1. 3 Levoča a Nevidiaci

ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Šesťdesiat rokov Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči

Jozef Lapšanský

Levoča 2008 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Redakčná príprava a jazyková úprava: Mgr. Gabriela Rerková

Grafická úprava a návrh obálky: Kristína Lapšanská

Foto: Mgr. Gabriela Rerková

Preklad: Mgr. Želmíra Zemčáková

Vydala: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

ISBN 978-808110-030-7

4 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Obsah

ÚVOD

I. KAPITOLA

Nevidiaci v historickom a spoločenskom kontexte

1. 1 Obdobie šerosvitu v slepeckých dejinách 1. 2 Priekopníci – nasledovatelia Mateja Hrebendu 1. 3 Levoča a nevidiaci

II. KAPITOLA

„Nevidomý“ neznamená nevedomý

2. 1 Levočské slepecké ústavy 2. 2 Čítam, čítaš, čítame… 2. 3 Prvé tituly slepeckej periodickej tlače

III. KAPITOLA

Polstoročie napredovania i prešľapovania

3. 1 Novostavba na Štúrovej ulici 3. 2 Nevstupovať: nahráva sa! 3. 3 Tlačiareň a knižnica – rázcestie či symbióza?

IV. KAPITOLA

V ére informačného novoveku

4. 1 Desaťročie nových informačných a komunikačných technológií 4. 2 Slepecká tlač v 21. storočí – štýl magazínový a seriózny 4. 3 Modernizácia knižničných informačných systémov a služieb 4. 3 Nový vek zvukových štúdií

ZÁVER

RESUMÉ

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

5 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

6 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Úvod

Dejiny majú osvecovať rozum, a nie zaťažovať pamäť… Aforistický výrok súvisí so zámyslami či ambí- ňové definovanie zrakového postihnutia: sla- ciami autora: ponúknuť čitateľom prierezový bozrakosť, sociálnu slepotu, praktickú slepotu profil jednej inštitúcie a zároveň svedectvo o ľu- a úplnú slepotu.3 „Tmavomodrý svet“ môže mať ďoch, ktorí Slovenskú knižnicu pre nevidiacich pre ľudí s diferencovaným poškodením vízusu Mateja Hrebendu v Levoči (ďalej SKN) zakla- rôzne hodnoty, problémy a – keď zostaneme dali, dotvárali a podstatnou mierou určovali jej verní metaforám – aj rozličné odtiene. Pre dak- smerovanie i osud. torého človeka môže zrakový hendikep zname- Knižtička Zo šerosvitu do informačného nať naozaj totálnu tmu, pre ďalšieho jestvovanie novoveku nie je zo žánrologického hľadiska v matnom šerosvite umožňujúcom rozpoznávať „čistou“ historiografickou monografiou, hoci aspoň obrysy – kontúry okolitého súcna. v nijakom prípade nepodceňuje, tobôž neig- Analógie a podobenstvá bývajú zradné nie- noruje nevyhnutný faktografický základ. Autor len v umení, ale i v bežnom živote, jednako sa nemohol nenačrieť do predchádzajúcich publi- však ponúka porovnanie jednotlivých odtieňov kácií1 no zároveň sa orientuje na súčasné typic- vnútorných mikrosvetov nevidiacich s vývojom ké črty jediného slepeckého knižnično-infor- informačných a komunikačných systémov. Naj- mačného centra svojho druhu na Slovensku. staršiu dobu, ktorej verejnosť zvykne uštedro- Ak sa ktokoľvek pokúša čo len načrtnúť vať dosť necitlivý prívlastok „predpotopná“, bola celostný portrét pozoruhodnej inštitúcie (a SKN etapou šerosvitu. Zámerne sa vyhneme výra- M. Hrebendu takou dozaista je), nevyhne sa zom „temno, absolútna tma“, lebo nech boli väčšej či menšej retrospektívnosti; jedine ak časy pre zrakovo postihnutých akokoľvek kru- by tvorca uplatnil princíp „výberovej pamäti“ té, títo ľudia nerezignovali, nemohli sa totálne a tváril sa, že dejiny slepeckého hnutia začali a beznádejne opustiť. Keď už nič iné, tak potom včera večer… Písať o histórii, alebo dokonca sebazáchovný inštinkt prežitia im pozitívne vnu- písať históriu sviežo, príťažlivo, a pritom vecne, coval prinajmenej pokusy o prosté človečie objektívne vie len málo publicistov. Stále platí porozumenie, o jednoduchú výmenu nevyhnut- bonmot českého vedca Dušana Třeštíka, že ných informácií. dejiny najpríšernejšie vysvetľujú tí najpovolanej- Štyri kapitoly tejto knihy si nenárokujú na ší – historici samotní. komplexný sumár, na detailnú analýzu všetkých Nevidiacich a slabozrakých verejnosť2 zo- udalostí aj osobností, ktoré sa v šesťdesiatroč- trvačne vníma ako ľudí odsúdených na existen- nej histórii SKN Hrebendu vyskytli. Vkus čita- ciu v „tmavomodrom svete“. Ide o veľmi relatívnu teľov je rôznorodý a každý má svoju predstavu, a značne nepresnú metaforu, pretože súčasná svoju hodnotovú hierarchiu i rebríček persón, oftalmologická klasifikácia rozlišuje štvorstup- ktoré by na stránkach tejto knižky nemali chý- bať. Takú celostnú zaľudnenosť ale možno do - 1 Porov.: 50 rokov Ústrednej knižnice pre nevidiacich Mateja siahnuť jedine v lexikónoch a príbuzných žán- Hrebendu v Levoči, Významní špeciálni pedagógovia z Le- roch faktografickej spisby. voče, Výchova a vzdelávanie nevidiacich a slabozrakých na Slovensku od roku 1922 etc. 2 Termín verejnosť sa veľmi nešťastne zvykne zamieňať s prí- 3 GAJDOŠOVÁ, E.: Ambulancia pre slabozrakých a prakticky buzným výrazom verejná mienka, lenže tá je aktuálnym stavom nevidiacich. In: Priezor, časopis o živote nevidiacich a slabo- vedomia spoločnosti (verejnosti) v určitom časopriestorovom zrakých. Levoča: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. bode (poznámka autora). Roč. XI, č. 3/200, s. 75.

7 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Nemusíme sa navzájom presviedčať, že bez vých, elektronických médií a internetu uvedo- priekopníckych pokusov s vydávaním prvých mujú, dokonca ho nezriedka značne nadhod- braillovských učebníc, šlabikárov by nebolo nocujú. digitalizovaných dokumentov či Daisy kníh; taká- Nebýva zvykom opatriť publikáciu blížiacu sa to súvislosť je zrejmá a ťažko spochybniteľná. svojím popularizačným štýlom k presnoprísnej Zdanlivo v povrchných sumarizovaniach sa literatúre faktu metaforickým názvom. Kniha Zo téma slepeckej knižničnej spisby a periodickej šerosvitu do informačného novoveku má svo- tlače môže zdať vyčerpaná a definitívne uzavre- ju primárnu informatívnu funkciu, ale nezrieka tá. Isteže sa spomedzi nás vytrácajú žijúci sved- sa ani epištolárnosti; chce dobrožičlivo poďa- kovia a legendy dejstvovania i jestvovania slo- kovať znamenitým ľuďom, ktorí stáli pri kolíske venských nevidiacich. Ale ešte vždy sa otvára levočskej hrebendovskej knižničnej inštitúcie. dostatočný časopriestor umožňujúci hľadať sú- V publicistike platí tvorivý princíp: ak nie vislosti príčinné aj historické. Napríklad odpo- o novom, tak potom aspoň ponovom. Isteže sa veď na otázku, prečo sa práve Levoča postup- nedajú nanovo písať historicky overené a oficiál- ne vyprofilovala na svojbytnú i svojráznu Mekku ne viackrát potvrdené dátumy ťažiskových uda- zrakovo postihnutých. Nuž a napokon sa črtá lostí v levočskej hrebendovskej knižnici. Každé príležitosť, snáď dokonca povinnosť, zazname- pripomenutie týchto dôležitých medzníkov však návať aj interpretovať mimoriadne dynamické ponúka šancu i časopriestor na stručnú, prípad- procesy dnešných slepeckých informačných ne obšírnejšiu reflexiu. Áno, každé okomentova- a komunikačných technológií. nie historiografických reálií má v sebe zakódo- Známy teoretik komunikácie Neil Postman vanú subjektívnosť a emotívnosť; hranice medzi tvrdí, že každé médium má sklony prerásť do nimi sa hľadajú mimoriadne ťažko, lebo obidve mýtu, do legendy. Postman varuje pred nekri- kategórie sú veľmi ľahko navzájom prestupné. tickým vydávaním moderných komunikačných Môže nastať situácia, ktorú trefným aforizmom technológií za súčasť prírody, za prvky stvore- charakterizoval editor Timesov Charles A. Dana né Bohom. Opiera sa pritom o definíciu mýtu (preslávil sa pohotovým, lež výsostne korektným a zároveň poukazuje na tendencie mnohých spravodajstvom o Titanicu): „Viem, ako písať ľudí, ktorí si o viacerých vynálezoch nespráv- pravdu. Viem, ako neubližovať ľuďom. Neviem, ne myslia, že existovali odjakživa. Najmä mladé ako robiť oboje odrazu.“ pokolenie podlieha predstavám ako keby inter- „Krištáľovo čistá je iba budúcnosť, mení net jestvoval od nepamäti. Keď však techno- sa vždy minulosť,“ tvrdia s jemným sarkazmom lógia podľahne iracionálnej mytológii, začína sa prognostici. Dejiny Slovenskej knižnice pre vnímať ako dobrá sama o sebe, nevyžaduje si nevidiacich Mateja Hrebendu neboli – našťas- žiadnu kontrolu ani modifikácie. Napríklad me- tie – ani tak často prepisované; skôr bude dzi používateľmi internetu možno pozorovať jav, pravdou, že sú ešte vždy v daktorých pasážach ktorý by sa dal nazvať technologická idolatria, nedopísané. Nasledujúce stránky môžbyť zapl- čiže uctievanie médií ako modly. Webová sieť nia ešte stále biele miesta, dopovedia v nových sa považuje za nevyhnutnú súčasť každoden- kontextoch čosi viac o udalostiach, veciach, ného fungovania. Technológii sa pripisuje väčší ľuďoch i dejoch, čo sa nám zdali raz a navždy význam než v skutočnosti má a mala by mať.4 dokončené. Mnohé spoločenské inštitúcie si vplyv printo- Autor 4 ZASĘPA, T. – OLEKŠÁK, P.: Internet a globalizácia. Antro- pologické aspekty. Ružomberok: Filozofická fakulta Katolíckej univerzity, 2006, s. 101.

8 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

I. KAPITOLA Nevidiaci v historickom a spoločenskom kontexte

„My, ktorí sme žili v koncentračných táboroch, si pamätáme na mužov, ktorí chodili po chatr- čiach upokojujúc druhých, dávali im svoj posledný kúsok chleba. Možno ich bolo málo, ale ponúkajú dostatočný dôkaz, že človeku možno zobrať všetko – okrem jedného: poslednej z ľudských slobôd – v rozličných okolnostiach si vybrať vlastnú cestu.“ (Viktor Frankl)

Myšlienky múdreho židovského psychiat- slepecké?1 Ak áno, ktorá udalosť, poprípade ra, ktorý prešiel osvienčimským infernom, sa osobnosť, by stála v pomyselnom nultom bode nevzťahujú výlučne na apokalypsu druhej sveto- známej priamky ústiacej do neuzatvoriteľného vej vojny, i keď sa práve toto dramatické obdo- nekonečna? Určite by bolo chimérou pátrať po bie v súvislosti s údelom nevidiacich spomína prvom homo sapiens, čo stratil zrak, ale prvé menej, než by bolo žiaduce i potrebné. Či už archetypy takto postihnutých jedincov pozná- prvá, alebo druhá svetová vojna totiž zanecha- me už z čias starozákonných. la desaťtisíce invalidov nazývaných príznačne Silák Samson oslepený Filištíncami vypro- „vojnovými poškodencami“. Slepota bola jed- sí u Stvoriteľa prinavrátenie svojej bájnej sily, nou z najčastejších a najkrutejších splátok, čo zborí palác a pochová v jeho ruinách sám seba musel človek odovzdať osudu, aby prežil. Lež i nepriateľské vojsko. Okrem individuálnej tra- navzdory strate drahocenného, vitálne dôležité- gickosti sa v tejto biblickej legende objavuje ho vnemu sa nevidiaci a slabozrakí nevzdali sólový vzdor; hrdina sa nevzdáva, nepodrobuje svojej poslednej šance: vybrať si vlastnú cestu, sa trýznivému údelu, ale bojuje, bárs a doslova skúšať, hľadať spôsoby resocializácie, profesij- i poslepiačky… Samsonov príbeh svojím spôso- nej aj sociokultúrnej integrácie. Také odhodla- bom predznamenáva posolstvo a vykresľuje nie bývalo neraz smelým pokusom o prinavráte- charakteristickú črtu budúcich slepcov: poru- nie ľudskej dôstojnosti sebe samému. vať sa s osudom a nepoddať sa. V knihe kníh sú epizódy o nevidiacich končiace happy endom – 1. 1 Obdobie šerosvitu zázračným uzdravením chorých očí (Tobiášovo beľmo). Nepoznáme autorov starozákonných v slepeckých dejinách biblických kníh, no pokiaľ zobrazovali slepotu, tak nikdy nie ako stav odumierania ľudskej bytos- Historici s obľubou používajú metódu perio- ti. Samozrejme, šťastlivo zakľúčené príbehy bib- dizácie dejín, členia ich klasicky od najranej- lických slepcov mali svoje teologické či liturgic-

šieho úsvitu ľudstva – praveku až po súčasné 1 Nevidiaci a slabozrakí zväčša i dosť ostro protestujú proti vý- začínajúce tretie tisícročie. Možno však z tohto razu slepec vo význame zrakovo postihnutý človek. Prídavné mená odvodené od tohto základu, teda slepecký, slepecká, globálneho cyklu vyčleniť, vyselektovať dejiny slepecké (hnutie, dejiny) prijímajú bez podstatnejších výhrad. (Poznámka autora).

9 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU ké pozadie aj motívy, ale uchovali si až dodnes slabými a zmrzačenými, zriedkavou výnimkou. svoju hodnotu výpovednú i oslovujúcu. Ani Ani tak propagovaná kresťanská láska človeka v časoch po Kristovi sa osud so zrakovo hendi- k blížnemu nedokázala vyburcovať aspoň tro- kepovanými vonkoncom nemaznal. Kto nevidel, chu súcitu s nevidiacimi. nestačil, nedokázal si uloviť potravu zahynul. Dejiny civilizácie akoby dávali za pravdu sam- Prežili len fyzicky zdatní, obratní, vynachádza- sonovským a ďalším kresťanským legendárnym ví a medzi tých nevidiaci rozhodne nepatrili. príbehom. Zrakovo hendikepovaní sa vďaka V mytológii starovekých národov nachádzame svojim schopnostiam, charizme osobnosti, správy o nedôstojnom zaobchádzaní s nevidia- pevnej vôli a silnému charakteru presadzovali cimi; krutý postoj k slepým verne odrážal súveký v náročných intelektuálnych povolaniach. Sve- stav myslenia zaťaženého nezmyselnými pred- tovo presláveným literátom bol Homér. Didimus sudkami. Ľudia si akoby v predstihu počínali z Alexandrie si už v 4. storočí osvojil čítanie podľa neskoršieho Einsteinovho výroku: „Ľud- pomocou reliéfneho písma a túto metódu aj stvo skôr dokáže rozštiepiť atóm, ako prekonať vyučoval. predsudky.“ Sparťania odstraňovali defektné V 13. stor. bol známy nevidiaci znalec cirkev- deti hádzaním do priepasti pohoria Taygetos, ného práva Fasnani. Klasik John Milton stratil Rimania do rieky Tiber. Úmyselné oslepovanie zrak vo veku 45 rokov; svoje najznámejšie dielo sa často používalo ako trest alebo na odstraňo- Stratený raj (The Paradise Lost) diktoval dcéram vanie nepohodlných, na vtedajšie časy pokro- osem rokov. Pozoruhodný mysliteľ Táhá Husajn kovo zmýšľajúcich osôb.2 (1899 – 1973) oslepol v detstve, napriek tomu Prvé správy o skutočných základoch organi- dokázal vyštudovať Sorbonu, počas druhej zovanej starostlivosti o nevidiacich pochádzajú svetovej vojny založil v Alexandrii univerzitu z roku 358 n. l., keď bol v Cesarei založený útu- a v rokoch 1950 – 1952 bol egyptským minis- lok pre slepcov a škola s výchovným zameraním trom školstva. Obdivuhodná bola taktiež karié- pre potreby nevidiacich v Jeruzaleme v roku ra hluchoslepých vysokoškolských profesoriek 650 n. l. Japonský princ Hitoyasu (9. stor.) stra- Ellen Kellerovej, Laury Bridgmanovej a Oľgy til zrak vo veku 28 rokov a zasväcoval slepcov do Skorochodovovej.3 tajov hudby a fyzioterapie. Pretože poznal ťažký Osudy týchto vzácnych ľudí mali niektoré osud nevidiacich, dal vyhradiť príjmy z celej jed- spoločné rysy: všetci vynikli skôr v humanitných nej veľkej provincie chudobným slepcom. Pod- disciplínach spríbuznených s knihou, s informá- pora nevidiacim potom prechádzala z jedného ciou a so značným podielom duševnej práce panovníka na druhého a slepci vytvorili zvláštne (pedagogika, literatúra, právo). Títo húževna- spoločenstvá – kasty s výsadným postavením. tí obdivuhodní jedinci však boli skôr solitéri: Tieto privilégiá boli zrušené až po politickom dosiahli nevídané úspechy, ale státisíce ďalších prevrate v roku 1868. nevidiacich nemohli o podobných výšvihoch ani V období križiackych výprav proti neveriacim len snívať. Človek nemusí mať vždy a zákonite a tuhých bojov za oslobodenie Jeruzalema fran- šťastie v tom, že sa jeho poškodený zrakový cúzsky kráľ Ľudovít IX. zriadil v roku 1260 útulok vnem vykompenzuje výnimočne vyvinutým ďal- pre oslepnutých vojakov v Les Quinze-Vingts, ším zmyslom (hmatom, sluchom). ktorý sa zachoval dodnes. Počin francúzske- V skutočnosti sa už nevidiace dieťa v pred- ho kráľa však bol v stredoveku, pohŕdajúcom školskom veku musí vyrovnávať so zložitosťou

2 Porov.: BENDÍKOVÁ, M.: Informačná debarierizácia v pro- 3 HORŇÁK, L. – KOLLÁROVÁ, E. – MATUŠKA, O.: Dejiny špe- cesoch sociálnej rehabilitácie zrakovo postihnutých. Spišská ciálnej pedagogiky. Prešov: PdF Prešovskej univerzity, 2002, Kapitula: Teologický inštitút, 2007, s. 13. s. 118.

10 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU kognitívnych procesov, s vlastnými negativistic- financií, súvekého manažmentu, vedy a techni- kými postojmi, s komplikovanosťou vytvárania ky využiteľnej na prospešné ciele.6 variability potenciálu predstáv, asociácií a fan- Na sklonku 18. storočia sa vplyv osvieten- tázie.4 ských mysliteľov razantne odrazil v prvých poku- Postreh či konštatovanie nadobúda aktuálnosť soch inštitucionalizovať opateru a základnú najmä dnes, v čase búrlivého, vpravde revoluč- sociálnu rehabilitáciu zdravotne postihnutých ného rozvoja informačno-komunikačných tech- v špecializovaných zariadeniach. Prvé špeciál- nológií pre zrakovo hendikepovaných. Nie každý ne ústavy v Európe vznikali pre hluchonemých nevidiaci totiž disponuje technickým myslením, (v Paríži r. 1770 – zakladateľ Ch. M. de Le Peé, manuálnou zručnosťou a prirodzeným talen- kňaz). V roku 1784 založil prvý výchovno-vzde- tom v osvojovaní novodobých elektronických lávací ústav pre slepcov v Paríži Valentin Haüy. vymožeností. Príprava zrakovo postihnutých V roku 1786 vznikol podobný ústav v Prahe na efektívne používanie informačných a komu- a v roku 1802 vo Vacove. Prvý ústav pre slepcov nikačných prostriedkov už dnes je a v budúc- zriadil v Prahe Dr. Alois Klár; tu sa už nevidiaci nosti ešte väčšmi bude integrálnou a mimoriad- pripravovali na niektoré remeslá. Priekopníkom ne dôležitou súčasťou výchovno-vzdelávacích starostlivosti o slabomyseľných v Čechách bol a sociálno-rehabilitačných procesov. lekár a pedagóg K. S. Ammerling, ktorý v roku 1871 založil známe Ernestínium.7 WORLD IN MOTION – SVET V POHYBE Rozhranie 19. a 20. storočia sprevádzali veľ- Populárny, lež i mierne kontroverzný britský mi ostré politické a hlavne sociálno-ekonomické historik Paul Johnson5 označuje (možno neštan- konflikty. Technokratická jednostrannosť pra- dardne a v protiklade so vžitou historiografickou málo dbala na psychohygienu, na ochranu bez- konvenciou) roky 1815 – 1830 za obdobie, pečnosti a zdravia pracujúcich. Živelné teórie v ktorom vznikali dominantné rysy modernej a predovšetkým necitlivé metódy riadenia výrob- civilizácie. Dejepisci predsa len za rozhodujúce ných procesov degradovali pôvodné humánne považujú osemdesiate roky 19. storočia; eko- ambície interdisciplinárnych vedeckých odvetví nomika Veľkej Británie dosiahla historicky prvý súvisiacich s národohospodárskym rastom. priemyselný rast. Francúzska buržoázna revolú- Americký biznismen F. W. Taylor v roku 1911 cia zmietla ancien régime (politický systém pozoroval robotníkov nakladajúcich železné Bourbonovcov a ďalších kráľovských dynastií). ingoty do nákladných železničných vagónov Prenatálne štádium modernej kapitalistic- a skonštatoval neefektívnosť pracovných ope- kej spoločensko-ekonomickej formácie naozaj rácií. Každý robotník naložil 12,5 tony denne, spadá do osemdesiatych rokoch 18. storočia. Taylor však tvrdil, že by sa tento výkon dal výraz- Skutočný pôrod však veľmi zdržalo dlhé, ničivé ne zvýšiť. Dohodol sa s jedným robotníkom, že obdobie tehotenstva, poznamenané napoleon- bude robiť presne podľa Taylorových inštrukcií skými vojnami; k pôrodu mohlo dôjsť až po – pracovať i oddychovať. Muž naložil počas sle- nastolení mieru. Objavili sa obrovské zdroje dovaného dňa 47,5 tony ingotov. Taylor výrazne ovplyvnil vývoj ergonomiky – štúdia efektívnosti 4 VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NEVIDIACICH A SLABOZRA- KÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU 1922. (Zost. Ľ. Hrehorčá- a zároveň vytvoril základy často používanej for- ková, J. Lapšanský, O. Tinajová). Bratislava: Ústav informácií a my analýzy pracovnej činnosti, tzv. koeficientu prognóz školstva, 2003, s. 87 – 88. 5 V českom preklade vyšli Johnsonove najväčšie dejepisné 6 syntézy: Dějiny 20. století, Dějiny židovského národa, Ději- JOHNSON, P.: Zrození moderní doby: Devatenácté století. ny křesťanství a polemicky ladené eseje o raste iracionality v Praha: Academia, 1991, s. 11. západnej spoločnosti Nepřátelé společnosti. (Poznámka au- 7 PREDMERSKÝ, V.: Dejiny špeciálnej pedagogiky. Bratisla- tora). va: SPN, 1974, s. 65.

11 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

času a pohybu (time and motion). Postupom Koncentrácia kapitálu musela nevyhnutne pod- času sa taylorizmus zúžil výlučne na bezohľad- nietiť antitrustové hnutie, ktoré reprezentovalo né žmýkanie robotníkov.8 sociálneho nositeľa protimonopolnej politiky.11 Pracovné podmienky ľudí boli nezriedka vskut- Civilizačné napredovanie v ťažkom priemys- ku kruté a mzdy až drasticky podhodnotené. le, v strojárstve a v iných odvetviach príkro kon- Podľa štatistických prehľadov z roku 1890 žilo trastovalo s nespočetnými obrazmi, so srdce- 11 z 12,5 milióna rodín z priemerného zárobku rvúcimi, a pritom neľútostne pravdivými obrazmi 380 USD ročne a mali čo robiť, aby vôbec preži- sociálnej biedy a zúfalstva zbedačených a bez- li.9 radnosti vtedajších predstaviteľov politickej moci Koniec 19. storočia charakterizovala silná na starom kontinente. Neboli to ešte rozmery koncentrácia amerického i európskeho kapi- svetovej hospodárskej krízy, ale čoraz zreteľnej- tálu, ktorý síce ešte neexpandoval dnešným šie sa ukazovalo, že v tomto „divokom kapita- tempom a v súčasných rozmeroch, no v USA lizme“ sa idea systémovej opatery, vzdelávania, a v západnej Európe sa stával čoraz vplyvnejšou výchovy a resocializácie zrakovo hendikepova- silou. Zriaďovacie listiny obchodných korporá- ných (a všetkých invalidizovaných obyvateľov) cií boli spoločenským vynálezom umožňujúcim budú presadzovať veľmi ťažko. združovanie finančných prostriedkov v určitom Patrí k historickým paradoxom, že práve verejnom záujme. Tento systém ale zároveň v týchto rozkolísaných a napätých časoch uzrel umožňoval jednotlivcom, aby využívali obrovské svetlo sveta dôležitý objav nevidiaceho učiteľa ekonomické a politické zdroje na presadzova- Národného ústavu pre slepcov v Paríži Louisa nie svojich privátnych záujmov a najmä na dosa- Brailla, ktorý vytvoril sústavu šiestich reliéfnych hovanie ziskov. Majitelia korporácií vytvárali svo- znakov v kontinuálnej abecednej konfigurácii. ju autonómnu agendu, ktorá sa im neraz vymkla V roku 1872 parížsky medzinárodný kongres spod kontroly, dostávala sa do rozporu s verej- schválil Braillovu abecedu ako všeobecne plat- ným záujmom i s celospoločenskými prioritami. ný kódex. Zrakovo postihnutí dostali významný Najvypuklejšie sociálno-patologické excesy komunikačný prostriedok a mohli sa pokúšať „divokého kapitalizmu“ musela riešiť výkonná o spoločenskú integráciu na základe vlast- a súdna moc.10 ného poznania, autentických intelektuálnych Spojené štáty, ktoré boli ostatnému svetu schopností.12 Francúzsky priekopník tyflopé- vzorom vo sfére ekonomickej legislatívy, zápa- die s nesmiernou húževnatosťou cieľavedome sili na sklonku 19. storočia s masívnou krízou prekonával oslepnutie – následok nešťastného práve kvôli absencii zvykového práva. Nové úrazu v ranom detstve – až kým sa nedopraco- výrobné technológie priniesli úspory z rozsahu, val k epochálnemu informačno-technologické- čo sa prejavilo v raste optimálnej veľkosti pod- mu patentu, k malému technickému zázraku. niku. Rozvoj železníc znížil dopravné náklady, čo znamenalo zväčšovanie trhov z miestnej na regionálnu, prípadne celoštátnu úroveň. A navy- še, recesia v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch zničila tisíce amerických malých firiem.

8 Porov.: HAYESOVÁ, N.: Aplikovaná psychologie. Praha: Por- tál, s. r. o., 2003, s. 132 – 133. 11 DOLGOŠ, Ľ.: Kriteriálny problém protimonopolnej politiky. 9 KORTEN, DAVID, C.: Keď korporácie vládnu svetu. Košice: Bratislava, Iris, 2006, s. 18 – 20. Vydavateľstvo Michala Hučka, 2001, s. 53. 12 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH M. 10 KORTEN, DAVID, C.: Keď korporácie vládnu svetu. Košice, HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: ÚKN M. 2001, s. 59 Hrebendu, 1998, s. 9.

12 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU 1. 2 Priekopníci ilustrovaných rozprávkach a takých knižôčkach, ktorým prostý človek rozumel. - nasledovatelia Keď mu už nohy zoslabli, stal sa trafikantom. Mateja Hrebendu Predával tabak, sviečky a ocot. Ale aj tak tu ho roku 1866 prepadol, zbil a okradol zlodej. Šiel slepý Matej Hrebenda s knižkami v bato- V sobotu, 13. marca 1880, slepý Matej Hreben- hu a videl viac než vidiaci do duše národu. da pred dverami vlastného domu klesol na zem A videl hlbšie pod povrch a videl do diaľky; a o tri dni, 16. marca, ako 84-ročný, umrel... sen špatokrásny práve sa prebúdzal z roz- Hrebenda, sám živoriaci, nesiahol na svoje právky. Chcel mu dať svetlo pre život s uzlíč- celoživotné úspory. Matici slovenskej a školám kom nádeje, aby v dňoch tvrdých, lopotných poručil 200 zlatých, a to bol na tie časy hoto- vždy mal kus nedele. vý majetok. Básnik Ján Kollár 24. mája 1834 (Ondrej Nagaj) napísal známe, často citované vyznanie: „Ó, kiež by mnohí vidomí Slováci boli tomuto slepé- Určite každému z nás rodičia prečítali aspoň mu podobní v láske k národu!“ jednu rozprávočku. Príbeh o zaujímavom mužo- Uprostred Hačavy stojí dôstojný pamätník vi z Nagajovej básne Šiel slepý Matej Hrebenda s nápisom: „...tu pracoval pilný, pracoval pre vyzerá ako rozprávka, môžbyť – a presnejšie národ, ku malým silám pridal veľkú lásku, mno- – rozprávková balada, ale literárno-poetická hú námahu a vytrvalosť, pilnosť, a tak vykonal postava, nevidiaci chudobný človek, naozaj žil. veľké úlohy...“ Nikto nemôže Hačavčanom vyčí- Pochádzal z biednej rodiny v Rimavskej Píle, ale tať to, čo esejista Alexander Matuška sloven- poznalo ho celé Slovensko. Nedbal na pocty skej a častokrát nevedomej inteligencii: „Mali a vďaku, on jednoducho chcel byť prospešný sme ľudí, ktorí však nemajú nás…“ svojmu národu. Hovorieval: „Nemám nič, nežia- S nevidiacim kolportérom sa spája ešte jed- dam nič.“ Pritom viac videl vo svojej slepote, no pekné i presné sloveso: osvecovať. Matej ako mnohí cez veľké okuliare. Hrebenda vskutku osvecoval; prinášal svetlo Nesmierne miloval knihy. Veľmi mladý stratil poznania. mamičku a navyše začal strácať zrak. Chodil do Všade, kam prichádzal, prichádzal ako školy v Píle a v Hrlici, no už vtedy bol prakticky partner, ako tvorca života, ako pokračovateľ nevidiaci. Veď ho preto aj spolužiaci „slepým“ v duchovnom a kultúrnom diele svojho Malo- prezývali. Malý Matej Hrebenda v deviatom hontu a Gemera a napokon celého Slovenska. roku svojho ťažkého života už pri svetle čítať Aj preto práve on, muž prostý a neškolovaný, nemohol a neskôr ani vo dne. Mal však výbornú ktorý by bol býval vynikajúcim kňazom, celý život pamäť. Knihy mal čoraz radšej a keď ich sám úporne kráčal za životom odopieraným vzdela- čítať nemohol, neťažilo sa mu zájsť i do štvrtej, ním. Práve neutíchajúca túžba poznať, vzdelať ba i piatej dediny. Tam poprosil ochotných ľudí, sa, vytvorila v jeho duši vzťah ku knihe, zrodila či by mu neprečítali dačo z knižtičiek. v ňom slovenského slepeckého bibliotekára. Matej Hrebenda prežil ťažké detstvo, aké si Hrebendova vonkajšia slepota bola natrva- dnes nevieme ani predstaviť. Obdivuhodná bola lo porazená jeho jasným vnútorným zrakom: jeho láska nielen ku knihám, ale i k slovenské- dozrelo Hrebendovo hlboké presvedčenie, že mu ľudu, slovenskému národu. Hrebenda sa dokáže byť hlásnikom nových čias, že je pred- stal nevidiacim kolportérom: šíriteľom, rozsieva- čom poznania ukrytého v kalendároch, pekne

13 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU určený zvestovať knihou nový historický čas.13 znamenitých mužov, ako prototypov zakladania V nejednom rozhovore mu podal ruku a jeho slepeckej tlače, tiež možno spochybniť na sto misiu ocenil banskobystrický kňaz a básnik, spôsobov. Lež ani prípadné odmietavé diskur- Karol Kuzmány, ktorý mu do pamätníka vpísal zy nemenia nič na podstate: Viliam Hrabovec nielen ono povestné: „Nemôže slepý slepého a Jozef Vrabel síce fyzicky nereprezentujú zra- viesť, no tento slepec dobrým vodcom môže kovo postihnutých (obaja boli vidiaci), no snáď byť nejednému vidomému“; ale i ono menej práve preto, a o to viac vyniká ich misia medzi známe, no predsa neobyčajne výstižné: „Vie- nevidiacimi a slabozrakými. Obaja boli dosť ra v Boha, opatrovníka všetkých opustených, výraznými protipólmi, hoci taká klasifikácia je láska k národu a nádej na lepšiu budúcnosť: iba približná. Nevieme totiž, ako by sa menil V. to sú Tvoje hviezdy nebeské, ktoré Ti svietia, Hrabovec v strednom a staršom veku, keby sa obdivuhodný, úcty i zľutovaniahodný Hrebenda. ho bol dožil… Jozefa Vrabla si jeho žiaci a mlad- Akoby sme my, ktorí telesným zrakom vnímame ší spolupracovníci pamätajú ako muža skôr Božie svetlo, mohli byť šťastní, ak by za Tvojimi nenápadného, neporovnateľne introvertnejšie- hviezdami nebeskými, drahý Hrebenda, vykro- ho v porovnaní s V. Hrabovcom. čiť mohli!“ Áno, hviezda sa zakaždým rozsvieti- la, ak Hrebenda zo svojej remennej kapsy vyk- Citlivý elegán ladal medzi vzdelancami, prostými vidiečanmi, z Kysúc spolurodákmi Hačavčanmi, pastiermi na hôľnej pastierni, hviezdnu knihu svojich čias: napríklad Nestor slepeckej žurnalistiky Ondrej Uhriňak Kollárovu Slávy dcéru, knihy jeho Kázní, či často, treba dodať, že i ochotne, poskytoval Čítanky, ktoré dostal ako básnikov osobný hosť osobné svedectvo o mladom pedagógovi, ktoré- roku 1834.14 ho si veľmi obľúbil. Eleganciou, noblesou ducha SKN a v neposlednom rade i celé Slovensko oplývajúci učiteľ bol hladný po všakovakých má v Hrebendovi nezabudnuteľnú historickú technických novotách, čo sa mu napokon stalo erbovú kapitolu, ktorá mala obrovský význam do istej miery aj osudným… pri rozvoji slovenského myslenia, pri vytváraní Viliam Hrabovec bol neprehliadnuteľným prvých ucelenejších predstáv o knižniciach. osobnostným zjavom nielen levočskej, ale i slo- Autodidakt, rodoľub, a rýdzi národovec Matej venskej tyflopédie v prvej polovici minulého sto- Hrebenda svojím vzácnym celoživotným dielom ročia. Rodák z Čadce (1901) nastúpil do Levoče aj statočne znášaným trpko-krásnym údelom 20. októbra 1923 po štúdiu v spišskonovoves- potvrdil platnosť výroku Jana Amosa Komen- kom učiteľskom ústave. Prevzal piatu triedu. ského: „Z ľudského vzdelávania sa nevymyká Neprišiel výslovne neskúsený a bez kontaktov nič, iba nečlovek.“15 so zrakovo postihnutými: predtým pôsobil v pre- Neexistuje čitateľ, čo by bez väčších alebo šovskom kuratóriu slepeckého ústavu. Spolu menších výhrad prijímal výber a zaradenie histo- s kolegami Jozefom Vrablom, Františkom Šro- rickej osobnosti na stránky knihy; voľbu dvoch mom, Osvaldom Krátkym a skvelým elementa- ristom Jánom Šoltésom mohli pracovať len na 13 BENDÍKOVÁ, M.: Informačná debarierizácia v procesoch sociálnej rehabilitácie zrakovo postihnutých. Spišská Kapitu- štyroch Pichtových strojoch; žiaci používali bod- la: Teologický inštitút, 2007, s. 21 – 22. kovadlá a tabuľky. 14 KOVAČKA, M.: Hrebenda 200. In: Knižnice a informácie, roč. 28, 1996, č. 7, s. 319. Po príchode vynikajúceho speváka Štefana 15 LAPŠANSKÝ, J.: Princípy tolerancie v duchu ekumenizmu Novoveského, obdareného nádherným basom, v periodickej tlači a v literatúre pre zrakovo postihnutých v ro- sa učitelia sústredili na vyučovanie spevu. koch 1989 – 2002, rigorózna práca. Ružomberok: FF KU, 2003, s. 35.

14 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Dušan Novosad pri práci na „starčekovi“, sklápacom lise, ktorý spoľahlivo slúži desiatky rokov na braillovskú tlač.

