Faktory Ovplyvňujúce Distribúciu Dokumentárnych Filmov Na Slovensku

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Ústav filmu a audiovizuální kultury

Monika Fábryová

(FAV / bakalářské prezenční studium)

Faktory ovplyvňujúce distribúciu nezávislých dokumentárnych filmov na Slovensku

Bakalářská diplomová práce

Vedoucí práce: Mgr. Lucie Česálková, Ph. D.

Brno

2015

Prehlasujem, že som pracovala samostatne a použila som len uvedené pramene.

V Brne Monika Fábryová

Poďakovanie

Rada by som poďakovala vedúcej práce Lucii Česálkovej za ochotný a trpezlivý prístup, cenné rady a pripomienky. Za ochotu, čas a spoluprácu na rozhovore ďakujem Eve Križkovej z Filmtopie a režisérovi Adamovi Oľhovi.

Obsah 1. Úvod ...... 5 1.1. Metóda výskumu, hypotetické otázky, časové vymedzenie a použité zdroje ...... 6 2. Vymedzenie pojmov ...... 8 2.1. Artový film a jeho vymedzenie v distribúcií ...... 8 3. Prehľad situácie v slovenskej kinematografii 1989-2009 ...... 11 4. Súčasná situácia filmového distribučného trhu v Slovenskej republike ...... 15 4.1. Podpora a financovanie filmových projektov a ich distribúcie ...... 15 4.1.1. Audiovizuálny fond (AVF) ...... 17 4.1.2 Program Kreatívna Európa ...... 21 4.1.3. Eurimages ...... 22 4.1.4. Crowdfunding ...... 23 4.2. Situácia v oblasti digitalizácie kín ...... 25 4.2.1. Priebeh a model financovania digitalizácie kín na základe „Stratégie“ ...... 27 4.2.2. „Nové“ digitálne kiná: vzdelávanie, programovanie, dostupnosť, návštevnosť ...... 31 4.2.3. Význam a vplyv festivalov na kinodistribúciu ...... 34 4.3. VoD distribúcia v európskom kontexte obecne ...... 39 4.3.1. VoD aktivity na Slovensku ...... 41 4.3.2. Význam a vplyv VoD distribúcie na ostatné distribučné kanály ...... 43 4.4. Fungovanie a financovanie RTVS ...... 45 4.4.1 Tvorba pôvodných programov a koprodukcia ...... 47 5. Záver ...... 49 6. Summary...... 51 7. Zdroje ...... 53 7.1. Literatúra ...... 53 7.2. Pramene ...... 56 7.2.1. Publikované pramene ...... 56 7.2. Internet ...... 57 7.3. Filmografia ...... 59 8. Dokumentačná príloha ...... 62

1. Úvod

Téma, ktorou sa zaoberá bakalárska práca sa týka faktorov ovplyvňujúcich distribúciu autorských dokumentárnych filmov na Slovensku. Po revolúcií v roku 1989 a rozpadu štátneho filmového monopolu a neskôr v roku 1993 po rozdelení Československej republiky sa ocitlo slovenské filmové výrobno-distribučné zázemie v štrukturálnom chaose. Ako píše filmový publicista a prekladateľ Pavel Branko vo svojom článku Slovenský dokumentárny film – Generácia 90,1 bez potrebnej stálej finančnej podpory od štátu a výrobnému zázemiu, nebolo možné finančne a produkčne náročné projekty ako napríklad animovaný alebo vedecko-populárny film realizovať. Pavel Branko ďalej píše: „Dokumentárny film, v tomto smere menej náročný a s nástupom nových techník čoraz nenáročnejší, to takto nepostihlo, naopak, po prvom šoku sa bohato a diferencovane adaptoval a predstavuje vlastne jediné dynamicky sa rozvíjajúce filmové prostredie.“2 Tento trend pokračuje aj v súčasnosti a stáva sa charakteristickým rysom pre slovenskú kinematografiu. V súčasnosti registrujeme ocenenia, ktoré si z medzinárodných filmových festivalov odnášajú slovenské dokumentárne autorské filmy. Pre väčšinového slovenského diváka však ostáva pojem slovenského autorského dokumentu stále neznámy. Hlavnými dôvodmi, prečo to tak je, sú obmedzené možnosti jeho distribúcie. Je trochu paradoxné hovoriť o „obmedzených možnostiach“ v dobe, kedy sa na distribučný trh dostávajú nové technológie a postupy prezentácie filmov (ako „Video on Demand“ internetové stránky, či televízie, digitalizované kiná a podobne...). Oblasť filmovej distribúcie sa v súčasnosti mení a slovenské autorské dokumentárne filmy sa ocitajú v situácií, kedy musia počítať s veľkou konkurenciou filmov zahraničnej, najmä americkej produkcie a krátkym nasadením v kinodistribúcií. Všetky pokusy a experimenty s alternatívnymi formami distribúcie sú ešte v úplných začiatkoch oproti zvyšku Európy a tie klasické (najmä kinodistribúcia) prechádzajú nákladnými technologickými inováciami.

1 BRANKO, Pavel (2004): Slovenský dokumentárny film – Generácia 90. In: Film.sk [online]. < http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2013/ > (cit. 1.4. 2015). 2 BRANKO, Pavel (2004): Slovenský dokumentárny film – Generácia 90. In: Film.sk [online]. < http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2013/ > (cit. 1.4. 2015).

1.1. Metóda výskumu, hypotetické otázky, časové vymedzenie a použité zdroje

Metodika bakalárskej práce bola inšpirovaná konceptom novej filmovej histórie so zameraním na líniu ekonomicko-industriálnych dejín, pričom prelína hľadiská finančných a výrobných faktorov spolu s technologickým vývojom. Výskum som pred začatím analýzy faktorov ovplyvňujúcich distribúciu sústredila na dve všeobecné široké oblasti a to nástup novej digitálnej technológie a nevyhnutnosť legislatívnej zmeny. Obe oblasti sa navzájom prelínajú a jedna podnietila vznik druhej. Bakalársku prácu som teda rozčlenila do kapitol, ktoré rozoberajú jednotlivé distribučné kanály v kontexte zmien digitálnych a legislatívnych v rámci slovenského regiónu. Keďže spomínané legislatívne zmeny obsahovali úpravy týkajúce sa financovania, rozhodla som sa zacieliť pozornosť práve na oblasť financovania ako jeden z faktorov ovplyvňujúcich distribúciu. Financovanie výroby filmov je obsiahnuté v samostatnej kapitole v kontexte vývoja slovenskej kinematografie. Oblasť technologických zmien zase predstavoval nástup digitálnych technológií, ktorý zásadne zasiahol do oblasti kinodistribúcie, s ktorou sú spojené aj festivaly, pretože využívajú priestory kín. Ďalšou technologickou inováciou bolo postupné etablovanie VoD distribúcie. Samostatná kapitola je venovaná televízií, ktorú chápem zároveň ako producenta a distribútora s najmasovejším diváckym záberom. V jednotlivých textoch kapitol sú uvedené aj príklady filmov, ktorých distribúcia bola pre daný distribučný kanál špecifická či príznaková. Ako začiatočný bod pre vymedzenie výskumu tejto bakalárskej práce budem považovať založenie Audiovizuálneho fondu, ktorý ako verejnoprávna inštitúcia funguje od roku 20093 a slúži na financovanie filmových projektov. Avšak pre pochopenie súčasného distribučného prostredia na Slovensku je potrebné aspoň vo všeobecnosti priblížiť situáciu v kinematografií, ktorá nastala po revolúcií v roku 1989 a po rozdelení Československa v roku 1993. V bakalárskej práci budem mapovať postupné zmeny, ktoré sa udiali na distribučnom trhu v období od 2009 až 2014 na Slovensku a zistiť, ako faktory jednotlivých zmien ovplyvnili filmovú distribúciu. Aký význam mali v konečnom dôsledku tieto zmeny na distribúciu autorských dokumentárnych filmov? Keďže je v tejto oblasti nedostatok publikovanej odbornej

3 „1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde v znení neskorších predpisov.“ < http://avf.sk/aboutus.aspx > (cit. 28.12.2014).

literatúry,4 ako zdroje mi poslúžili najmä články v odborných periodikách, internetové stránky kultúrnych inštitúcií a organizácií, správy, ktoré tieto orgány vydali. Čerpala som taktiež z legislatívnych dokumentov, štatistických údajov Audiovizuálneho fondu, Únie filmových distribútorov a Kancelárie MEDIA Desk Slovensko. Praktické hľadisko mi pomohli objasniť osobné rozhovory s režisérom Adamom Oľhom, ktorý pred dvoma rokmi debutoval s filmom Nový život a s konateľkou a PR manažérkou distribučnej spoločnosti Filmtopia s.r.o. Evou Križkovou. Sledovala som taktiež prebiehajúce aktuálne diskusie odborníkov o stave slovenskej kinematografie.

4 V súčasnosti vzniká dizertačný projekt Evy Križkovej: „Art“ v slovenských kinách od osamostatnenia Slovenskej republiky po súčasnosť zameraný na popis diškurzu slovenského distribučného prostredia.

2. Vymedzenie pojmov

2.1. Artový film a jeho vymedzenie v distribúcií

Pojem artový film zahŕňa širokú oblasť filmových žánrov, druhov či formálnych prístupov. Ako píše vo svojej bakalárskej práci, Martina Kafuňková: „U artového filmu si lze vybavit všeobecné asociace – divácky náročný, evropský, s komplikovaným dějem či s dlouhou stopáží.“5 Okrem vymenovaných všeobecných asociácií, môžeme artový film chápať aj ako vymedzenie voči mainstreamovej tvorbe, „ktorý sa odlišuje od komercie, mainstreamu prostredníctvom estetiky, ideologických a politických prostriedkov.“ (HAYWARD, 2001).6 Kafuňková ďalej vymedzuje artový film v závislosti od koncentrácie v určitom prostredí, ktorým je v tomto prípade filmový festival,7 na základe osobnosti režiséra8 a posledným východiskom definície je i jeho geografické a kultúrne zázemie.9 Pokiaľ teda chápeme pojem artového filmu ako skupiny filmov, pre ktoré je typická osobnosť režiséra ako autora, ktorý spracúva témy odlišným formálnym a štylistickým prístupom a jeho tvorba je primárne prezentovaná na festivaloch, do tohto pojmu môžeme zaradiť väčšinu súčasnej slovenskej dokumentárnej tvorby. Slovenskú dokumentárnu tvorbu publicistická ale aj odborne kritická prax označuje prívlastkami autorská a nezávislá. Martin Palúch definuje nezávislý autorský film ako vyjadrenie slobodného prístupu autora „ k výberu a spracovaniu zvolenej témy na všetkých úrovniach filmovej výroby.“10 Ďalej rozvádza, že takýto film, by mal byť zbavený akýchkoľvek tlakov a požiadaviek od objednávateľa, ktorý by výrobu a výslednú podobu filmu mohol nejak ovplyvňovať.11 Práve pre vznik nezávislých autorských filmov je slovenské kinematografické prostredie ideálne. Vyplýva to zo zmien „produkčného zázemia v kinematografii. Dominantným tútorom

5 KAFUŇKOVÁ, Martina (2011): Projekce artových filmů v multikině Cinestar Anděl. Praha. Diplomová práca. Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta podnikohospodářská. S.12. 6 HAYWARD, Susan (2000): Cinema Studies: The key koncept (2nd ed.). London : Routledge, 2000. Art Cinema, s. 19 - 27. ISBN 0-415- 36781-6, citované podľa: KAFUŇKOVÁ, Martina (2011): Projekce artových filmů v multikině Cinestar Anděl. Praha. Diplomová práca. Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta podnikohospodářská. s.12. 7 KAFUŇKOVÁ, Martina (2011): Projekce artových filmů v multikině Cinestar Anděl. Praha. Diplomová práca. Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta podnikohospodářská. S.12. 8 KAFUŇKOVÁ, Martina (2011): Projekce artových filmů v multikině Cinestar Anděl. Praha. Diplomová práca. Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta podnikohospodářská. S.12. 9 KAFUŇKOVÁ, Martina (2011): Projekce artových filmů v multikině Cinestar Anděl. Praha. Diplomová práca. Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta podnikohospodářská. S.12. 10 PALÚCH, Martin (2011): Autorské koncepcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. In: Je to tak [online]. Aktualizované 19.2.2011. < http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/autorske-koncepcie-v-sucasnom-slovenskom-dokumentarnom-filme > (cit. 2015-04-11). 11 PALÚCH, Martin (2011): Autorské koncepcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. In: Je to tak [online]. Aktualizované 19.2.2011. < http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/autorske-koncepcie-v-sucasnom-slovenskom-dokumentarnom-filme > (cit. 2015-04-11).

filmovej tvorby prestal byť štát, ale novovznikajúce súkromné spoločnosti.“12 (PALÚCH, 2011).

Autorský dokumentárny film je menšinovým žánrom a z hľadiska distribúcie sa zaraďuje to skupiny s názvom arthouse. Tento pojem používa Aleš Danielis, ako medzinárodný termín pre označenie alternatívnych filmov.13 Okrem nich vstupujú do distribúcie aj takzvané upscale filmy a filmy v hlavnom prúde- tzv. mainstream. V ňom sa často nachádzajú blockbustre, ktoré v našom teritóriu označujeme ako kasové trháky a podľa Danielisa predstavujú „Filmy, které kumulují rozhodující podíl návštěvnosti kin [...]“.14 Danielis tieto skupiny ďalej definuje v rámci ich uplatňovania v kinodistribúcií:

„Arthouse distribuce se omezuje na kina systematicky se věnující umělecké filmové tvorbě, často prostřednictvím filmových klubů nebo speciálně označených představení v kině. Upscale distribuce je určena pro filmy na pomezí hlavního proudu (mainstream) a artové distribuce. Jde většinou o kvalitnější komerční projekty (často evropského původu), jejichž nasazení není tak široké, ale objevují se i v některých multiplexech, spíše v městských centrech než v okrajových nákupních zónách. Tyto filmy zároveň tvoří základní nabídku alternativních klasických kin v univerzitních městech.“15

V súčasnej dobe však filmová distribúcia prechádza zásadnou zmenou. Danielis tvrdí, že: „Klasická typologie dělící šíření filmů na kinodistribuci, videodistribuci, televizi a nová média je již zjevně přežitá. Dnes se postupně celý systém šíření filmů začíná členit jen na dvě velké oblasti — veřejné provozování a domácí média.“16. Ďalej dodáva, že obe oblasti, teda tzv. Home media distribution- domáce médiá17 a verejná prezentácia18 sa taktiež rozdeľujú podľa spôsobov, akými sa k divákom dostávajú. U domácich médií rozlišuje Danielis tieto spôsoby podľa: „Formy, jakými se díla k divákům dostávají (broadcasting, streaming,

12 PALÚCH, Martin (2011): Autorské koncepcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. In: Je to tak [online]. Aktualizované 19.2.2011. < http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/autorske-koncepcie-v-sucasnom-slovenskom-dokumentarnom-filme > (cit. 2015-04-11) 13 DANIELIS, Aleš (2013): Svět filmu bez perforace. Hrozby a příležitosti digitální filmové distribuce. Iluminace. Praha: Ročník 25 2013,č. 2, s. 98. 14 DANIELIS, Aleš (2013): Svět filmu bez perforace. Hrozby a příležitosti digitální filmové distribuce. Iluminace. Praha: Ročník 25 2013,č. 2, s. 98. 15 DANIELIS, Aleš (2013): Svět filmu bez perforace. Hrozby a příležitosti digitální filmové distribuce. Iluminace. Praha: Ročník 25 2013,č. 2, s. 98. 16 DANIELIS, Aleš (2013): Svět filmu bez perforace. Hrozby a příležitosti digitální filmové distribuce. Iluminace. Praha: Ročník 25 2013,č. 2, s. 90. 17 Používam slovenský ekvivalent českého výrazu „domácí médiá“, ktoré použil Aleš Danielis predchádzajúcej citácií a ktorý je možné využiť ako voľný preklad anglického výrazu „Home Media Distribution“. 18 Používam slovenský ekvivalent českého termínu „veřejná prezentace“, ktorý použil Aleš Danielis (2013) v kontexte: „Druhou oblastí je veřejná prezentace audiovizuálních děl. Jejím jádrem je distribuce filmů v kinech čili zařízeních primárně určených právě k veřejnému předvádění audiovizuálních děl.“ v článku Svět filmu bez perforace. Hrozby a příležitosti digitální filmové distribuce. Iluminace. Praha: Ročník 25 2013,č. 2, s. 90.

downloading), přenosové cesty (pozemní vysílání, kabel, satelit, internet, mobilní sítě či nosiče jako DVD, BD) i zobrazovací zařízení (televize, počítač, tablet, mobil) jsou jen různými projevy měnícího se prostředí domácí zábavy.“19 Oblasť verejnej prezentácie, teda premietania filmov v kinách, sa vplyvom technológie rozširuje aj do iných priestorov než je kino. Danielis dodáva: „Film lze předvádět v místech, kde jsou lidé soustředěni za jiným účelem a prezentace audiovizuálního díla jim může zpříjemnit čas, který tam tráví, nebo plnit edukativní funkci. Předvádění audiovizuálních děl může být součástí uměleckých performancí, mohou být promítána v uměleckých galeriích nebo také na rozličné architektonické objekty. Toto vše dnes lze zahrnout do alternativního výkladu filmové distribuce.“20 Pre artový film sa vďaka zmene technológií, ktorá podmienila aj zmenu v spôsobe akým sa distribuujú filmy, rozširujú možnosti, ako si nájsť cestu k divákovi.

19 DANIELIS, Aleš (2013): Svět filmu bez perforace. Hrozby a příležitosti digitální filmové distribuce. Iluminace. Praha: Ročník 25 2013,č. 2, s. 90. 20 DANIELIS, Aleš (2013): Svět filmu bez perforace. Hrozby a příležitosti digitální filmové distribuce. Iluminace. Praha: Ročník 25 2013,č. 2, s. 90.

