozitivista pozyv, -u, m., pozva­ povraz, -a í -u, m.; L -vne, i práčňa, -čne, prales, -a, m. pozabúdať pozitívny, kladný, istý, nie; pozývať povraze; mn. n., a. ž. (miestnosť, kde sa pramať, -matere, ž.; d., pozadie, -ia, str. určitý požalovať povrazy; povrazový pere) L materi pozajtrajší; pozajtre pozitúra, -y, ž., posta­ požať, požnem, požnú; povrazník, -a, m. praded i pradedo, -a, m. prameň, -a, m.; pra­ pozamykať, -ám, -ajú va; držanie požínat, povrazolezec, -zca, m. pradeno, -a, str.; pra- menitý; pramenný; pozapaľovať pozlátiť, -im, -ia; po­ požehnať,-ám, -ajú; po­ povrch, -u, m.; povrch­ dienko pramenisté; pramie­ pozastať, -stanem, zlacovať žehnanie ; požehnávať ný; povrchový pradivo, -a, str. nok -stanú pozlátka, -y, ž. poželeť, -iem, -ejú požiadať, -am, -ajú; prádlo, -a, ž. = bieli­ pranier, -a, m. požadovať zeň pranostika, -y, ž. 238 239

praobyvateľ, -a, m. pravítko, -a, str. prebásníť; prebásňo- čin, priečinok (v stole, predísť, predídem, predošlý prápor, -a /' -u, m. (voj­ právnik, -a, m.; práv­ vať v skrini) predídu predovšetkým ska) ; práporčík nička ; právnický prebehať, -ám, -ajú; prečítať,-a m, -ajú; pre- prediviť sa predpeklie, -ia, str. prasa, -aťa, str., mn. č. Pravno: Slovenské prebehnúť; prebehlík; čitovať predkladať, -ám, -ajú, predpis, -u, m. prasce i prasatá, pra- Pravno; Pravňan; prebehávať prečo predklon, -u, m.; pred- predpísať, -šem, -šu; siec / prasiat; d. pras- Pravňanka; sloven- preberačný = prieber­ pred i predo (predl.); klonný predpisovať com / prasatám; /. skopravňanský; Ne­ čivý pred tebou, _predo predlani; predlanský; predplatiť, -im, -ia; prascoch i prasatách; mecké Pravno; ne- preberať, -ám, -ajú; mnou predlaním i predlan- predplatiteľ; pred- prasacina; prasiatko; meckopravňanský predaj, -a / -u, m.; pre­ ským (ŕ. j. rokom) platok; predplatné; prasiť sa; prašná preberávať pravnuk, -a, m.; pra- dajňa; predajný predloha, -y, ž.; pred­ predplácat (sviňa) prebiť,-bijem, -bijú; pre­ vnučka ložka predpojatý praskáč, -a, m. (od pra­ bíjať preďaleký právo, -a, str.; právny predĺžiť, -im, -ia; pre­ predpoklad, -u, m. ; skať) prebodnúť, -nem, -n ú predať, -ám, -ajú; pre­ právomoc, -i, ž.; pra- dlžovať predpokladať praskať, -á, -ajú = pra- prebrať, -berem, -berú; dávať vomocnost predmestie, -ia, str.; predpona, -y, ž. šťať; prasknúť; pra­ preberať (sa), prebe­ predavač, -a, m.; pre­ pravopis, -u, m.; pra­ predmestský predposledný skot rávať davačka vopisný predmet, -u, m. predpotopný praskať, -am, -ajú (bi­ prebŕdnuť, -nem, -nu predbehnúť, -nem,-nú; právoplatný Predmier, -a, m. predpoveď, -di, ž., čom); prasknúť = prebŕsť predbiehať; predbe­ pravoslávie, -ia, str.; predminulý predpovedanie; pred­ praslica, -e, ž. prebudiť, -im,-ia; pre­ hovať pravoslávny predmluva, -y, ž. povedať prasnica, -e, ž. búdzať; prebudenie predbežný pravosúdie, -ia, str. prednášať, -am, -ajú; predpustiť, -im, -ia; prášek ŕ prášok, -šku, m. prebytok, -tku, m.; pre­ predčasný pravota, -y, z.; pravotiť prednášateľ predpúšťat prašina, -y, ž. bytočný predčiť, -čím, -čia sa predražovať; predra- prášiť, -im, -ia; praši­ prebývať, -am, -ajú preddavok, -vku, m. prednáška, -y, ž. pravouhlý žovateľ vý; prášivka preca (z predsa) preddomie, -ia, str. predniesť, -nesiem, -ne­ pravoverný predsa — piš preca prašivý; prašiveť precedens, predchá­ preddunajský sú pravý predsavzatie, -ia, str. ; prašník, -a, m. dzajúci príklad predeň = pred neho prednosť, -s.ti, ž.; pred­ pravzor, -u, m. predsavziať prašťať, -í, -ia = pra­ precediť, -im, -ia; pre- predestinácia, -ie, i., nostný prax, -xi, ž., vykoná­ skať ciedzať predurčenie; prede- prednosta, -u, m. predseda, -u, m.; pred­ vanie niečoho, cvik prať, perem, perú; pra­ preceniť, -im, -ia; pre­ stinovat predný sedníčka prázdniny, -nin, ž. cí ; pranie ceňovať predhistorický predodňom (prisl.) predsedať, -ám, -ajú pravda, -y, i. pomn. preceptor, a, m., učiteľ predhodiť, -im, -ia predohra, -y, ž. predsedníctvo, -a, str.; pravdepodobný; prav­ prázdniť, -im, -ia (domáci) predhorie, -ia, str. predok, -dka, m., mn. predsednícky depodobnosť prázdnota, -y, ž. precítiť, -im, -ia; pre­ predchádzať, -am,-ajú; n. predkovia predsieň, -ne, ž. pravdivý; pravdivosť prázdny ciťovať predchádzajúci predok, -dku, m. (pred­ predspev, -u, m. práve prazdroj, -a, m. precitnúť, -nem, -nú predchodca, -u, m, ; ná časť) predstava, -y, ž. pražec, -žca, m. precízny, presný; pre­ predchodkyňa predoslať, -šlem, -šlú; predstavenie, -ia, str. pravek, -u, m.; praveký [praženica, -e, ž. cizovať, presne ustáliť predchytiť, -im, -ia; predosielat predstavený, -ého, m.; pravica, -e, ž.; pravičiar pražiť, -im, -ia; pra preč predchytávat predostreť, -em, -ú = predstavenstvo, -stva, pravidlo, -a, str.; pra­ žievat prečin, -u, m. (trestný predikát, -u, m., titul, predložiť; predostie­ str. videlný ; pravidelnosť [pražský (od Praha) prečin); iné je prie- vetný prísudok rať, predkladať predstaviť, -im, -ia; 240 241 predstaviteľ; pred­ prehľad, -u, m. (pre­ prechod cez mostap J; prekliať, -kľajem, -kľa- prelíčenie, -ia, str. byť v rozpakoch; iné stavivosť; predstavo­ hľad dejín); prehľad­ prechodný (prechod­ jú; preklínať prelietavý je premieňať, -am -= vať ný (prehľadné deji­ ný čas); iné je prie­ prekopať,-em,-ú ; pre- preliezť, -leziem,-lezií; zamieňať predstihnúť, -nem, ny); prehľadnosť; iné chod (priechod v do­ kopávať; priekopa preliezať premisa, -y, ž., pred­ -nú; predstihovať je priehľad (priehľad me); priechodný (prie­ prekrásny preliminár, -a / -u, m., poklad predstúpiť, -im, -ia; horou); priehľadný chodný dom, ŕ. j. kto­ prekričať, -im, -ia; predbežný rozpočet; premleť, -melem, -me­ predstupovať (priehľadné sklo) rým sa prechádza) prekríknuť; prekriko- preliminovať lú ; premietať predsudok, -dku, m. prehĺbiť, -im, -ia; pre­ prechodník, -a, m. vať prelom, -u, m. (v du­ premocný predtucha, -y, ž. hlbovať (particípium) prekrojiť, -jím, -ja chovných veciach); premôcť, premôžem, predtým (prísl.), iné je prehliadať; prehliad­ prechoreť, -iem; pre- prekrstiť, -ím,-ia: pre- iné je prielom (na premôžu; premohol; pred tým ka; prehliadnuť chorievať krstenie: prekrstenec; fronte) premáhať predurčenie, -ia, str. prehltnúť, -nem, -nú prechovávať; precho- viď priekrst prelomiť, -im, -ia; pre- premočiť,-im,-ia; pre­ predvčerajší prehmat / prechmat, vávač prekrútiť, -im, -ia; lániat; prelamovať močený predvčerom (priši.) -u, m. preinačiť, -im, -ia; prekrúcať preľstiť, -ľstím, -ľstia premokať, -ám, -ajú; predvečer, -a, m. prehnať, -ženem, -ženu; preinačovať prekvapiť, -im, -ia; prelud, -u, m. premoknúť; premo- predveký preháňať prejať, prejmem, -mú prekvapovať; prekva­ prelúdium, -ia, str., kavý predvídať, -am, -ajú; prehniť, -ijem, -ijú; '== prevzať; prejímať; penie predohra premonštrát, -a, m. predvídavý; predví­ prehnívať prejímací; prejímač i prekvitať, -ám, -ajú premáhať, -am, -ajú; premostiť, preklenúť davosť prehnúť, -hnem, -hnú; prejimač; prejímateľ prekypeť, -im, -ia; pre­ premáhavý (mostom) predviesť, -vediem, prehýnať; prehybo- prejav, -u, m.; preja­ kypovať premávať sa, -am, -ajú premrhať, -ám, -ajú -vedú; predvádzať vať viť prekysnúť, -nem, -nú premávka, -y, i. premŕzať, -am, -ajú; predvoj, -a, m. prehodiť,-im,-ia; pre-1 prejesť sa, -jem, -jedia prelát, -a, m. premena, -y, i. premrznúť (od zimy) predvolať, -ám, -ajú; hádzať prejímadlo, -a, str., liek prelepiť, -im, -ia; pre- premeniť, -im, -ia; premysleť, -im, -ia; predvolanie; predvo­ prehoreť, -í, -ia na prelínanie liepať; prelepovaf premieňať; preme­ premýšľať; premý- lávať; predvolávací prehovoriť, -im, -ia; prejsť, prejdem, prejdú; prelesť, -sti, z.; pre- novať šľavý predznačiť, -im, -ia; prehovárať prejdi; prešiel lestný premenlivý premýšľanie, -ia, str. predznačovať prehradiť, -im, -ia; prejudícium, -ia, str., preleteť, -im, -ia; pre­ premerať, -iam, -ajú; preň — pre neho predzvesť, -sti, ž. prehrádzať; priehra­ predstihnutie, ujma lietať, preletávať premeriavať prenáhliť sa, -im, -ia prefekt, -a, m.; prefek­ da na práve; prejudici- prelhať, -lžem, -lžú; premeškať, -ám, -ajú; prenajať, -jmem, -jmíí, túra prehrať, -ám, -ajú; pre­ álny prelhaný premeškávať prenajal; prenajatý; preferans, -a i -u, m. hrávať; prehra,-y, ž. prekaziť, -im, -ia; pre­ preliačiť sa, -im, -ia; prémia, -ie, ž., odme­ prenajatie (danie do (hra v karty) prehŕňať sa (od pre- kážať; prekážka preliačený - prehnu­ na, poistné; prémiový prenájmu); prenají­ prefíkaný, prešibaný hrnúť sa) preklad, -u, m.; pre­ tý; preliačina — pre- premiéra, -y, z., prvé mať ; prenajímateľ pregnantný, obsažný, prehybovať, viď pre­ kladať; prekladací; liaklina predstavenie divadel­ prenájom, -jmu, m.; výrazný hnúť prekladateľ preliaknuť, -em, -u; nej hry prenájomca i prena­ prehádzať, -am, -ajú prechádzať sa prekladište, -šťa, str. preliakly; preliaklina premietať, -am, -ajú; jímateľ (kto dáva nie­ preháňať, -am, -ajú prechádzka, -y, ž. preklať, -kolem, -ko­ — preliačina premietnuť čo do nájmu); preuá- prehistorický, predde- prechladnúť lu ; preklal; preká- preliať, -lejem, -lejú; premínať sa, -am, -ajú, jomný; prenájomník jinný, predhistorický prechod, -u, m. (na lať prelievať I vrteť sa, prešľapovať, prenasledovať; prena- 16 242 243

sledúvať; prenasle­ prepiaty, -a, -e (na pr. prepriahať, -am, -ajú; presiať, -sejem, -sejú; presušiť, -ím, -ia; pre- pretek, -u, m.; o pre­ dovateľ človek); prepiatec; prepriahnuť presievať . súšať teky, na preteky, pre­ prenášať, -am, -ajú; iné je prepälý (na prepustiť, -im,-ia; pre­ presídliť, -im, -ia presvedčiť, -im, -ia; tekom (= o závod) prenášač pr. gombík) púšťať presila, -y, ž. presvedčivý; pre­ pretekať, -ám, -ajú; prenáška, -y, i. prepíliť, -im, -ia; pre­ prepych, -u, m.; pre­ presiliť (sa), -im, -ia, svedčovať, presvied­ pretiecť Prenčov, -a, m. pi ľovať pychový premôcť (sa); presí- čať pretekať sa, -ám, -ajú preniesť, -nesiem, -ne­ prepínať (od prepnúť) prepytovať, prepytu­ ľať sa; presiľovať presvitať, -ám, -ajú (na pr.: nejdem sa sú; prenášať prepis, -u, m.; prepí­ jem sa presychať, -á, -ajú; s tebou pretekať) prenikať, -ára, -ajú; sať; prepisovať prerábať; prerobiť preskúmať, -am, -ajú preschnúť pretendent, -a, m., ná­ prenikavý; preniknúť prepiť, -pijem, -jú prerásť, -rastiem, -ra­ preskúšať, -am, -ajú presýpať, -em, -ú (do- padník (trónu) prenosiť, -im, -ia; pre­ prepitné, -ého, str. stú ; prerastať presláviť (sa), -im, -ia; kon.); presýpať, -am, pretenzia, -ie, ž., ná­ nos, -u, m. = pre­ preplatiť, -im, -ia, pre­ preraziť, -im, -ia; pre­ preslavbvať (sa) -ajú (nedokon.); pre­ rok náška (vúčtoch); pre­ plácať rážať preslen, -a, m., a) na sýpací preteritum, -ita, str., nosný (prenosná su­ preplávať, -am, -u = prerážka, -y, z. vretene, b) v botanike presýtiť, -im, -ia; pre- minulý čas ma) prepluť; preplaviť prerezať, -žem, -žú; presoliť, -im, -ia; pre- sycovať preterovať, pominúť preobliecť (sa), -oble­ (sa) prerezávať sáľať preš, -a, m. (z nem.), preskočiť (pri povy­ čiem, -oblečú; pre­ prepliesť, -pletiem; préria, -i e, ž. (trávnatá prespevovať si, -ujem, správneYis; prešovať, šovaní) obliekať sa prepletať rovina) -u j ú správne lisovať; pre­ pretiahnuť, -nem, -nu; preobuť (sa), -obujem, preplniť, -im, -ia; pre­ preriecť sa, -rečiem, prespolný ši ny, snrávne rezký preťahovať -obujú; preobúvať plňovať, prepínať -rečú = prerieknuť sa, presťahovať sa (z cukrovky) pretiecť, -tečiem, -tečú; (sa) prepnúť, -pnem, -pnú; -rieknem; preriekať sa prestať, -stanem, -sta­ prešiť, -šijem, -šijú; pretekať preosiať, -osejern, -o- prepnul i prepäl; pre- prerogatíva, -y, ž., nú; prestávať prešívať pretínať, -am, -ajú; sejú; preosievať pätý a prepnutý (prúd prednosť, výsada prestať, -stojím, -stoja prešlý; prešlý vek; preťať prepáčiť, -im, -ia ap.) i prepiaty (člo­ preryť, -ryjem, -ryjú; prestavba, -y, z. prešlé časy pretkať, -ám, -ajú; prepadať, -ám, -ajú; vek) prerývať prestaviť, -im, -ia; prešmyknúť sa, -nem, pretkaný prepadávať; prepa­ prepočítať, -am, -ajú; prerývka, -y, i. prestavovať -nú pretĺcť (sa), -tlčiem, dúvať; prepadnúť prepočítavať i prepo­ presadať; presadnúť prestávka, -y, ž. Prešov, -a, m.; Prešo- -tlčú; pretĺkať (sa) prepáliť, -im, -ia; pre­ čítavať presadiť, -im, -ia; prestíž, -a, m., lesk, ne­ van; Prešovanka; pretlmočiť, -im, -ia paľovať prepona, -y, i. presádzať; presadzo­ obyčajná vážnosť prešovský preto preparácia, -ie, ž., prí­ preporodiť (sa), -im, vať; priesada prestlať, -stelem, -ste- Prešporok, -rka, m., prétor, -a, m.; pretorian prava -ia; preporod, -u; presahovať; presiah­ lú; prestielať Bratislava; prešpor- pretože preparandia, -ie, ž., preporodenie nuť prestol, -a, m. ský, bratislavský; pretras, -u, m. učiteľský ústav prepošt, -a, m. presantný, naliehavý prestreť, -em, -ú; pre- Prešporčan, Prešpor- pretreť, -trém, -trú; preparát, -u, m., prí­ prepracovať presbyter, -a, m.; pre- stierať; prestieradlo čanka, Bratislavan, pretierať pravok prepraviť, -im, -ia; sbytár, -a, m. prestúpiť, -im, -ia; Bratislavanka pretrhať, -ám, -ajú; prepásť, -pasiem, -pa­ preprávať; prepravo­ preschnúť, -nem, -nú; prestúpenie; prestu­ preť sa, prem, prú; pretrhnúť; pretrhovať, sú; prepásať vať; preprava = do­ presychať povať; priestupok prúc; pri; prel pretŕhať prepelica, -e, ž.; pre­ prava ; iné je prie- presiakať, -am, -ajú; (trestný) preťať, -tnem, -tnú; pre- pretriasť, -trasi em, -tra­ pelici, -ia, -ie prava — priehrada presiaknuť prestydnúť, -nem, -nú ťal; preťatý; pretínať sú; pretriasať 244 245

pretrpeť, -im, -ia prevládať, -am, -ajú preziabnuť, -nem, -nu; priam, hneď, práve pričiniť; pričiňovať; pri­ sklo); priehľadnosť; pretvárať sa,-am, -ajú; prevliecť, -vlečiem, preziabať priamka, -y, ž. činenie iné je prehľad (na pretvárač; pretvárka -vlečú; prevliekať prezident, -a, m. prlamočiarny i priamo príčinlivý pr. prehľad dejín), prevod, -u, m. = pre­ prehľadný, prehľad­ preukaz, -u, m.; pre­ prezimovať čiarový pričítať, -am, -ajú vedenie; iné je prie- nosť ukázať sa; preukáž­ prezradiť, -im, -ia ; priamo uhly pričleniť, -im, -ia; pri­ vod, sprievod priehlavok, -vku, m. ka prezrádzať, prezra­ Priamus, -ma, m. čleňovať prevoz, -u, m. = pre- prevádzať, -am, -ajú ; dzovať priamy; priamo; pria­ pridájať, -am, -ajú (od (česky nárt) vezenie; iné je prie­ prevodzovaf (reme­ prezreť, -em, -ú; pre­ mosť pridojiť) priehlbeň, -bne, i prie­ voz, prievozné, prie­ slo, živnosť); prevo- zerať priasť, pradiem,pradú; pridať, -dám,-dajú; pri­ hlbina, -y, ž. vozník dzovací prezreteľný — lepšie priadol; pradený dávať priehon, -u, m. prevrat, -u, m. (štát­ prevaha, -y, ž.; pre­ prozreteľný (bibl.) priať (nie prajeť), pra­ prídavný priehrada, -y, ž. ny prevrat); prevra- važný; prevažný po­ prezuť, -ujem, -ujú; jem, prajú; prial (nie prídavok, -vku, m. priehrštie, -ia, str. tový; predprevrato­ čet = väčšina; pre­ prežúvať prajel); prianie prídel, -u, m.; príde- priehyb, -u, m. vý; poprevratový; važne prezvať, -zvem, -zvú; priateľ, -a, m.; priateľ­ lový priechod, -u, m. (na pr. prevratný pre valiť, -im, -ia; pre- prezývať; prezývka ka; priateľský; pria­ prideliť, -im, -ia; pri­ priechod domom); prevrátiť,-im, -ia; pre­ váľať; prevaľovať prežehnať, -ám, -ajú; teľstvo; priateliť sa deľovať priechodný (na pr. vracať prevážať, -am, -ajú prežehnávať priazeň, -zne, ž.; pria­ prídomie, -ia, str. dom ; iné je prechod,- prevrátenosť, -sti, ž. prevážiť, -im, -ia; pre­ prežiť, -žijem, -žijú; znivý pridržať (sa), -im, -ia; prechodný (prechod- prevrhnúť, -nem, -nú važovať prežívať príbeh, -u, m. pridržovať; pridŕžať; ník) prevýšiť, -im, -ia; pre­ preventívny, ochranný prežmýkať, -am, -ajú pribehnúť, -nem, -nú pridržiavať priek, -u, m., odpor, vyšovať previať, -vejem, -vejú; prežrať, -žere, -žerú pribiť, -bijem, -bijú; pridružiť (sa), -im, -ia; vzdor; priekor ;' prie- prevziať, -vezmem, kora; priekorie previevať prežreť, -žrem, -žrú; pribíjať pridružovať priekopa, -y, ž.; Prie­ previazať, -viažem, -vezmú prežierať priblížiť (sa), -im, -ia; prídych, -u, m., ašpi­ kopa (miestne meno) -viažu; preväzovať prez (predl.) = cez, čez prezuť, -žujem, -žujú; približovať (sa); pri­ rácia priekrst, -a / -u, m. — previesť, -vediem, -ve­ prezenčný; prezenčná prežúvať = prežvy- bližný; približne priebeh, -u, m. a) kto si premenil dú; prevádzať listina = listina prí­ kovať príboj, -a, m. prieberčivý vieru, prekrstenec, b) previezť, -veziem, -ve­ tomných ; prezenčná prežúvavec,-vca, m. — príbor, -u, m. prieboj, -a, m. prekrstenie zú; prevážať; prevoz služba = činná, sku­ prežvýkavec pribrať (sa), -berem, prieč, -e, i.; priečka ( = prevezenie); prie­ točná služba (vojen­ prežvykovať = prežú­ priečelie, -ia, str. prielaz, -u, m. -berú; priberať prieliv, -u, m. (na vr. voz (na rieke); prie- ská) vať pribúdať,-am,-ajú; pri­ priečinok, -nka i -nku, vozný; prievozník prézens, -entú, m., prí­ pŕhľava,-y, i. = žihľava m. = priehradka Oibraltarský prieliv); budnúť iné je príliv (opak od­ previniť sa, -im, -ia; tomný čas pŕhliť, -im, -ia (pŕhľa­ príbuzný; príbuzenský; priečiť (sa), -im, -ia previnenie prezent, -u, m., dar; vou (po)púliť) priečny; priečnik liv) príbuzenstvo prieloh, -u, m.; prie- previnúť, -niem, -nú; prezentovať, daro­ prchký; prchkosť príbytok, -tku, m. priedomie, -ia, str. = previnutý vať pŕchnuť, -nem, -nu pribývať, -am, -ajú = preddomie ložný prezervatív, -u, m., o- previsnúť, -nem, -nú; pri pribúdať prieduch, -u, m. prielom, -u, m., čes. chranný pred met, pro­ previslý priadka, -y, ž. príčastie, -ia, ž. priedušnica, -e, ž. prúlom (na pr. na striedok previť, -vijem, -vijú; priadza, -e, ž. príčina, -y, ž.; príčin­ priehľad, -u, m.; prie­ fronte); iné je pre­ prézes, -a, m., predseda prevíjať priahať, -am, -ajú ný hľadný (priehľadné lom, čes. prelom 246 247

(v duchovjiých ve­ prieťah, -n, m. príchlop, -u, m., i prí­ priložiť, -im, -ia prímorie, -ia, str.? prí- ciach a p.) priklonný prietlačok, -čka / reku, klop príložka, -y, ž. , morský prieluba, -y, ž. (otvor priklop, -u, m., i prí­ m., tlačová chyba prichlopiť, -im, -ia, i chlop príložný primykať, -ám, -ajú; vysekaný v ľade) prietrž, -e, ž. (choroba) priklopiť priklopiť, -im, -ia, /pri­ prím, -u, m. (v hudbe) primknúť priema, -y, ž. = priečka prievan, -u, m. príchod, -u, m. chlopiť príma, -y, ž.; primán; prináležať, -im, -ia ptiemer, -u, m.; prie­ prievidný = priehľad­ prichodiť, -ím, -ia; pri­ prikrádať (sa), -am, primánka princ, -a, m.; princez- merný ný chádzať -ajú; prikradnúť sa primadona, -y, ž., prvá ka í princezná, -y, í. priemet, -u, m. Prievidza, -e, ž.; prie­ príchodzí, -ieho príkriť sa, -im, -ia, pro­ operná speváčka princíp, -u, m., základ­ priemysel, -slu, m.; vidzský; Prievidžan, príchuť, -ti, z. tiviť sa primár, -a, m. (lekár) ná myšlienka, zása­ priemyselný; priemy­ Prievidžanka da; principiálny, zá­ prichýliť, -im, -ia; pri- príkrm, -u, /;;. primárny selník prievod i sprievod, -u, sadný chyľovať príkro v, -u, m. prímas, -a, m. (prvý priepadlisko, -a, str. m.; prievodný (prie- príchylný; príchylnosť príkry; príkrosť arcibiskup v kraji­ principál, -n, m. (na pr. na javisti) vodná listina); iné je prichystať, -ám, -ajú; prikryť, -kryjem, -kry­ ne) priniesť, -nesiem, -sú; priepasť, -sti, ž.; prie­ prevod = prevedenie prichystávaf jú; prikrývať; prikry- primáš, -a, m. (cigán­ prinášať pastný prievodca, -u. m. príchytiť (sa), -im, -ia; vadlo; prikrývka sky kapelník) prínos, -u, m.; prino- prieplav, -u, m. (napr. prievoz, -u, m.; prie- prichytávať prikúpiť, -im, -ia; pri- primať (niekoho na siť vozné, -ého; prievoz- Panamský prieplav) prijať, prijmem, prijmú; knpovať niečo) = naviesť; len prinútiť, -im, -ia; pri- prieprava, -y, ž. = ný; prievozník; iné je prijateľný; prijímať; priľahnúť, -nem, -nú ; v inf. a v prie. min. nucovať prevoz = prevezenie priehrada; iné je prijímací; prijímanie; priľahlý; priliehať; čin. primal. primalá, priodeť, -ejem, -ejú; priezor, -u, m. = prie­ preprava = dopra­ prijímateľ; prijímač priliehavý primalo priodievat hľad va / prijímač primát, -u, m., prvé prior, -a, m., predsta­ priezračný prilákať, -am, -ajú priepust, -u, m.; prie­ príjazd, -u, m. miesto; primátor i vený kláštora priezvisko, -a, str. prilba, -y, ž. = šišak pustný prijazdiť, -im, -ia primeraný priorať, -orem, -orú; prihlás, -u, m. prilepiť, -im, -ia; pri- prierez,.-u, m. príjem, -j m u, m.; prí­ primerať, -iam, -ajú; priorávať prihlásiť, -im, -ia; pri- licpať; prilepovať priesada, -y, ž. jemca i prijímateľ prílepok, -pku, m. primeriavať priorita, -y, ž., pred­ priesek, -u, m. hlášať; prihlasovať príjemný prileteť, -im, -ia; pri­ prímerie, -ia, str. nosť, cenný papier; prieskok, -u, m. prihláška, -y, ž. príkaz, -u, m.; príkaz­ lietať primície, -ií, ž. mn. prioritný prieslinky, -niek í'-nôk, prihnať, -ženem, -že­ ný príležitý; piíležitosf, (prvá omša novovy- prípad, -u, m.; prípad­ ž. nu ; priháňať prikázanie, -ia, str. -sti, ž.; príležitostný svätenčho kňaza) ný priesmyk, -u, m. prihnúť, -nem, -nú; pri- prikázať, -žem, -žu; priliať, -lejem, -lejú; primitívny, prostý, ne­ pripáliť, -im, -ia; pri- priestor, -u, m. hýnať, prihýbaf; pri- prikazovať prilievať dokonalý paľovat priestran, -ne, ž., i hybovaf príklad, -u, m.; príklad­ priliezť, -leziem, -lezú; primknúť, -nem, -nú; pripäť alebo pripnúť, priestranstvo príhoda,-y, ž./príhod­ ný priliezať primykat -pnem, -pnú; pripnúc; priestraný ný prikladať, -ám, -ajú; prilipnúť, -nem, -nú primluva, -y, ž.; prí- pripni; pripäl i pri- priestupný (rok) prihovoriť sa, -im, -ia; prikladač príliš; prílišný mluvca pnul; pripätý i pri- priestupok, -pku, m. , prihovárať sa prikľaknúť, -nem, -nú príliv, -TI, m.; opak je primogenitúra, -y, ž., pnutý; pripínať; pri- (trestný) prihriať, -hrejem, -hre­ prikloniť (sa), -im, -ia; odliv prvorodenstvo pínací; pripínač priesvit, -u, m.; prie­ jú; prihrievať prikláňať priľnúť, -ľneni, -ľnú primo loco (lat.) = na prípecok, -cka, m. svitný prichádzať, -am, -ajú príklonka, -y, ž. príloha, -y, ž. prvom mieste pripiecť, -pečiem, -pečú 248 249

pripínač, -a, m.; pripi pripriahať, -am, -ajú horské sedlo); Prí­ prístrešie, -ia, str.; prí­ pritisnúť, -nem, -nú prívesok, -sku, m. náček, -čka, alebo pri pripriahnuť slop (miestne meno) strešok, -ška, m. pritkat, -ám, -ajú; pri- prívet, -u, m. pináčík, -a pripustiť, -im, -ia; pri­ príslovie, -ia, str.; prí- pristrihovať; pristrih- tkávať prívetivý; prívetivosť prípis, -u, m. púšťať; prípustka slovný núť pritknút; pritkýnať priviazať, -žem, -žu; pripísať,-sem, -šu; pri­ prípustný príslovka, -y, ž.; prí- prístroj, -a, m. pritlačiť, -im, -ia; pri­ priväzovať pisovať prirásť, -rastiem, -ra­ slovkový pristrojiť, -ím, -a; pri- tláčať; pritlačovať priviesť, -vediem, -ve­ pripiť, -pijem, -pijú stú; prirastať prislúchať, -am, -ajú strájať pritícť, -tlčiem, -tlčú; dú; privádzať pripíjať prírastok, -tku, m. príslušenstvo, -a, str. prístup, -u, m.; prí­ pritíkať priviezť, -veziem, -ve­ prípitok, -tku, m. priraziť, -im, -ia; pri­ príslušný; príslušník stupný prítmie, -ia, str. zú ; privážať priplatiť, -im, -ia; pri­ rážať prísny pristúpiť, -im, -ia; pri­ prítok, -u, m. privilégium, -ia, str., plácať prirážka, -y, ž.; priráž- prisoliť, -im, -ia; pri- stupovať prítomný; pritom n osť výlučné právo, vý­ príplatok, -tku, m. kový sáľať prístupky, -ov, m. mn. prituhnúť, -nem, -nú; sada priplávať, -am, -ajú = prirobiť, -ím, -ia; pri- prispeť, -ejem, -ejú; prisúdiť, -im, -ia; pri­ prituhovať priviť, -vijem, -vijú; pripluť,-plujem,-pln­ rábať prispievať; prispie­ sudzovať pritúliť (sa), -im, -ia privinúť; privíjať il' príroda, -y, ž.; prírodný vateľ prísudok, -dku, m.; prítulný privítať, -am, -ajú priplaviť, -im, -ia prírodopis, -u, m.; prí- príspevok, -vku, m. prísudkový prítulok, -lku, m. privlastniť, -im, -ia; pripnúť, vid pri päť rodopisec prispôsobiť (sa), -im, prisvedčiť,-im,-ia; pri- priučiť (sa), -im, -ia; privlastňovať; pri- pripočítať, -am, -ajú; prírodospyt,-u,/7z.;prí- -ia; prispôsobovať svedčovať; prisvied- priúčať; priučovať vlastňovací pripočítavať / pripočí­ rodospytec prísť, prídem, prídu i čať príučka, -y, ž. prívlastok, -tku, m.; tavať; pripočitovať prirodzenie, -a, m. prijdem, prijdú; príď prisvojiť,-im, -a; prisvo­ príušnice, -nie, ž. prívlastkový pripodobniť, -im, -ia; prirodzený i prijď, príďte i pri- jovať ; prisvojovací pomn. (choroba) privliecť, privlečiem, pripodobnenie; pri­ prirovnať, -ám, -ajú; jďte; prišiel prisypať, -em, -ú (do- príval, -u, m. I -v'ečú; privliekať podobňovať prirovnávať; prirov- prisťahovať sa; prisťa­ kon.); prisypať, -am, privaliť, -im, -ia; pri­ prívoz, -u, m. = dovoz; pripojiť, -jím, -ja; pri­ návací hovalec, -!ca, m. -ajú (nedokon.) valiť prívozný pojovať príručka, -y, ž. pristať, -stanem, -sta­ príšera, -y, ž., mátoha; privariť, -im, -ia prívrženec, -nca, m. prípojka, -y, é. príručný nú (na niečo); pri- príšerný privatim, súkromne; privykať, -ám, -ajú; pripomenúť, -niem, prisadiť, -im, -ia; pri- stanie prišiť, -šijem, -šijú; privatista, súkrom­ privyknúť; privykol -nú; pripomenul; pri­ sádzať pristáť, -stojím,-stoja; prišívať ník; privatizovať, sú­ prízemie, -ia, str.; prí­ pomínať prísaha, -y, ž.; prisa­ pristátie; pristávať; kromne žiť; privátny, zemný pripomienka, -y, i. prišlý hať pristávka súkromný priztna, -atu, str., hra­ prípona, -y, i. príštipok, -pku i -pka, prisať, -sajem, -sajú; prístav, -u, m.; prístav­ privážať, -am, -ajú nol prípoveď, -di, ž. m.; príštipkár prisávať sa; pijavice ný; prístavište privážiť, -im, -ia prizma, -y, £., hrobľa prípoviedka, -y, ž. priťahovať; pritiahnuť sa prisávajú prístavba, -y, ž. prívažok, -žku, m. (hromádka štrku, ka- príprava, -y, ž.; pri príťaž, -e, ž. prísažný, -ého, m. pristaviť, -im, -ia ; pri­ príťažlivý; príťažlivosť príväzok, -zku, m. menia) právny prisedať, -ám, -ajú; stavený; pristavovať pritiahnuť, -nem, -nu; priväzovať; priviazať príznak, -u, m.; prí­ pripraviť, -im, -ia; pri prisedávať prístavok, -vkn, m. priťahovať privčas (prísl.) značný; príznakový právovať prísediaci, -eho, m. prístenok, -nku, m. pritiecť, -tečiem, -tečú; priveľa (prisl.) priznať (sa); prizna­ prípravovňa, -vne, z. priskočiť, -ím, -ia pristihnúť, -nem, -nú ; pritekať privesiť, -im, -ia; pri­ nie; priznávať; pri- prípraž, -e, ž. príslop, -u, m. (vysoké I pristihovať pritískať, -am, -ajú vesený znávací 250 251 prízrak, -u, m. borné) povolanie; prokurátor, -a, m., zá­ kyňa, -ne, ž.; pro­ dok, -dku ŕ -dka, protizákonný prizreťsa, -zrem,-zrú; profesionál; profe­ stupca ; prokuratúra, rocký; proroctvo m. protokol, -u, m., zápis­ prizerať sa sionalizmus zastupiteľstvo prosba, -y, ž.; proseb­ prostredkovať; pro- nica; protokolárny; prizvať, -em; prizývať profesor, -a, m.; pro­ prokurista, -u, m. ný; prosebník stredkovateľ protokolista; proto­ prízvuk, -u, m.; prí­ fesúra; profesorský proletár, -a, m.; pro­ proscenium, -ia, str., prostredník, -a, m.; kolovať zvučný; prízvukovať profil, -u, m., pohľad letariát, -u, m. predná časť javišfa prostredníctvo protoplazma, -y, ž. prizývať, -am, -ajú, viď so strany prológ, -ti, m., prívet, (pred oponou) prostý; prosto; pro­ prototyp, -u, m., pra- prizvať profit, -u, m., zisk úvod prosektor, -a, m., asi­ stú čký vzor priženiť sa, -im, -ia profylaxia, -ie, z., o- prolongácia, -ie, ž., stent profesora ana­ proťajší Provence (čítaj Pro- priživiť sa, -im, -ia chrana (pri choro­ predĺženie; prolorr- tómie ; netnocničnýle- protekcia, -ie, ž., o- váns), -e, ž. (južný príživník, -a, m.; prí- bách); profylaktický, gačný; prolongovať kár, ktorý pitve mŕtvo­ chrana, priazeň; pro­ kraj vo Francúzsku); živný ochranný promenáda, -y, ž. ly zomrelých; jeho tektor; protektorát; Provencal, -a ; pro- pŕliť sa, -im, -ia = pýriť prognostikon, -ka, str., Prometheus, -thea, m. pracovňa je prosek­ protekčný vencalský sa znak, po ktorom sa promócia, -ie, ž., vy­ túra protest, -u, m.; prote­ proviant, -u, m., potrava próba, -y, ž. (z nem.), predpovedá budúc­ hlásenie za doktora; prosiť, -ím, -ia; pro- stovať provincia, -i e, ž. skúška; probovať, nosť promótor; promovať sievať; prositeľ protestant, -a, m.; pro­ provinciál, -a, m., skúšaf prognóza, -y, i., pred­ promptný, pohotový, testantský; protestan­ predstavený všetkých problém, -u, m., po­ poveď proskribovať, vyhostiť; určitý tizmus, -zmu, m. kláštorov nejakej re- chybnosť, otázka; program, -u, tn.; pro­ proskripcia; pro- propagácia, -ie, pro­ Proteus, -ea, m. hole v provincii, t. j. problematický gramový skripčný paganda, -y, ž., ší­ protéza, -y, ž., umelý v celej krajine procedúra, -y, ž., po­ progres, -u, m., i pro- prospech, -u, m.; pro­ renie názorov, zná­ úd (telesný) provincionalizmus, stup konania gresia, -ie, ž., po­ spechár; prospešný = mostí ; propagačný; protežovať, chrániť -zmu, m., slovo alebo procento, -a, str. stup; progresívny, po­ osožný; iné je úspech propagátor; propa­ protichodca, -u, m.; výraz obvyklý v i- proces, -u, m., pravota, stupný (na pr. v škole), ú- govať protichodný stom kraji spor; /. v procese; prohibícia, -ie, ž., .zá­ spešný propedéutika, -y, ž., provízia,-ie, ž., odme­ mn. n., a. procesy kaz výroby a pitia lie­ prospekt, -u, m., vý­ protiľahlý príprava, prípravná na za sprostredkova­ procesia, -ie, ž., (s)prie- hovín ; prohibičný hľad, obchodné o- protinožec, -žca, m. náuka z filozofie (lo­ známenie protirečiť,-im,-ia; pro­ nie vod (cirkevný) prohibitívny, zamedzo- gika a psychológia) prosperovať, dariť sa tirečenie provizórium, -ia, str., producent, -a, m, vý­ vací, ochranný proponovať, navrho­ prospeť, -eiem, -ejú; protištátny dočasný stav; provi­ robca, vyrábateľ projekcia, -ie, ž., prie­ vať prospievať protitlak, -u, m. zórny produkcia, -ie, ž., vý­ met; projekčný, pro- proporcia, -ie, ž., po­ prostitúcia, -ie, ž.; pro­ protiúčet, -čtu, m. provokácia, -ie, é., vy- roba, predstavenie; jektívny mer; proporcionálny stitútka protiústavný zývavosť; provokač­ produkt, -u, m., vý­ projekt, -u, m., návrh; propozícia, -ie, ž., ná­ prostomysefný protiva, -y, ž. ný; provokatér; pro­ robok ; produktívny, projektant; projekto­ vrh prostonárodný protiváha, -y, ž. vokatívny plodný vať proprieta, -y, ž., vlast­ prostred (niečoho); protiveň, -vne, ž.; pro­ próza, -y, ž. * prozaic­ profanácia, -ie, ž., zne­ projektil, -u, m., náboj níctvo prostred lúky ~ vpro- tivný ; protivník; pro­ ký; prozaik svätenie ; pmfánny, proklamácia, -ie, ž., prorogácia, -ie, z., od- stred lúky; prostre­ tivenstvo prozelyta, -u, m., nový svetský; profanovať vyhlásenie; prokla­ ročenie die ; prostredný; pro- protiviť sa, -im, -ia prívrženec (nábožen­ profesia, -ie, ž'., (od­ movať prorok, -a, m.; proro- strednosf; prostrie­ protivládny stva) 252 253 prozódia, -ie, ž., náuka žok, -žkn, m.; prúž­ i pstruh, -a, m.; mn. n., pučať, -im, -ia; pučie- púpava, -y, ž. (rastli­ pútnik, -a, m.; pút- o skladbe veršov; kovaný a. pstruhy vať na) nica; pútnický; pút- prozodický pružiť, -im, -ia psuť, psujem, -jú, ka­ púpä, -äťa, str.; pú- nictvo prozreteľný; prozreteľ­ púček i púčok, -čka, m. pružný; pružnosť ziť; psujúc; psul; pätko puto, -a, str. nosť; Prozreteľnosť = púčik, -a prv, prvej; najprv psutý pupeň, -a, m.; pupenec, putovať (božia) pučiť sa; -im, -i a prvák, -a, m., primán psycha, -y, ž., duša; -nca; pupienok, -nka pýcha, -y, ž.; pyšný prplať, -em, -ú; prpla- pud, -u, m. prvenstvo, -a, str. psychický, duševný pupila, -y, i., zrenica pýchavka, -y, ž. vý pudiť, -im, -ia; pudie- prvobytný Psyche, -chy, ž. pupilárny, sirotský pykať, -á m j -ajú (trest) prsia, g. pŕs, d. prsiam, vať; pudivý = popu- prvok, prvku, m. (v ché­ psychiater, -tra, m., le­ purga, -y, ž. (z M.), pyknometer, -tra, m., /. prsiach, instr. prsa- dlivý mii); mn. n. prvky kár choromyseľných detská hračka hustomer mi; prsný pudivietor, -tra, m. prvok, -voka, m. (živo­ psychofyzika, -y, z.; purgácia, -ie, ž., prejí- Pylades, -da, m. prskať, -á m, -ajú; púhy čích); mn. n. prvoci psychofyzický manie pylón, -u, m., stĺp prskávať puch, -u, m.; puchnúť prvopis, -u, m. psychológia, -ie, ž., du- purgent, -u, m., preji- pýr, -u, m. (tráva) prskavka, -y, ž. Puchov, -a, m. prvopočiatok, -tku, m. ševeda; psychológ; madlo pyramída, -y, ž.; py- prsník, -a, m. puk, -u, m.; púček i prvorodený psychologický purifikácia, -ie, ž., o- ramidalny prst, -a, m.; prstík,-a; púčok, púčik prvoseň, -ne, ž.; prvo­ psychopatický, dušev­ číšťanie, očisťovanie, Pyreneje, -ejí, ž. mn. prštek, -a; prstíček, pukať; puknúť; pu- sienka ne chorobný, odchyl­ očista; purifikovať pyrit, -u, m. (nerast) -čka káč; pukačka prvôstka, -y, ž., maf' ný purista, -u, m., priateľ pýriť sa, -im, -ia prsť, -sti, ž. (zem) puklina, -y, ž. s prvým dieťaťom psychóza, -y, ž., du­ rečovej čistoty; pu­ rumeneť, červenef prsteň, -eňa, m.; pulec, -lea, m. = žu­ prvostupňový ševná choroba ristický; purizmus, pyrometer, -tra, m., prstienok, -nka brienka, žabrienka, i prvotina, -y, ž. pšenica, -e, ž.; pše­ snaha očistiť reč teplomer na vysoké pršať, -í, -ia; pršiavaf larva obojživelníkov, prvý; prvší; po prvé ničný teploty prť, prti, ž., chodníček zvlášte žiab puritán, -a, m. prýšť, -a, m., vyrážka, pšeno, -a, str.; pšeno- pyrop, -u, m. (nerast) - v horách alebo na puľka, -y, ž. = správne purpur, -u, m. pupienok na koži vý; pšenný (pšenná pyrotechnik, -a, m., vrchoch morka (moriak, mor­ pusta; pustatina i pu- prýštiť sa, -im, -ia; kaša) ohňostrojca; pyro­ prúd, -u, m.; prúdom ča) stina -y, ž.; pustinný prýštievať pštros,.-a, m.; pštrosí, technický (voda tečie prúdom); pulpit, -u, m., šikmý sto­ pustiť, -im, -ia; púšťať przniť,-im, -ia; przniteľ Pyrrhos, -ha, m. prúdiť -ia, -ie jací stôl pustnúť, -nem, -nú pseudonym, -u, m., ne­ pysk, -u, m.; pyskatý; prudký; prudko puberta, -y, £., dospe­ pulverizácia, -ie, ž., pustošiť, -im, -ia pravé meno pyštek, -a pruh, -u, m.; pruho­ losť (pohlavná) rozdrvenie na prach pustovňa, -vne, ž. psí, psia, psie publicista, -u, m., poli­ pulz, -zu, m. pustovník, -a, m.; pu­ pýšiť sa, -im, -ia vaný, pruhovitý psiar, -a, m. tický spisovateľ; pu­ puma, -y, i. stovnícky; pustovni- pyšneť, -iem, -ejú Prus, -a, m.; Prušiak; psiarka, -y, ž. (rastlina) blicistika, politické pumpa, -y, ž. ca; pustovníctvo pyšný Prusko; pruský psík, -a, psíček, -čka, spisovateľstvo Pun, -a, m.; punský pustý; pusto pytač, -a, m. Pruské, -é h o, str. m.; psíča, -afa, str.; publikácia, -ie, ž., uve­ punč, -u, m. (nápoj) puška, -y, ž.; puškár pytačka, -y, ž. prusliak, -a, m. — z psisko, -a, str. rejnenie, spis; publi­ punčocha, -y, ž. pušný (prach) pýtať, -am, -ajú; pý­ nem., slov. živôtok psohlavec, -vca, m. kovať punkt, -u, m., bod, púšť, -šti, ž tanie; pýtavať ;' pý- prút, -a, m.; prútie; psota, -y, ž.; psotiť, publikán, -a, m. bodka púť, -ti, ž. távaf prútik; prútený treť psotu, biedu; publikum, -ka, str., obe­ punktácia,-ie,i., poko- pútať, -am, -ajú; put- pyteľ, -tra, m., vrece; prúžik, -u i -a, ;' prú­ psotný; psotník censtvo, verejnosť návanie; punktačný nať mn. n., a. pytle; py- 254 255

