Č. Vz. Vystavovateľ Adresa Odroda Rok Deklar. Hodn. Komisia Aurélius

Total Page:16

File Type:pdf, Size:1020Kb

Č. Vz. Vystavovateľ Adresa Odroda Rok Deklar. Hodn. Komisia Aurélius č. vz. vystavovateľ adresa odroda rok deklar. hodn. komisia Aurélius Kríženec Neuburgské x RR. Pravidelne poskytuje vysoké výnosy, víno je výbornej kvality rizlingového typu, lipové a ovocné arómy, v chuti jablkové a korenisté tóny. 144 Sprušanský Marián Pop.Močidlany Aurélius 81 11 193 Schneiderová Mária Skalica Aurélius 2009 n.z. 74 11 195 Schneider Michal Skalica Aurélius 2011 n.z. 79 11 Bianca Interšpecifická odroda z kríženia Eger x Bouvierovo hrozno. Neutrálne víno s mierne ovocitým buketom, v dobrej zrelosti plné a harmonické, kyseliny sú vyššie, ale rýchlo sa odbúravajú. 37 Bažina Pavel Starý Poddvorov Bianka ECS n.z. 86 17 84 Krutý Jozef Dubovce Bianca 83 17 Breslava Slovenská odroda (Chrupka Ružová x Tramín Červený) x St.Maria d'Alcantara. Vína sú veľmi harmonické, plné s typickou grapefruitovou arómou, svieže. Patrí do teplých vinohradníckych oblastí. 427 Vinotéka Podola Peter Kopčany Breslava n.z. 87 14 Devín Kríženec Tramín Červený x Veltlínske Červenobiele. Vyniká vysokým obsahom cukru, vhodné na prívlastkové vína. Plná harmonická chuť, jemne korenisté s muškátovo-tramínovým buketom. 23 Sukupčák Branislav Mokrý Háj Devín 83 13 52 Rajčák Stanislav Prietržka Devín n.z. 86 13 115 Beňa Štefan Petrova Ves Devín kab. 84 13 160 Riha Ferdinand Kopčany Devín 2012 vzh 84 13 196 Zelenka Peter Skalica Devín n.z. 83 13 203 Stašek Ladislav Skalica Devín kab. 78 13 222 Filip Stanislav Skalica Devín kab. 81 13 278 Brezovská Eva Gbely Devín kab. 79 13 289 Brezovský Zoltán Gbely Devín kab. 84 13 332 Buček Ján Štefanov Devín kab. 89 13 424 Vinotéka Podola Peter Kopčany Devín vzh 86 13 446 Víno Tureček Holíč Devín vzh 91 13 525 Duban Ivan Radošovce Devín 2012 85 13 549 Kudláč Peter Radošovce Devín n.z. 87 13 604 Mikula Marián Radošovce Devín 82 13 635 Vávra Pavol Radošovce Devín 87 13 674 Šebesta Miroslav Radošovce Devín 85 13 701 Rajčák Peter Radošovce 397 Devín 2012 86 13 727 Bojanovský Ján Holíč Devín 83 13 Feteasca Regala/Pesecká Leánka Rumunská odroda, kríženec Dievčie hrozno x Grasa de Cotnari. Vína žltozelenej farby sú plné, harmonické s jemným odrodovým buketom. V horších ročníkoch má vyššie kyseliny. 75 Štepanovský Milan Dubovce Leanka 83 8 77 Štepanovský Ernest Dubovce Leanka n.z. 77 8 163 Riha Ferdinand Kopčany Pesecká léanka n.z. 82 8 207 Machlica Peter Skalica Leanka n.z. 84 8 275 Psár Vladimír Gbely Pesecká léanka n.z. 72 8 380 Rybecký Ferdinand Smrdáky Pesecká léanka 80 8 445 Víno Tureček Holíč Feteasca Regala n.z. 82 8 Hibernal Kríženec Rizling RýnskyxSeibel. Odroda odolná voči hubovým chorobám, vhodná na integrovanú produkciu. Víno je plné, s jemne aromatickou vôňou, korenisté, charakteru a typu ako RR alebo Sauvignon. 38 Havlík Jiří Starý Poddvorov Hibernal 85 11 99 Melkusová Milada Čejč Hibernal n.z. 85 11 205 Machlica Peter Skalica Hibernal n.z. 86 11 399 Vinárstvo Ďurík Opatovská Nová Ves Hibernal 87 11 712 Vinařství Jakubčík Brumovice 404 Hibernal 87 11 Chardonnay Francúzska odroda príbuzná RB, je buketnejšia, má však nižšiu úrodnosť. Farba svetložltá, vôňa jemná, ovocná. Chuť plná, extraktívna s dlhou dochuťou. Vhodné na archiváciu. 