3. Prehľad situácie v slovenskej kinematografii 1989-2009

V tejto kapitole priblížim širší historický kontext produkčne- distribučného zázemia slovenskej kinematografie od roku 1989 po rok 2009, kedy bol zložený Audiovizuálny fond na podporu domácej kinematografie. Po turbulentných porevolučných rokoch, kedy slovenská kinematografia prešla zásadnými, no nie vždy pozitívnymi zmenami, nastalo neslávne obdobie tvorivého ticha občas prerušené chvíľkovými „výkrikmi“ v znamení niekoľkých premiér slovenských filmov.21 Toto obdobie trvalo takmer trinásť rokov. Dôvodov vzniku a pretrvávania tejto situácie bolo hneď niekoľko, zánik „Koliby“ ako jediného produkčného zázemia filmárov na Slovensku a nízka finančná podpora filmovej tvorby zo štátnych prostriedkov. Tesne po revolučnom Novembri roku 1989 prešli zásadnými reorganizačnými zmenami postupne všetky riaditeľstvá štátneho filmového monopolu a rozčlenili sa na samostatné ale stále štátne zriadenia. Distribučné aktivity naďalej zastrešovala Slovenská požičovňa filmov, avšak to sa veľmi rýchlo zmenilo. Trh s filmami sa otvoril a slovenské kiná zaplavila vlna americkej produkcie, ktorá bola aj divácky najnavštevovanejšia. V deväťdesiatych rokoch vznikalo veľké množstvo súkromných distribučných spoločností,22 ktoré sa primárne orientovali na mainstreamové filmy z hollywoodskej produkcie a fungovali tak ako „satelity“ hollywoodskych majors.23 Od roku 2000 sa na trhu objavujú aj prvé multiplexy, ktorých programová ponuka a komfort ľahko konkurovali lokálnym jednosálovým kinám. Tie postupne zanikali a množstvo obcí, ktoré kiná vlastnili nemali na ich ďalšiu prevádzku financie. Veľmi neblahý dôsledok tejto etapy slovenskej kinematografie, bola strata záujmu slovenského diváka o domácu tvorbu. Filmový publicista Miroslav Ulman v rozhovore pre denník SME v roku 2007 hovorí: „Keď sa raz stratí domáci film z povedomia divákov, už len veľmi ťažko si získa naspäť ich dôveru. V tomto svoju úlohu zohrala aj STV, ktorá na rozdiel od Českej televízie do tvorby nových hraných filmov prakticky vôbec nevstupovala. A nevyrábala ani domáce dramatické

21 Pozri prílohu č.1. 22 „Od roku 1990 boli zaregistrované nezávislé súkromné distribučné firmy: Attack, Bioscop, Butterfly, Gemini, Charlies, Injtersonic, Qfilm, Saturn, Solarfilm, Tatrafilm.“ MACEK, Václav a PAŠTÉKOVÁ, Jelena (1997): Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997. s. 507. ISBN 80-217-0400-4. 23 KRIŽKOVÁ, Eva (2013): Slovenské filmy na plátnach kín, estetické a pragmatické aspekty súčasnej distribúcie slovenských audiovizuálnych diel. Slovenské divadlo, revue dramatických umení. Bratislava: Ročník. 61, 2013, č.2, s. 168.

relácie.“24 Distribútori sa obávali distribúcie filmov zo slovenskej produkcie, pretože ako sa vyjadril Peter Nágel v rámci diskusie o zhodnotení a vývoji slovenskej kinematografie, ktorá sa uskutočnila v roku 2008: „[...] má pomaly každý slovenský film problém dostať sa do kina a prežiť tam aspoň zopár týždňov nielen preto, že kín oproti deväťdesiatim rokom radikálne ubudlo, ale distribútor mu akoby od začiatku neverí. Dokonca tu prichádza k takým paradoxom, že samotný distribútor sa vlastne netají názorom, že ten film je v podstate zlý, tak čo on môže s tým urobiť.“25 Masívny import americkej produkcie do slovenských kín mal spomaliť ešte v roku 1995 zákon o audiovízií, ktorý reguloval počet zahraničných distribuovaných filmov v slovenských kinách a týkal sa aj dabingu zahraničných filmov pre deti a mládež.26 V deväťdesiatych rokoch 20. storočia existoval na podporu slovenskej kinematografie len jeden štátom dotovaný fond ProSlovakia (od r. 1991). Ten však disponoval veľmi nízkym rozpočtom, určeným pre všetky odvetvia kultúry na Slovensku, nie len pre film. 27 Od roku 2002 sa začalo uvažovať o vzniku štátneho fondu, ktorý by finančne podporoval slovenskú filmovú tvorbu. Napokon po rôznych peripetiách v roku 2009 vznikol Audiovizuálny fond ako verejnoprávna inštitúcia, ktorá slúži na podporu slovenskej kinematografie, ktorý nahradil dovtedajší grantový program Ministersva kultúry Slovenskej republiky Audiovízia. Vďaka finančnej podpore filmových projektov slovenských tvorcov a „finančnej injekcii“ určenej na digitalizáciu jednosálových kín, stúpla výroba pôvodnej domácej tvorby a taktiež jej kinodistribúcia. Kiná však už dlhé roky nie sú jediným kanálom, ktorým je možné šíriť audiovizuálne diela. V rámci nášho regiónu od päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, na to slúži televízia a od nového tisícročia aj internet. Od roku 1991 bola zákonom28 zriadená Slovenská televízia ako verejnoprávna televízia a po rozdelení federatívnej Československej republiky v roku 1993 mala k dispozícií dva vysielacie programy. Od doby svojho vzniku a zlúčenia sa so Slovenským rozhlasom do jednej inštitúcie s názvom Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) v roku 2010 boli zaznamenané snahy o vytvorenie stabilného miesta v programovej štruktúre pre dokumentárnu tvorbu slovenských režisérov. Prvým takýmto pokusom bolo vytvorenie troch cyklov venovaných autorskému dokumentárnemu filmu, ktoré vtedy riadil režisér Ľubomír Štecko, avšak ako vo

24 ČORNÁ, Tina (2007): Miro Ulman: Slovenský film sa už prebúdza. In: Sme [online]. Aktualizované 1.12.2007 < http://www.sme.sk/c/3614593/miro-ulman-slovensky-film-sa-uz-prebudza.html > (cit. 26.10.2014). 25 NÁGEL, Peter (2008): Omyl distribútorov. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 12, 2008, č. 1, s. 152. citované podľa: KRIŽKOVÁ, Eva (2013): Slovenské filmy na plátnach kín, estetické a pragmatické aspekty súčasnej distribúcie slovenských audiovizuálnych diel. Slovenské divadlo, revue dramatických umení. Bratislava: Ročník. 61, 2013, č.2, s. 168. 26 „[...] ustanovenie o povinnom dabovaní všetkých filmov určených pre deti do 12 rokov do slovenčiny a ustanovenie o tom, že distributéri audiovizuálnych diel v kinách a na videokazetách musia uprednostniť zo všetkých šírených diel najmenej 30% európskych audiovizuálnych diel. “MACEK, Václav a PAŠTÉKOVÁ, Jelena (1997). Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997. s.510. ISBN 80-217-0400-4 27 KLEMBARA, Michal (2012): ProSLovakia, AudioVízia a napokon Lóve. Cinepur. Praha: Ročník 21. 2012, č. 80, s.80. 28 Zákonom SNR o Slovenskej televízii č. 254/1991 Zb.

svojom príspevku hovorí: „V ceste k realizácií našich plánov stáli dva veľké balvany, Predovšetkým to bol nepružný televízny systém výroby filmov, zdedený zo socializmu, ktorý neuveriteľne komplikoval prácu [...]. Ďalším bola spomínaná zložitá situácia tvorivého zázemia na Slovensku.“29 Po nástupe Richarda Rybníčka na post riaditeľa vtedajšej STV sa výroba dokumentárnych programov takmer zastavila. V roku 2008 to vyústilo do verejnej reakcie vo forme otvoreného listu slovenských dokumentaristov, pod ktorý sa podpísali Mário Homolka, Peter Kerekes, Robert Kirchoff, Zuzana Piussi, Marek Šulík a mnoho ďalších režisérov, producentov, kameramanov a dramaturgov. Na tento list STV odpovedala, že v budúcnosti plánuje dokumentárnu tvorbu rozširovať a udržovať.30 RTVS ešte v tom istom roku začlenila do svojej programovej štruktúry dokumentárny cyklus Gen.Sk, ktorý bol obdobou českého GENu, alebo Radosť zo života a v nasledujúcich rokoch Slovenské kino, Fotografi, Konzervy času, Jeden deň, Celluloid Country a známy česko-slovenský projekt Colnica. Na všetkých týchto projektoch spolupracovali signatári otvoreného listu. RTVS taktiež za posledných desať rokov odvysielala najviac oceňované dokumentárne filmy viacerých tvorcov, napríklad Kerekesove Ako sa varia dejiny, Škopove Iné svety alebo film Nemoc tretej moci od Zuzany Piussi. Hoci v minulosti panoval verejný diškurz o zlyhaní tejto verejnoprávnej inštitúcie na poli výroby a uvádzania pôvodnej dokumentárnej tvorby, v súčasnosti sa ho RTVS snaží vyvrátiť zmenou prístupu k pôvodnej tvorbe a zapája sa do filmových projektov najmä ako koproducent. Pre autorský dokumentárny film stále zostávajú najdôležitejšou distribučnou cestou filmové festivaly. Po revolúcií zanikli celonárodné podujatia ako Filmový festival pracujúcich alebo Mesiac československo- sovietskeho priateľstva, ktoré následne nahradili Art film v Trenčianskych Tepliciach, alebo Medzinárodný filmový festival Bratislava (MFF Bratislava) a mnohé ďalšie krátkodobejšie podujatia.31 Na Slovensku existujú dva festivaly venujúce sa dokumentárnemu filmu Etnofilm a Jeden Svet. Oba festivaly ponúkajú prehliadku filmov s tematikou antropológie, ekológie a ľudských práv. Slovenské autorské dokumentárne filmy sa však často zúčastňujú najmä festivalov v Českej republike, akými sú Jihlavský festival dokumentárnych filmov alebo Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary (MFF Karlovy Vary). Okrem Českej republiky sa slovenská tvorba pravidelne prezentuje aj na ostatných festivaloch po celej Európe, alebo v Kanade na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov HOT DOCS. Prestíž ocenení, ktoré si už v minulosti odniesli niektoré dokumentárne snímky z týchto

29 ŠTECKO, Ľubomír (2008): Niekoľko poznámok o slovenskom dokumentárnom filme posledných pätnástich rokov. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník: 12, 2008, č.1. s. 126. 30 < https://sites.google.com/site/vyzvadokumentaristov/home > (cit. 28.12.2014) 31 MACEK, Václav a PAŠTÉKOVÁ, Jelena (1997): Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997. s. 508. ISBN 80-217-0400-4.

festivalov, je vyššia a mediálne atraktívnejšia, než majú ocenenia získané na menších festivaloch. V súčasnosti sa črtá ako veľmi prínosný distribučný kanál pre autorské filmy internet a platforma Vod (Video on Demand). V diskusii o slovenskej kinematografii, ktorá sa uskutočnila v roku 2008 na pôde Slovenskej filmovej a televíznej akadémie sa vyjadrila Zuzana Mistríková o príležitostiach internetovej distribúcie „[...] dobre pripravená online distribúcia znamená dlhodobú stratégiu pre menšinové žánre. Blockbuster už o polroka nikoho nezaujíma, ale napríklad sci-fi fanklub má záujem o tento žáner bez ohľadu na to kde a kedy daný film vznikol.“32 Od roku 2008 sa VoD distribúcia skutočne a efektívne implementovala medzi ostatné distribučné kanály. VoD platformy na Slovensku začali vznikať len pred štyrmi až piatimi rokmi. Jedná sa teda o nový fenomén, ktorý spočiatku bojoval s nedôverou distribútorov, prevádzkovateľov kín aj samotných tvorcov. V súčasnosti sa však nachádza vo fáze hľadania funkčných obchodných modelov, ktorí by boli prínosné pre všetky zúčastnené strany. O VoD distribúcií budem konkrétnejšie písať v kapitole 4.4. VoD distribúcia v európskom kontexte obecne.

32 Diskusia: 15 rokov slovenského animovaného filmu. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 12, 2008, č. 1, s. 73.

4. Súčasná situácia filmového distribučného trhu v Slovenskej republike

4.1. Podpora a financovanie filmových projektov a ich distribúcie

Samotné financovanie filmov je zložitá a komplexná oblasť, ktorej by mohla byť venovaná samostatná štúdia. Spôsoby financovania sa taktiež rôznia od projektu k projektu. V úvode tejto kapitoly, by som rada uviedla úryvok z rozhovoru producentov a režisérov Róberta Švedu a Petra Bebjaka, ktorý stručne načrtáva fungovanie financovania filmov na Slovensku:

„V tunajšom prostredí producentský systém riadenia filmov nefunguje. V prvom rade sa zháňajú finančné prostriedky od Audiovizuálneho fondu a potom sú pokusy nadviazať spoluprácu s nejakou televíziou a so sponzormi, ktorí dotvoria rozpočet. [...]. Na Slovensku ide o to, aby bol producent vôbec schopný zohnať neporovnateľne menšie peniaze, nezadlžiť sa a odpriemerovať film. Premýšľať o návratnosti vložených peňazí je v tomto prostredí celkom mylná predstava. V podstate sa dá každý slovenský film brať ako nezávislý.“33

Hoci sa situácia po založení Audiovizuálneho fondu zlepšila a výroba filmov na Slovensku začína naberať formu kontinua, tvorcovia aj napriek tomu natáčajú v provizórnych podmienkach s veľmi nízkym rozpočtom. Veľmi častou praxou je aj spolupráca malých producentských firiem, ktoré si založili samotní režiséri. Medzi najznámejšie patria Artileria s.r.o., ktorú tvoria režisér Marko Škop, kameraman Ján Meliš a strihač František Krähenbiel. V ich produkcii vznikli oceňované dokumenty Iné svety, Slepé Lásky, Osadné a film Zázrak.34 Ateliér.doc je producentskou spoločnosťou, ktorej konateľom je dokumentarista Róbert Kirchoff. Ateliér.doc vyprodukovala film Kauza Cervanová, viaceré televízne cykly a filmy Zuzany Piussi Nemoc tretej moci, Anjeli plačú a Koliba.35 V produkcii MPilms režiséra

33 ŠVEDA, Róbert (2013). Umenie pristanú rozvetvené cesty. Film.sk. Bratislava: Ročník 14, 2013, č.1. s.23. 34 < http://www.artileria.sk/sk/o_nas/ > (cit. 15.4.2015). 35 < http://www.atelierdoc.sk/sk/projekty/ > (cit. 15.4.2015).

Mátyása Priklera vznikol jeho vlastný film Ďakujem, dobre a taktiež film Deti Jaroslava Vojteka a spoločné dielo viacerých slovenských režisérov Slovensko 2.0.36 Režisér Peter Kerekes produkuje svoje filmy 66 sezón, Ako sa varia dejiny a Zamatoví teroristi cez svoju spoločnosť Peter Kerekes s.r.o.. Všetci menovaní režiséri a ich producentské spoločnosti si navzájom filmy koprodukujú. Avšak ani vzájomná spolupráca nemôže zaistiť dostatok finančných prostriedkov pre vznik filmov. Túto situáciu približuje aj Katarína Mišíková:

„Aj nízkorozpočtové filmy museli pracovať s kumuláciou finančných zdrojov na to aby vôbec vznikli. Myslím si, že to je absolútne nevyhnutné pre akokoľvek veľký, alebo malý film, pretože AVF je nástroj podpory kinematografie, ale nie je to filmové štúdio a nie je to ani producent. Pokiaľ mi je známe, vždy sú podporené projekty, ktoré rátajú aj so zapojením iných finančných zdrojov, či už v podobe koprodukčného partnera domáceho, alebo zahraničného.“37

Tvorcovia dokumentárnych filmov majú možnosť získať dotácie od Audiovizuálneho fondu ako jedinej inštitúcie svojho druhu na Slovensku alebo z programov Kreatívna Európa a Eurimages, kde sa prerozdeľujú financie z Európskej Únie. Do výroby a distribúcie projektov v posledných rokoch stále častejšie vstupuje aj RTVS. Ďalšou možnosťou ako finančne zabezpečiť nielen distribúciu ale aj produkciu filmu je „crowdfunding“- finančná zbierka od súkromných osôb realizovaná prostredníctvom internetovej kampane na internetovej platforme. Tento spôsob je v našom teritóriu pomerne nový, no v praxi sa objavujú stále častejšie prípady, kedy bola táto metóda financovania využitá. Okrem súkromných peňazí získaných prostredníctvom crowdfundignu je možné financovať projekt aj zo sponzorských darov od rôznych firiem, alebo z peňazí od investorov. Tento spôsob je na Slovensku len slabo využívaný v praxi, pretože návratnosť finančného vkladu je pre investorov neatraktívna, alebo, čo sa týka väčšiny prípadov, žiadna. Sponzorský dar nie je možné zo zákona odčítať z daní38 a preto ani tento spôsob financovania nebol implementovaný do výroby filmu. Sponzoring sa častejšie využíva v štádiu propagácie filmu, ale nepokrýva výdavky na jeho distribúciu.

36 < http://www.mphilms.sk/filmy > (cit. 15.4.2015). 37 < http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1412/189485# > (cit. 2014-10-04). 38 Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (zákon o dani z príjmov).

4.1.1. Audiovizuálny fond (AVF)

Z hľadiska podpory tvorby, distribúcie filmov a vzdelávania v oblasti kinematografie je dôležitou verejnoprávnou inštitúciou Audiovizuálny fond (ďalej AVF, alebo fond), ktorý nahradil grantový program Ministerstva kultúry SR AudioVízia.39 Založenie fondu je však kľúčovým míľnikom k „[...] odštátneniu správy verejných financií v audiovízií a k eliminácií priamych politických vplyvov na ich rozdeľovanie.“40 (ŠMATLÁK, 2014). Fond vznikol v 1. januára roku 2009 kedy nadobudol platnosť zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde v znení neskorších predpisov.41 Finančné zdroje AVF pochádzajú zo štátneho rozpočtu a z príspevkov od neštátnych subjektov, ktorých činnosť vychádza z využívania a šírenia audiovizuálnych diel.42 Sú to: „

verejnoprávna televízia (5 % z príjmov za reklamu a telenákup), súkromné televízie (2% z príjmov za reklamu a telenákup), prevádzkovatelia kín (0,03 EUR za každú predanú vstupenku), distributéri audiovizuálnych diel (1% z príjmov za distribúciu audiovizuálnych diel okrem príjmov z kín), prevádzkovatelia retransmisie (1% z príjmov za poskytovanie retransmisie).

Platí pritom zásada, že príspevok štátu nesmie byť nižší ako celková suma príspevkov od neštátnych subjektov.“43

Zákon taktiež ustanovuje činnosť fondu, ktorou má byť finančná podpora tvorby audiovizuálnych projektov, taktiež podpora koprodukcie slovenských producentov, podpora distribúcie audiovizuálnych diel, podpora festivalov a ďalších kultúrnych akcií týkajúcich sa prezentácie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, vydávanie a rozširovanie odborných publikácií z oblasti audiovízie, podpora technologických inovácií v oblasti výroby, distribúcie a prezentácie, investícia do vzdelávania v oblasti audiovízie.44

39 ULMAN, Miroslav (2011): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2010. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2011. s.8. 40 ŠMATLÁK, Martin (2014): Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s. 60. 41< http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo-/media-a-audiovizia/audiovizualny- fond-26d.html > (cit. 4.1.2015). 42 „[...] verejnoprávna televízia (5 % z príjmov za reklamu a telenákup), súkromné televízie (2% z príjmov za reklamu a telenákup), prevádzkovatelia kín (0,03 EUR za každú predanú vstupenku), distributéri audiovizuálnych diel (1% z príjmov za distribúciu audiovizuálnych diel okrem príjmov z kín), prevádzkovatelia retransmisie (1% z príjmov za poskytovanie retransmisie).“ Zákon č. 516/2008 Z.z. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 5. novembra 2008 o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 43 < http://avf.sk/aboutus.aspx > (cit. 4.1.2015). 44< http://www.avf.sk/support.aspx > (cit. 4.1.2015).

Audiovizuálny fond môže tvorca požiadať o dotáciu na jeden projekt opakovane a to vo viacerých jeho fázach: od produkčnej až po distribučnú. O dotáciu môžu požiadať aj samotní distribútori alebo producentské firmy. Kľúčovým faktorom pre uznanie dotácie je kvalitne vypracovaný projekt v žiadosti dodanej do konca termínu výzvy. Projekty posudzuje odborná komisia zložená z odborníkov z kinematografickej oblasti. Financie sa rozdeľujú podľa zamerania žiadosti v jednotlivých programoch:

Program 1- Podpora vývoja, tvorby a produkcie slovenských audiovizuálnych diel

Program 2- Podpora rozširovania a uvádzania audiovizuálnych diel na verejnosti

Program 3- Podpora výskumu, vzdelávania, výchovy a edičnej činnosti

Program 4- Podpora rozvoja technológií45

Každý program obsahuje niekoľko podprogramov, konkrétnejšie vymedzujúcich zacielenie podpory podľa druhu audiovizuálneho projektu (hraný film, dokumentárny film, animovaný film, tvorba pre deti), alebo podľa spôsobu jeho distribúcie, rozvoja technológií či vzdelávacích aktivít. Ako uvádza vo svojej analytickej štúdií riaditeľ AVF Martin Šmatlák: „[...] v priebehu desaťročia [sa] zvýšil ročný objem verejných prostriedkov investovaných do audiovízie nasledovne: a) v nominálnom porovnaní roka 2003 s rokom 2013 takmer na päťnásobok, b) v porovnaní nominálneho priemeru z rokov 2003 až 2009 a 2010 až 2013 došlo k nárastu o 80%.“46 Tento nárast finančných zdrojov prerozdeľovaných fondom mal za následok niekoľko faktorov, ktoré podľa Šmatlákovej štúdie zhŕňam do obecnejších bodov:

a) Zvýšenie priemerného ročného počtu slovenských filmov premiérovo uvedených v kinách, pričom sa zvýšil aj počet majoritných slovenských filmov a zároveň sa oproti nim znížil počet minoritných slovenských koprodukčných filmov, ako je to vidno na grafe:

45 ULMAN, Miroslav (2011): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2010. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2011. s.9. 46 ŠMATLÁK, Martin (2014): Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s. 60.

