UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI FILOZOFICKÁ FAKULTA KATEDRA DĚJÍN UMĚNÍ

OBOR: DĚJINY VÝTVARNÝCH UMĚNÍ

ŽIVOT A DIELO SEVERONÓRSKEHO UMELCA ARNE LINDER OLSENA

(1911 – 1990)

MAGISTERSKÁ DIPLOMOVÁ PRÁCA

Ivana Takácsová

Vedúci práce: Doc. PaedDr. Alena Kavčáková, Dr.

OLOMOUC 2011

PALACKY UNIVERSITY OLOMOUC PHILOSOPHICAL FACULTY DEPARTMENT OF HISTORY OF ART

SECTION: HISTORY OF ART

LIFE AND WORK OF NORDNORWEGIAN ARTIST ARNE LINDER OLSEN

(1911 – 1990)

MASTER WORK

Ivana Takácsová

Director of master work: Doc. PaedDr. Alena Kavčáková, Dr.

OLOMOUC 2011

Prehlasujem, ţe som túto magisterskú diplomovú prácu vypracovala samostatne a všetky pramene citovala a uviedla.

V Olomouci dňa 23.6.2011 ......

Ďakujem Larsovi Slettjordovi a Hanne Thorp Larsen za pomoc pri celej bádateľskej činnosti a za odbornú pomoc v oblasti histórie, kultúry a umenia Nórska a mesta Narvik. Zároveň chcem poďakovať všetkým ústretovým ľuďom, ktorí mi pomáhali pri dokumentácii obrazov a získavaní informácií, predovšetkým Unni Yvonne Linder, Bjørnovi Alfovi Linder, Ørjanovi Aspelund a Harrymu Hjelle. Za odbornú pomoc a vedenie diplomovej práce ďakujem pani Doc. PaedDr. Alene Kavčákovej, Dr.

OBSAH

1. Úvod...... 2 2. Prehľad literatúry...... 7 3. Úvod do nórskeho maliarskeho umenia v 20.storočí...... 10 4. Ţivotopis Arne Linder Olsena...... 25 5. Umelecká činnosť...... 33 5.1. Obdobie štúdia...... 33 5.2. Umelecká tvorba...... 36 5.3. Výstavná činnosť...... 46 5.3.1. Výstavy počas ţivota umelca...... 46 5.3.2. Posmrtné výstavy...... 50 6. Katalóg diel...... 52 6.1. Maľba a kresba...... 55 6.2. Realizácie v rôznych materiáloch...... 116 7. Záver...... 127 Poznámky...... 132 Summary...... 141 Sammendrag...... 142 Pramene...... 143 Literatúra...... 144 Textová príloha...... 148 Obrazová príloha...... 163 Anotácia...... 213

1 1. Úvod

Od marca do decembra roku 2010 som ako dobrovoľníčka pracovala v múzeu Nord – Narvik v meste Narvik 1 v Nórsku. V auguste toho roku prišiel Arne Harald Hansen 2 , s nápadom usporiadať v tomto múzeu umelcovi Arne Linder Olsenovi(1911 – 1990) samostatnú výstavu pri príleţitosti jeho nedoţitých 100.narodenín. Kvôli mojim odborným znalostiam mi bola ponúknutá úloha dokumentovať a registrovať všetky obrazy umelca, ktoré sa v Narviku a okolí nachádzajú. Ţivot a umelecká činnosť Arne Linder Olsena sa odohrávali hlavne v meste Narvik a jeho blízkom okolí. Narvik počas 2.svetovej vojny vyhorel a po skončení vojny sa mesto pomaly začalo obnovovať. Práve v tomto období, koncom 40.rokov, získal Arne Linder Olsen svoju 1.verejnú zákazku v Ankenes a začiatkom 50.rokov sa presťahoval do mesta Narvik a svojím akademickým vzdelaním sa stal vhodným kandidátom na umeleckú výzdobu mesta. V Narviku sa stal umelcom číslo jedna a vytvoril výzdobu pre verejné inštitúcie mesta, alebo boli jeho diela zakúpené na výzdobu ich interiérov. Bohuţiaľ jeho výtvarnej činnosti nebola venovaná dostatočná odborná pozornosť a jeho dielo nebolo nijakým spôsobom zdokumentované, či popísané a ani v národnom umeleckom kontexte nie je známy. Jediný článok, ktorý sa rozsiahlejšie umelcovmu ţivotu a umeleckej činnosti venuje, je článok Kunstner og lærer Arne Linder Olsen(Umelec a učiteľ Arne Linder Olsen) od Arne Harald Hansena z roku 2009 3 , tento je však predovšetkým orientovaný na laickú verejnosť a prináša len všeobecné informácie. Napriek tomu sa tento článok stal odrazovým mostíkom v mojej bádateľskej činnosti.

2 Počas mojej dokumentačnej práce som sa od obyvateľov Narviku dozvedela viac o umelcovi a jeho diele a pochopila som jeho výnimočný význam nielen pre mesto Narvik, severné Nórsko, či celé Nórsko, ale svojou bohatou, širokorozsiahlou a kvalitnou tvorbou sa dá umelec zaradiť aj do medzinárodného kontextu. Z týchto dôvodov som dospela k záveru, ţe by bola veľká škoda nechať jeho ţivot a rozsiahlu umeleckú činnosť nespracované, aj keď to vyţadovalo viac štúdia a námahy, ako keby som sa venovala téme spätej s českým umením. Moju prácu som započala návštevami verejných inštitúcii, kde som dokumentovala diela a snaţila som sa o ich vzniku alebo pôvode dozvedieť čo najviac. Hlavným zdrojom pri hľadaní obrazov mi bol uţ spomínaný článok, ale aj osobný rozhovor s pánom Hansenom, vďaka ktorému som sa dozvedela, kde hľadať. Nasmerovanie na ďalšie diela som dostala po rozhovore s rodinou, známymi, s ľuďmi z Narviku, ale aj z novinových článkov. Zároveň som kontaktovala všetky významné inštitúcie mesta, verejné aj privátne, ktoré mohli byť potencionálnym majiteľom jeho diel. Hneď od začiatku mojej práce som sa stretla s dosť závaţným problémom, a to, ţe v severnom Nórsku nie je ešte stále dostatočne vyvinutá tradícia archivovania dokumentov a aj záujem o umenie sa oblasť od oblasti odlišuje. Skoro v ţiadnej inštitúcii sa nenachádzal dokument o objednávke alebo zakúpení diela, všetky informácie mi zvyčajne boli poskytnuté len ústnou formou. Tento fakt sa ale dá vysvetliť tým, ţe mesto je počtom obyvateľov dosť malé a ľudia sa tu zväčša poznajú, preto nebolo zvykom oficiálne objednávať obrazy. Autorove diela zakúpili priamo od neho alebo na niektorej z jeho predajných výstav. Našťastie všetko kultúrne dianie v meste Narvik a jeho priľahlom okolí je zdokumentované v oblastnom

3 denníku Ofotens Tidende alebo v mestskom denníku Fremover, ktoré mi boli veľmi nápomocné. Tým, ţe som hľadala v menšom meste akým je Narvik, a aj v jeho okolí, ocenila som fakt, ţe ľudia boli všade prívetiví, nadšení mojou prácou a fotograficky dokumentovať diela nebol ţiaden problém. Tým, ţe som všade bola vyslaná ako pracovník múzea, nepotrebovala som ţiadne doprovodné potvrdenia. Zároveň mi bez problémov bol sprostredkovaný kontakt so staršími ľuďmi, ktorí boli priatelia, spolupracovníci alebo ţiaci Linder Olsena. Bohuţiaľ veľká väčšina jeho blízkych priateľov a spolupracovníkov uţ neţije. Veľkým prínosom mi bolo stretnutie s jeho kamarátom a sčasti spolupracovníkom Harrym Hjellem, ktorý mi Linder Olsena vykreslil nie len ako umelca, ale hlavne ako osobu a blízkeho priateľa. Zároveň ma ako člen Templárskeho rádu zasvätil do jeho tematiky a histórie v Nórsku a v Narviku. Ďalším mojím krokom v bádaní bolo kontaktovanie sa s umelcovou rodinou. Ešte stále ţijú obe jeho deti, starší syn Bjørn Alf Linder, ktorý má bydlisko v Narviku, ale po penzionovaní sa na dlhšiu dobu odsťahoval na Kanárske ostrovy. Tým pádom som bola ukrátená o priamy kontakt s ním, ale vymenili sme si pár emailov. Osobne som sa však stretla s umelcovou dcérou Unni Yvonne Linder, ktorá ţije vo meste Verdal v kraji Nord – Trøndelag, a tá bola jedným z hlavných informačných zdrojov v bádateľskej činnosti v oblasti ţivotopisu umelca. Navštívila som ju začiatkom decembra 2010 hlavne kvôli zdokumentovaniu všetkých obrazov, ktoré vlastní a bliţším informáciám o ţivote jej otca. Zároveň som počas celej mojej bádateľskej činnosti komunikovala s vnukom A.Linder Olsena Ørjanom Aspelundom a umelcovým bývalým zaťom Svein Tore Aspelundom, ktorí mi

4 pomáhali v nasmerovaní mojej bádateľskej činnosti a zároveň mi poskytli informácie. Keďţe toto bádanie sa konalo v prvom rade kvôli usporiadaniu výstavy v októbri tohto roku, v polovici októbra 2010 sa múzeum rozhodlo prostredníctvom denníka Fremover zverejniť tieto plány a zároveň poţiadať o spoluprácu obyvateľov Narviku, keďţe je známe, ţe Linder Olsen vytvoril mnoho súkromných zákaziek. Na článok reagovalo zopár čitateľov, a tým pádom som mohla pokračovať v dokumentovaní obrazov aj v súkromných domácnostiach. V období od konca októbra do polovice decembra som navštívila majiteľov obrazov, hlavne starších ľudí od šesťdesiat rokov vyššie, ktorí obrazy väčšinou dostali ako dar, zdedili alebo kúpili priamo od A.Linder Olsena. Do konca bádania, ktoré bolo obmedzené dátumom odovzdania tejto práce, som našla stosedemnásť diel, vytvorených v rozmedzí päťdesiatichšiestich rokov, vďaka ktorým som nemala problém spracovať vývoj a priebeh umeleckej činnosti Linder Olsena. Bádateľskú činnosť v oblasti ţivotných dát a medzníkov som zamerala na informácie získané od rodiny. Navštívila som aj Štátny a Ríšsky archív, kvôli dokumentom z obdobia štúdia na Akadémii. Informácie z kostolných kníh a zo sčítania obyvateľstva roku 1910 som našla spracované alebo v oscanovanej forme na internete. Takisto som sa snaţila nájsť informácie v miestnych denníkoch. Ale hľadať informácie v takom mnoţstve novín, ktoré vychádzali kaţdý deň po dobu päťdesiatich rokov jeho ţivota v Narviku, bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Predovšetkým by som chcela zdôrazniť veľkú pomoc zo strany pracovníkov uţ spomínaného múzea Nord - Narvik, na ktorých som

5 sa mohla obrátiť pri kaţdom probléme, hlavne z historického hľadiska týkajúceho sa tejto oblasti. Riaditeľ múzea Lars Slettjord mi pomáhal aj v kontaktovaní inštitúcií a súkromných osôb. Veľmi mi pomohol aj bývalý starosta Narviku Odd G. Andreassen, ktorý mi poskytol pomoc pri hľadaní informácií o bývalých starostoch Ankenes, čo bolo nečakane veľkým problémom. Nemala som ţiadny problém s komunikáciou s členmi umelcovej rodiny, pretoţe boli veľmi milí a ústretoví voči mojej práci a tešia sa na výsledky môjho bádania. Bez dobrých kontaktov a nápomocných ľudí v Narviku a okolí, by som túto prácu nikdy nedoviedla do takejto podoby.

6 2. Prehľad literatúry

Ako uţ v úvode bolo spomenuté, pri tejto práci som vychádzala len z malého mnoţstva literatúry. Na začiatku mojej bádateľskej práce mi bol nápomocný jediný obsiahlejší článok, ktorý o Arne Linder Olsenovi vyšiel, a to od Arne Harald Hansena Kunstner og lærer Arne Linder Olsen 4 z roku 2009. Tento článok sa stal hlavným východiskom môjho bádania, ale nepovaţovala som ho za najdôveryhodnejší zdroj informácií. Aj keď článok vychádza hlavne z rozhovoru s umelcovým synom Bjørnom Alfom Linderom, do svojej práce som ţiadnu informáciu nezaradila bez toho, aby som si ju najprv neoverila v archívoch alebo v iných dôveryhodných zdrojoch. Nakoniec som sa sama presvedčila, ţe sa autor článku v niektorých závaţných veciach mýlil. Pri písaní ţivotopisu som vychádzala hlavne z informácií od dcéry umelca Arne Linder Olsena. Avšak dôleţitým sa mi stal aj článok Kunstner – veteranen z októbra 1988 5 , ktorý bol napísaný na základe rozhovoru s umelcom o jeho ţivote a práci. Jedná sa o posledný článok, ktorý bol o umelcovi počas jeho ţivota napísaný. Dôleţité fakty z umelcovho ţivota a umeleckej tvorby som získala pri hľadaní článkov v lokálnych periodikách Ofotens Tidende a Fremover, kde sa občas vyskytla zmienka alebo článok o výstave, či pripravovanom alebo uţ realizovanom umeleckom projekte Linder Olsena. Keďţe bol lokálnym umelcom činným bez akejkoľvek odmlky, hľadala som články z obdobia od 40.rokov 20.storočia aţ po jeho smrť v roku 1990. Pretoţe som nemohla prechádzať číslo za číslom, opornými bodmi mi boli jeho ţivotné jubileá, dátumy výstav alebo významné verejné zákazky, ktoré vytvoril. Celkovo som našla dvanásť článkov. 6 Snaţila

7 som sa nájsť toho čo najviac, ale je pravdepodobné, ţe sa ešte v priebehu času objavia iné články, na ktoré som dosiaľ nenatrafila. Zhrnutie o jeho osobe a významných činoch som objavila v Nekrológu7 napísanom deň po jeho pohrebe. O výstavnej činnosti som sa najviac dozvedela z predajných katalógov Narvik Kunstforening (Umeleckého zdruţenia v Narviku) 8 , kde A.Linder Olsen vystavoval pravidelne v 40. a 50.rokoch a po smrti sa jeho diela objavili na troch výstavách Narvik Kunstforening. Tie boli bohuţiaľ len vo forme broţúr, často úplne bez obrázkov. Zmienky o výstavách, hlavne jeho samostatných predajných zo 40.rokov som našla v článkoch v Ofotens Tidende. V neskoršej dobe sa uţ informácie o výstavách v periodikách takmer vôbec neobjavujú. Jediná kapitola, ktorá sa z väčšej časti opiera o literatúru je kapitola Úvod do nórskeho maliarskeho umenia 20.storočia. V tejto kapitole som vychádzala z troch publikácií o nórskom maliarstve a dejinách umenia. Boli to: Norges malerkunst. Vårt eget århundre. Bind 2(Nórske maliarske umenie. Naše storočie. Diel 2.), ktorá vyšla v roku 1993, kapitola Maleriet i mellomkrigstiden(Maľba v medzivojnovom období), ktorá je súčasťou 6.zväzku série Norges kunsthistorie (Nórske dejiny umenia), vydané v roku 1983 a kapitola Maleriet 1940 – 1980(Maľba 1940 – 1980) zo 7.zväzku rovnakej série kníh.9 Medailóny o významných umelcoch Nórska som vytvárala na základe desiatich zväzkov Norsk biografisk leksikon(Nórsky biografický lexikón). Doplňujúce informácie, hlavne k vytvoreným dielam, architektúre alebo k portrétovaným osobnostiam som zisťovala

8 u adekvátnych ľudí, v rôznych broţúrach, v seminárnej práci alebo som ich vyhľadávala na internete.

9 3. Úvod do nórskeho maliarskeho umenia 20.storočia

Nórske umenie má samozrejme bohatú históriu, ale najviac sa začalo rozvíjať aţ koncom 19.storočia a v priebehu 20.storočia zaznamenalo veľký rozmach.10 Od 90.rokov 19.storočia aţ do obdobia 1.svetovej vojny existovali v nórskom umení dva prúdy a to dekoratívne umenie a nový impresionizmus. Jediné, čo ich spájalo, bol boj proti priamemu kopírovaniu prírody. Oba smery mali svoje základy v umení 80.rokov 19.storočia. Dekoratívny idealizmus vznikol ako reakcia proti materializmu a nový impresionizmus reagoval na to, ţe sa umenie odcudzilo od vizuálneho dojmu a pozorovania. Avšak umenie v novom storočí narušil historický vývoj Nórska a jeho ekonomický úpadok. Upravovať sa to začalo po rozpadnutí únie so Švédskom v roku 1905. Okolo tohto roku sa roztrhlo vrece s umeleckou literatúrou. V roku 1909 bola otvorená Statens Kunstakademi (Štátna umelecká akadémia) v Oslo. A v ďlaších rokoch vznikali rôzne umelecké spolky. Prvé desaťročie bolo nórske umenie abstraktné a expresívne, čo bolo zásluhou Edvarda Muncha, ktorého umenie bolo vysoko cenené. Munch sa spolu s Christianom Krohgom stali vzormi pre nových impresionistov a dekoratívny idealizmus sa zameral na Erika Werenskiolda, oba smery však boli zastúpené len mladými umelcami. Vďaka Munchovým obrazom, bohato zastúpenými v zbierke Nasjonalgaleriet(Národnej galérie) v Oslo, sa noví impresionisti naučili veľa o maľbe. Jedným z nasledovníkov Munchovej expresívnej maľby bol Ludvig Karsten. Zároveň sa nórski „noví impresionisti“ inšpirovali francúzskou maľbou a to hlavne Matissom, Cézannom a Renoirom. Ako skupinu umelcov ich spájal antiakademizmus a individualizmus. Do skupiny okrem

10 Karstena patrili Henrik Lund, Bernhard Folkestad, Søren Onsager, Arne Kavli a ďalší. Dekoratívny idealizmus sa naopak pridrţiaval formálnej a dekoratívnej disciplíny v maľbe. Tento smer zohral dôleţitú úlohu vo vývoji nórskeho umenia. Centrálnym umelcom sa stal Oluf Wold – Torne. Počas jeho učiteľského pôsobenia sa na popud Lysakerského kruhu budovalo národné dekoratívne umenie, postavené na nórskom stredovekom a ľudovom umení. Tieto myšlienky mali základy v hlavných prúdoch európskej estetiky a dejinách umenia, aj napriek tomu získali nórsky charakter. Vďaka Matissovým ţiakom sa tento pohľad na umenie stal dominujúcim smerom v maľbe. Henri Matisse v rokoch 1908 aţ 1911 viedol populárnu maliarsku školu, postavenú na jeho dekoratívnom princípe, ktorá bola navštevovaná mnoţstvom nórskych umelcov. Najdlhšie školu navštevoval Axel Revold. Okrem neho boli ţiakmi aj Jean Heiberg, Per Krogh, Per Deberitz či Henrik Sørensen. Ten sa stal dominujúcim umelcom v nórskom umení na dlhú dobu a uţ dva roky po štúdiu u Matissa prešiel z expresionizmu na tradicionálny formalizmus. Revold spolu s Heibergom počas svojho profesorského pôsobenia na Statens Kunstakademi v Oslo naďalej šírili Matissove myšlienky mladším generáciam umelcov. V roku 1914 sa konala veľká Jubileutstilling(Jubilejná výstava) na Frogneri v Oslo, ktorá mala ukázať prehľad situácie v nórskom umení. V tom istom roku vznikla aj skupina De 14(Tí 14), ktorá sa stala dôleţitým prvkom v hlavnej umeleckej línii. V skupine bolo štrnásť umelcov, z najznámejších Axel Revold, Henrik Sørensen, Dagfin Wereskiold, Per Krohg a Per Deberitz. Za svoj štýl si zvolili syntézu národnej, dekoratívnej a koloristickej tradície s francúzskym formalistickým umením, ktoré bolo

11 prezentované hlavne Cézannom a Matissom. Títo umelci boli hlavne zastúpení na veľkej výstave Utstillingsplanen av 1940(Výstavný plán 1940-teho), ktorá sa konala v priestoroch Nasjonalgalleriet, tentoraz ako retrospektíva toho, čo sa v priebehu rokov 1914 aţ 1940 v umení udialo. Výstava mala vysokú návštevnosť, aj napriek okupačnej a vojnovej situácii. Koncom 19.storočia vznikla v Nórsku obľuba v monumentálnej maľbe, ktorá trvala aţ do konca druhej svetovej vojny. Dôvod bol jednoduchý, monumentálna výzdoba, hlavne verejných budov, bola prístupná kaţdému, obrazy na druhej strane finančne obmedzovali, ak sa náhodou nedostali do verejných zbierok. Jej prívrţenci tvrdili, ţe úloha umenia pozostáva v jeho vzdelávacom efekte a v moţnosti robiť abstraktné idey konkrétnymi pre ľudí a to najlepšie tam, kde ich je najjednoduchšie zastihnúť, teda na verejnosti. Výzdoba mala ľudu ukázať lepšie pochopenie seba samého, preto musela byť zaloţená na realite. Prestíţnou zákazkou sa stala výzdoba auly Univerzity v Oslo, ktorá nakoniec pripadla Edvardovi Munchovi a ten ju vytvoril v rokoch 1911 aţ 1916. V dobe 1.svetovej vojny sa umenie stalo váţnym, morálnym a sociálnym a verejné monumentálne maliarstvo bolo dôleţitým cieľom umeleckej činnosti. Umelci, ktorí sa vymykali z tejto línie, to nemali ľahké pri etablovaní sa v umeleckom ţivote tejto doby. Časom sa monumentálna maľba stala jedným z centrálnych úloh v nórskom umení, o ktoré sa pokúšali takmer všetci známi umelci. Axel Revold vycestoval do Paríţa, kde sa naučil technike fresky, ktorú potom rozširoval v Nórsku. Neskôr na to vznikla skupina Freskobrødrene(Freskoví bratia), kam patrili Axel Revold, Alf Rolfsen, Per Krohg a.i. Najväčšie zákazky,

12 ako výzdoba Radnice v Oslo 11 , Burzy v Bergene 12 alebo Námorníckej školy v Oslo 13 , boli realizované vďaka privátnym donáciám alebo zbierkam. Okrem výzdoby profánnych budov sa vypisovali súťaţe aj na výzdobu sakrálnych priestorov, často novo postavených. Monumentálna maľba nemala jednotný štýl, kaţdý umelec v nej prezentoval ten svoj osobný. V roku 1918 vznikol Spolok za francúzske umenie, ktorý prispieval, hlavne výstavami, k francúzskej orientácii v umení. Táto orientácia bola hlavným dôvodom, prečo sa veľa umelcov snaţilo študovať alebo sa usadiť vo Francúzsku. V roku 1925 zaloţili škandinávski umelci v Paríţi Unionalen. Zámerom bolo zorganizovať tri výstavy v hlavných mestách Škandinávie, kde by sa predstavila elita umenia a neskôr by sa moderné škandinávske umenie predstavilo aj vo svete. Prvá výstava sa konala v Štokholme v roku 1927, potom v Oslo v 1928 a v Kodani v 1931. Týmito výstavami sa dokázala jasná tendencia smerujúca k pestovaniu národných hodnôt a vlastného umenia. V 20.rokoch začalo byť populárne náboţenské umenie. Umelci, okrem dogmatikov, ale hlavne Henrik Sørensen, sa vo veľkej miere pričinili o jeho rozkvet. Ten sa výzdobe kostolov venoval aţ do 50.rokov. Charakteristické sa pre tento smer stalo spolucítenie, ktoré malo viesť k náboţenskému obsahu a utrpenie, ktoré bolo odrazom hrôz vojny. Typickým pre 20.roky je návrat nórskych umelcov pôsobiacich v zahraničí, hlavne v Paríţi, späť domov do Nórska. To, čo sa v nasledujúcich rokoch začalo vytvárať v nórskom prostredí, sa dá z pozitívnej strany nazvať etablovanie národnej tradície a posilňovanie domáceho umeleckého ţivota, avšak sa na to dá nazerať aj ako na izoláciu a provincionalizovanie. Od roku 1916 aţ do 50.rokov 20.storočia vznikalo mnoţstvo galérií a umeleckých spolkov mimo hlavného mesta. Po neúspešnom

13 presadení sa v Oslo sa veľa umelcov radšej usadilo v menších mestách ako provinční maliari, často so zatrpknutosťou voči dominantnosti hlavného mesta. V lokálnom umeleckom ţivote dominovala maľba spolu s realizmom, ktorý vytláčal modernistické tendencie. V nórskom umení, samozrejme ako aj v iných krajinách, vznikli generačné rozdiely. Staršia generácia, narodená pred 1900, sa zameriavala na ideály hlavného prúdu v umení, tým bola hlavne monumentálna maľba. Mladí umelci v roku 1928 vytvorili opozíciu voči Matissovym ţiakom a monumentálnej maľbe a trvali na postoji l´art pour l´art. Kvôli dominantnému pouţívaniu sivých a hnedých tónov boli pomenovaní De nye düsseldorfere 14. Vo vývoji nórskeho umenia zohrala veľkú úlohu výučba Axela Revolda, pre ktorého bol základným princípom farba. Výučba Dána Georga Jacobsena zase priniesla zameranie sa na správnu výstavbu kompozície, pri ktorej sa inšpiroval hlavne starými proporčnými pravidlami. V 30.rokoch sa múzeá stali prameňom pre štúdium nového umenia. Populárnymi sa stali študijné cesty do Talianska, hlavne za cieľom navštíviť múzeá. Avšak francúzske umenie nezostalo v pozadí. Ešte stále sa objavovali tendencie, predovšetkým u mladších umelcoch, inšpirovať sa napr. Cézannom. Okolo roku 1930 sa v umení začali do popredia dostávať sociálne a politické stránky, predovšetkým zameranie sa na robotnícku triedu, ktorá dominovala v spoločnosti. V 30.rokoch boli v Kunstnerforbundet15 prezentované viaceré výstavy, v 1930 to bolo „Sovietske umenie“, v 1932 „Nemecké sociálne umenie“, v 1933 „Ruské filmové umenie“ a v 1935 „Robotnícky ţivot v nórskom umení“.

14 V roku 1934 sa uskutočnila aj výstava „Tendencia“, ktorá nebola len umeleckou reakciou na sociálne a politické pomery doby, ale vystavovala aj diela nórskeho naturalizmu okolo roku 1880, čím chcela poukázať na dobu, kedy bolo angaţované umenie súčasťou národnej tradície. Viacerí umelci, v popredí s Reidarom Auliem a Henrikom Sørensenom, sa aktívne zapájali do organizovanej mierovej práce, ktorá vzápätí získala antifašistický a antikapitalistický charakter. Umelci maľovali diela aj s touto tematikou. Zobrazovali často ulicu, ktorá sa stala scénou pre ţivot, konflikty a pocity moderného mestského človeka. Okrem uţ spomínaných umelcov k nim patril aj Willi Midelfart. Mladých umelcov však zaujala výstava „Novšie nemecké umenie“ v Kunstnernes Hus v roku 1932, ktorá prezentovala nemecký expresionizmus a Neue Sachlichkeit. Umelci nezačali hneď maľovať podľa nemeckého vzoru, ale táto výstava im ukázal moţnosti odlišné od orientácie na francúzsku maľbu, ktorá dominovala v školskom prostredí. Niektorí študenti sa vybrali na študijné cesty do Nemecka, aby naštudovali tvorbu expresionistov. Najviac ich inšpirovalo experimentovanie s technikou a materiálmi. Hlavným predstaviteľom sa stal Gerd Jynge, ktorý sa dobre vyznal v novom európskom umení a vyformoval opozíciu proti doktríne, ktorá vládla na akadémii a svojich kolegov vyučoval rôzne výtvarné techniky. Zaujímavé je dielo Olava Strømmeho, ktorý sa zameral iným smerom ako jeho expresionistickí kolegovia. V roku 1934 začal vytvárať nefiguratívne „hudobné“ kompozície, inšpirované Kandinskym. Neskôr sa inšpiroval hlavne Bauhausom, dielom Paula Kleea a Maxa Ernsta. Bol aj jediným umelcom v Nórsku, ktorý sa zaujímal o Kurta Schwittersa, ktorý Nórsko často navštevoval a počas vojny sa tam aj zdrţiaval. Podľa jeho

15 vzoru experimentoval s rôznymi technikami. Neskôr prešiel k tradičnej maľbe, inšpirovanej Munchom. Aţ okolo roku 1960 sa opäť vrátil k témam z 30.rokov a tentoraz boli jeho obrazy prijaté s väčším záujmom. Kritika na stuhnuté formy v spoločnosti ale aj v umení, našla podporu v psychológii a surrealizme, ktorý sa v Nórsku začal objavovať v 30.rokoch. Pre maľbu táto nová psychológia znamenala predovšetkým oslobodzujúcu ideológiu. Hlavne v rámci surrealistického hnutia dochádzalo k pokusom sprostredkovať nové postrehy maliarstvu. Väčšina umelcov, ktorá prijala surrealistickú ideu, boli socialisti. Nórsky surrealizmus reprezentovali Kai Fjell, Karen Holtsmark a Bjarne Rise. Hnutie sa však v Nórsku nestalo programovým smerom, ako to bolo vo Švédsku alebo Dánsku, ale sa stalo len prejavom malomeštiackeho individualizmu, ktorý obklopoval najvyššiu vrstvu a ich intelektuálne problémy. Pre Kaia Fjella sa surrealizmus stal len zdrojom foriem a symbolov. Vďaka inšpirácií nemeckou expresionistickou výstavou získali jeho obrazy sociálnu tendenciu, bez toho, aby priamo poukazovali na politické názory. Samostatnou výstavou v roku 1937 si získal popularitu a publikum spolu s kritikmi ho oslavovali ako nového Muncha, kvôli ich spoločným motívom: ţivot, smrť a láska. Samostatnou výstavou v roku 1940 sa k nórskym uznávaným umelcom priradil Arne Ekeland. Zaujal svojím dekoratívnym a koloristickým nadaním. Jeho surrealizmus je zreteľný hlavne v presadzovaní osobných foriem prejavu voči konvenciám a predsudkom. V tvorbe sa zameriaval na protiklady vo forme aj obsahu, a to ho poháňalo k prekvapivým novotvarom. Tým pádom jeho tvorba neskostnatela a aj po vojne zásoboval publikum bohatou a zaujímavou tvorbou.