tľovina; pytliak, -a, rád, rada, rado; radi, cukor (a pod.); rafi­ rana, -y, ž.; ranka rastlina, -y, i-; rastlin­ rázporok, -rku, m., i m.; pytliactvo; pytľa- rady; radšej néria, ž., továrňa na raňajky, -jok, z. mn. ný rozporok čiť rada, -y, ž. čistenie; rafinovaný, ráňať, -am, -ajú rastlinopis, -u, m. rázputie, -ia, str., i Pythagoras, -ra, m. radca, -cu, m. prečistený, prefíkaný ranhojič, -a, m. rastlinstvo, -a, str. rozputie, rozcestie Pythia, -ie, ž.; pytliický radiácia, -ie, ž., žiare­ raglán, -a, m., voľný raniť, -im, -ia rašelina, -»y, ž.; rašeli- rázsocha, -y, i. = roz- nie, vysielanie lúčov svrchný kabát ranný = raňajší, rána nište; rašelinný; ra- socha (rozoklaná radikalizmus, -zrnu, m., vetva) Q. RácheI, neskl. ž. sa týkajúci šeliník bezohľadný postup; rachitis, -idy, ž., kri­ ráno, -a, str.; ráničko rátaj, -a, m. — oráč rázsvit,-u,/n. = svita­ Quido, -da, m. radikál; radikálny vica; rachitický ranostaj, -a, m. rátať —z nem.,správ­ nie Quintus, -ta, m. rádio, -ia, str. (skráte­ rachot,-u, m.; rachotiť raný = skorý, včasný ne počítať rázštep, -u, m. ne miesto radiotele- raj, -a, m.; rajský (rané slivky) ratica, -ce, ž. (kopýt­ ráztôk, -u, m.; ráz­ R. fon); radiožurnál; rá­ Rajec, -jca, m.; Rajec­ rapídny, prudký, rých­ ko párnokopytných); toka, -y, ž. diový (aparát či prí­ ké Teplice ly ; rapídne ratička Ráztoky, Ráztôk, i. stroj) r. = roku Rajmund, -a, m. rapík, -a, m. (časť listu) ratifikácia, -ie, i., po­ pomn.f miestne meno) rádioaktivita, -y, i. ; r. k., rozumej rím. kat. rak, -a, m.; račica, -e, rapina, -y, ž. tvrdenie, schválenie; rázvora, -y, ž. (časť = rímskokatolícky rádioaktívny ž.; račí, -ia, -ie; rá- rapkať, -ám, -ajú; rap- ratifikovať voza) rab, -a, m.; rabský radiometer, -tra, m. ček/ráčok, -čka; ráčik kavý; rapkáč Ratková, -ej, i. razzia, -ie, ž., vpád, Ráb, -n, m. (mesto v i radiotelegraf, -u, m.; raketa, -y, ž.; rake­ raport, -u, m., hlásenie, ratolesť, -ti, ž. = leto- policajná nenadala Maďarsku, Oyôr); radiotelefon, -u, m. tový zvesť rost; ratoliéstka prehliadka rábsky radiť, -im, -ia rakev, -kvi, i rakva, -y, rapot, -u, m.; rapotaf, rayon (čítaj rejon), -a, raž, -i, ž.; ražný rabat, -u, m., srážka rádium, -ia, str. ž.; rakvička -cem, -cú; rapotač m., okruh; rayono- raždie, -ia, str. rabín, -a, m. rádius, -ia, m., lúč, pa- rakovina, -y, i. (človek); rapotačka; vať ražeň, -žňa, m. rabulista, -u, m., pre- pršlek, polomer Rakúsko, -a, str.; ra­ rapotáč / rapkáč (ná­ raz; (jeden) raz; dva reagencia, -ie, ž., skú- krucovateľ práva, rádio, -a, str.; radlica kúsky; Rakúsko-U- stroj) razy; tri, štyri razy; madlo tlčhuba; rabulistický; radnica, -ce, ž.; rad­ horsko; rakúsko-u- rapsódia, -i e, ž., zlo­ päť ráz; šesť ráz, sto reakcia, -ie, ž., proti­ rabulistika ničný horský mok epickej básne; ráz ap. tlak, zpiatočníctvo; racionalizmus, -zrnu, radný Rakúšan, -a, m.; Ra­ rapsod, -a, m.; rap­ ráz, -u, m., typ, cha­ reakcionár m. (filozofický radosť, -stí, i.; radost­ kúšanka sodický rakter; rázny; rázo­ reálie, -ií, i., súhrn po­ smer); racionalista; ný; radostník rakyta i rokyta, -y, ž.; rárohy, -ov, m. mn.; vitý; rázovitosť znatkov o veciach, racionálny, rozumný radovánky, -nok, ž. i akytie; rakytový rárožný rázcestie, -ia, str., i vecné učenie ráči, -ia, -ie; rak radovať, sa (niečomu raľa, -le, ž. = roľa, rasa, -y, ž, plemeno; rozcestie realita, -y, ž-, skutoč­ Račišdorf, -a, m. alebo z niečoho) i.; Raľa (miestne rasový rázdelie, -ia, str. — nosť, nehnuteľnosť, ráčiť, -im, -ia; ráč, radšej meno) rasca, -ce, ž. (čes. rozdelie (medza, kde nemovitosť; realitný ráčte Radvaň, -ne, ž.; rad­ rám, -u, m., rámec kmín);.rascový (ras­ sa schádza niekoľko realizácia, -ie, i., u- rad, -u, m.; rad ra­ vanský -mca, m.; rámcový; cová polievka polí) skutoenenie; realizo­ dom ; radový Rafael, -a, m. rámček, -a, m. rast, -u, m.; dorast rázga, -y, ž. (suchý ko­ vať rád, -u, m. = rehoľa, rafinácia, -ie, ž., čiste­ ramä, -> rameno, -a, rásť, rastiem, rastú; rá­ nár alebo strom) realizmus, -zrnu, m.; vyznamenanie; rádo­ nie (cukru a pod.); str.; ramenný stol raziť, -ím, -ia; razievaf realista, -u, m. vý «= rehoľný rafináda, prečistený ramienko, -a, sír. Rastislav, -a, m. razom = naraz reálka, -y, ž. 256 257

reálny, vecný redakcia, -ie, ž.; re­ refrakcia, -ie, ž., lom regulatív, -u, m., vo­ ný najväčší výkon ; vanie; nezaplatená Réaumur (čítaj Reo- dakčný lúčov didlo, vodítko rekordný daň míir), -a, m. redaktor, -a, m. refrén, -u, m. regulátor, -a, m. rekreácia, -i a, ž., osvie­ remeň, -a, m.; reme- Rebeka, -y, i. redemptorista, -u, m. regál, -a i -u, m., polica rehabilitácia, -ie, ž., ženie, zotavenie; re­ nár; remenný; remie­ rebelant, -a, m., od- redigovať regata, -y, ž., lodka, vrátenie cti kreačný nok, -nka bojník; rebélia; od­ redikať sa, -ám, -ajii, čln rehoľa, -le, i.; rehoľ­ rekriminácia, -ie, z., remeselník, -a, m.; re­ boj ; rebelantstvo = a) sťahovať sa (so sa- regenerácia, -ie, z., ob­ ný ; rehoľník = mních; obžaloba, výčitky; meselnícky odbojníctvo lašom na inú pastvu), rodenie; regenerač­ rehoľnica = mníška; rekriminovať remigrácia, -ie, ž.; re- rebrík, -a, m.; rebrí­ b) hrabať sa, zťažka ný • rehoľnícky; rehoľ- rektifikácia, -ie, ž., o- migrant ček, -čka ísť regenerátor, -a, m. níctvo prava; rektifikovať reminiscencia, -ie, ž., rebrina, -y, ž.; rebri- reďkev,-ďkvi, / reďkov­ regenschori, m., riadi­ rehot, -u, m.; rehotať rektor, -a, m. (vyso­ rozpomienka nový ka, -y, ž. teľ chóru, organista sa kej školy); rektorát, remitenda, str. mn., rebro, -a, str.; rebier­ rednúť, -nem, -ntí regent, -a, m., vladár rehtať, -ám i -cem; -u knihy nepredané a ko; rebrový; rebro- redší(komp. od riedky) regesta, regest, str. rehtavý reku (= rečiem); po­ vrátené vec, -vca redukcia,-ie, z., zmen­ mn., výťahy z listín, rechtor, -a, m., učiteľ dobné: vraj (z vraví) remíza, -y, ž., kôlňa na rébus, -usu, m- šenie; redukovať vpísané do knihy a organista; iné je rek­ rekurovať, odvolať sa vozy (elektrické) recenzent, -a, m., po- reduplikácia, -ie, ž., regiment, -u, m. = pluk tor (univerzity, semi­ k vyššiemu úradu, a- remunerácia, -ie, ž., sudzovateľ; recenzia, zdvojenie Regina, -y, ž. nára) pelovať odmena posudok refektár, -a, m., jedál­ regionalizmus, -zrnu, rekapitulácia, -ie, i., rekurz, g. rekurzu, m., Remus, -ma, m. (brat recepis, -u, m. (poštov­ na (v kláštore) m., krajové smýšľa- opakovanie, shrnutie odvolanie, apelácia Romulov) ný) referát, -u, m-, zvesť, nie; regionálny, kra­ reklama, -y, ž.; reklam­ rekviem, str. neskt., Renáta, -y, i. recept, -u, m., lekár­ posudok, oddelenie jový ný omša za mŕtvych rendezvous (čítaj ran- sky predpis úradu; referent, -a, register, -stra, m., so- reklamácia, -ie, ž., vy­ rekvirovať, vymáhať, devú), neskl. str., recidíva, -y, z., návrat m., zpravodaj; refe­ znam; registrátor; máhanie, sťažnosť; požadovať schôdzka, sídenie.sví- tejže choroby; reci- rovať registratúra; regi­ reklamačný rekvizícia, -i e, ž., vy­ danie, dostaveníčko dívny reflektor, -a, m-, odrá- strovať rekognoskovať, pre- máhanie; rekvizičný renegát, -a, m., odro- recipient, -a, m., prí­ žač (svetla) reglement (čítaj regl- zreť relácia, -ie, ž., zvesť, dilec jemca, prijímatef reflektovať na niečo, má), str. neskl., pred­ rekomandácia, -ie, ž., oznámenie; pomer renesancia, -ie, z., o- reciprocita, -y, ž., vzá­ pomýšľať na niečo, pisy doporučenie; reko- relativita, -y, ž., po- žitie starovekého ži­ jomnosť uplatňovať právo na regres, -u, m., právo mandovaný (list), do­ mernosf; relatívny, votného názoru a u- recitácia, -ie, ž., pred­ niečo náhrady; regresívny, poručený pomerný, vzťažný menia; renesančný. nášanie; recitovať reflex, -u, m., odraz zpäť účinkujúci rekompenzácia, -ie, ž., relegácia, -ie, ž., vyho­ reneta, -y, ž. (jablko) recitatív, -u, m. reflexia, -ie, ž., úvaha; regrút, -a, m., nováček náhrada stenie; relegóvať renitencia, -ie, ž., vzdo- reč, -i, i.; rečový reflexívny, rozjímavý (vojenský) rekonštrukcia, -ie, ž., reliéf (trojslabič.), -u, rovitosť, odpor; reni- rečník, -a, m.; rečníc­ reforma, -y, ž., opra­ regula, -y, ž., pravidlo znovuzriadenie m., vypuklá rezba tentný ka; rečnícky; rečníc­ va; mn. g. reforiem; regulácia, -ie, ž., úpra­ rekonvalescent, -a, m., religiózny, nábožný renomé, str, neskl., tvo; rečnište reformný; reformá­ va (riečišta, ulíc a človek zotavujúci sa relikvie, -ií, i. mn., o- slávne meno, dobrá rečniť, -im, -ia; reč- cia; reformátor; re­ pod.); regulačný; re­ po chorobe statky svätých povesť; renomovaný nievaf formačný gulovať rekord,-u, m., dokáza­ remanencia, -ie, ž., tr­ renta, -y, ž., dôchodok 258 259

z kapitálu; rentier, reprezentácia, -ie, ž., reštauratér, -a, m. revindikácia, -ie, ž., po­ rezervoár, -u, m., ná­ riasiť, -im, -ia -a, m.; rentový; ren­ zastupovanie; repre­ reštitúcia, -ie, ž., ob­ žadovanie nazpät držka riasnica, -e, ž. (na mi­ tovať sa, vyplácať sa zentant'; reprezentač­ novenie revír, -u, m.; revírny rezidencia, -ie, ž., sídlo; halniciach) reorganizácia, -ie, ž., ný; reprezentovať reštrikcia, -ie, ž., ob­ revízia, -ie, ž., pre­ rezidenčný; rezident riava, -y, ž., horský znovuzriadenie; re­ repríza, -y, ž,, opako­ medzenie; reštringo- hliadka; revízor; re­ rezignácia, -ie, ž., potok organizovať vanie hry vať vízny zrieknutie sa niečoho; ricinus, -nu, m. (rastli­ repa, -y, ž.: repka; re- reprobácia, -ie, ž., ne­ ret, rtu, m.; retný; ret- revokácia, -ie, ž., od­ rezignovať na i olej); ricinový pište i repnisko; re- uznanie spôsobilým; nica volanie rezistencia, -ie, ž., od­ (olej) pár; repársky reprobovať, zamiet­ retardácia, -ie, ž., zdr­ revokaz, -a, m., fylo- por riecť, rečiem, rečú = reparácia, -ie, ž., ná­ nuť žanie, zvoľnenie; re­ xera rezký, -ov, m. pomn. rieknuť, -nem, -nu; hrada za škodu; re- reprodukcia, -ie, ž., o- tardovať revolta, -y, ž., odboj, (z cukrovej repy) riekol, -kla; rečený; paračný pätné podanie, opät- reťaz, -i, ž.; reťazový vzbura rezký takrečený; takrečeno reparát, -u, m., oprav­ ný výkon; reproduk­ retiazka, -y, ž. revolúcia, -ie, ž,; re­ rezolúcia, -ie, ž., usne- riečka, -e, ž. ná skúška čný rétor, -a, m., rečník; volučný senie; rezolučný; re­ riečište, -šťa, str. reparatúra, -y, f, o- reptať, -ám i -cem rétorický; rétorika revolucionár, -a, m.; zolútny, rázny riečka, -y, ž. prava republika, -y, ž.; re­ retorzia, -ie, ž., odveta, revolucionársky rezonancia, -ie, ž., o- riediť, -im, -ia; riedievať repartícia, -ie, ž., roz­ publikán ; republikán­ podobná odplata revolver, -a i -u, m. zvena, ozvuk; rezo­ riedky, kômp. redší vrh, rozdelenie sky ; republika Česko­ retour (čítaj retúr), na­ Revúca, -cej, ž. (rieka nančný, ozvučný rieka, -y, i.; riečka, -y, repatriácia, -ie, ž., do­ slovenská = Repu­ zad i obec); Revúčan, Re- rezultát, -u, m., výsle­ ž. pravenie do vlasti, blika; zprávy z repu­ retrográdny, zpiatoč- vúčanka; revúcky dok riešiť, -im, -ia prijatie za občana; bliky Českosloven­ ný, zpiatočnícky revue (čítaj revú), i. réžia, -ie, ž., správa, ríf, -u / -a, m. (z maď.), repatriovaf; repatriač- skej = zprávy z Repu­ retrospektíva, -y, ž., neskl, prehliadka, správne výlohy; re­ lakeť; rífový ný bliky pohľad nazad; re­ obzor; časopis žijný; režisér, -a, m.; Riga, -y, ž.; rižský repertoár, -u, m. reputácia, -ie, ž., váž­ trospektívny rez, -u, m. režírovať; režim, -u, rígeľ — z nem., správ­ repertorium, -ia, str., nosť, úcta retušér, -a, m.; retušo­ rezance, -ov, m. m. ne závora ukazovateľ respirácia, -ie, ž., dý­ vať rezať, -žem, -žú; rezá- režucha — správne že­ rigorózny, prísny repetent, -a, m., opa­ chanie reuma, -y, ž.; reuma­ vať; reznúť; rezina, rucha, -y, ž. (rastlina) rigorózum, -za, str., kujúci respírium, -ia, str., od­ tický; reumatizmus zväčša v č. mn. reziny riad, -u, m. (kuchynský prísna skúška repetícia, -ie, ž., opa­ dych rev, revú, m. = piliny; rezivo, dre­ riad) Richard, -a, m. kovanie resumé (čítaj reziimé), réva, -y, ž. (vínna); vo na rezanie riadiť, -im, -ia; riadie- Rím,-a,m./ Riman; Ri­ repík, -a, m. (zelina) str. neskl, shrnutie, revokaz rezba, -y, ž.; rezbár; vať; riadenie; riadi­ manka; rímsky replika, -y, ž., odpoveď obsah; resumovať revanš, -u, m.; odpiata, rezbársky; rezbárstvo teľ; riaditeľka; riadi­ Rimavská Sobota na odpoveď; repliko- (čit. rezúmovať) odveta; revanšovať sa rezeda, -ý, ž. teľstvo; riadič rimesa, -y, ž., zaslaná vať rešeto, -a, str. revať, -em, -ú rezeň,-zňa, m.\ vieden­ riadny zmenka reportér, -a, m., zpra- rešpicient, -a, m. reverenda, -y, ž., ský rezeň, čes. ŕízek riadok, -dku, m.; riad­ rímsa, -y, z.; mn. g. vodaj reštancia, -ie, ž., osta­ kňazské rúcho rezerva, -y, ž., záloha; kový; Riadok (miest­ ríms represálie, -ií, ž. mn., tok, zaostalosť^ prá­ reverz, -rzu, m., úpis rezervný; rezervista ne meno) rímskokatolícky odplata, odveta ci, v platení) revident, -a, m.; revi­ rezervát, -u, m., tajný riasa, -y, ž.; riasny; rindať, -im, -ia (retaz represívny, odvetný reštaurácia, -ie, ž. dovať, prezerať list riasnatý rinčí) 261 266 chovať; rozdmycho- rinúť sa, -niem, -nú rodička, -y, ž. lecký vkus v dobe rov, -u, m. rozbiť, -bijem, -bijú; vač = rozduchovač riskantný, odvážny rodina, -y, i.; rodinka; Ludvika XV.; roko­ roveň, -vne, ž., len vo rozbíjať rozdrapiť, -im, -ia; roz­ riskovať, dať v nebez­ rodinný kový výrazoch: ty si mi ro­ rozboleť, -í, -ia driapať; rozdrapovať pečenstvo rodinkárstvo, -a, str. rokovať; rokovanie veň ; nemá sebe rov­ rozbor, -u, m. (sa) ríša, -e, i. (napr. Veľko­ rodište, -šťa, str. rokyta i rakyta, -y, i. ne; na roveň posta­ rozbrázdiť, -im, -ia; rozdráždiť (sa), -im, -ia moravská ríša) ; ríšsky rodiť, -im, -ia; rodový, rola, -ly, z. (divadelná) viť rozbrázdený rozdrobiť, -im, -ia; ritardando rodidlo; rodievať roľa,-e, ž. = pole; ro­ rovesník, -a, m.; ro- rozbresk, -u, m.; roz- rozdrobovať rituál, -u, m., kniha cir­ rodokmeň, -ňa, m. li čka; roľný vesnica brieždenie; rozbresk- rozdrviť, -im, -ia; roz- kevných obradov; ri­ rodoláska, -y, ž. Roland, -a, m. rovina, -y, ž., i rovni- núť drvovať tuálny rodoľub, -a, m.; mn. roleta, -y, ž., záclona na; rovinatý; rovinný rozbrieždiť sa, -im, -ia rozdúchať, -am, -ajú; ritus, -tu, m., obrad n. rodoľubovia roľník, -a, m.; roľnícka; rovnaký; rovnako rozbroj, -a, m.; roz- brojníctvo rozduchovať rival, -a, m., sok; riva- rodomil, -a, m. roľnícky; roľníctvo rovnať (sa), -ám, -jú rozduriť, -im, -ia; roz- lizovať rodopis, -u, m. román,-u, m.; romano- rovnica, -ice, ž. rozbryzgnúť (sa), durovať rizalit, -u, m., výstupok Rodos, -du, m. pisec; románový rovník, -a, m. -nem, -nú, rozstriek- rozduť,-dujem, -dujú i fasády rodostrom, -u, m. Román, -a, m.; román­ rovnobežka, -y, ž.; nuť (sa) rozodmem, -dmú; riziko, -a, s/r.; riskovať; roduverný sky ; romanista, -u, m. rovnobežný; rovno­ rozbúrať, -am, -ajú; rozdutý; rozdúvať riskantný rodzaj, -a, m. = rod, romantik, -a, m.; ro­ bežník, -a rozbúrávať / rozbú- rozdvojiť,rím, -a; roz­ rmútiť (sa), -im, -ia druh mantika; romantický; rovnocenný; rovno­ ravat dvojovať roastbeef (angl, čítaj roh, -u, m. /rožtek, -a, romantizmus cennosť rozbúriť, -im, -ia rozeta, -y, ž., ružica rozbif), -u, m., hovä­ m.; roháč; rohový; rondeau (čítaj rondo), rovnodenný; rovno­ rozcestie i rázcestie, rozhaliť; rozhaľovať dzia pečienka rohovina str., do kruhu stava­ dennosť -ia, str. róba, -y, ž., žena rohovka, -y, ž. ná budova, báseň a i. rovnomerný rozčesať, -sem, -šú; rozháňať, -am, -ajú; róba, -y, ž., dámske rohož, -e, z.; rohožka; Rón, -a, m. (rieka) rovnomyseľný rozčesnúť; rozčesá- rozháňač rozháraný šaty rohožový roniť, -im, -ia; ráňať rovnoprávny; rovno­ vať; rozčeslina rozhľad, -u, m.; roz- Róbert, -a, m. roj, -a, m.; rojový ropucha, -y, ž., ro- právnosť rozčlánkovať hľadňa robiť, -ím, -ia; robievať rojalista, -u, m-, prívr­ puchnačka, -y, ž. rovnoramenný rozčúliť (sa), -im, -ia; rozhfadeť sa, -im, -ia robota, -y, z.; robotný; ženec kráľovstva; ro- roráty, rorát, m. pomn. rovnorodý rozčúlený; rozčúle­ rozhlas, -u, m. robotník; robotníčka; jalizmus rosa, -y, ž.; rosička rovnosť, -sti, ž. nie; rozčuľovať (sa) rozhlásiť, -im, -ia; roz­ robotníctvo; robot­ rojčiť, -im, -ia; rojčivý rosiť, -im, -ia rovnostranný rozdať, -dám, -dajú; hlasovať nícky rojiť sa, -im, -a rôsol, -u, m. rovnošata, -y, ž. rozdávať; rozdávač rozhnevať (sa), -ám, robustný, mocný, silný rojko, -a, m. rošáda, -y, ž. (pri ša­ rovnováha, -y, ž.; rov­ rozďaviť = rozzeviť -ajú ročitý rojovník, -a, m. chu) novážny (ústa) rozhodčí, -ieho, m. ročný; ročník,-a,m., ro­ rok, -a i -u, m. (s ro­ rošt, -u, m. (z nem.) rovný; rovno rozdeliť, -im, -ia; roz­ rozhodnúť, -nem, -nú; čenka, almanach ka na rok, do roka, rota, -y, ž.; rotný Rozália, -e, ž. deľovať rozhodnutie; rozho­ rod, -u, m.; rodný; ro­ tohoto roku, roku...); rotácia, -ie, ž., otáča­ rozbeh, -u, m. rozdiel, -u, m.; rozdiel­ dovať; rozhodujúci dový Nový rok (sviatok 1. nie; rotačný, otáčivý; rozbehať sa; rozbehnúť ny; rozdielový rozhorčiť (sa), -im, -ia; rodák, -a, m.; rodáčka januára) rotačka sa; rozbiehať sa rozdmýchať, -am, -ajú rozhorčenie; rozhor­ rodič, -a, m.; mn. n. rokľa, -kle, ž., roklina rotmajster, -stra, m. rozberať i rozoberať, == rozdúchať; roz- čovať (sa) rodičia; rodičovský rokoko, -á, str., ume­ rotunda, -y, ž. -ám, -ajú dmychovat = rozdu­ 262 263

rozpaky, -ov, m.pomn.; fozhoref (sa), -im, -ia; rozkázať, -žem, -žu; rozleteť sa,-í, -ia; roz- rozmliaždif, -im, -ia rozopäť / rozopnúť, je v rozpakoch rozhárať (sa) rozkazovať; rozkazo- letovať sa rozmnožiť (sa), -im, -pnem, -pnú; rozopäl rozpáliť, -im, -ia; roz- rozhorliť sa, -im, -ia; vací rozliať, -lejem, -lejú; -ia; rozmnožovať i rozopnul; rozopätý i paFovat (sa) rozhorlenie rozklad, -u, m.; roz­ rozlievať rozmôcť sa, -môžem, rozopnutý rozpamätať sa, -ám, rozhovor, -u, m. kladať; rozkladný rozličný i rôzny -môžu, -mohol; roz­ rozopra, -e, ž. (podlá -ajú; rozpamätovať rozhovoriť sa, -im, -ia; rozkfuť ŕrozkľuvať(sa), rozliehať sa, -am, -ajú; máhať sa ulica) sa; rozpamätávať sa rozhovárať sa -kľujem, -kľujú rozliehavý rozmysleť, -im, -ia; rozopreť, -prem, -prú; rozpárať, -am, -ajú rozhranie, -ia, str. rozkol, -u, m.; rozkol- rozliezť sa, -leziem, rozmýšľať rozopierať rozpätie, -ia, str. rozhrešiť; rozhrešovať; ný; rozkolník; roz­ -lezú; rozlezlý; roz- roznášať, -am, -ajú; rozorať, -orem, -orú; rozpečatiť, -im, -ia; rozhrešenie kol níctvo liezať sa roznáška; roznášač; rozorávat rozhriebsť, -hrebiem, rozkoš, -i / -e, z.; roz­ rozlíšiť, -im, -ia; roz­ roznášačka rozoslať, -šlem, -šlú; rozpečatievat -hrebú; rozhrebať košný ; rozkošník; roz- lišovať; rozlišný rozniesť, -nesiem, -ne­ rozosielať rozpíliť, -im, -ia; roz- rozhrnúť, -nem, -nú; košníctvo rozloha, -y, ž.; rozlož- sú; roznášať rozosmiať (sa), -sme­ piľovať rozhŕňať; rozhrnovat rozkričať (sa), -im, -ia; ný; rozložitý roznietiť, -im, -ia; roz­ jem, -smejú; rozo- rozpínať (sa), -am, -ajú rozhýbať, -em, -u rozkríknuť (sa); roz­ rozlúčiť (sa), -im, -ia; necovať smievat (sa) (od rozopnúť); roz­ rozchádzať sa, -am, krikovať (sa) rozlučiteľný; rozlu­ rôznorečie, -ia, str., rozospalý pínavý -aju rozkročiť (sa), -im, -ia; čovať podrečie, nárečie rozostaviť, -im, -ia rozpísať (sa), -šem, -šu; rozchod, -u, m. rozkročovať (sn) rozluka, -y, ž.; rozlu- rôznorodý rozostlať, -stelem, rozpisovať rozchodiť sa, -ím, -ia; rozkrojiť, -im, -a; roz- kový; rozlúčka rôznostranný -stelú; rozostielať rozpitvať, -em, -ú rozchádzať sa ' krájať; rozkrajovať rozlúštiť, -im, -ia; roz- rôzny; rôzne (prísl.); rozostreť,-strem,-strú; rozplakať (sa), plačem, rozchodník,-a, m. (rast­ rozkrok, -u, m.; roz­ lušťovať rôznosť, -ti, i. rozostierat -plačú lina) kročný ; rozkrokový; rozfútiť (sa), -im, -ia rozobrať, -berem, -be­ rozotreť i roztreť, rozo- rozplašiť, -im, -ia rozchvat, -u, m.; roz- rozkročmo (v telo­ rozmáhať sa, -am, -ajú rú; rozoberať trem, rozotrú; roz­ rozplemeniť (sa), -im, chvátiť cviku) rozmar, -u, m.; roz­ rozodniť sa, -í, -ia; tierať -i a rozihrať (sa), -ám,-ajú; rozkúsať, -šem, -šu; marný; rozmarilý rozodnievať sa rozovreť, -vrem, -vrú; rozpliesť, -pletiern, ple­ rozihrávať (sa) rozkúsavať i rozkú- rozmarín, -u, m.; roz- rozodrať, -derem, -de­ rozovierat tú; rozpletať Rozína, -y, ž. sávať marínový rú; rozodierať rozoznať, -ám, -ajú; rozplodiť, -ím, -i a; roz- rezísť sa, rozídem sa; rozkúskovať rozmer, -u, m.; rozmer­ rozohnať, -ženem, -že­ rozoznávať; rozozna- plodzovať rozišiel sa; rozíde­ rozkvet, -u, m. ný nu; rozháňať ný; rozoznanie;rozo­ rozplynúť sa, -niem, me rozkvitať, -ám, -ajú; rozmerať, -iam, -ajú; rozohniť sa, -im, -ia znávací -nú; rozplývať sa; rozplývavý rozjariť sa, -im, -ia; rozkvitnúť; rozkvi­ rozmeriavat rozohrať, -hrám, -jú rozozvučať sa, -í, -i a rozplytvať, -ám, -ajú rozjarený tol, -tla rozmiesiť, -im, -ia; roz­ rozohriať, -hrejem, rozožrať, -žere, -že­ rozpočet, -čtu, m.; roz­ rozjasniť sa, -im, -ia rozkývať (sa), -em, -u miešať -hrejú; rozohrievať rú; rozožierať počtový rozjatriť, -ím, -ia rozlad, -u, m. rozmiesť, -metiem, rozochveť, -ejem, -ejú; rozpačitý; rozpači- rozpočítať, -am, -ajú; rozjímať, -am, -aju; roz­ rozladiť,- im, -ia; roz- -metu; rozmetať; rozochvievať' tosť rozpočítavať i rozpo­ jímanie ; rozjímavý; laďovať rozmetávať rozomleť i rozmleť, roz­ rozpadať sa; rozpadá­ číta vat rozjímavať / rozjímá- rozfahlý, rozmleť i rozomleť, melem í rozomeiem, vať sa;rozpadnúť sa; rozpoltiť, -ím, -ia — vaf rozlepiť, -im, -ia; roz- rozmelem i rozome- rozmelú i rozomelú; rozpadnutie; rozpad- rozdvojit rozkaz, -u, m. liepať; rozlepovať lem; rozomielať rozomielať lina, -y, ž. 264 265

rozpomentiť sa, -niem, púšťať; rozpúšťači; rozstup, -11, m.; rozstú- roztočiť, -im, -ia; roz­ rozvážať, -am, -ajú; rozvrh, -u, m.; roz­ -nú; rozpomenul sa; rozpúšťadlo piť sa táčať viď rozviezť vrhnúť; rozvrhovať rozpomínaf sa: roz­ rozraziť, -im, -ia; roz­ rozsúdiť, -im, -ia; rdz- roztok, -u, m. rozvážiť, -im, -ia; roz­ rozzeviť, -im, -ia (na pomienka rážať sudzovať roztomilý väzovať ; rozvažitý; pr. ústa rozzeviť) rozpor, -n, m. rozrednúť, -nem, -nú; rozsudok, -dku, m. roztopiť (sa), -im, -ia; rozvážlivý; rozvážny rozzlobiť, -im, -ia; rozporok i rázporok, rozredlý rozsvietiť, -im, -ia; roztápať rozväzovať; rozviazať rozzlobený -rku, m. rozrezať, -žem, -žú; rozsvieť, -te; rozsve­ roztratiť, -im, -ia; roz- rozviať, -vejem, -vejú; rozzúriť, -im, -ia; roz­ rozposlať, -šlem, -šlú; rozrezávat covať trácať rozvievať zúrený rozposielať rozriešiť, -im, -ia (na rozsychať (SÍL), -ám, roztrepať, -em, -ú rozviazať, -žem, -žu; rozžať, rozožnem; roz- rozprášiť; rozprašovať; pr. hádanku) -ajú roztreť / rozotreť, ro- rozväzovať žal; rozžatý; rozžíhať; rozprašovač; rozpra- rozruch, -u, m. rozsypať (sa), -em, -ú zotrem, -ú; roztie­ rozvidniť sa = rozo­ rozžihač (človek); šovadlo rozrušiť, -im, -ia; roz­ (dokon.); rozsypať, rať dniť sa; rozvidnievať rozžihák = rozžihadlo rozprava, -y, ž.; roz- rušovať -am, -ajú (nedokon.) roztrhnúť, -nem, -nú; sa, rozodnievať sa rozžehnať sa, -ám, -ajú pravtiý rozrýpať; rozrypnút rozšafný, múdry roztrhať; roztrhávať rozviedka, -y, ž. — rozžeraveť, -ie, -ejú; rozprávať, -am, -ajú; rozryť, -ryjem, -ryjú; rozšíriť, -im, -ia; roz­ roztriasť,-trasiem, -tra­ zvedy, výzvedy rozžeraviť rozprávač;rozprávač­ rozrývať širovať; rozširovateľ sú ; roztriasať; roz­ rozviesť,-vediem, -ve­ rozžhaviť, -im, -ia; ka rozsadiť, -im, -ia; roz- rozškeriť (sa), -im, -ia, trasený dú; rozvádzať rozžhavený rozprávka, -y, ž.; roz­ sadlina; rozsádzať rozškľabiť (sa)~roz- roztriediť, -im, -ia; rozviezť, -veziem, -ve­ rozžialit (sa), -im, -ia právočka; rozpráv­ rozsadnúť sa; rozsadať škierať sa roztrieďovať zú ; rozvážať rozžuť i rozžuvať,-žu­ kar sa rozškrabať, -em, -ú roztrúsiť, -im, -ia; roz- rozvinúť, -niem, -nú; jem, -žujú; rozžuvať rozpredať, -ám, -ajú; rozsah, -u, m. rozšliapať, -em, -u trusovať rozvíjať; rozvinovat Rožňava, -y, ž. rozpredávať rozsekať, -ám, -ajú; rozštep, -u, m. — ráz­ roztržitý rozvíriť, -im, -ia; roz­ rožný (na pt. statok) rozprestreť, -strem, rozsekávať štep roztržka, -y, ž. vírený rožtek, -a, rožok, -žka, -strú; rozprestierať rozsiahly rozštiepiť, -im, -ia; roz- roztvoriť, -im, -ia; roz­ rozviť, -vijem, -vijú; m.; mn. č. rožky, rozpŕchnuť sa; rozpŕ- rozsiať, -sejem, -sejú; štíepať tvárať rozvíjať -ov chať sa rozsievať; rozsievač; rozštvrtiť, -im, -ia rozum, -u, m.; rozum­ rozvitok, -tku, m. rtuť, -ti, ž.; rtutový; rozpr iahnuť, -n em, -n u; rozsievadlo roztaviť, -im, -ia, roz­ ný rozvláčiť, -im, -ia; roz- rtutnatý rozpriahať rozskočiť sa, -im, -ia; pustiť, roztopiť rozumeť, -iem, -ejú vláčať; rozvlačiťý; rub, -u, m. rozpriasť, -pradiem, rozskákať sa rozťahať, -ám, -ajú; niečomu rozvláčny rúbaň i rúbaňa, -ne, ž. -pradú; rozpriadať rozsobáš, -a, m.; roz- rozťahovať; roztiah­ rozutekať sa rozvliecť, -vlečiem, i rúbanisko, -a, str. rozptýliť, -im,-ia; roz­ sobášiť (sa); rozsoba- nuť rozuzliť, -im, -ia; roz- -vlečú; rozvláčať rubáš, -a, m. ptyľovať; rozptýlený; šovať (sa) rozťať, rozotnem, -tnú; uzľovať rozvod, -u, m.; rozvo­ rúbať, -am, -ajú, i -em, rozptýlenosť rozsrdiť (sa), -ím, -ia roztĺnať rozvádzať, -am, -ajú, dový -u; rúbavať / rúbávat rozpučiť (sa), -im, -ia rozstreliť, im, -ia; roz­ roztiecť sa, -tečiem, viď rozviesť rozvodniť sa, -i, -ia; rubeľ, -bľa, m. rozpuk, -u, m.; rozpu­ strieľať -tečú; roztekať rozvaha, -y, ž. rozvodňovať sa rubín, -a, m.j rubínový kať sa; rozpuklina rozstriekať, -am, -ajú roztierať, viď roz(o)- rozvaliť, -im, -ia; roz- rozvrat, -u, m.; roz? rubiť, -im, -ia (daň vy­ rozpust, -u, m.; roz­ rozstrihnúť, -nem, -nú; treť váľať, rozvaľovať sa vratný rubiť, vyrubovať, pustný rozstrihať; rozstriho- roztĺcť, -tlčiem, -tlčú; rozvariť, -im, -ia; roz- rozvrátiť, -im, -ia; predpisovať) rozpustiť, -im, -ia; roz­ vať roztĺkať várať rozvracať; rozvratný rubrika, -y, ž. 266 267

safián, -u, m.; safiánový rubrum, -bra, str., nad­ ruleta, -y, ž., hazardná rutina, -y, á., zručnosť; rychlolis, -u, m. ryža, -že, ž.; ryžový safír, -u, m.; safírový pis, záhlavie hra v herniach rutinovaný rýchlonohý ryžovať; ryžovište sága, -y, z. (severská rúcať, -am, -ajú rum, -u, m.; rumový rútiť sa, -im, -ia; rúcaf rychlopis, -u, m. ručať, -im, -ia = ryčať rumanček, -a, m., i har- ruvať sa, viď rvať sa rýchlovlak i rychlovlak, povesť) rúči = pekný, poriad­ manček (rastlina) ruža, -e, i.; ružica; ru­ -u, m. ságo, -a,str.; ságovník ny; rúče (prisl.) rumeň, -ňa = rumenec, žička; ružový rychtár, -a, m.; rych- s, so (predl. s gen., o- Sahara,-y, ž.;saharský ručiť, -im, -ia; ručenie, -nca, m.; rumienok; Ružena, -y, ž. tárká; rychtársky značuje smer shora sacharín, -u, m. (che­ mické sladidlo); sa- -ia, str. = poruka; -nka; rumenný ruženec, -nca, m. ryjec, -jca, / rytec, -tca, nadol); s vrchu, so charometer ručiteľ Rumun,-a, m.; Rumun­ Ružomberok, -rka, m. m. stromu (proti predl. r sakristia, -ie, ž.; sakri- rúčka, -y, ž.; ručička sko; rumunský Ružomberčan, Ru­ ryk, -u; m.; ryčať na: na v chu, na stro­ stián, -a, m. = kostol­ ručnica, -e, ?•; ručnič- runa, -y, ž. žomberčanka; ru­ rýľ, -a, m. me); s, so (s ak.): a) ník ný rúno, -a, str. žomberský rým, -u, m.; rýmovať vo význame priblíž- sál,-u, m. = sála, -y, ž. ručník, -a, m.; ručníček rúra, -y, ž.; rúrka; rúr- rváč, -a, m. (sa) nos ti = asi: bolo nás s desať, s osem; b) (z nem.), sieň ruda, -y, ž.; rudka; kovať rvačka i ruvačka, -y, ž. Rýn, -a, m.; rýnsky kto s koho, ten s toho; Sála, -y, 2. rudnatý; rudný Rus, -i, ž. (krajina) = rvať sa i ruvať sa, rýnok, -nku, m. s, so (s iňstr.) : s vo­ salám, -u, m., Í saláma, rudimentum, -ta, str., Rusko; Podkarpatská rvem, rvú alebo TU- rypák, -a, m.; rypáčik dou, so synom -y, i. základ, počiatok; ru- Rus; Rus, -a, m. jem, rujú; rvi, rvite rýpať, -em, -u, i -am, sa, seba, zvratné zám.; Salamis, -miny, i., al. dimentárny (človek); ruský; ru­ i ruj, rujte;rval / ru- -ajú; rypnúť Salamina, -y, 2. rúhať sa; ruhač; rú­ ština val rys, -a, m. (zviera) = d. sebe, si sálaš, -a, m.; salašník; havý Rusadlá, -diel, str. mn. ryba,-y, ž.; rybka; ry­ ostrovid; rysi Sába, -y, ž. salašníctvo ruch, -u, m. «- Turice bička; rýbä,-äfa, str.; rys, -u, m.; rysovať; ry­ Sabína, -y, ž. sálať, -am, -ajú (oheň rúcho, -a, str. Rusniak, -a, m. (ľud. rybačka, lovenie rýb; sovací; rysovadlo; ry- Sabinov, -a, m. sála) ruina, -y, ž. (M.) — forma pre gréckych rybár; rybársky; ry- sovňa sad, -n, m.; sadový Salcburg, -u, m., Soľ- zrúcanina, rozvalina katolíkov); Rusniač- báriť; rybí, -ia, -ie; rysavý sadať, -ám, -ajú; sad­ nohrad ; salcburský, ruka, -y, ž.; mn n., a. ka; rusniacky rybný; rybník; rybní­ ryšavý núť soľnohradský ruky, g. rúk, d. ru­ rusofil, -a, m., rusomil ček; rybničný ryšiak, -a, m. sadiť, -im, -ia; sádzať, saldo, -da, str., zbýva- kám, /. rukách, /. ru- rustikálny, sedliacky rybezle, -zlí, ž. pomn., ryť, ryjem, ryjú; rycí -am, -ajú júci nedostatok; sal- kama (rukami); rúč­ rušať (sa), -iam, -ajú, viničky; rybezľový, vi rytec, -tca, i ryjec, -jca, sadlo, -a, str. dovať ka; ručička; ručný hnúť (sa), pohybovať ničkový m.; rytectvo sadra, -y, ž. = gyps ; salicín, -u, m. rukáv, -a, m.; ruká- (sa) vpred rytier, -a, m.; rytiersky sadrový ryčať,-im,-ia; ryk,-u, m. salicyl, -u, m. vec rušeň, -šňa, m., loko­ rytina, -y, ž. saducej, -eja, i sadn- rydlo, -a, str. (nástroj) salmiak, -u, m. rukavica, -e, ž.; ruka­ motíva ; rušňovodič, rytmus, -mu, m.; rytmi­ ceus, -cea, m. rýdzi salón, -a Í -u, m.; sa­ vička ; rukavičkár -a, m. — strojvodca ka; rytmický sadza, -e, ž.; sadzový rýdzik, -a, m. lónny rukodielny rušiť, -im, -ia; rušiteľ; ryzling, -ngu, m. (druh sadzač, -a, m.; sa­ ryha, -y, ž.; ryhovať salto, -a, str., skok rukojmie, -ia, str. rušievať bieleho vina) dzačka ; sadziareň i rýchly i rychlý; rýchle salvarzan, -u, m. (liek) rukopis, -u, m. rúška, -y, ž., i rúško, ryzňa / ryzeň, -zne, ž. sadz'arňa t rýchle; rýchlik i Salvátor, -a, m. rukoväť, -ti, ž.; ruko- -a, str., závoj — z nem., slovensky sádzať, -am, -ajú rýchlik; rýchlikový i sám, sama, samo viatka ruština, -y, ž. žľab (na spúšťanie sadzba, -y, ž.; sadzob­ rýchlikový; rýchliť i Samaritán, -a, m.; sa- rula, -y, ž. Rút, ž. neskl. rychliť dreVa) ný; sadzobník 268 269