1 Ivánek Peter Mokrý Háj Chardonnay n.z. 75 8 19 Formánek František Mokrý Háj Chardonnay 86 8 24 Sukupčák Branislav Mokrý Háj Chardonnay 2013 82 8 58 Vinařství Velké Bílovice Velké Bílovice Chardonnay 2010 n.z. 82 8 73 Huťťa Milan Dubovce Chardonnay kab. 79 8 79 Tokoš Marián Dubovce Chardonnay 2012 77 8 114 Juráček Rastislav Prietržka Chardonnay kab. 83 8 121 Rehák Ferdinand Kuklov Chardonnay kab. 80 8 166 Riha Ferdinand - Haidin Vl.ml Kopčany Chardonnay vzh 83 8 221 Filip Stanislav Skalica Chardonnay n.z. 80 8 237 Tokoš Vladimír Skalica Chardonnay n.z. 81 8 257 Tokoš Ivan Radimov Chardonnay 81 8 261 Križánek Jozef Radimov Chardonnay kab. 80 8 354 Kudláč Pavel Koválov Chardonnay 2012 n.z. 79 8 397 Kubík Ladislav Smrdáky Chardonnay 80 8 404 Fedor Malík & Syn Modra Chardonnay 2012 80 8 415 Winterberg Winery Skalica Chardonnay n.z. 92 8 431 Vinotéka Podola Peter Kopčany Chardonnay n.z. 88 8 472 Vitis Pezinok Pezinok Chardonnay 2012 84 8 485 Víno Matyšák Pezinok Chardonnay 2012 82 8 612 Pollák Štefan Radošovce 225 Chardonnay 80 8 620 Vávra Ivan Radošovce Chardonnay n.z. 86 8 628 Kudláč Štefan Radošovce 206 Chardonnay n.z. 86 8 654 rod.Čambalová Budmerice Chardonnay kab. 89 8 686 Chocholáček Marián Radošovce Chardonnay vzh 82 8 Iršai Oliver Bratislavské Biele x Čabianska Perla. Veľmi skorá odroda, poskytuje chutné hrozno. Vhodné pre výrobu burčiaku, víno je ľahké, aromatické s príjemnou muškátovou arómou a nižším obsahom kyselín. 48 Juráček Peter Prietržka I.O. 83 16 54 Gergel Ivan Prietržka I.O. 82 16 320 Šebesta Pavol Štefanov I.O. 69 16 349 Klena Jaroslav Štefanov I.O. kab. 78 16 366 Kubík Jozef Koválov I.O. kab. 81 16 369 Pavelka Miroslav Koválov I.O. 87 16 402 Fedor Malík & Syn Modra I.O. 86 16 418 Winterberg Winery Skalica I.O. 90 16 428 Vinotéka Podola Peter Kopčany I.O. 89 16 454 Víno Masaryk Skalica I.O. 83 16 470 Rehák Pavel Unín I.O. 62 16 659 Tokoš Lukáš Radošovce I.O. 82 16 Johanniter Interšpecifická odroda (RRxSeyve Villard12481)x(RŠxChrupka). Víno je ovocitého typu podobné RR a RŠ, s charakteristickými melónovými, hruškovými a mandarínkovými tónmi vo vôni aj chuti. 96 Melkusová Milada Čejč Johanniter 84 17 Kerner Kríženec Trolínske x Rizling Rýnsky. Víno má jemné muškátové, lipové aromatické tóny veľmi podobné Rizlingu Rýnskemu. V chuti vyrovnané, robustné s príjemnou dochuťou. 91 Malík Jiří Čejč 28 Kerner 86 14 Lipovina Tokajská aromatická odroda pripomínajúca lipový kvet. Víno je plné, bohaté, extraktívne, výrazne parfémované s pomerne výraznou aciditou. Väčšinou sa používa na výrobu zmesových tokajských vín. 125 Vozár Imrich Telince Lipovina 74 14 Mília Kríženec MT x Tramín Červený. Víno so zlatavou farbou, výraznou muškátovo korenitou vôňou. Harmonická chuť, občas postráda kyselinky. 452 Víno Masaryk Skalica Milia vzh 88 14 Muškát Moravský Kríženec Muškát Ottonel x Prauchtraube. Víno je svetložltej farby, výrazne muškátovej vône. Chuťovo jemné, ľahšie víno s nižším obsahom kyselín. 