Solídne hudobné dispozície mali všetci, vráta- tyflopedického tímu. ne V. Hrabovca.16 Viliam Hrabovec mal dar mimoriadneho Viliam Hak z Novej Paky spolu s V. Hrabov- výtvarno-estetického plastického videnia a rov- com a Š. Novoveským začali s pravidelným nako výnimočnú modelársku zručnosť. Pamätní- predčítavaním predovšetkým rozprávok a dob- ci dodnes spomínajú na jeho pedagogický takt rodružných románov pre mládež. S maximálne i ľudský šarm, ktorým imponoval vari každému voľnou poetickou licenciou by sa tieto čítania chovancovi ústavu.18 Nebyť tragického 3. apríla zrakovo postihnutým deťom dali pokladať za 1938,19 bol by tento tyflopedagóg určite rozvi- akúsi predzvesť či predstupeň zvukových kníh,17 nul svoj nevšedný talent a zanechal slovenským no bolo by to príliš vykonštruované podoben- zrakovo postihnutým oveľa bohatší testament stvo. Predčítavanie bolo ponajprv didaktickým svojej tvorivosti. prostriedkom, vyučovacou metódou vynútenou 18 V. Hrabovec bol vášnivým poľovníkom, s ulovenou srňacinou okolnosťami, no praktizovanou nie z donútenia, rád spestroval jedálny lístok zrakovo postihnutých chovancov levočského ústavu. (Porov.: VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NE- lež z rýdzeho entuziazmu mladého levočského VIDIACICH A SLABOZRAKÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU 1922. Bratislava: ÚIPŠ, 2003, s. 19). 16 Porov.: VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NEVIDIACICH A SLA- 19 Dátum tragickej dopravnej nehody; Hrabovcovo vozidlo sa BOZRAKÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU 1922. (Zost. Ľ. v ten deň, krátko po 11. hodine, na nechránenom železničnom HREHORČÁKOVÁ, J. LAPŠANSKÝ, O. TINAJOVÁ). Bratislava: priecestí pri Kežmarku zrazilo s osobným motorovým vlakom ÚIPŠ, 2003, s. 17 – 18. a zo štvorčlennej posádky v aute nikto kolíziu neprežil… In: Vý- 17 Autorské prvenstvo – nápad s predčítavaním kníh však patrí znamní špeciálni pedagógovia z Levoče. Bratislava: ÚIPŠ, V. Hakovi. (Poznámka autora). 2001, s. 15.

15 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Nevidiacich a slabozrakých zverencov chcel by časopisov v bodovom písme. Pochovali ho učiť moderne, metodologicky; erudovanými na levočskom cintoríne a učiteľská konferencia príspevkami prispieval aj do odborných časopi- ústavu založila na počesť zosnulého Hrabovcov sov.20 V roku 1933 odvysielal košický rozhlas fond pre odmeňovanie chovancov Českoslo- reláciu Slepí vidia; autorom scenára bol Viliam venského štátneho ústavu pre slepcov. Hrabovec a nebol to jeho jediný príspevok na veľmi solídnej úrovni.21 Kantor s charizmou manažéra Rozhlas v tridsiatych rokoch minulého sto- ročia zohral veľmi dôležitú a prakticky neza- Ďalším absolventom Učiteľského ústavu stupiteľnú rolu. Napriek pribúdajúcemu počtu v Spišskej Novej Vsi (1930) bol Jozef Vrabel zrakovo poškodených detí sa ich rodičia uvzato (8. 3. 1911 – 7. 5. 1964). Začiatkom päťde- bránili čo len myšlienke zveriť svoje ratolesti do siatych rokov si odbornú kvalifikáciu rozšíril opatery levočských tyflopédov. Učitelia museli o špeciálnu pedagogiku. Zomrel predčasne, ale pôsobiť osvetársky: písali o svojej misii v novi- napriek tomu stihol neuveriteľne široký rozsah nách, cestovali po mestách i po slovenskom profesijných aktivít spojených s ušľachtilým leit- vidieku. Práve vtedy poskytol Čs. rozhlas na motívom: službou zrakovo postihnutým. Hneď Slovensku vysielací čas špeciálnym pedagó- po maturite nastúpil do levočského Štátneho gom aj zrakovo postihnutým chovancom, aby ústavu pre slepcov. Pár mesiacov pôsobil aj v éteri propagovali osožnosť ústavu pre slepcov v báhoňskom remeselnom ústave, no odmietol v Levoči. 22 v ňom zotrvať nastálo.23 V. Hrabovec mal všetky predpoklady na rozví- V pohnutých vojnových časoch musel na- janie tyflografiky ( v Múzeu špeciálneho školstva rukovať do slovenskej armády, ale v roku 1942 na Nám. Majstra Pavla v Levoči sú jeho reliéfne takmer poloilegálne vycestoval na skusy do učebné pomôcky), ale taktiež slepeckej tlače, pražskej tlačiarne. O rok sa mu podarilo doviesť najmä v redakčno-edičnej fáze prípravy aj výro- na Slovensko sádzací stroj z nemeckého Mar- burgu. Určite to bola riskantná cesta naprieč 20 Viliama Hrabovca si podnes vysoko vážia českí tyflopédi: vojnovým územím. Nevedno s kým J. Vrabel „Velice brzy se vymanil z pouhého prakticizmu a snažil se zo- rokoval, no v každom prípade sa mu jeho zámer becňováním některých poznatků přispět k rozvoji tyflopedické- ho vědomí na Slovensku. Upozornil, že sama ztráta zraku není – doviesť do Levoče sádzací stroj, vydaril. Svoju příčinou zlepšeného vnímání ostatními smysly, že se jedná o húževnatosť delil takmer rovným dielom medzi proces, který však tehdy nedovedl ještě pojmenovat. Ve Viliamu Hrabovcovi rostla velká postava slovenské tyflopedie. Její růst tyflopédiu, polygrafiu a novinárstvo. Jozef Vra- byl tragicky přerván v nejméně očekávané chvíli automobilovou bel pritom nebol dáky výrazne dominantný typ nehodou. To, co vytvořil, mu stejně zajistilo nehynoucí památku a dík těch, které vychovával a vzdělával. Svou neúnavnou prací priebojného chlapa; neohuroval okolie sebave- zaujímá čestné místo mezi slovenskými speciálními pedagogy. domím, ale získaval si dôveru ľudí svojou húžev- Za svou práci byl v r. 1930 oceněn ministerstvem školství. Ne- menší význam má i jeho členství v českém Podpůrném spolku natosťou. Nevedno skade čerpal obrovskú samostatných slepců. Vyjádřil tím i vztah k osobnosti nevido- energiu na zdolávanie každodenných prekážok, mého jako člena lidské společnosti. (SMÝKAL, J. Tyflopedický lexikon jmenný. Dostupné na http://smykal.ecn.cz/publika- rébusov a konfliktov, o ktoré nemal núdzu, bárs ce/kniha13t.htm – Vyhľadané 15. mája 2008). ich vedome nevyvolával. 21 Josef Smýkal v lexikónovom hesle síce uvádza „rozhlasové reportáže“ V. Hrabovca, ale ide o žánrologickú nepresnosť, Levočská tlačiareň, o ktorú sa práve J. Vra- pretože levočský tyflopéd písal buď námety, príbehy alebo bel pričinil vrchovatou mierou a stal sa jej prvým scenáre, no nemožno ho radiť k typickým rozhlasovým reporté- rom… (Poznámka autora). správcom, inštitucionálne patrila pod povereníc- 22 Porov.: FRANER, J.: Pravý čas zrodu publikácie – svedec- tvá. In: Výchova a vzdelávanie nevidiacich a slabozrakých na 23 Porov.: UHRIŇAK, O.: Pri prameňoch vzdelávania. In: Prie- Slovensku od roku 1922. Bratislava: Ústav informácií a prog- zor, časopis o živote nevidiacich a slabozrakých. Levoča: nóz školstva, 2003, s. 144. ÚNSS. Roč. IX, č. 3/1998, s. 8.

16 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU tvo školstva, ktoré nechcelo udeliť licenciu na muž, v dnešnej terminológii ho môžeme pokojne slepecký časopis pre dospelých a podporovalo označiť za typického workoholika. Veľmi ťažko výlučne školské periodiká v bodovom písme. J. niesol odvolanie z postu zodpovedného redak- Vrabel však vytrvalo žiadal, dôvodil, prosil, až tora Nového života; personálne rozhodnutie bra- kým nezlomil byrokratickú skostnatenosť úradní- tislavského šéfstva vnímal ako svoje individuálne kov v Bratislave.24 poníženie, dačo na spôsob vyslovenia nedôve- Na poste správcu tlačiarne25 sa ťažko vyrovná- ry. Zatrpknutosť preniesol na svojho nástupcu, val s direktívnymi maniermi funkcionárov zväzu úplne nevidiaceho korektora Ondreja Uhriňaka, invalidov. Rozčuľovali ho hlavne nekompeten- ktorého prijímal so značnou nevôľou.26 tné, neraz až diletantské zásahy do zložitej poly- Vo februári 1964 začal načítavať vtedajší best- grafickej problematiky. seller Ladislava Mňačka Oneskorené repor- V levočskej Štátnej odbornej škole pre sle- táže,27 v marci však musel prácu prerušiť kvôli pých vznikol roku 1963 nový učňovský odbor urgentnej hospitalizácii. V levočskej nemocnici knihár, čo bolo tiež jedno z manažérskych diel lekári skonštatovali rapídne zhoršenie choroby J. Jozefa Vrabla. Všestranne nadaný tyflopedagóg Vrabla (podľa spomienok jeho generačných vrs- a zdatný publicista opäť potvrdil svoju obdivuhod- tovníkov išlo o zhubný nádor žalúdka)28. Zomrel nú intuíciu; kníhviazačstvo dodnes prosperuje 7. mája 1964 vo veku 53 rokov.29 Jozef Vrabel v Strednej odbornej škole pre zrakovo postihnu- bol vo svojej ére vari najvšestrannejší tyflope- tú mládež i v Slovenskej knižnici pre nevidiacich dagóg, spájal v sebe nadpriemerné schopnosti Mateja Hrebendu v Levoči. Podistým neuvažoval rozhľadeného intelektuála, učiteľa, redaktora, len o knihárskom spracovaní titulov pre zrakovo manažéra a talentovaného typografa. Sám vi- postihnutých, ale dovidel „za roh“ súvekých de- jinných procesov. Určite nepochyboval o nevy- 26 Ondrej Uhriňak nastupoval v novembri 1961 do redakcie No- vého života v chúlostivej situácii. Slovenský výbor Zväzu čes- hnutnosti štátnych subvencií do slepeckej tlače, koslovenských invalidov v Bratislave chcel vymenovaním tohto ale v novom učebnom odbore videl zdroj alter- nevidiaceho korektora a učiteľa hudby riešiť v prvom rade ne- únosné pracovné zaťaženie a evidentnú vyčerpanosť J. Vrabla natívnych finančných príjmov, ktorých nebolo – odbremeniť ho aspoň od redakčnej práce. Nevedno, či ústre- na kultúru ani na tlač pre nevidiacich nikdy dosť die zväzu pristúpilo k personálnej zmene dostatočne citlivo. Skôr však nie; inak by J. Vrabel neprejavil toľkú mieru osobnej v žiadnom politickom režime. averzie práve voči O. Uhriňakovi, ktorý vlastne za nič nemohol. Napriek tomu, že levočskej tlačiarni a slepec- De mortuis nil nisi bene – O mŕtvych len po dobrom. Výrok sa pripisuje Diogenesovi. J. Vrabel údajne v tejto osobnej kríze kej tlači venoval svoje najlepšie roky, odchádzal častejšie siahal po poháriku… Publikácia Významní špeciálni v roku 1961 do ústrania zatrpknutý. Čerstvý pedagógovia z Levoče sa ale o kríze J. Vrabla vôbec nezmie- ňuje, naopak: v roku 1961 uvoľnil správcovský post v tlačiarni päťdesiatnik sa duchovne a intelektovo vôbec R. Kolenovi a chcel sa naplno venovať špeciálnej pedagogike necítil človekom na odpis súcim. Môžbyť v tom i svojmu snu – ozvučovaniu literatúry pre nevidiacich. (Poznám- ka autora). čase ešte neregistroval klíčiacu chorobu; menšie 27 Tento politický bestseller mohol vyjsť až po intervencii sloven- alebo väčšie problémy so zdravím mal prakticky ského komunistického šéfideológa Vasiľa Biľaka. V prvej polovi- celý život. J. Vrabel bol neuveriteľne činorodý ci šesťdesiatych rokov 20. storočia sa popredný štátostranícky exponent správal nevyspytateľne: raz proti obrodnému spisova- teľskému prúdu brojil zo zjazdových tribún, inokedy však „pus- 24 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH M. til“ na obežnú dráhu rukopisy L. Mňačka a podobných buričov. HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský Levoča: ÚKN M. (Poznámka autora). Hrebendu, 1998, s. 78. 28 Podľa iných verzií išlo o akútnu perforáciu žalúdočného vre- 25 Ťažko sa hľadá najpriliehavejší výraz, čo by presne vystihol du. Ani túto alternatívu nemožno vylúčiť, dokonca mohol nastať účinkovanie J. Vrabla v slepeckej tlačiarni. Nerobilo mu prob- súbeh obidvoch diagnóz. Tak či onak boli, a podnes sú, rakovi- lémy chytiť sa trebárs „čiernej“ manuálnej roboty, bol obratným na aj prasknutý vred životu nebezpečné ochorenia… (Poznám- diplomatom v rokovaniach s centrálnymi inštitúciami, jeho publika autora). cistika bola na solídnej úrovni, ale k tomu by sa hodil ešte dneš- 29 VARHÁNIK, Ľ.: Míľniky našej histórie. In: Nový život – časo- ný termín: šéfeditor – zodpovedný za komplexné fázy aj proce- pis pre nevidiacich. Levoča: ÚNSS. Roč. XXXVI, č. 6/1998, sy výroby a vydávania slepeckej tlače. (Poznámka autora). s. 15.

17 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU diaci sa až neuveriteľne vedel vcítiť do myslenia, te väčšie dohady vyvolal Frycov odchod roku potrieb, života zrakovo hendikepovaných.30 1937. Tradovalo sa trebárs, že levočská ana- Aj o ňom platí také isté konštatovanie či báza A. Fryca bola nedobrovoľným odpykaním povzdych ako o Viliamovi Hrabovcovi: osud mu trestu – preloženia z prosperujúceho Deylovho vymeral príliš krátky diel daru života. Ktovie, čo ústavu. všetko by bol tento výnimočný muž ešte pre Adolf Fryc nebol síce priamo krstený Vltavou levočských i slovenských nevidiacich urobil. (narodil sa v Kozodejoch pri Rakovníku 29. 4. Zomrel v predjarí československého politického 1877), ale absolvoval Učiteľský ústav v Prahe. odmäku, a ten sa priaznivo premietol aj do súve- Absolutórium ústavu (1898) si rozšíril o aprobá- kého slepeckého hnutia na Slovensku. ciu pedagogickej spôsobilosti pre české školy Zrakovo hendikepovaní sa rozhodli založiť (1902). Štrnásť rokov odučil v obecných ško- vlastnú organizáciu a prelomiť bariéru podria- lách, až potom prišiel do Deylovho ústavu v Pra- denosti ústrednému zväzu invalidov.31 V spolo- he ako správca školy (1912 – 1921).32 čensko-politickom prostredí, kde sa už začínali Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bra- prejavovať trendy šikovskej ekonomickej refor- tislave (známe pod skratkou MŠANO) požiadalo my, vrátane podnikania (pravda, v intenciách Adolfa Fryca, aby prišiel do Levoče. Jeho ria- plánovaného hospodárstva), kde sa otváral diteľská a pedagogická éra v levočskom sle- priestor na otvorenú diskusiu, kde sa dalo argu- peckom ústave sa datuje od 1. mája 1922, čo mentovať, vysvetľovať, i čo len sčasti presadzo- bol oficiálny termín otvorenia prvého školského vať záujmy nevidiacich, nuž v takomto „vzduchu roka, ale A. Fryc prišiel už v októbri 1921 spolu nových čias“ by sa Jozef Vrabel cítil ako šťuka s manželkou Mariou. Nový správca (toto ozna- v rybníku. A nielen cítil: on by určite zareagoval čenie platilo do 11. augusta 1923, keď minis- na nové možnosti so svojou príslovečnou čino- ter školstva a národnej osvety priznal A. Frycovi rodosťou. riaditeľskú definitívu) narážal nieže na nezáujem, ale rovno na nedôveru rodičov, ktorí sa uvzato Prísny pedant bránili čo len predstave, že by sa ich zrakovo – rozhľadený direktor postihnuté dieťa odlúčilo a odišlo do neznámej ustanovizne.33 Postava prvého riaditeľa Štátneho ústavu pre Osobnosť Adolfa Fryca súvisí v prvom rade slepcov v Levoči Adolfa Fryca bola donedáv- s tyflopédiou, ale popri direktorovaní stihol na opradená viacerými mýtmi, najmä pokiaľ v období rokov 1921 – 1937 prispôsobiť Brail- ide o jeho príchod na východ Slovenska a eš- lovo písmo slovenčine a napísať prvý slovenský Šlabikár pre nevidiace deti – a bez tejto učebni- 30 Porov.: Významní špeciálni pedagógovia z Levoče. Brati- ce by bol rozvoj slepeckej literatúry či periodic- slava: ÚIPŠ, 2001, s. 21. kej tlače naozaj nemysliteľný. Venoval sa tiež ruč- 31 Druhá polovica rokov šesťdesiatych bola prajnou dejinnou etapou pre emancipačné pokusy slovenského slepeckého nému prepisovaniu učebníc aj krásnej literatúry hnutia. Motívy snáh osamostatniť organizáciu nevidiacich od do bodového písma. Pracoval na založení prvej zväzu invalidov vysvetlil PaedDr. Ján Ličko z Rehabilitačného strediska pre zrakovo postihnutých v Levoči: „Zakladatelia zvä- skromnej knižničnej edície v bodovom písme. zu invalidov predpokladali, že si jednotlivé kategórie invalidov A. Fryc založil aj prvý detský časopis Kútik (tlačil v rámci tejto organizácie budú navzájom výdatne pomáhať, a tak dosiahnu značnú nezávislosť od zdravej verejnosti. No praktic- 32 ké skúsenosti ukázali, že na úrovni základných organizácií boli (SMÝKAL, J.: Tyflopedický lexikon jmenný. Dostupné na príklady takejto spolupráce zriedkavé a na úrovni okresných http://smykal.ecn.cz/publikace/kniha13t.htm – Vyhľadané a ústredných orgánov si pri riešení závažných problémov priam 15. mája 2008). prekážali. (Porov.: PRIEZOR, časopis o živote nevidiacich 33 Porov.: VÝZNAMNÍ ŠPECIÁLNI PEDAGÓGOVIA Z LEVOČE. a slabozrakých. Levoča: Únia nevidiacich a slabozrakých Slo- (Zost. Š. Dunčko, J. Lapšanský, O. Tinajová). Bratislava: Ústav venska. Roč. I, č. 2/2000, s. 48 – 50). informácií a prognóz školstva, 2001, s. 12 – 13.

18 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU ho Český slepecký tisk v Prahe). miest prešovskú filiálku budapeštianskeho Beit- Josef Smýkal vo svojom lexikóne34 usúvzťaž- lovho ústavu. ňuje odchod Adolfa Fryca z Levoče s pohonom Akokoľvek významná bola historickosť Levoče, ľudákov na českú inteligenciu, ktorá prišla po v prvej polovici 20. storočia sa mesto v charita- roku 1918 pomáhať budovať základy slovenské- tívnych aktivitách nijako zvlášť nelíšilo od ostat- ho finančníctva, školstva, osvety a kultúry. ných slovenských porovnateľných sídiel. Isteže Faktom ale zostáva, že A. Fryc dovŕšil v tom tu existovala sedemstoročná tradícia mariánske- čase 60 rokov, a teda mohol legitímne odísť do ho kultu; prvý kostolík sa spomína v kronikách penzie – k tejto verzii sa prikláňajú slovenskí už v roku 1247, teda dva roky potom, čo vznik- nestori slepeckého hnutia O. Uhriňak, Ľ. Varhá- la nová Levoča. Vtedy, podľa kroniky Lányiho, nik, J. Franer.35 z ktorej ešte čerpal P. Still, postavili Levočania Zaujímavý bol osud tohto českého tyflopé- kostolík či kaplnku na dnešnej Olivovej hore. da po 2. svetovej vojne: vrátil sa na Slovensko Lányiho kronika sa ale nezachovala.36 i s manželkou a žil v Bratislave až do svojej smrti Viacerí historici37 sa zhodujú v názore, že na 2. 11. 1955. V predmníchovskej ČSR každého Olivovej hore už roku 1247 mohla stáť kapln- správcu s právomocami direktora titulovali „pán ka pre malomocných (leprozórium). Isteže sa veľkomožný“ a poctený musel dodržiavať sú- v Levoči rozvíjala dobročinnosť, no neexistujú veký bontón, vrátane dosť zreteľného odstupu archívne dokumenty dokazujúce špeciálnu sta- od podriadených aj od nižších spoločenských rostlivosť o zrakovo postihnutých. vrstiev. Stredoveké slovenské mestá mali svoje špi- Adolf Fryc ostáva v spomienkach ako prísny tály, no neboli to nemocnice v dnešnom štýle, pedant, príkladný štátny úradník – byrokrat, ale pretože máloktorý špitál mohol poskytnúť kvali- vo vzťahu k nevidiacim deťom tieto osobnost- fikovanú lekársku starostlivosť. Poslaním týchto né tvrdé črty potláčal a mal svojich hendikepo- charitatívnych ustanovizní bolo milosrdenstvo vaných zverencov úprimne rád. Veď ho nikto v duchu kresťanskej lásky. V špitáloch nachádza- nemohol nútiť do mravčej roboty na slovenskej li prístrešie a nevyhnutnú záchranu invalidi, bez- verzii šlabikára ani do ďalších aktivít presahujú- domovci, žobráci. Sporadicky k nim prichádzal cich rámec direktorského úväzku. ránhojič – ľudový liečiteľ. Pokiaľ vedel, zmiernil bolesti týchto úbožiakov, ale nemohol ich liečiť 1. 3 Levoča a nevidiaci odborne, medicínsky.38 I. Chalupecký upozorňuje na kľúčovú, a pri- S odstupom bezmála jedného celého storočia tom zdanlivo epizódnu udalosť z roku 1872, sa premena Levoče na slovenské centrum zra- keď sa rozhodovalo o stavbe železničnej trate, kovo hendikepovaných vo všeobecnosti vníma ktorá Levoču obišla; kompetentní uprednostnili ako historická samozrejmosť. Málokto sa pýta, susednú Spišskú Novú Ves. prečo sa krátko po vzniku prvej ČSR ministerskí úradníci rozhodli najprv založiť v Levoči Česko- slovenský ústav pre slepcov a potom presťa- 36 Porov.: DLUGOŠ, F. …a do svätyne vedú kroky naše – 760 hovať práve do starobylého klenotu spišských rokov Mariánskej hory v Levoči (1247 – 2007). Levoča: Vyda- vateľstvo MTM, 2007, s. 13. 34 SMÝKAL, J.: Tyflopedický lexikon jmenný. Dostupné na 37 Rudolf Jurík, Ivan Chalupecký, František Dlugoš. (Poznámka http://smykal.ecn.cz/publikace/kniha13t.htm – Vyhľadané autora). 15. mája 2008. 38 CHALUPECKÝ, I.: Prehľad dejín levočskej nemocnice 35 Porov.: VÝZNAMNÍ ŠPECIÁLNI PEDAGÓGOVIA Z LEVOČE. – zdravotníctvo na Spiši do 20. storočia. [In: 100 rokov Ne- (Zost. Š. Dunčko, J. Lapšanský, O. Tinajová). Bratislava: Ústav mocnice s poliklinikou v Levoči. (Zost. M. Papcun, J. Stolina). informácií a prognóz školstva, 2001, s. 13. Levoča: Polypress, 2000, s. 11.]

19 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Odklonenie hlavného ťahu39 síce neblaho zaznievali časté súdy nad „socialistickou pomýle- poznamenalo národohospodársky rozvoj mesta, nou koncentráciou slepcov do Levoče“. V tých- ktoré malo liehovar, drôtovňu a drevospracujú- to nežnorevolučných časoch príznačne lacnela cu firmu, ale sídlili tu tri tlačiarne, renomovaná odvaha a dražel rozum…42 nemocnica Gustava Hermana a sieť školských Ibaže určitá kontinuita a vzájomná prepojenosť inštitúcií.40 vzdelávania nevidiacich s odbornou prípravou Politické pomery po roku 1918 tiež neboli pre boli zrejme staršieho dáta; inak by dva roky po starobylú perlu spišských miest dvakrát žičlivé: školskej inštitúcii, Československom štátnom veľa príslušníkov inteligencie z mesta odišlo a 31. ústave pre slepcov, nevznikol v Levoči na návrh decembra 1922 stratila Levoča výsadu župného vtedajšieho ministerstva sociálnej starostlivosti sídla. Územno-správna degradácia niekdajšieho Súkromný mužský dielenský ústav. Obidve minis- historického centra sa spočiatku mimoriadne terstvá sa museli prinajmenšom vzájomne infor- neblaho odrazila predovšetkým v ekonomickej movať; možno predpokladať určitú mieru koordi- stagnácii – mesto držal nad vodou iba kapitál novaného postupu oboch rezortných inštitúcií. a výnosy z lesov, priemysel upadal a – priamo- Prečo sa však kompetentné ministerstvá ČSR úmerne – narastalo sociálne napätie, ktoré vyos- rozhodli situovať slepecký ústav práve do staro- trovala politicky silná i vplyvná ľavica.41 Sociálne bylej perly slovenských miest? Ponúka sa via- pnutie ale nedosiahlo až takú intenzitu ani rozme- cero indícií, verzií a hypotéz. Jedným z dôvodov ry, ako v susedných Krompachoch počas vzbury mohla byť jazyková multikultúrnosť mesta, v kto- robotníkov tamojších kovohút. rom znela slovenčina, maďarčina i nemčina, ku Nevedno, kto v bratislavskom ústredí, pres- ktorým sa pridružoval jazyk jidiš, charakteristický nejšie na ministerstve školstva a národnej osvety pre židovskú minoritu. Levoča akoby si uchovala prišiel s myšlienkou zriadiť práve v Levoči špe- genius loci znášanlivosti, s akou prežila zložité cializovanú slepeckú inštitúciu a povolať za jej obdobia reformácie a rekatolizácie v stredoveku. správcu – riaditeľa Adolfa Fryca. Mesto zrejme Levoča bola od roku 1271 hlavným mestom pro- nemalo u ministerských úradníkov najhorší kre- vincie spišských Sasov. Meštianska mládež už dit, lebo navzdory strate honosného župného v 14. storočí odchádzala na štúdiá do zahraničia. statusu levočský život pulzoval naďalej. I. Chalupecký43 pripomína bohatú tradíciu kva- Zhruba v rokoch tridsiatych sa v Levoči roz- prúdilo čulé kultúrno-spoločenské dianie, najmä 42 Bezprostredne po novembri 1989 dostávali aj na Slovensku dostatočný komunikačný priestor samozvaní vykladači antipa- pričinením českých úradníkov a profesorov. Mes- ternalizmu, ktorí paušálne zamietali akúkoľvek pomoc štátu, to malo svoj vojenský pluk s posádkovou hudbou. dokonca i zdravotne postihnutým. Namiesto triezvych analýz dôvodili bonmotmi typu: nevidiacemu netreba poskytovať rentu; K Hermanovej nemocnici pribudla štátna s pôrod- nenačim ho kŕmiť rybou, ale treba mu dať udicu, nech si pstru- níckym, interným a psychiatrickým oddelením. ha či kapra sám uloví a postará sa o seba. Títo horliví propa- gátori neoliberalistickej neobmedzenej vlády trhu však zabúdali V ponovembrových búrlivých polemikách na podstatnú vec; nebolo rybníka, v ktorom by mohli zrakovo hendikepovaní loviť. Samotní invalidní spoluobčania krátkodobo podľahli tejto psychóze a „hrdinsky“ vyhlasovali: nepotrebuje- 39 V levočskej občianskej pospolitosti sa podnes traduje verzia, me súcit verejnosti. Ibaže keby práve verejnosť nemala s nimi podľa ktorej ide vynechanie Levoče zo stavby košicko-bohu- úprimný súcit, neposkytla by tejto zdravotne postihnutej pospo- mínskej magistrály na vrub vtedajších levočských radných pá- litosti ani smidku chleba… Pravda, od súcitu, empatie, vcítenia nov, pretože nechceli prísť o svoje „kapušnice“, ktoré by museli sa do existenčného rozpoloženia nevidiacich treba starostlivo padnúť na oltár výstavby trate… (Poznámka autora). odlišovať nakašírované a všakovako účelovo narežírované ma- 40 CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče, zv. II. Košice: Východoslo- nifestačné prejavy súcitu, a proti tým sa zrakovo postihnutí búrili venské vydavateľstvo, 1975, s. 23 – 38. oprávnene. (Poznámka autora). 41 Porov.: SULAČEK, J.: Posledný spišský župan JUDr. Ján 43 CHALUPECKÝ, I.: Prehľad dejín levočskej nemocnice Rumann. In: Z minulosti Spiša XII/2004 – Ročenka Spišské- – zdravotníctvo na Spiši do 20. storočia. [In: 100 rokov Ne- ho dejepisného spolku (Zost. I. Chalupecký). Levoča: Spišský mocnice s poliklinikou v Levoči. (Zost. M. Papcun, J. Stolina). dejepisný spolok, 2004, s. 129. Levoča: Polypress, 2000, s. 11.

20 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU litných škôl a najmä mikrosveta kníh (tlačiarne, Pod legendy nikto nepodpisuje ani svoje meno kníhkupectvá, kníhviazačstvo). ani letopočet ich vzniku. Legendy vlastne nevznik- Pestrosť etnická i nárečová nezavdala ani li, iba stále vznikajú a pôsobia s nepretržitosťou jediný raz dôvod na nacionalisticky podfarbe- povestnej kvapôčky vody, teda: Non vi sed sea- né prejavy emócií. Nuž a svoj zástoj v rozhodo- pe cadendo – nie silou, ale častým padaním.47 vaní oboch ministerstiev určite malo bohatstvo Ak namiesto legiend a chýrov dávnominu- unikátnych kultúrnych sakrálnych aj svetských lých zvolíme pragmatickú analytickú optiku, pamiatok v centre mesta. dospejeme k logickému vysvetleniu. Založenie Spiš mal v tých časoch pozoruhodne rozve- Československého štátneho ústavu pre slep- tvenú sieť cirkevných charitatívnych ustano- cov v Levoči mohlo byť určitou kompenzáciou vizní,44 ale ani jednu, čo by sa dáko špeciálne za odňatie župných výsad mestu a najmä ope- zaoberala práve zrakovo postihnutými… Zdeněk ratívnym riešením masívneho odlivu mestskej Šarbach, publicista, uznávaný i rešpektovaný inteligencie regrutujúcej sa z bývalých župných v českom slepeckom hnutí, v monografii o 80. štátnych zamestnancov. Súveká výchovno-vzde- výročí Zory síce prízvukuje: „Až v roku 1910 bol lávacia ustanovizeň pre nevidiacich jednoznač- prof. Janom Deylom založený prvý ústav bez kle- ne potrebovala sídlo mestské, s kultivovanou rikálnych vplyvov…“,45 ale konfesionálny aspekt atmosférou i s dôstojnou kultúrno-spoločen- nezohrával v levočskej súvekej inštitúcii dáku skou tradíciou, a tieto atribúty Levoča spĺňala. osudovo závažnú rolu. Riaditeľ A. Fryc, politicky Tolerantnosť levočských občanov v myslení aj orientovaný sociálnodemokraticky, síce prišiel v postojoch podistým posilňovalo zvnútornené z ostro protikatolíckeho pražského prostredia46, kresťanské povedomie vystužované úctyhodnou no otázkam vierovyznania nepripisoval zásadnej- tradíciou mariánskeho kultu. K týmto devízam sa ší význam. Bol pedantným, občas až úzkoprsým priradil aj teritoriálny aspekt: Levoča nie je geo- byrokratom, ale vedel sa povzniesť nad nábožen- grafickým stredom Slovenska, ale začiatkom 19. skú i politickú ideológiu a korektne rešpektoval storočia nebola príliš ďaleko od lokalít, v ktorých individuálny svetonáhľad svojich podriadených sa vážne choroby zraku vyskytovali v povážlivej zamestnancov aj chovancov. Umožnil kateche- miere i následkoch (Orava, Zemplín, prihraničné tickým opatrovníkom vyučovanie katolíckeho oblasti s Ukrajinou). i evanjelického náboženstva. Prešovský Remeselný ústav pre slepých v tom čase priestorovo absolútne nevyhovoval. 44 Charita na Slovensku mala charakter združenia spolkov (zdru- ženie Charitas na výstavbu lacných bytov, spolok Zdravie), ale aj A v Levoči už bol čerstvo založený vzdelávací vlastných diecezálnych charít a Odbočiek ústrednej Charity na ústav; riešenie sa ponúklo samo: presťahovať Slovensku (ich počet v roku 1933 bol celkovo 422, v Spišskej diecéze 68; v päťdesiatych rokoch celkove 507, v Spišskej die- chovancov z metropoly Šariša o necelých sto céze vyše 100). Boli to napríklad všetky jednotky a spolky zdru- kilometrov ďalej. Nielen priestorová núdza, ale žené v „Ústrednej Karite“ (dobové pomenovanie) mali právnu subjektivitu, intenzívne spolupracovali s rehoľnými spoločen- najmä zámer pripraviť nevidiacich na povolanie, stvami. (Porov.: http://www.caritas.sk/?glang=-sk&pg=chaz. na samostatný život v jednotnom systéme výcho- Vyhľadané 13. novembra 2006). 48 45 ŠARBACH, Z.: 80 let časopisu pro nevidomé Zora. Praha: vy a vzdelávania boli oným povestným rozho- Sjednocená organizace nevidomých a slabozrakých, 1997, s. dujúcim jazýčkom na váhach osudu a presídle- 11. nia remeselného slepeckého ústavu. 46 Roku 1919 začali radikálne naladení učitelia v Prahe (po nich aj na českom vidieku) odstraňovať zo štátnych škôl kríže. Z ka- 47 tolíckej cirkvi vystúpilo 288 kňazov a pod vedením Dr. Karla RÚFUS, M.: Epištoly staré i nové. Bratislava: Národné lite- Farského založili 8. januára 1920 Československú cirkev. Ma- rárne centrum – edícia Prameň, 1996, s. 46. sarykovský hrad nekompromisne hlásal ultimatívnu požiadavku: 48 VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NEVIDIACICH A SLABOZRA- „Pryč od Říma; Řím musí býti souzen a odsouzen!“ (porov.: KÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU 1922. (Zost. Ľ. Hrehorčá- ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny II., Turčiansky sv. Martin: Neogra- ková, J. Lapšanský, O. Tinajová). Bratislava: ÚIPŠ, 2003, s. fia, 1943, s. 466. 50.

21 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

22 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

II. KAPITOLA „Nevidomý“ neznamená nevedomý

Jazykovedci dnes nemilosrdne torpédujú inkriminovaný bohemizmus „nevidomý“ a vytláčajú ho do patričných lokalít nespisovného výraziva slovenčiny. Nič proti ich bohuľúbej ochrane čistoty rečovej kultúry, ale práve tento čechizmus najlepšie vyjadruje kontrapunktickú metaforu: nevidomosť (slepota) sa nijako, ale vonkoncom nijako nerovná nevedomosti mysle, ducha a srdca…

2. 1 Levočské inštitúciu zameranú prevažne na nevidiacu det- skú klientelu.3 slepecké ústavy Pomenovanie ústav má dodnes vskutku tuhý korienok a v bežnej konverzácii často zaznie- V dvadsiatych rokoch minulého storočia mal va slovné spojenie „slepecký ústav v Levoči“. termín ústav výraznú sociálnu dimenziu, pretože Menej zorientovaný alebo totálne neinformo- nevidiace deti nachádzali vo vznikajúcej škole vaný človek si pod tým predstavuje buď jednu nielen príležitosť vzdelávať sa, ale nezriedka aj z inštitúcií (základnú školu internátnu pre nevi- existenčný azyl.1 diace a slabozraké deti, strednú odbornú školu Prví priekopníci tyflopedagogiky v Levoči pre zrakovo postihnutú mládež, rehabilitačné sa venovali substitučným a kompenzačným stredisko, ba dokonca aj Slovenskú knižnicu (nahrádzaniu a vyrovnávaniu chýbajúceho, resp. pre nevidiacich Mateja Hrebendu) alebo zahŕňa ťažko poškodeného zraku) aspektom výchovy a do ústavu všetky levočské slepecké inštitúcie. vzdelávania; už v tamojšom ústave v roku 1930 Zriaďovacia listina Československého štátne- boli dvaja hluchoslepí chovanci Margita Geci- ho ústavu pre slepcov má dátum 1. máj 1921. ová a Jozef Harinčák.2 Pri diagnóze hlucho- „Dovtedy na Slovensku neexistovala špecializo- slepoty aj odborníci – lekári, psychológovia, vaná inštitúcia zaoberajúca sa nevidiacimi a sla- pedagógovia podliehajú predstavám, že takto bozrakými školopovinnými deťmi. V tomto obdo- postihnutý človek absolútne nič nevidí a nepo- bí pôsobil v Prešove maďarský remeselný ústav čuje. Hluchoslepota však prechádza viacerými pre dospelých zrakovo hendikepovaných. Len štádiami hendikepu od sociálneho až po úplné. veľmi málo detí zo Slovenska nachádzalo prís- S načúvacími prístrojmi dosiahli mnohí hlucho- trešie vo vtedajších pražských a brnianskych slepí žiaci o pár rokov neskôr prekvapujúco špecializovaných ústavoch.“4 Nové výchov- dobré výsledky, avšak nie v levočskej škole, no-vzdelávacie – a do značnej miery taktiež ktorá sa vyprofilovala na výchovno-vzdelávaciu 3 LOPÚCHOVÁ, J.: Vyšetrenie funkčného zraku a uplatnenie 1 VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NEVIDIACICH A SLABOZRA- zrakovej stimulácie v praxi. In: Tyflologické čítanie. Levoča: KÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU 1922 (Zost. Ľ. Hrehorčáko- ÚKN M. Hrebendu. Roč. VI, č. 1/2001, s. 65. vá, J. Lapšanský, O. Tinajová). Bratislava: ÚIPŠ, 2003, s. 11. 4 VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NEVIDIACICH A SLABOZRA- 2 RYCHVALSKÝ, P. – NOVOVESKÝ, Š.: Starostlivosť o slep- KÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU 1922 (Zost. Ľ. Hrehorčáko- cov. Levoča: Štátny ústav pre slepcov, 1948, s. 15. vá, J. Lapšanský, O. Tinajová). Bratislava: ÚIPŠ, 2003, s. 13.

