<<

© WWF MWIOPO/Xavier Vincke Décembre 2013 gratuit ! gratuit

Votre encart Votre

la vie du programme programme du vie la

éducation du WWF à à WWF du éducation

ates marquantes de de marquantes ates D VINTSY n° 71 600 Ariary VINTSY aveugle Le poisson

e

embr

2013 déc

MAGAZINE Ny teknika famokarana Ny teknika famokarana nohavaozina arina Tsimanampesotse Parc National Parc National Edition spéciale éditorial

Chers lecteurs,

Ce 71ème numéro de votre magazine est spécialement consacré au fabuleux parc de Tsimanampesotse, que nous aurons le plaisir de découvrir ensemble à travers nos récits, nos images et nos témoignages.

Tsimanampesotse est l’un des parcs situés en plein cœur du paysage Mahafaly, dans le Sud-Ouest de Madagascar. C’est un lieu qui rassemble le meilleur du paysage Mahafaly: une biodiversité précieuse et majoritairement endémique, des Lot Près II M 85 ter, lieux extraordinaires, des coutumes et traditions qui ont Rue Hugues Rabesahala, Antsakaviro traversé les âges et un écotourisme qui annonce les prémices B.P. 738, 101 d’un développement local, profitable à tous et dans le respect de l’environnement. Numéros de téléphone : 020 22 348 85 / 020 22 304 20 A travers ce numéro, nous souhaitons vous montrer ce que 034 49 888 05 / 034 49 888 06 la nature a généreusement offert à Madagascar. Mais nous Fax : 020 22 348 85 voulons aussi vous partager les efforts menés pour préserver E-mail : [email protected] cette richesse, la faire perdurer et la faire contribuer à Site web : www.wwf.mg/fr améliorer les conditions de vie des communautés. Direction permanente Nous avons aussi tenu à plaider pour une cause qui nous est chère et que tous les membres des clubs Vintsy essaient de Directeur de la rédaction promouvoir partout et dans notre quotidien : la propreté. Valencia RANARIVELO Directeur de publication Derrière ce simple mot se cache bien de mauvaises pratiques A.G. KLEI que nous adoptons consciemment ou inconsciemment. Responsable du Programme éducation Des attitudes qui se transforment en habitude et dont les Rachel Harifetra SENN conséquences sur notre environnement naturel, nos villages Rédaction et nos villes sont désastreuses. Tony RAKOTO Maquette Enfin, Vintsy a aussi concocté bien d’articles intéressants Francesca HERIMIHAMINA qui ne manqueront pas de piquer votre curiosité, avec bonne Dessin et croquis humeur. Alors, chers amis, nous vous souhaitons une bonne Lantonirina Andrianjakamanarivo lecture et bonne découverte. Partenaires SOMMAIRE Nanatsara ny Le Parc National de 18-19 fiainan’ny olona ny toby désalinisation ao Tsimanampesotse Fambolena Lomotra ao © WWF MWIOPO/Xavier Vincke 20-21 Imprimerie Beheloke : fitantanana Date de parution : Décembre 2013 ny morontsiraka sy Tirage : 15 000 exemplaires fampandrosoana DLI n° 24-25 Programme école TSY AZO AMIDY écologique à Befasy MIHOATRA NY 600Ar 4-9 Ny arboretum ao 26-27 Antsokay 2 VINTSY n°71 Ankazomanga Global 200 Le paysage Maroarivo

Liste des 238 écorégions du monde définies par Mahafaly Beheloka le WWF comme étant exceptionnelles au niveau Le paysage Mahafaly, est le biologique et prioritaires en plus important vivier de la matière de conservation. biodiversité du sud-ouest A Madagascar, de Madagascar. il y a 4 écorégions inscrites Tsimanampesotse dans le Global 200 dont Le paysage Mahafaly l'Ala maiky où se trouve abrite successivement des le Paysage Mahafaly. écosystèmes terrestres, souterrains et marins Ankiliabo dont la synergie a permis l’émergence d’espèces animales uniques au monde comme le Légende poisson aveugle Typhleotris 1.912.321 ha Route Nationale madagascariensis. Paysage Mahafaly superficie totale du Parc TSP paysage Mahafaly Le paysage est également un 454.027 ha haut lieu de la diversité culturelle malgache, où cohabitent les Mahafaly, les Tanalana, les Vezo de la côte et © WWF MWIOPO/Xavier Vincke surface des aires protégées terrestres d’autres communautés. et marines dans le Le paysage Mahafaly est un hotspot de la paysage Mahafaly biodiversité mondiale. Ce paysage est une 460.348 ha sub-écorégion qui regroupe toutes les Écorégion la superficie totale richesses de la forêt sèche du sud-ouest selon le WWF, une des espaces de Madagascar. Le paysage Mahafaly écorégion est une unité terrestres et zones possède un taux d’endémicité floristique étendue de terre ou de pêche gérés par de 95%, le plus élevé de Madagascar. d'eau qui contient un les communautés de assemblage d'espèces, base dans le paysage Avec le Parc National de de communautés Mahafaly Tsimanampesotse, la Réserve Naturelle naturelles et de conditions d’Amoron’ny Onilahy et le Parc environnementales qui National Marin de Nosy Ve Androka, se distingue au plan sont les principales aires protégées du géographique. paysage Mahafaly.

VINTSY n°71 3 © WWF MWIOPO/Xavier Vincke

Le Parc National de Tsimanampesotse au cœur du paysage Mahafaly

1927 Le parc se situe dans une zone création de comprenant une plaine côtière l’Aire Protégée sablonneuse et dominée par un Tsimanampesotse © WWF MWIOPO/Roland Eve plateau calcaire. L’altitude moyenne 1966 dans le parc est de 35 m à 114 m au- Extension de la dessus du niveau de la mer. surface du parc 1998 Si les visiteurs viennent pour le lac voir les flamants roses qui y Tsimanampesotse, migrent et nichent chaque situé dans le parc année, Tsimanampesotse est classé site abrite aussi et surtout L’espèce terrestre phare de RAMSAR 119 espèces d’oiseaux Tsimanampesotse est sans observés. aucun doute une mangouste : la 2002 Bontsira de Grandidier, Galidictis Tsimanampesotse grandidieri. change de statut et devient un Parc Ce mammifère, qui est classé parmi National les carnivores les plus rares au monde, ne vit que sur une petite 2003 bande de terre qui se trouve entre le extension de la lac Tsimanampesotse et le plateau surface du parc calcaire Mahafaly. La Bontsira de de 43.000 ha à Grandidier est classée en danger 203.740 ha. dans la liste rouge de l‘Union Le Parc National Internationale pour la Conservation de Tsimanampesotse de la Nature. 4 VINTSY n°71 © WWF MWIOPO/Randriamampionina Bébéron

Tsimanampesotse repose sur un plateau calcaire ou karstique. Le vaste réseau des grottes du parc, qui regroupe plus d'une centaine de grottes et avens, s'est formé par : ► L'érosion : avec l'acidité de la pluie qui creuse le calcaire, ►L'écoulement : l'écoulement de l'eau dessine les cavités souterraines ou aériennes et finit par relier les cavités en un vaste réseau, ► La fissuration : création de galeries ou de puits dans une fissure de la roche qui

s'élargit au fil des ans. © WWF MWIOPO

Dresy Lovasoa, Directeur du Parc National de Tsimanampesotse Tsimanampesotse est un Nous avons enregistré 1403 visiteurs en haut lieu de la biodiversité 2012. Au sein de Madagascar National de notre île. La majorité Parks et avec l'aide des bailleurs, des espèces animales et nous continuons une stratégie pour le végétales dans ce parc développement du parc : sont endémiques. Le Diffusion et partage des recherches parc est surtout connu ► scientifiques au sein du parc au plus pour être le seul site de grand nombre; nidification des flamants roses à Madagascar. ► Intégration des populations locales Avec cet immense lac dans le développement du parc. Nous salé qui a donné au parc son nom, cogérons le parc avec les populations Tsimanampesotse abrite également pour une meilleure responsabilisation, plusieurs espèces exceptionnelles. Des et une gestion durable de la forêt; créatures fascinantes comme le poisson aveugle Typhleotris madagascariensis, ► Développement de l’écotourisme qui s’est développé durant des communautaire en intégrant les millénaires dans les centaines de communautés pour une répartition grottes souterraines du parc. équitable des bénéfices touristiques. VINTSY n°71 5 Tsimanampesotse, ilay farihy manan-tantara Tsimanampesotse no farihy masira lehibe indrindra amin’iny faritra Atsimo Andrefan’i Madagasikara iny. Raha ny lafiny ara-tontolo iainana no tena ahafantarantsika azy, dia maro koa ny angano, lovantsofina sy fombafomba manodidina io farihy io. Ireo rehetra ireo no mampiavaka ity farihy ity mihoatra amin’ny toerana hafa eto Madagasikara ...