Graf č.1

Zdroj: ŠMATLÁK, Martin. Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino-Ikon (2014), r. 18, č. 2, s. 51

b) Zvýšenie priemerných ročných tržieb slovenských filmov v kinodistribúcií. c) Zníženie priemerného počtu divákov na slovenských filmoch. Len 5 filmov : Bathory, Bratislavafilm, Pokoj v duši, Lóve a Kandidát dosiahli nominálne vyššie tržby v porovnaní s podporou poskytnutou na tieto filmy z AVF. d) Zníženie počtu dlhodobo rozpracovaných alebo nedokončených projektov, ktoré čerpali podporu z verejných financií. e) Zvýšenie počtu nových nezávislých producentov a zlepšenie jej schopnosti konkurovať a presadiť sa aj na medzinárodnom trhu. Šmatlák však dodáva, že „[...] chýba systematická podpora exportu aj obchodnej prezentácie a podpory slovenskej audiovízie vo vzťahu k domácim a zahraničným investorom.“47 f) Etablovanie nových možností verejnej podpory audiovízie napríklad prostredníctvom kombinácie dotácie a pôžičky. g) Vzniká väčšie množstvo pôvodnej slovenskej kinematografickej tvorby pre televízie.48

47 ŠMATLÁK, Martin (2014): Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s. 61. 48 ŠMATLÁK, Martin (2014): Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino- Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s. 60 – 62.

Audiovizuálny fond podporuje aj produkciu dokumentárnych filmov. V roku 2010 ich podporil 65 celkovou sumou vyše 710 tisíc eur.49 V nasledujúcom roku ich bolo podporených 63 sumou vyše 903 tisíc eur.50 V roku 2012 ich bolo 51 podporených celkovou sumou vyše 826 tisíc eur.51 V roku 2013 bol podporený rekordný počet dokumentárnych filmov- 97 sumou vyše 1 milión eur.52 Rokom 2014 sa vraciame na úroveň predchádzajúcich rokov, keď bol počet podporených dokumentov 60 celkovou sumou 905 tisíc eur,53

Graf č. 2

Počet podporených dokumentárnych filmov za roky 2010-2014

65 63 60 51

2010 2011 2012 2013 2014

Graf podľa dát z tabuliek uverejnených v Správe o stave slovenskej audiovízie 2011-2013 a časopisu Film.sk (2015), r.16 ,č.4, zostavil autor

Pred založením Audiovizuálneho fondu väčšinu slovenských filmov tvorili minoritné koprodukčné projekty54. Do tohto počtu boli taktiež zahrnuté dokumentárne filmy. So vznikom fondu a pravidelnou podporou dokumentárnej tvorby klesol podiel minoritných slovenských koprodukcií a stúpol podiel slovenských alebo majoritných slovenských koprodukcií, ako je to zohľadnené v grafe č.3.

49 ULMAN, Miroslav (2011): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2010. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2011, s.9. 50 ULMAN, Miroslav (2011): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2010. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2011, s.10. 51 ULMAN, Miroslav (2011): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2010. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2011, s.11. 52 ULMAN, Miroslav (2011): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2010. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2011, s.11. 53 ŠMATLÁK, Martin (2015): Audiovizuálny fond 2014- rok stabilizácie. In: Film.sk [online], 2015, < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-4-2015/priloha > (cit. 20.4.2015). 54 Viď. Graf č.1 na strane 18.

Graf č. 3

Zdroj: FERENČUHOVÁ, Mária. Dokumentárne filmy v roku 2014. Referát k diskusii Dokumentárne filmy 2014 v rámci prehliadky Týždeň slovenského filmu. Bratislava (14.4.2015)

4.1.2 Program Kreatívna Európa

Financovanie projektov na medzinárodnej úrovni zastrešuje program Kreatívna Európa. Program bol schválený a stanovený Európskou komisiou a začal sa realizovať od 1. januára 2014.55 Program je rozdelený do dvoch sekcií a to podprogram MEDIA a podprogram Kultúra. Program MEDIA sa zameriava na podporu nezávislých subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie a podporuje vzdelávanie profesionálov, vývoj a produkciu projektov, distribúciu, medzinárodné koprodukčné fondy, marketing a propagáciu, kiná a prácu s publikom.56 Program Kultúra je orientovaný na podporu medzinárodných

55 < http://www.aic.sk/aic/slovensko_kreativna_europa/ > (cit. 4.1.2015). 56 < http://www.aic.sk/aic/slovensko_kreativna_europa/ > (cit. 4.1.2015).

kooperačných aktivít organizácií a kultúrnych akcií so zameraním na medzinárodné turné, kultúrne udalosti, festivaly, kreatívnu prácu s publikom, propagáciu umenia.57 Po schválení nového programu Kreatívna Európa sa počíta s rozpočtom na podporu v rokoch 2014 - 2020 vo výške 1,46 miliardy EUR.58 Pred schválením programu Kreatívna Európa existovali podprogramy MEDIA a Kultúra samostatne a zameriavali sa na rozdielne oblasti podpory kultúry. Pre projekty z oblasti kinematografie bol a stále je dôležitý podprogram MEDIA. Okrem podpory vývoja, výroby a distribúcie filmových projektov je podprogram MEDIA dôležitý aj v oblasti vzdelávania filmových profesionálov. Každoročne podporuje organizáciu workshopov zameraných na získavanie financií pre projekty, ich efektívnej prezentácie vo fáze výroby a taktiež dobre zvládnutej distribúcií a s ňou súvisiacim marketingom. Jedným z najznámejších a z pohľadu Slovenských tvorcov kľúčovým workshopom, ktorý je podporovaný podprogramom MEDIA je „Ex Oriente film“ - tréningový program pre tvorcov dokumentov a producentov, organizovaný Inštitútom dokumentárneho filmu, ktorý sa koná počas celého roka. Medzi ďalšie podporené vzdelávacie udalosti patrí Visegrad Film Forum - medzinárodné vzdelávacie fórum filmových profesionálov alebo Mind Point - tréningový program pre absolventov filmových škôl, konajúci sa v rámci festivalu MFF Art Film Fest v Trenčianskych tepliciach. Podpora vzdelávania prostredníctvom spomínaných akcií je kľúčovou nie len z hľadiska produkcie ale najmä distribúcie. Tvorca nízkorozpočtových autorských filmov musí byť často krát režisérom a producentom v jednej osobe a pri súčasnom rýchlo sa meniacom distribučnom trhu mu workshopy a tréningy pomôžu sa lepšie zorientovať.

4.1.3. Eurimages

Eurimages je ďalším európskym fondom na podporu koprodukcie, distribúcie a prezentácie medzinárodných koprodukčných celovečerných filmov, ktoré sú určené primárne na distribúciu v kinách. Na webových stránkach Audiovizuálneho informačného centra sa uvádza: „Slovensko je členskou krajinou fondu Eurimages od 15. apríla 1996 a k 17. 3. 2014 získalo podporu pre 31 koprodukčných projektov. Slovenské produkčné spoločnosti v nich boli v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.“59 V roku 2013 bol napríklad podporený česko-slovenský koprodukčný film Všetky moje deti.

57 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES. Kapitola IV. Článok 13. s.9. 58< http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/ine-moznosti-financovania/podpora-v-oblasti-audiovizie-174.html > (cit.4.1.2015). 59 < http://www.aic.sk/aic/eurimages/ > (cit. 4.1.2015).

Slovenský producent Media Film získal podporu vo výške 30 tisíc EUR. Z hraných filmov získali podporu Dom, Líštičky, Bathory a ďalšie. Ako prvý film vôbec bol z fondu podporený známy dokumentárny film Dušana Hanáka Papierové hlavy. Na Slovensku vzniká väčšina dlhometrážnych filmov (hraných aj dokumentárnych) v koprodukciách60 (najčastejšie s Českou republikou),61 to znamená, že väčšina z nich spĺňa podmienky, podľa ktorých fond dotácie udeľuje. Avšak celkový počet podporených projektov za takmer 18 rokov zapojenia Slovenska do Eurimages je nízky ( priemerne 2 podporené projekty v jednom roku)62. Je však potrebné brať do úvahy že z fondu Eurimages čerpá dotácie ďalších 36 krajín,63 ktoré sú do fondu zapojené. Eurimages zostáva kľúčovým programom najmä z hľadiska prezentácie a distribúcie filmových diel na medzinárodnej úrovni.

4.1.4. Crowdfunding

Crowdfunding vo voľnom preklade znamená „financovanie davom“, čo v podstate vystihuje princíp jeho fungovania. Crowdfunding sa odohráva na úrovni internetového portálu, na ktorý sa zaregistrujú tvorcovia projektu ( filmového, kultúrneho, charitatívneho, z IT oblastí atď.), predstavia svoj projekt a taktiež čiastku, ktorú potrebujú vyzbierať za určitý čas. Záujemcovia potom môžu projekt podporiť voliteľnou sumou peňazí. Pokiaľ sa projektu nepodarí vyzbierať stanovenú výšku podpory v dostatočnom čase, financie sa vracajú prispievateľom. V zahraničí (a najmä v USA) je táto forma podpory dostatočne rozvinutá a známa širokej verejnosti. Na Slovensku sa spustil crowdfundingový portál v decembri roku 2014 a funguje ako slovenská divízia českého portálu Hithit.64 V budúcnosti uvidíme, aké možnosti prinesie tento portál vo financovaní filmov. Na začiatku roku 2015 vznikol slovenský crowdfundingový portál Marmeláda, kde spustil svoju kampaň aj režisér Miro Remo pre pripravovaný film Cooltura. Oveľa zabehnutejším je americký crowdfundingový portál Indigogo, ktorý funguje na medzinárodnej úrovni. Pomocou tohto portálu bol financovaný aj film Mesiačiky. Režisérka Diana Fabiánova v rozhovore pre denník Pravda hovorí: „Keď sme nedostali grant z Audiovizuálneho fondu a aj STV nás

60Dokazuje to: „Pozitívom je rekordný počet vyrobených dlhometrážnych slovenských filmov (22) a tiež vysoký podiel koprodukcií (11).“ ULMAN, Miroslav (2013): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2013. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2013, s.3. alebo „Keď sme vlani písali, že rok 2013 sľubuje rekordný počet premiér slovenských a koprodukčných filmov, nemýlili sme sa – bolo ich 52. Z toho bolo 23 dlhometrážnych (15 hraných a 8 dokumentárnych), 5 pásiem s 27 krátkometrážnymi projektmi a dve snímky ako predfilmy“ ULMAN, Miroslav (2014): Slovenská distribúcia v roku 2013: rekordné tržby. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014,. č. 5, s. 20. Pozri tiež graf č. 3 na strane 21. 61 Pozri prílohu č. 7. 62 Pozri prílohu č. 7. 63< http://www.coe.int/t/dg4/eurimages/About/MemberStates_en.asp > (cit. 4.1.2015). 64 PORUBSKÝ, Štefan (2014): Hithit – prvý crowdfunding na Slovensku môžete využiť aj vy ak ste kreatívni. In: Techbox [online]. Aktualizované 16.12.2014. < http://www.techbox.sk/techbox/c12401/hithit-prvy-crowdfunding-na-slovensku-mozete-vyuzit-aj-vy- ak-ste-kreativni.html > (cit. 4.1.2015).

odmietla, situácia vyzerala dosť beznádejne. Poznala som viacerých filmových tvorcov v zahraničí, ktorí crowdfunding skúsili. [...] Prispeli nám z 31 krajín sveta vrátane Taiwanu, Južnej Afriky či Severnej Kórey.“65 Formu crowdfundingu sa vyzbierali peniaze na distribúciu prostredníctvom mobilného kina aj tvorcovia filmu Felvídek- Horná zem. Ďalším slovenským filmom, ktorý využil crowdfunding na zahraničnom portály Kickstarter je aj Denník Agáty Schindlerovej, ktorý je z distribúcie známy pod titulom V Tichu. Producentka filmu Lívia Filusová objasňuje dôvody, prečo zvolila túto formu financovania pre svoj film:

„[...] Musela som hľadať rôzne formy, ako film čo najefektívnejšie zrealizovať, keďže financie boli značne limitované. Rozhodnutie o transformácii z dokumentárneho filmu na hraný totiž padlo v čase, keď sme boli podporení Audiovizuálnym fondom v programe dokumentárnych filmov a snímka sa už začala realizovať. Nešlo teda o štandardný rozpočet hraného dobového filmu, ktorý by ten náš niekoľkonásobne prevyšoval. Podpora z AVF prišla i v ďalšej fáze, tentoraz už z programu pre hrané filmy, do projektu vstúpila Česká televízia a RTVS a české postprodukčné štúdio i/o post. Bolo však jasné, že musím osloviť aj súkromný sektor, bez ktorého by som film pravdepodobne nemohla dokončiť. Žiaľ, napriek môjmu úsiliu sa ukázalo, že solventné inštitúcie majú záujmy úplne iného charakteru a uprednostňujú iné formy propagácie, než je zviditeľnenie sa prostredníctvom kvalitného filmu. Keď zlyhávajú inštitúcie, musia pomôcť jednotlivci, preto som sa rozhodla pre verejnú zbierku cez Kickstarter. Myslím, že táto forma financovania má perspektívu a určite v tom budem pokračovať i pri ďalších projektoch.“66

V budúcnosti je možné očakávať vyšší nárast filmových projektov financovaných práve cez crowdfundingvú platformu, najmä v prípadoch kedy nedostanú žiaden grant od verejnoprávnych inštitúcií, alebo poskytnutá čiastka nebude stačiť na pokrytie zvyšných nákladov. S nárastom môžeme počítať po určitom čase, kedy bude u nás podobná platforma financovania už rozbehnutá a filmári si budú môcť navzájom vymieňať skúsenosti s vedením crowdfundingovej kampane pre svoje projekty. Crowdfunding však pravdepodobne naďalej zostane alternatívnym zdrojom finančných prostriedkov.

65 SEDLÁKOVÁ, Katarína (2013): Diana Fabiánová: Na film Mesiačiky mi prispeli ľudia z 31 krajín sveta. In: Žurnál Pravda [online]. Aktualizované 14.10.2013 09:00. < http://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/295863-diana-fabianova-na-film-mesiaciky-mi- prispeli-ludia-z-31-krajin-sveta/> (cit. 4.1.2015). 66 HRIVNÁKOVÁ, Vladana (2014): Netreba sa báť nových vecí. In: Film.sk [online], 2014. < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-1- 2014/rozhovor > (cit. 4.1.2015).

4.2. Situácia v oblasti digitalizácie kín

V úvodných kapitolách som načrtla historický kontext premien, ktoré sa odohrali na poli kinodistribúcie. Slovensko ako aj ostatné postkomunistické krajiny zasiahol podobný špecifický trend a to etapový zánik jednosálových, alebo viacsálových kín patriacich pod správu obcí, paralelne s vysokým počtom vznikajúcich sietí multiplexov, ktoré vlastnia divízie amerických distribučných spoločností. Ponuka filmov v kinodistribúcií sa výrazne preorientovala na americkú produkciu. Jednosálové kiná postupne znižovali počet predstavení a časom kvôli nerentabilnosti zanikali. Jedinou možnosťou ako ich zachovať bola ich postupná digitalizácia. Tá by umožnila flexibilnejšie programovanie, premiérové projekcie filmov a najmä zvýšenie návštevnosti, vďaka čomu by sa kiná stali opäť rentabilnými. Zároveň sa však objavilo niekoľko zásadných problémov, ktoré digitalizáciu spomaľovali. Tieto špecifické problémy bolo treba v prvom rade identifikovať a navrhnúť ich riešenia. Spúšťačom tohto procesu na začiatku roka 2012 bola panelová diskusia, ktorú organizovala distribučná spoločnosť Film Europe s.r.o. s názvom Digitalizácia - zmeny porovnateľné s nástupom zvuku vo filme. Kinári v ofsajde?, kde sa zúčastnili majitelia a prevádzkovatelia kín, rôzni odborníci na digitálnu technológiu a distribúciu a taktiež samotní distribútori. Z tejto diskusie vyplynulo niekoľko skutočností. V prvom rade si prevádzkovatelia kín uvedomili, že potreba digitalizácie je urgentnou záležitosťou, keďže 35mm kópie filmov bolo možné premietať len do leta 2012. V tlačovej správe spoločnosti Film Europe s.r.o. vydanej pri príležitosti panelovej diskusie sa píše

„[...] bez digitalizácie hrozí zánik týchto kín. Takýmto spôsobom kultúrna verejnosť najmä v regiónoch príde o možnosť často jedinej formy kultúrneho vyžitia a mohla by sa zopakovať situácia z roku 1912, kedy fungovalo iba 13 kín. K 25. februáru 2012 je digitalizovaných iba 11 jednosálových kín, čo predstavuje len 7,6 % z celkového počtu kín. Naviac takýmto spôsobom štát príde o príspevok z daní z distribúcie filmov a z predaja vstupeniek.“67

Tieto vyjadrenia podporuje aj osobná skúsenosť režiséra Adama Oľhu, ktorého debutantský film Nový život, distribuovaný Asociáciou slovenských filmových klubov, vstúpil do kinodistribúcie vo februári 2013. Adam Oľha hovorí: „[...] všetky slovenské kiná ešte neboli zdigitalizované a my sme mali DCP, ktoré sa dalo pustiť len v 2 alebo 3 kinách.

67 Digitalizácia-zmeny porovnateľné s nástupom zvuku vo filme. Kinári v ofsajde?. Film Europe s.r.o. Bratislava: 9.3.2012. Tlačová správa.

Najväčší nedostatok som vnímal v tom, že napríklad v Košiciach odkiaľ pochádza moja rodina sa ma ľudia pýtali, kde môžu film vidieť. Veľa ľudí muselo cestovať do Prešova.“68 Následky, ktoré by vyplynuli z masového ukončenia činnosti jednosálových kín by mali v konečnom dôsledku širší dopad do viacerých sfér. Okrem spomínaného príspevku z daní z distribúcie a predaja vstupeniek by sa mohol vytratiť aj priestor pre prezentáciu európskej ale najmä slovenskej filmovej tvorby, ktorá sa v programe multiplexov objavuje len zriedka. Proces digitalizácie však spomaľovali ešte ďalšie faktory. Vo svojej diplomovej práci ich zhrnul Daniel Koreň:

„1. nulová odozva zo strany MKSR a samospráv na nadchádzajúce technologické zmeny; 2. zlý technický stav jednosálových kín; 3. neexistujúci legislatívny rámec ochrany jednosálových kín; 4. nedostatok finančných prostriedkov u prevádzkovateľov jednosálových kín, prípadne dlžoby samospráv; 5. nedostatok informácií; 6. vznik AVF v roku 2009, podpora digitalizácie od 2010.“69

Väčšina jednosálových kín patrí obciam a miestnym zastupiteľstvám, ktoré uprednostňujú riešenie komunálnych problémov. Stav kín nepatri medzi ich prvotné záujmy, pretože kvôli zlému technickému stavu a programovaniu sa ocitli na hranici rentabilnosti. Pre obce bývajú záťažou a ich ďalšie financovanie nezostávajú prostriedky. Prevádzkovatelia kín, ktorí sa zúčastnili spomínanej diskusie sa vyjadrili že „[...] nežiadajú AVF o príspevok, pretože ich žiadosti boli zamietnuté na miestnych zastupiteľstvách [...]“.70 Budovy, v ktorých jednosálové kiná sídlia sú v zlom technickom stave a často slúžia aj pre iné kultúrne alebo komerčné účely. Digitalizácia vyžaduje dobrý technický stav miesta, ktoré musí byť klimatizované a odhlučnené, s vhodnou nepoškodenou elektroinštaláciou, prípadne je potreba zakúpiť nové plátno alebo sedačky v hľadisku. Technická revízia a prípadná rekonštrukcia náklady na digitalizáciu ešte zvyšujú.71 Aj z toho dôvodu sa mnohé obce obávali do projektu digitalizácie pustiť a požiadať o dotáciu. Ďalším závažným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil proces digitalizácie bola nedostatočná informovanosť verejnosti o problematike digitalizácie, ktorá zahŕňa možnosti financovania, základné technologické

68 OĽHA, Adam. 22.8.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom. 69 KOREŇ, Daniel (2014): Strategický plán rozvoja kina Úsmev v Košiciach. Brno, 2014. Diplomová práca. Masaryková Univerzita, Filozofická fakulta , Ústav hudební vědy, s. 30. 70 Digitalizácia-zmeny porovnateľné s nástupom zvuku vo filme. Kinári v ofsajde?. Film Europe s.r.o. Bratislava: 9.3.2012. Tlačová správa. 71 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012. s 29.

parametre, výhody a nevýhody digitalizácie a jej špecifiká. Slabá informovanosť spôsobila aj to, že miestne zastupiteľstvá nechápali závažnosť potreby digitalizácie kín ako nástroja na podporu rozvoja kultúry vo svojom regióne.72 Technickí pracovníci kín a premietači nevedeli ako s novou technológiou pracovať a aký servis vyžaduje. Prevádzkovatelia kín a dramaturgovia nemali skúsenosti s novým spôsobom programovania kina a možnosťami alternatívnej dramaturgie (uvádzanie športových podujatí, premiéry opery, baletu, mini prehliadky, filmy pre seniorov, deti, študentov za zvýhodnené vstupné) a tak nemohli plne využiť potenciál digitálneho kina a zvýšiť tak návštevnosť.