23 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU so ciálno-rehabilitačné – zariadenie malo časť ktorý dostal nové prístrešie v budove Českoslo- školskú (financovanú ministerstvom školstva) venského štátneho ústavu pre slepcov. a časť internátnu (v kompetencii ministerstva V čase sťahovania ústavu nadobudol účinnosť sociálnej spravodlivosti).5 nový živnostenský zákon; levočský remeselný Obidve štátne ustanovizne sa ale vo finan- ústav smel pôsobiť jedine ako člen živnosten- covaní levočského ústavu dva razy nepretrhli… ského spoločenstva a tejto inštitucionálnej báze Chovanci žili v sparťanských podmienkach, prispôsobilo vedenie ústavu aj profiláciu učeb- podľa autentických spomienok6 sa deti kúpali ných odborov: kefárstvo, košikárstvo, vypletanie po dve, po tri v jednej vani a o kožné choroby stoličiek prútím a výroba ryžových metiel. Ústav nebolo núdze. Domov sa mohli dostať len na spravovalo sedemčlenné kuratórium zložené zo výročité sviatky: Vianoce, Veľkú noc a na prázd- siedmich členov miestnej pobočky Čsl. Červe- niny. Rodičia obstarávali zrakovo postihnutým ného kríža, zástupcu ministerstva sociálnej sta- ratolestiam svedectvo chudoby, ktoré poskyto- rostlivosti a riaditeľa ústavu – zároveň referenta valo polovičnú zľavu cestovného. kuratória.8 Zatiaľ čo školský ústav, hoci značne poddi- Súkromný mužský dielenský ústav v Levoči sa menzovane, financovali dve rezortné inštitú- v prvých mesiacoch nemohol zaobísť bez štátnej cie, Remeselný ústav pre slepcov v Levoči mal subvencie, ale obdobie rokov 1922 – 1925 sa zložitejšiu prehistóriu aj osud. Jozef Beitl síce dá charakterizovať ako etapa prosperity. Kura- založil prvý ústav pre slepých v Bratislave roku tórium vytváralo chovancom dôstojné (dozaista 1825, ale inštitúcia sa presídlila už po roku ale nie prepychové) podmienky, člen správne- do Budapešti a opatera zrakovo postihnutých ho výboru MUDr. Otto Kollár venoval primeranú takmer celé storočie na Slovensku nejestvo- medicínsku pozornosť ústavnej klientele9 a prvá vala. Filiálka budapeštianskeho ústavu začala bilancujúca správa s poľutovaním konštatovala, pôsobiť až v roku 1913 pod názvom Remeselný že ústav nemôže kvôli limitovaným priestorom ústav pre slepých na Kosshutovej ulici v Prešo- prijať viac než tridsať chovancov… ve. Prijímali tu neskôr oslepnutých mladistvých Predvojnová ČSR patrila napriek ostrým so- a dospelých, no výlučne mužov, do trojročného ciálnym kontrastom a priepastným disproporciám odboru košikár.7 Tridsať, maximálne štyridsať vzďaľujúcim od seba českú a slovenskú ekono- chovancov však žilo vo veľmi skromných pod- miku medzi desať najvyspelejších štátov Euró- mienkach i v nevyhovujúcich priestoroch, pre- py.10 Lenže krach newyorskej burzy v pamätný to ministerstvo sociálnej starostlivosti navrhlo čierny októbrový piatok 1929 viedol k zrúteniu a ministerstvo školstva a národnej osvety 30. systému medzinárodných pôžičiek, ktoré mali októbra 1923 odobrilo presťahovanie ústavu pomôcť zvládnuť vojnové reparácie, čo bezpro- do Levoče. Zmena sídla priniesla aj nový názov stredne zasiahlo Európu a Severnú Ameriku.11 inštitúcie – Súkromný mužský dielenský ústav,

8 5 VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NEVIDIACICH A SLABOZRA- TINAJOVÁ, O.: Remeselný ústav pre slepcov – autorizovaný KÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU 1922. (Zost. Ľ. Hrehorčá- rukopis. Levoča: Múzeum špeciálneho školstva, 2003, s. 2. ková, J. Lapšanský, O. Tinajová). Bratislava: ÚIPŠ, 2003, s. 9 TINAJOVÁ, O.: Výchova a vzdelávanie zrakovo postihnutých 13. – výber z archívnych dokumentov. Levoča: Múzeum špeciál- 6 Bližšie pozri: VARHÁNIK, Ľ.: Roky s Nádejou a v nádeji (me- neho školstva, 2003, s. 12. moárové reminiscencie nevidiaceho redaktora). Levoča: au- 10 Porov.: KADLEC, V.: Podivné konce našich prezidentov. torizovaný rukopis – osobný archív Ľ. Varhánika, marec 2003; Hradec Králové: Kruh – edícia Okamihy, 1991, s. 303. UHRIŇAK, O.: Pri prameňoch vzdelávania. In: Priezor, časo- 11 V ten deň sa na burze v New Yorku predalo 13 miliónov akcií, pis o živote nevidiacich a slabozrakých. Levoča: ÚNSS. Roč. čo nevyhnutne viedlo ku kolapsu: ceny akcií klesli tak rýchlo, že IX, č. 3/1998, s. 82. mnohí ľudia prišli o všetky úspory. (In: ENCYKLOPÉDIA HISTÓ- 7 TINAJOVÁ, O.: Remeselný ústav pre slepcov – autorizovaný RIE SVETA – Úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva. rukopis. Levoča: Múzeum špeciálneho školstva, 2003, s. 1. Praha: Ottovo nakladatelství, 2001, s. 405.

24 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Na úseku knihárstva už roky pracujú Terézia Rabianská (v popredí) a Mária Sobinovská. Zastihli sme ich pri spracovaní braillovských dokumentov do hrebeňovej väzby.

Predmníchovskej ČSR sa navzdory prokla- nosti vôbec“.13 Remeselný ústav slepých sídlil movanému a pre určitú vrstvu aj reálnemu náro- v Levoči do roku 1937, keď Zemský spolok pre dohospodárskemu rozvoju nevyhýbali politické pečlivosť o nevidomých na Slovensku rozhodol turbulencie predovšetkým v pražských politic- o presídlení ústavu do Báhoňa.14 Nešlo o dáky kých kruhoch. Ani tretie zvolenie T. G. Masary- premyslený strategický ťah; spolok získal za ka situáciu zásadne neupokojilo. Nech bola pri relatívne lacný peniaz budovu v Báhoni… moci Tusarova, Malypetrova alebo daktorá iná vláda, vzťah k Slovensku bol permanentne „drá- 2. 2 Čítam, čítaš, tenícky“ protektorský.12 Celosvetová hospodár- ska kríza sa musela zákonite a veľmi neblaho čítame… premietnuť do ekonomicko-sociálnych pomerov v Čechách, no predovšetkým na Slovensku. „Kým mi slúžil zrak, rád som čítal najprv roz- Hodnotiaca správa ústavu z roku 1932 hneď právky, neskôr dobrodružnú literatúru a rôzne v prvej vete poukazuje na dopady svetovej krí- zaujímavé časopisy. Po strate zraku som sa zy, čo tvrdo zasahuje „aj do takých inštitúcií, 13 TINAJOVÁ, O.: Remeselný ústav pre slepcov – autorizo- ktoré sú odkázané na pomoc štátu a verej- vaný rukopis. Levoča: Múzeum špeciálneho školstva, 2003, s. 8 – 9. 14 DEJINY ŠPECIÁLNEHO ŠKOLSTVA NA SLOVENSKU – stála 12 Porov.: KADLEC, V.: Podivné konce našich prezidentov. expozícia. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, Mú- Hradec Králové: Kruh – edícia Okamihy, 1991, s. 18. zeum špeciálneho školstva v Levoči, 1997, s. 9.

25 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU stal žiakom Základnej školy internátnej pre viac,“ hovorí spoluautor výskumov o čítaní Peter nevi diacich v Levoči a usilovne som sa učil Valček z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.16 Braillovo písmo, aby som opäť mohol čítať Podobné skúsenosti má aj sociológ Ján a uspokojovať svoju zvedavosť. No keď som Bunčák: „U nás je problém s porozumením sa dožadoval kníh a časopisov, zistil som, že prečítaného. Situácia sa zhoršuje z roka na ich na Slovensku v Braillovom písme takmer rok – študenti sa vedia naučiť text, ale pri dis- niet. Moje sklamanie sa v tomto prípade nedá kusii mám často problém, že nevedia, o čom opísať. Vo vyšších ročníkoch základnej ško- to je, pretože prečítanú informáciu nevedia ly mi bol triednym učiteľom dnes už nebohý spájať s inou informáciou.“ Podľa neho štu- J. Vrabel, ktorý v tom čase rozbiehal výrobu denti nevedia vybrať myšlienku, abstraktne a slepeckej tlače. Pravda, technológia nebola vlastnými slovami ju opísať. Nejde pritom iba o taká ako v súčasnosti. Na lisovanie sa použí- osobné skúsenosti pedagógov – alarmujúce val ručný mangeľ, prerobený z mangľa na bie- názory potvrdzuje aj medzinárodný prieskum lizeň. Keď nám, svojim žiakom, triedny učiteľ v réžii OECD. Z neho jednoznačne vyplýva, že aj vysvetlil, o čo sa usiluje a potrebuje pomoc, na našom území neustále pribúda detí (študen- s nadšením sme vo voľnom čase chodili do tov) s rovnakým problémom.17 tlačiarne krútiť mangľový lis, sušiť papier, Príčinu musíme hľadať v systéme a dobe, stránkovať a podobne. Tlačil sa šlabikár. Za- hovorí J. Bunčák. „Rád dávam praktické príklady čiatkom roku 1949 vyšlo prvé číslo časopisu z literatúry. S prekvapením som zistil, že veľa štu- Naše svetlo a v septembri prvé čísla Nového dentov nikdy nečítalo Robinsona alebo Troch života. Všetci sme boli nesmierne šťastní.“ mušketierov, teda literatúru, o ktorej by sme (Dr. Ján Ličko, si mysleli, že ju čítal každý. Deti zrejme prestali nevidiaci tyflopéd RSZP v Levoči)15 čítať a vnímajú svet len vizuálne.“18 Pred nečítaním varuje aj sociologička Zuzana Vyznanie dlhoročného nevidiaceho pedagó- Kusá. Odkazuje na nemeckého teoretika Jür- ga vyznieva až dojímavo nostalgicky; nechce sa gena Habermasa; podľa neho čítanie prispelo k veriť, že pred vyše polstoročím jestvoval v slo- schopnosti uvažovať o sebe ako o charaktere, venských, vojnou dokaličených pomeroch, taký malo tiež vplyv na vytváranie verejnosti a verejnej vrúcny vzťah, toľká oddanosť knihe, slovu, literár- mienky. „Tento okamih osamenia a uvažovania nemu či inožánrovému posolstvu. Tieto duchov- bol pod mienkou, aby sa človek mohol angažo- né hodnoty vyniknú najmä v kontraste so súčas- vať aj verejne. Vďaka tomu sa mohol postaviť nou krízou čítania, čítavosti – v zmysle i význame pred ostatných a obhajovať svoj názor. Bez číta- duševnej kreatívnej a percepčnej aktivity. nia by sa to nestalo.“19 „Ako vysokoškolský pedagóg sa, žiaľ, pomerne Z. Kusá tvrdí, že detské čítanie je dôležitým často stretávam v prvých ročníkoch univerzitného

štúdia s poslucháčmi, ktorí majú vážne ťažkosti 16 DORIČOVÁ, D. – GÁLIS, T.: Totalita medzi riadkami. Do- s čítaním odbornej literatúry. Beletria nie je jedi- stupné na http://www.hnonline.sk/1-10052250-17596240- k04800_detail-e2 – Vyhľadané 6. decembra 2007. ným ukazovateľom čitateľskej kultúry. Naopak 17 DORIČOVÁ, D. – GÁLIS, T.: Totalita medzi riadkami. Do- – pohľad na čítanie cez vzťah k odbornej lite- stupné na http://www.hnonline.sk/1-10052250-17596240- ratúre hovorí o analytickej úrovni čítania oveľa k04800_detail-e2 – Vyhľadané 6. decembra 2007. 18 DORIČOVÁ, D. – GÁLIS, T.: Totalita medzi riadkami. Do- 15 LIČKO, J.: Slúži mi od začiatku. In: Knižnica. Revue pre kni- stupné na http://www.hnonline.sk/1-10052250-17596240- hovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, informačné systémy k04800_detail-e2 – Vyhľadané 6. decembra 2007. a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy a literár- 19 DORIČOVÁ, D. – GÁLIS, T.: Totalita medzi riadkami. Do- nych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VIII. stupné na http://www.hnonline.sk/1-10052250-17596240- č. 1/2007, s. 26. k04800_detail-e2 – Vyhľadané 6. decembra 2007.

26 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU návykom – najmä v čase, keď elektronické mé - mej úmery s rozvojom demokracie. Už pred 40 diá hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu, a ľudia sa stá- rokmi rozpoznal hrozbu vizuálnych médií, ktoré vajú bezbrannými.20 V nadväznosti na Haberma- zjednodušujú udalosti a bránia tak premýšľaniu. sove myšlienky prízvukuje, že z tohto dôvodu Masová spoločnosť, konzumujúca tieto médiá, verejnosť postupne zaniká. Naopak, Peter Val- je tak náchylná nebrániť demokraciu, ale ček je presvedčený, že elektronické médiá podľahnúť autoritatívnym hrozbám v spoločnos- (nielen internet, ale aj televízia) kultúru čítania ti. Obraz takejto spoločnosti môže byť dvojaký výrazne neovplyvňujú. Jeho starší výskum Číta- – buď temný, ako ho vykresľuje Bradburyho nie 2003 to vylúčil, tak v dospelej, ako aj v det- kniha 451 stupňov Fahrenheita, kde je vlast- skej populácii. „Kedysi ľudia, napríklad, čítali, níctvo kníh zakázané zákonom; alebo zaliečavý ak nešli na prechádzku. Dnes prechádzku po ako vo VyVolených, kde sa súťažiaci vzdávajú parku nahradila prechádzka po internete. Utr- kníh dobrovoľne na úkor iných radostí.22 pela prechádzka po parku, nie však čítanie. Rozhranie 20. a 21. storočia prinieslo zmeny S motiváciou brúsenia po internete je to ako v názoroch na platnosť, a na druhej strane pre- s motiváciou čítania – niekto hľadá zábavu, iný konanosť (zastaranosť) univerzálneho modelu poznávanie a podobne.“21 detstva, ktorý sa etabloval ešte pred 130 – 150 „Väčšina ľudí je aj vo veku osemnásť rokov rokmi. Tento model prechádza súčasnými kri- doučiteľná,“ neskrýva optimizmus J. Bunčák. tickými prehodnocovaniami jednak z hľadiska Horšie je to so zvyškom populácie. Z. Kusá ako individuálneho osobnostného vývinu každého príklad väčšinového neporozumenia uvádza jedinca, ale i z aspektu špecifík socializácie sociálne reformy. Vychádza pritom z predpokla- populačných detských vrstiev spoločnosti. du, že vizuálna kultúra, založená na toku obrazov, Sociálno-historická paradigma detstva pre roz- nedáva divákovi šancu, ani čas na premýšľanie, líšenie detských a dospelých jedincov v popu- tvorbu názorov. Podľa nej boli reformné kroky lácii nespochybňuje kategórie veku. Dnešné prijaté tak ľahko aj z toho dôvodu, že sa o nich náhľady na dieťa vychádzajú z podstaty a pro- diskutovalo nedostatočne. Je to, samozrejme, cesu hlbokej humanizácie človeka.23 sťažené aj tým, že sme malá krajina. Je však najvyšší čas, aby učiteľ opustil „poho- Z. Kusá však nevolá na zodpovednosť iba dlnejšiu cestu dogmatizmu a schematizmu pasívnu verejnosť – problém vidí aj v samot- a čím skôr pochopil, že treba literatúru chápať ných expertoch, keďže mnohí nečítali a násled- inak. Nie ako náukový predmet, ktorý ubíja, ale ne neanalyzovali to, čo sa dialo po reformách cez umelecké literárne dielo rozvíja samostatné v iných krajinách a nemohli tak adekvátne rea- myslenie, zušľachťuje zmyslové vnímanie a tým govať. aj esteticky pôsobí.“ A je len úlohou učiteľa, Sociológ J. Habermas kladie čítanie do pria- aby ich k zážitkom z čítania nenásilne doviedol. V takýchto chvíľach sa väčšinou rozhoduje 20 „Bez väčšieho protestu a pre verejnú mienku skoro nepo- o kvalite dispozícií čitateľa. K ich zvýšeniu by zorovane sa politika, náboženstvo, informácia, šport, osveta aj hospodárstvo v masmédiách zmenili na doplnok zábavného malo slúžiť aj čítanie literárnych diel so zreteľom priemyslu. A práve vďaka tomu začíname byť národom, ktorý na následnú komparáciu, pretože čitateľ takto sa bude zabávať až na smrť,“ napísal vo svojej knihe Zahráme sa na smrť americký publicista Neil Postman. (Český mediál- nejde len po sujetovej línii diela, ale musí vnímať ny analytik K. Hvížďala používa výstižnejší preklad Ubavit se až k smrti). Porov.: IŁOWIECKI, T.,M. – ZASĘPA, T.: Moc a nemoc médií. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2003, s. 22 DORIČOVÁ, D. – GÁLIS, T.: Totalita medzi riadkami. Do- 30. stupné na http://www.hnonline.sk/1-10052250-17596240- 21 DORIČOVÁ, D. – GÁLIS, T.: Totalita medzi riadkami. Do- k04800_detail-e2 – Vyhľadané 6. decembra 2007. stupné na http://www.hnonline.sk/1-10052250-17596240- 23 TRUBÍNIOVÁ, V.: Dejiny predškolskej pedagogiky 1. Ru- k04800_detail-e2 – Vyhľadané 6. decembra 2007. žomberok: Pedagogická fakulta KU, 2007, s. 66.

27 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU aj jeho ďalšie charakteristiky. Hľadanie sa tak vojnovej etape sa ešte nedá hovoriť o použí- pre čitateľa stáva veľkým dobrodružstvom a pát- vateľoch v dnešnom zmysle i význame slova. ranie smerujúce od pochopiteľného k nepocho- Pripomeňme si predčítavanie – jednu z funda- piteľnému, od známeho k neznámemu, skrýva mentálnych didaktických metód, ktorú obetavo svoj ozajstný zmysel.24 praktizovali mladí tyflopédi v levočskom Česko- Čítanie kvalitnej literatúry už na 1. stupni slovenskom ústave pre slepcov. Zatiaľ čo v Pra- nepochybne veľmi úzko súvisí s perspektívnou he naplno fungovala slepecká knižnica (od roku mediálnou výchovou najmä preto, lebo u dieťaťa 1926 Knihovna K. M. Macana), slovenskí zra- vytvára a fixuje percepčný návyk osvojovania si kovo postihnutí mohli o knižničnej ustanovizni informácií. Okrem toho je práve sústredenosť na iba zbožne snívať… čitateľskú gramotnosť detí veľmi dôležitá nielen Dejiny slovenského – levočského slepecké- pre samotných žiakov, ale pre celú spoločnosť, ho knihovníctva majú svoje osobité črty: funk- ba pre celý národ, pre jeho kultúrnu identitu. ciu knižničných jednotiek, ako ich poznáme V období 1990 – 2007 v krajinách niekdajšie- i používame dnes, dlhodobo suplovala perio- ho socialistického ost bloku totiž vypadla z roz- dická slepecká tlač. Slepecká knižnica sa roky vinutého, a napriek ideologickým limitom, veľmi zotrvačne spájala s polygrafiou, s výrobou kníh systémového a dobre fungujúceho knižničného v Braillovom písme a so špeciálnymi výrobnými systému, takmer jedna kompletná generácia. technológiami. Nedá sa povedať, že by sa dnes Slovenský mediológ Samuel Brečka už pred o SKN M. Hrebendu v Levoči alebo o špeciali- desiatimi rokmi publikoval zaujímavé informá- zovaných oddeleniach pre nevidiacich v ďalších cie o lokálnych printových médiách a vôbec slovenských knižniciach písalo málo,26 no publi- o stave čítanosti v dvoch diametrálne odlišných cita sa týka predovšetkým súčasnosti. Minulosť prostre diach (krajinách): V západnej Európe sa spomína len okrajovo a zriedkakedy sa v his- za posledných 80 rokov zaniklo až 80 percent torických exkurzoch objavujú nové relevantné denníkov. Náklady, najmä dennej tlače, kle- fakty či reálie. sajú už niekoľko rokov vo všetkých vyspelých Pokus o rozpamätávanie na začiatky kniž- krajinách. Obzvlášť kritická je situácia v post- ničnej literatúry sa ale nezaobíde bez rekapi- komunistických krajinách. Napríklad, v Rusku, tulácie technologického zázemia. Teoreticky kde sa v roku 1988 denne predalo 96 miliónov mohol Jozef Vrabel využiť dodávateľský systém exem plárov dennej tlače, v roku 1993 poklesol pražských nakladateľstiev a tlačiarenských spol- denný náklad denníkov na 6 miliónov!25 kov, ktoré mali s braillovskými knihami a časo- Slepecká kniha bola hlavne vo svojich naj- pismi bohaté skúsenosti. Mohol sa vyhnúť štra- ranejších prvopočiatkoch polyfukčným médi- páciám i nemalému riziku, aké musel podstúpiť om; poskytovala osnovné informácie, navo- počas svoje cesty do Nemecka v dramatickom dzovala atmosféru jedinečných estetických aj roku 1942. Ak sa rozhodol vycestovať naprieč emocionálnych zážitkov. A bola doslova veliči- Slovenskom i českým protektorátom, musela nou, prevzácnou hodnotou úprimne uctievanou ho hnať obrovská túžba získať do Levoče vysní- nevidiacimi a slabozrakými čitateľmi. V medzi- vanú „mašinu“ a založiť slepeckú tlačiareň. Ozaj, čo chcel tento výnimočný človek zakla- 24 LOMENČÍK, J.: O prístupe k literárnemu dielu. In: Pe- dať? Tlačiareň? Knižnicu? Redakciu? Alebo dagogické rozhľady. Roč. 3, 1994, č. 4, s. 10. snáď polyfunkčné zariadenie? Poznáme ovocie 25 BREČKA, S.: Globalizácia a regionalizácia masovej ko- munikácie – dve strany jednej mince. In: Otázky žurnalistiky – časopis pre výskum a prax prostriedkov masovej komuni- 26 Napríklad revue Knižnica, dvojčíslo 11 – 12 z roku 2006 bolo kácie. Roč. XLII, č. 2. Bratislava: Národné centrum mediálnej takmer monotematicky venované znevýhodneným – zrakovo komunikácie, 1998, s. 129 – 136. hendikepovaným používateľom… (Poznámka autora).

28 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

úsilia J. Vrabla, ale o skutočných, najskrytejších šom živote – za všetkých hodno spomenúť nes- zvnútornených pohnútkach, motívoch, inšpirá- tora slepeckej žurnalistiky Ondreja Uhriňaka. ciách i ambíciách pozoruhodného muža27 Oficiálne archívne zdroje28 uvádzajú, že 25. dodnes veľa nevieme; nevieme skoro vôbec októbra 1955 začala v báhoňskom Ústave pre nič… Dnes sa nedá určiť, aký zástoj v plánoch, slepcov pôsobiť knižnica pre nevidiacich. Po- projektoch, vari aj snoch či víziách Jozefa čiatočný stav fondu knižničných jednotiek bol Vrabla mala knižnica, akú poznáme v súčasnej skôr symbolický než reálne využiteľný: 14 titulov podobe. Určite knižnicu nepodceňoval, inak by literatúry (bez presnejšej tematickej, poprípade nerozprúdil ručné prepisovanie kníh do Brail- žánrovej špecifikácie). Už vymenovanie vedú- lovho písma a nepropagoval by toto hnutie me- ceho prevádzkárne báhoňského Ľudibu Jána dzi školskou mládežou. Gejdoša iba na polovičný externý úväzok (pri Nemožno vylúčiť, skôr treba prijať verziu všetkej úcte k jeho neodškriepiteľným záslu- o možnej inšpirácii Jozefa Vrabla príkladom hám v slepeckom hnutí) bolo výrečným svedec- z Ústavu pre slepcov v Báhoni, kde sa knihy do tvom o postoji ÚV ZI k odbornej stránke kniž- reliéfneho písma ručne prepisovali už v tridsia- nice pre nevidiacich. Situovanie slepeckého tych rokoch 20. storočia. Gizela Masárová pre- knižničného centra do obce na periférii zápa- písala roku 1931 Miešané básne slovenských doslovenského regiónu nemalo dáku železnú spisovateľov (originálny exemplár je v archíve logiku a nikto sa ho ani po rokoch nepokúšal SKN M. Hrebendu). Predčítavanie rozprávok vysvetliť. S najväčšou pravdepodobnosťou boli a dobrodružných románov zrakovo postihnu- rozhodujúcim motívom voľné priestory, lebo tým chovancom Československého štátneho Slepecká tlač na Košickej ulici v Levoči praco- ústavu pre slepcov v Levoči je zdanlivo absolút- vala naozaj v stiesnených podmienkach. Provi- ne nekompatibilné s dnešnými technológiami zórium v knižničných službách trvalo až do roku a metodikami moderných knižnično-informač- 1971. Vtedy bratislavské ústredie Zväzu invali- ných systémov. dov rozhodlo o presťahovaní slepeckej knižnice Pokiaľ sa od prísneho ponímania terajších z Báhoňa do Levoče. Jána Gejdoša vystriedal knižničných informačných a výpožičných systé- na poste vedúceho knihovníka nevidiaci korek- mov v rozmedzí rozumnej fantázie odkloníme, tor Imrich Kováč. potom môžeme záslužné aktivity V. Haka i jeho kolegov chápať ako prehistorické obdobie práce 2. 3 Prvé tituly slepeckej s knihou a predovšetkým s jej čitateľom či skôr prijímateľom obsahu literárneho textu. Používa- periodickej tlače teľ, nech už vi diaci alebo zrakovo hendikepova- ný, s titulom z knižničného fondu dáko narába, Periodická tlač pre nevidiacich a slabozra- pracuje, používa ho. Chovanci ústavu boli síce kých dnes tvorí svojbytný, plnohodnotný a ničím pasívnymi prijímateľmi pokiaľ išlo o fyzický kon- nezastupiteľný subsystém slovenskej žurnalis- takt s beletriou, no určite im nechýbala vníma- tiky. Nie je to nijaké zbožné prianie, ale histo- vosť a hlavne vrúcny vzťah k literatúre. Koniec ricky overený fakt niekoľkonásobne potvrdený koncov, viacerí z generácie prvých levočských aj objektivizovaný súčasnými výsledkami sle- ústavných chovancov sa neskôr uplatnili v ďal- peckých oznamovacích prostriedkov. Terajšia

27 Popri aktivitách tyflopedických, polygrafických, publicistic- kých a manažérskych stihol J. Vrabel ešte viesť krúžok hráčov na mandolínu… (Porov.: VÝZNAMNÍ ŠPECIÁLNI PEDAGÓGO- 28 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH M. VIA Z LEVOČE. (Zost. Š. Dunčko, J. Lapšanský, O. Tinajová). HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: ÚKN M. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 2001, s. 20). Hrebendu, 1998, s. 47.

29 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

úroveň slovenských médií29 pre zrakovo postih- s prílohami pre deti Naším púpätkám, Na úsvite nutých, ktorú možno s čistým svedomím porov- a Pre našich najmenších. Česká slepecká tlač návať a posudzovať európskymi parametrami, sa mala už v tom čase pred neexistujúcou sloven- nezrodila z noci na ráno, ale vznikala v zložitých skou historický, vyše polstoročný predstih; prvá historických procesoch i kontextoch. tlačiareň v praž skom Klárovom ústave vznikla Retrospektívny prierez ťažiskových, rozhodu- v roku 1894.31 júcich etáp slepeckej tlače na Slovensku musí Zo slovenských časopisov v rokoch 1926 reflektovať, no najmä rešpektovať prinajmenej – 1938 vychádzala Besiedka, určená žiakom dve fázy: obdobie, v ktorom sa periodická tlač školy, v dvojmesačnej periodicite s preruše- dostávala k zrakovo postihnutým slovenským ním počas prázdnin, s rozsahom 24 brail- abonentom zvonka, z Čiech, a historický úsek lovských strán. Časopis do istej miery sup- začínajúci sa po 2. svetovej vojne. Primárna loval funkciu učebnice, redigovali ho učite- periodizácia berie do úvahy klasickú tlačenú lia a tlačil spolok Český slepecký tisk (reliéfnu, braillovskú) mutáciu slepeckých časo- v Prahe. V januári 1938 začal vychádzať me- pisov; toto základné členenie dejín slepeckej sačník Slovenský slepec, určený dospelým žurnalistiky však dnes vonkoncom neposta- nevidia cim. Toto periodikum tiež tlačil Český čuje. K tradičným verziám - braillo a zväčše- slepecký tisk a v tiráži sa uvádza meno redakto- ná čiernotlač - treba priradiť zvukové časopisy ra, odborného učiteľa Viliama Hrabovca. Nešlo a najmodernejšiu internetovú slepeckú tlač. však o funkciu interného výkonného redaktora Začiatky systémovejšieho vzdelávania a vý- (systemizovaného zamestnanca), ako ju pozná- chovy v levočskom Československom štátnom me z modernej teórie a praxe redigovania perio- ústave pre slepcov by boli nemysliteľné bez lite- dík.32 ratúry, bez kníh, bez osvojovania si informácií, Vznik slepeckej tlačiarne a začiatok slepec- nech sa ono dialo akokoľvek zložito, ba strasti- kej tlače na Slovensku sa datuje 28. novembra plne; pokým A. Fryc neupravil český šlabikár do 1946 – dátum na zriaďovacej listine33 tlačiar- slovenskej braillovskej verzie, museli deti písať ne pre nevidiacich v Levoči pod názvom Slo- všetko, čo im učitelia diktovali. venská slepecká tlač. Správcom (riaditeľom), Slepecké časopisy mali v prvých rokoch vedúcim výroby, zároveň i sadzačom, a neskôr levočského ústavu výraznú substitučnú funkciu, prvým šéfredaktorom novozaloženého slepec- na čom nič nemení ani fakt, že pražský spolok kého časopisu, sa stal Jozef Vrabel; kumulácia Český slepecký tisk práve vtedy vydal v slo- funkcií nebola v povojnových časoch nijakou venčine dve knihy: Kukučínovu novelu Mišo a vzácnosťou.34 Krčméryho básnickú zbierku Keď sa sloboda rodila.30 31 Porov.: Šarbach, Z.: 80 let časopisu pro nevidomé Zora. Praha: Sjednocená organizace nevidomých a slabozrakých, Do levočského ústavu prichádzala česká 1997, s. 13. Zora, občas i s prílohami: Spravodaj, s nábo- 32 LAPŠANSKÝ, J.: Princípy tolerancie v duchu ekumenizmu ženskou prílohou Svetlo v tmách, prípadne aj v periodickej tlači a v literatúre pre zrakovo postihnutých v rokoch 1989 – 2002 rigorózna práca. Ružomberok: FF KU, 2003, s. 35. 29 Zámerne upúšťame od všeobecne používaného výrazu „mas- 33 Štefánia Petreková predložila na odbornom seminári médiá“, pretože okruh recipientov – nevidiacich a slabozrakých SKN M. Hrebendu 28. novembra 2006 faksimile zakla- nepredstavuje v slovenských podmienkach (napokon ani inde dajúcej (zriaďovacej) listiny. (Poznámka autora). vo svete) dáku obrovskú populačnú vzorku, skôr ide o minoritnú 34 HREHORČÁKOVÁ, Ľ.: Periodická slepecká tlač na Sloven- časť populácie… (Poznámka autora). sku. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, kniž- 30 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH M. nú kultúru, informačné systémy a technológie, biografistiku, HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: ÚKN M. archív a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slo- Hrebendu, 1998, s. 13. venská národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 19.

30 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Sadzačky sú jedným z dôležitých ohníviek knižnej produkcie, ktorá v levočskej SKN funguje od jej vzniku. Zľava: Anna Gallyová, Daniela Sýčová (v stoji) a Mária Grančajová.

