Efektivita Verejnej Podpory Regionálnych Letísk V Českej Republike

EKONOMICKO-SPRÁVNÍ FAKULTA

Efektivita verejnej podpory regionálnych letísk v Českej republike

Bakalářská práce

MATEJ KÁDEK

Vedoucí práce: doc. Ing. Martin Kvizda, Ph.D.

Program Hospodářská politika Brno 2021

EFEKTIVITA VEREJNEJ PODPORY REGIONÁLNYCH LETÍSK V ČESKEJ REPUBLIKE

2 EFEKTIVITA VEREJNEJ PODPORY REGIONÁLNYCH LETÍSK V ČESKEJ REPUBLIKE

3 EFEKTIVITA VEREJNEJ PODPORY REGIONÁLNYCH LETÍSK V ČESKEJ REPUBLIKE

Bibliografický záznam

Autor: Matej Kádek Ekonomicko-správní fakulta Masarykova univerzita Chyba! Nenalezen zdroj odkazů. Název práce: Efektivita verejnej podpory regionálnych letísk v Českej republike Studijní program: Hospodářská politika Vedoucí práce: doc. Ing. Martin Kvizda, Ph.D. Rok: 2021 Počet stran: 109 Klíčová slova: letisko, verejná podpora, dotácia, cieľ, efektivita

4 EFEKTIVITA VEREJNEJ PODPORY REGIONÁLNYCH LETÍSK V ČESKEJ REPUBLIKE

Bibliographic record

Author: Matej Kádek Faculty of Economics and Administration Masaryk University Department of Economics Title of Thesis: Effectiveness of public support for regional airports in the Czech Republic Degree Programme: Economic Policy Supervisor: doc. Ing. Martin Kvizda, Ph.D. Year: 2021 Number of Pages: 109 Keywords: airport, public support, subsidy, objective, effectiveness

5 EFEKTIVITA VEREJNEJ PODPORY REGIONÁLNYCH LETÍSK V ČESKEJ REPUBLIKE

Anotácia

Bakalárska práca sa zaoberá efektivitou verejnej podpory medzinárod- ných civilných letísk, ktoré sú vlastnené krajmi Českej republiky. Prvá kapitola práce sa venuje úlohe štátu v ekonomike a vysvetľuje ako je z právneho hľadiska možné poskytovať letiskám verejné prostriedky. Navyše je v kapitole objasnený pojem verejná podpora a vysvetlené spôsoby financovania letísk a ekonomické dopady dotácií. Druhá kapitola poskytuje prehľad o spôsobe prevádzky a financovania, prevádz- kových výkonoch a hospodárení konkrétnych letísk. Táto kapitola tiež obsahuje zhodnotenie jednotlivých letísk, ktoré zároveň slúži k ich jed- noduchej komparácii.

6 EFEKTIVITA VEREJNEJ PODPORY REGIONÁLNYCH LETÍSK V ČESKEJ REPUBLIKE

Abstract

Bachelor thesis deals with the effectiveness of public support for inter- national civil airports, which are owned by regions of the Czech republic. The first chapter illustrates the role of the state in the economy and explains how it is legally possible to provide public funds for the airports. Futhemore, it also clarifies the concept of public support and explains the methods of financing airports and the economic impact of subsidies. The second chapter delivers an overview of the method of operation and financing, continuing with operational and economic per- formance of the specific airports. This chapter also contains an eva- luation of individual airports, which also serves to make a simple com- parison.

EFEKTIVITA VEREJNEJ PODPORY REGIONÁLNYCH LETÍSK V ČESKEJ REPUBLIKE

Čestné prohlášení

Prohlašuji, že jsem bakalářskou práci na téma Efektivita verejnej podpory regionálnych letísk v Českej republikevypracoval samostatně pod vedením doc. Ing. Martina Kvizdu, Ph.D. a uvedl v ní všechny použité literární a jiné odborné zdroje v souladu s právními předpisy, vnitřními předpisy Masarykovy univerzity a vnitřními akty řízení Masarykovy univerzity a Ekonomicko-správní fakulty MU.

V Brně 1. května 2021 ...... Matej Kádek

EFEKTIVITA VEREJNEJ PODPORY REGIONÁLNYCH LETÍSK V ČESKEJ REPUBLIKE

Poďakovanie

Na tomto mieste by som rád poďakoval doc. Ing. Martinovi Kvizdovi, Ph.D. za vedenie bakalárskej práce a za cenné pripomienky a rady, kto- rými prispel k vypracovaniu tejto práce. Moje poďakovanie tiež patrí Prof. Ing. Ivanovi Vondrákovi, CSc., Ing. Petrovi Kulhánekovi a Ing. Jiří- mu Svobodovi za ich ochotu a čas, ktorý mi venovali.

OBSAH

Obsah

Zoznam obrázkov 15

Zoznam tabuliek 16

Zoznam grafov 17

Zoznam pojmov a skratiek 19

1 Úvod 21

2 Problematika regionálnych letísk 23 2.1 Úloha štátu v ekonomike ...... 23 2.2 Verejná podpora...... 23 2.3 Verejné prostriedky ...... 24 2.4 Ekonomický dopad dotácií ...... 26

3 Regionálne letiská 27 3.1 Letisko Brno-Tuřany ...... 29 3.1.1 História a prevádzka letiska ...... 29 3.1.2 Prevádzkové výkony a destinácie liniek ...... 30 3.1.3 Verejné zdroje vynaložené na letisko ...... 36 3.1.4 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti ...... 37 3.1.5 Zhodnotenie ...... 39 3.2 Letisko Leoše Janáčka Ostrava ...... 40 3.2.1 História a prevádzka letiska ...... 40 3.2.2 Prevádzkové výkony a destinácie liniek ...... 40 3.2.3 Verejné zdroje vynaložené na letisko ...... 46 3.2.4 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti ...... 51 3.2.5 Zhodnotenie ...... 53 3.3 Letisko Karlovy Vary ...... 55 3.3.1 História a prevádzka letiska ...... 55

13 OBSAH

3.3.2 Prevádzkové výkony a destinácie liniek ...... 56 3.3.3 Verejné zdroje vynaložené na letisko ...... 60 3.3.4 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti ...... 62 3.3.5 Zhodnotenie ...... 65 3.4 Letisko Pardubice ...... 66 3.4.1 História a prevádzka letiska ...... 66 3.4.2 Prevádzkové výkony a destinácie liniek ...... 67 3.4.3 Verejné zdroje vynaložené na letisko ...... 72 3.4.4 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti ...... 74 3.4.5 Zhodnotenie ...... 76 3.5 Letisko České Budějovice ...... 77 3.5.1 História a prevádzka letiska ...... 77 3.5.2 Verejné zdroje vynaložené na letisko ...... 78 3.5.3 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti ...... 80 3.5.4 Zhodnotenie ...... 82

4 Záver 83

Použité zdroje 88

14 ZOZNAM OBRÁZKOV

Zoznam obrázkov

Obr. 1: Poloha medzinárodných civilných letísk, ktoré sú vo vlastníctve krajov...... 28

15 ZOZNAM TABULIEK

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1: Pravidelné linky prevádzkujúce na letisku v Brne ...... 32 Tabuľka 2: Počet prepravených pasažierov na letisku v Brne ...... 34 Tabuľka 3: Projekty realizované na letisku Brno-Tuřany v kč ...... 37 Tabuľka 4: Výsledky hospodárenia spoločnosti LETIŠTĚ BRNO a.s. v tisících kč ...... 38 Tabuľka 5: Pravidelné linky prevádzkujúce na letisku v Ostrave ...... 43 Tabuľka 6: Počet prepravených pasažierov na letisku v Ostrave...... 44 Tabuľka 7: Projekty realizované na letisku v Ostrave v kč ...... 48 Tabuľka 8: Dotácie čerpané spoločnosťou Letiště Ostrava v tisícoch kč...... 50 Tabuľka 9: Základný kapitál spoločnosti Letiště Ostrava v tisícoch kč . 50 Tabuľka 10: Výsledky hospodárenia spoločnosti Letiště Ostrava v tisícoch kč ...... 52 Tabuľka 11: Pravidelné linky prevádzkujúce na letisku v Karlových Varoch ...... 58 Tabuľka 12: Počet prepravených pasažierov na letisku v Karlových Varoch ...... 59 Tabuľka 13: Projekty realizované na letisku v Karlových Varoch ...... 61 Tabuľka 14: Základný kapitál spoločnosti Letiště Karlovy Vary v tisícoch kč ...... 62 Tabuľka 15: Výsledky hospodárenia spoločnosti Letiště Karlovy Vary v tis. kč ...... 63 Tabuľka 16: Pravidelné linky prevádzkujúce na letisku v Pardubiciach ...... 69 Tabuľka 17: Počet prepravených pasažierov na letisku v Pardubiciach ...... 70 Tabuľka 18: Základný kapitál spoločnosti East Bohemian Airport v tisícoch kč ...... 73 Tabuľka 19: Výsledky hospodárenia spoločnosti East Bohemian Airport v tisícoch kč ...... 75 Tabuľka 20: Projekty realizované na letisku České Budějovice v miliónoch kč ...... 79 Tabuľka 21: Dotácie čerpané spoločnosťou Jihočeské letiště České Budějovice v kč ...... 80 Tabuľka 22: Výsledky hospodárenia spoločnosti Jihočeské letiště České Budějovice v tisícohc kč ...... 81

16 ZOZNAM GRAFOV

Zoznam grafov

Graf 1: Dopad dotácií na rovnovážnu cenu a množstvo ...... 26 Graf 2: Počet pravidelných liniek k 31.12 daného roka prevádzkujúce na letisku v Brne ...... 33 Graf 3: Počet prepravených pasažierov na letisku v Brne ...... 35 Graf 4: Objem nákladu a pošty prepraveného na letisku v Brne v tonách ...... 35 Graf 5: Výsledky hospodárenia spoločnosti LETIŠTĚ BRNO a.s. v tisících kč ...... 39 Graf 6: Počet pravidelných liniek k 31.12 daného roka prevádzkujúce na letisku v Ostrave...... 44 Graf 7: Počet prepravených pasažierov na letisku v Ostrave ...... 45 Graf 8: : Objem nákladu a pošty prepraveného na letisku v Ostrave v tonách ...... 46 Graf 9: Základný kapitál spoločnosti Letiště Ostrava v tisícoch kč ...... 51 Graf 10: Výsledky hospodárenia spoločnosti Letiště Ostrava v tisícoch kč ...... 52 Graf 11: Podiel Moravsko-sliezskeho kraja na HDP Českej republiky ... 55 Graf 12: Počet pravidelných liniek k 31.12 daného roka prevádzkujúce na letisku v Karlových Varoch ...... 59 Graf 13: Počet prepravených pasažierov na letisku v Karlových Varoch ...... 60 Graf 14: Výsledky hospodárenia spoločnosti Letiště Karlovy Vary v tisíscoch kč ...... 64 Graf 15: Počet pravidelných liniek k 31.12 daného roka prevádzkujúce na letisku v Pardubiciach ...... 69 Graf 16: Počet prepravených pasažierov na letisku v Pardubiciach ...... 71 Graf 17: Objem nákladu a pošty prepraveného na letisku v Pardubiciach v tonách ...... 72 Graf 18: Základný kapitál a kapitálové fondy spoločnosti East Bohemian Airport v tisícoch kč ...... 74 Graf 19: Výsledky hospodárenia spoločnosti East Bohemian Airport v tisícoch kč ...... 76 Graf 20: Výsledky hospodárenia spoločnosti Jihočeské letiště České Budějovice v tisícoch kč ...... 81 Graf 21: Počet prepravených pasažierov ...... 84 Graf 22: Súčet verejných prostriedkov čerpaných letiskami v miliónoch kč ...... 85 Graf 23: Súčet verejných prostriedkov čerpaných letiskami v miliónoch kč ...... 86

17 ZOZNAM GRAFOV

18 ZOZNAM POJMOV A SKRATIEK

Zoznam pojmov a skratiek

EÚ - Európska únia MSK - Moravsko-sliezsky kraj KV - Karlove Vary JMK - Juhomoravský kraj JČK -Juhočeský kraj KVK -Karlovarský kraj MD - Ministerstvo dopravy MV - Ministerstvo vnútra ČR - Česká republika ČSL - Česká správa letísk OP - Operačný program ROP NUTS - Regionálne operačné programy regiónov súdrž- nosti SFDI - Štátny fond dopravnej infraštruktúry CZK - Česká koruna ZK - Základný kapitál VK - Vlastný kapitál RR - Regionálna rada MMR - Ministerstvo pre miestny rozvoj EBA - East Bohemian Airport DHM - Dlhodobý hmotný majetok VH - Výsledok hospodrárenia JLČB - Jihočeské letiště České Budějovice EK - Európska komisia

ÚVOD

1 Úvod

Letecká doprava uľahčuje integráciu do globálneho hospodárstva a poskytuje dôležité prepojenie v národnom, regionálnom a medzinárod- nom meradle. Pomáha tiež vytvárať obchod, pracovné príležitosti a podporovať cestovných ruch. Letisko je nevyhnutným prvkom leteckej dopravy. Primárne slúži na pristávanie, pohyb a vzlet lietadiel. V mojej práci sa venujem medziná- rodným civilným letiskám v Českej republike, ktorých majitelia sú kraje. V Českej republike sa nenachádzajú žiadne medzinárodné civilné letiská, ktoré by boli vlastnené súkromnou spoločnosťou. Ich vlastní- kom je kraj alebo iná verejná inštitúcia. Súkromný vlastník by sa usilo- val o maximalizáciu zisku letiska, avšak letiská v rukách verejného sektora majú iné ciele. Tieto ciele by mali pozitívne vplývať na kvalitu živo- ta občanov a uspokojovať ich dopyt po určitých statkoch či službách. Navyše by mali byť jasne definované a zrozumiteľné aby sa ich plnenie dalo vyhodnotiť. Keďže maximalizácia zisku nie je primárnym cieľom verejného sektora, môžu kraje prevádzkovať letiská, ktorých chod by súkromník ukončil. Takáto činnosť si však môže vyžiadať svoju cenu v podobe vynakladania verejných zdrojov. Rovnaká logika platí aj pre leteckých dopravcov. V prípade, že po leteckej linke nie je dostatočný dopyt a náklady na jej prevádzkovanie prevyšujú výnosy logickým kro- kom každej dopravnej spoločnosti je ukončenie prevádzky danej linky. Avšak verejný sektor môže mať záujem danú linku na letisku udržať. V tomto prípade musí poskytnúť dopravcovi nejakú formu finančnej podpory aby zaistil, že jeho náklady budú nižšie ako výnosy. Kraje sú síce vlastníci letísk ale ich prevádzkovateľmi sú kapitálové obchodné spoločnosti. Tie fungujú v záväzku verejnej služby alebo majú letisko v prenájme. Majiteľmi týchto spoločností sú kraje, štatutárne mestá a súkromné firmy. Úlohou týchto spoločností je zaistiť pre- vádzku, správu a rozvoj letiska. V prípade, že hospodárenie spoločnosti obmedzuje plnenie týchto úloh, musia ich majitelia poskytovať do- datočné finančné prostriedky. Táto bakalárska práca sa venuje piatim letiskám, ktoré sa na- chádzajú na území piatich krajov. Letiská sú v práci navzájom porovna- né na základe spôsobu ich prevádzky, počtu odbavených cestujúcich, počtu a životnosti pravidelných liniek, hospodárenia a spôsobu financovania prevádzkujúcej spoločnosti a objemu vynaložených verejných

21 ÚVOD zdrojov. Letiská sú tiež porovnané na základe objemu vynaložených verejných zdrojov na jedného prepraveného cestujúceho. Okrem komparácie sa práca zaoberá aj cieľmi a dôvodmi, ktoré kraje sledujú pri vynakladaní finančných prostriedkov na letiská. Z tohto dôvodu sa v práci nachádzajú aj vyjadrenia hejtmanov Karlovarského a Moravsko-sliezskeho kraja a primátora mesta České Budějovice, ktorý ako jediný reagovali na moje otázky k danej problematike. V práci som čerpal z veľkého množstva často neprehľadných zdrojov, z ktorých nie všetky mali uvedený časový údaj. Z tohto dôvodu sa v niektorých citačných odkazoch v texte nachádzajú len približné roky. Tieto roky sú určené na základe obsahu textu a logických súvislostí a sú označené hranatými zátvorkami a skratkou cca.

22 PROBLEMATIKA REGIONÁLNYCH LETÍSK

2 Problematika regionálnych letísk

2.1 Úloha štátu v ekonomike

Názory o úlohe štátu v ekonomike sa líšia v každej ekonomickej škole. Vláda niekedy môže zasahovať do trhov za účelom zvýšenia efektivity alebo spravodlivosti na trh. Jej hlavnou úlohou by však mala byť ochra- na súkromného vlastníctva, aby trhy vôbec mohli fungovať. Vládne zá- sahy sú opodstatnené ak nastanie zlyhanie trhu, pretože znižuje efekti- vitu trhu. Trhové zlyhania majú viacero podôb napríklad externality alebo nadobudnutie tržnej sily. Externalita je ovplyvňovanie dobra ostatných nezúčastnených strán svojím konaním. Tržnú silu získava osoba alebo skupina osôb, keď dokáže ovplyvniť cenu na trhu. Vláda tiež môže zasahovať za účelom zvýšenia spravodlivosti na trhu a to formou daní alebo sociálnych benefitov (Mankiw a kol., 2004). Keďže vládne rozhodnutia nie sú ovplyvnené len ekonomickou teóriou ale hlavne politickou a sociálnou situáciou v krajine, vláda môže zasahovať do odvetví aj keď to nie je potrebné.

2.2 Verejná podpora

Verejná podpora je podpora poskytovaná v akejkoľvek forme štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narušuje alebo môže narúšať hospodársku súťaž tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo odvetvia výroby a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (Smlouva o fungování Evropské unie čl. 107 ods. 1). Na základe definície skúmame 4 základné kritéria verejnej podpory: 1. Podpora je poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov 2. Podpora zvýhodňuje určité podniky alebo určité odvetvia podnikania a je selektívna 3. Je ovplyvňovaný obchod medzi členskými štátmi 4. Je narušené alebo hrozí narušenie hospodárskej súťaže

Verejné podpora je vo všeobecnosti zakázaná. Existujú však výnimky k jej legálnemu poskytovaniu. Medzi ne patria regionálne pod-

23 PROBLEMATIKA REGIONÁLNYCH LETÍSK pory a vyrovnávacie platby za výkon verejnej služby (ÚOHS, [cca 2004]). V leteckej doprave sa pravidlá verejnej podpory nevzťahujú na činnosti, ktoré spadajú do zodpovednosti štátu v rámci výkonu jeho verejných právomocí. Medzi tieto činnosti patrí riadenie letovej pre- vádzky, polície, colné odbavenie, hasičská záchranná služba, činnosti nevyhnutné k ochrane civilného letectva pred protiprávnymi činmi a investície do infraštruktúry a vybavenia potrebného k výkonu týchto činností. Zároveň platí, že financovanie týchto činností musí smerovať k pokrytiu nákladov vzniknutých pri výkone uvedených činností a nesmie slúžiť k financovaniu iných činností (ÚOHS, [cca 2014]).

2.3 Verejné prostriedky

Existuje celý zoznam činností, na ktoré môžu byť letisku poskytnuté verejné prostriedky, preto nie je prekvapujúce, že letiská tieto prostriedky dostávajú od viacerých subjektov. Spravidla najviac podporujú letiská v ich činnosti a rozvoji kraje. Táto podpora pre nich predstavuje značnú finančnú záťaž a to hlavne v súvislosti s požiadavkami kladenými na bezpečnosť a technické vybavenie. Veľkú finančnú záťaž pre letiská predstavovalo hlavne pripo- jenie krajiny do Schengenského priestoru. Letiská museli realizovať opatrenia v zmysle stavebných, technických a administratívnych zmien spojených so značnými finančnými nákladmi. Bolo potrebné budovy terminálov upraviť a v prvom rade oddeliť tok schengenských a neschengenských pasažierov na prílete a odlete. Navyše bolo potreb- né upraviť priestory pre pasovú a colnú kontrolu. U všetkých letísk bola táto úloha riešená formou výstavby nových budov terminálu (MD, [cca 2019]). Na letiskách prebehli aj ďalšie práce ako úprava pristávacej a vzletovej dráhy alebo rekonštrukcie osvetlenia. Letiská tiež potrebujú značné množstvo vybavenia a zariadení na zaistenie bezpečnosti. Modernizácia letísk je finančne náročná záležitosť, preto kraje a prevádzkujúce spoločnosti žiadali o dotácie na jej realizáciu. Tie boli poskytnuté hlavne od Európskej únie prostredníctvom národných ope- račných programov. Jednalo sa hlavne o programy ROP NUTS, OP in- fraštruktúra a OP doprava. Na modernizáciu a zvýšenie bezpečnosti poskytli letiskám dotácie aj Ministerstvo vnútra a Štátny fond dopravnej infraštruktúry patriaci pod Ministerstvo dopravy. Avšak poskytova-

24 PROBLEMATIKA REGIONÁLNYCH LETÍSK teľ dotácie spravidla požaduje od žiadateľa aby sa na dotovanom pro- jekte finančne podieľal, preto bola spoluúčasť kraja alebo prevádzkujú- cej spoločnosti na projektoch nevyhnutná. Kraje musia okrem rozvoja letísk zaistiť aj ich prevádzku, preto vzniká otázka čo v prípade keď hospodárenie spoločnosti prevádzkujú- cej letisko nie je dlhodobo udržateľné. V tomto prípade má kraj dve možnosti. Prvou z nich je ponúknuť letisko k zaisteniu jeho prevádzky štátu (Zákon č. 49/1997 Sb. § 25b). Druhou možnosťou je poskytovať spoločnosti financie na pokrytie nákladov. Jeden zo spôsobov ako kraj môže letisku prostriedky poskytnúť je kapitálový vklad do prevádzkujúcej spoločnosti. Výsledkom tohto vkla- du je navýšenie základného kapitálu alebo kapitálových fondov spoloč- nosti. Tento spôsob využívajú kraje a štatutárne mestá, ktoré sú maji- teľmi prevádzkujúcich spoločností. Ďalším využívaným spôsobom je poskytovanie prevádzkových dotácií. Účelom týchto dotácií je pokryť prevádzkové náklady a tým vylepšiť výsledok hospodárenia spoločnos- ti. Firmy potrebujúce prevádzkové dotácie k ich fungovaniu zvyčajne nemajú dostatok peňazí na financovanie investícií. Tie sú však pri rozvoji a modernizácií letiska nevyhnutné. Prevádzkujúca spoločnosť preto môže od kraja dostávať aj dotácie na investičné účely. Letiská okrem majetku potrebujú aj letecké spojenia, ktoré prilá- kajú cestujúcich. Musia sa preto dohodnúť s jednotlivými leteckými dopravcami, ktorý sú schopný tieto spoje prevádzkovať. Leteckým dopravcom je osoba oprávnená prevádzkovať obchodnú leteckú dopravu na základe licencie alebo iného obchodného oprávnenia (Zákon č. 49/1997 Sb. § 2). Súkromný dopravcovia prevádzkujú dopravné spojenia za účelom dosiahnutia zisku. Z tohto dôvodu budú prevádzkovať linky, ktoré im prinášajú zisk a ukončia prevádzku stratových liniek. V prípade, že ma- jiteľ letiska má záujem na udržaní stratovej linky, musí dopravcovi stratu vynahradiť. K tomuto účelu môže majiteľ využiť záväzok verejnej služby. Krajina EÚ môže uložiť záväzok služby vo verejnom záujme pre pravidelnú leteckú trasu medzi letiskom EÚ a letiskom obsluhujúcim okrajovú alebo rozvojovú oblasť na jej území, alebo na málo využívanú trasu k akémukoľvek letisku na jej území, ak sa zaistenie minimálnych služieb na tejto trase považuje za životne dôležité pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu, ktorý letisko obsluhuje (Nariadenie (ES) č. 1008/2008).

