• 227 • 229 • 258 • 273 • 302 • 319 • 322 • 326 • 327 •

3 61 • 2013

OBSAH

TÉMA BEŇOVÁ, Kamila: Správa z konferencie: o etno - Lokálne iniciatívy občianskej grafii „doma“ (Praha, 22. – 24. 5. 2013) • 314 sféry v rozvoji sídiel HLÔŠKOVÁ, Hana: XV. Medzinárodný zjazd slavistov (Minsk, 20. 8. – 27. 8. 2013) • 317 FALŤANOVÁ, Ľubica: Editorial • 227 BOTÍKOVÁ, Marta, KANOVSKÝ, Martin: Diplo- FALŤANOVÁ, Ľubica: Lokálne iniciatívy ob- mové práce na KEM FiF a USA FSEV UK v aka- čianskej sféry v rozvoji sídiel • 229 demickom roku 2012/2013 • 319 BENŽA, Mojmír: Spoločensko-kultúrne aktivi ty POTANČOK, Vladimír: Dizertačné práce v Ústa- a ich organizátori v obciach na Záhorí • 246 ve etnológie SAV v roku 2013 • 321 DITMAROVÁ, Lucia: Nota Bene – pouličný KUSÁ, Magdaléna: Prezentácia publikácie Com- kompas alebo „venujte pozornosť“. Etnogra- peting Eyes: Visual Encounters With Alterity fická sonda do jedného občianskeho zdru- in Central and Eastern Europe v Ústave etno- ženia • 258 lógie SAV • 322 LÁŠTICOVÁ, Barbara, PETRJÁNOŠOVÁ, Mag- da: Sociálne inovácie a sociálne identity: prí- RECENZIE • ANOTÁCIE padová štúdia komunity slovenských mig- Hana Hlôšková, Ivo Pospíšil, Anna Zelenková rantov a migrantiek v Írsku • 273 (Eds.): Slavista Jiří Horák v kontexte literatú - BUČKO, Ladislav, SLÁVIKOVÁ, Petra: Špecifi- ry a folklóru I-II (Zora VANOVIČOVÁ) • 324 ká inštitucionálnej náhradnej starostlivosti Hans Ritz: Die Geschichte vom Rotkäppchen o deti v Kambodži • 289 (Viera GAŠPARÍKOVÁ) • 325 Ivan Dubnička: Misa mäsa (Rastislava STO- ROZHOVOR LIČNÁ) • 326 BUENO GÓMEZ, Noelia: Antropológia, veda Danka Moravčíková (Ed.): Vidiek a mládež budúcnosti. 2. časť. Kríza astúrskej tradičnej v sociálnovedných reflexiách (Lenka BIELI- kultúry z antropologického hľadiska. Inter- KOVÁ) • 327 view so španielskym antropológom Adolfom G. V. Ľubimovová: Vozrastnoj simvolizm v kuľ- Garcíom Martínezom • 302 ture kalendarnogo prazdnika russkogo naselenija Sibiri. XIX. – načalo XX. veka (Maja SPRÁVY OVSJANNIKOVOVÁ) • 329 HLÔŠKOVÁ, Hana: Za Vilom Marčokom • 310 Zvonko Martić, Vidoslav Vido Bagur: Vila bana BLAHOVÁ, Natália: Vzdelávací kurz Občanská zvala priko vrana. Tradijska odjeća, pjesme společnost v multidisciplinární perspektivě i plesovi Hrvata u Bosni i Hercegovini u 21. (Brno, 5. – 6. 4. a 19. – 20. 4. 2013) • 312 Stoljeću. A Fairy Called the Viceroy over the

225 Mountain of Vran. Traditional Clothing, Petra Kelemen, Nevena Škrbić Alempijević: Songs and Dances of Croats in Bosnia and Grad kakav bi trebao biti. Etnološki i kultur- Hercegovina in the 21st Century (Zuzana noantropološki osvrti na festivale (Zuzana PANCZOVÁ) • 330 PANCZOVÁ) • 331

CONTENTS

THEMATIC FOCUS HLÔŠKOVÁ, Hana: XV. International Congress Local Initiatives of the Civic of Slavists (Minsk, 20. 8. – 27. 8. 2013) • 317 Sphere in the Development of BOTÍKOVÁ, Marta, KANOVSKÝ, Martin: The- Residential Areas ses at KEM FiF and USA FSEV UK from the Academic Year 2012/2013 • 319 FALŤANOVÁ, Ľubica: Editorial • 227 POTANČOK, Vladimír: Dissertations at the FALŤANOVÁ, Ľubica: Local Initiatives of the SAV Institute of Ethnology in 2013 • 321 Civic Sphere in the Development of Resi- KUSÁ, Magdaléna: Launch of Competing Eyes: dential Areas • 229 Visual Encounters With Alterity in Central BENŽA, Mojmír: Social-cultural Activities in and Eastern Europe at the SAV Institute of Záhorie Villages and their Organizers • 246 Ethnology • 322 DITMAROVÁ, Lucia: NOTA BENE – Street Compass or „Take Note“. An Ethnographic BOOK REVIEWS/REVIEW ESSAYS Probe of a Civic Association • 258 Hana Hlôšková, Ivo Pospíšil, Anna Zelenková LÁŠTICOVÁ, Barbara, PETRJÁNOŠOVÁ, Mag- (Eds.): Slavista Jiří Horák v kontexte literatú- da: Social Innovations and Social Identities: ry a folklóru I-II (Zora VANOVIČOVÁ) • 324 Civic Initiatives of Slovak Migrants in the Hans Ritz: Die Geschichte vom Rotkäppchen Republic of Ireland • 273 (Viera GAŠPARÍKOVÁ) • 325 BUČKO, Ladislav, SLÁVIKOVÁ, Petra: Speci- Ivan Dubnička: Misa mäsa (Rastislava STO- fics of the Residential Care for Children in LIČNÁ) • 326 Cambodia • 289 Danka Moravčíková (Ed.): Vidiek a mládež v sociálnovedných reflexiách (Lenka BIELI- INTERVIEW KOVÁ) • 327 BUENO GÓMEZ, Noelia: Anthropology, Scien- G. V. Ľubimovová: Vozrastnoj simvolizm v kuľ- ce of the Future, Part 2. The Crisis of Astu- ture kalendarnogo prazdnika russkogo na- rian Traditional Culture from the Anthropo- selenija Sibiri. XIX. – načalo XX. veka (Maja logical Standpoint. An Interview with the OVSJANNIKOVOVÁ) • 329 Spanish Anthropologist Adolfo García Mar- Zvonko Martić, Vidoslav Vido Bagur: Vila ba- tínez • 302 na zvala priko vrana. Tradijska odjeća, pjesme i plesovi Hrvata u Bosni i Hercegovini NEWS u 21. Stoljeću. A Fairy Called the Viceroy HLÔŠKOVÁ, Hana: In Memory of Vilo Mar- over the Mountain of Vran. Traditional Clot- čok • 310 hing, Songs and Dances of Croats in Bosnia BLAHOVÁ, Natália: The Civil Society Educatio- and Hercegovina in the 21st Century (Zuza- nal Course in a Multidisciplinary Perspective na PANZOVÁ) • 330 (Brno, 5. – 6. 4. a 19. – 20. 4. 2013) • 312 Petra Kelemen, Nevena Škrbić Alempijević: BEŇOVÁ, Kamila: Report from a Conference Grad kakav bi trebao biti. Etnološki i kultur- on the Ethnography „at Home“ (Praha, 22. – noantropološki osvrti na festivale (Zuzana 24. 5. 2013) • 314 PANCZOVÁ) • 331

226 3 61 • 2012

EDITORIAL

Spoločným menovateľom hlavných príspevkov Slovenského národopisu 3/2013 je téma občianskych iniciatív a aktivít vznikajúcich na pôde združení neziskového sektoru po roku 1989. Súhrn príspevkov dokladá rozmanitosť autorských prístupov v zob - razení problematiky občianskych zoskupení, čím sa pre čitateľa odkrýva ich štruktu- rálna rozmanitosť v oblasti organizačných otázok, v šírke pôsobenia a úloh v rôznych prostrediach. Prvé tri príspevky od Ľubice Falťanovej, Mojmíra Benžu a Lucie Ditmarovej vznikli v rámci projektu Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel (VEGA 2/0052/11). Ľubica Falťanová po teoretických príkladoch definícií združení ako spoločenských skupín, vymedzení neziskových združení z právneho hľadiska na Slovensku a ich funkcií, identifikuje občianske organizácie na príklade obce Lozorno (okres Malacky) v reálnom prostredí. Autorka hľadá odpoveď na otázku, v čom tkvie skutočnosť, že Lo- zorno samo organizáciou občanov prostredníctvom vysokého počtu združení a ich aktivitou dokáže zabezpečiť značnú časť potrieb miestneho obyvateľstva. Mojmír Benža vo svojom príspevku poukazuje na úlohu občianskych združení rozlišovaných podľa ich zamerania a vzniku v spoločensko-kultúrnom živote obcí v pomerne širokom re- gióne Záhoria (v okresoch Malacky, Senica a Skalica). Pomocou kartografického vyhodnotenia prehľadne sprístupňuje kalendárium podujatí a štruktúru organizátorov z oblasti verejnej správy a podľa typu združenia. V obidvoch príspevkoch sa ukázalo, že z miestnych občianskych aktivít organizácií, formálnych alebo neformálnych, je značná časť postavená na tradičných združeniach a spolkoch, ktorých súčasné pôso- benie kontinuálne nadväzuje na ich existenciu pred rokom 1989. Príspevok Lucie Ditmarovej, tretí k občianskym združeniam pôsobiacim na Slo- vensku, obsahuje príklad občianskeho združenia vzniknutého po roku 1989 pod vplyvom nových sociálnych skutočností. Zameriava sa na oblasť sociálnej starostlivosti. Autorka skúma Občianske združenie Proti prúdu prípadovo vo všetkých súvislostiach potrebných pre hĺbkovú charakteristiku združenia – od medzinárodných kontextov vzniku, organizačnej štruktúry, činnosti, zameranej na podporu bezdomovcov v rôz- nych mestách Slovenska, nielen možnosťami predaja časopisu Nota Bene, ale i inými aktivitami, až po fundraising a pod. Okrem predchádzajúcich etnológov prispeli k rozšíreniu pohľadu na činnosť ob- čianskych organizácií autori z iných vedeckých odborov. Barbora Lášticová a Magda Petrjánošová, odborníčky z oblasti sociálnej psychológie, sa zaoberajú slovenskou

227 migrantskou komunitou v Dubline v rokoch 2004 – 2013 z troch teoretických perspek- tív: z pohľadu teórie sociálnych inovácií, sociálnej identity a transnacionálnej migrá- cie. Teórie sú konfrontované s výsledkami empirických výskumov slovenských mig - rantských neziskových organizácií, Slovenského centra – Írsko a časopisu Slovak in Ireland. Ladislav Bučko a Petra Sláviková predstavujú odbor zdravotníctva a sociálnej práce. V príspevku, zaradenom do Slovenského národopisu, približujú podmienky práce projektu House of Family, uskutočňovanom v Kambodži, ktorý je jedným z mno- hých projektov katedry misiológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Al- žbety. Tento projekt, zameraný na bezplatnú liečbu detí postihnutých HIV, je napoje- ný na charitatívnu organizáciu Maryknoll – Little Sprouts Program, prvú organizáciu, ktorá začala poskytovať špeciálnu liečbu pre siroty v roku 2002. Celok k problematike mimovládnych organizácií možno pôsobí zdanlivo nesúrodo, ale zodpovedá rôznorodosti združení občianskeho charakteru v ich cieľoch, podľa cie- ľových skupín a dosahu pôsobenia v teritoriálnom význame. Z obsahu predkladaného čísla Slovenského národopisu upozorňujeme ešte naprík- lad na informáciu Natálie Blahovej (členky projektu VEGA 2/0052/11) zo vzdelávacie- ho kurzu občianskej spoločnosti uverejnenú v rámci správ. Čitateľom odporúčame aj rozhovor španielskej doktorandky Noelie Bueno Gómez s Adolfom Garcíom Martíne- zom, významným španielskym antropológom, a obsah pravidelných rubrík so správa- mi, recenziami a anotáciami.

ĽUBICA FALŤANOVÁ, Ústav etnológie SAV v Bratislave

228 EDITORIAL 3 61 • 2013 TÉMA

LOKÁLNE INICIATÍVY OBČIANSKEJ SFÉRY V ROZVOJI SÍDIEL

ĽUBICA FALŤANOVÁ

Mgr. Ľubica Falťanová, CSc., Ústav etnológie SAV, Klemensova 19, 813 64, Bratislava, [email protected]

This paper addresses the question of the role of associations of a civic character in the development of residential areas. In the first section the author focuses on defining the concept of an association as a social group and a non-profit association. From differ- ing approaches (legal, social sciences) particular typological divisions of non-profit associations ensue. A specific section is devoted to the theoretical premises for exam- ining the functions of civic organisations in society. The paper identifies the role of associations in the residential milieu on the basis of empirical research in the village of Lozorno in the district of Malacky. It determines the condition of associations by com- paring official registers with the identification of the associations from the viewpoint of members of the local community. The village of Lozorno is one of those communities with an active population, as shown by the number (28) of local associations of a civic character. Of these the community considers 20 organisations as active. The specificity of Lozorno, as compared to the surrounding communities, is expressed not only by the activities of a large number of associations but also by continuity of the activity of associations from the pre-1989 period. Important determinants of the exis- tence of associations include the performance of leaders, people’s interest in membership of associations, and the support of bodies in the local entrepreneurial sphere and public administration, which results from the personal approach as well as from a favourable socio-economic condition of the bodies in question. Associations are eva - luated according to the level of activity and the area of involvement in which they per- form a local development function. Taking the example of the Community Centre civic association, the paper illustrates in more detail its particular functions relating to the aims of its activity, as well as its social functions of a more general character.

Key words: non-profit sector, civic organisations, societies

Kľúčové slová: neziskový sektor, občianske organizácie, spolky

Projekt Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel (VEGA 2/0052/11) si stanovil vo svojich cieľoch prispieť k poznaniu občianskych iniciatív a aktivít prostredníc- tvom etnologických výskumov združení občianskeho charakteru a ich významu pre miestny sídelný rozvoj v období 1990 – 2013.

229 Pod vplyvom spoločenských, politických, ekonomických, administratívno-samo- správnych podmienok rozvinutých po roku 1989 sa tvorila a tvorí aj sféra občianskeho združovania na Slovensku. Štruktúra združení občianskeho charakteru sa menila za posledných 20 rokov z viacerých hľadísk. Z pohľadu inštitucionálneho vznikajú nové typy združení občianskej sféry podľa aktuálnej legislatívy buď transformáciou zo združení z predchádzajúceho režimu, alebo z nových spoločenských organizácií. Druhú skupinu tvoria občianske organizácie neformálneho charakteru. Slobodou vo vytváraní zdru- žení podľa oblasti činnosti vznikal v sledovanom období priestor prakticky pre neob- medzené (v medziach legislatívy) možnosti ich cieľového zamerania. V období po roku 1989 sa združenia adaptujú na legislatívne, ekonomické, spoločenské a politické prostredie vlastné danej dobe, podmieňujúce nové spoločenské vzťahy založené na spolu- práci združení s miestnymi samosprávami, s predstaviteľmi podnikateľskej sféry a s ostatnou verejnosťou. K odpovedi, v akých oblastiach, za akých podmienok prispie- vajú združenia na skvalitnenie života vo vnútri sídelnej spoločnosti, môže prispieť na- sledujúci príspevok.

VYMEDZENIE OBJEKTU BÁDANIA, PROBLEMATIKA, VÝSKUMNÉ METÓDY

S pojmom združenie občianskeho charakteru, zvoleného v úvode príspevku, vzni- kajúceho na pôde občianskej spoločnosti, súvisí súčasná odborná terminológia orga- nizačných útvarov tohto typu. V prácach vedecko-výskumného zamerania sa vyskytu- jú alternatívne označenia občianskych organizácií: neziskové organizácie, dobrovoľné organizácie, mimovládne organizácie, občianske organizácie, organizácie občianskej spoločnosti. V súčasnosti medzinárodne používané výrazy občiansky sektor, neziskový sektor, tretí sektor, dobrovoľný sektor, organizovaná občianska spoločnosť, používané alter- natívne v odbornej a širokej verejnosti na označenie komplexu uvedených združení a názvoslovie združení občianskeho charakteru, vyjadrujú zásadné črty občianskeho združovania. To, že sa vo väčšine prípadov v označení združení občianskeho typu vyskytuje pojem organizácia, zdôrazňuje prístup, podľa ktorého spoločenská skupina môže byť označená za združenie, ak má popri iných vlastnostiach požadované organi- začné a inštitucionálne vlastnosti. So zvoleným pojmom združenie občianskeho charakteru pre potreby projektu súvisia pojmy a slovné spojenia na označenie činnosti smerujúcej k vytvoreniu týchto organizácií, poukazujúce na opodstatnenosť termínu: občianske združovanie, dobrovoľné združovanie, združovacia oblasť ľudskej činnosti občianskeho typu. Pre odôvodnenie používania názvu združenie existuje právny as- pekt združovania, podľa ktorého „základnou a prvotnou garanciou obsahu činnosti tretieho sektora je právo združovať sa“ (Hrubala, Handiak, Machalová, 1999: 13). Ústavne je zaručené, že právo slobodne sa združovať sa zaručuje a každý občan má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach (Hrubala a kol., 1999: 12,13). Aj keď existuje kritika ohľadne nepresností v terminológii útvarov občianskej spo- ločnosti a ich komplexu vzhľadom na jednotlivé ukazovatele vymedzenia združení ob- čianskeho typu (Skovajsa a kol., 2010: 36), pre účely projektu sa nerobia terminologic- ké rozdiely v pomenovaní objektu bádania, keďže jednotlivé pojmy sú v odbornej a širokej verejnosti zaužívané a obsahovo zrozumiteľné.

230 TÉMA Aktuálne práce z oblasti sociálnych, ekonomických vied a práva z 90. rokov 20. sto- ročia a zo začiatku 21. storočia na Slovensku sa zhodujú na prístupe vo vymedzení združení občianskeho charakteru. Ich autori, skúmajúci neziskový sektor po roku 1989 na Slovensku, vychádzajú zo štrukturálno-operacionálnej definície amerických autorov Lestera M. Salomona a Helmuta K. Anheiera, ktorí po prehodnotení starších definícií stanovili v 90. rokoch 20. storočia päť základných znakov organizácie občian- skej spoločnosti. Definícia, zameraná na usporiadanie (štruktúru) a fungovanie (ope- ráciu) každej organizácie (Skovajsa a kol., 2010: 38), sa objavuje vo viacerých vedec- kých prácach (Bútorová, Z., Bútora, M., 1996: 8, 9; Majchrák, Strečanský, Bútora, 2004: 44, 78; Filadelfiová, Dluhá, Marček, Košičiarová, 2004). Podľa tejto metodiky občian- skymi organizáciami sú tie, ktoré majú všetky nasledujúce znaky: a) organizovanosť, t. j. subjekty sú organizované a do určitej miery inštitucionalizované; b) súkromný charakter a nezávislosť od štátu, t. j. sú inštitucionálne oddelené od štátnej správy; c) zásadu nerozdeľovania zisku, t. j. subjekt nerozdeľuje zisk medzi členov, ale použi- je sa opätovne na naplnenie poslania organizácie; d) samosprávnosť, t. j. subjekt je schopný sám sa spravovať pomocou vlastných pravidiel; e) dobrovoľnosť, čo znamená nepovinnú povahu členstva a dobrovoľnej činnosti v organizácii. Jedným zo spôsobov splnenia podmienky inštitucionalizácie je zriadenie organizá- cie ako právnickej osoby. Podľa J. Hrubalu z právneho hľadiska na základe štrukturál- no-operacionálnej definície medzi organizácie občianskeho charakteru na Slovensku spomedzi všetkých typov združení fyzických alebo právnických osôb patria občianske združenia (upravené Zákonom o združovaní občanov č. 83/1990 Zbierky zákonov – Z. z.), verejnoprospešné organizácie (upravené Zákonom o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby č. 213/1977 Zb. z.), súkromnoprávne na- dácie (upravené Zákonom o nadáciách č. 207/1966 Z. z.), neinvestičné (súkromno- právne) fondy (upravené Zákonom o neinvestičných fondoch č. 147/1997 Z. z.), spo- ločnosti a náboženské spoločenstvá a nimi založené komunity, rády a iné spoločenstvá (upravené zákonom o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností č. 308/1991 Z. z.). (Hrubala a kol., 1999: 15, 16). Sociologické, politologic- ké, ekonomické a právnické prístupy skúmajú občianske organizácie s právnou subjektivitou ako jasne vymedzené a uchopiteľné v jednotlivých zdrojoch. Typologicky sa označujú ako formálne neziskové organizácie. V jednotlivých interpretáciách štruktu- rálno-operacionálnej definície organizácií neziskového sektora sa upozorňuje na fakt, že podmienkou inštitucionalizácie alebo organizácie nemusí byť jej právna subjektivi- ta. Popri inštitucionálne formálnych organizáciách sa do neziskového sektora zaraďu- jú aj neformálne združenia občianskeho charakteru. Vymedzenie neformálnych zdru- žení v uvedenej literatúre nie je úplne vyčerpávajúce. M. Vašečka uvádza niekoľko príkladov inštitucionálneho znaku, za ktorý sa považuje formálny štatút (ten je v prí- pade právnej subjektivity), prípadne pravidelnosť schôdzí či organizovaná činnosť (Majchrák a kol. 2004: 44). Podľa M. Skovajsu neformálne združenia občianskeho typu sa vyznačujú aspoň jasnou a stálou organizačnou štruktúrou (Skovajsa a kol., 2010: 38). Ani v starších teóriách združení nie je zhoda čo do štruktúry skupiny nazývanej združenie. Väčšina autorov uvádza, že združenie je skupina, ktorá má istú štruktúru (organizáciu), pod čím sa rozumie v predpisoch vymedzený systém rol, pozícií a vzťa- hov v okruhu skupiny (Sowa, 1988: 29). Podľa Bierstedta existuje viacero činiteľov, od- lišujúcich zorganizovanú skupinu od nezorganizovanej: špecifická funkcia alebo cieľ skupinový, názov združenia a iné identifikačné symboly, vedenie (vláda), zásady člen- stva, skupinová vlastnosť, skupinové povedomie, existencia spoločenských vzťahov.

Ľubica Falťanová 231 Autor za zorganizovanú skupinu rozumel výlučne skupinu s formálnou organizáciou, teda takého typu, ktorá má právne upravené vzťahy so spoločnosťou (ako cituje Sowa, 1988: 30). Vymenované znaky organizovanej skupiny sú v projekte východiskom pre okruh inštitucionálnych znakov, podľa ktorých, viacerých alebo aspoň jedného, je možné neformálne združenia identifikovať. K podnetným východiskám pre vymedzenie neformálnych občianskych organizácií patrí rozlišovanie združení na verejné a pri- vátne. Podľa Sowu v každej spoločenskej skupine vystupujú dva zásadné spoločenské vzťahy. Prvý systém stanovuje vzťahy v okruhu skupiny medzi jej členmi. Druhý sys- tém – tvoria vzťahy členov skupiny ako aj skupiny ako celku so širšou spoločnosťou, v rámci ktorej skupina existuje. Vzťahy s okolitým prostredím spoločenskej skupiny ako celku nie sú tak samozrejmé. Autor za verejné združenia považuje formálne zdru- ženia, čiže s právne realizovanými vzťahmi so spoločnosťou a neformálne zoskupenia (bez právnej subjektivity) so vzťahmi so spoločnosťou založenými zvykovo. Relácie zoskupenia so širšou spoločnosťou znamenajú vzťahy na rôznych úrovniach: okolité prostredie sa zaujíma o činnosť tých združení, organizáciou a vzťahmi v nich panujú- cimi, ich cieľmi a metódami činnosti, združenie zaplňuje určité miesto v organizačnej štruktúre spoločnosti, v ktorej pôsobí a takisto vo vedomí členov spoločnosti. Okolitá spoločnosť sa obracia na osoby – členov skupiny ako na oficiálnych predstaviteľov združenia. Neformálne združenia bez týchto väzieb so spoločnosťou označuje autor ako súkromné (Sowa, 1988: 32). Typologické členenie združení na verejné a súk romné zodpovedá odlíšeniu združení občianskeho charakteru od združení pôsobiacich v súk- romnej sfére. Z hľadiska definovania občianskych organizácií a ich úloh v spoločenskom prostre- dí upozorňujú na seba typologické členenia organizácií občianskych spoločností pod- ľa ďalších kritérií. Tieto typologické členenia poukazujú aj na konkrétne väzby zdru- žení s členmi, nečlenmi či so širšou verejnosťou, ktoré môžu podporovať poznanie ich spoločenského významu. Otázka členstva rozdeľuje organizácie na členské s členskou základňou, kam patria občianske združenia a na nečlenské organizácie bez členov s pracovníkmi a členmi správnych orgánov (napr. nadácie, verejnoprospešné spoloč- nosti). Typológia z hľadiska prospešnosti rozlišuje dva typy občianskych organizácií. Vzájomne prospešné organizácie občianskeho charakteru, označované tiež ako vnú- torné združenia, sa zameriavajú na svojich členov. Patria sem umelecké spolky, špor- tové kluby, ale aj odbory a občianskym organizáciám príbuzné družstvá. Uzavretosť združení po tejto stránke je však len relatívna, pretože už samotná existencia takéhoto zoskupenia v spoločenskom prostredí ich predurčuje k vzťahom a väzbám s okolitou spoločnosťou a s okolitým prostredím na úrovni rôznych aktivít. Z etnologických vý- skumov je zrejmé, že združenia takéhoto typu vstupujú do verejného priestoru a aj na základe týchto prejavov vznikajú prepojenia so širšou spoločnosťou, v ktorej sú evido- vaní. Verejnoprospešné občianske organizácie prinášajú priamy prospech verejnosti alebo jej častiam. Svoju činnosť realizujú vo verejnom záujme. Z právneho hľadiska do tejto skupiny patria na Slovensku nadácie, neinvestičné fondy, účelové zariadenia cirk- ví, verejnoprospešné organizácie. Z občianskych organizácií sú zaraďované do tejto skupiny tie, ktoré sa zameriavajú na pomoc druhým alebo na riešenie verejných otá- zok. Podľa niektorých prác sa nazývajú aj ako otvorené združenia (Skovajsa a kol. 2010: 41; 42; Sowa, 1988: 31). Tieto združenia ako keby mali väčší spoločenský dosah, keďže nesmerujú prevažnou časťou svojej profilovej činnosti dovnútra združenia, ale sú orientované na aktivity v prospech širšej spoločnosti (napr. združenia pre rozvoj obce, sociálne združenia, humanitárne združenia a pod.).

232 TÉMA Otázka súčasných občianskych organizácií sa vyskytuje v etnologických prácach najmä v kontexte regionálneho rozvoja Slovenska a jeho lokálnych podôb (Danglová, Beňušková, 2007; Danglová, O., Zajonc, J., 2007; Danglová a kol., 2005). Projekt si stanovil skúmať miesto a význam lokálnych združení občianskeho charakteru v rozvoji sídiel. Pod pojmami lokálnych združení rozumieme organizácie z hľadiska priestorového územne zadefinované, ktorých cieľová činnosť napĺňa potreby miestnych členov, niekedy aj nečlenov pochádzajúcich z radov obyvateľov obce, a to buď priamo alebo prostredníctvom riešenia otázok verejného charakteru. Spravid- la sú takéto združenia inštitucionalizované a organizované v rámci sídiel miestnym obyvateľstvom. Vo veľkej väčšine prípadov ich existencia nemá čisto endogénny charakter, neobmedzuje sa na vykonávanie aktivít iba v rámci sídla, ale je založená na rôz- nych väzbách s regionálnymi a národnými združeniami toho ktorého typu, podľa oblasti pôsobenia alebo aj iného typu. Prostredníctvom týchto združení môže byť činnosť združení cielená lokálne alebo vstupuje do rozvoja nadlokálneho priestoru. Z hľadiska problematiky vzťahu miestnych občianskych organizácií a rozvoja obce upozorňuje na seba otázka funkcií združení. Združenia slúžia predovšetkým ich čle- nom najmä v prípade občianskych združení, ktorí si sami vytyčujú ciele a smery pôso- benia pre realizáciu vlastných záujmov. Predstavujú priestor na uspokojovanie potrieb a zabezpečenie záujmov osôb, ktoré ju tvoria. Spoločným menovateľom jednotlivých funkcií združení tohto typu je organizovanie záujmov členov a zabezpečenie existencie združenia. Verejnoprospešné subjekty pracujú v záujme verejnosti, v oblasti starostlivosti a pomoci pre jednotlivcov a pod. Členenie funkcií združení voči jednotlivcom, členom či nečlenom, v záujme riešenia verejných problémov napr. právneho charakteru a voči spoločnosti sa javí ako umelý, keďže každý vplyv vyvíjaný na jednotlivca alebo voči zoskupeniam sa prejavuje tiež bezprostredne v celej širšej spoločnosti, v okruhu ktorej združenie pôsobí (Sowa, 1988: 107). Funkcie združení občianskeho charakteru sú rozmanité a možno ich deliť a opiso- vať rôznymi spôsobmi. Vymedzenie funkcií združení sa diferencuje podľa jednotli- vých prístupov, podľa toho, z akej stránky fungovania subjektu vychádzame. Jeden z pohľadov na úlohy združení v spoločnosti v určitom teritoriálnom prostredí sa opiera o platformy existenčných oblastí v ľudskom živote. Na báze tejto skutočnosti sa vy- medzujú špeciálne funkcie, aké združenia plnia. Podľa platforiem ľudskej existencie a spoločnej aktivite ľudí sa hovorí o združeniach kultúrnych, vedeckých, hospodár- skych, sociálnych, charitatívnych a pod. Prostredníctvom nich ľudia realizovaním svojich záujmov a cieľov vytvárajú a zachovávajú isté hodnoty materiálnej, kultúrnej, du- chovnej, sociálnej a ekonomickej podstaty (Sowa, 1988: 87). Jedným z príkladov členenia neziskových združení občianskeho charakteru podľa oblastí činností sú registre Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Jednotlivé právne typy občianskych organizácií, evidované v samostatných zoznamoch, majú vlastné rozlišovanie podľa činnosti. Hlavná cieľová náplň občianskych organizácií sa rozvinu- la po roku 1989 z oblasti činnosti jednotnej siete celorepublikových záujmových orga- nizácií v predchádzajúcom režime do širokých obsahovo a štrukturálne rozmanitých aktivít. V roku 2013 register evidoval občianske združenia v 168 skupinách profilovej činnosti. Pri ostatných občianskych organizáciách je okruh cieľovej náplne výrazne nižší. Nadácie pôsobia v 37 oblastiach činnosti a neziskové organizácie sú rozdelené do 18 typologických skupín podľa profilového zamerania (Registre, 2013). Evidované právnické subjekty cirkvi v registri Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, teda tie, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od registrovaných cirkví a nepodliehajú inej

Ľubica Falťanová 233 evidencii alebo registrácii, sú zoradené podľa organizačnej štruktúry jednotlivých cirkví a náboženských spoločností (Register cirkví, 2013). V odborných prácach vzni- kajú klasifikácie na základe profilových činností subjektov s menším počtom tried. V porovnávaných klasifikáciách sa najčastejšie opakujú oblasti: kultúra, šport, zdravie, sociálne služby, starostlivosť o deti a mládež, životné prostredie, rozvoj obce a bý- vanie, vzdelávanie a veda, obhajoba záujmov občanov (právo a presadzovanie záuj- mov), náboženstvo, hospodárske a profesijné združenia, odbory. Na abstraktnejšej úrovni občianske organizácie plnia v spoločnosti funkcie všeobec - nejšieho rázu. Českí a slovenskí autori, zaoberajúci sa neziskovým sektorom, po roku 1989 vychádzajú pri stanovení spoločenských funkcií z prác L. M. Salamona, H. K. An- heira, K. Prewitta. V porovnávaných sekundárnych a primárnych zdrojoch sa vyskytu- jú tieto spoločenské funkcie organizácií občianskej spoločnosti: a) poskytovanie slu- žieb – združenia sú poskytovateľmi služieb za podmienok, keď ich nezabezpečuje štát, poprípade ich poskytuje v nedostatočnej kvalite; b) advokačné funkcie – vyjadrujú potreby spoločnosti, obhajujú súkromné a verejné záujmy jednotlivcov alebo skupín; c) ko- munitné alebo sociálno-integračné funkcie – sú prostriedkom vytvárania a upevňovania vzťahov v miestnych a záujmových spoločenstvách a medzi rôznymi skupinami, pri- čom integračná rola združení sa prejavuje na mnohých úrovniach spoločnosti, medzi rôznymi inštitúciami a skupinami; d) sebavyjadrovacie funkcie – sú priestorom pre uplatnenie presvedčení a vyznaní jednotlivcov a rozvoj ich schopností; e) ochrana hodnôt – uchovávajú spoločenské hodnoty, akými sú hodnoty v oblasti poznávania, praktických skúseností, zručností, prosociálnych vzorov správania (solidarity); f) inovačné funkcie – sú autormi nových myšlienok, postupov a služieb, inšpiratívnych pre ich uplatnenie štátom alebo trhom; g) filantropické funkcie – sú prostriedkom pre podporu verejných záujmov zo súkromných prostriedkov; h) charitatívne funkcie – zabezpečujú preroz- deľovanie zdrojov od bohatších k chudobným; h) podpora spoločenských zmien – zna- mená kontrolu demokratických zásad v spoločnosti, vedie k zmenám v politikách štá- tu, v legislatíve; i) rozvoj plurality – podporuje právne a politické prostredie potrebné na zabezpečenie pluralizmu v spoločnosti (napr. pomáhajú znevýhodneným skupinám a menšinám) (Skovajsa a kol., 2010: 42, 43; Sowa, 1988: 107). Projekt sa opiera o obidva prístupy pri skúmaní funkcií občianskych organizácií v prostredí sídelného spoločenstva. Každá z týchto funkcií, zisťovaných empirickým výskumom prostredníctvom otázok z oblasti predmetnej činnosti združení, organizácie činnosti a zabezpečenia existencie združení, pôsobí dynamizujúco v prostredí lokálneho spoločenstva a napĺňa obsahovo spoločenské, kultúrne, športové, sociálne, ekonomické stránky rozvoja obce. Projekt zisťuje úlohu združení občianskeho charakteru v rozvoji sídiel prostredníc- tvom týchto problémových okruhov: a) Aký je stav miestnych neziskových združení podľa základných ukazovateľov, do okruhu ktorých patrí: názov, rok založenia, právna forma, organizačná forma, orga- nizačná štruktúra, oblasť činnosti. b) Charakteristika spôsobu organizácie profilovej činnosti a činnosti spojenej so za- bezpečením existencie združení, iniciatívy a aktivity občianskych lídrov, menež- mentu a členov, rola obecnej samosprávy, podnikateľskej sféry a verejnosti; cieľové skupiny v organizáciách. c) Objektívne lokálne podmienky v existencii občianskych organizácií. Z hľadiska vedecko-výskumných metód sa projekt realizoval lokálnymi výskumami sídelných spoločností. Predkladaný príspevok je výsledkom parciálneho výskumu v obci Lozorno, okres Malacky. Výber obce sa riadil hľadaním odpovede na otázku, aký

234 TÉMA Centrum kultúry vzniklo odsúhlasením projektu miestnych občianskych aktivistov obecnou samosprávou. Lozorno 2012. Foto: Ľ. Falťanová. je stav občianskych aktivít a kolektívneho života v združeniach v obci vidieckeho charakteru s parametrami obce podľa počtu obyvateľstva strednej veľkosti, nachádzajúcej sa v rozvinutom regióne a v menej problémovej oblasti Slovenska. Údaje k zisťovaným skutočnostiam sa opierajú o empirický výskum realizovaný priamymi rozhovormi s kľúčovými predstaviteľmi združení a predstaviteľmi obecnej samosprávy. Časť úda- jov vznikla sekundárnou analýzou údajov z rôznych zdrojov (z odbornej literatúry, z databáz oficiálnych štátnych registrov).

