Rozhovor: I. źernecká / Esej: ʼn. Chalupka o R. Bergerovi / História: R. Schumann / Hudob- né divadlo: História repertoáru 7-8 2,92 € 88,- Sk Mestského divadla v Prešporku / 2010 ROČNÍK XLII Jazz: Rozhovor s I. Wasserbergerom
Viva Ramón VARGAS! plagat A3 Albrechtina druha seriPage 1 6. 8. 2010 11:03:13
40. MEDZINÁRODNÝ ORGANOVÝ FESTIVAL IVANA SOKOLA 2010 OBSAH
Editorial Obsah
/ÕĎ>GÇžBM:M>EB: +HJ9NG<9BKLNGCGF;=JLQ &&=<=ōFÂE9LAFÂN%AJ:9;@M#GF;=JLQ!N9F9īADD=J9ī#'ċADAF9=<=ōFÂE9LAFÂN%AJ:9;@M#GF;=JLQ!N9F9īADD=J9ī#'ċADAF9īī>#(J=@DA9K $=$=FC9%ÔžACGNÔFC9%ÔžACGNÔ– sstr.tr. 7 !H@>G=:=G>L :S=:IHNĎÇO:IKBž:LMH)>M>K -HI>KKL:G>IHGJEÔ;A=Q!F>GJEÔ;A= – sstr.tr. 60
M 1 SPRAVODAJSTVO Peter Toperczer (24. 7. 1944, Košice–16. 8. 2010, Praha) S veōkou bolesħou som zaznamenal z najakceptovanejších a medzinárodne fesora, rektora, do posledných dní i deka- v triede Márie Hemerkovej, neskôr kole- správu o nežakanom odchode veōkého zja- uznávaných žesko-slovenských osobností na AMU, medzinárodne renomovaného govia v profesionálnej oblasti, sme boli vu slovenského klavírneho umenia, priate- hudobného umenia. ʼnudský i profesionál- klaviristu vyvolávali v nás, ktorí sme mali k v neustálom kontakte. Petrova skvelá in- ōa a kolegu Petra Toperczera. Umelecký ny kredit absolventa košického Konzerva- nemu blízko, obdiv i hrdosħ. Aj preto sa terpretácia klavírnych diel Proko eva, Ra- rozmer jeho života prekrožil hranice Slo- tória a pražskej AMU, sólistu Slovenskej nedokážem ubrániħ osobnému vyznaniu. vela, Schumanna, Mozarta, ale nadovšetko venska a Peter Toperczer sa stal jednou lharmónie, pedagóga VŠMU, neskôr pro- Ako spolužiaci košického Konzervatória geniálneho Brahmsovho Koncertu d mol vo mne vyvolávala nadšenie a snahu aspoŅ trochu sa priblížiħ jeho veōkému umeniu. Hoci jeho klavírna hra bola ocenená laure- átskym titulom na jednej z najrenomova- nejších európskych klavírnych súħaží v anglickom Leedse i na Pražskej jari a za- znievala na svetových koncertných pó- diách, jeho meno bolo zárukou nesmiernej ōudskej skromnosti a vzhōadom na jeho pozíciu a význam až odzbrojujúco prosté- ho priateōstva. Nebolo niž prirodzenejšie ako to, že som svojich študentov a dokto- randov posielal na stáže k Petrovi ako svoj- mu veōkému vzoru. Takisto bolo prirodze- né, že vzhōadom na jeho zásluhy v oblasti spolupráce našich najvyšších umeleckých pedagogických inštitúcií mu bol Vysokou školou múzických umení udelený titul Doctor honoris causa. Hlavne od toho žasu bola Petrova prítomnosħ v habilitaž- ných a inauguražných konaniach VŠMU takmer pravidelná. Až v posledných obdo- biach sa zažal sħažovaħ na únavu a prepra- covanosħ, žomu sme však neprikladali váhu natoōko, aby sme mohli maħ aj obavy. Dnes už Peter Toperczer nie je medzi nami. Strácame v Ņom žloveka, priateōa a umel- ca, no nestrácame jeho umenie zachované na nahrávkach. źo je však najpodstatnej- šie, v našej pamäti ostáva jeho veōký vzor – pre nás, ale predovšetkým pre mladú ge- neráciu. Život a dielo Petra Toperczera sú dôkazom, že žiħ pre hodnoty má zmysel, že pravá veōkosħ je v skromnosti ži prirodze- nosti a že ozajstný umelec je žlovekom, ktorý žije umením. ưfoto: archív HCƲ Stanislav ZAMBORSKÝ Smútime a spomíname. Je nám ōúto ako tridsiatich krajinách, využoval na pre- pozývali ho na najvýznamnejšie svetové Smrħ je de nitívna a krutá, no pamiatka straty žloveka, priateōa, umelca, reprezen- stížnej Akadémii múzických umení v Pra- klavírne súħaže, jeho nahrávky patria stá- a odkaz, ktorý nám tento hudobný veli- tanta a tvorcu slovenskej kultúry. Odišla he, ale aj na bratislavskej VŠMU, dvadsaħ le k žiadaným. Od detstva miloval hudbu kán zanechal, sú nezmazateōné. veōká osobnosħ. Peter Toperczer bol pre rokov bol sólistom Slovenskej lharmó- Proko eva a Bartóka, ale aj tóny Mozar- celé generácie klaviristov na Slovensku nie, no s Mariánom Lapšanským ochotne tovej hudby alebo farby impresionistov. Lýdia URBANźÍKOVÁ i v zahraniží obdivovaným majstrom tónu, nahrávali aj v košickom rozhlase, koncer- dynamiky, farby, formy, duchovného po- toval na pódiu Štátnej lharmónie Košice, solstva diela, významným pedagógom, bol umeleckým riaditeōom Medzinárod- Hre na klavíri sa košický rodák Peter rektora tejto školy (1999–2005). Peter priateōom i vzorom. Pamätám si ho ako nej klavírnej súħaže v Košiciach, na ktorej Toperczer (1944–2010) zažal venovaħ v Toperczer úžinkoval na hudobných malého chlapca, žiaka profesorky Márie sa ako predseda zúžastnil aj v marci tohto rámci súkromných hodín (od 1954). Po festivaloch vo viac ako 30 krajinách v Mašikovej-Hemerkovej, neskôr posluchá- roku. Bolo to naše posledné stretnutie, štúdiu na košickom Konzervatóriu ab- Európe aj v zámorí. Realizoval požetné ža košického Konzervatória. Ako desaħ- v pamäti mi zostane jeho mierne sarkas- solvoval pražskú Akadémiu múzických nahrávky pre domáce i zahranižné vy- rožný chodieval do rozhlasového štúdia tický úsmev, múdrosħ a vážnosħ pri rozho- umení u profesorov Františka Maxiána a davateōstvá, presadil sa ako vynikajúci za otcom, hudobným skladateōom Gej- voroch na umelecké, spoložensko-politic- Josefa Pálenížka (1962–1971). V rokoch partner sólistov, najmä inštrumentalis- zom Toperczerom, ktorý mu umožnil na- ké, ale aj osobné témy, jeho nekonežná 1972–1989 pôsobil ako sólista Sloven- tov a komorných zoskupení. Od roku hraħ prvé vystúpenia. Ani po veōkých skromnosħ a ōudskosħ. Keŵ hral, bol lo- skej lharmónie, zároveŅ využoval hru 1983 spolupracoval v štvorružnej hre, úspechoch na medzinárodných súħažiach zofom, absolútnym profesionálom, po- na klavíri na Vysokej škole múzických resp. v hre na dvoch klavíroch s Mariá- sa otec jeho úspechmi nechválil. Skrom- korným interpretom talentu iných, v tó- umení v Bratislave a prednášal tiež na nom Lapšanským. Bol žastým žlenom nosħ, vytrvalosħ a cit pre skutožné hodno- noch ochotne rozdávajúcim samého seba. pražskej Akadémii múzických umení. porôt významných slovenských, žeských ty boli pre rodinu a mladého umelca trva- Bol vysokoškolským profesorom, rekto- V roku 1990 sa habilitoval ako jej docent, i medzinárodných súħaží a lektorom in- lým dedižstvom, ktoré si odniesol do rom, váženou osobnosħou, bol v osobnom o päħ rokov neskôr bol vymenovaný za terpretažných kurzov. „veōkého sveta“. Koncertoval so svetozná- kontakte s prezidentom Havlom, hral profesora a neskôr zastával aj funkciu (www.hc.sk) mymi orchestrami a dirigentmi vo viac princeznej Diane požas návštevy Prahy, 2 7-8 2010 spravodajstvo.indd 2 9. 9. 2010 9:37:12 spravodajstvo.indd 3 9. 9. 2010 9:37:29 SPRAVODAJSTVO, KONCERTY Nedeōné matiné v Mirbachovom paláci V rámci nedeōných matiné sa ob- Zvládnutie Schumannovej klavírnej skladateōovi, spožívajúci v hlbokom a áriu Calafa z Turandot. V skladbách javili dva koncerty venované výrožiam tvorby nespožíva len vo vyrovnaní sa presvedžení o jeho kvalitách. Najvie- umelec demonštroval spoōahlivú spe- narodenia významných romantických s nárožnou klavírnou sadzbou, ktorej rohodnejšie zapôsobila Sonáta g mol vácku techniku, podoprenú veōmi dob- skladateōov Chopina a Schumanna. komplikovanosħ si poslucháž žasto ž. 2 op. 22. Interpretácia zohōadŅova- rou prácou s dychom. Jeho obecenstvu Sopranistka Eva Šušková a barytonis- ani neuvedomuje. Problémom v prí- la rozdielnosħ motívov a tém, vedenie sympatická interpretácia, bola výraz- ta Peter Mazalán uviedli 6. 6. piesŅo- stupe k Schumannovmu dielu nie je hlasov i vnútorné žlenenie na „rýchle, ne poznažená radosħou z hudby blí- vú tvorbu Fryderyka Chopina. Výrožie len zdanlivá jednoduchosħ znenia jeho nesené, markírované“ s cieōom chápaħ žiacou sa miestami až k exaltovanosti. skladateōa inšpiruje aj k takejto dra- skladieb, umelec sa musí vyrovnaħ pokyny vo vzħahu k hudobnému obsa- Viacerým piesŅam však chýbala väžšia maturgii, ktorá nie je postavená len aj s hudobným prehodnotením poe- hu. Hoci op. 22 nie je Schumannovým náladová diferencovanosħ, ktorej by na jeho klavírnej tvorbe (v Bratislave tickosti obsahu. V tomto prípade bol najsilnejším dielom, v tejto interpre- pomohlo intenzívnejšie sústredenie sa bolo niekoōko podobných podujatí), výber z cyklu premyslený dobre a po- tácii vyznelo kompaktne, racionálne na literárno-poetický obsah skladieb. žo prispieva k propagácii žánru a snáŵ skytol interpretke priestor prejaviħ a v intenciách estetiky romantizmu. Pucciniho prostredníctvom dôverne tento impulz nájde trvácnejšie uplat- známych ukážok z opier prezentovala nenie i u ŵalších spevákov. E. Hornyáková – typ umelkyne ħažia- E. Šušková sa cielene zameriava na cej zo svojho emocionálneho vkladu piesŅový repertoár. Má zmysel pre a zmyslu pre dramatizmus. Hornyá- štýl, dokáže uchopiħ obsah textu ková má všetky potrebné vlastnosti a preniknúħ do hudobnej poetiky au- opernej spevážky: sebaistotu, rutinu, tora. Technická kontrola hlasu umož- výrazné dramatické cítenie a schop- Ņuje, aby znel príjemne vo všetkých nosħ kontaktu s obecenstvom. To sa polohách. źasħ programu tvorili šty- malo prejaviħ v árii Mimi z 1. dejstva lizované piesne Juliana Fontanu (Pio- Bohémy (Si, mi chiamano Mimi), kto- senki sielskie), s podobnou intenciou rá bola však namiesto vyjadrenia lyriky „napodobŅovania vidieckosti“ bola hanblivého mladého dievžaħa už pred- interpretovaná i Piosenka litewska žasne poznažená budúcou drámou. zo Chopinovho op. 74. Ostatné pies- Veōmi zdržanlivo, v akejsi „stíšenej“ ne z tohto opusu (Ĭliczny chƊopiec, dramatickosti, zaznela ária Angeliky Dwojaki koniec, Melodia, Leci liıcie z opery Sestra Angelika (Senza mam- z drzewa) podala spevážka s istým ma), ktorá patrila k najlepším žíslam emocionálnym odstupom, ktorý im matiné. Dve árie Liú z opery Turandot dodal zvláštny druh lyriky zbavený (Signore ascolta z 1. dejstva a Tu, che akejkoōvek dramatickosti, žo je tiež di gel sei cinta z 3. dejstva) boli dokla- jeden z možných interpretažných prí- dom dramatického chápania postavy stupov. Chopinove piesne ukázali, že interpretkou, žo vyjadrila umelecky sopranistka pracuje s výrazom úspor- zanietene a presvedživo. ne, no efektívne. Dramatickejšie poŅal Posledné matiné uplynulej sezóny svoje úžinkovanie P. Mazalán. Jeho sa uskutožnilo 27. 6. Obecenstvu sa plný, nosný barytón vniesol do komor- predstavili sopranistka Mária Hany- nej hudby „opernosħ“, žo v piesŅovom ová a gitaristka Miriam Rodriguez- repertoári nepovažujem za celkom Brüllová. S obsadením úzko súvisela ideálne. Našħastie, Mazalán disponuje dramaturgia s dielami španielskych dostatkom hudobného vkusu a doká- autorov. M. Rodriguez-Brüllová okrem že sa udržaħ v akceptovateōných me- sprievodu uviedla i sólové žísla Tanec dziach. Intenzívnym dramatizmom mlynára z baletu Trojrohý klobúk, ta- boli naplnené piesne Wojak, Smutna nec z baletu źarodejná láska Manuela Rzeka, Precz z moich oczu alebo PoseƊ de Fallu, Tonadillas al estilo antiguo, so zjavnou kompozižnou podobnosħou Valses poéticos Enrique Granadosa k Die Post zo Schubertovej Zimnej ces- alebo Pequeña sevillana Joaqína Rod- ty. Tam, kde by sa žiadalo viac lyriky riga. Vŵaka spontánnej muzikalite a alebo humoru (napr. Gdzie lubi, Nie E. Šušková ưfoto: archív E. ŠuškovejƲ výnimožnému rytmickému cíteniu ma czego trzeba, Czary), ostal Ma- gitaristky vyzneli diela s ōahkosħou zalán v rovine prezentácie hlasového a prirodzene. fondu. vzħah ku skladateōovi. Dikcia, výraz, Heinzovej interpretažný prístup spo- M. Hanyová veōmi pekne stvárnila dve Klavírneho sprievodu sa zhostil Pe- agogika i diferencovanosħ tém vyzneli žíval v odstránení falošnej emocionál- piesne de Fallu (El paño moruno, Can- ter Pažický, prižom program doplnil veōmi presvedživo. No abruptný vstup nosti v prospech „žistej hudby“. ción) i tri piesne z Rodrigovho cyklu o u nás málo známe skladby Franza do recitálu a krátenie prestávok medzi Dva posledné koncerty v Mirbacho- Rosaliana. Efektne boli interpretova- Liszta. Tie si svojou technickou nárož- žasħami obrali poslucháža o žas na vom paláci neboli len ukonžením se- né i Alborada a Rosita od Francisca nosħou vyžadujú zdatného interpreta, zmeny emocionálneho nastavenia, žo zóny matiné, ale aj dramaturgickými Tárregu a na záver Carceleras od Ru- akým Pažický uržite je. Jeho brilantná pôsobilo nervózne a potlažilo dojem z vyboženiami z tohto komorného cyk- perta Chapího. Všetky skladby pôsobi- hra prináša posluchážovi radosħ z rizi- Heinzovej uchopenia Schumannovho lu. Matiné 20. 6. sa nieslo v znamení li atraktívne, hoci sopranistka má naj- ka, preto interpretácia dobre dopŎŅala štýlu. Ten bol našħastie oveōa zreteō- Pucciniho hudby. Obecenstvo dostalo krajšie znenie hlasového fondu v nižšej pokojnejší prejav sólistov, ktorým bol nejší vo Faschingsschwank aus Wien príležitosħ zoznámiħ sa s niekoōkými a strednej polohe. Vo výškach jej hlas klavirista veōmi dobrým, hoci nie ide- op. 26. Päħ žastí cyklu predviedla piesŅami, ktoré v Bratislave zazneli stráca príjemné zafarbenie a znie pri- álnym korepetítorom. umelkyŅa skôr v zmysle sonáty než prvýkrát. Sopranistku Evu Hornyá- ostro. Zásluhou oboch sympatických Na matiné 13. 6., venovanom Rober- cyklického kontrastu. Výrazne vyzne- kovú a kórejského tenoristu Kisuna interpretiek spoznalo obecenstvo tovi Schumannovi, uviedla jeho diela li Romanca, Scherzo, Intermezzo, Kima sprevádzal na klavíri iniciátor hudbu, ktorá býva v našom kultúrnom klaviristka Mária Heinzová. Z Phan- Finále a vytvorili tak celok podpore- podujatia ʼnudovít Marcinger. Teno- priestore stále vnímaná skôr ako istý tasiestücke op. 12 si zvolila výber ný „vnútornými“ kontrastmi. Takéto rista zahrnul do svojho repertoáru 11 exotizmus než plnohodnotná súžasħ najzávažnejších žastí (Aufschwung, kontextuálne pochopenie hudobné- piesní (o. i. Sole e amore; Casa mia, koncertných dramaturgií. Warum?, Grillen, In der Nacht). ho diela ukázalo Heinzovej vzħah ku casa mia; Sogno d’or; Avanti Urania) Ingeborg ŠIŠKOVÁ 3 spravodajstvo.indd 3 9. 9. 2010 9:37:29 SPRAVODAJSTVO, KONCERTY Ivan Šiller a hostia Cyklus klavírnych koncertov, Štúdio 2, 24. februára–28. apríla, Slovenský rozhlas Organizažné aktivity klaviristu Ivana Šillera po bohatej minulorožnej jeseni nepoōavili ani tento rok. V cykle koncertov v rozhlasovom Štúdiu 2 sa tentokrát rozhodol konfrontovaħ vlastný interpretažný prístup s prístupom renomovaných osobností slovenského klavírneho umenia. Ives Marathon RELOADED V známejšej Sonáte ž. 2 s podtitulom Concord, Massachussetts sa s vysoko I. Šiller a D. Matej ưfoto: L. KušnierikováƲ Ideálnu príležitosħ porovnaħ predvede- nastavenou latkou musel vysporiadaħ nia dvoch veōkých diel jedného sklada- Vandewalleho žiak z Kráōovského kon- teōa v podaní užiteōa a žiaka priniesol zervatória v Gente, Ivan Šiller. Predne- prvý z troch koncertov. Dve klavírne dávnom, na minulorožných Vežeroch sonáty nestora americkej hudby 20. novej hudby, sa v rámci ivesovského storožia Charlesa Ivesa sú si navzájom komorného koncertu predstavil ako blízke tak mimoriadnou dŎžkou trvania, spoōahlivý interpret a ani tentoraz ne- ako aj technickou nárožnosħou. Okrem ostal svojej povesti niž dlžný. S Van- toho je ich komplikovaná štruktúra dewallem ho okrem bezpodmienežnej prešpikovaná citátmi a alúziami hudby odovzdanosti hudbe amerického skla- rôznej autorskej a štýlovej provenien- dateōa spájala suverenita, s akou sa cie. Interpret musí poznaħ množstvo zhostil neōahkého partu. Vynikajúco ŵalšej Ivesovej hudby, aby ich dokázal sa mu vydarili pomalé, zvukovo intím- identifikovaħ, a následne aj zvukovo aj nejšie pasáže, dobre si však poradil aj s artikulažne diferencovaħ tak, aby via- komplikovanými, expresívne vypätými ħom Ivana Šillera bol tentokrát Miki ta typickou osobnou zaangažovanos- Škuta. Renomovaný klavirista, známy ħou. Obdivoval som zvlášħ schopnosħ I. Šiller a M. Škuta ưfoto: L. KušnierikováƲ naštudovaním Bachových Goldbergo- koncentrácie na niekedy veōmi malých vých variácií, ale aj svojimi jazzovými plochách, napr. pri celkom miniatúrnej projektmi, sa ujal prvého cyklu, teda ž. 9 A dur z Op. 119, ktorá vyžaduje mi- Opusu 33, na Šillera ostali zvyšné dva, moriadne sústredenie na rýchle tempo teda Op. 119 a Op. 126. Sotva si mož- a frázovanie. no predstaviħ väžší rozdiel vo zvuku Informažne hutný komentár k Beetho- aj interpretažnej koncepcii ako medzi venovým Bagatelám Andreja Šubu týmito dvoma klaviristami. Myslím, že tentokrát doplnili zaujímavé rozhovory Škutov výkon bol pre väžšinu prítom- s oboma aktérmi vežera a boli nespor- ných absolútnym prekvapením, a to v ným obohatením hodnotného poslu- pozitívnom zmysle. Osobne ma najviac chážskeho zážitku. prekvapil krásny, okrúhly, robustný, no Robert KOLÁij vždy veōmi konkrétny tón, žo v spoje- ní so skutožne poctivou technickou Schubertovský vežer prípravou zaružilo nevšedný pôžitok doslova z objavovania Beethovenovej Schubertovský vežer (28. 4.) s Danie- hudby. Zreteōne vynikli vedúce melo- lou Varínskou, Ivanom Šillerom a ko- ceré prelínajúce sa vrstvy nesplynuli plochami, typickými navracajúcimi sa dické linky, ale aj dôkladne vypracova- mentárom Adriana Rajtera v Štúdiu 2 do neprehōadnej zvukovej skrumáže. To parafrázami beethovenovského „osu- né sprievodné hlasy, a mohla sa tu na- Slovenského rozhlasu bol ŵalším však v tento vežer nehrozilo, keŵže Ive- dového“ motívu. Zážitok z jeho podania plno prejaviħ Beethovenova schopnosħ pokražovaním mimoriadnych hudob- sova hudba patrí k základom reperto- bol zároveŅ aj vizuálny; zvlášħ sympa- vyjadriħ sa na malej ploche, ba aj jeho ných zážitkov. Odzneli dve sonáty pre áru oboch sólistov. Belgický klavirista ticky pôsobili momenty v 2. žasti, kde zmysel pre humor. Viaceré zaujímavé klavír (A dur D. 959 a B dur D. 960) Daan Vandewalle je slovenskému pub- musí interpret dvoma rukami zahraħ to, detaily (napr. v ž. 3 F dur s nežakanými z roku skladateōovho úmrtia (1828), na liku, ktoré sa zaujíma o novšiu hudbu, žo v Three Places in New England hrá vyboženiami z hlavnej tóniny do D dur) ktorých bolo možné sledovaħ dva roz- už dobre známy. V Ivesovej Sonáte ž. 1 súžasne niekoōko samostatných orches- vyzneli vyslovene šarmantne. Slovom, dielne interpretažné prístupy na vyso- znova potvrdil svoje renomé technicky trálnych sekcií... Zvláštnosħou sonáty bola to interpretácia, v ktorej sa ne- kej umeleckej úrovni. Každá sonáta si vynikajúceho hráža so zmyslom pre je, že obsahuje krátke vstupy violy (Ve- ustále niežo deje a ktorá dokáže pozor- vzhōadom na koncepciu vyžaduje iný in- detail, ale aj architektúru diela. Päħ- ronika Prokešová) a flauty (Dorota nosħ poslucháža permanentne pútaħ. terpretažný prístup, no obe diela majú žasħový, symetricky vybudovaný kolos Matejová). Mladé interpretky si s nimi Najväžší rozdiel medzi Mikulášom vzhōadom na charakter tém spoložného vyznel celkom prehōadne a zaujímavo. poradili bez problémov a navyše tým, Škutom a Ivanom Šillerom bol vo zvu- menovateōa – „nebeskú šírku“. Túto Vandewalle predviedol pomerne boha- že boli po celý žas skryté za otvorenou ku, ktorý každý z nich dokázal vyħažiħ charakteristiku použil Robert Schu- tý rezervoár výrazových polôh, vŵaka doskou klavíra, ostal zachovaný mo- z toho istého nástroja. Mohutný, inten- mann pri opise Schubertovej Symfónie žomu sonáta aj pri svojej dŎžke nepô- ment prekvapenia, ktorý musí zaskožiħ zívny zvuk Opusu 33 vystriedal vyslo- C dur D. 944. Termín aplikoval aj Otto sobila nudne. Obdivuhodné bolo najmä každého, kto Ivesovu sonátu požuje vene komorný, „tenký“ a diskrétny tón Vrieslander pri analýze oboch sonát s bohatstvo dynamických a farebných od- prvýkrát. Poctivé, hodnotné interpre- zvyšných dvoch cyklov. Takmer akoby cieōom vyjadriħ „šírku“ hudobného ob- tieŅov, ktoré dokázal vyħažiħ z nástroja tažné výkony a zasvätený sprievodný si Ivan Šiller sadol za celkom iný kla- sahu pri zachovaní ucelenosti tém obi- v akusticky suchšom prostredí rozhla- komentár Daniela Mateja opäħ trochu vír... Z hōadiska bezprostredného úžin- dvoch diel. Z hōadiska interpretácie je sového štúdia. Kontrasty subtílnejších priblížili hudbu u nás ešte stále pomer- ku na publikum mal teda neōahkú vý- viac ako technické zvládnutie diel roz- lyrických a dravých, zvukovo robust- ne zriedkavo uvádzaného Amerižana. chodiskovú pozíciu, nehovoriac o tom, hodujúce vystihnutie štýlových znakov ných pasáží boli stvárnené prirodzene a že musel naštudovaħ väžšie kvantum a zvláštností oboch skladieb, prižom je pritom úžinne. Citáty z Ivesových Four Beethovenove Bagately skladieb, navyše s vyzretejším a kom- dôležité vyhnúħ sa porovnávaniu s Be- Ragtime Dances v 2. žasti sonáty vy- plexnejším kompozižným štýlom. Aj on ethovenovými sonátami. Obecenstvo zneli nápadito, dokonca i trochu vtipne Zaujímavý interpretažný kontrast si však s Beethovenom dokázal poradiħ i poslucháži pri prijímažoch mali to aj bez prílišného zdôrazŅovania štýlu, priniesol druhý koncert (17. 3.), na a jeho interpretáciu možno (aj pri istej šħastie byħ konfrontovaní s interpretmi, takže všetko tvorilo jeden kompaktný a ktorom odzneli kompletné klavírne Ba- dávke nervozity ži napätia) prijaħ ako ktorí pochopili Schubertovu tvorbu vý- harmonický celok. gately Ludwiga van Beethovena. Hos- solídnu, podporenú pre tohto interpre- nimožným spôsobom. 4 7-8 2010 spravodajstvo.indd 4 9. 9. 2010 9:37:47 spravodajstvo.indd 5 9. 9. 2010 9:38:45 SPRAVODAJSTVO, KONCERTY Šillerova interpretácia Sonáty A dur finále. Naopak, umelkyŅa neustále ethovenovsky prekvapujúci návrat D. 959 sa vyznažovala racionálnym udržiavala jednotnú líniu hudobno- pôvodnej témy. Variácie sú monu- źlenovia Slovenskej odstupom, premysleným tvarovaním dramaturgického vývoja, žím potvrdila mentom nesmiernej výrazovej hŎbky filharmónie a Slovenského línií, fráz i prízvukov, no ani na okamih jednotu sonáty. Osobne považujem a neuveriteōnej pestrosti. Od klavi- filharmonického zboru nebolo možné spochybniħ interpretovu túto interpretáciu za porovnateōnú ristu vyžadujú mimoriadnu výrazové, uviedli 2. 7. Slávnostný muzikalitu. Zdôraznením prepojenia s najvýznamnejšími naštudovaniami technické, fyzické a intelektuálne koncert Svetového kongresu tém medzi prvým Allegrom a záverež- európskych interpretov. V osobnosti dispozície, len vtedy má viac než 70 Slovákov. Ako sólisti sa ným Rondom dosiahol klavirista rov- Varínskej našlo posledné Schubertovo minút trvajúce dielo šancu vyniknúħ predstavili sopranistka nováhu oboch tém. Vo Finále klavirista dielo to, žo si skladateō predstavoval: v celej svojej kráse. V interpretácii Martina Masaryková a basista udržal napätie tým, že nepadol do ob- výrazovo silného a fantáziou oplývajú- Ivana Šillera to všetko bolo prítomné. Gustáv Belážek. Program vyklej pasce mnohých klaviristov, kto- ceho interpreta. Jeho hra sa vyznažovala disciplinova- koncertu bol zostavený rou je pochopenie záveru ako variácií. Ingeborg ŠIŠKOVÁ ným, ale presvedživým a výrazným z diel M. Moyzesa, Verdiho, Racionalitou a opatrnou voōbou tempa cítením. Každej z variácií dokázal daħ Mascagniho, DvoĶáka, v Andantine docielil vyváženosħ tejto Goldbergove variácie osobitný, z jej štruktúry vychádzajúci źajkovského a Borodina. kúzelnej hudby vo vzħahu k prvej žasti charakter, prižom zdôraznil logickú Koncert v Divadle A. Bagara a zároveŅ k nasledujúcemu Scherzu. V nedeōu 30. 5. sa v Dvorane VŠMU a evolužnú následnosħ cyklu. Pri ná- v Nitre dirigoval Rastislav Šiller, disponujúci skvelou intuíciou, uskutožnil klavírny recitál Ivana Šil- vrate úvodnej témy bolo v auditóriu Štúr. ho pochopil v zmysle modernejšieho lera, umelecká žasħ jeho dizertažnej Dvorany VŠMU cítiħ, že poslucháži si (sf) ponímania hudobnej koncepcie, teda v práce. Odzneli na Ņom Goldbergove uvedomujú ojedinelosħ a význam nav- štýle Webera. variácie BWV 988 J. S. Bacha, patria- štíveného vežera. Môžeme byħ šħast- Slovenská filharmónia Daniela Varínska prenikla v Sonáte ce k vrcholným umeleckým prejavom ní, že po Mikulášovi Škutovi, ktorý s dirigentom Rastislavom B dur i do najmenších detailov. (Schu- nielen v klavírnom repertoári, ale v Bachovo dielo nahral na CD, máme Štúrom vystúpila 3. 7. na mann, ktorému vydavateō Diabelli hudbe všeobecne. Dielo, pomenova- na Slovensku ŵalšieho klaviristu, aký 56. rožníku Folklórneho v roku 1839 venoval edíciu oboch diel, né podōa prvého interpreta, prináša mu dokázal daħ rovnako autentickú, festivalu Východná, kde o Sonáte B dur napísal, že sa v nej tému s 30 variáciami, usporiadanými no zároveŅ odlišnú podobu. Ivanovi uviedla program Hudba spod skladateō vŵaka jednoduchosti nápadu do trojíc, z ktorých každá je zavķšená Šillerovi a jeho školiteōke prof. Danie- Tatier, venovaný nedožitým „dobrovoōne vzdáva lesku modernos- kánonickou variáciou. Kompozižná le Varínskej treba zablahoželaħ k od- 70. narodeninám skladateōa ti“.) Schumannov názor našiel odraz a inštrumentálna nárožnosħ rastie vážnemu projektu a jeho presvedživej Svetozára Stražinu. v interpretácii Varínskej: dramatickú s pribúdajúcimi variáciami a na zá- realizácii. (sf) koncepciu uchopila ako výsledok efek- ver veōkolepého celku zaznie až be- Vladimír BOKES tívneho sledu modulácií a harmonic- Slovenská filharmónia kých zmien. Štyri žasti diela odzneli vystúpila 9. 7. pod taktovkou akoby v jedinej línii. Pozoruhodne bol I. Šiller a D. Varínska ưfoto: L. KušnierikováƲ šéfdirigenta Slovenského vystihnutý hudobný obsah Andante národného divadla Rastislava sostenuto: melódia ustúpila do poza- Štúra v bavorskom dia v prospech harmónie. Interpretka Ingolstadte. Na koncerte presne pochopila úlohu harmónie zazneli Beethovenova predohra ako dynamického elementu, kde or- Egmont, źajkovského ganový bod nehrá podstatnú úlohu. Symfónia ž. 5 e mol op. 64 Na pomalú žasħ plynule nadviazalo a Koncert pre violonželo Scherzo s podtitulom Allegro vivace a orchester h mol op. 104 con delicatezza. Interpretácia v kaž- Antonína DvoĶáka, v ktorom dom detaile zodpovedala požiadavke sa ako sólista predstavil skladateōa, podrobne vyjadrenej tem- svetoznámy litovský povými pokynmi. Záverežné Allegro violonželista Mischa Maisky. ma non troppo s neustálym „obchá- (sf) dzaním“ tóniny nevygradovalo v tejto interpretácii do obvyklého vášnivého Mladé talenty a ich pedagóg na Rádiu Devín V Slovenskom rozhlase sa 29. 6. v rám- Elišku“ zazneli i diela slovenských autorov: Juraj Rĝžižka, v súžasnosti poslucháž ci Štúdia mladých a vysielania Rádia Devín výber z Modlitieb Víħazoslava Kubižku AMU v Prahe, prispel do dramaturgie uskutožnil koncert súžasných i bývalých a 1. žasħ zo SuchoŅovej Sonatíny. Po Hro- vežera trojicou virtuóznych tokát z pera žiakov Roberta Kohútka, na záver ktoré- novi sa predstavila bývalá absolventka R. Juraja Hatríka, Eugena SuchoŅa a Sergeja ho interpretažne prispel i tento klavirista a Kohútka, v súžasnosti študentka Konzer- Proko eva (op. 11). Tento žáner vyžaduje pedagóg. R. Kohútek pôsobil na Pedago- vatória v Bratislave, Kristína Smetanová. od interpreta vysoký stupeŅ manuálnej gickej fakulte UK, VŠMU i na Konzerva- Napriek istým zaváhaniam v Bachovej zružnosti. V interpretovaných dielach sa tóriu v Bratislave. Cennou je najmä jeho Trojhlasnej invencii A dur (BWV 798) bolo ukázalo, že technická vybavenosħ je v prí- dlhorožná skúsenosħ s detskou pedagogi- už od prvých tónov zjavné, že ide o sōubný pade Rĝžižku veōkou devízou. Koncert- kou, ktorá priniesla výsledky aj v podobe talent, žo sa výraznejšie ukázalo v Chopino- ná parafráza na Turecký pochod W. A. rôznych významných ocenení jeho žiakov, vom Ronde c mol op. 1. V prejave Smeta- Mozarta od Arkadija Volodosa síce opäħ prižom viacerí v tejto oblasti pokražujú aj novej zaujmú lyrickosħ a schopnosħ vytvoriħ neposkytla väžší priestor pre komplexnej- profesionálne. Poslucháži tak mohli sledo- jemné výrazové odtiene, vynikajúco zvlád- šie hodnotenie klaviristu, no predvedené vaħ jednotlivé etapy klaviristického zrenia nutá technika umožŅuje priniesħ vycizelova- skladby v Rĝžižkovom podaní naplnili na interpretoch v rôznych umeleckých nú a priezražnú podobu interpretovaných všetky parametre, kladené na tento druh štádiách. Škoda, že dobrý nápad rozhovo- diel. Kompozižne vydarené Argentínske hudby. Bál z Bizetovej suity Detské hry rov s hudobníkmi rušil schematický výber tance op. 20 od Alberta Ginasteru prenikli op. 22 pre klavír štvorružne v interpretácii otázok. do repertoáru slovenských klaviristov len R. Kohútka a K. Smetanovej bol vydarenou Igor Hron (ZUŠ Hálkova) predniesol výber prednedávnom a vŵaka adekvátne zvládnu- bodkou za vežerom s umením mladých ta- M. Maisky ưfoto: archívƲ z Kurtágovho cyklu Játékok (Hry). Okrem tej interpretácii Smetanovej opäħ presvedžili lentov a ich pedagóga. známej Beethovenovej skladbižky „Pre o svojej atraktívnosti. Zuzana ZAMBORSKÁ 5 spravodajstvo.indd 5 9. 9. 2010 9:38:45 SPRAVODAJSTVO, KONCERTY Na scénu vstupujú 4tones V posledných mesiacoch zazneli v Bratislave dva koncerty z tvorby štvorice hudobníkov patriacich k najmladšej skla- dateōskej generácii na Slovensku, ktoré mali okrem iného za cieō prezentovaħ ich spoložný projekt s názvom 4tones. Za jeho zrodom stoja študenti Katedry skladby a dirigovania VŠMU Marian Zavarský (SK), Matúš Wiedermann (SK), Eliška Cílková (CZ) a Alexej Temnov (RUS). Okrem toho, že ich spája štúdium skladby v rovnakom rožníku, rozhodli sa zomknúħ i organizažne a prezentovaħ sa na domácej aj zahranižnej scéne. Pokiaō ide o štýlovú orientáciu, hovoriħ možno o princípe jed- noty v rozmanitosti. Kompozižná rež kaž- dého zo skladateōov je odlišná, nesnažia sa o uvedomelé hōadanie spoložných znakov tvorby, ale skôr o rešpektovanie diverzity, dávajúcej priestor pre slobodnú realizáciu a estetickú rôznorodosħ. Ich kompozície sa pohybujú v rámci moderných smerov s tra- dižnejšími prvkami bez ambícií samoúželne experimentovaħ ži posúvaħ hranice hudby. Prvý z koncertov (14. 4.) mal podtitul „ko- morný“. V sále Mirbachovho paláca zazneli v interpretácii prevažne študentov VŠMU diela z komornej tvorby. A. Temnov sa predstavil skladbami Canzona, Intermezzo a Karavana, E. Cílková skladbami Dialog, Orfeovo rozhodnutí a Bershava, od M. Wiedermanna zazneli Kyvadlový thermo- ciped a Kvarteto. Obe žasti koncertu uza- tvorili diela M. Zavarského: zbierka piesní na anglické texty All Things Decay and Die a Rondo modal. M. Wiedermann, A. Temnov, E. Cílková a M. Zavarský ưfoto: www.4tones.orgƲ Druhý koncert v Dvorane VŠMU (17. 6.) získal punc výnimožnosti vŵaka renomo- vanej slovenskej klaviristke Magdaléne šum lístia v korunách stromov (žo môžu dových piesní s názvom Hajaju hajaju M. sa v budúcnosti zrejme bude vyvíjaħ rôzny- Bajuszovej, ktorá interpretovala klavírne evokovaħ latinské názvy jednotlivých dre- Zavarského. mi smermi a ak to nárožné domáce pod- diela napísané práve pre túto príležitosħ. vín). Nebola založená na dynamických ži Oba koncerty boli úspešné a organizaž- mienky umožnia, bude zaujímavé sledovaħ Úvod patril Cílkovej 13 Movements, metrorytmických kontrastoch, ale skôr ne veōmi dobre zvládnuté – od návrhov ich skladateōské smerovanie. Názory na súboru miniatúr pre sólový klavír pred- na kontraste dvoch paralelne plynúcich koncertných bulletinov, cez zabezpeženie ich tvorbu sú v súžasnosti rôzne; treba im stavujúcich kontrast atonálnej, tonálnej línií faktúry. Tretím v poradí bol Temno- interpretov, až po kontakt s publikom. pozorne nažúvaħ a v tichosti si pri prežívaní a modálnej hudby. Nasledoval cyklus vov cyklus Portréty, v ktorom sa autor O všetko sa svojpomocne postarali štyria hudby vytváraħ v mysli tie vlastné... Quercus robur, Fraxinus excelsior, Pseu- nechal inšpirovaħ rôznorodými podobami mladí skladatelia. Odhodlanie a zanietenie, Viac informácii o skladateōoch a ich projek- doacacia M. Wiedermanna, pokojná neoklasicizmu. Na záver bola uvedená s akým sa 4tones vrhli do tohto odvážneho te možno nájsħ na www.4tones.org. až meditatívna hudba, akoby imitujúca zbierka desiatich úprav slovenských ōu- projektu, sú obdivuhodné. Ich hudobná rež Filip HOŠKO Pamiatke Bruna Waltera Európska hudobná akadémia Brati- s veōkoryso poŅatým klavírnym partom, premyslene. Op. 21, úželovo zacielený na a nielen to. Je zrejmé, že má a nitu k tvor- slava – Schengen usporiadala 24. 6. ko- najmä v Scherze a nálnom Allegre. Solídna úspech u obecenstva, ktorý je noblesnou be zažiatku 20. storožia. Vládne pekným, morný koncert ako súžasħ Hudobných dní interpretácia sonáty si ale žiada vo vysokom salónnou hudbou a dostáva sa nebezpežne plno a ōahko znejúcim tónom. Jej umelecký Bruna Waltera 2010. Spomienkové podu- registri huslí plnší, pokojnejší a intonažne na úroveŅ bezchybne koncipovaného gýža, vklad charakterizujú zreteōná artikulácia, jatie na mimoriadnu dirigentskú osobnosħ istejší tón. Neistota azda vyplynula z podce- imponoval v Tomkovom podaní vkusom zdržanlivosħ výrazu, racionalita, koncen- 20. storožia sa stalo dobrou príležitosħou nenia významu témy v Allegro con brio, kde a zdržanlivosħou prejavu. Huslista z tejto trácia a technická istota. VystupŅovala prezentovaħ umenie mladých interpretov. huslista „drží v rukách všetko nasledujúce“, spornej skladby vytvoril dielo. ich v Šostakovižovom op. 40 v spolupráci Vzhōadom na hudobno-kultúrne tradície a tým sa nedostavil ani spomínaný moder- Dramaturgickú gradáciu koncertu pred- s klaviristkou Vasilenou Verbovskou. v stredoeurópskom priestore padla voōba nizažný element, ktorý ħažiskovo spožíva v stavovali Suita ž. 1 pre sólové violonželo Obe interpretky súzneli i v najmenších de- na Beethovenovu Sonátu pre klavír a husle rytme. Hoci všetko nasledujúce bolo dobre Ernsta Blocha a Šostakovižova Sonáta tailoch. Spoložnou predstavou o obsahu c mol op. 30 ž. 2 interpretovanú Jurajom mienené, vrátane veōmi pekného a triezvo d mol op. 40. Bloch bol tiež repertoárovým a dramaturgii Šostakovižovho opusu opäħ Tomkom (husle) a Elenou Händlero- pochopeného Adagia cantabile, znelo obohatením. V Bratislave takmer nehraný potvrdili hodnotu a zmysluplnosħ skladate- vou (klavír). Ako druhá z pôvodne troch to len ako pekná hra. Rovnováhu získal klasik hudby 1. polovice 20. storožia zaznel ōovej koncepcie veōkolepého trojžasħového husōových sonát z roku 1802 predstavuje J. Tomka pri interpretácii Saint-Saënsovho prvýkrát v roku 1990 (Sonáta pre husle cyklu. Je škoda, že sa interpretky týchto „modernú“ skladbu. Skladateō postavil Introduction et Rondo capriccioso op. 21. a klavír) a je skôr prezentovaný orchestrál- kvalít prezentujú na bratislavských pódiách pred interpretov aj úlohu zvukovo vyrov- Táto skladba interpretovi vyslovene „sa- nymi skladbami. Violonželistka Viktória len zriedka. naħ stredný a vysoký zvukový register huslí dla“. Jeho hra pôsobila sebaisto, pokojne a Verbovská prenikla do Blochovho štýlu, Ingeborg ŠIŠKOVÁ 6 7-8 2010 spravodajstvo.indd 6 9. 9. 2010 9:39:08 Miniprofil.indd 3 9. 9. 2010 9:51:00 MINIPROFIL minipro l Ešte ako študentka VŠMU si debutovala v ta- nemám sa žoho obávaħ. Te- lianskych operných domoch. Ako si na to dnes ším sa na každé stretnutie spomínaš? s divákom, jeho odozva mi Ako na prvý ozajstný prelom v mojej zažínajúcej pomáha a dokáže ma vy- kariére. Bola to inscenácia Dona Giovanniho, burcovaħ k ešte lepšiemu kde som spievala svoju prvú rolu – postavu Zer- výkonu. liny. Dostala som sa do skutožnej reality tvrdej opernej práce, okúsila zažínajúci boj s konku- Hosħuješ vo viacerých di- renciou, ale aj skutožnú radosħ z maximálne vadlách, spolupracovala pozitívneho ohlasu publika. si s mnohými uznávanými umelcami. Ktorý z projek- Na doskách našej prvej opernej scény ti výraz- tov bol pre teba najzaují- ný úspech prinieslo úžinkovanie v Treliņskeho mavejší? inscenácii Gluckovej opery Orfeus a Eurydi- Jednoznažne Boris Go- ka... dunov vo Varšave. Je to Spolupráca s Mariuszom Treliņskim bola pre samo osebe silné dielo mŅa veōkým obohatením. Jeho nároky na [foto: archív L. Mážikovej] a s Treliņského režijnou hereckú prirodzenosħ na javisku ma posú- predstavou vznikla mra- vali stále dopredu, za žo som mu nesmierne zivo dramatická insce- vŵažná. Postava Amora sa rodila z viacerých nácia. Stvárnila som tam (1981) improvizácií, nechával mi priestor na jej vlast- LENKA MÁźIKOVÁ postavu Xenie. Požas né pochopenie. Myslím, že tvorivý dialóg bol skúšobného procesu sme obojstranný, pretože som vŵaka tomu dostala šli všetci do hŎbky postáv, ponuku hosħovaħ v tejto inscenácii aj vo Varša- soprán niekedy sme sa vo vypä- ve, z ktorej sme neskôr natožili DVD. Cena Li- tej dramatickej situácii terárneho fondu, ktorú mi udelili za túto malú Štúdiá: 1998–2003 Konzervatórium v Bratislave ocitli až emocionálne ob- rolu, bola pre mŅa dôkazom, že som odviedla (M. Martinžeková), 2004–2009 VŠMU v Bratislave (Z. Livorová) nažení a vŵaka takémuto dobrú a poctivú prácu. plnému vnútornému na- Súħaže: Medzinárodná spevácka súħaž M. Sch.-Trnavského, Trnava sadeniu som nemala na- Vedela si už v detstve, že sa chceš neskôr ve- – Talent roka do 21 rokov (2000), 3. miesto, Cena Galérie Miró príklad problém prirodze- novaħ opere? (2002), Súħaž študentov slovenských konzervatórií – 1. miesto ne sa na scéne rozplakaħ. Asi ako päħrožná som videla v televízii s lmo- (2003), Medzinárodná spevácka súħaž A. DvoĶáka, Karlove Vary Dnes môžem povedaħ, že vanú operu Carmen s Migenesovou a Domin- – 1. miesto, Cena Galérie Miró, Cena A. Kucharského (2004), spolupráca s Treliņským gom v hlavných rolách, ktorá ma veōmi zasiah- Medzinárodná spevácka súħaž AsLiCo Como, Taliansko – laureátka ma doteraz ovplyvnila asi la. Mama ma považovala za herecký talent, (2006), Toti Dal Monte International Singing Competition najviac. ale bolo jasné, že môj hlas bude vo svojej sile Treviso, Taliansko – laureátka (2006), Cena Literárneho fondu a farebnosti dominantnejší. Preto som popri za rolu Amora v predstavení Orfeus a Eurydika (2009), Wilhelm źo ħa žaká v nasledujúcej klasickej dramatickej výchove chodila i na Stenhammar International Music Competition, Norrköping, sezóne? spev do ZUŠ v Šali, kde som vyrastala. Neskôr Švédsko – nalistka (2010) Zažnem ju v Košiciach ma prijali na Konzervatórium v Bratislave do svojou obōúbenou Susan- triedy pani profesorky Magdalény Martinže- Spolupráca: SND Bratislava (Barbarina, Milica, Amor, Esmeralda, nou, potom ma žaká séria kovej, ktorá vo mne prehlbovala lásku i po- Pamina, Papagena, Katarína Cavalieri), Teatro Grande di Brescia, sólových koncertov v Ra- koru k opere, a hlavne vo mne podporovala Teatro Sociale di Como, Teatro Fraschini Pavia, Teatro A. Ponchielli kúsku, Katare, źechách, súžinnosħ dramatického a speváckeho vyjad- Cremona v Taliansku, Opera de Massy vo Francúzsku, Stavovské ale aj na Slovensku. Na jar rovania. V štúdiu som pokražovala na VŠMU divadlo v Prahe (Zerlina), ND Praha (Nannetta, Zerlina), Teatr pokražujem v Národnom u pani profesorky Zlatice Livorovej, ktorú Wielki Varšava (Amor, Xenia), Filharmónia Brno, ŠKO Žilina, divadle Praha v inscená- považujem za pedagogickú ikonu slovenskej Musica Florea, Symfonický orchester v Norrköpingu, Todi Music cii Così fan tutte v úlohe školy operného spevu. Fest, Taliansko (2002), galakoncert s P. Dvorským v Štátnej opere Despiny, v Parsifalovi ako Praha (2005), sólové recitály v Amiens, Sarajeve a Brusseli Blumenmädchen, v Dono- Máš za sebou viacero víħazstiev v súħažiach. Je vi Giovannim ako Zerlina. prvá cena vždy tým najväžším úspechom pre Sezóna sa akosi symbolic- speváka? do vlastných projektov. Naposledy som bola vo nálovej deviatke ky uzavrie opäħ postavou Úžasħ na renomovaných speváckych súħažiach Medzinárodnej súħaže Wilhelma Stenhammara v Norrköpingu, Susanny, tentokrát v Ja- je tvrdou školou, previerkou speváckych i osob- vŵaka žomu som dostala viaceré ponuky. Najviac sa ale teším na nážkovej opere v Brne. nostných kvalít a víħazstvo na takejto súħaži je galakoncert v Katare v januári 2011 s dirigentom a šéfom káhirskej asi najōahším odrazovým mostíkom. Najdôleži- opery, Naderom Abassim. tejšie je dostaħ sa do nále a podaħ žo najlepší Pripravila výkon, pretože práve na nálové koncerty pri- Bojuješ s trémou? Janka KUBANDOVÁ chádzajú intendanti opier a vyberajú talenty Trému vnímam ako zodpovednosħ. Keŵ som perfektne pripravená, 7 Miniprofil.indd 3 9. 9. 2010 9:51:00 SPRAVODAJSTVO, KONCERTY Žilinžania (aj) v Španielsku Štátny komorný orchester Žilina Záver sezóny bol pre Žilinžanov v znamení cestovania: koncerty V júni sa po dlhšom žase vrátil na priaznivo v akomkoōvek kontexte. Hudba „hýrenie“ bicích nástrojov so slážikový- v slovenských mestách, pódium Domu umenia Fatra ŠKO Žilina. nesklame, zaujme a presvedží – najmä mi). „Zahmlené“ kontúry prvých žastí debutové turné v Kanade, Jeho absenciu spôsobil sled nárožných v excelentnom stvárnení, ktorému sa vý- pointuje najvýraznejšie 3. žasħ Marciale e rozsiahle a nárožné španielske zahranižných umeleckých turné (Kana- kon orchestra približoval. Kvalitné sóla grotesco. Nemyslím si, že skladba až tak turné, úžinkovanie na Wiener da, Španielsko), po ktorých nasledovalo (hoboj v 3. žasti) a triezva koncepcia oslovila publikum, bolo to skôr hudobníc- Festwochen, kde je orchester ŵalšie vystúpenie na Wiener Festwochen hovorili nielen v prospech Žilinžanov, ke uidum a elegancia oboch sólistov, pre už roky pravidelným hosħom... ŠKO má stálych hosħujúcich dirigentov, medzi ktorých patrí M. Katz a ŠKO Žilina v Španielsku ưfoto: archív ŠKO ŽilinaƲ aj obōúbený rusko-francúzsky umelec Misha Katz. Koncerty s ním sú pre publikum zážitkom a práca s dirigentom hrážov inšpiruje. Pre nárožné španielske turné bol uržite šħastnou voōbou, navyše si prizval aj moldavského huslistu Iliana Garneta (laureáta prestížnych interpretažných súħaží, ktorý získal napríklad aj cenu zo súħaže Queen Elisabeth v Bruseli). Atraktívna zostava umelcov, otestovaná neraz i na žilinskom pódiu, bola prísōubom úspechov. Stovky kilometrov presunov po fádnej diaōnici, mimoriadna koncentrácia na skúškach, vyrovnávanie sa s akustickými odlišnosħami koncertných sál a koncerty pred rozmanitým publikom. Aj takto vyzeral dvojtýždŅový umelecký zájazd (pod taktovkou Tsugia Maedu). Bodku ale aj skúseného dirigenta, ktorý je stále ktoré si vytlieskalo prídavky... V Žiline ŠKO v Španielsku (16.