25 PROBLEMATIKA REGIONÁLNYCH LETÍSK

2.4 Ekonomický dopad dotácií

Trh leteniek je tvorený dopytom, ktorý tvoria cestujúci a ponukou, kto- rá pozostáva z leteckých dopravcov. Dotácia, ktorú dostane dopravca na prevádzku svojej linky posunie krivku ponuky doprava o výšku dotácie, čo vedie k nižšej cene leteniek a väčšiemu dopytovanému množstvu. Efekt dotácie znižuje cenu platenú cestujúcimi a zvyšuje cenu, ktorú dostane dopravca. Pasažieri tak za svoju cestu zaplatia menej a letecký dopravca bude mať väčší zisk (Graf 1). Rovnaký efekt nastane aj na trhoch služieb letiska, kde ponuku predstavuje letisko. Prijatá dotácia zníži cenu alebo zvýši kvalitu ponú- kaných služieb a zvýši ich rovnovážne množstvo. Netreba však zabúdať na to, že dotácie sú poskytované z verejných prostriedkov, preto sa na nižšiu cenu letenky a kvalitnejšie služby pre cestujúcich musia poskladať aj občania, ktorí letecky necestujú.

Graf 1: Dopad dotácií na rovnovážnu cenu a množstvo

Zdroj: Pettinger, Effect of Government Subsidies, 2019

26 REGIONÁLNE LETISKÁ

3 Regionálne letiská

Letisko je územne vymedzená a vhodným spôsobom upravená plocha vrátane súboru leteckých stavieb a zariadení letiska, trvalo určená k vzletom a pristávaniu a k pohybu lietadiel s tým súvisiacim (Zákon č. 49/1997 Sb. § 2). Letiská sa delia podľa vybavenia, prevádzkových podmienok a základného určenia na letiská vnútroštátne a medzinárodné. Vnútroš- tátne letiská sú určené a vybavené k uskutočňovaniu letov, pri ktorých sa neprekročí štátna hranica. Medzinárodné letiská sú určené a vybavené k uskutočňovaniu vnútroštátnych letov ale aj letov, pri kto- rých sa prekročí štátna hranica (Zákon č. 49/1997 Sb. § 24). Podľa okruhu užívateľov a charakteru sa letiská delia na civilné, ktoré slúžia pre potreby civilnej leteckej dopravy a vojenské, ktoré slúžia pre potreby ozbrojených síl (Zákon č. 49/1997 Sb. § 24). Všetky letiská, ktorými sa v mojej práci zaoberám majú status medzinárodného civilného letiska a ich majiteľom je kraj. Tieto letiská sa nachádzajú na území Juhomoravského, Juhočeského, Karlovarského, Pardubického a Moravsko-sliezskeho kraja (Obr. 1).

27 REGIONÁLNE LETISKÁ

Obr. 1: Poloha medzinárodných civilných letísk, ktoré sú vo vlastníctve krajov

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Mapa kraju ČR

Karlovarský, Juhomoravský a Moravsko-sliezsky kraj získali letiská do svojho vlastníctva v roku 2004 na základe Zákona č. 166/2004 Sb., o prevode niektorého majetku, s ktorým je príslušná hospodáriť Česká správa letísk, štátny podnik, z vlastníctva Českej republiky do vlastníc- tva niektorých krajov. Tento zákon tiež stanovuje podmienky ako môže kraj s letiskom narábať. Každé z týchto letísk muselo zostať po dobu desať rokov odo dňa získania letiska vo vlastníctve kraja. Po uplynutí tejto doby musí kraj v prípade prevodu vlastníctva k letisku zachovať spoluvlastnícky podiel v rozsahu najmenej 51% na majetku tvoriacom letisko (Zákon č. 166/2004 Sb. § 4). Pardubický a Juhočeský kraj získali majetky a pozemky na letisku od Armády ČR. Avšak okrem majetku sa na všetky spomínané kraje previedli aj povinnosti vyplývajúce z vlastníctva letiska. Majiteľ letiska je povinný zaistiť prevádzku letiska. Ak prevádzku majiteľ nie je schopný zaistiť je povinný ponúknuť letisko k zaisteniu jeho prevádzky štátu (Zákon č. 49/1997 Sb. § 25b). Prevádzkou letiska sa podľa § 26 Zákona č. 49/1997 Sb., o civilnom letectve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Sb., o živnostenskom podnikaní (živnos- tenský zákon), v znení neskorších predpisov rozumie činnosť, ktorá zaisťuje

28 REGIONÁLNE LETISKÁ

• Možnosť pre pristávanie a vzlety lietadiel a pohyb lietadiel s tým súvisiaci • Ochranu a ošetrovanie lietadiel • Uskutočňovanie leteckých činností • Poriadok, bezpečnosť, záchrannú hasičskú službu na letisku • Ochranu pred protiprávnymi činmi, ktoré ohrozujú bezpečnosť ci- vilného letectva

Kraje zvolili rôzne spôsoby ako zaistiť prevádzku letiska. Juhomo- ravský kraj svoje letisko prenajal súkromnej spoločnosti. Moravsko- sliezsky, Pardubický a Karlovarský kraj si založili vlastné spoločnosti, ktorým rovnako ako Juhomoravský kraj letisko prenajali. Juhočeský kraj si na prevádzku založil vlastnú spoločnosť, ktorá nájomné neplatí a namiesto toho funguje v režime verejnej služby.

3.1 Letisko Brno-Tuřany

3.1.1 História a prevádzka letiska Počiatky letiska Brno-Tuřany siahajú do roku 1946, kedy bolo oficiálne prijaté rozhodnutie zemským úradom v Brne o stavbe letiska, ktoré malo nahradiť nevyhovujúce letisko v Černoviciach. V roku 1954 bolo letisko uvedené do prevádzky ako štátne letisko s vojenskou pre- vádzkou a v roku 1958 bola spustená aj civilná prevádzka. V roku 1982 bolo letisko odovzdané do správy Ministerstva obrany. V tomto období bola civilná prevádzka iba počas konania veľtrhov. Status verejného medzinárodného civilného letiska získalo v roku 1989. Následne v roku 1991 bola ukončená vojenská prevádzka letiska (Letiště Brno, [cca 2011]). Česká správa letísk prebrala prevádzku letiska od Ministerstva obrany v roku 1992. V roku 2001 sa ČSL a MD rozhodli realizovať pilotný projekt, ktorým bola prevádzka letiska Brno-Tuřany na báze part- nerstva verejného a súkromného sektora. V súlade s projektom sa od 1.7. 2002 stala prevádzkovateľom letiska súkromná akciová spoločnosť Letiště Brno. V roku 2004 bolo letisko prevedené do vlastníctva Juho- moravského kraja. Prevádzkovateľom letiska však naďalej zostala firma Letiště Brno (Letiště Brno, [cca 2011]). Juhomoravský kraj si po prevzatí majetku letiska ponechal zmluv- né podmienky, ktoré boli pôvodne uzavreté v nájomnej zmluve medzi

29 REGIONÁLNE LETISKÁ

ČSL a firmou Letiště Brno (Letiště Brno, 2016). Podľa nich je firma po- vinná platiť nájomné, ktoré sa rovná čiastke ročných účtovných odpisov prenajatého odpisovaného majetku v danom roku +DPH, najmenej však 7 mil. CZK. bez DPH ročne (Letiště Brno, 2002). Prevádzkujúca spoločnosť bola založená firmou B.A.W.D.F., ktorá je jej jediným akcionárom (Letiště Brno,2003). Firma Letiště Brno založila v roku 2006 firmu Brno Airport Logistic Park a v roku 2008 získala menšinový podiel v spoločnosti Brno Solar Park (Letiště Brno, 2007, 2008). V roku 2017 sa firma B.A.W.D.F. stala súčasťou investičnej skupiny Accolade Holding (Letiště Brno,2017). Následne v roku 2018 boli fúziou zlúčené firmy Letiště Brno a Brno Airport Logistic Park. Rozhod- ný deň tejto fúzie zlúčením bol 1.1. 2018 (Letiště Brno,2018b).

3.1.2 Prevádzkové výkony a destinácie liniek Začiatok a koniec období, za ktoré firma vykazuje svoje hospodárske výsledky a vydáva výročné správy sa počas jej podnikania zmenili hneď dva krát. Prvé účtovné obdobie spoločnosti trvalo od 1.1. 2002 do 30.4 2003, ale spoločnosť bola aktívna až od 1.7. 2002. Firma teda aktívne podnikala len 10 mesiacov. Nasledujúce účtovné obdobia trvali od 1.5 do 30.4 nasledujúceho roka. V roku 2016 sa tento systém zmenil a účtovné obdobie začalo 1.5.2016 a skončilo už 31.12.2016. Od roku 2017 účtovné obdobia začínajú 1. januára a končia 31 decembra. Po- sledná zverejnená výročná správa spoločnosti Letiště Brno bola k 30.4.2016. Firma tiež nezverejnila účtovné závierky za obdobie 1.5. 2016 - 31.12. 2016 a 1.1.2019- 31.12.2019. Pre potreby tejto práce som spoločnosť kontaktoval a o chýbajúce údaje som ju požiadal. Firma opakovane moju žiadosť o poskytnutie informácií odmietla, preto niek- toré údaje pri tomto letisku chýbajú.

Prvý rok prevádzky letiska súkromnou spoločnosťou bolo preprave- ných 171 tisíc pasažierov. Takmer všetci z nich cestovali nepravidelný- mi linkami do jednej zo 16 destinácií v Španielsku, Bulharsku, Kanár- skych ostrovoch, Grécku, Egypte, Tunisku a Turecku (Letiště Brno, 2003). V letnej sezóne 2004 sa k nim pridali Chorvátsko a Čierna hora a počet destinácií sa rozšíril na 21 (Letiště Brno, 2005). V roku 2005 boli zavedené pravidelné linky do Londýna-Stansted, Mníchova a Prahy, ktoré navýšili počet cestujúcich na pravidelných lin- kách na 123 tisíc a takmer zdvojnásobili celkový počet prepravených

30 REGIONÁLNE LETISKÁ pasažierov. Rozšíril sa aj počet nepravidelných liniek a dokopy ich bolo počas letnej sezóny v roku 2005 už 24 (Letiště Brno, 2006). V roku 2007 pribudli pravidelné linky do Moskvy a Barcelony a bola ukončená prevádzka linky do Mníchova. Na konci roka 2007 tak boli v prevádzke už 4 pravidelné linky. Nasledujúci rok linka do Barce- lony zanikla, ale aj napriek tomu sa počet pasažierov na pravidelných linkách zvýšil. Prvý výrazný pokles zažilo letisko v roku 2009, kedy vďaka hospo- dárskej kríze počet cestujúcich poklesol o 13% (Letiště Brno, 2010). Nasledujúci rok však počet pasažierov opäť narástol a pribudli ďalšie pravidelné linky, ktoré spojili Brno s Bergamom a Londýnom-Louton V roku 2011 sa k nim pridalo ďalších 6 spojov ale zanikli linky do Prahy a Moskvy. Novovzniknutá linka do Alicante sa neudržala na letisku ani rok, preto bolo na konci roka 2011 v prevádzke rekordných 8 pravidel- ných spojov. To sa prejavilo na pomere pravidelnej a nepravidelnej dopravy. Od mája 2011 do apríla 2012 bolo odbavených viac ako 570 tisíc pasažierov, z ktorých viac ako 300 tisíc cestovalo pravidelnými linkami. V priebehu roka 2012 boli ukončené 3 pravidelné linky a v roku 2013 skončila aj prevádzka linky do Bergama. Následkom ukončenia týchto liniek sa nepravidelná doprava znova stala dominantnou a klesol počet odbavených cestujúcich. Nepravidelná doprava na letisku prepravuje stabilný počet pasažierov, ktorý od roku 2005 predstavuje 220 až 290 tisíc. V roku 2015 sa letecký dopravca BMI Regional rozhodol sprevádz- kovať linku do Mníchova. To však počet pravidelných liniek nezmenilo, pretože došlo k zániku linky do Moskvy. O dva roky neskôr bola po šies- tich rokoch ukončená aj prevádzka linky do Eindhovenu a to aj napriek vyťaženosti presahujúcej 80% (Letiště Brno, 2017b). V roku 2018 sa letisko opäť vrátilo na hranicu 500 tisíc odbave- ných pasažierov a bola znova spustená linka do Bergama (Letiště Brno, 2018c). O rok neskôr letisko dosiahlo svoj druhý najlepší výsledok v počte odbavených cestujúcich a letecký dopravca Ryanair začal pre- vádzku linky do Berlína (Letiště Brno, 2018d). V roku 2019 tiež došlo k ukončeniu leteckého spojenia s Mníchovom, pretože prevádzkujúca spoločnosť BMI Regional zbankrotovala (Jihomoravský kraj, 2019). Ná- sledne v roku 2020 bola zrušená aj linka do Berlína, preto na konci roka 2020 zostali na letisku len pravidelné linky do Bergama a Londýna (Le- tiště Brno, 2019b).

31 REGIONÁLNE LETISKÁ

Tabuľka 1: Pravidelné linky prevádzkujúce na letisku v Brne

Dôvod Destinácia Od Do Dopravca zániku Londýn- 2005 súčasnosť Ryanair Stansted nedostatočný Mníchov 2005 2007 Cirrus Airlines dopyt České Praha 2005 2011 NA aerolínie Barcelony- 2007 2008 Ryanair NA Girona Moskva- 2007 2011 Atlant-Soyuz NA Vnukovo

Bergamo 2010 2013 Ryanair NA

Londýn- 2010 2018 Wizz Air NA Louton

Alicante 2011 2011 Ryanair NA

Eindhoven 2011 2017 Wizz Air NA

Rim- 2011 2012 Wizz Air NA Fiumucino Czech Connect bankrot Petrohrad 2011 2012 Airlines spoločnosti Moskva- Czech Connect bankrot 2011 2012 Domodedov Airlines spoločnosti Moskva- 2011 2015 Utair NA Vnukovo bankrot Mníchov 2015 2019 BMI Regional spoločnosti

Bergamo 2018 súčasnosť Ryanair

Berlín- 2019 2020 Ryanair NA Schönefeld

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Brno 2003-2016, 2017a, 2017b, 2018c, 2018d, 2019b

32 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 2: Počet pravidelných liniek k 31.12 daného roka prevádzkujúce na letisku v Brne

9 8 7 6 5 4 3 2 1

2013 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Brno 2003-2016, 2017a, 2017b, 2018c, 2018d, 2019b

33 REGIONÁLNE LETISKÁ

Tabuľka 2: Počet prepravených pasažierov na letisku v Brne

Cestujúci Cestujúci Cestujúci Rok pravidelnými nepravidelnými spolu linkami linkami 2002-2003 171 360 4 708 166 652 2003-2004 165 073 1 090 163 983 2004-2005 187 192 10 085 177 107 2005-2006 348 890 123 640 225 250 2006-2007 394 361 155 728 238 633 2007-2008 438 320 188 409 249 911 2008-2009 489 296 202 993 286 303 2009-2010 425 764 153 778 271 986 2010-2011 430 531 186 870 243 661 2011-2012 574 913 308 190 266 723 2012-2013 507 361 243 037 264 324 2013-2014 460 325 214 142 246 183 2014-2015 481 213 199 391 281 822 2015-2016 459 192 192 305 266 887 2016-2016 NA NA NA 2017 470 285 NA NA 2018 500 727 NA NA 2019 543 633 NA NA

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Brno 2003-2016 a Letiště Brno „Statistiky“

34 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 3: Počet prepravených pasažierov na letisku v Brne

700000

600000

500000 Spolu

400000 Pravidelné 300000 linky

200000 Nepravidelné linky 100000

2011 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2009 2010 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Brno 2003-2016 a Letiště Brno „Statistiky“

Okrem prepravy pasažierov sa letisko venuje aj preprave nákladu a pošty. Ich spoločný objem sa pohybuje okolo 3-5 tisíc ton ročne. Jediné výnimky tvoria účtovné obdobia 2008-2009 a 2009-2010, kedy bolo z letiska vďaka špeciálnym zákazkám prepravených takmer 6 a takmer 11 tisíc ton ( Graf 4).

Graf 4: Objem nákladu a pošty prepraveného na letisku v Brne v tonách

12000

10000

8000

6000

4000

2000

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019

35 REGIONÁLNE LETISKÁ

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Brno 2003-2016 a Letiště Brno „Statistiky“

3.1.3 Verejné zdroje vynaložené na letisko Letisko v Brne ako všetky ostatné letiská potrebovalo nový terminál. Jeho stavba prebehla medzi rokmi 2005 a 2006. Celkové náklady projektu boli 245 mil. CZK. a kraj sa na nich podieľal čiastkou 193 mil. CZK. Zvyšných 51 mil. CZK financovala EÚ prostredníctvom OP infraštruktú- ra (Tabuľka 3). V rámci OP infraštruktúra bolo pre letiská vytvorená samostatná oblasť s názvom „Modernizace civilních letišť nadregionál- ního významu“ (Jihomoravský kraj, [cca 2006]). Táto oblasť spadala pod 1. prioritnú osu „Modernizace a rozvoj dopravní infrastruktury ce- lostátního významu“. Cieľom tejto prioritnej osi bolo zlepšiť železničnú, vodnú, leteckú a cestnú infraštruktúru a prispieť k jej výkonnosti (EK, [cca 2006]). Juhomoravský kraj získal prostriedky z EÚ aj v rámci projektu „Doplnění infrastruktury letiště Brno Tuřany“. Tie boli využité na nákup dvoch autobusov a cisternovej automobilovej striekačky (MMR, [cca 2011b]). Náklady projektu boli 26 mil. CZK, z ktorých 22 mil. CZK po- chádzalo z ROP NUTS a zvyšok doplatil kraj (Tabuľka 3). V rámci ROP NUTS bol projekt realizovaný prostredníctvom 1. oblasti podpory „Rozvoj dopravní infrastruktury v regiónu“, ktorá spadala pod 1. prio- ritnú osu „Dostupnosť dopravy“ (RR Jihovýchod, [cca 2011]). Hlavným cieľom tejto prioritnej osi bolo posilniť dopravnú dostupnosť a obslužnosť v regióne súdržnosti Juhovýchod v súladu s udržateľným rozvojom. (RR Jihovýchod, [cca 2007]). Okrem týchto projektov poskytol Juhomoravský kraj financie aj firme Letiště Brno. To spravil formou dotácií, ktorých účel bol na čin- nosť hasičského zboru. Jednalo sa o príspevok 70 tis. CZK v roku 2017 a príspevok 8 mil. CZK v účtovnom období 2013-2014 (Letiště Brno, 2014, 2018a). Kraj tiež finančne podporoval leteckého dopravcu BMI Regional, ktorý spájal Brno s Mníchovom od roku 2015 do roku 2019. Túto linku využívalo mesačne približne 2200 ľudí. Dopravca lietal v záväzku verejnej služby len počas roka 2018, za ktorý mu Juhomoravský kraj za- platil necelých 22 miliónov korún. Vo februári 2019 kraj odstúpil od kontraktu, ktorý mal pôvodne trvať 4 roky kvôli bankrotu spoločnosti, ktorá naďalej nebola schopná plniť svoj záväzok (Jihomoravský kraj, 2019).

36 REGIONÁLNE LETISKÁ

Firme Letiště Brno poskytol okrem kraja finančné prostriedky aj Štátny fond dopravnej infraštruktúry. Ten v rokoch 2018, 2019 a 2020 poskytol dotácie v celkovej hodnote 37 mil. CZK. Ich účelom bolo obstaranie rôzneho vybavenia pre letisko (SFDI, 2018, 2019, 2020).