Existuje však, aj sa traduje, ďalšia verzia ofi- Kvôli spravodlivosti aj objektivite historiogra- ciálneho, archívne a rovnako dokumentačne fického skúmania dejín slovenského slepecké- doloženého zrodu slovenskej slepeckej tlače: ho hnutia, či aspoň skusmých nazretí do nich, sa 15. apríl 1948, deň vytlačenia prvého čísla žiada korektne rozlišovať medzi slovenskou sle- Nášho svetla, časopisu pre nevidiacich.35 Ibaže peckou tlačou v najširšom význame slova a slo- polemika o prvenstve a ustanovujúcej legitím- venskou slepeckou periodickou tlačou. Prav- nosti slepeckej tlačiarne a slepeckého časopi- da, treba si zároveň pripomínať aj uvedomovať su je už diskurzom historiografickým, pokúša- substitučné, no mimoriadne vzácne pôsobenie júcim sa o rozsúdenie sémantického problému. českých časopisov v levočskom ústave pred 2. Časopisy, kalendáre, učebnice a merkantil svetovou vojnou; dejiny novinárstva vždy pátra- v Braillovom písme by nemohli vychádzať bez jú po predchodcoch, poprípade aj nástupcoch polygrafickej základne, o tom niet pochýb. skúmaného i analyzovaného periodika. Slovenská slepecká tlač v Levoči ani zďaleka Tlačiareň nakupuje technologické zariade- nemala v rozsahu úloh výlučne špecifickú typo- nia spravidla až po svojom úradnom schválení, grafiu, podieľala sa na edukácii, sociálnej reha- levočská slepecká polygrafická ustanovizeň bilitácii (aspoň v nevyhnutnej informačnej fáze) postupovala, pravdaže pod tlakom vojnových zrakovo postihnutých. udalostí, v paradoxne inverznom poradí. Tri roky pred oficiálnym založením Slovenskej 35 KRONIKA TLAČIARNE A KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH I. Le- voča: 1998, s. 29. slepeckej tlače sa Jozefovi Vrablovi podarilo

31 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU doviezť na Slovensko sádzací stroj z nemec- boli mriežky s priehradkami na sušenie papie- kého Marburgu. Tento typ vyrábali vo vysoko- ra po jednom liste. V skrini bolo osadených školskom študijnom ústave pre nevidiacich osem 500 W žiaroviek vyvíjajúcich teplo. Skriňa pod vedením zrakovo poškodeného profesora mala otvory na vetranie. Nevýhodou takéhoto Carla Strehla. Marburský sádzací stroj fungoval sušenia bolo, že papier sa krčil. Problémom na princípe nožného pohonu (pri jednom zo- v 50. rokoch bolo aj časté vypínanie elektrické- šliapnutí pedálu sa vyrazil jeden znak Braillovho ho prúdu (tzv. čierna hodinka). Na jeseň roku písma do zinkového plechu). Zinková matrica 1950 riaditeľ Vyššej priemyselnej školy strojníc- pozostávala z dvoch častí, medzi ktoré sa pri kej a elektrotechnickej J. V. Stalina v Košiciach tlači vkladal papier. Po prvých pokusoch ale p. Bajúz súhlasil s výrobou kópie nemeckého vysvitlo, že ani získanie nemeckého stroja na sádzacieho stroja. Onedlho boli zhotovené spustenie tlačiarenskej prevádzky nestačí.36 výkresy a vypracovaný postup výroby. Sádzací Jozef Rusnák, zámočník z Levoče, dodal stroj vyrobený v roku 1958 bol prezentovaný 30. septembra 1947 strojný valcový lis s elek- na 1. výstave úspechov priemyslu v júni roku trickým motorom (v hodnote 17 650 Kčs). Lis 1958.38 mal formu podlhovastého stola asi 2 m dlhého Od roku 1960 sa začala používať suchá tlač. a 600 mm širokého, uprostred ktorého boli nad Na tlač textov sa využívali sklápacie lisy a kníh- sebou umiestnené dva kovové valce s gumo- tlačový Grafopress. Od roku 1962 sa na sadzbu vým obložením. Valce sa pri práci listu otáča- používal stroj na elektricky pohon vyrobený na li proti sebe, čo zabezpečilo posun matrice Ukrajine, no svojím vzhľadom a precíznosťou medzi valcami. Vzájomná vzdialenosť valcov zhotovenia sa nedal porovnať s predchádzajúci- bola nastaviteľná pomocou skrutiek, čím sa mi strojmi. Pôsobil neopracovane, mal primitívny dal regulovať tlak valcov na matricu. Gumové a nechránený pohon. V roku 1963 tlačiareň zís- obloženie valcov bolo vyrobené v bratislavskom kala okrem rezačky na papier poloautomaticky závode Matador. Pri rozmnožovaní sa pracova- príklopný lis Grafopress. Adamovské strojárne lo s vlhkým papierom s gramážou 90 – 150 g/ – závod Cvikov adaptovali stroj na slepeckú tlač: m2. Papier sa po namáčaní na 24 hodín zaťažil, zosilnené sklopné rameno, odstránený fareb- aby ostal rovný. Po vytlačení sa jednotlivé listy ník.39 Spustenie Grafopressu možno pokladať museli sušiť v osobitne upravených poličkách za dovŕšenie prvej, zato fundamentálnej etapy s úzkymi latkami, zostrojenými do mriežkovej budovania levočskej slepeckej tlačiarne. podoby a zaručujúcimi vzdušnosť.37 Jozef Vrabel nepoľavoval v úsilí o rozvoj sle- V rokoch 1950 – 1952 boli zakúpené: drô- peckej tlače. Zastával post správcu40 Slepec- tošička, tabuľové nožnice, mapovací stroj na kej tlače a bol kompetentný rokovať s nadria- výrobu reliéfnej grafiky, sklápacie lisy (fuglov- denými inštitúciami. Najprv sa mu podarilo od ky). V roku 1951 Jan Prášil (údržbár slepeckej povereníctva vnútra získať oprávnenie na vydá- tlačiarne v Prahe) zhotovil elektrickú sušičku na vanie časopisu Naše svetlo pod číslom jedna- tlač. Tvorila ju hliníková skriňa, ktorej podstatou 38 Porov.: 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIA- CICH M. HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: 36 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH M. ÚKN M. Hrebendu, 1998, s. 20. HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: ÚKN M. 39 MELUCH, J.: Vývoj slepeckej tlače na Slovensku. In: Kniž- Hrebendu, 1998, s. 16. nica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, in- 37 MELUCH, J.: Vývoj slepeckej tlače na Slovensku. In: Kniž- formačné systémy a technológie, biografistiku, archív a mú- nica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, in- zeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná formačné systémy a technológie, biografistiku, archív a mú- knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 28. zeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná 40 Pomenovanie „riaditeľ“ bolo nesprávne, pretože J. Vrabel na- knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 27. ozaj dostal menovací dekrét „správca“. (Poznámka autora).

32 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU cím 8186/E/1-V. 1-1948 datované 23. marca prínosné.43 1948. ONV v Levoči zakrátko vydal povolenie na Jozef Vrabel a jeho nástupca v redakcii vydávanie tohto časopisu pod č. j. 5971/1948 Ondrej Uhriňak pracovali v neľahkých politických z 15. apríla 1948 a v januári nasledujúceho roku podmienkach. Dohľad nad tlačou v Čechách i mohlo vyjsť prvé číslo Nášho svetla (názov sa na Slovensku vykonával Štátny tlačový dozor, v I. diele Kroniky Tlačiarne a knižnice pre nevi- ktorý delegoval určitú mieru právomocí odbo- diacich v Levoči na s. 29 uvádza ako Nové rom vnútra okresných národných výborov. Cen- svetlo, bez podrobnejšieho vysvetlenia zme- zorská prax neobišla ani Nový život. V I. diele ny, avšak v ďalšom texte sa už hovorí o Našom Kroniky Tlačiarne a knižnice pre nevidiacich sa svetle). J. Vrabla prijal 28. mája 1949 prednosta uvádza, že po celý rok 1962 musela redakcia ľudovýchovného oddelenia povereníctva infor- predkladať rukopisy jednotlivých vydaní slepec- mácií Ján Húska, aby s ním prerokoval prípadné kého periodika odboru vnútra ONV v Spišskej vydávanie ďalšej verzie časopisu pre dospelých Novej Vsi, kde bol tlačovým dozorcom J. Petris- zrakovo postihnutých, tentoraz s názvom Nový ko. Cenzor mal dosť ľudskosti aj zdravého rozu- život, ktorý by mal vychádzať ako príloha Nášho mu a rukopisy do časopisu pre nevidiacich vizi- svetla. K tomuto kompromisu napokon obe toval viacmenej formálne; pro domo (privátne) rokujúce strany dospeli.41 veľmi dobre chápal, akým do neba volajúcim Povereníctvo informácií a osvety v Bratisla- nezmyslom bolo posudzovanie obsahu periodi- ve vystavilo 7. septembra 1951 oprávnenie na ka určeného úzkej skupine čitateľov.44 vydávanie časopisu Za svetlom pre starších S narastajúcim „dubčekovským politickým nevidiacich. V tom istom roku sa slepecké pe- odmäkom“ tlak Štátneho tlačového dozoru riodiká rozdiferencovali. Naše svetlo zaniklo, poľavoval. V roku 1967 nahradila Štátny tlačo- začali vychádzať dve detské periodiká: Za svet- vý dozor nová inštitúcia – Ústredná publikačná lom – pre starších žiakov a Naše ráno – pre správa, ktorá pôsobila do 2. marca 1968.45 žiakov 2. – 5. ročníka osobitnej slepeckej ško- O pár mesiacov, najmä pod celospoločenským ly. Časopis Nový život mení svoj prílohový cha- tlakom žurnalistickej, spisovateľskej, intelek- rakter a od 1. 1. 1952 vychádza samostatne. tuálskej pospolitosti, s výraznou činorodosťou V januári 1952 sa Slovenská slepecká tlačiareň zaangažovanej do akcelerujúceho obrodného stala účelovým zariadením Ústrednej jednoty procesu reformácie stalinských deformácií na invalidov a od júna toho istého roku Zväzu čes- „socializmus s ľudskou tvárou,“ zanikla de iure koslovenských invalidov.42 i de facto cenzúra zrušením § 17 Tlačového Výnosom Povereníctva školstva v Bratislave zákona v znení zákona č. 84/1968 Zb. z 26. č. j. 15893 –59 –A - I./2. 8. júla 1959 prešli júna 1968.46 školské časopisy Naše ráno a Za svetlom pod Ťažkú káru novinárstva tých čias, slepeckú Slovenské pedagogické nakladateľstvo, ktoré vstúpilo s levočskou tlačiarňou do obchodno- 43 LEHOTSKÁ, I.: Využitie detských slepeckých časopisov vo fakturačného vzťahu. Zreteľné rozčlenenie vyda- výchovno-vzdelávacej činnosti (Zborník 50 rokov časopisov pre nevidiace deti). Levoča: ZŠI pre nevidiacich, 2001, s. 17. vateľských kompetencií braillovskej periodickej 44 Porov.: Priezor, časopis o živote nevidiacich a slabozra- tlače pre deti a pre dospelých bolo každopádne kých, Levoča, č. 1/1990, s. 82. 45 ŠEFČÁK, L. – DUHAJOVÁ, Z.: Dejiny slovenského novinár- stva 1918 – 1968. Bratislava: Univerzita Komenského, 1999, 41 Porov.: 50 ROKOV ÚKN M. HREBENDU, Levoča, 1998, s. s. 147. 78. 46 DARMO, J.: Slovenská žurnalistika v zápase o demokraciu. 42 Porov.: 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIA- In: Otázky žurnalistiky – časopis pre teóriu, výskum a prax CICH M. HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: prostriedkov masovej komunikácie. Roč. XLI, č. 3. Bratislava: ÚKN M. Hrebendu, 1998, s. 79. Národné centrum mediálnej komunikácie, 1998, s. 211.

33 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

žurnalistiku nevynímajúc, ťahal na prvý pohľad v ére riaditeľovania A. Fryca. Drsnú sociálnu nenápadný, v mnohých črtách svojský, ale realitu na Spiši i v jeho ústavných zariadeniach hnutiu nevidiacich bezvýhradne oddaný nemohli podstatnejšie zmierniť ani začínajúci nadšení mladí tyflopedagógovia. Vedúci redak- ONDREJ UHRIŇAK tor Nového života prijal modus vivendi – spôsob Rodák z východoslovenskej dediny Tre- spolunažívania s normalizačnou dobou, ale bejov (28. 10. 1923) bol nevidiaci od detstva. neodvádzal dáku prehorlivú nadprácu. Odviedol Základnú školu absolvoval v Československom povinný kontingent, zaradil do jednotlivých vy- štátnom ústave pre slepcov. Navzdory zrako- daní časopisu príspevky z oficiálnej straníckej vému hendikepu upútaval okolie nadmernou tlače a chcel mať pokoj. zvedavosťou prerastajúcou do všetečnosti. Det- O. Uhriňak sa snažil aspoň trošku vymaniť zo ská hyperaktívnosť však priniesla viacero pozi- súvekého politicko-propagandistického korzetu tívnych synergických efektov: Ondrík sa čino- svojimi aktivitami v slepeckom hnutí: spoluorga- rodo zaujímal o hudbu, literatúru aj cudzie reči nizoval súťaže v čítaní a písaní Braillovho písma, a mal šťastie na múdrych tyflopedagógov, ktorí podporoval rozvíjanie (či aspoň udržiavanie) dokázali jeho sklony správne usmerniť. umeleckého prednesu medzi zrakovo hendike- V Báhoni sa najprv vyučil za košikára a kefá- povanými. Možno najväčší kus roboty odviedol ra, ale milovanej hudby sa nevzdal. Dopĺňal si slepeckej periodickej tlači na Slovensku už vzdelanie v trnavskej hudobnej škole a účinko- v čase svojej starobnej penzie; jeho memoáre val v hudobnej skupine. boli, sú a podistým ešte dlhý čas zostanú pod- V roku 1948 sa vrátil do mesta svojho detstva statným archívnym zdrojom. Dva dni po svojich – do Levoče. V tunajšej škole pre nevidiacich osemdesiatych narodeninách 30. 10. 2003 nastúpil ako učiteľ hudby a jeho pedagogická podľahol O. Uhriňak ťažkej chorobe. kariéra trvala sedem rokov. Potom sa stal korek- torom v slepeckej tlačiarni a roku 1961 prevzal po J. Vrablovi vedenie redakcie Nového života, časopisu pre nevidiacich.47 Citovaný J. Smýkal v lexikónovom hesle O. Uhriňak poznamenáva: „V sedmdesátých letech pracoval jako uvědomělý funkcionář v Komunistické straně Československa.“ Politická angažovanosť Ondreja Uhriňaka nebola plodom jeho slávybažnosti či karieriz- mu, ale výsledkom bolestnej sociálnej skúse- nosti48 z pobytu v levočskom slepeckom ústave

47 SMÝKAL, J.: Tyflopedický lexikon jmenný. Dostupné na http://smykal.ecn.cz/publikace/kniha13t.htm – Vyhľadané 15. mája 2008. 48 V roku 1898 v Levoči zomrelo do jedného roku veku 35 percent narodených detí a 15 percent z tohto ročníka sa nedožilo desiatich rokov. Situácia sa zlepšovala pomalým tempom, hoci v druhej polovici 19. storočia malo mesto dva špitály. Porov.: CHALUPECKÝ, I.: Prehľad dejín levočskej nemocnice – zdra- votníctvo na Spiši do 20. storočia. [In: 100 rokov Nemocnice s poliklinikou v Levoči. (Zost. M. Papcun, J. Stolina). Levoča: Polypress, 2000, s. 17.)

34 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

III. KAPITOLA Polstoročie napredovania i prešľapovania

Ilúzie obrodného procesu beznádejne zhasli pod pásmi tankov vojsk Varšavskej zmluvy, mra- zivé inštrukcie z Kremľa bez diskusií nastolili doktrínu „obmedzenej suverenity“ socialistických štátov, pre ČSSR špeciálne vylepšenú o „dočasný“ pobyt sovietskych armádnych jednotiek na našom území… Federatívne usporiadanie Čiech a Slovenska ostalo kdesi na polceste, okrem iného aj kvôli pražskému otáľaniu:„Nejdřív demokratizace, pak federalizace!“ Demokratizáciu nahradila normalizácia a z federácie ostal síce trošku obrúsený, lež tuhý pražský centralizmus v najpodstatnejších štátotvorných punktoch. Pokusy či vízie slovenských nevidiacich osamo- statniť sa od ústredného zväzu invalidov ostali márnymi snami…

3. 1 Novostavba čakal ropný šok,1 v mnohých rysoch podobný tomu, čo prežívame dnes. Nebolo peňazí na na Štúrovej ulici rozhadzovanie (hoci vtedajší vyvolení tiež plytva- li nevídane – neslýchane), ale financií nebolo Začiatok sedemdesiatych rokov 20. storočia zase až tak málo, že by dačo nemohlo kvapnúť neblaho poznamenávalo dusno normalizačnej zrakovo hendikepovaným. A vo vtedajších eko- politiky, ale národné hospodárstvo ešte mohlo nomických pomeroch, podmienkach a finan- profitovať z reformných krokov druhej polovi- čných reláciách neboli tieto kvapky plynúce do ce šesťdesiatych rokov. Husákovské vedenie Levoče práve maličké… strany a štátu odviedlo – i keď pod obrovským Predzvesťou úrodnejších rokov bolo slávnost- tlakom brežnevovskej kamarily – neslávnu né otvorenie moderného Stredného odborné- nadprácu vo vnútrostraníckych čistkách, lenže ho učilišťa pre zrakovo postihnutú mládež na nechcelo napínať tetivu trpezlivosti českého dnešnom Námestí Štefana Kluberta v Levoči i slovenského národa. Zo všetkého najmenej 12. novembra 1971.2 Architektonicky dômysel- potrebovalo prípadné sociálne problémy a tiché ne stvárnená budova s telocvičňou, bazénom, protesty občianskej pospolitosti (o neposluš- priestrannými učebňami a dielenskými pries- nosti nemohlo byť v krajine obsadenej cudzími tormi sa mohla porovnávať s podobnými zaria- divíziami ani reči). Hoci sa československá ekonomika ani v ča- 1 Arabské krajiny – najväčší producenti ropy zjednotení v OPEC, se Pražskej jari úplne nezbavila latentnej výkon- v októbri 1973 zvýšili štvornásobne cenu tejto suroviny. Vyhlásili totálne embargo na vývoz ropy do Holandska a USA, pretože nostnej stagnácie, v extenzívnom rozvoji dosa- tieto štáty podporovali Izrael v jomkipurskej vojne. Ropná kríze hovala veľmi solídne výsledky a napríklad piata v plnej nahote odhalila až fatálnu závislosť starého kontinentu od fosílnych palív a hlavne od ich dodávateľov zo Stredného vý- päťročnica (1971 – 1975) patrila medzi najús- chodu. (Porov.: DEJINY EURÓPY – od najstarších civilizácií po pešnejšie v raste HDP, v investičnej a bytovej začiatok tretieho tisícročia. (Zost. J. Stevenson). Praha: Ottovo nakladatelství, 2003, s. 474.). výstavbe i v ďalších ukazovateľoch, v prvom 2 VÝZNAMNÍ ŠPECIÁLNI PEDAGÓGOVIA Z LEVOČE. (Zost. Š. rade zo sociálnej sféry. Bývalú ČSSR ešte len Dunčko, J. Lapšanský, O. Tinajová). Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 2001, s. 37.

35 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU deniami v Európe. dobých dejín slovenského slepeckého hnutia Darmo vynakladal J. Vrabel priam heroické predovšetkým úsilím a obetavosťou, s akou sa úsilie o skvalitnenie slepeckej tlače, pokiaľ tla- podieľal na výstavbe nového sídla TKN. Ak by čiareň sídlila v nevyhovujúcich priestoroch na sa po februári 1948 nezmyselne nezlikvidova- Košickej ulici, nemohla prekročiť horizont ani lo i drobné podnikanie, bol by sa určite pre- reálne podmienky improvizovaného provizória. sadil v tomto odbore. Zomrel v Levoči 22. 12. V roku 1970 dostala tlačiareň svojho oficiálneho 1999. riaditeľa de facto, de iure i ex lege (podľa záko- Slovenskí nevidiaci sa v žičlivých časoch dub- na).3 Dovtedy bol na čele tejto inštitúcie vedúci, čekovského politického odmäku neusilovali len i keď sa v bežnej konverzácii zvyklo používať o zväzovú samostatnosť, ale podnikli prvé kroky slovo riaditeľ. Šéfovanie od Rudolfa Kolena pre- či pokusy získať financie na výstavbu novej sle- vzal nevidiaci korektor peckej tlačiarne. Mali aj štipku príslovečného šťastia, pretože zásadné rokovania o zamýšľa- JOZEF SVENTEK nom investičnom zámere absolvovali u vtedaj- Rodák z Horelice prišiel na svet 12. 1. 1919 šieho predsedu slovenskej vlády, kultivovaného v rodine drotára a vzťah k remeslu si uchoval po Petra Colotku.5 celý život, najmä v čase, keď sa už sám zrakovo Napriek vtedajším propagandistickým zve- postihnutý veľmi výraznou mierou zaslúžil o roz- ličovaniam predností socialistického plánova- voj družstiev invalidov na Slovensku. Zmysel i cit ného hospodárstva pred živelnou západnou pre zručnosť, racionálny postoj k problémom ekonomikou sa mnohé stavby vliekli neuveri- uplatňoval aj v riadení levočskej TKN. teľne slimačím tempom sprevádzaným želez- Päťročný Jožko Sventek stratil zrak po explózii ným zákonom tých čias: peňazí by aj bolo, výbušniny, s ktorou nešťastne manipuloval (tieto ale kapacity, ľudské i materiálne, chýbali povojnové ťažké zranenia detí boli dosť časté). priam zúfalo. Zástupcovia Zväzu invalidov mohli A musel sa vyrovnať s ďalšou stigmou osudu byť v podstate radi, že sa výstavba zariadenia – stratou oboch rodičov v ranom detstve. Prís- na Štúrovej ulici v Levoči „vmestila“ do jednej trešie i základné vzdelanie získal v levočskom päťročnice; 1971 rokovanie u predsedu vlády, ústave pre slepcov. V Báhoni sa vyučil za košiká- 1973 položenie základného kameňa a 21. mája ra a začal sa angažovať v hnutí zrakovo postih- 1976 slávnostné otvorenie Tlačiarne a knižnice nutých, združeným v Ústrednej jednote, neskôr pre nevidiacich.6 Zväze československých invalidov. V levočskej S vyše tridsaťročným odstupom, v terajšej tlačiarni pre nevidiacich začal pracovať v roku epoche informačných a komunikačných tech- 1961 na poste korektora.4 Doplnil si stredo- nológií, v ére internetizácie, digitalizácie, sa dajú školské vzdelanie, splnil tak jednu z vtedajších ex post na TKN v Levoči nájsť mnohé nedostat- kádrových podmienok, aby ho mohli vymeno- ky. Budova mala mať podľa projektu tri poscho- vať v roku 1968 najprv za vedúceho, o dva roky dia, ale zostali len dve. Možno kvôli dodatočnej neskôr za riaditeľa Tlačiarne a knižnice pre nevi- úspore investícií, ktoré boli plánované v objeme diacich. 5 Nadpriemerný intelekt, osobnostnú charizmu, zdatnosť v ovlá- Jozef Sventek sa výrazne zapísal do novo- daní cudzích rečí a široký spoločensko-kultúrny rozhľad prizná- vajú P. Colotkovi aj autori ponovembrových kritických analytic- 3 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH M. kých politologických štúdií. (Porov.: PEŠEK, J. a kol.: Aktéri HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: ÚKN M. jednej éry na Slovensku 1948: 1989. Prešov: Vydavateľstvo Hrebendu, 1998, s. 23. Michala Vaška, 2003, s. 38). 4 SMÝKAL, J.: Tyflopedický lexikon jmenný. Dostupné na 6 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH M. http://smykal.ecn.cz/publikace/kniha13t.htm – Vyhľadané HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: ÚKN M. 15. mája 2008. Hrebendu, 1998, s. 25.

36 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Na počítačom riadenej tlačiarni Braillo 400 SR sa tlačia všetky braillovské dokumenty z produkcie SKN. Pri obsluhe stroja je Zuzana Novosadová.

8 miliónov korún, no reálne sa preinvestova- tre moderného polygrafického zariadenia. Kaž- lo 5,6 milióna. Rozdiel 2,4 milióna Kčs7 však dý nedostatok materiálu, stroja a technického nemusel byť rozhodujúcim faktorom; svoju rolu zariadenia sa skôr alebo neskôr dá odstrániť, zohralo aj stanovisko architektov a pamiatkárov, ale chyby v riadiacom systéme a v koncepčnom pretože objekt na Štúrovej ulici musel štýlovo uvažovaní sa naprávajú veľmi zdĺhavo. korešpondovať s okolitým prostredím. Ak sa v rokoch 1968 – 1969 Národný front Novostavba, jej interiér niesol v sebe všetky ČSSR stal relatívne slobodnou, otvorenou plat- neduhy vtedajších investičných akcií: užívacie formou spoločenských organizácií, tak v nor- povolenie uzrelo svetlo sveta rok po oficiálnom malizačnej ére sa vrátil k tuhému centralistické- sprístupnení tlačiarne, viditeľné aj skryté kolau- mu modelu z rokov päťdesiatych. Sústredenie dačné chyby sa odstraňovali v rozbiehajúcej sa a kontrola akýchkoľvek občianskych aktivít pod výrobe a kľúčovú agendu (personálnu, mzdovú, jednu strešnú pražskú kuratelu, odkiaľ sa dele- investičnú) „riešilo“ príslušné oddelenie ÚV ZI govali určité právomoci republikovým filiálkam, v Bratislave. Nech už boli chyby krásy akokoľ- neblaho poznamenávalo i jednotlivé organizá- vek veľké či malé a začiatky ťažké, jedno bolo cie, Zväz invalidov nevynímajúc. isté: nové sídlo tlačiarne v zásade malo parame- Národný front sa po novembri 1989 pretria- sal dobre že nie ako inštrument samého diabla. 7 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIACICH M. Ibaže v povojnovom chaose mal NF kladný vplyv HREBENDU V LEVOČI. (Zost. J. Lapšanský). Levoča: ÚKN M. Hrebendu, 1998, s. 27. na usporiadanie spoločenských, v prvom rade

37 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU sociálnych pomerov a dokonca pozitívne aktivi- Nedá sa ale poprieť očividné zlepšenie pod- zoval pomoc občianskej pospolitosti pri obnove mienok v novostavbe v porovnaní s priestormi zničenej krajiny. Národný front napríklad koordi- na Košickej ulici. Navzdory všetkým limitom noval vpravde celonárodnú zdravotnícku osve- v prípadných zahraničných kontaktoch a nedo- tu a mal síce nepriamu, lež neodškriepiteľnú statočnej tuzemskej technologickej báze sle- zásluhu na tom, že sa ČSR zaraďovala medzi peckej polygrafie, najmä v počítačovej sfére, najvyspelejšie krajiny v systéme zdravotnej sta- vývoj v TKN úplne neustrnul. rostlivosti. Slepecká tlačiareň posilnila úsek čiernotla- V povojnovom období napriek politickým če strojom Romayor; výrobok strojární Adast peripetiám vyrástlo na Slovensku niekoľko Adamov bol úspešným exportným artiklom až kapacít európskeho formátu v najnáročnejších, natoľko, že chýbal na domácom trhu. Výkonná z hľadiska zdravia a života človeka v najdôležitej- mašina podstatne zrýchlila i skvalitnila výrobu ších interdisciplinárnych odvetviach lekárstva. printových produktov. Romayor dodnes použí- Z oftalmológov hodno uviesť také medicínske vajú najmä menšie privátne tlačiarne, ktoré kapacity akými bezpochyby boli či podnes ešte si nemôžu dovoliť investovať do výkonnejších stále sú prof. A. Gerinec, prof. J. Izák, prof. J. zariadení, dajme tomu do štvorfarebného typu Černák. Vynikajúce výsledky dosiahli napríklad značky Dominant, čo tiež vypovedá o kvalite aj detskí neurológovia prof. F. Démant, prof. I. o hodnote, akú TKN začiatkom osemdesiatych Lesný, doc. M. Dietrich a doc. M. Králik, ktorí rokov 20. storočia dostala. sa výrazne pričinili o zlikvidovanie mimoriadne Od roku 1976 sa texty sádzali na sádzacích zákerného vírusu detskej obrny Polio v päťde- strojoch Marburger na durofolové alebo zin- siatych rokoch. Okrem vtedajšej ČSR podobný kové matrice. Po korektúre bolo potrebné nie- úspech v liečbe smrteľne nebezpečného ocho- ktoré texty opraviť alebo ich celkom prepísať a renia nezaznamenali ani neporovnateľne väčšie graficky upraviť. Potom sa mohla použiť matrica štáty.8 na tlač. Skúsená sadzačka dokázala za jednu Československý národný front integrujúco zmenu vyrobiť 15 – 25 matríc. Pri náročných pôsobil aj v obrodnom procese a v Pražskej jari, textoch (učebnice matematiky, noty a pod.) sa lenže po roku 1969 bolo jeho účinkovanie veľmi často urobilo len 8 matríc.9 diskutabilné, ak nie rovno kontraproduktívne. Vákuovotermický prístroj Thermoform Braillon Ťažko vyčítať riaditeľovi Jozefovi Sventeko- Duplicator na stvárňovanie reliéfnych obrázkov vi omyly v šéfovaní a chyby, čo vyšli na povrch sa v TKN začal používať 9. septembra 1987. zakrátko po otvorení TKN. Nie preto, že bol Reliéf obrázka vznikal systémom vzduchovo nevidiaci, ale mal zviazané ruky; bol i tak troš- prie pustných matríc pomocou odsatého vzdu- ku nebol riaditeľom. Ako v rozprávke o dievči- chu a termoplastickej fólie.10 ne, ktorá neprišla do kráľovského paláca ani na Úprava Marburgera bola akýmsi prechodom voze, ani pešo, ani obutá, ani bosá, ani nahá, od mechanickej k počítačovej tlači. Cieľom ani zaodetá… Nemožno tiež ignorovať ani glo- bálnejšie aspekty sedemdesiatych rokov minu- 9 MELUCH, J.: Vývoj slepeckej tlače na Slovensku. In: Kniž- nica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, in- lého storočia. Nikto vtedy ani nechyroval o sys- formačné systémy a technológie, biografistiku, archív a mú- téme medzinárodných grantov, o slobodnej zeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 28. výmene informácií a technológií. 10 MELUCH, J.: Vývoj slepeckej tlače na Slovensku. In: Kniž- nica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, in- 8 LAPŠANSKÝ, J.: Utrpenie zasnúbené s nádejou. In: Slobod- formačné systémy a technológie, biografistiku, archív a mú- ný piatok – nezávislý demokratický týždenník. Bratislava: Vy- zeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná davateľstvo F. F. Press. Roč. V, č. 18/1994, s. 11. knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 28.

38 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU bolo použitie textov napísaných v textových edi- Dáva im do rúk štandardné nástroje na spraco- toroch. Pomocou preklápacieho programu sa vanie informácií, ktoré im nemohlo poskytnúť dostávali do braillovskej podoby a v tom oka- Braillovo písmo na papieri ani zvukový záznam. mihu začal sádzací stroj slúžiť ako výstupné za- Prináša informácie priamo k nim, bez toho, riadenie PC (tlačiareň). Na úspešné zvládnutie aby museli chodiť za nimi a hľadať spôsoby na takého postupu však boli nevyhnutné niektoré prekonávanie svojej obmedzenej mobility. Tým- operácie. to spôsobom sú informačné a komunikačné Prvou bolo nahradenie reléového ovládania technológie v oblasti dostupnosti informácií pre ovládaním elektronickým – relé nahradili elek- nevidiacich a slabozrakých podstatne význam- tronické výkonové spínacie prvky, blokovanie nejším prínosom ako pre vidiacich ľudí“.12 a ovládanie zabezpečili číslicové integrované Nešlo ešte o kompjuterizáciu výroby sle- obvody. peckej tlače v súčasnej podobe i rozsahu, ale Nevyhnutná bola tiež výmena elektrickej zložité inovatívne procesy vytvorili nevyhnutnú inštalácie – citlivé polovodičové prvky si vyžado- bázu na vstup nových, skutočne revolučných vali odtienenie a odrušenie, naprogramovanie technológií na sklonku 20. a na začiatku 21. riadiaceho softvéru. Softvér zabezpečil prenos storočia. informácie z textového editora na paralelný port Nielen politické, ale technické, materiálne počítača, ďalší transfer káblom do prevodníka a finančné limity vyžadovali od pracovníkov tla- MPC97 a potom sa 8-bitová informácia zapísala čiarne vynachádzavosť, intuíciu, individuálne do buffera. Stroj vykonal požadované úkony a nadanie, technickú zdatnosť i zručnosť v riešení odovzdal počítaču informáciu, že môže pokra- technologických rébusov. Zamestnanci museli čovať. nezriedka improvizovať metódou „spraviť veci Výmena informácie na vstupe: po vytlačení na kolene“, ale v tejto skúške obstáli so cťou. celého riadku softvér zabezpečil návrat vozíka i zariadkovanie, po skončení strany aj návrat na 3. 2 Nevstupovať: začiatok matrice. Prepnutie do ručného režimu umožňovalo prácu na priame ručné ovládanie nahráva sa! špeciálnou klávesnicou.11 „Použitie výpočtovej techniky v oblasti infor- Zvukové dokumenty predstavujú základný mácií a telekomunikácií predstavuje pre zra- typ dokumentov pre všetky stupne zrakového kovo postihnuté osoby skutočnú informačnú postihnutia. Využívajú sa všade tam, kde treba revolúciu. Jej podstatou je potenciálna schop- fixovať a prenášať zvuky, ktoré sa nedajú plno- nosť samotnej výpočtovej techniky vytvoriť také hodnotne alebo vôbec zachytiť prostredníctvom komunikačné rozhranie medzi človekom a stro- písma. Pomáhajú vytvárať ilúziu priamej účasti jom, ktoré umožňuje obojsmernú výmenu infor- na udalostiach, dejoch a podobne.13 mácií s obmedzenou zrakovou kontrolou alebo K historicky prvým zvukovým technikom bez nej. Postupne umožňuje nevidiacim a sla- levočskej tlačiarne a knižnice pre nevidiacich bozrakým ľuďom samostatný prístup k informá- patril Rudolf Koleno, ktorý so skvelým načítava- ciám bez sprostredkovateľa. Ponúka im praktic- 12 MAMOJKA, B.: Technické aspekty prípravy zrakovo posky rovnaký výber informácií ako vidiacim ľuďom. tihnutých žiakov na integrované štúdium na stredných ško- lách. In: Komplexná starostlivosť o zrakovo postihnuté deti, 11 MELUCH, J.: Vývoj slepeckej tlače na Slovensku. In: Kniž- žiakov a študentov – zborník z odborného seminára. Bratisla- nica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, in- va: Metodické centrum mesta, 2001, s. 61. formačné systémy a technológie, biografistiku, archív a mú- 13 MATTHAEIDESOVÁ, M. a kol.: Knižničná práca so zdravot- zeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná ne postihnutými používateľmi. Levoča: SKN M. Hrebendu, knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 29. 1999, s. 70.

39 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU teľom Štefanom Mrázom pripravili zvukovú ver- 2. Určenie, na ktorý zmysel dané médium ziu populárnej mayovky Winnetou. R. Koleno pôsobí – či na receptor sluchu, ktorý je podľa signalizoval nástrihy vojenskou baterkou: čer- McLuhana vo svojej podstate „horúci”, alebo vená znamenala STOP, zelené svetlo Š. Mráza na receptor zraku, ktorý je viac „chladný” (z toh- „púšťalo“ do ďalších stránok príbehu o náčelní- to pohľadu je hovorené slovo „horúcejšie” ako kovi Apačov…14 Tento bizarný štýl nahrávania písané – tlač). spadá do začiatku šesťdesiatych rokov minulé- 3. Určenie stupňa a charakteru angažova- ho storočia. Obaja, dnes už zosnulí experimen- nia sa príjemcu na posolstve. Horúce médiá tátori, nemohli vedieť, aké prelomové zmeny pôsobia na emocionálnu sféru, vyvolávajú násil- nastanú v štúdiách. Viac informácií o genéze né a okamžité reakcie. Vplyv horúcich médií nie načítavania prvých zvukových titulov pre nevi- je hlboký, je krátkodobý. Oproti tomu účinky diacich obsahuje publikácia 50 rokov Ústrednej pôsobenia chladných médií sú trvalé a hlboké. knižnice pre nevidiacich v Levoči. Podľa McLuhana tieto prostriedky nepôsobia Súčasní odborníci masmediálnej komuniká- priamo na pocity, ale podnecujú intelektuálnu cie sa často odvolávajú na kanadského vedca aktivitu príjemcu informácie a až sprostredkova- Marshalla McLuhana, ktorý medzi prvými začal ne cez túto aktivitu pôsobia na emócie.15 skúmať podstatu médií a ich vplyv na osobnosť; McLuhanova klasifikácia a kategorizácia jeho názory na médiá sú prvým pokusom ob- médií nachádza osobitný odraz v slepeckej siahnuť mediálnu realitu. V roku 1960 dosia- tlači, konkrétne v časopisoch vychádzajúcich hol vrchol pohľadu na médiá. Predpokladal, že v kombinovanej bodovej i zvukovej mutácii. Ak v zmyslovom aparáte človeka každý zmysel rea- totiž niektoré periodikum vychádza v Braillovom guje s ostatnými a prekladá ich na svoj vlastný písme, podľa McLuhanovho triedenia by malo spôsob vnímania (túto ideu prevzal od Franci- byť chladným médiom. Otáznejšie však už je, sa Bacona z koncepcie vestiga communis). Ak či možno hmatové vnímanie reliéfneho písma nejaké médium predĺžilo konkrétny zmysel člo- bezvýhradne stotožniť so zvyčajným, klasickým veka, reagovali na to viac alebo menej vedome vizuálnym čítaním? Marshall McLuhan zaraďuje aj ostatné zmysly. Médium s nízkou definíciou k horúcim médiám aj rozhlas, pôsobiaci na zvu- informačnej štruktúry vyžadovalo menšie zapo- kové receptory poslucháčov. Nevidiaci tiež pri- jenie. O niekoľko rokov neskôr na základe toh- jímajú zvukové vydanie, trebárs Nového života to rozdielu McLuhan rozdelil médiá na: 1. Hot a ďalších slepeckých periodík, sluchom. Možno medium, teda horúce médiá; 2. Cool medium, ich však kvôli takejto percepcii automaticky sto- teda chladné médiá. Toto rozdelenie vyplynu- tožniť s rozhlasovými poslucháčmi a zvukovému lo aj z tézy, že prostriedok je posolstvom, že vydaniu braillovských časopisov jednoznačne me dium is the message. Uskutočnilo sa to na prisúdiť atribúty mcluhanovského hot média? základe troch kritérií: Odpovede na tieto otázky si vyžadujú interdisci- 1. Určenie štruktúry prostriedku komuniká- plinárny prístup k problému prijímania obsahov cie – teda určenie, či prostriedok poskytuje u nevidiacich a slabozrakých; otvára sa tu pries- príjemcovi dostatočne bohaté informácie, či si tor na množstvo podnetných úvah. podstata prostriedku vyžaduje doplnenie prí- „Každý človek má špeciálnu farbu hlasu, jemcom, teda či je štruktúra prostriedku úplná ktorá závisí od anatomicko-fyziologických pod- v prípade horúceho média, neúplná v prípade mienok človeka a od jeho schopnosti modu- chladného média. lovať farbu hlasu. Farba hlasu sa v odbornej

14 Porov.: VARHÁNIK, Ľ.: Roky s Nádejou a v nádeji. Levoča, 15 ZASĘPA, T.: Médiá v čase globalizácie. Bratislava: Lúč, s. marec 2003, s. 3. 204 – 205.