4.2.1. Priebeh a model financovania digitalizácie kín na základe „Stratégie“

Potrebu komplexnejšej a strategickejšej finančnej podpory digitalizácie jednosálových kín potvrdil aj podrobný terénny dotazníkový prieskum kín s názvom Quo vadis cinema II, ktorý zrealizovala distribučná spoločnosť Film Europe s.r.o. s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu v roku 2012. Prieskum mal zmapovať aktuálny stav kín a priniesť tak štatistické údaje a komplexný obraz o potrebách jednosálových kín, ktoré ešte neprešli digitalizáciou. Zo štatistických údajov vychádzal taktiež spomínaný materiál „Stratégia digitalizácie kín v Slovenskej republike“ (ďalej Stratégia), ktorý prednieslo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej MKSR). Stratégia ponúka konkrétny a podrobný prehľad o aktuálnom stave digitalizácie, štandardov digitálnych technológií pre kiná a navrhuje ďalšie opatrenia financovania digitalizácie, pričom chce zo štátneho rozpočtu vyčleniť približne 700 tisíc EUR ročne „[...] ktoré budú účelovo určené na zabezpečenie digitalizácie kín. Okrem týchto finančných prostriedkov bude digitalizácia kín, popri podpore zo štandardných zdrojov Audiovizuálneho fondu v ročnom objeme približne 500 tis. eur, spolufinancovaná taktiež vo veľkej miere z prostriedkov samospráv, v ktorých správe sa väčšina jednosálových kín v Slovenskej republike nachádza.“73 Návrh Stratégie bol schválený 9. januára 2013 Národnou radou Slovenskej republiky, pričom sa ukladá za povinnosť splniť jeho body ministrovi kultúry v spolupráci s fondom do 31. decembra 2014.74 Stratégia obsahuje komplexnú analýzu rôznorodej štruktúry kín na Slovensku, návrh možností financovania digitalizácie, vysvetlenie pojmov spojených s novou technológiou

72 Digitalizácia-zmeny porovnateľné s nástupom zvuku vo filme. Kinári v ofsajde?. Film Europe s.r.o. Bratislava: 9.3.2012. Tlačová správa. 73 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012. s 29. 74 Vláda Slovenskej republiky (2013): Uznesenie Vlády SR číslo 17/2013. Bratislava. Január 2013.

a taktiež návrh objemu potrebných financií, ktoré majú byť zo štátu vyčlenené na digitalizáciu kín. Stratégia sa primárne orientuje na problematiku digitalizácie jednosálových kín. Pre tie kiná, ktoré chcú podstúpiť digitalizáciu existujú štyri typy technologických štandardov, ktoré môžu byť aplikované do ich kinosál. Rozdeľujú sa na: DCI štandard (D-cinema) - vysoká cena, minimálne rozlíšenie obrazu 2K, zabezpečenie pomocou KDM (systém kódovania obrazu pomocou elektronických kľúčov). Repasované - zmodernizované staršie používané zariadenia štandardu D-cinema, cenovo dostupnejšie aj pre jednosálové kiná. „All in one“ technológia - technológia integrovaného zariadenia, ktoré obsahuje úložný priestor, flexibilnú rýchlosť prepojenia a kompletnú riadiacu jednotku v štandarde D-cinema, s možnosťou 3D. Cenovo dostupná, nenáročná inštalácia aj obsluha. E-cinema - nižšia technologická trieda, nespĺňa štandardy DCI75. V podstate ide o videoprojektor s DVD alebo Bluray integrovaným prehrávačom. Flexibilná manipulácia, nízke počiatočné náklady, možnosť programovania aj nepremiérových titulov z DVD nosiča alebo BluRay s právami pre verejné uvedenie.76

Spôsobov financovania digitalizácie kín existuje niekoľko. Stratégia digitalizácie kín ich rozdeľuje podľa ekonomických modelov:

Kolektívne schémy verejnej podpory- skupina prevádzkovateľov kín vyjedná rozdelenie celkových nákladov na digitalizáciu medzi prevádzkovateľov kín, distribútorov a verejné finančné zdroje. Priama verejná podpora- zacielená výberová podpora z verejných financií, ktorá sa prispôsobuje konkrétnych podmienok v danom projekte. Tento spôsob môže byť realizovaný na regionálnej úrovni, národnej úrovni alebo aj nadnárodnej úrovni (Eurimages, Europa cinemas a MEDIA 2007). Legislatívny prístup- úprava zákona, kedy sú distribútori povinný prispievať na náklady digitalizácie prevádzkovateľom kín. Táto schéma môže byť doplnená o úroveň priamej verejnej podpory, pokiaľ prevádzkovateľ nebol schopný z príspevkov distribútorov pokryť 75% nákladov na digitalizáciu.

75 Musí však spĺňať minimálne rozlíšenie obrazu 1920px na 1080px, frekvenciu obrazu 60fpc,kanálový zvukový systém 5.1 Dolby Digital/DTS HD, reprodukčný aparát BluRay. 76 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012, s. 9.

Podpora prostredníctvom daňových výhod a zvýhodnených úverov- systém daňových výhod pre subjekty digitalizujúce kiná. VPF model- tretia strana zo súkromného (tzv. integrátor) vopred uhradí všetky náklady spojené s digitalizáciou kina a potom počas stanoveného obdobia získa svoju investíciu naspäť v podobe poplatkov od distribútorov a prevádzkovateľov kín. Integrátor môže okrem financií poskytovať aj servis digitálnej technológie alebo digitálnu distribúciu filmov.77

Podľa Stratégie digitalizácie cenový odhad digitalizácie závisí od veľkosti kinosály a jej technického vybavenia, pričom u niektorých kinosál s minimálnym vybavením môže dosiahnuť aj 120 tisíc EUR.78 Vo väčšine prípadov boli poskytnuté financie z dotácií použité nie len na nové digitálne zariadenia, ale aj na opravu priestorov samotného kina. Pre jednosálové kiná na Slovensku je najvhodnejší model financovania prostredníctvom priamej verejnej podpory. Tento model je realizovaný pomocou dotácií z Audiovizuálneho fondu. Žiadateľ o dotáciu musí projekt digitalizácie spolufinancovať minimálne z 50% celkových nákladov uvedených v žiadosti. Tieto prostriedky pritom poskytujú obce alebo samosprávy spolu s financiami od sponzorov.79 Mnohé obce a samosprávy mali problém s vyčlenením daného podielu spolufinancovania pre digitalizáciu svojho kina. V Stratégií sa konkrétne uvádza:

„Z hľadiska problematiky hľadania finančných zdrojov na digitalizáciu kín, ako aj vzhľadom na rozdielne finančné možnosti samospráv vo veľkých a menších sídlach, je možné predpokladať, že existuje nepriama úmera medzi veľkosťou sídla, v ktorom sa jednosálové kino nachádza a možnosťami miestnej samosprávy na digitalizáciu nájsť dostatočné zdroje, resp. možnosťami kina zabezpečiť si zdroje zo svojej vlastnej činnosti. Problematickými sú z tohto hľadiska najmä kiná, ktoré sa nachádzajú v obciach a mestách do 25 tisíc obyvateľov.“

Ďalším problematickým faktorom financovania digitalizácie jednosálových kín je aj rozdielny počet projekcií v rámci jedného týždňa. Mnoho kín, ktoré sa nachádzajú v menších obciach, premietajú filmy jeden až dva krát týždenne a z toho dôvodu by bola návratnosť investície do DCI technológie príliš pomalá, respektíve žiadna. Aj z toho dôvodu je týmto kinám umožnené využiť technologický štandard E-cinema, ktorý nie je až tak finančné

77 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012, s. 12. 78 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012, s. 10. 79 BERNÁT, Daniel (2012): Digitalizácia kín je pomalá. In: Kultura.Pravda [online]. Aktualizované 12.01.2012 14:00. < http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/58444-digitalizacia-kin-je-pomala/ > (cit.10.4.2015).

nákladný ako D-cinema. V tomto prípade je možné poskytnúť až 90% finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu. Ako sa uvádza v Stratégií: „[...] tieto prostriedky by boli poskytnuté naraz pri uskutočnení digitalizácie tiež formou kombinácie dotácie a pôžičky v ich vhodnom vzájomnou pomere (napríklad 40% dotácia, 50% pôžička a 10% povinné spolufinancovanie žiadateľom).“80 AVF od roku 2010 po 2012 poskytol financie na digitalizáciu vo výške 1 231 000 EUR, so zameraním podpory najmä na jednosálové kiná81. Aj vďaka tomuto kroku sa podľa Stratégie od roku 2009 zvýšil počet digitalizovaných jednosálových kín z jedného na 23 v roku 2012 a po prijatí návrhu Stratégie sa počíta so zvýšením počtu zdigitalizovaných jednosálových kín na 32 v roku 2013. Do konca roku 2014 bolo poskytnutých 2,4 milióna EUR a celkovo sa podarilo zdigitalizovať 85 kinosál (vrátane putovných kín, amfiteátrov a jednosálových kín).82 Od roku 2013 sa celkový počet kín ustálil na 115 (z toho 75 jednosálových).83 Riaditeľ AVF Martin Šmatlák pre TASR uviedol: "Je reálny predpoklad, že v tomto roku (2015) bude proces digitalizácie slovenských kín ukončený a že sa výrazne priblížime k cieľovému počtu do 100 jednosálových digitálnych kín." 84

80 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012, s. 28. 81 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012, s. 18. 82 TASR (2015): Na digitalizáciu a modernizáciu kín zatiaľ išlo takmer 2,4 milióna eur. In: Teraz [online]. Aktualizované 4.1.2015 08:07. (cit.6.3.2015). 83 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012, s. 3. 84 TASR (2015): Na digitalizáciu a modernizáciu kín zatiaľ išlo takmer 2,4 milióna eur. In: Teraz [online]. Aktualizované 4.1.2015 08:07. (cit.6.3.2015).

4.2.2. „Nové“ digitálne kiná: vzdelávanie, programovanie, dostupnosť, návštevnosť

Digitalizácia kín sa na Slovensku realizovala od roku 2009, kedy bolo zdigitalizovaných 10 kinosál, ktoré sa nachádzali vo viacsálových kinách a multiplexoch.85 V roku 2010 sa ich počet znásobil štyri krát, stále však išlo o sály viacsálových kín a multiplexov. Tento trend pokračoval rastúcim tempom do konca roku 2011. Od roku 2012 postupne pribúdali zdigitalizované jednosálové kiná. Zároveň viacsálové kiná a multiplexy dosiahli 97% mieru digitalizácie.86 Ešte pre dovŕšením finálnej úrovne zdigitalizovania jednosálových kín sa postupne objavovali otázky týkajúce sa programovania. V roku 2013 sa uskutočnila ďalšia panelová diskusia organizovaná spoločnosťou Film Europe s.r.o. s tradičným názvom Quo Vadis Cinema III, kde zúčastnení odborníci z oblasti distribúcie a taktiež zástupcovia kín reflektovali svoje skúsenosti s procesom digitalizácie a programovaním v „nových“ digitálnych kinách. V príspevku Daniela Bernáta, o spomínanej panelovej diskusii v časopise Film.sk, sa píše: „Niektorí kinári už mohli počas prezentácie konštatovať, že po digitalizácii stúpla návštevnosť i tržby v ich kinách, a z ich príspevkov bolo zrejmé, že kinári nie sú pasívni. V náznakoch sa však ukázalo aj to, že s realitou sa občas ťažko zápasí. A realita, to sú aj diváci, ktorí si filmy vo veľkom „sťahujú“ z internetu, alebo to môžu byť problémy spojené s vytváraním programu v zdigitalizovanom kine, ktoré siahlo po cenovo prístupnejšej technológii E-Cinema.“87 Z uvedených dôvodov vyplýva potreba systematického vzdelávania a spolupráce prevádzkovateľov kín. Silvia Dubecká z Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK) dodáva: „Hoci situácia v zdigitalizovaných kinách vyzerá podstatne lepšie – kino je zachránené –, nie je to úplne pravda. Ďalšia práca vyžaduje zásadnú zmenu uvažovania o prevádzkovaní kina, na ktorú nemusia byť všetci kinári dostatočne pripravení.“88 Z iniciatívy ASFK vznikol aj projekt s názvom Nové kino podporené audiovizuálnym fondom, ktoré má prevádzkovateľom kín „ukázať, ako komplexne prevádzkovať kino tak, aby bola finančne nákladná digitalizácia efektívna a fungovanie kina dlhodobo udržateľné.“89 (DUBECKÁ, 2013). Okrem tohto projektu ASFK pravidelne organizuje aj ďalšie vzdelávacie semináre pre dramaturgov a prevádzkovateľov kín. Vzdelávacím projektom so zameraním na marketing a fundrising pre jednosálové kiná

85 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012, s. 15. 86 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012, s. 15. Pozri aj prílohu č.11 až č.14. 87 BERNÁT, Daniel (2014): Digitalizácia prináša kinárom nové otázky. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014, č. 1, s. 20. 88 BERNÁT, Daniel (2014): Digitalizácia prináša kinárom nové otázky. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014, č. 1, s. 20. 89 BERNÁT, Daniel (2014): Digitalizácia prináša kinárom nové otázky. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014, č. 1, s. 20.

nesie názov Moje kino a vznikol z iniciatívy mesta Banská Štiavnica. Vedúci oddelenia kultúry, športu a mediálnej komunikácie Mestského úradu v Banskej Štiavnici Rastislav Marko uvádza, že zmyslom projektu je priblíženie opomínanej oblasti marketingu a fundrisingu, ako spôsobe financovania aktivít v kinách z rôznych zdrojov.90

Programovanie a celkový priebeh kinodistribúcie stále zostáva ovplyvnené nedávnym procesom digitalizácie, z ktorého vzišli navzájom sa prelínajúce špecifické faktory:

1. Jednosálové kiná a obce, ktoré ich vlastnia sú po digitalizácií zadlžené. Potrebujú zvýšiť príjmy zo vstupného aby sa navrátili ich investície. 2. Vďaka možnosti programovania premiérových titulov, si kiná vyberajú do programu práve tie filmy, ktoré im zaistia vyššiu návštevnosť. Kvôli tomu sa program jednosálových kín unifikuje podľa vzoru programu multiplexov. 3. Dĺžka distribučného života filmu sa kvôli zmene technológií skrátila. 4. Po digitalizácií sa zmenila „mapa distribúcie“. Niektoré regióny nemajú žiadne kino.

Jednosálové kiná sú po procese digitalizácie zadlžené. Väčšina z nich bola financovaná kombináciou finančných prostriedkov poskytnutých obcou, alebo samosprávneho kraja, dotáciou z AVF a pôžičkou so zvýhodneným úrokom. Kiná v súčasnosti hľadajú cesty, ako zvyšovať návštevnosť a tak zaručiť obci aspoň čiastočnú návratnosť investície a zabezpečiť pravidelné splácanie pôžičky. To spôsobuje, že aj v týchto kinách je uprednostňovaná mainstreamová produkcia, ktorá sa javí ako najziskovejšia. Potvrdzuje to aj Eva Križková z distribučnej spoločnosti Filmtopia s.r.o.: „[...] kiná si potrebujú zarobiť na dlh, ktorý majú, keďže museli investovať do drahej techniky (pri digitalizácií) , tak nechcú príliš nasadzovať finančne menej zárobkové projekty- nezávislú kinematografiu a slovenskú kinematografiu.“91 Zmena technológie urýchlila aj proces fyzickej distribúcie filmov. Menšie jednosálové kiná na okrajových regiónoch preto už nemusia čakať, kým sa 35mm kópia obohrá vo väčších kinách v mestách a posunie sa k nim. Na základe toho sa výrazne skrátila doba, počas ktorej film beží v kinách a tým pádom sa vytráca efekt tzv. „šuškandy“, ktorá by pomohla filmu získať ďalších divákov. Prezidentka Asiociácie nezávislých producentov (ANP) Zuzana Mistríkova to potvrdila aj v diskusnej relácií rádia Devín: „[...] zmena technológie distribúcie spôsobila prevrat v tom, do akej miery ste schopné zachytiť akúsi

90 BERNÁT, Daniel (2014): Digitalizácia prináša kinárom nové otázky. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014, č. 1, s. 21. 91 KRIŽKOVÁ, Eva. 9.9.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom.

vlnu diváckeho záujmu. Pretože dobrý film za distribuuje nie len propagáciou ale aj tzv. šuškandou. Je strašne dôležité, aby prvý divák tomu druhému povedal, že bol na filme, ktorý sa mu páčil.“92 Spomínaná „šuškanda“ je dôležitá najmä pre autorské dokumentárne filmy a v podstate nezávislú tvorbu vôbec, pretože produkcie tohto typu často nemajú prostriedky na zrealizovanie masívnej marketingovej kampane. Posledným faktorom, ktorý vznikol dôsledkom technologickej transformácie je zmena mapy distribúcie. Vedúca katedry Audiovizuálnych štúdií Katarína Mišíková túto situáciu približuje: „Je množstvo miest, ktoré nemajú svoje kiná. Nemajú ich vôbec, nie že nemajú jednosálové kiná. Nejaké väčšie územia sú pokryté len mulitplexami a multiplexom je úplne jedno čo premietajú, ide im o to aby tá projekcia bola zisková. Takže si myslím, že tá divácka štruktúra sa odvíja tak trochu aj od toho.“93 Jej názor potvrdzujú aj údaje zo Stratégie, kde sa uvádza:

„[...] veľké množstvo jednosálových kín (58) sa nachádza vo veľmi malých sídlach do 10 tis. obyvateľov. Zároveň však platí, že vysoký počet kinosál je koncentrovaný do najväčších miest v Slovenskej republike - do 11 miest s počtom obyvateľov nad 50 tisíc je koncentrovaných síce len 33 kín (20 % zo všetkých kín v Slovenskej republike) ale tieto kiná majú spolu až 95 kinosál (41 % zo všetkých kinosál). Z hľadiska zdôraznenia nevyhnutnosti riešenia tejto situácie je zásadné zistenie, že v prípade 43 okresov v Slovenskej republike hrozí pri zániku dvoch alebo dokonca jediného jednosálového kina situácia, že v príslušnom okrese nebude v prevádzke žiadne kino (v súčasnosti94 je to tak už v prípade troch okresov).“95

Ku koncu roku 2012 bolo zdigitalizovaných 23 jednosálových kín.96 Stav k 31.1.2013 bol 40 zdigitalizovaných jednosálových kín.97 V roku 2014 bolo podporených ďalších 19 žiadostí,98 pričom realizácia renovácie niektorých projektov ešte stále prebieha.99 V konečnom dôsledku však návštevnosť digitalizovaných jednosálových kín postupne stúpa. Dostupnosť atraktívnych premiérových titulov a zrenovované priestory kinosál postupne prilákali divákov späť aj do jednosálových kín. Ako uvádza Miroslav Ulman:

92 Večer na tému. In: RTVS [online]. Aktualizované 8.4.2015. < http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1412/189485# > (cit. 2014-10-04). 93 Večer na tému. In: RTVS [online]. Aktualizované 8.4.2015. < http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1412/189485# > (cit. 2014-10-04). 94 Rok 2012-pozn.autor 95 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012. s. 14. Pozri aj prílohu č. 16 a) a č.16 b). 96 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012. s. 15. 97 ULMAN, Miroslav (2014): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2013. Kancelária Creative Desk Slovensko. Bratislava, máj 2014, s. 34. 98 Z toho 13 žiadostí o podporu digitalizácie typu D-cinema, 6 žiadostí o podporu digitalizácie typu E-cinema. Zdroj: < http://registracia.avf.sk/zobraz_ziadosti.php > (cit. 2015-04-11). 99 V čase písania bakalárskej práce - druhý kvartál 2015 - ešte neboli známe spracované výsledky o počte celkového množstva zdigitalizovaných jednosálových kín z roku 2014.