maritán = milosrdný samoväzba, -y, ž. Sára, -y, ž. iné je zbeh = uprchlík; scukornateť, -ie, -ejú Sečovce, -vier, ž. mn. človek; samaritánska samovláda, -y, ž.; sa- Saracén, -a, m.; sara- sbiehať sa scvrknúť sa; scvrklý; sedadlo, -a, str.; mn. služba movládca cénsky sberaf (sa), -ám, -ajú; scvŕkať sa g. sedadiel samec, -mca, m.; sam­ samovlastný Sarajevo, -a, str.; sa- sberací; šberateľ; sbe- sčeriť, -im, -ia sedem; sedem ráz /' se­ čí; samček samovoľný rajevský rač; sberačka; sbie- sčerneť, -iem, -ejú demkrát samica, -e, ž.; samička samovrah, -a, m.; sa­ sardela, -ly, ž.; sarde- rať (sa); shierací (há­ sčerstveť, -iem, -ejú sedemčlenový i se­ Samo, Sama, m. (od movražda lový rok) sčerveneť, -iem, -ejú demčlenný Sanuiel); Samko samožertva, -y, ž. Sardinia, -ie, ž.; sar- sberba, -y, ž. sčerviveť, -ie, -ejú sedemdesiat /' sedem­ Samo, -ma, m. (pi- Samson, -a, m. dinský sbierka, -y, z. sčesať, -šem, -šú; sčes- desiati; sedemdesia­ novnik český) Samuel, -a, m. sardonyx, -u, m. (druh sbíjať, -am, -ajú; iné núť ty (č. rad.); sedem­ samočinný samum, -umu, m., sa- kremeňa) je zbíjať (ozbíjať) sčítať, -am, -ajú; sčí­ desiatnik; sedemde­ samodruhá=tehotná harský vietor sarkazmus, -zrnu, m., sbiť, sbijem, sbijú; tanie; sčítací; sčíta- siatka (žena) saň, -ne, ž. výsmech; sarkistický iné je zbiť (ubiť) nec; sčitovaf, sčítavať sedemmesačný samohláska, -y. i. sanatórium, -ia, sír., sarkofág, -u, m., ka­ sblížiť (sa), -im, -ia: ; sčítavať sedemnásť; sedemná­ samochtiac liečebný ústav menná rakev sbližovať sdeliť, -im, -ia (niekomu sty samojediný sandál, -u, m. Sas, -a, m.; Sasko; sbor, -u, m.; sborový niečo), správne ozná­ sedemnásťročný samokýška, -y, ž. = sandwich (čítaj send­ saský sboriť, správne zboriť= miť; sdeľovať, ozna­ sedeť,-ím,-ia; sedenie; kyslé mlieko vič), -a, m. sať, sajem, sajú; sací zrúcať movať; sdielny sedať; sedávať; se­ samofub, -a, m.; mn. n. sane, saní, ž. mn.; sa­ (zo ssať) sbormajster, -stra, m. sdružif (sa), -im, -ia; dací; sediačky samoľubovia; samo­ nica; sánky, -nok; satan, satanáš, -a, m.; svorník, -a, m. sdruženie; sdružo- sediac, -če, ž. ľúby; samoľúbosť sánkovať sa satanský sbratriť sa, -im, -ia; vať sedlať, -ám, -ajú; se- samomluva, -y, i., mo­ sangvinik, -a, m., člo­ satelit, -a, m., osobný sbratrovať sa; sbra- sebaklam, -u, m. dlávať nológ vek prudký, prchký, strážca, sprievodca, trenie sebaláska, -y, ž. sedliak, -a, m.; sedliac­ samopaš, -e, ž.; samo- dôverčivý; sangvinic- mesiac scediť, -im, -ia; scie- sebaobrana, -y, ž. ka; sedliacky; sedlia- pašný; samopašník; ký satén (zo satin), -u, m. dzať sebavedomý čiť samopašníctvo sanita, -y, ž., zdravot­ (atlasová látka) sceleť, -iem, -ejú; sce- sebazaprenie, -ia, str. sedlo, -dla, str.; sedlo­ samorodý níctvo; zdravotný od­ satira, -y, ž. (druh bás­ lievať sebažertvovanie, -ia, vý; sedlár samospasiteľný diel ; sanitný, zdravot­ nický); satirik: sati­ sceliť, -im, ia; scelo- str. sedmihran, -u, m. samospráva, -y, i. = nícky rický vať sebec, -bca, m.; sebec­ sedmimiestny autonómia; samo­ sanitra, -y, ž. satisfakcia, -ie, ž., za­ scéna, -y, ž., javište, ký; sebeckosť sedmimíľový správny, autonómny sankcia, -ie, ž., schvá­ dosťučinenie výjav, scenár; scé­ Sebechleby, -ov, m. sedmina, -y, ž. samostatný lenie, pokuta; san­ satyr, -a, m.; satyrský nický; scenovať pomn. Sedmohradčan, -a, m.; samosudca, -dcu, m. kcionovať Sáva,. -y, ž.; sávsky scenéria, -ie, ž., obraz sebevoľný; sebevoľ- Sedmohradsko; se- samota, -y, ž.; samotár; sanskrit, -u, m. savec, -vca, m. (zo ssa- na javišti, kraj nosť dmohradský sapér, -a, m., zákopník; samotný vec) scentralizovaf secesia, -ie, ž., odšte- sedmoraký samotok, -n, m. sapérsky Savojsko, -a, str.; sa- scestie, -ia, str. penie, odluka sedmoro " samotržba, -y, ž. Sapfo, -pfy, ž.; sapfický vojský Scipio, -ona, m. seč, -i, i.; sečný sedria, -ie, ž., krajový samouk, -a, m. sára, -y; ž. — z maď., sbalif, -ím, -ia scivilizovať sečka, -y, ž.; sečkovica súd; sedriálny samovar, -a i -u, m. holeň, holienka sbeh, -u, m. = shon: scudzif, -im, -ia (stroj) segment, -u, m., úsek 270 271

segregácia, -ie, ž., od­ stovateľ semien; iné separát, -u, m., oso­ šestina, -y, ž. (útvar shodif (shora nadol) mažoľovací; shro- deľovanie je seminár, na pr. bitný odtlačok ČÍ o- básnický) Shakespeare (čítaj maždenie; shroma- sekanta, -y, ž., sečná, bohoslovecký tisk sestra, -y, ž.; mn. g. se­ Šekspír), -a, m. ždište sečnica (v geom.) semenisko, -a, i se- separatizmus, -zrnu, stier i sestár; sestrič­ sháňať (od sohnaf); shyb, -u, m. sekať,-ám, -ajú; sekáč; menište, -šfa, str. m., snaha po odluke; ka; sestrin; sester­ iné je zháňať (túlať shybák, -a, m. sekávať; seknúť semenný; semeník separatista; separati­ nica (sestrina dcéra); sa) shýbať, -am,-ajú; shý- sekcia^ -ie, ž., oddele­ semester, -stra, m., stický sestrenec (sestrin shärmonizovať, -ujem, bavať / shýbávať nie, odbor; pitva; polrok; semestrálny separátny, oddelený, syn) -ujú schéma, -ata, str., i sekčný seminár, -a, m., seme- osobitný sever, -a / -u, m.; se­ shfadávať, -am, -ajú schéma, -y, ž.; obra­ sekera, -y, ž.; sekerka nište; seminárny; se­ sépia, -ie, ž., a) mor­ verný ;severovýchod­ shliadnuť, -em, -u zec, vzor; schemati­ sekmo minarista ský hlavonožec, b) ný ;.severozápadný (shora nadol); iné je cký sekretár, -a, m., tajom­ Semiramis, -idy, ž. hnedá farba; sépiový Severín, -a, m. vzhliadnuť schematizmus, -zmu, ník; sekretariát Semita, -u, m.; semit- september, -bra, m.; Severná Amerika; se­ shluk, -u, m.; shluknúť m., výkaz, soznam sekta, -y, i., nábožen­ ský lok. v septembri; sep­ veroamerický sa; shlukovaf sa scherzo, z tal. (výsí. ská strana; sektár sem tam tembrový sexta, -y, ž.; sextán; shoda, -y, ž.; shodnúf skerco), -a, str., žar­ sekularizácia, -ie, ž., sen, sna, m. septima, -y, ž.; septi- sextánka; sextánsky sa tovná skladba zabranie cirkevných senát, -u, m.; senátor; mán sextant, -u, m., prístroj shodiť, -im, -ia; shá­ schizma, -ata, str,, i majetkov (pani) senátorka serafín, -a, m.; serafín- na meranie uhlov dzať, shadzovať schizma, -y, i., rozkol sekulárny, storočný Senec, -nca, m. sky sexteto, -a, str. shodnúť sa, -nem, -nú; cirkevný; schizmatik, sekunda, -y, ž.; sekun- Senica, -e, i. serail, -a, m., palác sul­ sexus, -xu, m., pohla­ shodol sa; shodovať rozkol nik dán = druhák seník, -a, m. (od sen­ tánov vie; sexuálny, po­ sa schladiť (sa), -im, -ia; sekundár, -a, m., dru­ ný) serenáda, -y, i., nočná hlavný shon, -u, m. schladzovaí (sa) hý lekár senior, -a, m., starší; hudba sezóna, -y, ž., ročné shora schnúť, -nem, -nú sekundárny, vedľajší seniorát; seniorátny; sergeant (čítaj seržán), obdobie; príhodný shoreť, -í, -ia (spolu) schod, -u, m.; scho­ sekundista, -u, m., hráč seniorálny -na, m., franc. pod­ čas pre niečo; se­ shovárať sa dík; schodište na druhé husle senný (od seno) dôstojník zónny shovor, -u, m. schodiť (sa), -im, -ia; Sekvana, -y, z. sentimentálny, precitli­ séria, -ie, ž., rad sféra, -y, ž., guľa,kruh; shovorčivý schádzať (sa) sekvestrácia, -ie, i., velý; sentimentalita seriózny, vážny sférický shovorka, -y, ž., roz­ schodný správa súdom vnú­ senzácia, -ie, ž., podiv, serpentína, -y, ž., ha­ sfinx i sfinga, sfingy, hovor schodok, -dku, m. tená; sekvester,-stra, úžas, vzrušenie; sen­ dovitá, haditá cesta i., žena so ľvím te­ shrabať,-em,-ú; shrab- schôdza, -dze, ž.; m.; sekvestrovať začný, vzrušujúci sérum, -ra, str. lom núť; shrabávaf; shra- schôdzka sem; sem tam senzibilita, -y, ž., citli­ Servác, -a, m. sformovať búvať scholastík, -a, m.; semafor, -a, m., optic­ vosť service (čítaj servis), sfragistika, -y, ž., ná­ shrbiť sa, -im, -ia; scholastika; schola­ ký telegraf senzitívny, značne cit­ -u, m., obsluha; sto­ uka o pečatiach shrbený stický semä=semeno, -a, str.; livý lový riad sfúknuť, -nem, -nu shŕknuť (sa), -nem, -nu schopný;. schopnosť semiačko, -a, str. = senzualizmus, -zrnu, servilný, otrocký, pod- sgrafito, -a, str., ozdo- shrnúť, -niem, -nú; schovať (.sa), -ám, -ajú; semienko m., smyselnosť liezavý . by škriabané v omiet­ shrnovať; shŕňať schovávať (sa); scho- semenáč, -a, m. separácia, -ie, i., od­ servítka, -y, ž: ke shromaždiť, -im, -ia;i vávanka (hrať sa na semenár, -a, m, pe­ delenie, odlúčenie sesia, -ie, ž., zasadnutie shádzať, -am, -ajú; shromažďovať; shro- schovávanku) 272 273

síra, -y, ž.; sirka; sír­ sivooký skazonosný schradnúť, -nem, -ml siekol (neužíva sa) i I silneť, -iem, -ejú natý ; sírny; sirník, sivý; sivák; sivoň skelet, -u, m., kostra schrana, -y, ž.; sekol; sečený silnica, -e, i.; = hrad­ -a (slúčenina síry); Sixtus, -ta, m. skepsa, -y, z., pochyb­ schránka siedmi = sedem ská sírnik, -a = zápal- sjazd, -u, m.; sjazdový nosť; skepticizmus, schudnúť, -nem, -nú siedmy, -a, -e silospyt, -u, m. nička; sírový; sírovitý sjednať (sa), -ám, -ajú pochybovačnosť; schudobneť, -iem, -ejú sieň, -ne, ž.; mn. g. silueta, -y, ž., tieňový síran, -u, m. sjednotif, Am, -ia; skeptik; skeptický schúliť sa, -im, -ia siení obraz Siréna, -y, ž. (víla); sjednotenie; sjedno- ski, neskl., lyže (pomn.) schváliť, -im, -ia; šiesta (trojslab.), -y, i., silurský siréna, -y, ž. (píšťala) covať škioptikon, -ka, str., schvaľovať; schvaľu­ poludňajší odpočinok Silvester, -tra, m. sirka, -y, i. = zápalka skákať, -am, -ajú; skac­ prístroj na premieta­ júci sieť, -ti, ž.; sieťový; Silvius, -ia, m. sirník, -a, m. (slúče­ kať nie obrazov schválny; schválne — sietka; sieťkový Simeon, -a, m. nina síry) skala, -y, ž.; skalica; skizza (vysl. skica), -y, naschvál sietnica, -e, ž. simonia, -ie, i., sväto- siroba, -y, i. — osire- skalina; skalka; ska- ž„ náčrt schvatnúť, -nem, -nú sifón, -u, m. kupectvo losť lie; skalisko; skalný; sklad,-u, m.; skladné; schybiť, -im, -ia, po­ Sigfríd, -a, m. Simonides, -da, m. sirota, -y, ž.; sirotský; skalnatý skladný; skladník; chybiť signál, -u, m., znak, simulácia, -ie, ž., pre- sirotinec; sirôtka; si- Skalica, -e, ž.; Skaličan; skládok schýliť (sa), schyľovať znamenie; signalizo­ tvarovanie rôtočka Skaličanka; skalický skladať,-ám,-ajú; skla­ (sa) vať simulant, -a, m.; simu­ sírovodík, -a, m. skaliť, -im, -ia dací; skladač; skla­ schystať, -ám, -ajú signatúra, -y, ž., ozna­ lovať sirý (osirelý) skalopevný dateľ; skladba, -y, i. schytiť, -im, -ia; schy­ čenie simultánny, súčasný, sísť; sídem, sídu (sho- skameneť,-ie,-ejú; ska- skladište tať signum, -gna, str., zna­ spoločný ra dolu); sísť sa (spo­ menelý; skamenelina sklamať, -em, -ú siaha, -y, ž.; siahový; menie Sinaj, Sinaja, m.; si- lu); iné je zísť sa; Škandinávia, -e, ž. ; skláňať, -am, -ajú; sklo­ siahovica siheľ, -hle, ž. (mladý najský zíde sa mi niečo škandinávsky; Škan­ niť siahať, -am, -ajú-; siah­ ihličnatý strom, síňava, -y, ž. (od siný, Sisyfos, -fa, m.; sisy- dinávec / Skandináv- sklár, -a, m.; sklárňa; nuť smrek al. jedľa) ; sr. čierňava) fovský čan sklársky siakať, -am, -ajú; siak- sihlina (mladá hora) sinekúra, -y, i., výnos­ sítie, -ia, str. = sítina, skandovať sklátiť (sa), -im, -ia nuť sihoť, -ti, ž. (z maď.), ný, nenamáhavý úrad skántriť — zničiť, zhu- skfaveť, -iem, -ejú = siať, sejem, sejú; siaci, ostrov v rieke singulár, -u, m., jed­ -y, ž. Sitno, -a, str. (vrch); biť, skaziť skrehnúť -a, -e (na pr. siaci síkať, -am, -ajú, strie­ notné číslo; /. v sin­ sitno, -a = peklo; skapalneť, -ie,-ejú; ska- skĺbiť, -im, -ia stroj); sial; siaty; kať; sikačka, strie­ gulári; singulárny sitniansky palniť sklenár, -a, m. siatie; siatba; siatina kačka ; iné je sykať = sineť, -iem, -ejú sito, -ta, str.; sitár; skapať, -em, -ú sklenica, -ce, i.; skle- Sibír, -i, ž. (= Sibíria, syčať, sykavý, sykavka sínus, -usu, m.; veta sí­ sitko skárať, -am, -ajú nička; sklenka; skle- -ie, ž.); sibírsky sila,-y,ž./silný; silitsa nusová sitokrídly; hmyz sito- skarikovať ničkár Sibyla, -y, i.; sibylský silák, -a, m. siný; sinavý skaut, -a, m., junák; skleník, -a, m. síce; a síce — lepšie silencium, -ia, str., Sion, -a, m. krídly skauting, -u, m.; sklený = sklenený a to mlčanie, ticho sionizmus, -zrnu, m., situácia, -ie, ž., polo­ skautský sklep, -u, m. = obchod; Sicília, -ie, i.; sicílsky silenka, -y, ž. (rastlina) hnutie za zriadenie ženie, stav, pomery; skaza, -y, ž. sklepník = obchod­ sídliť, -im, -ia silica -e, ž. (éterický samostatného židov­ situačný skaziť, -im, -ia ník; skliepok sídlo, -a, str.; sídelný rastlinný olej) ského štátu; sionista Sivko, -vka, m. (meno skazka, -y, ž. = roz­ sklepenie, -ia, str. = Sidonia, -ie, ž. siliť (sa), -ím, -ia, na­ sipeť, -fm, -ia koňa) právka klenutie, klenba siecť, sečiem, sečú; máhať (sa) sipot, -u, m. = sykot sivokrídly 18 274 275 sklepiť, -im, -ia skorocel, -u, m. (rastli­ skrsnúť, -e, -ú, vznik­ skveť sa, -ejem i sladovňa i sladoveň, slepiť, -ím,-ia; sliepať; skleróza, -y, ž., zvápe- na) núť, povstať, oživnúť skviem, -ejú; skvelý; -vne, ž. slepovať nenie skorý; skorší skrúšený; skrúšeriosť skvúci slama, -y, ž.; slamka; slepý; slepec; slepáň; sklesnúť, -nem, -nú; skosiť, -im, -ia; skášat skrušiť, -im, -ia skvost, -u, m.; skvostný slamený; slamenák; slepýš = slepúch skleslý; skleslosť skostnateť, -iem, -ejú skrutinium, -ia, str., skvúci, -a, -e slajnienka sleteť (sa), -im, -ia; sklo, skla, str.; skielko skovať = skuť, skujem, sbieranie hlasov skydať (sa); skydnúť Slaná, -ej, ž. slietať (sa); slietnuf i sklíčko skujú skrútiť, -im, -ia; skrú­ (sa) slanina, -y, ž.; slanin­ (sa); sletovat (sa) sklon, -u, m.; sklonok, skrahnúť — správne cať; skrucovať skypeť, -im, -ia ka sletovať (kovom), zale- -nku; sklonný; sklon- skrehnúť skrutka, -y, ž., šraub, skypreť, -ie, -ejú slánka, -y, z., soľnička tovať, svárať nosť skrájať, -am, -ajú; skro- šrauba skypriť, -im, -ia slaný sleva, -y, ž.; sleviť, -im, skloniť; skláňať 1« skrvaveť, -iem, -ejú skysnút, -nem, -nú slasť, -sti, ž.; slastný -ia; slevovať skloňovať; skloňovanie skrátenina, -y, ž., i skrvaviť, -im, -ia skýšiť (sa), -im, -ia slátať, -am, -ajú; sláta- slevač, -a, m.; sleva- sklopiť, -im, -ia skratka, -y, ž. skrýš i skrýša, -še, ž. Skyta, -u, m., mn. n. nina dlo; slevárňa / slevá- skľúčiť, -im, -ia; skľu- skrátiť, -im, -ia; skra­ skryť, skryjem, skryjú; Skyti slatina,-y, 2.; slatinný; reň; slievať; v/ďsliať čovať covať skrytý; skrytosť; skytať, -ám, -ajú; skyt- Slatina (miestne me­ slez, -u, m. skíznuť, -nem, -nú skrčiť, -im, -ia skrývať núť no); Slatinčan; slatin­ Slezák, -a, m. skočiť, -im, -ia; skákať skrehnúť, -nem, -nú; skrz, skrze (predl. s ak.) skyva, -y, ž.; skývka ský Slezan, -a, m.; Slezan- skok, -u, m. skrehlý skučať, -im, -ia skývražiť, -im, -ia, byt sláva, -y, ž. ka; Sliezsko školiť, -im, -ia (nieko­ skrepeneť, -iem, -ejú, skuiina, -y, i., škára skúpy; skývražník, sľava — správne sleva; slezina,-y, i.; siezinný, ho) = sraziť, zabiť stuhnúť, zmeraveť skulptúra, -y, i., so­ skupáň sľaviť, správne sle- slezinový skomponovať skresať, -šem, -šú; chárstvo ; skulpturál- slabika, -y, ž.; slabič­ vit sliač, -a, m. (i -e, ž.) = skon, -u, m.; skonať; skresávať ny ný; slabikovať; ale slávik, -a, m.; slávičí slatina; Sliač, -ča, m. skonávať skresliť, -im, -ia; skre- skúmať, -am, -ajú; šlabikár slavista, -u, m.; sla­ (kúpele); sliačsky skoncovať slievať; skresľovať skúmavosť; skúma­ slabina, -y, ž.; slabino- vistika, veda o Slo­ sliať, -slejem, -slejú; skončiť (sa), -im, -ia; skričať, -im, -ia; skrík- vý ; skúmavka; skú- vý, slabinný vanstve slievať; slevač; sle­ skončievať (sa) nuť mateľ; skúmadlo slabnúť, -nem, -nú Slavkov, -a, m. várňa i sleváreň skonfiškovať skriňa, -ne, ž.; skrin­ (reagencia) slabomyseľný; slabo- slávnosť, -sti, ž.; sláv­ sliediť, -im, -ia; sliedič skontro, -tra, str., vy­ ka skupina, -y, ž.; skupin- myseľnost nostný sliepať, -am, -ajú, viď rovnanie účtov; skriviť, -im, -ia ný slabý; slabučký; sla- slávny; slávne slepiť skontrovať, prezreť skrížiť, -im, -ia •skúpiť, -im, -ia; po- bunký; slabo; slabosť slavobrána, -y, ž. sliepka, -y, ž. = kura; (účty) skrojiť, -jím, -ja kúpiť sláčik, -a, m. Slavoľub, -a, m. sliepočka skopať, -em, -ú; sko- skromný; skromnučký skupština, -y, i. slad, -u, m.; sladár Slavomír, -a, m. sliepňaf (sa), -am, -ajú, pávať skropiť, -im, -ia; skrá- skúpy; skúpo; skúposť sladiť, -im, -ia; sladnúť; slávybažný blikať, mžikať skopneť, -ie, -ejú pať, -am, -ajú skúsiť, -im, -ia; skúšať sladivo Slažany, -žian, m. slievať, -am, -ajú, viď skôr i skorej skrotiť, -im, -ia; skro­ skúška,-y, ž.; skúšobný sladivo, -a, str. pomn. sliať skorigovať tený ; skracovať; skro- skuť i skuvať, skujem, sladký; sladkastý slečna, -y, ž.; slečinka sllevky, -vok, ž. pomn., skormútiť, -im, -ia titeľný; skrotnúť skujú; skúvať sládok, -dka, m. sled, -u, m. slité pivo, víno ap. skoro; skorej i skôr; skrovný; skrovnučky skutok, -tkn, m.; sku­ sladoľad, -u, m. = sledovať Sliezsko, str.; sliezsky; najskôr i najskoršej skrpateť, -iem, -ejú točný zmrzlina slepačí, -ia, -ie Slezan; Slezanka * 276 277 sliezť, sleziem, -zú Slovák,-a, m.; Sloven­ slučovať; slučivý; slu- slznúť, -ne, -nú, oro- smiesť, smetiem, sme- smútok, -tku, m.; smú­ slimák, -a, m.; slimačí ka ; Slovensko; slo­ čivost (slučivosf látok sievať sa.číS. mokvať tú; smetať; smetávať točný slina, -y, ž.; slinka; sli- venský; slovenčina v chémii, afinita) smáčať, -am, -ajú; smiešať, -am, -ajú; šmyk, -u, m.; šmýkať niť Slovan, -a, m.; Slovan- slučka, -y, ž. smočiť; iné je zmá­ smiešaný; smiešani- = ťahať; iné je šmý­ slintačka, slintavka, -y, ka; slovanský; Slo­ sluha, -u, m. čať, zmočif na kať (sa) í. vanstvo sluch i slych, -u, m. smalt, -u, m.; smaltovaf smilný Smyrna, -y, ž. sliva, -y, z.; mn. g. slív; Slovany, -vian, m. slúchaf; slúchnuť smaragd, -gdti, m. smilovať sa nad nie­ smysel, -slu, m.; smy- slivka; mn. g. sliviek, pomn. (miestne meno) sluka, -y, i. smazať,-žem,-žú; sma- kým; smilovanie selný; smyselnosť slivôk i slivák; sli- slovenčina, -y, ž.; viď slúpaf, -am, -ajú / -em. závať smilstvo, -stva, str. srny sieť, -im, -ia vôčka; slivkový; sli­ Slovák -u; slupka smažiť, -im, -ia; sma­ smluva, -y, ž.; smluv- smýšľať; smýšľanie vovica sloveso, -a, str.; slo­ slušaf, -im, -ia ží e vať ný smyť, smyjem, smyjú; sliz,-u, m.; slizký; sliz- vesný slušný smäd, -u, m.; smädný smok, -a, m. smývať ný; slizný; sliznatý; Slovinky, -niek, ž. sluť, slujem, slujú alebo smer, -u, m.; smerovať Smokovec, -vca, m. snáď — azda, hádam, sliznica pomn. slovem, slovu; sluj; (k niečomu) smola, -y, i.; smolit vari slízaf, -žem, -žu; sliz- Slovinec,-nca, m.; Slo- slujúc alebo slovúc; smernica, -ce, ž. smolienka, -y, ž. snadný, snadnejší = núf; slizovať vinka; slovinský; slo­ slul smes, -i, ž. Smolník, -a, m. ľahký, ľahší sliznica, -ce, ž. vinčina sľutovať sa, -ujem sa smestiť (sa), -im, -ia smotana, -y, ž.; smo­ sňah, -u, m., správne slíž, -ža, m.; slížik slovník, -a, m.; slovni­ nad niekým; sľuto- smeť, -ti, ž. tánka; smotanový sneh slnce, -a, i slnko, -a, kár vanie smeť, smiem, smejú i smotať, -ám, -ajú; smo- snaha, -y, ž. str.; slniečko; slneč­ slovo, -a, str.; slovko, služba, -y, ž. smú távať snár, -a, m. ný / slnný slovce; slovíčko; slo- služebný; služebník; smetaf -ám, -ajú; smrad, -u, m.; smra- snášanlivý; snášanli- slnečnica, -ce, ž. vičkár služebníctvo smiesf dif; smradľavý;smra­ vosť slnečník, -a, m. slovosled, -u, m. slúžiť, -im, -ia; slúžie­ smetisko, -a, i sme- doch; smradúch snášať,-am,-ajú; sná- slnovrat, -u, m. slovutný; slovutnosť vať; slúžiaci tište, -šfa, str. smraštiť, -im, -ia; šať sa; iné je znášať sloboda i svoboda, -y, složenina, -y, ž. slúžka, -y, ž. smiať sa, smejem, sme­ smrašťovať (krivdu, chorobu) ž. složif, -im, -ia; složitý; slúžny, -eho, m.; slúž- jú; smejúc sa; smial stnrdeť, -im, -ia sňať, snímem, snímu; slobodný i svobodný; složište (na pr. na novský; iné je služné, sa; (u)smiaty smrečie, -ia, str.; smre­ sňal, sňatý, sňatie; slobodne i svobodne nádraží) -ého, str. = plat smida, smidka, -y, ž., čina snímať slobodomyseľný / svo- složka, -y, ž.; složko- slych, -u, m. = sluch skyva, sky vka (chleba) smrek, -a, m.; smre­ snažiť sa, -im, -ia; sna­ bodomyserný vý (smysel); sluchy, sly- smiech, -u, m.; smieš­ kový živý sloh, -u, m.; slohový sľub, -u, m.; sľubný chy, -ov, čes. spán­ ny smrť, -ti, ž.; smrtka; snedý, osmahlý sloha, -y, ž. sľúbenec — správne ky (časť hlavy) smiechota, -y, i. smrtný sneh, -u, m.; snehový; sloj, -a, m. = vrstva snúbenec, -nca, m.; slýchať, -am, -ajú; smier, -u, m.; smierny smrteľný; smrteľník snežný slon, -a, m.; sloní, -ia, sľúbenica — správne slýchavat / slýchá- t smierčí smrtonosný snehovky, -viek, ž. -ie; slonový snúbenica vaí smieriť, -im, -ia; smie- smud, -u, m. «• čmud snehulec, -lea, m. sloniť, -im, -ia = clonif sľúbiť, -im, -ia; sľu­ slyšať, -im, -ia renie smudiť sa — čmudit sa snem, -u, m.; snemový slopať, -em, -ú bovať slza, -y, ž.; mn. g. sĺz; smierlivý smútiť, -im, -ia; smú- snemovňa, -vne, ž. slóta, -y, ž. slúčenina, -y, i. slzička; slzavý smiesiť, -im, -ia; smie- tievať sneť, -ti, ž.; snietka; Slovač, -če, ž. (hrom.) slúčiť, -im, -ia; slúčaf, slziť, -im, -ia šať smutný snetivý 278 279

snežienka, -y, ž. sobrať,-berem, -berú; sojka, -y, ž.; sojčí, -ia, pnem, sopnú; sopäl i ný; sostúpiť; sostu- soznámiť (sa), -im, -ia snežif; snežievat soberať -i e sopnul; sopätý / so- povať = ob(o)známiť (sa); snice, sníc, ž. pomn. socialista, -u, m.; so­ sok, -a, m.; sokyňa pnutý sosuť (sa), sosujem, -jú soznamovať, obozna­ (zadný konec oja) cialistický sokol, -a, m. (vták); sopeľ, -pľa, m.; sopľa­ sosyp, -u, m.; sosypať, movať sniesť, snesiem, snesú; socializácia, -ie, ž., zo- sokolí, -ia, -ie vý; sopliak; sopliť -em, -ú (dokon.); so­ soznať, -znám, -znajú; snášat (dolu alebo spoločnenie; sociali- Sokol, -a, m. (spolok); sopka, -y, ž.; sopečný sypať, -am, -ajú (ne- soznanie; soznávať spolu); iné je zniesť zovať, urobiť spoloč­ sokol (člen Sokola); soprán, -u, m.; sopra­ dokon.) sozváňať, -am, -ajú (krivdu, chorobu) ným sokolský; Sokolstvo nistka sošit, =u, m.; sošitok sozvať, -em, -ú socializmus, -zrnu, m. snímať (od sňaf); sní­ sokor, -a, m., správne sopúch,-a, m.,dymník; sošiť, -šijem, -šijú; so- sožať, -žnem, -žnú; so- sociálny, spoločenský mací sochor sopúšok šívať žínať snímka, -y, ž., /snímok, sociológia, -ie, ž., ve­ Sokrates, -ta, m.; so- sortiment (čítaj sorty- soškrabať; soškriabať spáč, -a, m. da o spoločnosti ľud­ -mku, m. kratický mán), -u, m., sklad sa; viď škrabať, spád, -u, m.; spádny skej Snina, -y, ž. soľ, -H, ž.; soľný; soľ- vybraných kníh, diel škriabat spadnúť; spadlý; spa­ sóda, -y, ž.; sódový sniť (sa); inívaf (sa); nička sosadiť, -im, -ia; so- soškrtať, -ám, -ajú dať; spadávať sodík, -a, m. (prvok snivý solárny (rok), slnečný sadnúť sošmyknúť sa, -nem, spáchať, -am, -ajú snížiť,-ím,-ia; snižovaf natrium) Solčany, -čian, m. soschnúť, -em, -ú; so- -n ú spachtoš, -a, m. snop, -a / -u, m.; sno- sodrať, -derem, -derú pomn.; Solčanec; Sol- sychaf sošúfať (sa), -am, -ajú spájať, -am, -ajú, viď pok, -pka i -pku; (s niečoho); iné je čianka; solčiansky soskočiť, -im, -ia; so- soťať, sotnem, sotnú; spojiť snopček zodrať = dodrať solicitátor, -a, m. skákať; soskakoväť sotínať spala, -y, ž., i šarlach; snosif, -im, -ia (od sodreť, -drem, -drú solidarita, -y, ž.; soli­ soskupiť, -ím, -ia; so- sotiť, -im, -ia; sácať spálový sniesť) (s niečoho); sodrel; dárny skupovať sotmeť sa, -ie, -ejú; spálenina, -y, ž. solídny, pevný, spoľah­ snôška, -y, ž. sodrený / sodretý; soslať, -šiem, -šlú; so- sotmelo sa spálenište, -sťa, str. livý snovať / snuť, snujem, iné.je zodreť slanie; sosielať sotník, -a, m., dôstoj­ spáliť, -im, -ia; spaľo­ sofista, -u, m., mudrák; soliť, -im, -ia snujú; snujúc; snul sosna, -y, ž.; sosnový ník, veliteľ sotniny; vať snúbenec, -nca, m.; sofistika, grécky filo­ solivar, -u, m. sosnovať (od osnovať) sotnina, -y, ž., com- spálňa, -ne, ž. zofický smer, vedomé sólo, -a, str.; sólový snúbenica sosobášiť, -im, -ia pagnie (franc. čítaj spalničky, -čiek, ž. dokazovanie neprav­ solventný, kto môže snúbiť, -im, -ia sostávať z niečoho je kompani) i kompá- spalný dy; sofizma, -ata, str., snubný (prsteň) platiť chybné; správne skla­ nia ; iné je stotina = spamätať sa, -ám,-ajú i -y, ž., klamný zá­ sob, -a, m.; sobí, -ia, somár, -a, m.; somár- dať sa z niečoho stý diei spanilý ver -i e sky sostaviť, -im, -ia; so- sotor, -a, m. (košík zo spánok, -nku, m. sohnat, -ženem, -ženu sobáš, -a, m.; sobášny; somnambulizmus, stavovať slamy, z prútia) spanšteť, -iem, -ejú socha, -y, ž.; sochár; sobášiť -zrnu, m., námesač­ so strany; so strany sotreť, -trém, -trú; so- spara,-y, ž. — dusnota; sobliecť, -lečiem, -le- sochársky níctvo na stranu; s tej strán- tierať sparina; spárňava čú; sobliekať (sa) sochor, -u, m.; socho- sonáta, -y, ž. ky sotva; sotvaže spariť, -im, -ia; spare- sonda, -y, ž.; sondovať soboľ, -a, m.; sobolí, rec sostreliť, -ím, -ia; so- sova, -y, ž.; soví; so- nina; špárať -ia, -ie; sobolina soirée (čítaj soaré), str. (== skúmať, skúšať) strieľať vička sparný; sparno sobota,-y, ž.; sobotný; neskl, večierok (na sonet, -u, m., znelka sostrojiť, -jím, -ja; so- sovreť, -vrem, -vrú; so- spása, -y, ž. Rimavská, Spišská pr. čajový) či večier­ sonórny, zvučný strojovať vierať spasiť, -sím, -ia; spa­ ky (pomn.) Sobota sopäť i sopnúť, so- sostup, -u, m.; sosťup- i soznam, -u, m. senie 280 281 spasitef, -a, m.; Spasi­ spievanky, -niek í-nôk, splašiť, -im, -ia spočitovať, spočítavať spoliehať sa, -am, -ajú; sporiť, -im, -ia; sporivý teľ (Kristus) ž. mn. spľaštiť, -im, -ia / spočítavať spoľahnúť sa sporiteľňa, -ľne, ž.; spasiteľný spievať,-am, -ajú; spie- splatiť, -im, -ia; splá­ spočívať, am, -ajú; spoločenstvo, -a, str.; sporiteľničný spásonosný vavať / spievávaf cať spočinúť spoločenský sporý = hojný, výdatný Spásť, spasiem, spásu; spiež, -e, ž.; spiežovec; splátka, -y, ž.; splát­ spod, -u, m.; spodok, spoločník,-a, m.; spo- spôsob, -u, m.; spôsob­ spásať spiežový kový -dku, m.; spodný; iné ločnica ilý spať, spím, spia; spi, spiknúť sa; spiklenec; splatný; splatnosť je predložka zpod spoločný, spoločnosť spôsobiť, -im, -ia; -te; spal; spanie; spiknutie splav, -u, m.; splavniť; spodina, -y, ž. spolok, -lku, m.; spol­ spôsobovať; spôso­ spávať spíliť, -im, -ia; spiľo- splavný spodný kový bilý spatriť, -im, -ia vať splaz, -u, m. (časť plu­ spodobat sa, -ám, -ajú spolu spotiť sa, -im, -ia spavý; spavosť spínať, -am, -ajú; spi- hu) niekomu, a) pripo­ spolubydliaci i spolu­ spotreba, -y, ž.; spo­ špecifický, svojrázny, nadlo splesneť, -iem, -ejú; dobniť sa, b) zaľú­ bývajúci trebovať zvláštny, výhradný, špirála, -y, ž., závitnica; splesnelý;sp!esniveť; biť sa spoluhláska, -y, ž. spotvoriť, -im, -i a rýdzi; špecifická váha špirálový spiesnivelý spodobiť, -im, -ia; spo­ spolupáchateľ, -a, m spoveď, -di, ž.; spo­ spečatiť, -im, -ia špiritista, -u, m.; špiri­ spletenina, -y, ž. dobenie = asimilá­ spoluvinný, spoluvin- vedný; spovedník; spečený, od spiecf tistický; špiritizmus spletilý cia ník; spoluvinnica spovedať sa spech, -u, m.; spechať; spirituál, -a, m., du­ spliesť, spletiem, sple­ spohodlneť, -iem, -ejú spomáhať, -am, -ajú; spovedelnica / spo­ spešný chovný správca tú; splietať spojenec, -nca, m.; spo­ spomôcť vednica, -ce, i. spektrum, -ktra, str. spis, -u, m. spln, -u, m. jenecký spomenúť, -niem, -nú; spozdiť, -ím, -ia = (svetlo rozložené hra­ spísať, -šem, -šu; spi­ splniť, -ím, -ia; spĺňať; spojiť, -im, -a; spájať; spomenul; spomínať zmeškať; spozdilý; nolom); spektrálny sovať splňovať spojovať spomienka, -y, ž. spozdiiosť speňažiť, -im, -ia spisba, -y, ž. splnomocniť, -im, -ia Spojené štáty severo­ spomôcť, spomôžem, spoznať (sa), -ám, -ajú speniť, -im, -ia spisovateľ, -a, m. splodiť, -im, -ia americké = U. S. A. spomôžu; spomohol = poznať, soznámiť spestriť, -im, -ia spisovný sploštiť, -im, -ia; splo- z USA. spona, -y, ž.; sponka (sa) spozorovať speť, -ejem, -ejú; spe- Spiš, -a, m.; Spišiak, štený spojitý sponáhľať sa, -am, -ajú júc; spel; v/ďdospef, spracovať; spracúvať Spišiačka; Spišská splynúť, -niem, -nú; spojivka, -y, ž.; očná spondej, -a, m., stopa prospef spráchniveť, -ie, -ejú župa; Spišská Kapi­ splývať spojivka o dvoch dlhých sla­ tula (obec), ale spiš­ sprašiveť, -ie, -ejú spev, -u, m.; spevavý, splznúť, -em, -ú; splz- spojivo, -a, str. bikách; spondejský ská kapitula = kano­ spraštiť, -im, -ia; spevný; spevák; spe­ nutý spojka, -y, ž. spontánny, samovoľný, nici; spišský váčka ;spevácky(sbor spočiatku (priši.), lep­ spojovať; spojovací; samočinný sprašťať ap.) spiť sa, spijem, spijú; šie zpočiatku, na pr. spojujúci spopolniť,-im,-ia; spo- spratať, -cem, -cú; spevník, -a, m. spíjať sa zpočiatku bolo ešte spokojiť sa, -im, -a polňovať spratný spevohra, -y, ž. ^ opera splácať, -am, -ajú ; viď svetlo; iné je z po­ spokojný spopularizovať sprava, -y, ž., vec, za­ spevokol, -u, m. splatiť čiatku, na pr.: kniha spoľahlivý spor, -u, m.; sporný; riadenie, prístroj spica, -e, ž. (časf ko­ splákať, -am, -ajú; pochádza z počiatku spoľahnúť sa, -nem, spornosť správa, -y, ž, na pr. lesa) spláknuť; splakovať 18. stoletia -nú; spoliehať sa sporadický, roztratený, správa štátu, spoH

alebo zprava fprísl.) spríjemniť, -im, -ia; da); srdcovitý (srdcu sršiť sa, -Jm, -ia, srdiť cikde; sťakto, kto­ starodávny = s pravej strany spríjemňovať podobný) sa, zlobit sa koľvek, hocikto staromódny správca, -cu, m.; správ­ spríkriť sa, -im, -ia srezať, -že m, -žú (s nie­ stalaktit, -u, m. starosť, -sti, i. covský; správcov­ sprisahať; sprisahanie; čoho); iné je zrezať srub, -n, m. stále (prísl.) starosta, -u, m. stvo; správkyňa sprisahanec, -nca, m. (zrezať na kúsky) srubiť, -im, -ia; srúbat stálica, -ce, ž. starostlivý spravedlivý; sprave- sprítomniť, -im, -ia; sriadiť, správne zriadiť; srúcanina, správne zrúcanina stáložiarny; stáložiarna starosvat, -a, m. dlivosť sprítomňovať sriadenie, správne srútiť, správne zrútiť; pec, kachle starosvetsky spraviť, -im, -ia, urobiť sprostiť (sa) = zbaviť zriadenie; sriadenec, srúcať, správne zrú­ stály - trvalý; stále starovek,-u, m.; staro­ správka, -y, i.; správ- (sa) správne zriadenec cať stan, -u, m.; stanový; veký kárňa; lepšie opra- sprostý; sprostučký sriecť sa; srieknuť sa srvátka i syrovátka, stánok, -nku staroverec, -rca, m.; vovňa sprotiviť sa, -im, -ia (= ushovoriť sa); iné -y, I. stanica, -ce, ž.; staničný staroverský správny; správne sprzniť, -im, -ia je zriecť sa, zrieknuť sutiny, -tín, ž. staniol, -u, m.; stanio- starozákonný spravovať, riadiť, viesť spuchnúť, -nem, -nú sa (na pr. úradu) sťa = ako, ani (pri lový starožitný; starožitník; spražiť, -im, -ia spupný srieň, -a, m.; srieňový porovnávaní) Stanislav, -a, m.; Sta­ starožitnosť; starožit­ s prehýbať, -am, -ajú spustiť (sa), -im, -ia; srkať,-ám, -ajú (napr. stabilita, -y, ž., stálosť, no, -na níctvo spreneveriť (sa), -im, spúšťať (sa) vodu); srkavý pevnosť; stabilný stanný (stanné právo štart, -u, m.; štartovať -ia; spreneverilý; spustnúť, -nem, -nú; srna, -y, ž.;srní, -ia, -ie stabilizácia, -ie, ž., chybne, správne náhly starý, starší; staručký spreneverenie, spre­ spustlý sŕňa, -aťa, str. ustálenie; stabilizo­ súd) Starý rok nevera spustošiť, -im, -ia srňacina, -y, ž. vať stanovisko, -a, str. Starý zákon sprevádzať, -am, -ajú spútať, -am, -ajú; sput- srnec, -nca, m.; srnčí, stáčať, -am, -ajú; sto­ stanovište, -a, str. staryga, -y, ž.; stary- sprevodiť, -im, -ia nať -ia, -ie; sŕňa, -ťa; čiť stanoviť, -im, -ia gáň, -a, m. sprežka, -y, ž.; sprež- spyšneť, -iem, -ejú srňacina stačiť, -im, -ia stanovy, -nov, ž. stať, -ti, ž. kový pravopis spýtať sa, -am, -ajú; srok, -u, m. = lehota, štadión, -dia, str., cvi- starať sa, -ám, -ajú stať (sa), stanem, sta­ sprcha,-y, ž.; spŕchaf; spytovať (svedomie); termín, čas; sročný čište starec, -rca, m.; starček nú; staň; stal spŕchnuť spytovať sa = splatný štádium, -ia, str., i štá­ Staré Hory, Starých sťať, sotnem, sotnú; sprchomer, -u, m.; Spytihnev, -a, m. srovnalý dium (ľud.), stupeň Hôr, ž. pomn. (obec); sťal; sťatý; stínať sprchomerný srast, -u, m. srovnať, -ám, -ajú; vývoja, stav starohorský stáť, stojím, stoja; spriahať, -am, -ajú; srásť, srastiem, srastú; srovnalý; srovná- stádo, -a, str.; stádny starejší,-šieho,m,; sta- stojac; stál; státie i spriahnuť srastenie; srastať vať; srovnávací (na stagnácia, -ie, z., nedo­ rejšia, -ej, ž. stánie; stojacia lam­ spriasťjspradiem, spra- sraz, -u, m. pr. jazykospyt) statok pohybu, zasta­ staršina, -u, m. pa dú; spriadať sraziť, -im, -ia; srážať srozumeťsa,-iem,-ejú! venie pokroku; stag- stareť (sa), -iem, -ejú statika, -y, ž., náuka o spriateliť (sa), -im,-ia srážka, -y, ž. srozumenie načný stárež, -e, ž. (hrom) rovnováhe; statický spriazniť, -im, -ia; Srb, -a, m.; Srbka; Srb­ srozumiteľný sťahovať (na pr. ko­ starina, -y, f. štatista, -u, m. spriaznený sko; srbský; srbština srp, -u, m.; srpovitý žu); stiahnuť. starký, -ého; starká, -ej statív, -u, m.; stojan spriečiť sa, -im, -ia srd, -u, m. = zlosť, srsť, -sti, ž.; srstený; sťahovať sa; sťahova­ starnúť, -nem, -nú statkár, -a, m. spnievod, -u, m.; sprie­ zloba; srdiť sa; srdi- srstka; srstnatý cí; sťahovavý staroba, -y, ž.; starob­ statný = udatný vodný tý; srdnatý sršať, -í, -ia; na pr. staja, -e, / stajňa, -ne, ný; starobinec, -nca, statočný; statočnosť sprievodca, -cit, m.; srdce, -a, m.; srdcový; iskry sršia ž., maštaľ, -le, ž. m. statok, -tku, m., doby­ sprievodkyňa srdečný (srdečná va­ sršeň, -šňa, m. sťakde, kdekoľvek, ho­ starobylý; starobylosť tok i majetok 285 284 -pca; stĺpik, -a; stl- stonať / stenať, -nem, stránka; stránočka; status, -tu, m., i štátus . lesnený;stelesnenosí; stiahnuť, -nem, -nu; pok, -pku; stĺpcový -nú strán ný (tud.), stav stelesňovať sťahovať stĺporadie, -ia, str. stonoha, -y, ž.; stonožka straník, -a, 777.; stra­ stav, -u, m.. stelivo, -va, str. stiecť, stečie, stečú; ste­ stlstnúť, -nem, -nú stonohý nícky; straníctvo stavať, staviam, stava­ stemneť, -iem, -éjú; kať; stiekať stmievať sa; stmiť sa stooký strániť (sa), -im, -ia jú; stavaj; stavajúc; stenmievat; stemne- stien, -a, m. = tieň, -a; sto, g. sta; dvesto, tristo, stopa, -y, ž.; stopovať strap, -u, 777. staval; stavaný; sta­ lý; stemniť stieňový, tieňový päťsto ap. stopka, -y, ž. (na o- strapačka, -y, ž. vanie; staviavať stena, -y, ž., zeď, múr; stienidlo ;' tienidlo, -a, stočiť (sa), -im, -ia; voci a na liste) strapáň, -a, m.; stra- stavba, -y, ž.; mn. g. stienka str. stáčať stopiť, -im, -ia; stápať paňa, -ne, ž. stavieb; stavebný stenať, stenem, -eš, -ú stierať, -am, -ajú stodola, -y, ž.; stodôlka storaký strapatý stavec, -vca, m., obra- = stonať, -era, -ú stiesniť, -im, -ia stoh, -u / -a, m. stornovať, zrušiť strapec, -pca, m. (stra­ teľ; stavcový, obrat- stenčiť, -ím, -ia; sten- stigma, -atu, str., i -y, stoicizmus, -zrnu, m., storočie, -ia, str.; sto­ pec hrozna) ľový čovať ž., znamenie na tele filozofický smer, hlá­ ročný strápiť, -im, -ia; strá- stavenište, -šfa, str., i stenograf, -a, m., tes- (vypálené a pod.); sajúci duševný po­ storuký pený stavenisko nopisec; stenografia, stigmatizovať koj; stoicky; stoik stotina, -y, ž., stý diel; strasť, -sti, ž.; strastny stavidlo, -dla, str. tesnopis stih, -u, m. stojací; stojacie hodiny 77?é> je sotnina (voj­ strašiak, -a, m. stavisko, -ska, str. stencgram, -u, m. stíhať, -am, -ajú; stí­ stojačky ska) strašiť, -im, -ia; stra- staviť sa (o niečo), -im, step, -i, ž.; stepný hač; stíhateľ; stihnúť; stojak, -a, m. stotisícina, -y, ž. šievať; strašidlo -ia; stavil; stavený stepať, -em, -ú / -ám, stihomam stojan, -a, m.; stoja- stotožniť, -im, -ia; sto­ strašný staviteľ; staviteľstvo -ajú (spolu), iné je stíchnuť, -em, -u nok tožňovať stratég, -a, 771., vojvod­ stavivo, -a, str. ztepať •» zbiť stínať, -am, -ajú; stí- stožiar, -a, m. ca; strategický stávka,-y, ž.; stávkovaí stepleť, -iem, -ejú nadlo stojatý strácať (od stratŕf) stratiť, -im, -ia; strata stavovský stereometria, -i e, ž., stipulovat, ustanoviť, stok, -u, m. strádať, -am, -ajú strava, -y, ž. sťažeň, iňa, m. náuka o útvaroch prie­ usniesť sa stoka, -y, ž. strach, -u, m.; mreť stráviť, -im, -ia (jedlo i sťažnosť, -sti, ž. storových stisk, -u, m. stokať, -ám, -ajú; stok- strachy (mn.i.); straš­ čas); stráviteľný sťažovať sa i sťažo­ stereoskop, -u, m. (op­ núť stískať, -am, -ajú ný; strachovať sa stravník, -a, T?7. vať si tický prístroj) stisnúť, -nem, -nú stoklas, -u, m. straka, -y, ž.; stračka; stravovať (sa); stravo- stearin, -ú, m., čistený stereotypia, -ie, ž., tlač stíšiť, -im, -la stokráska, -y, z. stôl, stola, m.; stolík, stráca; stračí, -ia, -ie vateľ; stravovňa loj; stearinový i písmom odliatym stlačiť, -im, -ia; stlá­ -a; stolok, -lka; stol­ strakatý stráž, -e, ž. steblo, -bla, str.; ste- v jednom kuse; ste- čať, stlačovať; stlači- ček, -a; stolový strakopud, -a, m. = da- strážca, -žcu, 777. bielce/stebielko; ste­ reotypovat; stereo­ teľnosť stolár, -a, m.; stolársky tel strakatý strážiť, -im, -ia; strá- belnatý typný, stály, nezme­ stlať, stelem, stelú; strakoš, -a, m. (vták) žievať steh, -u, m. nený stlanie stoletie, -a, str.; stoletý stolica, -e, ž.; stolička; stráň, -ne, ž.; stráňa- strážkyňa, -ne, ž. stehlík, -a, m.; stehličí sterilizácia, -ie, i., zni­ stĺcť, stlčiem, stlčú; stĺ­ stoličný va, -y, ž.; Stráňava strážmajster, -stra, 777. stehno, -a, str.; stehen­ čenie alebo odstráne­ kať; iné je ztĺcť (= (miestne meno) strážnica, -ce, ž. ; ný; stehienko; ste- nie bacilov; sterili- zbiť niekoho) stolík, -a, m. strana, -y, z. (so strany; Strážnica (miestne hience začný; sterilizovať stleť, -ejem Í -iem, -ejú; stolistý s pravej strany; s ľavej meno) stekať (od stiecť); stie- sterilný, neplodný stlievať stolovať; stolovník strany; s oboch strán; strážnik, -a, m. kať stesať, stešem, -šú stlmiť, -im, -ia ston, -u, 77i. stonásobný ale zprava, zľava); strážny stelesniť,-im,-ia; ste- stezka, -y, i. — chodník stĺp, -u, m.; stĺpec, 286 287

