ROÈNÍK XXXIV 6 2002

29,- SK

LADISLAV FANÈOVIÈ

ŽILINSKÝ FESTIVAL

ŠTUDENTSKÉ PÓDIUM

ZLATÝ KOHÚTIK V SND

MAREK BALATA HudbaHudba Modre Modre 21.-23.6.2002 MEDZINÁRODNÝ FESTIVALÍK UMENIA POCTA ZELJENKOVI

21. 6. 2002 19.00 h Eunika (bývalý ev. nem. kostol) Amadé - sláčikové trio (Rakúsko) Branislav Dugovič - klarinet (Slovensko) Verše Milana Rúfusa a Jozefa Mihalkoviča prednesie Peter Rúfus 22. 6. 2002 16.00 h Nádvorie Starej vinohradníckej školy Janáčkovo kvarteto (Česká republika)

22. 6. 2002 19.00 h Červený Kameň Rytierska sieň Komorný orchester Comorra Ján Slávik, Csaba Rácz - violončelo, Miloš Jurkovič -flauta Frantíšek Török, Marián Hrubý - husle, (Slovensko)

23. 6. 2002 19.00 h Kostol sv. Štefana kráľa v Modre Moyzesovo kvarteto (Slovensko) Marta Beňačková - alt (Slovensko) Darko Brlek - klarinet (Slovinsko)

Maľby a kresby v ateliéry Slavomíra Brezinu Súkenícka 34, Modra. Otvorené denne od 14.00 h -17.00 h Festivalík podporil Slovenský hudobný fond a ARM 333 OBSAH Vážení èitatelia,

3 • OSOBNOSTI / UDALOSTI možno sa aj Vám zachcelo uprostred jedného Odpoèet Slovenskej filharmónie — str. 3 spanilého trblietavého rána na chví¾u zasta. Niè iné K osemdesiatke Jána Skladaného — str. 4 — len osta stᝠa vdychova sýtu jar s jej nekoneènými Svetová premiéra Benešovej opery — str. 4 Moyzesiana 2002 — str. 5 farbami a vtáèou hudbou. A potom si ten okamih Bánovce v znamení hudby — str. 5 zapísa do skrytých záhybov pamäti. Ako tajný fetiš, Jubileá škôl — str. 6 zdroj nádejí a svetla. Èas slnka, èas prís¾ubov, èas Pedagogická dvorana — str. 8 nezrelých malín... Hudba v Cíferi — str. 8 Opä som ho ráno stretla. Šiel z obchodu. V jednej ruke tašku s nákupom ahal takmer po zemi. 9 • REAGUJETE V druhej ruke lístok so zoznamom vecí, ktoré celkom iste nezabudol nakúpi. Šiel a spieval. Nahlas a trošku 10 • MIESTO MÁ... falošne. Stíchli drozdy, naèúvala celá ulica. Zobúdzal Jiøí Hlaváè — str. 10 sa svet. Stretla som ho a on mi — bez nároku na otázku odpovedal: „...vieš, chodím nakupova skoro 11 • MINIPROFIL Ladislav Fanèoviè — str. 11 ráno, než slnieèko staèí vystrèi všetky palièky a než je ve¾mi teplo. A spievam preto, lebo mi je veselo — 12 • CON BRIO a hudbu mám ve¾mi rád...“ Opä sme ich v uplynulých dòoch stretávali.

13 • ZAMYSLENIE Hlúèiky unavených, ale šastných víazov. Žili pár Pomedzi prsty — str. 13 týždòov v napätí, v oèakávaní blížiaceho sa vytúženého cie¾a. V znamení stresu maturít, štátnic, 14 • ROZHOVOR závereèných prác, absolventských vystúpení... Koneène David Lively — str. 14 prešli bránou — slávobránou. Prekroèili prah, prežívajúc svoj krásny èas prís¾ubov. Èas nezrelých 16 • ROZHLASOVÝ ZÁPISNÍK malín... Nie náhodou sa práve v júnovom èísle Hudobného 17 • FESTIVALY života stretlo viacero komentárov, recenzií a referátov, Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline — str. 17 ktorých predmetom sú aktivity mladých hudobníkov: Musica nova — str. 21 študentské aj absolventské interpretaèné koncerty, autorské koncerty a najmä ažiskové jarné fórum 22 • KONCERTY mladých koncertných umelcov, žilinský Hus¾oví virtuózi v Slovenskom rozhlase — str. 22 Stredoeurópsky festival koncertného umenia, jeho 12. Slovenská filharmónia — str. 23 ŠKO Žilina — str. 23 roèník, perspektívy... Študentské pódium — str. 24 Miesto hudby a hudobnej výchovy v živote Koncert v synagóge — str. 26 mládeže sa ako východisková téma ozývajú Talent z Juhoslávie — str. 26 z nieko¾kých èlánkov tohto èísla... Mosty v strednej Európe — str. 27 Z mirbachovských matiné — str. 27 V uplynulom období sa vo viacerých inštitúciách Oživené tance — str. 28 bilancovalo, „úètovalo“ formou verejných odpoètov. Pre hudobnú verejnos je zaiste zaujímavá 29 • HUDOBNÉ DIVADLO vyèerpávajúca informácia o výsledkoch èinnosti, Zlatý kohútik v SND — str. 29 úspechoch, ale aj výh¾adoch jednej z prvých našich kultúrnych organizácií, Slovenskej filharmónie. 30 • ZAHRANIÈIE Opera SND takmer v závere sezóny ponúkla ïalšie Jarné parížske impresie — str. 30 premiérové naštudovanie, tentoraz nie príliš Janáèkov Osud — str. 32 „obohrávaného“ diela N.Rimského-Korsakova Zlatý kohútik. 34 • INTERFERENCIE Cerebrae musicalis — str. 34 Inscenácie v zahranièných operných domoch, tentokrát v Paríži a v Brne sú znovu príažlivou 36 • MODULÁCIE konfrontaènou platformou pre našich recenzentov. St. Louis — Hudobná brána na západ — str. 36 Jazzová scéna, jej legendy a osobnosti v profiloch Improvizácia je dobrodružstvo (Marek Balata) — str. 39 a rozhovoroch, informácie, aktuality, recenzie... Cesty medzi nebom a zemou — str. 41 Verím, že i v júnovom èísle Hudobného života nájdete Brno plné jazzu — str. 42 svoj dúšok na ovlaženie...

43 • RECENZIE CD

47 • POZMÁMKY DISKOFILA Vaša Lýdia Dohnalová 48 • KAM / KEDY a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 1 ODPOÈET SLOVENSKEJ FILHARMÓNIE

Prostredníctvom verejných odpoètov štát- sonál), ich vekovú štruktúru (90% v kate- nych organizácií má verejnos možnos in- górii 21—60 rokov, s relatívne vyrovnanou VYCHÁDZA MESAÈNE V HUDOBNOM CENTRE, MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA formova sa o ich èinnosti, hospodárskych štruktúrou v rámci tohto rozpätia — najväèší výsledkoch a úspechoch. Najprv na inter- je podiel v kategórii 41—50 roèných) aj vzde- ŠÉFREDAKTORKA nete a následne aj v priamej konfrontácii lanostnú úroveò (prevaha vysokoškolsky LÝDIA DOHNALOVÁ s predstavite¾mi tej-ktorej organizácie. vzdelaných pracovníkov). (TEL./FAX: +421 2 54430366) Slovenská filharmónia pozývala predsta- Jozef Tkáèik uviedol, že v sezóne 2001- @HC.SK HUDOBNYZIVOT vite¾ov médií na verejný odpoèet 13. mája 2002 organizovala SF spolu 184 koncertov [email protected] t. r., ktorý termínovo spojila s informáciou všetkých svojich telies. Osobitne poukázal

REDAKCIA o budúcej koncertnej sezóne. Minimálnu na radostný fakt zvýšeného poètu návštev- ANDREA SEREÈINOVÁ úèas médií na tomto podujatí možno odô- nosti na koncertoch SF (nárast poètu abo- WORLD, JAZZ, FOLK vodni iba ich tragickým nezáujmom o jed- nentov v priebehu piatich rokov èinil 89,5%). (TEL.: +421 2 54416891) nu z našich prvých kultúrnych inštitúcií. Pod¾a informácií uverejnených na inter- [email protected] Škoda, že SF, ktorá má na to každý týždeò nete sa však „závažným faktorom javí po- PAVOL ŠUŠKA nieko¾ko príležitostí, nevyužila možnos kles záujmu o úèinkovanie komorných sú- KONCERTY, RECENZIE (TEL.: +421 2 54416891) pozva aj svojich návštevníkov, medzi kto- borov SF (s výnimkou koncertov súboru [email protected] rými by sa urèite bol našiel aj taký, èo by Musica aeterna) a Slovenského filharmo- bol rád nahliadol do zákulisia i do problé- nického zboru. Dôvody sú predovšetkým REDAKÈNÁ RADA mov inštitúcie, ktorú pravidelne navštevu- v neschopnosti miestnych usporiadate¾ov MILOŠ BLAHYNKA, ELENA FILIPPI, je... Možno nabudúce. pokry finanèné náklady úèinkovania JURAJ HATRÍK, PETER RUŠÈIN, Z materiálov SF uverejnených na inter- a taktiež èiastoène i nedostatoèný záu- M ŠKUTA, ZUZANA VACHOVÁ, IKULÁŠ netových stránkach Ministerstva kultúry jem...“ Osobitne sa pritom spomína reduk- PETER ZAGAR, VLADIMÍR ZVARA SR a Slovenskej filharmónie vyberáme cia dlhé desaroèia trvajúcej spolupráce SF MARKETING niektoré základné èíselné údaje (po zaok- s letnými festivalmi v Piešanoch a v Tren- ELENA KMEOVÁ rúhlení): celkové náklady SF roku 2001 èi- èianskych Tepliciach... SF zameria svoje (TEL. +421 2 54433532, 54433716, nili 120 mil. Sk, z toho 96 mil. Sk pokryl úsilie v budúcnosti osobitne a s ve¾kým FAX: 54433716) príspevok zo štátneho rozpoètu, 24 mil. Sk dôrazom na koncerty pre mladých poslu- (ca 20%) získala SF z tržieb (vstupenky na cháèov, pretože „oslovi poslucháèa vážnou ADRESA REDAKCIE koncerty — 3,2 mil. Sk, honoráre za zahra- hudbou ... je v dnešných dòoch nároèná MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA 1 nièné vystúpenia umeleckých telies SF úloha. Nielen na Slovensku poklesol záu-

SADZBA A LITOGRAFIE a tržby z prenájmov svojich priestorov). Od jem verejnosti o vážnu hudbu — tento trend ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, S. R. O. roku 1996 vykazuje SF každoroène zisk, je aktuálny prakticky v celosvetovom me- ktorý roku 2001 èinil 944 000,- Sk. Celkové radle.“ (V materiáli sa neuvádza zdroj tohto TLAÈ náklady sa medzi jednotlivé telesá SF roz- odvážneho tvrdenia.) PATRIA I., PRIEVIDZA de¾ujú takto: 63 mil. Sk — orchester SF, 33 K poslaniu SF patrí aj „snaha o èo naj- mil. Sk — Slovenský filharmonický zbor, 5,5 frekventovanejšie úèikovanie umeleckých ROZŠIRUJE mil. Sk — Slovenský komorný orchester BW, telies na koncertných pódiách doma a v za- PONS, A.S., MEDIAPRINT-KAPA A SÚKROMNÍ DISTRIBUTÉRI 5 mil. Sk — súbor Musica aeterna, 2 mil. Sk hranièí“. „Aj keï v uplynulom roku 2001 — Moyzesovo kvarteto. nemožno hovori o nenaplnení tejto strán- Cena jedného èísla 29,- Sk. Ako aj osobne informoval generálny ria- ky èinnosti inštitúcie, je potrebné konšta- Cena roèného predplatného (12 èísiel) 240,- Sk. Objednávky na predplatné prijíma PoNS, a.s., dite¾ SF Jozef Tkáèik, dramatický nárast tova, že skutoènos ani zïaleka nezodpo- každá pošta a doruèovate¾. Objednávky nákladov sa prejavuje najmä v oblasti ho- vedá predstavám....” (Ako mimoriadne do zahranièia vybavuje PoNS, a.s., vývoz tlaèe, Zahradnícka 151, 820 05 Bratislava. norárov a ïalších nákladov hosujúcich úspešné však filharmonický odpoèet ozna- Objednávky na predplatné prijíma tiež umelcov (pod¾a informácií ekonomickej èuje o. i. hosovania orchestra v Nemecku, redakcia èasopisu. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. námestníèky SF Dariny Maxiánovej èinia kde zaznel aj Suchoòov Žalm zeme podkar- Používanie novinových zásielok povolené RPPBA – ca 8,8% z celkových nákladov SF, èiže 10,5 patskej, a v Španielsku, a bohatá je aj zahra- Pošta 12, dòa 23. 9. 1993, è. 102/03. Indexové èíslo 49215. ISSN 13 35 – 41 40 mil. Sk), ïalej náklady na energiu, služby, nièná žatva Slovenského filharmonického autorské poplatky, spoje atï. zboru.) No „Daný stav nedáva ani do naj- NA OBÁLKE Na uzavretie kapitoly o èíslach uveïme, bližšej budúcnosti mnoho dôvodov k opti- PO KONCERTE že ak by SF mala by v plnom rozsahu sa- mizmu a preto oblas zahraniènej reprezen- FOTO: MARTA FÖLDEŠOVÁ, ML. mofinancovaná, musela by každá koncert- tácie bude zaiste vyžadova premyslenie ná vstupenka stᝠokolo 2000,- Sk. zásadných systémových opatrení v záujme REDAKCIA HŽ SA NIE VŽDY STOTOŽÒUJE Jozef Tkáèik struène informoval aj o prí- zachovania dosiahnutej úrovne slovenské- S NÁZORMI A POSTOJMI VYJADRENÝMI V UVEREJNENÝCH TEXTOCH. prave komplexnej rekonštrukcie Reduty, ho interpretaèného umenia a jeho prezen- ktorej projekt èaká na súhlas vlády SR. tácie a konfrontovania minimálne v európ- VYH¼ADÁVA V DÁTACH UVEREJNENÝCH Odpoèet SF za rok 2001 sa však dotýka skom kontexte.“ (?) V TOMTO ÈÍSLE MԎETE NA ADRESE aj ïalších parametrov jej èinnosti. Uvádza Otázky prítomných novinárov sa najviac WWW.SIAC.SK. poèet zamestnancov organizácie (266, z to- dotýkali umeleckej èinnosti organizácie, ho 225 umeleckých pracovníkov a 41 ïal- obsadenia najvyšších umeleckých funkcií ších odborných pracovníkov, resp. technic- v nej. Predovšetkým sa zaujímali o predsta- ko-administratívny aparát a obslužný per- vy SF na obsadenie funkcie hudobného ria-

2 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 OSOBNOSTI • UDALOSTI dite¾a vakantného po vlaòajšom náhlom konca sezóny 2002-2003, aby sa v tomto štandardu.“ Takže treba permanentne zvy- odchode Ondreja Lenárda. Ako informoval období pripravil výber jeho nástupcu. šova úroveò, strednodobo ju uchova, èo Jozef Tkáèik, v budúcnosti sa z praktických Na otázku, preèo sa SF vytratila z trhu sa v súèasnosti už aj splnilo... dôvodov už neráta s funkciou hudobného zvukových nosièov, preèo už dlhé roky ne- O koncertnej sezóne 2002-2003, pripra- riadite¾a (ktorá bola vytvorená v polovici 90. nahráva, reagoval Jozef Tkáèik pripomien- vovanej bez šéfdirigenta, informoval dra- rokov), ale v nadväznosti na tradíciu sa SF kou o nešastnom riešení otázky bývalého maturg SF Adrian Rajter. Program rámcu- opä vráti k funkcii šéfdirigenta. Vedenie SF vydavate¾stva OPUS a informáciou o tom, jú, resp. popretkávajú ve¾ké oratoriálne die- pripravuje riešenie a — hoci mená kandidá- že od roku 1995 vydala SF šes (nepredaj- la od obdobia baroka (Bach), cez klasiciz- tov zostali utajené — z výpovedí generálne- ných) kompaktných diskov na vlastné pro- mus (Haydn) až po romantizmus (Men- ho riadite¾a bolo možné dedukova, že do pagaèné úèely. Na ïalšiu otázku, èi dôvo- delssohn, Berlioz). Dôležitým dramaturgic- užšieho výberu sa zaradili niektorí dirigen- dom ne-nahrávania SF nie sú nereálne vy- kým akcentom bude uvedenie kompletu ti, s ktorými SF v sezóne 2001-2002 spolu- soké honorárové požiadavky orchestra, Bachových Brandenburských koncertov v po- pracovala. Pod¾a generálneho riadite¾a sa odpovedal Jozef Luptáèik, že tieto dôvody, daní SKO Bohdana Warchala, pokraèova- v najbližšej budúcnosti obsadí funkcia šéf- ktoré na zaèiatku 90. rokov vyslovil Claus nie v cykle Beethovenových sláèikových dirigenta pravdepodobne na èiastkový úvä- Heymann, šéf HNH International Ltd. kvartet v podaní Moyzesovho kvarteta, Ze- zok, vzh¾adom na fakt, že príprava nastá- (dnes jednej z najmocnejších svetových na- lenkove ve¾kolepé Lamentácie proroka Jere- vajúcej sezóny sa uskutoènila bez šéfdiri- hrávacích spoloèností — pozn. A. R.), nezod- miáša v podaní súboru Musica aeterna... genta. Od zaèiatku 55. koncertnej sezóny povedajú skutoènosti, pretože SF sa Rad zvuèných zahranièných dirigentských SF (2003-2004) bude mien (o. i. Bìlohlávek, toto dôležité miesto A. Ligeti, Moldoveanu) plne obsadené. Na otáz- dopåòajú na èele SF slo- ku kritérií výberu nové- venskí hostia (Feranec, ho šéfdirigenta odpove- Štúr, Košik, Majkút). dal Jozef Luptáèik, Ich partnermi v spolu- predseda Umeleckej práci s telesami SF bu- rady orchestra SF, že de široká paleta sloven- musí ís o osobnos, ských (vrátane najmlad- ktorá bude znamena ších) inštrumentálnych ve¾ký umelecký prínos, a vokálnych sólistov, ktorá bude akceptova- spolu s významnými te¾ná doma aj v zahra- zahraniènými hosami nièí, bude zárukou kva- (o. i. Paul Gulda, Mihae- litnej každodennej prá- la Ursuleasa, Pascal ce, bude disponova ši- Dubreuil, Aapo Häki- rokým repertoárom a bu- nen). Slovenská kom- ARCHÍV de dobre pripravená pre pozièná tvorba bude OTO prácu s orchestrom aj F v programoch abonent- so zborom. ných koncertov SF za- Pod¾a odpoètu SF uverejnenom na in- v prípade serióznej ponuky urèite dohod- stúpená dielami Kowalského (SF), Zagara ternete prevzalo kompetencie neobsadené- ne. Okrem toho sa odvolal na svetovú krí- (SKO), Cóna a Zeljenku (Moyzesovo kvar- ho miesta hudobného riadite¾a SF Umelec- zu v nahrávacom priemysle, prejavujúcu teto), okrem toho vystúpi orchester na otvá- ké grémium SF (UG) v zložení Jozef Lup- sa v obmedzovaní nahrávania aj špièkových racom koncerte Týždòa novej slovenskej táèik, predseda Umeleckej rady orchestra svetových orchestrov. (Pozn. A.R.: v tohto- hudobnej tvorby. SF, Josef Skoøepa, koncertný majster SF roènom 4. èísle èasopisu Hudobný život a Peter Baran, koncertný majster SF. Na v aktuálnom rozhovore Claus Heymann A LŽBETA RAJTEROVÁ otázku, èi s kompetenciou prevzal tento potvrdzuje svoje tvrdenie o vysokých hono- orgán aj zodpovednos za svoje rozhodnu- rárových požiadavkách SF, znemožòujúcich KALEIDOSKOP tia, reagoval generálny riadite¾ Jozef Tká- spoluprácu.) èik pripomienkou, že UG prevzalo funkciu Slovenská filharmónia je svojím posta- Sviatok hudby iniciovalo pred 21 rokmi hudobného riadite¾a len na 50% pre potre- vením jednou z najdôležitejších štátom fi- Ministerstvo kultúry a komunikácie Fran- by konzultácií a operatívneho riešenia nancovaných inštitúcií na Slovensku. „Kon- cúzskej republiky. Na jeho podnet rea- niektorých problémov. Jozef Luptáèik pri- krétnym napåòaním“ jej „poslania“, spoèí- govalo mnoho európskych krajín, ktoré pomenul, že táto úloha je pre UG ve¾mi vajúceho „v prispievaní k všestrannému sa k oslavám Sviatku hudby postupne nároèná a kolektívne návrhy sa rodia zdå- rozvoju hudobnej kultúry v Slovenskej re- pridali. Sviatok hudby, ktorý sa každo- havo, no èlenovia tohto orgánu si už èias- publike a dôstojnej reprezentácii slovenské- roène koná 21. júna je venovaný živým toène zvykli. Otázku o zodpovednosti ne- ho interpretaèného umenia v zahranièí“, je hudobným produkciám a je príležitos- zodpovedal nikto. pod¾a uverejnených materiálov o. i. „per- ou prezentácie v tradièných aj netradiè- Jozef Tkáèik potvrdil prítomným novi- manentné zvyšovanie umeleckej úrovne ných priestoroch a na uliciach, za úèas- nárom doteraz iba kuloárovú správu o zme- koncertných podujatí“. Pritom „strednodo- ti profesionálnych aj amatérskych hu- ne vo vedení Slovenského filharmonické- bým výh¾adom èinnosti organizácie je dobníkov. ho zboru, pod¾a ktorej dlhoroèný hlavný uchovanie vysokej umeleckej úrovne...“, Cie¾om Sviatku hudby je zjednote- zbormajster Jan Rozehnal oznámil svoj zá- „no v poslednom období sa èrtajú v èinnosti nie miest a krajín v jednom ve¾kom hu- mer da k dispozícii svoju funkciu. Na po- SF pozitívne momenty: vzostup návštev- dobnom podujatí európskeho rozmeru. žiadanie vedenia SF v nej však zotrvá do nosti a uchovanie vysokého umeleckého a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 3 OSOBNOSTI • UDALOSTI

ného hlavným kompasom pri vytváraní J UBILUJÚCI PEDAGÓG umeleckého i technologického kréda. To sa však stretávalo neraz so zlomyse¾nými úš- krnmi jeho starších kolegov. Jeho presved- K osemdesiatke Jána Skladaného èenie o tom, že tón huslista tvorí predo- všetkým pravou rukou, považovali za polo- amatérsku pochabos. Tón sa predsa tvorí vibratom ¾avej ruky! Nezabudnem na be- sedu Amerièana Berla Senowského na pôde Konzervatória kedysi uprostred šesdesia- tych rokov. Tento miláèik bratislavského publika prvýkrát vyslovil na slovenskej pôde nahlas to, v èo sme my so svojím pedagó- gom verili už dávno predtým. Jeho zhodný názor na tón vyvolal u spomínaných kole- gov zmes zdesenia a nedôvery. Úplne inú reakciu vyvolala Skladaného koncepcia sólového Bacha, ako som sa sna- žil prezentova na londýnskej Fleschovej súaži. Ohlas u poroty i publika vo Wigno- re Hall bol ve¾mi pozitívny. Najviac nadše- nia prejavila niekdajšia Fleschova žiaèka ARCHÍV Dame Ruth Railton, manželka tlaèového OTO F magnáta Kinga. Tá o rok neskôr sprevádza- JUBILANT J. SKLADANÝ (VPRAVO) SO SVOJIM ŽIAKOM P. MICHALICOM ROKU 1966 la manžela aj pri oficiálnej návšteve Brati- slavy. Jej prvým želaním po príchode bolo Môj kremnický uèite¾ huslí Rudolf Orság ského ústavu. A možno aj dráha vrcholo- navštívi profesora Skladaného. Prijal ju ria- považoval správu o mojom prijatí na brati- vého športovca v skoku o žrdi. No predo- dite¾ Konzervatória Z. Nováèek. Svojím ná- slavské Konzervatórium za dostatoèný dô- všetkým ¾udský, priam otcovský prístup vrhom, posiela každoroène do Skladané- vod na to, aby mi „zaobstaral“ èo najlep- k svojim žiakom. U žiaèok bol inšpiráciou ho triedy talentovaných huslistov z celého šieho pedagóga. Hlavnou poradkyòou mu k lepšej hre aj atletický zjav, väèšina bola Commonwealthu na náklady jej nadácie, bola jeho dcéra, Marta Orságová-Geeringe- doòho platonicky za¾úbená. „Jean Marais uviedla veru ostrie¾aného poslanca Nováè- rová, v tom èase známa huslistka, neskôr je šuviks“, bola jedna z okrídlených dia- ka do poriadného pomykova! Zbavil sa ho koncertná majsterka bratislavského rozhla- gnóz. až tým, že tento nemiestne neobvyklý ná- sového orchestra. Na základe jej odporuèe- „Nᚓ Janko Skladaný sa pedagogicky vrh odložil do zabudnutia. nia som sa stal žiakom Jána Skladaného. profiloval v èase, kedy prístup k odbornej Ján Skladaný nie náhodou vychoval celú „Mladý, ale ve¾mi perspektívny pedagóg“ literatúre bol priam nulový, neexistovala plejádu vynikajúcich inerpretov a pedagó- vyhlásila. Jej slová sa ukázali by jasnovi- možnos medzinárodných výmenných skú- gov. Mnohí z nich trvalo pôsobia mimo Slo- decky pravdivé. Ján Skladaný sa stal peda- seností, èi tvorivých konfrontácií. Hlavným venska. Z domácich spomeòme aspoò Má- gógom par excellence. Okrem hudobného zdrojom poznatkov bol rozhlas, gramoplat- riu Karlíkovú, jeden z našich najpozoruhod- ho na to predurèovalo aj všeobecné peda- ne a obèasné vystúpenia sovietskych umel- nejších pedagogických zjavov, èi Petra gogické vzdelanie. Bol absolventom dnes už cov. No najmä vlastná empíria. Tá bola pre Zajíèka, umeleckého vedúceho súboru Mu- legendárneho banskobystrického Uèite¾- neskôr vysokoškolského profesora Sklada- sica aeterna, primária Moyzesovho kvarte- ta Stanislava Muchu a ïalších. Za samo- statný èlánok by stál opis Skladaného husliarskych schopností a bohatá báza vr- cholnej znaleckej úrovne. Nedovolil by som SVETOVÁ PREMIÉRA BENEŠOVEJ OPERY si kúpi žiadny nástroj bez jeho požehna- nia. A hoci mu vek priniesol nejeden zdra- votný problém, neodmietol žiadnemu z mo- Dosia¾ posledná opera Juraja Böke, Joslyn Rechter, Chris- jich študentov pomoc pri vylepšení zvuku Beneša The Players (1994), tian Baumgärtel, Hauke Möl- úpravou kobylky, èi posunom duše. ktorú autor skomponoval na ler, Miljenko Turk, Karl Milý Janko, vieš, že by som, plný vïaky vlastné libreto pod¾a Sha- Huml, Samuel Youn, Volker vedel napísa ešte ve¾a oslavného... kespearovho Hamleta, sa doè- Niederfahrenhorst Antol Far- Želám Ti — i sebe, aby Všemohúci požeh- kala svojej premiéry v Opere mer) sa stretla s mimoriad- nával každý z Tvojich, dúfam, mnohých bu- v Kolíne nad Rýnom 26. mája. nym úspechom a priaznivý- dúcich dní. Aby si nestratil niè zo svojho Inscenácia v perfektnom na- mi ohlasmi u publika i od- nákazlivého vychutnávania slastí husliar- študovaní režisérom Christia- bornej verejnosti. stva aj rybárstva. Aby si si našiel èas a ener- nom Schullerom, Gurzenich- K premiére a k dielu sa giu obèas si vypoèu nejedného z nás a umož- Orchestra Kolner Philharmo- podrobnejšie vrátime v nasle- nil nám poèúva Tvoje inšpiratívne slová... niker, dirigovanom Johan- dujúcom èísle HŽ. Dúfam, že tieto riadky rezonujú s cíte- nesom Stertom, desiatimi pro- ním desiatok Tvojich odchovancov. tagonistami (Isun Min, Banu LD PETER MICHALICA

4 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 OSOBNOSTI • UDALOSTI Moyzesiana 2002 ANKETA Èo vás v poslednom èase V PREŠOVE potešilo, resp. pobúrilo?

Melánia Puškášová, redaktorka, Študenti vysokých škôl pedagogického sedala hlasová pedagogièka O¾ga Šimová, Slovenský rozhlas smeru si prišli „zmera“ svojej spevácke èlenmi boli Igor Kucer a Svetlana Tomová, Èo ma privádza do údivu v hudob- danosti na 1. roèník celoštátnej súaže obaja profesionálni speváci. nom živote... MOYZESIANA 2002 do Prešova (18. a 19. Tri hlavné ceny si odniesli: Imrich Pa- Ostanem vo všeobecnej rovine. Ne- apríla). Súaž je novým pokusom podchy- czes (PFPU Prešov) — Cenu M. Moyzesa, Ko- má to niè spoloèné s touto dobou ti pedagogické zázemie v zmysle rozvíja- morný zbor FHPV PU v Prešove — Cenu de- a súèasnou, èi budúcou situáciou nia hudobnosti a speváckych aktivít. Jej po- kana PFPU a Ingrid Ondrušková (ZŠ Svit) spoloèenstva ¾udí spojených hudbou. slaním je akýsi „prís¾ub“ študentov, že po — Cenu Katedry hudobnej výchovy PFPU. Udivuje ma neustála spoloèenská po- odchode do praxe budú tlmoèi a prenáša Ïalšie ceny poroty získali M.Martincová treba kritizova tie isté javy a nanovo záujem o spev a hudbu na žiakov. Tento (B. Bystrica), M.Krèová (Trnava), M. Ku- pomenováva triviálne problémy v no- projekt je výsledkom tvorivej snahy obèian- baska (Ružomberok), P. Kozoò, Z. Gdovi- vých súvislostiach. H¾adanie hudob- skeho združenia Prešovského hudobného nová a G. Kotuliaková, A.Šèerbová a Vokál- ného obsahu tam, kde on dávno vy- spolku Súzvuk v spolupráci s Katedrou ne trio (Prešov). šumel. Nechu pristupova k zdravým hudobnej výchovy PFPU v Prešove. Podujatie doplnil odborný seminár o hla- radikálnym riešeniam, ktoré by èas Súaž prebiehala v dvoch kategóriách: sovej výchove na vysokých školách peda- nemusel rehabilitova. Laxná posluš- sólový a komorný spev (maxim. 10-èlenné gogického smeru, ktorý viedla O. Šimová. nos pri vykonávaní príkazov, ktoré telesá). Repertoárové požiadavky : skladba Vzájomná inšpirácia, nadšenie a výmena znamenajú smr pre fungujúce hu- Mikuláša Moyzesa, klasická skladba zo sve- skúseností boli prínosom pre pedagógov aj dobné systémy. Taký je život, nerob- tovej tvorby a skladba z 20. storoèia, pod¾a interpretov. Možno konštatova, že Moyze- me si ilúzie. vlastného výberu. siana podnietila k aktivizácii spevu študen- Vo sfére hudby a jej spoloèenských Moyzesianu otvoril predseda hudobné- tov, èím splnila, a veríme, že naïalej bude foriem ma prekvapuje fakt, že tam, ho spolku František Matúš, za vedenie fa- spåòa svoje ciele. Takže, vivat Moyzesiana kde kvitne brak a povrchná módnos kulty prítomných privítal prodekan pre 2003. sa zhromaždí najviac peòazí. A inde, vedu a výskum Daniel Šimèík. Spevácke vý- kde za myšlienkou je entuziazmus kony hodnotila odborná porota, ktorej pred- J ANA HUDÁKOVÁ hàstky hudobníkov je „ve¾a muziky za málo peòazí.“ Viem, že napriama úmera – èím menej prostriedkov, tým viac vznikne hodnôt – nie je ten správ- ny k¾úè ako rozvíja hudobný život. S trochou irónie upozoròujem, že ešte stále je zopár dobrých ZUŠ, ktoré by BÁNOVCE bolo možné presunú do nevyhovu- júcejších budov (nech sa potrápia), OPč V ZNAMENÍ HUDBY ešte existuje zopár aktívnych hudob- ných festivalov, ktoré môžeme v bu- dúcnosti pochova (ko¾ko by sme Tohtoroèný piaty jubilejný roèník klavírnej stvo obhájili aj cenu Daniely Kardošovej ušetrili), urèite sa nájdu argumenty, súaže Dezidera Kardoša v Bánovciach nad a Katarína Ïuraèková s Kristínou Pau- preèo treba hudobníkom „uždibnú“ Bebravou si pripomenul o.i. 10. výroèie líkovou z Topo¾èian. z palety èasopisov (veï ich aj tak nikto úmrtia skladate¾a, ktorého meno má v „er- D ANICA JAKUBCOVÁ be“, rovnako 770. výroèie písomnej zmien- neèíta), prípadne zatrhnú nadèasy ky o meste Bánovce. (dá sa to v hudbe?) a zníži muzikan- Umeleckou garantkou a predsedníèkou tom platy (veï aj tak len sedia), roz- súaže je skladate¾ova dcéra Daniela Kar- pusti orchestre (nemohol by ma sym- došová. fonický orchester iba 40 èlenov?) Dvojdòová súaž priniesla nieko¾ko po- a podobne... zoruhodných výsledkov. V sólovej hre získa- Ale úplne najviac ma udivuje fakt, že li prvé ceny v štyroch kategóriách Annamá- toto všetko nemá nijaký vplyv na „pa- ria Matonyiková z Košíc, Natália Šveco- pierový” život hudobného diela, èa- vá z Bošian, Lenka Slováková z Hlohovca, kajúceho na princa – èitate¾a. Ak by Barbara Bittová z Trenèína. hudba potrebovala len toto, zmenila V štvorruènej hre v troch kategóriách by sa na literatúru. A my ju chceme triumfovali Lenka Nagyová a Gabriela poèúva. AKUBCOVÁ Janèaryová z Košíc, Tomᚠa Matúš Fer- Alebo nie? D. J D. TOMÁŠ A MATڊ FERKOVCI

kovci z Košíc, ktorí za tvorivos a majstrov- OTO F a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 5 OSOBNOSTI • UDALOSTI

JUBILEÁ ŠKÔL ... 50 ROKOV ZUŠ VO VRÚTKACH

akordeónová súaž v Poprade, Detský hu- Dejiny ZUŠ Frica Kafendu sa zaèali písa 50 ROKOV ZUŠ dobný festival Banská Bystrica, Medziná- roku 1952, kedy vznikla štátna Hudobná rodná klavírna súaž Amadeus v Brne, škola. Predpokladom pre jej vznik bol bo- V POPRADE Schneiderova Trnava, Talent Revúca...). hatý kultúrny život mesta. Vo Vrútkach od Pri škole pracujú viaceré hudobné a ta- 19. storoèia pôsobili viaceré inštrumentál- V tomto školskom roku si pripomíname pol- neèné súbory, z ktorých treba spomenú ne a vokálne telesá a zoskupenia. Z výraz- storoènicu ZUŠ v Poprade. Jej história najmä Popradský detský zbor, ktorý pod ných osobností mesta treba spomenú pô- sa zaèala písa po druhej svetovej vojne, keï vedením J. Búdu reprezentuje mladé ume- sobenie hudobníkov: Frica Kafendu, Joze- vïaka nadšeniu priaznivcov umenia vzni- nie nielen na domácich koncertoch a festi- fa Chládka, Mateja Mohlera, Karola Ma- kali snahy vytvori mestskú hudobnú ško- valoch (pravidelné úèinkovanie so ŠKO Ži- káriusa, Bohuslava Valašana, Františka lu. K realizácii došlo až zaèiatkom 50. ro- lina, koncerty na BHS,...), ale aj v zahranièí Suchého, Emila Zibolena, Ivana Kováèika, kov, prvých 216 žiakov zaèalo navštevova (Èesko, Maïarsko, Ukrajina, Po¾sko, Ra- Františka Kováèika — Podmagurského. ¼u- školu a pracova pod vedením dovedna ôs- kúsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, dovíta Štassela, Zoltána Hrabussaya, Ala- mich pedagógov v januári 1952. Prvým ria- Vatikán...). dára Karvaya, Elenu Krbaovú, Irmu Uhrí- dite¾om školy bol František Asher, nadše- V súèasnosti má škola 1100 žiakov a 35 novú... ný pedagóg a organizátor, ktorého zásluhou pedagógov, ktorí so zanietením plnia svoje Po roku 1952 sa umelecké aktivity mes- sa škola èoskoro dostala do povedomia ve- poslanie. Vïaka všetkým aktivitám je dnes ta sústredili do prostredia hudobnej školy, rejnosti. Ïalší rozvoj školy súvisel s prícho- škola vnímaná nielen ako výchovno-vzde- ktorá bola v rokoch 1963 — 1967 a 1974 — dom kvalifikovaných pedagógov a ïalším lávacia inštitúcia, ale aj ako jeden z prvkov 1983 poboèkou ¼udovej školy umenia postupným rozširovaním školy okrem hu- spektra kultúrneho života. Treba veri, že v Martine. Riadite¾mi boli Emil Zibolen, dobného o výtvarný, literárno-dramatický naïalej neprestane plni svoje uš¾achtilé Jozef Vongrej, Edita Nemcová a Vladimír a taneèný odbor. Žiaci dosiahli pekné oce- poslanie a dosiahnutými výsledkami potvr- Krátky. Od roku 1991 je škola plnoorgani- nenia a výsledky vo viacerých domácich aj dí opodstatnenos svojej existencie. zovanou jednotkou so štyrmi odbormi, medzinárodných súažiach (Medzinárodná KATARÍNA KOÈIŠOVÁ v súèasnosti má vytvorené elokované vysu- nuté pracoviská v Suèanoch, Turanoch, Kr- pe¾anoch, Podhradí, Beniciach, Kláštore pod Znievom. Pôsobí v nej 43 pedagógov, navštevuje ju 1013 žiakov. Škola usporadúva regionálne súažné 10 ROKOV prehliadky klaviristov, akordeonistov, spe- vákov, vedomostné súaže z hudobnej ná- CIRKEVNÉ KONZERVATÓRIUM BRATISLAVA uky, bienále Malé grafické formy. Pri škole pôsobí nieko¾ko súborov. ZUŠ Frica Kafendu dosia¾ dala solídny K jubilujúcim školám v tomto roku patrí aj základ viacerým žiakom, ktorí pôsobia pro- známe bratislavské Cirkevné konzervató- fesionálne a úspešne reprezentujú naše rium. Tvorí — pod¾a charakteristiky svojej múzické umenia doma i v zahranièí. riadite¾ky Evy Malatincovej — alternatívu J URAJ RUTTKAY štátnym školám podobného zamerania. Škola bola zriadená roku 1992 Arcibis- kupským úradom v Trnave, je jediná svoj- ho druhu na Slovensku a má celoštátnu pô- sobnos. Poskytuje, podobne ako rovnako orientované uèilištia,svojim študentom od- prospešnú a záslužnú èinnos a poslanie borné hudobné vzdelanie, konèiace matu- chrámových organistov. ritnou skúškou (4-roèné), eventuálne ab- Hra na klavírí ako hlavný predmet sa na solutóriom (6-roèné). škole zaèala vyuèova v školskom roku 1995 Cirkevné konzervatórium má pä odbo- / 1996 a nateraz najmladším odborom, kto- rov: spev, cirkevná hudba, hra na klavíri, hra rý si progresívne zaèína budova svoju tra-

na organe, hra na strunových nástrojoch ARCHÍV díciu, je hra na strunových nástrojoch. Trie-

(husle, viola, violonèelo, kontrabas, gitara). OTO dy vo všetkých odboroch vedú prominent- F Najrozsiahlejší odbor, o ktorý je dosia¾ ní profesionálni odborníci-umelci s peda- ŠTUDENTKA L. ÏURIŠOVÁ najväèší záujem, je spevácky. Z úcty k ume- gogickými skúsenosami. Tento fakt reflek- niu a obdivuhodným pedagogickým výsled- tuje množstvo úspechov, ktoré adepti Cir- kom Anny Hrušovskej nesie tento odbor jej Odbor cirkevná hudba a hra na organe, kevného konzervatória v Bratislave získali meno. Študenti spevu èasto a s peknými vý- ktorý je ïalším ažiskovým odborom, vzni- v silnej konkurencii na národných aj me- sledkami reprezentujú školu na význam- kol v školskom roku 1994 / 1995. Má svo- dzinárodných súažiach i pri koncertných ných koncertných podujatiach a prestíž- jich úspešných absolventov, ktorí sa zara- prezentáciách. nych vokálnych súažiach. dili do praxe, kde okrem iného vykonávajú VK