16 Počas vojny boli moţnosti umeleckej aktivity chabé, bolo takmer nemoţné diela publikovať alebo vystavovať. Umelci, ktorí boli označení „entartet“ alebo komunistickí, mali zákaz vystavovať. Rozpustená bola Bildende Kunstneres Styre(Rada umelcov výtvarného umenia) aj Norges Kunstnerråd(Umelecké poradenstvo Nórska). Na Akadémii, po prepustení Heiberga a Revolda, nebola takmer ţiadna činnosť. Obaja profesori, ako aj Stinus Fredriksen a Per Palle Storm vyučovali ilegálne privátne alebo v improvizovaných lokáloch. Jedinú serióznu výučbu uskutočňovala Statens Håndverks– og Kunstindustriskole (Štátna umelecká a remeselná škola). Aj periodikum Kunst og Kultur(Umenie a kultúra) prestalo vychádzať. V roku 1942 bola otvorená výstava „Kunst og Ukunst“(Umenie a neumenie), nórska paralela známej nemeckej výstavy „Entartete Kunst“. Mnoţstvo umelcov a historikov umenia sa zapojilo do odboja voči takémuto postoju k umeniu, niektorí boli zadrţaní a poslaní do zajateckého tábora a ostatní utiekli do Švédska. Päť rokov trvajúca vojna zanechala stopy nie len v ľuďoch, ale aj v umení. Päť rokov neaktivity v kultúrnom ţivote muselo priniesť svoje následky. Nórske vojnové umenie vzniklo vlastne aţ v povojnových rokoch. Obrazy s vojnovou tematikou sa objavujú len zriedkavo, skôr by sa dali nájsť obrazy s alegorickým ponímaním vojny, ako napr. Kampen(Boj) Arneho Ekelanda. Po podpísaní mieru bolo vojnové neoficiálne umenie pripravené sa predviesť, kde inde ako na Høstutstillingen (Jesenná výstava), oficiálnom „pódiu“ kultúrneho ţivota. Záujem publika bol neočakávateľne veľký. V umení sa začalo diať veľmi veľa, akoby chceli dobehnúť všetko zameškané z rokov vojny. Organizovalo sa mnoţstvo samostatných výstav,

17 Kunst og Kultur začalo opäť vychádzať a k nemu sa v roku 1947 pridalo ďalšie periodikum o umení Kunsten Idag(Umenie dnes). Záujem o štúdium na Akadémii bol taktieţ obrovský. Všetky tendencie 30.rokov ţili naďalej. Kritici umenia začali písať o vysokej úrovni kvality, o talentoch a národných znakoch. Tendencie k izolácii mali korene v ekonomicky vyčerpanej krajine a mladí umelci nemali moţnosti vycestovať. Došlo k naväzovaniu na národné umenie, ktoré sa začalo vytvárať uţ pred vojnou. Typickým bolo maľovať nórsku krajinu, maľba bola postavená na jasnom kolorite, jasne vystavanej kompozícii a ţivom spôsobe maľby. Hlavným vzorom sa stalo krajinárske umenie Henrika Sørensena. Veľký vplyv mal aj prejav Jeana Heiberga a Thorvalda Erichsena. Blízko spätá s národnou tendenciou bola aj maľba, ktorá obsahovala motív spojený s človekom, v tej dobe dominovali rybári. Vďaka tomu vysokú popularitu získal Kaare Espolin Johnson maľbami rybárov severného Nórska, prevedené jedinečnou tušovou technikou. Absolútnu autoritu si Sørensen udrţal počas 40. a 50.rokov. Jeho prírodný lyrizmus a dramatický symbolizmus boli predkladané ako správne na rozdiel od svetového abstraktného umenia bez obsahu. Ešte pred vojnou sa začali objavovať myšlienky formalizmu, ich hlavným šíriteľom bol dánsky teoretik Georg Jacobsen, ktorý vyučoval na Akadémii v rokoch 1935-1940. Formalisticky orientovanú výučbu uskutočňovali aj J.Heibergs a A.Revold. Formalizmus sa naďalej rozvíjal aj v povojnovom období. Aj keď sa mu venovalo veľa pozornosti, formálna analýza bola pre umelcov predovšetkým východiskom a metódou ako harmonizovať priestor v obraze. Niektorí z nových povojnových umelcov boli ešte prepojení s expresionizmom a surrealizmom. Zaujímali sa viac o šírenie

18 ľudských pocitov cez umenie ako o jeho estetickú skutočnosť. Boli charakterizovaní ako umelci fantázie a umelci výrazu. Typické pre nich boli tmavé farby, nepokojné štruktúry obrazu, nedefinovateľný priestor v obraze a blikajúce svetlo. Tento štýl zastával Oddvar Alstad, Victor Smith a i. Začiatkom 50.rokov bola uţ spoločnosť odpútaná od spomienok na vojnu, obnova bola v plnom prúde a Nórsko si budovalo medzinárodné kontakty. V umeleckom prostredí začalo preberať impulzy aj zo zahraničia, hlavne z Dánska a Švédska, ktoré prijímali podnety z francúzskeho umenia. Všetky severské krajiny hľadali impulzy a inšpiráciu v Paríţi, o tom, čo sa dialo v Nemecku, Anglicku či USA, nemali potuchy. Nórsky umelecký ţivot týchto rokov nesie rysy oneskorenia oproti vedúcim hnutiam v iných krajinách. Vedúce osobnosti umeleckého prostredia sa rozhodli pre iné priority. Mnohí umelci mali odlišné predstavy o tom, čo je zaujímavé a aktuálne, takţe aj vďaka tomu nastalo ţivé obdobie v nórskej umeleckej debate. Zopár zahraničných výstav v Nórsku poukazovalo na súvislosti medzi klasickými maliarskymi tradíciami a novými prúdmi nefiguratívneho umenia. Nové tendencie sa stávali viac akceptovateľné. Mladí umelci zistili, ţe na vyjadrenie situácie moderného človeka je najvhodnejšou nefiguratívna forma. Zástancovia nefiguratívnej tvorby nezaloţili vlastnú skupinu, pôsobili samostatne alebo v iných skupinových zdruţeniach. Nefiguratívna maľba sa najviac spájala s výzdobnou činnosťou budov. Jej tvorcovia boli presvedčení, ţe nové umenie vytvorí ţivot vo verejnom prostredí. Týmto získali moţnosť pracovať na veľkých formátoch a boli vyzvaní vyuţívať nové materiály a techniky. Avšak práve kvôli výzdobnej úlohe bola nefiguratívna maľba roky pokladaná za čistú dekoráciu bez umeleckého obsahu a výrazu. Jednou

19 z prvých nefiguratívnych kompozícií, ktoré mladí modernisti získali ako zákazku, bola výzdoba privátnych priemyselných budov. Najvýznamnejšia verejná zákazka bola pre Sídlo vlády (Regjeringsbygget), ktorú vytvoril Erling Viksjø v 1958. Nefiguratívne umenie bolo opisované ako návrat k symbolickému zachyteniu záţitku a zaţilo mnoho kritiky. No nefiguratívne obrazy Knuta Rumohra boli publikom prijaté pozitívne. Obsahujú témy ako svetlo, kontrasty, napínavosť a harmónia, ale aj keď ide o všeobecné stavy, sú zobrazené v subjektívnej polohe silných farieb a rytmických ťahoch štetca. Koncom 50.rokov sa uţ nefiguratívna maľba etablovala ako vedúci smer v nórskom umení. Aţ začiatkom 60.rokov sa do Nórska preniesli aj vplyvy amerických abstraktných expresionistov. Pre niektorých nefiguratívnych umelcov nebol obsah bezpodmienečne spájaný s asociáciami mimo obraz. Pre osobné vyjadrenie im postačovala práca s farbou a kompozičnými štruktúrami. Kaţdý z umelcov prejavoval iné tendencie vo svojej tvorbe. Umelci Inger Sitter, Jakob Weidemann, Gunnar S. Gundersen, Knut Rumohr a Håkon Bleken dokazujú hlavnú tendenciu vo vývoji od abstrakcie k stále silnejším figuratívnym prejavom. Thore Heramb vytváral krajinomaľby, v ktorých motív je pretvorený na pohyblivé spletivo farebných čiar, kde svetlo a farba hrajú hlavnú úlohu. Mladí umelci 60.rokov stáli pred etablovanou nefiguratívnou modernou, ktorá bola vybudovaná zo zmesi medzinárodných a domácich impulzov. Zároveň sa im otvárali nové centrá umenia, ako Londýn a New York, a z nich prichádzajúce impulzy. Umenie uţ nebolo charakterizované ako provinčné, či zmeškané. Avšak naďalej tu existovali umelci, ktorí pokračovali vo

20 svojej zabehnutej umeleckej činnosti a nenechali sa ovplyvniť novými tendenciami. Napr. Jens Johannesen sa ešte stále venoval nefiguratívnej maľbe, ktorej elementy sa pribliţujú symbolom tradičnej maľby. V polovici 60.rokov sa v nórskom umení objavili elementy pop artu. Ale pre nórskeho umelca nebolo prirodzené cítiť sa ako súčasť veľkomestskej kultúry, ktorá pop art prezentovala, preto sa v Nórsku aţ tak veľmi neujal. Najkontroverznejším nórskym dielom inšpirovaným pop artom a expresionizmom bol materiálny obraz vyvesený v roku 1965 na výstave pred nórskym parlamentom od Kjartana Slettemarka Av rapport fra Vietnam. Barn overskylles av brennende napalm. Deres hud brennes til svarte sår og de dør.(Zo správy z Vietnamu. Deti zaplavené horiacim napalmom. Vaša pokoţka horí do čiernej rany a oni zomierajú.) Predmety v obraze, farby, kompozícia a spôsob maľby podnecovalo k mnohým asociáciám. Toto dielo sa stalo najprekrúcanejším v novinách v celej nórskej umeleckej histórii. V umení sa začal objavovať aj op art, minimalismus či hard age. V priebehu 60. a začiatkom 70.rokov sa objavil antimodernistický prúd. Spojili sa v ňom starší figuratívni umelci, konzervatívni spisovatelia a publikum bez pozitívneho vzťahu k súčasnému umeniu. Pridali sa k ním aj mladší umelci a spolu sa navrátili k umeniu pred impresionizmom, za vzor si vybrali neskoro renesančnú, vrcholne romantickú a neskoro romantickú tmavú a poetickú maľbu. Preto boli nazývaní štýloví romantici. Hlavným predstaviteľom tohto štýlového romantizmu bol Odd Nerdrum. Mnoho jeho obrazov tvorili autoportréty a portréty mladých, oţiarené barokovým dramatickým svetlom. Nerdrum pochopil úlohu umenia orientovať sa na spoločnosť,

21 preto vytváral veľké alegorické obrazy s naráţkami na aktuálne témy. Koncom 60.rokov sa k Nerdrumovmu štýlu pripojili ďalší mladí umelci. Spolu sa prezentovali v roku 1970 na výstave „Romantikk“. Vďaka pop artu, politickej maľbe a štýlovým romantikom bola väčšina umelcov zaujatá figurálnou tvorbou. Spoločný spôsob prejavu nebol určený, tvorili nezávisle. Napokon figuratívny prúd porazil aj nefiguratívnych umelcov. Tými boli napr. Jakob Weidemann, Jens Johannessen a i. Do umeleckého prostredia sa začali navracať aj surrealistické tendencie. Jedným z umelcov, ktorý ich začal pouţívať vo svojej tvorbe, bol Håkon Bleken. Stredoeurópsky surrealizmus priniesol do nórskeho umenia Poliak Ryszard Warsinskis. Surrealizmu sa venoval aj Knut Rose, prezentuje ho vo svojich obrazoch plných paradoxov a mystifikácií. V roku 1969 vychádzajú tri od seba nezávislé knihy, Kunsten i kaos(Umenie v chaose), Kunst eller kaos(Umenie alebo chaos) a Kunst – for mennesket eller museet?(Umenie – pre človeka alebo múzeum?), ktoré pojednávajú o situácii v umení a jeho pozícií vo vtedajšej spoločenskej situácii. Podľa vzoru demonštrácií, ktoré sa v západnom svete koncom 60.rokov konali, sa v Nórsku uskutočnil bojkot proti tradičnej Høstutstilling. Umelci sa snaţili preukazovať, koľko málo z nich sa dokáţe uţiviť len z umeleckej činnosti a ţe spoločnosť potrebuje umenie. V roku 1974 sa umelci všetkých umeleckých odvetví spojili v NBFO, čiţe v Nórskej odbornej organizácii výtvarných umelcov. V roku 1976 boli umelci verejne uznaní ako samostatná pracovná skupina, ktorá má dôleţitú funkciu v spoločnosti. V roku 1973 vznikla Umelecká akadémia aj v Bergene a v Trondheime.

22 Mladí umelci v Bergene boli aktívni v hľadaní inšpirácie v susedských krajinách a v Anglicku a teda začiatkom 70.rokov sa zoskupili do skupiny pod výstiţným názvom Lyn(Blesk). Pracovali s maľbou, grafikou a sochou a reprezentovali rôzne formy prejavu. Napr. Bård Breivik a Gerhard Stoltz pracovali s konceptuálnym umením a Svein Rønning sa zas venoval iluzionistickým obrazom inšpirovaným pop artom. Táto skupina stále zastávala kombináciu Arte Povera a čistého schematického znázornenia vo všetkých druhoch výtvarného umenia. V priebehu 70.rokov sa v niektorých prípadoch zmenil názor na obraz ako celok. Vytvoriť obraz znamená pracovať s materiálom, ktorý pozostáva z formálneho jazyka a motívu. Viacerí umelci zobrazujú svoje námety presnou naturalistickou technikou, ale v ich výbere a v perspektíve sa riadia svojím subjektívnym názorom. Svet v 70.rokoch sa zdal komplikovaným a umelci sa priamo angaţovali v týchto zloţitých pocitoch skutočnosti a ich umenie odráţalo túto deziluzívnu náladu. V 80.rokoch sa do nórskeho umenia navracia expresionizmus, ale tentoraz nebol hlavne prejavom osobných pocitov umelca. Príkladom sú obrazy Bjørna Carlsensa. Mnoho mladých umelcov vtiahlo do svojich obrazov aj symbolické a surrealistické prvky, ale hlavný dojem sa skrýval v ţivom spracovaní motívov a v priamom farebnom cítení, čím sa odlišovali od tradičného expresionizmu. Vyskytuje sa aj naivizovanie v umení, napr. v prácach Johanne Marie Hansen-Krones. Niektorí umelci začínajú vyuţívať moderné technológie v umení. Snaha vytvoriť dobové obrazové vyjadrenie primäla umelcov siahnuť po projektoroch, elektrických motoroch, fotografických procesoch, počítačoch, videách atď.

23 Umelci v prostredí Akadémie v Trondheime začali pracovať s ideou čistej maľby a svojim spôsobom reprezentovali idey v rámci medzinárodného modernizmu. Ale rovnako dôleţitým bol aj ich priamy kontakt so stále silnou nórskou maliarskou tradíciou.

24 4. Životopis Arne Linder Olsena

Arne Linder sa narodil 22. apríla 1911 v mestečku Flakstad na súostroví Lofoty v kraji 16 Nordland v Nórsku. Jeho rodičmi boli Agda Nikoline Nikolaisen narodená 15.6.1887 vo Flakstad 17 a Helge Moe narodený v roku 1890 v Bodø. 18 Jeho rodičia sa nevzali a Agda zostala slobodnou matkou. 19 Zoznámenie rodičov nie je známe. Agda pred narodením syna pracovala ako pomocnica panej domu na usadlosti rodiny Bendixen v Buksnes na Lofotách. 20 Agda tam pravdepodobne bola poslaná, aby tam porodila svoje nemanţelské dieťa. 21 Helge bol v roku 1910 evidovaný ako holič v meste Narvik.22 Chlapec bol pokrstený v evanjelickom kostole vo Flakstade (Flakstad kirke) 27.8.1911 ako Arne Linder. 23 Jeho krstnými rodičmi bol Toralf Johansen a Johanne Angelsen.24 Arne vyrastal u svojich starých rodičov z matkinej strany, Alberta Nikolaisena a Reginy Holst 25 na rodinnom statku Napp v meste Flakstad 26 na Lofotách. Jeho matka pravdepodobne naďalej pracovala ako pomocnica v domácnosti. Pravdepodobne v roku 1911 alebo 1912 sa Agda zoznámila s budúcim manţelom a Arneho adoptívnym otcom Fredrikom Olsenom. 27 Keď mal Arne sedem rokov 28 , teda v roku 1918, presťahovali sa s matkou do mesta Mo i Rana29 v kraji Nordland, juţne od súostrovia Lofoty. Dňa 21.6.1925 bol Arne konfirmovaný v evanjelickom kostole v Mo(Mo kirke). Agda musela byť uţ v tej dobe vydatá za Fredrika, keďţe jeho meno figuruje ako meno otca v kostolnej knihe. 30 Ešte v tom istom roku sa manţelia spolu s Arnem a ďalšími spoločnými deťmi presťahovali do Ankenes31, mestečka pri meste Narvik v oblasti Ofoten, kde Frederik Olsen získal prácu vo fabrike na spracovanie ţeleznej rudy, v tej dobe nazývanej Bolaget a dnes

25 známou pod názvom LKAB. Rodina bývala v rodinnom dome na ulici Bergveien. Náhradný otec si ho v tej dobe adoptoval a Arne získal druhé priezvisko Olsen. Rodičom sa do roku 1930, narodilo šesť detí. Arne mal štyri nevlastné sestry, Ranveig, Irene, Reidun a Agathe a dvoch nevlastných bratov, Ole a Foyn.[3] Jediným ţijúcim súrodencom je najmladšia Agathe, ktorá ţije vo Švédsku.32 Arneho uţ ako malého chlapca najviac bavilo kreslenie a maľovanie. Od šesťnástich rokov uţ maľoval. 33 Na odporúčanie svojho adoptívneho otca, aby ovládal nejaké remeslo sa po škole vyučil pri maliarovi vo firme D.Lorentzens Skilt og Reklameforretning (D.Lorentzen reklamné tabule).34 Uţ začiatkom 30.rokov začal predávať svoje obrazy.35 V jeseni roku 1936 sa dostal na Statens Kunstakademi (Štátna akadémia výtvarných umení)[4] v hlavnom meste Oslo, kde zostal aţ do konca roku 1938. Počas školského roku 1936 37 pravidelne navštevoval akadémiu, v školskom roku 1937 38 získal tzv. friplass 36 a v zimnom semestri roku 1938 ju navštevoval len prvé dva mesiace. 37 Študoval v ateliéri významného nórskeho umelca, profesora Axela Revolda 38 [7], pôvodom tieţ z Narviku. Učiteľom mu bol aj Per Krohg. 39 S financiami spojenými s cestou a pobytom v Oslo mu pomohli rodinní priatelia, rodina Ravlo. Okrem toho kaţdý rok získal štipendium, aj keď o ţiadne neţiadal 40 . V školskom roku 1936 1937 získal štipendium od Fondskomiteen v hodnote 50 Nok 41 , v školskom roku 1937 1938 opäť od Fondskomiteen v hodnote 100 Nok a akademické štipendium v rovnakej hodnote 42 a v školskom roku 1938 1939 bliţšie nešpecifikované štipendium v hodnote 100 Nok.43

26 Počas štúdia v Oslo býval v dome na ulici Bjerregaardsgate 29. Celé štúdium bol platiacim členom Akademisamfundet (Akademického spolku), ktorý v lete roku 1937 organizoval exkurziu do Paríţa 44 , ktorej sa Linder Olsen spolu s troma svojimi kamarátmi zúčastnil.45 Počas štúdia v letnom období len maľoval obrazy, ktoré následne predával, aby mal z čoho zvyšok roka ţiť.46 V októbri 1938 prvýkrát vystavoval v priestoroch Grand hotelu Fønix v Narviku.47 V roku 1938 a 1939 navštívil Taliansko. Okrem rôznych lístkov z múzeí a účteniek z kaviarní a reštaurácií návštevu Ríma dokazujú aj nedatované zakúpené kartičky s fotografiami rímskych katakomb. V Ríme sa zdrţiaval pravdepodobne koncom roka, čo sa dá usúdiť z lístka z reštaurácie „Roma“ v Ríme označeného dátumom 18.12.1938. Rím opäť navštívil v lete 1939, čo sa dá vyvodiť zo vstupenky do Vatikánskeho múzea z 12.7.1939. Počas tejto cesty navštívil aj Florenciu a Benátky. Vo Florencii musel byť niekedy v dobe medzi aprílom a októbrom 1939, keďţe navštívil výstavu v Palazzo Medici, ktorá sa uskutočnila v tomto období. Vo Florencii býval v Pensione Scandinavia a v Benátkach v Hoteli Lloyd Continental.48 S kolegami a zároveň kamarátmi zo štúdia mali plány sa niekde v juţných krajinách usadiť a študovať zbierky umenia známych múzejných inštitúcií a zdokonaľovať sa v umení, avšak tieto plány im prekazila 2.svetová vojna.49 Preto sa po týchto cestách vrátil opäť na sever Nórska do Ankenes, kde sa naďalej venoval maľovaniu, chodil po okolí a robil si skice. V tej dobe pravdepodobne spoznal Edel Katarinu Valum z Ballangen, narodenú 7.1.1917 v Sulitjelma, ktorú si dňa 21.2.1942 v kostole v Ballangen (Ballangen kirke) vzal za ţenu. 50 [8]

27 S manţelkou si celý ţivot výborne rozumeli, dopĺňali sa a ona ho plne podporovala a angaţovala sa v jeho umeleckej činnosti. Po svadbe sa manţelia presťahovali do domu, nazývaného Krokstua, juţne od Ballangen pri Forsavannet v Efjorde[9], ktorú Arne postavil počas vojny. Súčasťou domu bol aj ateliér.51 Dňa 18.6.1943 sa im narodil syn Bjørn Alf. Po vojne rok s rodinou bývali v Oslo. Kvôli veľkému dopytu po obývacích jednotkách, sa v Oslo veľmi zvýšil nájom, preto si nemohli dovoliť tam zostať52 a tak sa vrátili do Efjordu. V tejto dobe získal 1.významnú verejnú zakázku, namaľovať oltárny obraz pre renovujúci sa kostol v Ankenes(č.t.kat. 12). Jeho návrh vyhral nad návrhom známeho Johana Løvholta53. Práca bola dokončená pred 7.6.1947, kedy bola vloţená do oltárneho priestoru. V októbri 1947 sa umelec dočkal veľkého úspechu, keď sa jeho obraz Augustová noc v Nordland(August natt i Nordland) dostal na „Høstutstilling“(Jesenná výstava) do Oslo. V roku 1948 sa stal členom Tempelridder Ordenen (Rád Templárskych rytierov) 54 , navštevoval chrám RT Kong Øystein 55 v Narviku. Arne bol aktívnym členom rádu a dodrţiaval ich zásady aţ do svojej smrti. Dňa 25.3.1949 sa manţelom narodilo ďalšie dieťa, tentoraz dcéra, ktorej dali meno Unni Yvonne.[10] V roku 1951 Arnemu riaditeľka Nordland Husflidsskole v Narviku(Nordlandská škola remesiel), Gudrun Dahlberg, ponúkla prácu učiteľa. 56 Ako učiteľ kreslenia a maľby tam pôsobil aţ do roku 1980, kedy odišiel do dôchodku. Sám sa k tejto práci takto vyjadril: „Nad prácou učiteľa som nikdy neuvaţoval, ale tá doba tesne po vojne bola pre umelca zloţitá na uţivenie seba a rodiny iba predajom obrazov a ešte k tomu

28 v malom meste v severnom Nórsku, preto som sa rozhodol toto povolanie skúsiť.“ Podľa tvrdenia jeho bývalých ţiakov sa v tejto práci nakoniec našiel, keďţe sa stal veľmi obľúbeným učiteľom a jeho ţiaci dodnes na neho s láskou spomínajú. Rodina sa teda v roku 1951 nasťahovala do chaty fotografa Leifa Linda v oblasti Nedre Øra, blízko Narviku. Po roku sa presťahovali priamo do Narviku, krátku dobu bývali v byte v časti Frydenlund57, potom v byte na ulici Håreksgate, aţ kým sa rodina v roku 1954 presťahovala do jedného zo štyroch bytov horného poschodia novo postaveného Ankenes Herredshus na ulici Droningensgate priamo v centre Narviku. V jeho podkroví si Linder Olsen vytvoril ateliér, ktorý zároveň slúţil aj ako učebňa výtvarných kurzov pre širokú verejnosť, ktoré viedol aţ do svojho penzionovania. V roku 1957 získal zaujímavú ponuku nástennou maľbou vyzdobiť strop malej kaplnky novo postaveného komplexu Fredskapellet pri Narviks Nye Gravlund(Narvický Nový cintorín) v Narviku. Pri tejto práci sa stretol aj so svojim učiteľom Axelom Revoldom, ktorý maľoval hlavný oltár kostola. Rok 1958 sa dá povaţovať sa zlomový v jeho krajinomaľbe. V tomto roku vzniká veľký počet diel z oblasti Efjordu, ktoré sa stali typickým znakom jeho umeleckej činnosti. V priebehu rokov 1962 a 1963 si s pomocou blízkych kamarátov vystaval vlastný dom na ulici Solbakken 15, v časti Framnes, v Narviku[14], ktorý navrhol dánsky architekt Carsten Stengaard, v tej dobe ţijúci v Narviku. Dom je veľmi rozsiahly, má štyri poschodia a je postavený do terénu kopca. Dom bol v meste a okolí tak nezvyčajný a výnimočný, ţe sa dokonca objavil v nórskom architektickom magazíne. Do domu presťahoval aj svoj ateliér a naďalej viedol kurzy v maľbe a mozaike.

29 V roku 1964 vytvoril nezvyčajné umelecké dielo pre priateľský spolok Rádu Templárskych rytierov v Kirune vo Švédsku. Práca pozostávajúca z dreva, medenej fólie a plastu pokrýva celú čelnú stenu spoločenskej miestnosti. Toto dielo je aj vybavené osvetlením, ktoré vyţaruje spoza diela(č.t.kat. 106). Koncom roka 1972 sa venoval práci na veľkoformátovej mozaike pre výzdobu vonkajšej steny radničnej budovy v Narviku (č.t.kat. 107). Tá si bohuţiaľ neodniesla najlepšiu kritiku od domáceho obyvateľstva. V roku 1976 sa stal majstrom Templárskeho rádu v Narviku a zostal ním do roku 1979.58 Linder Olsen bol celý ţivot veľmi temperamentný a pracovitý človek. Počas ţivota v Narviku bol učiteľom na plný úväzok, po večeroch mával kurzy pre laickú verejnosť vo svojom ateliéri, aktívne sa zúčastňoval na kultúrnom dianí mesta, bol stálym členom templárskeho rádu RT Kong Øystein a popritom všetkom mal ešte čas na vlastnú umeleckú činnosť, ktorá nebola primalá. Po 2.svetovej vojne uţ veľa necestoval, zdrţiaval sa v známom blízkom prostredí severného Nórska, hlavne na rodných Lofotách a v oblasti blízko ich rodinnej chaty v Efjorde, ktoré boli hlavnou inšpiráciou pre jeho maliarske diela. Občas cestoval do nórskeho kultúrneho centra, Oslo 59 a do susedných krajín60. Po penzionovaní v roku 1980 s manţelkou začali pravidelne navštevovať Gran Canariu a ostrov Cyprus, kde si vţdy prenajali byt a zdrţiavali sa tam dlhšie obdobie. V roku 1981 vycestoval na pár mesiacov do Španielska, kde sa konala jeho výstava, organizovaná Nórskym veľvyslanectvom v Madride. Tento pobyt sa stal zlomovým, pretoţe sa po ňom

30 zmenil štýl, námet ale aj farebná škála umelcových výtvarných diel. Najzaujímavejšia zákazka v 80.rokoch bola od lodnej spoločnosti Hurtigruten, ktorá u umelca objednala sériu troch materiálnych obrazov(č.t.kat. 114-116) a jednu maľbu(č.t.kat. 87). V roku 1984 dostal tieţ zaujímavú ponuku vytvoriť oltár pre v tej dobe rozostavanú Efjordskú kaplnku v Langvågen. Pre jej vytvorenie pouţil svoj obľúbený námet najsvätejšej trojice, ale za materiál si zvolil pre neho dosť nezvyčajné drevo, ktoré po dokončení práce jemne pozlátil(č.t.kat. 117). Arne Linder Olsen zomrel nečakane po návrate z Cypru, dňa 12.4.1990 vo vlastnom dome v Narviku na zástavu srdca, vo veku nedoţitých sedemdesiatich deviatich rokoch. Posledná rozlúčka sa uskutočnila pod vedením farára Odda Haugena dňa 18.4.1990 o 13.30 v kaplnke mieru v Narviku61, o ktorej výzdobu sa zčasti pričinil aj on. Pochovaný bol na Narviks nye gravlund(Narvický nový cintorín) pri Fredskapellet.[17] V deň jeho pohrebu lokálne noviny písali: „Ako činný umelec sa zaujímal o túto lokálnu spoločnosť. Bol tvorcom významných umeleckých diel, učiteľom a členom Losje Mimer a RT Kong Øystein. Bol to človek pokojný a skromný, ale „veľký“ ako človek aj ako umelec.“62 Arneho manţelka Edel Katarina Linder Olsen zomrela 15.10.1995. Obe jeho deti stále ţijú. Syn Bjørn Alf celý ţivot býval v Narviku. Pribliţne pred rokom sa po jeho penzionovaní v oblasti stavebnej techniky spolu s manţelkou na dlhšie obdobie presťahovali na Kanárske ostrovy, ale do Narviku sa plánujú vrátiť. S bývalou manţelkou má dve dcéry. Staršia Catrine Linder Sandberg sa narodila v roku 1969, má jednu dcéru a momentálne ţije v Stockholme vo Švédsku so svojim švédskym manţelom. Zaoberá sa výrobou strieborných šperkov

31 a pred rokom zaloţila firmu 925 Catrine Linder. Mladšia Marianne Linder Olsen, narodená v roku 1973, ţije v Kabelvåg na súostroví Lofoty spolu s manţelom a dvoma synmi a pracuje ako veterinárka. Dcéra Arneho, Unni Yvonne, takisto takmer celý ţivot preţila v Narviku, pred štyrmi rokmi sa však presťahovala do Verdal v kraji Nord Trøndelag, kde ţije so svojim partnerom Stigom. Celý ţivot pracuje ako ošetrovateľka v nemocnici. S bývalým manţelom vychovali tri deti. Najstarší syn Ørjan Aspelund, narodený v roku 1972, ţije spolu so slovenskou manţelkou Veronikou a dvoma deťmi neďaleko hlavného mesta Oslo. Momentálne pracuje ako učiteľ francúzštiny, angličtiny a spoločenskej náuky v Strømmen a má veľmi blízky vzťah k umeniu. Mladší syn Eirik Linder Aspelund, narodený v roku 1975, ţije spolu s talianskou manţelkou Francescou striedavo v Perugii v Taliansku a v Nórsku a obaja pracujú ako fotografi pod spoločným menom Calias. Najmladšia, dcéra Hanne Cecilie Aspelund, narodená v roku 1978, ţije s partnerom v Štokholme vo Švédsku.

32 5. Umelecká činnosť Arne Linder Olsena

5.1. Obdobie štúdia

Dva literárne zdroje uvádzajú 63 , ţe Arne Linder Olsen v 30.rokoch študoval na Statens Kunst og Industrieskole (Štátna umelecká a remeselná škola) v Oslo. Avšak v archívnych dokumentoch tejto školy sa jeho meno neobjavuje a ani umelcova rodina si na tento fakt nespomína. Keď v roku 1909 vznikla Statens Kunstakademi(Štátna umelecká akadémia) v Oslo[4], hlavná časť umelcov sa naďalej vzdelávala v zahraničí a Akadémia k sebe nedokázala pritiahnuť najväčšie talenty Nórska. Tá naozajstná výučba vo výtvarnom umení nastala aţ príchodom Axela Revolda[7] ako profesora na Statens Kunstakademi v roku 1925, kde pôsobil do roku 1946. Predtým vyučoval vo vlastnej maliarskej škole, v rokoch 1916 – 1917 a 1924 - 1925. Axel Revold sa stal jednou z vedúcich postáv v nórskom umení a svojou pedagogickou činnosťou ovplyvnil mnoho mladých umelcov. V umeleckých kruhoch vznikol pojem „Revold – skolen“(Revoldova škola). Revold bol vynikajúcim učiteľom a princípy jeho výučby boli takmer úplne prispôsobené jeho umeleckej tvorbe. Základom jeho výučby bol fakt, ţe vlastné médiu maľby – farba, môţe byť sama formou a vytvárať priestor. Na to, aby sa vytvoril priestor, nebola potrebná perspektívna kresba. Farba mala vyznieť čisto a obraz sa mal vystavať systematicky základnými farbami cez ich modelovacie stredné tóny. Dôraz kládol Revold na pôsobenie farby, často špeciálnou kombináciou troch farieb. Jeho typickým štýlom sa stala kombinácia elementov Matissovho výtvarného názoru a kubizmu, do ktorej vloţil dostatok svojho osobného štýlu.64

33 Do triedy so sebou brával aj svojich kamarátov umelcov, tí mladým študentom dávali rady a zaujímali sa o ich práce, najčastejšie to bol Henrik Sørensen.65 Ako uţ v ţivotopise umelca bolo spomenuté, Arne navštevoval Revoldov ateliér v priebehu troch rokov, od roku 1936 do 1938. Revold vyrastal v Narviku a teda okrem umenia ich spájala aj láska k severnému Nórsku, ktoré bolo častým motívom v dielach Revolda, predovšetkým rybársky motív z Lofot. Napriek vekovému rozdielu vznikol medzi nimi priateľský vzťah a stretávali sa aj po Arneho odchode z akadémie. Revold často a rád navštevoval Narvik a jeho okolie. Mnohokrát navštívil Arneho na jeho chate v Efjorde. V roku 1957 sa obaja stretli pri výzdobe Fredskapellet v Narviku, kde počas prestávok viedli zaujímavé diskusie.66 Linder Olsen bol počas štúdia členom Akademisamfundet (Akademického spolku), ktorý v lete 1937 organizoval zahraničnú exkurziu. Nakoniec výber padol na Paríţ, ktorý bol toho roku miestom konania Svetovej výstavy. Mladí členovia spolku prišli s nápadom zorganizovať predaj lotérie, z ktorej výťaţok prispel do spoločnej kasy. Snaţili sa vyhľadať najlacnejšiu formu dopravy. Konečná verzia znela: z Osla pocestujú loďou do Rotterdamu a tam presadnú na vlak do Paríţa.67 Exkurzia sa uskutočnila v máji a júni 1937. V piatok 28.mája vyplávali z Osla loďou Paris, nasledujúce ráno sa zastavili v Kristiansande a odtiaľ vycestovali na dvojdennú cestu do Rotterdamu, kde priplávali v pondelok ráno 31.5. Ďalej cestovali priamym vlakom do Paríţa, kam pricestovali poobede o 16.30. 68 Zo stanice boli všetci prevezení autami do sídla bankára Aschberga, pár kilometrov vzdialeného od Paríţa, smerom na Versailles.69 Večer sa všetci spolu s prof. Revoldom vybrali do mesta, kde si sadli do Le Dome reštaurácie.