„[...] priemerná návštevnosť na predstavenie tam vlani [v jednosálových kinách v roku 2013] bola až 42,17 diváka. Zvýšil sa aj ich podiel na celkovej návštevnosti (približne 17 percent) a na tržbách (asi 13 percent), a keďže diváci zaplatili za vstupenku do jednosálového kina v priemere len 3,41 eura [...].“100Digitalizácia kín však neprilákala len divákov ale aj možnosť hosťovania filmových festivalov.

4.2.3. Význam a vplyv festivalov na kinodistribúciu

Aj v súčasnej, rýchlo sa meniacej oblasti distribúcie, filmové festivaly naďalej dôležitým miestom pre distribúciu autorských dokumentárnych filmov. Mnoho slovenských dokumentárnych filmov malo premiéru práve na festivaloch a až po ich skončení sa dostal ich film do bežnej kinodistribúcie. Festivaly, ktoré sú zamerané na prezentáciu tohto typu filmov, navštevuje koncentrovaná skupina divákov, ktorý artové filmy cielene vyhľadávajú. Ako v rozhovore spomenul režisér Adam Oľha, festival je možno jediné miesto, kde tvorca vie, že sa jeho film bude premietať pred plnou kinosálou, pretože to sa v normálnej kinodistribúcií už len tak ľahko nezopakuje.101 Festivaly sú úzko späté aj s miestom kina, v ktorom sa projekcie festivalových filmov uskutočňujú a z toho dôvodu majú špecifický vplyv na celkovú kinodistribúciu. V článku Jsou filmové festivaly skutečně platnou distribuční platformou? hovorí Přemysl Martinek o tom, že digitalizácia prevádzkovateľom mala zvýšiť návštevnosť vďaka rýchlejšiemu nasadeniu mainstreamových filmov ale zároveň aj zjednodušiť prísun európskej a lokálnej tvorby. Prevádzkovatelia jednosálových kín však namiesto štruktúrovaného programovania ponuky filmov, ktoré by zahŕňalo aj artové filmy, radšej prenajmú svoje priestory filmovým festivalom, z čoho im plynie istota finančného príjmu.102 Martinek ďalej uvádza, že filmové festivaly vo vzťahu k distribútorovi fungujú len ako marketingová podpora distribučného projektu, ktorá je znásobená tým, že sa jedná o udalosť.103 Festivaly poskytujú distribútorom zázemie a prvú možnosť ako obchodovať s licenciami. Čo sa však týka finančného zisku pre distribučnú spoločnosť, režiséra či producenta filmu, naozaj sa oplatí spolupracovať len s festivalmi, ktoré delia svoje zisky zo vstupného medzi distribútora a prevádzkovateľa kina a ktoré uplatňujú voľný predaj

100 ULMAN, Miroslav (2014): Slovenská distribúcia v roku 2013: rekordné tržby. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014, č. 5, s. 20. 101 OĽHA, Adam. 22.8.2014 (Praha) v rozhovore s autorom. 102 MARTINEK ,Přemysl (2014): Jsou filmové festivaly skutečně platnou distribuční platformou? Instituce filmového festivalu pohledem distributora „festivalových“ filmů. Iluminace. Praha: Ročník 26, 2014, č.1 s. 56. 103 MARTINEK ,Přemysl (2014): Jsou filmové festivaly skutečně platnou distribuční platformou? Instituce filmového festivalu pohledem distributora „festivalových“ filmů. Iluminace. Praha: Ročník 26, 2014, č.1 s. 55.

vstupeniek.104 Ako ďalšiu nevýhodu vníma v českom prostredí Martinek aj to, že filmových festivalov je mnoho a projekcie sa konajú sa v kinách, kde zaberajú veľkú časť programu, v ktorom by mohol dramaturg kina poskytnúť priestor filmom a tak vytvoriť priamy zisk z predaja vstupeniek pre seba a distribútora.105 Problém „nabitého kalendáru“ festivalových prehliadok vníma Martinek ako charakteristický pre východoeurópske teritórium. Taktiež poukazuje na to, že mnoho festivalov požaduje exkluzivitu prvého uvedenia v danom teritóriu a preto je pozastavený predaj práv filmu na dobu kým festival neskončí. Preto je pre tvorcu dôležitejšie získať distribútora, ktorý sprístupňuje práva na film v určitom teritóriu na dlhšiu dobu (6-10 rokov), než sa riadiť podľa požiadaviek festivalového dramaturga.106 Podľa Aidy Vallejo, festivaly fungujú aj ako samotný distribútori filmov. Filmy zo svojich programových sekcií posielajú na ďalšie festivaly, s ktorými spolupracujú.107 Takto spolupracuje napríklad aj Doc Aliance spojená s jihlavským MFDF s niekoľkými medzinárodnými festivalmi po celom svete. Na jednej strane spôsobujú festivaly určité ekonomické obmedzenia pre distribútora a tvorcov filmu, na strane druhej by sa však nezávislé dokumentárne, animované či hrané filmy bez festivalov nezaobišli. Väčšie a medzinárodné festivaly vytvárajú v rámci „industry“ sekcií tvorcom priestor kde sa môžu stretnúť so sales agentmi, producentmi, televíznymi nákupcami na pitching fórach prezentovať svoj projekt a získať peniaze na jeho dokončenie. Hoci na Slovensku funguje niekoľko väčších festivalov ani jeden z nich systematicky a permanentne neponúka takýto priestor. Tradične podobné aktivity zastrešuje Inštitút dokumentárneho filmu (IDK) v Jihlave. Je to napríklad celoročný workshop pre tvorcov autorských dokumentárnych filmov Ex Oriente Film, ktorý končí koprodukčných stretnutím East European Formu, kde filmári predstavujú svoje projekty pred sales agentmi, producentmi, distribútormi a ostatnými tvorcami. Na workshopy, pitching fóra a ďalšie akcie, ktoré organizuje IDK , prichádzajú filmári z celej východnej Európy. Slovensko nie je výnimkou. Workshopu Ex Oriente Film sa zúčastňujú slovenskí dokumentaristi. Medzi nimi sú aj Peter Kerekes s filmom Zamatoví Teroristi, Juraj Lehotský s filmom Slepé Lásky, Iné svety Marka Škopa, Nový život Adama Oľhu a ďalší. Adam Oľha v rozhovore hodnotil aktivity IDK veľmi kladne, pretože ako debutant vnímal, že mladý filmár nemá inú šancu naučiť sa ako celý systém

104 MARTINEK ,Přemysl (2014): Jsou filmové festivaly skutečně platnou distribuční platformou? Instituce filmového festivalu pohledem distributora „festivalových“ filmů. Iluminace. Praha: Ročník 26, 2014, č.1 s. 53. 105MARTINEK ,Přemysl (2014): Jsou filmové festivaly skutečně platnou distribuční platformou? Instituce filmového festivalu pohledem distributora „festivalových“ filmů. Iluminace. Praha: Ročník 26, 2014, č.1 s. 55 106 MARTINEK ,Přemysl (2014): Jsou filmové festivaly skutečně platnou distribuční platformou? Instituce filmového festivalu pohledem distributora „festivalových“ filmů. Iluminace. Praha: Ročník 26, 2014, č.1 s. 58. 107 VALLEJO, Aida (2014): Industry sections: Documentary film festival between Production and Distribution. Iluminace. Praha: Ročník 26, 2014, č.1, s.76.

pracuje a že je najdôležitejšie doťahovať veci dokonca.108 Režisér taktiež dodáva, že sa tvorca musí naučiť prijímať určité názory, ktoré prezentujú sales agenti alebo distribútori.109 Oľha spomína na svoju vlastnú skúsenosť: „Boli tam napríklad Holanďania, Američania, Francúzi, Nemci. A vtedy vidíš, že každý má nejaký iný názor na tú istú vec. Američania chceli aby tam bol „deep secret“ aby sa odhalilo, že môj otec bol žena, alebo niečo v tom zmysle, aby to bola úplná senzácia aby to v Amerike bol niekto schopný vôbec prijať.“110 Režisér sa taktiež stretol s požiadavkou, aby bol film, respektíve projekt zrozumiteľný pre široké spektrum divákov, čo podľa neho vedie k tomu, že európske dokumenty vyznievajú prvoplánovo. Oľha ešte dodáva, že je vždy treba počítať s čo najširšou festivalovou distribúciou na medzinárodnej úrovni.111 Toto tvrdenie nám odhaľuje, s akými ambíciami tvorcovia svoj film púšťajú do distribúcie a ako sa tieto ambície na medzinárodných festivaloch napĺňajú v podobe ocenení. Prvým výrazným úspechom bol v roku 2006 dokumentárny film Iné svety režiséra Marka Škopa, ktorý ako prvý dokument dostal divácku cenu a zvláštne uznanie na MFF Karlovy Vary. V roku 2008 nasledovali Slepé lásky Juraja Lehotského, ktorý sa dostal na festival do Cannes a získal tam cenu Federácie artových kín a následne sa premietal v kinách v desiatich krajinách sveta. V roku 2010 získal Cenu za najlepší dokumentárni film na 14. MFF Sofia v Bulharsku film Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny. Debut režiséra Adama Oľhu, Nový život, získal v roku 2012 Cenu divákov na 16. MF dokumentárnych filmov v Jihlave. V roku 2013 získal hneď dve ocenenia film Róberta Kirchoffa, Kauza Cervanová, na festivale MFF DOK v Lipsku a taktiež zvláštne uznanie poroty na MF dokumentárnych filmov v Jihlave. Okrem dokumentárnych filmov sú úspešné aj hrané filmy ako aj viacnásobné oceňovaný Môj pes Killer od Miry Fornay, ktorému udelili hlavnú cenu Tiger Hivos Award na 42. ročníku MFF vRotterdame. Veľkým úspechom bola aj nominácia na Oscara debutu Až do mesta Aš režisérky Ivety Grófovej v kategórií Najlepší cudzojazyčný film. Festivalové ocenenia prinášajú dokumentárnym filmom väčšiu publicitu a záujem novinárov, no ako vraví Eva Križková, to, že by sa zvýšila návštevnosť filmu vďaka jeho festivalovému oceneniu, je mýtus.112 Ďalej dodáva: „Možno keby film vyhral Oscara, alebo keby minimálne vyhral v Cannes, tak by to mohlo pomôcť. Väčšina ľudí, ktorí chodia do kín, ani netušia čo je to festivalový výber. Skôr si myslím, že to pomáha vo vzťahu k novinárom. Novinári sa o film zaujímajú viac, keď vedia že získal ocenenie a tým pádom, že sa o filme píše intenzívnejšie to zaregistrujú aj diváci a potom si ho na základe recenzií alebo

108 OĽHA, Adam. 22.8.2014 (Praha) v rozhovore s autorom. 109 OĽHA, Adam. 22.8.2014 (Praha) v rozhovore s autorom. 110 OĽHA, Adam. 22.8.2014 (Praha) v rozhovore s autorom. 111 OĽHA, Adam. 22.8.2014 (Praha) v rozhovore s autorom. 112 KRIŽKOVÁ, Eva. 9.9.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom.

článkov- toho celého Haló efektu prídu pozrieť do kina. Distribútori s tým pracujú, jedná sa o osvedčenú stratégiu.“113

Na Slovensku sa organizuje niekoľko väčších medzinárodných festivalových podujatí, spolu s početnými menšími filmovými prehliadkami orientovanými na určitý žáner alebo druh filmu. Za tie väčšie môžeme označiť Medzinárodný filmový festival v Bratislave, Artfilm fest v Trenčianských Tepliciach a Trenčíne, Medzinárodný festival Cineamtik v Piešťanoch a „putovné“ festivaly Jeden svet a Febiofest. Vymenované festivaly sú zavedenými a tradičnými udalosťami, ktorých dramaturgia zahŕňa filmy hrané, dokumentárne, animované a taktiež vytvára sekcie pre krátke filmy, študentské filmy alebo experimentálne filmy. Samozrejmosťou je udeľovanie cien porotou a vysoká miera publicity. Okrem iného tieto podujatia organizujú workshopy, pitiching fóra a semináre zamerané na vzdelávanie filmových tvorcov, ale aj prevádzkovateľov kín, či filmových publicistov a kritikov. Menších festivalových podujatí je niekoľko desiatok avšak periodicita mnohých z nich je nepravidelná a dramaturgia zameraná výhradne na jeden druh respektíve žáner filmu. Sú to napríklad festivaly s ekologickou tematikou (Ekotopfilm Bratislava, putovný Envirofilm). Festivaly so zameraním na cestopisné filmy (festival Tatranský Kamzík, Medzinárodný festival horských filmov Poprad, Hory a mesto Bratislava). Animovaná tvorba je prezentovaná na známom festivale FestAnča v Žiline a taktiež na Bienále animácie Bratislava. Niekoľko festivalov má aj amatérska filmová tvorba (VideoAma Piešťany, Rodinné Video, Cienama Bratislava). Festivaly venujúce sa prezentácií výlučne dokumentárnych filmov sú Etnofilm Čadca a Jeden svet. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet patrí na Slovensku medzi najviac navštevované festivalové podujatia a to aj z dôvodu, že sa výber filmov prezentovaných v hlavnom týždni podujatia v Bratislave, posúva do ďalších dvadsiatich miest Slovenska. 114 Okrem toho sa počas festivalu uskutočňujú vzdelávacie semináre, workshopy a diskusie. Známym podujatím je aj putovný Medzinárodný filmový festival Febiofest (MFF Febiofest). Orientuje sa predovšetkým na tvorbu krajín Višegrádskej štvorky, ale prezentuje aj úspešné filmy zo svetovej kinematografie. Vďaka tomu, že sa festival odohráva niekoľko dní vo väčších i menších deviatich krajských a okresných mestách na Slovensku, sa artová kinematografia nesústredí len v hlavnom meste. Keďže Febiofest organizuje slovenská distribučná spoločnosť ASFK, využíva túto festivalovú platformu aj pre distribúciu svojich titulov. Medzi

113 KRIŽKOVÁ, Eva. 9.9.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom. 114 MACEJKOVÁ, Magdaléna (2014): Filmové festivaly a prehliadky na Slovensku v roku 2014. In: Film.sk [online], 2014. < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-2-2014/priloha > (cit. 21.4.2015).

programové sekcie Febiofestu pribudne i programová sekcia s názvom Slovenská filmová krajina, ktorá bude prezentovať tvorbu slovenských tvorcov za minulé roky.115 ASFK okrem Febiofestu organizuje aj putovnú filmovú prehliadku Projekt 100, ktorá každoročne od septembra do decembra v šesťdesiatich slovenských mestách prezentuje výber desiatich filmov svetovej produkcie so zameraním na artovú produkciu. Jedinou prehliadkou, ktorá sa orientuje výlučne na slovenské filmy je Týždeň slovenského filmu. Prvý ročník tohto podujatia sa odohral v apríli v roku 2015. Jeho cieľom je „zaplniť biele miesto medzi podujatiami na Slovensku a každoročne zmapovať domácu filmovú tvorbu. Zároveň chce vytvoriť priestor pre odbornú reflexiu tvorby a podnietiť dialóg medzi teoretikmi, tvorcami a divákmi.“116 Pretože Týždeň slovenského filmu má za sebou len prvý ročník, je ešte skoro analyzovať jeho význam pre slovenskú kinematografiu z hľadiska jej prezentácie, reflexie a bilancie.

115 < www.febiofest.sk/downloads/Febio2015_TS02_SlovenskaFilmovaKrajina_02022015.pdf > (cit. 21.4.2015).

116 < http://www.tyzdenfilmu.sk/ > (cit. 21.4.2015).

4.3. VoD distribúcia v európskom kontexte obecne

Okrem zmien, ktoré sa odohrávajú na festivalovom a kinodistribučnom poli zaznamenávame aj nárast VoD internetových platforiem, ktoré taktiež vstupujú do priestoru distribúcie. VoD je skratkou pre anglický výraz “Video on Demand“, ktorý sa v praxi voľne prekladá ako “video na požiadanie“. Je to spôsob akým sa v súčasnosti distribuuje audiovizuálny obsah na internete alebo televízií, pričom divák si sám vyberá z ponuky obsahu to, čo chce vidieť. Na internete existujú platené aj neplatené VoD platformy,117 ktorých obsah je nahrávaný samotnými užívateľmi alebo administrátormi a nemá stanovenú dramaturgiu (napríklad Youtube). Popri nich existujú platformy zamerané na určitý druh obsahu, pričom ponuka podlieha určitej dramaturgii ( napríklad portál Dafilms). Online distribúcia filmov sa javí ako príležitosť pre distribúciu autorských filmov z niekoľkých dôvodov. Prvý z nich vychádza z praxe uvádzania autorských filmov v kinách. Tieto filmy sa udržia v programe kina len na krátky čas a keďže ich uvedenie nie je sprevádzané výraznejšou marketingovou kampaňou, len malý počet divákov sa dozvie o ich premietaní. To isté platí aj pre ich festivalové uvedenie, ktoré môže zaručiť vyššiu návštevnosť vďaka festivalovým návštevníkom. Na druhú stranu sa však životnosť filmov skracuje na trvanie festivalu, pretože mnoho z nich sa do normálnej kinodistribúcie nedostane. Ďalším dôvodom, prečo je VoD distribúcia dobrou voľbou práve pre autorské filmy, je možnosť lacnej a cielenej PR stratégie, ktorá sa odohráva na virálnej úrovni, pomocou zdieľania medzi užívateľmi na sociálnych sieťach. Od VoD distribúcie sa teda očakáva, že predĺži životnosť filmu a posilní marketingovú kampaň, čím priláka divákov na uvedenie filmu aj do kín. VoD distribúcia je však pomerne novou cestou ako distribuovať audiovizuálny obsah a taktiež podlieha legislatívnym úpravám. Okrem iného ju taktiež ohrozuje internetové pirátstvo, ktoré je značne rozšírené vo východnej Európe. Aj napriek tomu VoD platformy v našom teritóriu pribúdajú a to aj vďaka podporám a dotáciám od štátov alebo Európskej Únie. Ako príklad uvediem projekt programu MEDIA s názvom Podpora Video-on-Demand a digitálnej kinodistribúcie, ktorý od roku 2007 poskytuje podporu krajinám s tzv. nízkou výrobnou kapacitou, medzi ktoré patrí aj Slovensko.118

117 Za obsah je možné platiť niekoľkými spôsobmi, podľa toho na akom portáli filmy sledujeme, respektíve sťahujeme. Niektoré portáli ako napríklad Dafilms alebo iTunes, umožňujú platiť za obsah jednorazovým poplatkom za online prehratie filmu, alebo za jeho stiahnutie (kedy býva suma podstatne vyššia). Ďalej existuje aj možnosť zaplatenia si predplatného na určitý čas (týždeň, mesiac, rok) a počas tejto doby využívať online prehrávanie alebo sťahovanie filmov. Takéto portáli sa nazývame SVoD, čo je skratkou pre anglický výraz Subscrition Video on Demand ( predplatené video na vyžiadanie). 118 < http://www.mediadesk.sk/files/VoD-a-Digitalna-kinodistribucia/2013/VOD-DCD-9_2013-guidelines-vod-dcd-09-2013.pdf > (cit. 1.4. 2015).