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY OBCE LOZORNO

Všeobecné údaje o obci Lozorno predstavujú východisko pre formulovanie záverov o podmienenosti pôsobenia občianskych organizácií objektívnymi ukazovateľmi obce. Z hľadiska základných charakteristík obce Lozorno sú dôležité: príslušnosť obce do rozvinutého regiónu Slovenska (Bratislavský región) a lokalizácia v jednom zo subur- banizačných pásiem Bratislavy. Obec Lozorno leží vo vzdialenosti 24 km od hlavného mesta Slovenska a 15 km južne od administratívneho centra bývalého okresu – mesta Malacky. Čo sa týka základných demografických údajov, obec zaznamenáva od 90. rokov 20. storočia mierny nárast obyvateľstva. Vývin je priaznivejší oproti predchádzajú- cim desaťročiam, keď sa od 60. rokov prejavoval úbytok obyvateľstva. Počet obyvateľov sa zvýšil v roku 2001 na 2 913, z 2 828 obyvateľov v roku 2001, a to prirodzeným prí- rastkom, imigráciou obyvateľstva do obce a znížením odlivu obyvateľov z obce. Roz- siahla výstavba rodinných domov, na ktorej sa významne podieľa obyvateľstvo zvon-

Ľubica Falťanová 235 ku, sa prejavuje v zmenách oficiálneho počtu obyvateľstva len čiastočne, nakoľko časť prichádzajúceho obyvateľstva nerieši bývanie trvalým pobytom v obci. Jedným z prob - lémov obcí na Slovensku sa javí starnutie populácie. Toto sa prejavuje najvýraznejšie v menej rozvinutých regiónoch. Výpočty indexu starnutia vychádzajú z vekovej skupiny 0-14 rokov a vekovej skupiny 60+ u mužov a 55+ u žien. Podľa toho má obec index starnutia v roku 2011 až 136,0 a oproti roku 2001 (101,6) sa zvýšil. Index 100 znamená dolnú hranicu nepriaznivého stavu starnutia obyvateľstva. Obec nie je problémová z hľadiska nezamestnanosti. V roku 2007 bolo v obci evidovaných iba 58 nezamestna- ných. Za prácou odchádza takmer polovica (49,83 %) z ekonomicky aktívneho obyva- teľstva. Z hľadiska života v obci, je však dôležité, že nejde o dlhodobú migráciu spoje- nú s dlhodobou absenciou v obci ako je tomu v regiónoch s kritickou situáciou v oblasti pracovných príležitostí. Obec Lozorno vytvára vhodné podmienky pre miest- nu zamestnanosť predovšetkým pracovnými miestami v oblasti priemyslu. V obci sa nachádza 54 prevádzok z odvetvia priemyslu, živnostníctva, obchodu, cestovného ruchu, služieb, školstva, zdravotníctva, verejnej správy, poľnohospodárstva. Sídlo význam - ných firiem (k najväčším patrí Autopriemyselný park Lozorno, ELEKTRO HARAMIA, KAROVIČ – stavebníctvo a autodoprava a iné) ovplyvňuje priaznivo stav obecného roz- počtu. Podľa starostu Ľ. Húbka, príjmami do obecného rozpočtu patrí obec Lozorno medzi najbohatšie obce Slovenska. Objektívne skutočnosti v lokálnom vývine môžu podmieňovať rôzne situácie v zdru- žovaní. Dané údaje vytvárajú priestor pre otázku vzťahu starnutia populácie a nedos - tatku generačného následníctva v združeniach či vplyve výrazného zastúpenia staršej generácie na vytváranie záujmových zoskupení zameraných na poprodukčnú sociálnu skupinu. Vplyv na spájanie ľudí do rôznych zoskupení a riešenie osobitných problé- mov a cieľov prichádza do úvahy zo strany prichádzajúceho obyvateľstva reprezentu- júceho mladú generáciu. Prítomnosť obyvateľstva v obci zohráva v združovaní úlohu z hľadiska ľudských zdrojov. Priaznivé ekonomické ukazovatele signalizujú možnosti finančnej a materiálnej podpory miestnych združení. Z hľadiska objektívnych podmienok (prítomnosť populácie, sociálno-ekonomická situácia v podpore združení) v tvorbe občianskych zoskupení prevládajú v obci výhody v porovnaní so sídlami v menej rozvinutých oblastiach Slovenska, kde v mnohých prípadoch sídiel združovanie takmer vymizlo z kolektívneho života ľudí.

STAV MIESTNYCH NEZISKOVÝCH ZDRUŽENÍ

Projekt sa zameral na obidva typy združení občianskeho charakteru – formálne a neformálne. Základný prehľad o výskyte občianskych združení v obci poskytli dva hlavné zdroje. Prvým bol register Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (Registre, 2013). Podľa tejto evidencie z organizácií neziskového sektora s právnou subjektivitou majú sídlo v Lozorne iba občianske združenia. K poznaniu skutočného stavu združe- ní rôznych organizačných typov, formálnych, neformálnych alebo základných organi- zácií pôsobiacich v rámci sídla však napomáhajú rôzne lokálne zdroje. Patrí k nim dru- hý najdôležitejší prameň informácií, ktorým bola webová stránka obce Lozorno, kde sú uverejnené zoznamy pod názvami Miestne spolky a združenia, športové organizácie (Lozorno, 2012, Lozorno, 2013). V tomto zozname sa nachádzajú združenia, ktoré sú vo väčšine prípadov základné organizácie sieťových republikových zväzov (najčastej- šie existujúcich ako občianske organizácie), z nich niektoré majú aj vlastnú právnu

236 TÉMA subjektivitu. Súhrn organizácií z obidvoch zdrojov bol doplnený združeniami zistený- mi z ústnych výpovedí a miestnej tlače. Predkladaný zoznam v príspevku rozlišuje niekoľko údajov. Združenia sú identifi- kované podľa názvu uvedeného v zdroji, podľa roku vzniku a zdroja informácií. Názvy združení sú zaznamenané v podobe uvedenej v pôvodných materiáloch. Niektoré združenia sa objavujú vo viacerých zoznamoch, buď ako občianske združenia v regis- troch Ministerstva vnútra SR alebo ako miestne spolky, športové organizácie. K jednotlivým informáciám sú priradené nasledovné znaky a skratky organizačných foriem podľa zdroja.

Občianske organizácie: l podľa Registra občianskych združení Ministerstva vnútra SR(OZ) m podľa zoznamu obce Lozorno Miestne spolky (MS) w podľa zoznamu obce Lozorno Športové organizácie kluby, oddiely (ŠO) o podľa iných zdrojov (MS) u rok založenia pred rokom 1989 n Základná organizácia republikového zväzu (ZO) Organizácia pôsobiaca iba mimo obce X

Stav neziskových združení. Lozorno, 2013 Neziskové združenie organizačná forma dátum vzniku občianskeho charakteru l Esoball Lozorno OZ 2003 l BMX TITANI OZ 2010 l Color Car Šprinc – Racing TEAM OZ 2002 l Dobrovoľný obecný hasičský zbor OZ 1996 v Lozorne MS m Dobrovoľný obecný hasičský Pred rokom 1918 zbor v Lozorne u Dobrovoľný hasičský zbor l Ezelarn OZ 2009 l Golfový klub PEGAS OZ 1998 w Golfové ihrisko ŠO l Klub turistov Lozorno OZ 2010 w Turistický oddiel MS w Turistický oddiel pri TJ Lozorno 1982 l Komunitné centrum Muškát OZ 2004 l Občianske združenie Vidiek 2000 X OZ 2000 l Občianske združenie Makovička X OZ 2009 l Občianske združenie Z dobrých rúk X OZ 2009 l Phos X OZ 2010 l Podujatie.eu X OZ 2009 l Rybársky spolok Lozorno OZ 2007 n Slovenský rybársky zväz MS, ZO 1973 l Združenie za ekonomickú prosperitu OZ 2005 Záhoria X l Speleo Bratislava X OZ 1992 l Športový klub Lozorno, futbalový oddiel OZ w Športový klub Lozorno, futbalový oddiel ŠO w Športový klub 1922

Ľubica Falťanová 237 Stav neziskových združení. Lozorno, 2013 Neziskové združenie organizačná forma dátum vzniku občianskeho charakteru l Športový klub stolného tenisu Bratislava OZ 1990 l Tenisový oddiel Lozorno OZ 2003 w Tenisový oddiel ŠO u Organizovanie tenisu 1977 l Veterán TATRA&ARMY klub OZ 2012 l Viking Vodácky klub X OZ 2003 l Záhradkárska osada Podzbrodka X OZ 2006 l Združenie Abeland OZ 2008 l Združenie súkromných vlastníkov lesa OZ 1993 n Jednota dôchodcov Slovenska MS, ZO 1992 n Slovenský zväz telesne postihnutých MS u Zväz invalidov Slovenska 1966 n Slovenský červený kríž MS, ZO u Slovenský červený kríž po 1948 n Spolok žien Slovenska MS, ZO u Slovenský zväz žien po 1948 n Poľovnícke združenie Podhorie MS u Poľovný zväz Podhorie 1974 n Ženský spevácky zbor MS u Podhoranka 1974 n Folklórno-duchovná spevácka skupina Loza MS 2008 n Mužský spevácky zbor – Enem tak MS 2007 n Cirkevný spevácky zbor – Vajíčko MS 2007 w Rekreačná telesná výchova – cvičenie žien ŠO u Rekreačná telesná výchova 1972 w Hokejbal ŠO n Materské centrum Muška MS 2004 o Katolícke hnutie žien Slovenska MS, ZO 2006 o Drobnochovatelia ZO u Slovenský zväz drobnochovateľov 1963

K HODNOTENIU STAVU ZDRUŽENÍ NEZISKOVÉHO SEKTORA PO ROKU 1989

Na základe rôznych zdrojov bolo pre rok 2013 zistených 38 občianskych organizácií formálneho a neformálneho charakteru so sídlom v obci Lozorno. Formou občianskych združení (združení s právnou subjektivitou) v registri Ministerstva vnútra je zaevido- vaných 24 samostatných neziskových združení občianskeho charakteru. Z toho deväť z nich má v obci iba sídlo a ich činnosť nie je spätá s obcou. Obec zostavila zoznam 20 organizácií pod názvami miestne spolky, športové organizácie, kluby. Väčšina z týchto spolkov z obecného zoznamu pracuje ako základná organizácia celorepublikových or- ganizácií, ktoré sú spravidla inštitucionalizované ako občianske združenia. Niektoré základné organizácie sú registrované aj ako občianske združenia. Neformálny typ zdru- žení predstavujú štyri spevácke zbory. Celkovo možno hovoriť o 29 miestnych spolo- čenských organizáciách pôsobiacich v Lozorne. V odbornej literatúre sa označujú občianske združenia ako spolky (Skovajsa a kol., 2010: 92). Príslušníci sídelnej spoločnosti vnímajú spolky ako spoločenské združenia

238 TÉMA prejavujúce sa v priestore sídla z hľadiska členstva, činnosti, organizačnej formy (ma- jú názov, organizačných predstaviteľov, symboly). K ostatným občianskym združe- niam zo zoznamu občianskych združení sa vyjadrujú nasledovne: to sú iba združenia. To znamená, v skutočnosti podľa názorov obyvateľov obce nefungujú ako spolky, čiže ako určitá organizačná jednotka. Spĺňajú síce niektoré inštitucionálne formálne podmienky (štatút občianskeho združenia), ale nie sú prostriedkom na organizáciu skupiny ľudí a pravidelnej činnosti. Na druhej strane však založenie takýchto občianskych združení, napr. ako administratívneho reprezentanta, môže byť vyjadrením záujmu skupiny občanov, ktorí majú spoločné vzájomne prospešné alebo verejnoprospešné záujmy a prostredníctvom nich môžu prispieť k rozvoju obce (napr. ako je tomu v prí- pade Komunitného centra Muškát či Ezelarnu). Niektoré miestne združenia občianskeho charakteru existovali pred rokom 1989 s prestávkami, viaceré kontinuálne nadväzovali po roku 1989 na predchádzajúcu čin- nosť alebo vznikli tzv. na zelenej lúke. Polovica súčasných miestnych spoločenských organizácií, nachádzajúcich sa v pred - loženom súhrnnom zozname neziskových združení, má korene v období pred rokom 1989 (napr. Dobrovoľný hasičský zbor, športové oddiely: futbalový oddiel, klub stol- ného tenisu, tenisový oddiel, turistický oddiel, Slovenský zväz telesne postihnutých, Slovenský červený kríž, Spolok žien Slovenska, Poľovnícke združenie, Rybársky spolok, Drobnochovatelia). V kontinuálnom pokračovaní činnosti združení je Lozorno špecifickým prípadom v porovnaní s okolitými obcami, v ktorých združenia z obdobia socializmu po roku 1989 zanikli. Podľa údajov uvedených Duchoňom a Popelkovou časť z nich mala pôsobnosť už v medzivojnovom období (napr. Dobrovoľný hasičský zbor, športový klub) (Lozorno, 2004: 98, 151). Značnú časť združení reprezentujú spo- ločenské organizácie, ktoré po roku 1989 zostali na úrovni základných organizácií re- publikových zväzov transformovaných na občianske združenia (Slovenský zväz telesne postihnutých, Spolok žien Slovenska a pod.). Formou základnej organizácie boli založené pre obec podľa oblasti pôsobenia nové typy spolkov (Jednota dôchodcov Slo- venska). Ako občianske organizácie sa inštitucionalizovali od roku 1990 niektoré tra- dičné organizácie (športové oddiely, hasičský zbor), po roku 2000 Rybársky spolok, Turistický oddiel, Tenisový oddiel. K menej známym občianskym organizáciám patrí skupina nových združení založených ako občianske združenia po roku 2003 (napr. Komunitné centrum Muškát, Esoball, Veterán TATRA). Nové neformálne združenia (spevácke zbory) vznikli po roku 1989 pod vplyvom v roku 2007 obcou založených tra- dícií hudobných a speváckych podujatí. Z pohľadu na oblasti činnosti občianskych organizácií a spolkov vyplýva, že sa zachovalo tradičné zameranie občianskych organizácií na spoločensko-kultúrnu, športovú činnosť, zdravotnícko-sociálnu, hasičskú činnosť a záujmovú činnosť v oblasti poľov- níctva, rybárstva, drobnochovateľstva. Nové typy aktivít pribudli založením hospodár- skeho združenia (Združenie súkromných vlastníkov lesa), združenia v oblasti sociál- nej starostlivosti (Abeland, známy ako rekreačné a náučné zariadenie, v rámci ktorého vzniklo rovnomenné občianske združenie), starostlivosti o deti (Materské centrum Muška), združenia zameraného na rozvoj obce, regiónu (Komunitné centrum Muškát, Ezelarn), histórie (Veterán TATRA zriadené v rámci súkromného múzea historických vozidiel), rodiny a duchovného života (Katolícke hnutie žien Slovenska). Združenia občianskeho charakteru uvedené v zozname obce ako spolky sú aktívne, s pravidelnou činnosťou stanovenou v ročných plánoch. Fungujú zásluhou kvalitného menežmentu vo formálnych organizačných štruktúrach. K determinantom pôsobenia

Ľubica Falťanová 239 týchto združení patrí členský záujem. Podľa postojov informátorov, v existencii miestnych združení sa odzrkadľuje vzťah obyvateľov Lozorna ku kolektívnemu životu. V se- bahodnotení vidia príčinu životnosti a aktívnosti združení v tom, že miestni ľudia sa radi združujú. Do činnosti združení občianskeho charakteru sa zapájajú rôzne počty záujemcov podľa typu združení rozlišovaných obsahovým zameraním. Príkladom spolkov s naj- vyšším počtom členstva patrí Jednota dôchodcov Slovenska s počtom členov 150 v roku 2012 a Slovenský zväz telesne postihnutých s počtom členov 170 v tom istom roku. Obec demonštruje, že sa tu spájajú aktivity autochtónneho obyvateľstva a nových oby- vateľov, ktorých príchod do obce sa spája s osobitnými potrebami. Tie môžu vytvárať deliacu líniu medzi obidvomi skupinami obyvateľstva, čo sa premieta aj v zakladaní združení alebo v ich členstve. Členmi tradičných dlhoročných združení je takmer vý- lučne pôvodné obyvateľstvo. Existujú združenia založené prisťahovalcami, orientova- né na potreby nového obyvateľstva. Vnútorné cieľové zameranie združení občianskeho charakteru v obci má význam na zachovanie a rozvoj hodnôt v rôznych oblastiach činnosti, s ktorými sa spájajú ďalšie vnútorné a vonkajšie funkcie združení (napr. sociálna starostlivosť a spoločensko- -kultúrny život dôchodcov, kultúra, šport, ochrana prírody a poľovníctvo, rybárstvo a ochrana prírody). Úloha združení občianskeho charakteru vo vzťahu voči sídelnému spoločenstvu sa najvýraznejšie prejavuje organizovaním rôznych verejných podujatí (napr. Rybárskych hodov, osvetových podujatí speváckeho súboru, plesov) v obci alebo aktívnou účasťou na obecných akciách spoločensko-kultúrneho rázu. K determinantom fungovania združení občianskeho charakteru patrí ich spolupráca s miestnou samosprávou, podnikateľmi a verejnosťou. Existencia miestnych združení je založená popri svojpomoci na podpore obecným zastupiteľstvom (finančným, poskytovaním priestorov, spoluorganizovaním akcií), podnikateľských subjektov (sponzorsky) a pri- jímaním 2% z daní od obyvateľov obce. Hodnotenie predstaviteľov združení občian- skeho charakteru k podmienkam ich existencie poukazuje vo všeobecnosti na spo - kojnosť s finančnými zdrojmi a priestormi potrebnými na realizáciu činnosti, zabezpečovanie ktorých je založené vo veľkej miere na závislosti na okolitej spoloč- nosti, v ktorej združenia pôsobia. Na báze vytváraných vzťahov a činnosti plnia zdru- ženia spoločenské funkcie všeobecnejšieho rázu. Všeobecné úlohy združení a úlohy vyplývajúcej z ich činnosti sú založené na špecifických okolnostiach vzniku a fungo- vaní každého združenia. Nasledovný príklad združenia občianskeho charakteru identifikuje na konkrétnych situáciách vznik, fungovanie a funkcie Komunitného centra Muškát.

VZNIK A FUNGOVANIE ZDRUžENÍ OBČIANSKEHO CHARAKTERU NA ZÁKLADE VYBRANÉHO PRÍKLADU

Táto časť príspevku modelovo definuje význam neziskového združenia občianske- ho charakteru pre rozvoj obce, ktorý si budeme ilustrovať na základných charakteris- tikách dvoch takýchto združení: Komunitného centra Muškát a Materského centra Muška. V krátkosti sa pozrieme na to, kto sú ich občianski lídri, aké majú základné idey, motivácie, ako organizujú vlastnú činnosť a zabezpečujú existenciu združenia, ale dozvieme sa aj o tom, ako menežujú svoju činnosť, ako spolupracujú s obecným za- stupiteľstvom a predstaviteľmi podnikateľskej sféry, kto sú ich občianski užívatelia a aktivisti, aká je ich nadlokálna sieť a ako hodnotia svoju funkciu.

240 TÉMA Ihrisko v areáli Materského centra Muška. Lozorno 2012. Foto: Ľ. Falťanová.

Komunitné centrum Muškát je združenie občianskeho charakteru, ktoré bolo zalo- žené v roku 2004. Podľa registra je oblasťou jeho činnosti rozvoj obce, regiónu a ces- tovného ruchu. Komunitné centrum Muškát predkladalo projekt na založenie Centra kultúry v obci Lozorno. Za vznikom komunitného centra stálo niekoľko jednotlivcov, ktorí významne ovplyvnili obecnú rozvojovú politiku. Toto združenie občianskeho charakteru sa inštitucionalizovalo ako právny subjekt, ktorý reprezentoval občian- skych aktivistov pri predkladaní projektu Materského centra Muška obecnej samo- správe. Materské centrum združuje matky na materskej dovolenke s deťmi v predškolskom veku. Prvé materské centrum na Slovensku vzniklo v roku 1998 v Poprade. Zariadenia a občianske združenia materských centier sú zamerané na vytvorenie priestorov pre hry s deťmi, vzdelávanie detí formou kurzov (napr. cudzích jazykov), sociálnu komu- nikáciu a na podporu pomoci matkám pri výchove a voľnočasových aktivitách detí. Hlavná náplň činnosti Materského centra v Lozorne sa realizuje v zariadení obce vy- hradenom pre Materské centrum. Registrované je v Únii materských centier na Slo- vensku. V spolupráci s Centrom kultúry a podporou Únie sa organizujú pre obec akcie celoslovenského charakteru (Míľa pre mamu). V Materskom centre sa stretáva pravidelne 10-15 matiek s deťmi. Činnosť a údržba priestorov sa zabezpečuje svojpomocne. Za občianskeho lídra, ktorý sa angažoval pri vzniku oboch spomenutých združení občianskeho charakteru, možno považovať D. R., narodenú v roku 1968. D. R sa pri- sťahovala do obce Lozorno v roku 1998 spolu s manželom. Vysokú školu vyštudovala v Bratislave. Pôvodne redaktorka, patrí k iniciátorom založenia Komunitného centra Muškát v Lozorne a Materského centra Muška, ako aj Centra kultúry. Profesijne viedla

Ľubica Falťanová 241 Centrum kultúry v Lozorne, v súčasnos- ti je riaditeľkou nadácie Hodina deťom. Takto charakterizuje pôvodnú ideu a pr - vé pokusy o realizáciu projektu mater- ského centra: Od roku 2001 som bola na materskej. A chcela som rozbehnúť neja- ké kreslenie pre deti, lebo som začala chodiť do Bratislavy s mojou dcérou a pri- šlo mi to úplne od veci sa prevážať. A ako som zverejnila ten inzerát, vylepovala plagáty v obci, že by sa tu kreslilo, tak zrazu sa mi ohlásili nejakí ďalší vrátane B. H. a že oni by chceli nejaké Materské centrum založiť. Nakoniec som tú výtvar- nú nerealizovala, ale som sa stretla s tý- mito ľuďmi, ktorí chceli niečo robiť. Svoju motiváciu pustiť sa do podobného projektu v Lozorne objasňuje D. R. týmito slovami: A tým, že niekto sa tam narodil, má tam rodičov, bratrancov, tetky, suse- dov a ja neviem čo, on nemá potrebu cho- diť do materského centra. Lebo žena keď ostane na materskej dovolenke, tak z to- Miestnosť Materského centra Muška založeného občianskou iniciatívou reprezentovanou Komu- ho kvanta príbuzných vždy sa niekto náj- nitným centrom Muškát. Lozorno 2012. Foto: Ľ. de, ktorý tam cez deň je. Na tej dedine. Falťanová. Na to, aby takéto združenie občian- skeho charakteru mohlo začať fungovať, boli potrebné aj niektoré informácie a zručnosti. K tejto téme D. R. hovorí: My sme to nevedeli, ale práve tí jedni už od revo- lúcie pôsobili v neziskovom sektore. Takže oni boli zorientovaní. M. T. je z Lozorna, ona má momentálne Občianske združenie a má portál ďakujeme.sk a Ľ. T., do Lozorna sa prisťahoval, bol a neviem či ešte nie je riaditeľom Bratislavskej komunitnej nadácie. Je celoslovensky pôsobiace. Ja som bola vtedy dosť mimo tej problematiky. Ja som dovtedy nikdy v neziskovom sektore nerobila. A tak sme spoločne vypracovali projekt pre po- slancov a boli sme to s Barboriným mužom odprezentovať na zastupiteľstve. To bolo v roku 2004. K tomu, aby Materské centrum v Lozorne mohlo byť aj realizované, boli potrebné praktické kroky, ktoré sa dajú rozdeliť do troch základných skupín: svojpomoc, spolu- práca s obecnou samosprávou a spolupráca s miestnymi podnikateľmi. Na svojpomoc- nú časť si D. R. spomína takto: Ten projekt bol prijatý, pretože našim návrhom bolo, nech nám obec dá taký jeden skladový priestor, ktorý bol súčasťou materskej škôlky. To bol nevyužitý priestor, taký neporiadok tam bol. Tak potom naši chlapi a potom jedna mamička pozháňala dobrovoľníkov z Orangu a ešte tí dobrovoľníci za to, že tam s nami mohli robiť dostali nejaké peniaze. Takže my sme si to vlastne sami zrekonštruova- li. Tam bolo totiž treba spraviť totálnu rekonštrukciu, vrátane vody, také veľké veci sa ta robili. Kúrenie sa tam naťahovalo. Čiže chlapi to zrekonštruovali. Nové podlahy. No a potom my sme to spustili a stretávali sme sa tam. Materské centrum nepotrebuje veľa peňazí. Hračky sme tam nanosili my. Ja som tam doniesla starú sedačku.

242 TÉMA Dôležitá bola aj podpora obecnej samosprávy: Obec nám vtedy prispela tuším 60 000 korún. Viete v čom bola najväčšia pomoc a to tam môžete zdôrazniť. Čo môže pomôcť občianskym iniciatívam, nech im odpúšťajú nájmy. Nemusia im dávať peniaze. A nech im platia energie. Oni sú väčšinou v ich budovách, aj tak tá budova nejakú tú prevádz - ku má. Radšej nech si vážia, že niekto robí program pre tú komunitu. Pomáhali však aj miestni podnikatelia, napríklad ... aj pri tom zariaďovaní. My sme aj búrali a stavali nové priečky. My sme išli napríklad za miestnym podnikateľom, ktorý má stavebníctvo. A on nám venoval tehly. Karovič. Ďalší Elektro Haramia nám urobil štít, že Materské centrum Muška zadarmo. Miestni čalúnnici nám našili kopu vankúšov. Píla na druž- stve nám dala nejaké drevá. Vždy keď sme mali akcie, obchody nám niečo dali. Nikdy sme nemali nejaký problém, že by nás nejako odmietli. Ako prebiehalo organizovanie činnosti zo strany aktivistov a kto boli užívatelia ko- munitného a neskôr aj materského centra, si spomína D. R. takto: My sme založili to ko- munitné centrum. Povedzme, 5-6 nás bolo. To sa tak postupne rozrástlo. Keď už bolo otvorené to materské centrum, potom tam začal každý chodievať. Každý niekoho poznal. Lebo Lozorno má veľa prisťahovaných. Ono naozaj tam tie baby boli celé šťastné, že môžu kam ísť. My sme fungovali dva krát do týždňa, a to aj na tej dedine stačí. Po- tom začalo normálne fungovať materské centrum. Sme sa tam stretávali. Niekedy sme si urobili napríklad kurz prvej pomoci, kurz sebaobrany, stretnutie s detskou psycholo- gičkou. Materské centrum Muška plní v súčasnosti v Lozorne viacero funkcií. Za jednu z nich možno považovať socializáciu detí, ich výchovu a podporu rodinného života. Ako hovorí D. R.: Materská škôlka to začala podporovať. Potom v tej škôlke videli, že to je dobre, že tie deti, keď začali chodiť do škôlky boli také pripravené. Že ten areál už po- znajú. Keďže sa vďaka angažovaniu v materskom centre podarilo svojpomocne zre- konštruovať obecné priestory v budove materskej škôlky, za ďalšiu funkciu možno označiť skvalitňovanie infraštruktúry. Materské centrum plní aj komunitné a rodinné funkcie: Preto to materské centrum je zaujímavejšie pre prisťahovalcov, kým si nevybu- dujú nejaké vzťahy. Fakt dobré aby si vybudovali vzťahy. Dneska som v takom štádiu, že tá jedna rodina, ktorú som v dedine poznala, dnes ja som v pravidelnom dennoden- nom kontakte s kočkami, ktoré som stretla v tom materskom centre. Moje deti sú už ka- moši ich detí. My sme boli všetci rodičia. Keď už bolo otvorené to materské centrum, potom tam začal každý chodievať. Každý niekoho poznal. Lebo Lozorno má veľa prisťa- hovaných. Ale aj tá mama potrebuje nejakú psychohygienu, nejaké sociálne kontakty. A môžem vám s odstupom času povedať, že dobre to bolo v tom, že to je už 9 rokov a dneska sú tieto baby mojimi najlepšími kamoškami v tej dedine, stretávame sa každý piatok. Ideme grilovať s našimi deckami aj s našimi mužmi. Teraz je druhá fáza týchto komunitných aktivít, ktoré držia v rukách muži naši, na čele s Tvrdoňom. Chodia už druhý rok v stredu večer hrávať futbal otcovia a chlapci do našej školy. A ja to vidím na mojom synovi, že chodí s mojim mužom, je to dobré prehlbovanie vzťahov, otec, syn. Ako ďalšie funkcie Materského centra možno vypichnúť sociálno-integračné a filan- tropické funkcie. Tie prvé naznačuje D. R. v tomto výroku: Pretože pre tú komunitu to je dôležitá vec, má to pozitívny prínos pre celú obec. Keď tí ľudia nie sú zavretí. Sedia doma, potom sa také fámy rozširujú a takto keď ľudia žijú spolu, tam je veľký tvorivý po- tenciál v nich. Dá sa potom všeličo urobiť. Potom si možno ľudia oveľa viacej vážia tú dedinu. Ináč sa budú k nej chovať. Budú ústretovejší voči samospráve, k rozhodnutiam samosprávy. Niekedy fakt stačí to že nechajú nejaké materské centrum v nejakom priestore. Filantropická funkcia sa prejavuje iným spôsobom: Dôležité je, že miestna ko-

Ľubica Falťanová 243 munita to podporí. Že to Materské centrum nie je otravné. Alebo, že tá miestna ob- čianska iniciatíva niečo chce stále od tých subjektov a na druhej strane oni nevidia zmysel tak oni to nebudú podporovať. V niečom sme to mali komplikovanejšie, ale napriek tomu boli ústretoví, že to materské centrum primárne a slúžilo oslovilo tých prisťaho- valcov. A tí miestni podnikatelia sú miestni. Na základe uvedených príkladov a výpovedí môžeme konštatovať, že činnosť a fungovanie združení občianskeho charakteru závisí od mnohých determinantov – lídrov, členskej aktivity, vzťahov so širším okolím v prostredí, kde pôsobí. Symbiózou jedno- tlivých elementov sa vytvára priestor pre plnenie funkcií vyplývajúcich z činnosti združenia a zabezpečenia jeho fungovania.

ZÁVER

Obec Lozorno patrí k sídlam, kde miestne spoločenstvo je aktívne, čo sa prejavuje v počte občianskych organizácií, ktoré pôsobia v obci. Osobnosti, ktoré iniciovali ich založenie, vniesli nové prvky do života miestnych komunít alebo priamo reagovali na reálne potreby miestneho spoločenstva. Aktivita združení sa premieta do rôznych ob- lastí života ľudí. S ich realizáciou a s aktivitami na ich zabezpečenie plnia združenia jed- notlivé funkcie komunitného, sociálno-integračného, inovačného a filantropického rá- zu. Organizačná a cieľová činnosť občianskych organizácií zároveň poodhaľuje fungovanie lokálneho spoločenského systému, ktorý podporuje ich existenciu. Pro- stredníctvom zabezpečovania činnosti, organizácie a činnosťou sa vytvárajú v spoloč- nosti vzťahy medzi predstaviteľmi združení, zástupcami verejnej správy, s podnikateľ- mi a ostatnou verejnosťou. Kvalita týchto vzťahov závisí tak od osobnostných predpokladov ľudí (všetko je to o ľuďoch), ale vzhľadom na fungujúci systém podpory zo strany miestnej samosprávy podnikateľských subjektov a verejnosti, priaznivo ovplyv- ňujúci fungovanie združení, aj od ekonomického a sociálneho zázemia a kvality života v spoločnosti.

LITERATÚRA

Bútorová, Z., Bútora M. (1996). Mimovládne Filadelfiová, J., Dluhá, M., Marček, E., Koši- organizácie a dobrovoľníctvo na Slovensku čiarová, S. (2004). Poznávanie tretieho sek- očami verejnej mienky I. Bratislava: SPACE tora na Slovensku. Bratislava: S.P.A.C.E., – Centrum pre analýzu sociálnej politiky. n.o., Centrum pre analýzu sociálnej poli - Danglová, O., Beňušková, Z. (Eds.), (2007). tiky. Trendy regionálneho a miestneho rozvoja Hrubala, J., Haňdiak, P., Machalová, V. na Slovensku. Bratislava: Ústav etnológie (1999). Právo a neziskový sektor na Slo- SAV, Centrum pre európsku politiku, Ka- vensku. Bratislava: S.P.A.C.E. – Centrum tedra etnológie a etnomuzikológie. pre analýzu sociálnej politiky. Danglová, O., Zajonc, J. (Eds.) (2007). Mestá a Majchrák, J., Strečanský, B., Bútora, M. dediny pod malými Karpatmi. Etnologické (Eds.). (2004). Keď ľahostajnosť nie je štúdie. Bratislava: Ústav etnológie SAV. odpoveď. Bratislava: Inštitút pre verejné Danglová a kol. (2005). Vidiek v procese trans- otázky. formácie. Výsledky etnografického výsku- Skovajsa, M. a kol. (2010). Občanský sektor. mu jedného západoslovenského regiónu. Organizovaná občanská společnost v České Bratislava: Ústav etnológie SAV. republice. Praha: Portál.

244 TÉMA Sowa, K. Z. (1988). Wstęp do socjologicznej Lozorno. Oficiálna stránka obce Lozorno. Zís- teorii zreszeń. Warszawa: Państwowe Wy- kané 15. 3. 2013, z http://www.lozorno.sk/ dawnictvo Naukowe. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti - Turcsány, J. a kol. (2004). Lozorno. Monogra- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. fia o dejinách obce. Obecný úrad Lozorno. Dostupné 20. 7. 2013, z http://old.culture.gov.sk/cirkev-a-nabozenske-spolocnos- Elektronické zdroje ti/registrovane-cirkvi Registre, evidencie, zoznamy – informácie o re- Index starnutia. Získané 22. 7. 2013, z http:// gistrácii. Ministerstvo vnútra Slovenskej re- www.sodbtn.sk/infostat/2/index.html publiky. Získané 21. 6. 2013, z http://www. Lozorno. Oficiálna stránka obce Lozorno. Zís- minv.sk/?registre-evidencie-zoznamy-in- kané 21. 1. 2012, z http://www.lozorno.sk/ formacie-o-registracii

O AUTOROVI

ĽUBICA FALŤANOVÁ (*1952, Bratislava) vedecká pracovníčka Ústavu etnológie SAV v Bratisla- ve, absolventka národopisu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v r. 1976. Členka viacerých vedecko-výskumných projektov urbánnej etnológie a rurálnej etnológie, kde riešila najmä otázky sociálno-profesijnej štruktúry obyvateľstva a socio-profesijných skupín (obchodníkov, neroľníc- kych profesií, poľnohospodárskych robotníkov) v sídlach Slovenska. Z tejto oblasti publikovala viacero štúdií a príspevkov v kolektívnych monografiách (napríklad Falťanová, Ľ.: Folk Trade, In: R. Stoličná a kol.: Slovak-European Contexts of Folk Culture. Bratislava, SAV, 1977). V poslednom období sa zameriava na problematiku endogénneho rozvoja vidieckych sídiel, najmä malých obcí s kumuláciou demografických, ekonomických a zamestnaneckých problémov. Vší- ma si najmä aktivizáciu miestnych samospráv a občianske aktivity v oblasti získavania zdrojov na rozvoj sídiel. Z tejto témy publikovala niekoľko štúdií a monografiu (Ľ. Falťan, M. Strussová, D. Kostlán, Ľ. Falťanová, A. Sopirová: Malé vidiecke sídla na Slovensku začiatkom 21. storočia, Bratislava, Sociologický ústav, 2011).

Ľubica Falťanová 245 3 61 • 2013 TÉMA

SPOLOČENSKO-KULTÚRNE AKTIVITY A ICH ORGANIZÁTORI V OBCIACH NA ZÁHORÍ

MOJMÍR BENŽA

PhDr. Mojmír Benža, PhD., Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied, Klemensova 19, 813 64, Bratislava, e-mail: [email protected]

This study analyses the results of research on social-cultural activities which were conducted between the years 2010 and 2012 in villages in three districts of the Záhorie region. The research aimed to discover not only which social-cultural activities were held in the course of the year, but also the part played by civic associations registered in the villages in their organisation. The findings of the study show that there are three layers of social-cultural events. Firstly, there are events rooted in the traditional mode of life. The second layer is com- posed of what were originally centrally organised civic and political celebrations and activities, which have been transformed into amusements and recreational events. The third layer comprises events which are new or foreign to our cultural milieu but are accepted by the village community. The organisers of social-cultural events also may be divided into several groups. The first group comprises village administration; a second group includes civic associations of local firefighters, sportspeople and hunters, along with kindergartens and elementary schools; a third group is of mainly new civic associations, very varied in their fields of interest; a fourth, the least numerous, consists of non-governmen- tal organisations with an all-Slovakia scope. A fifth group of civic associations are those which develop activities only within the narrow confines of their own membership.