6 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 OSOBNOSTI • UDALOSTI

najmä študenti cirkevnej hudby. V priesto- KEÏ REŽÍRUJE NÁHODA roch foyer Štátnej opery mala vernisហvý- stava prezentujúca domáce aj zahranièné úspechy, škola k jubileu vydala kompletný Náhoda chcela, že sa v Banskej Bystrici bez- ný silnou zvukovou predimenzovanosou, umelecko — informaèný bulletin. prostredne po sebe stretli štyri koncerty, žia¾, v neprospech absolventských výkonov Prvý koncert sa uskutoènil v priestoroch ponúkajúce nepredpokladanú zaujímavú (bolo úplne zbytoèné hra C. Ph. E. Bacha Domu kultúry 6. mája a poèas dvoch ho- konfrontáciu s reminiscenciou. Dva z kvar- a J. Haydna so znásobenými pultmi stru- dín sa pri zaplnenom h¾adisku striedali teta koncertov patrili absolútne prvým ab- nových nástrojov!), ostatné výkony si na koncertné vystúpenia najúspešnejších sú- solventom Fakulty múzických umení podobnú diskrimináciu sažova nemohli. èasných študentov, väèšinou víazov domá- Akadémie umenia (FMU AU), druhé dva Výkonmi demonštrovali už aj skúsenosti cich konzervatoriálnych súaží, ale aj vía- oslavovali prvé decénium vzniku Konzer- získané na zahranièných pódiách a súa- zov v zahranièí. Hudobné èísla v zastúpení vatória J. L. Bellu. I keï ide o typy škôl žiach. Mária Andrašovaná uviedla árie všetkých študijných odborov sa striedali v princípoch neporovnate¾ných, predsa Anièky z Èarostrelca a Júlie z Gounodovej s vystúpeniami odboru tanca. okrem „výrobného programu“ ich spája aj opery Romeo, prièom orchestrálnemu ab- Druhým koncertom v priestoroch Štát- nieko¾ko osudových nedorozumení. Obe solvovaniu predchádzal aj samostatný ce- nej opery 7. mája oslavy vyvrcholili. Za prí- vznikli viac-menej nechcene. V prípade loveèerný recitál. Cimbalistka Martina Kri- tomnosti najvyšších reprezentantov a pred- konzervatória sa snahy o vytvorenie „as- govská sa postarala o suverénnu prezentá- stavite¾ov kraja, okresu aj mesta, za úèasti poò“ detašovaných tried žilinského Konzer- ciu nástroja, ktorý v nešikovnej formulácii partnerských škôl èi iných inštitúcií, sa na vatória aktivizovali už v predvelvetovskom pri vzniku školy narobil vari najviac neprí- koncerte predstavili bývalí študenti školy, období, avšak ani socializmus neuveril prav- jemností aj úšk¾abkov na verejnosti. Po- dnes poslucháèi najmä VŠMU v Bratislave, depodobne argumentaènej nepresvedèivos- stupne sa už vymaòuje z podruèia ¾udové- ale už aj jej absolventi, doktorandi a asis- ti a žilinská škola neutrpela žiadnu ume- ho nástroja a aj zásluhou virtuózky a peda- tenti. Koncert bol prezentáciou kontinuál- leckú schizmu. Množstvo iných (aj) „izmo- gogièky Viktórie Herencsárovej si získava neho umeleckého rastu, ale aj potvrdením vých“ polemík obklopilo v blízkej minulosti rovnoprávne koncertné postavenie. Popri práce pedagógov, ktorí participovali na ich konštituovanie sa novej vysokej umeleckej transkripciách nachádza už trvalé zastúpe- vývoji poèas konzervatoriálnych štúdií. školy, fakty sú príliš èerstvé, nechcem ani nie aj pôvodná literatúra. Nádejný adept Koncert, ktorý v koncepcii vychádzal z gréc- štatisticky, ale ani politicky rekriminova. kompozície Braòo Hollý sa v trojèasovej kej podoby trichorey, reprezentoval múzy Akceptovate¾nou skutoènosou je, že Kon- skladbe V zajatí noci uviedol ako romanti- hudby, tanca a poézie. Úvod patril organo- zervatórium sa svojimi umeleckými výsled- zujúco cítiaci mladý muž, bez poznaèenia vému Bachovi v podaní doktorandky kami už presadilo a opodstatnenos exis- márnym experimentovaním, h¾adajúci skôr VŠMU Zuzany Ferjenèíkovej, nasledoval tencie potvrdilo nielen v celoštátnom kon- inšpiráciu v jednoduchosti a zapamätate¾- blok vokálneho umenia — Martin Popo- kurenènom prostredí, a aj vysoká škola sa nej melodike. viè (Prológ z Komediantov) a Terézia Bab- môže už za krátke obdobie trvania prezen- O deò neskôr 4. mája, sa uskutoènil jaková (ária Ninetty z opery Straka zlodej- tova tiež medzinárodne akceptovate¾nými v netradièných — zato akusticky výborných ka, obaja poslucháèi VŠMU). Klavírne ume- aktívami. Napokon obe školy sa už prièinili — priestoroch Ekonomickej fakulty Univer- nie reprezentovali na JAMU v Brne študu- aj o vyplnenie dovtedy nekompletne fun- zity Mateja Bella koncert súrodencov Petra júca Katarína Turòová a èerstvá absol- gujúceho pedagogicko-realizovate¾ného a Márie Azorovcov, absolventa kompozí- ventka VŠMU Katarína Keblovská, ex- umeleckého priestoru nielen v banskobys- cie (Vojtech Didi) a absolventky zborového celentným spôsobom interpretujúca dve trickom regióne, i keï primárny dôvod ich dirigovania (Peter Hradil, Štefan Sedlický) èasti Bartókovho cyklu V prírode (Hlasy noci vzniku to pochopite¾ne nebol. Obe školy do za spoluúèasti Komorného miešaného a Hon). Zaslúženú pozornos si získala De- svojich prvých roèníkov prijímali viac-me- a Dievèenského zboru Konzervatória J. L. nisa Benèová, bývalá poslucháèka VŠMU nej aj tých záujemcov, ktorí sa nedostali na Bellu a Komorného orchestra študentov v triede Zsapku, dnes externe študujúca podobné typy škôl v inom meste. Prirodze- oboch škôl. Prvá èas výnimoèného koncer- renesanènú lutnu v nemeckých Brémach. nú daò tohto hendikepu predstavovala nie tu, spojená s krehkým umeleckým zážitkom Práve 10-zborová lutna sa stala prostred- vždy akceptovate¾ná kvalita, ako aj mož- etablujúcich sa mladých umelcov, bola zo- níkom tlmoèenie hudby starých anglických nos prirodzeného výberu perspektívneho stavená z a cappella diel autorov všetkých majstrov. Druhá èas koncertu bola už v réžii umeleckého potenciálu. Riskovali nakoniec štýlových období pre miešaný zbor, druhú sólistov za asistencie Komorného orches- aj tí, ktorí sa rozhodli študova (èi da štu- èas reprezentovali iba dievèenské zbory so tra školy pod vedením dirigenta Igora Vla- dova) na škole bez kreditu a iba s víziou sprievodom klavíra. Záver patril ani nie de- cha. Predstavili sa na òom Milan Pa¾a postupnej perspektívy dopåòania doèasne sa minút trvajúcemu dielku Verba Ecclesias- (husle), Martin Budinský (cimbal) a Eva absentujúcich samozrejmostí. tes, ktorým obaja súrodenci podèiarkli Ondrejèáková (spev). V závereènej èasti Koncertná tetralógia zaèala 3. mája, ke- a zdôraznili silný duchovný rozmer nielen o.i. zaznela v interpretácii orchestra, sólis- dy sa na pôde Štátnej opery v sprievode ich životného presvedèenia, ale túto peèa tov a zboru hymna školy z autorskej dielne operného orchestra a jeho dirigenta Igora vtisli celému koncertu aj auditóriu. bývalého študenta a absolventa kompozí- Bullu sólisticky predstavili inštrumentalisti Oslavy jubilujúceho Konzervatória J. L. cie na VŠMU, dnes v Rakúsku pôsobiaceho Monika Brosková, flauta (Margita Gro- Bellu mali okrem dvoch dominantných Mariána Miluèkého. Záver osláv patril mová), Renata Železníková, horna (Jo- koncertov aj nieko¾ko sprievodných akcií, Galaveèeru v priestoroch Národného domu zef Illéš), Martina Krigovská, cimbal patrili k nim o. i. koncerty happeningové- v Banskej Bystrici, na ktorom sa zúèastnil (Viktória Herencsárová), absolventka spe- ho charakteru na námestí, mestskej veži èi aj nový minister školstva Peter Ponický. Oba vu Mária Andrašovanová (Božena Fres- frekventovaných mestských priestoroch. koncerty nahrával Slovenský rozhlas a bu- serová) a absolvent kompozície Braòo Hol- Súèas tvorila aj výnimoèná ekumenická dú súèasou hudobného vysielania. lý (Zdenìk Zouhar a Igor Dibák). Kým vý- bohoslužba, zastúpená všetkými konfesia- kon dychových nástrojov bol poznamena- mi, poèas ktorej sa umelecky prezentovali MÁRIA GLOCKOVÁ a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 7 OSOBNOSTI • UDALOSTI

percento žiakov prijatých na stredné a vy- Pedagogická soké umelecké školy. Nasledoval round table na rôzne témy, napr. manažment v umeleckom školstve, školstvo a médiá a pod. Na úvod vystúpila DVORANA Eva Èunderlíková, ktorá vo svojom príspev- ku podèiarkla nedostatok vzájomnej infor- Asociácia uèite¾ov hudby Slovenska zorga- vi diela. Každá z interpretácií bola iná. Prvá movanosti medzi školami a inými inštitú- nizovala 11.a 12. apríla ïalší zo seminárov, pochádzala z Èeskej republiky a realizovala ciami èi školami samotnými. Miloslav Bla- ktoré už tradiène poriada v tomto období. ju Barbora Filsaková, bývalá žiaèka Evy hynka sa zameral na prezentáciu hudob- Tentoraz bol jeho názov Umelecký výkon ako Jenèkovej, pôsobiacej na Pedagogickej fa- ných èi hudobno-vzdelávacích programov výsledok pedagogického procesu a jeho verejná kulte v Hradci Králové. Barbora Filsaková v televízií. Na jeho príspevok reagovala Ga- (mediálna) interpretácia. Seminár otvoril spracovala len prvé dejstvo Bájok o Levovi. briela Vyskoèilová, bývalá dramaturgièka prednáškou Juraj Hatrík. Vo svojom príspev- Druhý projekt pochádzal z Pedagogickej Slovenskej televízie s konštatovaním, že sú- ku sa oprel o výrok Umberta Eca, ktorý si fakulty v Prešove a jeho realizátorkou bola èasný stav je, èo sa týka hudobných progra- tu dovolím parafrázova asi takto: kým pa- Tatiana Pirníková, ktorá si pre svoje spra- mov, ve¾mi neuspokojivý. Uèite¾ v podstate leotelevízia (televízia v starom zmysle slo- covanie zvolila druhé dejstvo. Oba projekty nemá inú šancu než skopírova si program, va) robila deliacu èiaru medzi in- ktorý je väèšinou zaradený do vy- formáciou a fikciou, neotelevízia ROUND TABLE OTVORILA EVA ÈUNDERLÍKOVÁ sielania až po 22. hodine, èím sa (televízia súèasného typu) zmieša- vlastne dostáva do rozporu s autor- va informáciu a fikciu do jedného ským zákonom ( ak ho v rámci vy- celku. Práve pedagógovia, pôsobiaci uèovacieho procesu používa celý). na umeleckých školách, by mali by Zaujímavé riešenie tohto prob- tí, èo nauèia rozlišova medzi infor- lému ukázal Wolf Pöschl, zastáva- máciou (alebo aj pravdou) a fikciou júci vysoké funkcie v oblasti ume- (teda neskutoènom). Po tejto pred- leckej výchovy v Rakúsku. Prezen- náške nasledovala prezentácia pro- toval videonahrávky opier, z kto- AKUBCOVÁ jektov vytvorených pre detské me- rých sa však na študijné úèely po- teèko v Zlatovciach. Zúèastnení si J D. žívajú len fragmenty. Tieto dopåòa OTO mohli pozrie okrem staršieho do- F komentár, ktorý väèšinou používa- kumentárneho filmu aj zostrih projektu sú, èo sa realizácie týka, dos vzdialené, jú populárne osobnosti rakúskeho kultúr- Loï, ktorá sa plaví do neznáma. Na jeho reali- a preto ich tu nebudem porovnáva. Reali- neho života. Ku každej videokazete je zo- zácii sa okrem Hatríka podie¾ali aj Belo Fé- zácia Pirníkovej bola predvedená aj naživo. stavený aj pracovný zošit, v ktorom sú úlo- lix, èi študenti VŠMU, ako aj známy muzi- Druhý deò seminára zaèal prezentáciou hy bezprostredne sa týkajúce danej video- kálový spevák František Ïuriaè. Základnej umeleckej školy s rozšírenou es- nahrávky, ale napríklad aj recepty na vare- Nasledovali dve prezentácie predvedení tetickou výchovou v Spišskej Novej Vsi, kto- nie. V tomto programe sú okrem opier Bájok o Levovi od Juraja Hatríka. Dielo je za- rú urobil jej riadite¾ Rudolf Tirpák. Tento zahrnuté napríklad aj životopisné filmy. ujímavé tým, že notový záznam obsahuje typ ZUŠ je zaujímavý tým, že žiak poèas Tohtoroèná Pedagogická dvorana nám len klavírne verzie jednotlivých piesní, ktoré svojho sedemroèného štúdia prejde všetký- opä priblížila dianie v slovenskom hudob- sú založené na známych èeských a sloven- mi štyrmi odbormi, ktoré možno na ZUŠ nom školstve. Zároveò však poukázala aj ských ¾udových piesòach, a všetko ostatné, navštevova, èím sa z neho stáva umelecky na mnohé problémy, s ktorými sa školy ne- napr. scénické spracovanie èi inštrumentá- komplexne vzdelaný èlovek. Táto škola, ustále stretávajú. cia, zostáva na režisérovi, resp. realizátoro- pod¾a vyjadrenia jej riadite¾a, má aj ve¾ké J ÁN DÚBRAVSKÝ

a láskou k hudobnému umeniu dotuje ob- nezištne a oddane participujú. Poèas aprí- divuhodný MUDr. Viliam Hafner. Lekár, lových a májových nedie¾ sa na pódiu HUDBA V CÍFERI senzitívny èlovek s umeleckou dušou (sám miestneho kultúrneho strediska postupne organista, dirigent zboru, roky aktívne pô- vystriedali Barokové kvarteto zo Žiliny (s Len máloktorá naša obec (a treba zdôraz- sobiaci v Kruhoch priate¾ov hudby vo via- programom, ktorý o.i. obsahoval aj premié- ni — nie mesto!) sa môže pochváli takým cerých mestách na Slovensku...), dokázal ru skladby osobne prítomného „tiežcífer- rušným, tradíciou ukotveným kultúrnym presvedèivo implantova svoje nadšenie èana“ Ladislava Kupkovièa), ïalej apartné životom, ako západoslovenský Cífer. Naèim a duchovný altruizmus do zmýš¾ania spo- Bratislavské gitarové kvarteto, skvelá však podotknú, že miestna kultúra sa ne- luobèanov. Vytvorili tak podujatie, ktoré je a atraktívna organistka Bernadetta Šu- pohybuje, ako býva v takýchto lokalitách hodné nielen zmienky, ale skutoèného, ne- òavská a napokon Spevácky zbor J. Pav- obvyklé, výluène v hraniciach etnologic- falšovaného obdivu. la II. a Mládežnická skupina E. L. F. pod kých. Cífer, napriek tomu, že patrí k obciam Kto z nezainteresovaných èi mimomiest- vedením Ondreja Demu. so skvostným folklórnym zázemím, rozvíja ných sa „zatúlal“ na koncerty aj tohto 17. Cíferèanom patrí vïaka, obdiv aj chvá- svoje aktivity v ove¾a širšom spektre. Jed- roèníka cíferského sviatku hudby, musel sa la. Veï dobre vieme, že v dnešných èasoch nou z miestnych „špecialít“ je napríklad Cí- nadchnú dojímavou a rýdzou atmosférou, dokáza živi a zve¾aïova hodnoty tohto ferská hudobná jar, ktorá tohto roku za- ktorá tu vládla. Vyžaruje a umocòuje ju druhu nie je ani trochu ¾ahké... vàšila svoj úctyhodný 17. roèník. Pri jej zro- charizma skromného a noblesného dokto- de stál a podnes ju svojím entuziazmom ra Hafnera a všetkých, ktorí na podujatí LD

8 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 REAGUJETE

ako aj kvôli zahranièným návštevníkom VÁŽENÁ PANI BARBORA VAJNEROVÁ, koncertov. dovo¾ujem si reagova (i keï s oneskore- Preklady názvov skladieb Zmena štýlu vytlaèených programov ním) na Vaše kritické postrehy a pripomien- Nemáte pravdu, že neboli preložené názvy S týmto návrhom s Vami súhlasím, ale je ky, ktoré sa týkajú dramaturgie a programu skladieb. Nebol preložený len jeden názov to otázka finanèných prostriedkov. Rada by (ako aj štýlu programových letákov) na diela holandského skladate¾a Martina Voor- som v budúcnosti zmenila aspoò kvalitu koncert dòa 24.2.2002 v Galérii mesta Bra- velta Who´s pushing the pedals on the season papiera a estetickú stránku programových tislavy v Mirbachovom paláci (HŽ è. 4/2002, cycle? pre sólové violonèelo. (Pozri program.) letáèikov. s. 16). Pokia¾ sa názov nedá doslovne preloži Zároveò Vám ïakujem a ve¾mi ste ma a skonfrontova, èi dielo priamo skonzul- potešili, že ste nede¾né matiné nazvali, ci- Dramaturgia tova s autorom, tak názvy neprekladám. tujem „dobrým a dostupným predjedlom Nemyslím si, že je úlohou dramaturgie vy- Verte mi, že naozaj nie je v mojich silách, k bohatému stolu hudobného umenia“. svet¾ova publiku (textom v programovom aby som overovala každý názov skladby Pripomínam len, že nede¾né matiné sú letáèiku) zaradenie tých èi oných skladieb u súèasných zahranièných skladate¾ov. Po- v súèasnosti v Bratislave jediným stálym do programu koncertu, a už vôbec nie pora- kia¾ mám pochybnosti, robím tak u sloven- pravidelným koncertným cyklom, kde sa dia jednotlivých diel. Každý koncert je jedi- ských a èeských autorov. V tomto prípade prezentujú profesionálni umelci — mladá neèný a má svoju dramaturgickú a inter- išlo zrejme o symbolický názov diela (as- generácia interpretov štartujúca svoju pro- pretaènú líniu, ktorá závisí od dohovoru dra- poò pod¾a môjho názoru v konfrontácii fesionálnu dráhu, renomovaní umelci maturga a interpreta. Dramaturgia formuje s interpretom, teda názorom Jána Slávika). a menšie komorné telesá. Tieto koncerty vedomie poslucháèa. Závisí od vyspelosti Názvy èastí, resp. tempové oznaèenia majú dlhoroènú tradíciu a trvalo nieko¾ko a inteligencie jednotlivca, èo si z programu neprekladám (ani z nemeckého ani z ta- rokov, kým sa nám/mne ich podarilo vypro- vyberie. Pod¾a môjho názoru publikum vô- lianskeho jazyka, ani z anglického, iba ak filova do dnešnej podoby. Je ve¾mi ažké bec nezaujíma, ako uvádzate, citujem „Ak by boli uvádzané vo východných — orien- a nároèné zoh¾adni a zladi nieko¾ko fak- náhodný poslucháè poèul Schumanna po tálnych jazykoch), ponechávam originály, torov, akými sú dramaturgické zameranie prvý raz, zrejme by nikdy neuveril, že išlo nako¾ko predpokladám, že na nede¾né ma- cyklu, finanèná stránka, ïalej priestorové o rozpoltenú osobnos s depresívnymi sklon- tiné do Mirbachu chodia návštevníci, kto- a akustické možnosti sály, zloženie publika mi...“ To si preèíta v každej životopisnej li- rí majú aspoò základné znalosti z oblasti (od stálych návštevníkov, „fajnšmekrov“ až teratúre. Bol to jednoducho génius a náv- vážnej hudby a aspoò jedného svetového po zahranièných náhodných návštevníkov števníka nezaujíma, èi bol „psychiatrický jazyka a vedia, èo znamená v nemeckom Bratislavy), ku spokojnosti všetkým. prípad, èi dokonca blázon alebo normálny“, jazyku napr. Rasch und feurig (Rázne a oh- ale zaujíma ho konkrétne dielo interpreto- nivo), Langsam (Pomaly, zvo¾na), príp. Mit vané na tom-ktorom koncerte. Humor (S humorom). Tobôž v Bratislave, KATARÍNA HOLUBÁNSKA

KALEIDOSKOP KALEIDOSKOP

Pädesiatjeden èlenov orchestra Štátnej fil- Pri príležitosti Dòa mesta Košice harmónie Košice absolvovalo v apríli (7. mája) udelil primátor mesta Zden- takmer dvojtýždòové koncertné turné po ko Trebu¾a plaketu primátora mesta Južnej Kórei. Na 9 koncertoch sa prezen- Košice Anne Kováøovej, zakladate¾- tovali s programami zostavenými zo skla- ke a v rokoch 1971 – 1980 riadite¾ke dieb Mozarta, Beethovena, Mendels- Štátnej filharmónie Košice. Svojou za- sohna, Brahmsa, Dvoøáka, J. Straussa a.i. nietenou prácou prispela k rozvoju hu- Predstavili sa vo ve¾kých koncertných sá- dobného života v Košiciach a v regió- lach centier jednotlivých provincií. Za di- ne. Ešte ako pracovníèka Povereníc- rigentským pultom sa poèas turné strie- tva kultúry SR bola hlásate¾kou idey dali traja dirigenti – Tae-Cheol Noh, Jae- založenia symfonického telesa vo vý- Joon Lee a Hermann Dechant. chodoslovenskej metropole. Vznik ŠFK MK roku 1969 bol satisfakciou za jej úsi- lie o presadenie tejto myšlienky. Roz- DIGITÁLNA TELEVÍZIA mach telesa, ktorého sa neskôr stala Viaceré európske televízne spoloènosti èi riadite¾kou, ako aj záujem širokej ve- distributéri už ponúkajú kanály, vysiela- rejnosti celého regiónu jej dáva za júce digitálnym spôsobom. Na rozdiel od pravdu. Pod jej vedením sa z orchestra doteraz zaužívaného analógového systé- ŠF vytvarovalo teleso nadregionálne- mu, poskytuje digitálne vysielanie vyššiu ho, až medzinárodného významu. kvalitu všetkých televíznych parametrov. O A. KOVÁØOVÁ S Z. TREBU¼OM (V¼AVO) V ponukách teda prirodzene figurujú aj CENENÁ MK RIADITE¼OM ŠFK J. KLEINOM. špecializované umelecké èi hudobné ka- A nály. Digitálne vysielanie môže by prijí- mané všetkými tromi spôsobmi: prostred- Od 15. mája funguje nová webová stránka Kultúrneho kontaktného bodu OEI na MK níctvom klasickej antény, satelitom, èi SR – www.ccp.sk, ktorá poskytuje komplex informácií o podpornom programe EU v káblových rozvodoch. Kultura 2000. as a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 9 OSOBNOSTI • UDALOSTI

nedokázal odmietnu. V priebehu ïalších MIESTO MÁ ... rokov som postupne prenikal do fenomé- nu zvaného hudobná diplomacia a vïaka tejto práci som sa mnohému nauèil a mno- hé som pochopil. Konštantou však zostáva prestíž a úroveò súaže. A od tohto momen- Pražská jar 2002 tu sa odvíja aj moja práca. Ide o rokovania s ¾uïmi, o ¾uïoch a o klasickej hudbe v ne- štandardnej dobe a jej nie príliš jasných KLARINETOVÁ SڍAŽ prioritách. A je celkom logické, že sme sa po úmrtí O. Podgorného dohodli s jeho ná- stupcom, R. Bìlorom, na ïalšej spolupráci. Kedy sa konal prvý roèník súaže 54. roèník medzinárodnej interpretaènej Bénéteau a Jeˆrome Comte za interpre- orientovaný na hru na klarinete, ko¾- súaže Pražská jar prebiehal v dòoch 7. 5. — táciu Troch kusov od Igora Stravinského. ko ich bolo doteraz takto špecializo- 15. 5. v hre na klarinete a fagote. Na súaži ma zaujala najmä skutoènos, vaných? Medzinárodná porota v zložení Jiøí Hla- že napriek rôznorodosti súažiacich nebolo Roku 1953. Víazkou sa vtedy stala klari- váè — Èeská republika — predseda poroty, na interpretácii cíti zásadné rozdiely. Vý- netistka Božena Kubicová z pražskej AMU, Walter Boeykens — Belgicko, Eduard Brun- razný rozdiel bol v ich vystupovaní. Prvá žiaèka Vladimíra Øíhu. Tohto roku je to ju- ner — Švajèiarsko, Andrzej Janicki — Po¾sko, skupina, ktorú predstavovali najmä Fran- bilejný desiaty roèník. Graham Melville-Mason — Ve¾ká Británia, cúzi, ponímala svoje prezentácie na pódiu V histórii klarinetovej interpretácie Michel Lethiec — Francúzsko a Valter Vítek ako malé divadlo(Jeˆrome Comte), ktoré som zaznamenal najmä tri mená, kto- — Èesko si vypoèula 54 súažiacich zo 17 kra- bolo prepracované nielen choreograficky, ré ovplyvnili aj slovenskú klarinetovú jín. školu. Sú to: Artur Holas, Vladimír V prvom kole zahrali súažiaci naspamä Øíha a Milan Etlik. Podie¾ali sa aj oni, urèený repertoár: B. Martinù — Sonatina pre prípadne ïalší, o ktorých u nás na Slo- klarinet a klavír a C. M. von Weber — Kon- vesku nevieme, na projekte súaže? cert è. 2 Es dur op. 74, tretia èas Alla Pollaca. Artur Holas bol trochu starší, ale profesori Medzi úèastníkmi boli aj dvaja Slováci — Øíha a Etlik boli spätí so súažou produk- Pavel Pûspõky a Matej Drlièka. tívne a dlho. Vychovali viacero laureátov, ale Do druhého kola vybrala porota desa opakovane sa zúèastòovali práce v porote. uchádzaèov: Jeˆrome Comte — Francúzsko, Nemali by sme zabudnú na prínos A. Do- Jan Brabec — Èesko, Jan Mach — Èesko, ležala, B. Opata, M. Kostohryza, J. Kra- Piotr Lato — Po¾sko, Julien Bénéteau — Fran- tochvíla, Z. Horáka a ïalších. cúzsko, Jan Paøík — Èesko, Karel Dohnal — Možno by bolo zaujímavé spomenú Èesko, Bálint Karosi — Maïarsko, Kateøina najvýznamnejších svetových klarine- Váchová — Èesko a Iva Barbosa — Portugal- tistov, ktorí prijali èlenstvo v porote sko. a sú známi aj zo sólových pódií. Súažiaci si mohli vybra jednu z dvoch Tých boli desiatky: Aurelian Popa, Valerij Brahmsových sonát, jednu skladbu zo sve- Bezruèenko, Milenko Stefanoviè, Diethelm tovej literatúry pre sólový klarinet (bez kla- Kuhn, Philippe Cuper, Alessandro Carbona-

vírneho sprievodu) a museli naštudova HRAPEK re, Jean Vivier, Paolo Beltramini a tiež naši skladbu Jana Klusáka Recitativo e canto per víazi Božena Kubicová, Bohuslav Záhrad- Z. C Z.

clarinetto e piano, skomponovanú pre túto OTO ník, František Bláha a Vlastimil Mareš. Po- súaž. F slední dvaja boli mojimi žiakmi na Konzer- JIØÍ HLAVÁÈ Tretie kolo sa konalo 13. mája v Dvo- vatóriu v Plzni, kde som zaèas pôsobil. øákovej sieni. Finalisti: Julien Bénéteau — Aký je záujem o súaž vo svete? Francúzsko, Karel Dohnal — Èesko, Bálint ale bolo doplnené aj mimikou. Opakom bola Povedané jedným slovom — enormný. Ten- Karosi — Maïarsko a Kateøina Váchová — druhá skupina, najmä Èesi, ktorí boli mies- to rok sme si v predkole vypoèuli 160 na- Èesko zahrali (spamäti) Koncert Es dur pre tami až ve¾mi statickí, no svoje úsilie na hrávok kandidátov z vyše 30 krajín. Do sú- klarinet a orchester op. 36 od F. V. Kramáøa pódiu zamerali na èistý hudobný prejav aže bolo prijatých 61 adeptov. Kvantitatív- a od G. Rossiniho Introdukciu a tému s va- a vznikol z toho nádherný koncentrovaný ne je to porovnate¾né so súažami v Mní- riáciami pre klarinet a orchester. Neopako- výkon (Jan Brabec). chove, Ženeve, èi s klavírnou súažou v Leed- vate¾ný zážitok bol umocnený vynikajúcou se. Pražská jar má odozvu nielen v Európe, akustikou Dvoøákovej siene. Sólisti sa vy- Predsedom poroty tohto roèníka bol profe- ale aj v zámorí, napríklad riaditelia Rubin- päli k virtuóznym výkonom, v ktorých ex- sor HAMU Jiøí Hlaváè, popredný sólista steinovej súaže v Tel Avive èi van Clibur- celovala najmä bravúra a dokonalá práca a organizátor zaujímavých hudobných pro- novej súaže v Texase nám opakovane vy- s dynamickými odtieòmi, najmä smerom jektov. slovili svoje uznanie. A to veru nie je málo. k pianissimám. Pražská komorná filhar- Pán profesor, odkedy zastávate funkciu Ako sú na tom slovenskí klarinetisti? mónia pod taktovkou Stanislava Vavøí- súvisiacu s organizovaním súaže, a èo Výrazne sa presadili Juraj Hirner (1968), ka im bola inšpirujúcim partnerom. všetko to obnáša? Dušan Miheli (1991), obaja získali druhé Ceny: 1. miesto Kateøina Váchová, 2. Post stálej komisie tejto súaže som prijal miesto Bálint Karosa, 3. miesto Karel v roku 1994. Vtedy ma oslovil riadite¾ fes- Dohnal a èestné uznanie získali Julien tivalu Oleg Podgorný a jeho ponuku som POKRAÈOVANIE NA STR. 15

10 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 OSOBNOSTI • UDALOSTI

MINIPROFIL HŽ • LADISLAV FANÈOVIÈ • KLAVÍR

— nar. 1980 Snažím sa ich vníma ako každé iné vystú- oval na jednej strane „pevnú ruku“, na — Konzervatórium Bratislava (P. Èerman), penie, netreba sa stresova. Spomínanú druhej strane priestor, ktorý mi ponechá- absolutórium roku 2000 „Najlepší absol- úèas na Talente roka som tiež chápal ako val na uplatnenie vlastného názoru a pos- vent roka“ skvelú príležitos zahra si s dobrým orches- toja. Podobne to pokraèuje u profesora Lap- — VŠMU (M. Lapšanský) trom. šanského, ak smiem súdi, takýto spôsob — Universität für Musik und darstellende Vráme sa celkom na zaèiatok. Èo vás výuky mi vyhovuje. Kunst vo Viedni (W. Watzinger) motivovalo sta sa klaviristom? Súdiac z vášho doterajšieho reperto- — Interpretaèné súaže: Medzinárodná sú- V rodine nemáme hudobníkov, takže ne- áru, zdá sa, že inklinujete viac k obdo- až F. Chopina Marianské Láznì, viem, z akého prameòa to všetko vyvrelo. biam klasicizmu a romantizmu. — Medzinárodná súaž E. Nyiregyháziho Jednoducho: rodièia ma zapísali do hudob- V oboch je vyjadrené komplexne asi všet- Krakov, Súaž slovenských konzervató- nej školy a ako si spomínam, už od prvej ko, èo potrebujem a chcem vyjadri. Nevy- rií, Piano Bratislava, Medzinárodná kla- hodiny ma to chytilo. Asi v desiatich rokoch hýbam sa ani barokovým skladbám, vírna súaž J.N.Hummela, Talent roku som sa dostal k nahrávkam Chopina s Ru- k súèasnej tvorbe nemám príliš blízky 2000, Talent roku 2002 binštejnom, oèarovaný som ho stále poèú- vzah. Klavírna literatúra je však taká bo- — Medzinárodné interpretaèné kurzy val a už vtedy som si zaèal uvedemova, že hatá, že sa nedá obsiahnu celkom „širo- v Piešanoch a na Holland Music Session niet cesty spä, že toto je to pravé, èomu by kospektrálne“. (Jan Wijn, Abbey Simon, Gyõrgy Sán- som sa chcel celý život venova. Charakterizovali by ste sa viac ako só- dor, Marián Lapšanský) Slovom, posadili vás ku klavíru, vy ste lový typ? — Koncerty: sólové, komorné, aj s orches- hrali, cvièili, postupovali až do dnešné- Áno. Ale láka ma komorná hudba, najmä trami (Slovenská filharmónia, Pražská v kombinácii s dychovými nástrojmi. Vždy komorná filharmónia, Slovenský komor- ma teší a obohacuje nová skúsenos. A to ný orchester, Orchester akadémie TIJI...) nehovorím o spolupráci s orchestrami. Rád — Pôsobenie v komornom súbore „Con by som si dokonca niekedy skúsil dirigova- media dell´ arte“ nie... — Vystúpenia: Slovensko, Èeská republika, ...od klavíra, alebo klasicky, na èele or- Maïarsko, Po¾sko, Francúzsko, Talian- chestra? sko, Holandsko, USA... Výluène tak. Neviem si totiž predstavi, že by som sa mal sústreïova súèasne na dve Pred nieko¾kými týždòami ste úspešne veci — na hru na klavíri a zároveò na parti- absolvovali finále súaže Talent roku túru. Sláèikári sú v inej pozícii. 2002 v Prahe. Hrali ste s orchestrom V poslednom èase ma ve¾mi zaujalo štú- Èajkovského 1. klavírny koncert (pod¾a dium Mozartových koncertov, zaèal som sa moderátora „všetci ho dobre poznajú“, sústreïova na urtextové edície so všetký- zopakujme však, že iba prvých pár tak- mi dobovými zásadami. Ve¾mi inšpiratívne ARCHÍV tov...). Mali ste pred sebou monument, je porovnáva pôvodné zápisy a pokyny so zodpovednos. Bola to nároèná vo¾ba, FOTO súèasnými. Rokmi sa vytvorili nánosy, ma- takmer „na doraz“. Preèo práve tento niery. Takáto porovnávacia „oèista“ je ve¾- koncert? ho štádia, kedy ste študentom (dvoch) mi zaujímavá, podnetná. Stáva sa, že v re- Tento koncert som mal už „obohratý“, hral akadémií. Nespomínate si na žiadnu vidovaných textoch chýbajú noty, pomlè- som ho viac ráz na rôznych pódiách, pri- krízu, „galibu“? ky, aj takty, èo je dos podstatný frazeolo- znám sa, po prvýkrát už ako sedemnásroè- Nespomínam si, všetko sa uberalo akosi gický prvok, ovplyvòujúci zmysel celku... ný. Teraz som sa k nemu s odstupom èasu priamoèiaro, jasne... Èo iné hudobné žánre? vrátil a bolo to „o nieèom inom“. Tá istá ... a bol to jednoznaène a výluène kla- Vnímam ich ako „pasívny“ poslucháè, skladba, z iného uhla... Táto skladba pre vír... zvl᚝ na uvo¾nenie, trebárs v aute. Zväèša mòa predstavuje symbol pianistickej doko- To všetko zrejme spôsobili moje vtedajšie však poèúvam klasickú hudbu, pod¾a mož- nalosti, krásnej hudby, v ktorej je stále dos vzory. Rubinštejn, Gilels, Pogoreliè... nosti s vylúèením klavíra. priestoru a rezerv na objavovanie. Je vskut- Ako sa pripravujete. Cvièíte ve¾a? Patríte k typu improvizátorov? ku monumentom, métou pre každého kla- Uèím sa, našastie, ¾ahko, skladby mi bez Vôbec nie. Potrebujem ma vždy istotu, viristu. Tá spomínaná, povestná prvá stra- problémov vnikajú do pamäti. Cvièil som oporné body. Pokúšal som sa v jednom kon- na, prvé akordy, ktoré identifikuje a fasci- ve¾mi ve¾a hlavne v prvých konzervatoriál- certe napísa si kadenciu, ale aby som to nuje sa nimi takmer každý bežný poslucháè, nych roèníkoch, èím som si vybudoval ur- skúšal priamo na pódiu, to nie. pre mòa nie sú nato¾ko podstatné. Koncert èitý fundament a tiež som siahal po nároè- K akým umeleckým (mimohudob- chápem ako celok, ako dokonalý výtvor. ných skladbách — latku som si postavil vyš- ným) odvetviam inklinujete? Každý takt, každá myšlienka, téma tu má šie, èím som získal urèitý náskok oproti Som obdivovate¾om výtvarného umenia svoje opodstatnenie, väzbu a logiku. Všet- mojim rovesníkom. (opä iba pasívnym), rád navštevujem vý- ko na seba vo vnútri skladby plynule nad- Do akej miery vás ovplyvòovali a „mo- stavy, galérie. Z literatúry uprednostòujem väzuje, všetko so všetkým súvisí... delovali“ vaši pedagógovia? klasiku. Bol a zostal som milovníkom Kaf- Absolvovali ste pomerne ve¾a súaží. Mal som šastie na pedagógov. Už na kon- ku, Dostojevského... Èo pre vás znamenajú? zervatóriu u profesora Èermana som poci- PRIPRAVILA LD a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 11 ZAMYSLENIE

a struènú informáciu — rozvrhol si priestor re- CON BRIO cenzie tak, aby sa dostal aj k iným veciam, ktoré ho osobne zaujali (napr. k problémom detskej poèítaèovej animácie ako nového terénu výtvar- nej výchovy), ktoré však z tejto priate¾skej disku- PER UNO PROFESSORE E TRE STUDENTI sie musím vynecha. Navyše sa mu vytvorila malá obsahová konfúzia: tak, ako to formuluje, (písané pre Hudobný život) bol prezentovaný len jeden projekt (práve „Lev“)... V úvodnej prednáške („Projekt ako re- konštrukcia a revitalizácia skutoènosti“) som ale Obsadenie: — profesor: Juraj Hatrík — au- na konci, po kritickom posúdení vecí... Jediný skutoène hovoril o tom, èo nejasne naznaèuje.. tor, organizátor recenzovanej akcie — študenti Grich však uvádza plné znenie témy seminára, Osobne mi je ¾úto, že sa pri mojich myšlienkach, 4. roèníka špecializácie „teória hudby“ na bohatý poèet zúèastnených a jednoznaènú infor- postavených na ostrej kritike tzv. „Neotelevízie“ HTF VŠMU: Katarína Greòová (KG), Sta- máciu o organizátoroch. v štúdii Umberta Eca „Televízia: stratená trans- nislav Grich (SG) a Stanislava Koptáková parentnos“, nepristavil ani jeden z trojice mla- (SK) — recenzenti, kritici ( kritiky vznikli Hlavná téma I (KG): Dva z týchto príspev- dých kritikov. A tak som sa snažil provokova! v rámci ich štúdia) kov spracovávali rovnaký námet, a tak po- núkli možnosti na ich porovnanie. Základ Rozvedenie I (KG): Èeská verzia príbehu Introdukcia I (KG): (bez titulku) Peda- oboch tvorili Bájky o Levovi od hudobné- sa oprela o detských úèinkujúcich, projekt gogická Dvorana každoroène organizovaná ho skladate¾a Juraja Hatríka, ktoré po- bol detským predstavením (ako bolo mož- AUHS, aj tento rok ponúkla ve¾a za- né zisti z malého množstva ujímavých príspevkov, priamo i ne- ukážok). Profesionálom bola priamo sa týkajúcich hudobnej pe- zverená úloha rozprávaèa — or- dagogiky a uèite¾ského povolania. chestra, teda hudobná zložka Introdukcia II (SK): Pedagogic- celého diela. Hoci deti v tomto ká dvorana 2002 — Celoslovenský projekte dostali ve¾ký priestor seminár pre uèite¾ov ZŠ a ZUŠ — na uplatnenie(...), zároveò prá- Pedagogická Dvorana, ponúkol ve detskí aktéri boli príèinou i v tomto roku (11. — 12. apríl 2002) malej zrozumite¾nosti, jasnosti zúèastneným zaujímavé projekty a názornosti diela. a dobré rady ako spestri pedagogic- Komplexnejšie, prepracova- ký proces. Nielen uèitelia, ale i štu- nejšie a rozhodne profesionál- denti (mnohí už pôsobia v peda- nejšie sa ukázalo spracovanie gogickej oblasti) si urèite obohatili Bájok o Levovi študentmi z Pre- zbierku svojich skúseností. Z boha- šova. Títo okrem hudobnej zlož- tého programu sa pristavíme pri AKUBCOVÁ ky prebrali na seba aj hlavné dvoch projektoch, spracovávajúcich J D. postavy (èím vytvorili hru pre OTO rovnaký námet: Bájky o Levovi od F deti, a nie s demi) — teda aj zlož- hudobného skladate¾a a pedagóga BÁJKY O LEVOVI ku spevácku, hereckú a pohybo- Juraja Hatríka vú. Úloha detí v tomto podaní Introdukcia III (SG): Explózia kreati- skytujú široký priestor na realizáciu vlast- bola znaène zredukovaná, detskí úèinkujúci vity a invencie — asi tak by sa dala defino- ných hudobných nápadov a uplatnenie in- tvorili (len) pohybový a spevácky komparz. va atmosféra celoslovenského seminára dividuality úèinkujúcich. Hoci obe koncep- Rozhodne nemožno prešovskému projek- pre uèite¾ov ZŠ a ZUŠ pod názvom Pedago- cie vychádzali z rovnakého základu, vý- tu uprie vynikajúce spracovanie textové- gická dvorana 2002, ktorý sa konal 11. — 12. sledky sú dos rozdielne a naznaèujú mini- ho aj hudobného materiálu, použitie aj de- 4. v Bratislave. Organizátorom podujatia málne dve cesty spracovania. om známych ¾udových piesní, a ve¾kú prí- bola Asociácia uèite¾ov hudby Slovenska, ktorej Hlavná téma III (SG): Prvý deò sa niesol ažlivos tak pre detského ako aj dospelého predsedom je Juraj Hatrík. Tento rok bola v znamení prezentácie projektov pre deti, diváka. Hudobné predvedenie (...) ukazu- centrálna téma seminára Umelecký výkon detí pri ktorých bola taktiež naèrtnutá aj kon- je, že študenti Prešovskej univerzity pred- ako výsledok pedagogického procesu a jeho verej- cepcia, obsahová príprava a funkcia projek- stavili projekt na vysokej profesionálnej Ø ná (mediálna) prezentácia. Program seminá- tu. Takto sa úèastníci mohli oboznámi s ge- úrovni, ktorého jediným mínusom je vylú- ra bol mimoriadne pestrý. Zúèastnilo sa na nézou vzniku celého diela. Bájky o Levovi èenie detí ako úèinkujúcich (...) òom 80 uèite¾ov z celého Slovenska... skladate¾a J. Hatríka boli uvedené hneï JH: Hoci v podstate chváliš, Katka, prešov- JH: Rád by som toto „Con brio“ — ako fiktív- viackrát (J. H.: Len dvakrát!) v rôznych pred- skú verziu, ktorá je blízka i mojim predstavám, ny dialóg so svojimi študentmi — udržal vo vo- vedeniach. Tento tvárny projekt si zaslúži musím sa ohradi proti „vylúèeniu detí“; prešov- dách „Bájok o Levovi“, a preto by som si z troch našu pozornos, lebo pristupuje k deom skí študenti pod vedením T. Pirníkovej, (inak typov introdukcie vybral asi druhý; hneï v prvej a uèite¾om nevtieravo a dáva možnos vstu- absolvetky TH na našej HTF) priviedli aj profe- informaènej vlne je v òom všetko, èo potrebuje pu vlastnej tvorivosti. Princíp je tu povýše- sionálne pripravené deti (minimálne dve: Myšku èitate¾, aby v èítaní pokraèoval a dozvedel sa ný nad prostriedky... a Osla). Deò vopred (a to je princíp ich koncep- viac... Prvá introdukcia je skutoène len „domi- JH: Hlavnú tému II (SK) ani neuvádzam; cie výchovného programu!) sa na bratislavskej nantným septakordom“ — vzbudzuje zdravý hlad Stanka Koptáková si struèným úvodným ahom ZUŠ stretli s dovtedy pre nich neznámymi demi po tonike, no vykazuje informaèný deficit (o po- otvorila cestu priamo k meritu veci: k posúdeniu a motivovali ich spoluúèas cez vopred urèené seg- dujatí, organizátorovi, o èase, kedy sa všetko odo- dvoch variantov projektu „Bájok...“ Výborný je menty akènej línie .Táto spoluúèas len èiastoène hralo, o adresátoch ap.). Nazdávate sa, že by sa druhý ah Katky Greòovej: jediná si odvážne pripravených a informovaných detí je pedagogic- mi mala páèi tretia introdukcia ? Aj sa mi páèi a jasne dovo¾uje anticipova svoje hodnotové sta- ky ve¾mi cenná, hoci, samozrejme, nepôsobí „pro- — veï nás chváli už vopred v psychologicky úèin- novisko...U Gricha je èoraz jasnejšie, že mu ne- fesionálne“. V tomto oh¾ade je k èeskej verzii nom titulku. Radšej by som túto chválu prijal až pôjde o hodnotové posúdenie, ale skôr o korektnú (o ktorej treba poveda, že ju pripravila absolvent-

