Studia Carpathico-Adriatica I.

2020 Slovensko-chorvátska komisia humanitných vied pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstve vedy a vzdelávania Chorvátskej republiky Studia Carpathico-Adriatica, Vol. I. Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy

Studia Carpathico-Adriatica Vol. I.

Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Slovaci i Hrvati na putu u neovisnost: Povijest i perspektive

Editori Martin Homza a Željko Holjevac

Bratislava 2020 Studia Carpathico-Adriatica je ročenka Slovensko-chorvátskej komisie humanitných vied

Redakčná rada: Marta Botíková, Miroslav Dudok, Krešimir Filipec, Ivan Gerát, Jadranka Grbić Ja- kopović, Željko Holjevac, Martin Homza, Zrinka Kovačević Stričević, Maja Rupnik Matasović, Mirijana Repanić Braun, Andrej Vrteľ, Svorad Zavarský

© Martin Homza & Željko Holjevac © Slovensko-chorvátska komisia humanitných vied, Bratislava 2020

Recenzovali: Ante Nazor & Pavol Matula

Grafcká úprava: Tereza Fedora Homzová Sadzba: Matúš Brilla Jazyková redakcia slovenských textov: Ivana Labancová

Vydala: Slovensko-chorvátska komisia humanitných vied Tlač: Stredná odborná škola polygrafcká Bratislava

Motív na obálke je motivovaný prvým strieborným denárom Kolomana Haličského (MONETA REGIS P SCLAVONIA, okolo roku 1235). Motív z frontspisu pochádza z náhrobku Štefana Zápoľského (po roku 1499).

ISBN 978-80-89728-23-7 Obsah

Željko Holjevac: Uvodnik 9 Martin Homza: Niekoľko slov k vzniku Slovensko-chorvátskej komisie humanitných vied 12

Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy / Slovaci i Hrvati na putu u neovisnost: Povijest i perspektive Nikica Barić: Hrvatski put u samostalnost 20 Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 25 Julija Barunčić Pletikosić: Uloga Katoličke crkve u stvaranju suvremene Republike Hrvatske 55 Miroslav Londák – Elena Londáková: Slovensko v predjarí (1963 – 1967) 62 Peter Jašek: Kontakty slovenského a chorvátskeho politického exilu v 70. a 80. rokoch 75 Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte: náčrt problematiky 87 Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 106 Ana Holjevac Tuković: Završetak Domovinskog rata u Hrvatskoj: Vojne operacije i mirna reintegracija 123 Tomáš Černák: Politická situácia a prejavy násilia na futbalových štadiónoch na začiatku 90. rokov v Chorvátsku a na Slovensku 133 Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 146 Aleksandar Jakir: Izazov bavljenja problematičnom prošlošću u Hrvatskoj 163

Recenzie a správy / Recenzije i novosti Mosković, Boris: Mezi Titem a Tudjmanem: Chorvatsko v letech 1989 – 1990: Chorvatsko v letech 1989 – 1990 (Ondřej Vojtěchovský) 174 Kopřivová, Lenka – Leisserová, Eliška (eds.): Barvy chorvátske Moravy (Ján Botík) 176 Ugrešić, Dubravka: Baba Jaga zniesla vajce. (Zvonko Taneski) 178 Marin Homza: Slovenská historička v chorvátskej encyklopédii Kvetoslava Kučerová (* 25. mája 1935 – † 21. decembra 2019) 181 Andrej Solár: Tamo daleko, daleko – od mora Ferdinand Takáč (* 1920 – † 6. apríla 2013) 184 Andrej Solár: Postavenie Slovenského národného múzea – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku v štruktúrach slovenského múzejníctva 186 Zuzana Chudá: Kaleidoskop slovenských udalostí v Chorvátsku v roku 2019 190

Obhájené záverečné práce z kroatistiky na Katedre slovanských flológii Filozofckej fakulty Univerzity Komenského v roku 2019 195

Obrazová príloha / Slikovni prilog 197 Željko Holjevac* Uvodnik

Úvodník / Editorial

rvi broj časopisa Studia Carpathi- je svoju samostalnost izborila u ratu za Pco-Adriatica, koji se nalazi u rukama neovisnost. čitateljima, sadrži članke napisane na Emília Hrabovec u radu o slovačkoj podlozi priopćenja na znanstvenoj kon- emigraciji i putu u neovisnost Slovačke ferenciji Hrvati i Slovaci na putu u neovi- napominje da je polazna politička situa- snost: povijest i perspektive. Konferencija cija slovačke emigracije bila mnogo slo- je održana 18. lipnja 2019. na Sveučilištu ženija od situacije većine drugih naroda Comenius u Bratislavi. U ovom broju šest u Srednjoj i Istočnoj Europi. Slovačka slovačkih i pet hrvatskih autora analizi- emigracija – slično hrvatskoj emigraciji – raju hrvatski i slovački put u neovisnost, nije se morala boriti samo protiv komuni- imajući na umu povijesne korijene i bu- stičkoga režima nego i za povrat vlastite duće perspektive. državnosti. U tom je svjetlu od posebne Slom komunizma u Istočnoj Europi, važnosti bilo osnivanje Svjetskoga kon- demokratski izbori, raspad Jugoslavije gresa Slovaka koji se založio za ideju dr- u krvavom ratu i mirna podjela Čeho- žavne neovisnosti Slovačke pozivajući se slovačke bili su okvirni uvjeti u kojima na općepriznato načelo samoopredjelje- su ranih 1990-ih godina Hrvatska i Slo- nja i načelo pune ravnopravnosti naroda. vačka od federalnih jedinica Jugoslavije Analizirajući najznačajnije aktivnosti i Čehoslovačke postale neovisne države. i stavove Katoličke crkve u posljednjim Na njihovu putu u neovisnost, među godinama Jugoslavije i prijelomnim zbi- ostalim aspektima, važnu je ulogu imala vanjima u Hrvatskoj u prvoj polovici slovačka i hrvatska emigracija, kao i Ka- 1990-ih godina, Julija Barunčić Pletikosić tolička crkva i ostali čimbenici. Danas su u svojem članku naglašava da je Katolič- obje zemlje članice Europske unije i pred ka crkva igrala važnu ulogu u procesu njima su novi izazovi i nove perspektive. stvaranja Republike Hrvatske kao samo- U svojem uvodnom prilogu o hrvat- stalne države. skom putu u neovisnost, Nikica Barić Opisujući slovačko rano proljeće kao u najsažetijim crtama kronološki pri- katalizator češko-slovačkoga proljeća kazuje događaje koji su krajem 1980-ih 1968. i federalizacije Čehoslovačke, Mi- godina doveli do duboke gospodarske, roslav Londák i Elena Londáková napo- društvene i političke krize u Jugoslaviji. minju u svojem članku da je, uz liberali- Kriza je početkom 1990-ih godina dove- zaciju komunističkoga režima i stvaranje la do raspada zajedničke države Južnih socijalizma s ljudskim licem, još jedna Slavena i međunarodnoga priznanja Re- često izostavljena velika tema bio pro- publike Hrvatske kao nove države koja ces emancipacije slovačke nacije, koji je

* Željko Holjevac, Institut društvenih znanosti Ivo Pilar u Zagrebu (Republika Hrvatska).

Željko Holjevac: Uvodnik 9 u ono vrijeme kulminirao federalizaci- 1993. nastala je neovisna Slovačka kao jom Čehoslovačke. moderna europska država. Peter Jašek u svom članku portretira Nakon što je zaustavila srpsku i crno- kontakte slovačke i hrvatske političke gorsku agresiju do kraja 1991., te postigla emigracije 1970-ih i 1980-ih godina. Tekst međunarodni legitimitet priznanjem od se bavi širim kontekstom odnosa između strane država Europske zajednice i pri- Svjetskoga kongresa Slovaka i predstav- manjem u članstvo Ujedinjenih naroda, nika emigranata iz raznih zemalja Sred- temeljni cilj hrvatske politike pod vod- nje i Istočne Europe u sovjetskom bloku. stvom predsjednika Franje Tuđmana Studija također uključuje rekonstrukciju bio je ostvarivanje punoga suvereniteta specifčnih slučajeva međusobne surad- i teritorijalnoga integriteta u međuna- nje Slovaka i Hrvata na Zapadu. rodno priznatim hrvatskim granicama. Beáta Katrebová Blehová prikazuje U svojem članku o završetku hrvatskoga problematiku razlaza Čehoslovačke tije- Domovinskog rata Ana Holjevac Tuković kom 1992. u međunarodnom kontekstu. se fokusira na vojne operacije, prije svega Iz dokumenata pohranjenih u arhivima na vojno-redarstvenu operaciju „Oluja“ bivšeg Ministarstva međunarodnih od- u kolovozu 1995., kao i na mirnu reinte- nosa koji dokumentiraju sastanke premi- graciju istočnoga dijela Hrvatske pod in- jera Vladimíra Mečiara s diplomatskim gerenciju hrvatskih vlasti. predstavnicima Europe i Izraela vidi se Studija Tomáša Černáka ocrtava po- da slovačka vlada nije bila dovoljno spre- litičku situaciju i nasilje na nogometnim mna za podjelu zajedničke države Čeha stadionima ranih 1990-ih u Hrvatskoj i Slovaka i da je inicijalno preferirala i Slovačkoj. On uzima u razmatranje konfederaciju umjesto neovisne države. primjere nogometne utakmice između Iz dokumenata se također vidi da su vla- Dinama iz Zagreba i Crvene Zvezde iz Be- de susjednih država Slovačke, kao i poje- ograda 1990. i utakmica između Slovana dinih velikih sila, imale na umu mogući iz Bratislave i Sparte iz Praga kao i Feren- raspad Čehoslovačke, ali su pozvale na cvárosa iz Budimpešte 1991. i 1992. ustavnu akciju, što je bilo više nego ra- Prilog Alberta Binga bavi se dugo- zumljivo u kontekstu nasilnoga raspada trajnim procesom pristupanja Hrvatske Jugoslavije. Europskoj Uniji. Uz pregled najznačajni- U članku o međašima razvitka dr- jih događaja i tranzicijskih procesa prije žavno-pravnoga statusa Slovačke u 20. ulaska 2013., apostrofrani su različiti stoljeću Ondrej Podoloec bilježi da je Slo- problemi s kojima se Hrvatska suočavala vačka poput Hrvatske bila dijelom mul- na svojem „europskom putu“ imajući na tinacionalnih država – Austro-Ugarske umu oscilacije u raspoloženju hrvatskih i Čehoslovačke – u kojima je autonomi- građana i držanje međunarodne zajedni- ja bila vrhunac ambicija slovačkih po- ce prema Hrvatskoj. litičkih predstavništava. U predvečerje Aleksandar Jakir u članku o izazo- Drugoga svjetskoga rata uspostavljena vu bavljenja problematičnom prošlošću je neovisna Slovačka pod njemačkim u Hrvatskoj ukazuje na suprotstavljene pokroviteljstvom. Poslije rata je komuni- interpretacije „bolnih“ ili „osjetljivih“ stička Čehoslovačka iskusila razvojni put tema hrvatske povijesti 20. stoljeća. One od centralistički vođene države do fede- ne izazivaju samo rasprave u historiogra- racije. Kao rezultat podjele Čehoslovačke fji nego i rasprave u javnosti u Hrvatskoj.

10 Slovo na úvod Štoviše, prijepori oko različitih interpre- u području humanističkih znanosti i nji- tacija prošlosti često se pretvaraju u neku hovu zajedničkom predstavljanju pred vrstu nadmetanja pojedinaca i skupina europskom i svjetskom znanstvenom u domaćoj političkoj areni. zajednicom. Zahvaljujući na dobroj su- Studia Carpathico-Adriatica je kompa- radnji svim autorima i partnerima, a jed- rativni slovačko-hrvatski časopis. S obzi- nako tako i svima koji su na bilo koji rom na mnogobrojne slovačko-hrvatske način pomogli, prvi broj Studia Carpathi- paralele i veze u prošlosti i sadašnjosti, co-Adriatica sa zadovoljstvom i ponosom časopis je korak naprijed u međusob- predajemo znanstvenicima i najširoj za- nom umrežavanju Hrvatske i Slovačke interesiranoj javnosti.

Željko Holjevac: Uvodnik 11 Martin Homza* Niekoľko slov k vzniku Slovensko- chorvátskej komisie humanitných vied

Nekoliko riječi o postanku Slovačko-hrvatskoga odbora za humanističke znanosti / A few words about the establishment of the Slovak-Croatian Commission of the Humanities

vadsiate storočie v Európe začalo a pravé končatiny. Všetky slovenské rie- Dprvou balkánskou vojnou v roku ky okrem Popradu tečú do Dunaja ako 1912. Skončilo sériou občianskych vojen jeho ľavé prítoky, ale do Dunaja tiež na západnom Balkáne medzi národ- vteká veľká časť riečnej siete súčasné- mi, ktoré tvorili Juhoslovanskú zväzo- ho Chorvátska, ako jeho pravé prítoky. vú republiku v prvej polovici 90. rokov Tento prirodzený vodný režim, či niekto a bombardovaním zbytku Juhoslávie chce, alebo aj nechce, zvádza k vzájom- v roku 1999 vojskami NATO. V jeho prie- nej mnohostrannej interakcii ľudí, ktorí behu začali a skončili dve svetové vojny. bývajú na ich brehoch. Bolo to známe S veľkou slávou boli nastolené, menej už Rimanom, ktorí po prvý raz politic- slávne prebehli, no a napokon na sme- ky, kultúrne, nábožensky, ale aj ekono- tisku dejín skončili sociálne experimen- micky a vojensky integrovali dunajský ty v podobe totalitných režimov. 20. sto- svet. Bolo to vždy jasné aj Svätej stolici, ročie prinieslo nepochybne významné ktorá dodnes sníva svoj sen o obnovení zlepšenie úrovne ľudského života. Na Ilýrskej provincie. No bolo to tiež jasné druhej strane však toto storočie prinies- panónskemu kráľovi neskoršiemu svät- lo aj najvyššiu pýchu ľudského rozumu. covi Ladislavovi I., najvýznamnejšiemu Z obrovských plánov Človeka však nie- reprezentantovi nitrianskej línie Arpá- ktoré nevyšli. Nepodarilo sa napríklad dovcov, ktorý svoju politickú kariéru za- ani obrátenie tokov riek. Našťastie. Slo- čínal v Poľsku. V roku 1091 však úspešne venské i chorvátske dejiny tak môžu ply- pripojil Chorvátske kráľovstvo k svojej núť prirodzeným tokom. Dunaj je bezpo- monarchii – stále sa kryštalizujúcemu chyby pomyselným stelesnením veľkého slovansko-uhorsko-rumunskému „com- sentimentu slovanskej Európy.1 A ako monwelthu“. Jeho nástupca, uhorský má táto rieka svoje pravé a ľavé prítoky, kráľ Koloman Knihomil dal tomuto spo- má toto jeho pomyselné telo svoje ľavé jeniu ešte právny rámec.2 Takto sa Slováci

* Martin Homza, Katedra slovenských dejín Filozofckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Slovenská republika). 1 Pozri D. A. Mačinskij: „Dunaj“ v ruskom folklóre. In: Russkij sever: Problemy etnografi i foľklora, roč. 1981, s. 110 – 171. 2 Pozri Andriana Steta: The Pacta Conventa as the Result of the Arpadian Dynasty’s Policy. In: Slovakia and Croatia: Historical Parallels and Connections. Ed.: Martin Homza – Ján Lukačka – Neven Budak. Bratislava – Zagreb: Department of Slovak History, Faculty of Philosophy, Comenius University in Bratislava – PostScriptum, 2013, s. 81 – 84.

12 Slovo na úvod a Chorváti dostali do jedinej monarchie, nedosiahli predvojnovú úroveň, ba ani žili v nej, vytvárali duchovné i ekono- úroveň z rokov 1945 – 1948. K dobrým mické dobrá a vytrvali v nej bok po boku znakom pozitívneho vývoja vzťahov s inými národmi až do roku 1918. medzi Československou socialistickou Viac ako osem storočí trvajúce spo- republikou a Zväzovou socialistickou lužitie nezostalo bez následkov. Medzi republikou Juhoslávia patrilo v časoch Slovákmi a Chorvátmi sa vytvorili mno- politického odmäku v šesťdesiatych ro- hostranné a mnohovrstevnaté väzby. koch 20. storočia kreovanie Českosloven- Preto zaiste nie je náhoda, že nie jeden sko-juhoslovanskej historickej komisie. Slovák cestujúci do Chorvátska tu zažije Stalo sa tak v roku 1966. Jej činnosť však svoje deja vu. Nie inak ako Chorvát pri- bola poznačená prílišným formalizmom chádzajúci na Slovensko. Pocity sa však diktovaným ofciálnym komunistickým musia vypovedať. Od hľadania slov, ver- svetonázorom. V konečnom dôsledku balizácie, však treba prejsť k pochope- viac zakrývala národný charakter vzá- niu príčin toho, prečo je to tak?3 A tu je jomných historických väzieb, ako ich po- aj hlavný z dôvodov prečo vlastne prišlo menúvala.5 Celkom logicky preto skon- k vzniku Slovensko-chorvátskej komi- čila svoju činnosť v čase secesie oboch sie humanitných vied (ďalej SChKHV)? nadnárodných subjektov – Juhoslávie O tom ako k nemu nakoniec prišlo a ako i Československa. Ďalšou slabinou ko- má verejnosť túto komisiu chápať, ale misie bola jej jednoznačná orientácia na tiež o tom, aké sú vlastne ciele tejto ko- historické vedy a opomínanie ostatných misie, budú nasledujúce riadky. humanitných vied. Napriek tomu možno Iniciátori vzniku SChKHV mali povedať, že činnosť tejto komisie bola dô- pri revitalizovaní vzájomných sloven- ležitým precedensom k vzniku SChKHV. sko-chorvátskych väzieb v oblasti huma- Iným limitujúcim prvkom, ktorý one- nistiky sťaženú úlohu. Malo to viacero skoroval započatie prác nad vytvorením príčin. Asi najvážnejší bol ale starší roz- SChKHV už po vzniku samostatnej kol v Kominterne (Informbyre), potom Chorvátskej a Slovenskej republiky bolo čo sa Josip Bros Tito, vodca juhoslovan- akési pretekanie sa krajín bývalého ko- ských komunistov, rozkmotril s Joze- munistického bloku z východo-strednej fom Visarionovičom Stalinom. Titova Európy v tom, čo najskôr sa etablovať Juhoslávia sa stala de facto nepriateľom ponajprv v západných politických a kul- Sovietmi nastolených režimov vo výcho- túrnych inštitúciách. Inými slovami, do-strednej Európe. Medzi takéto patrilo na určitý čas prirodzený severo-južný, aj pofebruárové Československo.4 Hoci sa stredomorský (mediteránsky) vektor vzájomné väzby medzi oboma krajinami našich dejín, zamenil vektor západný začali po smrti Stalina naprávať, nikdy (okcidentálny.) To viedlo k opomínaniu

3 Pozri k motivácii poznávacieho procesu Teologická suma Tomáša Akvinského I, 1 – 13. Ed., trans. a koment.: Peter Volek. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2017, s. 237: „Totiž v človeku, keď vidí účinok, vzniká prirodzená túžba po poznaní príčiny.“ 4 Pozri Černák, Tomáš: Roztržka medzi Titom a Stalinom a jej dopad na udalosti v ČSR počas roka 1948. In: Človek, spoločnosť, doba: Zborník štúdií z 3. vedeckej konferencie mladých historikov, zorganizovanej Katedrou histórie FF UPJŠ v Košiciach, ktorá sa uskutočnila 16. – 17. októbra 2013 v Košiciach. Ed.: Zuzana Tokárová – Martin Pekár. Košice: Filozofcká fakulta UPJŠ, 2014, s. 256 – 264. 5 Pozri napríklad Suško, Ladislav: Správa z 9. zasadnutia Československo-juhoslovanskej historickej komisie. In: Historický časopis, a. 24, 1976, s. 476 – 478.

Martin Homza: Niekoľko slov k vzniku Slovensko-chorvátskej komisie humanitných vied 13 úlohy etablovania ofciálnych štátnych a jedna z prvých „lastovičiek“ zo Slo- inštitúcií, ktoré by sa zaoberali prednost- venska, ktoré sa odvážili študovať his- ne výskumom a popularizovaním seve- tóriu v Záhrebe. Výsledkom intenzívnej rojužných kultúrnych väzieb v dejinách spoločnej komunikácie oboch strán bola Slovákov a Chorvátov. K tomu možno na konci apríla – začiatkom mája 2009 dodať ešte jeden, nie celkom zreteľný, ale spoločná historická exkurzia študentov o to citeľnejší faktor, ktorý do určitej mie- historických odborov z Bratislavy a Zá- ry komplikoval nadviazanie ofciálnych hrebu po východnom Slavónsku (obr. väzieb v oblasti humanistiky. Slovenská 1 – 3). Jedným z najdôležitejších výsled- kultúrna obec totiž v budovaní svojho kov tejto neformálnej spoločnej sloven- staronového vzťahu ku chorvátskej kul- sko-chorvátskej vysokoškolskej akcie túrnej obci pociťovala, ak to tak možno bola dohoda Martina Homzu a Nevena vôbec nazvať, akýsi apriórny chorvátsky Budaka o zorganizovaní konferencie postvojnový syndróm, ktorý sa preja- Slovensko a Chorvátsko: Historické paralely voval v „zahľadenosti“ sa do seba po a vzťahy (do roku 1780). skončení občianskej vojny v bývalej Ju- Tá sa uskutočnila 20. – 24. júna v Bra- hoslávii. Víťazstvom Chorvátov v tomto tislave a Levoči (obr. 4 – 6). Zúčastnilo sa konfikte sa však dejiny neskončili. Preto jej 45 vedcov zo Slovenska, Chorvátska, treba povedať, že tieto chorvátske „izo- Maďarska, Čiech, Ruska, Ukrajiny, Poľ- lacionistické“ a sebastredné tendencie ska, Rumunska a Srbska. Jej organizátor- boli relatívne rýchlo nahradené hľada- mi boli Katedra slovenských dejín Filo- ním prirodzených spojencov v ďalšom zofckej fakulty Univerzity Komenského historickom smerovaní Chorvátskej re- v Bratislave a Katedra histórie Filozofc- publiky a tým aj jej kultúrnej politiky. kej fakulty Záhrebskej univerzity. Vyšiel V tomto ohľade našli Chorváti v Slová- z nej, dnes už pamätný, reprezentatív- koch pomerne rýchlo svojich starých (ne) ny, skoro 450 stranový zborník Slovakia známych priateľov. and Croatia, vol. I.6 Okrem vedeckých V praxi potom vyzerala história, kto- výsledkov však stretnutie slovenských rá viedla k vzniku SChKHV, nasledu- a chorvátskych historikov prinieslo aj júco. V roku 2008 nadviazala Katedra defnovanie mechanizmov a cieľov ďal- slovenských dejín prostredníctvom Mar- šej spolupráce. Obe strany ich zhrnuli do tina Homzu väzby s Katedrou histórie Dohody o spolupráci medzi Katedrou sloven- Filozofckej fakulty Záhrebskej univer- ských dejín Filozofckej fakulty Univerzity zity. Zaiste v tom veľmi významnú úlo- Komenského a Katedrou histórie Filozofckej hu zohralo predchádzajúce stretanie sa fakulty Záhrebskej univerzity. Táto doho- Martina Homzu s Nevenom Budakom, da vytvorila neformálne východisko, na v starom hlavnom meste bývalej spo- ktorom táto spolupráca stála až po vznik ločnej monarchie v Budapešti na pôde SChKHV. Okrem iných bodov obsahova- Medieval Studies Stredoeurópskej uni- la aj záväzok, že chorvátska strana zor- verzity. Úlohu mediátora medzi nimi na ganizuje vedeckú konferenciu s názvom seba pritom zobrala Tatiana Hutyrová, Chorvátsko a Slovensko: Historické para- študentka Martina Homzu z Bratislavy lely a vzťahy (od roku 1780 po súčasnosť)

6 Slovakia and Croatia, vol. 1: Historical Parallels and Connections (until 1780). Ed.: Martin Homza – Ján Lukačka – Neven Budak. Bratislava – Zagreb: Department of Slovak History, 2013.

14 Slovo na úvod a záväzok, že obe strany sa budú usilo- právne východisko k svojmu povolaniu vať vytvoriť právny rámec, ktorý by mal do života. Kreovanie novej komisie vyze- smerovať k vzniku spoločnej komisie ralo na dosah. Cesta k jej vzniku sa však humanitných vied: „ktorej cieľom bude ukázala ešte ako tŕnistá. interdisciplinárne bádanie a výskum nášho K jej zrodu napokon rozhodujúcim (slovenského a chorvátskeho) spoločného spôsobom napomohol nový človek, kto- (kultúrneho) dedičstva“ (obr. 7 – anglic- rý sa zaangažoval do veci organizácie ká verzia zmluvy). Tri verzie zmluvy druhej medzinárodnej chorvátsko-slo- v slovenskom, chorvátskom a anglickom venskej konferencie. Bol ním neskorší jazyku v decembri roku 2011 podpísali predseda chorvátskej časti SChKHV za slovenskú stranu dekan Filozofckej Željko Holjevac. Konferencia sa konala fakulty Univerzity Komenského Jaroslav tentoraz v Záhrebe, a to v dňoch 7. – 11. Šúšol a vedúci Katedry slovenských de- mája 2014. Zúčastnilo sa jej 28 vedcov jín Ján Lukačka; z chorvátskej strany de- z Chorvátska, Slovenska a Čiech. Jej orga- kan Filozofckej fakulty Záhrebskej uni- nizátormi boli Katedra histórie a Katedra verzity Damir Boras a vedúci Katedry západoslovanských jazykov a literatúry histórie Damir Agičić. Filozofckej fakulty Záhrebskej univer- Zriadenie SChKHV sa tak postupne zity a Katedra slovenských dejín Filozo- stalo predmetom vyjednávania zahra- fckej fakulty Univerzity Komenského ničných odborov ministerstiev škol- v Bratislave. Aj z tohto podujatia vyšiel stva Slovenskej i Chorvátskej republiky. v roku 2017 druhý, rovnako pamätný Už v roku 2013 slovenská a chorvátska tristo stranový zborník, známy dnes vo strana na ministerskej úrovni schválila svete ako Croatia and Slovakia, vol. 2.8 Program spolupráce medzi Ministerstvom Konečné rozhodnutie zodpovedných školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej orgánov o vzniku komisie do určitej republiky a Ministerstvom vedy, vzdeláva- miery ovplyvnili slávnostné promócie nia a športu Chorvátskej republiky na roky z oboch vedeckých výstupov. Konali sa 2014 – 2017, ktorý v článku 11 postuloval v hlavných mestách Bratislave i Záhre- vznik SChKHV: be. Tá v Bratislave sa konala v Rektorskej sieni Univerzity Komenského za účasti „Zmluvné strany zriadia a následne rektora, dekanov oboch fakúlt, ministra budú podporovať činnosť Sloven- školstva Dušana Čaploviča a veľvyslanca sko-chorvátskej komisie humanitných Chorvátskej republiky v Bratislave Jakšu vied, ktorej zasadnutia sa budú konať Muljačića, ale aj ambasád i ďalšieho dip- pravidelne, v oboch krajinách v súlade so lomatického zboru (obr. 8 – 13). štatútom komisie. Zloženie komisie a po- Prelomovým rokom vo veci SChKHV čet jej členov stanovia zmluvné strany sa nakoniec ukázal až rok 2018. Už po vzájomnej dohode.“7 19. januára 2018 totiž v Záhrebe prišlo k stretnutiu ministrov školstva Chorvát- Takto iniciatíva vedeckých pracovísk skej a Slovenskej republiky, na ktorom v Bratislave i v Záhrebe získala konečne bola predĺžená vyššie citovaná zmluva

7 Archív autora. Pozri internetová stránka SChKHV (v procese). 8 Croatia and Slovakia, vol. 2: Historical Parallels and Connections (from 1780 to Present Day). Ed.: Željko Holjevac – Martin Homza – Martin Vašš. Zagreb – Bratislava: FF Press, 2017.

Martin Homza: Niekoľko slov k vzniku Slovensko-chorvátskej komisie humanitných vied 15 Program spolupráce medzi Ministerstvom Ministerstvo školstva, vedy, výskumu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej a športu SR sa rokovania zúčastnili Mar- republiky a Ministerstvom vedy, vzdelávania tina Stifelová a Katarína Baranyaiová. a športu Chorvátskej republiky, tentoraz až Ako na to poukazuje Záznam z prijatia za- na roky 2018 – 2022. Článok 11 o kreova- hraničnej pracovnej návštevy vypracovaný ní SChKHV v nej zostal ako nenaplnený, Katarínou Baranyaiovou, vytýčené prob- ako záväzok z predchádzajúceho ob- lémové okruhy sa úspešne podarilo vy- dobia. Tým vzrástla aj jeho aktuálnosť. riešiť. Zúčastnení dokonca navrhli miesto Úlohou zainteresovaných sa tak stalo (Bratislava) a približný čas (jar 2019), rov- dokončiť proces ratifkácie tejto zmluvy nako ako nosnú tému prvého zasadnutia a doviesť ju do bodu konečného ožive- SChKHV (Slováci a Chorváti na ceste k sa- nia. V tomto procese však bolo potrebné mostatnosti: história a perspektívy).9 vyriešiť ešte niekoľko vážnych bodov. Po pracovnom stretnutí oboch dele- V prvom rade sa dohodnúť na spoloč- gácií nasledovala prvá slovenská pro- nom štatúte, na počte členov komisie, mócia Croatia and Slovakia, vol. 2. Konala ďalej na stratégii obsadzovania a neob- sa v Sieni vedeckej rady Univerzity Ko- sadzovania vybraných humanistických menského za účasti ministerky školstva disciplín tak, aby zostala zachovaná ich Martiny Lubyovej, rektora Univerzity vzájomná parita, no a v neposlednom Komenského Karola Mičietu i veľvyslan- rade od toho sa odvíjajúcich návrhoch na ca Chorvátskej republiky v Bratislave obsadenie jednotlivých postov v budúcej Aleksandara Heinu. (obr. 14). Slovenská komisii konkrétnymi osobami z chorvát- ministerka pri tejto slávnostnej príleži- skeho i slovenského sveta humanistiky. tosti povedala: S cieľom vyriešiť tieto a ďalšie úlohy sa 20. júna 2018 na pôde Univerzity Ko- „Táto publikácia je naozaj jedným z mála menského konalo pracovné stretnutie za diel, ktoré dokumentujú to, čo sa u nás účasti dekana Filozofckej fakulty Uni- dnes deklaruje ústami verejných činite- verzity Komenského Jaroslava Šúšola. Za ľov Slovenskej a Chorvátskej republiky, chorvátsku stranu sa ho zúčastnili Željko že máme záujem o západobalkánsku Holjevac z Katedry histórie Fakulty hu- tematiku, že máme záujem o výskum manitných a sociálnych vied, z jeho ka- histórie tejto oblasti a o pokračovanie tedry ešte kolega Ivica Šute, ďalej Zrinka našich spoločných vzťahov.“10 Kovačević Stričević z Katedry sloven- ského jazyka a literatúry z tej istej fakul- Dňa 21. novembra roku 2018 sa ná- ty a z Ministerstva vedy a vzdelávania sledne na pôde Záhrebskej univerzity Chorvátskej republiky Miroslav Lovrić. odohrala posledná zo sérií slávnostných Slovenskú stranu zastupovali okrem de- promócií Croatia and Slovakia, vol. 2. Do kana, vedúci Katedry slovenských dejín jej programu bol zaradený bod slávnost- Filozofckej fakulty Martin Homza a za ného uvedenia SChKHV do života. (pozri

9 Archív autora. Pozri internetová stránka SChKHV (v procese). 10 Oddelenie vzťahov s verejnosťou RUK: Profesor Martin Homza predsatvil novú publikáciu o slovensko- chorvátskych vzťahoch. Pozri htps://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/ article/profesor-martin-homza-predstavil-novu-publikaciu-o-slovensko-chorvatskych-vztahoch/?f bclid=IwAR1qfIHT7cxoXtoxEgsjpOaEEE_DEhuvRNf6Fv-kxn7VZ65wXViRl7JrRY.

16 Slovo na úvod program obr. 15). Za krstný list komisie dejín Martin Homza, budúci tajomník preto možno pokladať Deklaráciu o vzniku slovenskej časti komisie Andrej Vrteľ, Slovensko-chorvátskej komisie humanitných Ministerstvo školstva SR zastupovala vied. V Rektorskej sieni Záhrebskej uni- Martina Štifelová. Rektor Karol Mičieta verzity ju 21. novembra 2018 o 11. hod. počas rokovania okrem iného povedal: 15 min. prečítal veľvyslanec Slovenskej republiky v Chorvátskej republike Peter „S Chorvátskom nás spája vyše 800 ro- Susko. Končí slovami: kov spoločnej štátnosti v rámci bývalého uhorského kráľovstva i tradícia spoločnej „Sto rokov po rozpade Rakúska-Uhorska politiky v rokoch meruôsmych či v rám- vzniká v spoločnom stredoeurópskom ci krajín Malej Dohody po roku 1918. prostredí, ktoré je integrálnou súčasťou V súčasnosti sme spoločne členmi našej Európskej únie, komisia tvorená šiestimi európskej rodiny. Slovensko kontinuálne slovenskými a šiestimi chorvátskymi podporovalo európskej integračné ambície členmi, aby iniciovala a koordinovala Chorvátska. Nie je náhoda, že Slovenská vedecké a výskumné aktivity v odboroch republika ako prvá členská krajina ratif- história, jazykoveda, neolatinistika, kovala 1. februára 2012 prístupovú zmlu- dejiny umenia, etnológia a archeológia. vu Chorvátska s Európskou úniou.“12 Týmto dňom je uvedená do života Slo- vensko-chorvátska komisia humanitných Po tomto stretnutí už veci nabrali str- vied. Želáme jej veľa úspechov v budú- mý spád. 28. novembra 2019 nomináciu cich aktivitách.“11 na posty vedúceho komisie dostal Žel- jko Hojevac v odbore história, Zrinka 21. november 2018 o 11. hod. 15. min. Kovačević Stričević v odbore literatúra tak možno pokladať za deň a hodinu, od a jazyk, Mirijana Repanić Braun v odbo- ktorých komisia SChKHV počíta dobu re umenoveda, Maja Rupnik Matasović svojho trvania. (obr. 16 – 18). v odbore neolatinistika, Krešimir Filipec Pri príležitosti záhrebskej promócie v odbore archeológia a Jadranka Grbić knihy Croatia and Slovakia, vol. 2 a dekla- Jakopović v odbore etnológia. Zrinka rovania vzniku SChKHV sa neskôr tiež Kovačević sa stala zároveň tajomníčkou stretli v kancelárii rektora Záhrebskej chorvátskej časti komisie. V decembri univerzity aj rektori Záhrebskej univer- roku 2018 podpísala dekréty slovenským zity Damir Boras a rektor Univerzity členom komisie ministerka školstva vedy, Komenského v Bratislave Karol Mičieta. výskumu a športu Martina Lubyová. Rokovania bol ďalej prítomný tlačový Od vzniku iniciatívy po jej realizáciu tajomník Univerzity Komenského Bra- tak uplynulo skoro 10 plných rokov. No- nislav Slyško, riaditeľ Inštitútu sociál- vému právnemu stavu, v ktorom sa ko- nych vied Iva Pilara v Záhrebe Željko misia ocitla však už zodpovedala aj nová Holjevac, vedúci katedry Slovenských kvalita príprav I. zasadnutia komisie.

11 Archív autora. Pozri internetová stránka SChKHV (v procese). 12 Pozri Slyško, Branislav: Rektor UK prof. Karol Mičieta na Univerzite v Záhrebe. Pozri htps:// uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/rektor-uk-prof-karol- micieta-na-univerzite-v-zahrebe/?fclid=IwAR1IdUh2Cz8YQoHsXXqE6lpYwrxAjOTijRyii 9I_Vt7AE-SAEEFUg-iE8yE.

Martin Homza: Niekoľko slov k vzniku Slovensko-chorvátskej komisie humanitných vied 17 To sa uskutočnilo v dňoch 17. – 19. júna kolu z tohto zasadnutia, spolu s ďalšími 2019 v miestnosti Vedeckej rady Univer- dôležitými dokumentami a ďalším ma- zity Komenského v Bratislave. Skladalo teriálom bude dostupný webovej stránke sa z dvoch častí – verejnej a neverejnej. komisie, ktorá je v súčasnosti v procese Na začiatku verejnej časti, ktorá sa ko- budovania. Otvorenosť a prístupnosť nala za účasti vysokých štátnych i uni- práce komisie pre verejnosť ďalej bude verzitných predstaviteľov boli štátnou zabezpečovať facebooková stránka ko- tajomníčkou Ministerstva školstva, vedy, misie spravovaná v duchu najlepších výskumu a športu Slovenskej republi- tradícií spolužitia dunajských národov ky Oľgou Nachtmanovou slávnostne v troch jazykoch – slovenskom, chorvát- odovzdané dekréty členov slovenskej skom a novej latinčine, ktorou je anglic- časti SChKHV. (obr. 19 – 21) Udeľovania ký jazyk. Zmyslom takejto práce je to, členských dekrétov Martinovi Homzo- aby komisia neustrnula v akademickej vi, predsedovi slovenskej časti komisie, skostnatenosti, ale zostala otvorená na Andrejovi Vrteľovi, tajomníkovi komisie podnety zvonku a tak refektovala ak- a Ivanovi Gerátovi, Miroslavovi Dudo- tuálne potreby slovenskej i chorvátskej kovi, Marte Botíkovej, Svoradovi Zavar- spoločnosti, ktorá sa podobne ako ini- skému v odboroch história, archeológia, ciátori vzniku tejto novej humanistickej umenoveda, literatúra a jazyk, etnológia platformy strednej Európy stále znovu a neolatinistika sa zúčastnil aj chorvát- a znovu pýta, prečo sú veci okolo nás sky veľvyslanec na Slovensku Aleksan- také, aké sú? Slováci a Chorváti žili v jed- dar Hein. nej monarchii viac ako osemsto rokov. Po tomto slávnostnom akte už úlohu Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie moderátora prvej časti vedeckej konfe- 1. júla 2013 a od toho času žijeme v jed- rencie s témou Slovensko a Chorvátsko na nom štáte opäť. Cieľom SChKHV preto ceste k samostatnosti: História a perespektívy zostáva v čo najväčšej miere sprístupniť prevzal čerstvý predseda chorvátskej kultúrne dedičstvo oboch národov nie- časti SChKHV Željko Holjevac. Vystúpe- len im samým navzájom, ale na široký nia verejnej časti zasadnutia komisie sú európsky trh historických kultúrnych už ale obsahom predkladaného prvého hodnôt ponúknuť čo najviac kvalitného čísla ročníka Studia Carpathico-Adriatica, tovaru z našej širšej slovensko-chorvát- preto o nich ďalej už nebude reč. skej minulosti. O tom, že oba národy Obsah druhej, neverejnej časti prvého majú Európe i svetu čo ponúknuť, dú- zasadnutia SChkHV je súčasťou proto- fam, dnes už nikto nepochybuje.

18 Slovo na úvod Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy

Slovaci i Hrvati na putu u neovisnost: Povijest i perspektive Nikica Barić* Hrvatski put u samostalnost

Croatian Way to Independence / Chorvátska cesta k samostatnosti

This paper, in the most concise terms, chronologically presents events that led to the deep crisis in Yugoslavia in the late 1980s, which in the early 1990s led to the breakup of the country and to the creation of the independent Republic of Croatia and its international recognition. Keywords: Yugoslavia, Croatia, Serbia, Slobodan Milošević, Franjo Tuđman

redinom 1970-ih u Socijalističkoj Fe- postojala su i savezna tijela vlasti sa sje- Sderativnoj Republici Jugoslaviji pro- dištem u Beogradu, kao glavnom gradu. vedene su opširne ustavne i zakonske Također je važna savezna institucija bila promjene. Novi jugoslavenski ustav do- Jugoslavenska narodna armija (JNA). nesen je 1974. godine. Tim ustavom repu- Jugoslavenski predsjednik Josip Broz blikama su dana široka prava u vođenju Tito umro je 1980. godine. Tito je bio svojih poslova. vođa jugoslavenskih komunista i parti- Bitna značajka sistema bila je krilatica zanskog pokreta, koji su na kraju Dru- o „bratstvu i jedinstvu“ jugoslavenskih goga svjetskoga rata revolucionarnim naroda i narodnosti i suzbijanje svih na- putem preuzeli vlast. Titov autoritet bio cionalizama kao ozbiljne prijetnje jugo- je neupitan i on je tijekom cijele svoje slavenskoj zajednici. Režim nije nametao vladavine u svim ključnim trenutcima stvaranje „jugoslavenske nacije“, ali tako- ili kriznim situacijama donosio konačne đer nije odobravao pretjerano isticanje na- odluke o daljnjem smjeru politike. Na- cionalne pripadnosti, budući da je u tome kon Titove smrti uvedeno je kolektivno vidio prijetnju nacionalizma koji bi mo- predsjedništvo Jugoslavije u kojem su se gao ugroziti jugoslavensku zajednicu. nalazili predstavnici svih republika i au- Važna značajka sistema bio je sistem tonomnih pokrajina. socijalističkog samoupravljanja, a u sklo- Nakon Titove smrti kao prvi veli- pu promjena 1970-ih uveden je pojam ki problem ukazala se ozbiljna gospo- udruženog rada na sredstvima za proi- darska kriza. Već tijekom 1970-ih bilo zvodnju u društvenom vlasništvu, s kri- je prisutno zaostajanje jugoslavenskog laticom da sav dohodak ostvaren tim gospodarstva, ali je tada uslijedilo raz- radom pripada radničkoj klasi koja ga je doblje povećanog zaduživanja stranim ostvarila svojim radom. kreditima. Tako su 1970-te bile obilježene Savez komunista Jugoslavije (SKJ) kao velikim investicijama i solidnim standar- vladajuća partija bio je organiziran u sa- dom građana, ali je takva slika blagosta- veze komunista u jugoslavenskim repu- nja bila prividna. Na kraju je država na blikama i pokrajinama. Iako su republi- prijelazu iz 1970-ih u 1980-te bila pogo- kama ustavom iz 1974. dana znatna prava, đena trgovinskim i platnim defcitom

* Nikica Barić, Hrvatski institut za povijest (Republika Hrvatska).

20 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy i velikim vanjskim dugom. Gospodarska Osim što je upozoravao na težak polo- kriza, praćena visokom infacijom, nasta- žaj Srba na Kosovu, u Memorandumu je vila se tijekom 1980-ih. Konačnu je SKJ rečeno da je i položaj Srba u Hrvatskoj 1988. godine odlučio da se napusti soci- iznimno nepovoljan, štoviše da je stanje jalističko samoupravljanje i da se prijeđe za te Srbe bilo lošije samo tijekom Dru- na tržišno gospodarstvo.1 goga svjetskog rata, za vrijeme ustaškog Također je 1981. došlo do takozvane režima u Nezavisnoj Državi Hrvatskoj. kontrarevolucije u Socijalističkoj Autono- Nakon pojave Memoranduma komuni- mnoj Pokrajini Kosovo, koja je većinski stičko rukovodstvo Srbije osudilo je taj bila naseljena albanskim stanovništvom. tekst, ocijenivši ga kao nacionalistički Kosovo se nalazilo u sastavu Srbije, a al- dokument koji razbija Jugoslaviju te je banski prosvjednici zahtijevali su da ta zatražena ostavka rukovodstva Srpske pokrajina dobije status republike.2 akademije nauka i umetnosti.3 Istovremeno se u Beogradu postaja- No, u drugoj polovini 1987. vodstvo li sve aktivniji opozicijski, intelektualni Saveza komunista Srbije preuzeo je Slo- i umjetnički krugovi. Kritizirali su ne- bodan Milošević. I dok je vodstvo komu- demokratičnost komunističkoga sistema, nista u Srbiji i prethodno težilo povratiti a s druge strane i odnos toga sistema kontrolu nad autonomnim pokrajinama, prema Srbiji i općenito srpskom narodu Milošević je ovo pitanje počeo rješavati u Jugoslaviji. Smatrali su da je srpski na- izvan institucija. Nezadovoljstvo Srba rod, kao najveći u Jugoslaviji i kao narod s Kosova, te nezadovoljstvo zbog nepo- koji je za tu državu dao najveće žrtve ti- voljnog gospodarskog stanja iskorišteno jekom Prvoga i Drugoga svjetskog rata, je za takozvanu „antibirokratsku revolu- na kraju ostao obespravljen i oštećen, za ciju”. Radilo se o nizu masovnih okup- što je okrivljavana Titova vladavina. Zato ljanja, odnosno demonstracija čiji je pri- je kritizirano ustavno uređenje iz 1974., tisak trebao s vlasti ukloniti omrznute kojim su autonomne pokrajine unutar „birokrate”, a zapravo poslužiti Miloše- Srbije – Kosovo i Vojvodina – dobile ši- vićevim ciljevima. Pod pritiskom tih ma- roku samostalnost u odnosu na vlasti sovnih demonstracija ostavku je tijekom u Beogradu. Tijekom 1986. u javnosti se 1988. podnijelo rukovodstvo autonomne pojavio Memorandum Srpske akademi- pokrajine Vojvodine, a početkom 1989. je nauka i umetnosti. U tom dokumentu i republike Crne Gore. Rukovodstvo SKJ analizirana je kriza u jugoslavenskom odobrilo je promjene ustava Srbije, te je društvu, a zatim se on usredotočio na ona 1989. preuzela upravu nad svojim položaj Srbije i srpskoga naroda u Jugo- pokrajinama Vojvodinom i Kosovom. slaviji. Ocijenjeno je da je taj položaj izra- No, na Kosovu je ovo vodilo u nove pro- zito nepovoljan i da je srpski narod jedini svjede albanskog stanovništva i sukobe u Jugoslaviji koji „nema svoju državu”. sa snagama sigurnosti. Nakon svih ovih

1 Bilandžić, Dušan: Historija Socijalističke Federativne Republike Jugoslavije: Glavni procesi 1918 – 1985, Zagreb: Školska knjiga, 1985.; Radelić, Zdenko: Hrvatska u Jugoslaviji 1945. – 1991.: Od zajedništva do razlaza, Zagreb: Hrvatski institut za povijest – Školska knjiga, 2006. 2 Marijan, Davor: Hrvatska 1989. – 1992: Rađanje države. Zagreb: Hrvatski institut za povijest, 2017., s. 77 – 79. 3 Dragović-Soso, Jasna: „Spasioci nacije”. Intelektualna opozicija Srbije i oživljavanje nacionalizma, Beograd: Fabrika knjiga, 2004., s. 123 – 154; Marijan, Davor: Hrvatska 1989. – 1992, s. 77 – 83.

Nikica Barić: Hrvatski put u samostalnost 21 događaja Srbija je u Predsjedništvu Ju- nova rukovodstvo Hrvatske odlučno je goslavije raspolagala s četiri od ukupno djelovalo na suzbijanju svake pojave hr- osam glasova.4 vatskog nacionalizma.6 U međuvremenu je došlo i do kru- U Hrvatskoj je u znatnom broju živje- pnih promjena u Sloveniji, najsjevernijoj lo i srpsko stanovništvo. Prema popisu i najrazvijenijoj jugoslavenskoj republici. stanovništva iz 1981. godine Srbi su čini- U njoj su se razvijala alternativna druš- li 11,5% stanovništva Hrvatska. U dijelu tvena i kulturna strujanja. U sklopu njih općina u središnjem dijelu Hrvatske srp- težilo se zaštititi slovensku nacionalnu sko stanovništvo bilo je većinsko, dok su posebnost, a istovremeno je kritiziran u nekim drugim dijelovima bili znatno dogmatizam komunističkoga sistema. zastupljeni u stanovništvu. Već tijekom Komunistički sistem u toj republici poka- 1989. godine bilo je vidljivo da se Miloše- zao se otvorenijim za različite oblike de- vićeva „antibirokratska revolucija“ preli- mokratizacije. Nakon pojave Slobodana jeva i u Hrvatsku, među Srbe u toj repu- Miloševića i njegove težnje da ostvari pre- blici, dok su beogradski mediji napadali vlast u Jugoslaviji, do najvećeg sukoblja- komunističko rukovodstvo Hrvatske kao vanja došlo je između Slovenije, koja svo- „antisrpsko“, pri čemu se uvijek podsje- ja prava nije željela prepustiti eventualno ćalo na razdoblje Drugoga svjetskoga centraliziranoj Jugoslaviji i Beogradu.5 rata, kada je ustaški režim Nezavisne Dr- Za to vrijeme u Hrvatskoj komuni- žave Hrvatske progonio i ubijao Srbe.7 stičko rukovodstvo ostalo je vjerno prin- Kao odgovor na pritisak Beograda, cipima Jugoslavije kakvi su bili zacrtani Slovenija je poduzimala mjere na zaštiti Ustavom iz 1974. godine. Krajem 1960-ih svoga suvereniteta, a komunisti u Slove- i početkom 1970-ih u Hrvatskoj je bio niji i Hrvatskoj odlučili su da idući izbori prisutan nacionalni pokret koji je težio za republičke parlamente budu slobodni, ostvariti veća prava Hrvatske unutar Ju- odnosno višestranački. Ovo se događalo goslavije, u čemu je sudjelovalo i tadaš- u okolnostima kada su komunistički re- nje republičko i partijsko rukovodstvo. žimi u zemljama Varšavskog pakta bili No, krajem 1971. predsjednik Tito je u krizi, odnosno kada su u nekima od tih prekinuo taj pokret. Hrvatsko rukovod- zemalja komunisti također dopustili stva- stvo moralo je podnijeti ostavke, a usli- ranje alternativnih političkih stranaka.8 jedio je progon brojnih osoba koje su Početkom 1990. godine u Beogradu se istaknule u hrvatskom nacionalnom je održan 14. izvanredni kongres Save- pokretu, mnogi od njih su isključeni iz za komunista Jugoslavije. Miloševićev Saveza komunista, a mnogi su, pod op- pokušaj da preuzme kontrolu nad parti- tužbom za hrvatski nacionalizam, osu- jom završio je neuspjehom, budući da su đeni na zatvorske kazne. Nakon toga delegati Saveza komunista iz Slovenije

4 Marijan, Davor: Hrvatska 1989. – 1992, s. 83 – 91. 5 Fischer, Jasna (gl. ur.): Slovenska novejša zgodovina 2. Od programa Zedinjena Slovenija do mednarodnega priznanja Republike Slovenije, 1948 – 1992, Ljubljana: Mladinska knjiga – Institut za novejšo zgodovino, 2005. 6 Marijan, Davor: Hrvatska 1989. – 1992, s. 125 – 155. 7 Barić, Nikica: Srpska pobuna u Hrvatskoj 1990. – 1995. Zagreb: Golden marketing – Tehnička knjiga, 2005, s. 39 – 52. 8 Marijan, Davor: Hrvatska 1989. – 1992, s. 169 – 171.

22 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy i Hrvatske napustili kongres. Time je de Tako je rukovodstvo Srbije imalo facto prestala postojati partija koja je vla- dvostruka mjerila. Na Kosovu je ukinu- dala Jugoslavijom od 1945. godine. ta autonomija i ta pokrajina podređena Tijekom 1989. u Hrvatskoj je osnovana Beogradu, iako je u njoj živjelo većinsko Hrvatska demokratska zajednica (HDZ) albansko stanovništvo. Nasuprot tome, pod vodstvom Franje Tuđmana. Tijekom kada je riječ o granicama Hrvatske, Be- Drugog svjetskog rata Tuđman se borio ograd ih nije imao namjeru poštovati, u Titovoj partizanskoj vojsci, nakon rata budući da je u nekim dijelovima Hrvat- bio je ofcir u Jugoslavenskoj narodnoj ske srpsko stanovništvo bilo većinsko ili armiji, a zatim je u Zagrebu radio kao znatno zastupljeno. povjesničar na čelu povijesnog instituta. Od sredine 1990. do sredine 1991. Tuđman je postupno počeo djelovati kao trajali su neuspješni pregovori vodsta- hrvatski nacionalist, te se sukobio s re- va jugoslavenskih republika o budućem žimom, bio je isključen iz Saveza komu- uređenju države. Suprotstavljena stajali- nista, a kasnije je zbog svoga političkog šta nisu omogućavala rješenje. Sloveni- djelovanja osuđen i na zatvorsku kaznu. ja i Hrvatska bile su naklonjene labavoj HDZ je nastupio kao široki nacionalistič- zajednici ili osamostaljenju, Srbija i Crna ki pokret koji će zaštititi prava Hrvatske Gora zagovarali su čvršću i centralizira- pred rastućim pritiskom Srbije i na pr- niju federaciju.12 vim višestranačkim izborima održani- U međuvremenu je već u ljeto 1990. ma tijekom travnja 1990. osvojio je vlast.9 izbila oružana pobuna Srba u Hrvatskoj, Neposredno prije održavanja demo- na području sjeverne Dalmacije, a nakon kratskih izbora u Hrvatskoj, vodstvo Sr- toga Srbi su počeli jednostrano osnivati bije odlučilo se za novu strategiju. Umje- svoje autonomne pokrajine na hrvat- sto održavanja Jugoslavije pod prevlašću skom teritoriju, uz cilj da ta područja, Srbije, odlučeno je da, u slučaju osamosta- u slučaju osamostaljena Hrvatske, osta- ljena Hrvatske, u krnjoj Jugoslaviji trebati nu u Jugoslaviji, odnosno u zajedničkoj zadržati „srpske krajeve“ u Hrvatskoj.10 državi sa Srbijom.13 Pri ovome je Milošević mogao računati na Slovenija i Hrvatska su 25. lipnja 1991. potporu JNA. Oružane snage Jugoslavije proglasile samostalnost. Nakon toga usli- sastojale su se od savezne vojske i jedinica jedila je kratkotrajna intervencija JNA teritorijalne obrane. Ovo je bilo u skladu u Sloveniji, ali je ubrzo postignut spora- s konceptom „naoružanog naroda“ kao zum o povlačenju savezne vojske iz te re- obrambene strategije koju su razvijali ju- publike. Nasuprot tome Milošević i JNA goslavenski komunisti. U razdoblju kada nisu namjeravali popustiti u Hrvatskoj. su u Hrvatskoj održani višestranački iz- U razdoblju od lipnja do prosinca 1991. bori, JNA je oduzela oružje jedinica te- eskaliraju sukobi u Hrvatskoj koji vode ritorijalne obrane, čime je nova hrvatska u otvoreni rat. Na jednoj su strani bile sla- vlast bila gotovo posve razoružana.11 bo naoružane hrvatske snage, a na drugoj

9 Ibidem, s. 155 – 168. 10 Barić, Nikica: Srpska pobuna u Hrvatskoj, s. 75 – 76. 11 Opširnije o ulozi JNA vidi: Marijan, Davor: Slom Titove armije, Jugoslavenska narodna armija i raspad Jugoslavije 1987. – 1992., Zagreb: Golden marketing – Tehnička knjiga, Hrvatski institut za povijest, 2008. 12 Marijan, Davor: Hrvatska 1989. – 1992, s. 325 – 342. 13 Barić, Nikica: Srpska pobuna u Hrvatskoj, s. 62 – 108.

Nikica Barić: Hrvatski put u samostalnost 23 snage Srba iz Hrvatske koje su imali pot- Srba. U skladu s ovime Hrvatska je do- poru Beograda i JNA. Na početku krize nijela ustavni zakon o pravima etničkih u Hrvatskoj jedinice savezne vojske dje- i nacionalnih zajednica.16 lovale su kao snaga koja će onemogućiti Zemlje Europske unije priznale su „međunacionalne sukobe“, ali je u stvar- Hrvatsku kao samostalnu državu 15. si- nosti JNA pružala potporu pobunjenim ječnja 1992. godine. U međuvremenu je Srbima u Hrvatskoj, da bi se konačno sa- početkom 1992. sklopljeno primirje iz- svim svrstala na njihovu stranu.14 među Hrvatske i JNA. U rješavanje krize Ipak, unatoč goleme premoći u nao- uključila se i Organizacija Ujedinjenih ružanju, JNA u napadnoj operaciji koju je naroda. Tako je dogovoreno raspoređiva- pokrenula početkom listopada 1991. nije nje mirovnih snaga UN-a u Hrvatsku, na uspjela poraziti hrvatske snage. Ipak su područja koja su bila pod nadzorom Srba. srpske snage i JNA uspjele zauzeti oko Raspoređivanje „plavih šljemova“ do- jednu trećinu hrvatskog teritorija. Pri nijelo je privremeno smirivanje krize, ali tome su zauzimana i područja na kojem ta misija UN-a nije mogla biti uspješna. srpsko stanovništvo nije bilo većinsko S jedne strane stajala je težnja Hrvatske prije izbijanja sukoba. Velik broj Hrvata da područja pod srpskim nadzorom vra- protjeran je s područja kojim su ovlada- ti pod svoju vlast, a s druge strane Srbi, li Srbi i JNA, a mnogi hrvatski civili su koji su na područjima koja su kontroli- pobijeni. Rat je donio brojna razaranja rali krajem 1991. proglasili Republiku i stradanja. Ipak se ističe sudbina grada Srpsku Krajinu, nisu željeli odstupiti od Vukovara u istočnom dijelu Hrvatske, svoje državnosti i potpune odvojenosti neposredno uz granicu sa Srbijom. Srp- od Hrvatske.17 ske snage i JNA su više mjeseci opsjedale Tijekom 1992., s izbijanjem rata u Bo- grad kojega su branile hrvatske snage, sni i Hercegovini, pažnja međunarodne pri čemu je grad gotovo posve razoren zajednice usredotočila se na krizu u toj u topničkim i zračnim napadima.15 zemlji, gdje su razmjeri rata i stradava- U međuvremenu je Europska zajed- nja bilo još puno veći nego u Hrvatskoj nica pokrenule pregovore oko rješavanja 1991. godine. Tek 1995. Hrvatska će voj- krize i rata u Jugoslaviji. Pri tome je usvo- nim operacijama pod svoju kontrolu jeno načelo da neće biti priznate promje- vratiti većinu krajeva koje su Srbi držali ne granica ostvarene nasilnim putem, od 1991. godine, a te će godine uz po- odnosno da su granice jugoslavenskih sredovanje međunarodne zajednice biti republika ne mogu mijenjati jednostra- uspostavljen mir u Bosni i Hercegovini nim potezima. Prema kraju 1991. godine i dogovoreno da područja pod srpskim Njemačka je pokazivala sve veću spre- nadzorom u istočnoj Hrvatskoj, uz gra- mnost priznati nezavisnost Slovenije nicu sa Srbijom, a koja su ostala pod srp- i Hrvatske, pri čemu se zahtijevalo da skim nadzorom, budu postupno vraćena te republike jamče manjinska prava, što pod hrvatsku vlast, što je uspješno okon- se u slučaju Hrvatske odnosilo na prava čano početkom 1998. godine.

14 Marijan, Davor: Hrvatska 1989. – 1992, s. 503 – 520. 15 Ibidem, s. 503 – 520. 16 Ibidem, s. 521 – 551. 17 Barić, Nikica: Srpska pobuna u Hrvatskoj, s. 143 – 166.

24 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Emília Hrabovec* Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska

The Slovak Exile and the Way to the Independence of Slovakia / Slovačka emigracija i put u neovisnost Slovačke

In spring 1945, in the face of the advancing Red Army, the renewal of Czechoslovakia and its rapid bolshevisation, the frst mass wave of Slovak exiles left Slovakia. Three years later, after the defnitive communist takeover, it was followed by a second emigration wave. The common objective of the overwhelming majority of the Slovak exile was the determination to struggle for the renewal of the Slovak Republic on democratic and Christian grounds and against communism, diferences appeared only in the view of how to achieve this goal. The starting position of the Slovak exile was much more difcult than the situation of the majority of other exiles from Eastern and Central Europe. It resulted from the fact that the Slovaks, like the Croatians, had to struggle not only against the Communist regime, but also to regain their own independent statehood. In this batle they had to face a disfavourable international political constellation based on the preservation of the political and territorial status quo, the lack of understanding from many Western political factors who perceived the situation in Central Europe only in the logic of the Cold War or as a geopolitical playground for their own interests, as well as numerous political adversaries: First of all the Czech exile that in its overwhelming majority stood on the Czechoslovak platform and arrogated for itself the right to speak also on behalf of the Slovaks, and the Czechoslovak state, that felt far more threatened by the uncompromising anti-Communism and Christian morals of the Slovak exile and its eforts to internationalize the Slovak question and to regain an independent state, than by the activities of the Czech exile, and that did not refrain from any measures against the Slovak exile comprising violence. In the middle of the Fifties, the frst signifcant turning point in the history of the Slovak exile occurred. While at the beginning of the Fifties an optimistic view reigned with regard to a possible political change in Europe, the defeat of the Hungarian and Polish uprisings, hard reprisals in Slovakia, the passive stance of the Western countries, the shift of political interest towards the Third World as well as the gradual appearance of the new policy of peaceful coexistence demonstrated that the realisation of the expectations of the Slovak exile had to be postponed until a distant future would dictate otherwise. The second turning point was represented by the events in 1968/69. The federalisation of Czechoslovakia confrmed that the exile claim of self-determination corresponded with the will of the nation, but the military intervention in Czechoslovakia followed by a new exodus showed the persistent lack of freedom. The foundation of the Slovak World Congress represented in this light a historical step. For the frst time it united practically the whole Slovak exile and created a strong platform

* Emília Hrabovec, Univerzita Komenského v Bratislave, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, Katedra cirkevných dejín (Slovenská republika).

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 25 for its political and cultural activities. The Congress claimed the state independence of Slovakia. However, considering the international development and the existence of Czechoslovakia, which was recognized by the international community of states, it did it above all with reference to the generally recognized principle of self-determination, as well as the principle of full equality within the family of nations. Keywords: Political exile, Anti-communism, Cold War, Slovak statehood, Slovak Liberation Commitee, Slovak National Council Abroad, Slovak World Congress, Štefan B. Roman, international politics

ozhodnutím víťazných veľmocí bolo odhodlanie bojovať za obnovu Sloven- RSlovensko v roku 1945 opätovne za- skej republiky na demokratickom a kres- členené do obnoveného Československa, ťanskom základe a proti komunizmu; od ktorého veľmoci očakávali, že poslúži rôznili sa iba v názoroch na to, akým ich politickým a ideologickým zámerom spôsobom to dosiahnuť. V ich radoch sa lepšie, než samostatný slovenský štát. čoskoro sformovali dve relevantné exilné Obnovené Československo sa stalo súčas- skupiny, obe na čele s osobnosťami, kto- ťou sovietskej zóny vplyvu a etabloval sa ré zdieľali spoločný osud politikov, ktorí v ňom politický systém, ktorý pod plášti- sa dostali do nemilosti Berlína, pretože kom „ľudovej demokracie“ zavádzal prv- obhajovali slovenské záujmy a kládli od- ky sovietskeho politického a ekonomic- por prenikaniu nemeckého vplyvu na kého systému, komunistom prenechával Slovensko a v rokoch 1939 – 1940 museli rozhodujúce mocenské páky, značný opustiť aktívnu politiku. počet obyvateľstva pozbavil základných Najdynamickejšou postavou sloven- občianskych a národných práv a zavie- ského exilu prvých povojnových rokov dol politickú retribúciu a protikatolícke bol nepochybne Ferdinand Ďurčanský, opatrenia, ktoré dláždili cestu defnitív- jeden z prvých slovenských politikov, nemu prevzatiu moci komunistami, za- ktorí prekonali tradičnú vnútrosloven- vŕšenému vo februári 1948. skú zahľadenosť slovenskej politickej Na jar 1945, pod dojmom postupu scény a vniesli do nej zahraničnopoli- Červenej armády, obnovy Českosloven- tický rozmer. Ako bývalý slovenský mi- ska a jeho rýchlej boľševizácie, opustila nister zahraničia a univerzitný profesor Slovensko prvá masová vlna politickej medzinárodného práva bol Ďurčanský emigrácie v moderných slovenských presvedčený o potrebe zmedzinárodniť dejinách, dovedna niekoľko tisíc osôb, slovenskú otázku1 a predložiť ju eo in- medzi nimi nielen ľudia, ktorí boli neja- stanto kľúčovým politickým hráčom, kto- kým spôsobom spätí s prvou Slovenskou rí rozhodovali o osudoch Európy, teda republikou, ale aj intelektuálne elity, Mierovej konferencii v Paríži, najvyšším univerzitní profesori, vedci, spisovatelia predstaviteľom víťazných mocností, Or- a početná skupina mladých univerzit- ganizácii spojených národov a ďalším ných absolventov a študentov. Ich spoloč- medzinárodne relevantným inštitucio- ným menovateľom bolo bezpodmienečné nálnym a individuálnym protagonistom,

1 Porovnaj Ďurčanský, Ferdinand: The International Aspects of the Slovak Question. New York: Slovak Liberation Commitee, 1954.

26 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy od amerického štátneho sekretára Geor- dynamický politik zaplavil Ďurčanský gea C. Marshalla po pápeža Pia XII. a jeho Slovenský akčný výbor (ďalej Ďurčanský vychádzal z tézy, že podľa SAV), založený v Ríme začiatkom roku princípov medzinárodného práva bola 1946, neskôr premenovaný na Slovenský politická situácia, ktorá sa vytvorila na oslobodzovací výbor (ďalej SOV), západ- Slovensku po roku 1945, protiprávna ný politický svet obrovským počtom me- a Slovenská republika naďalej existova- moránd, apelov a listov,3 vytvoril buletin la. Ďurčanský žiadal veľmoci, aby v sú- Slovak Information Service, ktorý infor- lade so želaním veľkej väčšiny Slovákov, moval svet o situácii na Slovensku, nad- s medzinárodným právom a záväzkami viazal kontakty s predstaviteľmi iných Atlantickej charty a Charty Spojených náro- východoeurópskych exilných skupín, dov nezaobchádzali so Slovenskom inak, severne od Ríma založil rozhlasovú sta- než s ostatnými bývalými spojencami nicu, ktorá vysielala na Slovensko,4 začal Nemecka, ktorí neboli pozbavení práva dokonca vytvárať slovenské vojenské na štátnu existenciu, ale aby ho uznali jednotky v zahraničí5 a časť svojich akti- ako porazený štát a uzavreli s ním miero- vít preniesol aj na Slovensko, kde sa sfor- vú zmluvu, alebo v prípade pochybností movalo podzemné hnutie, ktoré malo usporiadali na Slovensku plebiscit pod pred svetom demonštrovať, že jeho or- medzinárodným dozorom.2 Ako veľmi ganizácia nebola izolovanou skupinkou

2 République Slovaque. Ministère des affaires étrangères: Aide-Mémoire sur l’existence de la République Slovaque et sur la nécessité de conclure le traité de paix avec elle, Paris 1946; Comité d’Action Slovaque: Aide-Mémoire sur la necessité du plébiscite en Slovaquie, Paris 1946; Slovak Action Committee – Slovak National Council in London – Slovak League of America – Canadian Slovak League: Memorandum presented to the peace conference concerning the rationality of existence of Czecho-Slovakia, Paris 1946. 3 Okrem vyššie uvedených titulov pozri aj Slovak Action Committee: Address of the Slovak Action Commitee to the Council of Foreign Ministers, [s.l. & s.d.]; Slovak Action Committee: Petition of the Slovak Action Commitee to His Excellency Mr. Trygve Lie Secretary General of the United Nations, [s.l. & s.d.]; Memoriae sacrae excellentissimi viri sacerdotis selosissimi hominis status christiani exemplarissimi Dr. Josephi Tiso qui falso accusatus occisus crematus summam gloriam adeptus est ad omnes qui in universo orbe sunt catholici sincera pietate dicatum, [s.l. & s.d.]; Slovak Action Committee: Appeal concerning the Deportation of the Slovak Population by the Soviet Authorities presented by the Slovak Action Commitee to the Economic and Social Council of the United Nations, [s.l.] 1947; Slovak Action Committee: Appeal of the Slovak Action Commitee to the civilized World Concerning the Deportation of the Slovak Population in Sudeten by the Czechs, [s.l.] 1947; Slovak Action Committee: Open Leter from the Slovak Action Commitee to the Representatives of the Members of the United Nations, [s.l.] 1947; Slovak Action Committee: Proposal to the Security Council of the United Nations for the creation of a Central-European Conferation, [s.l.] 1947, a iné. Porovnaj Archivio Storico del Ministero degli Afari Esteri e della Cooperazione Internazionale Roma (ďalej ASMAECI), Afari Politici 1946 – 1950, Cecoslovacchia, busta 14, Demande adressée à l’Assemblée Générale des Nations Unies concernant la création d’une comission d’enquête sur la persécution religieuse en Slovaquie et l’exclusion de la Tchéco-Slovaquie des Nations Unies,. August 1949. 4 Porovnaj Okáľ, Ján: Výpredaj ľudskosti. Cambridge, Ont.: Dobrá kniha, 1989, s. 340 – 355. 5 Géci, Jozef: Slovenská európska činnosť a doktrína o celoeurópskom zjednotení. In: Slovenský politicky exil v zápase za samostatné Slovensko: Materiály z vedeckej konferencie konanej v Bratislave 5. – 6. júna 1995. Ed.: Ján Bobák. Bratislava: Dom zahraničných Slovákov, 1996, s. 244 – 245; Katrebová Blehová, Beata: Slovenská emigrácia v Taliansku v rokoch 1945 – 1950. Bratislava – Roma: Slovenský historický ústav v Ríme, 2019, s. 67.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 27 emigrantov, ale tešila sa širokej ľudovej doma i v exile však Sidor v prvých povoj- podpore. Podobne ako mnohí relevantní nových rokoch zotrval v politickej nečin- západní politici vrátane niektorých brit- nosti, obmedzujúc svoje aktivity na nepo- ských vojenských a politických špičiek chybne potrebnú sociálno-charitatívnu Ďurčanský v bezprostredne povojnovom pomoc v prospech slovenských emigran- čase očakával rýchlu eskaláciu politické- tov. Aj Sidor mal politický cieľ pracovať za ho a možno dokonca aj vojenského kon- obnovu Slovenskej republiky, vystúpenie fiktu medzi Západom a Sovietskym zvä- politického exilu v bezprostrednom po- zom,6 a chcel, aby Slováci, ktorí by ako vojnovom období však nepovažoval za kresťanský národ stáli na západnej stra- oportúnne a zotrvávanie na právnej kon- ne, boli na túto eventualitu pripravení.7 tinuite Slovenskej republiky za reálnopo- Inak hodnotil situáciu bývalý sloven- liticky schodné a politický zápas o štát ský vyslanec pri Svätej stolici Karol Sidor, chcel predbežne viesť prostredníctvom ktorému Vatikán až do odchodu do Ka- starších slovensko-amerických organizá- nady v roku 1950 poskytol politický azyl cií v USA, najmä váženej Slovenskej ligy a okolo ktorého sa postupne sformovalo v Amerike, a Slovenskej národnej rady druhé slovenské politické centrum v exi- v Londýne, ktorú v zime 1943/44 založil le. Sidor mal lepšiu východiskovú situá- Peter Prídavok. Istú rolu v Sidorovej vyč- ciu, pretože sa mohol oprieť o morálnu kávacej taktike hrala nepochybne aj oba- prestíž svojho vatikánskeho pôsobiska, va, aby neohrozil svoj politický azyl vo o dobré meno, ktoré si na ňom získal aj Vatikáne, predovšetkým však podcenil u spojeneckých diplomatov,8 o živé kon- prevratnosť politických zmien v stredo- takty s talianskou politickou špičkou východnej Európe, takže začas dokonca okolo rodiacej sa kresťanskej demokracie v sebe živil nádej na návrat do slovenskej (Alcide de Gasperi, Guido Gonella, Mario vnútornej politiky na pôde novej katolíc- Scelba) i o skutočnosť, že ho Svätá stolica kej politickej strany, ktorá by prevzala de- fakticky naďalej ticho uznávala ako zá- dičstvo predvojnovej Slovenskej ľudovej stupcu Slovenska a v Ríme sa všeobecne strany. Iba keď sa ukázalo, že politický očakávalo, že vytvorí exilnú slovenskú systém Národného frontu žiadne vy- vládu. 9 Na veľké sklamanie mnohých hliadky na parlamentný zápas nedával,

6 Rzheshevsky, Oleg – Myagkov, Mikhail Yu.: The End of the Grand Alliance. New Documents and Materials. The Second World War in the XXth century history: Bulletin du Comité international d’histoire de la Deuxième Guerre mondiale, nr. 30/31 (1999/2000), s. 11 – 26. 7 K činnosti Ferdinanda Ďurčanského a jeho organizácie pozri Polakovič, Štefan: Záznam o činnosti SAV-u. Zahraničné akcie na záchranu a obnovenie slovenskej samostatnosti (1943 – 1948). Ed.: František Vnuk – Štefan Polakovič. Lakewood-Hamilton: Slovak Research Institute of America, 1988, s. 111 – 225. 8 V tomto zmysle sa vyjadril aj britský veľvyslanec pri Svätej stolici Sir Arcy d’Osborne v rozhovore s československým chargé d’afaires Františkom Schwarzenbergom, ktorý o tom podal správu ministrovi zahraničia Janovi Masarykovi. Schwarzenbergsche Familienarchive Murau, Nachlaß Franz Schwarzenberg, Karton Vatikan, 4. politická správa chargé d’afaires Františka Schwarzenberga Ministerstvu zahraničných vecí v Prahe, 14. marca 1946. Porovnaj Hrabovec, Emília: Slovensko, Svätá stolica a diplomatická misia Karola Sidora (1939 – 1945) a Sidor, Karol: Šesť rokov pri Vatikáne. Ed.: Jozef M. Rydlo – František Vnuk. Bratislava: LHS, 2012, s. 255. 9 Hrabovec, E.: Slovensko, Svätá stolica a diplomatická misia Karola Sidora (1939 – 1945), s. 257, 266 – 270; ASMAECI, Gabineto, busta 47, Karol Sidor Alcidemu de Gasperimu, 20. október 1944, a de Gasperi Sidorovi, 4. novembra 1944.

28 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy ba Sidora samotného odsúdil na dlhoroč- medzi Slovenskom a exilom a sprvoti ný trest väzenia, a keď po defnitívnom spolupracovali skôr s Ďurčanského orga- prevzatí moci komunistami vo februári nizáciou,11 väčšia časť slovensko-americ- 1948 prišla do zahraničia nová emigrač- kých organizácií a väčšina slovenských ná vlna, v ktorej boli už aj nekomunistic- emigrantov z pofebruárovej vlny 1948, kí politici, ktorí predtým spolupracovali čím sa pred svetom demonštrovalo, že s Národným frontom, dospel Sidor k pre- aj Slováci, ktorí po roku 1945 pôsobili na svedčeniu o potrebe politického vystúpe- Slovensku, vrátane politikov činných na nia v exile a dal mu inštitucionálny zá- pôde Národného frontu, stáli na platfor- klad v podobe Slovenskej národnej rady me slovenskej štátnosti a otvorene to pre- v zahraničí (ďalej SNRvZ). Na verejnosť javili, len čo k tomu dostali v zahraničí vystúpila na Vianoce roku 1948 s dekla- príležitosť.12 rovaným cieľom „oslobodiť Slovensko spod Východisková situácia slovenského komunistickej diktatúry a českej preponderan- exilu na Západe bola oveľa zložitejšia, než cie“, vytvoriť demokratický slovenský štát situácia väčšiny exilov z krajín východné- a začleniť ho ako rovnoprávneho člena do ho bloku. Vyplývalo to už z elementárnej medzinárodnej organizácie.10 K prestíži skutočnosti, že Slováci boli v roku 1945 novej organizácie prispelo, že ju podpori- v rozpore s programovými vyhláseniami li takmer všetci slovenskí diplomati, ktorí víťazných veľmocí ako Atlantická charta, po roku 1945 zostali v zahraničí, viacerí Štyri slobody či Charta OSN i s vôľou veľkej známi intelektuáli, bývalí spolupracov- väčšiny národa znovuzačlenení do ob- níci Slovenského revolučného odboja, noveného Československa, takže všetky organizácie mladých exulantov – univer- garnitúry povojnového slovenského poli- zitných študentov a čerstvých absolven- tického exilu mali (podobne ako Chorvá- tov, ktorí v rokoch 1945 – 1948 vytvorili ti) na rozdiel od väčšiny ostatných exilov, hustú komunikačno-spravodajskú sieť bojujúcich iba proti komunistickému

10 Porovnaj prvý verejný dokument organizácie s názvom Prvý ohlas SNRvZ na slovenskú emigráciu so zvláštnym zreteľom na slovenskú pospolitosť v Spojených štátoch a Kanade (The First Appeal of the Slovak National Council Abroad to the Slovak Emigration with particular consideration to the Slovak Community in the United States and in Canada), publikoval Vnuk, František: Slovenská národná rada v Londýne a v zahraničí (1943 – 1948); Zahraničné akcie na záchranu a obnovenie slovenskej samostatnosti (1943 – 1948). Ed.: František, Vnuk – Štefan, Polakovič. Lakewood- Hamilton: Slovak Research Institute of America, 1988, s. 105 – 108. 11 K činnosti Slovenského revolučného odboja pozri denník jeho člena Komandera, Rudolf: Denník 1945 – 1947. Bratislava: ÚPN, 2012. Porovnaj tiež spomienky jedného zo zakladateľov SRO Jankovič, Ladislav: Spomienky a úvahy. Joštiak, Jozef – Jankovič, Ladislav: Dva životy – jeden osud. Bratislava: Dom zahraničných Slovákov, [s.d.], s. 135 – 164. 12 Viac k Sidorovi a jeho činnosti pozri Katrebová Blehová, Beata: Slovenská emigrácia v Taliansku, s. 21 – 62, 137 – 153; Vnuk, František: Slovenská národná rada v Londýne a v zahraničí (1943 – 1948), s. 1 – 108; Hrabovec, Emília: Jozef Tiso a Svätá stolica. Jozef Tiso: Kňaz a prezident. Ed.: Eadem. Bratislava: PostScriptum, 2017, s. 123 – 131; Eadem: Santa Sede e Cecoslovacchia 1945 – 1965. In: Chiesa del silenzio e diplomazia pontifcia, 1945 – 1965: Umlčaná cirkev a pápežská diplomacia 1945 – 1965. Ed.: Eadem – Giuliano Brugnotto – Peter Jurčaga. Cità del Vaticano: Libreria Editrice Vaticana (= Ati e Documenti, 44), 2018, s. 62 – 64, 74; Kirschbaum, J.[ozef]: Via Tanaro – kus Slovenska v Ríme: Karol Sidor: Politik, novinár, spisovateľ. Ed.: Jozef Paučo. Middletown, Penn.: Literárny Almanach Slováka v Amerike, 1962, s. 94 – 101. K činnosti Slovenskej národnej rady v zahraničí pozri Slovenský národný archív Bratislava (SNA), Slovenská liga v Amerike (SLvA), k. 12, 14, zápisnice zo zasadnutí politických orgánov SNRvZ v päťdesiatych rokoch.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 29 režimu v ich krajinách, nevyhnutne dvo- základy komunistického režimu oveľa jitý cieľ: popri dôslednom zápase proti radikálnejšie, než väčšinovo ľavicovo-so- komunizmu i zápas za znovuzískanie cialistický český exil, ktorý si za svoje vlastnej nezávislej štátnosti. V tomto zá- „pokrokové” stanoviská niekedy dokon- pase museli čeliť nepriaznivej medziná- ca vyslúžil pochvalu pražských ideoló- rodnej politickej konštelácii, postavenej gov.14 Predovšetkým však slovenský exil na báze uchovania politického a územ- svojím úsilím o povýšenie slovenskej ného statu quo, početným politickým otázky na medzinárodnú úroveň a obno- odporcom a dramatickému nedostatku vu samostatnej slovenskej štátnosti ohro- fnančných zdrojov. Na rozdiel od pofeb- zoval samotnú existenciu českosloven- ruárového českého exilu, aspoň čiastočne ského štátu. Tak ľudovodemokratický dotovaného zo štátneho rozpočtu USA, ako komunistický režim v Českosloven- podporovaného ideologicky spriaznený- sku preto vynakladali obrovské úsilie, mi mimovládnymi organizáciami a opie- aby činnosť slovenského exilu znemož- rajúceho sa tiež o československé fnanč- nili. V prvých povojnových rokoch sa né zdroje, nazhromaždené v zahraničí Praha usilovala najmä o násilné vydanie v predchádzajúcich rokoch, slovenský jeho príslušníkov do Československa,15 exil žil iba z tvrdej práce vlastných rúk neskôr investovala obrovské prostriedky, a z bezhraničného idealizmu a dnes te- aby slovenskú emigráciu sledovala, pre- mer nepredstaviteľného nasadenia. Do- nikla do jej radov, vnútorne ju rozkladala konca československý komunistický re- a navonok politicky a morálne kompro- žim musel v internej Orientačnej správe mitovala tak pred vlastným obyvateľ- o čs. emigrácii zo septembra 1966 uznať, stvom ako predovšetkým v zahraničí, že kým špičkoví českí politickí emigran- a tak ju politicky i existenčne znemožni- ti zväčša priamo či nepriamo vykonávali la a paralyzovala jej činnosť. V Prahe sa služby pre zahraničné politické centrá, v skutočnosti zrodili aj mnohé protislo- slovenskí exilní politici boli od svojej exil- venské difamačné aktivity, za ktorými nej činnosti fnančne nezávislí a „do sepa- domnelo stáli západní novinári, lobistic- ratistického hnutí se zapojují z přesvědčení”.13 ké skupiny alebo silná talianska komu- Nekompromisný antikomunizmus nistická strana.16 V niektorých prípadoch a kresťanské hodnotové zameranie slo- sa československé tajné služby neštítili venského exilu ohrozovalo ideologické ani otvoreného fyzického násilia ako

13 II. správa HS StB, Orientační zpráva o čs. emigraci, 5. september 1966. Prague Cold War, dostupné online na htp://www.praguecoldwar.cz/Soubory/660901_Cs-emigrace.pdf (6. október 2019). 14 Komunistický denník Rudé právo (Praha) publikoval v roku 1956 článok, ktorý chválil české (československé) vysielanie Rádia Slobodná Európa z 31. októbra 1956, ktoré vysvetľovalo marxisticko-leninské učenie a kritizovalo „odchýlky“ za Stalina, vyjadril iba počudovanie, prečo títo páni emigrovali. Rudé právo, (4. november 1956). 15 Porovnaj spomienky Čulen, Konštantín: V amerických zaisťovacích táboroch. Bratislava: Matica slovenská, 2004; Okáľ, Ján: Leto na Traune. Cambridge, Ont.: Dobrá kniha, 1986, s. 86 – 276; Idem: Výpredaj ľudskosti; Šprinc, Mikuláš: K slobodným pobrežiam. Bratislava: Matica slovenská, 2004. Pozri tiež Katrebová Blehová, B.: Slovenská emigrácia v Taliansku, s. 63 – 78, 129 – 139; Hrabovec, E.: Santa Sede e Cecoslovacchia 1945 – 1965, s. 62 – 64. 16 Hrabovec, Emília: Generálne zhromaždenie SKS v Ríme 1975 v kontexte slovenského a medzinárodného vývoja. In: Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Ed.: Peter Jašek. Bratislava: ÚPN, 2018, s. 106 – 111; Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989). 2. rozšírené vydanie. Bratislava: Lúč, 2017, s. 255 – 281.

30 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy boli únosy či atentáty – najznámejším bol vyspelú etnickú skupinu, ktorej osud je smrteľný útok na agilného a úspešného nevyhnutne spätý s Československom. vedúceho nemeckej pobočky Sloven- Citadelou týchto názorov bola Rada skej národnej rady v zahraničí Matúša svobodného Československa založená Černáka, ktorého československá štátna v roku 1949 vo Washingtone, v ktorej do- bezpečnosť v roku 1955 zlikvidovala vý- minovali českí národní socialisti okolo buchom listovej bomby.17 Petra Zenkla a českí sociálni demokrati, Najtvrdším protivníkom slovenského napospol zväčša bývalí blízki spolupra- exilu však paradoxne nebolo Českoslo- covníci prezidenta Edvarda Beneša ale- vensko samotné, ale český – alebo ako bo exponenti vlády Národného frontu. sa sám nazýval „československý” – po- Títo ľudia akýkoľvek nezávislý sloven- februárový exil, ktorý stál na platforme ský prejav v exile okamžite denuncova- prvej Československej republiky respek- li ako „ohrozenie demokracie”, „ absenciu tíve povojnového systému Národného správneho politického myslenia”, „všeobecný frontu a svoj hlavný politický cieľ, ba nedostatok kultúry” či „formu primitiviz- priam raison d’être svojej existencie, videl mu” a varovali západné demokracie, aby v zabezpečení trvalého prežitia unitár- nerobili žiadne kompromisy so sloven- neho Československa a v boji proti „slo- ským exilom, ak je ich cieľom „obnoviť venskému separatizmu”. Ako sa vyjadril demokraciu v strednej a východnej Euró- český národný socialista a sovietofl18 pe”. 20 Takéto tvrdé vyjadrenia českého Hubert Ripka: „Musíme držet Českosloven- exilu vyplývali z politicko-ideologické- sko i kdyby (…) šel s námi jediný Slovák.”19 ho presvedčenia ich autorov, ale aj z ich Protagonisti tohto českého exilu si geopolitického uvažovania, ktoré jasne dôsledne nárokovali právo hovoriť aj vyjadril ich politický mentor Edvard v mene Slovákov, ktorých považovali Beneš, keď povedal, že Česi nemôžu ni- buď za integrálnu súčasť mýtického „čes- kdy prijať nezávislé Slovensko, pretože koslovenského národa” alebo za málo vzhľadom na susedstvo sedemdesiatich

17 ASMAECI, Afari Politici 1951 – 1957, Cecoslovacchia, busta 1276, Wer war Matúš Černák? München: Akademischer Verlag Dr. Peter Belej, 1955; Archív Pápežského slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme (APSÚSCM), Korešpondencia 1955, Slovenské katolícke ústredie Vojtechovi Buckovi, slovenskému kňazovi v Mníchove a delegátovi Nemeckej biskupskej konferencie pre slovenských katolíkov, 403/55, 12. júl 1955. 18 Hubert Ripka bol za prvej ČSR spoluvydavateľ časopisu venovaného československo-sovietskemu priateľstvu Praha-Moskva a v roku 1935 organizoval cestu českých novinárov do ZSSR. V londýnskom exile počas vojny patril k najotvorenejším podporovateľom prosovietskeho kurzu Edvarda Beneša a londýnskej exilnej vlády. V roku 1944 na margo počiatkov tejto politiky v exile napísal: „Keďže v novej situácii bolo nemožné ofciálne spolupracovať so Sovietskym zväzom, neurobili sme (…) nič, čo by prejudikovalo alebo zabránilo obnove spolupráce v najbližšej možnej chvíli; poukážem iba na to, ako veľmi náš postoj kontrastoval s postojom mnohých iných počas sovietsko-fínskej vojny. Navyše, ani v tom čase sa neprerušili osobné kontakty a výmena informácií medzi nami a dôležitými sovietskymi zástupcami v Londýne, Paríži, Washingtone a inde.“ Ripka, Hubert: East and West, London: Lincolns-Prager, 1944, s. 34. 19 Kaplan, Karel: Poúnorový exil. Praha: Dialog, 2007, s. 192 – 193, cituje Ripkov list z 26. marca 1949. 20 Citáty sú z elaborátu českého sociálneho demokrata Miroslava Kernera, adresovaného americkým okupačným silám v Nemecku. Citované podľa Uhrík, Igor: Československý politický exil v Spojených štátoch amerických a Spojenom kráľovstve na začiatku studenej vojny. In: Politický exil z krajín strednej a východnej Európy: Motívy, stratégie, aktivity a perspektívy na Východe a Západe, 1945 – 1989. Ed.: Peter Jašek. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2017, s. 416 – 417.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 31 miliónov Nemcov nevyhnutne potre- Imrich Kružliak, sám príslušník po- bujú spoločnú hranicu s Ruskom. Beneš februárovej emigrácie osobne spätý v tom videl „životný problém” Čechov s Demokratickou stranou, ktorý neskôr, ako národa i ako štátu.21 keď sa mu nepodarilo emigrovať do Ka- S Radou svobodného Českosloven- nady, našiel živobytie v Rádiu slobodná ska spolupracovala aj malá skupina slo- Európa, ktorého politiku sa potom od- venských politikov „československého“ vážil navonok kritizovať až po odcho- zmýšľania. Medzi Slovákmi predstavo- de do penzie, označil postoje skupinky vali malú menšinu, Rade a s ňou spriaz- Slovákov z okolia Rady svobodného neným organizáciám však prepožičiava- Československa za „politický konjunktura- li „československú” legitimitu.22 Patrili lizmus“24 a „otázku fnančnú“. 25 „Ich čecho- k nim niektorí bývalí diplomati pražské- slovakizmus vyplýva len zo strachu za chyby, ho Ministerstva zahraničných vecí (Juraj ktorých sa dopustili po roku 1945 a z akejsi Slávik, Ján Papánek) a exponenti ľudo- menejcennosti, ktorá neviem či vyplýva viac vodemokratického systému Národného z vedomia, že je ich málo alebo z vedomia, že frontu za Demokratickú stranu a malič- sú v hlbokom rozpore s vôľou národa“, pí- kú Stranu slobody (Jozef Letrich, Rudolf sal Kružliak priateľovi novinárovi Kon- Fraštacký, Jozef Dieška a i.). V zahraničí štantínovi Čulenovi, ale „ČSR sa rozpadla sa však rýchlo dostali do bolestnej izo- a nemožno ju viac vzkriesiť, iba pod tlakom lácie: s Radou svobodného Českoslo- zvonku a aj to len ako federáciu, ovšem na venska sa pre vnútorné rozpory v prie- ako dlho neviem, keď vidíme v histórii ako behu päťdesiatych rokov aspoň dočasne tieto federácie skončily“. 26 „A nech si Česi rozišli, od slovenského exilu však zostali a Čechoslováci robia čokoľvek, nebojím sa oddelení neprekonateľnou priepasťou, ich pechorenia“, uzatváral Kružliak, „lebo tým väčšmi, že aj veľká väčšina sloven- poznám náladu doma. Nech sa tam ide dnes skej pofebruárovej emigrácie, tak bežní ukázať Letrich s jeho kompaňonmi, alebo ľudia ako bývalí politickí prominenti Dieška s Pavlovom. Sú v slov. politike dnes oboch konfesií (Emanuel Böhm, Štefan už svätí za dedinou. Domov sa môžu vrátiť Blaško, Ľudovít Kandra, Michal Zibrín), len pod českými bodákmi a tie by dnes na Slo- keď mohli slobodne vysloviť svoje pre- vensku dlho nevydržali.“27 svedčenie, sa neskryto postavili na plat- Predstavitelia slovenského politického formu myšlienky slovenskej štátnosti.23 exilu si dobre uvedomovali, že vzhľadom

21 Zprůmyslnění Slovenska povede k vyrovnání mezi Čechy a Slováky. Rudé právo, (14. február 1947), s. 1. 22 Kaplan, Karel: Poúnorový exil, s. 64; Goněc, Vladimír: Česko-slovenský vztah v exilových diskusích počátkem padesátých let. Brno: Vydavatelství MU, 2006, s. 52 – 58. 23 Emanuel Böhm sa stal predsedom Užšieho predsedníctva Slovenskej národnej rady v zahraničí. Porovnaj SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 36, protokoly zasadnutí Užšieho predsedníctva v rokoch 1953 – 1955; ibidem, Emanuel Böhm Whitneymu Shepardsonovi, prezidentovi Národného výboru pre slobodnú Európu (National Commitee for a Free Europe), 6. január 1954; SNA, SLvA, k. 14, Michal Zibrín „Môjmu priateľovi” [Konštantín Čulen?], 5. január 1955; Michal Zibrín Charlesovi J. Kerstenovi, 4. január 1955. 24 SNA, SLvA, k. 14, Imrich Kružliak Konštantínovi Čulenovi, 8. september 1951 25 Ibidem, 12. apríl 1950. 26 Ibidem, 8. september 1951 27 Ibidem, 12. apríl 1950.

