SLOVENâasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet Roãník XXXIV., 1,70 eur SKO3 JeseÀ 2012 Fenomén: Príbeh historik Cyril A. Kolomana Hromník Sokola Vladimír Mináč a zahraniãní Slováci Umelecké Miroslav Benka podoby a jeho zázračný svet sklárstva V pieninskej zóne ticha 3 Štátna zhovievavosť či krajanská múdrosť? SLOVENSKO 4 Archívny poklad z Ameriky na Slovensko âasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet 6 Kniha o Slovákoch v Clevelande Vydávajú Matica slovenská a Neografia, a. s., Martin 8 Slovenská obec priamo v Amerike

Číslo 3/2012 /jeseň/ 9 V San Diegu sa formuje Karička Ročník XXXIV. 10 Straten˘ syn EV 4012/10 12 Príbeh Kolomana Sokola Šéfredaktor: Dušan Mikolaj Predseda redakčnej rady: Stanislav Bajaník 14 Za priateºom Lacim Grafický redaktor: Peter Ďurík Jazyková redaktorka: Jana Farkašová 15 Slovenská Norma Rudinská Adresa redakcie: Vydavateľstvo Matice slo- 16 Národná úcta pri chutnom jedle venskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin Tel.: 00421 434 012 839, 18 Fenomén: historik Cyril A. Hromník fax: 00421 434 133 188 20 ·tefánik a Taliansko – pod rú‰kom záhad Cena výtlačku: 1,70 eur Celoročné predplatné do zahraničia: 22 Pečať Nadlaku v znamení slovenských Európa 20 eur, ostatné štáty sveta 30 USD evanjelikov Rozširujú: Vydavateľstvo Matice slovenskej Martin, PNS, Mediaprint Kapa 24 Miroslav Benka a jeho zázraãn˘ svet Predplatné a objednávky zo SR Matica v zápase o novú dôveru spoločnosti i zahraničia zasielajte na e-mailovú adresu: 26 [email protected] 28 Vladimír Mináã a zahraniãní Slováci Sadzba, zlom a príprava 30 Je poctou byť historikom svojho národa tlačových podkladov: Peter Ďurík Reprodukcia, tlač: Neografia, a. s., 32 V˘chodná po 58 rokoch Škultétyho 1, 036 55 Martin 34 František Horniak pochádza zo Žikavy Zadané do tlače 17. septembra 2012. Nevyžiadané rukopisy a fotografie 36 Vy‰né RuÏbachy vstávajú z kameÀa redakcia nevracia. 38 Dotyky antického Ríma so Slovenskom Podávanie novinových zásielok povolené OZ SaRP Banská Bystrica, 40 Keltománia na Havránku po slovensky č. j. ISSN 0231-7303 42 Umelecké podoby sklárstva Autor fotografie na obálke: Vlado Bača 44 V pieninskej zóne ticha 47 Glosy o knihách

OBJEDNÁVKA SUBSCRIPTION

Od čísla ...... 2012, v počte ...... kusov, Beginning number ...... 2012, za jednoročné predplatné 30 USD, 20 eur (pre zahraničných odberateľov), for one year subscription of $ 30, eur 20 6,80 eur (pre odberateľov na Slovensku) Name: ...... Meno: ...... Address: ...... Adresa: ...... City: ...... State: ...... ZIP: ...... Mesto: ...... Krajina: ...... PSČ: ...... Note: Poznámka: Túto objednávku (s potvrdením o zaplatení) pošlite na adresu: Send this subscription, address: Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovensko Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovakia

2 | SLOVENSKO ·TÁTNA ZHOVIEVAVOSË âI KRAJANSKÁ MÚDROSË?

Ako vytvoriť spoločnú názorovú platformu pomerne skromné, ale aktivisti jednotlivých ponad hranice Slovenskej republiky s našimi spolkov a združení ich prijímajú vďačne. krajanmi a vytrvalo a efektívne ju presadzo- A využijú podľa vlastných predstáv. Efek- vať? tivitu priamo pre donátora, teda pre Slovenskú Názory ľudí trvalo žijúcich na Slovensku na republiku, sa po prvýkrát usiloval komplex- emigráciu či súčasnú migráciu bývajú rôzno- nejšie testovať predchádzajúci predseda rodé, a nie vždy sú lichotivé. Pre štátnu kon- ÚSŽZ, ale pravdepodobne i táto snaha prispe- cepciu starostlivosti o Slovákov žijúcich la k jeho predčasnému odvolaniu z funkcie. v zahraničí by však mal byť podstatný vzá- A súbežne s týmto administratívnym aktom jomne prospešný efekt. Pritom ani v súčas- vláda SR rozhodla zveriť koordináciu práce nosti nie je hlas Slovákov zo sveta zanedba- ÚSŽZ pod kuratelu Ministerstva zahranič- teľný. Niekedy nás upozorňujú na to, čo sa ných vecí SR. Krajanská téma tak prestáva deje priamo „za našimi humnami“. Ján byť výsostne národnou a vnútropolitickou té- Vrtielka z Austrálie sleduje dianie na Slo- mou na najvyššom poschodí slovenskej štát- vensku najmä cez internet. Nedávno si dosť nosti a oficiálne sa stáva prednostne „zahra- podrobne všimol napríklad situáciu v školstve ničnopolitickou“. Takýto model tu v minulos- a v cirkevných záležitostiach na juhu Sloven- ti už bol, ale neosvedčil sa, takže jeden krok skej republiky. Verejne sprístupnené údaje mu dopredu a dva naspäť. ukazujú, že i po dvadsiatich rokoch existencie K čomu to smeruje? Ak nerobíme konštruk- samostatného štátu je v nejednom mestečku tívnu politiku doma, ochotne ju za nás dekla- a obci slovenský jazyk v polohe menšinového. rujú niektorí zahraniční Slováci. Opako va ný - Sú naše náhľady do takej miery rozdielne, že mi návštevami na najvyšších miestach pred- tu doma môžeme s čistým vedomím prehlá- kladajú konkrétne nóty, poprípade i návrhy na úzadia aktuálny stav napríklad v slovenskom siť: „Je to podstatne inakšie, takmer všetko je kádrové zmeny. Na štátnej úrovni stačí pobá- krajanskom školstve. Pri „sviatočnom“ vní- u nás v najlepšom poriadku“? Takáto téma dajúce podnety bezhranične prijať a následne maní sa neveľmi zaoberáme znepokojujúcimi naposledy výrazne rezonovala od vzniku podľa nich akože koncepčne konať. V tejto skutočnosťami, akými je pokles žiakov v slo- Svetového kongresu Slovákov, ktorého čin- jednosmerne ústretovej klíme aktívne pôsobí venských školách v štátoch s početnou kra- nosť dosiahla svoj vrchol počas života jeho predovšetkým Svetové združenie Slovákov janskou komunitou, či v nich ešte funguje zakladateľa Štefana Romana. Výrazný pokles v zahraničí (SZSZ). Pre neznalých širších plnohodnotná slovenská škola, alebo či sa tam aktivít kongresu a jeho vplyvu nastal vznikom súvislostí sa toto občianske združenie regis- slovenčina vôbec vyučuje. Myslím si, že kon- samostatnej Slovenskej republiky. Jeho vte- trované v Slovenskej republike deklaruje za štruktívnym riešením nie je ani veľkorysejšie dajší predstavitelia s plnou vážnosťou zvero- priameho pokračovateľa Svetového kongresu podporovanie toho, čo je verejne viditeľnej- vali národnú misiu znovu sa rodiacemu slo- Slovákov (SKS). Od jeho významných skut- šie: dosť veľkorysé finančné stimuly do venskému štátu. Ten sa aktívnejšie ujal svojej kov je však SZSZ na hony vzdialené. Ba po výstavby či rekonštrukcie niektorých spolko- úlohy na tomto poli v druhej polovici 90. pôvodnom vydarenom konštituovaní sa od - vých domov. Desiatky príkladov z krajanskej rokov, avšak po štvorročnom parlamentnom klonilo od najpodstatnejšieho zmyslu súručen - histórie povedzme na severoamerickom kon- období sa na prelome tisícročí „krajanská pro- stva, ktoré musí mať na zreteli prvoradú tinente dokazujú, že ak sa z nich vytratí slo- blematika“ vytrvalo odsúvala na okraj inštitu- povinnosť zjednocovať všetky slovenské ko- venský duch, slovenský jazyk, prestanú sa cionálneho záujmu. Sľubovaným „riešením“ munity vo všetkých častiach sveta. konať bohoslužby v slovenskom jazyku, stav- mal byť vznik Úradu pre Slovákov žijúcich Že to vôbec nejde ľahko, o tom sa neraz by prestávajú byť slovenskými. V podnika- v zahraničí (ÚSŽZ) a v rámci jeho pôsobenia a opakovane presviedčali Štefan Roman vom svete sa investície síce nestratia, môžu tvorba štátnej politiky a vykonávanie „staro- i ďalší aktivisti SKS. Pričom mali zdanlivo slúžiť na bývanie, poskytovanie služieb. Ale stlivosti“ danej príslušným zákonom. Úrad je jednoduchšiu pozíciu v tom, že v rámci poli- môžeme sa už iba nádejať, že na nich bude od roku 2006 na tomto poli jediná výkonná ticky rozdeleného sveta spájali iba spolkárov aspoň viať slovenská zástava ako neklamný vládna inštitúcia, ak nerátame zopár zvyčajne a združenia v západnej časti Európy a v zámo- znak národného (spolu)investorstva. čiastkových pracovných úväzkov úradníkov rí. Súčasný predseda SZSZ napriek realite DUŠAN MIKOLAJ ministerstiev či zamestnancov v ich podriade- mnohorakých rozdielností Slovákov a ich FOTO: ĽUDOVÍT POMICHAL ných organizáciách. neveľkej ochote ísť „v jednom šíku“ na verej- Podobné ako v prvom päťročnom predsedníc- nosti, v médiách i na najvyšších fórach sebais- State Indulgence or Wisdom of Expatriates? kom období, ani v tomto načatom vedenie to vyhlasuje príkladnú „jednotnosť“, takmer ÚSŽZ nepovažuje za potrebné aktivizovať, komplexné „zastrešovanie“. Keďže tento rok How to create a common opinion platform with our expatriates from behind the borders of podporovať či aspoň partnersky prizývať na je pre „jeho“ združenie prvým okrúhlym vý- the Slovak Republic and how to promote it koncepčnú spoluprácu mimovládne organizá- ročím, možno očakávať, že svoju rétoriku relentlessly and effectively? This topic strongly resounded recently. The activities of Slovak cie či vedeckých a odborných pracovníkov pre nesie i na pôdu najvyšších orgánov Slo - World Congress reached their pinnacles during venujúcich sa tejto problematike na Slo - venskej republiky. A s ohľadom na ich súčas- the life of the Congress’s founder ·tefan Ro - vensku. Štátna krajanská politika sa takýmto né pozitívne reakcie bude jubileum pripomí- man. Substantial decline of the activities and influence of the Congress came with the emer- postojom nemusí koncipovať na domácej nať s ambíciou na organizovanie spoločného gence of the independent Slovak Republic. The pôde, zdá sa, že najpodstatnejšie je, aby sa krajanského stretnutia s predstaviteľmi štátu then representatives in all seriousness entrust- uspokojili mnohoraké požiadavky Slovákov priamo v hlavnom meste. Povedzme s pod- ed the national mission to the emerging Slovak state. But, do we really do constructive politics prostredníctvom každoročného dotačného pornou účasťou ÚSŽZ. at home or do we leave it up to the World finančného balíka vo výške viac ako milión Na pozadí opakovaných prejavov nadšenia zo Association of Slovaks Living Abroad that is far eur. Zdroje vyčlenené na tento účel sa „svetových stretnutí s krajanmi“ a nálady vzá- from uniting all the Slovak communities of all the parts of the world? z pohľadu uchádzačov síce komentujú ako jomného uspokojenia ochotne posúvame do

SLOVENSKO | 3 Archívny pokladna z Slovensko Ameriky Hovoríme s Mariánom Tkáãom, predsedom Matice slovenskej

Mnohí na Slovensku sme si v na‰ej šími ilúziami. Pozrel som si film o ceste mati- Skrachovali aj Bosákove banky, ktoré boli urči- mladosti formovali predstavu o „veºkej čiarov Jozefa Cígera Hronského, Jozefa Cin- tou finančnou základňou na vydávanie tlačív, Amerike“ cez svojich predkov. Ako ste cíka, Karola Plicku a Konštantína Čulena, pre- organizovanie slovenského života. Navyše vnímali tento svetadiel vy? čítal som Hronského knihu Cesta slovenskou zomrel relatívne mladý, v roku 1938. Potom Keďže som bol pri vzniku Slovenskej republiky Amerikou. A teda viem, že v roku 1936 štyroch prišla druhá svetová vojna, na začiatku 70. predstaviteľom jej Národnej banky, v roku 1993 významných mužov matičných dejín vítali rokov sľuboval veľkú nádej Svetový kongres som trikrát cestoval na zasadnutia Medzinárod - zástupy Slovákov v každom meste, do ktorého Slovákov, ale smrť jeho zakladateľa Štefana ného menového fondu do Washingtonu. Nie - prišli. Sprevádzali ich autá so slovenskými vlaj- Romana iba zvýraznila výrazný ústup Slovákov žeby mi to prebilo vnímanie toho, že tam praco - kami, slovenskí policajti na koňoch. Vyhrávala z predchádzajúcich pozícií. Kdečo zo sloven- vali, usádzali sa a žili naši Slováci, ale z hľadis- hudba. Halu v Clevelande, kde založili roku ských aktivít sa vytratilo v plynutí času. Akoby ka môjho pôvodného povolanie je pre mňa 1907 Slovenskú ligu v Amerike, zaplnilo vtedy do nenávratnej minulosti. A akoby krízy „boli“ Amerika centrom financií a peňazí. Pravda, his- desaťtisíc Slovákov. A vďaka rastúcim žiados- aj na to... tóriou Slovákov v Amerike som sa zaoberal pod - tiam krajanov z pôvodne plánovaných päťde- statne skôr a záujem o ňu ma drží dodnes. Dosť siatich miest napokon navštívili takmer stovku. Ako je to s desiatkami slovensk˘ch podrobne som si preštudoval knihy, ktoré Moja cesta do USA bolo úplne iná. Nie loďou, kostolov, ‰kôl, ustanovizní, ako ich spísal mnohí u nás doma nepoznajú, ba ani ich nema- ale lietadlom, v ktorom som si lúskal slovník, clevelandsk˘ kÀaz ·tefan Furdek? li v rukách. Sú to povedzme pôvodné Dejiny aby som splnil želanie hostiteľov a časť prího- Slovenský život v Amerike je, obrazne poveda- Slovenskej ligy v Amerike, dvojzväzkové deji- voru predniesol v angličtine, pretože väčšina né, už najmä pod zemou. V tráve, pod koruna- ny Konštantína Čulena, publikácie povojno- potomkov našich emigrantov, ktorí sa narodili mi stromov leží množstvo tabúľ. Nezvratne slo- vých exilových i starších autorov, ktoré od 90. už v Amerike, po slovensky nerozumie. venské mená sú však svedectvom o mnohopo- rokov minulého storočia v reedícii vydáva četnosti slovenského živlu v tých končinách. Matica slovenská, i ďalšie. Rozprával som sa Aké bolo privítanie? Mnohé sú odkazmi na život a skutky ľudí vý- s mnohými ľuďmi, ktorí sa po dlhšom pobyte Navštívil som len Bridgeport, Cleveland znamných pre našu históriu. v Amerike vrátili na Slovensko, zapisoval som si a susedný Lakewoode. V Bridgeporte sa na 55. spomienky ich príbuzných, potomkov. Infor má - sneme Slovenskej ligy v Amerike stretlo nie- âo v‰ak s majetkami v priestore, z ktorého cie som zužitkoval publicisticky, potom v knihe koľko desiatok krajanských aktivistov. Váha sa slovensk˘ duch uÏ nadobro vytratil? Veľký sen, druhou na túto tému je Vôňa peňazí. Slovákov v Amerike sa mnohonásobne zmenši- To sa zdá neriešiteľné. Vo viacerých štátoch Sú aj o tom, že Slováci išli do Ameriky za la. Nie je to však problém len slovenskej menši- a oblastiach, kde sa usádzali Slováci, už žije snom o bohatstve, občas ho však našli doma... ny, obdobne sú na tom prisťahovalci iných viac Afroameričanov a iných. Keď sa tam zača- S Amerikou som sa stretol aj pri pátraní po osu- národností. Hoci Poliaci alebo Ukrajinci sa li masovo usádzať, viacerí Európania, medzi de Michala Bosáka. V kancelárii predsedu Mati - držia väčšmi pohromade, napokon, ich je aj nimi stovky Slovákov, sa odtiaľ sťahovali do ce slovenskej visí na stene zväčšená kópia de- početne podstatne viac. Môj hlavný hostiteľ iných oblastí. Napríklad ani jeden z troch evan- saťdolárovej bankovky s jeho podpisom, ktorú Andrej F. Hudák, riaditeľ Slovenského inštitútu jelických kostolov postavených Slovákmi v La- Bosákov vnuk a vnučka priniesli v roku 1999 na v USA, budúcnosť slovenskej menšiny v Ame - kewoode už nie je v ich vlastníctve. A prá ve te - Slovensko. Originál bankovky venovali Ná- rike charakterizoval ako slabú a malú. Pokiaľ raz sa transformuje tamojšia farnosť pri rímsko- rodnej banke Slovenska, staral som sa oň ako ide o „starých“ amerických Slovákov, zaiste je katolíckom Kostole sv. Cyrila a Metoda. Kúpila vedúci archívu. to tak. ju celkom iná nácia, hovorí sa, že Peruánci, takže i posledný slovenský kostol v týchto kon - Zaãiatkom tohto leta ste sa pobrali za TakÏe podobné sú i reálne oãakávania do činách prestáva byť naším. Je to veľká škoda, na‰imi do Ameriky s poslaním kultúrneho budúcnosti? pretože práve v jeho interiéroch je veľko lepá pracovníka. Ako by ste charakterizovali Napriek tomu situácia zaiste nedospeje do také- výtvarná výzdoba Jozefa Cincíka, aká nie je dne‰n˘ch Slovákov? ho stavu, že by nositelia slovenských génov nikde inde na svete, ani u nás na Slovensku. Popri inom si udržali mnohé našské vlastnosti, v Amerike celkom vymreli. Napokon, na ban- Obrazy sú dejinami slovenského kresťanstva od typické už pre predchádzajúce generácie. Ich kete boli aj mladí Slováci, ibaže starousadlíci jeho počiatkov, medzi duchovnými osobnosťa- vzájomné vzťahy sú dosť podobné ako u nás. im nedôverujú. Tvrdia, my sme statočne praco- mi sú aj kňazi Andrej Hlinka a Jozef Tiso. Sme dosť ambiciózni, ale aj škriepni. Kritickí vali, nahonobili sme určitý majetok, udávame A straty sa týkajú i mnohých súkromných ob- navzájom aj voči iným. Kde sú dvaja, zaklada- tón, staráme sa, mladší nič statočne neurobili, jektov, rodinných domov. Môj sprievodca jú tri strany, v nich chcú mať najmenej štyri iba by sa priživovali na nás. Sčasti to vnímam Andrej Hudák ukázal na svoj rodný dom predsednícke miesta. Platilo to v minulosti ako generačný rozpor, ten sa napokon tiahne a dodal, že už nie je ich, ostala mu iba spo- a platí to i teraz. Prirodzene, bližšie sú mi pozi- všetkými kultúrami sveta. Väčšmi ma trápilo to, mienka na čerešňu a hrušku, z ktorých ako deti tívne stránky ľudských pováh, ktoré zdôrazňujú že v Amerike slovenčina asi vymrie ako aktív- jedli ovocie. Našťastie, nie všetko slovenské spoločné hodnoty a dvíhajú naše osobné seba- na reč. Asimilačný vplyv je veľký, ostáva už iba načisto zaniká. Na okraji Clevelandu, v časti vedomie. spomínať napríklad na Bosákove snahy vydá- Parma, som bol v gréckokatolíckom katedrál- vať v Amerike Slovenský denník. Keby sa mu nom chráme. Nie je na ňom napísané, že je slo- MoÏno va‰u náv‰tevu nejakou paralelou to bolo podarilo, možno by nasledovalo vysie- venský, má skôr znaky rusínsko-byzantské, ale spojiÈ s cestou matiãnej delegácie do lanie slovenského rádia, televízie. Slovenčina je funkčný a považujú ho za „náš“. Prešovský Ameriky na konci roku 1935? by sa azda udržala medzi širšou komunitou. arcibiskup a metropolita Ján Babjak v ňom pár Samozrejme, mal som na zreteli i túto nezabud- Lenže hospodárska kríza v 30. rokoch spôsobi- týždňov pred mojou návštevou slúžil boho- nuteľnú misiu, ale nedal som sa pomýliť vtedaj- la postupný úbytok slovenských ambícií. služby.

4 | SLOVENSKO ne neuvedomujeme, že nebyť amerických Slo - Ako je to s fraternalistick˘mi organizáciami, vákov, asi by sme náš štát nemali. Metaforicky ktoré vznikali ako svojpomocné i investiãné to platí jednoznačne. A možno až doslova, lebo spolky? Clevelendská, Pittsburská dohoda sú jeho Ešte stále sa v Amerike udržiavajú. Hlavné fra- základné kamene. V tejto histórii je veľa nezná- ternalistické organizácie, ženská aj mužská meho, zanedbávali sme výskum. A na tomto Jednota, majú ešte stále tisíce členov, svoje historickom pozadí je dosť smutné to, že mladá majetky, disponujú finančnými úsporami. Be - generácia o tejto téme vie podstatne menej ako nediktínskej reholi patrí ešte benediktínsky naša. Žiaľ, súčasné školstvo namiesto toho, aby kláštor v Clevelande, v ktorom je umiestnený v samostatnej Slovenskej republike okruh histo- Slovenský ústav. A ani nie tak dávno, ešte v 80. rických tém rozširovalo, tak ich zužuje. rokoch minulého storočia, vedľa neho postavili Slováci zo svojich ušetrených peňazí kostol. Do Ak by ste sa rozhodli napísaÈ ìal‰iu tehličky postavený z peňazí zarobených Slo - publikáciu na túto tému, na ão by ste sa vákmi. Hoci spomedzi štyridsiatich piatich mní- sústredili? chov v kláštore benediktínov už iba piati sú Slo - Asi by som pokračoval v tom, čo som už publi- váci a iba zo traja hovoria po slovensky, sloven- koval, napríklad o rode Bosákovcov. Popri ňom ský duch je v ňom pevne zakotvený. Osobitne ma zaujímajú Peter Rovnianek, z mladších Šte- teší, že sa do dnešných čias uchovalo to vý - fan Roman a mnohí iní. Priťahujú ma predo- znamné a najpodstatnejšie – Slovenský ústav – všetkým informácie vypovedajúce o hospodár- neoficiálny slovenský archív v USA. skom napredovaní Slovákov na americkom kontinente, čo bolo významnou základňou pre Práve z tohto ústavu uÏ dávnej‰ie pri‰iel duchovnú, kultúrnu, spolkovú nadstavbu. podnet smerom k Matici slovenskej. Po Dokonca by sme našli prepojenia so súčasnos- va‰om nástupe do vedenia in‰titúcie vede- ťou. V 19. storočí východniari húfne vyhľadá- nie ústavu ponuku zopakovalo. âoho sa Neografie, na ktorej bude osadená pamätná vali Carnegieho oceliareň v Pittsburgu, aby t˘ka konkrétne? tabuľa s menami tých, ktorí sa pričinili o ucho- o storočie neskôr prišla oceliareň za východ- Matica slovenská je pre Slovákov v Amerike po vanie archívu. niarmi do Košíc... Aktuálnych tém je, prirodze- výmene jej predchádzajúceho predsedu najdô- ne, podstatne viac. Napríklad: Prečo zrazu ľudia veryhodnejšou inštitúciou v Slovenskej republi- Dalo sa za krátky pobyt zistiÈ, ão je nepotrebujú materinskú reč, hoci je nenahradi- ke. Práve Matici chcú americkí Slováci zveriť v archíve najvzácnej‰ie a ão bude prínosom teľným základom národnosti a bola jadrom dokumenty tvoriace národné kultúrne dedič- pre celkov˘ v˘skum Ïivota Slovákov vo nášho zápasu za národ. Alebo ešte iná výzva stvo. Za najvýznamnejší výsledok svojej cesty svete? A ão pre na‰ich historikov? doby: Môžu byť Slovákmi aj ľudia, ktorí neho- pre to považujem podpísanie rámcovej dohody Sila archívu spočíva v tom, že sa budoval už od voria po slovensky? medzi Slovenským ústavom v Clevelande konca devätnásteho storočia. Andrej Hudák DUŠAN MIKOLAJ a Ma ticou slovenskou v Martine o tom, že všet- vedie popri inom katalóg informácií o význam- FOTO: AUTOR ky písomné dokumenty a tlače si môžeme pre- ných osobnostiach. Je ich okolo deväťsto. Ich viesť na Slovensko. V archíve sú uchované život a práca sú spojené s prvou a následnými Archival Treasure from America to Slovakia všetky noviny, časopisy, knihy vydávané od emigračnými vlnami v 19. storočí a na začiatku An interview with Marián Tkáã, the chairman of roku 1890, trojrozmerné artefakty, obrazy, foto- dvadsiateho, nezanedbateľne s exilom aktivis- Matica Slovenská, about his official journey to see grafie, ktoré majú dokumentačnú hodnotu. tov prvej Slovenskej republiky, ktorí u nás boli Slovaks in the USA. Dokonca sme nanovo začali neoficiálne roko- štyri desaťročia tabuizovaní. Okruh aktuálneho He visited Bridgeport, where he attended the 55th Congress of the Slovak League of America, vať o Pittsburskej dohode, ktorú pred časom pôsobenia Slovenského historického ústavu Cleveland and neighbouring Lakewood. His meet- Slo váci odovzdali Štátnemu archívu v Pitts bur - Matice slovenskej určíme a presnejšie vymedzí- ing with Andrej F Hudák, a Slovak Institute of gu, kde je dobre ošetrená. me aj po spracovaní tohto archívneho bohat- Cleveland director, was of the highest significance. stva. Verím, že život zahraničných Slovákov “Figuratively speaking, Slovak life is mostly six feet under. Undoubtedly Slovak names are the evidence âo bude nasledovaÈ po podpísaní rámcovej bude tou nosnou témou agendy Slovenského of multiplicity of the Slovak element in those parts. dohody? historického ústavu MS, rovnako ako slovenské Many of them serve as references to lives and deeds Andrej F. Hudák ponúkol zabezpečiť prijatie dejiny v časoch, keď Martin bol centrom národ- of the prominent people of our history”, he said. a vytvoriť pracovné podmienky nášmu matič- ného života, teda približne v rokoch 1860 až The Slovak Institute of Cleveland – “Slovak unofficial archive in the USA” – repeatedly sent Matica nému historikovi, ktorý by vykonal v archíve 1918. To je aj jednoznačný dôvod na to, aby sa Slovenská an offer that literally is of historical impor- základný prieskum a vyznačil, čo je pre nás sídlo ústavu ustálilo v Martine. Napokon, chý- tance. “After the replacement of the former chair- potrebné. V Slovenskom ústave sú totiž aj knihy bajú nám podrobné matičné dejiny a s nimi man, Matica Slovenská, from the view of Slovaks in America, became the most trusted institution in the vydané na Slovensku v posledných desaťro- súvisiace dejiny slovenskej štátnosti. Slovak Republic,” M Tkáã stressed. “Considering this, čiach minulého storočia. Tie by mohli byť uži- the most important result, in my opinion, is the sign- točnejšie práve v USA. Budeme sa ponáhľať, Tento zámer aktuálne rezonuje i pri ing of the framework agreement between the náš pracovník vycestuje do ústavu už na jeseň, transformaãn˘ch krokoch nového vedenia Slovak Institute of Cleveland and Matica Slovenská of Martin that all the written documents and prints po ňom by pravdepodobne prišiel niekto MS. âo budú priority Historického odboru can be transported to Slovakia.” z matičného archívu, aby pripravil dokumenty MS na najbliωie roky? There are newspapers, magazines, books published a artefakty na zabalenie. Je to vecou historikov, členov Historického since 1890 and also three-dimensional artefacts, odboru MS, no verím, že dovezené dokumenty pictures, photographs of documentary values kept in the archive. This autumn, a Matica’s historian will Ako budú práce pokraãovaÈ? ich podnietia venovať sa aj podrobnejšiemu travel to the institute and perform a basic explo- Rokoval som už so štátnym tajomníkom skúmaniu života Slovákov vo svete, osobitne na ration of the archive. The archive is supposed to be Ministerstva zahraničných vecí SR Petrom severoamerickom kontinente. moved to Martin before the celebrations of the 150th anniversary of Matica Slovenská’s birth com- Burianom, bývalým slovenským veľvyslancom mence. v USA, ktorý prisľúbil pomoc pri ich prevoze Ste autorom historick˘ch ‰túdií, mnoh˘ch “Why people, all of a sudden, do not need their na Slovensko. Budeme sa usilovať, aby do publikácií popularizujúcich slovenské deji- mother tongue, even though it is an irreplaceable budúcoročných osláv 150. výročia vzniku ny. âo vás osobne priÈahuje na slovenskej basis of nationality that represented a core of the struggle for our nation. Or another challenge of the Matice slovenskej bol tento archívny poklad na Amerike? times: Can people who do not speak Slovak be Slovensku. V Martine prichystáme vhodný Absolvoval som slovenské školy v rokoch, keď Slovaks?” – that is another thematic group of ques- priestor, aby sme tlače a spisy starostlivo uscho- sme v Američanoch videli iba imperialistov. tions closely related to the Slovak community in the vali. Máme v pláne rekonštrukciu starej budovy Mož no preto si dodnes dostatočne a jednoznač- USA.