Key words: social-cultural activities, civic associations, Záhorie

Kľúčové slová: spoločensko-kultúrne aktivity, občianske združenia, Záhorie

ÚVOD

Tento príspevok svojím obsahovým zameraním voľne nadväzuje na štúdiu Ľ. Falťa- novej Rola občianskych združení v endogénnom rozvoji malých sídiel (Falťanová, 2011). Autorka v nej prezentuje výsledky svojho výskumu v prostredí niekoľkých vy- braných malých obcí do 500 obyvateľov v troch rôznych samosprávnych krajoch, v Bratislavskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, s rozdielnymi ekonomickými

246 TÉMA a sociálnymi charakteristikami. Náš výskum bol zameraný plošne, na takmer všetky vidiecke sídla nachádzajúce sa v jednom tradičnom regióne, konkrétne na Záhorí. Predmetom výskumu boli spoločensko-kultúrne aktivity, ktoré sa v r. 2010 až 2012 v skúmaných obciach uskutočnili a kto bol ich organizátorom. Cieľom bolo zistiť podiel občianskych združení na spoločenskom a kultúrnom živote obcí, v ktorých sú re- gistrované. Výskum sa dial v podobe neformálneho rozhovoru s predstaviteľmi samo- správy obce, starostami alebo starostkami či s administratívnymi pracovníčkami obce. Výbornou pomôckou pri výskume boli kalendáre alebo zošity na obecných úradoch, v ktorých boli zaznačené jednotlivé aktivity, ktoré sa uskutočnili v priebehu roka a uve- dení boli tiež ich hlavní organizátori. V prípade potreby boli poznatky doplnené infor- máciami, ktoré mali obce uverejnené na svojich webových stránkach. Získané údaje o spoločensko-kultúrnych aktivitách boli kartograficky vyhodnotené, vždy všetky aktivity, ktoré sa udiali v jednom mesiaci v celom skúmanom priestore.1 Záhorie tvoria tri okresy: okres Malacky, patriaci do Bratislavského samosprávneho kraja, a okresy Senica a Skalica, ktoré patria do Trnavského samosprávneho kraja. Spo- lu ho tvorí 77 sídiel, z čoho je 7 mestského a 70 dedinského charakteru. Výskum sa usku- točnil len v obciach dedinského charakteru, v 55 z nich, t. j. v 78,57 % obcí. Z hľadiska veľkosti, počtu obyvateľov v obci, v okrese Malacky, ktorý má 23 obcí dedinského charakteru, prevládajú obce nad 1 000 obyvateľov, 5 obcí má nad 2 000 obyvateľov a dokonca 3 – Rohožník, Veľké Leváre a Zohor majú viac ako 3 000 obyvateľov. V okrese Se- nica, ktorý má 29 obcí dedinského charakteru, v jeho východnej časti prevládajú obce do 1 000 obyvateľov a v západnej časti obce do 2 000 obyvateľov. Viac ako 3000 obyvateľov majú len obce Borský Mikuláš a Kúty. V okrese Skalica, ktorý je najmenší a má len 18 obcí dedinského charakteru, prevládajú obce do 1 000 obyvateľov. Do 2 000 obyvateľov majú len tri obce – Petrova Ves, Radošovce a Unín. Obce Brodské a Kopčany majú dokonca do 3 000 obyvateľov, ale obec s viac ako 3 000 obyvateľmi sa v okrese nenachádza. Z hľadiska existencie občianskych združení obdobné rozdiely sú aj v ich počtoch v rámci jednotlivých okresov. V okrese Malacky bolo koncom r. 2012 evidovaných 223 občianskych združení. V okrese Senica to bolo 118 združení a v okrese Skalica 74 zdru- žení. V okrese Malacky, v dvoch tretinách jeho obcí prevládajú obce, v ktorých je re- gistrovaných do 10 občianskych združení. Do 15 združení je registrovaných v 4 obciach. Rovnako v 4 obciach sa nachádza do 20 združení. Zvláštnosťou v tomto smere je obec Lozorno, v ktorom je registrovaných viac ako 20 občianskych združení. V oboch okresoch Senica a Skalica prevládajú obce, v ktorých je registrovaných do 5 združení. Viac ako 5 združení, presnejšie do 10 združení má v okrese Senica 6 obcí a v okrese Skalica len 2 obce. Viac ako 10 združení majú len obce Borský Mikuláš a Sekule v okrese Senica a obec Kopčany v okrese Skalica. V týchto dvoch okresoch sa nachádzajú aj extrémne prípady, keď je v obci registrované len jedno občianske združenie. V okrese Senica sú to Bílkove Humence a v okrese Skalica obce Chropov a Prietržka. V celom re- gióne sa nevyskytla ani jedna obec, v ktorej by nebolo registrované žiadne občianske združenie. * Kartografické vyhodnotenie prinieslo z časového hľadiska nasledovný obraz spolo- čensko-kultúrnych aktivít v jednotlivých mesiacoch roka. V januári sa začalo obdobie plesov, často označovaných ako reprezentačný ples, buď obce, starostu alebo niekto-

1 Štúdia vznikla v rámci projektu Vedeckej grantovej agentúry VEGA – Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel, č. 2/0055/11, ktorý sa riešil v r. 2011 – 2013. Výskumný materiál a jeho kartografické vyhodnotenie je uložené v dokumentačnom archíve Ústavu etnológie SAV.

Mojmír Benža 247 rého občianskeho združenia, ktoré ples organizovalo. Aktívne boli najmä obce v okrese Skalica. Popri plesoch, na ktorých ženy boli oblečené do veľkých plesových rób, sa v niekoľkých obciach (Dubovce, Petrova Ves, Radimov, Unín alebo Moravský Sv. Ján) konali krojové zábavy. Na nich značná časť účastníkov, najmä žien bola oblečená v tra- dičnom odeve, miestnom kroji. Obdobou maškarných plesov pre dospelých boli det - ské karnevaly, ktoré sa konali v Dubovciach, Mokrom Háji, Radošovciach, Jablonici alebo v Plaveckom Podhradí. Konali sa aj dve obecné zabíjačky, v Plaveckom Podhradí a Sološnici. Z aktivít súvisiacich s tradičným obradovým kalendárom sa len v Záhor- skej Vsi konala obchôdzka Troch kráľov. Vo februári pokračovalo organizovanie plesov dospelých a detských karnevalov, ale už len v niekoľkých obciach. Rovnako to bolo aj s maškarnými plesmi a krojovými zá- bavami. V druhej polovici mesiaca plesy vystriedalo organizovanie fašiangových zá- bav. Fašiangové zábavy sa konali takmer v každej obci vo všetkých troch okresoch. Sú- časťou fašiangovej zábavy na jej záver bolo obradné pochovávanie basy, znak, že sa fašiang skončil. Pochovávanie basy paroduje kresťanský obrad pohrebu, pričom tzv. rozlúčková reč je príležitosťou na žartovné komentovanie života jednotlivcov i celej obce v uplynulom roku. Sprievod masiek, ktorý býval v minulosti súčasťou fašiangu, sa konal len v niekoľ- kých obciach, najmä v okrese Skalica. V okrese Malacky boli sprievody masiek len v Jablonovom, Lábe, Studienke a Záhorskej Vsi. V okrese Senica, v obciach v okolí Bor- ského Mikuláša, bolo súčasťou fašiangov predvádzanie tanca pod šable. Tanec je zná- my v obci Dojč alebo Sekule aj pod názvom chodenie Turkov. V oboch prípadoch ide o kruhový tanec mládencov, v ktorom tanečnou rekvizitou je kovová, ale častejšie dre- vená šabľa. Rozdiel je len v oblečení. Turci majú namiesto miestneho tradičného odevu oblečený tanečný kostým, ktorý sa skladá zvyčajne z bielej košele, červených no- havíc, červenej čiapky a červenej šerpy uviazanej krížom cez hruď. V značnom počte obcí v okrese Senica a Skalica fašiangovej zábave predchádzala obecná zabíjačka. Pod obecnou zabíjačkou si treba predstaviť verejné zabitie a spracovanie ošípanej na tradičné zabíjačkové špeciality. Ošípanú zakúpil obecný úrad, sta- rosta, obecné zastupiteľstvo alebo niektoré občianske združenie, najčastejšie hasiči. Finančný výťažok z predaja je príjmom obce alebo občianskeho združenia. V marci akoby spoločenský a kultúrny život v obciach Záhoria zaspal. Za zmienku stojí azda len vynášanie Moreny v Prievaloch a Záhorskej Vsi a prinášanie tzv. letečka deťmi v obciach Dubovce, Lakšárska Nová Ves, Rohov, Jakubov a Záhorská Ves. Na pô- vodne hromadne oslavovaný 8. marec – Medzinárodný deň žien si spomenuli už len v Kopčanoch a Borskom Mikuláši. Na Deň učiteľov si spomenuli len v Dubovciach. Obdobný charakter spoločenského a kultúrneho života ako v marci bol aj v apríli. Jedinou spoločensko-kultúrnou aktivitou, ale až koncom mesiaca, bolo stavanie mája. Máj sa staval takmer vo všetkých obciach Záhoria. Súčasťou stavania mája bola zvyčaj- ne aj neformálna zábava. Všetky obce Záhoria boli na záver 2. svetovej vojny oslobo- dené v apríli r. 1945. Túto udalosť si však pripomenulo len niekoľko obcí, v Borskom Mikuláši, Dubovciach, Kopčanoch a Prietrži. Medzi spoločensko-kultúrnymi aktivitami sa v tomto mesiaci po prvý raz na Záhorí objavuje podujatie inšpirované americkým Juhozápadom – country fest v Lozorne. Tak ako v apríli bolo dominantnou spoločensko-kultúrnou aktivitou stavanie mája, v máji to bola oslava Dňa matiek v druhú nedeľu v mesiaci. Nadviazalo sa tak na tradí- ciu založenú v 20. rokoch a obnovenú v 90. rokoch 20. storočia. V minulosti oslavova- ný 1. máj – sviatok práce si pripomenulo už len niekoľko obcí (Dojč, Plavecké Podhra-

248 TÉMA die, Jakubov a Lozorno), aj to len skôr formou recesistickej oslavy. V Sološnici si 1. máj pripomenuli kvetinovým jarmokom. Výstava kvetín spojená s veľkým kvetinovým jarmokom sa konala aj v Kátove a Lakšárskej Novej Vsi. V máji sa však otvára rybárska sezóna. V tých obciach, v katastri ktorých sa nachádza zarybnená vodná nádrž alebo majú prístup k rieke Morava, sa v tomto období otvorenie rybárskej sezóny spájalo s ry- bárskymi pretekmi dospelých i detí. Rybárske preteky sa konali v Prietrži, Studienke, Malých Levároch, Jakubove a Rohožníku. Hoci sa máj slávnostne staval takmer vo všetkých obciach, jeho zvalenie bolo už rutinnou záležitosťou. S hudbou sa tak stalo len vo dvoch obciach, v Podbranči a Plaveckom Petri. Najvýznamnejším podujatím v júni bola oslava Dňa detí, pôvodne Medzinárodného dňa detí, ktorý sa slávil 1. júna. Oslavy Dňa detí sa konali takmer vo všetkých obciach Záhoria. Mali rôznu podobu, od besiedky s kultúrnym programom až po podujatie na- plnené najrôznejšími zábavnými i športovými aktivitami. Mesiac jún je tiež mesiacom, v ktorom sa otvára tzv. letné obdobie hodov a hodových zábav. Prvé hody a hodové zá- bavy sa konali najmä v obciach okresu Skalica. Jánske ohne sa pálili len v Moravskom Sv. Jáne a Záhorskej Vsi. Koncom mesiaca sa v niektorých obciach (Kopčany, Kátov, Lopašov, Rovensko) objavila nová aktivita pre školské deti – slávnostné či skôr zábav- né ukončenie školského roku. V júli znovu ustávali spoločensko-kultúrne aktivity v obciach. Pokračovalo len konanie hodov a hodových zábav. Júl je predovšetkým mesiacom lokálnych futbalových turnajov a hasičských súťaží. Futbalové turnaje, na ktorých sa zúčastnili zvyčajne družstvá z okolitých obcí, sa konali v Popudinských Močidlanoch, Uníne, Chropove, Smrdákoch, Dojči, Moravskom Sv. Jáne, Prietrži, Hradišti pod Vrátnom, Plaveckom Mi- kuláši, Rohožníku a Kuchyni. V Uníne to nebol futbalový turnaj, ale súťaž v kopaní po- kutových kopov. Obdobne to bolo aj s hasičskými súťažami, ktoré sa konali v Kopča- noch, Petrovej Vsi, Radimove a Koválove. Mesiac august mal obdobnú skladbu spoločensko-kultúrnych aktivít ako mesiac júl. Pokračovalo konanie hodov a hodových zábav i hasičských súťaží. V auguste však kon- čí obdobie tzv. letných hodov. Novou aktivitou boli súťaže vo varení, najmä guláša, kto- ré sa konali najmä v obciach okresu Skalica. Obdobný charakter ako slávnostné ukon- čenie školského roku mala nová aktivita – rozlúčka so školskými prázdninami alebo s letom, ktorá sa konala v niektorých obciach koncom mesiaca. Výročie SNP si pripomenuli len v dvoch obciach – v Kopčanoch a Prietrži. V septembri sa otvára obdobie tzv. jesenných hodov a hodových zábav, ktoré sa konali najmä v obciach vo východnej časti okresu Senica. Je to však tiež mesiac, v ktorom sa konalo veľa rôznorodých podujatí, ktoré nemajú väzbu na tradičné podujatia kona- né každoročne v priebehu roka. O nich sa však podrobnejšie zmienim v ďalšej časti článku. Najvýznamnejším podujatím v októbri, v mesiaci úcty k starším, je organizované posedenie s dôchodcami. Posedenie sa konalo takmer vo všetkých obciach Záhoria. Hody a hodové zábavy sa konali v obciach Chropov, Lopašov a Trnovec v okrese Skali- ca a na Podhorí Malých Karpát, v Cerovej, Plaveckom Petri a Plaveckom Mikuláši. Len v Rohožníku a v Rohove si v októbri lampiónovým sprievodom detí obcou pripomenuli 28. október – vznik 1. ČSR. V novembri vrcholí obdobie jesenných hodov a hodových zábav vo všetkých obciach, v ktorých sa v predchádzajúcich mesiacoch hody nekonali. Pamiatku zosnulých si spoločne pripomenuli len v dvoch obciach, v Prietrži a Záhorskej Vsi. Mesiacu december dominovali tri spoločensko-kultúrne aktivity – mikulášsky ve-

Mojmír Benža 249 čierok organizovaný pre deti, vianočná besiedka s programom určeným buď len pre deti, alebo aj pre širšiu verejnosť a dospelých, a adventný koncert. Súčasťou mikulášskeho ve- čierka okrem kultúrneho programu bolo aj obdarovanie detí drobnými darčekmi, ktoré roz- dával Mikuláš. V obciach Láb, Sekule, Lakšárska Nová Ves, Brodské a Letničie sa nekonala besiedka, ale sprievod Mikuláša a jeho družiny na koči obcou. Predpokladal som, že paralel- ným podujatím k mikulášskej besiedke bude vianočné posedenie. Môj predpoklad sa ne- šesťcípa hviezdička potvrdil. V mnohých obciach vo = skúmaná obec všetkých troch okresoch Záho- ria bolo vianočné posedenie nahradené adventným koncer- tom, ktorý sa konal buď v miestnom kultúrnom dome alebo v kostole. Účinkovali v ňom zvyčajne žiaci základnej hudobnej školy, miestni hudobní- ci a spevácke zbory. Ako dve Mapa č. 1 – Obce, v ktorých sa uskutočnil výskum nové podujatia konané v decembri sa ukazuje stretnutie dôchodcov v predvianočnom ob - dobí a spoločné vítanie Nového roka občanmi obce, ktoré má formu príhovoru starostu obce k prítomným občanom a prípitku. V niektorých obciach ho dopĺňal menší oh- ňostroj. Doteraz som hovoril o dominantných podujatiach. V priebehu roka sa však vo všet- kých obciach koná množstvo podujatí, ktoré sú rozptýlené tak v obciach, ako z časo- vého hľadiska i v jednotlivých mesiacoch. Časť z nich sa viaže na termíny a podujatia tradičného kalendára a časť z nich predstavuje aktivity, ktoré možno v budúcnosti založia novú tradíciu. Zimné obdobie bolo v minulosti obdobím ochotníckych diva- delných predstavení. V sledovanom období sa však uskutočnili v zimnom období, v ja- nuári len v Rohožníku a Hlbokom a v novembri v Popudinských Močidlanoch a Mo- ravskom Sv. Jáne. Niekoľko predstavení v Rohožníku, Lozorne, Hlbokom, Moravskom Sv. Jáne sa uskutočnilo v letných mesiacoch, v máji, auguste a v septembri. Do zimného obdobia patrí tradičná zabíjačka, ktorá bola vždy záležitosťou rodiny, príbuzenstva úzkeho okruhu priateľov. V súčasnosti sa v zimnom období stala verej- ným podujatím, ktoré organizuje obec alebo niektoré občianske združenie. V letných mesiacoch sa však zmenila na verejné opekanie, grilovanie alebo súťaž vo varení gulá- ša. Ak spomínam jedlo, treba sa zmieniť aj o výstavách tradičných jedál, ale tiež slad-

250 TÉMA kého pečiva a zákuskov. Takéto výstavy sa konali v máji v Lopa- šove a v júli v Plaveckom Miku- láši. V Oreskom sa konalo podujatie pod názvom Deň pece, v rámci ktorého bola výstava domáceho chleba, pečiva a zá- kuskov. V septembri bolo v Jab- lonovom podujatie nazvané Jablkové hodovanie, spojené so súťažou v pečení koláčov. Obdobné podujatie – Orechovo- -slivkové dni – bolo v tom istom mesiaci v Sobotišti a tzv. ertep- lový / zemiakový deň v Chropo- ve, spojený s výstavou tradič- ných jedál a súťažou vo varení guláša. V októbri, v Petrovej Vsi, v rámci posedenia pri dy- Štvorec = oslava chovej hudbe bola taktiež vý- MDŽ Päťcípa hviezdička stava tradičných jedál. V de- = výročie oslobode- cembri, v Sekuliach a v Uníne nia obce boli výstavy vianočného pečiva Krúžok = spojené s jeho predajom. recesistická oslava Ak spomínam jedlo, treba 1. mája Šesťcípa hviezdička spomenúť aj nápoje, víno a des- = výročie SNP tiláty. Devätnásť obcí z okresov Senica a Skalica tvorí regionál- ne združenie Vínna cesta Záho- Mapa č. 2 – Spoločenské aktivity politického charakteru rie. Zaujímal som sa preto aj o spoločensko-kultúrne aktivity spojené s pestovaním hrozna a výrobou vína. Prvá výstava a ochutnávka nových vín sa konala už vo februári v Koválove a Prietržke. V máji sa v Prietržke, Popudinských Močidlanoch a v Radošovciach konala slávnostná omša venovaná sv. Urbanovi, patró- novi vinohradníkov. V Prietržke bola súčasne ochutnávka vín. Ďalšia ochutnávka vín bola až v auguste v Kopčanoch. V tom istom mesiaci, 10. augusta, na deň sv. Vavrinca, bolo v Prietržke tradičné stavanie hory v podobe mája, symbolu, že vinohrady sú uza- vreté až do oberačky. Vinobranie sa konalo v septembri len v Smrdákoch. Oberačková zábava len v Radimove, v októbri. Posledná výstava vín a svätenie sv. martinského ví- na boli v novembri, vo Vrádišti. Hoci časť obcí okresov Senica a Skalica susedí s obcami okresu Myjava, ktoré sú známe produkciou kvalitných destilátov z domáceho ovocia, najmä sliviek a jabĺk, len v jednej obci na Záhorí, konkrétne v Radimove, bola v marci verejná ochutnávka páleného. Predmetom výstav neboli len tradičné jedlá a koláče alebo vína. Vystavovalo sa aj ovocie a zelenina, drobné domáce zvieratá a hydina, dokonca aj výtvarné diela. O vý- stavách kvetín som sa zmienil v mesiaci máj. V septembri, prípadne aj v októbri boli vý- stavy ovocia a zeleniny v obciach Sobotište, Jablonica, Láb, Plavecký Mikuláš, Lak- šárska Nová Ves a Brodské. Výstavy drobného domáceho zvieratstva a hydiny sa konali

Mojmír Benža 251 v Prietrži, Podbranči a Dubov- ciach. V septembri sa v kostoloch v Sekuliach, Kátove, Prietržke a Popudinských Močidlanoch konalo slávnostné poďakovanie za úrodu. Za zvláštnu zmienku stojí poďakovanie v Sekuliach. Súčasťou obradu v kostole bola aj veľká mozaika zostavená z rôznych druhov ovocia a plo- dín. Výtvarné diela rodákov z Moravského Sv. Jána alebo v obci žijúcich výtvarníkov boli vystavené v júni a po druhý raz v októbri. Výstava fotografií bola v novembri v Sobotišti. V Petrovej Vsi a v Uníne boli v decembri vystavené adventné Šesťcípa hviezdička vence. Ľudovoumelecké výrob- = chodenie s leteč - ky sa vystavovali v apríli v Pod- kom branči. Trojuholník = stava - nie mája Futbalové turnaje neboli jedinou športovou aktivitou v obciach na Záhorí. Veľmi populár- ne boli turnaje v stolnom tenise. Organizovali sa v priebehu takmer celého roka. Vo feb- ruári bol turnaj v Prietrži, Du - Mapa č. 3 – Spoločensko-kultúrne aktivity tradičného bovciach a v Trnovci, v marci charakteru v Osuskom, v apríli v Koválove a Rohožníku, v auguste v Mo- ravskom Sv. Jáne, v septembri znovu v Rohožníku, v novembri aj v Trnovci a Jablonici, v decembri sa konal aj v Kostolišti, Záhorskej Vsi a Plaveckom Mikuláši. V lete, v júli sa v Malých Levároch, Jabloňovom a v Lakšárskej Novej Vsi konali turnaje v plážovom vo- lejbale. Obdobne sa organizovali aj turistické podujatia. V januári v Studienke oslávili prí- chod nového roku turistickým pochodom. V máji sa v Malých Levároch konal pochod k rieke Morava a v Záhorskej Vsi si pripomenuli útek Ľ. Štúra r. 1848 z Modry, cez Jab - loňové a Záhorskú Ves do Viedne. V Rohožníku bola organizovaná Míľa pre mamu. V júni sa v Plaveckom Petri konal turistický výstup na hrad Ostrý kameň a v Plaveckom Mikuláši prechod do susednej obce Doľany v okrese Trnava. Najaktívnejšie si počínali v Moravskom Sv. Jáne. V máji splavili moravskú rieku Dyje a rieku Moravu, spoločnou jazdou otvorili cyklistickú sezónu, v auguste uskutočnili cyklistickú túru do moravskej obce Tvrdonice a v septembri na vrch Javorník nachádzajúci sa na slovensko-morav- ských hraniciach. V Sobotišti koniec starého roku oslávili silvestrovským pochodom. K turistickým podujatiam možno voľne priradiť aj trampské dni, ktoré sa v júli konali v Cerovej a v septembri v Sološnici. Do tejto skupiny možno patrí aj Hasprunský du- bák, spoločenské stretnutie hubárov v Studienke, ktoré bolo spojené s jarmokom.

252 TÉMA Okrem vyššie spomínaných športových aktivít treba spome- núť aj nové a nezvyklé podujatia. Na prvom mieste treba spo- menúť športový triatlon, ktorý sa konal v septembri v Kuchyni. Konali sa aj motoristické podujatia, ktoré mali viac regionálny ako lokálny dosah a význam. V júni bol v Lakšárskej Novej Vsi tzv. Záhorácky Mogul Rally Cross a v Petrovej Vsi sa konala Záhorácka veterán rally. S veľkou mierou licencie možno k nim priradiť aj súťaž domácky zhotovených malých traktorov v Uníne – Unínske samohyby a v októbri stretnutie motorká- rov v Plaveckom Mikuláši. Za Obrátený nezvyklé podujatie možno ozna - trojuholník = čiť aj šachový turnaj, ktorý sa obecná zabíjačka alebo guláš v októbri konal v Osuskom, Krúžok = súťaž a tiež turnaje v mariáši, v januá- vo varení ri v Chropove, vo februári v su- sedných Radošovciach a v auguste v Osuskom. V Sobotišti sa konali súťaže mažoretiek, v jú- ni mladších a v októbri starších. Niektoré pôvodne tradičné Mapa č. 4 – Spoločensko-kultúrne aktivity novodobého príležitosti alebo občianske a po- charakteru litické oslavy sa transformovali do nových podôb. Jarmoky boli v minulosti súčasťou nielen hospodárskeho, ale i spo- ločenského života. V súčasnej dobe nadobudli viac spoločenský, až kultúrny charakter, na ktorom sa prezentujú najmä činnosti a výrobky tradičných remesiel. Predaj praktických vecí sa na nich dostal do úzadia. Novú podobu nadobudol v apríli veľko- nočný jarmok v Lozorne a Jakubove, v júni jarmoky v Sekuliach a Moravskom Sv. Já- ne, v júli v Brodskom, v novembri v Sobotišti alebo vianočné trhy v Plaveckom Mikulá- ši, Sološnici, Rohožníku a Moravskom Sv. Jáne. Burzy, nové formy predaja boli len dve, veľkonočná a vianočná, obe v Lakšárskej Novej Vsi. Transformáciou prešiel aj v minulosti oslavovaný Marec – mesiac knihy. Zmenil sa na Noc v knižnici, ktorú tam strávia deti čítaním rozprávok Hansa Christiana Anderse- na. Bolo tak v Sološnici a v Dojči. V Jablonici sa v marci konala výstava kníh pre deti a v máji súťaž v recitácii poézie. Tradičné vyrezávanie tekvíc do podoby rôznych stra- šidiel, ktoré bolo v minulosti súčasťou jesenných zábav detí počas šúpania kukurice, si pripomenuli v septembri v Suchohrade a v Jabloňovom, v októbri vo Vrádišti a v Lábe dňom dziní / tekvíc. Voľne na túto zábavu nadviazal slovenskej kultúrnej tradícii cudzí sviatok Halloween, ktorý sa v októbri konal v Jakubove a Moravskom Sv. Jáne a v novembri v Kopčanoch. Novú podobu nadobudla ďalšia jesenná zábava detí – púšťanie

Mojmír Benža 253 papierových šarkanov. V súčasnosti dostala organizovaný kolektívny a v niektorých prípadoch i súťažný charakter. V septembri takto púšťali šarkany v Chropove a v októb- ri v Rohožníku a Cerovej. Zmeny a inovácie sa hľadali aj v zábave. Tak v marci v Mo- ravskom Sv. Jáne bola organizovaná tzv. pyžama párty, v máji v Kuklove teplákový ples a v novembri v Sološnici katarínska zábava taktiež v teplákoch. Výskum zaznamenal aj aktivity, ktoré majú z časti alebo úplne cirkevný, nábožen- ský charakter. Okrem už vyššie spomínaného poďakovania za úrodu a slávnostnej omše venovanej sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov, ktorá sa konala v máji v Prie- tržke, Popudinských Močidlanoch a v Radošovciach, rovnako v máji bola v Rohožníku slávnostná omša na počesť sv. Floriána, patróna hasičov. Na rozhraní mája a júna sa v Lábe, Prietržke a Sekuliach konala procesia na sviatok Božieho tela. V septembri miestna farnosť v Smrdákoch a Plaveckom Mikuláši organizovala tradičnú púť do Šaš- tína-Stráží, k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Najviac sa miestne far- nosti angažovali pri príprave adventných koncertov, ktoré sa väčšinou konali v kostoloch. Viac svetský ako cirkevný charakter mala tzv. Hubertova jazda na počesť sv. Huberta – patróna poľovníkov, ktorá sa uskutočnila v októbri v Koválove a Kopčanoch. Ako etnológa ma zaujímali aj aktivity a podujatia, ktorých korene sú v tradičnom spôsobe života, v tradičnej kultúre. Väčšinu z nich som už spomenul v predchádzajú- cich častiach. Tradičné remeselné činnosti i tradičné jedlá tvorili neoddeliteľnú súčasť viacerých podujatí, ktoré sa konali v priebehu roka v obciach Záhoria. Sviatočným či slávnostným oblečením bol pri nich zvyčajne tradičný odev. Za zmienku stojí, že vo väčšine prípadov nebola potreba jeho oblečenie organizovať, bolo to spontánne roz- hodnutie. V skúmanom období sa na Záhorí konali aj podujatia, ktoré mali charakter folklorizmu a mali nadlokálny charakter. Myslím tým na prehliadky tradičného odevu, ktoré boli v Osuskom a Borskom Mikuláši a stretnutia či vystúpenia folklórnych súbo- rov v Kuklove a Sekuliach. Z nových spoločensko-kultúrnych aktivít, ktoré zaznamenal výskum, ma najviac zaujali dve. Prvú by bolo možno nazvať Deň / Dni obce a druhú Westernový deň. Dni obce možno charakterizovať ako miestny kultúrny festival, ktorý sa koná v jeden až dva dni a má bohatý a rôznorodý program. Program tvoria zvyčajne zábavné vystúpenia, vystúpenia tradičných i moderných hudobných skupín, rôzne súťaže vážneho i zábav- ného charakteru, prípadne aj výstavy a stretnutia rodákov. Takýto miestny kultúrny festival mal v júni Radošovský letný deň, v auguste sa v Záhorskej Vsi konali Dni uhranského somíca / sumca, v Lábe to boli Lábske slávnosti, v Rohožníku Obecné slávnosti, v Lozorne Kultúrne leto a v septembri v Sekuliach Sekulské remeselnícke dvory. Sekulské remeselnícke dvory sú postavené na prezentácii tradičných remesiel a tiež jedál. Napríklad v r. 2011 bolo možné navštíviť nasledovné dvory: hasičský a rez- bársky dvor, sekulskú kuchyňu, krojový, cukrársky, veselý, vinársky dvor z Moravy, mäsiarsky a gurmánsky dvor, hrnčiarsky a keramický dvor, moravský dvor, farmársky, čalúnnický, stolársky a pálenícky dvor, rybársky a poľovnícky dvor, detský dvor u Mať- ka a Kubka, zmrzlinársky a cukrársky dvor, dvor s chovom koní a pekáreň u Májov- ských. Charakter miestneho kultúrneho festivalu mali aj hody v Uníne a v Záhorskej Vsi. Už to nebola len návšteva kostola, odpoludnia návšteva púťových atrakcií a večer hodovej zábavy. V letných mesiacoch sa konali podujatia westernového, country charakteru. Zákla- dom podujatia boli ukážky jazdy na koňoch, pre deti možnosť zajazdiť si na koňoch, vystúpenie hudobných skupín s country pesničkami, ale tiež ukážky tancov či country módy, vždy v možnostiach organizátorov podujatia. V júni to bolo v Prietrži stret-

254 TÉMA nutie chovateľov koní – Prietržský klobúk, v Radimove koncert hudobných skupín Country šopa. V auguste bolo v Hlbokom westernové popoludnie a v Kopčanoch wes- ternový deň. Westernový deň sa v septembri konal aj v Koválovci. Westernový charakter mal aj začiatok školských prázdnin v Dubovciach. S určitou mierou licencie možno k týmto podujatiam priradiť aj Indiánsky deň v Petrovej Vsi, na ktorom sa prezentoval spôsob života severoamerických Indiánov.

* Predmetom výskumu neboli len spoločensko-kultúrne podujatia, ale aj ich organi- zátori. Štatistické vyhodnotenie výskumom získaných údajov prinieslo v tomto smere nasledujúci obraz. Jednoznačne sa preukázalo, že najpočetnejším a najvýznamnejším organizátorom spoločensko-kultúrnych podujatí vo všetkých skúmaných obciach bol a je obecný úrad, zastúpený starostom, poslancami obecného zastupiteľstva, prípadne členmi kultúrnej a športovej komisie. Zvláštny prípad v tomto smere je obec Lozorno, v rámci ktorej hlavným organizátorom všetkých podujatí bolo a je Kultúrne centrum, ktorého zriaďovateľom je obecný úrad. O situácii v Lozorne je však v tomto čísle SN uverejnený osobitný príspevok. Druhými organizátormi celoobecných spoločensko-kultúrnych podujatí v poradí, ale bez možnosti určiť poradie aj medzi nimi, boli občianske združenia miestnych ha- sičov, športovcov a poľovníkov. Pôvodne ide o spoločenské organizácie, ktoré v obciach pôsobili aj v minulosti, len po r. 1990 sa transformovali alebo nanovo organizovali podľa Zákona č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov do občianskeho združenia. Do skupiny patria aj materské školy a základné školy, spolu s občianskymi združenia- mi rodičov a priateľov, ktoré popri nich vyvíjajú svoju činnosť. Treťou skupinou organizátorov spoločensko-kultúrnych podujatí v obciach sú nové, svojím obsahovým zameraním veľmi rôznorodé občianske združenia, ktoré väčšinou vznikli na základe vyššie spomínaného zákona o združovaní až koncom 20. alebo za- čiatkom 21. storočia. Napriek rôznorodosti zamerania tohto množstva občianskych združení pokúsim sa aspoň naznačiť okruhy ich činností a príklady aktívnych združe- ní. Na prvom mieste by som uviedol združenia zamerané na prácu s deťmi. Takými sú Materské centrum Kvietok v Rohožníku, občianske združenia Citrónky v Jakubove, Materina dúška v Sološnici alebo Rohováčik v Rohove. Aktivity dospelých prezentuje napr. Spolok zadaných mužov a žien v Rybkách alebo občianske združenie Dobrá že- na v Lopašove. Aj samotná mládež je v tomto smere aktívna, napr. HAM – Hlbocká ak- tívna mládež, Trampi v Cerovej. Dokonca v Jablonici, Radimove a Uníne pôsobia ne- formálne skupiny mládeže – prevažne chlapcov vo veku od 16 do 21 rokov nazývaných regrúti. K ním možno priradiť aj hudobníkov v Koválove, ktorí pôsobia počas roka mimo obce, ale v novembri organizujú v obci tzv. moravské hody. Do tejto skupiny patria aj rybárske spolky, napríklad v Jakubove a Záhorskej Vsi, odbory Klubu slovenských turistov, napríklad v Sobotišti alebo občianske združenie Záhoráci v pohybe v Morav- skom Sv. Jáne či Jaskyniari v Plaveckom Podhradí. Početné sú združenia zamerané na motoristický alebo jazdecký šport. V mnohých obciach sú aktívni záhradkári a drobnochovatelia. Výrazný podiel na organizovaní spoločensko-kultúrnych podujatí, zvlášť tých, ktorých korene súvisia s tradičným spôsobom života a tradičnou kultúrou, majú folklórne súbory detí, mládeže i dospelých, napr. v Plaveckom Štvrtku, Kuklove, Osuskom, Prietrži, Rovensku či v Prievaloch. Pestrú činnosť vyvíja Kultúrny spolok Uhranská perla v Záhorskej Vsi. Na celoobecných podujatiach sa zúčastňujú aj miestne hudobné zoskupenia. Nielen spoločenský, ale i podnikateľský význam takýchto po-

Mojmír Benža 255 dujatí pochopili v Malých Levároch a Kopčanoch aj podnikatelia. Podporujú ich a po- dieľajú sa na nich svojimi aktivitami. Najmenšou, štvrtou skupinou sú mimovládne organizácie, ktoré majú celosloven - skú pôsobnosť. Sem patrí Únia žien Slovenska, Slovenský Červený kríž a Jednota dô- chodcov Slovenska. Všetky tri organizácie pôsobia prostredníctvom svojich oblast- ných a miestnych spolkov alebo organizácií. Únia žien Slovenska je nástupníckou organizáciou Slovenského zväzu žien a do novembra r. 1997 pôsobila pod názvom De- mokratická únia žien Slovenska. Slovenský Červený kríž je pomocná organizácia orgá- nov verejnej správy, ktorá pôsobí v humanitárnej oblasti a plní úlohy ustanovené me- dzinárodnými zmluvami a zákonom č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži. Jednota dôchodcov Slovenska je občianske združenie s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré pomáha pri príprave občanov na život a prácu v dôchodkovom veku. Existuje aj piata skupina občianskych združení, ktoré svoju činnosť vyvíjajú len v úzkom kruhu svojich členov a na organizovaní celoobecných spoločensko-kultúr- nych podujatí sa nepodieľajú. Tak povediac sú na nich len pasívnymi účastníkmi a di- vákmi.

ZÁVER

Ak zhrnieme výsledky výskumu, môžeme konštatovať, že existujú približne tri vrst - vy spoločensko-kultúrnych podujatí. Prvú vrstvu predstavujú podujatia, ktorých korene sú v tradičnom spôsobe života, v tradičných obradových príležitostiach. Druhú vrstvu predstavujú podujatia, pôvodne ústredne organizované občianske a politické oslavy a činnosti, ktoré sa transformovali do nových podôb, najmä do podoby zábav- ných a rekreačných podujatí a ktoré majú snahu vytvoriť novú tradíciu. Tretiu vrstvu predstavujú podujatia, ktoré sú svojím charakterom nové či nášmu kultúrnemu prostrediu dokonca cudzie, ale spoločenstvo obce ich akceptuje. Z hľadiska času konania spoločensko-kultúrnych podujatí ich termíny v podstate dodržujú tradičný kalendár a súčasne rozdeľujú mesiace roka na aktívne a menej ak- tívne. K aktívnym mesiacom patrí január, február, máj, jún a december. V týchto mesiacoch sa uskutočňuje najviac podujatí. Mesiace marec, apríl, júl, august, september, október a november patria medzi menej aktívne mesiace. V nich sa koná menej spolo- čensko-kultúrnych podujatí. Rovnako ako spoločensko-kultúrne aktivity, aj ich organizátorov možno na základe ich podielu na organizovaní spoločensko-kultúrnych aktivít rozdeliť do viacerých sku- pín. Najpočetnejším a najvýznamnejším organizátorom spoločensko-kultúrnych po- dujatí vo všetkých skúmaných obciach bol a je obecný úrad, zastúpený starostom, poslancami obecného zastupiteľstva, prípadne členmi kultúrnej a športovej komisie. Druhými organizátormi v poradí, ale bez možnosti určiť poradie aj medzi nimi, boli občianske združenia miestnych hasičov, športovcov a poľovníkov. Ide vlastne o spolo- čenské organizácie, ktoré v obciach pôsobili aj v minulosti, ale po r. 1990 sa transformovali alebo nanovo organizovali do občianskeho združenia. Do tejto skupiny patria aj ma- terské školy a základné školy, spolu s občianskymi združenia rodičov a priateľov. Treťou skupinou organizátorov sú väčšinou nové, svojím obsahovým zameraním veľmi rôznorodé občianske združenia, ktoré vznikli na základe spomínaného zákona o združovaní občanov až koncom 20. alebo začiatkom 21. storočia. Sem patria združe- nia zamerané na prácu s deťmi a podporu rôznych, najmä kultúrnych aktivít dospe-

256 TÉMA lých; folklórne súbory a hudobné zoskupenia; odbory Klubu slovenských turistov; mo- toristické a jazdecké športové združenia; rybárske spolky; záhradkári a drobnochovatelia; v niekoľkých prípadoch aj neformálne skupiny mládeže, tzv. regrúti, či dokonca aj miestni podnikatelia. Štvrtou, počtom najmenšou skupinou sú mimovládne organizácie, Únia žien Slo- venska, Slovenský Červený kríž a Jednota dôchodcov Slovenska, ktoré majú celoslo- venskú pôsobnosť a pôsobia prostredníctvom oblastných a miestnych spolkov alebo organizácií. Piatou, počtom pomerne rozsiahlou skupinou občianskych združení, sú združenia, ktoré svoju činnosť vyvíjajú len v úzkom kruhu svojich členov a na organizovaní ce- loobecných spoločensko-kultúrnych podujatí sa nepodieľajú.