18 Tokoš Štefan Mokrý Háj MM 84 15 64 Vinařství Velké Bílovice Velké Bílovice MM 80 15 92 Malík Jiří Čejč 28 MM 87 15 226 JuDr.Chaloupka Igor Skalica MM n.z. 60 15 232 Janeček Václav Skalica MM 78 15 239 Horváth Ľudovít Skalica MM 84 15 425 Vinotéka Podola Peter Kopčany MM n.z. 87 15 546 Mikula Felix Radošovce MM 80 15 552 Kudláč Peter Radošovce MM 75 15 Müller Thurgau Kríženec Rizling Rýnsky x Silvánske Zelené. Farba svetlo žltozelená, jemná muškátová až broskyňová vôňa. Ľahšie víno s nižším obsahom kyselín a harmonickou chuťou. 12 Pukančík Jaroslav Mokrý Háj MT 83 9 21 Gergel Ján Mokrý Háj 111 MT 86 9 47 Juráček Patrik Prietržka MT 87 9 68 Kubina Jozef Dubovce MT 87 9 105 Vinařství Uřičář Tvarožná Lhota MT 88 9 127 Šlédr Robert Sudoměřice MT 78 9 181 Mikuš Miroslav Skalica MT 85 9 214 Ing.Prokeš Ivan Skalica MT 65 9 231 Filip Stanislav Skalica MT n.z. 86 9 271 Gergel Ivan Holíč MT 81 9 281 Ružička Vladimír Gbely MT 80 9 293 Žúrek Milan Týnec MT 79 9 328 Brúsil Jozef Štefanov MT 82 9 337 Polák Anton Štefanov MT 84 9 351 Jankovič Štefan Štefanov MT 86 9 352 Kudláč Pavel Koválov MT kab. 86 9 363 Kuba Pavol Koválov MT 89 9 375 Vymislický Peter Koválov MT kab. 90 9 387 Čech Ján Smrdáky MT 85 9 390 Ondrejkovič Milan Smrdáky MT 87 9 398 Vinárstvo Ďurík Opatovská Nová Ves MT 87 9 411 Vinárstvo Kopeček Skalica MT 86 9 461 Víno Masaryk Skalica MT 91 9 487 Ivánek Peter Vieska MT 85 9 497 Petrov Ľubomír Vieska MT 2012 87 9 531 Ivánek Alojz Radošovce MT 85 9 562 Kudláč Štefan Radošovce 91 MT 83 9 587 Kučera Miroslav Radošovce MT 82 9 618 Ing.Januška Róbert Radošovce MT 67 9 632 Cáfal Štefan Radošovce MT 84 9 647 Švec Ľubomír Koválovec MT kab. 84 9 658 Tokoš Lukáš Radošovce MT 70 9 683 Tokoš Milan Vieska MT n.z. 85 9 688 Chocholáček Marián Radošovce MT n.z. 79 9 697 Černek Denis Chropov MT 84 9 719 Lexa Miloš Brumovice 75 MT 89 9 722 Vlk Jozef Vieska MT Kab. 84 9 Neuburgské Pochádza z Rakúska, pravdepodobne Velt.červený x Silván Zelený. Svetlo zeleno-žltá farba, príjemná vôňa s nádychom dymu. V chuti harmonické, plné, nenapodobiteľne pikantné. 32 Prygl Jozef Starý Poddvorov Neuburgské kab. 85 9 62 Vinařství Velké Bílovice Velké Bílovice Neuburgské 2012 n.z. 88 9 526 Duban Ivan Radošovce Neuburgské 82 9 Noria Nová slovenská odroda kríženec RR x Sémillon. Je dostatočne úrodná, odolná voči perenospóre a múčnatke. Vína sú výrazne ovocné, citrusové, harmonické s komplexnými arómami. 451 Víno Masaryk Skalica Noria n.z. 87 14 Pálava Kríženec Tramín Červený x Müller Thurgau. Víno zlatožltej farby s výraznou korenenou tramínovou vôňou. Výrazná korenistá, extraktívna chuť. 2 Ivánek Peter Mokrý Háj Pálava n.z. 86 11 4 Kvaltín Dušan Mokrý Háj Pálava 84 11 299 Kudlička Stanislav Týnec Pálava n.z. 86 11 312 Melichar František Týnec Pálava 86 11 392 Ondrejkovič Milan Smrdáky Pálava 87 11 467 Toman František Sudoměřice Pálava vzh 83 11 588 Mgr.Greč Viktor Radošovce Pálava n.z. 84 11 629 Kudláč Štefan Radošovce 206 Pálava vzh 87 11 726 Beňa Štefan Petrova Ves Pálava n.z. 87 11 Rulandské Biele Francúzska odroda, vznikla pravdepodobne pupencovou mutáciou v rámci skupiny Pinot. Svetlo žltá farba, vôňa neutrálna, mandlová u vyzretého vína po chlebovinke. Chuť plná, extraktívna, u mladého vína vyššie kyselinky, zrením výrazne stúpa kvalita.