Tabuľka 3: Projekty realizované na letisku Brno-Tuřany v kč

Hradené náklady Názov Žiadateľ Od Do Spolu EÚ JMK Výstavba odbavovacího JMK 2005 2006 245 000 000 51 237 811 193 762 189 terminálu

Doplnění JMK 2008 2011 26 300 000 22 355 000 3 945 000 infrastruktury

Spolu 271 300 000 73 592 811 197 707 189

Zdroj: vlastné spracovanie podľa MMR [cca 2011b] a Jihomoravský kraj [cca 2006]

3.1.4 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti Prvé účtovné obdobie odkedy sa spoločnosť stala prevádzkovateľom letiska trvalo od 1.1. 2002 do 30.4 2003. Spoločnosť začala aktívne podnikať až 1.7. 2002 a za tento čas dosiahla zisk 1,7 mi. CZK. Druhé účtovné obdobie začalo 1.5. 2003 a končilo 30.4. 2004. Za druhý rok prevádzky si firma polepšila a jej zisk bol až 7 mil. CZK. Až do roku 2016 sa systém nezmenil a hospodársky rok končil vždy 30.4. V účtovnom období 2007-2008 zisk spoločnosti dramaticky na- rástol na 36 mil. CZK, čo predstavovalo trojnásobné zvýšenie oproti predošlému roku. Avšak tento výsledok hospodárenia bol ovplyvnený čerpaním rezervy na plánovanú ale nerealizovanú opravu dráhy v hodnote viac ako 40 mil. CZK (Letiště Brno, 2008). Nasledujúce dve účtovné obdobia dosahoval zisk viac ako 40 mil. CZK a to aj vďaka ná- rastu výnosov za handlingové služby, ktoré letisko poskytovalo väčšie- mu počtu nákladných lietadiel pre jedného klienta (Letiště Brno, 2009, 2010). V účtovnom období 2010-2011 sa zisk letisku výrazne znížil. Táto skutočnosť bola ovplyvnené hlavne absenciou nákladných letov a poklesom počtu cestujúcich na letisku (Letiště Brno, 2011). Ďalší pokles zisku nastal roku 2011-2012 a to aj napriek nárastu výnosov. Ten-

37 REGIONÁLNE LETISKÁ to raz bol spôsobený hlavne tvorbou zákonných opravných položiek k pohľadávkam za dvomi pravidelnými dopravcami v úpadku (Letiště Brno, 2012). Aj napriek poklesu výnosov v období 2012-2013 sa zisk spoločnosti vrátil na 40 miliónovú hodnotu. To spôsobilo zníženie plá- novanej rezervy na opravu prevádzkových plôch, ktoré ovplyvnilo medziročný rozdiel v celkových nákladoch (Letiště Brno, 2013). To sa ukázalo na zisku nasledujúceho roka, ktorý vďaka tomu predstavoval len niečo viac ako 4 mil. Ďalšia významná zmena nastala v roku 2016, kedy účtovné obdobie začínajúce 1.5.2016 trvalo len do 31.12.2016. Hospodárenie spoloč- nosti za toto obdobie skončilo stratou 72 mil. CZK. Na základe účtovnej závierky bol hlavným dôvodom tejto straty päť násobný nárast ostat- ných prevádzkových nákladov. Konkrétnejší dôvod známy nie je, preto- že výročná správa a príloha k účtovnej závierke z tohoto obdobia nie sú zverejnené. Nasledujúce obdobie už firma účtovala od 1.1. do 31.12. a dosiahla zisk 168 mil. CZK. Hodnota zisku bola ovplyvnená predajom obchodného podielu v spoločnosti Brno Solar Park, ktorého hodnota bola 172 mil. CZK (Letiště Brno, 2018a). Od 1.1. 2018 je firma zlúčená so spoločnosťou Brno Airport Logistic Park (Letiště Brno, 2018b). Prvý rok od svojho zlúčenia dosiahla spoločnosť zisk 49 mil. CZK.

Tabuľka 4: Výsledky hospodárenia spoločnosti LETIŠTĚ BRNO a.s. v tisících kč

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 1 708 7 084 5 838 6 349 11 195 36 155 42 841 41 255 8 642 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2 347 45 003 4 015 23 886 13 580 -72855 168854 49 580 NA

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Brno 2003-2016, 2018a, 2019a

38 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 5: Výsledky hospodárenia spoločnosti LETIŠTĚ BRNO a.s. v tisících kč

200 000

150 000

100 000

50 000

2012 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 -50 000 2002

-100 000

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Brno 2003-2016, 2018a, 2019a

3.1.5 Zhodnotenie Letisko v Brne od roku 2007 odbavuje vyše 400 tisíc pasažierov ročne. Za svoju históriu sa mu štyri krát podarilo prekonať aj hranicu 500 tisíc pasažierov. V priemere sú na letisku v prevádzke takmer štyri pravidel- né linky avšak koncom roka 2020 boli v prevádzke len dve. Prevádzka týchto liniek je v priemere ukončená po tri a pol roku. Najdlhšie je v prevádzke linka do Londýna, ktorá bola spustená v roku 2005. Prevádzku letiska má na starosti súkromná spoločnosť. Tá až na jednu výnimku ukončila každé účtovné obdobie ziskom. Najväčší zisk spoločnosť zaznamenala v roku 2017, kedy predala svoj podiel v inej spoločnosti. Od roku 2004, kedy bolo letisko prevedené do vlastníctva Juhomo- ravského kraja, bolo z verejných zdrojov do letiska investovaných 316 939 336 CZK. Najviac do letiska investoval Juhomoravský kraj a to až 205 mil. CZK. Počas tejto doby letisko odbavilo až 6 712 003 cestujú- cich, čo znamená, že na jedného odbaveného cestujúceho pripadá 47 korún investovaných do letiska. Keďže prostriedky z EÚ tvorili 23%

39 REGIONÁLNE LETISKÁ poskytnutých zdrojov, jej príspevok na jedného cestujúceho je 11 korún. Juhomoravský kraj nevynakladá žiadne prevádzkové dotácie na chod spoločnosti. Jediné prostriedky, ktoré kraj poskytol boli na mo- dernizáciu letiska a činnosť hasičského zboru. Spoločnosť navyše prispieva do krajského rozpočtu nájomným, ktorého hodnota je najmenej 7 mil. CZK ročne bez DPH. Špecifický cieľ, ktorý kraj sledoval pri modernizácií letiska sa mi zístiť nepodarilo, pretože hejtman na moju žiadosť nereagoval. Jediné ciele sú teda definované prioritnými osami jednotlivých operačných programov, z ktorých prostriedky pochádzali. Z týchto cieľov sa však veľa o zámeroch a dôvodoch dozvedieť nedá. O tom aký cieľ kraj sledu- je sa teda dá len polemizovať.

3.2 Letisko Leoše Janáčka Ostrava

3.2.1 História a prevádzka letiska Na mieste dnešného letiska Leoše Janáčka bola letecká prevádzka prvý krát spustená nemeckou Luftwaffe, ktorá tu v roku 1939 vybudovala poľné letisko. Luftwaffe ho využívalo do roku 1945. Následne ho začala využívať prvá československá zmiešaná letecká divízia. Po vojne sa toto miesto začalo využívať na poľnohospodárske účely. V roku 1956 začala výstavba leteckého areálu, ktorý mal okrem civilnej prevádzky slúžiť predovšetkým armáde. Po dokončení v roku 1959 začala zabezpečovať leteckú prevádzku spoločnosť České aerolínie, ktorá spustila hlavne vnútroštátne ale aj nepravidelné zahraničné lety. V roku 1993 bola ukončená činnosť vojenskej časti letiska a novým prevádzkovateľom sa stala ČSL. Ďalší významný zlom nastal v roku 2004, kedy bolo letisko prevedené do vlastníctva Moravsko-sliezskeho kraja (Letiště Ostrava, [cca 2004]). Prevádzkovateľom letiska sa stala akciová spoločnosť Letiště Ostrava, ktorej jediným akcionárom je Mo- ravsko-sliezsky kraj. Spoločnosť využíva letisko na základe zmluvy o nájme podniku s Moravsko-sliezskym krajom (Letiště Ostrava, 2005). Svoje súčasné meno získalo v roku 2006, kedy bolo pomenované podľa hudobného skladateľa Leoše Janáčka (Letiště Ostrava, 2007).

3.2.2 Prevádzkové výkony a destinácie liniek

40 REGIONÁLNE LETISKÁ

Až do roku 2005 sa z Ostravy pravidelne lietalo len do Prahy a počas letnej sezóny nepravidelnými linkami do prímorských destinácií. Linka do Prahy bola v prevádzke už v roku 2003 a ročne prepravila desiatky tisíc pasažierov (Letiště Ostrava, 2005). Ich počet však začal v roku 2010 výrazne klesať a do roku 2017 klesol len na niečo viac ako štvrti- nu oproti roku 2005 alebo 2006. V roku 2019 bola linka zrušená. Dôvo- dom zrušenia bolo vyradenie lietadiel s menšou kapacitou z flotily. Väčšie lietadlá sa kvôli nízkemu záujmu o linku dopravcovi na danú trať nasadiť neoplatilo (Letiště Ostrava, 2020a). V roku 2005 získalo ostravské letisko pravidelné spojenia s Viedňou a Mníchovom. Záujem o pravidelnú dopravu začal rásť, preto v roku 2008 pribudla nová linka do Moskvy. Jej prevádzka však bola po roku ukončená, kvôli nízkemu záujmu o ňu. Až do roku 2012 nepredstavovali pasažieri prepravený pravidel- nými medzinárodnými linkami významný podiel. Na letisku bola domi- nantná medzinárodná nepravidelná doprava, ktorá prepravovala približne polovicu všetkých pasažierov. V roku 2012 nastala zmena a 15 pôvodne chartrových liniek bolo prevedených do režimu pravidelnej dopravy. Je však potrebné dodať, že linky v tomto režime fungovali len počas letnej sezóny takže pravidelné ani zďaleka neboli. Tento krok navýšil počet cestujúcich na pravidelných linkách takmer 5 násobne a zmenil pomer medzi medzinárodnou pravidelnou a nepravidelnou dopravou (Letiště Ostrava, 2013). Táto zmena však nastala len v štatistikách a zamedzila presnejšiemu rozlišovaniu medzi pravidelnou a nepravidelnou dopravou. Okrem prevodu charterových letov do režimu pravidelnej medzi- národnej dopravy, môže za jej ďalší nárast aj otvorenie nových liniek. Tie pribudli v rokoch 2012 a 2013 a spájali Ostravu s Parížom, Viedňou a Lodnýnom-Stansted. Linka do Viedne bola pôvodne v roku 2012 ukončená kvôli bankrotu prevádzkujúcej spoločnosti avšak v rovnakom roku sa našiel ďalší dopravca, ktorý linku sprevádzkoval. V roku 2016 boli zavedené nové linky do Bergama a Dubaja a tiež bola zrušená linka do Paríža. Nasledujúci rok narástol počet odbave- ných pasažierov o 25%, na čom mali hlavný podiel medzinárodné pra- videlné linky, ktoré oproti predošlému roku prepravili o 50% viac ces- tujúcich. Za tento nárast mohli predovšetkým linky do Londýna a Ber- gama (Letiště Ostrava, 2018). Koncom roka 2017 lietali z letiska až 4 pravidelné linky čo spolu s rokom 2016 predstavuje doterajší rekord letiska.

41 REGIONÁLNE LETISKÁ

V roku 2018 boli v prevádzke pravidelné linky do Prahy, Londýna, Bergama a Dubaja. V režime pravidelných letných liniek bolo navyše prevádzkovaných ďalších 11 destinácií a nepravidelnými linkami sa mohli cestujúci dostať do ďalších 8 destinácií. Pravidelné letné linky spolu s nepravidelnými spojmi prepravili v tomto roku 258 tisíc pasa- žierov. Počet cestujúcich na pravidelných linkách klesol kvôli 22% poklesu pasažierov na linke do Prahy, zrušeniu linky do Dubaja a opätovnej zmene metodiky (Letiště Ostrava, 2019). V roku 2019 boli zrušené linky do Prahy a Bergama. To sa podpísa- lo na počte odbavených cestujúcich pravidelnými linkami, ktorý klesol o 55 tisíc. Nepravidelné linky nezaznamenali takmer žiadnu zmenu a tak celkový počet pasažierov klesol na 323 tisíc. Koncom tohto roka bola v prevádzke už len jedna linka do Londýna. V roku 2020 začala prevádzka pravidelných liniek do Varšavy a Prahy poľskou spoločnosťou LOT Polish airlines. Vďaka nim sa počet pravidelných liniek rozšíril na súčasné 3 linky (Letiště Ostrava, 2020b, 2020c). Ich frekvencia a prevádzka je však pravidelne obmedzovaná kvôli súčasnej pandemickej situácií.

42 REGIONÁLNE LETISKÁ

Tabuľka 5: Pravidelné linky prevádzkujúce na letisku v Ostrave

DÔVOD DESTINÁCIA OD DO DOPRAVCA ZÁNIKU České nedostatočný Praha NA 2019 aerolínie dopyt

Mníchov 2005 2005 Cirrus Airlines NA

Central Con- bankrot Viedeň 2005 2012 nect Airlines spoločnosti nedostatočný Moskva 2008 2009 Polet dopyt Central Con- Mníchov 2009 2010 NA nect Airlines České Tel Aviv 2010 2010 NA aerolínie bankrot Viedeň 2012 2013 Danube Wings spoločnosti nedostatočný Paríž 2012 2016 Smart Wings dopyt Londyn- 2013 súčasnosť Ryanair Stansted nedostatočný Bergamo 2016 2019 Ryanair dopyt nedostatočný Dubaj 2016 2018 SmartWings dopyt LOT Polish Varšava 2020 súčasnosť Airlines LOT Polish Praha 2020 súčasnosť Airlines

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a, 2020b, 2020c.

43 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 6: Počet pravidelných liniek k 31.12 daného roka prevádzkujúce na letisku v Ostrave

2007 2020 2006 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2005 Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a, 2020b, 2020c.

Tabuľka 6: Počet prepravených pasažierov na letisku v Ostrave

Vnútr. Vnútr. Medzinár. Medzinár. Tranzitný Rok Spolu prav. neprav. prav. neprav. cestujúci 2004 216 259 72 101 1 354 0 124 542 18 262 2005 265 864 92 707 1 871 4 041 136 161 31 084 2006 300 735 94 535 1 949 14 216 162 094 27 942 2007 332 266 89 927 2 785 21 610 187 746 30 198 2008 353 737 89 988 2 259 23 699 199 113 38 678 2009 307 130 71 792 4 967 16 309 179 005 35 057 2010 279 973 61 432 1 844 17 786 165 003 33 908 2011 273 573 46 007 2 304 22 091 178 441 24 720 2012 288 393 35 508 1 778 91 602 119 391 40 114 2013 259 167 25 272 2 017 136 265 67 753 27 860 2014 297 691 29 411 2 101 155 924 80 604 29 651 2015 308 933 29 453 2 614 187 886 62 248 26 732 2016 258 223 25 013 2 030 167 269 44 512 19 399 2017 324 116 26 687 1 852 258 555 25 050 11 972 2018 377 936 NA NA 116 418* 258 719* 2 799 2019 323 320 NA NA 61 799* 257 806* 3 715

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a

*zmena metodiky (medzinárodná pravidelná doprava obsahuje aj vnútroštátnu pravi- delnú dopravu, medzinárodná nepravidelná obsahuje aj vnútroštátnu nepravidelnú)

44 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 7: Počet prepravených pasažierov na letisku v Ostrave

400000 Vnútroštátna 350000 pravidelná

300000 Vnútroštátna nepravidelná

250000 Medzinárodná pravidelná 200000 Medzinárodná 150000 nepravidelná

100000 Tranzitný cestujúci

50000 Spolu

2008 2004 2005 2006 2007 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a

*zmena metodiky (medzinárodná pravidelná doprava obsahuje aj vnútroštátnu pravi- delnú dopravu, medzinárodná nepravidelná obsahuje aj vnútroštátnu nepravidelnú)

Prepravu nákladu a pošty eviduje letisko v Ostrave pod spoločným ná- zvom ako cargo. Táto doprava sa na letisku až do roku 2013 pohybovala okolo 2 tisíc ton ročne. V tomto roku sa letisku podarilo zvýšiť výkon na linke Ostrava- Lipsko a objem carga dosiahol takmer 4 tisíc ton (Le- tiště Ostrava, 2014). V zvyšovaní objemu carga pokračovalo letisko aj v rokoch 2014 a 2015. V roku 2016 cargo doprava znova poklesla na hodnotu 4 tisíc ton a nasledujúci rok zostal jej objem nezmenený. Od roku 2013 do roku 2016 tvorila pošta zhruba 75 až 90% celej cargo dopravy (Letiště Ostrava, 2017). Po tomto roku už letisko medzi poštou a nákladnou dopravou v štatistikách nerozlišuje. Najlepší výsledok dosiahlo letisko v roku 2019 a to vďaka otvoreniu pravidelného spojenia s Áziou a zvýšeniu výkonov na linke do Lipska (Letiště Ostrava, 2020a).

45 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 8: : Objem nákladu a pošty prepraveného na letisku v Ostrave v tonách

9000 8000 7000 6000 5000 4000 3000 2000 1000

2006 2005 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2004 Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a

3.2.3 Verejné zdroje vynaložené na letisko V roku 2005 bol vytvorený a radou kraja schválený základný rozvojový dokument spoločnosti Letišté Ostrava na roky 2005 až 2015. Tento dokument stanovil dlhodobé ciele v oblasti rekonštrukcie, modernizácie a v oblasti rozvoja jednotlivých aktivít leteckej dopravy. Jedným z cieľov stanovených v rozvojovom dokumente bolo aj odbavenie 1,5 mil. ces- tujúcich ročne do roku 2015 (Letiště Ostrava, 2006). Na základe rozvo- jového dokumentu bolo v nasledujúcich rokoch realizovaných viacero modernizačných a rekonštrukčných projektov. Na ich financovaní sa podieľala prostredníctvom operačných programov EÚ, MSK ale aj spo- ločnosť samotná. Výstavba novej odbavovacej haly sa stala prvým projektom reali- zovaným na ostravskom letisku. Stavba bola dokončená v roku 2006 a zvýšila kapacitu haly tak aby spĺňala podmienky Schengenskej dohody (Letiště Ostrava, 2006). Investičné náklady boli vo výške 320 mil. CZK. Na ich úhradu poskytla EÚ približne 43 mil. CZK a zvyšnú časť financo- val kraj ( Tabuľka 7). Prostriedky z EÚ boli poskytnuté v rámci OP infraš- truktúra. Jednalo sa o 1. prioritnú osu „Modernizácia a rozvoj dopravnej

46 REGIONÁLNE LETISKÁ infraštruktúry celoštátneho významu“ a 3. opatrenie „Modernizácia ci- vilných letísk nadregionálneho významu“ (MMR, [cca 2006]). Cieľom 1. prioritnej osi bolo zlepšiť železničnú, vodnú, leteckú a cestnú infraš- truktúru a zvýšiť jej výkonnosť (EK, [cca 2006]). Financie na ďalšie projekty boli poskytnuté v rámci ROP NUTS a OP doprava. V rámci ROP NUTS Moravskoslezsko bola pre letisko vy- tvorená samostatná oblasť podpory „Rozvoj a dostupnosť letiska Os- trava“. Tá spadala pod 1. prioritnú osu „Regionálna infraštruktúra a dostupnosť“ (RR Moravskoslezsko, [cca 2007]). Od roku 2008 do roku 2013 boli realizované tri projekty, na ktoré dostala spoločnosť Letiště Ostrava financie z ROP NUTS. Jednalo sa o projekty Stroje a zariadenia I, Stroje a zariadenia II a Stroje a zariadenia HZS. Cieľom týchto projektov bolo zabezpečiť nové zariadenia, technológie a vybavenie aby letisko spĺňalo požiadavky plynúce zo Schengenskej dohody (MMR, [cca 2010a, cca 2011a, cca 2013]). Cel- ková hodnota investovanej čiastky predstavovala viac ako 520 mil. CZK, z čoho viac ako 372 mil. CZK pochádzalo práve z ROP NUTS a zvyšok bol hradený z rozpočtu společnosti ( Tabuľka 7). Okrem spoločnosti prevádzkujúcej letisko žiadal o dotácie na reali- záciu rozvojových projektov pre letisko aj kraj. Ten najprv v roku 2008 investoval 50 mil. CZK do rekonštrukcie severnej odbavovacej plochy a medzi rokmi 2010 až 2016 zrealizoval päť veľkých projektov spolufi- nancovaných Európskou úniou. Prvý zrealizovaný projekt bola rekon- štrukcia a rozšírenie odbavovacej plochy pre lietadlá, po ktorom nasle- dovalo vybudovanie sprievodnej infraštruktúry pre koľajové napojenie. Cieľom projektu bola výstavba prístupového objektu, ktorý prepojí že- lezničný terminál s letiskovou halou (MSK, 2021c). Popri ňom súčasne prebiehala aj výstavba koľajového napojenia zo Sedlnice na letisko. Tento projekt bol ako jediný financovaný z OP doprava a jeho hodnota presiahla pol miliardy korún. Kraj tiež na letisku medzi rokmi 2014 a 2015 postavil integrované výjazdové centrum pre hasičskú a zdravotnícku záchrannú službu a zrekonštruoval navigačnú svetelnú signalizáciu na pojazdových dráhach (MSK, 2021a, 2021e). Celková či- astka vynaložená na týchto päť projektov bola 1,02 miliardy CZK, z ktorých 782 mil. CZK pochádzalo z operačných programov a 238 mil. CZK od Moravsko-sliezskeho kraja ( Tabuľka 7). Posledný projekt realizovaný krajom bola rekonštruk- cia severnej stojánky v roku 2019. Kraj do tohto projektu investoval

47 REGIONÁLNE LETISKÁ

25,1 mil. CZK a za túto sumu zrekonštruoval časť odbavovacej plochy pre lietadlá (MSK, 2020).