SLOVENSKO | 5 v Clevelande Kniha

Od roku 1885 do roku 1971 bola farnosÈ sv. Ladislava v Clevelande povaÏovaná za hlavnú farnosÈ cle- velandsk˘ch Slovákov. V roku 1985 ju zaloÏil duchovn˘ otec ·tefan Furdek a spájala v‰etky slovenské katolícke farnosti v Clevelande. Od jej zaloÏenia sa veriaci schádzali na rôznych miestach aÏ do roku 1889, keì sa farnosÈ natrvalo usadila na Holton Avenue. Tento záber z interiéru Kostola sv. Ladislava bol pravdepodobne uroben˘ poãas v˘roãn˘ch osláv farnosti. Baldach˘n vºavo naznaãuje, Ïe na osla- vách sa zúãastnil aj vtedaj‰í clevelandsk˘ biskup. o Slovákoch

Clevelandskí Slováci to v cudzej kraji- Najstar‰ie záznamy o slovensk˘ch prisÈahovalcoch v USA pochá- ne nemali ľahké. Do USA prichádzali najskôr muži, otcovia rodín, ktorí sa tam dzajú z roku 1873. Slováci sa do Spojen˘ch ‰tátov zaãali hromad- usádzali a zarábali peniaze na to, aby nej‰ie sÈahovaÈ koncom 70. rokov 19. storoãia. PrisÈahovalci Ïili mohli cestu za oceán zaplatiť aj svojim manželkám a deťom, ktoré ich po dlhom v skromn˘ch podmienkach a pracovali ako nekvalifikovaní robot- čase odlúčenia nasledovali. V nádeji na níci. Väã‰ina Slovákov v tom ãase pracovala v uhoºn˘ch baniach lepší život museli čeliť etnickému prena- sledovaniu a chudobe. Slováci učili svoje v Pensylvánii, av‰ak mnohí, ktorí uprednostnili nadzemné práce, deti po anglicky a vychovávali z nich sa usádzali v meste Cleveland, ktoré bolo piatym najväã‰ím mes- Američanov, aby sa lepšie začlenili do spoločnosti. Nikdy však nezabudli na tom v USA a ponúkalo pracovné príleÏitosti v továrÀach. Prví svoje korene a materinskú reč. Tradície, Slováci pri‰li do Clevelandu v 80. rokoch 19. storoãia. ëal‰í kraja- ktoré so sebou priniesli, si v Clevelande uchovávajú dodnes a nezabúdajú na nia ich hromadne nasledovali najmä na zaãiatku 20. storoãia aÏ ťažké začiatky ich starých otcov a praot- cov v cudzej krajine. do zaãiatku prvej svetovej vojny. Komunita sa postupne rozrasta- V roku 2009 vyšla v edícii Obrazy la, vznikali slovenské ‰tvrte, zakladali sa farnosti a ‰koly. Ameriky kniha, ktorá podáva obrazové sve dectvo slovenského života v Cleve - lande od začiatku prisťahovalectva až po John Sabol je autorom troch kníh, ktoré v oblasti genealógie a je autorkou deviatich osemdesiate roky 20. storočia. Takmer zaznamenávajú dejiny clevelandských kníh s tematikou prisťahovalectva (napr. dvesto fotografií vás prenesie do ulíc prie- Slovákov. Jeho štvrtá kniha by mala vyjsť Babkina kuchyňa, Tri slovenské ženy, Slo - myselného Clevelandu, domácností cleve- na jar 2013. John Sabol strávil značnú váci v Pittsburghu). Napísala stovky člán- landských Slovákov, ich chrámov a škôl. časť svojho života štúdiom a výskumom kov, ktoré vyšli v popredných časopisoch Kniha vznikla v spolupráci clevelandského clevelandskej histórie, pričom sa zameral ako Family Tree Magazine (Rodokmeň) rodáka slovenského pôvodu Johna T. hlavne na slovenskú komunitu. Knihy a Family Chronicle (Ro dinná kronika). Sabola a Lisy A. Alzo z Pensylvánie, ktorá začal písať takmer náhodou, po stretnutí Kniha Clevelandskí Slováci je unikát- má tiež korene na Slovensku. Obidvaja so spisovateľkou Lisou Alzo, ktorá mu nym svedectvom a oslavou života imi- pôsobia v správnej rade Česko-Slovenskej navrhla spoluprácu. grantov, ktorý so sebou priniesol mnoho medzinárodnej genealogickej spoločnosti. Lisa Alzo už vyše 20 rokov pôsobí starostí, ale tiež radostí a hlavne nádej na

6 | SLOVENSKO Hromadn˘ príliv Slovákov do Clevelandu na zaãiatku 20. storoãia spôsobil, Ïe triedy v slovensk˘ch ‰kolách boli pre- plnené. Na fotografii sú Ïiaci druhého roãníka Cirkevnej ‰koly svätého Vendelína v Clevelande, ktorá bola postavená v roku 1905.

Kadeti Spoloãenstva sv. Juraja Prvej slovenskej katolíckej jednoty pózujú pred Chrámom sv. Ladislava v októbri 1906.

Okolo roku 1920 kúpil slovensk˘ katolícky kÀaz Václav Chaloupka z clevelandskej farnosti Na - rodenia Panny Márie pozemok na Kelleys Island, ktor˘ sa nachádza 85 míº od Clevelandu. Na Socha M. R. ·tefánika sa nachádza v Slovenskej ostrove sa zaãali kaÏdoroãne organizovaÈ letné Celtomania on Havránok Hill in Slovak Fashion kultúrnej záhrade v clevelandskom parku Wade. The archaeological open-air museum Havránok tábory pre deti z farnosti. Pobytom v letnom tá- above Liptovská Mara dam is a part of ancient Slováci sa pri soche stretávali kaÏdoroãne 4. má- bore boli deti spravidla odmeÀované za dobré Celtic and Slavic cultures. In 1991, the site above ja, aby si pripomenuli v˘roãie jeho smrti. Foto- ‰tudijné v˘sledky a vzorné správanie. Okrem let- the dam lake was designated as a national cultur- grafia pochádza z roku 1934. n˘ch radovánok deti pomáhali pri beÏn˘ch prá- al monument. Summer means high season for the cach na farme, napríklad aj pri zhrabovaní sena. open-air museum and the traditional Celtic Days, a programme event organised by Vae Viktis group of Celtic culture enthusiasts on the Havránok hill, enjoy great popularity among visitors from Slovakia and from abroad. The demonstrations of Celtic arts and crafts in the historically authentic environment attract visitors like a magnet. In the territory of the today’s Slovakia, the Celts lived in mountain regions and mastered produc- tion of iron. The first coins, called Biatecs, were dis- lepší život. V Clevelande v súčasnosti covered right on the Havránok hill and these were súbor. Život v Spojených štátoch je iný also minted in Liptov. Archaeological excavations žije takmer 100-tisíc ľudí slovenského testify that life flourished in the Cotini’s Celtic set- ako na Slovensku, avšak Slováci v Cle- pôvodu, ktorí sa už úplne asimilovali. tlement there from the turn of 300 BC up to 200 velande sa snažia zachovať hodnoty, kto- AD. At the site of the New Iron Age settlement the Mnohí sa však naďalej hlásia k sloven- remains of the original Celtic hill-fort walls, ré dostali do vienka od materskej krajiny, ským koreňom. V Clevelande majú svoje remains of a sacrificial pit and a druidic shrine and a preniesť kúsok Slovenska tam, kde žijú. sídla dve najväčšie fraternalistické kato- a small altar were unearthed. Kniha Cleveland Slovaks sa dá kúpiť After the Celts, Slavs inhabited this locality. There lícke organizácie – Prvá katolícka slo- are the ruins of a mediaeval Slavic wooden fortal- v kníhkupectvách v USA a tiež na inter- venská jednota a Prvá katolícka sloven- ice from 11th-15th centuries walled in by pal- netovom portáli Amazon.com, ktorý za ská ženská Jednota. Sídlia tu tiež Slo - isades. La Tène stockade and a gate, and a medi- poplatok doručí knihu až na Slovensko. aeval defensive fosse, a bridge, a paved courtyard venský ústav, rôzne slovenské kluby, spo- and a basement of a residential tower can also be KATARÍNA TOMKOVÁ ločnosti, farnosti a dokonca i folklórny found there. FOTO: ARCHÍV

SLOVENSKO | 7 Slovenská obec priamo v Amerike

Slovak, pôvodne Slovaktown, je poľno- hospodárska obec v prérijnej oblasti štátu Arkansas, nachádza sa asi 18 kilometrov severne od mesta Stuttgart. Bola založená roku 1894 a existuje dodnes. Ako uvádza arkansaská encyklopédia, slovenské fra- ternalistické organizácie, hlavne Národný slovenský spolok pod vedením Petra Ví - ťazoslava Rovnianka, vyvinuli veľké úsi- lie na zakúpenie pozemkov v tejto oblasti štátu Arkansas. Na jeseň 1894 prišlo 25 Kostol sv. Cyrila a Metoda rodín na miesto, kde dnes stojí obec Slo - vak (Slovaktown). Pricestovali vlakom do De Valls Bluff a odtiaľ na vagónoch ťaha- ných volmi. Hneď si začali budovať svoj spol kový dom. Bohoslužby v ňom im slú- žil kňaz z blízkeho Stuttgartu. Rozrastajúca sa obec slovenských prisťa- hovalcov postavila svoj prvý kostol pod dohľadom stuttgartského kňaza. Do roku 1909 sa v Slovaktowne usadilo zhruba 50 rodín Slovákov. Popri nich tam žilo aj nie- koľko rodín Čechov a Rusínov. Roku 1914 obyvatelia obce vybudovali nový Kostol sv. Cyrila a Metoda – apoštolov Slovanov, ktorý je doteraz najvýznamnejším mies- tom obce. Farníci už roku 1895 poslali list biskupovi Edwardovi Fitzgeraldovi, požadujúc kňa- za len pre ich obec. Pre nedostatok kňazov bohoslužby však dlho odbavovali muži laici: Miklik, Matoška, Konečný a Dolný. Slovenská ‰kola Od roku 1917 do roku 1923 slúžil služby božie v Slovak towne kňaz Ľudovít Glinski. Po ňom sa stal kňazom reverend G. H. obchodne viac výnosné. V tom čase sa stal História slovenskej obce v Spojených štá- Keller. Ten založil pri Slovenskom kato- kňazom v Kostole sv. Cyrila a Metoda toch amerických v štáte Arkansas je pod- líckom klube Spolok mládeže. Roku 1924 reverend John Janesko, ktorí je kňazom statne bohatšia, ako uvádzame. Dú fam pre - reverend Keller posvätil v Slovaktowne aj v Slovaku dodnes. to, že sa nájde mladý slovenský historik, nový spoločenský dom. Po jeho odchode Ako uvádzajú informácie z Arkansas Ca- ktorý komplexne spracuje dejiny Slovak - sa kňazom stal reverend Just. tholic, dlhodobou tradíciou v Slovaku (Slo - townu. V Encyklopédii Arkansasu sa píše, že od vaktowne) je večera pripravená zus tríc. JÁN VRTIELKA roku 1910 slovenskí farmári začali s pes- Datuje sa od roku 1947 a každoročne ju FOTO: INTERNET (ARKANSAS-CATHOLIC. ORG.) tovaním ryže, pretože plodina sa stala organizujú koncom januára. Na večeru sa výhodným vývozným artiklom, zaručujú- zíde až 1 500 hostí a tí skonzumujú až 36- Slovak Village right in America cim slušné živobytie. Do roku 1925 sa -tisíc ustríc. Zaujímavou zvyklosťou tejto Slovak, originally Slovaktown, is an agricultural village in Prairie County, Arkansas, United počet rodín žijúcich v Slovaktowne zvýšil večere je, že je len záležitosťou mužov. States, situated about 18 kilometres (11 miles) na 65. Trošku nepriaznivo zasiahlo do vý- Ženy sa nezúčastňujú ani na jej príprave north of the town of Stuttgart. It was founded in voja obce rozšírenie priehrady Le Grue a nie sú prizvané ani ako hostia. Na veče- 1894 and is still existing today. In 1914, the vil- lagers built a new Church of Saints Cyril and Bayou. Vodná hladina priehrady zaliala aj ru prichádzajú muži nielen zo štátu Arkan- Methodius, who are the apostles of the Slavs, pôdu niektorých slovenských farmárov, sas, ale aj zo štátov Texas, Indiana, Virgí- that is the most important place in the village. nia, Mississippi, Missouri aTennesse. Pra- In 1950, reverend John Janesko was ordained a a tak roku 1942 obec opustili. priest in the Church of Saints Cyril and Napriek tomu roku 1950 mal Slovak town videlný mi návštevníkmi bývajú guvernér Methodius there. až 500 obyvateľov, čo je na poľnohospo- štátu Arkansas a iní vládni reprezentanti, aj In 1910, Slovak farmers in the village started to grow rice. Water from La Grue Bayou dam del- dársku obec pomerne slušný počet. V 50. senátori reprezentujúci Arkansas vo fede - uged the lands of some Slovak farmers. Despite rokoch 20. storočia v nej zaviedli nové poľ- rálnej vláde. Keď bol guvernérom štátu that Slovaktown reached a population of 500 in nohospodárske metódy pri výsadbe plodín Arkansas niekdajší prezident USA Bill 1950. The local dinner prepared from oysters has a long tradition. It dates back to 1947 and a využívali nové technologické prostried- Clinton, býval aj on pravidelným hosťom is held annually towards the end of January. ky, ako boli postreky pestovaných rastlín na tejto ustricovej večeri. Popri politikoch Even the men from the neighbouring states z lietadla. Tým sa ich hospodárenie stalo ju navštevuje aj mnoho biskupov a kňazov. come to the dinner party.

8 | SLOVENSKO VKarička San Diegu sa formuje

Pred dvoma rokmi bol z iniciatívy nadšencov folklóru pod vedením Anky Hradskej založe- ný Slovenský folklórny súbor Karička vSan Diegu, Kalifornia. Karička má v súčasnosti 15 aktívnych členov. Sú to Martin Petrik, tanečník a tanečný inštruktor, tanečníci Lenka Matušková, Naďa Megelová, Jana Fišerová, Vierka Migašová, Eva Lovec- ká, Hilda Bajová, Barbora Malecová, Iveta Marušáková, Markéta Hancová, Katka Cap - ková, Joshua Gallion, Josh Pomorski, Silvia Šilharová hrá na kontrabas, Peter Ostapenko na husle. Hlavným cieľom nášho súboru je zachovávať a rozvíjať ľudové i kultúrne tradície, zvyky 350 ľudí, a to nielen zo San Diega, ale aj Kariãka Formed in San Diego a obyčaje z celého Slovenska, a tak pestovať z Orange a Los Angeles Country. Veľkou tradičný aj štylizovaný folklór. Anka Hradsky, artistic leader, dance instructor, oporou pri organizovaní festivalu nám bol dancer and singer, informs about the Slovak Súbor Karička sa po prvýkrát predstavil vicekonzul Generálneho konzulátu Sloven - folklore ensemble Kariãka working in San Diego, California. It was founded two years ago, našim krajanom na prvom krajanskom fol- skej republiky v Los Angeles Milan Kováč. klórnom festivale v San Diegu v roku 2011. it has 15 active members. Its members main- Skupina prehlbuje priateľstvo aj s inými tain and revive folk and cultural traditions, cus- Nasledovali vystúpenia na Sandiegovskom národnostnými folklórnymi skupinami, čoho toms from all over Slovakia, foster traditional jarmoku, na Októberfeste, v krátkom progra- and stylised folklore. svedectvom bolo vystúpenie na Srbskom fes- The ensemble Kariãka presented itself for the me usporiadanom Česko-Slovenským dom- tivale. first time to our expatriates at the first expatri- čekom v San Diegu, kde súbor získal vrúcnu ates’ folklore festival in San Diego in 2011. It is odozvu. a part of the society Friends of Slovak Folklore ANKA HRADSKÁ Karička je súčasťou spolku Priateľov sloven- that organises the Expatriates’ Folklore Festival UMELECKÁ VEDÚCA, in San Diego. Its goal is to present Slovak folk- ského folklóru, ktorý organizuje Krajanský lore, folk traditions, folk creativity, arts and crafts TANEČNÁ INŠTRUKTORKA, folklórny festival v San Diegu. Jeho cieľom and cuisine to Slovak expatriates living in TANEČNÍČKA A SPEVÁČKA California and to those who want to know our je prezentovať slovenský folkór, ľudové tra- FOTO: ARCHÍV culture. dície, ľudovú tvorivosť, remeslá i kuchyňu nielen medzi našimi krajanmi žijúcimi v Kalifornii, ale aj pre tých, ktorí chcú spo - znať našu kultúru. V júni na tohtoročnom druhom ročníku festivalu sa zúčastnilo vyše Keď je človek mladý, o svojich predkoch a minulosti príliš nerozmýšľa. Pozná zopár strýkov či bratancov a svoju najbližšiu rodi- nu. Ani so mnou to nebolo inak... Bol som najmladší zo štyroch súrodencov, vyrastajúcich na Orave pod bedlivým okom starej mamy. Moji rodičia ako pracovníci sta- vebného podniku chodili v tých časoch po Slovensku všade, kde sa stavali vodné diela. Iróniou osudu je fakt, že môj otec začal sta- vať práve Oravskú priehradu, ktorá neskôr pohltila jeho rodnú obec. Do prevádzky ju spustili práve v čase, keď som prišiel na tento svet. Rodičov som vídal málo. Niekedy prišli na víkend, skontrolovali nám žiacke knižky, trochu sa s nami porozprávali a my sme sa často predvádzali, čo sme dokázali v športe či v hre na hudobnom nástroji. A oni už zase museli ísť... Boli šťastní, že mali prácu. Na chudobnej Orave, okrem tvrdej roboty na poli, jej veľa nebolo. Aj ja som pomáhal pri týchto prácach, pásol som kravy. Našťastie, na rozdiel od časov minulých, po skončenej vojne sme mali čo jesť. Najväčším zážitkom z detstva bol pre mňa Rodina Ignáca Zemanãíka, môjho starého otca, z roku 1921, to uÏ bol Jozef v Amerike a môj otec e‰te príchod tety Žofie z Ameriky. Na návštevu nebol na svete k nám zavítala v roku 1968. Prišla k môjmu otcovi ako k najmladšiemu bratovi, o ktorého sa kedysi starala a ktorý, po vybudovaní Oravskej priehrady, býval najbližšie pri ich rodnej, teraz už zatopenej obci Slanica. Veruže k nám vtedy ľudia chodili ako na diváky. Každý chcel tetu vidieť a každý sa chcel s ňou porozprávať o „tej Amerike“. Veď veľa „oravských detí“ odišlo za chlebom za veľkú mláku. Toľko u nás bývalo ľudí, že my deti sme museli spávať u susedov. Po čase však teta odišla a s ňou aj rok 1968. Prišli tvrdšie časy a rodičia museli zapierať, že si nejakú Žofiu vôbec pamätajú. Postupne sme vyrástli a založili si vlastné rodiny. Škoda, že sa môj otec František nedo- žil svojich dvoch vnukov, ktorým by určite rád porozprával, ako sa kedysi žilo v Slanici. Ako sa všetky deti starého otca Ignáca – a bolo ich desať – po zatopení rodnej dediny rozpŕchli po celom Slovensku, ba aj ďalej. Smrťou otca sa pretrhli posledné putá s nie- ktorými jeho súrodencami. Veď on bol naj- mladší z 15 detí (päť ich zomrelo v detskom veku) a medzi jeho najstaršou sestrou Máriou Fotografia z farmy v ‰táte Ohio, keì sa stretli súrodenci Jozef a Îofia, ktorá i‰la do Ameriky neskôr a ním by bol býval (keby ju v 19 rokoch neza- strelili) vekový rozdiel 23 rokov. DANIEL ZEMANČÍK FOTO: ARCHÍV AUTORA A DUŠAN MIKOLAJ STRATEN¯ syn Aj ja som zostarol a moji synovia vyrástli. s manželkou rozhodli, že svojim deťom zane- staré a dokážeme sa prispôsobiť novému. Zomrela aj mama. Doba sa zmenila. Zrazu cháme mená predkov, aby si ich navždy Našťastie to, čo nebolo možné v socializme, som začal rozmýšľať o mojej rodine, mojich pamätali. Veď my sme tá generácia detí socia- je dnes vďaka internetu a slobodnému prístu- koreňoch, súrodencoch môjho otca. Kam sa lizmu – vyrastajúca medzi starým a novým pu k informáciám značne uľahčené. všetci podeli? Zaujalo nás to, a preto sme sa svetom. Len my si ešte môžeme pamätať Nuž začalo sa hľadanie...

10 | SLOVENSKO James nám povedal, že ich občas cez žatvu navštívila sestra Žofia z Chicaga a on je dával čítať listy, ktoré mu chodili zo Slovenska. Z toho vidno, že rodina na Slovensku už vedela, kde je a písavala mu. Bolo pre nás prekvapením, keď sme sa dozvedeli, že jeho deti dodnes opatrujú listy, ktoré mu posielali súrodenci a mama zo Slovenska, pričom ani nevedeli, čo v nich je. Takisto opatrujú rôzne letáky z tých čias, šeky, ktorými posielal peniaze domov na Slovensko, skrátka papiere, ktoré by sme my už možno dávno zahodili. Museli ho mať veľmi radi. Kópie spomínaných listov nám poslali a my sme im ich prekladali do angličtiny. Sú to dojemné listy z rokov 1921 – 1928, vďaka ktorým sme sa dozvedeli o biede, v ktorej sa rodina ocitla po smrti otca, o súrodencoch, ktorí sa povydávali a oženili, o pomeroch, ktoré vtedy v Slanici vládli. Každý list sa začínal slovami: „Pán Boh s nami.“ Práve tieto listy od strateného strýka nám umožnili List zo 4. februára 1928, v ktorom mu brat opisuje hlad a biedu doplniť rodokmeň rodiny o mená súroden- cov, o ktorých sme ani nevedeli. Škoda, že sa toho nedožil môj otec. Sme však radi, že sa E. Zemancik a som najmladší syn svojho otca matka dozvedela, kde má syna. Veď my si Josepha Johna Zemancika. Narodil sa 25. 4. v dnešnej dobe ani nevieme predstaviť, že by 1898 a mal 15 rokov, keď ušiel z domu, pre- sme už nikdy neuvideli svoje deti. tože mu povedali, že v 18 bude musieť naru- Preto som sa rozhodol, že s rodinou navští- kovať do armády. Rodičia o tom nevedeli. vim Slanický ostrov, kostol, do ktorého sa Rok sa túlal, kým si hrou na malej harmoni- chodili modliť a ktorý sa ako jediná pamiatka ke a drobnou prácou nezarobil na lodný lístok na zatopené územie týči nad hladinou na loď, ktorá vyplávala z Hamburgu. Bol Oravskej priehrady. Tam zapálim v mene úplne sám. V Amerike našiel svojho strýka strýka Jozefa sviečku nad hrobom našich Adalberta Vojtaneka, ktorý ho prichýlil predkov so slovami: „Váš stratený syn sa a našiel mu prácu. Tam sa oženil s mojou našiel.“ mamou a mal 5 detí. Zomrel mladý v roku 1964, keď sa staral o svoje kravy.“ Lost Son ·ífkarta z prístavu v Hamburgu Toľko v krátkosti z listu. Bola to pre nás “My greatest childhood experience was an arrival of veľká radosť, že sme si našli rodinu my aunt Îofia from America”, wrote the author of Keď mi manželka po určitom čase pátrania the contribution (director of the Matica Slovenská v Amerike, o ktorej sme ani nevedeli. Veď Compatriots’ Museum in Martin). She came to visit povedala, že okrem tety Žofie som podľa nej medzi ním a jeho bratom – mojím otcom – them in Orava in 1968. She came to see his father mal v Amerike aj strýka Jozefa – neveril som bol vekový rozdiel 22 rokov, a nikdy sa nevi- as her youngest brother whom she looked after in their childhood. The father was the youngest of 15 jej. Ale ona ma presviedčala, že podľa USA deli. Medzi Slovenskom a Ohiom sa začala children of their parents. Census (to je spis podobný súpisu obyvateľ- svieža korešpondencia. Ozvali sa mi 83- Some time earlier, the Zemanãík family began the stva) nejaký Joseph Jenvancik je tam zapísa- search for their ancestors. When building their fam- -ročná sesternica Edna, jej dcéra Laurie aj ily tree using USA Census data, they found out that ný spolu s Adalbertom Vojtanekom ako jeho Josephov pravnuk. Z listov vyplynulo, že aj besides the aunt Îofia they also had uncle Jozef in synovec a že predsa moja stará mama Mária oni sa už dávnejšie pokúšali zistiť niečo America. James E Zemancik, the youngest Joseph bola za slobodna Vojtaneková a Adalbert John Zemancik’s son who was born on the 25th of o rodine na Slovensku, ale rečová bariéra im April 1898 and who ran away from home to avoid Vojtanek mohol byť jej brat, ktorý emigroval to nedovolila. being enlisted in military service when 15, e-mailed do USA zo Slanice. Pokračovala, že je to len Postupne sme sa dozvedeli ďalšie informácie. them. In America, he found his uncle Adalbert Vojtanek who provided him shelter and found a job skomolené meno a že by to bola prílišná Jozefova mama Mária pravdepodobne tušila, for him. There he got married and had 5 children. náhoda, aby to nebola pravda. Stále som že syn chce emigrovať, lebo mu ušila dve He died in 1964. tomu neveril. Ale manželka, pre ktorú sa Lively correspondence began between Slovakia and košele a jeden malý ruksak (ktorý spolu Ohio. Cousin Edna, aged 83, her daughter Laurie medzitým zostavovanie rodokmeňa a hľada- s inými vecami po svojom otcovi Slovákovi and Joseph’s great-grandson replied from the USA. nie predkov stalo koníčkom, mi ukázala fotku dodnes opatrujú jeho deti). Spočiatku Jozef From the post it is clear that they themselves tried to hrobu, na ktorom stálo meno Joseph J. find out something about their relatives in Slovakia býval u strýka, ale keď sa strýko odsťahoval earlier but were hampered by language barrier. The Zemancik 1897 – 1964. do Kalifornie, ostal sám. Postupne zabudol descendants have been keeping the letters from Povedala, že hrob je v štáte Ohio a že v tom čítať a písať po slovensky (ako povedal svo- 1921-1928, sent by their brothers and sisters and mother from Slovakia, up to this day without know- meste, kde je pochovaný, Zemančíkovci ešte jim deťom, v škole sa učili raz po nemecky ing what these had said. They could not read the let- žijú a pravdepodobne sú to jeho potomkovia. a raz po maďarsky) a neskôr sa ani nemal ters before they were translated into English recent- Potom nahovorila syna, ktorý vie po anglic- ly. “These are the stirring letters from which we have s kým rozprávať. Úplne splynul s novým pro- learnt about the poverty trap our relatives were ky, že im pošleme e-mailom list. stredím. Oženil sa a s manželkou Carie si caught in after our father’s death, about brothers Veľmi rýchlo nám prišla na e-mail odpoveď. kúpili 88-akrovú farmu, kde dodnes žijú jeho and sisters who got married, about the then situa- Napísali nám: „Ahoj Daniel, bol som veľmi tion in Slanica. Actually, it was these letters from our potomkovia. Podľa rozprávania bol ohromne lost uncle that made it possible for us to fill the šťastný, keď si sa ozval a hneď som utekal pracovitý, chodil rýchlo a nikdy neoddycho- names of my brothers and sisters, we did not know k sestre ukázať jej tvoj list. Volám sa James val. Jeho farma bola čistá a krásna. Bratranec about, in our family tree”, the author wrote.

SLOVENSKO | 11 Príbeh Kolomana Sokola v súzvuku apo‰tolského posolstva Je symbolické, Ïe v jednom roku si pripomíname dve v˘nimoãné udalosti kolorované Ïivotn˘m príbehom, umeleck˘m odkazom a stále objavnou spomienkou na velikána slovenskej grafiky a maºby svetového v˘znamu Kolomana Sokola. K˘m „kniÏná jar“ v Galérii mesta Bratislavy bola predchnutá nev‰ednou publikáciou Ivana Janãára ani nie tak zo zabudnutej ako skôr „dobre utajenej“ umelcovej pozostalosti, Centrum Kolomana Sokola v jeho rodnom Liptovskom Mikulá‰i Ïije v znamení 10. v˘roãia svojho vzniku.

