Etnogenéza Slovanov, Ich Migrácie Na Západ a Počiatky
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
ETNOGENÉZA SLOVANOV, ICH MIGRÁCIE NA ZÁPAD A POČIATKY ZÁPADOSLOVANSKÝCH NÁRODOV1 ŠTÚDIE Peter ŠALKOVSKÝ Abstract: Ethnogenesis of slavs and their migration at the west and beginnings of western-slav nations. The paper deals with the state of research of the beginnings of a large group of tribes called in the 6th century by the ancient authors as “Sclavini, Anti, Veneti”, from the 9th century with its own name - “Slovene, slovenski narod, slovensko plemja”. They called themselves Slavs in the 9th - 11th centuries, although they also used many tribal or regional names. Nowadays, unprepared, alive, though contradictory, only two main concepts of Slavic origin can be considered: 1. Autochthonic Western theory represents an opinion on the original settlements of the Slavs between Oder and Vistula, and contemplates the participation in the formation of the Slavs from some local mostly Germanic cultures of Roman times, but the above-mentioned territories have been left in the 5th century; 2. Most European researchers are more likely to model the eastern (allochonic) concept of Slavic origin and their subsequent migration to Central, Western, Southern and Eastern Europe. According to that, the Slavic crystallization took place in the area bounded by the upper Vistula and the Carpathians in the west and the central flow of Dnieper in the east. By the new archaeological researches grows the number of archaeological complexes in which exist precisely dated Slavic components from 5th century together with elements of previous cultures mainly Kyjev and part of Chernyakhov culture. Slavic migrations running since the end of the 5th century. to the territories of By- zantium, the former Roman provinces and their northern periphery are historically indisputable. After consolidation in new homelands, the “common Prasloven” lan- guage gradually began to develop and culture developed through the emerging tribal and superhuman identity into the identities of the individual Slavic nations. In this process, the Western Slavs first came to their own ethnic identity with the tribes that managed to create their own early “states” - the Czech and Polish king- Prešove – č. 2/2018 doms, some of them being assimilated and extinct. The bases for further progress in the research of the ethnogenesis of Slavs and Slavic nations provide a combination of research in linguistics, history, archaeology, anthropology and genetics. Key words: Ethnogenesis. Ethnicity. Slavs. Western Slavs. Middle East Europe. Migration period. Early Middle Ages. Vznik tejto štúdie inšpirovalo viacero faktorov, hlavným bol stav doterajšieho báda- nia o najstarších dejinách Slovanov, najmä jeho rôznorodá, meniaca sa, rozporuplná až protirečiaca si interpretácia a prezentácia v odbornej, alternatívnej „odbornej“ i laickej verejnosti. Od čias prvej veľkolepej vedeckej syntézy Slovanských staro- žitností L. Niederleho (1902 – 1925) vznikol, najmä v druhej polovici 20. storočia Dejiny – internetový časopis Inštitútu histórie v FF PU 1 Príspevok vznikol v rámci projektu APVV – 16 – 0449 a projektu VEGA SAV 2/0075/16. 12 (ďalej stor.), postupne celý rad vedeckých, vedecko-populárnych i laických mono- grafií o starších dejinách Slovanov celkove či o ich hlavných vetvách – východnej, južnej a západnej,2 tak z pier archeológov, historikov i lingvistov. Tieto pokusy boli ŠTÚDIE 2 Okrem ojedinelých výnimiek je uvedený iba výber z najdôležitejších prác vydaných po roku 1985: BARAN, Vlodimir Danylovič (Red): Etnokuľturnaya karta territorii Ukrainskoy SSR v I tys. n. e. Kiev : Naukova dumka, 1985; BARAN, Vlodimir Danylovič. Venedy, skla- viny ta anty u svitli archeolohiji. In Zofia Kurnatowska – Hana Kóčka-Krenz (eds.). Kraje slowiańskie w wiekach średnich. Profanum i sacrum. Poznań : PTPN, 1998, s. 38 – 49; BAR- FORD, Paul. The early Slavs. Culture and society in early medieval Eastern Europe. London : The British Museum Press, 2001; BERANOVÁ, Magdalena. Slované. Praha : Libri, 2000; BŁAŻEJEWSKI, Artur. Starożytni Słowianie. Wrocław : Ossolineum, 2007; BRATHER, Se- bastian. Archäologie der westlichen Slawen: Siedlung, Wirtschaft und Gesellschaft im früh- und hochmittelalterlichen Ostmitteleuropa. Berlin – New York : Walter de Gruyter, 2009; CURTA, Florin. The Making of the Slavs: History and Archaeology of the Lower Danube Region, c. 500 – 700. Cambridge – New York: Cambridge University Press, 2001; DULINICZ Marek. Frühe Slawen im Gebiet zwischen unterer Weichsel und Elbe. Eine archäologische Studie. Neumün- ster : Wachholtz Verlag, 2006; EISNER, Jan. Rukověť slovanské archeologie. Praha : Acade- mia, 1966; LABUDA, Gerard – TABACZYŃSKI, Stanisław (Hrsg): Studia nad etnogenezem Słowian i kultury Europy wczesnośredniowiecznej 1 – 2. Festschr. Witold Hensel, Wrocław