Tabuľka 7: Projekty realizované na letisku v Ostrave v kč

Náklady Preplatené Spoluúčasť Názov Žiadateľ Od Do spolu z EÚ žiadateľa Stroje a Letiště 2008 2010 72 164 468 61 339 797 10 824 670 zariadenia I Ostrava Stroje a Letiště 2009 2011 109 935 470 93 445 149 16 490 320 zariadenia HZS Ostrava Stroje a Letiště 2009 2013 217 898 683 120 851 370 zariadenia II Ostrava 338 750 053

Spolu 520 849 991 372 683 629 148 166 360

Dostavba odbavovacej MSK 2005 2006 320 000 000 42 849 574 277 150 426 haly Sprievodná MSK 2012 2015 21 384 730 10 242 690 11 142 040 infraštruktúra Integrované výjazdové MSK 2014 2016 259 922 446 199 499 717 60 422 729 centrum Odbavovacia MSK 2010 2012 128 997 230 91 000 740 37 996 490 plocha

Svetlotechnika MSK 2014 2015 81 556 350 45 838 110 35 718 240

Koľajové MSK 2013 2014 528 465 450 435 669 690 92 795 760 napojenie

Spolu 1 340 326 206 825 100 521 515 225 685

Zdroj: vlastné spracovanie podľa MSK 2020, 2021a, 2021b, 2021c, 2021d, 2021e, Letiště Ostrava 2009, MMR [cca 2010a], [cca 2013], [cca 2011a], [cca 2006]

Dotácie letisku v Ostrave sú pravidelnou záležitosťou. Moravsko- sliezsky kraj od roku 2005 každoročne poskytuje spoločnosti prevádz- kové dotácie, ktorých priemerná hodnota činí 40 mil. CZK. Od roku 2004 MSK takýmto spôsobom prispel letisku sumou 619 mil. CZK. Okrem nich kraj pravidelne poskytuje aj investičné dotácie. Ich účel bol v rokoch 2006 a 2007 oplotiť letisko a neskôr slúžili na nákup a obnovu techniky. Oproti prevádzkovým dotáciám je ich suma podstatne nižšia a dokopy predstavujú len 68 mil. CZK (

48 REGIONÁLNE LETISKÁ

Tabuľka 8). Moravsko-sliezsky kraj ako jediný akcionár v prevádzkujúcej spo- ločnosti využíva okrem dotácií na podporu letiska aj pravidelné vklady do ZK spoločnosti. Ten mal v roku 2004 hodnotu 2 mil. CZK ale o 2 roky neskôr v roku 2006 bol navýšený o 57 mil. CZK. Kraj základný kapitál každoročne zvyšoval a v roku 2012 už dosahoval hodnoty 531 mil. CZK. Nasledujúci rok musela spoločnosť uhradiť hospodársku stratu minu- lých období. Vďaka tomu sa ZK znížil o hodnotu 28 mil. CZK avšak kraj sa aj v tomto roku rozhodol kapitál navýšiť o 18 mil. CZK, a tak celový pokles predstavoval len necelých 11 mil. CZK (Letiště Ostrava, 2014). V roku 2014 kraj poskytol ďalšie navýšenie o 15 mil. CZK. Hodnota ZK pretrvala až do roku 2016, kedy sa celá situácia zopakovala. Základný kapitál poklesol o 44 mil. CZK a kraj poskytol vklad o hodnote 34 mil. CZK (Letiště Ostrava, 2017). Žiadna zmena nenastala až do roku 2019, kedy bolo nutné zaplatiť stratu takmer 104 mil. CZK . O túto hodnotu klesol ZK avšak kraj poskytol 54 mil. CZK na opätovné navýšenie (Letiš- tě Ostrava 2020a). Od roku 2004 vložil kraj týmto spôsobom do ZK spo- ločnosti až 652 mil. CZK (Tabuľka 9). Medzi rokmi 2013 a 2015 získalo letisko podporu aj od Minister- stva vnútra. Cieľom podpory bolo zvýšiť ochranu pred protiprávnymi činmi na medzinárodných letiskách v Česku (Letiště Ostrava, 2015). Hodnota dotácií bola 928 tis. CZK, z čoho na investičné účely bolo využi- tých len 81 tis. CZK a zvyšok dotácií bol využitý na prevádzkové účely (

Tabuľka 8). Od roku 2018 do roku 2020 získala spoločnosť Letiště Ostrava podporu aj zo Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Peniaze boli poskytnuté na obstaranie technických prostriedkov slúžiacich k ochrane civilného letectva pred protiprávnymi činmi. Celková čiastka poskytnutá letisku predstavovala 26 mil. CZK (

Tabuľka 8). Letisko tiež v roku 2019 dostalo od kraja ako dar špe- ciálne požiarne vozidlo Mercedes Benz za takmer 5 mil. CZK (Letiště Ostrava, 2020a).

49 REGIONÁLNE LETISKÁ

Tabuľka 8: Dotácie čerpané spoločnosťou Letiště Ostrava v tisícoch kč.

MSK MSK ROP ROP Ostrava MV MV Rok SFDI Spolu prev. inv. inv. prev. prev. inv. prev. 2005 4 121 0 0 0 0 0 0 0 4 121 2006 62 000 12 000 0 0 0 0 0 0 74 000 2007 30 000 25 000 0 0 0 0 0 0 55 000 2008 38 200 1 800 0 0 0 0 0 0 40 000 2009 40 193 3 500 35 363 274 0 0 0 0 79 330 2010 37 500 0 68 040 205 0 0 0 0 105 745 2011 41 600 3 400 47 323 14 0 0 0 0 92 337 2012 40 409 4 300 91 483 0 0 0 0 0 136 192 2013 40 109 1 634 98 492 993 5 000 49 237 0 146 514 2014 41 180 3820 33 478 0 0 32 300 0 78 810 2015 40 500 1 500 0 0 0 0 310 0 42 310 2016 43 000 5 953 0 0 0 0 0 0 48 953 2017 45 500 1 384 0 0 0 0 0 0 46 884 2018 47000 2 000 0 0 0 0 0 11 608 60 608 2019 67 928 1 844 0 0 0 0 0 1 756 71 528 2020 NA NA NA NA NA NA NA 13 375 13 375 Spolu 619 240 68 135 374 179 1 486 5 000 81 847 26 739 1 095 707 Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a, Státní fond dopraní infastruktury 2018-2020

Tabuľka 9: Základný kapitál spoločnosti Letiště Ostrava v tisícoch kč

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2 000 2 000 59 302 59 302 173 302 310 302 351 407 398 913 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 531 142 520 526 535 816 535 816 526 147 526 147 526 147 476 955

50 REGIONÁLNE LETISKÁ

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a

Graf 9: Základný kapitál spoločnosti Letiště Ostrava v tisícoch kč

600000

500000

400000

300000

200000

100000

2017 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2018 2019

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a

3.2.4 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti Prevádzkujúca spoločnosť Letiště Ostrava má za sebou 16 účtovných období. V prvých 8 rokoch svojej činnosti bola firma v strate len v roku 2005 a počas krízy v rokoch 2008 a 2009. Od roku 2012 je spoločnosť na konci účtovných období každoročne v strate, ktorá bola najväčšia v roku 2016. Prvý rok podnikania firma dosiahla zisk viac ako 5 mil. CZK. V roku 2005 si, ale spoločnosť pohoršila a skončila v strate, ktorej hodnota bo-

51 REGIONÁLNE LETISKÁ la 6 mil. CZK. Nasledujúci rok bola opäť v zisku, ktorý dosiahol až 6 mil. CZK. V roku 2007 aj napriek 12% nárastu celkových tržieb poklesol zisk spoločnosti na 970 tisíc CZK. Ako dôvod firma uvádza nenaplnenie op- timistických nastavených výkonov spoločnosti v súbehu s vyššími osobnými nákladmi spoločnosti, ktoré vznikli kvôli zmenám v novele Zákoníka práce (Letiště Ostrava, 2008). Práve osobné náklady tvoria každoročne najväčšiu položku nákladov tejto spoločnosti. V roku 2008 vrástli tržby firmy o 11% ale jej VH bol a napriek tomu -15 mil. CZK. Dôvodom bolo, že spoločnosť finančne podporovala prevádzku linky do Moskvy. Celkové náklady za jej prevádzku, ktoré hradila spoločnosť mali hodnotu 25 mil. CZK (Letiště Ostrava, 2009). V roku 2010 bola firma znova v zelených číslach aj keď zisk mal hodnotu len niečo viac ako 1 mil. CZK. Posledný rok kedy bola spoločnosť v zisku bol rok 2011. Rok 2012 ukončila spoločnosť so stratou takmer 30 mil. CZK. Na- sledujúci rok sa VH ešte zhoršil a strata bola viac ako 37 mil. CZK. V rokoch 2014 a 2015 sa situácia oproti dvom predchádzajúcim rokom zlepšila a straty boli len okolo 20 mil. CZK. Najhorší VH dosiahla firma v roku 2016, kedy bola v strate 88 mil. CZK. Na tento VH mali vplyv hlavne odpisy vlastného majetku a dopad odpisov čiastočne zmarenej investície do nákladov roku 2016 (Letiště Ostrava, 2017). Keďže mo- dernizačné projekty letiska zvýšili jeho DHM, objem odpisov narástol a od roku 2010 predstavujú druhú najväčšiu položku nákladov. Nárast počtu cestujúcich v rokoch 2017 a 2018 mal vplyv aj na stratu spoločnosti, ktorá sa vďaka tomu znížila. V roku 2018, kedy letisko odbavilo najviac cestujúcich za svoju históriu bolo v strate 8 mil. CZK. V roku 2019 strata spoločnosti opäť poklesla a to aj napriek poklesu tržieb z leteckých činností o 11%. Ich pokles vynahradil rast ostat- ných tržieb, ktoré znížili celkový pokles tržieb na 4,25% (Letiště Ostra- va, 2020a).

Tabuľka 10: Výsledky hospodárenia spoločnosti Letiště Ostrava v tisícoch kč

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 5 666 -6 270 6 201 970 -15 887 -5 880 1 361 1 595 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 -29 624 -37 226 -22 742 -21 442 -88 739 -15 235 -8 202 -4 943

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a

Graf 10: Výsledky hospodárenia spoločnosti Letiště Ostrava v tisícoch kč

52 REGIONÁLNE LETISKÁ

20 000

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 -20 000 2004

-40 000

-60 000

-80 000

-100 000

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Ostrava 2005-2019, 2020a

Podľa poslednej účtovnej závierky je majetok spoločnosti z väčšej časti financovaný z cudzích zdrojov. Najväčší dlh má firma k MSK kraju, kto- rému dlží takmer miliardu korún. Spoločnosť Letiště Ostrava eviduje podľa účtovnej závierky k 31.12. 2019 aktíva v hodnote 1,49 miliardy CZK. Z nich tvorí najväčšiu časť DHM, ktorého účtovná hodnota presahuje 1,27 miliardy CZK. Takmer celá čiastka je tvorená stavbami, ktorých hodnota je 883 mil. CZK. Zvyšnú časť predstavujú pozemky (221 mil. CZK) a samostatné hnuteľné veci (164 mil. CZK.). V obežných aktívach tvoria najväčšiu časť peňažné prostriedky na účtoch s hodnotou 184 mil. CZK. Tento majetok je krytý vlastnými zdrojmi len z jednej tretiny keďže vlastný kapitál má hodnotu len 464 mil. CZK. Základný kapitál dosahuje hodnotu takmer 477 mil. CZK. avšak výsledok hospodárenia minulých období je strata 8 miliónov. Hodnota cudzích zdrojov spoloč- nosti je 1 miliarda CZK, z ktorých 959 mil. CZK figuruje v dlhodobých záväzkoch. Najväčší dlh má spoločnosť voči MSK kraju, ku ktorému eviduje záväzok 927 mil. CZK. Tento záväzok vyplýva zo zmluvy o nájmu podniku a od začiatku fungovania spoločnosti naberá na hodnote. Už v roku 2006 predstavoval 546 mil. CZK a neskôr v roku 2011 mal hodnotu 763 mil. CZK. (Letiště Ostrava, 2020a).

3.2.5 Zhodnotenie Miliardy korún investované do letiska v Ostrave sa na počte odbave- ných pasažierov nejako nepodpísali. Ambiciózne plány MSK kraja o preprave 1,5 mil. pasažierov ročne zlyhali a letisko nikdy nedosiahlo

53 REGIONÁLNE LETISKÁ ani hranicu 400 tisíc. Preprava pasažierov už nejaký čas stagnuje. Prvý krát bolo na letisku odbavených 300 tisíc pasažierov už v roku 2006 a odvtedy sa ich počet pohybuje okolo 300 tisícovej hranice. Na letisku pri tom lietajú v priemere každý rok aspoň dve pravidelné linky. Ich prevádzka však býva v priemere ukončená po dvoch rokoch. Najdlhšie bola v prevádzke linka do Prahy, ktorá zanikla v roku 2019. Aj napriek každoročným prevádzkovým dotáciám bola spoločnosť zo 16 účtovných období v zisku len 5 krát. Navyše súčet všetkých ziskov spoločnosti (15 mil. CZK) je menší ako priemerná strata spoločnosti (23 mil. CZK). Majetok spoločnosti je krytý hlavne cudzími zdrojmi a to hlavne dlhom k MSK kraju, ktorý predstavoval na konci roka 2019 takmer miliardu korún. MSK kraj do letiska investoval najviac prostriedkov a to až 1 935 mil. CZK. Druhým najväčším investorom bola EÚ, ktorá poskytla prostriedky v hodnote 1 200 mil. CZK. Nepočítajúc dlh k MSK má súčet všetkých prostriedkov poskytnutých letisku od roku 2004 hodnotu 3 168 407 206 CZK. Za tento čas letisko odbavilo 4 767 316 cestujúcich. Na každého odbaveného cestujúceho od roku 2004 teda pripadá 664 CZK, z ktorých 252 CZK poskytla EÚ a 412 CZK pochádzalo z prostriedkov Českej republiky.

Podľa hejtmana MSK kraja Ivana Vondráka vynakladá kraj finančné prostriedky na letisko, pretože jeho prítomnosť pôsobí pozitívne na: • Prilákanie nových zahraničných investícií, hlavne tých s vyššou pridanou hodnotou, ktoré vyžadujú vysokú priestorovú mobilitu • Udržanie súčasných podnikov v regióne a posilnenie ich konku- rencieschopnosti • Podporu exportu spojenú s novými trhmi • Zlepšenie kvality života obyvateľov regiónu prostredníctvom možnosti spojenia s okolitým svetom (osobná korešpondencia).

Prvé tri body zmienené hejtmanom MSK by mali mať nepochybne pozitívny vplyv na HDP kraja. Avšak jeho podiel na HDP Českej republiky sa od roku 2004 postupne znižuje tak ako to ukazuje lineárna tren- dová čiara (

54 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 11). Z tohto dôvodu je o výraznom pozitívnom vplyve letika na HDP kraja možné pochybovať.

Graf 11: Podiel Moravsko-sliezskeho kraja na HDP Českej republiky

10,2 10,0 9,8 9,6 9,4 9,2 9,0 8,8 8,6

8,4

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Český statistický uřad [cca 2020]

55 REGIONÁLNE LETISKÁ

Potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie, že kvalita obyvateľov regiónu sa zlep- šila prostredníctvom možnosti spojenia s okolitým svetom sa dá len ťažko. Avšak cesta z Ostravy k letisku Leoše Janáčka trvá 20 minút a k letisku v Brne hodinu a štyridsať minút. Z tohto dôvodu by si možno viacero obyvateľov po zistení, že kraj minul takmer 2 miliardy korún z rozpočtu na letisko rozmyslelo či nie je cestovať o niečo viac ako hodinu rozumnejší variant. Pozitívum letiska v Ostrave je aspoň rastúci objem cargo dopravy. Otázkou však zostáva či bude letisko schopné tento segment naďalej rozvíjať a do akej miery táto doprava dokáže letisko uživiť.

3.3 Letisko Karlovy Vary

3.3.1 História a prevádzka letiska Na mieste kde dnes stojí letisko Karlove Vary začali prvé povrchové úpravy už v roku 1929. Následne v roku 1931 sa začala letecká pre- vádzka linkou Praha-Mariánské Lázne-Karlove Vary a v roku 1936 bolo letisko zaradené do siete európskych letísk. Počas 2. svetovej vojny sa letisko dostalo do rúk nemeckej Luftwaffe. Bolo vážne poškodené voj- novými udalosťami ale civilná prevádzka bola znovu spustená už v roku 1946. Letisko zažilo najväčšiu špičku v roku 1978, kedy odbavilo 50 tisíc pasažierov. Prudký nárast cien leteniek a štátne opatrenia smeruj- úce k úspore pohonných hmôt zapríčinili v nasledujúcom roku pokles záujmu o cestovanie lietadlami. Na letisku klesla prevádzka o 74% a nakoniec bola zastavená. Od roku 1981 bola na letisku udržovaná len letná prevádzka, počas ktorej sa z Karlových Varov dalo dostať do Pra- hy. Od roku 1989 má znova status verejného medzinárodného letiska (Letiště Karlovy Vary, [cca 2004]). Na základe zákona č. 166/2004 Sb. bolo letisko prevedené v roku 2004 do vlastníctva Karlovarského kraja. Na prevádzku letiska založil kraj v rovnaký rok spoločnosť s ručením obmedzeným Letiště Karlovy Vary, v ktorej je jediným spoločníkom. Vzťah medzi krajom a spoločnosťou je upravený na základe Zmluvy o nájmu podniku (Letiš- tě Karlovy Vary, 2010a). Podľa hejtmana Karlovarského kraja Petra Kulhánka kraj letisko neprenajíma súkromnej spoločnosti, pretože podľa neho je spoločnosť Letiště Karlovy Vary garantom optimálneho nastavenia zdrojov a vlastník má kontrolu aj nad stratégiou spoločnosti. Podľa hejtmana sa

56 REGIONÁLNE LETISKÁ tak zamedzí napríklad rozvoju nákladnej leteckej prepravy a negatívneho dopadu na okolie letiska. Navyše podľa neho je takmer nemožné nájsť súkromného prevádzkovateľa letiska. Toto tvrdenie podkladá skúsenosťami Juhočeského kraja, ktorý sa pre svoje letisko snažil nájsť strategického partnera avšak neúspešne (osobná kore- špondencia).

3.3.2 Prevádzkové výkony a destinácie liniek Spoločnosť Letiště Karlovy Vary vo svojich štatistikách neuvádza počty cestujúcich na pravidelných a nepravidelných linkách. Namiesto toho firma rozdeľuje cestujúcich na tranzitných a terminálových. Tranzitní cestujúci sú pasažieri, ktorí pokračovali cez karlovarské letisko pravidelnou alebo chartrovou linkou na iné letiská. Títo cestujúci sa teda spravidla nachádzali v linkách, ktoré mali medzipristátie na letisku v Karlových Varoch. Karlove Vary patria medzi jednu z najobľúbenejších destinácií pre ruských turistov v Česku. Práve kvôli tejto skutočnosti sa letisko v Karlových Varoch orientuje predovšetkým na ruskú klientelu. České aerolínie boli prvou leteckou spoločnosťou, ktorá toto kúpeľné mesto spojila s Ruskom. V roku 1997 zaviedla prvú pravidelnú linku do Mosk- vy- Šeremeťjevo a o rok neskôr ju nasledovala ruská firma Aeroflot, ktorá sprevádzkovala linku do rovnakej destinácií. V roku 2000 však Aeroflot lety pozastavil a na letisko sa vrátil až v roku 2006 (Aeroflot, 2006). Od roku 2000 do roku 2006 sa počet odbavených pasažierov pohyboval medzi 19 až 38 tisícami. V roku 2007 ich počet medziročne stúpol o takmer 100% a presiahol hranicu 60 tisíc. V roku 2008 zaviedli České aerolínie nové spojenie s Petrohradom. Počet pravidelných liniek sa tak rozšíril na tri, aj vďaka čomu počet prepravených pasažierov prekonal hranicu 80 tisíc. Hospodárska kríza sa prejavila na karlovarskom letisku v roku 2009. Počet nepravidelných liniek do dovolenkových destinácií sa znížil z piatich len na Rhodos a Antalyu a počet prepravených pasažierov mierne poklesol na hranicu 68 tisíc (Letiště Karlovy Vary, 2010a). Jedným z najúspešnejších rokov sa pre letisko stal rok 2011. Počet odbavených cestujúcich dosiahol takmer 100 tisíc a navyše pribudli dve nové linky do Jekaterinburgu a jedna linka do Samary a Petrohradu. Vďaka nim sa počet pravidelných spojov zvýšil na rekordných sedem.

57 REGIONÁLNE LETISKÁ

To však letisku dlho nevydržalo a v roku 2013 boli v prevádzke už len dve linky do Moskvy a jedna linka do Petrohradu a Jekaterinburgu. V roku 2014 bola zrušená aj linka do Jekaterinburgu a počet odbave- ných pasažierov poklesol o 20 tisíc. Za pokles dopytu po letoch do Kar- lových Varov mohol hospodársky pokles v Rusku (Letiště Karlovy Vary, 2015a). Rok 2015 nasledoval daný trend a počet odbavených cestujúcich sa znížil len na 50 tisíc. Letisko navyše prišlo o linku do Moskvy prevádz- kovanú ruským Aeroflotom. Dôvodom jej ukončenia bola liberalizáciu leteckého trhu medzi Moskvou a Prahou. Tá spôsobila pokles cien na tejto linke, čo zvýšilo dopyt po letoch do Prahy a znížilo dopyt po letoch do Karlových Varov (Letiště Karlovy Vary, 2016a). V roku 2016 ukončili České aerolínie prevádzku linky do Petrohra- du, preto na konci roka 2016 zostala na letisku už len jedna pravidelná linka do Moskvy. V roku 2018 bola zavedená ďalšia linka do Moskvy, ktorú prevádzkuje ruská nízko nákladová spoločnosť Pobeda. Aj vďaka nej sa počet odbavených cestujúcich zvýšil z 21 tisíc v roku 2017 na 45 tisíc v roku 2018. Nasledujúci rok bola linka do Moskvy prevádzkovaná Českými aerolíniami zrušená. Napriek tejto skutočnosti sa v roku 2019 zvýšil počet pasažierov na 62 tisíc. Od konca roka 2019 je na Karlovar- skom letisku už len jedna pravidelná linka prevádzkovaná spoločnos- ťou Pobeda. Chartrovou a nepravidelnou dopravou sa od roku 2010 dalo do- praviť len do Antalye. Až v roku 2015 letecký dopravca Azerbaijan airlines sprostredkoval priame chartrové lety do Baku. Na tie sa však na- sledujúci rok naviazať nepodarilo a navyše boli ukončené aj lety do An- talye kvôli poklesu dopytu po nich (Letiště Karlovy Vary, 2016a, 2017a). Nové sezóne linky boli spustené v roku 2017 a to do Tel Avivu a Taškentu. Linka do Tel Avivu sa viac na karlovarské letisko nevrátila ale linka do Taškentu bola v prevádzke aj v roku 2019 (Letiště Karlovy Vary, 2018a, 2020a).