LITERATÚRA

Falťanová, Ľ. (2011). Rola občianskych zdru- ťanová, A. Sopirová. Malé vidiecke sídla na žení v endogénnom rozvoji malých sídiel. Slovensku začiatkom 21. storočia. Bratisla- In: Falťan, Ľ. Strussová, M. Kostlán, Ľ. Fal- va: Sociologický ústav SAV, 189-226.

O AUTOROVI

MOJMÍR BENŽA (*1941, Senica) absolvent etnológie na Univerzite Karlovej v Prahe, v r. 1964 – 1980 pracovník Slovenského národného múzea v Martine. V r. 1980 – 2012 pôsobil v Ústave et- nológie SAV. V r. 1989 – 1996 externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v r. 1998 – 2005 na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vo svojej vedeckej činnosti sa venoval tradičnej materiálnej kultúre, najmä odevu. Zaujímal sa tiež o politicko-právne postavenie etnických menšín na Slovensku a spôsob života slovenských men- šín žijúcich v štátoch strednej a južnej Európy. Autor šiestich a spoluautor trinástich knižných prác. Podieľal sa na najvýznamnejších projektoch etnologickej vedy na Slovensku, uskutočňo- vaných v poslednej štvrtine 20. a začiatkom 21. storočia, z ktorých mnohé získali najvyššie ve- decké ocenenia – Národnú cena za vedu (1991), Cenu SAV (1995 a 2000). Jeho odborná činnosť i verejná činnosť bola taktiež viackrát ocenená – Poctou Ministra kultúry Slovenskej republiky (1998) a Cenou Andreja Kmeťa (2011).

Mojmír Benža 257 3 61 • 2013 TÉMA

NOTA BENE – POULIČNÝ KOMPAS ALEBO „VENUJTE POZORNOSŤ“. ETNOGRAFICKÁ SONDA DO JEDNÉHO OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA

LUCIA DITMAROVÁ

Mgr. Lucia Ditmarová, Ústav etnológie SAV, Klemensova 19, 813 64, Bratislava, e-mail: [email protected]

Nota Bene is a street magazine sold by people who are homeless or in complicated social situations, and its publisher is the Against the Stream Civic Association (hereafter Against the Stream CA). Publication of the magazine is only one of the main activities of this civic association. The aim of the following text is to give an account of Against the Stream CA and Nota Bene. The text aims to describe the origin, activities and functioning of Against the Stream CA and also considers its organisational structure. Material for the article was acquired during preliminary research for a thesis, using the research methods of participant observation and interview.

Key words: Against the Stream CA, Nota Bene, street magazine, homeless people

Kľúčové slová: OZ Proti prúdu, Nota Bene, pouličný časopis, ľudia bez domova

ÚVOD

Nový prostor v Čechách, The Big Issue vo Veľkej Británii, Street News v New Yorku City, Kralji ulice v Slovinsku, Homeless Talk v Johannesburgu, Das Megaphon v Ra- kúsku, Terre di Mezzo v Taliansku, Hinz und Kunzt v Hamburgu, Asphalt v Hannove- ri, Words on the Street v Baltimore, Nota Bene na Slovensku – spomenuté pouličné ča- sopisy majú niečo spoločné – všetky poskytujú ľuďom bez domova a ľuďom v núdzi1 určitú formu zárobkovej činnosti, aby si mohli zabezpečiť základné životné potreby. Pouličné časopisy sa predávajú v uliciach miest a obcí v rozličných krajinách a hrajú podstatnú úlohu v boji proti ekonomickej marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu. Väč-

1 V práci sa nevenujem definíciám bezdomovectva ako takého a na označenie predajcov časopisu Nota Be- ne využívam pojmy „ľudia bez domova“ a „ľudia v núdzi“ (sociálnej či hmotnej) – tak ako ich nazývajú pracovníci OZ Proti prúdu, predovšetkým vzhľadom na pomerne výraznú rôznorodosť ich individualít (pozri bližšie s. 13). Domov v tomto prípade chápem v zmysle nielen prístrešku nad hlavou, ale ako miesto dlhodobého bývania v prijímajúcom prostredí, ktoré človeku umožňuje mať pocit bezpečia a sú- kromia, je miestom oddychu a sociálnych vzťahov.

258 šinou fungujú pod záštitou rôznych združení, nadácií, komunít alebo charity (Hanks, Swithinbank, 1997: 153). Organizáciou, ktorá je realizátorom projektu pouličného časopisu na Slovensku, je občianske združenie Proti prúdu, ktoré je členom Medzinárodnej siete pouličných ča- sopisov (INSP – International Network of Street Papers) a od roku 2001 vydáva časopis Nota Bene. Nota bene je jedinečný tréningový nástroj, ktorý ľuďom bez domova a ľu- ďom v núdzi umožňuje pracovať na vlastnom rozvoji a zároveň získavať prostriedky na prežitie (Kadlečík, 2013: 104). Cieľom nasledujúceho textu je priblíženie činnosti OZ Proti prúdu a časopisu Nota Be- ne, predovšetkým v súvislosti s ich vznikom, fungovaním, aktivitami a organizačnou štruktúrou. Text je rozdelený na päť častí. Prvá časť je zameraná na Medzinárodnú sieť pouličných časopisov ako platformu a koordinátora projektov pouličných časopisov na celom svete. Druhá časť sa venuje vzniku OZ Proti prúdu a časopisu Nota Bene. Nasle- dujúca časť textu predstavuje časopis Nota Bene, jeho ciele, obsahovú stránku a zá- kladné princípy predaja časopisu. Štvrtá časť hovorí o občianskom združení Proti prú- du a popisuje ciele tohto občianskeho združenia, jeho hlavné aktivity, podporné aktivity a služby pre registrovaných klientov, ďalej sa venuje projektovej činnosti, financiám združenia a tiež jeho spolupráci s inými združeniami. Posledná časť textu je zameraná na organizačnú štruktúru OZ Proti prúdu a časopisu Nota Bene, a tiež charakterizuje re- gistrovaných klientov – predajcov časopisu. Základnú informačnú bázu textu tvorí materiál z predvýskumu k dizertačnej práci a informácie z internetu, a odborných publikácií a článkov venujúcich sa danej prob - lematike. Empirický materiál som získala prostredníctvom výskumných metód: zú- častnené pozorovanie, neštruktúrované a pološtruktúrované rozhovory, ktoré som ro- bila s predajcami pouličného časopisu, sociálnymi pracovníkmi, výkonným riaditeľom a zá stupkyňou výkonného riaditeľa občianskeho združenia, ktorá je zároveň šéfredak- torkou časopisu. Pozorovanie a rozhovory sa uskutočňovali v prostredí výdaja časopi- su Nota Bene a sídla OZ Proti prúdu na Karpatskej ulici v Bratislave.

MEDZINÁRODNÁ SIEŤ POULIČNÝCH ČASOPISOV (INSP – INTERNATIONAL NETWORK OF STREET PAPERS)

122 pouličných časopisov, 41 krajín sveta, 6 kontinentov, 24 jazykov, 1 spojený hlas proti chudobe – takto sa prezentuje Medzinárodná sieť pouličných časopisov (INSP), ktorá bola založená v roku 1994 v Škótsku (Our street papers, n. d.). Táto spoločnosť podporuje a globálne rozvíja projekty pouličného časopisu a angažujú sa v nej dobro- voľníci z celého sveta. Pouličné časopisy sú nezávislé časopisy, ktoré fungujú na základe modelu sociálne- ho podnikania a svojpomoci, a poskytujú inovatívne riešenia mestského bezdomovec - tva a nezamestnanosti. Predajcovia pouličných časopisov si ich kupujú za cenu o 50 % nižšiu než je cena s akou časopis predávajú verejnosti a tak sa z nich stávajú „mikro podnikatelia“ – predávajú svoj tovar na uliciach, zarábajú si na živobytie a podporujú tým seba a svoje rodiny. Mnohí vydavatelia pouličných časopisov fungujú ako nezis - kové organizácie a ponúkajú svojim predajcom sociálnu podporu a školenia rozličné- ho druhu (About us, n. d.). INSP ako platforma poskytuje širokú škálu služieb, pomáha miestnym mimovlád- nym organizáciám, aby rozbehli projekt pouličného časopisu vo svojich komunitách

Lucia Ditmarová 259 a aj týmto spôsobom riešili zamestnanosť a podporu pre bezdomovcov a nezamestna- ných ľudí (About us, n. d.). INSP sa zameriava na redakčné a podporné zdroje projektov, taktiež na poradenstvo a informácie pre nových členov siete, ktorí zakladajú ča - sopis. Zameriava sa aj na výskum a zdieľanie osvedčených postupov, inovácie, vzdelávanie, akreditáciu, propagáciu a PR, príležitosti na získanie príjmu a nadväzo- vanie kontaktov. INSP poskytuje tieto služby prostredníctvom niekoľkých kľúčových projektov. Medzi základnú činnosť patrí on-line spravodajstvo (Street News Service),2 každoročná organizácia medzinárodnej konferencie (Annual conference),3 Medziná- rodné ocenenia pouličných časopisov (The International Street Paper Awards)4 a Me- dzinárodný týždeň predajcov pouličných časopisov (International Street Paper Vendor Week)5 (Our work, n. d.). Členstvo v INSP je založené na základe zmluvnej strany s Chartou pouličného časo- pisu a etickým kódexom, ktorého hlavným zámerom je to, aby sa časopisy používali ako prostriedky na financovanie a sociálnu podporu predajcov, nie pre individuálny zisk. Táto Charta bola založená špeciálne proti vznikaniu takých časopisov v Európe, ktorých zisk sa nevracal späť do sociálnych iniciatív, a ktorý prinášal finančný pros - pech najmä ich vlastníkom (Hanks, Swithinbank, 1997: 155-156). INSP podporuje rozvoj a udržateľnosť jej členov, zvyšuje hodnotu práce, aby si ľu- dia bez domova mohli zarobiť na živobytie a určitým spôsobom skvalitniť svoje životy. Okrem toho, že je Medzinárodná sieť pouličných časopisov zastrešujúcou organizá - ciou spomínaných projektov pouličných časopisov na celom svete, je tiež partnerom iných organizácií pôsobiacich v sociálnej oblasti – napr. Európska sieť proti chudobe (EAPN – The European Anti-Poverty Network), Sieť medzinárodných rozvojových or- ganizácií v Škótsku (NIDOS – Network of International Developement Organizations in Scotland), Sociálny podnik Škótsko (Social Enterprise Scotland), Aliancia Chudoby (The Poverty Alliance) a ďalšie (Partnership & membership, n.d.).

ČASOPIS NOTA BENE A OZ PROTI PRÚDU – VZNIK

OZ Proti prúdu – vydavateľ časopisu Nota Bene – je organizácia, ktorá bola založená troma študentmi sociálnej práce v marci roku 2001, so zámerom pomôcť ľuďom bez domova a realizovať pre týchto ľudí rôzne aktivity. Hlavným cieľom bolo založiť po- uličný časopis, aby ľudia bez domova mali možnosť sami participovať na riešení svojej

2 On-line spravodajstvo poskytuje redakčnú podporu a bezplatné preklady obsahov pouličných časopi- sov, ktoré cirkulujú v rámci siete a medzi externými mediálnymi partnermi. Redaktori INSP mapujú a re- ferujú globálne trendy týkajúce sa bezdomovectva a sociálnej spravodlivosti a zabezpečujú podporu vysokých profilových prispievateľov (INSP News Service, n. d.). 3 Výročná konferencia sa pravidelne usporadúva každý rok v inom meste v spolupráci s miestnym členom pouličného časopisu. Konferencia poskytuje priestor, kde sa členovia pouličných časopisov môžu stret- núť s kolegami z celého sveta, zdieľať skúsenosti a vytvárať partnerstvá v rámci celej siete. Konferencia zároveň ponúka semináre, diskusné skupiny a tiež začiatočné školenia a tréningy pre novovznikajúce pouličné časopisy (Annual conference, n. d.). 4 Od roku 2008 sa každý druhý rok udeľujú ocenenia pouličným časopisom v rámci medzinárodnej konferencie, aby upozornili na úspechy nezávislej žurnalistiky pouličných časopisov (The International Street Paper Awards, n. d.). Nota Bene získalo v roku 2013 „special mentions“ v kategórii „Social development Award – Innovation in vendor support“. Viac na http//theinspblog.blogspot.sk/2013/07/the- 2013-international-street-paper-html 5 Akcia sa prvýkrát konala v r. 2013 a má sa konať každoročne počas prvého februárového týždňa. Ide o medzi- národný program akcií a aktivít organizovaný na počesť predajcov pouličných časopisov, ktorý má za cieľ pod- poriť ich podnikateľského ducha a náročné vnímanie chudoby a bezdomovectva (INSPiring people, n. d.).

260 TÉMA situácie, pričom činnosť sa postupne rozrást- la aj o ďalšie aktivity a služby, ktoré OZ Proti prúdu poskytuje. OZ Proti prúdu a časopis Nota Bene vznikli v rámci medzinárodného projektu „No Borders“, ktorý zastrešovala Medzinárodná sieť pouličných časopisov (INSP) a konkrét- ne to boli krajiny Škótsko a Maďarsko. Cie- ľom projektu „No Borders“ bolo rozbehnutie predaja pouličných časopisov vo východnej Európe. Na Slovensku však nebola organizá- cia, ktorá by sa chcela do tohto projektu za- pojiť. Výzva sa dostala k študentom sociálnej práce – trom zakladajúcim členom OZ Proti prúdu, z ktorých dvaja sú doteraz vo vedú- com postavení občianskeho združenia. Organizátori projektu „No Borders“ po- Logo pouličného časopisu Nota Bene; skytli novozaloženému občianskemu zdru- Logo OZ Proti prúdu. Foto: OZ Proti prúdu. ženiu základné know-how. Zakladajúci čle- novia občianskeho združenia sa zúčastnili na školení a výročnej konferencii, ktorú organizovala INSP, kde im vysvetlili systém fungovania projektu pouličných časopisov. V začiatkoch OZ Proti prúdu intenzívne spolupracovalo s Občianskym združením Nový Prostor v Čechách, kde projekt poulič- ného časopisu fungoval od roku 1998. Prvé číslo časopisu Nota Bene bolo vydané v septembri 2001 a náklad 5 000 kusov časopisov bol financovaný zo zastrešujúceho projektu „No Borders“. Spočiatku OZ Proti prúdu nemalo žiadne priestory, kde by sa mohli jeho pracovníci sústrediť. Výdaj časopisu a registrácia predajcov sa uskutočňovali pred Hlavnou stanicou v Bratislave. Prvý týždeň predaja to boli 2 predajcovia, na konci mesiaca už 12 predajcov. Začali sme tak, že sme chodili a oslovovali sme ľudí, ktorí sedeli na lavičkách a zdalo sa nám, že by mohli byť bezďáci. To bol dosť stres, pretože ako vieš, kto je bezďák? Tak sme si len povedali, že v čudnom čase, keď sú ostatní v práci, sedí človek niekde na lavičke a nie je to dôchodca. Takže sme chodili a pýtali sme sa ľudí, či chcú prácu, že ponúkame pre- dávať časák (žena, 1979). Ľudia si najprv mýlili predajcov s jehovistami, postupne sa však časopis dostal do povedomia verejnosti ako nový projekt, ktorý bol akceptovaný. Následne sa občian- skemu združeniu podarilo získať dotáciu z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zaobstarať priestory na Karpatskej ulici v Bratislave, kde sídlia doteraz. Postupom času pracovníci OZ Proti prúdu vyprofilovali vlastný systém práce i časo- pisu (práca s predajcami, systém pravidiel, aktivity a pod.), vytvorili spoluprácu s ďal- šími organizáciami, ktoré sprostredkovávajú predaj pouličného časopisu v iných mes-

Lucia Ditmarová 261 tách na Slovensku a zrealizovali viacero úspešných projektov zameraných na pomoc ľuďom bez domova.6

POULIČNÝ ČASOPIS NOTA BENE

Nota Bene, po latinsky „venujte pozornosť“, je celoslovenský pouličný časopis, ktorý dáva šancu ľuďom bez domova, aby si pomohli sami – získali dôstojný príjem, sebaúc- tu a zlepšili svoj život (Časopis, n. d.). Časopis Nota Bene, ako hlavný projekt OZ Proti prúdu, je nezávislý nekomerčný mesačník zameraný na sociálne a spoločenské témy. Má 36 strán a vychádza vždy pr- vý deň v mesiaci. Prezentuje sa ako nie bulvárny, ani komerčný, ani prehnane intelek- tuálny. Nota Bene vedome prináša pozitívny pohľad na rôzne témy, namiesto problé- mov ponúka riešenia, nové pohľady, trendy a príbehy ľudí, ktorí idú „proti prúdu“. Na svojich stránkach dáva hlas ľuďom bez domova – pravidelne uverejňuje ich príspevky, zapája ich do redakčných porád, tvorby a výberu titulnej strany. Obsahovým zameraním časopisu sú aktuálne spoločenské témy, postrehy z ulice, rozhovory, reportáže z domova aj zo zahraničia, príbehy zo života, kultúra, názory, recenzie, aj problematika bezdomovectva (O čom píše Nota Bene?, n. d.). Snahou časopi- su nie je byť kritický hlas za sociálnu zmenu. Časopis chce byť nezávislý v myslení, to- lerantný, inšpiratívny, so všeobecným záujmom a kombinuje sociálne témy so zaujímavosťami z rôznych krajín sveta. Cieľom časopisu nie je úplne meniť systém, ale využiť to, čo je – ochotu ľudí zapojiť sa a spraviť niečo pre ľudí, ktorí nemajú tú šancu ta- kú, ako možno máme my (žena, 1979). Nota Bene je časopis, ktorý pomáha ľuďom bez domova a ľuďom v núdzi a je distri- buovaný výlučne cez sieť predajcov Nota Bene. Predávať časopis by mali len registro- vaní predajcovia.7 Registrácia nových predajcov prebieha každý prvý utorok v mesiaci s tým, že je registrovaných osem ľudí.8 Počas registrácie nesmie byť človek pod vplyvom žiadnych omamných látok. Registrácia prebieha prostredníctvom vyplnenia do- tazníka základných údajov a registračného rozhovoru so sociálnym pracovníkom. Ná- sledne si zaregistrovaný predajca vyberie predajné miesto a absolvuje úvodné školenie, kde sú mu poskytnuté informácie o OZ Proti prúdu, o službách, ktoré toto ob- čianske združenie poskytuje a o základných pravidlách pri predaji. Po absolvovaní spomenutých krokov dostáva novozaregistrovaný predajca tri časopisy zdarma a po- čas prvého mesiaca absolvuje tri skupinové stretnutia týkajúce sa predaja časopisu. Následne sa stáva riadnym registrovaným predajcom časopisu. Predajca si kupuje časopis za 0,7 eur a predáva ho za 1,4 eur, rozdiel si necháva (Ča- sopis, n. d.). Každý predajca časopisu by mal byť označený preukazom na viditeľnom mieste, kde je uvedené jeho registračné číslo, krstné meno, fotografia a predajné mies- to. Časopisy by mal predávať na určenom predajnom mieste a označené číslom zhod- ným s registračným číslom na jeho preukaze. Mal by predávať spôsobom, ktorý neob-

6 Pozri s. 264-268. 7 Túto skutočnosť však nevylučuje fakt, že časopisy často predávajú aj falošní predajcovia, ktorí zneuží- vajú časopis. Väčšinou majú len jeden alebo malé množstvo časopisov a nedisponujú preukazom s regis - tračným číslom, prípadne ho majú neplatný, alebo majú preukaz iného predajcu. Pri predaji často po- užívajú manipuláciu, klamstvo, zavádzanie (Falosni predajcovia, n. d.). 8 Počas mesiaca sa záujemcovia o registráciu chodia zapisovať do registračného zoznamu. Registrovaní sú prví ôsmi ľudia zapísaní na zozname, ale pokiaľ sa niektorý z nich na registráciu nedostaví, registrova- ný je nasledujúci človek v poradí.

262 TÉMA medzuje a neotravuje okoloidúcich. Pri predaji by mal byť v stave, keď nie je pod vplyvom rôznych omam- ných a návykových látok. Na základe spolupráce s inými organizáciami9 sa časopis Nota Bene okrem Bratislavy predáva v ďalších šestnástich slovenských mestách – Banská Bystrica, Čadca, Hlohovec, Holíč, Kežmarok, Košice, Levice, Liptovský Mikuláš, Malacky, Nitra, Piešťany, Poprad, Senica, Trnava, Vranov nad Topľou, Žilina. Počet ak- Registračný preukaz predajcu. tívnych predajcov na Slovensku je 350, v Bratislave 160 Foto: OZ Proti prúdu. a priemerný mesačný predaj časopisu v roku 2012 bol 28 828 kusov časopisov. Časopis Nota Bene má v súčasnosti 62 000 čitateľov, z čoho 65 % tvoria ženy a 35% muži, najviac vo veku od 20 do 60 rokov (Marketingové infor- mácie o časopise Nota Bene, n. d.).10 Ako už bolo spomenuté, časopis Nota Bene, rovnako ako ostatné pouličné časopisy, funguje na princípe svojpomoci. Časopis sám osebe aktivizuje tých ľudí, ktorí ho pre- dávajú. To znamená, že ich nestavia do roly pasívnych prijímateľov nejakej pomoci, ale stavia ich do roly, kde sa musia sami aktívne podieľať na tom, aby si pomohli. Predaj časopisu poskytuje ľuďom bez domova a ľuďom v núdzi určitý zdroj príjmu, ktorým si, ako alternatívou k žobraniu, kradnutiu a pod., môžu zabezpečiť základné životné potreby. Zároveň im aktívna účasť na riešení svojej situácie dodáva pocit dôstojnosti (Časopis, n. d.). Prínosom pre predajcov časopisu je tiež skutočnosť, že majú kontakt s verejnosťou, nadväzujú vzťahy a práve to im poskytuje predaj časopisu (Hanks, Swit- hinbank, 1997: 152). Keď sa človek stane sociálne vylúčeným, sociálne kontakty ob- medzí alebo úplne preruší a rozpadá sa jeho prirodzená sociálna sieť (Marek, Strnad, Hotovcová, 2012: 37). Predaj pouličného časopisu môže týmto ľuďom pomôcť preko- návať sociálnu izoláciu a tým, že sú v denno-dennom styku s kupujúcimi, rozvíjajú svoje komunikačné zručnosti a zvyšujú si šance na vytvorenie zdravej sociálnej siete (Časopis, n. d.). Predajom časopisu a osobným kontaktom s ľuďmi môžu meniť predsudky verejnosti a takýmto spôsobom participovať i na riešení problému bezdomovectva. Toto už nie je nejaký bezdomovec, ale je to Pišta, je to konkrétny Pišta, s ktorým sa každý deň zdravím a začínam tých ľudí vnímať normálne. Ako ľudí... (žena, 1979).

OBČIANSKE ZDRUŽENIE PROTI PRÚDU

Občianske združenie Proti prúdu je zoskupenie ľudí, ktorých cieľom je pomáhať ľu- ďom bez domova integrovať sa do spoločnosti, pracovať v oblasti prevencie bezdomovectva a pozitívne vplývať na postoje verejnosti voči bezdomovcom (O nás, n.d.). Je to organizácia, ktorá pracuje s ľuďmi bez domova a s ľuďmi v komplikovanej životnej alebo sociálnej situácii. Je to organizácia, ktorá sa snaží pomôcť týmto ľuďom, spôsobom takým, že im dáva priestor a možnosť na vlastnú aktivizáciu a zároveň poskytuje tým- to ľuďom podporu (muž, 1981). OZ Proti prúdu vzniklo kvôli realizácii projektu pouličného časopisu, ale od začiat-

9 Pozri s. 269. 10 Informácie získané z prieskumu mediálneho a spotrebného správania v Slovenskej republike MML-TGI SR (Market & Media & Lifestyle – TGI), ktorý realizuje spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o. MML-TGI SR 2012/13 4. – 1. kvartál (17. 9. 2012 – 31. 3. 2013).

Lucia Ditmarová 263 Obálka a obsah časopisu Nota Bene, jún 2013. Foto: OZ Proti prúdu. ku sa jeho činnosť zameriavala na klienta, posilnenie jeho sebadôvery a sebaúcty po- núknutím takých služieb, pri ktorých musel vynaložiť vlastnú aktivitu na riešenie svojej situácie. Okrem možnosti predávať časopis OZ Proti prúdu poskytuje pre svojich klientov aj ďalšie služby a aktivity11 (Beňová, 2008b: 4). OZ Proti prúdu sa aktivizuje v navrhovaní, príprave a presadzovaní zmien v legislatí- ve týkajúcich sa, či už priamo alebo nepriamo, problematiky bezdomovectva (napr. zá- kon o reintegračných centrách, koncepcie riešenia bezdomovectva, Iniciatíva 10 MVO12). Tiež realizuje mediálne kampane a iniciuje rozvoj nedostatkových služieb pre ľudí bez domova (nocľahárne – napr. nízkoprahová nocľaháreň sv. Vincenta De Paul,13 útulky, den- né centrá, ambulancie pre bezdomovcov – napr. ošetrovňa sv. Alžbety pre bezdomovcov a pod.) (O nás, n. d.; Kadlečík, 2013: 102). Jeho základnú činnosť tvoria rovnako podporné aktivity pre klientov (predajcov časopisu Nota Bene), a to napr. poradenstvo, streetwork, sociálne služby, kultúrne a záujmové aktivity, realizácia rozličných projektov, organizácia konferencie a i.

11 Služby a aktivity, ktoré poskytuje OZ Proti prúdu sú primárne určené pre zaregistrovaných klientov a predajcov Nota Bene, čo však nevylučuje, že tieto služby nie sú poskytované i pre iných ľudí, ktorí sa cítia byť sociálne ohrození. Aj keď OZ Proti prúdu neponúka svoje služby verejne pre ľudí bez domova alebo ľudí v núdzi, má aj klientov, ktorí nie sú predajcovia časopisu. 12 V roku 2006 OZ Proti prúdu iniciovalo zosieťovanie organizácií, ktoré pracujú s bezdomovcami a spoločne pripravili model riešenia bezdomovectva v Bratislave. Na projekte Iniciatíva 10 MVO sa podieľali: občianske združenie Proti prúdu (vydavateľ Nota Bene), občianske združenie Ad Patrem, Bratislavská katolícka charita, nezisková organizácia Ajhľa, človek, nezisková organizácia Jedlo namiesto zbraní, rehoľa Milosrdní bratia, Mea Culpa – FZSP TU, občianske združenie Resoty, Spoločnosť Misionárky lásky (Sestry Matky Tere - zy) a Slovenská katolícka charita (Kadlečík, 2013: 102). V r. 2011 – 2013 OZ Proti prúdu znovu v spolupráci s 10 MVO pripravili koncepciu riešenia problematiky bezdomovectva v Bratislavce a tá bola schválená mest- skými poslancami v apríli 2013. Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?model-riesenia-bezdomovectva 13 Pozri bližšie na http://www.depaulslovensko.org/.

264 TÉMA Obálky kníh „Šľapaje ulicou“a „Ulica môj domov“. Foto: OZ Proti prúdu.

Pracovníci OZ Proti prúdu ponúkajú svojim klientom pomoc a partnerstvo pri na- pĺňaní ich cieľov formou sociálneho poradenstva.14 Konkrétne poskytuje individuálne sociálne poradenstvo (prípadová práca s klientom a hĺbkové individuálne poradenstvo v riešení aktuálnych a dlhodobých cieľov klienta) a skupinové sociálne poradenstvo (školenia začiatočných predajcov, tréningy a kurzy zamerané na posilnenie sebadôve- ry, komunikačných a sociálnych zručností) (Mydlíková, 2008: 19; O nás, n. d.). Záro- veň OZ Proti prúdu sprostredkováva i právne a psychologické poradenstvo cez exter- ných spolupracovníkov. Ďalšou základnou podpornou aktivitou OZ Proti prúdu je streetwork – terénna so- ciálna práca s predajcami Nota Bene. Táto sa uskutočňuje v širšom okolí klientovho predajného miesta, kde sa snažia streetworkeri (sociálni pracovníci OZ Proti prúdu) pracovať na problémoch klienta, v reálnom prostredí, kde pracuje, resp. predáva časo- pis.15 OZ Proti prúdu poskytuje svojim klientom viaceré sociálne služby, ako napr. mož- nosť zdarma telefonovať na pracovné ponuky a bezplatný prístup k internetu a počíta-

14 Sociálne poradenstvo je základným nástrojom sociálnej pomoci. Poskytuje sa človeku, ktorý sa ocitol krízo- vej sociálnej situácii, a ktorú sám bez pomoci iných nezvláda. Klient však musí byť schopný mobilizovať svoje schopnosti a možnosti k tomu, aby si problém riešil za pomoci poradcu sám. Sociálne poradenstvo je pre ľudí bez domova jednou z foriem riešenia sociálnej a hmotnej núdze, profesionálno-odbornou činnosťou za- meranou na zistenie charakteru, rozsahu, príčin vzniku a dôsledkov sociálnej a hmotnej núdze, taktiež usmernenie klienta pri uplatňovaní a voľbe metód a foriem sociálnej pomoci (Mydlíková, 2008: 18-19). 15 Sociálny pracovník pracuje s predajcami podľa ich potrieb napr. na rozvíjaní komunikačných zručností a pracovných návykov, na dodržiavaní pracovného času, dodržiavaní pravidiel (kódexu) predaja, na schopnosti riešiť konflikty, či schopnosti budovať si medziľudské vzťahy s kupujúcimi, a to cez priro- dzené situácie, ktoré sa dejú počas predaja časopisu Nota Bene. Streetworker (sociálny pracovník) záro- veň prenáša poznatky o problémoch a úspechoch klienta do skupinovej a individuálnej práce s predajcami, ktorá je v nasledovných fázach realizovaná v kancelárii (Streetwork, n. d.).

Lucia Ditmarová 265 Z výstavy „Sme, či nie sme iní“. Foto: OZ Proti prúdu.

čom, možnosť zasielania sociálnych dávok a príjem osobnej pošty na ich adresu, mož- nosť šetrenia financií a úschovu dokladov a cenných materiálov, asistencia (v prípade potreby napr. odprevádzanie k lekárovi, na úrad apod.), kupónový obchod.16 Klienti tiež majú možnosť nechať si preplatiť časť nákladov na zdravotné potreby (lieky, obvä- zy, ošetrenia, liečenie) a majú prístup k ošateniu, obuvi, dekám a spacákom, ktoré da- ruje občianskemu združeniu verejnosť. Okrem takýchto služieb OZ Proti prúdu za pomoci dobrovoľníkov organizuje kurzy a krúžky podľa záujmu klientov (napr. kurz anglického jazyka, kurz alebo individuál- ny tréning základov práce na PC, joga), má vlastnú knižnicu, organizuje oslavy (Via-

16 Kupónový obchod je nákup tovaru za získané kupóny, ktoré sú prideľované napr. za množstvo preda- ných časopisov, za pomoc atď. Model kupónového motivačného systému zaviedlo OZ Nový prostor v Če- chách, ktoré je vydavateľom pouličného časopisu s rovnomenným názvom a umožňuje klientom za ich aktívnu účasť na programe získať kupóny („internú menu“), ktoré môžu klienti následne vymieňať za spotrebný tovar (jedlo, hygienické potreby a pod.), ktorý poskytuje občianske združenie. Tento model okrem OZ Proti prúdu prevzali postupne aj organizácie vydávajúce pouličný časopis vo Švajčiarsku, Ar- gentíne a Španielsku (Kupónový motivačný systém, n. d.).

266 TÉMA „Homeless ples 2012“. Foto: OZ Proti prúdu. nočný večierok, výročie), návštevy kultúrnych podujatí a spoločné výlety (napr. splav). Predajcovia Nota Bene sa tiež niekoľkokrát zúčastnili na projekte Svetový pohár bezdomovcov vo futbale (Homeless World Cup).17 OZ Proti prúdu organizuje v rámci svojich aktivít, v spolupráci s inými organizáciami i kultúrne a spoločenské podujatia, ako napr. Homeless ples, Homeless Juniáles a taktiež výstavy (výstava Ion Barladeanu pri príležitosti 10 výročia založenia Nota Bene,18 výstava „Sme či nie sme iní“19 a výsta- va „Pomáhame odraziť sa“) (Podporné aktivity, n. d.). Od roku 2007 OZ Proti prúdu organizuje i odbornú konferenciu s názvom „Ľudia bez domova“, s cieľom získať nové poznatky a myšlienky z praxe a vytvárať a iniciovať spolupráce s organizáciami nezi- skového sektora. 20 Počas svojej činnosti OZ Proti prúdu zrealizovalo a realizuje viacero projektov. V rámci projektu „Knihy, ktoré pomáhajú“ dáva OZ Proti prúdu priestor talentovaným autorom z radov predajcov Nota Bene. Popri časopise, ktorý predávajú, ponúkajú zá- kazníkom v pravidelných intervaloch i ďalší produkt – knihu, s cieľom narúšať stereo- typy o bezdomovcoch a zároveň pomôcť predajcom si privyrobiť. Pomáha to viacerým. Pomáha to bezdomovcovi, ktorý to napíše, pomáha to všetkým predajcom, pomáha to nám ako organizácii, a potom to spätne pomáha aj ľuďom, ktorí si tú knihu prečítajú, pretože získajú pohľad na život od určitého človeka, ktorý bol vylúčený a vedia ho tým pádom lepšie pochopiť a skôr mu vzdať úctu... (muž, 1977). Do súčasnosti boli vydané

17 Pozri bližšie na http://www.homelessworldcup.org/. 18 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?vystava-ion-barladeanu. 19 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?vystava-sme-ci-nie-sme-ini. 20 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?projekty.

