Zgodovinsko-etnografski opis ­Wstriza, 1169 war es Fuistrich, 1263 Veustritz, 1349 auch Vew­ Paštəbnjaҟ – iz nemške izposojenke »Badstube« s slovensko Sveče | p. d. tudi Svečinə Projekt FLU-LED s­tricz, diese Form war jedoch mit anderen Buchstaben notiert. končnico -njak. Do vladanja cesarja Jožefa II. (1780–1790) je Sveče so stara vas. Prvič se omenja naselje leta 1238: Zwen­ Trška občina www.ledinskaimena.si naših krajev | Die angeführten urkundlichen Bezeichnungen gelten sowohl für imel tako paštbo vsak kmet. Potem so jih prepovedali. / Lehn­ kah; 1239: in villa Zwenca. V imenu tiči staroslovanski pridev­ www.flurnamen.at Geschichtlich-ethnografische den Namen des Flusses wie auch den Ortsnamen Feistritz = übersetzung aus dem deutschen »Badstube« mit der slowe­ nik svent – to je svet: Sveče – Svečinə so naselje svetega ali Bistrica, wie allgemein für alle Kärntner Orte mit dem Namen nischen Endung -njak. Bis zur Zeit von Kaiser Josef II. (1780– svet kraj. Čeprav je stari slovanski nosnik e v živem jeziku iz­ Bistrica v Rožu Kulturni portal ledinskih in hišnih imen Beschreibung unserer Orte Feistritz = Bistrica. Der deutsche Orts- und Flussname Feistritz 1790) hatte jeder Bauer so eine Badstube. Danach wurden sie umrl okoli leta 1000, je v zapisanih oblikah še dolgo ohranjen. Ledinska, hišna in krajevna imena Kulturportal der Flur- und Hausnamen ist nicht nur in Kärnten sehr häufig und entstand aus dem slo­ verboten. Vas Sveče leži sredi Roža. Bistrica v Rožu | p. d. Bəstrca wenischen Flussnamen Bistrica. Das heißt, zuerst hatte das Ge­ Prva cerkvica v Svečah je nastala verjetno že v 13. stoletju kot wässer den Namen Bistrica und erst dann erhielt die jeweilige podružnica vetrinjskega samostana (Viktring) in je posvečena Pričujoči zemljevid s slovenskimi ledinskimi in Rute | Bärental Marktgemeinde Ortschaft ihren Namen nach dem Gewässer. Das slowenische svetemu Lambertu. Samostojna fara so postale Sveče šele leta hišnimi imeni je nastal v okviru čezmejnega ev­ Zapiski krajevnega imena Bistrica/Feistritz, p. d. Bəstrca, se­ Bistrica kommt vom Adjektiv bister (klar): ein klares Gewässer, 1737. Prej so bile odvisne od materne fare oz. prafare Kaple v ropskega projekta FLU-LED, katerega cilj je do­ gajo nazaj do leta 1050, kjer je zapisana oblika Fuistritz, leta Med stenami Stola, Kozjaka, Vajnaža in Mačinskega vrha ležijo ein klarer Bach, also ein Gewässer mit klarem, reinem Wasser. Rožu. Značilni čebulasti stolp je iz leta 1861. Sveče so spadale kumentacija ledinskih in hišnih imen na zemlje­ 1075 Wstriza, leta 1169 Fuistrich, 1263 Veustritz, 1349 tudi Rute, kjer stojita tudi kapelica in cerkev sv. Mihaela. Kapelica Wie entstand aus dem Namen Bistrica die Bezeichnung Fei­ do leta 1848 pod oblast humprške zemljiške gosposke (Grund­ Flur-, Haus- und Ortsnamen vidih in spletnem portalu (www.ledinskaimena. Vewstricz, le da je ta oblika zapisana z drugimi črkami. je le 5 korakov dolga in prav toliko široka. Zgradili so jo l. 1681. stritz? Etwa um das Jahr 1200 wird im Deutschen das b zum f herrschaft Hollenburg). Do 1848 je nameščala gosposka po va­ si). Projekt se izvaja v okviru Evropskega teri­ Navedene listinske oblike veljajo hkrati za ime reke in za kra­ 1786 so to skromno zgradbo oklicali za farno cerkev, ampak ni­ (v). Aus dem Namen Bistrica wird zuerst Fistrica, (analog dazu seh tako imenovane vaške sodnike (Ortsrichter), po letu 1848 torialnega sodelovanja, Operativnega programa jevno ime Bistrica = Feistritz in na splošno za vsa imena Bistri­ koli se ni kak duhovnik potegoval za mesto župnika. L. 1866 so Merilo | Maßstab 1 : 16.000 wird aus Ribnica Rifnica, aus Bela wird Vellach usw.) Später, pa so nastale občine (Gemeinden). V Svečah so bili župani do Slovenija–Avstrija 2007–2013 in obsega območja ca = Feistritz. Nemško krajevno in rečno ime Feistritz ni samo nekoliko nižje sezidali novo in prav tako skromno cerkev, ki so um 1300, werden dann aus allen langen i- und u-Lauten die leta 1896, nato pa so se preselili na sosednjo Bistrico. na Koroškem v Avstriji in Gorenjskem v Sloveniji­. na Koroškem zelo pogosto, nastalo je iz slovenskega rečnega jo v celoti plačali z darovi. 1867 so ob njej zgradili še župnišče, Diphthonge (Zwielaute) ei bzw. au. Fistric wird zu Feistritz, (Rif­ Nosilci projekta so Slovenska prosvetna zveza imena Bistrica. Najprej je torej bila voda Bistrica in šele po njej ki so ga pa pozneje prodali. nic zu Reifnitz, aus Rutar wird Rauter, Muta wird zu Maut.) (vodilni partner), Krščanska kulturna zveza, je dobilo naselje svoje ime. Bistrica se izvaja od pridevnika Ustno izročilo pripoveduje, da so kopali v Rutah (Bärental), Suetschach | slow. dial. Sveče, Svečinə Neben dem slowenischen Namen Bəstrca verwendeten die Raz­vojna agencija Zgornje Gorenjske in Gornje­ bister: bistra voda, bister potok, to je čista in prozorna voda. po­sebno v Vajnažu, železovo rudo. Pripoveduje nam o jamah Die erste Erwähnung der Siedlung gibt es im Jahre 1238: ge­ Leute früher auch den Namen Fužina (dt. Eisenwerk) bzw. savski muzej (projektni partnerji). Poleg imena Bəstrca pa so uporabljali stari ljudje tudi ime v Psinjskem gozdu in na Rutah. Ker je bilo le malo rude, so schrieben Zwenkach – ausgesprochen wahrscheinlich Svenčah; Fəžina. An der Feistritz standen noch im Jahr 1900 mehrere Die vorliegende Karte mit slowenischen Flur- Fužina oz. Fəžina, saj so Bistričanom rekali še pred nedavnim kopanje polagoma opustili. Začeli so uvažati železovo rudo iz 1239: in villa Zwenca. Der Name des Ortes wird vom altslawi­ Eisenhammerwerke. und Hausnamen ist im Rahmen des grenzüber­ Fəžinčəčə. Ob Bistrici je stalo še okoli leta 1900 več fužin – kla­ Hüttenberga in z Jesenic. Zadnji plavž (Hochofen) so opustili schen Adjektiv svent (= heilig) abgeleitet und bedeutet soviel schreitenden EU-Projektes FLU-LED entstanden. div. V Balosu, to je v Hrabnə, sta stali dve peči: »pudlarca« in leta 1834. Nanj spominja še danes ledinsko ime na Pvavžə. To wie »Siedlung des Heiligen« oder »Heiliger Ort«. Das Projekt wird im Rahmen des Programmes »frišarca«. Pud Balosam pa so Kotle. Skozi Kotle so hodili prej Die Kreuzkirche – die Kirche bei den Kreuzen (pri Križah), ist je nemška izposojenka Blähhaus. Im 13. Jahrhundert dürfte auch der erste Kirchenbau in Suet­ »Europäische territoriale Zusammenarbeit, OP pu bližəncə. Kotle so res podobne kotlu. eine Filialkirche der Pfarrkirche Suetschach/Sveče. Etwa bis zum schach erfolgt sein. Die Kirche war damals eine Filiale der Ur­ Slowenien–Österreich 2007–2013« mit dem Ziel Jahr 1700 standen an diesem Ort drei hölzerne Kreuze. An die­ Bärental | Rute pfarre Kappel an der Drau bzw. des Zisterzienserklosters Vik­ durchgeführt, Flur- und Hofnamen in Kärnten Cerkev pr Križah | p. d. Ҟrižušҟa cirku – j e p o d r u ž ­n i ­c a s v e ­ sem Platz wurden jedes Jahr Passionsspiele aufgeführt. Im Jahr tring bei . Die Mönche dürften auch die Wahl des und in der Region Gorenjska (Oberkrain) mit Hil­ ške farne cerkve. Do približno leta 1700 so stali na tem kraju 1721 stand hier bereits eine gemauerte Kapelle – die heutige Inmitten der Felswände des Hochstuhls, des Kosiak, Wainasch Kirchenpatrons – des hl. Lambert – beeinflusst haben, da sie in fe von gedruckten Karten und im Internet-Portal trije leseni križi. Tam so vsako leto igrali pasijon. Leta 1721 je Sakristei, 1724 wurde die Kirche fertiggestellt. Große Verdienste und des Matschachergupfes findet man im Bärental eine klei­ Suetschach und Umgebung viele Besitzungen hatten. (www.flurnamen.at) zu dokumentieren. Projekt­ na tem kraju že stala zidana kapela – to je današnja zakristi­ja. beim Bau der Kirche erwarb sich der Besitzer der Eisenwerke ne Kirche von je 5 Schritt Länge und Breite, die im Jahre 1681 Das jetzige Kirchengebäude ist spätgotisch. Die Reihe der träger sind der Slowenische Kulturverband – SPZ Zgodovinar Štefan Singer pripoveduje zgodbo o Franciski, ženi Lorenz Huebmershofen. Der Historiker Stefan Singer schrieb: »Er errichtet wurde: Alt-St. Michael. 1786 wurde dieses winzige selbstständigen Pfarrherren riss seit dem Jahre 1737 bis heute (Leadpartner), der Christliche Kulturverband – lastnika bistriških fužin. Ko je ležala bolna v postelji, je videla spendete der Kirche 2500 Gulden und verlangte, dass für die Zin­ Gebäude zur Pfarrkirche erhoben, doch es bewarb sich nie­ nicht ab. Davor gehörte die Pfarre Suetschach zur Urpfarre KKZ, die Entwicklungsagentur Zgornja Gorenj­ iz okna tri križe, obdane s svetniškim sijem. Tedaj se je za­ sen dieses Geldes in der Kirche zweimal wöchentlich eine Messe mals ein Geistlicher um die Stelle eines Seelsorgers. Im Jahre Kappel an der Drau. Der markante Zwiebelturm der Pfarrkir­ ska – RAGOR und das Museum Gornjesavski mu­ obljubila, da bo sezidala na tem kraju kapelo, če bo ozdravela. gelesen werden sollte. Deshalb übersiedelte im Jahr 1737 der 1866 wurde etwas tiefer eine neue Kirche errichtet, die völlig che stammt aus dem Jahre 1861. Bis zum Jahre 1848 war die zej Jesenice – GMJ (Projektpartner). Ko je res ozdravela, je obljubo izpolnila. Današnja cerkev je Vikar Adam Muden aus Kappel nach Suetschach. Und seit eben­ durch Spenden finanziert wurde. Sie ist ebenfalls sehr einfach Pfarre Suetschach ein Teil der Grundherrschaft Hollenburg. bila dograjena verjetno leta 1724. Gradnjo je podprl posestnik diesem Jahr hat Suetschach bis heute einen eigenen Pfarrer.« gestaltet. 1867 wurde daneben ein Pfarrhaus errichtet, das Bis zu diesem Jahr wurden in den Dörfern von der Grundherr­ Hišna imena fužin Lorenz Huebmershofen. Die Kreuzkirche brannte im Mai 1945, als der Zweite Weltkrieg aber später verkauft wurde. schaft sogenannte Ortsrichter ernannt. Nach 1848 entstanden Hišna imena so že od nekdaj pomembna za raz­ Cerkev pri Križah je meseca maja 1945, ko je bil že konec dru­ bereits zu Ende war, ab. In den darauf folgenden Jahren ließ Die mündliche Überlieferung besagt, dass im Bärental, ins­ erstmals Gemeinden, wobei der Bürgermeister bis zum Jahr poznavanje hiš in ljudi na vasi, označujejo naj­ ge svetovne vojne, pogorela. V naslednjih letih jo je dal tedanji sie der damalige Pfarrer Filip Jandl renovieren. Nur auf ihren besondere im Berg Wainasch, Eisenerz abgebaut wurde. Es 1896 in Suetschach seinen Sitz hatte. Erst nach diesem Datum manjšo naselitveno enoto, to je posest ali bi­ župnik Filip Jandl popraviti. Otto Kraigher-Mlczoch je naslikal Glockenturm musste die Kirche noch viele Jahre warten. wird von Gruben im Hundsdorfer Wald und im Bärental ge­ wurde der Gemeindesitz nach Feistritz verlegt. vanjski prostor. Pomembna so bila zlasti v časih, na stranskih stenah dve freski – »Pieta« in »Vstajenje«. sprochen. Weil es nur wenig Erz gab, unterließ man bald das ko še ni bilo zemljiških knjig. Ime se je držalo Nekaj hišnih imen na Bistrici / Graben und begann, Eisenerz aus Hüttenberg und aus Jese­ Nekaj hišnih imen v Svečah / hiše in posestva, čeprav so se lastniki menja­ Feistritz im Rosental | slow. dial. Bəstrca Einige Hausnamen in Feistritz nice (Aßling) einzuführen. Der letzte Hochofen wurde im Jahr Einige Hausnamen in Suetschach vali. Hišna imena so bila tudi osnova družinskih Slovensko prosvetno društvo KOČNA v Svečah Die Aufzeichnungen über den Ortsnamen Feistritz/Bistrica, im Ošpajdl, tudi Šҟopajdl – verjetno iz besede škopa, to je mito­ 1834 aufgelöst. An ihn erinnert noch heute der Hofname beim Prehlij – sl. pregelj, dt. Jochnagel, Ҟuraž/Kurasch – Erasmus, Slowenischer Kulturverein KOČNA in Suetschach imen, imen naselij in vasi, zato so dragocen del örtlichen slowenischen Dialekt Bəstrca, reichen zurück ins Jahr loško nočno strašilo. / Wahrscheinlich vom slowenischen Wort Plavž (slow. für Hochofen). Der slowenische Begriff stammt Erazem, Uҟele – Lukas, Lukele, Ҟocjan – Kancijan, Kanzian, Jošt kulturne dediščine, zgodovine kraja in naroda. 1050 – damals als Fuistritz, im Jahr 1075 lautete der Name škopa = ein mythologisches Nachtgespenst. vom deutschen Wort Blähhaus. – Jodokus, Joštəč – Jodokus, Mahar – Mohor, Hermagoras, Butij