34 Nasledujúci deň navštívili Louvre, kde ich dr. Henrik Grevenor previedol rôznymi sálami a podal im rýchly prehľad toho, čo by v múzeu mali vidieť. V stredu boli hosťami bankára Aschberga vo švédskom klube, kde sa stretli aj so švédskym historikom umenia Ragnarom Hoppom 70 . V nasledujúcich dňoch v skupinkách navštevovali múzea. Od nórskeho ministra študenti dostali 1000 frankov, ktoré pouţili na návštevu klubu Folies Bergères, kde videli vystupovať Josephine Baker. V nedeľu 6.5. dostali moţnosť navštíviť privátnu zbierku Cézannovych obrazov. Po tomto záţitku boli všetci pozvaní obchodníkom s umením Halvorsenom do blízkej reštaurácie na drink. Potom sa asi polovica skupiny rozhodla navštíviť Versailles, ktorý bol bohuţiaľ zavretý, ako kaţdú 1.nedeľu v mesiaci. V pondelok navštívili katedrálu v Chartres, kde obdivovali hlavne vitráţe. Nasledujúce dni navštevovali múzeá a súkromné zbierky podľa vlastného záujmu. V stredu 9.júna bankár Aschberg usporiadal rozlúčkovú party, na ktorej všetci účastníci dostali fotografiu skupiny[5] 71, ktorá vznikla počas pobytu. Na party boli pozvaní aj Henri Matisse, George Braque, dr.Ragnar Hoppe, dr.Henrik Grevenor a Gert Jynge.72 Ešte v ten deň asi dvadsať študentov odcestovalo smerom späť do Nórska a zvyšní pätnásti ešte vyuţili čas v Paríţi a pobudli tam do 16.6., kedy cestovali cez Amsterdam naspäť do Osla, kam dorazili 21.6. 73 Arne bol v prvej skupine študentov. Tí sa však ešte pred návratom do Nórska zastavili v Rotterdamme, kde pravdepodobne prestupovali na loď. 74 Presný deň návratu prvej skupiny do Osla v záznamoch neuviedli. 75

35 5.2. Umelecká tvorba

Umelecká tvorba Arne Linder Olsena je dosť rozsiahla a rôznorodá. Ako som uţ spomínala v úvode, snaţila som sa nájsť čo najviac jeho diel, ale aj tak viem, ţe to ešte nie je všetko. Väčšina obrazov, ktoré sa spomínajú vo výstavných katalógoch, sa nezhodujú s dielami, ktoré som našla. Zároveň som získala zopár nových návrhov, kde ešte hľadať alebo koho ešte kontaktovať. Preto túto kapitolu nepovaţujem za úplne uzavretú, je prehľadom doterajšieho bádania, aj keď dosť rozsiahleho, precízneho a podrobného. Arne Linder Olsen bol umelecky činný nepretrţite skoro celý svoj ţivot, tvoril viac ako šesťdesiat rokov. Začal maľovať, keď mal šestnásť rokov 76 a na dielach pracoval aţ do svojej smrti v roku 1990. Jeho najstarší dochovaný obraz je aţ z roku 1932.[19] Na počiatku svojej tvorby, teda začiatkom 30.rokoch, sa inšpiroval okolitým prírodným prostredím. Na svojich prvých maľbách realisticky zachytával krajinu vo svojom blízkom prostredí. Krajinárstvom začal svoju tvorbu určite z dvoch dôvodov: 1. krajinná maľba mala v Nórsku dlhoročnú tradíciu a 2. prírodné motívy mal všade vôkol seba. Realistická maľba dominovala od 20.rokov v umení lokálneho prostredia, akým oblasť Ofoten77 bola. V tej dobe ešte nie akademicky školený sa snaţil odpozorovať časti prírody do úplných detailov a zachytával krajinu podľa tradičných realistických zvyklostí. Napriek neškoleniu podal kvalitný výkon, na obrazoch nebadať ţiadne nepresnosti či amatérsky štýl. Prvé obrazy sa vyznačujú tmavším koloritom a skôr ide o zachytenie skutočnosti ako o podanie zaujímavého umeleckého dojmu. Odlišným je obraz Príroda Efjordu z roku 1934[20], v ktorom jemne vyuţil

36 Cézannovský kubizujúci štýl zachytenia prírody. Blízky je Cézannovym obrazom aj námetom a farebným koloritom, aj keď nie tak jasným ako u Cézanna. Maľba pripomína aj lineárny štýl krajinomaľby českého umelca Václava Špály z 20.rokov. V priebehu 30.rokov sa spôsob jeho maľby kaţdým obrazom dosť líši. Zdá sa, ţe skúšal rôzne štýly, ku koncu 30.rokov hlavne pod vplyvom svojich učiteľov na Akadémii a inšpirácie čerpal aj z vystavených diel múzejných zbierok hlavného mesta. Výnimkou v tvorbe 30.rokov je obraz Kytica I[23], ktorý sa od ostatných líši nie len námetom, ale aj prevedením, teda drobnými dotykmi a ťahmi štetca. Aj keď sa na tomto rozmermi malom diele dá jasne rozoznať zátišie kvetov, je zobrazené v menej jasných rysoch, blízkych impresionistickému štýlu. Tvorba impresionistov mohla na umelca zapôsobiť hlavne po návšteve Paríţa, ktorú absolvoval v lete 1937 a francúzske umenie bolo v nórskej kultúrnej spoločnosti dlhoročne uprednostňované a stalo sa hlavným zdrojom inšpirácie väčšiny nórskych umelcov. Po štúdiu na Akadémii začal pracovať aj s inými motívmi, ale krajinné stále dominovali, a tak to bolo počas jeho celej umeleckej kariéry. Krajinomaľba bola hlavne ţiadaná kupujúcim publikom. A keďţe doba počas 2.svetovej vojny a po vojne bola ťaţká, musel sa prispôsobovať dopytu, ak sa chcel maľbou ţiviť. V jeho maľbe Zátišie s ovocím a kvetmi[28] z roku 1946 sa opäť objavuje inšpirácia Cézannom, a to motív jabĺk a hrušiek, ktorý však okrem námetu, nemá so Cézannovým obrazmi nič spoločné, ale aj napriek tomu sa jedná o kvalitne spracované dielo, aj keď námetovo dosť netradičné pre umelca. Jeden obraz, z tých, čo boli poslané na Høstutstilling v Oslo v 1947, Modré dievča v okne zaliatom slnečným

37 svetlom[27], dokladá nový umelcov štýl tvorený mnoţstvom ťahov a dotykov štetca. Je umelcovým prvým obrazom figurálneho námetu. Figurálna maľba a národne orientované umenie dominovalo predovšetkým v medzivojnovom období. Tento štýl maľby pouţíva aj v piatich portrétoch bývalých starostov Ankenes. Aj keď sa umelec snaţil o presné tieňovanie a plasticitu, zobrazené osoby pôsobia trochu plošne. Drobnopisom aj jemnými farebnými odtieňmi pripomínajú portréty Edvarda Muncha z prelomu storočí. V roku 1948 podobným spôsobom vytvoril portrét kráľa Øysteina Magnusona[40] pre budovu Rádu templárskych rytierov. V maľbe celej sediacej postavy sa objavujú isté proporčné nepresnosti a postava pôsobí mohutne. V roku 1947 si získal uznanie miest Ankenes a Narvik po vytvorení významnej maľby pre oltár zrekonštruovaného kostola Ankenes, ktorá bola vytvorená pod zjavným vplyvom umelcovho učiteľa Revolda. Nasvedčujú tomu hranatejšie formy postáv a prepracované tieňovanie tvorené prechodnými tónmi. Dielo s rovnakým námetom vytvoril Axel Revold v roku 1942 pre hlavný oltár kostola vo Fiskum. Aj keď v zobrazení scény majú tieto dve diela málo spoločného, v pouţití farieb a v spôsobe tieňovania sa dajú nájsť podobnosti. Ku koncu 40.rokov sa opäť navracia k realizmu, avšak tentoraz sa nezaoberá detailným prepracovaním ako v 30.rokoch. Farby sú jasné, podľa Revoldovho vzoru pouţíva základné farby. Okrem olejových farieb sa nebojí do obrazu občas zasiahnuť noţom. Ako otec mladej rodiny koncom 40.rokov, nemohol si dovoliť odchádzať ďaleko, preto maľoval hlavne blízku krajinu okolo Forsavannet, ich dom, alebo mu modelom bola manţelka Edel, ktorú občas zakomponoval aj do prírodnej scenérie. Po vojne sa v nórskom umení presadzovala maľba nórskej krajiny s jasným koloritom, jasne vystavanou kompozíciou a ţivým

38 spôsobom maľby. Takúto krajinomaľbu často oţivovala postava človeka. Tieto tendencie Linder Olsen napĺňa v obraze z konca 40.rokov Krokstua pri Forsavannet[43]. V 1.polovici 50.rokov sa u neho objavuje pouţívanie čiernej obrysovej línie. Najzreteľnejšie je to v obraze Čítajúce dievča[49] a v nástennej maľbe v Ankenes Herredshus[53, 54]. Avšak línie v ostatných obrazoch nie sú aţ tak značne viditeľné, ako v dielach Axela Revolda a ani sa Revoldovym obrazom nepodobajú. Linder Olsen pouţíval bohatú farebnú škálu jasných farieb, ktoré sa prelínajú. V priebehu 50.rokoch v Narviku prebiehala stavba nových budov, mesto potrebovalo renováciu po vypálení počas 2.svetovej vojny. S výstavbou nových budov samozrejme súvisí aj umelecká výzdoba. Vysoké cenenie umelcovej tvorby v domácom prostredí dokazuje zadanie piatich významných verejných zákaziek v priebehu štyroch rokov. Prvým dielom je veľkorozmerná nástenná maľba pre hlavnú sálu Ankenes Herredshus, kde v symbolickej polohe zobrazuje dobré a zlé skutky ľudí vikingskej doby. Aj keď ide o viac výjavov, zobrazuje ich v jednej kompozícii, rozdelenej len do dvoch rovín. Je to typická metóda nástennej monumentálnej maľby, ktorá bola v Nórsku populárna od roku 1915 aţ do 50.rokov. Rovnakým spôsobom znázornil ďalšie symbolisticko – sociálne dielo Milosrdný Samaritán[55] pre reštauráciu Losje Mimer. Obidve práce sa od typickej nórskej monumentálnej maľby značne odlišujú, neprejavuje sa v nich sociálny realizmus a zameranie na robotnícku triedu. V zákazke pre kostol v Kjeldebotn[66] sa inšpiroval známym dielom hlavného predstaviteľa náboţenského umenia tej doby, Henrika Sørensena, a jeho obrazom hlavnej časti oltára v Linköpingu[67]. Tu sa jediný raz stretávame s tým, ţe vieme

39 presne určiť Linder Olsenovu inšpiráciu. Podobnú postavu Krista vychádzajúceho z mandorly by sme našli aj na nástennej maľbe Alfa Rolfsena 78 v Stiklestad kirke uţ z roku 1930, čo dokazuje, ţe tento motív bol beţným v nórskom umení tejto periódy, ale Linder Olsen jasne vychádzal zo Sørensenovej maľby. Dielo je aj napriek takto priamej inšpirácii kvalitne spracované a Linder Olsen ho spracoval trochu odlišným osobitým spôsobom. Dielo aj napriek religióznemu námetu prejavuje tendencie monumentálnej maľby. Avšak svoju reputáciu si obratom zachránil nasledujúcou verejnou zákazkou, a to v jeho tvorbe jedinečnou nástennou maľbou na strope malej šesťuholníkovej kaplnky Fredskapellet v Narviku[70, 71], kde okrem pouţitia tradičných symbolov najsvätejšej trojice sa hlavne zahral s geometrickými tvarmi. Týmto dielom sa zrazu presunul do úplne iných sfér ako bol v jeho umení do tejto doby divák zvyknutý. Toto dielo bezpochyby patrí k najvydarenejším a najoriginálnejším dielam autora. Nástenná maľba uţ v 50.rokoch v nórskom umení doznievala, ale v tomto priestore dosiahla svoj účinok. Pôsobí nenápadne, neruší veriaceho a umelec v kompozícii spája tradičnosť, dekoratívnosť blízku secesnému umeniu a optickú hru geometrických prvkov. 50. roky boli pre Arneho Linder Olsena pracovne náročné. V tejto dobe sa začal venovať novej technike, mozaike. V práci sa mu zjavne darilo, preto bol poţiadaný vytvoriť rozmernú mozaiku pre foyer divadelnej sály[133] novopostaveného Kulturhus(Kultúrneho domu) v Narviku. Napriek tomu, ţe mozaiku vytvoril s malých takmer totoţných kociek, dokázal nimi výstiţne zachytiť pohyb postáv. Od roku 1955 v jeho tvorbe dominovala realistická krajinomaľba, v ktorej sa zameriaval na detailné spracovanie.

40 Jeho krajinomaľba do roku 1955 je štýlovo blízka spracovaniu vysokohorskej krajiny v obrazoch Švajčiara Ferdinanda Hodlera. Krajinomaľba vrcholí v roku 1958 bohatou sériou obrazov z prostredia Efjordu a Forsavennet. V týchto obrazoch našiel svoj osobný štýl krajinomaľby, ktorý hľadal od začiatku svojej tvorby.[73-81] Tento štýl maľby sa pre neho stal typickým, aj keď sa v priebehu doby trochu menil, v kaţdom jeho obraze je poznateľný. Krajinu zobrazuje realisticky, avšak uţ nevykresľuje detaily. Dôleţitým výrazovým prostriedkom je farba, ktorá formuje prvky, tieňuje a obrazom dodáva nezvyčajné svetlo, ktoré je veľmi špecifické v severonórskom prostredí. Vo svojich krajinomaľbách dával dôraz hlavne na pôsobenie svetla, podľa ktorého sa dá rozlíšiť, v ktorom ročnom období bola maľba namaľovaná. V ťahoch štetca cítiť dynamiku a radosť, s akou tieto obrazy vytváral. Ťahy štetca sú hrubšie a tým niektoré prvky splývajú do jednej masy, čo na efekte nič neuberá. Farby sú oveľa silnejšie, niektoré obrazy sa aţ pribliţujú fauvistickým maľbám. V severonórskej a ani nórskej maľbe tieto maľby nemajú obdobu. Vynikajú svojou jedinečnosťou a osobitým umelcovým podaním. Príroda severného Nórska zostáva dominantnou v jeho tvorbe aj v rokoch 60. a 70. Tendencie v krajinomaľbe 60.rokov naväzujú na tie z konca 50.rokov. Odlišne spracovaným je ale obraz Západná stena Kuglhornet[82], ktorý je zaujímavý svojím geometricko – plošným prevedením kubistického nádychu. Jediné, v tomto prehľade zastúpené dielo, z konca 60.rokov Forsavannet v jeseni[87] má v technike práce spojitosti s nórskym maliarom krajín Perom Deberitzom 79 , konkrétne s jeho tvorbou z konca ţivota. V 60.rokoch sa umelec opäť venuje aj maľbe portrétov. Portrétuje dvoch majstrov templárskych rytierov ako aj ďalší

41 portrét starostu Ankenes. Na rozdiel od portrétov vzniknutých v 40.rokoch je jeho maľba plynulejšia a maľby sú viac realisticky vytvorené, pôsobia takmer ako fotografia. Tieto portréty sú príkladom fotografického verizmu. V tejto dobe okrem mozaiky začal pracovať aj s inými materiálmi. V roku 1964 vytvára jedno z najoriginálnejších a najzaujímavejších zo svojich diel a tým je veľkorozmerná dekorácia na stenu z dreva, medenej fólie a plastu Soby[134]. Podobné dielo od neho ani iného nórskeho umelca nie je známe. Krajinomaľba bola prioritou Linder Olsenovej tvorby aj v 70.rokoch, zameral sa na maľbu stromov a v obľube mal dva motívy. Jedným sú zasneţené stromy alebo zimná krajina. V týchto olejomaľbách prevládajú studené tóny, hlavne modrej, ruţovej a fialovej farby. To sú typické farby severonórskej zimy, keď sa intenzita svetla rôzne mení a na oblohe aj v krajine vytvára zaujímavú hru farieb. Tak zaujímavo farebné sú aj tieto diela A.Linder Olsena. Pozoruhodnou je olejomaľba Stromy na Framneskej stráni[99] z roku 1977, kde pouţil šestnásť tónov modrej farby a pôsobenie maľby sa zmenou svetla mení. Tento motív zimnej krajiny na konci 70.rokov prechádza aţ do abstraktnej maľby, príkladom je napr. obraz Krajina pokrytá snehom[107]. Maľba tohto obdobia je voľnejšia a dynamickejšia. Motívy naďalej čerpá najmä z oblasti Efjordu a Narviku. Druhým obľúbeným motívom druhej polovice desaťročia sa stali brezy, hlavne v jesenných farbách. Tieto obrazy, na rozdiel od predchádzajúcej skupiny, hrajú bohatou paletou farieb, kde dominujú teplé farby. Motív briez vyvrcholil začiatkom 80.rokov jedinečným obrazom Stromy v jesennom šate[114], kde geometricky rozkladá formu stromov a vytvára krásnu hru farieb. Maľbe stromov, občas aj briez, sa venoval

42 aj Nór Erling Enger 80 , ktorého maľba je ale viac podobná Munchovym obrazom. V tomto období aj naväzuje na tradíciu portrétovania hlavných predstaviteľov mesta či riaditeľov verejných a súkromných inštitúcií. Jeho spôsob portrétovania sa od roku 1967 výrazne nemení. Portréty vytváral na základe fotografie portrétovaného. Jednoduchšie bolo to pre neho vziať portrétovaného do fotoštúdia, kde mu urobili fotografiu a podľa nej potom maľoval. 81 Ale aj výhodnejšie pre oboch, portrétovaný nemusel hodiny sedieť a Linder Olsen sa maľovaniu mohol venovať, kedy mu to vyhovovalo. V roku 1971 vytvoril sériu kolorovaných kresieb, ktoré zobrazujú prácu robotníkov.[91-93] Tieto práce zreteľne vychádzajú z trendov monumentálnej maľby 20. aţ 50.rokov. Príbuznosť by sme našli hlavne vo freskách Alfa Rolfsena pre Telegrafickú budovu v Oslo z roku 1922, ktorý rovnako ako Linder Olsen zobrazuje viac pracovných činností naraz a aj formovanie postáv je zaloţené na rovnakom základe. Motívom a prevedením sa aj pribliţujú mexickému muralizmu. V roku 1972 dostal zaujímavú ponuku, mozaikou vyzdobiť bočnú stranu budovy Radnice v Narviku. Na dopredu vymedzenú plochu navrhol a vytvoril zaujímavú abstraktnú mozaiku.[135] Kvôli zemitým farbám a abstrakcii, ktorú umelec divákom nevysvetlil, si nezískalo veľkú obľubu u obyvateľstva mesta. Avšak svojím úţasným vypracovaním a celkovým dojmom patrí k najlepším dielam umelca. Mozaike sa značne venoval v priebehu 70.rokov, ale v 80.rokoch uţ nie. Skúšal aj kombinovať materiály a farby. Vytvoril pozoruhodnú mozaiku zo skla, kameňa a keramických kachličiek, ktoré usporiadal do špirály.[142]

43 Tým pádom, ţe v roku 1980 odišiel A.Linder Olsen do penzie, získal viac času na vlastnú tvorbu. V 80.rokoch bol veľmi produktívny a skúšal rôzne nové formy a techniky. Zlomovým obdobím pre umelca sa stal rok 1981, kedy vystavoval v Madride. V Španielsku pravdepodobne získal novú inšpiráciu a oboznámil sa s novými trendmi vo výtvarnom umení. Po návrate do Narviku sa totiţ pustil do nového spôsobu maľby, ktorá bola v tej dobe rozšírená po celom Nórsku, a to do abstraktnej maľby, ktorej tendenciu uţ predznamenala tvorba konca 70.rokov.[107, 108] Občas sa v jeho tvorbe vyskytuje krajinný alebo prírodný motív, obrazy však dostávajú trochu iný rozmer, aj tu sa posunul do inej roviny. Prevaţuje však abstraktná maľba, v ktorej vyuţíval hru farieb. Dominujú farby, ktoré začal pouţívať uţ v 70.rokoch a to hlavne studené: modrá, fialová, ruţová, cyklámenová a ich odtiene. Jeho tvorba sa úplne mení a z kaţdého diela priam srší energia a voľnosť umelcovho rukopisu. Maľoval na podloţky s väčšími rozmermi ako zvykol, rozmery sa pohybujú okolo 80 x 100 cm. Nejedná sa len o čisto abstraktné kompozície, občas sa v nich skrýva nejaký tvar alebo symbolika. Keďţe väčšinu z nich nepomenoval, zostáva na kaţdom divákovi, čo v danom obraze uvidí. Tieto abstraktné obrazy vytvára od roku 1981 aţ do svojej smrti v roku 1990. Na začiatku týchto abstraktných diel stojí dielo Farebná kompozícia[111], kde sú predmety na spôsob Roberta Delaunayho rozloţené na čiastočky a farebne odstupňované. Tomuto spôsobu sa dlho nevenoval a uţ o rok na to prešiel do nejasnejšej formy maľby, ktorá je zaloţená na dlhých ťahoch štetca. Niekoľko obrazov z rokov 1983 a 1984 majú spoločné prvky s dielami Jakoba Weidemanna82, hlavne farebnú škálu. Túto formu strieda „pointilistický“ štýl tvorby. Príkladom sú hlavne dva

44 obrazy pripomínajúce motív kvetov[119, 129]. Okolo roku 1988 maľuje dva jedinečné abstraktné obrazy s jemným figurálnym motívom[130, 131] a jeden figurálny obraz Panny s rozprávkovým námetom[128]. Posledné zmieňované obrazy obsahujú neskutočné čaro a v maliarskej oblasti sú vrcholom umelcovej činnosti. V tomto období si stále privyrábal portrétnymi zákazkami, ktoré sú prevedené veľmi realisticky. Spôsob maľovania portrétov zostal podobný ako na obrazoch zo 70.rokov, ale práca so štetcom je jemnejšia, hlavne v oblasti tváre.[110, 125] Medzitým sa však venuje aj iným technikám. V roku 1982 vytvára sériu troch materiálnych prác z kovu pre turistickú loď MS Narvik.[144, 146, 147] Technika je pre neho nová, ale motívy nie. Vyberá si typické motívy severného Nórska, a to lode, kopce Efjodu a čajky. Práce majú čisto realistické formy, aj keď štylizovaných foriem, kvôli pouţitému materiálu. Podobné materiálne dielo rovnakých námetov a v drobnejšej forme by sme našli u Rolfa Nescha83, ktorý tvorbu materiálnych prác doniesol do Nórska, priamo v diele Sildefiske z rokov 1939 - 1965. Séria týchto prác námetmi, štýlom aj pouţitými materiálmi pripomína diela art deca vytvárané pre zaoceánske lode. K tejto sérii ešte vytvoril maľbu inšpirovanú rybárskymi loďami. Podobné motívy z Lofot vidíme aj v starších maľbách Axela Revolda alebo Oleho Abrahamssona, ale prevedenie je odlišné. Vypracovaním tohto obrazu sa dostáva späť do obdobia, kedy pracoval hlavne s prírodnými motívmi. V roku 1984 sa opäť vrátil k práci s drevom, keď dostal pre neho nezvyčajnú ponuku na vytvorenie oltára Efjordskej kaplnky v Langvågen[150]. Vytvoril drevený oltár, ktorý sa skladá zo štyroch častí. Aj keď s drevom nepracoval tak často, oltár je kvalitne vypracovaný. Zobrazenie holubice a ruky Boha Otca sú

45 takmer totoţné s jeho prevedením symbolov najsvätejšej trojice vo Fredskapellet z roku 1957. Tvorba Arne Linder Olsena je veľmi bohatá nie len počtom kusov, ale aj motívovo, materiálne a technicky. Svojou umeleckou činnosťou tvorí významnú časť kultúrneho ţivota mesta a jeho histórie. Stal sa jeho poprednou umeleckou osobnosťou a ţiaden umelec nie je v meste tak bohato zastúpený. V jeho diele dominovali krajinné motívy, a tak sa aj zapísal v očiach občanov mesta ako „maliar Efjordských motívov“. Arne Linder Olsen tým, ţe ţil takmer celý ţivot v Narviku alebo jeho okolí, vedel dobre odhadnúť umelecké zameranie obyvateľov a tomu aj prispôsobil svoju tvorbu. Snaţil sa ľuďom umením priniesť radosť a nie šokovať. Aj keď sa jeho tvorba pohybovala skôr na provinciálnej úrovni a nie vţdy nasledovala trendy doby, je rozhodne zaujímavá, vysoko profesionálna a zaslúţi si záujem a prinajmenšom celonárodné uznanie.

5.3. Výstavná činnosť

5.3.1. Výstavy počas života umelca Prvýkrát vystavoval Arne Linder Olsen uţ počas štúdia na Akadémii a to v októbri 1938 v Grand Hoteli Fønix v Narviku.84 Ďalšia spomínaná výstava Linder Olsena sa uskutočnila koncom roku 1946 v Narviku. 85 S veľkou pravdepodobnosťou išlo o predajnú výstavu. K veľkému úspechu Arneho sa zapísal fakt, keď organizátori kaţdoročnej Štátnej umeleckej výstavy v Oslo, nazývanej Høstutstilling(Jesenná výstava) prijali jedno z jeho troch zaslaných diel na 60. výstavu, v októbri 1947. Linder Olsen

46 poslal tri olejomaľby: Modré dievča v okne zaliatom slnečným svetlom(Blå pike med sollyst vindu)[27], Výhľad do zadného dvora (Utsikt til bakgården) a Augustová noc v Nordland(August natt i Nordland). Prvé dva obrazy neboli prijaté, ale posledný spomínaný bol vystavený a aj predaný za 200 Nok. 86 Obraz bol uvedený v katalógu pod číslom 121 a mal rozmery 40 x 90 cm. 87 Zaslaných bolo celkovo tritisíc obrazov a len dvesto z nich bolo vystavených. Arne bol pozvaný spolu s manţelkou na vernisáţ a oslavu v Kunstnernes Hus v Oslo 2.októbra 1947.88 Ďalšia výstava v Narviku sa konala pribliţne o rok po predchádzajúcej, a to od 13. do 16.decembra 1947. Výstava bola umiestnená v budove Brødrene Bolles nybygg na ulici Kongensgate 28 v Narviku a otvorená bola počas týchto štyroch dní od 10.00 do 21.00. Umelec vystavil okolo dvadsaťpäť svojich prác, hlavne maľby krajín z oblasti Efjordu a Lofot. Článok v Ofotens Tidende, ktorý oznamuje otvorenie tejto predajnej výstavy, spomína aj umelcov úspech na „Jesennej výstave“ v Oslo, čím sa zdôrazňuje jeho umelecké nadanie a celoštátne uznanie v umeleckých kruhoch.89 Dňa 15.12.1949 sa skončila samostatná predajná výstava Arne Linder Olsena. 90 Obrazy boli umiestnené v priestoroch obchodu Skjoldens na ulici Kongensgate. V článku k tejto výstave sa spomína úţasná kombinácia farebnej škály a kvality. „Na vystavených obrazoch je zreteľná práca s modrými nuansami. Kvôli tomu vyniká zopár obrazov s červeným podtónom, ako napr. Matka s dieťaťom[47] a Tannøya. Okrem menovaných olejomalieb sa na výstave opäť nachádzali maľby typickej umelcovej tematiky z Efjordu a Hamarøyu, ktoré dostali kultivované a krásne prevedenie. Avšak popularitu si získali hlavne dve malé, farebne bohaté skice z Beisfjordu a z oblasti Ballangen.

47 Výstava mala bohatú návštevnosť a obrazov sa predalo nad očakávanie umelca.“91 Od 3. do 8.júla 1951 organizoval Narvik Kunstforening (Umelecké zdruţenie Narviku) v hoteli Royal „Jubilejnú výstavu“ pri príleţitosti 50.výročia zaloţenia mesta.[18] Bolo vystavených osemdesiat päť diel od štrnástich umelcov. Arne Linder Olsen bol zastúpený piatimi olejomaľbami: Jeseň, Lyngen(Høst, Lyngen)[50], Zimný obraz z Lofot(Vinterbilde fra Lofoten), Jeseň, Forsavatnet(Høst, Forsavatnet), Matka a dieťa (Mor og barn)[47] a Letná noc, Råndalen(Sommernatt, Råndalen) 92 . Prvý zmienený obraz bol zakúpený Umeleckým zdruţením Narviku v tombole členov v roku 1950/51. Nasledujúce tri boli zapoţičané zo súkromných zbierok.93 V tom istom roku, od 21. do 25. októbra sa konala putovná výstava „Den 6.nord-norske kunstutstilling“ (6.severonórska umelecká výstava) v Narviku, ktorá bola zastúpená sto dielami od štyridsiatich umelcov zo severného Nórska. Otvorená bola počas týchto piatich dní v starej jedálenskej sále Hotela Royal od 13. do 18.hodiny a vstupné bola 1 Nok. Narvik zastupoval Arne Linder Olsen s niekoľkými novými obrazmi, z ktorých len jeden, Dobrodruţstvo, bolo vystavené aj na výstave v Bodø. Zo všetkých diel výstavy najviac zaujalo dielo Linder Olsena Svätá Barbora(St.Barbara), ktorá bola namaľovaná pri príleţitosti veľtrhu vzdušných zbraní v Heggelte.94 Arne Linder Olsen sa so svojimi dvoma dielami zúčastnil aj 7.severonórskej umeleckej výstavy v Narviku v roku 1952. Boli to dve olejomaľby September a Jarný večer(Vårkveld). Prvé malo predajnú cenu 500 Nok a druhé 300 Nok.95 Počas 4. aţ 7.mája 1958, pri príleţitosti 10.výročia zaloţenia, organizovalo Umelecké zdruţenie Narviku v Hoteli Royal predajnú „Jubileumsutstilling. Malerier, grafikk og

48 skulptur“(Jubilejná výstava. Maľby, grafika a socha), kde boli vystavované diela desiatich mladých severonórskych a ôsmich francúzskych umelcov. Spolu bolo vystavených deväťdesiatdva diel. Arne Linder Olsen bol reprezentovaný piatimi dielami: zo svojej privátnej zbierky zapoţičal Modrý letný deň(Blå sommerdag) s rozmermi 80 x 100 cm, Jeseň, krajina(Høst, landskap) s rovnakými rozmermi ako predchádzajúci obraz, Skica, letné sídlo(Skisse, sommerhuset)[62] s rozmermi 50 x 61 cm, Skica zo Svolværu(Skisse fra Svolvær) s rovnakými rozmermi ako predchádzajúce dielo a Bolaget, Narvik s rozmermi 60 x 80 cm, ktoré bolo zapoţičané zo súkromnej zbierky. 96 Meno Arne Linder Olsena sa pri tejto príleţitosti objavuje aj vo výstavnej komisii.97

Od výstavy v roku 1958 sa uţ Linder Olsonove diela neobjavujú na výstavách Umeleckého zdruţenia ani na Severonórskych umeleckých výstavách. Dôvodom môţe byť to, ţe Arne Linder Olsen bol uţ v tej dobe známym a dostatočne predávaným umelcom aj bez účasti na verejných predajných výstavách, preto bolo jeho miesto pravdepodobne obsadené mladšími neznámymi umelcami.