Ny nahatonga ny hoe Maro an'isa tamin’ireo irony dauphins izay antsoina amin’ny 13 g/l Tsimanampesotse teny malagasy hoe Fesotse. Nomena ny tahan’ny ny anarana hoe Manampesotse ny sira ao amin’ny Toy izao ny tantara araka ny filazan’ireo farihy noho ny fahitana ireo trondro farihy Olobe eo Efoetse, kaominina Beheloke, vaventy ireo. (35g/l ny an’ny distrika II, tanàna kely tsy ranomasina). lavitry ny farihin’i Tsimanampesotse : Tamin’ny fanjanahantany dia nisy Ireo loharano vazaha siantifika iray naheno ny avy amin’ny Lohasaha lavitry ny ranomasina na lazan’ny Manampesotse. lavabato baro Riake ny toerana misy ny farihy fony manodidina fahagola. Nanapa-kevitra io vazaha io fa hanao ny farihy no Indray andro, nisy tondra-drano lehibe fikarohana siantifika ao amin’ny mahatonga io taha ambany io. tamin’iny faritra rehetra iny, ary rakotry farihy, ary notronin’ny mponina ny ranomasina ny toerana iva rehetra. manodidina izy tamin'izany. 3000 ha Tamin’izany no niforonan’io farihy io. ny velarany. Isan-karazany ireo hazan-dranomasina Tao no nahita ilay vazaha fa tsy nentin’ny tondra-drano. misy akory ireo Fesotse izay lazaina 15 - 20 km fa mivelona ao anatin’ny fahiry. ny halavany. Nanomboka teo no tapaka fa ovaina ho 1 - 3 km Tsimanampesotse ny sakany ary ny anaran’ny tsy mihoatra toerana. ny 2m ny halaliny.

6 VINTSY n°71 Mitahiry fomban-drazana maro ny ao

Tsimanampesotse © WWF MWIOPO/Xavier Vincke

Raha ny filazan’ny Olobe dia mitahiry fanahy ny faritra misy ny farihy. Ireo fanahy ireo no maka endrika Fesotse rehefa miseho amin’ny zanatany.

Noho izany, misy ireto fady ireto izay tsy maintsy arahina ho fanajàna ny fomban-tany :

► Ny zava-drehetra avy any an-dranomasina dia tsy azo entina ao amin’ny farihy, ary ny zava-drehetra avy ao amin’ny farihy dia tsy azo entina eny an-driaka satria mpifady ny ranomasina sy ny farihy noho izy ireo efa nisaraka. © WWF MWIOPO ► Tsy azo dikaina amin’ny kiraro ny faritra rehetra manodidina ny Doany ao Tsimanampesotse.

► Fady vonoina ny biby rehetra manodidina ny Doany. Misy doany telo lehibe manodinina ny farihy Toerana fitosahan’ny ranovelona Miaraka amin’ny RAMSAR avy any anaty lavabato no misy ireo lavabaton’i Emande, est un traité Doany. Fangataham-pitahiana, dia ireto ireo Doany intergouvernemental fanasitranana sy zavatra maro no hanasinana ao qui sert de cadre à hanasinan’ny olona eo. Mino ny amin’ny faritra l’action nationale et à la olona fa ao amin’ireo no misy ny Tsimanampesotse : coopération internationale fanahy Antambahoaka. pour la conservation et ► Andranonaombe l’utilisation rationnelle des Antambahoaka eto no hilazàna ny ► Ambararata zones humides et de leurs razamben’ny olona avy amin’iny ► Manavambe ressources. Le traité est faritra iny. Samy manasina eo avokoa entré en vigueur en 1975. na ny Vezo na ny Mahafaly na ny Tanalana … VINTSY n°71 7 Tsiamaso remonte le haut plateau Mahafaly vers un champ de dalles calcaires, qui Tsiamaso sont en fait des restes de coraux Tsiamaso est un circuit en fossilisés. Leurs © WWF MWIOPO/Tony Rakoto boucle de 14 km qui dure entre formes rappellent 1h 30 mn et 2h. modestement Ce circuit nous mène également les Tsingy de vers la grotte Mitoho, qui abrite Bemaraha. Ces le fameux poisson aveugle que roches produisent les malgaches appellent Toho. un son métallique semblable à celui de Le circuit Tsiamaso est un l’acier. labyrinthe de fourrés épineux Les dalles calcaires de Tsimanampesotse et de végétation sèche. On y trouve notamment C’est là que se prélassent l’Uncarina stellulifera ou des geckos comme le Farahetsa. Cette plante Paragehyra petiti, ou endémique du sud de l’imposant iguane à queue Madagascar est utilisée épineuse de Madagascar, dans la composition Oplurus quadrimaculatus. de cosmétiques et de Oplurus quadrimaculatus / shampoings. Uncarina stellulifera / iguane à queue épineuse Farahetsa Une journée dans le parc national Andalamaike

Tsimanampesotse Circuit de 7,2 km. Durée : 2 circuits ouverts que l’on peut suivre entre 4h – 5h pour découvrir une partie de la richesse de Tsimanampesotse. Ce reportage a été Andalamaike plonge réalisé avec l'aide des guides de Madagascar dans la végétation aussi National Parks à Tsimanampesotse. luxuriante que curieuse de la forêt sèche typique du sud de Madagascar. On y découvre une forêt de plantes xérophiles* et épineuses … Cette végétation abondante a su s’adapter au climat rude de la région. Comme le Sodisody ou Euphorbia auconclada, dont le latex est utilisé pour étancher les pirogues. 8 VINTSY n°71 La grotte de Mitoho fait partie du réseau des nombreuses grottes du parc national Tsimanampesotse. Ces grottes abritent de nombreuses espèces d’oiseaux aquatiques, des colonies entières de chauve- souris. On y trouve aussi le boa Acrantophis dumerili. chauve-souris Chiroptera pteropodidae /

Le saviez-vous? © WWF MWIOPO/Tony Rakoto A la montée des eaux durant la saison des pluies, le niveau des eaux de la grotte Mitoho baisse. A la fin des pluies, ce niveau monte. Acrantophis dumerili / boa de Madagascar Oplurus quadrimaculatus / iguane à queue épineuse

Polyboroides radiatus / Gymnogène de Madagascar Merops superciliosus / Guêpier de Madagascar Andalamaike se termine par un Grand-mère baobab enchevêtrement de Ficus megapoda. Les locaux font des offrandes et des sacrifices Andalamaike est un au cœur de cet arbre que les sanctuaire de baobabs. Chaque malgaches baobab a son petit appellent Couracopsis nigra / nom et sa petite Fihame. Perroquet noir histoire. C’est là que Cette forêt se trouvent le baobab de ficus souriant, le baobab donne sur vazaha ou la grand- un aven mère Baobab, dont de 25m de l’âge est estimé à 3000 profondeur ans. Une forêt où ont où on peut élu domicile plusieurs Zonosaurus laticaudatus / lézard annelé de Madagascar faire de la espèces de reptiles Dicrurus forfitacus / (Western Girdled Lizard) plongée. Drongo malgache et autres oiseaux. * plante qui supporte des conditions climatiques caractérisées par la sècheresse et la chaleur. VINTSY n°71 9 Antsara sy Fisy, Para-éco ao Tsimanampesotse

Notsongaina tamin’ny mponina manodidina ny valanjavaboaary ireo para-éco noho ny fahaizany manokana mahakasika ny tontolo manodidina azy. Manampy ireo siantifika amin’ny fahalalàna ny tontolony ny para-éco. Azo lazaina fa izy ireo no rohy mampifandray ny mponina manodidina ny ala sy ireo mpikaroka mivahiny ao Tsimanampesotse.