Recommended publications
  • Štúdie O Dejinách
    Štúdie o dejinách HISTORIA NOVA 6 Editor Peter Podolan Bratislava 2013 FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Katedra slovenských dejín Štúdie o dejinách HISTORIA NOVA 6 Editor Peter Podolan Bratislava 2013 Štúdie o dejinách HISTORIA NOVA 6 Editor Peter Podolan Bratislava 2013 HISTORIA NOVA 6 recenzenti prof. PhDr. Miroslav Daniš, CSc. doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc. zodpovedný redaktor Mgr. Peter Podolan, PhD. redakčná rada prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Mgr. Milota Floreková, PhD. prof. PhDr. Roman Holec, CSc. PhDr. Ľubomír Gašpierik, CSc. prof. Martin Homza, Dr. Mgr. Peter Podolan, PhD. prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. Mgr. Martin Vašš, PhD. PhDr. Peter Zelenák, CSc. © autori – Tomáš Adamčík, Eva Benková, Zofia Brzozowska, Mária Gaššová, Juraj Jankech, Lukáš Krajčír, Eduard Laincz, Ľudmila Maslíková, Pavol Matula, Adam Mesiarkin, Andrea Námerová, Peter Podolan, Jana Sofková, Vladimír Vlasko © Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského © STIMUL – Poradenské a vydavateľské centrum Filozofickej fakulty UK adresa redakcie Katedra slovenských dejín Filozofická fakulta UK [email protected] Gondova ul. 2 P. O. Box 32 http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova 814 99 Bratislava ISBN 978-80-8127-082-6 HISTORIA NOVA 6 HISTORIA NOVA 6 obsah ––––––––––––––––––––––– Ceci n'est pas une pipe (Peter PODOLAN) 8 štúdie Jana SOFKOVÁ Začiatky írskeho monasticizmu a kristianizačná činnosť írskych mníchov 11 Vladimír VLASKO Počiatky vlády Anjouovcov v Uhorsku 26 Ľudmila MASLÍKOVÁ Vývoj osídlenia a mestotvorný proces v najzápadnejšej časti Nitrianskej stolice do začiatku 15. storočia 48 Eva BENKOVÁ Dejiny vinohradníctva na panstve Červený Kameň v druhej polovici 18. storočia 71 Peter PODOLAN Sláwa Bohyně a původ gména Slawůw čili Slawjanůw..
    [Show full text]
  • State of the Environment Report - Slovak Republic 2012
    FOREWORD FOREWORD Few people today realize that the environment is a conditioning factor for the existence of each one of us. All of its components and ecosystems influence its trend. Their situation today is changing not only within the local and regional scope, but also at the global level. Several places have shown improved quality of the environment thanks to building the environmental infrastructure. Through implementing legal, educational, economic, organisational, and other instruments we have been trying to increase environmental safety, appropriateness, loading capacity, usability, and aesthetics. These include also building flood protection facilities in areas with the highest risk of floods in Slovakia. The world is facing environmental threats of global magnitude. These include, for example, impacts provoked by the changed climate or gradual depletion of selected strategic natural resources. All of this occurs also in consequence of a continuing rise in the world´s population that exceeded the number of seven billion people. In many countries, this has spurred phenomena such as starvation, poverty, devastation of land and marine ecosystems, reduction of biodiversity, excessive exploitation of minerals, and enormous air pollution, water contamination and environmental pollution by waste. The UN Conference for sustainable development - RIO + 20 organized in Rio de Janeiro in 2012 addressed the already mentioned as well as other issues. The Conference hosted also the Slovak delegation. This global conference of the highest rank analysed the possibilities of reducing the impacts of adverse environmental situation in social and economic aspects and proposed measures for its improvement and for securing sustainable development. Following the global RIO+20 conference, the European Union prepared its 7th Environmental Action Plan by 2020 (7.
    [Show full text]
  • Annual Report 2010 50