Tabuľka 11: Pravidelné linky prevádzkujúce na letisku v Karlových Varoch

Dôvod Destinácia Od Do Dopravca zániku Moskva- České nedostatočný 1997 2019 Šeremeťjevo aerolínie dopyt

58 REGIONÁLNE LETISKÁ

Moskva- 1998 2000 Aeroflot NA Šeremeťjevo Moskva- nedostatočný 2006 2015 Aeroflot Šeremeťjevo dopyt České Petrohrad 2008 2016 NA aerolínie Czech Connect bankrot Jekaterinburg 2011 2012 Airlines spoločnosti

Jekaterinburg 2011 2014 Ural airlines NA

Rossiya Petrohrad 2011 2013 NA Airlines České nedostatočný Samara 2011 2013 aerolínie dopyt nedostatočný Ťjumeň 2012 2013 Ural airlines dopyt nedostatočný Dusseldorf 2017 2017 NA dopyt Moskva- 2018 súčasnosť Pobeda Vnukovo

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Karlovy Vary 2010a-2020a a Aeroflot 2006

Graf 12: Počet pravidelných liniek k 31.12 daného roka prevádzkujúce na letisku v Karlových Varoch

8 7 6 5 4 3 2 1

1998 2006 2014 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2015 2016 2017 2018 2019 2020 1997 Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Karlovy Vary 2010a-2020a a Aeroflot 2006

Tabuľka 12: Počet prepravených pasažierov na letisku v Karlových Varoch

59 REGIONÁLNE LETISKÁ

Cestujúci Cestujúci Rok Spolu termináloví tranzitný 2000 19 919 18 160 1 759 2001 21 748 20 423 984 2002 19 168 18 756 412 2003 25 805 25 687 118 2004 38 704 33 720 4 984 2005 37 313 35 853 1 460 2006 34 935 33 093 1 882 2007 64 641 60 445 4 196 2008 81 720 70 620 11 100 2009 68 369 63 231 5 138 2010 70 903 68 533 2 370 2011 99 014 96 246 2 768 2012 103 682 100 810 2 872 2013 104 469 101 123 3 346 2014 85 596 81 914 3 682 2015 51 780 34 550 17 230 2016 26 235 19 287 5 948 2017 21 404 20 034 1 370 2018 45 003 43 105 1 898 2019 62 434 62 034 400

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Karlovy Vary 2010a-2020a

Graf 13: Počet prepravených pasažierov na letisku v Karlových Varoch

120 000

100 000 Spolu 80 000

60 000 Cestujúci termináloví 40 000 Cestujúci tranzitný 20 000

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016 2018

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Karlovy Vary 2010a-2020a

60 REGIONÁLNE LETISKÁ

3.3.3 Verejné zdroje vynaložené na letisko Takmer hneď po získaní letiska v Karlových Varoch začal kraj s jeho rekonštrukciou. Počas prvej etapy trvajúcej od roku 2005 do roku 2006 boli zrekonštruované pristávacie a odletové dráhy. Celý projekt stál 113 mil. CZK, z ktorých EÚ poskytla viac ako 33 mil. CZK a zvyšnú časť uhradil kraj (Tabuľka 13). Peniaze z EÚ boli poskytnuté prostredníc- tvom OP infraštruktúra. Rovnako ako letisko v Brne a Ostrave aj tento projekt spadal pod 1. prioritnú osu „Modernizácia a rozvoj dopravnej infraštruktúry celoštátneho významu a 3. opatrenie „Modernizácia ci- vilných letísk nadregionálneho významu“ (Karlovarský kraj, 2006). Druhá etapa prebiehala počas roka 2006 a v rámci nej boli zrekon- štruované svetelné zariadenia vzletovej a pristávacej dráhy. Náklady na tento projekt boli 33 mil. CZK, z ktorých polovicu uhradila EÚ v rámci iniciatívy „Společenstvi INTERREG III A Česká republika- Svobodný stát Bavorsko“ (Tabuľka 13). Druhú časť nákladov hradilo letisko, ktoré na financovanie využilo investičný úver z komerčnej banky (Karlovarský kraj, 2006). Cieľom programu INTEREG III bolo pozdvihnúť celkovú socio-ekonomickú úroveň regiónov s ohľadom na obchodné, hospodár- ske, turistické, spoločenské a kultúrne vzťahy so susediacimi regiónmi (MMR, [cca 2007]). Tretia etapa modernizácie bola rozdelená na dve časti. Prvá časť prebehla medzi rokmi 2007 a 2008 a jej cieľom bola úprava vtedajšej odbavovacej budovy tak aby splnila požiadavky plynúce zo Schengen- ských dohôd. Celý projekt, ktorého investorom bol kraj stál takmer 51 mil. CZK. Kraj dostal na tento projekt dotáciu z Nórskych finančných mechanizmov v hodnote 18 mil. CZK (Tabuľka 13). Nórske finančné mechanizmy sú fondy založené v roku 2004, ktorých cieľom bolo po- skytnúť finančnú pomoc novým členom EÚ (Letiště Karlovy Vary, 2008b). V rámci druhej časti tretej etapy, ktorá prebiehala od roku 2008 do roku 2009 bola postavená nová odbavovacia hala. Celkové náklady projektu boli 94 mil. CZK. a investorom projektu bol znova kraj, ktorému v rámci ROP NUTS Severozápad poskytla EÚ približne 80 mil. CZK (Tabuľka 13). V rámci ROP NUTS boli prostriedky poskytnuté prostredníctvom 3. prioritnej osi „Dostupnosť a dopravná obslužnosť“ a 1. oblasti podpory „Rozvoj dopravnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu“ (Letiště Karlovy Vary, 2008c). Hlavným cieľom 3. prioritnej osi bola modernizácia a výstavba dopravnej infraš-

61 REGIONÁLNE LETISKÁ

truktúry vedúcej k zvýšeniu dostupnosti regiónu (RR Severozápad, [cca 2007]).

Tabuľka 13: Projekty realizované na letisku v Karlových Varoch

Hradené náklady Názov Od Do Letiště Spolu EÚ KVK Nórsko KV

1. etapa 2005 2006 113 099 973 0 33 679 244 79 420 729 0

2. etapa 2006 2006 33 297 254 16 648 627 16 648 627 0 0 3. etapa 2007 2008 50 825 183 0 0 32 781 183 18 044 000 1. časť 3. etapa 2008 2009 94 138 770 0 80 017 955 14 120 815 0 2. časť

Spolu 291 361 180 16 648 627 130 345 826 126 322 727 18 044 000

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Karlovarský kraj 2006, Letiště Karlovy Vary 2008b, 2008c a MMR [cca 2009]

Okrem projektov dostala prevádzkujúca spoločnosť aj účelovú dotáciu v hodnote 500 tisíc korún. Poskytovateľom dotácie bolo mesto Karlove Vary a jej účelom bola analýza rozvoja leteckej siete (Letiště Karlovy Vary, 2011a). Spoločnosť tiež získala dotácie z európskych štrukturál- nych fondov v rámci OP Nadnárodná Spolupráca Stredná Európa. Dôvod získania dotácií bolo zapojenie firmy do projektu Champions – „Improvement of CE regions accessibility through air transport inter- connectivity“. V rámci tohto projektu bolo úlohou spoločnosti zame- riavať sa na hľadanie ciest k zlepšeniu dostupnosti regiónov strednej Európy prostredníctvom leteckej dopravy a prepojenie regionálnej leteckej dopravy s ostatnými druhmi verejnej dopravy. Celková čiastka, ktorú letisko počas zapojenia do projektu čerpalo bola 3,9 mil. CZK (Le- tiště Karlovy Vary, 2014a). Ďalšie dotácie poskytol Štátny fond dopravnej infraštruktúry. Ich účelom bolo poskytnúť spoločnosti finančné prostriedky na obstaranie prístroja na detekciu výbušnín a detektoru obuvi. Čiastku letisko dostalo v rokoch 2017 a 2018 a dokopy sa jednalo o 977 tis. CZK (SFDI, 2017, 2018). Okrem klasických dotácií Karlovarský kraj poskytol financie aj formou navýšenia základného kapitála. Ten v roku 2004 predstavoval

62 REGIONÁLNE LETISKÁ len 200 tis. CZK, ale v roku 2005 bol už navýšený na 2,3 mil. CZK. Táto hodnota sa znova zvýšila až v roku 2018, kedy stúpla o 10 mil. CZK kvôli nedostatku finančných prostriedkov spôsobených stratami predo- šlých období. O rok neskôr v roku 2019 kraj vložil do kapitálových fondov spoločnosti príplatok 8 mil. CZK a to z rovnakého dôvodu (Letiště Karlovy Vary, 2020a).

Tabuľka 14: Základný kapitál spoločnosti Letiště Karlovy Vary v tisícoch kč

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 200 2 330 2 330 2 330 2 330 2 330 2 330 2 330 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2 330 2 330 2 330 2 330 2 330 2 330 12 330 12 330 Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Karlovy Vary 2005-2007, 2008a, 2009, 2010b- 2020b

3.3.4 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti Spoločnosť Letiště Karlovy Vary bola od jej vzniku až do roku 2014 každoročne v zisku. Jedinú výnimku tvoril rok 2006, kedy bola firma v strate, ktorej hodnota bola 1,9 mil. CZK. Najlepší hospodársky výsle- dok dosiahla v roku 2013 kedy zisk predstavoval viac ako 10 miliónov korún. Kríza v Rusku a s tým spojená strata pravidelných liniek do Ruska rapídne znížili počet odbavených pasažierov na letisku v roku 2015. V tomto roku tiež nastal zlom v hospodárení a firma skončila v strate 5,5 mil. CZK. Situácia na letisku sa nasledujúce roky nezlepšila a strata spoločnosti sa začala každoročne prehlbovať. V roku 2018 strata oproti predošlému roku poklesla o 6 mil. CZK. Tento pokles bol ovplyvnený skutočnosťou, že firma predala svetelné zabezpečovacie zariadenie Karlovarskému kraju. Rozdiel medzi predaj- nou a zostatkovou účtovnou hodnotou tohto zariadenia predstavoval skoro 5,5 mil. CZK (Letiště Karlovy Vary, 2019a). Najväčšiu stratu dosiahla spoločnosť v roku 2019. Jej hodnota bola takmer 18 mil. CZK a bola spôsobená poklesom privátnej leteckej dopravy a výnosmi z leteckej školy (Letiště Karlovy Vary, 2020a).

Tabuľka 15: Výsledky hospodárenia spoločnosti Letiště Karlovy Vary v tis. kč

63 REGIONÁLNE LETISKÁ

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 45 229 -1 962 2 445 3 046 4 070 2 332 8925 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 8 746 10 286 6 064 -5 591 -14 935 -15 386 -9 131 -17 857

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Karlovy Vary 2005-2007, 2008a, 2009, 2010b- 2020b

Graf 14: Výsledky hospodárenia spoločnosti Letiště Karlovy Vary v tisíscoch kč

15 000

10 000

5 000

2015 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2016 2017 2018 2019 -5 000 2004

-10 000

-15 000

-20 000

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Karlovy Vary 2005-2007, 2008a, 2009, 2010b- 2020b

64 REGIONÁLNE LETISKÁ

Firma eviduje podľa účtovnej závierky k 31.12. 2019 aktíva v hodnote takmer 23 mil. CZK. V obežných aktívach spoločnosti tvoria najväčšiu položku pohľadávky z obchodných vzťahov, ktorých hodnota je takmer 11 mil. CZK. V dlhodobom majetku tvoria najväčšiu časť samostatné hnuteľné veci, ktorých hodnota je 6,5 mil. CZK. Majetok spoločnosti je krytý výhradne cudzími zdrojmi, pretože vlastný kapitál má hodnotu -1.5 mil. CZK. Táto situácia nastala kvôli hospodáreniu spoločnosti, ktorá musí uhradiť stratu viac ako 25 mil. CZK. Hodnota cudzích zdrojov je 24 mil. CZK. K úverovým inštitúciám eviduje spoločnosť dlh takmer 8 mil. CZK a zvyšná časť cudzích zdrojov je tvorená krátkodobými záväzkami(Letiště Karlovy Vary, 2020b). Z titulu zmluvy o nájmu podniku eviduje spoločnosť záväzok ku Karlo- varskému kraju 9,8 mil. CZK a pohľadávku ku kraju 7,6 mil. CZK (Letiště Karlovy Vary, 2020a). Podľa hejtmana Karlovarského kraja Petra Kulhánka bude v najbližšej dobe cieľom kraja zaistiť prevádzku a intenzívne jednať s MD a vládou ČR o financovanie vybraných prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu dráhového systému zo strany štátu podobne ako je to u dopravnej infraštruktúry ciest a železníc. Týmto spôsobom by sa podľa hejtmana hospodárenie spoločnosti Letišťě Karlovy Vary priblíži- lo vyrovnanému stavu, bez záťaže krajského rozpočtu (osobná kore- špondencia).

3.3.5 Zhodnotenie Rozvoj letiska v Karlových Varoch mal dlhodobo pozitívny trend a významnejšie sa na ňom nepodpísala ani kríza v roku 2008. Svoj vr- chol letisko zažilo v rokoch 2011 až 2013, kedy prepravovalo vyše 100 tisíc pasažierov ročne. Avšak prevádzku letiska negatívne ovplyvnili sankcie voči Rusku, prepad rubľa a liberalizácia leteckého trhu medzi Prahou a Moskvou. Tieto skutočnosti zapríčinili zánik niekoľkých pra- videlných liniek, pokles počtu cestujúcich a tým aj zhoršenie hospodár- skej situácie spoločnosti. Od roku 2004 je na letisku v priemere dva a pól pravidelnej linky každý rok. Avšak najčastejšie bola v tomto období v prevádzke len jedna linka. Odkedy sa stal majiteľom letiska kraj, pra- videlné linky vydržali na letisku v priemere tri roky. Najdlhšie lietala z letiska linka do Moskvy prevádzkovaná Českými aerolíniami. Prevádzkujúca spoločnosť nedostáva od kraja žiadne dotácie. Kraj tiež pravidelne nevkladá do spoločnosti žiaden kapitál. Napriek tomu

65 REGIONÁLNE LETISKÁ bolo jej hospodárenie bezproblémové až do roku 2015, kedy nastal zlom kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam. Odvtedy je spoločnosť kaž- doročne v strate, ktorá sa postupne zväčšuje. Vďaka neuhradeným stra- tám minulých období má VK spoločnosti zápornú hodnotu, preto je majetok spoločnosti krytý úverom a krátkodobými záväzkami. Všetky verejné prostriedky vynaložené na letisko mali hodnotu 300 453 545 CZK. Najväčšiu časť investoval Karlovarský kraj (146 mil. CZK) a EÚ (134 mil. CZK). Od roku 2004, kedy sa stal kraj majiteľom letiska bolo prepravených 996 202 cestujúcich. Na základe týchto úda- jov bolo z verejných zdrojov na prepravu jedného cestujúceho vynalo- žených 301 CZK. Z tejto čiastky poskytla EÚ 134 CZK, Nórske finančné mechanizmy 18 CZK a Česká republika 149 CZK. Podľa hejtmana Karlovarského kraja Petra Kulhánka, je hlavnou prioritou kraja pre letisko zachovanie dopravnej obslužnosti regiónu aj pre civilnú leteckú prevádzku a to hlavne pre cestujúcich z krajín mimo Schengenskej zóny. Jedná sa hlavne o hostí kúpeľov alebo podnikateľov, ktorí letisko využívajú pre pristávanie ich súkromných lietadiel. Hetjman dodáva, že kraj ako vlastník musí zo zákona zachovať pre- vádzkyschopnosť v režime certifikovaného letiska s vonkajšou Schen- genskou hranicou (osobná korešpondencia). Je pravda, že Karlovarský kraj je povinný zaistiť prevádzku letiska. Ak však kraj jedná s MD a vládou ČR o financovaní vybraných prevádz- kových nákladov a nákladov na údržbu dráhového systém znamená to, že kraj zjavne nie je schopný zaistiť prevádzku letiska. Prevádzkou letiska sa rozumie aj činnosť, ktorou sa zaisťuje údržba a rozvoj letiska (Zákon č. 49/1997 Sb, § 26 ods. 1). V takomto prípade je kraj povinný ponúknuť letisko k zaisteniu jeho prevádzky štátu (Zákon č. 49/1997 Sb, § 25). Kraj sa tak jednoznačne snaží zachovať si majetok letiska a zbaviť sa povinností, ktoré mu zo zákona ako vlastníkovi vyplývajú. Keďže žiaden ekonomický dôvod, ktorý by vysvetlil prečo chce kraj spravovať stratový podnik neexistuje treba za týmto konaním hľadať dôvod politický. Argument o zachovaní dopravnej obslužnosti regiónu je v tomto kontexte irelevantný, pretože aj štát ako vlastník by mal byť zo zákona povinný letisko prevádzkovať.

3.4 Letisko Pardubice

3.4.1 História a prevádzka letiska

66 REGIONÁLNE LETISKÁ

História pardubického letiska je spojená s Východočeským aeroklubom Pardubice, ktorý zriadil letisko v roku 1930 na lúkach v Popkovicach. O dva roky neskôr ich ministerská komisia schválila ako spôsobilé pre letisko. V roku 1939 bolo letisko obsadené nemeckou Luftwaffe a do roku 1945 bolo významnou základňou okupačného letectva. Po vojne sa sem na krátko vrátili Východočeský aeroklub ale od roku 1949 slúžilo výhradne na vojenské účely. Do zoznamu letísk s medzinárodnou civil- nou prevádzkou bolo letisko zaregistrované v roku 1992 (KPB, [cca 2011]). V roku 1993 bola založená akciová spoločnosť East Bohemian Air- port. Po jednaniach s Ministerstvom obrany bolo firme v roku 1995 udelené povolenie k využívaniu letiska pre civilné účely a bola zahájená verejná medzinárodná prevádzka letiska. Spoločnosť East Bohemian Airport sa stala prvým súkromným prevádzkovateľom medzinárodné- ho civilného letiska v Českej republike. Svoj štatút súkromnej spoloč- nosti stratila v roku 2002, kedy boli všetky akcie firmy prevedené na mesto Pardubice. Ďalšia zmena nastala v roku 2007, kedy boli emitova- né nové akcie a Pardubický kraj získal 34% podiel v spoločnosti (EBA, 2008). V súčasnosti má letisko štatút vojenského medzinárodného verej- ného letiska s povolenou prevádzkou civilných lietadiel a prevádzkovateľom vojenskej časti je Armáda ČR (SLPAČR, [cca 2004]). Nehnuteľnosti, ktoré spoločnosť k svojej podnikateľskej činnos- ti využíva sú čiastočne vo vlastníctve štatutárneho mesta Pardubice a Pardubického kraja a čiastočne vo vlastníctve Armády ČR (Pardubice, [cca 2011]).

3.4.2 Prevádzkové výkony a destinácie liniek Spoločnosť East Bohemian Airport rozdeľuje cestujúcich do troch sku- pín. Prvú skupinu tvoria cestujúci, ktorí leteli pravidelnou linkou. Druhá skupina obsahuje pasažierov, ktorí cestovali nepravidelnou linkou. Tre- tiu skupinu pomenováva spoločnosť ako ostatní cestujúci a spadajú do nej tranzitní cestujúci. Až do roku 2014 obsahuje táto skupina aj pasa- žierov, ktorí cestovali nepravidelnými linkami do destinácií mimo Rus- ka. Od roku 2015 ostatní cestujúci obsahujú už len tranzitných pasažie- rov, preto v tomto roku počet cestujúcich v tejto kategórií výrazne poklesol.

