MASARYKOVA UNIVERZITA FILOZOFICKÁ FAKULTA
Ústav filmu a audiovizuální kultury
Reality show – súčasť našej reality
Bakalárska diplomová práca
Autor práce: Zuzana Sýkorová Vedúci práce: Mgr. et Mgr. Marie Barešová Brno, 2015
Čestné prehlásenie Prehlasujem, ţe som túto bakalársku diplomovú prácu vypracovala samostatne a je mojím pôvodným autorským dielom. Pri jej spracovaní som vyuţívala materiály a zdroje uvedené v zozname zdrojov a pouţitej literatúry.
...... Zuzana Sýkorová
Poďakovanie V prvom rade by som chcela veľmi poďakovať svojím rodičom, ktorí ma všetky moje študijné roky naplno podporovali. Ďakujem Mgr. et. Mgr. Marii Barešovej za vedenie mojej práce. Takisto ďakujem ústavu FAV, na ktorý som sa vţdy mohla obrátiť, keď bolo najhoršie. Ďakujem Koblíţkovým, ktorý sa o mňa starali a motivovali. Moja veľká vďaka patrí slečne Barbore Vallovej a pánovi Jakubovi Vrhelovi za príjemné a prínosné stretnutia. Špeciálne ďakujem za veľkú psychickú a štylistickú pomoc Majke, Tuškovi, Katke a Cukrovej.
OBSAH
1 ÚVOD ...... 6
2 DEFINÍCIA POJMU REALITY TELEVÍZIA ...... 7
2.1 História reality televízie ...... 7
2.2 Prvé reality show ...... 9
3 PÔVOD REALITY TELEVISION ...... 10
3.1 Hybridizácia ...... 10
3.1.1 Dokument ...... 10
3.1.2 Fikcia ...... 11
4 CHARAKTERISTIKA ŽÁNRU REALITY TELEVÍZIE ...... 12
4.1 Ţánrová kategorizácia ...... 12
4.1.1 Kritéria pre ţánrovú kategorizáciu reality TV ţánrov ...... 12
5 CHARAKTERISTIKA FORMÁTU REALITY TELEVÍZIE ...... 16
5.1 Programový formát ...... 16
6 VPLYV REALITY TELEVÍZIE NA SPOLOČNOSŤ ...... 18
6.1 Etapy televízneho vysielania a ich vzťah k divákovi ...... 19
6.2 Celebrity a bulvár ...... 20
7 FARMÁR HĽADÁ ŽENU...... 21
7.1 Reality game-show: hra na skutočnosť ...... 21
7.1.1 História reality game-show ...... 21
7.1.2 Charakteristika reality game-show ...... 21
7.1.3 Aplikácia navrhnutých ţánrových kritérií pre ţánre reality game-show .... 23
7.2 História formátu Farmer Wants a Wife ...... 24
7.3 Adaptácia formátu ...... 25
7.3.1 Nákup formátu ...... 25
7.3.2 Formát FWW a jeho pravidlá...... 26
7.3.3 Vzťah k realite ...... 27
7.4 Komparatívna tabuľka ţánrovej kategorizácie FWW ...... 28
7.4.1 Charaktery ...... 29
7.4.2 Prostredie ...... 31
7.4.3 Naratívna štruktúra ...... 32
7.4.4 Tematické univerzum ...... 33
7.4.5 Dominantný efekt ...... 33
7.4.6 Divácke reakcie ...... 34
8 ZÁVER ...... 35
8.1 Summary ...... 36
9 ZDROJE: ...... 37
10 PRÍLOHY ...... 1
10.1 Rozhovor: VALLOVÁ, Barbora ...... 1
10.2 Rozhovor: VRHEL, Jakub ...... 6
1 ÚVOD
"In the future, everyone will be famous for 15 minutes." - Andy Warhol
Táto práca sa zaoberá podmienkami vzniku reality televízie (reality television). Vysvetľuje, čo to vlastne reality televízia je a ako sa zaradzuje do súčasnej kultúry. Sleduje jej vývoj, historický základ, vníma rôzne formáty a delenie. Vo svojej bakalárskej práci sa zameriavam aj na ohraničený prvok reality televízie, a to jej formát ako formálny vzor, predajný produkt, ktorý sa aplikuje v rôznych krajinách. Cieľom mojej práce je zistiť, či produkčný model ţánru ostáva vţdy rovnaký alebo sa vyvíja a aké sú pravidlá a podmienky jeho aplikácie. To sa snaţím zistiť pomocou komparatívnej analýzy českej a slovenskej verzie celosvetovo úspešného formátu „Farmer Wants a Wife“. Práca vychádza z rozhovorov s producentmi z oboch krajín, s ktorými som sa mala vďaka svojmu výskumu moţnosť stretnúť. Divácka verejnosť bola zo začiatku reality televíziou nadšená, spoločenská diskusia sa však sústredila hlavne na jej negatívny vplyv, vyčítaná bola najmä nuda a hodnotová prázdnota. Napriek tomu si však diváci tento typ programu ţiadali a preto nasledovala rýchla reakcia zo strán vydavateľov a televíznych producentov. Tí začali produkovať obrovské mnoţstvo rozličných „reality“ formátov – v prvom rade hlavne tie so súťaţným charakterom. Išlo o pokus vyvolať v divákovi dojem, ţe prebieha revolučná zmena povahy televízneho média. Rozruch, ktorý nastal okolo reality televízie samozrejme neušiel pozornosti teoretikov a výskumníkov, ktorí sa zaoberali rôznymi sférami tohto fenoménu. Silná sociálna spojitosť reality televízie vniesla problémy a témy, ktoré poţadovali odbornú reflexiu rôznych vedeckých disciplín (psychológia, mediálna komunikácia, sociológia, marketing, etika, jazykoveda atď.).
6
2 DEFINÍCIA POJMU REALITY TELEVÍZIA
Reality televízia je všeobecná kategória, ktorá zahŕňa široký rozsah programov. Existuje mnoho definícií. Michael Kunczik definuje reality televíziu ako „programy, s pomocou ktorých sú reálne udalosti vyuţívané na získanie čo najväčšej pozornosti divákov a pošteklenia ich nervov. Informačná hodnota deja a správy o súvislostiach udalostí ustupujú do pozadia v prospech spektakulárnej prezentácie.“1 Týmto vyjadrením Kunczik celkom vystihuje niektoré charakteristické znaky vtedajších ţánrov reality televízie, ktoré sú však aj súčasne aplikovateľné. Vníma na jednej strane kvalitu udalostí, ktoré sú prezentované, na druhej strane vystríha pred jednosmernou orientáciou vyuţitia týchto informácií, ktoré sa derú do popredia pred primárnu informatívnu zloţku, zdôrazňuje sa entertainizačný imperatív. Tvorca formátu „Survivor“, Charlie Parsons, definuje reality TV ako show, ktorá obsahuje „producentsky vytvorené prostredie, ktoré kontroluje správanie účastníkov“. Táto definícia však nezahŕňa napríklad programy policajných zloţiek.2 Televízna recenzentka Kerrie Murphy ponúka širšiu definíciu. Tvrdí, ţe reality TV všeobecne obsahuje natáčanie akcií a reakcií ľudí v danej situácii. Táto situácia môţe byť prirodzená (Airport 1996-súčasnosť)3 alebo úplne vyumelkovaná ako vo formáte Big Brother. Johnaton Bignell definuje reality television ako programy kde centrom záujmu je nereţírované správanie obyčajných ľudí. Veľmi dôleţitým aspektom je kaţdodenné obsiahle monitorovanie správania. Reality show je jedným z najväčších prelomov v histórii televízie. Ide o nový druh televízneho programu, ktorý sa stal nezvyčajne populárnym. Je to typ televíznych programov s účinkujúcimi, ktorí predtým neboli s televíziou profesionálne spojení, teda sú to civilní občania vybraní do show na základe konkurzov. Títo ľudia sa majú pred kamerou správať „prirodzene", v umelo vytvorených situáciách.
2.1 História reality televízie Ţánrová skupina reality televízie mala spočiatku miesto na okraji hlavných zábavných televíznych prúdov. Aţ po entertainizácií ţánru reality game-show sa ohlásil komerčný úspech, a tým sa redefinovala podstata reality televízie. Reality televízia sa formovala pôvodne ako ţánrová dokumentaristická subforma. Televízny zábavný ţáner, ktorý výrazne prispel do formovania televízneho média v 90tych rokoch. Svojou bezprostrednosťou, všeobecnou prístupnosťou a emocionalitou dokázali presvedčiť diváka o výhodách pravidelného vstupovania do priestoru „takmer skutočného ţivota“, napríklad aj rozhodovaním o tom, kto v súboji obstál a kto nie - podobne ako pri gladiátorských zápasoch v starovekom Ríme. Údaje o sledovanosti reality show sa stali nepochybne signálom zmeny v manifestovaní hodnôt väčšiny mediálneho publika. Masívna entertainizácia subţánru reality game-show viedla k obrovskému komerčnému úspechu, ale zároveň aj zmenila definíciu podstaty reality televízie v kontexte televízie, ale aj mediálnej kultúry. V súčasnosti zábavná zloţka takmer zahnala kompletne do úzadia všetky
1 Kunczik, M. (1995): Základy masové komunikace. Praha: Karolinum. 2 Napríklad "Big Texas Heat" - Kearney, S.: Trinity police force gets reality show [online]. (cit. 6.4.2015). Dostupné na:
ostatné funkcie. Popularizačný imperatív sa povaţuje za najúčinnejší prostriedok k rozšíreniu cieľovej skupiny, komerčný úspech sa stáva hlavným, a často aj jediným kritériom vysielaného formátu.4 Prítomnosť entertainizačného imperatívu v televíznom vysielaní dala podnet k zmene postavenia reality televízie z off-timu do prime-time slotov (Spálová, Fichnová, 2008; Satková, Fichnová, 2005; Wojciechowski, 2005 a iní). Pojem reality show je často diskutovaný či uţ v laickej alebo odbornej rovine. Reality show sa u nás pouţíva predovšetkým v týchto významoch5: Ako synonymum pre reality televíziu, teda zastrešujúci pojem pre celú ţánrovú skupinu. Ako špecifický ţáner reality television, v ktorom prevláda herný aspekt a kontajnerové prostredie (Big Brother). Ako strešný pojem pre sériové talentové formáty výlučne zábavného charakteru vysielané v prime-time (Let’s dance).
V tejto práci vyuţívam pojem reality show výlučne v druhom význame. Všeobecne sa dá hovoriť o troch vlnách reality televízie (resp. obdobia kde dominovala istá jej ţánrová forma): 1. vlna- prišla z USA a mala súvis s popularitou policajných magazínov (Cops), neskôr na nich nadviazali spravidla umiernenejšie formáty. 2. vlna- prišla z Veľkej Británie, ujala sa v niektorých európskych krajinách, v USA menej. Išlo o inováciu dokumentaristickej tradície do podoby reality television. 3. vlna- vrcholný vplyv reality television. Príchod veľkých reality game-show, najprv v Európe (Švédsko, Holandsko), neskôr v USA. Vniká nový fenomén rozširovania globálnych formátov.
Nadväzujúc na túto historickú perspektívu Ib Bondebjerg6 prišiel s návrhom rozdeliť ţánrovú skupinu reality television na tri základné ţánre: Reality-magazín Docu-soap Reality game-show
+ neskôr doplnený ţáner reality-série (reality series) Existujú však aj rôzne iné ţánre, ktoré sa postupne sformovali hybridizáciou iných televíznych programov, napr. : Observačný docu-soap Lifestyle reality Talentová reality show Clipshow reality
4 Ţilková, M. (ed) (2006): Globalizačné trendy v mediálnej tvorbe. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, s.134. 5 Mikuláš, P. (2001): Reality TV. Bratislava: Iris, s. 67-68. 6 Bondebjerg, I. (2002): The Meditation of Everyday Life. Genre, Discourse, and Spectacle in Reality TV. Copenhagen: Museum Tusculanum Press. 8
Vo svojej práci som si vybrala sledovanie formátu Farmer Wants a Wife, ktorý som zaradila na základe jeho charakteru do kategórie reality game-show. Túto skupinu som si vybrala na základe jej úspešnosti a všeobecnej schopnosti aplikovania v rôznych prostrediach. Ide o veľmi úspešný formát a preto ma zaujímalo, čo jeho úspech podmienilo, aký je „recept na úspech“.
2.2 Prvé reality show V rámci lepšieho pochopenia ţánru je potrebné predstaviť historické pozadie vývoja reality televízie. V histórii sa uţ vyskytli iné programy, ktoré by svojim zameraním alebo témou mohli spadať do skupiny reality television, avšak sú to ešte len veľmi malé podobnosti a nejde o reality show, aké poznáme dnes. Hlavným spoločným znakom bolo vyuţívanie skrytej kamery, čo sa dnes dá povaţovať za jeden z hlavných prvkov v reality televízii.7 Jednou z prvých show, ktoré sa oficiálne dajú povaţovať za program reality television je relácia The American Family (Americká rodina), ktorú vysielala v roku 1973 televízna stanica PBS a tvorcovia v nej sledovali príbeh americkej rodiny, v ktorej vyrastal homosexuál. Tento seriál svojim prístupom posunul dokumentárny ţáner za jeho tradičné hranice. Neskôr sa typickým príkladom reality show stala relácia The Real World (Skutočný svet), program uvádzaný v deväťdesiatych rokoch hudobnou stanicou MTV, zaznamenávajúci kaţdodenný ţivot niekoľkých mladých ľudí v ohraničenom priestore. V niektorých prípadoch takéto druhy relácií smerujú k analytickej publicistike, často s výrazným sociologickým pôdorysom – v angloamerickom mediálnom prostredí sa pre takéto typy programov zauţívalo označenie fly-on-the-wall TV. Prvá reality game- show na Slovensku bola Dievča za Milión. Následne uţ koncom roku 2005 sa spustila lavína. Tento rok bol pre slovenské, ale aj české elektronické médiá nepochybne rokom reality show. Finále slovenskej reality show Vyvolení (25.12.2005) sledovalo 787 000 divákov, čo predstavovalo v ratingoch 17,2% sledovanosť TV programov. V súčasnosti Záujem o reality show v týchto krajinách pretrváva, čoho dôkazom je aj zvýšený počet takýchto programov slovenskej aj českej koprodukcie, ako aj časté vysielanie predabovaných zahraničných reality show (zväčša amerických) na českých a slovenských televíznych staniciach.
7Napr. program so skrytou kamerou Candid Camera (1948) alebo The Original Amateur Hour (1948), show kde sa hľadajú talenty. 9
3 PÔVOD REALITY TELEVISION
3.1 Hybridizácia Televízia ako médium má charakter hybridu, jej rôzne formy sú výsledkom adaptovania prvkov z iných médií (film, divadlo, rozhlas, hudba, atď.). „Reality TV“ ako pojem, bol v minulosti vnímaný ako popis len jedného televízneho ţánru (v súčasnosti je však označovaný ako reality-magazín). Dnes tento pojem vnímame skôr ako kategóriu, skupinu, ktorá zahrňuje rôzne televízne formy, ktoré sú istými hybridmi klasických televíznych ţánrov a dôleţitý je hlavne prvok „reality“, ktorý dodáva týmto ţánrom nový charakter. Obrovské rozšírenie reality televízie v globálnom hľadisku prinieslo takisto radikálne zmeny na rôznych úrovniach. J. Rusnák tvrdí, ţe sa: „...tvár programu moderných elektronických médií tak dramaticky menila naposledy pred viac neţ polstoročím, keď sa v programovej ponuke objavil rozhlasový, resp. televízny seriál.“8 Treba dodať, ţe v histórií sa ešte nevyskytol prípad takto výraznej hybridizácie televíznych ţánrov, ako v prípade ţánrovej skupiny reality televízie. Tento fenomén môţeme síce sledovať v celej mediálnej kultúre, avšak práve v prípade reality televízie je hybridizácia tým najdôleţitejším vývojovým elementom. Všetky ţánre reality televízie sa postupne vyformovali ako hybrid- vyuţívali sa zdanlivo nespojiteľné prvky a oţivovali sa tak menej populárne ţánre. Okrem iných médií je pri vývoji reality televízie veľmi dôleţitý aj kinematografický základ. Ide o konkrétne dva smery, pomocou ktorých sa reality televízia formovala. 3.1.1 Dokument Popri sledovaní vývoja reality televízie nemôţeme vynechať jej spojitosť s dokumentárnymi televíznymi ţánrami. Tento postup je dôleţitý hlavne pri ponímaní vzniku reality televízie v európskom mediálnom prostredí. Európske formáty primárne nevznikali na pozadí entertainmentu, ale presunuli sa k nám vďaka silnej dokumentárnej tradícii verejnoprávnej televízie hlavne vo Veľkej Británii, krajinách západnej Európy a Škandinávie. Z tejto teórie vychádza pri svojej analýze reality televízie niekoľko významných teoretikov (J. Corner, R. Kilborn, I. Bondebjerg, A. Hillová atď.). Pre správne posúdenie umiestnenia reality televízie v rámci vývoja televízneho vysielania je podľa Bjondeberga nevyhnutné odhaliť pôvodné dokumentaristické postupy a techniky, ktoré sa neskôr vyuţívajú v reality TV ţánroch. Bondebjerg navrhuje kategorizáciu, ktorá lepšie vyhovuje súčasnej situácii v dokumentarizme, a navyše naznačuje petrifikáciu tých dokumentačných ţánrov, ktoré neskôr v rôznych zmutovaných formách nachádzame v reality televízii.9 Od tradičných postupov filmovej dokumentaristiky sa dokumentárna televízna tvorba odlišuje väčším dôrazom na sprievodné slovo v texte, výraznejším akcentovaním témy, zacielením na potenciálneho príjemcu a začlenením dokumentárneho textu do väčšieho programového celku. Od nástupu obdobia tzv. zlatého veku, tvorí televízna dokumentaristika dôleţitú súčasť programovej štruktúry televízneho vysielania.10 Začiatky siahajú k televíznym dokumentom
8 Rusnák, J. (2006): Reality show- imidţový formát elektronických médií. In: Pavlů, D. (ed.): Marketingové komunikace a image. Zlín: FMK UTB ve Zlíně. 9 Mikuláš, P. (2011): Reality TV. Bratislava: IRIS, s. 30-32. 10 Termín pouţívaný najmä v prostredí americkej televíznej ţurnalistiky na označenie obdobia rozmachu televízneho vysielania, ohraničené obdobím rokov 1949 – 1960. 10
vysielaným televíznou sieťou ABC v USA v roku 1951 pod názvom See It Now (tvorcami programu boli E. W. Morrow a F. Friendly). 3.1.2 Fikcia Medzi východiskové zdroje skupiny reality televízie je nutné začleniť aj fikcionálne televízne ţánre, predovšetkým hraný film, soap opera, kriminálne filmy, detektívky, situačné komédie atď. Pre to aby sa televízny ţáner stál divácky úspešným musí sa dodrţiavať istá vnútorná dramatická výstavba a jej určité základné zákonitosti (aspoň rámcovo). Základom je vyuţívanie zabehnutých diváckych návykov, ktoré implikujú rôzne očakávania v priebehu dramatizačných fáz. Podobné poţiadavky sa na rôznej úrovni vyţadujú aj od ţánrov reality televízie. Napriek tomu je hlavnou snahou tvorcov vzbudiť v divákovi pocit, ţe ide o slobodný, samovoľný vývoj situácie v programe. Mediácia udalostí medzi vonkajšou realitou a jej spracovaním do formy reality televízie prechádza viacnásobnou transformáciou. Uvaţovať nad pomerom reality a fikcie v rámci reality televízie je konštruktívne len pri hodnotení konkrétneho programového formátu, jeho konkrétnej adaptácie, dokonca ešte lepšie pri uvaţovaní nad kaţdou epizódou a mohli by sme zrejme pokračovať ďalej ešte elementárnejšími jednotkami, ako scéna, záber, obraz.11
11 Mikuláš, P. (2007): Realita, mediálna realita a realita reality TV. In: Fichnová, K. (ed.): (KO)MÉDIÁ : monografia odborných a vedeckých štúdií. Nitra: UKF. 11
4 CHARAKTERISTIKA ŽÁNRU REALITY TELEVÍZIE
Televízny ţáner je moţné definovať, vo veľmi širokom zmysle, ako súbor kompozičných kritérií, ktorý vznikol pre potrebu kategorizácie textu. Je to viac menej voľný pojem, ktorý vyjadruje konvenčné vzťahy medzi autorom, divákom a textom. Fiske chápe ţáner ako: „...kultúrnu praktiku, ktorá sa snaţí štrukturovať poriadok do širokej škály textov a významov, ktoré cirkulujú v našej kultúre.“ 12 Reality televízia vytvára obraz mediálnej reality, médiami konštruovaný obraz skutočnosti, ktorý zrkadlí skutočný svet prostredníctvom kultúrnych, sociálnych, politických a iných filtrov a ktorý je priestorom transformácie skutočnej reality a autorskej imaginarity na ich projekciu „do“ a „z“ prostredia masových médií.13 Fenomén „realizmu“ pri zobrazovaní skutočnosti v elektronických médiách moţno potom identifikovať na štyroch základných úrovniach – v obsahu (zobrazujú sa skutočné udalosti), vo forme (s dôrazom na autenticitu výrazu), v štýle (pouţívajú sa ustálené kompozičné postupy) a v recepcii (spoluúčasťou mediálneho publika pri ich tvorbe).14 V prípade najsledovanejších reality show, resp. tých ktoré sa tešia záujmu najširšieho spektra publika sa akcent prenáša na slovo „show“ v zmysle nielen „ukázať“, ale najmä „zabaviť“. Stále tu však ostáva prívlastok „reality“. Tá je reprezentovaná napríklad skrytou kamerou. Divák sleduje, ako ľudia reagujú na neznámeho človeka, nevšednú situáciu, neobyčajný predmet, neočakávanú udalosť. Reality show potrebuje akúsi „tematickú rozbušku“, ktorá je spravidla nereálna (alebo tak málo pravdepodobná, ţe sa k nereálnosti blíţi) a tak tvorcovia reality show aranţujú „nereálne“ predpoklady, aby vznikli komické situácie.