32 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy na slabosť slovenského faktoru v medzi- Ešte komplexnejšia bola situácia vo národnom rozmere svoje politické ciele vzťahu k Washingtonu. Americká poli- dosiahnu iba vtedy, keď sa im podarí za- tika mala síce eminentný záujem na po- interesovať pre slovenskú vec nesloven- rážke komunizmu a najneskôr od rokov ské prostredie, exilné reprezentácie iných 1947/1948 počítala s použitím exulantov národov, medzinárodné organizácie, ale ako nástroja politickej a psychologickej predovšetkým predstaviteľov vplyvných vojny.28 Zároveň však stála na platforme západných štátov. Víťazné západné veľ- jednotného Československa, v ktorom moci však napriek zostrujúcej sa studenej videla nielen historické dieťa americkej vojne stáli na platforme jaltských dohôd liberálnej demokracie, zrodené s americ- a politického usporiadania z roku 1945, kou pomocou v roku 1918, ale odhliadnuc teda rešpektovali tak existenciu Česko- od komunistickej vlády aj prijateľnú poli- slovenska, s ktorým udržiavali aj diplo- tickú entitu z pohľadu stability, bezpeč- matické vzťahy, ako rozdelenie sveta do nosti a ekonomickej funkčnosti strednej dvoch blokov a existenciu sovietskej zóny a východnej Európy a amerických geopo- vplyvu, ako to jasne ukázali pri porážke litických záujmov a zábezpeku proti poli- maďarského a poľského povstania v roku tickej a ekonomickej fragmentácii regió- 1956 i pri vojenskej intervencii v Česko- nu. Washington preto podporoval Radu slovensku v roku 1968. Veľkí západoeu- svobodného Československa, ktorú istý rópski protagonisti na politickej šachov- čas aj fnancoval z amerického rozpočtu nici, Veľká Británia a Francúzsko, navyše a spočiatku dokonca považoval za istú nemali k malému Slovensku bez tradície formu neofciálnej exilnej vlády,29 a „čes- vlastnej historickej štátnosti žiadne oso- koslovenské” zmýšľanie v amerických bitné historicko-politické väzby a sloven- alebo USA inšpirovaných iniciatívach ské územie, im geografcky i mentálne vrátane jednotného „československého vzdialené, bolo pre nich iba strategickým desku” v Rádiu Slobodná Európa v Mní- veľmocenským záujmovým priestorom, chove i vo vládnom Hlase Ameriky.30 v ktorom nemali vlastné národné záuj- Slovenská politika v exile si dobre my presahujúce logiku studenej vojny uvedomovala váhu amerického faktora a geopolitiky. v medzinárodnej politike. Aj preto, ako

28 Uhrík, Igor: Československý politický exil v Spojených štátoch amerických a Spojenom kráľovstve na začiatku studenej vojny, s. 375 – 390. 29 Ibidem, s. 397 – 421. 30 Ku genéze a programovej línii RFE pozri všeobecne Johnson, A. Ross: Radio Free Europe and Radio Liberty: The CIA Years and beyond. Stanford 2010; Cone, Stacey: Presuming a Right to Deceive: Radio Free Europe, Radio Liberty, the CIA, and the News Media. Journalism History (Ohio University), roč. 24, 1998/1999, č. 4, htps://de.wikipedia.org/wiki/Ohio_University. K situácii Slovákov v rámci jednotneho československého desku pozri SNA, SLvA, k. 12, Správa o činnosti SNRvZ v Európe, 13. november 1951; APSÚSCM, Korešpondencia 1953, Imrich Kružliak Antonovi Botekovi, 23. október 1953; Jozef Šramek Antonovi Botekovi, 25. október 1953; Korešpondencia 1954, Anton Botek predsedovi Združenia slovenských katolíkov Milošovi Mlynarovičovi, 25. november 1953; ibidem, Anton Botek a Štefan Náhalka opátovi Opátstva svätého Andreja-Svorada v Clevelande Teodorovi Kojišovi, 25. november 1953; ibidem, list utečenca, ktorý prišiel 19. október 1953; Korešpondencia 1954, elaborát „Menlivé úhly Dr. Šrámka“; ibidem, Jozef Šramek Antonovi Botekovi, Štefanovi Náhalkovi a iným, 22. január 1954; Kanadský Slovák, (3. október 1953), s. 4; Grébert, Arvéd: „Dôverne” o personálnej politike v RFE. Slobodné

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 33 aj vzhľadom na existenciu silnej a dob- Mnohí americkí kongresmani a se- re organizovanej slovensko-americkej nátori, kritickí voči Rooseveltovej a Tru- komunity, sa začiatkom päťdesiatych manovej politike prílišnej zhovievavos- rokov prenieslo do USA sídlo viacerých ti voči Sovietom a komunizmu i voči exilných iniciatív vrátane hlavného sídla nekritickej podpore pofebruárových SNRvZ. Pri pokusoch o zblíženie s ame- českých respektíve československých rickou politikou mohla však slovenská exulantov, bývalých spolupracovníkov strana za daných okolností kapitalizovať nedemokratického systému Národného prakticky iba svoj antikomunistický po- frontu spoluzodpovedných za prevzatie stoj. Nebolo preto náhodné, že pozorné moci komunistami v Československu, uši našla vo Washingtone najmä v prvej prejavili veľký záujem o správy o pretr- polovici päťdesiatych rokov, keď vrcho- vávajúcom protikomunistickom odpo- lila najostrejšia fáza studenej vojny, ešte re na Slovensku a v slovenskom náro- žili nádeje na relatívne skoré vyslobo- de vďaka nim objavili oveľa pevnejšiu denie stredovýchodnej Európy spod ko- oporu antikomunizmu než akou bolo munizmu, ale rástli aj obavy z možného Československo. Americkej vládnej ad- prieniku komunistického vplyvu na Zá- ministrácii vyčítali porušovanie vlast- pad i do USA. Slovenský exil i sloven- ných demokratických zásad a „tragické sko-americké organizácie v USA využili chyby” vo vzťahu k malým národom túto atmosféru, aby poukázali na čistý vrátane Slovákov a netajili sa presvedče- protikomunistický štít svojich členov,31 ním, že zápas Slovákov proti komuniz- predovšetkým však, aby zoznamovali mu by mala americká politika podporiť amerických politikov s dramatickou si- politicky i morálne verejným uznaním tuáciou a s pretrvávajúcim protikomu- ich práva na sebaurčenie vrátane práva nistickým odporom na Slovensku (v po- na samostatný štát. dobe podzemného hnutia Bielej légie32 V tomto zmysle veľmi agilne vystupo- a nepokojov širšieho rozsahu). val kongresman Ray J. Madden, v roku

Slovensko, roč. 41, 1986, č. 2, s. 3; Grébert, Arvéd: Svedectvo Dr. Jozefa Šrámka o Rádiu Slobodná Európa. Slovenský politický exil v zápase za samostatné Slovensko: Materiály z vedeckej konferencie konanej v Bratislave 5. – 6. júna 1995, Bratislava: Dom zahraničných Slovákov, 1996, s. 289 – 291; Kružliak, Imrich: Rádio Slobodná Európa a Slováci. In: Slovenský povojnový exil: Zborník materiálov zo seminára Dejiny slovenského exilu po roku 1945. Ed.: Juraj Chovan-Rehák – Genovéva Grácová – Peter Maruniak. Martin: MS, 1998, s. 338 – 344; Katrebová Blehová, Beáta: Rádio Slobodná Európa a Svetový kongres Slovákov. In: Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu, s. 184 – 207; Hrabovec, Emília: Štefan Náhalka – zakladajúci rektor Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a neofciálny slovenský diplomat v Ríme. In: Perla slovenského kňazstva: Štefan Náhalka (1916 – 1975). Ed.: Jozef Rydlo. Bratislava: LHS, 2020 (v tlači). 31 V jednej z úradných správ kongresového Výboru pre neamerickú činnosť (Commitee on Un- American Activities), ktorý prešetroval komunistické vplyvy v USA, sa príznačne konštatovalo, že slovensko-americké organizácie patrili k tým, ktoré „are on record as opposed to Communist rule and as supporting present American foreign policy“. Porovnaj Report on the American Slav Congress and Associated Organizations, 26. jún 1949, citované podľa Paučo, Jozef: Slováci a komunizmus. Middletown, Pa.: Jednota Press, 1957, s. 315. 32 K Bielej légii pozri Vicen, Jozef: Vo víroch rokov 1938 – 1988. Bratislava: Lúč, 1999, s. 191 – 220; Cintavý, Pavol: Po stopách Bielej légie v protikomunistickom odboji. Bratislava: Lúč (Spisy Konfederácie politických väzňov Slovenska. Dokumenty a svedectvá II.) 1995; Idem: Dokumenty o Bielej légii. Bratislava: Lúč (Spisy Konfederácie politických väzňov Slovenska. Edícia Dokumenty a svedectvá III), 1995.

34 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy 1951 predseda kongresového výboru demokratické vlády hľadať kompromis so So- pre prešetrenie katyńských vrážd, ktorý vietmi alebo so štátmi s komunistickou vlá- v máji 1953 predložil Kongresu súbežnú dou”. 34 S Alvinom M. Bentleym a senáto- rezolúciu, v ktorej sa vyjadrovalo „pevné rom Everetom Dirksenom rokoval počas presvedčenie amerického národa, že sloven- svojej niekoľkomesačnej cesty po USA ský národ má právo na samourčenie a na v roku 1953 aj predseda nemeckej odboč- vládu, ktorá zodpovedá jeho vôli slobodne vy- ky SNRvZ Matúš Černák, ktorého prijali jadrenej v slobodných voľbách”. Rezolúcia aj na Štátnom Departmente.35 V podob- žiadala pre Slovensko slobodné voľby nom duchu vystupovali aj kongresmani pod kontrolou Organizácie spojených Alvin O’Konski, Daniel J. Flood, Cle- národov, „pomoc a morálnu podporu pre ak- ment Zablocky, Edward Derwinski, Phi- tívnych bojovníkov, ktorí bojujú za oslobode- lip J. Philbin, Michael A. Feighan a iní, nie slovenského národa” a uznanie „účinnej ktorí udržiavali kontakty so zástupcami exilnej vlády, reprezentujúcej antikomunis- Slovenskej národnej rady v zahraničí, tický slovenský národ”. 33 Kongresman Al- Slovenskej ligy v Amerike a ďalších slo- vin M. Bentley zase v marci 1955 v Sne- venských organizácií, vystupovali s pre- movni reprezentantov citoval deklaráciu javmi na ich verejných podujatiach a pre- SNRvZ prijatú na zasadnutí 4. júla 1954 javovali ochotu uverejňovať ich rezolúcie v Niagara Falls, v ktorej sa obhajovalo a memorandá v Congressional Records.36 právo slovenského národa na samourče- Politicky asi najviditeľnejšie konal kon- nie, vyjadrovalo sa presvedčenie, že naj- gresman Charles J. Kersten. Na základe lepšou garanciou politických, kultúrnych informácií, ktoré mu poskytol slovenský a hospodárskych práv slovenského náro- exil, osobitne vo Washingtone pôsobiaci da je demokratický slovenský štát a vy- predseda komisie pre zahraničnú politi- hlasovalo sa, že slovenský exil odmietal ku SNRvZ Jozef Mikuš a spoluzaklada- akékoľvek podoby komunizmu a „nebu- teľ Bielej légie Jozef Mikula,37 predniesol de sloboda pre slovenský národ, pokiaľ budú Kersten v júli 1951 pred Zahraničným

33 Concurrent Resolution in the House of Representatives, submited by Hon. Ray J. Madden, 7. máj 1953, publikované in Kirschabum, Joseph M.: Slovakia: Nation at the Crossroads of Central Europe. New York: Robert Speller & Sons, Publishers, Inc., 1960, dokument č. 58, s. 335 – 336. Podobnú súbežnú rezolúciu podal Madden aj 2. máj 1956. Publikované ibidem, s. 353. 34 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 37, Extention of Remarks of Hon. Alvin M. Bentley of Michigan in the House of Representatives, 10. marca 1955. 35 Matúš Černák v Amerike. Slobodné Slovensko, roč. 8, 1953, č. 9, s. 1 – 2; Z Černákovej aktivity v USA. Slobodné Slovensko, roč. 8, č. 11 – 12 (1953), s. 2; Vnuk, František: Životopis Konštantína Čulena. Cleveland, Ohio: Slovenský ústav, 1984, s. 176. Porovnaj tiež spomienky Štefana Kramára na Matúša Černáka publikované in Maruniak, Peter (ed.): Prof. Matúš Černák 1903 – 1955. Žilina: Kabinet výskumu dejín slovenského exilu Matice slovenskej a Mestský úrad Žilina, 1999, s. 58. Mikuš, Jozef A.: Pamäti slovenského diplomata. Middletown [Pa]: Jednota, 1978, s. 425, kde publikoval spoločnú fotografu zo stretnutia so senátorom Everetom Dirksenom. 36 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 36, 37; Mikuš, Jozef A.: Pamäti slovenského diplomata, s. 392. 37 Vo Washingtone pracovala osobitná kancelária Slovenskej národnej rady v zahraničí (fnancovala ju Slovenská liga v Amerike), ktorej úlohou bolo informovať amerických politikov a tiež zahraničných politikov a diplomatov, ktorí prichádzali do amerického hlavného mesta, o situácii na Slovensku a o politickom programe slovenského exilu. Kanceláriu viedol Jozef M. Mikuš, bývalý slovenský diplomat, právnik a expert pre zahraničnú politiku v Predsedníctve Slovenskej národnej rady v zahraničí. SNA, SLvA, k. 12, Mikušove správy o jeho návštevnej diplomacii

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 35 výborom Kongresu Spojených štátov sú- mali právo na samourčenie a, ak si to bežnú rezolúciu ďalekosiahleho význa- želajú, na slobodu a nezávislosť.“39 mu, v ktorej vyzdvihol existenciu silného podzemného hnutia na Slovensku („there V júli 1953 sprostredkoval Kersten ist no other country in the Soviet orbit which prijatie delegácie Slovenskej národnej has a beter underground movement than he- rady v zahraničí na Štátnom Depart- roic Slovakia”) a žiadal, aby USA sformu- mente, kde do rúk vedúceho Odboru pre lovali prísnejšiu antikomunistickú poli- východoeurópske záležitosti pána Bar- tiku a vylúčili akékoľvek ďalšie dohody boura odovzdali memorandum o sloven- s Československom a aby americkí re- skej otázke, určené pre štátneho tajomní- prezentanti v OSN žiadali pre slovenský ka Johna Fostera Dullesa.40 i český národ usporiadanie slobodných V roku 1954, v čase, keď nové soviet- volieb pod kontrolou Spojených národov, ske vedenie po Stalinovej smrti začalo aby si mohli bez akéhokoľvek vonkajšie- postupne presadzovať politiku mierovej ho nátlaku slobodne zvoliť formu vlády koexistencie, ktorú slovenský exil tvrdo a vytvoriť vlastné štáty. 38 Kersten bol pre- kritizoval, inicioval Kersten vznik Select svedčený a na historickom kongrese Slo- Commitee on Communist Agression, ktorý venskej ligy v máji 1952 verejne priznal, vyšetroval komunistické zločiny vo vý- že Slovensko nemalo byť pozbavené štát- chodnej Európe, vypočul veľké množ- nej samostatnosti, pretože to bolo v roz- stvo svedkov vrátane viacerých Slová- pore s kresťanskými a demokratickými kov a v záverečnej správe, vypracovanej princípmi a pretože ako nezávislý štát by v spolupráci s desiatimi kongresmanmi bolo dokázalo komunistickej expanzii če- a expertami z Georgetown University, liť účinnejšie než Československo: ktorá vošla do dejín ako Kersten Report, nielen odsúdil mierovú koexistenciu s ko- „Slováci boli vždy v opozícii proti munizmom ako „mýtus”, ale objektívne komunizmu: a dodnes mu silno odporu- načrtol dejiny slovenských zápasov o poli- jú. Slovensko nemalo byť trestuhodne tickú rovnoprávnosť a slobodu, kritizoval zničené, pretože by nám bolo dnes dobre demokratickým princípom protirečiacu slúžilo na strane demokratického sveta. reintegráciu Slovenska do ČSR „bez akej- Je v záujme Ameriky, aby všetky národy koľvek formy plebiscitu” a zdôraznil prá- na zemi, vrátane slovenského národa, vo malých európskych národov vrátane

a lobingu vo Washingtone. Pozri tiež SNA, OF Jozef M. Mikuš, k. 9, Mikušova korešpondencia s kongresmanom Kerstenom a inými americkými politikmi. Porovnaj Mikuš, Jozef A.: Pamäti slovenského diplomata, s. 391 – 394. K informovaniu amerických kongresmanov a senátorov o odbojových aktivitách na Slovensku pozri tiež Katrebová Blehová, Beáta: Kongresman Charles J. Kersten a výbor Kongresu Spojených štátov amerických pre vyšetrovanie komunistickej agresie. Historický zborník, roč. 29, 2019, č. 2, s. 66 – 79; Kirschbaum, Joseph M.: Slovakia: Nation at the Crossroads, s. 312 – 360. 38 The Kersten Resolution for the Freedom of the Slovaks (No. 139). Congressional Record, 17. júl 1951, 959126-39804. 39 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 20, Independent Slovakia should not have been destroyed. Speech of the Hon. Charles J. Kersten at the Conference sponsored by the Slovak League of America, 23. máj 1952. Prejav publikovala Jednota (Middletown), (28. máj 1952). 40 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 36, Zápisnica zo zasadnutia Užšieho predsedníctva SNRvZ vo Washingtone 2. júl 1953.

36 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Slovákov na samourčenie.41 Slovenský po- povstanie a správy o nepokojoch a pod- litický exil vyhodnotil Kerstenovu správu zemných hnutiach prichádzali aj zo Slo- ako zásadný dokument, ktorý venska, prijal slovenskú delegáciu aj sám štátny sekretár John Foster Dulles, ktorý „vyvracia politické legendy a propagač- bol už od začiatku päťdesiatych rokov né lži” a „jasne hovorí, kto nesie vinu častým adresátom slovenských memo- a zodpovednosť za vraždy, politické ránd a listov. Predseda Slovenskej ligy a náboženské prenasledovanie a nakoniec v Amerike Filip Hrobák, ktorý bol členom vydanie na milosť a nemilosť Slovenska delegácie, zhodnotil svoje dojmy slovami: i Česka komunizmu. Bola to podľa sprá- vy ‘najmä naivná viera, ktorú zdieľali „Štátny tajomník bol dobre informovaný v rozličných stupňoch prakticky všetci o podstate slovenského problému už pred českí politici, čo zapríčinila, že s tak našou návštevou. Z jeho poznámok bolo krajnou ľahkosťou komunistická strana jasné, že vedel, že Slováci nechcú žiť prevzala moc r. 1948’ ”.42 s Čechmi v jednom štáte.”44

Slovenská exilová politika si veľa K zásadnej revízii americkej politiky sľubovala od administratívy preziden- voči Československu však nedošlo. Hoci ta Dwighta Eisenhowera (1953 – 1956),43 Štátny department vo viacerých ofciál- ktorá podľa všetkého zvažovala istú ko- nych listoch americkým kongresmanom rektúru americkej politiky v prospech a slovenským zástupcom uznal princíp Slovákov, vtedy považovaných za ele- samourčenia pre všetky národy a právo ment najsilnejšieho odporu proti komu- českého i slovenského národa v budúc- nizmu v stredovýchodnej Európe. nosti si za slobodných podmienok zvo- V roku 1956, v situácii, keď v Maďar- liť, či budú chcieť naďalej žiť v spoloč- sku a Poľsku vrcholilo protikomunistické nom československom štáte,45 zároveň

41 Kersten, Charles J.: Communist Takeover and Occupation of Czechoslovakia. Special Report No. 8 of the Select Commitee on Communist Agression. House of Representatives, Eighty-Third Congress, Washington: United States Government Printing Ofce, 1955. 42 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 20, Nad záverečnou správou Kerstenovho výboru. Dr. Jozef Kirschbaum. 43 Černák, Matúš: Das erwarten die Slowaken vom Präsidenten Eisenhower. Südor-Stimmen, roč. 2, 1958, s. 6 – 8. 44 SNA, SLvA, k. 14, zápisnica zo zasadnutia Výkonného výboru Slovenskej ligy v Amerike, Pitsburgh, 15. december 1956. 45 James Cowles Hart Bonbright, výkonný asistent na Štátnom Departmente, v liste zo 16. augusta 1951 adresovanom reverendovi Floriánovi C. Billymu, hlavnému tajomníkovi Združenia slovenských katolíkov, napísal: „The United States has never opposed the aspirations of any people in Europe to determine by their own free choice the state or form of political organization under which they wished to live. On the contrary, self-determination has been a fundamental principle of American policy in Europe since the administration of President Woodrow Wilson; and this Government has not departed from it in the case of the Slovaks.“ Porovnaj Kirschbaum, Joseph M.: Slovakia – Nation at the Crossroads, s. 358 – 359. Pozri aj Ďurčanský, Ferdinand: Die slowakische Frage eine internationale Frage, München: Slowakisches Befreiungskomitee, 1954, s. 9, 24. Štátny Department potvrdil toto stanovisko v liste podpísanom Thrustonom B. Mortonom a adresovanom Alvinovi M. Bentleymu z 2. máj 1955. Pozri Kirschbaum, Joseph M.: Slovakia – Nation at the Crossroads, s. 359 – 360. Bentley citoval list v poznámkach, ktoré predniesol na 34. kongrese Slovenskej ligy v Amerike 23. máj 1955. Porovnaj Glaser, Kurt: Czecho- Slovakia: A critical history. Caldwell, Idaho: The Caxton Printers, Ltd., 1961, s. 243 – 244.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 37 potvrdil, že odmieta vyvinúť akúkoľvek do euroatlantických politických, hospo- iniciatívu, aby navrhol alternatívnu for- dárskych a neskôr aj vojenských štruktúr mu organizácie strednej Európy a zdô- aj istý manévrovací priestor. raznil, že americká politika sa má sú- Vďaka geopolitickej pozícii, nevyrieše- strediť na vytvorenie podmienok, aby si nej nemeckej otázke, ktorej súčasťou boli aj národy východnej Európy mohli slobod- milióny vyhnaných Nemcov (Volksdeutsche) ne určiť svoje vládne a hospodárske inšti- z východných území, a dlhodobým histo- túcie, a nenechať sa zatiahnuť do disku- rickým i hospodárskym väzbám so stred- sií o budúcnosti zotročených národov.46 nou a východnou Európou nemohla byť Washington naďalej považoval jednotné pre Západné Nemecko, na rozdiel od zá- Československo za životaschopný politic- padných štátov v striktnom zmysle slova, ký koncept a politika „nepredurčovania” stredovýchodná Európa nedôležitá a as- („non-predetermination”) síce zodpovedala poň teoretické úvahy o jej možnej budúcej politickej logike existencie diplomatic- reorganizácii v súlade s národnými záuj- kých vzťahov s Prahou a v zásade nevy- mami Nemecka irelevantné, a to aj napriek lučovala možnú reorganizáciu strednej tomu, že jeho zahraničná politika sa za Európy v postkomunistickej budúcnos- daných okolností prioritne orientovala na ti podľa vôle národov, ale podceňovala Západ a na integráciu do euroatlantických faktor národného útlaku ako integrálnej štruktúr, rezignujúc aj na bezprostredné súčasti komunistickej represie a fakticky alternatívy zjednotenia Nemecka. podporovala tie politické sily, ktoré videli Vstup nemeckej politiky do vtedajšie- svoju raison d’être v bezpodmienečnej ob- ho mocenskopolitického koncertu mal rane československej štátnej idey. preto pre slovenský exil nezanedbateľný Priaznivejšia situácia pre slovenský význam a rozšíril jeho operatívne mož- štátotvorný politický exil bola v Nemec- nosti. V rozhovore so zástupcom nemec- kej spolkovej republike. Západonemecký kého ministerstva zahraničných vecí Dr. štát síce svojim vznikom v roku 1949 ne- Kossmannom 11. októbra 1952 predseda získal úplnú suverenitu a nemecká otáz- nemeckej odbočky SNRvZ Matúš Čer- ka zostala v dôsledku absencie mierovej nák príznačne povedal, že Francúzsko zmluvy s Nemeckom i rozdelenia na a Veľká Británia môžu byť s daným roz- dva nemecké štáty v dvoch rôznych mo- ložením geopolitických síl spokojné, av- censkopolitických blokoch naďalej otvo- šak Západné Nemecko, USA a krajiny renou, Bonn však získal možnosť viesť stredovýchodnej Európy majú a aj naďa- vlastnú zahraničnú politiku a v dôsledku lej musia mať spoločný záujem na páde rozhodnutia západných Spojencov rela- komunizmu a novej úprave pomerov tívne rýchlo integrovať západné Nemecko v stredovýchodnej Európe.47

46 Porovnaj vyššie spomenutý list Štátneho Departmentu Alvinovi M. Bentleymu z 2. mája 1955, citovaný in Glaser, Kurt: Czecho-Slovakia: A critical history, s. 243 – 244, a list Filipa Hrobáka, predsedu Slovenskej ligy v Amerike, kongresmanovi Danielovi J. Floodovi zo 14. júla 1955, v ktorom kriticky hodnotil stanovisko Štátneho Departmentu. Poznámky Daniela J. Flooda v Snemovni reprezentantov z 20. júla 1955, v ktorých citoval in extenso list Filipa Hrobáka, publikoval Kirschbaum, Joseph M.: Slovakia – Nation at the Crossroads, s. 349 – 352. 47 Hruboň, Anton: Poznámky k politickým aktivitám slovenského exilu v prvej polovici 50. rokov z pohľadu agendy Zahraničného úradu Nemeckej spolkovej republiky. In: Slovensko v rokoch neslobody 1938 – 1989, vol. III.: Menšiny. Ed.: Anton Hruboň – Juraj Jankech – Katarína Ristveyová. Banská Bystrica: Belianum, 2014, s. 234 – 246.

38 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Nebolo preto náhodné, že práve za- vplyvné miesta vo formujúcom sa poli- čiatkom päťdesiatych rokov sa do Ne- tickom a vyššom úradníckom aparáte na mecka presťahovalo viacero vedúcich spolkovej i krajinskej úrovni. K osobnos- osobností slovenského politického exilu. tiam politického života, s ktorými Čer- Usádzali sa zväčša v Mníchove, v kto- nák udržiaval osobné kontakty, patril aj rom vtedy Američania založili rozhlaso- samotný spolkový kancelár Konrad Ade- vé stanice RFE a RL a v ktorom žili pred- nauer, do roku 1955 zároveň minister za- stavitelia prakticky všetkých európskych hraničia, Adenauerov nástupca na poste politických exilov, vychádzal najväčší kancelára Kurt Kiesinger či spolkový počet exilných publikácií na svete a tmo- minister pre otázky vyhnaných Nemcov lil sa asi najväčší počet agentov a špiónov, a vysídlencov Kurt Oberländer. Predse- aký sa kedy sústredil na jednom mieste. da nemeckého spolkového parlamentu, Hoci bonnská vláda za daných okol- kresťanský demokrat Eugen Gerstenma- ností nemohla a nechcela ofciálne pod- ier, za vojny člen odbojovej organizácie poriť ani jedno z oboch hlavných slo- Kreisauer Kreis, a jeho stranícky kolega venských exilných zoskupení, faktom je, a minister v Adenauerovej vláde Wal- že obe nielen tolerovala, ale udržiavala demar Kraft vystúpili v marci 1956 do- s nimi aj isté konkrétne kontakty. Od konca s prejavmi na oslavách slovenskej roku 1953 vyplácalo Ministerstvo pre štátnosti.48 I keď tieto kontakty nemožno vnútronemecké otázky dokonca nezane- preceňovať, boli v tom čase zrejme užšie, dbateľnú pravidelnú mesačnú podporu než ofciálne styky slovenskej emigrácie na činnosť SNRvZ a vydávanie novín k politickej reprezentácii v akomkoľvek Slobodné Slovensko. Za tento kvalitatív- inom západnom štáte. ny posun v rámcových podmienkach Predstavitelia slovenského exilu vďačila nemecká odbočka Slovenskej v Nemecku si uvedomovali, že vážnym národnej rady v zahraničí do veľkej mie- politickým faktorom v Nemecku, ktorý ry osobne Matúšovi Černákovi, ktorý nebolo možné ignorovať, boli vyhnaní bol ako bývalý študent Lipskej univer- karpatskí, ale aj sudetskí Nemci. Kým zity od mladosti kultúrne orientovaný univerzitný profesor Ďurčanský s nimi na Nemecko, ako vyslanec Slovenskej neskôr pestoval najmä kultúrno-vedec- republiky v Berlíne v Nemecku pre- ké styky, Černák v mene SNRvZ v janu- žil prakticky celú vojnu a vybudoval si ári 1953 podpísal s Karpatskonemeckou tam širokorozvetvené kontakty. Mno- krajanskou organizáciou v Nemecku hí spomedzi jeho známych mali styky (Karpatendeutsche Landsmannschaft) s protinacistickými odbojovými kruhmi dokonca dohodu o spolupráci. V nej sa okolo Carla Friedricha Goerdelera ale- uvádzalo, že „životné záujmy tak slovenské- bo berlínskeho biskupa grófa Konrada ho národa, ako aj občanov Slovenska nemec- von Preysinga alebo s okolím budúceho kej národnosti môžu byť plne zabezpečené nemeckého spolkového kancelára a za- len v samostatnom a demokratickom sloven- kladateľa nemeckej kresťanskej demok- skom štáte”. Slovenská strana karpatským racie Konrada Adenauera a po vzniku Nemcom sľubovala úplnú občiansku Nemeckej spolkovej republiky zaujali rovnoprávnosť a právo na kultúrnu

48 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 36, vedúci nemeckej pobočky SNRvZ Fraňo Tiso Predsedníctvu SNRvZ v Clevelande, správa o činnosti, 27. júl 1956.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 39 samosprávu, ako aj odškodnenie za per- povojnových režimov v stredovýchodnej zekúcie po roku 1945, kým Karpatsko- Európe, respektíve boli aspoň čiastočne nemecká krajanská organizácia sa zase fnancované z rozpočtu amerického Na- zaväzovala, že bude „plne podporovať SN- tional Commitee for a Free Europe (ne- RvZ v jej zápase o slovenskú samostatnosť”. 49 skôr Free Europe Commitee, oba fnanč- Charakteristickou črtou slovenského ne závislé od rozpočtu USA) a mali síce politického exilu bolo aj úsilie o vybudo- antikomunistický, ale zároveň progra- vanie kontaktov s exilmi iných národov movo ľavicový charakter, ako napríklad strednej a východnej Európy na báze Assembly of Captive European Nations, spoločného odmietnutia komunizmu v ktorej boli iba zástupcovia Rady slo- a Jalty, spoločného kresťansko-konzer- bodného Československa, ktorí členstvo vatívneho ideového smerovania a spo- slovenskej organizácie vetovali.51 ločného úsilia o slobodu a samourčenie Špecifckou črtou slovenského exilu, všetkých národov, či už v podobe nefor- ktorá odzrkadľovala vtedy ešte veľmi málnych stykov, vybudovaných na osob- silnú zviazanosť národného a nábožen- ných kontaktoch, alebo na inštitucionál- ského prvku slovenskej identity a živú nej základni ako bol londýnsky Central religiozitu najmä prvých exilných gene- European Federal Club, Antiboľševická rácií, bola jeho úzka spätosť s Cirkvou liga národov v Mníchove či Intermarium. (v prevažnej väčšine katolíckou) a rele- Príznačné bolo, že jediný exil, s kto- vantná prítomnosť katolíckych kňazov rým sa – odhliadnuc od niekoľkých vý- (a niekoľkých evanjelických pastorov) nimiek50 – pre nezmieriteľnosť náhľadov v jeho štruktúrach a činnosti. Už s pr- na základné otázky politickej budúcnos- vou exilnou vlnou po roku 1945 prišlo ti nepodarilo nadviazať žiadny politic- do zahraničia niekoľko desiatok katolíc- ký dialóg, bol exil český, stojaci na báze kych kňazov, činných nielen na nábo- bezpodmienečného ďalšieho trvania ženskom poli, ale tiež v charitatívnych československého štátu. Slovenský exil a kultúrnych aktivitách exilu. Silná sku- zostal vylúčený aj z tých exilných zosku- pina kňazov a rehoľníkov prišla do exilu pení, ktoré boli založené ako organizácie na prelome 40tych a 50tych rokov, keď ofciálnych politických reprezentantov vo vtedajšom Československu vrcholila

49 SNA, f. OS Jozef M. Kirschbaum, k. 36. K Černákovým stykom s karpatsko-nemeckou organizáciou, ktorej centrum bolo v Stutgarte, pozri aj Černák, Matúš: Pozdrav do Stutgartu – Gruss nach Stutgart. Slobodné Slovensko, roč. 6, 1951, č. 6, s. 1. 50 Touto výnimkou bol malý počet českých exilných politikov, ktorí stáli v opozícii k pofebruárovému českému exilnému politickému mainstreamu a osobitne k Rade svobodného Československa, otvorene kritizovali ľudovodemokratický režim v povojnovom Československu a boli ochotní uznať právo Slovákov na nezávislosť. Porovnaj Cholínský, Jan: Český a slovenský protikomunistický odboj v zahraničí po únoru 1948: Sonda do vztahů Čechů a Slováků neuznávajících Radu svobodného Československa. Pozri Protikomunistický odboj v strednej a východnej Európe. Ed.: Peter Jašek. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2012, s. 707 – 742. 51 Listom z 24. júla 1957 predseda organizácie Assembly of Captive European Nations (ACEN) Vilis Masens odmietol žiadosť Slovenskej národnej rady v zahraničí z 28. augusta 1956 o členstvo dôvodiac, že „pre pána Petra Zenkla bola táto žiadosť ‚neprijateľná‛.“ Predseda Zahraničnopolitického výboru SNRvZ považoval stanovisko ACEN za „nič iné ako popretie práva na samourčenie pre jeden z najstarších stredoeurópskych národov“. SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 21, Jozef Mikuš vedúcim jednotlivých členských delegácií ACEN, 15. september 1957.

40 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy prvá vlna agresívne protikatolíckej per- V istom zmysle dokázal slovenský exil zekúcie. Jej prirodzeným centrom sa stal v Ríme dokonca suplovať neexistujúcu Rím, kde sa sformovali inštitucionálne slovenskú diplomaciu i neexistujúcu sa- štruktúry a vyvíjali čulé aktivity, ktoré mostatnú slovenskú biskupskú konferen- svojou intenzitou a rozsahom predčili ciu, a tak sa zásadne pričiniť o vyriešenie aj exily mnohých historicky a početne rôznych otvorených cirkevnopolitických silnejších národov. Ich prvým pilierom otázok, predovšetkým o erigovanie sa- bolo Slovenské katolícke ústredie zalo- mostatnej slovenskej cirkevnej provincie žené v roku 1951, ktoré v roku 1963 na- v roku 1977 ako cirkevnoprávnemu zák- hradil novozaložený Slovenský ústav ladu slovenskej individuality.54 svätých Cyrila a Metoda. Okolo neho Prvým medzníkom v dejinách povoj- sa zoskupila silná skupina slovenských nového slovenského politického exilu sa kňazov, ktorí vyučovali na slovenskom stala polovica päťdesiatych rokov 20. sto- gymnáziu, pôsobili v duchovnej službe ročia. Kým začiatkom päťdesiatych rokov pre Slovákov v zahraničí, založili slo- ešte vládol istý optimizmus ohľadne zme- venské vydavateľstvo alebo prednášali ny pomerov a aj napätá medzinárodná at- na pápežských univerzitách či pôsobili mosféra (kórejská vojna, Berlínska kríza, v Rímskej kúrii. Hoci tieto širokospek- povstania v NDR, Poľsku a Maďarsku) trálne aktivity mali primárne nábožen- tieto nádeje živila, porážka maďarského ský poťažne akademicko-kultúrny cha- i poľského povstania, tvrdé represálie, rakter, neboli bez zásadného politického ktoré postihli aj Slovensko a prakticky významu.52 Spočíval už v samotnej sku- ukončili fázu otvoreného odporu voči točnosti, že na pôde „pápežského Ríma“ československému komunistickému re- Slováci vystupovali dôsledne a exkluzív- žimu, priniesli bolestné sklamania. To asi ne pod vlastným menom a vo vlastných najbolestnejšie spôsobil postoj západných inštitúciách, uznávaných aj Svätou stoli- štátov, ktorý ukázal, že Západ bol síce cou, ktorá sama nikdy nevytvárala žiad- antikomunistický a sovietsku interven- ne štruktúry „československé”. To platilo ciu verbálne odsúdil, rešpektoval však tak o katolíckych misiách (farnostiach), sovietsku zónu vplyvu a v zaujatí vlast- ktoré sa v zmysle konštitúcie Pia XII. Ex- nými problémami ako Suezská kríza či sul familia53 z roku 1952 formovali po ce- vojny v Indočíne a v Alžírsku sa správal lom svete ako farnosti sui generis pre ka- pasívne. Udalosti pohnutej jesene 1956 tolíkov žijúcich v inorečovom prostredí nadlho pochovali nádeje na skorý pád ko- dôsledne podľa národného, nie štátneho munistického režimu, ukázali, že odbojo- princípu, ako o slovenskej redakcii Rádia vé aktivity za železnou oponou mali malé Vatikán, či o organizácii rôznych komité- nádeje na úspech a uskutočnenie politic- tov a štruktúr v službe Umlčanej cirkvi. kých cieľov exilu bude treba odložiť do

52 Hrabovec, Emília et al.: Slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda v Ríme (1963 – 2013). Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2015, a tam citovaná ďalšia literatúra. 53 Pius PP XII: Exsul Familia. Acta Apostolicae Sedis, roč. 44, 1952, s. 649f. K slovenským katolíckym misiám vo svete pozri Hrušovský, Dominik: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme a duchovná služba pre Slovákov v zahraničí. In: Hrabovec, Emília et al: Slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda v Ríme (1963 – 2013). Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2015, s. 53 – 97. 54 Porovnaj Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 221 – 282.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 41 časovo vzdialenej budúcnosti. Meniaca Všetky tieto okolnosti mali za ná- sa medzinárodná situácia, najmä nová sledok, že najneskôr v druhej polovici sovietska politika mierovej koexistencie, päťdesiatych rokov začal exil opúšťať ktorá sa začala presadzovať od rokov radikálnejšie podoby zápasu proti praž- 1954/1956, a postupný presun politického skému komunistickému režimu a sú- záujmu do Tretieho sveta signalizova- streďovať sa na dlhodobú činnosť. Obe li, že obe strany sa chystali na relatívne strany pokračovali v úmornom a často dlhodobé spolužitie. Negatívny vplyv na osihotenom úsilí, sťaženom hmotnou nú- činnosť slovenského exilu malo paradox- dzou, informovať rozhodujúce politické ne aj podpísanie rakúskej Štátnej zmluvy inštancie a svetovú verejnosť o drama- (Staatsvertrag) v roku 1955 a z nej vyplý- tickej situácii na Slovensku a domáhať sa vajúci záväzok Viedne k trvalej neutra- slobody, demokracie a samostatnosti pre lite, ktorý znemožňoval aktívnu exilnú Slovensko, menili však formy práce. Čo- politickú činnosť na rakúskej pôde, kde raz významnejšiu rolu nadobúdala práca dovtedy pracovala zahraničná centrála kultúrna a vedecká, publikovanie zásad- Bielej légie, vysielala rovnomenná vysie- ných knižných diel, ktoré akademickej lačka a nachádzali sa základne slovenskej a politickej verejnosti historicky a me- exilnej spravodajsko-komunikačnej čin- dzinárodnoprávne odôvodňovali právo nosti; defnitívny úder jej napokon o dva Slovákov na samourčenie a vlastný štát,57 roky neskôr zadal únos jej hlavného orga- a tiež intenzívne aktivity náboženské. nizátora Jozefa Vicena československou V tejto situácii s novou naliehavosťou tajnou službou do Československa.55 zazneli aj hlasy volajúce po zjednotení Činnosť SNRvZ postihli aj bolestné slovenského exilu, tým viac, že na rozdiel ľudské straty, keď v priebehu niekoľ- od iných exilov spoza železnej opony, kých rokov zomreli traja jej predsedovia vnútorne rozdelených podľa straníckych (Karol Sidor, historik František Hrušov- či svetonázorových kritérií, bol povoj- ský a spisovateľ Jozef Cíger Hronský)56 nový slovenský exil názorovo i sociálne a najagilnejší a najúspešnejší územný relatívne homogénny, zdieľal spoločný podpredseda Matúš Černák bol zavraž- program – oslobodenie od komunistic- dený československými tajnými služba- kej i českej preponderancie a obnova mi. Slovenský oslobodzovací výbor bol samostatnej slovenskej štátnosti, a pre- zase poznačený istou diskontinuitou, trvávajúce rozdelenie do dvoch táborov ktorú vyvolal odchod jej vedenia do ďa- s postupom času živili viac osobné ani- lekej Argentíny v roku 1947, aj keď sa mozity niektorých osobností, než dife- Ďurčanský v roku 1952 na Starý konti- rencie čo i len taktického charakteru, ale nent vrátil, a nesplnením politických v slovenskom exile spôsobovalo veľké predpokladov, z ktorých v horúčkovitej morálne i politické škody. V máji 1960 sa činnosti po vojne vychádzal. v New Yorku konečne zišli zástupcovia

55 Pozri Vicenove spomienky Vicen, Jozef: Vo víroch rokov 1938 – 1988, s. 224 – 233. 56 Sidor zomrel v Kanade roku 1953, František Hrušovský v americkom Clevelande roku 1956 a Jozef Cíger Hronský v Argentíne v roku 1960. SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 36, Zápisnica SNRvZ z mimoriadneho zasadnutia Užšieho predsedníctva SNRvZ 13. septembera 1956 v Clevelande. 57 Ďurčanský, Ferdinand: Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov. Buenos Aires: Slovenský oslobodzovací výbor, 1954; Kirschbaum, Jozef M.: Náš boj o samostatnosť Slovenska. Cleveland: Slovak Institute, 1958.

42 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy SOV, SNRvZ a Slovenskej ligy v Ameri- Československu, mnohí nemali záujem ke a dohodli sa na vytvorení jednotnej o politickú aktivitu alebo sa po štvrťsto- exilnej politickej organizácie Slovenskej ročnej politickej indoktrinácii v českoslo- oslobodzovacej rady, ktorá vo verejnom venských školách ťažšie orientovali v slo- posolstve potvrdila svoj cieľ pracovať na venských dejinách i exilnej prítomnosti oslobodení Slovenska „spod komunistic- a neboli ľahko integrovateľní do starých ko-sovietskej tyranie a spod českej okupácie“ politických organizácií. a na vytvorení „slobodnej, demokratickej, Federalizácia Československa a vznik na kresťanských základoch spočívajúcej Slo- Slovenskej socialistickej republiky však venskej republiky“. 58 zároveň svetu demonštrovali, že volanie Spiritus movens zjednocovacieho exilu po práve na samourčenie zodpove- stretnutia bol kanadsko-slovenský prie- dalo túžbe národa, ktorá napriek dvom myselný magnát a pôvodne člen SOV-u desaťročiam tvrdej perzekúcie a duchov- Štefan B. Roman, ktorý sa v priebehu nej a kultúrnej asimilácie nezomrela, ale šesťdesiatych rokov vyprofloval na jed- vytryskla na povrch, len čo sa otvorila ného z najvýraznejších protagonistov prvá príležitosť, aj keď iba v limitovanej slovenského exilu. Bol to Roman, ktorý podobe, ktorú umožňovala daná situácia. pred Vianocami roku 1968 pozval do To- Federalizácia napriek postupnému vnú- ronta zástupcov Slovenskej oslobodzo- tornému vyprázdňovaniu dala Slová- vacej rady a Slovenskej ligy v Amerike kom štátne inštitúcie, ich účinnosť však na spoločnú poradu, ktorej cieľom bolo nepresiahla vnútropolitický rámec, tak- nájsť spôsob, ako pod jednou organizač- že v zahraničí Slovensko naďalej nemalo nou strechou zjednotiť všetky slovenské svoj hlas a pre svet naďalej neexistovalo. sily v západnom zahraničí.59 V tomto kontexte sa začala nalieha- Bezprostredných podnetov k tejto vo pociťovať potreba novej exilnej or- snahe bolo viacero. Najvýznamnejším ganizácie, ktorá by zjednotila všetkých boli udalosti vo vtedajšom Českosloven- Slovákov vo svete, a tak dala ich hlasu sku v roku 1968, veľké nádeje vyvolané silu i legitimitu, aby na medzinárodnom politickým uvoľnením, ale udusené vo- fóre hovorili v mene umlčaného národa jenskou intervenciou vojsk Varšavskej doma a domáhali sa preň práva na spra- zmluvy v auguste 1968, po ktorej nasledo- vodlivosť, slobodu, samourčenie a štátnu val nový exodus početnej emigrácie, kto- nezávislosť. Z týchto úvah sa napokon rý ukázal pretrvávajúcu neslobodu v kra- sformovala myšlienka založiť Svetový jine za železnou oponou. Noví utečenci kongres Slovákov (ďalej SKS), ktorý po priniesli do exilu „transfúziu krvi“,60 ale prvýkrát vystúpil pred svetovú verejnosť aj nové výzvy. Od ich predchodcov v exi- v júni 1970 a svoje konštituovanie dovŕšil le ich delila celá ľudská i politická generá- o rok neskôr na generálnom zhromažde- cia, boli už vychovaní v komunistickom ní v Toronte v júni 1971.61

58 Posolstvo slovenskému národu. Jednota (Middletown), roč. 70, 1960, č. 3594 (8. jún), s. 1. 59 Kirschbaum, Jozef M.: Založenie Svetového kongresu Slovákov. Kirschbaum, Jozef M. (ed.): Desať rokov činnosti SKS. Toronto, Canada: Svetový kongres Slovákov, 1981, s. 20 – 28. 60 Vnuk, František: Slovensko v plánoch politickej emigrácie (1945 – 1970). In: Slovenský politický exil v zápase za samostatné Slovensko, s. 139. 61 Kirschbaum, Jozef M.: Založenie Svetového kongresu Slovákov, s. 20 – 45.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 43 Vznik SKS bol historickým počinom, svete i Slovákov jednotlivo bez ohľadu ktorý po prvýkrát v dejinách zjednotil na ich politické či náboženské presved- prakticky celý slovenský exil a vytvoril čenie a spôsob a čas, kedy odišli do cu- silnú platformu pre jeho politickú a kul- dziny, či patrili k povojnovej politickej túrnu činnosť. Mimoriadne perspektívy emigrácii, alebo boli príslušníkmi silnej sa kongresovej práci otvárali aj vďaka sku- slovenskej vysťahovaleckej komunity točnosti, že na jeho čele stála celosvetovo staršieho dáta. Chcel byť teda akýmsi známa osobnosť kanadsko-slovenského „slovenským parlamentom“, „jednotou veľkopriemyselníka Štefana B. Romana, v rôznosti“,63 na platforme spoločného ktorý mal široko rozvetvené kontakty cieľa, ktorý programové vyjadrenia za- v politickom i hospodárskom svete a ako kladajúceho kongresu v New Yorku de- hlboko veriaci gréckokatolík, bývalý laic- fnovali ako uskutočnenie prirodzeného ký audítor Druhého vatikánskeho kon- práva slovenského národa na úplnú slo- cilu, organizátor veľkých náboženských bodu, politické a duchovné samourčenie, podujatí v Kanade a inde a osobný priateľ rovnoprávnosť s inými národmi, „medzi- dvoch pápežov, ktorý nechal na svojom národnú spravodlivosť vyjadrenú plnou de- pozemku pri Toronte postaviť katedrálu, mokratickou štátnosťou“ a právo slobodne aj mimoriadne styky na najvyšších úrov- a bezprostredne sa zúčastniť na integrač- niach cirkevného sveta.62 Roman spájal nom procese v Európe.64 v sebe idealizmus národovca, ktorý služ- Slovákom v exile združeným v rámci bu národu považoval za morálnu povin- SKS bolo jasné, že národ bez vlastného nosť, ktorej zostal po celý život bezpod- štátu medzinárodne neexistuje, a pre- mienečne oddaný a ktorej bol ochotný to iba vlastná štátnosť mu dá skutočný venovať čas, energiu a značné fnančné priestor slobody, spravodlivosti a rov- prostriedky, s pragmatizmom podnikate- noprávnosti s ostatnými národmi, po ľa, ktorý odmietal prázdne politické roj- ktorom Kongres neustále volal. Kongres čenie či nariekanie, vyžadoval discipli- sa preto od počiatku hlásil k myšlienke nované a premyslené konanie a požíval štátnej nezávislosti Slovenska, vzhľadom nespochybniteľnú autoritu, schopnú vy- na dynamický medzinárodný vývoj, rovnávať protivy a udávať tón. existenciu Československa, uznaného Svetový kongres Slovákov bol organi- medzinárodnou komunitou štátov, i ďal- záciou oveľa širšou, než jeho exilní pred- šie faktory, osobitne obavu pred výčitkou chodcovia. Na jednej inštitucionálnej zahraničia, osobitne USA, ale aj menšej platforme ako strešná organizácia zjed- časti kongresových radov z generácie notil nielen povojnovú politickú emigrá- utečencov z roku 1968, že „predestinuje“ ciu, ale všetky slovenské organizácie vo rozhodnutiu samotného národa doma,65

62 Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 101 – 103, 121, 177, 181 – 182, 329, 361 a 389. K Romanovmu menovaniu za laického audítora Druhého vatikánskeho koncilu pozri Archivio Apostolico Vaticano, Cità del Vaticano (ďalej AAV), Concilio Vaticano II, busta 670, zoznam audítorov; tamže, generálny sekretár Koncilu Pericle Felici Štefanovi B. Romanovi, 21. september 1964. 63 Pozri napríklad programový prejav Štefana B. Romana na Generálnom zhromaždení vo Washingtone v roku 1978. Bulletin SKS, č. 32/33, 1978, s. 6 – 8. 64 Vyhlásenie schválené prípravným Generálnym zhromaždením v New Yorku v roku 1970, publikované in Kirschbaum, Jozef M.: Založenie Svetového kongresu Slovákov, s. 41 – 42. 65 Okáľ, Ján: Ideológia SKS v prejavoch Štefana B. Romana. In: Desať rokov činnosti SKS, s. 208.

44 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy tak robil predovšetkým s odvolaním na končilo výzvou, adresovanou Slovákom všeobecne uznaný princíp samourčova- na celom svete: cieho práva, „ktorý zahrňuje v sebe aj právo národa na samostatný štát“, 66 a na zásadu „Do práce za demokratickú štátnosť úplnej rovnoprávnosti v rodine národov. pozývame všetkých Slovákov na svete, Veľmi otvorene sa Kongres prihlá- všetky demokratické politické smery, sil k požiadavke samostatnej slovenskej všetkých kultúrnych tvorcov a duchov- štátnosti pri 40. výročí vzniku prvej Slo- ných pracovníkov. Moderný a kultúrne venskej republiky v roku 1979, keď tejto vyspelý národ potrebuje všetkých, aby otázke venoval okrem iného celé číslo aj pri rôznosti názorov pracovali za spo- kongresového časopisu Bulletin Svetové- ločný cieľ: to je demokratická sloboda vo ho kongresu Slovákov (ďalej Bulletin SKS) vlastnom samostatnom štáte. Táto idea a osobitné Vyhlásenie, ktoré upozorňovalo je pre nás nepremlčateľná. Ponesieme ju svet, že vznik prvej Slovenskej republiky až do víťazného konca, ako to žiada od nemožno chápať ako dôsledok vonkajšie- nás národné sebavedomie a ľudská česť. ho zásahu, ale ako prirodzený dôsledok Chceme stáť pred svetom ako slobodný slovenského historického vývoja a „ne- a samostatný národ.“69 zadateľné právo a nezadateľnú povinnosť slovenského národa“. 67 Právo na nezávislý Predstavitelia SKS si od počiatku uve- slovenský štát bolo osobitne vyzdvihnu- domovali, že uskutočnenie cieľov Kon- té aj v samostatnej kapitole zásadného gresu bude závisieť nielen od toho, či dokumentu, ktorý vypracovala klauzúr- sa podarí zjednotiť a zmobilizovať pod- na konferencia v kanadskom Galte pri statné slovenské sily v zahraničí a od príležitosti 40. výročia vzniku prvej Slo- vývoja situácie doma na Slovensku, ale venskej republiky v roku 1979 a schvá- ako vždy v prípade malých a politicky lilo Generálne zhromaždenie v Toronte slabých národov, aj od medzinárodnej v roku 1981 a ktorý defnoval základné situácie a od vôle a záujmov veľmocí.70 ideologické východiská a politické ciele Činnosť SKS mala preto od začiatku vý- Kongresu.68 Pri príležitosti 50. výročia razný zahranično- respektíve medziná- vzniku prvej Slovenskej republiky vydal rodnopolitický aspekt. Už prípravné Ge- SKS tiež osobitné vyhlásenie s názvom nerálne zhromaždenie SKS v New Yorku Dejiny sú svedkom nášho práva. Vyhlásenie v júni 1970 vyhlásilo slovenskú otázku

66 Spomedzi obrovského počtu vyjadrení pozri napr. prejav predsedu Romana na zasadnutí Predsedníctva SKS v Paríži 27. – 28. apríla 1979. Bulletin SKS, roč. 9, 1979, č. 35, s. 6. 67 Bulletin SKS, roč. 9, 1979, č. 34, s. 1. Celé číslo Bulletinu SKS, roč. 9, 1979, č. 34 bolo venované tomuto výročiu a analýze tretieho politického cieľa Kongresu – nezávislosti Slovenska. Porovnaj Kirschbaum, Stanislav J.: Význam ťažiskových aktivít SKS. In: Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu, s. 91. 68 Bulletin SKS, č. 47, 1981, s. 13 – 15. Porovnaj Kirschbaum, Jozef M.: Poznámky k Ideovým základom a politickým cieľom SKS. Bulletin SKS, č. 48, 1981, s. 13. 69 Dejiny sú svedkom nášho práva. Bulletin SKS, č. 82, 1989, s. 1 – 2. Vyhlásenie podpísal úradujúci predseda Svetového kongresu Slovákov Jozef Krištofík a generálny tajomník Dušan Tóth. 70 Predseda Svetového kongresu Slovákov Štefan B. Roman vždy veľmi realisticky zdôrazňoval túto skutočnosť. Porovnaj napríklad Roman, Štefan B.: Svetový kongres Slovákov po piatich rokoch. Bulletin SKS, č. 18/19, 1975, s. 1 – 2; Idem: Slovenské práva sú nedeliteľnou časťou ľudských práv. Bulletin SKS, č. 47, 1981, s. 1 – 7.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 45 za medzinárodnú,71 Kongres notifkoval Po druhé snaha odôvodňovať sloven- svoj vznik všetkým západným minis- ské požiadavky nie s poukazom na fakt, terstvám zahraničných vecí72 a vo svojej že sú spravodlivé, čo svet zväčša nezau- činnosti sa systematicky usiloval – sym- jíma, ale s odvolaním na fundamentálne bolicky vyjadrené – „vrátiť Slovensko na politické a hodnotové princípy, ktoré boli mapu Európy“, teda preniesť slovenskú ukotvené v základných dokumentoch problematiku na medzinárodné politic- sformulovaných a uznávaných západ- ké, akademické a kultúrne fóra a nájsť ným svetom ako Atlantická charta, Char- spôsob, ako rozhodujúcich predstavite- ta OSN a neskôr Záverečný akt z Helsínk. ľov západných veľmocí a medzinárod- Konkrétne sa zdôrazňovali predovšet- ných organizácií objektívne informovať kým ľudské práva, chápané v najširšom o slovenskej otázke a presvedčiť ich, aby zmysle slova ako „najsvätejšia idea človeka, ju vo svojom politickom postoji voči eu- ktorá obsahuje aj práva národné a politické, rópskemu dianiu a budúcemu usporia- kultúrne a náboženské“, 74 samourčovacie daniu európskych pomerov zohľadnili právo, ktoré zahŕňalo aj myšlienku nezá- ako relevantný faktor. vislej štátnosti, a demokratické princípy, Základná strategická línia Kongresu ktorých uskutočnenie bolo považované vychádzala z presvedčenia, že sloven- za základný predpoklad medzinárod- skej veci sa poslúži lepšie, keď ju Kongres nej spravodlivosti, stability a mieru.75 „vyvedie z exilovej izolácie“, postaví „na Samourčenie ako integrálna súčasť ľud- širší základ“ a „zapojí do konceptu západnej ských práv sa zdôrazňovalo zvlášť voči politiky“. 73 Inak povedané, keď slovenské Carterovej administrácii, pre ktorú boli ciele sformuluje a odôvodní tak, aby boli ľudské práva hlavným pilierom jej agen- v súlade s politickými cieľmi západných dy, zatiaľ čo voči Reaganovej administrá- štátov. Svojím spôsobom sa o to usilova- cii sa samourčovacie právo zdôrazňovalo li všetky exilné zoskupenia aj pred SKS, predovšetkým ako strategický nástroj na iba Kongres však mohol vďaka svojej sile potlačenie sovietskeho vplyvu a dezin- a vhodným medzinárodným podmien- tegráciu Sovietskeho zväzu; kam túto líniu dôsledne uplatniť. Uhol- Po tretie podpora európskej integ- nými bodmi tejto stratégie boli: rácie, avšak od začiatku spojená s po- Po prvé dôsledný antikomunizmus žiadavkou, aby na nej smel byť priamo a odpor proti sovietskej mocenskej a ideo- a nesprostredkovane účastný ako samo- logickej expanzii, ktorý prirodzene vyplý- statný a rovnoprávny subjekt aj sloven- val z postojov slovenského exilu, zároveň ský národ, ktorý je integrálnou súčasťou však začleňoval Kongres do hlavnej línie európskeho historického a kultúrneho západnej politiky počas studenej vojny; priestoru.

71 Deklarácia prijatá na prípravnom Svetovom kongrese Slovákov v New Yorku bola publikovaná aj v zborníku Kirschbaum, Jozef M. (ed.): Desať rokov činnosti SKS, s. 41 – 42. 72 Správa Štefana B. Romana na zasadnutí Predsedníctva SKS v Detroite 8 – 9. júna 1972. In: Bulletin SKS, č. 8 1972, s. 5 – 6. 73 Pozri napríklad Roman, Štefan B: Svetový kongres Slovákov po piatich rokoch. In: Bulletin SKS, č. 18/19, 1975, s. 1 – 2. 74 Roman na zasadnutí Predsedníctva SKS v Paríži 27. a 28. apríla 1979. In: Bulletin SKS, č. 35, 1979, s. 6. 75 Roman, Štefan B.: Slovenské práva sú nedeliteľnou časťou ľudských práv. In: Bulletin SKS, č. 47, 1981, s. 1 – 7.

46 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Osobitosťou politického a ideového základy a politické ciele Svetového kongre- programu SKS bolo, že sa neobmedzo- su Slovákov, vypracovaného v roku 1979, val na dosiahnutie „vonkajších cieľov“ pravda bez väčšieho teoretického prehĺ- v zmysle slobody a štátnej nezávislosti benia či hospodárskej konkretizácie.77 Slovenska, ale od počiatku žiadal, aby táto Svetový kongres Slovákov mal sídlo štátnosť bola aj vo vnútri vyplnená vlast- v Toronte a na americkom kontinente sa nými politickými a duchovnými obsah- s výnimkou zasadnutia v Ríme v roku mi, ktoré vyplývali zo slovenskej histo- 1975 konali aj všetky jeho generálne rickej tradície a jej kresťanských koreňov. zhromaždenia. Prirodzene to vyplynu- V niektorých publikáciách predstaviteľov lo zo skutočnosti, že tam pôsobil hlav- Kongresu sa rozhodne odmietal nielen ný zakladateľ a spiritus rector SKS Štefan komunizmus ako ideológia i ako politic- B. Roman, väčšina zvolávateľov Kongre- ký systém, ale aj bezbrehý kapitalizmus, su i silné slovenské fraternalistické orga- absolutizujúci proft a nezohľadňujúci nizácie. Odzrkadľovalo to však aj váhu morálne princípy a solidaritu. Roman, amerického faktora vo svetovej politike vychádzajúc z princípov katolíckej soci- a potrebu nájsť podporu amerických álnej náuky, sa často vyjadroval k potrebe politických činiteľov pre činnosť a ciele postaviť kapitalizmus na nové etické zá- SKS, ktorú Kongres od počiatku pociťo- klady a práve slovenskému politickému, val. Počnúc New Yorkom v roku 1970 sa ekonomickému a teologickému mysleniu na generálnych zhromaždeniach SKS zú- pripisoval v tejto oblasti veľkú sprostred- častňovali viacerí vplyvní americkí sená- kovateľskú úlohu. V roku 1977 vydal Ro- tori a kongresmani a členovia kanadskej man v spolupráci s profesorom ekonómie federálnej a provinčnej vlády a písomné židovského pôvodu a podpredsedom pozdravy im adresovali ďalší tamojší Kongresu Eugenom Loeblom programo- politickí činitelia vrátane budúcich ame- vú knižku The Responsible Society (Zod- rických prezidentov Geralda Forda či povedná spoločnosť), ktorá teoreticky for- Ronalda Reagana.78 S podporou týchto mulovala koncept nového spoločenského politikov sa na pôde Senátu i Kongresu usporiadania, vychádzajúceho aj v eko- Spojených štátov uskutočnilo viacero nomickej sfére „z etických princípov Písma stretnutí a politických seminárov so slo- Svätého“. 76 Tieto relatívne všeobecne sfor- venskou účasťou79 a v Congressional Re- mulované zásady boli potom včlenené cords uverejňovali správy o podujatiach aj do programového dokumentu Ideové SKS a texty jeho memoránd.

76 Kirschbaum, Jozef M.: Poznámky k Ideovým základom a politickým cieľom SKS. In: Bulletin SKS, č. 48, 1981, s. 13. 77 Ideové základy a politické ciele SKS. In: Bulletin SKS, č. 48, 1981, s. 14 – 21. 78 Kirschbaum, Jozef M.: Založenie Svetového kongresu Slovákov, s. 27 a 30; Trubinský, John C.: Pozdravy členov Kongresu Spojených štátov amerických a predstaviteľov národnostných organizácií v USA prvému Svetovému kongresu Slovákov. Slovák a svet, Knižnica dokumentov 1. O účasti amerických a kanadských politikov na podujatiach SKS pravidelne informoval Bulletin SKS. 79 Jeden z najvýznamnejších bol seminár, ktorý sa uskutočnil 21. augusta 1974, teda na šieste výročie intervencie vojsk Varšavskej zmluvy, na Kapitole vo Washingtone a na ktorom mal Eugen Loebl prednášku o americkej zahraničnej politike z východnej perspektívy. Pozri Predsedníctvo Svetového kongresu Slovákov zasadalo v Toronte. Bulletin SKS, č. 16/17, 1974, s. 3; Loebl, Eugen: United States Foreign Policy from an Eastern View. Bulletin SKS, č. 16/17, 1974, s. 15 – 18.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 47 Vzhľadom na väzby americkej politi- samourčenia a slobodných volieb pre ky k idey Československa sa jej predsta- všetky národy a odmietnutia rozdelenia vitelia SKS usilovali prezentovať svoju veľmocenských sfér vplyvu a v koneč- dlhodobú strategickú víziu opatrne, ne- nom dôsledku smeroval k prekonaniu zdôrazňovať pri tom v prvom rade slo- Jalty ako symbolu rozdelenia Európy venskú otázku ako takú, ale všeobecne a k postupnému vytlačeniu sovietske- prijímané samourčovacie právo národov ho vplyvu zo stredovýchodnej Európy, stredovýchodnej Európy interpretované našiel preto živú podporu Svetového ako uplatnenie demokratických slobôd kongresu Slovákov, ktorý ho vnímal ako a ľudských práv a zároveň ako strategic- potvrdenie správnosti svojej dovtedajšej ký nástroj na rozklad sovietskeho bloku, politiky. V tomto zmysle zaslal Štefan teda ako líniu, ktorá bola v súlade s pri- B. Roman Reaganovi pri príležitosti opä- oritami americkej zahraničnej politiky.80 tovného zvolenia do úradu v novembri Napriek mnohým vzájomným prie- 1984 srdečný gratulačný telegram, v kto- nikom medzi Kongresom a americkou rom ocenil jeho postoje: politikou a dlhoročným politickým kontaktom s jej zástupcami vrátane nie- „You are the frst President to inter- ktorých prezidentov, však zostávali vo pret the Yalta Conference in the spirit vzťahu Svetového kongresu Slovákov of the commitment of the Atlantic and k americkej politike vážne prekážky. the United Nations Charter, who has V 70. rokoch to boli najmä dôsledky po- rejected the concept of spheres of interest litiky uvoľnenia napätia – détente, ktorej and demands free elections in all the Na- vrcholmi boli americko-sovietske roko- tions of Central and Eastern Europe. We vania o odzbrojení SALT a Helsinská regard your interpretation of YALTA as konferencia o bezpečnosti a spoluprá- the most important and most realistic ci v Európe, sprevádzané čulou náv- contribution for lasting peace. There is števnou diplomaciou medzi Moskvou no peace without freedom. There is no a Washingtonom. Kongres vnímal tento freedom without peace.“81 vývoj ako otupovanie západného anti- komunizmu a odsúvanie úvah o možnej Reaganov nový kurz však priniesol rekonštrukcii stredovýchodnej Európy. slovenskej exilnej politike aj nové pre- Nový zahraničnopolitický kurz americ- kážky. Už od konca 70. rokov a potom kého prezidenta Ronalda Reagana, ktorý s novou intenzitou od polovice rokov priniesol zostrenie studenej vojny, radi- osemdesiatych bol SKS konfrontovaný kalizáciu vzťahov k východnému bloku s tlakmi zo strany Bieleho domu a Štát- a opätovné zdôrazňovanie Atlantickej neho departmentu, aby explicitne uznal charty a Charty OSN vo svetle zásady teritoriálnu integritu Československa.

80 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 37, Štefan B. Roman prezidentovi Jimmymu Carterovi, 8. august 1978; ibidem, k. 36, vystúpenie Johna Hvastu vo Výbore pre zahraničné vzťahy USA 12. jún 1984. Pozri aj výňatky z prednášky Eugena Loebla vo Washingtone v auguste 1974 Loebl, Eugen: United States Foreign Policy from an Eastern View, s. 15 – 18, alebo jeho analýzu Idem: Zahranično- politická koncepcia SKS. In: Desať rokov činnosti SKS, s. 139 – 152. 81 Bulletin SKS, č. 65, 1984, s. 5. K pozitívnym reakciám Svetového kongresu Slovákov ku zvoleniu Ronalda Reagana pozri editoriál kongresového periodika z pera jeho šéfredaktora Okáľ, Ján: Čo očakávať od prezidenta Reagana? In: Bulletin SKS, č. 43, 1980, s. 1 – 2.

48 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Súviseli nielen s už spomenutými his- his evocation of a ‚Slovak Question‛. torickými väzbami americkej politiky Remarks made by Mr. Braxator about na Československo, ale aj s ustupujúcou a ‚free, democratic Slovak Republic‛ relevanciou antikomunizmu ako poli- as being the optimal solution are also tického faktoru, ktorým slovenský exil seen in this light. Similarly, greetings operoval v predchádzajúcich rokoch, sent by a spokesman of the SWC to a v druhej polovici osemdesiatych ro- a Sudetan German meeting, in which koch zrejme už aj s formovaním prvých he used the words ‚Long Live a Free konkrétnych amerických plánov na mož- Sudetenland‛, also raise questions né nové územné a politické usporiadanie about your organization’s dedication to pomerov po páde očividne sa rozkladajú- the preservation of the territorial integri- ceho komunistického režimu, v ktorých ty of Czechoslovakia. chceli USA uchovať existenciu Česko- slovenska. Po Generálnom zhromažde- We have searched carefully, but in vain, ní SKS v New Yorku v roku 1984 poslal for any positive references in your vysoký úradník Štátneho Departmentu publications of the speeches of your USA Mark Palmer predsedovi Kongresu leaders to the Czechoslovak Republic Romanovi dlhý list, v ktorom ho postavil or to the idea of cooperation between pred politickú alternatívu aut aut: Czechs and Slovaks in one state. Instead, we have seen a glorifcation of the state „The basic problem we have with of 1939 – 45. Although it is not our role the SWC is what we believe can reasona- to dictate a view of history to the SWC, bly be considered its espousal of Slovak we fnd the linkage of the Slovak ‚state‛ separatism. United States Government to your long-proclaimed goals of Slovak policy has consistently supported the in- self-determination (such as Ms. Anička tegrity of the Czechoslovak Republic sin- Roman’s remarks to your recent Con- ce its founding in 1918, and has rejected gress) to be further evidence suggesting atempts – from whatever quarter – to that the SWC in fact does not accept break up the Czechoslovak state. the Czechoslovak Republic as it now stands. Some recent statements made by spokesmen of the SWC create, in our If the SWC wishes to normalize its rela- opinion, reasonable doubt as to the orga- tions with the Department of State, we nization’s dedication to the continuation would fnd most helpful an unambigu- of a united Czechoslovakia. Examples ous ofcial statement that the SWC ac- include your own recent remarks about cepts the territorial integrity of the Cze- the need for the Slovaks to ‚freely de- choslovak Republic.“82 termine their relationship with their neighbors,‛ and to live ‚free and inde- Kongres i jeho predseda Roman také- pendently in the family of nations,‛ to vydieranie písomne jednoznačne od- or Mr. Kirschbaum’s more direct call mietli. V dlhom liste sa Roman pokúsil for ‚freedom and independence‛ and vysvetliť stanovisko Kongresu a dokázať

82 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 37, United States Department of State (Mark Palmer, Bureau of European Afairs) Štefanovi Romanovi, 20. júl 1984.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 49 jeho zásadnú identitu so základný- geopolitickej danosti, že Slovensko leža- mi princípmi medzinárodného práva lo v srdci Európy a jeho budúcnosť pre- a s americkou politickou tradíciou: to nevyhnutne závisela aj od postojov európskych politických faktorov, ktorí „After all, the Pitsburgh and Cle- Slovensko spravidla viac zohľadňovali veland Agreements of Czechs and než vzdialená atlantická veľmoc. Ako Slovaks during the World War I also už bolo spomenuté, volanie po samour- applied to the principles of the right to čení rezonovalo v rozdelenom Nemecko self-determination, which were infuen- oveľa výraznejšie než v anglo-americ- ced by President Wilson’s political kom prostredí, a to napriek tomu, že po concept. The Atlantic Charter as well nástupe sociálnodemokratickej koaličnej as the Charter of the United Nations vlády, iniciovaní jej východnej politiky, and politics of the United States fully res- konsolidácii vzťahov s Českosloven- pect this sovereign right of every nation skom v roku 1973 a postupnej generačnej to determine its own future existence. výmene nemeckých elít sa v Západnom Nemecku menila vnútropolitická atmo- Our concept, that the principle sféra i zahraničnopolitické programové of the right of self-determination vízie. Aj európsky zjednocovací proces, in Central and Eastern Europe could ktorý v sedemdesiatych rokoch už znač- be the international peace politics, was ne pokročil, vyžadoval, aby bola sloven- incorporated by the German CDU/CSU ská otázka zaradená do európskych sú- into its election program. Furthermore, vislostí. Pozornosť k Starému kontinentu the National Security Advisor, Mr. Ro- obracali napokon aj rokovania o bezpeč- bert F. McFarlane, in his leter of March nosti a spolupráci v Európe. SKS zaslal 26, 1984, addressed to Mr. Loebl, wrote: už pri ich otvorení v roku 1972 zúčast- ‚Indeed if self-determination were neným vládam členských štátov Severo- granted to the nations of Eastern Eu- atlantického paktu Memorandum o eu- rope, there would be much less cause rópskej bezpečnosti, ktoré upozorňovalo for the security concerns shared by na dôležitosť slovenskej otázky pre vývoj almost everyone of the continent‛.“83 v Európe.84 Čulé aktivity vyvinul potom v súvislosti s kontrolnými helsinskými Aj v tomto kontexte si vedenie SKS konferenciami v Belehrade, Madride od začiatku 70. rokov uvedomovalo ne- a Viedni, na ktoré vysielal svoje delegá- vyhnutnosť klásť väčší dôraz na aktivi- cie a ktorým predkladal dobre sformu- ty v Európe. Vyplývalo to z viacerých lované memorandá, upozorňujúce na faktorov. Ponajprv z nespochybniteľnej národný a náboženský útlak Slovákov.85

83 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 37, Štefan B. Roman Markovi Palmerovi, koncept odpovede na list z 20. júla 1984. V podobnom duchu bol aj list Johna Hvastu Zbigniewovi Brzezinskému z 30. januára 1979, ibidem. 84 Mikuš, Jozef: Zahranično-politická činnosť SKS. Kirschbaum, Jozef M. (ed.): Desať rokov činnosti SKS, s. 134; Kirschbaum, Stanislav J.: Politické ciele povojnovej slovenskej emigrácie. In: Slovenský povojnový exil, s. 98. 85 SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 37, materiál Memorandum SKS pre Belehradskú konferenciu a text Les violations des droits de l’homme en Republique Socialiste Slovaque. Pozri aj Braxátor, František: Slovenský exil 68. Bratislava: Lúč, 1992, s. 68 – 73.

50 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Napokon existoval aj „ľudský faktor“, perestrojka Michaila Gorbačova a začínala ktorý hovoril v prospech väčšej koncen- sa séria sovietsko-amerických kontaktov trácie na Európu, kde sa po roku 1968 na najvyššej úrovni, začala sa na Zápa- usadila veľká časť nových emigrantov, de všeobecne pociťovať blízkosť hlbokej zväčša vzdelaných ľudí so značným po- politickej transformácie strednej Európy. tenciálom verejného pôsobenia. Vrcholila aj politicko-propagandistická Kontakty udržiaval SKS aj so zástup- konfrontácia studenej vojny, iniciova- cami Rady Európy a s Európskym parla- ná v rokoch 1947 – 1948, v rámci ktorej mentom v Strassburgu, ktorý v októbri bolo zainteresovaným očividné, že roz- 1976 navštívila delegácia SKS vedená hodujúce politické miesta na Západe sa Štefanom Romanom.86 K pracovnému programovo, organizačne i personálne stretnutiu s niektorými poslancami Eu- pripravujú na nové usporiadanie pome- rópskeho parlamentu došlo aj v roku rov po páde komunizmu. Očividné bolo 1980 v Mníchove. V apríli 1975 bol SKS v tomto kontexte aj intenzívne mediálne v Luzerne prijatý za člena Európskej a politické preferovanie českého disentu konferencie pre ľudské práva a sebaur- z okolia Charty 77 a jej ideových part- čenie národov,87 v júni 1975 usporiadal nerov na druhej strane železnej opony historické Generálne zhromaždenie v v západných médiách, ktoré ani slovom Ríme, vo februári 1976 úspešnú medzi- neinformovali svetovú verejnosť o maso- národnú tlačovú konferenciu v Berne,88 vých prejavoch slovenského odporu proti v máji 1977 sa delegácia SKS zúčastni- komunizmu, manifestujúceho sa najmä la „Európskych dní“ v Nemecku. Nové na náboženskom poli, napríklad o viac impulzy dostali v tom čase aj vzťahy než 600 000 mladých účastníkoch pútí len s exilmi iných stredoeurópskych náro- v mariánskom roku 1988 či o zatýkaniach dov, ktorých ústredia tiež zväčša sídlili slovenských katolíkov, zatiaľ čo každé v Európe.89 Jedným z vrcholov tejto spo- vystúpenie hovorcu Charty 77 bolo okam- lupráce bola v roku 1983 medzinárodná žite refektované vo svetových médiách.91 konferencia „Mier a sloboda v Európe“ V tomto kontexte začal aj SKS „myslieť v Mníchove.90 na nemysliteľné, hovoriť nevysloviteľné“92 V druhej polovici 80. rokov, keď sa a intenzívne sa pripravovať na príchod hl- v Sovietskom zväze už presadzovala bokých zmien. Generálne zhromaždenie

86 Zasadnutie Predsedníctva Svetového kongresu Slovákov v Európe. In: Bulletin SKS, č. 24/25, 1977, s. 4 – 8. Braxátor, František: Slovenský exil 68, s. 70 – 72. 87 Bulletin SKS, č. 18/19, 1975, v rubrike Vzťahy na s. 20. 88 Švajčiarska tlač o tlačovej konferencii SKS v Berne. Bulletin SKS, č. 22, 1976, s. 6 – 7. 89 Pozri napr. –js-: Maďarsko-slovenský dialóg. Bulletin SKS, č. 13, 1972, s. 14 – 15; Spolupráca so stredoeurópskymi exilmi. Bulletin SKS, č. 16/17, 1974, s. 18; Slovensko-maďarský dialóg. Bulletin SKS, č. 22, 1976, s. 7. Pozri aj kapitolu Susedia s rovnakým osudom v knižke Braxátor, F.: Slovenský exil 68, s. 100 – 139. 90 Príspevky z konferencie vyšli v zborníku Kružliak, Imrich (ed.): Frieden in Freiheit für Europa. München: Kokodynsky, für Slovak World Congress Toronto, 1984. 91 Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 294 – 295. 92 Porovnaj názov Romanovho otváracieho prejavu na konferencii o strednej Európe, ktorú organizoval Svetový kongres Slovákov v Toronte v roku 1981: Roman, Stephan B.: Think the unthinkable – speak the unspeakable. In: Bulletin SKS, č. 47, 1981, s. 16 – 17.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 51 v Toronte v roku 1987 – hoci s výhradou mládeže nie v exile, ako dovtedy, ale na konečného rozhodnutia občanov Sloven- Slovensku, aj keď jej uskutočnenie napo- ska, keď raz budú mať slobodu vyjadriť kon stroskotalo na odmietnutí českoslo- svoju vôľu – explicitnejšie než kedykoľ- venskej strany. Predseda Matice sloven- vek predtým postulovalo štátnu nezávis- skej Vladimír Mináč, ktorého vláda SSR losť Slovenska ako svoj hlavný cieľ a de- na stranícky pokyn poverila odpoveďou klarovalo, že všetky jeho politické počiny na ofciálnu žiadosť SKS, adresovanú budú vychádzať z presvedčenia, že „iba predsedovi vlády SSR Petrovi Colotko- vlastný nezávislý, slobodný a demokratický vi, však v zmysle politickej inštrukcie slovenský štát je plnou zárukou rozvoja a pro- odpovedal odmietavo, ba nepriateľsky.97 sperity slovenského národa“.93 Napriek politickému neúspechu sa však Kongres i Roman osobne tiež zinten- festival nestiahol do zámoria, ako jeho zívnili úsilie o nadviazanie priameho dvaja predchodcovia, ale uskutočnil sa kontaktu s politickými predstaviteľ- v bezprostrednej blízkosti Slovenska, mi Slovenska. Národná cena SKS bola v rakúskom Semmeringu. v roku 1987 udelená Pavlovi Čarnogur- Kongres i Roman osobne bolestne vní- skému, bývalému poslancovi Slovenské- mal, že kým Poľsko a Maďarsko napriek ho snemu a otcovi známeho slovenského komunistickému režimu nadväzovali disidenta Jána Čarnogurského.94 Roman čoraz intenzívnejšie kontakty s krajanmi obnovil svoje úsilie nadviazať priame v západnom zahraničí na báze spoločné- kontakty s prezidentom ČSSR a gene- ho národného záujmu a aj ČSSR ticho to- rálnym tajomníkom ÚV KSČ Slovákom lerovala kontakty českého disentu so za- Gustávom Husákom, o ktoré sa márne hraničím, akýkoľvek styk so slovenským usiloval už od konca šesťdesiatych ro- exilom bol naďalej tvrdo perzekvovaný. kov,95 a v lete 1986 sa v Kanade stretol Bolo príznačné, že kým Maďarsko po s predsedom československej federálnej vymenovaní ostrihomského arcibiskupa vlády Lubomírom Štrougalom, jedným Lászlóa Lékaia za kardinála zorganizo- z Husákových blízkych spolupracovní- valo v Ríme ofciálnu diplomatickú sláv- kov.96 V roku 1987 sa zrodila aj myšlienka nosť,98 kardinálsky klobúk Jozefa Tomku usporiadať IV. svetový festival slovenskej sa v československých médiách nesmel

93 Pozri rezolúciu Generálneho zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov z júna 1987. Bulletin SKS, č. 77, 1987, s. 6; Braxátor, František: Slovenský exil ’68, s. 59; Kirschbaum, Stanislav J.: Význam ťažiskových aktivít SKS, s. 93. 94 Bulletin SKS, č. 77, 1987, s. 2 – 4; I. K. [Kružliak, Imrich]: Svetové snemovanie Slovákov v Toronte. In: Horizont, roč. 16, 1987, č. 4, s. 3. 95 Ústav soudobých dějin Akademie věd České republiky (ďalej ÚSD AV ČR), KV ČSFR, F4, telegram československého veľvyslanca v Otawe ministrovi zahraničných vecí v Prahe, 27. september 1969; SNA, OF Jozef M. Kirschbaum, k. 7, Štefan B. Roman Gustávovi Husákovi, koncept, 7. október 1969. Porovnaj Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 177 – 181 a Eadem: Generálne zhromaždenie SKS v Ríme 1975 v kontexte slovenského a medzinárodného vývoja, s. 116. 96 Eadem: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 417 – 418. 97 Na margo smutnej korešpondencie. Bulletin SKS, č. 78, 1988, s. 2 – 7. Porovnaj Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 418 – 419. 98 Österreichisches Staatsarchiv, Archiv der Republik (ďalej ÖStA, AdR), BMfAA, IIPol. 1976, Karton 138, RomVatikan, politická správa rakúskeho veľvyslanca pri Svätej stolici Gordiana Gudenusa Ministerstvu zahraničných vecí vo Viedni, 16. jún 1976.

52 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy ani spomenúť a režim nepovolil vyces- vatikánskej východnej politiky prežívali tovať za hranice ani Tomkovým blízkym v Rímskej kúrii isté obavy, aby kontak- príbuzným. Namiesto politiky zblíženia, ty so slovenskou cirkevnou emigráciou akú bolo možno pozorovať vo vzťahoch a prílišné zdôrazňovanie národného cha- iných štátov východného bloku so svoji- rakteru slovenských cirkevných aktivít mi exilmi, v Československu sa v druhej v Ríme nesťažili vatikánsku východnú polovici osemdesiatych rokov naopak politiku voči ČSSR, Montiniho nástup- zintenzívnila agresívna politická a pro- ca na Petrovom stolci Ján Pavol II. takéto pagandistická kampaň proti slovenské- ohľady odložil a celkom otvorene vyjad- mu exilu. Praha, ktorá už cítila, že ko- roval podporu a solidaritu slovenskému munistický režim dlhodobo nezachráni, exilu. Jasným signálom v tomto smere sa očividne zo všetkých síl usilovala za- bola pápežova nominačná politika: už chrániť aspoň československú štátnosť.99 v lete 1979 vymenoval Jozefa Tomku za V tejto situácii bolo bolestnou ranou arcibiskupa a zveril mu vysoký post ge- pre slovenský exil i slovenskú politiku nerálneho tajomníka Biskupskej synody vôbec, že v marci 1988 nečakane zomrel a v lete 1985 ho povýšil na prvého sloven- pomerne mladý a dovtedy zdravý Štefan ského kuriálneho kardinála a zveril mu B. Roman.100 Jeho smrť nielen zásadne vedenie kľúčovej Kongregácie pre evan- oslabila najvyššiu slovenskú exilnú orga- jelizáciu národov.101 V novembri 1981 Ján nizáciu, ale mala za následok, že práve na Pavol II. navštívil Slovenský ústav svä- prahu novej epochy, keď sa transformo- tých Cyrila a Metoda v Ríme – bola to vali politické pomery v stredovýchodnej jeho prvá cesta mimo Vatikán po atentáte Európe, stratil slovenský národ medzi- v máji 1981;102 v roku 1983 osobne vysvä- národne známu a rešpektovanú politic- til rektora Ústavu Dominika Hrušovské- kú osobnosť, schopnú na svetovom po- ho za biskupa povereného vedením du- litickom parkete zaštítiť slovenský zápas chovnej správy Slovákov v zahraničí.103 o štátnu emancipáciu. V roku 1980 pápež erigoval samostatnú Viditeľnú podporu zato získala slo- slovenskú gréckokatolícku diecézu v Ka- venská kauza v pápežskom Ríme. Kým nade a o štyri roky neskôr osobne posvä- za pontifkátu Pavla VI. v kontexte til jej sídelnú katedrálu v Toronte.104

99 Hrabovec, E.: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 366 – 368, 394. 100 Celé číslo 79, 1988 Bulletinu SKS bolo venované tejto smutnej udalosti. Porovnaj predovšetkým Kirschbaum, Jozef M.: Slovenský národ stratil veľkého syna a symbol slobody. In: Bulletin SKS, č. 79, 1988, s. 2 – 4; Kružliak, Imrich: Živorný odkaz Štefana B. Romana. In: ibidem, s. 4 – 6 a Polakovič, Štefan: Čím bol Štefan Roman v národe? In: ibidem, s. 8 – 10. 101 Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 394; Tomko, Jozef kardinál: Na životných cestách: Rozhovory s Mariánom Gavendom. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2008, s. 247 – 285. 102 Slovenské hlasy z Ríma, roč. 30, 1981, č. 12. Celé číslo bolo venované historickej návšteve pápeža v Ústave. 103 Hrušovský, Dominik: Roztratených zhromažďovať: Rozprávanie o mojom živote. Bratislava: PostScriptum, 2018, s. 210 – 222. 104 Roman, Anne C. R. – Roman-Barber, Helen (ed.): Our heritage of faith: Consecration of the Slovak Cathedral of the Transfguration by His Holiness, Pope John Paul II, September 15, 1984. Unionville (Ont.): Eparchy of Saints Cyril and Methodius for Slovaks of the Byzantine Rite in Canada, 1985.

Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska 53 Osobnosti slovenského exilu, osobit- Jalty a znovu zjednotenie Európy na ne kardinál Tomko, ale aj biskupi Pavol kresťanskom základe, a ktorá popri dip- Hnilica a Dominik Hrušovský, patrili do lomatických rokovaniach mobilizovala okruhu pápežových blízkych priateľov, svedomia katolíckych más.105 ktorí hrali dôležitú úlohu v príprave i re- Bozk slovenskej zeme, gesto inak re- alizácii pápežovej európskej vízie a „no- zervované suverénnym štátom, ktorým vej vatikánskej východnej politiky“. Politiky, Ján Pavol II. otvoril svoju spontánne pri- ktorá po rokoch ťažkých a zväčša bezvý- pravenú prvú pastoračnú návštevu Slo- sledných rokovaní za pontifkátu Pav- venska v apríli 1990,106 iba štyri mesiace la VI. znovu získala charakter radikálnej po páde komunistického systému, bola opozície a ktorej cieľom už nebol prija- viac než symbolickým vyjadrením jeho teľný modus vivendi s komunistickým re- solidarity so susedným národom a úcty žimom, ale zásadná zmena, prekonanie voči jeho túžbe po štátnej nezávislosti.