Lucia Ditmarová 267 knihy: „Na skok v base a Pouličná romanca“, kniha a audiokniha „Muži, ženy, deti a pes“, „Ulica môj domov“ a „Zázračné dieťa“.21 Okrem kníh napísaných predajcami časopisu, OZ Proti prúdu vydalo tri ďalšie od- borné knihy vychádzajúce zo skúseností z práce s ľuďmi bez domova – „Bezdomovci, ľudia ako my“,22 „Projekt Krištof: Stratégia zamestnávania bezdomovcov. Individuálna a skupinová sociálna práca s ľuďmi bez domova“23 a „Šľapaje ulicou. Rôzne prístupy v terénnej sociálnej práci s ľuďmi bez domova“.24 Najnovšou aktivitou je skupinová práca s predajcami s názvom „Bezdomovci ako lektori“, v rámci ktorej vybraní predajcovia absolvovali sériu skupinových stretnutí, workshopov a tréningov so sociálnymi pracovníkmi OZ Proti prúdu a s externými lek- tormi.25 Tieto boli orientované na sebapoznávanie, určovanie hraníc súkromného a ve- rejného, predsudky, komunikáciu, riešenie konfliktov. Výsledkom týchto stretnutí boli (a budú) diskusie školených predajcov na tému bezdomovectva s verejnosťou. Hlavným finančným zdrojom na celkové fungovanie OZ Proti prúdu je predaj časo- pisu, ktorý zabezpečuje približne 60% nákladov. Druhým hlavným zdrojom sú štátne dotácie z projektov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva kultúry. Tretí hlavný zdroj sú 2% z daní, inzercia v časopise, sponzoring,26 predávanie kníh vy- daných občianskym združením a zahraničné projekty. OZ Proti prúdu môže podporiť verejnosť nielen kúpou časopisu, ale tiež formou darcovstva v podobe zaslania SMS správy alebo finančným príspevkom prevedeným na účet. Získané financie sa preroz- deľujú podľa potreby a podporujú jednotlivé činnosti a aktivity OZ Proti prúdu. Finanč - ný kolobeh je závislý od predaja časopisu, preto je potrebné, aby si ľudia po zaplatení časopis vzali. K tomu v každom čísle časopisu vyzývajú ľudí aj samotní tvorcovia Nota

21 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?knihy-ktore-pomahaju. 22 Knihu napísala v roku 2008 Nina Beňová, ktorá dlhodobo spolupracuje s OZ Proti prúdu a výskumom chudoby a bezdomovectva sa zaoberala aj v rámci doktorandského štúdia na ÚEt SAV v Bratislave. Pu- blikácia ponúka odpovede na základné otázky: kto sú bezdomovci, prečo sú tu, o čom je ich život, aké miesto majú v spoločnosti a ako sa im dá pomôcť a je zhrnutím dlhodobej osobnej skúsenosti autorky (Beňová, 2008a: 5). 23 Publikácia vznikla v rámci projektu „Krištof“, ktorý bol realizovaný v rokoch 2005 – 2007 v OZ Proti prú- du. Projekt bol súčasťou iniciatívy spoločenstva EQUAL (IS EQUAL), ktorého základným poslaním je vy- tvoriť podmienky a poskytnúť priestor pre hľadanie, overenie a uplatňovanie nových prístupov k rieše- niu problémov v boji proti všetkým formám diskriminácie a nerovnosti na trhu práce. Projekt bol financovaný z prostriedkov EÚ a jeho hlavným cieľom bolo vytvorenie komplexného resocializačného programu pre ľudí bez domova so zámerom zvýšiť ich šance uplatniť sa a udržať na trhu práce. Kom- plexný resocializačný program zahŕňal riešenie viacerých problémov naraz prostredníctvom kombiná- cie štyroch programov: Program chráneného zamestnávania, Program chráneného bývania, Program prekonávania bariér a Preventívny program (Projekt EQUAL, n. d.; Beňová, 2008b: 3). 24 Autorom knihy je Peter Kadlečík – sociálny pracovník OZ Proti prúdu. Kniha vznikla na základe realizo- vaného projektu večerného streetworku, ktorý sa uskutočňoval v Bratislave v rokoch 2006 – 2011, od ja- nuára do apríla 2012 bola realizovaná jeho denná forma. Sociálni pracovníci OZ Proti prúdu pracovali s ľuďmi bez domova s najnižším životným štandardom. P. Kadlečík ako vtedajší koordinátor tímu terén- nych sociálnych pracovníkov OZ Proti prúdu absolvoval v roku 2010 pracovné návštevy v Londýne a Olo- mouci. Skúsenosti, ktoré získal, opísal formou kvalitatívneho výskumu, pričom porovnával spôsob fungovania piatich terénnych programov v rámci troch miest a doplnil ich o výsledky iných, už realizovaných výskumov v USA a vo Veľkej Británii (Kadlečík, 2013: 7). Kniha podrobne popisuje manuál práce terén- neho sociálneho pracovníka a vyšla v rámci projektu (S)Práva z ulice, ktorý bol realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu „Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd“. 25 Aktivita sa realizovala v rámci projektu financovaného z Blokového grantu pre MVO, Programu švaj- čiarsko-slovenskej spolupráce a s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu „Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd“. 26 Hlavnými sponzormi a partnermi projektu Nota Bene sú: Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce (Swiss-Slovak Cooperation Programme), Slovenské elektrárne, člen skupiny ENEL, Nitschneider & Part- ners, Senger & Partners, International Network of Street Papers, FEANTSA, Slovenská sieť proti chudobe (Slovak Anti Poverty Network), BIND print s.r.o., Bratislava – Staré Mesto, Bratislavský samosprávny

268 TÉMA Bene, pretože nejde len o získanie potrebnej polovice peňazí na zaplatenie výroby ča- sopisu, ale taktiež o podporu predajcu, ktorý sa učí plánovať si svoje financie. Náš kolobeh je bytostne závislý na tom, aby si ľudia ten časopis zobrali a takisto ide aj o úctu, o prejavenie úcty voči tomu človeku, ktorý ten časopis predáva, aby sa nestával žobrá- kom... (muž, 1977). Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, OZ Proti prúdu spolupracuje s viacerými or- ganizáciami. V prvom rade sú to organizácie, ktoré sprostredkovávajú predaj časopisu v iných mestách na Slovensku tým, že ponúkajú predaj časopisu ako svoju ďalšiu služ- bu.27 V rámci ďalšej spolupráce možno nájsť organizácie, ktoré ako pilotné projekty v práci s ľuďmi bez domova prinieslo práve OZ Proti prúdu. Je to Občianske združenie Vagus,28 ktoré sa venuje terénnej sociálnej práci a Divadlo bez domova,29 ktoré pracuje s marginalizovanými skupinami obyvateľstva netradičnou umeleckou formou, ako je divadlo, performance, tanec alebo spev. Ďalšia organizácia, s ktorou OZ Proti prúdu in- tenzívne spolupracuje, je Občianske združenie Medzi nami, ktoré sa snaží pomáhať so- ciálne slabším rodinám. Každý mesiac uverejňuje v časopise Nota Bene konkrétny prí- beh ľudí so zdravotnými problémami, pre ktorých vedie účet, na ktorý môže ktokoľvek finančne prispieť. Následne sa z tohto účtu financuje liečba alebo zdravotné pomôcky.30

ČASOPIS NOTA BENE A OZ PROTI PRÚDU – ĽUDIA

Organizačný tím OZ Proti prúdu tvorí desať ľudí.31 Na koordinácii celej organizácie sa podieľa výkonný riaditeľ a zástupkyňa výkonného riaditeľa, ktorá je zároveň šéfre- daktorkou časopisu Nota Bene – obaja absolventi študijného odboru sociálna práca a zakladatelia OZ Proti prúdu. Výkonný riaditeľ zabezpečuje predovšetkým prevádzku organizácie a zaisťuje fungovanie celého systému. Zástupkyňa riaditeľa a šéfredaktor- ka zároveň je kreatívny článok organizačnej štruktúry – zabezpečuje chod časopisu, prináša nové nápady, smerovanie projektov a aktivít a pod. Občianske združenie má troch sociálnych pracovníkov a jednu sociálnu pracovníč- ku. Dvaja sociálni pracovníci sú absolventi a jedna sociálna pracovníčka študentka odboru sociálna práca, ďalší sociálny pracovník je absolvent študijného odboru právo. Každý z nich má v práci s klientmi svoje kompetencie – predovšetkým sú to asistencie, poradenstvo, intervencie, podporné rozhovory, výdaj časopisu, skupinové aktivity a streetwork.

kraj, Nadácia Orange, Microsoft, MEDIAN SK, eLET web solutions, Slovnaft, Nadácia Pontis, Minister- stvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo kultúry, Ministerstvo financií a ďalší (Sponzori, n. d.). 27 Tieto organizácie sú väčšinou charity, kresťanské alebo neziskové organizácie, menej inštitúcie pre bezdomovcov zriadené mestom – napr. denné centrá alebo nocľahárne. Pracovníkov týchto organizácií v OZ Proti prúdu zaškolia a následne im sprostredkovávajú časopis, z ktorého zisku majú určitú finančnú od- menu. 28 OZ Vagus vzniklo v roku 2011. Jeden zo zakladateľov tohto občianskeho združenia bol koordinátorom terénnej sociálnej práce v OZ Proti prúdu. OZ Vagus sa sústreďuje na terénnu sociálnu prácu a poskytovanie služieb ľuďom bez domova. Jeho cieľom je prevádzkovanie a plynulá činnosť projektu Streetwork. Pozri bližšie na http://vagus.sk/. 29 Divadlo bez domova vzniklo z iniciatívy pracovníkov OZ Proti prúdu a pôvodne boli hercami predajcovia Nota Bene. Postupne sa divadlo osamostatnilo a momentálne pracuje okrem ľudí bez domova aj s telesne postihnutou mládežou a mládežou zo sociálne znevýhodnených rodín, s ľuďmi s psychiatrickou diagnózou, po výkone trestu, ale aj so študentmi a dobrovoľníkmi. Pozri bližšie na http://www.divadlobezdomova.sk/. 30 Pozri bližšie na http://ozmedzinami.sk/. 31 Pozri bližšie na http://www.notabene.sk/?kontakty.

Lucia Ditmarová 269 Ďalší pracovník a pracovníčka sa venujú v OZ Proti prúdu fundraisingu.32 Jeden má na starosti hlavne inzerciu a web stránku, takisto zbiera informácie o tom, čo sa pove- dalo v médiách o bezdomovectve, o OZ Proti prúdu alebo časopise Nota Bene. Pracov- níčka, ktorá sa venuje fundraisingu, má na starosti vzťahy s verejnosťou, projekty (pí- sanie, získanie, vyúčtovanie, vedenie projektov), komunikáciu s dobrovoľníkmi, participuje na propagačných akciách, stará sa o web stránku a stránku Nota Bene na Facebooku, tiež sa zapája do aktivít súvisiacich s vydávaním časopisu a kníh. O admi- nistratívu a účtovníctvo sa stará ekonómka. Časopis Nota Bene má okrem šéfredaktorky jednu internú redaktorku, ktorá asistu- je v redakcii pri výbere tematického zamerania jednotlivých čísel, prispievateľov časo- pisu a píše články. Časopis má jedného externého grafika, externú korektorku a desať stálych externých prispievateľov, ktorí v časopise uverejňujú svoje texty na rôzne témy, alebo majú svoje pravidelné stĺpčeky a rubriky. Svoj priestor v časopise majú tiež nie- ktorí predajcovia alebo bývalí predajcovia časopisu. Výraznou súčasťou OZ Proti prúdu a časopisu Nota Bene sú jeho predajcovia. Pre- dajcovia Nota Bene sú ľudia, ktorí si potrebujú zarobiť peniaze a nemajú inú možnosť, ako predajom časopisu, alebo ju zatiaľ nenašli (muž, 1976). Predajcom môže byť kto- koľvek. Môže to byť človek bez domova, ale aj ten, ktorému hrozí, že príde o strechu nad hlavou, alebo je v inej krízovej situácii. Aj keď časopis Nota Bene jeho predajcu pr- votne automaticky zaraďuje k bezdomovcom, nemožno ich všeobecne onálepkovať týmto pojmom, čo na jednej strane súvisí s definovaním bezdomovectva ako takého, či už v legislatíve alebo rozličnými teóriami, a na druhej strane čo vníma daný človek ako domov. ... Je tu otázka, ktorú ani ja nemám celkom vyjasnenú. Že ako vôbec našich ľu- dí, teda našich klientov alebo našich predajcov jasne nazvať nejakým jedným pojmom. Používame najčastejšie ľudia bez domova, ale tam je tiež otázka, že čo je to ten domov. Je to tá strecha nad hlavou? Alebo sú to tie vzťahy, v ktorých sa cítim bezpečne, kedy tí ľudia, ktorí sú okolo mňa, mi dávajú pocit istoty? V poslednej dobe mám skôr tendenciu používať pomenovanie ľudia v núdzi. Neviem však, či to musí byť vyslovene hmotná nú- dza, či sociálna núdza... (muž, 1981). Medzi predajcami Nota Bene sú ľudia, ktorí ma- jú nižšie nároky, fungujú vonku na ulici a prespávajú na lavičkách. Potom sú to ľudia, ktorí bývajú v chatke, v kanáloch. Sú to ľudia, ktorí prespávajú v nocľahárňach a uby- tovniach. Tiež sú to ľudia, ktorí si prenajímajú byt alebo ľudia, ktorí majú vlastný byt, ale ich príjmy (napr. dôchodky, invalidné dôchodky a pod.) sú nedostačujúce na zaplatenie nákladov spojených s živobytím. Každý z nich je iný, individuálny, má svoj vlastný príbeh a v živote sa ocitol v situácii, na ktorú musel určitým spôsobom reago- vať. To, čo týchto ľudí spája, je predaj časopisu, ktorý ich aktivizuje, učí ich dodržiavať pravidlá a pracovné či iné návyky a tak participovať na riešení svojej situácie spôso- bom, ktorý im v danej chvíli poskytuje relatívne prijateľný prostriedok na spôsob ob- živy a získavanie sociálnych vzťahov.

32 Fundraising je dôležitá zložka činnosti neziskovej organizácie. Je to cielená, plánovaná a kontinuálna činnosť organizácie orientovaná na vyhľadávanie, získanie a zvyšovanie finančných a nefinančných zdrojov na zabezpečenie programov a činnosti organizácie. Ide o efektívnu štruktúru zdrojov a zabez- pečenie ich kontinuity. Inak povedané, fundraising je cielený na zvyšovanie všetkých potenciálnych zdrojov neziskovej organizácie. Okrem peňažných a materiálnych zdrojov je zameraný aj na personálne zdroje, či už sú to zamestnanci alebo dobrovoľníci, ale aj imidž neziskovej organizácie a jej know-how (Kuvíková, 2004: 43).

270 ZÁVER

Nota Bene je práca pre tých ľudí bez domova, ktorí si nevedia nájsť inú prácu (žena, 1979). Nota Bene definujú pracovníci OZ Proti prúdu ako nezávislosť a svojpomoc. Je to projekt, ktorý pomáha ľuďom v komplikovanej životnej a sociálnej situácii na viace- rých úrovniach. OZ Proti prúdu ponúka ľuďom bez domova základné sociálne služby a podporné, záujmové, vzdelávacie či kultúrne aktivity, podporuje ich osobnostné kvality a zároveň im umožňuje získať určitý príjem, ktorým si pokrývajú základné ži- votné potreby. Keďže sami títo ľudia sú aktívni prijímatelia pomoci, získavajú sebaúc- tu, dôstojnosť a pocit rovnocennosti. Prostredníctvom predaja časopisu na ulici nadvä- zujú sociálne kontakty a vzťahy a súčasne si zlepšujú pracovné návyky i sociálne zručnosti potrebné na skvalitnenie ich situácie. Sú to práve dôstojný príjem, sebaúcta a sociálne kontakty, ktoré pracovníci OZ Proti prúdu považujú za kľúčové pri práci s predajcami a procese sociálneho začlenenia. „Páči sa mi, že pouličné časopisy prepá- jajú ľudí. Ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc, s ľuďmi, ktorí domov majú a chcú pomôcť. A ten časopis je taký nástroj, také spojivko. Je to veľmi jednoduché a naozaj to funguje. A čo je teda cieľom? – Aby bol časopis fakt dobré čítanie“ (žena, 1979).

Štúdia vznikla v rámci grantu VEGA2/0052/11 s názvom Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel.

LITERATÚRA

Beňová, N. (2008a). Bezdomovci, ľudia ako Bezdomovectví v kontextu ambulantních my. Bratislava: o.z. Proti prúdu. sociálních služeb. Praha: Portál. Beňová, N. (2008b). Projekt Krištof a stratégia Mydlíková, E. (2008). Metodika individuálnej zamestnávania bezdomovcov. In: Beňová, práce s bezdomovcami. In: Beňová, N., Myd- N., Mydlíková, E., Kövérová, Š., Horňan- líková, E., Kövérová, Š., Horňanský, M.: Pro- ský, M. Projekt Krištof: Stratégia zamestná- jekt Krištof: Stratégia zamestnávania bezdo- vania bezdomovcov. Individuálna a skupi- movcov. Individuálna a skupinová sociálna nová sociálna práca s ľuďmi bez domova práca s ľuďmi bez domova (s. 17-25). Brati- (s. 3-16). Bratislava: o.z. Proti prúdu. slava: o.z. Proti prúdu. Hanks, S., Swithinbank, T. (1997). The Big Is- sue and other street papers: a response to Internetové zdroje: homelessness. Enviroment and Urbaniza - About us.(n. d.). 16. 4. 2013, z http://www. tion, 9(149), 155-156. Získané 18. 4. 2013. street-papers.org/about-us/ DOI: 10.1177/095624789700900112 Annual Conference. (n. d.). 16. 4. 2013, z http: Kadlečík, P. (2013). Šľapaje ulicou. Rôzne prí- //www.street-papers.org/annual-confe- stupy v terénnej sociálnej práci s ľuďmi bez rence/ domova. Bratislava: o.z. Proti prúdu. Získa- Časopis. (n. d.). 17. 4. 2013, z http://www.no- né z http://www.notabene.sk/swift_data/ tabene.sk/?casopis source/Slapaje%20ulicou%20-%20roz- Falošní predajcovia. (n. d.). 17.4. 2013, z http: ne%20pristupy%20v%20terennej%20so- //www.notabene.sk/?falosni_predajcovia cialnej%20praci%20s%20ludmi%20bez%2 INSP News Service. (n. d.). 16. 4. 2013, z http: 0domova.pdf //www.street-papers.org/street-news-ser- Kuvíková, H. (2004). Neziskové organizácie vice/ v Európskej únii. Banská Bystrica: Univerzi- INSPiring people. (n. d.). 16. 4. 2013, z http: ta Mateja Bela, Ekonomická fakulta. //www.street-papers.org/INSPiring-peop- Marek, J., Strnad, A., Hotovcová, L. (2012). le/

Lucia Ditmarová 271 Marketingové informácie o časopise Nota Be- Odkazy na webové stránky použité ne. (n. d.). 17. 4. 2013 z http://www.nota- v texte: bene.sk/?inzercia http://www.depaulslovensko.org/ O nás. (n. d.). 17. 4. 2013, z http://www.nota- http://www.divadlobezdomova.sk/ bene.sk/?o-nas-1 http://www.homelessworldcup.org/ Our street papers.(n. d.). 16. 4. 2013, z http: http//theinspblog.blogspot.sk/2013/07/the- //www.street-papers.org/our-street-pa- 2013-international-street-paper-html pers http://www.iz.sk/sk/projekty/equal Our work.(n. d.). 16. 4. 2013, z http://www. http://www.notabene.sk/?model-riesenia-bez- street-papers.org/our-work/ domovectva Partnership & Membership. (n. d.) 16. 4. 2013, http://www.notabene.sk/?knihy-ktore-poma- z http://www.street-papers.org/partners- haju hips-memberships/ http://www.notabene.sk/?kontakty Podporné aktivity. (n. d.). 17. 4. 2013, z http: http://www.notabene.sk/?streetwork //www.notabene.sk/?podporne-aktivity http://www.notabene.sk/?vystava-ion-barla- Sponzori. (n. d.). 18. 4. 2013, z http://www. deanu notabene.sk/?hlavni_sponzori http://novyprostor.cz/historie-np.html The International Street Paper Awards. (n. d.), http://ozmedzinami.sk/ z http://www.street-papers.org/street-pa- http://vagus.sk/ per-awards/

O AUTORKE

LUCIA DITMAROVÁ (*1987, Martin) je absolventka Katedry etnológie a etnomuzikológie na FF UKF v Nitre (2011) a v rámci bakalárskej a diplomovej práce sa venovala predovšetkým štúdiu ta- nečného folklóru a tanečného folklorizmu. Od roku 2011 je študentkou doktorandského štúdia na Ústave etnológie SAV. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa zameriava na súčasné na- ratívne žánre (predovšetkým súčasné povesti a fámy) a metodológiu etnografického výskumu. V rámci dizertačnej práce sa konkrétne venuje výskumu súčasných povestí a fám v prostredí OZ Proti prúdu a zameriava sa na vplyv špecifického kontextu na obsah, formu a funkcie týchto na- ratívov vo vzťahu s každodenným životom jednotlivcov v danom prostredí.

272 TÉMA 3 61 • 2013 TÉMA

SOCIÁLNE INOVÁCIE A SOCIÁLNE IDENTITY: OBČIANSKE INICIATÍVY SLOVENSKÝCH MIGRANTOV A MIGRANTIEK V ÍRSKU1

BARBARA LÁŠTICOVÁ, MAGDA PETRJÁNOŠOVÁ

Mgr. Barbara Lášticová, PhD., Ústav sociálnej komunikácie SAV, Dúbravská cesta 9. 841 04 Bratislava, e-mail: [email protected] Mgr. Magda Petrjánošová PhD., Ústav sociálnej komunikácie SAV, Dúbravská cesta 9. 841 04 Bratislava, e-mail: [email protected]

The aim of this paper is to provide basic information about the life cycle of the Slovak migrant community in Dublin in 2004 – 2013. The empirical material is presented from three theoretical perspectives: theory of social innovations (Mumford, 2002), theories of social identity (Turner et al., 1987) and theories of transnational migration (Glick Schiller et al., 1995). The first part of the paper describes the creation and development of two social innovations: the migrant NGO Slovak Centre – Ireland and the magazine Slovak in Ireland. The second part analyses whether and how these innovations create space for everyday practice of (national) identities of migrants. The third part analyses the transnational aspects of the Slovak migrant community. The paper is based on empirical material gathered through semi-structured interviews with leaders of the Slovak community in Dublin (N=7, 2009, since then contacted continually via e-mail and Facebook), analysis of media and websites dedicated to Slovaks in Ireland (2009 – 2013) and short-term participant observation (2009). Our data suggest that social innovations described in this study are successful and sus- tainable especially if: 1) they are based on real needs of the community and created from below; 2) they are taking place in the context of existing systems and are finan- cially independent of grant schemes funded by the Slovak government; 3) there is a favorable environment in the host country. It is concluded that the social innovations described in this paper have identity and community building potential and al- low Slovak migrants not only to strengthen their social capital (Putnam, 2007), but also to function transnationally.

Key words: social identity, social innovations, transnational migration, Slovakia, Republic of Ireland.

Kľúčové slová: sociálne identity, sociálne inovácie, transnacionálna migrácia, Sloven- sko, Írsko

1 Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ES. Projekt „Glo- bálne a lokálne procesy na Slovensku: rozvoj spoločenských inovácií v podmienkach internacionalizá- cie Európskej únie (ITMS 26240120017)“, je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rám- ci Operačného programu Výskum a vývoj, opatrenie 4.1 „Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu v Bratislavskom kraji“.

273 „Chýba mi aj spolupatričnosť Slovákov. S vďakou hovorím, že som získala iba dobré skúsenosti s rodákmi. Tam za morom sme vytvorili silnú a krásnu komunitu, kde sa človek skutočne rád cítil Slovákom. Doma na Slovensku sa tento pocit žiaľ takmer úplne vytratil.“ Erika, grafická dizajnérka, o svojom návrate na Slovensko2

ÚVOD

Cieľom tohto textu je poskytnúť základné informácie o životnom cykle slovenskej migrantskej komunity v Dubline v rokoch 2004 – 2013. Na empirický materiál budeme nazerať z troch teoretických perspektív: prvou je teória sociálnych inovácií (Mumford, 2002), druhou perspektíva sociálnej identity (napr. Turner, Hogg, Oakes, Reicher, Wethe rell, 1987) a treťou teórie transnacionálnej migrácie (napr. Glick Schiller, Bash, Szanton Blanc, 1995). Prvá časť textu opisuje vznik, vývoj a predpoklady trvalej udrža- teľnosti dvoch sociálnych inovácií: migrantskej neziskovej organizácie Slovenské centrum – Írsko a časopisu Slovak in Ireland. V druhej časti sa zameriame na to, či a akým spôsobom tieto inovácie vytvárajú priestory pre každodenné praktizovanie (národ- ných) identít migrantov a migrantiek. V tretej časti uvažujeme o tom, či Slovákov a Slo- venky v Írsku možno označiť za transnacionálnych migrantov. Írska republika bola po roku 2004, spolu s Veľkou Britániou, jednou z najobľúbe- nejších pracovných destinácií slovenských migrantov a migrantiek (Bahna, 2011). Ofi- ciálny počet vydaných registračných čísel PPS3 pre slovenských pracovníkov v Írsku bol v rokoch 2004 – 2007, teda bezprostredne po vstupe Slovenska do EÚ, až 32 000 (Világi, Gál, Bilčík, 2008). V ďalších rokoch ich počet narastal pomalšie – ku koncu roka 2011 to bolo 44 024.4 Reálny počet obyvateľov SR, dlhodobo alebo trvalo žijúcich v Írsku, však nemožno na základe PPS presne určiť, pretože pri odsťahovaní sa neexis - tuje povinnosť nahlásiť túto skutočnosť sociálnej poisťovni. Po plnom prejavení sa dô- sledkov finančnej krízy sa skutočne mnohí slovenskí migranti a migrantky (podľa od- hadov ľudí, s ktorými sme robili rozhovory, asi jedna štvrtina) vrátili na Slovensko, keďže v Írsku prišli o prácu. Pohyb bol však obojsmerný: i napriek kríze Írsko naďalej priťahovalo Slovákov a Slovenky, napríklad aj kvôli zníženiu cien nehnuteľností. Iným zdrojom dát o počte migrantov je sčítanie obyvateľstva. Podľa údajov Írskeho centrálneho štatistického úradu, v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 až 10 801 Slovákov a Sloveniek oficiálne deklarovalo, že dlhodobo žijú v Írsku, čo znamená vyše 33%-ný nárast oproti sčítaniu z roku 2006.5 Avšak slovenské veľvyslanectvo počet ta- mojších Slovákov odhaduje dokonca až na 25-27 000.6 Najvyššia koncentrácia Slove- niek a Slovákov je v hlavnom meste Dubline, druhá najväčšia v Corku, ďalej v mestách Galway a Limerick. Medzi Slovákmi prichádzajúcimi od roku 2004 postupne rástol po- čet osôb so stredo- a vysokoškolským vzdelaním, vekové rozpätie je typicky 25-34 rokov.7

2 Získané 12. 2. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/component/content/article/52-akualne/781-navrat-na-rodnu-hru-4-oami-inych. 3 Personal Public Service Number je číslo sociálneho poistenia. Podmienkou na jeho získanie je preukáza- nie identity a adresy pobytu v Írsku (Bahna, 2011: 98). 4 Získané 1. 6. 2013 z http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/50/irska-republika. 5 Získané 12. 5. 2012 z http://www.cso.ie/en/media/csoiecensus/documents/census2011pdr/Commen- tary%20 Usual%20Res%20Migration%20etc.pdf 6 Získané 1. 6. 2013 z http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/50/irska-republika. 7 Získané 5. 6. 2013 z http://tvoje.noviny.sk/tvojenoviny-clanky/22-11-2012/krajania-v-irsku-oslavovali- 5-vyrocie-folklorneho-suboru-ostroha.html.

274 TÉMA Slovenskí migranti a migrantky v súčasnosti vďaka cenovo dostupným a dobre fungu- júcim telekomunikačným technológiám aj dopravnej infraštruktúre môžu udržiavať in- tenzívny fyzický aj sprostredkovaný kontakt s ľuďmi aj inštitúciami v krajine pôvodu, a tým vlastne fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch. Takáto migrácia sa označuje ako transnacionálna (pozri Glick Schiller, Bash, Szanton Blanc, 1995; Szaló, 2007; Bituší ková, 2007; Hlinčíková, 2009) a je pre ňu charakteristické, že „vzťahy a prepojenia s kolektivi- tami fungujúce na diaľku môžu byť silnejšie než identity zakotvené v konkrétnych ohra- ničených priestoroch“ (Lewitt, Waters, 2002:7, in Deaux, 2006:123). Teórie transnacio- nálnej migrácie sa zameriavajú hlavne na vytváranie transnacionálnych sociálnych polí, ktoré migrantom umožňujú výmenu tovarov, kontakt s ľuďmi v krajine pôvodu a partici- páciu na živote tak v krajine pôvodu, ako aj v hostiteľskej krajine (Szaló, 2007). Zaujímajú sa tiež o individuálnu skúsenosť migrantov a migrantiek, ako aj o dôsledky rôznych ak- tivít pre ich sebadefinovanie (Deaux, 2006), pričom predpokladajú viaceré koexistujúce identity (Morawska, 2003). Podobne perspektíva sociálnej identity v sociálnej psycholó- gii (napr. Turner, Hogg, Oakes, Reicher, Wetherell, 1987) zdôrazňuje, že ľudia majú celú škálu sociálnych identít vyplývajúcich z rôznych kategoriálnych členstiev, a že výraznosť a subjektívna významnosť týchto identít sa mení v závislosti od kontextu. Jedným z kľú- čových konceptov tejto perspektívy je pritom sociálna zmena a sociálne inovácie, ktoré súvisia s aktívnou participáciou členov skupiny na zmene status quo, s cieľom dosiahnuť pozitívnu sociálnu identitu a zlepšiť pozíciu vlastnej skupiny. Identitám sa dá v ich komplexnosti najlepšie porozumieť cez to, ako ich ľudia rutin- ne praktizujú (Reicher, Hopkins, 2001). Pod praktizovaním národnej identity v tomto texte rozumieme prežívanie príslušnosti k národne definovanej skupine (v našom prípade slovenskí migranti a migrantky v Írskej republike), ktoré sa môže realizovať prostred- níctvom používania slovenského jazyka, zdieľania a odovzdávania tradícií, prípravy a konzumácie tradičných slovenských jedál, sledovania politického a kultúrneho diania v krajine pôvodu, resp. zapájania sa doň, a pod. (porov. Gerson, 2001). Tento termín teda používame vo veľmi širokom význame a v napojení na rôzne sociálne praktiky kaž- dodenného života, nie v zmysle vlastenectva, hoci pre niektoré členky a členov národ- ne definovanej skupiny môže byť aj to dôležitou súčasťou praktizovania národnej identity. Niektorí autori a autorky predpokladajú silný a recipročný vzťah medzi identitou a sociálnym kapitálom, ktorý o. i. definujú ako sociálne siete spolu s príslušnými nor- mami reciprocity a vzájomnej dôvery (Putnam, 2007). Aj tie migračné teórie (napr. teó- rie migračných sietí a inštitúcií), ktoré za hlavný motív migrácie považujú ekonomické faktory, poukazujú na význam sociálnych sietí, pretože znižujú transakčné a psycho- logické náklady migrácie (Massey a kol., 1993 in Baláž, 2010). Sociálne siete môžu to- tiž prinášať rôzne benefity: napríklad prístup k pracovným miestam pre jednotlivcov, zvýšenie úrovne vzdelávania detí a mládeže v regióne, lepšie fungovanie demokracie na lokálnej úrovni vďaka zakladaniu občianskych združení a pod. (porov. Putnam, op. cit.). Sociálne siete migrantov teda môžu nielen výrazne prispievať k prežívaniu pocitu spolupatričnosti, ale facilitujú aj implementáciu sociálnych inovácií. Tieto naopak môžu rozširovať a zosilňovať existujúce sociálne siete. Sociálne inovácie pre účely tohto textu chápeme ako idey, ktoré majú pomôcť indi- viduálnym aktérom organizovať ich aktivity a sociálne interakcie tak, aby úspešnejšie dosahovali spoločné ciele: môže ísť o vytváranie nových procesov a procedúr pre štruktúrovanie spoločnej práce, zavádzanie nových sociálnych praktík v skupine, ale aj o vytváranie nových druhov sociálnych inštitúcií (Mumford, 2002; Hunter, Fried - rich, Bedell, Mumford, 2006), akými sú napríklad rôzne migrantské komunitné orga-

Barbara Lášticová, Magda Petrjánošová 275 nizácie. Sociálne inovácie sú úspešné ak: (1) sú založené na každodennej skúsenosti a úzko definovanom množstve oblastí, ktoré sa dajú efektívne manažovať; (2) sú zalo- žené na aktívnej výmene informácií a vypracovávaní ideí v spolupráci s inými; (3) ma- jú hmatateľné benefity a sú uskutočniteľné s použitím relatívne nízkych nákladov v kontexte existujúcich systémov; (4) je zabezpečená podpora elít a príslušnej jednotky samosprávy; (5) funguje efektívna komunikácia, ktorá je potrebná na ich akcepto- vanie a (6) ak ponúkajú priestor pre ďalšie sociálne inovácie (Mumford, ibid). Text má v niektorých častiach deskriptívny charakter. Prvým dôvodom je skutočnosť, že Slovákom a Slovenkám žijúcim v Írskej republike sa zatiaľ nevenovala dostatočná vý- skumná pozornosť.8 Po druhé, naším cieľom je priblížiť novú oblasť – fungovanie so- ciálnych inovácií založených na základe potrieb členov špecifickej a novej komunity9 migrantov: Slovenského centra – Írsko a aktivít okolo časopisu Slovak in Ireland. Ešte pred desiatimi rokmi totiž počet občanov Slovenskej republiky žijúcich a pracujúcich v Írsku nebol dostatočne veľký na to, aby umožnil takéto dianie. Po otvorení pracovného trhu v máji 2004 však vyvstali nové potreby a zároveň sa našli aktívni jednotlivci, ktorí iniciovali vznik nových inštitúcií a služieb. Inovácie popísané v tomto texte sú najvý - znamnejšie čo do dosahu svojich aktivít a zároveň vznikali zdola, na princípe občian- skeho združovania a na báze dobrovoľníctva. Práve kvôli týmto dvom faktorom majú legitimitu, aj keď ich priamo nevyužívajú všetci Slováci a Slovenky žijúci v Írsku. Vďa- ka výskumnému záujmu o slovenskú komunitu v Írsku už od roku 2009 je možné za- chytiť aj dynamiku fungovania týchto inštitúcií.

METÓDY A PARTICIPANTI

V štúdii boli použité viaceré metódy: (1) analýza médií (časopis Slovak in Ireland, webové stránky Slovenského centra – Írsko, portál www.irsko.exil.sk, články v sloven- ských médiách, kde sa objavujú zmienky o Slovákoch v Írsku, facebookové stránky ve- nované rôznym skupinám Slovákov žijúcich v Írsku); (2) pološtruktúrované interview s lídrami komunity slovenských migrantov (N=7, tabuľka 1), ktorí stáli pri vzniku po- pisovaných sociálnych inovácií10 a (3) krátkodobé zúčastnené pozorovanie v trvaní 1 týždňa v Dubline a okolí. Interview sme realizovali v júli 2009, keď sme zároveň na- vštívili takmer všetky miesta, kde sa stretáva slovenská komunita, spomínané v texte. Časopis aj webové stránky sme sledovali a analyzovali priebežne, od júna 2009 až do ukončenia práce na tomto texte (jún 2013). Takisto prostredníctvom e-mailu a stránky pre sociálne siete Facebook priebežne komunikujeme s jednotlivými iniciátormi a ini- ciátorkami sociálnych inovácií.

8 Migrácii Slovákov a Sloveniek do Veľkej Británie sa pritom venujú viacerí autori a autorky (napr. Bačová, 2010; Búriková, Miller, 2010; Búriková, 2007; Jenčová, 2007 a, b; Jenčová, 2008). 9 V tomto texte pracujeme s výrazom „komunita“, keďže tak svoju skupinu opakovane označovali participantky a participanti výskumu, a opakovane sa objavuje aj vo vyjadreniach rôznych aktérov na webo- vých portáloch pre Slovákov v Írsku, či na stránkach Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V ich po- nímaní je však význam tohto termínu omnoho slabší, než je jeho bežné použitie v spoločenských vedách (napr. Putnam, 2007), či v samotnej psychológii (napr. Halamová, 2003). Konkrétnym význa- mom, aké participanti v rozhovoroch pripisujú pojmu komunita, ako aj motiváciám lídrov pre aktívnu participáciu na komunitnom živote, sa podrobnejšie venujeme inde (Petrjánošová, Lášticová, 2010). 10 Pre porovnanie sme v roku 2010 tiež realizovali dve interview s lídrami slovenskej komunity v Londýne – so zakladateľom Slovenského centra Londýn M. Hakelom a s bývalým šéfredaktorom dnes už len in- ternetového česko-slovenského časopisu Echomagazín J. Gregorom.

276 TÉMA Participanti a participantky v rozhovoroch a sociálne inovácie, ktorých boli iniciá- tormi

Interview 1 Eva Kapičáková Šéfredaktorka a zakladateľka časopisu Slovak in Ireland Interview 2 Marek Kapičák Spolumajiteľ obchodu Slovak Point, vydavateľ časopisu Slovak in Ireland, zakladateľ Slovak in Ireland House Interview 3 Milan Lukáč Spolumajiteľ obchodu Slovak Point, vydavateľ časopisu Slovak in Ireland, zakladateľ Slovak in Ireland House Interview 4 Mária Pacherová Zakladateľka a riaditeľka Vzdelávacieho centra pre slovenské deti Interview 5 Maroš Karabinoš Zakladateľ Slovenského centra Írsko (v súčasnosti už žije vo Veľkej Británii) Interview 6 Rastislav Blažek Súčasný prezident Slovenského centra Írsko, iniciátor Centra právnej podpory pre Slovákov žijúcich v Írsku Interview 7 Andrej Záhorec Zakladateľ folklórneho súboru Ostroha (v súčasnosti už žije na Slovensku)

Dáta získané prostredníctvom jednotlivých metód vytvárajú v tomto texte pozadie, na základe ktorého sa usilujeme zrekonštruovať vznik a priebeh fungovania jednot - livých sociálnych inovácií, a zároveň analyzujeme predpoklady ich úspešnosti a so- ciálno-psychologické dôsledky ich vzniku pre slovenskú komunitu. Všetky tvrdenia a závery prezentované v tomto texte sú formulované s ohľadom na všetky zdroje dát, a v nijakom prípade sa nezakladajú len na tvrdeniach jediného aktéra či jediného me- diálneho textu.