Jediná známa zahraničná výstava 98 sa konala v Madride, v Španielsku. Predajná výstava bola otvorená 20.10.1981 na nórskej ambasáde v Madride. Mala trvať do 30.10., ale kvôli veľkému záujmu bola z Madridu ešte presunutá do mesta Benidorm na Alicante, kde obrazy viseli v „Slnečnom dvore“(Solgården) a výstava trvala štrnásť dní. Obe výstavy boli navštevované hlavne Nórmi a Škandinávcami. Medzi vystavenými obrazmi boli predovšetkým maľby so severonórskou tematikou, ako napr.:

49 Vietor Severu (Nordenvind), Inovať (Rimfrost), Jar stretáva zimu (Våren møter vinteren).99 Do Španielska cestoval na pozvanie Willyho Mossa 100 , ktorý tam šiel prezentovať svoju knihu „Neúrodná pôda“(Karrig jord). Posledná výstava, ktorá sa konala ešte počas jeho ţivota, sa uskutočnila v roku 1988 v Narviku, organizovaná Umeleckým zdruţením. Na výstave „Narvik – kunstnere utstilling“(Umelci z Narviku) od 16. do 21. novembra bola vystavená jedna olejomaľba Panny[128].101

5.3.2. Posmrtné výstavy Umelecké zdruţenie a privátna Galéria Lily zorganizovali výstavu „Narvik i bilder gjennom 90 år“(Narvik v obrazoch počas deväťdesiat rokov). Vernisáţ výstavy sa konala 3.9. a výstava bola otvorená do 6.9.1992, kaţdý deň od 12. do 17.hodiny. Vstup bol zadarmo. Ideou výstavy bolo ukázať publiku, aké umenie sa nachádza v zbierkach okresu, poukázať na umenie najznámejších a najreprezentatívnejších mien a prezentovať umelcov, ktorí ţijú a pôsobia v Narviku. Výstavou chceli poukázať na viaceré vývojové línie individuálnej aj spoločenskej oblasti. Medzi jedenástimi známymi menami sa napríklad okrem Axela Revolda a Johana Agur Løvholta objavil aj Arne Linder Olsen, ktorého predstavili dvoma olejomaľbami: Krajina(Landskap) a Portrét(Portrett) 102 , obe z vlastníctva okresu. 103 Na výstave bolo vidieť tridsaťdeväť umeleckých diel.104 Počas 18. aţ 22.júna 2002 usporiadal Narvik Kunstforening vo svojich výstavných priestoroch v Galleri Ofoten(Galéria Ofoty) výstavu „Narvik Kunstforening´s egen samling“(Z vlastnej zbierky Umeleckého zdruţenia Narviku). Medzi šesťdesiatimi deviatimi dielami boli vystavené oba obrazy od

50 Linder Olsena[50, 107], ktoré sú vo vlastníctve zdruţenia. 105 Oba obrazy sú bez názvu 106, ale pravdepodobne jedným z nich je dielo Jeseň, Lyngen(Høst, Lyngen), ktoré zdruţenie zakúpilo v roku 1950. Od 25.marca do 3.apríla tohto roku pri príleţitosti Vinterfestuka(Zimného festivalu), ktorý sa kaţdoročne koná v Narviku, bola otvorená výstava diel zo zbierky Umeleckého zdruţenia Narviku. Na výstave Vinterfestuka kunst(Umenie Zimného festivalu) v Museum Nord – Narvik boli vystavené obe diela z vlastníctva zdruţenia[50, 107]. V tejto dobe sa pracuje na príprave nasledujúcej, doteraz najrozsiahlejšej a jedinej retrospektívnej výstavy Arne Linder Olsena, ktorá sa bude konať k 100.výročiu narodenia umelca. Pripravuje ju Museum Nord – Narvik, v ktorého priestoroch budú obrazy vystavené. Vernisáţ výstavy je stanovená na 8.októbra 2011 a výstava potrvá pribliţne dva týţdne.

51 6. Katalóg diel

POZNÁMKA

Táto kapitola je prehľadom všetkých diel Arne Linder Olsena, ktoré sa mi to doby odovzdania diplomovej práce podarilo nájsť. Celkovo sa jedná o stosedemnásť diel. Je to 1.pokus o vytvorenie katalógu diel Arne Linder Olsena. Diela sú rozdelené do dvoch kapitol podľa výtvarných techník: 1.Maľba a kresba a 2.Realizácie v rôznych materiáloch. Závaţným problémom pri vytváraní prehľadu umelcových prác bolo to, ţe umelec svojim dielam len veľmi zriedkavo dával názov a občas ich ani nesignoval alebo nedatoval. Nedatované obrazy som sa snaţila zasadiť do kontextu jeho tvorby a podľa toho navrhla pribliţné datovanie, tie sú umiestnené v zátvorke. Isté datovanie, ktoré sa objavuje na diele, je bez zátvoriek. Názov nepomenovaných diel som vytvorila podľa vyobrazeného motívu. Najviac som rozpracovala popisy tých najvýznamnejších a najzaujímavejších diel umelca. Všetky diela sú vo forme fotografie s popismi evidované v elektronickej databáze Primus pod registračnými číslami múzea Museum Nord – Narvik. Tieto čísla sú uvádzané aj v tomto katalógu pod odkazom foto.

ZOZNAM SKRATIEK

A) VEREJNÝCH A SÚKROMNÝCH ZBIEROK ASB Narvik – Ankenes Sparebank, Narvik (Ankeneská sporiteľňa) H Narvik - Firma Hurtigruten ASA, Narvik

52 KF Narvik - Kunstforening i Narvik (Umelecké zdruţenie v Narviku NSB Narvik – Narvik Sparebank, Narvik (Narvická sporiteľňa) RH Narvik – Rådhuset, Narvik (Radnica v Narviku) RTKØ Narvik - RT Kong Øystein i Narvik (Chrám rádu Templárskych rytierov Kráľ Øystein v Narviku) RTM Kiruna - Riddare Templet Malmen i Kiruna (Chrám rádu Templárskych rytierov Malmen v Kirune, Švédsko) súkr. zb. AN - Súkromná zbierka manţelov Ole a Gerd Andreassen, Narvik súkr. zb. BLN - Súkromná zbierka Bjørn Linder, Narvik súkr. zb. BVN - Súkromná zbierka Bjørg Valum, Narvik súkr. zb. SSK - Súkromná zbierka Svein Simonsen, Kjeldebotn súkr. zb. UYLV – Súkromná zbierka Unni Yvonne Linder, Verdal súkr. zb. ØAS – Súkromná zbierka Ørjan Aspelund, Skjetten Svgs Narvik - Solhaugen videregående skole i Narvik (Stredná škola Solhaugen v Narviku)

B) BIBLIOGRAFICKÝCH POZNÁMOK č.t.kat. – číslo tohto katalógu inv. č. – inventárne číslo lit. – literatúra foto – fotografia diela registrovaná v databáze múzea Museum Nord – Narvik MS - motorskip(motorová loď) nevyst. - nevystavené neznač. – neznačené prov. – proveniencia p. – priemer

53 r. – rok rám. - rámované súkr. zb. – súkromná zbierka umiest. – umiestnenie v r. – v roku vyst. – vystavené záleţ. – záleţitosť znač. – značené

SKRÁTENÉ CITÁCIE VÝSTAV

Maleriutstilling 1949 „Maleriutstilling“, december 1949, obchod Skjoldens Narvik. Jubileumsutstilling 1951 „Jubileumsutstilling“, 3. – 8.7.1951, Narvik Kunstforening, Royal Hotel Narvik. Jubileumsutstilling 1958 „Jubileumsutstilling. Malerier, grafikk og skulptur“, 4. – 7.5.1958, Narvik kunstforening, Royal Hotel Narvik. Narvik – kunstnere utstilling 1988 „Narvik – kunstnere utstilling“, 16. – 21.11.1988, Narvik Kunstforening, Narvik. Narvik i bilder gjennom 90 år 1992 „Narvik i bilder gjennom 90 år“, 3. – 6.9.1992, Narvik Kunstforening a Galleri Lily, Narvik. Narvik Kunstforening´s egen samling 2002 „Narvik Kunstforening´s egen samling“, 18. – 22.6.2002, Narvik Kunstforening, Galleri Ofoten Narvik. Vinterfestuka kunst 2011 25.3. – 3.4.2011, Narvik Kunstforening a Museum Nord – Narvik, Museum Nord – Narvik.

54 6.1. MAĽBA A KRESBA

1. Kjerringnes v Skjomen [19] 1932 olej, rám., rozmery ? znač. vpravo dole: ? súkr. zb. SSK foto: NAB2010520062

Táto olejomaľba je najstaršou zachovanou prácou Arne Linder Olsena. Jedná sa o krajinomaľbu, zachycujúcu pobreţie fjordu s domami, v pozadí so zalesnenými kopcami, za ktorými sa vypína zasneţený štít kopca. Umelec zachytil pohľad na letnú krajinu v oblasti Skjomen, medzi Ankenes a Ballangen. Táto maľba je namaľovaná realistickým spôsobom, vypracovaná aţ do detailov. Maľba sa zaradzuje medzi tradičnú nórsku krajinomaľbu, štýlom blízku krajinomaľbe Christiana Krohga.

2. Príroda Efjordu [20] 1934 olej, plátno, rám., 61 x 55 cm, 51 x 45 cm znač. vľavo dole: Arne L.Olsen 34 súkr. zb. Halle Falch foto: NAB2010520116

Na tejto krajinomaľbe je zobrazená krajina Efjordu počas slnečného letného dňa, kde je príroda zahalená do rôznych farieb. Umelec tu kreatívne pracuje s kompozíciou, pričom na malú plochu plátna vkladá päť krajinných línií. Táto olejomaľba spred akademického obdobia umelca ukazuje zaujímavý

55 a jedinečný štýl jeho tvorby, pribliţujúci sa alebo inšpirovaný prácou Paula Cézanna.

3. Mlyn na rieke Fors pri Skjomen [21] 1937 olej, rám., rozmery ? znač. vľavo dole: A... súkr. zb. SSK foto: NAB2010520061 záleţ.: Poškodené plátno na dvoch miestach, pribliţne v strede obrazu.

Obraz zachytáva rieku Fors spolu s vodným dreveným mlynom v oblasti Skjomen, ktorého vodné koleso je ťaţko viditeľné. Skjomen sa nachádza juţne od mestečka Ankenes. Obrazu dominujú veľké skaly vo vode, ale aj rozbúrená rieka. V pozadí vidno trávnaté kopce aj holé štíty vrchov. Maľba je realisticky spracovaná, štýlom je blízka dielu Kjerringnes v Skjomen (č.t.kat. 1).

4. Lillevannet v Råndal [22] 1937 olej, plátno, rám., 51 x 74,5 cm, 41,5 x 64,5 cm znač. vpravo dole: Arne L.Olsen súkr. zb. Turid Westgård Pettersen foto: NAB2010520064 záleţ.: Poškodené plátno v dolnej časti obrazu.

Dielo z rovnakého roku tak ako dielo predchádzajúce, ale rukopis aj výtvarný prejav autora sa v tejto práci odlišuje a mení. Maľba opäť zachycuje krajinu, tentoraz v oblasti okolo

56 Lillevannet v Råndal. Je to zaujímavý pohľad z vyšších polôh na vodnú plochu a vysoké kopce, ktoré ju obklopujú.

5. Kytica I [23] 1938 olej, preglejka, rám., 55,5 x 47 cm, 54,5 x 46 cm znač. vpravo dole: A. Linder 38 súkr. zb. UYLV foto: NAB201050075

Na zelenom pozadí, ktoré má asi vyjadrovať trávu, vidíme kyticu červených kvetov. Pohľad na kvety je smerovaný zhora. Celý obraz je tvorený drobnou štruktúrou bodiek. Štýl maľby má impresionistický podtón.

6. Forsavannetský vodopád [24] 1940 olej, preglejka, rám., 54,5 x 61 cm, 42,5 x 48,5 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen 40 súkr. zb. Trond Wikstrøm foto: NAB2010520068 prov.: Otec Tronda Wikstrøma dostal obraz ako dar od svojich kolegov pri príleţitosti 60.narodenín v roku 1940.

Olejomaľba zachytáva dynamicky padajúcu vodu vodopádu v jesenom prostredí okolo Forsavannet. Maľba je blízka Cézannovskej krajinomaľbe, hlavne koloritom a čiernou líniou, ktorá rámuje jednotlivé prírodné prvky.

57 7. Pobreţie [25] (1940) olej, preglejka, rám., 48,5 x 56 cm, 39 x 47 cm znač. vľavo dole: ALO súkr. zb. ULYV foto: NAB2010520091

Krajinomaľba zachycuje pobreţie pri vodnej ploche, s lodičkou na vode a chatkou pre lode. Pozadie tvorí pohorie. Podľa pouţitia farieb a svetla je jasné, ţe je to motív z letného večera alebo noci. Umelec pracuje s hrubými ťahmi štetca a lineárnosťou.

8. Pohľad na Stetind [26] (1940) olej, preglejka, 50 x 60,5 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520086

Linder Olsen zobrazuje nórsky národný vrch Stetind, ktorý je zachytený naľavo a pod ním kúsok rozprestierajúceho sa fjordu. Maľba je na rozdiel od predošlých obrazov viac plošná a nevytvára hlbokú perspektívu. Maľbu tvorí farebnými plochami zemitých a zelených farieb.

9. Modré dievča v okne zaliatom slnečným svetlom (Blå pike med sollyst vindu) [27] 1946 olej, preglejka, 80 x 60 cm

58 znač. vpravo dole: A.Linder Olsen, znač. dole na zadnej strane: Blå pike med sollyst vindu Arne Linder Olsen 46 súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520082 záleţ.: Podľa dcéry umelca je na tomto obraze zachytená sestra umelca.

Na maľbe je zobrazená mladé dievča alebo ţena opierajúca sa o stôl pod oknom, z ktorého je výhľad na stromy a kopce. Základné črty tváre postavy sú len jemne načrtnuté, umelec sa venoval hlavne tieňovaniu postavy a celého obrazu. Celý motív je vytváraný jemnými ťahmi štetca a pastelovými farbami, pripomína štýl maľby Camilla Pissara.

10. Zátišie s ovocím a kvetmi [28] 1946 olej, preglejka, rám., 75,5 x 64 cm, 59 x 48 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 46, znač. na zadnej strane: Johnsen kr.350 súkr. zb. Vigdis a Thorbjørn Røsok foto: NAB2010520065 prov.: Obraz zakúpil Johnsen, starý otec Vigdis Røsok, priamo od umelca v roku 1946, neskôr ho zdedila jeho dcéra, po ktorej ho zdedila jej dcéra Vigdis. Obraz stál 350 Nok.

Toto jediné známe zátišie z tvorby A.Linder Olsena zachytáva kyticu kvetov vo váze a hrušky v miske umiestnené na stole pokrytom obrusom. Umelec necháva vyniknúť tieto dva predmety tým, ţe pouţíva veľmi jemné a nerušivé pozadie. Je to realistická štúdia vytváraná jemnou drobnomaľbou, motívom

59 pripomínajúca zátišia Cézanna, aj keď obsahujúca svetlejšie farby na rozdiel od Cézanna.

11. Zmŕtvychvstalý Kristus Ia [32] (pred 1947) kresba, ceruzka, papier neznač. súkr. zb. UYLV záleţ.: Papier je trochu zašpinený a pokrčený.

Kresba je jedným z návrhov na obraz pre kostol v Ankenes (č. t. kat. 12). Dielo sa odlišuje od prevedeného maliarskeho diela, aj keď kompozícia je takmer rovnaká. Zmeny nastali v motívoch. Najpodstatnejšou zmenou je, ţe na maľbe chýba postava Krista na kríţi. V maľbe sa zmenila aj gestikulácia Krista, pretoţe v kresbe ukazuje na svoju ranu po prepichnutí kópiou. V kresbe sa človek pri kríţi, ktorý pomáha vstať leţiacemu, prudko natáča ku Kristovi. V maľbe je aj o dve postavy pri kríţi viac. Celkovo pôsobí kresba viac dynamickejšie ako maľba. Kresba je zaujímavým dôkazom toho, ako umelec rozmýšľal pri vytváraní diela.

12. Zmŕtvychvstalý Kristus I (Den oppstandne Jesus) [33] 1947 olej, preglejka, rám., 121 x 259 cm, 113 x 251 cm znač. vpravo dole: Arne Linder Olsen 47 foto: NAB2010520003 umiest.: hlavný oltár kostola lit.: 1842 – 26/9 – 1942. Ankenes kirke. 100 – årsjubileum, Narvik 1947; Ankenes kirke, in: Fremover, Spesialnummer om Ankenes, 1954, s.10 a 43.; Ankenes kirke 1842 – 1942 - 1992,

60 Narvik 1992.; Olava Øverland, Ankenes kirke, Familien, 2002, s.28.

Drevený kostol v Ankenes(Ankenes kirke)[29] osemuholníkového pôdorysu bol vystavaný v r. 1842 architektom Svenom Halvorsøn Aspaasom. Vysvätený bol 26.9.1842. Kostol bol počas 2.svetovej vojny, v roku 1940, veľmi zničený, preto musel byť po vojne celkovo zrenovovaný. Okrem elektrického osvetlenia, vykurovania a lustru vznikla aj nová kazateľňa, ktorej súčasťou sa stal oltár[31]. To bolo dôvodom výmeny oltárneho obrazu, keďţe pôvodný obraz sa nevošiel do tohto nového prvku.(Fremover 1954, s.10) Pôvodný oltárny obraz Ukriţovanie[30] bol zakúpený v roku 1881 u Alb. Cammermeyera v Kristianii(terajšie Oslo) a stál 325 Nok.(Ankenes kirke 1947) Tento obraz sa stále nachádza v kostole, momentálne umiestnený pri pravom bočnom východe. Kostol bol znovuvysvätený 26.9.1948. Arne Linder Olsen a Johan Løvholt boli poverený vytvorením návrhu na nový oltárny obraz. Návrh Linder Olsena bol uprednostnený po vyjadrení profesora Axela Revolda. Práca na obraze trvala dva roky.(Fremover 1954, s.43) Obraz je umiestnený na hlavnom a jedinom oltári malého kostola. Bol vytvorený v roku 1947 a nahradil pôvodný obraz Ukriţovanie. Oltárny obraz bol darom od Ankenes Kirkeforening. Sám umelec sa k obrazu vyjadril takto:„Hlavná postava Krista je obkolesená kruhom, ktorý zároveň osvetľuje strom ţivota Kristovho rodu. To najbliţšie okolie, kde je všetko mladé a nové, svieţe a ţijúce, s kvitnúcou lúkou a stromami, vstupuje do svetla veľkonočného rána. S Kristom v kruhu, dominujúceho v silnom svetle, chcem vyjadriť niečo z obsahu

61 večného ţivota. Kristus naťahuje ruku k skupine ľudí pri nohe prázdneho kríţa s temnotou veľkonočného piatku ako pozadím. Títo ľudia vyjadrujú skľúčený, beznádejný a zúfalý postoj. Ale akonáhle zbadajú Krista, získajú vieru, nádej a lásku. V popredí smerom ku Kristovi sedí starý muţ a vedľa neho stojí dieťa. Týmto sa chcem snaţiť vyjadriť, ţe ţivot vo večnosti bude ţiť cez všetky generácie.“(Ankenes kirke 1992) Kristus je tu zobrazený ako mladý muţ, s krátkymi vlasmi a bez brady a fúzov. Náruč ma otvorenú v gestikulácii vítania, kde na jeho rukách vidno jazvy po ukriţovaní. Zahalený je len v bielej plachte, v ktorej bol pochovaný do hrobu. V celom obraze nájdeme symboly, odkazujúce na znovuzrodenie a večný ţivot. Jar a znovuzrodenie evokujú napr. aj kvety v tráve.(Familien 2002, s.28.) Farby sú veľmi jasné a tieňovanie je detailne prepracované. Tieňovanie spolu s budovaním postáv sú skôr vytvorené naučeným spôsobom a nie realistickým odpozorovaním. Štýl pripomína sociálny realizmus a značne sa tu prejavuje zreteľný vplyv umelcovho učiteľa Axela Revolda. Ide o silne symbolický obraz, ktorý si kaţdý divák môţe vyjadriť po svojom. Zámerom umelca zrejme bolo, aby obraz uchvátil veriaceho sediaceho v kostole a začal nad jeho posolstvom rozmýšľať.

13. Magnus Emil Edvardsen [34] 1947 olej, preglejka, rám., 69,5 x 59,5 cm, 60 x 49,3 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 47 RH Narvik foto: NAB2010520025 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik

62 Umelec pána Edvardsena zobrazil v natočení do boku, s trochu zasneným pohľadom a jemným úsmevom. Tvári dominujú veľké hnedé oči a hnedé fúzy, má krátke hnedé vlasy. Jeho oblečenie pozostáva z bielej košele, červenej vzorovanej kravaty a tmavomodrého saka. Pozadie je nenápadné a nerušivé. Celý obraz je vytváraný tenkými ťahmi štetca, štýlom, ktorý dominoval v tej dobe v tvorbe umelca. Starosta Edvardsen sa narodil 24.marca 1877 v Beisfjorde, dátum jeho úmrtia nie je známy. Starostom okresu Ankenes bol v dvoch funkčných obdobiach, a to v dobe 1934 – 1937 a 1937 – 1941.

14. Petter Jenssen Leiros [35] (1947/1948) olej, preglejka, rám., 70 x 59,5 cm, 60 x 49 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen RH Narvik Foto: NAB2010520026 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik lit.: Ola Aurenes, Norges herredsstyrer i jubileumsåret 1937. Nordland fylke, 1937, s.22.

Ako starosta Ankenes je vyobrazený z anfasu, s jemne sklonenou hlavou a prísnym výrazom. Trup ma jemne vytočený do jeho pravej strany. Má krátke sivé vlasy a fúzy. Zobrazený je v bielej košeli, s bordovou kravatou, vo veste a saku sivej farby. Sako na ľavej strane hrudi zdobí neidentifikovateľné vyznamenanie. Pozadie je viac farebné ako pozadia pri prvých dvoch obrazoch. Dali by sa v ňom rozoznať obrysy stoličky. Obraz je realistický, ale vypracovanie a kolorit sa dá zaradiť k dielu postimpresionistov.

63 Petter Leiros sa narodil v roku 1865 na statku Leiros v Evenes kommune a zomrel v roku 1953. Do Ankenes prišiel ako učiteľ, neskôr sa stal pracovníkom Ankenes Sparebank, ktorú zriadil na svojom statku v Håkviku v roku 1902.(Unni Leiros Pettersen, 23.02.2011) V dvoch funkčných obdobiach, od r. 1917 do 1922 a od r. 1926 do 1934 vykonával funkciu starostu okresu Ankenes(Ola Aurenes, 1937, s.22). Linder Olsen Pettra Leira zobrazil takmer identicky aj pre budovu Ankenes Sparebank(č. t. kat. 82). Oba obrazy s určitosťou vznikli po jeho smrti podľa dochovanej fotografie Pettra Leira [36].

15. Bertheus Normann II [38] 1948 olej, preglejka, rám., 70 x 59,5 cm, 60 x 49 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 48 RH Narvik Foto: NAB2010520028 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik

Na obraze je z ľavého profilu zobrazený pán v rokoch, s dlhou bradou, takmer lysý a v modrom saku, ktoré zdobí vyznamenanie. Pozadie je veľmi nenápadné, aţ priesvitné, takmer splýva s pokoţkou portrétovaného. Jedná sa o plne realistické zobrazenie. Normann bol 1.starostom okresu Ankenes, potom, čo sa Ankenes odpojilo od Evenes okresu v roku 1883. Stal sa ním v roku 1884, rok ukončenia jeho funkcie nie je známy(Odd G.Andreassen, 5.4.2011).

64 16. Bertheus Normann I [39] (1948) olej, preglejka, rám., 83 x 69,2 cm, 71 x 58 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen RH Narvik foto: NAB2010520029 umiest.: vstupná chodba do Formannskapssalen, RH Narvik

Jedná sa o rovnakého starostu ako na obraze č.t.kat. 15. Obraz je takmer totoţný zmieňovanému obrazu, rozdiel je jedine vo farebných odtieňoch, ktoré sú na tomto obraze viac teplé, aţ naţltkasté. To bolo asi dôvodom prečo umelec namaľoval ešte jeden rovnaký obraz, ktorý nahradil tento.

17. Kráľ Øystein Magnuson(Kong Øystein Magnuson) [40] 1948 olej, preglejka, rám., 132 x 106 cm, 115 x 88 cm znač. vľavo dole: A. Linder Olsen 48 RTKØ Narvik foto: NAB2010520057 umiest.: RTKØ Narvik lit.: Snorre Sturlason, Kongesogur, Kristiania 1900.

Na obraze je znázornený nórsky kráľ vikingskej doby, oblečený v tej dobe prislúchajúcom oblečení, sediaci na vikingskom kresle v tmavej miestnosti so zvitkom v ruke. Jedná sa o kráľa Øysteina I. Magnussona, narodeného v roku 1088, ktorý zomrel 29.8.1123. Bol kráľom Nórska v rokoch 1103 aţ 1123. Tohto kráľa si templársky rád v Narviku vybral za svojho ochrancu. Linder Olsen sa ho snaţil zobraziť podľa toho ako ho opisuje

65 dobová literatúra: „Kráľ Øystein bol pekný ako málokto, s veľkými modrými očami a vlnitými vlasmi. Bol strednej výšky. Múdry muţ, ktorý mal dobré vedomosti o všetkom, vedel dobre rečniť, bol priateľský a milovaný všetkými ľuďmi.“(Snorre Sturlason, 1900) Fakt, ţe sa stal ochrancom rádu dokazuje aj symbol Narvického rádu RT Kong Øystein na spone, ktorou má zopnutý červený plášť.

18. Konrad Markussen [41] (1948) olej, preglejka, rám., 70 x 59,5 cm, 60 x 49 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen RH Narvik foto: NAB2010520027 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik

Starosta Ankenes je zobrazený tvárou z anfasu a jeho trup je natočený do trištvrtinovej polohy. Pravdepodobne sa jedná o muţa vo veku okolo päťdesiat aţ päťdesiatpäť rokov, keďţe sú jeho vlasy len jemne našedivelé a tmavé fúzy dominujú jeho tvári. Tým sa dá vyvodiť, ţe obraz nebol maľovaný podľa súčasného výzoru portrétovaného, ale podľa fotografie z doby, kedy zastával funkciu starostu. Má na sebe bielu košeľu, červenú kravatu a tmavomodré sako, ktoré je detailne vytieňované. Tieňovanie je vytvárané podobne ako na oltárnom obraze v kostole v Ankenes(č.t.kat. 12). Pozadie je nenápadné, tvorené mnoţstvom jemných ťahov štetcom. Nie je známy rok, kedy sa stal starostom. Pravdepodobne svoju funkciu zastával do r.1917, keď na toto miesto nastúpil Petter Jenssen Leiros.

66 19. Kopce Efjordu [42] (pred 1949) olej, preglejka, rám., 47 x 55 cm, 38 x 46 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen súkr. zb. Liv Alm foto: NAB2010520012 prov.: Obraz získala Liv Alm spolu s manţelom ako svadobný dar v r.1949 od vrchného lekára nemocnice v Narviku, ktorý ho priamo zakúpil u Linder Olsena.

V tejto maľbe umelec opäť zobrazuje svoj obľúbený motív, teda prostredie a kopce Efjordu. Kopce tvoria pozadie obrazu a v popredí vidíme cestičku, ktorá sa vinie doprava. Celý pohľad situuje tak, akoby sám divák kráčal po tej ceste, čím diváka priamo vťahuje do tohto prostredia severonórskej krajiny. Zobrazuje tu prírodu leta, čo sa dá rozoznať podľa zelených stromov a kopcov, aj keď štíty vrchov sú ešte jemne zasneţené. Špicaté tvarovanie štítov vrchov je pre Linder Olsena trochu netradičné, neobjavuje sa v ţiadnom inom jeho diele, ale spôsob plošnej maľby umelcovi nasvedčuje.

20. Krokstua pri Forsavannet [43] 1949 olej, preglejka, 60,7 x 50 cm znač. vpravo dole: A.Linder-Olsen 49 súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520087

Motív tohto obrazu je situovaný do prírody pri rodinnom dome umelca, nazývaného Krokstua. Spája sa v ňom krajinný motív s figurálnym zobrazením. Na pravej strane obrazu vidíme

67 verandu domu, na ktorej stojí ţena, tá je zachytená len pár šikovnými ťahmi štetca, viac detailov ani nie je potrebných. Centrálny motív tvoria stromy v záhrade, za nimi sa črtajúca hladina jazera, v ktorej sa odráţajú slnečné lúče a jeden z najvýraznejších kopcov Efjordu, kopec Kuglhornet. Pouţitím jasnej palety farieb, z tohto obrazu cítiť príjemnú atmosféru slnečného letného dňa. Na maľbe vidno ľahkosť umelcovho rukopisu, s ktorým tento obraz vytváral.

21. Dom s vlajkou v Efjorde [44] (1949) olej, preglejka, rám., 59 x 69,5 cm, 50 x 61 cm znač. vľavo dole: A.L.O. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520092

Na tejto maľbe umelec zobrazil dom so vztýčenou vlajkou v záhrade. Dom je umiestnený v lokalite blízko jazera s veľa stromami, hlavne brezami. V pozadí sa týčia kopce Efjordu, napravo opäť Kuglhornet. Zachytený je dom, ktorý stál v susedstve umelcovho domu. Štýlovo je si tento obraz podobný s predchádzajúcim obrazom.

22. Krokstua [45] (1949) olej, preglajka, 50 x 61 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520101

68 Na obraze vidíme umelcov rodinný dom pri Forsavannet spolu so záhradou plnou kvetov a stromov. V tomto diele sa umelec zahral hlavne s dopadom svetla a tieňmi, ktoré stromy vrhajú. Podobný motív obsahuje aj obraz Letné sídlo (č.t.kat. 37). Spôsob maľby je v oboch obrazoch podobný. Na tomto diele je dobre viditeľné, ako sa umelcov rukopis vycibril a zmenil, dokáţe kvalitne a výstiţne zobraziť predmety iba pár ťahmi štetca, uţ nevykresľuje do detailov.

23. Matka s dieťaťom I [46] (1949) olej, preglejka, 40 x 38 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520107

Motívom maľby je sediaca matka a kojaca svoje dieťa. Rysy tváre a ruky oboch postáv sú opäť len jemne načrtnuté, bez zbytočných detailov. Pôsobí trochu nedokončene. Pravdepodobne je to len skica alebo skúšobná maľba pre obraz s rovnakým motívom (č.t.kat. 24). Zobrazená je manţelka umelca spolu s dcérou.(Unni Yvonne Linder)

24. Matka s dieťaťom II [47] (1949) olej, pregejka, 61 x 50 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520104 vyst.: pravdepodobne Maleriutstilling 1949; pravdepodobne Jubileumsutstilling 1951.

69 Motív obrazu je rovnaký ako pri predchádzajúcom obraze. Na rozdiel od toho predchádzajúceho, je motív na tomto obraze zasadený do priestoru izby, so stolom, závesmi aj vázou. Maľba je kompaktnejšia, vymedzená a doplňovaná líniami, ťahy štetca nie sú aţ tak zreteľné na postavách ako na pozadí a doplňujúcich predmetoch. Na vytvorenie vzoru šiat pouţil nôţ.

25. Výhľad [48] (okolo 1950) olej, preglejka, 50 x 61 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520110 vyst.: pravdepodobne Jubileumsutstilling 1951.

Dielo Výhľad je koncipované ako výhľad z okna na letnú večernú alebo nočnú krajinu s kopcom v popredí a vodnou plochou a vzdialeným kopcom v pozadí. Pravdepodobne sa jedná o výhľad z domu umelca a pohľad na krajinu Efjordu. Najzaujímavejšou časťou obrazu je krásne sfarbená obloha a svetlo vychádzajúce spoza kopca. Je to zaujímavý motív, ktorý sa v tvorbe umelca uţ viackrát neobjavuje.

26. Jeseň, Lyngen (Høst, Lyngen) [50] (1950) olej, preglejka, rám., 50,5 x 55,7 cm, 39 x 44 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen KF Narvik, inv. č. 59 foto: NAB201052009

70 vyst.: Jubileumsutstilling 1951; pravdepodobne Narvik i bilder gjennom 90 år 1992; Narvik Kunstforening´s egen samling 2002; Vinterfestuka kunst 2011.

Motívom je tento obraz takmer totoţný s dielom Forsavannetský vodopád(č.t. kat. 6), obdiva zobrazujú vodopád v jesennom prostredí, ale vodopády sú z dvoch odlišných oblastí. V tomto obraze zachytil vodopád v Lyngen, východne od mesta Tromsø. Spôsob maľby je tieţ takmer totoţný, ale v tomto diele vidno mladší maliarsky štýl umelca a pouţitie jasnejšieho koloritu.

27. Čítajúce dievča [49] 1951 olej, preglejka, rám., 113 x 93 cm, 98 x 78 cm znač. dole v strede: A. Linder Olsen 51 Narvik bibliotek (Verejná kniţnica Narvik) foto: NAB2010520008 umiest.: Narvik bibliotek záleţ.: Signatúra A. Linder preškrtnutá, v ľavom dolnom rohu dopísané Rune Olsen.

Obraz zachytáva dievča sediace v kresle, opierajúce sa jedným lakťom o stôl a čítajúce knihu. Dievča má pokojný výraz a je zahĺbená do knihy. Jej proporčne menšia hlava je usadená na mohutnom tele, ktoré pokrývajú prúţkované šaty s veľkou sukňou. V popredí obrazu je na stole umiestnená váza so ţltými a oranţovými gerberami a vedľa nej na bielej vreckovke umiestnená červená kniha. Jedná sa o zaujímavú kompozíciu. V maľbe uţ nie sú tak zreteľné husté čiary štetca a všetky predmety aj postava sú lemované čiernou čiarou. Táto maľba predstavuje tendencie sociálneho umenia.

71 28. Oscarsborg s kopcom Sovende Dronningen [51] (1951) olej, preglejka, 61 x 50 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520106

Tento obraz zachytáva domy na ulici v Narviku v časti Oscarsborg smerom na východ, s pohľadom na kopec Sovende Dronningen. Podľa snehovej pokrývky kopca a holých stromov sa pravdepodobne jedná o jarný alebo jesenný Narvik. Výraznými farbami domov Linder Olsen osvieţuje šedú atmosféru mesta. Opäť sa zameriava na vytváranie maľby pomocou farebných plôch vytváraných dynamickými ťahmi štetca, do ktorých vkladá tenké obrysové línie domov, kopca a stromov.