105 K „novej vatikánskej východnej politike“ Jána Pavla II. pozri Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989), s. 319 – 462; Eadem: L’Ostpolitik di Giovanni Paolo II e la Slovacchia (1978 – 1989). In: Incorrupta monumenta ecclesiam defendunt: Studi oferti a mons. Sergio Pagano, prefeto dell’Archivio Segreto Vaticano. Vol. III. Inquisizione romana, Indice, Diplomazia pontifcia. Ed.: Andreas Gottsmann – Pierantonio Piatti – Andreas E. Rehberg. Cità del Vaticano: Archivio Segreto Vaticano (Collectanea Archivi Vaticani, 108), 2018, s. 267 – 290. 106 K tejto prvej pastoračnej návšteve pozri Labo, Šebastián – Košiar, Ján (ed.): Ján Pavol II. Posol lásky a pokoja. Návšteva Svätého Otca v Česko-Slovensku. Trnava: Dobrá kniha, 1991.

54 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Julija Barunčić Pletikosić* Uloga Katoličke crkve u stvaranju suvremene Republike Hrvatske

The Role of the Catholic Church in Creating the Modern Republic of Croatia / Úloha Katolíckej cirkvi pri vzniku súčasnej Chorvátskej republiky

An atempt will be made to provide an answer to the question of the role and signifcance of the Catholic Church in the events which unfolded in Croatia in the frst half of the 1990s by providing a short overview of its activities and basic aspects of its work in the last years of existence of the SFRY, as well as in the crucial years of creating the modern and independent Croatian state. Keywords: Republic of Croatia, Catholic Church, Yugoslavia, democratic process, Franjo Kuharić.

procesu sveopće demokratizacije Katoličke crkve o odnosu Crkve i poli- Ukoja je u Hrvatskoj započela prvim tičke zajednice, odnosno države, jasno višestranačkim izborima u proljeće 1990. regulirane socijalnim naukom i doku- i slomom dotadašnjeg komunističkog, mentima Crkve donesenima na Drugom jednopartijskog sustava vlasti, i kršćan- vatikanskom saboru (1962. – 1965.).1 No, stvo je u Hrvatskoj dobilo svoju punu također je važno naglasiti da je taj od- slobodu proglašenjem ustavnog načela nos Crkve i države kroz povijest, i prije vjerskih sloboda, a Katolička crkva je i poslije Drugog vatikanskog sabora, bio time, nakon desetljeća „života“ u Jugo- najviše uvjetovan modelom uređenja po- slaviji i nedemokratskom sustavu vlasti, jedine države u kojem je Crkva „živjela“. stekla i slobodu javnog djelovanja, kroz Jer različit je bio „život“ Crkve u praksi, koje je upravo dala značajan doprinos primjerice u konfesionalnoj državi, gdje stvaranju samostalne, suverene i među- se odnos između Crkve i države među- narodno priznate Republike Hrvatske. sobno priznavao i podupirao, jer su isti No, prije svake analize o tome kakva ljudi bili članovi i države i Crkve, od je bila i kakva uopće može biti uloga Cr- „života“ Crkve u komunističkim drža- kve u jednom komunističkom sustavu vama, gdje je on najčešće bio osporavan vlasti, a kakva u demokratskom društvu, ili strogo nadziran.2 Komunizam kao po- treba naglasiti da su općenite postavke jam i ideologija, pa onda i kao politički

* Julija Barunčić Pletikosić, Hrvatski memorijalno-dokumentacijski centar Domovinskog rata, Zagreb (Republika Hrvatska). 1 Turčinović, Josip (ed.): II. vatikanski koncil, Dokumenti, latinski i hrvatski, 1970. Zagreb: Kršćanska sadašnjost, 1970, s. 649 – 662. 2 Devčić, Ivan: Društveno djelovanje Crkve i država. In: Riječki teološki časopis, a. 1, 1993, nr. 2, s. 193 – 208.

Julija Barunčić Pletikosić: Uloga Katoličke crkve u stvaranju suvremene Republike Hrvatske 55 sustav iznikao na njegovim postavkama, u odnosu na druge države komunistič- u svojoj je osnovi ideologija koja negira kog režima, ali ipak u granicama onoga privatno vlasništvo, slobodno tržište, što je komunizam kao ideologija u svo- građanske slobode, višestranačje i na- jim postavkama zagovarao.4 pose isticanje religijskih i nacionalnih Za razliku od komunističkih drža- vrijednosti, a zagovara ateizam, pa je va, Crkva u suvremenim demokratskim i religija u svim državama komunistič- državama, pluralističkim, oslobođenim kih režima bila marginalizirana i često ideoloških obilježja, slobodno djeluje, onemogućavana javno djelovati i iznositi kao i svi drugi društveni subjekti, a druš- svoje stavove, osobito o vladajućem su- tvenim i moralnim normama obvezuje stavu i političkim strukturama, ali i o os- svoje članove, odnosno vjernike (ali ne novnim ljudskim pravima, građanskim i sve državljane jedne države), što joj je slobodama i većini društvenih i politič- u komunizmu bilo osporavano, a često kih pitanja. i zabranjivano. Uloga Crkve načelno je Religija u većini komunističkih drža- jednaka ulogama ostalih subjekata de- va nije bila javno i izravno zabranjena, no mokratske države u smislu zagovaranja u praksi je ipak bila potiskivana iz jav- i poštivanja društvenih i moralnih vri- nog života i marginalizirana, odnosno jednosti, koje može sama uspostavljati vjernici, vjerske organizacije i instituci- i zauzimati se za njih, ali isto tako, ostala je bile su često onemogućavane u svom svjetovna područja i neke druge druš- radu ili stavljane pod nadzor, a Komuni- tvene vrijednosti, a time i državu i sve stička partija nastojala je biti jedini ide- njezine državljane u cjelini ne smije pod- ološki i politički autoritet, jer su prema vrgavati svojim normama i ciljevima.5 tumačenju komunizma, vjerske, kao i na- Godine 1980., smrću predsjednika cionalne razlike, proizvodile i naglašava- SFRJ Josipa Broza Tita započelo je raz- le suprotnosti koje su mogle dovesti do doblje polaganog raspada Saveza komu- nacionalnih i građanskih sukoba, oso- nista Jugoslavije (SKJ) kao i jugoslaven- bito kad je riječ o Jugoslaviji.3 Također, ske državne zajednice, a gospodarska nije svaka komunistička vlast, odnosno kriza i godinama potiskivane nacional- država imala potpuno jednak odnos pre- ne razlike, te osobito težnje velikosrp- ma religiji, već je politika prema Crkvi skih ideologa za prevlašću Srbije unutar u praksi imala i neka drugačija obilježja, jugoslavenske federacije, utjecali su na od onih najradikalnijih, primjerice u Al- konačni raspad SKJ koji će se dogoditi baniji, preko zemalja Istočnog bloka, gdje u siječnju 1990. u Beogradu na Četrnae- je Crkva, unatoč tome što nije službeno stom izvanrednom kongresu SKJ. Nave- bila zabranjena, također bila potpuno deni čimbenici velikim su dijelom doveli onemogućena javno djelovati, do primje- do raspada SFRJ koji će se naposljetku ra bivše SFRJ, gdje je, osobito od 1960-ih, dogoditi osamostaljenjem Slovenije i Hr- odnos između Katoličke crkve i drža- vatske, odnosno proglašavanjem njihove ve bio, uvjetno rečeno, puno liberalniji samostalnosti 25. lipnja 1991. godine.

3 Radelić, Zdenko – Marijan, Davor – Barić, Nikica – Bing, Albert and Živić, Dražen: Stvaranje hrvatske države i Domovinski rat. Zagreb: Hrvatski institut za povijest, Školska knjiga, 2006, s. 17 – 20. 4 Marasović, Špiro: Crkva i država u komunističkim društvima. In: Crkva i država u društvima u tranziciji. Ed. Ivan Grubešić. Split: Knjiznica Dijalog, 1997, s. 25 – 30. 5 Devčić, Ivan: Društveno djelovanje Crkve, s. 207.

56 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy 1980-ih godina u Socijalističkoj Re- hrvatskog naroda i svakog pojedinog publici Hrvatskoj (SRH) Crkva je često čovjeka gdje god se on nalazio, koju god bila onemogućavana javno iznositi svo- službu vršio i kakvim god tjeskobama bio je stavove i javno djelovati, no njezin izložen. (…) rad nije bio zabranjivan, jer je o javnim istupima hrvatskih katoličkih biskupa Cilj nam je svima jasan: opće dobro se i drugih crkvenih velikodostojnika re- ostvaruje kad je svaki čovjek priznat dovito izvješćivao katolički tisak u SRH. u svom osobnom, nacionalnom i vjer- Iz različitih dokumenata, govora, izjava, skom identitetu; kad je zaštićeno njegovo pisama, priopćenja Biskupske konferen- nepovredivo osobno dostojanstvo; kad cije Jugoslavije, kao predstavničkog tijela je osigurana sloboda njegove savjesti da katoličkih biskupa u SFRJ, može se uočiti živi smireno svoje uvjerenje u privatnom da djelovanje Katoličke crkve tih godina i javnom životu (…).“7 postaje sve otvorenije i glasnije, u smislu zalaganja za poštivanje i zaštitu temeljnih U svojim se izjavama i razmišljanjima ljudskih prava i građanskih sloboda, indi- kardinal Franjo Kuharić često pozvao vidualnih i kolektivnih, ali i zalaganja za na riječi tadašnjega pape Ivana Pavla II., nacionalne ravnopravnosti i demokrati- koji je izjavio da „čovjek nije radi poretka, zaciju društva u cjelini.6 Predstavnici Ka- nego poredak radi čovjeka“, misleći pritom toličke crkve u SRH, najčešće predsjednik na političke, društvene, ekonomske i kul- BKJ kardinal Franjo Kuharić, koji je imao turne sustave koji moraju biti osjetljivi za iznimno veliku ulogu u vrijeme SFRJ, potrebe čovjeka i njegovo dobro, i slo- a još veću u vrijeme Domovinskog rata bodni sami sebe preoblikovati.8 u Hrvatskoj u prvoj polovici 1990-ih, ko- Hrvatski biskupi sve češće u svojim ristili su neke svečanije prigode, primje- javnim istupima u drugoj polovici 1980-ih rice redovita novogodišnja primanja kod progovaraju o krizi koja se osjećala u svim predsjednika Sabora SR Hrvatske, kako sferama života tadašnje Jugoslavije, jer je ta bi ukazivali na nepovoljan položaj Crkve, kriza zapravo na površinu iznijela i deset- ali i hrvatskog naroda u tadašnjoj Jugosla- ljećima zatomljivane nacionalne naboje, viji. Primjerice, govor kardinala Kuharića osobito od strane velikosrpskih ideologa. na novogodišnjem primanju predstavni- Takvo ozračje samo je pojačavalo pritisak ka vjerskih zajednica kod predsjednika na hrvatski narod unutar jugoslavenske Sabora SRH u siječnju 1981., kada kardi- zajednice, ponajprije u vidu optužbi za nal govori predsjedniku Sabora: genocidnost i nametanja kolektivne kriv- nje hrvatskom narodu u cjelini za zločine „Vi predstavljate odgovornost za javni nad Srbima tijekom Drugoga svjetskog život u Hrvatskoj, stoga su Vam naše rata, za što su uglavnom bile optuživane želje upućene u vidu općeg dobra cijelog Katolička crkva i Sveta Stolica.9

6 Blažević, Velimir: Katolička crkva u Hrvata u službi mira i stvaranja samostalne Hrvatske. Zagreb: Kršćanska sadašnjost, 2009., s. 5 – 6. 7 Ibidem, s. 23 – 25. 8 Ibidem, s. 27 – 29. 9 Barunčić Pletikosić, Julija: Katolička crkva u Hrvatskoj i Domovinski rat 1991. – 1995.: stavovi, djelovanje, stradanja. Zagreb: Hrvatski memorijalno-dokumentacijski centar Domovinskog rata, Glas Koncila, 2017, s. 14 – 24.

Julija Barunčić Pletikosić: Uloga Katoličke crkve u stvaranju suvremene Republike Hrvatske 57 Hrvatski su biskupi sve češće isticali hrvatskog naroda politici političkog kako su uvjereni da u hrvatskom naro- pluralizma, političkog dijaloga temelje- du postoji težnja i snaga za inicijativom nog na višestranačju, u ozračju navede- i udruživanjem na političkom, kultur- nih promjena koje su se u to vrijeme već nom, gospodarskom i društvenom po- počele događati u većini dotad komuni- dručju, s obzirom da hrvatski narod od stičkih zemalja u Europi, odnosno po- davnina ima tradiciju parlamentarnog na- taknuti zbivanjima u Jugoslaviji koja su čina ostvarivanja svojih prava, čemu svje- bila prouzročena krizom na političkom, doči i institucija Hrvatskoga sabora „kao gospodarskom, ali i drugim područjima neprekinutoga oblika trajanja hrvatskog držav- javnog života, kao i sve češćim međuna- nog prava i pravne države“. U skladu s time, cionalnim razmiricama, koje su sve brže i hrvatski narod treba sebi otvoriti put u vodile raspadu SFRJ. Katolička crkva je, općenito, tijekom „pozitivne tokove koji danas ujedinjuju čitavog razdoblja postojanja Jugoslavije, Zapadnu Europu, prema kojoj su Hrvati bez obzira na karakteristike odnosa s dr- još u prvom tisućljeću kršćanske ere žavom, trajno i sustavno štitila i promi- defnitivno usmjerili svoju povijest pri- cala kulturalne, ekonomske i političke onuvši uz Rimsku Apostolsku Stolicu, interese hrvatskog naroda, ponajprije što je postalo sastavnicom hrvatskog hrvatski kulturni i nacionalni identitet. nacionalnog bića“.10 O takvim stavovima i nastojanjima Ka- toličke crkve svjedoče svi službeni doku- S obzirom da se i u zemljama Istočne menti i priopćenja Biskupske konferenci- Europe nakon gotovo pola stoljeća ko- je Jugoslavije, kao i brojne izjave, usmene munističke vladavine počinje otkrivati i pisane, njezinih predstavnika. „vrijednost dubokih kršćanskih korijena, civi- Kardinal Franjo Kuharić, primjerice, lizacijsko značenje poštovanja prava ljudske u svojoj novogodišnjoj čestitci 31. pro- osobe i njezina stvaralaštva, te neophodnost sinca 1989., progovara o utjecaju promje- obnavljanja demokratskih institucija“, hrvat- na koje su se događale u socijalističkim ski biskupi u svim tim događajima i pro- zemljama Istočne Europe na hrvatski mjenama vide „znakove nade i ohrabrenja“, narod, što pokazuje da je Katolička cr- da se i među narodima u Jugoslaviji kva i tada pomno pratila sve ono što se u skoroj budućnosti može ostvariti „is- događalo izvan granica SFRJ, te dugi niz tinska ravnopravnost i uzajamno poštovanje godina koje su prethodile tim važnim te potrebna suradnja“, i da se na taj način promjenama osluškivala i prepoznavala prevladaju prilike u kojima „prijeti opa- potrebe hrvatskog naroda unutar držav- snost da se samovolja jačega pokuša ostvariti ne tvorevine Jugoslavije. nasilnim sredstvima i da se tako pogazi suve- renost i samoodređenje naroda“.11 „I u našoj se domovini govori o demo- Hrvatski biskupi time su otvore- kratizaciji. Naviješteno je i u Hrvatskoj no pokazali da pozdravljaju okretanje odstupanje od jednopartijskog sistema

10 Blažević, Velimir: Katolička crkva u Hrvata, s. 71 – 74. 11 Priopćenje za tisak o jesenskom saboru BKJ u Đakovu 2. – 4. listopada 1989. In: Službene vijesti Biskupske konferencije Jugoslavije, 1990, nr. 1, s. 6 – 7 i Blažević, Velimir: Katolička crkva u Hrvata, s. 71 – 74.

58 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy i prijelaz u višestranački sistem u kojem u kojemu će legalno i slobodno izabrani će cijelom narodu biti ponuđeni progra- predstavnici naroda donositi nove pra- mi u jednakopravnom predlaganju tih vedne zakone, kao temelj za budući život programa, što nužno u sebi uključuje svih hrvatskih građana. princip slobodnoga političkog udruži- Katolički biskupi uputili su prije najav- vanja. Narod će moći odlučiti, kažu, ljenih višestranačkih izbora u Hrvatskoj u slobodnim i tajnim izborima što hoće u proljeće 1990. predizborno pismo vjer- i što smatra da je u interesu općeg dobra nicima i svim građanima u ožujku 1990. u politici, ekonomiji, u rješavanju soci- u kojem su istaknuli da Katolička crkva jalnih problema, socijalne pravednosti, pozdravlja tu „povijesnu prekretnicu“ koja na području obrazovanja, zdravstva, se događa kroz slobodne višestranačke kulture itd. (…)“12 izbore i time omogućuje da građani sami odluče o budućnosti svoga naroda, što O istim težnjama kardinal Franjo Ku- objašnjavaju time da „Crkva kao zajednica harić govorio je i na novogodišnjem pri- nije poslana organizirati politički i gospodar- manju kod tadašnjeg predsjednika Sabo- ski život naroda“, ali svi članovi Crkve ta - ra SR Hrvatske u siječnju 1990. Istaknuo je kođer su članovi naroda i zajednice koja tada kako Katolička crkva u Hrvatskoj „sa je odgovorna za svoj politički, društveni simpatijama i nadama“ prati proces demo- i gospodarski život, pa su i vjernici Kato- kratizacije koji se polako započinje ostva- ličke crkve, kao slobodni građani, pozva- rivati u Hrvatskoj, jer demokracija u svo- ni sudjelovati u javnom životu narodne joj osnovi uključuje mogućnost različitih zajednice kojoj pripadaju.14 razmišljanja i traženja rješenja za opće Također ističu: dobro, što na razini naroda, odnosno dr- žavne zajednice zahtijeva postojanje više- „Razumije se da nam je kao vjernicima stranačkog sustava i ravnopravnosti poli- osobito važno da li određeni politički tičkih programa i stranaka.13 To pak vodi program jamči istinsku nezavisnost slobodnim i višestranačkim izborima, na Crkve od državne vlasti. Nije, naime, kojima narod slobodnom voljom bira svo- svejedno, hoće li crkva napokon dobiti je predstavnike vlasti, a državnost hrvat- javno-pravni status ili će više ili manje skog naroda, kako smatra Crkva, pred- vješto sročeni zakoni o pravnom polo- stavlja Sabor. Crkva također smatra da je žaju vjerskih zajednica te iste zajednice, ustav jedne države temeljna norma uku- što znači građane vjernike, držati pod pnog javnog života, a stvaranje novoga paskom kontrolirajući njihov razvoj hrvatskog Ustava 1990., kao izraza volje i djelovanje kao da su potencijalna hrvatskog naroda i temelja budućih odno- društvena opasnost. Kad Crkva ne bude sa među narodima, u kojemu će, između više pod takvom paskom, ona će moći ostalih, biti potvrđene i vjerske slobode, cjelokupnim sebi vlastitim djelovanjem stoga treba prepustiti Hrvatskom saboru, pridonositi zajedničkom dobru.“15

12 Blažević, Velimir: Katolička crkva u Hrvata, s. 81 – 83 i Kuharić, Franjo: Mir je djelo pravde. Zagreb: Glas Koncila, 1995, s. 37 – 39. 13 Blažević, Velimir: Katolička crkva u Hrvata, s. 87 – 90. 14 Ibidem, s. 95 – 98. 15 Ibidem.

Julija Barunčić Pletikosić: Uloga Katoličke crkve u stvaranju suvremene Republike Hrvatske 59 Kada je nedugo nakon održavanja iz- u cilju nastavka pregovora o mirnom bora, 30. svibnja 1990. održana i konstitu- rješavanju jugoslavenske krize.17 Progla- irajuća sjednica novog, demokratski iza- šavanjem hrvatske samostalnosti, potvr- branog Sabora SRH, njoj je prisustvovao đena je volja hrvatskog naroda iskazana i zagrebački nadbiskup, kardinal Franjo na referendumu, a Katolička crkva i tom Kuharić, koji je istog dana izjavio u za- prilikom ističe povijesno značenje takve grebačkoj katedrali, da se odluke za hrvatski narod i sve građane Hrvatske. Kardinal Franjo Kuharić na- „od Baltičkog do Jadranskog mora podi- kon donošenja Deklaracije o samostalno- gao nenadano i neočekivanom snagom, sti izjavio je da je tim činom potvrđena u narodima i državama Istočne Europe referendumom iskazana volja hrvatskih val tako dubokih promjena sistema kad građana, a sama Deklaracija treba biti ve- su mnoštva progovorila iz svoje nutrine likom „poveljom mira, međusobnog poštova- i otvorila svoje potisnute misli i skrivene nja u pravednosti i slobodi“.18 težnje za slobodom. Tako se dogodila Na temelju najznačajnijih izjava sloboda; dogodio se prijelaz iz jednostra- i službenih stavova Katoličke crkve u Hr- načkog sistema u sistem višestranačke, vatskoj, kao i izjava predvodnika Crkve parlamentarne demokracije. Taj val nije u Hrvatskoj tijekom posljednjih godina mimoišao ni Hrvatsku.“16 SFRJ, te prvih godina hrvatske samostal- nosti, može se zaključiti da je Katolička Na dan 25. lipnja 1991. donesena je crkva u Hrvatskoj, osim što je ustrajno Deklaracija o uspostavi suverene i samostal- pozdravljala sve demokratske napore ne Republike Hrvatske. Sabor Republike koji su rezultirali političkim promjena- Hrvatske na temelju rezultata referendu- ma koje su hrvatskom narodu omogućile ma hrvatskih građana, toga dana donio da nakon nekoliko desetljeća života u ju- je, osim „Deklaracije o uspostavi suverene goslavenskoj federaciji proglasi svoju su- i samostalne Republike Hrvatske“, i „Ustav- verenost i neovisnost, također zagovara- nu odluku o suverenosti i samostalnosti RH“, la da se sve te promjene odvijaju mirnim „Ustavni zakon o izmjeni i dopuni ustavnoga putem, te se na svim poljima društvenog zakona za provedbu Ustava RH“ te „Povelju i političkog života poštuje slobodna vo- o pravima Srba i drugih nacionalnosti u RH“. lja građana Hrvatske. Jedino u takvom Istoga dana, 25. lipnja, samostalnost je postupanju Crkva je vidjela budućnost proglasila i Slovenija. No, na inzistira- hrvatskog naroda i opstojnost hrvatske nje Europske zajednice i SAD-a, Hrvat- državnosti, te Republiku Hrvatsku kao ska i Slovenija Brijunskim sporazumom, 7. zajednicu hrvatskog i svih drugih na- srpnja 1991. na Brijunima, prihvatile su roda koji u njoj žive, bez obzira na nji- tromjesečnu odgodu aktivnosti vezanih hovu vjersku ili nacionalnu pripadnost. uz realizaciju i uspostavu neovisnosti, U isticanju i zagovaranju svojih stavova

16 Ibidem, s. 99 – 101 i Kuharić, Franjo: Mir je djelo pravde, s. 61 – 63. 17 Nazor, Ante: Velikosrpska agresija na Hrvatsku 1990-ih. Zagreb: Hrvatski memorijalno- dokumentacijski centar Domovinskog rata, 2011, s. 68 – 69. 18 Blažević, Velimir: Katolička crkva u Hrvata, s. 152 – 153.

60 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Crkva se pozivala na temeljne postulate i sloboda javnog djelovanja u novoj hr- vjere, te na temeljne dokumente Drugoga vatskoj državi zajamčena joj kao ustavno vatikanskog sabora, o pravima čovjeka pravo, koje u dotadašnjoj jugoslavenskoj i naroda. Isto tako, jedan od najvažnijih državnoj zajednici nije imala, odnosno razloga zbog kojega je Katolička crkva nekoliko desetljeća nije imala mogućnost snažno podržavala i pozdravljala nave- javnog djelovanja kakvo je dobila nakon dene demokratske promjene i novi po- demokratskih promjena 1990., u samo- litički sustav vlasti, jest i njezin položaj stalnoj hrvatskoj državi.

Julija Barunčić Pletikosić: Uloga Katoličke crkve u stvaranju suvremene Republike Hrvatske 61 Miroslav Londák – Elena Londáková* Slovensko v predjarí (1963 – 1967)

Slovak Early Spring (1963 – 1967) / Slovačko rano proljeće (1963.-1967.)

In the 40-year history of the Czechoslovak communist regime, the year 1968 has a special place, due to the major reform atempt known as socialism with a human face. But the description of events that took place in that year are often simplifed. Researchers focus either on the occupation of the country or interpret the whole event only as a regime democratisation atempt, initiated by the rise to power of A. Dubček in January 1968. However, to truly understand what happened, it is necessary to take into account the previous period of the so-called Slovak early spring (1963 – 1967), at the roots of the events of 1968. The Early Spring itself was facilitated by a considerable weakening – political, economic, and moral – of the communist regime in the country at the beginning of 1960s. At the origin were the revelations about the role of the communist leadership in the orchestration of illegal political processes of the 1950s, including the made-up case against the so-called Slovak bourgeois nationalism. At the same time, an economic crisis started that puzzled the regime ofcials. Against this backdrop, A. Dubček became the head of the Slovak Communists in the spring of 1963. These were the circumstances at the origin of the Slovak Early Spring and later the year 1968. Along with the liberalisation of the communist regime and the creation of socialism with a human face, another often omited major theme was the process of the emancipation of the Slovak nation, culminating in the process of federalisation of Czechoslovakia. Keywords: Slovak National History, Czechoslovak Communist Regime, Slovak Early Spring, Alexander Dubček, Year 1968

raja slovenskí historici pomenovali Alexander Dubček. Ak k nej prišlo, táto Tobdobie rokov 1963 – 1967 na Slo- skutočnosť bola determinovaná i tým, že vensku predjarím.1 Išlo o obdobie, ktoré komunistický režim v Československu priamo predchádzalo roku 1968, Praž- bol od rokov 1962, 1963 do značnej mie- skej, či skôr česko-slovenskej jari. V jeho ry oslabený. A to na jednej strane ťažkou priebehu sa pripravovali podmienky na hospodárskou krízou, ktorej príčiny si vývoj, ktorý si spájame s rokom 1968. režim nevedel vysvetliť. Oslabený bol Vývoj v predjarí znamenal na Sloven- i politicky a morálne, a to tým, že sa uká- sku predovšetkým určitú liberalizáciu zala jasná spojitosť vládnucej komunis- pomerov. Tá nebola daná len tým, že od tickej elity s nezákonnými politickými jari 1963 sa stal 1. tajomníkom ÚV KSS procesmi, ktoré prebehli v krajine v 50.

* Miroslav Londák, Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava (Slovenská republika) a Elena Londáková, Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava (Slovenská republika). 1 Bližšie pozri Londák, Miroslav – Sikora, Stanislav – Londáková, Elena: Predjarie: Politický, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v rokoch 1960 – 1967. Bratislava: Veda, 2002, 392 s.

62 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy rokoch a ktoré mimoriadnym spôsobom období stáva týždenník Kultúrny život, zasiahli nielen takzvaných slovenských takým známym, že je ho ťažko i kúpiť. buržoáznych nacionalistov, no celú slo- Nedostatkovým tovarom bol i v Prahe. venskú politiku a kultúrnu verejnosť. Prispievali doňho tiež českí autori, keď- V správe takzvanej Kolderovej komisie že v centre štátu k podobnému uvoľne- sa na jar roku 1962 na základe preskúma- niu ešte neprišlo. Iná atmosféra panova- ných dôkazov jednoznačne konštatovalo, la na Slovensku v porovnaní s českými že celá kauza „buržoázny nacionalizmus krajinami3 i preto, že na čele slovenských v KSS“ bola umelo konštruovaná a všet- komunistov sa už od jari 1963 posta- ci, ktorí boli na základe nej obvinení, boli vil Alexander Dubček. Ten kritiku ne- nevinnými.2 umlčuje, no ponecháva jej istý priestor,4 V priebehu predjaria tak na Sloven- a postupne sa s mnohými kritikmi po- sku prichádza zo strany slovenských merov stotožňuje. Predovšetkým vďaka intelektuálov ku kritike spoločenských Dubčekovi sa opäť začínajú spomínať pomerov, uvoľnili sa tie stavidlá kriti- viaceré historické udalosti spojené s de- ky, ktoré ju v predchádzajúcom období jinami slovenského národa, a namiesto sputnávali. Prejavila sa už na jar 1963 na očierňovania, či skresľovania dejín Slo- zjazde slovenských spisovateľov, násled- venského národného povstania prichá- ne na zjazde slovenských novinárov. Sa- dza ku snahe zobjektivizovať pohľad mozrejme, prevažne sa hovorilo o prob- na tento významný medzník slovenskej lematike tv. slovenského buržoázneho histórie. Avšak vďaka postoju Antonína nacionalizmu, no i o slobode tvorby, Novotného, prvého muža KSČ, zostáva o nutnosti vyjadrovať sa k problémom otázka spravodlivejšieho štátoprávneho verejného života. Objavuje sa kritika postavenia Slovenska v štruktúre štátu byrokratického systému, no i spôsobu takmer úplne tabuizovanou. (nie najvhodnejšieho) industrializácie Po prevrate z roku 1948 komunistom Slovenska. Podobným témam sa nevy- už nič nebránilo v likvidovaní občian- hýbajú ani slovenskí ekonómovia – od- skej spoločnosti v Československu a vo mietajú tv. administratívno-direktívny vytvorení socializmu sovietskeho typu. spôsob riadenia hospodárstva a hľadajú Dialo sa tak i v záujme Moskvy a kra- nové metódy riadenia slovenskej ekono- jina sa na štyri desaťročia stala pevnou miky – samozrejme, na pôde takzvanej súčasťou východného bloku. V zaklada- socialistickej ekonomiky. teľskom období československého ko- V uvoľnenejšej atmosfére predjaria munistického režimu (1948 – začiatok mali slovenskí intelektuáli i možnos- 50. rokov) sa realizovali najpodstatnej- ti publikovania. Známym sa v tomto šie politické zmeny, trhová ekonomika

2 Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (ďalej ÚV KSČ) prijal na svojom zasadnutí na začiatkom apríla 1963 Správu o porušovaní straníckych zásad a socialistickej zákonnosti v rokoch 1949 – 1954. 3 Známy český historik Karel Kaplan to videl takto: „Politický pohyb na Slovensku šedesátých let tvořil jeden ze základných proudů, které sa slévaly v celostátní reformní hnutí. Zaujímalo v něm významné postavení, vyznačovalo se iniciativou, mělo pevné programové body, především úpravu česko-slovenského vztahu, což se přímo dotýkalo uspořádání existujícího mocensko-politického systému.“ Cit. podľa Kaplan, Karel: Antonín Novotný: Vzestup a pád „lidového“ aparátčíka. Brno: Barrister & Principal, o. s., 2011, s. 209. 4 Preto Dubček dostáva v aparáte strany prezývku Alexander Priestorovič (pozn. autorov).

Miroslav Londák – Elena Londáková: Slovensko v predjarí (1963 – 1967) 63 bola nahradená systémom plánovaného Pre pochopenie toho postavenia, hospodástva a začali sa i zmeny v soci- v ktorom sa Slovensko nachádzalo, je álnej štruktúre obyvateľstva. Čo sa týka potrebné poznať kauzu takzvaného slo- postavenia Slovenska, naplno sa začal venského buržoázneho nacionalizmu. realizovať asymetrický model štátopráv- Špecifckú situáciu v medzinárodnom neho usporiadania.5 Slováci boli už síce komunistickom hnutí využilo vedenie považovaní za samostatný národ,6 no KSČ nielen na odstránenie povstalec- úloha slovenských národných orgánov kého vedenia KSS prostredníctvo vy- sa čím ďalej tým viac mininalizovala konštruovaných politických procesov a ich vplyv na reálny politický život, či (Gustáv Husák bol odsúdený na doži- riadenie ekonomického vývoja bol zane- votie, Laco Novomeský na desať rokov dbateľný. Komunistická strana Sloven- väzenia. Ladislav Holdoš na trinásť ro- ska (ďalej KSS) ako samostatná politická kov atď.).8 Najväčším previnením slo- strana prestala jestvovať a od jesene 1948 venských „buržoáznych nacionalistov“ bola len územnou organizáciou celoštát- bola snaha o samostatnejšiu slovenskú nej KSČ a predstavitelia KSS na Sloven- politiku, s ktorou prichádzali na kon- sku len vykonávali politiku pražského ci vojny. Napriek tomu, že sa títo na jar centra štátu. Politika rovný s rovným, 1945 podriadili Gotwaldovmu vedeniu o ktorej sa uvažovalo ku konci vojny KSČ, táto skutočnosť ich už nezachrá- a federalizačné tendencie boli nahradené nila.9 Snahy slovenskej komunistickej politikou ekonomicko-sociálneho vyrov- inteligencie o dosiahnutie rovnopráv- návania Slovenska na úroveň českých nejšieho postavenia Slovenska v štruk- krajín. Jej podstatou mala byť socialistic- túre štátu považovalo vedenie KSČ za ká industrializácia Slovenska, podporo- vlastizradné. V tom mala spočívať vele- vaná z celoštátnych zdrojov.7 zrada. Teória takzvaného slovenského

5 Podstata asymetrického modelu unitárneho československé štátu spočívala v tom, že síce existovali slovenské národné orgány, no tie boli do značnej podriadené celoštátnym orgánom, ktoré vlastne zastupovali i české národno-štátne orgány. Neexistovala napríklad Česká národná rada, či jej výkonné orgány moci. 6 Jar roku 1945 sa stala historickým medzníkom vo vývoji teórie čechoslovakizmu. Kým dovtedy bol tento považovaný za ofciálnu štátnu ideológiu a snahou centra štátu bolo vytvoriť politický československý národ, po spomínanom termíne bol uznaný slovenský národ za rovnocenný s národom českým. V praktickej politike sa však čechoslovakizmu naďalej prejavoval v takzvaných „náhradných“, alebo „zástupných“ formách. Cit. podľa Kováč, Dušan: Slováci, Česi, dejiny. Bratislava: AEP, 1997, s. 126 – 127. 7 V tejto súvislosti je dôležité akcentovať, že na jeseň roku 1945 sa v Československu uskutočnila menová reforma. Hlavný problém pri jej príprave spočíval v určení optimálneho kurzu medzi slovenskou menou a protektorátnou menou, ktorých vzájomný vzťah sa na konci leta 1945 vyjadroval kurzom 4 : 1 v prospech slovenskej meny, i keď tá do konca konca vojny trochu oslabila. Kurz sa nakoniec určil v pomere 1 : 1, s tým, že ústupky slovenskej strany sa mali v budúcnosti nahradiť politikou ekonomicko-sociálneho vyrovnávania Slovenska (a jeho industrializáciou) na úroveň českých krajín i z celoštátnych zdrojov. 8 Na vysoké tresty boli odsúdení i predstavitelia slovenského kultúrneho života, partizánski velitelia z čias druhej svetovej vojny Viliam Žingor a Jozef Trojan boli odsúdení na trest smrti a pod. 9 Podľa niektorých autorov takzvaný slovenský buržoázny nacionalizmus „sa stal strašiakom na celé jedno desaťročie“ a stal „sa jednou z foriem riešenia slovenskej národnej otázky v povojnovej ČSR.“ Cit. podľa Černák, Tomáš – Syrný, Marek: Husák, vrcholy a pády 1945 – 1951. Bratislava: Marenčin PT, 2018, s. 218.

64 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy buržoázneho nacionalizmu bola v svojej novín Pravda), spomínaným procesom podstate sformulovanou konštrukciou, bol slovenský národ „urazený ako celok“.11 uvedomelou politickou líniou, nebola Po februári 1948 sa rýchlo sformoval nejakým náhodne vzniknutým zhlukom i spôsob riadenia slovenskej ekonomiky. poloprávd, deformácií či chýb. Jej cieľom Komunistický štát v Československu sa nebolo len odstránenie niektorých nepo- budoval jednoznačne ako centralistický, hodlných politikov personifkujúcich ur- čo malo svoje dôsledky i v sledovanej čitú politickú líniu, ale mala i do budúc- problematike. Dokonca KSS ani nemala nosti vytvárať bariéru pred prípadnými nezodpovedať napríklad za riadenie eko- slovenskými politickými či inými centru nomického vývoja na Slovensku. Na za- nevyhovujúcimi národnými požiadav- čiatku 50. rokov boli zrušené viaceré slo- kami.10 Samozrejme, žiaden obdobný venské riadiace orgány. Takýto spôsob proces s českými buržoáznymi naciona- riadenia slovenskej ekonomiky, ktorý listami sa neuskutočnil. V českých kraji- sa postupne vytvoril počas zakladateľ- nách sa totiž presadzovali záujmy cen- ského obdobia komunistického režimu, trálne – československé – za ktorými sa vo svojej podstate pretrval počas celej však často v skutočnosti skrývali záujmy takzvanej socialistickej éry Českoslo- české. Vtedajšie české elity, ako i široké venska a to bez ohľadu na pokusy o eko- masy obyvateľstva žijúceho v českých nomické reformy, rôzne reorganizácie krajinách sa plne stotožňovali s ideou ministerstiev, respektíve bez ohľadu na československého štátu a nepovažovali snahy slovenských inštitúcií o rozšírenie za potrebné, aby existovali i české národ- ich právomocí v tomto smere. Bolo ním né orgány. dané i to, že ekonomika na Slovensku Nelegálny proces s takzvanými slo- nebola riadená a určovaná, (ako neraz venskými buržoáznymi nacionalistami v minulosti) predovšetkým jeho národ- (21. – 24. apríla 1954), plný trestno-práv- nými orgánmi, ale do značnej miery bola nych konštrukcií, na dlhé obdobie po- determinovaná centrálnymi (pražskými) kazil slovensko-české vzťahy. Dlhodobo inštitúciami, pre ktoré bol prioritný záu- bránil presadzovaniu či už politických jem celoštátny, ktorý v skutočnosti často alebo ekonomických požiadaviek zo slo- splýval so záujmami českými. venskej strany. K postupnej rehabilitácii Podstatou ekonomického vývoja na odsúdených prichádza až na počiatku Slovensku bola industrializácia socia- predjaria, predovšetkým od roku 1963. listického typu. Táto mala zabezpečiť Ako na 1. zjazde slovenských novinárov budovanie nových priemyselných pod- v máji 1963 povedal Mieroslav Hysko nikov na Slovensku, no i jeho ekono- (počas SNP šéfredaktor komunistických mické a sociálne vyrovnanie na úroveň

10 Známy slovenský historik Michal Barnovský už v roku 1968 písal v tom duchu, že psychóza daná kampaňou okolo takzvaného slovenského buržoázneho nacionalizmu a dôsledkyz nej vyplývajúce „ochromili, ba možno povedať, dokonca eliminovali podnety vychádzajúce zo slovenskej strany, pretože hrozilo nebezpečenstvo, že dostanú nálepku nacionalizmu alebo zrady. Neskôršie udalosti ukázali, že obavy z obvinenia z buržoázneho nacionalizmu boli celkom opodstatnené.“ Cit. podľa Barnovský, Michal: Problematika industrializácie Slovenska v rokoch 1945 – 1950. In: Historický časopis, roč. 16, 1968, č. 2, s 186. 11 Protokol 1. zjazdu slovenských novinárov.

Miroslav Londák – Elena Londáková: Slovensko v predjarí (1963 – 1967) 65 českých krajín. Napriek tomu, že Sloven- za hranicami republiky sa už hľadať ne- sko bolo desaťročia súčasťou komunistic- dala. Totiž tí pracujúci, ktorí opúšťali slo- kého Československa, za dané obdobie venský agrárny sektor, nenachádzali na prešlo určitým civilizačným posunom Slovensku dostatok pracovných príleži- (i pozitívnym), a napriek negatívam, tostí v novobudovanom priemysle.13 ktoré boli dané existenciou totalitného Keďže v skutočnosti v celom po- režimu, prišlo k celkovej modernizácii vojnovom období nejestvoval (napriek slovenského hospodárstva. Ako prax aplikácii plánovaného hospodárstva ukázala, k spomínanému vyrovnaniu v Československu) dlhodobý plán roz- za existencie komunistického režimu voja slovenskej ekonomiky, novo budo- neprišlo ani o dvadsať, ani o štyridsať vané priemyselné podniky na Slovensku rokov. Pritom koncom 40. rokov sa odha- zväčša len nadväzovali na podniky čes- dovalo, že k vyrovnaniu by mohlo prísť ké, mali doplnkové výrobné programy v priebehu troch až štyroch päťročníc. a produkovali polotovary s minimálnou Ak to vyrovnávanie nebolo také úspeš- pridanou hodnotou. Bolo tomu tak nie- né, ako to pôvodne sľubovali komunisti, len v 50. rokoch 20. storočia, no i v na- bolo tomu tak nielen preto, že ani nimi sledujúcom desaťročí. Tento stav bol vychvaľované plánované hospodárstvo determinovaný najmä tým, že na celý nebolo také všemocné, za aké ho pokla- ekonomický priestor Československa dali. Bolo tomu tak i z toho dôvodu, že sa v centre hľadelo ako na homogénny vysoké percento investícií do priemyslu, a prehliadali sa špecifká, záujmy a po- teda najprogresívnejšieho odvetvia eko- treby slovenskej ekonomiky.14 Na Slo- nomiky, plynulo do českých krajín,12 a to vensku sa budovali predovšetkým zá- napriek tomu, že boli zďaleka industria- vody základného priemyslu, s relatívne lizovanejšie ako Slovensko – napríklad malou potrebou pracovnej sily. Tie ani v 50. rokoch 20. storočia to bolo takmer zďaleka nemohli absorbovať to množ- 75 – 77 % – a to napriek prebiehajúcej in- stvo ľudí, ktoré opúšťalo agrárny sektor dustrializácii Slovenska a budovaniu no- na Slovensku. A z centra sa už takmer vých závodov na jeho území. Na základe vôbec neprihliadalo na rozdielny de- takej investičnej politiky potom mnohí mografcký vývoj Slovenska a českých obyvatelia Slovenska boli nútení hľadať krajín, čo sa prejavilo v tom percente si prácu v českých krajinách, veď práca z celoštátnych investícií, ktoré plynuli

12 V súvislosti s takzvanou oceľovou koncepciou rozvoja československej ekonomiky bola totiž na českom území: „uplatnená špecifcká forma industrializácie predstavovaná de facto reštrukturalizáciou už v minulosti vybudovanej vyspelej priemyslovej bázy. Išlo teda o proces, ktorý nemal v európskych podmienkach obdobu, lebo v ďalšom v minulosti spriemyselnenom teritóriu sovietskeho bloku, teda vo východnom Nemecku, bola táto cesta nastúpená za situácie silne narušených a vo veľkej miere celkom zničených kapacít. To v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť o industriálnom potenciáli českých krajín po skončení druhej svetovej vojny.“ Cit. podľa Jirásek, Zdeněk: „Ocelová koncepce“ hospodářství českých zemí. Opava: Ústav historických věd, Slezská univerzita v Opavě, 2014, s. 6 (preklad z češtiny autor). 13 Podrobnejšie pozri Londák, Miroslav: Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokoch 20. storočia a slovenská ekonomika. Bratislava: Veda, 2012., s. 110 a n. 14 Táto skutočnosť sa prejavila i v súvislosti s prípravou a realizáciou prvej (tv. Rozsypalovej) i druhej (tv. Šikovej) ekonomickej reformy. Bližšie pozri Londák, Miroslav: Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokoch 20. storočia a slovenská ekonomika, s. 71 a n., respektíve 127 a n.

66 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy na Slovensko. Výsledkom tak boli i de- prácou migrovali do českých krajín, či saťtisíce obyvateľov Slovenska, ktorí za dochádzali za ňou.15

Tabuľka 1 Odchod pracovných síl z agrárneho sektora a vznik nových pracovných príleži- tostí v priemysle SR, ČR v r. 1948 – 196016 Odchod z agrárneho sektora Nové pracovné príležitosti v priemysle ČR 414 615 446 811 SR 356 056 173 376

Po prekonaní krízy z polovice 50. ro- na novozískaných základných fondoch kov sa začína československá ekonomika v priemysle, to jest v tom odvetví eko- orientovať na prípravu druhej investič- nomiky, ktoré malo najväčší vplyv na nej vlny. Jej pozitívom, ktoré môže v tom- tvorbu národného dôchodku – dosiahol to čase využívať je to, že ešte stále môže v sledovanom období 23,95 %.) a pribú- dosahovať rast predovšetkým na základe dali i nové priemyselné podniky.18 Na extenzívnych faktorov rastu, stále môže druhej strane však narastal problém zapájať do pracovného pomeru nové pra- s využívaním pracovných zdrojov na covné sily. Avšak postupný prechod na Slovensku. V tejto oblasti bola situácia nové technológie, ktorý neskôr dostáva taká negatívna, že nemá obdobu počas súhrnný názov vedecko-technická re- celých dejín Slovenska za obdobie so- volúcia, sa v Československu zachytiť cializmu, aj keď sa pozeráme až do 80. nedarí. Priebeh druhej päťročnice, re- rokov – od roku 1956 až do konca 50. ro- alizovaný v druhej polovici 50. rokov, kov, teda dlhých päť rokov kontinuálne neblaho zasiahol slovenskú ekonomiku. klesal počet pracujúcich v národnom Druhá investičná vlna totiž bola pri- hospodárstve. Ten klesal hlavne z toho pravená s tým, že najväčšie prostriedky dôvodu, že tí, ktorí odchádzali zo sekto- plynuli do takých veľkých a už relatív- ru agrárneho, nedokázali nájsť dostatok ne rozvinutých českých priemyselných pracovných príležitostí či už v priemys- centier, ako bolo napríklad Ostravsko le, alebo iných odvetviach ekonomiky. a podobne.17 Samozrejme, investovalo sa Táto situácia nemá obdobu pri analógii i na územie Slovenska (podiel Slovenska s vývojom v českých krajinách – tu počet

15 Podľa ofciálnych údajov žilo na území českých krajín v roku 1945 50-tisíc osôb slovenskej národnosti, v roku 1967 takmer 364-tisíc. Cit. podľa publikácie Historická statistická ročenka ČSSR, s. 429. V polovici 60. rokov bolo saldo dochádzky za prácou medzi ČR a SR okolo 82-tisíc, ďalší dochádzali za prácou na územie českých krajín týždenne a iným spôsobom. 16 Vypočítané na základe údajov publikácie Historická statistická ročenka ČSSR, s. 460, 661. Pod skratkami SR, respektíve ČR máme na mysli vtedajšie územie Slovenska, respektíve českých krajín. 17 V smerniciach k druhému päťročnému plánu, ktoré boli prijaté Celoštátnou konferenciou KSČ v júni 1956 sa v súvislosti s investičnou výstavbou hovorilo: „Zvláštnu pozornosť veovať príprave a všestrannému zabezpečeniu investičnej výstavby v krajoch Ostrava, Ústí na Labem a Karlove Vary.“ (preklad z češtiny autor) Cit. podľa Od X. do XI. sjezdu KSČ: Usnesení a dokumenty ÚV KSČ. Praha: SNPL, 1958, s. 385. 18 V období druhej päťročnice sa na Slovensku investovali i také fnančne náročné stavby, ako napríklad vodné diela na Váhu (Nosice, Skalka, Krpeľany, Sučany, Madunice).

Miroslav Londák – Elena Londáková: Slovensko v predjarí (1963 – 1967) 67 pracujúcich neustále rástol, výnimkou zrútil mimoriadne ambiciózny 3. päť- boli len rok 1971, respektíve rok 1972, ročný plán. Túto situáciu si vedenie KSČ keď v porovnaní s predchádzajúcim ro- vôbec nevedelo vysvetliť a to sa stalo kom bol zaznamenaný pokles, no nikdy základom príprav Šikovej ekonomickej neprišlo k dlhodobému kontinuálnemu reformy. poklesu (navyše rast pracovných zdro- Na začiatku 60. rokov bola slovenská jov v českých krajinách bol v porovnaní spoločnosť konfrontovaná so svedectva- so Slovenskom neporovnateľne nižší a to mi ľudí, ktorí sa po čiastočnej amnestii napriek migrácii obyvateľov Slovenska vracali z väzníc. Dovtedy propagandou na západ krajiny: počet obyvateľov slo- manipulované a médiami zatajované venskej národnosti v českých krajinách: informácie o zákulisí politických proce- rok 1945 – 50- tisíc, rok 1948 – 220-tisíc, sov zo začiatku 50. rokov otriasli nielen rok 1953 – 325-tisíc, rok 1956 – 367-tisíc, verejnosťou, ale aj členmi strany. Samot- rok 1960 – 422-tisíc).19 ný Alexander Dubček, ktorý bol členom Na samom počiatku 60. rokov akoby takzvanej Kolderovej komisie zameranej nič nenasvedčovalo tomu, že sa blížia tie na prešetrenie týchto procesov spomí- významné zmeny, ktoré si spájame s ob- nal, ako ním dokumenty, ktoré sa mu dobím predjaria. V júli 1960 bola prijatá dostali do rúk, doslova otriasli, takže po nová ústava, ktorá proklamovala víťaz- skončení práce komisie už „nebol tým is- stvo socialistických výrobných vzťahov tým človekom“ ako predtým. „vo všetkých oblastiach hospodárstva“, ná- Rehabilitácia predstaviteľov sloven- zov krajiny sa zmenil na Československú skej kultúrnej inteligencie a odboja sa socialistiskú republiku, pričom ústava tak stala jedným z leitmotívov spoločné- zakotvila i vedúcu úlohu KSČ v štáte ho úsilia slovenských kultúrnych a, ako i spoločnosti. Navonok sa tiež mohlo sa ukázalo, aj nových politických elít. zdať, že i československá ekonomika ako A. Dubček totiž od začiatku jasne za jed- celok je v dobrom stave. Veď na konci 50. nu zo svojich priorít určil dôsledné do- rokov sa dosahovali vysoké medziročné riešenie rehabilitácií a očistenie nespra- prírastky národného dôchodku (okolo vodlivo odsúdených, prenasledovaných 7 % ročne), prekonalo sa krízové obdo- a väznených, ktorí prišli vo vykonštru- bie rokov 1953 – 1955 i problémy s do- ovaných monsterprocesoch nielen o česť znievaním 1. investičnej vlny, no akoby a slobodu, ale aj o svoje občianske práva, zatiaľ nič nenasvedčovalo, že českoslo- majetky a mnohí aj o zdravie a rodiny, venská ekonomika nemôže ďalej rásť na ktoré sa v dôsledku odlúčenia rozpad- jej vlastných základoch a teoretických li. Jeho ďalšou politickou prioritou bola premisách marxizmu-leninizmu. Až do- rehabilitácia slovenských historických vtedy, kým sa už v priebehu roka 1961 medzníkov, udalostí a osobností, ktoré nezačali objavovať symptómy hospodár- boli dovtedy podrobené bagatelizovaniu skej krízy, na základe ktorej sa čoskoro a dezinterpretácii. Takýto program sa na

19 Údaje podľa Historická statistická ročenka ČSSR, s. 661, s. 460, s. 429. Štatistom sa zároveň podarila zaujímavá vec – medzi rokmi 1960 – 1961 poklesol počet osôb slovenskej národnosti v českých krajinách o cca 140-tisíc, no zároveň počet osôb českej národnosti na danom území vzrástol o 107-tisíc.

68 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Slovensku prijímal pozitívne. Rovnako a v českých krajinách, avšak tento proces ako vstup vysokého funkcionára novej nebol natoľko intenzívny, aby sa v nie- generácie a nového typu na slovenskú ktorých dôležitých ukazovateľoch zmen- politickú scénu. šovali i absolútne rozdiely, ktoré sa nao- So socialistickou industrializáciou pak prehĺbili. Slovenska bolo spojených množstvo Kritické hlasy poukazovali tiež na to, problémov, ktoré hneď od začiatku že socialistická industrializácia Sloven- predjaria,20 od roku 1963 kritizovali slo- ska sa diala formou realizácie množstva venskí ekonómovia, napríklad Hvezdoň investičných akcií, no bez vypracovania Kočtúch, Viktor Pavlenda a iní. Ján Fe- nadväzujúcich ekonomických vzťahov rianc spoločne s Pavlom Turčanom vy- medzi jednotlivými novobudovanými šli s kritikou metódy rozvoja Sloven- podnikmi. Napríklad, na podniky zá- ska v spoločnom štáte. Ten sa podľa kladného priemyslu nedostatočne nad- nich uberal po historicky prekonaných väzovali spracovateľské závody, a tak sa cestách a nadväzoval iba na vývinové polotovary expedovali do stále sa roz- tendencie českého priemyslu s jeho od- širujúcich spracovateľských podnikov vetvovou a územnou roztrieštenosťou, v českých krajinách.22 Za problém do- nadmerným rozvojom základných od- vtedajšieho spôsobu industrializácie Slo- vetví a viazaním veľkých zdrojov pra- venska sa považovalo aj to, že sa uskutoč- covných síl v neefektívnych výrobách. ňovala na nízkej technickej úrovni, keď Pokračovanie v týchto tendenciách však mnohé priemyselné podniky boli zaosta- nemohlo viesť v krátkom čase k efektív- lé už v čase ich projektovania či výstavby. nemu sociálno-ekonomickému vyrovná- Samozrejme, dobová propaganda vaniu sa Slovenska na tú úroveň, ktorá neustále a horlivo vyzdvihovala úspeš- bola dosiahnutá v českých krajinách. ný proces socialistickej industrializácie, Podľa ich názoru, ak by sa predĺžili do- ktorá prebiehala na Slovensku. Vyme- vtedajšie vývinové tendencie, tak k vy- núvali sa novopostavené priemyselné riešeniu ekonomického vyrovnávania podniky, zamestnávajúce množstvo za- by neprišlo ani v čase, pre ktorý je vôbec mestnancov. Áno, proces industrializá- užitočné extrapoláciu robiť.21 cie prebiehal, do nových priemyselných Podľa ekonómov H. Kočtúcha podnikov nastupovali tisíce a tisíce no- a V. Pavlendu je priebeh procesu vyrov- vých pracovníkov a v prvej polovici 60. návania od konca 40. rokov charakte- rokov (medzi rokmi 1963 – 1964) sa Slo- rizovateľný niekoľkými relevantnými vensko stalo priemyselno-agrárnou kra- tézami – odstránila sa ekonomická za- jinou, teda takou, v ktorej viac zamest- ostalosť Slovenska, prišlo i k odstra- nancov pracovalo v sektore priemyslu ňovaniu relatívnych rozdielov medzi ako v poľnohospodárstve. No na druhej ekonomickým vývojom na Slovensku strane viaceré negatívne tendencie, ktoré

20 K tejto problematike bližšie pozri Londák, Miroslav – Sikora, Stanislav – Londáková, Elena: Predjarie, passim. 21 Ferianc, Ján – Turčan, Pavol: Prístupy k analýze priestorového usporiadania československej ekonomiky. In Ekonomický časopis roč. 14, 1966, s. 184. 22 Ibidem.

Miroslav Londák – Elena Londáková: Slovensko v predjarí (1963 – 1967) 69 sa dlhodobo prejavovali, sa na verejnos- stotožnil Alexander Dubček, od jari 1963 ti príliš nepertraktovali, aj keď stranícke prvý tajomník ÚV KSS. Dubček mal špičky i viaceré štátne inštitúcie o nich k dispozícii aj viaceré analýzy,23 ktoré vedomosti mali. Jedným z vážnych prob- konštatovali tiež negatívne dopady prá- lémov, no i jeho celkového hospodárske- ve sa realizujúcej Šikovej ekonomickej re- ho vývoja v pofebruárovom období, sú- formy na Slovensko. Dubčeka však zvlášť visel s tým, že nové pracovné príležitosti iritovali výsledky dlhodobých investič- v priemysle, respektíve v celej ekonomi- ných procesov, riadených z pražského ke nevznikali v súlade s demografckým centra krajiny, ktoré takmer nezohľad- vývinom – a ten bol úplne iný v českých ňovali rozdielne demografcké procesy, krajinách a iný na Slovensku. prebiehajúce na Slovensku a v českých S kritikou, ktorá na Slovensku za- krajinách. Ich výsledky sú zdokumento- znievala v období predjaria, sa postupne vané v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 2 Prírastok počtu obyvateľov, obyvateľov v produktívnom veku a počtu pracov- ných príležitostí v Československu celkom a percentuálny podiel Slovenska a čes- kých krajín v rokoch 1948 – 196724 Ukazovateľ Československo ČR SR absolútny údaj v % v % Prírastok počtu obyvateľov celkom 1 993 987 48,79 51,21 Prírastok zdrojov pracovných síl celkom 774 737 38,87 61,13 Prírastok počtu obyvateľov v produktívnom veku 605 011 29,86 70,14 Prírastok počtu pracovných príležitostí 1 080 170 74,94 25,06 v národnom hospodárstve Prírastok počtu pracovných príležitostí v sektore 920 236 65,35 34,65 priemyslu

Samozrejme, presne takúto tabuľku Slovensko podieľalo vyše 70 % na ce- A. Dubček k dispozícii nemal, no pri- loštátnom prírastku obyvateľov v pro- bližné údaje poznal. Skutočnosť, ktorá duktívnom veku, na prírastku počtu je zobrazená v posledných dvoch riad- pracovných príležitostí národnom hos- koch, Dubček pomenoval obráteným podárstve sa podieľalo len 25 percen- pomerom. Dané údaje sú jednoznačné. tami. Zároveň sa Slovensko podieľalo Napriek realizácii plánovaného hos- necelými 35 % na celoštátnom prírastku podárstva v Československu a napriek pracovných príležitostí v priemysle, na- podpore socialistickej industrializácie priek tomu, že české krajiny boli už v ob- Slovenska z celoštátnych zdrojov, po dobí po skončení druhej svetovej vojny dvadsiatich rokoch, ktoré uplynuli od na oveľa vyššom stupni industrializo- februára 1948 bol stav taký, že i keď sa vanosti. V tejto súvislosti je tiež možné

23 Napríklad o analýze Slovenskej plánovacej komisie bližšie pozri Londák, Miroslav – Sikora, Stanislav – Londáková, Elena: Predjarie, s. 240 a n. 24 Vypočítané na základe údajov publikácie Historická statistická ročenka ČSSR, s. 434, 635, 460 a 661.

70 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy konštatovať, že práve ekonomický vývoj, zakázaných diel, návštevy známych ktorým prešlo Slovensko v období od osobností v Bratislave v roku 1963 – 1965 februára 1948, bol jednou z tých príčin, (Jean Paule Sartre a Simone de Beauvoir, ktoré v súhrne s ďalšími viedli k čes- Allen Ginsberg, Rogera Garaudy, Alain ko-slovenskej jari 1968. Robbe-Grillet a s ním aj prvá „zapad- V kultúrnej sfére sa prejavilo politic- ná“ kooprodukcia flmu Muž, ktorý luže ké uvoľňovanie najviditeľnejšie. Na jed- (L’Homme qui ment, 1968),25 hudobných nej strane bola kultúra akýmsi seizmo- skupín. 60. roky za železnou oponou sa grafom doby, na druhej sa sama aktívne niesli v znamení beatlmánie, vznikali na celospoločenskom posune podieľala. početné hudobné skupiny 15- ročných, Z hraníc komunistickej kultúrnej politi- uchvátené bigbeatom, ktoré interpre- ky vykročila literatúra a výtvarné ume- tovali pocity a túžby mladej generácie. nie už v druhej polovici 50. rokov, keď Mladý slovenský flm sa ocitol na prahu od roku 1957 vznikli nezávislé zoskupe- svojej veľkej tvorivej éry. Avizoval ju re- nia výtvarníkov (Skupina 29. augusta, žisér Stanislav Barabáš snímkou Pieseň Galandovci, Skupina 4), ktoré sa vyvia- o sivom holubovi, ale najmä flm Štefana zali z pút politickej objednávky socialis- Uhra Slnko v sieti, venovaný neprikrášle- tického realizmu a vrátili sa k dedičstvu nej „socialistickej“ každodennosti, ktorý medzivojnovej slovenskej výtvarnej mo- Miloš Forman označil za Jána Krstiteľa derny a avantgardy. českej flmovej „novej vlny“. Tvorcovia Na prahu 60. rokov ich nasledovala opustili veľkých hrdinov, budovateľský nová generácia výtvarníkov, nezadrža- optimizmus a zahájili neobyčajne plodné teľne „rehabilitujúcich“ abstraktné ume- tvorivé obdobie bohaté na formálne ex- nie. Odvážne vykročili na vlastnú cestu, perimenty a originálne umelecké diela. skúšali nové postupy formálne prostej, Kým prvá vlna tvorcov prehodnocovala no o to myšlienkovo hlbšej tvorby, hľa- dovtedy tabuizované témy, nová gene- dali nové významy v zdanlivo všedných rácia nastupujúca koncom 60. rokov už objektoch a performans, najprv neverejne vykročila na vlastnú, konvenciami neza- prezentovaných na súkromných „kon- ťaženú cestu zobrazenia metaforických frontáciách“ konceptualistov. Otvorení improvizovaných diel na strane jednej voľnej interdisciplinárnej komunikácii (Juraj Jakubisko, Elo Haveta), ale aj no- spolupracovali s fotografmi, flmármi vého pohľadu na „socialistickú“ každo- a hudobníkmi, sochárske diela sa stali dennosť (Dušan Hanák). súčasťou modernej architektúry (Jozef Rovnako ako flm aj slovenské inter- Jankovič † 2017). pretačné umenie a divadelníctvo preží- Neobyčajnému boomu slovenskej vali doslova rozkvet. Nastúpili v ňom kultúry v 60. rokoch prospievalo aj me- ročníky výrazných hereckých osobnos- dzinárodné politické uvoľnenie a bliž- tí, scénografov a režisérov, ktorých vý- šie kontakty so svetom „za železnou nimočné inscenácie dostali publicitu aj oponou“. Prichádzali preklady dovtedy v televíznych, takzvaných bratislavských

25 Za hlavnú úlohu v tomto flm dostal Jean-Louis Trintignantom v roku 1968 Strieborného medveďa na flmovom festivale v Berlíne. Jeho premiéra na Slovensku, naplánovaná na 21. augusta 1968 sa kvôli vojenskej okupácii nemohla uskutočniť.

Miroslav Londák – Elena Londáková: Slovensko v predjarí (1963 – 1967) 71 pondelkoch. Rozvinulo sa operné ume- Alexander Dubček bol prototypom nie a balet, slovenskí interpréti zaujali na predstaviteľa straníckych elít novej ge- zahraničných scénach a súťažiach (Lucia nerácie a jeho osobný vstup v období Popp, neskôr Peter Dvorský a iní). predjaria sa stal jedným z kľúčových Aj spisovatelia sa vysporiadali s trau- faktorov politického pohybu v 60. ro- mou zneužitej budovateľskej generácie koch 20. storočia nielen na Slovensku, a mladí autori opustili ideologické sché- no i v celom Československu.26 Krátko my, „socialistický optimizmus“ a obhájili po nástupe do funkcie prvého tajomní- svoje „právo na dezilúziu“, tak ako talen- ka KSS (8. apríla 1963) sa osobne zasadil tovaný básnik Milan Rúfus „na smútok“. o rehabilitáciu nezákonne odsúdených Na zrelú generáciu spsisovateľov a bás- slovenských „buržoáznych naciona- nikov (Dominik Tatarka, Alfonz Bednár) listov“ (i keď v danej dobe ona ešte ne- nadväzovala ďalšia generácia (Miroslav mohla byť dôsledná). Zameral sa tiež na Válek, Ľubomír Feldek, Ján Stacho, Rudo prehodnocovanie celé roky marginali- Sloboda, Vincent Šikula a ďalší). zovaných medzníkov slovenských ná- Svoju výraznú kapitolu začala písať rodných dejín a pokračoval „návratom“ architektúra. Po neoklasicizme a mo- historických osobností do povedomia numentalizme 50. rokov sa rozvinula slovenskej spoločnosti (Milan Rastislav do inovatívnej a elegantnej funkciona- Štefánik, Ľudovít Štúr). I preto sa dostal listickej moderny (pomník a múzeum do rozporu s ortodoxným vedúcim pred- SNP v Banskej Bystrici Dušana Kuzmu staviteľom KSČ Antonínom Novotným,27 a sochára Jozefa Jankoviča, krematórium ktorý sa v roku 1967 pri kritike sloven- architekta Ferdinanda Milučkého s plas- ských elít vrátil k rétorike používanej tikou Vladimíra Kompánka a obrátená na zač. 50. rokov 20. storočia. Dubček, pyramída rozhlasu v Bratislave Štefana ktorý spočiatku rešpektoval stranícku Svetka v Bratislave, atď.). Jej odvrátenou subordináciu a tlak centra na umlčanie stranou sa stala veľká urbanizácia, ktorá slovenských kritikov politického režimu, mala v dôsledku industrializácie a pre- uprednostnil konsenzus pred použitím sunu obyvateľstva z vidieka do prie- mocenských prostriedkov, aby sa po- myselných centier, ale aj vďaka silným stupne sám stal reprezentantom kritic- populačným vlnám, podobu rozsiahlej kých ideí zaznievajúcich na Slovensku sídliskovej zástavby. a súputníkom demokratizačných proce- Kým umenie a kultúra prežívali búr- sov a ich priamym realizátorom. livý rast a ich výsledky boli oceňované Pre Dubčeka bolo zvlášť charakteris- na mnohých zahraničných prehliadkach tické, že nebol skostnatelým komunistic- a festivaloch, politické elity sa vďaka úz- kým aparátnikom, ale práve naopak bol kej komunikácii so slovenskou inteligen- schopný osobnostného rastu, bol schop- ciou a pod vplyvom Alexandra Dubčeka ný počúvať odborníkov z viacerých sfér postupne stali integrálnou súčasťou de- spoločenského života a na základe toho mokratizačného procesu. i formulovať nedogmatickú politiku.

26 O osobnosti A. Dubčeka bližšie pozri Alexander Dubček: The Symbol of Spring. Ed.: Miroslav Londák – Slavomír Michálek. Berlin – Bratislava: Peter Lang & Slovak Academy of Sciences, 2019. 27 Známy český historik Karel Kaplna nazval Antonína Novotného protislovenským šovinistom.

72 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Stranícke vzdelanie získal Dubček na provincionálnej úrovni. I keď v obdo- v druhej polovici 50. rokov v Moskve na bí predjaria Dubček vystupoval v pro- Vysokej škole politickej a po návrate zo spech slovenských národných záujmov, ZSSR bol vnímaný ako perspektívny ká- je potrebné zdôrazniť, že v žiadnom prí- der a človek Novotného. Ani v súvislosti pade nebol nacionalistom. V podstate až s prijatím novej ústavy Československa do konca života bol skôr Čechoslovákom, v roku 1960, ktorá znamenala ďalšiu no v popredí jeho záujmu bola snaha pri- nihilizáciu postavenia slovenských ná- blíženie sa ekonomicko-sociálnej úrovne rodných orgánov, sa Dubček neprezento- Slovenska na tú, ktorá bola dosiahnutá val nejakými opozičnými názormi. Pre- v českých krajinách. lomom v osobnostnom vývoji Dubčeka Prvá etapa existencie komunistické- sa však stalo jeho pôsobenie vo funkcii ho režimu v Československu sa skončila tajomníka ÚV KSČ pre priemysel (ná- rokom 1967. Svojimi prejavmi zo septem- stup 7. júla 1960). Dubček sa stal nielen bra a októbra 1967 k tomu svojím dielom súčasťou mocenského centra, no získal prispel i Dubček. Následne, januárom i prístup k množstvu tajných informácií 1968 sa začína diskontinuitná fáza vý- súvisiacich s hospodárskym vývojom voja Československa. Rok 1968 je výraz- prebiehajúcim v krajine, no i na Sloven- ným medzníkom nielen v histórii tohto sku. Práve na základe toho prišlo u Dub- režimu a československej spoločnosti, čeka v zmene v nazeraní tak na celkový ale aj dôležitým medzníkom vo vývoji systém centrálne riadenej socialistickej celého východného bloku a komunis- ekonomiky Československa, ako i na tického hnutia, osobitne na Západe. Zá- miesto Slovenska v jeho štruktúre, res- sahom Moskvy a okupáciou Českoslo- pektíve na celý ten hospodársky vývoj, venska vojskami Varšavskej zmluvy sa ktorým Slovensko prešlo v období po totiž ukázalo, že socializmus sovietske- februári 1948. A Dubček sa čoskoro od- ho typu bol v stredovýchodnom regióne vážil mať i odlišné názory na investičné Európy nereformovateľný. Zdiskredito- priority na Slovensku, no postupne i na vala sa základná idea hnutia, vyprchala kompetencie slovenských národných or- jeho intelektuálna príťažlivosť,28 došlo gánov ako A. Novotný a jeho politická k rozkolu medzi východoeurópskymi skupina. Práve preto sa Novotný na jeseň a západoeurópskymi komunistickými 1962 rozhodol Dubčeka z Prahy odstrániť stranami a začal sa ich postupný návrat a degradovať ho z funkcie tajomníka ÚV k tej vetve pôvodného robotníckeho hnu- KSČ na tajomníka ÚV KSS, teda z tajom- tia, ktorá historicky obstála – k sociál nej níka na centrálnej úrovni na tajomníka demokracii.

28 Britský historik Tony Judt takto zhodnotil svetodejinné dopady násilného potlačenia reformného pokusu, ktorý personifkoval Alexander Dubček: „Ilúzia, že komunizmus je reformovateľný, že stalinizmus bol zlou odbočkou, chybou, ktorá sa stále dala napraviť, že ideály stojace v jadre demokratického pluralizmu by akosi mohli byť kompatibilné so štruktúrami marxistického kolektivizmu, tá ilúzia bola prevalcovaná tankami 21.augusta 1968 a už nikdy nevstala z mŕtvych. Alexander Dubček a jeho Akčný program neboli začiatkom, ale koncom. Už nikdy radikáli či reformátori neočakávali od vládnucej strany, že bude nositeľkou ich ašpirácií alebo že si osvojí ich projekty. Komunizmus vo východnej Európe sa potácal, udržiavaný čudným spojením zahraničných pôžičiek a ruských bajonetov: hnijúca zdochlina bola nakoniec odplavená až v roku 1989. Ale duša komunizmu zomrela 20 rokov predtým: v Prahe v auguste 1968.“ Pozri Judt, Tony: Povojnová Európa: História po roku 1945. Bratislava: Slovart, 2007, s. 433.

Miroslav Londák – Elena Londáková: Slovensko v predjarí (1963 – 1967) 73 K udalostiam, ktoré si spájame s ro- životnej úrovni obyvateľstva. V súvislosti kom 1968, prišlo z viacerých príčin – s oslabením postavenia režimu v období vnútropolitických, ekonomických, ale predjaria obyvatelia zacítili závan slobo- i sociálnych. Počas dvadsaťročného vývo- dy, keďže sa zvýšili možnosti cestovania ja režimu vyplávalo na povrch množstvo za železnú oponu. V turbulentnom roku problémov. Niektoré z nich naznačoval 1968 tak prišli na program dňa nahroma- už vývoj v priebehu predjaria: neadekvát- dené problémy česko-slovenskej spoloč- ne, v podstate nerovnoprávne postavenie nosti, dané celým povojnovým vývojom Slovenska v štruktúre štátu, preukázaná – do epicentra diania sa dostali tak otázky spätosť režimu a vedenia KSČ s maso- demokratizácie komunistického režimu, vými nezákonnosťami v 50. rokoch, nie späté s ideami takzvaného „socializmu práve optimálny priebeh industrializá- s ľudskou tvárou“, no tiež otázka spôsobu cie Slovenska, ale i celkový hospodársky česko-slovenského spolužitia v spoloč- a sociálny vývoj v krajine, hlavne v po- nom štáte, ktorá vyvrcholila vznikom čes- rovnaní s vyspelými kapitalistickými kra- ko-slovenskej federácie, ktorá sa realitou jinami, ktorý sa prejavoval v dosiahnutej stala v januári 1968.

74 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Peter Jašek* Kontakty slovenského a chorvátskeho politického exilu v 70. a 80. rokoch

Contacts between the Slovak and Croatian Political Exile in the 70s and 80s. / Kontakti slovačke i hrvatske političke emigracije 1970-ih i 1980-ih godina

The study deals with the topic of the mutual contacts between Slovak World Congress as a key institute of the Slovak political exile on the one hand and the representatives of the Croats abroad on the other hand. Both exiles should have a common interest, formulated by the goal to fght against communism as well as for the independent state. The current research is limited due to the complicated availability of the archival sources. Text is put to the broader context of the relationship of the Slovak World Congress with the representatives of the exile from the various countries of the Central and Eastern Europe in the Soviet bloc. The study also contains the reconstruction of the particular cases of mutual cooperation between Slovaks and Croats at the West. Keywords: Political Exile, Slovak World Congress, Foreign Policy, Human Rights, mutual contacts

roblematika slovenského politického v Amerike) v roku 1918, cez medzivojno- Pexilu a jeho aktivít, hlavne po roku vý zápas o autonómiu, odboj na Západe 1945, patrí medzi málo známe a spracované počas druhej svetovej vojny, do ktorého sa témy slovenskej historiografe. Nezáujem aktívne zapojili aj slovenskí predstavitelia zo strany historikov je v ostrom kontraste ako Štefan Osuský, Milan Hodža či Peter s mimoriadnym významom aktivít slo- Prídavok, až po významný a stále nedoce- venskej emigrácie a ich dôležitosti pre slo- ňovaný podiel na zápase s komunistickým venské dejiny. Veď to boli práve predstavi- režimom v rokoch 1945 − 1948 − 1989 spo- telia slovenského exilu, ktorí mali zásadný jený s úsilím o slovenskú samostatnosť, podiel na takmer všetkých prelomových ktoré pokračovalo aj po roku 1989. K téme udalostiach slovenských dejín, osobitne napriek tomu existuje literatúra, ktorá v 20. storočí − od vzniku Česko-slovenskej umožňuje zhrnúť aspoň základný prehľad republiky (s kľúčovým podielom Mila- skúmanej problematiky a predstavuje vý- na Rastislava Štefánika a Slovenskej ligy chodiskovú bázu budúceho výskumu.1

* Peter Jašek, Ústav pamäti národa, Bratislava (Slovenská republika). 1 Za všetky publikácie spomeňme aspoň Hrabovec, Emília: Slovensko a Svätá stolica v kontexte Vatikánskej východnej politiky (1962 − 1989). Bratislava 2016; Eadem: Slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda v Ríme (1963 – 2013). Bratislava: Univerzita Komenského, 2015; Jašek, Peter: Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2018; Ličko, Miroslav John: Ako chutí cudzina? Slovenská demokracia v exile 1948 − 1989. Bratislava: Kalligram,

Peter Jašek: Kontakty slovenského a chorvátskeho politického exilu v 70. a 80. rokoch 75 Príčin, prečo je táto téma jedným hnutí z krajín strednej a východnej Eu- z tabu slovenskej historiografe, sa iste rópy.2 V našom príspevku sa zameria- nájde viac. Predovšetkým je to vyše me na problematiku slovenského exilu 40-ročné panovanie komunistického re- v 70. a 80. rokoch, spojenú s existenciou žimu a z toho vyplývajúca ideologizá- a pôsobením Svetového kongresu Slo- cia slovenskej historickej vedy v duchu vákov. Hneď na úvod treba povedať, že marxisticko-leninských dogiem, v rám- ide o úplne nespracovanú tému dejín ci ktorých sa aktivity slovenského exilu slovenského exilu, navyše s obsahovo hodnotili výlučne cez prizmu „ideologic- výrazne limitovanou a ťažko dostupnou kej diverzie“. Smutnou pravdou však je, pramennou základňou. Ako základ pre že toto zavádzajúce hodnotenie napriek výskum v rámci uvedenej problematiky viac ako štvrťstoročnému odstupu od slúžia predovšetkým materiály uverej- pádu komunistického režimu zo sloven- nené v Bulletine Svetového kongresu Slová- skej historiografe nevymizlo… Z objek- kov ako ofciálneho periodika kongresu, tívnych faktorov, ktoré podmieňujú slab- ktorý pravidelne zverejňoval kľúčové šiu pozornosť venovanú slovenskému dokumenty a publikovali v ňom všetci exilu, musíme spomenúť ťažšiu dostup- poprední predstavitelia kongresu. nosť relevantných prameňov, roztrúse- Svetový kongres Slovákov po svojom ných v archívoch zahraničných minis- vzniku nadviazal na aktivity exilových terstiev, slovenských exilových inštitúcií organizácií a osobností z predchádzajú- či súkromných zbierok doslova po celom ceho obdobia po roku 1945. Zahraniční svete. Nedá sa však nespomenúť aj mno- Slováci sa totiž už od konca druhej sve- ho významných subjektívnych faktorov: tovej vojny pokúšali svojimi aktivitami ideologickú predpojatosť, slabšia jazyko- bojovať proti komunistickému režimu. vá vybavenosť bádateľov či nedostatok Zápas proti režimu bol v drvivej väčšine fnancií na náročný výskum v zahraničí. slovenských exilových skupín spojený Nedostatočné komplexné spracova- aj so zápasom o zmenu štátoprávneho nie témy slovenského exilu sa následne usporiadania po vojne obnoveného Čes- odráža aj v partikulárnych problemati- koslovenska, keďže po roku 1945 pri- kách, medzi ktoré nepochybne patrí aj šlo nielen k likvidácii samostatného spolupráca s predstaviteľmi exilových slovenského štátu, ale aj k rýchlemu

1999; Sočufka, František (SJ): Na vlnách Rádia Vatikán. Bratislava: Dobrá kniha, 1998; Pešek, Jan − Vondrášek, Václav: Slovenský poválečný exil a jeho aktivity. Mýty a realita. Bratislava: Veda 2011; Špetko, Jozef: Slovenská politická emigrácia v 20. storočí: Jej vzťahy k českej emigrácii a Čechom. Praha 1994; Idem: Líšky kontra ježe: Slovenská politická emigrácia 1948 – 1989: Analýzy a dokumenty. Bratislava: Kalligram, 2002; Slovenský politický exil v zápase za samostatné Slovensko. Ed.: Ján Bobák. Bratislava: Matica slovenská, 1996; Michálek, Slavomír: Ján Papánek: Politik, diplomat, humanista. Bratislava: Veda, 1996; Politický exil z krajín strednej a východnej Európy: Motívy, stratégie, aktivity a perspektívy na Východe a Západe, 1945 – 1989. Ed.: Peter Jašek. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2017; Idem: Protikomunistický odboj v strednej a východnej Európe. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2012, 932s; Katrebová Blehová, Beáta: Slovenská emigrácia v Taliansku v rokoch 1945 – 1950. Bratislava; Rím: Slovenský historický ústav v Ríme, 2019. 2 V tomto smere je skôr výnimkou text českého historika Jana Cholínského o kontaktoch medzi Svetovým kongresom Slovákov a predstaviteľmi českého exilového hnutia. Pozri Cholínský, Jan.: Pokusy českého exilu o politické sjednocení a kontakty se Světovým kongresem Slováků. In: Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu, s. 223 – 259.

76 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy odbúravaniu práv Slovákov v spoloč- Dôležitým momentom pre exil boli nom česko-slovenskom štáte. V povojno- udalosti roku 1968, keď snahy o de- vom období sa na Západe vyproflovalo mokratizáciu komunistického režimu viacero organizácií, v ktorých slovenskí ukončila invázia vojsk krajín Varšavskej exulanti pôsobili a ktoré sa stali súčas- zmluvy 21. augusta 1968. V dôsledku ťou protikomunistického odboja. Hoci týchto udalostí a postupného etablova- ich spájal antikomunistický postoj, roz- nia režimu tv. normalizácie prišlo k ma- deľovali ich predstavy o štátoprávnom sovej emigračnej vlne z Československa. usporiadaní povojnového Českosloven- Počtom išlo o najvyššie číslo po konci ska. Medzi najznámejšie exilové orga- druhej svetovej vojny – dostupné štatis- nizácie patrili Slovenský oslobodzovací tiky hovoria o viac ako 70 000 emigran- výbor a Slovenská národná rada v za- toch, ktorí sa do Československa nevráti- hraničí, ktoré propagovali právo Slová- li, čo predstavuje viac ako 50% všetkých kov na vlastnú štátnosť. Mali podporu emigrantov po roku 1945.3 Príliv tejto slovenských krajanských organizácií, vlny na Západ prišiel v čase, keď prebie- napríklad Slovenskej ligy v Amerike. hali intenzívne zjednocovacie procesy V roku 1949 bola v Spojených štátoch v rámci štruktúr slovenského exilu. Jeho amerických založená Rada slobodného predstavitelia si naplno uvedomovali, Československa, ktorá sa hlásila k me- že roztrieštenosť a vzájomné rozpory dzivojnovému československému štá- (mnohé z nich systematicky vnášané tu. Kvôli jej silnej pročeskoslovenskej prostredníctvom československej Štát- orientácii v 60. rokoch časť emigrantov, nej bezpečnosti) sú veľkou prekážkou pôvodne členov RSČ, založila Stálu kon- na ceste k naplneniu spoločného cieľa. ferenciu slovenských demokratických Nová utečenecká vlna procesy zjednoco- exulantov. Pre katolícku emigráciu bolo vania akcelerovala. Aj preto bolo možné významným počinom založenie Sloven- po viac ako dvoch desaťročiach prekonať ského ústavu svätých Cyrila a Metoda roztrieštenosť slovenského exilu, čo sa v Ríme v roku 1963, ktorý vydával ná- podarilo v júni 1970. Vtedy z iniciatívy boženskú literatúru často pašovanú aj slovenského veľkopodnikateľa žijúce- na Slovensko. Osobitný význam malo ho v Kanade, Štefana B. Romana, vzni- vysielanie západných rozhlasových sta- kol na generálnom zhromaždení v New níc, v rámci ktorých pôsobili slovenské Yorku, ktoré sa konalo v dňoch 19. – 21. redakcie Vatikánskeho rozhlasu, BBC, júna 1970, Svetový kongres Slovákov (ďa- Rádia Nacional de España, Deutsche We- lej SKS) ako strešná organizácia sloven- lle, ako aj československé redakcie Rádia ského politického exilu. Roman potrebu Slobodná Európa a Hlasu Ameriky, či založenia kongresu vysvetľoval slovami: Radia Luxemburg. Všetky tieto exilové organizácie, v ktorých Slováci pôsobili, „Utvorenie Svetového kongresu Slová- boli integrálnou súčasťou studenej vojny kov je absolútnou potrebou, aby Slováci a bipolárneho rozdelenia sveta a v tomto hovorili jedným silným hlasom. Okrem kontexte sa odvíjali ich aktivity. iných zodpovedností, kongres bude

3 Podolec, Ondrej: Trestnoprávna represia za tv. nedovolené opustenie republiky a jej prehodnocovanie v 80. rokoch 20. storočia. In: Pamäť národa, roč. 14, 2018, č. 1, s. 35.

Peter Jašek: Kontakty slovenského a chorvátskeho politického exilu v 70. a 80. rokoch 77 slúžiť ako koordinátor činnosti orga- štatisticko-evidenčná, fnančná, komisia nizácií v záujme Slovákov za železnou pre otázky slovenských menšín, politic- oponou ako aj v slobodnom svete.“4 ká, pre Neslovákov na Slovensku, kul- túrna, náboženská, vedecko-publikačná, Kongresu sa zúčastnilo 282 delegátov organizačno-plánovacia, sociálna, infor- z 12 štátov, pričom celkovo združil 93 mačná, pre styky so Slovenskom a komi- najvýznamnejších slovenských organi- sia mládeže).8 Kongres mal popri funk- zácií v exile a stovky jednotlivcov.5 cionároch aj Predsedníctvo a sekretariát, Za predsedu SKS bol aklamačne zvo- na čele ktorého stál generálny sekretár. lený Štefan Boleslav Roman,6 pričom sa Od svojho vzniku vykonával SKS rôzno- kreovalo aj obsadenie ďalších funkcií, rodé aktivity, z ktorých najviditeľnejšie ako aj horizontálna a vertikálna štruk- boli generálne zhromaždenia, na kto- túra. Kongres bol členený podľa geogra- rých sa rozhodovalo o programovej línii fckých celkov (na ich čele stáli v čase kongresu, schvaľovali sa najdôležitejšie vzniku kongresu podpredsedovia za- dokumenty a volili sa funkcionári. Výz- stupujúci Slovákov v Austrálii, Euró- nam a prestíž generálnych zhromaždení pe, Južnej Amerike, USA a Kanade),7 zdôrazňovali svojou prítomnosťou viace- a rovnako aj štruktúrovaný na komisie rí vplyvní politici krajín, v ktorých sa ko- (v čase vzniku to bolo celkovo 13 komisií: nali, na americkom kontinente osobitne

4 Kirschbaum, Jozef M.: Založenie Svetového kongresu Slovákov. In: Idem: Desať rokov činnosti SKS. Toronto: Svetový kongres Slovákov, 1981, s. 21. 5 Ibidem, s. 23 – 24. 6 Štefan B. Roman (1921 – 1988), slovenský podnikateľ a priemyselník. Na Slovensku stihol ešte vychodiť ľudovú školu, aby koncom 30. rokov, ako 16-ročný, zo sociálnych dôvodov spolu so starším bratom emigroval do Kanady. Vo svojej novej domovine začínal pracovať na farme. Po absolvovaní vojenskej služby sa zamestnal ako robotník vo fabrike. Neskôr začal podnikať a založil ťažobnú spoločnosť Denison Mines, a svoje podnikateľské aktivity rozšíril na ďalšie oblasti, ako farmárstvo, obchod s priemyselnými surovinami či fnančníctvo. Od 50. rokov jeho obchod prekvital, až sa prepracoval medzi najúspešnejších podnikateľov v Kanade, a navyše získal kontakty vo vplyvných kruhoch – tak ekonomických, ako aj politických. Pomenovanie „Roman Empire“ výstižne charakterizovalo jeho biznis a postavenie v kanadskom podnikateľskom svete, v rámci ktorého patril medzi najbohatších obchodníkov. Popri rozvoji svojho biznisu však nezabúdal ani na ťažké postavenie slovenského národa v komunistickom Československu. Už koncom 40. rokov bol členom Kanadskej slovenskej ligy a signatárom jej rezolúcie, požadujúcej pre Slovákov právo na sebaurčenie. Zapojil sa aj do ďalších aktivít slovenského exilu a stál za viacerými pokusmi o jeho zjednotenie v 50. a 60. rokoch. Ako úspešný podnikateľ neváhal fnančne podporovať vydávanie slovenskej literatúry a rozvoj kultúrnych inštitúcií v exile. Váhou svojej osobnosti stál po celé 70. a 80. roky v prvej línii obrany práv slovenského národa na samourčenie, pričom slovenskú budúcnosť staval na náboženskom a politickom ekumenizme a spolupráci všetkých zložiek, čo prijmú ideu slobodného a demokratického Slovenska v slobodnej Európe. Pozri tiež Jašek, Peter: „Roman Empire“ nezabúdal na svoje korene. In: Národný kalendár 2018. Martin: Matica slovenská 2017, s. 214 − 215. 7 Bulletin SKS, č. 1, 1971, s. 6. 8 Ibidem, s. 11 – 13. Komisie boli po prvom generálnom zhromaždení v roku 1971 zmenené na odbory, ktorých bolo celkovo 9: organizačno-plánovací, fnančný, kultúrno-vedecký, politický, náboženský, sociálny, informačný, odbor mládeže, výchovy a športu napokon aj odbor pre styk so Slovákmi mimo rámca kongresu. Bulletin Svetového kongresu Slovákov, č. 6, 1971, s. 24. Organizačná štruktúra sa však postupne menila a zefektívňovala, často v súvislosti s aktuálnymi potrebami kongresu.

78 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy predstavitelia kanadskej vlády a americ- ideám západných demokracií a dodržia- kí kongresmani.9 vaniu ľudských a občianskych práv.11 Napriek neoprávnenej dehonestácii Osobitný význam v rámci aktivít SKS kongresu ako ,,fašistickej“ organizácie mal zahraničnopolitický aspekt, keďže či pokračovateľa ,,ľudáckej“ emigrácie10 osudy menších národov vždy záviseli aj mala táto vrcholová inštitúcia sloven- od politiky určujúcich veľmocí. Kongres ského exilu, reprezentovaná o. i. taký- vyhlásil slovenskú otázku za medziná- mi výraznými osobnosťami, ako boli rodnú a snažil sa presvedčiť predstavite- Štefan B. Roman, Dušan Tóth, Jozef ľov západných veľmocí, aby ju refektovali M. Kirschbaum, Marián Šťastný, Štefan ako medzinárodný problém, a nie vnútor- Osuský, Andrew Grutka, Jozef Mikuš, nú záležitosť Československa.12 Podporu Ján Okáľ, Ferdinand Ďurčanský, Eugen pre túto požiadavku hľadal nielen na ame- Löbl, Jozef Staško či Emanuel Böhm rickom kontinente, ale aj v Európe, kde ak- a združujúca všetky významné sloven- tívne sledoval proces európskej integrácie, ské exilové združenia a spolky vrátane prebiehajúci na Západe. „Európska politi- fraternalistických ako boli Slovenská ka“ SKS priniesla významné stretnutia liga v Amerike či Kanadská slovenská jeho predstaviteľov s poprednými zá- liga, sformulovaný jasný protikomu- padnými politikmi, ako boli napríklad nistický program, do ktorého zahŕňala návšteva delegácie vedenej Romanom aj otázku naplnenia práva Slovákov na v Európskom parlamente v Štrasburgu či sebaurčenie. Navyše samotný kongres pravidelnú účasť na kontrolných helsin- bol postavený na základoch národného ských konferenciách konaných v Beleh- a náboženského ekumenizmu, vo svo- rade, Madride a vo Viedni. Kongres tak jich radoch mal zastúpených Slovákov pred západným svetom reprezentoval rôznych ideových táborov a vo všetkých Slovensko na medzinárodných poduja- svojich programových dokumentoch tiach a predstavoval slovenskú otázku vý- vytyčoval demokratickú orientáciu Slo- znamným svetovým politikom. venska po páde komunistického režimu, Predstavitelia SKS zároveň vydáva- otvorene sa hlásil k politickej pluralite, ním memoránd a rezolúcií systematicky

9 Slovenská historiografa, žiaľ, nemá tému aktivít SKS rozpracovanú. Existuje síce zopár textov memoárového charakteru, prvou ucelenejšou publikáciou je však až citovaný zborník príspevkov z vedeckej konferencie Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Ed.: Peter Jašek. 10 K ohlasom na aktivity kongresu a dobovej komunistickej propagande pozri Jablonický, Viliam: Svetový kongres Slovákov v zápase o slobodnú, demokratickú a pluralitnú Slovenskú republiku. In: Protikomunistický odboj v strednej a východnej Európe, s. 864 − 866. 11 Pozri viaceré deklarácie vydané kongresom, napr. Rímske vyhlásenie generálneho zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov 21. júna 1975 v Ríme. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, roč. 5, 1975, č. 21, s. 14 – 15; Manifest Svetového kongresu Slovákov, prijatý na generálnom zhromaždení vo Washingtone DC v máji roku 1978. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, roč. 8, 1978, č. 32 – 33, s. 34 – 36; Rezolúcia Svetového kongresu Slovákov, prijatá na generálnom zhromaždení v Toronte ON, 3. júla 1987. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, roč. 17, 1987, č. 77, s. 6 – 7; Rezolúcia Svetového kongresu Slovákov týkajúca sa prenasledovania Židov v Slovenskej republike počas 2. svetovej vojny, prijatá na generálnom zhromaždení v Toronte ON, 3. júla 1987. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, roč. 17, 1987, č. 77, s. 6 – 7. 12 Pozri k tomu Hrabovec, Emília: Generálne zhromaždenie SKS v Ríme 1975 v kontexte slovenského a medzinárodného vývoja. In: Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu, s. 97.