    ANNUAL REPORT 2010 50 2007 45 46.003 40 2006 35 37.594 2008 30 2009 2005 29.442 28.804 25 26.599 2010 23.956 20 15 10 5 Investments (thousand €) 50 45 40 35 30 25 20 2005 15 2006 10.458 10 2007 7.545 2008 5.196 5 2.617 2009 2010 Profit (thousand €) -122 150 annual report 2010 EMA FIRTOVÁ. PADÁ DÁžď Contents Introduction from the General Director PAGE 10 Introduction from the Chairman of the Supervisory Board PAGE 11 Highlighted Events during 2010 PAGE 13 Aims and Goals for 2011 PAGE 17 shareholder structure Company Profile PAGE 19 Company Bodies PAGE 22 OTHER MUNICIPALITIES AND CITIES % Board of Directors PAGE 22 32,28 Supervisory Board PAGE 24 Company Management PAGE 26 Mission Statement and Vision PAGE 28 Main Activities PAGE 29 BVS, A. S. 8,43 % Drinking Water Production and Distribution PAGE 31 Wastewater Collection and Treatment PAGE 39 Lab Activities PAGE 45 Subsidiaries PAGE 49 THE CAPITAL OF SR BRATISLAVA 59,29 % Sector Characteristics in Brief PAGE 59 Our Customers PAGE 63 Price for Producing, Distributing and Delivering Drinking Water and for Collecting and Treating Wastewater PAGE 67 Human Resources PAGE 71 Company in the Media PAGE 77 Customer Care and Marketing Communication PAGE 83 Corporate Responsibility PAGE 87 Waterworks Museum PAGE 91 A Safe Company PAGE 95 Energy Efficiency PAGE 99 BVS and the Environment PAGE 103 water ready for use Information Technology PAGE 107 Investment Construction PAGE 111 BRATISLAVA WATER MAIN 69 % Future Infrastructure Modernisation PAGE 117 Report on Supervisory Board Activities PAGE 122
    [Show full text]
  • Cyklo Tepny Záhoria
    Nezabudnite navštíviť Blaue Radwege Vergessen Sie nicht, hinzufahren. TIK Skalica Bicyklom po Záhorí Mit dem Rad durch die Region Záhorie www.tikskalica.sk Vzhľadom na pomerne rovinatý ráz krajiny je Záhorie ideálne práve pre Zelené cykloturistické trasy In Anbetracht der relativ flachen Landschaft ist Záhorie zum Radfahren Nummer: 2002 Sv.Jur - Vysoká pri Morave [email protected] EV-13 - EUROVELO 13 Gesamtlänge: 30 km, Schwierigkeitsgrad: SPORT EV-13 - EUROVELO 13 +421 34 664 53 41 cykloturistiku. V roku 2000 bola vyznačená sieť cyklotrás vedúcich po ev. číslo: 5201 Šaštín - B.Humence - Lak.N.Ves ideal. Im Jahre 2000 wurde das bestehende, über Staatsstraßen unterer existujúcich štátnych cestách nižších tried a účelových komunikáciach Klassen und Nutzstraßen mit meist gepflasterter Oberfläche führende, Nummer: 2003 Malacky - B.Mikuláš - Senica Námestie slobody 10, 909 01 Skalica celková dĺžka: 15 km, náročnosť: REKREA Cesta Železnej opony je diaľková cykloturistická Gesamtlänge: 45 km, Schwierigkeitsgrad: LEICHT Radweg Eiserner Vorhang ist ein Fernradweg, der zväčša so spevneným povrchom. Vzhľadom na polohu Záhoria je ev. číslo: 5202 Kátov - Vrádište - Prietržka - Skalica trasa, ktorá vedie od Barentsovho mora na severe Radwegenetz markiert. Aufgrund der Lage von Záhorie versteht sich die von der Barentssee in Europas Norden bis zum samozrejmosťou napojenie siete cyklotrás na okolité štáty, konkrétne Anbindung des Netzes an Radwege der Nachbarländer, insbesondere Nummer: 2004 Kuchyňa - Modra celková dĺžka: 8,5 km, náročnosť: REKREA Európy až po Čierne more na jej juhu. Je dlhá Gesamtlänge: 17 km, Schwierigkeitsgrad: SPORT Schwarzen Meer im Süden führt. Seine Länge na hraničné priechody Skalica, Holíč, Brodské, Vrbovce a Moravský ev. číslo: 5203 cez Zámčisko zhruba 9.500 kilometrov.
    [Show full text]
  • Application Form
    Application form European Entrepreneurial Regions (EER) Pilot scheme 1. Contact details Applicant region Trnava Self‐Governing Region Name of the person in charge Tibor Mikuš with the project President Postal address Starohájska 10 917 01 Trnava Slovakia Telephone +421335559100 e‐mail predseda@trnava‐vuc.sk Website www.trnava‐vuc.sk EER year 2011 EER year 2012 2. Presentation of the political vision 1 Trnava Self‐Governing Region, the smallest region in the Slovak Republic, has a population of more than 558,807 (as of 31 December 2008). Administratively it consists of seven districts (Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, and Trnava). It has 251 municipalities; 2 the population density is 133.6 inhabitants per km . The unemployment rate last year was approximately 6%. The gross domestic product per capita was around EUR 18,000, which represents more than 100% of the average for the Slovak Republic. The TSGR is one of the Slovak Republic’s most successful regions in the field of foreign direct investment (PSA Peugeot Citroën, Samsung Electronics Slovakia, Samsung LCD Slovakia and others). The TSGR can be described as an industrial and agricultural region. The Slovak Government has set three poles of growth for the TSGR in terms of industrial sectors: the automotive, electronics and energy industries. SWOT analysis of the Industry Development Strategy Strengths Weaknesses significant diversification of the industrial base high dependence on key industry leaders in the region the existence of industry leaders,
    [Show full text]