40 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Zvukový technik Tomáš Topoli v nahrávacom štúdiu 1. Vybavenie do dvoch existujúcich štúdií získala SKN vďaka grantu od japonskej vlády v roku 2003. literatúre nazýva timbre. Timbre sa kvalifikuje čin. Plynulo načítavať totiž vyžaduje „predbiehať slovami kovové, flautové, vrieskavé, rezavé, jas- očami o pol vety vopred a hlasom vedome za- né, temné, nosové a. i. Timbre sa menieva pod ostávať“, v čom bol skutočne neprekonateľný aj vplyvom akustiky miestnosti, zdravotného stavu nedostižný skvelý košický činoherec s nádher- človeka, pod vplyvom reprodukčných zariade- ným hlasom Milan Drotár.17 ní (mikrofón, telefón, rozhlas, gramofón), pod Umelecká tvorba v rozhlasovom štúdiu, vplyvom momentálneho psychického naladenia napríklad pri stvárňovaní dramatickej postavy, (hnev, závisť, nenávisť, obdiv, radosť, smútok) aj sa vo viacerých podstatných znakoch líši od ináč. Hlas, ktorý má príjemné timbre je fonoge- načítavania. V rozhlasovom štúdiu účinkujúci nický hlas.”16 iba zriedkakedy dostane celistvú repliku textu Fonogenický hlas je nevyhnutnou podmien- presahujúceho jednu rukopisnú normostra- kou, „priepustkou“ umožňujúcou načítavateľovi nu (výnimkou je čítanie umeleckých textov na vstup do zvukových štúdií Slovenskej knižnice pokračovanie), zatiaľ čo v levočskom štúdiu pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči, no pek- sa od neho očakáva, že s minimalizovaným né timbre ešte nezaručuje optimálny výsledok. počtom omylov načíta 1 stopu, t. j. 45 minút Niektorí – inak vynikajúci – herci načítavanie textov pre nevidiacich nezvládli z rôznych prí- 17 Porov.: LAPŠANSKÝ, J.: Čaká nás sedem neúrodných rokov – sedem otázok pre Milana Drotára. In: Priezor, časopis o živote nevidiacich a slabozrakých. Levoča: TKN. Roč. I, č. 16 MISTRÍK, J.: Rétorika. Bratislava: SPN, 1978, s. 144. 2/1990, s. 31 – 37.

41 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

čistého času nahrávky. vývojového potenciálu (merané počtom vynále- Zvukové znenie spisovných prejavov má zov na pracovníka – vysokoškoláka) bola u nás rozličné variácie, podľa ktorých sa dá štylistic- len polovičná, ba až tretinová. V období 1986 ky diferencovať text od primárnej – neutrálnej až 1988 poklesol podiel výrobkov vysokej tech- podoby až po expresívne charakterotvorné, nickej úrovne u výrobkov novozavádzaných do individualistické interpretačné konštrukcie. výroby z 30,9 percenta na 25,8 percenta.19 Z existujúcich štýlov výslovnosti sa pre načíta- Stupňujúce sa technologické zaostávanie vanie slepeckej periodickej tlače vyžaduje štýl vedy a výskumu nemohlo negatívne nepozna- tvoriaci autentický predelový stupeň vstupujúci menať dôležité integračné a sociálno-rehabili- medzi základný, neutrálny a vyšší (vysoký) štýl tačné procesy nevidiacich a slabozrakých. Po slovenskej spisovnej výslovnosti.18 určitý stupeň, do istého štádia vládnuca strana Nie každý interpret žánrovo, štylisticky i tema- stačila ako tak držať krok s európskymi trendmi: ticky rôznorodých textov (žurnalistické prejavy, v roku 1972 otvorili v Levoči naozaj moderné próza, poézia, tyflopedická odborná proble- odborné učilište pre mládež s chybami zraku matika, informácie z činnosti slovenského sle- schopné svojím interiérovým riešením konkuro- peckého hnutia, vestníky, vyhlášky, zbierky vať trebárs dánskym zariadeniam tohto typu; o zákonov) pre nevidiacich a slabozrakých reci- päť rokov neskôr začalo rehabilitačné stredisko pientov dokáže rešpektovať všetky osobitosti na Košickej ulici prijímať prvých frekventantov načítavania. Nie každý interpret dokáže hľadať oslepnutých v dospelom veku, v roku 1976 optimálnu polohu melódie, tempa, intenzity, začali v novostavbe knižnice, tlačiarne a zvu- dikcie, elokvencie – kompletnej výbavy svojho kových štúdií so sadzbou a nahrávaním prvých hlasového „pracovného nástroja“ a podriadiť ho časopiseckých aj knižných titulov. požiadavkám zrakovo hendikepovanej klientely. Ibaže po neodškriepiteľne úspešnej prvej fáze zákonite nastala stagnácia. Optimálne prie- pustný tok informácií z „imperialistickej cudzi- 3. 3 Tlačiareň a knižnica ny“ neprichádzal do úvahy, na zodpovedajúce – rázcestie či symbióza? moderné prístroje nebolo devíz a naslovovzatí slovenskí, prípadne českí odborníci schizofre- nicky hľadali náhradné riešenia na trhoch vte- Centrálne plánovaná ekonomika pred rokom dajšej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. 1989 propagandisticky hlásala najvyššiu priori- Žiada sa však objektívne priznať, že nie všetko, tu vedecko-technickej revolúcie v strategických čo vyvinuli konštruktéri „ost bloku“, bolo pod- cieľoch národného hospodárstva. Technické radné. Napríklad štúdiové nahrávacie mikrofó- zaostávanie bývalej ČSSR za vyspelými kapita- ny značky Neumann síce pochádzali z NDR, listickými štátmi sa však sústavne prehlbovalo. ale vďaka svojej spoľahlivosti, čistote záznamu V druhej polovici 80. rokov výdavky na výskum- sa tešia mimoriadnej obľube podnes a skúse- nú a vývojovú základňu síce dosiahli 4,4 per- ní technici sa s nimi – dozaista aj kvôli štipke centá z užitého národného dôchodku a počet nostalgickej spomienky – len veľmi neradi, pracovníkov vo výskume a vývoji na 10 000 ťažko lúčia.20 obyvateľov predstihoval aj celý rad vyspelých Ak braillo, čiernotlač a zvuk v levočskej Tlači- kapitalistických štátov (bol dokonca vyšší než v Japonsku). Lenže efektívnosť výskumného a 19 KADLEC, V.: Podivné konce našich prezidentov. Hradec Králové: Kruh – Okamihy, 1991, s. 307. 18 KRÁĽ, Á.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: SPN, 20 Porov.: 50 ROKOV ÚKN M. HREBENDU V LEVOČI. Levoča s. 35. ÚKN, 1998, s. 28 – 31.

42 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU arni a knižnici pre nevidiacich sa síce pomaly, pre tlač a informácie.22 lež predsa posúvali dopredu, tak postavenie S relatívnym vzostupom slepeckej tlače slepeckej periodickej tlače bolo v tých časoch uprostred normalizačného obdobia ostro kon- naozaj nedôstojné jej humánneho, polyfunk- trastovala situácia v edícii náboženskej knižnej čného i mnohodimenzionálneho poslania. Do a časopiseckej spisby. V rokoch 1945 – 1989 roku 1989 patrila slovenská tlač pre nevidiacich sa dajú knižničné tituly vydané pre veriacich zra- podľa kategorizácie Slovenského úradu pre kovo hendikepovaných čitateľov zrátať vskutku tlač a informácie do podskupiny regionálnych a doslova na prstoch jednej ruky: modlitbová a záujmovo-profesných prostriedkov maso- knižka pre katolíckych veriacich pod názvom vej informácie a propagandy. Tieto regionálne Ježiš, svetlo mojich očú, Malý katechizmus a perio diká (noviny, prípadne časopisy) mali kád- Jednotný katolícky spevník.23 rové obsadenie 4 + 1 (štyria redaktori a jedna Uvedené tri náboženské publikácie však administratívna sila).21 ostali na dlhé desaťročia jediné. S nevyhnutnou Monografia okresnej tlače na Slovensku dávkou žánrovej tolerancie by bolo možné k nim však neuvádza slepeckú tlač expressis verbis; priradiť Chalúpku strýčka Toma; autorka Har riet SÚTI len odvodil zaradenie časopisu Nový život Beecher Stoweová v tomto kultovom románe s neregistrovanými tematickými prílohami do (označovanom aj za najväčšiu udalosť americ- subsystému lokálnej tlače na úrovni okresu. kej literatúry 19. storočia) bohato využila emo- Pritom časopis v Braillovom písme mal doká- cionálne, sentimentálne podfarbené konvencie zateľne celoslovenskú pôsobnosť, vykazoval plné náboženských a rodinných symbolov.24 sústavne nulovú remitendu (počet nepredaných Umeleckou prozaickou poetikou sa k Chalúp- výtlačkov), pretože Zväz invalidov dotoval bez- ke… najviac približovali historické romány Hen- platnú distribúciu periodika. ryka Sienkiewicza vydané v levočskej slepeckej Trochu paradoxne vyznieva, že v sedemde- tlačiarni koncom 60. rokov. siatych rokoch 20. storočia zaznamenala slo- venská slepecká periodická tlač obdobie tema- RÁZCESTIE, ALEBO SYMBIÓZA? tického rozšírenia i žánrového obohatenia. Obšírnejší rozbor obdobia 1979 – 1992 K Novému životu pribudli časopisy zohľad- slepeckej tlačiarne sa nachádza v publikácii ňujúce profesionálne potreby a záujmy nevi- 50 rokov Ústrednej knižnice pre nevidiacich diacich telefonistov, masérov a učiteľov hud- v Levoči, vrátane podrobných citácií zo zriaďo- by, záujmovú orientáciu zrakovo postihnutých vacej listiny a ďalších podstatných dokumentov šachistov, žien či mládeže. inštitúcie. Riaditeľom bol v tom čase Milan Da- Nové časopisy zostavovali externí spolupra- niel, ktorý viac z moci úradnej než vlastným pri- covníci, pretože redakcia pracovala naďalej činením vystriedal nevidiaceho J. Sventeka. v dvojčlennom zložení (Ondrej Uhriňak – vedúci Nevidiaci a slabozrakí nehodnotia túto etapu redaktor a Eva Butvinová – administratívna pra- histórie TKN dvakrát žičlivo, lebo v nich stále covníčka). Kmeňové periodikum Nový život bol 22 zaregistrovaný až v roku 1973 pod registračným HREHORČÁKOVÁ, Ľ.: Periodická slepecká tlač na Sloven- sku. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, kniž- číslom 10/14, ktoré mu pridelil Slovensky úrad nú kultúru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slo- venská národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 20. 23 VARHÁNIK, Ľ.: Roky s Nádejou a v nádeji. Memoáre nevi- 21 Porov.: TUŠER, A. – ŠEFČÁK, L.: Okresné noviny na Slo- diaceho redaktora. Levoča: archív Ľ. Varhánika, archív autora vensku (Stručný náčrt vzniku a vývinu regionálnej tlače na publikácie, Levoča, marec 2003. Slovensku od najstarších čias po súčasnosť.) Bratislava: Slo- 24 ZASĘPA, T.: Média v čase globalizácie. Bratislava: Lúč, venský zväz novinárov, 1986, s. 157. 2002, s. 384.

43 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU pretrváva pocit krivdy vyplývajúci z nadmerné- – ÚV ZI v Bratislave, poprípade jednotlivým úse- ho preferovania čiernotlače na úkor braillov- kom samotnej slepeckej tlačiarne. Hypoteticky ských produktov. Faktom zostáva, že klasická by napríklad ekonomické oddelenie TKN malo tla čiareň mala významný zástoj v dlhodobých fakturovať redakcii výrobu časopisov. V podsta- koncepciách rozvoja inštitúcie. No aspoň for- te by ale išlo o presun jedných a tých istých málne sa v strategických zámeroch deklarovala peňazí (rozpočtových) z jedného vrecka do rovnocenná podpora tlače reliéfnej. druhého… Pochopiteľne, taký model nemohol Úmysel bol snáď dobrý, skutočnosť už menej reálne fungovať a ani sa do praxe nikdy nedo- priaznivá. Udržať symbiotické rozširovanie obi- stal. A keby aj, zaručene by nepresiahol hranicu dvoch ťažiskových oblastí nebolo možné najmä ekonomických štatistických ukazovateľov; mož- kvôli limitovaným priestorovým kapacitám objek- no zaujímavých, ale skutočnú bilanciu TKN pra- tu na Štúrovej ulici; a to ešte sotvakto mohol málo vylepšujúcich. Chozraščot sa totiž dal, aj chyrovať o dravom nástupe špeciálnych brail- to s mnohými problémami, uplatniť vo vzťahoch lovských tlačiarenských technológií. samostatných štátnych socialistických podni- Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych kov – ekonomických subjektov, no nie v jednej rokov 20. storočia zápasila TKN s nedostatkom inštitúcii, nota bene absolútne odkázanej na priestorov pre archivovanie literatúry v bodovom štátne dotácie… písme. Prosperujúca čiernotlač si tiež žiadala Nevidiaci a slabozrakí pričinením Branisla- svoje kapacity v novom objekte a také súbež- va Mamojku napokon vždy presadili inovačné né expandovanie (braillovská produkcia a čier- trendy v braillovskej tlači, trebárs v roku 1988 notlač) sa nedalo prakticky zladiť ani uskutoč- vytvorila TKN systemizované miesto pre samo- niť. statného odborného pracovníka so zameraním Problém financovania tiež nebol marginálny. na počítačové technológie. Mnohí zrakovo hen- Vtedajšie vedenie TKN hľadalo model, v ktorom dikepovaní s neľúbosťou vnímali skôr samotný by okrem štátnych rozpočtových zdrojov vylep- názov inštitúcie, v ktorom na prvom mieste tró- šili ekonomickú bilanciu organizácie vlastné nilo slovo tlačiareň a knižnica bola až na dru- výrobno-obchodné aktivity. Preto došlo k silné- hom mieste. mu preferovaniu výroby klasických printových V sumárnom pohľade obstojí konštatova- produktov. Modernizovaný úsek čiernotlače nie: roky 1979 – 1992 (vrátane pôsobenia M. mal fungovať podľa princípu akéhosi „vnútor- Da niela) neboli érou vysloveného temna, no ného chozraščotu“.25 V praxi by to znamenalo nedá sa popierať ani odklon inštitúcie od svoj- fakturovanie polygrafických prác zriaďovateľovi ho najdôležitejšieho poslania: prioritného rozvoja špeciálnych knižničných a informačných 25 Chozraščot presadzoval už prezident A. Zápotocký, pravda- že, len slovne. Podstatou tejto ekonomickej metódy riadenia na služieb pre zrakovo hendikepovaných, vrátane teoretickej rovine je plánovanie nákladov, zisku, straty, presné špecifických braillovských tlačiarenských tech- rozdelenie kompetencií a osobnej zodpovednosti za výsledky hospodárenia štátneho podniku. Vo vedeckých koncepciách nológií. riadenia socialistickej ekonomiky mal chozraščot viesť k zvýše- niu hmotnej zainteresovanosti, k rastu kvality práce. Niektorí členovia tímu Otu Šika, autora ekonomickej reformy v šesť- desiatych rokoch minulého storočia sa domnievali, že práve chozračšotnými kanálmi sa môže podariť vniesť do administra- tívne centralizovanej ekonomiky niektoré progresívne prvky baťovského štýlu. Architekt ekonomickej reformy socializmu s ľudskou tvárou O. Šik však veľmi dobre vedel, že ak sa má chozraščot uplatniť v reáli, potrebuje prostredie súťaživosti, konkurencie, bárs v medziach plánovanej socialistickej ekonomiky. (Porov.: KADLEC, V.: Podivné konce našich prezidentov. Hradec Králové: Kruh – Okamihy, s. 205 – 208).

44 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

IV. KAPITOLA V ére informačného novoveku

Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa redakcia aj tlačiareň podrobnejšie zoznamovali s vymoženosťami počítačovej sadzby a získavali prvé skúsenosti u Milana Mud- ráka vo vtedajších prešovských Duklianskych tlačiarňach. Prívetivý typograf ochotne poskytol mierne nezorientovaným priateľom zo slepeckej redakcie vzorkovník fontov písma. A vtedajší technický redaktor odchovaný na liatych olovených riadkoch sa nevedel dočkať, kým doma predpíše do zrkadla typ písma…

Nuž predznačoval, zakresľoval, vytešoval mostí, bez širšieho vzhľadu do mikrosveta sa z prebohatej ponuky vzorkovníka. Obťahy KIT (komunikačno-informačných technológií) čiernotlačovej verzie kmeňového časopisu pred osemnástimi rokmi takto uvažovali. Nový život (Priezor začal vychádzať neskôr) Český emigrant, riaditeľ a majoritný vlast- hrali nie všetkými farbami dúhy, ale počíta- ník austrálskej spoločnosti Robotron proprie- čovými fontmi od výmyslu sveta. Chlebový rary limited, Ing. Milan Hudeček, predviedol times striedal hneď v nasledujúcom riadku 29. 4. 1990 v brnianskom hoteli International arial (ten bol ešte pre slabozrakého čitateľa 8-bitový špeciálny počítač s hlasovým výstu- najprijateľnejší) a vzápätí zasvietila ozdobná pom Eureka A4, ktorý po prvý raz prezento- constantia, poprípade iný vzor. vali v austrálskom Melbourne v roku 1987. Vedúci výroby Ján Meluch neveriacky civel Začiatkom deväťdesiatych rokov bola Eureka na tú mätež písmových vzoriek a sucho pozna- bežnou pomôckou najmä amerických zrako- menal: „Neviem ako kto, ale slabozrakí budú vo hendikepovaných (úplne nevidiaci spe- namiesto litier vidieť egyptské hieroglyfy pre- vák Stevie Wonder používal tri počítače typu miešané s morzeovkou; teda ak vôbec niečo Eureka s akustickým výstupom).1 vylúštia…“ Nasledovala promptná korekcia Českí a slovenskí účastníci Hudečkovej a predpisovanie timesu v titulkoch a bezpät- prezentácie boli Eurekou nadšení, ale aj troš- kového arialu v textoch príspevkov. ku smutní; kedy si bude môcť našinec dovoliť V tom čase sa len sporadicky hovorilo čo len snívať o hovoriacom počítači, ktorého o internete, o digitalizácii, hoci práve o tej sa cena sa vo vtedajšom kurze československej veľmi nesmelo, s maximálnou opatrnosťou meny voči americkému doláru šplhala k 80- v zasvätených kruhoch, šepkalo. Pár mesia- tisícom korún československých? Neuplynu- cov po novembri 1989 sotvakto čo len tušil, že lo ani desať rokov a slovenskí zrakovo hen- o sedem rokov začne česká televízia s prvými dikepovaní majitelia prvého prototypu Eureky pokusmi digitalizácie svojho vysielania. zasvätene diskutovali o prípadných vylep- Nástup počítačov do knižničných, tlačiaren- šeniach malého počítačového zázraku, ktorý ských a redakčných procesov sa vtedy odha- však už vnímali aj používali ako kompenzač- doval do časového horizontu tridsať rokov, nú pomôcku. ba skeptickejší prognostici hovorili o rovnom Torzovité reminiscencie si nenárokujú na polstoročí. Aspoň laici bez hlbších vedo- 1 Porov.: Priezor, časopis o živote nevidiacich a slabozrakých. Levoča: ÚNSS, Roč. I, č. 3/1990, s. 43.

45 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU detailnú presnosť: chcú iba ilustrovať neví- z doterajšej biografie (lexikónového hesla) danú rýchlosť, s akou sa informačný novo- modranského rodáka Branislava Mamojku vek informačno-komunikačných technológií (1. 6. 1948), ktorý prišiel na svet s už poškode- reálne priblížil k SKN M. Hrebendu. Celý pro- ným zrakom… ces, ktorým zrakovo postihnutí reagovali na „Jelikož otec byl pracovníkem ministerstva skutočnú informačnú revolúciu a dokázali sa v Praze, začal chlapec navštěvovat českou ško- prispôsobiť novým, v mnohých súvislostiach lu. U otce převládlo přesvědčení, že by se jejich absolútne neznámym nárokom i podmien- syn mohl odnárodnit, vyvinul proto iniciativu k kam, si nielenže zaslúži úctu, ale sám o se- založení ZŠ pro slabozraké v Bratislavě, což be by stačil ako téma obšírnejšej vedeckej se nakonec podařilo. Po založení školy v Brati- štúdie. Tempo inovácií, elektronizácie, inter- slavě tam Mamojka přešel jako jeden z prvních netizácie a digitalizácie vôbec nepoľavuje, žáků.“2 skôr naopak… Lenže špeciálne Gymnázium pro nevidomé a slabozraké mohol vyštudovať jedine v Prahe, 4. 1 Desaťročie nových pretože na Slovensku takáto inštitúcia v tom čase nebola. Navyše sa v pražskom gymnáziu informačných vyučoval aj jazyk slovenský. a komunikačných B. Mamojka vyštudoval matematicko-fyzikál- nu špecializáciu na Prírodovedeckej fakulte UK technológií v Bratislave. Obhájil rigoróznu prácu a napriek zrakovému hendikepu úspešne zvládol i ašpi- Presná deliaca čiara či periodizácia novodo- rantúru – CSc. Vo Fyzikálnom ústave SAV bej epochy elektronizácie a digitalizácie SKN (1971) sa zaoberal teóriou informatiky, fázový- M. Hrebendu sa hľadá mimoriadne zložito; ak mi prechodmi, kvantovou mechanikou a najmä ju vôbec možno nájsť. Isté je len jedno: každá vývojom i využitím počítačovej techniky pre nevi- doba si žiada, hľadá a napokon i nachádza svo- diacich a slabozrakých. Postupne sa v tejto sfé- jich ľudí. Poprípade si ľudia nájdu svoju pozíciu re vedeckej práce zdokonalil natoľko, že autor- v nových časoch. V levočskej hrebendovskej sky vypracoval niekoľko programov pre zrakovo inštitúcii zanechali svoj individuálny a originálny postihnutých.3 rukopis na skvalitňovaní knižnično-informač- Novozvolený predseda Únie nevidiacich ných služieb predovšetkým predseda Únie a slabozrakých Slovenska zaujal svojím vystúpe- nevidiacich a slabozrakých Slovenska RNDr. ním v diskusných skupinách účastníkov medzi- Branislav Mamojka, CSc. a riaditeľ Ústrednej národného sympózia v dánskej Fredericii roku knižnice pre nevidiacich, od 1. januára 1998 1990. Začal si vytvárať nielen kredit osobnej Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja či individuálnej dôveryhodnosti, ale – čo bolo Hrebendu, Jaroslav Michal Kacera. najpodstatnejšie – vytváral žičlivé predpolie slo- venskému slepeckému hnutiu v medzinárod- BRANISLAV MAMOJKA ných kontaktoch. Korektne vyťažil pre spoločnú Autor Tyflopedického kalendaria (1995) či vec zrakovo postihnutých maximum zo svojho Tyflopedického lexikonu jmenného (2006) 2 SMÝKAL, J.: Tyflopedický lexikon jmenný. Dostupné na PhDr. Josef Smýkal patrí k výsostne serióznym http://smykal.ecn.cz/publikace/kniha13t.htm – Vyhľadané bádateľom v českých aj slovenských dejinách 15. mája 2008. slepeckého hnutia. 3 SMÝKAL, J.: Tyflopedický lexikon jmenný. Dostupné na http://smykal.ecn.cz/publikace/kniha13t.htm – Vyhľadané Jednako ale vyznieva neuveriteľne pasáž 15. mája 2008.

46 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Na oddelení zvukových štúdií má Ladislav Szüllő za úlohu spracovanie zvukových kníh z pásov a magnetofónových kaziet do moderných digitálnych foriem na CD nosiče.

členstva v Európskej únii nevidiacich a ďalších po vzdelávaní, rád spoznával svet v košatých medzinárodných grémií. B. Mamojka je výbor- súvislostiach. Absolvoval levočskú základnú ným stratégom aj vo vnútroštátnej diplomacii: školu pre nevidiacich, no musel sa uspokojiť veľmi efektívne komunikuje s médiami, vie zvo- s košikárskym remeslom. Až v roku 1960 začal liť najoptimálnejšiu taktiku aj štýl komunikácie stredoškolské štúdiá, ale napriek nadpriemer- s rezortnými inštitúciami. V slovenskej slepeckej ným výsledkom ho na vytúženú (ale v minulom tlači sa prezentuje ako vecný, analyticky pres- režime mimoriadne protekčnú) právnickú fakultu ný, niekedy až prísne racionálnym štýlom píšuci neprijali. publicista. J. Kacera začal pracoval vo VDI Obzor a auto- didakticky sa venoval sociálnemu právu. Klasic- JAROSLAV MICHAL KACERA ké univerzitné vzdelanie sa usiloval kompenzo- Osud sa obrátil neprajnou tvárou k viacerým vať cyklickými školeniami, odbornými seminármi nevidiacim, ale k rodákovi z liptovských Smre- a individuálnym štúdiom. Všetko dovtedajšie čian sa zachoval obzvlášť nemilosrdne. Jaro- úsilie mohol zúročiť na novom poste sociálneho slavov otec padol v SNP a chlapec – polosirota pracovníka Výrobného družstva invalidov v Koši- onedlho po tejto rodinnej tragédii prišiel o zrak ciach od roku 1976. Neskôr ho vedenie družstva a nadto i o pravú ruku po náhodnom kontakte vymenovalo do funkcie podnikového právnika. s vojnovou muníciou. Táto funkcia si ale vyžadovala vysokoškolskú Čo aj dvojnásobne zdravotne postihnutý, túžil kvalifikáciu, ktorú J. Kacera získal v roku 1985,

47 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU ale v rigoróznom konaní už nepokračoval. v technologicky adaptovaných oddeleniach kniž- Po piatich rokoch začal pracovať v Tlačiarni nice. Rovnako dôležitá je príležitosť načítavateľa a knižnici pre nevidiacich v Levoči najprv ako použiť Plextalk v mimoštúdiovom prostredí.4 odborný knižničný pracovník, v roku 1992 pre- Vedúci zvukových štúdií SKN M. Hrebendu vzal vedenie slepeckej redakcie a zakrátko ho Ing. Milan Heimschild zhodnotil plusy aj mínusy vymenovali za riaditeľa celej inštitúcie, ktorú DAISY systému: „Najväčším problémom pri číta- viedol do roku 2005. ní zvukových kníh na kazetách je obmedzenie Jaroslav M. Kacera sa rozhodol pre zásadnú rýchleho vyhľadávania potrebných informácií. štrukturálnu zmenu TKN, neskôr ÚKN a napo- Keďže informácie na kazetách sú uložené za kon SKN M. Hrebendu. Uvedomoval si vznik sebou, dajú sa prehrávať len postupným prevíja- trhového konkurenčného prostredia v sloven- ním kaziet oboma smermi, čo je zdĺhavé, únavné skej polygrafii aj kapacity slepeckej inštitúcie, a málo efektívne. Preto hlavným cieľom DAISY ktorá nemohla súperiť s rozrastajúcimi sa privát- systému je, preniesť logickú štruktúru tlačenej mi (sprivatizovanými) tlačiarňami v čiernotlačo- knihy do zvukovej podoby a čitateľovi poskytnúť vej produkcii. Dlhodobo a systematicky vytvá- výkonný nástroj pohybu s rovnakou alebo dokon- ral pôdu na ofenzívny nástup braillovskej tlače. ca vyššou rýchlosťou, akú dosahujú čitatelia S touto stratégiou úzko súviselo i preorientova- bežných kníh. To znamená mať rýchly prístup nie osnovného poslania inštitúcie, v ktorej sa k ľubovoľne požadovanému miestu nahrávky. postupne presadila idea dominancie knižnič- Druhým cieľom bolo vyvinúť systém nezávislý na ných a informačných služieb. výbere distribučného média (kazeta, disk), aby Napriek svojmu zrakovému hendikepu preja- bolo možné využiť nové distribučné technológie vil J. M. Kacera až neuveriteľnú intuíciu a ústre- blízkej i vzdialenejšej budúcnosti.“5 tovosť voči novinkám vedy a techniky, hlavne v súvislosti s informačnými potrebami zrakovo ELEKTRONIZÁCIA, postihnutých – a nielen členov ÚNSS. Svojou INTERNETIZÁCIA tvrdohlavosťou priviedol nezriedka na pokraj A DIGITALIZÁCIA zúfalstva kompetentných úradníkov ministerstiev kultúry, práce, sociálnych vecí a rodiny, ale Vedúci oddelenia informačných technológií zväčša dosiahol, čo si zaumienil a chcel. a digitálnej knižnice Mgr. Norbert Végh tvrdí, že Obdobie rokov 1998 – 2008 sa síce dá inter- o digitálnych informačných službách SKN sa dá pretovať ako ucelená časová etapa, no nie bez hovoriť až od zavedenia knižnično-informačné- nadväznosti na niektoré procesy v bývalej ÚKN. ho systému Libris v roku 1995; čitateľom vtedy Od počítačovej evidencie jednotlivých titulov a sprístupnili katalóg v digitálnej forme.6 vytvárania modernej databázy sa zvukové štúdiá Na sklonku deväťdesiatych rokov 20. storočia levočskej Slovenskej knižnice pre nevidiacich ešte levočská slepecká knižnica technologicky Mateja Hrebendu prepracovali k prvej knihe vyrobenej v systéme DAISY. 4 VÝROČNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIA- Levoča sa v júni 1997 dostala medzi krajiny CICH MATEJA HREBENDU ZA ROK 2004. Levoča: SKN M. Hrebendu, marec 2004, s. 11. zapojené do celosvetového testovania prehrá- 5 Daisy workhshop III – zborník zo seminára. Marburg: Deuts- vačov Plextalk, ktorý obsahuje zodpovedajúce che Blindenstudienanstalt, 2001, s. 5. 6 navigačné funkcie a obsluhuje sa počas priebež- VÉGH, N.: Informačné služby Slovenskej knižnice pre nevidiacich v Levoči za posledné desaťročie. In: Knižnica. Revue ného počúvania ako bežný CD prehrávač. Zra- pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, informačné kovo postihnutí používatelia teda môžu pracovať systémy a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. buď v domácom informačnom prostredí alebo Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 10.

48 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Starostlivosť o originály zvukových kníh a časopisov je v rukách Anny Madejovej. Nosiče so zvukovými nahrávkami sú dnes uložené v moderných posúvnych regáloch. zaostávala napríklad za Prahou a Budapešťou, SKN M. Hrebendu vskutku do epochy infor- kde už podobné inštitúcie pre zrakovo postih- mačného novoveku. nutých mali moderný a výkonný tlačiarenský V roku 1998 Nadácia otvorenej spoločnosti stroj Puma. V roku 1997 podobný prototyp zís- (Open Society Found) poskytla financie na prvé kala aj SKN v Levoči a dosiahla vtedajší európ- internetové služby SKN: webové sídlo www. sky štandard umožňujúci prepojenie stroja skn.sk , e-mailovú adresu: [email protected] a digi- s osobným počítačom. Dodnes sa na tomto tálny katalóg. stroji tlačia časopisy Naše ráno a Za svetlom. V roku 2000 sa zmodernizovala tlačiarenská V tom čase boli Levočania spolu s českými technika zakúpením veľkokapacitnej tlačiarne kolegami z Knihovny a tiskárny K. E. Macana Braillo 400 SR, čím sa zabezpečil zdroj na plné v Prahe zaškolení do obsluhy programu na zho- texty kníh a časopisov, ktoré sa predtým vytlačili tovovanie DAISY kníh prvej generácie.7 v Braillovom písme. N. Végh vo svojej štúdii uvádza viacero pre- V rokoch 2002 – 2003 uzreli svetlo sveta lomových a úspešných udalostí, ktoré posunuli prvé zvukové digitálne časopisy Pohyb a Novet na CD ROM vo formátoch AUDIO CD a MP3, 7 VÉGH, N.: Informačné služby Slovenskej knižnice pre nevi- ktoré sa dali prehrávať na klasických CD prehrá- diacich v Levoči za posledné desaťročie. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, informačné vačoch a prehrávačoch MP3. Tieto skúšobné systémy a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy časopisy boli doplnené aj plným textom týchto a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 10. magazínov. Na praktické zavedenie zvukových

49 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

časopisov vo formáte CD AUDIO si však nevi- Slovenskej republiky.8 diaci museli počkať až do konca roku 2006. Prístup musí byť zabezpečený tak, aby tie- V roku 2003 zaviedla SKN pre nevidiacich to elektronické zdroje mohli využívať výhradne novú službu, zasielanie časopisov vo formáte nevidiaci a slabozrakí používatelia z webového TXT a RTF (dostupný aj na CD) pod názvom sídla www.skn.sk . Sprístupnenie zvukových E-mailový balíček. časopisov a kníh je zabezpečené ochranou Významným medzníkom pri digitalizácii zvu- prístupu (meno, heslo prípadne grid karta) a kových kníh a časopisov bolo pridelenie gran- ochranou obsahu systémom DRM – Digital tu japonskej vlády na digitalizáciu zvukových Rights Management = Digitálna správa práv, štúdií SKN v roku 2003, odvtedy sa originály čím sa zabezpečí ochrana pred neoprávneným zvukových dokumentov archivujú na audio CD. šírením zvukových kníh, ktoré sú určené pre Súčasne sa zaviedol systém DAISY druhej nevidiacich. Technické sprístupnenie sa týka generácie. všetkých zvukových dokumentov SKN, ktoré Od roku 2006 funguje systém Sprístupnenia vznikli po roku 2003.9 zvukových kníh v digitálnej forme nevidiacim Nové digitálne informačné služby chce SKN a slabozrakým používateľom prostredníc- čo najviac spopularizovať interaktívnymi prezen- tvom webového sídla Slovenskej knižnice pre táciami, informatívnymi akciami (školenia, semi- nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči podpo- náre) pre nevidiacich. Očakáva sa ďalšie rozši- rený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomu- rovanie digitálnych časopisov v tzv. digitálnom nikácií SR zo 14. júla 2006 č. 1706/M-2006 balíčku časopisov vo formáte TXT a RTF, ale aj o štandardoch pre informačné systémy verejnej vo formátoch MP3 a audio CD. Veľkou výzvou správy. Cieľom projektu je sprístupniť knihy pre pre SKN M. Hrebendu je v súčasnosti prechod nevidiacich a slabozrakých používateľov vydá- a zvládnutie knižnično-informačného systému vaných SKN prostredníctvom webového sídla tretej generácie (KIS3G) – Virtua. SKN v digitálnej forme a znížiť informačný defi- cit zrakovo hendikepovaných. 4. 2 Slepecká tlač V roku 2006 dostala SKN aktualizovanú a podstatne vylepšenú verziu nového webo- v 21. storočí – štýl vého sídla SKN www.skn.sk . Časopis Nový magazínový a seriózny život – rok 2005 sa dostal na webovú stránku vo formáte MP3. Sprístupnenie webového sídla SKN zodpovedalo požiadavkám iniciatívy Blind Až zásadné zmeny politického systému, Friendly Web. V súťaži o najlepšie webové sídla spoločnosti a vlastníckych i ekonomických knižníc na Slovensku – Top Web Lib 2006 zís- podmienok umožnili vytvorenie novej štruktúry kala SKN M. Hrebendu prvé miesto v kategórii komunikačných inštitúcií. Prijatím zákona Fede- vedeckých a špeciálnych knižníc. Prístupnosť 8 VÉGH, N.: Informačné služby Slovenskej knižnice pre nevi- webového sídla potvrdila aj Únia nevidiacich diacich v Levoči za posledné desaťročie. In: Knižnica. Revue a slabozrakých Slovenska certifikátom o prís- pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy tupnosti stránky pre nevidiacich druhej úrov- a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. ne. Slepecká knižnica webovým sídlom splnila Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 10. 9 aj Štandardy IS verejnej správy podľa výnosu VÉGH, N.: Informačné služby Slovenskej knižnice pre nevidiacich v Levoči za posledné desaťročie. In: Knižnica. Revue Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 10.