Peter Jašek: Kontakty slovenského a chorvátskeho politického exilu v 70. a 80. rokoch 79 poukazovali na problémy, ktoré Sloven- Vznik SKS znamenal mimoriadny po- sko trápili v komunistickom Českoslo- čin v dejinách slovenského exilu, ktorý vensku. Za všetky môžeme spomenúť tým za hranicami vlasti dosiahol pred- požiadavku na zriadenie slovenskej cir- tým nebývalého zjednotenia, ktoré sa kevnej provincie (ktorú sa v roku 1977 už nepodarilo neskôr zopakovať. Už od podarilo naplniť) či protest proti oku- svojho vzniku kongres mal na zreteli aj pácii Slovenska vojskami Varšavskej otázky súvisiace so, zjednodušene pove- zmluvy. Vo viacerých memorandách dané, vlastnou zahraničnou politikou. upozorňovali na porušovanie ľudských, Už na začiatku SKS deklaroval slovenskú občianskych práv a náboženských slo- otázku ako otázku medzinárodnú a žia- bôd na Slovensku. Azda najvýznam- dal pre slovenský národ „medzinárodnú nejším počinom tohto druhu bolo pub- spravodlivosť vyjadrenú plnou demo- likovanie Memoranda o porušovaní na kratickou štátnosťou“, ako o tom hovo- ľudských práv na Slovensku, doručené rila deklarácia prijatá na prípravnom prezidentovi USA Jimmy Carterovi. Svetovom kongrese Slovákov v New Yor- Z ďalších významných akcií spomeňme ku 21. júna 1970.16 Ťažiskom zahraničnej štyri Svetové festivaly slovenskej mláde- politiky kongresu sa stali štáty Západu, že zorganizované v 80. rokoch za účas- ale dôležité postavenie mala aj politi- ti stoviek mladých Slovákov z rôznych ka vo vzťahu k národom, ktoré sa ocitli kútov sveta, medzinárodné konferencie pod mocenským vplyvom Sovietskeho o slovenských dejinách a kultúre, de- zväzu. Na tom istom zhromaždení kon- siatky publikácií o Slovensku distribuo- gresu vo svojej rezolúcii SKS jednoznač- vané do popredných svetových knižníc, ne deklaroval ochotu spolupracovať so a v neposlednom rade štvrťročník Bulle- všetkými inonárodnými organizáciami tin Svetového kongresu Slovákov, ktorý sa a skupinami, čím boli myslení zástup- zaradil medzi popredné emigrantské pe- covia exilových organizácií štátov a ná- riodiká.13 Za všetky akcie SKS hovorí, že rodov, ktoré sa ocitli na druhej strane najväčší protest proti komunistickému železnej opony. Táto politická línia bola režimu v období normalizácie na Sloven- dôležitá po celú dobu existencie kongre- sku, Sviečková manifestácia, vznikol prá- su až do pádu komunistického režimu. ve v prostredí kongresu,14 rovnako ako aj Cieľom tejto spolupráce z dlhodobého viacero dokumentov a memoránd, pou- hľadiska malo byť dopomôcť slovenské- kazujúc na porušovanie ľudských práv mu národu k slobode a rovnoprávnosti a náboženských slobôd na Slovensku.15 s ostatnými európskymi národmi, aby

13 Pozri Jašek, Peter: Bulletin Svetového kongresu Slovákov ako vrcholové periodikum slovenského exilu v 70. a 80. rokoch 20. storočia. In: Periodiká v minulosti a súčasnosti. Ed.: Angela Škovierová. Bratislava: Univerzitná knižnica v Bratislave, 2018, s. 231 – 239. 14 Pozri Idem: Zahraniční Slováci a Sviečková manifestácia. In: Sviečková manifestácia I. Štúdie: Spomienky a svedectvá. Ed.: Idem – František Neupaer – Ondrej Podolec a Pavol Jakubčin. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2015, s. 84 − 100. 15 Pozri najmä Memorandum on the Violation of Human Rights in Slovakia. Washington: Slovak World Congress, 1978, 26 s; tiež Memorandum on the violation of the human rights in Slovakia: Presented to the governments of the signatory states… on the occasion of the Review conference in Madrid. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, roč. 11, 1981, č. 45, s. 21 − 31. 16 Deklarácia. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1971, č. 1, s. 7.

80 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Slováci sami mohli rozhodnúť o svojom 1968 zastrešené Brežnevovou doktrínou, osude vrátane štátnej formy a politické- a problematika európskej integrácie.20 ho režimu.17 Zodpovednosť za túto čin- V rámci politiky na pôde OSN pritom nosť a nadväzovanie kontaktov prevzala kongres riešil otázku Slovenska cez posta- politická komisia SKS, ktorej predsedom venie malých národov ako takých, a v of- bol v čase jej kreovala bývalý diplomat ciálnych dokumentoch sa často odvolával I. SR dr. Jozef Mikuš.18 Tá mala ako jed- na tri komunistické federácie: Česko-Slo- nu z hlavných náplní práce explicitne vensko, Sovietsky zväz a Juhosláviu.21 uvedenú úlohu „spolupracovať s inoná- Osobitnú problematiku predstavo- rodnými a medzinárodnými organizá- vala téma kongresu veľmi blízka, a tá, ciami, ktorých činnosť o reorganizáciu ktorej venoval v rámci svojej zahranič- strednej Európy je súbežná [s aktivitami no-politickej aktivity veľkú pozornosť: SKS, pozn. P. J.].“19 Po organizačnej zme- spolupráca národov v strednej a vý- ne na prvom Generálnom zhromaždení chodnej Európe. Túto spoluprácu priam SKS bola uvedená agenda v kompetencii predurčovala skutočnosť, že všetky štáty politického odboru. Agendu kontaktov sa ocitli v sovietskej sfére vplyvu a ako so zástupcami zahraničných exilov po pevná súčasť sovietskeho bloku. Potom, ďalšej organizačnej zmene na generál- ako na prvom generálnom zhromaždení nom zhromaždení v júni 1973 v Chicagu v Toronte v roku 1971 sa realizovala or- prevzal odbor pre medzinárodné vzťahy, ganizačná zmena a komisie boli pretvo- na čele ktorého bol opäť Jozef Mikuš. rené na odbory, bolo jednou z hlavných Kľúčovými úlohami, ktorými sa akti- úloh politického odboru „nadviazať styky vity politickej komisie zaoberali, boli naj- so slobodnými organizáciami Čechov, Maďa- mä svetová geopolitická situácia a postoje rov, Ukrajincov, Poliakov, Chorvátov, Srbov, Západu, Organizácia spojených národov Slovincov a Rumunov“. 22 Kongres teda a problém malých národov, ktoré nie sú priamo menoval chorvátsky exil ako po- jej členmi, komunizmus a jeho veľmocen- tenciálneho partnera, s ktorým plánoval ské ambície, z pohľadu Slovákov po roku viesť rokovania o vzájomnej spolupráci.

17 Vzťahy SKS k exilným reprezentáciám národov, susediacich so Slovenskom. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1974, č. 15, s. 1. 18 Dr. Jozef Mikuš (1909 – 2005) bol slovenský diplomat, vysokoškolský pedagóg a exilový pracovník. Po štúdiách na Právnickej fakulte Univerzity Komenského pracoval od polovice 30. rokov v diplomatických službách, najskôr Československej republiky, neskôr aj Slovenskej republiky, ktorú zastupoval na vyslanectvách v Taliansku a v Španielsku. Po skončení druhej svetovej vojny pred prenasledovaním zo strany komunistického režimu emigroval na Západ a usadil sa v USA, kde pôsobil na viacerých univerzitách. Od 50. rokov sa aktívne zapájal do aktivít slovenského politického exilu: najskôr ako člen Slovenskej národnej rady v zahraničí, neskôr stál aj pri založení a aktivitách Svetového kongresu Slovákov ako jeden z jeho významných reprezentantov. 19 Priebeh generálneho zasadnutia. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1971, č. 6, s. 10. 20 Mikuš, Jozef: Zahranično-politická činnosť SKS. In: Kirschbaum, Jozef M.: Desať rokov činnosti SKS, s. 131 – 132. 21 Rezolúcia Svetového kongresu Slovákov. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1973, č. 11, s. 34. V konkrétnej rezolúcii, ktorá požadovala od OSN aby sa venovalo „štúdiu otázky neslobodných národov na všetkých kontinentoch, a teda aj Slovenska“, sa spomínala formulácia: „(…) v samotnom Sovietskom zväze, Juhoslávii a Česko-Slovensku jeden vládnuci národ mocenskými prostriedkami drží menšie národy v psuedo-federatívnej štruktúre , ktorá umožňuje ich postupné odnárodňovanie (…)“. 22 Z dokumentácie Kongresu. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1972, č. 7, s. 11.

Peter Jašek: Kontakty slovenského a chorvátskeho politického exilu v 70. a 80. rokoch 81 Táto línia sa nachádza aj v ďalších ma- si všimli, že chorvátska krajanská tlač teriáloch kongresu, v ktorých sa spomí- informovala o vzniku kongresu pozitív- na problematika oboznamovania sve- ne. Časopis Chorvátov v Kanade Naš put ta o Slovákoch a Slovensku a osobitne Glas Hrvatskich Republikanaca informoval v prípade spolupráce na páde komunis- o vzniku kongresu slovami: „Želáme Sve- tického režimu v strednej a východnej tovému kongresu Slovákov a slovenskému Európe. Faktom ale je, že kongres oso- národu s plnou solidaritou dosiahnutie ich bitne vyzdvihoval národy priamo su- národných cieľov.“25 Pri príležitosti výro- sediace so Slovenskom (najmä Poliakov, čí významných chorvátskych osobností, Čechov, Maďarov a Ukrajincov), nakoľ- alebo v prípadoch že zomrel významný ko Slovákov s nimi „viaže nielen spoločný pracovník chorvátskeho exilového hnu- osud, ale aj spoločný záujem o novú, spra- tia, tak o tom slovenská emigrantská tlač vodlivejšiu a na trvalejších základoch vybu- prinášala informácie. Napríklad v roku dovanú organizáciu strednej Európy“. 23 Túto 1973 informoval Bulletin SKS, v rámci líniu len potvrdil predseda SKS Štefan rubriky Vzťahy, o smrti jedného z vedú- Roman v prejave na ôsmom generálnom cich predstaviteľov chorvátskeho exilo- zhromaždení SKS v Toronte v roku 1987. vého hnutia v Argentíne dr. Stjepanovi Význam tohto prejavu je nielen v tom, že Heferovi, ktorý zomrel v júli 1973 v Bue- bol jeho posledným na pôde kongresu, nos Aires a bol po smrti Anteho Paveliča ale aj v tom, že v roku 1987 sa už celkom vedúcim predstaviteľom Chorvátskeho jasne rysovala prehra Sovietskeho zväzu oslobodzovacieho hnutia. Autor krátkej v studenej vojne a aj v prostredí sloven- noticky si v tejto súvislosti položil otáz- ského exilu sa čoraz intenzívnejšie riešili ku, či sa Chorvátom v exile podarí „za- otázky usporiadania strednej a východ- budnúť na skupinové záujmy“. 26 nej Európy po páde komunistických V dôsledku politiky détente, ktorá pri- režimov. Roman vo svojom prejave ex- niesla zmiernenie napätia medzi Výcho- plicitne uviedol, že predpoklady na oslo- dom a Západom, bola druhá polovica 70. bodenie strednej a východnej Európy sa rokov v znamení oteplenia studenej vojny, utvárajú „len spoluprácou ujarmených náro- ktoré sa premietlo aj na stránky Bulletinu dov“. Najväčšiu pozornosť však venoval SKS. Zápas za presadenie samo určovacie- pomeru Slovákov k Čechom, pričom ex- ho práva národov a kontakty s exilovými plicitne spomenul aj Maďarov, Poliakov, organizáciami podrobených národov sa Ukrajincov a Rakúšanov24 – teda všetky do popredia záujmu opäť dostali v súvis- národy, s ktorými Slovensko susedilo. losti s ochladením studenej vojny po roku Takto formulovaná línia nachádza- 1979. Táto problematika začala dostávať la svoju odozvu na stránkach Bulletinu väčší priestor aj na stránkach kongresové- SKS najmä začiatkom 70. rokoch, kedy ho časopisu, ktorý citoval viacero vyhlá- sa na jeho stránkach objavujú aj zmienky sení popredných predstaviteľov kongre- o chorvátskom exile. Predstavitelia SKS su. V stanovisku člena politickej komisie

23 Vzťahy SKS k exilným reprezentáciám národov, susediacich so Slovenskom. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1974, č. 15, s. 1. 24 Roman, Štefan Bohuš: Hrdí na vykonanú prácu, novej sa nebojíme. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, č. 76, s. 3 – 4. 25 Etnická tlač v Kanade. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1971, č. 6, s. 19. 26 Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1973, č. 12, s. 18.

82 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy SKS Františka Braxátora z roku 1980 sa nadvládou“ rezonovala aj v kľúčovom do- v tejto súvislosti spomína: kumente tohto generálneho zhromažde- nia, nazvanom Ideologické základy a poli- „Ako jedna z hlavných úloh zostáva usilo- tické ciele SKS.29 vať sa o vymanenie Slovenska spod soviet- skej záujmovej sféry. Logickou konzekven- Z takto načrtnutej politickej línie by sa ciou takéhoto pohľadu na svet je hľadanie mohlo zdať, že zo strany slovenského exi- spojencov. Sú to všetci tí v západnom lu prebiehali snahy o čo najintenzívnejšie a treťom svete, ktorí sa obávajú sovietske- kontakty na predstaviteľov inonárodných ho imperializmu a rozpínavosti a tí, ktorí exilov pôsobiacich na Západe. Je to však ho zakusujú na vlastnej koži: predovšet- pravda len čiastočne, nakoľko intenzita kým teda stredoeurópske národy, ktoré sú vzájomných kontaktov klesala úmerne v tej istej situácii a z nich v prvom rade so vzdialenosťou od Slovenska: najväčšie naši susedia (…) náš záujem je totožný so kontakty prebiehali s priamymi susedmi záujmom rozdvojených Nemcov, okliešte- a so vzdialenejšími národmi boli menej ných Rumunov, neslobodných Chorvátov, intenzívne – čo bol aj prípad Chorvátov. Slovincov, Srbov, Čiernohorcov, Mace- Napokon, popri spoločných menovate- dóncov a ostatných národností Juhoslávie, ľoch tu boli aj veci, ktoré predstavovali Bulharov, porobených národov pobalt- nemalé prekážky vzájomnej spolupráce ských republík ZSSR…“ 27 medzi exilovými predstaviteľmi. Pred- seda politickej komisie SKS J. Mikuš ich Eugen Löbl ako predseda politickej ko- pomenoval priamo. V prípade Maďarov misie SKS na túto tému priamo povedal: „úspešnej spolupráci prekáža maďarský revi- zionizmus voči maďarskej menšine“. Pritom „Mali by sme diskutovať o tom, aby Zá- stanovisko SKS bolo v tomto smere jasné: pad sústredil svoju zahraničnú politiku zachovať územnú celistvosť Slovenska na princíp samo určovacieho práva pre v jeho hraniciach.30 Vzájomnej spoluprá- všetky národy, ktoré boli tohto základné- ci s Ukrajincami boli zasa na prekážku ho práva zbavené rozpínavosťou soviet- „stupňujúci sa ukrajinský nacionalizmus skeho imperializmu. Treba zdôrazniť, že a kultúrna expanzia na východnom Sloven- v tomto ohľade máme spoločné záujmy sku“. Problematika vzťahov s Poliakmi nielen s našimi susedmi, ale aj všetkými sa javila najlepšie, aj keď aj ona bola za- utláčanými národmi…“ 28 ťažená stratou severnej Oravy a Spiša. Spolupráca však mala byť realizovaná Myšlienka samo určovacieho práva hlavne na cieli odstránenia sovietskeho pre „všetky národy podrobené pod sovietskou vplyvu nad oboma krajinami. Tri vyššie

27 Braxátor, František: Poslanie zahraničných Slovákov v súčasnej medzinárodnej situácii. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, č. 39, s. 18. 28 Löbl, Eugen: Hovoriť za seba – nie však iba pre seba. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1980, č. 42, s. 3. 29 Ideologické základy a politické ciele SKS. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1981, č. 48, s. 19. Problematike zo slovenského uhla pohľadu sa venujú aj ďalšie texty uverejnené v Bulletine, napríklad Kirschbaum, J. Stanislav: Seba určovacie právo národov a Slovensko. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1986, č. 71, s. 7 – 8. 30 Mikuš, Jozef: Zahranično-politická činnosť SKS, s. 133.

Peter Jašek: Kontakty slovenského a chorvátskeho politického exilu v 70. a 80. rokoch 83 spomenuté národy predstavovali ťažisko podobne ako aktivity slovenského exilu zahraničných kontaktov predstaviteľov aj Chorváti veľmi aktívny – ba do istej SKS na zástupcov exilových organizácií miery aj oveľa radikálnejší ako bol slo- zo štátov strednej a východnej Európy. venský exil.35 Závažnejším problémom Zameranie na susedné štáty a národy, vzájomnej spolupráce však bol mocenský ktoré mali mať priamy podiel na reorga- faktor: Juhoslávia a jej vzťahy so Zápa- nizácií strednej a východnej Európy po dom, ktorý výrazne limitoval možnosti páde komunistického režimu, je zjavné otvorenej spolupráce medzi slovenským z viacerých aktivít kongresu na poli ve- a chorvátskym exilom. Juhoslávia totiž deckom a kultúrnom,31 ako aj na textoch, mala svoje osobitné miesto v politike Zá- ktoré sa tejto problematike venujú a ktoré padu voči štátom Sovietskeho bloku, a to sú súčasťou Bulletinu SKS.32 už od roztržky so Stalinom v roku 1948. Čo sa týka konkrétnych stretnu- Predstavovala z pohľadu Západu kvali- tí s predstaviteľmi chorvátskeho exilu, tatívne odlišnú entitu: nezávislý socialis- z ofciálnych záznamov môžeme v sú- tický štát, čo bola iná kategória, než ako časnosti nájsť veľmi stručné zmienky hľadel Západ na ostatné štáty za želez- o pravidelných kontaktoch v polovici nou oponou. Preto aj bolo v záujme zá- 70. rokov a v 80. rokoch v Južnej Ameri- padných veľmocí udržanie špecifckého ke, konkrétne v Argentíne33 a v Urugu- postavenia Juhoslávie v rámci východ- aji.34 V Bulletine SKS sa ďalšie zmienky ného bloku, a nie jej oslabovanie. V pria- nenachádzajú. Pritom na prvý pohľad mej úmere k tomu sa aj texty v Bulletine by malo ísť o do istej miery samozrejmé SKS vyhýbali kritizovaniu tohto štátu, spojenectvo medzi dvoma národmi, kto- a to aj v prípade takých, ktoré sa pria- rých spájalo popri katolíckom vierovy- mo dotýkali témy princípu samourčenia znaní aj skutočnosť, že po druhej sveto- národov, presadzovaného kongresom.36 vej vojne stratili oba národy svoj vlastný Opatrná komunikácia bola volená aj pri štát v prospech obnovy Československa, opise postavenia slovenskej menšiny respektíve Juhoslávie. Osobitne proble- v Juhoslávii, kde sa viac krát konštato- matické bolo nadväzovanie priamych valo, že táto má „významné možnosti na kontaktov na politickej úrovni, kde boli národný, kultúrny a náboženský rozvoj.“37

31 Pozri ibidem, s. 133 – 135. 32 Pozri text Idem: Budúcnosť Slovenska v strednej Európe. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1971, č. 4/5, s. 51 – 54 33 Správa podpredsedu SKS Alojza Maceka. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1975, č. 21, s. 8. 34 Slováci v Uruguaji oslávili 50. výročie Slovenského centra. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1981, č. 49, s. 17. 35 Pozri Molnar, Christopher: The Radicalization of the Croatian Emigré Community in West Germany, 1955 – 1970. In: Protikomunistický odboj v strednej a východnej Európe, s. 791 – 793. Predstavitelia chorvátskeho exilu napr. v Nemecku realizovali bombový útok proti juhoslovanskej obchodnej misii v Bonne-Mehleme v novembri 1962. 36 Löbl, Eugen: Niektoré námietky k princípu samourčenia národov. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1980, č. 41, s. 9 – 10. 37 Memorandun on the Violation of the Human Rights in Slovakia, presented to the Goverments of the Signatory States of the Final Act of the Conference on Security and Cooperation in Europe, on the occasion of the Review conference in Madrid. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1981, č. 45, s. 25. Pri viacerých príležitostiach bol konštatovaná liberálna politika Juhoslávie voči menšinám. Pozri Národnostná mozaika v Európe. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1983, č. 61, s. 12 – 13.

84 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Pritom SKS systematicky sledoval posta- Popri priamych politických rokova- venie slovenských menšín v komunistic- niach bolo jednou z veľmi dobrých ciest kých štátoch, kde osobitne v Maďarsku nadväzovania kontaktov výmena infor- a v Česku prichádzalo k rýchlemu odná- mácií na odbornej úrovni – a v tomto rodňovaniu Slovákov. smere hrali dôležitú úlohu vedeckého Priame kontakty na politickej úrovni konferencie, ktoré kongres intenzívne však neboli zďaleka jedinou možnosťou, organizoval ako jeden z prostriedkov, ako pestovať kontakty medzi Slovákmi ktorým informoval svet o Slovensku. a Chorvátmi v exile. Ďalším priestorom, Takýmto príkladom spolupráce bola ve- ktorý sa ponúkal na vzájomnú spolu- decká konferencia Samo určovacie prá- prácu medzi predstaviteľmi Chorvátov vo pre strednú Európu, ktorú sa konala a Slovákov, bolo medzinárodné fórum, v Švajčiarsku v roku 1979 a z ktorej vyšla osobitne potom následné helsinské kon- aj následná publikácia.39 V tomto smere ferencie, ktoré sa postupne konali v Be- ešte významnejšie bolo Medzinárodné lehrade (1978), Madride (1980), a vo Vied- sympózium národov v novembri 1981 ni (od roku 1986). Delegácie SKS sa týchto v Ríme, na ktorom SKS zastupovali jeho konferencií pravidelne zúčastňovali významní predstavitelia a ktorého sa reprezentatívnym zastúpením a pri ich zúčastnili zástupcovia viac ako 20 náro- príležitosti vypracovali aj memorandá, dov.40 Súčasťou Generálneho zhromaž- v ktorých poukazovali na porušovanie denia SKS, ktoré sa konalo v roku 1981 ľudských, náboženských a národných v Toronte, bola aj vedecká konferencia práv na Slovensku. Na tieto konferencie na tému Budúcnosť Strednej Európy, však doručovali memorandá aj predsta- v rámci ktorej bolo predmetom diskusia vitelia exilov z ďalších národov, pričom o usporiadaní tohto regiónu po páde ko- na niektorých dokumentoch tohto tipu munizmu. Prednášky sa však týkali len spolupracovali. Zo zachovaných zázna- Slovenka a jeho susedných štátov.41 mov máme k dispozícii stručnú infor- Okrem stretnutí a spolupráce pred- máciu o spolupráci na platforme nad- staviteľov politického exilu boli dôležité národných exilov zo Švajčiarska, kde sa aj kontakty na kultúrnej úrovni. Príkla- v máji 1977 (v súvislosti s belehradskou dom takejto výmeny bolo vystúpenie konferenciou na kontrolu helsinských slovenských umelcov zo Slovensko-ame- dohôd) stretli zástupcovia exilových rického kultúrneho centra, ktorí v pro- organizácií zo strednej a východnej stredí Chorvátskeho centra v New Yorku Európy a odovzdali švajčiarskej vláde vystúpili vo februári 1974. Ich program memorandum o práve na samourčenie mal medzi Chorvátmi takú odozvu, že a ľudských právach.38 títo ich pozvali aj na ďalšie vystúpenie.

38 Memorandum švajčiarskej vláde k belehradskej konferencii. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1977, č. 27/28, s. 9. 39 Kniha o samourčení európskych národov. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1980, č. 41, s. 22. 40 -jmk- [Jozef M. Kirschbaum]: Dôstojná reprezentácia Slovákov na „Medzinárodnom sympóziu národov“ v Ríme. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1981, č. 49, s. 3. Podobných konferencií, o ktorých referoval Bulletin SKS, bolo nepochybne viac. Pozri napr. Slováci na medzinárodnej konferencii v Londýne. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1982, č. 55, s. 12. 41 Konferencia o „Budúcnosti strednej Európy“. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1981, č. 47, s. 18.

Peter Jašek: Kontakty slovenského a chorvátskeho politického exilu v 70. a 80. rokoch 85 Článok, ktorý o tejto kultúrnej výme- ukázal, že na slovenskej strane existuje ne priniesol Bulletin SKS, bol príznačne výrazne limitovaná pramenná základňa nazvaný U bratov Chorvátov.42 Slovákov k danej problematike. Ofciálne periodi- v exile spájal s Chorvátmi osobnosť spi- kum kongresu tému vzájomných vzťahov sovateľa Martina Kukučína. Keď v roku refektovalo minimálne. V niektorých ar- 1978 SKS vyhlásil Rok Martina Kukučí- chívnych fondoch, v ktorých autor bádal, na, jednou z významných udalostí bol sa táto téma nevyskytuje vôbec.43 Preto obrad pod sochou Kukučína u sloven- sme sa snažili problém zaradiť do širšie- ských jezuitov v Cambridge v Ontáriu. ho kontextu vzťahov kongresu k pred- Sochu vytvoril slávny chorvátsky sochár staviteľom exilových hnutí národov pod Ivan Meštrović. Celé podujatie malo slú- vplyvom Sovietskeho zväzu, ako aj jeho žiť aj na zdôraznenie priateľstva medzi presadzovaním politika sebaurčenia ná- Slovákmi a Chorvátmi v exile. rodov, ktorej sa predstavitelia kongresu V predloženom texte sme sa pokúsi- dovolávali a ktorú požadovali pre všetky li predložiť náčrt problematiky vzťahov národy strednej a východnej Európy. Bu- medzi predstaviteľmi Svetového kongre- dúci výskum problematiky by sa preto su Slovákov ako vrcholovej inštitúcie slo- mal orientovať najmä na rozšírenie pra- venského politického exilu a zástupcami mennej bázy, a to tak na slovenskej, ako chorvátskeho exilu. Súčasný výskum aj na chorvátskej strane.

42 U bratov Chorvátov. In: Bulletin Svetového kongresu Slovákov, 1974, č. 13, s. 19. 43 Vychádza z bádania v Slovak archives v Kanade, kde okrem iného bádal v osobných fondoch Jána Okáľa a Jozefa Mikuša.

86 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Beáta Katrebová Blehová* Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte: náčrt problematiky

Divorce of the Czecho-Slovakia in International Context: An Outline of the Issue / Razlaz Češko-Slovačke u međunarodnom kontekstu: prikaz problematike

After the elections in June 1992, it was more than certain that the Czech and Slovak Federation would not be durable and among the most important issues of joint negotiations between the election winners, Vladimír Mečiar and Václav Klaus, was the manner and time of the state´s division. It is evident from the documents deposited in the archives of the former Ministry of International Relations documenting the meetings of Prime Minister Mečiar with the diplomatic representatives of Europe and Israel that the Slovak government was not sufciently prepared to divide the state and clearly preferred the confederation over an independent state. The documents also show that the governments of the neighboring countries of Slovakia as well as France and Italy took note of the possible break-up of Czecho- Slovakia, but called for constitutional action, which was more than understandable in the context of the violent break-up of Yugoslavia. In particular, Poland and Ukraine were positive about the declaration of state independence of Slovakia and supported the eforts of the Slovak government. So far, the atitude of the United States of America can only be verifed on the basis of interviews by President George W. Bush with the last Czecho-Slovak President Václav Havel. It follows that the US did not welcome the division of Czecho- Slovakia, but did not take any steps to prevent it. In general, however, the atitude of Western powers, especially the US, as well as Russia‘s position on the emergence of two independent states in Central Europe, has not been properly refected to date by historical science or wider social discourse. It would therefore make sense to pay due atention to the international context of the break-up of Czecho-Slovakia even with the approaching round anniversary of the establishment of the independent Slovak Republic. Keywords: Gentle Revolution, Slovak diplomacy, Ministry of International Relations, divorce of Czecho-Slovakia

evolučné udalosti z novembra a de- v Česku. Preto sa nie náhodne revolúcia Rcembra 1989 mali od začiatku iný na Slovensku označuje zaužívaným poj- charakter a priebeh na Slovensku a iný mom „nežná“, v Česku sa používa skôr

* Beáta Katrebová Blehová , Ústav pamäti národa, Bratislava (Slovenská republika).

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 87 pojem „sametová“, pričom v medziná- prológ k Nežnej revolúcii.3 Jeho organi- rodnom diskurze sa presadil skôr pojem zátori však nesporne akcelerovali situá- český: samtene Revolution nemecky, či Vel- ciu v Bratislave a na Slovensku tým, že vet Revolution v anglickej terminológii. už ráno 19. novembra v aule Univerzity Snahou slovenskej historiografe je do- Komenského prakticky delóžovali vede- stať do širšieho povedomia a tým činom nie Filozofckej fakulty a de facto sa ujali aj do medzinárodného diskurzu pojem vedenia ďalšieho študentského pohybu Sanfte Revolution či Gentle Revolution.1 na tejto fakulte.4 Revolučná situácia na Nežná revolúcia sa na Slovensku začala Filozofckej fakulte Univerzity Komen- o deň skôr a síce 16. novembra 1989 pro- ského, kde študenti okupovali priestory testným študentským pochodom v cen- auly a pripravovali svoje prvé verejné tre Bratislavy. Cieľom tohto režimom vyhlásenie, tak prispela k tomu, že prvé nepovoleného pochodu, na ktorom sa revolučné hnutie proti totalitnému re- zúčastnili prevažne študenti Filozofc- žimu – Verejnosť proti násiliu (VPN) kej fakulty Univerzity Komenského, bol bolo založené 19. novembra popoludní protest proti porušovaniu akademických v Umeleckej besede, len niekoľko metrov slobôd na pôde univerzity, ako aj protest od vrejúcej auly. Na tomto mieste treba proti zlým podmienkam vo vysokom podčiarknuť, že sa tak stalo pár hodín školstve na Slovensku.2 Hoci študentský pred vznikom Občianskeho fóra v Či- pochod nebol priamym spúšťačom re- nohernom klube v Prahe, pričom prvé volúcie a nebol ani priamym podnetom rezolúcie požadujúce vyšetrenie uda- pre vznik prvých štrajkových výborov, lostí zo 17. Novembra na Národní tříde v slovenskom kontexte sa považuje za vznikli nezávisle od seba.5 Prvá verejná

1 K všeobecnej literatúre o revolučných procesoch v roku 1989 v súvislosti s pádom komunistického režimu v bývalom Československu pozri bližšie: Suk, Jiří: Labyrintem revoluce: Aktéři, zápletky a křižovatky jedné politické krize (od listopadu 1989 do června 1990). Praha: Prostor, 2009; Blehova, Beata: Der Fall des Kommunismus in der Tschechoslowakei. Wien: Lit 2006; Ondruš, Vladimír. Atentát na nežnú revolúciu. Bratislava: Ikar, 2009; Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod: Od česko- slovenskej federácie k samostatnej demokratickej slovenskej štátnosti: Výber dokumentov a prejavov november 1989 – december 1992. Ed.: Viera Hlavová – Jozef Žatkuliak. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2002; Jašek, Peter: Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 – 1990). In: Securitas imperii, roč. 26, č. 1, 2015, s. 2 – 27; 1989: Rok zmeny: Zborník z vedeckej konferencie, Bratislava, 4. – 5. novembra 2014. Ed.: Peter Jašek. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2014; 20. výročie Nežnej revolúcie: Zborník z vedeckej konferencie, Bratislava 11. – 12. novembra 2009. Ed.: Peter Jašek. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2010; Die Samtene Revolution: Vorgeschichte – Verlauf – Akteure. Ed.: Niklas Perzi – Beata Blehova – Peter Bachmaier. Frankfurt am Main: Peter Lang, 2009. 2 K protestnému pochodu študentov 16. novembra 1989 pozri bližšie: Juraj Kucharík: Bratislavskí študenti a pochod mestom 16. novembra 1989. In: 1989: Rok zmeny, s. 154 – 184; Milan Novotný: November 1989 na Filozofckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (príprava a priebeh protestného pochodu 16. novembra 1989). In: 20. výročie Nežnej revolúcie, s. 138 – 145; Študentský prológ k Nežnej revolúcii: Bratislava 16. november 1989. Ed: Mária Miková – Martin Homza – Milan Novotný. Bratislava: Slovenské dejiny, 2019. 3 Pozri tiež: Kronika Slovenska 2: Slovensko v 20. storočí. Ed.: Dušan Kováč. Bratislava: Fortuna Print, 1999, s. 503. 4 Pozri detaily: Študentský prológ k Nežnej revolúcii, passim. 5 Ondruš, Vladimír: Atentát na nežnú revolúciu, s. 13. K založeniu VPN pozri bližšie Jašek, Peter: Pád komunistického režimu na Slovensku, s. 11 – 14.

88 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy diskusia v Československej televízii bola vážnym konfiktom v slovensko-českých vysielaná v Štúdiu Dialóg v Bratisla- vzťahoch sa stala voľba nového česko-slo- ve 24. novembra, na ktorej po prvý krát venského prezidenta, ktorým sa napokon v priebehu revolúcie vystúpili protago- stal disident Václav Havel zvolený väčši- nisti VPN po boku vysokých komunis- novo komunistickým Federálnym zhro- tických funkcionárov, čím bola fakticky maždením a s využitím nátlakových narušená štátna cenzúra v tomto dôleži- prostriedkov federálneho predsedu vlá- tom médiu. Disident Ján Budaj, jeden zo dy, „pražského Slováka“ Mariána Čalfu. zakladateľov VPN ako aj známy herec Alexander Dubček – symbol reformného Milan Kňažko požadovali počas verejnej procesu z roku 1968 s nebývalou popu- debaty zrušenie vedúcej úlohy Komunis- laritou aj po dvadsiatich rokoch od jeho tickej strany, ukotvenej v Ústave.6 Tlak mocenského pádu, ktorý takisto na post demonštrujúcej verejnosti na námestiach prezidenta ašpiroval, sa ním napokon prakticky vo všetkých väčších mestách nestal napriek návrhu jeho kandidatú- na Slovensku bol od prvej manifestácie ry Predsedníctvom Slovenskej národnej v Bratislave na Hviezdoslavovom ná- rady a napriek faktu, že v prípade kona- mestí 20. novembra taký silný, že vede- nia priamej voľby mal vysoké šance na nie Komunistickej strany Slovenska vy- zvolenie práve on.8 Spor o novú ústavu, stúpilo už na zasadnutí jej Ústredného o nový názov česko-slovenského štátu, výboru v dňoch 26. – 27. novembra s re- spor o tv. kompetenčný zákon, ktorým zolúciou, v ktorej sa verejne požadovalo sa mali novým spôsobom prerozdeliť zrušenie vedúcej úlohy KSS, čo bolo ešte právomoci medzi národnými republika- pred ofciálnym hlasovaním o zrušení mi a federálnymi orgánmi a v neposled- ústavného článku č. 4 dňa 29. novembra nom rade aj spor o spôsob, akým sa mala Federálnym zhromaždením v Prahe.7 uskutočniť ekonomická reforma a celko- Podobne je nutné konštatovať, že ih- vá transformácia z plánovaného hospo- neď po páde komunistickej totality sa dárstva na trhové, tvorili v rokoch 1990 opätovne so všetkou razantnosťou vyno- – 1991 hlavnú náplň rozporu medzi poní- ril problém štátoprávneho usporiadania maním o štátoprávnom usporiadaní na vyše štyroch desaťročí centralisticky ria- strane slovenských a českých vládnych deného československého štátu. Prvým predstaviteľov. Je to problematika, ktorá

6 Ondruš, Vladimír: Atentát na nežnú revolúciu, s. 14 – 15; Jašek, Peter: Pád komunistického režimu, s. 16. 7 Akčné opatrenia na riešenie súčasnej situácie, prijaté na mimoriadnom zasadaní Ústredného výboru KSS, 26. – 27. novembra 1989. In: Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod, s. 371 – 372, dok. č. 95. Vytlačené tiež Pravda, 28. novembra 1989, s. 1, 4. Pozri tiež Ondruš, Vladimír: Atentát na nežnú revolúciu, s. 16. 8 Viac k voľbe československého prezidenta v decembri 1989 pozri Suk, Jiří: Prezidentské drama 1989: Alexander Dubček, nebo Václav Havel? In: Dubček. Ed.: Miroslav Londák – Slavomír Michálek a kol.: Bratislava: Veda, 2018, s. 374 – 382. Existujú domnienky, že posledný komunistický prezident Gustáv Husák v snahe zabrániť zvoleniu rivala Dubčeka za prezidenta, ktorý by ho vystriedal na Pražskom hrade, menoval za predsedu federálnej vlády takzvaného pražského Slováka a komunistu Mariána Čalfu, čím podľa platného zákona o federácii prezidentský post už nemohol vykonávať ďalší Slovák.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 89 je dostatočne známa a spracovaná, preto pre posilnenie českej štátnej koncepcie.10 sa jej nebudeme podrobnejšie venovať.9 Pritom podpora procesu zjednotenia Ne- Novozvolený prvý nekomunistic- mecka v súčinnosti s európskou integ- ký prezident Václav Havel už v prvých ráciou nebola v českých disidentských dňoch po jeho inaugurácii podcenil tv. kruhoch v prostredí Charty 77 úplne slovenskú otázku, keď si za cieľ svojej nová a zdá sa, že federálne ministerstvo prvej cesty vo funkcii prezidenta ne- zahraničných vecí pod vedením Jiřího zvolil hlavné mesto druhej konštitučnej Dienstbiera nadväzovalo na predošlé ini- republiky Bratislavu, ale Západné Ne- ciatívy disidentského hnutia.11 mecko, pričom jeho návštevu v Bonne Havlov prvý prejav na pôde Sloven- možno interpretovať ako prejav rezigná- skej národnej rady 12. januára 1990, ktorý cie na proti-nemecké zameranie českej predsedníctvo SNR považovalo za „vý- zahraničnej politiky. Ústretová politika raz posilnenia významu federatívneho uspo- voči zjednocujúcemu sa Nemecku zna- riadania našej vlasti a postavenia Slovenska menala návrat k tv. svätováclavskej kon- v nej,“12 neobsiahol štátnický rozmer, bol cepcii českej politiky, v dôsledku čoho príliš formálny a slovenskú stranu nijako Slovensko strácalo strategický význam neuspokojil.13 Veľmi rýchlo sa upustilo aj

9 Bližšie k štátoprávnemu rozmeru pozri: Rychlík, Jan: Rozpad Československa. Česko-slovenské vztahy 1989 – 1992. Bratislava: Academic Electronic Press 2002; Hrnko, Anton: Vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 (Diskusný príspevok). In: Na ceste k štátnej samostatnosti (Na pamiatku 140. výročia Memoranda národa slovenského). Ed.: Ján Bobák. Martin: Matica slovenská, 2002; Hrnko, Anton: Politické zápasy na Slovensku v lete a na jeseň 1990. In: Historický zborník, roč. 11, č. 1 2001, s. 69 – 100. Pozri tiež edíciu dokumentov Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod. 10 Hrnko, Anton: Vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993, s. 270. O tom, že Václav Havel a jeho skupina podcenili slovenskú otázku sa vyjadril aj český disident Jan Urban, ktorý sa s Havlom osobne poznal: J. Urban: Václav Havel a jeho skupina Slovensko úplne podcenili. In: Teraz.sk, 22. 11. 2019, www.teraz.sk/slovensko/j-urban-vaclav-havel-a-jeho-skupina-s (22.11.2019); pozri tiež: Gál, Fedor – Urban, Jan: Veľký tresk, Bratislava: Petit Press a.s., 2019, s. 96 – 97. V súvislosti s principiálnou zmenou českej zahraničnopolitickej stratégie sú zaujímavé slová normalizačného ideológa KSČ Jana Fojtíka v prítomnosti bývalého spolužiaka a vplyvného poradcu Michaila Gorbačova, Vadima Medvedeva, ktoré možno približne nasledovne zrekapitulovať: „Čo od nás vlastne chcete? Chcete nás hodiť cez palubu? Ak áno, potom nám stačí vziať svätováclavskú korunu a ísť s ňou k Západným Nemcom.“ [Čejka, Jaroslav]: Aparát: Soumrak polobohů. Praha: Fajma, 1991, s. 139. Pozri tiež Blehova, Beata: Der Fall des Kommunismus in der Tschechoslowakei, s. 217. 11 Dňa 11. marca 1985 bola zverejnená takzvaná Pražská výzva ako dokument č. 77/1985 Charty 77. Vo výzve sa vyzdvihovala myšlienka európskej integrácie ako aj bližšie nešpecifkované „právo na sebarealizáciu“, ktoré sa malo garantovať aj nemeckému národu. Podľa výzvy sa Nemci sami mali rozhodnúť, ako si predstavujú budúce spolužitie dvoch štátov, čím sa nepriamo nevylučovala ani možnosť zjednotenia Nemecka. Vo výzve sa tiež navrhovalo rozpustenie vojenských paktov na území Európy a síce Severoatlantického paktu a Varšavskej zmluvy. Výzvu podpísal okrem Václava Havla, Jiřího Dienstbiera aj Ján Čarnogurský. Pozri Pražská výzva: Dokument Charty 77, č. 7/1985. www. Usd.cas.cz/wp-content/uploads/prazska_vyzva_listy_1985_2_zm_ocr.pdf (6.12.2019). K vzťahom medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom v rokoch 1989 – 1992 pozri bližšie: Kunštát, Miroslav: Die deutsche Einheit als erkannte Notwendigkeit: die tschechoslowakische Perspektive. In: Europa und die deutsche Einheit: Beobachtungen, Entscheidungen und Folgen. Ed.: Michael Gehler – Maximillian Graf. Götingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2017, s. 567 – 597. 12 Toľko úvod predsedu Slovenskej národnej rady (ďalej SNR) Rudolfa Šustera. Pozri bližšie Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica. Stenografcká správa o 20. schôdzi SNR, konanej 12. januára 1990. Stenozáznam. Www.nrsr.sk/dl//Browser/Document?documentId=1473 (21.5.2019). 13 Ondruš, Vladimír: Atentát na nežnú revolúciu, s. 64.

90 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy od plánovanej funkcie viceprezidenta, vyostrili napätie v slovensko-českých ktorý by zastupoval slovenské záujmy vzťahoch.15 Ohliadnuc od permanent- a posilnil by postavenie Slovákov v štá- ného dlhoročného úsilia slovenského te. Známy slovenský herec a revolučný politického exilu po roku 1945 o sloven- tribún Milan Kňažko sa stal len jedným skú štátnosť, najmä z radov Slovenského z mnohých poradcov prezidenta Havla oslobodzovacieho výboru, Slovenskej ná- s úlohou pre zastupovanie slovenských rodnej rady v zahraničí, Slovenskej oslo- záujmov a neplnil očakávanú funkciu bodzovacej rady a v neposlednom rade vyrovnania slovenských a českých záuj- Svetového kongresu Slovákov, ktoré je mov v Prahe.14 dodnes málo známe a historickou vedou Súbežne s procesom transformácie zväčša ignorované, sa približne od jari prebiehal v časti slovenskej spoločnos- 1990 začali na Slovensku objavovať prvé ti zápas o slovenskú štátnosť, ktorý sa memorandá a politické programy poža- rozpútal bezprostredne po páde mocen- dujúce štátnu samostatnosť Slovenska. ského monopolu Komunistickej strany. Ústavné zakotvenie Slovenskej repub- Zápas o sebaurčenie bol jednak logic- liky ako národného štátu požadovalo po kým pokračovaním historického eman- prvýkrát Memorandum Slovákov z južného cipačného procesu Slovákov, nadväzu- Slovenska z 3. marca 1990, v ktorom sa júc tak na štátoprávne snahy minimálne postulovala aj potreba slovenského jazy- z druhej polovice 19. storočia. Jednak bol ka ako štátneho jazyka na území Sloven- reakciou na niektoré neuvážené kroky ska.16 Nasledovalo Memorandum Iniciatívy českej strany, ako napríklad pokus fede- zvrchované Slovensko z 23. októbra 1990, rálnej vlády o prevzatie kompetencie pre známe pod názvom Šesťdesiatjeden kro- riešenie národnostnej otázky, ktorý sa na kov k slovenskej identite, ktorého priamym Slovensku vnímal ako prejav arbitrár- podnetom bolo veľmi nízke povedomie neho postoja Prahy v zložitých sloven- o celkovom postavení Slovenska v za- sko-maďarských vzťahoch. Prezidentom hraničí a s tým spojené úsilie slovenskej Havlom presadzovaný návrat k názvu vlády o zviditeľnenie Slovenska vo vzťa- republiky z medzivojnového obdobia, hu k Európe a svetu.17 Významná posta- a tým pádom nadviazanie na masary- va slovenských cirkevných dejín druhej kovsko-benešovskú tradíciu prvorepub- polovice 20. storočia, tajne vysvätený likového čechoslovakizmu a podobne aj biskup Pavol Hnilica žijúci od roku 1952 návrh predsedu federálnej vlády Čalfu v rímskom exile, konštatoval v auguste na pokračovanie v príprave centralistic- 1971 v rozhovore s dôverníkom česko- kej, tv. trojjedinej ústavy, mimoriadne slovenskej Štátnej bezpečnosti, ktorý bol

14 Ibidem. 15 Hrnko, Anton: Vznik Slovenskej republiky, s. 271. 16 Takzvané Šurianske memorandum Slovákov z juhu. Pozri bližšie: Hrnko, Anton: Politické zápasy na Slovensku, s. 69 – 70; Mulík, Peter. Keď sa otvárali dvere slovenskej samostatnosti. Národná identita a štátna suverenita v dokumentoch nežnej revolúcie. In: Slovenské národné noviny, 22. apríl 2013. snn.sk/ked-sa-otvarali-dvere-slovenskej-samostatnosti (21. máj 2019); November 1989 a Slovensko: Chronológia a dokumenty (1985 – 1990). Ed.: Jozef Žatkuliak Bratislava: Nadácia Milana Šimečku a Historický ústav SAV, 1999, s. 95. 17 Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod: Výber dokumentov, s. 125. Memorandum je publikované ako dokument č. 29 v rovnomennej edícii prameňov na s. 121 – 125.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 91 na biskupa Hnilicu nasadený za účelom zhromaždenia, čo v skutočnosti pred- sledovania, že Slovensko je v rámci ces- stavovalo prvý krok k naplneniu štát- tovného ruchu úplne neznáme, čo bolo nej suverenity. V uvoľnenej revolučnej spôsobené okrem iného aj tým, že na čes- atmosfére roku 1990 vznikali národne koslovenských zastupiteľských úradoch orientované spolky a združenia poža- neexistoval takmer žiadny propagačný dujúce zvrchovanosť, ako napríklad Štú- materiál o Slovensku. Podobne sa biskup rova spoločnosť, Spoločnosť slovenskej Hnilica pozastavil aj nad skutočnosťou, inteligencie Korene a v neposlednom že slovenská veda a kultúra sú v zahrani- rade sa aktivizovala aj Matica slovenská. čí prakticky neznáme.18 Toto je len jeden Všetky spomenuté organizácie postupne z množstva príkladov o veľmi malom po- ovplyvňovali verejnú mienku za štátnu vedomí o existencii Slovákov a Slovenska samostatnosť Slovenska.20 vo svete, keď sa veľmi často slovenskí kul- Od začiatku roka 1991 prešli úvahy túrni, vedeckí ba aj cirkevní predstavite- o možnom vyhlásení zvrchovanosti do lia označovali za českých alebo českoslo- polohy priamej realizácie. V tejto súvis- venských dejateľov a Slovensko z dôvodu losti je nutné chápať návrh deklarácie neexistencie vlastného štátu na medziná- o štátnej suverenite Slovenskej republiky rodnej scéne bolo fakticky terra incognita. zo 14. februára 1991 z dielne pronárod- Problematika zviditeľnenia Sloven- ných občianskych iniciatív,21 Druhé me- ska tvorila dôležitú agendu aj nového morandum národa slovenského z prostredia slovenského ministerstva medzinárod- Matice slovenskej z 8. júna 199122 a napo- ných vzťahov, ktoré sa konštituovalo kon výzvu iniciatívy Za zvrchované Slo- bezprostredne po voľbách v júni 1990, vensko z 11. septembra 1991, ktorú inicio- (o čom ešte bude reč).19 V spomína- vala Spoločnosť slovenskej inteligencie nom memorande Iniciatívy zvrchova- Korene a ktorá našla podporu význam- né Slovensko sa požadovalo vyhlásenie ných politických osobností, akými boli zvrchovanosti zákonov Slovenskej ná- Vladimír Mečiar, Michal Kováč, Milan rodnej rady nad zákonmi Federálneho Kňažko a Ján Budaj.23 Dňa 19. júna 1991

18 ABS, f. Historický fond Státní bezpečnosti, H-530, akce „METÓD“. Záznam č. 121/71 (agent pod krycím menom STANO), 6.9.1971, s. 1 – 3. 19 Mojžita, Miroslav: Kňažko/Demeš/Kňažko: Formovanie slovenskej diplomacie v rokoch 1990 až 1993. Bratislava: Veda, 2019, s. 17 – 18. 20 V dňoch 25. – 26. augusta 1990 sa v Ružomberku konali spomienkové slávnosti na Andreja Hlinku, na ktorých sa zúčastnilo desiatky tisíc ľudí z celého Slovenska. Mnohotisícové zhromaždenie pod transparentmi „Za samostatné Slovensko“ žiadalo vládu, aby podnikla kroky na ústavné ukotvenie samourčovacieho práva slovenského národa a uzákonenie slovenského jazyka ako jediného úradného a štátneho jazyka na celom území Slovenskej republiky bez výnimky. Hrnko, Anton: Politické zápasy na Slovensku v lete a na jeseň 1990, s. 82 – 85. 21 Pronárodné občianske iniciatívy, ktoré memorandum zostavili: Zvrchované Slovensko, 31 krokov k slovenskej identite, Korene, Spolok slovenskej inteligencie, Štúrova spoločnosť, Syntéza 90. Dokument publikovaný v Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod: Výber dokumentov, s. 170 – 173, dokument č. 38: Návrh deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky, 14. februára 1991. 22 Dokumenty slovenskej identity a štátnosti, vol. 2. Bratislava: Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1998, s. 569. 23 Výzva bola Mečiarom, Budajom a Kňažkom vlastnoručne podpísaná. Pozri Kópiu výzvy s textom: Súhlasím s výzvou iniciatívy Za zvrchované Slovensko zo dňa 11. septembra 1991. Archív Korene (v archíve autorky). Autorom iniciatívy bol akademický maliar Viliam Hornáček.

92 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy sa deklaráciou o zvrchovanosti zaobera- 1. septembra 1992, prijatie Ústavného la na podnet niektorých poslancov, naj- zákona č. 542/1992 Zbierky zákonov o zá- mä z radov Slovenskej národnej strany, aj niku Českej a Slovenskej federatívnej re- Slovenská národná rada. Pre odmietavý publiky z 25. novembra 1992 a napokon postoj k jej schváleniu zo strany vládnych vyhlásenie vzniku nezávislej Slovenskej predstaviteľov ako aj vedúcich osobností republiky 1. januára 1993 už len logic- z VPN návrh neprešiel.24 V júni 1991 de- kým zavŕšením emancipačného procesu. klaráciu o zvrchovanosti a vytvorenie V pohnutom revolučnom období po- novej ústavy Slovenskej republiky pod- sledného mesiaca „roka zázrakov“ 1989 poril Svetový kongres Slovákov (ďalej sa tiež vykryštalizovali plány na vznik SKS) osobitným memorandom určeným inštitúcie, ktorá by umožnila participovať pre slovenskú vládu a Slovenskú národ- na tvorbe zahraničnej politiky. Takzvaná nú radu. V memorande sa vedenie SKS slovenská vláda národného porozume- postavilo za „samourčovacie právo sloven- nia, ktorá bola produktom revolučného ského národa, vyjadrené jeho plnou demokra- procesu na Slovensku a mala preklenúť tickou štátnosťou“, ktorú SKS považoval obdobie od Nežnej revolúcie do prvých za „cieľ svojich politických snažení“, ko n št a - slobodných volieb, rozhodla v decembri tovala sa „podpora tým politickým stranám, 1989 o vytvorení odboru medzinárod- hnutiam a skupinám, ktoré sú za čím skoršie ných vzťahov na Úrade vlády Sloven- a manifestačné uzákonenie ústavy suverén- skej republiky. Novovzniknutý odbor nej Slovenskej republiky“ a odporúčalo sa, sa mal v súčinnosti s federálnym Minis- aby Slovensko vstupovalo do nadnárod- terstvom zahraničných vecí (ďalej MZV) ných štruktúr (Európske spoločenstvo) podieľať na tvorbe zahraničnej politiky. ako „samostatná politická jednotka.“25 Po Po parlamentných voľbách v júni 1990 parlamentných voľbách v júni 1992, kto- vzniklo Ministerstvo medzinárodných ré boli faktickým referendom o budúcom vzťahov, ktorého vedením bol poverený štátoprávnom postavení Slovenska, keď- minister Milan Kňažko, pričom existu- že voľby vyhrali politické strany požadu- júci odbor na Úrade vlády prešiel do pô- júce medzinárodnoprávnu subjektivitu sobnosti nového ministerstva. I keď nové Slovenskej republiky a naopak prehrali ministerstvo zo strany pražského MZV politické strany zotrvávajúce na koncep- nenašlo pozitívnu odozvu a v zložitých cii unitárnej federácie, bolo prijatie Dek- podmienkach zápasu o nové usporiada- larácie o zvrchovanosti Slovenskej republi- nie nefunkčnej federácie bolo jeho vy- ky Slovenskou národnou radou 17. júla budovanie neľahkou úlohou, je možné 1992, prijatie Ústavy Slovenskej republiky konštatovať, že jeho založením vznikli

24 Pozri bližšie Rychlík, Jan: Rozpad Československa, s. 196 – 198. 25 Memorandum Svetového kongresu Slovákov adresované slovenským národným orgánom, jún 1991, Bratislava. In: Literárny týždenník: Časopis Spolku slovenských spisovateľov, roč. 4, č. 25, 21. júna 1991, s. 2. V memorande sa ďalej odporúčalo referendum o prijatí ústavy SR a o vstupu do nadnárodných organizácií, zriadenie Slovenskej tlačovej kancelárie, výber poradcov slovenských národných orgánov aj z radov zahraničných Slovákov, uznanie dvojitého občianstva, uznanie práva zahraničných Slovákov zúčastňovať sa volieb v SR, zohľadnenie poznatkov a skúseností zahraničných Slovákov pri zriaďovaní reprezentácií SR v zahraničí, všeobecná starostlivosť o zahraničných Slovákov zo strany slovenských národných orgánov, ako aj zriadenie pravidelného rozhlasového vysielania pre zahraničných Slovákov. Pozadie prijatia memoranda, ani vedomosť o tom, kto bol autorom, autorke zatiaľ nie sú známe.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 93 predpoklady pre samostatnú zahranič- (ďalej ODS) na čele s Václavom Klausom nú politiku Slovenska.26 Medzi priority a slovenského Hnutia za demokratické ministerstva patrila úloha zviditeľnenia Slovensko (ďalej HZDS) na čele s Vladi- Slovenska v zahraničí, ako aj rozvíjanie mírom Mečiarom v otázke štátoprávne- kontaktov so zahraničnými Slovákmi. ho usporiadania federácie značne vyhra- Postupne sa začali organizovať vlastné nili. Klaus požadoval funkčnú federáciu zahraničné aktivity ministerstva a kon- alebo rozdelenie štátu, Mečiarovo HZDS cepčne pripravovať zahraničné návšte- sa programovo hlásilo ku konfederácii vy na Slovensku. Zahraničné návštevy a vo volebnom programe predostrelo na Slovensku z radov prominentných plán postupnej realizácie: 1. vyhláse- politikov a štátnych predstaviteľov tvo- nie zvrchovanosti Slovenskej republiky, rili rozsiahlu agendu; len v roku 1991 2. prijatie ústavy Slovenskej republiky, navštívili Slovensko nemecký prezident 3. medzinárodnoprávna subjektivita Slo- Richard von Weizsäcker, poľský prezi- venska, (to jest možnosť priameho nad- dent Lech Wałesa, maďarský prezident väzovania bilaterálnych vzťahov), Arpád Gönz, izraelský prezident Chaum 4. vyhlásenie referenda28 o suverenite Herzog, taliansky prezident Francesco a o novom usporiadaní vzťahov s Čes- Cossiga, ruský prezident Boris Jeľcin, kou republikou, 5. uzavretie zmluvy viceprezident USA Dan Quayle, britský s Českou republikou. Okrem referenda následník trónu princ Charles, ako aj ra- sa všetky tieto predvolebné programové kúsky spolkový kancelár Franz Vranit- body HZDS fakticky naplnili.29 ky. Pritom nešlo už len o zdvorilostné Po voľbách sa do úplne inej roviny návštevy v rámci návštevy Česko-Slo- dostalo aj budovanie rezortu Minister- venska, ale ministerstvo pripravovalo stva medzinárodných vzťahov a vzťah samostatné podklady pre rokovania.27 k Černínskemu palácu najmä v súvislos- Ešte pred júnovými voľbami v roku ti s vyhlásením zvrchovanosti Sloven- 1992 sa pozície dominantnej českej po- skej republiky 17. júla 1992. Bolo viac-me- litickej strany a budúceho víťaza volieb, nej isté, že federácia potrvá maximálne to jest Občiansko-demokratickej strany do konca roka, i keď existoval aj skorší

26 Viac k založeniu a fungovaniu Ministerstva medzinárodných vzťahov pod vedením Milana Kňažka a Pavla Demeša, k peripetiám nerovného vzťahu federálneho MZV a bratislavského MMV a k vymedzeniu kompetencií pozri bližšie: Mojžita, Miroslav: Kňažko/Demeš/Kňažko. Formovanie slovenskej diplomacie v rokoch 1990 až 1993, s. 17 – 39. 27 Ibidem, s. 52. 28 Na rozdiel od Česko-Slovenska prebehlo v Chorvátsku 19. mája 1991 úspešné referendum, v ktorom sa pri účasti 83% všetkých oprávnených voličov 93% vyslovilo za nezávislosť Chorvátska. Srbská menšina v Chorvátsku referendum bojkotovala. Na základe výsledku referenda ratifkoval chorvátsky parlament 25. júna 1991 štátnu nezávislosť Chorvátska. Medzinárodné uznanie nezávislosti Chorvátska však prebehlo až 15. januára 1992 po vojenských operáciách medzi chorvátskymi vojenskými zložkami a juhoslovanskou armádou s ťažkými stratami na ľudských životoch na oboch stranách. Pozri Edgar Hösch: Geschichte der Balkanländer: Von der Frühzeit bis zur Gegenwart, 4. aktualizované a rozšírené vydanie. Mníchov: Beck, 2002, s. 276. 29 Štátoprávne usporiadanie vo volebných programoch politických strán a hnutí, ktoré získali zastúpenie v Slovenskej národnej rade, 5. – 6. jún 1992, In: Dokumenty slovenskej identity a štátnosti 2, dok. 313, s. 575 – 576. Pozri tiež Rychlík, Jan: Rozpad Československa, s. 274 – 275. Rychlík sa českému predvolebnému programu v texte knihy nevenuje vôbec, pričom ODS musela mať plán rozdelenia federácie. Je to téma, ktorej historiografa vo všeobecnosti venuje len málo pozornosti.

94 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy dátum jej rozdelenia, a bolo nevyhnutné premiér v úvodnom stanovisku pre- pracovať v prospech medzinárodného zentoval postoj vlády k štátoprávnym akceptovania nového štátu a jeho uzna- otázkam, pričom evidentne v období nia de jure. Dôležitým vodítkom pri kon- mesiacov jún – júl 1992 preferoval kon- cipovaní postupu ministerstva v otáz- federačné usporiadanie a to aj po vyhlá- ke uznania Slovenskej republiky boli sení zvrchovanosti Slovenskej republiky. výsledky zasadania Rady Európskych Holandskému veľvyslancovi Hansovi spoločenstiev v Bruseli v decembri 1991, J. Heinemannovi počas zdvorilostnej kde členské štáty prijali zásady uznania návštevy uskutočnenej 22. júla doslovne nových štátov, ktoré vznikali po rozpa- povedal, že Slovensko chcelo dosiahnuť de Sovietskeho zväzu a Juhoslovanskej rovnoprávny vzťah s Českou republikou, federácie. Uznanie podľa týchto zásad „ísť na konfederáciu, ČR však požaduje ale- bolo podmienené tým, že nové štáty sa bo súčasný stav alebo okamžitý rozchod,“ čo zaviazali rešpektovať Chartu OSN, čo podľa premiéra nebolo v záujme ani jed- znamenalo zaručiť ľudské práva a práva nej republiky.31 Pred nemeckým veľvy- národnostných menšín, rešpektovať ne- slancom Hermannom Huberom, sa v ten dotknuteľnosť štátnych hraníc, prevziať istý deň zmienil, že „zatiaľ čo sa Slováci záväzky v oblasti odzbrojenia a riešiť do- pohybovali v rovine ideologickej, česká polit. hodou všetky otázky nástupníctva.30 [cká] reprezentácia pripravovala rozpad štá- V prvých povolebných týždňoch tu, čo trvá už viac ako rok.“32 Zvláštnemu v lete 1992 staronový predseda sloven- zmocnencovi rakúskeho ministra zahra- skej vlády Vladimír Mečiar absolvoval ničných vecí Albertovi Rohanovi, kto- sériu rozhovorov s diplomatmi akredi- rý pricestoval 20. júla do Bratislavy za tovanými na zastupiteľských úradoch účelom získania aktuálnych poznatkov v Prahe a Bratislave, ako aj so zahranič- o situácii na Slovensku, Mečiar povedal, nými politikmi, zmyslom ktorých bolo že všetky návrhy slovenskej strany na informovať zahraničné vlády o aktuál- spoločné priority, akými boli spoločný nom vývoji a poskytnúť slovenskú in- trh a mena, obrana štátu, ochrana ob- terpretáciu vývoja. Časť týchto správ je čianskych práv, voľný pohyb kapitálu uložená v diplomatickom archíve Minis- a osôb, koordinácia zahraničnej politiky, terstva zahraničných vecí a európskych boli českou stranou zamietnuté. Zdô- záležitostí Slovenskej republiky v Brati- raznil, že slovenská vláda chce zachovať slave. Stretnutia predsedu vlády Mečiara ústavný postup, pripustil však, že na sa zväčša konali na Úrade vlády Sloven- českej strane pripúšťajú aj jednostranný skej republiky, konkrétne na Oddelení krok z ich strany. Mečiar sa v prítom- medzinárodných vzťahov a protokolu za nosti rakúskeho diplomata vyjadril aj prítomnosti vedúceho oddelenia a tlmoč- k otázke nástupníckych práv: „K otázke níka. Počas týchto rozhovorov slovenský ohľadom riešenia nástupníctva (…) to budú

30 Bližšie pozri Mojžita, Miroslav: Kňažko/Demeš/Kňažko, s. 71 – 72. 31 Diplomatický archív Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (ďalej MZVaEZ), fond Ministerstvo medzinárodných vzťahov (ďalej MMV), k. 54 (diplomatické správy o návštevách), záznam o návšteve holandského veľvyslanca, 22. júla 1992. 32 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 54 (diplomatické správy o návštevách), záznam o návšteve veľvyslanca SRN v ČSFR, 22. júla 1992.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 95 podľa ústavy ČSFR obe republiky, aj keď sú V rozhovore s francúzskym veľvy- snahy v Čechách o prevzatie plného nástup- slancom slovenský premiér preukázal níctva.“33 V prítomnosti poľského veľvy- mimoriadnu otvorenosť. Na obavy fran- slanca v Česko-Slovensku Jaceka Balu- cúzskeho diplomata z prenesenia vojno- cha34 bol predseda slovenskej vlády ešte vého konfiktu z Juhoslávie do strednej otvorenejší, keď hneď v úvode rozhovo- Európy, Mečiar odpovedal, že Slovensko ru konštatoval, že v ČSFR je momentálne nebude destabilizačným faktorom a po- kríza, neexistuje vôľa po spolužití, česká znamenal, že obavy sú skôr z vývoja strana vyvíja tlak na rozdelenie štátu do v Maďarsku, ktoré sa zjednocuje na báze konca septembra 1992, čo malo byť pre nacionalizmu, požaduje kolektívne prá- Slovensko absolútne neprijateľné. Ďalej va pre maďarské menšiny, pričom vyjad- Mečiar uviedol, že federálne minister- ril obavu zo separácie maďarskej menši- stvo vnútra, federálna televízia a fede- ny na Slovensku. Doslovne povedal: rálny rozhlas mali pôsobiť protisloven- sky s cieľom izolovať ho od zahraničia. „Maďarské nacionalisticky orientova- Dokonca použil pri vykreslení tejto ne- né strany (na Slovensku) mali silnú priaznivej situácie výraz „studená voj- podporu z Maďarska, preto sa dostali do na“. Ďalej predseda slovenskej vlády po- parlamentu. Vytvorili obraz ohrozenia kračoval, že existovali snahy prezentovať maďarskej menšiny.“ Českú republiku ako jediný nástupnícky subjekt, česká strana mala mať priprave- K aktuálnemu odstúpeniu prezidenta nú tajnú správu pre prípad rozdelenia Česko-slovenskej federácie Václava Hav- republiky, na ktorej mala pracovať už od la uviedol, že sa Havel pripravuje na post roku 1990, na čo poľský veľvyslanec uvie- prezidenta Českej republiky. V ďalšom dol, „že sa nedá povedať, že by Slováci jed- toku rozhovoru načrtol francúzskemu nostranne rozbili republiku,“ a že Poľsko má diplomatovi vývoj, ktorý mal nastať po záujem pôsobiť ako stabilizujúci faktor.35 prijatí republikových ústav: česká strana Krátke vyjadrenia poľského veľvyslan- mala trvať na rozdelení štátu k dátumu ca možno interpretovať v podstate ako 30. septembra alebo najneskôr 31. de- súhlas s rozdelením Česko-Slovenska, cembra 1992, slovenská strana sa mala i keď zaznela narážka na prijateľné rieše- prikloniť k myšlienke konfederácie, ale- nie práv maďarskej menšiny na Sloven- bo minimálne k uplatneniu maastricht- sku, pretože podľa vyjadrení veľvyslanca ských dohôd medzi Českou a Sloven- by „prípadné zhoršenie vzťahov nutne viedlo skou republikou. Uviedol, že Slovensko k zhoršeniu poľsko-slovenských vzťahov.“36 nie je pripravené na rozdelenie a trval na

33 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 54 (diplomatické správy o návštevách), záznam o návšteve zmocnenca A. Mocka, 20. júla 1992, s. 1 – 2. 34 Prof. Jacek Baluch (1940 – 2019) – významný poľský polonista a bohemista, literárny historik, znalec českej a slovenskej literatúry, pôsobil na Jagelovskej univerzite a v rokoch 1990 – 1995 bol poľským veľvyslancom v Prahe. Pozri bližšie: O życiu, ambasadorowaniu i miłości do literatury: Rozmowa z profesorem Jackiem Baluchem. In: Kontakty XVII. Bratislava: Slovensko-poľská komisia humanitných vied, 2019, s. 81 – 98. 35 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 54 (diplomatické správy o návštevách), záznam o návšteve poľského veľvyslanca, 22. júla 1992. 36 Ibidem.

96 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy ústavnom postupe, ako aj na referende.37 sa nezopakuje juhoslovanský model, Tvrdenie, že Slovensko nie je pripravené že rozdelenie sa udeje ústavnou cestou na samostatnosť, Mečiar zopakoval aj s vylúčením použitia akéhokoľvek ná- v prítomnosti veľvyslanca Luxembur- silia. Všetky tieto záruky predseda slo- ského kniežatstva počas zdvorilostnej venskej vlády diplomatom poskytol. Naj- návštevy 16. júla 1992 na Úrade vlády.38 väčšie obavy z vnútropolitického vývoja Podobné vyjadrenia zazneli aj počas náv- zo strany západných politikov zazneli števy čelných predstaviteľov Svetového počas stretnutia Mečiara a generálnej židovského kongresu na Úrade vlády 10. tajomníčky Rady Európy Catherine La- júla. Mečiar uviedol, že pre slovenskú lumièrovou 12. júla 1992, keď generálna stranu malo byť prijateľné konfederatív- tajomníčka vyjadrila znepokojenie nad ne usporiadanie s priznaním suverenity, vnútropolitickým vývojom poznačeným s čím ale česká strana vyjadrila zásadný „nacionalizmom, ultranacionalizmom, šo- nesúhlas. Ďalej konštatoval, že Česká vinizmom a antisemitizmom.“ Obávala sa republika mala byť lepšie pripravená na tiež rozšírenia juhoslovanského mode- vznik samostatného štátu a nemala záu- lu, z čoho mala – ako doslovne uviedla jem čakať dlhšie ako do konca roka 1992. – „panický strach.“ Vládne HZDS ozna- Predseda Svetového židovského kon- čila za „národne-socialistické hnutie“, čo gresu L. Keller konštatoval: „je smutné malo vyvolávať asociácie s minulosťou. vidieť delenie ČSFR“ a že Svetový židov- Napriek týmto obavám, vysoká pred- ský kongres stále dúfa, že republika sa staviteľka Rady Európy ubezpečila slo- nerozdelí. Vyjadril tiež obavy zo šírenia venskú stranu, že „Západ rešpektuje exis- antisemitizmu.39 tenciu práva národov na sebaurčenie“ a že Všeobecne možno konštatovať, že vývoj v ČSFR bol vnímaný ako vnútor- vyjadrenie ľútosti nad rozpadom Čes- ná záležitosť.40 Pre doplnenie celkového ko-Slovenska z úst spomínaných dip- obrazu o tomto rozhovore treba uviesť, lomatov až na citovanú výnimku ne- že slovenský premiér sa proti všetkým zaznelo, skôr prevládal pragmatický obavám zo strany generálnej tajomníč- prístup, keď sa vývoj jednoducho bral na ky Rady Európy ohradil. Uviedol, že vedomie. Predseda slovenskej vlády bol „nacionalistické úchylky“ v politických niekoľko násobne ubezpečený, že zahra- stranách na Slovensku neexistujú, HZDS ničné vlády prijímajú Slovenskú republi- je sociálno-demokratické hnutie, základ ku ako rovnocenného partnera. Obavy, ústavy Slovenskej republiky bude tvoriť ktoré počas rozhovorov zazneli, sa tý- Charta ľudských práv. Rovnako poprel, že kali výlučne spôsobu rozdelenia federá- slovenská vláda chcela vysťahovať prís- cie. Zahraničné vlády chceli mať istotu, lušníkov maďarskej menšiny a vyjadril že v prípade delenia Česko-Slovenska obavy z asimilácie slovenskej menšiny

37 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 54 (diplomatické správy o návštevách), záznam o návšteve francúzskeho veľvyslanca v ČSFR, 20. júla 1992. 38 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 54 (diplomatické správy o návštevách), záznam o návšteve veľvyslanca Luxemburského kniežatsva E. Bremera, 16. júla 1992. 39 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 54 (diplomatické správy o návštevách), záznam o návšteve delegácie Svetového židovského kongresu, 10. júla 1992. 40 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 54 (diplomatické správy o návštevách), správa o návšteve delegácie Rady Euópy, 12. júla 1992.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 97 v Maďarsku. Na záver uviedol, že českú Rakúsko a Ukrajinu a v decembri Poľsko. stranu opakovane ubezpečil, že zo Slo- Ešte v apríli 1992 jeho predchodca Pavol venska nevyjde jediný výstrel.41 Demeš navštívil Budapešť a recipročne V auguste 1992 predložil podpredseda maďarský minister zahraničných vecí vlády a minister medzinárodných vzťa- Géza Jeszenszky absolvoval bilaterál- hov Milan Kňažko vládny návrh o zme- ne rozhovory v Bratislave v septembri ne názvu Ministerstva medzinárodných 1992,43 teda v čase, keď Maďarsko vypo- vzťahov na Ministerstvo zahraničných vedalo jednostranne zmluvu o Vodnom vecí a vonkajších ekonomických vzťahov. diele Gabčíkovo – Nagymaros a zo stra- V zdôvodnení návrhu sa uvádzalo, že ny čelných predstaviteľov maďarských nové ministerstvo zodpovedá za začlene- menšinových strán na Slovensku vzišla nie Slovenskej republiky do medzinárod- požiadavka o územnej autonómii juž- ného spoločenstva, čo logicky vyplývalo ného Slovenska. Maďarská vláda síce z požiadavky ukotvenia medzinárodno- formálne uznala právo Slovákov na se- právnej subjektivity vo vládnom progra- baurčenie, v nasledujúcom období však me Mečiarovej vlády.42 Prvoradou úlohou došlo k niekoľkým obštrukciám z jej sa v tomto zmysle javilo prehĺbenie bila- strany v súvislosti s prijímaním Sloven- terálnych vzťahov so štátmi susediacimi skej republiky do radov Konferencie pre so Slovenskom a v neposlednom rade bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej získanie podpory pre črtajúcu sa štátnu KBSE), Rady Európy a Stredoeurópskej samostatnosť Slovenska. Na jeseň 1992 iniciatívy.44 Komplikácie z maďarskej preto minister Kňažko absolvoval nie- strany konštatovala aj poľská premiérka koľko zahraničných ciest do susedských Hana Suchocka v rozhovore s ministrom štátov: v septembri navštívil Talian- Kňažkom počas jeho návštevy v Poľsku sko, v októbri Francúzsko, v novembri začiatkom decembra 1992.45

41 Ibidem. 42 Mojžita, Miroslav: Kňažko/Demeš/Kňažko, s. 73. 43 Viac k návšteve Gézu Jeszenszkého, potomka uhorských zemanov z Turca, pozri Ibidem, s. 76. 44 Ibidem, s. 77. Návšteva ministra medzinárodných vzťahov Pavla Demeša v Budapešti sa konala 22. apríla 1992 na pozvanie maďarského ministra zahraničných vecí. Išlo o prvé pozvanie na úrovni ministrov zahraničných vecí z maďarskej strany, počas ktorého sa prediskutovali otázky vzájomných slovensko-maďarských vzťahov, najmä otázka maďarskej menšiny na Slovensku a recipročne slovenskej menšiny v Maďarsku. Rozhovor sa točil aj okolo rozpadu Juhoslávie, keď maďarský minister zahraničných vecí Jeszensky konštatoval, že so Slovinskom a Chorvátskom má Maďarsko dobré vzťahy, čo ale neplatilo o Srbsku. Diskutovala sa nutnosť posilnenia slovensko- maďarských hraničných prechodov, ako aj obojstranná regionálna spolupráca. Demeš upozornil na „neštandardné“ stretnutie maďarskej menšiny so štátnym tajomníkom maďarského MZV, historikom A. Gergelyim v Komárne, bez oznámenia vopred bratislavskému MMV a všeobecne konštatoval, že niekoľkí príslušníci maďarskej menšiny na Slovensku neovládajú úradný slovenský jazyk. Pozri bližšie: Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, správy zo zahraničných pracovných ciest, reg. č. 111 – 113, Cestovná správa zo zahraničnej služobnej cesty do Maďarskej republiky dňa 22. apríla 1992, s. 2 – 6. 45 Poľská premiérka Hanna Suchocka podľa záznamu z cestovej správy z ofciálnej pracovnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Milana Kňažka sa mala vyjadriť v tom zmysle, že podpísanie Dohody o voľnom obchode medzi Českom, Poľskom, Maďarskom a Slovenskom by bolo pre Slovensko z politických dôvodov výhodné „vzhľadom na to, že Maďarsko sa rôznymi kanálmi snaží komplikovať jeho vstup do medzinárodného života.“ Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 66 (Kancelária ministra, správy z ciest), Cestovná správa z ofciálnej pracovnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Milana Kňažka v Poľsku 8. – 9. decembra 1992, s. 3.

98 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Pamätná návšteva delegácie sloven- vlád Európskeho spoločenstva.47 Počas ského ministerstva zahraničných vecí ofciálnej návštevy v Rakúsku, ktorá sa v Poľsku v decembri 1992 a samotné uskutočnila z iniciatívy rakúskeho mi- prijatie Kňažka najvyššími predstaviteľ- nistra zahraničných vecí Aloisa Mocka mi poľského štátu, a síce poľským mi- 6. novembra 1992 vo Viedni, rakúska nistrom zahraničných vecí Krzystofom strana vyslovila návrh, že posúdenie Skubiszewským, premiérkou Hanou Su- otázky prechodu zmluvných záväzkov chockou, poľským prezidentom Lechom medzi ČSFR a Rakúskom na Slovensko Wałesom, maršálkom Senátu Augustom a Česko by sa malo udiať urýchlenou Chelkowským a vicemaršálkom Sejmu sukcesiou na základe spoločných roko- I. Kurczewským a napokon poľským prí- vaní expertných skupín. To v podstate masom, kardinálom Józefom Glempom, znamenalo, že Rakúsko nekládlo žiadne boli demonštratívnym privítaním nového prekážky ohľadom budovania riadnych susedského štátu v predvečer jeho vzni- bilaterálnych stykov so samostatnou Slo- ku. Bol to zároveň signál pre maďarskú venskou republikou.48 Prijatie ofciálnej vládu, že Poľská republika spochybňova- pracovnej návštevy slovenskej delegácie nie slovenskej suverenity odmietala.46 na Ukrajine v dňoch 25. – 26. novembra Počas návštevy Francúzska v októbri zodpovedalo už úrovni kontaktov dvoch 1992, ktorá sa uskutočnila na základe slo- suverénnych štátov. Ukrajinská strana venskej iniciatívy za cieľom prehĺbenia podobne ako Poľsko s porozumením bilaterálnych vzťahov s kľúčovým part- prijímala slovenské emancipačné snahy nerom, akým Francúzsko nepochybne a bola pripravená uznať Slovenskú re- dodnes je, sa francúzsky minister zahra- publiku ako subjekt medzinárodného ničných vecí Roland Dumas nechal po- práva medzi prvými a nadviazať dip- čuť, že chápe hľadanie vlastnej suverenity lomatické styky.49 Ukrajinský minister ako nevyhnutnú súčasť celého európske- zahraničných vecí Anatolij Zlenko prijal ho procesu. Nechal sa podrobne infor- s uznaním a vďakou správu o priprave- movať ministrom Kňažkom o aktuálnom nej budove zastupiteľského úradu Ukra- vývoji v slovensko-českých rokovaniach jiny v Bratislave na Radvanskej ulici. Na ako aj o postavení maďarskej menšiny slovenskej strane sa s istým uspokojením na Slovensku s prísľubom pozitívne- vítalo objektívne stanovisko ukrajinskej ho informovania ostatných členských vlády v spore o Vodné dielo Gabčíkovo

46 K návšteve v Poľsku pozri: Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 66 (Kancelária ministra, správy z ciest), Cestovná správa z ofciálnej pracovnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Milana Kňažka v Poľsku 8. – 9. decembra 1992. Bývalý minister Kňažko v rozhovore pre Ústav pamäti národa priznal, že najväčšie porozumenie voči samostatnosti Slovenska pociťoval práve v Poľsku. Pozri bližšie Milan Kňažko: S otvorenými očami. Otázky kládli historici Ústavu pamäti národa Ondrej Podolec, Peter Jašek a (Beáta Katrebová Blehová). Banská Bystrica: TBB, 2019, s. 140. 47 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 7 (sekcia ministra), Cestovná správa zo zahraničnej služobnej cesty do Francúzska v dňoch 7. – 11. októbra 1992. 48 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, k. 66 (Kancelária ministra, správy z ciest), Cestovná správa z ofciálnej pracovnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Milana Kňažka v Rakúskej republike dňa 6. novembra 1992. 49 Diplomatický archív MZVaEZ, f. MMV, Správy zahraničných pracovných ciest, reg. č. 111 – 103, Cestovná správa z ofciálnej pracovnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Milana Kňažka na Ukrajine, Kyjev, 25. – 26. novembra 1992, s. 1.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 99 – Nagymaros na zasadnutiach Dunajskej charte z augusta 1941 a napokon aj v sa- komisie a bol prijatý záväzok nevnášať motnej Charte OSN na právo národov na územné nároky. V podstate možno kon- sebaurčenie, v prípade Slovenska však štatovať, že na základe citovaných správ bolo toto právo fakticky ignorované z ofciálnych zahraničných ciest ministra a to napriek existencii silnej krajanskej Kňažka na jeseň 1992 ukrajinskí vládni komunity amerických Slovákov v USA predstavitelia veľmi ústretovo privítali v celom období 20. storočia, ako aj na- snahy Slovenska o štátnu nezávislosť. priek pôsobeniu slovenského politického Na základe terajšieho stavu bádania exilu na pôde USA hlásiaceho sa k myš- nie je možné kvalifkovane odpovedať lienke štátnej samostatnosti. (Predovšet- na otázku, ktorá zo svetových veľmocí, kým Slovenskej národnej rady v zahra- čím sa mienia najmä Spojené štáty ame- ničí a jej pobočky v USA, ktorá pôsobila rické, Sovietsky zväz, Francúzsko, Ne- priamo vo Washingtone a v New Yorku mecko a Veľká Británia sa pozitívne, res- v zastúpení slovenského diplomata Jo- pektíve negatívne stavala k rozdeleniu zefa Mikuša a od roku 1970 Svetového Česko-Slovenska a tým pádom k vzni- kongresu Slovákov pod vedením Šte- ku dvoch nových samostatných štátov fana Boleslava Romana.) Ignorovali sa v strednej Európe. K danej problematike aj požiadavky slovenských exilových prakticky neexistuje žiaden výskum, čo osobností pôsobiacich v Rádiu slobod- je zjavne spôsobené aj neprístupnosťou ná Európa, ktorí od začiatku vysielania diplomatických archívov spomínaných spoločnej československej redakcie po- štátov, i keď v niektorých prípadoch je žadovali zriadenie samostatnej sloven- možné predpokladať, že cielenou snahou skej redakcie, pričom táto požiadavka zo strany slovenských vedeckých inšti- sa naplnila až ku dňu vzniku Slovenskej túcií v súčinnosti so slovenskou diplo- republiky 1. januára 1993.50 Na druhej maciou by relevantné archívne pramene strane je nutné konštatovať, že americké mohli byť čiastočne sprístupnené. Kľú- vlády boli o existencii slovenskej otázky čovou otázkou sa javí postoj Spojených dobre informované, či už prostredníc- štátov amerických tradične považujúcich tvom čelných predstaviteľov Slovenskej Česko-Slovensko za vlastný výtvor. To ligy v Amerike, ktorí disponovali urči- vzniklo v roku 1918 v systéme povojno- tými kontaktmi na Štátny department, vého versaillského mierového poriadku prostredníctvom Karola Sidora. Ten takpovediac ako vlastné dieťa liberálnej v júni 1950 Štátny department osobne demokracie na základe formálneho prá- navštívil.51 Navyše už počas pôsobenia va národov na sebaurčenie, ukotvené- vo funkcii slovenského vyslanca pri Svä- ho v 14 bodoch prezidenta Woodrowa tej stolici odovzdal v júni 1943 do rúk Wilsona z januára 1918. Spojené štáty amerického diplomata Harolda Titma- americké sa síce odvolávali v Atlantickej na memorandum La question slovaquie.52

50 Beáta Katrebová Blehová: Rádio Slobodná Európa a Svetový kongres Slovákov. In: Svetový kongres Slovákov: Zborník z vedeckej konferencie, Bratislava, jún 2015. Ed.: Peter Jašek. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2018, s. 186 – 209. 51 Department of State (Confdential). Memorandum of Conversation, June 14,1950. Subject: Activities and Views of Karol Sidor. Dokument v súkromnom archíve autorky. Za jeho poskytnutie vďačím p. Igorovi Uhríkovi. Pozri tiež: Beáta Katrebová Blehová: Slovenská emigrácia v Taliansku 1945 – 1950. Bratislava – Rím: Slovenský historický ústav v Ríme, 2019, s. 64 – 66. 52 Pozri bližšie Beáta Katrebová Blehová: Slovenská emigrácia v Taliansku 1945 – 1950, s. 22 – 23.

100 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy V neposlednej rade vznik a pôsobenie stretnutí medzi ním a prezidentom Hav- Svetového kongresu Slovákov v roku lom vo Washingtone 22. októbra 1991 1970 do veľkej miery napomohlo zme- nechal podrobne informovať o česko-slo- dzinárodneniu slovenskej otázky a jej venských vzťahoch, dostal od Havla na- sprítomneniu vo svetovej verejnosti.53 sledovný opis situácie: Československo Určité poznatky o postoji amerického má tri alternatívy, buď bude pokračovať prezidenta Georga W. Busha k slovenskej vo federácii v demokratickejších pod- otázke v rokoch 1990 – 1992 je možné zís- mienkach, alebo – čo sa Havlovi zdalo kať na základe dokumentov uložených menej pravdepodobné – sa rozpadne na v George Bush Presidential Library (Colle- dva samostatné štáty. Tretiu, najhoršiu ge Station, Texas). Ide zväčša o prepis roz- variantu predstavoval právny chaos. hovorov medzi ním, jeho tímom porad- V ďalšom toku rozhovoru Havel uviedol, cov a členmi česko-slovenských delegácií že osobne navrhoval referendum o otáz- vedených zväčša prezidentom Havlom ke budúcnosti štátu, ktorý ale niektorí počas návštev v sídle amerických prezi- slovenskí politici odmietali. Prezidentovi dentov v Bielom dome vo Washingtone. Bushovi tvrdil, že existuje len jedna poli- Z týchto rozhovorov sú v prvom rade tická strana na Slovensku požadujúca ne- zjavné sympatie a dôvera, akú prezident závislý štát. Slovenská strana požadovala Havel požíval u amerického prezidenta. podľa vyjadrení Havla maximum autonó- Napríklad v auguste 1991, keď v Soviet- mie a česká strana mala byť presvedčená, skom zväze prebiehal pokus o vojenský že v určitom bode prestane takýto spoloč- prevrat s cieľom odstavenia Gorbačova ný štát fungovať. Doslovne povedal: od moci, prezident Bush telefonoval do Prahy a ubezpečoval Havla, že zo strany „I favor federation, but do not want Moskvy (sic!) Česko-Slovensku nehrozí to impose it. Citizens have a right to žiadne nebezpečenstvo.54 9. júla 1992 na decide what kind of state they wish vrcholovom samite KBSE v Helsinkách to live in. We are promoting a federal počas osobného rozhovoru vyjadril Bush solution through constitutional and Havlovi úplnú dôveru a veľký rešpekt.55 legal methods. We shall never use power Je známe, že prezident Bush považoval methods to impose it.“56 napäté vzťahy medzi Slovenskom a Čes- kom v súvislosti s rokovaniami o novom Prezident Bush Havlovi odpovedal, že štátoprávnom usporiadaní federácie za vývoj v Česko-Slovensku vníma ako jeho vnútornú záležitosť Česko-Slovenska. vnútropolitickú záležitosť a že verí, že Keď sa počas jedného z najdôležitejších predsa len zvíťazí alternatíva federácie.