Ešte počas života daroval Koloman Sokol 48 strovho syna Juraja (Georga) Sokola prezento- desiatich rokoch od smrti veľkého umelca svojich špičkových diel rodnému Slovensku, val fenomén Slováka, ktorý väčšinu svojho zažije ďalšie nečakané chvíle. Jeho rodina aby sa stali v roku 2002 inšpiráciou a zároveň života prežil mimo svojej vlasti. Výpravná nechávala umelcovu pozostalosť nedotknu- základom pre založenie Centra Kolomana kniha vyšla vo vydavateľstve Slovart a symbo- tú do smrti pani Lýdie (v nádherných 103 Sokola v Liptovskom Mikuláši. Dar je preja- licky mapuje rovnou stovkou Sokolových diel rokoch). Až potom rozhodla o súpise diela vom silných pút, ktoré neboli pretrhnuté ani jeho plodne prežitých 100 rokov. Kolomana Sokola. A ten priniesol rad ohro- v obdobiach nepriazne Sokolovho osudu. mujúcich prekvapení. Keď Jančár prišiel do V objekte Pongrácovej kúrie, impozantnej Zázrak v Sokolov˘ch zásuvkách Tusconu ohodnotiť diela, zistili, že množ- a najstaršej svetskej stavby z 15. storočia, sa v Tuscone stvo z nich nebolo nikde publikovaných. nachádza stála expozícia grafiky a súbor kre- Ivan Jančár je dôsledným znalcom Sokolovho A tak sa zrodila myšlienka knihy o stovke sieb, umelcovu prítomnosť akoby tu sprítom- diela a k umelcovi ho viazalo aj priateľské neznámych diel Kolomana Sokola. Medzi ňovali dokumentačné materiály, reálie a foto- puto. Zoznámil sa s ním v roku 1996, keď nimi aj skvostné akty inšpirované gréckou grafie. Tento ostrovček umenia neďaleko Váhu práve v tom čase sa Sokol s manželkou Lýdiou mytológiou. Tie vraj boli natoľko intímne, sa tak stal nepochybne najautentickejším presťahoval z New Yorku za ich synom ďalšie zasa sugestívne, že umelec ich radšej návratom umelca na miesto, z ktorého vzklíčil Jurajom, ktorý je lekár, do arizonského zapotrošil kamsi do zásuviek. talent, neohnutý chrbát a najmä človečina, Tusconu. Možno ani sám netušil, že ich spolu- ktoré ho oduševňovali až do veku zázraku – práca bude mať také trvanie, veď Sokol mal Veãné hºadanie podstaty âloveka stovky. v tom čase už 94 rokov! Z pohľadu Sokolovho umeleckého prínosu je Život a dielo legendy slovenskej moderny pro- Do Arizony chodieval Jančár každý rok. Boli okrem majstrovstva, s akým zvládal všetky vokovalo ľudí kumštu – kunsthistorikov, gale- to plodné debaty o umení i živote, ktoré vyús- techniky, cenné aj niečo iné – spôsob, akým ristov, fotografov, filmárov, publicistov... tili do Sokolových výstav – či už v Slovenskej dokázal prepojiť svetonázor s výtvarnou poeti- Dotknúť sa diela, najmä však ľudskosti národnej galérii v Bratislave, alebo v Národnej ku. Byť vždy doma tam, kde mal podmienky Kolomana Sokola, muselo byť pre tých, kto- galérii v Budapešti. Nemohol chýbať u So ko - na prácu. V jeho dielach netreba hľadať vždy iba rých si majster „vyvolil“, celoživotným zážit- lovcov ani 12. decembra 2002, keď umelec, konkrétne príbehy a jasné významy. Skôr prijí- kom. Jedným z nich je Ivan Jančár, riaditeľ ktorý sa nesprával po americky, dokonca sa dá mal rozmanitosti metafory, ktoré naznačujú Galérie mesta Bratislavy, ktorý v apríli tohto povedať, že žil neštandardne skromne, slávil podoby našich osudov. Prelína sa v nich celo- roku s americkou výtvarnou teoretičkou Lee životnú stovku. Vtedy mal zdravie už dosť životná skúsenosť autora s jeho snami, pred- Karpiscak, spoluautorkou najnovšej reprezen- podlomené, napokon o mesiac po storočnici, stavami, osobné poznanie s túžbami a vierou. tatívnej monografie s názvom Koloman Sokol 13. januára 2003, skonal. „V Kolomanovi Sokolovi sa po prvý raz zjavil – 100 nepublikovaných diel, za účasti maj - Ivan Jančár nemohol tušiť, že po takmer v našom umení tvorca, ktorému výtvarným

12 | SLOVENSKO problémom sa stal skutočne Človek,“ napísal námil s mnohými významnými osobnosťami, Juraj (Georg) Sokol na otvorení v˘stavy v predslove k Sokolovej monografii zo šesťde- svojho otca v Bratislave napr. aj s Pablom Picassom. siatych rokov Vincent Hložník. „Prišiel v ňom V roku 1937 odchádza na pozvanie mexickej ktosi, kto chcel ukázať a vyjadriť Človeka vlády do Mexico City, kde dostal ponuku v jeho podstate; ktosi, komu nebolo ľahostaj- vyučovať drevoryt, lept a litografiu na Škole né, že slovenský človek sa utápal v nerestiach, knižných umení. V tom istom roku ho meno- že trpel, ba že nezriedka opúšťal i vlasť a blú- vali za profesora grafiky Národnej školy dil svetom ako večný Ahasver.“ výtvarných umení na univerzite v Mexico Autenticita výtvarného výrazu Kolomana City. Sokolovo pôsobenie sa výrazne odrazilo Sokola neznesie žiadny kompromis. Jeho na tvorbe jeho študentov. V rokoch 1942 – náročnosť bola povestná. Najviac bol nespo- 1946 žil v New Yorku, kde sa popri grafike kojný sám so sebou. Ustavične premaľovával venoval maľbe a výtvarnými návrhmi plagá- staršie obrazy a hľadal v nich nové príbehy. tov sa zapojil do protifašistického odboja. Nezaujímal ho úspech, iba tvorba. Samo - Vojna bola pre umelca významným zdrojom zrejme, aj Sokol mal vzory, veď kto ich ne- inšpirácie a zaoberal sa ňou v mnohých prá- má? Citlivá vnímavosť s cieľom poučenia bola cach. Ich pôsobivosť, daná silou expresie, je

pre neho vždy prostriedkom na dosiahnutie v drevoryte zámerne znásobená schizofréniou originálneho výtvarného programu. Aj preto Koloman Sokol’s Story in Consonance with bielej a čiernej. Roku 1946 sa vrátil do jeho horizont presiahol storočie. Apostolic Message Československa a začal prednášať na Katedre This year we mark the 10th anniversary of the cre- výtvarnej výchovy Vysokej školy technickej Zo stanice vo VaÏci do Picassovho ate- ation of Koloman Sokol Centre located in the v Bratislave. Stal sa členom Slovenskej aka- Pongrács manor house in his native town of liéru Liptovsk˘ Mikulá‰. In the autumn of his life, Sokol démie vied a umení a získal Národnú cenu za Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slo- donated 48 of his top works to the Slovak umenie. V osudnom roku 1948 odchádza do venského výtvarného umenia sa narodil 12. Republic. The spectacular monograph Koloman Paríža na otvorenie výstavy svojich drevory- Sokol – 100 nepublikovan˘ch diel (“Koloman decembra 1902 v Liptovskom Mikuláši. Osud Sokol – 100 Unpublished Works”, Slovart publish- tov a odtiaľ naspäť do USA, kde žil až do sa s Kolomanom Sokolom kruto zahral už ing house, 2012) by Ivan Janãár and Lee Karpiscak konca svojho života. v jeho detstve. Matka ho spolu so súrodenca- was introduced in the presence of the master’s son George Sokol at the Bratislava City Gallery in mi zanechala na chladnej novembrovej stani- the spring. Symbolicky trval˘ návrat ci vo Važci. Ujal sa ich strýko a jeho nasme- This one of the most important representatives of V auguste 2002 bol Koloman Sokol hospita- roval na životnú cestu údenárskeho učňa Slovak visual arts was born in Liptovsk˘ Mikulበon lizovaný na následky valley fever – takzvanej 12 December 1902. In 1921 Sokol started to v Košiciach. Tam mladého Kolomana objavil attend evening classes at Eugen Krón graphic art dolinnej horúčky, špecifickej choroby typic- lekár, ktorý videl jeho kresby na stene. school. In 1924 he attended Gustáv Mall˘’s private kej pre Tucson, ktorý sa nachádza v arizon- Roku 1921 začal Sokol navštevovať večerné school of painting in Bratislava, in 1925 he was skej doline. Prejavuje sa zápalom pľúc a prie- admitted to the Academy of Fine Arts in Prague. In kurzy v Grafickej škole Eugena Króna. 1937 he left to teach at the Escuela da la Artes del dušiek a aj štyridsaťroční ľudia majú problém Odtiaľ viedla jeho cesta roku 1924 do Libro in Mexico City at the invitation of Mexican ju prekonať. Koloman Sokol bol takmer pol Bratislavy na Súkromnú maliarsku školu government. In the same year, he was appointed roka nepretržite na infúziách. Podľa posled- a teacher of graphic arts at the National School of Gustáva Mallého, aby ho roku 1925 prijali na Fine Arts at a university in Mexico City. During ného želania Kolomana Sokola je popol Akadémiu výtvarných umení v Prahe, do prí- 1942-1946 he lived in New York where besides z jeho tela uložený na troch miestach sveta, pravky profesora Jakuba Obrovského. graphic art he also dedicated himself to painting s ktorými sa cítil byť najviac zviazaný. and joined anti-fascist resistance by producing V nasledujúcich troch rokoch prešiel dvoma graphic designs of posters. In 1946, he returned to Jedným z nich je práve Liptovský Mikuláš. grafickými ateliérmi (jedným z nich bola gra- Czechoslovakia and started to lecture at the Tak sa navždy vrátil do rodnej krajiny, na fická špeciálka profesora Maxa Švabinského) Department of Visual Arts of the Slovak Technical ktorú vrúcne spomínal do posledného University in Bratislava. In the fateful year of 1948, a zúčastňoval sa na výstavách spolku Hollar, he left for Paris to open an exhibition of his wood vydýchnutia. ktorého riadnym členom sa stal v roku 1932. engravings and then went back to the USA to stay Vďaka mimoriadnemu talentu získal mladý there until the end of his life (died on 13 January ĽUDO POMICHAL umelec štipendijný pobyt v Paríži, kde sa zoz- 2003). FOTO: GMB A DUŠAN MIKOLAJ

SLOVENSKO | 13 Za priateľom

Lacim IVAN REGULI FOTO: AUTOR

Ladislav Bolchazy pred Slovensk˘m národn˘m divadlom v Bratislave Je dobre maÈ veºa priateºov, o to smutnej‰ie je lúãiÈ sa s nimi, keì nás opustia. PhDr. Ladislaus J. Bolchazy, emeritn˘ profesor na Loyola University v Chicagu, vydavateº s veºk˘m slovensk˘m srd- Ocenenie od prezidenta Ivana Ga‰paroviãa com, 7. júna oslávil sedemdesiate piate narodeniny. 28. júla 2012 zomrel po dlhej a ÈaÏkej chorobe v meste Barrington, ‰tát Illinois.

ktoré dodnes patrí medzi najväčšie vydavateľ- ce sa však môžu dostať iba tie, ktoré majú ame - stvá antickej literatúry v USA. rického vydavateľa. S Lacim sme sa zoznámili roku 1988 na kon- Prvým zo slovenských ministrov kultúry, ktorý ferencii usporiadanej Maticou slovenskou pri to pochopil, bol Dušan Slobodník, sám výborný storočnici slovenského vysťahovalectva do prekladateľ z tohto i iných jazykov. Laci ne tr - USA. Hneď som spoznal, že tento zapálený val, že to musí byť práve jeho vydavateľstvo, muž môže pre Slovensko veľa urobiť, len ktorého meno bude na všetkých tituloch kníh doba ešte nedozrela. Zakrátko, po politických slovenských autorov vydávaných po anglicky. a spoločenských zmenách, sa Laci objavil na Dôležité však je, aby slovenská kniha vydaná Slovensku a začal realizovať svoje vydava- v angličtine mala amerického vydavateľa, lebo teľské plány: vydávať diela slovenských auto- inak je pre svet neznáma. Škoda, že dodnes to rov v angličtine, aby ich prostredníctvom to h - nepochopili najmä úradníci schvaľujúci štátne to jazyka sprístupnil svetu. dotácie na anglické vydania diel slovenských Prvým veľkým projektom bolo vydanie anglic- autorov. ko-slovenského slovníka. Dnes sa vydavate- Medzi najúspešnejšie, ktoré sme pod vydava- Už vlani, keď bol naposledy na Slovensku, ľom môže iba snívať o náklade 62-tisíc výtlač- teľskou značkou Bolchazy-Carducci pripravili, vedel, že jeho čas sa kráti, ale nedával to na kov. V tom čase som bol ešte zamestnaný, ne - bola kniha Jána Chryzostoma Korca The Night sebe vidieť. Dr. Bolchazy bol rád, keď ho pria- mohol som sa naplno venovať spolupráci s Vy- of Barbarians, poézia Milana Rúfusa And telia volali neformálne krstným menom Laci. dava te ľ stvom Bolchazy-Carducci Publ. Našli That´s the Thrue, dejiny Antona Spiesza Illu - Zvykol si naň v rodných Michalovciach. Rané sme však niekoľko slovenských vydavateľ- stra ted Slovak History, rozprávky Pavla Dob - detstvo prežil vo svojom rodisku, ale zažil aj stiev, ktoré spolu prácu privítali: Vyda vateľstvo šinského Slovak Tales for Young and Old, dvoj- osud vyhnanca počas prechodu frontu, keď Matice slovenskej, Perfekt, Pedago gické na- dielna antológia prózy a poézie Spolku sloven- obyvatelia mesta boli evakuovaní a po návrate kladateľstvo, Vydavateľstvo Spolku slovenských ských spisovateľov In Search of Homo Sapiens našli svoje domy vyplienené, vyrabované, bez spisovateľov, Neografia i ďalšie. V spolupráci a In Search of Beauty. Výnimočnou publikáciou okien a dverí. Nikdy sa z toho celkom nespa- s nimi vy šiel rad titulov, ktoré sa už pri prípra- je výber 170 slovenských piesní v latinčine, slo- mätali a keď prišiel „víťazný február“, Laciho ve dostali do Books in Print, zoznamu kníh venčine a angličtine podľa Bystríka Murán ske - otec Eugen rozhodol, že sa celá rodina s piati- pripravených na vydanie v USA, a hneď po ho Slovak Songs. mi deťmi zo Slovenska vysťahuje. Mali to ľah- vydaní aj do Library of Congress. V USA vy- Dovedna asi tridsaťpäť titulov, čo síce nie je šie, lebo ako deti Amerikána dostali americké chádza ročne viac než 50-tisíc knižných titu- veľa, ale ani málo. Nebola to práca pre slávu, pasy a roku 1949 odišli do USA. lov. Na tento zoznam a do kongresovej knižni- ani pre peniaze, ale z lásky k rodnej vlasti. Málokoho z vysťahovalcov čakal v „krajine neobmedzených možností“ úspech od prvého S básnikom dňa. Bolchazyovci sa museli ťažko pretĺkať, Milanom Rúfusom aj malý Laci si privyrábal roznášaním novín, čistením topánok a inými prácami. Slováci v Amerike zakrátko pochopili, že ak chcú, aby ich deti dosiahli viac, musia im dať vzdelanie. Nadaný Laci študoval najskôr v seminároch v Conesus a Yonkers. Vysokoškolské štúdium ukončil a doktorát obhájil na Štátnej univerzi- te v Albany v New Yorku. Neskôr sa stal vyso- koškolským učiteľom a dosiahol titul mimo- riadneho profesora. Prednášal starovekú la - tinskú a grécku literatúru. V sedemdesiatych rokoch založil so svojou manželkou Máriou, rodenou Carducciovou, vydavateľstvo špecia- lizované na vydávanie učebníc v jeho odbore,

14 | SLOVENSKO V posledných chvíľach svojho života počúval sko je ako jeho matka a Spojené štáty sú ako brat, za ktorým smútim spolu s mnohými Laci CD Resonantia Tatrae, slovenské piesne jeho manželka. Pre mňa bol Laci ako starší jeho blízkymi a priateľmi. v latinčine, ktoré sme nahrali so Speváckym zborom Jána Pavla II. pod taktovkou Ondreja Dema. Toto CD je významné aj preto, že vyšlo In Memory of My Friend Laci v spolupráci s Libreria Editrice Vaticana a spe- Ladislaus J. Bolchazy (born 7 June 1937), PhD, professor emeritus at Loyola University Chicago, pub- vácky zbor ho predstavil na spoločnom prijatí lisher, large-hearted Slovak, died after a long, severe illness in Barrington, Illinois, USA, on 28 July 2012 Sv. Otcovi Benediktovi XVI. at the age of 75. His parents and five children emigrated from Slovakia to the USA in 1949. The gifted Prezident Slovenskej republiky Ivan Gaš- Laci studied at first at the seminaries in Conesus and Yonkers and the University at Albany - SUNY, NY. parovič ocenil dielo Ladislava Bolchazyho He became a university teacher and took a position as assistant professor. He taught ancient Latin and na poli kultúry udelením štátneho vyzname- Greek literature. In the 1970’s, he and his wife Marie, née Carducci, established a publishing house that nania Radu Ľudovíta Štúra. Laci si ho is specialised in publishing textbooks in his field. The publishing house is still one of the largest pub- lishing houses specialising in ancient literature in the USA. After 1989, he started to publish works by úprimne vážil, lebo cítil, že jeho snaha o zvi- Slovak authors in English. The President of the Slovak Republic presented Ladislaus Bolchazy with the diteľnenie slovenskej literatúry vo svete na - Slovak National Award - Rad ªudovíta ·túra. šla uznanie i doma. Hovorieval, že Sloven - Slovenská Norma Rudinská

Spisovateľka, kultúrna pracovníčka, profesorka Norma Rudinská (Leigh Rudinsky) patrila medzi stálice slovenského života v USA. Po dlhšej chorobe skonala 28. mája 2012 v meste Corvallis na stre- dozápade štátu Oregon vo veku 83 rokov (narodila sa 23. októbra 1928 v Cedar City v severoamerickom štáte Utah). Výsledky práce rodenej Američan ky sú o to cennejšie, že výda- jom za prof. Júliusa Rudinského, slovenského vedca v odbore entomoló- gie (emigroval do USA roku 1945), sa ako profesor- ka anglickej literatúry na Oregon State University začala intenzívne zaujímať aj o slovenskú literatúru. Slovenský jazyk si osvojila na literárnej úrovni, takže písala po slovensky odborné články a štúdie. Výbornou príležitosťou zdokonaliť sa v jazyku bol pracovný pobyt jej manžela na pracovisku lesnícke- ho výskumu Slovenskej akadémie vied vo Zvolene. Pricestovala s ním a so svojimi šiestimi deťmi a počas dvoch rokov vyučovala angličtinu na zvo- lenskej univerzite a venovala sa výskumu slovenskej literatúry. Norma bola členkou združenia Slovak Studies Association, ktoré združuje slovenských aktivistov pracujúcich na univerzitách a na iných vedeckých inštitúciách, angažovala sa v práci Prvej katolíckej slovenskej ženskej Jednoty. V „slovenskom svete“ sa stala známou po publikovaní siedmich Kukučínových noviel a rozprávok preložených do angličtiny v knihe Seven Slovak Stories či knihy o slovenských spisovateľkách Incipient Feminists: Women writers in the Slovak National Revival. Manželia Rudinskovci (Július zomrel roku 1980) sa Me‰troviçova socha v bratislavskej natrvalo zapísali medzi zveľaďovateľov slovenského Medickej záhrade kultúrneho dedičstva financovaním troch odliatkov sochy Martina Kukučína od významného chorvát- American Slovak Norma Rudinská skeho sochára Ivana Meštrovića (1883 – 1962). Ich Writer, cultural worker, lecturer Norma Rudinská (Rudinsky) was a perennial star of the Slovak life in the USA. zásluhou sa jeden z exemplárov dostal do Rudinsky, aged 83 (born on 23 October 1928, in Cedar City, Utah), has passed away in Corvallis in the mid- Bratislavy, kde je umiestnený v Medickej záhrade, west of the state Oregon on 28 May 2012 after a long illness. The work results of Norma Rudinsky are much more valuable for Slovaks because this native American, a teacher of English literature at Oregon State ďalší je v areáli oregonskej State univerzity University, married Prof. Július Rudinsk˘, a Slovak scientist in the field of entomology (immigrated to the USA v Corvallis a tretí v Argentíne, dlhoročnom Kuku čí - in 1945), and so she took an intense interest in Slovak literature as well. She translated seven prose works no vom pôsobisku. by Kukuãín, published in the book “Seven Slovak Stories”, and works by Slovak female authors entitled (AJ) “Incipient Feminists: Women writers in the Slovak National Revival” into English. FOTO: AUTOR

SLOVENSKO | 15 Národná úcta pri chutnom

konkurovať tým podávaných v ázij- Ak chceme struãne charakterizovaÈ Petra Justína Topoºského, ských, talianskych či slovanských reš- predstavme si ho ako pozitívne naladenú osobnosÈ. Nepoznám tauráciách. Sám totiž najlepšie vie, že dôkladne sa ho dlho, ale takmer by som sa „zaruãil“, Ïe je to jeho nepred- možno venovať iba tomu, čo je človeku stieraná vlastnosÈ. Nestratil ju rokmi Ïivota v zahraniãí, uchoval bytostne blízke, čo mu prináša vnútorné uspokojenie a čo – nezanedbateľne – si ju napriek spoloãenskej popularite pri návratoch domov, ãasté znamená pre neho úspešnú kariéru. pôsobenie v na‰ich médiách mu nezastiera realistick˘ postoj V Amerike sa to nosí ako prvoradé a pomerne rýchlo sa prenieslo aj do túžob k t˘m, ão sa radi nechajú oslovovaÈ celebritami (alebo ão sa našincov doma (hoci ambície mnohých pragmaticky zdrÏiavajú ão najtesnej‰ie pri nich). Ak sa niekto priam vytŕčajú nad ich skutočnými schop- nosťami). Justín Topoľský „v demokrati- venuje gastronómii, teda v‰emoÏn˘m záleÏitostiam okolo vare- začných procesoch“ vo svojej domovine nemusel špekulatívne hľadať svoje nia a jedenia, môÏe sa momentálne v rebríãkoch po pu larity miesto. V rodnej Bratislave si ho všimli vy‰vihnúÈ dosÈ vysoko. K moder nému kuchynskému zariadeniu si redaktori a režiséri už vtedy, keď chodil do prvých ročníkov základnej školy. sme lo zastanú aj postaviãky, ktoré ne mali veºa príleÏitostí pri- Ako deväťročný hral vo filme ãuchnúÈ k tejto ãinnosti v detstve pri rodinnom ‰poráku a vôbec Tajomstvo železnej debny. Čoskoro začal vystupovať ako spevák. Mnohí si nemajú ambície pov˘‰iÈ ju na celoÏivotné povolanie. ho zapamätali ako partnera Katky Karovičovej. Na pódiách pôsobili ako Justín Topoľský (uprednostňuje toto i preto, že nešramotí vareškami v hrn- nerozlučná dvojica mladých zaľúben- krstné meno) je uprostred tohto diania, coch pred televíznymi kamerami či cov. Kým na jeden z pražských koncer- pohybuje sa už zo dve desaťročia medzi masami návštevníkov na akoby ustavič- tov, kde ako člen populárneho hudobné- výbornými kuchármi, pozná jedlá vo ných gastronomických hodoch. Ba odo- ho divadla Semafor spieval s Katkou po vychýrených reštauráciách, a predsa sa láva i vážnym nutkaniam otvoriť si anglicky, neprišla pekná a sympatická nepotrebuje povyšovať na takpovediac v centre New Yorku, kam sa vysťahoval modelka. Po roku známosti sa s ňou experta. Známym a uznávaným popula- vo svojich mladých rokoch, vlastnú slo- zosobášil (jej rodičia mali český pôvod, rizátorom slovenskej i medzinárodnej venskú reštauráciu, aby dokázal, že žili striedavo v európskych mestách kuchyne – u nás i vo svete sa stal azda jedlá z kuchýň našich materí sú schopné i v USA). Bolo to za socializmu, ak

16 | SLOVENSKO nych či regionálnych kuchýň Slovenska júci v agroturistike, správcovia reštaurá- – a medzi naším, neraz akýmsi opatr- cií ponúkajúci regionálne jedlá. S očare- ným či až ľahtikárskym predvádzaniam ním sleduje ženičky z Hontu či Pod po - charakteristických osobitostí. Akoby ľania, s akou istotou, bez vážok a potravi- sme podobné príležitosti (táto bola nových mierok, pripravujú sladké jedlá v reprezentačných priestoroch vieden- z kysnutého cesta, varia zeleninové či skej radnice priamo v centre rakúskeho strukovinové polievky. Miešajú prívarky, hlavného mesta) mali priam každoden- omáčky, pečú, smažia mäso. Hubová má- ne. Mohli by sme to označiť za našu čanka, tatarčené pirohy, smotanové omáč - národnú „stálosť“, ktorá sa prenáša ky, koláče s tvarohom či ovocným lekvá- povedzme i ponad oceán, bárs rovno rom sa tu podávajú ako kráľovské chody. do New Yorku. Hovorí: „V meste fun- „Naše regionálne špeciality chutia celé- guje reštaurácia z akéhokoľvek konti- mu svetu. A my o tom nevieme,“ kon- nentu. Ponúkajú tam jedlá od výmyslu štatuje Justín Topoľský. „Na našu vlast- sveta. Rovno na Manhattane nájdete nú ujmu.“ Dokladá to nedávnym príkla- laoskú, oproti môjmu bytu mám niekoľ- dom z Londýna. Veľká akcia cestovného ko škandinávskych, každý deň môžem ruchu predstavujúca slovenské kraje ísť na čerstvého lososa. Aj poľská, ukra- a mestá. Prítomní podnikatelia, štyristo jinská komunita sa vedia predať pro- ľudí z veľvyslanectiev. „Dal som si pod- stredníctvom svojej kuchyne. Len slo- mienku, že Slovensko predstavíme aj po venskú reštauráciu tam nenájdete. Farár kulinárskej stránke. Na dlhom pulte z východného Slovenska mi donesie uprostred boli vyberané jedlá, aké by na plno našich dobrôt. Všetko stihneme recepciách nemali chýbať. Ale rovnako skonzumovať medzi sebou, ale ponúkať krajové jedlá z prezentovaných regió- to verejne, do toho sa nepúšťame.“ nov. Tieto dobroty boli akoby odstrčené Aké „resumé“ z toho plynie? Správame sa na konci. Už sa teším, že si z nich nabe- ako utiahnutý národ. Kde máme byť na riem. Po chvíli sa otočíte... a čo myslí- niečo hrdý, tam nie sme, zato sme tam, te? Prvé, čo zjedli, boli jedlá našich kde by sme byť nemuseli. Viacerí new - materí. Táto časť je vyjedená do posled- yorskú reštauráciu so slovenskými jedla- nej halušky. Pýtajú sa: to sú vaše jedlá? jedle mi aj oželieme, len keby sme boli príklad- A my skromne odpovedáme, no veď ní aspoň v hlavnom meste Slovenskej re - vlastne áno. Podceňujeme sa. Že sme publiky. Do Bratislavy prichádzajú aspoň malý národ. Separujeme sa jeden od dru - na jeden deň tisícky zahraničných turistov hého, neveríme si, upodozrievame sa. – ale jedlá slovenskej kuchyne ich veru Necháme napredovanie na voľný pád, chcel s ňou vycestovať, znamenalo to neatakujú do omrzenia na každom rohu. alebo sa ukloníme a pridáme sa k inej vysťahovať sa. Usadili sa v New Yorku, Číro národná reštaurácia na špičkovej grupe. Nevieme často ani sami seba pre- ako zubný lekár absolvoval odborné úrovni je skôr vzácnou výnimkou. „Han- dať. Seriózny obchod je o osobnom skúšky a začal praxovať v zdravotníc- bím sa, že ako Slovák nemôžem zavolať chcení. O vlastnej hrdosti. Svet sa vra- kych zariadeniach. svojich hostí zo sveta v Bratislave na nor- cia k svojim národným koreňom. My od Po roku 1990 sa Justín Topoľský často málnu slovenskú kuchyňu. Prečo?“ pýta nich ľahkovážne odchádzame. Dorába- vracia domov. V Bratislave či Prahe sa a vzápätí lakonicky odpovedá: „Lebo me sa na cudzí spôsob. Pritom máme môže naplno pokračovať vo svojej tvo- ju tam nemáme. Buď nie sme hrdí, alebo obrovskú cenu.“ rivej práci, hoci magické mesto na sa tak podceňujeme, že keď príde Talian, DUŠAN MIKOLAJ pobreží Atlantického oceána mu ostalo ktorý urobí pizzu, ideme na ňu. Ale ak si FOTO: AUTOR už azda natrvalo americkým bydliskom. chcem dať povedzme francúzsku špeciali- Spolupracuje predovšetkým so sloven- tu, prečo by som ju mal hľadať v Bra ti - Respect to the Nation Begins while Eating skými televíznymi stanicami, otváral na slave?“ a Tasty Meal nich viaceré relácie, tematicky sa ustálil Nevážime si ani našu stravu. Mladí ľudia Peter Justín Topoºsk˘ started off as singer, pre- senter and actor living alternately in New York na spomínanej gastronómii (napríklad chodia húfne k McDonnaldovi a my sa and Bratislava, and the last two decades he jeho relácia Ako chutí svet už viac ráz správame, že ani nevieme, kde sme sa to dedicated himself mainly to gastronomy. He is získala ocenenie na medzinárodnom fil- dostali. Justín Topoľský však o tomto a well-known and respected populariser of Slovak and international cuisines who co-oper- movom a rozhlasovom festivale o gas- stave nehovorí so skepsou. Dobre vie, že ates with several TV stations. “I enjoy taking part tronómii Znojemský hrozen v juhomo- hlavné mesto nereprezentuje ani v jed- in the events that can somehow move Slovakia ravskom meste Znojmo). „Rád sa nom štáte celok. Vymenuje vám desiatky ahead. The events that give us scope to make use of our potential”, he said. zúčastňujem na udalostiach, poduja- dobrých reštaurácií v Košiciach, Prešove, He personally likes going to the presentations, tiach, ktoré posúvajú Slovensko nejako Žiline a iných slovenských mestách, mes- held on various places around Slovakia, by Pomoc Vidieku civic association based in dopredu. Ktoré nám dajú priestor, aby tečkách, prícestných motorestoch, sala- Luãenec. The presentations are meetings of sme sa sami realizovali,“ tvrdí Justín šoch. A nie je náhoda, že osobne rád farmers who grow original crops on their fields, Topoľský. chodí na prezentačné podujatia lučenské- keep domestic animals on open ranges, raise them for milk and dairy products, own country A keď sa vyberie moderovať podujatia ho občianskeho združenia Pomoc vidie- guest houses, engage in agritourism, and of na verejnosti, využije príležitosti hovo- ku. Na rozličných miestach Slovenska sa managers of the restaurants serving regional riť o našich jedlách. Prvýkrát som sa totiž schádzajú roľníci pestujúci na svo- dishes. Enchanted, he watched Hont and Podpoºanie women preparing meals with cer- s ním na takejto prezentácii stretol pred jich poliach pôvodné plodiny, chovajúci tainty and enthusiasm. “Our regional speciali- pár rokmi vo Viedni. Už tam som si uve- na voľných pastvinách domáce zvieratá ties taste good to all the world and we do not domil badateľný rozdiel medzi jeho na produkciu mlieka a výrobkov z nich, know about it. To our own detriment”, he stat- ed. zanietením pri propagovaní profesionál- vlastníci vidieckych penziónov podnika-

SLOVENSKO | 17 Fenomén: historik Cyril A. Hromník

Pokúsim sa predstaviÈ historika Cyrila Andrewa Hromníka z môjho osobného pohºadu. Myslím si, Ïe na Slovensku i vo svete nemá konkurenciu! Tvrdím to s vedomím tichej ãi hlasnej podpory, súhlasu mnoh˘ch ºudí na Slovensku. Aj napriek odporu ãi oficiálnemu mlãaniu na‰ich vedcov – lebo nik z nich fundovane e‰te neanalyzoval Hromníkove najnov‰ie objavy „zlatonosnej Ïily“ na‰ej najranej‰ej histórie, vecne nezhodnotil jeho nastoºovanie kºúãov˘ch súvislostí v na‰ej histórii. Pre mÀa je objaviteºom, prorokom v uplynulom ãase – ktor˘ je. Od afrického zlata k Slovenom a s tým súvisiacich kultúrnych a jazykových práve náboženstvo. Avšak archeológia študuje Zorientovanému čitateľovi zaiste netreba pod- vplyvov otvorila Dr. Hromníkovi celkom nový, náboženstvo len postranne, zdôrazňuje materia- robne pripomínať curriculum vitae Dr. Cyrila dosiaľ nikým nepostrehnutý, neprebádaný, listické prostriedky konzumu a bojov oň, a tak Hromníka. Renomovaný historik slovenského a tiež nepredvídaný pohľad na africkú históriu. na vlastnú i našu škodu zanedbáva, alebo pre- pôvodu študoval a pracoval v USA, žije Neskôr svoj záujem rozšíril na históriu hliada význam starého symbolizmu. Pritom v Južnej Afrike, a tak si kladiem otázku, či má Slovenov a Slovenska v dobách rímskej, pred- symbolizmus je ukrytý vo veciach, ktoré nie sú vo svete podobne skúsených, renomovaných rímskej a bronzovej. zdanlivo užitočné, zato sú však pevne spojené partnerov z radov historikov, kozmológov, s Bohom v jeho mnohorakých podobách a chá- archeológov, lingvistov? Dr. Hromník medzi Najstar‰ie staroindické jazyky paniach. veľkých, otvorených duchov radí povedzme Tajomstvo k pochopeniu najstaršej histórie spo- Závažnosť symboliky je podľa Dr. Hromníka univerzitných profesorov lingvistu Rogera číva predovšetkým v Hromníkovej nevšedne obrovská. Lassa, historikov Roberta Cranea a Roberts širokej znalosti najstarších staroindických jazy- Gregoryho, mystika Sadhu Rangarajana, antro- kov. Vďaka celoživotnému cieľavedomému, zá - V˘klad Svätého písma cez jazyky pológa Wim van Binsbergena, z našich histori- palistému štúdiu svetových jazykov, vrátane Je kľúč k dokonalejšiemu výkladu Svätého kov Jozefa Mižáka, Milana S. Ďuricu, Richarda hindštiny a ďalších najstarších, málo prebáda- písma cez dravidské jazyky? Rozličné preklady Marsinu... ných a v svetovej literatúre málo používaných Sv. písma prinášajú jeho rozdielny výklad a Povšimnime si nevšedný spôsob uvažovania, dravidských jazykov – ako sú tamilčina a kan- narážajú na nezhody medzi prekladateľmi logiky a premís Cyrila A. Hromníka. Po celý nadčina – sa mu otvoril svet, ku ktorému sa z radov biblistov a lingvistov. Aká je však vecná život kladie sebe (a rovnako svojim posluchá- nemožno priblížiť a spoznávať ho bez dôklad- presnosť, uspokojivá presvedčivosť prekladov? čom, čitateľom) zdanlivo až detsky jednoduché, nej znalosti týchto jazykov. Kde hľadať najtesnejšie priblíženie sa k Pravde? a teda zároveň ťažké otázky. Ani s pribúdajúci- K širokému rozsahu poznania nášho jedinečné- A napokon: v čej mysli skrslo hľadať preklad mi rokmi mu v žilách neprestáva pulzovať hĺba- ho vedca patrí i jeho znalosť ďalších vedných Sv. písma v najstarších – dravidských jazykoch? vá zvedavosť a práve tá ho zakaždým posúva disciplín – náboženstva, filozofie, kozmológie, Historik slovenského pôvodu je jedným z via- o veľký krok dopredu. Pri svojich historických archeológie, historickej matematiky, antropoló- cerých, či pravdepodobnejšie jediným(?), kto- výskumoch s prekvapením zistil, že nikto pred gie a vo veľkej miere lingvistiky ako systému. rému ako prvému napadlo hľadať tam, kde ním zatiaľ nevyriešil otázku, kto prvý doloval Vďaka nim môže preniknúť k najstaršej histórii dosiaľ nik nehľadal! zlato v Egypte, Etiópii, neskôr v Šonabare (dnes a porozumieť jej komplexne. A hľadajme zároveň s ním súčasné paralely: Zimbabwe). To ho v Amerike na Syrakúzskej Koho zvedavosť sme pošteklili, kto sa univerzite motivovalo k napísaniu dizertačnej NáboÏenstvo: vedecká os star˘ch kultúr chce dozvedieť viac, napríklad o Slovenoch práce o zlatom obchode medzi portugalskou Základom starej histórie bolo náboženstvo, koz- (Slovákoch), ktorí sa podieľali aj na najstaršej Indiou a Afrikou. mológia náboženstva, symbolizmus, pútnictvo, teológii starých Dravidov a stáli pri kolíske Vynikajúca znalosť zámorského a transkonti- matematika... Za najdôležitejšiu vednú disciplí- biblických Židov, ten má možnosť čítať na nentálneho obchodu v najstarších dobách nu a za os starých kultúr považuje Dr. Hromník pokračovanie práve uverejňovanú sondu Dr. C.