“Hatramin’ny taona 2006 aho no niasa teto. Manampy ireo siantifika sy “Mpiarakandro na manao fanarahana ireo biby toy ny mpiandry omby no asako androngo, bibilava sy ny biby maro taloha ary efa hatrizay aho no hafa aho. Kely sisa angamba dia liana tamin’ireo karazan-kitay fantatro tsirairay ireo reptiles ato an’ala. Misy karazany an-jatony anaty ala.” mahery izy ireo. Ao ny fanafody, ao ny mahafaty … Manosika ahy hizara ny fahalalako amin’ireo mpiray tanàna izany satria maro ny mbola tsy mahalala fa eto Madagasikara ihany no misy azy maneran-tany.”

"Tsara © WWF MWIOPO/Tony Rakoto raha mahafantatra momba ny hazo an’ala Antsara, 32 taona, daholo ny olona ety. reptiles Amin’izay izy tsy manimba mpanara-maso ireo ao Tsimanampesotse fahatany ireo hazo sarobidy ary tsy mihinana ireo hazo mety mahafaty azy koa ny “Izaho no olona." mampianatra azy ireo anarana ahafantarantsika ireo zava- sy ny zava- tsoa entiny. Izy kosa mizara amiko ireo fahalalana siantifika fantany momba ireo “Tsy biby an’ala.” mahatsiaro sasatra aho manao ity asa ity satria am-pitiavana no hanaovako azy ary tsapako fa miteraka sy mihamaro ireo biby hatramin’ny Fisy, 40 taona, mpanara-maso niasako teto." momba ny zava-maniry

10 VINTSY n°71 "Ceinture verte" mihodidina an'nyTsimanampesotse

Tameantsoa Ankazomanga Maroarivo Ankaragnila Anjanabo Betioky Sud Antsakoampolo Beantake Fandrosoana Vohitomotse Fambolena traka, fambolena lomotra Beheloka Fandrosoana Soa Ho Anay an-dranomasina mba ho fidiram-bola ho Amponidaro Légende Reniala Mitsinjo an'ny fikambanana vehivavy Miovasoa Ville Taranake Masiaboay Beheloka Route Nationale COBA

Beahitse Parc TSP Vohitomotse Commune Fambolena zanakazo fandrehitra, Mitahisoa Magnasoatane

famokarana arina nohavaozina Ankikitike Tsimanampesotse

Fiaronantsoa Ejeda Tsimandikalilindrazana Voroja Fiveloma, Mandroso, Mizakamasy Tsy Very Anjara Mahasoa Lovasoa Itampolo Fambolena Traka, Morongo, fitantanana Mahasoa Mahazoarivo ala, fivarotana ny vokatra eny an-tsena Ala Faly de Behavandra Itampolo Ankiliabo Marofototse Ala Faly d’Andamonty Fiveloma, Valavo Mandroso, Association Mialanaky Mizakamasy Ampitanake

Milamintsoa Maevasoa Androka Maevasoa

COGESFOAndroka R : Mitantana ireo ala manodidina ny Miasa ho amin’ny Tsimanampesotse ireo VOI fitantanana maharitra Nametraka famindrana fitantanana ny ala manodidina ireo harena voajanahary ny Tsimanampesotse ny Ministeran’ny Tontolo Iainana ny COGESFOR sy ny Ala. Nanomboka tamin’ny taona 2002 izany ary (Conservation et GEStion niarahana tamin’ireo mpiara-miombonantoka toy ny WWF. des écosystèmes FORestiers Fikambanana Vondron’Olona Ifotony miisa 38 no nomena Malagasy). Manamafy faritr’ala hotantanina. Izay no antsoina hoe “ceinture verte” ny fahafahan’ireo VOI izay manodidina ny valanjavaboaary Tsimanampesotse ary mitantana ny ala mba manampy amin’ny fiarovana io toerana hamokatra harena, ary sarobidy io. ny rafitra fanaraha-maso ny fitrandrahana izany ny Olivier Ramanamboninahitra COGESFOR. lehiben’ny tetikasa COGESFOR

" Ireo VOI no tokony hitantana ny ala satria izy ireo no mivelona manodidina ny ala. Mora kokoa ny fikajiana sy fitantanana ny harena raha ireo voakasika voalohany no mitantana izany. Ao anatin’izany ny fandrindràna samihafa, ny fametrahana dinam- pitantanana, ny fizarana ny faritr’ala trandrahana, ny ala arovana sy ny sisa. Tsy mijanona eo anivon’ireo VOI fotsiny ihany io rafim-pitantanana sy fifampifehezana io fa mipàka hatrany amin’ny kaominina maro ao anatin’ny distrika mihitsy."

VINTSY n°71 11 Ny fambolena no fanoitra ho amin’ny fampandrosoana ao Itampolo

Nametraka fomba fitantanana Fambolena anana maharitra amin’ireo na traka faritra manodidina an'ny Tsimanampesotse ny WWF. Ny taona 2009 no Ohatra amin’izany ny nanomboka nanao fokontany Nisoa ao amin’ny fambolena anana ireo kaominina ambanivohitra vehivavy 30 miaraka ao Itampolo, distrika Ampanihy, amin’ny fikambanana faritra Atsimo Andrefana. Mizakamasy.

Ao no ahitana ny VOI Karazan-traka toy ny Mizakamasy, mitantana anatsonga sy anamalaho ala 6980 ha, izay ary épinards no mahazaka tarihin’andriamatoa Emile ny toetrandro any an- Jean. toerana.

Nihena ary mety ho fongotra Ampivadiana amin’ny voly “Efa mihitsy aza ny hatsake ao karaoty, voatabia sy tongolo mahatratra amin’ny kaominina Itampolo ireo ary amidy 100 Ar ny 300.000 ar satria manana ny tanimboliny toko. ny vola azo ny ankamaroan’ny olona tamin’ny ary efa maherin’ny 60% Mitambatra anaty saha iray fivarotana amin’ireo mpikambana eo anivon-tanàna ireo voly ireo traka tamin’ity © WWF MWIOPO/Tony Rakoto VOI no mampiasa teknika mba ho fiarovana amin’ny 2013 ity. Fividianana fambolena moderina. halabotry sy fanamorana ny masomboly sy fanondrahana. hifampizarana amin’ny faran’ny taona ny vola.” Soanirina, mpitam-bola

12 VINTSY n°71 “Mba mahalala tsiron- tsakafo izahay ety. Menaka fotsiny ihany mantsy no niketrehana ny laokanay taloha. Ankehitriny mba afaka manisy voatabia sy tongolo ny ankamaroan’ny mponina. Tsara tohina ny vadinay ary mavitrika manjono any an-driaka.” Nitasoa, filohan’ny fikambanana

Moringa Oleifera na morongo © WWF MWIOPO Ny fifindrana omby na Mikarakara fambolena morongo anaty vala mirefy 500 ara ny VOI transhumance Mizakamasy ankehitriny. Orinasa iray Emile Jean, filohan’ny VOI mpanondrana morongo any ivelany no Mizakamasy: “Nifanaraka tamin’ny mandray ny vokatra. Madagascar National Parks izahay Mizakamasy mba Io orinasa io no nampiofana ireo VOI handroahana ireo amin’ny fambolena sy fikarakarana ny omby tafiditra morongo. ivelan’ny faritra voaaro hivoaka ny Taninjanakazo na pépinière valanjavaboaary.