29. Lovsigemannen na zhromaţdení(Lovsigemannen på tingsteinen) [53, 54] 1954 nástenná maľba, drevo, 8 x 2,56 m neznač. KH Narvik foto: NAB2010520002 umiest.: Študijná sála KH Narvik prov.: V r.1954 vytvorená pre hlavnú sálu(herredstyresalen) Ankenes Herredshus, v r. 2006 z iniciatívy syna Linder Olsena, Bjørna Lindera prenesená do študijnej sály Kultúrneho domu.[52] záleţ.: Pôvodne nástenná maľba prenesená na šesť drevených dosiek.

72 lit.: Ankenes har fått vakkert og representativt herredshus, in: Fremover, Spesielnummer om Ankenes, juli 1954, s.3, 49.; R. Krosshavn, Dekorativ kunst i Ankenes herredshus, in: Ofotens Tidende, 13.11.1954, s.2.

Ankenes Herredshus bola správnou budovou obce Ankenes, ale budova je umiestnená v centre mesta Narvik. Bolo to preto, ţe obec Ankenes vlastnila pozemok v tejto lukratívnej oblasti Narviku. Budova bola vystavaná podľa plánov architekta Eilifa Dahla v roku 1954 a slávnostne otvorená v júli toho istého roku. Slávnostné otvorenie budovy sa uskutočnilo na počesť 70.výročia Ankenes ako samostatnej obce. Budova je rozsiahla, dvojposchodová. Okrem kancelárií úradov obce, sa tam nachádzali aj obchody, sídlili tam rôzne inštitúcie a na najvyššom poschodí boli štyri byty(jeden z nich po postavení budovy obýval A.Linder Olsen s rodinou). Na 2.poschodí bola umiestnená hlavná sála(herredstyresalen), ktorá siahala cez jeden a pol poschodia.(Fremover, 1954, s.3,49) Vrchná časť čelnej steny bola v celej svojej šírke pokrytá nástennou maľbou od Arne Linder Olsena.(Ofotens Tidende, 1954, s.2) Motívom diela sú staré vikingské ságy a pripomienka toho, ţe sa v oblasti medzi mestami Narvik a Ballangen pôvodne nachádzala vikingská usadlosť, týmto pádom sa dá predpokladať, ţe si umelec vybral tento motív kvôli tomu, aby poukázal na dlhodobú históriu tejto oblasti Nórska. Celý výjav zasadil do prírodného prostredia okolo Ofotenfjordu. Na maľbe je zobrazený jeden z hlavných predstaviteľov vikingskej spoločnosti, nórsky nazývaný lovsigemann, doslovne muţ, ktorý presadzuje práva. Bol to najvyšší ombudsman na Islande v dobe voľného štátu vo vikingskej dobe. Mal veľkú

73 úlohu vo vývoji právnych predpisov a v boji za nové práva spoločnosti na zhromaţdení. Umelec ho zobrazil ako centrálnu postavu, umiestnenú na maľbe na základe zlatého rezu. Okolo neho sú zobrazení muţi zúčastnení na zasadaní a v ich pozadí sa objavujú rôzne výjavy v oddelených kompozíciách, ale spolu vytvárajú jeden celok, ktorý dokopy prepája krajinný a rastlinný motív. Výjavy predstavujú dobré a zlé ľudské skutky. Bohatosťou figúr vytvára dramaticky pohyblivý obrazový priestor, ktorému dodáva monumentálny postoj. Dielo pôsobí zaujímavo hlavne vďaka suverénnemu ovládaniu farebných moţností. A.Linder Olsen s veľkou pravdepodobnosťou vybral tento motív pre výzdobu správnej budovy obce Ankenes preto, ţe táto budova predstavovala zhromaţdenie modernej doby, mala rovnakú úlohu ako „tinget“(legislatívne zhromaţdenie v Nórsku v r.700 aţ 1350) v dávnej nórskej histórii. Maľba získala veľký obdiv pri otváraní budovy, čo zaznamenal denník Ofotens Tidende v tej dobe. Práca na obraze trvala desať mesiacov. Budova po pripojení Ankenes k Narviku v roku 1974 stratila svoju pôvodnú funkciu a začala upadať. Na maľbu sa časom pozabudlo, aţ pri prestavbe vnútorných priestorov bola z iniciatívy Bjørna Lindera zo stena presunutá na šesť drevených dosiek a následne umiestnená do malej študijnej sály na 3.poschodí Kultúrneho domu. Tam je umiestnená na pravej bočnej stene v smere od pódia, oproti oknu. Svojimi rozmermi v tak malej miestnosti nevynikne dostatočne, hlavne celkovému pohľadu na dielo bránia podporné stĺpy sály, umiestnené asi meter pred obrazom. Avšak najpodstatnejšie je, ţe sa maľba zachovala a nebola zničená v chátrajúcej budove Ankenes Herredshus.

74 30. Milosrdný Samaritán(Den barmhjertige Samaritan) [55] 1955 olej, preglejka, 2,05 x 2,45 m znač. vľavo dole: A. Linder Olsen. 55 RTKØ Narvik foto: NAB2010520054 umiest.: RTKØ Narvik prov.: Dielo vytvorené pre priestory reštaurácie Mimer v Narviku. Potom presunuté do RTKØ Narvik.

Olejomaľba je rozdelená do dvoch línii, popredie tvoria dve scény z rodinného ţivota, v oboch vystupujú rodičia spolu s deťmi. Pozadie tvoria tri scény od seba oddelené stromami. Na ľavo je to muţ s brašňou, v strede deti tancujúce alebo hrajúce sa a na pravo sú to traja muţi v lese. Celé dielo je prepojené prírodnými motívmi. Umelec tu zobrazuje scény z beţného ţivota, ktoré spája pod spoločný názov Milosrdný Samaritán. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi pochádza z Nového zákona(Luk. 10,30-37). To vyjadruje, aby sme lásku k našim blíţnym preukazovali konaním milosrdenstva. A slovo Samaritán označuje človeka, ktorý miluje svojich najbliţších. Umelec si toto podobenstvo vybral na to, aby znázornil rôzne podoby lásky a preukázania pomoci blízkym. Dielo témou aj spôsobom prevedenia patrí do sociálneho umenia.

31. Kopce zo severu od mostu Skjom [56] 1955 olej, rám., rozmery ? znač. vpravo dole: A.Linder Olsen 55 súkr. zb. SSK

75 foto: NAB2010520060

Jeden s typických motívov krajinomaľby Linder Olsena. Na obraze vidíme jesennú krajinu pozostávajúcu v popredí z kopcovitej krajiny so stromovým porastom, hlavne brezami a ihličnatými stromami a v pozadí kúsok vodnej hladiny a z nej vystupujúci zasneţený kopec. Obloha je sfarbená do ţlto- oranţova, ako pri zapadajúcom slnku. Umelec pracuje hladkým spôsobom maľby, ťahy štetca takmer nie sú badateľné, keďţe maľba nie je dynamická. Pouţíva bohatšiu paletu farieb.

32. Jeseň v Efjorde [57] (1955) olej, rám., rozmery ? znač. vľavo dole: A.Linder Olsen súkr. zb. SSK foto: NAB2010520063

Tento obraz zobrazuje takmer podobný motív ako sa objavil na predchádzajúcom obraze. Opäť sa v popredí objavuje jesenná krajina plná stromov, kde hlavné miesto zastávajú brezy s farebným lístím. V pozadí sa týčia kopce Efjordu a medzi týmito dvoma motívmi sa nachádza vodná plocha fjordu. Maľba je realistická, vytváraná s jemných dotykov a dlhých ťahov štetca, miestami aţ prácu štetca nebadať. Maliar v tomto diele vytvára kontrast, zaloţený na tradičnom spôsobe tvorenia kompozície z teplých farieb v popredí a studených v pozadí.

76 33. Stetind [58] (1955) olej, preglejka, rám., 58 x 69 cm, 49 x 59 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen súkr. zb. BVN foto: NAB2010520020

Olejomaľba zachytáva pohorie s lesným porastom pod jeho úpätím. Jedná sa o pohorie v blízkosti Efjordu, kde sa nachádza kopec Stetind. Motív jasne pripomína obraz Pohľad na Stetind(č.t.kat. 8) zo 40.rokov. Zobrazenie aj pouţitie farieb je realistické. V tomto obraze sa objavuje umelcovo trochu štylizované zobrazenie stromov, ku ktorému sa bude navracať v nasledujúcich dielach.

34. Brezový háj [59] (1955) olej, preglejka, rám., 75 x 52 cm, 64 x 43 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen súkr. zb. BVN foto: NAB2010520021

Trochu netypický obraz umelca, ale motívmi beţný. Zobrazenými predmetmi sa stali brezy zahalené do farieb jesene. V pozadí sa rysujú neidentifikovateľné kopce. Umelec obraz vytváral tenkým štetcom a stromy jemne obrysoval čiernou líniou.

35. Pohľad z Efjordu na Lofotveggen [60] (1955) olej, tuš, preglejka, 15 x 46 cm neznač.

77 súkr. zb. UYLV NAB č.: 2010520096 záleţ.: Spolu s obrazom Lode na mori(č.t.kat. 36) vytvárajú sériu.

Pohľad na kopce Efjordu a ústenie fjordu do mora, na ktorého druhej strane vidieť štíty pohoria pokrývajúce súostrovie Lofoty. Táto drobná maľba nesie v sebe úţasné zachytenie letných večerných slnečných lúčov a tieňov dopadajúcich na vodnú hladinu, kopce a krajinu vôkol. Umelec tento dojem zachytil farebnou škálou, ktorou aj jedinečne zachytil jemné a rozviate mraky na oblohe.

36. Lode na mori [61] (1955) olej, tuš, preglejka, 15 x 46 cm neznač. súkr. zb. UYLV NAB č.: 2010520097 záleţ.: Spolu s obrazom Pohľad z Efjordu na Lofotveggen (č.t.kat. 35) vytvárajú sériu.

Témou tohto obrazu menších rozmerov je flotila lodí na mori. Sú usporiadané do skupín geometrických tvarov, hlavne trojuholníkov a kosoštvorcov rôznych tvarov. Lode v popredí sú vypracované detailnejšie, proporcie tých v pozadí sú len načrtnuté. Vidíme zaujímavú kompozíciu, ktorá sa u umelca často neobjavuje. Aj flotilu lodí môţeme vidieť len na dvoch iných dielach umelca(č.t.kat. 87 a 114).

78 37. Letné sídlo(Sommerhuset) [62] 1956 olej, preglejka, rám., 62,5 x 73 cm, 48,5 x 59 cm znač. vľavo dole: A.L.O. 56 NSB Narvik Foto: NAB2010520036 umiest.: NSB Narvik vyst.: Jubileumsutstilling 1958.

Na obraze je zachytené dieťa s detským kočiarikom v rozkvitnutej záhrade. Je tu zobrazená dcéra umelca v záhrade ich rodinnej chaty pri Forsavannet. Motív je zaliaty ţltým slnečným svetlom, štýl práce sa navracia k dielam vytvoreným na konci 40.rokov. Prevládajú farby ţltá, červená a zelená, ktoré uprednostňoval Henri Matisse aj Axel Revold.

38. Kristus v mandorle [65] (1956) lavírovaná kresba, fixa, papier neznač. súkr. zb. UYLV

Kresba je finálnym návrhom k maľbe pre oltár v kostole v Kjeldeboten(č.t.kat. 38). Zmeny sú len v postoji Krista a v drapérii jeho ošatenia. Kresba je jemne lavírovaná červenou a modrou farbou.

39. Zmŕtvychvstalý Kristus II [66] 1956 olej, preglejka, rám., 190 x 158 cm, 187 x 155 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 56

79 foto: NAB2010520069 umiest.: hlavný oltár kostola v Kjeldebotn lit.: Norsk kunstnerleksikon. Bildende kunstnere - arkitekter - kunsthåndverkere. zv. 4., Oslo 1986.

Kostol v Kjeldebotn(Kjeldebotn kirke)[63] je pozdĺţny jednoloďový kostol z dreva, ktorý bol postavený architektmi Alfom a Liv Bugge v júli 1956. V prvom uţ zaniknutom kostole sa nachádzal obraz s motívom zmŕtvychvstalého Krista od Henrika Gabrielsena z Kjeldebotn, ktorý bol len kópiou oltárneho obrazu zo starého kostola v Tromsø. Obyvatelia neboli spokojný s tým, aby v novom kostole visel obraz od obyčajného remeselníka a k tomu ešte kópia, preto obraz s rovnakou tematikou objednali u „ozajstného“ umelca, teda Arne Linder Olsena.(Helge Sommerseth, 12.11.2010) Obraz zo starého kostola je umiestnený vľavo od oltára kostola. Terajší oltárny obraz je súčasťou hlavného a jediného oltára kostola, kvadratických foriem a stojací do priestoru vo vyvýšenom presbytériu. Oltár je vytvorený z dreva, prevládajúcej tehlovo červenej a svetlo modrej farby spolu s bielou a zelenou. Oltár je obkolesený len z frontálnej strany nízkou drevenou arkádou.[64] Hlavný obraz je rámovaný tenkým pozláteným rámom a po oboch stranách sa nachádzajú dva pilastry svetlo modrej farby, rovnakej ako mandorla na obraze. Pilastry sú dekoratívne, sú mixom viacerých štýlov a doplnené zlatou farbou. Na rímse nad obrazom je modrým písmom napísaná časť textu z Matúšovho evanjelia: „Kom til meg, alle I som strever og har tungt å bære.“ („Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťaţení;“ Evanjelium podľa Matúša, kapitola 11, 28.) Oltár vrcholí menším nevýrazným bielym kríţom.

80 Obraz v strede oltára tvorí postava Krista divákovi ukazujúca rany na rukách v geste otvorenej náruče a vychádzajúca z tunelovitej dúhy, ktorá zároveň tvorí jeho mandorlu. Je zahalený v bielej tunike a cez ľavé rameno ma prehodený červený plášť. Dúha je tvorená len troma základnými farbami, ţltou, červenou a modrou a ich jemnými prechodmi. V špice dúhy je zobrazená holubica oţiarená lúčmi svetla, spoza ktorého vychádzajú ruky boha otca. V tomto diele umelec prvýkrát pouţíva svoj obľúbený námet trojjedinečnosti. Inšpiráciu si umelec vzal od nórskeho maliara Henrika Sørensena, ktorého podobne riešený obraz z rokov 1934 aţ 1936, je súčasťou hlavného oltára dómu v Linköpingu vo Švédsku a patrí medzi jeho najznámejšie diela. Arne Linder rovnako ako Sørensen zobrazil Krista jemného, bez brady a fúzov, vysokého a s otvorenou náručou prijímajúceho celé ľudstvo.(Norsk kunstnerleksikon, 1986) Toto gesto vyjadruje presne to, čo hovorí text napísaný nad obrazom. Aj keď je podobnosť so Sørensenovým dielom veľmi výrazná, pri lepšom prezretí si oboch obrazov sú zreteľné odlišnosti v interpretovaní námetu ale aj v štýle práce, ktorá je viac plynulejšia v diele Linder Olsena.

40. Berge Thon Larsen [72] 1956 olej, preglejka, rám., 114 x 94 cm, 99 x 80 cm znač. vľavo dole: A. Linder. Olsen 56 RTKØ Narvik Foto: NAB2010520058 umiest.: RTKØ Narvik

81 Na obraze je namaľovaný sivovlasý pán v tmavom obleku, bielej košeli a tmavej kravate. Zobrazený je sediaci na stoličke, s prekríţenými nohami a rukami poloţenými na stehnách. Na hrudi má zavesené hodinky a prsty jeho pravej ruky zdobia dva prstene. Tento muţ bol členom rádu templárskych rytierov v Narviku. Mal na starosti Losje Mimer, spadajúcu pod IOGT (International Organisation of Good Templars – Medzinárodná organizácia dobrých templárov), čo bola uzavretá spoločnosť členov rádu templárskych rytierov RT Kong Øystein v Narviku. Bol aj predsedom Mimergården, lokálov, ktoré boli sídlom Losje Mimer. (Harry Hjelle, 31.3.2011)

41. Nebo a zem – návrh [69] (1957) dvojfarebná kresba, ceruzka, farebné fixky, papier neznač. súkr. zb. UYLV

Jedná sa o takmer presný návrh k výzdobe stropu malej kaplnky Fredskapellet(č.t.kat. 42). Líši sa v prevedení stredového kruhu a vzoru, ktorý mal zdobiť rímsu.

42. Nebo a zem [70, 71] 1957 freska neznač. Foto: NAB2010520049 lit.: Hanne Thorp – Larsen, Fredskapellet og Folkets hus, Institutt for kunstvitenskap, Universitet i Tromsø, 2009.

82 Komplex nazývaný Kaplnka mieru(Fredskapellet)[68] v Narviku, vystavaný z tehál a ţelezobetónu, sa skladá z hlavnej časti, teda pozdĺţneho kostola, šesťuholníkovej malej kaplnky a zvonice. Nachádza sa pri hlavnom mestskom cintoríne a cintoríne pre padlých vojakov 2.svetovej vojny v Narviku. Slúţi ako pohrebná kaplnka, miesto na uloţenie truhly a krematórium. Tento komplex bol dokončený podľa návrhu architekta Jana Inge Hovigsa a vysvätený dňa 14.12.1957.(Hanne Thorp-Larsen 2009, s.3) Oltár kostola zdobí maľba od Axela Revolda, ktorý bol k výzdobe prizvaný rovnako ako Arne Linder Olsen, kvôli ich Narvickému pôvodu. Výzdoba od Arne Linder Olsena sa nachádza v Malej kaplnke vpravo od hlavného priestoru, do ktorej je samostatný vstup od cintorína. Miestnosť má intímny charakter a slúţi ako privátny priestor pre ţialiaceho. Nástenná maľba pokrýva plochu šesťuholníkového stropu a rímsy pod ním. V strede stropu je umiestnený centrálny kruh s trojuholníkom uprostred, z ktorého vystupujú tri lúče aţ k hranám stropu. Trojuholník je typickým symbolom Najsvätejšej trojice. Tri lúče, ktoré vychádzajú z centrálneho kruhu, spolu tvoria písmeno Y a vo svojom vnútri sú zdobené prelínajúcimi sa kruhmi, ktorých línie sú menej výrazné ako línie tvoriace štvorcípe hviezdy v ich vnútri. To všetko spolu vytvára veľmi zaujímavú sieť, ktorá má predstavovať hviezdy na nebi. Po stranách v troch samostatných kruhoch sa nachádza ruka, baránok a holubica, ktoré predstavujú tradičné symboly Najsvätejšej trojice, teda otca, syna a ducha svätého. Celá táto výzdoba stropu má predstavovať sféru nebies. Po stranách stropu je nízka rímsa, zdobená jednoduchým geometrickým vzorom, za ktorou sa nachádza jemné osvetlenie, ktoré vytvára dojem oddelenia nebies od sveta

83 pozemského. Rímsa má predstavovať svet pozemský, preto je tam pouţitá tmavá farba zeme a vlnený dekór predstavuje vodu. Výzdoba je tvorená farbami zlatou, tmavohnedou a červenou na bielom pozadí. Celá výzdoba pôsobí veľmi jednoducho ale zároveň jedinečne. Nástenná maľba bola prevedená cez perforovaný papier, na ktorom bol nakreslený návrh v reálnych rozmeroch. Papier bol prilepený na strope a Arne Linder spolu so svojim pomocníkom Harrym Hjelle handrami pretláčali motív cez diery papiera na strop.(Harry Hjelle, 02.11.2010) Umelec tu jedinečne prepojil svoju predstavu trojjedinečnosti boha a jej tradičné symboly. Dielo má úţasné pôsobenie na diváka a vnáša aţ nadprirodzené svetlo to tohto inak tmavého priestoru. Dekoratívny štýl svojou lineárnosťou pripomína secesný dekór, blízky hlavne viedenskej vetve secesie a štýlu Charlesa Rennie Mackintosha.

43. Eidetind [73] 1958 olej, preglejka, rám., 94 x 113,5 cm, 79 x 98,5 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 58 NSB Narvik Foto: NAB2010520035 umiest.: NSB Narvik

Jeden z obrazov veľkej Efjordsej série, ktorá vznikla v roku 1958, zachytáva kopec Eidentind. V popredí vidno okolitú prírodnú krajinu, ktorú Linder Olsen zobrazil výraznými farbami. Umelec pár ťahmi štetca dokázal presne vyformovať

84 kopcovitú krajinu. Opäť sa navracia k voľnejšej maľbe, ktorú začal produkovať koncom 40.rokov.

44. Efjord I [74] 1958 olej, preglejka, rám., 111,5 x 98 cm, 93 x 79,5 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 58 NSB Narvik foto: NAB2010520037 umiest.: NSB Narvik

Jeden z ďalších obrazov z Efjordu, zachytený z vyššie poloţeného miesta, zobrazuje stromami a krovím zarastenú krajinu, ktorú obmýva voda fjordu, na ktorého konci sa týči jeden z kopcov Efjordu. Farebným prevedením chcel umelec navodiť atmosféru noci polárneho dňa. Táto maľba svojim koloritom a presvetlením pôsobí aţ rozprávkovo.

45. Efjord smerom k Tysfjordu [75] 1958 olej, plátno, rám., 68,3 x 88,3 cm, 58 x 78,5 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 58 NSB Narvik foto: NAB20105239 umiest.: NSB Narvik

Ďalšie dielo zo zbierky Narvik Sparebank, ktoré zobrazuje hornatú krajinu s vodnou plochou v popredí. Námet je opäť z oblasti Efjordu, s nasmerovaním na Tysfjord. Vidíme tu dynamickú prácu so štetcom a vycibrené tieňovanie.

85 46. Efjord II [76] 1958 olej, preglejka, rám., 61,5 x 71,2 cm, 48 x 59,3 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 58 NSB Narvik foto: NAB2010520041 umiest.: NSB Narvik

Efjord, nevyčerpateľný zdroj námetov umelcovej tvorby, je zobrazený aj na tomto diele. Opäť sa tu objavuje pohľad na vysoké kopce, v popredí s lesnatou krajinou a vodnou hladinou. Umelec nepouţíva aţ tak kontrastné farby, skôr siaha na tmavšiu škálu zemitých farieb. Maľba je sviţná, vytváraná hrubým štetcom.

47. Hory Efjordu, Vestfjord a Lofotveggen [77] (1958) Olej, preglejka, rám., 60,5 x 71 cm, 48 x 59,5 cm znač. vľavo dole: A. Linder Olsen NSB Narvik foto: NAB2010520040 umiest.: NSB Narvik

Ďalšie z mnoţstva diel s podobným námetom pozostávajúcim zo stromov, vodnej plochy a hôr, na ktorom môţeme v popredí vidieť hory Efjordu, za nimi týčiace sa Lofotveggen, ktoré oddeľuje Vestfjord. Umelec týmto dielom dokázal svoju schopnosť práce s farbami, ktoré sú hlavným formovacím prostriedkom. Aj keď je to krajinný motív, snaţil sa vyuţiť celú paletu farieb.

86 48. Efjord III [78] (1958) olej, rám., 62 x 72 cm, 48,5 x 59,5 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen súkr. zb. Bjørn Marit Bogen foto: NAB2010520059

Hlavným motívom tejto maľby sú holé kopce Efjordu, so zvyškami snehu. Pod nimi sa rozprestiera porast rôzneho typu a farieb, ktorý splýva do jednej masy. Len v popredí obrazu vidno obrysy pár stromov. Linder Olsen tu vytvára dva kontrasty tým, ţe kopce vykresľuje a tieňuje skoro do detailov a porast pod nimi je len zmesou farieb a plôch.

49. Pohľad smerom k Lofotám [79] (1958) olej, preglejka, 48 x 55 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520102

V tomto diele umelec maľuje časť Efjordu, kedy sa vlieva do Vestfjordu, táto časť je posiata menšími ostrovmi. V pozadí sa týčia kopce Lofot, ktoré je vidno len pri dobrej viditeľnosti. Obraz je maľovaný z nadhľadu a sú v ňom pouţité hlavné zelené a sivasté tóny farieb. Štýlom je táto olejomaľba podobná predchádzajúcim dielam z roku 1958, kde umelec pracuje s bohatým počtom ťahov štetca, ktorými vytvára dynamiku aj zmenu svetla a farieb, na ktoré je prírodná krajina tak bohatá.

87 50. Kopce pri Ballangen [80] (1958) olej, preglejka, 50 x 61 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520103

Krajinomaľba je postavená na farebnom základe, ktorý vytvára a formuje krajinu. Pouţitie rôznych kontrastných farieb prináša do obrazu dynamiku predbúrkového času.

51. Sildpolltind [81] (1958) olej, preglejka, rám., 60,5 x 70,5 cm, 48,7 x 59,5 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen Frydenlund videregående skole (Stredná škola Frydenlund v Narviku) foto: NAB2010520011 umiest.: Møterom(zasadačka) Frydenlund videregående skole prov.: Tento obraz pôvodne vo vlastníctve rodiny. Frydenlund videregående skole ho získala za výmenu za pôvodný obraz, ktorý škola zakúpila. Člen rodiny umelca(pravdepodobne syn) ţiadal o výmenu, kvôli rodinnému motívu na prvom obraze. Rok výmeny nie je známy.(Alf Einar Øien, 28.10.2010) záleţ.: Obraz umiestnený v kniţnici školy, potom v učiteľskej miestnosti a momentálne v zasadačke.

Celej olejomaľbe dominuje kopec Sildpolltind, ktorý sa nachádza v oblasti Efjord. Namaľovaný je na nerušivom svetlom pozadí, ktorý tvoria vodná hladina a obloha. Na obraze prevládajú odtiene zelenej farby.

88 52. Západná stena Kuglhornet [82] 1960 olej, preglejka, 61 x 50 cm znač. vpravo dole: A. Linder-Olsen 60 súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520105

Umelcov beţný motív kopca so stromami v popredí je spracovaný jedinečným a zaujímavým spôsobom. Linder Olsen pracuje s výraznými farebnými geometrickými plochami, ktoré vytvára podľa pôsobenia svetla na kopci aj stromoch. Aj keď farebne dosť nevýrazný obraz sa vďaka tomuto maliarskemu prístupu stáva jedným z najvýraznejších diel v umelcovej tvorbe.

53. Záhrada v Efjorde [83] 1961 olej, preglejka, rám., 91,5 x 111,5 cm, 79 x 98,5 cm znač. vľavo dole: A. Linder Olsen 1961 Villaveienskole (Základná škola Villaveien v Narviku) foto: NAB2010520007 umiest.: Učiteľská miestnosť Villaveienskole záleţ.: V 60. rokoch bolo v Nórsku tradíciou, ţe kaţdá škola alebo trieda mala svoju nórsku zaoceánsku loď, ktorej posielali výtvarné práce hlavne na národné sviatky alebo Vianoce, aby potešili námorníkov, ktorí boli na cestách ďaleko od domova. Ţiaci jednej triedy na tejto základnej škole poslali vianočné darčeky lodi Belevelyn a na oplátku dostali darčeky a peniaze, za ktoré si potom do triedy kúpili obraz od A.Linder Olsena.

89 Na obraze sú zobrazené záhradné kvety s pozadím kopcov Efjordu, na pravej strane sa črtá kopec Kuglhornet. Tento pohľad na kopce sa naskytá uţ v diele Krokstua pri Forsavannet (č.t.kat. 20), z toho sa dá usúdiť, ţe toto dielo bolo maľované z umelcovej záhrady pri dome v Efjorde. Kompozícia je tu zvláštne stavaná, tým, ţe horizont nie je vidno, necítiť tu ţiadnu perspektívu. Umelec si nedal za potrebné presne vykresľovať kvety, tie pôsobia trochu ako bodky na zelenom pozadí.

54. Johannes Olsen [84] 1961 olej, preglejka, rám., 81 x 68 cm, 71 x 58 cm znač. vľavo dole: A. Linder. Olsen 61 RTKØ Narvik foto: NAB2010520055 umiest.: RTKØ Narvik

Tento starší chudší muţ je oblečený v slávnostnom čiernom obleku, s bielou košeľou a bielou mašľou. Na krku má zavesený zlatý symbol rádu templárskych rytierov RT Kong Øystein. Cez plece a hruď má prevesenú cyklámenovú šerpu so znakom templárskych rytierov. Johannes Olsen bol majstrom rádu templárskych rytierov RT Kong Øystein v rokoch 1939 aţ 1946.(Harry Hjelle, 31.3.2011) Na tomto obraze je zobrazený ako majster v plnom slávnostnom šate. Pri práci na portrétoch Linder Olsen pracoval pod vplyvom fotorealizmu.

90 55. Harry Bogen [85] 1964 olej, preglejka, rám., 128 x 94 cm, 115 x 80 cm znač. vľavo dole: A. Linder. Olsen 64 RTKØ Narvik foto: NAB2010520056 umiest.: RTKØ Narvik

Ďalším príkladom umelcovho fotorealizmu je toto zobrazenie polopostavy staršieho sivovlasého muţa v slávnostnom oblečení majstra rádu templárskych rytierov. Na sebe má čierny smoking a bielu košeľu s bielou mašľou. Zdobený je cyklámenovou šerpou a zlatými príveskami so symbolmi rádu. Harry Bogen bol majstrom rádu templárskych rytierov RT Kong Øystein v rokoch 1947 aţ 1965.(Harry Hjelle, 31.3.2011)

56. Ole Amandus Andreassen [86] 1967 olej, preglejka, rám., 70 x 65 cm, 59,5 x 48,4 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 67 RH Narvik foto: NAB2010520024 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik

Portrétovaný je zobrazený z trištvrťového pohľadu a svoj pohľad nesmeruje na diváka. Je to takmer lysý, bezfúzy pán v bielej košeli s čiernou kravatou a v čiernom saku. Ole Andreassen sa narodil 22.júla 1902 v Håkvikdalen. Starostom Ankenes bol menovaný v roku 1945 a túto funkciu zastával aţ do svojej smrti v apríli 1967(Odd G.Andreassen, 5.4.2011).

91 Obraz je veľmi realistický, pôsobí aţ ako fotografia.

57. Forsavannet v jeseni [87] 1969 olej, preglejka, 46 x 55 cm znač. vľavo dole: A.L-O 69 súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520088

Krajinomaľba zobrazuje stromy rastúce na stráni, pod ktorou sa rozprestiera vodná plocha a na jej druhom brehu vystupuje aţ do vysokých kopcov. Toto prostredie je bliţšie identifikovateľné ako Forsavannet. Podľa prevaţujúcich teplých farieb vidno, ţe sa jedná o jesenné obdobie. Maľba je vytváraná dynamickým rytmom štetca.

58. Sverre Overgaard. 1953 – 1967 [88] 1970 olej, preglejka, rám., 67 x 57 cm, 48,7 x 38,5 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 70 RH Narvik foto: NAB2010520032 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik záleţ.: Obraz bol vytvorený aţ po ukončení jeho funkcie starostu.

Tento pán je vyobrazený z anfasu, len do pol hrude a jeho pohľad nesmeruje priamo na diváka. Overgaard má krátky zostrih vlasov a výrazné okuliare, cez ktoré vrhá váţny pohľad. Jeho jednoduché oblečenie pozostáva z bielej košele, hnedočiernej kravaty a saka v rovnakom tóne. Maľba je zarámovaná v hrubom,

92 zdobenom, pozlátenom ráme, ktorý je na spodnej časti označený plieškom s menom a dobou úradovania starostu. Tento rám sa nehodí k tejto jednoduchej fotorealistickej maľbe. Sverre Overgaard bol vo funkcii starostu okresu Narvik v rokoch 1953 aţ 1967.

59. Lodve Leiros [89] 1971 olej, preglejka, rám., 71 x 60 cm, 59 x 48 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 71 ASB Narvik foto: NAB2010520045 umiest.: ASB Narvik

Na obraze je namaľovaný starší sivovlasý pán s váţnym a dôstojným výrazom. Oblečený je v bielej košeli s čiernou kravatou a v čiernom saku. Tento pán je Lodve Leiros, ktorý prevzal funkciu pokladníka a účtovníka po Petrovi Leirovi, pravdepodobne svojom otcovi. Lodve Leiros pracoval v pôvodnom sídle banky v Håkviku od roku 1942 do 1954, kedy bolo sídlo banky presunuté do Narviku na ulicu Dronningensgate 24. V tom roku nastali aj zmeny v štruktúre banky a Lodve Leiros sa stal šéfom banky. Túto pozíciu zastával do roku 1971. Tento obraz vznikol ako pamiatka na 1.ozajstného šéfa banky pre budovu Ankenes Sparebank. Rovnako ako v predchádzajúcom diele sa jedná o presné realistické portrétovanie, ktoré má nerušivé pozadie, aby vyzdvihovalo portrétovanú osobu.