– 31. 5.), za sezónou dal orchester spoložne s di- vo vynikajúcej umeleckej kondícii. Pre- veōmi dobre funguje cyklus výchovných, ktorý tvorilo 11 koncertov rigentom Petrom Vronským až 24. 6. kvapením bolo zaradenie Dvojkoncertu resp. mládežníckych koncertov. V ich – takmer každý deŅ v inom Záverežné koncerty bývajú zvyžajne pre hoboj, harfu a komorný orchester programovej štruktúre sa teší popula- meste ži mestežku (Oviedo, koncipované ako bonus celého cyklu Witolda Lutosɋawského. Nestor a klasik rite aj edukažná Proko evova klasika Lugo, Avilés, Pontevedra, a sú zároveŅ lákadlom na nasledujúcu poōskej hudby 20. storožia dielo skompo- Peter a vlk op. 67. Priliehavý „kúsok“ na Ferrol, Guadix, Tarragona, sezónu. Tento však taký nebol. Dôvodom noval na objednávku (žo ozrejmuje neob- inštruktívne podujatia je použnou „pro- Miranda de Ebro, Palencia, ale neboli interpretažné výkony, hoci vyklú sólistickú kombináciu) v roku 1980. menádou“ orchestrom. Napriek solídnej Burgos, Barcelona). Základom nepatrili medzi tie špižkové. Aj sólistický Na trojžasħovom pôdoryse cítiħ estetiku interpretácii so zanieteným verbálnym dramaturgie boli skladby tandem, sympatickí mladí źesi, har stka „poōskej školy“, ktorú autor výrazne for- vkladom rozprávaža Martina Vaneka Mozarta, DvoĶáka, Prokofieva, KateĶina Englichová a hobojista Vilém moval. Skladba využíva prvky aleatoriky, však nepovažujem zaradenie „vlžej epo- Bizeta a koncerty Saint-Saënsa, Veverka, patril k tomu najefektnejšiemu, zdôrazŅujúc farebné dispozície orchestra peje“ ako záverežnej skladby 36. koncert- Mendelssohna, Mozarta. Už žo sezóna ponúkla. Rozpaky vzbudzovala i sólistov. V tomto zmysle boli imponu- nej sezóny za najšħastnejší požin. po prvých vystúpeniach bolo dramaturgia vežera. Úvodná Haydno- júce nielen dialógy harfy s hobojom, ale jasné, že orchester si španielske va Symfónia ž. 69 C dur Laudon vyznie aj „neopožúvané“ kombinácie (farebné Lýdia DOHNALOVÁ publikum získal. Sústredené výkony, charizmatický dirigent a bravúra sólistu vyvolávali po každom koncerte nadšený Štátna lharmónia Košice aplauz a žiadosti o prídavky. Obdivuhodný bol záujem Posledný abonentný koncert orches- chester op. 21, ktorá síce obsahuje sólový goval spamäti, opäħ pripomenula jeho ne- publika, sály boli stále takmer tra ŠfK (24. 6.) po úspešnom májovom hos- nástroj, no ide o skladbu symfonického dávny fenomenálny výkon v Brahmsovej plné. A nielen poslucháži, ħovaní na Pražskej jari s Petrom Breinerom, charakteru. Pasáže predpísané husliam dy- 1. symfónii. Müller vyħažil maximum ale aj médiá reagovali veōmi Giorom Feidmanom a ZbyŅkom Müllerom namizujú hudobný proces, ich part kladie z každej nástrojovej skupiny, dosiahol priaznivo, prinášajúc pozitívne, (Sibelius, Mozart, Breiner) bol zostavený na sólistu technické nároky, najmä v súhre spoložný dramatický vývoj, vystaval neraz až oslavné ohlasy. z tvorby Vítůzslava Nováka, Édouarda s ostatnými nástrojmi (napr. klarinetom) gradácie, neprehliadol drobné nuansy, Žilinžania si teda môžu do Lala a Antonína DvoĶáka. Šéfdirigent a vstupuje do dialógu s dramatickým celkový výraz bol v každej žasti diferen- svojho zoznamu pripísaħ ZbyŅek Müller vniesol do dramaturgie a rytmicky bohatým partom orchestra. covaný. Orchester i jeho hráži hrali vir- ŵalší zahranižný triumf. orchestra rukopis milovníka žeskej hudby. Sólistom bol francúzsky huslista Frédéric tuózne, dirigent udržal ich koncentráciu Napokon, v Španielsku to Na úvod zaznela Novákova Slovácka suita Pélassy, ktorý zvládol všetky úskalia ná- do posledného tónu a symfónia vyznela nebol ich prvý a zaiste nie op. 32, demonštrujúca skladateōov vzħah rožného partu. Darilo sa mu hlavne v só- ako oslava spoložnej radosti z umenia posledný – v auguste vystúpili k Slovensku a jeho folklórnym tradíciám. lach, no jeho celkový postoj k dielu možno a krásy. Standing ovation pre orchestrálne na Katalánskom hudobnom Suita patrí kombináciou vážnosti i hra- charakterizovaħ ako akademický, málo teleso nebýva žastým javom, obecenstvo festivale. vosti s melodickou invenciou a farebnou dravý a vášnivý. Plastický zvuk orchestra si dokonca vyžiadalo od „svojho“ or- krásou partitúry k najobōúbenejším skla- svedžil o vynikajúcej príprave, dirigent reš- chestra prídavok zo Slovanských tancov (ld) dateōovým dielam. pektoval sólistu a jeho timbrové možnosti. A. DvoĶáka. Édouard Lalo je najžastejšie reprezentova- Záverežná Symfónia ž. 8 G dur op. 88 ný Španielskou symfóniou pre husle a or- Antonína DvoĶáka, ktorú Z. Müller diri- Lýdia URBANźÍKOVÁ 8 spravodajstvo.indd 8 9. 9. 2010 9:40:27 spravodajstvo.indd 9 9. 9. 2010 9:40:36 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY Prehliadka mladých skladateōov – záverežný koncert 5. rožník, 26.–28. marca, obžianske združenie SOOZVUK, Pálú yho palác, Zámocká ulica, Bratislava K príjemným novinkám sprevá- dokonca až predvídateōná periodickosħ nového opusu je už medzi zasväteným dzajúcim jubilejný 5. rožník Prehliadky jednotlivých fráz atŵ.), jeho dielo za- publikom takpovediac udalosħou. Náv- mladých skladateōov patril okrem pozo- ujalo pekným, sýtym, inštrumentálne števníkov koncertu nesklamala ani ten- ruhodného diskusného fóra ži prezen- dobre „posadeným“ zvukom. Vŵaka toraz, ba na základe „kuloárnych“ reží tácie tvorby nastupujúcich osobností svojej melodicko-rytmickej pregnant- si dovolím tvrdiħ, že viacerí z tých, žo pražskej kompozižnej školy aj záve- nosti ži vtipným transformáciám vstup- požuli Chuħkovej The Moon vo štvrtok, režný koncert v sobotu vežer (28. 3.). ného gregoriánskeho motívu do úder- prišli v sobotu ešte raz aj kvôli nemu... Punc nezvyžajnej dôstojnosti – ži priam nej (takmer) tanežnej podoby patrilo V tejto rozsahom neveōkej skladbe – pre exkluzivity – mu zabezpežilo nielen ele- dielo k najvýraznejším a najsviežejším už len na prvý pohōad dosħ nezvyžajné gantné prostredie Pálffyho paláca (do skladbám celého festivalu. obsadenie (trúbka, cimbal, kontra- jeho priestorov sa tento rok zo Štúdia Podobnú úctu k tradícii a zároveŅ veōký bas) – sa totiž autorka opäħ nádherne 12 na Jakubovom námestí presunulo skladateōský „kumšt“ vykazujú aj Fázy „odviazala“ a svoj typický ohŅostroj vôbec celé trojdŅové podujatie), no pre bajan, dielo jednej z najmladších nevšedných hudobných nápadov i zvu- hlavne umelecké kurátorstvo dvoch úžastnížok tohtorožnej prehliadky, komalebných efektov roznietila priam významných skladateōských osobností Banskobystrižanky Anny Didiovej, do až závratných rozmerov: cimbal, ưfoto: P. GrollƲ staršej strednej generácie, pánov Moj- ktoré odznelo vo výbornom naštudo- ktorého struny sa rozoznievali okrem míra Hanáka a Mathiasa Steinauera. Po vaní Dominika Fržku. Napriek trochu iného slážikom, temný kontrabasový dôkladnom vypožutí vyše troch desia- „odōudštene“ pôsobiacemu titulu išlo „walking bass“, rytmické údery na dre- totiž vo svojej kompletnej podobe zau- tok kompozícií, ako aj po podrobnom o skladbu neobyžajne príjemnú, vý- vené žasti nástrojov, sordinovaná trúb- jala práve veōkolepým, „beethovenov- preštudovaní ich partitúr, vybrali do razne emotívnu a skvele vystavanú na ka imitujúca psie zavýjanie... Skvelá, sky“ pomalým a sústredeným odvíjaním sobotŅajšieho „finále“ osem diel, ktoré pomerne klasickom formovom pôdo- vtipná a sugestívna zmes jazzu a sono- sa od vstupného štvortónového motívu, ich zaujali a presvedžili najviac. Ĥažko ryse, uzavretom akoby „chorálovými ristiky, impresie a expresie, bizarnosti prižom jej spomínaná druhá polovica a strašidelnosti. V každom prípade to bola istým vypointovaním ži akousi bol prvý (a s nesmiernym nadšením pri- komplementárnou odpoveŵou. Uve- jatý) vrchol vežera! dené „finále“ tak, žiaō, zostalo pomer- Vysoký umelecký kredit si však svojimi ne hrubo vytrhnuté z kontextu a pre klavírnymi Impresiami I a II obhájil aj nejedného návštevníka sobotŅajšieho ŵalší poslucháž bratislavskej VŠMU, koncertu mohol byħ celkový dojem Peter Duchnický. V dvojici pekných, z inak vynikajúcej skladby dosħ rozpaži- koncentrovaných, tempovo i výrazovo tý alebo v lepšom prípade skreslený. kontrastných miniatúr (voōne pripomí- Nuž a podobne ako prvú, tak i druhú najúcich debussyovské ži messiaenov- polovicu koncertu uzavrelo nanajvýš ori- ské hudobné „svety“) sa opäħ predstavil ginálne diel(k)o, vyvolávajúce nevšedné ako neobyžajne kultivovaný autor aj in- mimohudobné asociácie, z tvorivej diel- terpret, ktorý tvorí a prezentuje hudbu ne Jana DĶízdala. Napriek tomu, že au- plnú zvláštnej, nevtieravej, no nepre- tor je sám aktívnym kontrabasistom (a hliadnuteōnej vnútornej energie. bola to práve jeho dokonalá znalosħ tých Zaujímavý neoimpresionistický „sound“ „najšialenejších“ zvukových dispozícií a podobný zmysel pre formovú koncep- nástroja, odrážajúca sa v celom priebe- ciu i zvukovú farebnosħ mala tiež drob- hu skladby), interpretácie sugestívneho ưfoto: P. GrollƲ ná flautová kompozícia Mariána Za- Leviathana sa výborne zhostil jeho ko- povedaħ, ži išlo o vedomý kompromis, variáciami“ s pôsobivo gradujúcou dy- úplnú náhodu alebo „len“ o hudobným namikou a nádherne sa zahusħujúcou tvorcom prirodzene vlastný zmysel pre faktúrou. vyváženosħ formy i obsahu, no nimi ŷalší žeský hosħ, Zdenůk Bartošík, sa skoncipovaná dramaturgia získala už v piatok uviedol svojimi Epigramami priam až prekvapivú logiku a bolo v nej pre sólovú flautu, ktoré v tradižnejšej možné nájsħ množstvo peknej a zaují- i avantgardnejšej podobe dokonale mavej symetrie: odzneli tu štyri skladby prezentujú všetky technické, zvukové pred prestávkou, štyri po prestávke, i výrazové možnosti nástroja, a zároveŅ ưfoto: P. GrollƲưfoto: P. GrollƲ štyria žeskí autori, štyria slovenskí, dôkladne preverujú hrážske dispozície v každej polovici najskôr dvojica diel interpreta – v tomto prípade výborne s príbuznou kompozižnou poetikou, po pripravenej Andrey Boškovej... Z pia- varského Talking to the Silver God, lega Marián Vavro. Stažilo však zatvoriħ nich skladba zreteōne štýlovo-technicky tich miniatúr zazneli na sobotŅajšom akási osamelá, zúfalá „invokácia“, v oži a zabudnúħ na to, že všetky tie neuve- kontrastná a na záver jedného i druhé- koncerte síce iba tri (ž. 1, 2 a 5), výber pôsobivom oblúku vystupŅovaná až do riteōné zvuky, najrozmanitejšie typy hu- ho bloku azda to najlepšie a najoriginál- však bol skutožne veōmi citlivý a (mož- krajnej „naliehavosti“, a potom znovu žania a kvílenia sú vyludzované „len“ na nejšie, žo bolo možné požas predošlého no paradoxne) dodal cyklu oveōa kon- upokojená, stíšená... kontrabase a nejeden poslucháž by od- dvojdŅového „maratónu“ požuħ... centrovanejší formový „oblúk“, a tiež V porovnaní so štvrtkovým koncertom prisahal, že to, žo požuje, je naozaj živý, Úvod vežera patril posluchážovi praž- zjavnejšiu „aforistickú“ stružnosħ. musela (zrejme z žasových dôvodov) prípadne elektroakusticky spracovaný skej AMU, Danielovi Patrasovi. Pre- Bratislavžanka Lucia Chuħková sa v po- proces „krátenia“ podstúpiħ aj kompo- spev veōrýb ži akýchsi iných morských zentoval sa slážikovým kvintetom s sledných rokoch zaradila nielen k ove- zižne veōmi dobre vystavaná Sonáta pre oblúd. Neobyžajnú zvukovosħ a priam až trochu nezvyžajným názvom Rozverný reným „znažkám“ Prehliadky mladých violu a klavír Jana Dušeka z Prahy. Zdá „filmovú“ programovosħ diela publikum mnich, a hoci k publiku prehovoril skladateōov, ale aj k najzaujímavejším sa však, že odprezentovanie iba jej dru- ocenilo obrovským potleskom, ktorý bol pomerne tradižnou hudobnou režou tvorcom svojej generácie, a dokonca hej (rýchlejšej, resp. „hlužnejšej“) polo- sympatickou bodkou za skutožne vyda- (zreteōná tonalita, obvyklá trojžasħo- bez akéhokoōvek zveližovania možno vice tentoraz nebolo práve najšħastnej- reným festivalovým podujatím. vosħ, klasická motivická práca, žastá, konštatovaħ, že premiéra každého jej ším dramaturgickým riešením. Skladba Peter HOCHEL 9 spravodajstvo.indd 9 9. 9. 2010 9:40:36 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY Hudobné rezonancie 3. rožník, Hudobná spoložnosħ Hemerkovcov, Konzervatórium v Košiciach, Hudobný fond Prehliadka najmladšej slovenskej ktorej autor zveril tanežné motívy fagotu Orchester poskytol spoōahlivú oporu op. 1 ž. 1 (1963), vytvorené požas jeho skladateōskej a interpretažnej generá- a ožarujúce melódie flautám. pre presvedživý výkon sólistu. Gregor konzervatoriálnych štúdií u Juraja Hatrí- cie na východe Slovenska sa tento rok Jozef Podprocký venuje okrem vlastnej Regeš, momentálne študujúci violonželo ka. Študentka VŠMU Gabriela Ujpálová skoncentrovala do troch podujatí. Spo- tvorby pozornosħ aj revidovaniu a pre- na VŠMU, získal ako skladateō už viacero ho uviedla ako premiéru, keŵže autor ložný koncert Študentského orchestra pracúvaniu skladieb z hudobnej minulos- ocenení. Premiéra programovej Suity II v roku 2009 kompozíciu revidoval. Hra- Konzervatória Košice s dirigentom, ti Košíc, najmä diel OldĶicha Hemerku a – Spain, nadväzujúcej na Suitu I – Irish, vosħ, tanežnosħ a spevnosħ diela, napísa- posluchážom VŠMU Gregorom Rege- Františka Xavera Zomba. Tentokrát sia- opäħ potvrdila bohatstvo jeho invencie. ného v duchu tradícií 20. storožia, si aj šom a sólistom Michalom Vozníkom hol po árii Jozefa Kernera (1851–1916), Skladba má zvláštnu atmosféru: využíva vŵaka naštudovaniu klaviristky získali (3. 5.) poskytol priestor pre orchestrál- významnej osobnosti svetskej i cirkev- živé groteskné motívy a španielske rytmy, uznanie. Rondo A. Temnova pre akor- ne skladby mladých autorov. Kompozí- nej hudobnej kultúry Košíc na rozhraní ktoré plynule prechádzajú do sakrálnej deón obsahuje neprepožuteōnú ruskú cia HriŅová 2007 vznikla požas štúdií 19. a 20. storožia. Jesu dulcis melodia atmosféry, umocnenej využitím vokálov, melanchóliu. Autor v skladbe pracuje Michala Paōka (v súžasnosti žiaka Vla- sa v Dómskom archíve nachádzala ako klavíra a zvonov. Napriek rozmanitosti s dynamicky koncipovanou prístupnou a dimíra Bokesa na VŠMU) na košickom skladba pre spev a slážikové kvarteto. inšpirácie pôsobí cyklus prekvapivo jed- pôsobivou piesŅovou formou. O úspech Konzervatóriu u Norberta Bodnára. Transkripciu Podprocký vytvoril už v notným dojmom. Koncert, podporený diela sa zaslúžila Alena BudziŅáko- Skladba invenžne spája rytmické koláže roku 1984, teraz však skladba dostala kvalitnými výkonmi orchestra a úžinku- vá, študujúca na Hudobnej akadémii a citáciu ōudovej piesne. Použitý vokál je novú podobu ako Arietta pre klarinet júcich, zaznamenal Slovenský rozhlas v Krakove. Marián Zavarský, poslucháž súžasħou farebne bohatej inštrumentá- a slážikové kvarteto. Podprocký prepísal – Štúdio Košice, v ktorého hudobnom v triede Ivana Buffu na VŠMU, prvýkrát cie, využívajúcej aj kombináciu zvonov, sólový hlas pre klarinet, obohatil inštru- štúdiu sa akcia uskutožnila. prezentoval svoju Ballade archaique flauty a xylofónu. ʼnuboš Bernáth, po- mentáciu a rozšíril formu diela. Zachoval Druhé festivalové podujatie sa kona- pre violu a klavír. Toto dielo priezražnej slucháž kompozižnej triedy Jevgenija však romantický štýl, frázovanie i kanta- lo 23. 6. v koncertnej sieni košického logiky, v ktorom sa dráma striedala s ty- Iršaia a pedagóg bratislavského Konzer- bilnosħ. Konzervatória. Každá skladba bola pickou slovenskou baladickosħou, za- vatória, sa predstavil cyklom Parle laudi Na objednávku festivalu vznikla kompo- premiérou, no ambíciou dramaturgie znelo vŵaka vynikajúcemu naštudovaniu pre komorný orchester a 3-hlasný zbor. zícia Meditácia mladej srbskej skladateō- zjavne bolo ponúknuħ aj inšpirujúce skladby Košižanom Martinom Jerigom Štvoržasħový cyklus (Hosanna, Sancta ky Želislavy Sojakovej z triedy J. Iršaia. naštudovania študentmi umeleckých a G. Ujpálovou. Ujpálová svoj talent Maria, Alleluja, Amen) je postavený na Prvá žasħ rozsiahlejšieho diela zaujala škôl. Podprockého žiak Alexej Temnov, a záujem o súžasnú hudbu ukázala aj „centrálnom tóne C, ako reakcia na Ma- bohatou inštrumentáciou a schopnosħou žijúci na Ukrajine, študuje v súžasnosti v záverežnej skladbe vežera, PiesŅach chautom využívaný harmonický a tóno- striedaħ vážnejšie polohy s hravosħou. kompozíciu u J. Iršaia. Jeho Prelúdium, bez slov pre klavír a violonželo op. 46 vý iónsky priestor“ – takto priblížil autor Canzona pre klarinet a slážikový orches- Elégia a Valžík pre klavír zazneli v po- J. Podprockého. Spolu s posluchážkou v bulletine inšpiražné zdroje zádumživej, ter Sergeja Tanejeva síce príliš nezapada- daní konzervatoristky Lucie Bakosovej. VŠMU Kristínou Chalmovskou vytvo- rytmicky a melodicky objavnej kompozí- la do prehliadky novej tvorby, no oboha- Impresionisticky snivú prvú žasħ vystrie- rili rovnocenné duo: v skladbe vyzdvihli cie. Tatranská odysea Adriána Harvana, tila dramaturgiu koncertu o menej známu dala programovo koncipovaná, nástojži- spevnosħ, hravosħ a jas. Edukatívne prv- pedagóga Konzervatória v Košiciach, je hudbu ruského skladateōa. Klarinetista vo až nervózne pôsobiaca Elégia. Dielo ky v tonálnej kompozícii zaraŵujú dielo skladbou inklinujúcou k hymnickosti. Michal Vozník dobre vystihol romantic- konží melodickým valžíkom, intímnou k novinkám repertoáru najmladšej gene- Skica pre orchester zaujala formovou ký charakter diela a súžasne obdivuhod- miniatúrou. Do programu vhodne zapa- rácie violonželistov. výstavbou s vypätou strednou žasħou, v nú logiku i koncíznosħ každej myšlienky. dlo Podprockého dielo Polka pre klavír Lýdia URBANźÍKOVÁ Šengenský poludník spojil Košice, východ i Ukrajinu V júli (14.–25. 7.) privítali Košice možnou udalosħou bolo to, že festival viac ako 200 mladých hudobníkov zo tento rok prvýkrát prekrožil šengenskú Španielska, Japonska, Ruska, Ukrajiny hranicu, ktorá inšpirovala organizáto- a Slovenska. Druhý rožník Medziná- rov k názvu podujatia. Dva koncerty rodného festivalu mládežníckych or- (jeden v Košiciach, jeden v Užhorode) chestrov a zborov Šengenský poludník organizátori dedikovali tvorbe sloven- 2010 priniesol 19 festivalových kon- ských a ukrajinských skladateōov. V po- certov v desiatich slovenských mes- daní Slážikového orchestra Musica tách a ukrajinskom Užhorode, ktoré Iuvenalis pod taktovkou Igora Doho- navštívilo takmer 5 000 posluchážov. viža, Katedrálneho zboru sv. Cecílie Polovica koncertov sa uskutožnila na pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach pod rôznych miestach festivalového centra, vedením Viliama Gurbaōa a Akade- mesta Košice. mického komorného zboru Cantus Festival, organizovaný slážikovým or- z Užhorodu odzneli aj dve spoložné chestrom Musica Iuvenalis ako súžasħ skladby a mladí muzikanti si od divá- celosvetovej siete letných festivalov kov vyslúžili standing ovation. pod záštitou Federácie Eurochestries Podōa Igora Dohoviža bol záujem pub- lika vo festivalových mestách prekva- z Francúzska, bol tento rok výnimožný Záverežný koncert festivalu v košickom Kostole premonštrátov [foto: S. Dohoviž] vo viacerých smeroch. Otvárací kon- pením i pre organizátorov. Najväžší cert poctila návštevou premiérka Ive- ohlas zaznamenali výkony spevákov ta Radižová, ktorá si košický koncert z chlapženského zboru Ladya z ruské- zo Španielska,“ hodnotí Igor DohoDoho- i jedným gruzínskym orchestrom. orchestrom vybrala v rámci návštevy podujatí na ho Togliatti. „Tradižnou kvalitou sa viž. Ani tento rok nechýbal tradižný Škoda, že sa tentokrát pre problémy podporu tých, žo boli postihnutí po- prezentovali aj Japonci z miešaného záverežný koncert, kde sa predstavil s vízami nepodarilo pricestovaħ ar- vodŅami. „Festival bol venovaný tým- zboru WA-ON, ktorí dokonca pre veōký medzinárodný orchester a zbor. ménskemu ansámblu. Ale aj to nás to ōuŵom, v spolupráci so Slovenskou náš festival naštudovali pieseŅ Eu- Organizátori už teraz rozmýšōajú nad utvrdzuje v tom, že prostredníctvom katolíckou charitou sme zorganizovali gena SuchoŅa Aká si mi krásna. No budúcim rožníkom. „Chceme pritiah- hudby možno preklenúħ nezmyselné aj zbierku na pomoc,“ povedal riaditeō a nefalšovaný južanský temperament nuħ na Slovensko aj orchestre z ŵalších hranice,“ dodal Dohoviž. festivalu Igor Dohoviž. Druhou výni- priviezol La Orquesta Joven de Jerez krajín. Rokovali sme už s pobaltskými Svjatoslav DOHOVIź 10 7-8 2010 spravodajstvo.indd 10 9. 9. 2010 9:41:00 635$92'$-679252=+2925 Rozhovor #MJRQCGEGJF=B@M<:Q N#GEÔJF= %9JAE:9B=F=FÔH9 11 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY źlenovia Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala Ars Organi Nitra (um. vedúci Ewald Danel) 3. ro ník medzinárodného organového festivalu, 25. apríla—23. mája, Mesto Nitra, Cirkevný zbor úžinkovali 12. 8. na 29. rožníku ž Medzinárodného hudobného ECAV Nitra, Nitra festivalu v źeskom Krumlove. Úvodný recitál festivalu (25. 4.) tický“ – pri jeho hre poslucháž nemal rovnaħ k vystúpeniu Di Fioreho, žím sa V źechách sa predstavili s diela- patril vynikajúcemu americkému or- pocit ohromenia ži pulzujúceho na- vysoká úroveŅ festivalových koncertov mi Händla, Pachelbela, Bacha, ganistovi Davidovi Di Fioremu. Žiak pätia, žo do istej miery v zmenenom iba potvrdila. Mozarta, Mendelssohna a Griega. známej francúzskej pedagogižky or- priestore a na odlišnom nástroji ani Kombináciu organu a trúbky v podaní (sf) ganovej hudby Odile Pierreovej nie je nebolo možné. Kostol Ducha Svätého nitrianskej organistky Márie Plšekovej u nás neznámy. Pôsobí na Katolíckej akustikou nemôže konkurovaħ veōké- a viedenského sólistu Leonharda Leeba Slovenská lharmónia vystúpila univerzite v Ružomberku, vŵaka žomu mu priestoru piaristického kostola, ponúkol tretí festivalový recitál (16. 5.) 27. 8. na záverežnom koncerte na Slovensku pravidelne koncertuje. ponúkol však úplne iný druh zážitku: v piaristickom kostole. S výnimkou só- 65. rožníka Hudobného leta V Nitre sa Di Fiore predstavil s efekt- komornosħ atmosféry nevšedne skom- lovej organovej skladby Césara Francka v Trenžianskych Tepliciach ným programom, ktorý by však bez binovanú s takmer štúdiovým dôrazom Chorál a mol priniesli umelci barokový (24. 7.—27. 8.), najstaršieho medzi- jeho interpretažného vkladu (úžasná na žistotu hry a agogické stvárnenie a klasicistický repertoár. Voluntary národného festivalu komornej hud- rytmickosħ a farebnosħ hry) nedokázal by v strednej Európe. V programe natoōko strhnúħ. Hoci by sa interpretá- zazneli premiéra Candide, overture cii Bachovej Toccaty a fúgy d mol BWV D. Di Fiore ưfoto: archív festivaluƲ (2008, rev. 2010) Mariána Lejavu, 565 dali vyžítaħ isté neštýlové momenty, DvoĶákova Symfónia ž. 9 e mol k deformácii skladateōovho zámeru pri op. 95 a źajkovského Koncert pre hre nedošlo. Pozoruhodná bola registrá- klavír a orchester ž. 2 G dur op. 44, cia, prezrádzajúca vplyv francúzskej or- ktorého sólový part zaznel v inter- ganovej školy. V krátkej skladbe Clauda pretácii Mariana Lapšanského. Balbastreho (1724–1799) Où s´en vont Koncert dirigoval Rastislav Ces gais bergers sa po strhujúcich be- Štúr. Festival Hudobné leto hoch atmosféra zmenila na pastorálnu, v Trenžianskych Tepliciach otvorilo podporenú navyše neobvyklou fareb- tiež teleso Slovenskej lharmónie, nou kombináciou registrov. Kontrast SKO Bohdana Warchala, s dielami perkusívnej basovej línie voži melódii Vivaldiho, Griega a Petra Breinera. sme z nitrianskeho organu asi viacerí (sf) požuli prvýkrát. Dramaturgickým kli- maxom recitálu bola Sonáta na Žalm Záverežný koncert 27. 8. 94 Juliusa Reubkeho, jedného z najmil- v Rímskokatolíckom kostole ších Lisztových žiakov. Pred skladbou v Muráni so Štátnou lharmóniou priblížil moderátor prežítaním Žalmu Košice pod taktovkou dirigenta 94 skladateōovu predlohu a pomohol diela, žím mladý umelec vystihol pod- ž. 1 a 7 z op. 7 Händlovho žiaka Johna SND Martina Gigaca uzatvoril tak posluchážom ponoriħ sa do pocitov statu priestorovej dispozície chrámu. Stanleyho (1712–1786) v programe 4. rožník Revúckych augustových žloveka prahnúceho po Božej spravod- S ohōadom na nástroj i aktuálne jubi- zastupovali anglickú hudbu. Jasnosħ koncertov. Ako sólistka sa s ko- livosti. Štvoržasħová sonáta bola v Di leum Johanna Sebastiana Bacha za- a spevnosħ Leebovho tónu sa spájali šickým orchestrom predstavila Fioreho interpretácii výnimožným zážit- zneli na úvod Prelúdium a fúga e mol s citlivo vyberanými i farbami organu sopranistka ʼnubica Rybárska. kom. O virtuóznych technických dispo- BWV 548. Umelecké cítenie a hrážska dosiahnutými prostredníctvom starých Na Revúckych augustových kon- zíciách umelca, a pritom bez prázdneho skúsenosħ interpreta v kombinácii registrov. Vivaldiho Koncert B dur, finá- certoch vystúpili tento rok o. i. pátosu ži snahy ohúriħ poslucháža za s vhodne zvolenou registráciou, žisto- le Haydnovho Koncertu Es dur, chorál- Slovenské kvarteto, organista každú cenu, nebolo pochýb. Vyzdvihnúħ tou a úderovou precíznosħou hry zau- ne spracovanie Liebster Jesu Bachovho Ján Gabžo a barytonista Stanislav však treba najmä jeho zmysel pre celok jali už pri prvých taktoch. Bachovým žiaka Johanna Ludwiga Krebsa (1713– Bartko s organistom Andrejom a premyslenosħ hry. Americkú nenú- dielom sa však program koncertu 1780) a záverežný Koncert Es dur Štafurom, umeleckým riaditeōom tenosħ vniesla do programu skladba s hudbou baroka rozlúžil, žo možno (Allegro) od Johanna Baptistu Georga festivalu. Podujatie pripravuje o. z. Joea Utterbacka (1944) Spirit of God, považovaħ za jedinú „chybižku krásy“ Nerudu (1708–1780) boli zaujímavým Quirinius. Descend Upon My Heart, ktorú vy- recitálu, pretože romantický repertoár spestrením festivalovej dramaturgie. (www.rak-festival.sk) striedali variácie Marcela Duprého príliš nekorešpondoval s dispozíciou Výkony hudobníkov zapôsobili nenúte- Variations sur un Noël. Umelec sa nástroja. Schumannova Fúga na B-A- nosħou a bezprostrednosħou hudobného Moyzesovo kvarteto pripravilo s týmto dielom predstavil už na reci- C-H op. 60 ž. 2, ako aj presvedživo výrazu. Leeb zaujal citom pre frázovanie na jeseŅ ŵalší cyklus zaujímavých táli v Piešħanoch v roku 2009. Priestor interpretované Tri štúdie v kánonickej i plastickým tvarovaním tónu. Mladá koncertov. Dramaturgickým Kostola sv. Ladislava v Nitre aj organ forme op. 56, predstavovali spoje- slovenská organistka, spoluzakladateō- ħažiskom budú tentokrát komorné tohto chrámu však odeli skladbu do nie medzi Bachom a Lisztom (ktoré- ka aj hlavná organizátorka festivalu Ars diela Roberta Schumanna, no nového farebného šatu a nárožné die- ho Ave Maria od Arcadelta zaznela Organi M. Plšeková sa ako sólistka pred- tradižne nebudú chýbaħ ani skladby lo uchvátilo azda každého. Zážitok v závere koncertu), ži u nás relatívne stavila s Bachovou Passacagliou c mol slovenských autorov. Okrem hudby z nevšednej virtuozity zavķšilo Studio neznámym, no prekvapujúco zaují- BWV 582, už spomenutou Franckovou Dušana Martinžeka, zaznejú aj pre- sinfonico Marca Enrica Bossiho (1861– mavým Dezsļm Antalffym-Zsirossom skladbou a prídavkom, brilantnou miéry diel Egona Kráka a Romana 1925). David Di Fiore nasadil svojím (1885–1945) –na koncerte zazneli jeho Toccatou z Boëlmannovej Gotickej suity Bergera. Ako hostia sa v rámci vystúpením vysokú latku a presvedžil kompozície Minnesang (1916) a Festa pre organ. Jej výkon upútal autentickos- cyklu predstavia klaviristi Daniela o snahe organizátorov priniesħ do Nitry bucolica (1922). Schumannovej fúge ħou prejavu a spriaznenosħou s nástro- Varínska, Jordana Palovižová, interpretov svetovej úrovne. nechýbalo niž z toho, žo si jej inter- jom, ku ktorému mala ako nitrianska Daniel Buranovský, Mária Nasledujúci recitál (2. 5.) sa prvýkrát pretácia vyžaduje: istá dávka pianisti- interpretka evidentne najbližšie. Heinzová, ale aj hráž na lesnom odohrával v inom ako piaristickom ky, rytmická pregnantnosħ a dôraz na Na predposlednom recitáli 3. rožní- rohu Karol Nitran, hobojista Igor kostole. V Evanjelickom kostole Ducha harmonickú stavbu skladby. Technika ka Ars Organi (16. 5.) vystúpil mladý Fábera alebo klarinetista Branislav Svätého v Nitre sa na novom mechanic- je alfou a omegou v dielach Felixa slovenský organista Marek Štrbák, Dugoviž. Prvý koncert sa uskutož- kom organe (2008) predstavil maŵar- Mendelssohna Bartholdyho, ktorého absolvent viedenskej Universität für ní 29. 9. o 19.00 h v Pálú yho paláci ský organista žijúci vo Viedni, István Prelúdium a fúga c mol op. 37 ž. 1 Musik und darstellende Kunst a žiak na Zámockej ulici v Bratislave. Mátyás. Umelec oslovil prednesom, zazneli s presvedživou bravúrnosħou. Michaela Radulescua. Brilantnou inter- (www.moyzesquartet.sk) ktorý by sa dal oznažiħ ako „aristokra- Technicky možno Matyásovu hru pri- pretáciou diel J. S. Bacha, Buxtehudeho, 12 7-8 2010 spravodajstvo_organy.indd 2 9. 9. 2010 9:46:10 spravodajstvo_organy.indd 3 9. 9. 2010 9:46:20 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY Mozarta, Mendelssohna, Zsolta Buxtehudeho Passacaglie in d, stvár- variácie a finále na tému Ah, vous dira- Gárdonyiho (1946), Johanna Christiana nenej s mimoriadnym štýlovým cítením. i-je, Maman op. 90 priniesli odōahženie Heinricha Rincka a Johannesa Michaela Nárožná Mendelssohnova Sonáta A dur po energii predošlých skladieb. Michela (1962) vyvolal nadšenie. op. 65/3 bola nesporným vrcholom Záver festivalu (23. 5.) patril úspešné- Bachova Fantázia a fúga g mol BWV 542 dramaturgie koncertu. Sonátu vystrie- mu mladému žeskému umelcovi Pavlovi umožnila na úvod opäħ vyniknúħ organu dali Gárdonyiho variácie na Mozartovu Kohoutovi. Hoci tento žiak Jaroslava evanjelického kostola Svätého Ducha. tému (Mozart Changes), v ktorých sa Tĝmu a laureát prestížnych ocenení Štrbákov cit pre rytmus dominoval ce- interpret predstavil ako zružný mediátor úžinkoval v Nitre prvýkrát, slovenskej lému recitálu a podmanil si pozornosħ aj modernej tvorby. V tomto duchu (jaz- komunite priaznivcov organovej hud- tých, ktorým registražná dispozícia tohto zové vplyvy) bola napísaná aj posledná by ho predstavovaħ netreba. Ĥažiskom organa nekorešponduje s predstavou skladba programu, Michelova Toccata programu bola stará hudba, najmä die- Dlhorožná sólistka Opery SND koncertného nástroja. Možno aj z tohto Jazzica. Nakoōko išlo o dielo založené la J. S. Bacha. Zazneli skladby Concerto Anna Kōuková zomrela 15. 8. dôvodu zaostávala farebnosħ Štrbákovej na úprave Boëlmannovej skladby, ktorú C dur BWV 595, Chorál Nun komm, vo veku nedožitých 60 rokov. hry v porovnaní s energickosħou a pre- návštevníci festivalu požuli o týždeŅ skôr der Heiden Heiland BWV 659, Fantázia svedživosħou jeho interpretácie. Hravosħ na koncerte M. Plšekovej, pôsobil výber G dur BWV 572 a Aria variata alla Po štúdiách na Konzervatóriu v Mozartovej Fantázie f mol KV 594 skladby zo strany dramaturgie aj inter- maniera Italiana BWV 989. P. Kohout Žiline a na Janážkovej akadémii bola osviežením po nordickej strohosti preta premyslene a dôvtipne. Rinckove sa predstavil ako majster na interpre- múzických umení v Brne nastúpila táciu starej hudby. Bezprostrednosħ v roku 1975 do banskobystrickej prejavu, neobyžajná farebnosħ hry, opery, kde si zažala budovaħ operný „perokresba“ línií a žarovanie s agogi- kou v Kohoutovej hre mi pripomenuli a operetný repertoár. Po štyroch obdivované umenie Ferdinanda Klindu. sezónach v B. Bystrici prijala v roku Ohnivkom medzi starou a súžasnou 1979 angažmán v SND. Na scéne hudbou bola Lisztova Fantázia a fúga Opery SND vytvorila desiatky na B-A-C-H. Skladby Sweet Sixteenths väžších i menších postáv v dielach od Williama Albrighta (1994–1998) a Orange Fantasy od Klaasa Jana klasickej aj modernej opernej tvorby Muldera (1930–2008) potešili na zá- domácich i zahranižných autorov. ver skôr mladšiu generáciu a potvrdili Požas speváckej kariéry sa koncom mimoriadne technické schopnosti žes- 90. rokov zažala venovaħ aj práci kého umelca. asistentky opernej réžie. Posledná Neostáva iné, než ožakávaħ, že aj na- sledujúce rožníky festivalu Ars Organi rozlúžka s Annou Kōukovou sa konala Nitra budú rovnako kvalitné a presved- 19. 8. v Historickej budove SND. M. Štrbák ưfoto: archív festivaluƲ živé ako tie doposiaō. (snd) Michal VANźO TRNAVSKÉ MESTO TRNAVA ORGANOVÉ DNI 2010 XV. ročník medzinárodného organového festivalu v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Festival je zaradený medzi podujatia roku kresťanskej kultúry nedeľa, 29. august 2010, 20.00 nedeľa, 19. september 2010, 20.00 DAVID POSTRÁNECKÝ / Česká republika SCHOLA CANTORUM RUŽOMBEROK J. Pachelbel, J. S. Bach, M. Reger, L. Vierne, JANKA BEDNÁRIKOVÁ, vedúca schóly M. Kabeláč, D. Postránecký ZUZANA ZAHRADNÍKOVÁ, organ Gregoriánsky chorál, P. Eben nedeľa, 5. september 2010, 20.00 MARIA PERUCKA, husle piatok, 24. september 2010, 20.00 ROMAN PERUCKI, organ / Poľsko ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCHESTER ŽILINA J. S. Bach, P. I. Čajkovský, Friedrich Wilhelm Markulla, MIEŠANÝ SPEVÁCKY ZBOR TIRNAVIA Tomasz Vitala, Grazyn Bacewicz ANDREJ RAPANT, zbormajster V spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave STANISLAV ŠURIN, organ LEOŠ SVÁROVSKÝ, dirigent / Česká republika A. Guilmant, J. Chládek nedeľa, 12. september 2010, 20.00 MICHAEL KOLLER / Rakúsko HUDOBNÉ INŠPIRÁCIE OBRAZOM / THE MUSICAL INSPIRATION BY PAINTINGS Zmena programu vyhradená Organové improvizácie na obrazy trnavského Trnavské organové dni • Parašutistov 4 • 917 01 Trnava maliara Teodora Tekela GSM: +421-905-26 99 71 • [email protected] V spolupráci s Rakúskym kultúrnym fórom v Bratislave www.bachsociety.sk/trnavaorgandays 13 spravodajstvo_organy.indd 3 9. 9. 2010 9:46:20 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY Vandrovali hudci... zo stepí do Karpát 2. rožník európskeho festivalu dávnej hudby, 3.–5. júla, Mesto Nitra V rámci Cyrilo-metodských slávností, Žilíka, virtuózna hra Márie Žilíkovej-Man- spôsob hry na dychovom nástroji náj a arab- Celý festival bol mimoriadnym hudobným najvýznamnejšieho nitrianskeho podujatia dákovej na pastierskej píšħalke ži spoōahlivý skej lutne al-úd, taktiež mnohorakosħ, využitie sviatkom a príležitosħou spoznaħ hudobné ná- s nadnárodným významom, sa už druhýkrát sprievod Miroslavy a Tomáša Blažekovcov. a výrazovú škálu orientálnych modov. Ismail stroje a hudbu nielen našich dávnych predkov, uskutožnil i festival dávnej hudby Vandrovali Príjemnému vokálnemu prejavu a zamatové- Mesbashi ukázal rôzne techniky hry na bicích ale aj iných kultúr, ktorými sa hudobní tvorcovia hudci. Tento rok bolo témou pomyselné puto- mu hlasu Margity Jágerovej možno vytknúħ len nástrojoch, aké sa dodnes používajú v Maghre- na území dnešného Slovenska nechali inšpiro- vanie hudby a jej interpretov zo stepí do Kar- nedostatožné výrazové odlíšenie jednotlivých be (severná Afrika a Stredný východ). vaħ. Nezabudnuteōné predstavenie Ensemble pát. Medzi nosné myšlienky festivalu patrilo slôh piesní. Program príjemne osviežilo vystú- Popoludní sa v Katedrále sv. Emeráma Dachti potvrdilo myšlienku, že žistá hudba objavovanie neznámych hudobných svetov a penie gajdoša Juraja Dufeka a jeho „užŅov“. predstavil zbor študentov Schola cantorum vychádzajúca zo srdca je režou, ktorej bez bližšie spoznanie nášho územia ako križovatky Na druhom koncerte vežera Cithara sancto- z Katolíckej univerzity v Ružomberku pod ohōadu na pôvod, materinský jazyk, vzdelanie, kultúr, po ktorej krážali mnohé národy i menšie rum fughata et variegata per organo v Evan- vedením zbormajsterky Janky Bednárikovej. spoloženské postavenie ži farbu pleti rozumie etnické skupiny v žasoch pokoja i vojnových jelickom kostole Svätého Ducha interpretoval V dôstojnom prostredí a vyni- kon iktov. slovenský organista Vladimír Rusó svoje kajúcej akustike chrámu zazneli Festival otvoril seminár s názvom Medzi Výcho- spracovania piesní z Cithary sanctorum (1635– adventné, pôstne, veōkonožné dom a Západom. Anna Galovižová pútavo 1636). Napriek „zdanlivej“ monotónnosti dra- a mariánske spevy zo zahra- priblížila vplyv kontemplatívneho východného maturgie je potrebné vyzdvihnúħ mimoriadne nižných i domácich hudobných myslenia na formovanie kultúry západného lyrický muzikálny prejav v Prelúdiu na Pred pamiatok v kontemplatívnom sveta a dielo ruského umelca Nicholasa Ro- Bozjm trunem stogi, veselé a nápadité spra- prejave. Škoda, že ho obžas na- ericha, predstavujúce most medzi obidvoma covanie piesne Zpywegmež wssykni wesele i rúšali neisté nástupy ži nevýraz- kultúrami. Pôvodom Rómov a ich žasto nedo- ohromujúcu triumfálnosħ dvojitej fúgy K tobe né vokálne prejavy niektorých ceneným významom pri formovaní európskej dnes woláme Hallelujah. sólistov. Štyrom spevážkam hudby sa zaoberal Vladimír Rusó. Anton Na druhý deŅ (4. 7.) si len hķstka posluchážov ženskej scholy sa možno aj Števko objasnil nielen negatíva osmanských a v Synagóge („zaúradovalo“ nešħastné nažaso- pre ich malý požet nepodarilo tatárskych vpádov na územie Európy, ale aj ich vanie koncertu) vypožula koncert súboru Sola- hlasom vyplniħ priestor chrá- hospodárske, vedecké, kultúrne a hudobné im- mente naturali pod vedením Miloša Valenta. mu, ten úplne patril mužskej a pulzy. Seminár uzavrel Ladislav Kažic fundo- Program bol zostavený z melódií a tancov zo zmiešanej schole. Veōkým pozi- vanou prednáškou o genéze a migrácii ōudovej zbierky Melodiarium Anny Szirmay-Keczero- tívom koncertu boli meditatív- tanežnej hudby v období baroka na Slovensku vej (18. stor.). Vkusná, citlivá, miestami však ne zamyslenia zbormajsterky, na základe rukopisných a tlažených prameŅov. preštylizovaná interpretácia mazuriek, polonéz ktoré posluchážom príjemným Zameral sa predovšetkým na problematiku a menuetov, výklad k jednotlivým historickým a nevtieravým spôsobom pri- hajdúskeho a valaského tanca a ich premeny nástrojom, rezké stvárnenie vojenských a blížili duchovný rozmer a obsah v uvedenom období. pôsobivá hra slovenských ōudových piesní na spevov. PopoludŅajší pouližný happening s gajdošmi zrekonštruovaných liptovských korýtkových Festival vyvrcholil vežerným zoskupenia Spojené huky Slovenska a ich husližkách, rebeku, dule a korýtkovej basiž- koncertom v Synagóge a ude- sympatickým hudobným stvárnením známych ke uchvátili publikum a boli skvelou vizitkou lením ceny Ioculatores nostri „Je živým trubadúrom, truvérom, minestrelom, minnesängrom, i neznámych folklórnych motívov sa na ōudo- súboru, ktorý slovenskú hudbu s úspechom hudobnému skladateōovi, igricom, bardom, skomorochom a našim jokulátorom.“ prázdnej nitrianskej pešej zóne, žiaō, nestretol reprezentuje aj v zahraniží. organistovi, multiinštrumenta- Z laudatia R. Žilíka pri príležitosti udelenia ceny Ioculatores nostri V. Rusóovi s veōkým ohlasom. Ozdobou vežera a celého festivalu bolo na- listovi Vladimírovi Rusóovi za Prvý vežerný koncert festivalu (3. 7.) s podtitu- sledujúce vystúpenie sýrsko-alžírskeho dua zásluhy pri šírení a interpretácii lom V žasoch hajdúchov a Turkov v Synagóge Ensemble Dachti. Hráž na al-úde (arabská historickej hudby na Slovensku i v zahraniží. Na naozaj každý. Škoda nie príliš šħastného naža- patril nitrianskemu hudobnému zoskupeniu lutna), náji (orientálny dychový nástroj) a spe- koncerte opäħ úžinkovali Schola cantorum, En- sovania festivalu, jeho zažlenenie do bohatého Musicantica Slovaca a hosħom Margite Jáge- vák Iyad Haimour s perkusionistom Ismailom semble Dachti, Musicantica Slovaca a Vladimír programu mestských slávností podōa môjho rovej, Jurajovi Dufekovi a Spojeným hukom Mesbahim (darbuka, riqq, daf) žarovným spô- Rusó, ktorý sa predstavil aj ako hráž na gotickej názoru spôsobilo slabšiu návštevnosħ niekto- Slovenska. Zazneli hajdúske tance, historické sobom podali našim ušiam cudziu, no srdcu harfe. Záverežný hudobný dialóg medzi En- rých koncertov. piesne, janižiarske melódie ži hudba zo šōachtic- nevýslovne blízku hudbu Orientu. Každý tón semble Dachti, súborom Musicantica Slovaca Treba však oceniħ nesmierne a úprimné úsilie kého prostredia 17.