VÝSLEDKY

1. Sociálne inovácie: ich vznik, vývin a komunitné aktivity

1.1 Na podnet zvonka: Slovenské centrum – Írsko (SKC-IRL) „Slovenské Centrum – Írsko (...) po celú dobu svojej existencie prezentuje Slovensko, slovenskú kultúru a folklór, (...) presadzuje záujmy slovenskej komunity v Írsku, podie- ľa sa na mnohých integračných a multikulturálnych projektoch za účelom zviditeľnenia Slovákov žijúcich v Írsku a Slovenska všeobecne a predovšetkým pomáha Slovákom v oblasti poskytovania informácií a právneho poradenstva...“11 Občianske združenie Slovenské centrum – Írsko bolo založené v roku 2007 na podnet zakladateľa Slovenského centra – Londýn,12 ktorý mal ambíciu spolupracovať aj so Slovákmi žijúcimi v Írsku. Hoci tento podnet prišiel zvonka, jednotlivé projekty SKC-IRL

11 Získané 15. 2. 2013 z http://www.slovakcentre.ie/?page_id =48. 12 Slovenské centrum – Londýn je nezisková organizácia, založená už v roku 2004, ktorá v súčasnosti funguje ako webový portál. Jeho ambíciou je poskytovať praktické rady pre život, prácu, štúdium či cestovanie vo Veľkej Británii, ale medzi jeho ciele patrí aj „podporovať súdržnosť slovenskej komunity vo Veľ- kej Británii, udržiavať slovenskú kultúrnu identitu a rozširovať osvetu slovenskej kultúry aj v rámci zahraničných komunít“ (získané 15. 4. 2012 z www.slovakcentre.co.uk).

Barbara Lášticová, Magda Petrjánošová 277 vznikali už na základe konkrétnych potrieb komunity Slovákov žijúcich v Írsku, a vďa- ka osobnej zaangažovanosti niekoľkých konkrétnych aktérov, ktorí pracujú ako dobro- voľníci. Súčasné aj minulé aktivity SKC-IRL sú čiastočne podporované z členských prí- spevkov (v januári 2013 malo viac než 130 registrovaných členov13), z grantovej podpory z dublinskej samosprávy, z grantov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ)14 a čiastočne zo sponzorských zdrojov. Centrum má ambíciu zastupovať Slovenky a Slo- vákov v kontakte s rôznymi inštitucionálnymi aktérmi na strane hostiteľskej krajiny v oblastiach, ako je postup pri uznávaní vzdelania, poskytovanie oficiálnych úradných in- formácií v slovenskom jazyku a pod.15 Pri organizácii kultúrnych podujatí tiež úzko spolupracuje so slovenským veľvyslanectvom v Dubline. Od roku 2009 napríklad kaž- doročne usporadúva Slovenský ples v Dubline (k plesu ako priestoru pre etnickú iden- tifikáciu pozri Kralj, 2007). Od roku 2010 tiež organizuje Slovenský kultúrny týždeň, ktorý je prezentáciou slovenskej kultúry a umelcov žijúcich v Írsku, určenou nielen slo- venským migrantom a migrantkám, ale aj Írom a iným etnickým skupinám žijúcim v Ír - sku, tento rok sa na ňom zúčastnila aj podpredsedníčka NR SR.16 SKC-IRL je súčasťou dvoch väčších írskych imigrantských organizácií – Integrating Ireland (usiluje o plnú integráciu imigrantov do írskej spoločnosti) a The New Commu- nities Partnership (usiluje o pozitívnu zmenu politík, ktoré ovplyvňujú životy etnic- kých minorít). Súčasný prezident centra bol navyše v apríli 2013 zvolený za predsedu Dublin City Integration Forum, ktoré združuje zástupcov dvadsiatich štyroch komu- nitných organizácií migrantov žijúcich a pôsobiacich v tomto meste.17 Na stránke SKC-IRL je táto udalosť komentovaná ako logické vyústenie toho, že „Slovenská komunita je hlavne v Dubline jednou z najaktívnejších a naše aktivity v mnohých prípadoch naštartovali projekty, ktoré mali vplyv na ďalšie migrantské komunity v Dubline, ale aj mimo neho“.18 Organizačná štruktúra centra je v čase písania tohto textu definovaná cez tri projekty: právno-poradenské centrum, rodičovský klub Obláčik a turistický klub Tatranský svišť. V minulosti boli súčasťou Slovenského centra – Írsko aj Vzdelávacie centrum pre slovenské deti a folklórny súbor Ostroha, ale v súčasnosti už fungujú nezávisle. Jed- notlivé aktivity buď niekto rozbehol ešte pred vznikom SKC-IRL a postupne sa presu- nuli pod jeho hlavičku, čím získali inštitucionalizovaný status (napr. právna pomoc a poradenstvo), alebo vznikli na podnet konkrétneho človeka v spolupráci s SKC-IRL (napr. vzdelávacie centrum). Tieto projekty napĺňajú a napĺňali rôzne potreby slovenských migrantov a migrantiek. Napríklad právno-poradenské centrum (funguje od r. 2008) je zamerané na pomoc a poradenstvo v otázkach nájomných a pracovných zmlúv, sporných prípadov po-

13 Získané 14. 6. 2013 z http://www.aktuality.sk/clanok/220833/irsko-novym-domovom-pre-slovakov/. 14 Prehľad podporených projektov aj objem finančných prostriedkov pridelených od začiatku existencie SKC-IRL je zverejnený na stránkach ÚSŽZ (http://www.uszz.sk/sk/schvalene-dotacie, vyhľadané, 3. 6. 2013). 15 Na stránke ÚSŽZ je SKC-IRL uvedené ako jediná kontaktná komunitná organizácia Slovákov a Sloveniek v Írsku (získané 14. 6. 2013 z http://www.uszz.sk/sk/irska-republika). 16 Získané 5. 6. 2013 z http://www.slovakcentre.ie/ ?p=704 a 12.6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/ index.php/component/content/article/52-akualne/823-erika-jurinova-v-irsku. Ročník 2013 finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Dublin City Council a dublinská právnická firma, v ktorej pôsobí prezident SKC-IRL. 17 V roku 2011 sa tiež stal členom zboru poradcov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (zís - kané 3. 3. 2013 z http://www.uszz.sk/sk//novym-clenom-zboru-poradcov-sa-stal-vojnovy-veteran-rastislav-blazek/). 18 Získané 3. 6. 2013 z http://www.slovakcentre.ie/?p=676.

278 TÉMA istných udalostí a vzniklo s cieľom „postaviť sa na ochranu práv poškodených Slová- kov“ (interview, Rastislav Blažek). Napĺňa tak potrebu právnej ochrany a zároveň spĺňa úlohu oficiálneho inštitucionálneho zástupcu, ktorú by na Slovensku mohli mať odbory, rôzne stavovské alebo občianske spotrebiteľské organizácie. V súčasnosti sa jeho aktivity realizujú aj v spolupráci s dublinskou advokátskou kanceláriou, v ktorej je zamestnaný prezident SKC-IRL R. Blažek. Rodičovské centrum Obláčik (funguje od r. 2012) svoju oficiálnu misiu na stránke SKC-IRL charakterizuje nasledovne: „(…) V Obláčiku sa stretávame za účelom udrža- nia národnej identity, komunikácie v slovenskom jazyku, výmeny informácii, vzdelá- vania rodičov, ale hlavne vzdelávania detí v predškolskom veku. (…) Má za cieľ osloviť najmä deti v predškolskom veku a rodičov detí, kde aspoň jeden rodič má občianstvo SR a má záujem o upevňovanie slovenského národného povedomia, udržiavanie sloven- ských tradícií, vlastnej kultúry v spojení s výchovou detí v rámci predstavovania a upev- ňovania týchto tradícií v materinskom jazyku.“19 Kľúčové slová „identita“ či „zdieľané tradície“ akoby v tejto sebaprezentácii Obláčika diskurzívne legitimizovali jeho existenciu ako čohosi viac, než len miesta aktívneho a tvorivého stretávania sa slovenských rodičov a detí. Obláčik v rokoch 2012 a 2013 v Dubline zorganizoval podujatie Míľa pre mamu, výtvarnú súťaž pre slovenské deti, atď. Folklórny súbor Ostroha (projekt SKC-IRL od r. 2007 do 2012) uspokojuje nielen potrebu kultúrneho vyžitia, ale vytvára aj špecifické priestory pre bezproblémové náro- kovanie si národnej identity s dôrazom na jej kultúrne aspekty. Jeden z jeho zaklada- júcich členov explicitne hovorí o folklóre aj ako o spôsobe sprítomňovania domova: „My tu pestujeme slovenskú kultúru a títo ľudia, ktorí sú tu, Slováci, tak oni si to straš- ne vážia a strašne si to oceňujú a sú strašne radi, že im niekto prináša domov“ (rozhovor, Andrej Záhorec). Súbor sa však stretáva s pozitívnym ohlasom aj u samotných Írov, keďže vystupuje aj na rôznych kultúrnych festivaloch či podujatiach, ktoré nie sú viazané výlučne na slovenskú komunitu. V roku 2013 napríklad vystupovali na osla- vách St. Patrick’s Day v Clane, pričom táto udalosť je v časopise Slovak in Ireland pre- zentovaná ako príležitosť, keď súbor reprezentuje nielen Slovákov žijúcich v Írsku, ale celé Slovensko.20 Ostroha tiež každoročne hráva na Slovenskom plese v Dubline. Vzdelávacie centrum pre slovenské deti (projekt SKC-IRL od r. 2007 do 2011) ponú- ka každú druhú sobotu v Dubline a v Corku predovšetkým hodiny slovenského jazyka a literatúry, vlastivedy a dejepisu, a pripravuje na diferenciálne skúšky deti z rodín, ktoré majú trvalý pobyt na Slovensku. Na chode vzdelávacieho centra sa podieľa štrnásť ľudí, počet žiakov je päťdesiatpäť až šesťdesiat. Vyučovanie je v súlade so slo- venskými učebnými osnovami a zabezpečujú ho kvalifikované učiteľky pôvodom zo Slovenska. V roku 2011 začala po Dubline skúšobnú prevádzku aj pobočka v Corku, ktorá mala v roku 2012 sedemnásť žiakov.21 Aktivity vzdelávacieho centra sú okrem grantov z ÚSŽZ spolufinancované aj z dobrovoľných príspevkov rodičov. Okrem peda- gogického rozmeru si nárokuje aj rozmer komunitotvorný – v článku o funkcii Vzdelá-

19 Získané 15. 2. 2013 zhttp://fo000200.useron1.hostmaster.sk/?p=387. 20 Získané 1. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/component/content/article/52-akualne/798-ostroha-slovaci-oslavy-sv-patrika-dublin-irsko-clane. 21 V Corku, v Dubline, Limericku a ďalších mestách narastá počet detí slovenských migrantiek v predškol- skom a školopovinnom veku, a tak tam vznikajú viaceré predškolské zariadenia. Slováci ich zakladajú svojpomocne. Celkový počet týchto zariadení v Írsku je nateraz sedem, väčšina vykonáva svoju činnosť nekomerčne počas víkendov (získané 1. 6. 2013 z http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/ stranka/50/irska-republika a http://www.slovakinireland.ie/ index.php/component/content/ article/52- akualne/769-krajanske-organizacie).

Barbara Lášticová, Magda Petrjánošová 279 vacieho centra v Corku je táto úloha explicitne pomenovaná a navyše prepojená s kon- ceptom identity, ktorá je tu konštruovaná ako esenciálna: „Ďalšou nezanedbateľnou funkciou centra je sociálno-spoločenská úloha. Deti majú možnosť pravidelného kontaktu s rovesníkmi s rovnakou identitou, čo napomáha ich vnútornej rovnováhe počas ich pobytu v cudzine.“22 Možno konštatovať, že fungovanie SKC-IRL napĺňa predpoklady dobre fungujúcich sociálnych inovácií podľa Mumforda (2002) v tom zmysle, že jeho založenie a ďalšie fungovanie by nebolo možné bez aktívnej výmeny informácií a spolupráce medzi za- kladajúcimi aktérmi, ktorí riadia a riadili činnosť jednotlivých projektov. Jeho aktivity sa pritom uskutočňujú relatívne nízkonákladovo, z väčšej časti s využitím dobrovoľ- níckej práce. Zároveň sa dejú v kontexte existujúcich systémov, napr. vzdelávacie centrum sa nesnažilo nahradiť školskú dochádzku, ale zmysluplne ju dopĺňalo. SKC-IRL funguje aj vďaka tomu, že sa mu podarilo zabezpečiť podporu a úzku spoluprácu s in- štitúciami na strane Slovenskej (predovšetkým Veľvyslanectvo SR v Írskej republike) aj Írskej republiky (napr. dublinský magistrát). Súčasne bolo síce spustené s cieľom do- siahnuť spoločné dobro pre celú komunitu, ale zároveň sú jeho aktivity uskutočňova- né vždy cez osobné záujmy a kompetencie jednotlivých zúčastnených (interview 4, 5, 6, 7) – tu sa ukazuje, že verejné dobro a prínos pre individuálnych aktérov vôbec nemusia byť v protiklade (porov. Mumford, 2002). Aj vďaka tomu centrum zvládlo odchod svojho zakladateľa z Írska a nezaniklo, ale funguje ďalej pod vedením nového líd- ra. Navyše u viacerých súčasných aj bývalých projektov centra môžeme pozorovať postupný rozvoj ideí, rozširovanie a diverzifikovanie ich záberu a postupnú profesio- nalizáciu (porov. Mumford, 2002). Práve diverzifikácia a profesionalizácia (najmä Vzdelávacie centrum, FS Ostroha) však napokon viedli k osamostatneniu niektorých pôvodných zložiek SKC-IRL a k tomu, že si SKC-IRL muselo nanovo zadefinovať svoje profilové aktivity. K osamostatneniu tiež pravdepodobne prišlo preto, že nebolo jednoduché manažovať príliš veľa silných vedúcich osobností s rôznorodými záujmami, cieľmi a požiadavkami.23 Za nevýhody fungovania SKC-IRL možno považovať fakt, že jeho projekty sú do značnej miere závislé od (často obmedzenej) grantovej podpory zo strany ÚSŽZ a tiež to, že nemá vlastné kamenné priestory a jeho aktivity sa tak v minulosti realizovali na rôz- nych miestach. Túto situáciu čiastočne zmenilo založenie Slovak in Ireland House (2011), ktoré však iniciovali majitelia obchodu Slovak Point, a nie Slovenské centrum – Írsko.

1.2 Na podnet zvnútra: časopis Slovak in Ireland, Slovak in Ireland House „Naše poslanie: (...) v neposlednom rade integrovať slovenskú komunitu žijúcu v Ír - sku, a zároveň sa snažiť o integrovanie slovenskej komunity do medzinárodného spolo- čenstva ľudí, ktorí žijú v Írsku. Spájať slovenskú komunitu žijúcu v Írsku a prezentovať našu kultúru a úspešných Slovákov.“24

22 Získané 20. 7. 2011 z http://www.exil.sk/ site/irsko.php/2010/09/20. 23 V časopise Život 21/2013 sa v tejto súvislosti objavila informácia o netransparentnosti financovania Vzdelávacieho centra z dobrovoľných príspevkov rodičov. V článku je citovaný jeden z rodičov, ako aj prezident SKC-IRL, ktorý naznačuje, že práve poukázanie na netransparentnosť financovania z jeho strany bolo jedným z dôvodov osamostatnenia sa Vzdelávacieho centra. Na článok H. Ďurovovej ná- sledne v diskusných príspevkoch reagovalo šesť rodičov, ktorí sa postavili na stranu riaditeľky centra a viac či menej explicitne poukazovali na existenciu napätí medzi jednotlivými lídrami komunity (zís - kané 14. 6. 2013 z http://zivot.azet.sk/ forum/209615/podozrive-financovanie-kde-koncia-peniaze-na- vzdelavanie-deti/1). 24 Získané 8. 6. 2013 z www.facebook.com/slovakinireland/info.

280 TÉMA Vznik časopisu Slovak in Ireland i slovenského komunitného centra Slovak in Ire- land House iniciovali majitelia súkromnej firmy Slovak Online Ltd., ktorí prevádzkujú kamenný aj internetový obchod so slovenskými potravinami Slovak Point,25 ako aj ďal- šie komerčné služby – prepravu tovaru medzi Írskom a Slovenskom (a najnovšie aj Čes- kou republikou) a inzertnú stránku www.zoznam.ie. Šéfredaktorkou je manželka jed- ného zo spolumajiteľov obchodu, Eva Kapičáková.26 Slovak in Ireland vychádza od roku 2008, máva okolo 60 strán a náklad cca 3000 kusov, ale články sú dostupné aj v elektronickej verzii na www.slovakinireland.ie.27 Rov- nomenná skupina na stránke pre sociálne siete Facebook má v čase písania tohto textu viac ako 2700 členov a členiek. Redakcia pozostáva z trinástich redaktorov a redakto- riek, ktorí pracujú na dobrovoľníckej báze.28 Každé číslo časopisu zvykne obsahovať podrobné informácie o určitej téme (napr. o zdravotníctve, daniach či pôrodoch na Slovensku a v Írsku) a legislatíve, formulároch či postupoch, ktoré s ňou súvisia. Témy bývajú dôkladne zrešeršované, s odpoveďami na otázky a vyjadreniami od expertov, írskych úradov aj porovnaniami so slovenskou legislatívou. Ďalšou stabilnou časťou býva reportáž z nejakej írskej lokality o Slová- koch a Slovenkách, ktorí tam žijú, vrátane rozsiahlych rozhovorov. Tieto sú často prá- ve s tými nadpriemerne úspešnými, ktorí sa v Írsku presadili, s ktorými sa možno iden- tifikovať, a ktorých príbeh môže mať nielen informačnú, ale aj motivačnú úlohu. Zároveň sú príbehy a informácie o iných členoch a členkách národne definovanej in- group dôležité práve z hľadiska vytvárania predstavovaného spoločenstva (imagined community, Anderson, 1991), pretože prispievajú k vytváraniu pocitu spolupatričnos- ti členov a členiek skupiny. Podobnú funkciu plní aj výber aktualít z Írska a Slovenska, ktorý odzrkadľuje a zároveň vždy nanovo definuje, ktoré národné štáty a aspekty diania v nich sú pre Slovenky a Slovákov v Írsku dôležité. Témou, ktorá sa na stránkach časopisu opakovane objavuje, sú napríklad návraty na Slovensko a problematika domova (Lášticová, Petrjánošová, 2013). Jedna strana patrí aj slovenskej kresťanskej komunite v Dubline, ďalej sú v časopise informácie o kultúrnych podujatiach v celom Ír - sku, sekcia venovaná zdokonaľovaniu sa v anglickom jazyku a v neposlednom rade reklamy na firmy prepravujúce na Slovensko, slovenské a slovensko-české obchody a reštaurácie, satelitnú televíziu v slovenčine, češtine a poľštine, právnickú firmu, kto- rá zabezpečuje aj služby a dokumentáciu v slovenčine, a slovenských a poľských leká- rov. Časopis tiež pravidelne publikuje videoreportáže z diania v slovenskej komunite na stránke www.youtube.com, vrátane praktických informácií ohľadom podávania grantových aplikácií pre aktivistov zvnútra komunity.29 V roku 2011 bol navyše z iniciatívy majiteľov obchodu Slovak Point M. Lukáča a M. Kapičáka oficiálne otvorený slovenský dom v Dubline – Slovak in Ireland House, ktorý ponúka nekomerčný verejný priestor, kde sa môžu rôzne slovenské skupiny (napr. fotografický klub, rodiny s deťmi) pôsobiace v Írsku stretávať, informovať, alebo sa vzdelávať v oblasti právneho poradenstva či podnikania, a to bez ohľadu na vek či vie-

25 Kamenné predajne Slovak Point sa nachádzajú len v Dubline, Corku a severoírskom Belfaste, no inter- netový obchod poskytuje donáškovú službu takmer po celom Írsku. 26 Eva Kapičáková na Slovensku vyštudovala masmediálnu komunikáciu a po strate práce v Írsku časopis pre ňu predstavoval jednu z možností, ako sa pracovne realizovať v odbore, ktorý vyštudovala. 27 Táto stránka plne nahradila informačný portál www.irsko.exil.sk, ktorý je už v súčasnosti neaktívny, a ktorému sa podrobnejšie venujeme inde (Petrjánošová, Lášticová, 2010). 28 Získané 14. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/ index.php/redakcia-spoznajte-nas. 29 Získané 3. 6. 2013 z http://www.youtube.com/slovakinireland.

Barbara Lášticová, Magda Petrjánošová 281 rovyznanie.30 Je v ňom sídlo redakcie časopisu, kinoklub pravidlne premietajúci slo- venské filmy a knižnica kníh v slovenčine. Knižnica momentálne obsahuje viac ako 1000 titulov, medzi ktorými sú aj detské knihy či pracovné zošity pre žiakov ZŠ.31 Časť kníh knižnica financovala z členských príspevkov,32 časť z grantu ÚSŽZ a časť získala vďaka individuálnym darcom: „Umožnili sme ľuďom, aby nám mohli pomôcť a darovať knihy, ktoré doma momentálne nepotrebujú. My ich bezplatne vyzdvihneme nielen v Írsku, ale aj na Slovensku a doručíme do knižnice“ (Milan Lukáč, jeden z hlavných iniciátorov vzniku knižnice).33 Úspešné fungovanie obchodu Slovak Point teda vygenerovalo dostatočný kapitál na to, aby umožnilo vznik ďalších sociálnych inovácií (časopis, slovenský dom), ktoré sú ziskové len čiastočne, alebo sú úplne neziskové (porov. Mumford, 2002). Vzhľadom na to, že traja kľúčoví aktéri sú úzko personálne aj pracovne prepojení, dokážu sa efektív- ne koordinovať pri definovaní a presadzovaní spoločných záujmov a cieľov. Dokázali tiež identifikovať jasne definované a obmedzené množstvo oblastí, ktoré boli medzi slovenskými migrantmi celkom nepokryté alebo pokryté len nedostatočne, ktoré do- kážu efektívne manažovať a prepájať, a ktoré sa zároveň navzájom dotujú (ibid).34 Jed- notlivé aktivity sú teda v menšej miere než v prípade Slovenského centra – Írsko závis- lé od grantových prostriedkov, ktoré organizáciám Slovákov žijúcich v zahraničí poskytujú inštitúcie Slovenskej republiky. Tieto sociálne inovácie napokon úspešne fungujú aj vďaka tomu, že ich iniciátori a iniciátorka sú schopní naplno využívať mo- derné informačné technológie a nové médiá, a dokázali im teda poskytnúť primeranú technickú infraštruktúru, pričom sa im podarilo integrovať viaceré informačné a ko- merčné webové domény určené pre Slovákov v Írsku. Minimálne vo virtuálnom zmysle bol teda ich cieľ „spájať slovenskú komunitu“ naplnený.

2. Sociálne inovácie ako priestory pre praktizovanie národnej identity?

Ako sme už naznačili, fungovanie vyššie popísaných sociálnych inovácií zároveň otvára reálne či virtuálne priestory pre praktizovanie národnej identity v každoden- nom živote Sloveniek a Slovákov v Írsku. Vzhľadom na použité metódy (analýza médií, interview výlučne s lídrami komunity, krátkodobé zúčastnené pozorovanie) si nenáro- kujeme vyčerpávajúcu analýzu toho, ako samotní migranti a migrantky konkrétne identitu praktizujú. Popíšeme len niekoľko takýchto priestorov z hľadiska toho, čo podľa nášho názoru pre každodenné praktizovanie identít ponúkajú. Po prvé sú to priestory a podujatia spojené s folklórom (či už na vystúpeniach folk- lórneho súboru Ostroha alebo na tanečných zábavách v česko-slovenských puboch),

30 Iný takýto nekomerčný verejný priestor je určený špecificky pre kresťanskú komunitu. Je ním katolícky kostol na Lower Dominick’s Street, kde sa každú nedeľu podvečer konajú omše v slovenčine, pravidelné stretnutia mladých či predmanželská príprava v slovenčine. 31 Získané 3. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/kalendar-akcii/venueevents/1-slovak% 20in% 20ireland%20housea z http://www.slovakinireland.ie/index.php/aktualne/424-slovenska-kniznica-irsko). 32 Všetky príspevky a príjmy Slovak Library Ireland sú určené iba na pokrytie prevádzkových nákladov a na zaobstaranie kníh a nemajú komerčný charakter. 33 Získané 14. 6. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/aktualne/611-slovenska-kniznica-tisic- knih-krajansky-dom. 34 Zisky z obchodu Slovak Point a z prepravnej služby irsko-preprava.sk čiastočne dotujú časopis aj Slovak in Ireland House. Časť nákladov je pokrytá aj z grantov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí - presný objem a účel dotácií je zverejnený na stránkach ÚSŽZ (získané 3. 6. 2013 z http://www.uszz.sk/sk/ schvalene-dotacie).

282 TÉMA ktoré umožňujú pozitívne prežívať a identifikovať sa s národnou skupinou a jej kultú- rou. Po druhé sú to kultúrne podujatia, ktoré sa konajú v Slovak in Ireland House. Po tretie je to slovenská kuchyňa, ktorej chute a vône možno znovu zažívať vďaka obchodu so slovenskými potravinami Slovak Point: „Najlepší zákazníci sú tí mimodublinskí, lebo tým keď donesieš domov tresku a Pribináčika a Acidko a 10 rožkov k tomu a ma- kovník a knedľu, tak oni sú akože, k tomu časopis zdarma dávame, hej, oni sú úplne nadšení, lebo tam to nemajú…“ (interview, Marek Kapičák). Rabikowska a Burrell (2009) vo svojej štúdii kamenných poľských obchodov v Británii hovoria aj o ich úlohe ako verejných priestorov, ktoré sú zároveň markermi aj miestami udržiavania etnickej kultúry, a to smerom dovnútra migrantskej komunity aj navonok. Slovak Point úlohu takéhoto verejného priestoru napĺňa ukážkovo: okrem toho, že aj Írom a Írkam umož- ňuje oboznámiť sa so slovenskou kuchyňou či (najmä ľudovou) kultúrou prostredníc- tvom rôznych výrobkov, je aj podporovateľom komunitných aktivít (folklórneho súbo- ru, vzdelávacieho centra a kresťanskej komunity). Iné priestory sa orientujú na skupiny migrantov a migrantiek so špecifickými záuj- mami a potrebami: napríklad kresťania sa stretávajú na omšiach v slovenskom jazyku, deťom je zasa určené vzdelávacie centrum, ktorého explicitným zámerom je aj udržia- vanie slovenských tradícií a kultúrnej identity či rodičovské centrum Obláčik. V utvá- raní komunity v zmysle predstavovaného spoločenstva (Anderson, op. cit.) v neposlednom rade zohrávajú dôležitú úlohu časopis Slovak in Ireland a s ním presieťované webové domény, hlavne skupiny na stránke pre sociálne siete Facebook.35 Aj v rozprávaniach lídrov (napr. interview 1, 2, 5, 6) okamžite zaujme silný diskurz o komunite, o prináležaní k väčšej (zväčša etnicky definovanej) skupine. Pojem komunita sa tu používa v princípe ako synonymum všetkých Slovákov a Sloveniek v Ír - sku a najčastejšie je tak aj explicitne definovaný (Petrjánošová, Lášticová, 2010), pri- čom komunita sa až personifikuje, homogenizuje a pripisujú sa jej isté esenciálne vlastnosti. Takto pojem komunita používajú aj bývalý a súčasný veľvyslanec SR v Írskej republike v dvoch odlišných rozhovoroch pre časopis Slovak in Ireland hovoriac, že „Komunita v Írsku je mladá, dynamická a aktívna“36, a že „Je tu pomerne homogénna komunita mladých ľudí, ktorí majú veľmi jednoznačnú väzbu na Slovensko. (...) Slo- venská diaspóra v Írsku je veľmi mladá, živá, aktívna a dynamická, s vyhranene pozi- tívnym vzťahom k Slovensku“.37 Dôraz na existenciu komunity zo strany iniciátorov jednotlivých sociálnych inovácií má diskurzívne nielen komunitotvorný vplyv, ale zároveň má aj strategický význam, keďže existencia určitej komunity s jasne definovanými potrebami a cieľmi funguje ako legitimizácia a zvyšovanie prestíže projektov jednotlivých aktérov zoči-voči ír- skym i slovenským inštitúciám. Toto niektorí z interviewovaných lídrov aj explicitne reflektujú (napr. interview 3 a 5). Treba však zdôrazniť, že pre samotných migrantov a migrantky je príslušnosť k Slovákom a Slovenkám kategóriou praxe (Brubaker, 1996). To, že sa združujú zväčša na etnickom princípe, a že používajú etnickú prísluš- nosť ako sociálnu kategóriu pri vymedzovaní vlastnej a cudzej skupiny, totiž súvisí predovšetkým s napĺňaním pragmatických potrieb, ako napríklad zdieľanie informácií

35 Dňa 1. mája 2013 malo začať svoje vysielanie aj komerčné rádio SK Írsko (získané 14. 6. 2013 z http:// www.slovakinireland.ie/index.php/home-mainmenu-1/51-inzercia/808-otvorenie-radia-sk-irsko). 36 Získané 6. 7. 2012 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/vydania-roku-2009/auto-v-irsku/136-ro- man-buek-qkomunita-v-irsku-je-mlada-dynamicka-a-aktivnaq. 37 Získané 23. 3. 2013 z http://www.slovakinireland.ie/index.php/component/content/article/52-akualne/788-dusan-matulay-velvyslanec-sr-v-irsku-interview.

Barbara Lášticová, Magda Petrjánošová 283 medzi tými, ktorých spája spoločný jazyk, trávenie voľného času s tými, s ktorými zdieľajú spoločný kultúrny background a pod. (porov. Jenčová, 2008).

3. Transnacionálne aspekty života migrantov a migrantiek v Írsku

Ako sme uviedli vyššie, teórie transnacionálnej migrácie však u migrantov predpo- kladajú skôr viaceré koexistujúce identity. Transnacionálne formy migrácie, v rámci ktorých je možné fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch, umožňujú hlavne 1) legis- latíva (v tomto prípade aktuálna legislatíva EÚ), ktorá legalizuje nielen voľný pohyb osôb, ale aj ich dlhodobý pobyt a prácu v inej krajine; 2) telekomunikačné technológie, ktoré uľahčujú sprostredkovaný kontakt s ľuďmi aj inštitúciami v krajine pôvodu; a 3) dopravná infraštruktúra, vďaka ktorej môžu ľudia aj najrôznejšie tovary (opakovane) rýchlo prekonávať veľké vzdialenosti. Možno konštatovať, že všetky tieto podmienky sú v prípade slovenských migrantov a migrantiek v Írsku bezpochyby splnené. Aké dô- sledky má však pre nich takýto spôsob života? Po prvé, život v priestoroch dvoch národných štátov slovenským migrantkám a migrantom umožňuje byť súčasne v oboch doma, ale tiež spôsobuje ich istú „vykorene- nosť“. Kvôli opakovane deklarovanej dočasnosti svojho pobytu (Petrjánošová, Láštico- vá, 2010; Lášticová, Petrjánošová, 2013) nie sú nútení usilovať sa o plnú integráciu do írskej spoločnosti (v zmysle vytvárania a budovania sociálnych vzťahov s Írmi), čím sa vymykajú aplikovateľnosti klasických teórií akulturácie (napr. Berry, 2005). Interago- vať predovšetkým s inými členmi a členkami slovenskej komunity je – aj vďaka inšti- túciám, ktoré si vytvárajú – omnoho ľahšie, než nadväzovať vzťahy s Írmi, pretože možno využiť rovnaký jazyk, zdieľaný kultúrny background aj podobnú životnú si- tuáciu a teda podobné aktuálne problémy. Na druhej strane kvôli životu v zahraničí sa aj počas roka-dvoch predsa len oslabujú ich sociálne siete na Slovensku. Pre cítenie sa doma v oboch krajinách teda existuje len akýsi potenciál, ktorý je možné naplniť, keď sa o to migranti a migrantky aktívne usilujú. Niektorí migranti a migrantky sa však predsa len rozhodnú ostať v Írsku natrvalo, alebo aspoň dlhšie než pôvodne plánovali. Často je to v situácii, keď majú deti s partnerom alebo partnerkou írskej (alebo inej) ná- rodnosti, alebo keď sa dvaja slovenskí rodičia rozhodnú dať deti na niekoľko rokov do írskej školy, aby sa naučili jazyk. V takomto prípade spravidla dochádza k užšej inte- grácii do írskej spoločnosti, avšak zároveň k výraznejšiemu reflektovaniu otázok ná- rodnej identity aj domova (Lášticová, Petrjánošová, 2013). Po druhé, migranti a migrantky musia hľadať optimálne riešenia pre pragmatické každodenné problémy, ktoré vyvstávajú z potreby prispôsobiť sa pravidlám dvoch rôz- nych štátnych byrokracií, napr. v oblasti zdaňovania, zdravotného poistenia, sociál- nych dávok, vzdelávania detí a pod. Preto sú tieto otázky tiež podstatnou časťou obsahu časopisu Slovak in Ireland aj internetových diskusií. Po tretie, naviazanosť na Slovensko sa prejavuje aj v tom, že veľa z nich deklarovalo plán väčšinu v Írsku zarobených finančných prostriedkov investovať na Slovensku, typicky do kúpy domu alebo bytu. V skutočnosti je tok financií zložitejší, najmä keď sa z najrôznejších dôvodov pobyt v zahraničí predlžuje alebo stáva permanentným (Petr- jánošová, Lášticová, 2010). Po štvrté, transnacionálna migrácia sa vyznačuje aj tým, že migranti majú možnosť politickej participácie v krajine pôvodu aj v krajine aktuálneho pobytu. V prípade slo- venských migrantov a migrantiek v Írsku sme nezachytili veľa referencií o tom, že by sa zúčastňovali volieb na komunálnej úrovni, ako to umožňuje legislatíva EÚ, prebeh-

284 TÉMA li však viaceré iné participačné kampane s dobrou odozvou. Jedna z nich bola za účasť na sčítaní domácností v Írsku a za prihlásenie sa k slovenskej etnicite, vďaka ktorej bolo možné získať status minority a z toho plynúce výhody, napríklad právo žiadať ofi- ciálnu komunikáciu s írskymi úradmi a informácie v slovenskom jazyku. Ďalšou bola v roku 2010 aj 2012 kampaň za účasť na slovenských parlamentných voľbách zo za- hraničia. Slovenskí migranti a migrantky sa usilovali aj priamo podieľať na politickom živote na Slovensku, napr. keď v roku 2012 súbežne s akciami na Slovensku zorgani- zovali dva protesty Gorila.38

ZÁVER

Náš výskum ukázal, ako sa vďaka participácii niekoľkých vedúcich osobností jed- notlivé aktivity Slovákov a Sloveniek v Írsku postupne vykryštalizovali do implemen- tácie viacerých sociálnych inovácií, ktoré uľahčujú riešenie ich každodenných problé- mov. Naše zistenia naznačujú, že pre vytváranie a udržateľnosť sociálnych inovácií sú naozaj kľúčové vyššie uvedené podmienky, ktoré identifikoval Mumford (2002). V špe- cifickom kontexte transnacionálnej migrácie ich možno preformulovať nasledovne. Sociálne inovácie sú trvalo udržateľné, iba ak zároveň: 1) vychádzajú z reálnej spolo- čenskej potreby a dá sa teda vymedziť komunita migrantov, ktorej potreby sú zmapo- vateľné a s ktorou sa môžu iniciátori sociálnych inovácií identifikovať;39 2) existujú líd- ri, ktorí iniciujú sociálne inovácie, či už v explicitnej snahe konať pre spoločné dobro alebo v dôsledku ich osobných záujmov a sebarealizácie; 3) sa tieto inovácie dejú v kontexte existujúcich systémov a navzájom sa dotujú; a ak 4) je pre ich vznik priaz- nivé prostredie v hostiteľskej krajine, ako je tomu nesporne v Írskej republike s jej rôz- nymi inštitúciami pre integrovanie imigrantov. V aktivitách organizácií popísaných v tomto texte je však prítomný istý paradox. Tým, že napomáhajú migrantom a migrantkám udržiavať kontakty so Slovenskom a pripravovať deti na (znovu)zaradenie sa do vzdelávacieho procesu na Slovensku, vlastne (spolu)zabezpečujú, že migrantom zostáva otvorená možnosť návratu. Návrat mnohých slovenských migrantov z Írska na Slovensko však môže potenciálne ohroziť legitimitu a raison d’ętre týchto organizácií.40 Ďalej sme ukázali, ako popísané sociálne inovácie okrem toho, že napĺňajú konkrét- ne potreby migrantiek a migrantov (potrebu vzdelávania pre deti v slovenskom jazyku, potrebu právneho poradenstva, potrebu kultúrneho vyžitia atď.), zároveň aj v aktuál- nom transnacionálnom kontexte otvárajú nové priestory pre praktizovanie národnej identity a pomáhajú tak spoluvytvárať slovenskú komunitu. Možno však tiež argu- mentovať, že lídri súčasne koncept komunity strategicky využívajú pre legitimizovanie svojich snažení. V neposlednom rade naše zistenia naznačujú, aký význam majú sociálne inovácie pre dalšie budovanie a posilňovanie sociálneho kapitálu (Putnam, 2007) slovenských

38 Získané 5. 3. 2012 z http://www.sme.sk/c/6282795/slovaci-v-irsku-sa-chystaju-na-posledny-protest-gorila.html. Protest Gorila je spoločný názov pre viaceré občianske protestné zhromaždenia, z ktorých pr- vé sa konalo 27. januára 2012 v Bratislave. Cieľom protestu bolo domôcť sa riadneho vyšetrenia kauzy Gorila, pri ktorej vzniklo podozrenie z korupcie vo forme provízií, mafiánskych praktík a rozkrádania štátneho majetku za účasti najvyšších slovenských politikov a finančných skupín. 39 V prípade Írska je to o to jednoduchšie, že napríklad na rozdiel od Veľkej Británie slovenskí migranti a migrantky sú relatívne homogénni z hľadiska veku aj obdobia príchodu do krajiny (po roku 2004). 40 Ďakujeme anonymnému recenzentovi za tento komentár.