4.1 Žánrová kategorizácia Aby sme porozumeli formátu ako celku, je potrebné predstavenie jeho jednotlivých zloţiek. Za najzákladnejšie rozdelenie ţánrov sa dá povaţovať rozdelenie na faktuálnu ţánrovú skupinu a fikcionálnu ţánrovú skupinu. Reality televízia je však jedným z mnoţstva televíznych formátov, ktoré sa pohybujú na pomyselnej čiare medzi týmito ţánrovými deleniami, obsahuje ako faktuálne, tak fikcionálne formálne prvky. Pre vytvorenie univerzálnej schémy, je preto nutné vytvoriť model, ktorý bude vychádzať zo systematického spojenia oboch typov. 4.1.1 Kritéria pre žánrovú kategorizáciu reality TV žánrov15 1. Charaktery Sú jedným zo základných rozdielov medzi faktuálnym a fikcionálnym ţánrom. Vo fikcionálnych ţánroch vystupujú herci, reprezentujú skutočnú alebo vymyslenú osobu. Vo
12 Fiske, J. (2001): Television Culture. London: Routledge, s. 368. 13 Mikuláš, P. (2007): Realita, mediálna realita a realita reality. In: Fichnová, K. (ed.): (Ko)Média, monografia odborných a vedeckých štúdií. Nitra, FF UKF, s. 87. 14 Stadler, J. – McWilliam, K. (2009): Screen Media. Analyzing TV and Film. New York – London, Allen and Unwin, s. 187-88. 15 Mikuláš, P.: Model ţánrovej kategorizácie reality TV programov [online]. (cit. 10.4.2015). Dostupné na: https://www.academia.edu/3483159/Model_%C5%BE%C3%A1nrovej_kategoriz%C3%A1cie_reality_TV_prog ramov 12
faktuálnych ţánroch ide o skutočných ľudí, ktorí zastupujú sami seba. V prípade reality televízie sa z faktuálnych ţánrov preberajú štyri typy účinkujúcich: (1) protagonisti (účinkujúci, nie herci), (2) moderátori (ich úloha je hlavne naratívna a explikačná), (3) experti (napr. psychológ, ktorý sa vyjadruje k správaniu v reality-show) a (4) laici (masové publikum, ktoré je vlastne sceľujúcim prvkom celého komunikačného procesu televízneho programu s divákom). Vzťah k realite Ide o ontologický vzťah medzi televíznym programom a vonkajšou realitou. Poznáme dva prípady. V prvom televízny text priamo spracováva vonkajšiu realitu. Televízny text sa teda zaoberá reálnou autentickou stopáţou, ktorá sa natočila v reálnom „dejúcom sa“ svete. Ide hlavne o ţánre s faktuálnym charakterom, napr. spravodajstvo. V druhom prípade ide o fiktívny charakter, v tom prípade referuje o moţnom svete, ktorý určitým spôsobom korešponduje so skutočnosťou. Je náročné výhradne určiť, či ide o televízny text so vzťahom k realite priamym alebo nepriamym. Ţiadny text totiţ nereferuje o absolútne nepredstaviteľnom, v tom prípade sa zaradzuje, aspoň čiastočne, do znalosti o „našej“ realite. Vyriešenie tohto problému zaradzovania je moţné rozdelením analýzy na formu a obsah. Napríklad v prípade mockumentary16 z jeho formálnej stránky by sme ho zaradili k ţánru s priamym vzťahom k realite, avšak pri vnímaní obsahovej stránky je jasné, ţe do tejto kategórie nepatrí. Reality televízia a jej ţánre sa však dajú povaţovať za televízne texty skôr s priamym vzťahom k realite. Tematické univerzum Bjondebjerg vníma toto univerzum ako kritérium s meta-charakterom. Ide o dištancovanie sa od konkrétnych tém a ich limitov. Vyuţíva sa preto ako variabilný nástroj na spracovanie a vnímanie tematických blokov televíznych ţánrov. Tematická rôznorodosť je badateľná aj v niţších ţánrových kategóriách, napr. formát, v niektorých prípadoch sa stretávame s tematickým rozštiepením na úrovni odlišných adaptácií rovnakých formátov (čo je aj jednou z otázok tejto bakalárskej práce). Nejde teda o zdôrazňovanie rovnakých tém, ale o vyčlenenie skupín všetkých moţných zameriavaní, pričom sa stále zaradia v rámci jedného určitého ţánru. Naratívna štruktúra Prítomnosť narácie nie je zvyčajne ústredný prvok faktuálnych ţánrov. Avšak vďaka procesu hybridizácie sa fikcionálne prvky zmiešali aj do nových televíznych ţánrov. To platí aj v prípade reality television. Narácia, dalo by sa povedať, je rovnako dôleţitá ako v prípade klasických hraných filmov. Autori formátov reality television vytvárajú rôzne spôsoby ako pomocou narácie osloviť diváka. Ako napríklad výber účastníkov, ich rôznorodosť a zastúpenie, snaha o rozmanitosť, rôzne rasy, národnosti, gendre. Poprípade aj výber šokujúcich či konfliktných postáv zaradených do „deja“. Absencia tejto narácie napríklad potopila slovenskú verziu Big Brother na trhu, diváci o ňu nemali záujem, šlo o komerčný neúspech. Na druhej strane reality show Mojsejovci si vybrala do svojho programu šokujúce, jedinečné osoby z rôznych prostredí a vyvolala tak úspešne divácky záujem.
16 Ide o typ televízneho programu, kde fiktívne charaktery a udalosti sú prezentované pred kamerou ako dokumentárny ţáner kvôli dosiahnutiu parodického efektu. 13
Jedným z faktorov narácie je aj prítomnosť narátora, rozprávača, moderátora. Je to dôleţitý činiteľ v deji, nakoľko vytvára, špecifikuje a zoraďuje jednotlivé ikonické fragmenty (zábery, scény a pod.) do udalostí a následne do zmysluplných celkov – dejovej alebo naratívnej línie. Narátorom sú v uţšom zmysle účastníci, ich rozhovory medzi sebou, hlasné vnútorné monológy (resp. rozprávanie sa s kamerou). V širšom zmysle ide o moderátora a komentátorov (internetové diskusie, iné média (často bulvár)), ktorí komentujú z iného prostredia, ktoré je „mimo“. V prípade moderátora programu ide o naráciu „zvrchu“ (angl. „voice-over“), z vopred vymedzenej meta-úrovne mediálneho framu, ktorý uvádza dej do hlbšieho kontextu a vzájomných súvislostí. Sila hlasu „zvrchu“ je v porovnaní s uţšími naratívnymi úrovňami spravidla dominantná, hoci ojedinelé nie sú ani prípady niekoľkých koexistujúcich voice-overov pluralitného charakteru. 17 Zdroje a dokumentácia Toto kritérium nazerá na charakter vyuţívania faktuálnych programových subforiem, ktoré spolu vytvárajú časť televízneho komunikátu. Ide napríklad o interview, svedkov, rekonštrukcie udalostí, prítomnosť expertov atď. Tieto subformy pomáhajú vytvárať naratívnu štruktúru a odkazujú na kvalitu vzťahu mimomediálnej skutočnosti a programu. Kvalita informačných zdrojov sa sleduje hlavne pri ţánroch tzv. seriózneho spravodajstva, kde ide o presnosť, kvalitu a aktuálnosť prezentovaných informácií. Štýl Lacey pod štýlom televízneho ţánru rozumie spôsob spracovania celku (napríklad „live“ charakter) a zároveň jednotlivých súčastí (napríklad veľké detaily, zábery na publikum) televízneho komunikátu. Výsledná štruktúra funguje ako dosť dôleţitý identifikačný znak ţánru. V jednom prípade je definovaný striktnejšie (napr. talk-show), v druhom zase voľnejšie (napr. reklama). V prvom rade teda toto kritérium ponúka informácie o identifikácii televízneho ţánru, v druhom rade ide o relatívne určenie sekundárneho charakteru, ktoré však musí byť aj doplnené nejakým jednoznačnejším, dominantnejším kritériom. 18 Komunikačný cieľ Vzťah medzi realitou a jej mediálnou skutočnosťou je komplikovaný a vďaka tomu sa vytvára veľký priestor pre autorskú tvorbu a manipuláciu. V prvom rade ide o to aby podnet vzbudil v publiku čo najväčší záujem. Hlavná je schopnosť produkcie mediálnej reality vhodnou formou prostredníctvom mediálneho systému. Komunikačný cieľ je z takéhoto hľadiska kritériom, ktoré v určitých hlavných rysoch dotvára a profiluje ţáner. Pluralita cieľov televíznej mediálnej komunikácie (jeden komunikačný systém a mnoţstvo koexistujúcich cieľov) zase naznačuje prakticky nekonečný vývojový potenciál televíznych ţánrov v tomto smere. 19
17 Mikuláš, P. (2011). Reality TV. Bratislava: IRIS, s 58. 18Mikuláš, P.: Model ţánrovej kategorizácie reality TV programov [online]. (cit. 10.4.2015). Dostupné na: https://www.academia.edu/3483159/Model_%C5%BE%C3%A1nrovej_kategoriz%C3%A1cie_reality_TV_p rogramov 19Mikuláš, P.: Model ţánrovej kategorizácie reality TV programov [online]. (cit. 10.4.2015). Dostupné na: https://www.academia.edu/3483159/Model_%C5%BE%C3%A1nrovej_kategoriz%C3%A1cie_reality_TV_p rogramov 14
Dominantný efekt Ide o predpoklad, ţe kaţdý televízny ţáner vytvorí v publiku nejakú reakciu. Táto funkcia súvisí s teóriou o všeobecnom komunikačnom modeli, v ktorom poslednou fázou kaţdej komunikácie je vyvolanie nejakej reakcie, efektu. V prípade reality television je nutné nezabudnúť, ţe ide o zhromaţdenie rôznych prvkov počas historického vývoja televíznych ţánrov (hlavne dokument, bulvárny magazín, soap-opera, kvízové súťaţe, talk show). Ako som uţ spomínala entertainizačný prvok však zatienil ostatné aj v tomto prípade, ţánrová skupina reality television sa preto profiluje hlavne okolo neho (tým pádom sa zúţila téma diskurzu publika).
15
5 CHARAKTERISTIKA FORMÁTU REALITY TELEVÍZIE
Televízny formát sa definuje ako štruktúra textu, ktorá je spracúvaná do formy televízneho komunikátu.20 Bondebjerg nazýva takúto štruktúru globálnym programovým rámcom, ktorý môţe byť adaptovaný na národnej úrovni a to tak aby zapadol do rozličných kultúr.21 Dôsledkom tejto formy je v podstate fakt, ţe rozličné programy, ktoré sú vytvorené na lokálnej úrovni sa dajú vyuţiť ako globálny formát (napr. Farmer Wants a Wife, Big Brother, atď.) a v tom prípade majú mnoţstvo rozličných vlastností, rysov a takisto rozdielne reakcie publika, vzhľadom na prostredie a čas, v ktorých sú aplikované.
5.1 Programový formát Programový formát predstavuje vyústenie úsilia manaţmentu média o naplnenie vlastnej vízie fungovania jednotlivých zloţiek programu ako kompaktného celku, pri ktorom sa dbá na kompatibilitu jednotlivých zloţiek programovej štruktúry a schopnosť stabilne a jednotne oslovovať cielené publikum. V súvislosti s rozhlasom J. Dominick definuje formát ako „konzistentné programovanie navrhnuté na pritiahnutie určitého segmentu publika“22. Na televíznom a vôbec audiovizuálnom trhu je formát chápaný ako jasne a pevne definovaná koncepcia konkrétnej rozhlasovej alebo televíznej relácie vyvinutá konkrétnym tvorcom a majúca konkrétneho vlastníka, ktorá zaručuje rozoznateľnosť mediálneho produktu vo vzťahu k podobným produktom, pričom zahŕňa tieţ pevne definovaný súbor produkčných praktík, určený na pritiahnutie konkrétneho publika. J. Monaco pri odlišovaní termínov ţáner a formát konštatuje, ţe zatiaľ čo základnými atribútmi ţánru sú fiktívna povaha, charakteristický rys a prístup, formát je definovaný scenárom, realizáciou a usporiadaním23. Vďaka svojej rozsiahlej materializácii (a teda jasnej vymáhateľnosti svojej právnej ochrany) môţe programový formát fungovať ako komodita. Formáty v tomto zmysle sú šablóny kodifikované a neskôr na globalizovanom audiovizuálnom trhu predávané s cieľom ich adaptácie v iných krajinách neţ v krajine svojho vzniku24. Napr. len na strane produkcie pozostáva formát prinajmenej z týchto zloţiek: „krátky písomný materiál, známy ako papierový formát, kompletný materiál písomných a iných informácií, teraz označovaný ako programová biblia, súbory demografických a ratingových informácií, programové scenáre, videozáznamy vysielaných relácií, pouţiteľné ukáţky z filmov a videí, počítačový softvér a grafika a konzultačné sluţby tvorcu“25. Programový formát sa v prostredí komerčných médií stáva dôleţitou súčasťou stratégie získavania divákov (poslucháčov) a tým aj moţnosti získať reklamu, preto je jeho vytváraniu venovaná veľká pozornosť. Predmetom vytvárania programového formátu je typologický výber a usporiadanie vlastných relácií, selekcia a pouţívanie istého druhu hudby, ale aj kompatibilita jednotlivých typov relácií,
20 Mikuláš, P. (2011). Reality TV. Bratislava- IRIS,s 22. 21 Bondebjerg, I. (2002). The Meditation of Everyday Life. Genre, Discourse, and Spectacle in Reality TV. In: Bondebjerg, I. – Jerslev, A.(eds.): Realism and „Reality“ in Film and Media (Film and Media Studies Yearbook 2002). Copenhagen: Museum Tusculanum Press, s. 159. 22 DOMINICK, J. R.: The Dynamics of Mass Communication, 1993, s. 595. 23 MONACO, J.: Jak číst film. Svět filmů, médií a multimédií, s.501. 24 JENSEN, P. M.: Television Format Adaptation in a Trans-national Perspective – An Australian and Danish Case Study, s.14. 25 KEANE, M. – MORAN, A. (2008): Television‟s New Engines. 16
výrazové prostriedky moderátorov a vizuálny štýl formy, ktorou sú jednotlivé programové typy ponúkané príjemcovi.