–18. storožia, najmä z pra- skladieb v sú jskom, egyptskom, otomanskom a Vladimírom Rusóom, v ktorom zazneli rýdzo organizátorov sprostredkovaħ širokému pub- meŅov slovenskej proveniencie – Melodiaria ži sýrskom štýle menil ich hudbu na rozprávku slovenské hudobné motívy so sprievodom liku podnetné a zaujímavé besedy, semináre, A. Szirmay-Keczer, Vietorisovej tabulatúry, a rozoznel struny aj v tých najskrytejších záku- orientálneho rytmu a nimi inšpirovanou impro- koncertné vystúpenia a tvorivú praktickú diel- Pestrého zborníka, Uhrovskej zbierky a ŵ. Na- tiach duše. vizáciou Iyada Haimoura na náji, podžiarkol Ņu. Prianie riaditeōa festivalu Roberta Žilíka, priek drobným rytmickým výkyvom a nedo- Posledný deŅ festivalu (5. 7.) zažal v Synagóge jednu z myšlienok festivalu: „Hōadajme, v žom aby sme hōadali to, žo nás odlišuje v celku, ale aj statkom v súhre zaujali multiinštrumentálne zaujímavým workshopom spomínaných orien- sme si podobní, kochajme sa v novom, nám to, žo nás spája v detailoch, bolo splnené. schopnosti a entuziastický prejav Roberta tálnych hudobníkov. Iyad Haimour objasnil ešte neznámom.“ Marek ŠTRBÁK Ensemble Dachti ưfoto: archív festivaluƲ Musicantica Slovaca ưfoto: archív festivaluƲ 14 7-8 2010 spravodajstvo.indd 12 9. 9. 2010 9:41:36 spravodajstvo.indd 13 9. 9. 2010 9:41:47 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY Komorné dni Johanna Nepomuka Hummela 5. rožník medzinárodného festivalu, 25. apríla–4. júna, Spoložnosħ J. N. Hummela o. z., Bratislava Komorné dni J. N. Hummela patria via maŵarského The Berszenyi Dániel Mixed Pozvanie brnianskeho Graú ovho kvarte- sieni Rakúskeho veōvyslanectva uviedla 17. 5. k malým festivalom zameraným na tvorbu Choir a rakúsky orchester The Progressive ta (10. 5.), ktoré sa predstavilo v Dvorane dve Hummelove skladby (La Contemplazione jedného skladateōa, ktorých dramaturgiu ale Haydn Orchestra. Spoložne so sólistami VŠMU, sa ukázalo ako dobrý dramaturgický As dur, una fantasia piccola a Fantasie Es dur oživujú aj diela iných autorov. Nevýhodou (Hana Friedová, Juraj Hollý, Pavol KubáŅ, ħah. Vynikajúco zohraná štvorka slážikárov op. 18). V druhej žasti vežera zahrala Chopi- tohto rožníka bolo, že trval takmer tri mesiace, Aneta Mihályová, Alexander Kainbacher) excelovala v kvartetových dielach Františka novo Nocturno op. 9 Es dur a Schumannov žo spôsobilo stratu väzieb medzi koncertmi, a predviedli na úvod predohru k opere Andro- Adama Mížu, Bohuslava Martinĝ a spoložne cyklus Kreisleriana op. 19. Klaviristkin de- tiež komplikovalo absolvovanie podujatia ako meda a Perseo Michaela Haydna, po ktorej s klaviristom Marcelom Štefkom i v Schu- centný prejav a zvolená dramaturgia poskytli celku. Ak som v roku 2007, na 170. výrožie zaznelo Hummelovo oratórium Prechod cez mannovom Kvintete Es dur op. 44. Kvarteto priestor na úvahu, akým smerom sa uberal vý- úmrtia skladateōa, konštatovala, že na dvoch źervené more. Rozsiahlejšie vokálno-inštru- je exibilným súborom, pohybujúci sa s isto- voj klavírnych foriem od Hummelových žias. koncertoch nezaznela jeho tvorba vôbec, tak mentálne dielo bolo nad sily interpretažného tou v rôznych hudobných štýloch, a slovenský Hummela prezentovala Madoka Inui v duchu tento rok organizátori zaradili Hummelove aparátu, prižom najmä študentský orchester, klavirista sa ukázal ako spoōahlivý žlen tímu. viedenských tradícií (jeho diela nahrala pre diela na všetky koncerty s výnimkou jedného. zložený z mladých hudobníkov siedmich eu- Hudobníkom bola blízka detailná práca v „kla- vydavateōstvo Naxos a pravidelne ich zaraŵuje Festival obohatili viaceré objavné dramatur- rópskych vysokých hudobných škôl, hral na sických“ partoch žeského klasika Mížu, no rov- aj na koncerty), Chopinovi chýbal hlbší ponor gické požiny, ktoré v súvislosti s rozsiahlou, hranici možností. Aj keŵ pódiový výkon žeské- nako si dokázali nájsħ pohōad i na barokizujúce do poetiky noktúrn a Schumannov cyklus bol no u nás stále skôr neznámou tvorbou brati- ho dirigenta Petra Zejfarta a zboru predsta- Concerto da camera ž. 7 od Martinĝ. Dielu skôr výrazom interpretkinho momentálneho slavského rodáka Hummela, priniesli vítané voval pre sólistov spoōahlivejšiu oporu, umelci nechýbali dramatický spád i lyrika, ktoré získa- naladenia ako úsilia o objektívnosħ zápisu. oživenie. Niektoré skladby navyše neboli len by zrejme potrebovali o 1–2 skúšky naviac. li ešte voōnejšiu platformu v záverežnom Schu- Najväžším lákadlom 5. rožníka bol záverež- slovenskou premiérou, ale zazneli prvýkrát aj v stredoeurópskom priestore. Výhodou festivalu je jeho komorný charakter, ktorý však nebráni ani uvádzaniu väžších vo- kálno-inštrumentálnych diel. Limitujúcim fak- torom sú samozrejme nancie, na druhej stra- ne sa na menšom podujatí vytvárajú tesnejšie väzby medzi organizátormi a hosħujúcimi umelcami, založené na empatii a ochote vstú- piħ do menej známeho kultúrneho priestoru. Úvodný koncert v Primaciálnom paláci (25. 4.), na ktorom sa predstavili poslucháži VŠMU a Konzervatória Josepha Haydna v Ei- senstadte (od roku 2007 festival spolupracuje so školou v meste, kde Hummel pôsobil v ro- koch 1804–1811 ako Haydnov nástupca v Es- terházyho orchestri), bol aj tento rok súžasħou projektu Bratislava pre všetkých. Zazneli na Ņom diela Hummela, Schumanna, Sarasate- ho, Liszta, Chopina i Kláry Schumannovej v D. Talpain a sólisti záverežného koncertu ưfoto: P. BrenkusƲ interpretácii Vladimíra Ondrejžáka, Moniky Rahlovej, Gregora Regeša, Erika Jámbo- ný koncert v Primaciálnom paláci. (4. 6.) Pod taktovkou znalca a milovníka Humme- lovej hudby, francúzskeho dirigenta Didie- ra Talpaiana, zaznel vo vynikajúcom poda- ní Solamente naturali, Speváckeho zboru Lúžnica (zbormajsterka Elena Matušová) a sólistov (Eva Šušková, Radoslava Mižo- vá, Gabriela Hübnerová, Martin Mikuš, Andreas Karasiak) unikátny program: Chant sur la mort d´Haydn – žalospev na smrħ Haydna od Luigiho Cherubiniho, Hummelova Omša d mol s nárožnými zbormi a novodobá, mimoriadne úspešná svetová premiéra monodrámy Poŵakova- nie zachránenej. O tomto koncerte možno písaħ iba v superlatívoch! Každá zo skla- dieb by si zaslúžila opakované uvedenie i nahrávku, no osobne ma najviac zaujala M. Štefko ưfoto: P. BrenkusƲ Hummelova monodráma v podaní Evy Šuškovej ako recitátorky. Dielo zachytáva ra, JiĶího Kadavého, Pavla Martinĝ, Hany Rôznorodý interpretažný aparát bol súžasħou mannovom kvintete. Interpretáciu nárožného tragické udalosti záplav na Dunaji v zime Friedovej a ich kolegov z Rakúska Pisto disa spolupráce vysokých škol v rámci projektu diela charakterizovali vzletný šarm a precízne 1798–1799. V monodráme, premiérovanej Panteleimona, Karin Supperovej, Andreasa Erasmus. Pre objektívnosħ treba dodaħ, že ora- vypracované party so zreteōnou diferenciáciou v apríli 1799 vo viedenských záhradách Au- Wildnera, Mehrdokht Manaviovej a Stefa- tórium je nárožnou skladbou, ktorá by zaħažila motívov. garten, je rakúsky cisár záchrancom, ktorý nie Huberovej. i zabehnutých profesionálov. Uvedenie orató- Hummelov festival už tradižne obsahuje v pravý žas pomáha jednoduchým ōuŵom Mimoriadnu pozornosħ priħahoval koncert ria, dlho nepovšimnutého v londýnskej British klavírny recitál. Tento rok dostala príležitosħ žijúcim pri Dunaji: „On sám zo stupienkov 6. 5. vo Veōkom koncertnom štúdiu Slovenské- Library, bolo v každom prípade prínosom japonská klaviristka Madoka Inui, ktorá od trónu František Dobrotivý prichádza!“ ho rozhlasu, kedy celé pódium zaplnili žleno- k poznaniu Hummelovej „neklavírnej“ tvorby. roku 1990 pôsobí v Rakúsku. V Mozartovej Melánia PUŠKÁŠOVÁ 15 spravodajstvo.indd 13 9. 9. 2010 9:41:47 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY V Bardejove sa 29. 8. uskutožnil koncert Béla Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza Kéler a jeho súžasníci, venovaný 190. výrožiu 35. rožník medzinárodného festivalu, 25.–30. júna, Spoložnosħ J. K. Mertza a HTF VŠMU, Zrkadlová sieŅ narodenia bardejovského Primaciálneho paláca, Bratislava rodáka, skladateōa a dirigenta. Pod taktovkou Festival J. K. Mertza sa uskutožnil v rámci sadením gitary – duo Dagmar a Jozef Zsapka Peter Remeník – elektroakustická gitara) a The Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratisla- (založené v roku 1979), napokon sa však na- End of the Age/Set Sails! od ich „dvorného skla- Mariána Vacha úžinkovali Štátna filharmónia Košice va 2010 pod záštitou primátora hlavného mes- miesto neho predstavil gitarista Vladimír On- dateōa“ Mariána Budoša, pôsobiaceho v Austrá- a sopranistka Lucia ta SR Bratislavy Andreja ŷurkovského. Tento drejžák s klaviristkou Zuzanou Zamborskou. lii. V tvorbe autora sa prelína klasická, populár- Knoteková. Na príprave rok sa organizátorom vydarili nielen koncerty, S týmto nástrojovým obsadením sa nestretá- na a folková hudba a v skladbách, ktoré tomuto podujatia, ktoré bolo ale aj sprievodné podujatia (súħaž, majstrovské vame príliš žasto, preto bolo ich vystúpenie duu venoval, využíva rôzne gitarové techniky a vyvrcholením Kultúrneho leta kurzy, predajná výstava), ktoré dosahovali úro- príjemným zvukovým spestrením festivalu. zvukové možnosti nylonových i kovových strún. Bélu Kélera, spolupracovali veŅ popredného európskeho gitarového festi- Dvojica, ktorá svoje pôsobenie datuje od roku Duo La Barre vyniklo brilantnou interpretáciou, Mesto Bardejov, Šarišské valu. Záujem o majstrovské kurzy pod vedením 2008, predviedla diela dvoch bratislavských ro- farebnosħou a využívaním širokej palety nástro- múzeum a Štátna filharmónia Carla Marchioneho z Talianska a Fabia Zanona dákov, Caspara Josepha Mertza a Johanna Ne- jových možností. Košice. z Brazílie bol zo strany študentov veōký a po pomuka Hummela. Po ozvužení gitary mali oba V prítomnosti brazílskych veōvyslancov z Brati- (hž) koncertoch oboch umelcov sa ešte zvýšil. Mi- nástroje vyrovnaný zvuk a v ich podaní zaznela slavy a Viedne vystúpil v nedeōu (27. 6.) gitarista moriadne vysokú úroveŅ dosahovali súħažiaci kultivovaná interpretácia hudby prvej polovice Fabio Zanon. Predviedol fantastický výkon gitaristi 7. ro níka Medzinárodnej gitarovej sú- 19. storo ia. Koncert pokra oval vystúpením hodný mena svetového kalibru, preukázal ne- Projekt DeŅ Bachovej hudby ž ž ž pri príležitosti 260. výrožia úmrtia Johanna Sebastiana Bacha spojil 19 chrámov na celom Slovensku, v ktorých sa 28. 7. rozoznela hudba barokového majstra. Pri tejto príležitosti sa uskutožnili aj koncerty organistov Anny Predmerskej Zúrikovej, Stanislava Šurina, Márie Plšekovej, Jána Vladimíra Michalka, ale napríklad aj vystúpenie žiakov ZUŠ z Námestova. Na každom z koncertov zaznelo niektoré C. Marchione [foto: J. Uhliarik] F. Zanon [foto: J. Uhliarik] z desiatich Bachových spracovaní chorálu Allein Gott in der Höh´ sei Ehr´, ħaže J. K. Mertza, ktorá sa konala 28.–30. júna Bratislavského gitarového kvarteta, v ktorom smierny cit pre štýlové interpretácie a zmysel ktorých edíciu pri tejto na pôde Hudobnej a tanežnej fakulty VŠMU. od jeho vzniku v roku 1995 pôsobili výhradne pre zvukovú farebnosħ i pestrosħ dosahovanú príležitosti pripravilo Prvú cenu si odniesol austrálsky gitarový talent absolventi VŠMU z gitarovej triedy Jozefa rozližnými prostriedkami, ktoré gitara umož- Harold Gretton, ktorý koncertoval na festivale Zsapku. Z pôvodnej zostavy kvarteta ú inko- uje. Zanon nie je len špi kovým gitaristom, vydavateōstvo Bärenreiter. ž Ņ ž Podujatie v rámci Roka minulý rok, za ním sa umiestnil David Dyakov val len Miloš Slobodník a spolu s Martinom okrem mnohých ocenení z gitarových súħaží z Bulharska a o tretie miesto sa podelili Irena Kraj om, Vladimírom Ondrej ákom a Janou žne úspechy aj ako operný dirigent, skladate kresħanskej kultúry 2010 ž ž ō usporiadala Evanjelická Babážková z źeskej republiky a Boris Teschitz Babuljakovou predviedol kompozície súžas- a pedagóg využujúci na renomovaných hudob- cirkev a. v. na Slovensku z Nemecka. Predajnú výstavu notového ma- ných skladateōov, Egona Kráka (Cadenza per ných školách. Na rozdiel od svojich zvyklostí spolu s Ekumenickou radou teriálu, CD, DVD, gitarových strún a ŵalšieho quattro chitarri) a Ladislava Kupkoviža (Sona- prezentovaħ nárožnejšie skladby zvolil Zanon cirkví v SR a Úniou miest príslušenstva zabezpežilo vydavateōstvo Chan- ta da camera pre štyri gitary). Obe diela vznikli na radosħ bratislavského publika kratšie for- Slovenskej republiky ako terelle z Nemecka. na objednávku Medzinárodného festivalíku my. Po krátkych kusoch (menuet, bagatela, spoluorganizátormi. Na prvom koncerte (25. 6.) sa predstavila umenia v Modre (v súžasnosti v Skalici) a jeho etuda,...) Fernanda Sora nasledovali štyri kon- (hž) najväžšia hviezda tohtorožného festivalu, zakladateōa Jána Slávika. Kupkovižova skladba certné etudy nie príliš známeho brazílskeho argentínsky gitarista, skladateō, dirigent, peda- mala premiéru len niekoōko dní pred festivalom skladateōa Francisca Mignoneho, akoby napísa- góg a doktor medicíny, Jorge Cardoso. Tých, a skladate v nej erpá z odkazu klasicizmu. le- né pre samotného Zanona. Jeho interpretácia Prí príležitosti 150. výrožia ō ž ź narodenia Gustava Mahlera ktorí ho nepoznali, uržite prekvapilo, že kon- novia súboru prejavili v oboch kompozíciách bola plná farieb, nežakaných akcentov a cha- odhalili v Jihlave pomník cert odohral postojažky, vŵaka žomu sa zvuk zmysel pre súhru a sýtosħ zvuku. Vežer gradoval rakterových zvratov, ktoré vystihol dokonale. od sochára Jana Koblasu, jeho gitary niesol priestorom lepšie. Okrem vystúpením dua La Barre (Ján Labant – gitara, Desaħ charakterovo odlišných kusov rôznych pôsobiaceho na Vysokej vlastných kompozícií zazneli v Cardosovom škole umeleckých remesiel podaní skladby jeho kolegov z Argentíny (Ariel v nemeckom Kiele. Ramírez, Lucas Braulio Areco, Mariano Mores, (hž) Astor Piazzolla, Eduardo Falú), Brazílie (João Teixeira Guimarães, Ernesto Nazareth, Anto- V bratislavskom Kostole nio Carlos Jobim) a Paraguaja (Agustín Barrios Saleziánov dona Bosca sa Mangoré). Požetné publikum, ktoré najviac ocenilo známe Adiós Nonino Astora Piazzollu 30. 7. uskutožnil spoložný koncert speváckeho zboru a Girl from Ipanema Antonia Carlosa Jobima, si mohlo v presved ivej interpretácii vypo u slovenských užiteliek ž ž ħ Ozvena (zbormajster Sergej rytmy typické pre krajiny Južnej Ameriky, ako Mironov) a katalánskeho aj skladby s voōnejším až zádumživým charak- miešaného speváckeho zboru terom. Cardosov prejav pôsobil nesmierne po- Shalom (zbormajster Robert kojne a uvoōnene, s nadhōadom nad rytmickými Faltus). i melodickými štruktúrami skladieb. (hž) Druhý vežer (26. 6.) patril domácej gitarovej komornej hudbe. Pôvodne malo vystúpiħ naše J. Cardoso [foto: J. Uhliarik] najznámejšie a najdlhšie pôsobiace teleso s ob- 16 7-8 2010 spravodajstvo_mertz.indd 2 9. 9. 2010 9:34:54 spravodajstvo_mertz.indd 3 9. 9. 2010 9:35:21 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY latinskoamerických skladateōov nazval umelec Hra talianskeho gitaristu Carla Marchioneho šené publikum si vyžiadalo trojicu prídavkov, hudobnými pohōadnicami zo svojich ciest po (29. 6.) bola skutožne virtuóznou, so špeci c- z ktorých mala najväžší úspech Morriconeho V evanjelickom kostole v Južnej Amerike. V každej skladbe dokázal pre- kým, skôr subtílnejším tónom, vo forte pasá- téma z lmu Vtedy na západe. Necpaloch sa 3. 7. uskutožnila kvapiħ, jeho kreativita, zdá sa, nepoznala hraníc. žach nápadne pripomínajúcim zvuk žembala. Posledný festivalový vežer (30. 6.), patril a- premiéra ŵalšej z radu Virtuozitou, citom pre štýl a dramaturgiou sa Odborná verejnosħ považuje Marchioneho za mencu a zažal odovzdávaním cien 7. rožníka duchovných opier Víħazoslava umelcovi podarilo udržaħ pozornosħ odborné- jedného z najlepších gitaristov súžasnej gene- Medzinárodnej gitarovej súħaže J. K. Mertza. Kubižku Evanjelium podōa ho aj laického publika. rácie, žo potvrdila najmä druhá polovica kon- Organizátori sa opäħ presvedžili, že sálu naplní Jána. Pod taktovkou Adriána Žánrovým spestrením bol jazzový koncert (28. certu. Zaznela na Ņom Ciaccona z 2. husōovej skôr atraktívny žáner ako kvalitný interpret. Zá- Kokoša a v réžii Michala 6.) gitaristu, skladateōa, aranžéra a pedagóga partity Johanna Sebastiana Bacha v interpre- stupca najmladšej španielskej generácie Javier Babiaka úžinkovali sólisti Matúša Jakabžica a jeho hostí (saxofonista tovej úprave so suverénnym uvedením pasáží, Conde vystúpil v sprievode svojho otca Josého Mária Eliášová, Katarína Radovan Tariška, klavirista ʼnuboš Šrámek, ktoré sú svojím technickým charakterom ur- Antonia Condeho. Mladý gitarista, ktorý už Kržmárová, Peter Cingeō, kontrabasista Štefan Bartuš, bubeník Marián žené husliam. Svoje chápanie tejto skvostnej ako štvorrožný zažínal pod otcovým vedením Peter ŷurovec, Ján Kapala, Ševžík), ktorí zahrali niekoōko skladieb z pera kompozície v rôznych súvislostiach prezentoval a má za sebou množstvo ocenení, vystupoval Peter Šubert a v hovorenej role lídra, ako aj jazzové štandardy. Napriek vynika- umelec aj na interpretažných kurzoch deŅ po väžšinu koncertu sólovo. Až spoložné vstupy Mária Schlosserová. Zborový júcim individuálnym výkonom, z ktorých najviac koncerte. V záverežnej El Sueño en la Floresta netradižne ozvuženej dvojice ukázali smršħ plnú part naštudoval spevácky vynikli sólisti Matúš Jakabžic a Radovan Tariška, Agustína Barriosa Mangorého prekvapil ne- rýchlych behov a razguád, charakteristických zbor Lúžnica (zbormajsterka akustika Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca smierne jemným tremolom s citom pre detail pre túto živelnú hudbu. Elena Matušová), v triu takémuto obsadeniu príliš nepriala. a presnosħ v celom dynamickom rozsahu. Nad- Karol KOMPAS inštrumentalistov sa predstavili Marián Svetlík (husle), Lujza ŷurišová (violonželo) a Daniela Medzinárodný gitarový festival Bratislavské kultúrne leto spožiatku s názvom Uplynulé rožníky ponúkli viac ako 200 kon- Paōová (klavír). Plánované J. K. Mertza v Bratislave Dni gitarovej hudby (súžasné pomenovanie certov, na ktorých vystúpili umelci z takmer sú reprízy v evanjelickom podōa bratislavského rodáka Caspara Jose- 40 krajín (Španielsko, Nemecko, Grécko, kostole v Liptovskom Mikuláši, artikulárnom evanjelickom chráme Medzinárodný gitarový festival J. K. Mer- pha Mertza (1806–1856), nesie podujatie Maŵarsko, Rakúsko, Francúzsko, Talian- v Kežmarku a v evanjelickom tza je najstarším podujatím svojho druhu od roku 1994). V rámci festivalu prebiehajú sko, Holandsko, Argentína, Uruguaj, USA chráme v Petržalke. na Slovensku. Prvý rožník v roku 1976 ešte majstrovské kurzy a od roku 1995 aj medzi- a i.). Festival priniesol na domáce pódiá (hž) nemal podobu festivalu, ale cyklu štyroch národná gitarová súħaž v spolupráci s VŠMU najväžšie svetové mená klasickej gitary koncertov. Dramaturgom a „dušou“ celého v Bratislave. Z koncertnej siene v Klariskách (Roberto Aussel, Baltazar Benitez, Jorge Študentka Štátneho konzervatória podujatia je od jeho založenia najvýznam- sa festivalové koncerty v posledných rokoch Cardoso, Abel Carlevaro, Costas Cotsiolis, v Bratislave Krisztina Gy p s nejší slovenský gitarový interpret a pe- presunuli do Zrkadlovej siene Primaciálne- Zoran Dukiſ, Margarita Escarpa, Eliot Fisk, ļ ļ získala 19. 8. prvú cenu na dagóg, prof. Jozef Zsapka. V posledných ho paláca. Podujatie, prednostne zamerané Carlo Marchione, Pablo Márquez, Alvaro 10. rožníku Wiener Pianisten – rokoch sa na príprave festivalu podieōa na klasickú gitaru, ponúka priestor aj iným Pierri, David Russel, Hopkinson Smith, Wettbewerb. jeho bývalý študent Martin Krajžo. Festival žánrom. Tradíciou sa stalo uvádzanie amen- Pavel Steidl, Stephen Stubbs a i.). (hž) bol zaradený do cyklu kultúrnych podujatí cových, ale aj jazzových koncertov. (kk) Living room RNWµEHU music / performance -RKQ&DJH 6WHYH5HLFK 0DUWLQ%XUODV ]RVNXSHQLHSUHV¼ÏDVQ«XPHQLH 1RY«=£PN\ĿLOLQD5XŀRPEHURN3RSUDG.RģLFH0HG]LODERUFH Galéria Umenia Stanica 5HNWRU£W.DWRO¯FNHM 7DWUDQVN£*DO«ULD .DV£UQH.XOWXUSDUN Múzeum Andyho Warhola Björsonova 1 18:00 ĿLOLQD=£ULHÏLH XQLYHU]LW\ Poprad 18:00 20:00 www.cluster-ensemble.com FOXVWHUĢ7<5,25*$1< '9$0$5$.$6< '(76../$95 3$/,Î.< .$/.8/$Î.$ )ÿ$Ģ( cluster=X]DQD%LģÏ£NRY£)HUR.LU£O\(XQMRR1RKD'DOLERU.RFL£QSRGXPHOHFN¿PYHGHQ¯P,YDQDĢLOOHUDLQWHUSUHWXM¼VNODGE\%XUODVD5HLFKDD&DJHD)RWRUHSRUW/XFLD&VDMNRY£ +ODYQ¿RUJDQL]£WRU 6SROXRUJDQL]£WRUL 6SRQ]RU 0HGL£OQ\SDUWQHU 6ኀQDQÏQRXSRGSRURX 17 spravodajstvo_mertz.indd 3 9. 9. 2010 9:35:21 ESEJ (=ž9L=HJG>=KAGF9DALQ CBM:AD=M M ʼnM:GEÆJ $-(# 'HSURIXQGLVFODPDYL =DSRÂÓYDMPHVDGR]»YHUHÂQHMÂDVWL%HUJHURYHMVNODG E\'HSURIXQGLV NGHGRPLQXMHNDQWDELOQÖKODV YLRORQÂHODSRNRMQHSO\QÓFLYGLDWRQLFN\NOHQXWÖFKIU» ]DFK YPQRKRPSUÇEX]QÖFKVÌORYÖPPHGLW»FL»P-6 %DFKD 8wDFKWLOÖVSHYVPHUXMHSRVWXSQHGRY\wwÇFK SROÍK t VzDE\ dSHU DVSHUD DG DVWUDq 1R WDP NGH VD Y PHORGLNH REMDYXMÓ WULWÌQRYà MDGU» SULFK»G]D WLFKR ZDSRËRP]PHQDDWPRVIÃU\.DQWLOÃQDVDSUHG]GDQOL YÖP GRVLDKQXWÇP YUFKROX O»PH R]ÖYDMÓ VD H[SUHVÇY QHDNRUG\NODYÇUDSULSRPÇQDMÓFHGUVQÃÓGHU\]YRQX 1DVOHGXMHSDWHWLFN\Y\KURWHQÃYRODQLHRSRPRF ÓGHU\d626q DSHO QDVYHGRPLHSULSRPÇQDMÓFLÓYRGQÃWDNW\VNODGE\1DSRNRQYSDUWH EDVLVWX]D]QLHd]DFKUºQLOVRPVDNHÈPDYLHGOL QDMDWN\ qSRVOHGQ» VHQWHQFLD]WH[WXSRVNÃKRE»VQLND7DGHXV]D5ÌHZLF]DNWRUÖERO NÓÂRYÖPLPSXO]RPNY]QLNXGLHOD 1HXSR]RUËXMHPQDSRVOHGQÃWDNW\Q»KRGRXSUHWR{HYQLFKVÓ]DNÌ GRYDQÃYÖ]QDPDVLODVNODGDWHRYHMYÖSRYHGH8{G»YQHMwLHVRPQDSÇ VDO{HNHE\5RPDQ%HUJHUQHVNRPSRQRYDOQLÂLQÃDNR'HSURIXQGLV SDWULORE\PXPLHVWRPHG]LYHNÖPLKXPDQLVWDPLGQHwND8wDFKWLOà GLHORWDNPHUKRGLQXWUYDMÓFHG\QDPLFN\QHSRNRMQÃYOQHQLHRVFLOX MÓFHPHG]LY\KURWHQÖPLNRQWUDVWPLY\YLHUDMÓFLPL]WUDGÇFLÇH[SUHVL RQLVWLFNHM HVWHWLN\ D VWÇwHQÖPL WÌQPL ]GDQOLYR SRNRMQHM PHGLW»FLH ]DEH]SHÂXMÓFLPL]RVYHWOHQLHQDS¾WHMDWPRVIÃU\MHXPHOHFN\SUHQLND YÖPVYHGHFWYRPRQDwHMGREH3UH]HQWXMHDXWRURYKXGREQÖLXGVNÖ VÓKODVVWUSNÖPLYHUwDPLYHNÃKRSRVNÃKRE»VQLND6WDUR]»NRQQÖ SUÇEHKRYLQHDWUHVWHd.DLQRYR]QDPHQLHqSUÇ]QDÂQÃSUHRVXG\XG VWYDYdFLYLOL]RYDQRPqVWRURÂÇQHPRKORFLWOLYÃKRKXGREQÇNDQH FKDzDKRVWDMQÖP$MSUHWROHERVSÍVREWHMWRXPHOHFNHMUHIOH[LHERO YVÓODGHVRVNODGDWHRYRXFHVWRXKDGDQLD]P\VOXKXGE\REKDMRERX XPHQLD DNR RGUD]X PRPHQW»OQ\FK L QDGÂDVRYÖFK VWLJLHP XGVWYD %HUJHURYDKXGEDSUHGLSR'HSURIXQGLVMHSUHVYHGÂLYÖPQDS¿ËDQÇP WÃ]\{HFHVWDNSUDYGLYÃPXXPHQLXMHMHGQRX]IXQNFLÇ{LYRWDNWRUà KRMHKXGREQÇNVÓÂDVzRX$DNP»E\zNRPSR]ÇFLDVNXWRÂQÖPXPH QÇPPXVÇPDzWYRUFDDPEÇFLXKRYRULzRSUREOÃPRFKGRE\QH]DNU\WH *=J?=J ư>GLG9J;@ÆN Ʋ VSOQRX]DXMDWRVzRXDQDOLHKDYRVzRX1RNHÉ{HGREDDNRE\SUHVW»YD ODUR]XPLHzDXWHQWLFN\SURMHNWRYDQHMDLQWHQ]ÇYQHSUH{ÇYDQHMWYRUEH VHQ]LWÇYQHKRLQGLYÇGXDW»WRKXGEDMHQHY\KQXWQHGUDPDWLFN»VSHN ERURFKSRÂDVVYHWRYHMYRMQ\SRY\VWULHGDQÇWRWDOÇWQÓWHQÖSUÇFKRG WUXPMHMH[SUHVLHMH]»NRQLWHSR]QDPHQDQÃSURWHVWRPL{LDRPQ» URGLQ\ GR %UDWLVODY\ QHVNÍU QHPR{QRVz Q»YUDWX N wWÓGLX KXGE\ Y VWRMÂLYÖPLRW»]NDPLLSODFKÖPLRGSRYHÉDPLWYRUFXNWRUÖSUHVFKRS 3RVNX SRGQLHWLOD %HUJHUD QDSU N QDwWXGRYDQLX D SUHPLÃURYÃPX QRVzVÓVWUHGHQLDLQHNRQIRUPQRVWLRVW»YDYL]RO»FLL XYHGHQLX NODYÆUQHM VRQºW\ ,OMX =HOMHQNX QD IHVWLYDOH 3UD{VN» MDU N ]DSRMHQLX VD GR LQWHUSUHWDÂQÖFK DNWLYÇW Y U»PFL .DOHL 7YRULYRVzDNRKQDFLDVLOD GRVNRSRYKXGE\VWRURÂLDYEUDWLVODYVNRP3.2LNQDMSUYdSUR GRPRVXDqDOHRWRIDVFLQXMÓFHMwLHPXRER]QDPRYDQLXVDVPR{QRV . SULSRPHQXWLX NYDOÇW 'H SURIXQGLV PD YLHGRO SRFLW {H SU»YH zDPL HOHNWURDNXVWLFNHM SUHSDU»FLH KXGREQÃKR ]YXNX UR]YÇMDQÃPX SURVWUHGQÇFWYRP MHKR SRÂÓYDQLD SR]QDQLD JHQÃ]\ D Q»VOHGQÖFK QHVNÍUYwWÓGLX¢HVNRVORYHQVNHMWHOHYÇ]LHY%UDWLVODYH8YHGRPHOHMwÇ NRQWH[WRYSUHFL]RYDQLDWYRULYRVWLPR{QRSRVWLKQÓzYLDFHUÃGLPHQ]LH Y]zDKNXNRPSR]LÂQHMWYRUEHYURNRFKL]RO»FLHVORYHQVNHMKXGE\RG %HUJHURYKR XPHQLD 1DMSUY VD NU\wWDOL]RYDOD NRQFHSFLD VNODGDWH LQwSLUXMÓFLFKSUDPHËRYYÖYRMDHXUÌSVNHMKXGE\VWRURÂLDYLHGRO VNHMSURIHVLH.GHVLQD]DÂLDWNXDEVROYHQWNODYÇUQHMWULHG\EUDWLVODY WULGVLDWQLNDQDSRÂLDWNXURNRY SRSUL]DSÇVDQÇGRNRPSR]LÂQHM VNHM 9i08 SDUWLFLSRYDO QD DNWLYLW»FK YUVWRYQÇNRY QDVPHURYDQÖFK WULHG\'H]LGHUD.DUGRwD NLQWHQ]ÇYQHPXVDPRwWÓGLXLDXWRWUÃQLQ SURWLQLYHOL]»FLLRQHMDQWLFNHMSDLGHLHQLYHOL]»FLLYSULHVWRURFKwNRO\ JXNWRUÃQDGYLD]DOLQDSUYÃNODYÇUQHVNODGE\1HwOROHQRSULHVNXP LQwWLWÓFLHtdREOXG\q DNRVDSRURNRFK%HUJHUYWUSNHMUHIOH[LLY\ PHORGLFNÖFK U\WPLFNRPHWULFNÖFK ÂL WRQ»OQ\FK WYDURY LQwWUXNWÇY VORYLO 7YRULYRVz DNR KQDFLD VLOD SUHNRQ»YDQLD IUXVWU»FLH ] WODNRY QRVz]YROHQÖFKHOHPHQWRYWXX{SUHUDVW»NVNÓPDQLXLFKIXQNÂQRVWL YRQNDMwLHKRQHSULD]QLYRQDODGHQÃKRVYHWDNWRUÃ]D]QDPHQ»YDMHKR HUJRYÂOHQHQLDWYDURYGRY]zDKRYQDSUQDE»]HIDNWÓU\DNRMHGQÃKR ELRJUDILD Y¾]QHQLHRWFDHYDQMHOLFNÃKRNËD]DYNRQFHQWUDÂQÖFKW» ]ÂLQLWHRYH[SUHVLH 6WDÂÇVLY\SRÂXz6RQºWX 1DSÍGHNRP 18 7-8 2010 ESEJ SR]ÇFLÇ ] ÂLDV wWÓGLD .ODYÆUQD VXLWD G\FKRYà 7ULR ]ERURYÖ F\NOXV SRYUFKQÃKRGRW\NXVWYRUERXVWRURÂLD7RMHÓVWUHGQÖSUREOÃP QDWH[W\75ÌHZLF]DtSUYÖNRQWDNWVNODGDWHDVSRVNRXSRÃ]LRX NWRUÖEROSUH%HUJHUDt]G»VD{HYWRPÂDVHDNRMHGLQÃKRYVOR VDURGÇEHUJHURYVN»LQWHQFLDSURFHVRYRVWL KXGE\-HKRKXGED]DÂÇ YHQVNHM KXGEH t YÖ]YRX NX NRPSR]LÂQHM VWUDWÃJLL YLDFUR]PHUQHM QDPDzYHNWRURYÓSRYDKXY]P\VOHSUHUDVWDQLDRGLQLFL»OQHKRdVWDYX SURFHVRYRVWL VPHURYDQLH RG MHGQRGXFKÖFK Y¾]LHE N ]OR{LWHMwÇP YHGRPLDq W\SSUHOÓGLD NwWUXNWXU»OQH]»YD{QHMwLHPXHYROXÂQÃPX Q»URÂQHMwÇPDQDRSDN VSÍVRE\wWLHSHQLDQDVWROHQÖFKNRPSOH[RY dzDKXqSURVWUHGQÇFWYRPSHUPDQHQWQÖFKYDULDÂQÖFKSUHPLHQ6XLWD DSRXND]RYDQLHQDGÍOH{LWRVzDYÖ]QDPRYÓQRVQRVzwWUXNWÓURWYRU YVWDURPVORKXSUHVOºÁLNRYÂELFLHDNOºYHVRYÂQºVWURMH MH]DX QÖFKMHGQRWLHN $NVDWDNGHMHQDE»]HG\QDPLFN\SURMHNWRYDQHM MÇPDYÖPGRNODGRPWHMWRLQWHQFLH YGÍYHUQRPGLDOÌJXV%DUWÌNRP H[SUHVLHWDNX{WXVD]UDÂÇVNODGDWHRYSR]LWÇYQ\Y]zDKNQHVNÍU DNRDMGÍND]RPQ»URÂQRVWLDWÖPS»GRPDMQHSRFKRSHQLD]RVWUDQ\ DNFHQWRYDQÃPX WHNWRQLFN\ D YÖ]QDPRYR ]GÍYRGQHQÃPX RVFLOR LQWHSUHWRY 3RVOHGQ»ÂDVzF\NOXEROD]DSÇVDQ»DOHDWRULFNRXQRW»FLRX YDQLXPHG]LKXGERXPRGHORYDQRXdYLWDDFWLYDqDdYLWDFRQWHPSOD ÂR SUH QHSULSUDYHQRVz GRP»FLFK LQWHUSUHWRY ]QDPHQDOR YLDFURÂQà WLYDq'ÍOH{LWÃMH{HWDNWRJHQHURYDQÖYÖVOHGRNSUHUDVW»VNODGDWH RGGLDOHQLHSUHPLÃU\WHMWRVNODGE\ RYRSULY»WQHKDGDQLHULHwHQLDLEDYURYLQHWHFKQLFNRNRPSR]L 3UYÓ REKDMREX KDGDQLD DGHNY»WQRVWL NRPSR]LÂQÃKR FHONX Y ]» QHM UDFLRQ»OQDDQDOÖ]DSDUWLWÓU\WHMWRVNODGE\RGKDXMHLQYHQÂQÓ XMPH MHGQRW\ WYDUX wWUXNWÓU\ ]YXNX D H[SUHVLH SUHGVWDYLO %HU ERKDWRVzKDGDQLDLQWHJULW\QDE»]HQRYHMKDUPÌQLH D]DÂÇQDPDz JHUYDEVROYHQWVNHMVNODGEH7UDQVIRUPºFLHSUHYHNÖV\PIRQLFNÖ RUFKHVWHU 9 ÂDVH SÇVDQLD WHMWR dVXLW\ Y QRYRP VORKXq VD Y%HUJHURYRPWYRULYRPNDWDOÌJXREMDYXMÓDMSUYÃSXEOLFLVWLFNÃYÖ VWXS\SUHGVWDYXMÓFHGUXKÓGLPHQ]LXVNODGDWHRYHMSURIHVLRQDOLW\ 9NRQWDNWHVQRYRXWYRUERXVYRMKRSULDWHD,OMX=HOMHQNXYSROHPL NH QHVNÍUFLHDYHGRPHY\KURWHQHM VNRPSHWHQFLDPLWUDGLÂQHMKX GREQHMWHÌULHDYÓVLOÇRIRUPXORYDQLHQRYHMH[HJÃ]\NRPSR]LÂQHM WYRUE\ RVYRMRYDQÇP VL DNWX»OQ\FK YHGHFNÖFK P\wOLHQRN ] H[DNW QÖFKGLVFLSOÇQ ORJLNDN\EHUQHWLNDWHÌULDV\VWÃPRY KO»VD%HUJHU WÃ]X{HdNRPSR]ÆFLDMHSULHVWRURPYNWRURPVDY\PHG]ÆUDGSUREO PRYDÒORKSULÁRPSRYLQQRVzRXVNODGDWHDMHLFKVSUºYQHY\ULHwLzq 3U»YH7UDQVIRUPºFLHVÓVYHGHFWYRPULHwHQLDQRYÃKRG\QDPL]PX DNRVÓÂDVWLVSRPÇQDQHMYHNWRURYHMSRYDK\VNODGDWHRYKRwWUXNWÓ URYDQLD RG H[SRQRYDQLD MHGQRGXFKÖFK HOHPHQWRY FH] VNÓPDQLH LFKQRVQRVWLD{NSRVWXSQÃPX]DS»MDQLXGRNRQWLQXLWQÖFKDORJLF NÖFKY¾]LHE/RJLFNÖFKSUHWROHERWUDQVIRUPDÂQÖSURFHVtNRQ NUÃWQHGLDOÌJPHG]LdWUDGLÂQÖPLq PRGDOLWDPRWLYLNDKDUPÌQLD U\WPLFNRPHWULFN»UHJXO»FLD DdPRGHUQÖPLqRSHUDQGPL VHULDOL WDDOHDWRULNDIDNWÓUDDNRVRQLFNÖÂLQLWH SUHELHKDY]»XMPHSUH V Tatrách... ư>GLG9J;@ÆN*=J?=J9Ʋ NOHQXWLD]GDQOLYRQH]OXÂLWHQÖFKRSR]ÇWVNRQwWUXRYDQÖFKQDE»]H wLUwLX UH]RQDQFLX 2 WRP VYHGÂÇ SRVWUHK YWHGDMwLHKR DSRORJÃWD d5RPDQ%HUJHUSDWUÆNYÕQLPRÁQÕPXPHOHFNÕP]MDYRPVÒÁDVQÂKR DYDQWJDUGQÃKRKQXWLDYVORYHQVNHMKXGEHURNRYNULWLND3HWUD VYHWD9ÕQLPRÁQÕPQLHOHQSUHVYRMXKXGEXNWRUºMHRULJLQºOQD )DOWLQDNWRUÖ]SOHM»G\YWHGDMwHMdDYDQWJDUGQHMqKXGE\Y\]GYLKRO VYRMVNºDSULWRPVS½WºVWUDGÆFLRXDOHSUHY]ºFQXVFKRSQRVzSUHSR %HUJHURY DEVROYHQWVNÖ RSXV VORYDPL d1HYLHP R ÁRP SUHVQH WLH MLzVYHWPLPRKXGREQÕVRVYHWRPKXGE\SUHSRMLzSR]QDWN\]GDQOLYR 7UDQVIRUP»FLHVÒDOHYLHP{HVÒLRPQHDRFHOHMQDwHMSUHWHFKQL]R Y]GLDOHQÕFKREODVWÆYHG\VREODVzRXKXGE\XPHQLDDNXOWÒU\YÌEHF YDQHMD]QHXURWL]RYDQHMGREHq $HwWHMHGHQY]ºFQ\DVSHNWFKDUDNWHUL]XMHWYRUEX5RPDQD%HUJHUD -HWRDVSHNWHWLFNÕNWRUÕVDWLDKQHMHKRWYRUERXDNRSULDP\RGUD] 3URWHVWQÕKODV MHKRRVREQRVWLP\VOHQLD{LYRWDq 9 ÂDVH NHÉ VNODGDWH UR]wLUXMH VSRPHQXWÖ GLDOÌJ dVWDUÃq YHU]XV =X]DQD0DUWLQ»NRY» dQRYÃq QDVWROHQÖDMY.ODYÆUQHMVRQºWHÁdGDFDPHUDq]URNX R ÉDOwLH SUREOÃP\ QDSU KXGREQà IRUPXORYDQLH FHVW\ N SRULDGNX d7ºWRKXGEDQLHMHEH]FLHQRXKURXDOHWUYºQDVYRMRPHWLFNRP RG ]»PHUQH VWRFKDVWLFNRX PHWÌGRX QDNRPSRQRYDQÃKR FKDRVX ]P\VOHQDVYRMHM]RGSRYHGQRVWLq DOHERQDRSDNDQDO\WLFN\YHGHQÓPHGLW»FLXQDGLQLFL»OQ\PFHOLVWYÖP WYDURP>DNRLFKSUH]HQWXMHGYRMLFD.RQYHUJHQFLÆ XU 'HWOHI*RMRZ\ ÂHQ» ]»PHUQH DVNHWLFNÃPX PRQROÌJX KXVOÇ UHVS YLRO\@ URGÇ VD WUHWLD GLPHQ]LD %HUJHURYHM SURIHVLRQDOLW\ VFKRSQRVz RGOR{Lz SHUR d9DNRPY]zDKXMH%HUJHURYDYwHVWUDQQRVzDWHRUHWLFNºSUHQLNDYRVz XYD{XMÓFHKRVNODGDWHDDY\VORYLzVDP\wOLHQNDPLXPHOFDtREÂDQD NMHKRVDPRWQHMKXGEH"9DNHMUHOºFLLVÒMHKRQºSDG\NRQFHSW\ NQDOLHKDYÖPRW»]NDPGRE\.RQLHFURNRYDwRN]DXJXVWRYHM REMDY\YRVIÂUHP\VOHQLDRKXGEHNERKDWVWYXKXGREQÕFKP\wOLH RNXS»FLH¢HVNRVORYHQVNDSULQÓWLOGRP»FXLQWHOHNWX»OQXDXPHOHF QRNREVLDKQXWÕFKYMHKRQDM]ºYD{QHMwÆFKVNODGEºFKDNÕPLVÒ NÓREHFSURWHVWRYDzSURWLQ»VLOLXDIDO]LILN»FLLSRMPRY0HG]LKODVPL 0HPHQWR([RGXV.RQYHUJHQFLH$GDJLD'HSURIXQGLV"3ULDP SUHQLNQXWÖPL WÓ{ERX SR VNXWRÂQHM VORERGH QHFKÖEDMÓ Q»]RU\ 5R ]QLFKY\{DUXMHYHNºHQHUJLDH[SUHVLH{LYRWQºVLODKXGE\YRVYRMHM PDQD%HUJHUD9WHG\HwWHGÓIDO{HVORERGD]DYO»GQHDMYREFLKX SRGVWDWHWºLVWºDNRWºNWRUºKÕEDODKXGERXYGLHODFKVNODGDWHRY GREQÇNRYDEROSUHVYHGÂHQÖ{HR]YDzVDERORPUDYQRXSRYLQQRVzRX PLQXOÕFKHSRFKDNWRUºDMGQHVR{LYXMHVNODGE\QDMY½ÁwÆFKq 1RX{YWÖFKWRULDGNRFK VSUÇ]QDÂQÖPQ»]YRP2SXV VDY]»YH UHSURURFN\]UDÂÇVNHSVD7»VD]DNU»WNRNUXWRQDSOQLODNHÉSRG]» %RKGDQ3RFLHM PLHQNRXW]YQRUPDOL]»FLHEROLYHGÓFHSRVWDY\VORYHQVNHMKXGREQHM DYDQWJDUG\URNRYY\OÓÂHQÃ]KXGREQÇFNHMVRFLHW\ÂRYREGREÇ XSHYËXMÓFHMVDWRWDOLWQHMPRFLSRwOLDSDORLFKSU»YRQDWYRULYÖ{LYRW 3RX{LWÃFLW»W\SRFK»G]DMÓ]ERRNOHWX&'.RQYHUJHQFLH,,,,,,7UDQVJUHV %HUJHU MH ]EDYHQÖ PLHVWD SHGDJÌJD 9i08 D RVW»YD VHGHP URNRY VXV +XGREQÖIRQG EH]]DPHVWQDQLDMHKRKXGEDQH]QLH¢RYWHMFKYÇOL]RVW»YDVHQ]L ELOQÃPXÂORYHNX"(PLJU»FLDSDVÇYQDUH]LVWHQFLDDGRUQRYVNÃVLOHQ 19 ESEJ FLXPSRGDKQXWLHGXwHYQHMNRUÌ]LL"1LH%HUJHUQHGRN»{HPOÂDz SUHWR{HLPSXO]\]UHDOLW\VÓSUÇOLwVLOQÃmLYRUHQLHSUHUXwÇWUDJLFN» SDODFKRYVN» VPUzEOÇ]NHKRSULDWHDPX]LNROÌJD0LURVODYD)LOLSD ´{DVQDGUDGLN»OQ\PULHwHQÇPzD{LYHMVLWX»FLHYHGLHNWUÖ]QLYHMUH]R QDQFLLYDNHMVLGYRMI»]RYHMWYRULYHMVHNYHQFLLtRUFKHVWU»OQDVNODGED 0HPHQWRSRVPUWL0LUND)LOLSD P»QDMSUYSRGREXVSRQW»QQH SURMHNWRYDQÃKR]KUR]HQLDD{Q»VOHGQHVDIRUPXMHGRSRGRE\dUR] KRYRUXVPºWY\Pq9VSÍVREHY\X{ÇYDQLDGLVSR]ÇFLÇRUFKHVWU»OQHKR DSDU»WX QDGYLD]DO %HUJHU QD VNÓVHQRVWL ] 7UDQVIRUPºFLÆ 6 YHGR PÇP{HSÇwHQDMP¾SUHVHEDNYÍOLYODVWQÃPXVYHGRPLXYROÇQ»VOHG QHNRQFHQWU»FLXVÓVWUHGHQÓQDGOKRYNRPRUQÖFKÓWYDURFK9WRP ÂDVHY]QLNDMÓWUHWLH.RQYHUJHQFLH SUHYLRORQÂHOR Q»VWRMÂLY» DEROHVWQ»PHGLW»FLDQDGNÓÂRYÖPWULWÌQRYÖPLQWHUYDORPSRYHVW QÖPV\PERORPVPUWL ]ERU/LWºQLDNVWURPRP VNODGEDLQwSLURYDQ» YHUwDPLSRVNÃKRE»VQLNDQH]D]QLHD]GDSUHYÖKUDG\NUHOLJLÌ]QH PX Q»]YX D QDSRNRQ SULFK»G]D N dRVXGRYÃPXq VWUHWQXWLX VNOD GDWHDV5ÌHZLF]RYRX]ELHUNRX'HSURIXQGLV9»{QRVzE»VQLNRYHM YÖSRYHGHIRUPRYDQHMSRGWODNRPDXWHQWLFNÖFKVNÓVHQRVWÇ]Q»VL OLDGRQÓWLODVNODGDWHDSUHPÖwDzRDGHNY»WQRPVSÍVREHKXGREQà KRY\MDGUHQLD.RQHÂQ»SRGREDGLHODY]QLNDODGOKwLHDNR]Y\ÂDMQH 0HG]LWÖPSULFK»G]DY%HUJHURYRP{LYRWHLVNLHUNDQ»GHMH PR{QRVz SUDFRYDzQD8PHQRYHGQRPÓVWDYH6$9SULVSHODNQRYHMYOQHWHRUH WLFNÖFKYÖVWXSRY 0º]P\VHOÈDOHMNRPSRQRYDz" 6NODGDWH Y QLFK GHILQXMH D UR]YÇMD WÃ]\ R SUHSRMHQRVWL XPHOHFNHM WYRUE\VYÖ]YDPL]UHDOLW\E\WLD3UHWRQHFKFHNRPSRQRYDzDSÇVDzOHQ ]SURIHVLHDOH]SRGVWDW\H[LVWHQFLHNWRU»QHP»E\zHJRFHQWULFN»DOH KRGO»NXOWLYRYDzYHGRPLHDVYHGRPLH-HKRWH[W\ QHVNÍUVÓVWUHGHQà YNQL{QHMSXEOLN»FLL+XGEDDSUDYGD%UDWLVODYD VÓQ»URÂQà DQHNRPSURPLVQÃQRYÖPLIRUPXO»FLDPLÓYDKRKXGEHRERKDWHQà RDXWRURYXLPSR]DQWQÓwÇUNXVÂÇWDQRVWLDVÓSUHWDYHQÇPP\wOLHQRN ]DNWX»OQ\FKYHGHFNÖFKGLVFLSOÇQ WHÌULDV\VWÃPRYV\QHUJHWLNDILOR ]RILDSV\FKROÌJLDSUÇURGQÃYHG\WHROÌJLD %ULWNRWMQLHNHG\MHG QRVWUDQQHSROHPL]XMÓFVWUDGLÂQRXPX]LNROÌJLRXGRNRQÂXMHNU»WNR SRSUHPLÃUH'HSURIXQGLVIXQGDPHQW»OQ\P\wOLHQNRYÖSURMHNW6NLFH RKXGREQHMNRPXQLNºFLL NWRUÖSRQÓNDPRGHOPX]LNRJHQÃ]\ GHILQXMÓFLSRYLQQRVWLÂORYHNDKXGREQÇNDYRY]zDKXNVNXWRÂQRVWL 1HPLORVUGQHDYÖVWL{QÖPLVORYDPLWXRGKDXMHSURIDQRYDQLHVNX WRÂQHMXPHOHFNHMWYRULYRVWLMHMQHGÍVWRMQÃSRVWDYHQLHYNXOWÓUHNWR U»VWU»FDVYRMXSRYLQQRVzE\zdNXOWLY»FLRXGXFKDqWU»SLKR{HW]Y Y»{QDKXGEDVDVW»YDRNUDMRYÖPQRWDEHQHYVSRORÂQRVWL]E\WRÂQÖP IHQRPÃQRP 0» SRWRP ]P\VHO ÉDOHM NRPSRQRYDz DN ÂORYHN VWU» FDVYRMXSHÂDzSURIHVLRQDOLW\"QRDNXPHQLHQH]DEXGQHQDVYRMX GXFKRYQÓSRGVWDWXDNQHVWUDWÇDPEÇFLXVPHURYDzdDGVDFUXPq$N VDSULGRW\NXVQÇPS\wQÖdKRPRVDSLHQVq]PHQÇQDÂORYHNDVHQ ]LELOQÃKRDNLGHRXPHQLHNRQIURQWXMÓFHVDQLHOHQVYODVWQÖPRVX R. Berger ư>GLG9J;@ÆN Ʋ GRPDOHQDÂÓYDMÓFHDMSUREOÃPRPEOÇ{Q\FKUHJLVWUXMÓFHSUREOÃP\ XGVWYDSULSRPÇQDMÓFHRGND]YHNÖFKSRVW»Y%HUJHURYDÓFWDNWYR ULYÃPXÂORYHNXY\MDGUHQ»YQ»]YRFKVNODGLHEtRGHOHNWURDNXVWLF NÖFKNRPSR]ÇFLÇ(OÂJLDLQPHPRULDP-ºQ5ÒÁND ÂL(SLWDISUH WHD]PODGRVWL-»QD%UDQQÃKRNWRUÖSRFÇWLOQDYODVWQHMNR{LQLÂLYà 0LNXOºwD.RSHUQLND FH]6RQºWXSUHNODYÆUÁLQPHPRULDP SD]ÓU\WRWDOLW\GUXKÃQHVLH]»YD{QÖQ»]RYd3RNºQLHq2EHWLHWRGÍV )ULFR.DIHQGD N0HPHQWXSRVPUWL0LUND)LOLSDtSRVLOËXMH WRMQÃDS»OÂLYÃPHGLW»FLHVDRSLHUDMÓDMRFKRU»ORYÃLQWRQ»FLHDWOPLD DMV\PEROLFNÓSRYDKXMHKRKXGREQÖFKYÖSRYHGÇ.SUÇ]QDÂQÖPLQ GRYWHGDMwLX LQWHQFLX VNODGDWHD Y\MDGURYDz VD H[SRQRYDQÇP SUXG WHUYDORPNWRUÃVÓDNFHQWRYDQÃDUHSHWRYDQÃX{YSUYÖFKVNODGE»FK NÖFK NRQWUDVWRY ,GH R KXGEX zD{LDFX ] HOHPHQW»UQ\FK SURVWULHG HOHJLFNRVz PDOHM WHUFLH PDORVHNXQGRYà ODPHQW» SUÇ]QDÂQÖ WULWR NRYSRNRMQÖSULHEHKY\UDVW»]NYLQWDNRUGXNODVLFNHMKDUPRQLFNHM QXVÂLVWRWDSU»]GQ\FKNYÇQW SULEÓGDMÓNU\SWRJUDP\DSOQRYÖ]QD NDGHQFLH VNÓPDQLD QRVQRVWL LQWHUYDORY WHUFLH SURWLSRVWDYHQLD PRYÃFLW»FLHtY0HPHQWHPRWÇY]%HHWKRYHQRYHMd2VXGRYHMqY'H GXUPRODNHMVLdPLQLPDOPXVLFq$OHWDNDNRYURNRFKVNODGDWH SURIXQGLVKUR]LYÃDDSHODWÇYQHd626qY6RQºWHSUHKXVOHDNODYÆU QHLPLWRYDOWHFKQLFNÃSUÇQRV\YWHGDMwHMd1RYHMKXGE\qDQLMHKRREH VPRWÆYRP.DUROD6]\PDQRZVNÂKRVDSULSRPHQLHMHGQD]P\wOLHQRN $GDJLºQLHVÓSUÇNORQRPNGRERYÃPXYPQRKRPPÌGQHPXWUHQGX 6\PIËQLHÁYHNÃKRSRVNÃKRVNODGDWHD 3RÂÓYDMÓFWÓWRKXGEXP\VOÇPHQD%HHWKRYHQRYd+HLOLJHU'DQNJH VDQJq]SUHGSRVOHGQÃKRVO»ÂLNRYÃKRNYDUWHWDSRPDOÃÂDVWL]0DK 3RNºQLH OHURYÖFKV\PIÌQLÇÂL%DUWÌNRYÖFKNODYÇUQ\FKNRQFHUWRYEDFKRYVNÖ FKRU»O].RQFHUWXSUHKXVOH$OEDQD%HUJD /XWRVDZVNÃKR0X]\NX .XNRQFXURNRYXSO\QXOÃKRVWRURÂLDY\WU\VNQÓ]Q»SRUXLQwSL DREQXDOHERP\VWLFNÓDWPRVIÃUXRSXVRY3¾UWDÂLWYRUEX+0*Ì U»FLHGYH$GDJLºSUHKXVOHDNODYÇU3UYÃMHSULSÇVDQÃSDPLDWNHSULD UHFNÃKRSRV\PIËQLLWHGDSDUVSURWRWRQDGRNXPHQW\WDNHMÓURYQH 20 7-8 2010 ESEJ WYRULYÃKRY\S¾WLDNWRU»VPHUXMHdDGVDFUXPq,GHRWYRUEXNRGND YU»WLOWDNPHUSRURNRFK QLHMHRSWLPLVWLFNRXIHÃULRXDOHSUH ]XDLQwSLU»FLLNWRUHMVD%HUJHUQ»VWRMÂLYRKO»VL7»WRÓURYHËNRUHOXMH N\SXMHVNHSVRXLDSHODWÇYQ\PLWÌQPLt]QRYX]QLHYÖVWUD{QÃd626q VGYRPD%HUJHURPRVYRMHQÖPLLGHDPLtSUYRXMHJQÌPDILOR]RID.DU Y ]P\VOH dXGLD QHGDMWH VD XVSDzq 9 WRP ÂDVH P» UR]SUDFRYDQÖ OD-DVSHUVDRWUDQVFHQGHQW»OQHMYLQHSUHGSRNODGDMÓFHM{HdH[LVWXMH UR]VLDKO\F\NOXV([RGXVSUHRUJDQ t NWRUÖGRNRQÂXMH VROLGDULWD PHG]L XÈPL Y GÌVOHGNX NWRUHM MH ND{GÕ VSROX]RGSRYHGQÕ D{SRURNRFKRGSUYÖFKQ»ÂUWNRYVUL]LNRP{HGLHORQHEXGHSR ]D YwHWNR EH]SUºYLH D QHVSUDYRGOLYRVz YR VYHWHq 'UXK» VD YLD{H QD FKRSHQÃ7ÖPNWRUÇVNODGDWHRYXWYRUEXSR]QDMÓERORYwDN]UHMPà SRVWUHKS»SH{D-»QD3DYOD,,SULSÓwzDMÓFL{HdDMYQDwHMGREHVPLH {HWXLGH]QRYXRSRGREQÖWHWUDSW\FKDNÖSUHGVWDYXMÓRUFKHVWU»OQH ÁORYHNVSLHYDzDNMHMHKRKXGEDSURWHVWRPSURWL]OXDEH]SUºYLXDNMH 7UDQVIRUPºFLH 6RQºWD SUH NODYÆU Á ÂL NRPRUQ» GU»PD 'H SUR ".%A;@9DCG2 =JB=FžÆCGNÔ9*=J?=J ư>GLG9J;@ÆN*=J?=J9Ʋ !N=;:F´Ď>LMBFNEHO:ħMOHKBOÃLBERžEHO>D:DNEMBOHO:ħC>AHF>GMÕEG>IKH<>LR:O>=HFB>F´Ď>žEHO>D:ILR ODPHQWRPQDGXGVNÕPQHwzDVWÆPDOHERDNMHYÕUD]RPQºGHMHq3RNº IXQGLV ([RGXV SUHGVWDYXMH MHGLQHÂQÖ RSXV YR VYHWRYHM RUJDQRYHM QLHYQ»]YHGUXKÃKR$GDJLDPR{QRFK»SDzDNRVNODGDWHRYXYUÓFQX OLWHUDWÓUH VYRMRXG¿{NRXWDNPHU PLQÓWDQDMP¾P\wOLHQNRYRX SURVEXRRGSXVWHQLHWÖFKNWRUÇWUSHOLDWUSLD7ULSHÂDWHDXWRURYKR KXWQRVzRX ]QHVLH SRURYQDQLH D]GD OHQ V 0HVVLDHQRYRX KXGERX SURIHVLRQDOL]PXtNRPSR]LÂQÃKRILOR]RILFNÃKRDKXPDQLVWLFNÃKRt 6NODGDWHRYL SUHGWÖP L SRWRP ]»OH{DOR QD ERKDWRVWL YÖSRYHGH t VDWXYV\PELÌ]HSUHVNXSXMÓ SURVWUHGQÇFWYRP]YXNRYRIDUHEQÖFKGLVSR]ÇFLÇQ»VWURMD EH]WHFK QLFNHM H[KLEÇFLH P»PH SUHG VHERX GUDPDWLFNÖ ]»SDV PHG]L SUR 3R1RYHPEUL I»QQRVzRXDVDNU»OQRVzRXLQLFLRYDQÖQDMHGQHMVWUDQH]ORYHVWQÖPL WÌQPLVHNYHQFLH'LHVLUDHQDGUXKHMVWUDQHKO»VLDFLVDNGXFKRY 7]YdQH{Q»qUHYROÓFLDURNX NWRU»Y VSRORÂHQVNRSROLWLFNHM QÃPXRGND]X-RKDQQD6HEDVWLDQD%DFKDDSULSRPÇQDMÓFLDMYHNÓ URYLQH XNRQÂLOD SUHGFK»G]DMÓFH GHVDzURÂLD ]Y¾]RYDQHM VORERG\ SRVWDYXÂHVNHMWYRUE\VWRURÂLD0LORVODYD.DEHO»ÂD,GH]QRYX DLGHRORJLFNÃKRQ»VLOLDQDXPHQÇPRKODHYRNRYDz]GDQLH{HXPH RKDGDQLHDQDFK»G]DQLHFHVW\]ODE\ULQWXVYHWDPDWHUL»OQHKRQH QLH D NXOWÓUD QD 6ORYHQVNX ]ÇVNDOL SU»YR QD VNXWRÂQÓ H[LVWHQFLX FLWOLYÃKRNRQIRUPQÃKRSRGOLHKDMÓFHKRQÇ]N\PSXGRPDSO\WNÃPX %HUJHU YwDN WXwÇ D EROHVWQH UHJLVWUXMH {H YRQNDMwLH ]PHQ\ QH]D YNXVXVYHWDQRYRGREÃKRF\QL]PX7»WRFHVWDQLHMHDKN»tYSR VLDKOLSRGVWDWXQHGRWNOLVD]»YD{QHMwÇPVSÍVRERPSRGPLHQRNQD VOHGQHM ÂDVWL VNODGE\ VD QDQRYR REMDYXMH RQR SUÇ]QDÂQà d626q DXWHQWLFLWX GRwOR OHQ N WUDQVIRUP»FLL DWDNRY QD ËX 8{ NODYÇUQD DY]»YHUHÂQÖFKWDNWRFK]QLHYRIRUWLVVLPHOXWHU»QVN\FKRU»O+UDG NRPSR]ÇFLD6RIW1RYHPEHU0XVLF NdVYRMPXqQ»VWURMXVDVNODGDWH SUHSHYQÕMH3ºQ%RKQºwDNR{ULHGORLVWRW\ÂL]»FKUDQ\ 21 ESEJ Byz aktívnym v poukazovaní na problémy existencie... Homo patiens Poský muzikológ Bogdan Pociej, ktorý Bergerovej tvorbe rozumie, Cesta k profesionalite utužovaná tvorivou intuíciou, fascináciou, sa v jednom zo svojich textov vyslovil, že zámery skladatea možno imagináciou, koncentráciou a meditáciou vytyÂuje koordináty skla- postihnúz za predpokladu symbiózy Âi interferencie významov zne- dateovej individuálnej expresie. Je apelatívna a zároveË kontempla- júcej hudby a písaného slova. Komponovanie a teoretické uvažova- tívna, pretože skladate nerezignoval na poslanie byz „homo patiens“. nie je vyjadrením totožného zámeru – byz aktívnym v poukazovaní Registruje problémy a ponúka ich riešenia. Niektoré ho permanent- na problémy existencie, zamýšaz sa nad osudmi udí a ponúkaz mož- ne prizahujú, napr. hudobne sformulované východiská z naprogra- nosti na únik z beznádeje. Táto transpersonálna „licencia poetica“ movanej chaotickej situácie, ktoré predstavil v Konvergenciách Á. 1 vyníma Bergera z radu jeho vrstovníkov; jeho intenzívne prežívané (1968), prezentuje i neskôr v Sonáte pre husle a klavír (1984) alebo zúfalstvo z pretrvávania problémov ho nútilo rezignovaz na bežnú v Transgressus (1993), kde tóny huslí pôvodne z Konvergencií 1 znejú profesijnú komunikáciu. Netúžil byz jednotlivcom v ahostajnom v elektroakustickej preparácii. Je to cesta dláždená muÂivými obava- dave, preto nemá záujem o Âlenstvo v Spolku slovenských skladate- mi, výzvami, ale aj dojatím. Všimnime si závery takmer všetkých Ber- ov, ale zostáva v Rímskom klube a naÉalej participuje na seminároch gerových skladieb – v stíšenom znení tónov sa tlmoÂí nádej. Nádej Matematika a hudba, ktoré ako intelektuálnu oázu inicioval v spolu- je viazaná aj na skladateovu komunikáciu s velikánmi hudby, ktorí práci s matematikom Belom RieÂanom v polovici 80. rokov. Neskôr dokázali modelovaz hudobný Âas tak, že výsledok pretrváva a inšpi- vystupuje z predsedníctva festivalu Melos-Étos, ktorý v roku 1991 ruje. ¢as je jednotvárny, ak nie je naplnený aktivitou – pravidelný v Bratislave spoluzakladal a vymyslel mu aj názov. Etický imperatív pulz tónov violonÂela col legno na zaÂiatku i konci najnovšej skladby, vrátane spomínanej jaspersovskej gnómy ho vedie k zákazu uvede- klavírneho tria Epilóg (Omaggio a L. v. B.), obopína dramatické vre- nia svojej skladby na festivale a toto gesto na spôsob Lutosawské- nie (výkriky a stíšenia) známe z jubilantovej tvorby (tu reagujúce na ho podÂiarkne otvoreným listom ministrovi kultúry, v ktorom žiada incipit z Beethovenovej Klavírnej sonáty c mol „Patetickej“). Nádej je na protest voÂi staronovým mocenským manipuláciám s umelcami bytostne zviazaná s konštantou, ktorá sa v trojpeÂati znejúcej hudby, o vypustenie De profundis z medzinárodnej prezentácie slovenskej písaného slova a humanistického gesta tlmoÂí vierou v silu transcen- kultúry v Paríži (akt v slovenských pomeroch neslýchaný). ¢ítajúc dentálneho rozmeru tvorivosti. Bergerove texty napísané v poslednom decéniu uplynulého storoÂia Profesionálne dielo skladatea, myslitea a Âloveka Romana Bergera a vydané v knižnej podobe s názvom Dráma hudby chápeme podtitul stojí pred nami ako vekolepá výzva k prekonaniu vlastnej pohodl- „Prolegomena k politickej muzikológii“ ako peÂaz spomínanej tretej nosti a ahostajnosti. Tvorí oporu pre nachádzanie stabilných istôt, dimenzie profesionality – obÂiansky a intelektuálne motivovaného ktoré sú naporúdzi k vymaneniu sa z wienerovského „oceánu en- protestu voÂi žitej realite. Berger opakovane poukazuje na nevy- tropie“ (veÉ koko hudby, notabene „artificiálnej“ nás obklopuje), hnutnosz smerovania k novej paradigme tvorivosti, komponovania núti nás silou svojej koncentrácie k hlbšiemu zamýšaniu sa nielen i uvažovania. nad „status quo“ našej existencie, ale provokuje svojím duchovným rozmerom aj k hadaniu perspektívy. Nie je teda len príležitoszou pre Duchovná vlasz zdvorilé pripomenutie (napríklad z príležitosti jubilea), ale mobilizu- je k uvedomovaniu a Âastému prijímaniu hodnôt, ktoré vyžaruje. Ak ¢oraz Âastejšie sa v Beregerových kompoziÂných plánoch obja- si, pravda, v našom bytí rýdzi profesionalizmus vážime a cítime, že vuje vnútorné puto s poskou hudobnou kultúrou. Krajinu nášho ho potrebujeme. severného suseda považuje nielen za svoje rodisko, ale aj za svoju duchovnú vlasz. Odtia pochádza návrh na udelenie Herderovej ceny, prichádzajú pozvania na konferencie a sympóziá, cez akti- vity na poskej pôde sa Bergerove názory objavujú na programe ROMAN BERGER (1930) pochádza z rodiny evanjelického kŅaza z poō- viacerých vedeckých podujatí v Európe i v zahraniÂí. V Posku je ského Cieszyna. Hudbe sa venoval spožiatku súkromne požas štúdií na doma – tu mu okrem iného vychádza CD s Exodom i oboma Ada- gymnáziu v źeskom Tůšíne, neskôr na Vysokej hudobnej škole v Katovi- giami v podaní slovenských interpretov. Vysoká hudobná škola ciach. V rokoch 1952–1956 študoval na bratislavskej VŠMU klavír, kom- v Katoviciach (inštitúcia, na ktorej kedysi zaÂal svoju profesi- pozíciu až v rokoch 1961–1966 v triede Dezidera Kardoša. V tom období onálnu dráhu hudobníka) pripravila edíciu jeho textov pod ná- pôsobil aj ako pedagóg klavírnej hry na Konzervatóriu v Bratislave a ako zvom Zasada twórczoyci (2005). Berger prijíma Âlenstvo v Zväze pracovník Zvukového štúdia źs. televízie. Od roku 1972 bol zbavený za- poských skladateov, jeho hudba znie na festivaloch v Krakove, mestnania a jeho diela sa niekoōko rokov nesmeli uvádzaħ. V rokoch 1977 Varšave, Poznani, Katoviciach. V roku 2007 mu tamojšie minis- až 1991 pôsobil na Umenovednom ústave SAV. Spolu so skladateōmi Iljom terstvo kultúry udelilo cenu za tvorivý prínos do poskej kultúry, Zeljenkom, Ivanom Paríkom, Petrom Kolmanom a ŵ. patril ku skladateō- ktorá sa len výnimoÂne udeuje cudzincom. Berger však v Posku skej generácii, ktorá výrazne pro lovala scénu slovenskej vážnej hudby naj- nie je cudzincom, svedÂí o tom rad diel, ktoré poukazujú na ta- mä požas 60. rokov 20. storožia. Z tohto obdobia pochádzajú Bergerove mojšie inšpirácie – Requiem da camera (1998) pre klavírne trio prvé významné kompozície, napr. orchestrálne Transformácie, Memento s citátom poskej udovej piesne i zo 4. Symfónie W. Lutosaw- po smrti Mirka Filipa, klavírna Sonáta 1960 alebo trojica Konvergencií pre ského; vo Wiegenlied, fragmente plánovanej, ale nerealizovanej sólové slážikové nástroje z prelomu 60. a 70. rokov. K významným dielam opery Na krásnom modrom Dunaji znie aj Chopinova Berceuse. z 80. rokov patria De profundis pre bas, klavír, violonželo a elektroniku ži v Znovu siaha k vekej poskej poézii – k veršom nositeky Nobelo- roku 1997 dokonžený organový cyklus Exodus. Popri kompozižnej žinnosti vej ceny Wisawy Szymborskej (vokálny Monolog dla Kasandry, sa od zažiatku 60. rokov systematicky venuje aj publikovaniu textov zväžša 2005) Âi Zbygniewa Herberta (kantáta Improvisation sur Herbert s výrazným spoložensko-kritickým zameraním. písaná na objednávku medzinárodného festivalu Varšavská jeseË, Medzi jeho organizátorske aktivity patrí spoluzaloženie seminárov Mate- kde bola v roku 2007 aj premiérovaná). S pietou pripomenie Âin matika a hudba (s B. Riežanom, od r. 1984), spoluzaloženie festivalu Me- poského lekára Janusza Korczaka, ktorý poÂas 2. svetovej voj- los-Étos (1991) ži žlenstvo v porote Medzinárodnej skladateōskej súħaže ny dobrovone zvolil smrz, než by mal opustiz svojich zverencov W. Lutosɋawského vo Varšave. (Korczak in memoriam pre sláÂikové kvarteto, 2000), jeho senzi- Roman Berger je držiteōom viacerých ocenení, napr. Ceny J. L. Bellu, Ceny bility sa dotkne nápis na stene varšavského geta o stálosti viery žeskoslovenskej kritiky, Ceny J. G. von Herdera a Výrožnej ceny Ministra (Post scriptum pre sláÂikový orchester, 2004), archetypálne puto kultúry a národného dedižstva Poōskej republiky za vynikajúce výsledky v s rodiskom tlmoÂí krehký cyklus pre sláÂikové kvarteto Piosenki oblasti hudby. z Zaolzia (2004). 