strblietať sa, -am, -ajú strhať, -ám, -ajú; str­ -a, m., čarodejník; strpčiť, -im, -ia (na pr. niar; studnička; stu­ stydeť sa, -im, -ia; strčiť, -im, -ia hávať; strhnúť; strho­ strídža, -ta, str., die­ život); strpčovať dienka stydlivý strebať, -em, -ú; streb- vať ťa strigino strpeť, -im, -ia; stuha, -y, ž.; stužka; stydnúť, -nem, -nú núť striasť, strasiem, stra- strih, -u, m. strpenie stužtička; iné je ztuha styk, -u, m.; styčný = streček, -čka, m. sú; striasť strihač, -a, m.; strihač- stručný (prislovka od z tuha) stýkajúci sa strečkavý strídža, -aťa, str., die­ ka •» strihanie strúha, -y, ž.; stružka stuhnúť, -nem, -nú; stýkať (sa), -am, -ajú; strečko, -a, m. ťa strigino strihať, -ám, -ajú; struhač, -a, m. stuhlý styknúť strečkovať strieborný; striebor- strihnúť struhadlo, -a, str. štuchnúť, -nem, -nú; sťýrať, -am, -ajú stred, -u, m.; stredný ník; strieborniak strižok, -žku, m. struhák, -a, m. štuchli na subalterný, podriadený streda, -y. ž.; Streda striebristý strmeň, -eňa, m.; struhár, -a, m. stúliť sa, -im, -ia súbeh, -u, m.; súbežný (Dunajská), miestne striebriť, -im, -ia strmienok strúhať, -am, -ajú stupadlo, -a, str. subjekt, -u, m., podmet; meno striebro, -a, str.; strie­ strmeť, -im, -ia strúchniveť,—ie, -ejú stúpaj, -e, ž. «• stopa obchodný pomocník stredisko, -a, i stredište, borný strmina, -y, ž. struk, -u, m.; struko­ stúpať, -am, -ajú; stú­ subjektívny, podmet- -šfa, str. strie bropenuý strmý vina; strúček / strú­ piť; stúpavý ný,.osobný; subjekt- stredník, -a, m. striebrovlasý strnádka, -y, ž. čok, -čka; strúčik, -a Stupava, -y, i. ský, pomocníčky stredohorie, -ia, str. striedať (sa), -am, -ajú; strnisko, -a, / strnište, štruktúra, -y, ž., so- stupeň, -pňa, m.; stu­ sublimát, -u, m., chlo­ stredovek, -u, m.; stre­ striedavý -šťa, str. strojenie pienok; stupňový; rid rtutnatý doveký striedka, -y, z. (stried­ strnúť, -niem, -nú struna, -y, ž./strunový stupnica; stupnicový; súboj, -a, m. stredozemie, -ia, str.; ka chleba) strofa, -y, i., sloka / stružlikať, -ám, -ajú, stupňovať; stupňova­ súbor, -u, m.; súbor­ stredozemný; Stredo­ striedmy = triezvy sloha; strofický strúhať nie ný zemné more striehnuť, -em, -u = stroj, -a, m.; strojáreň stružliny, -in, ž. stúpenec, -nca,m.; stú- subordinácia, -ie, ž., strecha, -y, ž.; strieška striezť, strežiem l i strojárňa strýc, -a, m.; strýko, penstvo podriadenosť strela, -y, ž.; strelný; striekačka, -y, ž. strojca, -cu, m. strýčko, strýčik, -a, stupeť, -iem, -ejú subreta, -y, ž., operet­ strelnica striekať, -am, -ajú; strojnásobniť m.; strýcovský; strýč- stupídny, hlúpy ná speváčka streľba, -y, i. strieknut strojník, -a, m.; stroj­ stupiť, -im, -ia subsidiárny, náhradný strelec, -lca, m.; stre­ strieľať (od streliť) níctvo; strojnícky stužiť, -im, -ia subskribovať, upiso­ lecký strieskať, -am, -ajú strom, -u, m.; stromok, stužka, -y, ž., víďstuha vať ; subskripcia; upi­ streliť, -im, -ia; strieľať strieška, -y, ž. (od -mku /' -mka; strom­ stvol, -a i -u, m. sovanie; subskripčný strelivo, -a, str. strecha), iné je ček, -a, m.; strotno- Í strychnín, -u, m. stvora, -y, ž. (žena); substancia, -ie, ž., pod­ strepať, -em, -ú; stre- striežka (od striezť) vie, -ia, str.- stryná, -ej, i.; strynný stvorička stata potať striezlivý stromoradie, -a, str. strýzniť, -im, -ia stvoriť, -im, -ia; stvo­ substantívum, -va, str., strestať, -tám i -cem striezť, strežiem, stre­ Stropkov, -a, m. stržeň, -žňa, m., dreň, renie ; stvárať podstatné meno; streštiť,-im, -ia; stre- žú, i strežiť, -im, -ia; stroskotať, -ám i-cem jadro dreva a i. stvoriteľ, -a, m.; Stvo­ substantívny štený striehnuť strova, -y, ž., struko­ stržiť, -im, -ia, predať riteľ = Boh substitúcia, -ie, z., za­ stretať (sa), -ám, -ajú; striežka, -y, ž. = po- vina; iné je strava (na pr. obilie,); iné stvrdiť, -im, -ia; stvr- stupovanie ; substi- stretávať (sa); stret­ striežka; iné je strieš­ stroviť,-ím, -ia; stráviť je utŕžiť (peniaze, po­ dzovaf; stvrdenie tút, -a, m. núť ; stretnutie ka = malá strecha stŕpať, -am,-ajú,trnúť; smech) stvrdnúť, -nem, -nú; substrát, -u, m., pod- streženie, -ia, str. striga, -y, ž., čarodej­ stŕpnuť, strnúť; stučneť, -iem, -ejú stvrdlý; stvrdlina . klad strháre, -ov, m. mn. i nica jstrigin; strigou, stŕply stud, -u, m. = styd stý, stá, sté subtílny, jemný studený studňa, -ne, ž.; mn. g. studní í studieň; stud- 288 289 subvencia, -ie, ž., pod-" súhlas, -u, m.;- súhlas­ sulfát, -u, m., síran pora; subvenčný ný; súhlasiť Súľov, -a, m.; Súľovské supremát, -u, m., vyš­ súťaž, -e, ž.; súťažiť svár, -u, m.; sváriť sa; súci, -ca, -ce; súcnosf; súhrn, -tt, m.; súhrnný skaly šia moc, nadvláda suterén -u, m., pod­ svárlivý súcosť súhvezdie, -ia, str. súlož, -e, ž.; súložiť súra, -y, ž. zemie svarenina, -y, ž. súcit, -11, m.; súcitný suchár, -u, m., biskyt súložnik, -a, m.; sú- súradnica, -e, ž., ko- sutina, -y, ž. (zo ssu- sváriť, -im, -ia; svárat Sučany, -čian, m. pomn.; suchopár, -u, m.; su­ ložnica ordináta tina) (na p r. železo); iné je sučiansky chopárny sultán, -a, m.; sultán- súradný, podradený; súvaha, -y, ž. zvárať = vyvárať súčasník, -a, m.; sú­ suchoty, -chôt, ž. pomn., sky; sultanát, -u, m. súradnosť súveký (bielizeň ap.) časný i suchotiny; suchoti- suma, -y, ž. (nepíš ob­ súrif, -im, -ia; súrny suverén, -a, m., panov­ svat, -a, m.; svatka, -y, ž. súčastnit' sa, správne nár nos) ; sumička; su­ surma, -y, ž., poplach, ník; suverenita, svr- svážať (od s viezť) zúčastniť sa suchý; suchší; sucho; márny vrava; surmita, -y, chovanosť; suverén­ svážiť, -im, -ia súčet, -čtu, m. suchšie; šuchotá; su- sumec, -mca, m., i hrča ž.=trúba (vojenská); ny, svrchovaný svätefnica, -ce, / svä­ súčiastka, -y, ž., píš cháň (ryba) surmovať; surmovný súvis, -u, m.; súviseť; tenička, -y, ž. radšej čiastka suita, -y, ž., sprievod; súmerný súrodý súvislý svätica, -ce, ž. súčin, -u, m.; súčin- družina súmrak, -u, m. surogát, -u, m.; ná- súvrať,-ti, ž. (časť poľa) svätiť, -im, -ia; svätie- ný sujet (čítaj siiže), -u, súostrovie, -ia, str. hražka súvzťažný vať súčtovať = spočítať m., látka, predmet, sup, -a, m.; supí, -ia, -ie surový; surovo; suro­ súznačný svätodušný dovedna (ale zúčto­ téma súper, -era, m. vec; surovina súzvuk, -u, m.; súzvuč- svätojánsky, -a, -e; vať = vyúčtovať) suk, -u, m. = hrča superarbitrácia, -ie, ž., sused, -a, m.; susedka; ný svätojánsky chlieb; sud, -a, m.; súdok; súd- (v strome); sukový; vrchné- rozhodnutie, susedný; susedstvo stížiť = trápiť; súženie; svätojánska muška kový sukovitý dobrozdanie, preskú­ súseto, -a, m. sužovať; iné je zúžiť, svätojurský súd, -u, m.; súdny; suka, -y, ž., psina; su- manie suspendovaf, sosadiť; zužovať svätokrádež, -e, ž.; súdnictvo kin; sučka superintendent, -a, m. suspenzia sužoba, -y, i., súženie, svätokrádežník sudba, -y, ž. súkaf, -am, -ajú; súkač; superiorita, -y, ž., pre­ sústava, -y, ž.; sústav­ trápenie svätokupec, -pca, m.; sudca, -u, m.; sudcov­ súkavať / súkávať vaha, prednosť; su- ný svačina, -y, ž., olovrant; svätokupectvo ský; sudcovstvo Sukcesívny, postupný periórny sústrasť, -sti, ž.; sú- svačiť svätomikulášsky Sudička, -y, z. súkeník, -a, m.; súke- superlatív, -u, m., 3. strastný svada, -y, ž. = hádka; svätopeterský súdiť, -im, -ia; súdený; níctvo stupeň; superlatívny sústrediť, -im, -ia; sú- svadiť sa; svadlivý, Svätopluk, -a, m. súdievat súkenný supínum, -na, str. stredivý svárlivý Svätoslav, -a, m. súdobý = súčasný súkmenný súpis, -u, m. sústruh, -u, m. svadba, -y, ž.; svadob­ svätosť, -sti, ž. súdruh, -a, m. sukňa, -ne, ž.; suknič­ suplent, -a, m., výpo- stíš, -i, ž. (suchá zem) ný; svadobník svätosvätý sudy = párny (párne ka i sukienka mocný profesor; su- súš, -a, m. (prázdny svádzať (od sviesť) svätováclavský číslo = sude, nepár­ súkno, -a, str.; mn. g. plentský; suplovať plást medu)' svah, -u, m. svätuškár, -a, m. ne = liché) súken; súkenko šuplíka, -y, í., prosba; súšava, -y, z. svák i sváko, -a, m. svätvečer, ->a, m. Suez, -a, m.; Suezský súkromný; súkromne; suplikácia; suplikant; sušiareň i sušiarňa, (muž otcovej alebo svätý; Svätá zem; prieplav súkromník suplikovať -rne, ž. matkinej sestry) Všechsvätých sufix, -xn, m., prípona súkromoprávny suponovaf, predpokla­ sušienka, -y, ž. sval, -u, m.; svalovitý; Svätý Mikuláš, m. (me­ sugescia, -ie, i., vnu­ súlad, -u, m.; súladný dať sušiť, -im, -ia; sušievať svalový; svalstvo sto); svätomikuláš­ káme; sugestívny Sulatnit, ž. neskl. súprava, -y, ž. suť,sujem,sujú (s pred­ svaliť, -im, -ia; sváľať; sky; Svätomikulášan ponami sosuť, rozsutj svaľovat svätyňa, -ne, ž. 19 290 291

sväz, -u, m.; sväzový; Svetozár, -a, m. svisnúť, -nem, -mi; 7y, ž. (žene mužova sýkačka, správne si- syndikát, -u, m., spolo­ sväzok, -zku, m. svetoznámy svislý mať) kačka = striekačka čenstvo (obchodné); sväzovať, svetský svišť,-šť a, m.=h vizdák; svolať, -ám, -aju; svo- sykať, -ám, -ajú, = sy­ syndikalista; syndika- svedčať (sa) / svedčiť sviatok, -tku, m.; svia­ svištať lávať; svolävací čať ; sykanie = sykot; lizrnus (sa) = patriť (sa), točný svit, -u, m.; svitať; svit­ svoliť, -im, -ia = po­ sykavý, sykavka; iné syndikus, -ka, m. slušaf (sa) sviatosť, -sti, ž.; svia- núť; svitanie voliť; svolenie; svo- je síkať = striekať, synedrion, -ia, str., svedčiť,-im, -ia; sved- tostný sviť, svijem, svijú; sví­ ľovať; iné je zvoliť sikačka = striekačka shromaždenie rady čievať s viazať, -žem, -žu; svä­ jať; svíjať sa (na pr. = vyvoliť sýkať, správne síkať — synchronistický — na svedectvo, -a, str.; zovať v bolesti) s vor, -a, m. striekať súčasnosť hľadiaci, svedecký svíb, -u, m.; svíbie, -ia, svitok, -tku, m. (pa­ svoreň, -reňa, m.; svor­ sykavka, -y, ž. (hlás­ podľa súčasnosti so- svedenie, -ia, str. str. (ker) piera) ník ka) stavený svedkyňa, -ne, z. s vídať sa, -am, -aj ú svižký / svižný svorný; svornosť sýkora, -y, ž.; sýkorka synoda, -y, z., cirkevný svedok, -dka, m. s niekým; svídanie svlače, -čí, ž. mn. svoziť -im, -ia; svážať sykot, -u, m. snem; synodálny svedomie, -ia, str.; sve­ Svidník, -a, m. svliecť, svlečiem, svie­ svrab, -u, m.; svrabľa- sylaba, -y, ž., slabika synonymum, -yma, str., domitý svieca, -ce, ž.; sviečka; cu; svliekať vý sylabus, -bu, m., so- slovo súznačné; sy- sverák, -a, m. (od svie­ sviečočka; sviečkový svoboda, -y, ž., i slo­ svraštiť, -im, -ia; znam, osnova nonymika; synonym- rať), nástroj sviečkár, -a, m. boda; svobodienka i svraštovať sylogizmus, -zrnu, m., ný, súznačný sverenec,-nca, m.; sve- sviečkovica, -ce, ž. slobodienka svrbeť, -im, -ia; svr­ úsudok synopsis, -pse, i., pre­ renica svierať, -am, -ajú (od svobodný / slobodný; benie; svrbievať; symbol, -u, m., zna­ hľad; synoptický sverepý sovreť); svierací; svobodne i slobod­ svrbkat menie, obrazný znak; syntax, -xi, ž., skladba; sveriť, -im, -ia (nieko­ svieracia kazajka; ne svrbľavý symbolický; symbo­ syntaktický mu niečo); sverovať svieradlo; svieravý svobodomyseťný / slo- svrček, -čka, m. lizmus syntéza, -zy, ž., súbor, svesiť, -im, -ia; sviešať sviesť, svediem, svedú; bodomyseľný svrčina, -y, ž. = smrek symetria, -ie, ž., sú­ složenie; syntetický svet, -a, m.; Nový Svet svádzať svod, -n, m.; svodný svrhnúť, -nem, -nú; mernosť; symetrický, sypattice, -nie, ž. (Amerika); svetový; svietiť, -im, -ia; svieť, svodca, -cu, m. svrhlý; svrhnutý súmerný pomn. svetský -te; svietievať svodník, -a, m.; svod- svrchný; svrchník; symfónia, -ie, ž., hu­ sypáreň i sypárňa, svetár, -a, m. svietivo, -a, str.; svie­ nica; svodný svrchnica dobná skladba; sym­ -rne, ž. svetlica, -ce, i. •» izba; tidlo svoj, svoja, svoje svrchovaný fonický sypať, -em, -ú; syp, svetlička, izbietka i svietnik, -a, m. svojeť, -ti, ž. svrchu (prisl.) sympatia, -ie, ž., súcit, sypte; sypací svetlá farba sviezť, sveziem, svezú; svojhlavý svŕšiť, -im, -ia náklonnosť; sympa­ sýpka, -y, ž. svetlo, -a, str.; s vetel ný; svážať svojiť (si), -im, -a svršok, -šku, m.; svrš- tický sypký svetielko; svetielko­ svieži; sviežosť svojpomocný kár symptóm, -u, m., prí­ syr, -a, m.; syrár; sy- vať svijačky, -čiek, ž. svojprávny sybarita, -u, m., roz- znak; symptomatický ráreň; syrček; syrec; svetlonoš, -a, m. svijadlá, -diel, str. svojráz, -u, m.; svoj­ koiník syn, -a, m.; v. synu; mn. syrový; syrovátka i svetlosť, -sti, ž. svíjať sa (od svit') rázny syčať, -im, -ia n. synovia; synok, srvátka; syrný; syrník svetlotlač, -e, ž. sviňa, -ne, ž.; svinka; svojský syfilis, ž. neskl. (cho­ synka; synčekj syná- i syrovník (koláč); svetoobčan, -a, m. svinský svojstvo, -stva, str. roba); syfilitik, -a, m. ček; synovský iné je sírnik = zápal- svetovláda, -y, ž.; sve­ sviniar, -a, m. svokor, -kra, m. (žene (kto má syfilis) synagóga, -y, i., židov­ nička, a sirník (slú- tovládny svinúť, -iem; svíjať mužov otec); svokra, sychravý; sychravica ská modlitebňa- čenina siry) -Ä 293 292 šeptom šibal, -a, m.; šibalstvo šírka, -y, ž. — šír, -e, Syrakúzy, -kúz, z. mn.; Šalamún, -a, m.; šala­ šarža, -že, ž., vojenská šerm, -u, m.; šermovať šibať, -em,-ú; šibačka; ' ž.; širina syrakúzsky múnsky hodnosť šesdesiat; šesdesiaty; šibnúť širočina, -y, ž. Sýria, -ie, ž.; sýrsky šalamúnok, -nka, m. šášie, -ia, str. = trstie; šesdesiatka šibenica, -é, i šibeň, široký; široko; širší; syrup,-u, m.; syrupový (zelina) šašina = trstina šesť -ene, ž.; šibeničný širšie; širočizný sysel, -sla, m.; mn. n. šalát, -u, m.; šalátový šašo, -a, m., pajac šestidenný šibký — svižný; šibko šíry, -a, -e; šírošíry sysli šafba, -y, ž.; šaľbiar; Šaštín, -a, m. šestidielny šička, -y, ž. šíry, šír, ž: pomn. systém, -u, m., sústava; šaľbiarsky šata, -y, ž.; šaty, šiat, šestihran, -u, m.; šesti- šidlo, -dla, str.; šidliar; (z nem.), štverne, systematický; syste­ šaleť, -iem, -ejú ž. mn.; d. šátám, /. hranný šidielko; šidlôvitý konský postroj mizovať šálka, -y, ž. = čiaška; šatách; šatňa; šat­ šestinedieľka, -y, ž. — šiesty, iné je šiesti == šišak, -u, m., prilbica sýty; sýtosť; sýtiť šáločka stvo; šatiť kútnica šesť šiška, -y, ž. šaľo, -a, m., vetroplach šatka, -y, ž.; mn. g. šestisten, -u, m.; šesti- šifra, číslica, tajný znak, šišlať z" šušlať, -lem, šalvia, -ie, ž.; šalviový šatiek i šaták; šatôčka Š. stenný skrátený podpis; ši­ -lú; šišlavý samotka, -y, ž., ohňo­ šedivý; šediveť,- -iem, šestistranný frovať šiť', šijem; šívať; šicí šabľa, -e, ž.; šablenka; vzdorná tehla; šamo- -ejú šesťkrát = šesť ráz šija, -je, ž.; šijovitý (stroj); šijúci (kto šablička tový šedý; šedastý; šediny šesťmesačný šík, -n, m. šije) šablóna, -y, ž., vzorok, šampanské (víno) šéf, -a, m., predstave­ šesťnásobný šikmý škádliť (sa), -im, -ia; vzorec; šablonovitý šampiňón, -a, m. = pe- ný, prednosta šestnásť; šestnásty; Šimon, -a, m. škádlievať šafár, -a, m.; šafárka; čiarka (huba) šechtár, -a, m.,- z nem., šestnástka; šestnásti- šindeľ, -dľa, m.; šindliar; škadrona, -y, ž. (z es- šafáriť šampión, -a, m., borca, hrotok (na pr. na na šindľový; šindľovec kadrona), oddelenie Šafárik, -a, m.; Pavel zápasník mlieko) šestoraký šinter (z nem.), slo- jazdy Jozef Šafárik šantán, -u, m. (zábav­ šek, -u, m., banková šetriť, -im, -ia; šetre­ ven. dráč, konidráč škála, -y, ž., stupnica šafran / šefran, -u, m.; ná miestnosť); šan- poukážka; šekový nie šinúť, -iem, -ú škamrať, -em, -ú; šafranový; šafraník; tánový šelma, -y, ž. (z nem.), šetrný, šetrnosť šíp, -u, m., a) ker, b) škamravý šafraníctvo šarha, -u, m. (z nem.), dravec, zver; šelma, šev, šva, m.; švík, -a strela; šípový; šípka, škandál, -u, m.; škan­ Šahy, Šiah, ž. pomn. dráč, konidráč, čes. -u, m., šibal, figliar; ševcová, -ej, ž. -y, ž. = šípový dálny; škandalózny (mesto); Šahan, Ša- pohodný šelmovský ševcovský; ševcovstvo plod; šípkový škapuliar, -a, m. hanka Šariš, -a, m.; Šarišská šenk, -u, m.— z nem., ševeliť, -im, -ia = še- šípiť, -im, -ia, zname­ škára, -y, ž. (od škeriť šach, -a, m. (perský župa, stolica; šariš­ správne krčma; šen- lestiť, hýbať sa nať, tušiť sa) = puklina, trhlina; panovník) ský; Šarišan, Šari- kár, krčmár; šenkár- ševkyňa, -ne, ž., šva- šiplať sa, -lem, -lú, pi­ škárka šachta, -y, ž. šanka ka, krčmárka dlena, šička plať sa; šiplačka; si­ škaredý; škarediť sa šachy, -ov, m. pomn.; šarkan, -a, m., drak Šenkvice, -íc, ž. pomn. šiaf, -u, m. = šialenie pia vý škatuľa, -le, i. = kra­ hrať šachy, hrať sa šarlach, -u, m. = spala šepkár, -a, m. šialený; šialenec; šia- šír, -e, ž. = šírka; šírava bica ; škatuľka = kra­ v šachy; šachista; ša­ šarlát, -u, m.; šarláto- šepkaf, -ám, -áš i -cem, lenosť širák, -a, m.; širáčik, bička chovnica vý -ceš=šeptať; šepká- šialiť, -im, -ia = kla­ -a, klobúk, klobúčik škeriť (sa), -im, -ia, če­ šakal, -a, m.; šakalí, šarmantný, rozkošný, vať mať; šialivý, klamný širica, -ce, ž. = halena riť . (zuby) -ia, -ie utešený, okúzľujúci šepmo = šeptom šiator, -tra, m., stan; širina, -y, ž. = šírka, škľabiť i šklebiť sa, -im, šál, -u, m.; šálik, -a šarpať, -em, -ú šepot, -u, m.; šepotať lok. šiatri, mn. n., a. ši ros ť -ia; škľabivý /' škle- Šafa (nad Váhom), -le, šarpia, -e, ž., rozcupo- i šeptať, -tám, -táš, šiatre; šiatrik, -a šíriť, -im, -ia; šíriteľ bivý ž. vané plátno na rany i -cem, -ceš 294 295

šklbaf, -em, -ú; šklb- dlica, -ce, ž.; škridli- škvarka, -y, ž. — škva- šofér, -a, m. = páliť (na tele), štafeta, -y, ž., rýchly núť; šklban, -a, m. čiar rok, oškvarok šomrať, -em, -ú; šo- svrbeť posol škoda, -y, ž.; škodný; škriekať, -am, -ajú škvor, -a, m. = ucholak mravý; šomrák špetka, -y, ž., i štipka šťastie, -ia, str.; šťast­ škodlivý; škodlivosť; škriepiť sa, -im, -ia škvrčať, -im, -ia šoptať, lepšie šeptať špic -- z nem., správne ný; šťastlivý škodca, -cu, m. škriepka, -y, ž. škvrna, -y, ž.; škvrni­ šošovica, -e, ž.; šošo- konec, hrot; iné je štát, -TU, m.; štátny; škodiť, -im, -ia škriepny; škriepnik tý; škvrniť vičný spica = časť kolesa; štátnik; štátnický škola, -y, ž.; mn. g. škripať, -em, -u; škrip- šfah, -u, m.; šľahať; šovinista, -u, m., pre­ špicatý, končitý, za- štatárium, -ia, str., škôl; škôlka; školák; núť šľahnúť piaty vlastenec; šovi­ hrotený náhly súd; štatariálny školné, -ého, str.; škol­ škripec, -pca, m. šľachetný; šľachetnosť nizmus, -zrnu špik, -u, m. (z nem.), štatistika, -y, ž.; štati­ ník; školnícka; školo­ škripeť, -im, -ia šľachta, -y, ž.; šľach­ špaček, -čka, m.=sko­ čes. morek stický povinný; školský; škrkavica, -ce, i škr- tic, -ca, m.; šľachtič­ ré c špina, -y, ž.; špinavý; štátoprávny školstvo kavka, -y, i. ná, -y, ž.; šľachtický špagát, -u, m. špiniť; špintať štátovedecký; štátove- škôldozorca, -u, m. = škrknúť, -nem, -nú; šľachtiť, -im, -ia Spania Dolina (obec); špión, -a, m., vyzvedač; da školský dozorca, do­ škŕkať šlajfiar (z nem.), správ­ Spanie Pole (osada) špionáž, -e, ž. štátovka, -y, ž. zorca škôl škrob, škrobu, m.; škro- ne brusič Španiel, -a, m.; Špa­ špitál, -a, m. —z nem., štatút, -u, m., stanovy, skop, -a, m.; škopec; bový šľak (z nem.), správne nielsko; španielsky nemocnica poriadok; štatutárny škopovina; škopiť škrobár, -a, m.; škro­ stopa; šľakovať, špás - z nem., správne špľach, -u, m.; špľa- šťava, -y, ž.; šťavnatý škorec / škvorec, -rca, báreň i škrobárňa správne stopovať žart chot; špľachotať /' šťaveľ, -a, m. (rastlina); m., špaček (vták) škrobiť,-im,-ia; škro- šľapaj, -e, ž. = stopa Špata, -y, ž.; špatiť; šplecholať iné je šťavík (tiež rast­ škorica, -e, ž. bievať šliak, z nem., správne špatný špongia, -ie, ž. = hub­ lina) škorpión, -a, m. škrofulóza, -y, ž., kr- porážka, mrtvica špecialista, -u, m., od­ ka štebot, -u, m.; štebo­ škovran, -a, m.; ško­ tičnatosť; škrofulóz- šliapať, -em, -u; šliap- borník; špecializovať špunt, -a, m. žnem., tať; štebo*avý vránok, -nka ny, krtičnatý nuť sa správne zátka, korok štedrý; štedrosť, šte- škrabať (sa), -em, -ú; škrtiť, -im, -ia šléga, z nem., správne špecialita, -y, i., zvlášt­ šramot, -u, m. drota škrabačka; škrabkať; škrupina, -y, ž.; škru­ rúbanisko nosť šranky, -ov, m. pomn. Štedrý večer = Do- škriabaf sa = dria- pinka šmatlaf, -ám, -ajú; špeciálny, zvláštny (z nem.), správne o- hvieidny večer paf sa; škrabnúť i škrupuľa, -le, ž., vrto­ šmatlavý Špehovať — z nem., hrada, zábradlie Štefan, -a, m.; štefan- škriabnut chy, pochybnosť; šmikňa — z nem., vyzvedať;špehún,vy­ šrapnel, -a ť -u, m. ský škraňa, -ne, ž. = čeľusť škrupulózny, úzkost­ správne vyheň či vy- zvedač (druh delového ná­ Štefánia, -ie, |. škrečať, -im, -ia; škre- livý hňa, dielňa špekulácia, -ie, i., vy­ boja) Štefánik, -a, m.; Milan čiak, -a, m. škuľafia, -ne, ž. (žena) šmyk, -u, m. počítavosť ; rozmý­ šraub, -u, m., i šrauba, Rastislav Štefánik škrek, -u, m.; škrekľa­ škufavý šmýkať (sa), -am, -ajú; šľanie -y, ž. — z nem., skrut­ štekať, -ám, -ajú — bre­ vý škúliť, -im, -ia šmyknúť (sa) špekulatívny, uvažu­ ka chať; šteknúť; šteká- škreť, škre; škre ma; škutina, -y, i. = šte­ šmykľavý = klzký júci, hĺbavý šrot, • -n, m.; šrotovník vať škrelo ju to tina šnupať, -em, -ú; šnup- špendlík,-a, m ; špend­ štáb, -u, m.; štábny štekliť, -im, -ia; šteklie- škriabať sa, -em, -u, škvar, -u, m. núť; šnupací / šnu- líček, -čka i -čku; štafáž, -e, ž. (na pr. v vať; šteklivý driapať sa škvarenina, -y, ž. pavý (tabak) špendlikár maliarstve oživenie šteňa, -ata, str.; mn. č. škriatok, -tka, m. praženica šnúra, -y, ž. = tkanica; šperk, -u, m. — skvost krajiny skupinami ľu­ štence, šteniec škridla, -y, ž., i škri- škvariť, -im, -ia šnúročka, tkanička špeť, speje i špie, spejú dí alebo zvierat) step, -u, m.; štiepok; 296 297

štepár; štepiť; step­ Štrba, -y, ž. (miesto); štvať, štvem, štvú; štva­ riciatka; štyriciatnik; Šváb, -a, m.; Švábsko; table ď hôte (čítaj tabl ný; štepnica Štrbské pleso; Štrba, ný ; štvanie; štvanica; štyriciatina švábsky dót), spoločný obed štetec, -tca, m. -u, m. (priezvisko) štvavý Štyrsko, -a, str.; štyr- švabach, -u, m., nemec­ tableau (čítaj tablo), štetina, -y, ž.; štetinatý štrbina, -y, ž., trhlina štvoraký ský ké písmo str. neskl., obraz, sku­ štetka, -y, ž. štrbiť, -im, -ia štvordenný šuba, -y, ž. (z maď.) •= švadlena, -y, ž., ševky- pina podobizní Števo, -a, m. == Štefan; štrk, -u, m-; štrkový; štvorec, -rca, m.; štvor­ kožuch (dlhý) ňa, šička tableta, -y, ž.; tabletka Števko štrkovitý; štrkovat cový šudiť, -im, -ia = kla­ švagor, -gra, m.; šva- tablička, -y, ž. Štiavnica, -ce, ž.; Štiav- štrnásť; štrnásty, štr- štvorhlas, -u, m.; štvor- mať; šudier; šudier- griná/švagrina; šva- tábor, -u, m.; táboriť; ničan, Štiavničanka; nástka hlasný sky; šudierstvo grovstvo táborový štiavnický; Štiavnic­ štrnásťročný štvorhran, -u, m.; šuhaj, -a, m. Švajčiar i Švajčiar, -a, Tábor, -a, m. (mesto); ká; Banská Štiavnica štrng, -a, m.; štrngať; štvorhranný šuch, šuchot, -u, m.; m.; Švajčiarsko /Švaj­ táborita, chybne mie­ štíble, z nem., správne štrngnúť; štrngot štvorka, -y, ž. šuchotať čiarsko; švajčiarsky i sto tábor; mn. n. tá­ topánky, črievice, Štubňa, -ne, ž. (Dolná, štvorlístok, -tka i -tku, šúchať; šuchnúť švajčiarsky borí ; táboritský, chyb­ čižmy Horná Štubňa, osady m.; štvorlistý šúľať, -am, -ajú; šú- švárny=driečny, pekný ne miesto táborský štica, -ce, ž.; šticatý; v Turci) štvormesačný Faný; šúľance; šúľa- švec, ševca, m.; ševcov- tabuľa, -le, ž.; súdna šticovaf Štubnianske Teplice štvormo vý ský tabuľa / tabula; tabu- štiepať,-am ŕ-era; štie- študent, -a, m.; štu­ štvornásobiť šúľok, -ľka, m.; šúť- Švéd, -a, m.; Švédsko; lárny; tabuľka pavat / štiepávaf; dentský; študentstvo štvornohý; štvornožky kový švédsky taburet, -u, m., stolica štiepateľný štúdium, -ia, Str.; štu­ štvorramenný šum,-u, m.; šumeť, -í, šveholiť, -im, -ia bez operadla štíhly, -á, -é, i štíhly, dijný štvorspev, -u, m. •ria; šumivý švihák, -a, m. tade / tadiaľ -a, -e; štíhlosť / ští­ študovať štvoruholník, -a, m. šumný = krásny švihať, -ám, -ajú; švi­ Tadeáš, -a, m. hlosť študovňa i študoveň, štvorý šunka, -y, ž.; šunkový hadlo; švihnúť ťah, -u, m. štikútať(sa) = čkaf sa; -vne, ž. štvorylka, -y, ž. šupa, -y, ž. (z nem.), švík (dem. od šev), -a, ťahadlo, -a, str. štiknúf sa šťuchať, -ám, -ajú štvrť, -ti, ž.; štvrtina; slupka; šupina; šupi­ m.; švíček, -čka ťahať, -ám, -ajú; ťa­ štípaf, -em, -u; (u)- štuka, -y, ž., sadrová štvrtka natý švitoriť, -im, -ia; švi- havý; ťahanie; tiah­ štipnúf; (u)štipovať ozdoba; štukatér štvrtohory, -hôr, ž.; šúpať, -em — lúpať torivý nuť štipendium, -ia, str.; šťuka, -y, ž. (ryba) štvrtohorný šura, -y, ž. = hus; šu- ťahotná, lepšie tehotná štipendijný; štipendi­ štopef / štupeľ, -pľa, štvrtok, -tka /-tku, m.; rička T, Ť. =• samodruhá (žena) sta, -u, m. m. (z nem.), správne štvrtkový Šurany, -rian, m. pomn. taille (v slov. vyslov. štipka, -y, i. = špetka zátka štvrt'ročie, -ia, str. šústať, -am, -ajú; šust- t. j. — to jest tajla), -e, ž., strih, štipľavý Štúr, -a, m.; Štúrovci štvrťročný núť t. m. = tohoto mesiaca vzrast tela v páse štít, -u, m.; štítok, -tku; (blízki príbuzní Štú­ štvrtý šuškať, -ám, -ajú t. r. = tohoto roku tajiť, -im, -a štítny; štítkový rovi); štúrovci (prí­ štýl, -u, m., sloh; šty- šušlačky, -čiek, ž., trie­ t. zv. = takzvaný tajnosnubný štítiť (niekoho), -im, vrženci Ľudovíta Štú­ lista; štylistika; štyli­ sky ta (prisl.) tajný -ia; štítiť sa (nieko­ ra); štúrovský; štú­ zácia ; štylizovať šušlat, -lem, -lú; šu- tabačník, -a, m. tajomník, -a, m.; tajom­ ho); štítivý rovci n a štyri, pre m. živ. šty­ šlavý tabak, -u, m.; tabako­ níčka; tajomníčky Štítnik, -a, m. štúrať, -am, -ajú; štúriť ria, g.,l. štyroch, d. Šútovo, -a,str.; Šútov- vý; tabačenkaŕ taba­ tajomný štoček, -čka, m. štváč, -a, m.; štváž­ štyrom, i. štyrmi ský vodopád tierka tajomstvo, -stva, str.; štóla, -y, ž. sky štyricať; štyriciaty; šty- šváb, -a, m. (hmyz) tabela, -y, ž.; tabelarny mn. g. tajomství 298 299