  • Settlement Slovak County District (JÁRÁS) FHL Film Nr
    Page 1 of 31 Slovak Settlement Ordered Settlement (Magyar) (Cont') Settlement Slovak County District (JÁRÁS) FHL Film Nr. Sellye Aala Nytra HORNÁ NITRA 2150642 Item 3 Abrahámfalu Abrahamovce Szepes 2162280 Item 2 Abrány Abranovce Saros 2162305 Item 1 Agyidócz Adidovce Zemplin 722668 Elecske Aleksince Nytra HORNÁ NITRA 2159445 Item 5 Elecske (folyt.) Aleksince Nytra HORNÁ NITRA 2159446 Item 1 Andacs Andac Nytra HORNÁ NITRA 2159448 Item 4 Andód Andovce Nytra DOLNÁ NITRA 2150804 Item 2 Andód (folyt.) Andovce Nytra DOLNÁ NITRA 2150805 Item 1 Andrásvágás Andrasovce Saros 2189248 Item 3 Orló Andrejovka Saros 2162317 Item 2 Ardanóc Ardanovce Nytra DOLNÉ OBDOKOVCE 2154311 Item 10 Dvorecz puszta Ardanovce Nytra DOLNÉ OBDOKOVCE 2159436 Item 4 Arnótfalu Arnutovce Szepes 2162280 Item 3 Bábafalu Babie Saros 2189407 Item 1 Balpataka Babín Potok Saros 2150640 Item 4 Babindol Babindol Nytra HORNÁ NITRA 2159440 Item 6 Bacska Backa Zemplin 722671 Bacskó Backov Zemplin 722671 Bajcs puszta Bajc Komárom UDVARD 2202017 Item 1 Bajor Bajerov Saros 2189246 Item 1 Bajorvágás Bajerovce Saros 2162317 Item 3 Baldócz Baldovce Szepes 2162280 Item 4 Banka Banka Nytra NOVÉ MESTO NAD VÁHOM 2150817 Item 3 Banka (folyt.) Banka Nytra NOVÉ MESTO NAD VÁHOM 2150818 Item 1 Bánkeszi Bánov Nytra DOLNÁ NITRA 2150655 Item 6 Bánkeszi (folyt.) Bánov Nytra DOLNÁ NITRA 2150656 Item 1 Bánócz Bánovce nad Ondavou Zemplin 722672 Bánszka Banské Zemplin 722673 Barancs Baranc Zemplin 722672 Bartos Lehotka Bartosova Lehôtka Bars 2201274 Item 2 Bartosfalu Bartosovce Saros 2150640 Item 5 Baskócz
    [Show full text]
  • Slovak Republic 2003 FOREWORD
    FOREWORD FOREWORD In May 2004, several years of efforts concentrated on meeting conditions for accession of Slovak Republic (SR) to European Union (EU) culminated. SR together with 9 other candidate countries became full members of the EU. The phase of negotiating and meeting conditions for EU accession for chapter 22 Environment within the meaning of National Accession Program - acquis communautaire was completed before the end of 2002. SR fulfilled all environmental requirements of EU, with the exception of 7 negotiated transitional periods for implementation of the most consumptive directions. By this time determinative steps for harmonisation of the Slovak environmental legislation with the one of EU had been made. In 2003 SR followed up with the integration efforts from previous years, and further effort was focused especially on introducing and implementation of the environmental legislation system into practice. From the viewpoint of the harmonisation of environmental legislation, one of the most important steps in 2003 was adoption of the Act No. 245/2003 Coll. on Integrated Prevention and Control of Environment Pollution and on Amendment of some Laws. The aim of this law is to accomplish an overall high level of environment protection by providing for a balanced integrated evaluation of all elements of the environment by the authorities of public administration while allowing facility, which can in crucial way pollution of environment cause. A significant role in this process has been entrusted to Slovak Environment Inspectorate. Consecutively to the EU General Directive on Waters, a proposal of a new Water Act was prepared in 2003, which was adopted by the National Council of Slovak Republic as Act No.
    [Show full text]
  • Trnava Region
    SARIO Slovak Investment and Trade Development Agency REGIONAL ANALYSIS Trnava Region www.sario.sk I SLOVAK INVESTMENT & TRADE DEVELOPMENT AGENCY REGIONAL ANALYSIS TRNAVA REGION GENERAL INFORMATION FOREIGN DIRECT INVESTMENT Žilina Prešov Sector Trnava Slovakia Trenčín Population 557 608 5 410 836 (10,9%) Košice Population density 134 per km2 110 per km2 Banská Bystrica Area (km2) 4 146,40 49 036 (9,1%) Trnava Nitra FDI (ths €) 2 415 088 42 304 005 Bratislava Regional GDP (mil €) 7 927,5 72 134,1 (9,2%) Regional GDP per capita (€) 21 141 19 600 Economically active population 291 669 2 698 589 (11%) Employed 229 998 2 191 250 (10,6%) Average monthly wage in economy (€) 745 824 NUMBER OF EMPLOYEES & AVERAGE MONTHLY EARNINGS Labour Productivy in Industry per Employee/Year (€) 222 715 168 260 Sector Employees Share % Salary € Labour costs per employee/year (€) 13 562 14 554 Unemployment rate 8,52% 12,8% Agriculture, Forestry & Fishing 5 937 4,7 777 Unemployed 27 176 384 825 (8,5%) Mining 362 0,29 1 197 Of which graduates 2 363 28 075 Industry, Manufacturing 39 252 31,3 970 Source: Statistical Office of the Slovak Republic, Central office for Labour, Social Affairs and Family, update August 2014 Source: National Bank of Slovakia, update August 2014 Electricity, Gas & Steam 2 010 1,6 1 501 Water Supply & Sewage Water Cleaning 2 713 2,16 978 ECONOMICAL ACTIVITY UNEMPLOYMENT RATE Construction 5 149 4,1 802 Economically Available Registered Wholesale & Retail 15 017 12 784 The of which District Active Job Unemployment Unemployed Graduates Population