22 7-8 2010 historia.indd 6 9. 9. 2010 9:28:58 HISTÓRIA Robert Schumann +CD9<9L=ōHG=LHG=LKCD9<9L=ō Ingeborg ŠIŠKOVÁ NYDOLW\VNODGDWHRYDLQWHUSUHWRYNHÉVD]DVDG]RYDO]DKRGQRWXGLH (J=<×ÛÖJGCEAÞBªF9×Þ×ÖK9F9JG %D9 5REHUW6FKXPDQQVDQDURGLOY=ZLFNDXSÍYRGQHVWUHGRYHNHMXVDGORVWL NWRU»VDX{YVWRURÂÇVWDODFHQWURPzD{E\NDPHQQÃKRXKOLDDWH[WLO QÃKRSULHP\VOXY6DVNX6FKXPDQQEROSRVOHGQÖP]SLDWLFKGHWÇYÉDND ÂRPXEROPLO»ÂLNRPPDWN\DVWDURVWOLYRVOHGRYDQÖRWFRP3UYÖKXGRE QÖ]»{LWRNPDODNRGHY¾zURÂQÖNHÉKRY/LSVNX]DYLHGOLQD0R]DUWRYX ¢DURYQÒĬDXWX2WULURN\QHVNÍUQDYwWÇYLONRQFHUW,JQD]D0RVFKHOHVD Y.DUORYÖFK9DURFKÂREROMHKRSUYÖPNURNRPNdUR]KRGQXWLXq6NÓ wDONRPSRQRYDzKUDOQDNODYÇULQRKODYQHSÇVDOE»VQHWH[W\NSLHVËDP VNÓwDOSÇVDzÂO»QN\DGU»PX9KXGEHPXEROY]RURP DWDNWRRVWDQH SRFHOÖ{LYRW )UDQ]6FKXEHUWDPR{QRDM*HRUJH2QVORZ t D-RKQ)LHOG t QHVNÍU%DFKD%HHWKRYHQ7RKRYwDNQHYH GHOGRVWDWRÂQHUHĜHNWRYDzSRKXGREQRLGHRYHMVWU»QNHt%HHWKRYHQD 6FKXPDQQ SUHGVWDYXMÓ SUÇOLw SURWLFKRGQà W\S\ VNODGDWHRY 3RVOHGQÖ SRGQHWSULwLHOYdVWRURÂÇYLUWXÌ]RYqRG3DJDQLQLKRNWRUÃKRSRÂXOKUDz YR)UDQNIXUWHDRGRURNPODGwLHKR/LV]WD-HKRVNORQ\NOLWHUDWÓUHSRG SRURYDORWHF)ULHGULFK$XJXVW*RWWORE6FKXPDQQV»POLWHU»UQHDNWÇY Q\DDNFHSWRYDQÖEROQDNODGDWHRPDNQÇKNXSFRP5REHUWRYRGYRMDNà QDGDQLHSRFKRSLWHQHVSR]QDO ,A=ŅJG 2VXG]DÂDOURGLQXVWÇKDzQDMSUYQHUYRYÖPNRODSVRPRWFD]NWRUÃKR *+;@ME9FFHGJLJÂL$"%9F< 9?M=JJ9 ư>GLG9J;@ÆNƲ VDQH]RWDYLODSRGDKROPXYOHWHURNX2NU»WN\ÂDVQDWRVNRQ ÂLODVDPRYUD{GRX5REHUWRYDSV\FKLFN\FKRU»VHVWUD(PÇOLD5RYQDNÖ NURNSRWRPYURNXSRGVWÓSLODDMPDWNDtQDSULHNWRPX{HVD HKRGLHORMHVÓÂDVzRXQ»URGQÖFKwNÍOXSHYËRYDQÖFK QDYRQRN SUHMDYRYDOD DNR UR]KRGQ» HQHUJLFN» D Y\URYQDQ» 0R{QR KQXWÇP d-DUL Q»URGRYq NWRUà PDOR ]D FLH EXGRYDz SRRWFRYL]GHGLOV\QQHUYRYÓLQGLVSRQRYDQRVzNROÇVDQLHQ»ODGDPH Q»URGQà LGHQWLW\ 3ROLWLFNRSV\FKRORJLFNÖ D HNRQR ODQFKÌOLXGQHVE\VPHSRYHGDOLdGHSUHVÇYQHVWDY\q7LH{MH]KRGRX PLFNRVRFL»OQ\SURFHVEROPRWLYRYDQÖQ»GHMRXPHw Q»KRGXPRFQHQÖFKGRERYÖPLVSRORÂHQVNÖPLQRUPDPL{HR6FKX WLDQVWYD QD GRVLDKQXWLH GHPRNUDWLFNÖFK VOREÍG ÂR PDQQRYXPDWNX-RKDQQX&KULVWLQXGFÃUXFKLUXUJDPXVHOMHKRRWHF ]QDPHQDOR YÖ]YX DM SUH WYRULYÖFK XPHOFRY =OR{LWÓ YLHVzVSRUNÖPGRVLDKROSRYROHQLH NVRE»wX7HQWRdÓGHOq VWLKRO DM VLWX»FLX Y (XUÌSH RKUDQLÂXMÓ MÓORYà XGDORVWL URNX 5REHUWDYVÓGQRPVSRUHSURWL)ULHGULFKRYL:LHFNRYLRWFRYLMHKRQH DUHYROÓFLDt 7RWRREGRELHMH]»UR VNRUwHMPDQ{HON\.O»U\3ULHzDK\PHG]L6FKXPDQQRPDMHKREXGÓFLP J YHË QDMGÍOH{LWHMwÇP WYRULYÖP REGREÇP VNODGDWHD VYRNURPNWRUÖVDVQD{LOXSODWQLzPDMHWQÇFN\Y]zDKYRÂLGFÃUHWUYDOL .HÉ6FKXPDQQY\VWXSRYDOSURWLWULYLDOL]»FLLXPHQLD wW\ULURN\1DwzDVWLHERODVLOQRXXPHOHFNRXLXGVNRXRVREQRVzRXÂR YVDOÌQRFKPHwWLDNRYNHÉSURSDJRYDOQRYÃXPHOHFNà VDVWDORSUH5REHUWD6FKXPDQQD{LYRWQÖPwzDVWÇP6WDODVDX]Q»YD 23 HISTÓRIA nou klaviristkou (v roku 1838 bola vo Viedni ocenená titulom komor- ak sa interpret (a v neposlednej miere aj poslucháÂ) vyrovná s týmto ná pianistka) a venovala sa aj komponovaniu. metatextovým presahom. V tejto súvislosti predstavuje romantizmus parameter nazerania na pozadí poznania: v žiadnom prípade nie je Štúdiá náladovým blúznením subjektivistického prístupu k hudobnému umeniu a už vôbec nezneužíva umeleckú slobodu vo funkcii kritéria Bola to matka, ktorá rozhodla o Schumannovom štúdiu práva v Lip- tvorivého aktu. sku v roku 1828, v období, kedy sa výrazne formovala Schumannova Inšpirovaný románom Roky výrastka (Flegeljahre) od zbožËované- kritickosz voÂi spoloÂenskej situácii. V liste z 30. júla matke napísal: ho Jeana Paula (Jean Paul Friedrich Richter), si Schumann vytvoril „Je Sasko krajinou, v ktorej sa zásluhy meštiaka oceÊujú poda jeho postavy Florestana a Eusebia. K nim neskôr pristúpi postava Rara. [skutoÁných] zásluh? Vieš Áo u nás znamená titul ‚von‘? Ale aké per- Objavujú sa v témach, v spôsobe inštrumentácie, v hudobnej nálade spektívy sú tu vôbec v Sasku bez príslušnosti k šachtickému stavu, bez – stanú sa súÂaszou Schumannovho štýlu až po Koncert pre violonÁelo vekej protekcie a majetku...“ Síce mladícky revoltuje, keÉ píše o Lipsku a mol op. 129. Tieto postavy sa budú objavovaz aj ako autori pod Âlán- ako o „nechvalne známom hniezde, kde sa nemožno tešiz zo života,“ no kami a recenziami. RevoluÂný Florestan a liberálno-demokratický v zásade sa vyjadruje vecne a nie je Éaleko od pravdy. K študentnské- Eusebius budú všadeprítomní až po revoluÂné udalosti rokov 1848– mu životu patrilo fajÂenie, pitie, zábavy, písanie básní, hra na klavíri a 1849 v DrážÉanoch. Tam manželov Schumannovcov desia barikády, milostné dobrodružstvá. V tomto období sa mohol nakaziz pohlavnou streba, ranení, mºtvi, zniÂené domy. Štyri pochody pre klavír op. 76 sú chorobou. Venerické ochorenia, podobne ako tuberkulóza a genetické síce výsledkom danej chvíle, no do popredia sa ideovo posunie Raro, poruchy, patrili medzi civilizaÂné choroby 19. storoÂia. Boli praktic- liberálno-umiernené Schumannovo alter ego. Aký rozdiel v porovnaní ky nevylieÂitené a skôr Âi neskôr sa prejavila ich agresivita. Je teda s vtedajším revolucionárom Richardom Wagnerom! pochopitené, že v rodine došlo k utajeniu nákazy a azda i k tichej ná- V Lipsku prvýkrát získal výraznejšie priateské vzzahy vo „Zväze spol- deji, že sa všetko napokon dobre skonÂí. Je tiež pochopitené, že pre ku dávidovcov“, nadväzujúc na spolkárske hnutie v kruhu nemeckej nacionálne orientovanú muzikológiu neprichádzalo do úvahy otvoriz mládeže, charakteristické pre 19. storoÂie. Lenže dávidovci mali zá- problém intímneho života významnej osobnosti, akou bol Schumann. sadne iný program: kritizujú meštianske ě listerstvo, odsudzujú tradi- Že súÂasná diskusia na túto chúlostivú tému obÂas vedie k spochyb- cionalizmus, zastávajú slobodu umenia, vystupujú v prospech moder- Ëovaniu skladateovej morálnej autority i etického posolstva jeho die- ny. ¢lenmi spolku, lepšie povedané kaviarenskej spoloÂnosti z kaviar- la, je už ale sotva pochopitené. ne „U kávovníka“, boli Schumannom obdivovaný klavirista Schunke, PoÂas štúdia cestoval do zahraniÂia a pozd¿ž Rýna, Âo v Ëom zanecha- nedoslýchavý maliar a básnik Lyser, klavírny pedagóg Knorr, skla- lo trvalý dojem a odrazilo sa retrospektívne v Symfónii Á. 3 Es dur op. date piesní Banck a geniálny bohém Böhmer, ktorý sa stal pre E. 97 „Rýnskej“. Na štúdiách v Heidelbergu mal maz ešte jeden podstat- T. Hoffmanna pravzorom postavy kapelníka Kreislera, a vtedy ešte ný hudobný zážitok. V dome teoretika a právnika Justusa Thibauta Schumannovi naklonený Wieck. V prípade tejto spoloÂnosti išlo skôr (1770–1840) spoznal tvorbu talianskych a cappella zborov, ktoré pre o mystiě káciu než o organizovaný kultúrno-spoloÂenský program, ale neho boli vekým objavom. aj tak našli tieto postavy miesto v Schumannovej tvorbe v podobe Tan- Schumann je jedným z najväžších skladateōov piesní, ktorého možno menovaħ jedným dychom so Schubertom. Nikto nezvládol tak dokonale formu Lied ako on… Zdržanlivý výraz, pravdivá lyrickosħ a hlboká melanchólia sú prítomné v piesŅach, ktoré sú mi najdrahšie… v cykle Frauenliebe undðleben. Gustav Mahler Pre matku bol urÂený už spomenutý list z 30. júla 1830 (uvádzaný cov Spolku Dávidovho op. 6 (Davidsbündlertänze). A keÉže sa v tom takmer v každej publikácii o Schumannovi): „Teraz stojím na križo- Âase zoznámil a zasnúbil s Ernestinou von Frieckenovou, tak sa aj ona vatke a akám sa pred otázkou: kadia? Ak budem nasledovaz môjho gé- „objaví“ v „Scènes mignonnes sur quatre notes“ [A-(e)-S-C-H], teda v nia, tak ma nasmeruje k umeniu, myslím si, že na správnu cestu...“ KeÉ klavírnom cykle Carnaval op. 9. Ernestinu menuje Estrellou a záro- Liszt odobril Schumannovu skladateskú techniku, matkin súhlas so veË už obdivovanú Claru Chiarinou a v hudobnej štylizácii sa objavia zanechaním štúdia bol istý. Jeho mimoriadne hudobné nadanie napo- aj „postavy“ Chopina a Paganiniho. Schumann sa vyvinul v majstra kon potvrdil i „neprajný svokor“ Fiedrich Wieck. V literatúre zdôraz- anagramov a šifrovania. Poda toho sa dá – pri správnej dešifrácii – Ëované „rozhodovanie sa pre hudbu“ nie je v tomto prípade typickou odhaliz jeho osobný život kódovaný v tvorbe. dilemou romantického umelca. Pre Schumanna bola rozhodujúcou Sonáta ī s mol op. 11 je venovaná Clare od Eusebia a Florestana, otázka, Âi rozvíjaz dispozície pre literatúru, komponovanie alebo kla- Fantasiestücke op. 12, prvýkrát v klavírnej sadzbe vyhranené Sym- vírnu hru. fonické etudy op. 13, Detské scény op. 15 a koneÂne Kreisleriana op. 16, pamätník pre E. T. A. Hoffmanna. Pristupuje postava kapelníka Poetika klavíra a umenie anagramov Kreislera – je to Schumannov dvojník oproti postavám Júlie, kocúra a majstra Abraháma (postavy z Hoffmannovho románu Dobrodružstvá Prvé klavírne opusy pochádzajú z Âias Schumannovho blúznenia o kocúra Mura). Pri publikovaní v roku 1838 bol cyklus venovaný Cho- vekej klaviristickej kariére (1830–1831), ktoré prerušilo poškodenie pinovi. Charakteristický Schumannov štýl sa objavil v Nachtstücke štvrtého prsta pravej ruky, zapríÂinené prístrojom na jeho posilnenie. op. 23, ktoré nanovo ideovo otvárajú bizarne náladový svet E. T. A. Podobnými prístrojmi si klaviristi chceli dopomôcz k zlepšeniu tech- Hoffmanna. Oproti tomu, Faschingsschwank aus Wien op. 26 (Vie- niky hry. Zväša takéto snahy konÂili sklamaním, no pre Schumanna denský fašiangový žart) s citátom Marseillaisy v závere a citátom u- to bola katastrofa. Deě nitívnym poškodenie šachy znamenalo koniec dovej piesne „Es ritten drei Reiter zum Tor hinaus“ je evokáciou na nádejí na kariéru virtuóza. Od op. 1 po op. 23 tvoril výhradne pre kla- politickú stagnáciu Rakúska z roku 1839. vír. Ako prvé boli tlaÂou publikované Abegg variácie op. 1 a Papillons K vekým klavírnym dielam patrí urÂite Concert sans orchestre f mol op. 2. Charakteristickou Ârtou diel bolo prepojenie medzi literatúrou op. 14 aj Sonáta g mol op. 22. Ak odhliadneme od Symfonických etúd a hudobnými ideami, sujetovou interakciou a hudobnou náladou. To op. 13, tak aj cyklus Novelletten op. 21 pre speváÂku a poetku Claru bude rozhodujúce pre všetky hudobné elementy používané u Schu- Novellovú (v skutoÂnosti pre Claru-Chiarinu) môžeme priÂleniz k manna pri konštituovaní hudobnej tektoniky. Nie je preto na škodu, „sonátovým dielam“. Do tohto radu celkom iste patrí quasi-sonáta, 24 7-8 2010 historia.indd 4 9. 9. 2010 9:33:08 historia.indd 5 9. 9. 2010 9:13:51 HISTÓRIA Fantázia C dur op. 17, s úplne schumannovskou dikciou a mottom verša A. W. Schlegela a citátom témy 6. piesne z Beethovenovho cyklu Vzdialenej milej v prvej Âasti. Sp¿Ëa oÂakávanie, ktoré kladie- me na klavírnu hudbu rozsiahlych plôch. UrÂujúcim pre koncepciu bol adresát v osobe Clary a skladateova až bázlivá úcta k Beethove- novi. Na to poukazuje aj názov prvej Âasti Sempre fantasticamente ed appasionatamente. Publicista vizionár Do hudobnej publicistiky Schumann vstúpil pre hudobnú kultúru a dejiny jej reĜ exie významným Âlánkom v lipských Allgemeine musika- lische Zeitung zo 7. decembra 1831. ¢lánok s názvom Dielo II venoval v Nemecku úplne neznámemu klaviristovi, Fryderykovi Chopinovi. Hovorí o Chopinových Variáciách na „La ci darem la mano“ so zvo- laním: „Klobúk dolu, páni! Génius!“ Ohnivo sa zasadil aj za Berlio- za, hoci neakceptoval jeho kompoziÂnú metódu, ako aj za Richarda Wagnera, ktorého dokázal oceniz, i keÉ nesúhlasil s jeho kompoziÂ- ným programom. Zásadne však zaútoÂil na Giacoma Meyerbeera ako konformného a úÂelového skladatea bez originality. V roku 1834 založil Neue Zeitschift für Musik, ktorý redigoval až do roku 1844. V Âasopise sa zastával všetkého nového, hodnotného a pravdivého v umení. Cieom jeho textov bolo informovaz verejnosz kritickým súdom, ale tiež vystupovaz proti berlínskemu kritikovi a básnikovi Ludwigovi Rellstabovi (1799–1860), vnášajúcemu do re- cenzií hermeneutický aspekt. Schumann používal formu korešpon- dencie, rozhovoru a poetický prejav. Obhajoval zásadu: „Považujeme za najvyššiu takú kritiku, ktorá sama zanecháva pôsobenie, Áo je rovné tomu, Áo vyvolalo podnet odvodený z originálu.“ Pritom sa riadil štruk- túrou notového zápisu a jeho analýzou. Schumann plánoval rozšíriz vydávanie svojho Âasopisu aj na územie rakúskej monarchie a propagovaz súÂasnú i vlastnú tvorbu, Âo sa však nevydarilo. No u rakúskeho skladatea Ferdinanda Schuberta (1794– 1859) objavil autograf Symfónie C dur, tzv. Vekej od jeho brata. „Je to to najkrajšie, Áo bolo od Beethovenových Áias napísané,“ vyjadril sa Schumann a charakterizovaním tém slovami „nebeská šírka“ sa jeho konštatovanie posunulo až na hranice estetického pojmu krásna. C. Schumannová ưfoto: archívƲ Symfóniu z autografu, ktorý Schumann získal 10 rokov po Schuber- tovej smrti, dirigoval 12. decembra 1838 v Lipsku Felix Mendelssohn Bartholdy. te veké cykly: Liederkreis op. 39 na texty Eichendorffa, s rovnakým Mendelssohn ako dirigent orchestra lipského Gewandhausu vstú- názvom komponuje op. 24 poda Heineho a Myrthen op. 25. V cykle pil do Schumannovho života v roku 1835. V liste priateovi z roku Gedichte aus „Liebesfrühling“ op. 37 zhudobnil spolu s Clarou (3 1841 Schumann výstižne charakterizoval Mendelssohna takto: „... piesne) 12 Rückertových básní z rovnomennej zbierky. Sú dokladom je to urÁite najjemnejší, najvzdelanejší hudobník súÁasnosti, i keÈ nie symbiózy skladatea a literáta. Najlepšie zhudobËoval Heineho, na najbohatší a najgeniálnejší v nápadoch...“ Schumann sa nevyrov- ktorého texty vytvoril skvost lyrickej piesne, cyklus Dichterliebe op. nal s Mendelssohnovou aktivitou ani s energiou dirigenta, práve 48. Frauenliebe und -leben op. 42 a Drei Gesänge op. 83 (Adelbert naopak. Nikdy nedosiahol dirigentský úspech a Mendelssohnovu von Chamisso) už cielia k deklamaÂnému typu piesne a boli zrejme ponuku pôsobiz na novozriadenom konzervatóriu v Lipsku odmie- ovplyvnené Wagnerom. Od textov obsahujúcich kategóriu irónie, tol. Bol príliš samotársky, utiahnutý, podliehal náladovým zlomom. sarkazmu, karikatúry, zúfalstva Âi trpkosti sa dištancoval. Podivný Zato Clara, aktívna, spoloÂensky otvorená, dynamická, bola Men- vzzah ho spojil s Goethem, ktorého zhudobnenie nemá dostatoÂný delssohnovi a mnohým iným uÉom bližšia. KeÉ sa Schumann jeden výraz, Âo sa týka aj textov Kernera, Lenaua, Mörikeho a možno aj rok pokúša uÂiz kompozíciu, hru z partitúry a klavír, prichádza do Hebbela, ktorý je naopak príliš dramatický, nasýtený. Schumannovi jeho triedy dvanászroÂný chlapec Joseph Joachim (1831–1907). Už v prípade Goetheho nevyhovovala viazanosz básnika k prísnej forme sa nikdy nerozídu a medzi skladateom a huslistom vznikne cenné, a jeho Âasto chladný intelektualizmus. celoživotné priatestvo. Schumannove piesne sú koncipované v podstate ako klavírne kusy z pohadu klavírnej sadzby. Preto pôsobia tam, kde sa takpovediac Básnik hudby vzprieÂili básnickému textu, ovea výraznejšie, lebo text pokladá za klavírnu faktúru. To je špeciě cký, koncepÂný znak Schumanna vo V roku 1840, keÉ získal v Jene Âestný doktorát, sa Schumann zoso- vzzahu k protipostaveniu literatúry a hudby – sú to zvláštne Schu- bášil s Clarou, Âo ho urÂite inšpirovalo k tvorbe. Záujem o piesne mannove hudobné obrazy. Blízke sú mu javy prírody, udské náklon- bol okrem svadby urÂite motivovaný aj piesËovou tvorbou Franza nosti, paleta udských emócií. Prvou interpretkou a propagátorkou Schuberta. V každom prípade Schumannove piesne patria k naj- jeho piesËovej tvorby bola od roku 1848 Jenny Lind. Je škoda, že také krajšej hudobnej lyrike 19. storoÂia. Potvrdením sily imaginácie je útvary ako Spanisches Liederspiel op. 74 poda Geibela, smerujúce k aj skladateova korešpondenÂná poznámka: „Môžem povedaz, aký je šansónovej piesni Huga Wolfa alebo Spanische Liebeslieder op. 138 to veký zážitok písaz pre hlas v porovnaní s inštrumentálnou hudbou, (Geibel), ktoré sú cykly dvojspevov a ktoré sa neobjavujú na koncert- ako sa to vo mne všetko vlní, ako buráca, keÈ pracujem. Predo mnou nom pódiu. Asi preto, že partnerstvo spevákov si vyžaduje vysokú in- sa roztvorilo nieÁo úplne nové.“ Tvorí jednotlivé piesne, ale v podsta- terpretaÂnú úroveË a dokonalý súlad. 25 historia.indd 5 9. 9. 2010 9:13:51 HISTÓRIA Inštrumentálna hudba lyriky, aby si osobne uctila vekého skladatea. Vo februári 1854 na- písal Joachimovi: „...hudba vo mne zatia zm¾kla (...) aspoÊ navonok Medzi skvosty komornej hudby patria Klavírne kvinteto Es dur op. 44 i sa to tak javí.“ Osudový moment prichádza 25. februára 1854, keÉ v Klavírne kvarteto Es dur op. 47. Sú dômyselne prepracované, vklinené panike skoÂil do Rýna. Lodníci ho zachránili a 4. marca bol na vlast- do prúdu piesËovej tvorby zo šzastného obdobia 40. rokov. Sem patrí nú žiadosz prevezený na psychiatrickú kliniku v Endenichu pri Bon- aj Symfónia Á. 1 B dur op. 38, ktorá dostala pomenovanie „Jarná“. Pre ne. Tam sa v utrpení skonÂil jeho život 29. júla 1856. V polovici mája dirigenta skladate poznamenáva: „...túžba po nastávajúcom jarnom roku 1856 napísala Bettina von Armin list Clare Schummanovej: „... období bola v mojej predstave, keÈ som ju písal (...) nechcel som popi- je výrazne viditené, že jeho prekvapujúca nevonosz bola len nervovým sovaz ani maovaz (...) fantazijnú predstavu o jarnej prírode som mal záchvatom, ktorý by sa bol rýchlo ukonÁil, keby bola bývala väÁšia sna- až po jej dokonÁení.“ Ostáva preto na poslucháÂovi, prípadne inter- ha mu chciez lepšie porozumiez alebo keby sa bolo Áo i len tušilo, Áo sa pretovi, ako pochopí farby lesných rohov a trúbok alebo prepojenie dotklo jeho vnútra, Áo však nie je prípad Richarza. Je to hypochonder, závereÂnej témy Larghetta s nasledujúcim Scherzom, rozšíreným o ktorý nerozpoznal šachetnosz ducha pána Schumanna a vnímal ho ako dve triá a kódu, Âi citát témy Á. 8 z Kreisleriány vo ě nálnom Allegro znak choroby.“ Poetka sa zameriavala na osobu ošetrujúceho lekára animato. No je zrejmé, že koncepcia symfónie viedla Schumanna k a ako umelecky spriaznená s tvorivým duchom nechcela akceptovaz zjednoteniu Âastí v Symfónii Á. 4 d mol op. 120. Po prepracovaní bola objektívnu skutoÂnosz, že Roberta Schumanna podahol dlhotrva- úspešná až po novom uvedení v Düsseldorfe v roku 1853. NapËajú júcej chorobe.nisches Liederspiel op. 74 poda Geibela, smerujúce k sa touto jednotou ideály hudobného romantizmu? Až v roku 1850 v šansónovej piesni Huga Wolfa alebo Spanische Liebeslieder op. 138 Düsseldorfe Schumann dokonÂil Symfóniu Á. 3 Es dur op. 97, rozšíre- (Geibel), ktoré sú cykly dvojspevov a ktoré sa neobjavujú na koncert- nú na päzÂaszový cyklus, ktorý predstavuje hudobnú realizáciu toho, nom pódiu. Asi preto, že partnerstvo spevákov si vyžaduje vysokú in- Âo zvykneme tradiÂne nazývaz hudobným romantizmom. Schumann terpretaÂnú úroveË a dokonalý súlad. si bol vedomý, že: „...všetko, Áo sa deje vo svete – politika, literatúra, udia,“ sa ho dotýka. „Nad všetkým premýšam, Áo sa potom uvoÊuje v hudbe a hadám prienik,“ píše. VeÂné hadanie a kladenie si otázok je charakteristické pre tvorivú generáciu medzi reštauráciou a pohnu- tým rokom 1848 – preto toto obdobie charakterizuje stret tradície a moderny. To ovplyvnilo aj Schumannov tvorivý proces, ktorý prebie- hal od rešpektovania vzorov minulosti k uvoneniu vo vlastnej – sub- jektívnej – romantike. Vea zo Schumannovej tvorby upadlo do zabudnutia, niektoré kla- vírne skladby, predohry, piesne, zborové skladby, ba aj opera. To, Âo ostalo, je však neodškriepitenou hodnotou. Bez Klavírneho koncertu a mol op. 54 je rozvoj tejto formy nemyslitený, Koncert pre violonÁelo a mol op. 129 je popri DvoÑákovom najkrajší svojho druhu. Pozornosz by si zaslúžila Fantázia C dur pre husle a orchester op. 131 venovaná Joachimovi, tri sláÂikové kvartetá, Husová sonáta op. 121 Âi Koncert pre husle d mol z roku 1853 alebo svetské oratórium Paradies und die Peri op. 50 na text Thomasa Moora. Kríza v Düsseldorfe Schumannovo pôsobenie v Düsseldorfe bolo viac-menej nutnoszou. Nebol schopný akceptovaz, že profesia dirigenta nezodpovedala jeho povahe. Bol nepokojný, náladový, nedokázal s orchestrom pracovaz systematicky, Âo bolo zrejmé už v DrážÉanoch. Preto po sporoch so tamojším zborom v pozícii zbormajstra prijal v roku 1850 miesto v Düsseldorfe. Mal prevziaz funkciu mestského hudobného riaditea po priateovi, kapelníkovi Ferdinandovi Hillerovi (1811–1885), no 7. no- vembra 1853 dochádza k škandálu, kedy mu predstavenstvo Hudobné- ho spolku zakázalo dirigovanie iných ako vlastných diel. Z tohto úderu sa Schumann už nespamätal. Celý Âas však tvoril. Ešte v DrážÉanoch sa upriamil na reĜ exiu starej hudby. Dôkazom toho je Šesz fúg na meno B-A-C-H pre organ op. 60, Štúdie pre pedálové krídlo op. 56, hoci tie sú ešte staršieho dáta, ako aj Skice pre pedálové krídlo op. 58. Sú prvou vý- raznejšou hudobnou metaforou na barokovú tradíciu v dejinách. Svetlým okamihom v jeho živote bol september 1853, keÉ Joachim priviedol k Schumannovcom 20-roÂného Johannesa Brahmsa z Ham- burgu. O Ëom napísal svoj posledný Âlánok s takmer prorockou výpo- veÉou a s názvom Na nových cestách: „...je silný bojovník, ktorý prišiel, aby vyjadril najvyšší výraz našich Áias ideálnym spôsobom. Mladá krv, pri kolíske ktorej stáli na stráži Grácie a hrdinovia.“ Bol to Schuman- nov posledný príspevok a Brahms sa takpovediac cez noc stal slávnym v celom Nemecku. Skok do Rýna Koncom októbra navštívila dom Schumannovcov Bettina von Arnim (1785–1859), prvá veká poetka a zakladateka nemeckej úbostnej 26 7-8 2010 historia.indd 6 9. 9. 2010 9:14:11 ROZHOVOR ! ź=JF=;CÔ 3>GLG9J;@ÆN!ź=JF=;C=B5 'C9JAÂJ=CD9NAJAKLCQCLGJÔ:QĎAD9 D=FRCGF;=JLGN9FA9KGEF=MN9ĎGN9D9 .ēRF9EFÔKDGN=FKCÔCD9NAJAKLC99NQKGCGİCGDKCÔH=<9?G?AžC9!<9ź=JF=;CÔH9LJÆCME=D;GECLGJÆ Pripravil Kamil MIHALOV Spojenie umeleckého a pedagogického XPHQLDVRPQDVWÓSLODWDNDNRYwHWN\GHWLVH DNR XUÂLWÖ KHQGLNHS 1HRULHQWRYDOD VRP VD HGKD9FA9HGN9ĎMB=ER9ªHDF=HJAJG 27 ROZHOVOR li. Ony boli pre mËa žiarivým príkladom, že to pôsobil na VŠMU, bolo priam otázkou cti po- dobného obrazu a na inteligencii. Vysoká pro- musí ísz. Chcela som v tom pokraÂovaz. kraÂovaz v štúdiu na tejto škole. Som mu vÉaÂ- fesionalita bola prostriedkom k zmysluplnej ná, že ma nasmeroval práve sem. S odstupom interpretácii. V kontakte so školou Genricha Máte za sebou úctyhodnú pedagogickú prax. Je Âasu môžem konštatovaz, že som mala mož- Nejgauza ma najviac oslovila jeho hierarchia súžasný študent iný ako študent v minulosti? nosz dosiahnuz vzdelanie na vysokej úrovni. hodnôt. Najvyššie je Âlovek, potom umelec, U študenta je najdôležitejšie, s akými ambícia- Bratislava má výhody vÉaka svojej polohe me- hudobník, a napokon klavirista. Poda môjho mi na školu príde. Poda toho sa správa. V na- dzi ViedËou a Budapešzou. Izolovaná nebola v názoru je to jedineÂný spôsob výchovy, aktu- šom systéme hudobného školstva mnohí štu- podstate nikdy. Pôsobili tu pedagógovia, ktorí álny aj v súÂasnosti. V živote sa však stretáva- denti prichádzajú na vysokú školu pomerne ne- priniesli vplyvy Âeskej, nemeckej, viedenskej me s opaÂnou hierarchiou. Ak chce klavirista skoro na to, aby ich pedagóg mohol výraznejšie i maÉarskej školy. V Bratislave úÂinkovalo urobiz kariéru, poradie je obrátené. Odmlada osobnostne i profesionálne ovplyvniz. Najmä vea vynikajúcich svetových umelcov, nielen hodiny a hodiny cviÂí, aby Âo najskôr upútal špiÂkoví absolventi konzervatórií majú pocit, na Bratislavských hudobných slávnostiach, manažérov, prípadne vyhral nejakú medziná- že skôr než vedomosti, potrebujú kontakty. Prí- ale i v abonentných cykloch Slovenskej ě lhar- rodnú súzaž. Potom je potrebné, aby hral Âo padne pripísaz si do životopisu nejaké „zvuÂné mónie. Netuším, ako to v tých Âasoch organi- najviac sólisticky i v rôznych komorných zosta- meno“. Poda toho si vyberajú aj vysokú školu zátori dokázali. Okrem toho žiz v Bratislave vách, potrebuje byz spoahlivým a pohotovým a pedagóga, u ktorého síce nebudú maz vea v tých Âasoch znamenalo i možnosz sledovaz hudobníkom. To, Âi sa vyzná v ostatných dru- hodín, ale jeho meno „okrášli“ ich umelecký mimoriadne kvalitné umelecké relácie, ktoré hoch umenia, už zaujíma málokoho a to, aký životopis. Iný typ študentov je zasa zameraný vysielala viedenská televízia. je Âlovek, už vonkoncom nie je rozhodujúce. na získanie diplomu. Ich vzzah k štúdiu i k ume- Študovala som v triede profesora Rudolfa niu je pragmatický – urobiz iba toko, koko je MacudziÊského. Vyžadoval precíznosz a pro- najnutnejšie pre ukonÂenie školy. A potom je fesionalitu. ZároveË bol vekým realistom so ešte jeden, ten najvzácnejší typ študentov, kto- zmyslom pre humor, v Âom ma urÂite ovplyv- rí svoj život spojili s hudbou. Prídu s ideálnou nil. Sám bol, dá sa povedaz, multikultúrne predstavou o rozšírení si umeleckého obzoru. orientovaný. Napoly Poliak, napoly Nemec, Chcú sa nieÂo nauÂiz, využiz všetky možnosti, absolvent Âeskej Kurzovej školy, ktorý sa roz- poskytované súÂasnou vysokou školou. Aktív- hodol žiz v Bratislave. Svojich žiakov neobme- ne sa zúÂastËujú na rôznych medzinárodných dzoval, podporoval ich ambície navštevovaz výmenných programoch, súzažiach, worksho- zahraniÂné klavírne semináre a rôzne štipen- poch. Tí na sebe pracujú a vytvárajú pozitívnu, dijné pobyty. inšpirujúcu atmosféru. Vemi ma teší, že stále máme aj takúto skupinu študentov – budúcich Ako ste sa dostali k štúdiu v Moskve? umelcov a uÂiteov, ktorí budú pôsobiz na Éalšie Práve prostredníctvom medzinárodného se- generácie a pestovaz kultúrne prostredie. minára vo Weimare. V prvom roku som pra- covala s profesorkou Tatianou Nikolajevovou, Najdôležitejší je žlovek, potom umelec, ktorá sa zameriavala najmä na diela Bacha hudobník a napokon klavirista a Beethovena, o rok neskôr som sa cez ná- roÂnú prehrávku dostala do kurzu profesorky Genéza vášho štúdia je nezvyžajná. Bola to ná- Viery Gornostajevovej a pracovala s Ëou na M. Kušnírová, L. Kupkoviž a I. źernecká hoda alebo vedomý postup? Beethovenovej Sonáte c mol op. 111 a iných [foto: archív I. źerneckej] Zo základnej umeleckej školy na Konzerva- skladbách. Hlboko na mËa zapôsobila. Práve Dokonca umelec vysokých morálnych kvalít je v súÂasnosti pre médiá málo atraktívny. Bola pre vás Moskva veōkou zmenou v porovna- ní s tým, žo ste absolvovali v Bratislave? Prvý kontakt s ruskou školou som zažila už vo Weimare. Základné princípy som pozna- la a vedela som, do Âoho idem. Pod vedením MacudziÊského som získala výborný profe- sionálny základ, štýlový Âi interpretaÂný po- riadok v hudbe, skrátka, klasickú prípravu. Potrebovala som umelecky dozriez, rozšíriz paletu hudobného výrazu, získaz nové inšpi- rácie. Moskva pre mËa nepredstavovala zme- nu, skôr akúsi nadstavbu. Kým pred Moskvou som sa sústreÉovala na klasicistický repertoár, neskôr som sa zamerala na romantizmus, naj- mä Chopina, Schumanna... V klavírnej triede I. źernecká a A. ŷurkovský pri príležitosti 90. výrožia ZUŠ M. Ruppeldta [foto: archív I. źerneckej] Gornostajevovej a jej vtedajšej asistentky Ele- ny Richterovej vzniklo mimoriadne tvorivé prostredie. Na vyuÂovacích hodinách sedeli tórium som prešla plynule. Po absolutóriu u nej som našla pokraÂovanie tradície, záhad- a navzájom sa poÂúvali všetci spolužiaci. Me- Konzervatória sa už vynoril celý rad otázok. ným spôsobom spojenej s tým, Âo mi posky- dzi nimi i Dina Joffe, Eteri Andžaparidze, Pavel ŠpiÂkoví absolventi totiž aj v minulosti hadali tovalo rodinné zázemie. Ako pokraÂovateka Jegorov Âi Ivo PogoreliÀ. Dnes patria ku sveto- cestu, ako odísz študovaz niekam do zahrani- „nejgauzovskej“ línie bazírovala na všeobec- vej klavírnej špiÂke. Sú to krásne spomienky na Âia alebo „aspoË do Prahy“. Pretože môj otec nom rozhade v oblasti umenia, význame hu- mimoriadne plodné obdobie štúdií. 28 7-8 2010 rozhovor_cernecka.indd 4 9. 9. 2010 9:05:45 rozhovor_cernecka.indd 5 9. 9. 2010 9:05:58 ROZHOVOR Súžasné vysoké umelecké školstvo doplá- o granty, kto zabezpeÂí nekoneÂnú adminis- nou ponukou, vysoko prevyšujúcou dopyt, pri- ca na generažnú nevyváženosħ tratívu? Pedagógovia sedia za poÂítaÂmi na- Âom otázka hodnôt je druhoradá alebo vôbec miesto toho, aby sa venovali odbornej stránke. nezaujímavá. Máme nedostatok profesionál- Absolventi vysokých škôl riešia problémy Prehnaná administratíva a neustále sa menia- nych koncertných agentúr, ktoré by dokázali s uplatnením na trhu práce. Ako to vyzeralo vo ca legislatíva sa premietajú i do práce akredi- zaruÂiz kvalitu, a zároveË zabezpeÂiz koncerty vašom prípade po návrate z Moskvy? taÂnej komisie. Najmä v tých oblastiach, ktoré organizaÂne i ě nanÂne. Mnoho interpretov Nastúpila som uÂiz na bratislavské Konzerva- vychádzajú z Âíselne spracovaných údajov. zobralo svoje úÂinkovanie „do vlastných rúk“ tórium. Vtedajší riadite mal záujem pritiah- Vzniká priestor pre výrobu skvelého materi- – majú vlastné agentúry, organizujú koncerty nuz mladých pedagógov a zvyšovaz úroveË álu, kde bude všetko optimálne sediez – po- a festivaly, vypisujú žiadosti o granty a pod. Ta- vÉaka absolventom zahraniÂných škôl. Na Âet pedagógov, poÂet študentov, poÂet akcií, kýto stav nepovažujem za optimálny. Mali by sa vysokej škole nebol zaužívaný systém asisten- množstvo ě nancií pridelených na projekty, venovaz predovšetkým umeniu. Skôr Âi neskôr tov, hoci MacudziÊski o takúto formu prejavil poÂet doktorandov na školitea a pod. Avšak sa tieto aktivity na ich interpretaÂnom umení záujem. Angažovali sa umelci s dlhoroÂnou tieto údaje neodzrkadujú kvalitu vzdelávania. prejavia. praxou, ktorí mali „meno“. S odstupom Âasu Dostávame sa do virtuálneho sveta, v ktorom Druhým a zásadným problémom sú peniaze. vysoko hodnotím svoju skúsenosz so žiakmi je možné vytvoriz ideálnu vysokú školu na pa- Súkromné investície v podobe sponzoringu Konzervatória. Po nástupe na vysokú školu pieri. na seba nechajú ešte asi dlho Âakaz. V našom I. źernecká s absolventmi, rok 2009 [foto: archív I. źerneckej] mi vemi pomohla. Napriek tomu považujem V súžasnosti sa veōa diskutuje o požiadavke prostredí nemáme v tomto ohade žiadne tra- za mimoriadne prospešné, ak má mladý, za- prepojenia vzdelávacej inštitúcie s praxou. Ako sa dície, na rozdiel napr. od susednej Viedne, kde Âínajúci pedagóg možnosz nadobúdaz prvé s Ņou vyrovnáva vysoké umelecké školstvo? niektoré rodiny a ě rmy dlhodobo prispievajú skúsenosti pod supervíziou profesora ako jeho Poda mojich predstáv by umelecká vysoká na umelecké podujatia. Zatia sú rôzne štátom asistent. SúÂasné vysoké umelecké školstvo škola mala maz kvalitný stabilný tím pedagó- a verejnými inštitúciami dotované projekty v niektorých študijných programoch dopláca gov, ktorí zabezpeÂujú odbornú aj generaÂnú jedinou zárukou existencie hudobného života na generaÂnú nevyváženosz, Âo sa okrem iné- kontinuitu. Popritom môže v niektorých špe- na Slovensku. Štát investuje do kultúry znaÂ- ho prejavuje aj v problémoch s garantmi. Pro- ciě ckých programoch prizývaz na jednorazo- né ě nancie, problémom však zostáva, kam fesor, ktorý nevychoval nasledovníkov, nebol vé ÂiastoÂné pôsobenie výnimoÂné osobnosti sú nasmerované a ako sú prerozdeované a kvalitným pedagógom. z praxe. Mnohí z nich – najmä významní umel- využité. Je absurdné, ak sa o svoj podiel z jed- ci – nemajú vzzah k systematickej pedagogic- ného balíka ě nancií uchádzajú usporiadatelia Vaše meno guruje aj medzi žlenmi pracov- kej práci, no pre študijný proces sú nezvyÂaj- koncertu klasickej hudby, organizátori súzaže nej skupiny akreditažnej komisie pre umelecké ným prínosom a inšpiráciou. Z ekonomických krásy alebo psích záprahov. Priamo do oblasti programy. Boli ste aj pri prvých krokoch aplikácie dôvodov sa však takéto riešenie uplatËuje „vážnej hudby“ v porovnaní s inými krajinami uznesení, ktoré zachytáva Bolonská deklarácia. vemi sporadicky. Vo vzzahu k študentom zasa plynú minimálne prostriedky. Pozoruhodná je Ako vnímate tento reformný proces s odstupom pozorujeme isté problémy pri ich uvádzaní do situácia, kedy štátom podporované inštitúcie žasu? koncertného života. Nedostatok príležitostí namiesto prirodzenej spolupráce navzájom Bolonská deklarácia má veký význam v otázke spôsobuje, že mladý klavirista sa dostáva do uzatvárajú rôzne dohody, správajú sa k sebe, ekvivalencie vysokého školstva. Pre umelecké medzinárodnej konfrontácie bez pódiových zrejme pod tlakom, ako súkromné ě rmy. Kva- školy znamenala prínos, ale aj urÂité obmedze- skúseností a nedokáže psychicky konkurovaz litné umenie sa nemôže riadiz zákonmi trhu. nia, prijímané s nevôou. Proces sám osebe by ovea sebavedomejším a skúsenejším kolegom Po tisícroÂia prežilo vÉaka podpore niektorých bol prospešný, no jeho aplikácia sa Âasto spá- z iných krajín. osvietených panovníkov, bohatých mecenášov, ja s diktátom a s prehnanou administratívou, Âi už to bola cirkev, šachta, meštianstvo a pod. ktorá vysoké školy odpútava od podstaty ich Súkromné investície na seba nechajú ešte V mnohých krajinách to funguje dodnes. Âinnosti, od vzdelávania. Umelecké školstvo dlho žakaħ a byrokratické myslenie sa vzájomne vyluÂujú. Ako aktívna koncertná umelkyŅa prichádzate do Fakulta má napríklad záujem usporiadaz cyk- Okrem pedagogickej žinnosti aktívne úžinkuje- kontaktu aj s hudobnou kritikou, resp. hudobnou lus koncertov a workshopov s medzinárodnou te aj koncertne. S žím podōa vás zápasí koncertný publicistikou... úÂaszou. Skvelá myšlienka, no kde zohnaz ě - život na Slovensku? Kritika, a do istej miery aj publicistika, sú Âasto nancie? Kto bude vypisovaz projekty, žiadosti Ak sa vyjadrím jednoducho, tak s neprehad- vnímané problematicky. Sme prostredie vemi 29 rozhovor_cernecka.indd 5 9. 9. 2010 9:05:58 ROZHOVOR malé, každý každého pozná, urÂité názorové Len málo výkonných umelcov venuje žas Ste pravidelnou žlenkou porôt medzinárod- skupiny sú prehadné. Umenie nie je jedno- a priestor odbornej re exii hudobnej in- ných súħaží u nás aj v zahraniží. Ako je na tom znaÂne hodnotitené, je prejavom osobnosti terpretácie naša mládež? a subjektom je zároveË i percipient. Ak vyjde na Myslím, že sme v priemere na štandardnej koncert jediný ohlas, ktorý má slúžiz ako „dô- V posledných rokoch sa pravidelne podieōate na úrovni. Vo vekovej kategórii 11 – 12 roÂných kaz hodnoty výkonu“, môže to byz zavádzajúce. príprave a realizácii stretnutí s užiteōmi základných dosahujeme aj výrazné výsledky. Následne Ak by ich vyšlo viac, Âitate má možnosz vytvoriz umeleckých škôl... však mladé talenty akoby zaÂínali stagnovaz. si optimálny obraz. V nedávnej minulosti sme K tejto aktivite ma pred niekokými rokmi V okolitých krajinách preberá starostlivosz napríklad v bratislavskej tlaÂi na jeden výkon primäla docentka Eva Fischerová, ktorá dve o talenty vysoká škola alebo konzervatórium. bežne zaznamenali aj niekoko recenzií rôznych desiatky rokov pripravovala letné semináre U nás je toto riešenie stále vemi netradiÂné autorov. Momentálne máme iba jeden odborný pre uÂiteov ZUŠ. Najprv ma prizývala k úÂin- a sporadické. Napr. v Posku i v MaÉarsku je hudobný Âasopis, ktorý mapuje hudobný život kovaniu a neskôr k aktívnej spolupráci. Najmä úplne bežné priradenie mimoriadne nada- na Slovensku a ostatná tla o hudobnú publi- v posledných rokoch sa táto akcia nevídane ných detí pod záštitu vysokých umeleckých Umenie sa neriadi zákonmi trhu. cistiku a kritiku záujem nemá. Pokia bude na rozšírila a okruh záujemcov z radov uÂiteov škôl. Existuje krásna spolupráca na všetkých Slovensku dvesto interpretov a desaz recitálov neustále stúpa. A to napriek vemi skromným troch stupËoch vzdelávania. Deti majú svoj- za rok, aj poÂet klaviristov bude pre nedosta- ě nanÂným podmienkam. Akciu organizuje tím ho pedagóga na základnej škole, a pritom sa tok príležitostí klesaz. Nemôžeme oÂakávaz, že nadšencov bez nároku na akýkovek honorár. s nimi pravidelne zaoberá aj pedagóg vyššie- s kritikou a publicistikou to bude inak. Popri Bratislave chodievam prednášaz do Brna ho stupËa. Pravda, taký, ktorý má o prácu na Klavírne soboty a do Metodického centra pri s dezmi záujem. U nás sa tento model nedarí Nevyhnutnou podmienkou kvalitného interpre- JAMU. Sú to pravidelné cykly prednášok a kon- presadiz nielen z organizaÂného, ale aj z od- tažného výkonu je nástroj. Na akej úrovni je náš certných vystúpení pre uÂiteov klavírnej hry borného hadiska. Zabúda sa, že výnimoÂne nástrojový park? v ¢esku a sú mimoriadne dobre navštevované nadané deti formuje nielen ich uÂite, ale aj Nástrojové vybavenie koncertných sál v štátom a obúbené. ZároveË som Âlenkou porôt mno- prostredie, ktoré stimuluje a skvalitËuje kon- podporovaných inštitúciách ako Slovenská ě l- hých detských i mládežníckych súzaží nielen na kurencia. harmónia, Štátna ě lharmónia Košice Âi Štátny Slovensku, ale aj v zahraniÂí. V tomto roku sa komorný orchester v Žiline je ovea lepšie ako podarilo i u nás, na Katedre klávesových nástro- Do nášho profesionálneho diskurzu ste o. i. vybavenie škôl Âi komorných koncertných sál jov VŠMU, rozvinúz spoluprácu so základnými vniesli odbornú reflexiu problematiky tóno- v iných mestách na Slovensku. VŠMU je v po- umeleckými školami a konzervatóriami. V po- tvorby, teda problematiku, úzko súvisiacu s te- rovnaní s podobnými školami v zahraniÂí, napr. slednom období investujem vea zo svojho Âasu óriou hudobnej interpretácie. Kam sa odvtedy v ¢echách alebo v Posku, vo vekej nevýhode. do stimulácie tých, ktorí sa venujú hudobnému pohlo publikovanie prác v tejto oblasti? Kúpa kvalitného klavíra nie je u nás jednodu- vzdelávaniu na základnom stupni. Zámerne Máte zrejme na mysli oblasz výskumu v ume- chou záležitoszou. Situácia je zamotaná. Pre nehovorím o výchove, pretože u nás sú odborne ní, o ktorý máme veký záujem. Je to vemi ilustráciu – nedávno v TrenÂíne mienili kúpiz kvaliě kovaní uÂitelia. Málo rozvinutý koncertný citlivá téma. Len málo interpretov venuje Âas do galérie klavír znaÂky Steinway & Sons, a do- život nie je iba výsledkom nedostatku ě nanÂ- a priestor reĜ exii interpretácie. Problémom konca aj mesto bolo ochotné investovaz ě nanÂné ných prostriedkov, je zároveË prejavom nižšie- je totiž akási nechuz k verbalizácii hudob- prostriedky. Všetko stroskotalo na výberovom ho záujmu obecenstva o koncerty, a to napriek no-interpretaÂnej sféry. ¢asto sa aj medzi konaní, resp. na legislatíve. Významné svetové ich ekonomickej dostupnosti. Mládež je priam odborníkmi stretávame s rôznymi predsta- ě rmy nemajú záujem prihlasovaz sa do zložitého atakovaná médiami, ktoré uprednostËujú ah- vami o obsahu takéhoto výskumu. ¢i už je systému výberového konania za úÂelom predaja šie vnímatené žánre a hudobná výchova na to otázka tónotvorby, frázovania, artikulá- jedného nástroja. Ten sa teda môže uskutoÂniz všeobecných základných školách je Âasto for- cie alebo problematika autorského zápisu Âi iba s pomocou sprostredkovateskej ě rmy, Âím málnou záležitoszou s minimálnym priestorom osobnostného vkladu interpreta, metodic- sa neuveritene predražuje. ©alším problémom v uÂebných plánoch. Zostávajú teda základné kých problémov a pod. Práce, ktoré u nás je vyplatenie zálohy, ktorú v tak vekej výške štát- umelecké školy. Od nich závisí Éalší osud roz- vychádzajú, sú znaÂne závislé od zahraniÂnej na inštitúcia nemôže realizovaz. ¢iže aj tam, kde voja hudobného umenia na Slovensku. Ak im literatúry. Chýba samostatný výskum. I keÉ by bola ochota, sú zažkosti. V tejto súvislosti sa nebudeme venovaz dostatok pozornosti, o nie- urÂitý posun pozorujeme, zatia sme v tejto však žiada pripomenúz aj nedostatok kvalitných koko rokov už nebude koho uÂiz a nebude ani oblasti v zaÂiatkoch. odborníkov v oblasti ladenia a údržby nástrojov. komu hraz. Ida źERNECKÁ (1949) sa narodila a žije v Bra- pódiách Európy i zámoria. Ako komorná hrážka pra- múzických umení. Z jej triedy vyšlo množstvo tislave. Po VŠMU (prof. Rudolf Macudziņski) videlne úžinkovala s mezzosopranistkou Martou Be- osobností slovenského klavírneho interpretaž- pokražovala postgraduálnym štúdiom na Kon- Ņažkovou a od r. 1998 sa s Františkom Perglerom ve- ného umenia. Na VŠMU tiež zastávala celý rad zervatóriu Pjotra Iljiža źajkovského v Moskve nuje štvorružnej klavírnej hre. Za koncertnú žinnosħ akademických funkcií: bola vedúcou Katedry (prof. Vera Gornostajevová). Už od mladosti sa získala Cenu Frica Kafendu a Cenu Jána Cikkera. Rea- klávesových nástrojov, prodekankou, prorektor- jej umelecké výkony vyznažovali veōkou tónovou lizovala nahrávky pre hudobné vydavateōstvo OPUS, kou, predsednížkou fakultného aj celoškolského kultúrou a hŎbkou výrazu. Ako 12-rožná získala 1. zahranižné spoložnosti MUSICA, NAXOS a tiež pre Akademického senátu. cenu na celoštátnej súħaži v Prahe, neskôr sa stala Dánsky rozhlas v Kodani a Nemecký rozhlas v Berlí- Z oblasti kultúrno-spoloženských aktivít možno laureátkou Smetanovej klavírnej súħaže v Hradci ne. Jej nahrávky sú známe v mnohých krajinách sveta. spomenúħ najmä žlenstvo v Rade Hudobného Králové. Diplom získala aj na Medzinárodnej Vedie interpretažné semináre doma i v zahraniží, je fondu, v predsedníctve Spolku koncertných súħaži Johanna Sebastiana Bacha v Lipsku a na pravidelne pozývaná do porôt medzinárodných a ná- umelcov, vo festivalovom výbore BHS, ži v Medzinárodnej klavírnej súħaži Ferruccia Busoni- rodných klavírnych súħaží. Popri koncertnej žinnosti pracovnej skupine Akreditažnej komisie pre ho v Bolzane. Sólisticky vystúpila na koncertných pôsobí ako univerzitná profesorka na Vysokej škole odbor Hudobné umenie. 