12 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 ZAMYSLENIE

Hudobná výchova sa u nás nepovažuje za dôstojnú súèas muzikológie, len ak ide o hudobnú pedagogiku pre odborné školy. P OMEDZI PRSTY Odborníkom nestojí ani za niekam smeru- júcu diskusiu. Kde sa majú uèitelia nauèi uèi hudbu, o hudbe, keï sa èasto stanú uèi- te¾mi z núdze? Zneuznaní umelci, nespokoj- Èeský muzikológ Vladimír Helfert to vedel rodièom nikto nepomáhal a predsa im èosi ní s osudom a platmi, sa vàšia na deoch, už za prvej ÈSR. Rozprával o tom študen- ostalo, snáï èakali, že to inak nebude. Deti zhasínajúc aj posledné iskrièky hudby. tom hudobnej vedy, zozbieral svoje pred- takto hudobne „vzdelaných“ rodièov sme Komu z tých, kto s tým môžu „pohnú“, nášky a upravil do knihy o hudobnej vý- my. Tiež sme pretiekli pomedzi prsty. Hudba záleží na hudobnej výchove? Kto premýš¾a chove na nehudobných školách. V 20.ro- akosi nepatrila k oblastiam, za ktoré ktosi nad skåbením pojmov ako výchova uèite¾ov, koch sa bál, èo zostane z individuálnej bojoval, neušlo sa jej v obyèajných školách nadväznos jednotlivých vzdelávacích cyk- hudobnej kultúry, keï všade dorazí rozhlas. žiadnej reformy, len na papieri. Ako inak, lov, uèebnice a prax? Hudobná výchova ako Keï za hudbou nebude treba ani chodi, keï treba prebra dejiny hudby, ktorú nikdy cesta do hudobného sveta na Slovensku ne- nieto ešte ju doma produkova. Èo sa stane na hodinách nepoèu. Sme posledná gene- existuje. Nie je totiž dôležitá z poh¾adu uti- s muzicírovaním, spievaním v domácnos- rácia, ktorá chodila takmer zadarmo na litárneho — by hudobne kultivovaný nezna- tiach. Chcel ukáza, že hudobná kultúra je koncerty, bila sa o miesto na festivaloch. mená priame zvýšenie úspešnosti. Sociali- nevyhnutnou súèasou osobnosti, že spo- Žijeme inak ako naši rodièia. To, èo sa nám zácia bez uniformity, žánrová tolerancia, lupracuje na jej rozvoji aspoò tak ako kul- ušlo z hudobnej kultúry, bolo pre nás také formulácia vlastného názoru, diskusia a kon- túra vedecká, obèianska, jazyková Snažil prirodzené, že si tiež nevieme predstavi, že frontácia — to všetko sú èiastkové pozitíva, sa zdôrazni, že je najvyšší èas zasiahnu by to mohlo by inak. Že nás vodili na kon- ktoré hudobná kultúra jednotlivca prináša do hudobnej výchovy na nehudobných ško- certy cez týždeò veèer, v nede¾u na matiné do nehudobného života. Ak k abstraktným lách, oživi ju, spravi z nej ozajstnú výcho- a v sobotu na komorné popoludnie. My hodnotám pridáme aj konkrétne — u¾ahèe- vu k hudbe, výchovu hudbou. Vedel, že „po- dnes cez týždeò na zaèiatku koncertu nie nie výuky cudzích jazykov èi ¾ahšie osvojo- tom“ bude neskoro. sme ešte ani doma z práce, a cez víkendy vanie zložitých štruktúr a konštrukcií (jazy- Niè sa nestalo. Zvyšok spoloènosti pus- Vnukovia detí, obdivujúcich kvalitných po- kových i matematických), nájdeme mnoho til túto šancu. Vtedajší dospelí nemali po- slucháèov za vojny, púšame naše deti po- argumentov na závažné zmeny v hudobnej òatia, aké to je, neby globálne hudobne medzi prsty. výchove, ktorá òou dnes nie je. kultivovaným. Snáï ani nebrali túto mož- Naše deti nepotrebujú chodi za hudbou Argumenty platné v dvadsiatych rokoch nos reálne do úvahy. nikam. Ukojenie sluchu príde samo, doma 20. storoèia sa však nezmenili, len ich pri- Druhá svetová vojna oživila na chví¾u a neustále. Škola im nepomáha, práve na- búda s novými výskumami a praxou. Mož- záujem u mladých — hudba sa stala klen- opak. Umelecké školy h¾adajú budúcich no máme dnes poslednú šancu nieèo uro- bou, prikrývajúcou problémy a rozbroje. Ilja virtuózov, ostatní s milosou „absolvujú“. bi. Jedna generácia za druhou prepúšala Hurník píše o vtedajšom neuverite¾ne vzde- Nikto im neukáže, kde je hudba a ako sa pomedzi prsty svoje deti snáï aj bez aké- lanom publiku, ktoré si vyžadovalo vysokú k nej dosta, ako ju nájs vo svojom vnútri hoko¾vek premýš¾ania, že by im èosi mohlo kvalitu živého i reprodukovaného umenia. a dosta ju von, ako vytvori vzah medzi chýba, ba dokonca aj nemuselo. Akoby Po vojne — na jednej strane možnos na- hudbou už vytvorenou a sebou samým. A sme sa v úlohe odovzdávate¾ov štafety vštevova za malý peniaz koncerty takmer stále si neuvedomujeme, že potreba hudob- nechali ukolísa bežnými rozpormi gene- kdeko¾vek — kultúrne úderky zasahovali aj nej kultúry môže klesnú až k nule, ak sa rácií a nevšimli si, že nieèo stále ubúda. v malých dedinkách. Na strane druhej, ne- nepodporuje, neživí. A ona klesne. Naše deti nevedia, èo bolo pre nás „priro- schopnos nepedagogických a neodborných Pre koho tvoria umelci na Slovensku? dzené“, pre nich my robíme „prirodze- uèite¾ov vyaži z možností prístupnosti Komu píšu kritici svoje hodnotenia? Kto ným“ nieèo iné. Potreba z vlastného vnút- hudby a výchovných koncertov. Mizivá škol- o tom vôbec diskutuje? Uzavretý vnútorný ra vyvierajúcej hudobnej kultúry to urèite ská hudobná aktivita, folklór zmenený na kruh umelcov a ich blízkych, uzavretý von- nie je. Vinou našej neschopnosti kona a pesnièky o 1. máji a spáleniskách. Našim kajší kruh tých, ktorí „vedia“. Nie zo školy. vidie o pár rokov ïalej. B ARBORA VAJNEROVÁ

ka hudobnej výchovy z Pedagogickej fakulty užitoènos a prenosnos do reálnych školských si- Kvôli celkovej dejovej prieh¾adnosti sa hlav- v Hradci Králové B. Filsaková roènou prácou tuácií („hra s demi“...). Èisté, profesionálne pri- ných postáv ujali samotní študenti... Ani s demi na báze presných didaktických modelov...) pravené didaktické situácie sú asi neprenosné do publikum pri realizácii projektu neostalo trocha nespravodlivá aj Stanka Koptáková; z jej modality psychologického ataku na zvonka sa pri- v ústraní. Bolo zainteresované pri výbere hodnotenia (Rozvedenie II) zaznieva podobná zerajúceho diváka a poslucháèa...To platí aj kostýmov hlavných protagonistov (J.H: Nie- výhrada: ...Ideou bolo prepojenie hudobnej o „pripravenosti“ spolupracujúcich detí; spomínal len! Vyberali sa — akože — aj nástroje, psychoso- a pohybovej zložky. Hlavní aktéri — deti, boli som to vo svojej úvodnej prednáške ako problema- matické typy hercov ap.), vypomohlo spevom zameraní na pohybovú a uèitelia na hudob- tiku „otvorených“ fuzzy-projektov, kde práve zdan- v rámci predstavenia a mnohí „dospeláci“ sa nú zložku. Treba uzna, že realizácia bola livá neuèesanos je zdrojom dynamiky a auten- chtiac-nechtiac ocitli v detských „èasoch“. urèite nároèná, ale celý projekt zaváòal tickosti.... Myslím, že menej prísna, a preto bližšia JH.: Nuž, v tomto si, Stanka, trafila presne — akousi fádnosou a zahmlenou zrozumite¾- k tomuto chápaniu veci je Stanka Koptáková (Roz- „dospelého“ v èloveku treba trocha umlèa, aby nosou. Hlavné postavy (Lev, Líška, Osol, vedenie II): ...Ve¾mi sympatickým spôsobom sa mohlo prejavi aj „diea“... Možno by trocha Myš...) boli v nedostatoènej miere vyprofi- poòali prešovskí študenti spomínaný námet viac hravosti a — povedané s figliarom Amadeom lované (...). a vytvorili kreatívny, dynamický projekt — trocha menej úsilia „s... mramor“ pomohla aj JH: Tu sa naozaj treba rozhodnú, èo sa èlovek s hodnotnou pedagogickou (podèiarkol našej, slovenskej oficiálnej hudobnej kritike. Ale na veci rozhodne hodnoti: èi javiskovú atraktivi- J.H.) úrovòou. Deti mali v tomto prípade o tom inokedy... tu (Greòovej „hra pre deti“), alebo didaktickú možnos realizova sa pohybom a spevom. BRATISLAVA, MÁJ 2002 JURAJ HATRÍK a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 13 ROZHOVOR Svetoznámy klavirista David Lively po štvrtý raz v Bratislave

PRIŠLA SOM DO REDUTY POÈAS SKڊKY S ORCHESTROM S CIE¼OM ÈOSI POPOÈÚVA A UROBI ROZHOVOR. POPOÈÚVALA SOM KRÁSNY TÓN A SÚHRU SÓLISTU S ORCHESTROM, PÁN LIVELY VŠAK SKONŠTATOVAL, ŽE BY SI NIEKDE POSEDEL, NUŽ SME VYRAZILI DO MESTA. VYŠE DVADSA ROKOV ŽIJE V PAR͎I, ZALOŽIL SI TAM RODINU, RADŠEJ HOVORÍ KRÁSNOU FRANCÚZŠTINOU NEŽ PO ANGLICKY A VYZERÁ AKO TYPICKÝ FRANCÚZ – NIE PRIVYSOKÝ, KULTIVOVANÝ A VYSOKO ESTETICKÝ MUŽ. AŽ NA TO, ŽE JE AMERIÈAN. TENTO NEZANEDBATE¼NÝ DETAIL MU DOVO¼UJE VIDIE EURÓPU A NAJMÄ EURÓPANOV V ICH UMELECKOM SVETE INAK, NEŽ JU VIDÍME MY ZVNÚTRA.

a V súèasnosti je Amerika hitom nielen pre vedcov, ale aj té, k brilantnosti sa pridáva håbka. Aké sú vaše interpre- pre umelcov, je to pre mnohých méta, ku ktorej smerujú, taèné princípy, èo sú pre vás priority pri tvorbe repertoáru? pre ktorú opúšajú svoje rodiny, mestá, krajiny. Vy ste prišli Myslím, že sa mi dostalo dobrej školy, tak po stránke technickej, do Európy. Preèo? ako aj po stránke abstraktného vyjadrenia. Pri štúdiu skladby sa Po skonèení nižšej strednej školy mi ponúkli v Amerike Francúzi snažím získa maximum prameòov historiografických aj inter- klavírne štipendium do Paríža. Tam som aj zostal, získaval ïalšie pretaèných. Snažím sa vytvori èo najpresnejší historický kontext, štipendiá a darilo sa mi aj v osobnom živote. Definitívne základy súhru hudobnoteoretických vedomostí, ak je to možné, vypoèu si pre moju umeleckú kariéru boli položené dobové nahrávky, èi vyjadrenia samotných v Európe. Mám pocit, že možnosti a záu- skladate¾ov alebo interpretov, pre ktorých jem o kvalitnú hudobnú kultúru sú tu ne- bola skladba napísaná. Rád využívam aj porovnate¾ne rozsiahlejšie než v USA, ani šancu zahra si na dobovom nástroji, ob- moc médií tu zatia¾ nedosiahla až takej èas dokonca na nástroji, patriacom skla- intenzity. Manipulácia s duševným vku- date¾ovi daného diela. som ¾udí, s ich názorom na tak subjektív- Okrem osvojenia si týchto objektívnych ne vnemy, ako napríklad hudba, ich „ob- faktorov považujem za nevyhnutné, aby mi jektivizácia“ cez médiá — to je skutoèný skladba konvenovala, musíme si navzájom problém globalizácie a komercializácie, vyhovova. Keï už si skladbu vyberiem, ktorý sa zatia¾ v Amerike prejavuje ove¾a detailnou analýzou partitúry si osvojujem výraznejšie než v Európe a má ove¾a viac jej primárnu štruktúru. Niekedy je to prob- vplyvných priaznivcov než odporcov. lematické. Brahmsov koncert (predvedený a Z tohto h¾adiska má pre vás brati- aj v Bratislave, pozn.red.) obsahuje v kla- slavské publikum zvláštny význam? vírnom parte množstvo vnútorných štruk- Mám rád bratislavský hudobný svet. Zdá turálnych súvislostí. Sprvu som mal pocit, sa mi, že nie je presýtený nadbytkom hud- že tieto štrukturálne prvky sú mimoriadne by a nepodlieha názorovému „vymývaniu dôležité. Aby ich poslucháè mohol skutoè- mozgov“ do takej miery, ako napríklad ne zachyti, zvolil som strohú interpretáciu, francúzske hudobné „milieu“. V krajinách bez romantizujúcich emocionálnych farieb, západnej Európy si poslucháèi nechajú ria- skrátka, èistú hru textu. Nebolo to ono. di vkus „kompetentnými“ , ktorí ho ser- Hudba sa vytratila a ja som sa dostal spä, vírujú už hotový. „Imidž“ umelca tak pred- na zaèiatok. Nevedel som ako ïalej, chýba- foto David Lively.jpg chádza priamemu kontaktu s publikom, li mi objektívne informácie a nechcel som èím znemožòuje vytvorenie subjektívneho, doda skladbe zbytoène „prepiaty“ tón. kritického h¾adiska. Poèas koncertu inter- Narazil som na jednu dobovú nahrávku, kde pret cíti ove¾a slabšiu spätnú väzbu. Ako- klavír znie nadmieru farebne. To sa mi tak- by ¾udia prišli poèúva nie to, èo umelec tiež nezdalo. Môj problém rozriešila parti- hrá, ale to, èo sa o òom píše, hovorí. túra s Brahmsovými indikáciami, ktoré ma Okrem toho, ak si pozriete bratislavský vyviedli zo slepej ulièky. Dynamická nad- koncertný život, nájdete snáï celú hudobnú históriu, bez oh¾adu stavba sa takmer celkom oddelila od štrukturálnych detailov. Tie na „renomé“ jednotlivých skladate¾ov. Je to ve¾ký kontrast so zá- však nezanikli, sú dokonca silným vnútorným spojivom a svojou padným svetom, napríklad aj oproti Viedni, ktorá sa zastavila na skrytou príbuznosou umožòujú skladbe vzlietnu. zaèiatku minulého storoèia, aj oproti Parížu, závislému na miere a Do akej miery sú pod¾a vás dôležité vedomosti a všestran- slávy jednotlivých mien, na populistickom ponúkaní jednoduch- ná príprava na osvojenie si skladby a jej korektnú interpre- šej cesty. táciu? Sú tieto atribúty, spolu s talentom, postaèujúce pre a Na vašej hre poèu, že u¾ahèenie interpretácie povrch- zrod umelca? nou virtuozitou nie je vaším cie¾om. Máte zaujímavý štýl Pred pár rokmi som prijal ponuku uèi vo Viedni na Hochschule hry, vᚠtón je brilantný, nie však povrchný, ako je dnes èas- mladých klaviristov. Nebol medzi nimi ani jeden Rakúšan, mnohí

14 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 boli z Ázie. Všetci sa chceli sta ve¾kými klaviristami. Technicky empatiu a duševnú aktivitu na výchovu iných klaviristov, neostá- výborne pripravení, „vrhali sa“ na najväèšie pianistické diela vo va vám z nich už pre vlastnú koncertnú tvorbu. Som predovšetkým viere, že dostatoèným cvièením sa všetko zdolá. Mnohí z nich (a hudobník-interpret. Nie som si istý tým, èo vlastne môžem ako nielen klaviristi) nemajú dostatoèné vzdelanie v oblasti dejín pedagóg odovzda ïalej, snáï okrem vystríhania pred chybami, a teórie hudobnej kultúry, od detstva sa sústreïujú len na inter- ktorých som sa dopustil. Podobnú neistotu cítim aj v rozsahu pretáciu v prvoplánovom zmysle. Interpretujú partitúru, nie sklad- ovplyvòovania. Je ve¾mi ažké pomáha pri rozvoji umeleckej osob- bu. Okrem už zmieneného historického kontextu a teoretickej ana- nosti, ovplyvòova ju bez toho, aby ste s òou manipulovali, zasa- lýzy štruktúry skladby im chýba aj možnos jej vnútorného preži- hovali do jej umeleckej identity. tia, interpretácia výrazu, viac èi menej abstraktného, subjektívneho. Uèenie mi teda poskytlo len istotu v správnej vo¾be môjho po- Som presvedèený, že na každú skladbu, tak ako na báseò, treba volania — som jednoducho klavirista. To, èo môžem odovzda ïa- „dorás“. Na niektoré diela mladý èlovek jednoducho duševne ešte lej, sa skrýva v súznení a konfrontácii môjho vnútorného sveta so nedorástol. Nejde tu o schopnos dokonale virtuózne zahra to, èo svetom ukrytým v klavírnej hudbe. A snažím sa to robi èo najlep- je v notách. Práve naopak, umelec — pod¾a môjho názoru — musí šie. do hry vloži to, èo v notách nie je, k èomu ho noty vedú, preèo B ARBORA VAJNEROVÁ skladba bola napísaná. A tento rozmer nemožno pochopi (snáï okrem géniov) bez zodpovedajúceho „prežitia“. a Preèo ste prestali uèi vo Viedni? P.S. Pravdivos umeleckých názorov a presvedèení Davida Livelyho sa Prestal som uèi nielen vo Viedni. Okrem únavy z cestovania som ukázala na oboch koncertoch v sieni Slovenskej filharmónie v Bra- získal aj pocit, že toto nie je mojou úlohou. Keï vyèerpávate svoju tislave.

Hudební nakladatelství Editio Bärenreiter Praha, spol. s r. o. si Vám dovoluje nabídnout novinku Publikaci mùžete zakoupit u našich distributorù na Slovensku: HUDOBNINY AMADEO MUSIC FORUM, v. o. s. Komenského 6 Palackého 2 Ivan Jelínek: Suita A dur 040 01 Košice 811 01 Bratislava tel.: 055/ 622 97 14 tel.: 02/ 5464 4372-3 kytara, 64 stran, ISMN: M-2601-0125-8 tel.: 055/ 633 68 34 tel. + fax: 02/ 5443 0998 H 7879, cena: 150,– Kè [email protected] [email protected] Za života Ivana Jelínka (1683–1759) byla bìžná INFORM – knižný ve¾koobchod HUDOBNÝ FOND úprava kytarových skladeb pro loutnu a naopak Bratislavská 12 Medená 29 010 01 Žilina 811 02 Bratislava loutnových pro kytaru. Jelínkovu loutnovou Suitu tel. + fax: 041/ 8962 3991 tel.: 02/ 5443 1380 B dur zachovanou na zaèátku sborníku Musica fax: 02/ 5443 3569 sopra il liuto proto nyní podle dobových zvyklostí [email protected] upravil pro kytaru Stanislav Juøica. Ivan Jelínek, Na Vaše dotazy se tìšíme na adrese: souèasník Bachùv a Händelùv, byl varhaníkem benediktinského kláštera sv. Jana pod Skalou. Jeho hudba sleduje v šesti vìtách (Aria, Bourree,´ EDITIO BÄRENREITER PRAHA Zákaznické centrum Gavotte, Courante, Sarabande, Menuet) oblíbený sled tancù barokní Bìchovická 26, 100 00 Praha 10, ÈR suity. Pro vydání byla kompozice transponována do tóniny A dur – pro tel.: 00420/ 2/ 7400 1929 fax: 00420/ 2/ 7478 1017 kytaru snazší – a doplnìna i dvìma verzemi úvodní Arie – zdobenou [email protected] a nezdobenou. Skladba je podobnì jako v dobì svého vzniku urèena http://www.noty-knihy.cz pro radost z barokního tance a soukromého muzicírování.

KONKURZ MIESTO MÁ ... POKRAÈOVANIE ZO STR. 10 miesto a ¼ubomír Legemza (1986) je dr- Súèasná generácia je výborne technicky Generálny riadite¾ Slovenského národ- žite¾om tretej ceny. Na víaza teda ešte èa- disponovaná, zdá sa, že väèšmi než v mi- ného divadla v Bratislave vypisuje kon- káte... nulosti. Lenže na druhej strane mnohým kurz na obsadenie vo¾ného miesta v orchestri Opery SND a Vzh¾adom na rastúci záujem o sú- chýba vnútorný duchovný vklad. Akoby až ste zaviedli výberové kolo. Aké sú sa ostýchali pred dojatím a prejavom hl- kritériá pri posudzovaní uchádzaèov? bokých emócií. Ich hra trochu trpí stereo- tutti hráè v skupine I. huslí. Urèí sa povinný program, v našom prí- typnosou. Samozrejme, zo širokého ge- pade išlo o totožný program s 1. kolom, neraèného poh¾adu... Podmienkou prijatia je absolutórium konzervatória, VŠMU, JAMU, AMU. potom sa na základe anonymného odpo- a Èo prináša mladým umelcom ví- sluchu vyberie stanovený poèet úèastní- azstvo, prípadne popredné umiest- Konkurz sa bude kona kov. Samozrejme, nikto z nás nepozná nenie v súaži (nemám na mysli len meno èi národnos toho, koho poèúva- finanèné ocenenie)? dòa 28. 6. 2002 o 10.00 h me, ale, bohužia¾, ani nevieme, èi niekto V prvom rade skúsenosti. A tiež ochotu strávil hodiny v štúdiu, alebo èi išlo o na- vníma interpretaèné umenie ako celok. v skúšobni orchestra Opery SND, hrávku bez strihu. To úplne závisí od vo¾- Súaž znamená motiváciu a selekciu Gorkého è.2, 815 86 Bratislava. by prihlásených . a tiež dobrú ochranu pred domýš¾avos- Písomné prihlášky s krátkym životopi- som posielajte na adresu Opery SND a V èom sa líšia výkony dnešných ou a pýchou. A dobre vieme, èomu pý- mladých klarinetistov od tých, po- cha predchádza... do 27. 6. 2002. vedzme, spred dvadsiatich rokov? P RIPRAVIL PETER DRLIÈKA a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 15 MÉDIÁ

ROZHLASOVÝ ZÁPISNÍK

Z rozhlasových relácií minulých týždòov, z malej podtatranskej dedinky až na sveto- Jednou z nich je Zrkadlenie, kde tak- ktoré boli venované osobnostiam hudby, vé operné javiská, je strhujúci v reálnej, kniž- mer pravidelne publicistka Hana Berano- paradoxne nespomeniem reláciu hudobnej, nej a tým viac v rozhlasovej podobe, v ktorej vá (menej striedajúce sa redaktorky) do- ale literárnej redakcie. Odznela v rámci cyk- sa prelína umelecky stvárnené slovo s hu- káže okrem iných umení da dostatoèný lu Literatúra-umenie-kritika a venovala dobným zážitkom. Knihu autorke sprostred- priestor hudbe a jej osobnostiam. V polovici sa dielu známej opernej libretistky a pre- koval košický muzeológ Vavro Èeleò, CD mája (repríza na Rádiu Devín 19.5. o 16.00 kladate¾ky Jely Krèméry-Vrte¾ovej (Rá- doniesol na Slovensko kardinál Jozef Tom- h) sme si v Zrkadlení vypoèuli okrem tém dio Slovensko 14.5.). Autorom tejto hudob- ko, list Lea Pudiša, adresovaný autorke relá- z oblasti výtvarného umenia, architektúry no-slovnej „hodinovky“, zostavenej z otá- cie, v ktorom umelec spomínal o. i. na býva- a divadla i bloky z oblasti hudby a jeden zok autora a odpovedí hlavnej aktérky, bol lého riadite¾a Slovenského rozhlasu v Koši- ve¾ký hudobný profil. K tým provokatívnej- muzikológ Miloš Blahynka. Vïaka oèaru- ciach Antona Prídavka a jeho brata Petra ším hudobným zastaveniam patril naprí- júcej, inteligentnej, ale tiež bezprostrednej Prídavka z BBC v Londýne, dokumentovali klad rozhovor s Evou Blahovou, prezident- osobnosti Jely Krèméry-Vrte¾ovej sme sa vzah európsky známej speváckej osobnosti kou súaže a predsedníèkou poroty 17. roè- dozvedeli ve¾a zaujímavého o „zlatom ve- k Slovensku a špeciálne ku Košiciam. Lýdia níka Medzinárodnej speváckej súaže M. ku“ slovenských prekladov libriet. Lesk Urbanèíková týmto rozhlasovým profilom Schneidera-Trnavského (podobný rozhovor vzácneho kovu malo obdobie prekladov u nás neznámeho umelca (mimochodom, bol tiež v Akcentoch, rezonanciách 19.5. na a tvorby libriet zásluhou vzácnej ženy, ktorá kniha o Pudišovi vyšla na Slovensku pred Rádiu Devín), aktuálna hudobná recenzia rozvíjala to, èo zaèal v tejto oblasti Štefan dvoma rokmi, no distribuèná sie zrejme to- speváckeho koncertu katalánskej speváèky Hoza,a sama bola vzorom pre mladších ko- tálne zlyhala, lebo bežný záujemca knihu Montserrat Caballé na bratislavských Pa- legov (J. Gyermek, A. Braxatorisová a i.). Jela v kníhkupectvách nenájde...) vydarene sienkoch (prostredníctvom telefonického Krèméry bola od roku 1953 lektorkou dra- a tvorivo spojila regionálne prvky s celoslo- spojenia s kritièkou Vierou Polakovièovou), maturgie, v rokoch 1971-1981 dramaturgiè- venským, ba až európskym záberom. ale najmä vskutku „håbkové“ interview kou Opery SND a od r. 1986 pár rokov dra- Cyklus relácií Dialógy s hudbou majú s mímom Milanom Sládkom. Pri poèúvaní maturgièkou Komornej opery. Na svojom požehnaný rozhlasový vek. Repríza jedné- tohto rozhovoru z Bratislavy odchádzajúce- tvorivom konte má za pädesiat rokov tvori- ho z ostatných vysielaných dielov tejto re- ho svetoznámeho umelca som si uvedomi- vej práce takmer 80 prekladov operných lib- lácie (Rádio Devín 13.5. od 15.20 do 16. 00 la, èo je to „informácia“ a informácia. Hana riet z talianèiny, nemèiny a francúzštiny, h) sa venovala Humanizmu v hudbe, Beranová sa nebojí postavi otázky „na te- okrem toho preložila ve¾ké diela oratórnej takmer bezbrehej téme. Vybra do nej diela lo“, ktoré nie sú vôbec bezproblémové, ale literatúry, je libretistkou opier Andrašovana a autorov je skôr vecou osobného vkusu vychádzajú z dôkladného poznania argu- (Figliar Ge¾o, Návrat), Suchoòa (Svätopluk), autora, resp. redaktora (Zdenka Bernáto- mentov jednej(MK SR) i druhej (M. Slá- Urbanca (Majster Pavol), Meiera (Vrabèia- vá a Melánia Puškášová) než nejakého dek) strany. Napokon dostal slovo aj terajší ci, libretistická rekonštrukcia Kusser-Meie- systému. Ten, kto sa stretáva s podobne najvyšší predstavite¾ Vyššieho územného rovej opery Erindo) i libriet k štyrom uvede- obsahovo zameranou informáciou prvýkrát, celku ¼ubo Roman — a závereèná replika ným detským javiskovým operám (od Koøín- bude azda spokojný, nároènejší poslucháè autorky a komentátorky o „tuneli, ktorý ka, Kupkovièa a Dubovského). sa oprávnene spýta, èi popri Beethoveno- niekedy prechádza i cez javisko...“ Panto- O tom všetkom bola reè v Blahynkovej vej Eroike, Lisztovej Dantovskej symfónii, míma patrí do hudobného divadla, preto by relácii, pretkanej hudbou korešpondujúcou Skriabinovej 3. symfónii, Schõnbergovej kan- jej rezonancia v takej håbke a šírke, ako to s témou. Zásadné názory J. Krèméryovej táte Ten, ktorý prežil Varšavu, Hindemithovej dokumentovala H.Beranová, nemala patri na slovenèinu v speváckom prejave povýši- symfónii Harmónia sveta èi Brittenovom Voj- iba Zrkadleniu. Navyše, keï ide o druhú, li bilanciu na estetický generaèný názor. novom rekviem nemožno menova aj stovky definitívnu emigráciu slovenského umelca! Profil Jely Krèméry-Vrte¾ovej bol vïaka ini- ïalších diel? Pravda, èasový limit rozhla- Na záver Zrkadlenia sme si vypoèuli in- ciatíve literárnej redakcie rozhlasu (redak- sovej relácie je neúprosný. Východisko? Po- terview s dramaturgom, prekladate¾om, re- tor Jozef Èertík) a autorovi projektu vzác- dobných dilem môžu autorov zbavi iba žisérom, libretistom a pedagógom operné- nym príspevkom do galérie osobností slo- užšie a špeciálne vymedzené témy — a azda ho herectva Júliusom Gyermekom. Hana venskej kultúry, do „genofondu“ Slovenska, (po rokoch) aj novší poh¾ad na „dialógy Beranová vytvorila — ako už nieko¾kokrát ktorý by nemal chýba v povedomí starších v hudbe“ v užšom i širšom zmysle. predtým — polhodinový vzorový profil mno- i mladších poslucháèov. Ako so¾ totiž chýbajú vo „výstupoch“ hostrannej osobnosti, ktorý patrí do zlatého Profil ïalšej osobnosti operného sveta Odbornej redakcie hudobného vysielania fondu našej hudobnej kultúry. Kto a kedy predstavila Lýdia Urbanèíková prvú má- SR poh¾ady do tvorivých dielní skladate¾ov, zaène tvori podobnú galériu osobností hu- jovú sobotu (Rádio Devín 4. 5. od 15.00 do interpretov, muzikológov, profily žijúcich dobnej kultúry dneška systematicky, cie¾a- 16.00 h) v relácii Z Bešeòovej do Ríma. a tvoriacich osobností, teda nieèo podobné, vedome — a na pôde hudobnej redakcie? Hudobno-slovná relácia autorky a redaktor- èo roky prezentuje literárna redakcia toho ¼udia dozrievajú, tvoria špièkové hodnoty — ky Slovenského rozhlasu Košice vznikla na istého rozhlasu o literárnom dianí Sloven- ale pomaly aj starnú a odchádzajú. Bola by základe rovnomennej knihy spomienok ska. Relácia Akcenty, rezonancie má, po- škoda ponára sa iba do opakovaných tém operného speváka-basistu Ladislava Pudi- chopite¾ne, skôr informatívny charakter, na európskej hudby a neuvedomova si, že na ša (nar. 18.4.1924 v Bešeòovej), ktorý žije hlbšie zastavenia treba vytvori priestor pre malom teritóriu Slovenska je dnes takreèe- od roku 1945 v Ríme. Keïže existuje dobo- hudobnú publicistiku, ktorá využije nielen no pokladnica talentov a zaujímavých osob- vá nahrávka — a z nej CD — z Rossiniho Bar- doterajšie hudobné fondy rozhlasu, ale vy- ností. Ak to nespravíme my a dnes, nikto to biera zo Sevily, kde Leo Pudiš vynikajúco stvár- povie èo-to aj o momentálnom snažení za nás nespraví — aspoò nie tak håbkovo nil Dona Bartola — vypoèuli sme si v relácii a problémoch tvorcov na Slovensku. Fak- a pravidelne, ako odborná redakcia. Hoci Ha- aj ukážky jeho speváckeho umenia.Osud tom ostáva, že dnes podobné tendencie sup- na Beranová je výnimkou, ktorá potvrdzuje exulanta, ktorý prešiel svoju krížovú cestu lujú skôr iné redakcie a relácie. pravidlo... TERÉZIA URSÍNYOVÁ

16 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 FESTIVALY Dvanásty sviatok koncertného umenia v Žiline

V sieti slovenských hudobných festivalov jatí, ale na druhej strane poskytlo vzácnu pela, nároèná partitúra súèasnej slovenskej má Stredoeurópsky festival koncertné- príležitos porovna v tesnej následnosti skladby od ¼ubice Èekovskej a sprievody ho umenia v Žiline (21.4. — 27. 4.) špeci- koncertantné výkony rôznych sólistov s tý- rôznych árií od baroka po romantizmus. fické miesto. Jeho istú výluènos zabezpe- mito orchestrami. Treba podotknú, že kaž- Chcem zvýrazni fakt, že festival zaèal èuje štatút, ktorý umožòuje medzinárod- dé z týchto telies má obsadenie a svoje ná- skladbou 27-roènej slovenskej skladate¾ky nej porote udeli Cenu hudobnej kritiky za strojové špecifiká, ktoré urèujú jeho zvuk, ¼ubice Èekovskej Fractal (klavírny part Da- najvýraznejší interpretaèný výkon. Aby boli orchestre majú svoju repertoárovú minu- niel Buranovský), èo hodnotím ako výni- umelecké parametre koncertných výkonov los, ktorá urèuje ich interpretaèné štandar- moènú ústretovos voèi súèasnej tvorbe merate¾né v hlavných atribútoch umelec- dy v sprievodných funkciách a majú svoj- mladej skladate¾skej generácie, tobôž na kého výkonu — ktorým je suverénne zvlád- skú schopnos èerpa podnety od hosujú- festivale výrazne zameranom na koncert- nutie hudobného diela, primeraná technic- cich dirigentov, ktorí v koneènom dôsledku nú literatúru a recitálové vystúpenia sólis- ká zdatnos zabezpeèujúca schopnos vy- tvarujú s telesom výsledný tvar skladby. Až tov. Èekovskej skladba sa vyznaèovala kon- jadri hudobný obsah skladby spôsobom, na niektoré drobné chybièky krásy sa všet- cíznou prácou s hudobným tvarom, ktorý ktorý je akceptovate¾ný v rovine hudobné- ky orchestre tejto partnerskej funkcie voèi v rôznych variantoch vytváral postupné za- ho štýlu a interpretov- husovanie hudobné- ho osobnostného vkla- ho procesu smerom du — je vekový limit k totálnej gradácii, mladých koncertných s rýchlym následným umelcov ohranièený, ukonèením. Klavír je prièom do „umelecké- traktovaný ako ná- ho súperenia“ vstupu- stroj v orchestri, ako jú rovnocenne hráèi významný rozprávaè na všetky hudobné a nosite¾ hudobných nástroje. znakov. Dirigent a só- Pokúsim sa naèrt- lista sa usilovali po- nú nieko¾ko postre- stihnú znaky kompo- hov z piatich koncer- zície tak, aby vynikla tov prvých štyroch zlomkovitos procesu, dní, z týždòového prièom celok nestratil koncertného marató- na vnútornom ahu. nu, na ktorom sa pre- Vo vokálnej èasti zentovali víazi a lau- koncertu sa predstavi- reáti rôznych hudob- la ruská mezzosopra- ných súaží, najmä EJÈÍK nistka Tatiana Men- medzinárodných. Prá- D F. èikova (1969, rodáè- OTO ve nutnos ma na F ka z Novosibírska), konte súažné úspe- ZO SLÁVNOSTNÉHO VYHLÁSENIA CENY KRITIKY. ktorá popri iných peda- chy je zábezpekou gógoch istý èas študo- štandardne vyrovnaných pódiových výko- sólistom zhostili na ve¾mi dobrej úrovni. vala aj u Evy Blahovej. Získala viacero oce- nov a zároveò avizuje možnos výnimoè- A nechýbali ani ovácie publika, ktoré vy- není a vystupovala na nieko¾kých európ- ných interpretaèných poèinov. Z môjho po- jadrovalo spokojnos s dramaturgiou a vý- skych operných scénach. Síce zaujala svo- h¾adu — sediac v lóži Domu umenia Fatra — konmi. jím hlasovým materiálom, farbou a impo- som už v prvej polovici festivalu takéto vý- Každý z troch orchestrálnych veèerov po- zantným nasadením, menej už delikátnos- kony zaznamenala. núkol Žilinèanom špièkového koncertného ou stvárnenia štýlovo odlišných árií (Pur- Zvláštnosou XII. roèníka SFKU bolo a- umelca, ktorého výkon plne zodpovedal ich cell, Mozart, Verdi, Èajkovskij). Problémom žisko orchestrálnych koncertov v prvej po- povesti v umeleckých životopisoch (Marta bola aj menej jasná dikcia, ktorá v sále strá- lovici festivalu. Prvý, druhý aj tretí veèer za Klimasaraová — marimba, Dóra Seresová — cala na zrete¾nosti a zrozumite¾nosti, stra- sebou defilovali tri významné domáce ko- flauta, Peter Daniš — husle.) ta farebnosti v hlbších polohách (Èajkov- morné orchestre — ŠKO (Petr Vronský), Otvárací koncert (21.4.) realizoval Štát- skij) a obèasné distonovanie, ktoré bolo SKO BW (Jaroslav Krèek) a Komorní só- ny komorný orchester Žilina s hosujú- spoèiatku — nazdávam sa — prejavom tré- listi Bratislava (vystúpili bez dirigenta pod cim, empatívne a radostne muzicírujúcim my, keïže s každou áriou získaval jej hlas „primášskym“ vedením huslistky Ivany Pri- dirigentom Petrom Vronským. Ich úlo- na istote a spo¾ahlivosti. Tatiana Menèiko- stašovej). hou bolo stvárni rozmanité orchestrálne va podala najexponovanejší výkon vo Ver- Takéto zoradenie možno narušilo for- party — moderná súèasná koncertantná diho árii Azuceny „Stride la vampe“ z 2. dej- málnu pestros poradia festivalových podu- skladba pre marimbafón od Andersa Kop- stva opery Trubadúr. (S touto postavou vy- a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 17 FESTIVALY stúpila aj na Verdiho festivale v Prahe v Ná- la predvies len malý zlomok svojho inter- menou za svoj polorecitálový výkon, ktorý rodnom divadle roku 2001). Napriek tým- pretaèného majstrovstva, ale aj to postaèi- nahradilo vystúpenie Bratislavského gita- to výhradám speváèka zaujala žilinské kon- lo na to, aby jej výkon zatienil ostatné èasti rového kvarteta. Zmena nastala kvôli ocho- certné publikum, ktoré ocenilo jej reperto- otváracieho koncertu, ktorý mohol vyvrcho- reniu srbského gitaristu Gorana Krivoka- ár aj samotný výkon. li živým, temperamentým predvedením pièa. Aj napriek ve¾mi dobrej prezentácii Keby dramaturgia festivalu vedela, ako Haffnerovej symfónie è. 35 D dur od W. A. Martina Krajèu v gitarovom koncerte, obe- dopadne vokálna druhá èas veèera, prav- Mozarta. ŠKO aj Petr Vronský sa tu mohli toval vlastne možnos ukáza svoje ozajst- depodobne by ako vyvrcholenie koncertu oddáva mozartovskému muzicírovaniu. né sólistické kvality. Ob¾úbený a èasto hrá- zaradila vystúpenie po¾skej hráèky na ma- Koncert (22.4.) patril èastému úèastní- vaný Koncert M. Giulianiho sa vyznaèuje mi- rimbafón Marty Klimasaraovej, ktorá vy- kovi žilinského festivalu — SKO Bohdana moriadnou spevnosou, množstvom ro- nikajúco prezentovala svoje interpretaèné Warchala. Príchodom tohto orchestra ako- mantických taneèných prvkov a iskrivou majstrovstvo. Zvukovo-farebná pestros by sa na festival vracal aj duch jeho zakla- vzletnosou. Skladate¾, vedomý si útlosti gi- marimbafónu láka skladate¾ov súèasnej date¾a, jeho iskrivá muzikalita, tvorivá ra- tarového zvuku, dôsledne kombinoval só- hudby právom. Ako koncertantný nástroj dos ... Warchalovci nevedia hra bez duše, lové vstupy gitary kombinovaním s kvázi poskytuje exprimentujúcemu skladate¾ovi vedomí si povesti opriadajúcej toto teleso, kvartetom z orchestra tak, aby tutti nepre- priestor na h¾adanie nezvyklých nástrojo- usilujú sa vždy o najvydarenejší výkon. Pre krylo sólistu. Tak to ponímali aj èlenovia vých kombinácií voèi orchestru. Koppelov sólistov je vždy cou spolupracova s SKO. sprevádzajúceho orchestra (Komorní só- Koncert pre marimbafón v rukách Marty Kli- Takto nejako to urèite cítili dirigent Jaro- listi Bratislava, vedení koncertnou maj- masaraovej sa stal doslova ohòostrojom ryt- slav Krèek, maïarská flautiska Dóra Se- sterkou Ivanou Pristašovou), a usilovali mickej vynaliezavosti, dravej spontánnosti resová a Èech, najmladší úèastník festiva- sa neprekry dobre hrajúceho sólistu. M. a muzikantskej iskry. Jej výkon v ne¾ahkom lu, violonèelista Šimon Veis (1984). Ako Krajèo (1977) je skúsený úèastník rôznych Koncerte pre marimbafón a orchester od Ander- to dopadlo? gitarových súaží, nielen obligátnych kon- sa Koppela postavil už na zaèiatku festiva- Šimon Veis (violonèelo) síce nezabodo- zervatoriálnych, (ktoré by mali by úplnou lu tú najvyššiu latku interpretaènej zrelos- val v mysliach porotcov, ale rozhodne okúz- samozrejmosou), ale najmä zahranièných, ti, a to v rovine technickej precíznosti aj lil publikum svojím spontánnym muzikant- povestných vyrovnanou kvalitou a nároè- výrazovej rozmanitosti. Marimbafón (dre- stvom v Haydnovom Koncerte pre violonèelo nosou, napríklad v Èesku, Portugalsku, Ra- vený bicí nástroj afrického pôvodu) je na a orchester D dur op. 101. Po poèiatoènej ne- kúsku... Má tiež za sebou celkom impozant- koncertnom pódiu pomerne zriedkavý ná- vyrovnanosti ve¾mi rýchlo nadobudol isto- nú koncertnú èinnos. stroj, takže publikum nemá èasto možnos tu a spevný tón, presvedèivo stvárnil naj- S rovnakým potešením sme si vypoèuli porovnáva výkony hráèov rôznych gene- mä 2. èas Adagio a podal presvedèivý vý- inšpiratívny huslistický výkon Petra Da- rácií. O to viac prekvapila táto útla žena kon. Získal Cenu primátora mesta Žilina. niša (1978), ktorý predniesol Mozartov (l974), ktorá s imponujúcou virtuozitou SKO BW a dirigent mu boli dobrou oporou. Koncert pre husle a orchester è. 3, G dur, KZ zvládala „prsty lámajúce“ pasáže na nástroji V prípade vystúpenia maïarskej flautist- 216. Daniš bol na žilinskom pódiu ako podobnom vibrafónu. ŠKO pod rukami Pet- ky Dóry Seresovej sa nedá hovori o dobrej doma, v tomto meste sa zaèínali jeho prvé ra Vronského sa celkom oddal rytmickému podpore celého orchestra. Vypožièaná dy- skúsenosti s hus¾ami. Tak ako Krajèo, aj on pulzu skladby, ktorú strhujúco modelovala chová sekcia (lesné rohy) prispela viackrát študoval na VŠMU, potom ho ïalšie cesty Marta Klimasaraová. Je o nej známe, že hru k výraznej intonaènej kolízii — ku inak vy- zaviedli cez plejádu významných kurzových na marimbafón zaèala študova na Hudob- nikajúcemu výkonu talentovanej flautist- pedagógov až po štipendium v Dallase, kde nom lýceu K. Szymanowského v Katovi- ky, ktorá rozhodne patrila k tomu lepšie- v súèasnosti študuje, pôsobí ako asistent na ciach a už ako l6-roèná zaèala úspešne aj mu na festivale. Hrajúc spamäti predstavi- univerzite a koncertuje po svete i doma. súaži. Najväèší úspech dosiahla v Japon- la sa Mozartovým Koncertom pre flautu V Žiline urèite zanechal ten najlepší dojem, sku roku 1999, keï zvíazila na 2. svetovej a orchester G dur, KZ 313. Jej hra bola suve- lebo jeho hra vykazuje èrty dôsledne vypra- marimbafónovej súaži. Tu, v Žiline, moh- rénna aj napriek obèasným intonaèným covanej techniky v službách výrazu. Je to kazom orchestra, prièom celý orchester aj typ vyrovnaného hráèa, s kvalitným tónom, KALEIDOSKOP dirigent usilovne pracovali na štýlovom rozvážneho v rýchlych pasážach a vrúcneho zvládnutí koncertu. Najlepšie zvukovo vy- v lyrických polohách, so zmyslom pre štý- Španielsky ostrov Mallorca, okrem toho, znela 2. èas Adagio non troppo. Dóra Sereso- lové nuansy. Navyše má skvelý nástroj, aj že je vyh¾adávaným turistickým objektom, je ostrovom s bohatou kultúrnou tradí- vá má ve¾mi vycibrený tón, presnú artiku- keï iba natrvalo vypožièaný. Cenu kritiky ciou. V posledných rokoch vznikli v hlav- láciu, rytmickú presnos a vyvinutý cit pre síce nedostal, ale srdcia Žilinèanov si urèite nom meste Palma de Mallorca, ale aj temperamentú súhru s orchestrom. Prav- získal. v ostatných mestách medzinárodné hu- depodobne má aj ve¾mi pevné nervy. Zís- Nemôžem ešte nespomenú vtipnú in- dobné festivaly, svojou úrovòou porov- kala už 1. cenu na Pražskej jari, bola fina- terpretáciu Haydnovej ranej Symfónie fis mol nate¾né s európskymi podujatiami po- listkou súaže v japonskej Kobe a vystupo- — „Rozlúèkovej“ Hob. ob. I: 45 s orchestrom dobného typu. vala doma i v Európe, èakajú ju cesty do Komorní sólisti. Tak ako v dobe svojej pre- Jedným z nich je Festival duchovnej hud- zámoria... Pôvabnou bodkou za vystúpením miéry na dvore nemenovaného š¾achtica by, ktorý sa koná v meste Cala Millor le- SKO BW v Žiline boli Dva tance v starom slo- a chlebodarcu — opä vyvolala na tvárach žiacom na východnej strane ostrova. hu od Jaroslava Krèka, s ve¾kým zaniete- poslucháèov najprv poèudovanie, potom V jeho tohtoroènom programe úèinkovali aj slovenskí umelci. Po taktovkou Jana ním stvárnené orchestrom i dirigentom, pochopenie a napokon úsmev a pobavenie. Rozehnala v sále Auditoria Samaniga vy- ktorý neváhal na záver ponúknu publiku Vtipný Haydn potešil publikum vtedy aj stúpil 25. mája Slovenský komorný or- aj trochu neviazanej zábavy. Nálada bola dnes. Ktovie, ako by sa na podobné upomí- chester Bohdana Warchala a Slovenský skvelá. nanie formou odchodu z pódia pozerali filharmonický zbor. Spolu so sólistami Ïalšími úèasníkmi XII. roèníka festiva- dnešní manažéri orchestrov, ak by hráèi re- Henriettou Lednárovou, Máriou Lejavo- lu SFKU boli gitarista Martin Krajèo prízovali túto fintu. (Najmä v období, keï si vou, Ernestom Hudecom a Stanislavom a huslista Peter Daniš, obaja zo Sloven- orchestre musia na seba krvopotne zarába na Beòaèkom uviedli Berlínsku omšu Arvo ska (23. 4.). Martin Krajèo v záskoku pre- úkor zaslúženého oddychu. Poznámka je mimo Pärta a Litaniae lauretanae Wolfganga bral gitarový part v Koncerte pre gitaru a or- festivalu....) Amadea Mozarta. chester è. 1 A dur od Maura Giulianiho vý- MELÁNIA PUŠKÁŠOVÁ