    [Show full text]
  • • 227 • 229 • 258 • 273 • 302 • 319 • 322 • 326 • 327 •
    3 61 • 2013 OBSAH TÉMA BEŇOVÁ, Kamila: Správa z konferencie: o etno - Lokálne iniciatívy občianskej grafii „doma“ (Praha, 22. – 24. 5. 2013) • 314 sféry v rozvoji sídiel HLÔŠKOVÁ, Hana: XV. Medzinárodný zjazd sla- vistov (Minsk, 20. 8. – 27. 8. 2013) • 317 FALŤANOVÁ, Ľubica: Editorial • 227 BOTÍKOVÁ, Marta, KANOVSKÝ, Martin: Diplo- FALŤANOVÁ, Ľubica: Lokálne iniciatívy ob- mové práce na KEM FiF a USA FSEV UK v aka- čianskej sféry v rozvoji sídiel • 229 demickom roku 2012/2013 • 319 BENŽA, Mojmír: Spoločensko-kultúrne aktivi ty POTANČOK, Vladimír: Dizertačné práce v Ústa- a ich organizátori v obciach na Záhorí • 246 ve etnológie SAV v roku 2013 • 321 DITMAROVÁ, Lucia: Nota Bene – pouličný KUSÁ, Magdaléna: Prezentácia publikácie Com- kompas alebo „venujte pozornosť“. Etnogra- peting Eyes: Visual Encounters With Alterity fická sonda do jedného občianskeho zdru- in Central and Eastern Europe v Ústave etno- ženia • 258 lógie SAV • 322 LÁŠTICOVÁ, Barbara, PETRJÁNOŠOVÁ, Mag- da: Sociálne inovácie a sociálne identity: prí- RECENZIE • ANOTÁCIE padová štúdia komunity slovenských mig - Hana Hlôšková, Ivo Pospíšil, Anna Zelenková rantov a migrantiek v Írsku • 273 (Eds.): Slavista Jiří Horák v kontexte literatú - BUČKO, Ladislav, SLÁVIKOVÁ, Petra: Špecifi- ry a folklóru I-II (Zora VANOVIČOVÁ) • 324 ká inštitucionálnej náhradnej starostlivosti Hans Ritz: Die Geschichte vom Rotkäppchen o deti v Kambodži • 289 (Viera GAŠPARÍKOVÁ) • 325 Ivan Dubnička: Misa mäsa (Rastislava STO- ROZHOVOR LIČNÁ) • 326 BUENO GÓMEZ, Noelia: Antropológia, veda Danka Moravčíková (Ed.): Vidiek a mládež budúcnosti. 2. časť. Kríza astúrskej tradičnej v sociálnovedných reflexiách (Lenka BIELI- kultúry z antropologického hľadiska. Inter- KOVÁ) • 327 view so španielskym antropológom Adolfom G. V. Ľubimovová: Vozrastnoj simvolizm v kuľ- Garcíom Martínezom • 302 ture kalendarnogo prazdnika russkogo na- selenija Sibiri.
    [Show full text]
  • Hungarian Name Per 1877 Or Onliine 1882 Gazetteer District
    Hungarian District (jaras) County Current County Current Name per German Yiddish pre-Trianon (megye) pre- or equivalent District/Okres Current Other Names (if 1877 or onliine Current Name Name (if Name (if Synogogue (can use 1882 Trianon (can (e.g. Kraj (Serbian okrug) Country available) 1882 available) available) Gazetteer) use 1882 Administrative Gazetteer Gazetteer) District Slovakia) Borsod-Abaúj- Abaujvár Füzéri Abauj-Torna Abaújvár Hungary Rozgony Zemplén Borsod-Abaúj- Beret Abauj-Torna Beret Szikszó Zemplén Hungary Szikszó Vyšný Lánc, Felsõ-Láncz Cserehát Abauj-Torna Vyšný Lánec Slovakia Nagy-Ida Košický Košice okolie Vysny Lanec Borsod-Abaúj- Gönc Gönc Abauj-Torna Gönc Zemplén Hungary Gönc Free Royal Kashau Kassa Town Abauj-Torna Košice Košický Košice Slovakia Kaschau Kassa Borsod-Abaúj- Léh Szikszó Abauj-Torna Léh Zemplén Hungary Szikszó Metzenseife Meczenzéf Cserehát Abauj-Torna Medzev Košický Košice okolieSlovakia n not listed Miszloka Kassa Abauj-Torna Myslava Košický Košice Slovakia Rozgony Nagy-Ida Kassa Abauj-Torna Veľká Ida Košický Košice okolie Slovakia Großeidau Grosseidau Nagy-Ida Szádelõ Torna Abauj-Torna Zádiel Košický Košice Slovakia Szántó Gönc Abauj-Torna Abaújszántó Borsod-Abaúj- Hungary Santov Zamthon, Szent- Szántó Zemplén tó, Zamptó, Zamthow, Zamtox, Abaúj- Szántó Moldava Nad Moldau an Mildova- Slovakia Szepsi Cserehát Abauj-Torna Bodvou Košický Košice okolie der Bodwa Sepshi Szepsi Borsod-Abaúj- Szikszó Szikszó Abauj-Torna Szikszó Hungary Sikso Zemplén Szikszó Szina Kassa Abauj-Torna Seňa Košický Košice okolie Slovakia Schena Shenye Abaújszina Szina Borsod-Abauj- Szinpetri Torna Abauj-Torna Szinpetri Zemplen Hungary Torna Borsod-Abaúj- Hungary Zsujta Füzér Abauj-Torna Zsujta Zemplén Gönc Borsod-Abaúj- Szántó Encs Szikszó Abauj-Torna Encs Hungary Entsh Zemplén Gyulafehérvár, Gyula- Apoulon, Gyula- Fehérvár Local Govt.