Hišna imena imajo različne korenine in izvor: – sl. dial. butij = smrdokavra/Wiedehopf, Vrbnəҟ – sl. vrba, dt. Wendung an der Matschach. Der Ortsname Matschach wird Nekaj hišnih imen na Mačah / Ҟališnəҟ – leta 1583 prvič omenjen; Kališnik = človek, ki biva krst­na imena, poklici, statusni položaji, način Weide, Hašpirč – Gašpar, Hašpar, Kaspar, Ҟosəm – Kosmas, vrh, vom einst sehr beliebten Personennamen Mak (= Makarij, Ma­ Einige Hausnamen in Matschach blizu kake mlakuže, luže / erstmals erwähnt im Jahr 1583; poselitve, lega. ali/oder Urh, Ulrich, Hojzəl / Hoisl – Matija, Matthias, Məšelovc karius) abgeleitet. Im Slowenischen werden Mačinə also Sied­ Kališnik = Person, die nahe eines Tümpels, einer Lache lebt Trška občina – sveti Mihael, Ҟajžnək – kajža, Keusche, Bvatin – Valentin, ali/ lungen genannt, in welchen Personen mit dem Namen Mak Vdamič – slovenski patronimikon s končnico –ič; osnova je krst­ Žihər = Sicher, lat. securus, sicurus Hausnamen oder blato, sl. dial. Bvato, dt. Moor, Moos, Vah – Lah, der Wal­ leben. no ime Adam, sl. dial. Vdam / slowenisches Patronymikon mit Bistrica v Rožu Seit jeher schon sind Hausnamen wichtig für die sche, Ҟovač – sl. kovač, dt. Schmied. Dov, v Dovə heißt das kleine Tal, in dem sich das Kirchlein der Endung –ič; Grundlage bildet der Taufname Adam, im slow. Šentjanž v Rožu | p. d. Šəntjanž Ledinska, hišna in krajevna imena Zuordnung von Höfen und der Dorfbevölkerung. zu St. Ruprecht befindet. St. Ruprecht ist eine Filialkirche der Dialekt Vdam Mače | p. d. tudi Mačinə Hausnamen definieren die kleinste Siedlungs­ Pfarre Suetschach und sehr alt. Wahrscheinlich haben die Tür­ Ҟosəm – domača oblika imena Kozma oz. Kosmas / heimische Vas Šentjanž v Rožu je spadala do l. 1169 h kapelški prafa­ Mače so vas nad Svečami. Krajevno ime Mače oz. Mačinə se einheit, das ist der Hof oder der Wohnplatz. Be­ ken die Kirche im Jahr 1478 beschädigt und den Altar zerstört. Form des Namen Kosmas ri. V tem letu je oddal oglejski patriarh Ulrich šentjanško faro prvič omenja v listinah leta 1469, in sicer: an der Matschach. sonders bedeutend waren sie in Zeiten, als es Es gibt eine Bestätigung darüber, dass am 10. Oktober 1498 Andrejc – ljubkovalna oblika imena Andrej / Koseform des Na­ vetrinjskemu samostanu. Prvotno cerkev iz 12. stol. so Turki Marktgemeinde Krajevno ime Mačinə se izvaja iz nekoč priljubljenega oseb­ noch keine Grundbücher gab. Die Namen haf­ der Generalprokurator des Patriarchats von Aquileia, dem alle mens Andrej/Andreas leta 1478 ali 1483 docela porušili. Nato so zgradili vetrinjski nega imena Mak (= Makarij, Makarius). Mače so torej naselje teten am Haus und Besitz, wenngleich die Besit­ Kirchen südlich der Drau seit dem Jahr 811 gehörten, in der Ravpl – iz krstnega imena Rupel, to je ljubkovalna oblika krst­ menihi novo cerkev, blagoslovil jo je oglejski škof 29. marca Feistritz im Rosental osebe z imenom Mak. zer wechselten. Aus den Hausnamen gingen Fa­ Kirche zu St. Ruprecht einen Altar weihte, der zuvor von den nega imena Rupert / vom Taufnamen Rupel, welcher wie­derum 1498. Marijina kapela je tedaj stala še sama zase. Leta 1649 Dov, v Dovə se imenuje dolinica, v kateri je šentruperška cerk­ Flur-, Haus- und Ortsnamen miliennamen und auch Siedlungsnamen hervor, Türken zerstört worden war. – Im hölzernen Turm hängt eine die Koseform des Taufnamens Ruprecht darstellt imenuje Merian današnji Šentjanž Zweykirch, torej kraj z dve­ vica. Šentrupert je sveška podružnica in je zelo stara. Verjetno deshalb sind sie ein wertvoller Teil des Kultur­ Glocke mit der Aufschrift »Maria hylf uns« und der Jahreszahl Činҟuc – prvič omenjen l. 1524 kot Tschinkowitz (= ščinkovec, ma cerkvama. Leta 1759 pa so zgradili sedanji prezbiterij in leta 1478 so Turki poškodovali cerkvico in razdrli oltar. Obnov­ erbes und der Geschichte des Ortes und seiner 1501. nemško Fink, morda dober pevec, morda je lovil ščinke / erst­ kapelo sv. Boštjana. Leta 1762 je blagoslovil to novo cerkev ljeni oltar je blagoslovil generalni prokurator oglejskega pa­ Bevölkerung. Hausnamen haben verschiedene Interessant ist das Einsiedler-Häuschen pr Einsiedlerjə / beim mals erwähnt im Jahr 1524 als Tschinkowitz (= ščinkovec, goriški nadškof. Kupolo Marijine kapele je poslikal leta 1841 sli­ triarha 10. oktobra 1498. Wurzeln und Ursprünge: Taufnamen, Berufe, Sta­ Einsiedler. Es befindet sich beimBov čar in der Nähe des Stalls. deutsch für Fink), vielleicht ein guter Sänger, vielleicht jemand, kar Kolb, prezbiterij in strop pa je poslikal leta 1914 akademski Vse skupaj je na Mačah 13 večjih kmetij. V urbarjih se omen­ tus, Siedlungsformen, Lage. Dieses Häuschen beim Bovčar in Matschach erinnert an die der Finken jagte slikar Peter Markovič. jajo vse že v prvi polovici 16. st. Zanimivost na Mačah je sa­ alten Einsiedler, die unter Kaiser Josef II. verboten wurden. Bovčar – prvič omenjen l. 1524 (= Walthasar, pozneje pa Wou­ Šentjanž se v starih listinah, urbarjih in zapiskih imenuje ved­ motarska hišica pr Einsiedelerjə. To samotarsko stanovanje se Ledinska imena Insgesamt gibt es 13 größere Bauernhöfe. In den Urbarien tischer, Bovtišar, Bovčar ...) / erstmals erwähnt im Jahr 1524 (= no le Gansdorf. Prvič je omenjena cerkev oz. vas leta 1169: nahaja pr Bovčarjə v bližini hleva. Ta Einsiedlerca je v našem Ledinska imena poimenujejo najmanjše geograf­ werden alle bereits in der ersten Hälfte des 16. Jahrhunderts Walthasar, später Woutischer, Bovtišar, Bovčar ...) Sancti Ioannis in Gostinsdorf, leta 1488 Gostindorf. Druga kraju edini častitljivi spomin na nekdanje samotarje – »einsied­ ske enote: gore, vrhove, doline, pobočja, gozdo­ erwähnt. Der ehemalige Hof beim Vtrob wird erstmals im Hol­ Pərmož – se omenja prvič l. 1488, tedaj je bil podložen cerkvi sv. imenska oblika Gostinsdorf ali Gostindorf pa je morda nastala lerje«, ki jih je cesar Jožef II. prepovedal. ve, travnike, polja, poti, močvirja in drugo. Ledin­ lenburger Grundbuch aus dem Jahr 1524 genannt, und zwar in Lamberta v Svečah / wird erstmals im Jahr 1488 erwähnt, da­ iz slovenske besede gošča, gostina oz. narečno »hošča«, ker ska imena so ljudem nekoč služila za orien­tacijo Matschach | slow. dial. Mače, Mačinə folgendem Wortlaut: Anndre Attrab dient von ainer Hueben. In mals war er der Kirche zum hl. Lambert in Suetschach untertan rečejo domačini še danes Marija v hoščə. Kraj se je do konca v njihovem bližnjem življenjskem okolju in pri Matschach/Mače ist ein Dorf, das über Suetschach liegt. Der diesem Fall erhielt der Hof seinen Namen vom Familiennamen Vštin – leta 1645 se je priselil Augustin Barthl na Mačinə in je 19. stoletja imenoval uradno le Gansdorf. Nato so sklenili na njihovih kmečkih opravilih, danes so pomembna Ortsname Matschach, slowenisch Mače bzw. Mačinə, wurde Otrob, der sich vom slowenischen Wort otrob, auf Deutsch prevzel kmetijo po nekem Attrabu / im Jahr 1645 zog Barthl nach občinski seji, da bo nosil nekdanji Gansdorf v nemščini ime kot orientacijske točke. Starost ledinskih imen erstmals im Jahre 1469 urkundlich erwähnt und zwar in der Kleiber, ableitet. Matschach und übernahm den Hof von einem gewissen Attrab St. Johann im Rosental, slovensko pa Šentjanž v Rožu. je različna, nekatera segajo v začetke poselitve, druga pa so mlajša. Ledinska imena so zrcalo zgodovinskega in jezikovnega razvoja pokrajine. V domači krajevni narečni govorici so se prena­ šala iz roda v rod, spreminjal pa se je način nji­ hove izgovorjave in zapisa. S spreminjanjem na­ čina življenja so tudi ledinska in krajinska imena izgubila svoj prvotni namen, a so ostala kot vir informacij o neposredni okolici kraja in ljudi.