17
6 VPLYV REALITY TELEVÍZIE NA SPOLOČNOSŤ
Podľa Bondebjerga26, Thompsona27 a iných sa o prejavoch a funkciách reality TV v médiách a ich vplyve na sociálne zmeny verejného priestoru a kaţdodenného ţivota dá uvaţovať v týchto rovinách: Zosilňujúca globalizácia médií Transformácia vo vzťahoch medzi formami verejného a privátneho Transformácia vzťahov medzi elitnými osobnosťami a obyčajnými ľuďmi Individualizácia a reflexívna modernita Zvýšenie mediálnej súťaţivosti a komercionalizácie
Reality televízia špecifickým spôsobom spája dve vývojové tendencie médií: globalizáciu a regionalizáciu. Nejde však o špecifikum televízneho média, tieto dve tendencie sú zároveň prítomné vo všetkých mediálnych systémoch. Jedným z dôleţitých následkov globalizácie je unifikácia mediálnych komunikátov. Má to za dôsledok, ţe z televízneho hľadiska sú súčasné programy v podstate rovnaké, sú natoľko univerzálne, aby boli schopné byť dekódované divákom rozličného pohlavia, veku, kultúry atď. V prostredí televízie globalizáciu predstavujú najmä ţánre ako hollywoodsky film, americký sitcom, kvíz-show, reality game-show a podobne. Znakom regionalizácie je prispôsobovanie sa čoraz menším skupinám divákov, plnia sa osobnejšie a špecifickejšie poţiadavky. Napriek tomu aj forma takýchto regionálnych obsahov takmer vţdy stále dodrţiava určité ţánrové pravidlá. Globalizácia aj regionalizácia sa pri samostatnom televíznom médiu v faktuálnych a fikcionálnych ţánroch prejavujú rozdielne. Fikcionálne ţánre sa nijak neprispôsobujú špecifickým poţiadavkám regionálneho publika, neadaptujú sa do regionálneho prostredia (okrem moţnej jazykovej úpravy). Faktuálne ţánre na druhej strane „nie sú ničím iným, neţ globálnými rámcami, ktoré môţu byť adaptované na národných úrovniach tak, aby zapadli do rozličných kultúr“28. Regionalizácia sa v prípade faktuálnych ţánrov, kde sa formát nepreberá ako finálny komunikant, stáva dôleţitejšou ako v prípade fikcionálnych ţánrov. V prípade niektorých úspešných formátov (napr. Farmer Wants a Wife) sa tak diváci po celom svete stretávajú s rôznymi individuálnymi spracovaniami jednej univerzálnej matrice (formátu) v rámci lokálnej úrovne. V dôsledku toho sa tie isté globálne formáty pretvárajú na odlišné televízne programy na lokálnych úrovniach, so schopnosťou vyvolávať rozličné sociálne reakcie (napr. medzinárodný škandál, ktorý bol vyvolaný v programe Celebrity Big Brother, kde indická bollywoodska hviezda Shilpa Shetty bola verbálne rasisticky napadnutá troma
26 Bondebjerg, I. (2002): The Meditation of Everyday Life. Genre, Discourse, and Spectacle in Reality TV. In: Bondebjerg, I. – Jerslev, A. (eds.): Realism and „Reality“ in Film and Media (Film and Media Studies Yearbook 2002). Copenhagen: Musem Tusculanum Press, s. 159-192. 27 Thompson, J.B. 1996 Ideology and Modern Culture. Cambridge: Polity press, s. 362. 28 Bondebjerg, I. (2002): The Meditation of Everyday Life. Genre, Discourse, and Spectacle in Reality TV. 18
Britkami, spoluúčastníčkami. Za následok to malo protesty v indických mestách a aj oficiálnu sťaţnosť indickej vlády.)
6.1 Etapy televízneho vysielania a ich vzťah k divákovi
Umberto Eco29 v roku 1985, vedomý si prebiehajúcich zmien v televíznom vysielaní navrhol rozlíšenie dvoch etáp vývoja televízneho vysielania: Paleo-televízia (páléo-télévision) - Zahŕňa vývoj televízie ako masového komunikátu od jeho vzniku v 40. a 50. rokoch aţ po začiatok 80.rokov. Do programu sa dostali len ľudia, ktorí v niečom vynikali (umelci, kultúrno-činné osoby, speváci, experti, atď.) Televízia ako pódium pre kvalitné a známe osobnosti. Neo-televízia (néo-télévision) - Zvýšil sa záujem o obyčajných ľudí, súťaţiacich v kvíz-show a diskutujúcich v talk-show. Ide o túţbu po „pätnástich minútach slávy“, zviditeľniť sa aspoň nachvíľu, prestať byť „obyčajný“. Táto transformácia bola podmienená entertainizáciou televízie. Súčasne prirodzene vzniká aj proces bulvarizácie , vďaka interakcii medzi médiom a spoločnosťou. Ignacio Ramonet30 sa koncom 90.rokov domnieval, ţe Ecovo rozdelenie uţ nie je dostatočné, pretoţe televízia sa opäť sformovala a vstúpila do ďalšej etapy. Toto obdobie nazýva vek post-televízie. V tomto prípade televízia umoţňuje aby sa obyčajný človek doslova exponoval do televízneho priestoru. Počas obdobia paleo-televízie sme o obyčajnom človeku vedeli len to, ţe je doma a sleduje televízne programy. V období neo-televízie dostal človek moţnosť prehovoriť a v období post-televízie sa nakoniec stavia na piedestál (je moţné vytvoriť mediálnu hviezdu, ktorá však existuje aj mimo mediálneho éteru, nie len „15 minút“). Kľúčové pre pochopenie vstupu do post-televízneho obdobia je uvedomenie si dôrazu na seriálovosť. Prvoradým mediálnym nosičom, ktorý nahradzuje epizódneho hrdinu televízie seriálovým, je reality televízia. Reality televízia teda podporuje trend exponovania obyčajných ľudí do televízneho vysielania, ktorý sa masovo rozšíril v 80. rokoch, a to – podľa Ramoneta – predovšetkým invenciou seriálových mutácií televíznych ţánrov. Mediálna komunikácia má charakter interaktívnej sociálnej interakcie, ale zároveň tvorí samostatný symbolický priestor. Moderná spoločnosť, takmer kompletne prepojená on-line, smeruje k zrušeniu časovo-priestorových hraníc komunikácie, kvôli čomu sa mení charakter verejno-súkromnej komunikácie pomocou médií, v porovnaní s tradičnými médiami alebo dominantnou televíziou. Vďaka tejto obrovskej informovanosti sa nás uţ osobne dotýkajú nielen udalosti, ktoré sa dejú bezvýhradne okolo nás, ale aj vzdialené udalosti, o ktorých sa jednoducho dozvedáme prostredníctvom médií. Katastrofy, politické činy, nehody vnímame uţ takmer ako osobné stretnutie v globálnej mediálnej sfére. Potenciál týchto platforiem je vyuţívaný pri rôznych game-show (Big Brother, Farmer Wants a Wife), kde formát nie je len televíznym programom, ale pomocou týchto platforiem sa stáva spoločnou mediálnou udalosťou.
29 Ramonet, I. (2003): Týranie Médií. Praha: Mladá Fronta, s. 232 . 30 Ramonet, I. (2003): Týranie Médií. Praha: Mladá Fronta. 19
6.2 Celebrity a bulvár S príchodom takéhoto zverejňovania nových „osobností“ televíznych programov sa zároveň rozširuje aj záujem diváka o tieto osoby, informácie o nich čerpá hlavne z bulvárnych článkov, médií. „Bulvárnosť“ komerčných médií vyplýva zo záujmu o tzv. väčšinového príjemcu – čím menší je mediálny trh, tým úzkostlivejšie stráţia médiá svoj priestor „v strede hracieho poľa“, teda tam, kde je pravdepodobnosť efektívneho zásahu mediálnej informácie najvyššia. Vo veku post-televízie sa teda divák zaujíma o celebrity a bulvárne správy o nich. Čo je však zdrojom popularity? Osoba alebo mediálny záujem o ňu? Jedno ovplyvňuje druhé a odpoveď na túto otázku sa mení od prípadu k prípadu. Stručný výkladový slovník „Texty elektronických médií“31 charakterizuje celebritu takto: celebrita je podľa D. Boorstina „osoba, ktorá je známa tým, ţe je známa“ 32. Podobne ako tzv. preudoudalosť (udalosť inscenovaná pre médiá výhradne so snahou získať publicitu) moţno celebritu podľa Boorstina analogicky označiť za pseudoosobnosť, t. j. osobnosť konštruovanú výhradne médiami. Mnoţstvo a rýchlosť „vývojového cyklu“ celebrít sú podmienené imperatívom rôznorodosti a atraktivity ponúkaných mediálnych produktov. V širšom kontexte moţno chápať celebritu aj ako prejav postmoderného rozkladu, spochybňovania platnosti veľkých príbehov (grand narratives), v istom zmysle teda aj osobností (ľudí, ktorí sa „prirodzene“, usilovnou a kvalitnou prácou preslávili v oblasti, v ktorej pôsobia), a ich nahrádzania prchavými fragmentmi subjektov platnými výhradne „pre daný moment“. Rozhodujúcim kritériom pri konštituovaní celebrity sa popri emotívnej potencii stáva jej „virologický status“ – kult celebrít sa šíri dôsledne celým telom popkultúry a nájsť ho moţno prakticky v celom mediálnom prostredí – nielen v komikse či vo filme, ale aj v spravodajskom šote, lifestylovom magazíne, v zábavnom kvíze, politickej kampani, reality show či v reklamnom spote. Celebrita málokedy disponuje nonkonformným rozmerom klasického hrdinu, ktorý „pláva proti prúdu“, jej najdôleţitejšie parametre (sláva, úspech, zjav) sú „naformátované“ podľa štandardizovaných predstáv mainstreamového mediálneho publika. Úsilie o dôslednú extenzivitu, o permanentnú prítomnosť však spôsobuje, ţe ţivot celebrít je zvyčajne odbremenený od indikácie času a priestoru – celebrita nebola, nebude, ale je, tu a teraz. Popkultúrne uctievanie celebrít (celebrityworshipping culture33) je efektom premeny tradičného superhrdinu na celebritu, čo si rýchlo uvedomili aj samotné masové médiá, ktoré v úsilí preprogramovať ţivot na svet od jednej emocionálne dotovanej mediálnej udalosti k ďalšej pomohli na svet tzv. telebritám34 - hrdinom modernej mediálnej kultúry, ktorí ţijú v priestore médií vlastným ţivotom, médiám vďačia za nielen za zrod a prípadný zánik, ale aj za vlastné fankluby.
31 Bočák,M. et al. (2010): Texty elektronických médií, Prešov. Dostupné na:
7 FARMÁR HĽADÁ ŽENU
„Skutočne nechávame ľudí povedať ich príbehy. Sú ponechaní vlastnému osudu. Skutočne sa do toho nemiešame. Sú tam niekde vonku, my ich len nechávame preţiť. Sledovať skutočných ľudí, ktorí sú pod tlakom je pre nás fascinujúce. Všetci sa s tým môţeme identifikovať.“ 35 Tom Shelly – výkonný producent reality game-show Survivor
Formát Farmer wants a Wife sa nedá jednoznačne zaradiť, tak ako takmer kaţdý reality formát, je to hybrid, najbliţšie však má k reality-game show, avšak nájdeme aj prvky docu- soap. Vybrala som si tento formát, kvôli jeho globálnemu úspechu a takisto kvôli špecifickej verzii na Slovensku. Mojim cieľom bolo zistiť, nakoľko sa konečný lokálny produkt odvíja od pôvodného formátu, ktoré televízia nakúpi od produkčnej spoločnosti.
7.1 Reality game-show: hra na skutočnosť Tento ţáner reality television so svojim príchodom vzbudil obrovskú pozornosť a mnoţstvo, diskusií a takisto s jeho príchodom začala tretia a zatiaľ najsilnejšia vlna reality television. Reality game-show sa môţe označovať aj ako game-doc, real-life soap alebo real-people show. 7.1.1 História reality game-show V literatúre sa za prvú game-show označuje Expedition: Robinson (1997), televízny program zo Švédska. Napriek nie práve priaznivému začiatku, finále tejto show sledovala aţ polovica švédskeho obyvateľstva. Expedition: Robinson sa teda stal jedným z najobľúbenejších a najúspešnejších televíznych programov v krajine.36 Počas vysielania prvej série, v roku 1997 sa holandská spoločnosť Endemol rozhodla vytvoriť nový formát reality-show. Prvá adaptácia sa vysielala v Holandsku a išlo o formát Big Brother (1999). Ten sa ukázal ako veľmi úspešný, v nasledujúcich rokoch sa globálne rozmohol a vznikalo aj mnoţstvo jeho imitácií (napr. v Maďarsku, Česku a Slovensku – Vyvolení). Ďalším dôleţitým krokom pri vývoji reality game-show bol rok 2000, keď americký producent Mark Burnett odkúpil švédsky formát Expedition: Robinson od britskej spoločnosti Castaway Television Productions a zalicencoval ho ako Survivor. Tento formát sa ohromne rozšíril (podobne ako Big Brother a jeho adaptácie) a takisto vznikali rôzne imitácie (napr. na Slovensku Celebrity Camp, v Česku Trosečník atď.). 7.1.2 Charakteristika reality game-show
35 “We are really letting people tell their own stories,” Shelly says. “They‟re in charge of their own fate. We truly don‟t mess with that. When they‟re out there, we just let them survive. Watching real people under pressure, I believe, is fascinating to us. We can all identify with that.” And besides, the producers don‟t need to bother making up stories, because “we could never write the stuff they come up with.” Citované z: http://featuresblogs.chicagotribune.com/entertainment_tv/2006/02/why_do_we_still.html dňa 6.4.2015 36 Reality TV around the globe. 2011 [WWW dokument online]. [18.6.2005]. (Cit. 6.4.2015). Dostupné na:
Reality game-show je výrazná svojim entertainizačným prvkom a prvkami hry. V tomto prípade sa odmeny a výhry pohybujú v dovtedy nevídaných sumách- rádovo sa pohybujú v miliónoch (aj slovenská výherkyňa Vyvolených si odniesla domov v prepočte takmer pol milióna dolárov). Aspekt vysokej finančnej výhry je veľkým lákadlom pri game-show a takisto motiváciou pre účastníkov. Pod tento ţáner je moţné zaradiť veľké mnoţstvo rôznych formátov, ktoré vzbudili diskusiu po celom svete, a súčasne priniesli aj kritiku vývoja televízneho média ako takého. Reality game-show zhmotnili vrcholné štádium niekoľko desaťročí pretrvávajúcej a gradujúcej bulvarizácie televíznych ţánrov. Ako som uţ spomínala reality game-show je zmesou rôznych televíznych programov. Vznikol však predovšetkým hybridizáciou týchto zdrojových televíznych ţánrov: Kvíz-show Soap-opera Observačný dokument
22
V predchádzajúcej časti mojej práce som spomínala rozdelenie reality televízie na základe ţánrových kritérií. V tabuľke niţšie vidno, ktoré prvky si reality game-show prevzala pre vlastné potreby. Pozn: vlastnosti adaptované ţánrom reality game-show sú zvýraznené.
7.1.3 Aplikácia navrhnutých žánrových kritérií pre žánre reality game- show37
KVÍZ-SHOW SOAP-OPERA OBSERVAČNÝ DOKUMENT
CHARAKTERY Obecenstvo, súťažiaci Herci vo vymyslených úlohách, Skutoční ľudia vo svojom (obyčajní ľudia), moderátor. zosobňujú základné sociálne prirodzenom prostredí. stereotypy.
VZŤAH K REALITE Úzkoprofilové exponovanie Realita ako fikcia. Nepriame Silné faktuálne ukotvenie. Realita skutočných ľudí vo vypätých prepojenie medzi mediovanou ako každodenný život. Ţivotná situáciách. a vonkajšou realitou. skúsenosť.
TEMATICKÉ Súťaženie o ceny. Beţné problémy kaţdodenného Portréty každodenného života, UNIVERZUM ţivota. Konfrontácia dobra a zla, rozličné sociálne skupiny a životné ktoré sú jasne vymedzené. štýly.
NARATÍVNA Sekundárna, takmer Časová štruktúra splýva Časová štruktúra každodenného ŠTRUKTÚRA absentujúca narácia, s každodenným životom. Lineárna života, mozaiková štruktúra, dej fragmentárny charakter. Silný štruktúra. Silná narácia. Seriálový takmer kopíruje reálny čas. Voice- moderátorsky voice-over. charakter. Melodramatické over nie je častý, dominujú hlasy naratívna štruktúra. z reality, ale sú tu prítomné aj subjektívne a hrané tendencie.
INFORMAČNÉ Súťažné disciplíny s presne Ikonografia pripomína skutočné Sledovaná realita ako zdroj ZDROJE stanovenými pravidlami. prostredie. Vzťahy medzi a dokumentácia, ţivotné príbehy A DOKUMENTÁCIA postavami pripomínajú skutočné a skúsenosti ako evidencia. medziľudské vzťahy s podobnými druhmi konfliktov.
ŠTÝL Charakter priameho prenosu „Hraný“ výrazový štýl. Odohráva sa Často relatívne neutrálna „live“. Pozornosť sa venuje podľa scenára. Filmová reč výrazne reprezentácia reality, ale aj sekvenciám s moderátormi, trivializovaná – využívanie použitie naratívnych symbolických detaily na napätých subštandardných vyjadrovacích a metaforických elementov cez súťažiacich, reakcie publika. prostriedkov. akcentovanie a framovanie. Časté využitie fly-on-the-wall kamery.
KOMUNIKAČNÝ Exponovanie súťaživosti. Exponovanie imaginárnej sociálnej Ukázať realitu a umožniť jej lepšie CIEĽ reality pomocou bipolárnych pochopenie. príkladov.
DOMINANTNÝ Upevňovanie konvencie Upevňovanie konvencií „dobro Verejná debata. Lepšie sociálne EFEKT „najlepší vyhráva“. zvíťazí“ a „zlo sa nezaobíde bez porozumenie a dekonštrukcia trestu“. kultúrnych a sociálnych stereotypov. Zvýšenie tolerancie. Celková socializácia divákov.
37 Mikuláš, P. Reality TV (2011). 99 s.
23
7.2 História formátu Farmer Wants a Wife Farmer Wants a Wife je formát reality television, ktorý vznikol pod produkčnou činnosťou spoločnosti Thames Television. Nedávno však jeho autorstvo bolo presunuté pod spoločnosť FremantleMedia. Prvá séria mala premiéru v Anglicku na ITV televízii v roku 2001. Avšak originálny námet vznikol z reálnej udalosti, keď v auguste 1999 magazín Country Living rozbehol zoznamku pre britských farmárov. Pôvodný článok znel takto:38 „Typický osamelý farmár, tridsiatnik si zrazu uvedomí, ţe bez pomoci nemá šancu nájsť tú správnu osobu, s ktorou by zdieľal svoj ţivot. Má malý okruh známych a je si vedomý toho, ţe keď príde do nočného klubu vo vzdialenom meste, je malá pravdepodobnosť, ţe nájde partnera, ktorý by mal úprimný záujem o vidiek.“ Článok zároveň prosil vhodných kandidátov, aby poslali svoje osobné údaje do redakcie. Táto zoznamka zaznamenala veľký úspech a v máji 2000 sa chystali uţ tri svadby. Napriek tomu sa však originálny pôvod prisudzuje televíznemu programu Bauer sucht Bäuerin, ktorý sa vysielal v roku 1983 na SRG SSR39 vo Švajčiarsku. Po svojom debute v UK v roku 2001 sa formát rozšíril globálne do ďalších 10 krajín, kde sa stretol s rôznymi reakciami publika. V Belgicku a Nórsku sa táto televízna show umiestnila na prvých priečkach televíznej sledovanosti a takisto bola ocenená ako najsledovanejšia zábavná show (entertainment show) v Holandsku (aţ 60%). Základnou naratívnou štruktúrou je stretnutie vybraného počtu farmárov, ktorý sa stretnú so ţenami „z mesta“, ţijú s nimi na svojich farmách a vyberajú si jednu z nich za svoju budúcu partnerku.
