ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Šesťdesiat rokov Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči Jozef Lapšanský Levoča 2008 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU © PhDr. Jozef Lapšanský, PhD. Redakčná príprava a jazyková úprava: Mgr. Gabriela Rerková Grafická úprava a návrh obálky: Kristína Lapšanská Foto: Mgr. Gabriela Rerková Preklad: Mgr. Želmíra Zemčáková Vydala: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ISBN 978-808110-030-7 4 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Obsah ÚVOD I. KAPITOLA Nevidiaci v historickom a spoločenskom kontexte 1. 1 Obdobie šerosvitu v slepeckých dejinách 1. 2 Priekopníci – nasledovatelia Mateja Hrebendu 1. 3 Levoča a nevidiaci II. KAPITOLA „Nevidomý“ neznamená nevedomý 2. 1 Levočské slepecké ústavy 2. 2 Čítam, čítaš, čítame… 2. 3 Prvé tituly slepeckej periodickej tlače III. KAPITOLA Polstoročie napredovania i prešľapovania 3. 1 Novostavba na Štúrovej ulici 3. 2 Nevstupovať: nahráva sa! 3. 3 Tlačiareň a knižnica – rázcestie či symbióza? IV. KAPITOLA V ére informačného novoveku 4. 1 Desaťročie nových informačných a komunikačných technológií 4. 2 Slepecká tlač v 21. storočí – štýl magazínový a seriózny 4. 3 Modernizácia knižničných informačných systémov a služieb 4. 3 Nový vek zvukových štúdií ZÁVER RESUMÉ ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 5 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU 6 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Úvod Dejiny majú osvecovať rozum, a nie zaťažovať pamäť… Aforistický výrok súvisí so zámyslami či ambí- ňové definovanie zrakového postihnutia: sla- ciami autora: ponúknuť čitateľom prierezový bozrakosť, sociálnu slepotu, praktickú slepotu profil jednej inštitúcie a zároveň svedectvo o ľu- a úplnú slepotu.3 „Tmavomodrý svet“ môže mať ďoch, ktorí Slovenskú knižnicu pre nevidiacich pre ľudí s diferencovaným poškodením vízusu Mateja Hrebendu v Levoči (ďalej SKN) zakla- rôzne hodnoty, problémy a – keď zostaneme dali, dotvárali a podstatnou mierou určovali jej verní metaforám – aj rozličné odtiene. Pre dak- smerovanie i osud. torého človeka môže zrakový hendikep zname- Knižtička Zo šerosvitu do informačného nať naozaj totálnu tmu, pre ďalšieho jestvovanie novoveku nie je zo žánrologického hľadiska v matnom šerosvite umožňujúcom rozpoznávať „čistou“ historiografickou monografiou, hoci aspoň obrysy – kontúry okolitého súcna. v nijakom prípade nepodceňuje, tobôž neig- Analógie a podobenstvá bývajú zradné nie- noruje nevyhnutný faktografický základ. Autor len v umení, ale i v bežnom živote, jednako sa nemohol nenačrieť do predchádzajúcich publi- však ponúka porovnanie jednotlivých odtieňov kácií1 no zároveň sa orientuje na súčasné typic- vnútorných mikrosvetov nevidiacich s vývojom ké črty jediného slepeckého knižnično-infor- informačných a komunikačných systémov. Naj- mačného centra svojho druhu na Slovensku. staršiu dobu, ktorej verejnosť zvykne uštedro- Ak sa ktokoľvek pokúša čo len načrtnúť vať dosť necitlivý prívlastok „predpotopná“, bola celostný portrét pozoruhodnej inštitúcie (a SKN etapou šerosvitu. Zámerne sa vyhneme výra- M. Hrebendu takou dozaista je), nevyhne sa zom „temno, absolútna