Marta Lamperová k tomu dodáva: „[...] nezávislé VoD platformy by v Európe bez finančnej podpory grantov neprežili aj napriek skutočnosti, že VoD neustále posilňuje svoju pozíciu na audiovizuálnom trhu.“ Stále však v ziskovosti zaostávajú za USA, kde podľa Richarda Broughtona, riaditeľa IHS Screen Digest online VoD distribúcia vyniesla (pozn. autor: v roku 2013) 1,8 miliardy dolárov. Európske VoD portály dosiahli v tom istom roku zisk 900miliónov dolárov.119 Ďalší faktor, ktorý znevýhodňuje VoD distribúciu v Európe objasňuje Marta Lamperová: „Európa predstavuje temer 30 rozličných distribučných teritórií, každá krajina má vlastnú legislatívu, distribučné siete, VoD portály, iný jazyk a mnoho európskych krajín má stále veľmi striktné pravidlá distribučných okien. Všetky spomenuté faktory predurčili, že VoD platformy sú v Európe prevažne zamerané na jeden lokálny trh a lokálnu produkciu. Len minimum portálov funguje medzinárodne a nemajú prístup k exkluzívnemu obsahu (premiéry, blockbustery atd.).“120 Únia európskych distribútorov Europa Distribution TIDE pripravila v roku 2013 projekty, ktoré by umožnili filmom simultánne uvedenie na viacerých distribučných kanáloch ( kino, internet, televízia, DVD), čo je v distribučnej praxi známe pod anglickým pojmom „day-and-date-release“. Paralelné uvedenie filmu je výhodné pre divákov, ktorý sa môžu rozhodnúť prostredníctvom akého kanálu chcú film vidieť. Producenti a distribútori pri tomto type uvedenie ušetria na nákladoch za marketingovú kampaň, ktorá sa nemusí spúšťať odznova pri každom ďalšom uvedení filmu na rozdielnom distribučnom kanáli. Ďalšou prednosťou pralelného uvedenia je obmedzenie rozšírenia pirátskych kópií diela na minimum. „Day- and-date-release“ je však v súčasnosti v slovenskom prostredí vnímaná skôr ako experiment. Krajiny, ktoré predstavujú výnimku v etablovaní VoD portálov v rámci Európskeho kontextu sú Veľká Británia, kde sa na trh etablovali dva konkurenčné predplatiteľské VoD kanály Netflix a Lovefilm.121 Z legislatívneho hľadiska zase upravili svoje právne regulácie Škandinávske krajiny a Nemecko,122 vďaka ktorým by mala byť VoD distribúcia efektívnejšia.

119 DAWTREY, Adam (2012): Europeans take small steps in VOD Market. In: Variety [online]. Aktualizované 7. 5. 2012 < http://variety.com/2012/digital/news/europeans-take-small-steps-in-vod-market-1118053066/> (cit. 1.4. 2015). 120 LAMPEROVÁ, Marta (2013): Video on Demand: Nachádzame sa v experimentálnej fáze. Iluminace, Praha: Ročník 25, 2013, č. 2, s. 104. 121 DAWTREY, Adam (2012): Europeans take small steps in VOD Market. In: Variety [online]. Aktualizované 7. 5. 2012 < http://variety.com/2012/digital/news/europeans-take-small-steps-in-vod-market-1118053066/> (cit. 1.4. 2015). 122 „Zatiaľ jedinými, kto výrazne zmenil svoje právne regulácie v rámci VoD, sú škandinávske krajiny a Nemecko, ktoré prijalo nový filmový zákon (začne platiť od začiatku roku 2014). Zákon zrovnoprávňuje VoD na úroveň DVD, filmy premiérované v kinách sa tak dostanú do online distribúcie šesť mesiacov po premiére a časť výnosov VoD portálov, nemeckých, ale aj tých, ktoré operujú na nemeckom trhu, pôjde do nemeckého fondu kinematografie DFFF (Deutscher Filmförderfonds).“ LAMPEROVÁ, Marta (2013): Video on Demand: Nachádzame sa v experimentálnej fáze. Iluminace, Praha: Ročník 25, 2013, č. 2, s. 105.

4.3.1. VoD aktivity na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko zabehnutých ale aj nedávno vzniknutých VoD internetových platforiem, ktoré sa orientujú na slovenskú dokumentárnu tvorbu. Za prvý z nich môžeme považovať sesterskú platformu Filmy.týždeň mienkotvorného slovenského periodika Týždeň. Zároveň s ním rozšíril svoju dramaturgiu o dokumentárne filmy aj portál TVSme, ktorý patrí pod slovenský denník SME a predtým bol zameraný najmä na zverejňovanie video reportáží, vlogov alebo krátkych relácií, ktoré vytvárali samotní novinári, či komentátori. Oba portály spravuje predplatiteľský systém PIANO, ktorý v súčasnosti spúšťa taktiež projekt ďalšieho VoD portálu Kinocola, zameraného na slovenskú filmovú tvorbu. Prvým filmom, ktorý bol spustený na Filmy.týždeň, sa stal v roku 2012 dokument Od Fica do Fica režisérky Zuzany Piussi a producenta Mária Homolku. Spusteniu tohto filmu online predchádzala medializácia rozhodnutia sietí multiplexov, ktoré na poslednú chvíľu odstúpili od zmluvy s producentom filmu a odmietli film zaradiť do svojho programu a to aj napriek tomu, že producent mal záujem zaplatiť fixný poplatok za distribúciu.123 Okrem multiplexov ho odmietla odvysielať aj RTVS, pričom sa odvolávali na to, že film je nedokončený.124 Aj z týchto dôvodov sa rozhodla režisérka Piussi spolu s producentom Homolkom uviesť film na internete. Film za prvých sedem dní od svojho sprístupnenia na portáli Filmy.týždeň videlo 9800 platiacich divákov.125 Autorka a producent sa ale nevyhli pirátskemu šíreniu tohto snímku. Takmer okamžite po spustení na Filmy.týždeň sa film objavil zadarmo aj na serveroch YouTube (nahraný dva krát dvomi rôznymi užívateľmi) a Vimeo. Na serveri YouTube majú k dnešnému dňu všetky jeho nahrané verzie dohromady približne 26 000 vzhliadnutí.126 Taktiež sa dá zdarma stiahnuť na známej stránke poskytujúcej priestor na nahrávanie a následné sťahovanie obsahu rozdielnymi užívateľmi UložTo. Film Od Fica do Fica je však špecifický prípad, nie len osobnosťou autorky a s ňou spojenou mediálnou kauzou, kvôli predchádzajúcemu filmu Nemoc tretej moci ale taktiež aj témou, ktorou film disponuje a jej aktuálnosťou v období kedy bol film zverejnený.

123 „S firmou boli dohodnutí už niekoľko týždňov, mali aj návrh zmluvy, podľa ktorého mal producent za distribuovanie filmu zaplatiť päťtisíc eur, s čím Homolka súhlasil.“ TÓDOVÁ, Monika (2012): Multikiná odmietli film Piussi Od Fica do Fica. In: Sme [online]. Aktualizované 13.11.2012 20:17. < http://www.sme.sk/c/6602751/multikina-odmietli-film-piussi-od-fica-do- fica.html#ixzz3VrmUP1vJ > (cit. 6.3.2015). 124 TÓDOVÁ, Monika (2012): Multikiná odmietli film Piussi Od Fica do Fica. In: Sme [online]. Aktualizované 13.11.2012 20:17. < http://www.sme.sk/c/6602751/multikina-odmietli-film-piussi-od-fica-do-fica.html#ixzz3VrmUP1vJ > (cit. 6.3.2015). 125 TÓDOVÁ, Monika (2012): Multikiná odmietli film Piussi Od Fica do Fica. In: Sme [online]. Aktualizované 13.11.2012 20:17. < http://www.sme.sk/c/6602751/multikina-odmietli-film-piussi-od-fica-do-fica.html#ixzz3VrmUP1vJ > (cit. 6.3.2015). 126 < https://www.youtube.com/watch?v=QR1NeBzAq6k > (cit. 6.3.2015).

V súčasnosti vzniká na Slovensku ďalší projekt VoD platformy s názvom Kinocola, ktorá sprístupňuje hrané, dokumentárne, animované, krátke, študentské a televízne filmy rovnako ako aj seriály zo slovenskej produkcie. Projekt vznikol tento rok z iniciatívy produkčnej spoločnosti Filmpark Petra Neveďala a bol predstavený na tohtoročnom Artfilme v Trenčianskych Tepliciach. Podľa slov Petra Neveďala má Kinocola podporovať filmy od trailera až po marketingovú kampaň pre kinodistribúciu, pretože VoD platformu vníma ako účinný nástroj pri propagácií filmov.127 Časom sa ukáže, ako bude projekt Kinocoli online priestor dopĺňať a aké zvolí nástroje propagácie svojich filmov. Na územie Slovenska však presahujú aj aktivity portálu DaFilms, ktorý sa orientuje na autorský dokumentárny film. Portál vznikol ako projekt Doc Alliance, prostredníctvom ktorého sa združujú aktivity siedmych európskych medzinárodných festivalov dokumentárneho filmu: CPH:DOX Copenhagen, DOK Leipzig, FID Marseille, MFDF Jihlava, Planete Doc Film Festival, Visions du Réel Nyon, Doclisboa.128 Možnosť distribúcie cez tento medzinárodný VoD portál sprostredkúva distribučná spoločnosť Filmtopia s.r.o. O tejto spolupráci hovorí konateľka spoločnosti Eva Križková: „[...] Poznáme sa s Petrom Kerekesom ako s jedným so spoluzakladateľov našej spoločnosti, ktorý im (DaFilms) o nás povedal, že sme firma zaoberajúca sa alternatívnou distribúciou. Dafilms hľadali niekoho podobného, kto by fungoval ako kvázi “slovenská pobočka” a pokrýval by výber slovenských filmov a vytváral dramaturgiu a taktiež by si zažiadal o grant z Avdiovizuálneho fondu. Chceli vytvoriť doménu DAfilms.sk a taktiež si chceli urobiť na Slovensku väčšie promo.“129 Ako prvý sa cez portál DaFilms pustil film Banícky chlebíček. V roku 2013 mal film premiéru na festivale Artfilm v Trenčianskych Tepliciach a zároveň bol sprístupnený na portáli DaFilms. Banícky chlebíček sa ďalej premietal v obciach na Gemeri, ktorých sa téma filmu: baníctvo, priamo týka.

Veľkým problémom však aj naďalej zostáva internetové pirátstvo. Neboli zverejnené relevantné vedecké štúdie o diváckych návykoch pri sledovaní a prípadnom platení internetového audiovizuálneho obsahu, môžeme sa domnievať, že diváci vo východnej Európe stále nie sú zvyknutí za audiovizuálny obsah na internete platiť.130 Na Slovensku internetové pirátstvo zakazuje novela Trestného zákona,131 ktorá pôvodne vychádza z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktorý taktiež označuje sťahovanie filmov

127 BERNÁT, Daniel (2014): Nie všetky cesty k filmom vedú do kina. Film.sk. Bratislava: Ročník 3, 2014, č. 6, s. 27. 128< http://dafilms.cz/section/about-alliance > (cit. 29.3.2015). 129 KRIŽKOVÁ, Eva. 9.9.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom. 130 Toto tvrdenie odvodzujem z vyjadrení profesionálov z distribučnej oblasti, tvorcov filmov a z informácií z médií. 131 Novela Trestného zákona č. 175/1990 Z.z.

a hudby pre osobnú potrebu za trestný čin. Ministerstvo spravodlivosti, po rôznych úpravách pôvodného európskeho zákona prijal návrh na jeho novelu, podľa ktorej bude trestne stíhaný len ten, kto sťahovaním hudby alebo filmov prekročí hranicu 266 EUR spôsobenej škody.132 Doteraz však z médií nie sú známe prípady, kedy by bol niekto na Slovensku odsúdení za trestný čin sťahovania filmov a hudby podľa spomínanej novely zákona.

4.3.2. Význam a vplyv VoD distribúcie na ostatné distribučné kanály

Podľa slov Evy Križkovej z Filmtopie producenti a režiséri stále úplne nedôverujú internetovej distribúcií, alebo inej forme alternatívnej distribúcie a chcú mať svoj film predovšetkým nasadený v kinách, ideálne v multiplexoch. Problém je ten, že multiplexom musí distribútor zaplatiť veľmi veľkú fixnú sumu, pričom sa mu náklady vrátia len málokedy, pretože diváci navštevujúci multiplexy si jednoducho vyberajú iné filmy.133 Menšie lokálne kiná a jednosálové kiná si nárokujú na 50% podielu na zisku z predaja vstupeniek. Avšak nie pre každý film je vhodná kinodistribúcia či internetová distribúcia. Filmy je potrebné triediť žánrovo a najmä zohľadňovať ich štylistické spracovanie a tému. Podľa slov Evy Križkovej niektoré filmy sú tak esteticky zaujímavé, že by na internete nevynikli a stratili by svoju výpovednú hodnotu.134 Jej slová podporuje aj tvrdenie režiséra Petra Bebjaka: „[...] Kino má totiž svoje špecifiká a ponúka iný zážitok, ktorý vzniká premietaním na veľkom plátne, spolupatričnosťou viacerých ľudí v jednom priestore. [...] Vzniká tam intenzívnejšie emocionálne prepojenie medzi divákom a filmom. Načo nakrúcať umelecky ambiciózne obrazy, keď ich má divák vidieť doma na televíznej obrazovke? To potom zatvorme galérie a prezerajme si exponáty na internete.“ 135 Filmy, ako je napríklad film Od Fica do Fica, ktorý spadá skôr do kategórie reportážnych a politických dokumentov, je naopak vhodné šíriť prostredníctvom VoD distribúcie na internete. Tie sú podľa Evy Križkovej : „[...] dôležité predovšetkým z informačného hľadiska a ich cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí hľadajú tento určitý typ informácie na internete.“ V tomto prípade to potvrdila aj samotná prax, pretože film Od Fica do Fica dosiahol veľký počet vzhliadnutí hneď po uverejnení. Film bol zverejnený práve vo chvíli, keď v slovenskej spoločnosti stále panovalo

132 ŠVEC, Tomáš (2014): Sťahovanie filmov predsa len trestné nebude. Má to ale háčik. In: Vat.Pravda [online] Aktualizované 17.6.2014 20:00. < http://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/321189-stahovanie-filmov-predsa-len-trestne-nebude-ma-to-ale- hacik/ > (cit.1.4.2015). 133 KRIŽKOVÁ, Eva. 9.9.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom. 134 KRIŽKOVÁ, Eva. 9.9.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom. 135 ŠVEDA, Róbert (2013). Umenie pristanú rozvetvené cesty. Film.sk. Bratislava: Ročník 14, 2013, č.1. s.24

rozhorčenie z kauzy Gorila a zo sociálno-politickej situácie v republike, o ktorej pojednávala téma tohto filmu. VoD distribúciu však netreba vnímať ako niečo, čo v budúcnosti postupne nahradí kinodistribúciu. Cieľom internetových VoD platforiem je sprístupnenie filmov online, aby obmedzilo ich nelegálne šírenie po internete a taktiež predĺžilo ich životnosť. To potvrdzuje aj Marta Lamperová: „[...] v súčasnosti sa filmy pomerne krátko udržia v kinách a tzv „word of mouth“, čo znamená šepkanda, ktorá zvykne vznikať hlavne okolo artových filmov, [...] veľa krát skončí tým, že ten film už v kinách jednoducho nie je.“136

136 Poďme hovoriť o... Kreatívnej distribúcií. In: Youtube [online]. Aktualizované 12.7.2013. < https://www.youtube.com/watch?v=FJgTBW5te7g > (25.3.2015).

4.4. Fungovanie a financovanie RTVS

Na to, aby sme porozumeli štruktúre financovania filmových projektov RTVS prostredníctvom koprodukcie, je najskôr potrebné aspoň stručne priblížiť financovanie samotnej RTVS. Verejnoprávna inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) vznikla 1.januára 2011 po spojení dvoch inštitúcií Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo), po schválení zákona Národnou radou Slovenska z 15. decembra 2010 o Rozhlase a televízií Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o Rozhlase a televízií Slovenska“). Hlavným dôvodom pre spojenie týchto dvoch inštitúcií do jeden boli úsporné opatrenia štátneho rozpočtu a taktiež zabránenie ďalšiemu zadlžovaniu oboch inštitúcií pri vtedajšom fungovaní. 137

Hlavným príjmom pre RTVS sú podľa zákona o Rozhlase a televízií Slovenska, § 20 Financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska koncesionárske poplatky, štátne príspevky zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom a príjmy z vysielania komerčných spotov.138 Dôvodom prečo sa RTVS do výroby pôvodnej tvorby zapájala len sporadicky vyplýval najmä z nedostatku financií, ktorými disponovala. Koncesionárske poplatky sa od roku zvyšovali priemerne po šiestich až siedmych rokoch.139 Výška koncesionárskeho poplatku je v súčasnosti (štvrtý kvartál roku 2014) na úrovni 4,64 EUR mesačne, pričom sa táto čiastka nezmenila už od roku 2002. Tlačová agentúra Slovenskej republiky (ďalej TASR) priniesla správu o tom, že súčasný generálny riaditeľ RTVS Václav Mika plánuje navrhnúť poslancom zvýšenie koncesionárskeho poplatku na čiastku 6,95 EUR v budúcom roku (2015). Rozdiel medzi výškou súčasného a navrhovaného poplatku odráža, podľa Václava Miku, infláciu, ktorá sa nezohľadňovala počas doby 12-tich rokov, kedy sa koncesionársky poplatok na jej základe nezvyšoval.140 Zároveň s týmto faktorom sa znížil príjem z reklamy. Zákonné zníženie podielu reklamy vo verejnoprávnej televízií navrhol ešte v roku 2008 vtedajší minister kultúry Marek Maďarič, v súvislosti s pripravovaným zákonom o Audiovizuálnom fonde. Pred schválením zákona bol podiel reklamy vo vtedajšej STV 3% denného

137 SITA (2010): Parlament schválil spojenie SRo a STV. RTS vznikne o mesiac. In: Mediálne.trend [online]. Aktualizované 30.11.2010. < http://medialne.etrend.sk/televizia/parlament-schvalil-spojenie-stv-a-sro-rts-vznikne-o-mesiac.html > (cit. 24.1.2015). 138 Medzi ďalšie príjmy uvedené v tom istom paragrafe č. 20 zákona č. 532/2010 patria sponzorské dary, píjmy z prenájmu a predaja majetku RTS, výnosy z vkladov banke, dary od fyzických a právnických osôb, dedičstvo v prospech RTS, granty od fyzických a právnických osôb. Zákon č. 532/2010 Z.z. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 15. decembra 2010 o Rozhlase a televízií Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 139 Zákon č. 241/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. 140 TASR (2014): RTVS: Koncesionárske poplatky by sa mali zvýšiť od budúceho roka. In: Aktuality [online]. Aktualizované 29.05.2014, 14:19. < http://www.aktuality.sk/clanok/253882/rtvs-od-buduceho-roka-by-mali-narast-koncesionarske-poplatky/ > (cit. 1.2.2015).

vysielacieho času, pričom u komerčných vysielateľov tento podiel predstavoval 15%.141 Fungovanie RTVS podľa podmienok zo zákona by kvôli zníženým finančným prostriedkom z reklamy a nízkym koncesionárskym poplatkoch bez štátnej podpory nebolo možné. O tom svedčí aj fakt, že RTVS je už od svojho vzniku (vtedy ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas) dotovaná financiami zo štátneho rozpočtu, ktoré nie sú zahrnuté v Zmluve so štátom. V diskusií s názvom Poďme hovoriť o... RTVS, ktorá sa konala v KC Dunaj v Bratislave dňa 14.3.2014 v rámci programu podujatia Visegram Film Forum 2014, šéf Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák hovorí: „[...] za 21 rokov od existencie samostatnej Českej televízie a a Slovenskej televízie, tá Česká televízia ani v jednom roku nepotrebovala dotáciu zo štátneho rozpočtu na to aby prežila. Slovenská televízia ani jeden rok nemala taký, v ktorom by túto dotáciu nepotrebovala.“142 Kľúčovým faktorom pre systematické spustenie výroby pôvodnej tvorby, koprodukciu slovenských filmov a ich následnú distribúciu mala Zmluva so štátom. Prvá Zmluva so štátom na roky 2010 - 2014 (Zmluva o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania) vznikla v roku 2007 na návrh vtedajšej vlády Roberta Fica a vstúpila do platnosti v roku 2009. Cieľom tejto zmluvy je stabilizovanie financií pre verejnoprávne inštitúcie a umožniť im tak kontinuálnu pôvodnú tvorbu.143 V roku 2012 sa Ministerstvo kultúry SR a vtedy nový generálny riaditeľ RTVS Václav Mika rokovali o nových zmluvách RTVS so štátom, ktoré dovtedy platili pre STV a SRo a ktoré mali platiť na nadchádzajúce obdobie od 2013 do 2017. Do RTVS prišli vtedy ďalšie investície zo štátneho rozpočtu, ktoré sa využili najmä na nákup technológie a investovanie do spravodajstva. Peniaze zo štátneho rozpočtu majú byť podľa Zmluvy zo štátom určené výhradne na účely výroby pôvodných programov vo verejnom záujme, ich šírenia, modernizáciu technológií výroby, zahraničné vysielanie.144 Výšku požadovaného rozpočtu a plán jeho využitia na tvorbu a šírenie pôvodných programov predkladá RTVS vo vypracovanom dodatku k zmluve na každý rok. Na jeho základe schvaľuje vláda Slovenskej republiky výšku príspevku. Jeho minimálna výška na jeden rok je 15 miliónov EUR.145 Finančná podpora od štátu pre RTVS sa prejavila na zvýšenej výrobe pôvodných programov

141 KERNOVÁ, Mirka (2008): Maďarič berie STV reklamu. In: SME [online]. Aktualizované 16.9.2008. < http://www.sme.sk/c/4077189/madaric-berie-stv-reklamu.html > (cit. 2.1.2015). 142 Poďme hovoriť o... RTVS. In: Youtube [online]. Aktualizované 16.4.2014. < https://www.youtube.com/watch?v=680x67lvVc8 > (cit. 2.1.2015). 143 ZMLUVA č. MK - 77/09/M o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania na roky 2010 – 2014 uzavretá v zmysle § 21a zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. 144 ZMLUVA č. MK - 138/2012/M o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania na roky 2013 – 2017 uzatvorená podľa § 21 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 145 ZMLUVA č. MK - 138/2012/M o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania na roky 2013 – 2017 uzatvorená podľa § 21 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

a taktiež koprodukčných projektoch, do ktorých sa RTVS začala zapájať. Vzniknuté projekty sú bližšie predstavené v nasledujúcej kapitole.