Tajov, -a, m. tamburína, -y, ž., i vúk, zvaný podľa me­ ťažkomyseľný telegrafný; telegrafo- tempo, -a, str., časová tak; tak tak tamburica (hudobný sta Tarenta; národ­ ťažký; ťažko; ťažší; vať miera, rýchlosť takmer i temer nástroj) ný tanec taliansky) ťažšie telegram, -u, m. ten, tá, to takrečený = takzvaný; tamojší, -ia, -ie tarasiť, -im, -ia ťažný; ťažnica teleologia, -ie, i., náuka tenčiť, -ím, -ia takrečeno tampón, -u i -a, m, tárať, -am, -ajú; tarač, ťažoba, -y, ž. o účelnosti sveta; te- tendencia, -ie, i., úmy­ takt, -u, m., miera ča­ vatová vložka -a, m.; táradlo; tára­ teatrálny, divadelný leologický sel, snaha; tendenčný sová, jemnocit; takt­ tamtade nina teda / tedy; iné je vtedy teleskop, -u, m., ďale­ tender, -dra, m. ný; taktovka tamten tárať sa, -am, -ajú tehda / tehdy = vtedy; kohľad tenký; tenko; tenší taktiež tamže ťarcha, -y, ž.; ťarcnový tehdajší = vtedajší teleso, -a, str.; telies- tenor, -u, m., vysoký taktika, -y, ž., umný tancovať, -ujem, -ujú; ťarchavá, lepšie tehot­ tehla, -y, ž.; tehlový; ko; telesný hlas mužský; teno­ postup; taktický tancúvať ná, samodruhá (žena) tehelný; teheleň / te­ teliť sa rový; tenorista taký tančiť, -ím, -ia tarifa, -y, ž., sadzba, helňa tefná (krava) tento, táto, toto takzvaný = takrečený tanec, -nca, m.; taneč­ ceník; tarifný tehliar, -a, m.; tehliar­ telnatý, korpulentný tenučký takže ný; tanečník; taneč­ tarok, -u, m. (karty) sky telo, -a, str.; tielko; te­ tenže, táže, tože talár, -a, m. nica tasiť, -im, -ia tehlica, -ce, ž.; tehlička lový; telesný; Božie Teobald, -a, m. talent, -u, m.; talento­ tangenta, -y, i. = tyčná tasomnica, -ce, i. tehotná = samodruhá telo (sviatok) teodolit,-u,/n. (pristroj vaný priamka, tyčnica (čes. ťať, tnem, tnú; tni, tnite; (žena) telocvičňa, -e, ž. na meranie uhlov) Talian, -a, m. = Ital; Ta­ tečna) ťal; fatý technik, -a, m.; technic­ telocvik, -u, m.: telo­ Teodor, -a, m.; Teo- liansko = Itália (v sta­ tangovaf, dotýkať sa tata,-u, m.; tatík; tatko; ký; technika cvičný dora, -y, i. roveku) ; taliansky = tanier, -a, m.; lok. ta­ tatíček; tatíčko; tatuš technológia, -ie, ž., ná­ telurium, -ia, str.; te- Teofil, -a, m. italský; taliančina = nieri, mn.n.,a taniere; Tatár, -a, m.; tatársky uka o spracovaní su­ lurický, zemský teogonla, -ie, £, náuka italština tanierik Tatry, Tatier, z. mn.; rovín ; technologický téma, -ata i -atu, str., o pôvode bohov talizman, -u, m., o- tanistra, -y, ž.; tani- tatranský teint (čítaj ten), -u, m., alebo téma, -y, ž., teokracia, -ie, ž., vláda chranné kúzlo stierka tautológia, -ie, ž., hro­ pleť predmet, látka; tema­ kňazská; teokratický talmi, str. neskl. (slia- tank, -u, m, nádržka; madenie slov tohože teizmus -zrnu, m., viera tický teológia, -ie, ž., boho­ tina 90°h medislO°lo obrnený vojenský významu v Boha temä = temeno, -a, str.; slovie ; teológ, boho­ zinku); talrnový; tal- automobil ťava, -y, ž. = veľblúd; tekať; tekavý temenný; temienko slovec; teologický movina tantiéma, -y, i., podiel faví, -ia, -ie Tekov, -a, m.; tekov­ temer (vyslov te- s tvr­ teória, -ie, ž., návod, talmud, -u, m.; talmu- z čistého zisku taxa, -y, ž.; taxovať ský; Tekovská stolica dým f) názor (vedecký), ná­ dista, -u, m. tanúť, -nie, -nú (na taxameter, -tra, m. tekutina, -y, ž. temneť, -ie, -ejú uka; teoretik; teore­ tam (prisl.); tamojší; mysli) taxatívny, výčtový, me­ tekutý temnica, -ce, ž. = ža­ tický tamtaďe; tam von; ťapať, -ám i -em; fap- novitý tekvica, -ce, ž. lár tep, -u, m. = pulz; tep- tamže; tamodtiaľ, ta- I kať taxátor, -a, m. tefa,-aťa, str.; teľací; temný; temnosť; tem­ na; tepaf, -em, -eš, tĺcť modtade tapeta, -y, i., čalún na ťažadlo, -a, str. teľacina; teliatko nota Teplá, -ej, ž. (osada) tamariška, -y, i. (ker) stenu; tapetový ťažba, -y, ž. telefón, -u, m.; telefo­ temperament, -u, m.; Teplice, -líc, ž. pomn. tambor, -a, m., bube­ tapír, -a, m. (zviera) ťažište, -sťa, / ťažisko, nický ; telefonista; te­ temperamentný Teplička, -y, ž. ník tára, -y, ž., váha obalu -a, str. lefonistka; telefónny temperatúra, -y, ž., te­ teplomer, -u, m. tamburáš, -a, m.; ťam- tovaru ťažiť, -im, -ia; tažidlo telegraf, -u, m.; tele­ plota teplý; teplo; tepelný; burášsky tarantela, -y, ž. (pa-' ťažkať, -ám, -ajú grafický; telegrafista; templár, -a, m. tepleť; teplota 300 301 tepna, -y, ž.; tepenný terpentín, -u, m.; ter- tetrov, -va. m.; tetrovec Tiflis, -u, m.; tifliský tkalcovňa i tkáčovňa, tlstý teprv pentínový text, -u, m. Tigris, -idu, m. (rieka); -ne, ž. tlupa, -y, ž. terajší (od teraz) Terpsychora, -y, ž. textílie, -ií, ž. pomn., tkaň, -e. ž. = tkanivo, tma, -y, i.; tmár terakota, -y, ž., pále­ (múza tanca) tkáčske výrobky; tex­ ale tyger, -gra (zviera) tkanina tmavočervený ná hlina Terst, -u, m.; terstský; tilný, tkáčsky Tichomír, -a, m. tkanica, -e, ž.; tkanička tmavý; tmavší i tma- terapia, -ie, ž., liečenie, Terstský záliv téza, -y, ž., veta tichý; tichší; tichučký; tkať, -ám, -ajú; tkávať vejší liečba tes, -u, m. Thalia, -ie, ž. (múza ticho; Tichý oceán tkveť, tkviem, tkvejú; tmel, -u, m., lepšie než terasa, -y, z. tesák, -a, m. divadelná) tikaf, -ám, -ajú; tik- tkvel git; tmeliť, lepšie než teraz; terajší tesár, -a, m.; tesársky Themis, -idy, ž. núf; tikot (hodin) tlač, -e, ž.; tlačový gitovať terceto (ce čítaj ce, nie tesať, tešem, tešú; teš; Thermopyly, -pyl, ž. Timot i Timotej, -a, m. tlačiar, -a, m.; tlačiar- tmiť sa, tmí sa če), -a, str. (skladba tešúc; tesal; tesaný pomn. tinktúra, -y, ž. toaleta, -y, ž. pre tri hlasy al. ná­ tesklivý; tesklivosf; Thesalia, -ie, ž.; the- tiráda, -y, i. sky; tlačiareň i tla- toast, -u, m., prípitok; stroje) teskný, teskno (prisl.) salský tis, -u, m.; tisina; ti­ čiarňa tlačiť, -im, -ia; tlačie- toastovať tercia, -ie, ž.; tercián; = clivý, clivo Thrácia, -ie, ž.; thrácky sový vať Tobiáš, -a, m. terciánka tesnina, -y, ž. Thukydides, -da, m. Tisa, -y, ž.; tiský tlačivo, -a, str., čes. ti- tobôž = tým viac, tým tercina, -y, ž. (básnická tesnopis, -u, m. tchor, -a, m. tisíc, -a, m.; dva tisíce, skorej forma) tesný tiahnuť, -nem, -nu; päť tisíc; tisíci,-a,-e; skopis tlak, -u, m. točiť (sa), -im, -ia; to- terem, -u, m. — dvo­ test, -u, m., svedectvo, fahať tisícina tlakomer, -ú, m. čievať; točitý rana, sieň preukaz; testovať tiara (trojslab.), -y, i., tisícka, -y, ž. tlakostroj, -a, m. točná, -y, ž. = pól, -ti, terén, -u, m, útvar pôdy, tesť, tesfa, m. (mužovi koruna pápežova tisíckrát tlapa, -y, ž. = dlaha m.; točnový kraj ženin otec); testiná, tiaž, -e, ž- = ťarcha; tisícnásobný Terézia, -ie, ž.; tere- -ej, ž. (mužovi ženi­ iné je tiaž = ťažšie; tisícoraký či dlapa; tlapka tóga, -y, ž. ziánsky na mať) najtiaž = najťažšie tiskať, -ám, -ajú; ale tlapkať, -ám, -ajú; tohoročný teritórium, -ia, str., testament, -u, m., zá­ Tibet, -u, m.; tibetský stískať tlapnúť tok, -u, m. územie; teritoriálny, vet; testamentárny; tiecť, tečiem, tečú tisnúť, -nem, -nú tlapkavý Tokaj, -a, m.; tokaj­ územný testátor (kto robi zá­ tieň, -a, m. = stien; Tisovec, -vca, m.; ti- tĺcť, tlčiem, tlčú; tlč, ský; tokajčina tlčte; tlkúc; tĺkol; tokár,-a, m., sústružník; termín, -u, m., lehotaj vet) tieňava; tienistý sovský; Tisovčan, Ti- názov; terminológia, Tešín, -a, m.; Tešín- tienidlo i stienidlo, -a, sovčanka tlčenie tokáreň i tokárňa; to- názvoslovie sko; tešínsky str. tíš, -e, ž. treskot, -u, m. káriť termit, -a, m. (druh tešiť, -im, -ia; tešiteF; tieniť, -im. -ia, stienif tisina, -y, ž. tlef, tliem, tlejú; tlej; tolerancia, -ie, ž., sná- mravcov) tešievať tienohra i stienohra, tíšiť, -im, -ia; tišiteľ tlejúc šanlivosť (nábožen­ ská, národná ap.); to­ termofor, -u, m. (pri­ tešia, -ly, i tešlica, -ce, -y, ž. tíško = potichučky tlieskať, -am, -ajú; stroj, udržujúci dlho i., tesárska sekera tieseň, -sne, i. titan, -a, m., obor; ti- tlesknúť lerančný patent; to­ teplo) teta, -y, ž.; tetka, tetička, tiesňava, -y, ž., tesné tanský; titanizmus tĺk, -u, m. lerantný, snášanlivý termometer, -tra, m., tetuška miesto, súteska, tes­ titul,-u, m., názov, hod­ tlkot, -u, m. tolerantný, snášanlivý teplomer tetan, -u, m., kŕč, nina nosť; titulatúra; titu- tlmiť,-im, -ia; tlmený; toliar, -a, m.; iné je teror, -u, m., násilné stŕpnutie tiesniť (sa), -im, -ia; lárny; titulný tlmenie dolár (americký pe­ zastrašovanie; tero­ tetiva, -y, ž. (na kuši, tiesnivý Titus, -ta, m. tlmočiť, -im, -ia niaz) rista; terorizovať luku; i v geom.) tiež; taktiež tkáč, -a, m.; tkáčsky; tlmočník, -a, m. tofký; toľko, toľmé; tkáčstvo tlstnúť, -nem, -nú toľkonásobný; toľko- 302 303

raky; toľkokrát = toľ­ toť, to hľa, to práve, to transferovať, preložiť trať, -tí, ž. = želez­ tresť, -ti, ž. výťažok, Trident, -a, m.; trident­ ko ráz teraz transkripcia, -ie, ž., nica; traťový extrakt ský Tomáš, -a, m.; tomáš- totálny, úplný prepísanie; transkri­ tratiť, -im, -ia; tratie- trestať, -ám, -ajú, i tricať. triciati; č. rad. sky toten, totá, toto bovať vať trescem, -cú; trestá- trictaty, -a, -e; trica- Tomáš ovce, -viec, ž. totiž translátor, -a, m., pre­ tráva, -y, ž.; travina; vať; trestanec tina; triciatka; tricia- mn. totožný; totožnosť kladateľ trávička; trávnatý; trestuhodný tok, -tku, m.; triciat- tombola, -y, ž., verej­ tovar, -u, m.; tovarový transmisia, -e, i., pre­ trávny; trávnik; tráv­ trešťať, -im, -ia nik; tricatoraký; tri­ ná hra loterná továreň i továrňa, -rne, vod (remeňový) nica treť, trém, treš, trú; tri. cať ráz, tricaťkrát tón, -u, m.; tónina ž. transparent, -u, m., traverza, -y, ž., priečka trite; trel; trený /tre­ tricaťročný tona, -y, ž., 10 q továrnik, -a, m.; továr­ priesvitný obraz travič, -a, m. (od trá­ tý; treť biedu; trecí trieda, -y, ž.; triediť; tôňa, -ne, ž. = tieň i ničky transpirácia, -ie, ž., vy­ viť); travička (žena) -ia, -ie; trecia plocha triedič stien tovaryš, -a, m.; tova- parovanie, dýchanie trblietať sa, -ta i -ce; tretí, -ia, -ie; po tretie; triedny; triednictvo tomíť, -niem, -nú ryšský; tovaryšstvo; kožné trblietavý tretiak, tercián; tre­ trieliť, -im, -ia = bežať topánka, -y, ž.; topá- tovaryšiť transplantácia, -ie, ž., trčať,-im, -ia; trčievať tiačka, terciánka; tre­ tríenlum, -ia str., troj- nočka toxikologia,-ie, ž., ná­ presadenie treba tica; tretina ročie; trienálka topás, -u, m.(drahokam) uka o jedoch transport, -u, m., pre­ trebárs treťohorný trieska, -y, ž.; triesočka topický, miestny tradícia, -ie, ž., ústne mávka, doprava Trebiš>v, -a, m. Trevír, -a, m.; trevír- trieskať, -am, -ajú; topiť, -im, -ia; topievaf podanie; tradičný transverzálny, priečny tréma, -y, ž., trasenie, sky tresknúť topografia, -ie, ž., mie- trafika, -y, ž.; trafikant; tranzito, -a, str., prie­ strach; trém istá trh, -u, m ; výkladný a trieslo, -a, str. (v kože- stopis; topografický trafikantský voz, prevezenie tova­ trén, -u, m., vozatajstvo dobytčí trh; trhový; lužstve); trieslovina topof, -oľa, m.; topoľový tragédia, -ie, ž., trú- ru cez iné územie; Trenčín, -a, m.; Tren­ trhovec; tržný; trž­ triezvy Topofčany, -čian, m. chlohra; tragéd, -a, tranzitný, prievozný čan; Trenčianka; tren­ nica trigonometria, -ie, ž. pomn.; Topoľčanec; m. tranzitívny, prechodný čiansky; Trenčianska trhať, -ám, -ajú; trh­ trichína, -y, ž., svalovec Topoľčianka; topoľ­ tragika, -y, ž.; tragický trapista, -u, m. stolica, župa lina trikolóra, -y, ž., stužka čiansky; Topoľčian­ trachom, -u, m., zrnitý trápiť, -im, -ia; trá- trenér, -a, m., cvičiteľ; tri - viď traja; Tri tiojfa'-ebná ky, -nok, ž. pomn. zánet očnej spojivky pievať; trapič; trá- trénovať krále (sviatok) trikot, -u. m.; trikotový topor, -a, m. traja, m. živ., tri, m. piteľ trepácka, -y, ž. (žena, trias, -u, m., triasový trikráfový / trojkráľový tóra, -y, z., zákon neživ., ž. a str.; g., Ĺ tráplivý; trápny ktorá trepe ľan alebo útvar trikrát - tri razy Mojžišov troch,d. trom, /.tromi trapy, -ov, m. mn. = konope) triasť, trasiem, trasú; trilion, -a, m. torba, -y, ž. Trajan, -a, m. útrapy; zväčša len trepaf, -em, -ú; trepá- triasol; trasievat trilógia, -ie, ž., súbor Tornafa, -le, ž. traktát, -u, m., rozpra­ lok. v trapiech (bol, vať; trepot; trepotať, triaška, -y, ž., trasenie, troch samostatných torpédo, -a, str.; tor- va žil v trapiech) -cem, -ceš horúčka, zimnica diel, obsahom súvi­ r pédový; torpédovaf tramvaj, -e, ž., mest­ traskavina, -y, ž., vý­ tresk, -u, m., treskot; tribún, -a, m. siacich torta, -y, ž. ská dráha bušná látka; traska- tresknúť; trieskať tribúna, -y, ž., rečnište trímať, -am, -ajú / -em, tortura, -y, ž., mučenie transakcia, -ie. ž., pre­ vý treska, -y, ž. (ryba) tribunál, -u, m., «údny -u =držať Torysa, -y, ž. vod, pokonanie trasfavý treskúci, -a, -e; treskú­ dvor trinásť, trinásti; č. rad. torzo, -a, str., zlomok transatpský, zaalpský trasorítka, -y, ž. ca zima tribunát, -u, m., úrad trinásty Toskána, -y, ž.; tos- transcendentálny, nad- trasovisko, -a, str. = trest, -u, m.; trestný; tribúnsky trinom, -u, m., trojčlen kánsky smyselný rašelinište trestnica tribút, -u, m., poplatok trio, -ia. str. (tretia 304 305

čiastka hudobnej trojčlenný; trojčlenka trova, -y, ž.; troviť trúchliť, -im, -ia; trú­ tuha, -y, i. = túžba túra, -y, i., cesta skladby) trojdenný trpaslík, -a, m. chlivý; trúchliveť tuhnúť, -nem, -nú turák, -a, m. (starý triolet, -u, m. (v hudbe) trojdielny trpelivosť / trpezlivosť, trúchlohra, -y, ž. tuhý, tuhší; tuhosť medený peniaz); tu- Tripolis, -isu, m.; tri- trojfarebný /' trojbarev­ -sti, ž. trúchniveť, -ie, -ejú tuja, -e, ž. (ker alebo ráčik polský ný trpelivý i trpezlivý trufo, -a, m. stromček) Turany, -rian, m. tri razy = trikrát trojhlavý trpeť, -im, -ia; trpie- trus, -u, m. tuk, -u, m,; tukovitý; pomn.; Turanec;Tu- triumf, -u, m., oslava trojhrafl, -u, m.; troj- vať; trpiteľ; trpitef- trúsiť, -im, -ia tukový; tučný; tuko- rianka; turiansky víťazstva, víťazný hranný ka truskavec, -vca, m- viny, -in, ž. pomn. turbácia, -ie, ž., zne- jasot; triumfálny; trojhvezdie, -ia, str. tŕpka, -y, i. = črem- trust (čítaj trast), -u, ťukať, -ám, -ajú; ťuk­ pokojovanie triumfátor trojica, -e, ž.; svätá cha (strom i plod) m., kartel núť turban, -u, m. triumvirát, -u, m., vláda Trojica trpký; trpkosť trváci, -a, -e = trvalý; túla, -y, ž. (smes strie­ turbína, -y, z. troch mužov trojitý =s= trojnásobný tŕpnuť, -nem, -nu trvanlivý bra, medi, olova a turbulentný, nepokoj­ triviálny, všedný, oby­ trojjediný trpný trvať, -ám, -ajú; trva­ síry); tulový ný, búrlivý čajný trojka, -y, i. trsť, -sti, ž.; trstie, -ia, júci Túla, -y, ž. (ruské Turčiansky Sv. Martin; trlica, -e, ž. trojklaný (na pr. nerv> str.; trstina; trstený; trylok, -lku, m.;trylko- mesto) turčianskosvätomar- trmácať, -am, -ajú trojkráfový i trikráľový trstenica vat (slávik trylkuje) tulák, -a, m.; tulácky tinský trma vrma, -y, ž. trojlist, m., trojlístok; Trstená, -ej, ž. trýzeň, -zne, i. túlať sa, -am, -ajú; tú- Turčín, -a, m. = Turek; tŕň, -a, tu,; tŕňový; trojlistý trúba, -y, ž.; trúbka tryzna, -y, ž., posmrtná lavať sa z túlávať sa;. mn. č. Turci tŕnistý trojmesačný trubač, -a, m. oslava túlavý Turek, -rka, m.; Tur- Trnava, -vy, ž.; Trna- trojmo trubadúr, -a, m., juho- trýzniť, -im, -ia; trý- tuleň, -a, m.; tiilení, kyňa; turecký; Tu­ van, Trnavanka; tr­ trojnásobný f rancúzsky stredoveký znitef -ia, -ie recko; turečtina navský trojnožka, -y, i. spevák tržba, -y, ž. tulipán, -a, m. Turice, -ríc, ž. pomn. trnie, -ia, str. trojosí, -ia, -ie trúbefa, -le, £.; trúbeľ- tržište, -šťa, str., trho­ túliť (sa), -im; -ia; tú- (sviatky); turíčny trofej, -e, ž., víťazné trojpofný ka visko lievať Turiec, -rca, m.; Tur- znamenie, korisť trojrohý trubica, -ce, ž-; trubička tržnica, -ce, ž. tunajší viď tu čan; Turčianka; tur­ trocha i trochu (prisl.) trojspolok, -lku, m. trúbiť; trúbievať tržný tunel, -a, m. čiansky = troška / trošku trojstenný truc — nem., správne tu; tuná; tunajší; tuto tunika, -y, ž., spodný turista, -u, m.; turisti­ trochej, -a, m.; trochej- trojstranný vzdor; trucovitý, tuba, -y, ž., trubička, odev starých Rima­ ka; turistický ský trojštvrtný (takt) vzdorovitý rúrka; tubička nov Turkyňa, -ne, ž. Troja, -e, ž.; Trojan; trojuholník, -a, m. trud, -u,*w., práca, ná- tuberkulóza, -y, ž., su­ Tunis, -u, m.; tuniský turmalín, -na, m. (ne­ trójsky, trojanský trojzub, -a, m.; trojzu- . maha; trudiť sa; choty, suchotiny; tu­ tupeť, -iem, -ejú (pod- rast) trojačka, -y, ž. (nádo­ bec trudný berkulózny, suchoti- metné, na pr. nože turnaj, -a, m. ba) trón, -u, m.; tróniť trúd, -a, m. (včela); nársky tupejú) turnér, -a, m., nemec­ trojaký tróp, -u, m.; trópy, -ov, trúdovina tucet, -cta, m.; tuctový tupiť, -im, -ia; tupievať ký borca trojbarevný i trojfareb­ m. pomn.; tropický trudnomyseľný tučiť, -im, -ia = kŕmiť tupouhlý turniket, -u, m. ný trosky, -siek, ž. mn. trúfať, -am, -ajú; ťrú- tučneť, -iem, -ejú tupý; tupo; tupejší turnus, -mu, m., obeh, trojčatá, -čiat, trojčiat- troška / trošku = tro­ fanlivý tučný tur, -a, m. zamieňanie, pravidel­ ka, -tok, trojčence, cha i trochu (prísl.) truhla, -y, ž.; truhlica; tuha, -y, ž., grafit (ne­ Tura, -ej, ž.; Stará Tu­ ný postup -niec, str. pomn. troška, -y, ž. truhlička rast); tužka ra, Tura Lúka (osady) Turzovka, -y, ž. (obec) 20 306 307 tuš, -u, jn. (čierna vať; tvorenie; tvori­ tymol, -u, m. (chemická ublížiť, -im, -ia; ubli­ učený; učenosť uderiť, -im, -ia=udreť; farba) vý; tvorivosť látka) žovať účes, -u, m. udierať tušiť, -ím, -ia; tušenie = tvrdiť, -im, -ia; tvrde­ tympany, -nov, m. úbočie, -ia, str. učesať, -šem, -šú údes, -u, m. = zdese­ predtucha; tušievať nie; tvrdievať pomn. (hud. nástroj) úbohý účet, účtu, m. nie tutlať, -em, -ú /' -ám, tvrdnúť, -nem, -nú typ, -u, m., víz, znak, úbor, -u, m. — oblek učilište, -fa, str. udiarefl i udiarňa, -rne, -aj ú tvrdohlavý vzor; typický úbožiak, -a, m.; úbo- účin, -u, m.; účinný; ž. tútor, -a, m., poručník tvrdošijný typograf, -a, m., sadzač žiatko účinok udica, -ce, ž.; udička túz, -a, m. (v kar­ Tvrdošín, -a, m.; Tvr- tyran, -a, m.; mn. n. ubrať, uberem, uberú; účinkovať udidlo, -a, str. tách) došan, Tvrdošianka; tyrania; tyranský; uberať* účinlivý údiť, -im, -ia; údievať; tuzemský, spr. domáci tvrdošiansky tyranstvo ubúdať, -am, -ajú; u- učiť, -im, -ia niečomu; údenár; údenársky; túžava, -y, ž. (to, čo je tvrdozrnný týrať, -am, -ajú budnúť učiť sa niečomu; u- údenárstvo; údenie; tuhé, na pr. pálenka, tvrdý; tvrdo; tvrdší; tyrkys, -a, m. (drahý úbytok, -tku, m. čievaf údený; údenina; udia- zima) tvrdosť kameň) ubytovať; ubytovateľ; učiteľ, -a, m.; učiteľka; reň i udiarňa túžba, -y, ž.; túžobný tvrdz, -e, ž., pevnôsťka Tyrolčan, -a, m.; Ty- ubytovací učiteľský; učiteľstvo údiv, -u, m. i túžebný tvŕdza, -ze, ž., ťažký rolsko; tyrolský ubývať = ubúdať učtáreň i učtárňa, -rne udláviť, -im, -ia túžiť (sa), -im, -ia; o- čas, núdza, tieseň tyť, tyjem, tyjú = tučnef úcta, -y, ž.; úctivý; úcti­ účtovať; účtovací údobie, -ia, str. = ob­ tužovať (sa) ty — nom.; iné je ti týždeň, -ždňa, m.; mn. vosť účtovník, -a, m.; účtov­ dobie túžiť, -im, -ia (po nie­ (dat), na pr.: ...ty č. týždne (/ nedele); uctiť, -im, -ia; uctie­ nícky ; účtovníctvo udobriť, -im, -ia čom); túžiť sa, žalo­ mi nedáš, ani ja ti týždenný; týždeník vať učupiť sa, -im, -ia, skrčiť údolie, -ia, str.; údolný vať sa, sťažovať si; nedám účasť, -sti, ž.; účastný; sa, schúliť sa udomácniť (sa),-im, -ia (brat) sa mi túži = tyč,-e, ž.; tyčka, -y, ž.; U, Ú. účastník úd, -u, m. udreť, -drem, -drú; u- žaluje sa mi tyčný (na pr. bod) účastina, -y, ž., akcia; údaj, -a, m.; údajný; dierat tužka, -y, ž. = ceruzka tyčinka, -y, ž. u (predl. s g.): u- účastinný, akciový; údajne udržať, -im, -ia; udr­ tvar, -u, m. týčiť, -im, -ia (predp.) účastinár; účastinár- udalosť, -sti, z. žiavať; udržovať tvár, -i, ž.; tvárička tyčnica,-e, ž. (tangens) ubehať, -ám, -aj ú; ubeh­ sky;'účastinárska udať, -ám, -ajú == ozná­ udusiť, -im, -ia; udú- tváriť sa, -im, -ia; týfus, -fu, m ; týfový núť spoločnosť, akcionár­ miť; udávať; uda­ šať tvárievať sa tyger, -gra, m.; tygrica ubehlík, -a, m. ska spoločnosť vač; udavačstvo; uda- udýchať sa, -am, -ajú tvárny; tvárnosť tykadlo, -a, str. úbeľ, -a, m. = belosf; učebnica, -e, ž.; učeb­ vateľ = udychčať sa, -im, tvaroh, -u, m.; tvaro- tykať, -ám, -ajú (ho­ úbeľový nicový udať sa, udá, udajú; -ia; udýchaný žok 2 tvarožtek; tva- voriť ty); tykávať ubezpečiť, -im, -ia; u- učebný udalo sa udymený = začadený rožný; tvarožník týkať sa, -am, -ajú; tý- bezpečenie; ubezpe­ účel, -u, m. = cieľ, pri­ udatný; udatnosť úfanlivý tvaroslovie, „-ia, str. kavať sa itýkávaf sa; čovať meranosť ; účelný == udavač, -a, m.; uda- úfať, -am, -ajú v nie­ tvoj, -a, -e čo sa toho týka i ubičovať primeraný vačský; udavačstvo koho, v niečo; úfať sa tvor, -a, m.; tvorstvo tyče ubiediť, -im, -ia; ubie­ učeň,-čňa, m.; učnica; udáviť, -im, -ia niečomu tvorba, -y, ž. tyl, -u, m., jemná tka­ dený učňovský údel, -u, m ; údelný úfnosť, -sti, 2. tvorca, -u, m.; tvorky- nina; tylový ubikácia, -ie, i., ubyto­ učenec, -nca, m. udeliť, -im, -ia; udie­ ugorka i uhorka, -y, ž. ňa tylo, -a, str. — väzy (č. vanie; ubikačný učeník, -a, m.; učeníč- ľať; udeľovať uhádnuť, -nem, -nu tvorčí — tvorivý tyl, m.); tylový ubiť, -bijem, -bijú; ubi­ ka; učenícky úder, -ru, m.; úderný uháňať, -am, -ajú tvoriť, -im, -ia; tvorie- tymián, -u, m. tý; ubíjať učenlivý Uderiná, -ej, ž. uhasiť; uhášať; uhas- * 308 309

núť; uhasínať; uha­ uhol, -hla, m.(vmerbe); zú; uhrýzať; uhryz­ uistiť, -im, -ia; uisťovať ukolísať, -sem, -šu; u- uľahlina, -y, ž. (uľahla sil som al. uhášal uholnica (nástroj, núť ujarmiť, -im, -ia; ujaŕ- kolísavať í ukolísá- zem) som oheň; ale oheň ktorým sa merajú u- uhýbať (sa), -am, -ajú, mený vať uľahnúť, -nem, -nú; u- uhasol (zhasol) al. hly); uhlový, uholný i uhýnať (sa) (od ujať.ujmem; ujatý; ují­ úkon, -u, m. lihovať uhasínal (zhasínal) = nárožný uhnúť); uhybovať(sa); mať ukonať (sa), -ám, -ajú, ulahodiť (sa), -im, -ia uhladiť, -im, -ia; uhlá- uhoľ, -hľa, m. (v peci); uhýbavý ujavniť, -ím, -ia = uve­ unaviť (sa); ukona- ulakomiť sa, -im, -ia dzať uhoľný; uhľový; uhoľ­ uchádzač, -a, 777.; uchá­ rejniť; ujavňovať ný ulamovať; ulámať úhľadný natý ; uhoľnica (ko­ dzačka ujec, -jca, m., materin úkor, -u, m. = pohana, ulán, -a, 777.; ulánsky uhlastý = hranatý mora na uhlie) uchádzať sa, -am, -ajú brat; ujček; ujčiná, potupa ulapiť, -im, -ia = u- úhlavný uholník, -u, m., uhol­ uchatý (neživ.), uša­ žena ujcova; ujo; ukoristiť, -im, -ia chytiť uhliar, -a, m.; uhliar- ný kameň tý (živ.) ujko ukradnúť, -nem, -nú = úľava, -y, ž. — správne sky; uhliareň/uhliar- úhona, -y, ž. = poškvr- uchlácholiť, -im, -ia ujednostajniť (sa), -im, ukrast; ukradol úleva ňa na, škoda; bez úho­ ucho, -a, str.; mn. č. -ia (na niečom) = u- ukradomky = úktadky, uľaviť, -im — správne uhličitan, -u, m. ny; bezúhonný uši, uší i ušú, ušiam, jednotiť (sa), shod- ukradmo, kradmo uleviť; uľavovať, uhličitý; kyselina uhli­ Úhor, -hra, m.; Uhor­ ušiach, ušima; uchá, núť (sa), ustáliť (sa) Ukrajina, -y, ž.; Ukra­ správne ulevovat čitá sko = Uhry, Uhier, úch, uchám, uchách, ujesť, ujem, uje, uje- jinec; ukrajinský uleteť, -im, -ia; uletat uhlie, -ia, m. ž. pomn.; uhorský uchami (77a or. na dia; ujedať ukrátiť, -im, -ia; ukrá- úleva, -y, ž. uhlík, -a, m. (prvok, úhor, -a, m. (ryba) hrnci); uško ujma, -y, ž. cať, ukracovať uleviť, -im, -ia; ulevo- carbonium); uhlíček, úhor, -u, 777., roľa ladom uchodiť,-im, -ia; uchá­ ujsť, ujdem, ujdú; ušiel ukričať, -im, -ia vať -čka; uhličitý ležiaca; úhoriť dzať ukameňovať ukrivdiť, -im, -ia; u- uležať sa, -im, -ia uhľohydrát, -u, m. uhorka i ugorka, -y, uchopiť, -ím, -ia úkaz, -u, 77?. krivďovať uliať, -lejem, -lejú; u- uhlomer, -u, m. ž. uchovať, -ám, -ajú = ukázať, -žem, -žu; uka­ ukrižovať; Ukrižovaný lievať uhľovodík, -a, m. uhrabať, -em, -ú; u- uchrániť; uchovávať zovať; ukazovák; u- = Ježiš Kristus ulica, -e, ž.; ulička; u- uhlový = nárožný hrabávaf uchvátiť, -im, -ia; u- kazovateľ úkrop, -u, m. ličný; uličník; ulič- uhlový = z uhlia; uhoľ­ úhrabky, -ov, m. mn. chvacovať ukážka, -y, ž. ukrotiť, -im, -ia; ukra­ nica né bane úhrada, -y, ž.; úhrado- úchvatný úklad, -u, 777., osídlo, covať úlisný; úlisnik uhnať, uženem, uženú; vý uchýliť sa, -im, -ia, nástraha; úmluva; ukrutný; ukrutník; u- ulita, -y, z., škrupina uháňať uhradiť, -im, -ia; uhra­ uchyľovať sa úkladný krutnosť slimáka uhniezdiť sa; uhniez- dený úchylka, -y, ž. ukladať; ukladací; u- úkryt, -u, m. ulízať, -žem, -žu; ulizo- dený uhriať sa, uhrejem sa; úchylný kladač ukryť, ukryjem, ukryjú; vať uhnúť (sa),uhnem,uhnú; uhriaty úchylok, -lku, m., útu­ úklon, -u, m. ukrývať úloha, -y, ž. uhýnať i uhýbať (sa); úhrn, -u, m.; úhrnný lok ukloniť sa, -im, -ia; ukryvač, -a, m.; ukry- ulomiť, -im, -ia; ulá­ uhybovať (sa) Uhrovec, -vca, m. úchyt, -u, 777., uchyte­ ukláňať sa vačstvo mať; ulamovať uhodif, -im, -ia; uhá- (obec) nie, uchopenie; úchy- ukíznut (sa), -nem, -nu úf, -a, m.; v úli; úľo- úlomok, -mku, m. dzať Uhry, Uhier, ž., pomn., tok, -ku, úchytky, ukojiť, -im, -a; ukoje­ vý uloviť, -im, -ia uhodnoverniť; uhod- = Uhorsko; d. U- -ov, 777./ prišiel len na nie; ukojiteľný; uká­ Uľa, -e, i. = Juliana úlovok, -vku, m. noverňovať; uhodno- hrám, /. Uhrách, /. úchytok = na skok, jať i Júlia úložina, -y, ž. (kotlina verňovací; uhodno- Uhrami; uhorský na chvíľu ukolembat, -ám, -ajú; uľahčiť, -im, -ia; uľah­ v horách) verňovatef uhrýzť, uhryziem, uhry- uchytiť, -im, -ia ukolembávať čovať uložiť, -im, -ia 310 311

úložnica, -ce, ž. = tý­ umlknuť, -nem, -nu Únia — Spojené štáty upamätat, -ám, -ajú; upnúť / upät, upnem, pradú; upriadaf; u- fus úmluva, -y, ž. severoamerické ?== upamätovať -ú; upínať pradený Ulrich, -a, m. umný; viď um USA. upäť i upnúť, upnem, upodozrievať, -am, úprimný; úprimnosť ultimátum, -ta, str., po­ úmor, -u, m.; úmor­ uniesť, -nesiem,-nesú; upnú; upínať -ajú uprosiť, -im, -ia; upro­ sledný návrh ný unášať úpätie, -ia, str. upokojiť, -im, -a; upo­ sený; uprositeľný ultra-(ultramaďar) — umorovať, amortizo- unifikácia, -ie, ž., sjed- úpek, -u, m. = úpal kojovať úpust, -u, m. atá-(arcimaďar) vať; umorovanie dl­ notenie; unifikačný; upeť, -iem, -ejú = kví­ upomenúť, -niem, -nú; upustiť, -im, -ia; upú­ ultramarín, -u, m., sy- hov, amortizácia unifikovať; sjednoco- liť; úpenie; úpenlivý upomenul; upomínať; šťať tomodrá farba; ultra­ umožniť, -im, -ia; u- vaf upevniť, -im, -ia; upev­ upomínanie úrad, -u, m.; úradný; marínový možňovať uniforma, -y, ž., rovno­ ňovať upomienka; upomínať úradník; úradníčka; úfuba, -y, ž. = záľuba umreť, -em, -ú; umrelý, šata ; uniformný; uni- upiecť, upečiem, uponížiť (sa), -im, -ia; úradnícky; uradníc- Ulyxes, -xa, m. = umretý; umierať foŕmovať upečú; upekať uponižovať tvo; úradovať; úra- Odysseus umrlčí; umrlčina unikať, -ám, -ajú; upínať, -am, -ajú; upí- úponka, -y, i.; úpon- dovna, -ne, ž. um, -u, m, = rozum; úmrtie, -ia, str.; úmrt­ uniknúť; unikol nadlo kovitý Ural, -u, m.; uralský umný ný; úmrtnosť unikát, -u, m., jediný upír, -a, m. = vam- úporný = urputný; ú- Uránia, -ie, ž. (múza umelec, -lca: m.; umel­ umŕtviť i umŕtviť exemplár pír porne hvezdárstva) kyňa; umelecký umučiť, -im, -ia unikum, -ka, str., jedi­ úpis, -u, m. upotrebiť, -im, -ia; u- urásť, urastiem, urastú; umeleckopriemyslový úmysel, -slu, m.; úmy­ nečnosť, zvláštnosť upísať, -šem, -šu; upi­ potrebovať; upotre- urástol; urastený umelý; umelosť selný unisono, jednohlasne sovať; upisovateľ; u- búvať; upotrebiteľ­ úraz, -u, m.; úrazový; umenie, -ia, str. umyť, umyjem, umyjú; unitár, -a, m.; unitár- pisovací ný úrazovňa, -vne, ž. umenšiť, -im, -ia; u- umývať sky upiť, upijem, upijú; upovedomiť, -im, -ia; uraziť, -im, -ia; urá­ menšovať umývač, -a, m.; umý­ univerzálny, všeobec­ upíjať upovedomovať žať úmera, -y, ž.; úmer­ vadlo, str. ný uplácať, -am, -ajú; u- upozorniť, -im, -ia; u- urážka, -y, i. ný umyváreň / umyvárňa, univerzita, -y, i ; uni­ platiť pozorňovat urážlivý umieniť si, -im, -ia -ne, z. verzitný uplakaný uprášený urbánny, mestský, sí­ umierať, -am, -ajú; unášať, -am, -ajú; u- unížiť, -im, -ia; unižo- uplatiť, -im, -ia; upla- upratať, -cem, -cú; u- delný, zdvorilý umieráčik, umieráček niesť vať titeľný; uplácať pratovaf urbár,-a / -u, m.; ur- umierniť, -im, -ia; u- únava, -y, ž.; únav­ únos, -u, m.; únosný; uplatniť (sa), -im, -ia; úprava, -y, ž.; úprav- bársky; urbariát, ur- mierňovať ný únosnosť uplatňovať (sa) ný barialista; urbariálny umiesť, -metiem,-me­ unaviť, -im, -ia; una­ unosiť, -im, -ia; uná­ úplatný; ú platnosť upraviť, -im, -ia; upra­ určiť, -im, -ia; určitý; tu; umetať vovať šať úplatok, -tku, m. vovať určovať; určovací umiestiť, -im, -ia; u- uncia, -ie, i. = 30 gra­ unúvať, -am, -ajú úplavica, -ce, ž. -= čer­ uprázdniť, -im, -ia; u- urda, -y, ž. (druh žin- miestený; umiesťo- mov; unciáíny úpad, -u, m.; úpadok; vienka (choroba) prázdňovať čice) vať undulácia, -ie, ž., vl­ úpadkový úplaz, -u, m. upreť, -em, -ú; upie­ úrek, -u, m. (od u- um'átiť, -im, -ia nenie; undulačný upadnúť, -nem, -nú; upliesť, upletiem, úple­ rať riecť); úrečivý umlčať, -im, -ia; uml­ (undulačná teória); upadať; upadanie tu; upletať uprchlík, -a, m. = u- úrez, -u, m.; úrezok; čovať iné je ondulácia, on- úpal, -u, m.; úpalný úplný; úplne behlík úrezky, -zkov umleť, umelem, umelú; dulovať (vlasy) upáliť, -im, -ia; upaľo­ uplynúť, -niem, -nú; uprchnúť, -nem, -nú urezať, -žem, -žú; ure- umletý únia, -ie, i., jednota; vať; upálenie uplývat upriasť, upradiem, u- závať 312 313 urgencia, -ie, ž., po- usedavý (plač) usmejú; usmievať sa; ustoja sa; ustály (u- vý; ústupčivosť; ústu­ uťať, utnem, utnú; uťal; súrenie; urgovať, sú­ úsek, -u, m.; úsečka; usmiaty; usmievavý stála káva) pok, -pku uťatý; utínať riť úsečný usmrtiť, -im, -ia; usmr­ ústav, -u, 77?.; ústav­ ustúpiť, -im, -ia; ustu­ útecha, -y, ž.; útešný uriadiť useknúť, -nem, -nú; covať ný povať útek, -u, T??.; iné je á- uriecť, urečiem, urečú; usekávať usnesenie, -ia, str. ústava, -y, ž.; ústavný usúdiť, -im, -ia; usu­ tok, -u urieknuť ushovoriť (sa), -im, -ia; usniesť (sa), -nesiem, ustávať sa, -am, -ajú; dzovať utekať, -ám, -ajú Urmín, -a, m. (mesto) ushovárať (sa) -nesú; usnášať (sa) ustávanie úsudok, -dku, m. utenzílie, -ií, ž. pomn., urna, -y, ž., popolnica uschnúť, -nem, -nú; u- uspať, -im, -ia; uspá­ ustavičný usušiť, -im, -ia potrebné veci urobiť, -im, -ia schol; usychat, uschý- vať; uspávací; uspá- ustaviť, -im, -ia; usta- usúžiť, -im, -ia; usu- uterák, -a, 77?. úročiť, -im, -ia; úro­ nať vadlo; uspávanka vovať; ustavujúci žovať útes, -u, 77?. = bralo čenie; úročiteľ úschova, -y, ž. úspech, -u, /n. (v škole ústavodarný usvedčiť, -im, -ia; u- utešiť, -im, -ia; uteše­ úroda, -y, ž.; úrodný; uschovať, -ám, -ajú; u- ap.) ústavoveda, -y, i. = svedčovať ný; utešiteľ; utešovať úrodnosť schovávať úspešný náuka o ústave ÚSVit, -U, 777. utiahnuť sa, -nem, -nu; arodiť (sa), -im, -ia usídliť sa, správne osa­ uspeť, uspejem, uspe­ ústie, -ia, str. = vtok usychať, -ám, -ajú uťahovať sa urodzený (titul, iné je diť sa jú = stihnúť ústiť, -i, -ia = vtekať usypať,' -em, -ú (do- utiecť, utečiem, utečú; urodený) úsilie, -ia, str.; úsilrrý uspokojiť (sa), -im, -a; ustláť, -stelem, -stelú; kon.); usýpať (ne- utekať; utiekať sa k úrok, -u, m.; úrokový; usilovať sa uspokojenie; uspoko­ ustielať dokon.) niekomu o pomoc úrokovať usilovný jovať; uspokojivý ústny ušetriť, -ím, -ia utierať, -am, -ajú írokomer, -u, m. usínať, -am, -ajú úspora, -y, ž.; úspor­ ústranie, -ia, str. uši, g. uší i ušú, d. u- utierefl / utierňa, -rne, lepšie úroková miera úskalie, -i a, str. ný ustrašený šiam, L ušiach, /. u- ž. íroveň, -vne, ž. uskočiť, -im, -ia; uska­ usporiadať, -am, -ajú; ústredie, -ia, str.; ú- šima; viď ucho utíchnuť, -nem, -nu irovnať, -ám, -ajú; u- kovať usporadovať; uspo­ stredný ušiť, ušijem, ušijú utilitarizmus, -zmu, m., rovnávať úskok, -u, m.; úskoč­ riadateľ (zábavy ap.) ústredňa, -dne, ž. uškeriť sa, -ím,.-ia, u- hmotárstvo, prospe­ irputný; urputník ný usporiť, -ím, -ia ústrešie, -ia, str. šklebiť sa; uškierať chárstvo Jršura, -e, i. uskrovniť sa = uskrom­ uspôsobiť, -im, -ia; u- ústrety, ž. mn. sa útisk, -u, m. iiršulinka, -y, ž. (mníš­ niť sa spôsobovať ustrica, -ce, ž. úškfabok i úšklebok, utisnúť, -nem, -nú; u- ka) uskutočniť, -im, -ia; u- usrozumeť (sa), -iem, ustriekať, -am, -ajú; -bku, m.; úškľabný i tisnutý; utískať; uti- írvať, urvem, urvú; u- skutočňovať -ejú ustrieknuť úšklebný skovať rývať úslnie, -ia, str.; úsln- ústa, úst, str. pomn.; ustrihať, -ám, -ajú; uško, -a, str.; ušičká utíšiť, -im, -ia; utišovať irýpnuť,-em,-u; urý- ný ústočká; ústny ustrihnúť; ustrihovať (v det. reči) utkať, utkám, utkajú; po! úslovie, -ia, str., pore­ ustáliť, -im, -ia; usta­ ústrižok, -žku /-žka, m.; ušfachtiť, -im, -ia; u- utkávať íryvok, -vku, m. kadlo ľovať ústrižky, -žiek šľachťovať; ušľachtiLý utkveť, -iem, -ejú; u- ísad, -u, m., bolesť v úsluha, -y, z. ustanoviť, -im, -ia; u- ústrk, -u, m. ušliapať, -em, -u tkvel; utkvelý; utkvie- krížoch úslužný stanovovať ustrnúť, -niem, -nú; uštipnúť, -nem, -nú; vat isadiť (sa), -im, -ia; u- uslyšať, -ším, -šia ustanovizeň, -zne, ž. ustrnulý; ustrnutie uštípať utlačiť, -im, -ia; utláčať; sadzovať, usádzať úsmech, -u, m.; úsme- ustarostený ústroj, -a, 77?.; ústrojný úštipný utlačovať; utlačovateľ (sa); iné je osadiť šok, -šku, m. ustať, ustanem, ustanú; ustrúhať, -am, -ajú úštipok, -pku, 77?. útlak, -u, 77?. (sa) úsmev, -u, m. ustávať; ustatý, ustalý Ústup, -u, m.; ústupný; uštvať, -em, -ú utícť, utlčiem, utlčú; u- isadlina, -y, ž. usmiať sa, usmejem, ustať sa, ustojím sa, ústupnosť; ústupči- utajiť, -im, -ja; utajený tĺkať 314 315