38 Originálny text (preloţila autorka práce): „The typical lonely farmer is in his 30s and has suddenly realised that, without help, he has no chance of finding the right person with whom to share his life. He has a small circle of acquaintances and knows that, if he goes to a nightclub in a distant town, he is unlikely to come across a partner who has a genuine interest in the countryside.' [online zdroj](cit. 12.4.2015) dostupné na:< http://www.allaboutyou.com/country/the-farmer-wants-a-wife-how-it-all-began-46508> 39 SRG SSR – Swiss Broadcasting Corporation; švajčiarska verejná organizácia, zaloţený v roku 1931 so sídlom v Berne. Ide o nezárobkovú organizáciu, ktorá je podporovaná finančne hlavne cez licenčné televízne a rádiové poplatky a vďaka reklame a sponzorom. 24
7.3 Adaptácia formátu Tento formát sa neskôr preslávil takmer všade vo svete, bol adaptovaný v týchto krajinách:
KRAJINA POVODNÝ NÁZOV TELEVÍZNA ROK VYSIELANIA SPOLOČNOSŤ Austrália The Farmer Wants Nine Network 2007 a Wife Belgicko Boer zoekt Vrouw VTM 2004 Bulharsko Fermer tyrsi jena Nova Television 2011 Chorvátsko Ljubav je na selu RTL 2009 Česká republika Farmář hledá ţenu TV Prima 2010 Dánsko Bonde søger brud, Kanal 4 2006 Estónsko Maamees otsib naist Kanal 2 2007 Fínsko Maajussille morsian, MTV3 2006 Francúzsko L’amour est dans le M6 2005 pré Grécko Agrótis mónos Alpha TV 2009 psáchnei Holandsko Boer zoekt Vrouw Nederland 1 2004 Juţná Afrika Boer soek 'n Vrou Mnet 2008 Kanada L'amour est dans le pré V 2012 Litva Ūkininkas ieško TV3 2011 ţmonos Maďarsko Házasodna a gazda RTL Klub 2012 Nemecko Bauer sucht Frau RTL 2005 Nórsko Jakten på kjærligheten TV2 2004 Poľsko Rolnik szuka źony TVP1 2014 Rakúsko Bauer sucht Frau ATV 2005 Rumunsko Fermier. Caut nevastă Prima TV 2009 Srbsko Domaćine, oţeni se Prva 2010 Slovinsko Ljubezen na seniku TV3 Slovenia 2011 Slovenská republika Farmár hľadá ţenu TV JOJ 2010 Spojené štáty Farmer Wants a Wife The CW 2008 Americké Španielsko Granjero busca esposa Cuatro 2009 Švédsko Bonde söker fru TV4 2006 Švajčiarsko Bauer, ledig, sucht... 3+ 2008 Taliansko Farmer Wants a Wife Fox Life 2015 Ukrajina Fermer shukaye STB 2011 druzhynu
7.3.1 Nákup formátu Farmer Wants a Wife sa dočkal aţ troch sérií v Slovenskej republike a aj v susednom Česku [2010,2011,2012]. Všetky tri série na Slovensku boli odvysielané TV JOJ (spoločnosť Good TV40) a české série zas na TV Prima.
40 Good TV je slovenská produkčná spoločnosť, ktorá produkuje televízne programy špeciálne pre TV JOJ. 25
V rámci výskumu svojej práce som mala moţnosť stretnúť sa s producentmi oboch verzií, Barborou Vallovou (Farmár hľadá ţenu) a Jakubom Vrhelom (Farmář hledá ţenu). Jakub Vrhel: „Tak já reality show dělám od roku 2003, podílel jsem se na různých reality show, který tady běţely, je to vlastně velmi specifický formát, televizní formát. Já bych tomu neříkal reality show, ale reality TV, je to prostě jako v tu dobu kdy to sem přišlo, pořád to je novej trend. Farmář hledá ţenu, kdyţ se mi to poprvé dostalo do rukou, coţ bylo asi 2 roky před tim, neţ se to vůbec chytilo v Česku nebo na Slovensku, tak mě se ta show líbila, je jedna z mála, která vzešla z reálný situace.“41
Úloha B. Vallovej bola podobná: „Tak ja som bola kreatívny producent... A mala som to celé na starosti vlastne. Úplne vlastne preklopiť celý ten formát... A v podstate od začiatku sme to nejak tušili, ţe to nebude úplne také preklopiteľné jedna k jednej, takţe sme museli nájsť taký svoj štýl na to.“42 Avšak spracovania majú od seba dosť ďaleko. B. Vallová vníma „svoju“ slovenskú verziu ako prirodzený vývoj toho, ako chápe ona televíznu zábavu: „Bola menej lyrická, akčnejšia, oveľa viac ironickejšia, viac postavená na takom humore a na takej ľudskej interakcii.“43 Na druhej strane česká verzia, podľa producenta Vrhela sa nelíši: „...vůbec ničím, je tak, jak má být. Tak, jak má být Farmář hledá ţenu.“44 Uţ hneď v úvode je jasné, ţe vnímanie producenta na „jeho“ verziu je rozličné. Slovenská verzia kaţdopádne nabrala osobitý smer do špecifickejšej polohy, pričom tá česká sa drţala overených rád úspešného formátu zoznamky pre farmárov. 7.3.2 Formát FWW a jeho pravidlá Napriek zobrazovaniu reality, aj formát FWW má určité pravidlá, ktoré sa musia dodrţať. Podmienkou je zobrazenie krátkych medailónov, v ktorých sa farmári predstavia. Na základe nich záujemkyne kontaktujú farmárov prostredníctvom listov. Farmári si ich musia prečítať a vybrať 10 potencionálnych partneriek. Potom uţ závisí na televízii a produkcii, koľko dielov sa rozhodne dať do televízneho vysielania, či dá samostatný diel s vyberaním partneriek alebo túto časť spojí dohromady aţ so spoločným stretnutím (ktorého vysielanie je takisto podmienkou). Takisto sa preferujú letné mesiace, kedy je najviac farmárskej práce a je príjemné slnečné počasie (avšak závisí to podľa lokálnej adaptácie, napríklad Švédsko vyuţíva svoju zimnú krajinu a prináša alternatívu zimnej farmárskej práce). Veľký rozdiel medzi českou a slovenskou verziou vyplývajú práve z rozličného uchopenia formátu. „Oni nám hovorili ako to mame robiť. Ţe to mame nechať ísť tak. Ale my sme to nechceli nechať iste tak, lebo to je nuda. My sme chceli aby ti ľudia niečo robili. Takţe sa ich pýtame, vstupujeme do rozhovorov. Kde niečomu nerozumieme, tak sa pýtame znova, proste snaţíme sa ich konfrontovať. To hej. To je normálna technika, ktorou sa toči kaţdá show, podľa mňa tak to má byť správne.“45 Český producent, ktorého Farmár je z hľadiska aplikácie formátu úspešný by mohol odporovať: „To je na odvaze a trpělivosti producenta, to znamená, ţe kdyţ já budu hloupej,
41 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s.6 42 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s.1 43 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s.1 44 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 7 45 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s. 5 26
tak to budu nějakým způsobem pošťuchovat, ale je to zbytečný. Lidi to vţdycky udělaj sami....vezmete cizí lidi a nastěhujete je do prostředí, který jim není přirozený. Ještě k tomu za nima pořád někdo bude chodit a natáče je, to znamená, ţe se bude vytvářet jemně stresové prostředí, do toho se tam bude jevit exhibicionismus jednotlivejch lidí a nějakej konflikt vznikne sám. Pokud je netrpělivej producent, reţisér nebo někdo, tak do toho zbytečně začne zasahovat a udělá z toho nedůvěryhodnou záleţitost. Viz slovenský Farmář. Lidi tomu nevěří..“46
7.3.3 Vzťah k realite Mimoriadne citlivou témou v súvislosti s reality game-show je jej vzťah k realite. „Reality“ referuje ku kaţdodennej sociálnej skutočnosti, ktorá sa vyvíja sama zo seba, bez vonkajšieho diktátu, „show“ je diktátom mimoriadnosti, slávnostnosti, nevšednosti; je simulakrom sociálnych predstáv mediálneho publika. Barbora Vallová, slovenská producentka o „realite“ reality show tvrdí: “Realita je to v tom zmysle, ze reálna je motivácia tých ľudí. Na to, aby to bolo aj zábavné, aby sa to nemuselo točiť dlho, sú tie veci robené tak, ţe vţdy z nejakej reálnej motivácie vzniká nejaká akcia, ktorá je nascriptená, napr. sa dohodneme, ţe toto, toto, toto sa bude robiť ale vţdy to rešpektuje tu motiváciu a to chcenie účastníka. Niekedy sa stane ţe nás sami poţiadajú o pomoc s niečím, niekedy to môţe ísť tak ako to je, ako si oni povedali, ţe to chcú. Niekedy potrebujú pomôcť. Ta realita je realita do bodu kde to oni chcú alebo nechcú. Ak to nechcú tak to nemá význam. Neni to dobré.“47 Česká produkcia to vníma podobne: „...jsou tam takový věci, ale není to o tom, ţe my bychom je k něčemu tlačili. V naší verzi inscenace. Ono to máte o tom, ţe základní princip je o tom, ţe my nediktujeme, co mají dělat.“48 Takisto v českej verzii neexistuje ţiaden scenár, nevytvára umelé inscenované situácie. Avšak: „My uděláme tu věc, ţe se jich večer zeptáme, co se bude dělat zejtra. Protoţe si nemůţem dovolit, aby druhej den celej den leţeli v posteli. Coţ spoustu lidí dělá - nemám co dělat, tak se probudím v jedenáct nebo ve dvanáct, nebo moţná v jednu vstanu; akţe je to tak, ţe večer si jakoby sednem a zeptáme se, v kolik tady zejtra ráno máme bejt, co budete dělat, co máte v plánu a takhle. A oni si udělaj sami plán.“49
Rovnako v rozpore k „reality“ je aj „game“ aspekt, referujúci o vopred daných pravidlách súboja, ktoré nájdeme napríklad v športových disciplínach, ale nie v reálnom ţivote. Reality game-show akoby bola ambivalentnou povahou svojej etymológie predurčená ku kladeniu kontroverzných otázok, na plnenie provokatívnych komunikačných funkcii a cieľov, v príkrom rozpore s tradičnými predstavami o mieste televízie pri tvorbe mediálnej kultúry.50 Hlavným komunikačný cieľom pri formátoch reality game-show je exponovanie súťaţivosti cez najrozličnejšie osobnostné protiklady súťaţiacich. Vysielatelia prezentujú skutočnú realitu, snaţia sa nastaviť zrkadlo spoločnosti a týmto spôsobom divákov socializovať a viesť ich ku tolerancii voči rôznym sociálnym rozdielom a výnimkám. Avšak kvôli štýlovej stránke
46 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 8 47 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s. 4 48 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 10 49 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 10 50 MIKULÁŠ, P.: Reality TV, 2011. 101s. 27
takýchto formátov ide skôr o formu inscenácie reality alebo o hru na skutočnosť, neţ o skutočnú realitu.51 Existuje však niečo čo je príliš aj pre televíznu realitu? Jakub Vrhel tvrdí: „Tak kdyţ se nám opili, tak jsme to tam nedali. Nám se prostě taky na farmách opili, ale je to o tom, jakým způsobem chcete drţet ten pořad. Buď z toho děláte bulvár, nebo z toho děláte seznamku. Důleţitý je se zamyslet nad tím konkrétním pořadem. Dělat z lidí hlupáky dokáţe kaţdej. Podle mě to je to nejjednodušší, co člověk můţe, ale důleţitý je si říct, jakým způsobem je ta linie, kterou vy chcete drţet. Nám se taky opili na farmě, večer tam seděli, vypili flašku slivovice, pak byli opilí a dělali hlouposti, ale my jsme to do televize nedali.“ 52 Pre Barboru Vallovú však poţívanie alkoholu je pravidelnou motiváciou pouţívanou v „jej“ Farmárovi: „Neodvysielali sme nejaké veci. Také keď človek zašiel za svoje hranice, buď na seba prezradil nejakú ťaţivú vec a naozaj zle to niesol tak sme sa ho snaţili ukľudniť a dostať naspäť do formy a resp. sme to riešili aţ s lekárom. Ale sú veci, ktoré sú príliš vnútorne a príliš ťaţivé, nemám prečo ich ani ukazovať. Nejaká taká lacná senzácia vymizne s tým ťaţivým pocitom, takţe nie je dôvod.“53 Na základe tohto je opäť vidno rozdiely v tom ako je vnímané to, čo je vhodné pre formát a čo nie. Obaja producenti sa zhodli, ţe neradi robia reality programy s malými deťmi nakoľko sa im to zdá násilné. Vzťah ku realite a zasahovanie do zobrazovanej reality je takisto rozdielny. To však závisí uţ od prvotného rozhodnutia kam by mal formát sledovať a v tomto prípade dvoch verzií sa líšil uţ od začiatku.
7.4 Komparatívna tabuľka žánrovej kategorizácie FWW FARMÁR HĽADÁ ŢENU 3 (SK) FARMÁŘ HLEDÁ ŢENU 3 (CZ) CHARAKTERY Farmári. Farmári. Účastníci. Účastníci. Moderátor (Michal Hudák). Moderátor (Laďka Něrgešová).
51 RUSNÁK, J. : 2006. „Let‟s go Pravda.“ Hry na realitu v súčasných elektronických médiách. In: Magál, S. – Mistrík, M. (ed.): Masmediálna komunikácia v interdisciplinárnom výskume. Trnava: FMK UCM v Trnave, 2006. 75-79 s. 52 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 9 53 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s.3 28
Náhodní účastníci. Náhodní účastníci. Členovia rodiny a priatelia farmárov a účastníkov. PROSTREDIE Dedinské prostredie, skôr ľudia Dedinské prostredie, rovnováha medzi bohatými chudobnejších pomerov. a chudobnými. Veľký dôraz na estetickú stránku. NARÁTÍVNA Silná naratívna a dramatická línia Malý dôraz na líniu príbehu. ŠTRUKTÚRA príbehu. Dokumentovaná (sledovaná-observed) realita. Dramatizácia reality (podporovaná Voice-over vstupuje do deja veľmi málo. voice-overom). Dôraz na rutinné aktivity spojené so starostlivosťou Voice-over ako veľmi dôleţitý prvok. o farmu. Niekoľko paralelných príbehov. Minimálny dôraz na činnosti okolo farmy. TEMATICKÉ Medziľudské vzťahy. Medziľudské vzťahy. UNIVERZUM Súťaţivosť. Súťaţivosť. Sociálne odlišnosti zobrazované na Ţivot a práca na farme. skutočných ľuďoch. DOMINANTNÝ Veľká diskusia ohľadom nízkej úrovne Okrajová reakcia publika. EFEKT mediálnej kultúry. Porovnávanie so slovenskou adaptáciou. Otázka ľudskej dôstojnosti v televízií.
7.4.1 Charaktery Najdôleţitejším typom postáv v kaţdej reality game-show sú účastníci. Účastníci Farmer Wants a Wife plne reflektujú dnešné tendencie programovej skladby reality televízie, zaloţenej na kastingu autentických osôb, na rozdiel od známych ľudí alebo celebrít. Namiesto toho prezentuje návrat k autentickému ţivotu v jeho individualite a odlišnosti. Druhým typom postáv v tomto formáte sú farmári. Podobne ako účastníci, farmári sú obyčajný, neznámi ľudia. Bez pochýb, správne vybraný farmári a účastníci sú základnou ingredienciou k úspešnej adaptácii Farmer Wants a Wife. Rado Štefanov, producent slovenského Farmára verí, ţe: „Umenie kastingu nie je poetické ani tajomné, je to hlavne prácne. Ľudí do reality šou musíte proste hľadať. Dlho a namáhavo."54 Cieľom selekcie je obsadiť účastníkov a farmárov, ktorí budú schopní zaujať publikum. Slovenský farmár bol kritizovaný za kriminálnu minulosť účastníkov a za hojné uţívanie alkoholu a vulgárneho slovníka. Typickými udalosťami v slovenskej adaptácií boli bitky medzi účastníčkami, vzájomné ohováranie, uzatváranie spojenectiev atď. Naproti tomu, česká verzia nepracovala takto cieľavedome s výberom účastníkov. Selekcia účastníčok a farmárov pripomínala hociktorú inú zoznamovaciu show bez akýchkoľvek druhoradých cieľov. Rozdielny výber účastníkov dôrazne ovplyvnil udalosti v oboch adaptáciách Farmára. Pitie alkoholu a fajčenie sa veľmi často objavovalo v slovenskej adaptácii, naopak, v českej, sa tieto motívy objavovali len zriedkavo. Tretím typom postáv, vyuţitý v oboch adaptáciách sú moderátori. Slovenská verzia bola moderovaná Michalom Hudákom, ktorý bol však prítomný len na zvukovej úrovni, vo forme
54 Krekovič, M.: Producent Farmára: Ľudia v reality šou sú svojprávni a plnoletí [online]. (cit. 10.4.2015). Dostupné na:
29
voice-over. Česká verzia bola moderovaná Laďkou Negrešovou, ktorá bola prítomná vizuálne aj verbálne. Ohliadnuc od rozličnej formy prezentácie oboch moderátorov, obaja takisto hrali odlišné role. Rola Michala Hudáka bola kľúčová, jeho voice-over reţíroval líniu príbehu a zjednotil jednotlivé epizódy do zmysluplného celku. Voice-over sa snaţil byť zábavný, ale mal sarkastický podtón. Na pozadí scén stimulovaných alkoholickým opojením alebo psychickou nestabilitou účastníkov, voice-over sa presúval za hranice toho, čo bolo akceptované (a akceptovateľné) v mediálnej spoločnosti. Dobrým príkladom je prvý Hudákov prejav z pilotnej epizódy Farmára: „Kaţdý potrebuje lásku, ale niekto ju jednoducho hľadá ťaţšie. V tretej sérii úspešnej show Farmár hľadá ţenu opäť pomáhame ťaţko pracujúcim hospodárom prelomiť bludný kruh samoty, alkoholu a zlej dentálnej hygieny a nájsť im partnerky.“ Laďka Negrešová, moderátorka českého Farmára bola omnoho menej kontroverzná postava. V prvom rade bola pozorovateľ, ktorý vysvetľuje dej. Voice-over v českej verzii je oproti slovenskej adaptácii omnoho neutrálnejší a opisnejší. Tento fakt mal v podstate dva dôsledky: spôsobil, ţe show bola divákmi povaţovaná za nudnú, ale zároveň nebola vnímaná ako povrchne útočiaca na dôstojnosť farmárov a účastníkov. Ďalšou kategóriou postáv sú „náhodní účinkujúci“ a boli zahrnutí v oboch analyzovaných adaptáciách. V tomto prípade sú myslené príklady ako veterinárny chirurg, ktorý bol privolaný kvôli neočakávaným problémom so zvieratami (česká verzia) alebo náhodný okoloidúci, ktorý sledoval konflikt medzi dvoma účastníčkami (slovenská verzia). Typ postáv, ktorý sa vyskytuje len v slovenskej adaptácii je rodina a priatelia účastníkov a farmárov. Napríklad Sláva, jedného zo slovenských farmárov, navštívia manţelka, ktorá svojou prítomnosťou oboznámila účastníkov a aj divákov o jeho nečestnosti, keďţe sa do programu prihlásil ako slobodný. Prezentovanie rodinných príslušníkov môţe viesť aj ku spin-off55. Tretia séria Farmár hľadá ţenu, napríklad, viedla ku produkcii docu-soap show Bučkovci, ktorá sa točí okolo rodinných záleţitostí jedného z farmárov. Účastníci Primárnym charakterom reality game-show je predovšetkým faktor súťaţivosti. Účastníkov môţeme nazývať - rovnako ako v kvíz-show – súťaţiaci. V tomto prípade nejde však o ich talent, vedomosti alebo manuálne zručnosti, ale celkovo o ich prezentáciu ako osobnosti, o ktorej sa divák chce dozvedieť čo najviac. Je však otázne do akej miery sú podrobnosti o súťaţiacich selektované produkciou, do akej miery sú prezentovaní ako celistvé osobnosti, resp. ktoré aspekty sa v komunikácií strácajú, pretoţe nie sú dostatočne atraktívne pre diváka apod. Vzhľadom na to, ţe tento ţáner si zakladá na svojom entertainizačnom imperatíve, sa dá predpokladať, ţe sa pri výbere účastníkov kladie dôraz na tento prvok a vyberajú sa jedinci, ktorí zapadnú do štruktúry programu a sú nejakým spôsobom zaujímaví pre diváka. Selekcia je preto veľmi cieľavedomá, vyberajú sa extrovertné typy, ľudia s minoritnou sexuálnou orientáciou, názorovo si protirečiace osobnosti a pod. Súťaţiaci zosobňujú rôzne sociálne a lokálne stereotypy, ktoré sa zvýrazňujú ich prezývkami, čo je aj krok ku získaniu sympatií od divákov.