50 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU rálneho zhromaždenia ČSSR č. 86/1990 Zb., • mesačníky – Nový život, Pohyb, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 81/1966 • dvojmesačníky – Vierka, Rozhľady, Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných Mladosť, Šach, Novet, Priezor, informačných prostriedkoch, sa utvorili základ- • štvrťročníky – Nádej, Kultúrno-literárny né legislatívne predpoklady dynamických zmien vyber, Akord, Dotyky. systému periodickej tlače na Slovensku. V § 1 Jazykom vydania je štátny jazyk – slovenčina. ods. 1 sa definuje nové spoločenské poslanie Slepecké periodiká podľa tematických prostriedkov masovej komunikácie ako demo- skupín čiže obsahového zamerania: kratickej inštitúcie, prostredníctvom ktorej Periodiká pre širokú verejnosť občania v súlade s ústavne zaručenou slobo- • ilustrované – Priezor, dou prejavu, slova a tlače získavajú informácie • politické, filozofické, náboženské a verejne vyjadrujú svoje názory.10 a kultúrne – Nádej, Kategorizácia UNESCO typologicky delí Kultúrno-literárny vyber, periodickú tlač podľa periodicity a obsahového • pre ženy, mužov a rodinné – Vierka, Nový zamerania, ale tieto dve kritériá sa ešte rozširujú život, o kategóriu územného pôsobenia konkrétnych • o cestovnom ruchu, voľnom čase a športe novín, časopisu alebo inej tlačoviny.11 – Pohyb, Šach, Podľa periodicity rozoznávame denníky • populárne spoločenskovedné – Prameň, (vychádzajú najmenej 4-krát v týždni a môžu Rozhľady, mať tri verzie: ranníky, poludníky a večerníky). • populárne vedecko-technické – Novet, Redšiu periodicitu majú dvojdenníky (obden- • pre deti a mládež – Mladosť. níky – vychádzajú 2 až 3-krát v týždni). Veľmi Periodiká pre špecifické skupiny čitateľov rozšírením periodikom sú týždenníky (vychádza- • odborné – Akord (pre učiteľov hudby), jú 40 – 52-krát v roku), redšiu periodicitu majú Dotyky (pre masérov). desaťdenníky (30 – 60-krát v roku), dvojtýžden- Ak klasifikujeme slepecké periodiká podľa níky, mesačníky, dvojmesačníky, štvrťročníky, územného pôsobenia, treba povedať, že všet- občasníky (pokiaľ má byť občasník periodikom, ky tituly sú výlučne ústredné, celoslovenské. musí vyjsť najmenej dva razy v jednom kalen- Každý časopis ma vyprofilovanú svoju obsahovú dárnom roku.)12 štruktúru.13 Podľa novelizovaného zákona o periodickej Slepecká žurnalistika môže legitímne využí- tlači č. 175/1990 Zb. z marca 1990 je slepec- vať všetky žánre, metodiky redakčnej práce ká periodická tlač rozdelená do nasledujúcich aj s informačnými zdrojmi; dali by sa vymenovať skupín: ešte ďalšie spoločné znaky s bežným novinár- Časopisy podľa periodicity a jazyka vydania: stvom a publicistikou. Redakcia časopisov pre • dvojtýždenník – Prameň, nevidiacich je jedným zo siedmich organizač- ných útvarov SKN a priamo zodpovedá za úro- 10 SEČÍK, I.: Ústavnoprávne zabezpečenie slobody tlače veň všetkých tvorivých fáz žurnalistickej tvorby i a informácií v Slovenskej republike. In: Otázky žurnalistiky. za kvalitu neperiodických publikácií, ktoré spra- Roč. XXXVI, č. 3. Bratislava: Novinársky študijný ústav, 1993, s. 145. cúva. Vo svojej činnosti vychádza z každoročné- 11 BREČKA, S.: Globalizácia a regionalizácia masovej komuni- ho tematického plánu, no reaguje pohotovo aj kácie – dve strany jednej mince. In: Otázky žurnalistiky – časo- pis pre výskum a prax prostriedkov masovej komunikácie. Roč. 13 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. XLII, č. 2. Bratislava: Národné centrum mediálnej komunikácie, Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- 1998, s. 129 – 136. mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- 12 TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava: SOFA, 1999, um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná s. 25. knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 20.

51 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU na aktuálne udalosti v celospoločenskom dianí, dimenziu: nevidiaci a slabozrakí čitatelia majú is- v živote, práci, aktivitách a záujmoch nevidiacich totu, že ich v kontaktoch s redakciou zastupujú a slabozrakých. kvalifikovaní, tiež zrakovo hendikepovaní ľudia. Redaktor pracujúci pre nevidiacich a slabo- V súčasnosti slepecká redakcia pripravuje zrakých ale musí zohľadňovať niekoľko osobit- do výroby 17 časopisov v Braillovom písme, vo ných rysov svojho profesionalizmu. V prvom rade zvukovej forme na audiokazetách, vo zväčšenej musí citlivo reagovať na komplikovanejší proces čiernotlači, v digitálnej forme (e-mailový balíček percepcie žurnalistických výpovedí a tvorivých a na disketách, resp. CD nosičoch), ktoré sú prejavov nevidiacimi a slabozrakými čitateľmi. určené zrakovo postihnutým abonentom. Kritické príspevky nie sú síce v slepeckej tlači Roku 2002 začali v SKN experimentálne vydá- tabuizované, ale žiada sa viac sociálnej empa- vať Priezor v digitálnej forme, ale o rok neskôr tie, etiky a vôbec spoločenského taktu, najmä prešli k balíčku obsahujúcemu viacero periodík v stvárňovaní tém o zrakovo hendikepovaných na disketách, resp. prostredníctvom e-mailov. jedincoch, poprípade o nedostatkoch a pochy- Tento spôsob expedície oslovil najmä mladších beniach širšej slepeckej komunity. Moderná abonentov, medzi ktorými možno predpokladať psychológia rozlišuje niekoľko druhov človečej viac majiteľov počítačov než v strednovekej, inteligencie; dnes vystupuje do popredia najmä poprípade staršej generácii nevidiacich. Ostat- sociálna inteligencia, a nielen vo vzťahu vidia- né dva roky vychádza Nový život a Novet aj na cich k zrakovo hendikepovaným. CD nosičoch a v nastávajúcich rokoch bude ten- Na tvorbe slepeckých periodík sa zúčastňuje to trend pokračovať. Od roku 2010 chce SKN ako poradný orgán aj 5-členná redakčná rada, skončiť s nahrávaním kníh a časopisov na mag- ktorej členmi sú výlučne externí spolupracov- netofónové kazety a plánuje prejsť na digitálne níci redakcie – zástupcovia Únie nevidiacich a nahrávanie na CD nosiče. slabozrakých Slovenska, Združenia nevidiacej Z braillovských časopisov je najstarší kmeňo- a slabozrakej mládeže na Slovensku, tyflope- vý časopis Nový život, ktorý vychádza už 59. dagóg a aktívni dopisovatelia z radov zrakovo rok. Dnes je mesačník, lenže jeho periodicita postihnutých. Členovia autorsky prispievajú sa zmenila z dvojtýždenníka na mesačník roku do slepeckých časopisov, upozorňujú na zau- 2004. Od januára roku 2007 vychádzal každé tri jímavé témy, pripomienkujú tematický plán na týždne, ale o rok na to sa z finančných dôvodov príslušný kalendárny rok, hodnotia jednotlivé opäť vrátil k mesačnej periodicite. Ťažiskové témy vydania periodík, obsahovú i technickú strán- sa spravidla venujú aktuálnym sociálno-právnym ku, navrhujú, resp. schvaľujú témy nástenného informáciám, ktoré sa týkajú zrakovo postihnu- reliéfneho kalendára. Redakčné grémium má tých. Keďže ide o časopis o nevidiacich a pre však výsostne konzultačný charakter a tomu nevidiacich, zodpovedajú tomu aj vyprofilova- zodpovedajú aj kompetencie rady.14 Rokovania né rubriky, napríklad Sociálno-právna poradňa, redakcie s redakčnou radou vytvárajú názorovú Napísali ste nám, Vy sa pýtate – my odpove- pluralitnú platformu, no majú aj skrytú humánnu dáme, Blahoželáme, Nezabúdame na nich, Z redakčnej kuchyne, Knižné novinky a iné. Časť 14 V minulosti, hlavne v päťdesiatych rokoch minulého storočia, periodika tvoria prevzaté informácie zo sloven- vydavatelia súdobej straníckej tlače delegovali redakčným ra- dám príliš veľké právomoci. Redakčné rady zasahovali do všet- ských denníkov, týždenníkov či internetu.15 kých sfér žurnalistického života; najvypuklejšie sa postavenie externých grémií prejavovalo v podnikovej tlači. Novembrový 15 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. zlom roku 1989 bol labuťou piesňou nejedného redakčného Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- grémia. Vydavatelia, privátni obzvlášť, jednoducho nijakú re- mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- dakčnú radu nepotrebovali a zasahovali do médií priamo, prav- um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná daže nie vždy šťastne…(Poznámka autora). knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 24.

52 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Súčasťou kompletizácie dokumentov je aj ručné knihárske spracovanie. Pri tejto činnosti sme zastihli Martu Koštialovú.

Nový život sa považuje za „kmeňové“ perio- vuje externá spolupracovníčka, bývalá šéfre- dikum Únie nevidiacich a slabozrakých Sloven- daktorka: ska, ktorá sa pravidelne uchádza o grantovú podporu na vydávanie svojho časopisu. Keď ĽUDMILA HREHORČÁKOVÁ sa v januári 1994 Ústredná knižnica pre nevi- V rodnom liste má síce napísaný dátum 19. diacich dostala ako celok pod kuratelu minister- 1. 1944 a mesto Levoča, ale už základnú školu stva kultúry, uvažovalo sa, že rezort prevezme aj začala navštevovať v Poprade, kde jej zistili silnú kompletnú agendu slepeckej periodickej tlače. slabozrakosť. Navzdory poškodenému vitálne Napokon zo zámeru zišlo a ÚNSS si ponecha- dôležitému vnemu absolvovala nielen strednú, la Nový život vo svojej vydavateľskej pôsobnosti ale i vysokú školu v Prešove, kde vyštudovala i za cenu nemalých problémov so získavaním pedagogický smer kombinácie predmetov slo- financií. Neskorší vývoj dokázal, že ani priama venčina – ruština. Prvou kantorskou štáciou Ľ. podriadenosť daktorého periodika pod rezort- Hrehorčákovej bolo odborné učilište v Nová- nú inštitúciu negarantuje stopercentnú ochranu koch. Keď sa z rodinných dôvodov presťahova- pred zánikom – zrušením časopisu… la do Košíc, dostala miesto v jednej z tamojších Ženám je určený dvojmesačník Vierka. priemysloviek. Po niekoľkých rokoch sa vrátila Pre milovníkov umenia a kultúry vychádza pod tatranské končiare: usídlila sa v Poprade, štvrťročník Kultúrno-literárny výber, ktorý aj po učila v neďalekom Svite. V tom čase už aktív- odchode do starobného dôchodku stále zosta- ne prispievala do Nového života – časopisu pre

53 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU nevidiacich. V roku 1985 vystriedala O. Uhri- periodiku pre zrakovo hendikepovaných Nádej. ňaka na poste vedúceho redaktora a vo funkcii Vznik tohto časopisu treba pripísať vrúcnej odu- zotrvala do roku 1992 – rezignovala na vlastnú ševnenej viere v zmysle Božieho slova, životom žiadosť. Lenže po personálnom pohybe v redak- poučenej pokory a v prvom rade neuveriteľnej cii sa roku 1995 opäť stala šéfredaktorkou.16 pracovitosti jedného, nota bene ťažko telesne Už ako stredoškoláčka sa pokúšala o písanie postihnutého, úplne nevidiaceho korektora, poézie a táto záľuba ju neopustila podnes. dnes veľmi zdatného, iba vekovo penzionova- Ľ. Hrehorčáková je typom kultivovanej, senzi- ného, lež nesmierne činorodého publicistu Ľu- tívnej a jazykovo zdatnej novinárky; vysokoškol- dovíta Varhánika z Levoče. ské štúdium slovenčiny prispieva k vytríbenosti Nezainteresovaný vidiaci sotva detailne jej písomného prejavu. Problémy nevidiacich pochopí akú vytrvalosť hraničiacu – bez zve- spracovávala a interpretovala s úprimnou empa- ličenia – s vynakladaním vlastného chatrného tiou, v bohatej publicistickej štylistike. Okrem zdravia musel tento nenápadný muž preukazo- slepeckých tém sa zaoberá aktuálnymi otáz- vať nad stránkami jednotlivých vydaní Nádeje. kami slovenského národného života, identity, Autor tejto knihy spolupracoval s Ľ. Varháni- kultúrnych i mravných hodnôt a historického kom pri zostavovaní prvých čísel ekumenické- dedičstva. ho štvrťročníka v Braillovom písme, môže teda Čaro kráľovskej hry opantalo v dobrom slova vierohodne charakterizovať nevidiaceho zakla- zmysle aj zrakovo postihnutých, ktorí si môžu dateľa, neskoršieho redakčného kolegu (Ľ. informácie, odborné názory o partiách na Varhánik prešiel v roku 1993 z postu korektora šachovniciach vymieňať na stránkach dvojme- do funkcie redaktora slepeckých časopisov na sačníka Šach. plný úväzok). Ľ. Varhánik, hoci nikdy ani slovíčkom ne- SILA VIERY V NÁDEJI naznačil svoj status či potenciálnu príslušnosť Ani po roku 1989 sa nedá hovoriť o definitív- k laickému apoštolátu, nastolené kritériá spĺňa. nom zhodnotení, docenení a celostnom uplat- K aktívnej redaktorskej a publicistickej práci sa není záverov Druhého vatikánskeho koncilu. uňho pridružuje dlhoročná organizačná činnosť Ekumenizmus, evanjelizácia, kresťanské spolu- v slovenskom hnutí nevidiacich a slabozrakých, nažívanie absolútne korešpondovali, ba súzvu- pô sobenie v ekumenizácii, evanjelizácii, ale čili s ovzduším nežnonovembrových námestí, naj mä podiel Ľ. Varhánika na celkovom zinten- kde hojne zaznievalo volanie po láske, úprim- zívnení náboženského života zrakovo postihnu- nej, kritickej a vskutku zvnútornenej sebarefle- tých. xii, dialógu, tolerancii, ľudskosti, odpustení, Húževnatý zanietenec predostrel redakcii pokání. Tieto nadčasové hodnoty mali nájsť tematicky ujasnený, starostlivo prepracovaný svoj duchovný obraz v novej kvalite medziľud- a v optimálnom časovom horizonte i v reálnej ských vzťahov, komunikácie, spolunažívania a, periodicite vyšpecifikovaný projekt ekumenic- v neposlednom rade, humánneho spolucítenia kej prílohy v Braillovom písme. Koncepčnosť umocňovaného schopnosťou sociálnej empatie edičného zámeru vyplynula z dlhodobejšieho občianskej pospolitosti. úsilia Ľ. Varhánika, ktorý už pred novembrom Ekumenické princípy mohli nájsť, a v značnej 89 žiadal Ústredný výbor a Ústrednú radu Zväzu miere i našli, veľký priestor v náboženskom invalidov v SR o súhlas na vydávanie nábožen- ského časopisu. Žiadosť nevidiaceho korekto- 16 Porov.: SMÝKAL, J.: Tyflopedický lexikon jmenný. Dostup- ra však ostávala bez odozvy. Na sklonku roka né na http://smykal.ecn.cz/publikace/kniha-13t.htm – Vyhľa- dané 15. mája 2008. 1989 preto svoj pokus zopakoval. ÚV ZI SR

54 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU už nemal námietky, ale svoj súhlas deklaroval Srdečne Vás pozdravujem, spomínam si a s maximálnou opatrnosťou, len ústne. posielam svoje arcipastierske požehnanie. Slúži ku cti nevidiaceho zakladateľa Nádeje, Váš v Kristu a Márii + Ján Sokol18 že neprepadol nekritickému nadšeniu a nepre- ceňoval vlastné sily, ale hľadal kompetentné, Požehnanie od trnavského arcibiskupa, met- kvalifikované cirkevné aj duchovno-intelektuál- ropolitu Slovenska, myšlienke založenia, vydá- ne autority vo svojom okolí. Prvú pomocnú ruku vania a distribuovania ekumenickej Nádeje mu podal levočský farár a správca tunajšieho bolo v prvom rade morálnym zadosťučinením a subdekanátu Mons. Prof.. ThDr. ICDr. PaedDr. mohutnou vnútornou inšpiračnou vzpruhou pre František Dlugoš, PhD., ktorý okrem duchov- Ľ. Varhánika, ktorý sa na prelome rokov 1989 ného posilnenia poskytol do úvodného čísla – 1990 nestretával len s jednoznačne kladnými Nádeje príspevok Heinricha Friesa, profesora reakciami na svoje aktivity. fundamentálnej teológie mníchovskej univerzity „V poslednom čase badať snahu o zjednote- a prednostu ústavu pre ekumenickú teológiu, nie, ktorá je evidentná najmä od začiatku pôso- O kríži a vybral taktiež piesne do Jednotné- benia brata Rogera Schutza v Taizé, kam chodia ho katolíckeho spevníka v Braillovom písme desaťtisíce kresťanov rôznych vyznaní a deno- (1990). Doc. PhDr. Ivan Chalupecký a PhDr. minácií, aby načerpali sily z jedného prameňa Rudolf Lesňák nezištne darovali Ľ. Varhánikovi v duchu Ježišovho odkazu. V tomto duchu sme niekoľko náboženských kníh.17 i my zamerali svoju činnosť v zmysle poslania ekumenického časopisu Nádej. Príspevky do „Všemohúci Bože, svojho služobníka Jána Nádeje boli zostavované z náboženskej tlače si vyvolil za nástupcu apoštolov rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi, ale a za pastiera svojho ľudu, aj evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na prosíme Ťa, udeľ mu ducha rady a sily, Slovensku, česko-bratskej cirkvi evanjelickej, ducha vedomosti a nábožnosti, aby svedo- cirkvi adventistov siedmeho dňa, kalvínskej cirk- mito spravoval ľud, ktorý si mu zveril a tým vi a pravoslávnej cirkvi. Moja zásada je, mať na budoval Cirkev ako znamenie spásy pre úvod každého čísla kresťanskú báseň. Kresťan- celý svet. skej poézii sa pritom nevyhýbam ani vo vnútri Skrze nášho Pána Ježiša Krista, čísla, no nie je tam vždy.“19 Tvojho syna, ktorý je Boh a s Tebou žije Napriek precízne sformulovanej koncepcii a kraľuje v jednote s Duchom svätým náboženského slepeckého periodika i odhodla- po všetky veky vekov. niu zostavovateľa Ľ. Varhánika neboli príprava a Amen.“ vydanie prvých čísel bezproblémové, už z rý dzo praktického hľadiska. Zostavovateľ, redaktor Drahý brat v Kristu, musel prvé výtlačky v bodovom písme aj korigo- trochu oneskorene odpovedám na Váš list, vať (vrátane vlastných autorských príspevkov), ktorý ste mi poslali. Teší ma, že máte iniciatí- čo bolo mimoriadne náročné; v solídnej poly- vu, aby sa aj nevidiacim dostalo náboženskej grafickej praxi sa totiž uplatňuje dvojstupňovitá literatúry. Žehnám tomu a ja sám sa budem korektúra, aby sa predišlo „syndrómu vyčíta- usilovať o to, aby som veci dopomohol. 18 SOKOL, J.: Modlitba a list adresovaný Ľ. Varhánikovi (ja- nuár 1990). Levoča: osobný archív Ľudovíta Varhánika, archív 17 VARHÁNIK, Ľ.: Roky s Nádejou a v nádeji (memoárové remi- autora práce, Levoča, marec 2003. niscencie nevidiaceho redaktora). Levoča: autorizovaný ruko- 19 VARHÁNIK, Ľ.: Roky s Nádejou a v nádeji (memoárové remi- pis – osobný archív Ľ. Varhánika, archív autora, Levoča, marec niscencie nevidiaceho redaktora). Levoča: autorizovaný rukopis 2003. – archív Ľ. Varhánika, archív autora, Levoča, marec 2003.

55 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU ných očí“ – človek totiž takmer na sto percent zvukovej podoby na audiokazetách a CD nosi- prehliadne chyby v texte, ktorý sám napísal. čoch redakcia pripravuje časopis Nový život Vidiaci si sotva dokáže čo len predstaviť, aké (ide o braillovskú mutáciu) a časopis Prameň mravenčie úsilie musel vynakladať korektor, s rozhovormi, reportážami a anketami o nevidi- odkázaný výlučne na svoj hmat, pri opravovaní acich. Autorské príspevky pochádzajú z celého morfologicky, syntakticky, štylisticky, kompo- Slovenska. V dvojtýždenníku Prameň každoroč- zične zložitých textov s náboženskou tematikou, ne odznievajú zvukové seriály na vybranú tému ktoré sa žánrovo radia medzi náučné prejavy a (zberatelia, živnostníci-podnikatelia, načítavate- nezriedka dokonca inklinujú k náročným útva- lia kníh a časopisov, pamätníci slepeckého hnu- rom esejistického štýlu.20 tia a iné), ako aj ankety, rozhovory a reportáže Prvé číslo Nádeje (vtedy ešte len ako prílohy z celého Slovenska, ktorých hlavnými aktérmi Nového života, bez samostatného registrač- sú nevidiaci a slabozrakí. ného čísla) vyšlo v marci 1990. Úvodnej edícii Pre majiteľov vodiacich psov je určený zvu- ekumenického štvrťročníka predchádzala živá kový časopis Vodiaci pes, ktorý vydáva ÚNSS, anketová diskusia o názve pripravovaného časo- pričom redakcia zabezpečuje redakčnú apre- pisu medzi zrakovo hendikepovanými čitateľmi táciu príspevkov a zadáva časopis na zvukové (s návrhom pomenovať periodikum priliehavým, spracovanie. stručným, výstižným slovom Nádej prišiel ako Okrem braillovských a zvukových periodík prvý Ľ. Varhánik). Do redakcie, resp. priamo na pripravuje redakcia v súčasnosti už len jediný adresu Ľ. Varhánika do jeho zamestnania prišli časopis pre slabozrakých čitateľov, a to Priezor návrhy nazvať časopis Mariánske zvony, Ave – ide vlastne o výber článkov z časopisu Nový Mária, Cirkev a spoločnosť, Viera, nádej, láska, život. Jeho súčasťou je aj periodikum Vierka, Rozsievač… Väčšina sa ale priklonila k verzii ktorá kopíruje obsah braillovskej mutácie tohto zostavovateľa, ktorý sa podvedome inšpiroval časopisu. Do roku 2003 (vrátane) vychádza- úvodnou strofou známej náboženskej piesne Ó, li Priezor a Vierka samostatne, od roku 2004 láska, nádej, spása, – ó, Spasiteľu môj, – len opäť, v dôsledku zníženia finančných príspev- tebe sa oddávam, – ty pravdy, dobra zdroj…21 kov, vychádzajú po fúzii spoločne.23 Mladšej vekovej kategórii je určená Mladosť Od roku 2003 dostávajú nevidiaci a slabo- s dvojmesačnou periodicitou. zrakí používatelia internetu tzv. e-mailový balí- Popri autorských a prevzatých článkoch sú ček obsahujúci 8 časopisov – Nový život, Vier- jednou z foriem oddychu a vzdelávania čita- ka, Rozhľady, Mladosť, Novet, Nádej, Pohyb, teľov kvízy, krížovky, štvorsmerovky a prešmyčky Dotyky a tiež braillovsky kalendár na príslušný v braillovských periodikách. Súťažiaci sú motivo- rok. Od roku 2002 ponúka redakcia čitateľom vaní vecnými sponzorskými cenami, ktoré redak- aj ozvučené časopisy, ktoré číta vidiaca verej- cia zabezpečuje v regióne i v širokom okolí.22 nosť. Prvým digestovo spracovaným periodi- Zvukovú formu periodík obľubujú najmä abo- kom bol týždenník Život, ku ktorému pribudli aj nenti, ktorí stratili zrak v dospelom veku. Do Rebecca a Plus 7 dní. Na základe ankety medzi čitateľmi v roku 2007 sa zmenila ponuka časo- 20 Porov.: MISTRÍK, J.: Štylistika slovenského jazyka. Bratisla- va: SPN, 1985, s. 245 – 301. pisov na Život, Zdravie a 100 + 1. Vyber článkov 21 JEDNOTNÝ KATOLÍCKY SPEVNÍK – 64. vydanie. Trnava: robí redakcia raz do mesiaca a abonenti si môžu Spolok sv. Vojtecha, 2001, s. 363. 22 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. 23 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 25. knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 25 – 26.

56 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Katarína Sámelová, expedientka, má na starosti expedíciu všetkých zvukových i tlačených dokumentov, ktoré levočská SKN vyrába.

časopisy objednať výlučne na audiokazetách. Jeho krstným otcom je Ľudovít Varhánik. Ten- Okrem periodík sa redakcia podieľa aj na to najobľúbenejší kalendár vychádza v Braillo- vydávaní neperiodických publikácií. Napríklad vom písme a vo zväčšenej čiernotlači súčasne. odbornú publikáciu Tyflologické čítanie, kto- Využívať ho môžu nielen samotní nevidiaci, ale rá sa zaoberá problematikou vzdelávania, so- aj ich vidiaci rodinní príslušníci. Nástenný re- ciálnej rehabilitácie, integrácie a pracovného liéfny kalendár redakcia prvýkrát vydala roku uplatnenia nevidiacich a slabozrakých osôb. 1988. Odvtedy sa na jeho stránkach pre- V rokoch 2000 – 2008 redakcia vydala Zbor- mietli rôzne témy, či už znamenia zverokruhu, níky tvorby nevidiacich a slabozrakých autorov, psie rasy, dopravné značky, erby slovenských ktorí sa zúčastnili na literárnej súťaži Dni Mateja miest, dominanty Levoče, dominanty Bratisla- Hrebendu.24 vy, symboly európskych veľkomiest, ľudské Samostatnou kapitolou sú kalendáre – sto- telo, národné parky a chránené krajinné oblas- lový, nástenný reliéfny, veľký braillovský a jed- ti, podmorský svet, vysokohorské chaty. Na rok nolistový. Najväčší záujem prejavili čitatelia o 2007 vybrala redakcia z viacerých možností stolový kalendár, ktorý vychádza od roku 1994. motív kreslených postavičiek z filmových, resp.

24 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 26.

57 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU z televíznych se riálov.25 tenia oslobodení nepracujúci a osoby mladšie Výroba tohto kalendára je nielen finančne ako 18 rokov.26 náročná, ale aj podmienená získaním sponzor- Ďalší odliv čitateľov nastal po rozdelení Čes- ských financií. Napriek všetkým ťažkostiam sa kej a Slovenskej federatívnej republiky. Pre darí tieto prekážky úspešne zdolávať, o čom početnú českú čitateľskú obec vznikli problémy svedčia mnohé ocenenia kalendárov, či už sto- s objednávaním a najmä s poukázaním predplat- lového alebo reliéfneho, v celoslovenskej súťaži ného v slovenských korunách na účet levočskej O najkrajší kalendár, ktorú každoročne organi- SKN. Tí najskalnejší našli východisko a časo- zuje banskobystrická Štátna vedecká knižnica pisy si odvtedy predplácajú prostredníctvom v spolupráci s Klubom fotopublicistov Sloven- rodinných príslušníkov, priateľov či známych ži- ského syndikátu novinárov. júcich na Slovensku. Financovanie slepeckých periodík je zabez- Roku 1997 predstavovali výrobné náklady pečené z dvoch zdrojov: z ministerstva kultúry periodika Nový život v Braillovom písme (papier, a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. matrice, ľudská činnosť) 12 214 Sk, redakčné Tento spôsob financovania vôbec nie je ideál- náklady (mzdy, honoráre a režijné poplatky) 5 ny, pretože práve najčítanejšie periodiká, tzv. 803 Sk. Pri náklade 346 výtlačkov by muselo sociálne časopisy – Novy život, Vierka, Priezor, stáť jedno číslo 52 Sk. Celoročné predplat- Rozhľady a veľký braillovský kalendár financu- né však predstavovalo iba 25 Sk. Roku 2006 je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, predstavujú výrobné náklady braillovského ktoré po roku 1989 už viac ráz krátilo financie, mesačníka Nový život 23 037 Sk a redakčné čo malo za následok znižovanie rozsahu uvede- náklady dosiahli výšku 9 636 Sk. Pri aktuálnom ných časopisov, predlžovanie periodicity a fúziu novembrovom náklade 218 výtlačkov by jedno Priezoru s Vierkou. číslo vyšlo približne na 153,40 Sk. Celoročné Jedným z hlavných faktorov vplývajúcich na predplatné 12 čísel predstavuje 80 Sk. Všetci, čítanosť slepeckých periodík je podľa redak- ktorí sa podieľajú na príprave slepeckých pe- čných štatistík výška predplatného. Kým bola riodík, si uvedomujú, že táto kalkulácia má dve slovenská slepecká tlač pre jej abonentov bez- položky: faktickú, racionálnu, zahrňujúcu argu- platná, čitateľov bolo možné rátať na tisíce a stá- ment, že čitateľ, ako platca, vlastne poškodený le pribúdali. Výrazná zmena nastala po zavedenie je, ale na druhej strane je tu morálny aspekt ní symbolického predplatného roku 1990. Na zníženia informačnej hodnoty pre nevidiacich a vysvetlenie: za 24 čísel 70-stranového Nové- slabozrakých.27 ho života v Braillovom písme zaplatil recipient Zrakovo postihnutý občan nemôže (alebo 12 Kčs a v závere roka dostal aj rozsiahly kalen- môže len v minimálnej miere) získať špecifické dár na nasledujúci rok. Jedno číslo vyšlo čitateľa informácie z iných zdrojov. Klasické médiá, či teda na 50 halierov! Nie je to možné? Ale áno, už elektronické alebo printové, venujú špecific- takéto doslova symbolické finančné čiastky sa kej slepeckej problematike pozornosť len okra- každý rok zvyšovali v závislosti od ekonomickej situácie v spoločnosti. V každom prípade vyda- 26 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- vateľ vždy prihliadal na sociálny aspekt zdravot- mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- ne postihnutých. V prvých rokoch boli od pla- um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 26. 25 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. 27 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 26. knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 26.

58 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU jovo. Naopak, slepecká tlač každú informáciu torým kandidátskym krajinám sa darí očividne rozoberá a čitateľom ju poskytuje spracovanú lepšie než mnohým členským štátom EÚ.“29 do najmenších detailov a ucelenú. Periodická tlač pre slovenských zrakovo hen- Posledným, pre mnohých vidiacich čitateľov dikepovaných reflektovala kľúčové obdobie a objednávateľov nepochopiteľným faktorom rokov 1998 – 2004 systémovo, komplexne, ovplyvňujúcim čítanosť slepeckých periodík je objektívne a vecne. Informácie o prístupovom ich samotné objednávanie. Kým sa časopisy procese aj samotnom vstupe Slovenska do EÚ zasielali nevidiacim a slabozrakým masovo, ba v kontexte s nevidiacimi stvárňovala redakcia až živelne, podľa databázy odberateľov bývalé- slepeckých časopisov (integrálna súčasť Slo- ho Zväzu invalidov, ako aj rôznym inštitúciám, venskej knižnice pre nevidiacich M. Hrebendu oftalmológom, tyflopedagógom a výchovno- v Levoči) zväčša v spravodajských i analytických vzdelávacím inštitúciám, mylne sa ich tvorcovia i žánroch publicistiky racionálneho typu, pre- vydavateľ domnievali, že čitateľská krivka nekle- dovšetkým v poznámkach a komentároch. Kom- sá, ale priam stúpa.28 binované braillovsko-zvukové vydania časopisu V súčasnosti sa slepecké periodiká expe- Nový život a zvukový magazín Prameň (obidve dujú abonentom výlučne na základe uhradenia periodiká sú kmeňovými špecifickými médiami celoročného predplatného a po následnom zrakovo postihnutých) sa vzťahmi Slovenskej zaregistrovaní recipienta v centrálnej databá- republiky k EÚ nezaoberali v globalizujúcich ze. Náklady jednotlivých slepeckých periodík politických kontextoch; problematika európskej začínajú pomaličky zaznamenávať index rastu; integrácie bola usúvsťažnená i ohraničená aktu- nejde síce o zvýšenie tiráže v stovkách exemp- álnymi problémami aj témami sociokultúrneho lároch, ale určitý vzostup je neodškriepiteľný. postavenia zrakovo postihnutých v Slovenskej republike. Redaktori slepeckých periodík kon- SLOVENSKO V EURÓPSKEJ ÚNII tinuálne informovali o medzinárodných aktivi- A SLEPECKEJ TLAČI tách SKN Mateja Hrebendu aj Únie nevidiacich V júni 2002 sa v slovinskej Ľubľane konala a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktorá už od Európska ministerská konferencia Informač- prevratnej celospoločenskej zmeny roku 1989 ná spoločnosť – spojujeme Európu. Delegáti participuje na dôležitých medzinárodných akti- schválili prvú Správu o pokroku realizácie ak- vitách a projektoch. Medzi najvýznamnejšie čného plánu eEurope+ v kandidátskych kra- patria: program spolupráce LIEN s holandský- jinách a Závery ministrov o ďalšom vývoji pri mi nevidiacimi, projekt EENAT – East European budovaní európskej informačnej spoločnosti. Network on Access Technology (Východoeu- „Kandidátske štáty EÚ,“ uvádza sa v dokumen- rópska sieť na podporu technológií prístupu k te, „stoja pred veľkou výzvou: chcú dobehnúť informáciám) alebo dlhodobý program spolu- zaostávanie v rozvoji znalostnej ekonomiky a práce s Nadáciou Hilton Perkins International a zároveň pokračovať v transformácii plánované- Perkins School for the Blind (Boston).30 ho hospodárstva na otvorenú trhovú ekonomi- Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja ku, ako aj v prístupovom procese do Európskej Hrebendu (SKN) sa spolu s Úniou nevidiacich únie. Napriek značným rozdielom medzi kan- a slabozrakých Slovenska úspešne uchádzala didátskymi štátmi v absolútnych údajoch niek- o finančné príspevky z grantov Európskej únie zameraných na modernizáciu informatizačno- 28 PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storočí. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- 29 mačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múze- Správa o pokroku jún 2002 (Progres report eEurope+), um knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná s. www.culture.gov.sk-Infotéka-Informatizácia . knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 26. 30 http://www.unss.sk/slovak/spoluza.htm .

59 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU komunikačných procesov, na rozvoj knižnič- skeho parlamentu v Bruseli v rámci osláv 10. ných služieb a periodickej tlače: výročia schválenia Štandardných pravidiel OSN • Štrukturálny fond projektov v oblasti kultúry o právach ľudí so zdravotným postihnutím. B. FEDER; Mamojka na stránkach Nového života – časo- • Sektorový operačný program Ľudské pisu pre nevidiacich a slabozrakých – podrob- zdroje – súčasť Národného ne vysvetlil ciele projektu Phare „Budovanie rozvojového plánu vypracovaného organizácií ľudí so zdravotným postihnutím v de- pre Európsku komisiu – v gescii siatich kandidátskych krajinách“, koordinovaný MPSVaR SR; EDF (European Disability Forum – Európske • Komunitárny program EÚ Kultúra 2000 fórum zdravotného postihnutia), ktoré výrazne zameraný na umenie a kultúru. prispelo k založeniu Národnej rady občanov Obidve slepecké inštitúcie vypracovali ucele- so zdravotným postihnutím v Slovenskej repub- ný, systémový manažérsky model, aktívne rea- like 27. októbra 2003.34 Téma vstupu SR do gujúci na Nový grantový systém MK SR pre rok EÚ dominovala v rôznych žánrových podobách 2004 alebo Program podpory literatúry, knižnej a tematických celkoch (rubrika Na mape sveta) kultúry a knižníc – Ex libris.31 zvukového magazínového mesačníka Prameň, SKN M. Hrebendu práve v roku 2004 – vstu- do ktorého redakcia zaraďovala hodnotné prí- pu SR do EÚ – skompletizovala digitalizáciu spevky preberané z iných zdrojov – rozhovor nahrávacích technológií vo svojich zvukových s politológom J. Rupnikom „Zjednotenie sa štúdiách a preinvestovala 18 mil. Sk z grantovej naplní, keď Východ nebude pre Západ syno- finančnej pomoci japonskej vlády.32 Modernizá- nymom komunizmu, korupcie a zaostalosti.“35 cia výrazne skvalitnila percepciu žurnalistických Zrakovo hendikepovaní recipienti však infor- obsahov vo zvukovej verzii, napríklad používa- mácie o prístupových a integračných procesoch ním japonského prehrávača PLEXTALK, ktorý Slovenska nezískavajú len z periodickej slepec- obsahuje zodpovedajúce navigačné funkcie a kej tlače. SKN M. Hrebendu sa usiluje opera- obsluhuje sa počas priebežného počúvania ako tívne rozširovať fond knižničných braillovských bežný CD prehrávač. Zrakovo postihnutí použí- a zvukových dokumentov o aktuálne štúdie a vatelia teda môžu pracovať buď v domácom publikácie. Čitatelia majú k dispozícii výsledky informačnom prostredí alebo v technologicky komplexných sociologických výskumov analy- adaptovaných oddeleniach knižnice.33 zujúcich postoje slovenských občanov k nášmu Redakcia okrem nosných eurotém prebera- vstupu do NATO.36 Ministerstvo obrany poskytlo ných z printových slovenských médií, vyhradila levočskej knižnici finančný príspevok na vyda- dostatok časopiseckého priestoru predsedovi nie politologickej štúdie o transformácii NATO ÚNSS, nevidiacemu RNDr. Branislavovi Mamoj- v 21. storočí.37 kovi, CSc., ktorý 11. novembra 2003 (Európsky 34 MAMOJKA, B.: Dvakrát významnejší rok. In: Nový život – rok hendikepovaných) predniesol dôležitý dis- časopis pre nevidiacich. Levoča: ÚNSS. Roč. LV, č. 1/2004, kusný príspevok na rokovaní Snemovne Európ- s. 3 – 4. 35 PRAMEŇ – zvukový magazín pre nevidiacich. Levoča: SKN M. Hrebendu, Roč. XXXIV, č. 10/2004. 31 VÉGH, N.: Elektronické informačné služby SKN Levoča a 36 ŠRÁMEK, Ľ.: Vzťah slovenskej verejnosti k vstupu Sloven- technické prostriedky prístupu nevidiacich k informáciám. ska do NATO – zv. 1. Bratislava: Národné osvetové centrum, Levoča: SKN M. Hrebendu, 2003, s. 8. 2004. Levoča: SKN M. Hrebendu 2005 (braillo a zvuková ver- 32 VÝROČNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIA- zia). CICH MATEJA HREBENDU ZA ROK 2004. Levoča: SKN M. 37 TRANSFORMÁCIA NATO V 21. STOROČÍ (Stručné dejiny. Hrebendu, marec 2004, s 11. Severoatlantická zmluva) – zv. 5. Bratislava: Ministerstvo ná- 33 DAISY WORKHSHOP III – ZBORNÍK ZO SEMINÁRA. Mar- rodnej obrany, 2004. Levoča: SKN M. Hrebendu, 2005 (braillo burg: Deutsche Blindenstudienanstalt, 2001, s. 5. a zvuková verzia).