útlocitný, jemnocitný útvar, -u, m. uvítať, -am, -ajú, pri­ uznať, -ám, -ajú; uzná­ uživiť, -im, -ia (i na voze); vážka útly utvoriť, -im, -ia; utvárať vítať; uvítanie, priví­ vať ; uznalý; uznan­ úžľabie, -ia, str.; úžľa- (hmyz); vážky= malé útočište, -šfa, str. utvrdiť, -im, -ia; utvr- tanie livý bina, -y, ž. váhy; váhový útočiť, -im, -ia dený; utvrdzovať; úvod, -u, m.; úvodný uzol, -zla, m.; /. v uzle; Užok, -u, m.; Užocký vahadlo, -a, str., čiastka útok, -u, m.; útočiť; utvrdnúť úvodie, -ia, str. mn. n., a. uzly priesmyk váh útočný; útočník utýrať, -am, -ajú; u- uvodiť, -im, -ia; uvá­ uzreť, uzrem, uzrú, užší, -ia, -ie, kômp. k vahan, -a, m., drevená utopia, -ie, i., krásna týraný dzať uvideť úzky miska; vahánok, va- myšlienka, nesplniteľ­ uvádzať, -am, -ajú; u- úvodník, -a, m. uzreť, uzreje / uzrie, hanček né želanie; utopický; viesť úvodzovky, -viek, ž. uzrejú, dozreť; uzrie- V. váhať, -am, -ajú; vá­ utopista úvaha, -y, i. mn. vať havý; váhavosť utorok, -rka i -rku, m. uváfať, -am, -ajú uvoľniť, -im, -ia; uvoľ­ uzurpácia, -ie, £., ná­ v, vo (predl. s akuz. a vajce, -ca, str.; mn. g. utrakvistický, dvojre- uvaliť, -im, -ia; uváľať; ňovať silné uchvátenie nie­ lok.); s niektorými vajec; vajcový;' vaj­ čový; utrakvista; u- uvaľovať úvoz, -u, m. čoho (na pr. trónu,); slovy splývavá v pri- covitý (vajcu podob­ trakvizmus uvážiť, -im, -ia; uvažo­ úvrať, -ti, ž. uzurpátor; uzurpovať slovcia: vpravde, vo­ ný) ; vaječný; vaječ­ útrapa, -y, i vať úzadie, -ia, str. úzus, úzu, m., zvyk, o- pred, vzad, včas, ník; vajíčko utrápiť, -im, -ia uvädnúť, -nem, -nú; uzákoniť, -im, -ia byčaj (na pr. vo ve­ vskutku, vospolok ap. vajcovod, -u, m. útrata, -y, ž. uvädlý uzatvoriť, -im, -ia; ciach rečových) vábiť, -im, -ia; vábivý, vak, -u, m., vrece; va­ utratiť, -im, -ia; utrá­ úväz, -u, m.; úväzok, uzatvárať už vábny; vabec, -bca, / ček, -čku cať -z ku uzáverka, -y, L, lepšie úžas, -u, m.; úžasný vabič, -a, m. vakácie, -ií, ž., prázd­ utreť,.-em, -ú; utierať uväzniť, -im, -ia; uväz- závierka užasnúť, -nem, -nú; vábnik; vábievať niny utrhač, -a, m.; utrhač- ňovať uzavreť, -em, -ú; uza­ užasol; užasnuiie Václav, -a, m.; sväto- vakovka, správne o- ný; utrhačstvo uvedomiť, -im, -ia; vretie, usnesenie; úžeh, -u, m. václavský mietka, kožovka; va- utrhnúť, -nem, -nú; uvedomovať uzavierať úženie, -ia, str. Vacov, -a, m. kovať, správne omie- utŕhať; utrhávať úver, -u, m.; úverný; uzda, -y, i,; uzdička úžera, -y, ž.; úžerný vaček, -čku, m., vrec­ tať útroba, -y, ž". úverový uzdiť, -im, -ia úžerník; úžernícky; ko ; vačkový, vreckový val, -u, m. = hradba utrpeť, -ím, -ia; utrpe­ uverejniť, -im, -ia; uzdraviť, -im, -ia; u- úžerníctvo; úžerníčiť vačica, -ce, ž. (zviera) vál, -a, m,; valec, -lea, nie uverejňovať zdravovať Užhorod, -u, m.; užho- vada, -y, ž.; vadný m.; válok, -lka i -lku útrpný; útrpnosť uveriť, -im, -ia; uveri- územčistý rodský vademekum, s/r. neskl., valach, -a, m., mn. n. utŕžiť, -im, -ia teľný územie, -ia, str.; územ­ užialiť sa, -im, -ia, u* príručka, rukoväť valasi; valaský útržok, -žku, m.; útrž- uviazať, -žem, -žu; ný trápiť sa; užialený, vadimonium i vadium, Valaská, -ej, ž. kový uväzovať uzemniť, -im, -ia; uzem­ utrápený -ia, str., istota, záruka valaška, -y, z. utuhnúť, -nem, -nú u viaznuť, -nem, -nu ňovať úžina, -y, ž. vadiť, -im, -ia; vadiť sa váľať, -am, -ajú (chlieb, útul, -u, m. = útulok, uvideť, -im, -ia úzkolistý užínať, -am, -ajú vádzka, -y, ž., úvod cesto); valím; valkať, -lku; útulný; útulňa uviesť.uvediem, uvedú; úzkoprsý užiť, užijem, užijú; u- šestinedieľky valkovať utúliť sa, -im, -ia uvádzať úzkostlivý žitý; užívať; užíva­ vagón, -a, m., lepšie valcovať, -ujem (napr. ututlať, -em, -ú; utu- uviezť, uvez.em, uvezú; úzky; užší; úzko; úz­ ný; užívanie; užívateľ voz, vozeň (železnič­ hradskú, pole) tlávať uvážať kosť; uzučký užiť, -im, -ia; úženie ný) valčík, -a, m. utužiť, -im, -ia; utužo­ uviť, uvijem, uvijú; uvi- uzlík, -a, m.; uzlíček, úžitok, -tku, .77.; uži­ Váh, -u, 7/7.; vážsky Valdemar, -a, 777. vať jať uzlíčok, -čka točný váha, -y, ž.; váhy, váh valdenský; valdenstvo 316 317

valec, -lca, m. nec ; vapemca; vá­ vaudeville (čitaj vód- ný; včasnejšie i včaš­ večeriť sa, -í, -ia; ve- vejačka, -ky, ž. Valentín, -a, ta. penka vil), -u, m., divadel­ šie čerievať sa vejár, -a, m.; vejárik Valéria, -ie, ž. var, -u, m.; bod varu ná hra so spevmi! včasráno (prisl.), časne večernica, -ce, ž. vek, -u, m.; vekový; valcha, -y, ž. (dielňa, vára, -y, ž., varené vavrín, -u, m.; vavrí- ráno večerný večný kde sa valchovalo jedlo nový včela, -y, ž.; včelička; večitý, večný, odveký veľa (prisl.) = mnoho súkno stupami) varecha, -y, ž.; vareš­ Vavrinec, -nca, m.; včielka; včelár; vče­ večný; večne; večnosť veľactený valiť (sa), -im, -ia; vá­ ka; varechár Vavro lársky; včelí, -ia, -ie; veď (spojka) veľadiť, -im, -ia ľať (sa); cesto, chlieb vari = hádam, azda váza, -y, ž. včelín; včelník; včel- veda, -y, ž. veľadôstojný sa váľa; rofa sa variácia, -ie, ž., zamie­ vazal, -a, m. ný vedec, -dca, m.; vedec- veľa ráz=~ mnohokrát váľa ňame, striedanie Važec, -žca, m.; Važ- včera; včerajší; včeraj­ ký veľavážený variant, -u, m. (iné válka, -y, ž. (česky), slo­ ťan; Važťanka; važ- šok, -ška, m. vedeť, viem, vedia; veľblúd, -a, m. = ťava vensky vojna; váleč- znenie rôznych ru­ ťanský včetne = / s; v to po­ vedz, vedzte (iné je veľduch, -a., m. ný; válečník kopisov jedného au­ vážiť, -im, -ia; vážiť si čítajúc veď, od vediem) velebiť, -im, -ia valkať, -ám, -ajú (na tora, ľud. piesni, niekoho (g.); vážený; včif, včuľ = teraz vedeta, -y, ž., jazdecká velebný; velebnosť pr. šaty); valkovaf rozprávok ap.) vážievať vďačiť sa, -im, -ia stráž Velehrad, -u, m. (roľu, cesto ap.) Varín, -a, m.; varínsky vážka, -y, ž. (hmyz); vďačný; vďačne vedľa; vedľajší Veleslavín, -a, m.; ve- valný (valné shroma- variť, -im, -ia; varie- vážky, vážok = malé vďaka, -y, ž.; vďaky vedno = vjedno, doved­ leslavínsky ždenie); valne vať; varidlo; varič; váhy vzdávať; vďaka Bohu-, na, spolu velezrada, -y, ž.-, vele- válok, -lka, m. vari vo vážny; vážne; vážnosť chvála Bohu vedomec, -mca, m. zradca valorizácia, -ie, ž. várka, -y, ž. = varenie väčší v diali vedomie, -ia, str. veličava, -y, ž., veleba, valuta, -y, ž., hodnota, varovať (diďa) = opa­ väčšina, -y, ž. vdova, -y, ž.; vdovin; vedomky (prisl.) = majestát mena; valutový; va- trovať ; varovať sa väčšmi vdo vec; vdo vica; vdo- vedome veličenstvo, -a, str. lutárny (niečoho), lepšie chrá­ vädnúť, -nem, -nú vička; vdovský; vdov- vedomkyňa, -ne, ž. (oslovenie panovní­ vaňa, -ne, i.; vanička niť sa, vystríhať sa väzač, -a,m.; väzačský; stvo vedomý; vedome = ve­ kovo: Vaše Veličen­ Vandali, -ov, m.; van­ (niečoho); varovčivý väzačstvo vdýchnuť, -nem, -nu; domky; vedomosť stvo) dalský; vandalizmus; = varovný; varovky- väzba, -y, ž. vdychovať vedro, -dra, str.; ve- veličina, -y, i. pustošenie niečoho ňa väzeň, -zňa, m.; väzen vec, -i, ž.; vecný; prá­ dierce; vedierko veličiť, -im, -ia; zveli­ " krásneho varta - z nem., slov. ský vo vecné vegetácia, -ie, i., rast­ čovať vanilka, -y, i.; vanil­ stráž väzenie, -ia, str. večer, -a, m., mn. n. linstvo; vegetačný veličizný, veľmi veľký kový varyto, -a, str. väzeť, -im, -ia večery; večerný; ve­ vegetarián, -a, m., po­ Veličná, -ej, z. vankúš = z maď., slo­ váš, vaša, vaše väznica, -ce, £.; väz- čierok, -rka; večierky, žívateľ rastlinnej stra­ velikán, -a, m.; velikán­ vensky poduška, pod- vášeň, -šne, ž.; vášni­ ničný -rkov; večerný vy sky, obrovský hlavnica vý väzniť, -im, -ia večera, -e, ž. (podľa vegetovať, nečinne žiť velikáš, -a, m. vánok, -nku, m. vata, -y, ž.; vatovať väzy, . zov, m. m n. 7 ulica); dat. a lok. ve­ (ako rastlina) veliký i veľký; velikosť vanúť, -nie, -nú Vatikán, -u, m.; vati­ vbehnúť, -nem, -nú čeri, mn. n., a. ve­ vehemencia, -ie, ž., i veľkosť vápenatý; vápenateť kánsky vbiť, vbijem, vbijú; vbí- čere prudkosť; vehement­ velín, -u, m.; velínový vápno, -a, str.; vápe- vatra, -y, ž.; vatráľ, -a, jať večerať, -iam, -ajú; ve­ ný, prudký (papier) ný; vápfeneť; vápe­ m. (palica na roz- vcelku (prisl.) čeraj; večerajúc; ve­ vecheť, -chťa, m.; vech- veliť, velím, velia; ve­ nateť; vápeník; vápe­ hrabovanie ohňa) včas (prisl.); včas- čeral ; večeriavať tĺk lenie; velievat; velia- 318 319

ci; veliteľ; veliteľský; veno, -a, str.; venný versta, -y, ž, ruská mí­ vestálka, kňažka Ve- vezdejší; chlieb náš vicišpán, -a, m. = pod- veliteľstvo venovať; venovan i e; ľa = 1 km 66 m stina vezdejší župan Veľká noc; veľkonoč­ venovací verš, -a, m.; veršovať Vestfálsko, -a, str.; vezír, -a, m. (turecký vĺčko (od viko, veko), ný ventil, -u, m., klopká = veršovník, -a, m. vestfálsky hodnostár) -a, str. --- mihalnica veľkňaz, -a, m.; veľ- záklopka; ventilovať vertikálny, kolmý vestibul, -u, m., veľká vezmem, viď vziať vid, -u, m. kňazský = vetrať veru i vera, veruže i predsieň Vezuv, -a, m. videť, -im, -ia; vid, viď­ veľkodušný ventilácia, -ie, ž., ve­ veraže (prisl.) vestník, -a, m. veža, -e, ž.; vežatý, te; vídať; vidievať; veľkoknieža, -ata, m. tranie; ventilačný; verva, -y, ž., odušev­ veštba, -y, i. vežový videnie; viditeľný veľkolepý ventilátor; ventilovať nenie, vzlet, nadšenie veštec, -tca, m.; veštica vežiť sa = vypínať sa, vidiek, -a i -u, m.; vi­ veľkomestský Venuša, -e, ž. (bohy­ verzálka, -y, ž. (druh veštiť, -im, -ia týčiť sa diečan ; vidiecky veľkomoravský; ríša ňa lásky) tlačeného písma) veta, -y, 2.; vetný vháňať, -am, -ajú vidina, -y, i. Veľkomoravská verbálny, slovný, slo­ verzálny, priečny veterán, -a, m., vyslú­ vhĺbiť sa, im, -ia; vhlbo- vidlica, -ce, z.; vidlička veľkomožný vesný verzia, -ie, i., obrat, žilec (vojenský) vať sa vidly, -diel i -dál, ž. veľkomyseľný verbovať = z nem., spôsob, zvesť, poda­ veterinár, -a, m., zve­ vhod (prisl.); prísť mn.; vidlice veľkozrnný volať na vojnu, la­ nie rolekár vhod vidný; vidno veľký i veliký; veľkosť pať ves, vsi, i. = dedina; veterník,-a, m. (zástav­ vhodiť, -im, -ia, vho­ vidomý = vidiaci i velikosť verdikt, -u, m., výrok mn. n., a. vsi, g. vsí, ka či korúhvička u- dený; vhádzať vidovať / vidimovať, Veľký piatok; veľko- porotného súdu d. vsiam, l. vsiach, i. kazujúca smer vetra) vchod, -u, m. potvrdiť, vziať v zná­ piatočný verejný; verejnosť vesmi; Petrova Ves, veterný i vetrný; Ve­ viac = viacej; viac ráz mosť alebo na zná­ veľmi verenec, -nca, m. = Petrovešťan, petro- terné hole = viackrát mosť; vízum, -za, vefmoc, -i, i. oddanec, snúbenec, veský; Spišská Nová vete v, -tvi=vetva, -y, ž. ; viadukt, -u, m., vyso­ str. veľmož, -a, m.; veľ- verenica Ves (obce); vieska; vetvica; vetvička; vet- ký most, najmä že­ Viedeň, -dne, ž.; vie­ možný veriaci, -ceho Vieska (obec) vistý lezničný denský; Viedenčan, veľryba, -y, ž.; veľry­ verifikácia, -ie, á., ove­ veselie, -ia, str., a) ve­ vetchý^= slabý, chatrný; Vianoce, Vianoc, ž. Viedenčanka bí, -ia, -ie renie, uhodnoverne- selosť, veselá nálada, vetchý starec, vetché pomn.; vianočný viecha, -y, ž.; vieska veľtrh, -u, m. nie; verifikačný; ve­ b) svadba šaty viať, vejem, vejú; vej, viera, -y, i.; Viera veľvyslanec, -nca, m. rifikovať, overiť, u- veseliť sa, -im, -ia veto, -a, str., zákaz vejte; vejúc; vial; via- (krstné meno) vemä = vemeno, -a, hodnoverniť veselohra, -y, ž.; ve- vetoslovie, -ia, str., vet­ ty; vanúť vierohodný str. veriť, -im, -ia niečomu, seloherný ná skladba, syntax viazať, -žem, -žu; via­ vierolomný venčiť, -ím, -ia; ven- v niečo; veriť sa, pri­ veselý; veselosť vetrík, -a, m.; vetríček, zaný; viazanica vierovyznanie, -ia, str. čievaf sahať vesiť, -im, -ia; vešať -čka viaznuť, -nem, -nu vierozvest, -a, m.; mn. Vendelín, -a, m. veriteľ, -a, m. veslo, -a, str.; veslár; vetrilo, -a, str. (lodná vibrácia, -ie, ž., chve­ n. -ovia vendeta, -y, ž., krvavá verný; vernosť veslársky; veslovať plachta) nie ; vibračný viesť, vediem, vedú; pomsta Veronika, -y, ž. vesmír, -u i -a, m. vetriť, -im, -ia; vetrivý viceprezident, -a, m., veď, veďte (iné je venec / veniec, venca, Versailles (čítaj Ver- vesna, -y, ž. jar; = Ves­ vetrný i veterný; ve- námestník preziden­ vedz od vedeť, viem) m.; venček, -a; vie­ saje), g. -aj, d. -ajom, na, -y, i. (bohyňa trový ta vieska, -y, ž. (od vie­ nok, -nka /. -ajoch, i. -ajami; jari) veverica, -ce, ž.; ve- vicinálka, -y, ž, miest­ cha) venerický, pohlavný; versaillský (čítaj ver- vesta, -y, ž. verka; vever(i)čí, -ia, na železnica; vicinál- vietor, vetra, m.; ve- venerické choroby sajský) Vesta, -y, i. (bohyňa); -ie ny trový; veterný / ve- 321 320 vitriol, -u, rtt. Vladimír, -a, m. vlastný; vlastne; vlast­ trný; povetrie; po- Vincent, -a, m. vipera, -y, ž. (z M.) vivat! = nech žije! Vladisláv, -a, m. nosť vetrnosť vindikácia, -ie, i., pri­ = vretenica, zmija vivisekcia, -ie, ž., pit­ Vladivoj, -a, m. vlašský (od Vlachy) viezť, veziem, vezú; vez, svojovanie niečoho; vír, -u, m. = krútňava; va živého zvieraťa vládybažný viať, vlajem, vlajú; vezte; viezol vindikovať si niečo vírny; vírnatý; iné je vízia, -ie, ž., videnie; vladyka, -u, m. vial; vlajka viežka, -y, ž. (malá, ve­ vineta (vyslov viňeta), výr (sova) vizionár, kto máva vi­ vlaha, -y, ž.; vlažný vľavo (prísl.) = naľavo ža); iné je vieska (od -y, ž., štítok, nálepka virgať, virgnúť = ská­ denia Vlachy, Vlach, m. pomn. vlažička, -y, z. (od viecha) vinica, -ce, i., vinohrad kať, vyhodiť nohama vizita, -y, ž., návšteva; (osada); vlašský vlaha) vigília, -ie, i., nočná po­ vinič, -a, m.; viničný virguľa, -e, ž., prútik, vizitka, navštívenka vlajka, -y, ž. (zástava vlažiť, -im, -ia božnosť, večer pred viničky, -čiek, ž. pomn. značka v písme, čiarka vizitácia, -ie, z., pre­ republiky, p. prezi­ vlažný veľkým sviatkom = rybizle virilista, -u, m.; virilný hliadka; vizitačný denta) vlčí, -ia, -ie Vígľaš, -a, m.; vígľašský viniť, -im, -ia víriť, -im, -ia vízum, -za, str. (schvá­ vlak, -u, m.; vlakový vlečka, -y, ž. víchor, -chra, m.; ví­ vinkulácia, -ie, i., via­ virtuóz, -a m., výteč- lenie, potvrdenie v vlákno, -a, str.; mn. g. vlek, -u, 772.; vlečný chrica zanosť cenných pa­ ník v umení, najmä preukaze, pase); vi- vláken; vlákenko; vleteť, -im, -ia vika, -y, i. = fadník pierov a pod.; vinku­ v hudbe; virtuozita; dovať vláknitý vlhčiť, -im, -ia vikár, -a, m.; vikariát lovať virtuózny vjazd, -u, m. vlaky, -ov, m. pomn. vlhký; vlhko; kômp. Viklef, -a, m.; viklefista vinný (od vina) == vi­ viržinka, -y, ž. (cigara) vjem, -u, m. vlámať sa, -em, -u vlhkejší; vlhkosť viko i veko, -a, str., nen viselnica, -e, ž. =? ši­ vklad, -u, m.; vklado­ vlani i lani; vlaňajší i vlhnúť, -nem, -nú vrchnák; vĺčko (na p r. vínny (od víno), víno­ benica vý; vkladný laňajší vliať, vlejem, vlejú; na oku) vý (napr. vínny ocot) viseť, -im, -ia; visievať; vkladať, -ám, -ajú; vkla­ Vlára, -y, ž.; vlársky; vlievať Viktor, -a, m.; Viktória víno, -a, s/r.; vínečko; visiaci dateľ Vlársky priesmyk vliecť, vlečiem, vlečú viktuálie, -ií, ž. pomn., vínko; vínový, vínny Visia, -y, ž. vklznúť sa, -nem, -nú; vlas, -u /-a, m.; vlások; vliezť, vleziem, vlezú; potraviny, živnosť, vinobranie, -ia, str. = visutý (od viseť) vklzať sa vláskovitý; vlasnatý; vliezaf živobytie oberačka višňa, -šne, ž.; višňový vkradnúť sa, -nem, -nú; vlasový vliv, -u, m.== vplyv; vila, -y, i., letohrádok; vinohrad, -u, m.; vino­ Vít, -a, m.; svätovítsky vkrádať sa vlasatica, -ce, ž. vlivný = vplyvný vilový hradník ; vinohradníc­ viť, vijem, vijú (venec); vkročiť, -im, -ia vlasť, -sti, ž. vlívať, -am, -ajú = víla, -y, ž. (vodná) = ky, vinohradníctvo iné je vyť (pes vyje) vkus, -u, m.; vkusný Vlasta, -y, ž. vplývať rusalka (lesná) vinopalník, -a, m. vitalita, -y, ž., život­ vláčiť, -im, -ia; vláče- vlastenec, -nca, m.; vlk, -a, 7?7.; vlček,-čka; Viliam, -a, m. vinovatý = vinen, vin­ nosť ; vitálny, život­ nie vlastenecký; vlaste­ víča, -aťa; vlčica ;' Vilma, -y, ž. ný; vinovatosť, vina, ný vlačuhy, -čúh, ž. pomn., nectvo vlčí, -ia, -ie vina, -y, i.; vinný, -á, bláhovosť vítať, -am, -ajú; vítanie; a) vlaky (pod plu­ Vlastimil, -a, m. vlkolak, -a, m. -é / vinen, vinná, vin- vinš, z nem., slovensky vítaný ; vítanka ; ví- hom), b) druh saní; Vlastislav, -a, m. vlna, -y, ž.; vinár; vl­ no; vinník; vinnicä pozdravenie, blaho­ tavať i vítávat vlačužky, -žiek vlastizrada, -y, ž.; vla­ nený; vlniak, -a, m. (iné je vinica = vi­ želanie, prianie víťaz, -a, m.; víťazný vláda, -y, ž.; vládny stizradca; vlastizrad- viniť (sa), -im, -ia; vl- nohrad) vinšovať (z nem.), bla­ víťaziť, -im, ia vladár, -a, m.; vladár­ ný nivý; vlnievať (sa) vinár, -a, m.; vinársky hoželať, priať víťazstvo, -stva, str. sky; vladárstvo vlastník, -a, m.; vlast­ vlnobitie, -ia, str. vináreň / vinárŕľa, -me, vinúť (sa), -niem, -nú Vítkovice, -vic, ž. mn.; vládať, -džem, -dzu, i nícky; vlastníctvo vloha, -y, ž. i.; vinámik viola, -y, ž.; violista ; vítkovský i vítkovický -dam, -dajú; vládnuť vlastniť, -im, -ia vložiť, -im, -ia; vkladať Vincencia, -ie, ž.; Vin- violina; violinový vitrína, -y, ž., zasklená vládca, -u, m.; vládkyň a vlastnoručný vložka, -y, ž. centka Viola (krstné meno) skrinka 21 322 323 vlúdiť sa, -im, -ia vodáreň i vodárňa, vohľady, -ov, m. mn.; voľajaký voňačka, -y, £ Voviesť, -vediem, -vedú vfúdny; vľúdnosť -rne, ž. vohľač, -a, m., vohľa- voľakde voňať, -iam, -ajú; vo- voviezť,-veziem, -vezú vlys, -u, m. (nizky re­ vodca, -u, m.; vodkyňa dač voľakto, voľačo niavať vovliecť, -vlečiem, -vle­ liéf) vodcovstvo, -stva, str. voj, -a, m. voľaktorý voňavka, -y, í.; voňav- čú vmestiť (sa), -im, -ia, vodčí, -ia, -ie (na pr. vojak, -a, m.; vojaček, volanie, -ia, str. kár voz, -a, m.; na voze; vo­ smestit (sa) vodčí list) vojačik volant, -a, m. vonkoncom zík; vozový vmysleť sa, -im, -ia; vodič, -a, m. vojna, -y, ž.; vojenný; volať, -ám, -jú; volací; vonný vozár, -z, m. vmýšľať sa vodík, -a, m. (prvok vojnový; vojenský volávať vopchať (sa),-ám, -ajú; vozataj, -a, m.; voza- vnada, -y, ž.; vnadný hydrogenium) vojsko, -a, str. volavka, -y, L; volavčí; vopchávať (sa) tajstvo vnadif, -im, -ia; vna- vodiť, -ím, -ia; vodie- vojsť, vojdem, vojdú; -ia, -ie vopred vozeň, -zňa, m., voz didlo vať; vodič; vodidlo; vošiel voľba, -y, ž. vorvaň, -a, m.(kyto- železničný, vagón vnášať, -am, -ajú; vodivý Vojtech, -a, m. (Adal- volebný vec, savcc podobný vozík, -a, m. vniesť vodka, -y, ž. (od voda), bert); iné je Belo; voliar, -a, m. veľrybe) voziť, -im, -ia; vozievať vňať, správne nať, -ti, ž. liečivá voda, vodička vojtešský; Spolok sv. volič, -a, m.; volička; vosk, -u, m.; voskovať vozmo vniesť, vnesiem, vnesú; vodnatefný; vodnateľ­ Vojtecha voličstvo; voličský voskový; voskár; vo­ vozvysok, vozvýš = na­ vnášať' nosť vojvoda, -u, m.; voj­ voliť, -im, -ia; voliteľný; skoví ca hor, do výšky vnikať, -ám, -ajú; vnik­ vodnateť, -iem, -ejú vodca ; vojvodkyňa; voliteľnosť; volievať voskrz vpád, -u, m. núť vodnatieľka, -y, ž. vojvodský; vojvod- voľkať = hoveť voslep=naslepo (prísl.) vpadať, -ám, -ajú; vnímať, -am, -ajú; vní­ vodnatý; vodnatosť stvo voľky nevoľky; voľ vospolný vpadnúť; vpadlý mavý; vnímavosť vo dne vojvodina, -y, z. nevoľ vospolok (prisl.), spo­ vpáliť, -im, -ia; vpa­ vnivoč = v nič; vnivoč vodník, -a, m. = vodný vokabulár, -a, m., slov­ voľneť, -iem, -ejú ločne ľovať vyjsť človek ník voľnomyseľný vospust sveta, na spu­ vpichať, -ám, -ajú; vnuk, -a, m.\ vnučka; vodojem, -u, m. = ná­ vokál, -u, m., samo­ voľný; voľnosť stenie sveta, na skazu vpichnúť; vpichovať vnúča; vnúčatko držka hláska; vokálny; vo- volontér, -a, m., dob­ sveta; vospust sveta vpísať, -sem, -šu; vpi­ vnukať,-ám,-ajú; vnuk­ vodomet, -u, m.=vodo- kalizovať rovoľník hovoriť, robiť bez sovať núť; vnuknutie trysk (čes.) vokáň, -a, m., značka Volta, -u, m. (talian­ rozumu, nemúdre ho­ vpiť sa, vpijem, vpijú; vnútiť, -im, -ia; vnúte­ vodomil, -a, m. (vodný A nad o sky fyzik); volt, -u, voriť, robiť vpíjať sa ný; vnucovať chrobák) vokativ, -u, m. (5. pád m.; voltameter, -tra, voš, vši, ž.; voška vplávať, -am / -em = vnútorný; vnútornosti vodopád, -u, m. v skloňovaní); Voka- m. vošmyknúť sa,-nem,-nú vpluť, vplujem, -jú vnútri (prisl.) vodopisný tívny Voltaire (čítaj Voltér), voština,-y, ž.; voštinár vpliesť, vpletiem, vple- vnútro, -a, str., i nútro; vodoprávny vokátor, -a, m. -a, m. (francúzsky fi­ votkať, -ám, -ajú; vo­ tú; vpletať lok. vo vnútri, v nútri; vôdor, -dra, m. = pôjd vôkol = dookola lozof) tká vať vplynúť, -niem, -nú; vnútri (prísl.) v stodole, v humne vôl, vola, m.; mn. n., volumen, -u, m., balík, votknúť, -nem, -nú vplývať = vlívať vnútrozemie, -ia, str.; vodorovný a. voly; volí, -ia, -ie; objem votreť (sa), -em, -ú; vplyv, -u, m. = vliv vnútrozemský vodovod, -u, m. volský; voliar; (volok) von, vonka, vonku votrelec; vtierať (sa) vpočítať, -am, -ajú; vôbec vodrať sa, vderem sa volček, mn. n., a. vol­ (prisl.); vonkajší; vótum, -ta, str., hlas, vpočitateľný; vpočí- voči niekomu vodstvo, -a, str. ky, volčeky vonkov; vonkajšok sľub Bohu daný; vo­ tavať i vpočítávať voda, -y, ž.; vodný; vo­ vôdzka, -y, ž. (uzda, vôľa, -e, i.; vôličk? vôňa, -ne, ž.; voňavý, tívny, ďakovný vpravde (prísl.) = dička; vodka opraty) voľačí, -ia, -ie vonný vovedne—vedno, spolu opravdu 324 325 vpravo (priši.); vpravo vratký = kolísavý ' vreteno, -a, str.; vretc hľaď Vrátna dolina nár; vretenný; vre­ vŕšek / vŕšok, -šku, m.;' vstavač,-a, m. (kvetina) všetečný vpred (prisl.) vrátnik, -a = vrátny, tienko vŕštek vstavec, -vca, m., píš všetok, všetka, všetko vpustiť, -im, -ia; vpú­ -eho, m. vrh, -u, m. vršiť, -im, -ia; ale vy­ stavec = obrateľ vševedúci šťať vrava, -y, ž. vrhač, -a, m. vŕšiť vstaviť, -im, -ia vševidúci vrabec, -bca, m.; mn. vraveť, -im, -ia; vra­ vrhať, -ám, -ajú; vrhá- vrtáč, -a, m. vstrčiť, -im, -ia vševládny n. vrabci (v reči ľud. vievať vať; vrhnúť vrták, -a, m. vstriekať, -am, -ajú; všímať si, -am, -ajú; i vrabce); vrabček, vraziť, -im, -ia; vrážať vrch, -u, m.; všetko vy­ vŕtať,-ám,-ajú, ŕ vŕtať, vstrieknuť všímavý; všimnúť si; -eka, mn. n., vrabče- vražda, -y, ž.; vražed­ jde navrch=na svetlo; -am, -ajú vstup, -u, m.; vstupný; všimavať si /' všímá- ky; vrabčí, -ia, -ie ný; vražedník; vra­ vrcbhlava = temä; na vrteť, -im, -ia; vrtievať vstupné, -ého vat si vracať (sa), -iam, -ajú; žednica vrchhlave; za vrch- vrtivý vstupenka, -y, ž. všiť, všijem, všijú; vší- vraciavať (sa) vraždiť, -im, -ia; vra- stolom; vŕšek, vŕštek vrtkavý vstúpiť, -im, -ia; vstú- vaf vradiť, -im, -ia; vra- ždievať vrchár, -a, tri. vrtký pať; vstupovať všivý ďovať vŕba,-y, ž.; vŕbový; vr- vrchnák, -a, m.; vrch­ vrtoch, -u, m.; vrtošivý vsunúť, -niem, -nú; vštepiť, -im, -ia; všte­ vrah,-a,m.; vražednica bička; vrbina náčik vrtuľa, -le, ž. vsunovať povať vraj vrbec, -bca, m., malý vrchný; vrchnosť; vrch- vrub, -u, m. vsuvka, -y, ž. vtáctvo, -a, str. vrana, -y, ž.; vránka; šev, švík nostenský vrúbiť, -im, -ia; vrúbaf vsypať, -em, -ú (do- vtáča, -aťa, str.; vtá- vráňa,-aťa, str.; vra­ vrbíca, -ce, i.; Vrbica vrchol, -u, m ; na vr­ vrúci (od vreť); vrúca kon.); vsýpať, -am, čatko ní, -ia, -ie (miestne meno) chole; vrcholec, -lca láska; iné je vriaci, -ajú (nedokon.) vtáčí, -ia, -ie vranec, -nca = vraník, Vŕbové, -ého, str. vrcholiť, -im, -ia vriaca voda všade = všadiaľ vtáčnik, -a, m. (muž.; -a, m., vraný kôň (osada) vrchovatý vrúcny všadebol, -a, m. rastlina) vraný Vrbovok, -vka, m. vrchovec, -vca, m., vr­ Vrútky, -tok, ž. mn.; na všadeprítomný vták, -a, m.; vtáčik vráska, -y, ž.; vráska­ (osada) cholec (stromu ap.) Vrútkach; Vrútčan, však vtakopyšk, -a, m. vý, vráskovitý; vrá- vrčať, -im, -ia vrchovina, -y, ž. Vrútčanka; vrútocký všakovak (prisl), vše- vtedy; vtedajší skovať vrece, -a, str.; vreco­ vrchovitý vryť (sa), vryjem, vryjú; lijak vteliť, -im, -ia; vtelenie vrásť, vrastiemrvrastťt; vina; vrecko; vrecko­ vrchový vrývať (sa) všaký; všakový vterina, -y, ž. = se­ vrastať vý; vreckovka — vriaci (vriaca voda) vrz, -u, m.; vrzot vše (prisl.) = zavše, kunda vraštiť (sa), -ím, -ia správne ručníček, ša- Vrica, -e, ž. (riečka) vŕzgať, -am, -ajú; vŕz­ vždy vtesniť, -im, -ia vráta, vrát, str. pomn.; tôčka Vrícko, -a, str. (obec) gavý; vrzgot všedneť, -iem, -ejú vtiahnuť, -nem, -nu; vrátka, -tok vred, -u, m.; vredový; vriedlo,-a, srr.=žriedlo; vržďať, -im, -ia, vrzať všedný vťahovať vratič, -a, m. (zelina) vredovitý mn. g. vriedel vsadiť, -im, -ia; vsá­ Všechsvätých vtiecť, vtečiem, vtečú; Vratislav, -a, m. (ós. vres,-u, m. = šedivník; vrieskať, -am, -ajú; dzať; vsadzovať všeličo, všelikto vtekať m. muž.) vresový; vresovište vriesknuť vsať, vsajem, vsajú; všelijaký vtierať (sa), -am, -ajú; Vratislav, -e i -i, i vrešťať, -im, -ia vrkoč, -a, m.; vrkôčik vsal; vsatý; vsávať všelikde vtieravý Vratislava,- -y, ž. vreť, vrem, vrú; vri, vrodený vsiakať, -am, - 'ú; všemocný vtip, -u, 777.; vtipný (mesto); vo Vrati- vrite; vrúc; vrel; vre- vrstovník, -a, m.; vrs­ vsiaknuf všemohúci; Všemohú­ vtĺpiť sa, -im, -ia slavi i vo Vratislave ný; vrenie tovnica vskutku (prisl.) = sku­ ci •» Boh vtipkár, -a, m. vrátiť, -im, -ia; vracať vretenica, -e, ž., zmija, vrstva, -y, ž.. točne všemožný vtipkovať vrátka, -ok, str. pomn. vipera vrstviť, -im, -ia vstať, vstanem, vstanú; všeobecný vtĺskať, -am, -ajú; vtis­ vstávať všestranný núť 326 327

vtlačiť, -ím, -la; vtlá­ vybíknuť, -nem, -nu; výčap, -u, m.; výčap­ výdatný vyhádzať, -am, -ajú; vyhostiť, -im, -ia; vy­ čať; vtlačovať vybi kovať ný; výčapník výdavok, -vku, m. vyhodiť hostený; vyhostenec vtĺcť, vtlčiem, vtlčú; vybočiť, -im, -ia; vybo­ vyčapovať vydediť, -im, -ia vyháňať, -am, -ajú; vyhotoviť, -im, -ia; vy­ vtĺkať čovať Výčapy-Opatovce, Vý- vydeliť, -im, -ia; vy- vyhnať hotovovať vtok, -u, m, vybodkovaf čap-Opatoviec,po/n7i. dieľať; vydeľovať vyhasiť, -im, -ia; vy- vyhovárať sa; vyho­ vtom (prisl.) = vtedy, výboj, -a, 77?.; výbojný (osada); l. vo Vý­ vydierač, -a, m. hášať; vyhasnúť; vy­ voriť sa naraz; iné je v tom vybojovať čapoch —Opato vciach vydlabať, -em, -ú; vy- hasínať vyhoveť, -iem, -ejú; vy­ vtreť (sa), vtrem, vtrú výbor, -u, m.; výboro­ vyčariť, -im, -ia; vyča­ dlabávať vyheň / vyhňa, -hne, ž. hovovať; vyhovujúci = votreť (sa); vtie- vý; krajinský, obecný rovať vydláždiť, -im, -ia výhľad, -u, 777. výhovorka, -y, ž. rať (sa) výbor (iné je výber vyčasiť sa, -í vydobyť, -yjem, -yjú; vyhľadať, -ám, -ajú; výhra, -y, i.; výher­ vtrhnúť, -nem, -nú; tovaru ap.) vyčerpať, -ám, -ajú / vydobývať vyhľadávať ný vtrhol výborník, -a, m.; vý- -em, -ú; vyčerpávať výdobytok, -tku, m. vyhladiť, -im, -ia; vy- vyhrabať, -em, -ú; vy­ vtrieliť (sa), -im, -ia, borníčka vyčesať, -šem, -sú; vydra, -y, i. hladený hrabávať; vyhrabú- vbehnúť, vpadnúť výborný vyčesávať vydrapiť, -im, -ia; vyhladnúť, -nem, -nú vať vulgárny, obyčajný, vybozkávať, -am, -ajú výčin, -u, m., zlý čin vydriapať; vydrapo- vyhladovať výhrada, -y, £.; výhrad­ všedný vybrať, -berem, -berú; vyčíňať,-am,-ajú, stvá­ vať vyhlásiť, -im, -ia; vy­ ný Vulgáta, -y, ž., latinský vyberať rať výčiny, robit vydrať, -derem, -de­ hlásenie; vyhlasovať vyhradiť, -im, -ia; vy­ úradný preklad Biblie vybŕdnuť, -nem, -nu hlúposti rú; vydierať vyhláška, -y, ž. hradzovať vulkán, -a, m., sopka; vybrúsiť, -im, -ia; vy­ vyčistiť, -im, -ia; vy- vydreť, -drem, -drú; vyhĺbiť, -im, -ia; vyhl- vyhranený, presne vy­ vulkanický, sopečný; brúsený čisťovať vydierať bovať medzený Vulkán (boh) vybubnovať vyčítať, -am, -ajú; vy- vydrhnúť, -nem, -nú vyhlodať,-ám /-džem; vyhrať, -ám, -ajú; vy­ vulkanizovať výbuch,-u, 77í.; výbušný čitovať vydriduch, -a, 777. vyhlodávať hrávať vy; vykať = dvojiť vybúriť sa, -im, -ia výčitka, -y, ž. vydrigroš, -a, TTJ. vyhnanec, -nca, m. vyhrážať sa, -am, -ajú vyárendovať vybúšiť, -im, -ia; vy­ vyčkať, -ám, -ajú; vy­ vydržať, -im, -ia; vy­ vyhnanstvo, -stva, str. vyhrážka, -y, ž. výbava, -y, ž. buchovať čkávať držovať vyhnať, -ženem, -ženu; vyhrešiť, -im, -ia vybaviť, -im, -ia; vy­ vycediť, -ím, -ia; vy- vyčnievať, -am, -ajú vyduriť, -im, -ia vyháňať výhrevný bavovať ciedzať vydaj,-a/-u, 77í. (diev­ vyduť, -dujem, -dujú; vyhnúť (sa), -nem, -nú; vyhriať, -hre jem, -hre­ vybehať, -ám, -ajú; vyceriť, -im, -ia; vycie- ča je na vydaj) vydutý; vydúvať vyhnúť nebezpečen­ jú; vyhrievať vybehnúť; vybehá­ rať; vycerovaf výdaj, -a / -u, 777. (na vydutina, -y, ž. stvu, vyhnúť zlému; vyhŕknuť, -nem, -nu vať vycicať, -iam, -ajú; vy­ pr. výdaj lístkov, pe­ výduvok, -vka, m., vy- vyhnúť sa z cesty; vyhnneť, -im, -ia výber, -u, m. (v tova­ ciciavať ňazí) fúknuté vajce vyhýbať sa; vyhýnať vyhrnúť, -niem, -nú; re); iné je výbor (na vyciveť, -iem, -ejú = vydanie, -ia, str. (na výdych, -u, m. sa vyhŕňať, vyhrňovať pr. obecný, krajinský schudnúť pr. knihy) vydýchať, -am, -ajú; výhoda, -y, ž.; výhodný vyhrožovať, -ujem, výbor) vycúdiť, -im, -ia, vy­ vydať (sa),-dám,-dajú; vydychovať; vydých­ vyhodiť, -im, -ia, vyhá­ -ujú výberčí, -ieho, m. čistiť vydaný i vydatý; vy­ nuť dzať; vyhadzovať vyhrýzť,-hryziem, -hry­ výbežok, -žku, m. výcudky, -ov, m. mn. daná kniha, ale vyda­ vyfučať vyhojiť, -im, -a zú; vyhrýzať vybieliť, -im, -ia (z obilia) tá dcéra; vydávať výfuk, -u, m. výhonok, -nku, 777. vyhúdať, -am, -ajú vybiť, -bijem, -bijú; vy­ vycvičiť, -ím, -ia (sa); vydavateľ; vy­ vyfúkať, -am, -ajú; vy­ vyhoreť, -im, -ia; vy vyhýbať,-am, -ajú; vy­ bíjať; vybíjaný výcvik, -u, m. davateľstvo fúknuť; vyfukovať hárať hýbavý 328 329

výhybka, -y, ž.; vý- vyjednať, -á m, -ajú; vy­ vykoreniť,-im,-ia; vy- kupiteľ = Ježiš Kri­ výloh, -u, m; výloha, výmet, -u, 777. hybkár jednávať; vyfednáva- koreňovať stus -y, z. vymetať, -ám, -ajú (od vyhynúť, -niem, -nú teľ i vyjednavateľ vykoristiť, -im, -ia; vy- vykúriť,-im, -ia; vyku­ vylosovať — z nem., vymiesť) vychádzka, -y, ž. vyjesť, -jem, -je, -jedia; korisťovať rovať vytiahnuť los, vyžre­ vymielať, -am, -ajú (od vychladiť, -im, -ia; vy­ vyjedať vykrádať, -am, -ajú; vykutať, -ám i -cem bovať vymleť) chladnúť; vychládzať vyjímať, -am, -ajú = vy­ vykradnúť i vykrasf , vykúzliť, -im, -ia; vy- vyložiť, -im, -ia vymieniť si, -im, ria, východ, -u, m.; východ­ nímať výkres, -u, 777. kuzľovať výložka, -y, ž. dať si podmienku ný vyjmem — viď vyňať výkvet, -u, m. vylúčiť, -im, -ia; vylu­ výmienka, -y, ž. východište, -šťa, i vý­ vykresať, -šem, -šú; vyjsť, vyjdem, vyjdú; vykresávať vykvitnúť, -nem, -nú; čovať vymiesiť, -im, -ia; vy­ chodisko, -a, str. vyjdi; vyšiel, vyšla vykvitať výlučný miešať vychodiť, -im, -ia; vy­ vykresliť, -im, -ia; vy­ výkal, -u, m. vykydať, -ám, -ajú; vy- vylúdiť, -im, -ia; vylu­ vymiškovať chádzať kresľovať vykasať, -šem, -šú kydávať dzovať vymknúť (sa), -nem, výchova, -y, ž.; vý­ vykričať, -ím, -ia vykať = dvojiť vykýchať (sa),-am, -ajú výluka, -y, ž. -nú; vymkýnať (sa), chovný výkričník, -a, 777. výkaz, -u, T??,; výkaz- vykynožiť, -im, -ia, vy­ vylúpiť, -im, -ia, a) vy- vymykať (sa) vychovať, -ám, -ajú ; výkrik, -u, 777.; výkrič­ ka, -y, ž. hubiť lúpať, na pr. jadro, výmlat, -u, TTJ.; výmla- vychovateľ; vychova- ný vykázať, -žem, -žu; vy­ výkyv, -u, m. b) vykradnúť; vylup- tok> -tku, m. tefský; vychovávať; vykríknuť, -nem, -nu; kazovať vykývať, -am / -em; núť, vylupovať vymlátiť, -im, -ia vychovávací; vycho­ vykrikovať výklad, -u, m.; výklad­ vykyvovať; vykyvkať vymámiť, -im, -ia vymleť, -melem, -melú; vávateľ i vychováva­ vykŕmiť, -im, -ia ný (sa) vymaniť, -im, -ia; vy­ vymielať teľ; vychová vateľský vykročiť, -im, -ia; vy­ vykladať, -ám, -ajú; vylátať, -am i -cem maňovať / vychovavateľský kračovať výmluva, -y, ž., vý­ vykladač; vykladačka vylepiť, -im, -ia; vylie- vymastiť, -im, -ia vychudnúť, -nem, -nú; výkroj, -a, m.; výkrc- hovorka vyklať, vykolem, vyko- jok, -jka, 77?. pať; vylepovať výmaz, -u. m. výmluvný, výrečiý vychudlý lú; vykálať vykrojif, -ím, -a; vy- výlet, -u, m. — správne vymazať, -žem, -žú; vymôcť, -môžem, -mô­ vychváliť, -im, -ia; vy­ vyklčovať krájaf; vykrajovať vychádzka; výletný; vymazanie žu ; vymohol; vymá­ chvaľovať výklenok, -nku, m. vykropiť, -im, -ia; vy- výletník vymedziť, -im, -ia; vy­ hať vychýliť, -im, -ia; vy- vyklenúť, -niem, -n ú krápať; výkrop vyleteť, -im, -ia; vylie- medzovať výmoľ, -a, 777.; výmoľa, chyľovať vyklíčiť, -i, -ia výkrut, -u, /n.; výkru- tať; vylietnuť; vyle­ výmel, -u, m. (zbožia); -e, ž. výchylka, -y, ž. výklon, -u, 777. ta; výkrutný, tvrdo­ tovať ine je výmoľ, výmoľa vymoženosť, -ti, i. vychytiť, -im, -ia; vy­ vyklopiť, -im, -ia hlavý; výkrutník, tvr­ výlev, -u, 777. výmena, -y, ž.; výmen- vymreť, -mrem, -mrú; chytať vykľuť sa, -kľujem sa, dohlavec výlevka, -y, ž. kár; výmenkárka; vymierať vyjadriť, -im, -ia; vy­ -kľujú sa; vykľúvať sa vykrútiť, -im, -ia; vy­ vytiahnuť (sa), -ne. -nu výmenný vymstiť (sa), -im, -ia; jadrovať vykĺznuť, -nem, -nu krúcať vyliať, -lejem, -lejú; vy­ vymeniť, -im, -ia; vy­ vymstievať (sa) vyjasneť, -iem, -ejú výkori, -u, m.; výkonný vykrvácať, -am, -ajú lievať mieňať, vymenovať vymydliť, -im, -ia vyjasniť, -im, -ia; vy­ vykonať, -ám, -ajú; vy­ vykryštalizovať sa vylíčiť, -im, -ia vymenovať; vymenú­ výmysel, -slu, 777. jasňovať konávať; vykonáva­ výkup, -u, 7??.; výkupný; vyliečiť, -im, -ia vať vymysleť,.'-ím, -ia; vy­ výjav, -u, /n. teľ / vykonávateľ výkupné vyliezť, -leziem, -!ezú; výmer, -u, 777.; výmera, mýšľať vyjaviť, -im, -ia; vyja­ VýkOp, -U, 777. vykúpiť, -im, -ia; vyku­ wliezať -y. *• vymyť, -myjem, -myjú; vený; vyjavovať vykopať, -em, -ú; vy­ povať vylízať, -žem, -žu; vy- vymerať, -iam, -ajú; vymývať výjazd, -u, m. kopávať; vykopávka vykupiteľ, -a, m.; Vy- lizovať vymeriavať vymýtiť, -im, -ia; vy- 330 331