18 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 FESTIVALY

Na poèiatku bola myšlienka nadviaza na dramaturgii festivalu podarilo v koncen- interpretovaného diela, môžeme sa na Slo- tradíciu trenèianskoteplických prehliadok trovanej podobe ponúknu nieko¾ko sku- vensku opä teši z rastu výrazného klavi- mladých koncertných umelcov a prostred- toène výnimoèných výkonov, èasto prekva- ristického talentu. Príjemným prekvapením níctvom novej festivalovej prehliadky sú- pujúcej kvality. koncertu bolo skromné vystúpenie sedem- aživého charakteru v medzinárodnom Každoroèným obohatením festivalových násroènej violonèelistky Lujzy Ïurišovej kontexte poskytnú mladým interpretom podujatí je Koncert víazov súaží študen- z Cirkevného konzervatória v Bratislave, (laureátom medzinárodných interpretaè- tov konzervatórií na Slovensku (24.4.), kto- žiaèky Juraja Fazekaša. Na malej ploche ných súaží) priestor na prezentáciu. Ne- rý už neraz priniesol osviežujúce prekvape- Faurého Elégie op. 24 preukázala vysokú tó- menej dôležitou súèasou žilinského festi- nie v podobe nádejných výkonov tých naj- novú kultúru, schopnos dynamicky vysta- valu mladého koncertného umenia však mladších. Príležitos predstavi sa v tomto va formu a svojím nádherne nosným pre- bola prítomnos verejnoprávnych médií, roku dostali Róbert Borodajkevyè (gita- javom postupne oèari prítomné publikum. dramaturgov popredných hudobných inšti- ra), Jana Tomanová (klarinet) a Jozef Výkonnos a umeleckú cestu mladého flau- túcií, hudobných publicistov a recenzentov, Makaroviè (fagot), ktorých výkony zodpo- tistu Jozefa Hamerníka sledujem už od ktorí, pozorne sledujúc jednotlivé výkony, vedali po technickej i výrazovej stránke kon- èias jeho delegovania na medzinárodnú roz- hodnotili a zvažovali. Možnos zauja od- zervatoriálnemu štúdiu, nepriniesli však hlasovú interpretaènú súaž Concertino bornú hudobnú verejnos a nadviaza kon- výraznejšie momenty. Potešujúcim bolo Praga. Spolu s klaviristom Ladislavom takty pre ïalšiu umeleckú dráhu sa javila poznanie, že študenti konzervatórií sa ne- Fanèovièom vytvorili komorné duo napl- pri zrode festivalovej prehliadky ako naj- boja pusti sa za pasy s technicky nároèný- nené vzácnym porozumením a muzicírova- ním, vnášajúc do skladby Cantabile e presto od Georgea Enescu pokornú kan- tilénu i brilantnú vir- tuozitu so všetkými atribútmi vyzretého pódiového vystupo- vania. Inšpirujúce a ná- dejné popoludnie s mladými hudobník- mi otvorilo reaz ko- morných i sólistic- kých polorecitálov, ktoré po netradiènej sérii úvodných or- chestrálnych koncer- tov vniesli do festiva- lu intimitu komor- ných vystúpení. Pô- vodne avizovaný sólo- vý polorecitál gitaris- tu Martina Krajèu na štvrtý súažný veèer (24.4.) nahradilo vy- EJÈÍK stúpenie Bratislav- ŠTÁTNA FILHARMÓNIA KOŠICE NA ZÁVEREÈNOM KONCERTE FESTIVALU D F. ského gitarového OTO F kvarteta (Miloš Slobodník, Miloš pútavejšia. Za dvanás rokov svojej existen- mi a virtuóznymi dielami a že remeselná Tomašoviè, Radka Kubrová, Martin cie prešiel festival nieko¾konásobnou trans- stránka prejavu sa pre nich stáva samozrej- Krajèo), prezentujúceho diela výluène au- formáciou — poèínajúc zmenou názvu, kon- mosou. Svedectvom toho bolo vystúpenie torov hudby 20. storoèia — Manuel de Falla, èiac neprítomnosou širšieho hudobného Margarety Benkovej (husle), ktorá si zvo- Leo Brouwer, Sérgio Assad, Dušan Bogda- profesionálneho zázemia. Zostala prajná at- lila Habanéru pre husle a orchester op.83 od noviè a Astor Piazzolla. Program, ktorý bol mosféra Žiliny, ktorá každoroène znovu Camille Saint-Saënsa, ako aj závereèné vy- vo svojej dramaturgickej monotematickosti a znovu dobromyse¾ne otvára náruè mla- stúpenie klaviristu Adama Kuruca, ktorý poslucháèsky nároèný, súbor štyroch zdat- dým umelcom. Zostalo profesionálne a or- na rozdiel od svojich vrstovníkov získal naj- ných gitaristov ozvláštnil bohatou škálou vý- ganizaène schopné zázemie Štátneho ko- väèší priestor na svoju prezentáciu. Etuda d razových odtieòov v záujme interpretova- morného orchestra Žilina a v neposlednom mol od Moritza Moszkowského, Zeljenko- ných skladieb. Zdravá spontaneita, dokona- rade sa zachoval mladistvý elán a entuziaz- ve Tri klavírne kusy, ako aj Diablovo pokušenie lá súhra a zdržanlivý temperament — to boli mus interpretov. Pred nieko¾kými rokmi Sergeja Prokofieva naznaèili smerovanie atribúty vyrovnaného výkonu BGK, dojem kuvièie hlasy prorokovali rýchly a nevy- mladého klaviristu, kráèajúceho v š¾apajach však mierne narúšala rytmická pulzácia nôh hnutný zánik festivalovej prehliadky v dô- svojho pedagóga Petra Pažického. Na pó- niektorých jeho èlenov. sledku organizaèných zmien hlavného ges- dium síce vchádzal akoby zasnene, jeho V druhej polovici koncertu sa predstavil tora. Tohtoroèný posledný aprílový týždeò prejav však imponoval suverénnym tech- v poradí už druhý maïarský úèastník fes- však opä presvedèil, že napriek pretrváva- nickým nadh¾adom. Ak k hutnej klaviris- tivalu — èembalista András Szepes, ktorý júcej redukcii podujatí a bez výrazných tickej ekvilibristike pridá pokoru pred ve¾- svoje vystúpenie zameral na diela Gottlie- ozvláštòujúcich sprievodných podujatí, sa kým umením a zainteresovaný ponor do ba Muffata, Johanna Sebastiana Bacha, a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 19 FESTIVALY

Françoisa Couperina a Domenica Scarlat- Rajnoha v dielach nemeckej a francúzskej korovaním laureáta predchádzajúceho roè- tiho. Príjemným osviežením jeho monote- proveniencie deklaroval zmysel pre štýlo- níka a vyhlásením nového držite¾a Ceny maticky ladeného vystúpenia bolo zarade- vú a technickú istotu, odvíjajúcu sa na po- hudobnej kritiky. Tým sa na základe roz- nie Suity starých tancov z Levoèského zborníka zadí polyfónneho pradiva Prelúdia a fúgy Es hodnutia päèlennej medzinárodnej poro- od Ivana Hrušovského, ktorá zaujala svoji- dur, BWV 552 od Johanna Sebastiana Ba- ty záslúžene stal rakúsky tenorista Bern- mi farebnými, rytmicko-taneènými kon- cha, èi Introdukcie a passacaglie d mol Maxa hard Berchtold s klaviristkou Irinou Pu- trastmi a zmenami nálad. Virtuozita je Regera. Napriek dôrazu na bohatý chrámo- rišinskou, a tak sa už teraz môžeme teši u tohto laureáta Pražskej jari ’99 samozrej- vý zvuk preukázal v kontrastne vypointo- na ich budúcoroèné vystúpenie. A propos mým predpokladom a jeho tvorivé úsilie je vanom suitovom cykle schopnos vcíti sa — Cena hudobnej kritiky ! Vzh¾adom na zo- venované architektúre skladby, kultúre i do zvukovo komornejších diel. stavu tohtoroènej poroty — Eva Fischerová- úderu, no najmä štýlovej èistote každého O tom, že na Slovensku nie je núdza Martvoòová (klavír), Sarah A. Mereditho- hraného diela. Poèas celého programu sme o kvalitné hlasy, presvedèila Martina Ma- vá (spev), Henrik Pröhle (flauta), Alžbeta mohli obdivova neúnavnú prstovú ekvi- saryková. Táto dvadsaštyriroèná sopra- Rajterová a Lenka Foltýnová (hudobné libristiku, zmysel pre pointovanie krátkych nistka disponuje ozajstným darom v podo- publicistky), by hlavný gestor festivalu mal segmentov mnohoèasových skladieb, fa- be priezraène èistého, mäkkého a farebne zváži ponechanie súèasného pomenovania rebnos registrácie a zamatovo krásny tón. lesklého hlasu. Program jej vystúpenia bol odovzdávaného ocenenia. Pred organizátor- Priznám sa, že už vopred som sa tešila mi festivalovej prehliadky nepochybne stojí na polorecitál klaviristky Jordany Palovi- ešte rad ïalších otázok vrátane uvažovania èovej (25.4.), ktorej dramaturgicky nároè- o možnosti výraznejšieho ocenenia laureá- ný a vypätý program s¾uboval hlboký ume- ta, èi obohatenia bulletinu festivalu o struè- lecký zážitok. Moje oèakávanie sa v plnej né poznámky o interpretovaných skladate- miere naplnilo už po úvodnom výbere z kla- ¾och a dielach, a v neposlednom rade zain- vírneho cyklu Zrkadlá od Mauricea Ravela. teresovania širšieho dramaturgického, Sálou Domu umenia Fatra sa niesol uš¾ach- agentážneho i publicisticko-mediálneho tilý zvuk klavíra. Vnášajúc do skladby jem- zázemia poèas prehliadky. Festival mladé- ný impresionistický náboj, èarovala s dyna- ho koncertného umenia opä potvrdil vy- mikou i farbami, dômyselne pritom využí- sokú a vyrovnanú umeleckú úroveò prezen- vajúc pedál. Aj nasledujúce kreácie Skria- tujúcich sa interpretov a všetkých priazniv- binových Dvoch poém op. 32 a jednoèasovej cov, prajných pozorovate¾ov, ale aj vïaèné Sonáty è. 10 C dur op. 70 svedèili o ceste, kto- a vnímavé publikum presvedèil o svojej rou prešla poèas štúdia na Royal College of zmysluplnosti a osožnosti. Prevolajme teda ARCHÍV

Music v Londýne. Jej virtuozita, podriadená BERNHARD BERCHTOLD — skonèil sa festival, nech žije festival.... OTO romanticko-symbolickému náboju, v nich F zažiarila v plnom lesku. Rytmicky pre- ALENA ÈIERNA gnantné Hry pre Biancu od Ilju Zeljenku ju nezviedli k hrubosti, èi drsnosti. Jej hra pô- sobí na publikum výhradne umeleckými Závereèný koncert Stredoeurópskeho fes- prostriedkami, svojím mnohotvárnym vý- tivalu koncertného umenia (27. apríla) vy- razom. rástol z kulminácie výkonov interpretov. Mysliac si, že už niè nepredstihne záži- Štátna filharmónia Košice pod vede- tok z vystúpenia Jordanky Palovièovej, po- ním èeského dirigenta Bohumila Kulínské- hodlne som sa usadila a oèakávala piesòo- ho uviedla na rozohriatie publika brilant- vý polorecitál rakúskeho tenoristu Bern- nú predohru k opere Talianka v Alžírsku od harda Berchtolda s klaviristkou Irinou Gioacchina Rossiniho. Po nej zaznel Kon- Puryšinskou. Zdá sa, že taký pocit nezaži- cert e mol pre harfu a orchester op.182 Carla jeme ve¾mi èasto : už pri prvom tóne sme Reineckeho v umeleckom stvárnení držite- užasli a v tomto stave zotrvali až do konca ¾a Ceny hudobnej kritiky za rok 2001, mla- ARCHÍV koncertu. Bernhard Berchtold každú pie- IRINA PURIŠINSKAJA dého slovenského virtuóza Ladislava Pap- OTO seò Franza Schuberta, Huga Wolfa aj Ar- F pa. Interpret si v plnej miere obhájil svoje nolda Schönberga vyjadril so sugestívnou ocenenie. V skladbe málo známeho autora obraznosou, do každej vložil bohatý výraz koncipovaný prierezovo s dôrazom na pre- vynikajúco zúroèil svoj talent a skúsenosti, a jeho kultivovaný prejav prekvapoval stá- zentáciu hlasových dispozícií a techniky získané zahranièným štúdiom a prvotried- le novými nuansami. Slová vrcholného ob- interpretky. Kombinujúc piesne s áriami sa nym vedením. Je viac než sympatické, že divu patria aj jeho klavírnej partnerke — Iri- poberal od Purcella, cez výber z piesní De- máme kvalitné zastúpenie aj v takom ne- ne Puryšinskej, ktorá so spevákom doslova bussyho a árie z romantických opier Bellini- tradiènom nástroji, akým je harfa, èo iste dýchala, a napriek nezvyklo dokorán otvo- ho a Delibesa až k efektnej bodke v podobe prispeje k väèšiemu záujmu o tento nástroj. renému klavíru jediným tónom nenarušila — Mozartovej árie Krá¾ovnej noci „Der Hölle Druhá èas koncertu patrila Beethove- poetiku piesní. Napriek tomu, že piesòové Rache kocht“ z 2. dejstva opery Èarovná flau- novej Symfónii è. 7 A dur, op. 92 a Štátnej recitály u nás nemajú ve¾ké publikum, je ta. Technicky precízna koloratúra, mäkké filharmónii Košice. Žilinské publikum malo škoda, že tak výnimoèný veèer nezostal za- nasadzovanie tónu, žiarivý volumen prešpi- spomínanú symfóniu v èerstvej pamäti, chytený na zvukových nosièoch Slovenské- kovaný muzikalitou a sympatické vystupo- ŠKO ju interpretoval 3 týždne predtým. Bo- ho rozhlasu a nemá možnos dosta sa do vanie zdobili vystúpenie ïalšej zo sloven- lo èo porovnáva. Zvukovo a hráèsky pre- širokého povedomia poslucháèskej obce. ských operných nádejí. svedèivejšie sa to podarilo Košièanom, iste Piatkový veèer (26.4.) patril èeskému or- Na záver to najlepšie. Tak znie nepísané aj zásluhou väèšieho obsadenia orchestra ganistovi Petrovi Rajnohovi a slovenskej pravidlo žilinského festivalu mladosti, uza- a skúsenejšieho dirigenta Bohumila Ku- sopranistke Martine Masarykovej, ktorí tvárajúc XII. roèník stredoeurópsky festi- línskeho. vsadili na repertoárovo vïaèné diela. Petr val koncertného umenia vystúpením a de- MARTA GÁBOROVÁ

20 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 FESTIVALY

dieb V. Bokesa (Na nièí spôsob op. 26), J. Kmiovej (Fragment), A. Steineckera (Mo- MUSICA NOVA ments musicaux pre sláèikové trio), Z. Bognára (Tri kusy pre sláèikové kvarteto) ako aj z tvorby J. Podprockého (Prelúdium — Výjav, Bagatela MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL SÚÈASNEJ HUDBY V KOŠICIACH pre klavír, Dve chorálové meditácie pre sólo kla- rinet, Concerto Piccolo, Ave Maria v úprave pre spev a klavír). Snaha o presadenie súèasnej hudby aj problémy. Predpokladám, že festival sa sta- Závereèný koncert v Dóme sv. Alžbety v Košiciach viedla organizátorov k realizácii ne tradíciou, bude sa podie¾a na výchove bol organovým recitálom mladého, talen- prvého, takto orientovaného festivalu. Zá- poslucháèov a zaktivizuje aj domácich in- tovaného a perspektívneho organistu (štu- sluhu na jeho uskutoènení má Koloman terpretov. duje vo Viedni) Mareka Štrbáka. Program Polák, ktorý s podporou Sorosovho centra Z programovej ponuky bol najpôsobivej- so skladbami A. Steineckera, A. Pärta a A. pre súèasné umenie, Nadácie pre podporu ší projekt Cello, realizovaný violonèelistom F. Kropfreitera mu poskytol príležitos na obèianskych aktivít a Nadácie Integra, spo- Jozefom Luptákom. Boli to osobné ná- sústredený a pôsobivý výkon. Z úèinkujú- lu s dramaturgièkou Lýdiou Urbanèíkovou zory a reakcie na Bachovu hudbu, konfron- cich sólistov zaujalo kvarteto poslucháèov pripravili projekt, ktorý zahàòal koncerty tovanú s hudobným minimalizmom. To VŠMU — M. Zwiebel, P. Mosoriak, P. súèasnej hudby, divadelné predstavenie, všetko bolo citlivo podporené svetelnými Zwiebel, A. Gál, vynikajúca akordeonist- výstavu prác študentov výtvarného umenia efektmi — nasvietením pódia a sólistu. ka M. Kormanová, klarinetista H. Krist- a dve prednášky (besedy). Každý zo zúèast- V programe odzneli diela J. Iršaia, ¼. Bur- man, klavirista I. Buffa a speváèka Z. Ra- nených hraných autorov sa vyrovnáva s ove- gra, V. Godára, P. Zagara a J. S. Bacha, po- šiová. renými hudobnými prúdmi a pritom h¾a- spájané Luptákovými „Konvergenciami“. Medzinárodný festival súèasnej hudby, dá cestu vlastného hudobného prejavu, ne- V tvorbe Jevgenija Iršaia cíti vplyv realizovaný vo ve¾kom štúdiu SRo, sa stre- zabúdajúc na poslucháèa, v ktorom oèakáva Schnittkeho, Gubajduliny a Šèedrina. V uce- tol s mimoriadne ve¾kým záujmom. Ak ho duchovného spriaznenca. Väèšina autorov lenom programe odzneli skladate¾ove diela považujeme za formu prezentácie súèasnej vidí východisko v komunikaènej väzbe me- Omni Tempore, Lúèenie, Sonáta pre husle a klavír, hudby, snahu vychováva obecenstvo pri jej dzi skladate¾om, interpretom a posluchá- Dreams of my childhood, Hard Šabes. Kompozí- vnímaní, pri vzraste záujmu o túto hudbu, èom. Z tohto poh¾adu som festival vnímal cie majú svoj vlastný pôsobivý výraz, so sna- ale aj za podnietenie domácich interpretov, ako snahu poukáza na pozíciu súèasnej hou o maximálnu expresiu, ale naznaèujú potom festival celkom iste splnil oèakáva- hudby v programoch koncertov (v tohtoroè- aj h¾adanie východísk a vlastné zakotvenie. nia. nej koncertnej sezóne ŠF Košice absentu- V programe otváracieho koncertu festi- júcu), v médiách, ale aj na interpretaèné valu sme poèuli širší a rôznorodý výber skla- Š TEFAN ÈURILLA GEDUR PRODUCTION

uvádza pokraèovanie mimoriadne úspešnej americkej muzikálovej komédie Dana Goggina MN͊KY2 – Milionárky

Muzikálová komédia Dana Goggina MN͊KY (Nunsense) o sestrièkách rádu z Hobokenu je jedným z najdlhšie hraných predstavení v histórii Off-Broadway. Preložili ju do viacerých jazykov a v súèasnosti ju uvádza viac ako tristo divadelných scén na celom svete. Neobyèajný divácky ohlas prinútil autora napísa pokraèovanie. Nazval ho NUNSENSE II (The Second Coming) v preklade MN͊KY II – Návrat. Slovenský preklad ¼ubomíra Feldeka dal Mníškam 2 podtitul Milionárky. Sestrièky z Hobokenu sa vracajú na scénu s novou šou, aby sa òou poïakovali všetkým svojim priaznivcom, ktorí im držali palce a tlieskali pri ich prvom vystúpení. MN͊KY sa stali aj na Slovensku muzikálovým hitom posledných rokov. Svedèí o tom 450 repríz v 40 mestách SR a ÈR, kde ich zhliadlo takmer 300 000 divákov.

Predstavenia: 6. jún 2002 – 19.00 – TEÁTRO ISTROPOLIS – Bratislava 7. jún 2002 – 19.00 – TEÁTRO ISTROPOLIS – Bratislava 13. jún 2002 – 19.00 – TEÁTRO ISTROPOLIS – Bratislava 14. jún 2002 – 19.00 – TEÁTRO ISTROPOLIS – Bratislava 18. jún 2002 – 19.00 – TEÁTRO ISTROPOLIS – Bratislava 19. jún 2002 – 19.00 – TEÁTRO ISTROPOLIS – Bratislava

V alternáciách úèinkujú: Magda Paveleková, O¾ga Šalagová, Gizela Oòová, Helga Kovalovská, Zuzana Maïarová, Zuzana Mauréry, Dag- mar Rostandt, Marta Potanèoková, Zuzana Šebová, Lenka Barilíková, Juliana Jamrišková, Jarmila Hittnerová, Karin Olasová, Katarína Feldeková, Martina Michalcová a iné.

Informácie/predpredaj: tel/fax: 02/ 502 28 739, 502 28 740, mobil: 0905 668 070 Adresa: GEDUR PRODUCTION s.r.o., (ISTROPOLIS) , Trnavské mýto è. 1, 832 21 Bratislava E-mail: [email protected], internet: http://www.mnisky.sk a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 21 KONCERTY Hus¾oví virtuózi V SLOVENSKOM ROZHLASE

Mlados a skúsenos, konvencia i drama- dzané èasti z prvej a tretej suity. Poslucháèi Lidia Baichová v plnej miere využila. Hoci turgické novinky sa snúbili na ostatných mohli vychutnáva dokonalú súhru nástro- sa mladá huslistka nebráni širokým a ve¾- dvoch koncertoch sezóny Symfonického jových skupín, bohatú farebnú škálu a výra- kolepejším gestám, svoju virtuozitu nevy- orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave zovú plasticitu, od jemných decentných stavuje prvoplánovo na obdiv. Jej tón, v kan- v mesiacoch apríl a máj. polôh až k vypätým expresívnym úsekom, tilénach a rapsodických èastiach krásne V duchu „Talianskych inšpirácií“ (11. podpisujúcu sa pod miernejšie volené tem- znelý a sýty, znie hladko a ¾ahuèko aj v tech- mája) sa niesol koncert zložený z diel Èaj- pá niektorých èastí. nicky najnároènejších pasážach. Cit pre zá- kovského, Respighiho a Prokofieva, ktoré- Ani s¾ubne sa rozvíjajúce Majstrovstvá kladný tep frázovania a efektnú vypointo- ho sa zhostil šéfdirigent rozhlasového or- sveta v hokeji neodradili skalných „abonen- vanos romantických, široko klenutých me- chestra Charles Olivieri-Munroe. Hneï tov“ od návštevy „Romantického koncertu“ lodických línií umocnil ešte viac vyznenie v úvodnej skladbe veèera — symfonickej fan- (9. mája). Kto prišiel, mohol sa kocha skladby. Partnerom sólistky v Bruchovom tázii Francesca da Rimini op. 32 od Piotra I¾- skvostným a strhujúcim výkonom hosujú- koncerte bol dánsky dirigent Niels Muus, jièa Èajkovského dirigent naplno rozohral cej rakúskej huslistky Lidie Baichovej, ktorý svoje vystúpenie v Koncertnom štú- bohatú škálu lyrických obrazov nežnej lá- ktorá s obrovským nadh¾adom a podmaòu- diu SRo uviedol hrdinskou predohrou sky a šastia, prelínajúcich sa s tragickými júcou brilanciou uviedla virtuózny Koncert k tragédii Egmont op. 84 od Ludwiga van tónmi nesmierneho ¾udského utrpenia, bo- pre husle a orchester g mol op. 26 od Maxa Beethovena. Kým výsledný dojem lesti a smrti. Pod jasnými gestami Olivieri- Brucha. Koncert, ktorý autorovi zabezpeèil z kreácie tohto výsostne dramatické- ho Munroa sa odvíjali pôsobivé gradácie, nesmrte¾nos a je písaný s výrazným in- ho diela bol mierne rozporuplný a ne- èasto vyhrotené do krajne expresívnych po- štinktom pre virtuozitu sólového partu, jednoznaèný, závereèná Symfónia è. 7 lôh, smerujúce k sugestívnemu strhujúce- umožòuje sólistovi predvies všetky A dur op. 92 strhla svojou dravosou mu záveru. Sólového partu v nasledujúcom technické finesy svoj- a bujarosou, no najmä prekrásne mode- diele Ottorina Respighiho Concerto gregoria- ho umenia, èo lovanou tichou nádherou druhej èasti (Al- no pre husle a orchester sa ujal Viktor Šim- legretto). Po nieko¾kých úvodných taktoch èisko, ktorý už neraz demonštroval svoje bolo zrejmé, že orchester i dirigent našli op- virtuózne majstrovstvo nielen ako koncert- timálny spôsob spolupráce a klasickú par- ný majster rozhlasového orchestra, ale pre- titúru naplnili spo¾ahlivosou, vyváženos- dovšetkým ako komorný hráè a sólista. ou i spevnosou, èím zavàšili interpretaè- Hus¾ový koncert, odvolávajúci sa na nápe- ne vyrovnaný „Ro- vy gregoriánskeho chorálu, vytvoril pre só- mantický koncert“. listu dostatoèný priestor na prezentáciu Od programové- jeho technických možností. Na po- ho bulletinu profesio- zadí majstrovskej inštrumen- nálnych hudobných te- tácie Respighiho sa odvíjal lies sa oèakáva, že poslucháèovi podá hladký a príjemný tón v prvom rade presné a korektné informá- huslí, podporený zmyslom cie o uvádzanom programe, ktoré môžu pre gradáciu a výstavbu i nemusia by sprevádzané inými zaují- diela. Sympatický a nenápad- mavosami a pikantnosami, spríjemòu- ný prejav nenarušila ani zdržanlivos júcimi chvíle èakania. Je na škodu veci, v technicky najobažnejších úsekoch sklad- ak sa usporiadate¾om nepodarí vyhnú by a vïaènému publiku sa sólista na záver školáckym chybám, ktoré dezinformujú odmenil briskným Capricciom pre husle sólo neinformovaných a nad ktorými sa poza- od Graziny Bacewiczovej. V netradiènom stavujú profesionáli, tak ako sa to prihodi- duchu sa niesol závereèný výber z troch lo práve v májovom „romantickom“ progra- ARCHÍV

koncertných suít baletu Rómeo a Júlia od movom bulletine SOSR-u.

Sergeja Prokofieva, prinášajúci málo uvá- OTO AG F

VIKTOR ŠIMÈISKO

Scriptorium Musicum, spol. s r. o. hudobné vydavate¾stvo sadzba nôt

22 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 KONCERTY

Koncerty, zasvätené jednému autorovi (s vý- ve¾ký kus práce a prispel k prvotriednej a tvaroval mikroštruktúru. Slovenskí filhar- nimkou ve¾kolepých vokálno-inštrumentál- kvalite koncertu. Ve¾mi málo hrávaný Hus- monici mu boli hodným partnerom, v ne- nych projektov), nebývajú v Slovenskej fil- ¾ový koncert získal v jeho podaní strhujúci poslednom rade vïaka Davidovi Porcelijno- harmónii bežné. Je pozoruhodné, že takáto a príažlivý rozmer, znel ako komplexná vi. Ženatý nehral prídavok ihneï, až po pocta sa 20. mája ušla práve Igorovi Stra- mnohonásobnom búrlivom vytlieskaní: vinskému. Hoci jeho priate¾ a autor zná- zvolil si — ako to èasto pri hus¾ových prí- mych Rozhovorov so Stravinským, stále aktív- davkoch býva — jedno z Paganiniho Capricií. ny dirigent Robert Craft, napokon do Bra- Svätenie jari, obrazy z pohanskej Rusi tislavy neprišiel, holandský dirigent David v dvoch èastiach, pri takej perfektnej inter- Porcelijn ho plnohodnotne zastúpil. pretácii, ako v prípade tohto koncertu, keï Je chvályhodné, že autorský monotema- robustné rytmicko-zvukové štruktúry za- tizmus veèera bol vhodne podporený sna- zneli v celej svojej autentickej, pudovej sile hou o èo najväèšiu reprezentatívnos výbe- (nechcem napísa: kráse) a nemilosrdne ru diel. Relatívne konzervatívne bratislav- ovládli Koncertnú sieò SF, burácalo, fasci- ské publikum dostalo nevšednú nádielku novalo a adekvátne odkrývalo aj niektoré disonantných zvukových orgií a rytmickej svoje lyricko-oddychové zákutia. Porcelijn „brutality“. Mohlo si vychutna Variácie in velil, elektrizoval a hráèi „makali“, ako má- ARCHIV memoriam Aldous Huxley, krátke dodekafo- lokedy... A opä výkon sprevádzali jasné, OTO nické dielo z roku 1964, Hus¾ový koncert, šir- F energické gestá, temperament a inteligen- šie koncipovaný neobarokový kus z roku DAVID PORCELIJN cia, avšak bez cirkusantstva a samoúèelnej 1931, a legendárne Svätenie jari. Dramatur- taktovacej virtuozity. A opatrné bratislavské gia sa teda vyznaèovala opaènými krivka- publikum so zatajeným dychom poèúvalo mi nárastu a poklesu kvantity a kvality. stavba s ve¾kolepou klenbou. Ženatý zna- a na konci nadšene tlieskalo. Odteraz bude Úroveò interpretaèných výkonov nijako menite diferencoval výraz, zvuk a charakter, možno zasa o krôèik menej konzervatívne... nekolísala. Na našich pódiách dôverne zná- bol vášnivý, energický, miestami agresívny my huslista Ivan Ženatý opä odviedol a súèasne precízny, svedomite frázoval TOMÁŠ HORKAY

v Bachovej hudbe to neobstojí. Figurov cit ŠKO ŽILINA pre artikuláciu, interpretaèné nuansy a dô- slednos v realizácii hudobných predstáv 4. apríla sa v Dome umenia Fatra v Žiline dimíra Èuchrana možno hodnoti ako plne priam vynikali oproti Fischerovmu surové- uskutoènil ïalší zo série abonentných kon- koncentrovaný v súlade s autorovou pred- mu a nekultivovanému tónu. Opä sa po- certov ŠKO Žilina. Na úvod zaznelo Concer- stavou. Posledná èas Canon e Fuga sa javila tvrdilo, že text bulletinu znesie všetko, to piccolo pre akordeón, sláèiky a tympany od ako najprepracovanejšia a interpretaène ale nemusí by zárukou kvality výkonu. košického skladate¾a Jozefa Podprocké- najviac zrozumite¾ná. V druhej polovici koncertu zaznela ho v podaní akordeonistu Vladimíra Nasledujúci Koncert pre dvoje huslí c mol Beethovenova Symfónia è. 7 A dur op. 92, kto- Èuchrana. Dominantnou líniou skladby sú BWV 1060 od J. S. Bacha uviedli sólisti Pa- rej vyrovnaná a kvalitná koncepcia odzr- tóny A, Es, C, H — iniciály Arnolda Schön- vel Fischer (ÈR) a František Figura, kto- kad¾ovala viacroènú spoluprácu ŠKO berga. Toto inštrumentálne a formovo ná- rých výkon však charakterizoval nepomer s dirigentom Karolom Kevickým. roèné dielo vzniklo ako pocta skladate¾ovi interpretaènej úrovne. Pavel Fischer sa zrej- a jeho kompoziènému princípu. Výkon Vla- me uspokojí s približným naštudovaním, no MARTA GÁBOROVÁ

Slovenský rozhlas, Rádio Regina Bratislava RS – Rádio Slovensko Mýtna 1, P.O.Box 55, 81755 Bratislava, tel.: 5727 3750-9, 5727 3764, fax: 5249 5585 RD – Rádio Devín RR BB – Rádio Regina Banská Bystrica VKV 104,4 MHz SV 792 kHz RR Ko – Rádio Regina Košice

SOBOTA 16.00 Dychová hudba (RD) 14.00 správy (RS) 10.00 Minižurnál SRo 8.00 R-MIX 16.30 Program Rádia Devín 14.05 Hudobné pozdravy 10.10 Predpoludòajšie SPEKTRUM 9.00 RS 17.00 správy (RS) 15.05 Bonbónik 12.00 Rádiožurnál 9.30 Bratislavská panoráma 17.05 Bakalári (RR Ko) 16.00 Pozvete nás ïalej (RS) 13.00 Hudba, publicistika 11.30 Hudba z muzikálov 17.30 Hudba (RD) 17.00 Kalendár a umelecké relácie 12.00 RS 17.30 Ozveny dòa 14.00 Správy RRB 13.00 Hudba (RD) NEDE¼A 14.05 Reprízové relácie Rádia 13.30 Dvorana slávy (RD) 9.00 ¼udia z križovatiek VŠEDNÉ DNI: Slovensko a R Devín 14.00 správy (RS) 9.30 Kultúrna revue 05.00 Rádiobudík 15.00 Správy RS 14.05 Hudobné pozdravy 12.00 (RS) 08.00 Rádiotrh práce 15.05 Popoludòajšie Spektrum 15.00 Štúdio Svet (RS) 13.00 Panoptikum (RR BB) 09.00 Hudobné pozdravy 17.30 OZVENY DÒA a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 23 KONCERTY

Dvadsašesroèný Trnavèan Štefan Buga- la, pravnuk skladate¾a Mikuláša Schneide- ra-Trnavského, mal 8. apríla absolventský koncert v sále Hudobnej fakulty Janáèko- vej akadémie múzických umení v Brne, kde Študentské ako prvý Slovák v histórii akadémie študu- je bicie nástroje (u Martina Opršála a Pavla Šumpíka). Jeho najob¾úbenejším nástro- jom sa stala marimba, na ktorej predviedol umenie takmer dvom stovkám divákov. V programe ako prvá zaznela Bugalova PÓDIUM skladba Little Dream, ktorú vytvoril roku 2000 pod dojmom z vystúpenia srbského perkusionistu Nebojšu Živkovièa v Brne. Komentujú: Marián Mrva (MM), Stanislava Koptáková (SK), Martina Koreòová (MK) Skladba je postavená viac na rytmických než melodických prvkoch. Inšpiráciou dru- hej kompozície koncertu od japonského di- rigenta a skladate¾a Makiho Ishiiho Hiten Seido III op. 45 boli živé výjavy nebies na fres- kách jaskýò Tun Huang v Èíne, ktoré po- chádzajú z obdobia dynastie Tang (618 až 907 po Kr.). Ako tretia odznela skladba Bel- gièana Françoisa Glorieuxa (1932) Oriental Dance and Toccata, pôvodne napísaná ako po- vinná skladba pre medzinárodnú marim- bovú súaž v Belgicku roku 2001. Ïalšia skladba z pera svetoznámej azerbajdžanskej skladate¾ky Frangis Ali-Sadeovej (1947) Concerto for Marimba and String Orchestra (s klavírnym sprievodom Šárky Královej) ARCHÍV bola napísaná na objednávku III. svetovej ma- ŠTEFAN BUGALA OTO rimbovej súaže v Stuttgarte, ktorá sa usku- F toèní zaèiatkom júna tohto roku a Bugala sa na òu pripravuje. Autorka tu nechala Bugala pozval na pódium basgitaristu Ju- bodku za absolventským koncertom. Šte- priestor aj pre improvizáciu interpreta v ka- raja Gregoríka, poslucháèa AU v Banskej fan Bugala vo svojom výkone oslnil najmä dencii prvej vety. Na záver koncertu zazne- Bystrici. Publikum si vyžiadalo aj prídavok, bravúrnou technikou hry štyrmi palièkami la skladba Allena Molineuxa Down by the Old v ktorom dal Bugala svojou kompozíciou Ta- na marimbe. Third Stream pre vibrafón a basgitaru, kde si ta-ra-ta, v spolupráci s Gregoríkom, jazzovú MM

Netradièný diplomový koncert sa konal 17. vchádza, v ktorej Vojenská hudba ohúrila na to bolo bývalo vhodné miesto. Prvou èas- apríla v Moyzesovej sieni v Bratislave, kde mohutným zvukovým potenciálom. Potom ou Koncertu pre tri lesné rohy Allegro moderato sa predstavil Viliam Vojèík (lesný roh) sa predstavil V. Vojèík Koncertom pre lesný roh od Hansa Mielenza ponúkol Vojèík spolu z triedy Jána Budzáka. Prvý raz v histórii a dychový orchester od Adama Hudeca, kde s Petrom Kižòanským a Karolom Nit- VŠMU úèinkovala na školskom koncerte prezentoval svoje technické a výrazové schop- ranom hudobnú pochúku so zábavnou Vojenská hudba Armády SR Bratisla- nosti nadobudnuté poèas štúdia. Nasledo- a jazzovou príchuou. Druhá polovica kon- va (VHA SR) pod taktovkou Dušana Ma- vala perlièka z oblasti folklóru, Tanec spod certu patrila dychovému kvintetu VHA SR, reèeka. Na úvod koncertu odznela zboro- Sitna v úprave Izidora Glórika. Chyt¾avá ¾u- ktoré si získalo srdcia publika nestarnúci- vá scéna z druhého dejstva opery Don Car- dová melódia rozprúdila krv v žilách publi- mi evergreenmi. los od Giuseppe Verdiho Deò jasotu, radosti ka a mnohí by si boli aj „podskoèili“, keby SK