60 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Podľa doc. PhDr. Jely Steinerovej, PhD. neporovnateľne zložitejšie než v časoch prie- z Katedry knižničnej a informačnej vedy Filo- kopníkov systémovej tyflopédie.39 zofickej fakulty Univerzity Komenského v Bra- Úspešne zavŕšené prístupové rokovania tislava v súčasnosti už nie je až také dôležité ešte nezaručujú zrakovo postihnutým stabilnú samotné inštitucionálne prostredie, v ktorom sociálnu bázu odolnú voči varírujúcim koncep- informačné správanie prebieha, ale skôr ciám jednotlivých vládnych garnitúr. Slepecká súbor komplexných kognitívnych a sociál- tlač môže byť dôležitou oporou nevidiacich nych procesov pri nadobúdaní a aktualizácii a slabozrakých vo viacerých rovinách svoj- informačnej gramotnosti. Podobné problé- ho pôsobenia. Nejde v tejto súvislosti výlučne my informačného správania možno vidieť pri o polemické strety s oficiálnymi politickými využívaní knižníc, vo vzdelávaní v školách, mocenskými názormi a teóriami (liberalizácia v mediálnej komunikácii, vo vede, v elektronic- prostredia, presadzovanie princípov voľné- kej komunikácii, ale aj vo fungovaní organizá- ho trhu do sociálnej sféry, reštriktívne opatre- cií.38 nia vo financovaní občianskych združení rázu Proporcionalita, frekventovanosť, obsahová ÚNSS).40 úroveň žurnalistických obsahov s tematikou Vstup Slovenska do EÚ otvoril slovenskej sle- prístupového procesu a vstupu Slovenskej peckej žurnalistike nové horizonty aj dimenzie. republiky do EÚ má v periodickej tlači a biblio- Približovanie sa našich nevidiacich a slabozra- grafických informačných jednotkách levočskej kých spoluobčanov k optimálnym európskym SKN Mateja Hrebendu veľmi dobrú úroveň. štandardom sociálnej politiky, spoločenskej Slepecká redakcia zvládla prvý nevyhnutný integrácie, pracovno-sociálnej rehabilitácie, krok na zložitej komunikačno-mediálnej tra- vzdelávania a celostného osobnostného roz- jektórii informovania, vzdelávania, sociálnej i voja sa stáva dôležitou, no taktiež mimoriad- profesijnej integrácie nevidiacich a slabozra- ne náročnou témou žurnalistických tvorivých kých, ktorí sa musia vysporiadať s viacerými prejavov i obsahov subsystému slepeckej perio- problémami domácej komunikačnej scény dickej tlače. Aktuálne či perspektívne vývojo- – masmediálneho časopriestoru na Slovensku, vé spoločenské trendy, problémy, peripetie charakteristického pretrvávajúcimi zastaralými života tejto slovenskej invalidizovanej komunity stereotypmi. Médiá sa nedokážu vymaniť z kor- v globalizovanom európskom časopriestore sa zetu kampaňovitosti, zrakovo hendikepovaným totiž dostanú do reálnej konfrontácie s praxou venujú pozornosť najmä v rámci každoročného vyspelých európskych krajín. Dňa bielej palice, prípadne charitatívnych (i keď Periodická tlač pre nevidiacich a slabozra- dozaista ušľachtilých) podujatí typu Biela pas- kých informovanie svojich čitateľov o prístupo- telka… vom procese i vstupe nášho štátu do Európ- Myšlienka zakladateľa prvého európskeho skej únie zvládla veľmi solídne; vytvorila si ústavu pre slepcov (1784) v Paríži Valentina kvalitnú východiskovú pozíciu na vstup do kva- Haüya: „Dajte nevidiacim prácu a dáte im šťas- litatívne náročnejšej etapy svojho účinkovania tie“, nestráca nič zo svojej aktuálnej výpovednej v nových kontinentálnych kontextoch i pod- hodnoty a humánnej dimenzie, ale uplatnenie mienkach. zrakovo hendikepovaných na trhu práce je 39 Porov.: 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE NEVIDIA- CICH MATEJA HREBENDU V LEVOČI. Levoča: ÚKN M. Hre- 38 STEINEROVÁ, J.: Obzretie sa za seminárom Informačné bendu, 1998, s. 11. správanie človeka pri využívaní informácií a percepcii textov. In: 40 VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NEVIDIACICH A SLABOZRA- IT lib – Informačné technológie a knižnice. Bratislava: Cen- KÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU 1922. Bratislava: Ústav in- trum VTI SR, Roč. IX, č. 1/2005, s. 44. formácií a prognóz školstva, 2003, s. 145 – 146.

61 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU 4. 3 Modernizácia ciou priamo riadenou Ministerstvom kultúry SR. Knižnica spracúva dokumenty (knihy, učebni- knižničných ce, periodiká, kalendáre) do foriem prístupných informačných vnímaniu nevidiacich a slabozrakých (Braillovo písmo, zväčšená čiernotlač, zvukové nahrávky, systémov a služieb digitalizácia textov, reliéfna grafika), takto spra- cované dokumenty sú sprístupňované používa- „Knihovníčka ma síce upozornila, že knihy teľom knižnice.42 mi môže poslať poštou, no ja si radšej idem Charakteristika inštitúcie vystihuje rozsah akti- po ne osobne. Mám zvlášť dobrý pocit, keď vít, odborných činností a služieb, ktoré v takom požičané knihy vraciam a domov si nesiem rozsahu poskytuje jedine levočská špecifická nové. Cítim, akoby som bola obslúžená rov- ustanovizeň. nocenne so zdravými. Milujem cestu do kniž- Knižnica je čitateľom sprístupnená takmer 40 nice.“ hodín týždenne, v knižničnom fonde má viac ako (L. Lawhornová)41 32 000 knižničných jednotiek, čo predstavuje viac ako 4 600 titulov zvukových kníh a takmer Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja 2 100 titulov v Braillovom písme a ročne ju nav- Hrebendu v Levoči je jedinečným celonárod- štívi v priemere 6 000 používateľov. Oddelenie ným centrom poskytujúcim komplexné knižnič- knižničných služieb SKN sídli v bývalom meš- no-informačné služby zrakovo znevýhodneným tianskom dome v historickom centre mesta na používateľom. Poskytuje absenčné a prezen čné Námestí Majstra Pavla. V zrekonštruovanom výpožičné služby, zásielkové služby, donáškové objekte lahodia oku zachované prvky historickej služby, kultúrno-spoločenské podujatia, uplat- architektúry, no existujúce architektonické ba- ňuje nové technológie vo výpožičnom procese. riéry vzhľadom na pamiatkový charakter budovy Článok 26 Ústavy SR zaručuje všetkým obča- nebolo možné zásadným spôsobom odstrániť.43 nom bez rozdielu právo na prístup k informá- Bývalý meštiansky dom dostala od MsNV ciám, ako jedno zo základných ľudských práv. v Levoči slepecká tlačiareň pôvodne iba na Viac ako polstoročná existencia a činnosť uskladňovanie – archivovanie braillovských Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja dokumentov. S pribúdajúcimi rokmi a s naras- Hrebendu v Levoči umožňuje realizovať toto tajúcou priestorovou stiesnenosťou odborných právo špecifickej skupine používateľov – nevi- oddelení v budove na Štúrovej 36 vzrastala na- diacim a slabozrakým. Pôsobí v oblasti šírenia liehavá nevyhnutnosť rozšírenia prevádzkových informácií nevidiacim a slabozrakým občanom knižničných priestorov. Dnešný stav nie je ideál- Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť ich ny z bezbariérového hľadiska, no SKN Mateja kultúrne potreby, záujem o vzdelávanie a uľah- Hrebendu poskytuje v rekonštruovanej pamiat - čiť ich pracovné a spoločenské uplatnenie. Je 42 BONKOVÁ, D.: Práca so zrakovo znevýhodneným použí- jedinečným celonárodným centrom, poskytu- vateľom v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. In: júcim komplexné knižnično-informačné služ- Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultú- ru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív by zrakovo znevýhodneným používateľom. Od a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská 1. 1. 1999 je štátnou príspevkovou organizá- národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 12. 43 BONKOVÁ, D.: Práca so zrakovo znevýhodneným použí- 41 MATTHAIDESOVÁ, M.: Znevýhodnený používateľ a knižni- vateľom v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. In: ca. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultú- kultúru, informačné systémy a technológie, biografistiku, ar- ru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív chív a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Sloven- a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská ská národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 35. národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 12.

62 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Knihovníčka Agnesa Farkašovská si svojím ľudským prístupom získala medzi čitateľmi dôveru. Pri osobných výpožičkách zvukových kníh a časopisov pracuje vyše 35 rokov. ke služby na veľmi solídnej úrovni. Zvukové knihy používateľom zasielame v plas- Činnosť oddelenia zabezpečuje šesť zamest- tových obaloch, tzv. kontajneroch, ako doporu- nankýň na jeho jednotlivých pracoviskách a ich čenú zásielku. V súlade s poštovým poriadkom náplňou sú absenčné, prezenčné a výpožičné Slovenskej pošty sú slepecká tlač a zvukové služby zvukových a braillovských dokumentov. záznamy pre nevidiacich oslobodené od poš- Používateľom knižnice sa môže stať každý tových poplatkov. Používatelia vrátia zásielku po zrakovo postihnutý občan SR, ale aj cudzí štát- otočení adresného štítka takým istým spôsobom. ny príslušník po predložení preukazu totožnosti Ku každej vrátenej zásielke používateľ pripája a preukazu ZŤP alebo členského preukazu ob- novú objednávku ďalších titulov. Knižnica prijíma čianskeho združenia nevidiacich a slabozrakých, objednávky v Braillovom písme, čiernotlačové, resp. potvrdenia očného lekára o zrakovom hen- zaslané elektronickou poštou i telefonické.44 dikepe. Výpožičné služby sú poskytované použí- Informácie o nových knihách sú priebežne vateľom zadarmo. Evidencia výpožičiek je vede- publikované na stránkach časopisov pre NS, ná v automatizovanom knižnično-informačnom vydávaných tunajšou redakciou a tiež na webo- systéme Libris. Z celkového počtu výpožičiek 44 40 000 knižničných jednotiek ročne zásielko- BONKOVÁ, D. Práca so zrakovo znevýhodneným použí- vateľom v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. In: vou službou knižnica vypožičia 30 000 kniž- Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultú- ničných jednotiek používateľom na Slovensku ru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská i mimo nášho územia. národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 12 – 13.

63 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU vej stránke SKN. Knižnica poskytuje zásielkové čovaním prístupu. Napríklad pracovisko det- výpožičné služby aj NS používateľom v zahraničí, skej a mládežníckej literatúry je umiestnené na predovšetkým v Českej republike.45 Štúrovej ulici v bezprostrednej blízkosti základ- nej školy pre nevidiacich a slabozrakých. SKN „Vážení čitatelia! získava každý rok mladých čitateľov, ktorí v rám- Skôr než sa započúvate do tejto knihy, ci vyučovania zvládnu Braillovu abecedu. venujte pozornosť nasledujúcim informáciám Braillovské knihy, ako pretransformované ori- a pokynom. Nahrávky zvukových kníh sú urče- ginálne dokumenty, možno pokladať za súčasť né výhradne pre nevidiacich. Ak pri prehráva- národného kultúrneho dedičstva. Oddelenie ní zistíte, že je niektorá z kaziet poškodená, je ich vypožičiava používateľom pri osobných vašou povinnosťou oznámiť toto poškodenie návštevách a tiež formou zásielkovej služby. knižnici. Ak zanedbáte túto povinnosť, bude- Braillovské zväzky sú zasielané v brašniach me vás považovať za pôvodcu poškodenia. ako slepecká zásielka. Manipulácia s nimi je Odporúčame vám, aby ste po ohlásení ukon- v porovnaní s predchádzajúcim spôsobom čenia prvej stopy kazetu otočili a pokračovali zasielania v kartónových krabiciach jednoduch- v prehrávaní druhej stopy. Pri zakladaní kazety šia – používateľ pri vrátení prečítaných kníh do magnetofónu sa pridržiavajte rád výrobcu. iba otočí adresný štítok. V snahe zabezpečiť Ďakujeme za dodržiavanie týchto pokynov zvýšenú ochranu kníh v Braillovom písme bol a želáme vám príjemné počúvanie.“ úsek braillovských dokumentov na pracovisku Takto sa zrakovo hendikepovaným používa- výpožičiek a jeho skladové priestory vybavené teľom prihovárajú načítavatelia každého zvu- kompaktnými posuvnými regálmi. Tým sa záro- kového dokumentu a výzva nachádza úrodnú veň ušetrilo miesto ich priestorovo náročného pôdu. Zrakovo postihnutí, zrejme aj pod vplyvom uloženia.46 informácií o nákladoch na výrobu zvukových Priaznivý ohlas medzi používateľmi má donáš- titulov, si svoje knihy vážia naozaj ako vlastné ková služba, t. j. rozvoz braillovských dokumen- imanie – hmotné, no v prvom rade duševné. tov imobilným používateľom v sídle knižnice, Nástup zvuku do výroby knižničných doku- ktorá sa realizuje pravidelne každý pondelok mentov, do slepeckej periodickej tlače vyvolal na základe telefonickej požiadavky používateľa. polemiky o možnom ohrození či dokonca záni- V roku 2005 bola táto služba rozšírená o rozvoz ku braillovskej tlače. Zrakovo hendikepovaná zvukových dokumentov a v nasledujúcom roku klientela naozaj dosť výrazne uprednostňuje o rozvoz periodík. Záujem o túto službu neustá- komfort akustického prijímania informácií. SKN le narastá. Tento spôsob distribúcie síce zvyšu- M. Hrebendu sa nechce nečinne prizerať ústu- je finančné náklady, ale zároveň zvyšuje kredit pu najklasickejšej verzie slepeckých kníh. slepeckej knižnice medzi nevidiacimi a slabo- Usiluje sa vytvárať čo najpriaznivejšie pod- zrakými. mienky trebárs školopovinným žiakom. Knižni- Ťažisko práce oddelenia spočíva v individuál- ca má snahu podporovať záujem o braillovské nej práci s používateľom. Používatelia síce majú knihy vytváraním čo najpriaznivejších výpožič- možnosť vstupovať medzi regály – zvukové ných podmienok, spestrovaním ponuky i uľah- dokumenty sú označené štítkami v Braillovom

45 BONKOVÁ, D. Práca so zrakovo znevýhodneným použí- 46 BONKOVÁ, D.: Práca so zrakovo znevýhodneným použí- vateľom v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. In: vateľom v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultú- Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultú- ru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív ru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 13. národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 13.

64 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU písme, v skutočnosti však čitateľa obslúži per- že potreba čítať je u zrakovo hendikepovaných sonál knižnice. Vo väčšine prípadov si to použí- používateľov individuálna. Adaptácia, plnohod- vatelia želajú zo známych racionálnych dôvodov notné docenenie čitárne pre zrakovo hendi- a tiež v záujme rýchlejšieho výberu požadova- kepovaných používateľov si vyžiada určitý čas nej literatúry. Takáto spolupráca v konečnom i nevyhnutnú dávku trpezlivosti. Lež už samotné dôsledku prináša lepší výsledok – personál roz- otvorenie tejto sekcie knižničných služieb posú- širuje a usmerňuje ponuku a používateľ odchá- va SKN M. Hrebendu k moderným európskym dza z knižnice spokojný. Knihovníčky SKN majú štandardom. vďaka svojej dlhoročnej praxi používateľské Nevidiaci a slabozrakí učitelia hudby i ďalší zázemie dobre zmapované a mnohokrát vedia, priaznivci jej rôznorodých žánrov sa dlhé roky aké žánre ten-ktorý používateľ uprednostňuje. dožadovali vytvorenia špecializovaného praco- Kvalita poskytovania služieb je nielen výsledkom viska na poskytovanie nôt či partitúr v bodovom ich prístupu k práci, ale aj vzťahu k ľuďom.47 písme. V lete pred dvomi rokmi také pracovis- Myšlienka zriadiť špeciálnu čitáreň pre zrako notovej literatúry v Braillovom písme vzniklo kovo postihnutých má v SKN svoju prehistóriu ako integrálna súčasť oddelenia knižničných a kompetentní odborníci sa ňou zaoberali už služieb. v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulé- V súčasnosti má SKN v knižničnom fonde ho storočia. Okrem nedostatku financií brzdil zaradených 326 zväzkov nôt. Po kompletnom zriadenie čitárne názor, že nevidiaci najradšej spracovaní fondu notovej literatúry bude použí- počúvajú zvukové dokumenty v súkromí, nikým vateľom k dispozícii viac ako 600 zväzkov skla- nerušení a ničím nerozptyľovaní. Hypotéza mala dieb klasických autorov. Náročnejšej skupine v sebe príslovečné zrnko pravdy, no zrakovo používateľov, ktorí majú záujem o digitálne zvu- hendikepovaní tiež postupom času prišli na kové knihy na CD, nahrané vo formáte DAISY, chuť internetu. poskytuje oddelenie špeciálny prehrávač PLEX- Čitáreň s prístupom na internet zriadili TALK.48 v oddelení knižničných služieb SKN začiatkom roka 2006. Počítač je vybavený príslušnými PREŽIJE KNIHA INTERNET? kompenzačnými pomôckami: čítač obrazovky JAWS, ktorý informácie z obrazovky sprístupňu- Práca s čitateľom (používateľom) sa v ostat- je pomocou hlasového syntetizéra, braillovská ných rokoch stala najostrejšie sledovanou sfé- tlačiareň Index, elektronický hmatový výstup rou posudzovania práce, úrovne, v daktorých z počítača – braillovský riadok. Používatelia prípadoch samotnej opodstatnenosti existen- majú v čitárni k dispozícii: fond čitárne na pre- cie knižníc. Niet sa čo čudovať, ak sa práve zenčné štúdium (povinné výtlačky na magneto- oddeleniu knižničných služieb SKN M. Hreben- fonóvych kazetách a CD, periodiká z produkcie du dostalo najviac priestoru i v tejto publikácii. SKN vo všetkých mutáciách), dokumenty z fon- Neznamená to však, že by autor podceňoval du knižnice (odborná literatúra, rukopisy doku- význam a zástoj ďalšieho odborného útvaru: mentov). Prezenčné výpožičné služby sa v kniž- oddelenia metodiky a tvorby knižničných fon- nici poskytujú v menšej miere; možno aj preto, dov. Spracovávanie fondov literatúry v každej

47 BONKOVÁ, D.: Práca so zrakovo znevýhodneným použí- 48 BONKOVÁ, D.: Práca so zrakovo znevýhodneným použí- vateľom v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. In: vateľom v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultú- Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultú- ru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív ru, informačné systémy a technológie, biografistiku, archív a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 13. národná knižnica. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 13.

65 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU knižnici môže – najmä v dnešnej konkurencii cifickú zrakovo hendikepovanú používateľskú individuálneho používania internetu a ďalších klientelu aj sociálno-rehabilitačný. moderných informačných zdrojov – v mnohých Oddelenie metodiky a tvorby knižničných súvislostiach, v dobrom i v zlom ovplyvniť osud fondov musí pohotovo reflektovať tendencie celej knižnice… i preferencie nevidiacich a slabozrakých použí- Oddelenie metodiky a tvorby knižničných vateľov, napríklad čoraz evidentnejší príklon fondov v SKN M. Hrebendu: k zvukovej knihe. Nemôže však rezignovať na Poskytuje metodickú, konzultačnú a inštruk- pestovanie humanizujúcej funkcie Braillovho tážnu pomoc 30 verejným knižniciam na Sloven- písma – knižničné dokumenty v tejto mutácii sku, v ktorých sú zriadené pracoviská posky- nemôžu skončiť v depozite archiválií, ale musia tujúce knižnično-informačné služby nevidiacim si udržať svoju životaschopnosť, svoju komu- a slabozrakým používateľom. nikatívnosť a svoje miesto v knižničnom systé- Koordinuje odbornú činnosť SKN. me aj v jeho zhmotnenej skladbe súčasných Spracúva ročné štatistické výkazy. hrebendovských fondov. Zostavuje a edične pripravuje metodické Internet s najväčšou pravdepodobnosťou materiály (bibliografie, metodické listy). (núka sa slogan: rovnajúcou sa istote) Spracováva analytické dokumenty: v dohviezdnej budúcnosti slepecké knižničné štatistické prehľady a rozbory činnosti. fondy nijako dramaticky neohrozí. Bude však Spolupracuje so špeciálnymi školami prichádzať k nevidiacim v rúfusovskom „mene pre nevidiacich a slabozrakých. diablovom i božom“ so všetkou rozporuplnopl- Sleduje, eviduje a štatisticky spracúva prírast- nosťou. kovanie zvukových a braillovských dokumen- „Internet,“ konštatuje profesor Daniel Boug- tov a odborné knihovnícke pracovné operácie noux, „nie je vydavateľskou mocnosťou, ale (klasifikácia, MDT, zhodnocovanie zastaraných ná strojom mimetickej nákazy, ktorá dnes ve die a vyradených knižničných jednotiek – doku- k mediálnemu lynčovaniu Clintona, k tomuto mentov). pokusu o audiovizuálnu vraždu. Kto je vinný? Strohý výpočet ťažiskových funkcií metodic- Všetci a nikto. Reálne nie je za to, keď sa spla- kého oddelenia síce presne pomenúva priori- ší systém, zodpovednosť pripisovaná nikomu. ty, ale ani zďaleka nevystihuje špecifické rysy Médiá, vystavené konkurencii, sú k takémuto práce so slepeckými knižničnými jednotkami. preceňovaniu podnecované navzdory sebe Nevidiaci a slabozrakí používatelia si poväčši- samým. Ale všetci sú zodpovední, vrátane nás, ne vážia svoju literatúru, no majú svoj ustálený čitateľov či televíznych divákov, pretože našou percepčný stereotyp, a ten nemožno ignorovať. prítomnosťou a ambivalenciou našej zvedavosti Známa je trebárs značná preferencia literatúry schvaľujeme a volíme túto programovú popra- vystavanej obsahovo i formálne na silnom príbe- vu. Každý prenáša vinu na druhých, ale nikto hu a na dramatickom vykreslení individuálnych túto hru neriadi. Tento systém pripomína kliet- osudov postáv. ky, v ktorých behajú potkany a svojím pohybom Knižnica má, isteže, poskytnúť nevyhnutnú zrýchľujú rotáciu celku.“49 dávku relaxu, rozptýlenia i zábavy prostredníc- Počas šesťdesiatich rokov svojej existencie tvom pestrej ponuky. SKN Mateja Hrebendu prežila SKN M. Hrebendu veľmi pestré dejinné ale plní aj závažné poslanie celonárodnej usta- medzietapy, vrátane periód, v ktorých sa v inšti- novizne, ktorá poskytuje čo najkomplexnejšie túcii príliš koketovalo so stratégiami práve na informácie, posilňuje potenciál vedomostný, 49 RAMONET, I.: Tyranie médií. Praha: Mladá fronta, 2001, s. vzdelávací, výchovný a s prihliadnutím na špe- 28.

66 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

úkor gruntovného fundamentu – služieb kniž- kapitalistických štátov (bol dokonca vyšší než ničných a informačných. Čo sa stalo, neodsta- v Japonsku). Lenže efektívnosť výskumného a ne sa a koniec koncov už dnes nejde o jatrenie vývojového potenciálu (merané počtom vynále- starých pochybení či nedorozumení. Informač- zov na pracovníka – vysokoškoláka ) bola u nás ný novovek levočskej slepeckej inštitúcie treba len polovičná, ba až tretinová. V období 1986 chápať i prijímať ako výzvu a príležitosť záro- až 1988 poklesol podiel výrobkov vysokej tech- veň. Výzvu nespreneveriť sa odkazu rodoľu- nickej úrovne u výrobkov novozavádzaných do ba, znamenitého, rýdzeho národovca Mateja výroby z 30,9 percenta na 25,8 percenta.50 Hrebendu. Vernosť jeho testamentu sa môže Vývoj výroby zvukových kníh v rokoch 1962 stať vhodnou príležitosťou na splnenie múdrej – 2005 je rozdelený do troch samostatných Epiktetosovej sentencie: „Preukážete lepšie grafov. Graf 1 zobrazuje vývoj výroby zvukových služby vlasti a národu, ak pozdvihnete nie stre- kníh od začiatku v roku 1962 až po rok 1978, chy domov, ale duše občanov. Lepšie je, keď keď sa už všetky knihy kopírovali na kazety a veľké duše prebývajú v malých domoch, ako zároveň obidve zvukové štúdiá už začali praco- nízke v honosných príbytkoch.“ vať na plný výkon. Graf 2 zobrazuje vývoj produkcie zvukových 4. 3 Nový vek kníh od roku 1978 až po rok 1994. Graf 3 zobrazuje vývoj výroby zvukových kníh zvukových štúdií až do roku 2005. Pretože z hľadiska posudzovania produkcie zvukových štúdií je nie menej VÝROBA ZVUKOVÝCH KNÍH dôležitým údajom aj informácia o počte hodín V ROKOCH 1962 – 2005 čistej nahrávky (ččn), a teda aj čas trvania zvukovej knihy, grafické zobrazenia obsahujú obid- Desať rokov určite nie je historicky rozsiahla va uvedené údaje.51 panoramaticky rozpriestranená éra. A predsa Časový priebeh nárastu výroby zvukových môže byť obdobím zásadných, dokonca revo- kníh odráža v prvom rade stúpajúci záujem lučných premien v inovácii ľudského myslenia nevidiacich a slabozrakých o túto formu doku- i v technickej dômyselnosti. Kvôli dôkladnej- mentov, ale zároveň charakterizuje aj postupne šiemu pochopeniu časového rozpätia 1998 sa meniace podmienky, v ktorých sa vyrábali. – 2008 sa ale treba vrátiť do roku 1989 a ešte Spočiatku, kým nahrávacie podmienky boli na pár liet dozadu. Nie rekriminovať, dodatočne veľmi nízkej úrovni, bolo veľa evidovaných kníh kádrovať a súdiť, ale zrekapitulovať neveselý nahraných externe. Tým sa dá vysvetliť aj sko- stav vedy a techniky na sklonku socializmu. kový nárast počtu titulov, napr. v rokoch 1963, Centrálne plánovaná ekonomika pred rokom 1966, 1967, 1970, 1976, 1975 – 1980; 1989 propagandisticky hlásala najvyššiu priori- spôsobili ho tituly nenahrané vo zvukových tu vedecko-technickej revolúcie v strategických štúdiách v Levoči, ale prevzaté z iných zdrojov. cieľoch národného hospodárstva. Technické Najčastejšie zo Slovenského, resp. Českoslo- zaostávanie bývalej ČSSR za vyspelými kapita- venského rozhlasu, z Divadla Jonáša Záborské- listickými štátmi sa však sústavne prehlbovalo. ho v Prešove a Štátneho divadla v Košiciach, V druhej polovici 80. rokov výdavky na výskum- 50 KADLEC, V.: Podivné konce našich prezidentov. Hradec nú a vývojovú základňu síce dosiahli 4,4 per- Králové: Kruh – Okamihy, 1991, s. 307. centa z užitého národného dôchodku a počet 51 HEIMSCHILDOVÁ, L.: Vznik a vývoj zvukovej knihy na Slo- pracovníkov vo výskume a vývoji na 10 000 vensku so zameraním na súčasný stav a perspektívy jej ďal- šieho vývoja – diplomová práca. Bratislava: Univerzita Komen- obyvateľov predstihoval aj celý rad vyspelých ského, 2006, s. 41.

67 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

GRAF 1: Výroba zvukových kníh v rokoch 1962 - 1978

alebo príležitostne z iných nahrávacích štúdií. nárast počtu titulov v roku 1994 bol spôsobený Grafy 1 a 2 zachytávajú v počtoch nahraných veľkým podielom prevzatých a spracovaných hodín uvedené všetky tituly kníh vrátane učeb- nahrávok do fondu originálov (48 ks). V rokoch níc a odbornej literatúry. Dnes už totiž nie je 1994 – 1996 sa ročný počet hodín nahrávok známe, kde a ako boli nahrávané. ustálil na priemernej hodnote približne 1600 V grafe 3 do týchto hodnôt neboli zarátané hodín a počet titulov zhruba 140 ks. Také sú učebnice a ostatná náučná literatúra, pretože tá aj súčasné reálne kapacity ročnej produkcie sa preukázateľne nahrávala mimo nahrávacích zvukových kníh, prirodzene limitované ročným štúdií (spravidla v spíkrovom52 súkromí). V gra- fondom pracovného času zamestnancov zvuko- fe 1 je posledná hodnota uvedená bez urče- vých štúdií, ale hlavne ročným objemom finanč- nia roka; sú v nej zahrnuté knihy, ktoré v doku- ných prostriedkov. Práve nedostatok financií sa mentoch nemajú určený rok výroby a ten sa už v rokoch 1999 – 2001 odrazil aj na poklese z iných zdrojov nedal zistiť. produkcie (graf 3).53 Povšimnutiahodná je permanentná stúpajúca Citeľný pokles produkcie v rokoch 2003 krivka produkcie zvukových štúdií v počte titulov a 2004 bol zase spôsobený modernizáciou i v hodinách nahrávok, ktorá trvala až do roku celého systému nahrávania, kompletnou výme- 1995. Vtedy sa dokončilo technické vybavenie nou nahrávacej a kopírovacej techniky vo zvu- a personálne obsadenie obidvoch nahrávacích kových štúdiách, ktorá trvala niekoľko mesia- štúdií, ktoré SKN využíva dodnes. Enormný cov, počas ktorých sa nenahrávalo. Výsledkom wsú však nahrávacie štúdiá, pracujúce na digi- 52 V pracovnej terminológii zvukových štúdií SKN sa často pou- žíva namiesto slova „načítavateľ“ výraz „spíker“ – (z angl. „spe- tál nom princípe, a počnúc rokom 2005 sa pro- ak“ = hovoriť). „Spíker“ by však mal podľa logického sémantic- kého významu „hovoriť spontánne, neraz improvizovane“, a to 53 HEIMSCHILDOVÁ, L.: Vznik a vývoj zvukovej knihy na Slo- sa prieči podstate ozvučovania periodickej spisby a literatúry vensku so zameraním na súčasný stav a perspektívy jej ďal- pre nevidiacich. Vhodnejšie aj prijateľnejšie je preto používanie šieho vývoja – diplomová práca. Bratislava: Univerzita Komen- synonymického substantíva „interpret“. (Poznámka autora). ského, 2006, s. 42.

68 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

GRAF 2: Výroba zvukových kníh v rokoch 1979 – 19941

GRAF 3: Výroba zvukových kníh v rokoch 1995 – 20052

1 HEIMSCHILDOVÁ, L.: Vznik a vývoj zvukovej knihy na Slovensku so zameraním na súčasný stav a perspektívy jej ďalšieho vývoja – diplomová práca. Bratislava: Univerzita Komenského, 2006, s. 41. 2 HEIMSCHILDOVÁ, L.: Vznik a vývoj zvukovej knihy na Slovensku so zameraním na súčasný stav a perspektívy jej ďalšieho vývoja – diplomová práca. Bratislava: Univerzita Komenského, 2006, s. 41 – 42.

69 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU dukcia opäť dostáva v oveľa vyššej kvalite a úžit- vlastníctvo či bohatstvo SKN, slovenskej lite- kovej hodnote na optimálnu úroveň.54 ratúry a napokon i národného imania, ale majú svoju reálnu cenu. Nielen legislatívny rámec, ale Obdobie rokov 1998 – 2008 vedomie spoločenskej a nadto kultúrnej zodpovednosti bolo silným impulzom rekonštrukcie Kľúčovú rolu zohrala komplexná modernizá- skladu zvukových originálov, ktorá si vyžiadala cia zvukových štúdií a nahrávacích zariadení investíciu 600 tisíc Sk. z prostriedkov japonského grantu. Okrem tech- Zrenovované priestory poskytujú: nologickej sféry došlo k zásadným priestorovým – lepšiu ochranu originálov pred prachom úpravám, napríklad skladu originálov, v ktorom a svetlom; nahradili obstarožné drevené skrine z rokov – zvýšenie požiarnej ochrany originálov; sedemdesiatych a osemdesiatych posuvné – zlepšenie prístupu k originálom. regály. V štádiu projektovej prípravy je digitálny archív. JAPONSKÝ GRANT Prechod na digitálnu techniku si vyžiadal zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov zvukových Zvukové štúdiá Slovenskej knižnice pre štúdií. V rokoch 2000 – 2007 si dvaja pra- nevidiacich M. Hrebendu v Levoči boli v roku covníci zvukových štúdií doplnili vzdelanie na 1999 vybavené technicky zastaraným zariade- vysokoškolské prvého stupňa a jeden druhého ním, ktoré neumožňovalo vyhotovovať nahrávky stup ňa . v požadovanej kvalite a forme. Celý technolo-

Produkcia zvukových kníh (1998 – 2008)

Stav originálov k 31. 12. 1998 ...... 3116 k 24. 7. 2008 ...... 4615

Produkcia ZK v rokoch: 2006 ...... 129/1561 hod. 2007 ...... 133/1519 hod. 2008 (30. 6.) ...... 63/742,5 hod.

Od októbra 2006 sú všetky nové zvukové gický reťazec od režijného pultu cez nahrávací knihy čitateľom prístupné aj na CD nosičoch vo magnetofón až po prepisovú linku pracoval na formáte MP3. Do 1. júna 2008 vyrobili v levoč- analógovom princípe a umožňoval nahrávanie ských štúdiách 215 zvukových dokumentov na klasické magnetofónové nosiče – audioka- v nových formátoch. zety. V tých časoch sa však v audiotechnike čoraz Ochrana originálov zvukových viac presadzovali a uplatňovali aj digitálne tech- kníh a časopisov nológie, ktoré umožňujú dosahovať neporovna- teľne vyššie kvalitatívne parametre zvukového Zvukové dokumenty netvoria iba duševné záznamu. Ich podstatnou výhodou z hľadiska využitia pri nahrávaní zvukových kníh sú však 54 HEIMSCHILDOVÁ, L.: Vznik a vývoj zvukovej knihy na Slo- lepšie úžitkové vlastnosti, napríklad: vensku so zameraním na súčasný stav a perspektívy jej ďal- – vyššia kvalita zvukovej nahrávky (takmer žiad- šieho vývoja – diplomová práca. Bratislava: Univerzita Komen- ského, 2006, s. 42. ny šum, vyššia dynamika nahrávky);

70 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

– podstatne väčší objem informácií, ktoré sa písaná zmluva medzi Japonskom a Sloven- dajú umiestniť na jeden digitálny zvukový skom o dodávke nahrávacieho zariadenia pre nosič (médium) v porovnaní s audiokazetou; SKN M. Hrebendu v Levoči; – dokonalejšia štruktúra uložených údajov – V tom istom roku sa uskutočnil v Tókiu tender umožňujúca rýchly prístup k ľubovoľným úda- na dodávateľa, v ktorom bola úspešná firma jom na médiu; Toyota; – dlhodobá stabilita parametrov nahrávky – V auguste 2002 bol podpísaný kontrakt me- uloženej na digitálnom médiu (magnetofóno- dzi SKN a firmou Toyota; vé pásy a kazety podliehajú samovoľnému – Vo februári 2003 Toyota dodala nahrávaciu znehodnoteniu); techniku do SKN; – možnosť sprístupnenia zvukových nahrávok – V máji bola technika nainštalovaná v levoč- prostredníctvom internetu. ských zvukových štúdiách a od júna 2003 sa začalo nahrávať. Chronológia získania japonského grantu Prínos japonského grantu

V apríli 1999 dostala SKN M. Hrebendu z MK Technika dodaná v rámci japonského gran- SR ponuku uchádzať sa v rámci medzinárodnej tu je jednoznačne veľkým prínosom na ceste kultúrnej spolupráce a pomoci japonskej vlády k ďalšiemu skvalitňovaniu produkcie zvukových o grant: Technické zariadenie na nahrávanie, dokumentov a postupnému zavádzaniu nových kopírovanie a archivovanie zvukového zázna- foriem technológií pri výrobe zvukových kníh. mu v analógovej a digitálnej forme pre zvuko- Umožnila nahradiť zastaranú techniku moder- vé štúdiá Slovenskej knižnice pre nevidiacich nou, spoľahlivejšou a vytvorila základ na ceste Mateja Hrebendu v Levoči. k celkovej digitalizácii systému nahrávania, kopí- – V apríli 1999 oddelenie zvukových štúdií rovania a archivovania zvukových nahrávok. vypracovalo projekt modernizácie technické- Nahrávacie a kopírovacie zariadenie, dodané ho zariadenia v nahrávacích štúdiách v celko- v rámci japonského grantu, slúži od roku 2003 vej sume 8 750 000 Sk; v SKN na výrobu zvukových dokumentov (zvu- – V máji 1999 vedenie SKN odoslalo projekt kových kníh a časopisov) pre nevidiacich a sla- so žiadosťou o grant na MK SR; bozrakých na Slovensku. Po zakúpení a dopl- – V tom istom roku japonská vláda žiadosť není dvoch harddiskových rekordérov do oboch zamietla, pretože špecifikované zariadenia štúdií a digitálneho mixážneho pultu do štúdia v projekte neboli japonskej výroby; č. II (všetko značky Tascam od firmy Rock Cent- – Vo februári roku 2000 sa zopakovalo ďalšie rum Martin) koncom roka 2003, začali zvukové kolo uchádzania sa o grant; štúdiá SKN od roku 2004 nahrávať a produko- – Po prepracovaní projektu na japonské kom- vať všetky nahrávky zvukových kníh a časopisov ponenty v rokoch 2000 – 2001, v spolupráci v digitálnej forme. Vzápätí sa začalo so sprístup- s firmami Toyota a Mitsubishi a po rokova - ňovaním všetkých zvukových nahrávok zrakovo niach so zástupcom japonskej strany, bol hendikepovaným v digitálnej forme buď na CD v jeseni 2001 schválený grant v celkovej alebo prostredníctvom internetu, v tzv. digitálnej sume 50 miliónov jenov, čo pri vtedajšom knižnici. Zvukové knihy a časopisy, poskytované kurze predstavovalo 18 mil. Sk; čitateľom na CD nosičoch, sú vo formáte CD- – V januári 2002 bola pri príležitosti otvorenia Digital Audio, DAISY alebo MP3 a na internete japonského veľvyslanectva v Bratislave pod- vo formáte WMA.

