Annales Historici Presovienses
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
ANNALES HISTORICI PRESOVIENSES ANNALES HISTORICI PRESOVIENSES č. 1/2015, roč. 15 Inštitút histórie Filozofická fakulta Prešovskej univerzity Ul. 17 novembra 1 080 78 Prešov [email protected] http://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/veda/AHP Redakčný kruh: Patrik Derfiňák (Prešov) Ľubica Harbuľová (Prešov) Roman Holec (Bratislava) Peter Kónya (Prešov) László Koszta (Szeged) Albert Kotowski (Bonn) Eva Kowalská (Bratislava) Rastislav Kožiak (Banská Bystrica) Igor Lichtej (Užhorod) Marie Marečková (Brno) Slavomír Michálek (Bratislava) Klára Papp (Debrecen) Láslo Pósán (Debrecén) Karl W. Schwarz (Wien) Waclaw Wierzbieniec (Rzeszów) Redakčná rada: Jozef Baďurík, Milan Belej, Imrich Belejkanič, Miloslava Bodnárová, Miroslav Daniš, Patrik Derfiňák (predseda), Ľubica Harbuľová, Martin Javor, Nadežda Jurčiši- nová, Peter Kónya, Peter Šturák, Peter Švorc, Marián Vizdal Redakcia: Patrik Derfiňák (zodpovedný redaktor), Luciána Hoptová, Lucia Šteflová, Štefánia Kováčová Za obsah príspevkov zodpovedajú jednotliví autori. © Inštitút histórie, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2014. ISSN 1336-7528 Evidenčné č. MK SR: EV 4274/11 OBSAH Štúdie Miloslava Bodnárová: Obchod Prešova v stredoveku ........................................................... 7 Peter Kónya: Dvorná hospodárska rada Františka II. Rákócziho ........................... 19 Lucia Šteflová: Evanjelická cirkev a. v. vo svetle kanonickej vizitácie z Gemerskej superintendencie z roku 1713 ...................................... 36 Patrik Derfiňák: Prešovský židovský ženský spolok a jeho činnosť v rokoch 1855 – 1918 ....................................................................... 46 Levente Püski: Between Unity and Division: The Aristocracy in the Legislature of the Horthy Era ........................................................... 88 Materiály Ľubica Harbuľová : Pripomíname si 100. výročie narodenia doc. Vasila Grivnu – prvého vedúceho Katedry dejín na Filozofickej fakulte v Prešove .. 105 Jám Mojdis: Zakladateľ vedecko-výskumného bádania dejín na východe Slovenska ...................................................................... 109 Miloslava Bodnárová: Krátka spomienka na docenta Vasila Grivnu .................................... 110 Vasil Grivna: Jevhen Perfeckyj (11. 4. 1888 – 18. 8. 1947) .................................... 113 Ján Mojdis: Odozvy francúzskeho osvietenstva 18. storočia v slovenskom prostredí ..................................................................... 122 Kronika, Recenzie, Glosy ...................................................................... 131 CONTENS Articles Miloslava Bodnárová: Medieval Trade in Prešov .................................................................. 7 Peter Kónya: Court Economic Council of Francis II Rákóczi ................................ 19 Lucia Šteflová: Evangelical Church a. c. in the light of canonical visitation of Gemer Superintendency in 1713 ................................... 36 Patrik Derfiňák: The Jewish Women’s Association of Prešov and its activities in the years 1855 – 1918 .................................................... 46 Levente Püski: Between Unity and Division: The Aristocracy in the Legislature of the Horthy Era .................................................. 88 Materials Ľubica Harbuľová : We remember the 100th Birth Anniversaryof doc. Vasil Grivna - the first head of the department of history at the Philosophical Faculty in Prešov .............................. 105 Ján Mojdis: Founder of research and scientific exploration of history in Eastern Slovakia ............................................................................ 109 Miloslava Bodnárová: Short memory of lecturer vasil Grivna .............................................. 110 Vasil Grivna: Jevhen Perfeckyj (11. 4. 1888 – 18. 8. 1947) .................................... 113 Ján Mojdis: Responses of the French Enlightenment of the 18th century in the Slovak environment ................................................................. 122 Chronicle, Review, Annotations ........................................................... 