30 7-8 2010 rozhovor_cernecka.indd 6 9. 9. 2010 9:06:17 ROZHOVOR M<:GMNQB9 (9LJÆCJ=FGEGN9FēEL=FGJAKLGEKªž9KFGKLAHJ9NA<=DF=@GKħMB=F9KN=LGNē;@GH=JFē;@K;ÂF9;@HJALGENİ9C RGKLÔN9KLÔħFG@9EAH=NF=F9R=EA.J9LAKD9N=K9K Pripravila Eva PLANKOVÁ, fotografie Alexander Oles CHERESKO .9İ= HJN CGFL9CLQ K @M<:GM K9 R9ž9DA MĎ {H EH] KXGE\ D VSLHYDQLD QHPÍ{HP H[LV PHQDOD PQRKR SULQLHVOD PL PR{QRVz ]R NªLDGE<=LKLN=(J= 31 ROZHOVOR źo pre vás znamenal prvý angažmán v Lu- ako napr. Simon Boccanegra, I masnadieri. níkmi – oni tvoria poda vlastného uváže- zerne? V skutoÂnosti sa však teším z aktuálneho nia, na základe vlastnej kreativity. Spevák Boli to dôležité a vemi užitoÂné dva roky. repertoáru a rád zostanem pri lyrickejších nie je priamym autorom diela, ale takpove- Potreboval som prácu a aj prostredie mi postavách, ktoré sú mi vlastné. diac iba jeho „re-kreatívnym“ sprostred- bolo priaznivo naklonené. Išlo o menšie kovateom a má to tým zložitejšie, že to, Âo divadlo, no získal som v Ëom skvelú mož- Viacero postáv ste naštudovali ešte v Mi- interpretuje, bolo skomponované pred dáv- nosz zdokonaovaz sa v praxi, rozširovaz si láne po vedením muzikológa a pedagóga Ro- nymi rokmi, v inom období, za iných okol- repertoár, skrátka, rozvíjaz sa. dolfa Cellettiho. Považujete konzultácie pri ností. ¢asto sa sám seba pýtam, ako by som prípravách stále za dôležité? to ktoré dielo mal Âi nemal predniesz. Zažiatkom deväħdesiatych rokov nastal vo Áno, ale najmä ak ide o Âloveka rozha- vašej kariére prelom... deného a dobre zorientovaného v proble- Máte uržité ožakávania od javiskových part- V septembri 1992 som debutoval vo vieden- matike. Treba poznaz aj názor ostatných nerov? skej Štátnej opere v Rossiniho Barbierovi a urÂite nie je zlé, ak si speváka vypoÂuje, Aj na javisku je dôležitá urÂitá „chémia“, zo Sevilly. O rok neskôr prišla ponuka z La prípadne usmerní aj niekto Éalší. Prvoradé aby spoluúÂinkujúci speváci rozumeli vzá- Scaly, kde som stvárnil Fentona vo Verdiho však je, aby každý spevák poÂúval a vní- jomným prejavom, gestám, aby si takpove- Falstaffovi pod taktovkou Riccarda Mutiho. mal pri spievaní sám seba, sledoval, Âo sa diac dokázali „prihrávaz“. Spevák nie je priamym autorom diela, ale takpovediac iba jeho „re-kreatívnym“ sprostredkovateōom a má to tým zložitejšie, že to, žo interpretuje, bolo skomponované pred dávnymi rokmi, v inom období, za iných okolností. Nuž a medzitým sa celkom náhodou vyskyt- s ním deje, ako sa cíti. Akýkovek náznak Ktoré umelecké spolupráce vám najviac la príležitosz v Metropolitnej opere. Lucia- únavy hlasiviek signalizuje, že nieÂo nie je utkveli v pamäti? no Pavarotti náhle odriekol predstavenia v poriadku, Âiže treba skúšaz Éalej a zmeniz Vemi dobrý vzzah som mal s dnes už neži- Lucie di Lammermoor. Hadali náhradného techniku. júcim maestrom Marcellom Viottim, ktorý tenoristu a zavolali ma na záskok, ktorý bol mimoriadne dôležitou osobou v mojom dopadol dobre – išlo o môj debut v USA. Ako si udržiavate spevácku kondíciu pri živote. Vea som s ním som spolupracoval Samozrejme, možno hovoriz aj o šzastí, nie veōkom množstve predstavení a vystúpení? v rámci môjho prvého angažmánu, neskôr však úplne. Bol som skutoÂne pripravený a Spevákov možno istým spôsobom prirov- sme tiež spolu realizovali viacero nahrávok. odhodlaný zaspievaz Âo najlepšie, najmä ak naz k športovcom. Sú akýmisi hlasovými Rád na neho spomínam. som sa sem chcel vrátiz. Nuž a odvtedy som atlétmi a sval, s ktorým pracujú, sú hlasiv- v Met spieval ešte veakrát. ky. Primerane tomu sa teda musia o seba A spolupráce s režisérmi? staraz. Hlavné je dodržiavaz správnu živo- Vo všeobecnosti mám rád režisérov, ktorí Doménou vášho repertoáru je prednostne tosprávu, dostatoÂný oddych, a samozrej- sú kreatívni, no zároveË zachovávajú reš- bel canto. Máte nejakú vysnívanú postavu? me, voliz vhodný repertoár. pekt voÂi dielu. Tzv. režisérske divadlo mi Vemi obdivujem vážny, dramatický reper- nevyhovuje vždy. V prvom rade musí ísz o toár, je však málo pravdepodobné, že by som Na žo sa sústreŵujete pri štúdiu a interpre- kvalitný režijný koncept. ho niekedy mohol spievaz, nakoko moje tácii konkrétnych rolí? hlasové dispozície naË nie sú uspôsobené. PoËatie každej jednej postavy je vždy istým Vnímate medzi jednotlivými krajinami roz- Rád by som naštudoval napríklad Verdiho spôsobom nároÂné, pretože úlohou spevá- diely, jednak v publiku, ale aj v práci? Otella, Âi postavu Hermanna z ¢ajkovského ka je predviesz divákovi a preniesz do rea- Samozrejme, rozdiely sa nájdu všade, nie- Pikovej dámy. Sú to však skôr sny. Reálne lity nieÂo, Âo už dávno vytvoril niekto iný. kedy je obecenstvo otvorené viac, inokedy môžu pribudnúz ešte Éalšie Verdiho opery, Porovnajte si to so spisovatemi Âi výtvar- menej, divadlo navštevujú odborne pripra- 32 7-8 2010 Rozhovor_matej.indd 4 9. 9. 2010 9:00:04 ROZHOVOR YHQÇ DOH L ODLFNÇ GLY»FL $YwDN EH] RKDGX QDWRNGHVDQDFK»G]DWHKXGEDMHVW»OHW» 2ÔN=J.AN9%MKA;9H9LJAD*9E´FGNA LVW» D SULQ»wD URYQDNà HPÌFLH MH DNÖPVL Vargasovi XQLYHU]»OQ\PMD]\NRP1X{DSRSUDFRYQHM VWU»QNHPÍ{HPLEDSRYHGDz{HND{G»QRY» &9KDGN=FKCÂHGE=JQE9KÆNF9E= 33 HUDOBNÉ DIVADLO História repertoáru Mestského divadla v Prešporku ejiny Mestského divadla (dnešnej chodu Sándora Bertha (v poslednej chvíli prišlo i naÉalej až do príchodu Âeských umelcov v roku historickej budovy SND) od jeho po- z neznámych príÂin k zmene programu a hral sa 1919 a zaÂatia ich pravidelných divadelných Dstavenia v roku 1886 až do založenia Rákoczyho pochod), Éalej prológu Móra Jókaia predstavení od roku 1920. Niektorí (väšinou Slovenského národného divadla v roku 1920 Lidérczfények (BludiÂky), predneseného za prí- maÉarskí) riaditelia ostali v Prešporku len pár úzko súvisia s históriou mesta a osudmi pre- tomnosti autora, a opery Bánk bán od Ferenca rokov, iným bolo divadlo zverené v rámci dlh- šporských mešzanov. Divadlo tvorilo súÂasz ich Erkela, ktorej prvé dejstvo dirigoval samotný šieho obdobia. Z dôvodu striedania sa riaditeov života a jeho návšteva bola pre nich každoden- skladate a zaznela v podaní Âlenov Kráovskej preto nedošlo ku kontinuálnemu budovaniu nou samozrejmoszou. Je všeobecne známe, že opery a Národného divadla z Budapešti. Krátko umeleckého proě lu divadla, ako tomu bolo po na spoloÂenský a kultúrny život Prešporka mala na to, presne 30. septembra, 1886 bola zaháje- roku 1920. Vždy išlo o Âo najlepšie zabezpeÂenie výrazný vplyv cisárska metropola ViedeË. Nešlo ná denná prevádzka. Budova bola majetkom konkrétnej sezóny. iba o geograě ckú blízkosz, ale predovšetkým o mesta, ktoré ju prenajímalo divadelným riadi- ¢o sa týka zostavenia hracieho plánu, riadite spoloÂné zvyklosti obyvateov obidvoch miest. teom a ich spoloÂnostiam. Prvým nájomcom musel vziaz do úvahy požiadavky mesta obsiah- Vplyv Viedne sa odrazil aj v umeleckom proě le sa stal nemecký riadite Max Kmentt. Vzhadom nuté v nájomnej zmluve, avšak pri výbere kon- divadla, ktorý formovali nemeckí a rakúski di- na poÂet obyvateov, ktorých bolo v Âase posta- krétnych diel bol závislý od vkusu platiaceho vadelní riaditelia poda vzoru viedenských pred- venia divadla poda štatistických údajov zhruba publika. Repertoár uvádzaný v prešporskom mestských divadiel. Preto sa o období do roku 50 000, ako aj po predchádzajúcich skúsenos- Mestskom divadle bol tradiÂným repertoárom 1920 dá zažko hovoriz ako o priamej prehistórii tiach s fungovaním starého divadla, trvala se- divadiel v provincii v období na konci 19. a za- slovenského divadelného umenia. KeÉže však zóna šesz, príp. sedem mesiacov (spravidla od Âiatku 20. storoÂia. Svojím širokým záberom tvorilo a tvorí súÂasz dejín Bratislavy, ako aj de- konca septembra do konca apríla, ako záver se- mal osloviz Âo najväšiu Âasz obyvatestva, pre- jín divadelnej budovy, možno ho oprávnene po- zóny Âasto platila Kvetná nedea, t. j. posledná tože vzhadom na spôsob prevádzky musel za- važovaz za súÂasz dejín SND. nedea pred Vekou nocou). Na letné mesiace si bezpeÂiz príjem pre riaditea a jeho divadelnú Bohatý kultúrny život existoval v Prešporku už nájomca musel nájsz buÉ divadlo v niektorom spoloÂnosz. pred postavením prešporského Mestského di- z kúpených miest, alebo si mohol prenajaz let- V Âase postavenia Mestského divadla sa vo vadla v roku 1886. Divadelné predstavenia sa nú Arénu v Prešporku. Viedni skonÂilo obdobie viedenských frašiek, Âasto konali v provizórnych priestoroch – na V prenájme prešporského Mestského divadla avšak v „provinÂnejšom“ prešporskom divadle trhovisku Âi v hostincoch. Situácia sa zmenila sa vyskytovalo jedno špeciě kum, a tým bolo patrili diela autorov Johanna Nestroya (Der postavením prvého kamenného divadla v roku rozdelenie polroÂnej sezóny medzi nemeckého böse Geist Lumpacivagabundus, Einen Jux will 1776, na Âom mal zásluhu gróf Juraj Csáky. a maÉarského riaditea. KeÉže v Âase postave- er sich machen, Das Mädel aus der Vorstadt, Divadlo sa nachádzalo na mieste terajšej histo- nia novej budovy tvorili po nemecky hovoriaci Der Talisman) a Friedricha Raimunda (Der rickej budovy SND. Koncom 19. storoÂia sa táto Prešporáci väšinu publika, rozhodlo mesto Verwunschene Schloss, Der Bauer als Millionär, budova pre veký záujem publika stala nedosta- o pridelení výhodnejších zimných mesiacov Der Verschwender) až do konca 19. storoÂia Âujúcou a jej stav nezodpovedal bezpeÂnostným nemeckému riaditeovi. Zvyšok sezóny patril k najhrávanejším. Popri nich boli tak pred ako aj predpisom. Preto sa mesto v roku 1884 uznies- maÉarskému riaditeovi a jeho spoloÂnosti. po roku 1900 najhranejšími autormi frašiek a ve- lo, že dá postaviz novú budovu. Zadelenie platilo do roku 1899, kedy mesto selohier Gustav Kadelburg, Franz v. Schönthan, Oskar Blumenthal a Franz v. Koppel-Ellfeldt (väšina tvorby týchto troch autorov vznikla vo vzájomnej spolupráci. K najhranejším dielam patrili: Im weissen Rössl, Als ich wieder kam, Auf der Sonnenseite, Die strengen Herren, Zwei Wappen - O. Blumenthal – G. Kadelburg, Gol- dene Eva, Comtesse Guckerl, Renaissance - F. v. Schönthan – F. v. Koppel-Ellfeldt). Okrem nemeckých a rakúskych autorov boli vemi ob- úbení francúzski dramatici Victorien Sardou (Madame Sans Gêne, Cyprienne, Georgette, Fedora, Vlasz), Alexander Bisson (Le Contrôleur des wagons-lits, Monsieur le directeur, La famille Pont-Biquet) a Edouard Pailleron (Les Cabo- tons, La souris). Mimoriadne obúbeným hudobno-dramatic- Mestské divadlo v Prešporku krátko po jeho vybudovaní kým druhom bola opereta, zvlášz viedenská. v roku 1886 [foto: Archív Divadelného ústavu v Bratislave] Jej obúbenosz vyvrcholila vo Viedni v druhej polovici 19. storoÂia a to isté sa dá pozorovaz (s niekokoroÂným oneskorením) aj v Prešpor- Za hlavných architektov Mestského divadla boli prenajalo divadlo jednému riaditeovi s dvoma ku. K najobúbenejším autorom patrili Johann vymenovaní Ferdinand Fellner a Hermann Hel- súbormi – nemeckým a maÉarským. K pôvod- Strauss (Netopier, Cigánsky barón, Noc v Benát- mer. Nápis na prieÂelí budovy Városi szinház nému modelu dvoch riaditeov sa Prešporok kach, Karneval v Ríme, Simplicius), Karl Millöc- (Mestské divadlo) deklaroval skutoÂnosz, že vrátil už v roku 1902, aj keÉ za zmenených pod- ker (Žobravý študent, Viceadmirál, Úbohý Jona- divadlo postavilo mesto a malo slúžiz jeho oby- mienok. MaÉarský riadite dostal výhodnejšiu tán, Gasparone) a Franz von Suppé (Boccaccio, vateom. Slávnostné otvorenie divadla sa ko- Âasz sezóny a taktiež sa zvýšil poÂet mesiacov Donna Juanita, Veselí chlapci, Krásna Galatea, nalo 22. septembra 1886, program pozostával jeho prenájmu. Napriek vynúteným zmenám sa Fatinica, Model). Viedenských autorov dop¿Ëali výluÂne z maÉarských diel – slávnostného po- nemeckí a maÉarskí riaditelia v divadle striedali operety Jacquesa Offenbacha (Hoffmannove po- 34 7-8 2010 hudobne divadlo_historia.indd 2 9. 9. 2010 8:56:28 hudobne divadlo_historia.indd 3 9. 9. 2010 8:56:41 HUDOBNÉ DIVADLO viedky, Krásna Helena, Orfeus v podsvetí). Tieto Dóczy (A csók, Az utolsó szerelem, Széchy Má- operety mali do roku 1900 v dennom repertoári ria), Ferenc Csepreghy (A piros bugyelláris, Divadelná ceduōa zo slávnost- jednoznaÂne prevahu a aj na zaÂiatku 20. storo- Sárga csikó), Ede Tóth (A falu rossza), Sándor ného otváracieho predstavenia [foto: Archív Hudobného a divadelného Âia patrili k Âasto hrávaným dielam. V novom Lukácsy (Kózsa Jutka, A vereshajú), Ede Szig- oddelenia Štátnej Széchenyiho knižnice storoÂí ich doplnila tvorba „strieborného veku“ ligeti (A czigány), Viktor Rákosi (A dezentor), v Budapešti] viedenskej operety: Franza Lehára (Drotár, Ve- László Rátkay (FelhÍ Klári). Malá návštevnosz selá vdova, Viedenské ženy, Gróf z Luxemburgu, maÉarských predstavení mala za následok ě - Cigánska láska, Svadba zo žartu, Princezná, nanÂné zažkosti maÉarských riaditeov (a to aj Eva), Emmericha Kálmána (Jesenné manévre, napriek bohatej podpore zo strany mesta), Âo Cigánsky primáš, ¢ardášová princezná, Fa- viedlo k Âastej výmene v porovnaní s nemec- schingsfee) a Edmunda Eyslera (Bruder Stra- kými riaditemi. PoÂas rokov 1886–1920 pô- ubinger, Künstlerblut, Der lachende Ehemann, sobilo v Mestskom divadle sedem maÉarských Der Frauenfresser, Die Schützenliesl). riaditeov: Károly Mosonyi, Ignácz Krecsányi, Pre prešporské publikum znamenali frašky, ve- Iván Relle, Mihály Szendrey, Péter Andorfě , selohry a operety zdroj dennej zábavy. Spravidla Kálmán Balla a Károly Polgár. boli poÂas každej sezóny uvedené niekokokrát, Od zaÂiatku divadelnej prevádzky bola najžia- Âasto pred vypredaným hadiskom. Uvádzali ich danejším hudobno-dramatickým druhom ope- tak nemeckí ako aj maÉarskí riaditelia, každý ra. Kvôli pravidelným návštevám viedenskej vo svojom jazyku. PoÂas 1. svetovej vojny sa na Dvornej opery a hoszovaniu viedenských umel- doskách divadla objavili predstavenia typu va- cov v Mestskom divadle mali Prešporáci vyso- rieté a revue. Preferencie publika teda smerovali ké nároky na umeleckú úroveË ponúkaných k zábavnému žánru, o Âom boli dobre informo- naštudovaní. Medzi najÂastejšie hrané diela vaní nemeckí divadelní riaditelia Max Kmentt, patrili opery Maškarný bál, La traviata, Truba- Emanuel Raul a Paul Blasel, ktorí v rokoch dúr, Rigoletto (G. Verdi), Faust (Ch. Gounod), 1886–1920 pôsobili v prešporskom Mestskom Carmen (G. Bizet), Komedianti (R. Leoncaval- divadle a svoj repertoár prispôsobili preferenci- lo), Sedliacka Áesz (P. Mascagni). Ponúkali ich ám publika. ZároveË sa snažili o Âo najÂastejšie tak nemeckí, ako aj maÉarskí riaditelia. ©alej színház) tu hoszovali napr. Emília Pajor, JenÎ hoszovanie umelcov z Viedne a uvádzanie novi- publikum vysoko hodnotilo „romantické ope- Déry, Viktor Dalnoky, Róza Dömjén Festetics niek úspešných vo viedenských divadlách. ry“ Richarda Wagnera (Lohengrin, Blúdiaci a Éalší. Okrem sólistov vystupovali v Mestskom Repertoár maÉarských divadelných spoloÂ- HolanÈan, Tannhäuser), priÂom ich uvádzanie divadle viaceré viedenské ansámble ako napr. ností tvorili taktiež frašky, veselohry a operety záviselo od získania kvalitných sólových Âlenov Wiener Hauptstadt Ensemble, Wiener Novitä- rakúskych i nemeckých autorov v maÉarskom umeleckého súboru, príp. od možnosti angažo- ten Ensemble a Neue Wiener Bühne. preklade. Tie však publikum dôverne poznalo vaz hoszujúcich sólistov. Azda historicky najvýznamnejším (v sledo- Hudobno-dramatický repertoár dop¿Ëali Âino- vanom období) bolo vystúpenie operného herné predstavenia. Žiadanými autormi boli súboru Âeského Národného divadla z Brna „klasici“: William Shakespeare (Richard III., pod vedením Františka Lacinu. Súbor z Brna Divadelná ceduōa z maŵarského pred- Hamlet, Othello, Rómeo a Júlia, Kupec benát- zavítal dvakrát – v roku 1902 (30. 3.–14. 4.) stavenia operety Mikado od A. Sullivana [foto: Archív Divadelného ústavu v Bratislave] sky, Sen noci svätojánskej), Friedrich Schiller a v roku 1905 (2. 5.–18. 5.). Predstavenia mali (Panna Orleánska, Zbojníci, Mária Stuartová, veký ohlas u tunajšieho publika, a to aj napriek Úklady a láska), Alexander Dumas ml. (Dáma tomu (alebo práve vÉaka tomu), že boli v Âešti- s kaméliami, Kean). Koncom 19. storoÂia, ale ne. Poda dobových kritík išlo o kvalitné predsta- najmä v 20. storoÂí prenikajú do denného re- venia, Âo pravidelní návštevníci divadla vedeli pertoáru predovšetkým nemeckých riaditeov oceniz. Navyše, o operné predstavenia, ktorých autori novodobej drámy Hermann Sudermann už nebývalo vea, mali vždy záujem. Po skonÂení (Heimat, Es lebe das Leben, Das Glück im Win- druhého hoszovania v roku 1905 sa Âeská opera kel, Der gute Ruf), Gerhard Hauptmann (Fur- objavila na doskách Mestského divadla až po man Henschel, Potopený zvon, Bobrí kožuch, roku 1919, a to z dôvodu politických a spolo- TkáÁi), Henrik Ibsen (Opory spoloÁnosti, Hedda Âenských zmien, ku ktorým prišlo po skonÂení Gabler), Arthur Schnitzler (Milkovanie, Leben- 1. svetovej vojny. dige Stunden, Abschiedsouper). MaÉarskí ria- V roku 1920 sa konala historicky prvá sezóna ditelia uvádzali týchto súÂasných nemeckých novozaloženého Družstva SND v Mestskom di- autorov len výnimoÂne. Prešporské publikum vadle. Následne na to zaÂala nová vláda vyvíjaz neodmietlo možnosz spoznaz novú Âinohernú tlak na dovtedajších nájomcov divadla. Reakcia tvorbu, avšak spravidla uprednostnilo známe prešporského obyvatestva bola silno negatívna, a osvedÂené diela. prejavila sa bojkotovaním Âeských predstave- SúÂaszou divadelnej ponuky boli hoszovania ní a podporovaním predstavení vo vlastnom viedenských umelcov. K najÂastejším hoszom jazyku, ktoré organizovali umelecké agentúry. nemeckých riaditeov patrili Âlenovia vie- Paralelná prítomnosz nemeckého, maÉarského v podaní nemeckých divadelných spoloÂnos- denskej Hofoper a Hofburgtheater ako napr. a Âeského umeleckého súboru v meste po roku tí, a to na vyššej umeleckej úrovni. MaÉarské Minna Walter, Theodor Reichmann, Marie 1920 mala za následok výrazné pozdvihnutie predstavenia publikum navštevovalo v prípade Pospischil, Bernhard Baumeister, Rudolf Ty- úrovne divadelného umenia. Toto obdobie sa uvedenia zaujímavých diel – napr. opier alebo rolt, Éalej Adolf Sonnenthal, Alexander Girar- však rýchlo skonÂilo, pretože uchovanie kultúr- obúbených operiet, avšak nie denne. Okrem di, Hugo Thimmig a Éalší. MaÉarskí riaditelia nej a jazykovej rôznorodosti Prešporka/Bratisla- toho zaraÉovali maÉarskí riaditelia do svojho pozývali do Prešporka umelcov z Budapešti, vy nepatrilo k prioritám nového vedenia divadla repertoáru maÉarské udové hry, spevohry a ve- z Âlenov MaÉarskej kráovskej opery (Magyar a ani k prioritám štátnej politiky. selohry, autormi tých najhranejších boli Lajos királyi opera) a Národného divadla (Nemzeti Jana LASLAVÍKOVÁ 35 hudobne divadlo_historia.indd 3 9. 9. 2010 8:56:41 HUDOBNÉ DIVADLO Opera SND rozumie reži bel canta Vincenzo Bellini: Puritáni/ libreto: Carlo Pepoli/ réžia: Pavol Smolík/ hudobné naštudovanie: Heiko Mathias Förster/scéna: Marek Hollý/ kostýmy: ʼnudmila Várossová/ zbormajster: Pavol Procházka/ choreogra a: Elena Zahoráková/úžinkujú: Martina Masaryková/Andrea źajová/ʼnubica Vargicová (Elvira), Monika Fabianová/Denisa Šlepkovská (Enrichetta di Francia), Oto Klein/Dušan Šimo/Ivan Magri (Arturo Talbo), Ján Galla/Martin Mikuš (Gualtiero Valton), Jozef Kundlák/Ivan Ožvát (Bruno Roberton), Jozef Benci/Peter Mikuláš/ Ondrej Mráz, a. h. (Giorgio Valton), Ján ŷuržo/Vladimír Chmelo/Aleš Jenis (Riccardo Forth)/ Opera SND V blízkosti svojich generaÂných druhov Ros- práca režisérovi vyšla, práca s hercom nedopa- prejavila aj vo výraznom hereckom nasadení. siniho a Donizettiho akoby Vincenzo Bellini dla najlepšie a celá inscenácia pôsobí nedoskú- Martina Masaryková svoju postavu poËala (1801-1835) ustupoval mierne do úzadia, a šaným dojmom. PoÂas predstavení sa preto skôr s jemným nadhadom, precíznym až kon- predsa bol vemi dlho populárny nielen v rod- hojne vyskytovala herecká bezradnosz a pate- certantným spevom a snovým hereckým stvár- nom Taliansku, ale aj v celej Európe. KeÉ vo tické operné klišé, ktoré jednotliví protagonisti nením. Obe Elvíry majú ešte rezervy v spodných veku 34 rokov predÂasne zomrel, zanechal po vyzahovali zo svojho „hereckého archívu“ zrej- hlasových registroch. Napriek vekým sopráno- sebe iba desaz opier. I Puritani sú jeho posled- me poda vlastného uváženia. vým hodom je v Puritánoch asi najviac oÂakáva- ným opusom. Zo všetkých jeho diel sa najviac Výprava novej inscenácie patrí k jej plusom. ný výkon tenoristu Artura. Jeho part sa pohybu- priblížili k parížskej vekej opere. Zápas Puri- Minimalistická scéna Mareka Hollého, z kto- je v extrémnych výškach presahujúcich vysoké tánov a Stuartovcov vstúpi do života hlavných rej poÂas celej inscenácie ubúda, je funkÂná c. Oto Klein statoÂne zdolal všetky nástrahy hrdinov vo chvíli, keÉ medzi dvoma mladými a logická. Tri steny z bielych drevených lát sú postavy, bel canto mu je blízke, výrazný nosový uÉmi z opaÂných táborov vzplanie láska. Me- v prvom obraze zakryté sakrálnymi obrazmi tón však trocha kazil výsledný dojem. Hoszujúci lódie sú mimoriadne košaté, zbory efektné pripomínajúcimi pravoslávne ikony. Tie po Ivan Magri priniesol autentickú taliansku far- a sólistické party vemi nároÂné, no zároveË porážke Stuartovcov viac Âi menej efektne po- bu hlasu, efektné výšky, ale aj znaÂnú hlasovú interpretaÂne vÉaÂné. Práve kvôli týmto ná- padajú. Scéna následne pôsobí prísne bielo a neistotu v passaggiu. Obaja Arturovia sú na- rokom nepatrí dielo medzi Âastých hostí na zároveË stiesËujúco. Je symbolickou klietkou, priek vhodnej vizáži herecky pomerne toporní. operných javiskách a kompletných nahrávok je ktorá sa síce poÂas predstavenia postupne Najväším zážitkom novej inscenácie je výkon tiež pomenej (referenÂnými sú záznamy Marie otvára (steny odchádzajú) a ponúka slobodu, Petra Mikuláša v postave Elvírinho otca Gior- Callasovej, Joan Sutherlandovej a Beverly Sill- nie všetci protagonisti však majú silu si s Ëou gia. Spevák sa pohráva s každým tónom, dyna- sovej). poradiz a ostávajú „pripútaní“ aspoË k jednej mikou, farbou, jeho spev je vrúcne otcovský a Režisér Pavol Smolík poËal Puritánov s ve- stene. Jediným výrazne problematickým mo- absolútne štýlový. Minimálne herecké gesto je kým rešpektom, uvedomujúc si nástrahy diela. mentom sú pre mËa dva stalaktity, ktoré sa v každom momente suverénne a presné. Jozef Tie spoÂívajú v jeho znaÂnej statickosti a po- spustia poÂas druhého dejstva z povraziska. Benci vsadil na efektný basový tón a zmysel merne riedkom deji, ktorý ani zÉaleka nevy- Dali by sa chápaz ako symbolika rozpadajúcich pre kantilénu. Ani jeho Giorgio nepostrádal kazuje taký dramatický úÂinok ako napríklad sa vzzahov, trhliny – tomuto vysvetleniu však otcovskú vrúcnosz, nezaškodilo by však tro- Norma, a má vemi problematickú zápletku. bráni fakt, že sa ich speváci chytajú. ŠpiÂkové chu viac empatie k ostatným spevákom, ktorí Celý dej akoby plynul mimo javiska. Pavol historizujúce kostýmy udmily Várossovej nevládnu porovnateným volúmenom. Obaja Smolík sa svoju inscenáciu rozhodol koncipo- pôsobia na bielej scéne ako šperky. Pri Puritá- premiéroví barytonisti Riccardovia podali vaz v statických živých obrazoch s minimom noch sa výtvarníÂka raě novane pohrala s Âier- špiÂkové výkony. Aleš Jenis, mimoriadne akcie a dostatoÂným priestorom pre spevácku nou, šedou a bielou, Stuartovcov jasne odlíšila perspektívny spevák, má nádhernú farbu hla- exhibíciu. Hlavné úskalie tejto koncepcie spo- výrazným farebným akcentom. su s vyrovnanými registrami vrátane znelých Âíva v nebezpeÂenstve kostýmového koncertu, K hudobnému naštudovaniu bol pozvaný h¿bok a efektných výšok. Vemi pekne rozpra- klasického „stojáka“, pri ktorom celá práca hoszujúci nemecký dirigent Heiko Mathias coval najmä lyrické momenty svojej postavy. režiséra spoÂíva v aranžovaní sólistov a zboru. Förster, hudobný riadite Novej ě lharmónie Vladimír Chmelo naopak poËal svojho Ric- Pavol Smolík sa tomu vyhol tak, že tému svojej Vestfálsko. Svojich Puritánov obdaril pomer- carda vyslovene dramaticky, skvele rozvinul inscenácie vytvoril formou prostého, ale efekt- ne robustným zvukom, dbajúc však na to, aby zvukový i emocionálny rozmer svojho hlasu. ného významového posunu. Charakter Elvíri- nekryl spevákov. Dirigentova koncepcia pod- Obe Enrichetty di Francia, Monika Fabiano- nej doÂasnej psychickej poruchy zmenil na stav Âiarkla dramatické aspekty Belliniho diela, via- vá a Denisa Šlepkovská, dokázali na malom trvalý s obÂasnými jasnými chvíkami. Momen- ceré scény boli strhujúco vygradované. VÉaka priestore, ktorý im postava ponúka, predviesz ty doÂasnej psychickej vyrovnanosti sú zúžené Försterovmu mimoriadne prehadnému gestu zmysel pre belcantový štýl a spojiz dramatický na stav zamilovanosti. Elvírin otec Giorgio si je sa orchester, zbor i sólisti prepracovali nároÂ- úÂinok spevu i herectva. vedomý hendikepu svojej dcéry; preto má jeho ným dielom bez zakopávania, presne a pomer- V Opere Slovenského národného divadla sa (inak prekvapivý) súhlas so sobášom Elvíry ne Âitatene. Pavol Selecký Försterovu kon- napriek permanentným organizaÂným prob- s jeho politickým a náboženským oponentom, cepciu znaÂne zjemnil a spomalil, no vyskytlo lémom darí udržiavaz slušnú úroveË drama- v Smolíkovej koncepcii logiku. Elvíra na krátky sa viac nepresností a nekonzistentných temp. turgie i premiér. V ostatných sezónach vzniklo moment šzastia precitne, no po domnelej zrade Aktuálna spevácka zostava súboru Opery viacero zaujímavých inscenácií, z divadelného snúbenca opäz upadne do šialenstva, z ktorého SND bola hlavným motívom uvedenia Puri- i hudobného hadiska. Puritáni Pavla Smolíka sa ani po vysvetlení situácie nepreberie. Lieto tánov. Obe predstaviteky Elvíry sa so svojou a Heika Mathiasa Förstera patria rozhodne ě ne sa nekoná, Smolík necháva šialenú Elví- postavou vysporiadali vysoko nadpriemerne. S medzi ne. Ostáva veriz, že si aj v reprízach v ru izolovanú vo svojom svete, bez závereÂnej prehadom zvládli nástrahy koloratúr i výšok. nasledujúcej sezóne udržia svoju solídnu úro- cabaletty. Od sveta ostatných postáv, ktoré so Andrea ¢ajová má výrazný cit pre belcantovú veË v tom najlepšom slova zmysle. Práve tá je smutnými pohadmi oÂakávajú „šzastné dni“, frázu, istotu v efektných výškach a schopnosz ich hlavnou devízou. ju v závere delí tylová opona. Pokia koncepÂná vystihnúz dramatické momenty partu. Tá sa Jozef źERVENKA 36 7-8 2010 hudobne divadlo_puritani.indd 2 9. 9. 2010 8:53:52 hudobne divadlo_nabucco.indd 3 9. 9. 2010 8:52:44 HUDOBNÉ DIVADLO Nabucco (nie) náš každodenný Giuseppe Verdi: Nabucco/dirigent: Marián Vach/réžia: Michal Babiak/ scéna: Jaroslav Valek/kostýmy: Eva Farkašová/ premiéra Štátnej opery Banská Bystrica v rámci Zámockých hier zvolenských 26. 6. 2010 Na Slovensku si pomaly zaÂíname tipovaz, pôdorys, dobové ornamenty kulís nahra- kálnych partoch. Notoricky známe plochy koko naše súbory vydržia bez Verdiho Na- dili jednoduchými, no Âitatenými znakmi zrazu zazneli objavne, ba až prekvapujú- bucca. Bratislavská scéna ho má v progra- charakteristickými pre nositeov konfliktu co. Nešlo pritom len o otvorenie drobných movej ponuke jedenász sezón, KošiÂania príbehu. Do tmavého rámca a Âierno-bie- škrtov, ale najmä o vemi dôsledné pod- nad ním uvažujú Âoskoro a do Banskej lo-strieborného zábalu vložili schodiskovú Âiarknutie tepu a agogiky raného Verdiho, Bystrice sa vrátil po dvojroÂnom spánku. konštrukciu, ktorá Âlenila priestor verti- o vynášanie príkrych kontrastov v tempách Nesporne ide o „kasový titul“, veÉ také Va, kálne a zároveË umožnila zvýrazniz v da- a dynamike. Vach má navyše dar inšpiro- pensiero vie vytvoriz mostík aj medzi fanú- nej chvíli dominantné postavy. Zreteným vaz. Pod jeho rukami hrajú hudobníci so za- šikmi a neprajníkmi operného žánru. Záro- prínosom Babiakovej réžie je prienik do nietením a speváci majú istotu, že dirigent s nimi dýcha, že je vekorysý, ale presný v dodržiavaní fráz a kadencií. Napriek poddi- P. Marrocu, B. Stacenko [foto: Štátna opera B. Bystrica] menzovanému poÂtu znelo zborové teleso, pripravené Ivetou PopoviÁovou, vcelku kompaktne, intonaÂne Âisto a emotívne. V premiérovom obsadení dominoval sop- rán Ivety Matyášovej (Abigaille), hlas presne vnímajúci taliansku estetiku, pevný aj pružný, vyrovnaný v registroch a sp¿Ëa- júci režisérove požiadavky na viacvrstvový profil hrdinky. Odhliadnuc od ojedinelo forsírovaných výšok, pôsobil výrazne, dra- maticky vypointovane a kovovo jasne aj ba- rytón Zoltána Vongreya v titulnej postave. O Âosi matnejšie a v lyrických miestach me- nej citovo znel inak pevný a prierazný bas Jozefa Benciho ako Zaccariu. Slabinami veÂera boli technicky nestabilné výkony Michala Hýrošša (Ismaele) a Michaely Adamcovej (Fenena). V gala predstavení, uzatvárajúcom Zámocké hry zvolenské, dominovalo trio popredných zahraniÂných hostí. Talianska sopranistka Paoletta Mar- rocu (Abigaille) je skutoÂným dramatic- kým živlom, priÂom vokálne je disponova- ná pre výbušné i lyrické polohy partu. Pô- sobivo zneli najmä jej tmavé, hrudné h¿bky. Barytonista Boris Stacenko ako po každej stránke suverénny Nabucco nechal naplno zazniez svoj pevný, jadrný, v každom regis- tri zvuÂný hlas. Na jeho strhujúce koruny veË – a to treba otvorene priznaz – je práve psychológie postáv a formovanie vzzahov. vo výške tak ahko nezabudneme. Riccardo táto partitúra exemplárnym príkladom ge- Širokú výrazovú dimenziu, zvýraznenú Zanellato sformoval Zaccariu v lyricko-in- niálneho dramatického cítenia „raného“ meniacimi sa kostýmami, dostala naprí- trovertnej rovine, kde jeho bas znel okrúhlo Verdiho. klad Abigaille: dokáže byz prudká, stivá, a v príkladnej legatovej väzbe. Azda v pro- Banskobystrická Štátna opera vložila novú vznešená i zlomená. Ani iným hrdinom roctve mohol daz do výrazu aj viac zápalu. inscenáciu do rúk Michala Babiaka, reži- nechýba emocionálny rozmer vyvažujúci Obsažným mezzosopránom naplnila Fe- séra nezazaženého manierou hudobného rovinu vonkajškovej (nemyslené pejora- nenu Michaela Šebestová, Igor Strojin divadla. V objednávke akiste stála klauzula tívne), hlavne svetelnými prostriedkami odspieval Ismaela farebným, no technicky o jej „univerzálnom“ použití Âi už v exterié- dosahovanej pompéznosti. Zmysluplne je ešte nie celkom udomácneným tónom. ri Zvolenského zámku alebo pod strechou do diania zaÂlenená choreografia Micha- Verdiho Nabucco spravidla nezvykne ašpi- kamenného domu pod Urpínom. Pod holú la Majera, ale aj obÂasné príchody úÂin- rovaz na prívlastok „udalosz sezóny“. Býva (tentoraz navyše hviezdnatú) oblohu je kujúcich (vrátane živej dychovej sekcie) skôr každodenným chlebíkom. Banskobys- tvar Nabucca ako šitý. Ovláda javiskový aj z boÂnej brány znásobujú „divadelnosz“ triÂania dali na známosz, že to tak nemusí priahlý priestor, puncovaný je znakmi vi- inscenácie. byz. Ukázali, že poctivé a vynaliezavé diva- zuálne efektného divadla, zároveË však pô- Silnou devízou bystrického Nabucca je dlo sa dá robiz aj v limitujúcich ekonomic- sobí nápadito, vkusne a moderne. Michal jeho hudobný tvar. Marián Vach prelúskal kých podmienkach mimo „rozmaznaného Babiak s výtvarníkom Jaroslavom Vale- partitúru od základu, skúmal jej vnútorné centra“. kom ponechali pre všetky dejstvá jednotný väzby, nuansy v rytme, inštrumentácii i vo- Pavel UNGER 37 hudobne divadlo_nabucco.indd 3 9. 9. 2010 8:52:44 HUDOBNÉ DIVADLO Giovanna d'Arco na Zámockých hrách zvolenských Ak nepoÂítame Nabucca, Arolda, Luisu Miller, z Verdiho raného tvorivého obdobia sa stal Ma- dramatických situáciách. Z hadiska štýlu však k Ernaniho a Attilu, ktoré na zvolenské hradné ná- rián Vach v našich zemepisných súradniciach jeho výkonu nemožno maz výhrady, verdiovskú dvorie priniesla Štátna opera z Banskej Bystrice už ozajstným špecialistom pre tento druh opier. frázu cítil dobre a napriek obmedzenej dynami- ako svoje riadne inscenácie, potom špeciálne pre Súhra dirigenta (aj pri jeho známej a vzácnej ke dokázal protichodnými emóciami nabitý part náš jediný letný operný festival pripravili jeho schopnosti prispôsobiz sa spevákom) so sólista- pretlmoÂiz vcelku kvalitne. O výslednom dojme organizátori v koncertnom predvedení doteraz mi tentoraz fungovala o poznanie menej. Mož- mohla rozhodnúz interpretka titulnej postavy. štyri opusy z ranej Verdiho tvorby – Bitku pri no by sa žiadalo o deË-dva pred¿žiz skúšobné Miesto pôvodne plánovanej sopranistky sa jej Legnane, Alziru, LombarÈanov a Zbojníkov. Pre obdobie, Âo by však zrejme prinieslo zvýšenie napokon zhostila Talianka Adriana Marī si. úplnosz treba ešte dodaz, že o desazroÂie skôr ě nanÂných nákladov. Vach správne vystihol Hoci z bulletinu sa dalo vyÂítaz, že má za sebou mali ZHZ zasa dramaturgické prvenstvo v uvá- odlišný charakter tejto partitúry, z ktorej „vydo- viacero verdiovských postáv, zrejme nikdy nebo- dzaní talianskej romantickej opery prvým slo- loval“ viacero pôsobivých detailov a vo vzzahu la oným soprano d'agilità, aký si vyžadujú rané venským uvedením Donizettiho Lucrezie Borgie k sólistom bol príkladne ohaduplný, uvedomu- skladateove diela. Jej hlas pôsobil viac lyricky a Anny Boleny, priÂom po premiére v Bratislave júc si na jednej strane charakter partitúry, no než dramaticky, Âo by sa ešte vzhadom na cha- dnes už neexistujúca Komorná opera odohrala na druhej strane aj isté limity sólistického ob- rakter diela a celkovú koncepciu naštudovania vo Zvolene aj Caterinu Cornaro. No kým pri do- sadenia v podobe chýbajúcich dramatickejších dalo akceptovaz. V atakoch na vysokú polohu, nizettiovskom cykle ešte hlavnú vokálnu zarchu fondov. Menej „rázne“ sú napísané aj poÂetné v ktorej obÂas intonovala, však chýbala výrazová niesli slovenskí interpreti s obÂasnou výpomo- zborové výjavy a pomerne komorne obsadený sila a virtuozita. Nemožno povedaz, že by v prie- cou jedného-dvoch zahraniÂných sólistov, vo zbor (pripravený Ivetou PopoviÁovou) zostal behu veÂera nepreukázala aj viacero interpre- verdiovskom cykle sa organizátori rozhodli zvý- v úzadí priestorovo i zvukovo. taÂne vydarených miest, fráz a lyrických plôch, šiz autenticitu a atraktivitu predstavenia zlože- Koncertné uvádzanie opier v posledných roÂ- no jej výrazným nedostatkom bola chýbajúca ním sólistov takmer kompletne zo zahraniÂných níkoch ZHZ vždy znamenalo z hadiska só- sviežosz hlasu, naznaÂujúca, že umelkyËa je už spevákov. Viaceré z ich kreácií zostávajú vokál- listických výkonov absolútny vrchol festivalu. za svojím umeleckým zenitom. nymi vrcholmi nielen v rámci ZHZ, ale aj toho, V prípade tohoroÂnej Giovanny d'Arco sa tak Zaiste, pre opery typu Giovanna d'Arco je zažšie Âo v oblasti operného spevu na území Slovenska nestalo. V trojici zahraniÂných interpretov chý- nájsz vysoko kvalitných interpretov než pre ope- odznelo. Sopranistky Theodossiu a Taigi, teno- bal superkvalitný výkon, ktorý by vyvážil menej ry, ktoré neschádzajú z repertoárov väšiny sve- rista Encinas, basisti Boa a Zanellato (v tomto vydarený výkon ostatných kolegov. Najvyššie tových i slovenských divadiel. Práve preto by bolo roÂníku opäz vo Zvolene ako Zachariáš v Nabuc- by som ohodnotil výkon tenoristu Jeana Fran- s prihliadnutím na ě nanÂné možnosti festivalu covi) predstavovali vysoký štandard, ktorý umel- çoisa Borrasa, ktorého lyrický tenor bol vhod- žiadúce zabezpeÂiz sólistov pre tento typ produk- cov, vystupujúcich tentokrát v opere Giovanna ný pre úlohu (aj historicky nie príliš udatného) cie s podstatne väším Âasovým predstihom. Aj d'Arco, zaväzoval. Verdiho opera o Svätej Jane nepriamo vychádza zo Schillerovej drámy, ktorá (podobne ako Ver- J. Borras, D. Cecconi, A. Mar si, M. Vach [Foto: Štátna opera B. Bystrica] diho operná verzia) nepatrí k príliš Âasto uvá- dzaným dielam vekého nemeckého spisovatea. Kým iné verzie príbehu o francúzskej národnej hrdinke exponujú viacej ě nálnu fázu jej života a súd nad Ëou (Shawova dráma, ě lmové verzie Dreyerova a Bressonova, Honnegerovo orató- rium), vo Verdiho opere je popri dievÂati poÂu- júcom hlasy a francúzskom kráovi trezou vekou postavou Janin otec (otec je obúbenou postavou viacerých Verdiho diel – Nabucca, Foscariovcov, Luisy Miller, Rigoletta, Boccanegru,...), ktorý v iných spracovaniach látky hrá podradnú úlohu. Aj po hudobnej stránke má Verdiho Giovanna svoje špeciě ká. Hoci Jana bola bojovníÂkou proti AngliÂanom, hudbe chýba „bojový duch“, aký nachádzame Âi už v Zbojníkoch, alebo Bitke pri Legnane. Hudbe dominuje elegický charakter, namiesto uchopenia udských vášní tu nachá- dzame akýsi príklon k mysticizmu. Prevládajú lyrické hudobné plochy a celkový hudobný cha- rakter diela je (poda Rodolfa Cellettiho) bližší kráa Karola. Tenoristov hlas bol Âo do farby napriek istým výhradám k interpretaÂnej (só- Donizettimu niež iným dielam ranej tvorby Ver- skôr príjemný než krásny a hoci bol výrazový listickej) úrovni je dobré, že sme na Slovensku diho. Ku kontrastnému prepojeniu lyrických a diapazón jeho hlasu trocha obmedzený, ne- aspoË jednorázovo spoznali Éalšie Verdiho dielo. dramatických hudobných plôch dochádza len spieval jednostranne. Pomerne Âasto používal Podaktorí „fajnšmekri“ pricestovali do Zvolena obÂas. Istou raritou (Verdi ju neskôr vo svojej mezza voce a vo vysokej polohe nadobúdal jeho práve kvôli nemu. Škoda len, že ich na Slovensku tvorbe ešte dvakrát Âi trikrát zopakuje) je tercet hlas efektný lesk. Škoda, že barytonista Devid nemáme viacej a slovenskí operní diváci tvrdo- zo záveru prológu, ktorý má podobu a cappella Cecconi v úlohe Janinho otca Giacoma bol in- hlavo preferujú overené (hoci v mnohých prípa- spevu. disponovaný, Âo divákovi znemožnilo posúdiz, doch umelecky ani nie vyššie) hodnoty. Napriek známej podlžnosti v uvádzaní titulov ako by znel jeho hlas aj vo forte a v tých zopár Vladimír BLAHO 38 7-8 2010 hudobne divadlo_giovanna.indd 2 9. 