mýtený; vymycovať vyobliekať (sa), -am, vypísať, -šem, -šu; vy­ vypočítavať / vypo­ vypreť, -prem, -prú; výraz, -u, m.; výrazný (horu) -ajú písanie; vypisovať čítavať ; vypočítavý; vypretý; vypierať vyraziť, -im, -ia; vy­ vynahradiť, -im, -ia; vyobracať, -iam, -ajú vypískať, -am, -ajú; vypočitateľný vyprevadiť, -im, -ia; rážať vynahrádzať, vynahja- vyobraziť, -im, -ia; vy vypískavať / vypíská- vypočuť, -čujem, -čujú; vyprevádzať vyrážka, -y, ž. dzovať obrazenie; vyobrazo­ vat vypočúvať vypriahnuť,-nem, -nu; výrečný - výmluvný; vynájsť, -nájdem, vať vypiť, -pijem, -pijú; výpomoc, -i, ž.; výpo- vypriahať výrečnosť — výmluv- -najdá; vynajdi; vy­ vyobšívať, -am, -ajú vypíjať mocný vypriasť, -pradiem, nosť našiel; vynachodiť; vyorať, -orem, -orú; vypitvať, -ám / -em vypomôcť, -môžem, -pradú; vypriadať výrez, -u, m. vynachádzať vyorávať; vyorávač vyplakať, -am, -ajú; - môžu; vy pomohol; vyprosiť, -im, -ia; vy­ vyrezať, -režem, -režú; vynakladať, -ám, -ajú vypáčiť, -im, -ia vypi ako vať vypomáhať prosovať vyrezávať vynález, -u, m. výpad, -u, m. vyplašiť, -im, -ia vypomstiť sa, -im, -ia vyprostiť, -im, -ia, vy­ vyriadiť, -im, -ia, upra­ vynálezca, -zcu, m. vypadnúť, -nem, -nú; výplata, -y, ž.; výplat­ vypotiť, -im, -ia slobodiť; vyprosti; vy- tať, vystrojiť vynaložiť, -ím, -ia vypadať; vypadávať ný výpoveď, -di, ž.; vý­ prostený . vyriecť, -rečiem, -rečú vyňať, vyjmem, vyjmd; výpal, -u, m.; výpalky; výplatca, -u, m. povedný vypršať, -í, -ia, vy- = vyrieknuť; vyriekol vyňal; vyňatý; vyní­ výpalné vyplatiť, -im, -ia; vy­ vypovedať, -ám, -ajú; pŕchnuť; vypršiavať vyrinúť sa, -riniem, mať = vyjímať vypáliť, -im, -ia; vypa­ plácať vypoviem, vypovedia vypučať, -im, -ia -rinú výňatok, -tku, m. rovať vyplávať, -am, -ajú = (Inf. vypovedeť sa ne­ vypučiť, -im, -ia výroba, -y, ž.; výrobca; vynechať, -ám, -ajd; výpar, -u, m. vypluf užíva); vypovedaný vypudiť, -im, -ia; vy­ výrobný; výrobok vynechávať vypárať, -am, -ajú vyplaviť, -im, -ia vypožičať, -iam, -ajú; pudený vyrobiť, -im, -ia; vy­ vyniesť -nesiem,-nesú; vypariť (sa), -í, -ia; vy­ vyplaziť, -im, -ia; vy­ vypožičiavať vypuknúť, -nem, -nú; rábať vynesenie; vynosiť; parovať (sa) plazovať vypracovať vypukol; vypuklý; výročie, -ia, str. vynášať vypásť, -pasiem, -pasú; vypleť, -plejem, -plejú; vyprášiť, -im, -ia; vy- vypuklina výročitý = výročný rynikať, -ám, -ajú; vy­ vypásať vyplievať prašovať výpust, -u, m.; výpust- vyrojiť sa, -im, -a niknúť; vynikol vypäť= vypnúť, -pnem, vyplieniť, -im, -ia; vy- vyprať, -perem, -perú ka výrok, -u, m. vynímať (od vyňať) = -pnú; vypäl/vypnul; pleňovať vypratať, -ám / -cem; vypustiť, -im, -ia; vy­ výron, -u, m. vyjímať vypätý /vypnutý; vy­ vypliesť, -pletiem, -tú vypratúvať púšťať vyroniť, -im, -ia výnitnečný pätie i vypnutie; vy­ výplň, -e, ž. výprava, -y, i.; výprav­ vypýtať "sa.,-am, -ajú; vyrovnať, -ám, -ajú; výnimka, -y, ž.; mn. g. pínať vyplniť, -im, -ia; vypĺ­ ca; výpravčí; výprav­ vypytovať sa niekoho vyrovnávať; vyrovná­ výnimiek vypchať, -ám, -ajú; ňať; vyplňovať ná; výpravný na niečo ž o niečom vací vynoriť sa, -im, -ia; vypchávať výplnok, -nku, m. vyprávať, -am, -ajú = výr, -a, m. (sova); ale vyrozprávať, -am, -ajú vynorovať sa vypiecť,-pečiem,-pečú; vypluť, -plujem, -plujú rozprávať; vypravo­ vír, -u (= krútňava) vyrozumeť, -iem, -ejú; výnos, -u, m.; výnosný vypekať = vyplávať vať vyrábať, -am, -ajú; vy­ vyrozumievať vynosiť, -ím, -ia; vy­ vypichať, -ám, -ajú; vypľuť, -pľujem, -pľujú vypraviť, -im, -ia robiť; výrobca / vy- vyrúbať, -am / -em; nášať vypichnúť; vypicho­ : vypľúvať vyprázdniť, -im, -ia; rábateľ vyrúbavať i vyrúbá- vynovený (v nových ša­ vať vyplynúť, -nie, -nú; vyprázdňovať vyrásť, -rastiem, -rastú; vať tách vyobliekaný) vypínať, -am, -ajú; vy­ vyplývať vypražiť, -im, -ia vyrastať; vyrastlý vyrubiť, -im, -ia (daň); vynútiť, -im, -ia; vynu pínač; vypínavý vyplytvať, -ám, -ajú výpredaj, -a / -u, m. výrastok, -tku, m. vyrubovať covať výpis, -u, m.; výpisok, výpočet, -čtu, m. vypredať, -ám, -ajú; vyrátať - z nem., slov. vyrútiť (sa), -im, -ia; vyobcovať -sku, m. vypočítať, -am, -ajú; vypredávať vypočítať vyrúcať (sa) 333 332 Stavený; vystavovať; vystríhať, -am, -ajú vysychať, -ám, -ajú; vyrvať, -rvem, -rvú vyskúmať, -am, -ajú smievať (sa); vysmie- vystavovateľ (niekoho pred nie­ vyschnúť vyryť, -ryjem, -ryjú; vyskúšať, -am, -ajú vačný vystihnúť, -nem, -nú; čím}; vystríhať sa výsyp, -u, m., vysypa­ vyrývať vyskytnúť sa, -nem, vysočina, -y, ž. vystihol; vystíhaf; vy­ (niečoho) ná koža, vyrážka výsada, -y, ž.; výsad­ -nú; vyskytať sa; vy­ vysočizný, veľmi vyso- stihovať výstroj, -a, m.; vý­ vysypať, -em, -ú (do- ný skytovať sa ký výstižný stroj ný kon.); vysýpať (ne- vysadiť, -im, -ia; vysá­ vyslanec, -nca, m.; vy­ vysokoctený, vysoko- vystlať, -stelem, -ste- vystrojiť, -im, -a; vy­ dokon.) dzať; výsadzovať slanectvo vážený, lepšie veľa- lú; vystielať strájať výša, -e, ž. = výšava, vysadnúť^ -nem, -nú; vyslať, -šlem, -šlú; vy­ ctený, veľavážený (v vystopovať vystrúhať, -am, -ajú; -y, ž., výška vysadať sielať tituloch) vystrábiť sa = vyliečiť vystruhovať vyše (prisl. i predl. vysať (z vyssat), -sa- výsledok, -dku, m.; vý­ vysokoňiysefný sa výstup, -u, m.; vý­ s g.); vyše mlyna jem, -sajú; vysávať; sledkový; výsledný; vysoký; vyšší; vysoko; výstraha, -y, ž.; vý­ stupok ; výstupný'; vý- Vyšehrad, -u, m.; vy- vysávač výslednica vyššie stražný stupník šehradský výseč, -e, ž. (v geo­ vysliediť, -im, -ia vysoliť, -im, -ia; vy- vystrčiť, -im, -ia; vy­ výstupčivý; výstupči- vyšetriť, -im, -ia; vy­ metrii) výslnie, -ia, str.; vý­ sáľať strkovať vosť šetrovať; vyšetrovací; vysedeť, -im, -ia; vy­ ši n ný výsosť, -sti, ž. vystrebať, -em, -ú; vy- vystúpiť, -im, -ia; vy­ vyšetrujúci sedávať vyslobodiť, -im, -ia = vysotiť, -im, -ia strebávať stupovať vyšeuvedený výsek, -u, m. vysvobodiť vyspať sa, -im, -ia; vy­ výstredný vysúdiť, -im, -ia; vy- výšina, -y, i. vysekať, -ám, -ajú; vy- vysloviť, -ím, -ia; vy­ spávať výstrel, -u, m.; vý­ súdený vyšinúť sa, -niem, -n ú; sekávať slovovať vyspevovať strelok vysúkať, -am,-ajú; vy- vyšinutie výsev, -u, m.; výsevok, výslovný; výslovnosť vyspovedať, -ám, -ajú vystreliť, -im, -ia; vy­ sukovať vyšiť, -šijem, -šijú; vy­ -ku; výsevný výsluha, -y, ž.~; výsluž­ vyspytôvať strieľať vysušiť, -im, -ia; vy- šívať; vyšívačka vyschnúť, -nem, -nú; ka; výslužný; výsluž- vysťahovalec, -lca, m.; vystreť, -strem, -strú; súšať vyšiť (povýšiť), -im, -ia vysychať ník; výslužné vysťahovalectvo vystierať vysvätiť, -im, -ia; vy­ výšivka, -y, ž.; výšiv- vysiaknuť, -nem, -nu; výsluch, -u, m. vysťahova*ť(sa); vysťa- vystriedať (sa), -am, svätený ; vysviacať; kárka; výšivkárstvo vysiakať vyslúchať, -am, -ajú; húvať (sa) -ajú vysväcovať; vysviac­ výška, -y, ž.; výškový vysiať, -sejem, -sejú; vyslúchnuť f vystanoviť, -im, -ia, vy­ vystriekať, -am, -ajú; ka vyškeriť, -im, -ia (zu­ vysievať výslužba, -y, ž. hotoviť vystrieknuť, vystre­ vysvedčenie, -ia, str. by); vyškierať (sa) vysielať, -am, -ajú; vy­ vyslúžilec, -lea, m. vystať, vystanem, vy- kovať vysvedčiť, -im, -ia, do­ vyšklbať, -em, -ú sielací; vysielač; vy­ vyslúžiť, -im, -ia; vy­ stanú (na pr. z robo­ vystriezť, -strežiem, svedčiť, osvedčiť sa vy škrabať i vy škri a- sielačka sluhovať ty, zo školy); vystanie -strežú; vystríhať vysvetliť, -im, -ia; vy­ bať; vyškrabnúť, vysiliť,-ím, -ia; vysiľo- vyslyšať, -im, -ia = vy­ vystáť, vystojím, vy- výstrih, -u, m.; vý­ svetľovať -nem, -nú; vyškrabo- vať počuť; vyslýchať = stoja; vystál; vysta­ strižok, -žka i -žku; vysvetlivka, -y, ž. vať výskať, -am, -ajú; vý- vypočúvať vať zväčša v mn. č. vý­ vysvietiť, -im, -ia; vy­ vyškvariť, -im, -ia; vy- skavať i výskávät vysmädnúť, -ném, -nú vystatovať sa, chvastať strižky svecovať škvarovať; vyškvárať vyskočiť, -im, -ia; vy­ výsmech, -u, m.; vý- sa; vystatúvať sa vystríhať, -ám, -ajú; vysvitnúť, -nem, -nú; vyšľahnúť, -nem, -nú; skákať; vyskakovať smešok, -šku, m.; vý­ výstava, -y, z.; vý- vystrihnúť, -nem, vysvitať vyšľahať; vyšľahovať výskot, -u, m. smešný stavište; výstavný -nú; vystrihávaf; vy­ vysvobodiť ;' vyslobo­ vyšný výskum, -u, m.; vý­ vysmiať (sa), -smejem, výstavba, -y, i, strihovať diť, -im, -ia vyšší; vyššie skumný •smejú; vysmiaty; vy­ vystaviť, -im, -ia; vy- 334 335 vyznanie, -ia, str. vyštebotaf, -ám / vytlačiť, -im, -íaj vy­ vyviať, -vejenij -vejú; vývrhef, -a, m. vytúžiť (sa), -im, -ia vyznať, -znám, -znajú; -cem tláčať; vytlačovať vyvievat vyvrhnúť, -nem, -nú; výtvarný; výtvarník vyznávať vyštipať, -em, -u vytĺcť, -tlčiem, -tlčú; vy viazať, -žem, -žu; vy­ vyvrhovať výtvor, -u, m. vyznavač, -a, m. vyštrbiť, -im, -ia, na­ vytĺkať väzovať vyvŕšiť (sa), vypo­ vytvoriť, -ím, -ia; vy­ vyzneť, -znejem, -znejú; robiť zuby (na sekere, vytočiť, -im, -ia; vytá­ vyviaznuť, -nem, -nu mstiť (sa) na niekom tvárať vyznievať noži ap.) čať vyviesť,-vediem, -vedú; vyvŕtať, -am -ajú; vy- vytýčiť, -im, -ia; vyty­ výzor, -u, m. vyštvať, -em, -ú výtok, -u, m. vyvádzať vrtávať čovať vyzradiť, -im, -ia; vy- vyštverať sa, -iam, -ajú, vytopiť, -im, -ia; vy­ vytýkať, -am, -ajú vyviezť, -veziem, -vezú; vývrtka, -y, Ž. zrádzať vyškrabať sa po šty­ tápať výučba, -y, ž. vyvážať vyvýšenec, -nca, m. vyvýšenina, -y, ž. vyzreť, -zrem, -zrú roch výtopňa, -pne, ž. vyučiť, -im, -ia; vy- vývin, -u, lepšie vývoj, vyvýšiť, -im, -ia; vyvy­ (vyzreť oblokom); vyšumet, -í, -ia výtopný účať; vyučovať; vy­ -a, m. v vyzerať, pozerať ľ*> vyjem, vyjú (pes vytrčiť, -im, -ia; vytŕ­ vyvinúť, -niem, -nú; vy­ šovať učovací vyzuť, -žujem, -žujú; vyje); iné je viť, vi­ čať vyúdiť, -im, -ia víjať; vyvinovať vyza, -y, ž. (ryba); vy­ ži, -ia, -ie; vyzina vyzúvať jem, vijú {dievča vije vytreštiť, -im, -ia; vy- využiť, -žijem, -žijú; vyvláčiť; vyvláčať vyzváňať, -am, -ajú venec) triešťať; vytrešťovať využívať vyvlastniť, -im, -ia; vy­ vy zauškovať vyzvať, -zvem, -zvú; vytáčať, -am, -ajú;" vy­ vytreť, -trém, -trú; vy- vyvábiť, -im, -ia vlastňovať; vyvlast­ vyzbljať, -am, -ajú, vy­ vyzvanie; vyzývať točiť tierať vyvadiť sa, -im, -ia ňovací lúpiť vyzvedač, -a, m.; vy- vytáčka, -y, ž. vytrezveť, -iem, -ejú vyvádzať (od vyviesť) vyvliecť, -vlečiem, -vle­ výzbroj, -e, ž. zvedačstvo výťah, -u, m. vytrhnúť, -nem, -nú; vyvaliť (sa), -ím -ia; čú ; vyvliekat'; vy- vyzbrojiť, -im, -ia; vy­ vyzvedať, -ám, -ajú; vyťahovať; vytiahnuť; vytrhať; vytrhávať, vyváľať; vyvaľovať vlieknuť zbrojovať vyzviem, vyzvedia vyťahovadlo vytrhovať vyvalkať, -ám, -ajú vývod, -u, m. výzdoba, -y, ž.; vý- (inf. vyzvedeť sa ne­ vytasiť, -ím, -ia vytria8ť, -trasiem, -tra­ (cesto) vyvodiť, -im, -ia; vy­ zdobný; vyzdobiť užíva) vyťať, -tnem, -tnú; vy- sú; vytriasať vyvariť, -im, -ia; vy­ vodzovať vyzdvihnúť, -nem, -nú; výzvedy, -ov, m.pomn.; ťal; vytínať vytrieliť, -im, -ia, vy- várať vývoj, -a m., lepšie než vyzdvihovať výzvedný vyťažiť, -im, -ia rútiť sa vývarok, -rku, m. . vývin,-u,m.;vývojový vyziabnuť, -nem, -nu; vyzvŕtať (sa),-am,-ajú; výťažok, -žku, m., trest', vytroviť, -im, -ia, a) vyvážať (od vyviezť, vyvolať, -ám, -ajú; vy­ vyziably vyzvrtávať extrakt otráviť, b) vydať, u- vyvoziť); vyvážka volávať; vyvolávač; vyzískať, -am, -ajú vyzývať; vyzývací, vy­ výtečný; výtečník tratiť peniaze; vy- vyvážiť, -im, -ia; vyva­ vyvolávateľ / vyvolá­ vyzlátiť, -im, -ia; vyzla- zývavý vytiahnuť, -nem, -nu; • tráviť žovať vateľ; vyvolávači covať vyžarovať vyťahovať vytrpeť, -im, -ia vývažok, -žku, m. vyvolenec, -nca, m. vyzliecť, vyzlečiem, vyžať, -žnem, -žnú; vy- vytiecť, -tečiem, -tečú; vytrúbiť, -im, -ia; vy­ vyväzovať; vyväzova- vyvoliť, -im, -ia vyzlečú; vyzliekať vytekať trubovať cí vývoz, -u, m.; vývozný vyznačiť, -im, -ia; vy­ žínať výtisk, -u, m., exemplár výtrus, -u, m. vyvesiť, -im, -ia; vy- vyvoziť, -im, -ia; vyvá­ značovať vyžiadať, -am, -ajú; (knihy) vytrúsiť, -im, -ia vešať; vyvesovať žať význačný vyžadovať vytisnúť, -nem, -nú; vytrvať, -ám, -ajú; vy- vývesný vývrat, -u, m. význam, -u, m.; vý­ výžin, -u, m.; výžinok, vyťískať trvávať; vytrvalý vývesok, -sku, m. vyvrátiť, -im, -ia; vy­ znamný -nku; výžinky, -ov; vytknúť, -nem, -nú (a) vytrženie, -ia, str. vyvetriť, -im, -ia, i vy­ vracať vy znamenať, -ám, -ajú; výžinkár nejakú vec, b) ruku, výtržnosť, -sti, z.; vý­ vetrať, -ám; vyvetria- vyvreť, -vrem, -vrú; vy­ vyznamenanie; vy- vyžiť, -žijem, -žijti; vy­ nohu); vytýkať tržník, -a, m. vať i vyvetrávať vierať znamenávať žitý 336 337 výživa, -y, ž.; výživný vzdych, -u, m.; vzdy­ vzmužiť sa vžiť sa, vžijem, vžijú; zábava, -y, ž.; zábav­ zabrať, -berem, -berú; vyživiť, -im, -ia; vyži­ chať; vzdychávať; vznášať sa vžívať sa ka; zábavný; zábav- zaberať; zabranie vovať vzdychnúť vzňať sa; vznímať sa ník zabŕdnuť i zabŕsť, vyžla, -y, ž. (pes) vzhľad, -u, T??. vznešený; vznešenosť w. zabávať (sa), -am, -ajú; -dnem, -dnu; za­ zabaviť (sa) bŕdať vyžmýkať, -am, -ajú vzhliadnuť, -nem, -nu vznetlivý; vznetlivosť Watt, -a, m. (meno o- zabedniť i zadebniť, Zábreh, -a, m.; zá- vyžobrať, -em, -ú vzchod, -u, 77?., a) vzí- vzniesť, vznesiem, sobné); watt, -u, m. vyžrať, -žerem, -žerú; denie(napr. zbožia), vznesú; vznesený (jednotka pre elek­ -im, -ia brežský vyžierať b) východ vznietiť, -im, -ia; vzne- trický účinok) zabehnúť, -nem, -nú; zabrieždif sa zábudlivý vzácny = cenný, hod­ vzchodiť, -im, -ia; covať waterproof (čitaj uo- zabehovať; zabiehať notný vzchádzať; zbožie vznik, -u, 77?.; vznikať; terprúf), nepremoka­ zabeleť sa, -iem, -ej ú; zabudnúť, -nem, -nú; vzájomný, vzájomnosť vzchádza, vzchodí; vzniknúť vá látka, plášť z nej iné je zabieliť, -im, -ia zabudnutý; zabúdať vzápätí (prísl.) = zá- ale slnko vychádza, vzopäť i vzopnúť (sa), zabezpečiť, -im, -ia; zabývať = zabúdať zabezpečovať zabývať sa=zaoberať päť vychodí vzopnem, -ú = zopäť, X. vzatie, -a, str. (od vziať) vzchopiť sa, -im, -ia . zopnúť (sa); vzpínať zábezpeka, -y, ž. sa vzblčať, -im, -ia; vzbí- vziať, vezmem, vezmú; (sa) Xantippa, -y, ž. zabieliť, -im, -ia zaceleť, -ie, -ejú kať; vzbíknuť vzal; vzatý vzor, -u, m.; vzorný Xaverius, -ia, i Xavér, zabíjačka, -y, ž. zaceliť, -im, -ia; zace- vzbudiť, -im, -ia; vzbu­ vzísť, vzídem, vzídu vzorec, -rca, m.; vzor- -a, 777. zabijak, -a, m. lovať dzovať (zbožie, slnko vzíde); cový Xénia, -i e, ž. zabiť, -bijem, -bijú; záclona, -y, i. vzbura, -y, ž. iné je zísť sa (zíde vzorka, -y, ž.; vzor­ Xenofon, -onta, 777. zabíjať zacloniť, -ím, -ia; za­ vzbúriť, -im, -ia; vzbú­ sa mi), sísť (shora kový Xerxes, -xa, m. zabľačať, -í, -ia; za- cláňať; zacloňovať renec nadol), sísť sa (do­ vzostupný xylofon, -u, 777. bľaknúť zacneť sa; zacnie sa vzdať (sa), -ám, -ajú; vedna) vzplanúť, -niem, -nú; xylograf, -a, m., drevo- Záblatie, -ia, str. mi vzdávať (sa) vzkaz, -u, T??. vzplanul, vzpanutie rytec záblesk, -u, 77?. zacvendžaf, -im, -ia vzdelať (sa), -ám, -ajú; vzkázať, -žem, -žu; vzpriamiť sa = vy- zablúdiť, -im, -ia začadiť, -ím, -ia vzdelanie; vzdelanosť; vzkazovať priamiť sa Y. zablysknúť (sa), -nem, začať, začnem, začnú; vzdelávať (sa); vzdela- vzklíčiť, -i, -ia vzpruha, -y, ž.; vzpru- Yankee, (čitaj jenki), -nú; zablýskať sa začínať; začínať sa vateľ; vzdelávací vzkriesiť, -im, -ia; žina; vzpružiť (sa), americký Angličan zablyšťať (sa), -im, -h začiahnuť - vlastne vzdialený; vzdialenosť vzkriesenie -im, -ia York, -u, m.; New York zabočiť, -im, -ia zasiahnuť; zasaho­ vzdialiť (sa), -im, -ia; vzkrsnúť, píš skrsnúť vzrast, -u, m. (čítaj Ňújork) = záboj, -a, 77?.; Záboj, -a vať vzďaľovať (sa) vzkypeť, -im, -ia vzrásť, vzrasťiem, vzra­ Nový York; new- (vlastné meno) začiatok, -tku, m,; za­ vzdor, -u, 77?.; vzdor- vzlet, -u, 77?.; vzletný stú ; vzrastať yorský = novoyorský zabolef, -í, -ia; za- čiatočný; začiatočník; ný; vzdorovať; vzdo­ vzleteť, -im, -ia; vzlie­ vzťah, -u, 777.; vzťaho­ ypsilon, -u, m. bolievať začiatočníčka záčin, -u, m.; záčinok; rovitý tať vať (sa); vzťažný yzop, -u, 77?. (rastlina) Záborie, -ia, str. vzduch, -u, 77?.; vzdu­ vzlykať, -ám, ajú; vztek, -u, 77?.; vztekať zaboriť (sa), -im, -ia; -nku /-a, 77?. zabárať (sa) chový; vzdušný vzlykanie; vzlykot sa; vzteklý Z. začrel, -črem, -črd; za- vzducholoď, -di, ž. vzmáhať sa, -am, -ajú vztýčiť, -im, -ia; vzty­ zabožif sa, -im, -ia čierať vzduchoplavba, -y, i. vzmôcť sa, vzmôžem, čovať z, zo (predl.) zábradlie, -ia, str. začuť, -čujem, -čujú vzduchoplavec, -vca, vzmôžu; vzmôž sa; vzývať, -am, -ajú zabaliť, -im, -ia; zaha­ zabrániť, -im, -ia; za­ zäd,- u, 77?.; zadok,-dku ľovať braňovať zaďakovať 777. vzmohol sa vždy, vždycky 22 339 338 jú; zahrial; zahriaty; záchrana, -y, í. zakalít, -im, -ia; zaka­ zadarmo (prísl.) zadusiť (sa), -im, -ia; zahnúť, -hnem, -hnú; zahrievať záchranca, -u, m. ľovať zadáviť, -im, -ia zadúšat (sa) zahýnať / zahýbať zahrkútať, -am, -ajú zachrániť, -im, -ia; za­ Zakarpatsko, -a, str.; zadebniť,-im, -ia, iza- zádušie, -ia, str.; zá­ zahodiť, -im, -ia; za­ zahrmeť, -im, -ia dušný; zádušná omša hádzať; zahadzovať chraňovať zakarpatský bedniť zahrnúť, -niem, -nú; zachrípnuť, -nem, -nu; zaduť, zadujem, -jú; zahojiť, -im, -a zakašľať, -lem, -šľú zadeliť, -im, -ia; zade- zahŕňať; zahrnovať zachrípnutý; zachríply zadul, zadutý záhon, -a, m.; záhon- zákaz, -u, m. rovať záhrobie, -ia, str.; zá­ zádych, -u, m. = zá­ ček záchvat, -u, m. zakázať, -žem, -žu; za­ záder, -u, m. hrobný zachvátiť, -im, -ia; za­ kazovať zadierať, -am, -ajú; duch; zadýchať (sa) záhorák, -a, m.; Zá­ zahroziť, -im, -ia chvacovať zákazka, -y, ž.; zákaz­ zadref zadychčať sa, -ím,-ia horák = obyvateľ Zá­ zahrúžiť (sa), -im, -ia zachveť sa, -chvejem, ník zadlávif, -im, -ia = zadýchať sa horia zahryznúť, -nem, -nú; -chvejú; zachvievať zakaždým (prísl.) — zadlho (prísl.) záhada, -y, ž.; záhadný zahoreť, -im, -ia; zahá- zahrýzať sa vždy zadĺžiť sa zahádzať, -džem, -džu; rať; obilie zahára záhuba, -y, ž.; záhub- zachytiť, -im, -ia; za­ zákerný; zákerník; zá- zadný; zadnina, poza- zahodiť záhorie, -ia, str.; zá­ ný chytávať, zachycovať kernícky; zákerníctvo dok, výcudky zaháľať, -am, -ajú; za- horský; záhorák zahubiť, -im, -ia zaihrat = zahrať zakiaľ (prísl.), dokiaľ, zadosť urobiť, učiniť haľač za horúca záhumnie, -ia, str. zaiskriť sa; zaiskrilo sa pokiaľ zadosťučinenie,-ia, str. zahaliť, -im, -ia; zaha­ zahovoriť, -im, -ia; za- zahúsť, -hudiem, -hu- mu v očiach zakikiríkať, -a, -ajú zadovážiť (si), -im, -ia ľovať hovárať dú; zahúdať zaiste ] základ, -u m.; základ­ zadrapiť (sa); zadra- záhafka, -y, ž.; záhaľ­ zahrabať, -em, -ú; za- r zaistiť, -im, -ia; zaisťo­ čivý hrabovať; zahrabú- zahvízdať, -am, -ajú; ný ; základina; zákla- povať sa zahvízdnúť vať; zaisťovací dinový; základňa zaháňať, -am, -ajú; za­ vať zádrapka, -y, ž. záhyb, -u, m.; záhybka zajac, -a, m.; zajačik, hnať záhrada, -y, ž.; záhrad­ zakladať, -ám, -ajú; zadreť, drem,-drú; za- zahýbať, -am, -ajú; za- -a, zajaček, -čka; za­ zahanbiť, -im, -ia; za­ ka ;záhradný;záhrad­ zakladací; zaklada­ dierať jačí; zajačina hanbovať ník; záhradníčka; zá­ hybovat teľ zadrhnúť (sa), -nem, zahynúť, -niem, -nú; Zajaknúť sa, -nem, -nú; zahasiť, -im, -ia; zahá- hradnícky ; záhradníc­ zaklať, -kolem, -kolu; -nú; zadŕhať (sa); za- zajakať sa šať tvo zahynulý zaklanie; zakálať; za­ drhávať (sa) zachádzať, -am, -ajú zajať i zajmúť, zajmem, kálačka záhať, -ti, ž., / záhatie, zahradiť, -im, -ia; za- zadriemať, -am i -em; zachádzka, -y, ž. zajmú; zajatie; zají­ -ia, str., zahatená ce­ hrádzať; zahradzovať zakliať, -kľajem, -kra­ zadriemnuť Zachariáš, -a, m. mať; iné je zaujímať sta, prekážka zahraničie, -ia, str.-,za­ ju; zakliatie; zakliaty; zádruha, -y, ž. zachceť sa, zachce zájazd, -u, m. zaklínať; zaklínač zadržať, -im, -ia; za­ zahatif, -im, -ia hraničný sa; zachcelo sa zajedno (prísl.) zaklopiť, -ím, -ia, i za­ držovať zahľadeť sa, -im, -ia zahrať, -hrám, -hrajú; zachlopiť, -im, -ia zajesť,-jem, -je,-jedia; chlopiť zadubený, zabednený, zahladiť, -im, -ia; za- zahrávať zachmúriť, -im, -ia zajedať záklopka, -y, ž. zamíkly, zaostalý hladzovať zahrdúsiť, -im, -ia záchod, -u, m. zájsť, zájdem, zajdú; zakľúčiť, -im, -ia; za- záduch,-u, m.; zádušný záhlavie, -ia, str. Záhreb,-a, m.; záhreb­ zachodiť, -im, -ia; za­ zájsť sa kľučovať zadumať sa, -ám, -ajú; zahlieniť, -im, -ia ský chádzať zajtra; zajtrajší; zajtraj­ zákolesník, -a, m. zahlobiť, -im, -ia zahrešiť, -im, -ia zadumanie; zaduma­ zachovať (sa), -ám, šok zákon, -a, m.; Starý, zahlušiť, -im, -ia; za- zahriaknuť, -nem, -nu, ný -ajú; zachovalý; za­ zákal, -u, m. Nový zákon; zákoni­ hlúšať zakríknuť; zahriaka- zádumčivý chovalosť; zachová­ zakálačka, -y, i. = za­ tý ; zákonný; záko- zahnať,-ženem, -ženu; vať i zahríakávat Zadunajsko, -a, str.; vať bíjačka; zakálať ník, -a, m. (sbierka zadunajský zaháňať zahriať, -hrejem, -hre- 340 341 zákonov i biblický zá- zakým (prist.) zamastíť, -im, -ia; za- koník); zákonitý záľaha, -y, ž., hroma­ mastený zámka, -y, ž., i zámok, zánehtie, -ia, str.; zá- stanú; zaostalý; za­ zákonodarca, -u, m.; da, množstvo zamat, -u, m.; zamatový -mku, m. (vo dverách); nehtný; zánehtnica ostávať zákonodarný; záko­ zaľahnúť, -nem, -nú; zamazať, -žem, -žú; za- zámok,-mku, m.(hrad) zanechať, -ám, 'ajú; zápač, -e, ž. (strana, nodarstvo zaliehať mazávať zamknúť, -nem, -nú; zanechávať na ktorá slnce ne­ zákop, -u, m. zalanským (prisl.) = zamdleť, -iem, -ejú; zamkýnať; zamykať zaneprázdniť, -im, -ia; dojde) zákopník, -a, m.; zá- predlani zamdlievať za mlada i za mladi, zaneprázdnenie; za- zapáčiť sa, -im, -ia kopníctvo zalepiť, -im, -ia; zalie- zamedziť, -im, -ia; za­ za mladý neprázdňovat západ, -u, m.; západný; zakoreniť (sa), -im, -ia; pať; zalepovať medzovať zamlčať, -im, -ia; za- zánet, -u, m. — zapá­ západník zakoreňovať (sa) zálesák, -a, m. zámena, -y, ž. míkat; zamíknuť; za­ lenie; zánetlivý ' zapadnúť, -nem, -nú; zakos, -u, m., pokos zalesniť, -im, -ia; za- zameniť, -im, -ia; za­ mlčovať zanevreť, -vrem, -vrú; zapadať; zapadávat zakosíliť, -im, -ia, za­ lesňovať mieňať; zameňovat zamočiť, -ím, -ia; za- zanevierať zápach, -u, m. uzliť zálet, -u, m.; zálety; zámeno, -a, str,; zá­ máčať zaniesť, -nesiem, -nesú; zapáchať, -am, -ajú; zakosiť, -im, -ia; za- záletný; záletník menný zámočník, -a, m.; zá­ zanosit; zanášať zapáchnut kášať zaleteť, -im, -ia; zalie­ zámer, -u, m. močnícky ; zámočníc­ zanietiť, -im, -ia; zane- zápal, -u, m.; zápalný, zákosník, -a, m. (klin tať; zaletovať zamerať, -iam, -ajú; tvo covať zápalčivý; zápalka za zákovkou'na kose) záležať, -im, -ia zameriavať zámok, -mku, m.; zá-' zánik, -u, m. zápalistý zakotviť, -ím, -ia záležať, -í, -ia zamestnať, -ám, -ajú; mocký; Zámok zaniknúť, -nem, -nú; zapáliť, -im, -ia; za­ zakrátko (prisL) zaliať, -lejem, -lejú; za­ zamestnanie; zamest­ (miestne meno); No­ zanikol; zanikať pálenie; zapaľovať zakričať, -ím, -ia; za­ lievať nanec; zamestnanec­ vé Zámky; novozá­ zaobaliť, -im, -ia; za- zápalka, -y, ž. kríknuť zaliečať sa niekomu, ký; zamestnávať; za­ mocký obaľovať zápalnička, -y, ž., sir- zakročiť, -im, -ia; za- chceť sa zapáčiť, li- mestnávateľ /zamest­ zámorie, -ia, str.; zá­ zaoberať sa, -ám, -ajú ník (na zápalky, sir- kročovať chotiť sa niekomu návateľ morský (niečím) ky) zákrok, -u, m., zakro­ zaliezť, -leziem, -lezú; zameškať, -ám, -ajú; zamoriť, -im, -ia zaoblačiť sa, -im, -ia zápalný čenie zaliezať zamešká vať zámožný; zámožnosť = zakabonit sa zapaľovač, -a, m. zakrpateť, -iem, -ejú; zalíškať sa, zalichotiť sa zamieňať, -am, -ajú, viď zamračiť sa, -im, -ia zaoceliť, -im, -ia; za- zapamätať, -ám, -ajú zakrpatený záliv, -u, m.; Terstský zameniť zamraziť, -im, -ia oceľovať zapariť (sa), -im, -ia; zákruta, -y, ž. záliv zámienka, -y, ž. zamreť, -mrem, -mrú zaodet, -dejem, -dejú; zaparovať sa zakrútiť, -im, -ia; za­ záloha, -y, ž.; záložka; zamieriť, -im, -ia = zamdleť; zamierať zaodievat zápas, -u, m. krvácať, zakrucovať záložný; záložník zamiesiť, -im, -ia; za­ zamrežovať zaokrúhliť, -im, -ia; zápasište, -šta, str. zákryt, -u, m. založiť, -im, -ia; za­ miešať, -am, -ajú zamrznúť; zamrzlý zaokrúhľovať zápasiť, -ím, -ia zakryť, -kryjem, -kryjú; kladať zamiesť, -metiem, -me­ zámysel, -šlu, m. zaokryť, -kryjem, -kry­ zápasník, -a, m.; zá- zakrývať záľuba, -y, ž.; záľubný tu; zametať; -ám, -ajú; zamysleť sa, -im, -ia; jú; zaokry tie; zaokrý- pasnícky zakúpiť, -im, -ia; za­ zaľúbiť (sa), -im, -ia; zametá vať; zametač; zamýšľať vat zápästie, -ia, str.; zá- kupovať zaľúbenie zametačka zaň = za neho zaopatriť, -im, -ia; za- pästky, -stiek, ž. zakúriť, -im, -ia zalúčiť, -im, -ia = za­ zamietať, -am, -ajú; záňadrie, -ia, str. opatrovať;-zaopatro­ pomn. zakúsiť, -im, -ia; zakú­ hodiť zamietavý; zamietnuť zanášať, -am, -ajú vací zapäť/zapnúť, zapnem, šať; zakusovať zaľudniť, -ím, -ia; za­ zamilovať sa = zaľú­ zanedbať, -ám, -ajú; zaorat, -orem, -oru; zapnú; zapäl i zapnul; zákutie, -ia, str. ľudňovať biť sa zanedbávať zaorávat zapätý i zapnutý; za- zanedlho zaostať, -ostanem, -o- pätie (prúdu), za- 343 342 zásielka, -y, ž. za stará pnutie (kabáta); za­ zaplniť, -im, -ia; zapĺ­ zapriasf, -pradiem, robček, -a; zárobko­ zasipeť, -im, -ia zastareť sa, -iem, -ejú pínať ňať; zaplňovať -pradú; zapriadať vý zasklepiť, -im, -ia do niečoho, začať sa zápäť=vzápätí (prísl.) zapľuť i zapľuvaf, -pľu- zaprisahať, -ám, -ajú; zárod, -u, m.; záro­ zaskliť, -im, -ia; za­ starať zapečatiť, -im, -ia jem, -pľujú zaprisahávať dok, -dku, m.; zárod- sklený; zasklievať zastať, -stanem, -stanú; zapekačka, -y, ž. zapnúť, viď zapäť zapudiť, -im, -ia; za- kový; zárodočný zaskočiť, -im, -ia zastávať zaperiť (sa), -im, -ia započítať, -am, -ajú; pudzovať zarosiť, -ím, -ia záskok, -u, m. zástava, -y, ž.; zástav­ zapchať, -ám, -ajú; za­ započítavať i započí­ zäpuchnúť, -nem, -nú; zároveň (prísl.) zaskveť sa, -ejem, -ejú; ka; iné je zastávka pchávať tavať; započítateľný zapuchať zarovnať, -ám, -ajú; zaskvievať sa (na pr. na železnici) zapiecť, -pečiem, -pe­ zapodievať sa, -am, zapustiť, -ínu-ia; za­ zarovnávať zaslať, -šlero. -šlú ; za­ zastavať, -iam, -ajú; čú; zapekať -ajú púšťať zarúbať, -am, -ajú sielať zastavaný zapichaf; zapichovať zápoľa, -le, ž. = bralo zapýriť sa, -im, -ia zaručiť, -im, -ia; za­ zaslepiť, -im, -ia; za- zastavenie, -ia, str. (na zapínať, -am, -ajú; za­ zapomenúť = zabud­ zaradovať sa ručovať slepovať kríž. ceste) pínací; zapínadlo núť; zapomínať = zarámovať záručné, -ého, str. (prvý zasľúbiť, -im, -ia; za- zastaviť, -im, -ia; za­ zapinká, -y, ž., spon- zabúdať zaránky (prísl.) — za dar nevestin) sľubovať stavený ; zastavovať ka včasného rána záruka, -y, i. zápor, -u, m.; zápor­ zásluha, -y, ž.; zásluž­ zastávka, -y, i. (na zápis, -u, m. zarásť, -rastiem, -ra­ záružlie, -ia, str. (rast­ ný ný železnici); iné je zá- zapísať, -šem, -šu; za­ stú ; zarastený; za­ lina) xzáporka, -y, ž. zaslúžiť, -im, -ia si&vk&f malá zástava) pisovať rastať zaryčať, -im, -ia = za­ zapotrošiť, -ím, -ia = ručať (niečo); zaslúžiť sa zastenať, -ám, -ajú zapískať, -am, -ajú založiť, stratiť zaraz (prísl.) = hneď zaryť, -ryjem, -ryjú; (o niečo); zaslúžilý zástera, -y, ž. zápisky, -kov, m. mn. zápoveď, -di, ž. zaraziť, -im, -ia; zará­ zarytý; zarývať (o vlasť); zasluhovať zastierať, -am, -ajú; zápisné, -ého, str. zapovedať, -ám, -ajú; žať zaržať = zahriať = zasmiať sa, -smejem, zastreť zápisnica, -ce, ž.; zá- zapoviem, -povedia; zarážka, -y, ž'. zarehtať, zarehotať -smejú zastihnúť, -nem, -nú; pisničný; zápisnične (inf. zapovedeť sa zarehtať, -rehtá i zas, zasa i zase zasmušilý; zasmušilost zastihol; zastihnutý; zápisník, -a, m. (kniha neužíva) -rehce zásada, -y, ž.; zásadný zasnúbiť; zasnubovať zastihovať zápisov) zapovrhnúť, -nem, -ňú; zárez, -u, m. zasadiť, -im, -ia; za- zásoba, -y, ž.; zásob­ zástoj, -a, m. zapisovateľ, -a, m. zapovŕhat; zapovrho- zarezať, -žem, -žú; za- sádzať ný zastoknúť, -nem, -nú, zapiť, -pijem, -pijú; vať rezávať zasadnúť, -nem, -nú; zásobáreň i zásobárňa, zatknúť, zastrčiť zapíjať záprah, -u, m.; zápraž- zariadiť, -im, -ia; za­ zasadnutie; zasadať -rne, ž. zastrájať sa, -am, -ajú, zaplakať, -čem, -čú ný riaďovať zásah, -u, m. zásobiť, -im, -ia; zá­ strojif sa k niečomu záplata, -y, ž. zaprať, zaperem, -rú zariecť (sa), -rečiem, zásek, -u, m. sobovať ; zásobovací zastrašiť, -im, -ia; za­ zaplátať, -am / -cem zapražiť, -ím, -ía; za- -rečú = zarieknuť zaseknúť, -nem, -nú; zasoliť, -im, -ia; za- strašovať zaplatiť, -im, -ia prážať (sa); zariekať (sa) zasekať sáľať zastrčiť, -im, -ia; zastr- záplava, -y, ž. zápražka, -y, ž. záriečie, -ia, str. zasiahnuť, -nem, -nu; zaspať, -spím, -spia; . kovať zaplaviť, -im, -ia; za­ zapredať, -ám, -ajú; zarmútiť, -im, -ia; za- zasahovať zaspávať zastreliť, -im, -ia plavovať zapredávať rmútený; zarmucovať zasiať, -sejem, -sejú; zaspievať, -am, -ajú zastreť, -strem, -strú; zaplesať, -ám, -ajú zapreť, -prem, -prú; zármutok, -tku, m. zasievať zástanca, -u, m. = o- zastierať zápletka, -y, ž. zapierať zarobiť, -im, -ia; za­ zasielať, -am, -ajú; za­ branca zastriekat, -am, -ajú; zapliesť, -pletiem, -ple­ zapriahať, -am, -ajú; rábať sielateľ zastanie, -ia, str. zastrieknut tú; zapletať zapriahnuť, -nem, -nu zárobok, -bku. m.;zá- 344 345