tma“, lebo nech boli väčšej či menšej retrospektívnosti; jedine ak časy pre zrakovo postihnutých akokoľvek kru- by tvorca uplatnil princíp „výberovej pamäti“ té, títo ľudia nerezignovali, nemohli sa totálne a tváril sa, že dejiny slepeckého hnutia začali a beznádejne opustiť. Keď už nič iné, tak potom včera večer… Písať o histórii, alebo dokonca sebazáchovný inštinkt prežitia im pozitívne vnu- písať históriu sviežo, príťažlivo, a pritom vecne, coval prinajmenej pokusy o prosté človečie objektívne vie len málo publicistov. Stále platí porozumenie, o jednoduchú výmenu nevyhnut- bonmot českého vedca Dušana Třeštíka, že ných informácií. dejiny najpríšernejšie vysvetľujú tí najpovolanej- Štyri kapitoly tejto knihy si nenárokujú na ší – historici samotní. komplexný sumár, na detailnú analýzu všetkých Nevidiacich a slabozrakých verejnosť2 zo - udalostí aj osobností, ktoré sa v šesťdesiatroč- trvač ne vníma ako ľudí odsúdených na existen- nej histórii SKN Hrebendu vyskytli. Vkus čita- ciu v „tmavomodrom svete“. Ide o veľmi relatívnu teľov je rôznorodý a každý má svoju predstavu, a značne nepresnú metaforu, pretože súčasná svoju hodnotovú hierarchiu i rebríček persón, oftalmologická klasifikácia rozlišuje štvorstup- ktoré by na stránkach tejto knižky nemali chý- bať. Takú celostnú zaľudnenosť ale možno do - 1 Porov.: 50 rokov Ústrednej knižnice pre nevidiacich Mateja siahnuť jedine v lexikónoch a príbuzných žán- Hrebendu v Levoči, Významní špeciálni pedagógovia z Le- roch faktografickej spisby. voče, Výchova a vzdelávanie nevidiacich a slabozrakých na Slovensku od roku 1922 etc. 2 Termín verejnosť sa veľmi nešťastne zvykne zamieňať s prí- 3 GAJDOŠOVÁ, E.: Ambulancia pre slabozrakých a prakticky buzným výrazom verejná mienka, lenže tá je aktuálnym stavom nevidiacich. In: Priezor, časopis o živote nevidiacich a slabo- vedomia spoločnosti (verejnosti) v určitom časopriestorovom zrakých. Levoča: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. bode (poznámka autora). Roč. XI, č. 3/200, s. 75. 7 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU Nemusíme sa navzájom presviedčať, že bez vých, elektronických médií a internetu uvedo- priekopníckych pokusov s vydávaním prvých mujú, dokonca ho nezriedka značne nadhod- braillovských učebníc, šlabikárov by nebolo nocujú. digitalizovaných dokumentov či Daisy kníh; taká- Nebýva zvykom opatriť publikáciu blížiacu sa to súvislosť je zrejmá a ťažko spochybniteľná. svojím popularizačným štýlom k presnoprísnej Zdanlivo v povrchných sumarizovaniach sa literatúre faktu metaforickým názvom. Kniha Zo téma slepeckej knižničnej spisby a periodickej šerosvitu do informačného novoveku má svo- tlače môže zdať vyčerpaná a definitívne uzavre- ju primárnu informatívnu funkciu, ale nezrieka tá. Isteže sa spomedzi nás vytrácajú žijúci sved- sa ani epištolárnosti; chce dobrožičlivo poďa- kovia a legendy dejstvovania i jestvovania slo- kovať znamenitým ľuďom, ktorí stáli pri kolíske venských nevidiacich. Ale ešte vždy sa otvára levočskej hrebendovskej knižničnej inštitúcie. dostatočný časopriestor umožňujúci hľadať sú- V publicistike platí tvorivý princíp: ak nie vislosti príčinné aj historické. Napríklad odpo- o novom, tak potom