18 | SLOVENSKO A. Hromníka v časopise Dimenzie 2012 (vy - Hromníkov hlas znie sólo svetových vedcov/historikov zúčastnil na medzi- chádza v dvojmesačnej periodicite, 1. časť sa Je to naozaj tak? Sme tu teda votrelcami na národnej konferencii na tému Nové myšlienky volá Čo majú Židia a farizeji spoločného so území iných národov, pričom nikoho sme nikdy o transkontinentálnych spojitostiach Afriky Slovenmi a Indiou?, 2. časť má podtitul Chalani neporazili?! Naša história je značne stará a je v pred- a protohistórii v Leidene. Pri príležitosti a farizeji, tretia: Izaiášovi lepšie rozumeli komplikovaná tým, že sme tu boli, žili a pre- tejto cesty do Európy navštívil niektoré z viace- Sloveni, štvrtá Posol k slovenským Boganom). chádzali sme mnohými inváziami – gréckou, rých dravido-slovenských historických miest aj rímskou, hunskou, hungarskou, tatárskou, na Považí. A tak nám bolo dopriate osobne zažiť, Sme napojení na najstar‰ie kultúry tureckou, nemeckou, sovietskou... zakúsiť pána doktora nielen pri jeho prednáš - Cez náš slovenský jazyk sme napojení na naj- Našou veľkou slabosťou je, že sa pri písaní kach. Sprevádzali sme ho pri jeho objavných staršie kultúry civilizovaného sveta. Zároveň sa objektívne pravdivej histórie spoliehame na cestách priamo v teréne. Niečo úžasné! Pred môžeme pýšiť tým, že po hebrejčine, gréčtine, iných. Svet nás neuzná, ak neuznáme sami našimi nevidiacimi očami odkrýval netušené, latinčine to bol práve náš jazyk, do ktorého v 9. seba! Tak je to, tak nás v tom utvrdzuje žitá his- prehliadané poklady! Kládol nezvyčajne zaují- storočí preložili sv. Cyril a Metod Sväté písmo. tória. Prorocký hlas osvietených, schopných mavé otázky, načúval, trpezlivo vysvetľoval... Spíme ako zhypnotizovaní, alebo sa nám táto dovidieť hlboko do podstaty znie vždy jedineč- Neopísateľný zážitok! A akéže neznáme tajom- význačná, novodobejšia historická udalosť už ne, neopakovateľne – sólo. stvá odhaľoval počas tohtoročnej návštevy Dr. aspoň vryla pod kožu? My Sloveni (Slováci) sme Tak je to aj so vzácne skromným, jednoduchým Hromník v Považskej Bystrici a jej okolí? boli na Boha naviazaní, a to ešte pred narodením mužom svätého života, básnikom, žalmistom, O tom sa čoskoro dočítame v pionierskej práci Krista. Pôvodne sme Boha začali chápať už 3500 spisovateľom, prorokom Mons. Jozefom Dr. Hromníka v oblasti najstaršej histórie rokov pred Kristom v zmysle dravidskej teológie, Tóthom. Sám prehliadaný rýchlo postrehol Slovenska, špeciálne a podrobnejšie v jeho pri- na ktorú naviazala hebrejská Biblia. mnohopolárnu múdrosť i nesmierny dar Dr. pravovanej knihe Kde začína najstaršia slo- Dr. Hromník zdôrazňuje, že pôvodným zákla- Cyrila A. Hromníka. Vyjadril to v príležitostnej venská história Považia? Je bez precedensu dom nášho náboženstva je indické náboženstvo. básni Objaviteľ, ktorú jedinečnému historikovi a vymyká sa parametrom súčasnej slovenskej Z nedostatku poznania a vedomostí sa dopúšťa- venoval k 70. narodeninám (na svet prišiel 19. historiografie. Táto práca nadväzuje na už vyda- me veľkého omylu, ak sa pozeráme na Indov februára 1942 v spišskej obci Hrabušice). nú knihu Cyrila Hromníka Sloveni / Slováci, kde ako na polyteistov a na nás ako na monoteistov. sú vaše korene (Bratislava, Eko-Konzult, 2010) Je pravdou, že India má 1 008 mien pre jediné- Tak sa zdalo, že sme skiaďsi prišli, a bude žiarivým svetlom v kontexte pripravova- ho Boha. Koľko ich máme my? Jedno? Nie, že sme tu nikdy neboli, nej veľkej knihy Sloveni a Slovensko, velebníci a že len čosi pred Cyrilom, Metodom narátame ich zo 30. Trojjediného Boha môžeme nás tu na krídlach vlasatého Boha na horizonte histórie (zhruba vzývať menom Otca, Syna, Ducha Svätého, priniesli sokoly! 3200 pr. Kr. – 907 po Kr.) Ježiša Krista, Baránka Božieho, Stvoriteľa, A že všetko, čo tu máme, ELENA KAPLANOVÁ POVAŽSKÁ KNIŽNICA, POVAŽSKÁ BYSTRICA Spasiteľa, Vykupiteľa... a máme pritom stále na to nie je naše, to sme len biedni prebrali FOTO: DUŠAN MIKOLAJ mysli jediného Trojjediného BOHA. a nebol to náš génius, Čo sme teda? Monoteisti a či polyteisti? čo staval mestá, cesty i valaly! Phenomenon: Historian Cyril A Hromník Hebrejská Biblia pozná Boha v troch podobách. A hľa, prišiel objaviteľ, prorok Dr. Cyril Andrew Hromník, a reputable historian of El, Elohim, Jahve a k tomu dodáva mená Slovak descent, studied and worked in the USA, now Adonai a Hašem. a jeho hlas znie sťa sólo, lives in South Africa. His knowledge of overseas and sólo veľpiesne o našom počiatku transcontinental trade of the ancient times and the a nespieva o tom, čo s nami je a čo bude, cultural and language influences related to it gave Sme, ãi nie sme prisÈahovalci? lež spieva o tom, čo bolo! him a new perspective on African history. Later, his Pri výkladoch o sťahovaní národov naša aj Čo bolo, kedy a kde! interests also extended into the history of the Slavs Ten refrén sa v piesni natíska! and Slovakia of Roman and pre-Roman times and česko-nemecká historiografia od 19. stor. má Bronze Age. Along with the study of world languages, tendenciu predstavovať nás ako prisťahovalcov Bože, odkiaľ sme a kto sme a kde je naša kolíska! including Hindi and the other oldest Dravidian lan- z Pripjaťských močiarov na prítoku horného guages, he devotes himself to other scientific disci- A sme tí istí, čo sme boli, plines: religion, philosophy, cosmology, archaeology, Dnepru v dnešnom Bielorusku. Teda, do 6. stor. i keď do cesta prskla hŕstka soli, historical mathematics, anthropology. sme vraj žili v močiaroch. Neskôr sme, čuduj sa tisícročia pred príchodom, He declared: Through our, Slovak, language we are svete, ako zablatenci vpadli do keltskej a ger- pred príchodom Ježišovým interconnected with oldest cultures of the civilised tu Sloveni, bratia boli! world. At the same time, we take pride in that that mánskej Európy, a to bez boja! Takto pekne A ako stĺpy a značky toho after Hebrew, Greek and Latin it was just our lan- a jednoducho sme sa roztiahli, zabrali, obsadili sú názvy hôr, riek i polí guage into which SS Cyril and Methodius translated i viera v jedného Boha Holy Scripture in the 9th century. We, Slavs polovicu Európy, celý Dunaj a Nemecko až po (Slovaks), had been tied to God even before Christ Hamburg, Frankfurt až po hlavu Adriatiku – a to i bratstvo a láska was born. Originally, we started to view God in the všetko bez jedinej bitky. tu ako večné svetlo sense of Dravidian theology, that Hebrew Bible horí, horí! draws upon, as early as 3500 years BC. Germáni, Kelti s reputáciou dobrých bojovní- A ten prorok, objaviteľ Both Slovak and Czech-German historiography kov sa vzdali len tak, bez boja?! Čo by ich je tu a jeden z nás, since the 19th century has had a tendency to pres- k tomu viedlo? Dnes Nemci už priznávajú, že nuž, Sloveni, ent us as migrants-incomers from the Pripyat marshlands located at the tributary of the upper najstaršia evidencia v Hamburgu je slovanská, pomodlime sa s ním Otče náš A za objav postavme mu Dnieper in the today’s Belorussia. Is it really so? Are čiže Slovenom/Slovákom príbuzná. Je očividné, we intruders in other nations’ territories without pomník, ever defeating anybody?! Our history is very long že v našej histórii neustále pretrváva niečo veď on je objaviteľ, and complicated by the fact that we were here, lived veľmi zlé, chybné. Vynechali sme úplne našu on je prorok, here and have endured many invasions – Greek, starú históriu, pretože sme ju nepísali my. Za jubilant Cyril. A. Hromník! Roman, Hunnic, Hungarian, Tatar, Turkish, German, nás ju písali iní. Žiaľ, naša oficiálna historiogra- Objavil nás celkom, celých, Soviet... náš rub i naše líce. Germans today acknowledge that the oldest records fia sústavne trpne, bez rozmyslu prijíma očivid- Pozdravuje ho preto celé Slovensko, in Hamburg is Slavic, that is cognate to the né nezmysly. Dôkazom toho je napr. kniha všetci Sloveni Slavs/Slovaks. Cyril Hromník is the author of the publication v anglickom jazyku vydaná Historickým ústa- i rodné Hrabušice! Sloveni / Slováci kde sú va‰e korene (“Slavs/Slovaks vom Slovenskej akadémie vied pod vedením Where Are Your Roots”), prepares the big book Jeden z pevn˘ch bodov na PovaÏí Sloveni a Slovensko velebníci vlasatého Boha na jeho pracovníka Dušana Kováča. Ani v tejto horizonte histórie (“Slavs and Slovaks – Praisers of médiami ospevovanej a dozaista finančne Na záver sa ešte nakrátko pristavme v malebnom the Hairy God on the Horizon of History, 3200 BC – nákladnej knihe nás Slovenov (Slovákov) do údolí Váhu v časti stredného Považia. V apríli 907 AD”) and the book Kde zaãína najstar‰ia sloven- tohto roku sa Dr. Hromník ako jeden z vybraných ská história PovaÏia? (“Where Begins the Oldest 15. až do 18. stor. niet! Slovak History of PovaÏie?”).

SLOVENSKO | 19 ·tefánik a Taliansko

Autor príspevku sa priãinil nielen o in‰talovanie Preklad textu na pamätnej tabuli v Ríme: „24. pamätnej tabule v Ríme, ale aj v meste mája 1918 talianska vláda na tomto námestí Campoformido. Pred Àou stojí starostka Brezovej oficiálne uznala âesko-Slovensko odovzdaním p. Bradlom Eva U‰iaková (vºavo) a starostka vlajky légie generálovi Milanovi Rastislavovi Ko‰arísk Anna Abramoviãová ·tefánikovi“

Štefánik je fascinujúcou personou, ktorá je v priestoroch Národnej rady Slovenskej zámer vyzdvihnúť najrôznejšie spojivá takmer zaručenou upútavkou pre široké republiky, záštitu nad ním prevzal predseda a prieniky medzi Slovenskom a Talianskom, spektrum publika, či už záujmové, alebo Zahraničného výboru NR SR František preto prezentoval paletu podujatí atraktív- generačné. Zdalo by sa, že na túto vďačnú Šebej. Dá sa povedať, že Štefánik bol de nych pre čo najrozmanitejšie publikum so tému sa už povedalo, alebo prebádalo snáď facto podpredsedom prvého parlamentu širokým záujmovým rozpätím, od podnika- všetko. Ukazuje sa však, že v skutočnosti sú budúceho spoločného štátu Čechov a Slo - nia a biznisu cez vedecké a spoločenské stále dôvody odhaľovať rúško záhad. vákov, Česko-Slovenskej národnej rady. aspekty až po umenie. Štefánik a zrod Česko-Slovenska sa tradične Predseda Zahraničného výboru na úvod pre- Dokumenty prezentované v uvedenej publi- spája s Francúzskom. Po mojom viacroč- zentácie knihy výstižne uviedol, že Štefánik kácii o Štefánikovi potvrdzujú kľúčovú a nie nom bádaní, v súčinnosti s talianskym histo- je výnimočný aj v tom, že je jednou z mála dosť docenenú úlohu, ktorú Taliansko zohra- rikom prof. Antonellom Biaginim, mohla slovenských historických osobností, ktoré lo pri zrode nášho nového štátu. Zistenia vyjsť kniha Milan Rastislav Štefánik vo svet- sú prijateľné pre všetky súčasti politického autorov, a to nielen z talianskych, ale aj le talianskych archívov (vydala Nadácia pre spektra. z francúzskych archívov, potvrdzujú aj to, že záchranu kultúrneho dedičstva, 2010), ktorá Festival Dni slovensko-talianskeho priateľ- rozhodujúce argumenty v dialógu medzi vrhá nové svetlo aj na vzťahy Štefánika stva iniciovala taliansko-slovenská organizá- Dohodou a priekopníkmi Česko-Slovenska s Talianskom. Vzhľadom na záujem a dopyt, cia ASPIM Európa, ktorá síce pôvodne priniesol práve Štefánik (čiže nebol iba ten, ktorý vyvolalo jej prvé a neskôr doplnené vznikla na báze malých a stredných podni- kto „otváral dvere“ Masarykovi a Benešovi). vydanie, nastolila sa aj požiadavka talian- kov, no postavila si náročnejšiu ambíciu roz- A to predovšetkým tým, že vstúpil do pria- skej verzie tejto knihy (2012). víjať medzinárodnú spoluprácu v sociálnej, mych rokovaní s predstaviteľmi Dohody vo Práve uvedenie do života tejto knižky – ekonomickej, vedeckej, kultúrnej a v ďalších Francúzsku, v Taliansku aj v Rusku. Dokázal v rámci cyklu Literárne randevú – sa stalo oblastiach medzi krajinami Európskej únie. tak nielen zmobilizovať mnohotisícovú optimálnym podujatím na úvod festivalu Jej prezidentom je Dr. Giovanni Gentile, armádu legionárov, ale aj (čo bolo paradoxne Dni slovensko-talianskeho priateľstva (25. – ktorý publikáciu preložil do taliančiny (Alla nevyhnutné) presvedčiť predákov Dohody, 28. júla 2012). Keďže sa podujatie konalo luce degli archivi italiani). Festival, ktorý má aby tieto jednotky postavili po boku ich riad-

20 | SLOVENSKO – pod rúškom záhad

Spoluautori publikácie Milan Rastislav ·tefánik vo svetle talianskych archívov: Miroslav Musil (vºavo) a Antonello Biagini (druh˘ sprava)

nych armád priamo na front. Dokumenty pri- zo záverečných dokumentov publikácie so nášajú svedectvo o tom, že Štefánik mal stanoviskom vedúceho talianskeho vojen- ·tefánik and Italy – In a Shroud of Mystery zásadne odlišné názory než ostatní spoluza- ského archívu v roku 1930. Mal totiž reago- ·tefánik and the birth of Czecho-Slovakia have been traditionally connected with France. After kladatelia na spoločensko-politické usporia- vať na list (anonymný), ktorý doručili vede- several years of research, Miroslav Musil, in col- danie nového štátu alebo na vzťah medzi štá- niu vtedajšieho talianskeho ministerstva laboration with the Italian historian Prof. tom a cirkvou. Potvrdzuje to aj fakt, že obrany, s veľmi konkrétnymi argumentmi Antonello Biagini, published the book Milan Rastislav ·tefánik vo svetle talianskych archívov Štefánik jediný osobne rokoval so Svätým o tom, že tragicky koniec Štefánika nebol (“Milan Rastislav ·tefánik in the Light of Italian Otcom Benediktom XV. iba nehodou. Vedúci vojenských archívov Archives”) that also clarifies ·tefánik’s attitudes towards Italy. The publication was translated Z presvedčivej argumentácie, ktorú Štefánik na to reagoval tak, že sa nevie vyjadriť into Italian (Alla luce degli archivi italiani) by použil voči predstaviteľom Talianska – k dotyčným argumentom, no podľa neho „je Giovanni Gentile. na prospech vytvorenia československých logické predpokladať, že je záujem, aby táto The documents from Italian and French archives used in the publication prove that Italy légií a nového štátu – vyplýva, že bol prvým záležitosť ostala zahalená rúškom tajom- played a key role in the birth of Czecho- priekopníkom koncepcie „Malej dohody“, stva“. Slovakia. The crucial arguments of the dialogue ktorá potom medzi dvomi vojnami spojenec- Prezentáciu knihy tematicky sprevádzalo between the Entente Powers and proponents of Czecho-Slovakia were brought forward by ky spájala Česko-Slovensko, Juhosláviu diskusné fórum, ktoré uviedli autori publi- ·tefánik (that means he was not just a man a Rumunsko a ktorú realizačne dotiahol jeho kácie a čestný predseda Nadácie M. R. Šte- “opening doors” to Masaryk and Bene‰). He tímový spoluhráč Štefan Osuský. Ani to sa fánika Ján Fuska. Aj z diskusie vyplynulo, entered into direct negotiations with the repre- sentatives of the Entente in France, Italy and u nás dostatočne nezdôrazňuje, že predo- že okolo uvedenej témy je ešte dosť otvore- Russia. He could not only mobilise an army of všetkým vďaka Štefánikovi, ktorý z Česko- ných otázok. many thousands of legionaries but also man- -Slovenska urobil spojeneckú krajinu bojujú- Vhodným doplnkom prezentácie bol fran- aged to persuade the leaders of the Entente to send the mentioned units to the front side by cu po boku Dohody, sme sa ocitli na strane cúzsky dokumentárny film Štefánik – neuve- side with regular army troops. It is mainly víťazov na versaillskej mierovej konferencii. riteľný osud (2008). thanks to ·tefánik, who made Czecho-Slovakia an Allied country fighting on the side of the Aj s tým súvisia spomínané dokumenty. MIROSLAV MUSIL Entente, that we found ourselves on the side of Zvláštny podnet na zamyslenie dáva jeden FOTO: AUTOR A DUŠAN MIKOLAJ the winners at the Paris Peace Conference.

SLOVENSKO | 21 Prví pri‰li z dolnozemsk˘ch miest Zborový farár a zároveň senior Juraj Bálint v Nadlaku nás ochotne prijal a bol nám ústre- tový počas celej návštevy. Evanjelickí Slováci osídlili toto mesto roku 1803 a medzi ostatnými národnosťami mali prevahu aj v čase, keď v meste žilo 22-tisíc obyvateľov. Prví slovenskí obyvatelia do vtedajšej osady Nadlak prichádzali v rámci sekundárnej kolonizácie z neďalekých dolnozemských stredísk – Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby a Sarvaša – a až po nich sem prúdila druhá vlna Slovákov priamo zo slovenských hornouhorských stolíc. Keďže takmer všetci boli evanjelici, evanjelická cirkev od začiatku PeãaÈ až podnes tu zohráva kľúčovú úlohu. Práve tento rok slovenskí evanjelici oslávili dvojsté výročie postavenia kostola, okolo ktorého prebiehali významné udalosti, rozhodujúce Nadlaku pri udržiavaní a rozvíjaní rodnej reči, identity a dedičstva po predkoch. Najväčšiu zásluhu na tom mali osobnosti z radov farárov a uči- v znamení teľov, akými boli najmä Ľudovít Haan, Da- niel Zajac, Ondrej Severíni, Karol Hrdlička, Ľudovít Boor, Ivan Bujna, ale i bankový úradník a spisovateľ Jozef Gregor Tajovský slovenských evanjelikov a iní. Možno preto povedať, že slovenskú pečať Nadlaku ako mesta slovenských duchovných hodnôt si tu prisťahovalci zachovali práve vďaka viere a cirkvi, ktorá od začiatku trvala na sústavnom vzdelávaní svojich členov najmä tým, že materiálne a finančne vedela Poãas potuliek po stopách Slovákov v b˘valej âanádskej stolici zabezpečiť rozvoj školstva a účinne podporo- (dnes âongrádska Ïupa so sídlom v Segedíne) v Maìarsku som sa vala aj slovenskú kultúru. Už od polovice 19. storočia zaznamenali vydavateľské počiny so zastavil aj v Slovákmi osídlenom Nadlaku, hraniãnom meste na slovenskou tlačou a začínajúcu spolkovú čin- území Rumunska. K˘m v Nagylaku na maìarskej strane bolo osem nosť, ktorá významne prispievala k vzdeláva- niu a kultúre v rodnom jazyku. V tom čase hodín, v rumunskom Nadlaku podºa v˘chodoeurópskeho letného v prevažne poľnohospodárskom meste sa ãasu uÏ deväÈ. Bol ‰tvrtok a ten je v Nadlaku trÏn˘m dÀom. Hneì začali rozvíjať aj remeslá potrebné pre plno- hodnotný život občanov. po zastavení neìaleko Ñpºacuì, rozprestierajúcom sa pred evanje- lick˘m kostolom a evanjelick˘m domom, ktoré tvoria dominantu JedineãnosÈ a svojráznosÈ mesta mesta, prichádzam na námestie v spoloãnosti priateºov Urbanovcov Mesto, ležiace na pravom brehu rieky Maruša, má od začiatku svojho vzniku široké z Diakoviec, ktor˘ch rodiãia sa roku 1947 presídlili z âanádalbertu rovné ulice a veľký chotár, v ktorom ešte v polovici minulého storočia stálo do tisíc na Slovensko. P˘tam sa prvého star‰ieho ãloveka, kde sú kancelá- „sálašov” – samôt s obytnými a hospodár- rie seniora Slovenského evanjelického luteránskeho seniorátu skymi budovami, kde žili a obrábali zem slo- venskí roľníci. Rozvojom remesiel a majet- Juraja Bálinta. Odpovedá mi po slovensky a zostávam prekvapen˘, kovou diferenciáciou, keď niektoré roľnícke keì mi prezrádza, Ïe on je Rumun a zdôrazÀuje, Ïe nie je zvlá‰t- rodiny zbohatli, sa na konci 19. storočia začal meniť aj ráz Nadlaku. Stavbou väčších gaz- nosÈou, ak tu pôvodní spoluobãania Slovákov ovládajú slovenskú dovských a remeselníckych domov sa značne reã, ale skôr samozrejmosÈou. Ak˘ to rozdiel medzi Slovákmi Ïijú- zmenil vzhľad hlavných ulíc. Na niektorých miestach domy a budovy podnikateľov cimi na maìarskej strane hraníc (Pitvaro‰, Ambrózfalva ãi dodnes pripomínajú ich meštiansky charak- Slovensk˘ Komló‰), z ktor˘ch uÏ len najstar‰í ovládajú reã svojich ter. Popri Slovákoch tu od začiatku žijú aj iné národnosti, čo dáva tomuto mestu charakter predkov, a Slovákmi v Nadlaku, ktorí v nedávnej minulosti Ïili na svojráznosti a jedinečnosti. rovnakom etniku (neìalek˘ Pitvaro‰ vznikol dokonca zo sloven- Slováci v Nadlaku si v meste vybudovali via- ceré objekty slúžiace na vzdelávanie, oddych sk˘ch prisÈahovalcov z Nadlaku)? Ako vidieÈ, zostaÈ po rozpade a kultúru. Takým bol hotel Slovák, v ktorom sídlila Slovenská ľudová banka a v ktorej Rakúsko-Uhorska Slovákom a zachovaÈ si svoju reã a kultúru, na to viac rokov pôsobil J. G. Tajovský (v meste staãilo staÈ sa obyvateºom slobodnej‰ej krajiny. napísal niekoľko diel) a kde je teraz sídlo

22 | SLOVENSKO školského strediska Jozefa Gregora Ta - stáli v osade, neskôr meste a už spomenutých jovského. V tejto historickej budove sa od odľahlých „sálašov” domy pokryté slam- skončenia druhej svetovej vojny zabezpečuje ou, čo bolo najčastejšou príčinou požiarov. pre tunajších Slovákov úplné stredoškolské Ľudia zväčša pracovali na poliach a požiare vzdelanie. Z tohto gymnázia vzišlo od roku či povodne, ktoré spôsobovala rieka Maruša, 1946 množstvo študentov, ktorí po ďalších bolo potrebné obyvateľstvu nejakým spô- štúdiách ako pedagógovia zaplnili najmä sobom oznamovať. Z tohto dôvodu vtedy slovenské školy v bihorskej oblasti a mnohí cirkev volila štyroch zvonárov, ktorí vo dne Pamätná tabuºa pripomínajúca pôsobenie Jozefa našli a dodnes nachádzajú uplatnenie v rôz- G. Tajovského v Nadlaku v noci strážili mesto a celý rozľahlý chotár, nych profesiách aj na Slovensku. ktorý bolo z veže dobre vidno. Zvonením Žiada sa pripomenúť, že už desaťročia dávali najavo, že je všetko v poriadku. v Nadlaku nachádzajú svoj domov aj Slováci Dodnes sa zvoní ráno o štvrtej, a to na počesť katolíci, ktorí sa tu usádzajú z vrchárskych toho, že prvá skupina Slovákov pred dvesto obcí v Sedmohradskom rudohorí a svojou rokmi dorazila do osady skoro ráno o štvrtej prítomnosťou významne pomáhajú zachovať hodine. Mnohých obyvateľov to síce ruší, ale v Nadlaku slovenskosť. Tá je v meste už tunajší Slováci nemienia od tejto tradície veľmi potrebná, lebo sústavným odchodom ustúpiť. Ďalej sa zvoní na obed o 12.00 hod. mladých Slovákov do iných miest, najmä na a večer o 21.00 hod. Okrem ranného, polud - Slovensko, Slováci pomaly už strácajú dlho- ňajšieho a večerného zvonenia na každú trvajúcu národnostnú prevahu. stranu odtrúbili malou trúbkou štvrťhodinu a veľkou trúbkou celú hodinu. Vysoká vzdelanosÈ a kultúra Zvony boli elektrifikované roku 1981. Slováci v Nadlaku sú na celej Dolnej zemi Dovtedy dostával každý zvonár-hlásnik od známi svojou rozsiahlou literárnou činnos- každého domu za slamienok kukurice alebo ťou, ktorú odborníci nazvali nadlackým lite- pšenice. Keď bol občan štátnym zamestnan- rárnym fenoménom. Od roku 1994 po com alebo remeselníkom, vyplatil hodnotu Literárnom krúžku a iných názvoch vznikla naturálií v peniazoch. Dnes sú zvonári platení Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kras - cirkvou a mestom v peniazoch. Ak zvonári ka, zaoberajúca sa aktivitami tvorivými, hlásnici zistia, že niekde vznikol požiar, zvo- vedecko-výskumnými, kultúrno-poradenský- nia pomocou povrazov srdcom na bok zvona. mi a vydavateľskými. V meste tvorí viac ako Dvesto rokov od postavenia evanjelického kostola Aby ľudia a požiarnici vedeli, v ktorom sek- desiatka slovenských spisovateľov a básni- tore horí, zvoní sa nasledovne: keď horí kov. A jednotlivci vynikajú aj v iných oblas- hlasom inej trúby na všetky strany mesta. v prvom, všetky zvony bijú na bok raz, ak tiach umenia. Bohatú tradíciu a širokú Okrem tejto hlásnej služby, prebieha aj v druhom tak všetky zvony bijú na bok dva základňu majú ochotnícke divadlo a folklór. tradičné zvonenie. Vo veži sa nachádzajú razy a tak až po piaty sektor. Navyše majú vo Medzi labužníkmi gastrošpecialít je v celej štyri zvony, na ktorých sú slovenské nápisy. vežovom byte čiernu zástavu, ktorú vztýčia krajine a v zahraničí vyhľadávaná chutná dol- Na čo slúžil a doteraz slúži tento tradičný tým smerom, kde horí. Pri piatom sektore nozemská nadlacká klobása. Jej výroba nadlacký zvyk? To mi už roku 1983, keď som vedia, že horí mimo mesta, v chotári. V noci a recepty sa prenášajú z generácie na generá- prvýkrát vystúpil na túto vežu, vysvetlil zástavu nahrádza červené svetielkovanie. ciu. Značka kvality poteší nejedného turistu zvonár – trubač Pavel Došniak. V minulosti JÁN JANČOVIC či náhodného návštevníka mesta, ktoré vyža- FOTO: AUTOR ruje zvláštnu atmosféru a má nezameniteľný Trúbenie z nadlackej turne kolorit. Marks of Slovak Lutherans in Ndlac Treba len trpezlivo hľadať rarity v tomto trva- The town of Ndlac (Nadlak) was settled by Slovak Lutherans in 1803 and regarding the local nation- lo multikultúrnom meste. Patria medzi ne alities Slovaks have always been superior in num- kultúrne pamiatky, napríklad päť kostolov bers. The first Slovak inhabitants came within the secondary colonisation from the nearby Lower rôznych konfesií: evanjelickej, pravoslávnej Land centres Tótkomlós (Slovensk˘ Komló‰), (rumunský a srbský), katolíckej a gréckoka- Békéscsaba (Béke‰ská âaba) and Szarvas (Sarva‰). tolíckej a tiež modlitební viacerých nábožen- Only after these colonists the second wave of Slovaks was to come in directly from the Slovak ských spoločenstiev. Panoramaticky ich Counties of Upper Hungary. This year, the Slovaks dobre vidno z ochodze veže evanjelického commemorated the 200th anniversary of erecting kostola. the church that was a centre of important events – decisive for maintaining and cultivation of their mother tongue, identity and ancestral heritage. Trúbenie z nadlackej turne Slovak immigrants left the stamp of their national culture in Ndlac thanks to their faith and religion. Byť v Nadlaku a nevyjsť po 154 kľukatých They also preserved the marks of Slovak cultural schodov do 72 metrov vysokej veže kostola, values in the town. Their church insisted on sys- to je ako nevidieť v Paríži Eiffelovu vežu. Na tematic education of its members from the very beginning, it could secure the development of nadlackej turni už dvesto rokov dodržiavajú schooling materially and financially and efficiently tradíciu zvonenia a hlásnickej služby. Zvyk supported Slovak culture as well. The town, lying on the right bank of the Mure River, trúbenia z ochodze kostolnej veže udržiavajú has wide straight streets and a large land area zvonári od príchodu Slovákov. Spočíva where almost a thousand secluded dwellings v tom, že zo začiatku štyria a teraz dvaja inhabited by Slovak farmers used to stay in the middle of the last century. With the boom of trades zvonári držia službu celých 24 hodín. V zaria- and due to better economic situation of some of denom byte vo veži kostola majú posteľ, the farming families which grew rich, also the char- kachle, konvektor, stolík, skriňu, telefóny, acter of Ndlac started to change towards the end of the 19th century. The Slovaks of Ndlac have built tlač a iné vybavenie. Každú štvrť, pol a celú several buildings used for the purpose of educa- hodinu vychádzajú na ochodzu a trúbia vždy tion, relaxation and culture.

