Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. Jediné ministerstvom školstva a národnej osvety schválené vydanie; výnos č. 120.432/31—1 z 2. IX. 1931. Učebná pomôcka pre všetky školy v ČSR. Vydala Matica slovenská (ako prácu svojej pravopisnej komisie). Nákladom Štátneho nakladateľstva v Prahe. 1931. ÚVOD. Pravopis spisovnej reči slovenskej sa zakladá, ako pravopis český, hlavne na troch princípoch: fonetickom či zvukoslovnom, etymologickom či pôvodoslovnom a historickom či dejinnom. V duchu zásady fonetickej snažíme sa písať, ako vyslovujeme, označujeme dĺžku samohlások ap.; s hľadiska etymologického za­ chovávame pravopis slov podľa ich pôvodu, nie podľa ich dneš­ nej skutočnej výslovnosti; tak píšeme na pr. biť, bijem, zabíjať Táto kniha môže sa predávať len za cenu s i a byť, bývam s y pri rovnakej výslovnosti slabík bi, bi — na obálke vytlačenú. Všetky práva vy­ by, bý; v niektorých prípadoch však nepíšeme ani podľa výslov­ hradené. Pretláčanie nedovolené. nosti, ani podľa pôvodu slova, ale historicky, podľa pravopisnej tradície, aká sa u toho alebo onoho slova ustálila. Hlavne však sa kolíše vývoj slovenského pravopisu medzi zá­ sadou fonetickou a etymologickou. Proti češtine sa uplatnil fone­ tický spôsob v slovenčine zvlášte v písaní zdomácnelých cudzích slov obecných, hlavne latinských a gréckych, a v složeninách s pô­ vodnou predponou z- (skaza, skaziť, stratiť proti čes. zkáza, zka- ziti, ztratiti ap.). — V češtine zas píšeme niektoré slová alebo sku­ piny slov foneticky, ktoré sme v slovenčine až doteraz písali ety­ mologicky (srov. čes. dvacet, tŕicet, padesát, deník, nádeník ap. a doterajšie slovenské dvadsať, tridsať, päťdesiat, denník, ná­ denník ap.). V tejto našej novej úprave slovenského pravopisu snažili sme sa aspoň čiastočne zjednodušiť a uľahčiť pomerne veľmi ťažký náš pravopis, priblížiť písané slovo skutočnej výslovnosti, odstrániť nie­ ktoré nedôslednosti v pravopise i vo výslovnosti a zaviesť pev­ nejšiu jednotnosť pravopisnú. I. V súhlase so slovenskou výslovnosťou sme ustanovili tieto zásady: 1. Menné a slovesné složeniny s pôvodnými predponami z a vz Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku *"' ; " Píšeme etymologicky, t. j. podľa pôvodu slova, len v Turčianskom Sv. Martine. kde je význam týchto predpôn ešte dnes celkom zrejmý. 5 4 Píšeme: dvacať, dvaciaty, tricať, štyricať (nie dvadsať, šty­ Tak píšeme s-, kde je predpona tohože významu ako pred­ ridsať) ; pädesiat, šesdesiat, devädesiat (nie päťdesiat, šesťdesiat, ložka s, so: a) = spolu, dovedna, na pr. sbieraf, skladať, deväťdesiat); preca (nie predsa), ale predsavziať, predsavzatie složif, shodnúf sa, shoda, svarif ap.; b) = shora nadol alebo (lebo -tu sa ešte živo cíti pôvodný význam složeniny), ako píšeme vôbec odkiaľsi preč s povrchu ap., na pr. spadnúf, svrh- decko (nie detsko), ale detský. núť, shodif, srážaf, smyf ap. Píšeme podľa výslovnosti i podľa náležitého vývoja prídav­ Píšeme z-, keď táto predpona má význam odluky, na pr. zbeh, zbehnúf (od niečoho) ap. né mená: franský, habsburský, pezinský, kežmarský, ružom­ berský ap., nie -kský, -gský alebo -cký, ružomberkský, habs- Píšeme vz- tam, kde je jasný pôvodný význam predpony