53 K pôsobeniu Svetového kongresu Slovákov pozri bližšie Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Ed.: Peter Jašek. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2018. 54 Bush Havlovi do telefónu doslovne povedal: „We see no Soviet threat to the security of Czechoslovakia nor do we believe they will want to give you any trouble because they have plenty of their own.“ George Bush Presidential Library (College Station, Texas). Memorandum of telephone conversation (with Vaclav Havel, President of Czechoslovakia), 19. augusta 1991. Za poskytnutie dokumentov z George Bush Presidential Library vďačím prof. Markovi Kramerovi z Davies Center for Cold War Studies.. 55 „I want to express as a President of the United States, my full confdence in President Havel and my great respect for him.“ George Bush Presidential Library (College Station, Texas). Memorandum of Conversation (Meeting with President Havel of the Czech and Slovak Federal Republic, 9. júla 1992, s. 1. 56 George Bush Presidential Library (College Station, Texas). Memorandum of conversation (Meeting with Vaclav Havel, President of Czechoslovakia), 22. októbra 1991, s. 2.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 101 Zároveň ale dodal, že vláda USA je pri- alebo neúspechu Gorbačovovej pe- pravená zriadiť v Bratislave generálny restrojky. Americká diplomacia bola konzulát namiesto konzulátu, čím by sa oveľa viac hnaná obavou, že Gorbačovo- upevnili vzťahy so Slovenskom: va idea „spoločného európskeho domu“ by sa mohla stať realitou, a že KBSE by ako „(We) are prepared to upgrade our nová bezpečnostná štruktúra mohla na- consulate in Bratislava to a consulate ge- hradiť Varšavskú zmluvu, ako aj Severo- neral. We hope that this will strenghten atlantickú alianciu. Podľa americkej pro- contacts with Slovakia and be symboli- fesorky dejín na Harvardskej univerzite, cally helpfull as well.“57 Mary Elise Sarote, bolo hlavným zmys- lom stratégie Washingtonu (a Bonnu) za- Keď sa po parlamentných voľbách čiatkom roka 1990 urýchliť beh udalostí, v júni 1992 Havel opätovne stretol s ame- prezentovať svetu jeden fait accompli za rickým prezidentom na vrcholovom sa- druhým s cieľom zotrvania NATO v Eu- mite KBSE v Helsinkách, reč šla už o roz- rópe.59 V intenciách americkej vládnej delení štátu, pričom Bushovi podrobne administratívy bolo rozšírenie Atlantic- opísal spôsob, akým k tomu malo dôjsť, kej myšlienky do strednej Európy súčas- to jest pri zachovaní ústavnosti a zdrža- ťou novej politiky a v tomto zmysle Bush nia sa akýchkoľvek násilných prostried- dostal od Havla počas stretnutia v Bie- kov. Prezident Bush reagoval opätovne lom dome v októbri 1991 uistenie: v tom zmysle, že USA rešpektujú tento proces ako vnútornú záležitosť a nechcú „Czechoslovakia is convinced that sa do neho miešať. Zároveň ale naznačil, the U.S. should be present in Europe že akceptuje vývoj smerom k osamostat- (…). We believe in the trans-atlantic neniu Česka a Slovenska, keď doslovne dimension, not only in the security feld, povedal: „if there are two separate countries, but also the civilizational ties between we want to work with both.“58 Prezidento- our countries.“60 vi Bushovi bola opcia federácie zjavne predsa len bližšia, keď sa otvorene spý- Havel, ktorý sa počas jeho prvej náv- tal, či by vláda USA nemohla urobiť nie- števy v Spojených štátoch amerických vo čo v zmysle zachovania federálneho štá- funkcii česko-slovenského prezidenta vo tu v medziach medzinárodného práva. februári 1990 vyjadril v prospech rozpus- Najväčšou obavou USA po skončení tenia všetkých vojenských aliancií v Eu- studenej vojny nebola otázka úspechu rópe, neskôr sa ale očividne s myšlienkou

57 Ibidem. Požiadavka o znovuzriadenie amerického konzulátu v slovenskom hlavnom meste bola postulovaná v memorande Svetového kongresu Slovákov Štátnemu departmentu z 4. novembra 1989. Memorandum to the Department of State. SNA, f. Dušan Tóth, K. 15. Počas návštevy Georga W. Busha v Prahe 17. novembra 1990 slovenský predseda vlády Vladimír Mečiar požiadavku zopakoval v prítomnosti amerického prezidenta. George Bush Presidential Library (College Station, Texas). Memorandum of Conversation. Meeting with Slovak Leaders, 17. novembra 1990. 58 George Bush Presidential Library (College Station, Texas). Memorandum of Conversation (Meeting with President Havel of the Czech and Slovak Federal Republic, 9. júla 1992, s. 2. 59 Mary E. Sarotte: Perpetuating U.S. Preeminence: The 1990 Deals to „Bribe the Soviets Out“ and Move NATO In. In: International Security, roč. 35, 2010, č. 1, s. 136. 60 George Bush Presidential Library (College Station, Texas). Memorandum of conversation (Meeting with Vaclav Havel, President of Czechoslovakia), 22. október 1991, s. 4.

102 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy rozšírenia NATO do strednej Európy sto- výboru Komunistickej strany Sovietske- tožnil, získal u amerického prezidenta ho zväzu, v ktorom sa koncepcia postoja jednoznačné sympatie.61 Havlov ústre- sovietskej vlády voči štátom východnej tový postoj k prítomnosti USA v Euró- Európy tvorila, sa v žiadnom z doku- pe bol aj súčasťou diplomatickej správy mentov slovenská otázka nepertraktu- sovietskeho veľvyslanca v Česko-Sloven- je.63 Podobnú skutočnosť možno konšta- sku Viktora Lomakina zo 6. marca 1990, tovať aj vzhľadom na správy pre tvorbu čo naznačuje, že Havel v podstate hneď koncepcií relevantného Inštitútu ekono- po návrate z ofciálnej návštevy v USA miky svetovej socialistickej sústavy na vo februári 1990 začal podporovať prí- Sovietskej akadémii vied (ďalej IEMSS) tomnosť NATO v Európe. V tajnej sprá- pod vedením uznávaného odborníka ve sovietskeho diplomata Lomakina sa na východnú Európu Olega Bogomo- uvádza, že priority zahraničnej politiky lova. Známa analýza IEMSS o vývoji Československa sa zmenili v zmysle jed- v Československu od Pražskej jari po noznačnej prozápadnej orientácie. Lo- perestrojku, vypracovaná pre ÚV KSSZ, makin v správe uvádza slová Havla, že respektíve časť, ktorá bola doposiaľ pub- v „zjednotenej Európe bude dôstojné miesto likovaná, sa slovenskej otázke, či sloven- pre najsilnejšiu demokraciu sveta, USA, za- sko-českým vzťahom nevenuje.64 V pub- ručené“, ž e USA a NATO zohrajú úlohu likovanej časti správy sa predovšetkým stabilizujúceho faktora a vyjadril podpo- kritizuje pasívny postoj Gorbačovovho ru zotrvaniu amerických vojsk v Európe. vedenia ku komunistickej nomenklatúre Lomakin na margo uvedeného konštato- v ČSSR a navrhuje sa aj výmena soviet- val, že „tento úplne nový prístup v českoslo- skeho veľvyslanca Viktora Lomakina, venskej zahraničnej politike je dominantný.“62 ktorý nepatril medzi stúpencov nového Postoj Sovietskeho zväzu, respektíve sovietskeho kurzu. Non-intervenčný po- Ruskej federácie k rozdeleniu Česko-Slo- stoj sovietskeho vedenia, s čím súvisela venska z dôvodov chýbajúcich archív- aj neochota prehodnotiť udalosti z roka nych prameňov nie je možné nateraz 1968, sa v správe označovala ako hlavná v úplnosti rekonštruovať. V doteraz pub- prekážka pre započatie hospodárskych likovaných dokumentoch predovšetkým a politických reforiem v bývalom Česko- z proveniencie bývalého Ústredného slovensku.65 Podobne, v jedinej doteraz

61 Pozri bližšie Beáta Katrebová Blehová: „Novoje myšlenie“ ako faktor revolučných zmien v stredovýchodnej Európe. In: 1989: Rok zmeny, s. 35. 62 Političeskoje pismo posla SSSR v ČSSR V. P. Lomakina „O vnešnepolitičeskich aspektach izmenenij v Vostočnoj Jevrope.“, 6.3.1990 (tajné). In: Konec epochi: SSSR i revoľucii v stranach Vostočnoj Jevropy v 1989 – 1991 gg.: Dokumenty. Ed.: I. V. Kazarina – T. M. Kuzmičeva – M. J. Prozumenščikov – P. Ruggentaler. Moskva: Rosspen, 2015, s. 704 – 705. 63 Pozri napríklad Karner, Stefan –Kramer, Mark –Ruggenthaler, Peter –Wilke, Manfred et al.: Der Kreml und die Wende 1989: Interne Analysen der sowjetischen Führung zum Fall der kommunistischen Regime: Dokumente. Innsbruck – Wien – Bozen: StudienVerlag, 2014. 64 Pôvodná analýza, ktorá je uložená v archíve Gorbačovovej nadácie v Moskve má 143 strán. Nie je preto vylúčené, že v originálnom dokumente je slovenská otázka podrobená určitej refexii. Pozri Die Lage in der Tschechoslowakei „muss geradezu Unruhe hervorrufen. Den sowjetischen Botschafter und führende Sowjetdiplomaten in Prag auszutauschen.“ Bericht des Leiters des Wirtschaftsinstituts der Sowjetischen Akademie der Wissenschaften O. T. Bogomolovs an das ZK der KPdSU, 16. marca 1989. In: Karner, Stefan et al.: Der Kreml und die Wende, s. 308 – 313, dokument č. 44. 65 Ibidem.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 103 publikovanej správe veľvyslaneckého voľbami v Česko-Slovensku.67 V správe radcu na sovietskej ambasáde v Prahe, sa vo všeobecnosti konštatovali hlboké Marata Kuznecova, o návšteve Slovenska zmeny v politickom systéme, principi- v dňoch 4. až 9. apríla 1989, počas ktorej álna zmena zahraničnej politiky, silný viedol rozhovory s prvým tajomníkom vplyv Kresťansko-demokratického hnu- ÚV KSS Ignácom Janákom, predsedom tia na Slovensku, ako aj „posilnenie kleri- slovenskej vlády Ivanom Knotekom kálnych prúdov v československej spoločnos- a predsedom SNR Viliamom Šalgovičom ti po návšteve pápeža Jána Pavla II.“, ktoré a precestoval fakticky celé Slovensko, malo priniesť vytesnenie Občianskeho pričom sa stretol aj s okresnými a kraj- fóra kresťanskými demokratmi v nastá- skými funkcionármi KSS, a v ktorej sa vajúcich parlamentných voľbách. Ohľa- rozoberala aj politická situácia na Slo- dom slovenskej otázky sa v správe písalo vensku, sa slovenská otázka ako taká ne- nasledovné: refektuje. Čiastočne sa v správe refek- tuje problém česko-slovenských vzťahov „Vážnym problémom pre budúcnosť v tom zmysle, že slovenské komunistické Československa sa javí otázka sloven- vedenie odmietalo akúkoľvek federalizá- ského samourčenia. So zánikom obme- ciu KSČ, na druhej strane však kritizova- dzujúcej vlády KSČ nárast slovenského lo nedostatočné zastúpenie Slovákov vo nacionalizmu naberá nekontrolovateľný federálnych orgánoch ako aj centralizač- charakter. Je potrebné vysporiadať sa né snahy Prahy v oblasti hospodárstva.66 s perspektívou konfederatívnej formy Nespokojnosť slovenských komunistov Československa, musí sa (tiež) počítať s daným stavom de facto nefunkčnej fe- s existenciou nálad v prospech plnej derácie musela byť teda v Moskve aspoň samostatnosti Slovenska.“68 čiastočne známa. Najjednoznačnejšie stanovisko Z tejto ojedinelej správy z prostredia k probléme slovensko-českých vzťahov sovietskeho ministerstva zahraničných možno nájsť v správe z prostredia so- vecí je možné vyvodiť záver, že v Moskve vietskeho ministerstva zahraničných sa s eventuálnou štátnou samostatnos- vecí, ktorá bola pre potreby Medziná- ťou Slovenska počítalo už na jar 1990, čo rodného oddelenia ÚV KSSZ vypraco- by sa vzhľadom na riadne sovietsko-slo- vaná na odbore socialistických štátov venské diplomatické vzťahy v období Európy 16. mája 1990, čiže v období bez- rokov 1939 – 1941 nemuselo zdať až také prostredne pred prvými slobodnými prekvapujúce.69

66 Dubček, Alexander: „Meine Zeit wird kommen.“ Bericht der sowjetischen Botschaft in Prag, 18.4.1989. In: Karner, Stefan et al.: Der Kreml und die Wende, s. 335 – 338, dokument č. 50. 67 Informacia upravlenia stran Evropy MID SSSR „Vnutripolitičeskaja obstanovka v Čechoslovakii i perspektivy jejo rozvitia,“ 16.5.1990. In: I. V. Kazarina, et al.: Konec epochi, s. 713 – 715. Správu parafoval a poslal na Medzinárodné oddelenie ÚV KSSZ riaditeľ odboru socialistických štátov na sovietskom MIDe G. Gorinovič s vedomím I. P. Aboimova. Vedúci sekretariátu Medzinárodného oddelenia ÚV KSSZ V. Carenko sa s ňou oboznámil 31. mája 1990. I. P. Aboimov bol námesníkom ministra zahraničných vecí ZSSR. 68 Ibidem, s. 715. 69 K slovensko-sovietskym vzťahom pozri bližšie: Beáta Katrebová Blehová: Die slowakisch- sowjetischen Beziehungen, 1939 – 1941: eine ungleiche Partnerschaft. In: Prague Papers on the history of international relations. Praha: Karlova Univerzita, 2008, s. 375 – 428.

104 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Rozdelenie Česko-Slovenska, res- obáv z prenesenia juhoslovanského mo- pektíve postoj západných štátov a Rus- delu do strednej Európy a nakoľko mal ka k vzniku dvoch samostatných štátov hlbšie historické konotácie. Ako podstat- v strednej Európe, ktoré vznikli ako ná- ná sa javí aj otázka rešpektovania práva stupnícke štáty česko-slovenskej fede- na samourčenie národov ukotvená vo rácie, nebol dodnes historickou vedou všetkých záväzných medzinárodných a prakticky ani širším spoločenským normách, predovšetkým v Charte OSN diskurzom náležite refektovaný. Úplný z roku 1948. Nateraz je na základe prí- opak možno konštatovať v súvislosti s fe- stupných archívnych prameňov mož- noménom procesu zjednotenia Nemecka né konštatovať, že najústretovejší po- (a postoja medzinárodného spoločen- stoj k vyhláseniu štátnej samostatnosti stva), ktorý predstavuje jednu z najviac Slovenska pretrvával na strane Poľska vyčerpávajúco spracovaných udalostí a Ukrajiny. Naopak určité obavy zo sna- svetových a najmä európskych dejín zo hy pribrzdenia integračných snáh Slo- strany historickej vednej disciplíny. Po- venskej republiky po jej vzniku možno dobne veľký záujem zo strany historikov badať na strane maďarskej diplomacie. možno zistiť aj vzhľadom na fenomén Nemenej zaujímavá a dodnes málo re- rozpadu Juhoslávie, či Sovietskeho zvä- fektovaná zostáva aj problematika vzni- zu. Bolo by preto zmysluplné aj s blížia- ku slovenskej diplomacie a prvých rokov, cim sa okrúhlym výročím vzniku sa- či skôr mesiacov jej pôsobenia. Vznik mostatnej Slovenskej republiky v roku slovenskej diplomacie pritom možno da- 2023 venovať medzinárodnému kontex- tovať už do obdobia revolučných zmien tu rozpadu Česko-Slovenska náležitejšiu na Slovensku v období Nežnej revolúcie pozornosť, prípadne usilovať sa o medzi- v novembri a decembri 1989. Neznámym národný projekt, ktorý by bol prvou hĺb- faktorom naďalej zostáva aj pôsobenie kovou sondou do uvedenej problematiky. slovenského exilu, predovšetkým Sve- V druhej polovici roka 1992 a to najmä tového kongresu Slovákov, ako aj jednej v súvislosti s prebiehajúcou vojnou v Ju- z najvýznamnejších krajanských orga- hoslávii neexistoval evidentne na strane nizácií amerických Slovákov, Slovenskej žiadnej zo svetových mocností záujem ligy v Amerike, a iných slovenských zabrzdiť alebo zvrátiť proces delenia čes- exilných organizácií, ktoré po roku 1945 ko-slovenskej federácie. Je ale nutné zvá- postupne vznikali v slobodnom svete. žiť, a slovenská historická veda by mala Tento príspevok sa preto považuje za o túto problematiku prejaviť širší záu- prvú sondu do témy medzinárodného jem, nakoľko bol tento viac-menej ústre- kontextu rozdelenia Česko-Slovenska tový postoj svetových mocností a suse- dúfajúc, že po nej bude nasledovať kon- diacich štátov so Slovenskom dôsledkom centrovanejší vedecký výskum.

Beáta Katrebová Blehová: Rozdelenie Česko-Slovenska v medzinárodnom kontexte 105 Ondrej Podolec* Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom)**

Milestones of State Legal Status Development of Slovakia in the 20th Century (Parallels with Croatia) / Međaši razvitka državno- pravnoga statusa Slovačke u 20. stoljeću (Paralele s Hrvatskom)

This paper deals with the development of the rule of law in Slovakia, mainly in the 20th century, partially comparing it with the development in Croatia and pointing out several common features. Until the end of the twentieth century, Slovakia formed part of diferent multinational states. Therefore, Slovaks shared a common fate with several Slavic nations in Central and (South) Eastern Europe. In their framework, the pinnacle the Slovak political leaders could aspire to until the end of the 1930 was autonomy. This autonomy only came true twenty years into the existence of the Republic of Czechoslovakia, under the intricate circumstances brought about by the 1938 Munich Agreement that led to the establishment of Slovakia as an independent country. However, it was a client-state of Nazi Germany. Over the post-war years, i.e. 1945 to 1948, the development of the conditions in Slovakia within the renewed Czechoslovakia were marked by the implementation of an asymmetric model of relations and the gradual curtailment of the competencies of the autonomous Slovak national authorities until Slovakia became once again an independent country. After 1948, the centralised government model of communist Czechoslovakia was best refected in the 1960 constitution, commonly known as “socialist”. A more fundamental amendment of the Czech- Slovak relations only came about in 1968 when Czechoslovakia became a federal republic. As the result of the restoration of political pluralism after the fall of the totalitarian communist regime in 1989, all national emancipation questions — which the lack of freedom of speech had only “suppressed” — re-emerged again and became the central topic of domestic politics. In 1993, the cultivated division of the country culminated in the creation of two successor independent countries. Keywords: History, State, Law, Constitution, Slovakia, Czechoslovakia, Yugoslavia, Croatia, Nation, Right to self-determination, Autonomy, Federation, World War II, Communism, Nazism, Fascism, 1989

eďže Slovensko bolo až do konca 20. štátov, Slováci zdieľali osud viacerých Kstoročia súčasťou viacnárodných slovanských národov strednej a (juho)

* Ondrej Podolec, Ústav pamäti národa, Bratislava a Katedra právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava (Slovenská republika). ** Štúdia bola spracovaná ako súčasť riešenia projektu VEGA č. 1/0379/19 Exil zo Slovenska po komunistickom prevrate roku 1948 – identita, integrácia, asimilácia.

106 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy východnej Európy. Predkladaný príspe- súčasťou viacnárodných slovanských vok sa zaoberá štátoprávnym vývojom nástupníckych štátov, ktoré v rámci Ver- Slovenska predovšetkým v 20. storo- sailského systému vznikli na troskách čí a vzhľadom na tematické zameranie Rakúsko-Uhorskej monarchie – Česko- publikácie aj s čiastočným zreteľom slovenskej republiky a Kráľovstva Srbov, na paralely pri komparácii s vývojom Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslá- v Chorvátsku. vie). Zároveň však neboli takzvanými Je pozoruhodné, že v štátoprávnom dominujúcimi, respektíve „vládnucimi“ vývoji týchto dvoch krajín (národov) národmi, ktorých príslušníci predstavo- nachádzame takú vysokú mieru spoloč- vali základ personálneho aparátu naj- ných znakov. Z hľadiska „sociologickej“ vyšších ústavných orgánov štátu. Obi- charakteristiky išlo o dva slovanské ná- dva štáty vznikli ako viacnárodné, no rody s približne podobnou veľkosťou takmer od začiatku sa v rámci nich pre- populácie a s početne dominujúcim ka- javovali postupne sa stupňujúce centra- tolíckym konfesionálnym prvkom. Pred lizačné tendencie, ktoré našli vyjadrenie prvou svetovou vojnou (predovšetkým aj v ústavách.2 Československo i Kráľov- v 18., 19. i na začiatku 20. storočia) patrili stvo SHS (respektíve Juhoslávia) úzko v mnohonárodnostnom Uhorsku k ná- spolupracovali v rámci takzvanej Malej rodom zápasiacim o svoju národnú exis- dohody,3 kde ich spájali predovšetkým tenciu, pričom Slovensko na rozdiel od obavy z maďarského iredentizmu. Chorvátska nedisponovalo ani minimál- Z hľadiska národnoemancipačného nym stupňom štátoprávnej subjektivity. vývoja slovenského národa bola limitom K úzkej spolupráci národných reprezen- štátoprávnych ambícií všetkých sloven- tácií došlo počas „jari národov“ v revo- ských politických reprezentácií až do lučných rokoch 1848/49, osobitne treba konca tridsiatych rokov dvadsiateho sto- spomenúť viaceré aktivity bána Josipa Je- ročia autonómia v rámci viacnárodného lačiča v prospech Slovákov.1 Inou vážnou štátu. Keďže bolo Slovensko súčasťou kapitolou sú vedecké, kultúrne, politické viacnárodných štátov, ktoré boli budo- či cirkevné prepojenia. Ako príklady zo vané ako unitárne, väčšina projektov slovenskej strany možno spomenúť pô- zostala nerealizovaná. Prvé autonomis- sobenie Štefana Moyzesa, Juraja Haulíka, tické projekty sa na Slovensku zrodili či Martina Kukučína. už v polovici 19. storočia – v rokoch re- Po roku 1918 sa obidve krajiny (ná- volúcií 1848/49, keď celoeurópska vlna rody) stali ako „štátotvorné“ elementy prebudeného nacionalizmu neobišla ani

1 Bližšie pozri napríklad: Československo a Juhoslávia: Z dejín československo-juhoslovanských vzťahov. Ed. Jozef Hrozienčik. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1968; Podolan, Peter – Viršinská, Miriam: Slovenské dejiny, vol. III: 1780 – 1914.Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014, s. 158 a n., Podrimavský Milan et al.: Dejiny Slovenska, vol. III: Od roku 1848 do konca 19. storočia. Bratislava: Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1992, s. 26 a n. 2 Bližšie pozri: Tejchman, Miroslav: Balkán ve 20. století. Praha: Karolinum, 2017; Pirjevac, Jože: Jugoslávie 1918 – 1992. Praha: Argo, 2000; Havlíková, Lubomíra et. al.: Dějiny jihoslovanských zemí. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2001; Československo a Juhoslávia. Z dejín československo-juhoslovanských vzťahov. Ed.: Jozef Hrozienčik. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 3 Bližšie pozri: Sládek, Zdeněk: Malá dohoda 1919 – 1938. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2000; Ferenčuhová, Bohumila: Sovietske Rusko a Malá dohoda. Bratislava: Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1988.

Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 107 slovenský národ. V rámci tohto pohybu autonomistické požiadavky formulova- sa zrodil aj prvý ucelenejší projekt ad- né v Memorande národa slovenského z roku ministratívneho vyčlenenia územia obý- 1861, no prvým uceleným a precízne vaného prevažne Slovákmi, ktoré malo formulovaným štátoprávnym projektom byť v rámci vymedzených právomocí slovenskej autonómie bol až návrh Privi- spravované samosprávnymi orgánmi. légia Slovenského okolia. Bol akousi práv- Žiadosti slovenského národa, vyhlásené nicky prepracovanou verziou pôvod- v Liptovskom Svätom Mikuláši 10. mája ného memoranda a v tejto podobe bol 1848, obsahovali okrem občianskopráv- deputáciou na čele s biskupom Štefanom nych a sociálnych otázok aj požiadavku Moyzesom aj predložený 12. decembra slovenskej autonómie, ktorá však na roz- toho istého roku vo Viedni panovní- diel od neskorších podobných dokumen- kovi. Navrhovaný štátoprávny subjekt, tov nebola inštitucionálne ani územne Slovenské okolie, bol presne územne vymedzená. Jediným podrobnejšie špe- vymedzený, pričom mal byť vytvorené cifkovaným štátoprávnym atribútom z piatich prevažne slovenských žúp5 a zo mal byť osobitný národný snem ako sa- Slovákmi obývaných častí národnostne mosprávny orgán.4 Konkrétnejšie boli zmiešaných žúp.6

Obr. 1: Mapa Slovenského okolia (podľa Martin Homza a Daniel Gurňák).

4 Žiadosti slovenského národa. In: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti, vol. I. Bratislava: Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1998, s. 307 – 310. 5 Išlo o Trenčiansku, Oravskú, Turčiansku, Liptovskú a Zvolenskú župu. 6 Za župy zo zmiešaným obyvateľstvom boli považované: Prešporská, Nitrianska, Tekovská, Hontianska, Novohradská, Gemerská, Spišská, Šarišská, Turnianska, Abovská.

108 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Zásadnú zmenu orientácie v sloven- špecifkované. Autonómne mala byť ďa- skom politickom prostredí priniesla až lej riadená aj administratíva i súdy. Popri prvá svetová vojna. Pre domácu sloven- krajanských organizáciách bol kľúčovým skú politickú reprezentáciu, oslabenú dl- aktérom dohody Československej repub- horočnou represívnou politikou uhorské- liky Tomáš Garrigue Masaryk, predseda ho štátu, znamenalo úplné vymanenie sa vedúceho orgánu zahraničného odboja Rakúsko-uhorskej monarchie natoľko – Národnej rady Česko-Slovenskej, kto- ambiciózny cieľ, že už dostatočne dôraz- rý dokument sám koncipoval. Pitsbur- ne neriešila aj otázku garancií postavenia ská dohoda zohrala dôležitú úlohu aj ako Slovenska v budúcom československom jeden z kľúčových argumentov v nasle- štáte. Ako politicky rozhľadenejší sa (nie- dujúcom vnútropolitickom zápase o slo- len) v tomto smere ukázali predstavite- venskú autonómiu (a prispela k tomu aj lia slovenských krajanských organizácií rola, ktorú pri jej vzniku zohral budúci v severnej Amerike, ktorí v spolupráci prezident republiky). Nepochybne pred- s organizáciami českej krajanskej komu- stavovala silný politický záväzok, hoci nity vyvíjali veľkú aktivitu v snahe na- odporcovia slovenskej autonómie argu- pomôcť k vytvoreniu československého mentovali najmä právnou nezáväznos- štátu. Ako jedni z hlavných fnančných ťou dokumentu pre ďalší vývoj v česko- donorov zahraničného odboja stanovi- slovenskom štáte.8 li aj požiadavku na záruky postavenia Československá republika (v miero- Slovenska v pripravovanom spoločnom vých zmluvách Versailleského systému štáte. Ich garanciou mali byť dohody de- Česko-Slovenská republika) však napo- fnujúce budúce štátoprávne vzťahy kon- kon bola budovaná ako centralistický štitutívnych národov, ktoré boli uzavreté štát, pričom takzvaný čechoslovakizmus ešte na americkom kontinente. V prípade (idea jednotného československého náro- Clevelandskej dohody z roku 1915 išlo o fe- da) bol aj v ústave z roku 1920 formulo- deratívnu, to jest symetrickú koncepciu, vaný ako základná štátna doktrína.9 Táto pričom členské subjekty si mali svoje idea bola pri vzniku štátu legitímne zdô- veci riadiť autonómne. Mali disponovať vodniteľná, ako z pohľadu medzinárod- širokým penzom kompetencií, vrátane noprávneho uznania, tak snáď aj z vnút- fnančnej samostatnosti a samostatne ropolitického pohľadu, najmä vzhľadom riadenej štátnej správy.7 Neskoršia Pits- na bezpečnostnú situáciu v etablujúcom burská dohoda z roku 1918 zakotvovala sa štáte. V ďalšom vývoji českosloven- asymetrickú koncepciu, v rámci ktorej ského štátu sa však z hľadiska slovenské- Slovensko malo predstavovať autonóm- ho národa stala regresívnym činiteľom. ny subjekt. V tomto smere teda bola is- Z hľadiska platného právneho poriadku tým ústupom od modelu v Clevelandskej išlo o akúsi východnú časť „štátotvor- dohode. Základným kameňom samosprá- ného“ „československého národa“, kto- vy mal byť opäť snem, pričom jeho posta- rá používa slovenčinu ako jednu z fo- venie nebolo ani v tomto prípade bližšie riem „československého jazyka“. Cieľom

7 Clevelandská dohoda. In: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I, 1998, s. 445 – 447. 8 Pitsburská dohoda. In: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I, s. 485 – 487. 9 Ústavný zákon č. 121/1920 Sb. z. a n.

Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 109 ofciálnej štátnej politiky bolo postupne politiky v medzivojnovej Českosloven- premeniť túto právnu fkciu na skutoč- skej republike. Od kľúčovej otázky exis- nosť v podobe politického národa, ktorý tencie samostatného slovenského národa by prípadne evolučne nadobudol aj et- disponujúceho právom na sebaurčenie nickú podobu. V otázke samostatnosti závisel aj charakter požadovanej auto- jazykov, ktorý je jedným z atribútov ná- nómie. V prípade jej uznania išlo o reali- rodnej identity môžeme nájsť ďalšiu z pa- záciu legitímnych štátoprávnych ambícií ralel voči vývoju v Juhoslávii, minimálne v rámci existujúceho štátu. Naopak, ak v štátnej politike voči srbsko-chorvátskej by sa vychádzalo z ofciálnej štátnej dok- relácii (srbský a chorvátsky verzus „sr- tríny takzvaného československého ná- bo-chorvátsky“ jazyk). Popri „štátotvor- roda, išlo by len o problematiku zohľad- nej“ koncepcii mohli byť autonomistické nenia miestnych špecifík pri správe požiadavky nastolené aj z pohľadu prá- regiónu, to jest otázku miery decentra- va na sebaurčenie národa žijúceho ako lizácie verejnej správy. Za predpokladu jedna z menšín v rámci štátu. Nešlo by neexistencie samostatného slovenského teda o národnostnú menšinu prislúcha- národa, a vychádzajúc z predpokladu, júcu k národu ktorý svoje sebaurčenie že štát najefektívnejšie funguje ako uni- realizoval v susedných štátoch, ale skôr tárny a centralizovaný, totiž nemala o analógiu s postavením obyvateľstva autonómia v dobovej medzinárodnopo- Podkarpatskej Rusi.10 litickej, či bezpečnostnej situácii racio- Aj napriek tomu, že v novovzniknutej nálne zdôvodnenie. Československej republike už boli Slo- Z politického hľadiska nebol spor váci v pozícii takzvaného štátotvorného o podobu štátoprávneho postavenia národa a nový štát objektívne vytvoril Slovenska len zápasom slovenských podmienky na doformovanie sa moder- autonomistov s pražským politickým ného slovenského národa, až do roku centrom, ale aj interným slovenským 1938 nedošlo z hľadiska jeho štátopráv- politickým a ideologickým sporom. Aj neho postavenia oproti prijatej ústave časť slovenskej politickej reprezentácie k výraznejším zmenám. Medzivojnový sa totiž z rôznych pohnútok a v rôznej centralizmus bol z jednej strany chápaný intenzite stotožnila s centralistickou po- ako dočasný ústupok Slovákov v pro- litikou, či dokonca s koncepciou jedného spech konsolidácie a bezpečnosti nového „československého národa“. Odporco- štátu, na druhej ako jeho základ pripúš- via programu autonómie obvykle argu- ťajúci v nevyhnutnej miere isté kompro- mentovali tým, že Slovensko autonómiu misy smerujúce k decentralizácii.11 nepotrebuje alebo ju už reálne má.12 Prí- Požiadavka autonómie sa tak stala vrženci čechoslovakizmu oprávnene vi- jednou z ťažiskových otázok slovenskej deli v požiadavke HSĽS zmarenie cesty

10 Vládní nařízení č. 17/192 Sb. z. a n.; Zákon č. 122/1920 Sb. z. a n.; Spoločná Česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie 1935 (1935 – 1938), Senát – tisky Senát Narodního shromáždění R. Čs. r. 1938., IV. volební období. 7. zasedání, Tisk 713. (citované 17. júna 2019). Pozri htp://www.nrsr.sk/dl/Browser/Default?legId=8&termNr=1935 11 Let, Róbert: Slovenské dejiny, vol. IV: 1914 – 1938. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2010, s. 156. 12 Ibidem, s. 156 – 158.

110 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy vytvoreniu jednotného politického a ne- a koncepčná rôznorodosť – tak na strane skôr aj etnického národa. Spolu s „cen- prívržencov, ako aj odporcov. tralistami“ navyše videli v autonomistic- K realizácii slovenskej autonómie kom programe ohrozenie jednoty štátu (zároveň i podkarpatoruskej) nakoniec a zárodok separatizmu, pričom jeho prí- došlo až za radikálne zmenených vnút- vržencov obviňovali zo spolupráce s ne- ropolitických podmienok po Mníchovskej priateľskou politikou Maďarska, Poľska dohode v roku 1938. Mocensky výrazne i Nemecka13. oslabené pražské centrum, navyše kon- Viacerí z nich si napríklad aj uvedo- frontované s možnosťou úplnej sepa- movali, že by v rámci prípadného sa- rácie Slovenska za podpory Nemecka, mosprávneho štátoprávneho subjektu bolo nútené akceptovať autonomistické by mohli byť demokratickými voľbami požiadavky dvoch východných častí politicky majorizovaní najsilnejšou slo- republiky.14 venskou stranou (Hlinkovou slovenskou Z geopolitického hľadiska viedol ľudovou stranou), ktorá pôsobila v ce- prienik nacistického Nemecka do stre- loštátnom politickom rámci až na krátku dovýchodnej Európy k neskoršej de- epizódu v opozícii. Existujúci politický zintegrácii viacnárodných štátov – Čes- systém jej tak neumožňoval „pretaviť“ koslovenska i Juhoslávie. Prenechanie volebné výsledky na Slovensku do re- tohto priestoru do záujmovej sféry Tretej álnych mocenských pozícií. Požiadavka ríše (prípadne Mussoliniho Talianska) autonómie Slovenska teda bola akousi bolo spojené s rezignáciou európskych „vlajkovou loďou“ politického programu demokratických veľmocí na Versailský prevažne opozičnej HSĽS a snahy o jej systém európskych hraníc, ktorého exis- presadenie sú rámcované niekoľkými tenciu dovtedy garantovali. V oboch návrhmi zákonov predloženými na pôde prípadoch bolo záujmom Hitlerovej po- Poslaneckej snemovne Národného zhro- litiky rozbiť oba spomínané štáty ako maždenia. Z tohto dôvodu mali decen- „produkty“ mierových dohôd po prvej tralizačné návrhy ostatných strán (snáď svetovej vojne. V rámci svojich zámerov s výnimkou Slovenskej národnej strany) využil ako svoje nástroje nenaplnené skôr tendenciu sa tomuto pojmu vyhnúť. národnoemancipačné ambície Slovákov, Stanovenie chýbajúcich jasných štáto- respektíve Chorvátov, ktorí vytvorili právnych východísk autonomistických samostatné štáty v pozícii satelitov Ne- požiadaviek tak komplikovala politická mecka (respektíve aj Talianska v prípade

13 Ibidem, s. 155. 14 K vnútropolitickému vývoju v období Druhej česko-slovenskej republiky bližšie pozri: Gebhart, Jan – Kuklík, Jan: Druhá republika 1938 – 1939: Svár demokracie a totality v politickém, spoločenském a kulturním životě. Praha – Litomyšl: Paseka, 2004; Bystrický, Valerián: Od autonómie k vzniku Slovenského štátu: Bratislava: Prodama, 2008; Rataj, Jan: O autoritatívní narodní stát: Ideologické proměny české politiky v druhé republice 1938 – 1939. Praha: Karolinum 1997; Hoensch, Jörg K.: Slovensko a Hitlerova východná politika: Hlinkova slovenská ľudová strana medzi autonómiou a separatizmom. Bratislava: Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2001; Bystrický, Valerián – Deák, Ladislav: Od Mníchova k rozbitiu Česko-Slovenska. In: Slovensko v Československu 1918 – 1939. Eds.: Milan Zemko – Valerián Bystrický. Bratislava: Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2004, s. 199 – 239; Bystrický, Valerián: Prestavba republiky na federáciu v roku 1938. In: Slovensko v politickom systéme Československa (Materiály z vedeckého sympózia Častá 11. – 13. novembra 1991). Bratislava: Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1992, s. 65 – 67.

Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 111 Chorvátska).15 Pozoruhodnou zhodou je, protifašistickému odboju, ktoré prerástli že vyhláseniu nezávislosti predchádzal do povstaní, respektíve partizánskeho v oboch prípadoch okolnosťami vynú- spôsobu boja. V oboch prípadoch si od- tený ústupok centrálnej vlády vo forme boj ako jeden z hlavných programových udelenie autonómneho statusu (auto- cieľov vytýčil obnovu medzivojnovej nómna Slovenská krajina, respektíve viacnárodnej štátnosti, to jest Českoslo- Chorvátska bánovina). Navyše v oboch venska, respektíve Juhoslávie. prípadoch išlo o modifkáciu dovtedaj- Vznik Slovenského štátu bol ofciálne šieho územnosprávneho usporiadania dovnútra i navonok prezentovaný ako krajín, keď sa jeho základom stali dovte- uplatnenie práva národa na sebaurčenie dajšie územné celky. prostredníctvom snemu ako jeho zastu- Pri ich porovnaní javí Slovenský štát piteľského orgánu. Z medzinárodno- (neskôr Slovenská republika) silnejšie právneho hľadiska bol uznaný (na rôznej znaky konsolidovaného samostatného diplomatickej úrovni) relatívne vyso- štátneho subjektu z hľadiska základných kým počtom štátov (27),17 vrátane zápa- teoretických atribútov (efektívna štátna doeurópskych demokratických veľmocí moc, štátne územie, obyvateľstvo), ako – Veľkej Británie a Francúzska (diploma- aj z hľadiska medzinárodnoprávneho tické styky s nimi trvali do vypuknutia uznania. Jeho existencia bola založená aj druhej svetovej vojny).18 na väčšej podpore obyvateľstva, ktorého Z ústavnoprávneho hľadiska však väčšia časť sa s ním minimálne v prvej existuje viacero faktorov, ktoré akt vzni- fáze z rôznych pohnútok stotožnila. Ne- ku štátu ako čisté uplatnenie sebaurčova- zavisna država Hrvatska sa mohla len cieho práva problematizujú. Legitimita v menšej miere opierať o efektivitu štát- Snemu Slovenskej krajiny bola limito- nej moci, navyše bolo otázne jej efektívne vaná mechanizmom jeho kreácie, ktorý uplatňovanie na celom území štátu.16 Pri zodpovedal pomerom autoritatívneho komparácii oboch nedemokratických po- štátu. Hoci sebaurčovací proces sloven- litických režimov možno konštatovať, že ského národa smerujúci k nadobúdaniu chorvátsky mal represívnejší charakter. určitých foriem štátnosti objektívne exis- Obidva satelitné štáty a ich politické toval, pričom mal v sebe potenciál evo- režimy čelili domácemu i zahraničnému lučne dospieť až k úplnému naplneniu

15 Rychlík, Jan: Slovenský štát a Nezavisna država Hrvatska. In: Ve službách česko-slovenského porozumění/porozumenia. Eds.: Ed. Ivan Guba – Michal Macháček – Marek Syrný. Praha: Československé dokumentační středisko, o.p.s., Praha,ve spolupráci s Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela a s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, 2016, s. 154 – 160; Rychlík, Jan – Perenčevič, Milan: Dějiny Chorvatska. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2011; Tejchman, Miroslav: Balkán ve válce a revoluci 1939 – 1945. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2008; Tkáč, Ján: Slovensko-juhoslovanské a slovensko-chorvátske vzťahy v rokoch 1939 – 1941. In: Historický zborník, a. 19, 2009, nr. 1, s. 154 – 168; Idem: Chorvátsko v politike Slovenskej republiky v rokoch 1941 – 1945. In: Historický časopis, a. 58, 2010, nr. 4, s. 659 – 683; Hradská, Katarína – Kamenec, Ivan et al.: Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava: Veda, 2015. 16 Rychlík, Jan: Slovenský štát a Nezavisna država Hrvatska, s. 154 – 160; Idem – Perenčevič, Milan: Dějiny Chorvatska; Tejchman, Miroslav: Balkán ve válce a revoluci 1939 – 1945. Praha: Nakladatelství Karolinum 2008. 17 Petruf, Pavol: Zahraničná politika Slovenskej republiky 1939 – 1945. Bratislava: Historický ústav SAV vo vydavateľstve Typoset print, spol. s.r.o., 2011, s. 55. 18 Ibidem, s. 150 – 170.

112 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy v podobe samostatného štátu, legiti- zmluvy bol aj tajný protokol o hospodár- mitu uplatnenia práva na sebaurčenie skej a fnančnej spolupráci, ktorý podria- spochybňovala absencia väčšej miery ďoval jeho hospodársku i fnančnú poli- slobodnej vôle. Vyhlásenie štátu sa to- tiku kontrole Nemeckej ríše.21 tiž uskutočnilo fakticky pod ultimátom Pokiaľ ide o hranice nového štátu, ríšskeho vodcu a reálnej hrozby okupá- tie nezodpovedali dnešným hraniciam cie územia Slovenska. Z medzinárodno- Slovenskej republiky. (Aj v tomto prí- právneho hľadiska sa vtedajšia politic- pade môžeme nájsť paralelu s vývo- ká reprezentácia totiž nachádzala pod jom v Chorvátsku.) Podpísali sa na nich tlakom Nemecka i susedných štátov, to územné zmeny (v podobe územných znamená v stave neodolateľného donúte- strát československého štátu) vyvola- nia a krajnej núdze.19 Zásadným limitom né zásahom nacistického Nemecka do suverenity nového štátu bol jeho vzťah Versailského systému prostredníctvom s Nemeckom. Normatívne ho upravila Mníchovskej dohody. Nemecko okupova- takzvaná Ochranná zmluva (Schutvertrag) lo strategické časti hlavného mesta Bra- podpísaná 18. a 23. marca 1939 vo Vied- tislavy (druhý breh Dunaja – Petržalka ni a v Berlíne s platnosťou na 25 rokov. a obec Devín na sútoku Dunaja a Mora- Touto zmluvou sa kodifkoval a prehĺ- vy), Poľsko na základe ultimáta niekoľ- bil subordinačný vzťah k hegemónovi ko obcí na severe a Maďarsko po prvej tohto geopolitického priestoru, ktorý Viedenskej arbitráži južný pás územia po- trval už v prípade Druhej česko-sloven- zdĺž spoločných hraníc. K menším zme- skej republiky. Nemecká ríša získavala nám hraníc došlo aj počas prvého roku voči Slovenskému štátu štatút takzvanej existencie nového štátu, čím sa hranica „Ochrannej“ veľmoci, ktorá mala garan- defnitívne stabilizovala. Susedné Ma- tovať jeho politickú nezávislosť a územnú ďarsko krátko po diplomatickom uznaní integritu. Zmluva umožňovala Nemecku Slovenského štátu ho vojensky napadlo zriadiť na širokom pohraničnom pásme z územia Podkarpatskej Rusi, ktorú od pozdĺž spoločnej hranice „Ochranné 15. marca 1939 okupovalo. Zatiaľ, čo slo- pásmo“, na území ktorého mohla dislo- vensko-maďarskú hranicu sa Maďarsko kovať vojenské jednotky. Zároveň na vo Viedenskej arbitráži zaviazalo rešpek- tomto území zavádzala exteritoriálnu tovať, okupácia Podkarpatskej Rusi mu pôsobnosť nemeckého práva a nemec- umožňovala spochybniť jej nový úsek na kých súdov, ktorá sa vzťahovala na oso- východe, ktorý bol predtým administra- by s nemeckou štátnou príslušnosťou. tívnou hranicou medzi dvoma správny- Ďalšie dva články zmluvy podriaďovali mi jednotkami v rámci Česko-Slovenskej zahraničnú politiku Slovenského štátu republiky (t.j. Slovenskom a Podkarpat- i velenie jej ozbrojených síl koordinácii skou Rusou). Táto vojenská agresia vy- s politikou Nemeckej ríše.20 Súčasťou volala vojenský konfikt, pre ktorý sa

19 Beňa, Jozef: Vývoj slovenského právneho poriadku. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Belav Banskej Bystrici, 2001, s. 46 – 50. 20 Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom č. 226/1940 Sl. z. 21 Ibidem, porov.: Mičko, Peter. Hospodárska politika Slovenského štátu. Kapitoly z hospodárskych dejín Slovenska v rokoch 1938 – 1945. Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku (Krakov) v spolupráci s Fakultou humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2010, s. 105 – 108.

Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 113 vžil historický názov Malá vojna. Postup krajina vyhlásená za samostatný štát maďarskej armády bol zastavený, no a Snem Slovenskej krajiny sa stal Sne- obsadené územia boli so súhlasom Ne- mom Slovenského štátu (používal sa aj mecka ponechané v maďarskej okupácii. názov Slovenský snem). V § 2 bol pro- (Išlo o územia v okolí Sniny a Sobraniec vizórne ustanovený najvyšší orgán s vyše 40 000 obyvateľmi.)22 K územným výkonnej moci vláda, ktorú menovalo zmenám došlo aj na severnej hranici Predsedníctvo snemu. Väčšina rezortov štátu. Jednotky slovenskej armády sa i úrad predsedu vlády mohla vo svojej zúčastnili na nemeckej vojenskej agresii činnosti nadviazať na príslušné minis- proti Poľsku, ktorá začala 1. septembra terstvo autonómnej vlády, respektíve na 1939. Po jeho porážke boli ústavným zá- Úrad predsedu vlády Slovenskej kraji- konom k územiu Slovenskej republiky ny. Ako úplne nové úrady museli byť inkorporované územia Slovenska oku- vybudované ministerstvo zahraničných pované Poľskom po ultimáte v súvislosti vecí a ministerstvo národnej obrany. Zá- Mníchovskou dohodou, ktoré boli pred 30. kon č. 1/1939 Sl. z. bol teda akousi malou septembrom 1938 súčasťou Českosloven- provizórnou ústavou sui generis,24 ktorá skej republiky. Pripojené boli aj územia, konštituovala „ústavné jadro“ vznika- ktoré boli do roku 1918 súčasťou Uhorska júceho štátu v podobe dvoch najvyšších a po prvej svetovej vojne boli postúpené orgánov zákonodarnej a výkonnej moci Poľsku. Tie boli do skončenia druhej sve- – snem a vládu a zároveň upravila aj ich tovej vojny boli okupované Slovenskou vzájomný vzťah. republikou a po obnove predmníchov- Pokiaľ ide o súdnu moc, nedošlo bez- ských československých hraníc sa stali prostredne po osamostatnení Slovenska opäť súčasťou Poľska.23 k radikálnejším zmenám. Už súdy na au- Ofciálnym názvom štátu bol Sloven- tonómnom Slovensku sa totiž na základe ský štát, pričom jeho politický systém sa novembrového ústavného zákona úplne nachádzal v stave ústavného provizória. oddelili od československej sústavy. Exis- Jeho orgány sa konštituovali alebo po- tujúca súdna štruktúra mohla byť ako stupne prispôsobovali na podmienky celok prevzatá do nového štátu, rovnako samostatného štátu pričom ich vzájomné ako sudcovský a úradnícky aparát. Na vzťahy často neboli presne vymedzené. základe nariadenia z 15. marca 1939 bolo Ústavnoprávne základy vzniku Slo- jedinou podmienkou prijatia do služby venského štátu položil zákon č. 1/1939 Sl. zloženie prísahy novému štátu.25 Neod- z. zo 14. marca 1939. V § 1 bola Slovenská kladnou úlohou zostalo len zriadenie

22 Bližšie pozri: Malá vojna (Vojenský konfikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939). Ed.: Ladislav Deák. Bratislava: Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia plus, 1993; Podolec, Ondrej: Vojenský konfikt na pozadí prvých týždňov samostatného štátu. In: Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa. Zborník z konferencie organizovanej Ústavom pamäti národa a mestom Spišská Nová Ves v dňoch 19. – 20. marca 2015. Ed.: Martin Lacko – Michal Malatinský. Bratislava: Spolok Slovákov v Poľsku, o. z. Múzeum ozbrojených zložiek SR 1939 – 1945, s. 76 – 92. 23 Ústavný zákon č. 325/1939 Sl. z. 24 Zákon č. 1/1939 Sl. z. 25 Vládne nariadenie zo 6/1939 Sl.z. Sudcovskí čakatelia skladali túto prísahu „Prisahám na Boha živého, že vždy budem verný Slovenskému štátu a poslušný jeho vláde, prísahám, že budem plniť povinnosti svojho úradu usilovne, svedomite a nestranne podľa zákonov a že úradné tajomstvo neprezradím. Tak mi Pán Boh pomáhaj.“

114 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy najvyššieho súdu, aby nahradil Najvyš- politiky nemeckých nacistov voči sate- ší súd v Brne, ktorý dočasne vykonával litnému štátu. Kodifkovaným názvom funkciu najvyššej súdnej inštancie aj pre štátu bola Slovenská republika, no v po- autonómne Slovensko. Príslušnými na- litickej praxi sa často duálne naďalej po- riadeniami vlády teda boli zriadené Slo- užíval aj názov Slovenský štát. venský najvyšší súd,26 Najvyšší správny Na výslednej podobe politického súd27 a Hlavný poisťovací súd.28 systému sa tak podpísali štyri základ- Defnitívnu podobu usporiadania né faktory: 1. vnútropolitický zápas, 2. ústavných orgánov priniesla až ústava politika „ochrannej veľmoci“, 3. postoje štátu, prijatá snemom v júli 1939.29 Okrem a činnosť právnicky vzdelanej komunity vzorov, pochádzajúcich z „ochrannej veľ- „normotvorcov“ a orgánov aplikujúcich moci“ – nacistického Nemecka (predo- právo, 4. zahraničné vzory v podobe eu- všetkým išlo o zákony o občianstve a ra- rópskych autoritatívnych a totalitných sové zákony), sa základnými podkladmi politických režimov a 5. vojnová situácia, pre jej prípravu stali ústavné dokumenty ktorá si často vynucovala vyššie spomí- Talianska, Portugalska a Rakúska. Na- nané ad hoc opatrenia a tiež bola príčinou priek príslušnosti Slovenskej republiky odkladu reforiem väčšieho rozsahu. No- z rokov 1939 – 1945 do záujmovej sféry vým bezprecedentným prvkom v práv- nacistického Nemecka, nepredstavoval nom poriadku bola rasová legislatíva, jej politický systém kópiu nacistického ktorá zasahovala do všetkých právnych vzoru. Prevzal z neho len niektoré usta- odvetví. Suspendovala ústavné ľudské novenia v otázke zakotvenia štátneho a občianske práva Židov, zasahovala občianstva a viaceré prvky rasovej le- do ich vlastníckeho práva k hnuteľným gislatívy. Konzervatívnemu krídlu na i nehnuteľným veciam a vstupovala do čele z predsedom vlády Jozefom Tisom nájomných vzťahov k stavbám i pôde. boli oveľa bližšie autoritatívno-korpora- Vyčleňovala Židov zo štandardných tivistické modely Portugalska, bývalé- vzťahov v mnohých oblastiach úpravy ho Rakúska a čiastočne aj Talianska. Na vzťahov v rámci správneho práva, vrá- konečnej podobe hybridného modelu tane záujmovej samosprávy. Príprava politického systému, ktorý síce počítal legislatívy sa odohrávala predovšetkým aj so zavedením stavovského zriadenia, v réžii pronacistického politického kríd- no ťažisko fungovania štátu spočívalo na la a bola oblasťou, kde bolo prevzatých klasickom parlamentno-vládnom uspo- najviac nemeckých modelov.31 Politická riadaní,30 sa podpísalo viacero faktorov realita autoritatívneho štátu zodpoveda- – predovšetkým dominancia Tisových la písanej ústave len čiastočne, pričom jej prívržencov v legislatívnom procese, aplikáciu limitovali a korigovali aktuál- ústavné tradície bývalej ČSR a vývoj ne mocenskopolitické pomery.

26 Vládne nariadenie č. 49/1939 Sl. z. 27 Vládne nariadenie č. 62/1939 Sl. z 28 Vládne nariadenie č. 27/1939 Sl. z 29 Ústavný zákon č. 185/1939 Sl. z. 30 Slovenský národný archív (ďalej SNA), fond Snem Slovenskej republiky, kr. 68. 31 Komplexný prehľad protižidovskej normotvorby podáva edícia dokumentov Holokaust na Slovensku, vol. 2: Prezident, vláda, Snem SR a Štátna rada o židovskej otázke (1939 – 1945): Dokumenty. Ed.: Eduard Nižňanský – Ivan Kamenec. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku – Židovská náboženská obec, 2003.

Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 115 Pozícia nemeckej politiky v otázke augusta 1944. Územím Slovenska sa od zasahovania do slovenskej politiky ne- tejto chvíle tiahla frontová línia, ktorá bola jednoznačne defnovaná, keďže fakticky oddeľovala dva štáty, ktorých určovanie presnej podoby či štruktúry existencia či legalita sa navzájom vylu- politického systému satelitného štátu ne- čovala. Na jednej strane to bolo Česko- patrilo medzi jej priority. Zameriavala sa slovensko, právnu kontinuitu existencie skôr na konkrétne otázky, ktoré riešila ktorého už v tomto čase uznávali štáty buď ad hoc, alebo dlhodobejšie prostred- protihitlerovskej koalície, považujúc ho níctvom dosadeného poradcu (berátera). po Mníchovskej dohode za okupovanú Patrili medzi ne predovšetkým takzvané krajinu. Na povstaleckom území mohli riešenie židovskej otázky, či zásahy do reálne vykonávať exekutívu orgány čes- slovenského hospodárstva za účelom za- koslovenského štátu, hoci právny vzťah bezpečenia materiálnych potrieb Wehr- medzi Slovenskou národnou radou (ďa- machtu. Ani v samotných nacistických lej SNR) a orgánmi dočasného štátneho kruhoch nepanovala jednotná doktrína zriadenia ČSR v Londýne zostával plný v otázke miery zasahovania do vnútor- rozporov. Existencia Slovenskej republi- ných pomerov satelitných štátov. Zaznie- ky na druhej strane frontu bola, naopak, vali aj hlasy, že národný socializmus nie závislá od zotrvania usporiadania Euró- je „vývozným artiklom“, a to aj napriek py, ktoré nastolilo nacistické Nemecko. snahám niektorých domácich sloven- Viditeľným znakom nových vnút- ských politických síl o vytvorenie bizar- ropolitických pomerov, respektíve za- nej syntézy národného socializmu s po- čiatku novej etapy vo vývoji štátu bola litickým katolicizmom. V posledných výmena vlády. Slovensko bolo po po- rokoch vojny možno hovoriť skôr o poli- tlačení SNP už de facto vojensky okupo- tickom pragmatizme s hlavnou prioritou vanou krajinou. Najväčším problémom udržiavať politického status quo zabezpe- novej vlády Štefana Tisu tak bola jej ob- čujúceho Wehrmachtu bezpečné fronto- medzená schopnosť reálne vykonávať vé zázemie. V slovenských pomeroch to exekutívu na území Slovenska, v praxi znamenalo udržiavanie mocenskej rov- totiž väčšinou nebola schopná zabrániť nováhy medzi pronacistickým a konzer- svojvôli nemeckej brannej moci. Fron- vatívno-klerikálnym krídlom, respektíve tová línia postupujúca Slovenskom fak- zachovanie aspoň akých-takých pozícií ticky oddeľovala zmenšujúce sa územie pre Tukovu skupinu, ktorá už mocenský Slovenskej republiky (pod jurisdikciou zápas na domácom poli prehrala.32 bratislavskej vlády) a územie obnovu- Zásadný zlom vo vývoji Slovenskej júcej sa Československej republiky, kde republiky znamenalo vypuknutie Slo- preberala moc Slovenská národná rada, venského národného povstania na 29. ktorá sa konštituovala počas SNP. Dňa

32 Bližšie pozri Nižňanský, Eduard: Rokovania nacistického Nemecka o deportáciách Židov v roku 1942 – príklad Slovenska, Rumunska a Maďarska. In: Historický časopis, a. 58, 2010, nr. 3, s. 471 – 495; Podolec, Ondrej: Až do poslednej chvíle… (Činnosť vlády Štefana Tisu). In: Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov V. (Slovenská republika medzi Povstaním a zánikom 1944 – 1945). Ed.: Michal Šmigeľ – Peter Mičko – Marek Syrný. Banská Bystrica: Ústav vedy a výskumu UMB – Katedra histórie FHV UMB – Štátna vedecká knižnica, 2006, s. 15 – 31; Slovenské národné povstanie: Nemci a Slovensko 1944: Dokumenty. Ed.: Vilém Prečan. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1965; Schvarc, Michal: Pod „ochranou“ tretej ríše. In: Mičev, Stanislav a kol. Slovenské národné povstanie 1944. Banská Bystrica: Múzeum Slovenského národného povstania, 2009, s. 18 – 25.

116 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy 4. apríla 1945, keď Červená armáda do- vymedzovala aj voči obnovenej Česko- byla Bratislavu, opustili územie Sloven- slovenskej republike.33 ska najvyšší ústavní činitelia Slovenskej Koniec druhej svetovej vojny a po- republiky – prezident i vláda, ktorí boli rážka nacistického Nemecka znamenala dočasne evakuovaní v Holíči a Skalici. v prípade Slovákov i Chorvátov restitutio V exile na území Rakúska sa neskôr stali ad integrum, to jest obnovu medzivojno- vojnovými zajatcami USA. Viacerí z nich vého usporiadania štátov v zásade v ich (vrátane prezidenta) boli následne núte- medzivojnových hraniciach. Zatiaľ, čo ne repatriovaní a spolu s ďalšími pred- povojnová Juhoslávia bola už od začiat- staviteľmi bývalého režimu podrobení ku obnovy štátu budovaná ako federácia retribučnému súdnictvu. národných republík, v Československu Slovenský aj chorvátsky povojnový bola spočiatku stále predmetom politic- exil na Západe sa ocitol vo veľmi po- kého zápasu aj otázka uznania samo- dobnej situácii. Ich pôsobenie (najmä statnosti (svojbytnosti) slovenského ná- aktivity voči predstaviteľom západných roda.34 Povojnové Československo sa tak demokratických veľmocí) problematizo- nevydalo cestou vytvorenia federácií, valo, že okrem snahy o obnovu samo- ktoré boli štátoprávnym usporiadaním statnej štátnosti svojich národov niesli aj viacnárodných komunistických štátov „pečať“ spojenectva s nacistickým Ne- sovietskeho bloku – predovšetkým Zvä- meckom (respektíve fašistickým Talian- zu sovietskych socialistických republík skom) i nedemokratického politického (ZSSR) a Socialistickej federatívnej re- režimu, s ktorým bola nedávna „vojno- publiky Juhoslávie (do roku 1963 Federa- vá“ štátnosť spojená. Tento problemati- tívnej ľudovej republiky Juhoslávie).35 zujúci faktor umocňoval aj fakt, že via- Nástup totalitného komunistického cerí z exilových predstaviteľov boli režimu túto „národnú otázku“ v oboch exponentami bývalých režimov (často krajinách do určitej miery „zakonzervo- dokonca bývalými vysokými predsta- val“. Akákoľvek liberalizácia pomerov viteľmi vládnucich strán, či ústavných v rámci režimu ale potom priniesla jej orgánov). Oproti prívržencom česko- okamžitý návrat do centra spoločenské- slovenskej štátnosti v „paralelnom“ ho diskurzu. Výsledkom „slovenského exile garnitúra slovenských exulantov predjaria“ z rokov 1963 – 196736 a „česko- z roku 1945 početne dominovala. Popri slovenskej jari“ z roku 1968 tak bola fede- odpore voči komunistickému režimu sa ralizácia československého štátu.

33 Bližšie pozri: Špetko, Jozef: Líšky kontra ježe: Slovenská politická emigrácia 1948 – 1989. Bratislava: Kalligram, 2002; Vondrášek, Václav – Pešek, Jan: Slovenský poválečný exil a jeho aktivity 1945 – 1970. Bratislava: Veda, Ústav politických vied SAV, 2011. Slovenský politický exil v zápase za samostanté Slovensko. Ed.: Vladimír Repka. Bratislava: Dom zahraničných Slovákov 1996; Kaplan, Karel: Poúnorový exil 1948 – 49. Liberec: Dialog 2007; Katrebová Blehová, Beáta: Slovenská emigrácia v Taliansku v rokoch 1915 – 1950. Bratislava – Roma: Slovenský historický ústav v Ríme, 2019. 34 Klimeš, Miloš – Lesjuk, Petr – Malá, Irena – Prečan, Vilém: Cesta ke Květnu Vznik lidové demokracie v Československu do února 1948, vol. 1. Praha: Nakladatelství československé akademie věd, 1965, s. 425 – 437. 35 Bližšie pozri Zdobinský, Stanislav a kol.: Státní zřízení evropských socialistických zemí. Praha: Orbis 1973; Zdobinský, Stanislav a kol.: Státní právo evropských socialistických zemí. Praha: Orbis, 1976. 36 Bližšie pozri Londák, Miroslav – Sikora, Stanislav – Londáková, Elena: Predjarie: Politický, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v rokoch 1960 – 1967. Bratislava: Veda, 2002.

Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 117 Nástup komunistického režimu mal juhoslovanského režimu, pričom jeho v oboch krajinách rozdielny charakter.37 nástupca zvolil ústup a postupnú nor- V Juhoslávii sa komunistický odboj na- malizáciu vzťahov. Naopak, Dubčekovu pokon stal dominujúcou zložkou odboja, politiku považovala Moskva za akútne ktorý sa s nemeckou a talianskou okupá- ohrozenie integrity sovietskeho bloku ciou (respektíve akousi formou protekto- a potenciálne narušenie geopolitickej rátu) vysporiadal viac-menej vlastnými línie, ktorú Červená armáda vybojova- silami. V prípade Slovenska ako súčasti la v druhej svetovej vojne.38 Jej augusto- povojnového Československa bol vývoj vej vojenskej intervencii bezprostredne druhej svetovej vojny určujúcim činite- predchádzala práve ofciálna návšteva ľom v zaradení štátu do záujmovej sféry J. B. Tita v Československu, ktorú mož- víťaznej komunistickej superveľmoci. no vykladať aj ako akési demonštratívne Prechod frontu jeho územím bol zároveň gesto podpory.39 spojený s vojenským obsadením, respek- Ústavný vývoj na Slovensku po roku tíve prítomnosťou jednotiek Červenej ar- 1945 mal (minimálne spočiatku) úplne mády, ako spojeneckého štátu. Rozdielny autonómny charakter. Povstalecká SNR mechanizmus oslobodenia spod nadvlá- sa počas SNP po revolučnom „zdvihnutí dy nacistického Nemecka (respektíve aj moci z chodníka“ vyhlásila za jediného fašistického Talianska) predznamenal aj nositeľa všetkej moci na Slovensku a až rozdiel v satelitnom charaktere dvoch do takzvaných troch pražských dohôd sa komunistických štátov voči ZSSR, lebo jej podarilo udržať si legislatívnu zvr- každý pokus o „samostatnejšiu“ politiku chovanosť na Slovensku. Platnosť nor- komunistického štátu bol pre Moskvu motvorby príslušných celoštátnych orgá- nebezpečným a neprípustným preceden- nov teda bola podmienená schválením som. Snahy vedúcej osobnosti juhoslo- SNR, navyše jej predsedníctvo dispono- vanského odboja i povojnovej Juhoslávie valo viacerými právomocami typickými Josipa Broza Tita o čiastočne samostatnú pre hlavu štátu. Okrem toho si SNR vy- politiku tak viedli ku konfrontácii so tvorila aj vlastné výkonné orgány – po- ZSSR personifkovaným Josifom Vissa- vereníctva. Na povstaleckom území bolo rionovičom Stalinom a niekoľkoročnej provizórne vytvorené aj samostatné súd- izolácii Juhoslávie od celého sovietskeho nictvo, pričom existujúce súdy najnižšej bloku. Podobným pokusom o emancipá- inštancie boli podriadené novovytvore- ciu a vlastnú politiku bola aj česko-slo- ným vyšším inštanciám.40 Najmä kvôli venská jar 1968. O rozdieloch v postavení postaveniu Slovenska v obnovujúcom sa oboch štátov svedčil i spôsob „riešenia“, štáte SNR odmietala automaticky uznať ktorú zvolila komunistická superveľmoc. platnosť ústavy z roku 1920, keďže z jej Vrcholom Stalinovej konfrontačnej línie pohľadu malo ísť vnútropoliticky o nový bolo len akési „vyobcovanie“ (či izolácia) (respektíve novo sa tvoriaci) štát. Právnu

37 Bližšie pozri Vykoukal, Jiří – Litera, Bohuslav – Tejchman, Miroslav: Východ: Vznik a, vývoj a rozpad Sovětského bloku 1944 – 1989. Praha: Nakladatelství Libri, 2000. 38 K vývoju na Slovensku v Československu v roku 1968 bližšie pozri napríklad Londák, Miroslav – Sikora, Stanislav – Londáková, Elena: Od predjaria k normalizácii. Bratislava: Veda 2017. 39 Československo v tom čase navštívil aj ďalší exponent „samostatnejšej“ politiky – vedúci predstaviteľ rumunského komunistického štátu Nicolae Caucescu. 40 Beňa, Jozef: Vývoj slovenského právneho poriadku, s. 124.

118 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy kontinuitu Československej republiky ochotné uznať, že Slováci sú samostatným uznávali len z medzinárodnoprávneho národom (predstavitelia Československej hľadiska (ako subjektu medzinárodného strany národnosocialistickej dokonca na práva). Ohľadom platnosti ústavy teda protest dočasne opustili rokovania), na na tajnom zasadaní 29. septembra 1944 druhej strane zas delegácia Slovenskej prijali nasledovné stanovisko: národnej rady požadovala federalizá- ciu štátu. Článok VI. programu napokon „Skutočným vývojom v dôsledku potrieb znamenal uznanie Slovákov za svojbytný zahraničného i domáceho odboja boli národ (zo strany ofciálnych českosloven- prekonané mnohé podstatné princípy ských orgánov vôbec po prvýkrát) a za- ústavy z roku 1920 a revolučné orgány kotvoval asymetrické usporiadanie čes- v zahraničí v nejednom ohľade sa od koslovenských štátu, vrátane existencie nich odklonili, sme preto toho názoru, autonómnych slovenských národných or- že ústava ako celok toho času nemôže gánov. Dobovo bol vzletne označovaný za byť podkladom vnútropolitickej úpravy novú „Magnu chartu slovenského národa“. pomerov ČSR“. 41 Košický vládny program bol výsledkom rokovaní v Moskve (v marci 1945) medzi Snahe prezidenta Edvarda Beneša politickými stranami pôsobiacimi v čes- podriadiť si SNR ako akýsi lokálny ná- koslovenskom exile v Londýne a Komu- rodný výbor (to znamená, že by bola len nistickou stranou Československa. Nová vykonávateľom, nie suverénnym nosi- vláda pod vedením bývalého českoslo- teľom moci), čelil tento orgán jasným venského vyslanca v Moskve Zdeňka stanoviskom odmietajúcim sa podriadiť Fierlingera bola prezidentom Edvardom jeho právomoci. Benešom menovaná v Košiciach 4. apríla Po obnove československého štátu sa 1945. Hoci formálne neobsahoval Košický rozdelenie kompetencií medzi vládou vládny program právne normy, zakotvoval a SNR najprv riešilo „od prípadu k prí- základy nového povojnového politického padu“, neskôr bolo postupne stanovené systému – tv. ľudovej demokracie. Ten troma pražskými dohodami. niesol viaceré autoritatívne prvky, ne- Namiesto obnovenia platnosti medzi- počítal s existenciou politickej opozície vojnovej ústavy, zastupoval akúsi neo- a obmedzoval politický pluralizmus, keď fciálnu ústavu sui generis – Košický vlád- znemožňoval voľnú súťaž politických ny program (Program novej československej strán. V konečnom dôsledku uľahčil ces- vlády Národného frontu Čechov a Slovákov tu k nástupu totalitného komunistického z 5. apríla 1945). Ten predstavoval aj ďal- režimu vo februári 1948. Komunistická šiu etapu vo vývoji „slovenskej otázky“ strana využila výhodnú vyjednávaciu v povojnovom Československu. Práve pozíciu (rokovalo sa v Moskve, Česko- problém postavenia Slovenska vyvolala slovensko sa stalo súčasťou sovietskeho aj najväčšie spory pri rokovaniach o jeho bloku a na jeho území sa nachádzala so- obsahu.42 České politické strany neboli vietska armáda) na presadenie mnohých

41 Prečan, Vilém: Slovenské národné povstanie: Dokumenty. s. 600; Beňa, Jozef: Vývoj slovenského právneho poriadku, s. 126. 42 Klimeš, Miloš – Lesjuk, Petr – Malá, Irena – Prečan, Vilém: Cesta ke Květnu Vznik lidové demokracie v Československu do února 1948, vol. 1. Praha: Nakladatelství československé akademie věd, 1965, s. 378 – 453.

Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 119 prvkov diskontinuity s medzivojnovou Prvá pražská dohoda46 uzatvorená 2. Prvou Československou republikou. Išlo júna 1945, ktorá bola výsledkom roko- napríklad o deklarovanú zmenu zahra- vania celoštátnej vlády a Predsedníc- ničnopolitickej orientácie (prioritne na tva SNR, zakotvila politickú autonómiu Sovietsky zväz), socializujúce opatrenia Slovenska s prvkami federalizmu. SNR v národnom hospodárstve (znárodne- v nej bola deklarovaná ešte ako nositeľ- nie), či nový systém miestnej správy (ná- ka štátnej moci na Slovensku, pričom jej rodné výbory). právomoc bola vymedzená negatívne. Po prijatí vládneho programu sa už Celoštátnym orgánom bola taxatívnym existencia samostatného slovenského výpočtom zverená právomoc v dvadsia- národa nepovažovala za spornú, takže tych oblastiach, čo zahŕňalo takmer celú základnou otázkou bola miera, respek- štátnu agendu. Okrem toho riešila naprí- tíve šírka kompetencií národnej autonó- klad aj zastúpenie Slovákov v najvyšších mie. Autonómne orgány – zákonodarný súdnych inštanciách. – Slovenská národná rada a výkonný – Druhá pražská dohoda47 uzatvorená 11. Zbor povereníkov sa ofciálne nazývali apríla 1946 predovšetkým obmedzila prá- Slovenské národné orgány. Pre neskoršie vomocí slovenských národných orgánov oslabovanie ich kompetencií (v prípade v personálnych otázkach a preniesla ich Zboru povereníkov aj na likvidáciu or- na prezidenta republiky. Ďalej zjednoti- gánu) sa stali ideologickou zámienkou la obidva najvyššie súdy do jedného so účelovo použité idey marxizmu-leniniz- sídlom v Brne, a tiež posilnila postavenie mu (proletársky internacionalizmus). celoštátnych orgánov v ekonomických K faktickému obnoveniu unitárneho veciach (ceny, centrálne plánovanie, šta- charakteru štátu tak prišlo po komunis- tistika a kontrola). Zmluvné strany zá- tickom prevrate vo februári 1948. roveň v dodatku konštatovali, že normy Návrat k centralistickej podobe čes- uverejnené v Zbierke zákonov majú ce- koslovenského štátu, to jest postupné loštátnu platnosť a účinnosť. Na riešenie zbavenie SNR a Zboru povereníkov kolízií medzi slovenskou a celoštátnou le- všetkých relevantných právomocí priná- gislatívou bol vytvorený koordinačný or- šali už tv. tri pražské dohody.43 Podobne gán pri Úrade Predsedníctve vlády s pa- ako Košický vládny program boli považo- ritným zastúpením Čechov a Slovákov. 48 vané za všeobecne záväzné, hoci nema- Podobu tretej pražskej dohody49 zásadne li formu zákona (napríklad prvá pražská ovplyvnil volebný úspech Demokratickej dohoda bola publikovaná ako príloha vy- strany na Slovensku vo voľbách v roku hlášky ministra vnútra,44 ale odvolával 1946 a s ním spojená zásadná zmena po- sa na ňu aj ústavný zákon45). litiky Komunistickej strany Slovenska.

43 Kvetko, Martin: Dohody o štátoprávnom usporiadaní Čechov a Slovákov v oslobodenej vlasti. Bratislava: Bystrica, vydavateľské a podnikateľské družstvo, 1947. 44 Vyhláška ministra vnútra č. 66/1946 Zb. 45 Ústavný zákon č. 65/1946 Zb. 46 Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti, vol. II. Bratislava: Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1998, s. 430 – 432. 47 Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti II, s. 442 – 444. 48 Beňa, Jozef: Vývoj slovenského právneho poriadku, s. 196 a n. 49 Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti II, s. 445 – 448.

120 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Jej náhly príklon k pražskému centraliz- veta pri jeho kreovaní a možnosť kedy- mu bol motivovaný oslabením jej pozí- koľvek bez uvedenia príčiny povereníka cie v slovenských národných orgánoch, odvolať. Zároveň mohla poľahky vyvolať a preto začala vyvíjať tlak na ich úplnú situáciu, keď povereníkov priamo sama marginalizáciu. Na základe dodatku menovala.50 Menovanie povereníkov Slo- dohody pribudla medzi spoločné veci venskou národnou radou sa tak stalo už aj oblasť organizácie vnútornej správy. len čisto formálnym aktom. Toto rozde- Najvýraznejšou zmenou dokumentujú- lenie bolo viac-menej recipované aj do cou návrat Československa k centraliz- prvej komunistickej ústavy českosloven- mu bola zmena statusu slovenských ná- ského štátu z roku 1948 (Ústava 9. mája).51 rodných orgánov. Tie už neboli nositeľmi Centralistický model riadenia komu- moci, ale len vykonávateľmi rozhodnutí nistického československého štátu sa celoštátnych orgánov na Slovensku. Prí- v najkoncentrovanejšej podobe odzrkad- padná samostatná legislatíva SNR mala lil v ústave z roku 1960 (takzvanej socia- byť podrobená preventívnej i posteriór- listickej). Slovenských národné orgány nej kontrole vlády, ktorá mala skúmať, v nej boli zbavené aj zvyšku symbolic- či nejde o právnu úpravu vo veciach ce- kých právomocí, navyše bol zrušený aj loštátnej povahy. SNR ako zákonodarný ich výkonný orgán – Zbor povereníkov. orgán tak bola fakticky podriadená vý- Ďalším symbolický krokom vládnucej konnému orgánu na celoštátnej úrovni. garnitúry prvého tajomníka Komunis- V oblasti výkonnej moci zas mohol mi- tickej strany Československa Antonína nister celoštátnej vlády sa rozhodnúť, či Novotného bolo aj zrušenie historické- bude svoju právomoc na Slovensku vy- ho symbolu Slovenska v štátnom znaku konávať priamo alebo prostredníctvom (dvojkríž na trojvrší) a jeho nahradenie podriadeného povereníka. neheraldickým novotvarom (partizán- Paritne zložený koordinačný orgán skou vatrou pod Kriváňom).52 na riešenie nezrovnalostí medzi celoštát- nou a slovenskou legislatívou nahradila unifkačná komisia menovaná celoštát- nou vládou, ktorá sa mala postarať o na- hradenie staršej zákonodarnej činnosti SNR celoštátnymi normami. Dohoda bola uzatvorená medzi stranami českého a slovenského národného frontu a mala právnu relevanciu ako uznesenie vlády. Defnitívne podriadenie Zboru po- vereníkov celoštátnej vláde priniesol dodatok k tretej pražskej dohode v podobe „Záväzného výkladu ustanovení článku II. odstavca 2 tretej pražskej dohody“ prijatý Obr. 2: „Živánska“ pod Kriváňom, ako nový 18. novembra 1947. Vláda získala právo symbol socialistického Slovenska.

50 Ibidem, s. 454. 51 Ústavný zákon č. 150/1948 Zb. 52 Ústavný zákon č. 100/1960 Zb

Ondrej Podolec: Štátoprávne míľniky Slovenska v 20. storočí (paralely s Chorvátskom) 121 Vývoj postavenia Slovenska v rámci režime, kde sú ústavné orgány len vyko- Československa po roku 1945 bol teda návateľmi rozhodnutí vedenia vládnucej charakterizovaný obnovou asymetrické- strany, má ich vzájomné usporiadanie ho modelu vzťahov, postupným okliešťo- v ústave len symbolický význam. Ústav- vaním právomocí autonómnych sloven- ne zakotvené „veto“ Slovenska (zákaz ských národných orgánov až po návrat majorizácie prostredníctvom Snemovne k unitárnej podobe československého národov federálneho parlamentu – Fede- štátu. K zásadnejšej úprave česko-sloven- rálneho zhromaždenia) zohralo kľúčovú ského vzťahu došlo až federalizáciou Čes- rolu až v podmienkach „štandardného“ koslovenska v roku 1968, keď sa po prvý- politického zápasu po páde komunistic- krát upustilo od asymetrického modelu. kého režimu. Federalizácia bola fakticky jediným Obnovenie politickej plurality po „výdobytkom“ pokusu o demokratizá- páde komunistických režimov zname- ciu komunistického režimu v Českoslo- nalo okamžité otvorenie otázky usporia- vensku na jar roku 1968, ktorý ukončili dania, či ďalšej existencie viacnárodných vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy. postkomunistických štátov. Kľúčovou té- Popri ZSSR a Juhoslávii sa tak Českoslo- mou domácej politiky sa zakrátko stala vensko stalo ďalšou z komunistických problematika národnej emancipácie, kto- federácií vo východnej Európe. V rámci rú totalitný režim neumožňujúci slobo- symetrického usporiadania boli vytvo- du prejavu len „zakonzervoval“. Zatiaľ, rené dve národné republiky (Slovenská čo republiky bývalej Juhoslávie netvo- socialistická republika a Česká socialis- rili etnicky homogénne celky, a tak ich tická republika) so svojimi parlament- osamostatnenie bolo spojené s krvavým mi a vládami a nad nimi federálne or- vojnovým konfiktom, medzi českou gány (tiež parlament a vláda).53 Oproti a slovenskou časťou Československej re- pôvodnému projektu bolo na začiatku publiky neexistovali žiadne relevantné takzvanej normalizácie ich vzájomné územné spory. Navyše česká politická usporiadanie zdeformované smerom reprezentácia, čeliaca faktu neprelomi- k centralizmu. Navyše nebolo federa- teľného slovenského ústavného veta, sa lizované skutočné centrum moci – Ko- napokon paradoxne stala hybnou silou munistická strana Československa. Tá pokojného a kultivovaného rozdelenia fungovala naďalej v asymetrickom mo- štátu na dve nástupnícke republiky.54 deli (obyvatelia Slovenskej socialistickej V oboch vládne v súčasnosti všeobecne republiky boli formálne členmi Komu- prijímaný konsenzus, že vzťahy medzi nistickej strany Slovenska podriadenej oboma národmi sú lepšie ako v časoch „celoštátnej“ strane). V komunistickom spoločnej štátnosti.

53 Ústavný zákon č. 143/1968 Zb. 54 Bližšie pozri Rychlík, Jan: Rozpad Československa: Česko-slovenské vztahy 1989 – 1992. Bratislava: Academic Electronic Press, 2002; Stein, Eric: Česko-Slovensko konfikt roztržka, rozpad. Praha: Academia, 2000; Gjuričová, Adéla – Zahradníček, Tomáš: Návrat parlamentu: Češi a Slováci ve Federálním shromáždění 1989 – 1992. Praha: Argo, 2018.

122 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Ana Holjevac Tuković* Završetak Domovinskog rata u Hrvatskoj: Vojne operacije i mirna reintegracija

The End of the Croatian Homeland War: Military Operations and Peaceful Reintegration / Koniec chorvátskej občianskej vojny: Vojenské operácie a mierová reintegrácia

The Serbian and Montenegrin aggression was stopped by the end of 1991 and Croatia’s international legitimacy recognized on January 15 1992 by the countries of the European Union. Also, Croatia became a member of the United nations on May 22, 1992. The next basic goal of Croatian politics was establishing full sovereignty and territorial integrity in its internationally recognized boundaries. The key event that initiated the political framework for the peaceful reintegration of the rest of Croatia (the Danube Region of Croatia) was the 1995 military-police Operation Storm. Keywords: Military Storm Operations, Flash, Croatian Danube Region, Erdut Agreement, UNTAES.

akon rušenja Berlinskoga zida i Povelju o pravima Srba i ostalih nacional- N(1989.), Hrvati su, kao i većina eu- nosti u Republici Hrvatskoj.1 Međutim, ropskih naroda, na višestranačkim iz- srbijansko vodstvo, nakon što je odbi- borima (1990.) odbacili komunizam. lo priznati demokratski izabranu vlast U skladu s voljom građana izraženom na u Hrvatskoj i prihvatiti bilo kakvu refor- referendumu (19. svibnja 1991.) Hrvatski mu Jugoslavije, krenulo je u ostvarivanje sabor je 25. lipnja 1991. usvojio Ustavnu velikosrpskih planova. Prvo je organizi- odluku o suverenoj i samostalnoj Republici ralo pobunu Srba u Hrvatskoj, a zatim je Hrvatskoj, Deklaraciju o uspostavi suvere- agresijom federalne vojske („Jugoslaven- ne i samostalne Republike Hrvatske (s od- ske narodne armije“) i srpsko-crnogor- godom stupanja na snagu za tri mjese- skih postrojbi do kraja 1991. okupirana ca, kako bi se mogli nastaviti pregovori gotovo trećina Hrvatske, koja je početak o mirnom rješenju jugoslavenske krize) agresije dočekala razoružana (po nalogu

* Ana Holjevac Tuković, Hrvatski memorijalno dokumentacijski centar Domovinskog rata, Zagreb (Republika Hrvatska). 1 Ustavna odluka o suverenosti i samostalnosti Republike Hrvatske, Deklaracija o proglašenju suverene i samostalne Republike Hrvatske, Povelja o pravima Srba i drugih nacionalnosti u Republici Hrvatskoj – Narodne novine, a. 1991, nr. 31, 25 lipnja 1991. Vidi: Domovinski rat – pregled političke i diplomatske povijesti. Ed.: Ante Nazor – Tomislav Pušek. Zagreb: Nakladni zavod Globus – Hrvatski memorijalno dokumentacijski centar Domovinskog rata. 2018, s. 93 – 95.

Ana Holjevac Tuković: Završetak Domovinskog rata u Hrvatskoj 123 tadašnjih državnih vlasti) i praktično bez dijelove svoga teritorija.4 Istodobno, zbog vlastite vojske. Na okupiranom području rata u BiH Hrvatska je morala brinuti Srbi su počinili brojne zločine nad Hrva- i o obrani Hrvata na tom području, kao tima, a gotovo sve nesrpsko stanovništvo i o sprečavanju srpskih postrojbi da iz bilo je protjerano.2 BiH ugroze teritorij RH. Kao posljedica Suprotno prognozama vojnih anali- srpske agresije na BiH, a uskoro i zbog tičara, utemeljenih na golemoj premoći međusobnog hrvatsko-muslimanskog u oružju i tehnici JNA, Hrvatska se ipak rata u BiH, više od 400.000 Hrvata mora- obranila. Hrvatski branitelji uspjeli su za- lo je napustiti BiH. Do sredine listopada ustavili napredovanje agresora na svim 1994., dakle i tijekom hrvatsko-musli- hrvatskim bojištima, a pred kraj godine manskog rata u BiH, u Hrvatskoj je zbri- poduzete su i prve veće oslobodilačke nuto više od 600.000 izbjeglica i progna- operacije u zapadnoj Slavoniji. To je re- nika iz Bosne i Hercegovine (oko 425.000 zultiralo sklapanjem mira u Sarajevu (2. Bošnjaka-muslimana, oko 170.000 Hrvata siječnja 1992.), kojim su privremeno pre- i oko 5000 ostalih).5 stala veća ratna djelovanja u Hrvatskoj.3 Postojanje okupiranog područja, tj. Za međunarodnu afrmaciju Hrvat- samoprozvane „Republike Srpske Kraji- ska se izborila 15. siječnja 1992. kada su ne“ u srcu hrvatske države bila je ozbilj- je priznale države Europske zajednice. na prepreka političkom i gospodarskom Potom je, 22. svibnja 1992., Hrvatska razvoju Hrvatske. Uoči oslobodilačkih zajedno s bivšim jugoslavenskim repu- operacija hrvatskih snaga Bljesak i Oluja blikama Slovenijom i Bosnom i Herce- u Hrvatskoj je bilo registrirano 210.592 govinom postala i članicom OUN-a. No, prognanika (83.683 prognanika iz Hr- nakon međunarodnog priznanja Bosne vatskog Podunavlja i 126.909 prognanika i Hercegovine u travnju 1992. (Hrvatska s okupiranih područja koja će biti oslo- je odmah priznala BiH kao nezavisnu bođena u spomenutim operacijama) te i suverenu državu), Srbi su, uz pomoć Ju- 188.672 izbjeglica iz Bosne i Hercegovine goslavenske narodne armije, pokrenuli i SRJ, što znači da je RH tada skrbila za rat u Bosni i Hercegovini. ukupno 399.264 prognanika i izbjeglice.6 Tijekom 1992., 1993. i 1994. godine Početkom 1995. vodstvo pobunjenih Vlada Republike Hrvatske pokušavala je Srba odbilo je novi prijedlog međunarod- uglavnom mirnim putem, uz pomoć eu- ne zajednice – tv. Plan Z-4 o političkom ropske i svjetske diplomacije te pridošlih rješenju krize u Hrvatskoj. Plan je pred- Mirovnih snaga OUN-a, vratiti okupirane vidio iznimno široku autonomiju Srba

2 Živic, Dražen: Demografski okvir i gubici: Stvaranje hrvatske države i Domovinski rat. Zagreb: Hrvatski institut za povijest. Školska knjiga, 2006, s. 470. Branđolica, Renato: Svjedok vremena – objektivom kroz Domovinski rat. Zagreb: Hrvatski memorijalno dokumentacijski centar Domovinskog rata. 2019, s. 11 – 12. 3 Nazor, Ante: Velikosrpska agresija na Hrvatsku 1990-ih / Greater-Serbian Aggression on Croatia in the 90’s. Zagreb: Hrvatski memorijalno-dokumentacijski centar Domovinskog rata, 2011, s. 105 – 106. 4 Holjevac Tuković, Ana: Hrvatski istok kroz djelovanje mirovnih misija Ujedinjenih naroda u Domovinskom ratu. In: Hrvatski istok u Domovinskog rata-iskustva, spoznaje i posljedice: Zbornik Instituta Ivo Pilar, knjiga 48. Zagreb: Institut Ivo Pilar, 2015, s. 121 – 141. 5 Izvješće Vlade Republike Hrvatske o dosadašnjem tijeku povratka i zbrinjavanju prognanika, izbjeglica i raseljenih osoba. In: Narodne novine, a. 1998, nr. 92/1248, 7. srpnja 1998. 6 Ibidem.

124 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy u Hrvatskoj, gotovo „državu u državi“, Raketama zemlja-zemlja sa okupiranog na području predviđenih kotareva Gline područja Banovine srpske snage gađale i Knina, koji bi obuhvatili sve općine s ve- su Zagreb i pogodile dječju bolnicu, gi- ćinskim srpskim stanovništvom. Time su mnaziju, Akademiju dramskih umjet- srpski političari jasno pokazali da ni pod nosti i druge civilne objekte. Pritom je kojim uvjetima neće prihvatiti mirnu re- ubijeno sedmero, a ranjeno najmanje 176 integraciju u ustavnopravni poredak RH. civila. Tijekom i nakon operacije Bljesak, Budući da su propali i svi kasniji pokušaji hrvatske vlasti osigurale su humani po- hrvatske vlasti i međunarodne zajednice stupak i sva građanska prava srpskom da diplomatskim putem riješi pitanje oku- stanovništvu, a pripadnicima srpskih piranoga teritorija, Hrvatska je početkom postrojbi zajamčena je primjena Zakona svibnja 1995. provela novu oslobodilačku o oprostu. Unatoč tomu, većina stanov- vojno-redarstvenu operaciju Bljesak. Cilj nika srpske narodnosti na okupiranom operacije Bljesak bio je razbiti srpske snage dijelu zapadne Slavonije napustila je to i osloboditi okupirano područje zapadne područje uoči i tijekom operacije Bljesak. Slavonije, izbiti na rijeku Savu i prijeći Pod golemim pritiskom srpskoga vod- u obranu na njoj. Operacija je počela 1. stva i uz prijetnju nastavka bombardi- svibnja 1995., a već dan kasnije glavnina ranja Zagreba, UN je potom organizirao srpskih snaga je bila poražena ili odbače- operaciju Sigurni prolaz, kojom je najveći na preko Save na teritorij BiH. Okružene dio preostaloga stanovništva srpske na- srpske snage blizu Pakraca predale su se rodnosti napustio zapadnu Slavoniju.8 4. svibnja. Operacijom Bljesak hrvatske Za cijelo vrijeme okupacije dijela hr- snage oslobodile su zapadnu Slavoniju – vatskog teritorija, a službeno od početka UN sektor Zapad (oko 600 km2) i ostvarile 1993., postojala je stalna prijetnja artilje- sve zadane ciljeve. U samo 2 dana, 1. i 2. rijskih, zapravo terorističkih napada srp- svibnja, slomljen je otpor srpskih postroj- skih postrojbi s okupiranih područja na bi i oslobođeni su Okucani, Jasenovac gradove i naselja na slobodnom teritoriju i Stara Gradiška. Ostaci poraženoga 18. Republike Hrvatske (tv. „strategija realne Korpusa „Srpske vojske Krajine“ predali prijetnje“), kojom su pobunjeni Srbi u Hr- su se u popodnevnim satima 4. svibnja vatskoj namjeravali Hrvate natjerati da iznad Pakraca, a organizirani otpor spe- odustanu od oslobađanja okupiranoga cijalnih snaga pobunjenih Srba prestao je teritorija. U skladu s time, kao odgovor sljedećega jutra, oko 6.30 sati u područ- na operaciju Bljesak, uz Zagreb, srpske ju Omanovca. U operaciji je poginulo 42 snage napale su i Sisak i Karlovac.9 i ranjeno 162 pripadnika Hrvatske vojske Nakon poraza u Bljesku, vodstvo i policije, a gubici srpskih snaga procje- pobunjenih Srba pokušalo je preostali njuju se na oko 350 – 450 mrtvih i više od okupirani teritorij Republike Hrvatske tisuću ranjenih.7 ujediniti s dijelovima Bosne i Hercegovi- Radi odmazde, srpsko vodstvo zapo- ne pod srpskom kontrolom. Pripremom vjedilo je raketiranje hrvatskih gradova. nacrta Ustava Ujedinjene Republike Srpske

7 Marijan, Davor: Domovinski rat. Zagreb: Despot infnitus – Hrvatski institut za povijest. 2016. s. 330 – 335. 8 Nazor, Ante:, Velikosrpska agresija na Hrvatsku 1990-ih/Greater-Serbian Aggression on Croatia in the 90's. s. 167 – 168. 9 „Sisak i Karlovac opet na udaru“. In: Večernji list, 2. svibanj 1995, s. 5.