SLOVENSKO | 23 Starobylý spôsob života našich kraja- fie), môže rozvíjať vnímané scény nov žijúcich v Srbsku, z ktorého už v dimenziách rozprávky alebo mytolo- mnohé vymizlo, bol námetom výstavy gického príbehu. fotografií pod názvom Obrazy dávno Ako sa uvádzalo v sprievodnom propa- zabudnutých predkov, ktorá bola inšta- gačnom materiáli, cieľom cyklu dvad- lovaná v Matičnom dome od 15. marca siatich troch umeleckých celofarebných do 25. apríla 2012. Potom putovala do fotografií, ktoré sa vystavujú vo forme obce Raková, kde ju sprístupnili počas megapanelov (70 x 100 cm), je prezen- 45. výročia národnej divadelnej súťaže tovať ľudové tradície, zvyky, motívy aj Palárikova Raková, a do ďalších miest staropazovské odevy slovenského etni- na Slovensku, aby potešila divákov ka na Dolnej zemi vo Vojvodine. scénami plnými poézie. Autorom foto- Benka tvoril tieto inscenované fotogra-

grafií bol krajan Miroslav Benka, reži- fie v spolupráci s uznávanými fotograf- sér, spisovateľ, herec a scénický mi Miralemom Čauševićom pôsobia- výtvarník, ktorý žije v Starej Pazove cim v Miláne a Branislavom v Srbsku. Miroslav Pokorackým. Vznikli v rámci projektu, Najjednoduchšie by sa táto historizujú- ktorý podporili Ministerstvo kultúry ca téma dala sprístupniť formou doku- Srbskej republiky, Pokrajinský sekreta- mentárnej fotografie, ale to by sa divá- Benka riát pre kultúru a verejné informácie, kovi rýchlo „opozeralo“. Divadelník Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Benka sa rozhodol predstaviť život a jeho Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo Vojvodine vo forme scé- Slovákov a Zhromaždenie obce Stará nických výstupov. Vytvoril tak vizuálne zázračný Pazova. informácie, ktoré umožňujú spoznávať V profile režiséra a herca, scenáristu objekty umiestnené v autentickom pro- a dizajnéra a taktiež pedagóga stredí, no vďaka dramatickému stvárne- svet Miroslava Benku (1956) sa dá dočítať, niu majú presah z minulosti do budúc- že je umelcom v slobodnom povolaní, nosti. Každý obraz je vlastne výsekom študoval v Novom Sade dizajn na z deja, alebo, lepšie povedané, je príbe- SSZD a herectvo na Akadémii umení, hom koncentrovaným do jediného oka- v Belehrade réžiu na fakulte dramatic- mihu zvečneného fotografiou. Divák, kých umení. Vo svojej tvorbe sa zame- stojac pred Benkovými obrazmi (je to riava na multimediálne-autorské diela, výstižnejšie pomenovanie ako fotogra- jeho estetický prejav je poznačený

24 | SLOVENSKO poetikou postmoderny. V niektorých mický maliar a grafik prof. Jozef Gegenbauerová, kostýmová výtvarníč- inscenáciách, ktoré režíroval, sa uplat- Klátik, kontrabasista, člen Belehradskej ka a filmárka Jelena Zlatkovićová- nil aj ako autor výtvarného riešenia. filharmónie Ljubinko Lazić, mezzoso- -Veličkovićová, akademický sochár Pohostinne prednášal na VŠMU v Bra- pranistka Bojana Bulovićová, herec – Miroslav Havrilov… a externe dvesto tislave a International university pohybár Zdenko Kožík, prekladateľka ďalších spolupracovníkov: fotografov, v Belehrade-Novom Pazare. Za nová- a pedagogička, angličtinárka Váňa modelov, umelcov v oblasti fotošopu či torské postupy pri inscenovaní hier Pávkovová, vydavatelia a tlačiari mejkapu, web-dizajnérov, sochárov až získal mnohé ocenenia. Helena a Dušan Ivkovićovci, organizá- po majstrov najrozličnejších profesií – Roku 2007 bolo na jeho podnet tor Nebojša Begović, účtovníčka stolárov, krajčírov, zámočníkov, rekvi- založené Art centum Chlieb a hry so Danica Zlatkovićová, sekretárka centra zitárov, kvetinárov, cukrárov…“ sídlom v Starej Pazove. Spolu s členmi Vlasta Benková… Onedlho pribudli Pokiaľ ide o samotnú výstavu, má za uvedeného združenia pripravujú aktivi- ďalší členovia: architektka Mirjana sebou už inštalácie v talianskom

Miroslav Benka and His Magic World ty, akou je vyššie spomínaná výstava. The antiquated way of life of our compatriots living Miláne, Starej Pazove, v budove vlády V rozhovore pre periodikum Hlas ľudu in Serbia was the subject-matter of the exhibition AP Vojvodiny v Novom Sade, v kultúr- of photographs named Obrazy dávno zabudnut˘ch v Novom Sade uviedol: „Túžil som predkov (“Pictures of Long Forgotten Ancestors”). nom inštitúte v Budapešti. Záujem o ňu The author of the photographs is Miroslav Benka, tvoriť samostatne a nepodliehať požia- stage director, writer, actor and scenic designer, prejavili v ďalších mestách a mala by who lives in Stara Pazova, Serbia. He decided to davkám klasických, konvenčných diva- portray the lives of Slovaks in Vojvodina in the form zavítať do Trenčína, Bratislavy, Viedne, of theatrical performance. This way he created visu- diel. Túžil som tvoriť podľa vlastných al information that made it possible for spectators Varšavy, Krakova, Rijeky, Békešskej názorov. Náš spôsob života, naša kultú- to get acquainted with the objects put in an Čaby. Snahou jej tvorcov je, aby sa authentic environment and in the dramatic inter- ra a umenie, aj keď ide o rozhlas, TV, pretation these objects from the past were taken to dostala aj na iné kontinenty, do miest, the future. The purpose of a cycle of 23 artistic pho- divadlo, dávno podľahli agresívnej sub- tographs is to present folk traditions, customs, kde žijú krajania, Slováci: do Toronta motifs as well as the dresses of the Slovaks of Stara kultúre. Okrem možno filmu, literatúry Pazova in Vojvodina, a part of the so-called Dolná a Melbournu. zem (“Lower Land”). Benka produced these už dávnejšie nezanechávajú žiadne arranged photographs in collaboration with the Miroslav Benka a jeho spolupracovníci stopy. Preto som si pozval priateľov, renowned photographers, Miralem âau‰eviç living dokázali vytvoriť zaujímavé projekty. and working in Milan and Branislav Pokorack˘. predovšetkým akademických umelcov, Director and actor, scriptwriter and designer and Na otázku, kde čerpá na to toľko ener- teacher, Miroslav Benka (1956), studied design at ale aj ochotníkov, všetkých tých, kto- the SSZD in Novi Sad and acting at the Academy of gie, odpovedal: „Azda z posvätného Arts and direction at the Faculty of Dramatic Arts in rých naša idea oslovila, a založili sme Belgrade. Benka focuses on creating multimedia vzťahu k svojej rodine, k svojim naj- art works, his aesthetic expression is marked by the si umelecké – Art centrum a začali tvo- poetics of post-modernism. He also designed bližším, k priateľom, svojmu okoliu, riť pod heslom: Lokálne – regionálne – some of the scenes for the plays he himself direct- prírode a povolaniu, ktoré mám ed. He was a visiting lecturer at the V·MU univerzálne…! Spoluzakladateľmi boli: (Academy of Performing Arts) in Bratislava and at nesmierne rád.“ the International University in Belgrade-Novi Pazar. akademická maliarka a filmárka Mária He was awarded many prizes for his innovative methods for mounting of plays. In 2007, he initiat- Mira Brtková, spisovateľ, publicista ed founding of the Bread and Circuses Art Centre MILAN GONDA based in Stara Pazova. a vydavateľ Miroslav Demák, akade- FOTO: ARCHÍV M. B.

SLOVENSKO | 25 Matica v zápase o novú dôveru

litému svetu ukázali, že máme nezameniteľ- Národné matiãné slávnosti v Martine sa zaradili do série v˘znam- nú národnú kultúru. Že sme európskym náro- n˘ch podujatí konan˘ch v rámci Roka Matice slovenskej. Vyvr - dom s jedinečnou identitou, vlastným jazy- kom, v ktorom možno vyjadriť tie najvzác- cholili v sobotu 7. júla 2012 v letnom amfiteátri, kam medzi úãin- nejšie myšlienky. A rovnako sme na pôde kujúcich z rozliãn˘ch ãastí Slovenska a náv‰tevníkov pri‰iel aj Matice preukázali, akí schopní a talentovaní sú Slováci. predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. „Nestojím na A je tu ešte jeden unikátny moment, ktorý sa zrodil na pôde Matice. Tým je slovenský eku- tomto mieste po prv˘krát. Dobre si pamätám spev slovenskej menizmus. Na okamih venujme tichú spo- ‰tátnej hymny speváckej skupiny zo ·umiaca. Práve sa zaãínala mienku mužom Memoranda z júna 1861. Franciscimi, Palárikovi, Hurbanovi, Chráste- veºká búrka a vtedy zahrmelo, keì zneli slová Nad Tatrou sa bl˘s- kovi a Sládkovičovi. Práve zásluhou bisku- ka,“ povedal na úvod svojho príhovoru. pov Moysesa a Kuzmányho sa v slovenskom národnom živote nadobro uzákonila spolu- Do premiérskej funkcie Robert Fico opätov- nálepky. Matica nemôže byť ani vládna, ani práca katolíckej a evanjelickej cirkvi a spája- ne nastúpil po predčasných parlamentných opozičná. Matica musí byť slovenská,“ uvie- júce cyrilo-metodské tradície. Aj nová vláda voľbách túto jar a vo svojom príhovore k prí- dol premiér Robert Fico. sa usiluje o tento matičný dialóg s cirkvou, tomným akoby nadviazal na svoje vystúpenie A pokračoval: „Matica slovenská je jednota aby sa rozvíjal rovnako, ako nám leží na srdci pred dvoma rokmi. Na martinskom amfiteát- milovníkov národa a života slovenského. dialóg so všetkými partnermi garantujúci ri a potom 15. septembra na valnom zhro- Preto dobre nerozumiem tým, ktorí si nechcú kvalitné sociálne postavenie národa.“ maždení MS vyjadril aj určité výhrady k čin- uvedomiť ušľachtilý cieľ, teda vlastenecké Predseda vlády SR potvrdil záujem o matič- nosti vedenia Matice slovenskej a vyslovil zacielenie MS. Lebo všetko, čo za jeden a pol né dianie na najvyššej štátnej úrovni. Ocenil konkrétne predstavy o tom, čo by matičiari storočia znamenalo pre slovenský národ iniciatívy MS na Devíne, kde si na jar pripo- mali konať. Potvrdil tým, že pozorne sleduje, v boji vpred, je zosobnené práve v nej. Jej menula cyrilo-metodský odkaz a skutky štú- ako v nej prebieha „zápas o novú dôveru spo- zakladatelia vedeli spojiť dvojdomosť spol- rovcov (písali sme o tom v letnom čísle časo- ločnosti“. Jeho návšteva bola preto opakova- kového hnutia a vedeckého bádania. Slováci pisu). V súvislosti so štúrovcami vyjadril po- ne predovšetkým prejavom úcty k národné- práve prostredníctvom Matice vykročili ďakovanie matičiarom a aktivistom ďalších mu dianiu v histórii presahujúcemu až v ústrety európskym dejinám. Keďže Slováci slovenských spolkov, primátorom a staros- do súčasnosti. „Matica si zasluhuje, aby sa až do roku 1863 nemali nijaké národné, tom aj študentom Zvolena, Devína, Trenčína, o ňu zaujímali z najvyšších miest,“ povedal. vedecké, politické ani kultúrne inštitúcie, Uhrovca, Modry, Liptovského Mikuláša za „Stála pri všetkých udalostiach, ktoré za stala sa pre nich Matica slovenská úplne všet- zorganizovanie petičnej akcie a jej podpory, posledných stopäťdesiat rokov pohli našu kým. V činorodej spolkovej činnosti si brúsi- ktorou zachránili Pamätník štúrovcov spoločnosť dopredu, vrátane vzniku samo- li svoje aj činorodé občianske postoje. v Bratislave. „O dôveru a úctu celého Slo - statnej Slovenskej republiky. Je škoda, že jej Naučili sa zastávať sa vlastných národných venska a za postavenie hlavného mesta sa boli v minulosti nalepené rôzne politické práv. V matičnom hnutí sme susedom a oko- musia pričiniť samotní Bratislavčania. Brati -

Riaditeºka DMS ·urany Miroslava Kozárová v prítomnosti predsedu MS a správcu Sloven skej knihy Daniela Suchá, riaditeºka mnohostranne aktív- rekordov informuje, Ïe pri spievaní pesniãky Ja som Slovák, ty Slovenka, daj mi rúãku, rúãku Ti podá- neho Domu MS v Bratislave, jej manÏel a Vi - vam... si podávaním slovenského ‰tátneho znaku SR symbolicky podalo uÏ takmer 6-tisíc detí, „ktoré liam Komora (v strede), nov˘ riaditeº Strediska cítia, Ïe Slovensko je najkraj‰ou krajinou a Ïe je potrebné, aby sa ºudia spájali“. národnostn˘ch vzÈahov MS v Martine

26 | SLOVENSKO spoločnosti

Kysuãan Juraj ·erík spolu so záujemcami o tra- diãné a vo svete najznámej‰ie slovenské remes- lo drôtuje symbolické Srdce pre Slovensko

sla va nežije sama pre seba, má na Slovensku vážne poslanie. Musí rešpektovať slobodnú „Som rád, Ïe máme vládu, ktorá je Ïiãlivá národn˘m ãinom,“ odpovedal s poìakovaním vôľu celého vlasteneckého Slovenska, ak ide predseda Matice slovenskej Marián Tkáã o Jazdeckú sochu kráľa Svätopluka. Múdro aj zastupiteľstvo mesta. Mladá Matica. Od nej očakávam spoluprácu z Vin ného, Turiec Juniorklub z Martina, Nechápem, prečo míňame toľko energie na so skautingom, splavy po riekach východné- Javorina z Torysok, Slatina zo Zvolenskej aktivity, ktorými sa okolité národy nevyčer- ho Slovenska pod hradom Zemplín, aj splavy Slatiny, Teplanka z Trenčianskej Teplej, pávajú. Pritom by stačilo rozvíjať vzájomný po Hrone zo Zvolena až po Štúrovo. Ak chce Závadské ženy z Lietavskej Závady, Bučina rešpekt a úctu,“ povedal. Osobitne privítal ministerstvo kultúry pokračovať pri podpore z Pače, Gočovan z Gočova, hudba Ondreja zámer Matice pripomenúť si 3. októbra 250. obnovovania kultúrneho dedičstva, najmä Hlaváča a Gemerské hlasy z Rož ňavského výročie narodenia Antona Bernoláka. „Práve slovenských hradov, rád tam uvidím mladých okresu, Užan z Lekároviec, Mati čiar z Ko- bernolákovci prostredníctvom národného matičiarov. Mladá Matica by mohla prevziať zároviec, skupina fujaristov z Bra ti slavy jazyka začali veľký projekt sebauvedomova- žezlo pri organizovaní vatier zvrchovanosti aj či mladý spevák Miško Bednár z Galanty. nia o vzdelávaní slovenského národa, aby sa pri 20. výročí prvej Ústavy Slovenskej repub- Na profesionálnej úrovni vystúpili Umelecký stal subjektom vlastných dejín.“ liky. Každý čin, ktorý pomáha upevňovať súbor Lúčnica, orchester Zlaté husle, sólisti Významné matičné a cyrilo-metodské jubileá pozície nášho štátu, každý človek, ktorý sa opery SND Ján Babjak a Jolana Fogašová. časovo zapadajú do zavŕšenia druhého desať - o vznik Slovenskej republiky zaslúžil, by ročia existencie novodobej Slovenskej repub- nemal zostať zabudnutý. Osobitne poslanci DUŠAN MIKOLAJ FOTO: AUTOR liky. „Verím, že sa budeme stretávať pri osla- Federálneho zhromaždenia, ktorí kultivova- vách 20. výročia vzniku SR,“ povedal v záve- ným spôsobom rozdelili spoločnú Českoslo- rečnej časti svojho príhovoru Robert Fico. venskú republiku, poslanci Slovenskej národ- Matica Trying to Regain the Trust of Society „Pamäť národa je ako dážď alebo živá voda, nej rady, ktorí tvorili prvé štátotvorné skutky. ktorá nás pokropuje aj povzbudzuje. Aby sme Potrebujeme zaznamenať ich osobné sve- The Matica’s National Celebrations in Martin nestratili sebaúctu a dôstojnosť. Nezávislá dectvá pre poznanie vlastnej novodobej his- were also attended by the Prime Minister of the Slovak Republic, Robert Fico. “Matica deserves Slovenská republika vznikla preto, aby slúži- tórie. Nezávislá Slovenská republika vznikla to be of special interest to high places”, he said la slovenským občanom. Aktivity Matice slo- preto, aby slúžila vlastným občanom. in his address. “For the last hundred and fifty venskej preto musia byť maltou slovenského Aktivity Matice slovenskej musia byť maltou years, it was behind all the events that moved slovenského diania, ktorá pevne drží pohro- our society forward, including the birth of the diania, ktorá pevne drží pohromade náš independent Slovak Republic”. národný a štátny poklad. Teším sa na spolu- made náš národný a štátny dom,“ zavŕšil svoj In terms of time, the important anniversaries prácu počas roka, ktorou si spoločne pripo- príhovor na Národných matičných slávnos- related to Matica and Cyrillo-Methodian tradi- menieme 150. výročie vzniku MS, bez aktivít tiach v Martine predseda vlády SR. tion fit into the end of the second decade of the existence of the contemporary Slovak Republic. ktorej si Slovensko vôbec neviem predstavo- Na matičných slávnostiach v Martine, jedno- “The independent Slovak Republic was estab- vať, ani si ho nechcem predstavovať. ducho, nemôžu chýbať matičné a ďalšie fol- lished in order to serve Slovak citizens. The Chcem vysloviť aj to, čo od Matice očaká- klórne súbory, spevácke skupiny, ľudové activities of Matica Slovenská must therefore vam a čo od nej očakáva celé Slovensko. Od hudby a hudobníci. Tento rok na pódiu vystú- become cement of Slovak affairs that holds our national and state treasure tight together. I Matice slovenskej očakávam, že bude stabili- pili kolektívy a jednotlivci: Dúbrava z Pre šo - expect that it will be a stabilising element in the zujúcim prvkom slovenskej spoločnosti, že va, Pustokerčanka z Pustých Sadov, Humor - Slovak society and act centripetally, unite and bude pôsobiť dostredivo, spájať, nie rozdeľo- no-spevácka skupina Mrchane z Bánova, not divide”, the Prime Minister concluded his vať. Sympaticky pôsobí, ako sa zviditeľňuje Slno vrat z Turčianskych Teplíc, Viňančan speech.

SLOVENSKO | 27 Vladimír Mináã

Matica slovenská sa pri svojom zrode 4. vateľovi aj politikovi Vladimírovi Miná - likvidáciu alebo zníženie jeho postavenia. augusta 1863 stala prvým celonárodným čovi. Určite by patril do dnešnej spoloč- Kým zo strany Prahy to bola obava o sa - slovenským spolkom. Plnil mnohoraké nosti, lebo tá potrebuje kritiku, odvahu, mostatný prístup ku krajanskej problema- funkcie. Vznešené myšlienky sa v behu a on taký bol.“ tike a preferencia jej slovenskej časti, čo času až dodnes transformovali do rôznoro- Zákon o Matici slovenskej z júna 1968 vyvolávalo obvinenia zo separatizmu dých podôb a polôh. V dnešných časoch uložil Ústavu pre zahraničných Slovákov, a ľudáctva, zo strany Martina to bola len matičná myšlienka v slovenskom národe ne - aby sa zaoberal výskumom dejín a života obyčajná provinciálna závisť. nachádza ozvenu z čias, keď vznikala. Hľa - zahraničných Slovákov a udržoval s nimi Vďaka Vladimírovi Mináčovi nielenže dá v našej spoločnosti svoje miesto a tvár, kultúrne styky. Štát tým poveril inštitúciu bola dostavaná budova Národnej knižnice, ktorá by mala byť úmerná skutočnosti, že Matice slovenskej, ktorá vtedy bola štátna, uskutočnili sa aj významné vedecko-vý - Slováci žijú vo vlastnom samostatnom čím na dlhý čas bola koncepčne ošetrená skumné projekty a významné edičné vý- a suverénnom štáte. i štátna politika vzťahov so zahraničnými stupy, medzi ktorými dominuje veľký Slo - Píše sa rok 2012 a my si pripomíname Slovákmi. Pravda, boli tu vážne ideologic- venský biografický slovník. A význam- životné jubileum Vladimíra Mináča, jed- ké bariéry, ktoré tieto kontakty, najmä s kra- ným spôsobom sa vyvíjala aj činnosť Ústa - ného z najväčších predsedov Matice sloven - janmi na Západe, limitovali a obmedzova- vu pre zahraničných Slovákov. V oblasti skej (spisovateľ, novinár, publicista, lite- li, ale po dlhom čase sa od roku 1954 kra- ve deckého výskumu pracovalo vodborných rárny kritik, popredný reprezentant povoj - janskou problematikou mohla zaoberať aj komisiách pre históriu, národopis, jazyko- novej slovenskej prózy, nositeľ štátnych, inštitúcia na Slovensku. A to nielen ako do - vedu a literárnu históriu viac ako 30 ve- neštátnych i medzinárodných ocenení a vy - vtedy – centralisticky a, samozrejme, če- deckých pracovníkov zo spoločenskoved- znamenaní, narodil sa 10. augusta 1922 choslovakisticky z Prahy. ných ústavov Slovenskej akadémie vied, v Klenovci, zomrel 25. októbra 1996 v Bra - Veľkou výhodou, ktorá určovala aj mieru Filozofickej fakulty Univerzity Komen s ké - tislave). Funkcia predsedu Matice sloven- relatívnej samostatnosti ústavu, bola sku- ho, Slovenského štátneho ústredného archí - skej od roku 1863 do roku 1974 bola ho- točnosť, že bol dislokovaný v bývalom fran - vu, múzeí a ďalších inštitúcií. norom bez honorára. Funkcionármi a čest- tiškánskom kláštore na Pugačevovej (dnes Od roku 1977 začal systematický zber, nými členmi boli významné osobnosti slo- Františkánskej) ulici v Bratislave, kde zá chrana aspracovávanie kultúrneho de - venského spoločenského, kultúrneho, ve- zhodou okolností bolo na tom istom po - dičstva zahraničných Slovákov, vznikla Do - deckého, cirkevného i politického života schodí aj sídlo predsedu Matice slo - kumentačná zbierka, ktorá dnes tvorí zá- Slovenska, byť členom Matice slovenskej venskej Vladimíra Mináča. Existencia klad archívnych zbierok Krajanského bolo doslovne epitetom ornans. Dnes tohto ústavu bola na jednej strane soľou múzea, začal pravidelne vychádzať vedec- Matica slovenská zostáva dlžná svojej v očiach Československého ústavu zahra- ký zborník Slováci v zahraničí, vyšla prvá, povesti, ale svoj dlh má najmä voči „jed- ničného v Prahe, ktorý slúžil ako prechod- doteraz neprekonaná dvojdielna monogra- note milovníkov národa a života sloven- ná stanica alebo záchytné stredisko pre za- fia Slováci vo svete, uskutočnili sa mnohé ského“. slúžilých i vyslúžilých diplomatov a býva- odborné semináre a vedecké konferencie Slová súčasného predsedu Matice sloven- lých členov rozviedok, tajných služieb či s medzinárodnou účasťou a vo františkán- skej Mariána Tkáča plne vystihujú vý - štátnej bezpečnosti. Na druhej strane to skom kláštore bola otvorená prvá stála znam osobnosti svojho predchodcu. „Prvý bola permanentná snaha vedúcich funk- expozícia o slovenskom vysťahovalectve raz vzdávame úctu predsedovi MS, spiso- cionárov Matice slovenskej v Martine o je ho a živote Slovákov vo svete.