vz- = zdola nahor, na pr. vzbudif, vzbúrif sa, vzbura, vzpru- burgský, pezincký ap. žif, vzpruha ap. 3. Obecné zdomácnelé slová (apelatíva) z cudzích jazykov a slová z nich utvorené a poslovenčené cudzie mená vlastné, t. j. Ináče píšeme z- alebo s- podfa výslovnosti; tak hlavne osobné a miestne mená cudzie, pre ktoré máme už vžitú domácu v prípadoch, kde složenina s pôvodnou predponou z- má vý­ podobu, píšeme podľa ich skutočnej výslovnosti a podľa pravo­ znam = urobif tým, staf sa tým alebo vykonaf to,' čo znamená pisnej tradície, ktorá sa u nás vyvinula. Tak na pr.: diagram, slovo základné (t. j. sloveso nedokonavé sa stáva touto predpo­ imunita, komisia, profesor, štát, štátny, študent, teológ, teória, nou dokonavým bez inej zmeny významovej), tak na pr.: zbif, zbelef, zdokonaliť, zhoref, zhniť; schudnúť, skrátiť, skaziť, prezident, sféra, scéna, sérum, motív, archív, bróm, nervóza ap.; skaza, spýtať sa a rovnako i spytovať i spytovať sa, skúšať, skúška Rím, Londýn, Paríž, Asýria, Maratón, Ezop, Eneáš, Fridrich ap. ap. — Podľa toho píšeme v duchu výslovnosti i proti doteraj­ Ale cudzie mená vlastné neposlovenčené, zvlášte mená osob­ šiemu úzu: zriadiť, zriadenie, zriadenec, zboriť, zbúrať, zrútiť, né a mená zemepisné, miestne, pre ktoré nemáme vlastnej po­ zrúcať, zrúcanina, rovnako ako píšeme foneticky v prípadoch, kde doby, a obecné mená ňezdomácnelé píšeme pravopisom jazyka, je nie zreteľné, aká bola pôvodJiá predpona, na pr.: zbožie, spa­ z ktorého je slovo prevzaté. Tak na pr.: Achilles, Caesar, nilý, schody, spupný ap. Réaumur, Vietor Hugo, Greenwich, Shakespeare, Puš- kin, Kordillery, Kilima-Ndžaro ap.; essay, etuda, xnatch. 2. Zjednodušili sme zdvojené spoluhlásky alebo skupiny spo­ allegro ap. luhlások, kde zachovanie spôsobu etymologického nemalo zvlášt­ neho významu. II. V pravopise slovenskom rozlišujeme v duchu historickej Tak budeme písať: sať, nasať, vysať ap., savec (miesto dote­ zásady i pravopisnej analógie alebo literárneho úzu i a y, hoci rajšieho ssať ap.), ako sutina (zo ssutina). vo výslovnosti rozdielu medzi i a y nieto. S hľadiska etymolo­ Ale zachovávame zdvojené -kk- v mäkký, mäkkosť ap., gického alebo pre shodu s češtinou urobili sme niekoľko opráv lebo tak vyžadujú odvodené slová mäkčiť, mäkší ap. proti doterajšiemu stavu. Tak píšeme: krídlo, skriňa (ako č. krídlo, Píšeme podľa výslovnosti deník, nádeník, nádeníčka, bube­ skríň), škridla, škridlica, tovaryš, tryzna, ako v češtine budú pí­ ník, pláteník, pláteníctvo, seník ap. za doterajšie denník, náden­ sať podľa úzu slovenského Šariš, šarišský s i. ník ap. Pokladali sme za múdre z vážnych príčin technických Ale zachovávame zdvojené -nn- v prídavných menách cen­ priblížiť v tejto veci pravopis slovenský a český, keď sa úprava ný, denný, kamenný, súkenný ap., kde sa ešte živo cíti rozdiel týchto niekoľkých sporných prípadov písania i a y v ničom ne­ medzi kmeňom na -n a príponou -ný a kde etymologický spô­ dotýka fonetickej štruktúry slovenčiny ani češtiny. sob písania vyžaduje i potrebná jasnosť a presnosť jazyková. Píšeme podľa výslovnosti alsaský, nebeský, rakúsky, saský, III. Niektoré nové pravopisné úpravy sa týkajú i takrečenej veský, novoveský (od Nová Ves) ap., nie podľa etymológie s dvoma °rtoepie slovenskej, t. j. náuky o správnej slovenskej výslovnosti. -ss- alsasský, sasský ap. 6 7 Také je hlavne ustálenie kvantity v niektorých sporných prí­ benzín, citrín, karmín, chinín; aspirín, glycerín, naftalín, padoch : v domácich slovách ojedinelých i v skupinách slov, parafín ap.; v zdomácnelých slovách cudzích a v skloňovaní i časovaní. Tak sme ustálili kvantitu slov: siísed, ráno, úfať, fsf, nížina, angína, disciplína, tamburína ap.; ponížený, slúžka, dym, Boh, voz, odchýlka, odchylný ap.; ambícia, milícia, munícia, prohibícia, tradícia; kolízia, proví­ slov na -dlo: kyvadlo, struhadlo, kusadlo, napajadlo ap., ale zia ap.; dráždidlo, lákadlo, osfdlo, lietadlo, tienidlo ap.; aberácia, adaptácia, administrácia, afiliácia, reštaurácia ap.; slov na -č: väzač, palič, pomáhač, pokrývač ap.; ale roz­ absolúcia, inštitúcia, prostitúcia, revolúcia, rezolúcia ap.; nášač, prechovávač, natierač ap.; agónia, irónia, alegória, cigória, kalória, anatómia ap.; slov na -tel :• pisateľ, obyvateľ, dobyvateľ ap.; ale zasielateľ, absolutórium, auditórium, oratórium, krematórium ap.; riaditeľ, usporiadateľ a starobylé priateľ, nepriateľ*; anémia, endemia, akadémia, epidémia; artileria, arteria, bak­ slov na - eň alebo -ňa: pekáreň, sleváreň, lekáreň, mleká- reň, učtáreň, čitáreň, alebo pekárňa, slevárňa, lekárňa, mlekárňa téria, adhezia ap.; učtárňa, čitárňa ap.; banderium, kolégium, mystérium ap.; ženských mien osobných a prídavných mien, odvodených Sardinia, Sicília, sardinský, sicílsky; Asýria, Sýria, Hýria, od podstatných mien na -an Gan)-' mešťan — meštianka, asýrsky, ilyrský; Fenicia, Kastília, kastílsky ap.; meštiansky, Turčan — Turčianka, turčiansky ap.; Slovan — Armén, Armenia, arménsky ap.; Slovanka, slovanský; Bratislavan — Bratislavanka, bratislav­ Babylon, Babyloňan či Babylonec, babylonský; Macedónia ský ap.; či Makedonia, macedónsky; Panónia, panónsky ap.; prídavných mien na -í: vtáčí, vtáčia, vtáčie, páví, kohútí, Albánia, Albánec, albánsky; Austrália, austrálsky ap. býčí ap.; ale na pr. líščí, líščia, líščie, netopierí ap.; Ustálili sme podľa určitých pevných kategórií niektoré posiaľ zdomácnelých slov cudzích: augustinián, burzián, grego­ sporné alebo v dvojtvaroch sa vyskytujúce tvary slovesné: riánsky, mariánsky, Julián, juliánsky ap.; ale Talian, taliansky; tak podobu neurčitého spôsobu či infinitívu na -ef: roz- askéta, anketa, blanketa, planéta, kométa ap.; umeť, šedivef, červenef, trpef, leteť, sedeť, videť, viseť ap. (ako tó"n, trón; balón, balkón, kupón, salón, vagďn ap. v slovách; je v príčastí minulom činnom rozumel, šedivel, trpel ap.), kde dlhé ó je nepochybné; ale atóm, atómový, citrón, kordón, podobne: treť, vreť, umreť, mleť ap. (ako trel, vrel, umrel ap.), pardon, perón, antimón, ariston, gramofón, mikrofón, pavilón ap., hoci podľa nárečí stredného Slovenska boly by oprávnené prognóza, nervóza, psychóza, metamorfóza; rigorózum, ri­ i podoby s -ie-: rozumieť, trpieť, vrieť ap. gorózny ap.; Vymedzili sme presne i slovesá s príponou prítomného času aféra, sféra, bariéra, kariéra ap.; s -ie-: rozumiem, rozumieš, smiem ap.; nesiem, nesieš, ve­ operatér, trenér, montér,