93 60. Cestári [91] 1971 kolorovaná kresba, papier, 11,5 x 33,5 cm znač. vpravo dole: A.L - O. 71 súkr. zb. BLN foto: NAB2010520014

Kresba zobrazuje v jednej kompozícii viaceré fázy práce, ktorú cestári musia vykonať, aby vytvorili cestu. Je vytvorená technikou kolorovanej kresby, ktorá je k tomu hrubo zvýraznená čiernou líniou. Motívom aj spôsobom prevedenia sa zaradzuje k sociálnemu umeniu.

61. Rybári [92] 1971 kolorovaná kresba, papier, rám., 25,2 x 52,5 cm, 11,5 x 33,5 cm znač. vľavo dole: A.L – O. 71. súkr. zb. ØAS foto: NAB2010520015

Táto kolorovaná kresba zachytáva troch muţov rybárov pracujúcich so sieťou na pozadí typickej nórskej rybárskej oblasti s malými drevenými domčekmi pri vode a horami v pozadí. Pravdepodobne sa jedná o výjav z Lofot. Kresba je výrazne orámovaná čiernou líniou. Motívom pripomína významne dielo Axela Revolda pre Bergen Børs, ale prevedenie je odlišné.

94 62. Stavbári [93] 1971 kolorovaná kresba, papier, rám., 25,2 x 52,5 cm, 11,5 x 33,5 cm znač. vľavo dole: A.L – O. 71. súkr. zb. ØAS foto: NAB2010520016

Tento výjav, podobne ako na kresbe Rybári zobrazuje viacero fáz práce stavbárov v jednej kompozícii. Stavbári vykonávajú rôzne činnosti na vysokej stavbe na pozadí mesta. Toto dielo sa takisto zaradzuje do sociálneho umenia svojím motívom práce robotníckej vrstvy. Opäť sa jedná o kolorovanú maľbu s čiernym orámovaním.

63. Ţivot v severnom Nórsku [94] (okolo 1971) kolorovaná kresba, papier, 11,5 x 33,5 cm neznač. súkr. zb. BLN foto: NAB2010520013

Kresba rozdelená do troch štvorcových rámčekov vykresľuje tri najtypickejšie druhy manuálnej práce, ktoré sú typické pre nórske podmienky. V prvej časti vidíme banícky priemysel, bliţšie moţno spracovanie ţeleznej rudy a nakladanie na lode, priemysel typický pre Narvik. V strednej časti vidíme dvoch rybárov, ktorý pripravujú sieť a v pozadí vidno lode na mori. Tretia časť predstavuje poľnohospodárov pracujúcich na poli so zapriahnutým koňom.

95 Kresba takisto spadá do sociálneho umenia, ktoré sa zameriavalo na zobrazenie pracujúcej triedy. Táto kolorovaná kresba je takisto zvýraznená čiernou obrysovou líniou.

64. Henning Eidvissen [90] (1972) olej, preglejka, rám., 83 x 69,2 cm, 71 x 58 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen RH Narvik foto: NAB2010520023 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik

Na obraze vidíme staršieho pána z anfasu, ale jeho pohľad nie je nasmerovaný na diváka. Je bez fúzov a s vlasmi začesanými dozadu. Jeho oblečenie pozostáva z bielej košele, tmavo ladenej kravaty a čierneho saka, v ktorého vrecku má zasunutú vreckovku. Celým menom Henning Kornelius Ingvald Eidvissen sa narodil v r. 1917 a zomrel v r. 2005. Starostom Ankenes bol menovaný v r. 1967 a zastával ju do r. 1972.(Odd G.Andreassen, 5.4.2011) Jedná sa o veľmi kvalitne realisticky spracované dielo.

65. Zasneţené stromy [95] 1974 olej, plátno, rám., 72 x 62 cm, 59 x 49 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen 74 RTM Kiruna foto: NAB2010520052 umiest.: RTM Kiruna

96 záleţ.: Maľbu získal templársky rád RT Malmen v Kirune ako dar dňa 2.3.1974 k 50.výročiu zaloţenia, od partnerského templárskeho rádu RT Kong Øystein v Narviku.

Olejomaľba zasneţených stromov v lesnatej krajine pokrytej snehom. Pomedzi stromy presvitá ţltkasté slnko a doruţova sfarbená obloha. Maľba je vytváraná jemnými ťahmi štetca, skladá sa hlavne s modrej a bielej farby. Na ráme obrazu sa nachádza malý zlatený štítok s textom „RT Malmen 50år 2.3.1974 fra RT Kong Øystein”.

66. Forsavannet [96] 1974 olej, rám., rozmery ? znač. vpravo dole: A.Linder Olsen 74 súkr. zb. Henry Nordvik foto: NAB2010520053

Táto maľba tvorená z mnoţstva dotykov a ťahov štetca predstavuje oblasť okolo vodnej nádrţe Forsavannet v blízkosti umelcovej rodinnej chaty. Vidíme tu jesenný pohľad na zafarbené stromy a kopce okolo vodnej plochy. Na rozdiel od Efjordskej série z roku 1958 jedná sa viac o drobnomaľbu.

67. Sovende Dronningen [97] 1975 olej, preglejka, 55 x 46 cm znač. vpravo dole: A.Linder-Olsen 75 súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520089

97 Pohľady na kopce v Narviku nie sú v umelcovej tvorbe aţ tak beţné. Tú zobrazuje jeden z kopcov s lesnatým porastom pod ním. Stromy a nezasneţený susedný kopec Fagernesfjell sú z časti zelené, ale uţ aj s nádychom jesenných farieb. Stromy v popredí vytvára prevaţne horizontálnymi dotykmi štetca, ktoré trochu splývajú do jednej škvrny. Týmto efektom dá vyniknúť kopcu Sovende Dronningen.

68. Brezy I [98] 1976 olej, plátno, rám., 64 x 70 cm, 53,5 x 59 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 76 NSB Narvik foto: NAB2010520038 umiest.: NSB Narvik

Jeden z prvých diel série pohľadov na brezový háj. Sviţnou maľbou zachytáva zeleným lístím pokryté brezy rastúce pri vode. Pozadie je ţlto – oranţové, pravdepodobne tým zobrazuje zoţltnuté listy iných stromov.

69. Stromy na Framneskej stráni [99] 1977 olej, preglejka, rám., 92 x 115 cm, 80 x 100 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen 77. súkr. zb. AN foto: NAB2010520070 prov.: Vytvorený na objednávku pre Rachel Andreassen.

Maľba stromov si v tejto dobe u umelca získava veľkú obľubu. Tento obraz zachytáva ihličnaté stromy na Framneskej pláni

98 v Narviku, ktoré sú zahalené do tmy polárnej noci. Pomedzi stromy presvitá len biely sneh a ruţovkastá obloha so ţltým kotúčom slnka. Maľba je namaľovaná šestnástimi tónmi modrej farby. Ak na obraz dopadá silné svetlo, divák si ani nevšimne slnko skrývajúce sa za stromami. Avšak k večeru slnko priam vystupuje spoza stromov.

70. Stromy pokryté snehom [100] (1977) olej, plátno, rám., 61 x 51,5 cm, 53 x 44,5 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520081

Objavuje sa tu pohľad na zasneţené stromy v poobedňajšom svetle polárneho dňa. Spoza stromov prebleskuje viacfarebná obloha. Umelec zmenil tieto stromy aţ na transparentné. Celá maľba je namaľovaná s veľkou ľahkosťou a jemnosťou. Podobné spracovanie obrazu aj výber námetu s obrazom Zasneţené stromy(č.t.kat. 65).

71. Stromy v podvečernom svetle [101] (1977) olej, plátno, 38 x 46 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520084

Podobný motív ako na obraze Stromy na Framneskej stráni (č.t.kat. 69) sa objavuje aj v tomto diele. Hlavný pohľad je

99 zameraný na holé stromy, za ktorými sa črtá kopec a ţlto- červená obloha. Obraz je tvorený ráznymi dynamickými ťahmi štetca a bohatým pouţitím farebnej škály.

72. Zimná krajina [102] (1977) olej, preglejka, rám., 55 x 61 cm, 50 x 61 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520076

V popredí trochu nejasná krajina tvorená zo stromov vytvára kontrast k jasne črtajúcemu sa pohoriu v pozadí maľby. Zachytená je tu zimná podvečerná krajina s výrazne farebnou oblohou. Stromy v tieni sú nejasné, aţ splývajú s okolitým prostredím.

73. Večerná zimná krajina [103] (okolo 1977) olej, preglejka, 38 x 46 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520093

Ďalší z obrazov s motívom zimnej krajiny, ktorý dominuje v maľbe 70.rokov. Na obraze vidíme stromy v zasneţenej večernej krajine. Stromy v pozadí vystupujú do popredia vďaka studeným farbám snehovej pokrývky a večernej oblohy.

100 74. Zasneţené mesto [104] (okolo 1977) olej, preglejka, 50 x 61 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520108

Pohľad na neznáme priemyselné mestečko pokryté snehom, je jedno z mála diel 70.rokov, v ktorom umelec zachytil aj budovy. V tomto obraze nechal opäť pracovať farby, ktoré sú v jeho diele hlavným formovacím prvkom. Ako beţne, boli detaily pre neho nepodstatné a nevykreslil ich ani v tomto diele. V niektorých miestach zasiahol do maľby ostrým predmetom, ktorým vyškrabal línie.

75. Zimná nálada [105] (okolo 1977) olej, preglejka, 61 x 50 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520109

Silne dynamická maľba stromov v zimnej krajine, v ktorej okrem farby zasahuje aj čiernou obrysovou líniou a ostrým predmetom, ktorým dynamizuje pohyb lístia a stromov vo vetre. Lososovo- korálová farba oblohy a vody zasahuje aj do maľby stromov.

76. Brezy II [106] (okolo 1977) olej, preglejka, rám., 52,5 x 45 cm, 46 x 38 cm neznač.

101 súkr. zb. ØAS foto: NAB2010520022

Dynamický vytvorený obraz zachycujúci beţnú scenériu umelcovej tvorby, stromy pri pobreţí vodnej plochy s pozadím pozostávajúcim z kopcov. Tento výjav je zachytený v oblasti umelcovej chaty. Maľba pastelovými farbami je dopĺňaná prudkými ryhami konca štetca.

77. Krajina pokrytá snehom [107] 1978 olej, preglejka, rám., 53 x 61 cm, 45 x 52,5 cm znač. v strede: A.Linder O 78 KF Narvik, inv.č. 68 foto: NAB2010520010 vyst.: Narvik Kunstforening´s egen samling 2002; Vinterfestuka kunst 2011.

V tomto obraze sa prejavujú začínajúce tendencie k abstrakcii. Motívom tohto obrazu je zimná krajina, ale na rozdiel od predchádzajúcich podobných obrazov, je vytváraná mnoţstvom ťahov štetca, čo z nej robí dosť nejasnú maľbu.

78. Kompozícia [108] (po 1978) olej, preglejka, rám., 44 x 52,5 cm, 37 x 46 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520095

102 Pri tejto kompozícii je ťaţko určiť, či má niečo predstavovať, alebo byť len farebnou kompozíciou. Vytváraná je energickými ťahmi štetca prevaţne červenou, modrou a bielou farbou.

79. Stromy [112] 1979 olej, plátno, rám., 67,3 x 87,3 cm, 60 x 80 cm znač. vpravo dole: A.Linder 79 súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520113

Tento motív sa objavil uţ na obraze Brezy(č.t.kat. 68) a od diela z roku 1976 sa líši uvoľnenejším spôsobom maľby, ktorý vytváral prácou s hrubým štetcom, vďaka ktorému rýchlejšie vypĺňa plochu obrazu. Celý obraz je preţiarený jasným svetlom, ktorý do neho prináša práca s jasnými farbami prevaţne ţltou, zelenou a červenou.

80. Edgar Sneve. 1974 – 1979 [109] 1980 olej, preglejka, rám., 67 x 57 cm, 48,7 x 38,5 cm znač. vľavo dole: A. Linder Olsen 80 RH Narvik foto: NAB2010520031 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik

Na obraze je zachytený portrét staršieho muţa z anfasu, ktorý má tmavé vlasy so sivým nádychom. Oblečený je konzervatívne, v tmavom saku, bielej košeli s tmavou prúţkovanou kravatou. Z vrecka saka mu trčí biela vreckovka. Pozadie je tmavo modré a nerušivé. Výraz portrétovaného je smutný a má nezúčastnený

103 pohľad. Maľba je rámovaná v hrubom zdobenom pozlátenom ráme, ktorý je na spodnej časti označený plieškom s menom a dobou úradovania starostu. Edgar Sneve sa narodil v roku 1929 a ešte stále ţije. Najprv bol starostom Ankenes, od roku 1972 do 1974. V roku 1974 sa Ankenes stalo súčasťou Narviku a Edgar Sneve získal funkciu starostu mesta Narvik na jedno funkčné obdobie, od roku 1974 do 1979. Dielo je realisticky spracované, vytvorené za účelom zobrazenia starostu.

81. Rektor Knut Kobberstad [110] 1980 olej, preglejka, rám., 93 x 80 cm, 83 x 71,5 cm znač. vpravo dole: A.Linder Olsen 80 Høyskolen i Narvik (Vysoká škola v Narviku) foto: NAB2010520034 umiest.: zasadacia miestnosť Høyskolen i Narvik

Na obraze je zobrazený starší muţ v tmavom obleku s vreckovkou v hornom ľavom vrecku, s kravatou a kruţidlom v rukách. Jedná sa o frontálny portrét rektora Narvik tekniske skole (Technická škola v Narviku), v 1977 premenovanej na Narvik ingeniørhøgskole(Vysoká škola inţinierska v Narviku), ktorý bol jej 1.rektorom v rokoch 1955 aţ 1980. Na kruţidle v rukách trval sám portrétovaný, aby bolo jasné, ţe sa jedná o portrét technicky vzdelaného muţa.(Arne Harald Hansen) Obraz je zasadený do pozláteného rámu s malou ceduľkou, kde je napísané meno zobrazeného a roky, kedy bol vo funkcii rektora školy.

104 Tento portrét nespadá priamo do fotorealistického štýlu, ktorým v tej dobe Linder Olsen portrétoval starostov Narviku. V tomto diele sa vracia k svojej portrétovej technike 60.rokov, kedy portrét nepôsobí ako fotografia ale má v sebe viac umeleckosti. Zreteľné je to hlavne na tieňovanom pozadí, s ktorým sa umelec vyhral, ale aj na zalamovanej drapérii obleku.

82. Petter Jenssen Leiros [37] 1981 olej, preglejka, rám., 71 x 60 cm, 59 x 48 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 81 ASB Narvik foto: NAB2010520046 umiest.: ASB Narvik záleţ.: Obraz bol namaľovaný po smrti portrétovaného, podľa zachovanej fotografie.

Linder Olsen vyobrazil staršieho pána z anfasu, s jemne sklonenou hlavou a prísnym výrazom. Trup ma jemne vytočený do svojej pravej strany. Má krátke sivé vlasy a fúzy. Zobrazený je v bielej košeli, s bordovou kravatou a vo veste a saku sivej farby. Linder Olsen Pettra Leira zobrazil takmer identicky aj na jeho 1.portréte(č.t.kat. 56). Oba obrazy s určitosťou vznikli po jeho smrti podľa dochovanej fotografie Pettra Leira[36]. Na rozdiel od staršie vzniknutého obrazu je táto maľba viac realisticky spracovaná. Vďaka rozdielnemu tieňovaniu a farebne odstupňovanému pozadiu pôsobí telo plastickejšie. Tieto dva obrazy dobre ukazujú umelcov výtvarný posun v oblasti portrétnej maľby.

105 Petter Leiros pracoval ako pokladník a účtovník banky od roku 1902 do 1942(Unni Leiros Pettersen, 23.02.2011). Bliţšie informácie o Pettrovi Leirovi v č.t.kat. 56.

83. Stromy pri Forsavannet [113] 1981 olej, preglejka, rám., 91 x 113,5 cm, 80 x 100 cm znač. vpravo dole: Arne Linder 81 súkr. zb. AN foto: NAB2010520071

Ak sa umelec snaţil o vycibrenie tohto motívu briez pri vode, tak finálnym dielom môţeme nazvať toto. Okrem ladných stromov, ktoré sa vlnia okolo brehu vodnej plochy, je úţasné vyuţitie farebných tónov, ktoré vytvárajú harmonickú kompozíciu. Štýlovo sa od predchádzajúceho diela Stromy (č.t.kat. 79) veľmi nemení, len umelec odváţnejšie pouţil farby.

84. Farebná kompozícia [111] 1981 olej, preglejka, rám., 93 x 110,5 cm, 79 x 99 cm znač. vpravo dole: A. Linder Olsen 81 Svgs Narvik foto: NAB2010520048 umiest.: učiteľská miestnosť Svgs Narvik

Takáto kompozícia je jedinou svojho štýlu v celej umelcovej tvorbe. Pripomína rozkladanie predmetov do abstraktnej roviny, trochu na spôsob Roberta Delaunayho, aj keď viac extrémnejšie, keďţe je ťaţké rozlúštiť, o aké predmety sa jedná. Linder

106 Olsenova kompozícia pozostáva hlavne s malých plôch geometrických tvarov prevaţne modrých a fialových odtieňov.

85. Stromy v jesennom šate [114] (po 1981) olej, preglejka, rám., 93,5 x 109 cm, 84 x 99 cm znač. vpravo dole: Arne Linder Olsen Hålogalandssykehuset Narvik Poliklinisk dagenhet (Poliklinika Hålogalandskej nemocnice v Narviku) foto: NAB2010520066 umiest.: čakáreň Hålogalandssykehuset Narvik Poliklinisk dagenhet

Podobný motív briez v jesennom prostredí, aký sa u umelca uţ vyskytol trikrát predtým. Tento je však odlišný hlavne prevedením, vytvoreným z bodiek a krátkych dotykov štetca, jemne pripomínajúce pointilistický štýl. Kmene stromov majú krištáľovitý ráz, ktorých lístie splýva s okolitým prostredím. Je to veľmi zaujímavá kompozícia a jasná vďaka svojráznemu farebnému výberu a pôsobeniu. Dielo patrí medzi najzaujímavejšie práce umelca.

86. Čajky [115] 1982 olej, plátno, rám., 111 x 90,4 cm, 98 x 78,5 cm znač. vpravo dole: Arne Linder 82 ASB Narvik foto: NAB2010520043 umiest.: ASB Narvik

107 V tejto nejasnej farebnej kompozície je zachytiteľný náznak letu bielych vtákov, pravdepodobne sa jedná o čajky, ktoré sa v značnom mnoţstve vyskytujú pri nórskom pobreţí. Maľba je tak elegantná, ţe v nej nie sú ani rozoznateľné dotyky štetca a jedna farba plynulo prechádza do druhej.

87. Rybárske lode [116, 117] (1982) olej, preglejka, rám., 94 x 370 cm znač.: ? H Narvik foto: NAB2010520017 umiest.: loď MS Nordnorge prov.: Obraz bol spolu so sériou kovových prác vytvorený pre loď MS Narvik. Loď uţ nepremáva a všetky práce z nej boli odstránené. Maľba bola presunutá na novšiu loď MS Nordnorge a je umiestnená v zadnej časti reštaurácie na 4.palube.

Na obraze je zobrazené mnoţstvo lodí na mori a na horizonte sa rozprestiera vysoké pohorie. Tento výjav je typický pre Lofoty, ktoré sú známe kombináciou hôr, mora a rybárskych lodí. Touto maľbou sa Linder Olsen navracia k svojím starším motívom a aj spracovanie pripomína zreteľnú maľbu 50.rokov.

88. Vtáky II [145] (1982) farebná kresba, farebné fixky, papier znač. vpravo dole: A.L.O. súkr. zb. UYLV

108 Jedná sa o finálny návrh k materiálnemu dielu Vtáky(č.t.kat. 115). Od diela sa odlišuje hlavne vo väčšej ploche pobreţia a jeho zjednodušení a v menšom merítku vtákov.

89. Lode II [143] (1982) kresba, ceruzka, fixka, papier neznač. súkr. zb. UYLV

Táto kresba je finálnym návrhom pre materiálne dielo Lode(č.t.kat. 114). Nebadať v ňom ţiadne odlišnosti od prevedeného diela.

90. Krása ľadu [118] 1983 olej, plátno, rám., 96,5 x 111,5 cm, 83 x 98,5 cm znač. vpravo dole: Arne Linder 83 ASB Narvik foto: NAB2010520044 umiest.: ASB Narvik

Toto jedinečné abstraktné dielo vyvoláva v divákovi aţ mrazivý chlad. Jedná sa o pozoruhodnú kompozíciu so zaujímavým výberom farieb, ku ktorým umelec uţ od 70.rokov inklinoval. Umelec tu pracuje s prudkými a dlhými ťahmi štetca, ktoré pripomínajú štýl tašizmu.

91. Lúka [119] (okolo 1983) olej, preglejka, rám., 99 x 113 cm, 79 x 98 cm

109 neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520080

Táto olejomaľba patrí uţ do prevaţne abstraktného obdobia umelca. Z blízka pôsobí ako zoskupenie bodiek, ale nachádzame v nej jasný motív kvetov na lúke. Jedná sa o Vlčí bôb, typické letné divo rastúce kvety v severnom Nórsku. Aj keď dielo vzniklo v 80.rokoch vypracovaním aj motívom má niečo spoločné s obrazom Kytica I(č.t.kat. 5) z roku 1938. Tento štýl bodiek a krátkych ťahov štetca spolu s farebným výberom pripomína dielo Stromy v jesennom šate(č.t.kat. 85).

92. Modrá [120] (po 1983) olej, preglejka, 61 x 50 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520083

Čisto abstraktné dielo je vytvárané hrubými nánosmi farieb hlavne modrých odtieňov, do ktorých je vloţený menší lúč zeleno-ţltej farby.

93. Pocta Chagallovi [121] 1984 olej, plátno, rám., 115 x 94 cm, 99 x 79 cm znač. vľavo dole: Arne Linder 84 ASB Narvik foto: NAB2010520042 umiest.: ASB Narvik

110 Rôznofarebné abstraktné dielo, v ktorom je badateľná forma pripomínajúca koňa, svojim koloritom, snovým námetom a zvieracím motívom pripomína diela Marca Chagalla. Umelec tu opäť pracoval hlavne so studenými farebnými tónmi, ktoré uloţil do plôch, ktorých epicentrum je pribliţne v strede obrazu. Celý obraz je tvorený z rôznofarebných plôch a škvŕn.

94. Kytica II [122] (1984) olej, plátno, 100 x 80 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520100

Toto abstraktné dielo je tvorené z viacerých kruhových plôch, ktoré sa navzájom prelínajú a pri ich strete vzniká premiešanie farieb. Tento motív vyzerá ako kytica kvetov vo váze na modrom pozadí. Maľba má vďaka plátnovému podkladu, ktorého štruktúra je viditeľná, formu suchého pastelu.

95. Slnko [123] (okolo 1984) olej, plátno, 80 x 61 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520099

Ďalšie abstraktné dielo Linder Olsena pozostáva z kruhu umiestneného v hornej časti obrazu a svetlých línií vychádzajúcich spoza tohto kruhu. Táto kompozícia trochu

111 pripomína ţiariace slnko alebo inú planétu. Obraz je plný rôznych farebných tónov, prevaţne jasných ţiarivých farieb.

96. Ruţová a modrá [124] (okolo 1984) olej, plátno, 80,5 x 65,5 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520111

Ťaţko povedať, či má toto abstraktné dielo niečo zobrazovať alebo má byť len farebným prejavom vnútorného cítenia umelca. Maľba je vytvorená z farebných plôch rôznych tvarov a trochu tlmenejších farieb smerujúcich aţ do pastelových odtieňov.

97. Riaditeľ Waldemar Høy [125] (pred 1984) olej, plátno, rám., 70 x 58,5 cm, 59 x 47,5 cm znač. vľavo dole: A. Linder Olsen H Narvik foto: NAB2010520019 umiest.: kancelária H Narvik

Tento portrét zachytáva staršieho, takmer lysého pána v tmavomodrom saku a kravate, doplnené bielou košeľou a bielou vreckovkou vo vrecku saka. Pozadie je svetlomodré. Tento pán je zobrazený z anfasu a má príjemný výraz v tvár s jemným úsmevom. Jedná sa o riaditeľa spoločnosti Hurtigruten ASA v Narviku, ktorý jej šéfoval do roku 1984.(Anne Grundstad, 2.11.2010)

112 Portrét je realistický, aj keď nie priamo fotorealistický. Umelec nemá za snahu len spodobniť portrétovaného, ale aj vyjadriť jeho osobnosť a dôstojnosť.

98. Roald Sandvoll. 1980 – 1987 [126] 1986 olej, preglejka, rám., 67 x 57 cm, 48,7 x 38,5 cm znač. vľavo dole: A. Linder Olsen 86 RH Narvik foto: NAB2010520030 umiest.: Formannskapssalen, RH Narvik

Muţ na maľbe je portrétovaný z anfasu, s pohľadom nasmerovaným na diváka. Účes má krátky, upravený, pozostávajúci z čiernych trochu sivastých vlasov. Na sebe má bielu košeľu s čierno- červeno-bielou prúţkovanou kravatou a čierne sako zdobí biela vreckovka v jeho vrecku. Pozadie je tmavo modré aţ čierne. Maľba je zasadená do hrubého pozláteného rámu, ktorý je na spodnej časti označený plieškom s menom a dobou úradovania starostu. Celým menom Roald Alfred Sandvoll sa narodil v roku 1930 a je stále ţijúci. Bol starostom Narviku v rokoch 1980 aţ 1987. Portrét je tvorený spôsobom fotorealizmu, kde umelec úplne presne zobrazil tiene na tvári portrétovaného.

99. Efjord v zime [127] (pred 1986) olej, 65 x 55 cm znač. vľavo dole: A. Linder Olsen súkr. zb. Harry Hjelle foto: NAB2010520018

113 Jeden z mála krajinných motív v 80.rokoch sa objavuje na tomto obraze. Opäť sa jedná o zobrazenie pohoria Efjordu, s fjordom a zalesneným brehom. Umelec tu vyuţíva farby, ktoré sú pre toto obdobie pre neho typické. Stromy vytvára plošným spôsobom siahajúcim aţ do abstrakcie. Neprehliadnuteľná je ţiara oblohy vychádzajúca spoza kopcov, ktorá je tvorená zmesou oranţovej, cyklámenovej a fialovej farby.

100. Panny [128] 1988 olej, plátno, rám., 108 x 94 cm, 97 x 84 cm znač. vpravo dole: Arne Linder 88 súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520079 vyst.: Narvik – kunstnere utstilling 1988.

Motívom tohto obrazu sú tri dámy oblečené v dlhých slávnostných šatách s korunami na hlavách v neidentifikovateľnom priestore, mohlo by sa jednať o sálu s piliérami. Pôsobia ako princezné alebo sudičky. Je to akoby rozprávkový motív. Celý obraz je v tónoch modrej, fialovej a ruţovej farby a postavy sú lemované čiernou linkou.

101. Vlčí bôb [129] (1988) olej, plátno, 65 x 54 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520112

114 Tento abstraktný motív pripomína divo rastúce kvety Vlčí bôb, ktoré sú prevaţne fialovej a ruţovej farby, rovnako ako farby pouţité v tejto kompozícii. Umelec obraz vytvoril z drobných bodiek, podobných pointilistickému štýlu.

102. Astronaut [130] (okolo 1988) olej, plátno, rám., 87 x 67 cm, 77 x 59 cm znač. vpravo dole: Arne Linder súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520077

V líniách a vzoroch tohto obrazu môţeme vidieť obrysy muţskej hlavy v helme a okolie je tvorené sveteľnými ţiarami a kruhmi pripomínajúcimi planéty. Väčšina obrazu je ponorená v tmavo modrej farbe, okrem dúhovo farebnej tváre muţa. Podľa týchto faktorov je pravdepodobné, ţe obraz ma zobrazovať astronauta.

103. Abstraktná ţena [131] (okolo 1988) olej, preglejka, rám., 108 x 88,5 cm, 99 x 79 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520078

Táto maľba pôsobí tajomne a rozprávkovo. Hlavne vďaka motívu, v ktorom sa objavujú črty ţenskej postavy a v okolí tejto postavy vďaka krištáľovitej štruktúre kompozície je moţné nájsť rôzne tvary. V popredí sa pravdepodobne črtá tvár mačky, vzadu akoby drobný veţovitý zámok. Spôsob vytvárania kompozície a aj maľba sú podobné predchádzajúcej maľbe

115 Astronaut, keďţe sú obe trochu abstraktné a zároveň sú v nich badateľné figurálne motívy.

6.2. REALIZÁCIE V RÔZNYCH MATERIÁLOCH

104. Tanec, hudba a scénické umenie [133] 1955 mozaika, sklo neznač. KH Narvik foto: NAB2010520072 umiest.: foajé divadelnej sály KH Narvik

Táto mozaika sa nachádza vo foajé hlavnej sály Kulturhus v Narviku. Vznikla pri výstavbe budovy v roku 1955. Je vytvorená len v troch farbách, v čiernej, bielej a modrej. Celá plocha je rozdelená do troch blokov. Na ľavo sa nachádza ţenská postava predstavujúca tanec, v strede ţenská postava s harfou znázorňujúca hudbu a na pravo muţská postava scénického umenia s maskou v rukách. Napriek tomu, ţe v mozaike je ťaţšie zachytiť správne proporcie a pohyb ako v maľbe, autorovi sa to okrem štylizovaných tvári podarilo. Veľmi oceniteľná je dôkladná aţ puntičkárska práca umelca. Ak pozorovateľ pristúpi úplne blízko k dielu zbadá, ţe všetky kocky skla sú takmer na milimeter rovnako veľké a uloţené do horizontálnych pásov. Jedná sa skôr o dekoratívne dielo, aj keď dominantnými sú ľudské postavy. Linder Olsen sa vyhral s vystavaním obrazu a dekoru. Mozaika má významné umiestnenie. Návštevník divadelných a kultúrnych podujatí ju môţe obdivovať uţ pri príchode, keď

116 stúpa dole schodmi smerom k šatniam a hlavnému vstupu do divadelnej sály. Za veľkú škodu však povaţujem, ţe dielu pracovníci kultúrneho domu nedajú dostatočne vyniknúť. Takmer počas celého roka je do viac ako polovice svojej výšky zakryté rôznymi predmetmi, ktoré sa práve nepouţívajú. Aj keď neďaleko sa nachádza odkladná miestnosť.

105. Rytier [132] (po 1955) mozaika, glazovaný kameň, drevo, 35 x 58,5 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520090

Táto mozaika je podobne ako mozaika pre Kulturhus tvorená s malých kociek, oproti spomínanej mozaike je viacfarebná. Motívom je rytier cválajúci na koňovi. Zaujímavým je spôsob vytvorenia pohybu. Kôň pôsobí akoby letel vzduchom, o tento dojem sa postaral futuristický spôsob maľby, tzv. rozfázovanie pohybu.

106. Soby [134] 1964 reliéf, drevo, medená fólia, plast, 3,5 x 6 m neznač. RTM Kiruna foto: NAB2010520074 umiest.: RTM Kiruna

117 Táto nástenná dekorácia je nezvyčajná a jedinečná v tvorbe Linder Olsena. Je to dekorácia, ktorá kvôli svojim veľkým rozmerom musela vzniknúť priamo na mieste. Linder Olsen si so sebou do Kiruny priniesol návrh, ale dielo ako celok vzniklo na mieste priamo v hlavnej sále budovy templárskeho rádu. Pri vyrezávaní mu pomáhal domáci umelec Gösta Ohlsson známy pod umeleckým menom Oskar Natanael. Dekorácia zaberá celú plochu čelnej steny, ktorá je pokrytá medenou fóliou a hlavným materiálom je tmavé drevo. Motívom dekorácie sú soby, ktoré sa v tejto oblasti Švédska vyskytujú veľmi často. Ich obrysy sú vyrezané z dreva, ako aj tenké a hrubšie línie, ktoré sú buď prázdne, alebo zdobené plastovými priesvitnými korálkami. Celá stena je podsvietená ţiarovkami, ktoré sa dajú vypnúť. Vytvára to úţasný efekt v miestnosti. Toto dielo je svojou škandinávskou dekoratívnou jednoduchosťou očarujúce a veľmi originálne.

107. Narvik [135] 1972 mozaika, kameň, meď, 10,5 x 3 m neznač. RH Narvik foto: NAB2010520001 umiest.: RH Narvik lit.: Utsmykning av Narvik Rådhus`fasade mot Kongens gate, in: Ofotens Tidende, 19.09.1972, s.1.; Avduking i dag av Linder Olsens kunstverk på rådhusveggen, in: Ofotens Tidende, 25.11.1972, s.1.