Flurnamen Flur- und Gebietsnamen benennen die kleinsten geografischen Einheiten: Berge, Gipfel, Täler, Hänge, Wälder, Wiesen, Ackerland, Wege, Moore slovenska prosvetna zveza und anderes. Flur- und Gebietsnamen dienten slowenischer kulturverband der Bevölkerung als Orientierungshilfen in ihrem unmittelbaren Lebensraum und bei ihren bäuer­ lichen Arbeiten, heute sind sie als Orientierungs­ Einsiedlerca pri Bovčarju na Mačah / Marktgemeinde punkte von Bedeutung. Die Flur- und Gebietsna­ Feistritz im Rosental Einsiedlerhaus beim Bovčar in Matschach Cerkev v Šentjanžu / Kirche in St. Johann Gradič v Svetni vasi / Schloss Ebenau in Weizelsdorf Cerkev na Mačah / Ruperti-Kirche in Matschach Trška občina men sind verschieden alt, einige reichen in die Zeit Bistrica v Rožu der Anfangsbesiedelung, andere sind jüngeren St. Johann im Rosental | sl. dial. Šəntjanž si: svətinščə, svatinsҟa, svətinsҟo, na primer svətinščə voh, wenische Name Sve(n)tina ves: »Dorf des Sve(n)tina« (nach Der Hausname pr Həbniҟə hat eine interessante Geschich­ Datums. Flur- und Gebietsnamen spiegeln auch Das Dorf St. Johann im Rosental/Šentjanž v Rožu gehörte bis svətinsҟo puəle. Prebivalci pa so Svətinčəčə (ednina: Svətinčəč). dem Namensforscher Kranzmayer). te. Dieses Haus war dem Vikringer Kloster untergetan, spä­ Stran | Seite 1: Kraljica pod Kočno / unterhalb der Kočna die historische und sprachliche Entwicklung einer zum Jahr 1169 zur Urpfarre Kappel an der Drau. In diesem Hišno številko ena ima Hradəč, v Hradičə, nemško Ebenau: ker Das Adjektiv zum Ortsnamen lautet im slow. Dialekt: svə­ ter dem Kappler Pfarrhof. Aus den Jahren 1622 und 1632 gibt Stran | Seite 2: Bistrica / Feistritz okoli / um 1930 Gegend und ihrer Bevölkerung wider. Die Namen Jahr übergab Patriarch Ulrich von Aquileia die Pfarre St. Jo­ leži v ravnini sredi doline. Najprej je bil humprška posest. Od tinščə, svətinsҟa, svətinsҟo, zum Beispiel svətinščə voh = die es eine Notiz im Viktringer Urbar: Gregor Hubnig dient von 1 wurden in der ortsüblichen Sprachvariante von hann an das Kloster in Viktring. Die im 12. Jahrhundert erbaute 1220 do 1530 je spadal k vetrinjskemu samostanu. Nato ga Weizelsdorfer Au; svətinsҟo puəle = das Weizelsdorfer Feld. Hueben zinß. Mer dient er von ainer Wisen, die man zuvor in Generation zu Generation weitergegeben, ge­ Kirche haben die Türken 1478 oder 1483 völlig zerstört. Da­ je dobil spet Humpərh nazaj. Od leta 1602 je Hradəč večkrat Die Einwohner werden im slow. Dialekt Svətinčəčə (Einzahl: Closter zu ainer Almb gebraucht. ändert hat sich nur die Art der Aussprache und nach errichteten die Viktringer Mönche eine neue Kirche, die menjal posestnika. V Hradičə je danes nastanjena umetnostna Svətinčəč) genannt. Anton Feinig (1931–2007) der Schreibweise. Mit der Änderung der Lebens­ vom Bischof von Aquileia am 29. März 1498 geweiht wurde. galerija Walker. Die Hausnummer Eins hat in Weizelsdorf das Schloss Ebenau, Hišna in ledinska imena na Sali (Savə) | weise haben viele Flur- und Gebietsnamen ihre Die Marienkapelle­ stand damals noch für sich, getrennt von im slow. Dial. Hradəč, v Hradičə genannt. Ursprünglich gehör­ Haus- und Flurnamen in Sala (izbor/Auswahl) Kulturni ustvarjalec in raziskovalec je živel v Svečah v Rožu. ursprüngliche Bestimmung verloren, sie blieben der Hauptkirche. Im Jahr 1649 bezeichnet Merian das heutige Weizelsdorf | sl. dial. Sviətna ves te es zur Hollenburg. Von 1220 bis 1530 war es in Besitz des Frčnəҟ, napisano/geschrieben Fertschnig < sl. frčiti = delati Oblikoval je neštete radijske in televizijske prispevke za aber als Informationsquelle über die unmittelba­ St. Johann als Zweykirch, also als Ort mit zwei Kirchen. Die heu­ Der Ort wurde erstmals im Jahre 1222 erwähnt: Waecinsdorf, Viktringer Klosters, dann wieder der Hollenburg. Seit 1602 hat kodre, kodrati = človek s kodrastimi lasmi / Mensch mit ge­ slovenski oddelek ORF v Celovcu. V številnih poljudnoznan­ re Umgebung und Bevölkerung erhalten. tige Form der Kirche ist aus der Mitte des 18. Jahrhunderts. im Jahre 1377 Waitzesdorf, 1392 Waetensdorf, 1653 Waitzens­ das Schloss mehrmals den Besitzer gewechselt. Heute befin­ kräuseltem Haar; vgl. Kraus, Krause. stvenih člankih je približeval svojim sodeželanom dragoce­ Früher hing im Turm eine Glocke aus dem Jahr 1525 mit der torff, 1751 Waizlstorff. det sich im Schloss die Galerie Walker. Marҟuc < Markovec – krstno ime Marko s končnico -ovec. nost domače slovenske kulturne dediščine in zgodovine do­ Aufschrift: Sancte Joannes ora pro nobis! Das Fresko in der Der einheimische slowenische Name lautet Sviətna ves. Mit Ledrar – nemška izposojenka / dt. Lehnwort = strojar, obdelo­ mačih cerkva s svojimi svetniki. Tako je vse življenje z veliko Kuppel der Marienkapelle wurde im Jahr 1841 vom Maler Kolb großer Sicherheit stammt dieser Name vom altkirchenslawi­ Nekaj hišnih imen v Svetni vasi | valec kož / Kürschner, Lederer. vnemo zbiral in razlagal koroška hišna imena in imena kme­ gefertigt. Das Presbyterium und die Decke wurden im Jahr schen Adjektiv sve(n)t(u) bzw. vom Personennamen Sveti oder Einige Hausnamen in Weizelsdorf Freimann – krvnik, človek, ki je na gradovih na smrt obsojene tij, ledinska in družinska imena, zapisoval stare pripoved­ 1914 vom akademischen Maler Peter Markovič gestaltet. Sve(n)tina. Die Familiennamen Svete, Swete, Suette, Svetina, Schifter / Šiftar – je nemško ime in pomeni človeka, ki izdeluje ljudi obešal na »havje« ali jih obglavljal. Verjetno je dobil ne­ ke, šege in navade na južnem Koroškem. Z navdušenjem St. Johann wird in alten Urkunden, Urbarien und Aufzeichnun­ Swetina, Svetnik, Heilig, Fromm kommen auch heute noch šifte; šəft = der Schaft / bedeutet einen Schaftmacher, Rutar kdaj od humprškega graščaka to kmetijo za nagrado za svoje je zapisoval narodoslovno zanimive pregovore in izraze ter gen immer nur als Gansdorf bezeichnet. Erstmals wird die Kir­ häufig vor. Der Name Fromm wurde ins Slowenische zurück – Raut, Gereuth = Rodung, Pek – sl. pek, dt. Bäcker, Košəč – iz­ težko opravilo / Henker auf Schlössern. se posvečal domačim šegam in navadam v letnem kot tudi che bzw. das Dorf 1169 erwähnt, und zwar: Sancti Ioannis in entlehnt, so entstanden dann die Familiennamen Brumnik od. delovalec košev / Korbmacher; vgl. Koschitz, Kosche, Koschar, živ­ljenjskem krogu. S temi dejavnostmi se je ukvarjal vse Gostinsdorf, 1488 wird daraus Gostindorf. Als 1762 die heuti­ Wrumnik (Wrumnig). Koscher, Koschier, Korb. do konca svojega življenja. Ne­ Der deutsche und slowenische Namen des Dorfes sind nur auf Obləh / Oblich, – od slov. obla = krogla; dt. Kugel, kugelförmig Podsinja vas | p. d. Psinja ves ge Kirche geweiht wurde, schrieb der Bischof von Görz: »Wir Vas se prvič omenja v listinah leta 1220 kot Hundesdorf, leta nazadnje Antona Feiniga lahko www.unesco.at den ersten Blick unterschiedlich. Bei näherer Betrachtung der Moni, pr Monjə – Koloman, Klomon, ali tudi Salomon / einst haben die Kirche in Gansdorf geweiht«. Wahrscheinlich hat 1488 pa kot Huntzdorf. Slovensko ime je z veliko verjetnostjo označujemo kot merodajnega dieser Name nichts mir der Gans zu tun. in den deutschen alten Schreibweisen entdeckt man starke Ähnlichkeit der bei­ beliebter Taufname pionirja na področju sodobne­ Hajnž povezano s Sinami in naj bi označilo vas pod Sinami, po drugi Seznam Dialekten wird der heilige Johannes Gahons genannt. So wird den Bezeichnungen: – domača oblika krstnega imena Johann, Janez, Johanaž ga narodopisja na Koroškem. Vuəžnjaҟ razlagi pa ima lahko opravka vendarle s psi. Uradna oznaka nesnovne kulturne dediščine v Avstriji zum Beispiel der Ort St. Johann im Innviertel von den Einheimi­ Wenn wir uns vorstellen, dass der Anfangslaut S im Anlaut – sl. luža, sl. dial. vuža, dt. Gewässer, Pfütze Hraməc »Podsinja vas« je bila sprejeta, ker se je v koroško-slovenski Marca 2010 so bila slovenska ledinska in hišna schen Saj (= Sanct) Gahons genannt. So kam St. Johann zum weggefallen ist (ähnlich wie bei etlichen anderen Namen), – sl. hram, hramec; dt. Keller, Kellerstöckl Anton Feinig – Gestalter zahl­ S-Waecins-dorf S-Waetens-dorf Ҟramar publicistiki to ime daleč najbolj pogosto uporabljalo. imena na Koroškem sprejeta v seznam nesnov­ deutschen behördlichen Namen Gansdorf bzw. Gonsdorf. dann bekommen wir die Form , – sl. dial. kramar, sl. trgovec; dt. Krämer reicher volks­kund­licher Beiträ­ S-Waitzens-torff Bvatuc ne kulturne dediščine v Avstriji. Slovenska ledin­ Die zweite Namensform Gostinsdorf oder Gostindorf entstand und . In allen diesen Formen steckt der altslo­ – sl. dial. bvato, bvata; dt. Moos, Moor ge für Radio und Fernsehen ska in hišna imena so živa kulturna dediščina, vielleicht aus dem slowenischen Wort gošča (Dickicht) bzw. Hundsdorf | slow.dial. Psinja ves der slowe­ni­schen Abteilung ki je globoko zasidrana v zavesti ljudi. Mnoga der Dialektform hošča – schließlich nannten die Einheimischen Sala | p. d. Das Dorf wird erstmals im Jahre 1220 als Hundesdorf, im Jahre des ORF Kärnten. In unzähligen slovenska imena so živa le v ustnem izročilu in Vasica Sala, p. d. Sava je staro naselje. Prvič se omenja v ur­ ihren Ort als Marija v hoščə (= Maria im Dickicht). Der Ort hieß 1488 als Huntzdorf erwähnt. Der slowenische Name »Podsinja populärwissenschaftlichen­ Pu­ do danes še niso bila zapisana. Dokumentacija barju l. 1524: an der Sell, 1622: an den Zeel, 1645: an der Sella, bis zum Ende des 19. Jahrhunderts offiziell nurGansdorf . Dann vas« bezeichnet sehr wahrscheinlich den Ort »unterhalb von blikationen versuchte er sei­ imen je pomembna za razumevanje gospodar­ kar je dobeseden prevod iz slovenščine: na Salə, to je slovens­ beschloss man bei einer Sitzung des Gemeinderates, dass das Sinach« (slow. Sine). Ob er nicht doch etwas mit Hunden zu nen Landsleuten den Wert des skega in socialnozgodovinskega razvoja kraja. ko selo = die Ansiedlung. Slovensko ime Sele so večkrat zapi­ frühere Gansdorf von nun an im Deutschen St. Johann im Ro­ tun hat, ist unter Namensforschern bis heute umstritten. Weil heimischen slowenischen Kulturgutes sowie der Geschichte Pričujoči zemljevid ohranja imensko izročilo v sali v listine in urbarje v obliki Zell. sental und im Slowenischen Šentjanž v Rožu heißen solle. »Podsinja vas« bei Weitem am häufigsten