55 Nový televízny program alebo film, ktorý sa vyvinul z určitého populárneho aspektu súčasného televízneho programu. 30
V slovenskej verzii FHŢ sa tento efekt prezentuje silnejšie ako v českej: „Určite aj to je dôleţité pre väčšinu z nich. Musí to človek v sebe mať, ţe chce byť videný. A je to hrozne fajn, to je dobrá črta, majú ju napríklad všetci úspešní herci, speváci, všetci úspešní entertaineri musia túto zloţku mať. Preto by bolo zvláštne, keby nebola normálne ţe rozmiestnená rovnomerne po celej populácii. A je to fajn. S takými ľuďmi je obrovská zábava a sú veľmi potom takí easy na tej kamere, ţe fakt ich to baví, ţe si to uţívajú.“56 Na otázku, akí ľudia sa do show hlásia a či majú niečo spoločné odpovedala B. Vallová: „Strašne rôznorodí, ale je pravda, ţe jednu vec majú spoločnú. A to je také, ţe túţia po nejakom záţitku, po akomkoľvek.“57 Na druhej strane účastníci českého farmára majú spoločnú jednu vlastnosť a to: „Musej se chtít zamilovat.“58 Zaujímavým faktom je aj rozdiel v hľadaní a neskoršom ponímaní účastníkov. Jakub Vrhel: „Tak je nejaká výzva, potom samozřejmě tyhle věci se dělaj aktivním castingem, to znamená, ţe my je vyhledáváme, oslovujeme, ptáme se a na základě toho najdeme někoho, kdo hledá. A pokud hledá, tak nás zajímá, pokud nehledá, tak nás nezajímá.To je rozdíl mezi českou a slovenskou verzí, my nikomu peníze nedáváme.“59
Slovenská produkcia však platenie svojim účastníkom zdôvodňuje takto: „V zásade to väčšinou ono to bývajú náklady za to, ţe nejaký čas s nami točia tak nemôţu si tak úplne robiť svoju robotu. Je to aj taká kompenzácia za to. Za to čo im ujde tá ich robota. Normálne ako kaţdý kto účinkuje v show dostane nejaký honorár.“60 V tomto bode sa teda zobrazuje výrazný rozdiel medzi motiváciou Čechov a Slovákov, ktorí sa do show hlásia. Motivácia finančnej odmeny prevyšuje zámer pôvodného formátu. Stráca sa motív „hľadania lásky“, v tomto prípade opäť vyhráva entertainizačný prvok. Do českej verzie sa však hlásia ľudia, ktorí túţia po skutočnom vzťahu a nejde tam o motiváciu peniazmi. Aj nad týmto by sa dalo polemizovať, nakoľko sa Jakub Vrhel vyjadril, ţe veľkou časťou hlásiacich sa ţien sú slobodné mamičky, v tomto prípade by mohlo ísť teda aj tak o motiváciu po finančnom zabezpečení (prostredníctvom muţa, farmára).
7.4.2 Prostredie Prostredia oboch adaptácii sú podobné, ako je očakávané z názvu formátu. Napriek tomu je moţné nájsť niekoľko rozdielov medzi štylizáciou analyzovaných programov. Slovenská adaptácia sa odohráva takmer vţdy v chudobných podmienkach, zdôrazňujúc, ţe ţivot na farme je pokorný. Česká adaptácia prezentuje viac optimistickú verziu ţivota na farme, nielen ako miesto na prácu, ale aj ako miesto pre radosť. V tomto ráme je vidiek romantické miesto s príleţitosťami na relax a rekreáciu. Takisto je väčší dôraz kladený na vizuálnu estetiku textu, čo je podporované rozmanitejšou a emocionálnejšou hudbou.
56 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s. 1-2 57 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s.1 58 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 8 59 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 8 60 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s.2 31
Kamera Štýl reality game-show je podobný priamemu prenosu, ktorý je umocnený vedomím o skrytých kamerách a neprítomnosti kameramana v tradičnom zmysle. Sledujeme hlavne napäté, autentické situácie nabité emóciami. Jazyk komunikátu je trivializovaný, vyuţívajú sa hlavne štandardné a subštandardné audiovizuálne vyjadrovacie prostriedky. Podobne ako v iných reality television ţánroch sa aj tu vyuţíva snímacia technika fly-on-the-wall. Slovenskí účastníci sa podľa slov producentky prispôsobia rýchlo: „Tak oni veľmi rýchlo zabúdajú na kamery. Veľmi rýchlo si vybudujú taký zvláštny vzťah so štábom. Vţdy majú niekoho v štábe komu veria, a s kým spolupracujú a kto im pomáha ale veľmi rýchlo si na ten štáb zvyknú. To ţe ti ľudia sú s nimi nepretrţite vkuse, niekoľko dni, tak z toho vzniká taký zvláštny druh kamarátstva ako keď idete s niekým na stanovačku.“61 Česká verzia si taktieţ dáva záleţať na osobnom vzťahu s účastníkmi: „My s nima komunikujeme dopředu, to znamená, ţe od ledna děláme casting, jsme s nima v intenzivním kontaktu, vysvětlujeme jim, co to znamená a snaţíme se stát přáteli. Na tom stojí a padá celá ta prdukce. Nemůţu bejt přítelem nikoho, z koho si pak chci dělat srandu, j si z nikoho srandu dělat nechci. Zase na druhou stranu, kdyţ se bude chovat jako hlupák, tak tam jako hlupák prostě vypadat bude. Ale ţe bych šel a z někoho udělal hajzla, to nikdy neudělám. Nebo nevyrobím.“62
V tomto bode sa prístup televízneho ţánru podobá, čo sa týka vzťahu s účastníkmi a ich snímania. Opäť je však rozdielny faktor ich motivácie a od ich správania a prejavov sa odvíja aj reality show, v týchto prípadoch teda aj napriek rovnakému prístupu, odlišnými smermi.
7.4.3 Naratívna štruktúra Výrazné rozdiely medzi analyzovanými programami sa dajú vnímať pri sledovaní narácie. Slovenská verzia sa viac zameriavala na líniu príbehu. Udalosti, ktoré sa stali boli zvyčajne viac dramatické ako v prípade českej adaptácie, so silným dôrazom na dramatic reality. Typickým znakom je významný voice-over. V prípade slovenskej adaptácie hral voice-over veľmi dôleţitú dramatizačnú rolu and dôrazne rámoval prebiehajúce udalosti. Práca na farme, ako primárna téma bola takmer zabudnutá v prípade slovenskej verzie, vďaka rodine a priateľom farmárov a účastníkov mohli producenti vytvoriť komplexnejšiu líniu príbehu. Narácia v českej verzii Farmára bola od slovenskej odlišná. Rámovanie udalostí do komplexnejších naratívnych jednotiek bolo veľmi slabé, takţe línia príbehu slúţila skôr ako dočasný, neţ podstatný komponent programu. Moderátorka, napriek tomu, ţe bola vizuálne zobrazovaná, hrala menšiu rolu neţ moderátor slovenskej verzie. Jej úloha bola viac menej na to, aby upriamila pozornosť divákov na to, čo sa deje, do deja zasahovala o dosť menej a veľmi nezasahovala do interpretácie udalostí. Diváci boli konfrontovaní s dokumentárnou realitou, nestačilo im pasívne prijímať informácie, bolo vyţadované aby sa divák zapájal. V porovnaní so slovenskou adaptáciou, česká obsahovala oveľa viac rutinnej práce na farme.
61 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s.2 62 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 8 32
Natáčanie Slováci majú: „...malé štáby. Väčšinou to je redaktor, reţisér, dvaja kameramani a zvukár, to je taký základ ktorý je a okrem toho tam ešte pobieha nejaký produkčný.“63 Česká produkcia je na tom podobne (majú 4členný tím) a za jednu sériu natočia pribliţne 800 hodín. Jakub Vrhel: „Já se jdu podívat na offline, a kdyţ tam je něco, co neodpovídá tý realitě, kterou jsem na tom place viděl, tak řeknu, ţe to chci tak, aby to bylo co nejvíc důvěryhodný.Protoţe samozřejmě reţisér je v tom zabořenej a můţe tam jako vidět nějaký věci, který by se mu hodily, a já na to dohlíţím z pohledu formátu, to znamená, aby byl důvěryhodnej a mohl běţet. To znamená, ţe kdyţ mu ty lidi přestanou věřit, tak se na něj přestanou koukat a nemůţe pokračovat. Mě nezajímá jedna sezóna, mě zajímá třeba pět sezón.“ 64
Slováci však majú prísnejšie pravidlá čo sa týka predpokladaného vývoja a preto je aj prístup slovenskej producentky trocha odlišný: „Ja to väčšinou nastavím, vyberiem človeka s ktorým sa bude natáčať a nastavím storyliney so štábom, ţe odtiaľ tam to budeme viesť. Niekedy sa prídem pozrieť na pľac, skontrolujem to a potom ten materiál- výberky, idú ku mne z toho storylineu.“65 Práca s filmovým materiálom sa opäť líši, záleţí to od vzťahu produkcie k dianiu na farmách. V by sa dalo povedať, ţe v českej verzii sledujeme „skutočnejšiu“ realitu ako v slovenskej, avšak aj tam reakcie a motivácie účastníkov sú neskriptované a skutočné.
7.4.4 Tematické univerzum V skutočnosti leitmotif formátu Farmer Wants a Wife je súťaţivosť. Avšak, cena nie je materiálneho charakteru (ako napr. v prípade Big Brother a iných podobných formátov), ale „sociálneho“: vzťah. Viac menej, intímny vzťah medzi farmárom a ţenou. Základná idea formátu privádza k úvahám, zaloţených na demolovaní tradičných ideí a spoločenských noriem: intimita a jej masová reprezentácia (mentálny proces a jeho vizualizácia) a takisto transformácia tradičných spoločenských vzorov „muţ zvádza ţenu“ na upravený model „ţena zvádza muţa“. Dôvod takto nestabilného pozadia je vytvorenie experimentálneho prostredia, pričom práve to pozadie môţe vyprodukovať zaujímavé a atraktívne situácie a udalosti. Súťaţivosť a dôraz na medziľudské vzťahy sú základnými prvkami formátu Farmer Wants a Wife a vo všeobecnosti sú zahrnuté v oboch analyzovaných adaptáciách. Iná moţná tematická orientácia formátu Farmára môţe byť demonštrácia ţivota na farme. V skúmaných programoch, tento motív bol zdôrazňovaný viac v českej verzii ako v slovenskej. Na druhej strane, slovenská verzia bola viac zaloţená na zobrazovaní sociálnych odlišností a anomálií, hlavne kvôli vyššie spomínaným dôvodom. Dalo by sa teda povedať, ţe slovenskí producenti adaptovali formát Farmára ako nosník pre širší záber tém, v porovnaní s českými producentmi. 7.4.5 Dominantný efekt Tretia séria slovenského Farmára bola veľmi populárna a vzbúrila celkom silné emócie, či uţ pozitívne alebo negatívne. Farmár dokonca provokoval širšiu debatu o statuse mediálnej
63 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s.2 64 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s.11 65 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s.4 33
kultúry v krajine, ktorú otvoril minister kultúry Marek Maďarič, ktorý povedal: "Súkromní televízni vysielatelia poniţujú ľudskú dôstojnosť a vedú pomyselnú kultúrnu vojnu voči občanom Slovenska. Definitívne som nadobudol takéto presvedčenie túto sobotu, kedy televízia Joj odvysielala v prime-time prvú časť novej série svojej reality show (pozn. Farmár hľadá ţenu). Dopozeral som ju celú a nevychádzal som z úţasu. S takou mierou vulgárnosti a totálnej degradácie človeka som sa ešte v najsledovanejšom čase našich celoplošných vysielateľov nestretol."66 Napriek prezentovanému postoju, minister nikdy nezasiahol. Avšak téma stále rezonuje ako v profesionálnych, tak vo verejných debatách na Slovensku. Dôleţitá otázka, ktorá sa vzniesla vo vzťahu k slovenskému Farmárovi bola otázka ľudskej dôstojnosti. Ako som uviedla vyššie, účastníci (aj farmári aj ţeny) boli zväčša intelektuálne a emocionálne nevyrovnané osobnosti, ktorých správanie bolo značne podporené konzumáciou alkoholu. Ako by sa dalo predpokladať, člen produkcie obraňoval výber účastníkov ako úspešne vyváţený.67 7.4.6 Divácke reakcie Po vysielaní slovenského Farmára sa vytvorilo mnoho diskusií ohľadom zobrazovania ľudí v tejto show. Barbora Vallová na takéto komentáre reaguje takto: „Mne to je napríklad strašne mi vţdycky je ľúto, keď hovoria ľudia: Prečo točíte debilov a ako keby menejcenných ľudí? Alebo ţe vy si robíte srandu z ľudí, to ma tieţ uráţa. Lebo oni nie sú menejcenní a netreba ich obraňovať. Oni sa obránia úplne dobre sami a keď im niečo vadí tak to úplne dobre povedia, niekedy aj zahučia, vôbec oni nepotrebujú aby ich nejaký drbko z hlavného mesta obraňoval, pretoţe sú úplne rovnako hodnotní ľudia a často krát stokrát zábavnejší, neţ nejaký tuná intelektuál. Nieţe často krát, vţdy! Sú proste zábavnejší, pretoţe oni nevyprávajú, ale ţijú a často krát oni ma v mnohom inšpirujú a tak.“68 V Českej republike sa však Jakub Vrhel s otvorenou kritikou nestretol. Na otázky či sa česká verzia nezdá nudnejšia oproti tej slovenskej sa vyjadril: „To znamená, ţe kdyţ my uděláme z Farmáře telenovelu, coţ českej Farmář vlastně je, taková telenovela, tak diváci ukazujou, ţe to není nudný.“69
Je dôleţité podotknúť české štatistiky úspešných zoznámení. Vďaka programu Farmář hledá ţenu vznikli zatiaľ 4 manţelstvá, 3 dlhotrvajúce vzťahy a narodilo sa 6 detí. V súčasnosti Jakub Vrhel sa tvrdí, ţe: „...ono ve světě je to normální. Slovensko, které mělo obrovskej diváckej úspěch, ale pro Freemantle media to je největší neúspěch, jako Farmářů. Kvůli tomu, ţe takhle se ten Framář dělat nemá.“70 Vďaka slovenskej verzii si zatiaľ ţiaden farmár ešte nenašiel tú svoju pravú. „Nájsť si lásku“ sa teda nepodarilo ešte nikomu. V tomto prípade zlyháva základná premisa formátu. Jakub Vrhel ešte dodáva: „Určitě bych neříkal, ţe slovenská produkce to udělala špatně, to vůbec ne. Udělali to podle zadání, a to zadání bylo takový, jak to vypadalo. To, ţe to Freemantle bere, ţe to takhle je špatně, neznamená, ţe to bylo špatně udělaný pro televizi.
66 Šou Farmár hľadá ţenu si pozrel minister Maďarič a bol pobúrený [online]. (cit. 8.4.2015). Dostupné na: http://www.teraz.sk/slovensko/sou-farmar-hlada-zenu-si-pozrel-min/21889-clanok.html 67 KREKOVIČ, M. 2013. Producent Farmára: Ľudia v reality šou sú svojprávni a plnoletí. (Interview). Dostupné online: http://kultura.sme.sk/c/6693259/producent-farmara-ludia-v-reality-sou-su-svojpravni-a-plnoleti.html 68 Rozhovor s Barborou Vallovou, prílohy s. 3 69 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 11 70 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 10 34
Nerad bych, kdyţ jsem řekl, ţe Freemantle řekl, ţe takhle ne, aby to vyznělo, ţe ta produkce to udělala špatně. Ne. Ta produkce to udělala tak, jak jí to zadala televize, televize je klient, úspěch to mělo, to znamená, ţe je to úspěšně dělaný. To, ţe je to dělaný jinak neţ všude jinde neznamená ţe to ta produkce udělala špatně. To vůbec nechci, aby zaznělo, jen říkám, v tom kontextu jakej je formát Farmář hledá ţenu, tak je to podle samotnýho Freematle-u špatně. Takhle se vyrábět nemá.“71
Nákup formátu je jediný krok, ktorý majú slovenská a česká produkcia spoločný. V prvom spomínanom malo veľký vplyv na vývoj vedenie televízie, ktoré zatiahlo formát do iného smeru ako bol pôvodne zamýšľaný. Pri porovnávaní českej a slovenskej verzie vidíme ako sa formát väčšinou aplikuje (CZ), avšak aj to, aký široký má potenciál (SK). V konečnom dôsledku teda o „úspešnosti“ z hľadiska televízie rozhodla sledovanosť a poţiadavky televíznej stanice a nie dodrţiavanie pravidiel formátu. Na druhej strane je však slovenská verzia FWW zobrazovaná ako najnevydarenejšia z dlhodobého hľadiska a takisto vyuţitia formátu (mnohokrát osvedčeného po svete).