aspoň ponovom. Isteže sa veď na otázku, prečo sa práve Levoča postup- nedajú nanovo písať historicky overené a oficiál- ne vyprofilovala na svojbytnú i svojráznu Mekku ne viackrát potvrdené dátumy ťažiskových uda- zrakovo postihnutých. Nuž a napokon sa črtá lostí v levočskej hrebendovskej knižnici. Každé príležitosť, snáď dokonca povinnosť, zazname- pripomenutie týchto dôležitých medzníkov však návať aj interpretovať mimoriadne dynamické ponúka šancu i časopriestor na stručnú, prípad- procesy dnešných slepeckých informačných ne obšírnejšiu reflexiu. Áno, každé okomentova- a komunikačných technológií. nie historiografických reálií má v sebe zakódo- Známy teoretik komunikácie Neil Postman vanú subjektívnosť a emotívnosť; hranice medzi tvrdí, že každé médium má sklony prerásť do nimi sa hľadajú mimoriadne ťažko, lebo obidve mýtu, do legendy. Postman varuje pred nekri- kategórie sú veľmi ľahko navzájom prestupné. tickým vydávaním moderných komunikačných Môže nastať situácia, ktorú trefným aforizmom technológií za súčasť prírody, za prvky stvore- charakterizoval editor Timesov Charles A. Dana né Bohom. Opiera sa pritom o definíciu mýtu (preslávil sa pohotovým, lež výsostne korektným a zároveň poukazuje na tendencie mnohých spravodajstvom o Titanicu): „Viem, ako písať ľudí, ktorí si o viacerých vynálezoch nespráv- pravdu. Viem, ako neubližovať ľuďom. Neviem, ne myslia, že existovali odjakživa. Najmä mladé ako robiť oboje odrazu.“ pokolenie podlieha predstavám ako keby inter- „Krištáľovo čistá je iba budúcnosť, mení net jestvoval od nepamäti. Keď však techno- sa vždy minulosť,“ tvrdia s jemným sarkazmom lógia podľahne iracionálnej mytológii, začína sa prognostici. Dejiny Slovenskej knižnice pre vnímať ako dobrá sama o sebe, nevyžaduje si nevidiacich Mateja Hrebendu neboli – našťas- žiadnu kontrolu ani modifikácie. Napríklad me- tie – ani tak často prepisované; skôr bude dzi používateľmi internetu možno pozorovať jav, pravdou, že sú ešte vždy v daktorých pasážach ktorý by sa dal nazvať technologická idolatria, nedopísané. Nasledujúce stránky môžbyť zapl- čiže uctievanie médií ako modly. Webová sieť nia ešte stále biele miesta, dopovedia v nových sa považuje za nevyhnutnú súčasť každoden- kontextoch čosi viac o udalostiach, veciach, ného fungovania. Technológii sa pripisuje väčší ľuďoch i dejoch, čo sa nám zdali raz a navždy význam než v skutočnosti má a mala by mať.4 dokončené. Mnohé spoločenské inštitúcie si vplyv printo- Autor 4 ZASĘPA, T. – OLEKŠÁK, P.: Internet a globalizácia. Antro- pologické aspekty. Ružomberok: Filozofická fakulta Katolíckej univerzity, 2006, s. 101. 8 ZO ŠEROSVITU DO INFORMAČNÉHO NOVOVEKU I. KAPITOLA Nevidiaci v historickom a spoločenskom kontexte „My, ktorí sme žili v koncentračných táboroch, si pamätáme na mužov, ktorí chodili po chatr- čiach upokojujúc druhých, dávali im svoj posledný kúsok chleba. Možno ich bolo málo, ale ponúkajú dostatočný dôkaz, že človeku možno zobrať všetko – okrem jedného: poslednej z ľudských slobôd – v rozličných okolnostiach si vybrať vlastnú cestu.“ (Viktor Frankl) Myšlienky múdreho židovského psychiat- slepecké?1 Ak áno, ktorá udalosť, poprípade ra, ktorý prešiel osvienčimským infernom, sa osobnosť, by