9. 2010 10:15:14 hudobne divadlo_mladost.indd 3 9. 9. 2010 8:46:25 HUDOBNÉ DIVADLO Operná Mladosħ na zámku Pod týmto titulom už desaz rokov dop¿Ëajú or- nejší de Curtis a Arditi. Na klavíri sprevádzal V presile dnešných „tenorálnych barytonistov“ ganizátori Zámockých hier zvolenských operné spevákov Branko LadiÁ. predstavuje Peter Mazalán svetlú výnimku. predstavenia koncertom, na ktorý pozývajú Ak hovoríme o zafarbení ženských hlasov, tra- Jeho hlas pôsobí mužne a má akúsi vnútornú mladé operné talenty študujúce operný spev diÂne sa rozlišujú hlasy jasné (svetlé) a tmavé. dimenziu, ktorá dodáva jeho tónu sýtosz a ne- alebo zaÂínajúce svoju umeleckú dráhu v oper- Pri koloratúrnom sopráne Andrey ¢ajovej všednú výrazovú bohatosz. Tú spevák využíva ných súboroch prípadne na koncertných pódi- som si však uvedomil aj charakterovú dicho- pri tvorbe jednotlivých fráz, priÂom azda pa- ách. Ak sa pozrieme do histórie minulých roÂní- tómiu matný a lesklý. Mladá sopranistka patrí radoxne (voÂi skôr dramatickejšiemu charak- kov, zistíme, že na Zvolenskom zámku vystúpili k druhému typu, priÂom treba zdôrazniz, že teru hlasu) sú jeho doménou lyrické plochy napríklad sopranistky Masaryková, PorubÂi- v jej prípade lesk nikdy neprechádza do ostrosti interpretovaných partov. Tie vie naplniz citom, nová, Štúrová, MáÂiková, mezzosopranistky a zároveË jej umožËuje (ako sme sa presvedÂili ako to dokázal hneÉ v úvode koncertu v árii Nagyová, Šebestová, Fabianová, basista Mráz, v bratislavských Puritánoch) lepšie prenikaz z Rossiniho Guglielma Tella. Expresivitu pre- barytonista KubáË, Âo sú všetko s výnimkou cez zvuk orchestra. ¢ajová nie je typom „ahkej javu zasa mohol najlepšie uplatniz v jedinom posledne menovaného už „umelci s ostrohami“ koloratúrky“ s „bezváhovým“ spevom, ktorého Âísle z Pucciniho – árii Franka z Edgara. Z jeho na slovenských a v niektorých prípadoch aj za- úÂinok je postavený len na vyzukávaní ozdôb dvoch interpretácií Donizettiho by som upred- hraniÂných javiskách. v trojÂiarkovej oktáve. Práve naopak. Hoci aj nostnil Enrica z Lucie pred Malatestom z Dona V tomto roku sme na koncerte, ktorý sa konal vo Zvolene spievala takmer výluÂne typický ko- Pasqualeho, ktorý lepšie svedÂí „tenorálnejším“ 30. 6., privítali Andreu ¢ajovú a Petra Ma- loratúrny repertoár, naznaÂila, že Âasom môže barytónom. Spevák by mal ešte popracovaz na zalána. Sopranistka má už za sebou v SND prejsz aj k lyrickému sopránu. Zatia by to však svojom hlase vo vysokej polohe, aby výšky zneli Mozartovu Kráovnú noci a najnovšie Elví- bola škoda, lebo mladá speváÂka sa pohybuje vonejšie a aby ich mohol podržaz dlhšie, než ako ru z Belliniho Puritánov, barytonista spieval v extrémne vysokej polohe suverénne, vie ju to demonštroval v árii Posu z Dona Carlosa. v SND v Haydnovej opere Opustený ostrov „vypáliz“ i „zuknúz“, vo výške dokáže pracovaz KeÉ som nedávno v bratislavskom Primaciál- a v Košiciach vytvoril kreáciu ¢ajkovského s crescendom i decrescendom. Okrem jej spevu nom paláci obdivoval schopnosz Talianky Da- Eugena Onegina. Dramaturgický proě l kon- je pôžitkom aj jej pekný vzhad. Ak aj nerozu- niely Bruerovej kreovaz drobné vokálne detai- certu bol vemi nároÂný a s výnimkou dvoch mieme talianÂine, z výrazu jej tváre jasne vidí- ly, zdalo sa mi, že práve toto je oblasz, v ktorej Âísel (škovránÂia pieseË BarÂe z HubiÁky a ária me, o Âom spieva. Z interpretovaného progra- majú naši slovenskí interpreti najviac medzier. Onegina z ¢ajkovského opery) orientovaný na mu sa mi najviac páÂila v Linde di Chamounix, Koncert dvoch mladých speváckych nádejí na taliansku, predovšetkým belcantovú operu. Lucii, Puritánoch a Rigolettovi. Vari dvakrát sa zvolenskom zámku ukázal, že aj v tomto ohade V programe ě gurovali Rossini, Donizetti, Bel- jej stalo, že extrémnu výšku intonaÂne dotiahla sa u nás blýska na lepšie Âasy. lini, Verdi, Puccini, v závere však aj populár- až tesne pred odsadením tónu. Vladimír BLAHO zlava: B. Ladiž, A. źajová, P. Mazalán [Foto: Štátna opera B. Bystrica] 39 hudobne divadlo_mladost.indd 3 9. 9. 2010 8:46:25 HUDOBNÉ DIVADLO Barytonista so slzou v hlase (6. 7. 1910 Kostelec nad Orlicí – 1. 7. 1999 Bratislava) Už jedenász rokov uplynulo od chvíle, kedy chodku v roku 1971. Po Oneginovi nasledova- zovo plnokrvným predstaviteom veristických sa Emil Schütz odobral za svojou manželkou lo viac než osemdesiat prvoodborových i cha- postáv (Escamillo v Carmen, Scarpia v Toske, Helenou Bartošovou i za Éalšími priatemi rakterových postáv barytónového repertoáru. Alě o v Komediantoch, Sebastiano v Nížine). a kolegami z budovateskej generácie SND do Bol neprekonateným smetanovským inter- Zo všetkých operných postáv mu najlepšie operného neba. V týchto dËoch si pripomína- pretom (Vladislav v Daliborovi, Tomeš v Hu- sedeli tie, kde sa popri krásnom, mužnom me umelcovu nedožitú storoÂnicu. biÁke, Vok v ¢ertovej stene, PÑemysl v Libuši, barytóne, vinúcom sa v pokojnej širokej kan- Na sklonku jeho životnej púte som s ním ako Kalina v Tajomstve), vzorovým verdiovským tiléne, mohla v hereckej stránke uplatniz naj- zaÂínajúca publicistka robila jedno zo svojich spevákom (Jago v Otellovi, Amonasro v Aide, výraznejšia Schützova povahová Ârta – jeho prvých interview. Pán Schütz býval priamo Renato v Maškarnom bále), aj vokálne a výra- láskavá, dobrácka, žiÂlivá povaha. Zrejme aj oproti Divadelnému ústavu na Jaku- preto v bohatej galérii operných po- bovom námestí, v starostlivej opatere stáv najvýraznejšie deě lujú viacná- nevlastnej dcéry Heleny Jurasovovej. sobne naštudovaný Giorgio Germont Napriek vysokému veku i chorobe, z Verdiho Traviaty a konzul Sharpless ktorá ho pripravila o nohy, nestratil z Pucciniho Madama ButterĬ y, obaja mentálnu sviežosz, pozitívnu myse a s prirodzene zvýraznenými mäkký- prísloveÂnú láskavosz, ktorou si v di- mi, chápavými osobnostnými tónmi. vadle vyslúžil prezývku „advokát chu- V tejto súvislosti vyznieva ako para- dobných“. dox, že v umeleckom životopise Emila Rodák z Kostelca nad Orlicí umeleckú Schütza neě guruje jedna z najkrajších dráhu pôvodne neplánoval, vyštudoval otcovských postáv opernej literatú- stavebnú priemyslovku. Tu si so spolu- ry, Verdiho Rigoletto. Tu je umelcovo žiakmi založili jazzovú kapelu. Emilovi zdôvodnenie: Schützovi v nej pripadla pozícia bube- „Raz za mnou prišiel Ladislav Holou- níka, huslistu a speváka. Na jednom bek s návrhom: ‚Emil, ty musíš spie- z koncertov ho poÂul riadite pražského vaz Rigoletta, ty máš tú správnu slzu konzervatória a pozval ho na prijímacie v hlase.‘ Ja som mu na to odpovedal: skúšky. Štúdium absolvoval v rokoch ‚¢okovek na svete budem spievaz, 1932-1936, k jeho spolužiakom a pria- len nie Rigoletta.‘ PoÂas štúdia v Pra- teom patril aj Ján Cikker. he som totiž v tejto úlohe poÂul sólis- Na javisku Opery SND debutoval ako tu newyorskej Metropolitnej opery hosz 13. mája 1939, v titulnej posta- Lawrenca Tibbetta. Bolo to nádher- ve ¢ajkovského Eugena Onegina. Od né, expresívne, v živote som Âosi také nasledujúcej sezóny ho riadite Karel nepoÂul. Vtedy som si povedal, že Ri- Nedbal angažoval ako sólistu prvej E. Schütz ako Don Giovanni, SND (1956) goletta nikdy spievaz nebudem. Sub slovenskej opernej scény. Emil Schütz [foto: Divadelný ústav Bratislava] som dodržal.“ ostal SND verný až do odchodu do dô- Michaela MOJŽIŠOVÁ Štátna filharmónia Košice štátna príspevková organizácia pozýva širokú verejnosĢ na koncerty 42. koncertnej sezóny 2010 - 2011 Beethoven ..... Berlioz ..... ýajkovskij ..... DvoĜák..... Elgar ..... Haydn..... Liszt..... Mascagni..... Mozart ..... Musorgskij..... Paganini ..... Rimskij-Korsakov ...... Rachmaninov..... Schumann .....Smetana..... R. Strauss Informácie nájdete na www.sfk.sk ABONENTKY od 7. 9. do 21. 9. 2010 > > rezervácia na: [email protected] VSTUPENKY od 22. 9. 2010 > > rezervácia na [email protected] 40 7-8 2010 hudobne divadlo_schutz.indd 2 9. 9. 2010 10:17:31 zahranicie_londyn.indd 3 9. 9. 2010 8:41:40 ZAHRANIČIE Londýnske hudobné hody ríprava pred odjazdom do Londýna dopa- Vo francúzskom inštitúte v South Kensigtone nosti hudobného výrazu. Gondai sa v rozhovore dla zle: Jack Bruce si svoje dva koncerty (oproti Natural History Museum) sa nás zišlo asi vyznal, že rozhodujúci vplyv na jeho hudobné Pv Ronnie Scotts naplánoval ako naschvál sedem. Doteraz nemám v hlave jasno, Âi by som myslenie mali Benjamin Britten a najmä Olivier tesne pred mojím príchodom, „moji milí“ – sku- tento ě lm niekomu odporúÂal alebo neodporú- Messiaen, ktorého hudbu spoznal ešte v detstve pina Empirical (pozri aj HŽ 6/2008 a 1-2/2009) Âal. Sám však tie skoro dve hodiny neutujem. Aj z poÂetných koncertných uvedení pod taktovkou budú hraz v Pizza Express Jazz Club tri dni po keÉ mám pocit, že revoluÂné identiě kácie bielych Seijiho Ozawu. Okrem toho práve aj Messaie- mojom odchode, v mesaÂnom programe Jazz západných avicových intelektuálov v 60. rokoch novo kreszanstvo oslovilo dnes ako kostolného in London som nenašiel Éalší podobne atraktív- (ako napr. aj Godarda) boli panským huncút- organistu zamestnaného Gondaia, ktorý prestú- ny veÂer a na predstavenie Händlovej zriedkavo stvom. Zastavili oni vojnu vo Vietname? Poézia pil na katolícku vieru ako sedemnászroÂný. Jeho uvádzanej opery Tamerlano v Royal Opera House Âiernej revolúcie Amiriho Baraku sa mi zdá byz londýnsky minikoncert mal na myse mimoriadne (Âi už s Plácidom Domingom, ktorý mal pôvodne autentická, ale umiestnenie jeho textov do koláže oÂistný úÂinok. alternovaz v niektorých predstaveniach, alebo aj obrazovej a symbolickej anarchie (marxizmus, bez neho) som nedostal lístok v dostupnej cene maoizmus, fašizmus, Âierni panteri atÉ.) ich Jam session ako má byz (ceny lístkov v Covent Garden idú od 9 až po 900 oberá o dôveryhodnosz. Ale pozeraz sa pol druha libier!). Ale v Londýne sa toho toko deje, že napo- hodiny na narcistickú seansu Micka Jaggera Jay Phelps vedie jam sessions v klube Ronnieho kon bolo aj tak všetko ináÂ. v atmosfére permanentnej deprivácie diváka, keÉ Scotta v Soho vždy v nedeu o jednej popoludní. Rolling Stones v krátkych sekvenciách v štúdiu V tejto londýnskej mekke jazzu sa hrá jazz v mno- Mladý jazzový dravec z východu postupne nekonenÂným opakovaním „z niÂoho“ hých dramaturgiách – v hlavnej miestnosti na vytvárajú koneÂnú podobu skladby Sympathy for prízemí sú denne veÂerné koncerty, po nich býva Sobota v poskom jazzovom klube POSK. Mla- the Devil, má nieÂo do seba. Najmä ak máte na Éalšie neskoré noÂné hranie a v nedeu sa hrá aj duÂký Rus Yuri Galkin so svojím mini big ban- túto hudbu historickú pamäz, ak ste ju poÂúvali k obedu pre tých, ktorí doma nevaria a majú na dom Symbiosis Orchestra nasadil latku vemi v senzitívnom období hudobného dospievania to, aby si „zacvakali“ drahý jazzový obed („SOLD vysoko. POSK je v Hammersmithe, teda skôr na a rezonuje Ëou celé vaše podvedomie. OUT – Sunday Jazz Lunch on Mother‘s Day! Iain okraji centrálneho Londýna, Âo platí aj pre dra- Mackenzie & Swing City – Celebrating Sinatra maturgiu klubu. Neuvádza svetové hviezdy, skôr Ekuména cez avantgardnú hudbu? and Friends Sunday“). V bare na poschodí sa niekedy hráva popoludní V South Bank Centre je zadarmo koncert tele- (jam) a veÂer od šiestej býva koncert, po ktorom J. Phelps [foto: Archív redakcie] sa London Symfonia v rámci cyklu Music of ešte môže byz jam. Je teda z Âoho vyberaz. Na- Today. Kto by to nevyužil, hlavne keÉ má byz na šzastie, nedené popoludËajšie jamy sú zadar- programe hudba japonského skladatea menom mo, Âo sa nedá povedaz o koncertoch, na ktoré je Atsuhiko Gondai. Je výborné, ako neformálni a „mastné“ vstupné. súÂasne „neskromne vekorysí“ dokážu byz Briti Jay Phelps (28) je jedným zo zakladajúcich Âlenov – u nás by sa každý hanbil urobiz pred koncertom kapely Empirical, skvelým trubkárom pôvodom rozhovor s umelcom, ale pre Juliana Andersona z Vancouveru. Do Londýna prišiel ako tínedžer, je to rutina, priÂom nemal lebo chcel byz tam, kde sa jazz problém zahlásiz, ako je rád, kuje. HneÉ na seba upútal že môže predstaviz „niekoho pozornosz a dostal príležitosz skromne, ale rozumne loví vo vodách nastupujú- iného ako Takemitsu, lebo hraz v zostavách Jazz Jamai- cej jazzovej generácie. Tento úlovok však stojí za celý svet si myslí, že súÂas- ca, Nu Troop a od roku 2002 to. Yuri je absolvent postgraduálneho štúdia na ná japonská hudba je Take- pripravoval so spoluhráÂmi Royal Academy of Music, na londýnskej scéne pô- mitsu“. Atsuhika Gondaia Nathanielom Faceym, Sha- sobí ako zrelý majster kontrabasu a vyhral už nie- (45) priviezli z Japonska Âi neym Forbesom a Neilom koko skladateských súzaží – najnovšie vo februá- z Paríža, kde striedavo býva, Charlesom skupinu Em- ri prestížnu Dankworth Composition Prize 2010. na jeden 40-minútový kon- pirical (najprv pod menom Celý veÂer hrali iba jeho muziku, výborné skladby, cert. Hrala sa skladba pre Tomorrow’s Warrior). invenÂné, neokopírované aranžmány (presnejšie marimbu Wood Still Says Stihol si už zahraz s hviezda- povedané absolútne eklektické, teda priznávajúce Nothing a skladba pre sop- mi ako Andrew Hill, Hugh sa ku všetkému, Âo v bigbandovom jazze doteraz rán, klavír, harfu, marimbu, A. Gondai [foto: Archív redakcie] Masakela, George Benson, bolo, ale s vlastným názorom), nekompromisný husle, violonÂelo a klarinet Nasheet Waits, Amy Wine- moderný jazz a na svoj vek skvelí sólisti – „strieali Rapid Welcoming Descent. house, Charlotte Church Âi to od boku“, s ahkoszou, nadhadom, aj keÉ sem- Prvá je inšpirovaná kórejským básnikom 20. sto- Courtney Pine. Jeho základnými inšpiráciami sú tam s nejakým prešapom. Všetci tak vo veku okolo roÂia Kimom ¢i-Ha, ktorý píše o demokracii a o Louis Armstrong, Fats Navarro, Clifford Brown, 25 rokov (ak vôbec). Prvé CD majú nahrané (päz svojej konverzii na katolicizmus. Druhá skladba Booker Little, Miles Davis a Ali Farka Toure. Me- skladieb možno poÂuz na http://www.myspace. je postavená na sútrovom speve, konfrontujúc dzitým stihol vyštudovaz hudbu na Trinity College com/yurigalkin/music/playlists) a chystajú brit- budhizmus so západným svetom (preto aj vo- of Music (Oxford). Dnes, keÉ napriek úspechu ské turné, zamerané na jeho prezentáciu. Bravo! kálny prednes pripomína spev „amen“). Hudbu kapely odišiel zo zostavy Empirical s odôvodne- Atsuhika Gondaia možno najstruÂnejšie opísaz ním, že kapela príliš rýchlo zrela a on má pocit, Rock and roll, poézia a insitná revolúcia ako introvertnú až meditatívnu. Je ako hra s ti- že v oblasti rytmu, frázovania a výrazu sa má ešte chom, charakterizujú ju tónové skice a pulzácie. vea Âo uÂiz, hráva so skupinou trombonistu Den- Historická doba „antiě lmu“ stála pri zrode ě lmu Vea jazzmanov by v Gondaiovej hudbe našlo nisa Rollinsa Badbone & Co. Zarába si hraním Jeana-Luca Godarda Sympathy for the Devil. inšpiráciu a pouÂenie. Prinajmenšom v úspor- vo vínnom bare Ladybird, no muzicíruje najmä s 41 zahranicie_londyn.indd 3 9. 9. 2010 8:41:40 ZAHRANIČIE kvartetom prevažne starších muzikantov, ktorých v rámci ilegálneho trhu s vinylmi v polovici 70. „väšieho celku“, ktorý je už viac ako iba minima- objavil práve na jame v klube Ronnieho Scotta. rokov, kedy som úplne šokovaný nechápal hneÉ listickým manifestom. Žia, tretie dejstvo je ako Aká bola jam session? Pani usporiadateka ma dve veci. ¢o táto hudba chce vyjadriz a preÂo sú väzenie, odkia niet úniku. Je degradáciou toho, vystríhala, že Jay nikdy nepríde skôr ako pol Ëou všetci oÂarení. Âo odznelo predtým, i degradáciou poslucháÂa. hodiny po zaÂiatku, ale dnes to trochu prehnal, V súÂasnom svete neskorej moderny s dekon- Tranz (aj keÉ k nemu Glass možno smeroval) sa meškal vyše hodiny a jeho spoluhráÂi boli z toho štruovanými tradiÂnými hodnotami prichádza nekoná, lebo permanentné striedanie metra (tu zjavne nervóznejší ako my. ZaÂali teda bez neho, ako na zavolanie tematický mišmaš opery Saty- s obubou najmä 7/4 a 4/4) dovolí odpútaz sa len jeden-dva štandardy, pianista striedavo odska- agraha o živote Mahatmu Gándhího. Niekoho tomu, kto rytmus nepoÂuje; všetci ostatní sú drža- koval k mikrofónu a spieval (Bye Bye Blackbird) môžu pritiahnuz spirituálne interpretované texty ní v „podvedomej ostražitosti“ na rozhraní úniku s kontrabasom a bicími a potom zase utekal ku Bhagavadgíty, iných zasa ako gesto postkoloni- a explózie. V každom prípade je to zaujímavý ex- klávesám. Napokon sa zjavil Jay, celý spotený, álnej pokory, Éalších preto, lebo to zaruÂene nie periment. vybalil nástroj a všetkých ovalil nieÂím, Âo by som je žiaden tradiÂný Verdi, Puccini alebo Wagner, odvážne nazval marsalisovsko-hubbardovským a tak nebudú vyzeraz trápne, keÉ sa zajtra v práci Leoš JanáÁek a postmoderna? Opera mixom. priznajú, že boli v opere. KáĘa Kabanová V bare bolo stále asi iba 15 hostí, ale dravé hranie, ktoré by sa dalo najlepšie zaškatukovaz ako post Paradoxne sa s hudbou z domáceho prostredia zo- bop, urobilo atmosféru. Zahrali dve Jayove sklad- znamujem v Éalekom svete. JanáÂka som doteraz by z albumu, ktorý v piatok donahrávali (vrátane absolvoval iba v podobe povinnej detskej jazdy, titulnej Jay Walking), a bolo po prvom sete. Dru- PÐíhod Lišky Bystroušky, pred takmer päzdesiatimi hý set bola jam session, ako má byz a ako ju doma rokmi. Neskôr som vždy mal z JanáÂka strach. Po nepoznáme: otvorili vonou dvanástkou a potom londýnskom zážitku z Káti Kabanovej a doštudo- si na jeden štandard za bicie sadol postarší pán. vaní si základných koordinátov JanáÂkovej tvorby Úspešne dohrali a Jay to typicky anglickým hu- som ostal „informovane zvedavý“ a napätý poÂuz morom komentoval: „No, tak sme tu mali naozaj A. Oke [foto: C. Ashmore] viac a viac jeho hudby. Ak sa JanáÂek všeobecne vea rytmických zmien.“ A už za bicími sedel Éalší prirovnáva k Stravinskému, Bartókovi Âi Hinde- postarší pán, ktorý si dal hneÉ dve skladby. Jay už mithovi, ja poÂujem v Káti Kabanovej stále ro- trochu „Ĝ ákal“ svoje trúbenie, lebo jam bol viac Neutujem však, že som túto spoloÂnú (obno- mantizmus, nech už sa od neho v neskoršej tvorbe o rytmických hrách medzi bicími, mladým kon- venú) inscenáciu Metropolitnej opery a English akokovek programovo dištancoval. Z hudby v trabasistom (nejeden štandard musel hraz z nôt) National Opera zhliadol (dirigent Stuart Strat- opere mám dojem, že sa chcel autor „naraz vyrov- a najmä vynikajúcim klaviristom, ktorý vie byz zá- ford, v role Gándhího sa predstavil Alan Oke). naz so všetkým“ a to ma vemi oslovuje. Podobne roveË vážny aj zabávný. To tiež doma nepoznáme, Glassova hudba totiž znie vo výtvarne a pohybo- ako Ernesto Sábato, ktorý sa vo svojich románoch keÉ muzikanti hrajú tak, že majú z toho zábavu vo úžasne spracovanom scénickom prostredí, snaží uchopiz Âloveka a jeho život vcelku, úplne (ba priam „srandu“). A to nielen oni, ale aj diváci. kde sa v jednoduchom polkruhovom priestore, a bezozvyšku. Naživo to naozaj nie je ahké po- Tretí bubeník sa vymenil súÂasne aj s klaviristom ktorý sa premieËa iba hrou svetiel s dominujú- Âúvanie, a keÉže ani modernistická strohá scéna a zahrali Coltranov blues Mr. PC. Hrali tak skvelo, cimi teplými tónmi farieb (scénograě a Julian (Charles Edwards), ani minimalizmus scénickej že rozohnili aj zvyšok kapely, takže keÉ skonÂili, Crouch), odohrávajú symbolické hry reálnych akcie (réžia: David Alden) neposkytli žiaden este- bolo všetkým vemi smutno, lebo Jay oznámil, že objektov. Obrovské bábky mýtických postáv, tický oddych (Âi únik), prívalu dramatickej hudby ostávajú tri minúty do štvrtej a v tomto podniku zvierat a udí, ovládané taneÂníkmi zo zeme aj zo sa bolo nevyhnutné postaviz zoÂi-voÂi. Teraz už sa musí konÂiz naÂas. Pianista si položil hodinky vzduchu, geometrické formácie a transformá- však viem, Âo budem v JanáÂkovi hadaz Éalej. na kraj klaviatúry a s úderom šestnástej bolo roz- cie, ale aj „obyÂajné“ udské telá, všetko akoby Jeho nápevková teória, ktorú formuloval na zákla- právke koniec. Všetci sa výborne zabávali, jazzová v spomalenej projekcii. Sugestívna skupinová de systematického štúdia moravského folklóru, polícia sa nedostavila, muzikanti dostali najesz choreograě a (Rob Thirtla) a kostýmy (Kevin mi pripomína to, Âo vo ě lozoě i priniesol Wittgen- a celkom slušnú „gážu“, a pár nadšených fanati- Pollard) znásobujú monotónnosz hudby, ale sú- stein (a Éalší) – akcent na prirodzený jazyk a jeho kov (na záver bolo v bare do 30 udí), ktorí majú Âasne pomáhajú poslucháÂovi „prežiz“ tri takmer kúÂovú úlohu v našom myslení. Nie je nápevko- radšej tmu jazzového lokálu než krásny slneÂný hodinové dejstvá. vá teória „rodnou sestrou“ celého diskurzívneho predjarný deË (v Británii bol navyše DeË matiek), Vnútorná hudobná dramaturgia opery Saty- a naratívneho prúdu, dominujúceho dnes v spo- vyrazilo s jazzovým predjedlom v ušiach niekam agraha má z hadiska verejného uvádzania jeden loÂenských vedách? PoÂúvaz, ako udia v reálnom do Soho Âi Âínskej štvrte s morom talianskych vážny problém. Hudobná textúra diela sa najprv živote naozaj hovoria, pardon, spievajú, a z toho a francúzskych kaviarní a cukrární, orientálnych vyvíja od prvého k druhému dejstvu v zmysle vytváraz artefakty. Celkom zrozumitená výzva! reštaurácií a najrozmanitejších krÂiem a krÂmi- rastúcej „priateskosti“ pre poslucháÂa. Hudba A aby som nezabudol. Všetky operné predstave- Âiek dovychutnaz si pohodu nedele. Lebo nedeu prvého dejstva je akoby základným minimalis- nia v Londýne sú spravidla úplne vypredané. Mu- si tu udia vážia akosi ináÂ. Chcú z nej maz zážitok, tickým cviÂením, krátke opakujúce sa melódie na síte rátaz aj s tým, že diváci si do hadiska prinesú nieÂo jedineÂné, nieÂo, Âo sa v týždni nedá. Ale to podklade orchestrálnych „sluÂiek“ s konštantne papierové poháre s kávou, nejaký ten nákup, pri- je už iná téma... a nepredvídatene sa meniacim metrom od 3/4, chádzajú v zhone na poslednú chvíu, preliezajú 4/4, 5/4, 6/4, 7/4, 9/4 a viac, vytváranie rytmic- rady, aby sa dostali k svojmu sedadlu, a uvádzaÂi Dva vemi odlišné veÁery v English Natio- kých v¿n posunom rytmického akcentu medzi na nich vykrikujú ako na futbale, aby si už sadli. nal Opera zborom a orchestrom. V druhom dejstve Glass Potom však nastane hrobové ticho. A ešte jedna akoby už nepotreboval dokazovaz, že ovláda mi- kuriozita. V programe sa píše, že pokia máte zá- Smútok z Philipa Glassa (Satyagraha) sa mi po- nimalistický slovník a ponúka menej manifestný ujem o ticho, poskytnú vám ho zdarma vo foyeri tvrdil. Po 35 rokoch som mohol koneÂne na vlast- minimalizmus, pri poÂúvaní ktorého som takmer alebo pri barovom pulte. Napadlo mi, že zrejme nej koži zažiz, že prvé dojmy málokedy klamú. Mi- zaÂal pocizovaz pohodu. Aj keÉ sa stále objavujú ide o štuple do uší. Ale nie, ide o cukríky proti nimalizmus je slepá koaj a pri živote ju udržiavajú rôzne primitívne prvky, ako napríklad akési in- kašlu. Lenže, Âuduj sa svete, nemali. Našzastie si iba hudobne neautentické sily – hudobne nevzde- sitné synkopy a ostinátne opakovanie toniky, nosím so sebou vlastné. laní konzumenti kultúrnych statkov a hlad médií subdominanty a dominanty (akoby autor chcel po senzáciách. Spomínam si na dojmy z LP na- naznaÂiz, že vie, Âo je blues a jazz), interakcia or- Gabriel BIANCHI hrávok Glassovej hudby, ktoré sa ku mne dostali chestra, zboru a sólistov je využitá pre budovanie psychológ, jazzový publicista a kaviarenský klavirista 42 7-8 2010 zahranicie_londyn.indd 4 9. 9. 2010 8:41:53 zahranicie_jenufa.indd 3 9. 9. 2010 8:38:39 ZAHRANIČIE Štrasburská Jenĝfa je o odpúšħaní iet pochýb o tom, že opery Leoša Ja- zásadné ideové prehodnocovanie predlohy, za- nej tváre vykonal akoby z nesvojprávnej detinskej náÂka patria medzi svetovo najuvá- merala sa na zretenú charakterokresbu postáv. roztopaše. V druhom, ale najmä v trezom dejstve Ndzanejšie slovanské diela. Poda oper- Carsenovo poËatie je humanisticky optimistic- už stál pred divákmi Âlovek, ktorý (zrejme aj v dô- ného portálu operabase.com ě guruje moravský ké, presvietené vierou v udskú schopnosz od- sledku svojho Âinu) dospel a je pripravený byz maestro v sezóne 2009/2010 na viac než troch púšzaz. V tomto zmysle kreoval predovšetkým JenÒfe oporou. desiatkach európskych i zámorských scén, titulnú postavu JenÒfy. V prvom dejstve je sub- Slovenská sopranistka Eva Jenisová nežným, vrátane tých najvýznamnejších – milánskej La misívnou osôbkou, neschopnou vnímaz Števo- subtílnym vzhadom i dievÂensky sviežim soprá- Scaly Âi newyorskej Metropolitnej opery. vu morálnu defektnosz. KeÉ ho zbor prinesie nom plne korešpondovala s režisérovou koncep- JanáÂkov umelecký odkaz rozvíja aj jeden z na pleciach – opitého, na všetky strany pusinky ciou. Jej JenÒfa bola obetavé, zmierlivé stvorenie, popredných francúzskych operných domov, rozdávajúceho donchuana –, vÉaÂne sa od neho skrývajúce za zdanlivou krehkoszou veký du- Opéra national du Rhin so sídlom v alsaskom nechá vystískaz. A potom sa už len útrpne díva, chovný rozmer. S fyzicky i vokálne majestátnou, herecky strhujúcou KostolníÂkou (americká sop- ranistka Nadine Secunde) vytvorili kontrastnú E. Jenisová a M. Davies ưFoto: A. KaiserƲ dvojicu žien so silou prameniacou z rozdielnych žriediel. Povahou „romantické“ vokálno-herec- ké výrazové zázemie Evy Jenisovej v interakcii s „nemecky expresívnym“ prejavom Nadine Se- cundeovej súznelo v pôsobivom kontrapunkte. Secunde vyjadrila KostolníÂku ako tvrdú hrdú ženu, v ktorej materinská láska bojuje so zrane- nou pýchou. Po Števovom odmietnutí ešte viac znenávidí malého chlapÂeka, príÂinu pastorky- ninej i svojej hanby – jeho Âervený svetríÂek zú- rivo zahrabe do zeme. Po vražde sa dostáva do psychického a fyzického kºÂa, do konca deja sa vyhýba uÉom. Jej dovtedy hrdo vztýÂená posta- va sa prihrbí, pravou rukou zazatou v päsz si tlaÂí na žalúdok. Nadine Secunde možno neokúzlila farebnou krásou dramatického materiálu, no expresivitou a výrazovým bohatstvom spevu vr- Štrasburgu a ě liálkami v neÉalekých mesteÂ- ako plnými priehrštiami rozhadzuje bankovky chovato naplnila kánony janáÂkovského partu. kách Mulhouse a Colmar. Túto sezónu uvádzal a tancuje s dievÂatami. V druhom dejstve kon- Jediným defektom, znižujúcim hodnotu Ameri- staršiu inscenáciu JenÑfy (pôvodne produkcia centruje životnú silu na lásku k diezatku, no keÉ Âankinho výkonu (ktorý však domáce obecenstvo antverpskej opery z roku 2004), budúcu spestrí oË príde, pokorne sa zmieruje so svojím údelom. samozrejme nevnímalo), bola moravskej reÂi na dramaturgicky nároÂnejšia VÅc Makropulos. Pod V trezom dejstve s láskavým pochopením odpúš- míle vzdialená výslovnosz. obomi je podpísaný slávny kanadský režisér Ro- za macoche a prijíma do svojho srdca Lacu, hoci Hudobné naštudovanie štrasburskej JenÑfy sa bert Carsen. je jednou z príÂin jej zažkého osudu. ocitlo v povolaných rukách rakúskeho dirigenta V JenÑfe Carsen takmer úplne obišiel folklórny Števa je v duchu diela vykreslený ako nezodpo- Friedemanna Layera. Jeho koncepcia patrí do rozmer, vinúci sa našou inscenaÂnou tradíciou. vedný darebák. Na KostolníÂkino hrozivé od- rodu „divadelne posvätených“ naštudovaní. Cit- V kostýmovej zložke vsadil Patrick Kinmonth mietnutie reaguje pohºdavo odutou tvárou a pri livo volenými tempami, pôsobivo modelovanými na „mestský folklór“ – uhladené pánske obleky JenÒě nom dohováraní jej len ahtikársky siahne farbami i dramatickými generálnymi pauzami a jednoduché ženské šaty neutrálnych strihov, pod sukËu. KeÉ nájde kvet od Karolky, JenÒfa ho maoval dejovú atmosféru. Za všetky krásne bez zreteného dobového ukotvenia. Rustikálny prestane zaujímaz a hlavou mu už zjavne beha- miesta spomeniem scénu KostolníÂkinho mono- základ príbehu pripomína len Âernozem, pokrý- jú predstavy, ktoré s Ëou nemajú ni spoloÂné. lógu, poÂas ktorého sa v nej zrodí hrozný nápad. vajúca celú plochu javiska. Dej sa odohráva vo Tenorista Fabrice Dalis bol typovo vhodným Rozvibrované sláky s fyzickou autentickoszou výtvarne minimalistickom priestore, vyárendo- predstaviteom fešáckeho darebáka, vokálne odrážali bzukot myšlienok v ženinej hlave, stup- vanom asi dvomi desiatkami prenosných dverí a však predstavoval najslabšie ohnivko obsade- Ëujúca sa intenzita hudobného pradiva tlmoÂila okien. PoÂas predohry cez ne na JenÒfu zíza dav nia. Technické problémy, prejavujúce sa najmä rastúcu hrôzu z predstavy ohovárajúcej a od- udí ako na zviera v klietke. Klaustrofóbny pocit v priškrtenej vysokej polohe, miestami prerastali sudzujúcej dediny. Na vrchole dynamickej línie sa ešte umocní na zaÂiatku druhého dejstva, keÉ až do distonovania. KostolníÂka vtrhla do izby a vytrhla decko z Je- udia „šmírujú“ dievÂinu so zavinutým bábät- Rovnako Laca dostal v Petrovi Strakovi typo- nÒě nej postele... Divadlu sa spolupráca s Friede- kom v ruke, stojacu uprostred svetelného kužea. vo optimálneho predstavitea. Neotesanými mannom Layerom zjavne osvedÂila, hudobne tu Väzenie sa stráca až v závere opery – zbor demon- pohybmi a vekou hrmotnou postavou vytvoril naštuduje aj budúcoroÂnú VÅc Makropulos. tuje kulisy a javisko ostáva úplne Âisté, priprave- k šviháckemu Števovi žiaduci kontrapunkt. Jeho V nasledujúcej sezóne štrasburskej opery pokra- né pre závereÂnú (hoci v kontexte iných skvelých naturelom dramatickejší tenor znel farebne sý- Âuje nielen janáÂkovská dramaturgická línia, ale Carsenových inscenácií nie príliš originálnu) ka- tejšie a technicky istejšie. Prvé dejstvo odohral aj úÂinkovanie slovenských umelcov. Na zaÂiatku tarziu: Na scéne ostávajú len JenÒfa s Lacom, pri- v polohe nervného, duševne nevyrovnaného sezóny sa scénograf Boris KudliÂka podpíše pod pravení zaÂaz nový život. Z neba sa na nich spustí outsidera. Pri tomto Âloveku uveríte, že aj v do- novú inscenáciu Verdiho Simona Boccanegru, oÂiszujúci, všetko zlé odplavujúci dážÉ. spelosti dokáže zahrabaz do zeme Âervíky, aby v marci sa v sólovom recitáli predstaví tenorista ¢o sa týka výkladu diela, štrasburská JenÑfa je zvädol rozmarín, ktorý jeho vyvolená pestuje pre Pavol Bršlík. v podstate „tradiÂnou“ inscenáciou. Neprináša iného ženícha. Aj osudové zmrzaÂenie JenÒfki- Michaela MOJŽIŠOVÁ 43 zahranicie_jenufa.indd 3 9. 9. 2010 8:38:39 ZAHRANIČIE Pucciniho Edgar v Bologni dborníci tvrdia, že „veký“ Puccini sa zaÂí- Pred troma rokmi sa podarilo objaviz pôvodnú nistov (Questo amor, vergogna mia). PáÂila sa mi aj na až operou Manon Lescaut, premiérova- Pucciniho partitúru, z ktorej vychádzali pred- sopranistka Giuseppina Piunti, ktorej dramatic- Onou v roku 1893. Aj napriek tomu ma, ako stavenia v Turíne a Bologni, Âím sa režijný tým ký soprán mal príjemný zábal, nebol jej cudzí ani každého, kto je už presýtený Traviatami, Toskami vrátil od trojdejstvovej opery späz k štvordejstvo- výrazový spev a postavu Tigrany výrazne kreovala Âi Barbiermi zo Sevilly, lákalo vidiez jeho Edgara vej. Úloha Tigrany sa od mezzosopránu vrátila aj herecky, hoci v intenciách nešzastnej režijnej (skomponovaného o štyri roky neskôr), ktorého k sopránu, no najväším prekvapením pre mËa koncepcie. Hádam najslabším miestom spevác- už na Slovensku uviedli v Banskej Bystrici (1988) bolo, že pekný duet Edgara aTigrany, ktorý pri keho obsadenia bola Fidelia Patricie Orcianiovej. a pred pár mesiacmi v Âeskom Liberci. Recenzova- poslednej retuši umiestnil Puccini do druhého PrepáÂil by som jej, že sa jej nedarilo dodaz postave ná inscenácia v Teatro Comunale v Bologni vznikla dejstva, sa teraz ako Éalšie intermezzo ocitol Fidelie anjelskú podobu, veÉ jednostranne kladne pôvodne v Turíne, kde ju naštudovali v roku 2008 pred posledným obrazom, Âím v úvode štvrtého poËaté postavy sa vždy kreujú zažko. Avšak jej spe- pri príležitosti 150. výroÂia narodenia skladatea. dejstva vytvoril melodický základ poslednej árie vácky výkon bol výrazne slabší od ostatných. Chví- Rané Pucciniho dielo trpí predovšetkým málo vy- Fidelie Un ora almen. Isté zmeny medzi oboma ami vznikal dojem, že speváÂka je na konci svojej dareným libretom Ferdinanda Fontanu (vychádza- verziami sú aj v harmonickej štruktúre niektorých kariéry, jej hlas znel rozkolísane, unavene, v expo- júcim tak ako väšina opier verizmu z francúzskej hudobných Âísel. Pre dôverného znalca Pucciniho novaných výškach neÂisto (najmä v najkrajšej árii pôvodiny, tentoraz diela Alfreda de Musseta ¢aša diela sú bonbónikom drobné hudobné „odkazy“ Addio, mio dolce amor), takže sa mi nechcelo ani a pery), v ktorom netradiÂný úbostný trojuholník na neskoršie skladateove opery. Platí to nielen veriz, že jedným z jej pedagógov bol údajne slávny tvoria Edgar a ním milované dva rôzne ženské typy o hudobných motívoch, ale aj o textoch. Naprí- – verná Fidelia, „príbuzná“ s jeho neskoršími žen- klad Edgar preobleÂený za mnícha cituje tú istú skými portrétmi Mimi, Angeliky Âi Liu a vášnivá, modlitbu, ktorú memoruje kostolník v prvom dej- J. Cura ưFoto: R. CasaluciƲ sebecká Tigrana, ktorá má svojou charakteristikou stve Tosky, vojenská trúbka v závere druhého dej- bližšie k postavám ako Manon, Giorgetta alebo stva pripomína deě lé vojenskej hudby z Bohémy Carmen. Ako femme fatale a v rámci Âierno-bielej, a v závere tretieho dejstva skladate používa ob- ešte výsostne romantickej, optiky je však koncipo- dobné intervaly ako v scéne hádaniek z Turandot. vaná jednoznaÂne negatívne. Nejasné sú viaceré Napokon v duete Edgara a Fidelie z posledného motivácie. Z Edgarovho soka Franka sa v priebehu obrazu zaznieva v mierne pozmenenej harmonic- opery stane jeho verný druh, sám Edgar sa v priebe- kej štruktúre duet Cavaradossiho a Tosky z 3. dej- hu deja trikrát „zlomí“. Najprv je nespokojencom, stva (Amaro sol per te m'era morire). Aj keÉ dnes ktorý podpáli svoj dom a oddáva za pôžitkom, po- patrí k móde vyzdvihovaz pôvodné verzie partitúr, tom unudeným milencom, hadajúcim vzrušenie v myslím si, že v prípade Edgara je jej voba naozaj hrdinskom boji, a napokon sa po cynicky zinsceno- menej šzastným riešením. vanom vlastnom pohrebe pokúsi o idylický návrat Hudobné naštudovanie argentínskeho Taliana Rodolfo Celletti. Zbory v naštudovaní Paola Vera do domova. Dej opery sa zaÂína a konÂí v roku 1302 Maria de Roseho ešte zvýraznilo všetky nedo- zneli dobre na javisku, menej spoza scény. na Ĝ ámskom (v literárnej pôvodine tirolskom) vi- statky Pucciniho partitúry. Bolo hrmotné, Âím Nikdy som nebol stúpencom príliš radikálnych dieku, z ktorého hlavná postava v dvoch stredných podÂiarkovalo istú trivialitu niektorých pasáží a moderných réžií a stále trvám na tom, že verizmus dejstvách uniká, priÂom podmanivá charakteris- absolútne nebralo ohad na spevákov. V lyrických treba inscenovaz realisticky. Pravda, Edgar ešte tika koloritu prostredia (ani vidieckej selanky ani pasážach, kde sa skladateova hudba rozospieva nie je verizmom a pri spomínanej protireÂivosti Edgarovho hradu-nevestinca), známa z neskorších do pekných kantilén, bolo zasa málo vrúcnosti diela je nesmierne zažké, ba priam nemožné ha- diel skladatea, tu ešte chýba. V diele zaznie nieko- a privea vecnosti, nevyváženým sa mi zdal zástoj daz kú k jeho scénickej podobe. Režisér Lorenzo ko hudobne skvostných Âísel, ktoré by obstáli aj v silne znejúcej dychovej sekcie oproti sláÂikom. Mariani zvolil až privemi nešzastné riešenie. To tvorbe skladateovho zrelého obdobia, no v drama- Tercet Bella signora, il pianto sciupa gli occhi, Âo sme videli na javisku, bol popisný realizmus, tických vrcholoch tu Puccini ešte nedokáže byz taký ktorý má ironický podtext, sa vÉaka prirýchlemu aký sa už azda ani nikde nenosí. Jeho réžia siaha úsporný (v zmysle prudkého vyvrcholenia konĜ iktu) tempu zmenil až na paródiu. Opera ponúka širo- do Âasov neogotiky (Âiže skladateovej mladosti), a zároveË úÂinný ako napríklad v Plášti alebo Toske. ký priestor štyrom sólistom, Âo dokumentuje fakt, kam príbeh posunul výtvarník scény Mario Baló. Orchestrálny zvuk miestami pôsobí zbytoÂne silácky že na premiére v roku 1889 v obsadení ě gurovali Jej základ tvorili st¿py a zelený trávnik (paradox- a hrmotne. V patetických ě nále dvoch stredných ob- prvý taliansky interpret Enza z Giocondy, prvá ne ponechaný aj v interiérovej scéne nevestinca). razov cítiz vplyv skladateovho pedagóga Ponchielli- Izolda i prvá Desdemona. Z hadiska popularity V okrajových obrazoch sú kostýmy vidieÂanov šty- ho a najpôsobivejšia ansámblová scéna spred záveru bol v Bologni jediným „esom“ speváckeho ob- lizované do jednotného strihu a bielej farby, ktorá prvého dejstva (D'un vecchio che prega) pripomína sadenia ArgentínÂan José Cura, tenor, ktorý sa sa v scéne ě ngovaného pohrebu zmení na Âiernu. ě nále 3. dejstva Giocondy (Giá ti vedo) obohatené dobre cíti skôr vo veristickom než v belcantovom Symbolicky, v jasne Âervenom kostýme sa pohy- o pucciniovskú nostalgiku. ©alším charakteristic- repertoári (vrátane Verdiho). Jeho svojský prístup buje Tigrana, ktorej herecký prejav réžia exponuje kým znakom partitúry sú zvyšky pôvodnej orientácie k interpretácii jednoznaÂne preferuje výrazové najvýraznejšie, priÂom v niektorých situáciách skladatea na cirkevnú hudbu, prejavujúce sa nielen kvality, Âo má za následok, že jeho spev v urÂitých (napríklad vo výjave zavraždenia Fidelie) sa pre ich v Kyrie z tretieho dejstva, ale aj v úvodnom zbore. pasážach obetúva legátovú kultúru i krásu tónu naivný realizmus nedá ubrániz úsmevu. Svoj ortie Údajne Verdim kritizovaný Pucciniho symfonizmus jeho výrazovej sile. Javiskovému dojmu to síce nad Edgarom už vyriekla história (v Taliansku sa sa prejavuje v dvoch intermezzách ešte skôr, než sa pridáva na úÂinnosti, no spevácka línia sa stáva po roku 1902 opera hrala už len v Miláne v roku zrodili pojmy verizmus a intermezzo simfonico ako torzovitou a dominuje v nej len niekoko pekných, 1944 a potom až na sklonku minulého storoÂia). jeho príznaÂný prvok. Podobne, ako je intermezzo výsostne dramatických vysokých tónov. V podsta- Pucciniho obdivovateom teda odporúÂam zame- z Komediantov postavené na melódii Toniovho pro- te málo známy barytonista Marco di Felice ma raz sa radšej na zvukové záznamy diela, ktorých je lógu a intermezzo z Giordanovej Fedory na slávnom zaujal svojím dramatickým, no pritom kultivo- už deväz a možno si v nich vypoÂuz najmenej pol- Amor ti vieta tenoristu, tak aj obe intermezzá Edgara vane znejúcim hlasom, ktorý uplatnil v jednom tucta naozaj uhranÂivých skladateových melódií. v zásade kopírujú melódiu árií Fidelie. z mála skladateových uzavretých Âísel pre baryto- Vladimír BLAHO 44 7-8 2010 zahranicie.indd 2 9. 9. 2010 8:37:15 jazz_rozhovor.indd 3 9. 9. 2010 8:32:47 JAZZ Igor Wasserberger: Jazz v našich podmienkach nie je za zenitom I. Wasserberger za rozhlasovým pultom, 70. roky [foto: archív I. Wasserbergera] Pripravil Peter MOTYźKA Meno muzikológa, dramaturga a pedagóga Igora Wasserbergera (1937) pozná v rámci žeskoslovenskej scény aj ten, kto sa zaoberá hudbou len okrajovo. Tento priekopník písania o jazze na Slovensku prekvapuje schopnosħou prehōadne sformulovaħ vývojové trendy tohto rôznorodého žánru, žo požas svojho dlhorožného pôsobenia dokazoval na pôde mnohých periodík (Melodiee, Hudební rozhledyy, Slovenská hudbaa, Populárr, Hudobný živott). Pozoruhodnú znalosħ problematiky prezrádzajú aj viaceré, dodnes aktuálne knižné publikácie (Jazzový slovníkk, Jazzové pro lyy, Fenomény súžasného jazzu, Encyklopedie jazzu a moderní populární hudbyy). úžasnej generácii znie takmer nepred- tom som nepoÂúval rozhlas tak intenzívne. Na išiel študovaz do Brna a v rokoch 1956–1960 staviteōne, že jedným z mála zdrojov mnohé nahrávky si detailne pamätám dodnes. zostavoval v tamojšom jazz clube programy jazzovej hudby u nás boli v žasoch z nových platní, ktoré mu jazzmani nezištne vášho dospievania rozhlasové stanice Vypro lovali sa vo vašom okolí ŵalšie osobnosti požiÂiavali. Herbert tiež zorganizoval pamät- S americkej armády v Rakúsku. Akým aktívne v jazzovej sfére? ný koncert East a West Coast Studia v Brne. spôsobom ste sa k jazzu dostávali? V triede sme žili jazzom štyria; jeden z tejto Škoda, že sa nevenoval publicistike, pretože Formatívny vek som prežil v Komárne; chodil štvorice zomrel krátko po maturite a traja práve on poÂas štúdií v Brne nasmeroval Ivana som na slovenské gymnázium, Âo nezabránilo sme ostali – každý svojím spôsobom – jazzu PoledËáka k jazzu a spoloÂne publikovali Âlá- tomu, aby som sa nauÂil po maÉarsky. Od za- verní i Éalšie roky. Nedávno, keÉ si pamät- nok v Hudebních rozhledech. V orchestri TOM Âiatku 50. rokov sme žili swingom a jazzom. níci pripomenuli 50. výroÂie „sväzáckych zaÂínal svoje hudobné pôsobenie aj Éalší, o dva Samozrejme, v bezútešných Âasoch politických predpoludní“, vyplávali na povrch dve mená roky mladší spolužiak trombonista, Ervin Pa- procesov, keÉ sa obvinení priznávali k najne- našej niekdajšej štvorice: Gábor Koval a Her- dušický, ktorý v roku 1961 založil v Bratislave možnejším zloÂinom, bolo riskantné úplne bert Bulla. Gábor sa po rokoch predstavil na skupinu Istropolitana a na ktorého Peter Lipa všetko, vrátane štýlu obleÂenia a strihu vlasov, jazzovom pódiu a pripomenul, že bol svojho spomína ako na svojho prvého bratislavského ktorý sa nám páÂil. Únik z reality, aká nemala Âasu Âlenom West Coast Studia, Jazzového kapelníka. obdobu ani v nasledujúcich rokoch totality, štúdia a hoszoval s Gerhardtovým Bratislav- predstavoval rozhlas. V ére pred Willisom Co- ským džezovým kvartetom. V Komárne bol Bez vstupeniek na Vlacha noverom to bola rozhlasová stanica americkej kapelníkom a aranžérom nášho big bandu, armády v Rakúsku Blue Danube. VÉaka nej sme v ktorom hral každý, kto mal chuz a Âas. Dôle- Spomínate si na kontakty so „živou hudbou“ spoznali swingové big bandy a spevákov, ale žité bolo, že sme mali pásikované pulty pripo- v tomto období? aj bebop Parkera a Gillespieho. Každú sobotu mínajúce americkú zástavu s nápisom TOM ZaÂiatkom 50. rokov bolo v Komárne nieko- o 13:30 vysielali polhodinu venovanú Stanovi (funkcionárom sme vysvetlili, že ide o skratku ko rómskych skupín, ktoré hrali všetko pretl- Kentonovi – vtedy sme sa ponáhali k prijíma- TaneÂný orchester mladých). ¢lenom orches- moÂené do „svojho“ hudobného jazyka: swin- Âom, nech sa dialo Âokovek. SnáÉ nikdy po- tra bol aj Herbert Bulla. Ten po maturite od- gový repertoár s Âardášovým frázovaním, sa- 45 jazz_rozhovor.indd 3 9. 