V Mirbachovom paláci sa 23. apríla usku- Martinù Etudy a polky (3. zošit), Frederyk ménou interpretaèného umenia talentova- toènil diplomový klavírny recitál Kariny Chopin Sonáta b mol op. 35. Osobitný prístup nej klaviristky. Koèišová vytvorila zaujíma- Koèišovej. Pod pedagogickým vedením Idy k interpretácii jednotlivých skladieb sa pre- vú hudobnú koncepciu a tým dokázala, že Èerneckej a Františka Perglera pripravila javil najmä v oblasti výrazového poòatia. má predpoklady pre ïalší umelecký vývoj. nároèný repertoár zostavený z popredných Každé dielo kládlo vysoké technické náro- Koncert podporila finanèným darom Ko- diel klavírnej literatúry rôznych štýlových ky, takže ani Koèišovej technická zruènos munitná nadácia Bratislava. období: Johann Sebastian Bach Prelúdium neostala v ústraní. Detailné prepracovanie, a fúga b mol z 1. zväzku Temperovaného klaví- plasticita hudobného prejavu, zvuková fa- ra, Joseph Haydn Variácie f mol, Bohuslav rebnos a široká dynamická škála boli do- SK

24 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 KONCERTY

V koncertnej sieni Klarisky v Bratislave prèka (2. roè.) sa v skladbe Simulacrum op. nemu klaviristovi. Skladba Petra Grolla predstavili 23. apríla svoju tvorbu poslu- 7 pre flautu, violu a klavír pohral s interpre- (4. roè.) Klarune pre klarinet a klavír pripomí- cháèi Katedry skladby a dirigovania HTF taènými možnosami nástrojov — napríklad nala rozhovor plný emócií, nasto¾ovala prob- VŠMU. brnkanie na struny klavíra simulovalo tl- lém a jeho riešenie. Svojím prednesom sa to Autorom prvých dvoch skladieb Metafá- kot srdca, ktoré v závere skladby pomaly snažili vyjadri Branislav Dugoviè (klari- zy pre flautu a klavír a Tri poh¾ady pre tubu utíchlo. Interpreti Monika Štreitová-Pope- net) a Andrea Mudroòová (klavír). V kom- a klavír bol ¼uboš Bernáth (1. roè.). Meta- láøová (flauta), Peter Zwiebel (viola) pozícii Ground pre akordeón, ktorý predniesla fázy charakterizovala zaujímavá koncepcia a Andrea Mudroòová (klavír) podali túto Ana Krsmanoviæová, rieši jej autor Boško prednesu: interpretky Andrea Mudroòo- skladbu ve¾mi zaujímavo a sugestívne. Au- Milakoviæ (4. roè.) vzahy dvoch pásiem vá (klavír) a Monika Štreitová-Pope- torom, ktorý takisto využil preparovaný kla- zvukov, vzájomne sa približujúcich cez na- láøová (flauta) v úsekoch, keï nehrali, se- vír, tentoraz v kombinácii so štvtónovým pätie a jeho uvo¾òovanie. Závereèné Imagi- deli v publiku. Druhá skladba potvrdila ta- ladením, bol Ivan Buffa (2. roè.) — v kom- nácie I, II, III pre klavír od Lucie Papane- lent svojho autora, v budúcnosti by sa však pozícii 1984 — skladbe pre osem nástrojov tzovej (4. roè.) interpretovala Magdaléna mala venova väèšia pozornos výberu flautu — Jana Kristmanová, hoboj — Jú- Dianovská. Imaginácie poskytujú priestor skladby pod¾a akustických možností sály. lia Gálová, klarinet — Martin Mosorjak, fantázii a predstave poslucháèa, kladú otáz- Tuba Pavla Bureša totiž úplne potlaèila lesný roh — Ivan Godál, husle — Marek ky, ale neodpovedajú. zvuk klavíra, na ktorom ho sprevádzal Bra- Zwiebel, violonèelo — Andrej Gál, na kla- Najmladšia generácia slovenských skla- nislav Malatinský. Krátka, ale efektná víri hral a zároveò dirigoval autor skladby. date¾ov sa svojou tvorbou presadzuje v sú- pieseò pre soprán a klavír Zoltána Bogná- V druhej polovici koncertu ako prvá od- èasnej slovenskej hudbe. Využíva širokú pa- ra (2. roè.) s názvom That love bola jedinou znela Sonáta è. 2 pre klavír v interpretácii svoj- letu výrazových prostriedkov, h¾adá nové vokálno-inštrumentálnou skladbou koncer- ho autora Jaroslava Koneèného (5. roè.). možnosti komponovania, ktoré reprezentu- tu, ktorú predniesla Erika Jakabová s kla- Pri ïalšom predvádzaní diela by bolo mož- jú životné postoje a názory jej predstavite- vírnym sprievodom Lea Dunu. Pavol Pa- no užitoèné zveri interpretáciu profesionál- ¾ov. MK

Diplomovým koncertom VŠMU sa 25. aprí- nú štýlové odlišnosti oboch prednášaných la v bratislavskom Mirbachovom paláci diel. Fantázia „Mojžiš“ na G strune pre husle predstavila Zuzana Paštéková, absolvent- a klavír od Niccola Paganiniho, je výzvou ka hus¾ovej triedy Márie Karlíkovej. Na a zároveò skúškou zruènosti huslistu, naj- úvod zaznela Sonáta A dur op. 100 pre klavír mä po stránke intonaènej. Paštéková v nej a husle od Johannesa Brahmsa. Súhra só- obstála na výbornú, jej silné stránky – vý- listky a klaviristky Jany Nagy-Juhászo- razovos a farebnos tónu sa zaslúžili vej sprostredkovala hodnotné umelecké zá- o nadšený ohlas poslucháèov. Štvoricu skla- žitky. Po romanticky ladenom diele nasle- dieb uzatvorila ob¾úbená Koncertná fantázia dovala Sonáta D dur op. 94 pre husle a klavír na tému z opery Carmen op. 25 pre husle od Sergeja Prokofieva. Široká škála tónovej a klavír od Pabla de Sarasateho. Dielo bolo farby a bohatá zásoba výrazových prostried- adekvátnym vyvrcholením koncertu, ktorý kov sólistky, spolu s vyváženým a citlivým azda v každom poslucháèovi zanechal ne- klavírnym sprievodom, vytvorili úplne od- opakovate¾ný zážitok.

lišnú atmosféru ako predchádzajúcej sklad- ARCHÍV by. Interpretka dokázala dokonale vystih- ZUZANA PAŠTÉKOVÁ MK FOTO

Keï som 11. mája vstúpila do koncertnej lupráca Dušan Šujan). Skromne pôsobia- sály HTF VŠMU so zámerom vypoèu si roè- ca interpretka okúzlila publikum zmyslom níkový klavírny recitál Zuzany Bišèáko- pre kreativitu hudobného prejavu. Raz bola vej (4. roèník, Daniela Varínska), ostala som odvážna a zároveò bojazlivá (Janáèek), ino- zarazená minimálnou úèasou študentov kedy detsky hravá (Satie), alebo sentimen- v publiku. Bolo nepochopite¾né, že o kon- tálna (Piaèek), potom zas tajomná (Ravel) cert svojej kolegyne nejavili študenti záu- ... stále iná. Bišèáková vo¾bou repertoáru jem. O to viac, že Zuzana Bišèákova pred- prezradila, že inklinuje k technicky a vý- viedla úctyhodný výkon s pútavým a obo- razovo efektným skladbám. Jej silnou hacujúcim repertoárom: L. Janáèek: Sonáta stránkou bola oblas rytmiky, ktorá výraz- 1. 10. 1905, E. Satie: Šport a zábava (Morské ne dominovala v interpretácii všetkých kúpanie, Preteky, Piknik, Sánkovaèka), M. Pia- skladieb. Bišèáková dozrieva na vynikajú- èek: Recitativo e canzonetta, F. Chopin: Etuda cu klaviristku a dúfajme, že budeme ma c mol op. 10 è. 12, F. Liszt: Raj škriatkov, M. ešte ve¾a príležitostí poèu ju na koncert- Ravel: Gašpar noci (1. èas — Rusalka), S. Pro- ných pódiách. kofiev: Sonáta a mol è. 3, G. Gershwin: Kon- cert F dur pre klavír a orchester (klavírna spo- ZUZANA BIŠÈÁKOVÁ SK a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 25 KONCERTY

nou paródiou dobovej suity, prirodzene, naj- Výnimoèný mä svojím harmonickým dianím. Avšak ne- zanedbate¾nou zložkou je aj rytmická strán- ka. Skvele zvládnuté závereèné finesy i „vyspievané“ frázy vyèarovali z pôvabného KONCERT v synagóge ešte pôvabnejšie. Po tomto príjemnom èísle stavili hráèi na brilantnos a virtuozitu, ktorá prináleží po- Na prvý poh¾ad zaujímavé a svojím spôso- hudobným artiklom. Na pozadí štyroch èastí sledným bodom programov koncertov. Soná- bom ojedinelé podujatie zažila hudobná sonaty da chiesa, ktorá zaujme pôsobivým ty Jeana Baptistu Brévala patria spolu s jeho verejnos 7. mája v Trnave. Pod týmto ná- imitaèným dialógom dvoch (zväèša rovno- violonèelovými koncertmi a duetami zvom sa v atmosfére príjemného, takmer cenných) nástrojových partov, predviedli k hudobným dielam, vyznaèujúcim sa boha- letného podveèera zišli v priestoroch trnav- hráèi súhru vzájomného umeleckého i by- tou melodickou invenciou, technickou nároè- skej synagógy violonèelisti Jozef Podho- tostného súznenia. Tento prvý krok akoby nosou a vysokou umeleckou hodnotou. S po- ranský a Ján Slávik. Výnimoènos stret- „odštartoval“ ich ïalšie spoloèné hudobné korou žiaka sprevádzal Ján Slávik svojho nutia pedagóga a bývalého žiaka na jednom smerovanie. Spontánne muzicírovanie za niekdajšieho pedagóga v Sonáte G dur è. 5. koncertnom pódiu, priestor inšpirujúci úèasti verejnosti sa rozvinulo ihneï. Svieži Technicky nároèné pasáže zvládol Jozef Pod- k tvorivému umeleckému výkonu i príjem- ah, nie samoúèelné od¾ahèenie a zmysel pre horanský s majstrovskou ¾ahkosou, èlenité né ovzdušie májového dòa, korunovaného podriadenie sa klasicistickému ideálu cha- zvukové kontrasty, úprimnos a vrelos výra- hudobným zážitkom, naladilo zaplnenú rakterizovali dve èasti Dueta G dur Josepha zu umocnila prítomná rados z hry. Závereè- synagógu hrejivou náladou. Haydna (Allegro, Menuet). Nechýbala im po- ná bodka programu preto nebola len drama- Dramaturgia koncertu sa klenula obdo- trebná iskrivos i zmysel pre adekvátne bu- turgickou „èerešòou na torte“, ale podèiarkla biami baroka, klasicizmu a 20. storoèia. dovanie hudobného tvaru. stúpajúcu krivku úrovne celého koncertu. V úvode zaznela Bachova Suita è. 5 c mol Nadšenie zo spoloènej hry mierne naru- Pod¾a slov oboch interpretov sa trnav- v podaní Jána Slávika, ktorý z nej do prog- šilo zakolísanie na zaèiatku štvrtej èasti So- ská synagóga stala inšpirujúcim miestom ramu zaradil tri èasti: tajomné, až drama- náty e mol op. 40 od Josepha Bodina de na realizáciu ich spoloèného hudobného tické Prelúdium so stredným dielom, vná- Boismortiera. Skladba francúzskeho skla- stretnutia. Avšak nielen to. Koncert nebol šajúcim do sólového toku hudby charakte- date¾a, pochádzajúca z prvej polovice 18. len jednou z aktivít kultúrneho života mes- ristické kontrapunktické prvky, „odmlèia- storoèia, kladie na interpretov požiadavku ta, ale ako napovedá aj jeho názov, išlo o èosi vajúcu sa“ kontrastnú Sarabandu i rozjasne- vystava hudobné frázy a štýlové detaily do výnimoèné. Ak sa totiž organizátorom po- ný Gigue — všetky èasti vykreslil interpret konzekventného obrazca jednotlivých èas- darí vytvori dobrú koncepciu, môžeme sa spo¾ahlivo a zanietene pravdivo. Slávikova tí, odrážajúc celkový organizmus diela. Vo už o rok teši na celkom nové podujatie, typická vlastnos odovzdáva hudobný ob- výslednom dojme nevdojak prevážilo úsi- ktoré bude svojich návštevníkov pravidel- sah s osobnostnou temperamentnou èrtou lie o ideálny celok, z èoho azda možno vy- ne pozýva na podobné stretnutia pod hla- sa potvrdila nielen v živom prejave, ale i v svetli spomínané parciálne zaváhanie. vièkou festivalu. Verím, že pilotný koncert, meditatívnej polohe. V Suite G dur pre dve violonèelá od Ladi- zorganizovaný ako prieskum možností, pre- Nasledujúcu skladbu zahrali obaja inter- slava Kupkovièa potvrdili interpreti svoju svedèil usporiadate¾ov, že tento projekt má preti spoloène. Sonáta è. 9 e mol op. l od Geor- geniálnu súhru a nespornú muzikantskú pre vstup do stále väèšej spoloènosti hudob- gia Antoniottiho je poslucháèsky vïaèným vášeò. Dielo je vtipnou, i keï ve¾mi jem- ných festivalov na Slovensku zelenú. L ENKA BÍLIKOVÁ

op. 105 od Roberta Schumanna, Dedinskú so- Hus¾ový nátu (Seoska sonata) od Milovana Filipoviæa, Playery od Pabla de Sarasateho a Spomienky z Ameriky op. 17 od Henryho Vieuxtempsa. TALENT Koncert pripomína akúsi bezchybnú šou, èo malo svoje klady, ale i zápory. Bogosav- ljeviæ si získal sympatie publika mladíckou z Juhoslávie sviežosou, nespútaným interpretaèným nasadením. Svojské umelecké cítenie, vy- Nebýva èastým zvykom, že sa koncertné nikajúce technické danosti a intonaèná èis- sály zaplnia do posledného miesta. Jednou tota boli kvalitnou výbavou mladého inter- z výnimiek bol koncert hus¾ového talentu preta, ktorého interpretácia prezrádzala, že z Juhoslávie Jovana Bogosavljeviæa 19. ob¾ubuje výrazne efektné poòatie skladieb, apríla v Primaciálnom paláci. Na prvý po- èo však nie je vždy namieste. Možno by h¾ad sa dalo usúdi, že nešlo o tradiènú kul- nebolo na škodu, keby sa riadil pravidlom túrnu akciu (nie na každom koncerte je prí- „menej je viac“ a zameral sa skôr na celko- tomná Slovenská televízia...). Koncert sa vú zrozumite¾nos hudobného prejavu. Ta- konal pod záštitou Ve¾vyslanectva Juhoslo- lent Bogosavljeviæovi nemožno uprie, ur- JOVAN BOGOSAVLJEVIÆ vanskej zväzovej republiky na Slovensku èite má pred sebou ešte dos práce a èas na a Hlavného mesta SR Bratislavy. V publiku umelecké dozrievanie. nechýbali vzácni hostia: juhoslovanský ve¾- hudobného umenia (FMU) v Belehrade v Huslistu dopåòala klaviristka Dragana vyslanec Miroslav Kopeèni a bratislavský triede Tatjany Olujiæovej. Tento 22-roèný in- Petkoviæová, citlivo vnímajúca sólistove primátor Jozef Moravèík. terpret si zvolil nároèný, no pre publikum interpretaèné úmysly — podporovala ich, Jovan Bogosavljeviæ je v súèasnosti poslu- pútavý program: Sonátu pre husle a klavír e mol alebo pod¾a potreby nechávala vyniknú. cháèom postgraduálneho štúdia na Fakulte od Wolfganga Amadea Mozarta, Sonátu a mol S TANISLAVA KOPTÁKOVÁ

26 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 KONCERTY

tvoril kolektív, zostavený z nieko¾kých ro- dín, ktoré s radosou spievajú v kruhu svo- jich priate¾ov. Ten, kto dôvernejšie pozná MOSTY túto krajinu, vie, že Rakúsko oplýva množ- stvom takýchto telies, poènúc od ve¾kých miest až po malé alpské dedinky. V progra- V STREDNEJ EURÓPE me ich vystúpenia, orientovanom na ra- kúsku a nemeckú zborovú tvorbu, sa obja- vili diela J. Brahmsa, L. Maierhofera, W. V koncertnej sieni Klarisky sa 20. apríla ani nasadi kritický meter a vymenúva vý- Wolgera a prirodzene aj ukážky z poklad- uskutoènil zborový koncert s názvom Mos- hrady, èi pripomienky k interpretácii jed- nice rakúskej ¾udovej melodiky. Bratislav- ty v strednej Európe. Úèinkujúci — A Capelle notlivých diel. Rakúsky, vyslovene amatér- ský akademický zbor sa predstavil reper- — Chor Donaufeld z Rakúska, Bratislav- sky zbor A Capelle — Chor Donaufeld toárom sakrálneho charakteru (Lasso, ský akademický zbor Schutz, Rachmaninov, Scar- a Tøinecký komorní or- latti a ïalší). Dramaturgic- chestr — podèiarkli a zvý- kú pestros koncertu dotvo- raznili duchovnú príbuz- ril Tøinecký komorní or- nos susediacich kultúr chestr (Albinoni, Vivaldi, v priestore, ktorý vždy tvo- Corelli). Spoloène s Brati- ril integrálnu jednotu vo slavským akademickým vyznávaní spoloèných du- zborom stvárnili Malú omšu chovných hodnôt. Drama- od Víazoslava Kubièku. Ak turgia túto jednotu pod- hovoríme o mostoch v stred- èiarkla príklonom k sakrál- nej Európe, i toto dielo spá- nej i svetskej zborovej hudbe ja prítomnos s minulosou a zásluhou Tøineckého ko- a buduje na tradíciách, kto- morného orchestra i k talian- VRÈEK ré sú stále živé a príažlivé. S skej barokovej komornej ÁN J

hudbe. Nebolo by asi správ- OTO I GOR BERGER ne recenzova tento koncert F výpoètom interpretovaných BRATISLAVSKÝ AKADEMICKÝ ZBOR A TØINECKÝ KOMORNÍ ORCHESTR diel (bolo ich vyše tridsa),

Dá sa poveda, že „kalibre“ ako Hatrík Z mirbachovských a Novák z¾ahka zatônili (no nerozdrvili) Vaja a Didiho, ktorých kompozície pôsobili skôr ako oddychové miniatúry medzi ná- roènejšími dielami. Premiéra Variácií od Juraja Vaja priniesla uvo¾nenie v podobe jemných folklórnych inšpirácií a impresio- MATINÉnistických formulácií. Poslucháè by snáï rád vychutnal hlbšie prepracovanie kontras- Akordeónový recitál 21. apríla, zostavený zrelá skladba s pevnou vnútornou štruktú- tu folklór — impresionizmus. V podobnom výluène zo súèasnej slovenskej hudby, ne- rou nepo¾aví ani na okamih vo svojom sme- duchu sa niesli Inspirazione, composizioni per s¾uboval mimoriadne prekvapenia, avšak rovaní, a keïže koniec v podobe majestát- fisarmonica od Vojtecha Didiho, u ktorých akordeonisti Rajmund Kákoni a Vladi- neho finále príde v správnej chvíli (a na prepracované dynamické i tonálne kontras- mír Èuchran prekvapili s programom ob- správnom mieste), vyslúži si mohutný ty vhodne doplòovali ich štrukturálny poin- rovskej intenzity a sily. S ú h r a interpretov, aplauz. tilizmus. skladate¾ov a poslucháèov spôsobila, že sála Nonetto di studi facili (in ordinario alfabeti- Hatríkova Sonáta (Pulzácie II ) zmenila dýchala sústredením. Dramaturgia bola co) od Juraja Hatríka je rovnako pôsobivé. okamžite atmosféru v sále a vyburcovala precízna, všetky skladby boli ve¾mi poèú- Jednotlivé „studi“ spája spevnos a orga- pripravených poslucháèov k maximálnej vate¾né, pritom neskåzavali do ¾úbivosti. nová bohatos zvuku. Celok je, podobne ako koncentrácii. Pôsobivé budovanie napätia Sála Mirbachovho paláca je svojou akus- u Nováka, ve¾mi citovo podfarbený (ako to efektom zadržiavania dychu (ostináta a tikou povestná. Miestne „nemiestne“ efek- vlastnosti akordeónu umožòujú), Hatrík synkopy), pulzácia, istota prísnej štruktúry ty zahm¾ujú zvuk dychov, znemožòujú dô- však používa viac štrukturálne prvky než a farebnos vyvolali obrovský aplauz. slednú dynamiku klavíru a rozmazávajú dynamické. Poèujeme nielen romantizujú- Záver patril premiére Novákovho P.F.2002 sláèiky, èím nútia umelcov prispôsobova ci „široký rozchod“ melódie a sprievodu, ale pre dva akordeóny, ktorá bola sviežim kon- techniku a výraz tamojšej akustike, èo môže aj ¾ahký kontrapunkt, terasovitú sekvenè- trastom ku Hatríkovi, plným neskrývané- ubra na výkone a zoslabi spätnú väzbu nú výstavbu, èi náznak sonátovej formy ho optimizmu, hry s farbami a technikami. poslucháèov. Akordeón je však v tejto sále a fúgy. Hatrík využil svoj zmysel pre mieru Ak hovoríme o obrovských aplauzoch, ne- doma. Môže ukáza všetky svoje pôvaby, a vybavil mohutnú stavbu silnou konštruk- preháòame. Zrejme len nezvyk zabránil ktoré vyniknú majestátne a s noblesou, blí- ciou. Poslucháè sa tak mohol necha vies poslucháèom tlieska postojaèky. Autori žiacou sa organu. až k organovému akordickému záveru, kto- a interpreti by si „standing ovations“ roz- Koncert otvorila premiéra Dekameronu na rý v mirbachovskej sále vyznel zrejme pres- hodne zaslúžili. dórickú tému od Milana Nováka. Emotívne ne tak, ako mal. Opä mohutný aplauz. B ARBORA VAJNEROVÁ a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 27 KONCERTY

Na koncerte Spolku slovenských skladate- (1979) od Pavla Bagina a v premiére na Slo- Sláèikové kvarteto è. 7 od Júliusa Kowal- ¾ov 12. mája boli uvedené diela mimo- vensku uvedené Sláèikové kvarteto è. 7 (1962) ského je skutoèným skvostom novodobej riadneho hudobného obsahu, pochádzajú- od èerstvého devädesiatnika Júliusa Ko- literatúry. V Bratislave zaznelo po 16 rokoch ce z tvorivých dielní slovenských skladate- walského. od svojej zahraniènej premiéry. Dielo má ¾ov, najmä predstavite¾ov staršej generácie. Milan Novák si poèas svojej umeleckej preh¾adnú faktúru s polytonálnymi postup- Na úvod zaznela Introdukcia a Allegro kariéry „preskúšal“ takmer všetky umelec- mi, inšpiraène vychádza z experimentátor- (2000) pre akordeón a klavír od predstavi- ké slohy — nevyhýbajúc sa ani folklóru a po- ského potenciálu A. Hábu, u ktorého Kowal- te¾a mladšej skladate¾skej generácie Mirka pulárnej hudbe. Treba konštatova, že No- ski študoval. Nájdeme tu zaujímavú varia- Krajèiho. Je to dvojèasová skladba plná na- vák je vynikajúci melodik, èo dokumentu- bilnú paletu harmonického spektra, èasti pätia, výbušnej energie mladého èloveka, je aj Kvartetíno. Za povšimnutie a obdiv stoja upokojujúce i håbavé, tiež optimizmus a kon- ale aj ve¾kého espritu. Obe èasti vyrastali jednovetá architektúra tohto diela, lyrika, trastujúce nálady. z jediného ústredného jadra, gradaène a va- gradácia, vtip, inštrumentácia a autorov je- Všetky skladby interpretovalo Moyze- riaène umne rozvinutého. Skladba bola dineèný vkus. Kvartetové Prelúdiá od Pavla sovo kvarteto s vynikajúcou technickou uvedená premiérovo vo vynikajúcej inter- Bagina svojimi štyrmi èasami vzdialene a umeleckou úrovòou. Z podania Moyze- pretácii akordeonistu Borisa Lenka a pia- pripomínajú sonátový cyklus. Baginovo die- sovcov bolo cíti snahu o èo najplastickej- nistky Eleonóry Škutovej. lo prešlo podobnými peripetiami ako dielo šie a najzrozumite¾nejšie vyznenie každé- Potom už postupne zaznievali skladby Milana Nováka. Aj v Prelúdiách možno po- ho diela. Poèuli sme skutoèné diela zlatého v obsadení pre sláèikové kvarteto: Kvartetí- zorova silný melodický náboj osobitej su- fondu slovenskej kvartetovej literatúry. no (1986) od Milana Nováka, Prelúdiá gescie.

Recitál èeského hus¾ového virtuóza Jindøi- meho hus¾ového virtuóza a pedagóga Leo- ako po interpretaènej, tak aj po kompoziè- cha Pazderu s klavírnym sprievodom Vác- nida Kogana. Dnes sa okrem bohatej sólis- nej stránke. Postupne odzneli Rondo brillant lava Máchu v rámci matiné 19. mája s¾u- tickej èinnosti venuje aj komornej hre ako h mol D 895 od F. Schuberta, lyrická Poéme boval nevšedný zážitok. Pazdera sa pred- primárius Stamicovho kvarteta. Jeho reper- Es dur op. 25 impresionistického zafarbenia stavil so skladbami, ktoré boli aj ostrie¾a- toár zahàòa diela od baroka po tvorbu sú- od Amédée-Ernesta Chaussona, diela od I. nému poslucháèovi málo známe. èasných autorov. Stravinského a D. Milhauda. Dramaturgia Jindøich Pazdera je umelec s ve¾kým re- Na koncerte v Mirbachu sme v Pazde- zoh¾adòovala výroèia narodenia a úmrtia nomé. Ako 17-roèný bol laureátom medzi- rovom podaní poèuli brilantnú hru, ale aj viacerých spomínaných autorov. Publikum národného festivalu Pražská jar 1971. Po sýtu kantilénu. Mohli sme obdivova èisté bolo nadšené a možno vyslovi len želanie, absolvovaní VŠMU pokraèoval v štúdiách trilky, flažolety, spo¾ahlivú intonáciu a do- že interpret sa na bratislavské pódiá èosko- na moskovskom Štátnom konzervatóriu P. konalú techniku. Umelec predviedol èaso- ro vráti. I. Èajkovského, kde bol žiakom svetozná- vo rozsiahle diela, ktoré si zasluhujú obdiv M IROSLAV PEJHOVSKÝ

choreografie Pavol Pitoòák. Jeho nový prí- Oživené tance stup sa prejavil vo vyjadrení podstaty vý- povede na ploche malého priestoru hudob- Slovenská ¾udová hudobná a taneèná kul- len, že bohatstvo zvukových farieb ¾udových nej a taneènej formy. Pavol Pitoòák oživil túra má v Bratislave bohaté poslucháèske hudieb z jednotlivých regiónov Slovenska tance z Fintíc (koleso, do šaflíka) so súbo- a divácke zázemie. Polstoroèná tradícia pes- reprezentovali iba dve kapely — Samo Sme- rom Gymnik, ïalej tance zo Šarišského tovania scénického folklóru zanechala ve¾a tana s tromi spoluhráèmi a ¼udová hudba Jastrabia (marš, mazúrka, skákaná, kole- aktívnych interpretov. Nateraz pracuje v súboru Železiar z Košíc. Celý program so, èapáš, èardáš) so súborom Technik, z našom hlavnom meste devä špièkových spestrili po jednom èísle aj Diabolské hus- Livovej Huty (èardáš, križak, èerana) so sú- folklórnych súborov, množstvo detských a le s Lúènicou, Komorný súbor S¼UK-u borom Lipa, z Raslavíc (krucena, èardáš, iných kolektívov. a ¼udová hudba súboru Szöttes z Bratis- mojše polka) so súborom Železiar, z Ka- Festival Oživené tance, ktorý sa usku- lavy. Výkon Komorného súboru S¼UK-u èis- mienky (verbunk, èardᚠa babský) so sú- toènil 20. apríla v bratislavskom Istropoli- totou a kultivovanou virtuozitou prevyšoval borom Bezanka, z Tichého potoka (hajduk, se, je pod¾a jeho pripravovate¾ov „ojedine- všetky hudobné èísla. kozácky Hore dvorom, polka a èardáš) so sú- lým poèinom“. V predloženom projekte je Jednostrannosou hudobného sprievo- borom Ekonóm, zo Šemetkoviec (èardáš) po dramaturgickej stránke ve¾a novátorské- du program nesplnil oèakávanie odborné- so súborom Posonium a bol aj spoluauto- ho úsilia — súbory totiž vybrali a nacvièili sta- ho publika. V programe však zaujali niekto- rom úvodného a závereèného tanca Techno ré a niektoré už dávno zabudnuté ¾udové ré nové mená, z nich predovšetkým Milan party. tance. K oživeniu starých tancov pristupo- Rendoš zo súboru Železiar, ktorého kon- Po taneènej stránke bol program jedno- vali s novými predsavzatiami. Oproti dote- cepèná práca pozdvihla v poslednom obdo- liaty, vyznaèoval sa dobrými výkonmi, pes- raz zaužívanému scénickému spracovaniu v bí celkovú kvalitu súboru. Hudobnými spo- trosou regionálneho prejavu, mladíckym podobe štylizovaných celkov, suít, pásiem, lupracovníkmi choreografov boli Samo temperamentom a ve¾kým osobným zanie- tancov na rôzne námety a podobne, zostali Smetana a Alžbeta Lukáèová, ktorí majú tením úèinkujúcich. Dominovali èardáše a oživené tance v èo najpôvodnejšom predve- tiež objavite¾ské zásluhy v oblasti hudob- rôzne druhy poliek z východného Sloven- dení. Štylizácia ustúpila do úzadia aj v spô- nej realizácie naštudovaných tancov. ska. Možno poveda, že hegemónia èardá- sobe hudobného stvárnenia. Hudobný fol- Ve¾kým kladom programu bolo, že tan- ša trvá už dvesto rokov na území väèšiny klór s bohatým farebným inštrumentárom ce pripravili mladí odchovanci a študenti regiónov bývalého Uhorska. sa vrátil od symfonického spracovania k pô- Štefana Nosá¾a, ktorí si uvedomujú vážnos Oživené tance sú vïaka mladým tvor- vodnej zjednodušenej podobe zvuku komor- úlohy vráti taneènému folklóru autentic- com a kolektívom opä medzi nami. ných inštrumentálnych zoskupení. Škoda ké korene. Najviac zaujal mladý poslucháè A LEXANDER MӎI

28 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 HUDOBNÉ DIVADLO Zlatý kohútik, KIKIRÍKAJ!

Napriek tomu, že ruská operná klasika, èi neskoršie sovietska tvorba nie. A èo sa mi zdalo ešte závažnejšie: akoby noty a text partitúry sa vinuli bratislavskou dramaturgiou bez väèších pauz, paleta vý- preèítal povrchne, bez analýzy. beru diel nikdy nebola príliš široká. K autorom, po ktorých sa ne- Pod hudobné naštudovanie sa podpísal Peter Feranec. Jeho siahalo èasto, patrili dnes vo svete preferovaní Nikolaj Rimskij- postoj k opere Rimského-Korsakova bol ove¾a håbavejší a pre- Korsakov a Sergej Prokofiev. Pravda, k ich popularite na západnej myslenejší. K ruskej hudobnej kultúre má zrejme bližší vzah, na- pologuli prispeli najmä aktivity prominentných ruských dirigen- pokon je odchovancom tamojších škôl a istý èas pôsobil ako šéfdiri- tov a z ansámblov predovšetkým rozcestovaného sanktpeterbur- gent moskovského Ve¾kého divadla. V partitúre Zlatého kohútika pres- ského Mariinského divadla. Bratislava sa bez tohto impulzu mu- ne vycítil rafinovanú farebnos a kontrastnos inštrumentácie, sela zaobís, predsa sa však po 74. rokoch odhodlala opráši Zlatého dodávajúcu jednotlivým prostrediam deja charakteristickú atmo- kohútika od Nikolaja Rimského-Korsakova. A urobila dobre. sféru. S orchestrom pracoval svedomito, èím dosiahol presnú súhru Zlatý kohútik nikdy nemal ustlaté na ružiach. Nikolaj Rimskij- aj v nároèných rytmických partiách, jeho koncepcia vyjadrovala po- Korsakov, opierajúci sa v tejto rozprávke pre dospelých o skvelý etiku diela i jeho výrazové medzistupne. Zlatý kohútik pochádza z roku puškinovský námet, vyjadril svoj postoj rafinovanou metaforou, 1907 a hoci jeho autor, Nikolaj Rimskij-Korsakov, stál na pomedzí triafajúcou do živého v každom politickom režime i mimo neho. romantizmu a moderny, dielo už zrete¾ne dýcha 20. storoèím. V opere Satirické ostne nastavovali zrkadlo cárskej moci a jej cenzúra vy- má pomerne výrazný zástoj zborové teleso, ktoré v naštudovaní Ko- žadovala zásadné škrty. Rimskij-Korsakov odolával a zomrel skôr, lomana Kovácsa podalo plne akceptovate¾ný výkon. než sa dielo dostalo na javisko. Iró- Z trojice hlavných postáv je iba niou osudu sa v Zlatom kohútikovi jedna alternovaná. Je to extrémne IDA KIRILOVÁ (AMELFA) A JURIJ GORBYNOV zhliadli aj komunisti, takže do re- vysoko položený part Astrológa, pre (CÁR DONON) pertoárov vstupoval len zriedka ktorého má Opera SND dvoch in- a v neprovokatívnych podobách. terpretov. Premiéru spieval ¼udovít Nová spoloèenská klíma praje od- Ludha (strieda sa s Otokarom ha¾ovaniu najrozmanitejších výkla- Kleinom), suverénne a s nábojom dov predlohy. Rad skrytých význa- charakterokresby zdolávajúci tóny mov, symbolov a podobenstiev po- nad normálnou hranicou tenorové- núka inscenátorom priestor na ho rozsahu. Ústrednú rolu cára Do- uplatnenie fantázie aj komuniká- dona ponúklo divadlo hosujúcemu cie s divákom na rozmanitých úrov- ruskému basbarytonistovi Jurijovi niach. Práve preto je Zlatý kohútik Gorbunovovi, pôsobiacemu v br- výzvou k netradièným postupom nianskej opere. Je to technicky dob- a — preèo raz nie — i k radikálnym re vyzbrojený umelec, jeho materiál ARCHÍV

koncepciám. je zvuèný, rezonanèný v každej po-

Naèrtnutou cestou sa Opera OTO lohe, cit pre deklamaèný štýl je na- F SND neubrala. Bolo to vlastne od pokon daný jeho národnosou. Vy- zaèiatku pravdepodobné, pretože režisér Pavol Smolík sa opatr- naliezavejšia réžia by iste zmobilizovala aj sólistove herecké rezervy. níckeho brnenia dosia¾ nikdy nezbavil. Ani tentoraz. Pritom zjav- Šemachanská cárovná patrí k známym a nároèným koloratúrnym ne sa chcel vyhnú folkloristicky ladenej ornamentálnej koncepcii, rolám. Adriana Kohútková vyspievala rozsah partu bez zakolísa- nadmernej popisnosti v scénografickom i kostýmovom vyjadrení. nia, predsa však jej vokálnej kreácii trocha chýbal lesk a zvonivý jas Rovnako, vedno s Vladimírom Èápom (scéna) a ¼udmilou Vá- stredného registra. Z hereckého poh¾adu bola postava vedená príliš rossovou (kostýmy), odmietol opaèný pól, cestu modernej, civil- pasívne, aj keï jej zástoj v deji umožòuje zvýrazni erotickú dimen- nej, spoloèensko-kritickej abstrakcie. Priestor medzi rozprávkovou ziu, èi éterickos tejto „dcéry vzduchu“. Ïalšie úlohy majú menší imaginatívnosou a holou ironickou údernosou, naoko bezpeèný rozmer. Altová Amelfa mohla dosta interpretku s tmavším a hlbším a bezrizikový, ho však zradil. Výpoveï ostala nemastno-neslano materiálom, než ponúkla Ida Kirilová. Titulná postava Zlatého ko- neutrálna. Bol tu síce akýsi pokus o symboliku, no skôr prvoplá- hútika sa paradoxne na scéne neobjaví, zo zákulisia ju spievala Jana nový (skostnatenos dumy znázornená sošnými postavami v 1. Valášková. Generálom Pokanom bol Juraj Peter, cárovièov Gvi- dejstve èi technicky nedomyslený (prelínanie reálnych postáv dona a Afrona naštudovali Ivan Ožvát a Pavol Remenár. v epilógu), než filozoficky viacvrstvový. Javisko nedýchalo atmo- Na sklonku riadite¾skej éry Juraja Hrubanta vyšla Opera SND sférou dávnej Rusi, ani nadèasovou a nadpriestorovou skratkou. s ambicióznym projektom. Po preèítaní fundovaného rozboru die- Šedivasté farebné ladenie okrajových obrazov príliš neoživili ani la v bulletine z pera Vladimíra Zvaru možno iba ¾utova, že na zlatožlté kostýmy baletu, ani stereotypné pohyby svetelných lú- našej prvej scéne funkcia dramaturga nemá vo vzahu k režisérovi èov. Pomerne nudne vyznelo 2. dejstvo, pretože mu chýbal orien- náležitú partnerskú silu. Text je priam návodom, akými smermi sa tálny kontrast a hlavne detailnejšia práca s charaktermi postáv. Dalo mohol tím inscenátorov ubera. A propos, zázraèný kohútik, jeho sa oèakáva, že skúšky s jedným obsadením sa prejavia v úèinnejšej mnohovrstvovitá symbolika. Ma ho tak poruke! A èo aspoò si tak a nároènejšej hereckej kresbe. Žia¾, nestalo sa tak. Akoby Pavol odnies zo skvelého puškinovsko-korsakovského diela pouèenie? Smolík od svojich protagonistov nežiadal žiadne výrazové nasade- Takže, zlatý kohútik, kikiríkaj... P AVEL UNGER a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 29 ZAHRANIÈIE Jarné parížske IMPRESIE

Poviem to na úvod, struène a jasne. Oper- tul, ktorý inscenátorov neustále provokuje ný život dnešného Paríža je zrkadlom kul- ako zdroj nevyèerpate¾ných podnetov. Ako túrneho diania moderného ve¾komesta T RI OPERNÉ výzvu na neošúchaný poh¾ad ho pochopila a zároveò odrazom tradície, ktorá sa v diva- PREMIÉRY i režisérka Coline Serreauová, dosia¾ väè- delných palácoch nad Seinou formovala od šmi etablovaná na divadelnej a filmovej polovice 17. storoèia. Paríž v sezóne 2001/ VO VE¼KOMESTE pôde. Východisko svojej koncepcie h¾adala 2002, to je širokospektrálna ponuka pro- v historickom kontexte, umiestòujúc príbeh dukcií najrozmanitejších štýlov a žánrov, in- NAD SEINOU — spolu s výtvarníkmi Jeanom-Marcom terpretaèných a tvorivých poetík, je to par- Stehlem a Antoinom Fontainom — do keta na konfrontáciu umenia èias moslimskej okupácie Sevil- prominentných dirigentov, re- ly. Touto kultúrou, ktorá zane- B ZO SEVILLY. ROBERTO SACCA A DALIBOR JENIS žisérov, spevákov. Dominant- ARBIER chala výraznú stopu na archi- nou inštitúciou je Opéra Natio- tektúre, náboženstve a napo- nal de Paris so svojimi dvoma kon i na spoloèenskom posta- divadlami: modernou Opéra vení ženy, je poznaèené Serre- Bastille, otvorenou pri príleži- auovej profilovanie postáv a si- tosti dvestého výroèia Francúz- tuácií. Na druhej strane histo- skej revolúcie, a historickou bu- rické podnety režisérka neberie dovou Palais Garnier, ktorej ho- celkom vážne. Inšpirujú výtvar- nosnú krásu, reprezentatívnu né vybavenie, kostýmy a situaè- architektúru vyzdobenú ma- né extempore sa však už mie- liarskymi skvostmi (spome- šajú s módnymi znakmi dneš- niem aspoò Chagallov strop), ka. Kontrasty možno sledova slovami ažko opísa. Nebudem vo viacerých líniách. Napríklad ïaleko od pravdy, ak Garnierov orientálny kostým Figara je palác, nesúci na prieèelí pôvod- ovešaný mobilnými telefónmi ný názov Academie National de a hodinkami, jeho rekvizitou je Musique, oznaèím za jedno z naj- rozkladacia svetielkujúca skrin- oèarujúcejších divadiel sveta. ka, áriu Berty sprevádza pohy- Paralelne s celosezónnym prog- bová paródia na Michaela Jack- ramom Národnej opery oslovu- sona atï. Takže — hoci sa Coli- jú divákov aj ïalšie scény, pre- ne Serreauová snaží pracova dovšetkým Théâtre du Chate- s charaktermi postáv, hoci scé- let (desa operných titulov plus ny majú diferencované výrazo- množstvo koncertov), Théâtre vé polohy a humor neprekraèu- du Champs Elysées (v tejto se- je únosnú mieru, celkovo ma zóne uviedlo o. i. Osud zhýralca, AHOUDEAU tento islamsko — súèasný výkla-

Figarovu svadbu, Tajné manželstvo M E. dový posun príliš neoslnil. OTO a pripravuje Falstaffa) a Opéra F Za dirigentským pultom stál Comique (poèas mojej návšte- skúsený umelec Bruno Cam- vy pozývala sériou Offenbachovho Parížske- cez tradièných talianskych, nemeckých, panella, udávajúci veèeru svižnú rytmic- ho života v réžii Jeˆroma Savaryho). francúzskych, ruských a èeských autorov kú pulzáciu a strážiaci èistotu detailu. I na- (júnová Rusalka s Flemingovou, Urbanovou priek tomu však vo mne prevládol pocit, že a Larinom) až po tzv. modernu, reprezen- išlo viac o rutinu, než spontánnu a osob- OPÉRA BASTILLE tovanú Brittenom, Bergom, Zemlinským nostne vypointovanú výpoveï. Samozrej- – BARBIER ZO SEVILLY a niekdajším parížskym intendantom Lie- me, predovšetkým som oèakával, ako sa (18. APRÍL 2002) bermannom. Štvrtou novou inscenáciou na bude v titulnej postave dari nášmu Dali- javisku Opéry Bastille bol v apríli premié- borovi Jenisovi. Figaro nie je jeho novou Repertoár parížskej Národnej opery siaha rovaný Rossiniho Barbier zo Sevilly. Isteže, rolou, hosoval s ním na viacerých sveto- v tejto sezóne od baroka (Rameau: Platée), žiadna dramaturgická „bomba“, avšak ti- vých javiskách a v rozmanitých réžiách.