in der Kärntner-slo­ der Kärntner Kirchen und ihrer Heiligen nahezubringen. So pisni podobi, v smislu Unescove konvencije naj Hišno ime pr Həbniҟə ima zanimivo zgodovino. Həbniҟava wenischen Publizistik verwendet wurde, wurde dieser Name beschäftigte er sich Zeit seines Lebens mit großer Hingabe bi bila imena tudi v živi rabi. Tako kot ohranjamo šiša je bila podložna vetrinjskemu samostanu, pozneje pa auch zur amtlichen Bezeichnung. mit den Kärntner Haus- und Hofnamen, den Flurnamen bzw. Svetna vas | p. d. Sviətna ves bisere naše materialne dediščine, je tudi naša kapelškemu farovžu. Riedbezeichnungen, Familiennamen, alten Sagen, Sitten Prvič se omenja vas leta 1222: Waecinsdorf, leta 1377 Waitzes­ nematerialna – duhovna dediščina zaklad, ki ga und Gebräuchen. Angetan hatten es ihm auch volkskund­ dorf, 1392 Waetensdorf, 1653 Waitzenstorff, 1751 Waizlstorff. Sala | slow. dial. Sava Hišna in ledinska imena v Podsinji vasi (Psinji vesi) | je treba ohraniti za prihodnje rodove. lich interessante Redewendungen und Lehnwörter sowie Slovensko domače ime pa je Sviətna ves. Čisto gotovo pride Das kleine Dorf Sala, im slowenischen Dialekt Sava, ist eine Haus- und Flurnamen in Hundsdorf das heimische Kärntner Brauchtum im Jahreskreis und im Verzeichnis to ime od starocerkvenoslovanskega adjektiva sve(n)t(u) ozi­ alte Siedlung, die zum ersten Mal im Urbar aus dem Jahre 1524 (izbor/Auswahl) Lebenslauf der Menschen. Diese Tätigkeiten führte er bis zu des immateriellen Kulturerbes in Österreich roma od osebnega imena Sveti ali Sve(n)tina. Saj so še danes erwähnt wurde: an der Sell, 1622: an den Zeel; 1645: an der Čari – človek, ki zna čarati / Zauberer seinem Lebensende weiter. Nicht zuletzt kann Anton Feinig Im März 2010 wurden die slowenischen Flur- und zelo pogosta družinska imena: Svete, Swete, Suette, Svetina, Sella, was eine direkte Übersetzung aus dem Slowenischen Cehner – kmet, ki je pobiral desetino / Bauer, der den Zehent als Pionier der modernen Volkskultur-Forschung bezeichnet Hofnamen in Kärnten in das Verzeichnis des im­ Swe­tina, Svetnik, Heilig, Fromm. ist: na Salə, slowenisch selo = die Ansiedlung. Der slowenische einsammelte werden. materiellen Kulturerbes in Österreich aufgenom­ Vas ima le navidezno dve različni imeni: tudi v nemškem ime­ Name Sele wurde in alten Dokumenten und Urbaren oft als Bricəl – od nemškega Fritzel men. Die slowenischen Flur- und Hofnamen sind nu Weizelsdorf tiči slovensko ime Sviətna ves. Adjektiv se gla­ Sveče/Suetschach 1910 Zell niedergeschrieben. Briəzənҟar – po ledinskem imenu Briəzje ein tief im Bewusstsein der Kärntner Bevölke­ BISTRICA V ROŽU | FEISTRITZ IM ROSENTAL | Aufzeichnungen und Textvorlagen für populärwissenschaftliche Ra­ Projektni partnerji | Projektpartner: diobeiträge von Anton Feinig; redigiert, zusammengetragen und neu rung verankertes lebendiges Kulturgut. Viele Ledinska, hišna in krajevna imena | Flur-, Haus- und Ortsnamen bearbeitet von Tatjana Feinig (2015). Slovenska prosvetna zveza | Slowenischer Kulturverband – Kulturni društvi z dolgo tradicijo Slowenischer Kulturverein Kočna slo­­wenische Namen sind nur im mündlichen Ge­ Merilo | Maßstab 1 : 16.000 Feinig, Anton: Die Namen der Bauernhöfe im Bereich der einstigen Grund­ vodilni partner | Leadpartner Einst veranstaltete der Verein vor allem Bildungskurse in slo­ Krščanska kulturna zveza | Christlicher Kulturverband brauch lebendig und wurden bis heute noch nicht herrschaft Hollenburg in Kärnten. Dissertation, Universität Wien | Di­ Kulturvereine mit langer Tradition wenischer Sprache, baute eine Vereinsbibliothek auf, pflegte niedergeschrieben. Das Dokumentieren der Na­ Zbiranje in zapis imen | Dokumentation der Namen: sertacija, Univerza na Dunaju 1958. Razvojna agencija Zgornje Gorenjske RAGOR Andrej Feinig, Štefan Pinter v sodelovanju s številnimi domačini Franciscejski kataster | Franziszeischer Kataster: http://gis.ktn.gv.at/atlas Gornjesavski muzej Jesenice GMJ ein Laientheater und hatte den Männergesangsverein SPD men ist wichtig für das Verstehen der wirtschaft­ in Zusammenarbeit mit zahlreichen Informanten Jožefinski kataster | Josephinischer Kataster – zapisi v zapuščini p. Ber­ »Krščanskosocialno pevsko in delavsko društvo za Podsinjo Kočna, der äußerst erfolgreich im In- und Ausland auftrat. lichen und sozialhistorischen Entwicklung eines Urednika | Redakteure: Tatjana Feinig, Štefan Pinter tranda Kotnika | Nachlass p. Bertrand Kotnik (arhiv SNI Urban Jarnik). © Copyright 2015 by Projektni partnerji | Projektpartner s Slovenskim vas, Bistrico in okolico« je bilo ustanovljeno leta 1906 in je Seit mehr als drei Jahrzehnten stellt die Suetschacher Ma­ narodopisnim inštitutom Urban Jarnik, SPD Kočna & SPD Šentjanž Ortes. Die Karte dokumentiert das überlieferte Strokovno spremstvo | Fachliche Beratung: Kotnik, Bertrand: Zgodovina hiš južne Koroške, 3. knjiga, Občina Bistrica bilo najstarejše društvo v bistriški občini. Že 1908 sta se iz lerwoche mit teilnehmenden Künstlern aus dem Alpen-Ad­ Berchtold land.plan & SNI Urban Jarnik v Rožu. Mohorjeva, Celovec 1995. Namensgut in geschriebener Form, im Sinne der Besedilo | Text: Tatjana Feinig Pak, Jozi: Karta slovenskih narečnih imen v Rožu | Karte slowenischer Vse pravice pridržane. Ponatis, elektronsko kopiranje in obdelovanje tega društva razvili dve društvi, ki sta predhodnici današ­ ria Raum und darüber hinaus das Hauptereignis dar. Der UNESCO-Konvention sollen die Namen auch im Slike | Fotos: Adi Branz (arhiv), Hana Ogorevc, Štefan Pinter, Tomo Weiss munda rtlicher Namen im Rosental. tudi manjših izvlečkov karte je prepovedano. | Alle Rechte vorbehalten. njih slovenskih prosvetnih društev v občini, SPD Kočna in Verein hat seinen Sitz im Vrbnik-Anwesen, wo sich auch die Nachdruck sowie Einspeicherung und Verarbeitung in elektronischen mündlichen Gebrauch erhalten bleiben. So wie Singer, Stephan: Kultur- und Kirchengeschichte des unteren Rosentales. SPD Šentjanž. Galerie Gorše und der Garten Kärntner slowenischer Kultur­ Izdajatelji | Herausgeber: Samozaložba | Selbstverlag, Kappel/Kapla 1934. Systemen auch auszugsweise verboten. wir die Juwelen unseres materiellen Kulturerbes Der älteste Kulturverein in der Gemeinde Feistritz, der schaffender befinden. Slovensko prosvetno društvo Šentjanž www.spd-sentjanz.at Šašel, Josip: Arhivski zapisi imen | Handschriftliche Aufzeichnungen von erhalten, ist auch unser immaterielles – geisti­ Slowenischer Kulturverein St. Johann Namen. »Christlichsoziale Gesangs- und Arbeiterverein für Hunds­ dorf, Feistritz und Umgebung« (Krščanskosocialno pevsko Slovensko prosvetno društvo Šentjanž ges Erbe ein wertvoller Schatz, der es wert ist, Slovensko prosvetno društvo Kočna www.kocna.at Šašel, Josip: Spodnji Rož v luči krajevnih imen, v: Planinski vestnik, 56, Slowenischer Kulturverein Kočna 1956, št. 2, 88–101. in delavsko društvo za Podsinjo vas, Bistrico in okolico), V Slovenskem prosvetnem društvu Šentjanž se v zadnjih an die kommenden Generationen weitergege­ Krščanska kulturna zveza | Christlicher Kulturverband www.kkz.at Šašel, Josip: Po koroških Karavankah, v: Svoboda, 3, 1950, št. 8/9, str. wurde 1906 gegründet. Schon 1908 entstanden aus die­ desetletjih udejstvujejo tamburaške in gledališke skupine. ben zu werden. Slovenska prosvetna zveza | Slowenischer Kulturverband www.slo.at 230­–235. Slovenski narodopisni inštitut Urban Jarnik sem Verein zwei selbstständige Kulturvereine, die als Vor­ Na že tradicionalnem tamburaškem festivalu nastopajo www.ethno.at Snoj, Marko: Etimološki slovar zemljepisnih imen. Modrijan, Ljubljana Slowenisches Volkskundeinstitut Urban Jarnik 2009. gängerorganisationen der beiden heutigen slowenischen koroške tamburaške skupine in tamburaši iz dežel, kjer so Zdovc, Pavel: Slovenska krajevna imena na avstrijskem Koroškem. Raz­ Kulturvereine, des Slowenischen Kulturvereins Kočna (SPD tamburice doma. Gledališka skupina Teatra Šentjanž je v Gesamtherstellung: Produkcija | map explorer Informationsystems širjena izdaja. | Die slowenischen Ortsnamen in Kärnten. Erweiterte Kočna) und des Slowenischen Kulturvereins St. Johann (SPD zadnjem desetletju dosegla na festivalih amaterskih gleda­ GmbH, Klagenfurt/Celovec Auflage. SAZU, Ljubljana 2010. Kartografska osnova | Kartografische Grundlage:© OpenStreetMap. Šentjanž) gelten. liških skupin tako v Avstriji kot v Sloveniji najvišja priznanja. org-Mitwirkende, opendatacommons.org, creativecommons.org CC-BY-3.0: Land Kärnten - data.ktn.gv.at Karta je izšla v okviru projekta FLU-LED Kulturni portal ledinskih in Slowenischer Kulturverein Šentjanž hiš­nih imen, ki se izvaja v okviru Operativnega programa Slovenija–Av­ Slovensko prosvetno društvo Kočna Kartografska izvedba | Kartografische Umsetzung:Benjamin Preisig In den letzten Jahrzehnten sind vor allem die Tamburizza­ Grafično oblikovanje | 888 Gestaltung: Slavko Sticker strija 2007–2013 in ga sofinancira Evropski sklad za regionalni razvoj. V preteklosti se je društvo posvečalo izobraževalni, ljubi­ Die Karte wurde im Rahmen des Vorhabens FLU-LED Kulturportal teljski gledališki, predvsem pa pevski dejavnosti, saj je mo­ gruppe und die Theatergruppe über den lokalen Rahmen Viri | Quellen: der Haus- und Flurnamen im Rahmen des Operationellen Programms ški pevski zbor Kočne uspešno nastopal doma in v tujini. V hinaus bekannt geworden. Seit 2002 findet alljährlich das Zapiski in besedila za poljudnoznanstvene radijske oddaje Antona Fei­ Slowenien–Österreich 2007–2013 mit Mitteln des Europäischen Fonds für Tamburizzafestival statt, bei dem Tamburizzaensembles aus niga; pregledala, sestavila in na novo obdelala Tatjana Feinig (2015). Regionale Entwicklung kofinanziert. zadnjih treh desetletjih pa je osrednji dogodek vsakoletni »Sveški slikarski teden« s sodelujočimi umetniki iz alpsko­ Kärnten, dem Burgenland und aus jenen Ländern aufreten, -jadranskega prostora in preko njega. Društvo ima svoj se­ wo das Tamburizzaspiel beheimatet ist. Die Theatergrup­ Cerkev pri Križih na Bistrici / Kreuzkirche in Feistritz – Panorama dež pri Vrbniku v Svečah, kjer se nahajata tudi galerija Gor­ pe Teater Šentjanž erhielt in den letzten Jahren sowohl in še in Vrt slovenskih koroških kulturnikov. Österreich als auch in Slowenien höchste Auszeichnungen.