8 ZÁVER
Bakalárska práca skúma rozdiely medzi lokálnou aplikáciou zahraničného formátu Farmer Wants a Wife v Česku a na Slovensku. Predstavuje pojem reality televízia a skúma ho z historického hľadiska a z hľadiska jeho zaradenia v kinematografii. Práca sleduje všetky prvky, ktoré sa pomocou hybridizácie spojili a vytvorili ţáner reality televízie. Rozoberá vznik reality televízie, prvé programy tohto ţánru vo svete, delenie atď. V analytickej časti sa práca zaoberá vyuţitím formátu a jeho modifikovateľnosťou. Pomocou komparatívnej analýzy ţánrových kritérií aplikovaných na slovenskú a českú verziu formátu boli dokázané značné rozdiely uţ len po formálnej stránke. Štýl slovenskej produkcie zdôrazňuje len jednu funkciu mediálnej komunikácie a to „pobavenie“ (entertainment).
71 Rozhovor s Jakubom Vrhelom, prílohy s. 13 35
Vďaka rozhovorom s producentmi sa výskum obohatil o privátne informácie ohľadom nákupu licencie a aplikácie formátu. Vyplývajú z nich takisto rozdielne prístupy ponímania formátu. Programový formát je teda len vzorom, ktorý však má určité pravidlá. V konečnom dôsledku má na najväčší vplyv televízia a nie majiteľ licencie. Divácka sledovanosť sa radí pred originálnu predlohu formátu. Formát Farmer Wants a Wife nie je nutne bulvárny, vulgárny alebo obscénny, napriek tomu, ţe takáto štylizácia je moţná, ako je vidieť na všetkých troch sériách vysielaných na Slovensku. Ako je moţné sledovať v iných krajinách, Farmár otvára moţnosti pre viac neţ len mierne adaptácie. Pri porovnaní dvoch odlišných adaptácii rovnakého televízneho formátu v oboch krajinách, je viditeľné, ţe keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté.
8.1 Summary Bachelor thesis examines the differences between the local application of a foreign format Farmer Wants a Wife in the Czech Republic and Slovakia. It introduces the concept of reality television and examines it from a historical perspective and in terms of their classification in cinema. The work follows all elements that are joined together by process of hybridization and create a genre of reality television. It discusses the formation of reality television, the first programs of this genre in the world, division etc. The analytical part of the work deals with the use of the format and its modifiability. Using comparative analysis of genre criteria from the Slovak and Czech version of the format, it have been demonstrated that there are considerable differences in formal application. Slovak production style emphasizes only one function of media communication and that is entertaninment. Thanks to interviews with producers, research is enriched by private information about purchasing a license and application of format. They also show that there are different approaches of understanding the format. The program format is thus not only a model, but has certain rules. But afterall the biggest impact on develompent of format has the broadcaster, not a licensee. Television needs for succesful rating are more important than following the original usage of format. Format Farmer Wants a Wife is not necessarily tabloid, vulgar or obscene, despite the fact that such stylization is possible, as seen in all three series broadcast in Slovakia. As can be observed in other countries, Farmer opens up opportunities for more than a slight adaptation. When comparing two different television adaptation of the same format in both countries, it is seen that when two people do the same thing, it's never the same.
36
9 ZDROJE:
Odborná literatúra
BONDEBJERG, I. (2008): Virkelighedens fortællinger. Den danske tv-dokumentarismes historie. Frederiksberg: Samfundslitteratur. [Narácie reality. História dánskeho televízneho dokumentarizmu.]Frederiksberg: Samfundslitteratur.
BONDEBJERG, I. (2002): The Meditation of Everyday Life. Genre, Discourse, and Spectacle in Reality TV. In: Bondebjerg, I. – Jerslev, A.(eds.): Realism and „Reality“ in Film and Media (Film and Media Studies Yearbook 2002). Copenhagen: Museum Tusculanum Press.
DOMINICK, J. R. (1993): The Dynamics of Mass Communication. New York: McGraw-Hill.
37
ERIKSSON, E. (2008): Yellow Journalism. In: Vaughin, S. (ed.): Encyclopedia of American Journalism, New York – London, Routledge.
FISKE, J. (2001): Television Culture. London: Routledge.
KEANE, M. – MORAN, A. (2008): Television’s New Engines. Television New Media, Vol. 9.
KUNCZIK, M. (1995): Základy masové komunikace. Praha: Karolinum.
MIKULÁŠ, P. (2007): Realita, mediálna realita a realita reality TV. In: Fichnová, K. (ed.): (KO)MÉDIÁ : monografia odborných a vedeckých štúdií. Nitra: UKF.
MIKULÁŠ, P. (2011): Reality TV. Bratislava: Iris.
MONACO, J. (2004): Jak číst film. Svět filmů, médií a multimédií. Praha: Albatros.
ODALOŠ, P. (2008): O jazyku bulváru. In: Bočák, M. – Rusnák, J. (eds.): Média a text II. Prešov: FF PU v Prešove.
PATZER, G. L.(2008): Looks. Why They Matter More Than You Evere Imagined. New York: Amacom.
RAMONET, I. (2003): Týranie Médií. Praha: Mladá Fronta.
RUSNÁK, J. (2006a): Reality show- imidţový formát elektronických médií. In: Pavlů, D. (ed.): Marketingové komunikace a image. Zlín: FMK UTB ve Zlíně.
RUSNÁK, J. (2006b): „Let’s go Pravda.“ Hry na realitu v súčasných elektronických médiách. In: Magál, S. – Mistrík, M. (ed.): Masmediálna komunikácia v interdisciplinárnom výskume. Trnava: FMK UCM v Trnave.
SATKOVÁ, J. – FICHNOVÁ, K. (2005): Figurálne reflexie na masmédiá a percepcia súčasnej kultúry. Nitra: UKF.
SPÁLOVÁ, L. – FICHNOVÁ, K. (2008): Analýza diskurzu gender stereotypu vytvářených médií v postmoderní společnosti. In: Medzi modernou a postmodernou III: sborník příspěvku z mezinárodní vědecké konference uspořádané ve dnech 7.-8. února 2007. Ostrava: Technická univerzita Ostrava.
STADLER, J. – MCWILLIAM, K. (2009): Screen Media. Analyzing TV and Film. New York – London: Allen and Unwin.
THOMPSON, J.B. (1996): Ideology and Modern Culture. Cambridge: Polity press.
TURNER, G. (2004): Understanding Celebrity. London: Thousand Oaks.
ŢILKOVÁ, M. (ed) (2006): Globalizačné trendy v mediálnej tvorbe. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa.
WOJCIECHOVSKI, L.P. (2005): Prekvapivý voyerizmus. In: Spoločenské vedy dnes: konferencia interných doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Nitra: UKF. 38
Online zdroje
BOČÁK,M. et al. (2010): Texty elektronických médií , Prešov. Dostupné na: http://obornik.sk/images/Slovnik.pdf
JENSEN, P. M.: Television Format Adaptation in a Trans-national Perspective – An Australian and Danish Case Study [online] (cit. 6.4.2015). Dostupné na: < http://imv.au.dk/~piamj/TV_Format_Adaptation.pdf>
KASARDA, M.: Sex, smrť a peniaze [online]. (cit. 4.4.2015). Dostupné na: http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/sex-smrt-a-peniaze
KEARNEY, S.: Trinity police force gets reality show [online]. (cit. 6.4.2015). Dostupné na:
KREKOVIČ, M.: Producent Farmára: Ľudia v reality šou sú svojprávni a plnoletí [online]. (cit. 10.4.2015). Dostupné na: < http://kultura.sme.sk/c/6693259/producent-farmara-ludia-v- reality-sou-su-svojpravni-a-plnoleti.html>
MIKULÁŠ, P.: Model ţánrovej kategorizácie reality TV programov [online]. (cit. 10.4.2015). Dostupné na: https://www.academia.edu/3483159/Model_%C5%BE%C3%A1nrovej_kategoriz%C3%A1ci e_reality_TV_programov
Producenti Farmára: Robíme zábavu, nikoho nezhovaďujeme [online]. (cit. 10.4.2015). Dostupné na: http://medialne.etrend.sk/televizia/producenti-farmara-robime-zabavu-nikoho- nezhovadujeme.html
Reality TV around the globe. 2011 [online]. (cit. 6.4.2015). Dostupné na: http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/1346936.stm
STEJSKAL, B.: Týţdňovka. BOTO – Bohumilov OTO 2007 [online] (cit. 20.4.2015). Dostupné z: http://medialne. etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=4616 Šou Farmár hľadá ţenu si pozrel minister Maďarič a bol pobúrený [online]. (cit. 8.4.2015). Dostupné na: http://www.teraz.sk/slovensko/sou-farmar-hlada-zenu-si-pozrel-min/21889- clanok.html
Why do we still watch 'Survivor'? [online]. (cit. 6.4.2015). Dostupné na: http://featuresblogs.chicagotribune.com/entertainment_tv/2006/02/why_do_we_still.html
Filmografia Airport (BBC,1996) Big Brother (Veronica TV, 1999) Bučkovci (TV JOJ, 2013)
39
Candid Camera (ABC, 1948) Cops (Fox, 1989) Celebrity Big Brother (UK, Channel 4, 2007) Dievča za Milión (JOJ, 2004) Expedition: Robinson (SVT, 1997) Let‟s Dance (Markíza, 2006) Mojsejovci (Markíza, 2005) See it now (ABC, 1951) Survivor (CBS, 2000) The Original Amateur Hour (1948) The Real World (Skutočný svet, 1992) Vyvolení (JOJ, 2005)
40
10 PRÍLOHY
10.1 Rozhovor: VALLOVÁ, Barbora 17.4.2015 (Bratislava), rozhovor viedla Zuzana Sýkorová (prepis zvukového záznamu) ZS: Dobrý deň. Takţe moja prvá otázka je vlastne...Boli ste vy konkrétne pri začiatku farmára? BV: Áno. ZS: Aká bola vaša úloha? Pri tom, ţe sa tento formát vyuţil pre slovenskú televíziu? BV: Tak ja som bola kreatívny producent vo firme Factory ešte vtedy, Cool TV...lepšie povedané Cool TV. A mala som to celé na starosti vlastne. Úplne vlastne preklopiť celý ten formát, to znamená, my sme mali síce na to aj konzultanta s FreeMantle-u, aj nám povedal veľmi zaujímavých veci. A v podstate od začiatku sme to nejak tušili, ţe to nebude úplne také preklopiteľné jedna k jednej, takţe sme museli nájsť taký svoj štýl na to. A bolo to úplné od začiatku od nastavenia toho ako budeme hľadať farmárov, ako budeme hľadať tie ţeny pre nich ako to cele urobíme. Sme si vlastne museli vymyslieť my sami. ZS: Ako by ste vy osobne popísali slovenskú verziu? Je iná ako ostatné, svojská. BV: Tá verzia ktorú sme robili my, lebo teraz napríklad uţ tuto štvorku bude robiť iná produkčná spoločnosť. Ale tieto čo sme robili my...Bola menej lyrická, akčnejšia, oveľa viac ironickejšia, viac postavená na takom humore a na takej ľudskej interakcii. ZS: Bol to váš pôvodný zámer na začiatku? Alebo to nejako prirodzene vyplynulo z toho akí ľudia sa poskladali, akí farmári a celkovo? BV: Myslím, ţe aj ten výber tých farmárov, aj celé ako to bolo nejako prirodzene vyplynulo. Z toho ako my vidíme televíznu zábavu. ZS: Ako prebiehali konkurzy na účastníkov? Na základe akých kritérií ste vyberali tých ľudí? Ako sa ku vám prihlásili? BV: Jednak bolo spustené recruit promo v telke a jednak sme robili tzv. „down and dirty“ sa tomu hovorí. To znamená, ţe sme normálne chodili po dedinách a hľadali sme. A myslím, ţe sme stretli strašne veľa zaujímavých ľudí. A niektorí nezodpovedali tým kritériám, kvôli tomu, ţe dajme tomu nemali tú farmu alebo nemali to hospodárstvo. V zásade bolo dôleţité aby ten človek bol single a aby mal nejakú farmu alebo nejaké hospodárstvo na ktorom sa naozaj reálne venuje akejkoľvek forme farmárčenia. ZS: Akí ľudia sa do show hlásia? Majú nejaký spoločný element, ktorí ich priviedol k tomuto? BV: Strašne rôznorodí, ale je pravda, ţe jednu vec majú spoločnú. A to je také, ţe túţia po nejakom záţitku, po akomkoľvek. Túţia proste po....Ani nie tak po pozornosti...túţia proste po záţitku. Chcú niečo zaţiť. Niečo čo by ich moţno vytrhlo z tej kaţdodennej rutiny, niečo
1
čo by im prinieslo nové ľudské kontakty napríklad . Hrozne veľa ľudí sa práve cez tú show sa z nejakej takej komunikačnej ulity. ZS: To bude asi jednou z motivácie účastníkov. Ale predpokladám, ţe aj televízna sláva, nejaké zviditeľnenie? BV: Určite aj to je dôleţité pre väčšinu z nich. Musí to človek v sebe mať, ţe chce byť videný. A je to hrozne fajn, to je dobrá črta, majú ju napríklad všetci úspešní herci, speváci, všetci úspešní entertaineri musia túto zloţku mať. Preto by bolo zvláštne, keby nebola normálne ţe rozmiestnená rovnomerne po celej populácii. A je to fajn. S takými ľuďmi je obrovská zábava a sú veľmi potom takí easy na tej kamere, ţe fakt ich to baví, ţe si to uţívajú. ZS: Dostávajú farmári honorár? Majú výplatu alebo niečo také? BV: Áno, samozrejme, ţe majú peniaze, pretoţe sú účinkujúci v show. Ak by sme chceli aby niekto robil zadarmo, to je... V zásade to väčšinou ono to bývajú náklady za to, ţe nejaký čas s nami točia tak nemôţu si tak úplne robiť svoju robotu. Je to aj taká kompenzácia za to. Za to čo im ujde tá ich robota. Normálne ako kaţdý kto účinkuje v show dostane nejaký honorár. ZS: Ako teda ľudia, ktorí sa dostanú do show vnímajú kamery? Majú nejaký problém si na nich zvyknúť? BV: Ak sú dobre nacastovaní, čo v mojich show teda si dovolím tvrdiť, ţe bývajú dobre nacastovaní, pretoţe casting je pre nás najdôleţitejší, je to taká prvá vzrušujúca vec. Ţe idem niekde a hľadám tam ten príbeh v tom človeku alebo v tom mieste. Ak je to správne nacastované, to znamená ţe ten človek nemá ţiadne tajomstvo, ktoré nejakým kritickým spôsobom chce skryť. To znamená, ţe hrá ako keby na dve strany, to nebýva dobré, ale to sme ešte nemali. Respektíve sme to rýchlo odchytili. Tak oni veľmi rýchlo zabúdajú na kamery. Veľmi rýchlo si vybudujú taký zvláštny vzťah so štábom. Vţdy majú niekoho v štábe komu veria, a s kým spolupracujú a kto im pomáha ale veľmi rýchlo si na ten štáb zvyknú. To ţe ti ľudia sú s nimi nepretrţite vkuse, niekoľko dni, tak z toho vzniká taký zvláštny druh kamarátstva ako keď idete s niekým na stanovačku. (smiech) ZS: Koľko členov má štáb? Napríklad na jednej farme. BV: My mame malé štáby. Väčšinou to je redaktor, reţisér, dvaja kameramani a zvukár, to je taký základ ktorý je a okrem toho tam ešte pobieha nejaký produkčný. Takţe okolo piatich šiestich ľudí...na pľaci. ZS: A oni ţijú teda s farmárom a účastníkmi celý čas na farme? Aj tam spia a takto? BV: Nie, oni odchádzajú večer. podľa nejakého dohodnutého programu, aby tí ľudia mali nejakú svoju duševnú hygienu a aj štáb aby mal duševnú hygienu. ZS: To ako ste povedali, ţe ste sa zamerali na tú ľudskú stránku a na to akoţe ukázať tých ľudí. Ţe to nie je ako v českom Farmárovi, ţe tam sa viacej sústredia na asi skôr tú prácu na farme a takéto veci, je to odlišné.... BV: Úprimne sa priznám, ţe ja som nedopozerala ani jednu z epizód toho českého farmára.
2
ZS: ...tak vlastne, je za tým nejaký hlbší odkaz? Čo ste tým farmárom chceli povedať? Vyuţili ste túto show na nejaké sociálne zdelenie? BV: V hocijakej práci, ktorú robím, to je jedno či je to Milujem Slovensko, Naj dedinka alebo takáto show alebo to predtým... vlastne....jediný účel to má, aby to bolo zábavné, v prvom rade a v druhom rade jediný nejaký odkaz je, ţe ţivot je super a oplatí sa ho proste ţiť. Naplno. A oplatí sa byť prítomný v kaţdej chvíli. Ale určite to nebol nejaký zámer, ţe touto show.... celý zámer je tam ukázať, ţe ľudia ţijú rôzne a keď človek ţije intenzívne, tak je to fajn.