4.4.1 Tvorba pôvodných programov a koprodukcia

Ako už bolo v úvodnej časti tejto práce spomenuté, v roku 2008 spísali dokumentaristi a ďalší filmoví profesionáli petíciu a otvorený list vtedajšej STV, kde vyslovili svoju nespokojnosť s nedostatočnou tvorbou pôvodných programov a možnosťou koprodukcie. Od tej doby však RTVS aj vďaka štátnym dotáciám na pôvodnú tvorbu a koprodukciu prispela k realizácií desiatok dokumentárnych filmov určených do televízneho vysielania a kinodistribúcie. Na príklad v roku 2012 vyčlenila RTVS zo financií poskytnutých štátom na základe zmluvy so štátom celkovo 1 294 200,00 EUR na koprodukčné projekty.146 V tomto roku bol koprodukovaný aj projekt Slovenské kino (príspevok od RVTS bol 140 tisíc EUR), cyklus 12-tich dlhometrážnych autorských dokumentárnych filmov, na ktorých spolupracovali súčasní slovenskí autori dokumentárnych filmov: Diana Fabiánová, Peter Kerekes, Robert Kirchoff, Ivan Ostrochovský, Miro Remo, Marek Šulík a ďalší. Jednotlivé dokumentárne filmy sa odvysielali v televíznej premiére na RTVS na jar v roku 2012 v hlavných vysielacích časoch na kanáli Dvojka. V roku 2012 RTVS koprodukovala tri celovečerné filmy (napríklad oceňovaný film Až do mesta Aš, ktorý podporila sumou 15,5 tisíc EUR.147) a taktiež dlhometrážne dokumentárne filmy: Absolventi/ Sloboda nie je zadarmo, Cigáni idú do volieb, Štvorec v kruhu a Zvonky šťastia. Okrem nich vyrobila alebo koprodukovala RTVS aj ďalších 49 stredometrážnych filmov (medzi nimi bol aj spomínaný cyklus Slovenské kino, alebo cyklus Celluloid country).148 V súčasnosti však tvorcovia autorského dokumentárneho filmu (Peter Kerekes, Zuzana Piussi, Robert Kirchoff a ďalší) vyčítajú RTVS a jej dramaturgii akúsi bojazlivosť produkovať a vysielať „konfliktné témy“.149 Programová ponuka pôvodnej tvorby RTVS je často porovnávaná s Českou televíziou (ďalej len ČT) nielen medzi televíznymi divákmi ale najmä medzi filmármi. Slovenskí dokumentaristi často pracujú s tými českými a tieto rozdiely vnímajú intenzívnejšie. V diskusií s názvom Poďme hovoriť o... RTVS, ktorá sa uskutočnila v rámci Visegrad Film Forum 2014 cituje moderátorka

146 RTV: Výročná správa o činnosti rozhlasu a televízie Slovenska v roku 2012. Bratislava: Apríl, 2013, s.113. 147 Zmluva číslo: ZM21000359. Zmluva o spolupráci pri výrobe audiovizuálneho diela “Až do mesta Aš” a jeho ekonomickom využití. Posledná zmena 19.09.2011. Bratislava. 148 ULMAN, Miroslav (2013): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2012. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2013. s.37. 149 Tento výraz použil režisér Róbert Kirchoff v diskusií o RTVS. Poďme hovoriť o... RTVS. In: Youtube [online]. Aktualizované 16.4.2014. < https://www.youtube.com/watch?v=680x67lvVc8 > (cit. 2.1.2015).

diskusie Eva Križková z vydania časopisu Kinečko z rozhovoru režiséra Petra Kerekesa s Filipom Remundom. „Peter Kerekes sa pýta: ´K*rva, ako je to možné, že robíte už druhú sériu Českého žurnálu a nemáte s tým problémy. U nás, až na dve tri výnimky sa robia samé nekonfliktné projekty o minulosti, portréty, štatistické filmy. Naša televízia [RTVS pozn. autorka] je úplne pripos*atá. Ako ste to dokázali?´ Remunda odpovedá: ´[...] Ja si myslím, že je to výmenný obchod. My sme radi, že môžeme slobodne tvoriť a televízia potrebuje program, ktorý bude na hrane, bude provokatívny a bude vytvárať rozporuplné reakcie. Robia si takto alibi, aby im nikto nemohol vyčítať, že idú po srsti politikom a zriadeniu. A divím sa, prečo to tak nie je aj na Slovensku.´“150 RTVS v minulosti odvysielala napríklad dokument Roberta Kirchoffa Kauza Cervanová, kontroverzný dokument o slovenskom súdnictve od Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Taktiež v spolupráci s ČT vytvorili dokumentárny cyklus Colnica o česko-slovenských vzťahoch na ktorom spolupracovalo viacero českých a slovenských dokumentaristov. Určite minimálne v prvých dvoch prípadoch môžeme hovoriť o „konfliktných projektoch“ (v tom zmysle ako ho vyslovil Peter Kerekes vo vyššie citovanom rozhovore). Peter Kerekes má však pravdu v tom, že sa skôr jedná o výnimky než o súvislý programový koncept. Projekty, ktoré vznikajú priamo v RTVS, teda pôvodná tvorba, sa zaoberajú témami z minulosti (napr. život v komunistickom Československu), portrétnymi filmami osobností ale aj bežných ľudí. V súčasnosti uvádza RTVS do vysielania svoj dokumentárny cyklus s názvom Prvá, portréty významných no zabudnutých ženských postáv slovenských dejín, ktorý je ďalším z rady portrétnych dokumentov. V konečnom dôsledku sa však výroba pôvodných programov v RTVS zvýšila.

150 Poďme hovoriť o... RTVS. In: Youtube [online]. Aktualizované 16.4.2014. < https://www.youtube.com/watch?v=680x67lvVc8 > (cit. 2.1.2015).

5. Záver

Cieľom tejto práce bolo zmapovanie zmien, ktoré postupne ovplyvňovali slovenskú kinematografiu a aký význam a vplyv mali tieto zmeny na slovenské filmové distribučné prostredie a na distribúciu slovenských autorských dokumentárnych filmov, ktoré sa s úspechom presadzovali na zahraničných festivaloch, hoci na Slovensku neregistrovali výraznejší divácky ohlas. Skúmaným obdobím boli roky od 2009 – 2014 kedy slovenské kinematografické prostredie, vrátane toho distribučného, ovplyvnili tri zásadné zmeny legislatívneho charakteru ako reakcia na kritický stav domácej filmovej výroby a nástup nových technológií. Jedná sa o vznik Audiovizuálneho fondu v roku 2009, schválenie návrhu MKSR Stratégia digitalizácie kín v Slovenskej republike a o Zmluve so štátom, cez ktorú dostáva RTVS od štátu financie na obnovenie pôvodnej tvorby. Tieto tri legislatívne úpravy vznikli ako nevyhnutná reakcia na meniace sa kinematografické prostredie v rámci celého európskeho teritória, v ktorom Slovenská republika výrazne zaostávala. Vznik Audiovizuálneho fondu podnietila potreba systematickej finančnej podpory domácej kinematografie. Naliehavou sa stala aj otázka digitalizácie jednosálových kín, ktorú pomohla v roku 2012 vyriešiť Stratégia digitalizácie kín v Slovenskej republike, ktorá predstavovala komplexný návod na digitalizáciu kín a jej finančnú náročnosť. Potreba zachovania jednosálových kín vzišla zo snahy prezentovať európsku a domácu filmovú tvorbu, no zatiaľ sa zdá, že sa program jednosálových kín unifikuje podľa vzoru ponuky multiplexov, aby sa jednosálovým kinám čo najrýchlejšie vrátili investície, ktoré vložili do digitalizácie. Artová tvorba sa preto stále vymedzuje v rámci festivalových prehliadok, ktoré však vďaka procesu digitalizácie spolupracujú s jednosálovými kinami. Digitalizácia zapríčinila aj skracovanie obehu filmov v kinách. Skrátenie distribučného života má vplyv na konkurencie schopnosť artového filmu v prostredí mainstreamovej ponuky, ktorá sa rozšírila i do jednosálových kín. Mnoho autorských dokumentárnych filmov preto využíva aj možnosti VoD distribúcie cez špecializované VoD portáli, ktoré na Slovensku začali vznikať v období 2010 až 2012. VoD distribúcia však v našom teritóriu stále zápasí s nelegálnym šírením filmov. Najmasovejším distribútorom audiovizuálneho obsahu je stále televízia. Ešte v období prvej polovice nultých rokov sa hovorilo o neschopnosti a nezáujme RTVS o tvorbu pôvodných programov a koprodukciu slovenskej tvorby. Bolo to z dôvodu nízkych príjmov RTVS. Túto situáciu mala napraviť Zmluva so štátom, podľa ktorej štát vyčlení určitú finančnú čiastku pre RTVS na tvorbu pôvodných programov. Po prijatí tohto kroku sa do RTVS začali postupne

navracať režiséri, ktorý predtým fungovali samostatne (napríklad Peter Kerekes, Diana Fabiánová, Zuzana Liová, Iveta Grófová a ďalší).

Od vzniku Audiovizuálneho fondu sa podarilo úspešne transformovať slovenskú kinematografiu z „neexistujúcej“151 na „zmŕtvychvstalú“152 vďaka systematickej podpore a implementovaniu nových technológií do meniacej sa distribučnej praxe. Zmeny na poli výroby a distribúcie filmov sa na Slovensku odohrali len nedávno, preto ich skutočný vplyv a význam budeme môcť podrobne analyzovať až za dlhší čas. Túto prácu je potrebné chápať v konečnom dôsledku ako prehľad zmien v slovenskej kinematografii a ich počiatočné vplyvy na jej fungovanie a distribúciu, ktoré môžu byť v budúcnosti predmetom ďalšieho štúdia.

151 Za neexistujúcu označovala verejnosť aj publicistická prax slovenskú kinematografiu na konci deväťdesiatych a začiatku nultých rokov. Príklad : „Občas počuť hlasy odbornej i laickej filmovej verejnosti, že slovenská kinematografia neexistuje.“ VRAŠTIAK, Štefan (2002): Slovenská kinematografia v roku 2002. In: Film.sk [online]. < zttp://old.filmsk.sk/show_article.php?id=244 > (cit. 26.4.2015). 152 Termín použila DUDKOVÁ, Jana (2013): Víťazné prekonanie – alebo ako slovenský film znova z mŕtvych vstáva. In: Je to tak [online] Aktualizované 8.3.2013 < http://www.jetotak.sk/editorial/hibernakulum-a-jeho-vitazne-prekonanie--alebo-ako-slovensky- film-znova-z-mrtvych-vstava> (cit. 26.4.2015).

6. Summary

The aim of the thesis is to map the changes that have affected Slovak cinema, the importance and impact of the factors regarding Slovak film distribution and distribution of Slovak documentaries, which are successfully promoted at international festivals, while they haven´t registered significant audience response in Slovakia.

The investigation period was year 2009 – 2014, when Slovak cinema enviroment including distribution was influenced by three major changes of legislative initiatives in response to the critical state of the domestic film production and the emergence of new technology. It is the creation of Audiovisual Fund in 2009, approval of Department of Culture Slovak republic: The Strategy digitalization of cinemas in the Slovak Republic and the Contract with the State, that RTVS receives funding from the State to restore the original TV production.

The thesis is composed of five main chapters, each of them adressing different aspects of the research. Chapter one is introductory and defines basic concepts of the aim of the thesis and also methodology used in the thesis. Part one illustrates the basic Slovak cinema enviroment and several existing distribution platforms. Part two explains the concept of New Film History as an methodological approach to my research, hypothetical questions, the timeframe and sources which have been used in my research.

Chapter two explains basic terminology used in the thesis. The keywords of the theisis are: an art film and ameteur film and also a concept of arthouse in terms of distribution. Chapter three briefly illustrates a situation in Slovak cinema bewteen 1989 – 2009, so we can better understand the development that followed the changes. Chapter four is subdivided into four main parts which explains the current situation in the film distribution market in the Slovak Republic. First subchapter deals with support and funding of film projects and their distribution, which is further explained in four parts, each dealing with different sources of financing (Audiovisual Fund, Creative Europe, Eurimages and crowdfunding). Second subchapter focuses on the cinema digitalization process in the Slovak Republic. It is divided into three parts. First part explains the situation of small cinemas in the Slovak Republic and the need of a funding system for their digitalization, The Strategy digitalization of cinemas in the Slovak Republic became an aswer to that issue. Second part focuses on new possibilites for cinemas which has been digitalized in terms of programming. The last and third part deals with festivals as a single distribution platform for arthouse in terms of significance for cinemas, distributors, producers and the audience. Third subchapter concetrates on VoD distribution platforms in European

context in general and the outline the establishment of VoD platforms in the Slovakian distribution market and their significance for producers, distributors and the audiences. The fourth and last subchapter illustrates the function and funding of RTVS as a public broadcaster which should be both a producer and a distributor of indigenous filmaking

I suggest that since Audiovizual Fund has been established the Slovak cinema was succesfully transformed, which has also affected the film distribution. However, the changes have happend recently. Due to that we will further on be able to notice their actual influence after longer periods of time. Therefore, this work should be seen ultimately as an overview of changes in Slovak cinema and initial impacts on the operation and distribution, which may be the subject of future studies.

I have drawn information and data for this research from a wide range of sources. It was mostly legislative documents, annual reports, public professional discussions and panel discussions, newspapers and magazine articles, other studies from magazines such as Iluminace and Kino-Ikon, monographs and last but not least interviews with director Adam Oľha and PR manager from Filmtopia Eva Križková.

7. Zdroje

7.1. Literatúra

BERNÁT, Daniel (2012): Digitalizácia kín je pomalá. In: Kultura.Pravda [online]. Aktualizované 12.01.2012 14:00. < http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/58444-digitalizacia-kin-je-pomala/ > (cit.10.4.2015).

BERNÁT, Daniel (2014): Digitalizácia prináša kinárom nové otázky. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014, č. 1, s. 20 – 21.

BERNÁT, Daniel (2014): Nie všetky cesty k filmom vedú do kina. Film.sk. Bratislava: Ročník 3, 2014, č. 6, s. 26-27.

BRANKO, Pavel (2004): Slovenský dokumentárny film – Generácia 90. In: Film.sk [online]. < http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2013/ > (cit. 1.4. 2015).

ČORNÁ, Tina (2007): Miro Ulman: Slovenský film sa už prebúdza. In: Sme [online]. Aktualizované 1.12.2007 < http://www.sme.sk/c/3614593/miro-ulman-slovensky-film-sa-uz-prebudza.html > (cit. 26.10.2014).

DANIELIS, Aleš (2013): Svět filmu bez perforace. Hrozby a příležitosti digitální filmové distribuce. Iluminace. Praha: Ročník 25 2013,č. 2. s. 89 – 101.

DAWTREY, Adam (2012): Europeans take small steps in VOD Market. In: Variety [online]. Aktualizované 7. 5. 2012 < http://variety.com/2012/digital/news/europeans-take-small-steps-in-vod-market- 1118053066/> (cit. 1.4. 2015).

Digitalizácia-zmeny porovnateľné s nástupom zvuku vo filme. Kinári v ofsajde?. Film Europe s.r.o. Bratislava: 9.3.2012. Tlačová správa.

Diskusia: 15 rokov dokumentárneho filmu. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 12, 2008, č. 1, s. 91 - 114 .

Diskusia: 15 rokov hraného filmu. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 12, 2008, č. 1, s. 154 - 166 .

Diskusia: 15 rokov slovenského animovaného filmu. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 12, 2008, č. 1, s. 61 – 81.

DUDKOVÁ, Jana (2013): Víťazné prekonanie – alebo ako slovenský film znova z mŕtvych vstáva. In: Je to tak [online] Aktualizované 8.3.2013 < http://www.jetotak.sk/editorial/hibernakulum-a- jeho-vitazne-prekonanie--alebo-ako-slovensky-film-znova-z-mrtvych-vstava> (cit. 6.4. 2015).

FERENČUHOVÁ, Mária. Dokumentárne filmy v roku 2014. Referát k diskusii Dokumentárne filmy 2014 v rámci prehliadky Týždeň slovenského filmu. Bratislava (14.4.2015)

HAYWARD, Susan (2000): Cinema Studies: The key koncept .(2nd ed.). London : Routledge, 2000. ISBN 0-415-36781-6. s. 91 – 27.

HRIVNÁKOVÁ, Vladana (2014): Netreba sa báť nových vecí. In: Film.sk [online], 2014. < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-1-2014/rozhovor > (cit. 4.1.2015).

KAFUŇKOVÁ, Martina (2011): Projekce artových filmů v multikině Cinestar Anděl. Praha. Diplomová práca. Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta podnikohospodářská. S. 12 – 16.

KERNOVÁ, Mirka (2008): Maďarič berie STV reklamu. In: SME [online]. Aktualizované 16.9.2008. < http://www.sme.sk/c/4077189/madaric-berie-stv-reklamu.html > (cit. 2.1.2015).

KLEMBARA, Michal (2012): ProSLovakia, AudioVízia a napokon Lóve. Cinepur. Praha: Ročník 21. 2012, č. 80. s.80 – 81.

KOREŇ, Daniel (2014): Strategický plán rozvoja kina Úsmev v Košiciach. Brno, 2014. Diplomová práca. Masaryková Univerzita, Filozofická fakulta , Ústav hudební vědy. S.30 – 33.