Budovu radnice vyzdobil A.Linder Olsen mozaikou, ktorá sa nachádza na vonkajšej bočnej stene budovy zo strany hlavnej

118 ulice Kongens gate[136], v dolných partiách budovy, aby bola dobre viditeľná okoloidúcim. Túto zákazku dostal z iniciatívy bývalého starostu mesta Sverreho Øvergaarda. Priestor na mozaiku bol vymedzený uţ pri stavbe budovy v roku 1961. Mozaika je tvorená ako reliéf, z medených plechov a prírodných kameňov v hnedých a sivých tónoch na bielej omietke. Linder Olsen sa snaţil dosiahnuť napätie medzi plochou a farbami. Celé dielo váţi spolu tri aţ štyri tony. Keďţe je dielo umiestnené na fasáde radnice, umelec chcel zobraziť niečo typické pre Narvik, čím je samozrejme ţelezná ruda, ktorá je do mesta priváţaná vlakom z Kiruny zo Švédska a v prístave potom nakladaná na nákladné lode a vyváţaná. V tej dobe, keď dielo vznikalo, zmenili vagóny z trojkolesových na štvorkolesové, oba druhy vagónov vydávali typický zvuk. To ho inšpirovalo k tomu, aby dielo farebnými poliami mozaiky zachytilo zvuk nákladných vagónov vlaku so ţeleznou rudou.(Harry Hjelle, 2.11.2010) Vznikla tým hra farieb. Umelecovym cieľom bolo vytvoriť niečo ţijúce, a aby divák prechádzajúci okolo zaţil radosť z vnímania farieb kameňov. Sám umelec povedal, ţe sa takéto dielo nenachádza nikde inde.(Ofotens Tidende, 19.9.1972, s.1) Dielo predstavuje jedno z prvých diel umelca zaloţené na geometrickej abstrakcii. Pri práci mu pomáhal jeho kamarát z Templárskych rytierov Harry Bogen, s ktorým hlavne hľadali vhodné prírodné kamene na vytvorenie mozaiky. Pri montáţi mu zas pomáhal iný kamarát z Templárskych rytierov Harry Hjelle. Celú prácu pripravovali v pivnici školy v časti Framnes v Narviku a potom ju len namontovali na stenu.

119 Dielo stálo 85 000 Nok a odhalené bolo 25.11.1972 o 12.30 zástupcom starostu Ivarom Eilertsenom.(Ofotens Tidende, 25.11.1972, s.1) Toto dielo je však v poslednej dobe zle viditeľné, keďţe ho prekrýva provizórny hliníkový podchod, ktorý chráni chodcov pred padajúcou omietkou z budovy radnice.

108. Kompozícia I [137] (1972) reliéf, sádra, preglejka, 30 x 60 cm, 24,5 x 52,5 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520114

Tento reliéf vznikol s veľkou pravdepodobnosťou ako jeden z návrhov na výzdobu budovy radnice, na čo upozorňujú jeho proporcie, ktoré pripomínajú rozmery radničnej mozaiky v menšom merítku. Zároveň štruktúra sádry, z ktorej je reliéf vytvorený pripomína mozaiku tvorenú z drobných kameňov.

109. Kompozícia II [138] (po 1972) mozaika, kameň, keramika, rám., 93,5 x 73 cm, 89 x 69 cm neznač. Museum Nord – Narvik foto: NAB2010520033 nevyst.

Táto mozaika je vytvorená z prírodných kameňov a keramických štvorčekov, upravených do obdĺţnikovej formy. Sú ukladané do

120 vodorovných línií od väčších k menším a naopak. Vytvára to zaujímavý efekt, akoby prierez vrstiev pôdy.

110. Kamene morského dna [139] (po 1972) mozaika, cloisonné, keramika, sklo, preglejka, 122 x 61 cm neznač. Svgs Narvik foto: NAB2010520117 umiest.: chodba Svgs Narvik

Dielo je vytvorené na spôsob cloisonné. Základ diela tvorí zatočený kovový plech, ktorý celú plochu diela delí na menšie nepravidelné plochy, ktoré sú vyplnené kameňmi a keramickými štvorčekmi rôznej farby a štruktúry.

111. Stromy [140] (70.roky) mozaika, keramika, 40 x 40 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520098

Dielo malých rozmerov je tvorené z nalámaných častí keramických obkladačiek. Na prvý pohľad pôsobí abstraktne, ale vlastne motívom sú rozzelenané stromy, spoza ktorých vykúka slnko. Mozaika podobného štýlu sa v zbierke umelcových obrazov nenachádza, preto je ťaţké určiť dobu jej vzniku.

121 112. Koláţ [141] (70.roky) koláţ, kameň, olej, plast, rám., 63,5 x 47 cm, 50 x 35 cm neznač. súkr. zb. UYLV foto: NAB2010520094

Jedná sa o materiálnu reliéfnu koláţ z rôznych materiálov. Je ladená do sivo-modrých tónov. Datovanie tejto práce je obtiaţne, keďţe je jediná svojho druhu, ktorá sa zachovala. Podľa pouţitia podkladovej dosky a rámu diela by som jej vznik zaradila do rovnakého obdobia ako vznik diel Špirála (č.t.kat. 113) a Kompozícia II(č.t.kat. 109).

113. Špirála [142] (pred 1980) mozaika, kameň, sklo, keramika, plast, rám., 94,5 x 79,2 cm, 90 x 76 cm znač. vpravo: A. Linder Olsen Svgs Narvik foto: NAB2010520047 umiest.: chodba Svgs Narvik

Ukladaním rovnako farebných častí umelec vytvoril nerovnomerné plochy, ktoré spolu vytvárajú špirálovitú kompozíciu. Táto mozaika je rozhodne jedným z jeho vrcholných diel v oblasti mozaikovej tvorby.

114. Lode [114] 1982 kov, plast, rám., 100 x 190 cm, 98 x 188 cm

122 znač. vpravo dole: Arne Linder 82 H Narvik foto: NAB2010520050 nevyst. záleţ.: poškodený rám prov.: Práca vytvorená pre loď MS Narvik ako súčasť série troch prác. Po ukončení jej prevádzky 21.02.2007, z lode odstránená. Teraz uloţená v sklade hlavnej kancelárskej budovy firmy Hurtigruten v Narviku.

Dielo je tvorené z plochých kovových plátov bielej, zlatej, medenej a zelenej farby. Zelený plát rozmerov celého diela tvorí pozadie. Námetom sú lode na mori. More a mraky v pozadí sú medenej farby a obe časti sú rámované líniami vykladanými sklenenými častičkami, čo vytvára pôsobivý efekt. Lode a ich plachty sú z medených, bielych a zlatých plátov. Tie sú rámované tenkými medenými pruhmi. Aj keď umelec pouţil na vytvorenie diela iba štyri farby, ukladaním plátov vytvoril úţasnú perspektívu. Dielo je rámované jemným pozláteným rámom, ktorý je na pravej strane zničený.

115. Čajky na pobreţí [146] 1982 kov, rám., 96 x 136 cm znač. vpravo dole: Arne Linder 82 H Narvik foto: NAB2010520051 nevyst.

123 prov.: Práca vytvorená pre loď MS Narvik ako súčasť série troch prác. Po ukončení jej prevádzky 21.02.2007, z lode odstránená. Teraz uloţená v sklade v Tromsø.

Dielo je tvorené z plochých kovových plátov zelenej, modrej, medenej, zlatej a bielej farby. Námet diela tvorí kŕdeľ čajok, lietajúcich alebo stojacích pri morskom pobreţí. Opäť tu odstupňovaním plôch vytvára perspektívu. V popredí je zelenou farbou znázornené more, ďalej medenou piesok pláţe a v pozadí sa vykladanými sklíčkami črtajú skaly pobreţia. Nad nimi ţiari obrovské slnko, ktorého lúče sa odráţajú v hladine mora.

116. Zasneţené kopce Efjordu [147] 1982 kov, rám., rozmery ? znač.: ? H Narvik foto: NAB2010520052 nevyst. prov.: Práca vytvorená pre loď MS Narvik ako súčasť série troch prác. Po ukončení jej prevádzky 21.02.2007, z lode odstránená. Teraz uloţená v sklade v Tromsø. záleţ.: V hornom ľavom rohu je dodatočne umiestnená tabuľka, ktorá informuje, ţe toto dielo bolo darom Narvik Sparebanky lodi MS Narvik.

Dielo je tvorené z plochých kovových plátov bielej farby a viacerých odtieňov zlatej a bordovej farby. Zobrazená je tu umelcova obľúbená téma kopcov v Efjorde. Vľavo je to kopec Kuglhornet a vpravo Eidetind, ktoré sú jemne zasneţené. Medzi nimi na oblohe svieti slnko, ktorého odraz sa zobrazuje na

124 hladine mora. Je to typická scenéria na prelome zimy a jari. Keď sa ešte na kopcoch zdrţiava sneh, ale slnko uţ jasne svieti. Týmto dielom umelec nevyjadril severonórsku krajinu priamo realistickým spôsobom, ale podarilo sa mu zachytiť jej úţasnú atmosféru.

117. Kristus na kríţi so symbolmi Najsvätejšej trojice [150] 1984 pozlátené drevo, Kristov kríţ 111 x 59 cm, Kristus 61 cm, p. kruhov 33 cm neznač. Efjordkapellet foto: NAB2010520067 umiest.: hlavný oltár Efjordkapellet lit.: Efjord kapell vigslet, in: Ofotens Tidende, 19.11.1985, s.8.

Efjordkapellet(Efjordská kaplnka) v Langvågen [148] bola postavená podľa projektu architekta Elunda Leirosa. Vysvätená bola dňa 17.11.1985(Ofotens Tidende 1985, s.8), ale jej veţa bola dostavaná aţ v roku 1989, preto je aj tento rok napísaný na tabuli, ktorá je umiestnená na vrchole veţe. Stavba je jednoduchá, drevená, zvonku natretá bielou farbou, vo vnútri je ponechaná prírodná farba dreva. Do kaplnky sa vstupuje po schodisku, ktoré vedie do menšej predsiene a odtiaľ do hlavného priestoru kaplnky, ktoré má kapacitu sedemdesiatpäť miest. Hlavný priestor je veľmi skromný a aj hlavný a jediný oltár[149] bol vytváraný v tomto duchu. Dielo stojí na menze a pozostáva zo štyroch častí a to hlavného kríţa s ukriţovaným Kristom, ktorý je zobrazený tradične s bradou, polodlhými vlasmi a zavretými očami, je

125 zahalený šatkou okolo bedier a pribitý na kríţ troma klincami. Na vrchole kríţa je umiestnený štítok s nápisom I.N.R.I. Okolo troch výčnelkov kríţa sú umiestnené tri kruhy so symbolmi najsvätejšej trojice. Po jeho pravej strane je to baránok, navrchole ruka a na pravo holubica. Celý je vytvorený z dreva a jemne pozlátený. Oltár je umiestnený vo výklenku, do ktorého sú z oboch strán vloţené menšie okná a osvetľujú ho a zároveň je osvetlený umelým svetlom zhora.

126 7. Záver

V tejto diplomovej práci som sa snaţila predovšetkým o vytvorenie uceleného a čo najpresnejšieho ţivotopisu umelca Arne Linder Olsena. Zo všetkých, doposiaľ známych diel, som vypracovala prehľadný katalóg, podľa ktorého som sa pokúsila vytvoriť prehľad vývoja jeho umeleckej činnosti a o jemné nahliadnutie zaradenia jeho tvorby do nórskeho umeleckého kontextu, na širšie zaradenie nebol v tejto práci priestor. Keďţe je nórske umenie v našom prostredí menej známe, prácu som doplnila kratším prehľadom nórskeho umenia 20.storočia, v ktorom som sa zamerala na maliarsku tvorbu, keďţe tá dominovala v Linder Olsenovej tvorbe. Pri hľadaní informácií, dokumentov alebo diel som sa obrátila na všetky moţné inštitúcie a osoby, ktoré boli s umelcom prepojené. Najväčší nedostatok bádania vidím v tom, ţe sa mi nepodarilo osobne stretnúť so synom umelca, a zároveň som ani nemala moţnosť vidieť jeho súkromnú zbierku obrazov. Do katalógu som zaradila len diela z jeho zbierky, ktoré boli vytvorené pre článok Arne Harald Hansena, ale nepublikované. Vytvorenie ţivotopisu nebolo aţ tak náročné, hlavne som vychádzala z informácií od umelcovej dcéry Unni Yvonne Linder a z článku Arne Harald Hansena. Tie som dopĺňala informáciami získanými z článkov lokálnych denníkov Fremover a Ofotens Tidende. Dôleţité dátumy ako krst a konfirmáciu som si overila v archívnych dokumentoch. Pri hľadaní informácií o výstavách som sa obrátila na Narvik Kunstforening, ktorý má na starosti väčšinu výstav, organizovaných v Narviku. Mala som šťastie, pretoţe sa mi podarilo nahliadnuť do všetkých katalógov a sprievodných broţúr k výstavám, ktoré obsahovali diela Linder Olsena.

127 Veľkou škodou je len to, ţe katalógy sa obmedzili vţdy len na základné informácie o dielach aj obsahu výstavy, skôr formou broţúry. Kvôli jedinej známej a dosť významnej výstave v zahraničí som kontaktovala nórsku ambasádu v Madride, ktorá bola organizátorom tejto výstavy v roku 1981, bohuţiaľ do dnešného dňa som sa odpovede nedočkala. Literatúru som vyuţila predovšetkým pri písaní kapitoly Úvod do nórskeho maliarskeho umenia 20.storočia. Ţiaľ počas písania diplomovej práce som zistila, ţe v Nórsku existuje málo literatúry, ktorá by sa venovala vývoju dejín umenia v Nórsku, tým pádom som mohla vyuţiť len tri knihy, o ktorých som sa v kapitole zmienila. K prehľadu dejín umenia severného Nórska zatiaľ nebola napísaná ţiadna ucelenejšia kniha, existujú predovšetkým odborné články. Ako som zistila, v poslednej dobe prebieha na Katedre dejín umenia univerzity v Tromsø výskum v tejto oblasti. Preto sa mi touto prácou naskytuje moţnosť k tomuto bádaniu prispieť. Umeleckú činnosť a prípadné inšpirácie Arne Linder Olsena som konzultovala s pracovníkom Nord-Norsk Kunstmuseum Henrikom Somdalom. Diela, ktoré som postupne našla, sa okrem súkromných zbierok rodiny nachádzajú v Narviku alebo v oblasti okolo Narviku. Najväčšiu zbierku vlastní dcéra zosnulého umelca. Najväčšiu verejnú zbierku má banka Narvik Sparebank v Narviku. Umelcove diela sú málo zastúpené v muzeálnych zbierkach, vlastne sa jedná len o jednu mozaiku, ktorá je v zbierke Múzea Nord – Narvik a dve olejomaľby vlastní umelecké zdruţenie Narvik Kunstforening. Inak sú diela roztrúsené po súkromných zbierkach, alebo sú vo vlastníctve verejných a súkromných inštitúcií. Všetky obrazy sú väčšinou v zachovanom stave, vyskytli sa len dve diela, ktorých plátno je jemne natrhnuté.

128 Tvorbu umelca Arne Linder Olsena je ťaţké všeobecne zhrnúť. Linder Olsen aj keď maľoval rôzne námety a pracoval aj s inými materiálmi, bol predovšetkým maliarom krajinomalieb, ktorým sa venoval celý ţivot. Je ťaţké porovnávať jeho umeleckú tvorbu s inými osobnosťami nórskeho maliarskeho umenia, ktorí sa venovali maľbe krajín. V týchto oblastiach Nórska maľoval len máloktorý z nich a aj námety boli rôzne, najčastejšie sa objavuje maľba pobreţia, nie pohoria ako u Linder Olsena. Maľovanie dopĺňal prácou s mozaikou, drevom a kovom. Ku koncu ţivota, v 80.rokoch prešiel k abstraktnej maľbe a pracoval výhradne so studenými farbami. Umelec sa málokedy inšpiroval vedúcimi osobnosťami nórskeho umenia, alebo novými prúdmi, ktoré v nórskom hlavnom meste kultúry, Oslo, dominovali. Jeho tvorba zostávala takmer celý ţivot lokálnejšia a odráţala umelecký dopyt a vkus obyvateľov Narviku a okolia. Umelcova výtvarná činnosť je veľmi individuálna, je evidentné, ţe inšpiráciou mu bolo okolité prostredie, hlavne príroda, ţe sa riadil svojimi dojmami a v ţiadnom z jeho diel necítiť reakciu na politickú situáciu. Tým je však jeho umelecká tvorba a pôsobenie originálnejšie a obohacujúce nórske umenie. Okrem výtvarnej produkcie sa podieľal aj na kultúrnom formovaní mesta, hlavne svojím umeleckým prínosom, vďaka ktorému vyzdobil mestské pamiatky a inštitúcie. Zároveň takmer tridsať rokov pracoval ako učiteľ výtvarnej sekcie strednej školy a viedol výtvarné kurzy pre verejnosť, čím v meste udrţoval kultúrne vzdelanie a záujem o umenie. Linder Olsen bol okrem toho aj zaujímavou osobou, v spoločnosti obľúbený, tolerantný, ľudský, pracovitý, s rôznymi záujmami a popritom ako umelec nie výstredný alebo panovačný.

129 Aj keď v meste a blízkom okolí pôsobilo pred Linder Olsenom, s ním súčasne, a aj teraz, dosť veľa umelcov na tak malú spoločnosť, Arne Linder Olsen zostane najdôleţitejším umelcom Narviku, pretoţe sa zasadil o obnovenie mesta z umelecky výzdobnej stránky a na jeho diela človek narazí takmer v kaţdom zákutí. Moja bádateľská činnosť naplnila to, čo som od nej očakávala. Túto tému som si zvolila hlavne preto, ţe Arne Linder Olsen bol zaujímavou umeleckou osobnosťou, bol umelecky činný celý svoj ţivot a bohuţiaľ sa doteraz nenašiel ţiaden nórsky študent alebo historik umenia, ktorý by jeho ţivot a umeleckú tvorbu spracoval. V našom prostredí by bol umelec s takouto bohatou a rôznorodou tvorbou uţ dávno spracovaný a aj kniţne vydaný. Preto som sa pustila do spracovania jeho ţivotopisu a výtvarného diela, aby bola nórska spoločnosť, hlavne obyvatelia mesta Narvik, severného Nórska a ľudia pohybujúci sa v kultúrnom prostredí oboznámení s touto veľkou a dôleţitou osobou. Predovšetkým som to robila pre umelca, ktorý si to zaslúţi a pre jeho blízku rodinu. Viackrát som sa stretla s nadšením pre moju prácu, hlavne zo strany občanov Narviku, ktorí umelca poznali a takisto zo strany rodiny. Zároveň som toto náhodne stretnutie s umelcovým dielom povaţovala za výnimočnú príleţitosť sprostredkovať istú formu nórskeho umenia do nášho umeleckého prostredia, ktoré sa škandinávskym umením aţ tak nezaoberá.

Aj keď snaha hľadať čo najviac informácií o osobe a diele Arne Linder Olsena bola z mojej strany dostatočne veľká, bádanie neopovaţujem za úplne dokončené a práca s dielom Arne Linder Olsena sa pre mňa touto diplomovou prácou rozhodne nekončí. Aj napriek veľkej vzdialenosti medzi Slovenskom

130 a severným Nórskom, som si za ďalší cieľ mojej práce predsavzala dohodnúť si osobné stretnutie s umelcovým synom Bjørnom. Zároveň verím v sprístupnenie jeho súkromnej zbierky a jeho nasmerovanie na ďalšie diela, o ktorých doposiaľ neviem. Takisto mám v pláne kontaktovať prislúchajúce inštitúcie a vybádať ďalšie diela v oblastiach, ktoré ešte nemám prebádané, hlavne sa chcem zamerať na okresy Molsel a Lødingen. Bádateľská činnosť k tejto téme a umelcovi mi otvorila nové obzory a moţnosti ďalšej práce. Nedávno som získala grand na mnou napísaný projekt na finančnú podporu pri ďalšom bádaní, na preloţenie častí mojej diplomovej práce do nórčiny a vytvorenie sprievodnej broţúry k jubilejnej výstave, ktorá sa uskutoční v októbri tohto roku v Museum Nord – Narvik v Narviku, na ktorej príprave sa takisto budem podieľať. Som veľmi rada, ţe môţem pokračovať v tejto bádateľskej činnosti a moje nadobudnuté poznatky budem môcť prakticky vyuţiť a vypomôcť tým pádom múzeu pri organizovaní a vytváraní výstavy.

131 Poznámky

1 Narvik je mesto v severnom Nórsku, za polárnym kruhom, patrí medzi väčšie mestá v tejto oblasti, aj keď počet obyvateľov je len 20 000. 2 Arne Harald Hansen(1940-) - učiteľ jazykovej školy pre cudzincov v Narviku, venuje sa umeniu a histórii Narviku a je stálym prispievateľom do ročenky múzea Museum Nord – Narvik. Je bývalým ţiakom a autorom jediného rozsiahlejšieho článku o umelcovi z oblasti Narviku Arne Linder Olsenovi. 3 Arne Harald Hansen, Kunstner og lærer Arne Linder Olsen, in: Årbok for Narvik 2009 – fra bane, bygd og by, Museum Nord - Ofoten museum, Narvik 2009, s.132 – 137. Múzeum od 1.1.2011 zmenilo názov z Ofoten museum na Museum Nord – Narvik. 4 Arne Harald Hansen, Kunstner og lærer Arne Linder Olsen, in: Årbok for Narvik 20092009 – fra bane, bygd og by, Museum Nord - Ofoten museum, Narvik 2009, s.132 – 137. 5 Kunstner – veteranen, in: Fremover, 1.10.1988, s.15. 6 Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 13.12.1947, s.2. - nn, Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 15.12.1949, s.2. - Den 6.nord – norske kunstutstilling åpnes i Narvik i morgen, in: Fremover, 20.10.1951, s.4. - Ankenes kirke, in: Fremover, Spesialnummer om Ankenes, 1954, s.10 a 43. - Utsmykning av Narvik Rådhus`fasade mot Kongens gate, in: Ofotens Tidende, 19.09.1972, s.1. - Avduking i dag av Linder Olsens kunstverk på rådhusveggen, in: Ofotens Tidende, 25.11.1972, s.1. - Tone Staude, Narvik – maler med Madrid – utstilling, in: Fremover, 28.10.1981, s.4. - Efjord kapell vigslet, in: Ofotens Tidende, 19.11.1985, s.8. - Kunstner – veteranen, in: Fremover, 1.10.1988, s.15. - Dødsfall. Arne Linder Olsen, in: Fremover, 17.4.1990, s.6. - Minneord. Arne Linder Olsen, in: Fremover, 18.4.1990, s.6. - Ankenes kirke 1842 – 1942 - 1992, Narvik 1992. 7 Minneord. Arne Linder Olsen, in: Fremover, 18.4.1990, s.6.

132

8 Katalóg Jubileumsutstilling 3. – 8.juli 1951, Narvik Kunstforening. - Katalóg 7.nordnorske kunstutstilling 1952, Narvik. - Katalóg Jubileumsutstilling. Malerier, grafikk og skulptur. Narvik 4. – 7.5.1958, Narvik Kunstforening. - Katalóg Narvik i bilder gjennom 90 år. 3. – 6.9.1992. - Katalóg Narvik Kunstforening´s egen samling. 18. – 22.6.2002, Narvik Kunstforening, Galleri Ofoten. 9 red. Knut Berg, Norges malerkunst. Bind 2. Vårt eget århundre, Drammen 1993. - Trygve Nergaard, Maleriet i mellomkrigstiden, in: Norges kunsthistorie. Bind 6. Mellomkrigstid, Oslo 1983. - Hans Jakob Brun, Maleriet 1940 – 1980, in: Norges kunsthistorie. Bind 7. Inn en ny tid, Oslo 1983. 10 Táto kapitola je vypracovaná na základe literatúry, ktorá je venovaná prehľadu dejín umenia Nórska. Pouţitá literatúra: ibidem. 11 Viacerí umelci, 1937-50. 12 Axel Revold, 1918-23. 13 Per Krohg, 1921-24. 14 (Noví Düsseldorfčania). De norske düsseldorfere(Nórski Düsseldorfčania) boli nazývaní nórski romantickí umelci, ktorí v 40.rokoch 19.storočia študovali na Akadémii v Düsseldorfe. 15 (Spolok umelcov) je nórska najstaršia galéria s privátnou zbierkou súčasného umenia. Vznikla v roku 1910. 16 Celé Nórsko sa delí na deväťnásť krajov, nórsky nazývaných fylke. 17 Informácia podľa Bjørn Linder. Riksarkivet Oslo, Folketelling 1910, Buksnes herred., Agda Nikolaisen, http://da.digitalarkivet.no/ft/person/pf01036935001824/, vyhľadané 2.2.2011, uvádza dátum narodenia Agdy Nikoline Nikolaisen 25.02.1884. Záznam o krste Arneho uvádza rok narodenia matky 1887. (Statsarkivet i Trondheim, Ministerialbøker, Flakstad 885A07, Kirkebog for Flakstad Sogn i Flakstad Præstegjeld Lofotens Provsti, 17.6.1905 – 31.12.1915, str.32-33, 27/8 1911.) Prikláňam sa k informácii o roku narodenia v roku 1887, je menej pravdepodobné, ţe by Agda porodila svoje prvé dieťa aţ vo veku 27 rokov. A tento rok uvádza aj člen rodiny.

133

Miesto narodenia je v súpise obyvateľstva z roku 1910 uvedené Buksnes, ale to je miesto, kde Agda pracovala, pochybujem o tomto mieste narodenia, keďţe sa jej rodičia aj súrodenci narodili vo Flakstade a podľa toho uvádzam miesto narodenia Agdy Nikolaisen vo Flakstade. 18 Riksarkivet Oslo, Folketelling 1910, Narvik kjøpstad, Helge Moe, http://da.digitalarkivet.no/ft/person/pf01036896001201/, vyhľadané 2.2.2011. Záznam o krste Arneho uvádza rok narodenia otca 1891. (Statsarkivet i Trondheim, Ministerialbøker, Flakstad 885A07, Kirkebog for Flakstad Sogn i Flakstad Præstegjeld Lofotens Provsti, 17.6.1905 – 31.12.1915, str.32-33, 27/8 1911.) Je ťaţké určiť, ktorý rok narodenia je správny. 19 Dôvody nie sú oficiálne známe. Arneho dcéra tvrdí, ţe to bolo kvôli rozdielnym spoločenským vrstvám, z ktorých rodičia pochádzali. 20 Riksarkivet Oslo, Folketelling 1910, Buksnes herred., Agda Nikolaisen, http://da.digitalarkivet.no/ft/person/pf01036935001824/, vyhľadané 2.2.2011. 21 Aj keď miestom jeho narodenia je uvádzaný Flakstad. 22 Riksarkivet Oslo, Folketelling 1910, Narvik kjøpstad, Helge Moe, http://da.digitalarkivet.no/ft/person/pf01036896001201/, vyhľadané 2.2.2011. 23 Priezvisko Linder neviem po kom získal. 24 Statsarkivet i Trondheim, Ministerialbøker, Flakstad 885A07, Kirkebog for Flakstad Sogn i Flakstad Præstegjeld Lofotens Provsti, 17.6.1905 - 31.12.1915, s.32 – 33, 27/8 1911. 25 Albert narodený 13.1.1866 vo Flakstad a Regine narodená 5.5.1866 vo Flakstad. 26 Riksarkivet Oslo, Folketelling 1910, Flakstad herred. Napp, Albert Nikolaisen, http://da.digitalarkivet.no/ft/person/pf01036934003795/, vyhľadané 2.2.2011. 27 Viď B. Linder(pozn.17). 28 Informácia podľa Unni Yvonne Linder.

134

29 Dôvod presťahovania sa nie je známy, predpokladám, ţe sa Agda odsťahovala za svojim pravdepodobne uţ manţelom Fredrikom Olsenom. 30 Statsarkivet i Trondheim, 827C13, Kirkebok for Mo og Nord Rana sogn i Mo prestegjeld Indre Helgeland Provsti, 26.6.1921 – 8.1.1931, C.Konfirmerte, s.24, 21.6.1925.V zázname sa nachádza aj dátum 29.12.1915, kedy Arne prekonal osýpky a Arneho znalosti z kresťanstva sú ohodnotené na známku 1,5. Uvádza aj, ţe Fredrik pracoval ako tesár. 31 Arne Linder Olsen, in: Narvik Kunstforening. Jubileumsutstilling 3. – 8. juli 1951, Narvik 1951. V tej dobe bolo Ankenes samostatná obec, od roku 1974 je súčasťou mesta Narvik. 32 Nepodarilo sa mi na ňu získať kontakt. 33 Interview Harry Hjelle, 02.11.2010, Narvik. 34 Viď Hansen(pozn.4). 35 Dôkazom je maľba Príroda Efjordu, ktorú zakúpil pán Falch v roku 1934. Najstaršie zachované dielo Kjerringnes v Skjomen povaţujem za dar rodine Simonsen, keďţe boli umelcovými blízkymi kamarátmi. 36 Jedná sa o privilégium najlepších študentov, ktorí nemusia platiť školné. 37 Presný dôvod ukončenia štúdia sa mi nepodarilo zistiť, ale predpokladám, ţe to bolo kvôli ceste do Talianska, keďţe sa táto cesta uskutočnila v decembri 1938. 38 Riksarkivet, Statens Kunstakademi RA/S – 2509/F/L0001 Elevprotokoller, 1909 – 1960, Statens Kunstakademi elevene 1932 – 1941. Axel Julius Revold(1887-1962) – nórsky maliar, ţiak Henriho Mattisa, bol jeden zo zakladateľov tzv. fresko epochy v Nórsku, od 1925 do 1946 profesor na Statens Kunstakademi, obrazmi bohato zastúpený vo významných zbierkach v Škandinávii. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 1, 1999.). 39 Arne Linder Olsen, in: Katalog 7.nordnorske kunstutstillig 1952, Narvik 1952.

135

Per Lasson Krohg(1889-1965) – nórsky maliar a novinový ilustrátor, vyrástol v Paríţi, ţiak Henriho Matissa, inšpirovaný francúzskym umením, hlavne kubizmom, známy mnohými fresko maľbami. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 5, 2002.). 40 Viď Kunstner – veteranen(pozn. 5). 41 Riksarkivet, Statens Kunstakademi RA/S – 2509/F/L0001 Elevprotokoller, 1909 – 1960, Statens Kunstakademi elevene 1932 – 1941, 1936 – 1937, Innbetalte skolepenger. Nórske koruny. Ďalej len Nok. 42 Riksarkivet, Statens Kunstakademi RA/S – 2509/F/L0001 Elevprotokoller, 1909 – 1960, Statens Kunstakademi elevene 1932 – 1941, 1937 – 1938, Innbetalte skolepenger. 43 Riksarkivet, Statens Kunstakademi RA/S – 2509/F/L0001 Elevprotokoller, 1909 – 1960, Statens Kunstakademi elevene 1932 – 1941, 1938 – 1939, Innbetalte skolepenger. 44 Informácia sa nachádza v liste z 5.2.1998 od Åse Markussen z Kunsthøyskolen v Oslo, oddelenie Statens kunstakademi adresovaný Ørjanovi Aspelundovi. Bliţšie informácie k Akademisamfundet som nenašla. 45 Viď Kunstner – veteranen(pozn. 5). Exkurzia je detailnejšie opísaná v kapitole Umelecká činnosť. 46 ibidem. 47 Nils A. Ytreberg, Samfunns- og kulturliv i mellomkrigsårene, in: Narviks historie. Bind II, Narvik 1954, s. 246. 48 Nedá sa vylúčiť, ţe v Taliansku pobýval celé obdobie, teda od decembra 1938 do júla/augusta 1939. Všetky menované doklady o cestách v súkromnej zbierke Unni Yvonne Linder. 49 Viď Kunstner – veteranen(pozn. 5). 50 Presný rok ani spôsob zoznámenia nie je známy. 51 Dom neskôr slúţil ako rodinná chata, teraz je vo vlastníctve syna Bjørna.