Ao no hampitomboana ireo masomboly Nohamafisina ny anana sy legioma izay trandrahan’ny fambolena ireo vehivavy. Mahaleo tena tanteraka ary sakafon’omby toy ny tsy voatery mividy masomboly any Samata sy Raketa Toliara ireo VOI. hiatrehana ny hain- tany (martsa – Mampiofana ireo mponina amin’ny novambra). teknika fambolena ary mivarotra masomboly koa ireo VOI. Izany no Misy sakafo ireo omby mandritra ny hatao dia mba hiroborobo any an- hain-tany amin’izay no sady mihena ny toerana ny fambolena, izay hita fa olana amin’ny malaso satria mijanona mampidi-bola tokoa. eto an-tanana ireo omby.”

VINTSY n°71 13 Faune

Le poisson aveugle

Les premières recherches scientifiques publiées sur le nom scientifique : poisson aveugle cavernicole de Madagascar datent de Typhleotris 1938. madagascariensis

Endémique de Madagascar, le Typhleotris nom vernaculaire : madagascariensis est un poisson d’eau douce qui se mitoho trouve uniquement dans le réseau des grottes calcaires de © WWF MWIOPO Tsimanampesotse et du Plateau Mahafaly, dans une zone inférieure à 500 km2.

Selon l’IUCN, les scientifiques ont Morphologie découvert trois sous espèces de Le poisson aveugle adulte mesure 10 cm. C’est un animal poisson aveugle dans la zone : longiligne à la peau visqueuse et dépourvu de nageoire * Typhleotris madagascariensis, dorsale. Il n’a pas d’yeux car dans les grottes souterraines dans la région de Tsimanampesotse, où il vit, il n’y a pas de lumière, et les yeux sont donc * Typhleotris pauliani, que l’on inutiles. Sa peau très fine est dépourvue de pigmentation. trouve dans des grottes et avens au Elle est translucide, presque transparente. Elle lui permet nord du bassin de la rivière Onilahy, de «sentir » son milieu. Il est très sensible aux vibrations * Typhleotris mararybe, une nouvelle de l’eau. espèce découverte en 2012 par des chercheurs du Musée Américain d’Histoires Naturelles.

Cette nouvelle espèce a été découverte dans la grotte Vitane, près d’Itampolo, dans le Parc National de Tsimanampesotse. Elle est pourvue d’une coloration foncée et sa structure est plus osseuse.

Le poisson aveugle cavernicole de Madagascar est classé en danger d’extinction dans la liste rouge de l’IUCN.

14 VINTSY n°71 BANDE DESSINéE

Faritra iray eto an-tanan-dehibe Andraso kely aloha fa Dray! amin’ity Mirava avy nianatra, izahay kosa anie mbola manodidina voretra hamonjy fodiana izy mihinana goûter kely e! be feno fako sy efatra mianadahy... fofona maimbo?

Haingana ry ireto fa ianareo ve tsy matahotra ny ho tratry ny orana ety a!

Tsara be ilay koban- dravina sady izaho noana be avy nanao ilay enti- mody teo

Ô ry Badoda a tsy lasa tsara ao anaty fanariam-pako akory anie ny fakon’i Badoda e!

Ka efa feno fako mahatsiravina be ny manodidina ilay dabam-pako dia sarotra be ny hanavatsava eo

Mahagaga tokoa r’ireto ny fiisian’ireto fako be miparitaka reky ny manodidina ireto a

Fa mbola hafa koa anie r’ireto SAdy tsy vitan’ny mandoto tanàna ny zava-mitranga ety rehefa fa mbola maimbo be ihany koa avy ny orana e!

izany ve ? Tsy mahagaga raha miakatra ny rano. Dia nirotsaka tokoa ny oram-be... Ary rehefa miandrona eo io ka tsy misy ivoahany dia miteraka fofona maimbo sy aretina samihafa. Jereo anie fa niakatra vetivety teo ny haavon’ny rano e!

vokatry ny fako miparitaka eraky ny tanàna io e.

Tampoka teo...

EEEEE! Vonjeoo! Rehefa avy toa izao ny orana dia entin’ny riaka ny fako dia manentsina ireo tatatra

adray! F’angaha tsy njijery lalana tsara i Badoda e! Tsy tokony himenomenona be fahatany kosa i BAdoda e! Ny ataontsika ihany anie indraindray no mahatonga izao e! Tadidio fa rehefa maromaro amintsika no za-dratsy manary fako ivelan’ny fanariam-pako toy ilay nataon’i Badoda tatsy aloha tatsy teo iny dia mazava ho azy fa mitambatra ireny Sss! nisy dalle tsy fako madinidinika ireny dia misarona kay tao! entin’ny riaka ka manentsina ireo tatatra, indrindra rehefa avy ny orana

Ary rehefa tsentsin’ny Eny fa na dia misolo hafa fako ny tatatra dia mety indray aza ny teo dia mbola Ka raha izany anie hiteraka tondra-drano eo foana ihany tokony hitady kely mihitsy. vahaolana maharitra isika mba hampihe- nana ny fihanaky ny fako be toy izao e!

Ireo fako ireo mantsy raha vao tsy alàna ara-potoana dia tavela eo ka manimba ny tontolo iainana. Indrindra moa rehefa avy ny orana dia lasa mifindra amin’ny toeran-kafa fotsiny ireo fako fa tsy foana. Tsy mahagaga raha miakatra ny rano. Dia nirotsaka tokoa ny oram-be... Ny fampihenana ny fako isan- Ohatra hoe samy mampiasa Ahodina koa izay Ary rehefa miandrona eo io ka tsy misy tokantrano izao no hitako hoe tokony fitaovana maharitra fa mbola azo ivoahany dia miteraka fofona maimbo sy anaovan’ny tsirairay ezaka e tsy ireny zavatra ahodina e aretina samihafa. indray mandeha Jereo anie fa dia ariana niakatra vetivety teo ireny. ny haavon’ny rano e! vokatry ny fako miparitaka eraky ny tanàna io e.

Tampoka teo... Dia izay tsy azo ahodina NA ny ora fanariam-pako io aza anie r’ireto intsony dia atao anaty tokony ho hajaina tsara e EEEEE! fanariam-pako tsara Vonjeoo! Rehefa avy toa izao ny orana dia entin’ny riaka ny fako dia manentsina ireo tatatra

plastika vy tavoahangy VAo maraina be Sy hariva be Izaho mino fa raha ireo fotsiny aza no voahaja dia tsy hisy intsony izany fako mivangongona be sy hiparitaka izany. Ny ampitso vao maraina... adray! F’angaha tsy njijery lalana tsara i Badoda e! Tsy tokony himenomenona be fahatany kosa i BAdoda e! Ny ataontsika ihany anie indraindray no mahatonga izao e! Tadidio fa rehefa maromaro amintsika no za-dratsy manary fako ivelan’ny fanariam-pako toy ilay Tsy mandry ny nataon’i Badoda tatsy aloha saiko tatsy teo iny dia mazava ho Nodiovin’i Badoda tamin’ilay Oyeee! Raha mba manao azy fa mitambatra ireny tamin’ny lapelina ilay izaho nanary toy izany daholo izao ny Sss! nisy dalle tsy fako madinidinika ireny dia tatatra feno fako teo fonona olona rehetra an! entin’ny riaka ka manentsina akaikin’ny tranony koban-dravina misarona kay tao! sery ivelan’ny ireo tatatra, indrindra sery sery rehefa avy ny orana fanariam-pako omaly iny dia mba manarina Ary rehefa tsentsin’ny Eny fa na dia misolo hafa izay tsy nety fako ny tatatra dia mety indray aza ny teo dia mbola Ka raha izany anie nataoko aho hiteraka tondra-drano eo foana ihany tokony hitady androany e kely mihitsy. vahaolana maharitra isika mba hampihe- nana ny fihanaky ny fako be toy izao e! Ahhhh! Badoda. Toa nifoha Fa vao maika tsara koa sahady? Izahay izao saika raha mba misy mamorona hamangy an’i Badoda koban-dravina azo hanina mihitsy hoe nanao ahoana aman-kodiny Ireo fako ireo mantsy raha ilay kotsa be omaly? vao tsy alàna ara-potoana dia tavela eo ka manimba : ALDR Sary ny tontolo iainana. Indrindra moa rehefa avy ny orana dia lasa mifindra amin’ny toeran-kafa fotsiny ireo fako fa tsy foana. TAPITRA Toy ny famokarana menaka Nanatsara ny Ravintsara**, teknika azo handiovana fiainan’ny olona ny rano masira ny toby désalinisation distillation. ao Beheloke

Toerana iva ary manakaiky ranomasina i Beheloke kaominina ambanivohitra Toliara. Raha ny fanadihadiana nataon'ny siantifika Teknika fanadiovana rano momba ny voka-dratsy ateraky ny fiovaovan’ny toetr’andro dia efa masira na masimasina voavinavina fa amin’ny taona 2015 dia mety hihoatra na handrakotra ny tananan’i Beheloke ny ranomasina*.