9. 2010 8:32:47 JAZZ xofonisti používali extrémne široké vibrato. zväšovala. Ako som sa neskôr dozvedel, jazzový festival, pokúsil som sa i o Âiastkové Medzi rómskymi hudobníkmi sa však zaÂal bol to Miroslav Válek, ktorý mi súbil, že kritické reĜ exie voÂi hudobníkom, ktorých proces kryštalizácie a objavili sa tam neoby- text uverejní, Âo aj dodržal. prínos som si inak vemi vážil. Bola to pre nich Âajne talentovaní bratia Rigovci, ktorí neskôr úplná novinka a niektorí voÂi mne reagovali dlhé roky hrali vo viedenskom Hiltone, saxo- Ako si spomínate na prípravu rozhlasových re- agresívne, iní sa ma zasa zastali. V každom fonista Feri Jánoška; títo už vtedy (zdalo sa lácií Štúdio mladých, poskytujúcich v 60. rokoch prípade vznikla na základe recenzie diskusia mi, že skvele) swingovali a improvizovali. priestor domácim jazzovým hudobníkom? o Âeskoslovenskej jazzovej kritike, ktorá v ro- Spriatelili sme sa, a vtedy som si prvýkrát V roku 1962 som dostal možnosz vytvoriz koch 1965–1966 prebiehala na stránkach Hu- uvedomil silu jazzu pri prekonávaní bariér reláciu živých koncertov vysielaných a za- debních rozhledÑ a Melodie. Od hudobníkov a predsudkov. Prelomovou udaloszou iného znamenaných rozhlasom. Viaceré nahrávky som vtedy dostal mnoho zaslúžených i neza- typu a kvality bol koncert orchestra Karla sa ocitli v rozhlasovej fonotéke ako „trvalky“ slúžených výhrad, ale na poÂudovanie, aj ne- Vlacha v roku 1953. Zmienená štvorica sme a Âasto sa vysielali. Boli to i ě nanÂne nároÂ- gatívna publicita mi skôr pomohla ako uško- sa bez vstupeniek vybrali vlakom na koncert né záležitosti: napríklad v Prahe som bol za dila. Pražský festival som následne v Melodii do Bratislavy. Gábor našiel odvahu, išiel pria- Karlom Krautgartnerom, ktorý bez problé- recenzoval niekoko rokov. lažkým orieškom mo za Vlachom, ktorému vysvetlil, že máme mov prijal ponuku prísz do Bratislavy. Naj- bola spolupráca s Kultúrnym životom, kde mi v Komárne orchester a naším snom je vidiez dôležitejšou súÂaszou však boli vystúpenia v polovici 60. rokov vyšla dvojica textov. udia esá typu Kubernát alebo Krautgartner. Vlach domácich skupín; nechcem byz egocentric- v tých novinách Âítali úplne všetko; v nekoneÂ- nám skutoÂne zaobstaral štyri vstupenky na ký, ale hudba Gerhardta a OndreiÂku ma naj- ných rozhovoroch som sa dozvedal, v Âom som beznádejne vypredaný koncert a konferenciér výraznejšie oslovovala práve v období Štúdia mal pravdu a v Âom nie. Tá pozornosz zaväzo- Jan BoroviÂka potom zahlásil, že študentom mladých. Mal som na starosti organizovanie, vala a nikdy potom som ni podobné nezažil. z Komárna orchester zahrá Trumpet Blues od sprievodný text i publicitu. VÉaka vtedajšie- Harryho Jamesa... Spätne si uvedomujem, mu redaktorovi Smeny Richardovi Blechovi Ako vznikali v období izolácie od svetového že v 50. rokoch existovalo jazzové bratstvo, vychádzali v denníku upútavky na jednotlivé diania prelomový Jazzový slovník alebo rozsiahla bol to úžasný pocit spolupatriÂnosti. K roku koncerty a musím priznaz, že napriek novi- Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, 1953 sa viaže ešte jeden zážitok – prvé stret- nárskym zvyklostiam som v klasickom kon- z ktorých mnohí žerpajú dodnes? nutie so svetovými hudobníkmi na ě lmovom Ĝ ikte záujmov relácie aj recenzoval. Poda Som vÉaÂný redaktorkám Štátneho hudob- plátne. Je priam neuveritené, že v Âeskoslo- mienky niektorých kolegov bolo práve toto ného vydavatestva, Nadi Földváriovej a Zu- venských kinách premietali americký ě lm zaÂiatkom systematickej jazzovej publicisti- zane Marczellovej, že mi dali šancu vydaz Synkopy, ktorý bol naplnený prvotriednym ky na Slovensku. prvý slovník tohto zamerania v komunistic- swingom. A malý zázrak prinieslo závereÂné deě lé swingových hviezd ako Charlie Bar- net, Harry James, Joe Venuti a dlhé bubno- V Slovenskej televízii – zōava E. Galanová, J. Novan, G. Hermelyová, I. Wasserberger [foto: Z. Minážová] vé sólo Gena Krupu. V komárËanskom kine som neveril vlastným oÂiam. Neskôr som sa dozvedel, že v Prahe chodili fanúšikovia na každé premietanie a po skonÂení ě lmu vstali a tlieskali. Ako ste sa dostali k jazzovej publicistike? KeÉ som mal asi pätnász rokov, dostali sa mi do rúk Âísla Âasopisu Jazz z rokov 1947–1948, ktorého vedúcim redaktorom bol Emanuel Uggé. Hltal som každé slovo, ale mnohému som nerozumel. Zvláštne mi pripadalo Uggého delenie na rýdzi jazz (Âím myslel predovšetkým neworleansku hudbu, blues) a aranžovanú swing music, ktorá tiež môže byz dobrou hudbou, ale nie je auten- tickým jazzom (Ellington a Basie). Good- manovi a iným bielym orchestrom vytýkal, že im chýba vnútorná pravdivosz. V Âasoch, keÉ vrcholila protijazzová hystéria a keÉ Lexikogra a ako „totalitná kratochvíōa“ kých krajinách. Paradoxne ostáva z dnešné- bol jazz v akejkovek podobe mediálne eli- ho hadiska jeho potenciálne najcennejšou minovaný, mi pripadali tieto úvahy ako ne- V tom období zažala vaša spolupráca s viacerý- Âaszou malá antológia slovenského jazzu, pochopitene bizarné. Fascinovali ma však mi periodikami. ktorú sme k nemu nesystémovo priradili. niektoré pozoruhodné texty o bebope, in- Najviac som si cenil spoluprácu so Sloven- Na EP platni sú štyri nahrávky zaujímavé formácie o koncertoch Graema Bella, o zá- skou hudbou, kde boli vynikajúci redaktori z historického hadiska: v troch formáciách kulisí zájazdov Karla Vlacha... K prvému Igor Vajda, Oskar Elschek, Peter Faltin a nimi je zachytená hra Paa Polanského – ako oje- autorskému pokusu ma inšpiroval asi v roku reprezentovaná úroveË zaväzovala. Pamätám dinelý dokument jeho „slovenského obdo- 1957 známy dramatik Peter Sever, ktorý v si, že pokusy o charakterizovanie väzieb po- bia“ so skupinami Gerhardta, OndreiÂku Mladej tvorbe uverejnil informatívny Âlánok pulárnej hudby a jazzu alebo malá štúdia o fe- a s vlastným kvartetom. Štvrtá nahrávka o jazze. Bol plný omylov a nedorozumení, Âo noméne revivalizmu ma nap¿Ëali vnútornou zachytáva vtedajších „pražských Slovákov“ ma priviedlo k napísaniu textu. Vybral som neistotou. Spätne ma fascinuje otvorenosz Laca Décziho, Laca Troppa a Stanislava sa do redakcie bez ohlásenia, v miestnosti vtedajšej situácie, v ktorej dostal mladý ne- Sulkovského. Ak by sa niekto rozhodol tie- sedel zachmúrený redaktor. Mal som pocit, skúsený publicista príležitosti k uplatneniu. to nahrávky znovu vydaz, bol by to pekný že ho po prehýrenej noci nebaví život a jeho KeÉ som napríklad v roku 1965 pre Hudební príspevok k pripomenutiu tohto neprávom znechutenosz sa pri Âítaní môjho príspevku rozhledy recenzoval pražský Medzinárodný zabudnutého obdobia slovenského jazzu. 46 7-8 2010 jazz_rozhovor.indd 4 9. 9. 2010 8:33:02 jazz_rozhovor.indd 5 9. 9. 2010 8:33:22 JAZZ Samotná kniha samozrejme nemohla prežiz Prežo ste sa popri jazze venovali aj populárnej Niekto to rád horúce skúšku Âasu, ale vo svojej dobe snáÉ poskyt- hudbe? la prvé systematickejšie – i keÉ zÉaleka nie Na populárnej hudbe ma zaujímali naj- Pri sledovaní spojitostí jazzový hudobník – proporÂné – informácie. UrÂite ma svojho mä mimohudobné aspekty: faktory zmien publicista zaznamenávame, ako svojho žasu Nat Âasu potešili recenzie i v zahraniÂnej odbor- módy, stereotypy vývoja, väzba jazz – po- Hentoú , Leonard Feather alebo Orin Keepnews nej tlaÂi a slovník sa stal podnetom pre vznik pulárna hudba, informácie, ktoré podáva ovplyvŅovali dianie a formovanie umelcov. Majú štvorzväzkovej Encyklopédie, na ktorej sme mainstreamový pop o spoloÂnosti. Neve- súžasná publicistika a jej najvýraznejšie osobnosti pracovali s Antonínom Matznerom, Iva- noval som sa jej však systematicky, mo- podobne relevantné postavenie? nom PoledËákom a s vekým okruhom spo- jím zámerom bolo získaz v tejto sfére istý V období moderného jazzu panovalo obrov- luautorov takmer dvadsaz rokov. Pôvodne background. Ako televízny dramaturg som ské nadšenie a Âasz hudobníkov mala o teóriu sme plánovali jediný zväzok, ale projekt sa sa snažil, aby staršia slovenská populárna a publicistiku intenzívny záujem. Pozorne Âí- postupne rozrastal. V 70. rokoch sme preko- hudba stratila obvyklý nános gýÂového re- tali najmä kritické reĜ exie a tie mali na nich návali mnohé „ideové“ problémy (emigran- tra a bola zasadená do historických súvis- vplyv. Jazzová pedagogika bola len v zaÂiat- ti, politicky neúnosné osobnosti), aké ne- lostí cez, pokia možno pouÂený, publicis- koch, a tak bol súÂaszou samovzdelávania aj bolo možné riešiz, a tak sme ich odÉaovali. tický pohad. Mal som príležitosz vÂleniz do záujem a jazzovú literatúru. Je pravda, že ve- Preto najprv vznikla „nekonfliktná“ vecná programov rozhovory s osobnoszami, ktoré ké dobové individuality – Monk, Powell, Col- Âasz, potom prišli na rad dva „zahraniÂné“ vývoj slovenskej populárnej hudby for- trane sa nielenže nezaujímali o teoretizovanie zväzky bez emigrantov. KeÉ sme zaÂiatkom movali od jej vzniku. SnáÉ najucelenejším akéhokovek druhu, ale žili dosz odcudzení od roka 1988 zadávali do tlaÂe štvrtý zväzok, zámerom boli menné heslá pre štvrtý diel vonkajšieho sveta. To, ako sa nauÂili všetko, Âo zdalo sa nám, že sa podaril odvážny Âin, ale spomínanej encyklopédie, kde mi v okruhu potrebovali vediez o harmónii, melodike, frá- keÉ kniha vyšla krátko pred novembrom rocku a novšej populárnej hudby pomohol zovaní, komponovaní, aranžovaní, považovali 1989, bol to v mnohých ohadoch kompro- Julo KinÂek, tú staršiu spracoval Laco Šol- za intímnu vec a jazz pocizovali ako neopako- mis. Samozrejme, mohol by som dodaz „ve- týs. Viacerí kolegovia, najmä z ¢iech, nám vatený individuálny prejav, akému sa nemož- Muzikológa alebo novinára by sme mali hodnotiħ podōa kvality „produktu“, a nie podōa rôznorodých iných kritérií. Mrzí ma, že zanikajú polemiky medzi profesiami a v ich vnútri. selé historky z písania“, vyplývajúce z toho, Éakovali za informácie o slovenskej scéne, no nauÂiz. Dodnes niektorí príslušníci tejto že tak rozsiahly projekt vznikal v predpoÂí- ktorých mali dovtedy málo. Škoda, že tímo- generácie považujú jazzovú pedagogiku (ne- taÂovej ére a bez inštitucionálneho zastreše- vá práca, ktorú sme zaÂali, nemala pokraÂo- hovoriac o publicistike) za nieÂo úplne mimo nia. Všetci traja sme mali byty plné ceduliek vanie. Lexikografia v tomto poËatí bola „to- svojich záujmov. Na druhej strane hudobníci s excerptmi a údajmi, ktoré sme ukladali do talitnou kratochvíou“, Âasu bolo dosz, Âo z okruhu cool, west coast jazzu a tretieho prú- krabíc; plne sme ocenili kvalitu talianskych sa po roku 1990 diametrálne zmenilo. Asi du sa o teóriu, publicistiku a kritiku zaujímali. topánkových škatú, najlepšie vhodných na aj iná hodnota Âasu je príÂinou, že nevzniká Osobnosti ako Dave Brubeck, Gunther Schul- tento úÂel. a asi ani nevznikne nadväznosz, hoci nové ler, Stan Kenton, George Russell sa Âasto podmienky, najmä internet, k tomu dávajú proě lovali ako teoretici, písali knihy, recen- Odbornosħ a znalosħ problematiky naznažovali veké možnosti. zie, úvahy... Na to, s Âím nesúhlasili, dosz Âas- vaše práce inštruktívneho alebo popularizažného to reagovali a vysvetlili svoj pohad. V oblasti charakteru (Základy džezovej interpretácie s Iva- V ponovembrových rokoch ste na stránkach hardbopu bol tento prístup zriedkavejší, i keÉ nom Horváthom a Jazzové pro ly s Antonínom Hudobného života analyzovali súžasné vývojové môžeme nájsz výnimky; pripomeËme Benny- Matznerom). trendy v jazze (vyšli knižne ako Fenomény súžas- ho Golsona, ktorý sa poÂas celej svojej kariéry Jazzové profily sú knihou, pre ktorú mám ného jazzu). Domácemu žitateōovi ste poskytli skvelo uplatËoval ako publicista a zaujímavým „slabosz“. Bol to pokus o poskytnutie po- celistvý náhōad na tvorbu osobností ako Mehldau, spôsobom bol schopný aj sebareĜ exie. Ako hadu na míniky jazzového vývoja od tra- Douglas, Osby... Nakoōko by sa aktuálny výber tenorsaxofonista až príliš citlivo vnímal, že diÂného po free jazz pomocou profilov „súžasnych fenoménov“ líšil od toho z prelomu ho významom presahujú jeho najlepší priate štýlotvorných osobností. Priznám sa, že milénia? z detstva John Coltrane alebo Sonny Rollins, mi trochu vadí, keÉ noví autori, ktorí píšu Ak možno neadekvátne pocizujem Jazzové na druhej strane vedel aj to, že jeho skladby sú i v tomto Âasopise napríklad o Monkovi profily ako neprávom zabudnuté, v prípa- v jazze unikátne. Preto asi na desaz rokov pre- alebo Ornettovi Colemanovi, nespomenú, de „fenoménov“ ma potešilo množstvo re- stal s aktívnym hraním a venoval sa výluÂne že Matzner o týchto osobnostiach (mys- cenzií i záujem Âitateov. V Âase, keÉ som komponovaniu a aranžovaniu. Zvláštnu po- lím si, že dosz zaujímavo) písal už pred 40 knihu písal, boli mená aktuálneho jazzu zornosz si v postmodernej ére zasluhuje hnutie rokmi. Niekedy mám pocit, že by bolo na málo známe. Pri výbere som uprednost- „mladých levov“ 80. a 90. rokov. Mám pocit, Âo nadväzovaz. Možno som jednostranne Ëoval tých, ktorí naÉalej kultivujú ideál že historické povedomie, vrátane teoretických zahadený do metódy adresného citovania, akustického jazzu, sú zakorenení v tra- a publicistických postulátov, bolo súÂaszou nemám však rád štúdie, pod ktorými je len dícii a tvorivým spôsobom ju rozvíjajú. „ovplyvËovania a modelovania“ scény. Sku- zhrnutá použitá literatúra a nie je jasné, Otázka, ako by som postupoval Éalej, je toÂne relevantné postavenie v jazzovej teórii z Âoho autor Âerpal; snažím sa uviesz pred- hypotetická; mám pocit, že mladí publi- majú Európania a mnohí hudobníci toho ob- chodcov, Âo už bolo k danej téme napísané. cisti sa zaoberajú súÂasným jazzom dô- dobia boli alebo by mohli byz skvelými publi- Základy džezovej interpretácie vznikli pre- kladnejšie a je to ich „parketa“. V súÂas- cistami a muzikológmi. Rovnako európskym dovšetkým zásluhou Ivana Horvátha, ktorý nosti mám dosz starostí so seriálom o eu- javom je zaangažovanie intelektuálov v jazzo- v nich zhrnul svoje poznatky dirigenta big rópskej jazzovej identite; bol by som rád, vej publicistike: v tomto smere pripomeniem bandu. Bolo by zaujímavé, keby sa vyjadril, keby z toho zámeru vznikla kniha. Chcem Borisa Viana a Leopolda Tyrmanda. V každom ako ju vníma s odstupom Âasu. Inštruktív- zopakovaz stereotyp mojich zaÂiatkov: do prípade nemám pocit, že by prvoradým posla- no-metodická literatúra je jednoznaÂne do- vznikajúceho projektu získaz nových spo- ním písania o jazze bolo ovplyvËovanie hu- ménou hudobníkov-praktikov. lupracovníkov. dobnej scény. Hlavnou funkciou publicistiky 47 jazz_rozhovor.indd 5 9. 9. 2010 8:33:22 JAZZ dobných odvetviach na úroveË, akou dispo- S Karlom Gottom [foto: Z. Minážová] nuje on. Je to samozrejme úplne irelevantný postreh, poukazujúci na neskúsenosz s pub- licistikou a nepochopenie jej funkcie. Pozi- tívny aspekt stretnutia ostal v spoloÂenskej rovine („všetci sme na jednej lodi“) a v po- vrchnom urovnaní rozporov v zmysle, že sa navzájom potrebujeme. Newyorský sound z Bratislavy Od konca 80. rokov ste pedagogicky pôsobili na Slovensku (Filozo cká fakulta UK, Konzer- vatórium v Bratislave) i v zahraniží (Universität Wien, Konzervatórium Jaroslava Ježka v Prahe). Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiħ, že váš se- minár Dejiny hudobného myslenia uržený poslu- chážom kompozižného oddelenia KJJ bol zaují- mavým exkurzom do genézy danej problematiky. Líšili sa postoje, úroveŅ a záujem o jazz u študen- tov hudobnoteoretických odborov na Slovensku a v zahraniží? Napriek tomu, že som na rôznych školách pôsobil dlhé roky, bola to pre mËa vždy len v posledných rokoch je informatívnosz. V ne- aká bola v rozpore so „slovenským“ poËa- externá doplnková aktivita s malým úväz- prehadnej kvantite jazzových nahrávok môže tím hardbopu (ten v Prahe reprezentovali kom. Vo Viedni prejavovali študenti vekú byz osožné dokonca aj „hviezdiÂkovanie“ v Tropp, Déczi a Sulkovský). Tropp sa pustil snahu nauÂiz sa Âo najviac, medzi sloven- hudobných Âasopisoch, i keÉ si ahko môžeme aj do „tabuizovaných“ tém, keÉ sa kriticky skými študentmi som pocizoval väšie roz- predstaviz argumentáciu, ktorá presvedÂivo dotkol Karla Velebného ako improvizujú- pätie: boli tam talenty na muzikológiu, kri- dokáže, že takýto prístup je prehreškom proti ceho jazzmana. Mnohé veci, v ktorých mal tiku a publicistiku, ale najÂastejšie nemali základnému poslaniu a charakteru umelecké- pravdu, však vyjadril – vinou neskúsenosti záujem svoje schopnosti rozvíjaz. Súvisí to ho prejavu. v písomnom prejave – až nechcene komic- aj s existenÂnými podmienkami publicistov: ky, a tak nosné myšlienky zanikli. Antonín podstatne zaujímavejšie je staz sa priemer- Pripomeniem nedávne stretnutie venované Matzner sa celú záležitosz usiloval uviesz ným praktikom ako vynikajúcim teoreti- jazzovej publicistike na pôde Hudobného centra, na pravú mieru uzmierujúcou stazou Niekto kom. Na konzervatóriách, pochopitene, pa- ktoré vyvolala nespokojnosħ domácej muzikant- to rád horúce. Touto okukou sa dostávam nuje prakticizmus a budúcich hudobníkov skej obce. Nakoōko sú pre oba tábory prospeš- k nedávnemu stretnutiu na pôde Hudobné- zaujíma z jazzovej histórie to, Âo má vzzah né konfrontažné strety publicistov a výkonných ho centra. Bolo zaujímavé spoznaz udí, kto- k tomu, Âo robia. Rešpektujem to a snažím umelcov? rých hudbu mám rád a priznám sa, že vopred sa naše stretnutia urobiz Âo najzaujímavejší- Isté napätie medzi hudobníkmi a publicis- som v duchu dával za pravdu hudobníkom, mi. Žia, Âasto je to na báze najnižšieho spo- tami je prirodzené. Okrem toho nemožno lebo i mËa niektoré obe Âinnosti oddeliz. Publicistické prejavy publicistické preja- hudobníkov, ktorých tvorbu poznám, ma vy iritujú. Navyše, S Tonym Scottom [foto: Z. Minážová] zaujímajú prednostne; pomáhajú lepšie po- držal som im palce chopiz, o Âo im v hudbe ide a nevadí, keÉ je aj preto, lebo som ich pohad mierne egocentrický. V každom dúfal, že spoznám prípade, dobré uplatnenie v hudobnej praxi ich argumenty, naj- ešte automaticky neznamená predpoklady mä koho a preÂo sa pre publicistiku. Je tu mnoho príkladov: to, táto nespokojnosz že sa Leonard Feather na zaÂiatku kariéry ži- týka. I keÉ by bolo vil ako vemi priemerný klavirista, nijako ne- potrebné, aby po- oslabuje jeho jedineÂné zásluhy kritika, his- dobnému stretnutiu torika a lexikografa. Naopak, skvelé jazzové predchádzala pole- heslá Andrzeja Trzaskowského v Schäffero- mika, napríklad na vej encyklopédii sú hodnotou samé osebe, stránkach Hudobné- bez ohadu na klavírnu hru tohto autora. Pla- ho života. Priamo na tí zásada, že muzikológa alebo novinára by stretnutí ostalo zo sme mali hodnotiz poda kvality „produktu“, strany hudobníkov a nie poda rôznorodých iných kritérií. Mrzí len pri všeobecnom ma, že zanikajú polemiky medzi profesiami odsúdení slabej a v ich vnútri. Skvelý bubeník a môj dlhoroÂ- úrovne publicistiky ný priate Laco Tropp uverejnil v roku 1969 a apeli, aby sa udia, v Melodii svoj pohad na pražskú scénu. Bol ktorí na to nemajú – Âo sú viac-menej všetci loÂného menovatea; prispôsobujem sa ve- to úprimný text, v ktorom napísal „zákulis- publicisti ako takí –, zdržali kritických sú- domostiam menej informovaných. ZároveË né“ informácie o Déczim a nevyberavo sa dov. Jeden z hudobníkov to lapidárne vy- sa snažím ponúknuz nieÂo inšpiratívne aj „obul“ do niektorých hudobníkov, neochot- jadril v zmysle, že kritik nemá šancu, aby sa pre tých, ktorí o daných témach vedia viac. ných zmeniz svoju westcoastovú orientáciu, dostal v harmónii, aranžovaní a iných hu- Chcem veriz, že študentom pomáham po- 48 7-8 2010 jazz_rozhovor.indd 6 9. 9. 2010 8:33:34 jazz_rozhovor.indd 7 9. 9. 2010 8:33:44 JAZZ chopiz logiku vývoja jazzu, charakteristiku nadväznosti na Billa Evansa, Âo bola vte- hy. Niekedy je však zažké oslobodiz sa od a vzájomné väzby jednotlivých štýlovo-žán- dy v ¢eskoslovensku novinka. Mal úspech, pocitov, ktoré s hudbou nemajú mnoho rových okruhov a vývojových etáp. Myslím postúpil do finále, ktoré však vyhrali Pauer spoloÂného. Slovenská scéna je mi svojím však, že by som lepšie ako konzervatoristom a Hammer. Škvorecký predstavuje fascinu- vyznením blízka. Akcentuje tie prvky jazzu, vedel pomôcz študentom muzikológie. júci príspevok do svetovej beletrie s jazzo- ktoré sú základom vysvetlenia jeho existen- vou tematikou, ale nemyslím si, že by jeho cie: energiu, invenciu, spontaneitu, profesi- źeský jazz mal v žasoch totalitného režimu dielo a vydavatestvo mali priamu väzbu onalitu, nadšenie pre hudbu... Platí to najmä podporu a umelecké zázemie prostredníctvom na jazzovú scénu, i keÉ jeho láska k jazzu na straight ahead jazz. Rôzne typy fusion spisovateōských a vydavateōských aktivít Josefa bola nepochybne inšpiratívna pre mno- a crossover sú Âasto nepochybne zaujímavé, Škvoreckého alebo jazzmanov-emig- hých hudobníkov. Ak by ale hlbšie ma nezaujali. SúÂasnú scénu zÉa- rantov, ktorí sa etablovali na svetovejej lleka netvorí len „Generácia 197X“; vezmi- scéne (JiĶí Mráz, Jan Arnet, Miroslavv mme napríklad big bandy, ktoré neboli v his- Vitouš, Jan Hammer ml.). Nechýbaa ttórii slovenského jazzu silnou stránkou. Je slovenskému jazzu podobné povedo-- ppravdou, že Gustav Brom vždy balansoval mie? mmedzi Âeským a slovenským a môžeme ho ppovažovaz aj za „svoj“, ale Matúš JakabÂic nnaviac priniesol nóvum v podobe orches- ttra, ktorý je celým konceptom – aranžérsky i sólisticky – aktuálnym telesom. A nie je to vvymedzené len úzko generaÂne; bez bigban- ddových veteránov ako Svatopluk Košvanec, FFrantišek Karnok alebo Václav Týfa by ne- bbol výsledok tak impozantný. Platí to i v tra- ddiÂnejšej bigbandovej polohe. Na tohto- ror Ânej Pražskej jari som bol na koncerte VValoviÂovho „bromovského“ big bandu a musím povedaz, že so súÂasnou sólistic- kokkou garnitúrou znie Âasto zaujímavejšie ako v Bromových Âasoch. Mierne by som však nnesúhlasil s delením scény na tradiÂnejšiu a progresívnejšiu a nie som si istý, Âi mlad- šíšším publicistom nepodsúvame nieÂo, Âo tak sassami necítia. I keÉ je prirodzené a správne, žež sa noví publicisti snažia pomôcz svojim vrvvrstovníkom. Prednedávnom som bol na vy- sstúpeniacht OndÑeja Pivca a Davida DorÒž- kuku, ktorí nahrávajú pre Animal Music. Kaž- dý z nich je technicky dobre disponovaný a zakotvený v jazzovej tradícii, hudobne je mmi však bližšie newyorský sound, tak skvelo kukultivovaný niektorými uÉmi v Bratislave. DDôležitá je fungujúca kontinuita. Ni nena- ssvedv Âuje tomu, že by bol jazz v našich pod- mmienkach za zenitom! PoÂas existencie ¢eskoslovenska somm vnímal jazzovú scénu ako spoloÂnú a až do súÂasnosti ju považujem za úzkoo prepojenú. Spätosz oboch scén je stá-á- sme sa mamalili vymedzovavymedzovaz le dokonca dôslednejšia. V historickom vo sfére „doháËania trendov“, Slovensko nadhade nemožno opomenúz, že slovenskí bolo zvláštnym spôsobom Âasto koncepÂne hudobníci prispeli do tohto spoloÂného úsi- vpredu. lia vekým dielom. PripomeËme si, ako sa napríklad Déczi v 60. rokoch a Bartoš v 90. So súpútnikom Lubomírom Dorĝžkom rokoch stali motormi akcelerovania kvality s uznaním nahliadate na súžasnú slovenskú pražskej scény, alebo ako Polanský s Trop- „Generáciu 197X“, ktorej predstavitelia syn- pom odstraËovali v 60. rokoch krízu bube- tetizujú a nadväzujú na svoje vzory. Generaž- níkov v ¢echách. Hudobníci oboch krajín ne mladší publicisti upriamujú pozornosħ na tvoria kompaktný celok a v tomto zmysle aj progresívnejšiu žeskú (produkcia vydavateōstva svetové mená Âeskej scény 60. rokov upo- Animal Music) alebo poōskú scénu. Ako vnímate zorËujú na kvalitu celej scény. SkutoÂnos- tieto rozdiely? ti, že sa z tohto zázemia vyÂlenila svetová Pri kontaktoch s pre mËa „novými“ hudob- špiÂka, v mnohom pomohla šzastná zhoda níkmi mi trochu vadí jeden mimohudobný okolností – predovšetkým Guldova vieden- rozmer: zÉaleka nie v každom prípade bý- ská súzaž v roku 1966. Gerhardt sa jej pre vajú impozantný hudobný talent a schop- S L. Dorĝžkom na krste jeho knihy prekroÂený vekový limit nemohol zúÂast- nosti spojené s osobnostnou zreloszou. Panoráma jazzových promůn niz a jediný slovenský súzažiaci Ján Hajnal Myslím, že publicista a recenzent by tieto [foto: J. Chuchma] zaujal predovšetkým svojím konceptom mimohudobné hadiská nemal braz do úva- 49 jazz_rozhovor.indd 7 9. 9. 2010 8:33:44 JAZZ Jazznica 2010 ÚJGžFÆCD=LFÂ@GB9RRGNÂ@G>=KLAN9DM+ & GRØÚBªD9#GKLGDKN#9L9JÆFQ9FKCÔīLA9NFA;9 )HVWLYDO -D]]QLFD P» ]D VHERX ÉDOwÇ 'UDPDWXUJLD GR SURJUDPX V\PEROLFN\ ]D QHYÇGDQRXDKNRVzRXKXGREQÇFLVSUÇVWXSËX ÓVSHwQÖURÂQÇNSRÂDVNWRUÃKRÂDNDOQ»YwWHY KUQXODWDNPHUYwHWN\VXVHGQÃwW»W\9ÖUD]QÖ MÓSUH6ORYHQVNRH[RWLFNÓD{LYHOQÓDUJHQWÇQ QÇNRY NYDOLWQÖ MD]] ] )UDQFÓ]VND 8NUDMLQ\ EROX{SUYÖYHÂHUNHÉVDSUHGVWDYLOLWULRJL VNXY»wHË+UDOLY\QLNDMÓFRD SUHGSROQRFRX ¢HVNHMUHSXEOLN\0DÉDUVNDD]R6ORYHQVND WDULVWX -XUDMD %XULDQD PDÉDUVN» YRN»OQD SUHGYLHGOLY%DQVNHMiWLDYQLFLY\VWÓSHQLH]D 1HWUDGLÂQHVLWXRYDQÃKODYQÃSÌGLXPY EDQ GLYD2UVL.R]PD D QDMP¾YUFKROYHÂHUD'DQ NWRUÃE\VDXUÂLWHQHPXVHOLKDQELzQLNGHQD VNRwWLDYQLFNRP.RVWROHVY.DWDUÇQ\Y\WY»UD %ºUWDV7ULRP 5REHUWD %DO]DUD3RVOXFK» VYHWH SRNRMQÓDWPRVIÃUXSRVOXFK»ÂGRVW»YDSUÇOH ÂRYYNRVWROQÖFKODYLFLDFKQDMYLDFXVSRNRMLO )HVWLYDO dGREHKRO GR FLHDq VSRORÂQH {LWRVzVOHGRYDzMHPQÃQXDQV\KXGE\NWRUÃVD ÂHVNÖVSHY»NEDODQVXMÓFLQDUR]KUDQÇMD]]XD V &KRSLQRP QHGHQÖ SURJUDP SUHELHKDO QDYHNÖFKIHVWLYDORFKÂDVWRVWU»FDMÓDD{SR SRSXO»UQHMKXGE\3UHKXGREQÇNRYERORWRWR Y ]QDPHQÇVSRMHQLDMD]]XVNODVLFNRXKXG Q»YUDWHGRPRYVLXYHGRPÇYÖKRG\VDNU»OQH Y\VWÓSHQLHQH]Y\ÂDMQÃQLHOHQSUHSURVWUHGLH ERX 'UDPDWXUJLD SULSUDYLOD SURMHNW -D]] DOH DM SUH QHÂDNDQà *RHVWR&KRSLQNWRUÖPVLXFWLODURNRY WHFKQLFNà SUREOà RG QDURGHQLD SRVNÃKR URPDQWLND $NR +=JL@G<9+%9JAFCGNA;ư>GLG%#M:9žC9Ʋ P\ .DSHOD PXVHOD SUYÖ Y\VWÓSLO NODYLULVWD 2QGUHM .UDMʺN RGRKUDz QLHNRNR DSUHGVWDYLONU»WN\VÌORYÖSURJUDPSR]R VNODGLHE EH] R]YX VW»YDMÓFL QDMP¾ ] LPSURYL]»FLÇ 1DWDOL\D ÂHQLD D SU»YH WLHWR /HEHGHYDVDXN»]DODYLQRPVYHWOHDNRSUL PRPHQW\ SULVSHOL N VRERWËDMwRP NRQFHUWH D VSROX VR VYRMÇP H[NOX]ÇYQRVWL %»U WULRP SUHGYLHGOD SRNRMQà MD]]RYà ÓSUDY\ WRYKR NRQFHUWX &KRSLQRYÖFK PD]XULHN D QRNWÓUQ %RG 6RERWQÖ YHÂHU ]DÂDO NRX EROR SRVNà GXR NODYLULVWX .U]\V]WR XNUDMLQVNÖPKXULN» ID'\VDD VD[RIRQLVWX0DFLHMDd.RFLQDq QRP (QHUJLFN» KUD .RFLÉVNÂKRNWRUÃQDPLHwDORPL[UÍ]Q\FK NODYLULVWN\ 1DWDOL\H wWÖORYDSUHGYLHGORVQ»ÉQDMNRQ]LVWHQWQHM /HEHGHYRYHMSUH]UD wLHY\VWÓSHQLHFHOÃKRIHVWLYDOX3ROLDFLGR GLOD PQRKR R MD]]R N»]DOL YNXVQH ]DNRPSRQRYDz &KRSLQRYH YHM VFÃQH QDwLFKYÖ WÃP\GRYODVWQÖFKNRPSR]ÇFLÇD SRXN»]DOL FKRGQÖFK VXVHGRY WDN QD RVRELWRVz VYRMHM GRP»FHM MD]]RYHM 1DVOHGXMÓFD VKRZ VFÃQ\ IUDQFÓ]VNHKR GXD %DQVN» iWLDYQLFD R{LOD QD WUL GQL MD]]RP D 6DPXHO %HUWKRG HwWHQDGU»QRPERORPR{QÃVWUHWQÓzVNXSLQ 6WDQNR 0DULQNRYLF N\PODGÖFKXGÇNWRUÇGRQHVNRUÖFKQRÂQÖFK NODULQHW D DNRUGH KRGÇQY\FKXWQ»YDOLSUHELHKDMÓFHMDPVHVVLRQ KRSULHVWRUXNGHVLQLNWRQHGRYROÇ]DQHFKDz ÌQ RVORYLODSXEOLNXPQLHOHQYLUWXR]LWRXDOH -D]]QLFDP»QD6ORYHQVNXVYRMHPLHVWRDSR RGSDGN\DOHERUXwLzNRQFHUW\UR]SU»YDQÇP DMVORYDQVNÖPLU\WPDPLDEDON»QVN\PLwO»J ]OHSwHQÇ RUJDQL]»FLH FKÖEDMÓFH EXOOHWLQ\ .HÉN WRPXSULG»PHSRKRGXURGÇQVGHzPL UDPL'REUHQDODGHQÇSRVOXFK»ÂLQHGRÂNDYR DM FHONRY» LQIRUPRYDQRVz E\ VD PRKOD VWDz NWRUÃOHQWDNSRVHG»YDMÓFLFKDOHERSRGULHP ÂDNDOL QD ěQ»OH Y SRGREH 7ULDQJD 'RP»FH VW»OLFRX GRP»FHM IHVWLYDORYHM VFÃQ\ QDY\wH NDYDMÓFLFK GRVORYQH SRGQRKDPL KXGREQÇ WULR NODYLULVWD 3HWHU %UHLQHU KXVOLVWD 6WD V SULGDQRXKRGQRWRXDNXVWLN\.RVWRODVY.D NRY GRVWDQHPH MHGLQHÂQÓ DWPRVIÃUX DNÓ QR 3DOÒFKDNRUGHRQLVWD %RULV /HQNR KU» WDUÇQ\ QHSRQÓND{LDGHQVORYHQVNÖIHVWLYDO DUJHQWÇQVNH WDQJR YR YODVWQÖFK ÓSUDY»FK V %9JAÔF#-ź# KR UR]SRÂWX GRN»{H SULQLHVz SOQRKRGQRWQà QRVzRX +RGHN X{ G»YQR QLH MH dPDOÖP Jazzfest Vráble XPHOHFNà ]»{LWN\ VYRMH R WRP YHGLD Q»Y ]»]UDÂQÖP'»YLGNRPqDOHURYQRFHQQÖP wWHYQÇFL IHVWLYDORY Y 7UHQÂÇQH 3LHwzDQRFK SDUWQHURPVYHNÖPSRWHQFL»ORP)\]LF 2010 ÂL%DQVNHMiWLDYQLFL 1DYU»EHVNRPIHVWL NÃSDUDPHWUHX{SUHËKRQLHVÓOLPLWRPY YDOHYPLQXOÖFKURNRFKQDSUÇNODGY\VWÓSLOL WHFKQLNH 6 DKNRVzRX ]YO»GD NRPSOLNR ÛJGžFÆCB9RRGNÂ@G>=KLAN9DME=KLG .DOWHQHFNHU 7ULR1RWKLQJ %XW 6ZLQJ +RW YDQÃSRO\U\WP\ÂLUÍ]QHQHS»UQHPHWU» +RXVH)XVH-D]]0DQJR0RODV (PSDWLDIHHOLQJDNRPXQLN»FLDWULDDNR .JÔ:D=92-ī! G 50 7-8 2010 JAZZ Dodov sen sa naplnil ØJGžFÆC =KLAN9DM G<9īGİGCM!FL=JF9LAGF9D"9RR(A=İħ9FQÞ××BªD9ØÖ×Ö GEME=FA9JL"9RR 9DD=JQ9 #MJK9D´F(A=İħ9FQ 'OKÖQ»]RYIHVWLYDOXY NWRURPFKÖEDVOR 'UXKÖ IHVWLYDORYÖ YHÂHU NXOPLQRYDO dSUR IHVRUVNÖP MD]]RPq -HUU\KR %HUJRQ]LKR YRMD]]VLPR{QRGRYROLzYWHG\DNMHYwHWNRMDVQà * 9J?JGN=ư>GLG% 9FCƲ 9 SUÇSDGH'RGDiRwRNXYwHWNRMDVQÃMH Y»wQLYR 3RGREQH DNR MH %HUJRQ]L Y\VRNRwNROVNÖP D QHNRPSURPLVQHMD]]PLORYDOD PQRKRSUHËQD XÂLWHRPMD]]X D DXWRURP JORE»OQH SRX{ÇYD 6ORYHQVNXXURELO'UXKÖURÂQÇNIHVWLYDOXVDMHKR QÖFKMD]]RYÖFKXÂHEQÇFDMMHKRVSROXKU»ÂRY SULDWHRP D QDGwHQFRP SURMHNW ,QWHUQDWLRQDO 5HQDWD&KLFFDD +RZDUGD&XUWLVDSR]QDMÓ -D]] 3LHwzDQ\ Y\GDULO YHNROHSR (wWH YHNROH wWXGHQWL MD]]RYÃKR RGGHOHQLD XQLYHU]LW\ Y SHMwLH DNR SUL YODËDMwHM SUHPLÃUH NHÉ ERKDWÖ *UD]L2S¾zLwORR VÓKUXY WRPWRSUÇSDGHPH SURJUDPNRUXQRYDO&KULV3RWWHUpV 8QGHUJURXQG QHMSURJUHVÇYQXDNRX+DUJURYDDOHR WRYLDF 7HQWRURN WR EROL KQHÉ GYH PHQ» NWRUà QD SÌ dGRK¿EN\qKDUPÌQLHD LPSURYL]»FLH7URMLFD GLX SLHwzDQVNÃKR 'RPX XPHQLD SRWYUGLOL VYRM PX]LNDQWRY WRW»OQH VÓVWUHGHQÖFKDQDODGH PHG]LQ»URGQÖ VWDWXV 6ORYHQVNÓ SUHPLÃUX PDOL QÖFKQDMHGQXIUHNYHQFLX] NWRUÖFKEROLGYDMD 5R\+DUJURYHD -HUU\%HUJRQ]LD KRFL] KDGLVND Y{G\SULSUDYHQÇUR]{LDULzWRÂRWUHWÇdNÓ]OLOq YÖYRMD{»QUXDQLMHGHQ] QLFKQHYRMGHGRMD]]RYHM YR VYRMRP VÌOH 7HQRUVD[RIÌQ -HUU\KR %HU KLVWÌULHSUHGYLHGOLDEVROÓWQHwSLÂNRYÃXPHOHFNà JRQ]LKRMHKODYQHPDLQVWUHDPRYÖDOHSRÂXz YÖNRQ\ Y ËRP{H]D{LOQHZ\RUVNÃMD]]RYÃORIW\UR 9L]YºU\ 2QGUHM .UDMʺN +LV 7ULR /HF 'R KU\ WUXEN»UD 5R\D +DUJURYD VD VLOQH SUH NRY1HVPUWHQ»KUDPHOÌGLHKDUPÌQLHD U\W WLRQ D QLHNHG\ dH[SHULPHQW»OQHMq 5RER PLHWD YSO\Y MHKR XÂLWHD :\QWRQD 0DUVDOLVD PXQHUD]QDRVWUÇQR{DtWDNDNRWRURELOX{ 2SDWRYVNÕÕVSLHYDMÓFLVZLQJV EDQGRP0DWÒ 6NXWRÂQÖP+DUJURYRYÖPQ»VWURMRPMHYwDNFHOà SUHGWDNPHUURNPL-HDQ/XF3RQW\YRVYR wD-DNDEÁLFD MHKRNYLQWHWR$NRE\KUDOSRGKHVORP dYÕUD]RYº MRPRUJDQRYRPWULXV (GG\P/RXLVVRPD 'D 'RGRYVHQVDQDSOQLO Y 'RPHXPHQLDY 3LHw ÒVSRUQRVz D PD[LPDOL]ºFLD NROHNWÆYQHKR ]LVNXq QLHORP+XPDLURP1DMYLDFPDRÂDULO5HQDWR zDQRFKVW»OLQDSÌGLXwSLÂNRYÇVYHWRYÇMD]]PD -HKRWÌQ\QHUD]LEDQD]QDÂHQÃVÓY{G\SUHVQH &KLFFR GDUPR MD]]RYÖ RUJDQ X Q»VNRUHQH QL1HFKVDWRSRGDUÇDMR URNtD N WRPXWURFKX XPLHVWQHQà GR SDOHW\ NWRUÓ V URYQDNÖP FLWRP QH]DSXVWLODSR]Q»PHKROHQ] QDKU»YRNDHSL YLDF SXEOLND NWRUà dQD SRWYRUXq RGO»NDOL SUHVHEDNRQWUROXY\WY»UDMÓRVWDWQÇVSROXKU»ÂL-H ]RGLFNÖFK Q»YwWHY %DUEDU\ 'HQQHUOHLQRYHM 3RKRGD H[WUÃPQH KRUÓÂDY\ D YHVHOÖ WUDGL WR QHSRSÇVDWHQ» SULDP HOHNWUL]XMÓFD SXO]»FLD -RH\D'H)UDQFHVFDÂL-LPP\KR6PLWKD QÖMD]]]DGDUPR]QHMÓFL DMSRÂDVYHÂHUQÃKR QDS¾WLHDVÓÂDVQHREURYVN»SRKRGD9LUWXR]LWRX 2VWDWQÖFKSURJUDPXIHVWLYDOXWYRULOLGR NRQFHUWX QD{LYR YRQNX NGH VD GDOR SRSÇMDz wRNRYDOLQDMP¾EXEHQÇN0RQWH]&ROHPDQDNOD P»FHD YLDFÂLPHQHM]DKUDQLÂQÃ]RVNXSHQLD SLYNR0HQHMMHQLHNHG\YLDFD WDNVWRMDRUJD YLULVWD -RQDWKDQ%DWLVWHVRVYRMÇPQHWUDGLÂQÖP NWRUà SRQÓNOL PDVX NYDOLWQHM MD]]RYHM SUR QL]»WRULSUHGYÖ]YRXXURELzUR]XPQÓUHGXNFLX SRËDWÇPMD]]RYÃKRNODYÇUDDURYQDNR]YO»wWQ\P GXNFLHQLHNHG\NRQ]HUYDWÇYQHM *DER-RQºw SURJUDPXtSULQDMPHQwRPGRWHMPLHU\DE\VD GU{DQÇPUXN\L ÓGHURPSUVWRY] NWRUÖFKE\WUD 4XDUWHWV -XUDMRP%DUWRwRP 0LOR6XFKR MHGQRWOLYÃSRGXMDWLDQHSUHNUÖYDOL6 SUHGVDGH GLÂQÃKRXÂLWHDNODYÇUDFK\WDOLPGORE\=»NXOLVLH PHO 4XDUWHWV *DLO $QGHUVRQRYRX $QGUHM QÖPNRQFHUWRP3HWUD/LSX WUYDOGUX ERORSOQÃNROHJRYtGRP»FLFKMD]]PDQRYPQR 8UPLQVNÕ 7ULR %HDWD 3U]\E\WHN 4XDUWHW KÖ)HVWLYDO'RGDiRwRNXYODVWQHGYDPHVLDFH KÖFKYQHPRPÓ{DVHNUÓWLDFLFKKODYDPLQDGWÖP ] 3RVND LQRNHG\ WUDGLÂQHM 9ODGR 9L]ºU 0»ORQDNRQNXURYDQLHYHÂQRVWLGRVzQDXVSR DNRMHPR{QÃGRN»]DzÂRVLSRGREQÃ+DUJURYH 5HYLYDO 7UDGLWLRQDO-D]]%DQG 6HUHGVNÕ NRMHQLHQ»URÂQÖFKSRVOXFK»ÂRY P» RWYRUHQà XwL SUH YwHWNX KXGEX RNROR VHED 'L[LHODQG%DQG 7UDGLWLRQDO-D]]%DQG/X VRXOJRVSHOKLSKRSIXQN DOHWRÂRVRVYRML ÁHQHF )%%] 1ÌUVND SUÇSDGQHPRGHUQHMwHM 9:JA=D!& ! PL VSROXKU»ÂPL SUHGYLHGRO EROR MHGQR]QDÂQH 'DYLG'RUÑ{ND7ULR *UDGLVFKQLJt.RVWD DXWRUMHSV\FKROÌJMD]]RYÖSXEOLFLVWD MD]]RYà GLQRYLÁ t -XNLÁ iWHIDQ %XJDOD D (XJHQ D NDYLDUHQVNÖNODYLULVWD KXGE\ -DQD *DUEDUHND VÓ H[WURYHUWPL VÓ LP EOÇ]NH H[SUHVLYLWD L WUHED GRU»Vz D ÂOHQRYLD YÖEXwQRVz1DSOQRVDWRSUHMDYLORYRWYRUH WHMWR IRUP»FLH VÓ Y¾ÂwL QRPKXGREQRPGLDOÌJX-D]]RYÃwWDQGDU QRXwWXGHQWPLMD]]RYÖFK G\ 0\ 5RPDQFH ÂL %HDXWLIXO /RYH VD Y LFK wNÍO Y ¢HFK»FK DOHER Y SRGDQÇPHQLOLQDdERMRYÃSROLDqKODYQÖPL 3RVNX ]EUDËDPLEROLHUXSFLHKXGREQÖFKPRWÇYRY =»YHU SUYÃKR YHÂHUD ERO U\WPLFN» YÖEXwQRVz EULODQWQ» WHFKQLND NRPRUQÖQR]DWRKYLH]G %ROD WR RVODYD VSRQW»QQHM PX]LNDOLW\ QDM Q\ ¢R LQà RÂDN»YDz RG Y\wwÇFK SDUDPHWURY NWRUÓ RFHQLOR SXEOL QDMOHSwLHKR SRVNÃKR MD] NXPVRVWDQGLQJRYDWLRQ ]RYÃKR VSHY»ND D QDMOHS ©DOwÇ IHVWLYDORYÖ YHÂHU SRQÓNRO GRP»FH wLHKR VORYHQVNÃKR MD]]R HWQRMD]]RYÃ]RVNXSHQLH%DVKDYHOVNXSL YÃKRNODYLULVWXYDWUDNWÇY QX7UHV\8QDIODXWLVWN\6LV\0LFKDOLGH QRPGXX"0DUHN%DDWD VRYHM]»YHUSDWULOVHSWHWXVSHY»NDSHGD L 2QGUHM .UDMʺN PDMÓ JÌJD D KODYQÃKR RUJDQL]»WRUD IHVWLYDOX PQRKRSRGREQÃKR REDMD XGD.XUXFD VÓ VSRQW»QQ\PL LPSURYL *GD9F<#Î&!# '#J9BŅÔC9%9ɉ9L9HGCGF;=JL=ư>GLG(īH9FCGƲ ]DÂQÖPL W\SPL YÖUD]RP 51 JAZZJAZZ =JJQ@G %MDDA?9F9 9 ND9KLF= 9B C FÔKLJGBM K9EGLFÂ- GJ=GN=KCD9<:QKGR9MBÆE9NēENGCÔDGE DGJQ(MJAEGN=B EM+LJA= Dávid Hodek Quartet The First Dávid Hodek :A;A=FÔKLJGB= Radovan Tariška 9DLK9PG>´F Péter SárikCD9NÆJ Tomáš BarošCGFLJ9:9K 'CJ=EHGRGJM@G KAE³Ď=L=FR9CªHAħNGNQ:J9Fē;@ HJ=<9BFA9;@9D=:GKA@GE³Ď=L=G:B= 52 7-8 2010 JAZZ Herbie Hancock v Bratislave )HFBGNEHKHžGēGB:@B>G=0:RG:,AHKM>K:: AB 3UÇWPLHYHOHJDQWQHDSUÇYHWLYRXSUDYHQHM ]RYDO+DQFRFN9HNÃRÂDN»YDQLDVDY]zDKRYDOL PHSULwODY¾ÂwLQD+DQFRFNRYÖFKIDQÓwLNRY3R YÖVWDYQHMKDOHD{LY»YUDYDYNWRUHMVDPLHwDOL N PHGL»OQHM VHQ]»FLL PODGHM DXVWU»OVNHM EDV LQWHUSUHWDÂQHMVWU»QNHKXGREQÇNRPQHPR{QR YLDFHUà MD]\N\ Y SUÇSDGH PRMLFK QDMEOL{wÇFK JLWDULVWNH 7DO:LONHQIHOGRYHM 6YRMX IXQNFLX YHD Y\ÂÇWDz VSHY»ÂND ]DXMDOD NYDOLWQÖP KOD VXVHGRYWRERODMDGUQ»YLHGHQÂLQD PLSULSR Y NDSHOH SOQLOD QDQDMYÖw SURIHVLRQ»OQH D VSR VRYÖPIRQGRPDMEH]SHÂQRXLQWRQ»FLRXWDN{H PHQXOL PRMH VWUHWQXWLH V +DQFRFNRP YR YLH DKOLYR6ÖW\EDVJLWDURYÖWÌQDSUHVQÖJURRYH EROR QD Q»YwWHYQÇNRYL ÂL SHVQLÂNRYà YVXYN\ GHQVNRP.RQ]HUWKDXVHQDVNORQNXURNX GRG»YDOLNDSHOHdwzDYXqQHKRYRULDFRWRP{H SRNODGDO]DRERKDWHQLHDOHERVNÍU]DQXWQRVz &KWLDFQHFKWLDFVRPPXVHOP\VOLHzQDSDUDOHO\ URÂQ» KXGREQÇÂND XSÓWDOD DM SR YL]X»OQHM Y\KRYLHzSR{LDGDYN»PPDUNHWLQJXDSURGXN PHG]L WÖPLWR GYRPD ]»{LWNDPL SRURYQ»YDz VWU»QNH9VÌORYÖFKSDV»{DFKVDD{WDNQHSUH FLLSUÇVWXSQHMDKwLHNRQ]XPRYDWHQHMKXGE\ D KRGQRWLz DNR VD WRPXWR KXGREQÇNRYL GDUÇ MDYLODQREXGÓFQRVzXN»{HÂLMXPÃGL»SUHGVD lD{NRSRYHGDzÂLPDONRQFHUWQHMDNÖYUFKRO QDS¿ËDzÃWRV0LOHVD'DYLVDQHYUDFDzVDGRPL OHQ WURFKX QHSUHFHQLOL 9 ND{GRP SUÇSDGH GR PRPHQWdRVYLHWHQLDqSULNWRURPÂORYHN]DWDMÇ QXORVWLDQHXVW»OHKDGDzDVNÓwDzQRYÃYHFL8{ NDSHO\YQLHVODVYLH{HKRGXFKDDLQwSLU»FLXSUH G\FKDRGRY]GDQHSRÂÓYD2VREQHVRPVDKR YR9LHGQLPLERORMDVQÃ{HVL+DQFRFNY\EUDO URÂQÃKRPDMVWUDNWRUÖVLLFKY]»MRPQÖPX VQD{LOQ»MVzY+DQFRFNRYHMVÌORYHMIDQW»]LLWDN DNÓVLVWUHGQÓFHVWXtSRPHG]LVNODGE\]QRYwHM ]LNDQWVNÖGLDOÌJYRYDUL»FL»FKQD :DWHUPHORQ WURFKX Y GHEXVV\RYVNRP ÂL VNULDELQRYVNRP WYRUE\]DUDÉXMHVWDUÃ]Q»PHKLW\NWRUÖPLVLX{ 0DQ Y\VORYHQHX{ÇYDO wWÖOH Y NWRUHM ERO d]DNXNOHQÖq PRWÇY 0DL H. Hancock ư>GLG(īH9FCGƲ L. Loueke a H. Hancock ư>GLG(īH9FCGƲ G»YQR]DEH]SHÂLOQHVPUWHQRVzQR DMNHÉMHKR 1DM]DXMÇPDYHMwÇP +DQFRFNRYÖP VSROXKU» GHQ 9R\DJH QDVOHGRYDQHM ]PHVRX ]Q»P\FK NHG\VL ]»]UDÂQ» DXWRUVN» LQYHQFLD X{ ]QDÂQH ÂRP ERO SRGD PËD $IULÂDQ /LRQHO /RXHNH PHOÌGLÇtSR'ROSKLQ'DQFHVDVHPSULSOLHWOD Y\SUFKDOD SUHGVWDYXMHLFKYQHVSRÂHWQÖFKRE +U»ÂVY\KUDQHQÖPRVREQÖPwWÖORPNWRUÖGR 0RQNRYD 5RXQG 0LGQLJKW D QD ]»YHU QHRG PHQ»FKDdSUHYOHNRFKq7XPXQ»SDG\VNXWR VORYDÂDUXMHVR]YXNRPVYRMHMJLWDU\DOHDMVYR P\VOLWHQÖ&DQWDORXSH,VODQG1RWRULFN\]Q» QHQHFKÖEDMÓDSUHSXEOLNXPVÓÂDVWRK»GDQ MLPLYRN»OPLMH]Q»P\MHGLQHÂQÖPLVÌORYÖPL P\ &KDPHOHRQ DNR SUÇGDYRN HwWH UD] QHFKDO NRX 1LHNRNÖPL WDNÖPLWR K»GDQNDPL SRWHwLO NUH»FLDPL ]KRGQRFXMÓFLPL WUDGLÂQÓ KXGEX Y\QLNQÓzNYDOLW\YÖQLPRÂQHMNDSHO\6NODPDQÖ DMQ»YwWHYQÇNRYEUDWLVODYVNÃKRNRQFHUWX ÂLHUQHKRNRQWLQHQWX-HGQRX]QLFKSUHNYDSLO VRPXUÂLWHQHEROQRSRSRGREQHMQ»GLHONHQD 5RYQDNR DNR YR 9LHGQL DM EUDWLVODYVNà Y\VWÓ DMYR9LHGQLQRWHQWRUD]VRPVDWHwLOP»UQH YLHGHQVNRP NRQFHUWH X{ SUHNYDSHQLH QHEROR SHQLH ]DÂDOR VR ]QDÂQÖP RQHVNRUHQÇP QR 3ULHVWRU GRVWDOD SUH]HQW»FLD +DQFRFNRYKR WDNÃVLOQÃ1LÂWRYwDNQHPHQÇQDWRP{H%UD SUÇWRPQÇGLY»FLEROLERKDWRRGPHQHQÇ2NUHP QRYÃKR DOEXPX 7KH ,PDJLQH 3URMHFW SULQ» WLVODYDPDODPR{QRVz]D{LzGYHKRGLQ\QDR]DM KODYQÃKR SURWDJRQLVWX NWRUÖ MH QDSULHN ÓFW\ wD QRYà YHU]LH SLHVQÇ -RKQD /HQQRQD %RED NYDOLWQHMKXGE\DDVLOHQP»ORNWRXWRYDO{HVD KRGQÃPXYHNXVW»OHYVNYHOHMIRUPHQHFKÖEDMÓ 0DUOH\KR3HWUD*DEULHODDOHER%RED'\ODQD QDRVODYHÂHUVWYÃKRVHGHPGHVLDWQLND+DQFRF PXY\QLNDMÓFLÓGHULPSURYL]DÂQ»SRKRWRYRVzD SRGLHDOLVDQDËRPYLDFHUÇYRNDOLVWL VSLHYDMÓ ND]ÓÂDVWQLO ]P\VHOSUHKXPRUVDQDY\wHGYRMKRGLQRYRP YÍVPLFKMD]\NRFK PRWW»VÓVYHWRYÖPLHUD *G:=JL#'$Îij*G:=JL#'$Îij SUÓGHNYDOLWQHMKXGREQHMSURGXNFLHYÖ]QDPQH JORE»OQDVSROXSU»FD8N»{N\]D]QHOLYÉDND SRGLHDOL MHKR VSROXKU»ÂL +UD IDPÌ]QHKR EX PODGHMVSHY»ÂNH.ULVWLQH7UDLQRYHM1HPDOD EHQÇND 9LQQLHKR&RODLXWX VL DNRQDSRNRQSR DKNÓÓORKXNHÉ{HVDPXVHODYFLzRYDzGRUÍ] YHGDOV»PNDSHOQÇN QH{LDGDÉDOwÇNRPHQW»UDM Q\FKwWÖORYDVSLHYDzYQLHNRNÖFKMD]\NRFK SUÇVSHYRNKU»ÂDQDV\QWH]»WRURFK *UHJD3KLO iWÖORYÃSULHQLN\ VSHYYÇUVNRPJDHOLFXKUD OLQJDQHVD ÉDOHNR SUHVDKRYDO RQR dZKLVSHULQJ QDKXVOLDFK VIRONRPÂLSRSRPQHY\KQXWQH LQWKHEDFNJURXQGqDNRKR{DUWRPFKDUDNWHUL RGYLHGOLSR]RUQRVzRGWRKRNYÍOLÂRPX]UHM 53 ČO POČÚVA žHIHž«O: (=L=J#JAİLª>=C KHAKGN9L=ō9J=ĎAKÂJ H M<:9B=HJ=EŅ9KADFÂE 54 7-8 2010 recenzie.indd 3 9. 9. 