131 ŠTÚDIE ARTICLES OBCHOD PREŠOVA V STREDOVEKU Miloslava Bodnárová BODNÁROVÁ, Miloslava. Medieval Trade in Prešov In Annales historici Presovi- enses. ISSN 1336-7528, 2015, vol. 15, no. 1, p. 7-18 Prešov owes its economic development during the Middle Ages to its location at the crossroads of trade routes as well as to its involvement in transit trade. There was a route across Prešov stretching from the south, along the Torysa valley towards Spiš to Poland. The importance of the route is reflected in the name itself – royal or great route. Another route led from Prešov to Poland along the Torysa River towards Sabinov, in direction of Stará Ľubovňa. The third route crossed the valley of the Sekčov River towards Bardejov, heading then north in direction of Galicia, or sometimes from Kapušany to the east, to- wards the valley of the Topľa River and via Dukla to Lublin, from where the tradesmen continued to Lviv and the former Ruthenia. Another frequently used route was the south route. It was used by the tradesmen of Prešov travelling to south-east Kingdom of Hun- gary (Miskolc, Debrecen) and to Transylvania (Cluj-Napoca, Oradea, Sibiu, Brașov). The importance of the trade routes can be found in the documents of the castles (Spiš, Plaveč, Šariš, Kapušany, Medzianky) that ensured the security of those roads. There were numerous toll-gates on the trade routes where the tradesmen of Prešov had to pay a toll as they were not exempted from paying it according to the privilege from 1299. There were frequent disputes regarding the payment of a toll between the owners of the toll-gates and the city of Prešov. This issue was dealt with by several sovereigns. The citizens of Prešov were attempting to gain the exemption from paying a toll and the staple right, both of which they gained in 1538. Key words: Medieval history, trade, Prešov Východoslovenské mestá mali významnú úlohu v miestnom a diaľkovom ob- chode. Vďaka výhodnej geografickej polohe, ale aj demografickým, hospodárskym a mocensko-politickým činiteľom, im pripadla úloha sprostredkovateľa v širokej a pevne organizovanej sieti obchodných vzťahov, ktoré spájali ekonomiku jednot- livých regiónov v smere sever – juh. Najintenzívnejšie obchodné styky udržiavali s poľskými mestami, hlavne Krakovom, prostredníctvom ktorého obchodovali aj s Pruskom, Pomoranskom, Moravou a Sliezskom. Východoslovenských kupcov stretávame aj vo Vratislavi, hanzových mestách a tiež vo Ľvove, kde sa napájali na východoeurópsky systém ciest do oblastí litovských a ruských. Veľký význam pre východoslovenské mestá mala aj južná časť krajiny, kde prostredníctvom sed- mohradských miest boli napojení na obchod s Valašskom a Moldavskom.1 1 HEJL, F. Východoslověnská města a jejich misto ve struktuře středoevropských obchodních vztahů v období rozvitého a pozdního feudalismu. In Historický časopis. 21, 1973, s.397- 407. 7 Miloslava Bodnárová Aj Prešov vďačí za svoj hospodársky rozvoj v stredoveku svojej polohe na kri- žovatke obchodných ciest a svojej angažovanosti na tranzitnom obchode. Prešo- vom sa tiahla cesta od juhu, údolím Torysy a pokračovala smerom na sever, do Poľ- ska. O jej krajinskom význame svedčí označenie „kráľovská cesta“ (via regalis)2 v listine z roku 1247 a je spomínaná v súvislosti s ohraničením majetku bardejov- ských cisterciátov. Ako kráľovská cesta sa označuje aj v roku 1272.3 Táto cesta sa za Prešovom rozvetvovala. Jedna cesta viedla smerom na západ, do Spiša, pričom prirodzenú hranicu medzi východom a Spišom tvorilo Branisko. Táto verejná cesta Branisko obchádzala od Hrabkova cez úzky priesmyk smerom na Kluknavu a zo severu cez Lipovce-Lačnov smerom na Vyšný Slavkov.4 V roku 1295 sa časť tejto cesty (medzi dedinami Župčany a Svinia) označuje ako veľká cesta „magna via“.5 Druhá cesta viedla z Prešova do Poľska severozápadným smerom popri Toryse k Sabinovu (cez Starú Ľubovňu, Spišskú Starú Ves) a cez Starý alebo Nový Sącz alebo cez Nowy Targ pokračovala do Krakova, pričom sa na cesty využívali aj dolný tok Popradu a Dunajca. O strategickej dôležitosti tejto cesty svedčí aj usa- denie vojenskej družiny Plavcov kráľom Kolomanom, okolo roku 1100, na ochra- nu spomenutej cesty a hraníc Uhorska. Staršia dedina, v ktorej sa Plavci usadili, dostala nové pomenovanie Plaveč.6 Na trase tejto cesty, v Prešove, Veľkom Šariši a Sabinove, sa už v prvej polovici 13. storočia usadili prisťahovalci z Nemecka a od 14. storočia túto cestu hojne využívali.7 Tretia dopravná tepna šla údolím Sek- čova do Bardejova na sever do Haliče,8 prípadne od Kapušian na východ do doliny Tople a cez Duklu do Haličska9 a ďalej na Žmigrod a Grebow. Odtiaľ sa dalo odbočiť na Czchów a ďalej do Krakova alebo na severovýchod cez Bięcz do San- domierzu a ďalej na Lublin. Táto cesta bola hojne využívaná nielen Bardejovčanmi ale aj Prešovčanmi. Z Lublinu ďalej kupci pokračovali na Ľvov a vtedajšiu Rus. 2 MARSINA, R. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, II. Bratislava 1987, č. 274. 3 ULIČNÝ, F. Prešov v období feudalizmu. In Dejiny Prešova I. Sedlák, I. (ed.). Prešov 1965, s. 64. 4 SLIVKA, M. Stredoveká cestná sieť na východnom Slovensku a jej determinanty. Slovenská numizmatika XI. 1990, s. 83 – 112. 5 Štátny archív v Prešove, fond Magistrát Prešov, Listiny a listy, č. 2, (ďalej ŠA v Prešove, MMP-LL). 6 BEŇKO, J. Osídlenie severného Slovenska. Košice, 1985, s. 207. 7 ULIČNÝ, F. Prešov, c. d. s. 65. 8 Táto vetva cesty je v listine z roku 1247 o ohraničení majetku bardejovských