Štúdie O Dejinách
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Štúdie o dejinách HISTORIA NOVA 6 Editor Peter Podolan Bratislava 2013 FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Katedra slovenských dejín Štúdie o dejinách HISTORIA NOVA 6 Editor Peter Podolan Bratislava 2013 Štúdie o dejinách HISTORIA NOVA 6 Editor Peter Podolan Bratislava 2013 HISTORIA NOVA 6 recenzenti prof. PhDr. Miroslav Daniš, CSc. doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc. zodpovedný redaktor Mgr. Peter Podolan, PhD. redakčná rada prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Mgr. Milota Floreková, PhD. prof. PhDr. Roman Holec, CSc. PhDr. Ľubomír Gašpierik, CSc. prof. Martin Homza, Dr. Mgr. Peter Podolan, PhD. prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. Mgr. Martin Vašš, PhD. PhDr. Peter Zelenák, CSc. © autori – Tomáš Adamčík, Eva Benková, Zofia Brzozowska, Mária Gaššová, Juraj Jankech, Lukáš Krajčír, Eduard Laincz, Ľudmila Maslíková, Pavol Matula, Adam Mesiarkin, Andrea Námerová, Peter Podolan, Jana Sofková, Vladimír Vlasko © Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského © STIMUL – Poradenské a vydavateľské centrum Filozofickej fakulty UK adresa redakcie Katedra slovenských dejín Filozofická fakulta UK [email protected] Gondova ul. 2 P. O. Box 32 http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova 814 99 Bratislava ISBN 978-80-8127-082-6 HISTORIA NOVA 6 HISTORIA NOVA 6 obsah ––––––––––––––––––––––– Ceci n'est pas une pipe (Peter PODOLAN) 8 štúdie Jana SOFKOVÁ Začiatky írskeho monasticizmu a kristianizačná činnosť írskych mníchov 11 Vladimír VLASKO Počiatky vlády Anjouovcov v Uhorsku 26 Ľudmila MASLÍKOVÁ Vývoj osídlenia a mestotvorný proces v najzápadnejšej časti Nitrianskej stolice do začiatku 15. storočia 48 Eva BENKOVÁ Dejiny vinohradníctva na panstve Červený Kameň v druhej polovici 18. storočia 71 Peter PODOLAN Sláwa Bohyně a původ gména Slawůw čili Slawjanůw... Jána Kollára 82 Eduard LAINCZ Náboženské pomery na severnom Spiši v rokoch 1918 – 1939 95 Lukáš KRAJČÍR Pohľady evanjelického duchovenstva na Zvolenský manifest a Autonomistický blok 107 články Zofia BRZOZOWSKA Recepcia byzantského práva na území Slavia Orthodoxa v 10. až 13. storočí 137 dokumenty Ľudmila MASLÍKOVÁ Súpis domov Nitrianskej stolice z roku 1598 144 Eva BENKOVÁ Krátke písomné pramene k dejinám vinohradníctva a vinárstva 155 jubileá Lukáš KRAJČÍR 50. výročie úmrtia Júliusa Dérera (1895 – 1963) 166 podujatia & správy Adam MESIARKIN Medzinárodná konferencia Rus v epoche mongolských nájazdov (1223 – 1480), Varšava, 15. – 17. november, 2012 169 HISTORIA NOVA 6 anotácie Andrea NÁMEROVÁ (anot.) BERANOVÁ, Magdaléna. Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. Praha : Academia, 2011, 2. vydanie, 512 s. 173 Juraj JANKECH (anot.) DINUŠ, Peter. Vyrovnávanie sa s minulosťou? Bratislava : Veda, 2010, 136 s. 174 Eva BENKOVÁ (anot.) JAMRICHOVÁ, Andrea a kol. Vinohrady za... Pezinok : Malokarpatské múzeum v Pezinku, 2012, 60 s. 176 Tomáš ADAMČÍK (anot.) KOPECKÝ, René. Bedřich Hrozný – život a dílo. Praha : Dar Ibn Rushd, 2011, 156 s. 176 recenzie Mária GAŠŠOVÁ (rec.) KLOKNER, Tomáš – VALACHOVIČ, Pavol (ed.). Až za hranicu oikumeny. Aktuálne otázky z dejín a kultúry antického staroveku. Brno : Tribun, 2012, 328 s. 179 Lukáš KRAJČÍR (rec.) VAŠŠ, Martin. Slovenská otázka v 1. ČSR (1918 – 1938). Martin : Matica slovenská, 2011, 283 s. 181 Pavol MATULA (rec.) VIRŠINSKÁ, Miriam. Memorandum národa slovenského. Martin : Matica slovenská, 2011, 68 s. 185 o autoroch 188 HISTORIA NOVA 6 Ceci n'est pas une pipe ––––––––––––––––––––––– „You will not find the corpse. Because I have never possessed the body.