Francoski križ / Franzosenkreuz Spomenik žrtvam nacizma / Mahnmal für die NS-Opfer Vrt kulturnikov v Svečah / Kulturpark in Suetschach k & k center Mšҟava Muškava/Muschkau Potók Potok/Bach Puәhrad Bәlnjóvs Trška občina BistricaPodgrad /Puvgrad Rožu Bilnjovs/Fellersdorf Ledinska, hišna in krajevna imena ҟ D r a v a ә d Branča ves i ә r í c a Branča vas/Franzendorf s h r a v Vәlna ves ә D Spuәdnja Vesca č Spodnja Vesca/Unterdörfl Velinja vas/Wellersdorf š B Bәlčóvs n r l í i e o z Bilčovs/Ludmannsdorf Ҟajzaze V ә n L a d i n e Kajzaze/Edling a c i n e Marktgemeinde Feistritz im Rosental a r V S t n c e Moščәnica ó v Moščenica/Moschenitzen ҟ Šumi Flur-, Haus- und Ortsnamen a e t j e R o Lipi ҟ a z a Ledrarjev d Z a a ҟriž r e Méli h c V L a d i n e ó r v a z a í L a d i n e v J e a n c e í c Štamc v o v d a m r o D o b j e r a e e B o h l ҟ Ҟapva ó t V Š p ә o S a n t r s Ҟapelca Sviәtna ves Kapla ob Dravi/ Kappel a.d. Drau c a í Š v i z e Svetna vas/Weizelsdorf a j ә e i r u j r n c B D t i a s d d d o u n c a D r a v a a v Ribnjaҟ C í h Farovž N a a ҟ r a L š Hradč t e h a d Ҟ r n i c a ó n Matevžču ҟriž v a u L j a e a V r e j n t am v j P a Sava n šҟ a di Z J c a h ә a e e r N a b r e Trnski ҟriž V o h Sala/Sala m a í H v e ž Š c č r n a ә Š H o j n e h D í v F Ҟ t e v van Ҟ Ledrarjava vóhrada ә ҟ t ә e r Z čnәҟ ámәnca a P Ҟrajucu n a d v ava r t a Š t ә ҟ r óhr Frajman V n c j P j a ad M ҟriž e ҟ a Hәbníҟ N s i n e ҟ a a e v a Jak v Trnje j e Ledrar líčә ә a n olánčәca Márҟuc Hlébarca a d í P H P ә M a m p r ž d d r u r ó p v a e Trnje/Dornach u Frjánc i N v o t m e á u Polana b ә n í t L Ҟ p c a M a a ә n r a c H ә Ҟ á m V c e c v a j Ceni Jáҟәm c ó e B r l h Polana/Polana Frčnәҟ a H r u b v a l r m č e a b ә d Š D o v j e jó l e a a Tomažč i Horajnәҟov ҟriž ә Jarécu ҟriž h s u Honzl n e Mlin Vožnәҟ e n r j e č lә ә p Babnjaҟ Salánc t ó i j v č n Psínja ves ә H č c je e r ә r Čәšmiljaҟ Š b n š j v d b s i Polánc ó i h Ҟvančnәҟ Ҟ u r r Babnjak/Babniak a d Ҟajžnәҟ L a h P H v h Podsinja vas/Hundsdorf a Z Lojucu Majhar e o n ә o v r p ә Petәr n a p r V r u ҟriž á c Šәntjanž Pol Pәҟc T c e Slamnjaҟov ҟriž ó Ҟlamíәnc Vovҟ Tónjak o m t V r h j i H e e Lenc Ҟ Vhác o Čari b r Ҟ v P Pavrov ҟriž Šentjanž/St. Johann i. R. e Spudnja Bәstrca á r c a Jaҟópәčv t V B r i ә z ә n i n o ó Frčnaҟava r c a r j ó d č P n Svéčinә Spodnja Bistrica/Unterfeistritz h l a a n b u n u ә P l ә e t p a Spudnje Ҟraje M u V á d ә c e r ladina S r i ә d h ә a a ә n č r / N ә