136

52 Viď Kunstner – veteranen(pozn. 5). 53 Johan Løvholt(1876 – 1953) – nórsky maliar pôsobiací v Narviku. Venoval sa krajinomaľbe s romanticko - symbolistickým podtónom. 54 Rád templárskych rytierov má svoj pôvod v USA, tam vznikol v New Yorku v roku 1845 pod názvom Sons of Temperance(Synovia striedmosti). Nie je to ţiaden tajný spolok. Členmi môţu byť len muţi. V Nórsku si získal priazeň v roku 1922 a prvý chrám v severnom Nórsku bol postavený v roku 1939 práve v Narviku. Tento rád je stále činný v Škandinávii. http://www.tempelridderordenen.no/Historieogdefinisjon.aspx, vyhľadané 3.3.2011. 55 Chrám je pomenovaný podľa kráľa Oysteina Magnussona, ktorý zastupoval radu v tejto časti Nórska v rokoch 1103 aţ 1123. Stál za vybudovaním kostolov a rybárskych domčekov na severe a zniţoval účinnosť právnych predpisov. Bol bratom kráľa Sigurda Jorsalfara. http://kongoystein.tempelridderordenen.no/, vyhľadané 3.3.2011. 56 Viď Kunstner – veteranen (pozn.5). Škola počas jeho pôsobenia viackrát zmenila názov. Teraz je známa pod menom Solhaugen videregående skole(Stredná škola Solhaugen). 57 Presný názov ulice nie je známy. 58 Informácia podľa Harry Hjelle, 18.3.2011. 59 Na spoločný výlet do Osla si spomínaj aj jeho kamarát Harry Hjelle, kde spolu navštívili výstavu a A. Linder Olsen mu detajlne vysvetľoval prácu rôznych nórskych autorov. Na bliţšie detajly si pán Hjelle nespomenul. 60 Umelcova dcéra si spomína na otcovu cestu do Dánska. 61 Dødsfall. Arne Linder Olsen, in: Fremover, 17.4.1990, s.6. 62 Minneord. Arne Linder Olsen, in: Fremover, 18.4.1990, s.6. 63 Viď Hansen(pozn.4), s.134. a Arne Linder Olsen, in: Narvik Kunstforening. Jubileumsutstilling 3. – 8. juli 1951, Narvik 1951. 64 Arne Harald Hansen, Professor og maler Axel Julius Revold, Årbok for Narvik 2007, s.147 – 153. 65 Trygve Nergaard, Maleriet i mellomkrigstiden, in: Norges kunsthistorie. Bind 6. Mellomkrigstid, Oslo 1983.

137

66 Viď Hjelle(pozn.33). 67 Ako skupina študentov získali zľavu, miesto 156 nórskych korún platili len 108. Vďaka peňaţným darom a lotérii nakoniec platili len 66 Nok na osobu. Tí, čo uspeli pri predaji lotérie platili len 30 nok. Keď profesor Revold členom spolku oznámil, ţe im bolo ponúknuté ubytovanie zadarmo na dobu 10 dní, na exkurziu sa zrazu prihlásili študenti, ktorí predtým o ňu nemali záujem. 68 Na stanici ich čakal prof. Axel Revold, Gert Jynge, dr. Henrik Grevenor a Guy Krohg. Revold a Jynge boli zároveň aj nórski reprezentanti umenia na svetovej výstave. Gert Jynge(1904 – 1994) – nórsky maliar, inšpirovaný impulzmi z nemeckého expresionizmu. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 5, 2002.) Henrik Gustav Rønneberg Grevenor(1896 – 1937) – nórsky historik umenia so zameraním na maľbu renesancie a baroka, pracoval v Norsk Folkemuseum v Oslo a v Kunstindustrimuseet v Oslo. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 3, 2001.) Guy Krohg(1917 – 2002) – nórsky maliar, grafik a scénograf. Syn umelca Pera Krohga. Vytváral dekoratívne práce. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 5, 2002.) 69 Tam ich prijal sám bankár a boli rozdelení do izieb po troch a štyroch. 70 Ragnar Johan Hoppe(1885 – 1967) – švédsky historik umenia, ktorý sa venoval francúzskemu a švédskemu umeniu. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 4, 2001.). 71 Súkromná zbierka Unni Yvonne Linder. 72 Arne, pravdepodobne ako nie jediný, vyuţil túto príleţitosť a poţiadal významné osobnosti, aby sa mu na fotografiu podpísali[6]. 73 Celá exkurzia je zapísaná v protokoli 1A Akademického zdruţenia, ktorý sa nachádza v Ríšskom archíve a jeho kópiu som získala od Ørjana Aspelund. 74 Pár dňový pobyt v Rotterdamme dokazuje účet z banky z dňa 11.6.1937 a fotka s priateľmi z 15.6.1937 v Rotterdamme.

138

75 Túto cestu do Paríţa dokladá aj Arneho identifikačný preukaz Carte d´identité no 150648 spolu s vízami a pečiatkou z 31.5.1937 pri prekročení hraníc. Obsahuje aj vyjadrenie, ţe drţiteľ cestuje do Paríţa kvôli návšteve Svetovej výstavy roku 1937. Súkromná zbierka Unni Yvonne Linder. 76 Viď Hjelle(pozn.33). 77 Ofoten je oblasť okolo Ofotenfjordu, kde leţí Narvik a Ankenes. 78 Alf Rolfsen(1895 – 1979) – nórsky maliar, patril medzi vedúce osobnosti medzivojnovej monumentálnej maľby. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 7, 2003.). 79 Per Deberitz(1880 – 1945) – nórsky maliar, nový impresionista, ţiak H.Matissa, ovplyvnený francúzskym umením, hlavne Cézannom. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 2, 2000.). 80 Erling Enger(1899 – 1990) – nórsky maliar, pod vplyvom nemeckého expresionizmu tvoril bohato farebné maľby. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 3, 2001.). 81 Interview Gerd Andreassen, 17.11.2010, Narvik. 82 Jakob Weidemann(1923-2001) – nórsky umelec, predstaviteľ modernizmu 50.rokov a abstraktnej maľby po 2.sv. vojne. Presadil sa expresívnym, lyricko-abstraktným umením s východiskom v prírode. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 9, 2005.). 83 Rolf Nesch(1893-1975) – nemecko-nórsky umelec, grafik. Pod vplyvom ţivota na Lofotách a na Vestlande vytváral originálne materiálne práce. (Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 6, 2003.). 84 Nils A. Ytreberg, Samfunns- og kulturliv i mellomkrigsårene, in: Narviks historie. Bind II, Narvik 1954, s. 246. 85 Táto výstava sa len spomína v článku o výstave v roku 1947, bliţšie informácie som o nej nenašla. Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 13.12.1947, s.2. 86 Dokument o prijatí alebo neprijatí zaslaných obrazov na výstavu Høstutstilling.

139

87 Informácie získané elektronickou formou od pracovníčky Høstutstillingen, Statens Kunstutstilling, Norske Billedkunstnere Ingrid L. Lystad, ktorá ich našla v katalógu výstavy. Obraz v katalógu nie je zobrazený. 88 Pozvánka na vernisáţ v súkromnej zbierke Unni Yvonne Linder. 89 Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 13.12.1947, s.2. 90 Presné trvanie výstavy nie je isté, ale s veľkou pravdepodobnosťou trvala len pár dní, ako tá predchádzajúca. 91 nn, Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 15.12.1949, s.2. 92 V katalógu výstavy diela označené číslami 38.- 42. 93 Katalóg Jubileumsutstilling 3. – 8.juli 1951, Narvik Kunstforening. 94 Den 6.nord – norske kunstutstilling åpnes i Narvik i morgen, in: Fremover, 20.10.1951, s.4. 95 Katalóg 7.nordnorske kunstutstilling 1952, Narvik. 96 V katalógu výstavy diela označené číslami 21.- 25. 97 Katalóg Jubileumsutstilling. Malerier, grafikk og skulptur. Narvik 4. – 7.5.1958, Narvik Kunstforening. 98 Nikto z rodiny si na inú zahraničnú výstavu nespomína. 99 Tone Staude, Narvik – maler med Madrid – utstilling, in: Fremover, 28.10.1981, s.4. 100 Willy Mossum. 101 Obraz je vidno na fotografii z výstavy. Narvik Kunstforening 40 år. 1948 – 1988. Jubileumsskrift. 102 V katalógu výstavy diela označené číslami 7. a 8. 103 Vystavený portrét bol pravdepodobne jedným z portrétov starostov Ankenes alebo Narviku. Maľbou pod názvom Krajina mohol byť obraz z vlastníctva školy Villaveien[83] alebo jeden z obrazov z vlastníctva Umeleckého zdruţenia[50, 107]. 104 Katalóg Narvik i bilder gjennom 90 år. 3. – 6.9.1992. 105 Katalóg Narvik Kunstforening´s egen samling. 18. – 22.6.2002, Narvik Kunstforening, Galleri Ofoten. 106 V katalógu výstavy diela označené číslami 59. a 69.

140

Summary

The artist Arne Linder Olsen was born on 22nd April 1911 in Flakstad in the North Norway. He spent the main part of his life in Narvik and in the surroundings of Efjord. He studied at Statens Kunstakademi(The State Art Academy) in Oslo from 1936. After travelling abroad he turned back to the North Norway, where he got married in 1942 to Edel Katharina Valum and they had two children together. In addition to artistic activity he worked as a teacher at High School in Narvik from 1951 to 1980. He participated in the decoration of most of the Narviks buildings. We can see his works of art in and on the Townhall of Narvik, in Fredskapellet(The Peace Chapel), Ankenes Church, Kulturhus(The House of Culture) etc. First of all Arne worked on landscape painting oriented on hills, water surface and trees around Efjord. Rich is also his portrait production of famouse people of Narvik and Ankenes. From the 1950s he started to work with mosaic, later also with wood and metal. In the 1980s abstract art dominated. Linder Olsens´ works are rarely represented in museum collections. They can be found in public institutions and in private collections. Well known is mostly his participation in inland exhibitions; most appreciated is the exhibition Høstutstilling(The Autum Exhibition) in Oslo in 1947. He exhibited probably only once abroad, it was in Madrid in 1981. Arne Linder Olsen died on 12th April 1990 in Narvik, where he is also burried.

141

Sammendrag

Kunstner Arne Linder Olsen ble født den 22.4.1911 på Flakstad i Nord-Norge. Den største delen av livet levde han i Narvik og i nærheten av Efjord. Fra året 1936 studerte han på Statens Kunstakademi i Oslo. Etter flere reiser til utlandet reiste han tilbake til Nord Norge, hvor han giftet seg med Edel Katarina Valum i 1942, og kort etterpå fikk de to barn. Ved siden av kunstnerisk aktivitet arbeidet Arne fra 1951 til 1980 som tegne- og malelærer på Husflidskole i Narvik. Han tok del i utsmykkingen av en stor del av Narviks bygninger. Linder Olsens kunstverk kan sees på Rådhuset, i Fredskapellet, i Ankenes kirke, i kulturhus osv. Først og fremst viet han seg landskapsmaleri, ofte med fjell, vannflater og trær rundt Efjord som motiv. Rik er også hans portrettproduksjon av kjente personer fra Narvik og Ankenes. På 50-tallet begynnte han med mosaikk, senere også med materialbilder. 80-tallet er kjennetegnet av abstrakte maleri. Hans kunstverk er veldig lite representert i museumssammlinger; de finnes i offentlig institusjoner og i private sammlinger. Særlig kjent er hans hyppige deltakelse på innenlandsutstillinger, verdt å nevne var hans deltakelse på Høstutstilling i Oslo i 1947. I utlandet stilte han sannsynligvis ut bare en gang, i Madrid i 1981. Arne Linder Olsen døde den 12.4.1990 i Narvik og er også begravet der.

142

Pramene

Riksarkivet Oslo, Folketelling 1910, Buksnes herred., Agda Nikolaisen, http://da.digitalarkivet.no/ft/person/pf01036935001824/, vyhľadané 2.2.2011. Riksarkivet Oslo, Folketelling 1910, Flakstad herred. Napp, Albert Nikolaisen, http://da.digitalarkivet.no/ft/person/pf01036934003795/, vyhľadané 2.2.2011. Riksarkivet Oslo, Folketelling 1910, Narvik kjøpstad, Helge Moe, http://da.digitalarkivet.no/ft/person/pf01036896001201/, vyhľadané 2.2.2011. Riksarkivet, Statens Kunstakademi RA/S – 2509/F/L0001 Elevprotokoller, 1909 – 1960, Statens Kunstakademi elevene 1932 – 1941. Statsarkivet i Trondheim, 827C13, Kirkebok for Mo og Nord Rana sogn i Mo prestegjeld Indre Helgeland Provsti, 26.6.1921 – 8.1.1931, C.Konfirmerte, s.24, 21.6.1925. Statsarkivet i Trondheim, Ministerialbøker, Flakstad 885A07, Kirkebog for Flakstad Sogn i Flakstad Præstegjeld Lofotens Provsti, 17.6.1905 – 31.12.1915, str.32-33, 27/8 1911. Súkromná zbierka Bjørna Alfa Linder, Narvik. Súkromná zbierka Unni Yvonne Linder, Verdal. Tempel Ridder Ordenen, Historie og definisjon, Tempel Ridder Ordenens historie, http://www.tempelridderordenen.no/Historieogdefinisjon.as px, vyhľadané 3.3.2011.

143

Tempel Ridder Ordenen, Kong Øystein, Narvik, http://kongoystein.tempelridderordenen.no/, vyhľadané 3.3.2011.

Literatúra

Chronologický zoznam: Ola Aurenes, Norges herredsstyrer i jubileumsåret 1937. Nordland fylke, 1937. 1842 – 26/9 – 1942. Ankenes kirke. 100 – årsjubileum, Narvik 1947. Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 13.12.1947, s.2. nn, Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 15.12.1949, s.2. Katalóg Jubileumsutstilling 3. – 8.juli 1951, Narvik Kunstforening. Den 6.nord – norske kunstutstilling åpnes i Narvik i morgen, in: Fremover, 20.10.1951, s.4. Katalóg 7.nordnorske kunstutstilling 1952, Narvik. Nils A.Ytreberg, Narviks historie. Bind II, Narvik 1954. Ankenes kirke, in: Fremover, Spesialnummer om Ankenes, 1954, s.10 a 43. R. Krosshavn, Dekorativ kunst i Ankenes herredshus, in: Ofotens Tidende, 13.11.1954, s.2. Katalóg Jubileumsutstilling. Malerier, grafikk og skulptur. Narvik 4. – 7.5.1958, Narvik Kunstforening. Utsmykning av Narvik Rådhus`fasade mot Kongens gate, in: Ofotens Tidende, 19.09.1972, s.1.

144

Avduking i dag av Linder Olsens kunstverk på rådhusveggen, in: Ofotens Tidende, 25.11.1972, s.1. Tone Staude, Narvik – maler med Madrid – utstilling, in: Fremover, 28.10.1981, s.4. Norges kunsthistorie. Bind 6. Mellomkrigstid, Oslo 1983. Norges kunsthistorie. Bind 7. Inn en ny tid, Oslo 1983. Efjord kapell vigslet, in: Ofotens Tidende, 19.11.1985, s.8. Norsk kunstnerleksikon. Bildende kunstnere - arkitekter - kunsthåndverkere. zv. 4., Oslo 1986. Kunstner – veteranen, in: Fremover, 1.10.1988, s.15. Dødsfall. Arne Linder Olsen, in: Fremover, 17.4.1990, s.6. Minneord. Arne Linder Olsen, in: Fremover, 18.4.1990, s.6. Ankenes kirke 1842 – 1942 - 1992, Narvik 1992. Katalóg Narvik i bilder gjennom 90 år. 3. – 6.9.1992. Knut Berg(red.), Norges malerkunst. Bind 2. Vårt eget århundre, Drammen 1993. Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 1 – 10, 1999 – 2005. Olava Øverland, Ankenes kirke, Familien, 2002, s.28. Katalóg Narvik Kunstforening´s egen samling. 18. – 22.6.2002, Narvik Kunstforening, Galleri Ofoten. Arne Harald Hansen, Professor og maler Axel Julius Revold, in: Årbok for Narvik 2007, Ofotens museum, Narvik 2007, s.147 – 153.

145

Arne Harald Hansen, Kunstner og lærer Arne Linder Olsen, in: Årbok for Narvik 2009, Ofotens museum, Narvik 2009, s.132 – 137. Hanne Thorp – Larsen, Fredskapellet og Folkets hus, Institutt for kunstvitenskap, Universitet i Tromsø, 2009.

Abecedný zoznam: 1842 – 26/9 – 1942. Ankenes kirke. 100 – årsjubileum, Narvik 1947. Ankenes kirke, in: Fremover, Spesialnummer om Ankenes, 1954, s.10 a 43. Ankenes kirke 1842 – 1942 - 1992, Narvik 1992. Arne Harald Hansen, Kunstner og lærer Arne Linder Olsen, in: Årbok for Narvik 2009, Ofotens museum, Narvik 2009, s.132 – 137. Arne Harald Hansen, Professor og maler Axel Julius Revold, in: Årbok for Narvik 2007, Ofotens museum, Narvik 2007, s.147 – 153. Avduking i dag av Linder Olsens kunstverk på rådhusveggen, in: Ofotens Tidende, 25.11.1972, s.1. Den 6.nord – norske kunstutstilling åpnes i Narvik i morgen, in: Fremover, 20.10.1951, s.4. Dødsfall. Arne Linder Olsen, in: Fremover, 17.4.1990, s.6. Efjord kapell vigslet, in: Ofotens Tidende, 19.11.1985, s.8. Hanne Thorp – Larsen, Fredskapellet og Folkets hus, Institutt for kunstvitenskap, Universitet i Tromsø, 2009. Katalóg 7.nordnorske kunstutstilling 1952.

146

Katalóg Jubileumsutstilling 3. – 8.juli 1951, Narvik Kunstforening. Katalóg Jubileumsutstilling. Malerier, grafikk og skulptur. Narvik 4. – 7.5.1958, Narvik Kunstforening. Katalóg Narvik i bilder gjennom 90 år. 3. – 6.9.1992. Katalóg Narvik Kunstforening´s egen samling. 18. – 22.6.2002, Narvik Kunstforening, Galleri Ofoten. Knut Berg(red.), Norges malerkunst. Bind 2. Vårt eget århundre, Drammen 1993. Knut Helle(red.), Norsk biografisk leksikon. Bind 1 – 10, 1999 – 2005. Kunstner – veteranen, in: Fremover, 1.10.1988, s.15. Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 13.12.1947, s.2. Minneord. Arne Linder Olsen, in: Fremover. 18.4.1990, s.6. nn, Maleriutstilling, in: Ofotens Tidende, 15.12.1949, s.2. Nils A.Ytreberg, Narviks historie. Bind II, Narvik 1954. Norges kunsthistorie. Bind 6. Mellomkrigstid, Oslo 1983. Norges kunsthistorie. Bind 7. Inn en ny tid, Oslo 1983. Norsk kunstnerleksikon. Bildende kunstnere - arkitekter - kunsthåndverkere. zv. 4., Oslo 1986. Ola Aurenes, Norges herredsstyrer i jubileumsåret 1937. Nordland fylke, 1937. Olava Øverland, Ankenes kirke, Familien, 2002, s.28. R. Krosshavn, Dekorativ kunst i Ankenes herredshus, in: Ofotens Tidende, 13.11.1954, s.2.

147

Tone Staude, Narvik – maler med Madrid – utstilling, in: Fremover, 28.10.1981, s.4. Utsmykning av Narvik Rådhus`fasade mot Kongens gate, in: Ofotens Tidende, 19.09.1972, s.1.

TEXTOVÁ PRÍLOHA

Zoznam vyobrazení

1/ Mapa Nórskeho kráľovstva, autorka práce.

2/ Mapa severného Nórska, autorka práce.

3/ Rodičia Olsenovci s deťmi, zľava: Ranveig, Ole, Føyn a Arne, 20.roky, fotografia, súkr. zb. Bjørn Linder, zdroj: Arne Harald Hansen, Kunstner og lærer Arne Linder Olsen, in: Årbok for Narvik 2009 – for bygd, bane og by, Museum Nord - Ofoten museum, Narvik 2009, s.132 – 137.

4/ Statens Kunstakademi v Oslo, fotografia, zdroj: http://no.wikipedia.org/wiki/Fil:Academy_Oslo.jpg, vyhľadané 17.4.2011.

5/ Fotografia študentov Kunstakademi z exkurzie v Paríţi, 1937, súkr. zb. UYLV, foto Studio Rudolph Paríţ. (A.Linder Olsen označený skratkou ALO).

6/ Rub fotografie študentov Statens Kunstakademi z exkurzie v Paríţi, 1937, súkr. zb. UYLV, foto Studio Rudolph Paríţ.

148

7/ Portrét Axela Revolda, fotografia, zdroj: Arne Harald Hansen, Professor og maler Axel Julius Revold, in: Årbok for Narvik 2007, s.147 – 153.

8/ Svadobná fotografia Arneho a Edel Linder, 1942, súkr. zb. Bjørn Linder, zdroj: Arne Harald Hansen, Kunstner og lærer Arne Linder Olsen, in: Årbok for Narvik 2009 – for bygd, bane og by, Museum Nord - Ofoten museum, Narvik 2009, s.132 – 137.

9/ Rodinný dom Krokstua pri Forsavannet v Efjorde, 1972, fotografia, súkr. zb. Marianne Linder Olsen.

10/ Deti Unni a Bjørn, 50.roky, fotografia, súkr. zb. UYLV.

11/ Arne Linder Olsen pri práci na maľbe v Ankenes Herredshus, 1954, fotografia, súkr. zb. UYLV.

12/ Arne Linder Olsen pri práci v prírode, fotografia, súkr. zb. UYLV.

13/ Arne Linder Olsen, portrétna fotografia, súkr. zb. UYLV.

14/ Rodinný dom na Solbakken 15, 2002, fotografia, zdroj: Per Helge Berg, Gatelangs. Bind III, Narvik 2002, s. 44.

15/ Arne Linder Olsen v ateliéri, koniec 80.rokov, fotografia, zdroj: Arne Harald Hansen, Kunstner og lærer Arne Linder Olsen, in: Årbok for Narvik 2009 – for bygd, bane og by,

149

Museum Nord - Ofoten museum, Narvik 2009, s.132 – 137, foto Jan „Suttan“ Seines.

16/ Arne Linder Olsen v súkromí, 80.roky, fotografia, súkr. zb. BVN.

17/ Náhrobný kameň Arne Linder Olsena, foto Kamil Michal Kruk.

18/ Interiér Jubileumsutstilling 1951, 1951, zdroj: Katalóg Jubileumsutstilling 3. – 8.juli 1951, Narvik Kunstforening.

19/ Kjerringnes v Skjomen, 1932, olej, súkr. zb. SSK, foto Svein Simonsen.

20/ Príroda Efjordu, 1934, olej, súkr. zb. Halle Falch, foto autorka práce.

21/ Mlyn na rieke Fors pri Skjomen, 1937, olej, súkr. zb. SSK, foto Svein Simonsen.

22/ Lillevannet v Råndal, 1937, olej, súkr. zb. Turid Westgård Pettersen, foto autorka práce.

23/ Kytica I, 1938, olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

24/ Forsavannetský vodopád I, 1940, olej, súkr. zb. Trond Wikstrøm, foto autorka práce.

25/ Pobreţie, (1940), olej, súkr. zb. ULYV, foto autorka práce.

150

26/ Pohľad na Stetind, (1940), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

27/ Modré dievča v okne zaliatom slnečným svetlom, 1946, olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

28/ Zátišie s ovocím a kvetmi, 1946, olej, súkr. zb. Vigdis a Thorbjørn Røsok, foto autorka práce. 29/ Kostol v Ankenes, 2011, fotografia, foto autorka práce.

30/ Predchádzajúci interiér kostola v Ankenes, pred 1940, fotografia, zdroj: http://www.gamlenarvik.no/wiki/index.php?title=Bilde:NAB198502 1127.jpg, foto M. Lind, vyhľadané 27.5.2011.

31/ Oltár v kostole v Ankenes, 2010, fotografia, foto autorka práce.

32/ Zmŕtvychvstalý Kristus Ia, (1947), kresba, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

33/ Zmŕtvychvstalý Kristus I, 1947, olej, kostol v Ankenes, foto autorka práce.

34/ Magnus Emil Edvardsen, 1947, olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

35/ Petter Jenssen Leiros, (1947/48), olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

151

36/ Portrét Petter Jenssen Leiros, fotografia, zdroj: Ankenes Sparebanken 1901 – 1976, Narvik 1976, s.51.

37/ Petter Jenssen Leiros, 1981, olej, ASB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

38/ Bertheus Normann II, 1948, olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

39/ Bertheus Normann I, (1948), olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

40/ Kráľ Øystein Magnuson, 1948, olej, RTKØ Narvik, foto autorka práce.

41/ Konrad Markussen, (1948), olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

42/ Kopce Efjordu, (1949), olej, súkr. zb. Liv Alm, foto autorka práce.

43/ Krokstua pri Forsavannet, 1949, olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

44/ Dom s vlajkou v Efjorde, (1949), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

45/ Krokstua, (1949), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

152

46/ Matka s dieťaťom I, (1949), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

47/ Matka s dieťaťom II, (1949), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

48/ Výhľad, (okolo 1950), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

49/ Čítajúce dievča, 1951, olej, Narvik bibliotek, foto autorka práce. 50/ Jeseň, Lyngen, (1950), olej, KF Narvik, foto autorka práce.

51/ Oscarborg s kopcom Sovende Dronningen, (1951), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

52/ Presun nástennej maľby z Ankenes Herredshus do Kulturhus Narvik, 2006, fotografia, foto Museum Nord – Narvik.

53/ Lovmannen på tingsteinen – ľavá časť maľby, 1954, nástenná maľba presunutá na drevenú podloţku, KH Narvik, foto autorka práce.

54/ Lovmannen på tingsteinen – pravá časť maľby, 1954, nástenná maľba presunutá na drevenú podloţku, KH Narvik, foto autorka práce.

55/ Milosrdný Samaritán, 1955, olej, RTKØ Narvik, foto autorka práce.

153

56/ Kopce zo severu od mostu Skjom, 1955, olej, súkr. zb. SSK, foto Svein Simonsen.

57/ Jeseň v Efjorde, (1955), olej, súkr. zb. SSK, foto Svein Simonsen.

58/ Stetind, (1955), olej, súkr. zb. BVN, foto autorka práce.

59/ Brezový háj, (1955), olej, súkr. zb. BVN, foto autorka práce.

60/ Pohľad z Efjordu na Lofotveggen, (1955), olej, tuš, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

61/ Lode na mori, (1955), olej, tuš, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

62/ Letné sídlo, 1956, olej, NSB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

63/ Kostol v Kjeldebotn, fotografia, zdroj: http://nordlandibilder.origo.no/image/show/1053415_kjeldebotn- kirke-ballangen-kommune, vyhľadané 20.4.2011.

64/ Oltár s maľbou Zmŕtvychvstalý Kristus II, foto autorka práce.

65/ Kristus v mandorle, (1956), lavírovaná kresba, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

154

66/ Zmŕtvychvstalý Kristus II, 1956, olej, kostol v Kjeldebotn, foto autorka práce.

67/ Henrik Sørensen, Oltár dómu v Linköpingu, 1934-36, zdroj: http://no.wikipedia.org/wiki/Fil:Linkoping_Altarpiece.jpg.

68/ Kaplnka mieru v Narviku, 2011, fotografia, foto autorka práce.

69/ Nebo a zem II, (1957), dvojfarebná kresba, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

70/ Nebo a zem, 1957, freska, foto autorka práce. 71/ Nebo a zem, detail, 1957, freska, foto autorka práce.

72/ Berge Thon Larsen, 1956, olej, RTKØ Narvik, foto autorka práce.

73/ Eidetind, 1958, olej, NSB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

74/ Efjord I, 1958, olej, NSB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

75/ Efjord smerom k Tysfjordu, 1958, olej, NSB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

76/ Efjord II, 1958, olej, NSB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

77/ Hory Efjordu, Vestfjord a Lofotveggen, (1958), olej, NSB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

155

78/ Efjord III, (1958), olej, súkr. zb. Bjørn Marit Bogen, foto Terje Storjord.

79/ Pohľad smerom k Lofotám, (1958), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

80/ Kopce pri Ballangen, (1958), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

81/ Sildpolltind, (1958), olej, Frydenlund videregående skole, foto autorka práce.

82/ Západná stena Kuglhornet, 1960, olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce. 83/ Záhrada v Efjorde, 1961, olej, Villaveienskole Narvik, foto autorka práce.

84/ Johannes Olsen, 1961, olej, RTKØ Narvik, foto autorka práce.

85/ Harry Bogen, 1964, olej, RTKØ Narvik, foto autorka práce.

86/ Ole Amandus Andreassen, 1967, olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

87/ Forsavannet v jeseni, 1969, olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

88/ Sverre Overgaard, 1970, olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

156

89/ Lodve Leiros, 1971, olej, ASB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

90/ Henning Eidvissen, (1972), olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

91/ Cestári, 1971, kolorovaná kresba, súkr. zb. BLN, foto Museum Nord – Narvik.

92/ Rybári, 1971, kolorovaná kresba, súkr. zb. ØAS, foto Ørjan Aspelund.

93/ Stavbári, 1971, kolorovaná kresba, súkr. zb. ØAS, foto Ørjan Aspelund. 94/ Ţivot v severnom Nórsku, (okolo 1971), farebná kresba, súkr. zb. BLN, foto Museum Nord – Narvik.

95/ Zasneţené stromy, 1974, olej, RTM Kiruna, zdroj neznámy.

96/ Forsavannet, 1974, olej, súkr. zb. Henry Nordvik, foto Henry Nordvik.

97/ Sovende Dronningen, 1975, olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

98/ Brezy I, 1976, olej, NSB Narvik, Dimitrije Udicki.

99/ Stromy na Framneskej stráni, 1977, olej, súkr. zb. AN, foto autorka práce.

157

100/ Stromy pokryté snehom, (1977), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

101/ Stromy v podvečernom svetle, (1977), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

102/ Zimná krajina, (1977), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

103/ Večerná zimná krajina, (okolo 1977), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

104/ Zasneţené mesto, (okolo 1977), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

105/ Zimná nálada, (okolo 1977), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

106/ Brezy II, (okolo 1977), olej, súkr. zb. ØAS, foto autorka práce.

107/ Krajina pokrytá snehom, 1978, olej, KF Narvik, foto autorka práca.

108/ Kompozícia, (1979), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

109/ Edgar Sneve, 1980, olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki.

158

110/ Rektor Knut Kobberstad, 1980, olej, Høyskolen i Narvik, foto autorka práce.

111/ Farebná kompozícia, 1981, olej, Svgs Narvik, foto autorka práce.

112/ Stromy, 1979, olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

113/ Stromy pri Forsavannet, 1981, olej, súkr. zb. AN, foto autorka práce.

114/ Stromy v jesennom šate, (po 1981), olej, Hålogalandssyke- huset Narvik Poliklinisk dagenhet, foto autorka práce.

115/ Čajky, 1982, olej, ASB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

116/ Rybárske lode, (1982), olej, H Narvik, foto Ørjan Aspelund.

117/ Rybárske lode, umiestnenie obrazu na lodi MS Nordnorge, foto Aksel Arne Antonsen.

118/ Krása ľadu, 1983, olej, ASB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

119/ Lúka, (okolo 1983), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

159

120/ Modrá, (po 1983), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

121/ Pocta Chagallovi, 1984, olej, ASB Narvik, foto Dimitrije Udicki.

122/ Kytica II, (1984), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

123/ Slnko, (okolo 1984), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

124/ Ruţová a modrá, (okolo 1984), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

125/ Riaditeľ Waldemar Høy, (pred 1984), olej, H Narvik, foto autorka práce.

126/ Roald Sandvoll, 1986, olej, RH Narvik, foto Dimitrije Udicki. 127/ Efjord v zime, (pred 1986), olej, súkr. zb. Harry Hjelle, foto Harry Hjelle.

128/ Panny, 1988, olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

129/ Vlčí bôb, (1988), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

130/ Astronaut, (okolo 1988), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

160

131/ Abstraktná ţena, (okolo 1988), olej, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

132/ Rytier, (po 1955), mozaika, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

133/ Tanec, hudba a scénické umenie, 1955, mozaika, KH Narvik, foto autorka práce.

134/ Soby, 1964, reliéf, RTM Kiruna, foto Agge Theander.

135/ Narvik, 1972, mozaika, RH Narvik, foto Museum Nord – Narvik.

136/ Radnica v Narviku, fotografia, zdroj: http://www.ub.uit.no/baser/arkinord/details.php?image_id=695&t emplate=big, vyhľadané 17.4.2011.

137/ Kompozícia I, (1972), mozaika, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce. 138/ Kompozícia II, (po 1972), mozaika, Museum Nord – Narvik, foto autorka práce.

139/ Kamene morského dna, (po 1972), mozaika, cloisonné Svgs Narvik, foto autorka práce.

140/ Stromy, (70.roky), mozaika, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

161

141/ Koláţ, (70.roky), koláţ, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

142/ Špirála, (pred 1980), mozaika, Svgs Narvik, foto autorka práce.

143/ Lode II, (1982), kresba, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

144/ Lode, 1982, materiálna práca, H Narvik, foto autorka práce.

145/ Vtáky II, (1982), farebná kresba, súkr. zb. UYLV, foto autorka práce.

146/ Čajky na pobreţí, 1982, materiálna práca H Narvik, foto H Narvik.

147/ Zasneţené kopce Efjordu, 1982, materiálna práca, H Narvik, foto Ørjan Aspelund.

148/ Efjordská kaplnka, 2010, fotografia, foto autorka práce. 149/ Oltár Efjordskej kaplnky, 1984, foto autorka práce.

150/ Kristus na kríţi so symbolmi Najsvätejšej trojice, 1984, kompozícia z dreva, Efjordská kaplnka, foto autorka práce.

162