zastrihať, -ám, -ajú; za- zaškúliť, -im, -ia zatmenie, -ia, str. žatým (prisl.); iné je záväzný; záväznosť zavíjať, -jam, -jajú; za­ strihnúť, -nem, -nú; zašliapnuť, -nem,-nu; (slnka) za tým záväzok, -zku, m. viť (do čepca); iné zastrihovat zašliapať zatmiť (sa); zatmieväť zaučiť, -im, -ia; zaúčať, zaväzovať; zaviazať je zavýjať, na pr. vlk zastrúhaf, -am, -ajú; zašlý (sa) zaučovať zavčas, zavčasu (prisl.), zavýja zastruhóváť záštita, -y, ž. = ochra­ zato (prisl.) = preto, zaúčtovať časne, včas; zavčasu závin, -u, m. (jedlo) zástup, -u, m. na; záštitný; záštitník pritom; iné je za to zaucho, -a, str. ráno, zavčas rána = zaviniť, -im, -ia; za- zástupca, -u, m. zaštítif, -im, -ia zatočiť, -im, -ia; zatá- zaujať, -jmeni, -jmú; časne ráno viňovať zastúpiť, -im, -ia; za­ zašumeť, -í, -ia čať zaujatie; zaujímať, zavčerom (prisl.), zavinúť, -niem, -nú; stúpenie; zastupovať zať, -a, m. zátoka, -y, ž.; zátočka; -am, -ajú; zaujímavý predvčerom zavinovať zastupiteľstvo, -a, str. zatáčka, -y, ž. zátočina záujem, -jmu, m. zavďačiť sa, -im, -ia; záviseť, -im, -ia (oá zastydnúť, -nem, -nú zatarasiť, -ím, -ia; za- zátoň, -e, ž., melčina, zaumieniť si, správne zavďačovať sa niekoho); závislý; zá­ zásuvka, -y, ž. tarasovať melká, plytká voda umienit si zavdať, -ám, -ajú; za- vislosť zasvätiť, -ím, -ia; za­ zatárať sa, -am, -ajú zatôniť, -im, -ia = zaupeť, -iem, -ejú, za- vdávať závisť, -sti, i.; závistný sväcovať zaťať, -tnem,-tnú; za­ zatieniť kvíliť závdavok, -vku, m. i zavi sti vý zasvietiť, -im, -ia; za- ťatý; zatínať zatonúť, -niem, -nú zauzliť, -im, -ia; za- závej, -a, m. (snehu); závistník, -a, m.; zá- svieť, zasvieťte zaťažiť, -ím, -ia; za­ zátopa, -y, ž. uzľovať iné je závoj (na tvári) vistnica zásvit, -U) m. ťažovať zatopiť, -ím, -ia; za- závada, -y, ž.; závad­ zaveľa (prisl.), dlho závit, -u, m.; závitok, zasvitnúť, -nem, -nú; zatiahnuť, -nem, -nu; tápať ný-; Závada, Závad­ záver, -u, m.; závereč­ -tku, m. zasvitať zaťahovať zatratiť, -im, -ia; za- ka (miestne mená) ný; závierka zaviť, -vijem, vijú (do zasyčať, -ím, -ia zatiaľ (prial.), dotiaľ / tratenec; zatracovať zavadiť, -im, -ia; za­ zaveriť sa, -im, -ia = čepca); zavitý; zavitie; zasychať žatým zatrepať, -em, -ú; za- vádzať, prekážať zariecť sa zavíjať; zavijač; iné zásyp, -u, m. zatiecť, -tečiem, -tečú; trepotať zavádzať (od zaviesť) záves, -u, m.; závesný je zavyť, na pr. vlk zasypať, -em, -u (do- zatekať zátrepka, -y, ž. zavaliť, -im, -ia; zavá- zavesiť, -im, -ia; za- za vyl kon.); zasypať, -am, zatieniť, -im, -ia; za- zatreť, -trém, -trú; ľať, zavaľovať vešať; zavesovať zavítať, -am, -ajú -ajú (nedokon.); za­ tieňovať zatierať zavalitý závet, -u, m.', závetný závitnica, -e, ž. = špi­ sypávať zatíchnuť, -nem, -nu; zatriasť, -trasiem, zaváňať; zavoňať závetie, -ia, str. rála zasýtiť, -im, -ia; zasy- zatíchaf -trasú; zatriasol; za- zavariť, -im, -ia; za­ závetrie, -ia, str. zavláčiť, -im, -ia; za- covať zátiský; Zátišie triasať varené ; zavarenina; zaviať, -vejem, -vejú; vláčať zašiť, -šijem, -šijú; za­ zatisnúť, -nem, -nú; zatúlať sa, -am, -ajú zavárať; zavárané; za­ zavievať zavlažiť, -im, -ia; za­ šívať zatískať zatúžiť, -im, .ia váranina zaviazať, • žem, -žu; za­ vlažovať zaškodiť, -ím, -ia zátišie, -ia, str. zatvor, -u, m. zavážať -am; zaviezť; väzovať zavliecť, -vlečiem, -vle­ záškodný; záškodník zátka, -y, ž. zatvoriť, -ím, -ia; za­ zavážka, -y, ž. zaviaznuť, -nem, -nu čú ; zavliekať zaškreť, -škrem, -škrú, zatknúť, -nem, -ňú; tvárať závažie, -ia, str.; zá­ závidet, -im, -ia závod, -u, m.; závod- zahoref, zaschnúf; zatýkať; zatykači; za­ zátvorka, -y, ž. = zá- važný závierka, -y, ž. ný obilie zaškre tknutý vorka Závažie (za Váhom), zaviesť, -vediem, -ve­ závodie, -ia, str.; Zá­ zaškripef, -í, -ia=zaškrí- zatlačiť, -ím, -ia; za­ zatvrdiť, -im. -ia; za­ -ia, str.; Závažan; zá- dú; zavádzať- vodie (miestne meno) pať, -a; zaškripnúť tláčať; zatlačovať tvrdzovať; zatvrdnúť važský zaviezť, -veziem, -ve­ závodište záškrt, -u, m. zatĺcť, -tlčiem, -tlčú; zatykač, -a, m. zavážiť, -im, -iä zú ; zavoziť; zavážať závodiť, -im, -ia zaškrtiť, -im, -ia zatĺkať záťvlie, -ia, str. závažný; závažnosť za vi jač, -a, m. (motýľ) závodník 346 347

zavodniť, -im, -ia; za- zaznačiť, -im, -ia; za­ zažrať (sa), zažerem, zboriť, -im, -ia; viď zčiastky (prisl.) = čia­ zdochnúť, -nem, -nú; vodňovať; zavodňo­ značovať -rň zbúrať stočne zdochýtiať vací záznam, -u, m.; zá- zbabelý; zbabelec; zba­ zbožie, -ia, str. z čistá jasná zdokonaliť, -im, -ia; závoj, -a, m. (na tvári); znamné, -ého, str. belosť zbožniť, -im, -ia; zbož­ zďaleka zdokonaľovať iné je závej, -a, m. zaznamenať, -ám, -ajú; zbabrať, -em, -ú ňovať zdanie, -ia, str. (od zdola (prisl.) (snehu) zaznamenávať zbadať, -ám, -ajú zbožný = pobožný zdať sa) zdolať, -ám, -ajú zavplaf, -ám, -ajú; za- zaznať = zneuzhaf; za- zbásniť, -im, -ia zbraň, -ne, ž.; zbran- zdaniť, -im, -ia; zda­ zdomácneť, -iem, -ejú; volávať znaný = zneuznaný; zbaviť, -ím, -ia ný ňovať; zdaniteľný zdomácnelý zavoňať, -niam, -ajú; zaznávať zbedovaný zbrázdiť, -im, -ia zdanlivý zdôveriť sa, -im, -ia; zaváňať zazneť, zaznie i za- zbeh, -a, m. (na pr. vo­ zbridif (sa), -im, -ia, zdar, -u, m.; zdarný; zdôverovať sa závora, -y, ž. zneje, zaznejú = za­ jenský); iné je sbeh zhnusiť (sa) zdariť sa zdôvodniť, -im, -ia závoz, -u, m., a) úvoz, vzneť (na pr. ľudí) zbroj, -e, ž.; zbrojný; zdarma (prisl.) zdráhať sa, -am, -ajú; b) nános, bahno zázrak, -u, m.; zázrač­ zbehlý (v niečom); zbrojovka zdať sa, zdá sa; zdávať zdráhavosf; zdráhavý závrat, -u, m.; závratný ný zbehlosť zbrojiť, -im, -a sa; iné je vzdať sa zdramatizovať zavrátiť, -im, -ia; za­ zazreť, -zrem, -zrú; zbehnúť, -nem, -nú; iné zbrojnica, -e, ž. (niečoho) zdrap, -u, m., kúsok, vracať zazerať je sbehnúť sa, na pr. zbrojnoš, -a, m. zdatný útržok závratník; závratníctvo Zazrivá, -ej, ž.; Zázri- ľudia sa sbehnú zbudnúť, -nem, -nú = zdávna (prisl), odo- zdrapiť, -im, -ia; zdria- zavrávorať, -ám, -ajú vec Zbehy, -ov, m. pomn. zbyť, zostať; zbúdať dávna pať zavraždiť, -im, -ia zázvor,-u, m., ďumbier; (osada) = zbývať zdecimovať Zdravas, -u, m. (mo­ zavreť, -vrem, -vrú; za­ zázvorový zbelaseť, -iem, -ejú zbujneť, -iem, -ejú; zdediť, -im, -ia dlitba) vierať zažalovať zbeleť, -iem, -ejú zbujnelý Zdenka, -y, ž. zdravica, -e, ž. zavrhnúť, -nem, -nú; zažať, -žnem, -žnú (svet­ zbesneť, sa, -iem, -ejú zbúrať, -am, -ajú (na Zdenko, -a, m. zdravie, -ia, str. . zavrhovať lo); zažíhať; zažihač zbičovať pr. dom); viď i zderstvo, -stva, str. zdravotný; zdravotníc­ zavrieskať, -am, -ajú; (človek); zažihák = zbiť, zbijem, zbijú; zbí­ zboriť zdesiť, -ím, -ia; zde­ tvo zavriesknuť zažihadlo jať (iné je sbii, sbí- zburcovať senie zdravý; zdravo; zdrav­ zavŕšiť, -im, -ia; za­ zážeh, -u, m. jať = biť dovedna) zb'úriť (sa), správne zdiveť, -iem -ejú; zdi- ší i zdravejší vršovať zažehnávať, -am, -ajú zblázniť sa, -im, -ia; vzbúriť (sa) velý zdražeť, -ie, -ejú; zavŕtať, -am; zavrtávať. zažiadať (sa), -am, zblazneť zbútľaveť, zbútleť, -ie, zdivočeť, -iem, -ejú; ždražiť; zdražovať zavrznúť, -nem, -nú -ajú zblčať,-ím,-ia; zbíkaf; -ejú, spráchniveť zdivočelý zdreveneť, -ie, -ejú zavše (priši), vždy, zažialiť, -im, -ia zblknuť zbystriť, -im, -ia zdivočiť, -im, -ia zdriemnuť,-nem; zdrie­ vždycky, zakaždým zažiariť, -im, -ia zblednúť, -nem, -nú zbyť, zbudem = zbud­ zdláviť, -im, -ia mol zavyť, -vyjem, -vyjú; zažiť, -žijem, -žijú; za­ zblízka (prísl.) núť, zostať; zbylý; zdlha (prísl.); zdĺhavý zdrobiť, -im, -ia zavýjať (o viku, psovi) žívať; zažívací zblúdiť, -im, -ia zbývať zdĺhavý; zdĺhavosť zdrobneť, -iem, -ejú; zavzneť i zazneť, -znie zážitok, -tku, m. zbohatnúť, -nem, -nú zbytok, -tku, m.; zby­ zdižiť, -im, -ia zdrobnelý; zdrobnelé / -zneje, -znejú; za­ záživný zboj, -a, m., lup, lúpež točný zdnu (prisl.), zo vnútra meno = diminutívum znievať zažltnúť; zažltlý zbojník, -a, m.; zboj­ zcela (prisl.) zdoba, -y, ž.; zdobný; zdrobniť, -im, -ia; zazdiť, -ím, -ia; za- zažmúriť, -im, -ia (oko) nícky; zbojníctvo; zčasti / zčiastky fprís/J zdobiť zdrobňovať zdený zažmuročky (prisl.), so zbojníčiť = čiastočne zdochliak, -a, m. zdroj, -a, m. zazerať, -ám, -ajú zatvorenýma očima zbojský; zbojsky (prísl.) zčerstva (prisl.) zdochlina, -y, z. zdrtiť, -im, -ia 349 348 zhrubeť, -iem -ejú; iné je sísť (shora zľaknúť sa, -nem, -nú; zdrviť, -im, -ia zelenať sa, -ám, -ajú zgniaviť, -im, -ia - zhrubnúť dolu), sísť sa (spolu) zľakať sa zdrúzgať, -am, -ajú zeleneť sa, -ie, -ejú zhabať, -em, -ú zhrýzť, zhryziem, zhry- zistiť, -im, -ia; zisťo­ zlámať, -em, -u zdržanlivý; zdržanli­ zelený; zelenina zhaniť, -im, -ia zú; zhrýzať (sa) vať ; zisťovací ziapať, -em, -ú vosť Zelený štvrtok zhanobiť, -im, -ia zhuba, -y, z.; zhub­ zištný; zištnosť zlátiť, -im, -ia zdržať, -im, -ia; zdr­ zeler, správne celer zharmonizovať ný ziv, -u, m. zlatka, -y, ž. žiavať zelina, -y, ž.; zelinár; zhasiť, -im, -ia; zhá­ zhubca, -u, m. zívať, -am, -ajú; zív- zlatník, -a, m.; zlatníc­ zdržiak, -a, m., a) dr­ zelinárka; zelinka; ze­ šať ; zhasnúť; zha­ zhubiť, -im, -ia nuť; zívnutie ky žiak, b) ohlávka linkár; zelinný sínať; zhasinač (člo­ zhudobniť, -im, -ia; z jagať sa, -ám, -ajú, za­ zlatohlav, -u, m.; zla- zdupčiť, -im, -ia; zdup- zelota, -u, m., horlivý vek); zhasinák, zha- zhudobňovať lesknúť sa, zaiskriť sa tohlávka, -y, z. núť; zdupkať prívrženec; zelotický; sínadlo zhusta (prisl.) zjaloveť, -ie, -ejú zlatonosný zdupneť, -iem, -ejú; zelotizmus zhavraneť, premeniť zhustiť, -im, -ia; zhust­ zjarčiť, -im, -ia, rozryť zlatorúnny zdúpnuť zem, -e, ž.; v hvezdár­ sa v havrana; zhavra- núť; zhusťovať z jari zlatoústy; sv. Ján Zla­ zduriť, -im, -ia stve Zem nelý; zhavraniť sa zhýčkať, -am, -ajú; zjasneť, -iem, -ejú toústy zduť, -ujem, -ujú; zdú­ zeman, -a, m.; zemian- zhlboka (prisl.) zhýčkaný zjasniť, -im, -ia zlato vka, -y, ž.; zlato - vať ka; zemiansky; ze­ zhliveť, -iem, -ejú zhynúť, -niem, -nú zjašiť, -im, -ia, splašiť vôčka zdužet, -iem, -ejú; mianstvo zhniť, zhnijem, zhnijú zhyzdiť, -im, -ia; zhy- zjatriť, -im, -ia zlatovlasý; zlatovláska zdužneť = zosilneť zemeguľa, -le, ž. zhnojiť, -im, -a zďovať zjav, -u, m.; zjaviť zlatý; zlatušký; zlatu- zdvíhať, -am, -ajú; zememerač i zememe­ zhnusiť (sa), -im, -ia ziabnut i ziabať; zia- (sa); zjavný; zjavovať linký zdvihnúť; zdvíhací; rač, -a, m. zhojiť, -im, -a; zhoji- be ma (sa) zľava (prisl.), s ľavej zdvíhadlo zemepán, -a, m.-, zeme- teľný ziapať, -em, -u; ziap- zjedať (sa), -ám, -ajú strany zdviž, -e, ž. ("výťah o- panský zhola (prisl.) nuť (na pr. hus, zjednať (sa), -ám, -ajú; zľava, správne sleva: sôb alebo vecí, angl. zemepis, -u, m.; zeme­ zhonobiť, -im, -ia, na­ dieťa ziape) zjednávať (sa) zľaviť, správne sleviť lift> pisný; zemepisec dobudnúť, nasporiť zima, -y, ž.; zimný; zjednodušiť, -im, -ia; zleniveť, -iem, -ejú zdvojiť, -im, -a zemeplaz, -a, m. zhorenište, -sťa, str. zimnica; zimničný zjednodušovať zlenošiť, -ím, -ia zdvojnásobiť i zdvoj- zemetrasenie, -ia, str. zhoreť, -im, -ia zimomraveť, -iem, zjemneť, -iem, -ejú; zlepšiť, -im, -ia; zlep­ násobniť, -im, -iá zemežlč, -i, z. zhorknúť, -nem, -nú -ejú; zimomravý zjemniť šovať zdvorilý; zdvorilosť zemiak, -a, m.; zemia- zhoršiť, -im, -ia; zhor­ zimomriavka, -y, i. zjesť, zjem, zješ, zje; zletilý; nezletilý Zdychava, -y, ž.; Zdy- čisko, -a, str. šiť sa zimovať, zimujem, -jú zjedať; zjedávať zleva — správne sleva, chavan; Zdychavan- zemina, -y, ž. zhostiť sa, -im, -ia (nie­ zinakade, zinakiaľ, zi« zježiť, -im, -ia -y, ž.; zle viť — správ­ ka; zdychavský zemko, -a, m. = krajan koho), zbaviť sa; zho- nakadiaľ = odinaď, zkade; zkadekoľvek; ne sleviť zdýmať, -am, -ajú; zdy- zemnatý stenie odinakiaľ zkadiaľ zlieniť sa, -im, -ia madlo zemný zhotoviť, -im, -ia; zho­ zinok, -nku, m. (prvok zkiaď = zkade zligotať sa, -ám' -cem zebra, -y, ž. Zemplín, -a, m.; zem­ tovovať Zn); zinkový zlacneť, -ie, -ejú zloba, -y, ž.; zlobiť sa; zeď, zdi, ž., múr; zed- plínsky zhoveť, -iem, -ejú; zho- zisk, -u, m. zľahčiť, -im, -ia; zľah­ zlobivý ník, murár zemský vievať získať, -am, -ajú; zí­ čovať zloboh, -a, m. zefír, -u, m. (jemná zenit, -u, m. zhrdzaveť, -iem, -ejú skavať / získavať zľahka; zľahúčka zločin, -u, m.; zloči­ tkanina) zeppelin, -u, m., vzdu­ zhrešiť, -im, -ia ziskuchtivý zlákať, -am, -ajú, vylá­ nec ; zločinný; zločin­ zeleň, -ne, ž., zelená choloď zhroziť sa, -im, -ia zísť sa; zíde sa mi niečo; kať nosť farba zgazdovať zhruba (prisl.) 350 351

zlodej, -a, m.; zlodej­ zmar, -u, m. zmladi (prísl.), od zmužilý; zmužilosť znenazdania (prisl.), znosiť, -im, -ianiekoho, stvo zmariť, -im, -ia=zmár- mlada, od mladi zmužneť, -iem, -ejú nenadále vyhrešiť (ostro) zlomenina, -y, ž. niť, -im, -ia zmladiť, -im, -ia; zmla­ zmýliť (sa), -im, -ia znenie, -ia, str. znova i znovu (prísl.) zlomiť, -im, -ia; zlá- zmäkčiť, -im, -ia; zmäk­ dzovať; zmladnúť značiť, -im, -ia znepáčiť sa, -im, -ia znovuzrodenie, -ia, str. mať čovať; zmäknúť zmlátiť, -im, -ia značka, -y, iL; značko- znepokojiť, -im, -a; znútra (prísl.) zlomkrky (priši); o- zmätený; zmätný, blud­ zmliaždit, -im, -ia; vať znepokojovať zobák, -a, m.; zobáčik zloníkrky; nazlom- ný zmliažďovať znak, -u, m.; značný znesiteľný zobať, -em, -ú krky (hnal sa na- zmätok, -tku, m.; zmä- zmĺknuť, -nem, -nu znamenať, -ám, -ajú znesvätiť, -im, -ia; zobecneť, -ie, -ejú zlomkrky) točný zmocneť, -iem, -ejú znamenie, -ia, str. znesväcovať zobracať, -iam, -ajú zlomok, -mku, m.; zmel(č)iť, -im, -i a, roz- zmocniť (sa), -im, -ia; znamenitý zneť, znie i znej e, zobraziť, -im, -ia; zo­ zlomkový melčiť, rozmelniť; zmocňovať; zmocňo- znamienko, -a, str. znejú; zni, žnite; zne­ brazovať zlomyseľný; zlomyseľ­ zmelknúť, zmäknúť vací známka, -y, ž.; znám­ júc; znel; znelý zobudiť, -im, -ia; zo­ nosť zmena, -y, ž. zmôcť, zmôžem, zmô­ kovať znetvoriť, -im, -ia; búdzať zlopovestný zmeniť, -im, -ia; zmie- žu ; zmohol; zmožený známy, známosť znetvorovať zočiť, -ím, -ia zlorečiť, -im, -ia; zlo­ ňať zmodreť, -iem, -ejú znärodneť, -ie, -ejú zneuctiť, -im, -ia; zne­ zoči voči rečený ; zlorečievaf; zmenka, -y, £".; zrne- zmok, -a, m. znásilniť, -im, -ia; uctený j zneuctujúci; zodiak,-u,/n.,zvieratník zlosť, -sti, ž.; zlostif; nočný; zmenkový zmoknúť; zmoklý znásilňovať zneuctijevať zodpovedať, -ám, -ajú, zlostník; zlostný zmenšiť, -im,-ia;zmen­ zmontovať znásobiť, -im, -ia zneuznať, -ám, -ajú — zodpoviem, zodpove- zlosyn, -a, m. šovať zmoriť, -im, -ia; zmá- znášať, -am, -ajú zaznať; zneuznaný; dia (inf. zodpovedeť zlovoľný zmerať, -iam, -ajú rať (krivdu); iné je sná- zneuznávat sa neužíva) zlozvuk, -u, m. zmeraveť, -iem, -ejú = zmotať, -ám, -ajú; iné šať (shora, dovedna) zneužiť,-užijem,-užijú zodpovedný (na pr. re­ zlozvyk, -u, m. ustrnúť, stuhnúť; je smotať, smotávať znať, znám, znajú; zna­ zneužívať daktor); zodpoved­ zľudoveť, -ie, -ejú zmeravelý — strnulý, = svinúť, svíjať (do­ lec ; znalý; znalosť; znevážiť, -im, -ia; zne­ nosť . zluhať, -ám, -ajú = zly­ stuhlý vedna) znateľ važovať zodrať (sa), -derem, hať zmestiť (sa), -im, -ia zmrhať, -ám, -ajú znázorniť, -ím, -ia; znevideť sa, -im, -ia, -derú = dodrať; zo­ zľutovať sa, správne zmeškať, -ám, -ajú zmrknúť sa, -nem, -nú; znázorňovať sprotiviť sa niekomu dierať ; iné je sodrať sľutovaf sa zmiasť, zmätie m, zmätú; zmrkat sa; zmrkávaf znectiť, správne zne­ znezrady (prisl), ne­ (s niekoho kožu ap.) zlý, horší, najhorší zmiatol; zmätený; sa uctiť nadále, znenazdania zodreť, -drem, -drú; zlyhať, -ám, -ajú, í zlu­ zmätenie zmŕtveť, -iem,. -ejú znečistiť, -im, -ia; zne­ zničiť, -im, -ia = zni­ -dretýi-drený; iné je hať zmieniť sa, -im, -ia; zmrviť, -im, -ia čisťovať vočiť sodreť, sodrem (s nie­ zmáčať, -am, -ajú; zmieňovať sa zmrzačiť, -im, -ia — znehodnotiť, -im, -ia; zniekade. odnekade, čoho) zmočit; iné je smá- zmienka, -y, i. okaličiť; zmrzačený znehodnocovať odnekiaľ zodvihnúť, -nem, -nú čaf, smočiť zmierniť, -im, -ia; = okaličený znechutiť, -im, -ia; zniesť, znesiem, znesú; zohaviť, -im, -ia; zo- zmáhať, -am, -ajú, pre­ zmierňovať zmrznúť, -nem, -nú; znechucovať znášať; iné je sniesť, havovať máhať; iné je vzmá­ zmietať (sa), -am, -ajú zmŕzať; zmrzlý; zmrz­ znelka, -y, ž. snáiať (niečo dohro­ zohnúť, -nem, -nú; hať sa zmija, -e, ž. — vrete- lina zneľúbiť sa, -im, -ia mady alebo shora na­ zohýnať «• zohýbať zmalátnet, -iem, -ejú nica, vipera (had) zmučiť, -im, -ia znemožniť, -im, -ia; dol) zohriať, -hrejem, -hre­ zmalomyseľneť, -iem, zmiznúť, -nem, -nú zmudreť, -iem, -ejú znemožňovať znoj, -a, m., pot; zno- jú; zohrievať -ejú zmlada, zmladu, zmútiť, -im, -ia znenáhla (prísl.) jiť sa, potiť sa zohýbať, -em, -u 352 353 zohyzdif, -ím, -ía; zo- zosmutnef, -iem, -ejú zožierať zprosta (prísl.) zriadiť, -im, -ia (ne­ zťažka (prísl.) hyzďovať zosobniť, -im, -ia; zo­ zpamäti (prísí.) = zprudka (prísl.) správne sriadiť); ztenká (prísl.) zochabiť, -im, -ia, za­ sobnenie; zosobňo­ nazpamäť zprvopočiatku — zpr- zriadenie; zriadenec ztepla (prísl.) nechať, zabudnúť vať zpäť, nazpäť (prísl.), voti, zprvu (prísl.) — zriasiť, -im, -ia zticha; ztíška (prísl.) zôkol vôkol zostareť, -iem, -ejú zpiatky, nazpiatok, na prvopočiatku; iné zriecť sa, zrečiem, zre- ztĺcť, ztlčiem, -čú (nie­ zolvica, -e, ž. (žene zostriť, -im, -ia; zo­ nazpiatky je z prvopočiatku, z čú, i zrieknuť sa; zrie­ koho); iné je stĺcť mužova sestra) strovať zpiatočný; zpiatočník; prvoti; viď zpočiatku kol sa; zriekať sa (spolu, dovedna) zomdlef, -iem, -ejú; zosuroveť, -iem, -ejú zpiatočnícky; zpiatoč- a z počiatku zriediť, -im, -ia ztuha (prísl.) zomdlel zošaleť, -iem, -ejú níctvo zprvu; zprvoti (prísl.) zriedka; zriedkakedy; zub, -a, m.; zubatý; zomleť, -melem, -melú; zošediveť, -iem, -ejú zpočiatku (prísl.) = zračiť sa, -im, -ia zriedkavý zubový; zubovitý; zomielať zoškliveť, -iem, -ejú na počiatku, na pr.: zrada, -y, ž.; zradiť; zrkadlo, -dla, str.; mn. zubný; zúbok; zúb- zomreť, -mrem, -mrú; zoškliviť, -im, -ia; zo- zpočiatku som tomu zrádzať; zradca: zrad- g. zrkadiel; zrkadiel­ katý; zúbkovitý; zúb- zomierať šklivovať veril; iné je z po­ kyňa; zradný ko; zrkadliť sa kovať zóna, -y, ž., pas, pásmo zoštátniť, -im, -ia; zo­ čiatku = zo začiatku, zrádnik, -a, m., epi­ zrno, -a, str.; zrnko; zubačka, -y, ž. zoológia, -ie, ž., živo- štátňovať na pr.: kniha po­ lepsia zrnce; zrniečko; zrni- zubadlo, -a, str. čichopis zotaviť (sa), -im, -ia; chádza zpočiatku 18. zrak, -u, m. tý zubor, -bra, m.; zubrí, zopäf i zopnúť (sa), zotavovať (sa) stoletia zrána (prísl.) zrobiť, -im, -ia -ia, -ie zopnem (sa), zopnú zotleť, zoflie, zotlejú; zpod (predl. s g.); zraniť, -im, -ia zrodiť (sa), -im, -ia zúčastniť sa (v niečom, (sa) = vzopäť, vzo- zotlel zpod stola; zpod zrazu (prísl.), odrazu, zroniť, -im, -ia; zrone­ na niečom); zúčast­ pnúť (sa); zopínať zotročiť, -im, -ia; zo­ jarma; iné je spod, naraz, hned ný; zronenosť; zrá- ňovať sa (sa) = vzpínať (sa) tročovať -u, m., spodok, -dku zrednúť, -nem, -nú flať; iné je sroniť, zúčtovať = vyúčtovať; zopsiť (sa), -im, -ia, i zotrvať, -ám, -ajú ; zo­ zpola (prísl.), od polo­ zrejmý sráňať (na pr. ovo­ iné je súčtovať=spo­ zopsuť (sa), -psujem, trvávať vice, odpolu, odpoly zrelý; zrelosť cie) = sraziť, srá- čítať (dovedna) -psujú; zopsutie zotvárať, -am, -ajú = zpomedzi zrenica, -e, ž. = zreteľ- žať zúfať, -am, -ajú; zú­ zora, -e, ž. (podľa uli­ pootvárať zponad nica; zrenička, zre- zrovna fame; zúf alý; zúfalosť; ca); zorný; zoriť sa, zovňajší; zovňajšok, zponiže teľničfca zrúcanina, -y, ž. zúfalec; zúfalstvo; svitať; zornica, -e, -ška, m. zpopred zreť, zrejem i zriem, zručný zúfanlivý ž.; zornička zo vnútorný zpoza zrejú; zrel, -a, -o ; zrušiť, -ím, -ia; zrušo­ zuhoľniť, -im, -nia; zu- zorať, zorem, zoru zovreť, -vrem, -vrú, zprava (prísl.), s pra­ zrenie; zrelý; zrelosť vať; zr-ušovací hoľňovať zoschnúť, -nem, -nú; zvariť sa; na pr. vej strany zreť, -zrem, -zrú, vi- zruta, -y, ž. = ozruta; zúhoriť, -im, -ia; zú- zoschýnať, zosychať voda zovre či sa zvarí; zpráva, -y, ž., zvesť; deť; zrel, -a, -o zrutný = ozrutný horovať zosilneť, -iem, -ejú; zo­ iné je sovreť (na iné je správa, a) ve­ zreteľ,-a, m.; zreteľný zrútiť (sa), -im, -ia; zúmysla (prisl.)=úmy- silňovať pr. do náručia) denie alebo riadenie zrezať, -žem, -žú = zbiť zrúcať selne, schválne; zú- zosilniť, -im, -ia zovrubný ústavu, b) oprava alebo na kúsky po­ zrýchla (prisl.)= rýchle myselný, zúmyselne zosiťo vač, - a, m.; zosiľo- zovšedneť, -ie, -ejú zpravidla (prisL); iné rezať ; iné je srezať zrýchliť, -im, -ia; zuneť, -í, -ia = zneť vač zvuku = mikrofón zozváňat, správne so- je z pravidla (na pr. halúzky so zrýchľovať (zhlboka); zunievať; zváňať zpravodaj, -a, m. zosineť, -iem, -ejú stromu) zryť, zryjem, zryjú; zrý- zunivý zoslabiť, -im, -ia; zo­ zožltnúť, -nem, -nú zpredu (prísl.) zrezka (prisL), zčer- vať zunovať, unaviť, znu- slabnúť ; zoslabovať zožrať, -žeretn, -žerú; zpriama (prísl.) stva, rýchle ztadeto; ztadiaľto diť, zoškliviť 23 354 355 zúplna zväčšiť, -im, -ia; zväč­ zvlniť, -im, -ia zvykať (niečomu); žalmov; l.sg. žaltári; železník, -a, m.-, Že- zarážať, -am, -ajú šovať; zväčšovací zvodnateť, -ie, -ejú zvyklý; zvyklosť mn. n., a. žaltáre; lezník (vrch) zurčať, -í, -ia (potok zvädnúť zvoľa, -Ie, ž. zvysoka (prísl.) žaltárnik železo, -a, str.; želez­ zurčí) z večera zvolať, -ám, -ajú; iné zvýšiť, -im, -ia; zvyšo­ žaluď, -a, m.; žaluďo- ný; želiezko zúriť, -im, -ia zvečeriť sa, -í; zveče­ je svolať vať vý želva, -y, 2. = koryt­ zúrivý rievať sa Zvolen, -a, m.; v Zvo­ zvyšný žalúdok, -dka, m.; ža­ načka; želví; želvo- zúročiť, -im, -ia; zúro- zved, -a, m. lene ; Zvolenská sto­ zvyšok, -šku, m. lúdočný vina kovať zvedavý lica, župa; zvolenský; zženštilý; zženštilosť, žandár, -a, m. (z f rane), žemľa, -le, ž.; žemlička; zúrodniť, -im, -ia; zú­ zvedeť, zviem, zvedia Zvolenčan; Zvolen­ -ti, ž. četník žemľový rodňovať zveľadiť, -im, -ia; zve­ čanka žargon, -u, m. žena, -y, i.; ženička, zutekať, -ám, -ajú ľaďovať zvoliť, -im, -ia = vyvo- Ž. Žarnovica, -e, i. žienka; ženský; žie­ Zuza, -y, ž.; Zuzka zvelebiť, -im, -ia; zve­ liť; iné je svoliť - žart, -u, m.; žartovať; ňa, -ťa, str., žienka, zúžiť, -im, -ia; zužo­ lebovať privoliť žaba, -y, 2.; mn.g. žiab; žartovný ženička vať; iné je súžiť, su­ zveličiť, -im, -ia; zve­ zvoľna žabí, -ia, -ie žasnúť, -nem, -nú ženáč, -a, m. žovať (trápiť, mu­ ličovať zvon, -a, m.; zvonár; žabica, -ce, ž. (kre­ žať, žnem, žnú; žni, Ženeva, -y, ž.; ženev­ čiť) zver, -a, m. = zviera; zvonárstvo; zvonec; meň) žnite; žal; žatý; ža- ský zužitkovať, lepšie vy­ zver, -i, ž. hrom.; zvonček žabínec, -nca, m. tie ženijný (pluk, pri voj­ užiť, upotrebiť zverina, -y, ž.; zver­ zvonica, -e, 2. Žabokreky, -kriek, m. žatva, -y, 2.; žatevný sku) zvábiť, -im, -ia ský; zverstvo zvoniť, -im, -ia; zvo- pomn.; Žabokrečan, žblnkať, -á, -ajú; ženiť sa, -im, -ia zváč, -a, m.; zváčka zverínec, -nca, m. nievať Zabokrečanka; žabo- žblnknúť; žblnkotať žerav, -a, m., a) vták, zvápenateť, -ie, -ejú zverolekár, -a. m. zvonka i zvonku (prísl.); krecký ždiar, -u, m. ; Ždiar, -u, b) zdvihák na studni zvariak,-a, m. (okrúh­ zveršovať iné je z vonku = z žabrienka i žubrienka, m. (miestne meno) žeravý; žeravina ly kameň) zvesela vonková -y, z. = pulec (žabka že; že by žertva, -y, í., obeť; zvariť,-im, -ia; zvárať zvesť, -sti, ž. zvonovina, -y, i. mladá, ešte bezno­ žeh, -u, m.-, žehlička == žertvovať', obetovať (na pr. bielizeň); iné zvestovať zvrat, -u, m.; zvra'ný há) hladidio i hladítko; žerucha, -y, ž. (rastli­ •e sváriť, svárať (na zvetralý zvrátiť,-im, -ia; zvracať žalár, -a, m.; 1. v ža­ žehliť = hladiť na) pr. železo) zvetriť, -im, -ia zvrhnúť; zvrhlý; iné je lári; mn. n., a. žalá­ žehnať, -ám, -ajú ; že- žezlo, -a, str. zvárka, -y, ž. zviera, -aťa, str.; zvie­ svrhnúť (shora) re; žalárny; žalárnik hnávať žhavý; žhúci zvať, zvem, zvú, alebo rací; zvieratník, -a, m. zvršiť, -í, -i a žalm, -u, m.; žalmista; želať, -ám, -ajú; že­ žiabä, -äťa, str. Zastar. zovem, -eš; zviklať (sa), -ám, -ajú zvrtnúť (sa), -nem, -nú; žalmový lanie žiabra, -y, ž., zväčša zvi, zvite; zvúc; zvací. (napr. v presvedčení) zvŕtať (sa) žaloba, -y, ž.; žalobca; želatina, -y, ž., jemné v plur. žiabry, -ber; U složenin nazvať, zvíťaziť, -im, -ia zvŕzgať, -am, -ajú; žalobník; žalobkyňa; klie, jemný glej žiabrový pozvať, vyzvať ap. zvládnuť, -nem, -nu; zvrzgotať žalobný želeť, -iem, -ejú; želej; žiactvo, -a, str. zastaralých tvarov zvládať zvučať, -í, -ia žalospev, -u, m. želejúc; želel žiačka, -y, ž. -zovem, -zoveš ap. zvlášť ŕzvlášte; zvlášt­ zvuk, -u, m.; zvučný žalosť, -sti, 2.; žalostný železiareň /' železiarňa, žiadať, -am, -ajú ; žia­ nieto ny; zvláštnosť zvyčaj, -a, m. = obyčaj; žalostiť, -im, -ia -rne, 2. dateľ zvážiť, -im, -ia zvlažiť, -im, -ia; zvla- zvyčajný, obyčajný žalostivý železnica, -ce, i.;. že­ žiaden -dna, -dno; rad­ zvážneť, -iem, -ejú žovať zvyk, -u, m. žalovať; žalovateľný lezničný; železničiar; šej píš nik, nikto, ni­ zväčša zvlhnúť, -nem, -nú zvyknúť, -nem, -nú; žaltár, -u, m., sbierka železničiarsky jaký 356 357

žiadosť, -sti, ž. rubopis (zmenky), in- žliabok, -bku, 777.; žrebec, -bca, m. ž. =• pulec {mladá novinár; žurnalistika, žiadostivý (niečoho) dossament; žirant; žliabkovať žrebiť sa, -í, -ia žabka, ešte bezno­ novinárstvo žiaduci žirový žiť, žlti, ž. žrebná (kobyla) há) žuť, žujem, žujú = žu­ žiak, -a, m.; žiacky; žiť, žijem, žijú; ži, žite; žltačka, -y, ž. žrec, -a, 777. žula, -y, ž.; žulový vať žiactvo; žiačka; žia­ žijúc žltnúť, -nem, -nú žriebä, -bäťa, str.; žrie- žumpa, -y, ž. žúžeľ i žúžoľ, -ľa, /n., čik žito, -a, str; žitný žítok, -tku, 777. bäcí župa, -y, ž.; župný; uhoľ; čierny ako žú­ žiar, -u, m.; žiaľny Žitomír, -a, m. žltý, žltkavý, žltkastý žriedlo, -a, str., vriedlo; župan; županský žoľ žiaľbohu i bohužiaľ živ, živa, živo = živý, zmeň, -ne, i. = hrsť; 77777. g. žriedel žurnál, -u, m , časopis, žvýkať, -am,-ajú; pre- žialiť, -im, -ia; žialie- -á, -é zmienka žubrienka i žabrienka, noviny; žurnalista, žvykovať vať živec, -vca, m. žmúŕiť, -im, -ia, privref žiar, -u, m.; žiara, -e, živel, -vlu, /n.; živel- oči; žmurkať; žmurk­ ž.; žiariť; žiarievať; „ ný núť žiarivý; žiarny Živena, -y, ž. žmurky (hrať sa na žiarliť, -im, -ia; žiar­ živica, -e, ž.; živičný žmurky) livý; žiarlivosť živina, -y, ž. žmýkať, -am, -ajú; žičiť, -im, -ia; žičievať; Živiť, -im, -ia; živievať; žmyknúť žičlivý ; žičlivosť živiteľ; živiteľka žnec, ženca, m. Žid, -a, m. (člen ná­ živnosť, -sti, ž.; živ- žnica, -ce, ž. roda); žid (podľa vy­ nôstka žnivo, -a, str. znania) ; židovský; živnostenský žobrácky; žobráctvo žírfa, -aťa, str. živnostník, -a, 777. žobrač, -e, ž. Žigmund, -a, m. živobytie, -ia, str. žobrák, -a, m.; žobrác­ žihať, -ám, -ajú živočích, -a, m.; živo- ka žihľava, -y, ž. čichopis, -u, 777.; ži­ žobrať, -em, -ú žila, -y, ž.; žilka; žil— vočíšstvo, -a, str. žobravý kovať; žilový; žil(k)o- živoriť, -im, -ia žobrota, -y, i. vatý; žilnatý život, -a, 777.; živôtik, Žofia, -ie, i.; Žofka Žilina, -y, ž.; Žilinčan; -a, 777.; životný žold, -u, m. Žilinčanka; žilinský Životopis, -U, 777. žoldnier, -a, 77?. žilnatý životospráva, -y, ž. žoviálny, dobrosrdečný žinčica, -ce, ž. žízeň, -zne, ž. (bi­ žralok, -a, 777.; žraločí žinenka, -y, ž. (z čes.), blické) = smäd; žíz- žranica, -ce, i. matrac nivý žrať, žerem, žerú; žinka, -y, ž. žížala, -y, ž. žravý žir, -u, m. = tuk; žírny Žižka, -u, 777. žrď, -di, i.; žŕdka žirafa, -y, l. žľab i žleb, -u, 777. žreb, -u, 777., los; žre­ žíriť; žíri mu voda, po­ žľaza, -y, 2.; žľazový; bovať, losovať vetrie žľaznatý; žliazka žrebčínec, -nca, 777.; žre- žiro, -a, str., prevod, žič, -i, ž.; žlčový bínec, -nca, m. SOZNAM SKRATIEK. a., ak. i akuz. == akuzaťw (4. pád) a i. = a iné, a inde, a inakšie al. = alebo angl. = anglický ap. = a podobne bibl. = biblické cit. = citoslovce č. = äs/o č. / čes. = český d. a dat. = dariť (3. pád) dim. —diminutívum (zdrobnele meno) dokon. = dokonavé (sloveso) franc = francúzsky g. ŕ gen. = genitív (2. pád) hrom. = hromadné (meno) i. i instr. = instrumentál inf. = infinitív (neurčitý spôsob) jedn. Í jednôt. = jednotné (číslo) kap. = kapitola kômp. = komparatív (2. stupeň prídavných mien) krst. = krstné (meno) 1. i lok. = lokál (6. pád) lat. = latinský ľud. = ľudový m. i muž. = mužský (rod) máď. = madarský min. = minulý mn. a množ. = množné (číslo) n. /' nom. = nominatív (1. pád) nedokon. = nedokonavé (sloveso) nem. = nemecký neskl. = nesklonný nespr. = nesprávne neživ. = neživotné (meno podstatné) ob. = obecné (meno) obyč. = obyčajný, obyčajne os. = osobné (meno) pod. = podobne 360

podst. m. = podstatné meno pomn. a pomnož. = pomnožné predl. = predložka prech. = prechodník príč. = príčastie príd. m. = prídavné meno p'ríp. = prípona prísl. = príslovka sg. í sing, = singulár (jednotné číslo) slov. / sloven. = slovenský OBSAH. spr. = správne Strana šr. i srov. = srovnaj Úvod 3 str. í stred. = stredný (rod) tal. = taliansky Pravidlá slovenského pravopisu. tr. = trieda (slovesná) Z pravopisu a hláskoslovia. trp. = trpný (rod) 1. Kedy píšeme začiatočné písmeno veľké 13 tur. = turecký 2. Ako píšeme cudzie slová . . 17 v. i vok. = vokatív (5. pád) 3. Kde sa vyslovujú a píšu mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ . . 18 zám. = zámeno 4. Slabikotvorné krátke a dlhé r, 1, ŕ, í 20 zastar. = zastaralý 5. Kde sa píše y, ý (tvrdé) a kde i, í (mäkké) 20 ž. i žen. = ženský (rod) 6. Kedy píšeme i (krátke) a kedy í (dlhé) 25 živ. = životné (meno) 7. Kde píšeme é (dlhé) 25 8. Kedy píšeme ó (dlhé) 26 9. Kde sa píše ä 26 10. Kde píšeme dvojhlásky ia, ie, iu 27 11. Kedy píšeme dvojhlásku ô 29 12. Kedy píšeme dvojhlásku ou 30 13. Odsúvanie a prisúvanie spoluhlások vo výslovnosti ... 30 14. Niektoré vokalizované predložky 31 15. Dĺžka a krátkosť samohlások alebo kvantita; krátenie . . 32 16. Písanie s- a z-. Spodoba či asimilácia spoluhlások. Písanie etymologické, podľa pôvodu slova, a fonetické, podľa vý­ slovnosti 37 17. Niektoré iné zmeny sooluhláskové 40 18. Delenie slabík 41 Z kmenoslovia. 19. Ženské priezviská • . 42 20. Ženské mená osobné a prídavné mená, odvodené od pod­ statných mien mužských na -an (-jan) 43 21. O tvorení komparatívu či druhého stupňa prídavných mien 44 22. Prídavné mená s príponou -í 44 23. Podstatné mená s príponou -dlo 45 24. Podstatné mená s príponou -teľ 45 25. Podstatné mená na -eň alebo -ňa 46 26. Prídavné mená na -ný, -ná, -né 46 27. Slová ako čeština, slovenčina a pod 47 28. Prídavné mená s koncovkou -cí 47 29. Podstatné mená mužské s koncovkou -č ; 48 Strana 30. Podstatné mená s koncovkou -ík a -ikár, -ičkár ... 48 Strana 31. Podstatné mená s príponou -ár, -ar, -iar 49 68. Rozkazovací spôsob 69 32. Podstatné mená zdrobnelé s príponami s -k 49 69. Složené príslovky 69 33. Koncovky -ícky a -íctvo 50 Zo skladby. 34. Kvantita slovies na -núť a -ať 50 35. Divočeť — divočiť 51 70. Z mluvnickej shody v čísle a rode 70 36. Slovesá na -ovať 52 Znamienka rozdeľovacie. 71. Bod alebo bodka 71 Z tvaroslovia. 72. Čiarka 73 Zo skloňovania podstatných a prídavných mien. 73. Stredník 77 37. Pohyblivé e,,o, a (á) 52 74. Dvojbodka 77 38. Krátenie a dĺženie slabík pri skloňovaní 53 75. Výkričník . 78 39. O dlžení a vsuvných hlaskach ie, ô, á, e, o v množ. genitíve 54 76. Otáznik 78 40. Mužské mená na -a 55 77. Pomlčka 19 41. Mužské mená na -o .... 55 78. Úvodzovky 79 42. Zvieracie mená mužského ťodu 55 79. Spojovacia čiarka alebo spojovník 80 43. Slová: búra, rozopra, veqera ap 56 80. Závorky 81 44. Miestne mená: Boleslav, Cáslav ap 56 Abecedný pravopisný slovník 83 45. Prídavné mená privlastňovacie 57 46. Zo skloňovania mien cudzích 57 Soznam skratiek 359 Zo skloňovania zámen. 47. Zámená ja, ty 60 48. Zámená ten, tá, to 60 49. Zámená môj, tvoj, svoj ap 61 50. Zámená on, ona, ono 61 51. Zámená onen, ona, ono 62 52. Zámená čí, čia, čie -. 62 Zo skloňovania čísloviek. 53. Kedy píšeme číslice a kedy vypisujeme číslo slovom . . 62 54. Číslovka jeden, jedna, jedno 63 55. dvaja, dva, dve, traja, tri, štyria, štyri 63 56. päť, šesť, sedem,... desať ap 64 57. sto, tisíc 64 58. dvacať jeden, jedenadvacať ap 64 59 pol druha, pol treťa ap 65 60. dvoje, troje, štvoro ap 65 61. Neurčité číslovky: málo, mnoho, koľko, toľko .... 65 62. všetok, všetka, všetko 65 Z časovania. 63. Neurčitý spôsob (= neurčitok čiže infinitív) 66 64. Príčastie minulé činné (na -1, -la, -lo) 67 65. Príčastie minulé trpné (na -ný, -ná, -né a -tý, -tá, -té) . 67 66. Podstatné meno slovesné 68 67. 3. os. množ. (oni) trpia a rozumejú; prech. prít. trpiac a rozumejúc 69 OPRAVY.

Na str. 37. v 1. riadku: asimilácia (nie asimilácia). Na str. 62. v 13. riadku: akuz. onoho (živ.), onen (neživ.), onu, ono (nie onoho, onu, onoho). Na str. 99. pri hesle brokát: hodvábna (látka) miesto hodvábna. Na str. 109. pri hesle delinkvent: páchateľ (miesto páchateľ). Na str. 111. pri hesle diminutívum: diminutívum, -va (miesto -a). Na str. 112. pri hesle diplom: hodnosŕ (m. hodnosŕ). Na str. 149. pri hesle Karh'n: časť (nie časí)- Na str. 172. pri hesle lynčovať: trestať (nie trestaŕ)- Na str. 242. pri hesle preplávať: -am, -ajú (nie -u). Na str. 305. pri hesle tunajší: tunajší, vid tu (nie: tunajší viď tu).