    [Show full text]
  • Spravodaj 0214.Pub
    Noviny obyvateľov Petrovej Vsi PETROVOVESKÝ SPRAVODAJ občasník www. petrovaves. sk ročník 14. číslo 2 október 2014 OBSAH: Vážení spoluobčania! Zo zasadnutí OZ Už viac ako desaťročie sa Vám prihováram prostredníctvom Petrovove- Posedenie s dô- ského spravodaja a celých 25 rokov pri iných príležitostiach z postu starostu chodcami obce. Na stránkach obecných novín je to už naposledy a nebudem predstie- Posvätenie ka- rať, že nie som v citovom pohnutí. Prežil som ako starosta našej obce veľkú plnky časť svojho života, táto práca sa stala jeho súčasťou. Verte mi, že síce prináša Účasť na bene- fičnom koncer- veľkú radosť, ak sa niečo podarí, no je súčasne aj nesmierne veľkým záväz- te kom, zodpovednosťou. Bola neoddeliteľne spätá s mojím životom nielen Púť do Šaštína počas pracovných hodín, ale aj mimo nich, cez víkendy, v súkromnom živo- Čo nové v ZŠ te. A priznám sa, že mi teraz určite v duši nastane isté prázdno. Zároveň sa Čo nové v MŠ však teším, že tú ťarchu prenechávam na pleciach niekoho iného, kto bude pokračovať v načatom diele, Komunálne a navyše prinesie nové pohľady, riešenia, impulzy. Úprimne novému starostovi alebo starostke želám voľby veľa úspechov a zrealizovaných zámerov. Moje zámery a predstavy som sa tiež snažil napĺňať zo všet- Poďakovanie kých síl, podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a možností. Nie všetko, čo som chcel dokázať, sa Gastropárty Gulášmajster mi podarilo. No je aj veľa vecí, s ktorými som spokojný, a to najmä s tým, ako sa naša obec Emka ďakuje v poslednom období rozrastá utešenou výstavbou a počtom obyvateľov. Hovorím si, že ak by naši obča- DHZ informuje nia boli zásadne nespokojní, asi by si ich toľko nevybralo Petrovu Ves za miesto pre svoj život.
    [Show full text]
  • Determination of the Safety Situation Within the Fire Protection
    VZDĚLÁVÁNÍ V OBLASTI THE SCIENCE FOR POPULATION PROTECTION 1/2021 BEZPEČNOSTI DETERMINATION OF THE SAFETY SITUATION WITHIN THE FIRE PROTECTION Adam MALATINSKÝ, Martin HROMADA [email protected], [email protected] Abstract The article deals with determining the safety situation of the given environment within the framework of fire protection. The first chapter describes, in general, the safety situation within fire safety. The next part proposes the creation of two safety models within fire protection. The following chapters deal with the degree of danger and the proposed fire risk. Based on the knowledge from these parts, the whole follows regarding the determination of the safety situation's final state within the fire protection. The last part of the article assesses the security situation on a specific example. Key words Fire Safety, Safety Situation, Safety Model, Degree of Danger, Fire Risk. Introduction Security expresses the sense of need necessary for the existence of society. Fire safety is one of the oldest types of safety, continually transforming with society's development. For an appropriate evaluation of the overall final state, it is necessary to characterize the security situation. There are proposed two models for assessing the safety situation in fire protection to assess the safety situation. In this context, it is a preventive-repressive model and a repressive model. Within the proposed preventive-repressive model, the resulting state of the given environment's safety situation is subsequently applied to the context of fire protection. 1 Safety situation The safety situation is the current state, which expresses the degree of threat to the reference object and its assets.
    [Show full text]