ZS: Lebo to je vlastne to čo som čítala v jednej práci, ţe slovenská verzia, je taká ako keby poľudšťuje, tie osoby...vlastne ukazuje Slovákom ostatným rôznorodosť, proste ľudí z rôznych.... napríklad sexuálnej orientácie dajme tomu alebo z iného prostredia sociálneho. A proste ukazuje nám, ţe sú takí istí ako my. Tak som myslela, ţe či moţno náhodou to... BV: Ó! To je strašne pekné. No ono takto. Ja som to tam vôbec nechcela dať, ale tým, ţe ja to ta cítim asi je to tam viditeľné. Lebo tak toto si presne ja myslím a toto ma na tom baví. Preto ja rada točím s tými ľuďmi mimo....hlavného mesta. Jednak milujem keď sa točí vonku, v lete to je super, ale hlavne mňa strašne bavia tí ľudia. Takí úplne obyčajní. Akoţe. A oni vlastne všetci sú úplne, ţe podľa mňa neobyčajní. Úplne urvaté dekle všetci majú, celé Slovensko...(smiech) mne to je napríklad strašne mi vţdycky je ľúto, keď hovoria ľudia: Prečo točíte debilov a ako keby menejcenných ľudí? Alebo ţe vy si robíte srandu z ľudí, to ma tieţ uráţa. Lebo oni nie sú menejcenní a netreba ich obraňovať. Oni sa obránia úplne dobre sami a keď im niečo vadí tak to úplne dobre povedia, niekedy aj zahučia, vôbec oni nepotrebujú aby ich nejaký drbko z hlavného mesta obraňoval, pretoţe sú úplne rovnako hodnotní ľudia a často krát stokrát zábavnejší, neţ nejaký tuná intelektuál. Nieţe často krát, vţdy! Sú proste zábavnejší, pretoţe oni nevyprávajú, ale ţijú a často krát oni ma v mnohom inšpirujú a tak. ZS: Bolo teda pre vás osobne niečo príliš, čo ste nemohli dokonca odvysielať? Alebo vy osobne ste cítili ţe je to cez hranicu? BV: Áno. Neodvysielali sme nejaké veci. Také keď človek zašiel za svoje hranice, buď na seba prezradil nejakú ťaţivú vec a naozaj zle to niesol tak sme sa ho snaţili ukľudniť a dostať naspäť do formy a resp. sme to riešili aţ s lekárom. Ale sú veci, ktoré sú príliš vnútorne a príliš ťaţivé, nemám prečo ich ani ukazovať. Nejaká taká lacná senzácia vymizne s tým ťaţivým pocitom, takţe nie je dôvod. ZS: Často zobrazujete teda prostredie tej klasickej dediny, toho klasického Slovenska. To sa často spája s alkoholom, cigaretami, vulgarizmami. Rozhodli ste sa tento formát nastaviť tak aby ste akoby poňali nejakú generalizáciu slovenského národa? Aby ste sa priblíţili Slovákom BV: Ja sa s tým stretávam úplne všade. Všade kde dôjdem chcú o desiatej ráno nalievať. Ja som abstinent, ja toto vôbec neriešim. Je to pre mňa strašne silná téma, to nie je nasilu, proste takto to je. Ten alkohol je všade prítomný ako základný komunikačný prostriedok na odbúranie stresu. A je to akoţe peklo, podľa mňa. To sú zničení ľudia. Veľakrát pijú alkohol ľudia čo sú úplne v poriadku. Ľudia nie sú čiernobieli, nedelia sa na tých čo „sa opíjajú“ a tých čo sú „okej“.... 3
ZS: Ako teda vnímajú účastníci svoju účasť? Ozývajú sa? Majú pocit krivdy ohľadom toho ako sú zobrazení v televízií? BV: Občas sa ozývajú. Ale väčšinou ide o také produkčné veci, akoţe majú pocit, ţe by mali dostať viac peňazí, párkrát sa nám snaţili povedať, ţe nedostali zaplatené, ale my mame podklady na to, takţe vţdy sa to nejako vyšetrilo. Pár ľudí bolo sklamaných zo seba, ak idem do hĺbky....ale nebolo to veľa. Jednému účastníkov vadili tie komentáre, aţ potom pochopil, keď sa videl. Ináč veľmi dobrý chalan, ale v tej chvíli sa správal podľa mňa ako... no proste...egotriper a tak to tak aj dostal a ja som si to s ním aj vydebatovala. On mi povedal, ţe Baši to bolo trošku tvrdé, ja ţe sorry, v tej chvíli mi to tak pripadalo. Okej, vyčistené. Komunikujeme spolu. ZS: Koľko materiálu sa natočí za jednu sériu? Dohliadate vy ako producent na tom postupe alebo uţ iba dajme tomu na záverečnej časti? BV: Ja to väčšinou nastavím, vyberiem človeka s ktorým sa bude natáčať a nastavím storyliney so štábom, ţe odtiaľ tam to budeme viesť. Niekedy sa prídem pozrieť na pľac, skontrolujem to a potom ten materiál- výberky, idú ku mne z toho storylineu. ZS: Takţe do akej miery je reality show realita? Aký veľký je váš prístup? Nakoľko zasahujete? BV: Realita je to v tom zmysle, ze reálna je motivácia tých ľudí. Na to, aby to bolo aj zábavné, aby sa to nemuselo točiť dlho, sú tie veci robené tak, ţe vţdy z nejakej reálnej motivácie vzniká nejaká akcia, ktorá je nascriptená, napr. sa dohodneme, ţe toto, toto, toto sa bude robiť ale vţdy to rešpektuje tu motiváciu a to chcenie účastníka. Niekedy sa stane ţe nás sami poţiadajú o pomoc s niečím, niekedy to môţe ísť tak ako to je, ako si oni povedali, ţe to chcú. Niekedy potrebujú pomôcť. Ta realita je realita do bodu kde to oni chcú alebo nechcú. Ak to nechcú tak to nemá význam. Neni to dobré. ZS: Stáva sa, ţe robíte viac záberov toho istého? Ţe sa napríklad niečo nepodarí? BV: To v prípade nejakých technických vecí...To sa nedá, ono ta ma nejaký svoj vývoj. Áno, môţe sa to stáť v prípade ţe štáb odíde a to sa väčšinou i stáva.... a oni sa medzitým pohádajú. Oni sú chránení tými kamerami, povedia na tie kamery veci, ktoré by inak nepovedali. Funguje to presne naopak ako si ľudia myslia. Za prítomnosti cudzích ľudí povedia viac, cítia sa tým nejakým spôsobom chránení. A potom sa to čisti, lebo ten štáb odíde a oni začnú po sebe hučať. A to sa stáva pravidelne. A vtedy áno... potom štáb dôjde a zisťuje čo sa stalo. Väčšinou v priebehu desiatich minút poznáme všetky pohľady na vec. A potom ich posadíme k stolu a necháme ich nech si to vyrozprávajú. Takţe v tomto zmysle áno, urobíme akoby rekonštrukciu. Ale je autentická, lebo pri nej vzniknú nejaké iné nove veci. Ale to ţeby sa nám nejaký rozhovor nepáčil a urobili by sme ho znovu, to sa nestalo, pretoţe on ma nejakú svoju hodnotu v tom vývoji. V najhoršom ho nemôţem zahrať alebo zahrám jednu vetu z neho. Ale prerábať ho nemá zmysel.... to je nejaký proces, ktorým si tie postavy prechádzajú. ZS: Chcela by som sa opýtať na rolu moderátora, kto píše komentár? BV: Ja. ZS: Iba vy sama? 4
BV: Potom v poslednej sérii sme mali kolegyňu čo to písala. Ale takto ako je ten komentár, takto som ho nastavila ja. Tak som ho aj prvé série písala. ZS: Tak to je super, vy ste veľmi vtipná ţena. BV: Ďakujem...(smiech)...Myslím, ţe to je jedna z mojich hlavných kvalít. ZS: Bolo niečo konkrétne čím ste sa vy museli zaoberať ohľadom reakcii publika? Konkrétne na tú ironickosť toho komentáru? BV: Jasné....Boli vyhráţky a všetko.. ZS: Vyhráţky? Naozaj? A ako to vnímate vy? Stojíte si za všetkým čo ste povedala? BV: Mne to bolo ľúto aj za tých ľudí. V niečom som si to aj pripustila, ţe som si začala trochu ako keby váţiť niektoré skôr situácie, neţ slová, pretoţe to mi naskakuje samé, ja zato nemôţem. Hlavne ja nehodnotím ľudí, ale tie konkrétne situácie. Ale áno, začala som byt ostraţitejšia, voči tomu aby som zbytočne niekomu ublíţila, za to ţe sa chova v danej situácii ako debil, vţdy sa to dá urobiť aj tak aby to nebolo úplne zle...fakt ma to zasiahlo, nevnímala som to takto. Pre mňa to bola sranda, ale moţno to nie je vţdy pre všetkých vtipné. V zásade väčšina veci sa však týkala toho tónu, ale to ja nemôţem prijať, to je ten štýl, to je ta zábava. Naučila som sa ale ochrániť toho človeka a pomenovať len ten jeho konkrétny čin. Je to pre mňa ľudská profesionálna cesta. ZS: Ohľadom toho formátu, vy keď ste ho odkúpili, alebo teda TV JOJ? Je tam nejaký vzorec, ktorý musí byť dodrţaný? Napríklad jedna bitka, jedna hádka... Nakoľko sú pravidlá voľné? BV: Oni nám hovorili ako to mame robiť. Ţe to mame nechať ísť tak. Ale my sme to nechceli nechať iste tak, lebo to je nuda. My sme chceli aby ti ľudia niečo robili. Takţe sa ich pýtame, vstupujeme do rozhovorov. Kde niečomu nerozumieme, tak sa pýtame znova, proste snaţíme sa ich konfrontovať. To hej. To je normálna technika, ktorou sa toči kaţdá show, podľa mňa tak to má byť správne. Nemôţem postaviť normálneho človeka, ktorý v ţivote nestal pred kamerou a točiť ho len tak spravodajsky. Sú tam nejaké veci, musí tam byt bardance na začiatku, v štruktúre tej celej série tam musia byt nejaké body. Ale nemáme nič prikázané, však to vidíte asi. ZS: To ma práve zaujímalo, či existuje nejaká všeobecná štruktúra Farmára...? BV: Existuje. To pri kaţdom formáte. Ale vo chvíli keď to urobilo dvojnásobok priemeru stanice, tak všetky štruktúry padli. A oni povedali, okej jasne, robíte 40tky. To v ţivote tam ti šéfovia nevideli v tej tele. Akoţe fakt z tej strany telky tam bola veľa podpora, nepotrebovali do toho špárať, lebo tak to fungovalo. A to je prvoradé, je jedno, ţe štruktúra funguje, ak sa ľudia na to nekukajú. ZS: Ako vy vnímate Farmára ako súčasť svojho ţivota, svoju prácu? BV: Ja to milujem. To je môj dream job. Hrozne rada som vonku a hrozne ma to cele baví. Ja som sa dostala na slovensky vidiek jak som sa v ţivote nedostala a veľa ma to naučilo. Ţijeme my, podľa mňa, trochu v takej bublinke. Naučilo ma to viac pokory, viac takého ţivotného. To je super tá robota. Ja to milujem. Je to vtipné, ľudia sa tým bavia...tí farmári, ktorých všetci títo umelci tu ľutujú, oni mi píšu Baši, vďaka tebe som tu najväčší čávo, ľudia ma v Tescu oslovujú. To je úplne niečo iné ako keď tam s nimi sedíš a fakt si vypočuješ to a ješ 5
tam s nimi ten zababraný syr, čo ti tam s tými špinavými rukami nakrájali...to mi nikto nebude hovoriť...to sú záţitky na celý ţivot.... zaţila som tam veľa srandy, záchvaty smiechu, ale aj ťaţké veci....Keď mi zavolali, ţe sa vzbúril farmár aj všetci a ţe končia a sme to museli riešiť. Ale to je super, to je ţivot. ZS: Tak teda všetko asi. Ďakujem veľmi pekne. BV: Super!
10.2 Rozhovor: VRHEL, Jakub 20.4.2015 (Praha), rozhovor viedla Zuzana Sýkorová (prepis zvukového záznamu) ZS: Takţe vlastne moja prvá otázka by bola, ako ste sa vlastne vy dostali k reality show? Prečo vás tento formát zaujal, lebo viem, ţe ste spolupracovali na rôznych, nielen na Farmárovi.
JV: Tak já reality show dělám od roku 2003, podílel jsem se na různých reality show, který tady běţely, je to vlastně velmi specifický formát, televizní formát. Já bych tomu neříkal reality show, ale reality TV, je to prostě jako v tu dobu kdy to sem přišlo, pořád to je novej trend.
ZS: Pracovali ste na tých projektoch aj z nejakej osobnej stránky? Ako vlastne vy ako človek vnímate tu show? Alebo je to pre vás iba práca?
JV: Ne, ne, ne, tak jako ona ta televize kdyţ děláte tak to nemůţe pro vás bejt jenom práce, to znamená, ţe vás to prostě jako baví a dostáváte se k lidskejm příběhům a tady u toho konkrétně tomu říkám reality TV, protoţe tady to jde pochopit mnoha způsoby.
ZS: Jasné no.
JV: Akorát se vlastně k těm lidem dostáváte úplně do hloubky.
ZS: Takţe teraz sa vlastne začína tvoriť tá 4. séria a vy ste boli teda pri vzniku od začiatku?
JV: Na Slovensku?
ZS: V Česku teda.
JV: Vlastně jako Farmář hledá ţenu je, takhle, já jsem dělal všechny různý typy reality, jako kontajner - kdyţ zavřeme lidi jako Big Brother,dělal jsem třeba i Výměnu manţelek a to se mi nelíbí jako reality, protoţe tam tomu člověku lezeme do soukromí takovým způsobem, ţe se to týka dětí. Proto jsem ji přestal dělat, člověk si musí vybírat, jaký reality dělat chce. Farmář hledá ţenu, kdyţ se mi to poprvé dostalo do rukou, coţ bylo asi 2 roky před tim, neţ se to vůbec chytilo v Česku nebo na Slovensku, tak mě se ta show líbila, je jedna z mála, která vzešla z reálný situace. Tam to bylo tak, ţe v Británii udělali článek do novin o farmářích. A 6
přišli na to, ţe farmáři jsou osamělí a maj takovej poměrně specifickej ţivot. A do těch novin po zveřejnění toho článku začaly chodit dopisy od ţen, měly zájem a chtěly kontakt na ty farmáře. Na základě toho se toho chytil jeden producenta udělal z toho Farmář hledá ţenu a tímhle úplně přirozeným způsobem vznikla tahle seznamka a tahle reality. A pak se to začalo různě mutovat tak jak to uchopili, protoţe to není formát Freemantle media, akorát velká společnost koupila na to práva a distribuuje to do světa. To znamená, kdyţ se toho ujmuli Freemantle media, tak se to dostalo do světa do… a teď bych kecal, kolik to je zemí.
ZS: Asi 22, alebo tak…
JV: No a to je v tomhle momentě jeden z jejich nejúspěšnějších formátů.
ZS: Ako by ste mi poísali českú verziu? Iba tak v skratke, čím je charakteristická.
JV: Vůbec ničím, je tak, jak má být. Tak, jak má být Farmář hledá ţenu. To znamená, ţe kdyţ dostanete formát na stůl, tak je to o tom, ţe vy jako producent to nedostanete na stůl, já díky tomu, ţe vlastně spolupracuju s tadytím médiem nějakých 10 let, tak ano, dostanu se k těmhle informacím dopředu, ale vţdycky záleţí na televizi, jestli to koupí. V momentě, kdy to koupí televize, já na tom můţu začít pracovat, připravit českou mutaci, rozpočítat všechny tyhle věci a postupně se dostanu k tomu, jakým způsobem to vlastně uchopit. Vţdycky přijede konzultant z Freemantle media, kterej řekne, jak se to má vyrábět, na co si dát pozor, na co si nedát pozor, čeho se drţet, čeho se nedrţet, zároveň zkoumá, ţe rozpočty v Česku a v Británii jsou jiný, tak zkoumá, jestli to je vyrobitelný a takový věci, takţe se dostaneme k tomu, co je moţný v tý zemi, to znamená, ţe on vám poradí, jak to vyrábět, na co si dát pozor, na co dát důraz a to je jedna věc; druhá věc je, ţe je to v podstatě pořád jejich produkt, kdyţ to řeknu hrubě - to znamená, ţe třeba do Česka se to dostalo před nějakejma pěti lety a v tu dobu to v jiných zemích běţelo třeba pět, šest let, takţe oni uţ maj zkušenosti s dalšíma mutacema, aby ten formát upgradovali, aby ho posunuli dál, to znamená, ţe oni jsou třeba 7 let před náma, takţe nám poradí - začněte takhle a pak máte ten prostor rozvíjet se dál. A pak je to na nás, hlavně na televizi, jak to chce uchopit. To znamená, ţe tam jsou určitý věci, který je třeba dodrţovat. Konkrétně, kdyţ se budem bavit o Farmář hledá ţenu, tak tam nejsou věci takový, ţe takhle to musí bejt. Jsou základní pravidla toho formátu, to uchopení, jak to uděláte je v první řadě kdo do toho můţe mluvit vysílatel, ve druhé řadě mu na to odpoví majitel licence - takhle to chci, takhle to nechci, a ve třetí řadě produkce.
ZS: Čiţe nie sú tam ţiadne pevné vzroce, čo sa týka obsahu, toho, čo sa tam musí udiať a podobne?
JV: Tak jsou tam, je tam, ţe musí bejt udělanej medailonkovej díl, potom na základě toho pošlou ţeny dopisy, na základě toho ty muţi si ty dopisy musí přečíst a teď uţ je na tý TV, jestli z toho bude dělat 8 dílů nebo 15, to znamená jestli udělat samostatnej díl o těch dopisech nebo jestli to dá dohromady se zámečkem, jsou tam body, který musej být.
ZS: Ale čo sa týka ich činností, vy máte voľnú ruku? Ano, musia byť predstavený v prvom dieli ako ste vraveli a tak, ale formát vás nenúti k ničomu ostatnému…
JV: K čemu?
ZS: Tak napríklad, či musí byť vo Farmárovi jedna bitka, jedna hádka a jedno stretnutie dakde a tak podobne… 7
JV: To je na odvaze a trpělivosti producenta, to znamená, ţe kdyţ já budu hloupej, tak to budu nějakým způsobem pošťuchovat, ale je to zbytečný. Lidi to vţdycky udělaj sami.
ZS: Takţe formát sám o sebe to neprikazuje…
JV: No ten konzultant přijede a řekne to, on vám řekne “nechte to bejt, dobře, nepohádaj se vám první den, ale pohádaj se vám třetí den, protoţe vezmete cizí lidi a nastěhujete je do prostředí, který jim není přirozený. Ještě k tomu za nima pořád někdo bude chodit a natáče je, to znamená, ţe se bude vytvářet jemně stresové prostředí, do toho se tam bude jevit exhibicionismus jednotlivejch lidí a nějakej konflikt vznikne sám.” Pokud je netrpělivej producent, reţisér nebo někdo, tak do toho zbytečně začne zasahovat a udělá z toho nedůvěryhodnou záleţitost. Viz slovenský Farmář. Lidi tomu nevěří. Našim úkolem je teď dělat slovenského Farmáře a byli jsme do toho pozvaný, abychom tomu vrátili důvěryhodnost.
ZS: Ako prebiehajú české konkurzy na účastníkov, sú nejaké kritériá alebo nejaké spoločné vlastnosti, ktoré musí mať správny farmár, respektíve farmár asi nie, skôr tie ţeny hlavne?
JV: Musej se chtít zamilovat.
ZS: A ako teda hľadáte? Chodíte po Česku a pozeráte na farmárov, alebo…?
JV: Tak je nejaká výzva, potom samozřejmě tyhle věci se dělaj aktivním castingem, to znamená, ţe my je vyhledáváme, oslovujeme, ptáme se a na základě toho najdeme někoho, kdo hledá. A pokud hledá, tak nás zajímá, pokud nehledá, tak nás nezajímá.To je rozdíl mezi českou a slovenskou verzí, my nikomu peníze nedáváme.
ZS: To je zaujímavé, takţe nedostávajú teda ţiadny honorár ani odmenu ?
JV: Ne. A teď to děláme i na Slovensku.
ZS: A robíte to takto ako v Česku? JV: Ano, úplně stejně. Teď akorát odbavujeme takovej jako medailonkovej díl, kterej poběţí ve čtvrtek.