S Č a Na rupә Farovž Sveče/Suetschach ҟ u t d ú R ә a Rožán a ә a c a P a i Spodnji Kraji/Unterkrajach n m h Trči r a Povž v m n ә c a Bvatínov ҟriž i P e č a r i š a d d a t í l l Bovčánov j u r P Doličnjaҟ c n P ncam h u ҟva č u í e I Ҟ d V c Pu Terična t c d d í R s n d C Matévžnjaҟ ә t a v u D ә ҟriž P Bajdl h olí Šuva c i č jama u d o ric a P Jožofov ҟriž o o l Šimәl p D Naҟvánc Peҟәl n r o T v N š V u ž e e Ž ž r Babnjaҟ o o š e Apnena rida J N i e c l p Šlemcu mlin á v m ҟ j o e C i íhu a n r ca u P v r t ž r h H e P é ҟ ә v e i b u c n H v a b o č e L s e a a e c N n r ә u r h ә e Ladine r a ә a a r N j v Š o C o o č j č C r N d b b b z R l a Ҟ o z l ә h Ladine/Ladinach t a j u e N v ahva rida H n N ә ә ó P i m o o ә Bәstrca Ҟrajucu mlin n p Tomiju Budlnov i T n r c Ҟ r n i c a i o r c t p o u o ҟriž a ҟriž ә h Hajnžәc d m D Bistrica/Feistritz B Brízәnҟar h t Š z Cerkev sv. Lamberta H a Žabn e Vógvar h ntjanšҟa rida v a vuža ә Še e j r a ravna t a Horajniҟov mlin r N a j Mavi hrad Velҟ a C v a h a ž b r a a a n Farovž u D ó Na čàvә i c é a r m a R Briznәҟar a o r b v i T u rj h Puәjnҟuc o u s t Ošpajdl ә Vrénjaҟov ҟriž a b l r ú a e R J a m a h N Siәn n e P u d h o r o r a ә cave Žínharjava žaha a v t lem ә L M a Š Vrénjaҟ t n r Honzov mlin ҟ d t r ә Tratnәҟ u ә n o k Néja P a ib ta e s c i N o r stó d l a Ma c H pә Óblah P o r va rován a h c S c Štoҟ r av tә Tésnar r Pušči h l o s s w a l d a Hábnarju aҟ h a t Jurču mlin nj va Ҟ j Húlčnjaҟ n z e ám a t e Ҟrajgar ribәr j mlin Sl N Turҟ eju h á a r S L N n N ҟ a Kikl Strilovcә a Šacә L a s j á ҟ h h Vháclnov v c i Ҟrištan Ҟramar a ә ž n Hajnži jc P R a v ә h Žbavt Jama e n mlin ba Vrbancәl T Matevžnjaҟ n d n ró a e v h Jurij Otrób o l V u Na Buci Žmavcar a a Petәr m Tomaž t a rjav P e a N ngla r d Ҟ r Špe t r ra Velčә hrad Žínhar a í h b Rúprač Čabi ž u Ҟrivc o a rada v n Vó Šiman v óh v a ž Pr š ácla v ә seč Francoski č h o t Žávnәҟ a Ҟ V o o va nja m