* Rapport : Témoignages climatiques dans le village de Beheloka – WWF MWIOPO – Arotsaka ao anaty Programme Changement Climatique, juillet barika vy eo ambony 2011. fatana ny ranomasina tiana diovina. Hafanaina Masira be ny rano ao Beheloke noho avy hatrany ny rano izany ary mandeha hatrany amin’ny mandra- 12 km miala ny tanàna ny olona pangotrany. manovo rano. Nanangana toby désalinisation ho fandiovana ny rano ao Beheloke ny WWF ny 1 taona 2012. Izany no natao dia hanamoràna ny fiainan’ny mponina sy hampitsaharana ireo aretina maro ateraky ny fisotroana rano masira.

Miakatra ny evoka rehefa mangotraka ny rano. Ampadalovina ao anaty rano mangatsiaka ny fantsona mitondra ny entona mba hangatsiaka. Mitsika moramora ny rano madio avy eo. Azonao sotroina avy hatrany ny rano 2 madio.

18 VINTSY n°71 **Jereo VINTSY n°67 pejy 13 Misy rano miangona masira © WWF MWIOPO/Tony Rakoto be antsoina hoe saumure avy amin’ny rano nampangotrahina. Atokàny io saumure io ary avelao hangatsiaka.

Tandremo : Tsy azo ariana an-tanety ny saumure noho izy tena masira be ka manimba ny tsiron-tany. Aparitaka anaty ranomasina manonja ny tokony hanaovana azy, na avarina moramora any anaty rano mikoriana, mba tsy hivangongo loatra ny sira. “Taloha izahay raha matsaka any am- bovo, dia mila mandavaka ary miandry ny fasika hitsiaka. Raha bidon 10 no tovozina, ny roa voalohany ihany no mamy ary ny 8 ambiny masira daholo. Mbola vidiana 700 ar koa ny rano iray bidon tamin’izany. Ankehitriny, 250 ar izy ao amin’ny toby desalinisation. Afaka ampiasaina amin’ny zavatra hafa ny vola sady tsy marary kibo intsony ny Azo ampiasaina hitehirizana ankizy.“ vokatra toy ny legioma sy hena Madame Vahiny koa ny ranon-tsira na saumure.

"Nanampy amin’ny firoboroboan’ny tanàna ny fisian’ny rano. Lasa misy biraon’ny zandary eto aminay, misy dokotera koa. Mandroso e! Afaka mandriaka sy miasa tany amin’izay ny olona satria io fakàna rano io no tena nandany andro taloha noho ny fahalaviran’ny vovo.” Jean-baptiste, SG kaominina Beheloke

Efa manomboka ankehitriny ny fananganana toby désalinisation roa vaovao : ► Ao Besambay, kaominina ambanivohitra Beheloka, misy olona mahery ny 400 ny iray. ► Ao Tariboly, kaominina Itampolo, misy olona mahery ny 600 kosa ny faharoa. VINTSY n°71 19 © WWF MWIOPO/Tony Rakoto

Fambolena Lomotra ao Beheloke : fitantanana ny morontsiraka sy fampandrosoana

Isan’ny mamokatra indrindra iny morontsiraka atsimon’ny Toliara iny raha ny harena an- Ny zava-misy dia dranomasina no resahina. Mahery ny 6000 ny manomboka mihena karazana zava-manan’aina an-dranomasina noho ny fiovaovan’ny hita any araka ny WWF. Ao ny hazan-drano, toetrandro ny ny trondro, ireo fano na tortues de mer ary hazandrano. Mihena ilay trondro an’arivo taonany antsoina hoe koa ny hara na récif Coelacanthe. Mampidi-bola ny fanjonoana any corallien. an-toerana. Manomboka mihena anefa izany taham-pamokarana izany ... Hanampiana ny fampidiram-bolan’ny mpanjono sy ho fanomezana asa ny vehivavy ny fambolena Lomotra. Ao Befasy sy Beheloke no nanombohana izany. Karazana Lomotra toy Kappaphycus alvarezii na Kappaphycus cotonii no hambolena.

Mety mahatratra 40 ha ny saha hambolena lomotra eo amin’ny morontsiraka ao Beheloke.

Gaetan Tovondrainy, programme marin WWF

20 VINTSY n°71 Ny Kappaphycus alvarezii

Lomotra mena avy any amin’ny Oseana Indiana ny Kappaphycus alvarezii. Manopy maitso sy mavo ny lokony ary malaky fitombo io lomotra io satria mitombo avo 2 heny isaky ny 15 andro ny habeny. Rehefa afaka ny 15 andro, hotazana sy hamainina ny lomotra. Ao anatin’io lomotra nohamainina io no misy ny carraghénane. Io carraghénane io dia ampiasaina amin'ny famokarana shampoing sy dentifrice. Eo koa ny fanamboarana lokomena sy labiera. Fikarakarana ny vokatra

► Rehefa tonga ny 45 andro dia hotazana ny lomotra ary hatomboka avy hatrany ny fanamainana. Ireo zavatra ilaina amin’ny ► Hamainina mandritra ny 4 andro ireo fambolena lomotra lomotra ary avadika isaky ny adiny 6 mba ho azon’ny masoandro tsara. ► Fahazotoana sy finiavana : Tsy mandany hery ny fikarakarana ny lomotra Ny tombony amin’ny fambolena fa mila finiavana satria 45 andro vao mioty vokatra, ary arakaraky ny habetsahan’ny lomotra famafàzana ny tahan’ny fahavokarana. ► Lomotra 1 kg = 400 ar. ► Ranomasina mafana (18° - 35°) sy ► Azo hatao mandavan-taona ny fambolena marivo, amin’ny toerana lavitry ny onja lomotra, ahavokarana be ary tsy mila nefa manakaiky tora-pasika : tsy maintsy fikarakarana firy. mahazo masoandro ireo lomotra ary tsy ► Mampihena ny fitrandrahana ny maintsy rendrika anaty rano. morontsiraka ary azo hatao vadin’asa amin’ny jono sy voly an-tanety. ► Tady lava sy tavoahangy plastika: ► Toerana fanatodizana ho an’ny karazam- Fatorana amin’ny tady ireo lomotra ary biby an-dranomasina sasany ny lomotra. ampanarahina ny tavoahangy plastika mba ► Sakafo ho an’ny trondro sasany, ka hitsingevana ny lomotra. Haingana kokoa ny mampitombo azy ireo. fotombony rehefa mitsingevana anivon’ny rano izy. Endrika fitadiavam-bola sy fitrandrahana ny ► Borosiana matetika ireo Lomotra harena voajanahary ity ao Beheloke ity. Raha hambolena mba hamonoana ireo parasites. manana ohatra azo tarafina toy izany ianao, Toy ny fambolena rehetra dia misy ahi-dratsy alefaso aty amin’ny gazety Vintsy BP 738, mail manimba ny vokatra koa ny fambolena [email protected] dia avoakantsika amin’ny lomotra. gazety Vintsy manaraka.