Ana Holjevac Tuković: Završetak Domovinskog rata u Hrvatskoj 125 taj je proces u srpnju 1995. dosegao vr- područja pod srpskom okupacijom u sje- hunac.10 Istodobno, srpske snage bile su vernoj Dalmaciji i Lici. Operacija Ljeto pred ulaskom u Bihać (grad u BiH blizu 95. počela je 25. srpnja 1995. i završena granice s RH), čijim bi osvajanjem ostva- do kraja mjeseca. Svi postavljeni ciljevi rile pobjedu od strateškog značaja te su u cijelosti ostvareni.11 uzrokovale novu humanitarnu katastro- Na političkom planu posljednji poku- fu. Zbog svega toga, vojna opcija namet- šaj mirnoga rješenja problema okupacije nula se kao jedino i neodgodivo rješenje dijela hrvatskoga teritorija dogodio se 3. problema okupiranoga teritorija hrvat- kolovoza 1995. u Genthodu kraj Ženeve, ske države, ali i bihaćke krize. na sastanku predstavnika hrvatske vlasti Operacija Oluja, kojom je samopro- i pobunjenih Srba iz Knina. Zahtjevi hr- glašena „RSK“ bila dokrajčena, odvijala vatske delegacije bili su gotovo identični se u širem kontekstu od operacije Bljesak, zahtjevima mirovne inicijative predsjed- odnosno bila je usko povezana s operaci- nika Franjo Tuđmana iz studenoga 1993.: jama koje su se neposredno pred njezin neodgodiva mirna reintegracija okupi- početak odvijale u Bosni i Hercegovini. ranih područja; trenutno otvaranje svih Predsjednik RH Franjo Tuđman i pred- komunikacijskih veza preko okupiranih sjednik Predsjedništva BiH Alija Izetbe- područja, posebice otvaranje željezničke gović sastali su se 22. srpnja 1995. u Spli- pruge Zagreb – Split preko Knina; otva- tu, gdje su postigli dogovor o zajedničkoj ranje naftovoda u roku od 24 sata od za- obrani – Deklaracija o oživotvorenju Spora- vršetka razgovora – uz kontrolu hrvat- zuma iz Washingtona, zajedničkoj obrani od skih vlasti nad cijelom trasom naftovoda; srpske agresije i postizanju političkog rješenja neodložna primjena Ustava RH na okupi- sukladno naporima međunarodne zajednice. ranim područjima i odredaba Ustavnog Neposredan cilj ovog sporazuma bio je zakona o pravima srpske etničke zajed- omogućavanje hrvatskim snagama da nice, kojoj hrvatske vlasti jamce politička, legitimno sudjeluju u deblokadi opsjed- građanska i nacionalna prava; predaja nutog i napadnutog Bihaća u kojem je oružja hrvatskim vlastima uz svjedočenje Armija BiH teško odolijevala napadima UNCRO-a u roku od tri do osam dana, Vojske Republike Srpske i Srpske voj- uz jamstvo građanske sigurnosti i opće ske Krajine. Na temelju dogovora pred- amnestije, osim počiniteljima ratnih zlo- sjednika Tuđmana i Izetbegovića hrvat- čina. Pobunjenim Srbima iz Hrvatske ske snage provele su operaciju Ljeto-95, ponuđeno je i održavanje slobodnih iz- koja je razbila srpske snage na područ- bora za lokalnu samoupravu, odnosno ju Dinare – istočno i sjeveroistočno od pristupanje ustroju civilne vlasti i civilne Livanjskog polja, ovladale Bosanskim policije na temelju nacionalne struktu- Grahovom i presjekle prometnicu Knin re stanovništva iz 1991., kao i provedba – Drvar, te zauzeti Glamoč. Time su zau- svih drugih odredbi Ustavnog zakona. No, stavili srpsku ofenzivu na Bihać i stvorili izaslanstvo pobunjenih Srba odbijale su preduvjet za oslobađanje Knina i ostalog navedene prijedloge, a time su iscrpljene

10 Odluka Skupštine Republike Srpske Krajine o pristupanju provedbi ujedinjenja RSK i Republike Srpske,. In: Službeni glasnik RSK, a. 1995, nr. 5, s. 135. 11 Marijan, Davor: Domovinski rat, s. 345 – 346.

126 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy sve mogućnosti za mirno rješenje proble- živjelo tijekom četverogodišnje okupaci- ma okupacije teritorija hrvatske države.12 je, prema podacima iz Izvješću Vlade RH Završnu oslobodilačku vojno-redar- iz 1998., njih oko 130.000.15 stvenu operaciju, nazvanu Oluja, Hrvat- Operacija Oluja omogućila je Armi- ska je provela od 4. do 7., odnosno do 10. ji BiH da razbije srpsku opsadu Bihaća kolovoza 1995. godine. U prvim satima i spriječi novu humanitarnu katastrofu Oluje predsjednik Republike Hrvatske i pokolj kakav su srpske snage nedugo dr. Franjo Tuđman pozvao je pripadni- prije, u srpnju 1995., počinile u Srebrenici ke srpskih postrojbi da predaju oružje, i Žepi, kad je, prema izvorima bošnjačke uz jamstvo da će svi koji nisu počinili strane, ubijeno više od 8000 Muslimana. ratne zločine po hrvatskim zakonima Nakon operacije Oluja, u skladu sa biti amnestirani, a građani srpske na- sporazumom između predsjednika RH rodnosti na dotad okupiranom područ- Franje Tuđmana i predsjednika Pred- ju pozvani su da ostanu kod kuće i bez sjedništva BiH Alije Izetbegovića pot- straha dočekaju hrvatsku vlast.13 Hrvat- pisanim u Splitu (Splitska deklaracija, 22. ska vojska i specijalne jedinice policije srpnja 1995.), hrvatske snage nastavile krenule su 4. kolovoza 1995. u 5 sati u na- su s borbama protiv srpskih snaga na pad duž crte od Bosanskog Grahova na teritoriju susjedne BiH. Pobjedonosnim jugu do Jasenovca na istoku, na bojišnici operacijama (Maestral u rujnu i Južni po- dugoj više od 630 kilometara. Hrvatske tezu listopadu 1995.) hrvatske snage su, snage u istočnoj Slavoniji i južnoj Dal- u koordinaciji s Armijom BiH, oslobodi- maciji stavljene su u stanje pripravnosti le znatan dio okupiranog teritorija BiH, radi mogućeg napada Vojske Jugoslavije a srpskoj vojsci prijetio je potpuni slom. i Vojske Republike Srpske iz Bosne i Her- U takvim okolnostima, međunarodna cegovine. Najveći uspjeh u operaciji po- zajednica je u studenom 1995. primorala stignut je u prijepodnevnim satima 5. ko- zaraćene strane na sporazum u Daytonu lovoza, kad su pripadnici 4. i 7. gardijske u SAD-u (Daytonski sporazum). 16 brigade Hrvatske vojske oslobodili Knin. Zaključno može se reći da je vojno-re- U sljedećim danima hrvatske snage za- darstvena operacija Oluja bila ključni posjele su državnu granicu, osigurale je događaj koji je promijenio odnos sna- i krenule u pretres oslobođenog prostora ga i stvorio novu geopolitičku realnost. sjeverne Dalmacije, Like, Banovine i Kor- Porazi srpskih snaga u Hrvatskoj i Bo- duna (oko 10.500 km2 ili 18,4% ukupne sni i Hercegovini otvorili su put politič- površine RH).14 Istodobno ta je područja kim pregovorima i postizanju Dayton- tijekom spomenutih operacija napustila skog mirovnog sporazuma za Bosnu većina srpskog stanovništva koje je ondje i Hercegovinu koji je potpisan u Parizu,

12 Nazor, Ante: Velikosrpska agresija na Hrvatsku 1990-ih/Greater-Serbian Aggression on Croatia in the 90’s. s. 168 – 169. 13 Marijan, Davor: Oluja. Zagreb: Hrvatski memorijalno dokumentacijski centar Domovinskog rata, 2007, s. 138 – 140. 14 Nazor, Ante: Velikosrpska agresija na Hrvatsku 1990-ih/Greater-Serbian Aggression on Croatia in the 90's. s. 172. 15 Izvješće Vlade Republike Hrvatske o dosadašnjem tijeku povratka i zbrinjavanju prognanika, izbjeglica i raseljenih osoba. In: Narodne novine, a. 1998, nr. 92/1248 (7. srpnja 1998). 16 Marijan, Davor: Domovinski rat, s. 383 – 386.

Ana Holjevac Tuković: Završetak Domovinskog rata u Hrvatskoj 127 u prosincu 1995. godine. Tim su spora- u trajanju od jedne do dvije godine, zumom prestala ratna djelovanja u BiH, u okviru koga bi područje Hrvatskoga a tijekom Daytonskog sporazuma dogovo- Podunavlja bilo pod administrativnim ren je Erdutskog sporazuma kojim je zapo- nadzorom UN-a. Njime je omogućena čet proces mirne reintegracije preostalog reintegracija područja i stanovništva, us- okupiranog teritorija Republike Hrvat- postava mira i povratak hrvatske vlasti ske (Hrvatsko Podunavlje). na hrvatskom državnom teritoriju bez Pitanje reintegracije okupiranih po- novih vojnih operacija, i ono što je naj- dručja pod ingerencijom Ujedinjenih važnije, bez novih žrtava. Proces mirne naroda u sastav Hrvatske dobilo je novo reintegracije tijekom svoga trajanja od značenje u ključnim političkim prego- dvije godine, osim uspješne provedbe, vorima krajem 1995. Unatoč spremnosti suočio je sudionike toga procesa s nizom Hrvatske vojske te snažnom pritisku hr- poteškoća i problema koji su se očitova- vatske javnosti, posebice prognanika, da li kroz posljedice ratnih stradanja, kao se okupirani dio Hrvatskoga Podunavlja i prihvaćanje činjenice o slomu političke te Vukovar kao simbol obrane i stradanja ideologije koja je zastupala ideju života Hrvatske u Domovinskom ratu vrate voj- svih Srba u jednoj državi. Usprkos tome, nim putem, vodstvo Republike Hrvatske uspjeh mirovne misije postignut je do- odlučilo je pregovarati s pobunjenim Sr- bro osmišljenim diplomatskim potezima bima, odnosno okupacijskim vlastima. hrvatske vlasti, u okvirima svjetskih in- Nakon pregovora između hrvatske Vla- stitucija Ujedinjenih naroda i Europske de i srpskih okupacijskih vlasti, u koji- unije, te kooperativnim djelovanjem na ma se tražio način da se mirnim putem terenu između hrvatskih vlasti, dijela lo- riješi problem preostaloga okupiranog kalne srpske zajednice i Prijelazne upra- teritorija, bilo je omogućeno postizanje ve Ujedinjenih naroda. 17 sporazuma o mirnom i postupnom pri- Realizacija mirovnog sporazuma jelazu toga područja pod hrvatsku vlast. započela je donošenjem Rezolucije 1037 Hrvatske vlasti i vodstvo Srba potpisali Vijeća sigurnosti UN-a 15. siječnja 1996. su Temeljni sporazum o istočnoj Slavoniji, Rezolucijom je uvedena Prijelazna upra- Baranji i zapadnome Srijemu (Erdutski spo- va Ujedinjenih naroda, (UNTAES – Uni- razum) 12. studenoga 1995. u Erdutu i Za- ted Nations Transitional Authority to grebu. Sporazum je omogućio uspostavu Eastern Slavonia) na čelu s američkim stabilnosti na tom području koje je bilo generalom Jacquesom Paulom Kleinom. uništeno ratnim razaranjima, ljudskim Rezolucija je osigurala i potvrdila rein- stradanjima, migracijama i općim druš- tegraciju okupiranog područja u sastav tvenim i gospodarskim nazatkom. Po- Hrvatske provodeći je u zadanom vre- red mirovnih posrednika svoj potpis na menskom okviru.18 sporazum o mirnoj reintegraciji stavili Provođenje mirovnih odluka iz Spo- su Hrvoje Šarinić u ime Vlade RH, te Mi- razuma, uključivalo je razoružanje srp- lan Milanović u ime srpske strane. Spo- skih snaga, demilitarizaciju Hrvatskog razum je predviđao prijelazno razdoblje Podunavlja, organiziranje slobodnih

17 Holjevac Tuković, Ana: Proces mirne reintegracije Hrvatskog Podunavlja. Zagreb: Hrvatski memorijalno dokumentacijski centar Domovinskog rata – Despot infnitus, 2015, s. 79 – 87. 18 Ibidem.

128 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy i pravednih lokalnih izbore te vraćanje i paravojne postrojbe (Arkanovi tigrovi, Hrvatskog Podunavlje u ustavno-pravni Škorpioni, Poskoci) u snazi do 2000 lju- sustav Republike Hrvatske. Ciljevi misije di. Demilitarizacija je, bez incidenata, odnosili su se i na zadržavanje multiet- uspješno završena u predviđenom roku, ničkog i multikulturalnog karaktera po- a njome je bilo obuhvaćeno 15000 srp- dručja te poštivanje najviših standarda skih vojnika, povučeno je 118 tenkova, ljudskih prava i temeljnih sloboda. Bilo 19 oklopnih vozila, više od 150 komada je potrebno promovirati ozračje povje- topničkog oružja i 40 do 50 protuzrač- renja uz omogućavanje svim progna- nih sustava. Tijekom mjesec dana traja- nicima i izbjeglicama slobodan povra- nja procesa demilitarizacije, povučeno tak svojim kućama. Uspješna provedba je 90% teškog naoružanja (većina od 100 procesa mirne reintegracije uključivala tenkova odvezena je u SR Jugoslaviju). 20 je i reintegraciju društvenih i gospodar- Uz naveden proces demilitarizacije, skih struktura, osobito školstva, zdrav- u organizaciji UNTAES-a tijekom trajanja stva, prometna, komunikacijske i komu- misije, otkupljivalo se naoružanje i druga nalne infrastrukture. U tom smislu bilo vojna oprema od strane civilnog stanov- je potrebno promovirati ponovni razvoj ništva. Na taj način prikupljeno je 9 700 i obnovu područja, a u tom kontekstu pušaka, 6375 komada protutenkovskog Hrvatska je u sklopu procesa mirne rein- oružja oko 15 000 ručnih granata i 2 mi- tegracije, iz sredstava državnog proraču- lijuna komada streljiva. Program otkupa na i javnih poduzeća, uložila 1,7 milijarde oružja, ocijenjen je od strane UN-a kao američkih dolara u Hrvatsko Podunavlje. vrlo uspješan, te je zajedno s drugim U odnosu na spomenuta novčana sred- aspektima mirovnog procesa omogućio stva, samo 2 posto dala je međunarodna stabilnost područja koje se nalazilo pod zajednica, odnosno 34 milijuna dolara.19 upravom UNTAES-a. Usporedo s dru- Iz toga proizlazi da je gotovo sve poslje- gim programima koji su se odvijali u ne- dice agresije Jugoslavenske narodne ar- posrednoj blizini (Bosna i Hercegovina, mije i srpskih snaga na Hrvatsku podni- Makedonija, Kosovo), jedino je program jela upravo Hrvatska. prikupljanja oružja u Hrvatskoj uključi- Osnovna pretpostavka za uspješnu vao i otkup oružja, tj. novčanu naknadu provedbu procesa mirne reintegracije, donositeljima oružja. Vlada RH je za pro- odnosila se na demilitarizaciju Hrvat- vedbu programa otkupa oružja platila skog Podunavlja. U trenutku dolaska oko 1,6 milijuna američkih dolara.21 snaga UNTAES-a, na području istočne Jedan od glavnih preduvjeta povrat- Slavonije, Baranje i zapadnog Srijema, ka prognanika bilo je razminiravanje. bio je 11. korpus vojske Srpske vojske Od početka provedbe razminiranja, od Krajine, s oko 15 000 do 20 000 vojnika. srpnja 1996. do rujna 1997., u Hrvatskom Tim snagama treba priključiti i snage lo- Podunavlju očišćeno je 8.364.183 četvor- kalne milicije (oko 1500 pripadnika) kao nih metara od ukupno 760 milijuna

19 Vlada RH, 6.7.2.4, Izvješće VRH o provedbi Pisma namjere VRH o mirnoj reintegraciji Hrvatskog Podunavlja, 22. kolovoza 1997. 20 Holjevac Tuković, Ana: Proces mirne reintegracije Hrvatskog Podunavlja, s. 93. 21 Boothby, Derek: The UNTAES Experience: Weapons Buy-backin Eastern Slavonia, Baranja and Western Sirmium, Croatia. Bonn: Internacional center for conversion, Brief 12, 1998, s. 16 – 22.

Ana Holjevac Tuković: Završetak Domovinskog rata u Hrvatskoj 129 četvornih metara teritorija koliko je tre- je bilo potvrđeno Rezolucijom 1145, pru- balo očistiti u RH. Ukupno 3653 objekta žajući dodatnu sigurnost stanovnicima su sigurnosno provjereni, uklonjene su na tom području.24 krhotine sa 170.273 kubnih metara, 6000 Mirna reintegracija Hrvatskoga Po- različitih mina i eksplozivnih naprava dunavlja utjecala je na početak norma- pronađeno je i uništeno. Proces razmi- lizacije međudržavnih odnosa Hrvatske niranja u Hrvatskom Podunavlju, u raz- i Savezne Republike Jugoslavije (SRJ) doblju od srpnja 1996. do lipnja 1997. ko- na regionalnom planu, kao i na početak štao je ukupno 81.506.673 kn.22 normalizacije hrvatsko-srpskih odnosa Prema odredbi provođenja mirovne u Republici Hrvatskoj. Sporazum o nor- misije, pod administrativnim nadzorom malizaciji odnosa između Hrvatske i SRJ UN-a, na području Hrvatskoga Podu- potpisan je 23. kolovoza 1996. na osnovi navlja trebala je biti ustrojena višenacio- uzajamnoga priznanja i poštivanja terito- nalna policija. U travnju 1996., prva sku- rijalne cjelovitosti.25 Potpisivanjem Spora- pina policajaca otišla je u Budimpeštu, zuma o normalizaciji odnosa, Srbija je pri- gdje je započela obuka etnički izmiješa- znala međunarodne granice Hrvatske i, nih policijskih snaga, što je ujedno bio na neki način, javno se odrekla svojih te- prvi pokušaj programa u kojem su su- ritorijalnih pretenzija prema Hrvatskoj.26 djelovali Hrvati i Srbi. Obuka u Budim- Može se reći da je to ujedno bila i snažna pešti pripremala ih je za zajednički način poruka Srbima u hrvatskom Podunavlju rada, kao i na rad u etnički podijeljenim da se okrenu Zagrebu i prihvate geopo- sredinama.23 litičku realnost. Srbijansko vodstvo i cr- Ministarstvo unutarnjih poslova RH, kveni predstavnici Srpske pravoslavne 15. prosinca 1997., preuzelo je zapovjed- crkve uputili su jasan poziv stanovništvu ništvo nad 1715 pripadnika Prijelaznih srpske narodnosti koje je živjelo u hrvat- policijskih snaga (829 Hrvata, 834 Srbina skom Podunavlju da ostane živjeti na i 52 pripadnika drugih nacionalnih ma- tom prostoru. Iako je bilo iseljavanja u Sr- njina). Uključivanjem Prijelazne policije biju, ipak je znatan dio stanovništva srp- u sastav Ministarstva unutarnjih poslova ske narodnosti poslušao taj poziv. RH završen je proces rekonstrukcije po- Jedan od ključnih trenutaka u vraća- licijskih snaga u Hrvatskom Podunavlju. nju legalne hrvatske vlasti u Hrvatsko Zadovoljeni su brojčani uvjeti nacional- Podunavlje bilo je održavanje lokalnih noga sastava policajaca, što je bilo jam- izbora za općinska i gradska vijeća, te stvo sigurnosti svih građana toga pro- skupštine Osječko-baranjske i Vukovar- stora. Unatoč tome, na zahtjev hrvatske sko-srijemske županije. Zahtjev za pre- Vlade, civilna policija UN-a ostala je još uzimanjem hrvatskih dokumenta bio devet mjeseci od odlaska UNTAES-a, što je uvjet izlaska na izbore i ostvarivanja

22 Vlada RH, 6.7.2.4, Izvješće VRH o provedbi Pisma namjere VRH o mirnoj reintegraciji Hrvatskog Podunavlja, 22. 9. 1997. 23 Holjevac Tuković, Ana: Proces mirne reintegracije Hrvatskog Podunavlja, s. 105. 24 Ibidem, str.110. 25 Sporazum o normalizaciji odnosa između Republike Hrvatske i Savezne Republike Jugoslavije. In: Narodne novine. Međunarodni ugovori, a. 1996, nr. 10. (24. rujna 1996). 26 Nobilo, Mario: Hrvatski Feniks: Diplomatski procesi iza zatvorenih vrata 1990. – 1997. Zagreb: Nakladni zavod Globus, 2000, s. 518 – 519.

130 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy prava u sustavu hrvatske države. Hr- uspostavio je u listopadu 1997. Nacional- vatska je u sjeni silnih zločina koji su se ni odbor za ostvarivanje programa us- dogodili na ovom prostoru, morala ra- postave povjerenja, ubrzanog povratka diti katkad i bolne kompromise, ne bi li i normalizacije života na ratom strada- proces reintegracije ipak bio uspješno za- lim područjima Republike Hrvatske. Za vršen. Jedan od njih, svakako je i Zakon predsjednicu Odbora imenovana je Ve- o amnestiji, koji je amnestirao sudionike sna Škare Ožbolt, dok su zamjenici pred- oružane pobune od kaznenog progona sjednice bili Ivica Vrkić i dr. Vojislav Sta- u Republici Hrvatskoj. Do 31. kolovoza nimirović. Odbor za Vukovar osnovan je 1997. izdane su domovnice za 154.443 3. studenoga 1997. godine.29 osobe, što je znatno više od predratno- Mirna reintegracija Hrvatskoga Podu- ga broja Srba u Hrvatskom Podunavlju navlja utjecala je na početak normalizaci- (1991. godine bilo ih je 70.000), a više je je međudržavnih odnosa Hrvatske i SR i od njihova broja pred dolazak UNTA- Jugoslavije, na regionalnom planu, kao ES-a (1996. bilo ih je 120.000). Prema iz- i na početak normalizacije hrvatsko-srp- vješću Vlade RH, to navodi na zaključak skih odnosa u Republici Hrvatskoj. Pita- da je „čak 50.000 osoba, ranije povezanih nje povratka prognanih i izbjeglih oso- s pobunom, zatim raseljenih u regiji, dobilo ba bilo je jedno od glavnih odrednica hrvatske dokumente, a svakako ukazuje na Temeljnog sporazuma i uvjet uspješnog činjenicu da su 34.443 osobe, koje su živjele dovršetka procesa mirne reintegracije. u drugim državama u regiji“, također dobi- U skladu s preuzetim obavezama, Hr- le dokumente (domovnice).27 vatska je jamčila poštivanje manjinskih Izbori su održani 13. travnja 1997., i ljudskih prava u duhu europskih stan- kada je uspostavljen politički sustav, darda. Zajednička radna skupina zadu- jednak onome u drugim dijelovima žena za povratak izbjeglica i prognanika, hrvatskoga teritorija. Sudjelovanjem sastavljana od predstavnika Vlade RH, u izborima pripadnici srpske nacional- UNTAES-a i UNHCR-a (United Nations ne manjine iz Vukovara i Hrvatskoga High Commissioner for Refugees, Visoki Podunavlja dobili su mogućnost izabrati povjerenik Ujedinjenih naroda za izbje- svoje legitimne predstavnike u tijelima glice), nakon postignutog sporazuma 24. lokalne vlasti i samouprave. Nakon odr- travnja 1997. potpisala je Sporazum radne žanih izbora, srpsko stanovništvo aktiv- skupine o operativnim postupcima povratka.30 no se uključilo u politički život Hrvatske Sporazumom su defnirana osnovna na- i sudjeluju u njenoj izvršnoj vlasti, a Za- čela povratka u Hrvatsko Podunavlje i iz kon o amnestiji 28to je omogućio i srpskim Hrvatskoga Podunavlja u ostale dijelo- dužnosnicima iz vremena RSK. ve RH. Prema podatcima Ureda za pro- U cilju uspješnog dovršetka proces gnanike i izbjeglice Vlade RH iz 1998., mirne reintegracije predsjednik Re- iz Hrvatskoga Podunavlja se u ostale publike Hrvatske dr. Franjo Tuđman dijelove RH vratilo 13.500 osoba srpske

27 Vlada RH, 6.7.2.4, Izvješće VRH o provedbi Pisma namjere VRH o mirnoj reintegraciji Hrvatskoga Podunavlja, 22. kolovoza 1997. 28 Zakon o općem oprostu od 20. rujna 1996. In: Narodne novine, a. 1996, nr. 80. 29 Holjevac Tuković, Ana: Proces mirne reintegracije Hrvatskog Podunavlja, s. 259. 30 Hrvatski državni arhiv, Zagreb: Hrvatski ured pri promatračkoj misiji EZ-a, Sporazum radne skupine o operativnim postupcima povratka, travanj 1997., kutija 36.

Ana Holjevac Tuković: Završetak Domovinskog rata u Hrvatskoj 131 narodnosti, a iz SRJ i RS u RH vratilo se snage u svibnju i kolovozu 1995., operaci- 18.700 osoba srpske narodnosti.31 Vijeće jama Bljesak i Oluja oslobodile su okupira- sigurnosti UN-a, Rezolucijom 1145 od 19. ni teritorij u zapadnoj Slavoniji te u Dal- prosinca 1997., dalo je punu potporu zavr- maciji, Lici, Kordunu i Banovini. Nakon šetku mandata misije UNTAES-a. Unatoč poraza pobunjenih srpskih snaga, bila je problemima i poteškoćama koji su obilje- otvorena mogućnost političkih pregovo- žile mirnu reintegraciju, a koji se djelom ra. Hrvatsko državno vodstvo odlučilo je baštine i danas na navedenom prostoru, vratiti okupirane dijelove mirnim putem, mirna reintegracija obavljena je bez novih započevši pregovore s predstavnicima ljudskih i materijalnih žrtava, na način Srba na području Hrvatskog Podunavlja. kojim je Hrvatska pokazala svoju opredi- Proces mirne reintegracije završio je 15. jeljenost za mir, demokraciju i suživot.32 siječnja 1998., kada je Republika Hrvatska Zaključno može se reći da je ključni u cijelosti uspostavila nadzor nad svojim događaj koji je inicirao politički okvir međunarodno priznatim granicama. Na mirne reintegracije preostalog dijela Hr- temelju različitih iskustava u odvijanju vatske (Hrvatsko Podunavlje), bila je voj- procesa mirne reintegracije, misija UN- no-redarstvena operacija Oluja 1995. godi- TAES-a smatra se jednom od najuspješ- ne. Nakon niza pregovora, kriza nastala nijih mirovnih misija UN-a u svijetu, pobunom i ratom u Hrvatskoj riješena a Republiku Hrvatsku kao rijetku drža- je završnim vojnim operacijama koje su vu, koja je nakon uspješnih vojnih opera- uslijedile 1995. godine. Hrvatske oružane cija, završila rat mirnim putem.

31 Izvješće Vlade Republike Hrvatske o dosadašnjem tijeku povratka i zbrinjavanju prognanika, izbjeglica i raseljenih osoba. In: Narodne novine, a. 1998, nr. 92/1248 (7. srpnja 1998). 32 Holjevac Tuković, Ana: Proces mirne reintegracije Hrvatskog Podunavlja, s. 265.

132 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Tomáš Černák* Politická situácia a prejavy násilia na futbalových štadiónoch na začiatku 90. rokov v Chorvátsku a na Slovensku

Political Situation and Acts of Violence at Football Stadiums in the Early 90s in Croatia and Slovakia / Politička situacija i nasilje na nogometnim stadionima ranih 1990-ih u Hrvatskoj i Slovačkoj

This study aims to illustrate how a turbulent political situation and complicated ethnic relations transformed people’s behaviour at public events. As people’s feelings and genuine opinions are revealed most often in tense situations, this study focuses on display of violence during football matches. The violent events at stadiums happened as a result of complicated geopolitical situations. Furthermore, in both Slovakia and Croatia football was and still is the most popular sport. For this reason, this paper concentrates on two case studies – the Dinamo Zagreb – Red Star Belgrade match of 13th May 1990 (the Serbo-Croatian confict) and compares it with the situation in Slovakia during the Slovan Bratislava – Sparta Praha and Ferencváros Budapest matches, dating back to 1991-1992. Paradoxically, the Slovaks had worse relationships with the Hungarian ethnic minority than the Czechs. The beginning of the 1990s was very troubled for both Czechoslovakia and Yugoslavia. This was evident in ethnic relations. In the former Yugoslavia, this led to a bloody civil war, while in Czechoslovakia, a peaceful split of the state was accomplished. Keywords: Football, Violence, Ethnic relations, Football fans, Yugoslavia

émou predkladanej práce je popísať, vnútropolitickou či medzinárodnopoli- Tako sa turbulentná politická situácia tickou situáciou. Navyše, futbal bol a je, a zložité národnostné vzťahy pretrans- tak v Chorvátsku, ako aj na Slovensku, formovali do správania sa spoločnosti najpopulárnejším a najviac navštevova- na verejných podujatiach. Keďže emócie ným športom. Preto by som chcel pri- a skutočné názory i vnútorné pocity ľudí blížiť všetky tieto faktory na príklade sa najčastejšie naplno prejavia počas vy- nikdy neodohraného futbalového zápa- pätých situácií, zvolil som pre tento účel su medzi Dinamom Záhreb a Červenou šport, presnejšie futbalové zápasy. Práve hviezdou Belehrad z 13. mája 1990 (teda prejavy diváckeho násilia na štadiónoch chorvátsko-srbský konfikt) a porovnať boli neraz spôsobené, respektíve do veľ- ho so situáciou na Slovensku počas zápa- kej miery podnietené, komplikovanou sov Slovana Bratislava so Spartou Praha

* Tomáš Černák, Katedra slovenských dejín Filozofckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Slovenská republika).

Tomáš Černák: Polit. situácia a prejavy násilia na futbalových štad. na zač. 90. rokov 133 a Ferencvárosom Budapešť z rokov 1991 jednoznačne najsilnejšou politickou silou – 1992. Pretože, paradoxne, medzi oby- v Chorvátsku. V tomto období bol ofci- vateľmi rozpadajúceho sa Česko-Sloven- álny názov krajiny Socialistická republi- ska boli oveľa horšie vzťahy medzi Slo- ka Chorvátsko (Socijalistička Republika vákmi a Maďarmi, než medzi Slovákmi Hrvatska – SRH), ktoré bolo stále jednou a Čechmi. z republík Socialistickej federatívnej re- Začiatok 90. rokov bol na území býva- publiky Juhoslávia (Socijalistička Federa- lej Juhoslávie, ako aj v bývalom Česko-Slo- tivna Republika Jugoslavija – SFRJ). vensku, veľmi komplikovaný. Prejavovalo Tudjmanova strana akcentovala vo sa to najmä v národnostných vzťahoch. svojom programe, a najmä na predvo- V krajinách bývalej Juhoslávie vyústil lebných zhromaždeniach, chorvátske ná- tento stav až do krvavej občianskej voj- rodné požiadavky. Tie postupne prechá- ny, kým v česko-slovenskom prípade do dzali až do radikálneho nacionalizmu, relatívne pokojného rozdelenia štátu. Za ďalej antikomunizmu a jej predstavitelia jeden z prvých veľkých prejavov vyostre- sa nevyhýbali ani protisrbským vyjadre- nia národnostných vzťahov v bývalej niam. V štátoprávnej otázke sa HDZ spo- Juhoslávii bývajú označované nepokoje čiatku vyslovila pre konfederačné rieše- a násilnosti na štadióne Maksimir v Zá- nie. Ako píše historik Jan Rychlík, výraz hrebe pred futbalovým zápasom Dinamo konfederácia mal urobiť program HDZ Záhreb – Červená hviezda Belehrad z 13. prijateľnejší pre tú časť Chorvátov, ktorí mája 1990. Stalo sa tak v čase čoraz viac boli orientovaní juhoslovansky a nepria- vyostrujúcich sa národnostných sporov li si úplný rozpad Juhoslávie.2 Postupom medzi Srbmi a Chorvátmi, ktoré o rok ne- času sa však čoraz viac presadzovala skôr vyústili do občianskej vojny. Bolo to politika úplnej nezávislosti Chorvátska, aj obdobie zásadných politických zmien. ktorá bola charakterizovaná aj radikál- Už 11. januára 1990 bola novelizovaná nym nacionalizmom. Logickým dôsled- chorvátska ústava, ktorá otvorila cestu kom toho bolo, že sa srbské obyvateľstvo k legalizácii nekomunistických politic- Chorvátska, ktoré si želalo naďalej zotr- kých strán a k slobodným voľbám. Ná- vať v Juhoslávii, začalo voči takejto po- sledne sa začali registrovať nové poli- litike vymedzovať a došlo k vytvoreniu tické strany a bol prijatý volebný zákon samostatných srbských politických strán. umožňujúci realizovať slobodné voľby.1 Najsilnejšou a najvplyvnejšou srb- Dňa 28. februára 1990 sa uskutočnil usta- skou stranou v Chorvátsku sa stala novujúci zjazd Chorvátskeho demokra- Srbská demokratická strana (Srpska de- tického spoločenstva (Hrvatska demo- mokratska stranka – SDS), ktorá sa usta- kratska zajednica), ktorého predsedom novila vo februári 1990. Na jej čelo sa po- sa stal bývalý generál Juhoslovanskej ľu- stavil psychiater z Kninu Jovan Rašković dovej armády, politický väzeň a historik a od úplného začiatku bola SDS vedená Franjo Tudjman. Práve táto strana sa stala v duchu Raškovićových názorov.3 Práve

1 Viac k vývoju v Chorvátsku na začiatku 90. rokov pozri: Rychlík, Jan – Perenćević, Milan: Dějiny Chorvatska. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2007, s. 357 – 376 alebo Mosković, Boris: Mezi Titem a Tudjmanem: Chorvatsko v letech 1989 – 1990. Praha: Filozofcká fakulta Univerzity Karlovy, 2017, 221 – 263. 2 Rychlík, Jan – Perenćević, Milan: Dějiny Chorvatska, s. 361. 3 Mosković, Boris: Mezi Titem a Tudjmanem, s. 247.

134 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy mesto Knin sa stalo akýmsi politickým počet srbského obyvateľstva v Chorvát- centrom chorvátskych Srbov. Bolo to cel- sku veľmi málo. Jovan Rašković vydal kom prirodzené, keďže v občine Knin po voľbách pomerne umiernené vyhlá- žilo až 88% srbského obyvateľstva a cel- senie, v ktorom vyzval srbské obyvateľ- kovo tvorili Srbi v Chorvátsku približ- stvo k pokoju. Dokonca uznal, že nikto ne 12 % obyvateľstva.4 Obyvatelia srb- nemôže chorvátskemu národu upierať skej národnosti žili taktiež vo veľkých právo na vlastný štát a že srbské oby- chorvátskych mestách ako Split, Rijeka, vateľstvo by malo budovať Chorvátsko Osijek, a samozrejme, Záhreb. ako svoj štát spoločne s chorvátskym Vzťahy medzi Chorvátmi a Srbmi sa národom.6 Zrealizovalo sa aj stretnutie od začiatku roka 1990 prudko zhoršovali, Raškovića s Tudjmanom, ktoré vyzne- a to doslova z mesiaca na mesiac. Prispie- lo na prvý pohľad pozitívne. Tudjman vali k tomu najmä protisrbské vyjadrenia a jeho prívrženci však reálne neurobili predstaviteľov HDZ, ktorí, okrem iného, nič, čím by u Srbov zmiernili napätie.7 nechceli napríklad priznať srbskému Náznak upokojenia pomerov medzi Srb- obyvateľstvu v novej pripravovanej ústa- mi a Chorvátmi preto trval iba niekoľko ve štatút druhého štátotvorného národa. dní a k návratu napätia, ktoré reálne ni- Politici SDS zase začali používať veľko- kdy nezmizlo, prispel aj futbalový zápas srbskú rétoriku a poukazovali na usta- medzi Dinamom Záhreb a Červenou šovskú genocídu srbského obyvateľstva hviezdou Belehrad. počas druhej svetovej vojny. Mnohí z nich V takejto vyhrotenej spoločensko-poli- tvrdili, že v samostatnom Chorvátsku tickej atmosfére sa teda malo odohrať toto by Srbov nečakalo nič dobré. Počas veľ- rizikové stretnutie.8 Dinamo Záhreb bol kej manifestácie srbského obyvateľstva najúspešnejší a najpopulárnejší chorvát- 4. marca 1990 na Petrovej hore, ktorá je sky klub a Červená hviezda Belehrad zase pre Chorvátov symbolická, zaznievali srbský, pričom tento klub bol považova- pokriky ako ,,Nechceme rozdelenie“, ,,Tu je ný do istej miery aj za srbský národný Srbsko“ alebo ,,Zabijeme Tudjmana“. 5 symbol. Oba kluby mali veľa fanúšikov aj Túto manifestáciu brala väčšina mimo vlastného Chorvátska a Srbska, ta- Chorvátov ako provokáciu a vzťahy me- kže sa očakával veľmi napätý a rizikový dzi oboma národmi sa ešte viac vyostrili. zápas. Na strane fanúšikov Dinama Zá- Čím viac sa blížili voľby, tým viacej na- hreb pôsobila veľmi aktívna skupina s ná- rastalo aj napätie na oboch stranách. Voľ- zvom Bad Blue Boys a na strane Červenej by boli vypísané na 22. – 23. apríla 1990 hviezdy Belehrad fanúšikovské zoskupe- a druhé kolo na 7. mája. Už po prvom nie Delije. Fanúšikovia z oboch skupín sa kole volieb bolo jasné, že HDZ zazna- neskôr zapojili v radoch polovojenských mená triumfálne víťazstvo. Do chorvát- oddielov aj do občianskej vojny. skeho saboru (parlamentu) sa dostalo aj Priaznivci jedného i druhého klu- päť zástupcov SDS, čo bolo vzhľadom na bu sa pripravovali na tento zápas veľmi

4 Rychlík, Jan – Perenćević, Milan: Dějiny Chorvatska, s. 367. 5 Ibidem, s. 362 – 363. 6 Mosković, Boris: Mezi Titem a Tudjmanem, s. 259. 7 Pirjevec, Jože: Jugoslávie 1918 – 1992: Vznik, vývoj a rozpad Karadjordjevićovy a Titovy Jugoslávie. Praha: Argo, 2000, s. 469. 8 O tomto zápase bol natočený aj dokumentárny flm, ktorý je dostupný na internete: htps://www. youtube.com/watch?v=4d8Rw2kp160.

Tomáš Černák: Polit. situácia a prejavy násilia na futbalových štad. na zač. 90. rokov 135 intenzívne, boli radikalizovaný vplyvom (fanúšikovské zoskupenie Torcida), ktorí politického napätia v Chorvátsku a vy- boli v rámci Chorvátska najväčší rivali zá- ostrených chorvátsko-srbských vzťahov. hrebského Dinama. Situácia jednoducho Nešlo teda len o bežnú podporu svojho dospela do štádia, že zápas Dinamo – Čer- klubu, ako v iných zápasoch, ale o niečo vená hviezda verejnosť brala ako súboj viac. Napriek tomu, že o majstrovskom Chorvátov so Srbmi. Na srbskú a chorvát- titule už bolo rozhodnuté, keďže Červe- sku spoločnosť stále silno pôsobili nedáv- ná hviezda bola v ligovej tabuľke prvá so ne voľby v Chorvátsku a všetko, čo sa 47 bodmi, Dinamo druhé so 42 bodmi okolo nich dialo v posledných dňoch. a do konca súťaže zostávali len dva zápa- Prvé násilnosti medzi srbskými sy (v tom čase sa za víťazstvo udeľovali a chorvátskymi fanúšikmi prepukli ih- iba dva body). Obe mužstvá aj tak chce- neď po príchode priaznivcov Červenej li vyhrať, zodpovedne sa na zápas pri- hviezdy do Záhrebu, v nedeľu ráno 13. pravovali a rovnako i fanúšikovia. Išlo mája 1990. Bitky začali už na železničnej o otázku národnej prestíže a primárne stanici, ďalej priamo v centre Záhrebu nikoho nezaujímalo postavenie v tabuľ- v parku Zrinjevac i na Námestí Repub- ke. Už pred zápasom tak bolo evidentné, liky (dnes Námestie bána Josipa Jelačića že situácia bude veľmi napätá.9 – Trga bana Josipa Jelačića) a postupne sa V nedeľu 13. mája 1990 vycestovalo na presunuli do okolia štadióna Maksimir.10 tento futbalový zápas približne 3 000 fanú- V centre mesta boli porozbíjané výklady, šikov Červenej hviezdy Belehrad vrátane obchody či kaviarne a prišlo k zrane- neskoršieho vodcu polovojenskej skupiny niam. Zasiahnuť musela polícia, ktorej sa Tigry Željka Ražnatoviča ,,Arkana“. Jeho podarilo tieto výtržnosti ešte zvládnuť úlohou však bolo zabezpečovať bezpeč- a dopraviť fanúšikov Červenej hviezdy nosť belehradskej výpravy a nenachádzal na južnú tribúnu štadióna Maksimir. sa priamo medzi priaznivcami Červenej Nedá sa povedať, že by polícia situá- hviezdy. Srbskí fanúšikovia prichádzali ciu úplne podcenila. Aj podľa dochova- do Záhrebu nielen z Belehradu, ale v pod- ných televíznych záznamov dostupných state zo všetkých oblastí Juhoslávie, kde na internete sa pred vstupom na štadión žili Srbi. Do vlakov idúcich z Belehradu robili osobné prehliadky u fanúšikov, aby tak postupne pristupovali aj fanúšikovia na štadión nemohli priniesť žiadne zbra- zo Sriemu či Slavónie a do Záhrebu pri- ne.11 Organizátori však umiestnili priaz- cestovali aj Srbi z Kninu a okolia. Okrem nivcov Červenej hviezdy do dolných sek- vlaku cestovali srbskí fanúšikovia tiež au- torov južnej tribúny, pričom na horných tobusmi či autostopom. sektoroch sa nachádzali domáci fanúši- Podobná situácia bola na strane do- kovia. Tieto dve skupiny neboli od seba mácich fanúšikov, keďže Dinamo Záhreb oddelené žiadnou silnejšou bariérou. prišli podporiť Chorváti z iných miest Prvé fyzické strety na štadióne tak boli a obcí, než iba zo Záhrebu. Paradoxne len otázkou času. Došlo k nim približne pôsobilo, že Dinamu fandili na štadióne vtedy, keď hráči oboch mužstiev vyšli na Maksimir aj fanúšikovia Hajduku Split trávnik, aby sa pred zápasom rozcvičili.

9 Pozri napr.: Borba, roč. 69, 1990, č. 134, 12. – 13. mája, s. 17. 10 Borba, roč. 69, 1990, č. 135, 14. mája, s. 1. 11 Pozri napríklad htps://www.youtube.com/watch?v=6UYLkPHIcFQ.

136 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy V tom čase sa už zborovo kričali po- vojnový dopisovateľ z Bejrútu a že nikdy kriky ako ,Zagreb je Srbija“ (Záhreb je nič takého nevidel.12 Srbsko), ,,Ubit ćemo Tudjmana“ (Zabiť Fanúšikovia Červenej hviezdy zatiaľ Tudjmana) a z druhej strany zase ,,Srbe stáli izolovaní v horných sektoroch juž- na vrbe“ (v zmysle Srbov obesiť na vŕby). nej tribúny a na všetko sa iba prizerali. Nad sektorom fanúšikov hostí nachádza- Domáci diváci sa ich snažili z hracej plo- júci sa domáci diváci začali hádzať ka- chy napadnúť kameňmi, ale polícia ich mene a slovne provokovali dolu stojacich postupne odvádzala zo štadióna preč. Srbov. Netrvalo dlho, a hostia prelomili Násilnosti však pokračovali aj v okolí bariéry, začali trhať reklamné panely, se- štadióna a polícia ich znovu mala veľ- dačky a prebíjať si cestu k chorvátskym kým problém zvládnuť. Z chorvátskej fanúšikom. Priamo na južnej tribúne sa strany bola neskôr polícia obviňovaná, nachádzalo len niekoľko policajtov a tí že tolerovala vyčíňanie srbských fanúši- nemali šancu zabrániť vzájomným stre- kov, kým proti domácim zasiahla s veľ- tom. Polícia teda reálne nezasiahla a Deli- kou razanciou. Dávali to za vinu perso- je tak nemali problém napadnúť chorvát- nálnemu zloženie policajných zložiek, skych fanúšikov a vyhnať ich z tribúny. v ktorých mali mať údajne väčšinu Srbi. Po celej južnej tribúne lietali vytrhané Celá situácia bola však zložitejšia, sedačky, ktoré oba znepriatelené tábory keďže zloženie policajného zboru tvo- použili ako zbrane. Kto nestihol utiecť, rili tak Chorváti, Srbi či Moslimovia, bol doslova zlynčovaný. respektíve zloženie polície bolo vlastne Na tieto násilnosti zareagovala domá- kópiou mnohonárodnostnej Juhoslávie. ca skupina Bad Blue Boys, ktorá sa snaži- Niekoľkí hráči Dinama Záhreb zostali la prebiť si cestu k fanúšikom Červenej na ihrisku a snažili sa brániť svojich fa- hviezdy. Najprv cez tribúny štadióna núšikov pred políciou. Známym sa stal a potom priamo cez hraciu plochu. Po- kopanec futbalistu Zvonimira Bobana do darilo sa im ukoristiť aj niekoľko hosťu- hrude jedného z policajtov, ktorý však júcich vlajok. Vtedy už bolo evidentné, zhodou okolností nebol Srb, ale Moslim že sa zápas určite neodohrá. Až v tomto menom Refk Ahmetović. Boban sa tak momente zasiahla polícia, ktorá mala pre Chorvátov stal národným hrdinom obrovské problémy zvládnuť dav domá- a pre Srbov chorvátskym nacionalistom. cich fanúšikov a priamo na hracej ploche Každopádne, tlač už na druhý deň sa strhla doslova vojna fanúšikov pro- po týchto násilnostiach obvinila políciu, ti polícii. Tá musela nasadiť vodné delá že zlyhala, respektíve nezasiahla včas, a slzotvorný plyn, domáci diváci zase pokiaľ boli násilnosti len v zárodku. používali proti polícii kamene a vlastne ,,Zostáva veľkou otázkou, prečo polícia ne- všetko, čo mali k dispozícii. Za takého reagovala, prečo nezabránila kontaktu medzi stavu bolo prirodzené, že prišlo aj k via- fanúšikmi Dinama a Červenej hviezdy“, písa- cerým zraneniam, a to tak na strane po- lo sa v článku v denníku Borba.13 Zvonimir lície, ako aj divákov. Redaktor denníka Boban na margo napadnutia policajta Borba M. Mitrović napísal, že sa cítil ako povedal, že ,,on prvý udrel mňa a ja som

12 Borba, roč. 69, 1990, č. 135, 14.mája, s. 1. 13 Ibidem, s. 11.

Tomáš Černák: Polit. situácia a prejavy násilia na futbalových štad. na zač. 90. rokov 137 mu to automaticky vrátil. Videl som predtým, ,,Všetko nasvedčuje tomu, že športový ako ten policajt udrel obuškom nášho hráča stánok bol len náhodnou kulisou na Škrinjara a ako kapitán som predsa musel výboj napätia, ktoré sa nakopilo vo vzťa- brániť svojho hráča.“14 Bolo veľkým šťas- hoch národov a národností Juhoslávie. tím, že počas týchto masových násilností K explózii by zrejme prišlo na ľubovoľ- neprišiel nikto o život. nom inom mieste, kde by sa rovnako, ako Z vtedajšej tlače sa dozvedáme, že na Maksimire, dostalo do tesného kon- Futbalový zväz SFRJ (Futbalski savez Ju- taktu tisíce Chorvátov a Srbov. Kto si goslavije) na incident veľmi rýchlo zare- myslí, že bitky medzi fanúšikmi záhreb- agoval a začal ho vyšetrovať. Násilnosti ského Dinama a belehradskej Crvenej v Záhrebe si všimli aj v ostatných eu- Zvezdy, ktoré si vyžiadali deväťdesiat rópskych štátoch a zaregistrovali ho tiež ľahko a desať ťažko zranených, sú len orgány UEFA. Celá záležitosť bola o to futbalovým škandálom, ten nič nepocho- citlivejšia, že sa blížili majstrovstvá sveta pil. V predposlednom ligovom kole už v Taliansku 1990, na ktorých mala štarto- ani Dinamo ani Crvena Zvezda nemali vať aj reprezentácia Juhoslávie. Tá na maj- čo získať. Celá juhoslovanská federácia strovstvá sveta nakoniec cestovala bez však nakoniec stratila až príliš veľa. Zvonimira Bobana, ktorý dostal za svoj kop do zasahujúceho policajta šesťme- Nie náhodou si včerajší denník Borba sačný dištanc. Jeden z najlepších hráčov v súvislosti s nedeľňajšou chorvát- vtedajšej Juhoslávie tak doplatil na svoje sko-srbskou ruvačkou kladie otázku, či konanie a rovnako aj celý juhoslovanský nejde o začiatok niečoho strašného, na čo reprezentačný výber, ktorý by bol s Boba- len čakajú znepriatelené nacionalistické nom ešte silnejší. Samotný zápas bol kon- hordy na všetkých stranách barikád. tumovaný v prospech Červenej hviezdy. Belehradská politika ide v úvahách ešte Česká a slovenská tlač priniesla sprá- ďalej, keď tvrdí, že bitka medzi fanúšik- vy o násilnostiach na štadióne Maksimir mi bola vopred pripravená silami, ktoré v utorok 15. mája 1990: ju teraz budú chcieť využiť pre svoje šovinistické ciele. ,,Najväčší škandál v dejinách juhoslo- vanského športu sa odohral pred zápa- Obavy, že záhrebská ‚futbalová vojna‛ som prvej ligy Dinamo Záhreb – Crvena môže spustiť lavínu násilia, nie sú ani Zvezda Belehrad. Na štadióne prepukli trochu nadnesené. Juhoslávia so svojimi bitky medzi divákmi, podnecované ná- pätnástimi etnickými skupinami, viac rodnostnými spormi Srbov a Chorvátov, než tuctom jazykov, šiestimi republikami takže riaditeľ štadióna rozhodol, že sa a dvomi abecedami bola v posledných zápas neodohrá.“15 rokoch skôr kompromisom, než jednot- ným štátom… O budúcnosti Juhoslávie, Zaujímavý názor na celý incident o jej prežití, sa však bude s najväčšou priniesol redaktor slovenského denníka pravdepodobnosťou rozhodovať najmä Smena Ivan Drábek v článku Spoločná vo vzťahu medzi Belehradom a Záhre- prehra na Maksimire: bom, metropolami dvoch najväčších

14 Ibidem. 15 Československý sport, roč. 37, 1990, č. 112, 15. mája.

138 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy a najsilnejších republík. Práve Srbi ktoré disponovali širokou základňou a Chorváti sa preto musia najviac poučiť priaznivcov, boli populárne a súperili zo spoločnej nedeľňajšej prehry na o prvé miesta v ligovej tabuľke. Maksimire. Ak by totiž jedna zo strán Na radikalizáciu fanúšikov mali od zatúžila po odvete, začala volať po krvi začiatku vplyv politické udalosti, kto- a násilí, vohnala by celú krajinu do bra- ré sa spustili takmer ihneď po páde ko- tovražednej občianskej vojny, po ktorej munistického režimu. Prvý spor nastal by sa už Juhoslávia sotva spamätala.“16 ohľadne nového názvu republiky, ktorý stratil adjektívum socialistická. Česká Násilnosti na štadióne Maksimir strana preferovala názov Československá v Záhrebe vyvolali ale najväčšiu vlnu republika, ktorý slovenská politická re- ohlasu po celej vtedajšej Juhoslávii. Jed- prezentácia odmietla, keďže tento názov na strana obviňovala tú druhú z pláno- pripomínal medzivojnovú republiku a jej vaného vyvolania násilností a naopak. ofciálnu ideológiu čechoslovakizmu. Tak chorvátske ako aj srbské politické Spory o pomenovanie republiky sa ťahali elity sa snažili vytĺcť z týchto výtržnos- dva mesiace, od februára do apríla 1990, tí politický kapitál. Zahraničné médiá a priniesli napätie v slovensko-českých zase dodnes označujú tieto udalosti za vzťahoch. Nakoniec sa prijal kompromis- začiatok chorvátsko-srbskej vojny, čo ný návrh, a to v podobe Česká a Sloven- je však prehnané tvrdenie. Násilnosti ská federatívna republika (ČSFR). boli súčasťou dlhšie trvajúceho procesu Slovensko-české vzťahy ďalej zaťa- a narastajúcej animozity medzi Srbmi žovali aj spory o ďalší charakter fede- a Chorvátmi, nie začiatkom niečoho. Pri rácie, presnejšie o kompetencie národ- futbalovom zápase sa však naplno uká- ných a federálnych orgánov. Slovenská zalo, aké sú reálne vzťahy medzi týmito strana presadzovala voľnejšiu federáciu dvomi etnikami. Ak by nedošlo k tomuto a väčšie kompetencie pre národné orgá- zápasu, násilnosti by prepukli pri neja- ny, pričom sa v časti slovenskej politic- kej inej príležitosti, pri ktorej by sa stretlo kej reprezentácie začali ozývať hlasy na väčšie množstvo Chorvátov a Srbov. úplné osamostatnenie Slovenska. Tieto Čo sa týka situácie na začiatku 90. rozdielne predstavy o ďalšom charakte- rokov v niekdajšom Česko-Slovensku, re spoločného štátu sa nevyriešili až do tak národnostné spory medzi Slovák- leta 1992, keď prišlo k defnitívnemu roz- mi a Čechmi nikdy nedosiahli takú zlú hodnutiu o zániku ČSFR a vzniku dvoch úroveň, ako tomu bolo medzi Srbmi samostatných štátov. Republika teda a Chorvátmi. Napriek tomu sa prejavy žila dva a pol roka v neustálych sporoch národnostnej neznášanlivosti vyskyto- medzi slovenskou a českou politickou vali vo veľkej miere na futbalových šta- reprezentáciou. diónoch pri zápasoch najlepších českých K tomu treba prirátať aj sloven- a slovenských mužstiev. Väčšinou išlo sko-maďarské spory, keďže na Sloven- o urážlivé pokriky, a v niektorých prí- sku žila početná maďarská menšina, padoch aj o väčšie fyzické strety medzi ktorej politickí predstavitelia sa doža- fanúšikmi. Týkalo sa to najmä klubov, dovali väčších práv a zaznievali aj hlasy

16 Smena, roč. 43, 1990, č. 112, 15. mája.

Tomáš Černák: Polit. situácia a prejavy násilia na futbalových štad. na zač. 90. rokov 139 o autonómii. To následne komplikovalo predstavy. Dňa 14. marca 1991, počas vzťahy s Maďarskou republikou, ktoré osláv 52. výročia vzniku prvej Slovenskej boli už aj tak zaťažené sporom o vodné republiky, bol na Námestí SNP v Brati- dielo Gabčíkovo-Nagymaros. Z tohto dô- slave napadnutý prezident ČSFR Václav vodu prichádzalo ku konfiktom i počas Havel, ktorý tadiaľ prechádzal so svojím zápasov slovenských mužstiev s klubom sprievodom (rovnaká situácia sa zopako- DAC Dunajská Streda, ktorému fandili vala na tom istom mieste aj 28. októbra Maďari žijúci na Slovensku. Slovenskí 1991). Čoraz viac sa ozývali hlasy poža- futbaloví fanúšikovia mali napäté vzťa- dujúce samostatnosť Slovenska. hy tak so svojimi českými i maďarskými Jar roku 1991 bola na Slovensku sku- súpermi na tribúnach štadiónov. točne turbulentná a tak sa celá situácia Začiatok 90. rokov bol charakteristic- preniesla aj na tribúny. V Čechách začala ký snahou Slovana Bratislava, ktorý sa narastať voči Slovákom averzia a obdob- stal v tomto období slovenským národ- ne na Slovensku voči Čechom. Morava, ným symbolom, zosadiť českú Spartu ktorej niektorí obyvatelia sa taktiež zača- Praha z prvého miesta a získať ligový li vymedzovať voči Čechom, bola v tom- titul. Práve v rokoch 1991 – 1993 sa odo- to smere výnimkou. Preto neprekvapí hrali najväčšie federálne derby zápasy fakt, že Slovan Bratislava mal svojich fa- týchto dvoch súperov, zvýraznené i tou núšikov aj na južnej Morave. skutočnosťou, že sa rozpadal spoločný Na zápas Slovana Bratislava so Spar- štát a v spoločnosti začali prevládať ná- tou Praha pricestovalo na začiatku mája rodnostné vášne. Politika sa futbalu ne- 1991 do Bratislavy podľa policajného mohla vyhnúť a prenášala sa i na tribúny hlásenia iba sedemnásť sparťanských fa- štadiónov. Nevraživosť či vulgárne uráž- núšikov, ktorí mali na Tehelnom poli vy- ky na oboch stranách a vypätá atmosféra členený svoj sektor. Keďže sa predpokla- v hľadisku boli takmer bežnou súčasťou dalo, že ich príde oveľa viac, na štadióne futbalových zápasov medzi najlepšími bola posilnená usporiadateľská služba slovenskými a českými mužstvami. Čím a rovnako sa zvýšil aj počet policajtov, sa viac vyostrovala situácia medzi poli- pričom tí vytvorili koridor k sektoru fa- tickými reprezentáciami na oboch stra- núšikov hostí. Podľa vtedajšej tlače pano- nách, tým viac sa to prejavovalo i v hľa- val na štadióne relatívny pokoj, až na zo- diskách. A nielen tam, pretože násilné pár národnostných pokrikov a ku koncu strety sa prenášali aj do ulíc. Čoraz čas- zápasu si nadávky skôr vypočuli domáci tejšie musela počas futbalových zápasov hráči za svoj výkon, než sparťanskí hrá- zasahovať polícia. Medzi najrizikovejšie či či fanúšikovia. Problémy nastali až po patrili stretnutia Slovana Bratislava so skončení stretnutia. Spartou Praha, Slaviou Praha alebo Ba- Skupiny domácich fanúšikov sa za- níkom Ostrava. čali premiestňovať k sparťanskému sek- Treba si tiež uvedomiť, v akej dobe toru a tak hosťujúcim fanúšikom polícia a na pozadí akých, najmä politických navrhla, že ich odvezie autami na že- udalostí sa tieto zápasy hrali. Medzi čes- lezničnú stanicu. Pri nástupe Sparťanov kými a slovenskými politickými pred- do policajných áut však vznikli konfikty staviteľmi narastali rozpory ohľadne medzi priaznivcami Slovana Bratislava ďalšieho fungovania spoločného štátu, a políciou. Vzduchom začali lietať kame- keďže každá strana mala svoje vlastné ne a tiež rôzne iné predmety, načo polícia

140 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy použila obušky a na mieste zadržala de- samostatného Slovenska tvrdiac, že po väť domácich fanúšikov. Z radov polície rozdelení ČSFR nebudú zaručené ich zá- bol zranený jeden príslušník.17 Podobné kladné práva a slobody. Podobný názor scenáre neboli v tej dobe pri podobných zastávali niektorí politickí predstavitelia derby zápasoch ničím výnimočné. Pri z Maďarskej republiky a tomuto prob- zápasoch Slovana v Prahe či Ostrave sa lému sa často venovala i maďarská tlač. diali rovnaké veci, len z opačnej strany, A práve udalosti okolo spomínaného keďže v Čechách a na severnej Morave futbalového zápasu využila na podpore- boli zase napádaní fanúšikovia Slovana. nie svojich argumentov. Ďalší zápas proti Sparte Prahe na jar Už pred stretnutím panovali určité 1992 v Bratislave mal byť sviatkom futba- obavy. Predseda Ferencvárosu István lu pre celú republiku a Slovensko zvlášť. Szivos pred zápasom na tému možného Výkony Slovana a jeho 27 zápasová séria rizika v hľadisku i mimo neho povedal: bez prehry prilákali na Tehelné pole pri- ,,Šport a politika sú dve veci. Dúfam, že oba bližne 43 000 divákov a Slovan by v prí- tábory budú hlučné, ale na úrovni.“18 V po- pade víťazstva mal majstrovský titul už dobnom duchu sa vyjadril i tréner Tibor takmer istý. Zápas so Spartou preto do- Nyilasi. Treba dodať, že jeho zverencov slova zmobilizoval celé Slovensko. Pri- sa chystali v hojnom počte povzbudiť cestovali naň fanúšikovia z celej krajiny, aj ich priaznivci z juhu Slovenska, teda vrátane východného Slovenska. Tento vtedy ešte česko-slovenskí občania ma- zápas však Slovan nezvládol a v domá- ďarskej národnosti. Tento fakt tiež nepri- com prostredí prehral 0:3. Napriek tomu dával organizátorom na pokoji. Napriek sa počas stretnutia nevyskytli žiadne tomu kompetentní a asi ani bežní fanúši- veľké násilnosti a všetko prebehlo na kovia neočakávali výtržnosti a následný prekvapenie v pokoji. To sa však nedalo zásah polície v takom rozsahu, ako sa povedať o ďalšom národnostne motivo- neskôr udial. Práve zásah slovenskej po- vanom zápase. lície a zvlášť špeciálneho komanda proti Tentokrát išlo o slovensko-maďarské maďarským fanúšikom rapídne vyostril vzťahy, ktorých úroveň sa mala preu- slovensko-maďarské vzťahy a v Maďar- kázať počas zápasov 1.kola Pohára eu- skej republike vzbudil ostré protesty či rópskych majstrov (ďalej PEM) medzi priamo vášne. Slovanom Bratislava a Ferencvárosom Násilné strety medzi fanúšikmi pre- Budapešť. Obe stretnutia sa mali odo- biehali už deň pred stretnutím a v deň hrať počas septembra 1992. Najmä prvý zápasu vyvrcholili. Do Bratislavy prišlo súboj v Bratislave prilial olej do ohňa, povzbudiť Ferencváros približne desať ktorý sa naplno rozhorel medzi Slovák- tisíc fanúšikov, z ktorých väčšina pochá- mi a Maďarmi po páde komunistického dzala z južného Slovenska. Polícia síce režimu. Demokracia totiž so sebou pri- zabavila pred zápasom niektorým fanú- niesla aj národnostné problémy, ktoré šikom Ferencvárosu nože, boxery, spreje, sa za socializmu zatláčali do pozadia. železné tyče alebo nunjaky, ale viaceré Maďarská menšina sa obávala vzniku podobné veci sa podarilo ďalším z nich

17 Pravda, roč. 72, 1991, 7. mája, s. 17. 18 Už som hral proti Galisovi. In: Denník Šport, roč. 46, 1992, č. 219, 16. septembra.

Tomáš Černák: Polit. situácia a prejavy násilia na futbalových štad. na zač. 90. rokov 141 preniesť na štadión. Za takejto organizá- udupú ľudia v tlačenici. Veliteľ bezpeč- cie sa v stredu 16. septembra 1992 o 17:00 nostných opatrení na štadióne podplu- hodine začal jeden z najrizikovejších zá- kovník Anton Kršák sa k tomu vyjadril pasov v slovenskej futbalovej histórii. nasledovne: Niektorí priaznivci Ferencvárosu v hľadisku nevedeli stráviť vývoj zápasu, ,,Každý zákrok policajtov bol vykonaný ktorý sa vyvíjal v neprospech ich muž- na základe podnetu, keď fanúšikovia stva a na štadióne začali lietať plechov- porušovali zákon. Asi o pol siedmej sa ky, poháre, kusy betónu a rôzne železo. rozpútala v dolných radoch tribúny AS Množstvo lietajúcich predmetov rástlo bitka. Naši policajti zadržali hlavného priamo úmerne s gólmi v bráne maďar- iniciátora. Bol ním maďarský fanúšik. ského brankára Balogha. Kus betónu Keď ho vyvádzali von zo štadióna, rozbil hlavu napríklad aj fotoreportéro- priskočil k nim priaznivec Ferencváro- vi denníka Šport Dušanovi Koutnému. su a udrel jedného z policajtov do oka Dobre organizovaní chuligáni zase na- pravdepodobne boxerom. Náš príslušník pádali políciu a vyvolávali bitky so slo- utrpel poškodenie rohovky a je dodnes venskými fanúšikmi. práceneschopný. Veliteľ policajnej jednotky pre sektor C major Ludek Buchar neskôr povedal: Traja mestskí policajti boli zranení ma- ďarskými fanúšikmi na parkovisku pred ,,Po strelení prvého gólu Slovanom štadiónom Interu. Veliteľ sektoru C ma došlo k hrubým národnostným urážkam požiadal o nasadenie záloh, ktoré tvorili a dusná atmosféra sa stupňovala každým príslušníci Policajného pohotovostného ďalším gólom domácich. Už po treťom útvaru. Ak by som nedal povel na zásah, začali lietať medzi tábormi plné hliníko- mohol konfikt prerásť do masovej bitky, vé poháre na pivo a limonádu, kamene, v ktorej by sa fanúšikovia ušliapali na v plátne zabalené železá a nebezpečné smrť. Nemohli sme vylúčiť ani prípadné sklené guličky. Pri snahe oddeliť oba zvalenie ohrád a to aby sa nám bil obraz- tábory muselo dôjsť k ráznemu zásahu ne povedané celý štadión. Za intenzitu zo strany polície a použitiu prostriedkov použitia donucovacích prostriedkov zod- podľa zákona. Asi 60 fanúšikov sme zo povedá každý policajt osobne. Ale podľa štadióna vykázali.“19 môjho názoru, ak by aj došlo k vyboče- niu zo zaužívaných medzí, stalo sa tak Rázny zásah spočíval i v tom, že do neúmyselne. Pred zápasom som všetkých, sektoru C prišlo protiteroristické ko- ktorí sa podieľali na bezpečnostných opat- mando v kuklách a s obuškami bili ma- reniach inštruoval, aby zakročovali tak, ďarských fanúšikov. Bol použitý aj slzný aby nedošlo k vážnejším zraneniam.“20 plyn. Polícia doslova vyhnala časť fanú- šikov Ferencvárosu von zo štadióna. Tri- Veliteľ zásahu v sektore C sa k ak- búny tomuto zásahu tlieskali. cii vyjadril takto: ,,(Zásah) Bol skutočne Vážne však hrozilo, že sa pri panic- oprávnený a primeraný. V súlade s dikciou kom úteku pred policajnými obuškami zákona. Použili sme hmaty, chvaty, kopy

19 Hanba. In: Smena, roč. 45, 1992, č. 220, 17. septembra. 20 Futbalogika. In: Smena, roč. 45, 1992, č. 222, 19. septembra.

142 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy a údery obuškom.“ K otázke utekajúceho zelení orly na tribúne detinsky vpochodo- davu a možnosti, či sa neobával ušliapa- vali do slovenskej pasce. To isté sa potom nia povedal: stalo na trávniku i futbalistom FTC.“

,,Vonkoncom. Smer úniku sme predví- ÚJ Magyarország zašiel ešte ďalej: dali. Nespratníci putovali priamo na ulicu za C tribúnu… Najagresívnejšie ,,Fanúšikovia Ferencvárosu museli zná- skupiny boli vnútorne presne organizo- šať utrpenie len preto, že sú Maďari… vané v 10 – 20 členných húfoch, ktoré príslušníci systematicky chodili zo sekto- sa pokúšali našich príslušníkov izolovať ra do sektora na tribúnach a vyhľadávali a fyzicky likvidovať. Maďarský kolego- Maďarov, aby ich mohli zmlátiť. Po tejto via v civile tomu chceli zabrániť, no sami udalosti sa právom obávame o Maďarov poriadne inkasovali. Mám pred očami žijúcich na Slovensku, pretože osamo- epizódku, ako príslušníci bojovej skupi- statňujúce sa Slovensko už našlo nepria- ny Ferencvárosu po úspešnom výpade teľa i na futbalovom zápase.“ bozkávali svojho šéfa v zelenom šály.“21 Triezvejší názor mal Magyar Hírlap: Zápas a najmä udalosti s ním spojené vyvolali obrovský ohlas na Slovensku ,,Je zrejmé, že pod povrchom pôsobí na- i v Maďarsku. Maďarské médiá priniesli pätie v maďarsko-slovenských vzťahoch. po stretnutí správy, podľa ktorých by si Čo v tejto situácii možno robiť? Prís- nezainteresovaný čitateľ mohol myslieť, lušné maďarské orgány musia zabrániť že pochádzajú zo vtedy vojnou zmieta- tomu, aby sa niečo podobné stalo pri bu- nej bývalej Juhoslávie. Písalo sa o mŕt- dapeštianskom odvetnom zápase. V tejto vych fanúšikoch, národnej neznášanli- súvislosti sa treba zamyslieť nad tým, vosti, polícii, ktorá bije ľudí len preto, že či maďarské úrady urobili pred zápasom sú Maďari, ohrození maďarskej menšiny všetko, aby zabránili násilnostiam.“22 na Slovensku. Vďaka tomu sa udalosti sprevádzajúce futbalový zápas dostali na Maďarská vláda sa prípadom zaobe- rokovanie maďarskej i slovenskej vlády, rala na svojom zasadaní a dospela k zá- a na istý čas opäť zostrili už aj tak veľmi veru, že zásah pohotovostných jedno- zlé vzťahy na oboch stranách Dunaja. tiek bol bezpríkladný a neodôvodnený. Magyar Nemzet napísal: Podobne sa téme venoval aj zahraničný výbor maďarského parlamentu. Protest ,,Nemožno samozrejme nevidieť zodpo- voči zásahu podal aj Generálny konzulát vednosť fanúšikov Ferencvárosu, ktorých Maďarskej republiky v Bratislave. Pred- časť si už pred tým vyslúžila pár poli- seda Ferencvárosu vydal vyhlásenie, cajných faciek po celej Európe. Brutálnej v ktorom uviedol, že zásah policajných akcii slovenskej polície nahralo to, že jednotiek voči ich fanúšikom ovplyvnil časť maďarského tábora sa správala pred psychický stav hráčov, a preto tiež podal zápasom vyzývavo, provokatívne a aro- protest proti neregulárnosti prostredia gantne a potom títo zďaleka nie triezvi na Tehelnom poli.

21 Fradi tromfi rowdies. In: ibidem. 22 Ohlasy maďarskej tlače. In: Denník Šport, roč. 46, 1992, č. 221, 18. septembra.

Tomáš Černák: Polit. situácia a prejavy násilia na futbalových štad. na zač. 90. rokov 143 Tak sa zápas 1. kola PEM dostal na ,,Zásah poriadkových zložiek na zápase pôdu UEFA do Zürichu, kam musel Slovan – Ferencváros bol na zasadnutí osobne cestovať prezident ŠK Slovan Bra- zahraničného výboru maďarského par- tislava Jaroslav Čaniga, a okrem iných aj lamentu kvalifkovaný ako bezdôvodný vtedajší právny poradca ŠK Slovan Fran- a brutálny. K celej záležitosti sa vyjadril tišek Laurinec. Predstavitelia Slovana aj minister vnútra Péter Boross a štátny boli samozrejme nútení poskytnúť or- tajomník ministerstva zahraničných vecí gánom UEFA písomné stanovisko k ce- András Kelemen, ktorý okrem iného lému incidentu. Konečný stav stretnutia uviedol, že Bratislava musí určiť vinní- sa však nezmenil. UEFA na rokovaní po- kov krutostí voči maďarským občanom, tvrdila výsledok dosiahnutý na ihrisku zainteresovaní sa vraj majú ospravedlniť a oba kluby potrestala fnančnými po- a vyplatiť náhradu za škody. Naozaj kutami. Ferencváros za výtržnosti fanú- dojemné…“ 24 šikov a Slovan za nedostatočnú usporia- dateľskú službu. Odvetný zápas zaradila Skutočne, situácia v Maďarsku bola UEFA do kategórie vysoko rizikových. v tom čase napätá až kritická. Zásah polí- Horúce chvíle prežívalo po futbalo- cie na Tehelnom poli sa stal v Maďarskej vom stretnutí i v nasledujúcich dňoch republike na dlhé dni témou číslo jeden. česko-slovenské veľvyslanectvo v Buda- Média a politici vybičovali atmosféru až pešti. Vtedajší veľvyslanec Rudolf Chmel do krajnosti. Bolo nebezpečné, ako to na- si 17. septembra 1992 do denníka zapísal: koniec uviedol Rudolf Chmel, ukázať sa v Budapešti s česko-slovenskou pozná- ,,Dnes ráno (respektíve od včera nesko- vacou značkou alebo čo i len prehovoriť rého večera) žijeme v znamení protes- na verejnosti po slovensky. Ambasádu tov: slovenskí policajti zbili fanúšikov ČSFR museli dvakrát prehľadávať pyro- Ferencvárosu (Slovan vyhral pohárový technici, kvôli ohlásenému bombovému zápas 4:1). Dokonca maďarské minis- útoku. Bežné boli telefonické vyhráž- terstvo zahraničia protestovalo – nešiel ky. ŠK Slovan Bratislava dostával tiež som, vyslal som II. tajomníka Michala výhražné listy. Veľkým problémom sa Černého. Spústa telefonátov, anonym z tohto dôvodu stala organizácia odvet- sa vyhrážal vyhodením ambasády do ného zápasu. Už pred prvým stretnutím povetria. Skutočne príjemná, oddychová mali priaznivci Slovana zakúpené líst- štácia. Ešte jedna facka kdesi v krčme ky na odvetu, avšak za takejto situácie a môže vypuknúť tv. lokálny konfikt. sa ukázalo vycestovanie do maďarskej Redaktorovi Rudého práva, ktorý je tu, metropoly ako veľmi nebezpečné. Až na nerozbil ruzzúrený Maďar na križovatke jedného fanúšika Slovana nakoniec ne- auto len preto, že povedal, že je z Prahy. vycestoval do Budapešti nikto. Skvelá, svetlá budúcnosť…“ 23 Pred odvetou sa chuligáni Ferencvá- rosu rozdelili do skupín, ktoré hľadali po O pár dní neskôr zasadal zahraničný Budapešti akýchkoľvek fanúšikov Slo- výbor maďarského parlamentu: vana s cieľom pomstiť sa im za to, čo sa

23 Chmel, Rudolf: Moja maďarská otázka. Bratislava: Kalligram, 1996, s. 249. 24 Ibidem, s .250.

144 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy udialo v Bratislave. Podľa ich neskorších Akonáhle si ju všimli v areáli štadióna vyjadrení si vedeli predstaviť aj situá- domáci fanúšikovia, zahádzali autobus ciu, že by počas budapeštianskej odve- s výpravou Slovana kameňmi. Odveta, ty prišiel niekto o život.25 Keďže priaz- ktorá sa skončila výsledkom 0:0, sa tak nivci Slovana zostali doma, k masovým odohrala vo veľmi vypätej atmosfére. násilnostiam nakoniec neprišlo. Celá Napätie v slovensko-maďarských vzťa- výprava bratislavského klubu však mu- hoch pokračovalo naďalej a nezmizlo sela byť až extrémne strážená a na šta- ani po vzniku samostatnej Slovenskej dión Ferencvárosu dopravená v utajení. republiky.

25 Mareš, Miroslav – Smolík, Josef – Suchánek, Marek: Fotbaloví chuligáni: Evropská dimenze subkultury: Brno: Centrum strategických studií, 2004, s. 103.

Tomáš Černák: Polit. situácia a prejavy násilia na futbalových štad. na zač. 90. rokov 145 Albert Bing* Put Hrvatske u Europsku uniju

Croatia’s Transition to the European Union / Chorvátska cesta do Európskej únie

The paper deals with the long process of Croatia’s accession to the European Union. Along with an overview of the most important events and transition processes, the emphasis was placed on the particular circumstances of the Croatian path to the European Union. The breakup of the Yugoslav state, the state independence of Croatia and the imposed war marked the formative period of the Croatian transition. These circumstances signifcantly marked the dynamics of EU accession. The central motive is the continuity of Croatia’s Euro- Atlantic orientation, despite signifcant fuctuations in the mood of its citizens – from a strong enthusiasm for EU accession to Euroscepticism. The article also includes a brief overview of the holding of the international community, especially the EC / EU towards Croatia and Former Yugoslavia, which essentially determined the dynamics of Croatia’s accession to the Euro-Atlantic structures. Keywords: Croatia, European Union, Transition, Former Yugoslavia, War in Croatia and Bosna and Hercegovina, Euroskepticism

acijelo niti jedna današnja članica za- hrvatske povijesti 20. stoljeća sačinio je Zjednice europskih naroda nije imala sociolog Slaven Letica u svojoj zbirci ra- tako dramatičan i mukotrpan put u Eu- dova znakovita naslova Obećana zemlja: ropsku uniju poput Hrvatske. Specifč- ne okolnosti koje su u bitnom obilježile „Za hrvatski narod i sve građane Hr- hrvatsku europsku integraciju odnosile vatske, dvadeseto stoljeće nije donijelo su se na dramatičan raspad jugoslaven- mnogo povijesne i životne sreće. (…) ske države i ratove koji su se vodili na tlu Hrvatski narod iza sebe ostavlja više- Hrvatske i susjedne BiH u prvoj polovici struko pokvarenu povijest: Tri rata (dva devedestih godina 20. stoljeća. Stjecanje svjetska i ovaj srbijansko-srpsko-hrvat- državnosti 1992. i oslobađanje zemlje ski), dvije propale ideologije (fašističku 1995. nametnuli su se kao prioritetni ci- i komunističku) kojima je u manjini pri- ljevi u odnosu na tranzicijske procese padao, dvije bankrotirane državne ideje i pristupanje priželjkivanim euroatlant- (austrougarsku i jugoslavensku), četvrt skim asocijacijama. Svi ti problemi nado- stoljeća života pod velikosrbijanskom vezali su se se na veoma složenu proš- diktaturom i krunom (1918 – 1941) lost Hrvatske. Zacijelo najkraći rezime i pola stoljeća života komunizmu“.1

* Albert Bing, Hrvatski institut za povijest, Zagreb (Republika Hrvatska). 1 Letica, Slaven: Obećana zemlja – Politički antimemoari. Zagreb: Globus International, 1992, korice knjige.

146 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Sve spomenute povijesne datosti pred- U specifčnim geopolitičkim okolnosti- stavljaju čestice suvremenih povijesnih ma Hladnoga rata položaj jugoslavenske refeksija.2 države, kojoj je kao federalna jedinica Kroz povijest, Hrvatska je bila granica: pripadala i Hrvatska, koristio je njezin komunistički suveren Josip Broz Tito pro- „Na periferičnoj udaljenosti od Istoka movirajući blokovsku nesvrstanost i tv. i od Zapada podjednako (…) Hrvat- treći put. Raspadom jugoslavenske drža- stvo nikada u historiji Istok, a nikada ve, koja je i sama bila prostor razgraniče- potpuno Zapad, pod fatalnim uplivom nja, Hrvatska ponovno postaje granično jakih civilizacija, južne mediteranske područje. Danas, kada je nakon dugoga i sjeverne germanske, prelazno područje puta „u Europu“ napokon postala čla- jakih ekonomskih interesa i koncepcija nicom Europske Unije, njezin prostor je u sva četiri pravca kompasa, preslabo ponovno granično područje utjecaja EU da se formira u samostalno političko i NATO saveza prema neintegriranom i državno tijelo, a ipak toliko otporno i poslovično trusnom balkanskom pro- da ne biva pretopljeno (…) Hrvatstvo storu na kome se uz zapadne, preklapaju tako životari od najstarijih glagoljaških i silnice globalnog utjecaja velikih drža- vremena do danas: s glagoljicom u borbi va poput Rusije, Kine i Turske. protiv Rima, a s latinskim jezikom Unatoč složenom povijesnom i kul- u borbi protiv madžarizacije, bogumilski turnom naslijeđu (policentričnost hr- poturčeno u Bosni, a protureformatorski vatske povijesti i kulture), geopolitič- protunarodno u Dalmaciji, uvijek jedna- kim i ideološkim mijenama, Hrvatska ko slabokrvno i ranjeno kao progonjena je ustrajala u svojoj zapadno-europskoj zvijer pred hajkom nerazmjerno jačih orijentaciji. U vrijeme epohalnog uru- sila, s jednom mišlju da spasi od propasti šavanja komunizma krajem osamde- svoje bijedne, seljačke uslove za najpri- setih godina 20. stoljeća u Hrvatskoj je mitivniji život.“3 prozapadna orijentacija jasno artikuli- rana u gotovo svim društvenim slojevi- Položaj periferije između Istoka i Za- ma. U procesu promoviranja političkog pada jedno je od bitnih geopolitičkih, ali pluralizma 1989./1990. te posebice nakon i kulturoloških obilježja koja kroz hirovi- državnog osamostaljenja i početka funk- ta stoljeća ostavljaju tragove u identiteti- cioniranja hrvatske države kao suvere- ma – povijesti i kulturi, kako hrvatskog nog međunarodno-pravnog subjekta, tako i drugih (južno)slavenskih naroda.4 kao glavni strateški cilj Hrvatske jasno je

2 Drugi svjetski rat ostavio je posebno traumatično naslijeđe na prostorima bivše Jugoslavije. Međutim, za problematiku recentne hrvatske povijesti najrelevantiji je period nakon drugog svjetkog rata, odnosno razdoblje socijalističke Jugoslavije i njezin raspad te uspostava samostalne hrvatske države početkom devedesetih godina 20. stoljeća. 3 Krleža, Miroslav: Malograđanska historijska shema: Deset krvavih godina i drugi politički eseji. Zagreb: Zora, 1957., s. 100. 4 Miloš Đurić, primjerice, defniciju slavenske kulture iskazuje kroz pojam „slavenske duše“ koja „stenje u porodjajnim bolovima izmedju Istoka i Zapada“. Prema Đuriću Slaveni su narod koji „izmiče identifkaciji sa Istokom ili Zapadom i zato je njihova misija u sintezi ta dva kulturna kruga“. Đurić, Miloš: Pred slovenskim vidicima: Prilozi flosofji slovenske kulture: Beograd: Sveslovenska knjižara, 1928, pp. 41 – 43, 57. Prema Prpa, Branka: Traganja za identitetom: Beograd. In: Republika, 1999, nr. 218 – 219.

Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 147 istaknut ulazak u punopravno članstvo ti standardi usvojeni, skepticizam prema euroatlanstskih struktura – Europsku članstvu je porastao, i bio je najizraženiji zajednicu (kasnije Uniju) te priključi- neposredno uoči ulaska u članstvo.“6 vanje NATO paktu. Taj put nije bio niti lagan niti kratkotrajan. Nisu izostale niti Europska orijentacija i povezanost kontroverze: Hrvatske s europskim integracijskim procesima može se pratiti u posljednjem „Dominantna pro-europska orijentacija, desetljeću Jugoslavije. Institucionalne podjednako političkih vlasti kao i građa- veze Socijalističke republike Hrvatske na, te širok politički konsenzus u odnosu (SRH) s Europskom zajednicom regu- na pristupanje Hrvatske Europskoj uniji, lirale su se različitim instrumentima bili su ključnom pretpostavkom ostvare- posredstvom jugoslavenske države sve nja toga procesa, ali ne i dovoljnom.“5 do formalnog državnog osamostaljenja Hrvatske u siječnju 1992. Institucionalni EU je zahtijevala usvajanje konkret- odnosi EZ-a i Jugoslavije bili su određeni nih demokratskih vrijednosti i standar- već Sporazumom o suradnji od iz 1980. da iako nije razvila jasnu i učinkovitu (stupio je na snagu 1. 4. 1983.). Prema politiku prema sudionicima procesa Sporazumu, Jugoslavija je bila tretirana raspada jugoslavenske države. Jedna od kao „nesvrstana, europska, mediteranska ze- posljedica kompleksnih okolnosti bilo je mlja i članica grupe 77“ i imala je „dvostru- kašnjenje u razvoju demokracije te opće- ki tretman“ od strane Europske zajednice; nito manjkav uspjeh tranzicije: „opća stajališta o politici prema zemlji, „Produživanje razdoblja pridruživanja uključujući i institucionalni okvir su- nije ubrzalo demokratizaciju koliko je radnje, defnirali su se u sklopu globalne dovelo do učvršćivanja euroskepticizma mediteranske politike, dok se progra- i sumnji prema EU. To je potaknuo am- mima multilateralne pomoći (PHARE) bivalentan odnos prema pristupanju Hr- bivša Jugoslavija tretirala kao srednjo- vatske, razmatranje prednosti i manjkova europska zemlja.“ Takav dvostruki članstva u EU. Očigledan je stanovit pa- tretman, „kakav nije imala niti jedna radoks: tijekom razdoblja u kome Hrvat- druga europska zemlja“, ska nije imala razvijene potrebne demo- kratske standarde, predanost pristupanju pogodovao je Hrvatskoj kao medite- je bila razmjerno visoka, a kada su pak ranskoj i srednjoeuropskoj zemlji.7

5 Maldini, Pero – Pauković, Davor (ur.), Croatia and the European Union – Changes and Development. Farnham: Ashgate, 2015, s. 4. 6 Ibidem. 7 Samarđija, Višnja: Europska unija i Hrvatska – Putevi povezivanja i suradnje. Zagreb: IRMO, 1994, s. 160. Uz Sporazum o suradnji, iste godine (1980) potpisan je i dodatni Sporazum između Europske zajednice za ugljen, čelik. Prigodom obnove Sporazuma 1987. pridodani su protokoli kojima je regulirano pitanje trgovinskih aranžmana između EZ i Jugoslavije, a 1991. potpisan je i ugovor o suradnji na području transporta, što je bilo važno za tadašnju Socijalističku republiku Hrvatsku (druga privredna grana Hrvatske odmah nakon industrijske proizvodnje, i prije priljeva od turizma, bio je tranzitni promet.). Međutim, izbijanjem rata svi ti pomaci izgubi su smisao. Tako je i prije formalnog raspada jugoslavenske države povučen već potpisani ugovor EZ-a i Jugoslavije o tv. trećem fnancijskom protokolu za petogodišnje razdoblje pomoći u iznosu od 807 milijuna ECU-a (lipanj 1991.).

148 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy U tom kontekstu može se govoriti kulture koji se počinje razvijati u Hr- o kontinuitetu i drugačijem karakteru vatskoj i Jugoslaviji nakon raskida Tita odnosa Hrvatske i EZ koji je predstav- i Staljina 1948. K svemu valja pridodati ljao potencijalnu komparativnu prednost snažno hrvatsko iseljništvo te velik broj u procesu priključivanja europskim in- Hrvata koji su dominirali među žiteljima tegracijama (bilo u sklopu jugoslaven- Jugoslavije koji su odlazili na privreme- ske kon(federacije) ili kao samostalne ni rad u inozemstvo, zatim razvoj turiz- države).8 Nakon korjenitih reformskih ma, tranzitne privredne grane usmjerene ekonomskih poteza posljednjeg jugosla- prema zapadnim državama itd. venskog premijera Ante Markovića 1989., Pitanje (zapadno)europske orijentaci- čime je otpočeo oporavak Jugoslavije od je Hrvatske često je apostrofrano u hr- teške ekonomske krize, pokrenuta je i fe- vatskim intelektualnim krugovima. Do deralna inicijativa za promjenom statusa zaoštravanja međunacionalnih odnosa u odnosu Jugoslavije prema Europskoj – posebice nakon dolaska Slobodana Mi- zajednici. Jugoslavija je 1990. službeno loševića na vlast 1987. i njegove politike zatražila status pridružene članice u EZ, Velike Srbije – povezivanje sa Zapadom a bili su otvoreni i pregovori o uključiva- razmatralo se u jugoslavenskim okviri- nju Jugoslavije u Vijeće Europe te i ini- ma. Pritom, priključivanje europskim in- cijativa za zaključivanje sporazuma s Ju- tegracijama usko je povezivano s potre- goslavijom kao pridruženom članicom bama ekonomskih i političkih reformi, Europske zajednice (što je u lipnju 1991. uključujući uvođenje otvorenog tržišta posebnom rezolucijom o krizi u Jugo- uz jasne naznake promoviranja plurali- slaviji artikulirao njemački Bundestag).9 stičke demokracije. U tom kontekstu važ- Istodobno, European Free Trade Associa- no je razlučiti liberalne vrijednosne zna- tion (EFTA) otvorio je mogućnost otva- čajke (usvajanje političkih, ekonomskih ranja slobodne trgovačke zone.10 Daka- i socijalnih stečevina) od institucional- ko, izbijanjem rata svi ti procesi bili su nih i/ili geopolitičkih okvira. S obzirom zaustavljeni. na višenacionalnu strukturu zajednica I prije državnog osamostaljenja u Hr- europskih naroda EZ/EU je ponekad vatskoj je postojao izrazit osjećaj inklini- uspoređivana s Austro-Ugarskom pa ranja Zapadu. Nakon evidentnog uruša- i s Titovom Jugoslavijom (sam Tito inter- vanja te konačno raspada komunizma do pretiran je kao „posljednji Habsburg“). izražaja je došla i visoka razina svijesti Međutim, za razliku od Austro-Ugarske o vrijednostima liberalnog Zapada; u tom i Jugoslavije u kojima je društveni model sklopu pojavljuje se i motiv priključiva- „oktroiran“, model integriranja Europe nja europskim integracijama. Uz snažan temeljio se na dijeljenju zajedničkih libe- osjećaj pripadnosti europskom zapadu ralnih vrijednosti i integraciji „odozdo“. zasnovan na povijesti i kulturi, tome su Idejna osnova europskih integracija od svakako doprinosile i posebnosti jugosla- njezinih samih početaka bilo je poštiva- venske inačice komunizma, otvorenost nje „četiri temeljne slobode“: sloboda kre- prema Zapadu i snažan utjecaj zapadne tanja ljudi, roba, usluga i kapitala (prvih

8 Ibidem. 9 Ibidem i Ivanković, Nenad: Bonn – druga hrvatska fronta. Zagreb: Mladost, 1993, s. 175 – 176. 10 Samarđija, Višnja: Europska unija i Hrvatska, s. 163.

Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 149 šest članica, Rimski ugovori 1957.)“.11 privremene vlade s posebnim ovlastima U tom smislu valja razlučivati europske za prijelazni rok, dopuštanje razvoja vrijednosti i civilizacijske stečevine od republičkog pluralizma u gospodarstvu pukog pripadanja „klubu“. Ova važna i politici, ukidanje Fonda za nerazvijene distinkcija bila je relevantna i za odnos i osnivanje Banke za razvoj, udaljavanje Hrvatske prema EU. U razdoblju do ras- od siromašnog Trećeg svijeta i približa- pada jugoslavenske države i stvaranja vanje Europskoj Zajednici i odustajanje nacionalnih država na njezinim razvali- Saveza komunista od uloge ‛partije nama, odnos prema Europi manifestirao vlasti’, da bi postao predvodnikom u ra- se odnosom prema europskim vrijedno- zvoju višeprogramske / pluralističke / stima iz jugoslavenske, a potom i uže, na- socijalističke demokracije“.13 cionalne perspektive. U slučaju Slovenije i Hrvatske početkom devedestih euroa- Teška ekonomska kriza koja je potre- tlantska orijentacija izražena kao volja sala Jugoslaviju i zaoštravanje međunaci- za prihvaćanjem vrijednosti liberalizma onalnih odnosa osamdesetih godina do- postaje važno političko razlikovno obi- vodili su u pitanje monopolistički položaj lježje u odnosu na „srpski“ blok predvo- komunističke partije (Savez komunista đen Slobodanom Miloševićem. Jugoslavije). Samoupravljanje i delegat- Kao jedan od mnogobrojnih primjera ski sustav koji su se smatrali okosnicom zapadne orijentacije može se navesti jav- „socijalističke demokracije“ nisu unapri- ni istup dvaju istaknutih hrvatskih inte- jedili pokušaji reformi pa su se sve češće lektualaca u utjecajnom tjedniku Danas postavljala pitanja alternative u vidu (prosinac 1987.), koji je privukao i pažnju promoviranja novoga tipa pluralističkih hrvatske političke emigracije (izrazite pro- odnosa. Na tom tragu, krajem osamde- tujugoslavenske i protukomunističke ori- setih godina aktiviraju se i razni pokre- jentacije). Tako 1988. najeminentniji emi- ti. Tako u iscrpnoj studiji toga razdoblja grantski časopis za kulturu Hrvatska revija Davor Pauković navodi kako se „ekološ- piše o reformskim prijedlozima „dva ista- ke inicijative i akcije s punim pravom mogu knuta hrvatska ekonomista“, M a r i j a n a Kor o - smatrati prvim naznakama sazrijevanja po- šića i Slavka Goldsteina.12 Kako prenosi HR stotalitarnog poretka u Hrvatskoj u drugoj polovici osamdesetih godina;“ ekološki po- „oni zagovaraju otvorenu privredu kret bio je prepoznat i kao „politički po- s velikim mogućnostima za privatni- kret“ (Nikola Visković), a promoviranje ke, razne vrste vlasništva, oslobađanje zelenih inicijativa podudaralo se s važ- izvoza i uvoza svih spona, obustavu nim aspektima politike EZ-a.14 Na tragu rada na promjeni Ustava, postavljanje demokratskih europskih vrijednosti bila

11 Staničić, Mladen: Dugo putovanje Hrvatske u Europsku uniju. Zagreb: Ljevak, 2005, s. 44 i 55. 12 Za svoju knjigu Jugoslavija u krizi, Marijan Korošić dobio je prestižnu Ninovu nagradu 1988., a Slavko Goldstein postao je prvi izabrani predsjednik prve registrirane političke stranke u Hrvatskoj, Socijalo-liberalne stranke Hrvatske. 13 Izvorni tekst Korošića i Goldsteina objavljen je u tjedniku Danas 1. prosinac 1998. te prenesen i komentiran u Hrvatskoj reviji: Hrvatsko reviji u ožujku 1988. Prema Bing, Albert: Socialist Self- Management between Politics and Economy. Acta Histriae: Koper, 2019, s. 23 – 24. 14 Pauković, Davor: Usred Oluje – Politička tranzicija u Hrvatskoj 1989/90. Zagreb: Srednja Europa, 2018, s. 55. U sklopu namjenskih sredstava koja je EZ odobrila Jugoslaviji, dio se odnosio na zaštitu okoliša. O tome vidi, Samarđija, Višnja: Europska unija i Hrvatska, s. 163.

150 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy je i djelatnost Udruženja za jugoslaven- registiranom nekomunističkom stran- sku demokratsku inicijativu, osnovanog kom. U početnim fazama svoga djelo- u veljači 1989., u čijem su radu sudjelova- vanja HSLS je rješenje krize u Jugoslaviji li mnogi istaknuti intelektualci s ciljem vidio u demokratskoj rekonstrukciji jugo- afrmacije tržišne ekonomije i demokra- slavenske države; pritom, HSLS ostvaruje cije (predsjednik je bio istaknuti ekonom- kontakte s organizacijama koje zagovara- ski stručnjak Branko Horvat). Međutim, ju liberalne ideje i europsku orijentaciju, unatoč tim mnogobrojnim inicijativama npr. Društvom za jugoslavensko-europ- članovi komunističkog aparata smatra- sku suradnju (organizacija proslave 200 li su kako „samoupravljačka demokracija godišnjice Francuske revolucije u Hrvat- već uključuje nestranački pluralizam“ (Ivo skoj). Do legalizacije višestranačja dolazi Družić) te da bi pojava stranačkog plura- krajem siječnja 1990. a do parlamentarnih lizma mogla dovesti do „većih političkih izbora na proljeće iste godine. HSLS po- tenzija, stranačkih borbi, podmetanja, insinu- staje politička stranka koja postupno na- acija, manipulacija, lijepih obećanja, a u više- pušta jugoslavenski okvir, ali dosljedno nacionalnim zajednicama i do nacionalnih tr- ostaje usmjerena prema europskim libe- zavica“ (Predrag Vranicki).15 Dakako, šira ralnim vrijednostima. Izborni pobjednik suradnja s EZ-om – koja je i zasnovana nakon prvih demokratskih izbora bila je na temeljima tržišne ekonomije i liberal- stranka Hrvatska demokratska zajednica noj demokraciji – nije bila moguća bez ra- (HDZ), koja u prvi plan pozicionira hr- dikalnih ekonomskih, ali i političkih re- vatske nacionalne interese, ne odričući formi. Napori premijera Ante Markovića, se pritom – kao i gotovo sve novonasta- koji je 1989. uz pomoć svjetskih stručnja- le političke stranke – europske orijen- ka (Jefry Sachs) otpočeo s radikalnim re- tacije. Zahvaljujući dobroj organizaciji, formama, opstruirani su od velikosrpske povezanosti s hrvatskim iseljeništvom, nacionalističke politike Slobodana Milo- Katoličkom crkvom, ali i uz snažno ševića, što je za posljedicu imalo jačanje uporište u komunističkim strukturama nacionalnih tenzija i ubrzanu eroziju in- u Hrvatskoj, HDZ postaje vodećom sna- stitucija jugoslavenske federacije. gom narastajućeg hrvatskog nacionalnog Sami začeci političkog pluralizma pokreta.17 Ta stranka, te posebice njezin u Hrvatskoj bili su u najužoj vezi s eu- predsjednik – kasnije i predsjednik Re- ropskom orijentacijom. Još u kolovozu publike Hrvatske – Franjo Tuđman, obi- 1988. ugledni zagrebački publicist Slavko lježit će prijelomne trenutke recentne Goldstein u javnosti poziva na „prihva- hrvatske povijesti devedestih godina 20. ćanje europskih mjerila i uvođenje višestra- stoljeća: izlazak iz SFRJ i međunarodno načkog sustava“.16 Zajedno s istaknutim priznanje hrvatske države te pobjedu intelektualcima Vladom Gotovcem, u nametnutom ratu. Božom Kovačevićem i drugima, Gold- Unatoč nagloj eroziciji federalnih stein pokreće Hrvatski socijalno-liberal- institucija europska orijentacija Hrva- ni savez (HSLS), koji će postati prvom ta doživjela je svoju kulminaciju nakon

15 Pauković, Davor: Usred Oluje – Politička tranzicija u Hrvatskoj 1989/90, s. 70 – 71. 16 Ibidem, s. 75. 17 Krajem listopada 1989. Kao najjača opozicijska stranka Savezu komunista Hrvatske, HDZ već krajem listopada 1989. ima oko 30.000 članova, što je bilo desetak puta više u odnosu na HSLS.

Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 151 provođenja višestranačkih izbora 1990. Hrvatske, Hrvatski je sabor već 21. veljače O tome svjedoči anketa provedena u ju- 1991. godine donio Rezoluciju o postupku goslavenskim republikama na inicijativu razdruživanja od SFRJ i mogućem udru- EZ-a tijekom 1991., neposredno uoči izbi- živanju u savez suverenih republika. Na janja rata i već evidentnog raspada jugo- referendumu provedenom 19. svibanja slavenske države. Istovjetna anketa pro- 1991., 94,17% (83,56% od ukupnog broja vedena je prije toga i u tri zemlje Srednje biračkog tijela) izjasnilo se za opciju koja Europe, Češkoslovačkoj, Madžarskoj je voljom građana legitimirala državno i Poljskoj. Prema rezultatima ankete pro- osamostaljenje, uz mogućnost konfe- vedene u Hrvatskoj proizlazilo je kako deralnog preuređenja Jugoslavije.19 Na građani Hrvatske imaju znatno višu ra- osnovu rezultata referenduma Hrvatski zinu upućenosti i razumijevanja EZ-a – sabor je 25. lipnja 1991. godine izglasao uključujući prednosti zajedničkog tržišta ustavnu odluku o suverenosti i samostal- – u odnosu na ostale anketirane građane nosti Republike Hrvatske, istovremeno srednje-europskih država. U prosjeku donijevši i Deklaraciju o proglašenju su- 53% ispitanika smatralo se dobro ili čak verene i samostalne Republike Hrvatske. veoma dobro informiranima o ciljevima Međutim, nakon intervencije JNA u Slo- i zadacima EZ-a, dok su ti pokazatelji bili veniji te izbijanja sukoba koji u Hrvatskoj na znantno nižoj razini u Čehoslovačkoj, poprimaju obilježja otvorenog rata u su- Mađarskoj i Poljskoj. Pozitivan stav pre- kob se uključila diplomacija Europske ma ciljevima i aktivnostima EZ-a ima- zajednice. Nakon njihove intervencije lo je 78% stanovništva, a čak 89% posto donesena je sporazumna odluka o mora- iskazalo je pozitivan stav prema užoj su- toriju u trajanju od 3 mjeseca. Međutim, radnji, odnosno izravnom uključivanju sukobi su se nastavljali. Istekom morato- Hrvatske u Europsku zajednicu. U tom rija, 8. listopada 1991. godine, Republika razdoblju – razdoblju velikih previranja Hrvatska raskinula je državno-pravne u Jugoslaviji – 73% Hrvata smatralo je veze s ostalim republikama Jugoslavije kako se stjecanje punopravnog članstva i proglasila se samostalnom i neovisnom može realizirati u roku od pet godina.18 državom. Ogroman entuzijazam koji su žitelji Odmah nakon raskidanja institucio- Hrvatske gajili prema priključivanju za- nalnih veza s Jugoslavijom Hrvatska je kao jednici europskih naroda bio je sukladan glavni strateški cilj zacrtala priključivanje hrvatsko-slovenskim prijedlozima za euroatlantskim strukturama. Izbijanje konfederalnim preuređenjem Jugoslavi- rata učinila su ta stremljenja nerealnim: je, s obzirom da su i Slovenija i Hrvat- ska, za razliku od srpskog bloka, jasno „U doba oružanih sukoba to je izgledalo iskazivale želju za što bližom suradnjom kao fantaziranje jer još nije bilo jasno s EZ-om. Pozivajući se na Ustav Republike kako će nakon njihova prekida ovaj

18 Sirotić, Sonja: Povezivanje s Europskom zajednicom – stavovi stanovništva. Zagreb: IRMO, 1992, s. 94; Samarđija, Višnja: Europska unija i Hrvatska, s. 157. – 158. 19 Referendumska pitanja oblikovana su na sljedeći način: 1. Jeste li za to da Republika Hrvatska, kao suverena i samostalna država, koja jamči kulturnu autonomiju i sva građanska prava Srbima i pripadnicima drugih nacionalnosti u Hrvatskoj, može stupiti u savez suverenih država s drugim republikama (prema prijedlogu Republike Hrvatske i Republike Slovenije za rješenje državne krize SFRJ)? 2. Jeste li za to da Republika Hrvatska ostane u Jugoslaviji kao jedinstvenoj saveznoj državi?

152 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy prostor, pa i hrvatski, uopće izgledati. američkog Državnog tajnika Jamesa EZ se nije snalazila, nije znala kako Bakera u Beogradu u lipnju 1991., Sjedi- reagirati na ovaj prvi oružani sukob njene su Države „jasno dale do znanja da nakon Drugog svjetskog rata u svom Jugoslaviju smatraju problemom Europe“; ‘stražnjem dvorištu’.“20 „Europa se sva sretna uhvatila u koštac s iza- zovom“. 23 Američka 'kapitulacija' pojavila Unatoč tome Hrvatska je gajila očeki- se u trenucima trijumfalnog dokaziva- vanja kako će internacionalizacijom ju- nja europskog jedinstva; dvanaestoro goslavenske krize privući demokratski članica Europske zajednice najavila su Zapad s obzirom na jasno opredjeljenje formiranje Europske unije, formiranje je- za priključivanje zapadnim integracija- dinstvenog europskog tržišta („najvećeg ma i organizacijama. Drugi razlog može svjetskog tržišta bez ograničenja“). Planira- se sagledavati u već postojećoj institucio- li su razvoj institucija koje će provoditi nalnoj strukturi odnosa s Europskom za- zajedničku vanjsku politiku i uspostaviti jednicom i regionalnim suradnjama (npr. zajedničke mehanizme sigurnosti. Pre- Radna zajednica Alpe Jadran) koje je Hr- bacivanje problema na Europu dogodilo vatska razvila već u razdoblju Jugoslavije. se u trenutku kada je jugoslavenska kriza U trenucima nastanka Višegradske skupi- prerasla u prvi oružani sukob na europ- ne početkom 1991. Hrvatska je propustila skom tlu nakon Drugoga svjetskog rata. pridruživanje višegradskoj asocijaciji čiji Prepuna entuzijazma, Europa je preuze- je zajednički cilj bio priključivanje Europ- la izazov; štoviše, ta prilika „predstavila skoj zajednici i NATO savezu.21 Prema ne- je povijesni izazov koji je Europi bio nuždan kim interpretacijama odustajanje Hrvat- kako bi dokazala svoju svrhovitost i dosljed- ske bilo je motivirano željom da „Hrvatska nost. Jacques Poos, Ministar vanjskih poslo- uđe u Europsku zajednicu i bez boravka u ne- va Luxembourga, izjavio je: ‘Svanulo je doba koj od tranzicijskih čekaonica.“22 Na sličan Europe“. 24 Dok je talijanski Ministar vanj- način otklonjen je u Krakovu u prosincu skih poslova Gianni De Michelis govo- 1992. godine poziv višegradske inicijative rio o aktivnijem angažmanu Europljana za priključenje Hrvatske CEFTI. i istaknuo kako će EZ „izvještavati Ame- Reakcija međunarodne zajednice rikance o svojim aktivnostima, ali ne i pro- nije se odvijala prema hrvatskim oče- voditi konzultacije“, Poos je bio nedvosmi- kivanjima. „Nakon malodušnih napora“ slen: „Ukoliko neki problem mogu razriješiti

20 Staničić, Mladen: Dugo putovanje Hrvatske u Europsku uniju, s. 95. 21 Višegradska skupina osnovana je 15. Veljače 1991. s ciljem razvijanja regionalne ekonomske, kulturne, energetske i vojne suradnje na inicijativu karizmatičnog češhoslovačkog lidera Vaclava Havela, madžarskog premijera Jozsefa Antalla te poljskog premijera Tadeusza Mazowieckog. 22 Prema istom izvoru pogledi hrvatskog predsjednika Tuđmana u bitnome su se razlikovali od „Havelove anacionalne, lijevo-liberalne retorike“, a nije mu odgovarala ni „Antallova sklonost oštrim reformskim rezovima u ekonomiji“. Vresnik, Viktor: Znamo li 30 godina nakon pada socijalizma kakvu Hrvatsku želimo? Jutarnji list, 19. listopada 2019. Model mirnog razdruživanja Češke i Slovačke pokazao je kako nije nemoguće uskladiti pojedinačni nacionalni interes zasnovan na težnji samostalnoj državi i zajednički interes priključivanja priželjkivanim širim integracijama. Nakon razdruživanja 1993. obje suverene države i nadalje djeluju kroz Višegradsku grupu (zajedno s Poljskom i Mađarskom) s ciljem regionalne suradnje, priključivanja europskim integracijama i NATO savezu. 23 Silber, Laura – Little, Allan: Smrt Jugoslavije. Opatija: Otokar Keršovani, 1996, s. 154. 24 Ibidem.

Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 153 Europljani, to je jugoslavenski problem. To je kojega će na područje biše Jugoslavije europska zemlja i nije do Amerikanaca da se doći UN-ove peace-keeping postrojbe, angažiraju. Nije do nikoga drugoga.“25 pokazali su se polovičnim i zakašnjelim Unatoč pompoznim najavama, eu- rješenjima.27 ropska dvanaestroica nisu iskazala pre- Dok su Europa i međunarodna zajed- danost u povezivanju političkih realiteta nica isticali postulate ljuskih prava kao u Jugoslaviji s načelima koja su zagova- općenit temelj „mira i sigurnosti“ koji će od- rali u promoviranju europskog jedinstva. lučujuće doprinijeti prevenciji konfikta, „Reakcija međunarodne zajednice na građan- konfikti i kršenje ljudskih prava u Jugo- ski rat“, kako je to formulirao austrijski slaviji su eskalirali. Razvoj jugoslavenske ministar vanjskih poslova Alois Mock, krize i relativizacija principa u praktičnoj politici europskih moderatora pokazali su „bila je inicijalno obilježena mješavinom kako relativno nepravedan ishod nije alter- oportunizma, neznanja, krivih procjena nativa sve krvavijem ratu, već zapravo nje- i vrludanja. (…) Osjećalo se da bi mnogim gova garancija. Kao što je zapazio Patrick zapadnim političarima bilo draže da su Buchanan, „Za Hrvate, put u pakao je 1991. imali posla sa starom Jugoslavijom, s jed- doista bio popločen dobrim namjerama“. 28 nom, iako lijevofašističkom, marksistič- Zapažanja njemačkog diplomata kom partijom – ali ipak s jednom vladom Geert-Hinrich Ahrensa ukazuju da je – a ne, odjednom, s više država, s više doseg europskih mogućnosti zapravo vlada i s još više stranaka“. 26 bio prilično sužen:

Ključni potezi međunarodne zajed- „Krajem osamdesetih upravljanje suko- nice, predvođene EZ-om, u pravilu su bima u nekoj trećoj zemlji bilo je iznad predstavljali neuspjele pokušaje hvatanja horizonta iskustava članica Europske koraka s razbuktavanjem rata, koji se na- zajednice. Postojeći instrumenti – poli- kon kratkotrajne slovenske epizode pu- tički kontakti i ekonomska pomoć – nisu nom žestinom koncentrirao u Hrvatskoj. odgovarali krizi takvih proporcija. Mode- Brijunska deklaracija (lipanj 1991.) kojom je ran međunarodni koncept poput pre- dogovoreno primirje koje se nije provo- ventivnog peace-buildinga, preventivne dilo (i za tri mjeseca prolongirano držav- diplomacije, preventivnog angažmana no osamostaljenje Hrvatske i Slovenije), stranih vojnih snaga, ili ‚odgovornosti za pokretanje Međunarodne konferencije zaštitom‛, još nisu bili razvijeni, i nisu o Jugoslaviji (rujan 1991.) i izrada tv. Van- mogli biti temeljem međunarodne inter- ceovog plana (prosinac 1991.) na osnovu vencije u Jugoslaviji“. 29

25 Almond, Mark: Europe’s Backyard War. London: Mandarin Paperback, 1994, s. 32. 26 Mook, Alois: Dossier Balkan i Hrvatska. Zagreb: Hrvatska sveučilišna naklada/Hrvatski institut za povijest, 1998, s. 14. 27 Nikić, Gorazd (ur.): Croatia Between Aggression and Peace. Zagreb: AGM, 1994. Vidi u Bing, Albert: Croatia’s State Independence: Between Principle and Realpolitik. In: Review of Croatian History a. 7, 2011, br. 1, s. 219. 28 Buchman, Patrick: The New A new indiferent order, U.S. taking a back seat. In: Washington Times, 25 Septembre 1991. 29 Ahrens, Geert-Hinrich: Diplomacy on the Edge-Containment of the Ethnic Confict and the Minorities Working Group of the Conferences on Yugoslavia. Washington DC / Baltimore: Woodrow Wilson Center Press / The Johns Hopkins University Press, 2007, s. 487.

154 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy K svemu, demokracije. Vidio je Europu kao prirod- nog saveznika i stoga vjerovao kako će „Jugoslavija nije bila najviši međuna- Europa u slučaju Hrvatske pokazati kako rodni prioritet. Prijeteća dezintegracija brani pravo naroda na samoodređenje, Sovjetskog Saveza, prvi irački rat, razvoj kako će priskočiti u pomoć onima koji su u EZ-u te novo ujedinjenje Njemačke napadnuti, kako će osuditi agresora, kako privlačili su više pažnje negoli ‚znakovi će procijeniti povijesnu situaciju, kako na zidu‛ u Jugoslaviji. Zbog svih tih suosjeća s onima koji pate.“32 razloga nije iznenađujuće da se među- narodna zajednica, uključujući i većinu Umjesto politike koja bi bila u sugla- članica EZ-a, nije željela angažirati sju s vlastitim načelima Lasić u izjavama u jugoslavenskom blatu. Neki su, igno- europskih čelnika razotkriva hipokrizi- rirajući predviđanja, bili skloniji politici ju. Tako bilježi izjavu predsjednika Eu- noja, nadajući se da će kriza proći sama ropske komisije Jacques Delorsa koji od sebe, i, općenito, nije postojao okvir političke volje za učinkovitu politiku.“30 „s pijedestala svoje moći i s lažnom skro- mnošću, stvara ovaj amalgam“: „Histo- Neodređeno držanje Zapada, prije rija je tragična“, „u njoj destruktivne svega SAD-a i EZ-a od kojih je Hrvatska snage uvijek čekaju u zasjedi“, „i Hrvat- očekivala podršku i pomoć zbog jasne ska i Srbija odgovorne su, svaka na svoj euroatlantske orijentacije, u bitnome će način.“ (…) „U početku krize primio doprinjeti eskalaciji rata (u drugoj polo- sam odvojeno, jednog po jednog, pred- vici 1992. rat se širi na BiH) i izmijeniti sjednike jugoslavenskih republika i rekao percepciju Hrvata o EZ-u i međunarod- sam im: ‚Vaša nezavisnost? Slažem se. noj zajednici. Jedna od posljedica bila Pravo na samoodređenje? Slažem se. Ali, je gubljenje vjere u „europske vrijednosti“ jeste li, u skladu s helsinškom poveljom, i demokratske standarde. Nepridržava- spremni da poštujete pravo manjina, da nje načela otvorit će prostor za neprin- nasilno ne mijenjate granice, da demo- cipijelne realpolitičke manevre u kojima kratizirate vaše uređenje?‛ Kao odgovor su uz „balkanske“ sudjelovali i međuna- čuo sam jedino trabunjanje.“33 rodni moderatori.31 Hrvatsko oduševljenje za Europu na- Delorsova zapažanja Lasić je po- kon najave demokratskih promjena, a za- pratio ironičnim komentarom punim tim razočarenja koja su uslijedila nakon ogorčenja: ravnodušnih reakcija na Zapadu, zorno opisuje član Europskog pokreta Hrvatske, „Majstorski amalgam. Sve je pomi- književnik Stanko Lasić: ješano, nema krivca, svi u jedan koš. Umjesto da kaže koji je to predsjednik „Hrvatski narod krenuo je u rat s ogro- bio za nasilno mijenjanje granica, kojem mnim povjerenjem u Europu i vladavinu se predsjedniku nije dalo demokratizirati

30 Ibidem, s. 486. 31 Bing, Albert: Croatia’s State Independence, s. 219. 32 Lasić, Stanko: Three Essays on Europe. Zagreb: The Croatian Council of the European Movement, 1992., s. 40. 33 Ibidem, s. 44 – 45.

Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 155 uređenje, tko (u principu) ne poštuje Hrvatska je među prvima priznala dr- pravo manjina, Jacques Delors se ponaša žavno osamostaljenje BiH, primila stoti- kao arogantni birokrat koji zna da mu ne tisuća izbjeglica i aktivno sudjelovala ti predsjednici koje je ‚pozvao‛ i ‚primio‛ u njihovom zbrinjavanju. U javnim istu- ‚jednog po jednog‛ ne mogu ništa pa obr- pima predsjednik Tuđman naglašavao će činjenice kako hoće samo da bi skinuo je „kako Hrvatska priznaje BiH u bivšim s Evrope svaku krivnju.“34 republičkim granicama“; međutim, mnoge njegove izjave dovodile su to u pitanje: Međunarodno priznanje Republi- „Hrvatska priznaje neovisnu Bosnu i Her- ke Hrvatske u siječnju 1992. pobudilo je cegovinu, ali ako Srbija pokaže aspiracije na nove nade za priključivanjem Hrvatske neke njene dijelove, tada i Hrvatska može zapadnim integracijama. Međutim, pre- polagati pravo na neke druge dijelove.“36 nošenjem rata u Bosnu i Hercegovinu Na velikosrpsku agresiju nadovezao se na jesen 1992., europski put Hrvatske i sukob žrtava te agresije, Bošnjaka i BiH ponovno je odgođen, ovoga puta na ne- Hrvata, pri čemu su mnogi pripadnici određen vremenski rok. U razdoblju od međunarodne zajednice počeli izjedna- 1992. – 1995. u BiH se rasplamsao rat koji čavati srpsku i hrvatsku politiku u BiH. je poprimio obilježje otvorenog genoci- Bez obzira na Tuđmanova stajališta (koja da. Reakcije međunarodne zajednice bile su podijelila i hrvatsku javnost) ostaje su usporene i zakašnjele. Kako je 1994. činjenicom kako je sama međunarodna zabilježio Visoki komesar za izbjeglice zajednica – do 1994. predvođena EZ-om, UN-a, Kanađanin Louise Gentile a zatim SAD-om – svojim procjenama i realpolitičkim kompromisima izrav- „teror se nastavlja, teror napada naoru- no doprinjela takvom razvoju događaja. žanih ljudi noću, silovanja i ubojstva, U tom kontekstu može se govoriti kako djeca koja ne mogu spavati, tresući se su događaji u bivšoj Jugoslaviji bili apso- u strahu (…) Onima koji su rekli sami lutna negacija civilizacijskih dosega i eu- sebi nakon što su vidjeli Šindlerovu ropskih vrijednosti. Vojnom pobjedom listu, ‚Nikada više‛: Ponovno se događa. Hrvatske 1995. okončana je velikosrp- Takozvani vođe zapadnog svijeta znali ska agresija i stvorene su pretpostavke su što će se dogoditi ovdje još prije godi- za mirovni sporazum u Daytonu, kra- ne i pol. Dobivali su ažurne izvještaje. jem iste godine. Ključan je bio i hrvatski Govore o progonu ratnih zločinaca, ali doprinos mirnoj reinegraciji Hrvatskog ništa ne poduzimaju da spriječe zločin. podunavlja (1996. – 1998.). Unatoč tome, Neka im Bog oprosti. Neka nam Bog Hrvatska je sve do smrti prvoga hrvat- svima oprosti.“35 skog predsjednika u prosincu 1999. osta- la u svojevrsnoj međunarodnoj izolaciji. Ambivalentno stajalište Hrvatske Dakako, time je bio zaustavljen i proces prema BiH predstavljalo je problem koji priključivanja europskim integracijama. je ne samo usporavao put Hrvatske pre- Ovakav razvoj događaja produbljivao ma EU, već ga je u cjelosti i zaustavio. je jaz između Hrvatske i EZ. Zajednica

34 Ibidem, s. 45. 35 Maas, Peter: Love Thy Neighbor, A Story of War. London: Papermac, 1996., s. 116. 36 Staničić, Mladen: Dugo putovanje Hrvatske u Europsku uniju, s. 98.

156 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy europskih naroda temeljila se na pošti- U tom kontekstu postavljalo se pita- vanju različitosti – (npr. Milan Kundera nje odgovornosti za stravične posljedice vidio je Europu „kao maksimum različito- krvavog raspada Jugoslavije „po nacio- sti na minimumu prostora“) – kao temeljne nalnim šavovima“. Kao što je primijetio baštine europske povijesti i kulture. Po- Michael Ignatief, prvi političar koji je stizanje europske kohezije proizlazilo je počeo iskorištavati nacionalističku re- iz ekonomske integracije ali i poštivanja toriku bilo gdje u istočnoj Europi bio je zajedničkih civilizacijskih dosega poput Slobodan Milošević.38 Njegova takozva- ljudskih prava, nepromijenjivosti grani- na „antibirokratska revolucija“ i „homogeni- ca itd. Načela integriranja Europe bila su zacija srpske nacije“ potaknula je pobunu dijametralno suprotna događajima i po- hrvatskih Srba koji su postali peta kolo- litikama koje su vođene pri raspadu ju- na velikosrpskih težnji. Konačna poslje- goslavenske države. Kako primjećuje Ivo dica Miloševićevog demagoškog poku- Banac postojala je šaja usklađivanja „komunističkog pojma jedinstva s nacionalnom homogenizacijom“ „naglašena matrica koja se proteže u kon- završila je – parafrazirajući Filipa Go- tinuitetu u sukobima u bivšoj Jugoslaviji, ureviccha – pojavom „genocida kao vježbe od napada na Sloveniju preko pohoda na izgradnje zajednice.“39 Okolnosti raspada Kosovo pa čak do prelijevanja u Makedoni- Jugoslavije navele su međunarodnu za- ju 2001.; naime, da etničko čišćenje i stva- jednicu na osnivanje Međunarodnog ranje nacionalno homogenih država nisu suda za ratne zločine u bivšoj Jugoslaviji bili posljedica, već prije, sam cilj rata.“ (ICTY) 25. svibnja 1993. Na optuženičkoj klupi našli su se i Hrvati iz BiH i Hrvat- Premda ova postavka možda nije bila ske što je izazvalo burne reakcije u Hr- očigledna svim stranama u sukobu na po- vatskoj: „Mnogi hrvatski građani gledali četku rata, i svakako nije bila ista u razli- su na kazneni progon ratnih zločina kao na čitim dijelovima Jugoslavije, postala je nji- vanjski pokušaj podrivanja suvereniteta ze- hova zajednička orijentacija u razvijanju mlje i osporavanje utvrđenog nacionalnog sukoba; koncept nacionalne homogenosti identiteta.“ Među političarima bilo je raši- postao je prevladavajući politički obrazac: reno mišljenje da će Haški sud

„Vođe srpske, hrvatske, bošnjačke, „prvenstveno kazniti agresora (Srbija) kosovske albanske i drugih nacionalnih i potvrditi Status Hrvatske kao žrtve zajednica, s različitim varijacijama, očito velikosrpske politike. Tuđman i njegovi su vjerovali da je nacionalna homoge- suradnici smatrali su da se Tribunal nost, tj. državnost bez manjina, činila neće baviti ‚pojedinačnim‛ kršenjima me- pretpostavku političke stabilnosti i nudi- đunarodnog prava počinjenim u obram- la jedinu istinsku priliku za mir.“37 benom ratu.“40

37 Banac, Ivo: The Politics of National Homogeneity. In: War and Change in the Balkans, Nationalism, Confict and Cooperation. Ed.: Brad K. Blitz. New York: Cambridge University Press, 2006., s. 30. 38 Ignatieff, Michael: Blood and Belonging. London: 1994., p. 75. 39 Svendsen, Lars: Filozofja zla. Zagreb: Tim press, 2011., s. 121. 40 Maldini, Pero – Pauković, Davor (ur.), Croatia and the European Union, s. 43.

Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 157 Haški sud nije ispunio ova očekivanja još jedan.“42 Razlog takve konfuzije može i nedovoljna suradnja sa Tribunalom po- se tražiti u nesposobnosti hrvatske dr- stala je uzrokom međunarodne izolacije žavne birokracije koja je godinama za- krajem 1990-ih. Predstavnici EU-smatrali nemarivala strategiju priključivanja EU. su su da će potpuno poštivanje ICTY-ja Unatoč tome hrvatski Sabor krajem 2002. postati „dokazom postizanja demokratskih konsenzusom je prihvatio rezoluciju standarda“. Nadalje, „suradnja s Haškim o potrebi ulaska u EU. tribunalom na taj način bi iskazala spre- U vrijeme prvih koraka Hrvatske mnost Hrvatske za proces pregovora o član- u provedbi postupka pridruživanja EU stvu u EU.“41 U praksi, izolacija je potra- događaju su i krupne promjene u samoj jala sve do smrti hrvatskog predsjednika Uniji. Tako je Rezolucijom Europskog (prosinac 1999.). Kad je 2000. godine nova parlamenta od 5. rujna 2001. uspostavljen vlada promijenila službeno stajalište pre- formalni okvir za formiranje vojnih i ci- ma Haškom tribunalu, izolacija je presta- vilnih struktura ESDP (European Secu- la i omogućila daljnje korake prema EU rity and Defence Policy) koji je potvrdio i NATO integraciji. već ranije izraženu inicijativu za formi- Preuzimanjem vlasti od strane šest ranjem europskih snaga sigurnosti (oko koalicijskih stranaka nakon parlamen- 60.000 vojnika). Na susretu europskih tarnih izbora u 2000. stvorile su se pret- čelnika u Laekenu iste godine stvara se postavke za trasiranje nove politike nacrt novoga Ustava EU – „Konvencija za prema EU. Na proljeće 2000. otpočeo je budućnost Europe“ – kojim se trebao ojačati projekt „Hrvatska u 21. stoljeću“ u čijem politički i međunarodni suverenitet Uni- se sklopu kao prioritetno pitanje artiku- je; sam Ustav EU potpisan je od strane 25 lirala strategija ulaska Hrvatske u EU. zemalja članica u listopadu 2004. Nakon Na izradi strategije sudjelovao je niz „ukidanja“ granica ugovorom iz Schen- istaknutih stručnjaka u suradnji s Mini- gena (1985.) i uvođenja zajedničke europ- starstvom vanjskih poslova i Ministar- ske valute početkom 2002., EU je pored stvom za europske integracije. Kao jedan gospodarskog i monetarnog jedinstva od prioritetnih ciljeva Strategija je ista- učinila i važan korak u smjeru afrma- knula „postizanje spremnosti za punoprav- cije međunarodnog političkog entiteta.43 no članstvo u EU do 2006. godine i ulazak Primanjem novih deset članica 1. svibnja u punopravno članstvo najkasnije između 2004. počela je i „prijelomna faza razvoja 2008. – 2010. godine. Nakon dvije godine EU kao međunarodne integracije jer je time strategija nije niti odbijena niti prihvaćena.“ prvi put u europskom udruživanju prijeđena Ocijenjena je „kao dobra analitička građa“, granica ideoloških i civilizacisjskih modela, ali je predsjednik Koordinacije Vlade RH kao i podjela na Zapad i Istok.“ Naknadnim za unutarnju i vanjsku politiku zaključio zaključcima sa sastanka lidera EU-a i NA- „da je riječ o nepotrebnom dokumentu jer su TO-a pokazalo se da je riječ „više o politič- navodno strateški koraci i ciljevi koji su tu kom negoli gospodarskom projektu, usmjere- predlagani, bili već zastupljeni u nekoliko do- nom na uspostavu dugoročne zone stabilnosti kumenata, tako da nije bila potrebno donositi i sigurnosti u Europi“. Pritom, došlo je i do

41 Ibidem. 42 Staničić, Mladen: Dugo putovanje Hrvatske u Europsku uniju, s. 213. 43 Ibidem, s. 66 – 69.

158 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy dodatnog usuglašavanja kriterija za pri- o punopravnom članstvu u EU zakazan manje novih članica.44 je za ožujak 2005. Do zastoja u pregovo- Ukratko, EU je bila u dinamičnom rima došlo je zbog negativnog izvješća procesu strukturnih, administrativnih o suradnji Hrvatske s Haškim tribuna- i institucionalnih promjena, koje su sva- lom. Razlog je bila optužnica protiv hr- kako utjecale i na proces njezina „istoč- vatskog generala Ante Gotovine koji je nog širenja“. 45 Pritom se iskazao raskorak pobjegao iz zemlje. Zbog sumnje u umje- u hrvatskim pripremama u odnosu na šanost hrvatskih vlasti EU je odgodila promjene u samoj Uniji. Tako, primjeri- početak pregovora o pristupanju Hrvat- ce, u trenucima početka izrade „Strategi- ske. Hrvatska javnost pretežno je vje- je“ Hrvatska još nije potpisala Sporazum rovala da bilo koji dio optužnice protiv o stabilizaciji i pridruživanju EU (potpisan Gotovine „predstavlja pokušaj kriminali- je tek 19. listopada 2001.) koji je bio važna zacije hrvatskog Domovinskog rata. Gotovi- pretpostavka daljnjih koraka u pridruži- na je tako postao simbol onoga što su brojni vanju.46 Svi integracijski pomaci Europ- Hrvati smatrali nepravednim postupanjem ske Unije morali su se u Hrvatskoj pratiti Haškog suda.“48 Nakon uhićenja Gotovi- „u hodu“ i usklađivati. Svijest o izazovi- ne, Haški tribunal prestao je biti glavna ma prilagođavanja svih segmenata hrvat- tema u vezi s pristupanjem Hrvatske EU, skog društva kriterijima i standardima ali javno je mišljenje iskazivalo sve više EU zapravo nije bila jasno predstavljena skepse prema EU. Problematičan odnos hrvatskoj javnosti. Velika zapreka bila je Hrvatske prema Haškom sudu prisutna u nepripremljenosti zemlje za reforme pravosuđa i gospodarskim pri- „istaknuo je kako neriješena pitanja držav- lagodbama koje su zahtjevale „potpuno nosti i nacije mogu utjecati na demokrat- nov te mnogo stručniji i racionalnij pristup sku konsolidaciju i uzrokovati demokratske poslu.“47 Službena molba za prijem u pu- nedostatke. Osim toga, problemi s prihva- nopravno članstvo Hrvatske u Europsku ćanjem optužnica Haškog tribunala otkrili uniju upućeno je tek 21. veljače 2003. su probleme s potpunim prihvaćanjem Nakon izrade mišlljenja Europske ko- vladavine zakona i tako ukazali na loše misije u Hrvatsku je u srpnju 2003. upu- funkcioniranje tv. trećeg parcijalnog reži- ćen Upitnik s 4.560 pitanja na koja je hr- ma, tj. režima građanskih prava.“49 vatska strana odgovorila u listopadu iste godine. Potom je u lipnju 2004., nakon Početak formalnog postupka pristu- uspješne evaluacije, Hrvatskoj odobren panja pridruživanju Hrvatske EU iska- status kandidata. Početak pregovora zao je mnoge probleme. Specifčnosti

44 Ibidem, s. 180. 45 Europsko vijeće odredilo je inicijalno uvjete za novo članstvo u EU u lipnju 1993. godine tv. kopenhaškim kriterijima. 46 Sporazum o stabilizaciji i pridruživanju uspostavljen je početni okvir za proces prilagodbe Hrvatske u EU. Tri najvažnija dijela odnosila su se na gospodarstvo, zakonodavno i institucionalno prilagođavanje. 47 Staničić, Mladen: Dugo putovanje Hrvatske u Europsku uniju, s. 72. Ova dva aspekta ostati će velikim problemom Hrvatske i nakon službenog ulaska u EU. 48 Maldini, Pero – Pauković, Davor (ur.), Croatia and the European Union, s. 44. 49 Ibidem, s. 46.

Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 159 hrvatske tranzicije, prije svega ratne okol- pretvorili su hrvatsku tranzicijsku nosti u prvoj polovici devedesetih, a po- ekonomiju u crony kapitalizam.“51 tom i svojevrsna izolacije Hrvatske sve do kraja desetljeća, poremetile su „mnoge Zbog takvih prilika, u izvješćima Eu- civilizacijske kriterije u njezinim unutrašnjim ropske komisije za razdoblje 2005. – 2009. odnosima,“ ali i odnosima prema među- o napretku Hrvatske prigovaralo se zbog narodnoj zajednici. Problemi su se iska- „sporog napretka privatizacije“, d i j e lo m zivali u svim društvenim segmentima. i zbog „velikog broja tužbi protiv Hrvatskog Jedan od najvećih problema bio je „nevje- fonda za privatizaciju;“ to je protumačeno rodostojan i visoko korumpirani pravosudni znakom loše pripreme za zajedničko trži- sustav“; prema jednoj anketi Transparen- šte EU. „Problemi „nacionalnog protektiviz- cy Internationala, provednoj u studenom ma i vladine kontrole“ također su shvaćeni 2004., čak 38% ispitanika smatralo je „da kao uzrok slabe usklađenosti s europskim je hrvatski pravosudni sustav najkorumpira- tržišnim standardima“.52 K svemu, tre- niji od svih drugih hrvatskih institucija“. 50 ba pridodati i „mentalni sklop koji se teško Neefkasno i u tranziciji opustošeno gos- prilagođavao osnovnim elementima liberaliz- podarstvo također je iskazivalo mnoge ma“. 53 Svi ovi složeni društveni problemi slabosti. Hrvatska je imala izvrsne eko- ostatat će prisutni u hrvatskom društvu nomske stručnjake koji su početkom de- i nakon formalnog pristupanja EU. vedesetih aktivno sudjelovali u izradi Unatoč očekivanjima hrvatski put tranzicijskih gospodarskih modela, me- u EU odužio se za još jednu deceniju đutim odluke o privatizaciji društvenog (više od dvadeset godina nakon držav- vlasništva donosio je hrvatski politički nog osamostaljenja). Europski parlament vrh. Sam predsjednik Tuđman „gledao dao je suglasnost za pristupanje Republi- je na brzu privatizaciju kao na sredstvo ve- ke Hrvatske Europskoj uniji tek 9. prosin- sternizacije i europeiziranja Hrvatske i rašči- ca 2011. Proces pristupanja priželjkivanoj šćavanje puta ka potpunoj neovisnosti i me- zajednici europskih država pokazao se đunarodnom priznanju.“ Rukovoditeljska iznimno složenim i mukotrpnim i iza- elita sastojala se od starih komunističkih zivao je veoma oprečne poglede građa- tehnokrata i novih elita usko povezanih na na europske perspektive Hrvatske. s državnim aparatom i vladom, U jednoj anketi provedenoj 2011. godine 58 posto građana izjasnilo se za ulazak „bilo kroz članstvo u stranci, kroz ne- Hrvatske u EU, a 31 posto bilo je protiv.54 formalne mreže srodstva, regionalnog ili Istraživanja percpecije prednosti i mana lokalnog podrijetla. Raspodjela bogatstva pristupanja Hrvatske EU također su iska- i moći te ključnih položaja i funkcija zivale polarizaciju. Euroskeptični građa- u skladu s patrimonijalnim, paterna- ni smatrali su kako će Hrvatska ulaskom lističkim i klijentelističkim obrascima u EU „izgubiti svoj dugo godina iščekivani

50 Staničić, Mladen: Dugo putovanje Hrvatske u Europsku uniju, s. 249. 51 Maldini, Pero – Pauković, Davor (ur.), Croatia and the European Union, s. 39 – 40. 52 Ibidem. 53 Staničić, Mladen: Dugo putovanje Hrvatske u Europsku uniju, s. 202 – 204. 54 Istraživanje javnog mnijenja provele su tri različite agencije; od svibnja 2011, postotak onih koji su podržavali članstvo u EU kretao se između 55 posto i 63 posto.

160 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy suverenitet, to jest da će se potpuno izgubiti poput Velike Britanije. Zanimljivo je da su među svim tim razvijenijim zemljama.“ Pre- u velikom broju euroskeptične pozicje po- ma tim razmišljanjima Hrvatska bi „tre- djenako zastupali – inače suprotstavljeni bala prvo urediti sebe da bi mogla biti člani- – pripadnici organizacija civilnog društva com velikog europskog tržišta i društva.“ Isto kao i radikalnih nacionalnih grupacija56. tako, mnogi su smatrali kako „Hrvatska Prednosti pristupanja EU sagledava- nije osoposobljena kao pravna država u kojoj ne su kroz ulazak Hrvatske u prirodan se svakome pojedincu može efkasno i praved- geopolitički okvir, svojevrsnu sigurno- no suditi“ te da „nema europski svjetonazor snu zonu lišenu balkanskih neizvjesnosti i političku kulturu koja podrazumijeva i pre- i kontroverzi. Isto tako, smatralo se, kako uzimanje odgovornosti“ (kao argument se će pristupanje samo po sebi jačati demo- navodilo kako HDZ-ova vlada uopće ne kratske procese u Hrvatskoj i otkloniti zna o kojim se poglavljima pregovara).55 negativne efekte tranzicije. Od uključiva- Ostali argumenti odnosili su se na nee- nja u jedinstveno europsko tržište sa slo- fkasno gospodarstvo (vladala je velika bodnim protokom kapitala, tehnologije nezaposlenost), mišljenje da obrazovanje i radne snage, očekivalo se zaustavljanje u Hrvatskoj „nema kapacitet proizvesti trenda relativnog zaostajanja Hrvatske. kompetentne stručnjake na globalnim Pomalo se bizarnim pokazalo razmišlja- razinama te da je nedovoljno ulaganja nje kako će s „ulaskom na zajedničko europ- u razvoj i istraživanje. Slijedili su navodi sko tržište rada hrvatski radnici moći konku- o tome da Hrvatska nije sklona inovativ- rirati na tržištu na kojem se godišnje otvara nom rješavanju problema i dijalogu s ci- 30 milijuna radnih mjesta“. Nakon pr ist u- vilnim društvom te da je u Hrvatskoj panja EU zapravo je došlo do masovnog egzodusa radno sposobnog stanovništva „vrlo niska razina političke kulture i ona iz Hrvatske uz nesagledive demografske, se ne bi znala nositi sa izazovima koje nosi gospodarske i socijalne posljedice radno EU. Hrvatska će stoga, ako i uđe u EU, sposobnog stanovništva iz Hrvatske uz ostati zemlja nejednakih mogućnosti u ko- nesagledive demografske, gospodarske joj korupcija i loša vladavina pridonosi i socijalne posljedice. Optimisti su također ogorčenosti nacije koja i tako više ne zna naglašavali kako će priključivanjem Uniji što bi mislila, kome bi vjerovala pa će se Hrvatska postati privlačnija stranim ula- naposlijetku i pretvoriti u onaj podanički gačima te kroz interakciju s razvijenom tip političke kulture, u kojem je svjesna Europom realizirati svoje potencijala: stanja u državi, ali ne poduzima ništa.“ „Hrvatska, iako spada među one rela- Kao negativna iskustva odnosa EU tivno siromašnije zemlje EU, resursima prema slabijim članicama navodio se s kojima raspolaže kao što su ljudi, pro- tada aktualni slučaj „dužničkog ropstva“ stor, Jadransko more, geopolitički položaj Grčke, odnosno primjer Islanda koji se, te razna prirodna bogatstva dobra su zadržavši suverenitet, u vrijeme krize su- osnova za stvaranje bogatstva hrvatskih protstavio zahtjevima moćnih članica EU, građana. Hrvatska je jedna od rijetkih

55 Marelja, Magdalena: Dobre i loše strane ulaska Hrvatske u Europsku uniju, htp://www.unidu.hr/ novost.php?idvijest=1757 Pristup Internetu 13. Svibanj 2019. 56 Ibidem.

Albert Bing: Put Hrvatske u Europsku uniju 161 zemalja koja na jednom mjestu ima je bila jedan od entiteta koji je imao naj- i more i ravnice, ali i gore i planine. No, bolje izglede za uspješnu tranziciju i pri- da bi se to ostvarilo, potreban je kapital, ključivanje Europskoj zajednici. Među- suvremena tehnologija i razumna organi- tim, nametnuti rat zaustavio je taj proces zacija hrvatskog društva, sve što Hrvat- i odložio taj cilj za više od dva desetljeća. skoj nedostaje, a u EU ima u izobilju.“ Rat koji se odvijao na tlu Hrvatske i BiH bio je posljednji i jedini rat na tlu Euro- Dakako, potporu pridruživanju Hr- pe nakon Drugoga svjetskog rata, a de- vatske EU iskazivali su tadašnji čelni zintegracija jugoslavenske države proces ljudi Hrvatske predsjednik Ivo Josipović, inverzan europskim integracijama. Tra- predsjednica Vlade Jadranka Kosor te gedija se očitovala i u potpunom pora- mnogi drugi čelnici.57 zu europskih vrijednosti. Međunarodna Referendum o pristupanju Hrvatske zajednica, predvođena Europom, isticala Europskoj uniji proveden je 22. siječnja je međunarodne konvencije i načela bez 2012. Odaziv na referendum bio je raz- principijelnog određivanja prema akte- mjerno slab; na izjašnjavanje o europskoj rima jugoslavenskog Rašomona. Zbog sudbini Hrvatske izašlo je tek 43,51% od nerazrađenih mehanizama, nepostojanja ukupnog registriranog biračkog tijela. konsezusa i nedostatka političke volje Unatoč podrške većine građana ulasku niti jedan od značajnih međunarodnih Hrvatske u EU (66,67%) čak 33,33% bilo je aktera ili asocijacija nije bio spreman protiv. Kada se ovi podaci usporede s re- poduzeti učinkovitu akciju protiv onih zultatima povedenog referenduma o ne- sudionika balkanske drame koji su kršili zavisnosti – uz mogućnost udruživanja civilizacijske vrijednosti. Sve to polučilo u nove asocijacije – iz 1991. godine, kada je pojavu sumnje u priključivanje Hrvat- je vladala izrazita „euroflija“, očigledno je ske EU. Zbog problema u odnosima s me- da je entuzijazam za europske integracije đunarodnom zajednicom Hrvatska se doživio značajnu eroziju. Na proljeće 2012. u drugoj polovici 1990.-tih našla i u svo- Hrvatski Sabor ratifcirao je Ugovor o pri- jevrsnoj izolaciji što je praktično ponovno stupanju Republike Hrvatske Europskoj zaustavilo put u priželjkivane integracije. Uniji, a samo stupanje Ugovora na snagu U pozadini rata i nacionalnog prioriteta odigralo se 1. srpnja 2013. Tim činom otpo- državnog osamostaljenja te poslijeratne čelo je novo razdoblje hrvatske povijesti. obnove odvijala se problematična priva- U svim bivšim komunističkim drža- tizacija bivšeg društvenog vlasništva koja vama poraz komunizma stvorio je pri- se tijekom desetljeća izrodila u kontinui- rodnu težnju promoviranja liberalnih ranu pljačku i pustošenje nacionalnih re- vrijednosti, kako na političkom tako i na sursa. Opće pojave klijentelizma, korup- gospodarskom planu. U tom kontekstu cije, nepotizma te neefkasnog pravosuđa povezivanje s europskim integracijama, usporili su razvoj demokratskih institu- koje su i nastale na univerzalnim liberal- cija. Dakako, to se odrazilo i na usvajanje nim mehanizmima kohezije uz očuvanje demokratskih i gospodarskih standarda nacionalnih država, bilo je poseban iza- koji su bili pretpostavkom učinkovitog zov za višenacionalne komunističke en- približavanja europskim integracijma. titete (SSSR, Čehoslovaćka, Jugoslavija). Sve te okolnosti i činitelji uvjetovali su U vrijeme raspada komunizma Hrvatska dug hrvatski put u Europsku uniju.

57 Ibidem.

162 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy Aleksandar Jakir* Izazov bavljenja problematičnom prošlošću u Hrvatskoj

Výzva na riešenie zložitelj minulosti v Chorvátsku / The Challenge of Dealing with a Difcult Past in Croatia

When we look at the public debates in Croatia on several historical topics of 20th century history the idea of ongoing Memory Wars comes to mind. There is no shortage of texts and statements in the public sphere in Croatia about what is supposed to be the “correct” interpretation of various aspects of 20th century history, especially when it comes to so-called “sensitive issues” such as mass violence commited by the victorious communists in 1945. Competing interpretations of so-called “painful” oder “sensitive” topics of contemporary Croatian history spark not only historiographic debates but also fuel heated public discussions in Croatia, and the past often remains a political batlefeld. Keywords: World War II, difcult issues of traumatic historical experiences, “painful” or “sensitive” topics, Collective memory, Communist party of yugoslavia, Class enemies, ideologisation.

ko želimo razumjeti zašto je tema Moglo bi se općenito reći da je pitanje, Amasovnog nasilja počinjenog od kako se režim za vrijeme socijalizma pobjedničkih komunista 1945. godine odnosio prema problemu traumatičnog i danas predmet nepomirljivih rasprava povijesnog iskustava, od velike važnosti u Hrvatskoj, korisnim se čini razmišlja- i za razumijevanje povijesnih procesa nje o tome kako je povijest prikazana koji su doveli do urušavanja i konačno i tumačena u Hrvatskoj za vrijeme soci- do propasti socijalističke države i ideo- jalističke Jugoslavije. Način na koji se re- logije, nakon čega je došlo do uspostave žim na vlasti nakon Drugoga svjetskog demokratske hrvatske države 1990. go- rata odnosio prema događajima na kraju dine. Međutim, tu se radi o vrlo kom- rata, a koji je tijekom manje ili više cije- pleksnom pitanju, a cilj ovoga kratkog log vremena postojanja socijalističke dr- priloga mnogo je skromniji, i namjera je žave i njezine ideologije ostao na snazi, dati samo nekoliko kratkih napomena još uvijek se čini važnim za razumije- o izazovima suočavanja s bremenitom vanje i današnjih rasprava u hrvatskom prošlošću u Hrvatskoj na primjeru ra- društvu o tim povijesnim događajima. sprava u javnosti i u historiografji koje

* Aleksandar Jakir, Odsjek za povijest Filozofskog fakulteta Sveučilišta u Splitu (Republika Hrvatska).

Aleksandar Jakir: Izazov bavljenja problematičnom prošlošću u Hrvatskoj 163 su povezane s traumatičnim povijesnim koja istražuje, uređuje ali i propisuje nasljeđem masovnoga nasilja na kraju znanje o prošlosti, sigurno je tek jedno Drugog svjetskog rata.1 od mjesta proizvodnje značenja vezanih Općenito govoreći, kontroverze veza- uz prošlost, tek jedno od područja kolek- ne za sjećanje i zaboravljanje određenih tivnog pamćenja kao nadređenog pojma. aspekata prošlosti, naravno, nisu tema Malo koji promatrač političkih rasprava o kojoj se samo u Hrvatskoj raspravlja. u Hrvatskoj o povijesnim temama bi va- Sa priličnom sigurnošču možemo reći ljda osporio zaključak da su oko tumače- da predmetne kontroverze upućuju na nja povjesnih događaja u vremenu „Doba to da uzajamno suprotstavljeni narativi ekstrema“ (Eric Hobsbawm) u hrvatskom i oprečna tumačenja povijesnih događaja društvu prisutne duboke podjele. Trau- koji su vezani za Drugi svjetski rat i po- matična sjećanja duboko su ušla u druš- raće označavaju duboki jaz koji postoji tveno tkivo, pogotovo u odnosu na ra- u hrvatskom društvu. U tom smislu do- tove koji su se vodili u 20. stoljeću, i na ista možemo govoriti o „teškoj“ ili „pro- posljedice tih ratova. blematičnoj“ prošlosti. Francuski socio- Suočavanje s prošlošću u doba soci- log Maurice Halbwachs davno je tvrdio jalističke države značilo je prvenstveno u svom radu o kolektivnom pamćenju da postojanje određenih službenih narati- je sva memorija društveno konstruirana. va sa strane režima, koji je nekoliko de- Pri tom se čini prilično sigurnim da svi setljeća imao moć značajno utjecati na oblici institucionaliziranog kolektivnog oblikovanje politike sjećanja kao i na pamćenja i interpretacije prošlosti podli- oblikovanje društvenog pamćenja. Zasi- ježu potrebama sadašnjosti. To se odnosi gurno ne bi trebalo podcjenivati ulogu na interpretacije koje stvaraju političke koju je konstrukcija prošlosti imala kod elite, i oni koji ih podržavaju, ali i na tu- legitimiranja socijalizma. Ako uzmemo mačenja njihovih protivnika, isto kao i na u obzir da su revolucionarni počeci so- individualno pamćenje – svi oblici sjeća- cijalističke Jugoslavije 1945. izravno bili nja upućuju na zaključak da je pamćenje povezani s politikom masovnog nasilja društven a ne individualan fenomen, koje je uključivalo i politiku „etničkog a historija, kao znanstvena disciplina čišćenja“, 2 moramo se upitati kako se to

1 Ovdje ću iznijeti neke argumente koje sam djelomično koristio već u ovim svojim radovima, gdje se mogu naći i bibliografski podaci o literaturi i izvorima: Jakir, Aleksandar: Memories in Confict: Remembering the Partisans, the Second World War and Bleiburg in Croatia. In: Balkan Memories: Media Constructions of National and Transnational History.Ed.: Tanja Zimmermann: Bielefeld: transcript, 2012, s. 187 – 205 i Idem – Vulić, Paulinka: Recepcija Bleiburga u hrvatskoj javnosti kao tema povijesnog istraživanja. In: Zbornik radova Filozofskog fakulteta u Splitu, a. 6/7, 2015, s. 195 – 206. 2 Misli se na protjerivanja Nijemaca i Talijana nakon 1945., tema koja se zasigurno kod pokušaja interpretacije mora staviti u širi kontekst zbivanja u ratu i nakon njega. Na kraju Drugog svjetskog rata cijelu je srednju i istočnu Europu obilježio proces masovne migracije stanovništva. Kao što je poznato, na konferenciji u Potsdamu u srpnju 1945. saveznici su potvrdili plan koji je raspravljan već tijekom rata, koji je priželjkivao poslijeratnu Europu formiranu na temelju, gdje god bi to bilo moguće, „etnički homogenih“ država. Moderni razvoj nacionalnih država doprinio je nedojbeno uspostavljanju ove ideje, kako je to ustvrdio Michael Mann u svojoj studiji „Mračna strana demokracije“ (2005.). U prvom redu bila je zapečaćena sudbina takozvanih Folksdojčera, etničkih Nijemaca, koji su izgubili svoje domove gdje su stoljećima živjeli. Računa se da je više od 12 milijuna civila koji su govorili njemačkim jezikom u Europi protjerano iz svojih domova nakon Drugog svjetskog rata. Sve zemlje središnje i istočne Europe svjedočile su manje ili više prisilnim

164 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy odražavalo u službenim interpretacija- ako ćemo se poslužiti naslovom pozna- ma prošlosti? Nisu li jednostrana služ- tog romana Josepha Conrada, srcem tame bena tumačenja prošlosti tijekom soci- jugoslavenskoga socijalizma. Društveni jalističkoga razdoblja jedan od razloga sistem koji se dugo vremena, nakon ra- za duboku podjelu unutar hrvatskoga skola Tito-Staljin 1948. prema vanjskom društva oko nekih povijesnih tema? Čak svijetu predstavljao kao najotvoreniji trideset godina nakon kraja socijalizma i najslobodniji tip socijalizma, nikad se dio hrvatskoga društva još uvijek, izgle- nije suočio s masovnim zločinima koji su da, nije voljan suočiti se s dimenzijama počinjeni s ciljem dolaska na vlast KPJ. masovnog nasilja kojim je bio popraćen Nije se raspravljalo o tome da je socija- dolazak na vlast Komunističke partije listička revolucija u Jugoslaviji podrazu- Jugoslavije (a, na žalost, također, izgle- mijevala ljudske žrtve u velikom broju. da, postoji i dio društva koji se nije vo- Koliko su bili radikalni napori u uspo- ljan suočiti sa dimenzijom zločina koji je stavljanju socijalizma u Jugoslaviji posta- počinjen od ustaša tijekom Drugog svjet- je jasno kad pogledamo broj „neprijate- skog rata za vrijeme NDH, marionetske lja“ i „izdajnika“ koji su ubijeni na kraju države stvorene 1941. od sila Osovine). rata i nakon što je Drugi svjetski rat služ- U ovom se prilogu želim usredotočiti na beno već bio završio. Mnogi od onih koje razmatranje činjenice da je aspekt ma- je Komunistička partija identifcirala kao sovnog nasilja kojim je povezana uspo- stvarne ili potencijalne neprijatelje, i kao stava vladavine KPJ nakon 1945. vrlo če- prepreku uspostavljanju novog režima, sto zanemaren u povijesnim prikazima ubijeni su bez ikakvog suđenja u prolje- jugoslavenskog socijalizma. Nedvojbeno će 1945. godine. Jedan od najpriznatijih su jugoslavenski komunisti nakon svoje stručnjaka za ovu temu, povjesničar Vla- pobjede 1945. uveli sustav s ključnim to- dimir Geiger iz Zagreba, koji se tim pita- talitarnim obilježjima kao što je bio jed- njima bavi već desetljećima, ukazuje na nopartijski sustav, masovna izvansudska činjenicu (nakon što je analizirao velik pogubljenja, kontrola masovnih medija broj dostupnih izvora i postojeću znan- s propagandom službene komunističke stvenu literaturu, i uzimajući u obzir ideologije, formiranje političke oružane različite metodološke metode izračuna), sile koja je bila podređena Komunističkoj da broj žrtava u neposrednom poslijerat- partiji itd. Činjenicu masovnog nasilja nom razdoblju – a ovaj broj ne uključuje (!) kojim je komunistička revolucija bila po- ratne žrtve – iznosi „najmanje“ 70.000 do praćena (koja je uključivala i etničko na- 80.000 mrtvih, uključujući „oko 50.000 silje3) smatram da bismo mogli nazvati, do 55.000“ Hrvata.4 I da ovdje navedem

migracijama u obliku protjerivanja, deportacije, razmjene stanovništva itd. jer su se manjine u principu smatrale izvorom nestabilnosti, a nakon povijesnog iskustva Trećeg Reicha posebno se to odnosilo na postojeću njemačku manjinu. U slučaju Jugoslavije, iako Saveznici nikada nisu službeno odobrili deportacije, protjerivanja Nijemaca izvršeno je uz veliko nasilje. Za vrijeme socijalizma se, takoreći, nije spominjala činjenica da je pola milijuna bivših građana Kraljevine Jugoslavije nestalo s teritorija države nasljednice. 3 Nijemci, uglavnom iz Vojvodine i Slavonije, kojih je bilo preko pola milijuna, kao i talijanski tv. „optanti“ bili su ubrzo nakon završetka rata bili prisiljeni napustiti Jugoslaviju. 4 Usp. Geiger, Vladimir: Brojčani pokazatelji o ljudskim gubicima Hrvatske u Drugom svjetskom ratu i poraću. In: Represija i zločini komunističkog režima u Hrvatskoj: Zbornik radova. Ed.: Romana Horvat. Zagreb: Matica Hrvatska, 2012, s. 51 – 90, ovdje 77 i Grahek Ravančić, Martina:

Aleksandar Jakir: Izazov bavljenja problematičnom prošlošću u Hrvatskoj 165 još jednog inozemnog istraživača: Mic- nasilje nakon završetka rata nad pora- hael Portmann je također u svojim rado- ženim vojnicima i civilima u Jugoslaviji vima broj ubijenih procijenio na 80.000.5 smatralo tabu temom, a uspostava ko- Ne može biti osnovane sumnje da munističke vlasti u Hrvatskoj i drugdje su pobjednički partizani 1945. godine u Jugoslaviji 1945. godine prikazivala koristili masovno nasilje i teror protiv se uljepšano, bez spominjanja žrtava na stvarnih ili zamišljenih neprijatelja. Do- „krivoj“ strani. Valovi uhićenja i likvi- kazi za tu tvrdnju pružaju mnogi izvori dacija, te kako su protivnici ili pretpo- i objavljeni dokumenti i rezultati histori- stavljeni protivnici komunističke vlasti ografskih istraživanja koji su prezentira- masovno i nemilosrdno uklonjeni, du- ni u novijim monografjama,6 čiji se za- gih desetljeća nisu bila tema ozbiljnih ključci također temelje na velikom broju istraživanja. Za vrijeme i nakon Drugog izvora.7 Zasigurno se može reći da bez svjetskog rata nova vlast, iza koje je staja- nasilja i terora Komunistička partija teš- la KPJ, koristila je optužbe za suradnju sa ko da bi bila osvojila vlast 1945. godine. stranim silama koje su okupirale Jugosla- Međutim, ta se činjenica nije spominjala viju između 1941. do 45. protiv velikoga niti se o njoj moglo raspravljati tijekom broja onih koji su smatrani klasnim ne- socijalističkoga razdoblja, a ona, dakako, prijateljima i protivnicima novoga poret- nije našla mjesto u tadašnjim službenim ka. Tzv. klasni neprijatelji, kao i drugi ide- prikazima i narativima. Desetljećima se ološki i politički protivnici, eliminirani

Razmišljanje o broju pogubljenih i stradalih na Bleiburgu i Križnom putu. In: Časopis za suvremenu povijest, a. 40, 2008, nr. 3, s. 851 – 868 i od iste autorice: Eadem: Bleiburg i Križni put 1945: Historiografja, publicistika i memoarska literature. In: ibidem, s. 317 – 333 i Eadem: Bleiburg i Križni put. Zagreb: Hrvatski insitut za povjest, 2009; također Geiger, Vladimir: Josip Broz Tito i ratni zločini: Bleiburg – Folksdojčeri. Zagreb: Hrvatski insitut za povjest, 2013. 5 Usp. Portmann, Michael: Kommunistische Abrechnung mit Kriegsverbrechern, Kollaborateuren, „Volksfeinden“ und „Verrätern“ in Jugoslawien während des Zweiten Weltkriegs und unmitelbar danach (Magisterarbeit). Wien: Grin Verlag, 2002 i Idem: Die kommunistische Revolution in der Vojvodina 1944 – 1952: Politik, Gesellschaft, Wirtschaft, Kultur. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2008. 6 Usp. Starič, Jera Vodušek: Kako su komunisti osvojili vlast 1944. – 1946. Zagreb: Naklada Pavičić, 2006; Represija i zločini komunističkog režima u Hrvatskoj: Zbornik radova. Eds.: Romana Horvat; Zorislav Lukić; Luka Vukušić i Vesna Zednik. Zagreb: Matica hrvatska, 2012 i Matkovich, Blanka: Croatia and Slovenia at the End and After the Second World War (1944 – 1945): Mass Crimes and Human Rights Violations Commited by the Communist Regime. Irvine [CA]: Brown Walker Press, 2017. 7 Hrvatski državni arhiv (ed): Zapisnici Politbiroa Centralnoga komiteta Komunističke partije Hrvatske 1945 – 1952., Svezak 1 1945 – 1948. priredila Branislava Vojnović. Zagreb 2005; Hrvatski državni arhiv (ed.): Zapisnici Politbiroa Centralnoga komiteta Komunističke partije Hrvatske 1945 – 1952., Svezak 2 1949 – 1952. priredila Branislava Vojnović. Zagreb: Hrvatski institut za povijest, 2006; Hrvatski institut za povijest – Podružnica za povijest Slavonije, Srijema i Baranje (ed.): Partizanska i komunistička represija i zločini u Hrvatskoj 1944. – 1946. Dokumenti, knjiga 4 Dalmacija. Zagreb: Hrvatski institut za povijest, 2011; Hrvatski institut za povijest – Podružnica za povijest Slavonije, Srijema i Baranje (ed): Partizanska i komunistička represija i zločini u Hrvatskoj 1944. – 1946. Dokumenti (drugo izdanje). Slavonski Brod: Hrvatski institut za povijest, 2005; Matković, Blanka and Štimac, Stjepan (eds.): Vrgorska krajina, Makarsko primorje i neretvanski kraj u dokumentima Ozne i Udbe i Narodne milicije (1944. – 1965.): Likvidacije i progoni. Zagreb: Hrvatska družba povjesničara “Dr. Rudolf Horvat”, 2018 i Matković, Blanka (ed..): Split i srednja Dalmacija u dokumentima OZN-e i UDB-e (1944. – 1962): Likvidacije i zarobljenički logori. Trilj: Hrvatska družba povjesničara “Dr. Rudolf Horvat” 2017.

166 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy su pod optužbama da su tijekom Drugog često koristio represivna sredstva i na- svjetskog rata bili suradnici okupatora. silje, kako pokazuju izvori. U Hrvatskoj U očima novog režima neprijatelji i oni je Katolička crkva bila daleko najvažni- koji su se smatrali takvima morali su biti ja antikomunistička institucija, a režim uklonjeni bez milosti. Cilj te strategije bio ju je nakon osvajanja vlasti tretirao kao je ušutkati, marginalizirati i demotivirati ideološkog protivnika.8 Neki su autori potencijalne političke suparanike i njiho- u tom kontekstu čak govorili o „ratu pro- ve pristaše, kako bi se u društvu stvorila tiv organizirane religije“ u prvim godina- što veća politička homogenost. Čini se ra- ma Titove Jugoslavije.9 Jozo Tomasevich zumnim pretpostaviti da je uloga koju je navodi 354 ubijenih katoličkih svećenika nasilje igralo u uništavanju dotadašnjeg za vrijeme rata i 31 koji je ubijen nakon društvenoga tkiva zajednice bila ogro- završetka rata, ukupno 385 pripadnika mna. U svim tim procesima moramo biti katoličkog klera koji su izgubili život.10 svjesni ključnih implikacija koje je imala S druge strane se mora spomenuti i to vodeća uloga Komunističke partije u po- da je bilo i katoličkih svećenika koji su litici i u procesu oblikovanja društva. Po- sudjelovali u antifašističkom otporu za litička volja pobjednika bila je izvanred- vrijem rata pod vodstvom komunista, no snažna neposredno nakon 1945. To a 46 svećenika ubijeni su kao pripadnici je također značilo da su odnosi između partizanskoga pokreta.11 novog režima i vjerskih zajednica u pr- Sve u svemu možemo reći da se služ- vim godinama nakon Drugog svjetskog bene jugoslavenske brojke nikada nisu rata bili izuzetno loši i da je režim i tu približile stvarnom obimu nasilja nakon

8 Usp. Akmadža, Miroslav: Crkva i država: Dopisivanje i razgovori između predstavnika Katoličke crkve i komunističke državne vlasti u Jugoslaviji, vol. 1: 1945 – 1952; vol. 2: 1953 – 1960; vol. 3: 1961 – 1963. Zagreb – Slavonski Brod: Hrvatski institut za povijest, 2008 – 2012. Idem: Katolička crkva u Hrvatskoj i komunistički režim 1945. – 1966. Rijeka: Otokar Keršovani, 2004; Idem: Oduzimanje imovine Katoličkoj crkvi i crkveno-državni odnosi od 1945. do 1966. godine: Primjer Zagrebačke nadbiskupije. Zagreb: Društvo za povjesnicu Zagrebačke nadbiskupije „Tkalčić“, 2003; Idem: Stradanja svećenika Đakovačke i Srijemske biskupije 1944. – 1960. Slavonski Brod – Đakovo: Hrvatski institut za povijest, 2012; Idem: Položaj Katoličke crkve u Hercegovini u prvim godinama komunističke vladavine. In: Hum i Hercegovina kroz povijest: Zbornik radova s međunarodnog znanstvenog skupa održanog u Mostaru 5. i 6. studenoga 2009., knj. II. Ed.: Ivica Lučić. Zagreb: Hrvatski institut za povijest, 2011, s. 491 – 508; Stella, Alexander: Church and State in Yugoslavia since 1945. New York: Cambridge University Press, 1979; Karaula, Marijan: Žrtve i mučenici stradanja bosanskih franjevaca u Drugom svjeskom ratu i komunizmu. Sarajevo: Svjetlo riječi, 1999; Kožul, Stjepan: Stradanja u zagrebačkoj nadbiskupiji za vrijeme Drugoga svjetskoga rata i poraća. Zagreb: Društvo za povjesnicu, 2004 i Krišto, Jure: Katolička crkva u totalitarizmu 1945 – 1990.: Razmatranja o Crkvi u Hrvatskoj pod komunizmom. Zagreb: Nakladni zavod Globus, 1997. 9 Usp. Ramet, Sabrina P.: Die drei Jugoslawien: Eine Geschichte der Staatsbildungen und ihrer Probleme. München: Oldenbourg Wissenschaftsverlag, 2011, s. 277. 10 Usp. Tomasevich, Jozo: War and Revolution in Yugoslavia, 1941 – 1945: Occupation and Collaboration. Stanford: Stanford University Press, 2001, s. 572; također Akmadža, Miroslav: Primjena represivnog sustava prema Katoličkoj crkvi. In: Komisija Hrvatske biskupske konferencije i Biskupske konferencije Bosne i Hercegovina za hrvatski martirologij: Hrvatski mučenici i žrtve iz vremena komunističke vladavine: Zbornik radova s međunarodnog znanstvenog skupa održanog u Zagrebu 24. i 25. travnja 2012. godine. Ur.: Mile Bogović. Zagreb: Glas Koncila, 2013, s. 85 – 106. 11 Usp. Petešić, Ćiril: Katoličko svećenstvo u NOB 1941 – 1945. Zagreb: Vjesnikova Press agencija, 1982, s. 274 – 276 i Matijević, Margareta: Između partizana i „pristojnosti“: Život i doba Svetozara Ritiga (1873. – 1961.). Zagreb: Plejada-Hrvatski institut za povijest Podružnica za povijest Slavonije, 2019.

Aleksandar Jakir: Izazov bavljenja problematičnom prošlošću u Hrvatskoj 167 Drugog svjetskog rata. Jugoslavenska konsenzus ni o nekim osnovnim činjeni- historiografja dugo je jedino raspolagala cama vezano za žrtve rata i poraća, niti podacima da su ratni sudovi u Jugoslaviji unutar historiografje niti u društvu. Kad izrekli 5.484 smrtne kazne tijekom 1945. je u pitanju broj žrtava, ni u pogledu bro- godine, od čega je 4.864 izrečeno civilima ja žrtava rata ni što se tiče broja žrtava re- (mada bi se čak i ove brojke mogli smatra- volucije, ne postoji što bi se moglo nazvati ti jasnim pokazateljem stupnja nasilja ko- opće prihvaćenim činjenicama. Međutim, jim je novi režim došao na vlast). Među- ono što postoji su suprotstavljeni „narativi tim, u stvarnosti su ti brojevi bili mnogo ogorčenosti i međusobnog okrivljavanja“, kao mnogo veći. Utemeljene procjene polaze ih je nazvala Sabrina Ramet. Nažalost, od toga da je broj onih koji su lišeni ži- do danas se broj žrtava često namjerno vota na teritoriju Jugoslavije od pripadni- preuveličava ili umanjuje iz političkih ra- ka vojske koju su vodili komunisti, ili od zloga. Također su i dalje česti sporovi oko drugih institucija komunističke vlasti ti- pripadnosti i strukture žrtava, a koriste jekom Drugog svjetskog rata i u poraćau, se (i zloupotrebljavaju) vrlo različiti broje- najmanje šestoroznamenkast. Dakako da vi u političkim i ideološkim raspravama. kod tih procjena dolazi do odstupanja, Rasprave se u današnjoj Hrvatskoj još ovisno o metodama izračuna. Međutim, uvijek često vrte oko postojanja ili nepo- sa priličnom sigurnošću se može reći da stojanja nekog oblika (kolektivne) krivnje je proces uspostave komunističke vlada- i odgovornosti o čemu onda postoje vrlo vine u Jugoslaviji značio progon i smrt oprečna mišljenja, naročito kad se radi stotina tisuća stvarnih ili zamišljenih o tome čija je i kolika odgovornost. Mišlje- ratnih zločinaca, suradnika i „narodnih nja sam, ako u cjelini želimo shvatiti i taj neprijatelja“, a milijuni ljudi (uglavnom aspekt ostavštine komunističkog sustava, civila) protjerano je i bilo prisiljeno na- ne smijemo odvratiti pogled od činjenice pustiti svoje domove. Ovo kolektivno da za vrijeme postojanja tog sustava ni- iskustvo masovnog nasilja dugo je dr- kada nije utvrđena nikakva odgovornost, žano „pod tepihom“, ali nikad nije pre- ni moralna ni pravna, za nijednog poči- stalo postojati u sjećanjima onih koji su nitelja. Historiografja za vrijeme socija- ga preživjeli, a zasigurno se unutar nji- lističkog razdoblja „rješavala“ je problem hovih obitelji prenosilo i na sljedeće ge- žrtava masovnih smaknuća 1945. na na- neracije. Monopol službenog tumačenja čin da se uopće njima nije bavila, kamoli povijesti, dok je postojao za vrijeme soci- da je pitala za odgovornost, a čak je ve- jalističke države, to nije mogao spriječiti, zano za te događaje postojao (prešutan) ali je stvorio potpuno drugačiju percep- stav kod nekih, koji se i danas, na žalost, ciju među onima koji nisu direktno bili kadkad može čuti i pročitati, da su svi pogođeni tim masivnim nasiljem, i kod oni koji su tada osuđeni na smrt ili koji njihovih potomaka. Do današnjega dana su ubijeni bez suđenja takvu sudbinu se, iako u međuvremenu možemo govo- i zaslužili. S druge strane, revizionistič- riti o tome da je nesporno utvrđeno da su ka je historiografja, poglavito ona koja ljudski gubici i među borcima i među ci- je nastajala u krugovima hrvatske emi- vilima tijekom i nakon Drugog svjetskog gracije, znala tumačiti počinjeni zločin rata bili iznimno visoki, i mada je to tema ponekad vrlo površno i shematski, kao o kojoj se kontinuirano zadnjih desetljeća izljev mržnje prema svemu hrvatskom, javno raspravlja, u Hrvatskoj ne nazire ili kao mržnju prema Katoličkoj crkvi,

168 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy kada se bavila zločinima kojima su bili istine“ o Drugom svjetskom ratu i pora- pogođeni pripadnici klera. Zasigurno je ću u hrvatskom javnom diskursu. (Ne) često nedostajala analiza šireg hrvatskog suočavanje s događajima neposredno i jugoslavenskog povijesnog konteksta. nakon rata stvorilo je vrlo različite obli- I danas se ponekad čini da su povijesna ke povijesnog pamćenja, koji često ovise znanost, kao i javnost u Hrvatskoj, izgle- o pojedinačnim biografskim i obitelj- da, vrlo daleko od nekog bar minimalnog skim iskustvima. Diskurs suprotstavlje- suglasja vezano za faktografju kao i za nih „povijesnih istina“ ostaje političko pitanje odgovornosti za sudbinu koja je bojno polje u Hrvatskoj jer je bivša „služ- pogodila velik broj ljudi koji su na kra- bena“ povijesna pripovijest za vrijeme ju Drugog svjetskog rata, uglavnom bez vladavine Komunističke partije, tada je- ikakvog prethodnog suđenja, izgubili dina s pravom glasa u javnosti, ostavila život u obračunu komunističkih vlasti svoj duboki trag u dijelu društva, makar s „narodnim neprijateljem“. je drugi dio društva u potpunosti ospo- Kao i pitanje ukupnog broja žrtava ravao tu verziju povijesti koja je do 1990 nakon 1945., tako je i pitanje ljudskih gu- predstavljala „službenu istinu“. Unutar bitaka u Drugom svjetskom ratu dugo mnogih obitelji prenosila se po svemu bilo i ostalo, na žalost, političko pitanje suprotstavljena interpretacija onoj služ- u hrvatskoj javnosti. Problem ni tu u pr- benoj, i time stvaralo potpuno oprečno vom redu nije, čini se, nedostatak izvora povijesno sjećanje. Pri tome moramo uze- i pouzdanih pokazatelja, nego više ne- ti u obzir da je za vrijeme postojanja so- dostatak „dobre volje“ da se konkretna cijalističke Jugoslavije pobjeda partizana pitanja sustavno istraže bez obzira na u Drugom svjetskom ratu predstavljala bilo kakve ideološke implikacije. U ovom osnovni legitimacijski mit te države, koji se kratkom prilogu ne mogu baviti pro- je služio kao obilježje i identifkacijska cjenama i brojkama, ali bih želio izraziti matrica unutar Jugoslavije isto kao i pre- uvjerenje da smatram potrebnim da se ma vani, u odnosu prema zapadnim ze- nužna daljnja istraživanja o masovnim mljama kao i prema drugim socijalistič- ubojstvima nakon rata i o poslijeratnim kim zemljama. Socijalistička Jugoslavija prisilnim migracijama stanovništva po- bila je ponosna na svoj autohtoni pobjed- kušavaju provesti u većoj mjeri putem nički partizanski pokret koji je sam oslo- komparativnih i transnacionalnih pro- bodio zemlju od okupatora i domaćih iz- jekata koji će, uvjeren sam, omogućiti dajnika, kako je glasila službena verzija nove uvide kroz napuštanje Prokrustove povijesti. U desetljećima nakon Drugog postelje nacionalne historiografje. Takav svjetskog rata socijalistički se režim ne- komparativni i transnacionalni pristup prestano pozivao na postignuća Na- i u odnosu na pitanja koja su povezana rodnooslobodilačke borbe, predvođenu s komunističkim osvajanjem vlasti i zna- Titom i Komunističkom partijom, čime čajkama tih sustava općenito bi nam, je KPJ legitimirao svoju vodeću ulogu vjerujem, bio koristan kod razumijeva- u društvu. Sukladno tome se za vrijeme nja mnogih pitanja suvremene povijesti postojanja socijalističke Jugoslavije parti- u bivšim socijalističkim zemaljama, pa zanska borba nekritički slavila u javnom tako, naravno, i u hrvatskom slučaju. prostoru, a o tamnim mrljama na blista- Za kraj bih se još jednom želio vratiti voj pobjedi dugo uopće nije smjelo biti fenomenu različitog poimanja „povijesne govora, tek pred kraj socijalizma su se

Aleksandar Jakir: Izazov bavljenja problematičnom prošlošću u Hrvatskoj 169 otvarali neke od bolnih tema. Svejedno i da se stvore nužni preduvjeti da se se povijesno sjećanje i tumačenje povi- otvoreno mogu razmjenjivati argumenti jesti unutar hrvatskoga društva, upravo i stavovi vezano za kontroverzna pitanja zbog različitih sjećanja, bar u jednom di- suvremene hrvatske povijesti. Ali, kako jelu tog društva, znantno razlikovalo od je i navedeno u Dokumentu dijaloga, pita- službene verzije povijesti, bar kod onih nje kršenja ljudskih prava ne može i ne čiji su se predci na kraju rata zatekli na smije biti relativizirano te je potrebna „krivoj“ strani. Zasigurno službena ver- nedvojbena osuda kršenja ljudskih prava zija sjećanja na Drugi svjetski rat u socija- koja uključuje masovne žrtve svih nede- lističkoj Jugoslaviji nije odražavala nika- mokratskih režima, osudu takve prakse kav pluralizam, niti je uopće pokušavala te pravnih normi i nezakonitih radnji integrirati različita stajališta i povijesna koje su to omogućile. Time se iz raspra- iskustva. Jedino su se promicala sjećanja ve odmiču ideološki, vjerski, nacionalni, i interpretacije događaja koja su podrža- socijalni i klasni razlozi i objašnjenja te vala režim i njegovu ideologiju, drugi su na njima zasnovane osude ili opravda- se narativi potiskivali. Nakon kraja soci- nja i nema takvoga političkog cilja koji jalizma se o mnogim pitanjima vezano bi opravdao masovne ljudske žrtve i su- uz partizanski pokret i Drugi svjetski rat stavno kršenje temeljnih ljudskih prava. počelo javno potpuno drugačije rasprav- Društveno suočavanje s posljedica- ljati, i uočljiva je tendencija prevredno- ma vladavine nedemokratskih režima vanja u velikom dijelu javnosti mnogih zasigurno neće biti moguće bez sustav- prijašnjih „povijesnih istina“. No, očito nog istraživanja i utvrđivanje činjenica je da u hrvatskom društvu do danas op- o naravi i posljedicama tih režima. Suko- staju različiti narativi, koji se međusobno be i podjele u hrvatskom društvu se ne isključuju. Međutim, zadatak današnjih mogu razumjeti bez kontekstualizacije povjesničara, u Hrvatskoj kao i bilo gdje koja ih smješta u političke, svjetonazor- drugdje, trebao bi biti provođenje meto- ske, kulturne, vjerske i druge antagoniz- dički osmišljenih i utemeljenih istraživa- me kojima je obilježena europska i svjet- nja čiji će rezultati moći služiti kao temelj ska povijest u 20. stoljeću. Traumatično i poticaj suočavanja društva s „teškim po- povijesno nasljeđe i isključiva i među- vijesnim nasljeđem“, što po svoj prilici neće sobno suprotstavljena kolektivna sjeća- biti moguće bez šire kontekstualizacije nja doveli su do suprotstavljenih i nepo- „bolnih“ ili „osjetljivih“ tema oko kojih mirljivih razlika u shvaćanju te povijesti. je hrvatsko društvo danas podijeljeno. Nedemokratski karakter vlasti kroz, Ostaje nada da će nova istraživanja jed- takoreći, cijelo 20. stoljeće u Hrvatskoj ne nove generacije povjesničara uspje- imao je značajne posljedice za cijelo ti potaknuti dijalog u društvu,12 što se društvo, a jedna od njih je stvaranje ide- čini jedinim ispravnim putem da se bar ologiziranih narativa koji su još uvijek ublaže današnje podjele oko interpreta- prepoznatljivi u dijelu društva, ovisno cija tv. „osjetljivih“ pitanja u društvu o individualnoj i obiteljskoj biografji koja

12 Usp. Dokument dijaloga dostupan putem poveznice htps://vlada.gov.hr/dokument-dijaloga- temeljna-polazista-i-preporuke-o-posebnom-normativnom-uredjenju-simbola-znakovlja-i- drugih-obiljezja/23424 i moje izdvojeno mišljenje vlada.gov.hr i htp://www.matica.hr/vijenac/630/ reagiranje-27849/

170 Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy utječe na takve političke i svjetonazor- sa zalaganjem za društveni konsenzus ske stavove. Znanstveno utemeljen način koji se temelji na prihvaćanju ustavnih bavljenja prošlošću i kontekstualizacija vrednota. Pri tom valja izbjegavati svako činjenica na koje nailazimo u izvorima, pripisivanje kolektivne krivnje bilo koje mogu dati važan doprinos prevladava- kategorije. Zločin je uvijek individualan. nju ideologizacije. Stoga je i neophodna Bez multiperspektivnog i pluralnog pri- potpuna dostupnost arhivskog gradiva, stupa prema najkontroverznijim pitanji- kao jednog od glavnih preduvjeta znan- ma naše prošlosti držim da nećemo moći stvenog istraživanja. doći ni do dubljeg razumijevanja, ni do Osuda svih zločina, otklon od svih pomirenja međusobnog uvažavanja i du- nedemokratskih režima te prihvaćanje goročno nužne, demokratski posredova- multiperspektivnosti i činjenice da posto- ne kohezije hrvatskoga demokratskog je pluralna sjećanja moraju ići usporedno društva.