28 | SLOVENSKO a zahraniční Slováci

Po svadobnom obrade v decembri 1948: uprostred Libu‰a Mináãová a mlad˘ zaãínajúci spisovateº Vlado Mináã, napravo Libu‰in brat Ako predseda Matice slovenskej na Emil a str˘ko Samuel Takáã, naºavo druh˘ Podpolian skych slávnostiach v Detve str˘ko Miroslav Takáã s deÈmi V stykovej oblasti boli každoročne uspo- myšlienky predsedu Matice slovenskej vysťahovalectva bola sociálna bieda, kojované kultúrne potreby krajanov zasie- Vladimíra Mináča, ktoré pri príležitosti sociálny zdvih po vysťahovaní, jeho laním kníh a časopisov, materiálov pre fol- stého výročia masového vysťahovalectva tempo a konkrétne podoby boli veľmi roz- klórne a divadelné súbory, dostávali gra- zo Slovenska vyjadril takto: „Obraciame ličné nielen podľa jednotlivých krajín, do mofónové platne, filmy, ľudovoumelecké sa k svojej minulosti nie náhodne, nie iba ktorých sa prúdy vysťahovalectva vydali, výrobky, boli organizované pobyty kraja- inštinktívne, ale z hlbokej vnútornej potre- ale aj podľa jednotlivých krajov, miest, nov na Slovensku, poznávacie zájazdy, by. Všade hľadáme svoje korene, aby sme profesií a iných vonkajších podmienok. poskytované liečebné poukazy v kúpeľoch lepšie pochopili zmysel nášho života Dnes už vieme, že krv nielen odtekala, ale na Slovensku. Osobitnú pozornosť MS ve - medzi inými životmi, aby sme nielen pre- že sa v rozličnej podobe aj vracala, že novala možnostiam štúdia a podpore kra- cítili našu historickú biedu, ale aby sme ju samotná existencia slovenského vysťaho- janských mladých ľudí, ktorí študovali na aj prekonali. Vysťahovalectvo je imanent- valectva znamenala pre Slovákov v starej Slovensku, organizovala mnohé krajanské ná súčasť našej minulosti. Nemôžeme sa vlasti podporu a pomoc a že táto podpora kultúrne aktivity a podujatia, každoročne pochopiť, pokiaľ nepochopíme vlastné a pomoc mala aj veľmi konkrétne hmotné zabezpečovala účasť slovenských súborov vysťahovalectvo. Lebo vysťahovalectvo i duchovné podoby.“ zo sveta na Krajanskej nedeli na Folk - u nás nie je okrajová epizóda, ale nedeli- CLAUDE BALÁŽ lórnych slávnostiach v Detve (tá pretrvala teľný historický dej, ktorý má vonkajší bývalý splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov dodnes). i vnútorný význam pre celé národné deji- a predseda Združenia nezávislých expertov pre otázky Nie je účelom vyčerpávajúco vymenová- ny. Má význam nielen pre tých, ktorí odi - dejín a života zahraničných Slovákov vať všetky aktivity Ústavu pre zahranič- šli, ale aj pre tých, čo ostali v starej vlasti, FOTO: VLADIMÍR KAMPF A ARCHÍV V. M. ných Slovákov, jedno je však isté: bez má význam pre celonárodný sociálny podpory Vladimíra Mináča by ich v takej vývin práve tak, ako pre duchovné uspô- miere nebolo možné uskutočniť. Vzá- sobenie, pre jeho vnútorné i vonkajšie Vladimír Mináã and Expatriate Slovaks jomné vzťahy medzi Maticou slovenskou, postavenie vo svete, pre jeho ekonomiku We commemorate the life of Vladimír Mináã, Vladimírom Mináčom a zahraničnými i jeho kultúru. Sme dnes už ďaleko od to- one of the greatest Chairmen of Matica Slovákmi mali rôzne podoby aich spraco- ho, aby sme nad naším vysťahovalectvom Slovenská (he was writer, journalist, publicist, vanie by si zaslúžilo, aby sa stalo predme- len vzdychali a žialili. Naopak, chceli by literary critic, prominent representative of post- tom osobitnej štúdie, určite si to zaslúžia sme ho obsiahnuť v celej jeho historickej war Slovak prose, bearer of state, non-state and v tom najlepšom zmysle slova obe strany zložitosti a nejednoznačnosti. Dnes už international prizes and decorations, born in Klenovec on 10 August 1922, died in Bratislava (osobitne vhodná príležitosť sa ponúka vo vieme veľmi presne, že vysťahovalectvo – on 25 October 1996). It was thanks to his februári budúceho roka na vedeckej kon- aj slovenské či zo slovenského územia – efforts that the construction of a new building ferencii k 150. výročiu vzniku MS). Ma - nie je prostou sociálnou tragédiou, že sku- of the National Library in Martin was complet- tica slovenská mala len jedného predsedu, točnosť je možno omnoho zložitejšia, že ed, important scientific-research projects were ktorého aj krajania oslovovali familiárne teda aj v prípade vysťahovalectva platí to, run and significant publications appeared, including “Slovak Biographical Dictionary” as „baťko“ a to nie preto, že by sa mu chceli čo sa nie veľmi presne nazýva dialektikou the most dominant work. And the activities of poklonkovať, ale preto, lebo si ho vážili dejín. Ktoré boli skoro totožné, líšia sa od the Institute for Expatriate Slovaks, formed pur- a mali ho radi. následkov, ktoré boli a sú vždy rozličné. suant to the Act on Matica Slovenská from June Na záver si pripomeňme stále aktuálne Ak všeobecnou príčinou slovenského 1968, were of major importance.

SLOVENSKO | 29 Je poctou byÈ historikom svojho národa Prof. PhDr. Matú‰ Kuãera, DrSc., sa narodil 28. októbra 1932 v povaÏskej obci Mojtín. ·piãkov˘ vedec, jedineãn˘ odborník na slovenské dejiny v rokoch 1956 aÏ 1998 predná‰al dejiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Roku 1992 bol poslancom Federálneho zhromaÏdenia âSFR, ktor˘ odhlasoval zánik ãeskoslovenskej federácie a zakladal Slovenskú republiku. Jeho Ïiakmi boli tisíce dne‰n˘ch uãi- teºov dejepisu na slovensk˘ch ‰kolách aj stovky odborníkov, ktorí sú oporou vedeck˘ch histo- rick˘ch in‰titúcií u nás. Okrem toho je skvel˘m popularizátorom slovensk˘ch dejín. Napísal nie- koºko desiatok vynikajúcich kníh pre verejnosÈ aj odborn˘ch monografií, ktoré sú piliermi na‰ej historiografie a patria k základom národnej kultúry.

Pán profesor, ão sa muselo staÈ, aká to K svetu boli aj štyria poslanci sociálnych v nesvojprávnom postavení. Ale spoločen- bola sila, aby ãlovek, vedec, ‰piãkov˘ demokratov, komunisti, vtedy SDĽ, váhali. stvo ani za tisíc rokov v uhorskom štáte a odborník ako vy pre‰iel na politické polia? V rozhodujúcej chvíli, keď sa rozhodovalo napriek posledným storočiam násilnej maďa- Celý život som pôsobil na vedeckom a peda- o tom, či budeme mať samostatnú Slovenskú rizácie nestratilo svoju národnú hrdosť gogickom poli. Potom prišlo obdobie, keď sa republiku, sa z nich k nám pridal neskorší ria- a nestali sa z nás Maďari. V dlhom historic- na Filozofickej fakulte UK diali aj veci, s kto- diteľ Slovenskej televízie Štefan Nižňanský kom čase sme nemali svoju teritoriálnu, kul- rými som nemohol celkom súhlasiť. V roku a generál Rudolf Tvarožka. Tieto dva hlasy túrnu a politickú autonómiu. Je vlastne 1992 som sa po prehováraní dostal na kandi- sme potrebovali, aby ukončila svoju existen- zázrak, že bez týchto prvkov sme sa dokázali dátku HZDS do Federálneho zhromaždenia. ciu federácia a my sme získali slovenskú konštituovať v plnoprávny európsky národ, Tu si ma dokonca hneď na začiatku zvolili za samostatnosť. vybudovať svoj štát a zaradiť sa na mapu podpredsedu klubu pre politické otázky. Keď Európy. Je to istá historická anomália. som odchádzal z fakulty, napísali mi, že som Sú Slováci múdry národ? Máme dobré Slovensko je z tohto pohľadu historický požičaný na výkon verejnej služby. Dostal vzdelanie a tendenciu byÈ múdrymi? zázrak. Jeho osud v Európe nie je vlastne ani som sa do kolotoča spoločenských pohybov, Slováci sú životaschopný národ. Na s kým porovnávať, možno iba trochu s Írmi. a tak sa stával zo mňa – akože Bože – politik. Slovákov platí to, čo platí v dejinách – nijaká Iný národ nenájdeme – obrodil sa bez histo- spoločnosť nepracovala na svojej záhube rizmu, alebo ak, tak iba náznakovo, obnovil Do federálneho parlamentu ste sa dostali dôsledne. Keď prišla po určitú hranicu, posti- sa na jazyku, dokonštituoval sa najmenej v historick˘ch chvíºach. Ako ste to vníma- hol ju istý darvinovský pud sebazáchovy v hmatateľnom prvku, akým je jazyk, a to bez li? a vždy našla východisko. Slováci nikdy školského systému, keď mu zobrali aj tú Vo Federálnom zhromaždení sme vtedy boli nemali v sebe pud sebazničenia. poslednú školu a odsúdili ho ku kultúrnej proslovensky orientovaní poslanci jedno telo Samozrejme, niektoré ich múdre činy a roz- a národnej genocíde. a jedna duša – najmä poslanci HZDS a SNS. hodnutia sú otupené tým, že príliš dlho žili

30 | SLOVENSKO Boli ste prv˘m ministrom ‰kolstva po vzni- je náš, a keď ho budeme okrádať, okrádame Aké ‰koly by sme mali maÈ, aby sme ich ku Slovenskej republiky. Ktor˘ rozmer seba, svoju silu. Tento prvok tu ešte nenastú- mohli povaÏovaÈ za elitné? ‰kolstva povaÏujete za najdôleÏitej‰í? pil. Elitná škola je taká, ktorá má elitných profe- Najmä jeho sociálnu dimenziu a prístup A čo je najhoršie, neupevňujeme svoje his- sorov. Za elitnými profesormi prídu aj schop- k vzdelaniu pre všetkých. Ako minister škol- torické a národné sebavedomie. Žiaľ, časť ní žiaci. Systém vzdelávania je to, čo sa udeje stva som raz kričal na poslancov, ktorí chceli médií a politikov k tomuto stavu usilovne medzi učiteľom a žiakom. Všetko ostatné je spoplatňovať školstvo: „Stojím tu pred vami prispieva. Ak niekto urobí nejaký prejav servis. Ak si škola nedokáže zadovážiť kva- ako príklad. V trinástich som stratil detstvo. patriotizmu, ešte sa to toleruje na športo- litných profesorov, nemôže byť elitná. To Končila vojna a mne zabili pri prechode fron- vom podujatí. Ale ak sa niekto prejaví ako pochopili Američania, ktorí skúpili profeso- tu otca – neviem, či Nemci, alebo Rusi. Slovák v intelektuálnej rovine, ak by mal rov z celého sveta a dobre ich zaplatili, aby sa Odvážil sa ísť na pole skôr, lebo si myslel, že niekto prejaviť lásku k svojej vlasti, ak by mohli plne venovať vedecko-pedagogickému už treba začať siať a orať. Boli dvaja mladší mal prejaviť, že miluje svoj národ, svoju procesu. Elitná škola je miesto, kde sa naj - súrodenci, mama ochorela, rok a pol ležala. vlasť, že miluje miesta, kde sú pochovaní efektívnejšie prepája výskum, vývoj a prax. Tá múdra žena povedala: – Syn môj, buď rád, jeho predkovia, kde je moje „ubi bene, ibi Zdá sa mi, že dnes v školstve často rozhodu- že sa viem podpísať, chodila som do školy patria“, to je už horšie. Rodina či škola jú ľudia, ktorí si myslia, že škola bude dobrá, iba štyri zimy. Zapakujte mu kufrík, a keď sa v tomto smere tiež slabo plnia svoju funk- keď kúpia drahý servis. Ale nezachránia ju uživí, nech ide študovať. – Poslala ma za ciu. Rodina je zameraná na svoje životné, peniaze. Pozdvihnúť školu môže jedine tvori- vzdelaním. Urobila najmúdrejšie rozhodnu- existenčné problémy. Napriek tomu všetké- vá práca medzi učiteľom a žiakom. Učitelia tie, akého som sa mohol od nej dočkať. mu to však nie je až také zlé. sú u nás stále bokom. Treba im dať spolo- Niekedy jej neviem byť za to dostatočne čenskú autoritu. Veď so svojimi príjmami sú vďačný. Ak by nebolo sociálneho štátu s jeho Z pozície historika je to e‰te citlivej‰ia často až smiešni oproti rôznym podnikav- štipendiami, možno by som skončil niekde téma... com. Učiteľ je málo významnou kategóriou ako paholok. Pre mňa bolo vždy poctou byť historikom tejto spoločnosti. Potom sa stáva, že aj celé Takže páni poslanci – len odhlasujte, že štu- svojho národa. Už moji poslucháči v prvom naše školstvo je také. dovať môžu iba bohaté deti!“ ročníku seminára museli nahlas deklamo- Ako historik som si uvedomoval, že celá vať, že história je o ľuďoch a pre ľudí, žiad- âo by sme mali robiÈ, aby sme mali dobré generácia slovenskej inteligencie vyrástla nej inej histórie niet. To sa nemohlo nahlas ‰kolstvo? v takýchto skromných podmienkach. So- povedať, to sa obávali aj tí najbližší, ktorí Bojím sa, že škola a rodina sú obrazom zvrá- ciálny rozmer školstva je veľmi dôležitý. Aj s vami žili, lebo problém s buržoáznym tenej filozofie dnešnej spoločnosti. Zastavme tam sú počiatky slovenskej inteligencie. Keď nacionalizmom, to nebolo len zavretie čel- sociálnu diferenciáciu medzi deťmi. Rodina spoločnosť či rodina klesne na tú úroveň, že ných komunistov, tu išlo o čistky v celom si musí uvedomiť svoje poslanie. A škola sa rodina nebude môcť dať vzdelanie všetkým, národe až po školy. Skoro 10-tisíc ľudí slo- musí opäť vrátiť k svojmu skutočnému posla- musí jestvovať sociálny systém, ktorý im venskej inteligencie bolo tvrdo postihnu- niu – vychovať a vzdelať budúcu generáciu. pomôže. Je v záujme budúcnosti štátu, aby tých. Ľudia sa báli povedať nahlas, že sú Do centra pozornosti spoločnosti musíme mal vzdelaných a vychovaných ľudí. Ak sa Slováci. Za päťdesiat rokov tvrdej čechizá- vrátiť úctu k žene – matke ako základu rodi- toho zriekne, zriekol sa podstaty svojej štát- cie sa zo Slovákov nestali Česi. To zname- ny, nie k žene ako sexuálnemu objektu. Aj to nosti a svojho štátneho, ľudského, kultúrneho ná, že náš genofond je vo svojom vnútri sa už prejedlo a stráca zmysel. Musí prísť až bytostného „ja“. intelektuálne taký silný, že ho nikto nevy- k obrode rodiny, k obrode školy. Tá náprava vráti. Myslím, že keby nás chceli zhltnúť bude veľmi namáhavá, ale rezignovať na túto VáÏime si v na‰ej spoloãnosti dostatoãne Maďari, tak im zostaneme ako kosť v hrdle, úlohu by bolo našou prehrou. vzdelanosÈ, vzdelan˘ch, múdrych ºudí? Má keby nás chceli zhltnúť Česi, tí už pochopi- ĽUBOMÍR PAJTINKA vzdelanie u nás prestíÏ? li, že to nejde. Slováci sú svojbytný národ, FOTO: AUTOR V súčasnosti, bohužiaľ, nie. Spoločnosť všet- majú svoj štát, majú svoju zástavu v centre ko ohodnotila peniazmi. S takouto filozofiou Európskej únie, sú na politickej mape tohto sa ani múdri ľudia presadiť nemôžu. Ešte sveta. Toto si musí uvedomovať tak slo- It Is Honour to Be Historian of One’s šťastie, že jestvujú záujmové skupiny, ktoré venská rodina, ako aj slovenská škola. Own Nation vydávajú dobré časopisy či knižky. Médiá An interview with Prof. Matú‰ Kuãera. He was nemajú záujem o múdrosť. Ak by sme išli na âo nám ch˘ba, aby sme boli ‰piãkou vo born in the PovaÏie’s village of Mojtín on the ich lacný, bulvárny svet, bola by to pohroma. vede a vzdelanosti? 28th October 1932. The eminent scientist, out- standing expert on Slovak history lectured on Ako historici vieme, že spoločnosť vždy Deklarujeme síce, že výskum a veda sú naj- history at the Faculty of Philosophy of Comenius hľadá nejakého „Františka z Assisi“, aby dôležitejšie faktory budúcnosti, ale v praxi to University in Bratislava and the University of SS uplatnila model určitej sociálnej spravodli- neplatí. Keď sa voľakedy pýtali, čo treba uro- Cyril and Methodius in Trnava from 1956 to biť pre obrodu Karlovej univerzity, odpoveď 1998. In 1992, he was a member of the âSFR’s vosti. Federal Assembly that approved the dissolution bola – aspoň jedného pracovitého a usilovné- of the Czecho-Slovak federation and he also co- Nie je na‰ím problémom aj fakt, Ïe si ho študenta. Mne sa zdá, že aj my dnes potre- founded the Slovak Republic. Thousands of slabo uvedomujeme svoju ‰tátnu identitu, bujeme pracovitých študentov a cieľavedo- present-day history teachers at the schools around Slovakia and hundreds of experts who svoju jedineãnosÈ národnú i ºudskú? mé, pracovné projekty. My plánujeme všetko became kingpins of historical scientific institu- Teraz ste načreli do témy, ktorá je veľmi dôle- na jeden grant, na jeden rok. Nevznikajú tions of our country were his students. He is a žitá. Len poučení históriou vieme, že sme dlhodobé programy. Treba dať usilovnosti great populariser of Slovak history. He wrote several dozens of excellent books for public and v čase národného, etnického uvedomenia ne- a pracovitosti väčšiu perspektívu. Myslím, že special monographs which represent the pillars mali svoj vlastný štát. Štát, v ktorom sme žili, nie vždy sú problém peniaze. Sú celé vedné of our historiography and are a basic part of our nám bol vždy cudzí. Preto sme si navykli vní- duchovné odbory, kde nie je treba až také national culture. mať štát ako cudzorodý prvok, ktorý nie je na veľké technické vybavenie, ale chýba skôr He replied to the questions related to his polit- ical activities when being the first Minister of našu ochranu, ale ktorý človeka zdiera, ktorý pracovitosť, usilovnosť, cieľavedomosť Education of the independent Slovak Republic, ho obmedzuje a vykorisťuje. Spoločnosť si a poctivosť. Naučili sme sa administrovať, the status of the Slovak nation during a thou- nenašla cestu k tomu, aby sme si uvedomili, vykazovať prácu, ale samotnú prácu nerobí- sand year history without its own statehood, mentioned humble social conditions under že terajší štát tu už máme dvadsať rokov, čo me. Máme veľa škôl, ale málo je dobrých, which his generation grew up and stated: je viac, ako bola doba masarykovskej prvej v niektorých sú vymyslené profesúry, odbory, “When a society, family sinks to the level that it republiky. Tradícia vlastnej štátnosti by tu už špecializácie, aby sa pokryli úväzky pedagó- will not be able to provide education for every- one, there will have to be a social system able mohla byť. Mohli by sme vedieť, že tento štát gov. to help it.”

SLOVENSKO | 31 Východná po 58 rokoch

Îeny a dievãence z folklórnej skupiny KriváÀ

Keì pred ãasom sociológovia z Národného osvetového centra po prv˘- krát analyzovali názory náv‰tevníkov najstar‰ieho folklórneho sviatku, Medzinárodného folklórneho festivalu vo V˘chodnej, venovali sa najmä programu a vynovenému areálu. ·tatistické informácie získané zo 409 rozhovorov potvrdzujú slová nestora folkloristu, podpredsedu Matice slovenskej Igora Kovaãoviãa, ktor˘ pre nበãasopis skomentoval aktuálnu situáciu vo folklórnom hnutí: „Folk nie je aÏ tak ìaleko od folklóru, a preto neãudo, Ïe na fes- tivaloch je stále viac mlad˘ch. Ak niekto tvrdí, Ïe folklór je pre star˘ch, Ïe je ÈaÏkopádny, m˘li sa. Chodím po festivaloch a presviedãam sa o tom, Ïe mladí ºudia si v záplave bezduchej ponuky zvonka uvedomujú cenu vlastného kultúrneho dediãstva. V ‰kolách staãí málo, impulz a uÏ sú v procese, ktorému dominuje folklór. Genetika v tomto národe je uÏ raz taká, tanec, ºudová pieseÀ sú tu doma.“ ªudov˘ rezbár ªubomír Ország pred oãami náv‰tevníkov vykresal jednu Prieskum potvrdil Ïe takmer polovica op˘tan˘ch patrí k b˘val˘m aktívnym z dreven˘ch plastík taneãníkom, spevákom, ãlenom folklórnych skupín a súborov, a to odmala.

·iroká základÀa práce sú festivaly. Príleži tosťou na účinkova- sme tu mali – tri výberové reprezentatívne „Na Slovensku je stále z čoho vyberať. nie,“ hovorí I. Kovačovič. Myslí si však, že krajské prehliadky, postupové súťaže až po Funguje tu okolo 100 detských, 160 mládež- podujatí je priveľa, hoci do Východnej spra- Východnú, je v súčasnosti nekonečné množ- níckych a vyše 350 kolektívov dospelých. vidla asi štvrtina divákov príde po prvýkrát. stvo podobných podujatí. S dramaturgiou, Oproti minulosti poklesol počet dedinských Ale malých festivalov, ktoré usporadúvajú ktorú ovplyvňujú samosprávy a ich predstavi- skupín. Ale vo väčších sídlach sa folklóru pravidelne asi v 500 mestách a obciach, je telia, lebo keď je bieda najvyššia, vyhráva venujú systematicky s tým, že vrcholom čoraz viac, stráca sa kvalita. „Oproti tomu, čo staré rímske: chlieb a hry. No, zdá sa, že ani

32 | SLOVENSKO ľuďom s vypestovaným vzťahom k tradičné- mu ľudovému umeniu to neprekáža.“ Na 58. festivalovom ročníku nechýbali pravi- delní diváci. Na otázku: Čo z doterajších roční- kov festivalu vám najviac utkvelo v pamäti a čo pokladáte za najväčší zážitok, by zrejme odpo- vedali podobne ako v minulosti. V spomien- kach návštevníkov totiž rezonujú najmä neza- budnuteľné nočné muzikálové predstavenie Na skle maľované s Michalom Dočolomanským, hry Ženský zákon, Kubo či vystúpenia profe- sionálnych súborov Lúčnica a SĽUK.

Nezabudnuteºné osobnosti Aj večerný program Lúčnice v tomto roku sa skončil záverečnými ováciami preplneného Jeden z dlhodob˘ch cyklov Kresané do dreva obohatili o nové skulptúry aj noví autori hľadiska, tentoraz i na počesť 85-ročného čest- ného prezidenta folklórneho festivalu národné- jatie svojho druhu na Slovensku, ktoré sa usku- financovania zo zahraničia je každý rok uspo- ho umelca Štefana Nosáľa. V programovej rade točnili v lete 1953. Zakrátko už mala folklórna riadať niekoľko kultúrno-spoločenských podu- festivalu pôsobil šesť rokov. „Mojím celoživot- skupina 120 členov. jatí. ným cieľom bolo sprostredkovať krásu sloven- Architektonické dielo filmového architekta ského folklóru na profesionálnej úrovni ďalším Pozitíva folklóru Viliama J. Grusku vystriedalo dosluhujúcu generáciám tak, aby sa v nich natrvalo zakore- Predsedníčka programovej rady 58. ročníka stavbu zo sedemdesiatych rokov 20. storočia. nila. Vo Východnej vznikali dôležité programy festivalu Katarína Babčáková tvrdí, že vo Ing. arch. Igor Karkošiak, autor architektonic- i nové časti amfiteátra. Pod jeho vzhľad sa pod- Východnej pociťuje doslova priehrštie pozitív- kého návrhu areálu, je rodák z Liptova, ktorý sa písal Vilo Gruska a práve jeho som pritiahol nej energie: „Sama som sa tešila, keď som inšpiroval drevenými zvoničkami a požiarnymi k programovej práci. Bývalý tanečník v Lúč - videla, ako všetci vkladajú do vystúpení celé vežami aj z Vlkolínca. Čerpal poznatky zo sta- nici realizoval vo Východnej popri iných púta- svoje umenie, čo dávalo pôvab každému pro- vebnej techniky domácej ľudovej architektúry vú prehliadku krojov aj vyvesovanie ornament- gramu.“ a príkladom sú drevené zrubové steny, spájané níkov, ktoré povýšil na slávnostnú udalosť, keď Mariana Svoradová, režisérka galaprogramu tzv. rybinovým spojom – typickým pre zrubové vyvrcholil sprievod obcou,“ priznáva Š. Nosáľ. Podobenky, v ktorom účinkovalo takmer 500 stavby na našom území. Jeho spolupútnikom bol Jozef Majerčík, jeden folkloristov, potvrdila, že výber na tohtoročné Areálu dominuje dvadsaťosem metrov vysoká z domácich folkloristov. Presadil sa vo filme podujatie v Liptove bol zložitý. „Lovili sme ich veža s vyhliadkovou plošinou, ktorej prischol i v televízii, ale vyrástol medzi tunajšími fol- doslova v tlačenici. Plejáda laureátov celoštát- názov májka. A hoci náročný projekt realizova- kloristami, v skupine folkloristov, ktorí sa pred nych postupových súťaží bola značkou vysokej li krátko po veternej smršti a následnej kalami- sto rokmi nazvali po legendárnom Kriváni. kvality. Najradostnejším zistením je, že sloven- te, z pováľaných vysokotatranských stromov ský folklór má veľa talentovanej mladej krvi nepoužili stavitelia takmer nič. Drevo – tisíc Storoãn˘ KriváÀ s obrovskou chuťou naďalej uchovávať naše kubických metrov reziva, z čoho možno posta- Nie, nejde o tlačovú chybu, Kriváň je najstaršia ľudové tradície. V programe sa predstavili viť asi dve desiatky dreveníc s priemernou plo- folklórna skupina v republike. V obecnej kroni- výhercovia Šaffovej ostrohy v Dlhom Klčove, chou 80 metrov štvorcových – kúpili od urbár- ke sa píše: „V roku 1911 prišiel do Východnej prehliadky sólistov a tanečníkov, choreografii, nikov spoza hory blízkej Liptovskej Tepličky. nový učiteľ Martin Ježo. Zbieral piesne, zapi- medzi inými aj súbor Technik i tanečná skupi- „Doba sa zmenila, tradičný folklór tu je, lebo soval si zvyky, zaujímal sa o každodenný život. na Partia, aj Detská ľudová hudba z Hladovky, bez neho nie je národ, ani národná kultúra Už 24. júna 1913 sa krojovaná družina so 48 ktorú vedie Helena Greštiaková. Podobenka je mysliteľná. Je jedno, či hovorím o slovesnosti, členmi po prvýkrát predstavila na vystúpení vo v podstate spomienková fotografia. Ľudia si alebo o tanci, hudbe,“ dodáva I. Kovačovič. Svaríne. Od roku 1946 sa družina nazývala spomienky ako fotky odnášajú, aby si ich doma LADISLAV HÁMOR Národopisná skupina. Začali pravidelne nacvi- s odstupom času pozreli. Preto sme im na cestu FOTO: AUTOR čovať, čo sa odzrkadlilo na úrovni vystúpení ešte pribalili takýto jeden ucelený výber toho, a v roku 1952 na slávnostiach v Strážnici sku- čo sme tu zažili, videli a s kým všetkým zaují- V˘chodná after 58 Years pine udelili hrdý titul Miláčik Strážnice.“ mavým sme sa navzájom postretávali.“ Ani Jozef Majerčík tam nechýbal. Zuzka Folklórny festival pod Kriváňom zostal aj po V˘chodná International Folklore Festival, the oldest viac ako päťdesiatich rokoch vrcholnou pre- and most significant show of folk songs and Kamenická-Brezinová, jedna zo súčasných čle- dance, folk music, plays and customs, folk story- niek, si spomína na príhodu: „Ako dieťa som hliadkou ľudového spevu a tanca, ľudovej telling and poetry, national costumes and other prechádzala popri Váhu a ujček Jožo vraví: – hudby, hier a zvykov, ľudového rozprávania unique works of Slovak art, was held for the 58th time this year. The oldest folklore ensemble in the Joj, moja, ty máš voľajaké tenkie nohy, z teba a poézie, krojov i ďalších nenapodobiteľných Slovak Republic named KriváÀ celebrates its cen- bude dobrá tanečnica. – To mi tak utkvelo originálnych výtvorov slovenského ľudového tenary; it originated right in the village of the festi- v pamäti, že odvtedy, keď vidím dievča s ten- umenia. val V˘chodná. A new amphitheatre for almost 8 thousand spectators is unique, it is the first larger kými nohami, pomyslím si, tak z teba by mohla construction in the history of modern timber archi- byť dobrá tanečnica.“ Nov˘ amfiteáter tecture in Slovakia. Spomienku na tanečníka, herca, speváka J. Symbolické kľúče od nového amfiteátra vo “In Slovakia, there is still much to choose from. About 100 children’s, 160 youth’s and more than Majerčíka dopĺňa Viera Tekelová. „Bol naším Východnej pre takmer 8-tisíc divákov prevzal 350 adults’ ensembles are active in the country”, susedom, a preto sme bývali spolu často, najmä pred viac než štyrmi rokmi minister kultúry the eminent folklorist Kovaãoviã said. The night keď prišiel do Východnej, lebo však už nebýval Marek Maďarič so starostom obce Pavlom programme of Lúãnica took place in honour of the honorary president of the folklore festival, bearer v obci. Ale pre mňa to bol sviatok.“ Krupom. Unikátnu, prvú rozsiahlejšiu stavbu of the title National Artist, ·tefán Nosáº, who was História východnianskej skupiny sa prekrýva v histórii modernej drevenej architektúry na 85. “My life’s objective was to pass the beauty of Slovensku postavili za vyše 2,5 milióna eur Slovak folklore on to the coming generations on s prvými národopisnými Slávnosťami piesní the professional level so the folklore would a tancov vo Východnej, ako nazvali prvé podu- z podporných fondov EÚ. Jednou z podmienok become permanently enrooted in them”, he said.

SLOVENSKO | 33 František Horniak pochádza zo Žikavy

Obec Îikava má 500 obyvateºov a tí sú právom hrdí na svojho rodáka. V obnovenom kultúrnom dome pred rokom slávnostne otvorili Galériu Fran - ti‰ka Horniaka. Na takmer 30 paneloch tu predstavili grafické návrhy po‰to- v˘ch známok a ich rytín, autorské odtlaãky i hotové známky jedného z naj- v˘znamnej‰ích tvorcov súãasnej slovenskej známky, ovenãeného domácimi, európskymi i svetov˘mi oceneniami. Náv‰tevníci majú moÏnosÈ zoznámiÈ sa aj s procesom tvorby po‰tov˘ch známok a nároãnosÈou jednotliv˘ch postu- pov. Nejedni aÏ s úÏasom komentujú filigránsku techniku a zvládnutie spra- covania známkovej oceºorytiny. V ateliéri v jeho rodiãovskom dome si úãast- níci osláv zase mohli priamo pozrieÈ, ako sa rodí „zúbkovaná krása“.