VINTSY n°71 21 Rakofana ny fatana : rariana ravin-kazo na bozaka ary tontofana vovon-tany mena. Tandremo tsy ho tototra ny tatatra sy ny vava afo. 3

Faritana amin’ny tany ny haben’ny fatana : L x l x h = 2.5 x 1.5 x 1.5 m ary asiana tsatokazo ny zorony efatra. 1

Asiana hazo lehibe 3 na 4 manaraka ny halavan’ny fatana mba hanamora ny fivezivezin’ny rivotra. Ireo no fototra hilanja ny hazo handrahoina. Rariana hazo kelikely (≤5 santimetatra) manaraka2 ny sakan’ny fatana eo ambonin’ny fototra. Hatao toy ny gorodona Rakofana bozaka sy ravikazo mihitsy ary hafatratra ny hazo ireo tatatra ary totofana tany rehetra eo ambony. rehefa hita fa mirehitra tsara ny ao anaty fatana. Ampiadio tsara ireo hazo hafatratra mba tsy hisy intsony ny banga sy ny elanelana. 5

22 VINTSY n°71 Ny teknika famokarana arina nohavaozina

Toro hevitra avy amin'ny VOI Vohitomotse ao Beantake ity teknika famokarana arina moderina ity. Sady mitsitsy hazo io teknika io no mahavokatra be satria mihena 30% ny hazo ampiasaina raha oharina amin'ny teknika nentim- paharazana. Tsara raha hazo manana savaivo tsy latsaky ny 10 sm no miakatra no hanamboarana ny arina. Aza dorana ny foto-kazo ary aza hatao mihoatra ny 20 sm miala ny tany ny hazo kapaina mba hitohy ny fitsiriny. Izany no hatao dia mba hitsiry indray ny hazo ary azonao trandrahina indray any aoriana. © WWF MWIOPO Andrahoina4 ny hazo Ampidirana vain’afo Mahatratra 469 t eo amin’ny vava afo. isan-taona ny Saromana ny tampony saribao vokarin’ireo rehefa hita fa miakatra kaominina 4 ao anivon’ireo tatatra manodidina ny ny afo. “plateau” Mahafaly izay miara-miasa amin’ny WWF.

Mihoatra ny 5 tapitrisa ariary ny vola miodina ao amin'io tsena io isan-taona araka ny fanadihadiana nataon’ny fikambanana PARTAGE tamin’ny 2011. Ataovy anaty gony ireo saribao Noho izany, tsena lehibe izay mamelona rehefa masaka ary fianakaviana maro ny famokarana azonao hamidy sy saribao. Mandripaka ny ala anefa izany ampiasaina avy raha tsy misy fitantanana maharitra sy hatrany teknika famokarana nohatsaraina toy io 6 haseho antsika io. VINTSY n°71 23 Fabrinah, Flovia, Eugénie sy Flanderine, Modely ho an'ireo ankizy ao Befasy sy Maromena

Ankizy efatra mirahavavy avy ao amin’ny tanànan’ i Befasy sy Maromena no nahazo vatsim- 100% ny taham-pahafahana pianarana. Mpianatra mahay sady tsara CEPE teto aminay tamin’ny naoty indrindra tao amin’ireo kaominina herintaona ary 212 ny roa izy efa-bavy, dia i Rasoanantenaina mpianatra eto amin’ny EPP Eugénie, Herimalala Flanderine, Safidiniaina ankehitriny. Nomenjanahary Fabrinah sy Rasoafiavy Heriniaina Flovia. Mandrisika ny ankizy hianatra ny nahazoan’i Ny “Fondation Mc Arthur” no nanolotra ny Maromena ireo vatsim- vatsim-pianarana, ary miantoka ireo mpianatra pianarana ary miezaka 4 ireo hatramin’ny fahafahany BEPC. mafy izahay mpanabe Ramose Zaka, mha hitazona hatrany Fa nanangana sekoly maitso tao amin’ireo mpampianatra ao kaominina nisy ireto mpianatra ihany koa ny amin’ny EPP io laharana voalohany “Fondation Mc Arthur.” io ny eto.

Ny fanatsaràna ny foto-drafitrasa sy ny fanabeazana dia anisan’ny fototra ho any amin’ny fampandrosoana maharitra sy hamongorana ny fahantrana. Manampy sy mampirisika ny zanako hianatra Manatombo bebe kokoa ireo zokiny sy Maromena oharina amin’ny havanay izay tanàna hafa satria eto hipetrahany any aminay izany no misy ny Madame Célestine, Toliara. renin’i Fabrinah ankizy mahay. Tena mianatra Tombontsoa voalohany maraina sy hariva ny fitsanganan’ity trano ny ao amin’ny "Père Barré" ka école écologique vaovao tsy miriaria any an-tany lavitra ity et Maromena. Eo koa any ny zanako. Sady faly aho ny fanavaozana ny EPP. tafita ny zanako no mampihena Chef COBA Mitondra foto-drafitrasa Maromena ny fandaniana amin’ny resaka vaovao eto Maromena ny fampianarana ny zanako ity

fahaizan’ireo ankizy. bourse ity. © WWF MWIOPO/Tony Rakoto

24 VINTSY n°71 Maniry ny ho mpampianatra aho ary eto Maromena no tiako hampianarana rahatrizay. Sady manao ny anjarako ho an’ny tanana aho amin’izay no miverina eo amin’ny fianakaviako. Tiako entanina ireo ray aman-dreny rehetra hoe ampianaro ny ankizy fa aza sakanana. Ary ho an’ireo tanora toa ahy, milofosa amin’ny fianarana fa io no lova tsara indrindra. Flovia, 12 taona

Tsy nisy tahotra mihitsy aho niala Maro izahay no tsy tany Befasy hianatra aty Toliara. avy eto Toliara ao am- Ao amin’ny fianakaviako eto Toliara pianarana. aho no mipetraka ary tsy lavitra ny Tsy mahatsiaro tena fianarako vaovao “Les moineaux” ny very izahay satria tranonay. betsaka no avy lavitra toa anay ary tsy Isaky ny alarobia izahay dia mandeha mifanjàna ny ao an- Eugénie, 13 taona ao amin’ny Alliance Française satria dakilasy. ao no ahitanay Histo-géo sy siansa karazam-boky no taranja tena tiako satria maro amin’ny ahafantarana zavatra maro momba ny tontolo fianarana sy sy ny tantara. Maniry hiasa ao amin’ny WWF fialam-boly. aho rahatrizay satria ny WWF no nanampy Maniry ny ho anay. mpampianatra Tiako raha mba izaho indray no manao aho satria mila asa fiarovana ny tontolo sy fanampiana ny hampitaina mpanjono tahaka ny nataon’ny WWF taminay. amin’ny taranaka ny Flanderine, 13 taona fahalàlana.

Taranja Anglisy no sarotra indrindra any am-pianarana satria mbola tsy nianatra izany mihitsy aho taloha. Na izany aza tsapako fa mitombo hatrany ny fahalalàna ananako any Toliara mihoatra amin’ny eto Maromena. Safidiniaina Nomenjanahary Fabrinah, 12 taona, no nahazo ny naoty ambony indrindra tamin'ireo ankizy rehetra ao amin'ireo kaominina roa.

VINTSY n°71 25 FLORE

Velarany : 40 ha Karazana zavamaniry : mihoatra ny 900 isa, 90% Ny arboretum ao Antsokay amin’ireo dia any Atsimo Andrefana ihany no ahitana azy manerantany. 80% 12 km miala ny tananan’ny Toliara, tsy lavitry ny seranam- amin’ireo dia zavamaniry piaramanidina no misy ny arboretum Antsokay. Tany amin’ny fanafody. taona 1980 no namorona io toerana io i Hermann Petignat, Biby : misy karazam-biby teratany Suisse. mandady sy mampinono © WWF MWIOPO/Tony Rakoto 2, karazam-borona 35 ao Nambolena tao Antsokay ireo karazana zavamaniry ahiana ho Antsokay. Isan’izany ny lany tamingana any amin’ny faritra Atsimo Andrefana. Sady ilay gidro kely Microcebus ho fiarovana ireo zavamaniry izany no sady fampahafantarana griseorufus. ny harena voajanahary.