Barbara Lášticová, Magda Petrjánošová 285 migrantov a migrantiek, čo má nemalé psychologické dôsledky: sociálne siete totiž po- skytujú jednotlivcom sociálnu oporu, pocit reciprocity a dôvery (porov. Bačová, 2007). Istým kontrastom v porovnaní s fungovaním sociálnych inovácií popísaných v tomto texte je príbeh Slovenského centra – Londýn, ktoré vzniklo v máji 2004 a v súčasnosti už existuje len ako informačný internetový portál.41 Hoci niektoré jeho projekty boli čiastočne podporené z grantov ÚSŽZ, iné boli financované zo súkromných zdrojov a v dôsledku hospodárskej krízy sa ich nepodarilo realizovať. Možno povedať, že ne- dostatočná infraštruktúra a nedostatok stabilných zdrojov financovania tak obmedzu- jú trvalú udržateľnosť tejto sociálnej inovácie (porov. Mumford, 2002). Londýnske centrum sa tiež, na rozdiel od toho dublinského, zameralo na veľké množstvo oblastí (napr. zmena volebného zákona, podľa ktorej by Slováci v zahraničí mohli voliť elek- tronicky, či poskytovanie pôžičiek zo Slovenska na VŠ štúdium vo Veľkej Británii), namiesto toho, aby identifikovalo len niekoľko užších problémov, ktoré sa dajú pokryť v relatívne krátkom čase a s nízkymi nákladmi (porov. Mumford, 2002). Iným výraz- ným rozdielom je aj to, že vo Veľkej Británii existuje viacero krajanských organizácií, ktoré sa obracajú na rôzne skupiny migrantov a ponúkajú aj rôzne služby.42 Ďalej, na rozdiel od Írskej republiky, kde sa Slováci koncentrujú v dvoch najväčších mestách, je geografické rozptýlenie Slovákov v Británii väčšie. To sťažuje migrantom a migrant- kám stretávanie sa tvárou v tvár, a teda aj vytváranie reálnych sociálnych sietí (porov. Jenčová, 2008). Taktiež v kontraste s do veľkej miery presieťovanými internetovými portálmi v Írsku, vo Veľkej Británii funguje viacero relatívne nezávislých domén.43 Na rozdiel od Írska teda podľa nášho názoru nemožno hovoriť o jednom dominantnom priestore (či už fyzickom alebo virtuálnom), okolo ktorého by sa mohlo utvárať pred- stavované spoločenstvo slovenských migrantov a migrantiek. Za hlavné obmedzenie prezentovaného výskumu považujeme to, že nebol zrealizo- vaný dlhodobejší stacionárny výskum v Írsku. Ďalšie výskumy v tejto oblasti by sa mohli tiež zamerať na mapovanie iných komunít nových slovenských migrantov v rámci EÚ a na identifikovanie tých nevyhnutných a postačujúcich podmienok, ktoré aj v odlišných kontextoch vedú k vytváraniu úspešných sociálnych inovácií a k posil- ňovaniu sociálneho kapitálu migrantov a migrantiek.

41 Po definitívnom návrate zakladateľa londýnskeho centra na Slovensko jeho pôvodná webová stránka www.slovenskecentrum.sk síce stále existuje, ale úplne aktuálna je len súkromná bezplatná inzercia, kde sú hlavne ponuky ubytovania a práce v UK. 42 Sú to napr. Slovenský kruh vo Veľkej Británii, ktorý je ako jediná z týchto organizácií členom Svetového združenia Slovákov v zahraničí a funguje už od roku 1971 (jeho predchodcom bolo Združenie Slovákov vo Veľkej Británii, založené už v roku 1951), či kresťanské spoločenstvo Velehrad, založené v roku 1964 (zís kané 6. 8. 2013 z www.slovakcentre.sk). Slovenský kruh podporil aj založenie víkendovej školy pre slovenské deti, ktorá funguje ako nezisková organizácia od roku 2006 (získané 12. 7. 2011 z www.slo- vakcircle.co.uk; www.slovaklearning.co.uk). 43 Napr. www.slovenskecentrum.sk, www.skmagazine.eu, www.pohyby.co.uk, www.echomagazin.com.

286 TÉMA LITERATÚRA

Anderson, B. R. (1991). Imagined communi- Halamová, J. (2003). Psychologický zážitok ties: reflections on the origin and spread of komunity II. - Vybrané teoretické východis- nationalism. London: Verso. ká problematiky. Československá psycholo- Bačová, D. (2010). Etnicita a jazyk (na príkla- gie, 47(1), 65-77. de zmiešaných slovensko-britských rodín Hlinčíková, M. (2009). Transnationalism and v Londýne), Antropowebzin 3, 189-196, zís - the use of the concept of the transnational kané 2. 6. 2013 z http://antropologie.zcu. social fields as an analytical framework, cz/ etnicita-a-jazyk-na-priklade-zmiesanych- Slovenský národopis, 57(5), 579-587. slovensko-britskych-rodin-v-londyne 2. 6. Hunter, S., Friedrich, T., Bedell, K., Mumford, 2013. M. (2006). Creative Thought in Real-World Bačová, V. (2007). Sociálny kapitál v psycholó- Innovation. Serbian Journal of Manage- gii. Československá psychologie, 51(4), 360- ment, 1, 29 – 39. 373. Jenčová, I. (2007a). Vzťahy v pohybe – priateľ- Bahna, M. (2011). Migrácia zo Slovenska po stvá v Londýne. Etnologické rozpravy, vstupe do Európskej únie. Bratislava: Veda. 14(2), 9-24. Baláž, V. (2010). Migrácia študentov v Európe: Jenčová, I. (2007b). Migrácia ako dobrodruž- súťaž o ľudský kapitál. Sociológia, 42(4), stvo. Slovenský národopis, 55(4), 457-463. 356-382. Jenčová, I. (2008). Inštitúcie a vytváranie spo- Berry, J. W. (2005). Acculturation: Living suc- ločnej komunity Slovákov a Čechov v Lon- cessfully in two cultures. International Jour- dýne. Etnologické rozpravy, 15(1), 25-35. nal of Intercultural Relations, 29(6), 692-712. Kralj, S. (2007). Etnická identita a identifiká- Bitušíková, A. (2007). Transnárodná migrácia cia slovenskej minority v Chorvátsku cez – nový fenomén globálneho sveta? (Sloven- inštitúciu Ples Slovákov. Slovenský národo- skí občania ako transnárodní migranti v Bru - pis, 55(3), 325-335. seli?). Slovenský národopis, 55(4), 401-421. Lášticová, B., Petrjánošová, M. (2013). Priesto- Brubaker, R. (1996). Nationalism Reframed: ry, chute a vône domova (Slováci a Sloven- Nationalism and the National Question in ky v Írsku). Portál MULTIkulti.sk (Nadácia the New Europe. Cambridge: Cambridge Milana Šimečku). Získané 7. 5. 2013 z http: University Press. //www.multikulti.sk/ine/ priestory__chu- Búriková, Z. (2007). Motivácie au pair migrá- te_a_vone_domova_%28slovaci_a_sloven- cie zo Slovenska. Slovenský národopis, ky _v_irsku%29.html 55(4), 442-455. Morawska, E. (2003). National identities of Búriková, Z., Miller, D. (2010). Au-pair. Mal- Polish (im)migrants in Berlin: four varie- den: Polity Press. ties, their correlates and implications. In: Deaux, K. (2006). To be an immigrant. New W. Spohn, A. Triandafyllidou (Eds.), Euro- York: Russel Sage Foundation. peanization, National Identities and Mig- Ďurovová, H. (2013). Podozrivé financovanie: ration (171-191). London: Routledge. kde končia peniaze na vzdelávanie detí? Ži- Mumford, M. D. (2002). Social innovation: vot, č. 21, získané 14. 6. 2013 z http://zi- Ten cases from Benjamin Franklin. Creati- vot.azet.sk/clanok/13744/podozrive-fi- vity Research Journal, 14(2), 253 – 266. nancovanie-kde-koncia-peniaze-na-vzdela Petrjánošová, M., Lášticová, B. (2010). Ako sa vanie-deti.html. vytvára komunita: slovenskí migranti a mig - Gerson, J. M. (2001). In Between States: Natio- rantky v Írsku. In: J. Plichtová (Ed.), Ob- nal Identity Practices Among German Je- čianstvo, participácia a deliberácia na Slo- wish Immigrants. Political psychology, vensku: teória a realita (537 – 567). 22(1), 179 – 198. Bratislava: VEDA. Glick Schiller, N., Bash, L., Szanton Blanc, C. Rabikowska, M., Burrell, K. (2009). The Mate- (1995). From Migrant to Transmigrant: rial Worlds of Recent Polish Migrants: Theorizing transnational migration. Anthro - Transnationalism, Food, Shops and Home. pological Quaterly, 68(1), 48– 63. In: K. Burrell (Ed.), Polish Migration to the

Barbara Lášticová, Magda Petrjánošová 287 UK in the New European Union (s. 211– Brno: Centrum pro studium demokracie 231). Farnham: Ashgate. a kultury. Reicher, S., Hopkins, N. (2001). Self and Nation. Turner, J. C., Hogg, M. A., Oakes, P., Reicher, London: Sage. S. D., Wetherell, M. (1987). Rediscovering Putnam, R. (2007). E Pluribus Unum: Diversi- the Social Group. Oxford: Blackwell. ty and Community in the Twenty-first Cen- Világi, A., Gál, Z., Bilčík, V. (2008). Analýza tury. Scandinavian Political Studies, 30(2), k voľnému pohybu pracovníkov v EÚ. Brati- 137 – 174. slava: Výskumné centrum Slovenskej spo- Szaló, C. (2007). Transnacionální migrace. ločnosti pre zahraničnú politiku.

O AUTORKÁCH

BARBARA LÁŠTICOVÁ (*1975) a MAGDA PETRJÁNOŠOVÁ (*1976) z Ústavu sociálnej komuni- kácie SAV v Bratislave sú sociálne psychologičky. Venujú sa predovšetkým výskumu sociálnych identít v rôznych kontextoch a metodologickým otázkam kvalitatívneho výskumu v psychológii. Hlavné publikácie: Konštruovanie slovenskosti vo verejnom priestore (Plichtová, J., Lášticová, B., Petrjánošová, M., 2009, Bratislava: KVSBK SAV); Social identities, societal change and mental borders (Petrjánošová, M., Lášticová, B., In Human Affairs: Postdisciplinary Humanities and So- cial Sciences Quarterly, 2011, 21, 196 – 212); Ako analyzovať tlač: možnosti kritickej diskurzívnej analýzy (Petrjánošová, M., Lášticová, B., In: Československá psychologie: časopis pro psycholo- gickou teorii a praxi, 2010, 54, 290 – 300).

288 TÉMA 3 61 • 2013 TÉMA

ŠPECIFIKÁ INŠTITUCIONÁLNEJ NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI O DETI V KAMBODŽI

LADISLAV BUČKO, PETRA SLÁVIKOVÁ

Prof. PhDr. Ing. Ladislav Bučko, PhD., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Bratislava, Inštitút misijnej práce a tropického zdravotníctva bl. Jána Pavla II.; e-mail: [email protected], [email protected] PhDr. Petra Sláviková, PhD., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Bratislava, e-mail: [email protected], [email protected]

The article gives an introduction to the issue of the specifics of residential care in Cam- bodia. It considers the rising number of orphans in the country, despite the worldwide trend of transition to family or community care. Simultaneously, the author asks the reasons for this phenomenon and gives answers from personal practice and the practice of other organisations working in this area. The article also describes a project by St. Elizabeth’s University of Health and Social Work in Bratislava, House of Family as an orphanage, which has been helping Cambodian children with HIV/AIDS since 2003.

Key words: Cambodia, residential care, children’s home, voluntourism, HIV/AIDS

Kľúčové slová: Kambodža, inštitucionálna starostlivosť, detský domov, volunturizmus, HIV/AIDS

ÚVOD

Kambodža je v povedomí laickej, možno i odbornej verejnosti často spojená so svojou smutnou históriou, genocídou, do ktorej vyústil agrárny komunizmus na čele s Pol Potom. Tento príspevok si ale kladie za úlohu, okrem podania krátkeho demografické- ho a historického prierezu pre lepšie pochopenie kontextu, najmä vymedzenie problematiky náhradnej starostlivosti v krajine. Obaja autori v krajine určitý čas pôsobili a za- oberali sa touto oblasťou. V príspevku sa pokúsime priblížiť slovenskej verejnosti kambodžskú realitu a jej komplikované historicko-kultúrne a kultúrno-sociálne záze- mie. Na tomto poli bol uskutočnený aj kvalitatívny výskum, ktorý v texte spomíname pre dokreslenie kompletného obrazu o tom, čo je v danej situácii možné uskutočniť a snažíme sa predstaviť náš pohľad na riešenie vzniknutého problému. Kambodža sa nachádza v juhovýchodnej Ázii, žije v nej viac ako 15 miliónov obyva- teľov (CIA Factbook, 2013), susedí s Thajskom, Laosom a Vietnamom; na juhozápade

289 má prístup k Thajskému zálivu Tichého oceánu. Krajina patrí medzi najchudobnejšie v regióne, najmä pričinením genocídnej občianskej vojny vyvolanej Červenými Kmér- mi v rokoch 1975 – 1979, keď bola vyvraždená asi štvrtina vtedajšej populácie a tento režim mal ďalekosiahle následky na všetky oblasti života obyvateľstva. V deväťdesia- tych rokoch minulého storočia sa k zložitej situácii pridalo i ochorenie AIDS. Podľa údajov v článku od M. Lewisa, prvý prípad vírusu HIV bol v Kambodži zistený v roku 1991. V roku 1993 bol identifikovaný prvý prípad AIDS a v roku 1997 miera výskytu HIV rapídne vzrástla na 2,2 % (niektoré zdroje uvádzajú až 3,3 %), čo predstavovalo najvyššiu prevalenciu v Ázii v tej dobe (Lewis, 2010). Školský systém, rovnako ako ďal- šie oblasti v krajine, je stále v rozvoji. Okrem neodbornosti a nedostatku pedagógov jeho pokrok spomaľuje aj rozsiahla korupcia, ktorá sťažuje realizáciu stanovených plá- nov, ale aj prácu mimovládnych organizácií. Sociálny systém v Kambodži je ďalšou oblasťou, ktorú krajina potrebuje správne nastaviť. Sociálne zabezpečenie zo strany štátu v podstate neexistuje. Väčšinu krízových potrieb obyvateľstva pokrývajú sociál- nymi službami medzinárodné organizácie, ktoré okrem iného aj postupne vyvíjajú ná- tlak na kambodžskú vládu. Práve v tejto oblasti však vznikajú aj riziká, a to priamo v lokálnych, poprípade medzinárodných organizáciách, ktoré sú v praxi často pone- chané samé na seba, bez riadnej regulácie a jasných pravidiel fungovania. Napríklad existujúce štandardy pre náhradnú starostlivosť o deti sa nedodržiavajú na takej úrov- ni, aby náhradná starostlivosť v krajine nadobúdala štruktúru vychádzajúcu z hlavnej myšlienky štandardov, to znamená, že namiesto úbytku detských domovov v krajine a posilneniu sociálnej pomoci rodine sa počet detských domovov od roku 2005 zvýšil o 75 % (Hartley, Walker, 2013). Dôvody takéhoto nárastu rezidenčnej starostlivosti a jej špecifiká v kambodžských podmienkach rozoberáme v nasledujúcom texte.

KAMBODŽA V HISTORICKOM KONTEXTE

Väčšina kambodžskej populácie sa považuje za Kmérov, potomkov Angkorskej ríše, ktorá sa tiahla veľkou časťou juhovýchodnej Ázie a dosiahla svoj vrchol v 10. až 13. sto- ročí. Útoky zo strany Thajska a dnešného Vietnamu oslabili ríšu a priviedli ju k po- stupnému rozpadu. V roku 1863 sa kráľ rozhodol umiestniť krajinu pod francúzsku ochranu a v roku 1887 sa stala súčasťou francúzskej Indočíny. Kambodža získala svoju nezávislosť od Francúzska v roku 1953. V apríli 1975 sa k moci dostali komunistickí prívrženci Červení Kméri, ktorí evakuovali Phnom Penh a iné mestá (CIA, 2010). Pol Potov režim bol jeden z najnásilnejších režimov 20. storočia a je zodpovedný za smrť približne 1,7 milióna ľudí či už popravou, hladom alebo nútenými prácami (What Is Khmer Rouge, 2010). V decembri 1978 vietnamská invázia zatlačila Červených Kmérov na vidiek a tak začala desaťročná vietnamská okupácia, ktorá vyústila do takmer tri- násťročnej občianskej vojny. Demokratické voľby a pokoj zbraniam boli nariadené v roku 1991 Parížskou mierovou dohodou, ktorá však nebola plne akceptovaná Červe- nými Kmérmi. Voľby sponzorované OSN v roku 1993 pomohli zdanlivo obnoviť nor- málne fungovanie krajiny pod koaličnou vládou. V októbri 2004 kráľ Norodom Siha- nuk abdikoval z trónu v prospech svojho syna princa Norodoma Sihamoniho. Posledné voľby v roku 2008 prebehli relatívne v pokoji (CIA, 2010).

290 TÉMA DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE

Priemerný vek obyvateľstva je 23,7 roka, populačný rast sa uvádza ako 1,67 % a pô- rodnosť 24,88 pôrodov na tisíc obyvateľov. Úmrtnosť je 7,88 úmrtí na tisíc obyvateľov (Cambodia Demographics Profile, 2013). Kambodža má najmladšiu populáciu v juho- východnej Ázii a je jednou z najmladších populácií na svete. Až 60 % Kambodžanov je mladších ako 26 rokov a žije na vidieku. Podľa správy OSN z roku 2009 vstúpi na trh práce 300 tisíc mladých ľudí každý rok a toto číslo má narásť na 400 tisíc v najbližších rokoch. V tom istom čase ekonomika krajiny tradične spočíva v neefektívnom poľno- hospodárstve, v ktorom zamestnáva 70 % populácie, čo znamená príspevok iba vo výš- ke 33 % do celkovej ekonomiky krajiny (Ostrega, 2009). Detská úmrtnosť je jedným z najvýznamnejších ukazovateľov kultúrneho a ekonomického stavu krajiny. Rastie úmerne s chudobou a sociálnym vylúčením, ktoré znižujú prístup k lekárskej starost - livosti. Najzreteľnejším indikátorom je dojčenská úmrtnosť, teda počet úmrtí detí do 1 roku života na 1000 živonarodených detí. V Kambodži je to 52,7 úmrtí, na porovnanie v Slovenskej republike je dojčenská úmrtnosť 6,2 úmrtí na 1000 živonarodených detí a v EÚ 4,8 na 1000 živonarodených detí (Ginter a kol., 2004). Vo výročnej správe z roku 2008 organizácia Save the Children označila Kambodžu medzi jedno z najhor- ších miest na svete pre matku a dieťa pod päť rokov. Podľa uvedeného prieskumu úmrtnosť detí pod päť rokov je 83 úmrtí na tisíc živonarodených detí.

CHARAKTERISTIKA SIRÔT V KAMBODŽI

Osirelé kambodžské dieťa predstavuje jednotlivca žijúceho v určitých konkrétnych, na seba naviazaných systémoch, ktorým musíme porozumieť, aby sme nenarušili krehkú štruktúru vzťahov medzi členmi širšej rodiny či komunity a dieťaťom. Tradič- ná kmérska rodina prežíva v dnešnej dobe nápor nových myšlienok a foriem správania zo západnej kultúry, ktoré sa šíria i v tých najodľahlejších miestach pomocou televízie či internetu v mobile. To vedie k medzigeneračným konfliktom, keď nový „západný“ spôsob myslenia naráža na tradície dobrých mravov, a to môže vyústiť k sociálnym problémom, ako sú úteky z domova. Ulice hlavného mesta sa tak plnia deťmi, ktoré sí- ce rodiny majú, ale tie sa o nich nevedia postarať alebo sa tieto deti rozhodli domov opustiť, aby našli lepší a slobodnejší život v meste. Ďalšou skupinou detí bez domova sú deti HIV pozitívnych rodičov, ktoré sú buď rovnako pozitívne, alebo stratili jedného alebo oboch rodičov v dôsledku HIV/AIDS. Pre účely tohto článku budeme rozlišovať polosiroty, ktoré stratili otca, alebo ktoré stratili matku a úplné siroty, teda deti, ktoré stratili oboch rodičov. Podľa údajov UNICEF v Kambodži 8,8 % detí mladších ako 18 rokov stratilo najme- nej jedného rodiča, pričom v Thajsku je to 4,7 % a vo Vietname 4,2 %. Vo všetkých troch krajinách je viac prípadov, v ktorých deti stratili otca. V Kambodži je to 70,4 %. V počte dievčat a chlapcov medzi sirotami nie je žiaden signifikantný rozdiel. Štúdie ukázali, že u detí v školskom veku je pravdepodobnosť osirenia vyššia ako u detí v mladšom veku. Štúdia organizácie UNICEF z roku 2009 ďalej analyzovala i mieru chudoby medzi sirotami a nesirotami, pretože prístup k základným potrebám a služ- bám a osirenie majú významný dopad na imanie domácnosti. Z výsledkov vyplýva, že polosiroty a nesiroty sa najčastejšie nachádzajú v najchudobnejších domácnostiach. Polosiroty sú náchylnejšie k chudobe ako nesiroty. Zaujímavé je, že úplné siroty žijú

Ladislav Bučko, Petra Sláviková 291 v priemerných alebo bohatších domácnostiach ako iné skupiny detí. Skoro polovica úplných sirôt žije v domácnostiach klasifikovaných ako najbohatšie. Pre kontrast, v domácnostiach klasifikovaných ako najchudobnejšie, žije 39 % úplných sirôt, v po- rovnaní s 50 % detí, ktoré stratili otca, 49 % detí, ktoré stratili matku a 43 % detí s obo- ma žijúcimi rodičmi (UNICEF, 2009). Podľa našich skúseností toto zistenie poukazuje na tradičné kritériá výberu vhodnej náhradnej rodiny pre dieťa, ktoré stratilo oboch ro- dičov. Do úvahy pripadá poväčšine najmajetnejšia domácnosť v širšej rodine dieťaťa, poprípade v danej komunite, ktorá má akúsi morálnu povinnosť postarať sa o osirelé dieťa. Problémy nastávajú po zistení diagnózy HIV/AIDS, keď majetné rodiny majú strach z diskriminácie a samotného ochorenia a odmietnu starostlivosť o choré dieťa. Tieto deti sa tak ocitajú v najchudobnejších domácnostiach, často vedených samotný- mi deťmi, alebo v pagodách a podobne. U polosirôt dieťa zvykne bývať so žijúcim ro- dičom a ich domácnosť pociťuje stratu jedného príjmu, u domácností s HIV/AIDS po- zitívnym členom sa chudoba znásobuje neschopnosťou pracovať či špeciálnymi výdavkami na lieky, diskrimináciou a pod. Väčší počet úplných sirôt žije v domácnos- ti vedenej starým rodičom, ako oba typy polosirôt, tiež je u nich dvojnásobná pravde- podobnosť bývania so vzdialeným príbuzným. V Kambodži skoro polovica úplných si- rôt spadá do tejto kategórie. Viac ako 3 % úplných sirôt žijú s osobou, ktorá nie je ich príbuznou, pričom u polosirôt je to menej ako 1 % (UNICEF, 2009). U HIV pozitívnych sirôt nie je zriedkavosťou, že pred tým ako sa dostanú do detského domova, si ich medzi sebou presúvajú príbuzní. Dieťa tak prežíva psychosociálny stres z viacerých od- mietnutí. Zdravotný stav detí sa tiež v týchto podmienkach zhoršuje, vynechávajú ško- lu a nezriedka i pravidelné návštevy u lekára spojené s výdajom ARV liekov. Takto u dieťaťa môže vzniknúť rezistencia na lieky a ohroziť jeho život.

ŠPECIFIKÁ INŠTITUCIONÁLNEJ NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI V KAMBODŽI

Náhradná starostlivosť (z angl. alternative care) znamená umiestnenie dieťaťa do starostlivosti opatrovníka, aby boli uspokojené jeho základné potreby. Ide o zodpovedajú- ce bývanie pre najviac ohrozené deti, vrátane sirôt, a tie, ktoré žijú v nedôstojných podmienkach alebo v zmenených podmienkach, ktoré môžu ohroziť život dieťaťa. Takými zmenenými podmienkami môže byť smrť rodiča alebo opatrovníka, jeho choroba, kvôli ktorej nie je viac schopný starať sa o dieťa, alebo násilie, týranie či zanedbávanie. Formálna náhradná starostlivosť obyčajne zahŕňa i tretiu stranu, teda štát, ktorý zabezpečuje pe- stúnsku starostlivosť, adopciu alebo inštitucionálnu starostlivosť. Neformálna náhradná starostlivosť väčšinou znamená umiestnenie dieťaťa do starostlivosti širšej rodiny alebo blízkeho suseda. Tento prístup by mal byť zameraný na rodinu a zahŕňať analýzu špeci- fík usporiadania života. Zaostruje sa na interpersonálne a tiež vonkajšie rodinné vzťahy na nájdenie správneho riešenia pre dieťa s neadekvátnou starostlivosťou. Vo východnej Ázii a Tichomorí v mnohých prípadoch predstavuje tradičnú sociálnu ochranu širšia rodina. Tradičná rodinná štruktúra sa však mení v dôsledku ekono - mického rastu a urbanizácie, čo zužuje možnosti umiestnenia dieťaťa v rodine. Takto vznikajú i v týchto krajinách také javy ako „komunitná starostlivosť“, adopcia, domovy a sirotince (Edström, Khan, 2009). Podľa NAA1 je náhradná starostlivosť definovaná

1 National Aids Authority.

292 TÉMA Odchod z rodiny. Foto: Petra Sláviková.

v Zásadách náhradnej starostlivosti o deti ako starostlivosť o osirelé a ďalšie ohrozené deti, ktoré nie sú v starostlivosti svojich biologických rodičov. Rozoznávajú sa dve ši- roké kategórie náhradnej starostlivosti, a to inštitucionálna alebo rezidenčná starostli- vosť, a neinštitucionálna, nerezidenčná alebo rodinno-komunitná starostlivosť (NAA, 2008). V minimálnych štandardoch náhradnej starostlivosti pre deti sa uvádza, že ná- hradná starostlivosť predstavuje základnú službu všetkým ohrozeným deťom. Kambodž - ská kráľovská vláda, Ministerstvo sociálnych vecí, veteránov a rehabilitácie mládeže, relevantné ministerstvá a národné i medzinárodné organizácie poskytujú náhradnú starostlivosť a získali množstvo skúseností. Pre zvýšenie ochrany štyroch základných práv dieťaťa a na zaistenie jeho záujmov založilo Ministerstvo Poradný výbor náhrad- nej starostlivosti (Alternative Care Advisory Committee) a štyri technické pracovné skupiny pre asistenciu. Následne Ministerstvo vydalo Minimálne štandardy náhradnej starostlivosti (Minimum Standards on Alternative Care for Children, 2008). Spomína- ný dokument bližšie špecifikuje starostlivosť: 1. Inštitucionálna alebo rezidenčná starostlivosť je skupinové zariadenie pre deti, v ktorom sa o deti starajú platení opatrovníci, napr. sirotince, detské domovy, zota- vovacie centrá, centrá pre ochranu detí. Deti v takomto zariadení dostávajú prime- ranú starostlivosť po určitý čas. V praxi poskytuje inštitucionálnu starostlivosť štát alebo mimovládne organizácie. Inštitúcie väčšinou pokrývajú potrebu krátkodobej i dlhodobej starostlivosti o deti. Napriek tomu viacero štúdií dokázalo, že umiestnenie dieťaťa v dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti môže mať negatívny vplyv na jeho vývoj a vystaviť ho diskriminácii, zneužívaniu atď. To zdôrazňuje potrebu pre- ferovania nerezidenčnej starostlivosti. 2. Neinštitucionálna alebo nerezidenčná starostlivosť súvisí s rodinno-komunitnou

Ladislav Bučko, Petra Sláviková 293 starostlivosťou. Vo všeobecnosti existuje veľa typov tejto starostlivosti, ako naprík- lad adopcia, starostlivosť v rámci širšej rodiny, starostlivosť poskytovaná v miestnej pagode. Ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorá sa nedávno objavila, a to v sú- vislosti s HIV/AIDS, je domácnosť vedená deťmi (Policy on Alternative Care for Chil- dren, 2006). Deti infikované alebo ovplyvnené HIV/AIDS sa často stretávajú s jedným alebo obo- ma typmi náhradnej starostlivosti. V dôsledku choroby prichádzajú o svojich rodičov a o svoj domov. Mnohé z detí majú skúsenosť nielen so smrťou rodiča, ale i následným odmietnutím príbuzných či inštitúcie z dôvodu zistenia ochorenia. Klasické sirotince v Kambodži majú svoje limity a nezvyknú byť vybavené na príjem dieťaťa s HIV/AIDS. Mnohé nerozumejú dôsledkom nepravidelného užívania liekov a vystavujú tak deti veľkému riziku. Deti s HIV bývajú pre ne akousi hrozbou i zvýšením nákladov. Situá- cia v Kambodži sa pomaly mení a rovnako i potreba sirotincov. Väčší dôraz sa v teórii kladie na komunitnú prácu s ohrozenými rodinami, ktorá je adresnejšia a účinnejšia v rámci momentálneho stavu v krajine. Rodinná integrácia detí z inštitúcie si však vy- žaduje prácu nielen s dieťaťom, ale aj s danou rodinou a komunitou. V mnohých prí- padoch je potrebná sanácia rodiny. O niečo zložitejšie je to u detí s HIV/AIDS, kde je potrebné odbúrať predsudky a diskrimináciu v komunite a vyškoliť zodpovedného člo- veka na manipuláciu s liekmi a ich správne užívanie. Ekonomické zabezpečenie takej- to rodiny býva tiež výzvou. Kambodžská kráľovská vláda spolu s príslušnými ministerstvami sa zhodli na spo- ločných princípoch náhradnej starostlivosti, a to: • Rodinno-komunitná starostlivosť je najlepšou možnosťou náhradnej starostlivosti. • Inštitucionálna starostlivosť by mala byť poslednou možnosťou a iba ako dočasné riešenie. • Mali by byť prijaté špeciálne stratégie na podporu rodičov, aby mohli samostatne vychovávať svoje deti a poslať ich do škôl. Tieto stratégie by mali byť zamerané priamo na rodinu, príbuzných a komunity, kto- ré sa starajú o deti, kde nie je možná rodičovská starostlivosť, aby sa tak zabránilo in- štitucionálnej starostlivosti (Policy on Alternative Care for Children, 2006). Pod inštitucionálnou starostlivosťou pre účely tohto článku teda rozumieme zariadenia, ktoré sa dlhodobo a celodenne starajú o ohrozené deti, to znamená sirotince a detské domovy. Iné zariadenia, ako resocializačné centrá či denné centrá pre deti, ne- spĺňajú pre nás kritériá celodennej starostlivosti o osirelé deti. Sirotince sa stali po nejakom čase súčasťou krajiny. V roku 2008 bolo v Kambodži 258 sirotincov a detských domovov, z toho 21 vládnych. Napriek tomu väčšina detí, ktoré ži- jú v týchto zariadeniach, nie sú sirotami, ale stále majú rodičov. V skutočnosti, podľa vlád- nych štatistík, iba 26 % z osirelých detí stratilo oboch rodičov. Dokonca väčšina detí má príbuzných, ktorí by sa o ne mohli postarať. Predpokladá sa, že je v krajine 553 000 po- losirôt a úplných sirôt, čo predstavuje 8,8 % zo všetkých detí. Z toho v roku 2008 žilo v inštitúcii 9 460 detí a mladých ľudí do 18 rokov. Inštitucionálna starostlivosť sa tak stala jednou z možností náhradnej starostlivosti o ohrozené deti. Od roku 2005 do roku 2013 stúpol počet súkromných zariadení o 75 %. Počet štátnych zostal rovnaký. Chudoba a nedostatočný prístup ku vzdelaniu bývajú najčastejšou príčinou umiestnenia dieťaťa v inštitúcii. Tie sa stali najľahšou cestou pre riešenie týchto problémov a sociálneho vy- lúčenia. Rodičia tiež zvyknú umiestniť dieťa do detského domova v akútnej kríze a po- važujú to za dočasné riešenie, ktoré sa však postupom času stane permanentným. Det - ské domovy sú často vzdialené na míle od pôvodného bydliska a tak sa udržiavanie

294 TÉMA ARV lieky. Foto: Petra Sláviková. kontaktov s rodinou značne sťažuje. Deti sa tak odcudzia vlastným príbuzným (Myths and Realities about Orphanages in Cambodia, 2008). Treba tiež poznamenať, že vzdelanie ako nosný dôvod zverenia dieťaťa do detského domova je častým fenoménom kra- jín globálneho juhu. Chudobní rodičia, podľa našich skúseností, sa vydávajú aj za mŕtvych v snahe umiestniť svoje dieťa do detského domova, kde sa mu dostane dobrého vzdelania a tým mu zabezpečia domnelú „lepšiu budúcnosť“. I keď je niekedy nevyhnutné vzdialiť dieťa od rodiny, bolo by treba čím skôr kvalifikovane zhodnotiť situáciu dieťaťa a rodiny a je potrebné naplánovať starostlivosť zahŕňajúcu biologickú rodinu. Ďalším špe- cifikom náhradnej starostlivosti v inštitúcii je problematika detí s HIV/AIDS a zakladá sa na potrebe medicínskej starostlivosti a samotnej záchrane života. Do roku 2003 exis- tovalo len málo organizácií, ktoré vedeli zabezpečiť ARV liečbu a ďalšie potrebné lieky pre tieto deti. Maryknoll – Little Sprouts Program predstavoval prvú organizáciu, ktorá začala poskytovať ARV liečbu pre siroty v júni 2002. Tento program zahŕňal pomoc si- rotám v detskom domove, ale i žijúcim so širšou rodinou (Myung a kol., 2007). V roku 2003 sa k nim pridala organizácia MSF Francúzsko a ďalšie. V roku 2004 bol oficiálne zaregistrovaný i slovenský projekt House of Family, ktorý v spolupráci s charitatívnou organizáciou Maryknoll poskytoval liečbu ARV. V rokoch 2003 – 2004 boli Kambodži ponúknuté generické lieky HAART zadarmo. Od januára 2003 do decembra 2007 bolo na liečbe 57 % zo všetkých HIV pozitívnych detí (Isaakidis a kol., 2010). V tomto období bol nedostatok vyškoleného personálu. Osveta ohľadom HIV/AIDS sa ešte len rozbiehala a deti s HIV/AIDS boli v stave akút- neho ohrozenia života. Detské domovy boli pre ne často východiskom a poslednou zá- chranou. Vďaka liečbe, plnohodnotnej strave a ošetrení oportúnnych infekcií sa rýchlo zotavovali a zaradili sa späť do života. Dnes je ARV liečba zadarmo. Situácia sa zmenila a všetky detské domovy pretransferovali HIV pozitívne deti do najbližších centier

Ladislav Bučko, Petra Sláviková 295 Deti si kreslia v House of Family. Foto: Petra Sláviková. a nemocníc poskytujúcich liečbu. Deti sú v relatívne dobrom zdravotnom stave a teraz je potrebné riešiť najmä otázku ich budúcnosti. Kambodža postupne upúšťa od potreby inštitucionálnej starostlivosti a zameriava sa najmä na rozvoj jej alternatív. Mimo- vládne organizácie tiež preferujú domácu, komunitnú starostlivosť, ktorá pomôže rodine zvládnuť ťažkosti bez toho, aby sa dieťa muselo odlúčiť od rodiny. Zistenia z viac ako šesťdesiatročného celosvetového výskumu inštitucionálnej starostlivosti potvrdili, že inštitucionalizácia zamedzuje zdravý vývoj dieťaťa a má dlhotrva- júce následky v dospelosti. Na to, aby sa dieťa normálne vyvíjalo, je potrebný starostli- vý vzor v jeho útlej mladosti. To je ťažko zorganizovateľné v inštitúcii, kde dochádza k častej zmene zamestnancov a vzťah medzi zamestnancami a deťmi nie je blízky. V in- štitúcii ako je detský domov, deti často mávajú tzv. „nekritické nároky k náklonnosti“ (indiscriminate demand for affection), to znamená, že sú neobyčajne priateľské k iným, vrátane neznámych ľudí. Zvykne to pôsobiť milo na cudzincov, ktorí sú vrelo privítaní v detskom domove tým, že ich deti držia za ruky, objímajú ich, ale v skutočnosti je to príznak psychickej deprivácie. Inštitúcia totiž nikdy nemôže plnohodnotne nahradiť rodinu (Myths and Realities about Orphanages in Cambodia, 2008). Napriek tomu mnoho rodičov a príbuzných posiela deti do detských domovov v mylnej predstave, že robia pre ne to najlepšie, keďže bude o deti dobre postarané. Tento mýtus je medzi kam- bodžskou populáciou značne rozšírený a dochádza k zneužitiu detských domovov, naj- mä v turisticky zaujímavých oblastiach, ako je Siem Reap a Phnom Penh, kde sa rozší- ril nový fenomén, a to „voluntourism“ (angl.) alebo volunturizmus, ide o pojem zahŕňajúci cestovanie a dobrovoľníctvo. Turistov prichádzajúcich do Kambodže lákajú platení ľudia, ako sú taxikári (tzv. tuk tuk), zamestnanci hotelov a hostelov, na návšte-

296 TÉMA Dieťa v starostlivosti matky. Foto: Petra Sláviková. vu detských domovov za účelom dobrovoľníctva, či už vo forme venovaného času alebo financií. Z inštitúcií na ochranu ohrozených detí sa tak stávajú nástroje pre získava- nie finančných zdrojov. Nie je výnimkou, že turisti majú možnosť prezrieť si celý det- ský domov, vrátane izieb detí. Návštevníci v mnohých prípadoch nie sú podrobení žiadnemu kontrolnému rozhovoru, či dokonca bývajú ponechaní s deťmi osamote, bez personálu detského domova, čo je vysoko rizikové v krajine známej rozšíreným sextu- rizmom. Proti takémuto konaniu sa snaží bojovať organizácia Friends International so svojou kampaňou „Deti nie sú turistická atrakcia“ (Friends International, 2013), a to osvetou a oslovovaním turistov, aby nepodporovali takéto detské domovy svojou ná- vštevou, pretože tak prispievajú do začarovaného kruhu, keď počet sirotincov narastá a tým aj počet detí, ktoré by pri vhodnom prístupe mohli vyrastať vo vlastnej rodine a s primeraným vzdelaním. Aj vďaka volunturizmu si mnoho súkromných osôb zakla- dá sirotince pre deti, o ktoré nebýva plnohodnotne postarané a sú len obeťami získava- nia financií od nič netušiacich turistov. V takýchto domovoch býva tiež zvykom udržia- vať zlé životné podmienky len preto, aby vyvolali väčší súcit v návštevníkoch a tak ich podporili v snahe ďalšieho fundraisingu i ďalších návštev.