30 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 ZAHRANIÈIE

Vïaka muzikalite a hereckej adaptabilite sa ustrnie. Fischerova koncepcia urèite nie je THÉÂTRE DU CHATELET – hravo prispôsobil parížskemu poòatiu vzorom štýlovej jednotnosti, ba možno je a vokálne zažiaril už vo vstupnej árii. Jeho v nej aj programovaná nesúrodos èi ko- ARABELLA (19. APRÍL 2002) mäkký, pohyblivý a farebne príažlivý ba- ketovanie s gýèom. O tom, že ide o pre- Dvoma premiérami Národnej opery aprílo- rytón, s jasnými, technicky bezproblémo- myslený výklad, však niet pochýb. Ak vy- vá parížska ponuka ešte nebola komplet- vými výškami vyvolal vari najsilnejšie bra- volá rozpaky, èi polemiku, niè sa nedeje. ná. Viac než silnou konkurenciou pre obe vó publika. Jenisova kreácia sa vyznaèova- Také je operné divadlo na prahu 21. storo- produkcie sa stala nová inscenácia Arabelly la štýlovou èistotou, tónovou eleganciou èia. Richarda Straussa v Théâtre du Chatelet. a výrazovou úprimnosou. Roberto Sacca ako Alma- viva vo svojom parížskom STRAUSSOVA ARABELLA V THÉÂTRE DU CHATELET debute preukázal, že hoci nie je typickým „tenore leg- giero“, dokáže svoj sýty, ko- vovo lesklý hlas podriadi rossiniovskej koloratúre, upúta legatovou frázou i priebojnou výškou. Mladá Amerièanka Joyce DiDo- natová (Rosina) si úspeš- ne razí cestu medzi špièko- vé mezzokoloratúry a od dosiahnutia tejto méty ju delí už iba krôèik. Má po- trebnú technickú výbavu, v polohách vyrovnaný, tim- brovo svetlejší materiál i po- trebný javiskový šarm. Vý- razným a charakterovo pres- ným Bartolom bol Carlos Chausson, spo¾ahlivým Ba- siliom Kristinn Sigmund- sson. AHOUDEAU

PALAIS GARNIER M E. OTO – IDOMENEO F (20. APRÍL 2002) Nazdávam sa, že bez diskusie ostáva Išlo o koprodukèný projekt s londýnskou hudobné naštudovanie Ivana Fischera. To Covent Garden Operou. Režisér Peter Paralelne s Barbierom zo Sevilly uviedla Ná- je terén, kde sa cíti doma, navyše ho k Mo- Mussbach s výtvarníkom Erichom Won- rodná opera v Palais Garnier novú insce- zartovi viažu dlhodobé sympatie a bohaté derom rezignovali na kreslenie viedenské- náciu Idomenea od Wolfganga Amadea Mo- skúsenosti. Suverénne diriguje aj obsluhu- ho koloritu z roku 1860 a pokúsili sa Hof- zarta. Prvé, skutoène majstrovské dielo je èembalo v secco recitatívoch, inšpiruje mannsthalov príbeh vsadi do doby blízkej salzburského génia rehabilitovalo ve¾ko- orchester i sólistov k zanietenému muzicí- súèasnosti. Nešlo však o žiaden scénický mesto nad Seinou pomerne neskoro. Až rovaniu. Výsledok je zjavný. Orchester Ná- realizmus, skôr o akúsi modernizujúcu, tro- roku 1987 sa Idomeneo objavil v Opéra Co- rodnej opery hrá precízne, dynamicky pes- cha do absurdna naklonenú štylizáciu. Už mique, a o štyri roky neskôr v Opéra Bas- tro, štýlovo èisto. Pozoruhodné je tiež sólis- fakt, že všetky tri dejstvá sa odohrávajú tille. Èerstvú podobu po hudobnej i režijnej tické obsadenie. Dominuje v òom renomo- v rovnakom, iba svetelne variovanom pries- stránke pripravil známy maïarský dirigent vaná mezzosopranistka Susan Grahamo- tore, znázoròujúcom viacúèelovú halu s to- Ivan Fischer, nateraz šéf Lyonskej opery vá ako timbrovo opojný, v legatových frá- èitými schodiskami a náznakmi eskaláto- a Festivalového orchestra v Budapešti. Za zach mäkký a v ozdobách akurátny Ida- rov, hovorí o zámere vo¾ne narába s predlo- výtvarníka scény a kostýmov pozval Jea- mante. Príjemne ma prekvapila americká hou. Inscenátori však poznajú hranice, kto- na-Marca Stehlea, aby spoloène ponúk- sopranistka Mary Millsová, ktorej Ilia ré z úcty k partitúre neslobodno prekroèi. li pestrý, vizuálne atraktívny a neustále sa mala farebnú sýtos, šavu, v recitatívoch Je to najmä práca s charaktermi postáv, roz- meniaci javiskový obraz deja. Principiálne melodramatický záber a v áriách uš¾achti- krývanie ich psychologických a emocio- ho neaktualizovali, skôr v òom odkryli istú lý pokoj. Naopak, Christine Goerkeová nálnych rozmerov, aranžovanie detailu nad¾ahèujúcu dimenziu a pochopenie pre stvárnila démonickú, výrazovo expresívnu i celku. Scéna je horizontálne èlenená na naivnos situácií. Otázku, ako priblíži a vokálno-technicky zdatnú Elettru. Nové viacero hracích úrovní, v rámci ktorých Pe- dnešnému divákovi príbeh z Kréty po Trój- meno na tenorovom nebi, mladý Rumun ter Mussbach rozvíjal jednotlivé situácie skej vojne, zodpovedali vcelku vynalieza- Marius Brenciu, vložil do titulnej roly Ido- a nevyhýbal sa ani symbolike. Tá sa jedno- vo. Ma¾ované kulisy sa horizontálnymi menea svoj perspektívny, hoci ešte technic- znaène prejavila v závere opery, keï aj na- a vertikálnymi ahmi po¾ahky rôzne kom- ky nie celkom vyrovnaný a intonaène ob- priek relatívne šastnému koncu ostáva celý binujú, miznú zo scény, opä sa v inej kon- èas približný hlasový materiál. Za zmienku svet akoby postavený na hlavu. Štatista, štelácii vracajú, medzitým sa vytvára pries- však stoja i dve menšie charakterové posta- vedený hore nohami ponad scénu, mal by tor na pôsobivé svetelné efekty (požiar lo- vy, výborne interpretované tenoristami Mi- dôkazom tohto stavu. Èasovému posunu de, tieòohra, vlnenie morskej hladiny), chaelom Myersom (Arbace) a Donal- takže javiskové dianie ani na chví¾u ne- dom Litakerom (Ve¾kòaz). POKRAÈOVANIE NA STR. 33 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 31 ZAHRANIÈIE Wilsonov a Janáèkov OSUD

Opera Osud patrí k najmenej inscenovaným vý dramaturgický pôdorys preskupením ciu európskeho divadla, založeného práve dielam Leoša Janáèka. Problém Osudu má výstupov tretieho dejstva premeni na dvoj- na bezprostrednom kontakte režiséra s her- nieko¾ko dimenzií. Predovšetkým z h¾adis- dejstvový. Práve kvôli slabinám libreta ope- cami. ka hodnoty dramaturgie sa oproti Jej pas- ra nepriamo otvára cestu antiiluzívnemu Globálnym inscenaèným znakom sa torkyni zdá by ako krok spä — a to napriek spôsobu stvárnenia a rozmanitým režijným Wilson približuje k surrealizmu. Keï na za- tomu, že má sugestívnu hudbu, vyjadrujú- a inscenaèným experimentom. Okrem radu èiatku 70. rokov videl Louis Aragon jeho ré- cu podobne ako v Pastorkyni, ale na inej vý- trápnych, citovo sebaodha¾ujúcich postu- žiu, hodnotil ju práve tak. Jeho réžie obsa- znamovej úrovni, rozpor výrazovosti a lyri- pov však Osud nepriamo kladie i nieko¾ko hujú kus snovosti,surrealistickej neoèaká- ky. Pastorkyòa i Osud majú spoloèné èrty. závažných otázok. Napríklad, o zodpoved- vanosti, mágie vychádzajúcej zo spojenia V oboch sužetoch ide o mladistvý ¾úbostný nosti milencov voèi plodom ich lásky, ne- imaginárneho a skutoèného a prinášajú až poklesok, ktorého dôsledky sa aživo pre- manželským deom, o mravnej opodstatne- èosi zázraèné. Neobvyklá je i práca s mimi- mietajú do ïalšieho života hrdinov. Asoci- nosti zasahovania rodièov do manželstiev kou a gestikou herca, ktorá smeruje k zo- ácie by sme mohli nájs aj v osobnom živo- ich detí, alebo vo všeobecnejšej polohe brazeniu afektu a expresivity v akejsi kvin- te autora. Mondénny život v Luhaèoviciach, o vzahu umenia k životu. tesenciálnej podobe. ale aj atmosféra hodín Medzi Wilsonovou na brnianskej Orga- réžiou a Janáèkovou novej škole, kde Janá- hudobno-dramatic- èek pedagogicky pô- kou koncepciou však sobil, sa premietli do panuje urèitá miera tematických vrstiev asynchronizmu. Hud- tejto opery. Základ- ba obsahuje ve¾a lo- ným problémom Osu- kálneho koloritu, vy- du je literárne prob- jadruje vášnivos vza- lematické libreto. Je- hov i krehkú atmosfé- ho autorka Fedora ru detailov. Nájdeme Bartošová bola iba po- v nej i prvky verizmu loprofesionálna lite- (napr. schopnos z hu- rátka s obmedzeným dobnej banality vysta- talentom. va ve¾kú a tektonicky Z hudobnodra- závažnú plochu). Všet- matického h¾adiska ky tieto parametre je Osud zaujímavý ERNICA Wilson obchádza a sú-

z dvoch uhlov poh¾a- P O. streïuje sa na kom- OTO

du. Prvýkrát sa práve F ponovanie globálneho V POPREDÍ ŠTEFAN MARGITA (ŽIVNÝ). v tejto opere Janáèek umeleckého znaku, vyrovnáva s požiadav- ktorý sa s Janáèkom kami konverzaèného slohu, dokonca s istou Americký režisér Robert Wilson si ne- stretne iba na nieko¾kých miestach, naprí- noblesou a gracióznosou. Zároveò sa tu za- pochybne všetky úskalia Osudu uvedomo- klad, keï sa na záver 1. dejstva objaví na èína rodi ironická, sarkastická èrta Janáè- val. Jeho režijný rukopis je nezamenite¾ný scéne verná kópia luhaèovického Janovho Ø kovho hudobnodramatického talentu. Vý- a má už roky svoje inscenaèné a poetické domu. stupy zobrazujúce opernú skúšku, alebo konštanty. Patrí k nim vysoko štylizovaný, Treba však prizna, že medzi Wilsonovou nácvik zborového telesa nemožno chápa èasto neprirodzene pomalý pohyb hercov na vysoko štylizovanou inscenaènou koncep- vážne, ale ako parodické a ironické. Realiz- scéne, s èím korešponduje rovnako štylizo- ciou a operou (všeobecne), ako nemenej šty- mus Pastorkyne tu strieda urèitý stupeò šty- vaná výtvarná a svetelná koncepcia. Wilson lizovaným divadelným druhom, panuje ur- lizovanosti, takže aj nápevky reèi Janáèek sa zameriava na globálny umelecký znak, èité produktívne estetické a umelecké napä- štylizoval na mnohých miestach do menej nie na koloristické a psychologické detaily. tie, takže Wilsonova réžia nastolí aj ve¾a otá- úseènej a viac kantabilnej podoby. Z h¾a- Nie menej zvláštny je proces prípravy in- zok: nie je strnulý pohyb hercov na javisku diska kryštalizácie a usta¾ovania Janáèkov- scenácie. Wilson v prvej fáze pracuje s figu- výrazom odvrátenej stránky mondénnosti? ho hudobnodramatického slohu sa Osud javí rantmi, s ktorými pripraví základnú kon- Èo vlastne vieme o Janáèkových hrdinoch, ako predchodca Pastorkyne — hoci je to na- cepciu inscenácie. Herci svoje úlohy zaèí- ktorí v tejto opere konajú tak neoèakávane opak. najú študova pozorovaním prípravnej fázy. a zvláštne? Nechce Wilson pomalým štyli- Osud pôsobí nedokonèene, chýba mu es- Styk režiséra s hercom je minimálny. Mô- zovaným pohybom a zvláštnym, v podstate teticky uspokojivé finále v zmysle jeho chá- žeme sa spytova: vedie tento prístup k prin- geniálnym svietením symbolizova okamih pania z prelomu 19. a 20. storoèia. Niekto- cipiálne novej kvalite, alebo je to len gesto, „roztiahnutý“ na veènos, ktorému hudba ré staršie inscenácie sa usilovali trojdejstvo- ktoré sa chce povznies nad stároènú tradí- dodáva ïalší významový plán?

32 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 ZAHRANIÈIE

a má pretrvávajúci medzinárodný ohlas. Koncertné predvedenie 11. apríla tohto ro- Z Brna... ku v preplnenej Janáèkovej opere v Brne priblížilo mladého Janáèka, silne ovplyvne- ného géniom Antonína Dvoøáka, ktorého Janáèek bezvýhradne obdivoval a priatelil sa s ním od èias svojich pražských štúdií. Brno má bohatý koncertný život: koncert- upravil a adaptoval. S úpravami však Zey- Nádherné melodické úseky — u neskoršieho né cykly Štátnej filharmónie, Spolku pre er nesúhlasil a už rozpracovaná opera sa Janáèka neobvyklé — ma prekvapili, ale aj komornú hudbu, Klubu moravských skla- ocitla v zásuvke. Až po básnikovej smrti oèarili svojou plnokrvnosou. date¾ov, koncerty poslucháèov a absolven- Janáèek získal povolenie, dopísal tretie dej- Šárka zaznela v podaní Moravskej fil- tov JAMU... A tak má hudbymilovný náv- stvo, ktoré zinštrumentoval jeho žiak a pria- harmónie Olomouc, zboru Janáèkovej števník problémy, èo si vybra. te¾ Osvald Chlubna, a tak sa po mnohých opery, so sólistami Natáliou Romanovou, Pri svojej poslednej návšteve Brna som rokoch opera dostala na javisko. ¼udovítom Ludhom, Vladimírom Chme- si zvolila Janáèkovu opernú prvotinu Šár- Šárku po prvýkrát dirigoval František lom a Zoltánom Kordom pod taktovkou ka, ktorá mala premiéru v brnianskej met- Neumann, režíroval Ota Zítek, na scéne sa Jaroslava Kyzlinka, šéfa Janáèkovej ope- ropole roku 1925. Vznikla však už koncom však objavila iba tri razy, ale nahrávka ry. Nielenže dirigent obdivuhodne zvládol 19. storoèia, kedy sa Janáèek èasto stretá- z roku 2001 s Èeskou filharmóniou pod tak- celý aparát, ale potešilo aj úèinkovanie slo- val s Antonínom Dvoøákom. A práve jemu tovkou Sira Charlesa Mackerrasa, so sólis- venského tenoristu, ktorý úspešne rozširu- ponúkol Július Zeyer na zhudobnenie svo- tami Evou Urbanovou, Petrom Strakom, je rady slovenských spevákov v zahranièí. ju poému o Šárke. Dvoøák na to nemal chu Ivanom Kusnjerom, Jaroslavom Bøezinom a námet „posunul“ Janáèkovi, ktorý text a Pražským filharmonickým zborom mala A.K.

DOKONÈENIE ZO STR. 31

zodpovedali aj kostýmy, s výnimkou Ara- nepodarí èasto zostavi. Karita Mattilao- matický odbor mu zaèína by vlastným. bellinej bledomodrej plesovej róby civil- vá ako Arabella bola jednoducho oèarujú- Mandryka je však mimoriadne vypätá ného strihu. Duch súèasnosti sa dokon- ca. Jej mladodramatický soprán bohatej partia, takže aj Hampson má v nej ešte ca premietol aj do úèesov mužských só- farby, vnútornej obsažnosti a lesku napåòal rezervy pre ïalší vokálny rast. Tónovo listov, najmä Mattea a nápadníkov Ara- dlhé frázy s obdivuhodnou dychovou tech- uš¾achtilou, lyricky sýtou a v psycho- belly. nikou, vïaka ktorej mali typické legatové logickej kresbe ne¾ahkého charakteru Garantom jedineèného zážitku paríž- oblúky vysokú tónovú kultúru, eleganciu presvedèivou Zdenkou bola Barbara skej inscenácie však bola osobnos diri- a v neposlednom rade osobnostnú silu. Bonneyová. Hugh Smith stvárnil exal- genta Christopha von Dohnányiho. K vokálnym danostiam fínskej umelkyne tovaného Mattea s dramaticky mohut- Právom je považovaný za straussovské- treba priradi jej herecké majstrovstvo ným, vo výške trocha forsírovaným teno- ho špecialistu, èo so „svojím“ Philharmo- a oslòujúci vzh¾ad, takže Karita Mattilao- rom, rodièovský pár bol v dobrých rukách nia Orchestra v plnej miere potvrdil. vá sa svojím debutom v role stala ihneï jed- Cornelie Kallischovej (Adelaide) V partitúre obnažil všetky zákutia jej ta- nou z jej najkvalitnejších interpretiek. Svoj- a Güntera Missenhardta (Waldner) jomnej krásy, rafinovanej farebnosti ho prvého Mandryka vytvoril americký ba- a tenorovým leskom výšok upútal En- a citovej plnosti. Dynamika bola mnoho- rytonista Thomas Hampson s nemenej drik Wottrich ako Elemer. S jódlovaco tvárna, výraz adekvátny situáciám, súhra intenzívnym výrazovým nasadením, ve¾kou — koloratúrnou Fiakermilli mala isté prob- príkladná, skrátka, predstavenie malo dynamickou a farebnou škálou a hereckou lémy O¾ga Trifonová. Suma dojmov nesmierny straussovský esprit. Nato¾ko impulzívnosou. Opä dokázal, že nemec- hovorí jednoznaène — bol to jeden z mo- exkluzívne sólistické obsadenie sa tiež ký terén je mu bližší než taliansky a že dra- jich najsilnejších straussovských zážitkov. PAVEL UNGER

Ak réžia priniesla trocha chladný, odo- tú stvárnila naozaj s osudovým fluidom zina, barytonista Ivan Kusnjer a basista sobnený poh¾ad na Janáèka, celkom inak slávna èeská speváèka a hereèka Soòa Ludìk Vele. ho umelecky chápe dirigent Jiøí Bìlohlá- Èervená ako svoj debut v pražskom ND. Opernému šéfovi pražského ND Josefo- vek. Janáèka kreoval vo ve¾korysej zvuko- Mílu naštudovala èerstvá absolventka bra- vi Prùdkovi sa podarilo vnies nový poh¾ad vej koncepcii, s pochopením tektoniky cel- tislavskej VŠMU Iveta Jiøíková s neoby- na èeskú klasiku, repertoár rozšíril o k¾ú- ku, ale aj so sugestívnym stvárnením de- èajnou pohybovou a hereckou kultúrou, èové diela 20. storoèia a našiel priestor pre tailov. Orchester vystihol nielen lyrizmus s náležitým rozkrytím lyrických polôh par- neznáme alebo zabudnuté opusy význam- a dramatickos partitúry, ale aj konverzaè- tu a jeho nuáns. Mladej umelkyni v bu- ných èeských skladate¾ov. Zaangažoval ný charakter opery, tam, kde bolo treba, dúcnosti pomôže väèšie sústredenie sa na v ND i režisérov svetového mena. Jeho éra, sformuloval veristický oblúk Janáèkovej zrozumite¾nos spievaného slova. Štefan ktorá sa pomaly konèí, priniesla pre ND kantilény, inokedy zasa úseènos a skrat- Margita ako Živný sa lepšie vyrovnal s ly- posun k novej umeleckej i koncepènej kva- kovitos hudobnej myšlienky, alebo janáè- rickými a konverzaènými polohami partu lite, korešpondujúcej so svetom na prelo- kovský ironický a jemne sarkastický humor. než s dramatickými. Umeleckú silu a su- me 20. a 21. storoèia. Osud, ktorý uviedli Ve¾mi dobre boli obsadené hlavné i ved- gestivitu dala postave Matky Míly Eva Ur- v Prahe prvýkrát 19. 4. 2002, je organickým ¾ajšie roly. Wilson k spievaným úlohám banová. Vynikajúco stvárnili trojicu pro- èlánkom tejto línie. pridal ešte jednu nemú postavu — Fatum — menádnych levov tenorista Jaroslav Bøe- M ILOSLAV BLAHYNKA a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 33 INTERFERENCIEINTERFERENCIE

CEREBRAE MUSICALIS

Peter Roháè

Kameò, kameò zahodený do vody.

Miroslav Válek: Po písmenku

Hudba predstavuje komplexný systém ¾udského správania sa. Bez- cepcii hudby a ich homeostáza je nevyhnutná pre rozvinutie hu- prostredne vplýva na emócie a vzrušuje ¾udský intelekt, a to už dobného zážitku, prevaha jednej zložky na úkor druhej môže vies zrejme krátko po oddelení sa rodu Homo od spoloèného opièieho k deformáciám dojmu. Emócie sú výrazovým prostriedkom ume- predka. Vznikala v èase chabej vnútrodruhovej verbálnej komuni- leckého diela, veï expresivita v celom rozsahu tohto pojmu je hud- kácie a ako pri väèšine skorých prejavov ¾udského správania, i tu be vlastná a pocit sám osebe je zároveò konfrontáciou pocitov pred- jestvujú isté ažkosti s jej pochopením chádzajúcich. Metaforicky: ak kameò a uchopením do siete zo slov. po vhodení do vody vyvoláva kruhy, po- Faktom je, že hudbu notami — po- tom aj hudba po kontakte s naším ve- dobne ako reè slovami — môžeme te- domím a podvedomím na nich zane- mer ¾ubovo¾ne a bez rozpakov repro- cháva šíriace sa kruhy. A jediné, èo vie- dukova, neoèakávané problémy však me popísa, sú práve tie miznúce kruž- predstavuje sprostredkovanie hudob- nice Hyugensových vlnoplôch... ného zážitku. Tu sa obmedzený reper- toár symbolov a pojmov stáva nesko- nale vágnym a kým percepcia hudby je MÁTE RADI BRAHMSA?1 èakaním na hlboký vnem a zážitok, kontakt s jej verbalizáciou je èakaním Evolúciou sme ustrojení na vyh¾adá- na Godota. Takú postavu v nej totižto vanie príjemnosti, potešenia a z tejto poväèšine predstavuje všetko, èo spô- kostry nášho krátkeho príbehu je jed- sobuje potešenie. Hudbu hodnotíme no z jeho rebier tvorené aj vedomým afektívne, hodnotíme ju ako dojem extrahovaním emócií sprostredkováva- z emócií, za ktorým hneï nasleduje ných hudbou. Z takejto perspektívy tradièný osud afektívnych vyjadrení — možno èiastoène objasni vznik a pre- ich paušalizovaná absolutizácia, ktorá trvanie (hudobného) umenia. Afektív- je však úplne prirodzenou súèasou na reakcia na hudbu by sa trochu me- nášho konania od prvopoèiatkov sociál- chanisticky dala rozdeli na intenzív- nych vzahov, ktoré vyústili do formo- nu, príjemnú a nepríjemnú emóciu, vania kmeòových spoloèenstiev dávny- kde sa aspoò formálne stiera rozdiel mi ¾uïmi. medzi binárnou vo¾bou.2 Snáï akáko¾- Poèas fylogenézy ¾udského druhu vek skladba, vrátane koncertu pre a jeho mozgu sa práve v prostredí so- 10 011 100 dažïových kvapiek a xylo- ciálnych interakcií formovali základné fón, môže vyvola v podstate len dva E. MUNCH: VÝKRIK schémy myslenia a afektu, i spôsoby extrémne dojmy. Vplyv hudby na emó- ODYSSEUS ZALIAL VOSKOM UŠI SVOJIM NÁMORNÍKOM ako interpretova jednotlivé podnety cie alebo ich vyvolanie je vplyvom na A PRIVIAZAL SA O STOŽIAR, ABY UNIKOL ZVODNÉMU SPEVU afektívne, v binárnom kóde. Priate¾ — fyziológiu a odohráva sa v prevažnej SIRÉN. MUNCHOVA POSTAVA SI ZAPCHÁVA UŠI SAMA... nepriate¾, dobré — zlé, chutí — nechutí, miere v mozgu, aj keï hierarchicky vonia — páchne, a s rozvojom kognitív- mozog presahuje. nych schopností i subjektívne posudzovanie páèi — nepáèi, príjem- Mnohé chemicky pomerne jednoduché látky sú schopné vyvo- né — nepríjemné. Príjemné je zároveò aj dobré, a naopak neprí- la afektívne reakcie, zmenu nálad a široké spektrum emócií. jemné je zároveò zlé. Vcelku jednoduché truizmy, ku ktorým sa dá A emócie nie sú, aj keï to znie trochu obmedzene, nièím iným, dospie na základe milióny rokov pretrvávajúcej skúsenosti. Emó- než následkami zmien koncentrácie urèitých substancií a elek- cie vyjadrené v afekte a intelekt zohrávajú podstatnú úlohu pri per- trických potenciálov v mozgu. Spôsob, akým poèúvame hudbu, ako

34 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 INTERFERENCIE afektívne hodnotíme jej vplyv na naše emócie, súvisí s jej ontoge- lišné od zvyšných známych súèastí a komponentov hudobnej per- nézou, s vývojom jej vnímania, s kvalitou a mierou (hudobného) cepcie. Predpokladá sa, že u kultúr s izolovanou hudobnou tradí- sluchu ako aj s vnútornou predispozíciou (intelektuálnou, psycho- ciou dochádza k internalizácii tradièného idiómu, ku kultúrnemu logickou) na takýto duševný výkon. imprintingu akejsi predstavy o hudbe a jej ¾úbivosti.7 Porušenie im- Na zistenie funkèných i štruktúrnych rozdielov mozgov jedin- printovaného vzoru súvisí u jedincov „pod vplyvom“ západnej cov, s absolútnym a relatívnym sluchom poèúvajúcich hudbu, bola hudby (a západného tonálneho idiómu) s nepriaznivou a averzív- použitá metóda PET.3 Vzory mozgovej aktivity boli totožné pokia¾ nou odozvou (a to aj u hudobne laických poslucháèov) ako reak- išlo o oblasti auditoriálneho kortexu, najvýznamnejší rozdiel spo- ciou na zvyšujúcu sa mieru disonancie, resp. na porušenie tradiè- èíval v aktivácii istej mozgovej oblasti (¾avý posteriórny DLF kortex), ných tonálno-harmonických pravidiel.8 ku ktorej dochádzalo výluène pri spracovávaní hudby jedincami Poèas kontaktu (spojenia) s hudbou teda dochádza k intenzív- s absolútnym sluchom. Avšak nemu zážitku. ¼udia sú poly- schopnos absolútneho sluchu morfní, a preto u každého je nebola asociovaná poèas mera- nastavená iná citlivos na záži- ní s inou významnejšou odliš- tok, prièom sa všestranne pre- nosou, a tak sa uvažuje o tom, javuje integrál intelektu a emó- že uvedená špecifická sluchová cií. S akými fyziologickými schopnos je skôr výsledkom vzormi je takýto úèinok hudby odlišnej organizácie zapojenia v tesnom spojení? Ve¾mi prí- neurónových sietí, špecializova- jemná reakcia na hudbu akti- ných na spracovávanie slovno- vuje oblasti mozgu zahrnuté tonálnych vnemov. Oblasti au- v stavoch eufórie a slasti, kore- ditoriálneho kortexu boli aktív- lujúce s erotickými zážitkami, ne poèas experimentu, pri kto- vplyvom (endogénnych) opiá- rom sa snímala mozgová akti- tov a dostupnosou potravy.8 vita ako odpoveï na stimul ima- Taktiež dochádza k významné- ginácie zvyšných tónov známej mu zvýšeniu tepovej frekven- melódie po zhliadnutí jej pr- cie, zrýchli sa dýchanie a vrchol ARCHÍV vých piatich nôt. Dochádzalo aj na elektromyograme dosiahne OTO k aktivácii frontálneho laloka, F maximum práve poèas inkrimi- ktorý sa podie¾al na uchováva- MIKROSPOPICKÝ OBRÁZOK NEURÓNOV novaného (ob¾úbeného) mies- ní hudobno-sémantickej pamä- ta v hudobnom diele. Mozgové te, „keï hudba hrá v hlave“.4 Percepcia hudby nemusí v sebe nut- štruktúry, zodpovedné za príjemné a nepríjemné emócie, sa na- ne zahàòa analýzu akustických, èasových zložiek, èi emoènej zlož- vzájom odlišujú lokalizáciou. O biologických základoch a evoluènej ky. Dokonca môže by ich analýza od seba oddelená, ako ukazujú perspektíve hudobného prejavu sa budú postupne zhromažïova prípady defektov v podobe amúzií vyvolaných poškodením moz- experimentálne údaje, v súlade s nimi sa bude meni a dopåòa aj gu.5 Emoèná odpoveï na príjemnú a nepríjemnú hudbu je spros- názor na možnú úlohu a vplyv hudby. tredkovávaná paralimbickými mozgovými oblasami a neokorte- Aj keï hudba nemá dostatoène preukázate¾ne vplyv na prežitie xom ako funkcia konsonancie a disonancie — èím konsonantnejší nášho druhu, jej intenzívne psychofyziologické echo je impliká- úryvok melódie pokusné subjekty poèuli, tým príjemnejší bol ich ciou na h¾adanie nových otázok a im prislúchajúcich odpovedí dojem a naopak.6 Neurálne mechanizmy, aktivizované poèúvaním o dôvodoch emoènej hypertrofie ¾udského druhu. hudby a jej afektívnym hodnotením, asociujú s oblasami, ktorých úloha pri emoèných stavoch sa preukázala už dávnejšie, no sú od- [email protected]

POZNÁMKY absolute pitch and relative pitch. In: Procee- and unpleasant music correlate with activity 1 Aj keï pôvodného autora rovnomenného ti- dings of the National Academy of Sciences in paralimbic brain regions. In: Nature Neu- tulu nazval istý inak ve¾mi distingvovaný filo- USA. Mar 17; 95(6): 3172-7, 1998. roscience, Apr; 2(4): 382-7, 1999. zof nie príliš lichotivo (píšuca krava), riskujúc 4 Halpern, A. R. – Zatorre, R. J.: When that tune 7 Krumhansl, C. L.: Cognitive Foundations of obdobné pomenovanie pristúpil som ku krá- runs through your head: a PET investigation of Musical Pitch: Oxford Psychology Series No. deži otázky. auditory imagery for familiar melodies. In: Ce- 17, Oxford University Press, New York, 1990. 2 O najstaršej dochovanej afektívnej reakcii na rebral Cortex, Oct-Nov; 9(7): 697-704, 1999. 8 Blood, A. J. – Zatorre, R. J.: Intensely pleasu- hudbu sa zmieòuje V. Godár v súvislosti 5 Peretz, I. – Gagnon, L. – Bouchard, B.: Music rable responses to music correlate with activi- s Odysseovými slzami. (Kacírske quodlibety, and emotion: perceptual determinants, imme- ty in brain regions implicated in reward and Music Forum, Bratislava, 1998) diacy, and isolation after brain damage. In: emotion. In: Proceedings of the National Aca- 3 Zatorre, R. J. – Perry, D. W. – Beckett, C. A. – Cognition. Aug; 68(2): 111-41, 1998. demy of Sciences USA., Sep 25; 98(20): Westbury, C. F. – Evans, A. C.: Functional ana- 6 Blood, A. J. – Zatorre, R. J. – Bermudez, P. – 11818-23, 2001. tomy of musical processing in listeners with Evans, A. C.: Emotional responses to pleasant

KALEIDOSKOP

Pod znaèkou nemeckého vydavate¾stva Winter & Winter vychádza a budú obsahova reprodukcie pôvodných obalov. Do konca tohto od jesene 2001 v chronologickom poradí kompletný katalóg nahrá- polroka je naplánované vydanie 18 albumov hudobníkov, z ktorých vok bývalého jazzového sub-labelu Polygramu JMT Records, ktorý mnohí svojho èasu pod JMT Records debutovali. Sú medzi nimi mená si v priebehu dekády 1985 –1995 vyslúžil poves vysoko ambicióz- ako Cassandra Wilson, Steve Coleman, Jean-Paul Bourelly, neho vydavate¾stva s orientáciou na modernú jazzovú scénu. 81 titu- Greg Osby, alebo Bob Stewart. Na reedíciu èaká aj album niekdaj- lov by malo postupne v reedícii vyjs v priebehu nasledujúcich 4 ro- šieho zakladate¾a a producenta JMT Records a súèasného majite¾a kov. Všetky budú remastrované, v nových digipakových obaloch vydavate¾stva Winter & Winter (trubkára) Stefana Wintera. gr a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 35 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ JAZZ • WORLD MUSIC • FOLKLÓR • ... ST. LOUIS AUTOR GATEWAY ARCH

HUDOBNÁ BRÁNA NA ZÁPAD OTO F

MESTÁ AKO NEW YORK ÈI NEW ORLEANS SVOJÍM VÝZNAMOM NAJMÄ V 20. STOROÈÍ PREVRATNE ZASIAHLI DO VNÍMANIA UMELECKÉHO SVETA. NAPO- KON, INOVOVANIE MAJÚ UŽ VO SVOJOM NÁZVE. MESTU ST. LOUIS V ŠTÁTE MISSOURI SA TO¼KO SLÁVY NIKDY NEDOSTALO, AJ KEÏ UMELECKÝCH ATRIBÚTOV MALO VŽDY NIEKO¼KO. POLOHA NA SÚTOKU DVOCH VE¼RIEK MISSISSIPPI A MISSOURI A ÚRODNÉ PLÁNE SI ZÍSKALI FRANCÚZSKYCH OSADNÍKOV UŽ V POLOVICI 18. STOROÈIA. RÝCHLE SA ROZVÍJAJÚCI PRIEMYSEL, PARNÉ LODE A LOKOMOTÍVY – TO VŠETKO MALO DOSAH NA NOVOVZNIKAJÚCE MESTO, KTORÉ PREDSTAVOVALO SYMBOLICKÚ BRÁNU NA VYSNÍVANÝ ZÁPAD. DNES NÁM JU PRIPOMÍNA UŽ LEN DOMINANTA MESTA, SLÁVNY, TAKMER 200 METROV VYSOKÝ OCE¼OVÝ OBLÚK GATEWAY ARCH. NEZANEDBATE¼NÝ JE VŠAK AJ PRÍNOS A VÝZNAM MESTA PRE AMERICKÚ KULTÚRU. SLÁVNA PRIAMKA CHICAGO– ST. LOUIS–KANSAS CITY PREDSTAVOVALA AKÚSI CHRBTOVÚ KOS VÝVOJA SWINGU A NESKÔR ELEKTRICKÉHO BLUES. ST. LOUIS LEŽÍ LEN 300 Mͼ JUŽNE OD CHICAGA (SPÁJA ICH LEGENDÁRNA „HLAVNÁ CESTA AMERIKY“ ROUTE 66), 300 Mͼ VÝCHODNE OD KANSAS CITY A 300 Mͼ SEVERNE OD ROCK- ANDROLLOVÉHO MEMPHISU A NASHVILLE, CENTRA COUNTRY MUSIC. MEDZI NAJVÝZNAMNEJŠÍCH RODÁKOV ST. LOUIS PATRIL PRIEKOPNÍK RAGTIMOVÉHO KLAVÍRA SCOTT JOPLIN, SWINGOVÝ INOVÁTOR SAXOFÓNOVEJ HRY COLEMAN HAWKINS, TRÚBKOVÝ ÈARODEJNÍK A VYCHOVÁVATE¼ TALENTOV MILES DAVIS, RHYTM&BLUESOVÍ GITARISTI CHUCK BERRY A ALBERT KING, AKO AJ T. S. ELIOT – VE¼KÝ POET 20. STOROÈIA. TO¼KO MINULOS. AKÁ JE VŠAK SÚÈASNÁ TVÁR MISSOURSKEJ METROPOLY? VE¼MI RÔZNORODÁ. AJ NAPRIEK SKUTOÈNOSTI, ŽE BLUESOVÝ OPAR RIEKY MISSISSIPPI UŽ TROCHU OPADOL, ÈARO PARNÍKOV S TRADIÈNE SWINGUJÚCIMI JAZZOVÝMI KAPELAMI SI STÁLE UDRŽIAVA SVOJU ATMOSFÉRU. AJ KEÏ SA NEMԎEM UBRÁNI DOJMU, ŽE MESTO DNES ŽIJE VIAC ŠPORTOM NEŽ HUDBOU. NADŠENIE A ZÁUJEM DOMÁCICH PRI ZÁPASOCH AMERICKÉHO FUTBALU (ST. LOUIS RAMS), BASEBALLU (ST. LOUIS CARDINALS) ALEBO HOKEJA (ST. LOUIS BLUES) SA S TRADIÈNÝM FEBRUÁROVÝM KARNEVALOM MARDI GRAS NEDÁ ANI LEN POROVNA.