Po roku bola v Žikave ešte väčšia paráda! spolu, len my dvaja v ryteckej dielni... Práve v deň narodenín Františka Hornia- Často pri tvorbe, napríklad keď študoval ka (16. júna 1956) Obecný úrad v Žikave, predlohu obrazu, bojoval sám so sebou, Vydavateľstvo Slovart a Klub Františka akoby mal v hlave dvoch šermiarov. Horniaka v Nitre slávnostne uviedli ob - Nakresliť rozkresbu, jednotlivé čiary, sia h lu 320-stranovú monografiu Franti - tenké ako pavučiny tak, aby vystihli šek Horniak, Delineavit et sculpsit (Svet veľký obraz na plôške pár centimetrov známok: World of stamps). Bolo to iba štvorcových, aby známka hovorila rečou niekoľko dní po jej oficiálnom uvedení originálu autora... Samotné rytie bolo pri príležitosti Bratislavských zberateľ- súperenie medzi oceľovou doskou a jeho ských dní. Umelecký svet výnimočnej nástrojom – kovovým rydlom. Bol to osobnosti predstavila výtvarná teoretička stret ocelí a pritom virtuozita huslistu Antónia Paulinyová, autorka textovej alebo neurochirurga...“ časti. Knihu aj jubilanta charakterizova- la v prvých vetách takto: „Delineavit Zdokonaºujeme sa veãneF. (Del.) a Sculpsit (Sc.) – magické ozna- Horniak sa zdokonaľoval v oceľoryteckej čenie autorstva na medirytoch minulých tvorbe u prvého slovenského rytca pošto- storočí v súčasnej grafike už nenachá- vých známok akad. maliara Martina dzame. Značky Del. aSc. chýbajú aj na Činovského. Horniakove majstrovstvo poštových známkach. Možno preto, ryteckej tvorby príležitostných poštových lebo ryté známky sú v emisnej produk- pečiatok a známok ocenili odborné poro- cii známkových krajín pomerne zried- ty na mnohých prestížnych súťažiach kavé. Neuvádzajú sa ani na početných Rytecké zaãiatky a zrenia doma i vo svete. oceľorytinách slovenských poštových František Horniak vyštudoval Strednú Prvé uznanie získal roku 1989 za prvé známok, ktoré vytvoril výtvarník rytec umeleckopriemyselnú školu pre spracova- miesto v ankete Najkrajšia pečiatka roka. František Horniak. Delineavit α Scul p - nie kovov v Kremnici. Vybral si študijný Od roku 1993 s výnimkou roku 2002 kaž- sit – kreslil a vyryl – však k jeho menu odbor Plošné plastické rytie kovov pod doročne získava viaceré domáce i zahra- priradiť treba.“ vedením akademickej maliarky Terézie ničné ocenenia. Spomeňme aspoň niekto- Na prebale knihy je celostranová reproduk- Kružlicovej-Brezányovej. Pracovať začal ré. Najkrajšou poštovou známkou roka cia – zväčšenina známky Rožňavská Me - v Košiciach, následne v podniku ERPO 1994 na Slovensku sa stala Kostol sv. tercia, víťaz Ankety o najkrajšiu známku Bratislava, kde v rokoch 1979 – 1981 ryl Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom Slovenska za rok 2011. Líniová rozkresba odznaky, plakety a medaily. Potom prešiel (cenu získal spoločne s autorom výtvar- obrazu Svätá Anna samotretia – olejomaľ- do Technickej ústredne spojov v Bratislave ného návrhu Igorom Bencom). V nasle- by neznámeho maliara z roku 1513 – jed- ako rytec pečiatok. Na tomto pracovisku dujúcom roku 2. miesto vo svetovej súťa- ného z najslávnejších diel neskorej gotiky Slovenskej pošty pracuje dodnes. ži o Zlatú palmu SIV za známku 100 na našom území a rytina tejto známky sú Výstižnú charakteristiku tvorcu vyjadril rokov volejbalu (autor výtvarného návrhu najčerstvejším majstrovským dielom F. jeho dlhoročný kolega Peter Virec: „Tých Dušan Nágel). V 1998 získal 3. miesto vo Horniaka. dvadsať rokov strávených dennodenne svetovej súťaži Grand Prix de ľ Expo-

34 | SLOVENSKO samostatných rytín. Šesť oceľových plat- S Du‰anom Kállayom (vºavo), jedn˘m ničiek s vyrytými čiarami a bodkami, zo spolutvorcov ocenen˘ch známok každá platnička pre inú farbu. Známka môže vzniknúť až ich tlačou v stanove- nom poradí. Najskôr bolo treba vytvoriť líniovú roz- kresbu. Je to vlastne perokresba budúcej známky, na ktorej sú čiary a body nakres- lené tak, aby nikde nevznikla plná plocha. Od tohto momentu začína ďalší náročný stupeň. Práca s tvrdým kovom. Hodiny a dni práce s rydlom, pod lupou vyryť do oceľovej platne stovky, aj tisíce drobných čiaročiek a bodov. Na jedinom milimetri ich napočítame šesť. Potom nasleduje očakávaný moment: autorský otlačok. V tomto štádiu sa vykonajú potrebné úpravy a konečne môže začať tlač minia- túrneho umeleckého diela – známky.

Keì povolanie je aj koníãkom Známková grafika, oceľorytiny – to je doména Františka Horniaka. Známky sú jeho povolaním aj koníčkom. Na praco- visku sa venuje návrhom a realizácii pečiatok. Doma v ateliéri, ktorý tvorí jedna izba panelákového bytu v bratislav- skej Petržalke, práci na známkach. Denne dvanásť až štrnásť hodín práce s nevy- hnutnými prestávkami. Výsledok je veľa- sition WIPA vo Viedni za známku – vravný. Viaceré prvenstvá získal za rytecké stvárnenie olejomaľby Martina známky, ktorých návrh i rytinu vypraco- Benku – Krajina z Terchovej (na val sám. On však pripomína ocenené Slovensku dostal za ňu päť cien, vrátane známky, ktoré vytvoril v spolupráci s ďal- Slovak Gold). Roku 2000 v súťaži šími výtvarníkmi, ako sú Igor Beca, Mar - Najkrajšia poštová známka Európy sa so tin Činovský, Karol Felix, Dušan Kállay známkou Narodenie zo Spišskej Starej a ďalší. Vsi umiestnil na 2. mieste. Veľkej ceny sa MILAN ŠAJGALÍK dočkal roku 2003 na svetovej súťaži FOTO: Grand Prix de ľ Exposition WIPA vo AUTOR Viedni za známku Ladislav Medňanský: A SLOVART Potok za humnami, Na brehu. Grand Prix de ľ Exposition WIPA vo Viedni získava opäť roku 2007 za známku Bratislavský hrad (spoločne s autorom výtvarného návrhu Dušanom Kállayom). V Číne Franti‰ek Horniak Comes from Îikava získal v tom istom roku cenu za najkraj- In the village of Îikava, there is a gallery dedicated šiu zahraničnú známku (s autorom to Franti‰ek Horniak, one of contemporary Slovakia’s most significant stamp creators. In the výtvarného návrhu Karolom Felixom) publishing house Slovart, the 320-page mono- a nasledujúci rok 1. miesto v súťaži o naj- graph Franti‰ek Horniak, Svet známok (“Franti‰ek krajšiu zahraničnú známku spoločne Oceºorytina známky podºa Krajiny z Terchovej Horniak, World of Stamps”) about his artistic pro- od Martina Benku duction of stamps was published. On the book s Dušanom Kállayom. jacket, there is a full-page reproduction, an Za posledných päť rokov získal doma enlargement of the stamp RoÏÀavská Metercia Horniaka o výber a následnú realizáciu that won the Slovakia’s most beautiful stamp a v zahraničí 25 ocenení za prvenstvo award in 2011. v súťažiach, anketách. Počet jeho výtvar- jeho diela. V zbierkach Slovenskej národ- Franti‰ek Horniak (1956) completed his studies of ných návrhov a realizácie príležitostných nej galérie ho zaujal obraz Potok za hum- metalworking at the Secondary School of Applied Arts in Kremnica. He is an employee of Slovenská poštových pečiatok prevyšuje úctyhodné nami, Na brehu. Zvažoval technickú aj po‰ta a.s. in Bratislava, works as a graphic artist číslo: dve tisícky, plus množstvo návrhov výtvarnú stránku, ako postupovať, aby and stamp engraver. He improved his skills in prítlačí na obálky prvého dňa vydania dielo po 20-30-násobnom zmenšení na steel engraving at the studio of the first Slovak postage stamp engraver Martin âinovsk˘. The známky. kúsku zúbkovaného papiera bolo čo naj- mastery of Horniak’s rubber stamp and postage vernejším podaním originálu. Rozhoduje stamp engraving was acknowledged by profes- Ako sa rodí a robí známka nielen miniaturizácia, ale aj ohraničenie sional juries at a number of prestigious competi- tions at home and abroad. During the last five Pozrime sa, ako sa rodila jedna z jeho naj- vo farbách. Kým na originálnom diele years, Horniak won 25 first prizes in the competi- krajších známok. Keď námetová komisia autor použije celú škálu farieb a odtieňov, tions and surveys inside and outside of Slovakia. rozhodla, že 150. výročie narodenia rytec môže pracovať iba s piatimi farba- The number of his artistic designs and realisations of event rubber postage stamps exceeded impres- maliara Ladislava Medňanského (1856 – mi. Horniak bol tentoraz výnimočný. Po sive two thousand pieces and he also designed 1919) bude pripomenuté známkou, dlhšom štúdiu obrazu sa rozhodol použiť numerous additional printings for the first days of Slovenská pošta požiadala Františka šesť farieb. To znamenalo vytvoriť šesť issue covers.

SLOVENSKO | 35 Vy‰né RuÏbachy

Pohºad na ãasÈ areálu MSS

Tatranská galéria v Poprade bola upro- Pre pamätníkov i mladým súčasníkom kúpeľnou obcou prišli prví významní stred letnej sezóny sympaticky aktívna. Anna Ondrušeková pripomenula, že sochári, aby založili tradíciu, ktorá má V reštaurovanom objekte bývalej elek- roku 1964 do travertínového lomu nad európsky význam. Nelikvidovali ju ani trárne vystavoval až do konca septembra v období dvadsaťročnej „totality“ a, Ján Zoričák, slovenský umelecký sklár žiaľ, netreba sa veľmi čudovať ani žijúci od roku 1970 vo Francúzsku. tomu, že podujatie i areál začali upadať Veľkolepú expozíciu sklených plastík až za čias „demokratizácie našej spoloč- a veľkoplošných obrazov ich interiérov nosti“. Zavládol priam príkladný nezáu- nazvanú Poézia vesmíru súzvučne jem. Ojedinelá zbierka sochárskych diel dopĺňali unikátne fotografie vesmíru vytvorená z ružbachského travertínu na z Astronomického ústavu SAV jednom mieste takmer nič nehovorila ani v Tatranskej Lomnici. A „nadpozemské“ obci, ani štátu. inšpirácie priťahovali pozornosť i na Jej česť aspoň na sklonku 90. rokov komornej výstave šperkov Martiny a na začiatku nového desaťročia držali Minárikovej nazvanej Stvorenie. niekoľkí sochári. Spomeňme z nich aka- Zo tri týždne po vernisáži výstav, ·tefan Kovaº (vpravo) s Alfonzom Zoriãákom, demického sochára Štefana Kovaľa, v sobotu 21. júla sa riaditeľka poprad- bratom Jána Zoriãáka, v˘znamného slovenské- umelca pevne zasadeného svojou tvor- skej galérie Anna Ondrušeková prihová- ho umeleckého sklára Ïijúceho vo Francúzsku bou i verejnou angažovanosťou do spiš - rala verejnosti vo Vyšných Ružbachoch ského kraja. Bol komisárom MSS v Areáli Medzinárodného sochárskeho v osemdesiatych rokoch minulého storo- sympózia (MSS). Tatranská galéria pod Socha Bulhara Sergeja Uutakova je z roku 1989 čia a stal sa neodmysliteľným účastní- jej vedením sa usiluje o to, čo sme až kom tohtoročnej júlovej akcie: reštauro- hriešne zanedbávali. „Zabudnutý a zde- vania najstarších plastík v areáli MSS vo vastovaný sochársky areál vo Vyšných Vyšných Ružbachoch – diel renomova- Ružbachoch dnes, žiaľ, pripomína skôr ných svetových sochárov: Karla Prantla cintorín sôch, a nie národnú kultúrnu z Rakúska (zakladateľa najstaršieho pamiatku,“ hodnotila jeho dlhoročný sochárskeho sympózia v Európe v Sant stav. Snahou o nápravu je projekt, ktorý Margarethen a spoluzakladateľa sympó- vyzdvihuje neopakovateľný genius loci zia vo Vyšných Ružbachoch), Yasuoa priestoru s viac ako stovkou diel od Mizuia z Japonska a slovenských zakla- sochárov zo 16 štátov sveta. Projekt dateľov sympózia Rudolfa Uhera jeho obnovy, či priamo záchrany stojí a Andreja Rudavského, jedného z prvých pevne na zemi, je výsostne účastníkov. praktický, presahuje aktuálny čas o tak- Potešujúce je, že sa to mohlo udiať mer polstoročie do minulosti a je záro- s finančnou podporou MK SR a neza- veň, verme, obrátený k optimistickejšie nedbateľné z propagačného hľadiska, že pôsobiacej perspektíve. tieto aktivity sa stali súčasťou Košíc ako

36 | SLOVENSKO vstávajú z kameÀa

Detail re‰taurovaného diela Rudolfa Uhera

hlavného mesta európskej kultúry roku Jedno z prv˘ch troch 2013. Riaditeľka Tatranskej galérie „predsympóziov˘ch“ diel v Poprade mohla s uspokojením konšta- je od Andreja tovať, že aktívnym pričinením obce Rudavského Vyšné Ružbachy (jej starostom je Ján Dudjak) pri úprave roky zanedbávaného verejného priestranstva sa môže konečne dostávať do povedomia miestnych oby- vateľov. Ak by sme si dovolili uvažovať ponad hranice chotára – ba máme právo (rovnako povinnosť) konať na siločia- rach európskej kultúry a cez ňu povedz - me cestovného ruchu – najneskôr na polstoročie MSS (čo je zanedlho) sa môžeme k tejto téme vrátiť s podrobnej- šou reflexiou. A, verme, aj s inými pohľadmi na európ- sky areál nachádzajúci sa na severe Socha Masua Mizuiho z Japonska vytvorená Spiša, v susedstve Poľska. roku 1966 (v popredí DUŠAN MIKOLAJ dielo Lászlóa Kutasa, FOTO: AUTOR Maìarsko, 1978)

Rising Stones of Vy‰né RuÏbachy

Anna Ondru‰eková, a director of the Tatra Gallery in Poprad, prepared the project Vy‰né RuÏbachy – Genius Loci. It was realised on the grounds of the International Sculptors’ Symposium above the mentioned spa town sit- uated in the north of Spi‰ Region near Poland. Since 1965, sculptors from 16 countries of the world have created more than a hundred works at a local travertine quarry. After 1989, the site of European importance was left on the side- lines of public interest and many statues require proper care and maintenance today. The first of the oldest statues were restored last July under the professional guidance of the graduate of academy of fine arts, sculptor ·te- fan Kovaº.

SLOVENSKO | 37 Dotyky antického Ríma

V rámci Medzinárodného festivalu Dni taliansko-slovenského priateºstva ASPIM Slovensko – Európa sa konal seminár na tému Dotyky antického Ríma so Slovenskom. Málokto vie, Ïe kontakty Slovenska s rímskou antickou civilizáciou siahajú do obdobia 1. storoãia pred Kr. Pomyselnú hranicu medzi Rímskou rí‰ou a Barbarikom od 1. do 4. storoãia po Kr. tvoril Dunaj. Z historic- k˘ch správ antick˘ch autorov vieme, Ïe rímske légie pod vedením Tibéria, adoptívneho syna cisára Augusta, pri‰li v roku 6 po Kr. k Dunaju pri keltskom sídle zvanom Carnuntum. Tam prezimovali a plánovali postúpiÈ na sever, aby porazili Germánov pod vede- ním Marobuda. Z tohto ÈaÏenia nakoniec zi‰lo. Hranica medzi ger- mánskym a rímskym svetom sa ustálila od polovice 1. storoãia po Kr. na Dunaji, my ju poznáme pod pojmom Limes Romanus. Program seminára obsahoval predná‰ky slovensk˘ch archeoló- gov, ktorí sa zaoberajú v˘skumom lokalít z doby rímskej na Slo - vensku, a talianskej archeologiãky. Úãastníkov seminára, ktor˘ zorga - nizovala predstaviteºka Nadácie pre záchranu kultúrneho dediãstva PhDr. Margaréta Musilová, privítal riaditeº Archeologického múzea SNM (AM-SNM) PhDr. Juraj Bartík, PhD. Bol medzi nimi aj Dr. Gio - vanni Gentile, prezident spoloãnosti ASPIM Slovensko – Európa.

Stæp Marca Aurélia Gerulata v Rusovciach PhDr. Vladimír Turčan (AM-SNM) vo svojej PhDr. Jaroslava Schmidtová z Múzea mesta prednáške Stĺp Marca Aurélia a Zázračný Bratislavy sa viac ako 20 rokov venuje dážď prezentoval novú akvizíciu múzea – výskumu v Rusovcich-Gerulate, našej jedinej verné sádrové kópie reliéfnych výjavov lokalite ležiacej na bývalom území antickej z tohto antického stĺpu, ktorý stojí v Ríme na provincie Panónia, 15 km južne od Brati - Piazza Colonna. Sú to kópie z foriem pochá- slavy. V príspevku Všetky cesty vedú do Ríma dzajúcich z 19. storočia. Boli urobené v Ber- hovorila o objave rímskeho míľnika v Ru- líne a sú v kvalitnejšom stave ako samotný sovciach. Predstihový archeologický výskum originál, ktorý je v 21. storočí už silno poško- v roku 2002 na ploche stavby rodinného dený vplyvom znečisteného ovzdušia. Vy bra - domu na Irkutskej ulici priniesol objav roz- té boli tri scény z obdobia markomanských siahlej rímskej kamennej stavby s podlaho- vojen (166 – 180) – dunajská hranica v prie- vým kúrením. V jednej z miestností stavby sa store Carnunta, odvádzanie barbarov do zaja- našiel v sekundárnej polohe fragment kame- tia (táto udalosť sa pravdepodobne odohrala ňa s nápisom, ktoré identifikovala ako míľ- na strednom Slovensku) a historicky naj- nik. Vzácnu epigrafickú pamiatku sa podari- atraktívnejší výjav s tzv. „zázračným daž- lo rozlúštiť historikovi Petrovi Kovácsovi, ďom“. Ten mal zachrániť vysmädnutých asistentovi na Univerzite v Trnave. Nález Rimanov z germánskeho obkľúčenia. Sám míľnika v Gerulate je prvým rímskym míľni- ci sár Marcus Aurélius, ktorý viedol rímske kom postaveným na území dnešného vojská, napísal prvú časť filozofických úvah Slovenska. Umiestnený bol v blízkosti geru- na rieke Hron pod názvom Hovory k sebe (Ta latského tábora a tam bol v poslednej tretine eis heauton). Návštevníci múzea majú mož- 3. storočia aj druhotne použitý. Postavený bol nosť vidieť tieto scény detailne, zblízka, v rokoch 252 – 253 za panovania vojenského v skutočnej veľkosti. cisára Treboniana Galla a jeho syna Volusiana.

38 | SLOVENSKO so Slovenskom

Údaje na míľniku hovoria o vzdialenosti trid- Význam nálezu prekračuje hranice Slo ven - sať rímskych míľ od Carnunta, čo zodpovedá ska a dostáva bratislavské oppidum na mapu skutočnej vzdialenosti Rusoviec, t. j. 43 km starovekého sveta spolu s Rímom – veď ktoré od hlavného mesta provincie Panónia. Záu- dnešné hlavné európske mesto sa môže pýšiť jem covia ho môžu vidieť v expozícii Antická takou dlhou históriou? Gerulata v Rusovciach. Rímsky vojenský kas- M. Musilová spolu s V. Turčanom zostavila logická interpretácia dát zistených georada- tel v Rusovciach-Gerulate a vojenský kastel publikáciu Rímske pamiatky na strednom Du- rom bola viac technická, zaujala aj laikov. Kelemantia v Iži-Leányvári pri Komárne sú ako naji, od Vindobony po Aquincum. Vydala ju Skonkrétnila predstavu o tom, akými neinva- jediné rímske pamiatky na dunajskom limite s podporou Ministerstva kultúry SR a Vyše- zívnymi prospekčnými metódami sa dnes nominované za Slovensko do Zoznamu sve- hradského fondu Nadácia pre záchranu kul- môžu robiť významné archeologické výsku- tového kultúrneho dedičstva UNESCO. túrneho dedičstva roku 2010 v slovenčine, my, akým bol napr. objav fóra a gladiátorskej roku 2011 v maďarčine a roku 2012 v anglič- školy v Carnunte v roku 2011, pričom sa ne - Kelto-rímske stavby tine a nemčine, roku 2011 získala ocenenie musí porušiť nálezová situácia ani samotné Roku 2009 sa na Bratislavskom hrade usku- Slovenskej archeologickej spoločnosti ako pa miatky. To je budúcnosť archeológie, keď točnil významný objav tzv. kelto-rímskych naj lepšia populárno-vedecká kniha. sa na základe dát zistených kombináciou geo- stavieb z 1. storočia pred Kr. Archeologický Autorka prezentovala publikáciu na seminári, radara, elektro-odporovej metódy, satelitných výskum viedli pracovníci Mestského ústa- aby pripomenula, že sme v minulosti tvorili či leteckých snímok dokážu vytvoriť 3D mo - vu ochrany pamiatok v Bratislave. O týchto jedno územie, ktoré patrilo spolu so sused- dely a počítačové vizualizácie nálezov ležia- stavbách a ich analógiách na talianskom ným Maďarskom a Rakúskom k jednému cich pod zemou. území prednášala archeologička PhDr. Mar - historickému celku – a to k Rímskej ríši. MARGARÉTA MUSILOVÁ FOTO: DESANA DUDÁŠOVÁ garéta Musilová z Mestského ústavu ochrany Dunaj síce tvoril hranice medzi Barbarikom pamiatok. Ide o jedinečný nález potvrdzujúci a Rimanmi, ale zároveň spájal tieto územia kontakty keltských Bójov – žijúcich na území jedinečnými vojenskými pamiatkami na Ancient Rome’s Touches in Slovakia A seminar on the topic of Ancient Rome’s Touches Bratislavy, juhozápadného Slovenska a priľah- oboch brehoch rieky, ktoré sa nám zachovali in Slovakia took place in Bratislava. The contacts of lých oblastí západného Maďarska, Burgen- dodnes a ktoré si musíme nesmierne vážiť. Slovakia with ancient Roman civilisation date back landu a južnej Moravy – s antickým Rímom Kniha je určená širokej verejnosti, je pútavá, to the period of the 1st century BC. The Danube formed the imaginary border between the Roman a antickým svetom vôbec. Pôvodne bojovali farebná, s množstvom obrázkov a počítačo- Empire and the Barbaricum from the 1st to the Kelti ako žoldnieri v Stredomorí, slúžili aj vých vizualizácií, mapiek a užitočných infor- 4th century AD. The Roman legions under the Kartágincom proti Rimanom, Grékom na mácií. Je to vlastne sprievodca, akýsi itinerár, leadership of Tiberius came to the Danube at the Celtic settlement called Carnuntum in 6 AD. The Sicílii a v Malej Ázii. Spoznali luxus antické- ktorý má čitateľa sprevádzať po stopách Ri - boundaries between Germanic and Roman ho sveta, ktorý si chceli dopriať aj už spätne manov na strednom Dunaji. Z našich lokalít worlds are known to us under the term of Limes usadení v strednej Európe. Razili zlaté a strie- nechýbajú Devín, Stupava, Dúbravka, Podu - Romanus (The Pannonian Limes). In his paper Stæp Marca Aurélia a Zázraãn˘ dáÏì borné mince podľa gréckych a rímskych najské Biskupice a Rusovce pri Bratislave, (“The Column of Marcus Aurelius and Rain predlôh, stavali si mocné oppidá s múrmi Trenčín, Semerovo, Boldog, Želiezovce, Ko - Miracle”) V Turãan presented a Bratislava City a priekopami, radi pili víno, ktoré si nechali márno a Iža-Leányvár. Museum’s new acquisition – faithful plaster copies of the relief scenes from the above-men- dovážať vo veľkých množstvách v amforách, tioned ancient column which stands in Piazza a podľa najnovších nálezov si nechali rím- Archeologická prospekcia v Carnunte Colonna in Rome. In her contribution V‰etky cesty vedú do Ríma (“All Roads Lead to Rome”) J skymi architektmi a staviteľmi postaviť Dr. Valeria Poscetti, talianska archeologička, Schmidtová spoke about the discovery of a mocné sídlo priamo na mieste, kde sa dnes absolventka Univerzity La Sapienza v Ríme, Roman milestone in Rusovce. The Roman mile- vypína stredoveký Bratislavský hrad. Je to mladá doktorandka pôsobiaca na Ludvik stone in Gerulata was the first one erected in the territory of Slovakia. In 2009, the so-called Celto- vlastne prvá známa prítomnosť Rimanov, Botzmann Inštitúte na Viedenskej univerzite, Roman structures from the 1st century BC were obchodníkov a remeselníkov nielen na na- pripravila pútavú prednášku spolu s prof. discovered at Bratislava Castle. The find confirms šom území, ale aj v strednej Európe, severne Dr. Wolfgangom Neubauerom. Hoci jej téma that there were contacts of Celtic Boii with ancient od Álp, v prvej polovici 1. storočia pred Kr. Archeologická prospekcia v Carnunte: archeo - Rome and ancient world.

SLOVENSKO | 39 Kelti na hornatom Slovensku Kelti na území Slovenska žili aj v hor- ských oblastiach a, ako je známe, výrobu železa zvládli na vysokej úrovni. Archeo - lógia pozná zvyšky centrálnych hradísk Keltománia na H zvaných oppidá v Bratislave, Plaveckom Podhradí, Nitrianskom Hrádku, ale aj na severe krajiny – medzi nimi v Liptove. Archeoskanzen Havránok pri Liptovskej Mare je súãasÈou pre- Práve na Havránku našli prvé mince – zentácie dávnej kultúry Keltov a Slovanov. Roku 1991 areál nad biateky, ba tie v Liptove dokonca aj razili. Mnohé z nich, či iné artefakty priehradn˘m jazerom vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. zdobia vitríny významných európskych „V ostatn˘ch rokoch pokraãujú v skromn˘ch podmienkach opra- múzeí, ale sú bez označenia ich pôvodu, čo je z hľadiska pravidiel základných vy naru‰en˘ch ãastí kamenného muriva vo svahu, ale najmä informácií v každom múzeu absurdná postupne vymieÀame drevené ãasti náznakov˘ch stavieb, ilustru- situácia. Ale taký je osud málo známych miest. júcich Ïivot obyvateºov tohto územia,“ povedala riaditeºka Havránok rabovali miestni „amatérski archeológovia“ a predávali najmä krčmá- Liptovského múzea Iveta Zuskinová. Hlavnou sezónou múzeí pod rom za pálenku. Archeológ Karol Pieta sa hol˘m nebom je kaÏdoroãne leto a na Havránku sa te‰ia veºkej venoval Havránku dlhé roky a práve on má na týchto zberačov ťažké srdce. „Ako pozornosti náv‰tevníkov zo Slovenska i zo zahraniãia tradiãné začínajúcemu archeológovi mi miesto Keltské dni, programové podujatie, ktoré organizujú s nad‰enca- poskytlo toľko nových impulzov a inšpi- rácií, že som v tomto kraji ostal. Prekrás - mi keltskej kultúry zo skupiny Vae Viktis. na liptovská príroda umocňuje dojem z vý - sledkov vykopávok aprivádza sem mnoho záujemcov o najstaršie dejiny Slovenska, čo je jedným z predpokladov rozvoja turizmu u nás,“ vraví K. Pieta.