2010 8:02:39 RECENZIE ži v aleatorike, kým tonálna a pravi- pásmach, z ktorých jedno tvorí opa- Družeckého (1745–1819) robí toto klasika delná metrická organizácia v klasickej kujúci sa pravidelný rytmický model CD výnimožným aj v medzinárodnom newtonovskej fyzike). Neuspokojil sa skoro na spôsob minimal music. kontexte (nahrávok s triom base- s jedným riešením, permanentne hōa- Iné pásmo tvorí rozrušujúca hudba tových rohov všeobecne neexistuje dal i nachádzal nové možnosti, ktorých s atonálnou štruktúrou, prižom podōa veōa), prižom interpretažnou kvalitou, logiku videl v prepojení súžasnosti princípu zlatého rezu dochádza v po- adjustáciou i celkovým spracovaním s tradíciou. Jednou z týchto možností slednej tretine k zmene: akordický nepochybne potvrdí dobré meno bolo znovuobjavenie a invenžné využi- sprievod klavíra sa stáva metricky úžinkujúcich interpretov nielen na tie princípu zlatého rezu, obsiahnutého nepravidelným a proces od požiatož- Slovensku. aj v známom Fibonacciho rade, ktorý ného poriadku cez postupné rozrušo- Z bohatej tvorby všestranného a od prvého použitia postupne aplikoval vanie vyústi do chaosu. Zaujímavos- typicky stredoeurópskeho skladateōa, na viaceré parametre diela (motivická, ħou je, že dielo s rovnakým názvom už pôsobiaceho o. i. v rokoch 1786–1794 metro-rytmická, akordická, tektonická v hudobnej literatúre existuje – a síce v Bratislave, vynikajúceho hráža práca) od roku 1975 (2. dychové kvin- Musica stricta pre klavír Andreja Vol- nielen na dychových nástrojoch, ale aj Vladimír Bokes teto) až po súžasnosħ. konského z rokov 1956–1957, ktorá virtuóza na tympanoch, si interpreti Chamber Music V Sonáte pre husle a klavír op. 27 sa dokonca pokladá za prvú seriálnu zvolili neznámu, vo svojej dobe však Hudobný fond 2009 (1978) autor rieši problém diatoniky, skladbu v bývalom ZSSR! veōmi populárnu hudbu, ktorá podōa ktorá vzniká v dôsledku prísneho pou- V dvojžasħovej Sonáte ž. 5 pre klavír výstižného prirovnania v sprievodnom Hudobný fond vydal v roku 2009 CD žitia seriálnej organizácie tónov. Už aj op. 79 (2005) Bokes kombinuje tradiž- texte Róberta Šebestu „slúžila ako s komornými dielami významného pri voōnom požúvaní cítiħ umiestnenie né tektonické a výrazové prostriedky rádio alebo CD-prehrávaž 18. sto- slovenského skladateōa Vladimíra Bo- vrcholu diela podōa princípu zlatého (toccata a variažná technika) s už rožia“. Svedžia o tom predovšetkým kesa. Titul, ktorý obsahuje kompozície rezu, kde zároveŅ dominuje kontrastný spomínanými racionálnymi postupmi. požetné úpravy známych dobových z rozpätia rokov 1965–2008, je zau- a expresívny výraz hudby. Postlúdium k Storožnici Eugena diel, napríklad veōmi obōúbené výbery jímavý viac pre odborníkov a znalcov Názov skladby Coll’Age pre klavírne SuchoŅa pre 10 nástrojov op. 84 z Mozartových opier. Túto výstižnú nárožnejšej súžasnej „vážnej“ hudby kvinteto op. 28 (1979) apeluje na (2008) je nielen akousi dohrou na a vtipnú charakteristiku napŎŅa pre- a hudby druhej polovice 20. storožia nezmyselnosħ dobového zákazu pamiatku nestorovi slovenskej hudby, dovšetkým príjemný, kultivovaný zvuk ako pre širšiu laickú verejnosħ. Jednot- používania techniky koláže v hudbe ale aj zaujímavým záverom tohto CD. troch rovnakých nástrojov, v prípade livé diela sú pre výrazovú komplex- zo strany politickej vrchnosti. Autor Pomalý, vážny a legátový hudobný Lotz Tria kópií postavených podōa nosħ, disonantnú expresívnosħ a pou- vedome použil apostrof, meniaci výraz slážikov je postupne rozrušova- trojice originálnych nástrojov vynika- žitie komplikovanejších kompozižných pôvodný francúzsky význam slova na ný vstupmi ŵalších nástrojov (klavír, júcej kvality z Krásnej Hôrky. ŷalej prostriedkov posluchážsky nárožné. iný, a to zmiešaním talianskeho (coll bicie, klarinet, hoboj a auta). Viac- je to úzka trojhlasná sadzba v teno- Vladimír Bokes bol už v mladosti = s) a anglického slova (age = vek, pásmovosħ je daná aj kombináciou rovo-basovej („bassettovej“) polohe, vŵaka svojej matke, muzikologižke doba), teda s dobou. „Trojjazyžná tonálnych a atonálnych asociácií, v podstate ideálna na zachytenie ce- a kritižke Zdenke Bokesovej, a neskôr etymológia jemne upozorŅovala ktoré rezultujú zo spomínaného racio- lého harmonického bohatstva hudby požas štúdia kompozície na konzer- na vtedajšiu stratu kontaktu so nálneho usporiadania. vrcholného klasicizmu so všetkými jej vatóriu pod vedením Juraja Pospíšila súžasným hudobným myslením. Vše- Kvalitu CD zvyšujú výkony domácich jemnými nuansami a ingredienciami, veōmi dobre vzdelaný v nových dobo- intervalový rad, ktorý krátko predtým i zahranižných interpretov, ktorí tieto a rozhodujúcu úlohu samozrejme vých trendoch v hudbe i umení. Svoju použil Jan Klusák – jeho Mahlerovské interpretažne i posluchážsky nárožné zohráva aj kvalita interpretácie. Sekvenciu pre 9 nástrojov z roku variácie sú pre mŅa dodnes skvos- diela zvládli s veōkou dávkou zodpo- Nahrávka má mimoriadne vysokú 1965 napísal už ako 19-rožný v duchu tom – obsahuje markantné prvky vednosti a profesionality. dokumentažnú hodnotu aj z hōadiska postwebernovského serializmu a už diatoniky. Aj preto som ho zvolil za Zuzana MARTINÁKOVÁ hudobnohistorického výskumu. v tom žase zaujala interpretov svojou základ, potrhaný na fragmenty, zjas- Neobsahuje totiž skladby v poradí, avantgardnosħou a koncíznosħou. nený glissandami, rozbitý na úlomky, v akom sú zapísané v Družeckého Žiada sa dodaħ, že na Slovensku v tom žrepiny. Znejú žasto až mozartovsky. rukopise, ale je z nich zostavených žase veōa diel v tomto štýle nevznikalo. Medzi nimi sa objaví aj známy akord šesħ 5- až 6-žasħových „partít“ vo veōmi Dodnes z tejto skladby vyžaruje profe- zo Schönbergovho opusu 16. Frag- logickom usporiadaní, najžastejšie sionalita a žistota použitých kompoziž- menty sa postupne menia na plochu, s dvomi menuetmi. Je to výsledok ných prostriedkov. na xenakisovské ‚pole‘. Nasleduje práce lídra súboru, vynikajúceho Napriek mnohým kritickým re exiám monológ sólových huslí, žrepiny sa znalca hudby klasicizmu, organológa racionálnych kompozižných metód premenia na expresívny dialóg ná- zaoberajúceho sa najmä dobovými v období hudobnej avantgardy 50. strojov kvarteta vrcholiaci klavírnou dychovými nástrojmi a rovnako a 60. rokov, za ktoré sa údajne skrývali kadenciou. Takto vytvorený obraz sa vynikajúceho hráža na nich – Róberta tvorcovia bez invenžnosti a emocionál- v závere opäħ rozpadne, zrkadlová Šebestu. Partity majú variabilné neho cítenia, u viacerých tento rozmer repríza vracia veci do požiatožného Juraj Družecký usporiadanie, založené na striedaní neabsentoval. Podobne aj Bokes ovlá- stavu,“ píše autor v bulletine festivalu Divertissement žastí rôzneho charakteru, tempa, no dal kompozižné techniky a prostriedky Nová slovenská hudba 2004. Pour Trois Cors de Bassett i formového typu, s logickým vyúste- od hudby minulosti až po súžasnosħ V novšej tvorbe sa výraz Bokesovej Lotz Trio ním do záverežného „ nále“, na žo sú a zaujímal sa o možnosti prepojenia hudby dosħ žasto odlišuje od skladieb Hevhetia 2009 osobitne vhodné Družeckého svieže tonálnej, atonálnej a seriálnej hudby, predchádzajúceho obdobia. Dielo rondá. Ide teda o postup úplne v du- t. j. odlišných tónových systémov. ...nur eine weile... pre husle, violonželo V minulom roku sa po dlhšom žase na chu doby: približne v takejto podobe Prednosħ však dával avantgardným a akordeón (2005) preferuje temnejší, domácom trhu objavil nový CD titul mohla hudba z Družeckého rukopisu možnostiam tónovej, tektonickej až nostalgický výraz, kde z pozadia s tzv. starou hudbou a jedným dychom vo svojej dobe znieħ. a metrorytmickej organizácie a ich opakovaných tónov vystupujú rozrušu- možno dodaħ, že je to titul, ktorý je Hudba J. Družeckého aj na tejto paralelu videl v novej vede (Einsteino- júce, na veōkých intervalových skokoch jeho veōkým obohatením. Kompletná nahrávke ukazuje, aký blízky mu bol va teória relativity a n-dimenzionálny založené motívy. nahrávka 32 skladieb pre trio baseto- mozartovský štýl a ako vynikajúco priestor má podōa neho svoj pendant Musica stricta (1999) je založená na vých rohov zo zbierky Divertissement si ho osvojil; mozartovský charakter v atonálnej, seriálnej organizácii tónov sonoristických zvukových blokoch a Pour Trois Cors de Bassett Juraja majú najmä pomalé žasti (tracky 8, 55 recenzie.indd 3 9. 9. 2010 8:02:39 RECENZIE 14, 30). Samozrejme, nejde o žiadnu obsahuje aj anglický a nemecký text, vír, ktoré je zásluhou „Kauderovcov“ Svoju prvú operu skomponoval „kópiu“ – Mozartova hudba bola na takže toto CD má všetky predpoklady nahrané prvýkrát v histórii. ako 24-rožný a dobyl Ņou viacero konci 18. storožia i v prvých desaħro- presadiħ sa aj v zahranižnej konkurencii Podobne ako Kauder, i Robert Kahn prestížnych operných scén v žiach 19. storožia všeobecnou normou – a zŵaleka nielen preto, že nahrávok (1865–1951) patrí ku generácii exilo- Európe aj Amerike. Powder Her a Družecký patrí k skladateōom, ktorí ju z tvorby J. Družeckého neexistuje vo vých skladateōov. Kompozíciu študoval Face (1995), inšpirovaná životným dokázali uplatŅovaħ veōmi individuálne. svete až tak veōa. u Josepha Reinbergera, ale ovplyvnila príbehom vojvodkyne z Argyllu, Družeckého invencia a hudobný jazyk Ladislav KAźIC ho aj hudba Johannesa Brahmsa, s kto- ktorej škandály svojho žasu vý- ako celok sú aj v týchto kompozíciách rým sa poznal. Kahn pôsobil na Vyso- datne živili britskú bulvárnu tlaž, veōmi osobité, v melodických nápadoch kej hudobnej škole v Berlíne, kde bol zabezpežila mladému skladateōovi sa líšia od Zimmermannovej, Hayd- profesorom kompozície a klavírnej hry, náležitú publicitu a prirodzene novej i Mozartovej hudby. Ukazuje sa sám patril k vyhōadávaným klaviristom. vyvolala kontroverzné reakcie: to napríklad v takých skladbách ako Rasovo prenasledovaný odišiel v roku podōa niektorých kritikov bola die- Menuet ž. 17 (track 10) alebo ž. 2 (16), 1939 ako 73-rožný do exilu do Veōkej lom nehodným autorovho talentu a ale aj v rondách a v pomalých žastiach. Británie, kde napokon aj zomrel. Za- britské rádio Classic FM ju dokonca Na zreteli treba maħ pochopiteōne aj nechal po sebe veōké množstvo hudby, odmietlo vysielaħ pre príliš názorné skutožnosħ, akému úželu táto hudba ktorá sa po jeho emigrácii nedostala na hudobné stvárnenie jednej obzvlášħ slúžila, a to je v prvom rade oddych, koncertné pódiá. Na nosiži zaznamena- pikantnej epizódy zo života hlavnej ušōachtilá zábava. Táto nahrávka priná- ná Serenáda pochádza z roku 1923. hrdinky. Drvivá väžšina ohlasov ša v každom prípade vynikajúcu, sviežu V roku 1847 sa v Köthene narodil však bola pozitívna a možno po- a naozaj ušōachtilú hudbu, pri ktorej sa The Hugo Kauder Trio skladateō a dirigent August Klughardt. vedaħ, že právom, pretože už tu poslucháž nemôže ani chvíōku nudiħ, Hugo Kauder, August Pôsobil ako divadelný dirigent vo sa ukázal Adèsov dobre vyvinutý napriek pochopiteōnej malej tonálnej Klughardt, Robert Kahn viacerých mestách, nadviazal známosħ zmysel pre „fungovanie“ hudby v rôznorodosti jednotlivých žastí. Róbert Pavlík Records 2010 s Franzom Lisztom, nadchol sa hudbou divadle. Táto skúsenosħ a tiež rých- Šebesta ako zostavovateō „partít“ ma- Richarda Wagnera a uviedol jeho lo narastajúci záujem o jeho tvorbu ximálne využil aj tieto skromné tonálne Ivan Danko, slovenský sólový hobojista kompletný PrsteŅ Nibelungov. Aj umožnili skladateōovi prijaħ objed- možnosti – uveŵme aspoŅ jeden pekný pôsobiaci v Stuttgartskej štátnej opere, Klughardt zanechal množstvo skladieb, návku Royal Opera House na operu príklad: Allegro ž. 20 a nasledujúce založil roku 2008 netradižný komorný no jeho tvorivý odkaz je dnes takmer podōa Shakespearovej Búrky. Dielo Adagio ž. 13 (track 23 a 24). súbor s názvom Hugo Kauder Trio. neznámy. Medzi jeho zriedka uvádzané bolo dokonžené a premiérované v Výsledný tvar nahrávky je v rovnakej Jeho žlenmi sú ŵalší významní slovenskí diela patrí aj 5 fantazijných skladieb roku 2004, no nevyhlo sa kritike, miere zásluhou tak J. Družeckého interpreti, violista Róbert Lakatos Schil ieder pre klavír, hoboj a violu ktorá však už vyplývala primárne z a jeho invenžnej a zaujímavej hudby, a klavirista Ladislav Fanzowitz. Necelý z roku 1872, ktoré sú inšpirované bás- jeho hudobno-dramatických kvalít. ako aj interpretov (Róbert Šebesta, rok po založení získalo teleso 1. cenu nickou predlohou Nikolausa Lenaua. Audiozáznam opery, ktorý na trh Ronald Šebesta a Andreas Fink), žiže na Medzinárodnej súħaži Huga Kau- Všetkým trom dielam sa dostalo priniesla spoložnosħ EMI, je zo- stabilného obsadenia Lotz Tria, rokmi dera v New Haven v štáte Connecticut interpretácie, akej sú skutožne hodné. strihom z dvoch živých predvedení vynikajúco zohraného komorného v USA. Medzižasom súbor odohral rad „Kauderovci“ si doslova vychutnávajú v marci 2007. Ten už bol prijatý súboru, ktorý spolu „dýcha“ doslova koncertov s dielami pre toto obsadenie, harmonické a kontrapunktické bo- pozitívnejšie (aj keŵ ide prakticky v každom zlomku sekundy. CD má vý- predovšetkým takými, ktoré boli dlhé hatstvo skladieb, interpretácia priam o rovnaké obsadenie ako pri sve- borné zvukové a technické parametre, desaħrožia zabudnuté a mená ich skla- hýri romantizmom. Ich muzicírovanie tovej premiére tri roky predtým), uržite aj vŵaka režisérskemu „mágovi“ dateōov sú dnes sotva známe. Ponúkaný akoby prebiehalo v dôvernom, úzkom niektoré výhrady kritiky však ostali. Jaroslavovi StráŅavskému a akusticky zvukový nosiž je preto cenný z dvoch kruhu, no pritom je otvorené a ele- Dôvod? priam ideálnemu priestoru, v ktorom pohōadov: na jednej strane ponúka gantné. Nahrávka pozýva poslucháža V prvom rade sa Adès postavil sa nahrávka uskutožnila (kaplnka Ar- ušōachtilú komornú hru v obsadení k opätovnému požúvaniu, zoznámeniu pred mimoriadne nárožnú úlohu cibiskupského úradu v Trnave). Samo- hoboj, viola a klavír, na druhej strane sa s nepoznanou tvorbou a špižkovým – skladatelia minulosti, ktorí sa statnú zmienku si zaslúžia vkusná úpra- predstavuje pozoruhodné a hodnotné komorným telesom. dotkli tejto Shakespearovej hry va a obsah bookletu. Róbert Šebesta hudobné novinky z minulého, resp. Agata SCHINDLER (napr. Berlioz, źajkovskij, Sibelius, dosvedžuje v sprievodnom texte, ktorý predminulého storožia. Vzhōadom na Fibich), tak zväžša urobili na pôde má charakter štúdie (s poznámkovým túto neznámu pôdu je vhodné aspoŅ predohry ži symfonickej fantázie, aparátom a pod.), svoj široký rozhōad v obrysoch predstaviħ skladateōov, po na celovežernú opernú drámu s i hlboké odborné vedomosti týkajúce ktorých interpreti iniciatívne siahli. týmto námetom si však žiadny zo sa tak konkrétne J. Družeckého, ako Hugo Kauder sa narodil roku 1888 známejších skladateōov netrúfol. aj basetového rohu i hudby pre tento v Tovažove, pôsobil vo Viedni ako hus- Spletitý dej si pre potreby oper- nástroj všeobecne. Trochu nešikovný lista, bol tiež vyhōadávaným husōovým ného žánru nevyhnutne žiadal je iba slovenský preklad Družeckého pedagógom, užiteōom hudobnej teórie zjednodušenie a sprehōadnenie. To funkcie (od roku 1777) „bestallter a kompozície. Jeho prvé skladby vyšli pre Adèsa zabezpežila austrálska Landschaftspauker“ ako „certi kovaný vo viedenskom vydavateōstve Universal dramatižka a prekladateōka Mere- regionálny tympanista“. Možno by Edition. Agresia nemeckého národného dith Oakes, ktorá Shakespearov stažilo tradižné „krajinský tympanista“ socializmu ho po roku 1938 prinútila kvetnatý jazyk prebásnila do (nem. výraz „bestallter“ = „vymenova- opustiħ ViedeŅ aj prechodný domov Thomas Adès modernej angližtiny. Dielo sa tým ný“ možno pokojne vynechaħ). Text má v Holandsku a od roku 1940 žil ako The Tempest stáva zrozumiteōným aj pre diváka však po každej stránke vysokú infor- exulant v New Yorku. Po roku 1945 sa Simon Keenlyside, Cyndia bez skúseností s javiskovou podo- matívnu hodnotu, obsahuje mnohé žasto vracal do Európy, zomrel roku Sieden, Ian Bostridge a ŵ. bou originálu, na druhej strane sa zaujímavé údaje, napr. o predvedení 1972 ako 84-rožný v Holandsku. Kau- The Royal Opera Chorus však libretistka vo svojich zväžša Družeckého partity pre 21 nástrojov derov skladateōský odkaz stihol osud The Orchestra of the Royal rýmovaných dvojveršiach nevyhla v žase korunovácie Leopolda II. tvorby väžšiny exulantov – upadol do Opera House, Covent Garden istej naivite a banálnym slovným v Bratislave (1791) pod vedením A. Sa- zabudnutia napriek tomu, že ho tvorí Thomas Adès zvratom. Tie pochopiteōne trochu lieriho (zrejme ho teda hrali hudobníci približne 300 diel pre rôzne obsadenia. 2 CD kazia umelecký dojem, no dôležitej- Cisárskej dvorskej kapely). Booklet K nim patrí i Trio pre hoboj, violu a kla- EMI Classics 2009 šia je predsa len hudba. 56 7-8 2010 recenzie.indd 4 9. 9. 2010 8:03:03 recenzie.indd 5 9. 9. 2010 8:03:17 RECENZIE Od žias prvej opery prešiel skla- neodmysliteōná Debussyho Première tak trochu paradoxne oznaženie dateōov rukopis istým vývojom, rhapsodie (na jej realizáciu by bolo „sólový“. Nie je to len preto, že už žo dobre dokumentuje aj rozdiel treba aj sprievodný orchester, resp. v samotnom názve je obsiahnuté medzi dvoma veōkými orchestrál- klavír), tak práve posledne menovaná slovo „Band“, ale hlavne preto, že nymi opusmi Asyla (1997) a Tevot skladba je akousi žiastožnou náhra- na jeho vzniku sa podieōalo naozaj (2007). Namiesto štyroch sólistov dou – myslím, že niektoré jej formulky veōa hudobníkov. V prvom rade je to a komorného inštrumentálneho sa priamo odvolávajú na Debussyho, len dvadsaħšesħrožný, no na jazzovej súboru v Powder Her Face si Búrka žo napokon naznažuje aj názov. Dob- scéne už pomerne dobre etablovaný žiada 11 sólových spevákov, veōký rou voōbou bolo aj Concerto talian- bubeník Ronald Bruner Jr., ŵalej zbor a veōký orchester. Prekvapi- skeho skladateōa Valentina Bucchiho, napríklad hráž na klávesových vosħ a duchaplnosħ humorom a s ktorého nemalými technickými nástrojoch Ruslan Sirota a tiež iróniou okorenenej hudby prvej Music for Clarinet Solo nárokmi (glissandá, diferenžné tóny a jediná hudobnížka, ktorá spomedzi opery je minulosħou, žo ale nie je Luis Alberto Requejo pod.) sa sólista vysporiadal kvalitne, všetkých hostí nesie prívlastok „very spôsobené ochabujúcou autorovou Slovart Music 2010 pridávajúc za hrsħ sviežeho muzikant- special guest“, Hiromi. Okrem nich invenciou, ale skôr charakterom ského espritu a kde-tu aj humoru. sa na vzniku tohto albumu podieōal námetu, ktorý nevyhnutne viaže Španielsky klarinetista Luis Alberto Možno len záverežné Studio primo rad ŵalších hudobníkov – Cheryl k tradícii. Hudba Búrky je omno- Requejo je slovenskému publiku Gaetana Donizettiho, efektná, virtuóz- Bentyne, Charles Altura, Armand ho poetickejšia a osciluje medzi známy ako žlen komornej formácie na, bezproblémovo interpretovaná Sabal-Lecco, Bob Sheppard, Doug lyrizmom a na malých plochách Bilbao Trio, v ktorej spolupracuje etuda, podōa mŅa trochu rušivo vytķža Webb, Andrew Lippman, John sústredenou dramatickosħou; via- so slovenským violonželistom Ri- z dramaturgickej línie CD; vedel by Papenbrook, Rob Bacon, Lorenzo ceré momenty, najmä tie spojené s chardom Vandrom, už dlhšiu dobu som si tu napríklad predstaviħ ukážku Dunn, Chris Clarke a Jon Hakakian. postavou Ariela (ária Five fathoms žijúcim v spomínanom meste. Zrejme z tvorby pre sólový klarinet Luciana Toto požetné zloženie naznažuje, že deep... v 1. alebo vízia hostiny v 3. preto vyšlo jeho pro lové CD práve Beria... album bude zvukovo pomerne pes- dejstve), sú po hudobnej stránke vo vydavateōstve Slovart Music a je A teraz k hlavnému nedostatku CD: trý a tiež výrazne ovplyvnený elek- skrátka žarovné. Menej šħastnou výsledkom španielsko-slovenskej je ním farba zvuku klarinetu. Nie je tronikou. Je to skutožne tak – všetky je príliš žastá zviazanosħ ariózneho koprodukcie. Hudobník narodený to dôsledkom spôsobu hry – aj keŵ skladby sú (aspoŅ žo sa farebnosti spevu postáv s inštrumentálnymi v roku 1972 je hrážom La Bilbao Luis Requejo nie je povedzme Richard týka) veōmi rôznorodé a syntetickým hlasmi, žo im síce pomáha v orien- Orkestra Sinfonikoa, kde zastáva post Stoltzman a jeho nástroj možno ne- zvukom sa Stanley Clarke vyhýba tácii v nárožnom hudobnom mate- štvrtého klarinetistu s povinnosħou patrí k absolútnej špižke. Je to kvalitný len zriedka. Zvukovo aj kompozižne riáli, no zároveŅ uberá na slobode basklarinetu. Možno preto je trochu hráž, ktorý sa bezpežne pohybuje aj v sú skladby miestami až prekom- a ohybnosti. zvláštne (a zároveŅ odvážne), že na krajných registroch a prípadné into- binované, vzhōadom na veōkosħ a Z výkonov sólistov je pamätný nahrávku zaradil skladby výhradne nažné nedostatky dokáže pohotovo rôznorodosħ takéhoto hudobného v prvom rade koloratúrny soprán pre sólový klarinet – ak mám po- korigovaħ. Myslím, že hlavný podiel na telesa však zrejme ide o zámer. Zvuk Cyndie Siedenovej v úlohe Ariela. rovnávaħ napr. s pro lovou platŅou nie práve najlepšom dojme zo zvuku ani štýl hry samotného Stanleyho Jej part je posadený v extrémnych brnianskeho klarinetistu a basklari- má spôsob jeho nasnímania, úpravy sa pritom nijako výrazne nezmenili, výškach (pripomína postavu Šéfa netistu Víta Spilku, na ktorej vŵaka a v neposlednom rade aj mastering. stále sú v Ņom citeōné silné vplyvy Gepopo z Ligetiho Le Grand Ma- prizvaným hosħom gurujú aj diela Klarinetistov tón pôsobí pomerne funky, soulu a world music. Celý cabre) a je doslova krkolomne vir- s pestrým komorným obsadením –, plocho, akoby mu chýbal širší priestor album je tiež trochu nasiaknutý tuózny. Napriek spevážkinej snahe aj keŵ literatúra pre klarinet in B bez na rozvinutie a doznievanie, žo spôso- rockom a popom, žo mu dodáva artikulovaħ je väžšina textu nezro- akéhokoōvek sprievodu je v súžasnosti buje, že vo vyšších polohách a dyna- spolu s žastými vokálnymi vložkami zumiteōná a pochopiteōná len pri pomerne bohatá a rôznorodá. Staží mických hladinách môže znieħ trochu znažne spevný charakter. Album sledovaní libreta (žiaō, dostupného si len vybraħ tak, aby sólista mohol nepríjemne. Skrátka, pri dnešných The Stanley Clarke Band skutožne iba v angližtine). Kvalitnými výkon- predviesħ svoje schopnosti a zároveŅ štandardoch ide o nedostatok, ktorý nehōadá originálne harmonické mi sa prezentujú barytonista Simon nenudil poslucháža zvukovou a výra- devalvuje hodnotu inak zaujímavého koncepty, jeho energia spožíva skôr Keenlyside v úlohe Prospera aj zovou jednotvárnosħou. projektu. v absolútne zohranom funkovom renomovaný tenorista Ian Bostridge Requejov výber repertoáru na CD je Robert KOLÁij „stroji“, ktorý funguje bez jediného (s Adèsom spolupracoval aj na celkom šħastný a ponúka takpovediac zaváhania. Zaujímavé je, ako na oceŅovanej nahrávke Janážkovho z každého rožka troška. V dvoch seba nadväzujú jednotlivé, žasto Zápisníka zmizelého) ako Caliban skladbižkách maŵarského klarine- jazz navzájom výrazne kontrastné žasti a spoōahlivým dojmom pôsobia aj tistu Bélu Kovácsa sa prejavuje ako jednotlivých skladieb. Dynamická, zbor a orchester Kráōovskej opery spontánne muzikálny hudobník so tempová a metrorytmická rôznoro- pod skladateōovou taktovkou. zmyslom pre rytmickú presnosħ a dosħ a kontrastnosħ na úrovni zmien Zvukovo je nahrávka poznažená technickú precíznosħ; bachovské nástrojového obsadenia je charakte- všetkými neduhmi živého záznamu, ekvilibristiky v Hommage à J. S. ristická pre celý album. takže labužníci si budú musieħ Bach aj imitácie gitarovej štylistiky v Autorom väžšiny skladieb je Stanley požkaħ na plánované vydanie opery Hommage à M. De Falla podáva s Clarke, avšak nájdeme tu aj skladby na DVD alebo na prípadnú neskor- nadhōadom a bez zaváhaní. Podobne od Sabala-Lecca, Hiromi alebo zná- šiu štúdiovú nahrávku. Verím, že dobre si rozumie s vrtošivými rytma- my hit od Chicka Coreu No Mystery žasom sa objavia kvalitnejšie zázna- mi miniatúrnych Three Pieces pre z žias, keŵ s ním Clarke hrával ešte my, no ani tento netreba odsúdiħ. sólový klarinet Igora Stravinského. v zoskupení Return to Forever. V každom prípade je zaujímavým Jeho hra dokáže zaujaħ aj na väžších ŷalším zaujímavým kontrastom voži (a pre autorovu prítomnosħ za diri- plochách, napr. v Capricciu Henricha The Stanley Clarke Band farebne presýtenému repertoáru gentským pultom aj cenným) doku- Sutermeistera a v zaujímavých Los Heads Up 2010/ väžšiny albumu sú dve skladby Bass mentom žasti inscenažnej histórie Personajes argentínskej skladateōky distribúcia DIVYD Folk Song #10 a Bass Folk Song #6 titulu, ktorý si v súžasnosti úspešne Marie Eugenie Lucovej ži Rhapsodii (Mo Anam Cara), ktoré sú celkom razí cestu na svetové pódiá. Giacoma Miluccia. Ak by niekomu na Najnovší album Stanleyho Clarka vhodne umiestnené a poslucháža Robert KOLÁij pro lovom disku klarinetistu chýbala The Stanley Clarke Band nesie na chvíōu vtiahnu do prekvapivo 57 recenzie.indd 5 9. 9. 2010 8:03:17 RECENZIE introvertného hudobného sveta %=FG(9N=D"9CM:*Q:9B=F9ž=KC=B KH=CLJMEKCD9 Sinikka Langeland Dino Saluzzi 'ü;AME&GNME Maria‘s Song Remembrance El Encuentro Jan Garbarek, soprán- Sinikka Langeland, spev, kantele, #=LADBuJFKL9<CD9NÆJ Dino Saluzzi, bandoneón, a tenorsaxofón, Lars Anders Tomter, viola, Tore Brunborg, tenorsaxofón, FB9$=;@F=JNAGDGFž=DG The Hilliard Ensemble Kåre Nordstoga, organ Jon Christensen, bicie The Metropole Orchestra, Jules Buckley, dirigent www.divyd.sk www.naxos.com DIVYD s.r.o. HUMMEL MUSIC shop #DG:MžFÆ;C9ØÞ××ÖØBratislava ÖØÛÚÚÙÙÞÞÞ [email protected] recenzie.indd 7 9. 9. 2010 8:03:45 RECENZIE 1939, ale popritom sa v repertoári oslobodenia Bratislavy. Vznikom kniha (napriek protižeskej politickej Slovenskej lharmónie sa požet klíme) udržal aj významný podiel koncertov v SND zredukoval špižkových žeských skladateōov. a sústredil sa predovšetkým Iná skupina koncertov bola venovaná na uvádzanie opernej tvorby významným kultúrnym výrožiam najmä v podobe silvestrovských, (panychída za P. O. Hviezdoslava, novorožných alebo otváracích 1921; matiné k storožnici koncertov sezóny. Osobitnú narodenia B. Smetanu, 1924; pozornosħ venovala dramaturgia koncert na požesħ bratislavského v tomto období aj svojim bývalým organizátora hudobného života dirigentom (Frešo, Málek), z opernej Leopold Koželuch Emanuela Maršíka, 1926; a koncerty dramaturgie vybožoval koncert Sonáty pre klavír dedikované výrožiam ŵalších Musica slovaca nova (1977) Editor: Christopher Hogwood skladateōov – Schuberta, Foerstera, prezentujúci diela troch slovenských Bärenreiter Urtext Súpis repertoáru SND Haydna – ži spisovateōa Alexandra skladateōov. Na javisku opery 1920–2010 Puškina). Osobitne zaujímavý bol v rámci BHS koncertovali veōké zjavy Elena Blahová-Martišová program koncertu k 10. výrožiu vokálneho umenia (Obrazcovová, (ed.) vzniku SND, na ktorom odznel aj Zampieri) nadväzujúc tak na tradície fragment z Bellovej nedokonženej koncertov svetoznámych vokalistov K deväħdesiatinám svojej existencie opery Jaroslav a Laura. ŷalšie (Ada Sari, 1931 a Maria Németh, vydalo Slovenské národné divadlo koncerty obdobia prvej źSR, ale 1948). publikáciu Súpis repertoáru SND i Slovenskej republiky mali politický Publikácia môže byħ cenným 1920–2010, ktorej zostavovateōkou podtext (koncerty venované pramenným materiálom pre je Elena Blahová-Martišová, výrožiam T. G. Masaryka, smrti tvorcov monogra í umelcov dlhorožná dokumentaristka našej M. R. Štefánika, koncert na požesħ (dirigentov, režisérov, dramaturgov, prvej opernej scény. Ako v úvodnom prezidenta J. Tisa a k výrožiu scénografov), ale aj pre sociológov príhovore konštatuje dnes už vzniku Slovenskej republiky ži divadla (údaje o požtoch repríz G. F. Händel zosnulý Ján Jaborník, zostavovateōka k storožnici kodi kovania spisovnej jednotlivých inscenácií). Na Berenice, regina d‘Egitto v mnohom skorigovala, upresnila slovenžiny). Táto línia pokražovala atraktivite jej pridávajú aj požetné Complesso Barocco a doplnila predchádzajúce aj po oslobodení a koncerty boli fotogra e z archívov SND Alan Curtis repertoárové súpisy, vychádzajúc dedikované Benešovi, Gottwaldovi, a Divadelného ústavu. EMI/Virgin Classics 2010 priamo z dobových dokumentov. Leninovi, výrožiam SND, VOSR, Štefan ALTÁN Spresnenia umožŅujú aj spochybniħ niektoré zaužívané mýty, ako napríklad skutožnosħ, že realizátorom poslovenženia uvádzaných opier bol Štefan Hoza. Nik nechce spochybŅovaħ jeho zásluhy ako dramaturga v rokoch 1938–1945, avšak pokiaō ide o predklady do slovenžiny, z publikácie vyplýva, že najviac ich v inkriminovanom období realizovali Jarko Elen a Arnold Flļgl a až potom Hoza spolu s Ladislavom Brahms Holoubkom a Ferdinandom The Violin Sonatas Hoú manom. Anne-Sophie Mutter Súpis je podnetný aj tým, že Lambert Orkis po prvý raz zaznamenáva aj DVD/Blue-Ray koncertnú produkciu realizovanú Deutsche Grammophon, 2010 v priestoroch SND Bratislavským symfonickým orchestrom, resp. tzv. rozšíreným orchestrom SND v ére dirigentov Milana Zunu, Oskara a Karla Nedbalovcov. Dokumentuje narastajúci podiel tvorby slovenských skladateōov v 30. rokoch: okrem najvýznamnejších diel SuchoŅa, Mikuláša a Alexandra Moyzesovcov sa v repertoári koncertov objavovali aj diela Františka Babuška, Ladislava Holoubka, ʼnudovíta Rajtera, Mikuláša Schneidra-Trnavského, Alexandra Albrechta, Andreja Oženáša a Dezidera Kardoša. Frekvencia uvádzania domácich autorov sa ešte zvýšila po roku 59 recenzie.indd 7 9. 9. 2010 8:03:45 plagat A3 Albrechtina druha seriPage 1 6. 8. 2010 11:03:13 KAM / KEDY trnavského maliara T. Tekela Info: info@festival-automne. Uzávierka: 25. 9. 2010 Uzávierka: 4. 10. 2010 kam / kedy Ne 19.9. Schola Cantorum Ružombe- com, www.festival-automne.com Info: Conservatorio Statale di Musica Info: [email protected], rok, J. Bednáriková G. Rossini, Pesaro www.jmbarcelona.com 40. MEDZINÁRODNÝ Bratislava Z. Zahradníková, organ Medzinárodný Gaudeamus Music [email protected] Week 2010 Medzinárodná klavírna súħaž Soul Opera a Balet SND Žilina 6. – 12. 9. 2010 Medzinárodná spevácka súħaž 2011 Amsterdam, Holandsko Francisco Viñas 12. – 24. 4. 2011 nová budova Štátny komorný orchester Žilina Info: www.muziekweek.nl 16. – 23. 1. 2011 ( nálne kolo) Soul, Južná Kórea Ne 12.09. Otvárací galakoncert diva- Gran Teatre del Liceu, Barcelona, Vekový limit: 17 – 30 rokov, nar. medzi ORGANOVÝ FESTIVAL delnej sezóny 2010/2011 SND Št 9.09. Schubertiade 2010 Španielsko 13. 4. 1980 – 12. 4. 1994 Po 20.09. Puccini: Tosca ŠKO, V. Schmidt-Gertenbach 14. – 17. 10. 2010 Kategórie: opera, oratórium-pieseŅ Vstupný poplatok: 100 USD Ut 21.09. DvoĶák: Rusalka J, Christée, husle Hohenems, Rakúsko Vekový limit: od 18 do 32 rokov – ženy, Uzávierka: 12. 11. 2010 So 25.09. Gluck: Orfeus a Eurydika Haydn, Ries, Beethoven 18. – 27. 6., 27. 8. – 12. 9. 2010 od 20 do 35 rokov - muži v roku 2010 Info: [email protected], IVANA SOKOLA 2010 Po 27.09. Donizetti: Dcéra pluku Schwarzenberg, Rakúsko Poplatok: 50 EUR - predkolá, 50 EUR www.seoulcompetition.com Ut 28.09. Puccini: Madama Butter y Št 16.09. Info: [email protected], - nálne kolo Št 30.09. Mozart: źarovná auta Faces Piano Trio www.schubertiade.at Uzávierka: 1. 10. 2010 Medzinárodná klavírna súħaž in I. Pristašová, husle Info: francisco.vinas@liceubarcelona. memoriam Ferenc Liszt 2011 historická budova B. Bohó, violonželo Zahranižné súħaže cat, www.liceubarcelona.cat/francis- 8. – 19. 9. 2011 So 18.09. Bellini: Puritáni L. Fanžoviž, klavír co-vinas Budapešħ, Maŵarsko St 22.09. źajkovskij: Eugen Onegin Beethoven, Lejava, źajkovskij Európska súħaž orchestrálnych Vekový limit: nar. po 1. 1. 1979 Pi 24.09. Georges Bizet: Carmen dirigentov 2010 Medzinárodná Mozartova súħaž Vstupný poplatok: 140 EUR Št 23.09. 1. – 8. 10. 2010 Salzburg 2011 Uzávierka: 1. 5. 2011 Slovenská lharmónia ŠKO, L. Svárovský Spoleto, Taliansko 9. – 19. 2. 2011 Info: [email protected], J. ŷuržo, bas Vekový limit: do 35 rokov (k 30. Salzburg, Rakúsko www. lharmoniabp.hu Pi 10.9. S. Šurín, organ septembru 2010) Kategória: klavír, husle SF, M. Majkút Hanák, Guillmant, Beethoven Uzávierka: 15. 9. 2010 Vekový limit: do 32 rokov nar. po M. Bajuszová, klavír Info: Fondazione Franco Capuana, Rím 1. 3. 1978 Termíny na predkladanie žiadostí Copland, Kolkoviž, Brahms Št 30.09. [email protected], Vstupný poplatok: 160 EUR o poskytnutie tvorivých podpôr Funny Fellows – Old Time Band www.fondazionefrancocapuana.it Info: [email protected], Hudobného fondu v 2. polroku Pi 17.9. www.moz.ac.at 2010 SF, Z. Nagy Banská Bystrica Hudobný festival vokálnych skupín SFZ, J. ChabroŅ Tampere 2011 Skladateōská súħaž Günter-Bialas v Všetky oblasti tvorivej žinnosti: D. Šlepkovská, mezzosoprán Štátna opera 8. – 12. 6. 2011 komornej hudbe pre klavírne duo Prémie za publicistickú tvorbu, S. BeŅažka, hovorená rola Tampere, Fínsko 2011 edižnú a propagažnú žinnosħ: F. Kovár, hovorená rola Št 16.09. Jarre: Chrám Matky Božej Medzinárodný súħažný festival vokál- Kategória: komorná hudba - skladba 29.10.2010 Berger So 18.09. Lehár: Veselá vdova nych súborov. pre klavírne duo alebo dva klavíry Ceny Hudobného fondu na súħaži: Ut 21.09. Verdi: La Traviata Kategória: vokálne súbory (od 3 do 8 Vekový limit: do 35 rokov nar. po 30. 10.9.2010, 8.10.2010, 5.11.2010, Št 30.9. Št 23.09. Loewe - Lerner: My Fair Lady žlenov, profesionálne aj amatérske) 9. 1976 3.12.2010 SF, R. Štúr Vstupný poplatok: 240 EUR Uzávierka: 17. 9. 2010 Štipendiá na tvorivé aktivity I. Ardašev, klavír Košice Uzávierka: 21. 2. 2011 Info: dorothee.goebel@musikhoch- (okrem kurzov v júli a auguste źajkovskij, DvoĶák, Borodin Info: Tampere Vocal Music Festival, schule-muenchen.de, www.musikhoch- 2010): 10.9.2010, 8.10.2010, Štátne divadlo Košice Fínsko schule-muenchen.de 5.11.2010, 3.12.2010, Hudobné centrum music@tampere. , www.tamperemu- Granty na projekty alebo žasħ Ne 12.09. Štyri hviezdy baletu Európy sicfestivals. /vocal Medzinárodná hudobná súħaž projektu, ktoré sa budú realizovaħ Nedeōné matiné v Mirbachovom So 18.09. Thomas: Charleyho teta Jeunesses 2011 od 1.1.2011: 29.10.2010 paláci, 10.30 St 22.09. Donizetti: Dcéra pluku Medzinárodná skladateōská súħaž 7. – 13. 5. 2011 St 29.09. Bizet: Carmen “Jesús Villa Rojo” 2010 Bukurešħ, Rumunsko Všetky oblasti tvorivej žinnosti Ne 5.9. Št 30.09. Bizet: Carmen Guadalajara, Španielsko Kategória: auta okrem vážnej hudby: Fórum mladých talentov Kategória: skladba pre klarinet a ko- Vekový limit: do 18, 30 rokov Prémie: 10.9.2010, 8.10.2010, Z. Šabíková, klavír Štátna lharmónia Košice morný súbor (klarinet a trio), trvanie Poplatok: 80 EUR 5.11.2010, 3.12.2010 Z. Vontoržíková, klavír skladby od 10 – 15 min. Uzávierka: 1. 3. 2011 K. Gyöpös, klavír 7. – 30. 9. Vekový limit: nar. po 31. 12. 1970 Info: oü [email protected], Vážna hudba: J.S. Bach, Mozart, Beethoven, Chopin, 40. medzinárodný organový festival Uzávierka: 30. 11. 2010 www.jmEvents.ro Prémie za hudobné diela vysokej Bartók, Proko ev Ivana Sokola Info: Siglo Futuro Foundation, Gua- umeleckej hodnoty: 29.10.2010 dalajara Medzinárodná súħaž hudobných Prémie za hudobnovedné diela: Ne 12.9. Infoservis Oddelenia fundacionsiglofuturo@fundacionsiglo- osobností Alexander Tansman 2010 29.10.2010 V. Rusó, žembalo dokumentácie a informatiky futuro.org www.fundacionsiglofuturo.org 1. – 3. 10, 19. 11. 2010 Príspevky na výrobu pro lového Rusó Ɋodď, Poōsko CD slovenských koncertných Zahranižné festivaly Medzinárodná spevácka súħaž “Das Kategória: skladba a. pre inštrumentál- umelcov: 30.9.2010 Ne 19.9. Lied” ny súbor od 14 nástrojov – symfonický V. Herencsár, cimbal Hudobný festival vokálnych skupín 23. – 27. 2. 2011 orchester, b. pre vyššie uvedený súbor Jazz: Z. BouĶová, viola Tampere 2011 Berlín, Nemecko a inštrumentálne sólo alebo vokálne Študijné štipendiá: 10.9.2010, J. Podhoranský, violonželo 8. – 12. 6. 2011 Kategória: operný spev sólo 8.10.2010, 5.11.2010, 3.12.2010 Giardini, Didi, Beneš, Chiesa, Conti Tampere, Fínsko Vstupný poplatok: 100 EUR bez vekového obmedzenia Medzinárodný súħažný festival vokál- Uzávierka: 31. 10. 2010 Poplatok: 50 EUR Tlaživá žiadostí: www.hf.sk Ne 26.9. nych súborov. Info: Das Lied – International Song Uzávierka: 5. 9. 2010 Informácie: (02) 5920 7407-8 Koncert laureátov 21. rožníka medzi- Info: Tampere Vocal Music Festival, Competition, Berlín Info: [email protected], wen- [email protected], skorcikova@ národnej speváckej súħaže M. Sch.- Fínsko [email protected], www.das-lied.com [email protected], hf.sk Trnavského music@tampere. , www.tamperemu- www.tansman.lodz.pl Hudobný fond, Medená 29, 811 02 R. Feriková, soprán sicfestivals. /vocal Medzinárodná súħaž operného spevu Bratislava. M. Pacovský, klavír “Città di Alcamo” 2010 Medzinárodná súħaž jazzového ʼn. Popik, barytón Festival komornej hudby Allegro 29. 9. – 3. 10. 2010 klavíra Martial Solal R. Pechanec, klavír Vivo 2010 Alcamo, Sicília, Taliansko 16. – 24. 10. 2010 Händel, źajkovskij, Schneider-Trnavský, 13. 8. – 19. 9. 2010 Vekový limit: nar. medzi 1. 1. 1974 – Concours internationaux de la Ville de Slovenská jazzová spoložnosħ DvoĶák, Rossini mestá Rakúska 1. 9. 1992 Paris, Paríž, Francúzsko vyhlasuje súħažnú prehliadku Súžasħou sú majstrovské kurzy, kurzy Vstupný poplatok: 100 EUR Súħaž prístupná klaviristom narode- Nové tváre slovenského jazzu Trnava pre mladých, kurzy pre deti a rodižov Uzávierka: 11. 9. 2010 ným po 16.10.1977 2010. Odborná porota pod (podrobnejšie informácie v sekcii Info: Concorso Internazionale per Prvé dve kolá budú prebiehaħ v CRR of vedením Matúša Jakabžica na Trnavské organové dni 2010 Zahranižné kurzy). Cantanti Lirici „Città di Alcamo“ Paris, 14 rue de Madrid základe zaslaných prihlášok s na- Bazilika sv. Mikuláša, 20.00 h Info a objednávky vstupeniek: tickets@ VoIP, Skype: amicidellamusicaalcamo, 75008 Paris, nále (24.11.2010) v sále hrávkami vyberie 8 skupín, ktoré Ne 29.8. Marc Lee allegro-vivo.at [email protected], Alhambra v Paríži. postúpia do nále a zúžastnia sa J. S. Bach, P. Whitlock, W. Mathias, H. www.allegro-vivo.at www.amicimusicaalcamo.it Info: www.acanthes.com, www.civp.com súħažnej prehliadky 28.11.2010 W. Sumsion v Bratislave. Ne 5.9. M. Perucka, husle Jesenný festival v Paríži 2010 Medzinárodná súħaž v hre na fagot Medzinárodná súħaž mladých R. Perucki, organ 9. 9. – 31. 12. 2010 Gioachina Rossiniho skladateōov o Cenu Frederica Mom- Uzávierka prihlášok s demo na- J. S. Bach, P. I. źajkovský, F. W. Markul- Paríž, Francúzsko 7. – 8. 10. 2010 pou 2010 hrávkou max. 15 min: 15.10.2010 la, T. Vitala, G. Bacewicz Festival hudby, tanca, performance, Pesaro, Taliansko Kategória: skladba pre violonželo v Ne 12.9. M. Koller divadla, poézie, výtvarného umenia, Vekový limit: do 35 rokov trvaní od 12 do 20 min. Prihlášky a info: [email protected] Organové improvizácie na obrazy lmového umenia. Vstupný poplatok: 50 EUR Vekový limit: do 35 rokov k 31. 12. 2010 60 7-8 2010 Kam kedy.indd 2 9. 9. 2010 8:01:20 40.40. MEDZINÁRODNÝ ORGANOVÝRGANOVÝ FESTIVALESTIVAL IVANAVANA SOKOLAOKOLA 20102010 THE 40TH INTERNATIONAL ORGAN FESTIVAL OF IVAN SOKOL Festival sa koná pod záštitou ministra kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky a s fi nančnou podporou Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR a Mesta Košice Matthias EISENBERG/Nemecko 7. 9. KOŠICE/Dóm sv. Alžbety o 19.30 Grešák * J. S. Bach * Liszt * Schumann * Reger 9. 9. SPIŠSKÁ NOVÁ VES/Evanjelický kostol o 18.00 Grešák * J. S. Bach * Mendelssohn-Bartholdy * Schumann * Rheinberger Jaroslav TŮMA/ČR 14. 9. KOŠICE/Dóm sv. Alžbety o 19.30 Rossi * J. S. Bach * Rheinberger * Grešák * Tůma * Franck Koncert s podporou Českého centra 17. 9. KEŽMAROK/Drevený artikulárny kostol o 19.00 Sweelinck * Scheidt * Marckfelner Grešák * Rheinberger * J. S. Bach * Lefébure-Wély Koncert v spolupráci s Evanjelickým a. v. cirk. zborom v Kežmarku a s podporou Českého centra Zuzana FERJENČÍKOVÁ/Slovensko 19. 9. KOŠICE/Kostol sv. košických mučeníkov o 19.30 J. S. Bach * Grešák * Mozart * Liszt * List/Gillou Koncert v spolupráci s Farnosťou sv. košických mučeníkov v KE – Nad jazerom 21. 9. ROŽŇAVA/Katedrála Nanebovzatia Panny Márie o 18.00 J. S. Bach * Frecsobaldi * Grešák * Liszt * Mendelssohn-Bartholdy Koncert v spolupráci s OZ Gotika, Rožňava Józef SERAFIN/Poľsko 24. 9. KOŠICE/Dóm sv. Alžbety o 20.00 Bruhns * J. S. Bach * Alain * Grešák * Reubke Koncert s podporou Poľského inštitútu 28. 9. POPRAD/Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie o 18.00 Bruhns * J. S. Bach * Alain * Grešák * Reubke Koncert v spolupráci s Mestom Poprad a s podporou Poľského inštitútu SLÁVNOSTNÝ ZÁVEREČNÝ KONCERT 30. 9. KOŠICE/Dom u menia o 19.00 Štátna filharmónia Košice Misha KATZ/dirigent/Francúzsko Roger SAYER/organ/Veľká Británia Beethoven: Symfónia č. 8 F dur Rheinberger: Koncert pre organ a orchester č. 2 g mol Čajkovskij: Slávnostná predohra 1812 ZMENA PROGRAMU A ÚČINKUJÚCICH VYHRADENÁ Program festivalu a informácie o predaji vstupeniek nájdete na www.sfk.sk PREDAJ VSTUPENIEK od 23. 8. 2010 v pokladnici SfK-Dom umenia (tel.: 055/622 07 63) MIC Dargov, ICMK Hlavná 59 a na mieste koncertu hodinu pred začiatkom podujatia Partner festivalu: Mediálni partneri: www.kedykam.sk FESTIVAL KOMORNEJ HUDBY | CHAMBER MUSIC FESTIVAL 20 – 26 SEPTEMBER 2010 | BRATISLAVA 20. 9. 2010 | 20:00 $ dóm sv. martina $ mimoriadny koncert jan GARBAREK $ the HILLIARD ensemble $ officium novum design factory design factory design factory design factory 23. 9. 2010 24. 9. 2010 25. 9. 2010 26. 9. 2010 18:30 17:30 – 21:00 18:00 15:30 MENDELSSOHN BRATISLAVSKÁ FÚGA SLOV 3 + 2 + 1 + 1 | MARTINŮ NOC KOMORNEJ A OBRAZOV ivan ŠILLER a hostia otvárací koncert miki SKUTA & koncert pre deti igor KARŠKO ﹙sk-ch﹚ – husle HUDBY VII daniel HEVIER ivana PRISTAŠOVÁ – husle 18:30 17:30 miki SKUTA – klavír vladimir MENDELSSOHN ﹙nl﹚ – viola BACH a BERGER daniel HEVIER – slovo a ma!ba BARTÓK MARTINŮ milan RADIČ ﹙sk-at﹚ – viola MATEJ jozef LUPTÁK – violonelo HUDBA a PRAVDA 19:30 | open air andrej GÁL – violonelo SLOVENSKÝ KOMORNÝ igor KARŠKO ﹙sk-ch﹚ – husle richard GAŠPAR – kontrabas ORCHESTER BOHDANA WARCHALA milan PAĽA – husle BEZ LADU um. vedúci ewald DANEL – husle 20:00 | open air 18:30 A SKLADU | 25 jozef LUPTÁK – violonelo DUMKY & ROMANCE špeciálny ivan ŠILLER – klavír CELLO & DANCE narodeninový koncert BACH & DVOŘÁK | ŠOSTAKOVIČ 20:00 IMPROVISATIONS margareta BRITA BRANDT ﹙se﹚ – soprán ŠOSTAKOVIČ vstup vo ný igor KARŠKO ﹙sk-ch﹚ – husle nora SKUTA – klavír DOHNÁNYI jozef LUPTÁK – violonelo jozef LUPTÁK – violonelo elektrické violonelo „VOJNA A MIER“ hlas a ústne rytmy 20:00 závere#ný koncert krisztián GERGYE ﹙hu﹚ – tanec ronald ŠEBESTA – klarinet choreografia ZEMLINSKY SCHÖNBERG martin NOVÁK ﹙cz﹚ – lesný roh 21:00 igor KARŠKO ﹙sk-ch﹚ – husle irmgard MESSIN ﹙at﹚ – flauta marián SVETLÍK – husle juraj GRIGLÁK ronald ŠEBESTA – klarinet vladimir MENDELSSOHN ﹙nl﹚ – viola & hostia ivana PRISTAŠOVÁ – husle jozef LUPTÁK – violonelo JAZZ BASS jozef LUPTÁK – violonelo miki SKUTA – klavír nora SKUTA – klavír bernhard WIESINGER ﹙at﹚ – saxofón michal BUGALA – gitara 21:30 eugen VIZVÁRI – klávesy john POTTER & 9. – 26. 9. 2010 martin VALIHORA – bicie ambrose FIELD BEING DUFAY výstava graphic design $ art $ photography john POTTER ﹙uk﹚ – tenor ambrose FIELD ﹙uk﹚ – elektronika michael LYNCH ﹙uk﹚ – video art www.konvergencie.sk hlavný partner partneri mediálni partneri vstupenky ticketportal.sk inzBA-HZ_KON2010_program_A4_.indd 1 20. 8. 2010 11:30:33