Musée : ahitanao ireo karazana fossiles sy vato any atsimo. Ao Jardin botanique koa no misy ny atodin’ilay vorombe Aepyornis maximus. sy arboretum toerana noforonon’ny Ivo fampianarana momba ny tontolo iainana : Natao olombelona mba hanehoana manokana ho an’ireo mpianatra. Manazava an-tsary sy an- karazana voninkazo, tsoratra ireo harena rehetra any amin’ny faritra Atsimo hazo sy zavamaniry. Ny Andrefana. tanjona kendreny dia fampahafantarana izany Auberge de la table : misy trano zavamaniry izany amin’ny fandraisam-bahiny sy toerana vahoaka, fanampiana ireo fisakafoana koa ao amin’ny siantifika amin’ny fikarohana arboretum. ary fiarovana ireo karazana zavamaniry ao aminy.

Vidim-pidirana : Lehibe sy tanora : 10.000 ar Ankizy : 5.000 ar Ankizy madinika sy zazakely : maimaimpoana

26 VINTSY n°71 Fara, mpikambana club Vintsy taloha no guide ao Antsokay

Mpikambana club Vintsy Dangalia Vintsy no naha tonga saina tao amin’ny Lycée Antaninarenina ahy amin’ny tokony ho Toliara i Fara. Ankehitriny, izy no anjara biriky hoentiko lehiben’ireo mpitarika mpitarika amin’ny tontolo mpitsidika ao misy ahy aty amin’ny Toliara koa. arboretum ao Tsy maha menatra Antsokay. mihitsy ny maha club Rehefa vita ny Licence- Nanomboka Vintsy! Rehareha aza ko dia nametraka Fara,"guide" izy kilasy 6è izany ary fahafinaretana fangatahana asa ka hatramin’ny tato Antsokay aho ao Antsokay kilasy ho ahy ny milaza ny tamin’ny 2007.” famaranana dia olona fa club Vintsy aho tao anaty club fony mpianatra. “Fatram-pividy gazety Vintsy izahay Vintsy Dangalia tamin’izany andro. Efa miandry foana isaky foana i Fara : ny misy mivoaka ary mitambatra izahay tao an-trano “Nanao fifaninanana classe pilote mividy izany. Mandraka ankehitriny dia voatahiry tsara ao isan-taona ny tao am-pianarana an-trano izany gazety Vintsy taloha izany. Taty aoriana dia tamin’izany. Fikarakaràna tsy arako intsony ny fivoahany sy ireo laharana satria tsy zaridaina, fambolen-kazo dia misy trano fivarotam-boky eto Toliara.” sy fanaingoana lakilasy no nifaninanana. Tadidiko tsara fa Karazana androngo izay hita ny taona voalohany naha manerana iny faritra Atsimo mpikambana Vintsy ahy Mivarotra gazety Vintsy ho an’ny Andrefana iny ny Dangalia na dia izahay no nahazo ny Chalarodon madagascariensis daholobe ny club Vintsy Fihame . voalohany.” Mihinana bibikely toy ny ao amin’ny Oniversiten’i Toliara lalitra sy valala izy io ary eto ao Maninday. Mety ahitanao Madagasikara ihany no ahitana “Nahaliana ahy foana ny izany koa ao amin’ny biraon’ny azy maneran-tany. resaka tontolo iainana tambazotra clubs Vintsy, enceinte hatrizay. Sady nahafinaritra CCEE/DREN ao Tsinengea ny fiainana tao amin’ny club Toliara. VINTSY n°71 27 1986

Création du Ariary 600 54, N° VINTSY Programme Education de WWF, qui fut l’objet d’un protocole d’accord

entre le WWF FINANCÉ PAR LE GOUVERNEMENT MALAGASY, LA COOPERATION ALLEMANDE ET LE WWF et le Ministère de l’Education malgache. L’objectif est «d’intégrer l’Education Environnementale dans le système Dates marquantes éducatif malgache à travers des programmes et disciplines d’enseignement, avec des outils de la vie du pédagogiques et ouvrages».

1985 programme Création du premier Centre d'Education à l'Environnement par le Parc Botanique et Zoologique de Tsimbazaza. Plus tard, le CEE est devenu CCEE (Centre Culturel et Educatif à l’Environnement). Le CCEE développe des programmes de sensibilisation et de formation pour la société civile afin de pérenniser la responsabilisation de Les 4 premiers tous à la protection/conservation de clubs Vintsy l’environnement. Tsiokatimo, collège Sacré-cœur Toliara en 1992, Antaninarenina, Avril 1991 lycée Toliara le 6 publication du premier numéro mai 1994, Voara, du magazine Vintsy, tiré à 50.000 lycée Jean-Joseph Rabearivelo exemplaires au prix de 20 ar, Antananarivo le 13 avril 1994, Filamatra, lycee le premier magazine malgache Raherivelo-Ramamonjy le 15 d’orientation écologique. juin 1994.

1992 27 février au 5 mars 1995 Création du premier club Vintsy. 8 dry Premier symposium des clubs Vintsy à Toliara. àna ny tsin Fizak olon- Tanjona ka izay ’ny Les clubs Vintsy regrouperont des sy mamakafa avy amin Mandinika tsindry avy a Les 6 clubs Vintsy participants y ont élaboré fomba hizakàna ny , mpiray tsahal tanora namana amin’ny na tampo na hava avy eo jeunes des collèges et lycées, offrant tana izany tra ’ny mpanen tsain’ny Fitaovana arqueur, kara 3. Fintinin tsara ao an- les statuts et règlement des clubs Vintsy qui sy lehibe sy m 3 a ’ny sigara, Tarata mba hipetrak oka-dratsin vana. irairay ny v filalao ts ony. un espace d'action, d'interaction et de toaka, rong a hilalao karatr sont encore en vigueur actuellement. La y hanomboka ny Fizotran zavaina toy izao 3 ny 44. Ha y anjara ka raina ho vondrona mn mpandra 11. Za 15 ny : partage entre eux, et mettant l'accent mpandray anjara ka omena ’ny fizotrany dray ajara. y vokadratsin a 5 ny mpan avy handinihina n eo ara ho ekip hilalao devise des clubs Vintsy, «Aimer et protéger la y ny zava-mahadomelina a. Miz y izay tsy toaka s ro olona ira o ny tanora : b. Manond zava-miseh amin’ dinika izay y izay ohany : sigara fa han ndray naot sur les apprentissages par les faits, . Vondrona voal siny ary ma sain’ny a aka fot hatra ampia a faharoa : to ndresen-da Nature», a été adoptée pendant ce symposium. b. Vondron y fa ahatelo : rongon tsirairay c. Vondrona f any donc à travers des petites activités o ny vokatry ny as 2. Samy maneh a ka ny 2 enan’ny vondron ny solot fanampim- ambiny dia manome environnementales et culturelles. panazavana.