KRIŽKOVÁ, Eva. 9.9.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom.

KRIŽKOVÁ, Eva (2013): Slovenské filmy na plátnach kín, estetické a pragmatické aspekty súčasnej distribúcie slovenských audiovizuálnych diel. Slovenské divadlo, revue dramatických umení. Bratislava: Ročník. 61, 2013, č.2, s. 167 – 181.

LAMPEROVÁ, Marta (2013): Video on Demand: Nachádzame sa v experimentálnej fáze. Iluminace, Praha: Ročník 25, 2013, č. 2, s. 103 – 109.

MACEJKOVÁ, Magdaléna (2014): Filmové festivaly a prehliadky na Slovensku v roku 2014. In: Film.sk [online], 2014. < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-2-2014/priloha > (cit. 21.4.2015).

MACEK, Václav a PAŠTÉKOVÁ, Jelena (1997): Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997. S. 1- 599. ISBN 80-217-0400-4.

MARTINEK ,Přemysl (2014): Jsou filmové festivaly skutečně platnou distribuční platformou? Instituce filmového festivalu pohledem distributora „festivalových“ filmů. Iluminace. Praha: Ročník 26, 2014, č.1, s. 49 - 64

MIŠÍKOVÁ, Katarína (2014): Znovunájdenie tvorivej slobody? Pokusy o postmoderné rozprávanie v slovenskom hranom filme deväťdesiatych rokov. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s. 106 – 118.

NÁGEL, Peter (2008): Omyl distribútorov. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 12, 2008, č. 1. s.152

OĽHA, Adam. 22.8.2014 (Bratislava) v rozhovore s autorom.

PALÚCH, Martin (2011): Autorské koncepcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. In: Je to tak [online]. Aktualizované 19.2.2011. < http://www.jetotak.sk/autonomna- zona/autorske-koncepcie-v-sucasnom-slovenskom-dokumentarnom-filme > (cit. 2015-04-11).

Poďme hovoriť o... Kreatívnej distribúcií. In: Youtube [online]. Aktualizované 12.7.2013. < https://www.youtube.com/watch?v=FJgTBW5te7g > (25.3.2015).

Poďme hovoriť o... RTVS. In: Youtube [online]. Aktualizované 16.4.2014. < https://www.youtube.com/watch?v=680x67lvVc8 > (cit. 2.1.2015).

PORUBSKÝ, Štefan (2014): Hithit – prvý crowdfunding na Slovensku môžete využiť aj vy ak ste kreatívni. Techbox [online]. Aktualizované 16.12.2014. < http://www.techbox.sk/techbox/c12401/hithit-prvy-crowdfunding-na-slovensku-mozete- vyuzit-aj-vy-ak-ste-kreativni.html > (cit. 4.1.2015).

RTV: Výročná správa o činnosti rozhlasu a televízie Slovenska v roku 2012. Bratislava: Apríl, 2013.

SEDLÁKOVÁ, Katarína (2013): Diana Fabiánová: Na film Mesiačiky mi prispeli ľudia z 31 krajín sveta. In: Žurnál Pravda [online]. Aktualizované 14.10.2013 09:00. < http://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/295863-diana-fabianova-na-film-mesiaciky-mi- prispeli-ludia-z-31-krajin-sveta/> (cit. 4.1.2015).

SITA (2010): Parlament schválil spojenie SRo a STV. RTS vznikne o mesiac. In: Mediálne.trend [online]. Aktualizované 30.11.2010. < http://medialne.etrend.sk/televizia/parlament-schvalil- spojenie-stv-a-sro-rts-vznikne-o-mesiac.html > (cit. 24.1.2015). Slovenské filmy 14-15. Sprievodca slovenským filmom. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2015.

Slovenské filmy 14-15. Sprievodca slovenským filmom. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2015. s.116.

SZCZEPANIK, Petr (2004): Úvod: Nová filmová historie, kulturní dějiny a archeologie médií. In: SZCZEPANIK, Petr (ed.): Nová filmová historie: Antologie současného myšlení o dějinách kinematografie a audiovizuální kultury. Praha: Hermann & synové, s. 9–41.

ŠMATLÁK, Martin (2014): Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s 29 – 62.

ŠMATLÁK, Martin (2015): Audiovizuálny fond 2014- rok stabilizácie. In: Film.sk [online], 2015, < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-4-2015/priloha > (cit. 20.4.2015).

ŠTECKO, Ľubomír (2008): Niekoľko poznámok o slovenskom dokumentárnom filme posledných pätnástich rokov. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník: 12, 2008, č.1. s. 123 – 133.

ŠVEC, Tomáš (2014): Sťahovanie filmov predsa len trestné nebude. Má to ale háčik. In: Vat.Pravda [online] Aktualizované 17.6.2014 20:00. < http://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/321189-stahovanie-filmov-predsa-len-trestne- nebude-ma-to-ale-hacik/ > (cit. 1.4.2015).

ŠVEDA, Róbert (2013). Umeniu pristanú rozvetvené cesty. Film.sk. Bratislava: Ročník 14, 2013, č.1, s. 20 – 25.

TASR (2014): RTVS: Koncesionárske poplatky by sa mali zvýšiť od budúceho roka. In: Aktuality [online]. Aktualizované 29.05.2014, 14:19. < http://www.aktuality.sk/clanok/253882/rtvs-od- buduceho-roka-by-mali-narast-koncesionarske-poplatky/ > (cit. 1.2.2015).

TASR (2015): Na digitalizáciu a modernizáciu kín zatiaľ išlo takmer 2,4 milióna eur. In: Teraz [online]. Aktualizované 4.1.2015 08:07. (cit.6.3.2015).

TÓDOVÁ, Monika (2012): Multikiná odmietli film Piussi Od Fica do Fica. In: Sme [online]. Aktualizované 13.11.2012 20:17. < http://www.sme.sk/c/6602751/multikina-odmietli-film- piussi-od-fica-do-fica.html#ixzz3VrmUP1vJ > (cit. 6.3.2015).

ULMAN, Miro (2013): Slovenská kinematografia v roku 2012. In: Film.sk [online], 2013, < http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=7333 > (cit. 21.4.2015).

ULMAN, Miro (2014): Čo dokáže kandidát. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014, č. 2, s. 14 – 15.

ULMAN, Miroslav (2011): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2010. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2011.

ULMAN, Miroslav (2013): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2013. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2013.

ULMAN, Miroslav (2014): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2013. Kancelária Creative Desk Slovensko. Bratislava, máj 2014.

ULMAN, Miroslav (2014): Slovenská distribúcia v roku 2013: rekordné tržby. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014,. č. 5, s. 20 – 21.

VALLEJO, Aida (2014):. Industry sections. Documentary film festival between Production and Distribution. Iluminace. Praha: Ročník 26, 2014, č.1, s. 65 – 82.

Večer na tému. In: RTVS [online]. Aktualizované 8.4.2015. < http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1412/189485# > (cit. 2014-10-04).

VRAŠTIAK, Štefan (2002): Slovenská kinematografia v roku 2002. In: Film.sk [online]. < zttp://old.filmsk.sk/show_article.php?id=244 >

7.2. Pramene

7.2.1. Publikované pramene

Ministerstvo kultúry Slovenskej repbuliky (2012). Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012.

Nariadenie europskeho parlamentu a vlády (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013.

Smernica k výzve EACEA/09/2013. Program MEDIA (2007-2013). Podpora Video-on- Demand a digitálnej kinodistribúcie.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (zákon o dani z príjmov).

Zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 532/2010 Z.z. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 15. decembra 2010 o Rozhlase a televízií Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon SNR o Slovenskej televízii č. 254/1991 Z.z.

Zmluva č. MK - 138/2012/M o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho.

Zmluva č. MK - 77/09/M o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania na roky 2010 – 2014 uzavretá v zmysle § 21a zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

Zmluva číslo: ZM21000359. Zmluva o spolupráci pri výrobe audiovizuálneho diela “Až do mesta Aš” a jeho ekonomickom využití. Posledná zmena 19.09.2011. Bratislava.

7.2. Internet

Aktuality < http://www.aktuality.sk/ >

Artileria < http://www.artileria.sk/sk/o_nas/ >

Asociácia nezávislých producentov < http://www.asociaciaproducentov.sk/ >

Atelier.doc < http://www.atelierdoc.sk/ >

Audiovizuálne informačné centrum < http://www.aic.sk/aic/ >

Audiovizuálny fond < http://avf.sk/home.aspx >

Council of Europe < http://www.coe.int/ >

DOC Alliance films < http://dafilms.com/ >

Etnofilm < http://etnofilm.sk/ >

Febiofest < www.febiofest.sk/ >

Felvidék – Horná zem < http://www.hornazem.eu/ >

Film.sk < http://www.filmsk.sk/ >

Filmtopia < http://www.filmtopia.sk/ >

Institute of Documentary Film < http://www.dokweb.net/cs/ >

Je to tak, Le Monde diplomatique < http://www.jetotak.sk/ >

Jeden svet < http://jedensvet.cz/ >

Kultúra Pravda < http://kultura.pravda.sk/ >

MEDIA Desk Slovensko < http://www.mediadesk.sk/ >

Mediálne. Trend < http://medialne.etrend.sk/ >

Medzinárodný festival Artfilm fest < http://www.artfilmfest.sk/ >

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky < http://www.culture.gov.sk/ >

MPhilm < http://www.mphilms.sk/ >

Otvorený list slovenských dokumentaristov členom Rady STV < https://sites.google.com/site/vyzvadokumentaristov/home/ >

PIANO < https://www.pianomedia.sk/ >

Rozhlas a televízia Slovenska < http://www.rtvs.sk/ >

Sentimentalfilm < http://www.sentimentalfilm.com/ >

Slnko v sieti < http://www.slnkovsieti.sk/2014/ >

Slovensko 2.0 < http://www.slovensko20.sk/ >

Slovenský filmový ústav < http://www.sfu.sk/ >

SME < http://www.sme.sk/ >

Tehbox < http://www.techbox.sk/ >

Teraz < http://www.teraz.sk/ >

Týždeň slovenského filmu < http://www.tyzdenfilmu.sk/ >

Únia filmových distribútorov < http://www.ufd.sk/ >

Variety < http://variety.com/ >

VAT Pravda < http://vat.pravda.sk/ >

YouTube < https://www.youtube.com/ >

Žurnál Pravda < http://zurnal.pravda.sk/ >

7.3. Filmografia

66 sezón – r. Peter Kerekes, SK/CZ, 2003

Absolventi/ Sloboda nie je zadarmo - r. Tomáš Krupa, SK, 2012

Ako sa varia dejiny - r. Peter Kerekes, SK/CZ/AT/FI,2008

Anjeli plačú - r. Zuzana Piussi, SK, 2005

Až do mesta Aš - r. Iveta Grófová, SK/ CZ, 2012

Banický chlebíček - r.Roman Fabián, SK, 2013

Bathory - r. Juraj Jakubisko, SK/CZ/HU/GB, 2008

Celluloid Country - r. Ivan Ostrochovksý, Marek Šulík, SK, 2012

Cigáni idú do volieb - r. Jaroslav Vojtek, SK/CZ, 2012

Colnica - r. Andrea Culková, Diana Fabiánová, Filip Remunda, Jan Gogola ml., Jan Látal, Jan Němec, Jan Papoušek, Jana Počtová, Jaroslav Vojtek, Juraj Lehotský, Karel Žalud, Lucie Králová, Marek Šulík, Martina Saková, Miro Remo, Pavel Abrahám, Peter Kerekes, Peter Krištúfek, Petr Marek, Robert Kirchhoff, Robert Sedláček, Tereza Nvotová, Tina Diosi, Viera Čákanyová, Vít Janeček, Vít Klusák, Zuzana Piussi, SK/CZ, 2013 Cooltura - r. Miro Remo, SK, 2015

Český žurnál - r. Filip Remunda, Ivo Bystřičan, Lukáš Kokeš, Martin Dušek, Vít Klusák, CZ, 2013

Ďakujem, dobre - r. Mátyás Prikler, SK, 2013

Denník Agáty Schindlerovej aka V Tichu - r. Zdeněk Jiráský, SK/CZ, 2014

Deti - r. Jaroslav Vojtek, SK/CZ, 2014

Dom - r. Zuzana Liová, SK/CZ, 2011

Felvídek - Horná zem - r. Vladislava Plančíková, SK/CZ, 2014

Fotografi – r. Miro Remo, SK, 2011

Gen.Sk – r. Jozef Chudík, Jozef Paštéka, Juraj Johanides, Ľuba Velecká, Marián Chudovský, Oto Vyhlídal, Peter Hledík, Róbert Šveda, Stanislav Párnický, SK, 2008

Iné svety- r. Marko Škop, SK, 2006

Jeden deň – r. Šimon Ondruš, SK, 2012

Kauza Cervanová – r. Robert Kirchhoff, SK/CZ, 2013

Koliba – r. Zuzana Piussi, SK, 2009

Konzervy času – r. Miro Remo, SK, 2012

Líštičky – Mira Fornay, CZ/SK/IE, 2009

Mesiačiky – Diana Fabiánová, SK, 2014

Nemoc tretej moci - r. Zuzana Piussi, SK, 2011

Nový život - r. Adam Oľha, CZ/SK, 2012

Od Fica do Fica - r. Zuzana Piussi, SK, 2012

Osadné – Marko Škop, SK/CZ, 2009

Papierové hlavy – Dušan Hanák, SK/SUI/FR/DE, 1995

Prvá – r. Lenka Moravčíková Chovanec, Peter Kerekes, Zuzana Liová, SK, 2014

Radosť zo života – r. Ján Stračina, Miriam Petráňová, Pavol Barabáš, Róbert Šveda, SK, 2008 Slepé Lásky – r. Juraj Lehotský, SK, 2008

Slovenské kino – Diana Fabiánová, Lenka Moravčíková Chovanec, Miro Remo, Robert Kirchhoff, SK, 20011

Slovensko 2.0 - r. Iveta Grófová, Juraj Herz, Martin Šulík, Miro Jelok, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Peter Kerekes, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová, Zuzana Liová, SK, 2014

Štvorec v kruhu – Ľubomír Štecko, SK, 2013

Všetky moje deti – Ladislav Kaboš, SK/CZ, 2013

Zamatoví teroristi - r. Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, SK/CZ/HR, 2013

Zázrak – r. Juraj Lehotský, SK/CZ, 2013

Zvonky šťastia – r. Marek Šulík, Jana Bučka, SK, 2012

8. Dokumentačná príloha

Príloha č. 1

Prehľad počtu slovenských celovečerných filmov naprieč obdobím 1940 - 2014

Zdroj: MIŠÍKOVÁ, Katarína (2014): Znovunájdenie tvorivej slobody? Pokusy o postmoderné rozprávanie v slovenskom hranom filme deväťdesiatych rokov. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s.107.

Príloha č. 2

Porovnanie základných systémových trendov a spoločensko-ekonomických faktorov pôsobiacich na kinematografiu v Európe a na Slovensku v 90-tých rokoch 20.storočia

Zdroj: ŠMATLÁK, Martin (2014): Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s. 45.

Príloha č. 3

Zdroj: ŠMATLÁK, Martin (2014): Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s. 53.

Príloha č. 4

Zdroj: ŠMATLÁK, Martin (2015): Audiovizuálny fond 2014- rok stabilizácie. In: Film.sk [online], 2015, < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-4-2015/priloha > (cit. 20.4.2015).

Príloha č. 5

Zdroj: ŠMATLÁK, Martin (2015): Audiovizuálny fond 2014- rok stabilizácie. In: Film.sk [online], 2015, < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-4-2015/priloha > (cit. 20.4.2015).

Príloha č. 6

Zdroj: ŠMATLÁK, Martin (2015): Audiovizuálny fond 2014- rok stabilizácie. In: Film.sk [online], 2015, < http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-4-2015/priloha > (cit. 20.4.2015).

Príloha č. 7

Zdroj: Slovenské filmy 14-15. Sprievodca slovenským filmom. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2015. s.116.

Príloha č. 8 a)

Príloha č. 8 b)

Príloha č. 8 c)

Zdroj: Únia filmových distribútorov SR.

Príloha č. 8 d)

Zdroj: Únia filmových distribútorov SR.

Príloha č. 8 e)

Zdroj: ULMAN, Miro (2014): Čo dokáže kandidát. Film.sk. Bratislava: Ročník 15, 2014,. č. 2, s. 15.

Príloha č. 8 f)

Zdroj: ULMAN, Miro (2015): 2014: rok 38. Film.sk. Bratislava: Ročník 16, 2015,. č. 2, s. 13.

Príloha č. 9

Príloha č. 10

Zdroj: ŠMATLÁK, Martin (2014): Znovu na prahu zrelosti? Slovenská kinematografia po dvoch desaťročiach (ne)samostatnosti. Kino-Ikon. Bratislava: Ročník 18, 2014, č. 2, s. 49.

Príloha č. 11

Vývoj počtu zdigitalizovaných kinosál v období 2008-2012

Zdroj: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012. s. 16.

Príloha č. 12

Nárast počtu digitalizovaných kinosál v porovnaní rokov 2009 a 2012

Zdroj: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012. s. 18.

Príloha č. 13

Počet kín a ich štruktúra k 31.októbru 2012 podľa prieskumu spoločnosti Film Europe s.r.o. a AVF (Quo vadis cinema II)

Zdroj: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012. s. 27.

Príloha č. 14

Zdroj: ULMAN, Miroslav (2014): Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2013. Kancelária MEDIA Desk Slovensko. Bratislava. Máj 2014. s.34

Príloha č. 15

Zdroj: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (2012): Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike. Bratislava. November 2012. Č. materiálu: UV-42193/2012. s. 28.

Príloha č. 16 a)

Kina podľa šandardu DCI v Slovenskej republike

Zdroj: Únia filmových distribútorov

Príloha č. 16 b)

Legenda k prílohe č. 16 a)

Jednosalové a Amfiteátre a letné kiná Multiplexy viacsálové kiná Multiplex Cinemax Banská Kino Apollo Lučenec Amfiteáter Amfik Trnava Bystrica Multiplex Cinemax Kino Baník Handlová Amfiteáter Senica Dunajská Streda Kino Centrum Michalovce Letné kino Podhájska Multiplex Cinemax Košice Kino Centrum Snina Prírodné kino Amfiteáter Košice Multiplex Cinemax Nitra Kino Danubius Štúrovo Multiplex Cinemax Poprad Kino DK Galanta Multiplex Cinemax Prešov Kino Dom kultúry Pezinok Multiplex Cinemax Skalica Kino Dom kultúry Púchov Multiplex Cinemax Trenčín Kino Dom kultúry Šaľa Multiplex Cinemax Trnava Kino Dukla Svidník Multiplex Cinemax Ţilina Kino Europa Cinemas Multiplex Palace Cinemas Zvolen Aupark Bratislava Multiplex Palace Cinemas Kino Fajn Humenné Eurovea Bratislava Kino Filmový Klub Multiplex Palace Cinemas Nostalgia Polus City Bratislava Multiplex Ster Century Kino Fontána Piešťany Košice Kino Galanta Kino GeminiLux Bánovce nad Bebraravou Kino Hron Ţiar nad Hronom Kino Hviezda Trnava Kino Iskra Keţmarok Kino Junior Levice Kino Kultúra Námestovo Kino Kultúrny dom A. Hlinku Ruţomberok Kino Lumiere Bratislava Kino Mier Modra Kino Mier Nové Zámky Kino Mier Senec Kino Mier Spišská Nová Ves Kino Mier Trstená Kino Mladosť Bratislava Kino Mladosť Vranov nad Topľou Kino Moskva Martin Kino Nicoulaus Liptovský Mikuláš

Kino Nova Sereď Kino Fontána Piešťany Kino Orbis Rimavská Sobota Kino Palárik Čadca Panoramatické kino Partizánske Kino Povaţan Nové Mesto nad Váhom Kino Prameň Trenčianské Teplice Kino Spoločenský dom Topolčany Kino Strojár Martin Kino Stupava Kino Turiec Turčianské Teplice Kino Úsmev Levoča Kino Záhoran Malacky Zdroj: Únia filmových distribútorov

Príloha č. 17