Aleksandar Jakir: Izazov bavljenja problematičnom prošlošću u Hrvatskoj 171

Recenzie a správy

Recenzije i novosti Mosković, Boris: Mezi Titem a Tudjmanem: Chorvatsko v letech 1989 – 1990 [Između Tita i Tuđmana. Hrvatska 1989. – 1990. godine]. Praha: Univerzita Karlova, Filozofcká fakulta, 2017, 283 s. ISBN 978-80-7308-711-11

áujem o vývoj v Chorvátsku počas kľúčové. Detailná a mimoriadne vyzretá Zobdobia začínajúcej juhoslovanskej analýza tohto rok a pol dlhého obdobia krízy býva v historiografi zväčša zatie- poukazuje na dôležitosť prehodnotenia nený analýzami, ktoré sa venujú udalos- doterajšieho prevažujúceho pohľadu. tiam v Srbsku, prípadne v Slovinsku. Veľ- Pre nedostupnosť archívnych dokumen- ká časť doterajšej historiografe považuje tov pracoval Boris Mosković s tlačenými za najdôležitejšie faktory pre spustenie periodikami, najmä so záhrebským Vjes- rozkladného procesu v Juhoslávii najmä nikom a splitskou Slobodnou Dalmacijou. kosovskú krízu, nárast srbského naciona- Zohľadnil však aj politické týždenníky lizmu a politiku Slobodana Miloševića. Danas, Polet, Start i celojuhoslovanský list Niektorí autori poukazujú taktiež na Borba, a taktiež niekoľko nie veľmi počet- úlohu slovinsko-srbského antagonizmu, ných memoárov, pokrývajúcich vtedajšie a na nielen demokratické, ale aj odstredi- dianie v Chorvátsku. vé tendencie v Slovinsku. Naproti tomu Výsledkom tejto práce je neobyčajne zostáva vývoj vo zvyšných republikách pútavý, veľmi dobre štylisticky formulo- SFRJ skôr stranou. Väčšinou sa v literatú- vaný, premyslený a citlivý výklad. Autor re iba konštatuje, že k zásadným udalos- pozoruje tak dianie v chorvátskom stra- tiam začalo v nich dochádzať až v reak- níckom vedení, ako aj proces vzniku poli- cii na Miloševićovu agresívnu politiku. tických strán i vývoj pomerov v srbskej ko- Chorvátsko je v takomto pohľade vykres- munite v Chorvátsku. Detailne sa zaoberá ľované pasívne, takzvaným chorvátskym vznikom Zjednotenej juhoslovanskej de- mlčaním, a do centra diania sa dostáva mokratickej iniciatívy (UJDI), Chorvátske- až pri zostrení medzietnických vzťahov ho demokratického spoločenstva (HDZ) v samotnom Chorvátsku, pri vyhlásení a Chorvátskeho sociálno-liberálneho zvä- nezávislosti a vypuknutí vojny. zu (HSLS). Na záver svojej práce mapuje aj Český historik s juhoslovanskými počiatočnú činnosť Srbskej demokratickej koreňmi, Boris Mosković, sa zameral na strany (SDS) Jovana Raškovića. Niektoré obdobie konca takzvaného chorvátskeho otázky pritom necháva otvorené, keďže mlčania, teda od začiatku roku 1989, kedy ich nie je možné, na základe dostupných dochádza k nesmelej pluralizácii politic- prameňov, zodpovedne objasniť. kého prostredia, až po pluralitné voľby Medzi tieto otázky patrí napríklad v apríli a máji 1990, ktoré vyniesli k moci prekvapujúco unáhlený vývoj udalostí Chorvátske demokratické spoločenstvo. od konca roka 1989, keď sa chorvátski Práve toto obdobie, ktoré predchádzalo komunisti veľmi rýchlo, zrejme pod doj- dramatickým udalostiam rokov 1990 – mom pokusu o vývoz antibyrokratickej 1991, považuje pre vývoj v Chorvátsku za revolúcie do Slovinska, rozhodli vyhlásiť

1 Recenzia bola uverejnená v srbskom preklade v časopise Tokovi istorije, 2018, nr. 1. s. 235 – 237. * Ondřej Vojtěchovský, Ústav světových dějin, Filosofcká fakulta Univerzity Karlovy Praha (Česká republika).

174 Recenzie a správyRecenzije i novosti pluralitné voľby. K ďalšej, nie úplne vy- Kniha je nepochybne významným jasnenej otázke patrí aj rýchla zmena príspevkom do výskumu príčin a prie- verejnej mienky, keď prevažujúce proju- behu juhoslovanskej krízy, a to nielen hoslovanské tendencie, vyjadrené okrem v kontexte českej historickej balkanisti- iného aj značnou popularitou reformis- ky. Poukazuje, okrem iného, aj na nesa- tickej zväzovej vlády Ante Markovića mozrejmosť historického vývoja, a keď- alebo podporou Zjednotenej juhoslo- že sa v tom prelomovom období rokov vanskej demokratickej iniciatívy Branka 1989 – 1990 hralo v Chorvátsku aj o iné Horvata, vyústili až do chorvátskej ná- alternatívy. V dnešnom Chorvátsku rodnej mobilizácie a drvivého volebného patrí rozpad Juhoslávie, nástup Franja víťazstva Tudjmanovho HDZ. Tudjmana k moci a vojna za nezávislosť Otvorenou otázkou, ktorá si vyžaduje k mýtizovaným pilierom redefnovanej ďalší výskum, sú postoje srbskej komuni- národnej a štátnej identity. Cesta k nezá- ty. Keďže sa chorvátski Srbi cítili spätí so vislosti sa dodnes prezentuje ako jediná srbským národom ako jednotnou entitou správna a prirodzená voľba. Aj niektorí v politickom zmysle slova, a aké názory vtedajší politici Zväzu komunistov sa prevládali medzi nimi voči politike Slo- dnes vyjadrujú v medziach ofciálneho bodana Miloševića a voči obrode srbské- výkladu. Napríklad popierajú, že by sa ho nacionalizmu. Z Moskovićovho vý- snažili o záchranu Juhoslávie a snažia kladu vyplýva, že väčšina chorvátskych sa vydobyť si svoj podiel na zásluhách občanov srbskej národnosti vyjadrovala o nezávislosť. Práca Borisa Moskovića, projuhoslovanské a antinacionalistické založená na dôslednom výskume, tieto stanovisko, bola pre posilnenie fede- účelové argumenty vyvracia. rálnych orgánov, avšak v mantineloch Recenzovaná kniha Borisa Moskovića vymedzených titoistickou ideológiou je doplnenou a prepracovanou verziou bratstva a jednoty. Napriek niektorým magisterskej práce, ktorú autor napísal incidentom reagovala srbská komunita, pod vedením Jana Pelikána a v roku 2015 ako na srbské nacionalistické výzvy pri- obhájil na pražskej Filozofckej fakulte. chádzajúce zo Srbska (a Vojvodiny), tak Nie je pritom obvyklé, aby už absolven- i na prejavy radikálneho chorvátskeho tom magisterského štúdia histórie bolo nacionalizmu HDZ, zdržanlivo. Etnicky ponúknuté publikovanie monografe vo defnovaná Srbská demokratická strana fakultnom vydavateľstve. Takejto výsa- nezískala vo voľbách väčšinovú podporu dy sa skôr dostáva iba výnimočným di- srbských voličov. zertačným prácam. Dielo Borisa Mosko- Určitou, taktiež otvorenou otázkou, vića však stálo vysoko nad štandardom ktorú však autor priamo nerozvádza, študentských prác. Bez preháňania patrí sú dalmátske autonomistické tendencie, medzi najvýznamnejšie české práce proti ktorým sa chorvátsky nacionalis- k dejinám Juhoslávie posledných rokov. ti mali potrebu vymedzovať. Jediné, čo Bolo by nanajvýš vhodné, aby sa s ňou analýza nezahŕňa, je aktivita katolíckej mohli zoznámiť, prostredníctvom pre- cirkvi, ktorej býva v literatúre prisudzo- kladu, aj čitatelia v postjuhoslovanských vané dôležité miesto nielen v procese ,,li- krajinách. beralizácie“, ale aj nacionálnej mobilizá- Ondřej Vojtěchovský* cie chorvátskeho národa, a v jej dôsledku (z českého jazyka preložil tiež eskalácia medzietnického napätia. Tomáš Černák)

Boris Mosković: Mezi Titem a Tudjmanem: Chorvatsko v letech 1989 – 1990 175 Kopřivová, Lenka – Leisserová, Eliška (eds.): Barvy chorvátske Moravy. Praha: Sdružení občanů chorvátske národnosti v ČR, 2017, 262 s. – ISBN 9788027032488 národnostnej mozaike Moravy, ako Pripomeňme si, že moravskí Chorváti Vaj celej Českej republiky, chorvátska sú najsevernejším výbežkom chorvátske- národnosť patrí k tým najmenej počet- ho ostrova, ktorý sa sformoval v 16. – 17. ným inoetnickým skupinám. Napriek storočí v priestore stredného Dunaja tomu sa moravskí Chorváti tešili výni- na území terajšieho Rakúska, Maďar- močnej pozornosti cestovateľov, publi- ska, Slovenska a Moravy. Táto masívna cistov, maliarov, fotografov, historikov, chorvátska migrácia sa udiala v dô- jazykovedcov, národopiscov a ďalších sledku vojenských výbojov Osmanskej záujemcov. Mohlo by sa teda zdať, že ob- ríše v balkánskom a stredoeurópskom raz o nich už bol dostatočne aj z rôznych priestore. Vznikol rozložitý jazykový zreteľov naplnený. Lenže zdanie býva a národnostný ostrov burgenlandských/ neraz klamlivé, čo potvrdzuje aj pomer- gradisčanských Chorvátov na ktorom sa ne nedávno vydaná publikácia s poetic- skoncentrovalo asi dvesto tisíc chorvát- kým názvom Farby chorvátskej Moravy skych kolonistov, ktorí pomohli populač- (2017). Vydalo ju Združenie občanov ne udržať pri živote približne dve stovky chorvátskej národnosti v Českej republi- cholerovými epidémiami a vojenskými ke. Jej zostavovateľkami sú Lenka Kopři- zrážkami spustošených a vyľudnených vová a Eliška Leisserová. osád v niekdajšej Habsburskej monar- Podľa názvu tejto publikácie by sa chii. Na území Moravy, hlavne v okolí mohlo zdať, že pojednáva o výtvar- Mikulova, Valtíc a Drnholca, sa chorvát- no-umeleckej stránke moravských ski kolonisti usadili vo väčších či men- Chorvátov, akou boli ich farbami žiaria- ších skupinách približne v pätnástich ce ženské kroje, pestrofarebné ornamen- lokalitách. Tam, kde mali iba menšinové ty na stenách ich domov, alebo akými alebo len nepatrné zastúpenie, v priebe- sú nespočetné obrazy a kresby Othmara hu 17. – 19. storočia splynuli so starou- Ruzicku s motívmi moravských Chorvá- sadlým nemeckým, čiastočne aj českým tov. Hoci sú v knihe zastúpené aj takéto obyvateľstvom. Avšak v troch obciach umelecky najvýpovednejšie témy a do- – Frélichov / dnes Jevišovka, Dobré Pole klady o živote a kultúre moravských a Nový Přerov, kde boli dominantným Chorvátov, najnovšia publikácia o nich je obyvateľstvom, chorvátske komunity koncipovaná ako náročné vedecké dielo pretrvali až do polovice 20. storočia. Ke- so širokým odborným záberom. Na jeho ďže žili obklopení prevažne nemeckým spracovaní sa podieľali dve desiatky bá- obyvateľstvom, ich druhým jazykom dateľov s historickým, jazykovedným, bola nemčina. K čiastočnému prechodu etnografckým, kultúrnohistorickým na češtinu dochádzalo až po vzniku Čes- a umenovedným zameraním. Vďaka koslovenskej republiky. tomu táto reprezentačná monografa Treba oceniť, že ambíciou tvorcov sprostredkováva celostný obraz o pôvo- posudzovanej publikácie bolo spracovať de, historických osudoch, spôsobe života taký obraz moravských Chorvátov, aby aj o zvláštnostiach ich chorvátskych kul- v ňom boli obsiahnuté všetky poznatky, túrnych tradícií. ktoré boli zhromaždené v doterajšom

176 Recenzie a správyRecenzije i novosti záujme o túto minoritu. Na takomto vtedajšej Československej republike aj princípe sú koncipované všetky štyri čas- medzi niektorými príslušníkmi chorvát- ti publikácie: 1/ Prehľad a zhodnotenie skej národnosti vyskytli pronemecké publikovaných výsledkov, 2/ Moravskí postoje. No hlavne po rozbití Českoslo- Chorváti vo víre dejín, 3/ Chorvátsky ja- venska (1938), keď pohraničné oblasti zyk a písomnosti, 4/ Ľudová kultúra, pa- s nemeckým osídlením boli pričlenené miatky, odborná a umelecká dokumen- k hitlerovskému Nemecku. Takto sa aj tácia moravských Chorvátov. Takýmto chorvátske dediny na Mikulovsku ocitli prístupom sa početnému autorskému vo vtedajšom Nemecku. Takže ich muži kolektívu s najrozličnejším odborným museli tiež rukovať do wermachtu. Čiže zameraním podarilo predstaviť morav- z pohľadu československých občanov ských Chorvátov v doposiaľ najcelistvej- títo moravskí Chorváti bojovali za záuj- šej, vedeckými poznatkami a obrazovou my nepriateľskej krajiny. To boli teda dô- dokumentáciou bohato nasýtený, takže aj vody, že po skončení druhej svetovej voj- vysoko výpovedný a presvedčivý obraz ny, keď Nemeckom zabrané územia boli o takmer päť storočí trvajúcom jestvova- prinavrátené Československu, občania ní tejto malej, avšak neobyčajne vitálnej s chorvátskou identitou na Mikulovsku a životaschopnej chorvátskej enklávy. boli po uplatnení kolektívnej viny ozna- Poznávaciu a čitateľskú príťažlivosť tejto čení za nespoľahlivých. Na program publikácie umocňuje aj jej kultivované dňa sa dostali previerky, v roku 1947 aj grafcké stvárnenie. prísaha vernosti Československej repub- Nedá sa prehliadnuť, že poslaním tej- like. Avšak po politickom prevrate vo to edične náročnej a čitateľsky atraktívnej februári 1948, sa otvorila cesta k defni- publikácie neboli iba odborné, čiže vedec- tívnemu vyriešeniu chorvátskej otázky. ko-poznávacie zretele. Rovnocenným, Politickým rozhodnutím boli chorvátske a treba povedať že aj záslužným počinom rodiny z Jevišovky, Dobrého Poľa a No- jej tvorcov bolo aktualizovať a širokej ve- vého Přerova, až na ojedinelé výnimky, rejnosti objasniť takmer neznáme udalos- úradne vysťahované do 123 obcí, roz- ti, ktoré spôsobili, že moravskí Chorváti ptýlených po celom území Moravy. Hoci boli z politických dôvodov v rokoch 1947 sa v polovici päťdesiatych rokov úradne – 1952 zo svojich dedín hromadne vysíd- prehlásilo, že vysídlenie Chorvátov z ich lení. Tým bola chorvátska Morava fyzic- obcí bolo nezákonné, návrat deportova- ky zlikvidovaná, takže z etnografckej ných rodín do ich rodných dedín nebol mapy tejto krajiny sa nenávratne vytra- umožnený. V tom čase domy vysídle- tila jedinečná, kultúrne a národnostne ných chorvátskych rodín boli už pridele- svojbytná skupina. Čo sa vlastne s mo- né do vlastníctva českých a slovenských ravskými Chorvátmi vtedy udialo? reemigrantov z Bulharska a Rumunska. Hlavným dôvodom hromadnej de- Až po páde totalitného režimu v roku portácie obyvateľov chorvátskej ná- 1989 sa otvorili možnosti prehodnote- rodnosti z Jevišovky, Dobrého Poľa nia postavenia chorvátskej menšiny, a Nového Přerova, s celkovým počtom V roku 1991 vzniklo Združenie občanov 587 rodín a približne 2000 osôb, bolo chorvátskej národnosti v Českej repub- obvinenie z kolektívnej viny kolaborá- like, ktoré nastolilo požiadavku nielen cie s fašistickým Nemeckom. Jednak prehodnotenia, ale aj nápravy v práv- na sklonku tridsiatych rokov, keď sa vo nom postavení a majetkovom postihnutí

Lenka Kopřivová – Eliška Leisserová (eds.): Barvy chorvátske Moravy 177 príslušníkov chorvátskej národnosti. menšinu fatálne dôsledky. Moravskí K pozitívnym výsledkom Združenia Chorváti sa asimilovali, splynuli s čes- patrí aj vydanie tejto monografe, ktorá kým prostredím. Prestali udržovať svo- prináša objektívne a neskreslené svedec- je tradície, odložili kroje, moravskou tvo o povojnových osudoch chorvátskej chorvátčinou dnes rozpráva len niekoľ- národnosti v Českej republike. ko desiatok najstarších osôb. Čo je však Premyslená koncepcia a obsahová v tomto posolstve nemenej dôležité, že sa presvedčivosť publikácie Farby chorvát- v ňom vyjadrila aj k tomu, aké dôsledky skej Moravy je nepochybne docielená mala či má likvidácia chorvátskej menši- vďaka tomu, že editorkou, ako aj proflo- ny pre českú spoločnosť. Čo znamená zá- vou autorkou ťažiskovej časti o dejinách nik jednej svojbytnej kultúry pre celkové tejto tak kruto postihnutej minority, je kultúrne dedičstvo tejto krajiny? Ako sa Lenka Kopřivová. Ako vnučka starých zmení mentalita národa, ktorý stratí skú- rodičov z generácie obvinenej z kolektív- senosť spolužitia s odlišnou, no napriek nej viny, mohla obraz o jej osudoch vy- tomu blízkou skupinou? Akú váhu či tvoriť na autentických svedectvách ľudí, ťarchu má jedinečnosť a inakosť, a akú ktorí tie dramatické príbehy sami prežili. váhu či ťarchu má jej zrieknutie sa? Nevšednou jasnozrivosťou je naplnené aj Je teda zrejmé, že čitatelia majú mož- posolstvo, s ktorým vyprevadila túto nosť nielen prečítať si túto obsažnú publikáciu jej čitateľom. Vyjadrila v ňom, monografu, ale aj zamyslieť sa nad jej že štyridsať rokov rozptýlenia a ná- posolstvom. rodnostnej erózie malo pre chorvátsku Ján Botík*

Ugrešić, Dubravka: Baba Jaga zniesla vajce. Z chorvátčiny preložil Martin Djovčoš. Edícia „Art Maters“. Košice – Fintice: FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2019, 268 s. – ISBN 978-80-89763-45-0

niha chorvátskej spisovateľky Dub- Aspekt, Revue svetovej literatúry a pod.). Kravky Ugrešić (1949) je druhou kni- O jej spisovateľskej tvorbe bola dokonca hou tejto autorky v slovenskom jazyku. obhájená aj diplomová práca, ktorú na- Prvé jej kompletné dielo preložené do písala Dominika Zahorská: Poetika exilu: slovenčiny bola esejistická kniha Euró- Dubravka Ugrešić v Chorvátsku a v zahrani- pa v sépiovej, ktorú z chorvátčiny prelo- či. Školiteľ: doc. PhDr. Zvonko Taneski, žil Tomáš Čelovský a bola publikovaná PhD. Bratislava: Univerzita Komenského vydavateľstvom SALON z Bratislavy – Filozofcká fakulta – Katedra slovan- v roku 2017. Niektoré texty D. Ugrešić ských flológií, 2017. boli zriedkavo predstavované aj na stran- Dubravka Ugrešić vyštudovala lite- kách našej literárnej periodiky v posled- rárnu komparatistiku a ruskú literatú- ných 20. rokoch (napríklad v časopisoch ru na Filozofckej fakulte v Záhrebe. Po

* Ján Botík, emeritný profesor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (Slovenská republika).

178 Recenzie a správyRecenzije i novosti ukončení štúdia dvadsať rokov pracova- Posledná časť románu sa týka Baby Jagy, la v Ústave literárnej vedy Filozofckej fa- mýtov, osudov žien a slovanskej mytoló- kulty v Záhrebe. Bola členkou politickej gie a sama o sebe predstavuje autentickú organizácie UJDI (Udruženje za jugosla- porovnávaciu štúdiu o mytologickej a fol- vensku demokratsku inicijativu – Združe- klórnej postave Baby Jagy vo viacerých nie juhoslovanskej demokratickej iniciatívy). kultúrnych priestoroch, v ktorej sa ko- Začiatkom 90. rokov (v roku 1993) z po- mentujú aj symboly a motívy z predchá- litických dôvodov opustila Chorvátsko dzajúcich dvoch častí románu. Dubravka a natrvalo sa usadila v Amsterdame. Ugrešić sa teda v románe zamerala na Dlhé roky prednášala na amerických, tému starnutia a jej posledná tretia časť ale aj na európskych univerzitách a svo- obsahuje aj feministickú kritiku mužskej jimi postrehmi aktívne prispievala do prevahy. Nečakane sa v nej totiž „vstu- európskych novín a časopisov. Hoci puje“ z mytologickej do feministickej in- v súčasnosti píše po chorvátsky, väčšina terpretácie: Baba Jaga je viacvýznamový jej tvorby za uplynulé roky vychádzala symbol mužských strachov, infantilných, v holandskom alebo v anglickom jazyku. kastračných, kompulzívnych, sociálnych. K jej celkovej poprednej tvorbe patrí Pripomína zloby rozkoše historického nesporne aj priam vzorový postmoderný repertoáru násilia nad ženami, ale pri- román Baba Jaga zniesla vajce (piaty v po- tom pomsta sa nečrtá. Namiesto meču, radí), ktorý v origináli (Baba Jaga je snijela s ktorým pod hlavou spí v mnohých my- jaje) vyšiel v roku 2007 v Záhrebe vo vy- tologických príbehoch Baba Jaga, autorka davateľstve Vuković & Runjić, predtým Ugrešić ponúka pero. Práve pero je pro- však takisto v belehradskom vydavateľ- striedok pripomenutia a rozuzlenia, ale stve Geopoetika a pôvodne vznikol na aj dôkazom tvorivej samostatnosti, v rov- podnet škótskej vydavateľskej agentúry nakej miere osobnej i rodovej (gender). Canongate. Dielo by sa dalo rozdeliť na Pre Dubravku Ugrešić je takmer typic- tri hlavné myšlienkové celky, ktoré navo- ké, že na začiatku svojej tvorby kládla dô- nok ani (štylisticky) nesúvisia navzájom. raz na literárne postupy a pritom menej Prvá časť hovorí o vzťahu matky a dcéry využívala autobiografcké elementy, ne- a je vyrozprávaná v prvej osobe: dcéra, skôr sa však hlavnou charakteristikou jej ktorá žije v zahraničí a z času na čas pri- diela stali autoirónia a metafkcia. Pozo- chádza domov na návštevu k „starnúcej“ ruhodné v tomto jej románe je napokon matke, ktorá sama žije v novopostavenej aj pomerne obsiahla etnologická analýza bytovke v Záhrebe. Autorka je zároveň aj samotných potenciálne emancipačných rozprávačom a svoju pozornosť zameria- pohľadov postavy Baby Jagy (v južnoslo- va na manifestácie staroby matky. Druhá vanskom priestore sa objavuje tiež ako časť knihy prináša udalosti troch Záhreb- Baba Roga) v spomenutej tretej časti ro- čaniek, ktoré už „prežili väčšiu časť života“ mánu a ich spojitosť s románovým suje- a oddychujú niekde v českých kúpeľoch. tom, ktoré si iste nájdu svojich vďačných Vševediaci rozprávač v tretej osobe tu čitateľov najmä medzi Slovanmi. Baba odhaľuje motívy, ktoré majú bližšie k fan- Jaga totiž ako postava zo slovanskej my- tastike, než ku každodennému životu tológie je síce predovšetkým folklórna, a túto časť nazýva „kamufovaným rozprá- u Ugrešićovej sa ale súčasne stáva au- vaním“, v ktorom prináša aj rýmy poetic- torskou a „novodobou“. A to nie je všet- kého charakteru a tým dynamizuje text. ko. Dej prvej časti románu sa odohráva

Dubravka Ugrešić: Baba Jaga zniesla vajce 179 v Záhrebe a v bulharskej Varne a v ňom aktuálny a napojením na mýty dostá- dominuje vzťah naratórka – jej matka va nadčasový a archetypálny rozmer. v pokročilom veku. V druhej a najdlhšej Ugrešić využíva demiurgickú pozíciu časti sa dej zas posúva do českých kú- rozprávania a majstrovsky znižuje peľoch, dominuje tam skupinka starších ťaživosť námetu ironickým odstupom žien – jedna z nich je kamarátka rozprá- a typológiou postáv, ktoré prirodzene vačkinej matky z prvej časti románu. Tre- a zároveň jedinečne dokazujú zamýšľané tiu časť, podobnú vedeckej štúdii, ktorá tézy. Napriek tomu, že autorka si dáva má formu malého mytologického slovní- záležať, aby román bol dokonale vyla- ka, píše bulharská etnologička Aba, kto- deným literárnym dielom, jej cieľom je rú rozprávačka z prvej časti románu spo- hranice literatúry prekročiť a dotknúť sa znala počas svojho pobytu vo Varne. To sveta skutočných a živých ľudí“. znamená, že ide celkovo o kreatívnu re- cykláž autorky aj vo vzťahu k niektorým Napokon si vydavateľ v poznámke za- jej ďalším vlastným dielam. A je to spi- radenej na konci knihy určil za povinnosť sovateľská stratégia, ktorá si jednoznačne vysvetliť slovenským čitateľom aj to, že zaslúži pozornosť. Z toho hľadiska pred- kladané dielo Baba Jaga zniesla vajce sa dá „román chorvátskej spisovateľky vnímať zároveň aj ako encyklopedická Dubravky Ugrešić Baba Jaga zniesla formu parodického románu. vajce má niekoľko kompozičných úrovni Podľa slovenského vydavateľa tejto a komplexný charakter. V diele sú použi- knihy tak te viaceré jazyky, ktoré autorka niekedy preberá doslovne, inokedy prepisuje „román spisovateľky Dubravky Ugre- foneticky s ohľadom na situáciu a funk- šić Baba Jaga zniesla vajce sa vzpiera ciu v texte. Do slovenského prekladu jednoznačnej charakteristike: vychádza bol zápis jazyka prevzatý analogicky, z toho najlepšieho v postmodernizme zachovávajúc podobu chorvátskeho a zároveň postmodernu prekonáva, ve- originálu. K malým odchýlkam sme nuje sa feministickým témam, ale femi- pristupovali, iba ak si to vyžadovali okol- nizmus prekračuje. Hlavným námetom nosti. Verše Dubravky Ugrešić prebásnil románu je staroba žien, ktorú autorka Ján Gavura. V románe sú tiež použité podáva z viacerých pohľadov a striedanie citáty z iných knižných prekladov do perspektív používa ako účinný nástroj slovenčiny. Verše z poémy A. S. Puškina na rozvíjanie príbehu a kladenie provo- Ruslan a Ľudmila sú citovane z rovno- katívnych otázok. Vyrovnávanie sa žien mennej publikácie (Prekl. Ján Smrek, so starnutím je v tomto románe stvárne- Bratislava: Mladé letá, 1957). Citáty né ako zápas o život a o jeho nevyhnutný z rozprávok sú prekladane priamo alebo koniec, ktorý má mnoho podôb a jednu s prihliadnutím na knižne zdroje: Ruské spoločnú túžbu – dôstojnosť. Univerzál- národné povesti (Turčiansky Svätý nu tému autorka konkretizuje na priesto- Martin: Viktor Sekey, 1921); Baba re strednej Európy a na pozadí rozsiahlej Jaga a iné rozprávky (Prekl. Magda slovanskej mytológie Baby Jagy, odráža- Takáčová a Marta Ličková, Bratislava: júcej podvedomú reakciu spoločnosti na Reader’s Digest Vyber, 2009) a Dahl, prítomnosť starých žien v našom svete. Roald: Čarodejnice (Prekl. Eva Prelož- Román s prvkami tragiky aj frašky je nikova, Nitra: Enigma, 1996) “

180 Recenzie a správyRecenzije i novosti Summa summarum: Veľmi dobrá najnovšieho vývoja slovensko-chorvát- a silná kniha, dosť náročná na redak- skych literárnych a kultúrnych vzťahov. ciu, preklad výborný. Slušný vklad do Zvonko Taneski*

Slovenská historička v chorvátskej encyklopédii Kvetoslava Kučerová (* 25. mája 1935 – † 21. decembra 2019)

iekoľko dní pred Vianocami mi- neba, dnešní profesori Richard Marsina, Nnulého roku naše rady opustila po Jozef Novák, ale aj Kvetkin budúci man- dlhej a úmornej chorobe, matka a stará žel Matúš Kučera. Nová primanka, si ale matka, manželka, vynikajúca historička, kvartána Kučeru ešte nevšímala. flologička, prekladateľka, vysokoškol- S tým sa však zoznámila až v Brati- ská učiteľka, docentka, vzácna osoba, člo- slave počas štúdia klasickej flológie (la- vek s veľkým Č – Kvetoslava Kučerová. tinčiny a gréčtiny) u profesora Miloslava Stručné pripomenutie jej vedeckého Okála. Do Bratislavy sa v tom istom čase diela na stránkach Karpatsko-jadranských presťahovala v súvislosti s preložením štúdií si zaslúži svoje miesto z mnohých jej otca aj celá jej rodina. Svojho manžela, dôvodov. Narodila sa ešte pred druhou ako radi spomínali obaja, spoznala v his- svetovou vojnou v Zlíne rodine morav- torickom seminári na 4. poschodí Uni- ských Slovákov Klímovcov. Otec – Rudolf verzity Komenského, kam chodila ako Klíma pochádzal z Osvětimian (medzi usilovná študentka za odbornou spisbou. Hodonínom a Uherským Hradišťom) bol Matúš Kučera tam pracoval ako pomocná významným baťovským úradníkom a tak vedecká sila a neskôr ako mladý asistent, nečudo, že sa jej od útleho detstva dosta- a vždy bol pohotovo nápomocný mladej, lo systematickej formácie, ktorá jej prácu talentovanej študentke. Pri vzájomných i život sprevádzala prakticky po celý čas. konzultáciách sa zrodila aj téma neskor- Matka Anna, rodená Helešicová, pochá- šej diplomovej práce Kvetky Klímovej dzala z Lanžhotu. Neľahké roky vojny s názvom Rímska spoločnosť v Horatiových Kvetka prežila v Protektoráte a nerada na satirách. V mnohých ohľadoch sa už tu nich spomínala. Po druhej svetovej vojne ukázal vedecký potenciál budúcej vyso- sa jej rodina presťahovala do Žiliny, kam koškolskej docentky, ktorá v duchu ak- prišiel jej otec na pozvanie slovenských tuálne modernej metodológie skúmania politických elít, aby dal do chodu sloven- sociálnych dejín, sa po prvý raz vôbec ský textilný priemysel. Tu dokončila zák- v slovenskej historiografi pozrela nie ladnú školu a vyštudovala aj gymnázium. na literárnu hodnotu satír veľkého rím- Len ako kuriozitu v súvislosti s trenčian- skeho básnika, ale aj na ich hodnotu ako skym gymnáziom treba povedať, že na historického prameňa, ktorý odhaľuje ňom ešte ako piaristickom, študovali aj štruktúru rímskej spoločnosti v časoch iné hviezdy slovenského historického panovania cisára Augusta. Význam tejto

* Zvonko Taneski, Katedra slovanských flológií, Filozofcká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (Slovenská republika).

Marin Homza: Slovenská historička v chorvátskej encyklopédii Kvetoslava Kučerová 181 práce ocenili už v čase jej vzniku nielen Vysokoškolské vzdelanie, znalosť jej profesor a vedúci práce, ale hovori- cudzích jazykov, dlhodobá prax práce lo sa o nej a v blízkom zahraničí, to jest s archívnym materiálom priamo v archí- v Brne a vo Viedni. O čom sa však už ho- ve, ale i schopnosť adaptovať vo svojom vorí menej, práve táto práca kliesnila ces- výskume moderné metodologické prí- tu k novému nazeraniu na klasickú flo- stupy Kvetoslavu Klímovú, od roku 1959 lógiu, ktorá okrem antického odkazu sa Kučerovú, priviedol ponajprv k bádaniu čoraz viac začala posúvať aj k skúmaniu hospodárskych a sociálnych dejín Malo- latinčiny v kontexte slovenských dejín, karpatského regiónu, odkiaľ bol už iba latinčiny ako jazyka slovenskej kultúry. krôčik k tomu, aby sa začala dlhodobo za- Veď nie je žiadnym tajomstvom, že práve oberať skoro pionierskou témou chorvát- latinčina zostala v Uhorskom kráľovstve skej, z časti aj srbskej diaspóry usadenej ofciálnym štátnym jazykom až do roku v tomto priestore v pomoháčskom obdo- 1848 a okrem toho, že bola literárnym bí. Aj tu jej viac ako užitočnými boli pred- jazykom slovenských humanistov, lite- chádzajúce archívne zručnosti, ktoré vy- rátov a vedcov používala sa aj ako jazyk užila pri narábaní s rôznymi portálnymi, hospodárskych, sociálnych i právnych dikálnymi súpismi, cirkevnými matrika- aktov. Práve tento celkom nový pohľad mi, pri spracúvaní rozsiahlej mnohojazy- na funkciu latinského jazyka v sloven- čnej korešpondencie. Nebála sa pritom ských dejinách mal sprevádzať mladú použiť aj na svoju dobu priekopnícke me- vedkyňu aj počas jej nasledujúcich rokov. tódy s prácou s priezviskami, ale vôbec aj Tie sa niesli najprv v duchu kariéry všeobecne otázky využitia demografc- stredoškolskej profesorky na 2. štátnom kých dát. Prelomový a dodnes nie celkom gymnáziu v Trenčíne, neskôr prácou zhodnotený vedecký text, v ktorom zúro- v Štátnom archíve v Bratislave, pôsobe- čila svoje dlhoročné skúsenosti bola ne- ním v Ústave dejín európskych socia- pochybne fundamentálna štúdia, dnes by listických krajín, ktorý sa neskôr zlúčil sme povedali štúdia v rozsahu monogra- s Historickým ústavom Slovenskej aka- fe – „Sťahovanie Chorvátov na Slovensko démie vied. Tu pracovala až do začiat- v 16. storočí“. Vyšla Slovanských štúdiách ku deväťdesiatych rokov, keď v roku v roku 1966.1 Na svoju dobu sumarizuje 1992 prešla na novo zriadenú Katedru vedomosti o troch vlnách chorvátskeho slovenských a všeobecných dejín (1992), osídlenia od 40. do 70. rokov 16. storočia dnes známu už ako Katedra histórie pri najmä v regióne juhozápadného Sloven- Pedagogickej fakulte Univerzity Komen- ska. Tu, ako je už dnes i vďaka tejto práci ského. Učila tu latinčinu. Habilitovala sa Kvetoslavy Kučerovej všeobecne známe, v roku 1993 na Univerzite T. G. Masary- vo väčšej alebo menšej miere kolonizo- ka v Brne. S touto školou ju spájala dlho- vali, alebo dosídlili okolo 50 obcí.2 Mladá dobá spolupráca, ktorú personifkovali vedkyňa v časoch politického odmäku jej vzťahy s prof. Josefom Macůrkom, však nezabudla ani na intelektuálny roz- zakladateľom Katedry ktorý svojho času mer prieniku Chorvátov na Slovensko pôsobil aj na Filozofckej fakulte univer- a tak v roku 1971 vydala v tom istom zity Komenského v Bratislave. zborníku text Južní Slovania na Trnavskej

1 Kveta Kučerová: Sťahovanie Chorvátov na Slovensko v 16. storočí. In: Slovanské štúdie, a. 8, 1966, s. 5 – 69. 2 Miloš Marek: Národnosti Uhorska. Trnava: Filozofcká fakulta TU, 2011, s. 414 a násl.

182 Recenzie a správyRecenzije i novosti univerzite v 17 . storočí.3 Na tieto práce v Chorvátsku: Od začiatkov osídľovania.7 Vy- nadviazala štúdiou Prehľad bádania o po- šla v roku 2006. Zabudnúť však nemožno hybe srbského a chorvátskeho obyvateľstva ani na pôsobenie Kvetky Kučerovej ako v 16. a 17. storočí.4 Skúsenosti a vedomosti tajomníčky Československo-južnoslovan- z tejto a ďalších nakoniec zmaterializova- skej komisie, na kongresoch ktorej pred- la v roku 1976 do rozsiahlej monografe niesla viacero referátov. Aj v tejto svojej Chorváti a Srbi v strednej Európe.5 funkcii pôsobila ako akýsi prirodzený V tematike prenikania južnoslovan- tmel. Osobným čarom, ale i vzdelaním ských národov na Slovensko sa venovala totiž vedela utlmiť nejeden konfikt, kto- aj v nasledujúcich rokoch. Jej práce vychá- rý sa črtal v tejto komisii vzhľadom na jej dzali najmä v Slovanských štúdiách a Histo- naozaj rozmanité národné zloženie. V ne- rickom časopise. Zavŕšila ich chorvátskym poslednom rade však tiež treba pripome- vydaním publikácie Hrvati u Srednjoj Euro- núť jej pedagogickú kariéru na Katedre pi,6 ktorá vyšla v roku 1998. Bolo to v čase, histórie Pedagogickej fakulty Univerzity keď po boku svojho manžela Matúša Komenského, ktorá síce netrvala dlho, ale Kučeru, veľvyslanca Slovenskej republiky zanechala v univerzitnom prostredí Bra- v Chorvátsku, pôsobila v Záhrebe. tislavy svoju hlbokú a nezmazateľnú sto- Nie je to ani zďaleka posledný ve- pu. Nebola to však jej jediná aktivita v sú- decký príspevok Kvetoslavy Kučerovej. vislosti s vysokoškolským prostredím. Komplexnejšie spracovanie diela tejto his- Ešte ako manželka prvého veľvyslanca toričky a flologičky by si ale vyžadovalo Slovenskej republiky sa zaslúžila o vznik minucióznejšiu prácu. Tá však nezodpo- Katedry slovenského jazyka a literatúry vedá žánru tohto textu. V súvislosti s jej pri Oddelení západoslovanských jazykov vedeckými výskumami ešte azda treba a literatúry Filozofckej fakulty Univerzi- pripomenúť aktivity Kvetky Kučerovej ty v Záhrebe, ktorá minulý rok oslávila už pomedzi Slovákmi v Chorvátsku. Syste- svoje 25. výročie existencie. matika jej práce i na tomto poli bola pozo- To, čo si nie vždy vieme pripomenúť ruhodná. Možno dokonca povedať, že pri na Slovensku, a síce, že Kvetoslava Kuče- kompletizovaní materiálu k svojej budú- rová bola na Slovensku de facto zaklada- cej knihe nielen osobne prešla dostupné teľkou historickej slovanskej západobal- archívy, ale aglomerácie osídlené Slovák- kanistiky, ocenili chorvátski intelektuáli, mi v Chorvátsku aj osobne prechodila. ktorí ju zaradili ako jedinú slovenskú Niekedy aj za cenu vlastného zdravia. Aj historičku do svojej encyklopédie vý- túto svoju misiu nakoniec zavŕšila osobit- znamných Chorvátov a chorvatistov.8 nou publikáciou, ktorá nesie názov Slováci Martin Homza*

3 Kveta Kučerová: Južní Slovania na Trnavskej univerzite v 17. storočí. In: Slovanské štúdie, a. 11, 1971, s. 195 – 223. 4 Eadem: Prehľad bádania o pohybe srbského a chorvátskeho obyvateľstva v 16. a 17. storočí. In: ibidem, a. 14, 1973, s. 207 – 229. 5 Eadem: Chorváti a Srbi v strednej Európe. Bratislava: Veda, 1976, 327 s. 6 Eadem: Hrvati u Srednjoj Europi. Trans.: Lukrecja Vrnoga. Zagreb: Matica hrvatska – Matica slovaćka, 1998, 326 s. 7 Eadem: Slováci v Chorvátsku: Od začiatkov osídľovania. Martin: Matica slovenská, 2006, 253 s. 8 Za všetky pozri napríklad Hrvatska enciklopedija, vol. 6, Zagreb: Leksikografski zavod Miroslav Krleža, 2004, s. 321. * Martin Homza, Katedra slovenských dejín Filozofcká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (Slovenská republika).

Marin Homza: Slovenská historička v chorvátskej encyklopédii Kvetoslava Kučerová 183 Tamo daleko, daleko – od mora Ferdinand Takáč (* 27. júna 1920 – † 6. apríla 2013)

ťažkých časoch spoločnosti sa ro- musel vrátiť naspäť na Slovensko. V roku Vdia osobnosti, ktoré ovplyvňujú celé 1945 bol v Bratislave zatknutý gestapom generácie. Ferdinand Takáč nebol výraz- spolu s ďalšími ľuďmi z obce a niekoľko nou osobnosťou v slovenských dejinách, týždňov držaný a vypočúvaný v Brati- avšak významnou osobnosťou malej slave.4 Medzi koncom vojny a pred ná- chorvátskej menšiny na Slovensku. Bol stupom komunizmu sa stal novinárom kňazom, politickým väzňom, preklada- z povolania v redakcii denníka Čas no- teľom. Narodil sa v roku 1920 ako druhé vozaloženej Demokratickej strany, kto- zo štyroch detí do katolíckej rodiny ma- rej miestne organizácie sám pomáhal loroľníka Martina Takáča a Júlie Taká- organizovať.5 čovej rodenej Ivčičovej v Chorvátskom Smrťou matky a ťažkými životnými Grobe. Celé svoje detstvo prežil v rodnej podmienkami sa v ňom utvrdila jeho dl- obci. Do ľudovej školy nastúpil v roku hodobá túžba vstúpiť do Spoločnosti Je- 1926 a skončil ju v roku 1933. žišovej, kde sa stal novicom v roku 1948 Už na konci ľudovej školy bolo jeho v Ružomberku.6 Ťažké časy sa pre Taká- snom študovať na štátnom reálnom ča nekončili a jeho sny o pokojom živote gymnáziu v Bratislave, kde nastúpil v jezuitskom ráde sa skončili komunistic- v roku 1935 a úspešne ho absolvoval kou „Akciou K“ namierenou proti muž- v roku 1941.1 Od roku 1941 študoval ako ským rehoľným rádom. So spolubratmi štipendista právo na univerzite v Záhre- a ďalším rehoľníkmi bol internovaný be. V tomto období udržiaval kontakt v premonštrátskom kláštore v Jasove. so spisovateľom a predsedom Spolku O dva roky neskôr v roku 1955 bol svätého Hieronyma v Záhrebe Josipom v Bratislave vysvätený za kňaza bisku- Andrićom.2 Vďaka nemu sa dostal na pom tajnej cirkvi a budúcim kardinálom audienciu k jednej z najvýznamnejších Jánom Chryzostom Korecom. Ešte v tom postáv novodobých chorvátskych dejín istom roku ho odsúdili vo vykonštru- a vtedajšiemu záhrebskému arcibisku- ovanom procese za svoju náboženskú povi Alojzije Stepinacovi.3 činnosť a za preklady textov pre chorvát- Z dôvodu zhoršenia zdravotného sta- skeho kňaza Tomislava Poglajeva Kola- vu matky a priebehu 2. svetovej vojny sa koviča († 1990) na 8 rokov ťažkých prác

1 Dnešné gymnázium na Grosslingovej ulici v Bratislave 2 Josip Andrić (* 14. apríla 1894 – † 7. decembra 1967) pôsobil ako chorvátsky spisovateľ a muzikológ. Študoval právo v Záhrebe a Prahe, teológiu v Innsbrucku. Neskôr po prvej svetovej vojne bol redaktorom novín Seljačke novine. Naučil sa po slovensky a napísal slovenskú gramatiku Slovnica slovačkog jezika (1942) a dejiny slovenskej hudby Slovačka glazba (1944). Bol jedným z prvých, ktorí propagovali Slovensko v Chorvátsku a vytvoril tak základy chorvátsko-slovenského priateľstva. Pozri Choma, Branislav: Chorvátska literatúra: Slovník spisovateľov. Bratislava: LUFEMA, 1997, s. 37. Jeho významným dielom je román Velika ljubav / Veľká láska z prostredia Chorvátov z Chorvátskeho Grobu na Slovensku. Na jeho pamiatku postavili v Chorvátskom Grobe pamätník na námestí. 3 Odovzdal pozdrav od miestneho farára z Chorvátskeho Grobu a žiadosť o vysvätenie vynoveného kostola. Takáč, Ferdiš: Sága môjho rodu – autobiografa. Čadca: EMAUZ, 2009, s. 39. 4 Ibidem. 5 Pozri htps://www.upn.gov.sk/sk/pribeh-pamatnika-ferdinand-takac-1920-2013/. 6 Ibidem.

184 Recenzie a správyRecenzije i novosti v pracovných táboroch, ako Pankrác, preložil bola teda ohraničená kresťan- Ruzyně, Rtyně a Jáchymov. Po prepuste- skou tematikou, ako životopisné príbehy ní v roku 1960 pracoval ako opravár vý- svätých,7 náboženské cvičenia,8 duchov- ťahov v Bratislave. né príručky,9 ale aj preklady románových Neskôr po politickom odmäku ta- životopisov.10 Mnoho diel, ktoré prekla- kzvanej „Pražskej jari“ sa stal redakto- dal, však zostali vo forme rukopisov rom Katolíckych novín, odkiaľ však po a niektoré sú súčasťou osobného fondu nástupe normalizácie musel odísť. Ďal- Ferdinanda Takáča v Slovenskom národ- ších osemnásť rokov pôsobil u Milosrd- nom múzeu – Múzeu kultúry Chorvá- ných sestier svätého Vincenta v Slatinke tov na Slovensku.11 Detailnému rozboru pri Lučenci. Po politických zmenách na publikačnej a prekladateľskej činnosti prelome osemdesiatych a deväťdesiatych pátra Ferdinanda Takáča sa venuje dip- rokov nastúpil do exercičného domu re- lomová práca Duchovný a svetský portrét hole jezuitov v Ivanke pri Dunaji. Tu už pátra Ferdinanda Takáča z roku 2016.12 zotrval do konca svojho života a venoval Ferdiš Takáč alebo Ferdo, ako ho pria- sa svojej ďalšej dlhoročnej prekladateľ- teľsky nazývali, sa aktívne zúčastňo- skej činnosti. Na Záhrebskej univerzite val kultúrneho života svojich rodákov mu bol v roku 2001 udelený titul Doctor Chorvátov na Slovensku. Na základe honoris causa. osobnej blízkosti k chorvátskemu ná- Značnú časť svojho života veno- rodu a vlastnej chorvátskej menšine na val prekladaniu chorvátskych diel do Slovensku napísal dve jedinečné lexiko- slovenčiny. Stal sa tak mostom medzi grafcké diela. Prvým bol Hrvatsko-slo- Chorvátmi a Slovákmi aspoň v literárnej vački rječnik z roku 1999, ktorý obsahuje oblasti. Jeho hlavnou náplňou prekla- viac ako päťdesiat tisíc hesiel. V roku dateľa bola morálka, náboženské učenie 2004 potom spracoval osobitý slovník a láska k blížnemu. Väčšina diel, ktoré nárečia svojej obce Rječnik sela Hrvatski

7 Ivonides, Yves: Hviezdy, ktoré nezapadajú: Dvadsať velikánov Cirkvi. Trans.: Ferdiš Takáč. Bratislava: LÚČ, 1993 8 Cindori, Ivan: Kam smeruje tvoj život? Duchovné cvičenia v každodennom živote. Trans.: Ferdiš Takáč. Trnava: Dobrá kniha, 1999. 9 Galot, Jean: Inšpirátorka rehoľnej komunity. Trans.: Ferdiš Takáč. Trnava: Dobrá kniha, 1994; Nikić, Mijo: Ako vierou premôcť strach. Trans.: Ferdiš Takáč. Trnava: Dobrá kniha, 2006. 10 Medzi tieto diela patria napríklad Gusić, Juraj: Matky odvrhnutých: Pôsobenie Matky Terezy z Kalkaty a jej Spoločnosti Misionárok Lásky. Trans.: Ferdiš Takáč. Trnava: Dobrá kniha, 1997; alebo Ivonides, Yves: Obor kresťanstva: Románový životopis svätého Pavla apoštola. Trans.: Ferdiš Takáč. Bratislava: Amos, 1990 11 Bezić, Živan: Nová doba – Starý brak. Trans.: Ferdiš Takáč. Devínska Nová Ves: SNM-Múzeum Chorvátov na Slovensku; Fuček, Ivan: Morálne-duchovný život: Život smrť. Trans.: Ferdiš Takáč.. Devínska Nová Ves: SNM-Múzeum Chorvátov na Slovensku; Golub, Ivan: V prvom rade človek. Trans.: Ferdiš Takáč. Devínska Nová Ves: SNM-Múzeum Chorvátov na Slovensku; Grenier, Enrique: Špiritualita apoštolátu modlitby. Trans.: Ferdiš Takáč. Devínska Nová Ves: SNM- Múzeum Chorvátov na Slovensku; Horvat, Vladimir: Kardinál Alojz Stepinac. Trans.: Ferdiš Takáč. Devínska Nová Ves: SNM-Múzeum Chorvátov na Slovensku; Perić, Ratko: Dekalóg: Desať Božích sústav. Trans.: Ferdiš Takáč. Devínska Nová Ves: SNM-Múzeum Chorvátov na Slovensku; Sales, Lorenzo: Veľká láska Bohu zasvätených duší. Trans.: Ferdiš Takáč. Devínska Nová Ves: SNM- Múzeum Chorvátov na Slovensku 12 Pumová, Alexandra: Duchovný a svetský portrét pátra Ferdinanda Takáča (diplomová práca). Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, 2016.

Andrej Solár: Tamo daleko, daleko – od mora 185 Grob, ktorý je zatiaľ jediným spracova- Dunaji. Zomrel dňa 6. apríla 2013 a bol ním slovnej zásoby chorvátskeho nárečia pochovaný na cintoríne vo svojej rod- na Slovensku v konkrétnej obci, keďže nej obci Chorvátsky Grob, hneď vedľa chorvátska menšina na Slovensku nemá Kostola Krista Kráľa. Svojou činnosťou na rozdiel od gradiščanských Chorvátov a príkladným životom zanechal vý- v susednom Rakúsku zjednotený jazyk.13 znamné stopy v kultúre a spoločnosti slo- Do jeho vlastnej tvorby patria ešte tri die- venských Chorvátov. Na jeho pamiatku la, v ktorých sa venoval svojmu životu ako významnú osobnosť obce mu bol pri a útrapám. Prvou publikáciou boli osob- kostole v roku 2018 odhalený pamätník. né spomienky na súdny proces a väze- Slovenskému národnému múzeu – nie Život ma naučil mať ľudí rád – Väzenské Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku spomienky slovenského Chorváta jezuitu.14 sa podarilo získať časť osobnej pozosta- Neskôr sa vrátil k opísaniu svojich ro- losti po Ferdinandovi Takáčovi v roku kov detstva a štúdií v knihe Sága môjho 2018 a začleniť do zbierkového fondu. rodu.15 No a napokon spracoval svoj ži- Významným predmetom sa tak stal dip- votopis v publikácii Tamo daleko daleko od lom Doctor honoris causa zo Záhrebskej mora.16 Všetky knihy písal s dvojročným univerzity a niekoľko osobných vecí. odstupom. Súčasťou osobného fondu je niekoľko už Páter Ferdinand Takáč posledné roky skôr spomenutých rukopisných prekla- svojho života prežil v zariadení pre star- dov diel, na ktorých pracoval. ších bratov z rádu jezuitov v Ivanke pri Andrej Solár*

Postavenie Slovenského národného múzea – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku v štruktúrach slovenského múzejníctva

horvátska menšina na Slovensku republiky.1 Po vzniku samostatnej Sloven- Cbola až do roku 1989 prakticky úpl- skej republiky boli potom prijaté ďalšie ne mimo záujmu nie len verejnosti, ale legislatívne zmeny, ktoré dali priestor najmä úradov, ktoré ju odmietali akcep- k emancipácii všetkých menšín na úze- tovať. V dnešných dňoch síce patrí me- mí nového štátu na mape Európy. dzi najmenšie a miznúce menšiny u nás, Mimoriadne zaujímavým úkazom na avšak historicky zanechala významné slovenskej kultúrnej scéne po 17. novem- stopy v celej spoločnosti. Stav sa začal bri 1989 tak bol vznik dokumentačných meniť po zmene režimov počnúc najdô- oddelení menšinových kultúr v štruk- ležitejším zákonom Ústavou Slovenskej túrach Slovenského národného múzea

13 Takáč, Ferdiš: Hrvatsko-slovački rječnik: Chorvátsko-slovenský slovník. Záhreb: Školska knjiga, 1999. Idem: Rječnik sela Hrvatski Grob. Zagreb: Institut za Hrvatski jezik i jezikoslovlje, 2004. 14 Idem: Život ma naučil mať ľudí rád: Väzenské spomienky slovenského Chorváta jezuitu. Trnava: Dobrá kniha, 2007. 15 Idem: Sága môjho rodu. 16 Idem: Tamo daleko, daleko – od mora. Zagreb: Matica slovačka, 2011. * Andrej Solár, Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku Bratislava – Devínska Nová Ves (Slovenská republika). 1 Pozri htps://www.narodnostnemensiny.gov.sk//legislativa-svsrnm/.

186 Recenzie a správyRecenzije i novosti – Historického múzea. Prvým takýmto štyroch zamestnancov v roku 2017. Prob- oddelením bolo oddelenie Židovskej kul- lémom bola a aj je častá fuktuácia zamest- túry a po ňom nasledovali ďalšie autoch- nancov počas celého obdobia existencie tónne menšiny. Medzi posledné menši- múzea, spôsobená z rôznych dôvodov. ny, ktorým sa ponúkla táto možnosť, bola V prvých rokoch si múzeum najímalo od- Chorvátska národnostná menšina. Po borných pracovníkov na skrátené úväzky intenzívnom úsilí vtedajšieho predsed- alebo dohody pre rôzne odborné činnosti níctva Chorvátskeho kultúrneho zväzu a prípravu výstav. Obmedzenie počtu do- na Slovensku, vzniklo Dokumentačné hôd sa podarilo až po roku 2014. Po od- oddelenie chorvátskej kultúry na Sloven- chode riaditeľky v roku 2010 sa v múzeu sku pod vedením univerzitného profeso- prejavila kríza pri obsadení pracovných ra Jána Botíka. Jeho odbornou činnosťou pozícií, ktorá trvala až do roku 2013, keď sa podarilo vytvoriť početný zbierkový boli obsadené všetky pracovné miesta. fond a vydať niekoľko odborných pub- V roku 2013 došlo k výmene vo vedení likácií.2 Oddelenie fungovalo až kým sa múzea, s čím sa začal nový proces trans- nepodarilo získať dostatok fnančných formácie inštitúcie. Bolo potrebné vyrie- prostriedkov na stavbu vlastnej budo- šiť viacero problémov vrátane odborných vy pre potreby múzea ako samostatnej činností a spracovávanie zbierkového špecializovanej jednotky Slovenského fondu, priestorové otázky a spolupráce národného múzea. V roku 2006 sa na zá- s chorvátskymi inštitúciami. Z dôvodu klade medzinárodných dohôd a recipro- nedostatočného vedenia v predchádza- city podarilo získať fnančné prostriedky júcich obdobiach sa zastavil zbierkotvor- na stavbu budovy v Devínskej Novej Vsi. ný proces a spracovávanie zbierkového Podmienkou bolo, aby sa nová budova fondu v CEMUZe, ktoré nariaďuje Zá- stala centrom kultúrneho života chorvát- kon o múzeách a galériách.3 V súčasnosti skej národnostnej menšiny na Slovensku vedie múzeum všetky predmety v dru- a sídlom Chorvátskeho kultúrneho zvä- hostupňovej evidencii a postupne reali- zu na Slovensku. Do budovy sa múze- zuje ich ďalšie odborné spracovanie. um začalo postupne sťahovať v prvej Najpálčivejším problémom múzea ako polovici roka 2006, avšak už predtým, fondovej inštitúcie bolo riešenie efektív- v decembri 2005, tu bola za prítomnosti neho uloženia zbierkových predmetov predsedov vlád Slovenskej a Chorvátskej a revízie zbierkového fondu. Predmety republiky otvorená stála expozícia. boli nanovo uložené a označené podľa V personálnych otázkach sa múze- odporúčaní muzeologického kabinetu um vyvíjalo od počtu dvoch zamestnan- Slovenského národného múzea. S tým cov v roku 2006 až po ustálenie na počte bola spojená aj potreba technického

2 Botík, Ján: Chorváti na Slovensku: Dejiny, jazyk, kultúra, súvislosti. Bratislava: Slovenské národné múzeum 1996, s. 193 – 240. Idem: Chorvátska národnosť na Slovensku: História, onomastika, národopis. Bratislava: Slovenské národné múzeum, 1999, 180 s. Idem: Chorvátska šľachta na Slovensku: Výstava o pôvode, historickom vývine a kultúrnom prínose príslušníkov chorvátskej šľachty na Slovensku / [Autor výstavy a katalógu] – Idem: Bratislava, Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v Bratislave – Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave, 2003. 31 s. Idem: Slovenskí Chorváti: Etnokultúrny vývin z pohľadu spoločenských poznatkov. Bratislava: Vyd. Lúč pre Slovenské národné múzeum, 2001, 232 s. 3 Zákon 206/2009 Z.z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Andrej Solár: Postavenie SNM – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku 187 vybavenia depozitárov a prepracovanie o zapožičané výstavy, prípadne výstavy depozitárneho režimu, ktorý by spĺňal realizované v spolupráci s ďalšími inšti- všetky podmienky vyplývajúce zo Záko- túciami. Z dlhodobého hľadiska však je na o múzeách a galériách. záujem o tvorbu výstav, ktoré budú vý- Ako pamäťová inštitúcia spĺňajúca sledkom vedeckovýskumnej činnosti. vedeckovýskumnú a vzdelávaciu čin- Po útlme v spolupráci s Chorvát- nosť si vyžadovala existenciu odbornej skym kultúrnym zväzom na Slovensku múzejnej knižnice so všetkou potrebnou sa v roku 2013 obnovila táto spolupráca literatúrou. Pre tento účel bola založená pri uskutočňovaní spoločných podujatí knižnica SNM – Múzea kultúry Chorvá- a výstav. V roku 2019 sa aktívne zapojilo tov na Slovensku v spolupráci s Chorvát- v príprave podujatia Po staza naših starih, skym kultúrnym zväzom na Slovensku, ktoré sa uskutočňuje každý nepárny rok, ktorá dnes obsahuje približne dvetisíc aby si sprievodom pripomenulo príchod knižných titulov z oblasti histórie, etno- predkov z Chorvátska do krajín v stred- lógie, jazykovedy a beletrie. Tieto diela nej Európe. Tentoraz sprievod vďaka tvoria väčšinu knižného fondu. múzeu zavítal aj do Šenkvíc (Malého Si- S intenzívnou komunikáciou s mest- saku), niekdajšej veľkej chorvátskej obce skou časťou Bratislava – Devínska Nová a rodiska významného uhorského histo- Ves sa podarilo zrealizovať projekt Mú- rika Gabriela Kolinoviča Šenkvického.4 zea starej Devínskej, ktoré sídli v budove Na podnet múzea sa začali realizovať mestskej časti a SNM – Múzeum kultúry v spolupráci s Chorvátskym kultúrnym Chorvátov na Slovensku a obsahovo ho zväzom na Slovensku výstavy prezen- doplniť vypracovaním scenára a realizá- tujúce jednotlivé chorvátske obce počí- ciou expozície Dejiny a kultúra Chorvátov najúc Jarovcami (2015), Čunovom (2016), v Devínskej Novej Vsi. Nová expozícia tak Chorvátskym Grobom (2017) a končiac o sto percent zväčšila ponuku múzea pre Devínskou Novou Vsou (2018). K tým- návštevníkov. Malo to aj významný vplyv to výstavám bola doplnená aj výstava na návštevnosť, ktorá sa každým rokom o Osobnostiach Chorvátov na Sloven- zvyšuje. Neblahý vplyv na ďalší roz- sku (2019). Cieľom je v budúcnosti tieto voj má však poloha mestskej časti a teda výstavy prepojiť a spoločne prezento- vzdialenosť múzea od centra Bratislavy. vať doma i v zahraničí. Všetko to boli V budúcnosti by sa táto situácia mala výstavy v spolupráci. Prvá výstava vo zmeniť, keďže v Devínskej Novej Vsi bolo vlastnej tvorbe múzea niesla titul Etno- v roku 2018 otvorené Múzeum colníctva graf Antonín Václavík (2011). Prezentova- a v roku 2020 sa postupne sťahuje do no- la život a činnosť významného českého vých priestorov starej školy na Charkov- etnológa medzivojnového obdobia na skej ulici Múzeum školstva a pedagogiky. Slovensku. Významný pre slovenských Každoročne múzeum pripravuje se- Chorvátov bol tým, že svojím najväčším dem až osem výstav rôzneho tematické- vedeckým dielom, monografou Podunaj- ho zamerania, najmä spoločenskovedné- ská dedina v Československu, sa zameral na ho ale aj prírodovedného. Väčšinou ide obec Chorvátsky Grob.5 Druhou a zatiaľ

4 Solár, Andrej: Festival Dobro došli: Po staza naših starih – Po stopách našich predkov. In: Hrvatska Rosa, a. 18, 2019, č. 3, s. 13 – 14. 5 Václavík, Antonín: Podunajská dedina v Československu. Bratislava: Vydavateľské Družstvo, 1925, 440 s.

188 Recenzie a správyRecenzije i novosti najväčšou výstavou z tvorby múzea bola chorvátska prezidentka Kolinda Grabar výstava Stopy Chorvátov na Slovensku Kitarović. (2016), pripravená pri príležitosti desiate- V roku 2019 sa múzeu podarilo ho výročia vzniku múzea a dvadsiateho v spolupráci s Chorvátskym kultúrnym výročia vzniku dokumentačného odde- zväzom vyriešiť dlhoročnú problema- lenia. Pri tejto príležitosti sa uskutočni- tiku trvalého umiestnenia v priesto- la aj medzinárodná konferencia Stopy roch v Devínskej Novej Vsi. Problémom Chorvátov v strednej Európe v priestoroch bolo, že budova, v ktorej múzeum sídli Faustovej siene Múzea mesta Bratislava. je vo vlastníctve mestskej časti a múze- SNM – Múzeum kultúry Chorvá- um bolo v podnájme na určité obdobie. tov na Slovensku má dlhodobý záujem Na základe dohody s novým vedením o spoluprácu s chorvátskymi inštitúcia- Devínskej Novej Vsi bol vypracovaný mi v susedných krajinách i domovskej dodatok k nájomnej zmluve, predĺžený krajine Chorvátov. V tejto súvislosti v po- na deväťdesiatdeväť rokov a schválený sledných rokoch nadviazalo spoluprácu miestnym zastupiteľstvom. s inštitúciami gradiščanských Chorvá- SNM – Múzeum kultúry Chorvátov tov v Rakúsku a so Sdružením občanů na Slovensku má dlhodobý plán mapo- chorvatské národnosti v Českej republike. vania kultúry chorvátskej národnostnej Od roku 2013 udržuje pracovné kontakty menšiny na Slovensku a ďalšie aktivity s Historickým múzeom v Záhrebe. Najin- v zbierkotvornej činnosti.6 Medzi najväč- tenzívnejšiu spoluprácu však nadväzuje šie úspechy v tejto oblasti bolo získanie so Slovenským kultúrnym centrom v Na- časti pozostalosti Ferdinanda Takáča šiciach, s ktorým bolo v roku 2016 podpí- v roku 2018 vrátane jeho diplomu Doctor sané memorandum o spolupráci. Výsled- honoris causa zo Záhrebskej univerzity. kom tak už bola výmena dvoch výstav Dôležitým cieľom múzea tak zostáva aj a ďalšie výmeny skúseností. rozvoj vedeckovýskumnej činnosti, vo Medzinárodný ráz múzea potvrdzuje vlastnej réžii a taktiež aj v spolupráci aj intenzívne navštevovanie osobnosťami ďalším odbornými inštitúciami. Múze- a politikmi Chorvátskej republiky. Od um sa tak plnohodnotne začlenilo do vzniku v roku 2006 ho navštívili mno- štruktúr viac ako sto rokov fungujúceho hé delegácie vyššej politickej ale i nižšej múzejníctva aj napriek tomu, že vznik- samosprávnej oblasti. V priebehu pät- lo v podstate len pred nedávnom a patrí nástich rokov bolo múzeum poctené tak medzi najmladšie, ale najaktívnejšie návštevou troch prezidentov. Poslednú múzea na Slovensku. návštevu absolvovala v decembri 2015 Andrej Solár*

6 Zbierkový fond SNM – MKCHS je z väčšej časti tvorený etnografckými zbierkami textilného i keramického materiálu. Nasledujú predmety bežného života z dreva a kovu a taktiež početné albumy fotografí a ďalšie osobné dokumenty. * Andrej Solár, Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku Bratislava – Devínska Nová Ves (Slovenská republika).

Andrej Solár: Postavenie SNM – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku 189 Kaleidoskop slovenských udalostí v Chorvátsku v roku 2019

Medzinárodný seminár „Chorvátsko historikmi a ďalšími pozvanými hos- na ceste do OECD“ ťami (vrátane študentov bratislavského Súkromného gymnázia Vážska) ocenilo ňa 28. marca 2019 sa v priestoroch predovšetkým doteraz nezverejnené zá- DZastupiteľstva Európskej komisie very o smrti M. R. Štefánika obsiahnuté v Záhrebe konal medzinárodný seminár vo flme, ako aj informácie z prezentova- organizovaný Veľvyslanectvom Sloven- nej knihy. skej republiky v Chorvátsku „Chorvát- Podujatie zavŕšilo sériu akcií, ktoré sko na ceste do OECD“. Na podujatie sme k téme storočnice úmrtia M.R. Štefáni- pozvali veľvyslancov pri OECD v Paríži ka pripravil ZÚ SR v Záhrebe – prvou z krajín V4, ktorí sa priamo podelili so bola 17. apríla 2019 beseda veľvyslanca svojimi skúsenosťami z členstva v tejto SR Petra Suska so študentmi katedry slo- prestížnej medzinárodnej organizácii. vakistiky Filozofckej fakulty Univerzity Cieľom tejto konferencie bolo aj predsta- v Záhrebe, v ktorej veľvyslanec priblížil venie výhod, ktoré by budúce členstvo život, dielo a význam M. R. Štefánika pri mohlo mať pre Chorvátsko – napríklad zakladaní prvého spoločného štátu Če- v oblasti daňových politík, reformy štát- chov a Slovákov, rovnako i kľúčové míľ- nej správy, zdravotnej starostlivosti a dô- niky v živote M. R. Štefánika. Osobitne chodkového systému, boja proti korupcii spomenul jeho aktivity súvisiace so za- a mnohých ďalších. ložením Československej národnej rady v Paríži a jeho aktívnym diplomatickým Spomienkové podujatia venované úsilím o vytvorenie česko-slovenského 100. výročiu tragickej smrti generála vojska bojujúceho na strane mocnos- M. R. Štefánika tí v Prvej svetovej vojne. Spomienkové podujatia na M. R. Štefánika podporil Ako vyvrcholenie spomienkových veľvyslanec P. Susko tiež rozhovorom podujatí venovaných 100. výročiu tragic- pre chorvátsku Informačnú agentúru kej smrti generála Milana Rastislava Šte- Media Servis 23. apríla. fánika zorganizoval Zastupiteľský úrad Chorvátsky denník Večernji list zverej- Slovenskej republiky v Záhrebe v utorok nil 29. apríla 2019 pod titulkom Už je to 30. apríla na pôde Záhrebskej univerzi- dokázané: slovenský hrdina zomrel pri neho- ty besedu a projekciu dokumentárneho de autorský článok veľvyslanca P. Suska, flmu o tragickom leteckom nešťastí 4. venovaný okolnostiam a príčinám tra- mája 1919 v Ivanke pri Dunaji pod ná- gickej nehody lietadla, pri ktorej vyha- zvom Pravda o smrti Štefánika spojenú sol pred 100 rokmi život M. R. Štefánika. s prezentáciou knihy Michala Kšiňana Text vychádza zo známych faktov o slo- Muž, ktorý hovoril s hviezdami. Súčasťou venskom generálovi, pripomína jeho de- podujatia bola aj prezentácia informač- jinný význam pre Slovensko a Slovákov, no-fotografckej výstavy Milan Rasti- a podrobnejšie sa venuje okolnostiam slav Štefánik – veľký slovenský a európsky a príčinám pádu lietadla Caproni pri diplomat. Osemdesiatčlenné publikum Ivanke pri Dunaji 4. mája 1919. tvorené študentami Filozofckej fakulty,

190 Recenzie a správyRecenzije i novosti Prednáška VZÚ k 15. výročiu vstupu objektívny fakt, že EÚ je napriek všet- SR do EÚ a NATO na Záhrebskej kému úspešný projekt; pritom však ne- univerzite ponúkajú žiadne riešenia a práve v tom Pri príležitosti 15. výročia vstupu Slo- vidíme hlavné nebezpečenstvo, ktoré venskej republiky do EÚ a NATO ZÚ Zá- ohrozuje stabilitu integračných procesov. hreb zorganizoval 8. mája 2019 prednášku VZÚ poukázal na dôležitosť blížia- spojenú s besedou na pôde Filozofckej fa- cich sa volieb do EP, predovšetkým z po- kulty Záhrebskej univerzity. Veľvyslanec hľadu budúcnosti EÚ a vytvárania proti- Peter Susko v nej študentom priblížil zák- váhy narastajúcim hrozbám extrémizmu ladné míľniky, ktoré predchádzali vstupu a vynárajúcich sa nesystémových strán. SR do EÚ a NATO, ako aj obrovský pok- V následnej diskusii sa študenti zaují- rok, ktorý SR zaznamenala v priebehu 15 mali o skúsenosti SR z transformačného rokov členstva v EÚ a NATO. procesu, o výhody a nevýhody členstva VZÚ skonštatoval, že vstup do EÚ pre v EÚ a o vývoj zahranično-obchodných Slovensko znamenal splnenie zásadných vzťahov SR s partnermi. Mnohé z otá- ambícií integrovať sa do rodiny najroz- zok z pléna sa týkali aj nadchádzajúcich vinutejších európskych štátov, ktoré sú volieb do EP a dôvodov, prečo je účasť hodnotovo zakotvené v tradíciách hu- v nich kľúčová. manizmu, dôstojnosti, slobody a miero- vého spolužitia. Osobitne poukázal na Oslavy Dňa Európy 2019 v Záhrebe fakt, že členstvo v EÚ otvorilo Slovensku mnoho príležitostí, ktorých sa úspešne Oslavy Dňa Európy, v rámci ktorých zhostilo: stali sme sa členmi eurozóny aj sa v Chorvátsku uskutočnilo viacero pod- schengenského priestoru, úspešne sme ujatí (besedy so študentami, podujatie pre absolvovali naše prvé predsedníctvo stredoškolákov „Čo by som robil, keby v Rade EÚ. Slovensko je dnes najväčším som bol veľvyslancom?“, oslavné stretnu- producentom automobilov na obyvateľa. tia organizované primátorom Záhrebu Naše členstvo v EÚ sa v domácom aj me- alebo Európskou investičnom bankou, dzinárodnom kontexte (vrátane zahra- a ďalšie) vyvrcholili v sobotu 11. mája na ničných investorov) stalo inštitucionál- námestí Európy v Záhrebe. Zastupiteľské nou zárukou v oblasti demokratických úrady členských krajín EÚ ponúkli obča- štandardov a právneho štátu. Umožnilo nom Záhrebu informácie o svojich kraji- vláde SR, voleným poslancom v Európ- nách. „Osviežením“ tohtoročných osláv skom parlamente a iným slovenským bolo podujatie „Chute Európy“, v rámci predstaviteľom ovplyvňovať zásadné ktorého jednotlivé veľvyslanectvá pripra- rozhodnutia, ktoré sa týkajú našej prí- vili pre hostí drobné občerstvenie (sen- tomnosti a budúcnosti. Slovensko sa tak dviče) tradičné pre ich krajiny. stalo spoľahlivým partnerom s veľkou Zastupiteľský úrad v Záhrebe pre- mierou integrácie. zentoval na slovenskom stánku predo- Ako to P. Susko konštatoval, EÚ v po- všetkým publikácie o slovenskej kultú- slednej dekáde prešla aj náročnými kríza- re, informačné materiály miest a obcí mi: fnančnú krízu, migračnú krízu alebo Slovenskej republiky s atraktívnymi pa- teroristické útoky využili populisti na mätihodnosťami, ako aj bulletiny a bro- rozsievanie strachu a negatívnych emó- žúry predstavujúce Slovensko ako mo- cií. Tým sa im darí dostávať do úzadia dernú krajinu s vysokým potenciálom.

Zuzana Chudá: Kaleidoskop slovenských udalostí v Chorvátsku v roku 2019 191 Podujatie slávnostným príhovorom slávnostne ukončili ročné predsedníctvo otvorili predseda vlády Andrej Plenko- SR vo Visegrádskej štvorke. Ako to v prí- vić a ministerka zahraničných a európ- hovore k pozvaným hosťom zdôraznil skych záležitostí Marija Pejčinović Burić, veľvyslanec SR v Záhrebe Peter Susko, ktorí následne navštívili stánky zastú- V4 sa stala uznávaným partnerom pre pení jednotlivých členských krajín EÚ. mnohých aktérov na európskej aj medzi- Zúčastnila sa tiež ministerka regionálne- národnej úrovni (vrátane Chorvátska), ho rozvoja a fondov EÚ Gabriela Žalac, pričom spoločnou snahou skupiny krajín predstavitelia mesta Záhreb a v pozícii V4 je byť súčasťou riešenia problémov, organizátorov podujatia aj zástupcovia ktorých je dnes na stole viac ako dosť. Európskej komisie v Chorvátsku. Oslavy Dňa Európy sa tradične stretli 53. ročník najväčšieho folklórneho s mimoriadnym záujmom zo strany festivalu v Chorvátsku Đakovačské chorvátskej verejnosti. čipky so slovenskou účasťou 6. ročník Besedy v rámci programu V dňoch 28. júna až 7. júla 2019 sa v mes- Literatour te Đakovo konal už 53. ročník najväčšieho folklórneho festivalu v regióne Slavónie, Posledný májový týždeň bol v Záhre- ako aj v celom Chorvátsku – „Đakovač- be aj „spisovateľský“ – na 6. ročník Be- ské čipky“. Veľvyslanectvo SR v Záhrebe sedy v rámci programu Literatour prijali sa podieľalo na predmetnom podujatí pozvanie slovenskí autori Michal Habaj formou partnerstva. Súčasťou „Sloven- – literárny vedec z Ústavu slovenskej li- ských dní“ (6. a 7. júla) bola prezentácia teratúry Slovenskej akadémie vied v Bra- činnosti Matíc slovenských v Chorvátsku tislave, ktorý je považovaný aj za jedné- – vystúpenia folklórnych súborov a telies, ho z výrazných predstaviteľov súčasnej ukážky ručných prác, umeleckých diel, slovenskej poézie – a Peter Šulej – básnik, výšiviek, krojov, kuchárskeho a pekárske- prozaik a predstaviteľ slovenského kul- ho umenia. Slovenskú ľudovú tvorivosť túrneho života, ktorý je súčasne aj šéfre- a kultúru prezentovalo veľvyslanectvo daktorom umeleckého časopisu Vlna prostredníctvom remeselníckej/umelec- a riaditeľom vydavateľstva Drewo a srd. kej zručnosti remeselníkov z ÚĽUVu – Literatour pripravili pre študentov slo- napríklad spracovateľ šúpolia, košikárka, vakistiky na Záhrebskej univerzite Lek- čipkárka, drotárka a pod. Okrem iného torát slovenského jazyka a kultúry MŠV- bola súčasťou podujatia aj bohatá ponuka VaŠ SR pri Katedre slovenského jazyka gastronomických špecialít, typických pre a literatúry Inštitútu západoslovanských Slovensko ako napríklad kapustové stra- jazykov a literatúr Filozofckej fakulty pačky, orechové šúľance, syry, slovenské Záhrebskej univerzity v spolupráci s ob- mäsové špeciality a podobne, veľvysla- čianskym združením „Literarnyklub.sk“ nectvo prispelo okrem iného aj prezentač- vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu. nými materiálmi o Slovensku. Vyvrchole- ním programu bola profesionálna ukážka Jazz koncert tancov – vystúpenie detskej folklórnej ta- nečnej skupiny „Klnka“ z Bratislavy, kto- Vo štvrtok 27. júna sme v priestoroch rej vystúpenia sa počas oboch dní tešili jazzového klubu Kontesa v Záhrebe mimoriadnemu úspechu.

192 Recenzie a správyRecenzije i novosti Slávnostná recepcia ku Dňu ústavy sa otcovia musia naučiť byť otcami, aj Slovenskej republiky synovia sa musia naučiť byť synmi.“ Zastupiteľský úrad SR v Záhrebe v spolupráci s krajanskou organizáciou Chorvátsky preklad Ballovej knižky Zväz Slovákov v Chorvátsku usporiadal sme slávnostne, ale aj s trochou sarkaz- 16. septembra 2019 v záhrebskom hoteli mu, pokrstili 15. októbra 2019 na naj- Westin slávnostnú recepciu ku Dňu ústa- väčšom záhrebskom knižnom veľtrhu vy Slovenskej republiky. Na podujatí, Interliber – ako inak, než slovenskou ktoré otvoril veľvyslanec SR v Chorvát- borovičkou. Novela v roku 2012 získa- skej republike Peter Susko, sa zúčastnilo la najprestížnejšie slovenské literárne viac než 150 hostí z politického, spoločen- ocenenie – cenu Anasoft litera. Preklad ského, kultúrneho, podnikateľského pro- novely zabezpečila Spoločnosť chorvát- stredia, diplomatického zboru, ako aj po- sko-slovenského priateľstva v Záhrebe. četní zástupcovia krajanskej komunity. Výstava Avari a Slovania Európsky deň jazykov V utorok 22. októbra 2019 bola v Ar- Pri príležitosti osláv Európskeho dňa cheologickom múzeu v Záhrebe otvore- jazykov, ktorý si každoročne pripomína- ná veľká medzinárodná výstava ,Avari me 26. septembra sme v Záhrebe – tak a Slovania, ktorá je koncepčne rozdelená ako po minulé roky – podporili poduja- na dve výstavy – chorvátsku Avari a Slo- tie organizované zastúpením Európskej vania južne od Drávy a slovenskú Avari komisie. Predstavili sme slovenčinu ako a Slovania severne od Dunaja. Dve populá- bohatý jazyk, ktorý sa oplatí študovať! cie z obdobia, ktoré siaha od polovice 6. Pozri htps://www.facebook.com/Slovak- do polovice 9. storočia, boli predstavené EmbassyCroatia/?ref=aymt_homepa- archeologickým materiálom z depozitá- ge_panel&eid=ARCJaKq5GF4AZl-xm- rov chorvátskych a slovenských zbierok, TViXvECghZRaLoc8u-hYe3xzY83b- výskumov, ako aj z fundusu slovenských hvdJ21E4jf-0bWmkDxmpPaB0Evzw9l- múzeí a inštitúcií. 4Plu Na otvorení výstavy prítomných po- zdravil Peter Susko, veľvyslanec Sloven- Interliber – promócia knihy V mene skej republiky v Záhrebe, ktorý vyzdvihol otca duch priateľskej spolupráce, sprevádzajúci tento projekt – nielen na úrovni chorvát- „Ak hľadáte v knihách odpovede, dielo sko-slovenskej kooperácie, ale aj v tom, že s názvom V mene otca, ktorého autorom v slovenskej časti výstavy spolupracovalo je slovenský spisovateľ Balla, asi nie je niekoľko múzeí z rôznych krajov Sloven- pre vás. Ak ale hľadáte potvrdenie, že so ska, medzi nimi bolo Podunajské múzeum svojimi otázkami nie ste sami, tak je to to v Komárne, Tribečské múzeum v Topoľ- pravé orechové. Potrebuje naozaj človek čanoch, Archeologické múzeum v Nitre na to, aby sa cítil šťastným nešťastie a Slovenské národné múzeum mesta Mar- niekoho iného? Ako benchmark, kto- tin. Pochopenie a akceptovanie rozma- rým meria úspech, lásku, šťastie seba nitosti je žiaľ dnes práve to, čo v medzi- samého? Je to naozaj tak, že rovnako ako národných vzťahoch, ale aj v spoločnosti všeobecne chýba. Keď mohli tak rozdielne

Zuzana Chudá: Kaleidoskop slovenských udalostí v Chorvátsku v roku 2019 193 kultúry, ako boli Slovania a Avari spolu Vianočný koncert Xplosion v Záhrebe nažívať – hoci niekedy nie celkom v mieri V atmosfére vianočných sviatkov – prečo by sme nemohli aj my? usporiadal Zastupiteľský úrad Sloven- skej republiky v Záhrebe v podvečer 4. V Záhrebe sa konala konferencia decembra 2019 v Hudobnom pavilóne „Cesta ku slobode – 30 rokov po“ Parku Zrinjevac Vianočný koncert zná- meho slovenského husľového tria Xplo- Pri príležitosti osláv 30. výročia Než- sion z Bratislavy. Slovenské huslistky nej revolúcie usporiadal 12. novembra predviedli repertoár zložený z prerábok 2019 Zastupiteľský úrad Slovenskej re- klasických skladieb v rockovom aranž- publiky v Záhrebe v spolupráci so Za- máne: od Vivaldiho, Madonny, švédskej stupiteľským úradom Českej republiky legendy ABBA, až po Adele a záverečné konferenciu Cesta ku slobode – 30 rokov „Zvončeky“ (Jingle Bells). po. Panelistami konferencie boli protago- ZÚ zvolil formu otvoreného „open- nisti novembrových udalostí Ján Budaj air“ koncertu na jednom z tradične naj- a Martin Klíma, ktorí sa podelili so svo- navštevovanejších verejných parkov jimi osobnými zážitkami a s účastníkmi záhrebského Adventu ako prostriedok konferencie diskutovali o skúsenostiach synergie kultúrnej a verejnej diplomacie z priebehu novembrových a ponovem- s cieľom priblížiť (ďalšiu) tvár slovenskej brových udalostí v Československu. Sú- kultúry chorvátskej verejnosti. Pridanú časťou podujatia boli výstavy fotografí hodnotu tejto myšlienky – v porovnaní ilustrujúce atmosféru novembra 1989. s „indoor“ podujatiami pre vybraných Hosťami konferencie, ktorá sa konala hostí, predovšetkým z radov diplomatic- v priestoroch Delegatúry EK v centre kej komunity a pozvaných hostí z inšti- Záhrebu, boli zástupcovia diplomatické- túcií HR – ocenili v osobných rozhovo- ho zboru, krajanskej komunity, ale najmä roch s diplomatmi ZÚ priamo na mieste chorvátski študenti z flozofckej fakulty mnohí návštevníci koncertu. Univerzity Záhreb, celkovo 70 hostí. Štvrťstoročie založenia Katedry Spoločný koncert folklórnych slovenského jazyka v Záhrebe súborov LADO a SĽUK Katedra slovenského jazyka Filozo- Nebýva to často, aby spoločné naro- fckej fakulty Záhrebskej univerzity si deniny oslavovali hneď dvaja sedemde- v piatok 6. decembra pripomenula štvrť- siatnici naraz. Ale kto nelenil a v piatok storočie svojho založenia. V akademic- večer 15. novembra zavítal do záhreb- kom roku 1994/95 sa na tejto fakulte za- ského Národného divadla, mohol sa čala výučba slovenského jazyka najprv presvedčiť o tom, že sedemdesiatka ne- ako voliteľný predmet, a od roku 1997 znamená defcit energie a chuti, práve ako samostatný študijný odbor. Na sláv- naopak! Prvé spoločné tanečné vystú- nostnom zhromaždení sa pri tejto príle- penie chorvátskeho folklórneho súboru žitosti zišlo viac ako 60 expertov a hostí LADO a slovenského SĽUK-u bolo toho z 10 krajín sveta. Okrem iného poukáza- absolútnym dôkazom: atmosféra bola li aj na dôležitosť humanizmu v našom elektrická, tance strhujúce, piesne chyt- živote. Zhromaždeniu sa prihovoril aj ľavé a rozmanitosť garantovaná! Vďaka veľvyslanec SR v Chorvátskej republike za skvelý zážitok! Peter Susko, ktorý podčiarkol dlhoročnú

194 Recenzie a správyRecenzije i novosti vzájomne prospešnú spoluprácu me- a organizácií osvetových, kultúrnych dzi Katedrou slovakistiky a veľvysla- i spoločenských podujatí. nectvom SR v Záhrebe pri príprave Zuzana Chudá*

Obhájené záverečné práce z kroatistiky na Katedre slovanských flológií Filozofckej fakulty Univerzity Komenského v roku 2019

Bakalárske práce Diplomové práce Dominika Rusnáková: Toponymá Erika Szabóová: Ženské postavy v ro- chorvátskeho pôvodu na západnom Slovensku. mánoch Slavenky Drakulićovej. Školiteľ: Školiteľ: prof. Dr. Miroslav Dudok, DrSc. doc. PhDr. Zvonko Taneski, PhD. Ľudmila Červená: Antroponymá Andrea Sventeková: Anglicizmy v sú- chorvátskeho pôvodu na Slovensku. Školiteľ: časnej chorvátčine. Školiteľ: prof. Dr. Miro- prof. Dr. Miroslav Dudok, DrSc. slav Dudok, DrSc. Dominika Hrubošová: Prekladateľ Veronika Patoprstá: Literárna tvorba a básnik Peter Bella Horal. Školiteľ: PhDr. pre deti a mládež chorvátskeho spisovate- Alica Kulihová, PhD. ľa Zvonimira Baloga. Školiteľ: doc. PhDr. Ivana Macková: Miesto Slovenských Zvonko Taneski, PhD. pohľadov v prezentácii chorvátskych autorov Dominika Dianová: Usporedni pregled a ich diel. Školiteľ: PhDr. Alica Kulihová, hrvatskog i slovačkog tradicijskog blagdan- PhD. skog nazivlja. Školiteľ: Mgr. Željko Predo- jević, PhD. Veronika Tomková: Aktualizácie chorvát- skych frazém s komponentmi Bog a vrag. Ško- liteľ: Mgr. Milina Svítková, PhD.

* Zuzana Chudá, radca – minister, zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Chorvátsku.

Obhájené záv. práce z kroatistiky na Katedre slovanských flológii FiF UK v roku 2019 195

Obrazová príloha: Studia Carpathico-Adriatica, Vol. I.

Obrazová príloha

Slikovni prilog

Obr. 1: Neven Budak so slovenskými a chorvátskymi študentmi počas výstupu na hrad Ružica vo východnom Slavónsku v apríli roku 2009.

Obr. 2: Neven Budak a Martin Homza počas Obr. 3: Neven Budak v diskusii so slovenskými diskusie v slavónskej Požege. študentami v Záhrebe, hlavnom meste Chorvátskej republiky.

Obrazová prílohaSlikovni prilog 199 Obr. 4: Neven Budak, Ivan Mrva, prvý veľvyslanec Slovenskej republiky v Chorvátsku – Matúš Kučera a riaditeľ International Visegrad Fund Petr Vágner. Začiatok konferencie Slováci a Chorváti 1 (Auditorium maximum – Budova UK).

Obr. 5: Martin Homza otvára konferenciu Obr. 6: Pokračovanie konferencie Rytierska Slovensko a Chorvátsko historické paralely sála historickej radnice v Levoči. a súvislosti (do roku 1780).

200 Studia Carpathico-Adriatica Obr. 7: Dohoda o spolupráci medzi Katedrou slovenských dejín Filozofckej fakulty Univerzity Komenského a Katedrou histórie Filozofckej fakulty Záhrebskej univerzity – anglická verzia.

Obrazová prílohaSlikovni prilog 201 Obr. 8: Pozvánka na slávnostnú promóciu diela Obr. 9: Knihu uviedol do života vtedajší Slovakia and Croatia, vol. 1. z roku 2013. minister školstva Slovenskej republiky – Dušan Čaplovič.

Obr. 10: Do prvého radu si zasadli minister školstva SR, rektor, prorektori Univerzity Komenského, dekan Filozofckej fakulty UK. V strede uprostred druhého radu Željko Holjevac.

202 Studia Carpathico-Adriatica Obr. 11: Prvý rad čestných hostí v súvislosti s promóciou Slovakia and Croatia, vol. 1 v Záhrebe a slávnostným otvorením konferencie Croatia and Slovakia, vol. 2.

Obr. 12: Ján Lukačka otvára druhú Obr. 13: Slovenská časť delegácie: Ján Lukačka, Roman konferenciu o slovensko- Holec, Martin Vašš. -chorvátskych vzťahoch.

Obrazová prílohaSlikovni prilog 203 Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra slovenských dejín

Sveučilište Comenius u Bratislavi, Filozofski fakultet, Odsjek za slovačku povijest

Comenius University in Bratislava, Faculty of Arts Department of Slovak History

Univerzita v Záhrebe, Filozofická fakulta, Katedra dejín

Sveučilište u Zagrebu, Filozofski fakultet, Odsjek za povijest

University of Zagreb, Faculty of Humanities and Social Sciences Department of History

Univerzita v Záhrebe, Filozofická fakulta, Katedra západoslovanských jazykov a literatúr

Sveučilište u Zagrebu, Filozofski fakultet, Odsjek za zapadnoslavenske jezike i književnosti

University of Zagreb, Faculty of Humanities and Social Sciences Department of West Slavic Languages and Literatures

Pozvánka

Obr. 14: Pozvánka na slávnostnú promóciu Slovakia and Croatia, vol. 2 v Bratislave.

Obr. 15: Pozvánka na slávnostnú promóciu Slovakia and Croatia, vol. 2 v Záhrebe.

204 Studia Carpathico-Adriatica Obr. 16: Slávnostný prejav rektora Záhrebskej Obr. 17: Slávnostný prejav rektora Univerzity univerzity Damira Borasa pri príležitosti Komenského Karola Mičietu pri príležitosti promócie Croatia and Slovakia, vol. 2 promócie Croatia and Slovakia, vol. 2 a vzniku SChKHV. a vzniku SChKHV.

Obr. 18: Proklamácia veľvyslanca Slovenskej republiky v Chorvátsku Petra Suska pri príležitosti vzniku Slovensko-chorvátskej komisie humanitných vied.

Obrazová prílohaSlikovni prilog 205 Obr. 19: Štátna tajomníčka Ministerstva školstva SR Oľga Nachtmanová odovzdáva dekréty slovenskej časti SChKHV a zároveň otvára jej prvé zasadnutie.

Obr. 20: Podpis protokolu z 1. zasadnutia SChKHV (Martin Homza, Martina Štifelová a Željko Holjevac).

Obr. 21: Členovia SChKHV, ktorí sa zúčastnili jej 1. zasadnutia.

206 Studia Carpathico-Adriatica