KEÏ NA JAZZ, TAK DO KLUBU... Nights pri rieke Mississippi v najstaršej (a ve¾mi ošarpanej) èasti mesta Laclede’s Landing. Prezentácia nového albumu Johna Sco- Ve¾ké podujatia a festivaly majú na hudobný život zväèša krátkodo- fielda Überjam (Verve 2002) sa v piatkový marcový veèer tešila bý dosah. To, èo naozaj udržuje hudobné po(d)vedomie, je klubová ve¾kému záujmu najmä teenagerov. Tí už asi zo skúseností tušili, scéna a klubový život. V St. Louis funguje ukážkovo. Hudobníci ale že Johnovi sú zvukové a rytmické experimenty bližšie než tradícia. i fanúšikovia majú týždenne na výber desiatky neformálnych podu- Patril som k jedným z mála návštevníkov, ktorí album dosia¾ ne- jatí v rôznych štýlových (ale samozrejme aj cenových) premenách. poèuli a tak s napätím vychutnávali atmosféru oèakávania. Tú sa Propagáciu a informovanos zabezpeèujú lokálne noviny, zdarma snažilo spríjemòova lokálne zoskupenie hudobníkov ve¾mi ama- distribuované v kaviaròach, puboch, hoteloch alebo kinách. Mož- térskym poòatím moderných fusion trendov. Hlavná hviezda ve- nosti sú skutoène bohaté a v priebehu nieko¾kých týždòov je možné èera John Scofield sa na albume (i koncerte) predstavuje v skupine zaži gitarového mága Pata Methenyho, bendžistu Belu Flecka o generáciu mladších hudobníkov, hrajúcich v rôznych, prevažne s kapelou Flecktones, funky jambandovú formáciu Medeski, Martin ambientnejších a drumm & bassových formáciách. S ve¾kým úspe- & Wood, groove gitaristu Johna Scofielda alebo moderných tradici- chom u divákov sa stretol saintlouiský rodák Avi Bortnick (rytmic- onalistov akými sú Benny Green, Branford Marsalis èi Christian ká gitara a samplovacie zariadenia), v ktorom John našiel vyho- McBride. To som ešte nespomenul desiatky v Európe (zatia¾) nezná- vujúceho gitarového partnera. Avi je majstrom v držaní dlhých až mych muzikantov. Pri výbere koncertu je dôležitým kritériom cena, minimalisticky repetitívnych rytmov a groovov, zatia¾èo John sa ktorá sa pri skutoèných hviezdach môže pohybova od priemeru môže vyžíva v nekoneèných sólach. Basový gitarista Jesse Mur- (15-30 $) až po „hviezdne sumy“ (120-150 $). phy pôsobil ako jediná prirodzene znejúca opora kapely, aj keï Zo saintlouiských klubových podujatí som si vybral dve, na sa jeho výkon obmedzil len na priamoèiare udržiavanie štruktúry.

prvý poh¾ad podobné. Tým prvým bol malièký klub Mississippi Adam Deitch za bicími vnášal do klasických taneèných rytmov prvky modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 36 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ polyrytmie a arytmie, tvoriac tak kontrast a pestros k samplom > Live s kontrabasistom Larry Grenadierom a bubeníkom Bil Ste- v pozadí. Nad tým všetkým ako duchovný otec (alebo modernejšie wartom). Zaèiatkom minulého roka Metheny zostavil novú kape- povedané guru) stál a dozeral John Scofield. Jeho rados z hudby lu, vrátil sa k ve¾kému zvuku, nekoneèným štylistickým a aranžér- vznikajúcej na pódiu bola akoby paralelou k tomu, èo prežíval svojho skym možnostiam. V úvode koncertu Metheny, akoby s úmyslom èasu jeho niekdajší kapelník Miles Davis s mladými rockovými nadväzovania, zaèal intímne sólovo, akustickou gitarou. Hneï nato a jazzrockovými hudobníkmi. Aj napriek atmosfére na pódiu boli sa pripojili bicie, v duu nasledovala vynikajúca úvodná (Go) Get It moje pocity a dojmy rozpaèité. Po druhej skladbe mi zaèala chýba z posledného triového albumu, prièom lyrickos narušil ostrý kon- invenènos a variabilita. Kapela sa v dlhých rytmických a najmä zvu- trast dialógu drsného gitarového zvuku a bicích. Nástupom kon- kových experimentoch snažila preskúmava štýlové a medzižánrové trabasu dlhoroèného spolupracovníka Steva Rodbyho sa vyplnila odlišnosti, vznikajúce spájaním taneènej hudby, funky a jazzu, udr- dovtedy absentujúca poloha a trio poskytlo uspokojujúci zážitok na žiavajúc pod tým základné groove. Zvuky z Johnových gitarových najvyššej úrovni. Umenie vies dialóg v takomto zložení napovie efektov a krabièiek sa neustále premiešavali nad dravo pulzujúcou ve¾a o cítení a muzikalite hráèov. V klubovej atmosfére išlo o in- taneènou hudbou. Ako som už spomínal, atmosféra bola u mlad- špiratívnu komunikáciu, ktorá žia¾ zaèala by prerušovaná nástu- šieho publika ve¾mi otvorená a spontánna, každú kompozíciu pri- pom celej kapely. Plný a ve¾ký zvuk vniesol síce nové aspekty farby vítali s ve¾kým nadšením. „Nuž“, pozname- a zvukovosti, avšak výrazne ubral na ener- nal jeden tiež oèividne sa nudiaci hudob- gii a kreativite. Hudobníci akoby zrazu pre- ník ved¾a mòa: „asi sme už na tieto moderné rušili vzájomný dialóg a priebeh skladieb trendy pristarí...“ charakterizovala jednotná šablóna, kde sa Dodávam, že Überjam Tour potrvá pri- ku slovu dostávali prevažne len líder najmenšom do konca roka a zahàòa 20 až Metheny a klávesista Lyle Mays. Z nových 25 koncertov mesaène. V máji ho bolo èlenov kapely zažiaril perkusionista a spe- možné zaži v menších kluboch západnej vák Richard Bona z Kamerunu, ktorého Európy, jún je rezervovaný americkým mäkkos, farebnos a tvárnos vokálu sklad- a kanadským jazzovým festivalom. Zmena by oživovali a preduchovòovali. V dvoch v obsadení kapely pre letné skladbách sa tiež predstavil ako mesiace je viac ako s¾ubná, ta- virtuózny hráè na bezpražcovej jomný názov ScoLoHoFo Tour basovej gitare (takto sme ho pozostáva z iniciálok mien vyni- mohli zaži na Bratislavských kajúcich hudobníkov: Scofield, jazzových dòoch 1998 v závere Joe Lovano – saxofón, Dave koncertu Larryho Corryela). Holland – kontrabas a Al Foster Rovnako málo priestoru dostali – bicie. Táto zostava bude bráz- aj ïalší èlenovia, vietnamský di opä najmä po západnej èas- trubkár Cuong Vu, impresionis- ti nášho kontinentu – Španiel- ticky dofarbujúci atmosféru a cit- sko, Taliansko, Francúzsko, ale livý bubeník Antonio Sanchez aj ázijské krajiny, ako napríklad z Mexika. Hudba celej kapely Hongkong. September bude bola optimisticky nákazlivá, pre- patri spoloènému projektu vládal trend tzv. „happy jazzu“, s Franfurkt Radio Symphony Or- ktorý mal síce u fanúšikov ob- ARCHÍV chestra a opä návratu k jam- rovský úspech, ale predo mnou bandovej zostave. FOTO zostával význam hudobnej vý- povede viac-menej ukrytý. Túto BUÏME ŠASTNÍ, JE TU formáciu je možné vidie v Euró- pe až do konca júla vo všetkých susedných HAPPY JAZZ! metropolách (Praha, Viedeò, Budapeš, Var- Nasledujúci veèer som sa vybral do uni- šava), nám sa jazzové hviezdy triedy Pata verzitnej èasti mesta (University City-Del- Methenyho asi zïaleka vyhýbajú. mar), ktorá je preslávená koncertným, klu- bovým a iným umeleckým dianím. Klubov MILES TROCHU NETRADIÈNE je tu hneï nieko¾ko, napríklad slávny Blue- berry Hill patrí gitaristovi Chuckovi Berry- V jedno februárové dopoludnie som sa vy- mu. Ten si tu pravidelne raz mesaène za- bral navštívi Missouri History Museum hrá v jednej z miestností, pomenovanej pod¾a jeho povestnej ka- umiestnené v nádhernom Forrest Parku. Na moje ve¾ké potešenie èacej chôdze – Duck Room. som objavil fantastickú expozíciu, venovanú jednému z najvýznam- Najväèším a najznámejším je Pageant Nightclub, ponúkajú- nejších inovátorov jazzu, takmer saintlouiskému rodákovi Mile- ci príležitostne aj jazzové podujatia prevažne komerènejšieho cha- sovi Davisovi (1926-1991). Miles pochádzal z èernošskej (dnes rakteru. K takýmto divácky úspešným ahákom patrilo aj predsta- obávanej) štvrte East St. Louis (štát Illinois) na druhom brehu rieky venie nového štúdiového albumu Pata Methenyho. Pat Metheny Mississippi. Mestu a Historickej spoloènosti štátu Missouri patrí Group pôsobí v rôznych obmenách už 25 rokov a ako jedinej obdiv a ve¾ká vïaka za to, že si dokázali 75. výroèie narodenia kapele sa im podarilo sedemkrát za sebou získa cenu Grammy a 10. výroèie úmrtia tohto velikána ucti práve takýmto spôsobom. za najlepší album. Ten najnovší Speaking of Now (Warner 2002) Vo vstupnej hale expozície otváral obrovský plagát, zobrazujúci je v poradí už trinástym a po piatich rokoch a úspešnom Imagi- Davisa s prstom na perách, nabádajúc k oèakávaniu nieèoho ve¾- nary Day (1997) aj ve¾mi oèakávaným. Pravda, pä rokov Methe- kého. Každý návštevník obdržal pri vstupe vreckový MP3 prehrá- ny neoddychoval, doprial si èas i slobodu, a venoval sa komor- vaè a dobrodružstvo sa mohlo zaèa. Forma výstavy ponúkala

ným projektom (vynikajúce sú najmä albumy Trio 99 > 00 a Trio ozajstné dobrodružstvo a rados z objavovania kontrastných pre- ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 37 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ mien jeho života a hudby. Vïaka rozsiah- derného jazzu H. Silverom, K. Clarkom, P. losti expozície (a tiež vo¾ným pondelkovým Heathom a R. Garlandom. Každý album je, vstupom) som si mohol tento zážitok zo spo- samozrejme, zastúpený nielen nahrávkou, ale znávania a objavovania dopria trikrát. Hud- sprístupnený a komentovaný je aj obal kaž- ba nás sprevádzala všade a vïaka prenos- dej dôležitej platne (pôvodný cover platne nému prehrávaèu si bolo možné kedyko¾- Miles Ahead s bielou ženou na lodi, ktorý vek vychutna takmer všetky k¾úèové na- musel by neskôr nahradený, èi fotky Daviso- hrávky (asi 60 skladieb) a udalosti Milesov- vých ex-manželiek z albumov E.S.P., Sorce- ho života. rer, Filles de Kilimanjaro). Taktiež môžeme Privítací ceremoniál predstavovala ve¾ko- sledova zmluvy s vydavate¾stvami (najdôle- plošná plazmová obrazovka a dokument žitejšia s Columbia Records), výpisy zo štúdi- mapujúci koncertné premeny Davisových ových frekvencií a množstvo fotografií. Zau- formácií od rokov pädesiatych až po devä- jímavé sú originály partitúr z èias aranžérskej desiate. Záznamy So What a Au Leu Cha spolupráce s Gilom Evansom – od albumov z rokov 1959-1962 s Billom Evansom a Joh- Miles Ahead až po vrcholné dielo Sketches of nom Coltranom vyrážali dych svojou štýlo- Spain (1960) – je tu aj možnos porovna ich vou èistotou a umožòovali nahliadnu do s partitúrou a nahrávkou pôvodnej verzie ARCHÍV dielne, kde tieto modálne poklady vznikali. Joaquina Rodrigeza s Evansovou úpravou. OTO Jeho vrcholné kvinteto pripomenula nahráv- F Expozícia ponúka nieko¾ko Davisových ka zo Stockholmského festivalu 1967 Gin- nástrojov: trúbky Martin; jednu používanú gerbread Boy. Bolo ve¾mi pouèné sledova „Nechcel som znie ako v období pred Kind of Blue, ïalšiu na na- ¾ahkos hry skupinového „benjamína“ bube- nikto iný, ale by sám sebou... hrávke Bitches Brew a èervenú z posledných níka Tonnyho Williamsa a jeho dialóg s Her- V hudbe mám zmysel pre rokov života. Obdobie 60. a 70. rokov bolo bie Hancockom. Rané nahrávky a najmä rozlièné frázy, a keï sa mi nieèo kritickým a prelomovým nielen v hudobnom koncerty zaèínajúceho elektrického obdobia naozaj páèi, je to, akoby som (ukážky Jamesa Browna, Sly & Family Sto- prekypovali energiou a takmer živoèíšnou ne, Jimmy Hendrix), ale aj v politickom dia- radosou z inšpiratívneho miešania nových s tým splynul. Fráza som zrazu ní (vojna vo Vietname, atentáty na J. F. Ken- farieb a zvukov. Na britskom rockovom fes- jednoducho ja... Keï hrám, nedyho a M. L. Kinga Jr.). To všetko malo tivale Isle of Wight roku 1970 farby a rytmy vidím farby a rôzne veci.“ urèite dopad na Milesovo sedemroèné mi- popri Davisovi urèovali najmä Chick Corea (Miles Davis, 1989) moriadne plodné elektrické obdobie. Zau- na elektrickom klavíri a perkusionista Airto jalo ma vyjadrenie, ktoré poslal producent Moreira. Dokument uzatváral Festival v Mon- Teo Macero Columbii Records s Milesovým treux; najprv spolupráca s Marcusom Mille- posledným slovom, aby mal album aj na- rom v spoloènom projekte Tutu z roku 1988 priek nevôli vydavate¾stva názov Bitches a nakoniec rok 1991 a jeden z posledných Brew. Jeho životný štýl a spôsob obliekania koncertov – španielskym koloritom poznaèe- sa stali vzorom pre ïalšiu generáciu nielen ná Solea s Quincy Jones Orchestra. hudobníkov, èo dokladujú kostýmy, fotogra- Dokument bol správnym stimulom na za- fie a rozhovory z èasopisov Playboy, Esqui- èiatok dlhej cesty zvanej retrospektíva, zaèí- re, Fashion Inspiration. Po šiestich rokoch najúcej už v roku 1926. Prvá èas s názvom utiahnutia sa v newyorskom byte prichádza Ved¾a rieky 1926-1944 predstavovala rodin- s novou filozofiou a inšpiráciou. Prvýkrát né korene a zázemie mladého Milesa, jeho dostáva pocty za celoživotné dielo, ale za- opis života v East St. Louis v 20.-30. rokoch, tia¾ len spoza oceána: Knight of Malta rovnako ako jeho prvé dotyky s hudbou. Po- (1988), Le Grande Medaile Ville de Paris mocou prehrávaèa Miles porovnával (1989). Vynikajúco je na fotografiách doku- a predstavoval rôzne typy vibrata, najmä tvz. mentovaný koncert v Montreux a úplne po- fast vibrato používané jeho ve¾kým vzorom sledný z 25. augusta 1991 v Hollywood Dizzym Gillespiem. Spoznávame aj jeho pr- Bowl. Rodné mesto East St. Louis mu až roku vého uèite¾a trúbky, ktorý mu stále prízvuko- 1995 udelilo èestné uznanie starostu. Jeho val hra opatrné a rovné tóny (nie príliš slad- hrob je oproti krá¾ovi swingu Dukovi Ellin- ko, ale èisto). Nasleduje k¾úèové stretnutie gtonovi na Woodlawn Cemetery v Bronxe. s kapelou speváka Billyho Eckstina (Dizzy, Miles Davis zomrel, ale jazz, hudba, kto- Charlie Parker, Art Blakey) a v skladbe Air- rú zanechal v rôznych podobách, žije ïalej. mail Special (1945) je ukážkou toho, ako Expozícia konèí ukážkami z tvorby hudobní- v tom èase títo hudobníci zneli. Ïalej sa pre- kov, ktorí na Davisa nadväzovali konkrétny- súvame do New Yorku a sledujeme uèòov- mi projektmi: Gerry Mulligan – Re-Birth of ské roky u Charlieho Parkera, ale rovnako the Cool (GRP 1992), Keith Jarret/Gary Pe- aj prvé nahrávky. Tá úplne prvá s nervóznym acock/Jack DeJohnette – Bye Bye Blackbird a ešte trochu neistým zvukom je ešte (ECM 1993), Wallace Roney/Wayne Shor- u speváka Rubberlegsa Williamsa (1945) ter/Herbie Hancock/Ron Carter/Tony Wil- a o dva roky neskôr už bez strachu nahráva liams – A Tribute to Miles (Qwest/Warner

ako líder. Po nahrávkach s nonetom zaèína OTYÈKA 1994), Shirley Horn – I Remember Miles (Ver-

vzrasta jeho hviezdna sláva (A Star’s Rise M P. ve 1998), Cassandra Wilson – Travelling OTO

1954-1959), najmä sériou albumov vyda- F Miles (Blue Note 1999).

vate¾stva Prestige Records s priekopníkmi mo- ...PRED EXPOZÍCIOU P ETER MOTYÈKA modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 38 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

MAREK BALATA JE JEDNOU Z NAJVÝRAZNEJŠÍCH POSTÁV PO¼SKÉHO JAZZU. V ROKOCH 1990 – 2000 PRAVIDELNE VYHRÁVAL ANKETU NAJLEPŠÍ JAZZOVÝ VOKALISTA PREST͎NEHO PO¼SKÉHO ÈASOPISU JAZZFORUM. PRI SPEVE SA MԎE OPRIE O ŠIROKÝ ROZSAH HLASU, FAREBNOS A VÝRAZOVÚ VARIABILITU, ALE NAJMÄ O BOHATÚ MELODICKÚ INVENCIU. SUVERÉNOVI TRADIÈNÉHO BEBOPOVÉHO SPEVU NIE SÚ CUDZIE ANI EXPERIMENTY S PRIESTOROVOU AMBIENTNOU HUDBOU, KDE VYUŽÍVA PRÁVE SVOJE KOLORATÚRNE MOŽNOSTI. JEHO HUDOBNÉ MYSLENIE JE OVPLYVNENÉ NAPRÍKLAD AJ CHOPINOVOU HUDBOU. JE ZAKLADATE¼OM NEVŠEDNÉHO VOKÁLNEHO PROJEKTU CANTABILE IN JAZZ, PRAVIDELNE ÚÈINKUJE SO SAXOFÓNOVOU LEGENDOU ZBYGNIEWOM NAMYSLOWSKIM, JE ÈLENOM TRIA TRIOLOGY, ZAMERANÉHO NA CONTEMPORARY JAZZ. ROKU 1999 SME HO MALI MOŽNOS VIDIE AJ

ÁNIK NA BRATISLAVSKÝCH JAZZOVÝCH DÒOCH S JEHO STÁLOU FORMÁCIOU MAREK BALATA

R. K QUINTET A NEDÁVNO VYSTÚPIL OPč V BRATISLAVE. OKREM SPEVU SA VENUJE OTO

F AJ VÝTVARNÉMU UMENIU A DIVADELNÉMU HERECTVU. „IMPROVIZÁCIA JE DOBRODRUŽSTVO!“

a Èo bolo prvým impulzom, ktorý vás priviedol k hudbe a Aké paralely sú medzi vaším spevom a ma¾ovaním obra- a jazzovému spevu? zov? Odmalièka som mal vzah k umeniu. Chodil som na akordeón Obe èinnosti majú spoloèného menovate¾a – moju osobu. Ale a rád som aj kreslil. Neskôr prišli Beatles, Rolling Stones, Deep rozdiel je v spôsobe tvorby umeleckého diela. Obraz ma¾ujem sám, Purple, Led Zeppelin a všetci sme si vymysleli, že hudobné vzdela- doma, poèas dlhšieho obdobia a až na konci ho prezentujem. nie je zbytoèné. Zaèal som hra na gitare, venoval som sa hudbe Keï spievam, prezentujem proces tvorby, v spolupráci s ostatnými èisto amatérsky. Neskôr som sa musel rozhodnú, èo pôjdem štu- hudobníkmi. Pesnièka je ako rám obrazu, ale samotný obraz je dova. Keïže som v tom èase vedel o hudbe ve¾mi málo, rozhodol zakaždým iný, pretože improvizujeme. Na rozdiel od ma¾by, ktorú som sa pre akadémiu výtvarných umení. Nemohol som predsa ¾udia vidia zakaždým ináè, aj keï sa obraz nemení. prijímacej komisii zahra Deep Purple... Prišli najkrašie roky môj- a Ako vznikal projekt Cantabile in Jazz? ho života, èas dozrievania a h¾adanie umeleckého smerovania. To je fantastický príbeh. Roku 1996 som zavolal Urszule Dudziako- Popri výtvarnej akadémii som sa ïalej vzdelával v hudbe. Prvým vej a spýtal som sa, èi by chcela spieva v skupine, kde by boli iba momentom konfrontácie bol Medzinárodný konkurz jazzových vo- štyri vokály a kontrabas. Zaspieval som jej úryvky do telefónu. Sú- kalistov v Zamosci, ktorý som v roku 1988 vyhral, èo bolo ale dos hlasila, tak sme zavolali jej priate¾ke Michele Hendricksovej, ktorá neskoro. Hral som na gitare skladby Georga Bensona i vlastné tiež súhlasila. Vïaka Michele sme sa dostali ku kontrabasistovi kompozície a k tomu som spieval. Neskôr som zistil, že keï Anthonymu Jacksonovi. Keï nemohol hra Anthony, zavolal som chcem vyniknú, musím sa sústredi len na jednu èinnos, a tak po¾ského kontrabasistu. Keï chýbal jeden vokál, zavolal som Petra som sa zameral na spev a scat. Tomu som zostal verný dodnes. a Keï sa niekto rozhodne sta jazzovým klavi- ristom alebo saxofonistom, má mnoho idolov, ktoré ho môžu inšpirova. Jazzových spevákov však nie je ve¾a. Kto vás teda na zaèiatku in- špiroval? Pristupujem k hudbe otvorene, inšpiráciu èerpám zo všetkého, napríklad aj zo symfonickej hudby. Ale osobne sa považujem viac za hudobníka, než spe- váka. Keï spievam, myslím skôr ako inštrumenta- lista než ako vokalista. Pri improvizácii sa stávam zároveò skladate¾om aj inštrumentalistom – vtedy cítim, že sa mi splnil sen. a Mnohí trubkári alebo saxofonisti sa snažia, aby ich nástroje „spievali“, aby zneli ako ¾ud- ský hlas. Vy sa naopak snažíte znie ako in- štrumentalista... Som asi výnimoèný prípad. Prikláòam sa k tej poèet- nejšej skupine inštrumentalistov. Nechcem sa viaza ÁNIK na sémantiku textu. Chcem sa vyjadrova abstrakt- R. K R.

ne, da priestor svojej obrazotvornosti a slobode. OTO

F ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 39 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

Lipu. Snažil som sa vyjadri inštrumentálnu hudbu spevom. Spoji- vom týchto dvoch svetov bol kontrabasista. Neskôr som kontrabas nahradil tubou. PO¼SKÁ JAZZOVÁ LEGENDA a Všimol som si, že vo viacerých zostavách hrávate iba s kontrabasom (okrem Cantabile aj v duu s Krzystofom Scie- ranskim). Je to preto, že „pevnᓠharmónia vás pri improvi- V BRATISLAVE zácii príliš zväzuje? Presne tak. Keï hrám vo väèších zostavách, musíme sa všetci dr- ža presnej harmonickej schémy. Ale keï hrám v duu, spoluhráè PO¼SKÉ DNI V BRATISLAVE, METRO MUSIC CLUB, 16. 5. môže v piesni nieèo zmeni bez toho, aby sme sa na tom vopred dohodli, teda môže nasta improvizovaná zmena. A vtedy je to úžasné dobrodružstvo – poèúva sa navzájom a prispôsobova sa MAREK BALATA (SPEV), ONDREJ KRAJÒÁK (KLAVÍR), jeden druhému. Niekedy hráme konkrétnu tému, inokedy vôbec JURAJ GRIGLÁK (KONTRABAS), MARIÁN ŠEVÈÍK (BICIE) nevieme, èo budeme hra a kde skonèíme. Keby vo väèšej zostave zaèali všetci alterova, nastal by zmätok.

Aj keï sa Balata pohybuje vo viacerých polohách jazzu, vráta- ne elektronických experimentov, zloženie jeho bratislavského sprievodného komba jasne naznaèovalo, že pôjde o akustický straightahead jazz. Marek Balata má na jazzového speváka ne- uverite¾ný rozsah, od typicky jazzových, nižších stredných polôh, až po vysoké „koloratúry“. To mu umožòuje pohybova sa vo vyše trojoktávovom priestore a dosahova široké spektrum vý- razových polôh. Samozrejme, že v jazze ešte samotný rozsah

ÁNIK hlasu niè neznamená. Dôležitá je invencia a tej má Balata na rozdávanie. Jeho doménou sú dlhé scatové sóla so vzácne vy- R. K R.

OTO rovnanou mierou logickej štruktúry a spontánnosti. Prekvape- F ním pre divákov aj pre samotnú kapelu bolo, keï zaèal po sloven- sky spieva im- provizáciu na text básne Mila- na Rúfusa. Im- KONCERT M. BALATU V BRATISLAVSKOM AUPARKU provizovaný spev podfarbo- a Pohybujete sa v rôznych zostavách, val rozloženými akustických i elektronických. V závislosti akordmi Ondrej od konkrétnej hudobnej sféry rozdielne Krajòák a v zá- pristupujete aj k spevu... pätí sa pridal Samozrejme, sú v tom rozdiely. Nemôžem zvyšok zostavy. spieva bebop, keï spoluhráè hrá dlhé priesto- Zdalo sa, že rové štruktúry – ambient založený na farbách ÁNIK skladbu museli a harmóniach. Vtedy sa téma neopakuje ako K R. ...A V METRO MUSIC CLUBE hudobníci spolu OTO v bebope, ale rozvíja sa. Pre mòa je v každom F nacvièova, no prípade najdôležitejší výsledný efekt a k tomu neskôr som sa prispôsobujem výrazové prostriedky – niekedy používam falzet, ino- dozvedel, že vopred nebolo urèené niè – melódia, harmónia, ryt- kedy zase koloratúru, skrátka, mením sa. Na druhej strane stále mus, forma, dokonca ani tónina. Vstupné informácie ako pri free- pracujem na tom, aby som mal svoj štýl. Mám urèité ob¾úbené jazze, no výsledkom bola lyrická a úžasne sugestívna hudba. To si frázy, intervaly a spojenia. Èi hrám s Cantabile alebo s Quintetom, vyžaduje naozaj skvelých hudobníkov, ktorí sa navzájom poèúvajú stále chcem zosta sám sebou. (u mnohých našich jazzmanov je to zriedkavý úkaz...). Na celko- a Po¾ský jazz je unikátnym kultúrnym fenoménom aj v me- vom dojme z koncertu sa podpísala aj sprievodná kapela, ktorá sa dzinárodnom kontexte. Zatia¾ èo v Èesko-Slovensku bol jazz kvalitatívne vyrovnala po¾skej legende. Dominoval jej virtuózny kla- považovaný takmer za trestnú èinnos, v susednom Po¾sku virista Ondrej Krajòák, ktorý sa v Somewhere Over The Rainbow èi prekvital. Preèo sa pod¾a vás v Po¾sku vždy hral jazz na takej vo Whisper Not prejavil ako vyspelý líder. Basová linka Juraja Griglá- vysokej úrovni? ka má ohromný ah i melodickú invenènos. Za bicími sedel Marián ažko poveda. V èasoch, keï sme o jazze vedeli málo, nemali Ševèík, bubeník hrajúci so srdcom a s obrovskou mierou empatie. sme prístup k nahrávkam, hudobníci sa museli opiera viac o svoju Koncert v duchu moderného postbopového jazzu, so skvelými fantáziu. Svojou hrou chceli vyjadri smútok a túžbu po slobode. sólistickými výkonmi, vzájomnou empatiou a prešpikovaný hudob- Možno preto bola po¾ská jazzová tradícia taká výnimoèná. Dnes ným humorom zniesol vysoké umelecké kritériá. Navyše, priestory je situácia iná, máme slobodu. Ale musíme sa nauèi s òou ži, klubu dali Balatovej hudbe prirodzenejší rozmer (na rozdiel od musíme ju skroti. Ve¾a ¾udí dnes hrá jazz, ich hudba však nemá jeho popoludòajšieho vystúpenia v Auparku). By súèasou dia- obsah. Máme ve¾a nahrávok, môžeme poèúva všetkých naokolo, nia, bolo príjemným zážitkom. no vedie to k unifikovanosti – málo ¾udí dokáže zahra nieèo nao- R OLAND KÁNIK

zaj svojské. Dnes má síce hudobník možnos komparácie, o to modulácieviac sa však musí○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ snaži, aby vyjadril sám seba. 40 PRIPRAVIL ROLAND KÁNIK a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ CESTY MEDZI NEBOM A ZEMOU PKO, BRATISLAVA, 26. — 27. APRÍLA

Cesty medzi nebom a zemou. Tento trochu málovravný názov bicích a klávesových nástrojov). Ich najsilnejšou stránkou pravde- dostal prvý roèník dvojdòového medzinárodného hudobného fes- podobne vždy zostane pravoverné pridržiavanie sa tradícii, kde tivalu, ktorým vyvrcholila kampaò Kláry Orgovánovej, splnomoc- na prvom mieste žiaria ohromujúce hráèske schopnosti kongeni- nenkyne vlády SR pre rómske komunity ÈAÈIPEN – PRAVDA. álneho nasledovníka Reinhardtovho odkazu, gitaristu a lídra Sto- O zámere prezentova rómsku hudbu v jej najrôznejších podo- chelo Rosenberga, za ktorým bezchybne pulzuje rytmika jeho bách sa však návštevník mohol dovtípi len z dramaturgickej sklad- bratrancov (Nous’che Rosenberg – sprievodná gitara, Nonnie by festivalu. V èase, keï sa „rómstvo“ v hudobnom svete a prie- Rosenberg – kontrabas). Kanonizovaný a trochu jednotvárny for- mysle stáva osvedèeným reklamným pútaèom, organizátori festi- málny rozvrh skladieb dokonale vyvažovala rôznorodos reperto- valu Cesty medzi nebom a zemou sa z nepochopite¾ných dôvodov áru bratislavského koncertu tria. Popri klasických Reinhardtových rozhodli tento moment na propagaèných materiáloch nezvidite¾- skladbách (Nuages) odznela napríklad aj Santanova skladba ni. Vïaka finanènej podpore Ministerstva kultúry SR, Úradu vlády Moonflower, Ellingtonov Caravan èi Stochelove vlastné skladby, SR, Open Society Foundation a Magis- všetky však podriadené štýlovým záko- trátu hlavného mesta SR Bratislavy sa nitostiam gypsy swingu. Pozornos pub- však publikum aspoò v jednom prípade lika na seba sústreïoval takmer výluène – popri oèakávate¾ných hosoch podu- Stochelo, dominujúci ako neúnavný só- jatia tohto typu (Jana Kocianová, Berco lista s ve¾kým improvizátorským nadh¾a- Balogh, Toèkolotoè...) – mohlo naozaj dom. S energizujúcim rómskym tempe- ocitnú na onej hranici „medzi nebom ramentom a ¾ahkosou dokonale zvládal a zemou“. krkolomné behy, v ktorých by ste nenašli Asi 30-minútové vystúpenie slávneho ani stopu po technických neèistotách, Rosenberg Tria z Holandska sa v kon- èasto poèute¾ných u „zázraèných“ róm- texte kultúrneho diania na Slovensku ocit- skych hudobníkov. Pri poèúvaní tohto ty- lo akoby mimochodom. Udalos takého- pu hudby s minutážou skladieb okolo to významu by si zaslúžila o to väèšiu ROSENBERG TRIO troch minút (èo je v jazze zvyèajne spod- mobilizáciu verejnosti, o èo ažšie je za- ná hranica) má èlovek pri prívale nápa- registrovate¾ná na novom festivale bez tradície. Porovnanie dov a rýchlosti ich podávania silný pocit relativizácie èasu. Akoby s Bratislavskými jazzovými dòami, kde by Rosenberg Trio urèite informácie, prezentované v kvázi komprimovanej podobe, rých- vypredalo koncert do posledného miesta, sa pri poh¾ade na polo- lejšie nasycovali požiadavky poslucháèa a zdanlivo ve¾mi krátky, prázdnu sálu vnucovalo akosi automaticky. Každopádne, tí šast- len 30-minútový koncert nakoniec poskytol priestor pre dôkladné livci, ktorí o festivale vedeli a nenechali si nahloda svoje odhod- poslucháèske vyžitie (podobný jav poznajú napríklad fanúšikovia lanie ho navštívi – zamýš¾aním sa nad nepravdepodobnosou vý- flamenca, kde sa zvyèajná minutហCD pohybuje hlboko pod hra- skytu hudobníkov naozaj svetového kalibru – vychutnávali tzv. gypsy nicou 40 minút). I keï dnes môžeme gypsy swing s jeho štýlovými swing vo vrcholnej interpretácii. Rosenberg Trio nahralo dodnes a výrazovými zákonitosami považova za tradicionalistický èi his- osem albumov, na ktorých pretavuje odkaz Stephana Grappelliho torický štýl (so zlatou érou v medzivojnovom období minulého sto- a Djanga Reinhardta a ich Quintette du Hot Club de France (aj roèia), v strhujúcom podaní formácií ako Rosenberg Trio oslovuje keï zväèša bez huslí) do rôznorodých podôb. V snahe priblíži sa a oslòuje svojou životaschopnosou. Možno aj preto, že je jednou širšiemu publiku ozvláštòujú najmä v posledných rokoch tradiène z najpresvedèivejších projekcií rómskeho temperamentu v pôvodne ponímaný gypsy swing španielskymi a latinskoamerickými inšpi- nerómskom idióme, v tomto prípade v jazze. ráciami a triové obsadenie rozširujú o ïalšie nástroje (vrátane A UGUSTÍN REBRO

KALEIDOSKOP

Pozoruhodnou crossoverovou novinkou francúzskeho vy- V poradí 16. sólový album s názvom Towards The Winds vyšiel vo vydavate¾stve davate¾stva Le chant du monde je album Drab Zeen ECM records Stephanovi Micusovi, nemeckému hráèovi na rôznorodých etnic- libanonského rodáka, žijúceho v Paríži, saxofonistu a skla- kých ¾udových nástrojoch s pôvodom zväèša v rôznych èastiach Ázie, Afriky a Južnej date¾a Toufic Farroukha. Ako umelec s koreòmi v dvoch Ameriky. Ako dominantný nástroj si Micus tentokrát vybral pôvodom arménsky kultúrach je známy svojou schopnosou prirodzene spája dychový nástroj duduk, ktorý je údajne predchodcom hoboja a klarinetu. Ambici- jazz s tradiènou hudbou svojho rodiska. Na nahrávaní óznou novinkou prispel do katalógu ECM aj nórsky saxofonista Trygve Seim. Po albumu, ktoré sa uskutoènilo sèasti v Paríži a sèasti v Bej- kritikmi priaznivo prijatom a ocenenom albume Different Rivers vznikol v spolupráci rúte, sa podie¾alo viacero hráèov na tradièných „¾udových“ jeho novej skupiny The Source so sláèikovým kvartetom Cikada a ïalšími hosami nástrojoch, no napriek tomu má album punc nezameni- album The Source and Different Cikadas, ktorého záber siaha od „meditatív- te¾nej modernosti, prameniacej zo spojenia s modernou nych improvizácií k tangu, od citácií zo sláèikového kvarteta z roku 1964 od Wi- elektronickou taneènou hudbou. tolda Lutoslawského k folklórom inšpirovaným skladbám a free jazzu.“

gr gr ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 41 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

JAZZ FEST BRNO VZNIKOL AKO DÔSLEDOK AKÚTNEHO HLADU PO JAZZE. OD ROKU 1995, KEÏ SA NAPOSLEDY KONAL BRNO PLNÉ JAZZU JAZZTIVAL, SA V BRNE NEUSKUTOÈNILO ŽIADNE VÄȊIE JAZZOVÉ PODUJATIE, A TAK SA ORGANI- ZÁTORI ROZHODLI NADVIAZA NA TRADÍCIU 1. ROÈNÍK JAZZ FEST BRNO, 25. — 27. APRÍLA JAZZTIVALU, KTORÉHO HISTÓRIA SIAHA AŽ DO 80. ROKOV A KTORÉHO SKVELÝ MODEL RÁTAL S VYVÁŽENÝM POMEROM KLUBOVÝCH Prvý deò festivalu – Deò slovenského jazzu – otvoril Tariška–Jo- A KONCERTNÝCH VYSTÚPENÍ. nᚠQuartet s hosujúcim Petrom Lipom. Striedajúci sa dvaja PRVÝ ROÈNÍK JAZZ FESTU BRNO SA SPO¼AHOL sólisti (Tariška – Lipa) predstavovali dve polohy brnianskeho vy- NA ÈESKO-SLOVENSKÚ JAZZOVÚ SCÉNU stúpenia kvarteta. O tú pokojnejšiu, swingovo-bluesovú, sa po- A JEDNÉHO AMERICKÉHO HEADLINERA. staral Peter Lipa s „beatlesovským“ programom v jazzových úpra- vách (to ešte asi netušil, že dve piesne z repertoáru Beatles si do svojho programu zaradí aj hlavná hviezda festivalu, Diane Schuurová...). Svoju bebopovú tvár ukázala zase kapela TARIŠKA-JONÁŠ QUARTET v momentoch, keï sprevádzala Rada Tarišku. O tomto talente S PETROM LIPOM slovenského jazzu sa už popísalo dos a svoje kvality predvie- dol aj v Brne. Spolu s fenomenálnym Jonášom a energickou rytmikou Ragan – Ševèík vytvorili kombo na európskej úrovni. Banskobystrièania Nothing But Swing vystúpili spolu s hosujúcim po¾ským sa- xofonistom Januszom Muniakom. V prípade tej- to skupiny názov hovorí za všetko a aj Muniak so svo- jím introvertným poòatím hry do ich koncepcie har- monicky zapadol. Pre mi- lovníkov antikvariátov mu-

selo by vystúpenie No- ÁNIK thing But Swing pastvou : R. K

pre uši – hrali naozaj štý- OTO F lovo èistý westcoast. Po chvíli však ich vystúpenie sprievodoch. Priestor však nechávala aj svojim spo- skåzlo po formálnej strán- luhráèom z rytmiky, mimochodom tiež špièkovým ke do stereotypu a zaèalo hudobníkom. Svojou charizmou vytvorila vo ve¾kej by trochu nudné. Každo- sále príjemnú a neformálnu náladu, ktorá zvyšo- pádne, divákom sa slo- vala celkový dojem z úžasnej hudby. Skrátka, vyvr- venský jazz páèil – obe ÁNIK cholenie, ako sa patrí! skupiny zožali dlhý aplauz

: R. K Festival však mal na programe ešte jeden deò.

a museli pridáva. OTO Je už akýmsi nepísaným pravidlom, že každý lepší F Druhý deò odštartova- la partia mladých èeských jazzmanov pod hlavièkou Petr Kovaøík Quintet. JANUSZ MUNIAK Hrali hlavne štandardy v moderných, formálne ucelených mainstreamových úpravách a aranžmánoch. Kapela pôsobila ve¾mi kompaktne, bolo cíti silnú vzájomnú empatiu hudobníkov, no najviac ma zaujal výkon skvelého klaviristu Tomáša Veselého. Vrcholom festivalu bolo vystúpenie Diane Schuur Tria. Ti- tul „Dvojnásobná držite¾ka Grammy v kategórii Najlepšia jaz- zová speváèka“ bol dostatoèným lákadlom aj pre tých, ktorí sa s jej menom ešte nestretli. Písa chválospevy o obdivuhod- nom rozsahu a farebnosti hlasu Diane Schuurovej je hádam zbytoèné. Okrem spevu sa aj sprevádzala na klavíri a synte-

zátore. Aj keï jej program zostal verný swingovej tradícii – nie ÁNIK nadarmo ju oznaèujú za nástupkyòu Elly Fitzgeraldovej – pre- kvapila aj odvážnymi a modernými harmóniami vo vlastných PETR KOVAØÍK QUINTET : R. K OTO

F modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 42 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ jazzový festival zahàòa Sprievodnému triu dominoval zvuk (síce iba digitálne- DIANE SCHUUR aj jedno bluesové vy- ho) fender rhodes piana, èo bolo vítaným osviežením stúpenie. Na Jazz Fes- po dvoch dòoch plných akustického klavíra. Vo výbor- te Brno sa tejto úlohy nej amosfére preplneného Jazz Karel Kafé ukonèila Mi- zhostil Luboš Andršt riam Bayle vynikajúcim koncertom 1. roèník Jazz Festu Band s americkým Brno. hosom Ramblin Re- Každý deò po oficiálnom programe prebiehala dlho xom. Andršt patrí k le- do noci neformálna jam-session. Vystriedali sa tu mnohí gendám èeskej blue- ÁNIK hudobníci, èi už z publika alebo samotní úèinkujúci. sovej scény, spevák K zaujímavým momentom patrila urèite spoloèná jam- : R. K

Ramblin Rex má skú- OTO -session Gaba Jonáša a Rada Tarišku s rytmickou sek- F senosti z hrania v ka- pelách Franka Zappu, Alberta Collinsa, èi Taj MIRIAM BAYLE Mahala. Miestami som mal pocit, že An- drštova gitarová virtu- ozita ide na úkor pod- staty blues, no s pri- búdajúcim èasom sa ich vystúpenie dostá- valo do správnych ko- ¾ají a napokon spo- loène vytvorili pravú bluesovú atmosféru. Festival ukonèila slo- venská speváèka Miriam Bay- RADOVAN TARIŠKA le, momentálne žijúca v Prahe, s pražským triom Vojtecha Ec- ÁNIK kerta. Ich repertoár pozostával : R. K OTO väèšinou zo swingových štan- F dardov, balád a bossanov, ku ktorým má Miriam silný vzah ciou Diane Schuurovej. Ich Man Made Miles a spieva ich s maximálnym pre- patril k vrcholom festivalu. cítením. Jej doménou je však Jazz Fest Brno mal kvalitné obsadenie, ve¾- scat, kedy prestáva by „len“ kú návštevnos, bohatý spoloèenský život a vy- speváèkou a stáva sa hudob- nikajúcu atmosféru. Èo viac môžeme od kva- níèkou. Sémanticko-rytmické litného jazzového festivalu chcie? Azda väè- slovné hraèky z fragmentov tex- šiu štýlovú pestros – festival bol pod¾a mojej tov poskytujú široký výrazový mienky orientovaný až príliš na straightahead aparát a vïaka dokonalému jazz. Zrejme je to údel prvého roèníka. Nezo- melodickému mysleniu dokáže stáva však niè iné, než popria organizátorom Miriam Bayle vystava vzrušu- ve¾a síl a entuziazmu do ïalšej èinnosti, nech júce scatové sóla, s vyváženým nezostane len pri slovách o založení novej tra- pomerom extrovertnosti a drob- dície. Napokon, prvý roèník Jazz Festu Brno ných impresií. Prístupom a tak bol urèite viac než len dobrým stimulom. trochu i farbou hlasu Miriam pripomínala neprekonate¾nú ÁNIK

Viktoriu Tolstoyovú, najmä : R. K R OLAND KÁNIK OTO

v dvoch groovových skladbách. F

KALEIDOSKOP

BRITSKÉ JAZZOVÉ CENY 20 GOSPELOV ZA DESA DOLÁROV?