67 REGIONÁLNE LETISKÁ

Prvý rok civilnej prevádzky prilákal na pardubické letisko len 3 ti- síc cestujúcich. Ďalších 7 rokov počet cestujúcich nepresiahol hranicu 10 tisíc. Až v roku 2003 letisko túto hranicu prekonalo a odbavilo takmer 30 tisíc cestujúcich. Nárast pasažierov v tomto roku pozitívne ovplyvnil príchod nových cestovných kancelárií, ktoré z letiska pre- vádzkovali chartrove lety na Krétu, Malorku a do Ruska. (EBA, 2004). Počet pasažierov na chartových linkách začal postupne rásť a v roku 2006 letisko odbavilo už 71 tisíc pasažierov. Rok 2007 bol zlomový, pretože z letiska začali lietať prvé dve pra- videlné linky, ktoré letecky spojili Pardubice s Moskvou a Petrohradom. Počet odbavených pasažierov sa v roku 2007 zvýši na 93 tisíc, z ktorých 10% cestovalo práve novými pravidelnými spojmi. V roku 2008 mierne klesol počet prepravených cestujúcich kvôli poklesu pasažierov na chartrových linkách do Ruska. Pravidelné spoje síce prepravili dvojnásobok cestujúcich oproti predošlému roku ale na konci kalendárneho roka boli obe zrušené. Nasledujúci rok na letisku chýbala pravidelná linka a navyše znova poklesol počet cestujúcich na chartrových linkách. Linka do Moskvy bola obnovená až v roku 2010, kedy prepravila viac ako 15 tisíc pasažierov. V roku 2011 pribudla dru- há linka do Moskvy prevádzkovaná spoločnosťou Czech Connect Airli- nes. Táto linka však na letisku dlho nevydržala a v januári nasledujúce- ho roka bola zrušená. Príčinou zániku bol bankrot dopravcu (EBA, 2013). Ďalší významný moment nastal v roku 2012, kedy sa letisku podarilo zdvojnásobiť počet prepravených pasažierov. Významne narástol počet cestujúcich hlavne na pravidelných linkách, ktoré prepravili takmer 70 tisíc pasažierov. Zásluhu na tom mala okrem linky do Mosk- vy aj novovzniknutá linka do Petrohradu, ktorú prevádzkovala ruská spoločnosť Transaero. Nasledujúci rok sa pravidelným linkám podarilo prepraviť 96 tisíc pasažierov a v roku 2014 až 98 tisíc. Okrem Ruska lietali chartrové linky v roku 2012 aj na Anatalyu, Burgas, Rhodos a Malorku (EBA, 2013). V roku 2013 bolo na letisku odbavených rekordných 184 tisíc ces- tujúcich. V roku 2014 ich počet poklesol na 150 tisíc, v roku 2015 bolo odbavených len necelých 60 tisíc a v roku 2016 využilo letisko už len 31 tisíc cestujúcich. Príčinami tohto dramatického poklesu boli zavedenie sankcií EÚ voči Rusku, devalvácia rubľu a následné ukončenie oboch pravidelných liniek. Ich zánik bol spôsobený bankrotom ruského letec- kého dopravcu Transaero, ktorý obe linky prevádzkoval (EBA, 2016a).

68 REGIONÁLNE LETISKÁ

Nová pravidelná linka bola zavedená až v roku 2017. Bola pre- vádzkovaná spoločnosťou Ryanair a spájala Pardubice s Londýnom. Táto linka pomohla zvýšiť záujem o cestovanie z pardubického letiska. Dôkazom toho je rok 2018, kedy bolo prepravených takmer 150 tisíc cestujúcich, z ktorých 95 tisíc cestovalo práve touto linkou. Napriek tomu bola linka v roku 2019 zrušená. Jej ukončenie zapríčinilo, že letisko prepravilo len 100 tisíc pasažierov. Spoločnosť Ryanair v roku 2018 začala prevádzkovať aj letnú linku do Alicante. Okrem nej lietali chartrove linky v tomto roku aj do klasic- kých dovolenkových destinácií ako Burgas, Rhodos, Podgorica, Herakli- on a Antalya (EBA, 2019). Koncom roka 2019 začala prevádzku nízko nákladová spoločnosť Skyup do Kyjeva a v roku 2020 ju nasledovala maďarská spoločnosť WizzAir, ktorá v súčasnosti prevádzkuje linku do Kyjeva a Lvova (EBA, [cca 2020]).

Tabuľka 16: Pravidelné linky prevádzkujúce na letisku v Pardubiciach

Dôvod Destinácia Od Do Dopravca zániku

Moskva 2007 2008 Transaero NA

Rossiya Airli- Petrohrad 2007 2008 NA nes bankrot Moskva 2010 2015 Transaero spoločnosti Czech Connect bankrot Moskva 2011 2012 Airlines spoločnosti bankrot Petrohrad 2012 2015 Transaero spoločnosti Londyn- 2017 2019 Ryanair NA Stansted

Kyjev-Boryspil 2019 súčasnosť Skyup

69 REGIONÁLNE LETISKÁ

Kyjeva-Žuljany 2020 súčasnosť WizzAir

Lvov 2020 súčasnosť WizzAir

Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010a, 2011a, 2012-2020, [cca 2020]

Graf 15: Počet pravidelných liniek k 31.12 daného roka prevádzkujúce na letisku v Pardubiciach

2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2007 Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010a, 2011a, 2012-2020, [cca 2020]

Tabuľka 17: Počet prepravených pasažierov na letisku v Pardubiciach

Cestujúci Cestujúci Ostatný Rok Spolu nepravidelnými pravidelnými cestujúci linkami linkami 1995 3 137 NA NA NA 1996 4 589 NA NA NA 1997 6 143 NA NA NA 1998 3 693 NA NA NA 1999 2 979 NA NA NA 2000 6 087 NA NA NA 2001 1 814 NA NA NA 2002 3 872 NA NA NA 2003 28 392 NA NA NA 2004 46 999 NA NA NA 2005 49 165 NA NA NA 2006 71 665 53 377 0 16 278* 2007 93 659 57 132 9 775 26 752* 2008 86 863 36 759 19 826 30 278*

70 REGIONÁLNE LETISKÁ

2009 49 032 27 582 0 21 450* 2010 62 302 28 917 15 458 17 927* 2011 65 246 12 768 30 769 21 709* 2012 125 008 33 131 69 482 22 395* 2013 184 140 53 892 96 916 33 332* 2014 150 056 24 302 98 322 27 432* 2015 59 260 24 915 33 033 1 312 2016 31 174 19 778 10 251 1 145 2017 88 490 54 756 33 060 674 2018 147 064 52 320 94 111 1 151 2019 102 206 45 080 55 905 1 221

Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010a, 2011a, 2012-2020

*hodnoty obsahujú okrem tranzitných cestujúcich aj cestujúcich nepravidelnými linkami do všetkých krajín okrem Ruska. Cestujúci do Ruska sú započítaný v kategórií „Cestujúci nepravidelnými linkami“

Graf 16: Počet prepravených pasažierov na letisku v Pardubiciach

200000 180000 160000 Spolu 140000 Nepravidelné 120000 linky 100000 Pravidelné 80000 linky 60000 Ostatný 40000 20000 0

71 REGIONÁLNE LETISKÁ

Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010a, 2011a, 2012-2020

*od roku 2006 do roku 2014 obsahuje kateoria ostatných cestujúcich aj cestujúcich ne- pravidelnými linkami do všetkých krajín okrem Ruska. Cestujúci do Ruska sú započítaný v kategórií „Cestujúci nepravidelnými linkami“

Pardubické letisko v preprave carga výrazne zaostáva za letiskom v Brne a Ostrave. Za svoju históriu prepravilo najväčší objem v roku 2007 a to len necelých 900 ton. Väčšinu rokov sa však objem tejto dopravy pohyboval medzi 200 až 300 tonami.

Graf 17: Objem nákladu a pošty prepraveného na letisku v Pardubiciach v to- nách

1000 900 800 700 600 500 400 300 200 100

2006 2005 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2004 Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010a, 2011a, 2012-2020

72 REGIONÁLNE LETISKÁ

3.4.3 Verejné zdroje vynaložené na letisko Jediný modernizačný projekt, na ktorý pardubické letisko dostalo dotá- ciu z EÚ má názov Technické zázemie civilnej časti letiska Pardubice a rozšírenie pohybových plôch. Projekt bol realizovaný medzi rokmi 2011 a 2012 a jeho celkové náklady mali hodnotu 259 mil. CZK. Viac ako 198 mil. CZK poskytla EÚ v rámci ROP NUTS Severovýchod a zo zvyšnej časti uhradilo mesto a kraj 35 mil. CZK a letisko 26 mil. CZK. Prostriedky z ROP NUTS pochádzali z 1. prioritnej osi „Rozvoj dopravnej infraštruktúry“ a z 3. oblasti podpory „Rozvoj medzinárodných ci- vilných letísk“ (RR Severovýchod, 2011). Cieľom tejto oblasti podpory bolo zaistiť kvalitné letecké spojenie v regióne z hľadiska zvýšenia dopravnej dostupnosti na regionálnej aj národnej úrovni a ďalšieho eko- nomického a sociálneho rozvoja (RR Severovýchod, 2012). Žiadne ďal- šie dotácie od kraja, mesta alebo Európskej únie letisko nedostalo. Na- miesto dotácií sa akcionári spoločnosti rozhodli financovať letisko kapi- tálovými vkladmi a úvermi. V roku 2002 keď sa majiteľom firmy East Bohemian Airport stalo mesto Pardubice, mal ZK spoločnosti hodnotu 10 mil. CZK. Záujem mesta o rozvoj letiska sa prejavil hneď nasledujúci rok navýšením ZK o 16 mil. CZK. V roku 2007 sa Pardubický kraj stal menšinovým akcionárom v spoločnosti a jej ZK stúpol na 40 mil. CZK. Nasledujúci rok spoločne vložili do ZK ďalších 45 mil. CZK. Z nich 27 mil. CZK slúžilo na výstavbu dočasnej odletovej haly (9,8mil. CZK), oplotenie letiska (11,9 mil. CZK) a na prípravné práce pre nový terminál (5,7 mil. CZK) (EBA, 2009). K navýšeniu ZK v roku 2009 došlo vkladom nehmotného majetku, ktorý bol ocenený na hodnotu 47,5 mil. CZK. V roku 2010 majitelia vložili ďal- ších 24 mil. CZK na financovanie rekonštrukcie svetelného vybavenia letiska (EBA, 2011a). Ďalší vklad v roku 2011 navýšil ZK už na 184 mil. CZK (Tabuľka 18). Bol využitý na spolufinancovanie projektu „Technic- ké zázemie civilnej časti letiska Pardubice a rozšírenie pohybových plôch“ (EBA, 2012). V roku 2016 firma uzavrela zmluvu s Československou obchodnou bankou o emisnom programu zmeniek s celkovým rámcom 250 mil. CZK. Spoločnosť prostriedky využila na výstavbu nového terminálu Já- na Kašpara. Úver bol zaistený ručením mesta Pardubice a záložným právom k pozemku, na ktorom bola stavba terminálu realizovaná (EBA, 2017). Kraj kvôli tejto výstavbe vložil do spoločnosti v rokoch 2017 a 2018 príplatok mimo základný kapitál, ktorého hodnota bola 74 mil. CZK (

73 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 18). Naposledy vložili akcionári svoje prostriedky do spoločnosti v roku 2019. Mesto Pardubice vložilo do kapitálových fondov spoločnosti príplatok 6 mil. CZK a spoločne s krajom navýšili ZK, ktorý prekonal hranicu 316 mil. CZK ( Graf 18). Pardubické letisko tiež získalo v rokoch 2018 až 2020 podporu zo Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Hodnota tejto podpory bola vyše 15 mil. CZK a jej cieľom bolo zvýšenie bezpečnostných opatrení na letisku (SFDI, 2018, 2019, 2020).

Tabuľka 18: Základný kapitál spoločnosti East Bohemian Airport v tisícoch kč

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 10410 26210 26210 262 10 26210 40000 85000 132500 156500 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 184500 217000 229000 229000 229000 281360 281360 281360 316360

Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010b, 2011b, 2012-2020

Graf 18: Základný kapitál a kapitálové fondy spoločnosti East Bohemian Airport v tisícoch kč

350 000

300 000

250 000 Základný 200 000 kapitál

150 000 Kapitálové 100 000 fondy

50 000

2005 2010 2002 2003 2004 2006 2007 2008 2009 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019

74 REGIONÁLNE LETISKÁ

Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010b, 2011b, 2012-2020

3.4.4 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti Rok 2003 sa stal zlomovým, pretože spoločnosť prvý krát za svoju históriu dosiahla zisk. Tento výsledok do značnej miery ovplyvnilo na- výšenie letov ruských cestovných kancelárií (EBA, 2004). V dobrých hospodárskych výsledkoch pokračovala firma až do roku 2008. V roku 2009 zaznamenala spoločnosť výrazný prepad VH. Ten bol zapríčinený absenciou pravidelnej linky do Ruska a poklesom počtu chartrových letov. Na VH mal vplyv aj mimoriadny odpis majetku v hodnote 13 mil. CZK, o ktorom spoločnosť v tomto roku účtovala (EBA, 2010a). Letisko skončilo v strate aj na konci roka 2010, tá sa však oproti predošlému roku podstatne znížila. V roku 2011 bola prevádzka spoločnosti zasiahnutá niekoľkými skutočnosťami, ktoré mali nepriaznivý vplyv na VH. V prvom rade došlo k zrušeniu niekoľkých desiatok plánovaných letov z Moskvy. Dôvodom bolo neudelenie povolenia k letu príslušným dopravcom ruskými or- gánmi. Ďalším negatívnym faktorom bolo uzavretie letiska na prelome septembra a októbra z dôvodu práce na pohybových plochách letiska. Posledným faktorom bolo precenenie pohľadávok za leteckým dopravcom Czech Connect Airlines, ktorý sa koncom roka dostala do vážnych finančných problémov (EBA, 2012). Zisk dosiahla spoločnosť až v roku 2012. Vďačí zaň predovšetkým výraznému rastu dopytu leteckých spoločností z Ruska (EBA, 2013). Ten neutíchal ani počas roka 2013, kedy firma dosiahla zisk až 18 mil. CZK. Naposledy mala firma kladný VH v roku 2014. Ten sa ale oproti predchádzajúcemu roku znížil len na tretinu. Tento nepriaznivý vývoj bol ovplyvnený prepadom smeného kurzu rubľu voči svetovým menám, ktorý zapríčinil pokles letov aj cestujúcich na pardubickom letisku (EBA, 2015). V roku 2015 poklesol počet cestujúcich na letisku o 90 tisíc, čo malo negatívny vplyv na VH spoločnosti, ktorá sa opäť ocitla v strate. Kon- com roku 2015 zbankrotoval ruský dopravca Transaero, čo malo za následok ďalší pokles cestujúcich v roku 2016. Spoločnosť sa však v roku 2016 zamerala viac na predaj paliva, všeobecné letectvo a cargo dopravu vďaka čomu sa strata spoločnosti oproti roku 2015 znížila (EBA, 2017). Opätovný nárast cestujúcich v roku 2017 sa podpísal aj na strate spoločnosti, ktorá poklesla na hodnotu 5 mil. CZK.

75 REGIONÁLNE LETISKÁ

V roku 2018 dosiahlo letisko svoj tretí najlepší výsledok v počte prepravených pasažierov. Napriek tomu skončila firma na konci roku v strate 15 mil. CZK. Výsledok hospodárenia podľa spoločnosti negatív- ne ovplyvnilo uzavretie letovej dráhy v októbri a novembri, ktoré navy- še zapríčinilo odchod niektorých dopravcov (EBA, 2019). Najhorší VH eviduje spoločnosť v roku 2019, kedy skončila na konci účtovného obdobia v strate 34 mil. CZK.

Tabuľka 19: Výsledky hospodárenia spoločnosti East Bohemian Airport v tisí- coch kč

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 -2 295 2 167 3 355 1 117 823 9 137 6 266 -23 841 -5 328 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 -8 063 6 749 18 723 6 804 -14 671 -10 668 -5 220 -15 912 -34 343 Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010b, 2011b, 2012-2020

Graf 19: Výsledky hospodárenia spoločnosti East Bohemian Airport v tisícoch kč

30 000

20 000

10 000

2006 2003 2004 2005 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 -10 000 2002

-20 000

-30 000

-40 000

Zdroj: vlastné spracovanie podľa East Bohemian Airport 2004-2009, 2010b, 2011b, 2012-2020

76 REGIONÁLNE LETISKÁ

East Bohemian Airport evidovala v rozvahe k 31.12.2019 majetok v hodnote 471 mil. CZK. Väčšina majetku je tvorená stavbami (337 mil. CZK), peňažnými prostriedkami (49 mil. CZK) a samostatnými hnuteľnými vecami (44 mil. CZK.) Spoločnosť tiež disponuje pozemka- mi s hodnotou 16 mil. CZK a pohľadávkami s hodnotou 10 mil. CZK. Vlastný kapitál tvorí 65% finančných zdrojov spoločnosti. Skladá sa zo ZK (316 mil. CZK), kapitálových fondov (80 mil. CZK) a z VH minulých období (-55 mil. CZK.) Cudzie zdroje majú hodnotu 160 mil. CZK a z 90% sú tvorené dlhodobými zmenkami k úhrade, ktoré firma využi- la na financovanie terminálu Jána Kašpara (EBA, 2020).

3.4.5 Zhodnotenie Prepravu cestujúcich na letisku v Pardubiciach prvý krát narušila hos- podárska kríza v roku 2008. Tá pripravila letisko o všetky pravidelné linky a polovicu prepravených pasažierov. Rekord v počte preprave- ných cestujúcich dosiahlo v roku 2013 ale rovnako ako letisko v Karlových Varoch bolo v roku 2014 negatívne zasiahnuté hospodár- skou situáciou v Rusku. Následný pokles počtu cestujúcich dokázala mierne znížiť aspoň linka do Londýna ale aj tak sa prevádzkujúca spo- ločnosť nachádza v zlej hospodárskej situácií. V priemere je každoročne v prevádzke niečo viac ako jedna pravidelná linka ale letisko zažilo aj roky, keď nebola v prevádzke žiadna. Prevádzka pravidelnej linky vydr- ží letisku v priemere dva roky. Najdlhšie, až 5 rokov, vydržala na letisku linka do Moskvy prevádzkovaná spoločnosťou Transaero. Doprava carga dosahuje len zlomok oproti letiskám v Brne alebo Ostrave a navyše nemá žiaden rastúci trend. Od roku 2002, kedy sa majiteľom spoločnosti stalo mesto Pardubi- ce bola firma z 18 účtovných období v strate hneď 9 krát. Od roku 2015 je spoločnosť v strate každoročné a to aj napriek kapitálovým vkladom, ktoré majitelia spoločnosti poskytujú. K 31.12.2019 mali VH minulých období hodnotu -55 mil. CZK, vďaka čomu pokrýva VK len 65% majetku spoločnosti. V cudzích zdrojoch najviac dominuje dlh 145 mil. CZK, ktorý vznikol pri stavbe nového terminálu. Na letisko v Pardubiciach bolo z verejných zdrojov vynaložených 646 046 975 CZK. Na tejto sume sa až 432 mil. CZK podieľalo mesto Pardubice a Pardubický kraj. Od roku 2004, kedy mesto prvý krát zvýši- lo ZK bolo na letisku odbavených 1 412 329 cestujúcich. Z verejných

77 REGIONÁLNE LETISKÁ zdrojov tak bolo na prepravu každého cestujúceho od roku 2004 vyna- ložených 457 CZK. Na tejto sume sa podieľali finančné prostriedky z ČR 317 korunami a z EÚ 140 korunami. Na moje otázky k letisku hejtman kraja ani primátor Pardubíc neodpovedali. Znova teda zostáva záhadou prečo chce kraj letisko vlastniť a aké dôvody má štatutárne mesto na jeho podporu. S najväčšou pravdepodobnosťou však ani jeden subjekt žiaden kon- krétnejší cieľ ako regionálny rozvoj nemá. Toto tvrdenie však podložiť nemôžem, pretože som ich odpoveď nedostal.

3.5 Letisko České Budějovice

3.5.1 História a prevádzka letiska Výstavba letiska České Budějovice začala v roku 1932 pre potreby Ae- roklubu České Budějovice a československého vojenského letectva. Slávnostná kolaudácia prebehla v roku 1937, kedy bolo letisko dokon- čené. Po obsadení Československa nacistickým Nemeckom sa stalo vojenskou základňou a slúžilo na výcvik pilotov Luftwaffe. Po vojne sa letisko dostalo do českej správy a vrátil sa tam aj Aeroklubu České Bu- dějovice. Okrem neho letisko využívali aj izraelský piloti ako výcvikové stredisko. Od roku 1950 do roku 1952 prebiehala rekonštrukcia letiska, aj vďaka ktorej sa letisko stalo jednou z najvýznamnejších vojenských základní Československa. Vojenská éra letiska končí až v roku 2005, kedy bola zrušená opravárenská základňa letectva (JLČB, [cca 2019]). Civilná prevádzka letiska začala v roku 2006, kedy sa letisko dostalo na zoznam verejných vnútroštátnych letísk. Na starosť ju má akciová spoločnosť Jihočeské letiště České Budějovice, ktorá bola založená ešte v roku 2005 Juhočeským krajom a mestom České Budějovice. Prevádz- ka začínala len na jednej tretine dráhy, s obmedzeným množstvom techniky a v prenajatých budovách. Juhočeský kraj preto požiadal Mi- nisterstvo obrany o bezúplatný prevod letiskových pozemkov a objektov. V roku 2007 vláda schválila prevod vojenskej časti letiska do vlastníctva Juhočeského kraja a ten sa tak stal majiteľom viac ako 300 hektárového pozemku s viac ako 120 budovami. V rovnaký rok letisko získalo licenciu pre neverejnú medzinárodnú prevádzku (JLČB, [cca 2019]). Firma od svojho založenia funguje v režime záväzku verejnej služ- by. Na základe tohto záväzku je spoločnosť povinná riadne prevádzko-

78 REGIONÁLNE LETISKÁ vať, spravovať a udržovať letisko. Strata spoločnosti z výkonu záväzku verejnej služby je na základe tohto záväzku financovaná akcionármi společnosti (JLČB, 2020). Akcionári teda musia každoročne poskytovať firme dotácie na úhradu jej strát. Podľa primátora mesta České Budějo- vice Jiřího Svobodu funguje spoločnosť v tomto režime, pretože súkromný prevádzkovatelia neprejavili záujem o prevádzku letiska alebo navrhli nevyhovujúce podmienky (osobná korešpondencia). Od založenia v roku 2005 vlastnili obaja akcionári 50% akcií spo- ločnosti. Všetko sa zmenilo v roku 2020 keď mesto České Budějovice predalo svoj podiel v spoločnosti Juhočeskému kraju. Podľa primátora mesta České Budějovice Jiřího Svobodu mesto svoj podiel v akciovej spoločnosti Jihočeské letiště České Budějovice predalo kraju, pretože to bola podľa mesta nenávratná investícia. Ako dôvod primátor uvádza, že všetok majetok a pozemky vlastnil kraj a mesto bolo len polovičným akcionárom v prevádzkujúcej spoločnosti, ktorá nevlastnila žiaden majetok a navyše mesto muselo uhrádzať polovicu všetkých prevádzko- vých nákladov (osobná korešpondencia).