28 VINTSY n°71 2006 Le WWF a organisé un concours national pour les 15 ans de Vintsy. Razafimahatratra Frédéric, 1er prix, a gagné voyage en Allemagne et Ramamison Rokia, 2è prix, a 2009 gagné un voyage en Suisse. 21.000 jeunes issus des clubs Vintsy et 9.000 scouts malgaches ont signé une déclaration réclamant un accord climatique juste, ambitieux et contraignant lors de la conférence ce Copenhague sur le climat. 2012 éducation Mise en réseau des clubs Vintsy autour de la NAP Ranobe- PK 32 et des clubs Vintsy Universitaires du WWF à de Toliara pour constituer le premier réseau régional des jeunes en faveur de l’environnement Madagascar à Madagascar. La mise en place de ce réseau dénommé TAFAMAHASOATOI a été suivi par le lancement du VBMT, le réseau des clubs Vintsy autour du Corridor Forestier Fandriana – 11 août 2000 Vondrozo. présentation du manuel «Ny Voaary » produit par le Programme Education du WWF avec 2013 Les présidents de trois réseaux le MINESEB. L’objectif de «Ny Voaary » est de jeunes pour l’environnement de mettre à disposition des enseignants, des malgaches ( TAFAMAHASOATOI, élèves et du public un matériel didactique sur VBMT, Unis Vers Vintsy la nature malgache, permettant d’acquérir Antananarivo), ont participé à les informations et connaissances nécessaires la Conférence Panafricaine des pour contribuer concrètement à la protection jeunes sur le Développement de l’environnement. Durable à Nairobi au Kenya. De cette conférence est sortie Le 2 août 2002, une stratégie panafricaine des la note circulaire 02/0180 – MINESEB.M jeunes sur l’apprentissage pour la 8 émise par le Ministère de l’Education, stipule durabilité pour un développement

dry àna ny tsin Fizak olon- que : «Le manuel scolaire Ny Voaary futur en harmonie avec la nature. Tanjona ka izay ’ny sy mamakafa avy amin Mandinika tsindry avy a fomba hizakàna ny , mpiray tsahal tanora namana amin’ny na tampo na hava et le magazine Vintsy font partie avy eo tana izany tra ’ny mpanen tsain’ny Fitaovana arqueur, kara 3. Fintinin tsara ao an- sy lehibe sy m 3 a ’ny sigara, Tarata mba hipetrak oka-dratsin vana. irairay ny v filalao ts ony. officielle de la formation écologique toaka, rong ao karatra nomboka hilal Fizotrany zavaina ha toy izao ny 3 ny 44. Ha y anjara ka raina ho vondrona mn mpandra 11. Za 15 ny : à Madagascar pour l’amélioration © WWF MWIOPO mpandray anjara ka omena ’ny fizotrany dray ajara. y vokadratsin a 5 ny mpan avy handinihina n eo ara ho ekip hilalao sy ny zava-mahadomelina a. Miz y izay tsy toaka ndro olona ira o ’ny tanora : b. Mano ay zava-miseh amin ara handinika iz oty izay qualitative de l’Enseignement et la ohany : sig fa dray na Vondrona voal iny ary man sain’ny a. aka fots hatra ampia a faharoa : to ndresen-da b. Vondron y fa ahatelo : rongon tsirairay c. Vondrona f sauvegarde de l’Environnement». any o ny vokatry ny as 2. Samy maneh a ka ny 2 enan’ny vondron ny solot fanampim- ambiny dia manome panazavana.

VINTSY n°71 29 ...

ooo oo Boo Booo courrier des lecteurs

Tamin’ny volana febroary 2013 (Vintsy N. 67), Ny tantara an-tsary tao anatin’ny gazety Vintsy dia nitantara ny nahazo ity renim-pianakaviana iray izay latsa-

dranomaso nitady rano ho an’ilay zanany Eh! Azafady! fa amin'ny firy kay no misokatra ito paompy ito?

Izany ve? Dia aiza izany manavy be … Ho setrin’ ny tantara, zao vao misy paompy misy rano? Ny zanako ity manavy, mamay be, nisy fanontaniana vitsivitsy mila misotro rano kely...

napetrakay. Tsy haiko!

Tsy misy lera fisokafany intsony io ka! Ny loharano mihitsy no I Tanteliniaina, 4è, Kolejy efa ritra Masindahy Paoly 312

Maty aho zanako! Ifanadiana no nandefa Fa misy inona ry madama Kely? valinteny taty amin'ny Vintsy Indrisy! Raha mba fantatrareo ka zaraina amintsika : mantsy rankizy

Ny lesona azo tsoahina avy amin’io tantara io dia: Mba tsitsio sy hajao ary asio hasiny ny rano fa Inty Lemaro mba omeo ho an'iny ramatoa sarobidy ho an’ny fiainantsika sady harena ho anao sy iny!faingàna ianao fa mijaly ilay zanany ny taranakao.

EEEEEE! madama Manao ahoana ny fahitanao ny toetry ny tanora Andrasokely vetivety! a! ankehitriny?

Inty misy rano Ny tanora ankehitriny dia : ho anareo mianaka Misaotra • tsy mitsitsy rano ary tsy manisy vidiny ny rano betsaka • maloto amin’ny fitondran-tena ary tsy manaja tontolo iainana Nahatsiaro ny fahiny izy …. Taloha tokoa mantsy... … Eh! aza anariana fako ny loharano ry zazavavy fa tsentsina a ! Booooo Bo oooo • manary fako eny rehetra eny ka mety manetsina Inona ny avy amin’iolesona tantara io? azo tsoahina ny loharano izany ny toetryManao ny ahoana tanora ny fahitanao mba tsitsio rankizy Hanao ahoana ny fahitanao ny rano fa sarobidy ho an’ny fiainantsika ankehitriny? ny ho avy Soraty aty amin'ny? Vintsy Hanao ahoana ny fahitanao ny Ho Avy? BP 738 Antananarivo 101. hisy ny valisoa mba tsitsio ny rano fa hozaraina

harena ho anao sy ny ALDR : Sary - Raha taranakao tsy mba tsitsio misy ny rano fa fahatongavan-tsaina harena ho anao sy ny sy taranakao Rahoviana koa dia ho samba ny tontolo iainana fanentanana ny rano no ho ritra ry Dadabe Ianao io mantsy dia tsy sy Bebe a! mba manisy hasina ny où nous écrire ? - Ho ritra ny rano, ho faty ny biby izay tsy rano etomihitsy an-tanàna a! eto Alefako ato anaty fahita raha tsy eto amintsika, miarakarano ity fa kamo amin’ireo aho Envoies-nous une lettre à : hanenjikaan-tanàna gabone any Club Vintsy BP 738 zavamaniry ou par mail à [email protected] Oadray? Tsy azoko Mila tohizana ny fanentanana efa natao sy ny Fa . .. fampianarana miaro ny tontolo iainana satria mbola maro ireo tsy mahalala ny voka-dratsy ny fandotoana etsy sy eroa.

30 VINTSY n°71 ... oo oo oooo Bo Bo Voatsindrona

1 Ampifandraiso ampifandraiso ireo sary sy ny anarana mifandraika aminy I V L A A N R A E T E 3 SS a O d F 1

AL JYO N e A OF

I N 2 b 4 Inty Lemaro mba omeo ho an'iny ramatoa fesotse : e-1 / foniala : d-2 / ravinala : b-3 / onjy : a-4 : Valiny iny!faingàna ianao fa mijaly ilay zanany

2 Piozila 1 : ALDR Sary EEEEEE! madama Andrasokely vetivety! a! Iza amin'ireo piozila no mifandraika amin'ny 4

banga? Valiny : 4 : Valiny

Inty misy rano ho anareo mianaka

Misaotra 3 betsaka

Nahatsiaro ny fahiny izy …. Taloha tokoa mantsy... …

Eh! aza anariana fako ny loharano ry zazavavy fa tsentsina a ! Booooo B 5 oo ooo 2 Inona ny avy amin’iolesona tantara io? azo tsoahina ny toetryManao ny ahoana tanora ny fahitanao mba tsitsio rankizy Hanao ahoana ny fahitanao ny rano fa sarobidy ho an’ny fiainantsika ankehitriny? ny ho avy Soraty aty amin'ny? Vintsy BP 738 Antananarivo 101. hisy ny valisoa mba tsitsio ny rano fa hozaraina

harena ho anao sy ny ALDR : Sary taranakao mba tsitsio ny rano fa harena ho anao sy ny taranakao Rahoviana koa ny rano no ho ritra ry Dadabe Ianao io mantsy dia tsy sy Bebe a! mba manisy hasina ny rano etomihitsy an-tanàna a! eto

Alefako ato anaty rano ity fa kamo aho hanenjikaan-tanàna gabone any

Oadray? Tsy azoko

Fa . ..

VINTSY n°71 31 un Comment dessiner

flamant rose

Dessiner ensuite les formes enveloppantes Tracer d’abord les lignes de force 3

2 1 Commencer à mettre les détails Sary : ALDR Sary

4 5

Et voilà ! le flamand rose est prêt à s'envoler