Po úspechu prvého roèníka sa rozhlasové vinka, Jazzová inovácia, Jazzové dedièstvo, Novinkou pre fanúšikov „kresanskej“ hudby stanice BBC Radio 2 a BBC Radio 3 roz- Medzinárodná cena a Cena za celoživotné a tých, èo ob¾ubujú internet ako jednoduchý hodli udeli opä výroèné jazzové ceny. BBC dielo. Hlasovanie je dvojkolové: traja kandi- prístup k hudobným súborom, je BurnITFIRST. Radio Jazz Awards sa budú odovzdáva dáti, ktorí získajú v prvom kole najviac hla- Tento portál, patriaci k aktivitám Liquid Audio, 31. júla v londýnskej Queen Elizabeth Hall. sov v jednotlivých kategóriách, získajú nomi- sprístupòuje platenú online službu na saho- Víazi budú známi po hlasovaní stoèlennej nácie v druhom kole. Odovzdávanie cien vanie skladieb, žánrovo spadajúcich pod poroty v jedenástich kategóriách: Najlep- bude zároveò koncertnou udalosou roka, vy- oznaèenie Christian music. Za mesaèný po- šia skupina, Najlepší vokalista, Najlepší in- sielanou aj na spomínaných rozhlasových sta- platok 9, 95 dolára si môžete stiahnu 20 skla- štrumentalista, Najlepší album, Vychádza- niciach. dieb, prvý mesiac je zadarmo.

júca hviezda, Služby jazzu, Najlepšia no- as www.burnitfirst.com as ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 43 a a a a a – VRELO ODPORÚÈAME a a a a – VÝBORNÉ RECENZIE CD a a a – DOBRÉ a a – PODPRIEMERNÉ a – ZABUDNITE NA TO

JÁN CIKKER: VZKRIESENIE ho naštudovania. Jej autorom je REMEMBER THE THIRTIES. Suchoòa. Keïže ide o prvú A. MÍKOVÁ, T. ŠRUBAØ, B. BLACHUT Jaroslav Krombholc (1918- SLOVAK COMPOSITIONS FOR WIND nahrávku uvedených skladieb, Orchester a zbor Národného divadla 1983), jedna z najvýraznejších QUINTETS BY MOYZES, RAJTER, ažko možno erudovane Praha, Jaroslav Krumbholc osobností èeského interpretaèné- SUCHOÒ, KARDOŠ hodnoti interpretaèné paramet- OPUS 2001, 91 2660-2 ho umenia, ktorý z Cikkerovej Istropolis Quintet re výkonu Istropolis Quinteta. majstrovskej partitúry vydoloval Radio Bratislava 2000, Prvý dojem však napovedá, že vari maximum. Jeho poòatie, RB 0227-2031 umelecká realizácia pod premietnuté do výkonu patronátom skúsených orchestra a zboru Opery ND, „Hudobné vydavate¾stvo na a úspešných sólistov (Marián ponúka nepreberné množstvo Slovensku“ je kapitolou, ktorá Turner — flauta, Roman Mešina — výrazových a farebných nuáns, patrí v poslednom desaroèí fagot, Igor Fábera — hoboj, Jozef široké dynamické spektrum k tým najsmutnejším. O to viac Luptáèik — klarinet, Branislav a pregnantnú rytmickú úder- poteší správa o vzniku ïalšej Hóz — lesný roh) spåòa najvyššie nos. Krombholcovi musela by hudobnej nahrávky, a to kritériá, z h¾adiska frázovania, Cikkerova poetika blízka, inak by dvojnásobne, ak ide o slovenskú súhry, výstavby ako aj celkového v nej neobnažil takú mieru hudbu 20. storoèia, dokonca výrazu. Dôstojný dizajn obalu zvukovej plastickosti, obsahovej trojnásobne, ak ide o nahrávku (Fullov obraz z roku 1935) håbky a nedokázal by každému kvalitnú a hodnotnú. Všetky a slovensko-anglicko-nemecký Asi by bolo na tomto mieste obrazu, intermezzu, èi symfonic- tieto atribúty spåòa aj album sprievodný text vhodne neproduktívne vzdycha nad kej medzihre vdýchnu úplne Remember the Thirties, èi už dokres¾ujú vydarený umelecký totálnym útlmom súèasnej vernú atmosféru. Staèí sa z h¾adiska dramaturgickej projekt (hoci kvalitu textu by slovenskej opernej tvorby. zapoèúva a pred oèami sa odvíja objavnosti, interpretaènej úrovne zvýšila erudovaná a podrobnejšia A nemenej známy je fakt, že aj skutoèná dráma. alebo zvukovo-technickej charakteristika tvorivého odkazu z toho, èo máme, sa na CD Protagonisti nahrávky sú totožní realizácie. Máme do èinenia so autorov, nie iba životopisné nosièe nedostane takmer niè. s prvými javiskovými predstavi- špecifickým, nie každodenným, dáta). Pravda, s výnimkou nieko¾kých, te¾mi a ide o vedúce osobnosti no príažlivým druhom komor- aj to nie vždy reprezentatívnych vtedajšieho sólistického nej hudby — dychovým kvinte- TOMÁŠ HORKAY profilových albumov spevákov. ansámblu pražského ND. Alena tom a s dielami významných a a a a Slovenská opera však svoje Míková modeluje Kaušu slovenských skladate¾ov, ktoré sa pilierové diela má. Aj keï dátum v široko klenutom výrazovom zrodili vo ve¾mi vyhranenom ich zrodu je starší, nemalo by sa oblúku, s porozumením pre období rokov 1931-1938. na ne zabúda. Ak divadlá vo artikuláciu a parlando. Nahrávka umožòuje nazrie do svojej dramaturgickej úzkoprsos- V pianách znie jej tón farebne atmosféry tvorivého kvasu LANG LANG – PIANO ti nie sú v súèasnosti ochotné a obsažne, forte má však tónovo formovania slovenskej hudby HAYDN, RACHMANINOV, BRAHMS, riskova prípadný kasový deficit, dos surové a „plechové“. a výsledný obraz je zväèša ve¾mi ÈAJKOVSKIJ, BALAKIREV mali by sa k poslucháèovi Theodor Šrubaø dáva Nech¾udo- pozitívny a obohacujúci. Telarc 2001, CD-80524, dostáva prostredníctvom vovi zvnútornenú, mužnú lyriku distribúcia DIVYD kvalitných kompaktných diskov. i hrdinský dôraz, jeho barytón, Z tohto h¾adiska treba úprimne podoprený zdatnou technikou, Práve dnes, v dobe akoby uvíta reedíciu štúdiovej znie vyrovnane v každej polohe. povinných pseudointelektuál- nahrávky opery Vzkriesenie od Výrazovo sa s rolou stotožòuje nych fráz o strete náboženstiev Jána Cikkera, ktorá vyšla na a vokálne reflektuje jej vývoj a civilizácií, je pre mòa mimo- gramoplatniach Supraphonu s ve¾kým osobnostným vkladom. riadnou radosou recenzova roku 1964. V uplynulých dòoch Výstižnú kresbu charakteru èerstvú nahrávku èínskeho sa dostala na pulty predajní kupca Sme¾kova ponúka Milan pianistu Lang Lang z roku 2001. v podobe CD-kompletu vydané- Karpíšek, solídnym Simsonom je Je to fenomenálny klavirista, ho firmou OPUS, za sponzorskej Beno Blachut a v menších dvadsiatnik, ktorého zaiste èaká spoluúèasti Nadácie Jána úlohách sa vhodne uplatòujú závratná kariéra. Vieme, že Cikkera. hlasy Milady Èadikovièovej umelci a športovci z Ázie èoraz Preèo Vzkriesenie pražské a preèo a Štìpánky Štìpánovej (Sofia úspešnejšie konkurujú európ- v èeskom jazyku? Cikkerov štvrtý a Mária Ivanovna), Karla Pravda, každá z týchto skladieb skym a americkým, èo vidno na javiskový opus mal totiž Bermana, Dalibora Jedlièku je skôr aforistická než monu- olympijských hrách premiéru 18. 5. 1962 v pražskom a ïalších. Buklet je vybavený mentálna, no koneèný rozsah a medzinárodných súažiach. Národnom divadle (v bratislav- fundovaným textom Vladimíra platne sa vyšplhal na takmer 78 Lenže máloktorý èínsky alebo skom SND až o štyri mesiace Zvaru, je trojjazyèný, doplnený minút. Poslucháèsky najnároè- neskôr) a pod¾a vtedajších fotodokumentáciou. Chýbajú nejším dielom, ako aj obsahovo zvyklostí, v èeskom preklade. èasové údaje jednotlivých najzávažnejším, kontrapunktic- Pochádza z pera Milady trackov a azda aj libreto ky najzložitejším a od tonality Jiráskovej, nie je doslovný, ale v pôvodnej, slovenskej verzii. najvzdialenejším, je Kvinteto od rešpektuje potreby divadelnej Projektu ako celku však treba Dezidera Kardoša. Všetky inscenácie. Žia¾, slovenská rozhodne zatlieska. ostatné kompozície majú viac- nahrávka sa dodnes neuskutoè- menej oddychový, hravý, nila. Èiastoènou náplasou na PAVEL UNGER nezáväzný charakter, èo absenciu jazykového originálu a a a a nevyluèuje vyspelé, ich autorom (èo je dnes v medzinárodnom vlastné skladobné majstrovstvo kontexte ozaj výnimka) môže a invenènú nápaditos, najmä by vynikajúca kvalita hudobné- u Alexandra Moyzesa a Eugena

44 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 RECENZIE CD japonský klavirista (zostaòme dnes oèarujúci fenomén zvukom trúbky. Long Lost Live je DANIEL SALONTAY & DLHÉ DIELY – pri nich) dokáže sprostredkova nerozplynie v akomsi vákuu. pomalé hojdavé blues, za ktoré SEPTEMBER dojem, že sa v európskej Zatia¾ dúfajme v opak by sa ani B. B. King nemusel Slnko Records 2001, SZ 0001 2 331 hudobnej tradícii cíti duchovne a vychutnávajme túto úžasnú hanbi. Zvukový chameleón doma. Lang Lang interpretuje nahrávku. Oscar Klein tu hrá pre zmenu rovnako sugestívne, diferencova- armstrongovské „kvákavé“ riffy. ne a autenticky Haydna, TOMÁŠ HORKAY Honky Tonk Train Blues je boogie- Rachmaninova, Èajkovského, a a a a a -woogie, kde svoju technickú Brahmsa a Balakireva, dokáže sa vyspelos predvádza klavirista s ich výpoveïou a výrazovým Chris Nemet. Pravdepodobne svetom verne stotožni. country minulosou je ovplyvne- Nahraté kompozície predstavujú ná sólovka Katie Kernovej Free ukážky z koncertov, nevedno OSCAR KLEIN & KATIE KERN – My Mind. Ale pozor — nie je to však, ktorá skladba kde a kedy PICK-A-BLUES country! Ve¾mi vydarený je presne odznela. Haydnova Sonáta Jazzpoint 2001, CD jp 1065 takmer funkový remake E dur Hob. XVI/31 je pod sprofanovanej skladby When The Langovými rukami jednoduchá Saints. Dominuje mu klavírny i uš¾achtilá, citlivá, a v prípade groove podobný Hancockovmu Album September je dôveryhod- potreby i dramatická. K tomu sa Cantaloupe Island. Škoda nou správou o prerode Daniela pridali krásne artikulované rozpaèitého záveru — dobre Salontaya z jazzrockového kantilény a jedineèná kultúra rozohranej a gradujúcej skladbe gitaristu „pretekára“ na tónu, èo pri Haydnovi nebýva chýba finále. V Ellingtonovej asketického pesnièkára. Tento samozrejmosou. Rachmanino- kompozícii Caravan dostal zvláštny fenomén vedomého vovu Sonátu b mol v podaní priestor bubeník Heini Altbart. zbavovania sa zložitých èínskeho klaviristu si dovolím V pä minút trvajúcom sóle prostriedkov, sprevádzaný oznaèi za kongeniálnu. Hýrila predviedol svoje technické snahami o jednoduchos formy nesmiernym bohatstvom farieb, zruènosti i rytmické myslenie — i výrazu, je pomerne èastý dych vyrážajúcimi gradáciami, sólo má hlavu a pätu. O to a máva rôzne príèiny. U Salon- žiarila mysterióznou atmosférou, Blues na štrnás spôsobov. Aj tak nešastnejšie pôsobí chybný taya to bola rezignácia voèi umocnenou poetickou intenzitou. by sa dal nazva nový album strih, ktorým nadväzuje kapela štandardným jazzovým formám Samozrejmosou celej platne je multiinštrumentalistu Oscara na bubenícke sólo — kapela hrá a postupom, ktorú v sebe objavil adekvátne narábanie s pedálom, Kleina, ktorý nahral spolu pomalšie. Tridsa sekundový paradoxne poèas štúdia jazzovej strhujúca virtuozita a maximálna s mladou gitaristkou a speváèkou gradujúci záver pôsobí ako hry na gitare v americkom zrozumite¾nos, tvorivé narábanie Katie Kernovou, typickou logická bodka za albumom. Clevelande. Prirodzene, skladby s agogikou a dôsledná logika predstavite¾kou „dievèaa Avšak nie je tomu tak — záver pre album si po hudobnej stavby v hraniciach štýlovej s gitarou“. Spieva v najlepšom patrí klaviristovi Chrisovi i textovej stránke napísal sám. primeranosti. Aj Brahmsovym zmysle slova surovo, dravo. V jej Nemetovi a jeho sólovému Blue Za zdanlivo banálnymi textami Šiestim kusom op. 118 sa dostalo hlasovom prejave nie je priestor Dreams, kde ukázal, že vie hra aj sa skrýva osobná výpoveï presne to, èo im patrí: vážnos, na jemné nuansy, je v òom ve¾ká harmonicky moderne. zabalená do metaforických koncentrovanos, lyrická porcia vitálnosti a živoèíšna. Je neuverite¾né, aké široké fragmentov. Vysoká miera senzitívnos i obdivuhodná Oproti mnohým jej kolegyniam, štýlové spektrum má celá autoreflexie nedovolila Salon- disciplína, obèas aj búrka a vzdor. ktoré na piedestál vyniesla zostava. Je jedno, èi hrajú swing, tayovi zveri svoje texty inému Platòu dramaturgicky obohacujú módna vlna folkových pesnièká- chicagské blues, boogie-woogie spevákovi, a tak sa spevu ujal dve nie príliš hrávané kompozície rov (Sheryl Crow a pod.), má alebo bluegrass — výsledok je sám, èo sa ukázalo ako najšast- od P. I. Èajkovského Dumka op. 59 výhodu v tom, že vie spieva vždy štýlovo èistý. Navyše, nejšie riešenie. Úprimnos, a Nokturno cis mol op. 19 è. 4. Aj bluesovo, ovláda techniku rytmika má ohromný ah. Všetci s akou pološeptom — polospevom v nich je poslucháè konfrontova- bluesovej i jazzovej gitary a má cit hudobníci hrajú s vysokým interpretuje svoje myšlienky ný so vzácnou všestrannosou pre kompozíciu. Pri Oscarovi nasadením a bez egocentrizmu. (podobne ako Ursiny Štrpkove Lang Langa; prudký tempera- Kleinovi je na mieste polemika, èi Výsledkom toho je nával texty), je najcennejšou vlastnos- ment sa tu strieda s poetickou je lepší trubkár alebo harmoni- pozitívnej energie pri poèúvaní ou tohto albumu. zdržanlivosou, vypointovanou kár. Na albume sa predviedol aj albumu. Napriek tomu sa Zaujímavá je aj zvuková stránka v šepotajúcich „takmerzvukoch“ ako gitarista a klarinetista. nemôžem zbavi dojmu, že Pick- skladieb. Na viacerých miestach piannisím v kóde Nokturna. Podstatnou mierou sa na A-Blues je nedotiahnuté dielo. sa vyskytujú ambientné zvuky Nakoniec Balakirevov Islamey, pre nahrávaní (autorsky Aranžmány sú niekedy na pripomínajúce súèasnú elektro- väèšinu klaviristov ažko i interpretaène) podie¾ali aj úrovni nezáväzného jamovania. nickú produkciu. Ich zdrojom zdolate¾ná prekážka, kde pianista mladý klavirista Chris Nemet, Ani dramaturgia poradia však nie je hráè na syntetizátore, rozpúta nevídané, divoké „orgie“ kontrabasista pôvodom zo skladieb na albume nie je ale experimentátor Salontay, ázijského naturelu. Plný, zvuèný Slovenska Jan Jankeje (zároveò presvedèivá. Najviac však hrajúci sláèikom na gitare. tón, pestros hudobných vydavate¾ tohto CD) a bubeník nedokážem pochopi amatérsky Príjemným osviežením je charakterov od giocoso po Heini Altbart. strih v skladbe Caravan. Škoda využitie rezofonickej gitary inferno, efektívne gradácie na Album zaèína bluesovou týchto chýb, ktoré znižujú dobro. Svoj podiel na výslednom všetkých úrovniach, prirodzene klasikou Going To New York v duu celkový dojem z albumu — zvuku má aj sprievodná kapela dýchajúce frázy, ani náznak Katie Kernová a Oscar Klein navyše, po hudobnej stránke Dlhé diely. Exotické perkusie únavy alebo stereotypnosti... (ústna harmonika). V skladbe ve¾mi vydareného. miestami evokujú tendencie Pravda, osudy umelcov sú Moods sa už zapojila celá zostava. world music (Nepriate¾ské vzorce). nevyspytate¾né. Nikto nemôže Oscar Klein sa tu blysol takmer ROLAND KÁNIK Kåzavá bezpražcová basgitara zaruèi, že o pár rokov sa tento davisovským priduseným a a a speváèky Šiny obèas jemne a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 45 RECENZIE CD • KNIHY pohladí (Jedna voda), niekedy zvukových nosièov (MG-kaziet) notácie pod¾a umeleckých prepis likvescencia, ale ponecháva naopak energickým groovom gregoriánskeho chorálu na poznatkov jednotlivých dirigen- latinský názov equaliter. Takisto tlaèí celú kapelu vpred (Klívlend). Slovensku po roku 1989. tov svetských alebo cirkevných nie je jasný gramatický rod Každá skladba má svoju V tomto období sa danej zborov, resp. spev vo väèšine latinského slova finalis, ktorý jedineènú atmosféru, ktorou sa problematike v písomnej podobe kláštorov, seminárov, kapitúl èi autor v priebehu troch odsekov výrazne odlišuje od ostatných. venovali iba èlánky v èasopise spoloèenstiev katolíckej cirkvi, mení z mužského, resp. Zároveò však v každej piesni cíti Adoremus, resp. Adoremus Te, v ktorých nie sú známe poznatky stredného na ženský (str. 27). Je jasný Salontayov rukopis, èo robí ako aj èiastkové štúdie gregoriánskej semiológie, resp. sa zaujímavý aj preklad gréckeho z tohto albumu nedelite¾ný o neumatickej notácii popierajú (napr. Po¾sko). Naopak slova logos, ktorý autor prekladá kompaktný celok. a slovenských neumatických všade, kde sa objavuje snaha po ako dôvod, prièom toto slovo sa Napriek svojej jednoduchosti kódexoch od Richarda Rybarièa. reforme, kde sa dirigenti a celé významovo prekladá ako slovo treba venova poèúvaniu tohto Treba nevyhnutne doda, že telesá snažia spozna a verne (Úvod, str. 5). albumu zvýšenú pozornos. Nie Milan Kolena nemal jednoduchú interpretova gregoriánsky Èo sa týka obsahu práce, je len že by si ju samotný album úlohu pri písaní práce. Gregori- chorál, sa rozvíja traditio legitime ve¾mi ažké autorovi nieèo vynucoval. Táto zbierka ánska semiológia a paleografia (legitímna tradícia; napr. vytknú. Už len pri zbežnom úprimných piesní, zabalená do sa zaèala rozvíja po roku 1954 nemecké benediktínske kláštory listovaní a preèítaní obsahu originálneho zvukového obalu, si (po prevratnej prednáške „otca“ Münsterschwarzach, St. Ottilien, originálneho diela v nemeckom ju urèite zaslúži. týchto vied P. Eugene Cardina schóly z Verony, Milána, jazyku Einführung in die Interpre- OSB s názvom L’interpretation Budapešti atï.). Jedným zo tation des gregorianisches Chorals je ROLAND KÁNIK traditionelle du chant grégorien) po smerov traditio vivante je aj zrejmé, že autor sa pridržiava a a a a II. kongrese katolíckej cirkevnej h¾adanie, resp. prezentácia tzv. štruktúry tejto práce a nepreberá hudby vo Viedni, a keïže národného chorálu, èo zaváòa z nej iba hudobné príklady vtedajší èeskoslovenský prejavmi nacionalizmu a tabu¾ky, ale ako o tom režim neumožòoval osobám a pochádza z budapeštianskej informuje na strane 15, okrem zaoberajúcim sa touto problema- akadémie vied. Iným je h¾adanie niektorých citácií aj doslovné MILAN KOLENA: tikou vycestova (napr. Jozefovi „zlatej“ strednej cesty (medzi pasáže tohto diela. Možno SÚÈASNÉ SMERY V INTERPRETÁCII Šátekovi, dlhoroènému profeso- spevom kvadratickej poveda, že po obsahovej stránke GREGORIÁNSKEHO CHORÁLU rovi liturgického spevu na CMBF a neumatickej notácie), ktorá je táto práca predstavuje na 90 — Lúè, Bratislava 2001 UK v Bratislave), vývoj v oblasti príznaèná pre francúzsku 95% preložený a vybraný gregoriánskeho chorálu na provenienciu — u nás ju možno kompilát trojzväzkového diela S ve¾kou radosou a oèakávaním Slovensku ustrnul, ustrnula aj poèu na CD nahrávkach Scholy Einführung in die Interpretation des sme sa dostali k prvej slovenskej slovenská terminológia (ktorá Gregoriany Pragensis. Týmto gregorianisches Chorals, v ktorom knihe, cielene sa zaoberajúcej i tak nie je do dnešných èias súèasným smerom, odhliadnuc chýba autorizaèné povolenie súèasnými vedeckými poznatka- v celej Európe jednotná) — autor od problematiky prezentácie vydavate¾stva a autorov. Z vyššie mi o gregoriánskom choráli, ju musel buï prebra, alebo nájs ambroziánskeho a mozarabského uvedeného vyplýva, že osobný ktorá vyšla z pera Milana vhodné slovenské ekvivalenty. chorálu, problematiky interpretá- prínos autora je vágny, že jeho Kolenu. Problematiku gregorián- Tejto úlohy sa ale zhostil cie hymnov, sekvencií a trópov, sa samostatnou prácou v tejto skeho chorálu predstavil pomerne dobre. autor vôbec nevenuje, preto je knihe je úvod, zoznam skratiek, prvýkrát na Slovensku po roku možné skonštatova, že názov špecifikácia slovenskej termino- 1989 P. Johannes Berchmans práce nezodpovedá jej obsahu. lógie a záver. Nie je nám jasné, Göschl OSB v rámci trojdòového Jedným z ïalších nedostatkov ako sa s týmto faktom vysporia- seminára v novembri 1993 vo práce je chýbajúci preh¾adný dali recenzenti publikácie, keïže františkánskom kláštore zoznam použitej literatúry. táto práca prešla trojnásobnou v Bratislave (venoval sa Z bežného prelistovania možno recenziou. Jedným z vysvetlení interpretácii neumatických zisti, že autor sa opiera iba môže by neznalos originálneho znakov). Neskôr sa v Bratislave o dve, resp. tri diela, ktoré vyšli diela, resp. neznalos cudzieho vytvorila skupina nadšencov, na prelome 80. a 90. rokov, èo je jazyka, v tomto prípade pokraèujúcich v štúdiách nedostaèujúce. Ide o Einführung nemeckého, resp. francúzskeho gregoriánskeho chorálu u P. in die Interpretation des gregoria- (dielo Einführung in die Interpreta- Georga Béresa, ktorý nieko¾ko nisches Chorals od Luigiho tion des gregorianisches Chorals bolo rokov chodieval vyuèova do Agustoniho a Johannesa preložené aj do francúzštiny). Bratislavy z blízkej Viedne. Berchmansa Göschla a prvý Napriek týmto kritickým slovám Nezávisle od tejto skupiny sa zväzok Beiträge zur Gregorianik, je ale nevyhnutné opätovne gregoriánskym chorálom v ktorom sú èlánky Die gregoria- zdôrazni, že je pre slovenskú zaoberala aj Schola Cantorum nische Semiologie od Eugene hudobnú a cirkevnú verejnos v Spišskej Kapitule, ktorej Cardina a Der gegenwärtige Stand dobré, že táto publikácia, žia¾, èlenovia absolvovali nieko¾ko Ak sa však zamyslíme nad der Semiologischen Forschung od J. len ako dobre preložený seminárov v premonštrátskom názvom celej knihy Súèasné B. Göschla. Autor sa mohol kompilát, vyšla a treba dúfa, že opátstve Geras (Rakúsko) smery..., musíme vyslovi oprie aj o štandardnú prácu L. autori budúcich prác na poli u Ingrunna Fußeneggera pochybnosti nad obsahom práce. Agustoniho Gregorianischer gregoriánskeho chorálu prinesú a Thomasa Holmesa, ïalej jeden V interpretácii gregoriánskeho Choral, uverejnenú v diele Hansa aj osobný prínos, vedomosti, trojdòový seminár P. Georga chorálu dodnes vládne názorová Muscha Musik im Gottesdienst. štúdie, resp. skúsenosti s týmto Beresa v Spišskej Kapitule rôznorodos, ktorá sa diferencuje Z terminologického h¾adiska nie jedineèným spevom katolíckej a neskôr aj súkromné hodiny do dvoch hlavných prúdov: tzv. je možné obís systémovú cirkvi. u Xavera Kainzbauera vo Viedni. traditio vivante a traditio legitime. nejednotnos použitia latinských Ovocím týchto študijných aktivít Traditio vivante (žijúca tradícia) slov v slovenèine. Autor používa P. A MBRÓZ MARTIN ŠTRBÁK bolo vydanie prvých dvoch reprezentuje spev kvadratickej v slove liquescencia slovenský O. PRAEM.

46 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 RECENZIE CD

POZNÁMKY DISKOFILA s Rudolfom Macudzinským Brunner, V. Šimèisko, M. Telecký, J. Pražák — violonèelo; J. Izsak — zúèastnili na ženevskej súaži, kde Cút a J. Alexander (Trevak 4- èembalo. Orchester Musica získal senzaèné 2. miesto. 0007). Roku 2001 túto zaujímavú Bohemica diriguje J. Krèek Nezabudnem, ako mu neoèakávané a raritnú nahrávku vydala (Gramofónové závody „Lodìnice“ umiestnenie spôsobilo vážne v reedícii firma NAXOS è. 1 10121-231). „technické“ problémy — nemal totiž s celosvetovým dosahom (NAXOS Hneï prvé takty nahrávky mi („veï naèo!“) so sebou adekvátne 8554765). Na inom CD sú Kasácie G pripomenuli decembrové turné obleèenie na koncert víazov. Ako 1. dur a D dur od A. Zimmermanna, z roku 1976, kedy som so SKO flautista bratislavského rozhlasové- pôsobiaceho v Bratislave (Trevak viackrát hral úvodný Koncert e mol, ho orchestra Brunner nahrával 4-0008). Opä je to nahrávka, prièom sólový part flauty hral V. sólisticky i so Slovenským ktorú Brunner realizoval spolu so Brunner a zobcovú flautu komorným orchestrom. Po istom svojimi dávnymi priate¾mi. Aspoò svetoznámy Holanïan Frans èase získal angažmán do frankfurt- takto sa nám podarilo zanecha Brüggen. Bolo to úžasné turné. ského rozhlasového orchestra. živý odkaz pre ïalšie generácie. Zvuk tutti orchestra na nahrávke Neskôr sa vo Frankfurte usadil Aktivity V. Brunnera sa spájajú aj Koncertu sa výborne spája s farbou s celou rodinou a pôsobí tu až s menom nášho skvelého priate¾a, flauty a zobcovej flauty. Krèek vedie doteraz, aj ako profesor na vysokej hudobného skladate¾a, dirigenta, svoje teleso v intenciách tzv. škole. Nemôžem vynecha naše režiséra, moderátora Jaroslava autentickej interpretácie a celok spoloèné úèinkovanie so SKO Krèeka (1939). Absolvent pôsobí ve¾mi vyrovnane VLADISLAV BRUNNER, v auguste 1977 na slávnych Konzervatória v Prahe a presvedèivo. Flauta JAROSLAV KRÈEK Salzburger Festspiele, kde „odpálil“ v odbore kompozícia V. Brunnera citlivo nároèný flautový part Bachovej a dirigovanie zaèal sekunduje zobcovke, A MUSICA BOHEMICA Suity h mol BWV 1067 s preòho svoju profesionálnu prièom pod nimi príznaènou virtuozitou èinnos ako hudobný nádherne pulzuje Dnes by som chcel predstavi dve a eleganciou. režisér v Ès. rozhlase continuo celého významné osobnosti nášho Brunnerova diskografia nie je až v Plzni a neskôr telesa. Skupina hudobného života, ktoré sa taká bohatá, no o to kvalitnejšia èo v Supraphone. Krèek basových nástrojov stretli na nahrávke flautových sa týka repertoáru (o interpretácii založil aj teleso Chorea znie mimoriadne diel G. Ph. Telemanna — ani nehovoriac). Keï sa zjavil Bohemica, s ktorým mäkko, no dôrazne Vladislava Brunnera ml. v štúdiu, okamžite sa zaèala propagoval krásu a sólisti majú v nej a Jaroslava Krèeka. S vyslovením intenzívna a sústredená práca. Bol èeského a moravského skvelú oporu. mena V. Brunnera ml. musím ve¾mi profesionálny folklóru v rôznych Menovite musím hneï spomenú jeho skvelého a nekompromisný. Nikdy nemal variantoch, èasto i vo spomenú vynikajúce- otca Vladislava st., prvého hviezdne maniere, hoci vlastných úpravách. ho èelistu J. Pražáka, flautistu Slovenskej filharmónie, v skutoènosti bol hviezdou na Ako súèas tohto ktorý v continuo pedagóga, ktorý vychoval celý slovenskom hudobnom nebi. súboru vzniklo ïalšie skupine dominuje. rad vynikajúcich flautistov, V jeho hre sa absolútne snúbi teleso Musica Celý Koncert sa nesie medzi nimi i svojich synov elegancia zjavu s neomylnou Bohemica, ktorého v znamení krásnej Vladislava, Juraja a Milana. technikou, jasným prejavom repertoár tvoria diela starých pohody a prekvapil ma záver diela, S mojím blízkym priate¾om a perfektnou dikciou flautového èeských barokových majstrov, ktorý znie kvázi piano. Ohromný to a vynikajúcim flautistom zvuku. Prvou Brunnerovou talianskych a nemeckých nápad J. Krèka! Vladislavom Brunnerom nahrávkou so SKO boli flautové skladate¾ov, ako aj vydarené Suita a mol pre flautu a orchester je (1943) sa mi vynárajú živé Koncerty F. B endu e mol a F. X. skladby a úpravy z pera zakladate- taktiež ve¾mi vïaèným dielom pre spomienky z nášho „konzervato- Richtera D dur (OPUS 9111-0375). ¾a ansámblu J. Krèeka. sólového flautistu, no iba ak má za ristického“ života spred 40. Neskôr sme sa stretli v štúdiu Roku 1975 bol J. Krèek pozvaný na sebou také kvalitné teleso, akým rokov, kedy sme založili Komorný OPUS-u pri natáèaní Bachových nahrávanie kompletu Corelliho 12 Musica Bohemica je. Všetky èasti orchester, ktorý potom s nami Brandeburských koncertov, kde podal Concerti grossi op. 6. (OPUS 9111- majú neomylný rytmický pulz, ktorý budoval cenný a ve¾mi obetavý oslòujúci výkon v 2., 4. a 5. koncerte 0442-0444). Tento nároèný V. Brunner iba zvýrazòuje svojím Juraj Pragant. Pamätám si na (OPUS 9151-0671-72). Po Nežnej hudobný cyklus sme so SKO oslnivým tónom. Po každej stránke nᚠvýmenný koncert konzerva- revolúcii Brunner okamžite nahrali v kostolíku je to naozaj dokonalá nahrávka. toristov v Brne v Besedním domì obnovil spoluprácu s domácou v Trenèianskych Bohuslaviciach Závereèná Suita e mol z Tafelmusik I. v apríli 1962, keï mi scénou, bez akého- len za necelých pä dní, a to aj sa nesie v podobnom duchu. Èo Brunner povedal: ko¾vek cite¾ného vïaka úžasnej charizme J. Krèka, èas, to iná nálada, obidvaja „Dnes som prvýkrát vákua. So SKO ktorý sa potom stal „dvorným“ flautisti, V. Brunner a J. Válek hral Bendovu Sonátu realizoval nahrávku režisérom nahrávok SKO s B. (sólový flautista Èeskej filharmó- F dur naspam䝓. flautových Sonát F. Warchalom. Musím spomenú nie), majstrovsky zvládajú Roku 1972 sme Bendu, M. Blaveta slová, ktoré vyslovil na záver Telemannove kompozièné úskalia s Brunnerom, V. a G. Plattiho nahrávania: „Pánové, to nebylo a v spojení s orchestrom vytvárajú Šimèiskom a ïalšími v zložení: V. Brunner nahrávaní, to byly námluvy“. zvláštny melancholický timbre. založili teleso — flauta, J. Alexander Koneène sa dostávame ku nahrávke A ešte pár slov o závereènej èasti. Musica da Camera, — violonèelo, A. flautových diel G. Ph. Telemanna. Znie úplne vivaldiovsky a doslova nahrali sme asi 30 Cattarino — èembalo CD obsahuje Koncert e mol pre flautu, oèaruje svojou nápaditosou diel pre rozhlas, (Diskant 0026-2 131). zobcovú flautu a sláèikový orchester, a pokorným prístupom všetkých mnohé sa dodnes Ïalej zaznamenal Suitu a mol pre flautu a sláèikový interpretov. Všimnite si pauzy pred vysielajú a niè Kvintetá e mol, D dur, orchester, Suitu e mol z Tafelmusik I. pre zaburácaním závereèného tutti. nestratili z lesku F dur pre flautu, husle, 2 flauty a sláèikový orchester v podaní Mrzí ma iba, že som sa aktívne a interpretaèného 2 violy a violonèelo od sólistov: V. Brunner, J. Válek — nemohol zúèastni tohto hudobné- náboja. Roku 1973 A. J. Romberga flauty; M. Špelina — zobcová flauta; ho hodokvasu! sa Brunner v obsadení: V. J. Fišer, B. Mráèková — husle; J. JURAJ ALEXANDER a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 47 KAM KEDY • MÁJ – JÚN 2002

Samostatné koncerty Št 27. 6. tentoraz dámskemu Albrechtovmu kvartetu. BRATISLAVA Pi 21. 6. 17.00 h ZS Primac. paláca Cantus firmus Hudbu majstrov renesancie a baroka prednesie Cappella Istropolitana Dirigent Ole Faurschou (DK) súbor Solamente naturali na dobových OPERA A BALET SND Ut 2 7. 20.00 h ZS Primac. paláca Št 4. 7. nástrojoch. Na závereènom vokálnom koncerte Št 13. 6. G. Verdi: Nabucco Spevácky zbor mesta Bratislavy Slovak Brass Quintet (SK) bude dominova hudba starých majstrov Pi 14. 6. G. Verdi: La Traviata Ladislav Holásek, dirigent Št 11. 7. v podaní Helgy Bachovej (soprán) a Márie So 15. 6. T. McNally: Majstrovská lekcia Marie Po 15. 7. 20.00 h ZS Primac. paláca Komorní sólisti Bratislava Repkovej (mezzosoprán), spoluúèinkova Callas (premiéra) Musica arvenzis Eugen Prochác, violonèelo, Ivana Pristašová, budú Marica Dobiášová a Peter Michalica. Po 17. 6. T. McNally: Majstrovská lekcia Marie Závereè. koncert hud. kurzov husle Callas Akadémia TIJI Št 18. 7. Organizátor: REVIVALS, obèianske združenie, Ut 18. 6. N. Rimskij-Korsakov: Zlatý kohútik Ne 21. 7. Dóm sv. Martina Eva Garajová, spev, Marián Lapšanský, klavír Štefánikova 7, 811 06 Bratislava, St 19. 6. T. Frešo: Narodil sa chrobáèik V. Universitas cantat 2002 Št 25. 7. tel. (02)52 444 888, tel. + fax (02) T. McNally: Majstrovská lekcia Marie Callas Ivan Ženatý, husle, Marián Lapšanský, klavír 52 444 333. Št 20. 6. G. Verdi: Otello Cyklus komorných programov „Brehy“ Pi 21. 6. G. Bizet: Carmen Koncertná sieò Klarisky 20.30 h 27. roèník medzinárodného gitarového Po 24. 6. T.McNally: Majstrovská lekcia Marie Pi 21. 6. festivalu Johanna Kaspara Mertza Callas Salónny orchester Afrodité Koncertná sieò Klarisky 20.00 h Ut 25. 6. I. Stravinskij: Svätenie jari; G. Verdi: Ne 30. 6. Ne 23. 6. KOŠICE Rekviem Szidi Tobias Marcin Dylla (PL) ŠTÁTNE FIHARMÓNIA KOŠICE St 26. 6. W. A. Mozart: Don Giovanni Recitál spievajúcej hereèky divadla Astorka Po 24. 6. Št 27. 6. P. I. Èajkovskij: Spiaca krásavica Ne 14. 7. József Eõtvõs (H) Št 27. 6. Dom umenia Pi 28. 6. G. Verdi: Aida Oldøich Janota Ut 25. 6. Závereèný koncert sezóny So 29. 6. W. A. Mozart: Èarovná flauta Legendárny predstavite¾ èeskej folkovej scény Otto Tolonen (Fin) ŠFK, TomᚠKoutník, dirigent, Katarína Ne 21. 7. St 26. 6. Michaeli, soprán, Pavol Bršlík, tenor,Košický SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA Raduza; Zuzana Homolová & Samo Smetana Duo La Barré (Ján Labant, Peter Remeník, SK) spevácky zbor uèite¾ov, zborm. Karol Svojrázni pesnièkári... Št 27. 6. Petróczi Št 20. 6. KS SF Masayuki Kato (J) G. Verdi, P. Mascagni. R. Wagner, G. Puccini, Klavírny recitál Jakub Èižmaroviè Cyklus „Excelentné rôznosti“ Pi 28. 6. B. Smetana S. Prokofiev, F. Liszt Nádvorie VŠMU 20.30 h Alex Garrobé (E) St 26. 6. KS SF So 22. 6. ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE SF, Jean-Yves Ossonce, dirigent Adriena Bartošová and Band Hudba pod diamantovou klenbou C. Debussy, M. Ravel, N. Rimskij-Korsakov Pi 14. 6. G. Dusík – P. Braxatoris: Modrá ruža Veèer s prvou dámou slovenského jazzu Festival Petra Michalicu Koncert v spolupráci s Franc. inštitútom Pi 27. 6. G. Verdi: Trubadúr (zájazd Levoèa) Pi 28. 6. 21. jún – 12. júl 2002 v Bratislave Berco Balogh & Ladislav Kerndl Miesto konania: Dom Komorského grófa, „Q“ Stanislava Herka Kremnica SLOVENSKÝ ROZHLAS – ÚHT AÈ Jazzový veèer St 12. 6. 20.00 h Renesanèný kaštie¾ So 29. 6. Koncom roku 2000, v rámci reštituèného ŽILINA v Galante To najlepšie z blues konania, odovzdala NBS pôvodnému ŠKO ŽILINA Zámocký koncert Ján Litecký-Šveda & Víazný traktor majite¾ovi, hus¾ovému virtuózovi Petrovi v spolupráci s Èeským rozhlasom Peter „Bonzo“ Radványi & ¼uboš Beòa Michalicovi jeho rodný dom. Budovu dal v 15. Št 20. 6. DU Fatra Kubínovo kvarteto, Dušan Foltýn, hoboj Ne 7. 7. storoèí postavi Komorský gróf a do dnešných Závereèný koncert sezóny J. K. Vaòhal, J. Haydn, K. Ditters von „Vé štvorka“ hrá na ústnej harmonike èias predstavuje jednu z najintaktnejších ŠKO, Yumi Akimoto, Michio Nakajima, dirigenti Dittersdorf, J. Rejcha S. Wierszcholski (PL), M. Pribojszky (H), O. gotických budov na Slovensku. Nachádza sa A.Dvoøák, S. Prokofiev, L. van Beethoven St 26. 6. Slov. rozhlas – Štúdio 2 Konrad (Cz), E. B. Procházka (SK), The v nej tzv. diamantová klenba, mimoriadne O¼uN a jeho hostia Frozen Dozen (SK) zriedkavá vo vrcholnej gotike. O¼uN, Miroslav Dudík, umel. vedúci , Peter Pi 12. 7. Myšlienka spojenia krásy architektúry s èarom Parnièan, konc. majster, Dámska jazda hudby i snaha o sprístupnenie nevšedných ¾udové hudby, speváci a inštrumentalisti K. Korcek, Z. Suchánková, S. Jisifoska, „Q“ hodnôt podnietili usporiadanie ojedinelého BANSKÁ BYSTRICA Stanislava Herka podujatia – festivalu v rodnom dome. z celého Slovenska ŠTÁTNA OPERA BANSKÁ BYSTRICA Št 27. 6. Konc. štúdio SRo So 13. 7. Už vlaòajšia premiéra festivalu ïaleko Letný koncert Martin Bies & El Flamenco Clan prekroèila hranice regiónu, pritiahla Ut 14. 5. B. Smetana: Predaná nevesta SOSRo, Charles Olivieri-Munroe, dirigent, Veèer horúcich španielskych rytmov významných predstavite¾ov kultúrneho St 15. 5. B. Smetana: Predaná nevesta (org. Sylvia Èápová-Vizváry, klavír Pi 19. 7. a spoloèenského života z celého Slovenska. predst.) R. Wagner, E. H. Grieg, F. Mendelssohn- Jej družina, Bratislava Rovnako ako minulý rok, každý piatok Št 16. 5. G. Bregoviè: Gypsy roots – èili – Bartholdy Arzén, Terchová o 18.00 h, v priestore pod diamantovou Cigánske korene Dvojkoncert folkrockových skupín klenbou, bude zaznieva hudba. Ut 21. 5. F. Loewe – A. J. Lerner: My fair Lady So 20. 7. Na úvodnom koncerte festivalu, venovanom (org. predst.) MKS BRATISLAVA Nový tradicionál tvorbe J. S. Bacha, okrem hostite¾a Petra Po 27. 5. J. Pauer: Ferdo Mravec (org. predst.) Kultúrne leto 2002 Hos: Helena Blehárová Michalicu vystúpia flautista Miloš Jurkoviè Ut 28. 5. E. Kálmán: Èardášová princezná a èembalistka Marica Dobiášová. Ïalší Št 30. 5. P. Mascagni: Sedliacka èes Medzinárodný festival kultúry a umenia Cyklus komorných koncertov koncert, už v duchu tradície, poskytne R. Leoncavallo: Komedianti 27. roèník ZS Primac. paláca 20.00 h príležitos mladým zaèínajúcim umelcom –

48 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2002 MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL VYSOKOŠKOLSKÝCH SPEVÁCKYCH ZBOROV

Akademická Banská Bystrica 2003

Hudobná únia Banská Bystrica Slovenská hudobná únia Bratislava Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica

Vyhlasujú

Skladate¾skú súaž na pôvodné zborové dielo slovenského skladate¾a v kategórii pre miešané spevácke zbory

Podmienky súaže:

1. Súaže sa môžu zúèastni skladatelia narodení po 31.1 .1959 . Jeden autor môže prihlási do súaže maximálne tri skladby, prièom porota si vyhradzuje právo udeli cenu iba za jednu skladbu 3. Skladby musia by komponované pre miešaný spevácky zbor a cappella a musia spåòa tieto podmienky: – poèet hlasov: 4 – $ – trvanie: 3 – $ minút – text: slovenský, alebo latinský 4. Uzávierka súaže: 15. október  (vrátane, rozhoduje dátum poštovej peèiatky) 5. Skladby nesmú by do vyhlásenia výsledkov uvedené ani iným spôsobom publikované $. Partitúry bez uvedenia mena autora, oznaèené heslom, je potrebné odovzda v šiestich kópiách 7. Priložená obálka oznaèená rovnakým heslom má obsahova osobné údaje autora (meno, dátum narodenia, adresa trvalého bydliska, telefónne èíslo, prípadne e-mail) 8. Päèlenná medzinárodná porota udelí tri ceny, prièom si vyhradzuje právo kumulova, prípad- ne neudeli cenu 9. Ocenené diela budú finanène odmenené 1. cena 15.,– Sk . cena 8.,– Sk 3. cena 5.,– Sk a budú uvedené v júni na festivale ABB 3 1. Porota navrhne festivalovému výboru, aby predviedol i ïalšie, neocenené skladby 11. Výsledky súaže budú zverejnené do 15.1 .  na internetovej stránke SHÚ Bratislava a UMB Banská Bystrica. Vybraní autori budú o výsledkoch súaže upovedomení písomne. 1 . Adresa pre odoslanie partitúr: Hudobná únia Banská Bystrica Tajovského 4 974  Banská Bystrica 13. Podrobnejšie informácie: ¼udmila Èervená, è.t. 48/4199311, 4134557 Eva Langsteinová, tel: 48/4134557 e-mail: [email protected] e-mail: [email protected] Operná èas letného festivalu

Piatok, 28. júna 2002, 19.30 h Presscentrum Giuseppe Verdi a Milan Ferenèík Vernisហscénografickej výstavy

Piatok, 28. júna 2002, 21.00 h Zámocké nádvorie Summertime Koncert z opier, muzikálov a melódií G. Gershwina, H. Villa – Lobosa, L. Bernsteina a ï. Zbor, orchester a sólisti Štátnej opery Banská Bystricca. Dirigent Libor Ondraš

Sobota, 29. júna 2002, 20.00 h Ståpová sieò Mlados na Zvolenských hrách zámockých Vokálny koncert. Mária Porubèinová (soprán), Mária Henselová (mezzosoprán), Andrej Magula (tenor)

Nede¾a, 30. júna 2002, 21.00 h Zámocké nádvorie Giuseppe Verdi: Maškarný bál Opera v 3 dejstvách. Sólisti, zbor a orchester Štátnej opery Banská Bystrica.

Utorok, 2. júla 2002, 10.00 h Presscentrum Odborný seminár o perspektíve a potrebách festivalu

Utorok, 2. júla 2002, 21.00 h Zámocké nádvorie The best of Bellini Kostýmované koncertné prierezy operami Vincenza Belliniho La Sonnambula a I Puritani. Sólisti: Adriana Kohútková, Jozef Kundlák, Ján Galla, Alžbeta Trgová, Alena Hodálová, Michal Lehotský, Šimon Svitok, Igor Lacko, Peter Svetlík, Štefan Babjak. Zbor a orchester Štátnej opery Banská Bystrica dirigujú Dušan Štefánek a Marián Vach.