71 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Technika používaná do roku 2003

Názov zariadenia Model Množstvo Rok výroby

1 režisérsky pult ESR 1608 (Tesla Elektroakustika) 1 1985

2 režisérsky pult ESR 1004 (Tesla Elektroakustika) 1 1990

3 hlásateľský pult Tesla TE77 001 2 1982

4 páskový magnetofón STM 610 (Mechlabor, Maďarsko) 4 1983

5 zosilňovač AZS 222 (Tesla) 2 1992

6 kondenz. mikrofón U 87 ( Neuman, SRN) 2 1988

7 kazetový magnetofón Studer A 721 Švajčiarsko) 3 1991

8 reproduktorová sústava ARS 944 (Tesla) 2 1992

9 reproduktorová sústava Videoton D 132 E 2 1992

10 kopírovacia linka kaziet SONY CCP310 1 1991

11 kopírovacia linka kaziet SONY CCP314 4 1991

72 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Hlavné komponenty z japonského grantu

Názov zariadenia Model Množstvo Rok výroby

1 Digitálny mixážny pult DMX-R100 (SONY) 1 2003

2 Mixážny pult SRP V110 (SONY) 1 2003

3 Diskový rekordér PD 80W (OTARI) 1 2003

4 DAT rekordér PCM R500 (SONY) 1 2003

5 DAT rekordér CD-RW200 (TASCAM) 2 2003

6 MD rekordér MD 801 (TASCAM) 2 2003

7 Kazetový magnetofón 122 MKII I (TASCAM) 2 2003

8 Štúdiový mikrofón C38B (SONY) 4 2003

9 Kopírovacia linka kaziet SONY CCP2310/2410 (SONY) 1 2003

10 CD/kasette duplikátor DP3/DP8 (OTARI) 2 2003

11 CD rekording system DAISY Pro-900 (ENDEAVOR) 4 2003

12 Braillovský display 544 Satelitte 4 2003

13 Prehrávač DAISY Plextalk TK300B (PLEXTOR) 65 2003

14 Braille Labeler BL100 2 20031

1Údaje poskytol Ing. Milan Heimschild, vedúci oddelenia zvukových štúdií SKN M. Hrebendu.

73 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

74 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Záver

„Pokiaľ ide o budúcnosť, najpozoruhodnejšia je hádam predstava, že našu dobu raz budú nazývať starými dobrými časmi.“ (John Steinbeck)

Klasický výrok Historia magistra vitae nemá s rodiskom, s praotcami aj s ich dielom – testa- zase až takú univerzálnu a neochvejnú platnosť; mentom. ľudstvo sa dodnes z dejín nieže mravne nepo- Môžbyť vyznie prismelo tvrdenie: nadišiel učilo, ani sa od nich ničomu súcemu prakticky čas čo i skusmo napísať slovko – dve o rovnakom nepodučilo, ba nezriedka kráča proti nim. Keby alebo aspoň podobnom prináležaní nevidiacich bol pravdou opak, neprežívali by sme novodobé k Levoči a mesta k nim. Žiada sa dať na pospolitej- apokalypsy, fajnovým jazykom politológie preme- šiu známosť tunajším aj cudzím, že Levoča vôbec nované na ozbrojené konflikty, nanajvýš ešte tak netratila na cti ani na meštianskom honore, keď definované ako ohniská napätia v príslušnom teri- otvorila brány prvým zrakovo hendikepovaným tóriu. chovancom slepeckého ústavu. Ťažko prognózovať či uplynulých šesť desaťro- Knižtička Zo šerosvitu do informačného čí Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja novoveku môže byť malou otvorenou súvahou, Hrebendu v Levoči budú pokolenia, čo prídu po poprípade (ako sa dnes zvykne vravieť) reflexiou nás, vnímať ako časy staré alebo dokonca dobré… aj víziou. Trošku zasnenou, ale v dokázateľných Práve tak sa nedá vytušiť postoj našich potomkov faktoch ukotvenou predstavou o obapolnom úžit- k terajšej epoche a k ľuďom, ktorí ju profilujú, for- ku mesta a komunity zrakovo postihnutých. SKN mujú, podaktorí občas i deformujú. M. Hrebendu sa, pri všetkej skromnosti aj súd- Nielen kvôli overeným dátumom, archiváliám nosti, môže pomerať s európskymi ustanovizňa- a životopisom majú dejiny levočskej slepeckej mi rovnakého zamerania a hlavne poslania. Nuž, knižnice svoje legitímne dejiny. Pokiaľ sa uplatní a v dnešnej ére prisudzovania všakovakých ratin- v ich skúmaní Rankenovská metóda hľadania his- gov a mnohých ďalších kritérií mestám môže Levo- torickej pravdy v jej najhlbších, najširších súvislos- ča práve skrz polyfunkčné knižnično-informačné tiach, začínajú sa roky existencie tejto inštitúcie centrum slúžiace nevidiacim posilniť svoju povesť, javiť ako pozoruhodný príbeh. Nie epizodický, lež dôveryhodnosť a výnimočnosť. Nielen starobylý patrične rozkošatený, vystavaný na dramatických klenot spišských miest; hrebendovská knižnica udalostiach a jedinečných človečích osudoch. môže byť, a veruže aj je, dôstojným vkladom Slo- Napriek všeobecnému nedostatku peňazí v kul- venska do globalizujúcej sa európskej kultúry. túre, literatúre, umení a v takej citlivej sfére akou „S amputovanými nohami minulosti možno nepochybne je záchrana historických pamiatok, do budúcnosti prísť iba ak na invalidnom vozíku,“ nieto núdze o všakovaké príležitostné historiogra- napísal Milan Rúfus vo svojich Epištolách starých fické publikácie. Niet pomaly mesta, mestečka, i nových. Dejiny slovenského hnutia nevi diacich, obce, čo by si nepripomenula dáke okrúhlejšie slepeckej tlače, knižničných informačných systé- výročité jubileum prvej písomnej zmienky. Isteže mov a služieb si zasluhujú nielen úctu, ale v prvom obsahová i typografická hodnota takejto, často ad rade primeranú pozornosť. Ak ich nedoceníme hoc spísanej a ešte chvatnejším tempom vydanej či nebodaj podceníme, budúce generácie o nás tlačoviny býva prinajmenej diskutabilná, ale o to povedia: zostarnúť stihli, zmúdrieť už pomenej… teraz nejde. Oveľa dôležitejšie je klíčiace alebo plnšie rozvinuté povedomie súnaležitosti človeka Jozef LAPŠANSKÝ

75 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

76 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Resumé

Ak sa publicista rozhodne napísať štúdiu venského slepeckého hnutia sa najviac prib- o šesťdesiatročnej histórii inštitúcie slúžiacej lížili vidiaci tyflopedagógovia Viliam Hrabovec nevidiacim a slabozrakým, môže podľahnúť a Jozef Vrabel. Predovšetkým J. Vrabel svojím reportérskemu či esejistickému štýlu a odklo- obdivuhodným nasadením, obetavosťou a vše- niť sa od konvenčného žánra historiografickej stranným nadaním podstatne ovplyvnil vznik odbornej spisby. Práve také „vybočenie“ však slovenskej slepeckej tlače, žurnalistiky a špe- môže priniesť viacero pozitívnych výsledkov. ciálnej pedagogiky zaoberajúcej sa výchovno- Žurnalista, pokiaľ mu nechýba tvorivá pokora vzdelávacími procesmi zrakovo hendikepova- a úprimná skromnosť, nepovie všetko, čo si ných. o téme myslí, ale uvažuje o každom napísanom Záver úvodnej kapitoly patrí úvahám o motí- slove. Novinár stvárňujúci historický námet sa voch, ktoré viedli československé vládne inšti- viac pýta, nepodlieha nezdravej suverénnosti túcie k pokusom vytvoriť z Levoče centrum zra- v interpretovaní faktov. kovo postihnutých. Autor sa usiloval hypotézy Ambíciou každého reportéra má byť vydanie podporiť argumentmi z archívnych zdrojov. osobného svedectva o faktoch, ľuďoch, udalos- „Nevidomý neznamená nevedomý“, znie tiach a širších súvislostiach. Autorská výpoveď názov druhej kapitoly hodnotiacej v stručnom má byť originálna, svieža, oslovujúca čitateľa priereze dejinný vývoj špecializovaných škol- na rovine racia (rozumu) aj citu. Tvorca rukopi- ských a sociálno-rehabilitačných inštitúcií, su knihy Zo šerosvitu do informačného novo- ktoré na začiatku 20. storočia vznikli v Levoči: veku – šesťdesiat rokov Slovenskej knižnice Československého štátneho ústavu pre slep- pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči cov a remeselného ústavu. sa podujal stvárniť popularizačno-vedeckým V druhej podkapitole autor rozoberá zástoj štýlom najkľúčovejšie dejinné etapy tohto in for - čítania – uvedomelej didaktickej aj intelektu- mačného a knižničného centra, ktoré má nezas- álnej činnosti – vo výchove a vzdelávaní nevi- tupiteľné poslanie v intelektuálnom povznášaní, diacich chovancov levočského slepeckého vzdelávaní, sociálnej rehabilitácii a kultúrno- ústavu. Porovnáva vzťah týchto zrakovo postih- estetickom raste zrakovo postihnutých. nutých žiakov ku knihe ako hodnote so súčas- Prierezová monografická historická štúdia nou masívnou krízou čítania v bývalých socialis- pozostáva zo štyroch tematicky rovnocenných, tických krajinách. ale rozsahom textu odlišných kapitol a podka- Záver tejto state obsahuje faktografický pitol. Prvá kapitola sa zaoberá osudmi, spolo- prehľad prvých autentických titulov slovenskej čenskými pozíciami, ale hlavne problémami slepeckej tlače doplnený o komentáre autora nevi diacich a slabozrakých. Autor polemizuje knihy, najmä v súvislosti s levočským pôsobe- s často používanou metaforou „nevidiaci žijú vo ním Jozefa Vrabla. svete tmy“. Uprednostňuje výraz šerosvit, čím Témou tretej kapitoly je takmer polstoročná chce naznačiť individuálne vnímanie a riešenie éra Tlačiarne a knižnice pre nevidiacich v Levo- osudu človeka, ktorý utrpel poškodenie zraku. či. Kľúčovou etapou autorovej pozornosti sú Druhou podkapitolou tejto časti knihy je pripo- roky 1968 – 1989, no niektoré pasáže tex- menutie charakteru a celoživotného diela nevi- tu presahujú do skoršieho obdobia prelomu diaceho kolportéra a patriota Mateja Hrebendu. šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Bol to K odkazu tejto výnimočnej osobnosti dejín slo- čas napredovania, ale aj stagnácie. Politické

77 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU a spoločenské pomery v bývalej ČSSR neu- nom, pretože cieľová stanica novoveku infor- možňovali otvorenú a optimálnu výmenu infor- mačných a komunikačných technológií nemá mácií či nových vedeckých poznatkov v oblasti svoje definitívne časové ani priestorové urče- komunikačných technológií medzi štátmi bipo- nie. lárne rozdeleného sveta. Nová budova slepeckej tlačiarne a knižnice na Štúrovej ulici v Levoči znamenala výrazné pozitívum, no jednostranné preferovanie čiernotlače pred knižničnými služ- bami bolo koncepčným omylom. Nevstupovať: nahráva sa! Toto upozornenie svieti v každom zvukovom štúdiu a SKN M. Hrebendu nie je výnimkou. Podkapitola o tvorbe zvukových dokumentov pre zrakovo postih- nutých sa zaoberá teoretickými hľadiskami interpretačných štýlov načítavania literatúry a vychádza zo zaujímavej kategorizácie médií kanadského vedca Marshalla McLuhana. Záverečná, a rozsahom textu najväčšia štvr- tá kapitola, je pokusom o analytický aj suma- rizujúci pohľad na aktuálnu éru 1998 – 2008, nazvanú érou informačného novoveku. Sloven- ská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči sa v tomto desaťročí zaradila medzi špičkové slovenské knižničné a informačné centrá, ale od podobných inštitúcií sa líši svo- jím špecifickým profilom technológií, organizá- ciou práce, štruktúrou poskytovaných služieb a najmä spoločenským statusom nevidiacich i slabozrakých používateľov (čitateľov). Štvrtá kapitola pozostáva z kľúčových tema- tických celkov: Desaťročie nových informač- ných a komunikačných technológií. Slepecká tlač v 21. storočí – štýl magazínový a seriózny. Modernizácia knižničných informačných systé- mov a služieb. Nový vek zvuko-vých štúdií. Časo- vá ohraničenosť načrtnutých podtém poslednej kapitoly rokom 2008 sa nerovná definitívnemu zavŕšeniu procesov a poslania levočskej slepeckej knižnice. Naopak: knižka Zo šerosvitu do informačného novoveku síce bilancuje uply- nulých šesťdesiat rokov, lenže zároveň chce inšpirovať ďalších tvorcov k novým pohľadom na poskytovanie knižničných a informačných služieb zrakovo hendikepovaným spoluobča-

78 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Résumé

If a publicist decides to write a study on the book recalls the character and life-work of the sixty-years’ history of an institution serving the blind colporteur and patriot Matej Hrebenda. visually impaired, he/she can yield to the jour- The sighted teachers of the blind Viliam Hra- nalistic or essayistic style and turn away from bovec and Jozef Vrabel got the closest to the the conventional genre of the historiographical heritage of this exceptional personality of the specialistic literature. However, such a „yaw“ history of the Slovak movement of the blind. can bring couple of positive results. A journalist, Especially J. Vrabel with his admirable eagerne- if he/she does not lack for the creative hum- ss, self-sacrifice and universal gift considerably bleness and sincere modesty, would not say all influenced the birth of the Slovak Braille prin- he/she thinks about the topic, but would pon- ting, journalism and special pedagogy concer- der on every single word. A journalist shaping ning the educational processes of the visually a historical matter is rather inquisitive, does not impaired. resign to an unsound sovereignty of facts inter- The last part of the first chapter is devoted to pretation. the reflections on motives of the Czechoslovak The ambition of every journalist should be governmental institutions to try to make Levoča to bear a personal witness of facts, people, the visually impaired people center. An author’s events and wider contexts. An author statement effort was to support the hypotheses with the should be original, lively, addressing a reader at arguments from the archive sources. both levels, the level of rationality and feelings. „Not seeing does not mean not knowing“, is The author of the book „From the clairobscure the title of the second chapter, briefly evalua- into the information modern times– sixty years ting historical development of specialized edu- of the Slovak Library for the Blind of Matej cational and social rehabilitation institutions that Hrebenda in Levoča has undertaken to descri- were founded in Levoča in the early years of the be in a popularization and academic way the 20th century: The Czechoslovak National Insti- most crucial historical stages of this informatio- tute for the Blind and the Vocational Institute. nal and library center, that has the unreplaceab- In the second subchapter the author analyzes le mission in an intellectual uplifting, education, the position of reading as a conscious didac- social rehabilitation and cultural and aesthetic tic and intellectual activity in the education of growth of the visually impaired people. the blind inmates of the institute in Levoča. He The sectional monographic historical study compares these visually impaired pupils bearing consists of four chapters and subchapters that on the book as a value with a current massive are equal as for their importance but differ as reading crisis in former socialist countries. for their text size. The first chapter records the The end of this section contains the factu- fates, social positions, but especially problems al list of the first authentic titles of the Slovak of the blind and paritally sighted. The author dis- Braille printing supplemented with the author’s putes the frequently used metaphor „the blind comments especially in connection with Jozef live in the world of darkness“. He prefers the Vrabel’s activity in Levoča. expression clairobscure, and thus he wants to Almost a semi-centenial era of the Printing point out the individual perception and coping and Library for the Blind in Levoča is the is- with the visual impairment. sue of the third chapter. The key stage of the The second subchapter of this part of the author’s regard are the years 1968 – 1989, but

79 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU some extracts exceed to the earlier periods of contrary: although the booklet From the clair- turning point of the 60s and 70s. It was the time obscure into the information modern times has of progress but of stagnation as well. Political been resuming bygone sixty years, but at the and social situation in the former CSSR did not same time would like to inspire new authors to make possible the open and optimal exchange present their new views at the events, contexts of information or academic knowledges in the of library and information services providing to field of communication technologies between the visually impaired fellow-citizens. It is as the countries of bipolar divided world. A new buil- destination of the new age of information and ding of the Printing and Library for the Blind in communication technologies does not have its Štúrova Street in Levoča meant a significant definite time or space determination. positive, but a one-sided preference of ink- print to the library services was a conceptual blunder. No entry: Recording on! This warning lights in every recording studio and the SLB of M. Hrebenda is no exception. The subchapter about production of audio documents for the visually impaired focuses on the theoretic aspects of interpretation styles of literature nar- ration and it is based on the interesting media categorization of a Canadian scientist Marshall McLuhan. Aspiration of the final and the most extensi- ve fourth chapter is to bring an analytical and sumarizing view at the current period of 1998 – 2008, called the era of information modern times. Since this decade the Slovak Library for the Blind of Matej Hrebenda in Levoča has belonged to the top Slovak library and information centers, however, it differs from similar institutions by its specific technology profile, organi- zation of work, provided services structure and above all by the social status of the blind and partially sighted users (readers). The fourth chapter consists of the key the- matic units: Decade of new information and communication technologies. Press for the blind in the 21st century – magazin and serious style. Library information systems and services modernization. New age of recording studios. The terminability of the last chapter outlined subtopics by the year 2008 is not equal to the definite crowning of the processes and mis sion of the library for the blind in Levoča. On the

80 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Zoznam použitej literatúry

BENDÍKOVÁ, M.: Informačná debarierizá- 2007. 117 s. ISBN 978–8089187–18–8 cia v procesoch sociálnej rehabilitácie zrako- DOLGOŠ, Ľ.: Kriteriálny problém protimo- vo postihnutých. Spišská Kapitula: Teologický nopolnej politiky. Bratislava: Iris, 2006. 134 s. inštitút, 2007. 35 s. ISBN 80-89238-03-3 BONKOVÁ, D.: Práca so zrakovo znevýhod- DORIČOVÁ, D. – GÁLIS, T.: Totalita medzi neným používateľom v Slovenskej knižnici riadkami. Dostupné na http://www.hnonline. pre nevidiacich v Levoči. In: Knižnica. Revue sk/1-10052250-17596240-k04800_detaile2 pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, – Vyhľadané 6. decembra 2007. informačné systémy a technológie, biogra- ENCYKLOPÉDIA HISTÓRIE SVETA – Úpl- fistiku, archív a múzeum knihy a literárnych ný chronologický sprievodca dejinami ľudstva. pamiatok. Martin: Slovenská národná knižnica. Praha: Ottovo nakladatelství, 2001. 496 s. Roč. VII. č. 11 – 12/2006, s. 12 – 14. ISSN ISBN 80-7181-568-3 1336-0965 (online vydanie) FIALA, P.: Katolicismus a politika. Praha: BREČKA, S.: Globalizácia a regionalizácia Nadace Patriae, 1995. 349 s. ISBN 80-85959- masovej komunikácie – dve strany jednej min- 01-1 ce. In: Otázky žurnalistiky – časopis pre výskum FRANER, J.: Pravý čas zrodu publikácie a prax prostriedkov masovej komunikácie. Roč. – svedectvá. In: Výchova a vzdelávanie nevi- XLII, č. 2. Bratislava: Národné centrum medi- diacich a slabozrakých na Slovensku od roku álnej komunikácie, 1998, s. 129 – 136. ISSN 1922. (Zost. Ľ. Hrehorčáková, J. Lapšanský, 0322-7049 O. Tinajová). Bratislava: Ústav informácií a pro- DAISY WORKSHOP III – ZBORNÍK ZO SEMI- gnóz školstva, 2003. 164 s. ISBN 80-7098- NÁRA. Marburg: Deutsche Blindenstudie-nan- 359-0 stalt, 2003. Český preklad: Praha: Knihovna K. GAJDOŠOVÁ, E.: Ambulancia pre slabozra- E. Macana, 34 s. kých a prakticky nevidiacich. In: Priezor, časo- DARMO, J.: Slovenská žurnalistika v zápase pis o živote nevidiacich a slabozrakých. Levo- o demokraciu. In: Otázky žurnalistiky – Časopis ča: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. pre teóriu, výskum a prax prostriedkov masovej Roč. XI, č. 3/2000, s. 71 – 78. komunikácie. Roč. XVI, č. 3, Bratislava: Národ- HAYESOVÁ, N.: Aplikovaná psychologie. né centrum mediálnej komunikácie, 1998, s. Praha: Portál, s. r. o., 2003. 220 s. ISBN 80- 205 – 212. 7178-807-4 DEJINY EURÓPY – od najstarších civilizácií HEIMSCHILDOVÁ, L.: Vznik a vývoj zvu- po začiatok tretieho tisícročia. (Zost. J. Steven- kovej knihy na Slovensku so zameraním na son). Praha: Ottovo nakladatelství, 2003. 512 súčasný stav a perspektívy jej ďalšieho vývo- s. ISBN 80-7181-874-7 ja – diplomová práca. Bratislava: Univerzita DEJINY ŠPECIÁLNEHO ŠKOLSTVA NA Komenského, 2006. 74 s. SLOVENSKU – stála expozícia. Bratislava: HORŇÁK, L. – KOLLÁROVÁ, E. – MATUŠ- Ústav informácií a prognóz školstva, Múzeum KA, O.: Dejiny špeciálnej pedagogiky. Prešov: špeciálneho školstva v Levoči, 1997, s. 9. PdF Prešovskej univerzity, 2002, 199 s. ISBN DLUGOŠ, F.: …a do svätyne vedú kroky 80-8068-122-8 naše – 760 rokov Mariánskej hory v Levoči HREHORČÁKOVÁ, Ľ.: Periodická slepecká (1247 – 2007). Levoča: Vydavateľstvo MTM, tlač na Slovensku. In: Knižnica. Revue pre kni-

81 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU hovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, infor- LAPŠANSKÝ, J.: Princípy tolerancie v du- mačné systémy a technológie, biografistiku, chu ekumenizmu v periodickej tlači a v lite- archív a múzeum knihy a literárnych pamia- ratúre pre zrakovo postihnutých v rokoch tok. Martin: Slovenská národná knižnica. Roč. 1989 – 2002 - rigorózna práca. Ružomberok: VIII. č. 1/2007, s. 19 – 24. ISSN 1336-0965 FF KU, 200. 92 s. (online vydanie) LAPŠANSKÝ, J.: Sociálna náuka Cirkvi CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče, zv. II. Koši- v stanoviskách novinárov – dizertačná práca. ce: Východoslovenské vydavateľstvo, 1975. Ružomberok: Filozofická fakulta Katolíckej uni- 320 s. verzity, 2007. 129 s. CHALUPECKÝ, I.: Prehľad dejín levočskej LAPŠANSKÝ, J.: Utrpenie zasnúbené s náde- nemocnice – zdravotníctvo na Spiši do 20. jou. In: Slobodný piatok – nezávislý demokra- storočia. [In: 100 rokov Nemocnice s polikli- tický týždenník. Bratislava: F. F. Press. Roč. V, nikou v Levoči. (Zost. M. Papcun, J. Stolina). č. 18/1994, 16 s. Levoča: Polypress, 2000, s. 11 – 27.] LEHOTSKÁ, I.: Využitie detských slepeckých IŁOWIECKI, T. M. – ZASĘPA, T.: Moc časopisov vo výchovno-vzdelávacej činnosti. In: a nemoc médií. Trnava: Typi Universitatis Tyr- Zborník 50 rokov časopisov pre nevidiace deti. naviensis, 2003. 183 s. ISBN 80-224-0704-2 Levoča: ZŠI pre nevidiacich, 2001. 53 s. JEDNOTNÝ KATOLÍCKY SPEVNÍK – 64. LIČKO, J.: Slúži mi od začiatku. In: Kniž- vydanie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2001. nica. Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, 379 s. ISBN 80-85198-57-6 knižnú kultúru, informačné systémy a tech- JOHNSON, P.: Zrození moderní doby: nológie, biografistiku, archív a múzeum kni- Devatenácte století. Praha: Academia, 1991. hy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská 869 s. ISBN 80-200-0694-X národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 26. KADLEC, V.: Podivné konce našich prezi- ISSN 1336-0965 (online vydanie) dentov. Hradec Králové: vydavateľstvo Kruh – LOMENČÍK, J.: O prístupe k literárnemu edícia Okamihy, 1991. 327 s. ISBN 80-7031- dielu. In: Pedagogické rozhľady. Roč. 3, 612-8 1994, č. 4, s. 10. KOMPLEXNÁ STAROSTLIVOSŤ O ZRAKO- LOPÚCHOVÁ, J.: Vyšetrenie funkčného zra- VO POSTIHNUTÉ DETI, ŽIAKOV A ŠTUDEN- ku a uplatnenie zrakovej stimulácie v praxi. In: TOV. ZBORNÍK Z ODBORNÉHO SEMINÁRA. Tyflologické čítanie. Levoča: ÚKN M. Hreben- Bratislava: Metodické centrum mesta Bratisla- du. Roč. VI, č. 3/2001. s. 60 – 68. vy, 2001. 65 s. ISBN 7164-322-X MAMOJKA, B.: Dvakrát významnejší rok. In.: KORTEN, DAVID, C.: Keď korporácie vlád- Nový život – časopis pre nevidiacich. Levoča: nu svetu. Košice: Vydavateľstvo Michala Huč- ÚNSS. Roč. LV, č. 1/2004, s. 3 – 4. ka, 2001. 351 s. ISBN 80-968603-0-5 MAMOJKA, B.: Technické aspekty prípravy KOVAČKA, M.: Hrebenda 200. In: Knižnice zrakovo postihnutých žiakov na integrované a informácie, roč. 28, 1996, č. 7. štúdium na stredných školách. In: Komplexná KRÁĽ, A.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. starostlivosť o zrakovo postihnuté deti, žiakov Bratislava: SPN, 1984, 626 s. a študentov – zborník z odborného seminára. LAPŠANSKÝ, J.: Čaká nás sedem neú- Bratislava: Metodické centrum mesta, 2001, s. rodných rokov – sedem otázok pre Milana 61. Drotára. In: Priezor, časopis o živote nevidia- MATTHAEIDESOVÁ, M. a kol.: Knižničná cich a slabozrakých. Levoča: TKN. Roč. I, č. práca so zdravotne postihnutými používateľmi. 2/1990, s. 31 – 37. Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich

82 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Mateja Hrebendu, 1999. 143 s. ISBN 80- gogiky. Bratislava: SPN, 1976. 294 s. Priezor, 8047-245-9 časopis o živote nevidiacich a slabozrakých. MATTHAIDESOVÁ, M.: Znevýhodnený použí- Levoča: Únia nevidiacich a slabozrakých Slo- vateľ a knižnica. In: Knižnica. Revue pre knihov- venska. Roč. I, č. 1-6/1990. níctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, informačné RAMONET, I.: Tyranie médií. Praha: Mladá systémy a technológie, biografistiku, archív fronta, 2001. 226 s. ISBN 80–204–1037–6 a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Mar- RICHVALSKÝ, P. – NOVOVESKÝ, Š.: Sta- tin: Slovenská národná knižnica. Roč. VII. č. 11 rostlivosť o slepcov. Levoča: Štátny ústav pre – 12/2006, s. 35. ISSN 1336-0965 (online slepcov, 1948. 68 s. vydanie) RÚFUS, M.: Epištoly staré i nové. Bratislava: MELUCH, J.: Vývoj slepeckej tlače na Slo- Národné literárne centrum – edícia Prameň, zv. vensku. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, 1/96, 1996. 184 s. ISBN 80-88878-01-2 bibliografiu, knižnú kultúru, informačné systémy SEČÍK, I.: Ústavnoprávne zabezpečenie slo- a technológie, biografistiku, archív a múzeum body tlače a informácií v Slovenskej republike. knihy a literárnych pamiatok. Martin: Slovenská In: Otázky žurnalistiky – časopis pre teóriu, národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. 27 výskum a prax prostriedkov masovej komuni- –29. ISSN 1336-0965 (online vydanie) kácie. Roč. XXXVI, č. 3. Bratislava: Novinársky MISTRÍK, J.: Rétorika. Bratislava: SPN, študijný ústav – vydavateľstvo Obzor, 1993, s. 1978. 185 s. 145 – 150. ISSN 0322-7049 MISTRÍK, J.: Štylistika slovenského jazyka. SMÝKAL, J.: Tyflopedický lexikon jmenný. 2. vydanie Bratislava: Slovenské pedagogické Dostupné na http://smykal.ecn.cz/publika- nakladateľstvo, 1985. 582 s. ce/-kniha13t.htm – Vyhľadané 15. mája 2008. MORAVČÍK, L.: Lži, ktoré menili svet. Brati- SOKOL, J.: Modlitba a list adresovaný Ľ. slava: Regent, 2005. 346 s. ISBN 80-88904- Varhánikovi (január 1990). Levoča: osobný 42-0 archív Ľudovíta Varhánika, archív autora, Levo- PEŠEK, J. a kol.: Aktéri jednej éry na Slo- ča, marec 2003. vensku 1948: 1989. Personifikácia politické- SPRÁVA O POKROKU JÚN 2002 (Progres ho vývoja. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaš- report eEurope+), s. 29. www.culture.gov.sk- ka, 2003. 389 s. ISBN 80–7165–417–5 Infotéka-Informatizácia. PETREKOVÁ, Š.: Slepecká tlač v 21. storo- STEINEROVÁ, J.: Obzretie sa za seminá- čí. In: Knižnica. Revue pre knihovníctvo, bib- rom Informačné správanie človeka pri využí- liografiu, knižnú kultúru, informačné systémy vaní informácií a percepcii textov. In: IT lib a technológie, biografistiku, archív a múzeum – Informačné technológie a knižnice. Bratisla- knihy a literárnych pamiatok. Martin: Sloven- va: Centrum VTI SR, Roč. IX, č. 1/2005, s. 44 ská národná knižnica. Roč. VIII. č. 1/2007, s. – 45. s. 10 – 14. ISSN 1335-793X 24 – 27. ISSN 1336-0965 (online vydanie) 100 ROKOV NEMOCNICE S POLIKLINIKOU 50 ROKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE PRE V LEVOČI. (Zost. M. Papcun, J. Stolina). Levo- NEVIDIACICH M. HREBENDU V LEVOČI. ča: Polypress, 2000. 159 s. ISBN 80–88704– (Zost. J. Lapšanský). Levoča: ÚKN M. Hreben- 34–0 du, 1998. 111 s. SULAČEK, J.: Posledný spišský župan JUDr. PRAMEŇ – zvukový magazín pre nevidiacich. Ján Rumann. In: Z minulosti Spiša XII/2004 – Levoča: SKN M. Hrebendu, Roč. XXXIV, č. Ročenka Spišského dejepisného spolku (Zost. 10/2004. I. Chalupecký). Levoča: Spišský dejepisný PREDMERSKÝ, V.: Dejiny špeciálnej peda- spolok, 2004. 237 s. ISBN 80–966964–9–1

83 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

ŠARBACH, Z.: 80 let časopisu pro nevidomé život – časopis pre nevidiacich. Levoča: Únia Zora. Praha: Sjednocená organizace nevido- nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Roč. mých a slabozrakých České republiky, 1997. XXXVI, č. 7 – 11/1998. 64 s. 55 s. VARHÁNIK, Ľ.: Roky s Nádejou a v náde- ŠEFČÁK, L. – DUHAJOVÁ, Z.: Dejiny slo- ji (memoárové reminiscencie nevidiaceho venského novinárstva 1918 – 1968. Bratislava: redaktora). Levoča: autorizovaný rukopis – Univerzita Komenského, 1999. 241 s. ISBN osobný archív Ľ. Varhánika, marec 2003. 80-223-1254-1 VÉGH, N.: Elektronické informačné služby ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčian- SKN Levoča a technické prostriedky prístupu sky sv. Martin: Neografia, 1943. 592 s. nevidiacich k informáciám. Levoča: Sloven- ŠRÁMEK, Ľ.: Vzťah slovenskej verejnosti k ská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, vstupu Slovenska do NATO – zv. 1. Bratisla- 2003, 32 s. va: Národné osvetové centrum, 2004. Levoča: VÉGH, N.: Informačné služby Slovenskej SKN M. Hrebendu 2005 (braillo a zvuková ver- knižnice pre nevidiacich v Levoči za posledné zia), 123 s. desaťročie. In: Knižnica. Revue pre knihovníc- TINAJOVÁ, O.: Remeselný ústav pre slepcov tvo, bibliografiu, knižnú kultúru, informačné – autorizovaný rukopis. Levoča: Múzeum špeci- systémy a technológie, biografistiku, archív álneho školstva, 2003. 11 s. a múzeum knihy a literárnych pamiatok. Mar- TINAJOVÁ, O.: Výchova a vzdelávanie zra- tin: Slovenská národná knižnica. Roč. VII. č. 11 kovo postihnutých – výber z archívnych doku- – 12/2006, s. 10 – 12. ISSN 1336-0965 (onli- mentov. Levoča: Múzeum špeciálneho škol- ne vydanie) stva, 2003. 30 s. VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NEVIDIACICH A TRANSFORMÁCIA NATO V 21. STOROČÍ SLABOZRAKÝCH NA SLOVENSKU OD ROKU (Stručné dejiny. Severoatlantická zmluva) – 1922. (Zost. Ľ. Hrehorčáková, J. Lapšanský, O. zv. 5. Bratislava: Ministerstvo národnej obrany, Tinajová). Bratislava: Ústav informácií a prognóz 2004. Levoča: SKN M. Hrebendu, 2005 (brail- školstva, 2003. 164 s. ISBN 80-7098-359-0 lo a zvuková verzia). VÝROČNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ KNIŽNI- TRUBÍNIOVÁ, V.: Dejiny predškolskej peda- CE PRE NEVIDIACICH MATEJA HREBENDU gogiky 1. Ružomberok: Pedagogická fakulta KU, ZA ROK 2004. Levoča: SKN M. Hrebendu, 2007. 364 s. ISBN 978–80–8084–165–2 marec 2004, 52 s. TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava: VÝZNAMNÍ ŠPECIÁLNI PEDAGÓGOVIA SOFA, 1999. 219 s. ISBN 80–85752–66–2 Z LEVOČE. (Zost. Š. Dunčko, J. Lapšanský, O. TUŠER, A. – ŠEFČÁK, L.: Okresné noviny na Tinajová). Bratislava: Ústav informácií a prognóz Slovensku (Stručný náčrt vzniku a vývinu regio- školstva, 2001. 97. s. ISBN 807098–266–7 nálnej tlače na území Slovenska od najstarších ZASĘPA, T. – OLEKŠÁK, P.: Internet a globa- čias po súčasnosť). Bratislava: Slovenský zväz lizácia. Antropologické aspekty. Ružomberok: novinárov, 1986. 177 s. Filozofická fakulta Katolíckej univerzity, 2006. UHRIŇAK, O.: Pri prameňoch vzdelávania. 210 s. ISBN 80–8084–092–X In: Priezor, časopis o živote nevidiacich a sla- ZASĘPA, T.: Média v čase globalizácie. bozrakých. Levoča: Únia nevidiacich a slabo- Bratislava: Lúč, 2002. 425 s. ISBN 80-7114- zrakých Slovenska. Roč. IX, č. 3/1998, s. 76 387-1 – 82. VARHÁNIK, Ľ.: Míľniky našej histórie – se- riál o slepeckej tlači na Slovensku. In.: Nový

84 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

85 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU

Šesťdesiat rokov Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči

Vydala: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Náklad: 500 ks

ISBN 978-808110-030-7