u. a. 1987, 1988; GODŁOWSKI, Kazimerz – PARCZEWSKI, Michał: Pierwotne siedziby Słowian. Wybór pism pod redakcją Michała Parczewskiego. Kraków: Instytut Archeolo- gii Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2000; HERRMANN, Joachim. (ed.). Welt der Slawen: Ge- schichte, Gesellschaft, Kultur. Leipzig/Jena/Berlin : Verlag G. H. Beck, 1986; CHROPOVSKÝ, Bohuslav. Slované. Historický, politický a kulturní vývoj a význam. Praha : Orbis, 1989; KLA- NICA, Zdeněk: Počátky slovanského osídlení našich zemí. Praha : Academia, 1986; LABUDA, Gerhard: Słowiańszczyzna starożytna i wczesnośredniowieczna. Antologia tekstów źródłowych. Poznań : Wydaw. Poznańskiego Towarzystwa Przyjaciół Nauk : Sorus, 1999; LAMPRE- CHT, Arnošt: Praslovanština. Brno : Univerzita J. E. Purkyně, 1987; LECIEJEWICZ, Lech: Slowianie zachodni. Z dziejów tworzenia się średniowiecznej Europy. Wroclaw : Zakład Na- rodowy im. Ossolińskich, 1989; MESIARKIN, Adam: Prehľad pohľadov na etnogenézu Slovanov: Hľadanie pravlasti jazykovedou a archeológiou, In Štúdie k slovenským dejinám. Historia nova II/2, Bratislava : Filozofická fakulta UK, 2011, s. 9 – 27; NIEDERLE, Lubor. Život starých Slovanů I/1. Praha : Bursík & Kohout, 1911; NIEDERLE, Lubor. Život starých Prešove – č. 2/2018 Slovanů I/2. Praha : Bursík & Kohout, 1913; NIEDERLE, Lubor. Slovanské starožitnosti. Ži- vot starých Slovanů III – 1. Praha : Bursík & Kohout, 1921; NIEDERLE, Lubor. Slovanské starožitnosti. Život starých Slovanů III – 2. Praha : Bursík & Kohout, 1925; NIEDERLE, Lu- bor. Rukověť slovanských starožitností. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1953; PARCZEWSKI, Michał. Die Anfänge der früslawischen Kultur in Polen. Wien, Österreichische Gesellschaft für Ur– und Frühgeschichte, 1993; PARCZEWSKI, Michał – KACZANOWSKI, Piotr (ed.). Archeologia o poczaţkach Słowian. Kraków: Instytut Archeo- logii Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2005; PLETERSKI, Andrej. Etnogeneza Slovanov: Obris trenutnega stanja arheoloških raziskav. Ljubljana : Filoz. Fak., Odd. za Arheologijo, 1990; POPOWSKA – TABORSKA, Hanna. Wczesne dzieje Słowian w świetle ich języka. Wrocław – Warszawa – Kraków: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1991; RUSEK, Jerzy – BORYŚ, Wiesław (Red). Prasłowiańszczyzna i jej rozpad. Warszawa : Wydawnictwo Energeia, 1998; SALAMON, Maciej – STRZELCZYK, Jerzy (red.). Wędrówka i etnogeneza w starożytności i średniowieczu, Kraków : Towarzystwo Wydawnicze „Historia Iagellonica”, 2010; SEDOV, Valentin Vasilievič. Slavjane v drevnosti. Moskva : Institut archeologii RAN, 1994; SEDOV, Valentin Vasilievič. Slavjane v rannem srednevekovje. Moskva : Institut archeologii RAN, Dejiny – internetový časopis Inštitútu histórie v FF PU 13 zákonite podmienené a ovplyvnené dobou svojho vzniku, teda stavom postupne sa rozvíjajúceho archeologického bádania ale i spoločensko-politickou situáciou rám- covanou výsledkami oboch svetových vojen, vznikom a zánikom socialistického ŠTÚDIE systému a následných postsocialistických demokracií v stredovýchodnej Európe. Mali rôzne formálne podoby a napísané boli na báze rôznych metodických postu- pov a teoretických východísk, z rôznych uhľov pohľadu, formované jednotlivými vedeckými prúdmi ale aj osobnými filozofickými a svetonázorovými predstava- mi autorov alebo aj ich národnosťou.3 Práce koncipované ako všeobecné dejiny či archeológia Slovanov zákonite nemohli preniknúť hlbšie, k detailom a špecifikám vývoja jednotlivých slovanských vetiev a národov. Časť z nich bola už v dobe svojho vzniku kritizovaná a odmietaná, časť bola akceptovaná, ale postupne s rozmachom bádania historických vied, hlavne arche- ológie starne, ustupuje pred vedeckou kritikou, je korigovaná, doplňovaná novými faktami, ale i prevratnými interpretáciami postavenými na báze prírodných vied a nasadení modernej techniky. Ich novšia „postsocialistická“ časť reprezentuje hlavné prúdy prirodzene metodologicky i metodicky pluralizovaného moderného vedeckého bádania.4 V posledných desaťročiach aj vďaka minimalizácii politicky formovaného bá- dania (alebo aj spestreniu politickej scény) i takmer neobmedzeným publikačným možnostiam vzniklo mnoho vedecko-populárnych, ale aj neodborných prác či už monografií, štúdií, novinových a internetových článkov o pôvode, dejinách a etnic- kom vývoji Slovanov i jednotlivých slovanských národov a vzrastá aj počet publiká- cií nekritických nadšencov, diletantov, ale aj široko, niekedy dokonca multidiscipli- nárne vzdelaných ľudí, ktoré sú ale neprehľadné, s komplikovanou argumentáciou ťažko pochopiteľnou či verifikovateľnou. Slovanov, resp. v našom prostredí Slová- kov často prehnane glorifikujú, zámerne tendenčne heroizujú ich národné dejiny na úkor iných národov. Nechýbajú ani vedecky ničím nedoložené až rozprávkové his- torky o pôvode a zvláštnej kultúrnej úlohe Slovanov či Slovákov v dávnych časoch