ZS: Ako to teda vnímajú tí ľudia, keď sa dostanú do show, kamery… Majú nejaký problém si na nich zvyknúť? Aký je tam veľký štart?
JV: To je zase o přístupu produkce. My s nima komunikujeme dopředu, to znamená, ţe od ledna děláme casting, jsme s nima v intenzivním kontaktu, vysvětlujeme jim, co to znamená a snaţíme se stát přáteli. Na tom stojí a padá celá ta prdukce. Nemůţu bejt přítelem nikoho, z koho si pak chci dělat srandu, j si z nikoho srandu dělat nechci. Zase na druhou stranu, kdyţ se bude chovat jako hlupák, tak tam jako hlupák prostě vypadat bude. Ale ţe bych šel a z někoho udělal hajzla, to nikdy neudělám. Nebo nevyrobím.
ZS: Ako by ste popísali úlohu českého moderátora? A ten komentár, ktorý k tomu hovorí? Je to prirodzená vec, alebo nejaký napísaný komentár?
8
JV: Máte několik typů. Kdyţ si povídá s farmářem, tak je to jejich přirozená záleţitost, moderátorka samozřejmě dostane podklady od reţiséra a dramaturga, ale tihle lidé jsou s těma farmářema třeba uţ tři měsíce ve styku, takţe daleko líp vědí, jakej je; a tahle moderátorka tam přijede a vidí je poprvé. My ji necháme si s nima povídat třeba hodinu, aby je taky trochu poznala s tím, ţe od nás má uţ připravenej takovej základ toho, jaký přibliţně jsou a takhle. Ale potom je to povídání mezi ní a jím, kde ona má napsaný body, kterých se má dotknout. Ale to povídání je čistě na ní. Je to improvizace. Potom máte stand-upy, ty jsou jasně napsaný a potom máte komentáře, který jsou taky napsaný.
ZS: Bolo pre vás vo Farmárovi niečo, čo sa vám zdálo príliš a nemohli ste to odvysielať? Ţe ste si mysleli, ţe to nejakým spôsobom uráţa, alebo niečo také?
JV: Spoustu věcí tam nebylo.
ZS: A môţete povedať aj nejaký konkrétny príklad?
JV: Tak kdyţ se nám opili, tak jsme to tam nedali. Nám se prostě taky na farmách opili, ale je to o tom, jakým způsobem chcete drţet ten pořad. Buď z toho děláte bulvár, nebo z toho děláte seznamku. Důleţitý je se zamyslet nad tím konkrétním pořadem. Dělat z lidí hlupáky dokáţe kaţdej. Podle mě to je to nejjednodušší, co člověk můţe, ale důleţitý je si říct, jakým způsobem je ta linie, kterou vy chcete drţet. Nám se taky opili na farmě, večer tam seděli, vypili flašku slivovice, pak byli opilí a dělali hlouposti, ale my jsme to do televize nedali.
ZS: Ako vnímajú účastníci spätne svoju účasť, keď sa vidia v televízii? Ozývajú sa vám, hovoria, ţe boli nespokojní s niečim, ako boli zobrazení a tak?
JV: Tak jsou spokojený a nespokojený. Máme za celý ty 4 roky, co jsme dělali farmáře dva nebo tři lidi, který jsou nespokojený. Třeba jedna ţenská byla nespokojená, ţe byla ve druhé řadě a do třetí řady jsme ji nedali. Tak jsme ji dali do čtvrté řady. To je diagnóza. A pak tam mám jednoho pána, kterej byl nespokojenej, ale on je nespokojenej, ţe mu to nevyšlo, no. Takţe nespokojený tam máme, ale devadesát procent jsme s nima v kontaktu a normálně se s nima potkáváme a jezdíme za nima, takţe velmi pozitivní. Teď nás akorát zvou na nějaký grilování.
ZS: Ja som si akurát čítala, ţe vlastne z českého Farmára vzniklo myslím 6 párov a 4 deti, alebo niečo také…
JV: Tak ono nám to přibejvá, máme 6 dětí, 4 svadby a 3 dlouhotrvající vztahy.
ZS: To je výborné skóre teda, myslím, ţe v slovenskom Farmárovi sa nikto…
JV: …počkejte, vy to musíte otevřít z globálu, ono ve světě je to normální.
ZS: No jasné.
JV: Protoţe vy… Takhle, já vám povím, vy totiţ porovnáváte jednu věc, která je vlastně úplně mimo. Tenhle formát se vyráběl ve 22 zemích na světě, neúspěšnej byl v Británii, v Americe, v Rumunsku, v Bulharsku a pak je Slovensko, coţ je úplně specifická situace. V Británii byl neúspěšnej, protoţe ty lidi ho chtěli k něčemu tlačit a výsledek byl nedůvěryhodnej, ztratil a proto byl neúspěšnej. Pak změnili produkci a chytil se. V Americe to 9
bylo hned po tom, co proběhla první britská řada a tam se stalo to samý, potom to začalo fungovat. Bulharskej a rumunskej byl špatnej, protoţe oni vybrali modelky. Byly to placený holky a nikdo nevěřil tomu, ţe to jsou normální holky, který se přihlásily. Tam to dělala ta samá produkce a vyráběli to současně, udělali stejnou chybu. A potom je Slovensko, který mělo obrovskej diváckej úspěch, ale pro Freemantle media to je největší neúspěch, jako Farmářů. Kvůli tomu, ţe takhle se ten Framář dělat nemá. Kdyţ jsme byli na školení, kde se sešly všechny produkce, tak slovenská produkce tam nebyla puštěna, i kdyţ přijela, a bylo to právě na základě toho, ţe to udělali tak, ţe ten majitel licence nechce, aby to tam bylo. Ukazovalo se tam, co přesně nedělat, a ukazovalo se to na slovenské verzi.
ZS: A do akej miery by ste povedli, ţe ta reality show je vlastne realita, sú nejaké scény, ktoré sa zinscenujú?
JV: A co berete jako inscenaci?
ZS: Tak predpokladám, ţe asi nejaké take-y sa nerobia, ţe sa opakuje scéna, to sa tam asi nerieši, ţe?
JV: Ne, teďko mi řekněte, co berete jako inscenaci. Budu to brát tak, ţe tady sedíme, já vás mám natáčet a vy se rozhodnete - nekouřím, ale vidím tady tabák a chci si ubalit tabák. Pro nás významná záleţitost, ţe vlastně z nějakého důvodu nekuřák si chce ubalit tabák. Začnete si ho balit a já v ten moment mám třeba vypnutou kameru, tak řeknu “moment, vydrţte”, vezmu si kameru a natočím to. Je to inscenace, nebo není? Kdyţ to napadlo vás.
ZS: Nie, je to iba nejaký podnet, ktorý sa dostal mne, ale ak ste tam ten tabák tam poloţili schválne a viete, ţe moţno rada fajčím, tak…
JV: …ne,ne, bylo to bez toho, je to o tom, ţe se při natáčení stává, ţe někdo něco udělá, nestihne se to natočit, tak se řekne “promiň, udělej to ještě jednou pro nás”. Takţe jsou tam takový věci, ale není to o tom, ţe my bychom je k něčemu tlačili. V naší verzi inscenace. Ono to máte o tom, ţe základní princip je o tom, ţe my nediktujeme, co mají dělat. My uděláme tu věc, ţe se jich večer zeptáme, co se bude dělat zejtra. Protoţe si nemůţem dovolit, aby druhej den celej den leţeli v posteli. Coţ spoustu lidí dělá - nemám co dělat, tak se probudím v jedenáct nebo ve dvanáct, nebo moţná v jednu vstanu; akţe je to tak, ţe večer si jakoby sednem a zeptáme se, v kolik tady zejtra ráno máme bejt, co budete dělat, co máte v plánu a takhle. A oni si udělaj sami plán.
ZS: Čiţe oni si vlastne sami vytvárajú ten program?
JV: Oni si vytvářej ten program, ale najednou to dostane pravidla. A jak tam je vícero lidí, tak třeba ten farmář by si řekl “ráno nakrmím prasata”, ale protoţe se večer před tím trošku víc opil, tak ráno se mu nechce vstávat, ale protoţe tam jsou ještě další tři holky, tak ty mu řeknou “hele, nemáš náhodou něco dělat?”, uţ je to vlastně jako na nich. Ale je to inscenovaný, nebo neni… My chceme, aby nám řekli, co budou dělat, ale neříkáme jim, co maj dělat. A pak jsou zase situace, kdy, třeba u Pavla v poslední řadě to bylo o tom, ţe ten kluk měl shrabat seno a výsledek byl takovej, ţe to nestíhal, takţe jsme natočili ty základní věci, ţe to dělá, potom celej štáb se sebral a pomohl mu to shrabat, protoţe kdyby začlo pršet, tak nás to čeká za tři dny, neţ to znovu proschne a tak. Takţe ten štáb s lidma, který tam jsou, se daj dohromady a pomáhaj si.
10
ZS: Koľkočlenný je štáb?
JV: 4.
ZS: A nespia teda na farmách? Chodia ráno a odchádzajú večer?
JV: Podle toho, jak jsou ty formy koncipovaný. Někde se spí na farmách, někde v nejbliţším hotelu. Ale je to o tom, ţe tam jsme v pět ráno a odjíţdíme ve třiadvacet hodin.
ZS: Koľko materiálu sa tak priemerne natočí za jednu sériu? Predpokladám, ţe to je asi strašne veľa.
JV: 800 hodin.
ZS: A dohliadate vy osobne ako producent na ten záverečný výsledok, máte nejaké… Lebo napríklad keď som sa rozprávala s tou slovenskou producentkou, tak ona mi vravela, ţe na začiatku sa proste vytvoria nejaké story-lines, ktorých sa voľne drţia, takţe ona napríklad uţ vie, čo chce ukázať v prvej časti, druhej časti a podobne.Tak či vlastne vy - je vaše rozhodnutiekonečné pri tom, ako sa zostrihá materiál?
JV: Já se jdu podívat na offline, a kdyţ tam je něco, co neodpovídá tý realitě, kterou jsem na tom place viděl, tak řeknu, ţe to chci tak, aby to bylo co nejvíc důvěryhodný.Protoţe samozřejmě reţisér je v tom zabořenej a můţe tam jako vidět nějaký věci, který by se mu hodily, a já na to dohlíţím z pohledu formátu, to znamená, aby byl důvěryhodnej a mohl běţet. To znamená, ţe kdyţ mu ty lidi přestanou věřit, tak se na něj přestanou koukat a nemůţe pokračovat. Mě nezajímá jedna sezóna, mě zajímá třeba pět sezón.
ZS: Vy teda opakujete, ţe je dôleţité, aby to ostalo čo najviac reálné, skutočné…
JV: Důvěryhodné.
ZS: A nemyslíte si, ţe je to nudné? Lebo veľkou časťou reality TV je aj ten zábavný efekt.
JV: Tam je to o tom, ţe je potřeba si říct, kdo je cíl, kdo na to kouká, a kdyţ se podíváte na to, co běţí v televizi, tak -nemám úplnej přehled jak to je na Slovensku- tady v Čechách nejúspěšnější pořad, kterej běţí roky, roky, roky je ordinace v růţové zahradě, coţ kdyţ si to takhůe vezmu, je to vlastně dost velká nuda - láska, nějaký problémy a takhle, ale lidi, diváci, tohleto chtějí. To znamená, ţe kdyţ my uděláme z Farmáře telenovelu, coţ českej Farmář vlastně je, taková telenovela, tak diváci ukazujou, ţe to není nudný.
ZS: A aká je vaša cieľová skupina ?
JV: Ţeny. Ale to je 90% televize.
ZS: Aké máte reakcie publika na vášho Farmára?
JV: My jsme se nedostali do ţádný…
ZS: …ţiadna kontroverzná debata?
11
JV: …kontroverzní, tak kontroverzní debaty, kdyţ se podíváte na nějakej specializovanej server reality, tak tam můţete číst nějaký věci, ale je to tak marginální záleţitost v celkovejch číslech televize, ţe jako, vlastně jsme nikdy neřešili ţádnej problém.
ZS: Aký je váš názor na slovenského Farmára? Český Farmár, pokiaľ viem, nemal aţ takú vysokú sledovanosťv Česku a dokonca slovenský, keď sa vysielal v českých televíziách, tak mal teda ešte vyššiu. Myslím, ţe ta prvá séria sa vysielala.
JV:To bych ty čísla chtěl vidět, já tady ty čísla dokonce sleduji a naní to pravda. To znamená, ţe slovenský Farmář měl velký úspěch a český měl úspěch. To znamená, ţe kdyţ se bavíme o druhé řadě, která běţela v jedenáct hodin, mít 900 000 diváků, 25% share TV, která dělá 18%, je myslím velkej úspěch. Tady je trošku jinej trh, to je jedna věc, a druhá věc je, co proti tomu běţí. Pokud prostě běţíte proti Ordinaci v růţové zahradě, je 500 000 krásný číslo a sledovanost 18% je nádherný číslo. Tam to musíte brát s tim potenciálem toho kanálu a takhle, ţe my jsme se vţdycky pohybovali kolem 2% nad průměrem kanálu, i kdyţ jsme běţeli proti těm nejtěţším kalibrům, coţ byla u poslední řady První republikaa u tý třetí řady to byla Ordinace v růţové zahradě. A kdyţ jsme měli volnej prostor, to znamená, ţe jsme běţeli ve druhé primetimu, tak jsme byli nejsledovanější pořad. Tak to je k tomu úspěchu a neúspěchu české verze. Slovenská verze, pokud já si tedy pamatuju, tak nikdy neběţela na hlavním kanálu.
ZS: Moţno to skôr vyvolalo väčšiu diskuziu…
JV: Diskuze to vyvolalo určitě veliké.
ZS: Chcela by som sa ešte opýtať o tej 4. sérii, ktorá sa teraz točí, vy preberáte post po slovenských producentoch, ako ste sami vraveli, je to úplne iné…
JV: My po nich nic nepřebíráme.
ZS: Nie?
JV: Ne.
ZS: Ako to teda funguje?
JV: Nás oslovila TV JOJ, jestli bychom prostě neudělali formát Farmář hledá ţenu.
ZS: A plánujete zachovávať český štýl, alebo to plánujete miešať so slovenským?
JV: Domluvili jsme se, jak by to mělo vypadat, zeptali jsme se jich, proč nás oslovili, zeptali jsme se, co se jim líbilo na verzi, která jako byla a udělali jsme z toho vlastně jako takovej cíl. Ale nemůţu o tom mluvit teď, protoţe to budou velké změny.
ZS: Takţe vyskúšam, či mi môţete odpovedať: moderátor, aká bude rola moderátora? Lebo v Česku a na Slovensku sú rozdielne.
JV: Co vám můţu v pohodě říct, ţe určitě nebude taková, jaká byla.
ZS: Dobre, uţ sa veľmi teším. 12
JV: Tam je to o tom, ţe vy jednáte s televizí, zase s Freemantle media, protoţe pro Freemantle media byl ten formát na Slovensku zabitej, takţe oni na to koukaj nějakýho pohledu, z určitýho pohledu na to kouká televize, ţe má nějakou značku, ale ta značka… Zaprvé za to zaplatili docela dost pokut, zadruhý ta poslední řada uţ neměla dobrý číslo, říkám - je to jednání mezi třema subjektama: náma, Freemantlem a televizí. A oni se musí domluvit jak to prostě bude. Ještě jsem chtěl říct, ono já bych určitě neházel chybu na slovenskou produkci. vy tam máte tu televizi a to jsem zdůazňoval několikrát - televize si říká jak to chce, aby to vypadalo. To znamená - bylo tam nějaké vedení a teď je tam nějaké jiné vedení. A to vedení mělo asi nějakej záměr s tou televizí, kdyţ šli po konceptu, kterej pro ně byl zajímavej. Určitě bych neříkal, ţe slovenská produkce to udělala špatně, to vůbec ne. Udělali to podle zadání, a to zadání bylo takový, jak to vypadalo. To, ţe to Freemantle bere, ţe to takhle je špatně, neznamená, ţe to bylo špatně udělaný pro televizi. Nerad bych, kdyţ jsem řekl, ţe Freemantle řekl, ţe takhle ne, aby to vyznělo, ţe ta produkce to udělala špatně. Ne. Ta produkce to udělala tak, jak jí to zadala televize, televize je klient, úspěch to mělo, to znamená, ţe je to úspěšně dělaný. To, ţe je to dělaný jinak neţ všude jinde neznamená ţe to ta produkce udělala špatně. To vůbec nechci, aby zaznělo, jen říkám, v tom kontextu jakej je formát Farmář hledá ţenu, tak je to podle samotnýho Freematle-u špatně. Takhle se vyrábět nemá.
ZS: Aká je pre vás práca na Farmárovi?
JV: Supr, ten formát mám hrozně moc rád. Účastním se kompletně celýho castingu a natáčení.
ZS: Ešte som sa chcela spýtať, keď ste vraveli, ţe napríklad bola taká scéna, keď sa účastnící opili, tak vlastne v slovenskom Farmárovi sa často zobrazuje ta téma alkoholu, cigarety sa tam fajčia, proste vulgarizmy, zábava a také veci sa tam riešia často, tak či o nevnímate tak, ţe keď vy vlastne tieto veci neukazujete kvôli tomu, ţe by to mohlo byť uráţlivé…
JV: Ne, ne, to jste špatně pochopila! Je to nedůleţité. Já neříkám, ţe to tam nedáváme, měli jsme tam věci, kdy se opili - viz zámeček poslední setkání v první řadě, kde prostě ten náš hlavní hrdina, coţ byl Hájek, se nám opil takovým způsobem, ţe nebyl schopen skoro ani mluvit. Ale je to nepodstatné, jo, ono tam máte nějaké činnosti za ten den, ze kterých můţete vybrat akorát čtyři věci, takţe ty nepodstatný dáváte ven. To není o tom, ţe bychom něco skrývali, ale z 800 hodin materiálu uděláte 15 hodin vysílání. Takţe to není o tom, ţe bychom něco zakrývali, ale pokud to není v kontaxtu toho, co se tam dělo… Kdyţ bude farma o tom, ţe tam pijou od rána do večera, tak tam bude - od rána do večera pijete. Ale kdyţ se náhodně jeden večer připili, protoţe tam jsou 4. den, jsou unavený a je to o tom, ţe se zapomněli u skleničky, tak není důvod to tam dávat. Ráno vstanou a normálně fungujou, proč ne. Kdyţ ráno kvůli tomu nebudou schopni vstát, tak to tam bude. To je jenom kontext toho, co se tam děje. Vy nemůţete pustit celejch těch 800 hodin.
ZS: A čo by ste povedali o účastníkoch?
JV: Co je smutný, je, ţe ty holky jsou z 90% nezaměstnaný s dítětem. Pro tyhle holky jsou tady tyhle pořady, kde je moţnost, ţe by našly toho muţe.
13