3.5.2 Verejné zdroje vynaložené na letisko Aby mohla byť na letisku zahájená pravidelná a nepravidelná letecká doprava vrátane prepravy nákladu pre kategóriu veľkých a stredných lietadiel bola potrebná rekonštrukcia a modernizácia areálu. (JLČB, [cca 2019]). Prvá etapa modernizácie začala v roku 2010. V rámci nej bola rea- lizovaná rekonštrukcia riadiacej veže, zaisťovanie areálu a prestavba jedného objektu na administratívnu budovu. Realizácia tejto etapy stála investora, ktorým bol Juhočeský kraj, 65 mil. CZK (Tabuľka 20). Druhá etapa bola rozdelená na dve časti. Prvá časť prebiehala medzi rokmi 2015 a 2016 a kraj do nej investoval až 121 mil. CZK. Po- čas nej bola opravená vzletová a pristávacia dráha a prebehla výstavba vrátnice a inžinierskych sietí. V druhej časti realizovanej od roku 2017 do roku 2019 bol vybudovaný terminál, prístupová komunikácia k objektu, parkovisko a bola opravená a rozšírená odbavovacia plocha. Na druhú časť tejto etapy musel kraj vynaložiť až 525 mil. CZK. Dokopy teda kraj investoval v oboch etapách do letiska 711 mil. CZK (Tabuľka 20). Ešte pred začatím modernizácie v roku 2009 žiadala spoločnosť o dotáciu z ROP NUTS Jihozápad na obstaranie špeciálneho hasičského

79 REGIONÁLNE LETISKÁ vozidla. Hodnota tohto vozidla bola 18,5 mil. CZK a EÚ na jeho obstaranie poskytla 15,3 mil. CZK. Zvyšné 3 mil. CZK uhradilo letisko zo svojich zdrojov (Tabuľka 20).

Tabuľka 20: Projekty realizované na letisku České Budějovice v miliónoch kč

Hradené náklady Názov Od Do Spolu JČK EÚ JLČB Špeciálne hasičské 2009 2010 18,5 15,3 3,2 vozidlo 1. etapa 2010 NA 65 65 0 0 2. etapa 2015 2016 121 121 0 0 1. časť 2. etapa 2017 2019 525 525 0 0 2.časť Spolu 729 711 15,3 3,2

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Jihočeské letiště České Budějovice 2011c, Jihočeský kraj 2019, MMR [cca 2010b]

Juhočeský kraj a mesto České Budějovice poskytujú prevádzkujúcej firme investičné a prevádzkové dotácie na základe zmluvy o záväzku verejnej služby. Jedná sa o každoročné platby letisku, na ktorých sa kraj aj mesto podieľajú v rovnakej výške od roku 2006. Ročná priemerná hodnota prevádzkových dotácií je 26 mil. CZK a ich suma do roku 2019 predstavuje viac ako 370 mil. CZK. Hodnota prevádzkových dotácií sa od roku 2006, kedy predstavovali 9 mil. CZK výrazne zvýšila a v roku 2019 presiahla 46 mil. CZK. Priemerná hodnota dotácií určených na investičné účely je 4 mil. CZK a ich súčet do roku 2019 je len niečo viac ako 55 mil. CZK. Najviac investičných dotácií letisko dostalo v prvý rok svojej prevádzky a to vyše 7 mil. CZK. Celková čiastka, ktorú firma Jiho- české letiště České Budějovice takýto spôsobom od svojich akcionárov čerpala predstavovala do roku 2019 viac ako 425 milióna korún (Tabuľka 21).

Tabuľka 21: Dotácie čerpané spoločnosťou Jihočeské letiště České Budějovice v kč

80 REGIONÁLNE LETISKÁ

Prevádzkové Investičné Rok Juhočeský České Juhočeský České Spolu kraj Budějovice kraj Budějovice 2006 4 489 418 4 489 418 3 542 629 3 542 629 16 064 094 2007 6 193 975 6 193 975 2 887 690 2 887 690 18 163 330 2008 10 917 514 10 917 514 2 826 673 2 826 673 27 488 374 2009 13 154 942 13 154 942 3 320 149 3 320 149 32 950 182 2010 13 031 275 13 031 275 1 397 818 1 397 818 28 858 186 2011 13 281 383 13 281 383 2 269 686 2 269 686 31 102 138 2012 13 764 307 13 764 307 2 465 000 2 465 000 32 458 614 2013 13 221 412 13 221 412 1 460 470 1 460 470 29 364 764 2014 12 877 315 12 877 315 499 725 499 725 26 754 080 2015 13 222 792 13 222 792 1 500 000 1 500 000 29 445 584 2016 14 409 407 14 409 407 986 438 986 438 30 791 690 2017 15 669 931 15 669 931 1 499 269 1 499 269 34 338 400 2018 17 758 145 17 758 145 1 498 535 1 498 535 38 513 360 2019 23 073 958 23 073 958 1 474 399 1 474 399 49 096 714 185 065 774 185 065 774 27 628 481 27 628 481 425 388 510 Spolu 370 131 548 55 256 962 Zdroj: vlastné spracovanie podľa Jihočeské letiště České Budějovice 2006,2007, 2008b- 2014b, 2015-2020

3.5.3 Hospodárenie prevádzkujúcej spoločnosti Od svojho založenia nebola firma Jihočeského Letiště České Budějovice ani jeden krát v strate. Na túto skutočnosť má nezanedbateľný vplyv množstvo prevádzkových dotácií, ktoré spoločnosť dostáva. Objem týchto dotácií je niekoľkokrát väčší ako súčet všetkých ostatných výno- sov spoločnosti. Napríklad v roku 2019 bol tento súčet 15 mil. CZK a firma dostala prevádzkové dotácie za 46 mil. CZK. Ak by spoločnosť tieto dotácie nedostávala bola by každoročne v strate. Výsledky hospo- dárenia teda veľa o hospodárení spoločnosti nevypovedajú.

Tabuľka 22: Výsledky hospodárenia spoločnosti Jihočeské letiště České Budějo- vice v tisícohc kč

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 0 27 444 520 628 602 559 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 636 377 866 1 668 1 649 1 804 1 213 Zdroj: vlastné spracovanie podľa Jihočeské letiště České Budějovice 2006,2007, 2008a- 2014a, 2015-2020

81 REGIONÁLNE LETISKÁ

Graf 20: Výsledky hospodárenia spoločnosti Jihočeské letiště České Budějovice v tisícoch kč

2000 1800 1600 1400 1200 1000 800 600 400 200

2019 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2006 Zdroj: vlastné spracovanie podľa Jihočeské letiště České Budějovice 2006,2007, 2008a- 2014a, 2015-2020

Spoločnosť Jihočeské letište České Budějovice funguje v režimu záväzku verejnej služby. Z tohto dôvodu nevlastní firma žiaden dlhodobý majetok. Avšak podľa účtovnej závierky k 31.12. 2019 firma spravuje dlhodobý majetok v hodnote 839 mil. CZK. Majetok firmy je tvorený len obežnými aktívami s hodnotou 23 mil. CZK, z ktorých 85% tvoria peňažné prostriedky (JLČB, 2020). Aktíva sú kryté z nadpolovičnej väčšiny VK, ktorého hodnota je takmer 13 mil. CZK. Základný kapitál má hodnotu len 2 mil. CZK a zvyšok VK je tvorený kladnými hospodárskymi výsledkami minulých období. V cudzích zdrojoch, ktorých hodnota je 10 mil. CZK najviac figurujú krátkodobé záväzky o hodnote viac ako 8 mil. CZK a vyše 1 mil. CZK má firma uložených v rezervách (JLČB, 2020).

3.5.4 Zhodnotenie Letisko v Českých Budějoviciach zatiaľ verejnú medzinárodnú pre- vádzku nezahájilo. Modernizácia síce bola dokončená už v roku 2019 ale letisko ešte čaká na certifikát pre obchodnú leteckú dopravu (JLČB, [cca 2019]).

82 REGIONÁLNE LETISKÁ

Prevádzkujúca spoločnosť funguje v režime záväzku verejnej služ- by. Na základe tohto záväzku dostáva dotácie, ktoré výrazným spôsobom prispievajú k jej hospodárskym výsledkom. Tie by bez dotá- cií boli každoročne záporné a ich hodnota by sa pohybovala okolo hodnoty prijatých prevádzkových dotácií. Prostriedky vynaložené na modernizáciu a prevádzku letiska majú hodnotu 1 153 689 510 CZK. Takmer celá čiastka bola financovaná Juhočeským krajom. Dotácia z fondov EÚ mala hodnotu len 15 mil. CZK a mesto České Budějovice poskytlo prevádzkujúcej spoločnosti dotácie v hodnote 212 mil. CZK. Na otázku aký cieľ mesto České Budějovice sledovalo primátor Jiří Svoboda odpovedať nevedel. Podľa neho to bol len nastavený systém, a preto chcel mesto tejto finančnej záťaži zbaviť (osobná korešponden- cia). Hetjman Juhočeského kraja na moju žiadosť neodpovedal, preto je možné predpokladať, že kraj rovnako ako mesto žiaden konkrétny cieľ nemá.

83 ZÁVER

4 Záver

Z uvedených informácií v tejto práci vyplýva, že kraje nemajú jasne a podrobne definované ciele. Všeobecný cieľ, na základe odpovedí hejtmanov a cieľov prioritných os by sa dal definovať ako podpora regio- nálneho rozvoja. Takýto cieľ však ani zďaleka nie je dostačujúci pri ob- jeme verejných prostriedkov, ktoré na letiská putujú. Fakt je, že kraje sú zo zákona povinné zaistiť prevádzku letiska, a preto sa môže javiť, že tieto verejné prostriedky sú nevyhnutnou zále- žitosťou vyplývajúcou zo zákona. Netreba však zabúdať na to, že každý kraj má možnosť zbaviť sa letiska a ponúknuť ho štátu. Z tohto dôvodu nie je vynakladanie finančných prostriedkov na letisko povinnosťou krajov, ale ich vôľou. Konečné porovnanie letísk na základe počtu prepravených pasa- žierov ukazuje, že ich počet z dlhodobého hľadiska stagnuje na letis- kách v Pardubiciach, Karlových Varoch aj Ostrave. Počet pasažierov na letisku v Brne síce má z dlhodobého hľadiska rastúci trend avšak za výkonmi z roku 2012 stále zaostáva (

Graf 21). Údaje z roku 2020 sa na grafe nenachádzajú, pretože firmy ešte svoje výročné správy nezverejnili. Je však isté, že všetky letiská v tomto roku čelili značnému poklesu v počte odbavených pasažierov.

84 ZÁVER

Graf 21: Počet prepravených pasažierov

700 000

600 000

500 000 Brno 400 000 KV 300 000 Ostrava 200 000 Pardubice 100 000

2007 2008 2009 2010 2011 2004 2005 2006 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Letiště Brno 2003-2016, Letiště Brno „Statistiky“, Letiš- tě Ostrava 2005-2019, 2020a, Letiště Karlovy Vary 2010a-2020a, East Bohemian Airport 2004-2009, 2010a, 2011a, 2012-2020

V závere je ešte treba letiská porovnať na základe objemu verejných prostriedkov, ktoré čerpali. Toto porovnanie (Graf 22) zobrazuje ako narastal objem verejných prostriedkov od roku 2002 do roku 2020 na

85 ZÁVER jednotlivých letiskách. Tento graf zobrazuje extrémny rozdiel v množstve prostriedkov, ktoré čerpalo letisko v Ostrave v porovnaní s ostatnými letiskami. Len od roku 2014 čerpalo ostravské letisko viac finančných prostriedkov ako letiská v Brne a Karlových Varoch za celý čas ich prevádzky. Vďaka tomuto rozdielu je graf málo prehľadný. Prehľadnejšie porovnanie sa preto nachádza na grafe 23, kde nie je os- travské letisko zahrnuté. Ten zobrazuje niekoľko zaujímavých skutoč- ností. Prvou z nich je, že letiská v Brne a Karlových Varoch čerpali takmer rovnaké množstvo zdrojov. Druhý zaujímavý fakt je, že letisko v Českých Budějoviciach drží druhé miesto v čerpaní verejných zdrojov. Ich objem dosahuje takmer štvornásobok oproti letisku v Brne alebo Karlových Varoch a to aj napriek tomu, že letisko zatiaľ verejnú medzi- národnú prevádzku nezahájilo. Len objem prevádzkových dotácií, ktoré prevádzkujúca spoločnosť dostala (370 mil. CZK), je väčší ako všetky prostriedky získané letiskom v Brne (316 mil. CZK) alebo Karlových Varoch (300 mil. CZK). Poslednou zaujímavosťou je, že letisko v Pardubiciach čerpalo viac ako dvojnásobok prostriedkov oproti letisku v Karlových Varoch. Obe letiská sú pri tom zamerané na tú istú klientelu a navyše pardubické letisko prepravuje v priemere väčšie množ- stvo pasažierov a disponuje aj cargo dopravou. V tejto súvislosti je ale tiež potrebné dodať, že hospodárska situácia spoločnosti prevádzkujú- cej letisko Pardubiciach je lepšia ako tej v Karlových Varoch. Spoločnosť je menej zadlžená aj vďaka pravidelným kapitálovým vkladom, ktoré mesto a kraj poskytujú.

Graf 22: Súčet verejných prostriedkov čerpaných letiskami v miliónoch kč

86 ZÁVER

3500

3000 KV 2500 Pardubice 2000 Brno 1500 ČB 1000 Ostrava 500

2009 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2002 Zdroj: vlastné spracovanie podľa kapitol „Verejné zdroje“

Graf 23: Súčet verejných prostriedkov čerpaných letiskami v miliónoch kč

87 ZÁVER

1200

1000

KV 800

Pardubice 600

Brno 400

ČB 200

2016 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2017 2018 2019 2020

Zdroj: vlastné spracovanie podľa kapitol „Verejné zdroje“

V neposlednom rade je potrebné spomenúť, že je nepravdepodobné aby sa prostriedky vynaložené na letiská niekedy v budúcnosti krajom vrá- tili. Takmer všetky letiská majú problémy so zadĺženosťou alebo nie sú schopné prevádzky bez dodatočných prostriedkov od kraja. Ostravské letisko dlhodobo čelí obom týmto problémom. Od kraja potrebuje kaž- doročne dodatočné financie na úhradu svojich hospodárskych strát a celková zadlženosť prevádzkujúcej spoločnosti bola podľa poslednej účtovnej závierky 67 percent. Najväčší dlh má spoločnosť k MSK kraju, ktorému za nájomné dlží takmer miliardu korún. Tento dlh navyše na- berá každým rokom na hodnote. Prevádzka letiska v Českých Budějovi- ciach je rovnako ako v Ostrave nemožná bez každoročných prevádzko- vých dotácií, ktoré zároveň tvoria najväčšiu položku výnosov spoloč- nosti. Karlovarský kraj síce v minulosti dokázal letisko prevádzkovať bez dodatočných vkladov a dotácií ale od roku 2018 musel aj on začať na fungovanie letiska prispievať. Hodnota a frekvencia týchto príspev- kov sa bude pravdepodobne zvyšovať, pretože celková zadĺženosť pre- vádzkujúcej spoločnosti dosiahla na konci roka 2019 viac ako 105 percent a straty predošlých období bude musieť niekto uhradiť. Na rozdiel od letísk v Ostrave a Karlových Varoch je celková zadĺženosť spoločnos- ti prevádzkujúcej pardubické letisko len 34 percent. Vlastný kapitál tej- to spoločnosti pokrýva zhruba dve tretiny majetku avšak prevádzka letiska je možná len vďaka finančnej podpore Pardubického kraja a mesta Pardubice. Je tak oveľa viac pravdepodobné, že rozdiel medzi

88 ZÁVER prostriedkami vynaloženými na letiská a peniazmi, ktoré kraje z letísk získajú sa bude zväčšovať. Túto pravdepodobnosť neznižuje ani fakt, že počet cestujúcich na letiskách z dlhodobého hľadiska stagnuje a v súčasnosti nepochybne dramaticky poklesol. Malá pravdepodobnosť zaplatenia investícií existuje pri letisku v Brne. Nájomné za prenájom tohto letiska by malo pokryť objem vyna- ložených zdrojov približne za 45 rokov. Spoločnosť má letisko v podnájme už dvadsiaty rok, z čoho vyplýva, že do roku 2046 by malo nájomné pokryť objem vynaložených zdrojov. Avšak je nepravdepo- dobné, že do roku 2046 nebude na letisko vynaložených viac prostriedkov, a preto sa bude táto hranica ešte nepochybne posúvať. Letisko však dokáže fungovať bez potreby dodatočných financií, preto sa inves- tície jedného dňa zaplatiť môžu. Na konci tejto práce je treba spomenúť aj skutočnosť, že v súčasnosti počas pandémie sa hospodárska situácia na letiskách nepochybne zhoršuje a letiská budú potrebovať dodatočné financie na zaistenie ich prevádzky. Táto skutočnosť len potvrdzuje, že situácia na letiskách sa zlepšovať nebude.

89 POUŽITÉ ZDROJE

Použité zdroje

1. AEROFLOT, 2006. Aeroflot Renews Flights To Karlovy Vary [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.aeroflot.ru/us- en/news/944

2. ČESKÝ STATISTICKÝ ÚŘAD, [cca 2020]. území, životní prostředí, obyvatelstvo, makroekonomické ukazatele. [online]. [cit. 2021-03- 01]. Dostupné z: https://www.czso.cz/csu/xt/casove-rady-za- moravskoslezsky-kraj

3. EAST BOHEMIAN AIRPORT, [cca 2020]. Wizz Air Do Lvova a Kyjeva [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://airport- pardubice.cz/

4. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2004. Výroční zpráva 2003 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774341&subjektId=425938&spis=607147

5. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2005. Výroční zpráva 2004 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774356&subjektId=425938&spis=607147

6. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2006. Výroční zpráva 2005 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774359&subjektId=425938&spis=607147

7. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2007. Výroční zpráva 2006 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774361&subjektId=425938&spis=607147

8. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2008. Výroční zpráva 2007 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774351&subjektId=425938&spis=607147

90 POUŽITÉ ZDROJE

9. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2009. Výroční zpráva 2008 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774372&subjektId=425938&spis=607147

10. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2010a. Výroční zpráva 2009 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774386&subjektId=425938&spis=607147

11. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2010b. Účetní závěrka 2009 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774388&subjektId=425938&spis=607147

12. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2011a. Výroční zpráva 2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774394&subjektId=425938&spis=607147

13. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2011b. Účetní závěrka 2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12774396&subjektId=425938&spis=607147

14. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2012. Výroční zpráva 2011 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=16552372&subjektId=425938&spis=607147

15. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2013. Výroční zpráva 2012 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17166668&subjektId=425938&spis=607147

16. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2014. Výroční zpráva 2013 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17772638&subjektId=425938&spis=607147

91 POUŽITÉ ZDROJE

17. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2015. Výroční zpráva 2014 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=39561733&subjektId=425938&spis=607147

18. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2016a. Výroční zpráva 2015 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=44836082&subjektId=425938&spis=607147

19. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2016b. Účetní závěrka 2015 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=44836083&subjektId=425938&spis=607147

20. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2017. Výroční zpráva 2016 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=50186982&subjektId=425938&spis=607147

21. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2018. Výroční zpráva 2017 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://airport-pardubice.cz/wp- content/uploads/2020/10/Vyrocni_zprava_2017.pdf

22. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2019. Výroční zpráva 2018 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://airport-pardubice.cz/wp- content/uploads/2020/10/Vyrocni_zprava_2018.pdf

23. EAST BOHEMIAN AIRPORT, 2020. Výroční zpráva 2019 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://airport-pardubice.cz/wp- content/uploads/2020/10/Vyrocni_zprava_2019.pdf

24. EURÓPSKA KOMISIA, [cca 2006]. Operační program „Infrastruk- tura“, 2004-2006 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/regional_policy/cs/atlas/programmes/2000- 2006/czechia/infrastructure-operational-programme-2004-2006

92 POUŽITÉ ZDROJE

25. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, [cca 2019]. Historie [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-cb.cz/o- letisti/historie/

26. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2006. Účetní závěrka 2005 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468277&subjektId=83928&spis=413366

27. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2007. Účetní závěrka 2006 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468286&subjektId=83928&spis=413366

28. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2008a. Výkaz zisku a ztrát 2007 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468301&subjektId=83928&spis=413366

29. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2008b. Príloha k účet- ní závěrce 2007 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468304&subjektId=83928&spis=413366

30. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2009a. Výkaz zisku a ztrát 2008 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468289&subjektId=83928&spis=413366

31. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2009b. Príloha k účet- ní závěrce 2008 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468291&subjektId=83928&spis=413366

32. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2010a. Výkaz zisku a ztrát 2009 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:

93 POUŽITÉ ZDROJE

https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468329&subjektId=83928&spis=413366

33. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2010b. Príloha k účet- ní závěrce 2009 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468332&subjektId=83928&spis=413366

34. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2011a. Výkaz zisku a ztrát 2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468341&subjektId=83928&spis=413366

35. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2011b. Príloha k účet- ní závěrce 2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468344&subjektId=83928&spis=413366

36. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2011c. Výroční zpráva společnosti 2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12468348&subjektId=83928&spis=413366

37. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2012a. Výkaz zisku a ztrát 2011 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=16538528&subjektId=83928&spis=413366

38. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2012b. Príloha k účet- ní závěrce 2011 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=16538529&subjektId=83928&spis=413366

39. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2013a. Výkaz zisku a ztrát 2012 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:

94 POUŽITÉ ZDROJE

https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17069825&subjektId=83928&spis=413366

40. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2013b. Príloha k účet- ní závěrce 2012 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17069826&subjektId=83928&spis=413366

41. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2014a. Výkaz zisku a ztrát 2013 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17723685&subjektId=83928&spis=413366

42. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2014b. Príloha k účet- ní závěrce 2013 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17723693&subjektId=83928&spis=413366

43. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2015. Účetní závěrka plném rozsahu 2014 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=38913775&subjektId=83928&spis=413366

44. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2016. Účetní závěrka plném rozsahu 2015 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=43970109&subjektId=83928&spis=413366

45. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2017. Účetní závěrka plném rozsahu 2016 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=48689309&subjektId=83928&spis=413366

46. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2018. Účetní závěrka plném rozsahu 2017 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:

95 POUŽITÉ ZDROJE

https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=52997148&subjektId=83928&spis=413366

47. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2019. Účetní závěrka plném rozsahu 2018 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=58857018&subjektId=83928&spis=413366

48. JIHOČESKÉ LETIŠTĚ ČESKÉ BUDĚJOVICE, 2020. Účetní závěrka plném rozsahu 2019 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=63200637&subjektId=83928&spis=413366

49. JIHOČESKÝ KRAJ, 2019. Letiště hlásí hotovo - jeho modernizace je ukončena [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.kraj-jihocesky.cz/letiste-hlasi-hotovo-jeho-modernizace-je- ukoncena

50. JIHOMORAVSKÝ KRAJ, [cca 2006]. Otevření nového terminálu br- něnského letiště [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.kr- jihomoravsky.cz/archiv/linux/aktuality/2006/060918%20terminal.htm

51. JIHOMORAVSKÝ KRAJ, 2019. Kraj chce i nadále podporovat letc- kou linku Brno- Mnichov v režimu závazku veřejné služby [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.kr- jihomoravsky.cz/Default.aspx?ID=398605&TypeID=2

52. KARLOVARSKÝ KRAJ, 2006. První i druhá etapa rekonstrukce le- tiště v Karlových Varech dokončeny [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.kr- karlovarsky.cz/krajske_listy/Stranky/290606_letiste.aspx

53. KARLOVARSKÝ KRAJ, 2016. Iniciativy společenství INTERREG IIIA, IIIB, IIIC [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.kr-

96 POUŽITÉ ZDROJE

karlovarsky.cz/region/dotace/Stranky/preshranicni_programy/interregIIIC.aspx

54. KLUB PŘÁTEL PARDUBICKA, [cca 2011]. Letišťě [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.parpedie.cz/cti- zaznam.php?id=Letiste

55. LETIŠTĚ BRNO, [cca 2011]. O letišti [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.brno-airport.cz/letiste/o-letisti/

56. LETIŠTĚ BRNO, [cca 2020]. Statistiky [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.brno-airport.cz/letiste/statistiky/

57. LETIŠTĚ BRNO, 2002. Smlouva o nájmu podniku, [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929566&subjektId=534556&spis=685338

58. LETIŠTĚ BRNO, 2003. Výroční zpráva za účetní období 1.1.2002- 30.4.2003 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929589&subjektId=534556&spis=685338

59. LETIŠTĚ BRNO, 2004. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2003- 30.4.2004 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929599&subjektId=534556&spis=685338

60. LETIŠTĚ BRNO, 2005. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2004- 30.4.2005 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929619&subjektId=534556&spis=685338

61. LETIŠTĚ BRNO, 2006. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2005- 30.4.2006 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929656&subjektId=534556&spis=685338

97 POUŽITÉ ZDROJE

62. LETIŠTĚ BRNO, 2007. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2006- 30.4.2007 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929658&subjektId=534556&spis=685338

63. LETIŠTĚ BRNO, 2008. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2007- 30.4.2008 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929684&subjektId=534556&spis=685338

64. LETIŠTĚ BRNO, 2009. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2008- 30.4.2009 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929699&subjektId=534556&spis=685338

65. LETIŠTĚ BRNO, 2010. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2009-30.4.2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15929711&subjektId=534556&spis=685338

66. LETIŠTĚ BRNO, 2011. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2010- 30.4.2011 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=16485555&subjektId=534556&spis=685338

67. LETIŠTĚ BRNO, 2012. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2011- 30.4.2012 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17369897&subjektId=534556&spis=685338

68. LETIŠTĚ BRNO, 2013. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2012-30.4.2013 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17369921&subjektId=534556&spis=685338

98 POUŽITÉ ZDROJE

69. LETIŠTĚ BRNO, 2014. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2013- 30.4.2014 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=22144126&subjektId=534556&spis=685338

70. LETIŠTĚ BRNO, 2015. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2014- 30.4.2015 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=43535843&subjektId=534556&spis=685338

71. LETIŠTĚ BRNO, 2016. Výroční zpráva za účetní období 1.5.2015- 30.4.2016 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=47955196&subjektId=534556&spis=685338

72. LETIŠTĚ BRNO, 2017a. Letiště Brno mění majitele. Nově je sou- částí skupiny Accolade [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.brno-airport.cz/letiste/tiskove-zpravy/letiste-brno-meni- majitele-nove-je-soucasti-skupiny-accolade/

73. LETIŠTĚ BRNO, 2017b. Ukončí společnost Wizz Air v Brně provoz pravidelné linky Brno- EIindhoven [online]. [cit. 2021-03-01]. Do- stupné z: http://www.brno-airport.cz/letiste/tiskove-zpravy/dne-28-10- 2017-ukonci-spolecnost-Wizz-Air-v-Brne-provoz-pravidelne-linky-Brno- Eindhoven/

74. LETIŠTĚ BRNO, 2018a. Účetní závěrka 2017 [online]. [cit. 2021- 03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=53043106&subjektId=534556&spis=685338

75. LETIŠTĚ BRNO, 2018b. Projekt fúze sloučením, [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=52562271&subjektId=534556&spis=685338

76. LETIŠTĚ BRNO, 2018c. Ryanair otevírá novou linku Brno-Milán Bergamo [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.brno-

99 POUŽITÉ ZDROJE

airport.cz/letiste/tiskove-zpravy/Ryanair-otevira-novou-linku-Brno-Milan- Bergamo/

77. LETIŠTĚ BRNO, 2018d. Ryanair otevírá novou linku Brno- Berlín [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.brno- airport.cz/letiste/tiskove-zpravy/Ryanair-otevira-novou-linku-Brno-Berlin/

78. LETIŠTĚ BRNO, 2019a. Účetní závěrka 2018 [online]. [cit. 2021- 03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=61879402&subjektId=534556&spis=685338

79. LETIŠTĚ BRNO, 2019b. Tiskové prohlášení: zrušení linky Brno- Berlín [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.brno- airport.cz/letiste/tiskove-zpravy/tiskove-prohlaseni-zruseni-linky-Brno- Berlin/

80. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, [cca 2004]. Historie letiště [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k- vary.cz/cs/historie-letiste/

81. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2005. Účetní závěrka 2004 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12702186&subjektId=223424&spis=487171

82. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2006. Účetní závěrka 2005 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12702188&subjektId=223424&spis=487171

83. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2007. Účetní závěrka 2006 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12702191&subjektId=223424&spis=487171

84. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2008a. Účetní závěrka 2007 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12702207&subjektId=223424&spis=487171

100 POUŽITÉ ZDROJE

85. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2008b.Tisková zpráva Krajského úřadu Karlovarského kraje: Informace o průběhu stavby "Modernizace letiště Karlovy Vary - III. etapa" [online]. [cit. 2021-03-01]. Do- stupné z: https://www.airport-k- vary.cz/cs/clanek.php?pg=3&prefix=apt_&id=398&list

86. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2008c. Průběh modernizace letiště Karlovy Vary - III.etapa, 2.část - Výstavba nové odbavovací budovy [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k- vary.cz/cs/3-402--apt_-prubeh-modernizace-letiste-karlovy-vary---iiietapa.- 2cast---vystavba-nove-odbavovaci-budovy.html

87. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2009. Účetní závěrka 2008 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12702211&subjektId=223424&spis=487171

88. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2010a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2009 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k-vary.cz/download/file/762- Zprava_o_cinnosti_za_rok_2009.pdf

89. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2010b. Účetní závěrka 2009 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12702235&subjektId=223424&spis=487171

90. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2011a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k-vary.cz/download/file/168- Zprava_o_cinnosti_za_rok_2010.pdf

91. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2011b. Účetní závěrka 2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=12702246&subjektId=223424&spis=487171

92. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2012a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2011 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:

101 POUŽITÉ ZDROJE

https://www.airport-k-vary.cz/download/file/346- Zprava_o_cinnosti_za_rok_2011.pdf

93. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2012b. Účetní závěrka 2011 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=16525123&subjektId=223424&spis=487171

94. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2013a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2012 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k-vary.cz/download/file/686- Vyrocni_zprava_za_rok_2012.pdf

95. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2013b. Účetní závěrka 2012 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=17386626&subjektId=223424&spis=487171

96. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2014a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2013 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k-vary.cz/download/file/226- Vyrocni_zprava_za_rok_2013.pdf

97. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2014b. Účetní závěrka 2013 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=20545762&subjektId=223424&spis=487171

98. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2015a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2014 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k-vary.cz/download/file/461- Vyrocni_zprava_za_rok_2014.pdf

99. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2015b. Účetní závěrka 2014 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=41519256&subjektId=223424&spis=487171

100. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2016a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2015 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:

102 POUŽITÉ ZDROJE

https://www.airport-k-vary.cz/download/file/197- Vyrocni_zprava_za_rok_2015.pdf

101. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2016b. Účetní závěrka 2015 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=44480661&subjektId=223424&spis=487171

102. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2017a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2016 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k-vary.cz/download/file/376- Zprava_o_cinnosti_za_rok_2016.pdf

103. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2017b. Účetní závěrka 2016 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=52713242&subjektId=223424&spis=487171

104. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2018a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2017 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k-vary.cz/download/file/021- Vyrocni_zprava_o_cinnosti_spolecnosti_za_rok_2017.pdf

105. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2018b. Účetní závěrka 2017 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=53398686&subjektId=223424&spis=487171

106. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2019a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2018 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.airport-k-vary.cz/download/file/073- Zprava_o_cinnosti_LKV_za_rok_2018.pdf

107. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2019b. Účetní závěrka 2018 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=57869723&subjektId=223424&spis=487171

108. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2020a. Zpráva o činnosti společnosti za rok 2019 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:

103 POUŽITÉ ZDROJE

https://www.airport-k-vary.cz/download/file/028-796- zprava_o_cinnosti_LKV_2019.pdf

109. LETIŠTĚ KARLOVY VARY, 2020b. Účetní závěrka 2019 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=62322959&subjektId=223424&spis=487171

110. LETIŠTĚ OSTRAVA, [cca 2004]. Historie [online]. [cit. 2021-03- 01]. Dostupné z: http://www.airport-ostrava.cz/cz/page-historie-vznik- vyvoj/

111. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2004. Smlouva o nájmu podniku Letiště Os- trava- Mošňov [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15268587&subjektId=711935&spis=818335

112. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2005. Výroční zpráva 2004 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15268594&subjektId=711935&spis=818335

113. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2006. Výroční zpráva 2005 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15268632&subjektId=711935&spis=818335

114. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2007. Výroční zpráva 2006 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl- detail?dokument=15268644&subjektId=711935&spis=818335

115. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2008. Výroční zpráva 2007 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://intranet.airport- ostrava.cz/web/vyrocni-zprava-letiste-ostrava-2007.pdf

116. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2009. Výroční zpráva 2008 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ_2008.pdf

104 POUŽITÉ ZDROJE

117. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2010. Výroční zpráva 2009 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ%202009.pdf

118. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2011. Výroční zpráva 2010 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ2010.pdf

119. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2012. Výroční zpráva 2011 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ%202011.pdf

120. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2013. Výroční zpráva 2012 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ%202012(1).pdf

121. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2014. Výroční zpráva 2013 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ_2013.pdf

122. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2015. Výroční zpráva 2014 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ_2014_web.pdf

123. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2016. Výroční zpráva 2015 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ%202015_web.pdf

124. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2017. Výroční zpráva 2016 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ%202016_web.pdf

125. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2019. Výroční zpráva 2018 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostra-

105 POUŽITÉ ZDROJE

va.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%AD%20 zpr%C3%A1va%202018.pdf

126. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2020a. Výroční zpráva 2019 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostra- va.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%AD%20 zpr%C3%A1va%202019.pdf

127. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2020b. Pravidelná linka Ostrava - Varšava spojuje region s celou Evropou [online]. [cit. 2021-03-01]. Do- stupné z: http://www.airport-ostrava.cz/cz/page-aktuality/article-611- nova-pravidelna-linka-ostrava--varsava-spojuje-region-s-celou-evropou/

128. LETIŠTĚ OSTRAVA, 2020c. Pravidelná linka Ostrava – Praha [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/cz/page-aktuality/article-624-pravidelna-linka-ostrava--praha/

129. LETIŠTĚ OSTRAVA. 2018. Výroční zpráva 2017 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.airport- ostrava.cz/UserFiles/File/Vyrocni_zpravy/VZ_2017.pdf

130. MANKIW, G., HAKES, D., 2004. Principles of microeconomics, [online]. Fourth edition [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://archive.org/details/studyguideforman00ngre/page/n7/mode/2up

131. Mapa krajů ČR, [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.mapaceskerepubliky.cz/mapa-kraju

132. MINISTERSTVO DOPRAVY, [cca 2019] Letiště [online]. [cit. 2021- 03-01]. Dostupné z: https://www.mdcr.cz/Dokumenty/Letecka- doprava/Pravni-predpisy/Letiste

133. MMR, [cca 2006]. Přehled projektů za období 2004-2006 řazený podle regionu. [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:

106 POUŽITÉ ZDROJE

https://www.dotaceeu.cz/cs/evropske-fondy-v-cr/programove-obdobi- 2004-2006-(1)/vysledky-cerpani

134. MMR, [cca 2007]. Cíle, operační programy a iniciativy. [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.dotaceeu.cz/cs/evropske- fondy-v-cr/programove-obdobi-2004-2006-(1)/cile,-operacni-programy-a- iniciativy

135. MMR, [cca 2009]. Modernizace letiště Karlovy Vary - III. etapa, 2. Část. [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.dotaceeu.cz/cs/statistiky-a-analyzy/mapa-projektu/projekty- pred-rokem-2014/9-rop-nuts-ii-severozapad/9-3-dostupnost-a-dopravni- obsluznost/modernizace-letiste-karlovy-vary-iii-etapa,-2-cast

136. MMR, [cca 2010a]. Stroje a zařízení I. [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.dotaceeu.cz/cs/statistiky-a-analyzy/mapa- projektu/projekty-pred-rokem-2014/10-rop-nuts-ii-moravskoslezsko/10-1- regionalni-infrastruktura-a-dostupnost/stroje-a-zarizeni-i

137. MMR, [cca 2010b]. Zlepšení bezpečnostního vybavení letiště České Budějovice - speciální hasičské vozidlo. [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.dotaceeu.cz/cs/statistiky-a-analyzy/mapa- projektu/projekty-pred-rokem-2014/14-rop-nuts-ii-jihozapad/14-1- dostupnost-center/zlepseni-bezpecnostniho-vybaveni-letiste-ceske-bud

138. MMR, [cca 2011a]. Stroje a zařízení HZS. [online]. [cit. 2021-03- 01]. Dostupné z: https://www.dotaceeu.cz/cs/statistiky-a-analyzy/mapa- projektu/projekty-pred-rokem-2014/10-rop-nuts-ii-moravskoslezsko/10-1- regionalni-infrastruktura-a-dostupnost/stroje-a-zarizeni-hzs

139. MMR, [cca 2011b]. Doplnění infrastruktury letiště Brno Tuřany. [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.dotaceeu.cz/cs/statistiky-a-analyzy/mapa-projektu/projekty- pred-rokem-2014/11-rop-nuts-ii-jihovychod/11-1-dostupnost- dopravy/doplneni-infrastruktury-letiste-brno-turany

107 POUŽITÉ ZDROJE

140. MMR, [cca 2013]. Stroje a zařízení II. [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.dotaceeu.cz/cs/statistiky-a-analyzy/mapa- projektu/projekty-pred-rokem-2014/10-rop-nuts-ii-moravskoslezsko/10-1- regionalni-infrastruktura-a-dostupnost/stroje-a-zarizeni-ii

141. MSK, 2020. Letiště Leoše Janáčka Ostrava, rekonstrukce severní stojánky [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.msk.cz/cs/kraj/majetek/letiste-leose-janacka-ostrava-- rekonstrukce-severni-stojanky-863/

142. MSK, 2021a. Letiště Leoše Janáčka Ostrava, Integrované výjezdové centrum [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.msk.cz/cs/temata/eu/letiste-leose-janacka-ostrava-- integrovane-vyjezdove-centrum-5907/

143. MSK, 2021b. Letiště Leoše Janáčka Ostrava, Kolejové napojení [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.msk.cz/cs/temata/eu/letiste-leose-janacka-ostrava--kolejove- napojeni-5928/

144. MSK, 2021c. Letiště Leoše Janáčka Ostrava, Kolejové napojení- Doprovodná infrastruktura I. [online]. [cit. 2021-03-01]. Do- stupné z: https://www.msk.cz/cs/temata/eu/letiste-leose-janacka-ostrava- -kolejove-napojeni-_-doprovodna-infrastruktura-i--5930/

145. MSK, 2021d. Letiště Leoše Janáčka Ostrava, Odbavovací plocha [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.msk.cz/cs/temata/eu/letiste-leose-janacka-ostrava-- odbavovaci-plocha-5931/

146. MSK, 2021e. Letiště Leoše Janáčka Ostrava, Ostatní zpevněné plochy- světlotechnika [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.msk.cz/cs/temata/eu/letiste-leose-janacka-ostrava--ostatni- zpevnene-plochy---svetlotechnika-5933/

108 POUŽITÉ ZDROJE

147. Nariadenie (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v EÚ

148. Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva

149. Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 262/01)

150. PARDUBICE, [cca 2011]. Pardubice - East Bohemian Airport, a.s. [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.pardubice.eu/o- pardubicich/prumysl-a-obchod/dalsi-investicni-prilezitosti/pardubice-east- bohemian-airport-a-s/

151. PETTINGER, T., 2019. Effect of Government Subsidies, [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.economicshelp.org/blog/915/economics/effect-of- government-subsidies/

152. RR JIHOVÝCHOD, [cca 2007]. Dostupnost dopravy [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.jihovychod.cz/tiskove- centrum/strucne-o-rop-jv/dostupnost-dopravy

153. RR JIHOVÝCHOD, [cca 2011]. Doplnění infrastruktury letiště Brno Tuřany [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.jihovychod.cz/rack/dotace/0000211

154. RR MORAVSKOSLEZSKO, [cca 2007]. Možnosti finanční podpory [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.rr- moravskoslezsko.cz/moznosti-financni-podpory

155. RR SEVEROVÝCHOD, [cca 2007]. Prioritní osy ROP SV [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.rada- severovychod.cz/prioritni-osy-rop-sv

109 POUŽITÉ ZDROJE

156. RR SEVEROVÝCHOD, 2011. Technické zázemí civilní části letiště Pardubice a rozšíření pohybových ploch [online]. [cit. 2021-03- 01]. Dostupné z: http://www.rada-severovychod.cz/realizovane- projekty/technicke-zazemi-civilni-casti-letiste-pardubice-a-rozsireni

157. RR SEVEROVÝCHOD, 2012. Leták k prioritní ose 1 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.rada-severovychod.cz/file/538/

158. RR SEVEROZÁPAD, [cca 2007]. Dostupnost a dopravní obslužnost [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.nuts2severozapad.cz/ropsz/zrealizovane-projekty/prioritni- osa-3/

159. SPRÁVA LETIŠTĚ PARDUBICE ARMÁDA ČR, [cca 2004]. O nás [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: http://www.slp.army.cz/o- nas

160. STÁTNÍ FOND DOPRAVNÍ INFRASTRUKTURY, [2017]. Přehled detailního financování akcí v roce 2017 [online]. [cit. 2021-03- 01]. Dostupné z: https://www.sfdi.cz/rozpocet/prehled-detailniho- financovani-akci/rok-2017/

161. STÁTNÍ FOND DOPRAVNÍ INFRASTRUKTURY, [2018]. Přehled detailního financování akcí v roce 2018 [online]. [cit. 2021-03- 01]. Dostupné z: https://www.sfdi.cz/rozpocet/prehled-detailniho- financovani-akci/rok-2018/

162. STÁTNÍ FOND DOPRAVNÍ INFRASTRUKTURY, [2019]. Přehled detailního financování akcí v roce 2019 [online]. [cit. 2021-03- 01]. Dostupné z: https://www.sfdi.cz/rozpocet/prehled-detailniho- financovani-akci/rok-2019/

163. STÁTNÍ FOND DOPRAVNÍ INFRASTRUKTURY, [2020]. Přehled detailního financování akcív roce 2020 [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.sfdi.cz/rozpocet/prehled-detailniho- financovani-akci/rok-2020/

110 POUŽITÉ ZDROJE

164. ÚRAD PRO OCHRANU HOSPODÁŘSKÉ SOUTĚŽE (ČR), [cca 2004]. Veřejná podpora [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.uohs.cz/cs/verejna-podpora.html

165. ÚRAD PRO OCHRANU HOSPODÁŘSKÉ SOUTĚŽE (ČR), [cca 2014]. Aplikace pravidel veřejné podpory v oblasti dopravy [online]. [cit. 2021-03-01]. Dostupné z: https://www.uohs.cz/cs/verejna-podpora/vybrane-oblasti-verejne- podpory/aplikace-pravidel-verejne-podpory-v-oblasti-dopravy.html

166. Zákon č. 166/2004 Sb. z. o převodu některého majetku, se kte- rým je příslušný hospodařit Česká správa letišť, státní podnik, z vlastnictví České republiky do vlastnictví některých krajů

167. Zákon č. 49/1997 Sb. o civilním letectví a o změně a doplnění zákona č. 455/1991 Sb., o živnostenském podnikání (živnosten- ský zákon), ve znění pozdějších předpisů

111