Îivot v liptovskej osade Kotín Vykopávky potvrdili, že v keltskej osade Kotínov prekvital život na rozhraní rokov 300 pred n. l. až do roku 200 n. l. Sídlisko z mladšej doby železnej vydalo zvyšky pôvodnej hradby keltského hradiska, pozostatky obetnej šachty s druidskou svätyňou, oltárikom. Našli tu kosti sied- mich ľudí, obetí rituálov. Svätyňa s dre- venými i pieskovcovými časťami vyža- duje už po rokoch rekonštrukciu. Jej časť je jedinou autentickou stavbou svojho druhu v strednej Európe. „Okolo hradiska bolo asi šesť osád, dve z nich sú teraz utopené vo vodách jazera a ďalšie sme odkrývali. časti domov boli postavené v radovom systéme,“ vysvet- ľuje Karol Pieta z Archeologického ústa- vu SAV. Do severných oblastí Slovenska priniesli Kelti okrem iného poznanie hrnčiarskeho Archeologick˘ park nad priehradou populi, regionis. „Roku 2003 som nad kruhu. Dostatočne preskúmaná keltská Jedným z výsledkov dlhodobej činnosti obetiskom strávil noc s kamarátkou, len archeologická lokalita už nie je u nás oje- výskumného pracoviska je múzeum v prí- tak v spacáku. A snívali sa nám, veruže dinelou. Počas letnej turistickej sezóny rode s archeologickým parkom nad kadejaké hororové príhody,“ povedal však priťahuje zaslúženú pozornosť. Liptovskou Marou. Malebný masív jeden z návštevníkov. „Počas Keltských dní sú magnetom ukáž- Havránok skutočne dýcha neopakovateľ- Prednedávnom tu okrem archeológov ky keltských remesiel v historicky auten- nou atmosférou a históriu si možno precí- a študentov archeológie pracovali aj dobro- tickom prostredí. Škoda, že nie je viac tiť na každom kroku. Do keltského oppi- voľníci zo Stromu života a zo Stavebnej financií na pokračovanie v archeologic- da sa dostane návštevník viacerými ces- fakulty Slovenskej technickej univerzity kom výskume, ani na údržbu náznako- tičkami a chodníkmi. V keltskej svätyni si v Bratislave. Aj vďaka záujmu Európskeho vých objektov, ktoré ilustrujú život až človek predstaví scénu, počas ktorej drui- centra keltskej civilizácie z Francúzska spred takmer dvoch tisíc rokov,“ ťažká si di obetovali človeka, ale na Havránok opravili drevenú bránu do svätyne. K. Pieta, ktorý patrí k znalcom kultúry chodia ľudia – zvlášť romantici. Snažia doby železnej a rímskej aj doby sťahova- sa meditovať vo svätyni, obradne sa dotý- Medzi zemou a nebom nia národov. Venoval sa stredoeurópskym kať stĺpov a preniknúť aspoň v myšlien- Na Slovensku ojedinelé obetisko vy - Keltom. kach do minulosti. Pochopiť génius loci, kopa li dvaja archeológovia zo Žiliny. Ná -

40 | SLOVENSKO Havránku po slovensky

lezov obetísk nie je veľa – sú vZemplíne, na Bodrogu, v Trenčianskych Tepliciach, Celtomania on Havránok Hill v Prosnom, pri Považskej Bystrici a in Slovak Fashion v Pla veckom Podhradí. Podľa Pietu je zrad - The archaeological open-air museum né spájať obrady s nejakým konkrétnym Havránok above Liptovská Mara dam is a kultom, lebo o nich vieme veľmi málo. part of ancient Celtic and Slavic cultures. In 1991, the site above the dam lake was des- „Vieme o bohoch, čo asi mali v rezorte, ignated as a national cultural monument. ale obetisko v Liptove sa mi zdá polyteis- Summer means high season for the open-air tické, lebo tu sú zastúpené aj nebeské, aj museum and the traditional Celtic Days, a podzemné božstvá. Je tu jama, niečo sme- programme event organised by Vae Viktis obranná priekopa, most, dláždené nádvo- group of Celtic culture enthusiasts on the rujúce do zeme. Oheň z hranice smeruje rie a suterén obytnej veže. Havránok hill, enjoy great popularity among do neba. Ľudí zrejme obetovali podzem- Naši predkovia prevzali spôsoby stavieb visitors from Slovakia and from abroad. The nému božstvu. Ale výrobky, plodiny obydlí i osád, pôvodne v údoliach, no zme - demonstrations of Celtic arts and crafts in naopak išli práve nebeským božstvám.“ the historically authentic environment ny klímy - okolo roku tisíc n. l. - ich vyhna- attract visitors like a magnet. Havránok, ako tvrdia historici, bol pev- li na kopce. Vody bolo dosť. Sú tu pramene, In the territory of the today’s Slovakia, the nosťou i kultovým miestom. „Model sa rieka Váh. Bohatá na vodu je stráň. Celts lived in mountain regions and mas- opakuje. Predstavme si Slovensko, v ňom Podľa K. Pietu Havránok je výborným tered production of iron. The first coins, rieky a pohoria vytvárajú prirodzené geo- called Biatecs, were discovered right on the doplnkom okolitej prírody. Narušuje zauží- Havránok hill and these were also minted in grafické celky, no Liptov je najlepší. vanú predstavu o tom, že história Liptova Liptov. Archaeological excavations testify Kelti žili v anarchistickej demokracii, bez sa začala až národnými dejinami. „Kelti that life flourished in the Cotini’s Celtic set- otrokov. Ženy mali rovnaké postavenie boli národ, ktorý so sebou prinášal civili- tlement there from the turn of 300 BC up to s mužmi. Vo všetkom. I v boji, keď bojo- 200 AD. At the site of the New Iron Age set- začné znalosti, písmo, remeslá a peňažnú tlement the remains of the original Celtic vali v prvých radoch s mečom v ruke. výmenu. Ľudia nachádzajú v keltskom hill-fort walls, remains of a sacrificial pit and V dobách vrcholného osídlenia boli odkaze mnohé zvláštnosti, mnohokrát to a druidic shrine and a small altar were v regiónoch určité centrá. Rozmiestnené vedie až ku keltománii,“ tvrdí s úsmevom. unearthed. dosť pravidelne. Len nevieme, či boli na After the Celts, Slavs inhabited this locality. Na Havránok chodia i prútikári, hľadajú There are the ruins of a mediaeval Slavic Spiši, či v Liptove,“ hovorí K. Pieta. poklady. Areál je pokladom. Verme, že si wooden fortalice from 11th-15th centuries Po Keltoch na tomto mieste sídlili to všimnú zodpovední a drevo nesprách- walled in by palisades. La Tène stockade Slovania. Sú tu aj pozostatky stredoveké- nivie na pamätník dávnej minulosti, či and a gate, and a mediaeval defensive fosse, ho slovanského dreveného hrádku z 11. a bridge, a paved courtyard and a basement celý nezarastie burinou. of a residential tower can also be found až 15. storočia, opevneného palisádami. LACO HÁMOR there. Laténska hradba a brána i stredoveká FOTO: AUTOR

SLOVENSKO | 41 Umeleckésklárstva podoby

Začiatkom leta si v Lednických Rovniach zium – za aktívnej spoluúčasti miestnej a remeselné školy na Slovensku zanikli pripomenuli 120. výročie založenia tamoj- Strednej odbornej školy sklárskej – jedinej alebo ich výroba je v značnom útlme, do ších sklární viacerými podujatiami. vzdelávacej inštitúcie tohto zamerania na ostatných vstúpil väčšinový zahraničný Dlhodobejšiu tradíciu má Medzinárodné Slovensku – a Ateliéru Sklo z Vysokej investor (Rona má materský podnik sklárske sympózium. Skláreň Rona ho školy výtvarných umení v Bratislave. v Rakúsku). Priemyselná globalizácia sa organizuje s dvojročnou periodicitou Pri jubileu týchto sklární sa žiada pozna- naplno prejavuje i v tomto výrobnom a pozýva naň uznávaných umelcov z roz- menať, že mnohé v sklárskej výrobe sa odvetví, takže masy zákazníkov radšej ličných častí sveta. V jubilejnom roku v ostatnom období výrazne zmenilo. Pred nakúpia v obchodných reťazcoch lacné medzi nimi chýbali slovenskí tvorcovia vznikom samostatnej Slovenskej republiky ázijské napodobeniny, ako by sa pri pripí- trvalo žijúci alebo dlhodobo pôsobiaci sme si azda nikdy verejne nepripomínali janí mali tešiť zo zvonivého zvuku pohárov v zahraničí (po auguste emigroval do fakt, že sklárstvo u nás sa formovalo o celé z pravého skla. Austrálie Stanislav Meliš, od roku 1970 desaťročia skôr ako na území Česka, Sklamania zo súčasnosti nám sčasti vyva- žije vo Francúzsku Ján Zoričák, vo viace- odkiaľ sa šírila aj sláva nášho sklárstva do žujú práve sklárski tvorcovia. Spomínaní rých štátoch prednáša a tvorí Ľubomír sveta. V súčasnom období viaceré sklárne i ďalší slovenskí umelci úspešne reprezen- Ferko – často v Holandsku, kde žije tovali Slovensko vo svete a presadzujú sa Terézia Pekaríková, ktorá sa venuje sklár- v zahraničí i v súčasnosti. Uvedomujú si to skemu dizajnu). Prirodzene, Slovensko má aj v jubilujúcich sklárňach, a preto majú na kvalitných sklárov, ktorých organizátori zreteli dlhoročnú dizajnérsku tradíciu. Ako prizvali na tohtoročné sympózium (jeho to bývalo pri všetkých remeselných činnos- kurátora Patrika Illa, Paľa Macha, Mariku tiach, výsledné produkty mali zakaždým Račekovú). Čestným hosťom podujatia bol výtvarnú hodnotu a estetika bola neodmys - významný sochár a vysokoškolský peda- liteľnou súčasťou rovnako jednoduchého góg Jozef Jankovič (1937). A prvý raz či náročne zhotovovaného výrobku. Pri v Lednických Rovniach organizovali 120. výročí založenia sklární v Lednických medzinárodné Študentské sklárske sympó- Rovniach zorganizovala Slovenská národ-

42 | SLOVENSKO ná galéria v Bratislave (SNG) výber zo zbierok našich galérií a múzeí reprezentu- júcich „najvýznamnejšie etapy a dizajnér- ske osobnosti zviazané so sklárňou, ktorá ako jedna z mála na Slovensku stavila na spoluprácu s výtvarníkmi“. Od začiatkom 60. rokov minulého storočia bola už štvrtou. SNG od svojho vzniku vybudova- la rozsiahlu zbierku historického skla i kvalitnú kolekciu úžitkového umenia a dizajnu sklených výrobkov vytvorených práve v Lednických Rovniach (charakteri- zuje ich medzinárodne uznávaná značka LR). V tvorivých dielňach na Považí pra- covali významní reprezentanti sklárskej výroby, ktorí povýšili návrhárstvo úžitko- vých a reprezentačných produktov na vysokú umeleckú úroveň. Do dejín tohto odboru sa významne zapísali Karol

Hološka (1912 – 1978), zakladateľ výtvarno-technického strediska, na pre- lome 50. a 60. rokov česká výtvarníčka Dagmar Kudrová-Seifertová (1934), ne - zabudnuteľný Jaroslav Taraba (1932), ktorý sa „rozhodujúcou mierou zaslúžil o etablovanie skla ako svojbytnej oblas- ti dizajnu a svojou dlhoročnou inová- torskou tvorbou prispel k vynikajúcej kvalite a povesti rovnianskeho skla vo svete“. pôvodne renesančný kaštieľ z konca 16. Samostatnú kapitolu by si zaslúžili Artistic Shapes of Glass storočia, ktorý bol sídlom pôvodných maji- Rona glassworks in Lednické Rovne organised súčasné aktivity Strednej odbornej školy teľov sklárne Schreiberovcov. V renovova- another International Glassmakers’ Symposium on sklárskej v Lednických Rovniach. Jej nom objekte sídli od roku 1988 Slovenské the occasion of the 120th anniversary of the factory dlhoročný riaditeľ Pavol Jaseň popri opening. From among Slovaks, the artists Patrik Illo, sklárske múzeum. Má celoslovenskú pô- Paºo Macho and Marika Raãeková were invited. The kvalitnej príprave žiakov v školských sobnosť, vo svojich fondoch uchováva viac honoured guest of the event was the notable sculp- dielňach dbá o to, aby získavali skúse- tor and university teacher Jozef Jankoviã (1937). The ako 3 600 muzeálnych predmetov, medzi international Student-Glassmakers’ Symposium, nosti v európskych sklárskych školách nimi viacero pozoruhodných a historicky under the active participation of the local Secondary a fabrikách s bohatou tradíciou a medzi- cenných artefaktov. Najstaršie sú ukážky School of Glassmaking and the Studio Glass of the národnou reputáciou. Škola, prirodzene, Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, was stredovekého úžitkového skla z archeolo- held for the first time. úzko kooperuje so sklárňou Rona, kde gických výskumov, početnú kolekciu tvo- Several artists who raised the design of utilities and i v súčasnej zložitej hospodárskej situá- ria sklárske výrobky zo 17. až 19. storočia. representative products to a high artistic level, name- cii vytvárajú podmienky na spoluprácu ly the founder of art and technical centre Karol Súčasná sklárska výroba je dokumentova- Holo‰ka, or Jaroslav Taraba, from among cotempo- s významnými slovenskými sklárskymi ná výrobkami slovenských sklární existu- raries Ladislav Pagáã, Jozef Kolembus, Juraj dizajnérmi, akými sú povedzme La - Steinhübel, Peter ·ipo‰, Patrik Illo, Mária Berkyová- júcich v 20. storočí. Osobitú časť expozície Raãeková, worked in the glasswork’s creative work- dislav Pagáč (1949), Jozef Kolembus tvoria pracovné nástroje a pomôcky sklá- shops. (1955), Juraj Steinhübel (1958), Peter rov. Not far from the Rona factory premises, there stands Šipoš (1963), Patrik Illo (1973), Mária a one-time renaissance manor house that served as a residence for the Schreibers glassworks’ original Berkyová-Račeková (1983). DUŠAN MIKOLAJ owners. Since 1988, Slovak Glass Museum has been A do tretice: neďaleko areálu fabriky FOTO: VLADIMÍR BAČA located in the manor house. It covers glassmaking Rona stojí v 20-hektárovom parku from all around Slovakia; it keeps more than 3,600 museum objects in its collections.

SLOVENSKO | 43 V pieninskej zóne

V západokarpatskej horskej sústave Besk˘d, v severozápadnom pohraniã- nom pásme Slovenska s Poºskom, v krajinskom celku Pieniny sa nachádza Pieninsk˘ národn˘ park (PIENAP). Má v˘meru 3 749 hektárov (územie ochranného pásma má 22 444 ha) a rozkladá sa v katastrálnych územiach siedmich obcí: âerven˘ Klá‰tor, Haligovce, Kamienka, Lechnica, Lesni ca, Strá Àany, Veºk˘ Lipník (patria do okresov Stará ªubov Àa a KeÏ marok). Za národn˘ park ho vyhlásili roku 1967, teda o 35 rokov neskôr ako poºskú ãasÈ. Teraz má ‰tatút bilaterálneho národného parku. Na na‰ej ãasti územia ho tvoria ‰tátne prírodné rezervácie Prielom Dunajca, Chránen˘ prírodn˘ v˘tvor Haligovské skaly a Prielom Lesnického potoka – Kaãe. Rozprestiera sa medzi obcami âerven˘ Klá‰tor, Veºk˘ Lipník, StráÀavy a ‰tátnou hrani- cou s Poºskom. Aj v dne‰nom premotorizovanom svete tvorí v˘nimku. Prevláda v Àom príroda nad ºudsk˘m mraveniskom, urbanistické zásahy sú tu druhoradé aÏ nepatrné, a preto ho moÏno oprávnene povaÏovaÈ za to, ão pre národn˘ park má byÈ charakteristické – za zónu ticha.

Dunajec spájajúci hranice Hranicu medzi dvoma štátmi – Slovenskom a Poľskom tvorí rieka Dunajec v dĺžke 17 kilo- metrov (vcelku má rieka 251 km a v Poľsku je pravostranným prítokom Visly). Dunajec v Pieninách vytvoril hlbokú zovretú prielomo- vú dolinu s vklesnutými meandrami a s príro- dovedne cennými geobiocenózami. Prekrásne svahové útvary ponúkajú návštevníkom počas tradičnej plavby plťami dravým tokom neza- budnuteľné zážitky a vytvárajú čarokrásnu sce- nériu. Burlivý tok rieky sa po opustení Slo ven - ska znásobuje, keď sa do nej pri Nowom Sączi vlieva horský Poprad, ktorý vyteká z Poprad- ského plesa vo Vysokých Tatrách. Pri svojom putovaní na Slovensku – dlhom107 kilometrov – po prvýkrát prekročí hranicu a opustí krajinu pri Orlove v okrese Stará Ľubovňa, aby sa pri Legnave (v tom istom okrese) znovu vrátil na slovenské územie a potom pri Mníšku nad Popradom definitívne opustil územie Sloven - skej republiky. Povedľa prírodnej rezervácie Dunajec je v ná- rodnom parku pri obci Haligovce v Staro ľu bo v - nianskom okrese prírodný výtvor vyhlásený za chránený roku 1967. Bralnatý vápencový reliéf je známy pre svoju flóru i faunu lesostepného a step- ného charakteru. Prielomovú dolinu Dunajca, ktorá sa považuje za jeden z najkrajších prielo- mov v Európe, spestruje viacero výverov minerál - nych vôd, ako sú alkalicko-sírnaté žriedla Smer - džonka, pri ktorých začiatkom 19. storočia vznikli kúpele, alebo minerálne pramene v Lech - nici. Pozoruhodná je kvapľová jaskyňa Aksamit- ka vo východnej časti Pienin pri obci Haligovce (nazvali ju po veliteľovi bratríkov Petrovi Axa-

44 | SLOVENSKO ticha

v Slovenskom raji) obec Letanovce aj s pôdou a s udelením viacerých výsad. Kartuziáni roku 1330 v Údolí sv. Antona začali budovať objekt, pri ktorom použili materiál červenej farby, a tak ho ľudia začali nazývať Červený kláštor. Moc kláštora sa postupne rozširovala. Stal sa veľkým feudálnym vlastníctvom, ktorému pa - trili obce Spišská Stará Ves, Lechnica, Re ľov, Veľká Franková, Havka, Haligovce, Lesni ca, Lysá nad Dunajcom, Majere, Malá Franková, časť Veľká Lesná, dedičné richtárstvo vo Veľkej a majetky v Nedeci. Začiatkom 16. sto- ročia aj vinohrady pri Košiciach, ale získaval príjmy aj z košického tridsiatku (čo bol colný poplatok za vyvážané a dovážané tovary).

Kamaldulsk˘ slovník Hadbavného mitovi), v ktorej roku 1874 objavili prvý paleon- Je známe, že kartuziáni už na Skale útočišťa mali Za autora významných slovenských jazykových tologický nález na území Uhorska. zriadené vynikajúce skriptórium. V tejto práci pamiatok sa z radov kláštorných kamaldulov pokračovali aj v Červenom kláštore. Zachované považuje Romualdus Hadbavný (narodil sa 10. Kartuziánsky klá‰tor súbory rukopisov sú uložené v Univerzitnej novembra 1714 v Machalovciach, dnes Jánovce Prekrásny pohľad na údolie Dunajca poskytujú knižnici v Budapešti. Roku 1431 kláštor vyplie- v Popradskom okrese). Podľa známej literatúry bralá Troch korún (982 m) na území Poľska. nili husiti (podobne i kláštor na Skale útočišťa) vznikli tri významné literárne pamiatky: sloven- Vidno z nich aj Červený Kláštor, ktorý je od a po nájazdoch bratríkov, dynastických bojoch, ský preklad Písma Svaté Biblie Slovenské aneb roku 1948 samostatnou obcou (vyvinula sa útokoch feudálov jeho význam od začiatku 16. Písma Svatého částka I.-II. (1756 – 1759), slo- z obce Nižné Šváby a z kúpeľov Smerdžonka). storočia upadal, objekt chátral. Mnísi ho opustili venské preklady Blosiových náboženských spe- Najvýznamnejšou architektonickou pamiatkou a presťahovali sa do Poľska. Roku 1563 kráľ vov a Latinsko-slovenský slovník s krátkym ná- v tejto časti Pieninského národného parku je Ferdinand I. kláštor zrušil a jeho majetky daro- črtom slovenskej gramatiky Syllabus Dictionarii hrad Červený kláštor. Počas stáročí trvania val Spišskej kapitule. Do roku 1711 ho vlastnili Latino-Slavonicus (1763), tzv. Kamaldulský prešiel zložitou históriou. Magister Kokoš náboženské organizácie a feudáli, potom sa slovník R. Hadbavného. z bohatého rodu Berzevicovcov (pôvodom v ňom usídlili mnísi rehole kamaldulov (tá Takže už v polovici 18. storočia sa kamalduli z Tirolska), ktorý mal majetky na Spiši, v Šari- vznikla roku 1012 v Kamalduli reformou bene- v Červenom kláštore pokúšali o konštituovanie ši a v Zamagurí, bol za zabitie Fridricha, syna diktínov). Mnísi žili pustovníckym spôsobom, celonárodného spisovného jazyka. A čo je zaují - Arnolda z rodu Görgeyovcov, odsúdený na zaoberali sa kazateľstvom a vo zvýšenej miere mavé – spisovným jazykom podľa nich mala založenie šiestich kláštorov. Roku 1319 daro- literárnou činnosťou, venovali sa skúmaniu lie- byť západná slovenčina, západoslovenské ná - val kartuziánom zo Skaly útočišťa (Kláštorisko čivých účinkov rastlín a rastlinnou liečbou. rečie.

SLOVENSKO | 45 pokračovala do 80. rokov 20. storočia. Prvú expozíciu v kláštore zriadilo Východoslovenské múzeum Košice a sprístupnilo ju 5. júna 1966. V rokoch 1999 – 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Roku 2007 bola ukončená prvá etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole sv. Antona pustovníka a kostol bol sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená mú- zejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR a nezisková organizácia Cyprián v spolupráci s Vý- chodoslovenským múzeom. SAMUEL BAKOŠ FOTO: DUŠAN MIKOLAJ PHDR.MILAN GACÍK, RIADITEĽ N. O. CYPRIÁN A MÚZEA

Mních menom Cyprián z vrchov Troch korún až do Tatier. Tento písom- Medzi kamaldulskými mníchmi pôsobil v kláš- ne nepotvrdený údaj sa stal predmetom hraného Pieniny Quiet Zone tore aj Cyprián, rodným menom Franz Ignac slovensko-poľského filmu Legenda o lietajúcom Jäschke/Jaisge (28. 7. 1724 Polkowice – 16. 4. Cypriánovi (2010, písali sme o ňom v tomto Pieniny National Park (PIENAP) is located in the Western Carpathians mountain range of the 1775 Červený Kláštor). Prisťahoval sa tam roku roku v letnom čísle nášho časopisu). Beskids. It has the statute of a bilateral national 1756, keď predtým pôsobil v kláštore v poľskej V múzeu dnešného Červeného kláštora je zacho- park. On the Slovak side, it consists of the state Čenstochovej, v Brne a na Zobore v Nitre. Po- vaná ubytovňa i lekáreň Cypriána. nature reserves The Dunajec River Gorge, pro- važujeme ho za prírodovedca, ránhojiča, lekára, tected natural monument of Haligovské rocks and the gorge of Lesnick˘ stream – Kaãe. The lekárnika, botanika aj alchymistu. O šírke jeho Expozície pre verejnosÈ national park stretches between the villages of záujmov a vedomostiach výrečne svedčí herbár, Rehoľu kamaldulov zrušil roku 1782 Jozef II., syn âerven˘ Klá‰tor, Veºk˘ Lipník, StráÀavy and ktorého tvorbou sa začal zaoberať roku 1776, od Márie Terézie, iniciátor a realizátor osvietenských the state border with Poland. r. 1883 uložený v Karpatskom múzeu v Poprade, reforiem, rímsko-nemecký cisár, český a uhorský The crags of the Three Crowns found in the ter- ritory of Poland afford a splendid view of the neskôr v Múzeu Tatranského národného parku kráľ. Panstvo pripadlo náboženskému fondu, kniž- Dunajec River valley. Even âerven˘ Klá‰tor, an v Tatranskej Lomnici a od jeho vy hlá senia za nicu a archív preniesli do Budapešti, umelecké independent village since 1948, can be seen Národnú kultúrnu pamiatku sa na chádza vSlo - predmety z kostola predali do Muszyne v Poľsku, from the rocks. The most important architectur- venskom národnom múzeu v Brati slave. Fo liant neobrobené majetky dal obhospodarovať nemec- al monument of the village is the castle âerven˘ klá‰tor. An extensive restoration of the castle viazaný v koži obsahuje na 94 číslovaných ašty- kým osadníkom z Württem berska. Roku 1829 was carried out during 1956-1966. The first roch nečíslovaných stranách zbierku 283 lisova- cisár daroval kláštor s majetkami gréckokatolícke- exposition in the monastery was set up by East- ných liečivých rastlín z tatranskej oblasti a 36 mu biskupstvu v Prešove. Pôdu rozpredali, budo- Slovak Museum Ko‰ice and opened to public in listov s nemeckým textom o ich liečivých účin- vy kláštora chátrali a najmä po požiari roku 1907 1966. In 2007, the first phase of exacting koch. Rastliny sú označené po latinsky, uvádza sa menili na ruiny. restoration works at the Church of St. Anthony the Hermit was completed and the church was aj ich nemecké, goralské a grécke názvy. Celý areál kláštora dal štát reštaurovať až po pol- made accessible as a part of the museum’s O tomto mníchovi sa traduje, že roku 1768 si storočí. Rozsiahla stavebná rekonštrukcia sa exposition. A new museum exposition has been zostrojil lietajúci stroj, na ktorom zaletel uskutočnila v rokoch 1956 – 1966 a čiastkovo opened since 2008.

46 | SLOVENSKO Starobylá elegancia zvoníc Vydavateľstvo Matice slovenskej otvára novú objektov renesančného typu (so stredovekým knižnú edíciu nazvanú Neznáme Slovensko. základom) je zvonica vo Vrbove. Za jednu z naj- Prvou z pripravovanej série sú Spišské rene- krajších sa považuje zvonica v Levoči. Nielen tie, sančné zvonice od Tomáša Haviara a Mi - ale aj objekty v Kežmarsku, Strážkach či sever- chaely Haviarovej. Jej prvý autor sa uviedol nejšie povedzme v Matiašovciach majú spoločné (v súčinnosti s Vladimírom Plekancom) pred architektonické konštrukcie a ozdobné dvoma rokmi v matičnom nakladateľstve rysy. Zároveň každá z nich má svoje nezastupi- obrazovou publikáciou o stredovekej násten- teľné miesto v centrách miest a obcí, v susedstve nej maľbe (italianizmoch) v gotických kosto- kostolov či cintorínov. loch Gemera a Malohontu. Nová publikácia „Každú z nich,“ píše sa v anotácii knihy, „pred- približuje originálne zvonice stojace na staví stručný, zaujímavosťami nasýtený informač- námestiach v jedenástich mestách historické- ný text, doplnený fascinujúcimi fotografiami, ho Spiša. trojrozmernými kresbami a grafikami, ktoré Dielo je prvou ucelenejšou prezentáciou vzác- umožňujú čitateľovi nahliadnuť priamo do vnútra nych historických zvoníc z tohto územia pozoruhodných historických stavieb. Nechýbajú Slovenska. Objekty tam prešli viacerými prestav- detaily sgrafitovej výzdoby, rekonštrukcie pôvod- bami, postihli ich požiare (spišskosobotskú opa- ného vzhľadu zvoníc, krátky exkurz do histórie kovane), nahlodal „zub času“. Ako uvádza histo- a kvôli presnejšej orientácii aj súčasné a historic- rička Norma Urbanová, jedným z najstarších ké mapy.“

Bestseller od zabudnutého Záborského

Medzi tohtoročné slovenské bestsellery sa nečaka - „Racionálne“ zdôvodňovanie by mohlo byť podob- ne zapísala kniha Jonáša Záborského Dejiny kráľov - ne zdĺhavé, ako boli okolnosti chystania sa a opa - stva uhorského od počiatkov do čias Žigmundo - kovaného odkladania jeho vydania v predchádzajú - vých. Vydavateľstvo Slovart ju pripravilo v čase, cich obdobiach. 700-stranová kniha má viac ako keď sme si dosť vlažne (čo sa na naše novodobé 900 kapitoliek, autor pozorne sleduje historické zvyklosti stáva priam charakteristické) pripomínali dianie, opisuje ho šťavnato sýtym jazykom a je dvojsté výročie narodenia významného národného naplno zaangažovaný pri jeho výklade, čo nabáda dejateľa, kňaza a spisovateľa (písali sme o ňom na čítanie i tých, ktorých podstatne menej chytia za v tohtoročnom jarnom čísle časopisu). srdce vedecky vážne diela súčasných historikov. Charakteristické pre naše zanedbávania je i to, že Jedným z paradoxov „staromylského bestselleru“ rukopis čakal na svoje prvé knižné vydanie od je, že možno práve dielo Jonáša Záborského vyvo - roku 1875, datovaného povedzme mocenským lá záujem mladých o našu históriu. Napokon jed- zatvorením Matice slovenskej vo vtedajšom ným z najsvetlejších osobnostných príkladov je čin Uhorsku. Letopočet sa preklopil až do nového Timoteja Kubiša. „Záborský je vo svojich Dejinách tisíc ročia, keď sa mladý literárny historik Timotej nielen výborným rozprávačom, ale aj filozofom so Kubiš vydal za obsahovo závažným dielom do zmyslom pre celostný pohľad, pre zaujímavé zo - Prahy, kde našiel jeho poslednú verziu, aby text všeobecnenia, prekvapivé hodnotenia a nadčasové doma starostlivo prepísal a ponúkol ho na vydanie. postrehy. S chuťou sa smeje poverám, falošným On i vydavateľ mali šťastnú ruku, prvé vydanie zázrakom, kronikárskym zveličeniam a legen dár - Záborského Dejín kráľovstva uhorského od počiat - skym rozprávkam, poverčivým kráľom, tenden č - kov do čias Žigmundových sa rozpredalo za niekoľ - ným historikom i krátkozrakým politikom,“ cha- ko dní, v kníhkupectvách dlho neležali ani nasle- rakterizuje autorskú osobnosť. Ak poznamenáva, dujúce vydania. Čo spôsobilo, že zabudnutý ruko - že „župčiansky farár“ ho svojím dielom a verejný- pis v dobovej slovenčine, ktorý autor písal dve mi postojmi už dlhšie priťahuje, môžeme očaká- desaťročia, opierajúc sa iba o vlastné skúmania, vať, že sa podujme aj na aktuálne sprístupnenia vyvolal u nás nevídaný čitateľský záujem? ďalších textov Jonáša Záborskeho.

Krásne ºudové piesne Ľudová pieseň uvoľňuje svoje niekdajšie výsost- Verme, že sa nájdu medzi nami takí, čo vedia né postavenie iným hudobným žánrom. Vytráca z Veľkého spevníka zaspievať všetky slohy sa z pamäti generácií a ak nám v povedomí ostá- všetkých 175. Iným pripomenú melódie ich vajú melódie, podstatne ťažšie sa vybavujú ich rodné kraje alebo miesta, ku ktorým sa viažu slohy. S radosťou preto vítame takmer dvesto- osobné spomienky, povedzme: Na Orave dobre, stranový Veľký spevník najznámejších ľudových Neďaleko od Trenčína, Kdyby byla Morava, Tam piesní z Vydavateľstva Matice slovenskej. pod Tatrami, Vy stromčeky okolo Rajčanky, Vladimír Dobrucký doň vybral 175 ľudových Okolo Súče, A od Prešova, To ta Heľpa, Javorina, a zľudovených piesní. Patria medzi najobľúbe- chlapci Javorina, Na tej Detve, Tam okolo nejšie na Slovensku a možno predpokladať, že Levoči, Prešporská kasáreň, Hore Hron, dolu i naši krajania vo svete dostanú chuť zaspievať si Hron, Išiel Macek do Malacek, Od Žitavy vietor niektoré z nich. Notovo sú zaznamenané v dvoj- veje, Na Kráľovej holi, Sobotienka ide, Ej od hlasnej úprave s akordovými značkami a autor Buchlova vietor veje, Kysuca, Kysuca či publikácie uvádza, že poslúži kapelám, záujem- Trenčianske hodiny. Alebo tie, čo „chytia“ priam com o hru na keyboard či iné hudobné nástroje. za srdce: Biela ruža rozkvitala, Čo to tam Žánrovo sú zoradené ako polky, valčíky, čardáše šuchoce, Dobrú noc, milko má, Horenka, horen- a piesne „ťahavé“. Na konci knihy je zverejnený ka, hora, Keď som ja šiel okolo vás, Na ich abecedný zoznam. kamenčeku sedela, Sedí sokol na javori, Teče, A ktoré ľudové piesne sú podľa Vladimíra voda, teče, Veselá je dedina, Za tú horu za Dobruckého najznámejšie? vysokú, Zbohom zostávajte... AJ

SLOVENSKO | 47 MATICA SLOVENSKÁ

V tomto roku si pripomíname 250. v˘roãie narodenia Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenãiny. Autorom jeho bronzovej sochy z druhej polovice 30. rokov 20. storoãia je ãesk˘ sochár Franti‰ek Machala. Dielo sa nachádza nad Bernolákov˘m rodiskom, symbolizovanom po v˘stavbe Oravskej priehrady Slanick˘m ostrovom umenia

ISSN 0231-7303