a l b d jә Zvrhnje Ҟraje a d iә r Mliәčnәҟ v Ҟrižah ra a r b é ҟriž vóh c a ә Ҟ N n S l a ә Ҟnapava a l i r jc a i Pu d

r á trm r e

Kraji/Oberkrajach v ә u rd Pisҟarju č S Juri jama

Ҟorajman e c ҟ B P s e Ҟ

ó h n ә no n b b e í

h e n ә ҟriž j ar

e o L v d n st čәnca ә ә in r Mežnarija a e ә Za a Mli

d p a Ҟ r č u la R e r t l Sp Povžjaҟ ve d i ž e ra č ә š u t a t B a e P i R cә č Pe P n r e e Pәstóta rib c P é ҟ ә v v t a č h ә әr i S se c a Na ә ҟ i b b a Vlipcu ҟriž r je t j r h e a m s n n Pr Š Óblahava H a r t Fužine a d ә Rot l i n e Z ҟ P iә v bcә Lapš lca a n a a ә a m r žliә ә peč Jamca m ҟu v a uta S o oh V Mad vopo P r pó a n c c R h R Ҟr /S ҟ R jč r r u d P r h n B r i z j e P Pu e é é a a a n u d din hә ҟ Rupraču mlin eč v o J r ҟ La ure Velҟa jama p á ž d ә Pr n a Ž v d ҟa ҟ Jésharca N b a r psijәm u Žinharji a o e t j P ә j u a c L Vlipәc b š Lojҟiju ҟriž Černҟava Piәžla a ҟ Staniju Andrejcu n íč Činҟuc n c Jaҟópәč N Žingarca/Singerberg brje e a e o V Ha P e č i Ҟósmov ҟriž b v m č a ҟriž ҟriž n ә í v ә c i e ó j Mlinčҟarjavo v Činҟucu ҟriž ja ca Vdamíč l S Pesja vuҟn әn Špenglar a b av h c v R s a u L í h u n c a r C puәle č o Zmrzláҟ c o R o D o n o j e r í v á n r h a Plož Matjaž Ҟ č c Pud pečjo Ҟ U ҟajžә ә a D r e b ә r D Sine S d e d Š t i ә n ә ҟ v Jirhәlc h S Jóžof e Ҟosәm á Lapšava vuҟnja n č Nuәč a u V t r ә e t a a o Sine/Sinach Vamprítәc Ҟuhәlnov ҟriž Č p P v š

c a Bric Andrejc Mad peč jó D u i b c ә ó ә Vštínov r j a ob eč o r Pәrmož Na r d p r R j j č ҟriž u a Stani Urban c P Vštín n M a d Ž i n h a r j a m ә T u h Primož

ә c a Ҟalíšnәҟ o v Činҟuc Žehnana voda Ҟuhәl Šәntjanšče Rute n l e

B D o t Ҟ p i a jә l N Šentjanške Rute/Rabenberg z a štuҟә e

V Máčinә j ә u Žihәr štínav n m ә V á a ablc

vó Bovčar Šmoníc Ҟuhәlnov a Pr t

R h r ra h N R d Mače/Matschach Ravpl a mlin ә

V Žíhrava m u ә Mlinčҟar soč e bva te Na Ҟufin čә ҟrnica Bәzuníҟ V sé

Ҟ ad

B r V o m M d B P u ž h a j n e ә n c a M é l e Ҟáplenca Šentrupert a

S Ҟajžnәҟ Ž l e m ә c c c

i v V o m s ҟ a p e č o

B r d a n d r

e u

ҟ c ә ravәn p Mava

T n i Moҟrә dov v c ә a l ž r i ә

ŕ v V V s a t r a e v c t h V r n Č ә Ҟ á m ә n c a ínҟuca e e va vóhrada j v M u z j e o á v

v D j o o P u d h r a d a m v h

d t P r d l a B i v p i s әҟ t ә V e l ҟ a r a v ә n Z S ә ә š H v č i r a d à e č e u V p