“ Project 2501, Ghost in the Shell, 1995 Otázka digitalizácie historických prameňov je výzvou dnešnej doby. Hoci používanie klasických „papierových“ dokumentov má svoju tradíciu a je zaužívané, zvládnutie techniky ich manuálneho (či dnes tiež už virtuálneho) vyhľadávania a spracovania patrí k elementárnym základom historického remesla, výdobytky technológií tento trend môžu aspoň čiastočne zmeniť. Zmenilo sa toho už naozaj mnoho – všetko je zvlášť výrazné pri spomienke na dnes už zašlé časy, ktoré bádateľa ovanú už iba na niektorých pracoviskách. Dril pozná každý: Manuálne či skôr vizuálne vyhľadanie každého jednotlivého potrebného (alebo aj nepotrebného) prameňa v radoch kartotečných skríň. Vypísanie výpožičného lístku dvojmo (aj s „kopirákovým podkladom“, ktorý bolo treba vložiť medzi lístky, alebo v prípade tých modernejších bol už na prvom liste žiadanky). Vhodenie žiadanky do správnej schránky. A potom už nasledovalo iba čakanie na príslušný dokument, o ktorom sa bádateľ nemal šancu dozvedieť či je vypožičaný (čo sa stávalo často) alebo napríklad stratený (stávalo sa). Keď teda knihu-zborník-časopis vôbec dostal do rúk, často zistil, až potom čo si ho priniesol (zvyčajne na chrbte) domov či na internát, že mu je vlastne nanič (zvlášť ak nemal čas si dokument ani prelistovať pri výdajnom okienku s dlhočizným radom za chrbtom). Dnešný spôsob je naozaj v mnohom pohodlnejší – v online katalógu knižnice si môžeme vyhľadať požadovaný dokument, prezrieť si jeho atribúty (a ak je vypožičaný, rezervovaný a pod.) a prípadne ho hľadať inde. Pravda tento pokrok sa týka najmä väčších knižníc a popravde v menších, regionálnych – lokálnych je skôr záťažou ako pomocou. Pretože vyhľadávanie v registroch, alebo len tak manuálne v prezenčných policiach má tiež svoje čaro a metóda obsiahnutia fondu tej-ktorej (podotýkam malej) knižnice alebo tzv. hľadanie naslepo má tiež zásadné výsledky. Človek iba nesmie byť lenivý a musí si prezrieť každú knihu, ktorá ho zaujme názvom. (V dnešnej dobe pravda pri dodržaní pokynov, že sa vytiahnuté knihy nemajú bádateľmi zaraďovať naspäť, prelistovanie cca 200 kníh z police a ich následné odloženie na odkladací pultík môže privodiť personálu knižnice aspoň malý nervový šok.) Archívy sú v tomto oveľa konzervatívnejšie. Ich prístup sa líši od pracoviska k pracovisku a záleží tiež aký dojem urobí bádateľ na personál. Dôveryhodnosť je vec, ktorá sa iba pomaly buduje a rýchlo stráca. Ak budete pravidelne chodiť do toho istého archívu aspoň pol roka minimálne na 4-8 hodín denne a budete rešpektovať pokyny personálu, máte vyhrané. Aj samotné vyhľadanie potrebného dokumentu sa líši. Sú archívy, ktorých fondy nájdete iba na stránkach sprievodcov. Výhodou je, ak boli vydané knižne, lebo vtedy ich nájdete a môžete si ich prejsť aj v lepšej knižnici. Špecifickými sú „originálni“ sprievodcovia, ktorých ošúchané oslie uši budete musieť ohmatať iba v budove príslušného archívu. Ak sa náhodou nachádza aspoň 500 km od vášho bydliska, môžete sa vydať na objavnú dobrodružnú cestu – aj keď riskujete neúspech, budete sa aspoň chvíľu cítiť ako Indiana Jones, najmä ak použijete celú škálu dopravných prostriedkov – z posledného v rade vytrielite do archívu a s kvapkami potu na čele sa pustíte do prezerania prístupného obsahu fondov, aby ste sa čoskoro vrátili na cesty (najlepšie posledným spojom). Dnes aj táto romantika upadá, pretože tí inteligentnejší predsa 8 HISTORIA NOVA 6 len napíšu dopredu email, kde sa opýtajú, či ich tip na vysnívaný dokument a jeho uloženie bol správny. Kapitolou samou o sebe je hľadenie budovy archívu. Ťažko len pomyslieť ako to bolo v minulosti – keď i dnes vyzbrojení GPS navigáciou, zocelení pohľadom na satelitnú mapu síce trafíte k budove, ale neviete z ktorej strany sa dostať dnu. Ak náhodou silne prší a vy sa dobýjate do nesprávnych dverí, o minimálne nádchu máte postarané. Nie každý archív sa vypína ako hrad na kopci, niektoré majú omračujúcu atmosféru zaprášených histórií a iné (aspoň zvonka) pripomínajú skôr ústredie drogovo závislých či pelech bezdomovcov. Takmer vždy však pre zanieteného bádateľa skrývajú poklady nevýslovnej ceny. Kedysi bádateľ musel mať vytrénované svaly na rukách, prstoch a zadku, pretože si informácie musel doslova „vysedieť“ a ručne prepísať. (Posledný tohoročný pokus predstavoval ručný prepis rukopisu o 16 stranách za 3 hodiny a následnú svalovica v pravej ruke). Doma bolo treba záznamy zahrnúť do rukopisu (znovu prepísať) alebo to opakovať na písacom stroji, prípadne na kartotečnom lístku pre ďalšie použitie. Dnes je možné prepísať si texty rovno do digitálnej podoby a ušetriť si nielen jedno prepisovanie, ale i more času a energie. Pribudli aj ďalšie užitočné techniky. Text o ktorom nevieme, či ho vôbec potrebujeme, si môžeme dať oxeroxovať, alebo tam, kde sa to dá, jednoducho nafotografovať digitálnym fotoaparátom. Boli časy, keď na kopírky s obsluhou stávali šóry ľudí, pretože to bol jediný rýchly spôsob ako si dáta odniesť so sebou. Potom bolo treba (ak sa nekopírovalo jednostranne) zorientovať sa v priam kubisticky pootáčaných stránkach, prípadne si skontrolovať či niečo nechýba, je nečitateľné, „odrezané“ a podobne. Pre veľký úspech potom bolo treba procedúru opakovať znovu. Niektoré knihy však ani vtedy nebolo možné vkladať do kopírky – najmä tie s vysokými väzbami neuveriteľne trpeli. Ak s týmto porovnáme dnešné nafotenie doslova všetkého (aj nohavíc, prípadne prstov, prepisiek a pod.) digitálnym fotoaparátom v ľubovoľnom počte uhlov pohľadu, zväčšení, priblížení a pod. nostalgická slzička v kútiku oka sa okamžite vyparí. Lebo ak sa kedysi spievala pesniška o „chlupatom kaktuse“, dnes pre bádateľa platí: „Digitálny fotoaparát mám tak rád, je to môj najlepší kamarát“. Len potrebuje aspoň 5MPx, čo dnes zvládne i „My first mobil“. Pár ortodoxných môže vyskúšať i použitie skeneru, ale práca s ním je namáhavá, podobná tej pri samoobslužnej kopírke, a hlavne pomalá. Pravda na orgiasticky dokonalé zachytenie obrazu, najmä obrázkov, je skener neoceniteľný. Dokonalé na istý druh práce sú potom veľkoformátové