S b M Hrdә vàҟ a o P r é d ә h v S v a n ә c a Vlipcu a V e l ҟ a r a v n a ҟriž r j o R li c V u ž e r a N u v í n e Ҟ rda b o u d lnava ҟ P Ravp r Š P e č a n Ž í n h a r c a p ž i Pu ҟ l a i o m l b e ә t j e a P a c p o V ó l t a l j b a z S c a n r R u č v Ҟ r a l i c a a ә t n a Ҟ ib n j Á Ҟ r n i c a ҟ č r r č š e h i ja j a p v d n a n l o a a i c n o r Tó ri rja V e B F L vrelec P Hvadóvnjaҟ e a Óblahava peč u ž d t l a r B Ҟ r a h v ó ә n Vlipәc V S u n č n a j a m a

i k č č e š H o š i v Ҟ e a v r ә e d Ҟ l ó h n

ҟ v o ә n v e j r a n ҟ ҟ c B a

ҟ Psínščә vrh/Sínščә vrh a j

n

a v i

d

i b

r M Ajtónәč o

Ҟ a čniҟ n r Sҟo č

n z Ҟ

u ó S v Razingar a l lc a a ә B ben t o r a a c i gr V v Merilo 1 : 6.000 e k a c obo n V r h Z l a v n/G bә j Štornәҟ m v hra a o či m Pavrov a Bu 0 50 100 150 a d t Jaҟob Vlíp Čari ҟriž ә

a

v c a Mačínščә vrh Pavәr r a v S Psínja ves R j Á Žaha e t t r v r v m Podsinja vas/Hundsdorf c h r a C V o a Cehnar v t ҟ a p e ә S n h n a e t V Dobčnәҟ r t h r č C i / B i m r r n i v a m ҟ ә a Hezl M p ҟ l e č p a š M ә r v ú r r a  z u n v Ҟ P a C c č Ҟlamnjáҟ S o u ha H a V P o n p t á í H n ҟ b u p S i s íp p ó š s í a s ҟ č a r a u n a e M B Šuәstar sҟ r e t Mótic o ca r a v S t s / V a r ú h Havóvnәҟ Utrób Terična a č Móticu ҟriž a r n d e š č v ә v e ә h jama r á o j r a b n Š ҟ r b i n a ә n Čohi v a ә Š z i ә Jurovc r Pvavž la Ҟajžnәҟ M ҟ íc ó n R u ) t ә u d P č č n m ә Jәhúc l ә Š u a o d t a o h r Š Ҟrižnәҟ ó ( Brečәҟ Ҟovač V a č Vámpәrnjaҟ a B o r Jurc Móҟrle m re H r í n t o v V c / J ә h v a a č J a j š ҟ Vhácәl c p o hne Smәšóv e v e te r p S a j ҟ e z j o i a č n c j n i h Petәr i i j ә Jurč l ә r r a n r l r Pvavc o B Ҟ d j n a P G Jóžof u v v a a r M a v Prva a a ó e t d Honz h č s v u c v u Pvávčava šiša o t ҟ a v a r a h Č e í r r la ҟ e a N u i č ҟ Pintar Ҟ ú n v n p s ú Č t ә a a o su a v Hašpar d n r ҟ u Šҟobát j ó R e V Vórančәҟ p Matevžәč s u a H Ávži n V ni P a cava S pv Pváv Míhovc Pvávc a va starina Šmonc Šҟafar Ҟ v a d j e Budlnov Bricәl Copi e Hábnar íc Mlinar d ҟriž Rute o V Brízәnҟar Rute/Bärental Budl Na čàvә Černәҟ Bovčán h Cerkev Pisҟar Namárnәҟ a v Rutah Tevž c r i Hmajnar Ҟozjaҟ Jaҟәlč o S h Hanzlín t Štéfanc Hadríč r Lipi Dolínc a u N š H ҟ m aj a ҟo n h ar Púhu Puәjnҟuc ә ju l S t a r ә r o b Ploz Šurҟ Prodnәҟ Jóžof/Stouhütte Linhart Merilo 1 : 6.000 m tnjaҟ/ Zdrtnjaҟ Lasjáҟ Ҟonávc Dr 0 50 100 150 e Ҟajža t Spudnjә Ҟ r n i c a a Zvrhnә Žnidar/ c v Žnidar a Pvaninšәҟ v B o c n

a l j C ó Šәntjanž ә j Horajnәҟ s Ҟ o č ә c a h ә

Šentjanž/St. Johann i.R. ó v Ҟrajuc Horajnәҟov Aussprache der a ҟriž r d c u Bvatnәҟ slowenischen Zeichen Ҟ r

č P t e Žávnәҟ C u r ҟ p

s Ҟovač č wie deutsches tsch in »klatschen« o Madvedjaҟ v r u p ә V ә V í a š wie deutsches sch in »schade« š Pétrčnjaҟ Boštján e č v h ž wie französisches j in »Journal« n B o j a M u Rotәč ҟ c wie deutsches z in »zeigen« (nie k!) S Pirman s wie deutsches ß in »groß« Štókar Bávant z stimmhaftes s, wie s in »Vase« (nie ts!) Ҟ o s m a t í c a Hortnar h wie deutsches ch in »Dach« Hvážar Slámnjaҟ Úҟәnčar

v am Wortanfang, vor Vokalen: wie w J

a in »wohnen«, sonst wie u Ҟ a o n N a r u p ә z i Farovž j m n l wird am Silbenende bzw. zwischen Vokal Ҟ ә h a e v Bóvčar r p Serajnәk

und Konsonant meist wie u ausgesprochen a b Činҟuc c a i ә v Hanzl n t a ә aus den Vokalen e, i und u entsteht r z ҟ í r h Močivnәҟ Mežnar häufig der Halblaut ә: bik → bәҟ a v O Tišlar a j ҟ, Ҟ Der Mitlaut k verwandelt sich in den r o Fabәrҟánt a

d R Šuva gutturalen Verschluss- oder Knacklaut ҟ. i e Stari n a c Ž c o i Ҟ o z j a ҟ n

i Rádar Er entsteht tief in der Kehle, indem kurz n t Tratnәҟ r h Čélovc

ҟ Ovčjә vrh Š Pvažíc die Luft angehalten und dann plötzlich á

a z Rut ҟ t a arščә turn e ausgestoßen wird. Es klingt wie ein harter s č n n č e Šlemc ә ә i vokalischer Ansatz am Wortanfang: Anna t d n c o j a Šlemcu v a P Ҟ T a Toni e a v t c mlin ž P ҟ, Ҟ Konzonant k se spremeni v grlni zapornik r i Č p n é a r h r n n s ә v j íl v ҟ. Nastane globoko v grlu tako, da kratko o H e u a D j Ҟóҟal o á e ҟ R pridržimo in nato hitro spustimo sapo, m a a s s a v n ҟ r skoraj kot bi zastokali. Zveni kot trd a P i t a e j j a č V r n ә č a t a Šimlovc vokalni nastavek: koza → ҟoza m r c H d e a á e Z ə samoglasniki e, i in u se pogosto M V čerèh Vila/Celovška Merilo 1 : 6.000 Merilo 1 : 6.000 Bvatnәҟ spremenita v polglasnik ə: bik → bəҟ koča m m Ҟovač 0 50 100 150 0 50 100 150 S t r m c Švačәca Míhәc Jošt Pvavc Cajhna Legenda | Legende Žlájhar Róžәč

V Žlosar Tišlar a Prehlij t Mahár Bvatín Ҟramar N a j a m a h ә Čotl Šәntjanž vas | Dorf V á j n a l Bvatovc ž c Fini Foltínč a Vah Limovc a Čari Svéčinә Vúžnjaҟ Polana del vasi, zaselek | Ortsteil, Weiler c Martínc a š l Sveče/Suetschach i Hrámәc ž Sҟočáj Úcar Hamíč P ә d ó v ә n c e ledinsko ime | Flurname B Šošәl i Ҟósәm r Ҟajžnәҟ B ә s t r c a vode | Gewässer t Hajnž ә Móni r Halák Hojzәl

a a Šuәstar Sviәtna ves V á j n a ž vrh | Gipfel j Štuhar ҟ b Vorәlce Mәšélovc a Rutar Svetna vas/Weizelsdorf o Vršәč Ҟapelca N a j a m a h planinsko pobočje | Alm B Mežnar r Hmajnar Távžaž r Maži r a poslopje | Gebäude Š Peҟ a c ◾ Méli Peҟ Colnar Nuәč n v d Povcín b a ú á m b Q Lojuc H Ž mlin, žaga | Mühle, Säge Vrbnәҟ Hašpírč HvážarҞóšәč Lenc O Ҟәznár Mázuc Jóštәč Šiftar Z Hornpeҟ Čuš (Šuәstar)  terična jama | Brechelgrube Cerkev sv. Lamberta Pavlín e A. Vóžbut Pirman l Ҟocján znamenje, križ | Bildstock, Kreuz e Pujnҟar Ҟovač Dreml Ledrar n Farovž B. Ҟopájnәҟ i Hradč cerkev | Kirche r Ҟramar Marҟúč Špevnjaҟ Mәčž o b Vuҟәl Ҟvocar Stou/Stol Vóstranc občinska meja | Gemeindegrenze Merilo | Maßstab Vahóvnәҟ A. = Vdám Balósar Bdnar Hrehәc Prehlij B. = Buti Bávant železniška proga | Eisenbahnlinie 1 : 16.000 Ҟuraž Ҟúraš