PROJEKT HOUSE OF FAMILY (HOF), KAMBODŽA

V týchto komplikovaných podmienkach poskytuje svoje služby i detský domov House of Family, ktorý je jedným z mnohých projektov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. House of Family (Dom rodiny) v Kambodži je zameraný

Ladislav Bučko, Petra Sláviková 297 na pomoc deťom infikovaným a ovplyvneným HIV/AIDS. V roku 2004 bol oficiálne za- registrovaný projekt v Phnom Penhi, ktorý ako jeden z prvých poskytoval deťom ARV liečbu. V roku 2008 bola otvorená pobočka projektu s rovnakým názvom v meste Si - hanoukville. Projekt pokrýva šesť domov, z toho dva patria do komplexu detských domovov, jeden dom na pol ceste pre odrastené deti v Phnom Penhi a tri domy v Si - hanoukville. Cieľom projektu je poskytovanie celoživotnej ochrany, starostlivosti a podpory ohrozeným deťom v Kambodži a ďalej predĺženie predpokladanej dĺžky ži- vota u detí s HIV/AIDS a zníženie miery úmrtnosti v Kambodži. Jeho cieľom je tiež roz- víjať schopnosti detí a napomáhať im k nadobudnutiu primeraného vzdelania, aby tak dosiahli v dospelosti plnohodnotný život. Projekt poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť, vrátane liečby oportúnnych infekcií, adherencie HAART, laboratórnych testov a pod. Okrem zdravotnej starostlivosti projekt zabezpečuje vhodnú nutričnú stravu, ubytovanie, prístup k vzdelávaniu. Väčšina detí navštevuje súkromné školy a projekt zabezpečuje vzdelávanie aj v rámci vnútornej štruktúry, teda zamestnáva učiteľov, ktorí sa venujú žiakom popri klasickej školskej dochádzke. Deti majú prístup aj k mimoškolským aktivitám a jazykovým kurzom. Starostlivosť sa poskytuje 24 ho- dín denne, 7 dní v týždni. V každej pobočke projektu pôsobí jeden lekár a jeden so- ciálny pracovník / logista spoločne s lokálnymi zamestnancami. Momentálne sa v HoF Phnom Penh nachádza 64 detí a 11 detí v domácej starostlivosti. V Sihanoukville je to 64 detí v rezidenčnej starostlivosti, ďalších 7 je podporovaných v rodinnom prostredí. V období, keď vznikol projekt HoF Phnom Penh, neexistoval nijaký podporný program pre HIV/AIDS deti. Liečba bola nedostupná a mnoho rodičov i detí zomieralo v dô- sledku podvýživy a AIDS. Viacej sirôt bolo odkázaných na pomoc a deti prichádzali do projektu v zlom zdravotnom stave. V priebehu piatich rokov sa situácia zmenila. Liečba HAART je dostupná a bezplatná a do popredia sa dostali sociálne prob lémy rodín a ochrana detí. Väčší počet detí v HoF Sihanoukville je polosirotami a v projekte sa ocit- li kvôli chudobe, neschopnosti rodiča postarať sa o dieťa a jeho základné potreby, pre ohrozenie mravnej výchovy a nevhodné domáce podmienky, či nezodpovednosti pri adherencii liekov. Väčšina týchto detí, či už v Phnom Penhi alebo v Sihanoukville má nejakých príbuzných, s ktorými sa projekt snaží udržiavať kontakt. Príbuzní môžu die- ťa kedykoľvek navštíviť a zostať aj zopár dní v projekte. Deti tiež chodia na väčšie sviatky domov navštíviť príbuzných. Na veľké sviatky zostáva v projektoch spolu približne 40 – 50 detí, ktoré nemajú kam ísť alebo je u nich riziko vzniku rezistencie z dôvodu nezodpovednosti príbuzného. Pre niektoré deti zase i krátky návrat do rodiny predstavuje riziko, ktoré hrozí zo strany príbuzných, a to buď pobyt vo verejných domoch, žobranie na ulici či dokonca predaj dieťaťa. House of Family je jedinečným projektom svojho druhu v Kambodži, pretože poskytuje komplexnú starostlivosť deťom postihnutým HIV/AIDS. V projekte je k dispozícii lekár, ktorý vykonáva diagnostiku, liečbu oportún- nych infekcií, kontrolu ARV liekov a pravidelné testovanie VL a CD4 a pod. Druhým čle- nom slovenskej posádky je sociálny pracovník, ktorého úlohou je okrem vedenia projektu po manažérskej stránke aj profesionálna a komplexná starostlivosť o dieťa, ktorá zahŕňa okrem iného i vzdelávanie, sociálne poradenstvo a pomoc. S meniacou sa situáciou v krajine je však nevyhnutné, aby projekty v nej pôsobiace dokázali reflektovať skutočnú potrebu svojich klientov. Za môjho pôsobenia v Projek- te, od roku 2008 do roku 2011, keď som mala možnosť sledovať smer, ktorým sa krajina a jej obyvatelia uberajú, som si položila otázku, či všestranná pomoc, ktorú projekt poskytuje, je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. A či sa nedopúšťame určitého pygma liónskeho efektu na deťoch, ktoré budú po opustení projektu žiť normálny

298 TÉMA kmérsky život bez zahraničnej podpory. Ak je teda rodina najlepším miestom pre die- ťa, u koľkých detí je možný návrat a ako situáciu komplikuje HIV/AIDS? V rokoch 2010 – 2011 bol uskutočnený kvalitatívny výskum metódou zakotvenej teó- rie podľa Straussa a Corbinovej, v projekte House of Family Sihanoukville, ktorý sa tý- kal rodinnej inklúzie detí infikovaných alebo ovplyvnených HIV/AIDS. V zmysle vyš- šie spomínanej celosvetovej tendencie ustupovania od inštitucionálnej starostlivosti, ktorá by mala byť až tou poslednou možnosťou v rozhodovaní o najlepšom záujme die- ťaťa, sme sa rozhodli zistiť, či je možné vrátenie dieťaťa do rodiny, tak aby to vyhovo- valo dieťaťu i jeho rodine na vzorke 20 pôvodných opatrovateľov. Výsledky výskumu ukázali, že v prípade intenzívnej sociálnej práce a pri kvalitnej sanácii rodinného prostredia, s podmienkou určitej finančnej podpory, je možné deti spojiť s rodinnými prí- slušníkmi a zabezpečiť im aj ich nevyhnutné životné podmienky, vrátane vzdelania. Ukázalo sa, že hlavným motívom rodičov bolo kvalitné vzdelanie dieťaťa a nie choroba, ktorá ale zohrávala dôležitú úlohu v kritériách prijímania dieťaťa do rezidenčnej starostlivosti. Dôraz však kladieme na prácu s rodinou, hneď po umiestnení dieťaťa do detského domova a tiež po návrate dieťaťa do rodinného prostredia, a to z dôvodu, že pôvodní opatrovatelia majú tendenciu k chápaniu situácie ako vyriešenej a ich záujem o dieťa klesá s postupom času (Sláviková, 2011). Po odprezentovaní výsledkov výsku- mu bol do tímu prijatý sociálny pracovník, ktorý pracoval s rodinami detí, vhodnými na rodinnú inklúziu. V krátkom čase bolo do rodín vrátených 7 detí, pod dohľadom so- ciálnych pracovníkov. K transformácii sociálnej pomoci podľa tohto modelu sa vedú odborné diskusie, ktoré by mali viesť k praktickému riešeniu starostlivosti o deti infi- kované alebo ovplyvnené HIV/AIDS v reálnych kambodžských podmienkach, tak aby bol zaistený najlepší záujem dieťaťa.

ZÁVER

V článku sme sa pokúsili stručne načrtnúť Kambodžu ako krajinu s jej históriou a základnými údajmi, zároveň sme sa pokúsili zhrnúť špecifiká náhradnej inštitucio- nálnej starostlivosti v Kambodži. Medzi tie najvýraznejšie určite patrí neúmerný ná- rast počtu detských domovov v krajine, čo je v rozpore s celosvetovou tendenciou ich počet znižovať a podporovať rodinu, aby si dieťa zachovalo zdravé sociálne väzby. Po- kúsili sme sa zhrnúť najmarkantnejšie dôvody tohto javu, a to snahu rodičov zveriť die- ťa do inštitúcie kvôli možnosti štúdia na lepšej škole a zabezpečeniu lepšej budúcnos- ti, i snahu organizácií deti v detskom domove udržať kvôli finančným ziskom – či už od zahraničných dobrovoľníkov, formou akéhosi „volunturizmu“, alebo aj ako nástroj na získavanie financií pre vlastnú činnosť, keďže sa určite lepšie vykazujú počty sirôt, ktorým sa pomáha v inštitúcii ako v rodinách, pričom sa počíta s ľudským súcitom. Ďalším špecifikom náhradnej starostlivosti sú deti s HIV/AIDS a zabezpečenie ich potrieb z hľadiska minulosti a prítomnosti. Stručným uvedením projektu Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety sme chceli ukázať tento slovenský projekt ako príklad komplexnej starostlivosti o siroty a polosiroty postihnuté HIV v Kambodži. Samotný projekt v krajine pôsobí od roku 2003 a rovnako prechádza zmenami, ktoré by mali napomôcť rodinnej inklúzii detí v prípade úspešnej sanácie pôvodnej rodiny. Záchrana života dieťaťa je v tomto prípade aj istou zodpovednosťou za jeho ďalší život i jeho kvalitu. V tomto bode by sa úspešnosť medicíny mala prelínať s úspešnosťou so- ciálnej práce, ak má ísť o komplexnú starostlivosť o klienta.

Ladislav Bučko, Petra Sláviková 299 LITERATÚRA

Cambodia Demographics Profile (2013). [onli- Myth and Realities about Orphanages in Cam- ne]. Indexmundi (citované 31. 5. 2013). Do- bodia (2008). [online]. Friends-Internatio- stupné na: . www.cia.gov/library/publications/the- Myung a kol. (2007). Directly Observed High- world-factbook/geos/cb.html. ly Active Antiretroviral Therapy for HIV-In- CIA Factbook (2013). (citované 31. 5. 2013) Do- fected Children in Cambodia. In: American stupné na: . National Aids Authorithy (2008). Orphans, Edström, J., Khan, N. (2009). Protection and Children Affected by HIV and Other Vulne- Care for Children faced with HIV and AIDS rable Children in Cambodia: A Situation in East Asia and the Pacific: Issues, priori- and Response Assessment, 2007. [online] ties and responses in the region. Horn, R. (citované 14. 10. 2010). Dostupné na: . Friends International (2013). [online]. Chil- Ostrega, G. (2009). Stuck in the sticks. In: SEA dren are not tourist atraction. (citované 5. Globe [online] elektronická verzia (citova- 11. 2010). Dostupné na: . sea-globe.com/cambodia/96-society/381- Ginter, E. a kol. (2004). Správa o miléniových stuck-in-the-sticks. rozvojových cieľoch SR. UNDP., CPHR., Bra- Policy on Alternative Care for Children (2006). tislava: RENESANS. Ministry of Social Affairs, Veterans and Hartley, M., Walker, C. (2013). Cambodia’s Youth Rehabilitation. Kingdom of Cambo- Booming New Industry: Orphanage Tou- dia Nation Religion King: Phnom Penh. rism. 2013. (citované 31. 5. 2013) Dostupné Sláviková, P. (2011). Problémy rodinnej inklú- na: . nej práce sv. Alžbety: Bratislava. Isaakidis, P. a kol. (2010). High survival and UNICEF (2009). Access to Essential Needs and treatment success sustained after two and Services for Children – Orphans and Poverty three years of first-line ART for children in Status: A study on Cambodia, Thailand Cambodia. In: Journal of the International and Viet Nam, UNICEF East Asia and Paci- AIDS Society, Vol 13. 21. 3. 2010. doi:10. fic Regional Office: Bangkok. 1186/1758-2652-13-11 What is Khmer Rouge? (2010). [online]. Cam- Lewis, M. (2010). From temples to brothels: bodian Information Center (citované 3. 9. combating HIV and AIDS in Cambodia [on- 2010). Dostupné na: stupné na: http://healthdev.net/site/po- st.php?s=7178>

300 TÉMA O AUTOROCH

LADISLAV BUČKO (*1959) absolvoval vysokoškolské vzdelanie na Fakulte zdravotníctva a so- ciálnej práce Trnavskej univerzity, titul docent získal v odbore sociálna práca na Trnavskej univerzite v Trnave a titul profesor v odbore sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociál- nej práce sv. Alžbety v Bratislave. L. Bučko od roku 1998 vyvíja vednú disciplínu misiológia a od roku 1999 odborne zabezpečuje študijný program Misijná a charitatívna práca. Od roku 2000 organizuje a koordinuje zahraničné praktické stáže študentov Misijnej a charitatívnej práce v Rus- ku, Arménsku, Kazachstane, Kambodži, Keni, Bolívii a na Ukrajine. Od roku 2009 uskutočňuje a riadi výskumný projekt „Vplyv globalizácie na zmenu misijných stratégií v rozvojových kraji- nách“. Smerodajnou publikáciou L. Bučka v oblasti jeho zamerania je kniha Na ceste k oslobo- deniu. Základy misiológie (Nitra, 2003).

PETRA SLÁVIKOVÁ (*1983) absolvovala magisterské štúdium v odbore sociálna práca na Trnav- skej univerzite v Trnave a doktorandské štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej prá- ce sv. Alžbety, Bratislava. Od roku 2008 do roku 2011 pôsobila na misiách v Kambodži a v roku 2012 v Lesothe. Toho času pôsobí v organizácii Člověk v tísni, o.p.s. pobočka Slovensko a venuje sa aj pedagogickej činnosti na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Je spoluautorkou Textov k efektívnej rozvojovej spolupráci (Trnava, 2012), kde sa venuje problematike sociálnej starostlivosti o deti s HIV/AIDS.

Ladislav Bučko, Petra Sláviková 301 3 61 • 2013 ROZHOVOR

ANTROPOLÓGIA, VEDA BUDÚCNOSTI. 2. časť

KRÍZA ASTÚRSKEJ TRADIČNEJ KULTÚRY Z ANTROPOLOGICKÉHO HĽADISKA

Interview so španielskym antropológom Adolfom Garcíom Martínezom

Zapojili ste sa do viacerých projektov zacielených na zachovanie astúrskeho kultúrne- ho dedičstva: výstavy, reštaurovanie, scenáre dokumentárnych filmov a múzeá – na tie sa Vás chcem konkrétnejšie spýtať neskôr. Čo je cieľom týchto projektov v kontexte sú- časnej doby?

Napísal som viacero scenárov a potom sme nakrútili dokumentárne filmy o kultúre chleba, o obradoch prechodu, o sezónnych horských pastvinách. Ľudia, ktorí v týchto fil- moch vystupujú, čiže herci, sú prevažne skutočnými obyvateľmi daných oblastí. Bolo treba pripraviť montáž, prevrátiť celú dedinu hore nohami, orať zem, aby sme predstie- rali, že ideme siať žito.1 Zapojili sme do toho veľa ľudí... a týmto sme istým spôsobom prispeli k obnoveniu hodnoty týchto činností. Tieto projekty mali za cieľ šíriť poznanie o všetkých týchto témach, prispieť k ich re- valorizácii a zachovaniu, veď napokon naše videá sa premietali v školách, v televízii a dokonca v prostriedkoch hromadnej dopravy. Dúfam, že aspoň niečo sa nám tým podarilo dosiahnuť. Napríklad téma o kultúre chleba nás priviedla k myšlienke založiť múzeum, pretože proces výroby chleba od zeme až ku stolu je neuveriteľne komplexný. Zapája sa doň celý rad zaujímavých technológií, počnúc náradím na orbu a na obrábanie pôdy, ďa- lej pár ťažných zvierat zapriahnutých do pluhu, atď.; potom prichádza na rad siatie, treba mať na to nádoby...; potom prichádza žatva, mletie, výroba cesta a konzumácia za ro- dinným stolom. Pritom sa prejavuje aj rolové rozdelenie úloh podľa veku, pohlavia, spoločenskej kategórie; napokon prichádzajú na rad rituály a tabu. Napríklad, žena ne- môže miesiť cesto v období menštruácie, pretože cesto by nerástlo, alebo ženské ruky s kváskom pripraveným ňou samou sú schopné oživiť mŕtve cesto. Avšak žena, ktorá je pod znamením smrti (menštruácia znamená, že mohol vzniknúť život a nevznikol, pre- to je to znamenie smrti), nemôže dávať život. Žena je v tradičných kultúrach považovaná za nebezpečnú bytosť. Pohybuje sa medzi prírodou a civilizáciou, a preto je bytosťou ambivalentnou. Môže dávať život, môže dávať smrť, a to či už biologickú alebo spoločenskú. Žena po prechode má prinášať spoločen- ský život; ale môže ho i neprinášať. Žena v období pred menopauzou môže byť darkyňou

1 V Astúrii sa ešte stále pestuje starobylá odroda pšenice známa zo staroveku, ktorá bola vo väčšine oblastí sveta nahradená novými odrodami. Jeho latinský názov je Triticum dicoccoides, španielsky výraz je „trigo almidonero silvestre“ alebo „escanda“.

302 biologického života, ale nemusí sa tak stať. O týchto témach som písal v práci publikova- nej v roku 2005 s názvom El tabú. Una mirada antropológica (Tabu. Antropologický po- hľad). Týchto tém sa dotkol aj Georges Balandier v dvoch svojich prácach, El desorden (Neporiadok) a Antropo-lógicas (Antropo-logické), a okrem neho aj iní odborníci.

Okrem mnohých iných projektov viedli ste aj projekt otvorenia Ekomúzea v Prírodnom parku v Somiede. Podľa akých kritérií ste navrhli toto múzeum, aké ciele ste sledovali a akú ste mali odozvu? Čo by ste mohli vytknúť klasickému modelu etnografických múzeí?

Som kritický voči mnohým tradičným múzeám. Ja osobne chápem ekomúzeum ako určitý príkladný model múzea. Múzeá by v prvom rade mali pomáhať pochopiť život ľu- dí, život autorov zozbieraných diel, tak ako píše Claude Lévi-Strauss vo svojej Štruktu- rálnej antropológii,2 a nielen vystavovať nejaké predmety vo vitrínach, aby sa napokon stali zbierkou nepotrebných vecí, ktorá nesprostredkúva žiadnu informáciu. Neraz je to tak, že čím viac haraburdia, tým menej informácií. Preto by prvým krokom pri zriaďova- ní múzea mala byť etnografická monografia o danej oblasti. Celkový náhľad na problematiku. V etnografii treba postupovať holisticky, pretože jeden prvok nemá zmysel ak nie je začlenený do systému (v tomto prípade ide o kultúru komunity). Dokonca žiadne poznatky ani predmety nemajú zmysel, ak nepatria do systému. Ak zničíš systém, potom ani jednotlivosti nemajú hodnotu. Podobne ako časti puzzle nadobúdajú zmysel iba vo vzťahu s inými vecami, vo vzťahu s celkom. Ďalším krokom musí byť náčrt projektu na tomto základe. Potom nasleduje zhromaž- ďovanie potrebných predmetov, ktoré sú ako komponenty syntagmy, ktoré musia mať dva významy, vzťahy na dve strany: jeden s ostatnými časťami syntagmy (špecifická ob- lasť) a druhý so zvyškom systému (kultúra komunity). Netreba pritom zhromaždiť veľ- ké množstvo predmetov. A tu som sa dostal k veci, ktorá ma skutočne dokáže rozčúliť, a to je opozícia materiálna kultúra – nemateriálna kultúra. Čo je to nemateriálna, nehmotná kultúra? Dokonca aj UNESCO vychádza pri svojej činnosti z takéhoto delenia, asi je to v móde. Máme pracovať na obnove nemateriálnej, nehmotnej kultúry... Kultúra je však jeden systém, jeden celok. Kultúra vždy stojí na ma- teriálnom základe, či je to už drevo, železo, akustický zvuk, gesto, stĺp dymu... A tento materiálny základ nesie v sebe myšlienku, význam, obsah a funkciu, ktoré treba hľadať, aby sa konkrétna materiálna báza stala znakom so signifikantom a signifikátom. Ak budeme vychádzať z teórie otca lingvistiky, F. de Saussura, jazykový znak sa skladá z for- málnej zložky, teda signifikantu, a skrytej obsahovej/významovej zložky, teda signifiká- tu. Keď však odoberiete zo znaku signifikát, stáva sa ničím, iba obyčajným šumom. Napríklad v múzeu nám ukážu kus dreva oválneho tvaru s dlhou rúčkou – mám na mysli lopatu na pečenie chleba – a tento predmet je opretý o dvierka pece. Čo to znamená? Bol to nástroj, ktorý slúžil na vloženie chleba do pece. To je jeho základná funkcia. Kto používa tento nástroj? Žena. Ako často? Raz za dva týždne. Aká žena? Gazdiná. Čoho sa dotýkala? Chleba, veľmi vzácnej, posvätnej veci. Chlieb bol posvätný (ak kúsok padol na zem, bolo ho treba pobozkať, nehádzal sa zvieratám). Práve preto, že sa tento nástroj do- týkal takej vzácnej posvätnej hmoty, nadobúdal magicko-náboženské významy. Takže ak sa spustila búrka, gazdiná postavila lopatu pred dom, oprela ju o dvere, aby odvrátila blesky a krúpy... A to by mala byť materiálna kultúra? Nie. Práve to je ten ďalší kompo- nent kultúrneho znaku, bez ktorého žiadny predmet nemá význam. Stručne povedané,

2 Lévi-Strauss, C.: Anthropologie structurale (1958), Anthropologie structurale deux (1973).

Noelia Bueno Gómez – Adolfo García Martínez 303 materiálna a nemateriálna podstata vecí sú ako dve strany jednej mince. Leslie A. White vyložil podstatu takéhoto prístupu vo svojej štúdii z roku 1959 The concept of culture, v ktorej upozornil, že každý prvok kultúry, či už motyka alebo sekera, sa skladá z dvoch komponentov, objektívneho (materiálny nástroj) a subjektívneho (jeho koncept, vý- znam). Ak sa v tradičných múzeách vystavujú predmety, ktoré nemajú tento dvojaký obsah a význam, teda objektívny a subjektívny element, je to len nič nehovoriace haraburdie. Naopak, ja som v múzeu v Somiede zrekonštruoval dielňu výrobcu drevákov „mad - reńas“,3 a na jej príklade som sa snažil ukázať všetky fázy tejto remeselníckej práce, a to od stromu v hore až po nohu človeka, ktorý túto obuv používal. V prvej fáze bolo treba narúbať drevo, v druhej fáze, v tretej fáze, atď., atď. Na záver prichádza predaj a použi- tie. Snažil som sa zachytiť vzájomné vzťahy medzi týmito predmetmi a vzťahy týchto predmetov s okolitým systémom. Ja som zástancom ekomúzeí z mnohých dôvodov, predovšetkým preto, že ponecháva- jú veci tam, kde vznikli. Je to v súlade s líniou vytýčenou G. Henrim Rivie`rom, otcom mo- dernej muzeológie a otcom ekomúzeí. Ekomúzeum namiesto budovy používa priestor; namiesto predmetov – kultúrne dedičstvo ako celok, a publikom je domáce obyvateľstvo. Takto prenášaný obsah zahŕňa v sebe aj emocionálny náboj. Veď načo je dobré zatvárať predmety medzi štyri steny, načo je dobré snažiť sa vtesnať dedinu medzi štyri múry? My sa snažíme prepájať prírodné prostredie s kultúrnym, to znamená, že pozorujeme proces antropizácie (vplyv človeka na prostredie) a krajinu používame ako otvorenú knihu, vďa- ka ktorej možno pochopiť všetky súvislosti. Okrem toho, navádzame turistu, aby sa na dlhší čas zdržal v danej oblasti, čím sa zároveň stáva pre ňu zdrojom príjmov. Zúčastnil som sa na príprave troch múzeí: múzeum v Somiede, vo Villanueve de Oscos a v San Martíne de Oscos.4 V San Martíne de Oscos sme zrekonštruovali jeden dom so všetkým, čo k nemu patrí. Najskôr som publikoval knihu o tradičnom dome typickom pre obec San Martín de Oscos. Ekomúzeum vo Villanueve de Oscos je zamerané na kul- túru chleba, jeho koncepcia je tiež podložená knižnou publikáciou a niekoľkými propa- gačnými materiálmi. V spomínanej knihe, v rozsahu 70 až 80 strán, podávam systematicky ucelenú informáciu o kultúre chleba. Ekomúzeum v Somiede je koncepčne postavené na troch základných pilieroch, pričom jadro tvorí dom. Ďalšie zložky sa týka- jú života mimo domu, a to konkrétne poľnohospodárstva a pastierstva. Pri pastierstve zameriavame pozornosť na transhumanciu. V Somiede sa praktizovali všetky typy transhumancie zastúpené v Astúrii: transhumancia v oblasti náhornej plošiny, transhumancia rozšírená až po južné oblasti, transhumancia na dlhé vzdialenosti v rámci Astú- rie a transhumancia na krátke vzdialenosti. Transhumancia tvorí jednu z podstatných zložiek múzea. A napokon sú zastúpené remeslá. Táto štruktúra múzea sa usiluje re- konštruovať život danej komunity zo všetkých stránok, pričom základ tvorí dom. Na tú- to tému som tiež napísal viacero kníh: jednu o obydlí, druhú o transhumancii, a ešte mu- sím napísať ďalšiu o remeslách... Myslím si, že okrem zostavovania monografií, vytvárania projektov atď., by bolo treba vychovávať turistických sprievodcov, organizovať monografické semináre, ktoré by prispeli k rozširovaniu vedomostí, a tiež monografické výstavy, ktoré by naďalej pokračovali v roz- 3 „Madreńas“: špeciálny typ drevákov, tradičná obuv charakteristická pre astúrsky región, slúžila na po- hodlnejší pohyb v premoknutom teréne. Výrobca týchto drevákov: „madreńero“. 4 Somiedo je obec v južnej časti Astúrie. Jej správny obvod má rozlohu 291,38 km2 a má veľmi nízku husto- tu obyvateľstva, keďže z väčšej časti ho zaberá Prírodný park Somiedo (Parque Natural de Somiedo). Vil- lanueva de Oscos a San Martín de Oscos sú dve susediace obce v juhozápadnej časti autonómnej oblasti As- túrie, neďaleko Galície. Ich správne obvody majú rozlohu 72,70 km2 a 66, 28 km2.

304 ROZHOVOR širovaní svojich zbierok. Všetky tieto témy by mali byť podložené publiká- ciami. Dôležité je tiež zapájať do tý- chto činností miestne obyvateľstvo.

Mohla by byť agroturistika jedným z riešení problému krízy astúrske- ho rurálneho sveta?

Agroturista je zvedavý tvor, chce sa dozvedieť, chce získať kvalitnú infor- máciu, chce vidieť spôsob života spo- ločenstva, dokonca by sa rád aktívne zapojil do tohto spôsobu života. V sú- časnosti agroturistu tak trochu pod- vádzame, poskytneme mu posteľ a stravu, a potom ho necháme, nech si robí čo chce. Naje sa, vyspí sa, ale čo má robiť potom? Blúdi sem a tam, veď veľakrát sa mi vonku na terénnom vý- skume stáva, že stretávam skupiny ná- vštevníkov, ktorí bez zjavného vopred vytýčeného plánu navštevujú rozlič- Profesor Adolfo García Martínez, antropológ né miesta, a je mi pritom jasné, že si z Astúrie. Foto: archív autorky. nestačili uvedomiť podstatu tohto sveta. Chýbajú im informácie. Iba kvalitná informácia dokáže agroturistu nadchnúť a plne zau - jať; pre kultúrne dedičstvo je tou najlepšou obranou a zároveň reklamou. Preto je potreb- né vyvinúť väčšie úsilie na skvalitnenie vzdelávania ľudí pôsobiacich v oblasti agroturistiky: mali by byť vypracované rozpisy podľa kalendára pri organizovaní prehliadok, sprievod- covia by mali ovládať rozsiahly okruh poznatkov, mali by sme mať dobre vyznačené tu- ristické trasy, sú potrebné publikácie o jednotlivých témach...

Vaša kniha z roku 2008 nesie názov La cultura tradicional, patrimonio de futuro [Tra- dičná kultúra, dedičstvo budúcnosti]. Ako môže antropológia pozerať nielen do minulosti, ale aj do budúcnosti za takých podmienok, aké ste práve opísali?

Antropológia si nepochybne už teraz vytvorila pevné miesto v spoločnosti, a to vďaka svojmu zameraniu, vďaka svojej metodológii a svojej holistickej transverzálnej perspektíve schopnej zlučovať rozličné oblasti poznania. Dokázala, že plní dôležitú spoločenskú funkciu, a tým si zaručila aj budúcnosť, dokonca si myslím, že bude pre spoločnosť čoraz potrebnejšia. Stále viac treba pracovať v duchu globálnej, transverzálnej a holistickej per - spektívy. Napríklad, keď niekto chce navrhnúť domov dôchodcov, nestačí postaviť dobrú budovu. Pred rokmi som napísal prácu o starobe a navštívil som skoro všetky zariadenia pre ľudí tretieho veku v Astúrii, patriacich do siete združenia ERA.5 Všetky sú veľmi luxus- né, avšak pripomínajú väznice. Ešte viac ako väznice pripomínajú tanatóriá alebo vstupné haly do tanatórií, pretože sa v nich udomácnila spoločenská „smrť“. Je to strašné. V po-

5 Skratka ERA označuje združenie „Establecimientos Residenciales para Ancianos de Asturias“ – Domovy pre astúrskych seniorov.

Noelia Bueno Gómez – Adolfo García Martínez 305 slednej kapitole 2. zväzku Astúrskej antropológie podávam návrh nového modelu domova dôchodcov. Domovy by sa mali začať používať ako denné centrá, kam by sa človek mohol dostať hromadnou dopravou, a ktoré by navštevovali tí, čo majú o to záujem, teda strávili by tam deň a potom by sa vrátili domov. A ak by to bolo potrebné, zostal by tam človek už ako stály obyvateľ. Mali by byť situované na miestach, ktoré ja nazývam „existenčným pro- stredím“, čiže používam pojem, ktorým Marc Augé označuje opak „strohých geometrických priestorov“, pričom on zasa tento pojem prevzal od francúzskeho filozofa Mauricea Mer- leaua-Pontyho. Znamená to, že to majú byť miesta, na ktorých si budúci nájomník počas svojho života zapájal do spoločenských vzťahov, miesta spoločenského ruchu ako tržnice, trhy a podobne. Bolo by teda potrebné vytvoriť množstvo minidomovov po celom astúrskom území, pretože takto by obyvateľ domova trpel menším pocitom osobnej vykorenenosti. V oblasti, kde celý život žil, hovorili by s ním jeho variantom astúrčiny, poznali by jeho pre- ferencie, jeho záľuby, jeho minulosť, rodinu atď. Ak by postavili domov v blízkosti školy, v istom zmysle by sa tým oživil vzťah starý rodič – vnuk. Najskôr je nevyhnutné preštudovať si osobnostný profil nového nájomníka domova. Generácia, s ktorou máme do činenia, bola vychovávaná v očakávaní, že keď dospeje do zrelého veku, nadobudne určitý status, autoritu, váhu, že človek bude mať svoj hlas a bude môcť rozdávať svoje skúsenosti. Avšak pravda je taká, že starý človek zisťuje, že všet- ko bola lož a ani nedostal čas na to, aby sa s touto skutočnosťou mohol zmieriť. Starí ľu- dia sa stávajú akýmisi žolíkovými kartami, iba ich prenášajú sem a tam a neustále sťahujú; existujú rodiny, ktoré si prichádzajú vyzdvihnúť z domova svojho rodinného príslušníka iba preto, aby si mohli vybrať jeho penziu. V iných prípadoch kolujú po do- mácnostiach svojich detí. Už iba kvôli tomu, že antropológia pomáha pri tejto práci trans- verzálneho a holistického charakteru, je dôležitou vedou. Niečo podobné sa deje pri navrhovaní múzea... alebo školskej reformy. Pred rokmi sme publikovali prácu Tristes institutos (Smutné stredné školy), antrolopogickú štúdiu aplikovanú na vzdelávacie inštitúcie, a uvedomili sme si, že hlavnou príčinou neúspechu pôsobenia škôl na deti nie je ani tak to, že by dieťa neporozumelo obsahu učiva, ale to, že sa nevyrovnalo so stretom kultúr. Vzdelávacie projekty jednotlivých škôl musia byť prispôsobené svojmu prostrediu, samozrejme, nemyslím tým, že by sme mali meniť ma- tematiku, fyziku a podobne. Edukačné centrá sa správajú podobne ako mytologický hrdina Prokrustes. Aj on bol veľmi pohostinný, ponúkol svoju posteľ každému, kto ju potreboval. Bol v tom však jeden háčik: nezniesol, aby pozvaní hostia buď presahovali svojimi rozmermi dĺžku postele alebo ju nedosahovali, takže tým prvým odtínal nohy a tých druhých naťahoval až dovtedy, kým sa ich telo plne neprispôsobilo rozmerom postele. Antropológia môže pomôcť vyhnúť sa týmto problémom, a to tak, že preštuduje spolo- čenskú (sociálnu) kultúru prostredia, v ktorom je škola umiestnená, aby učebné požia- davky mohla adaptovať na žiakov, a nie, aby sa to robilo naopak. Takýto návrh predloži- li pred časom tvorcovia školského vzdelávacieho plánu PEC (Proyecto Educativo de Centro), ale málo z neho sa podarilo realizovať. Bol som svedkom mnohých reforiem a projektov určených pre rozvoj rurálneho sveta, ktoré stroskotali, a to v prvom rade preto, lebo sa nerealizovali smerom zdola nahor. Opačný postup je nesprávny. Najskôr má prísť vedec, potom technik, a až nakoniec peniaze. Najskôr treba skúmať, potom zachraňovať alebo meniť, a až potom projekt šíriť – to je jediný správny postup. George Foster, otec aplikovanej antropológie nás naučil, že antropológ je človek, ktorý musí ísť najskôr do terénu a skúmať kultúru komunity, pri- čom túto kultúru musí chápať globálne, holisticky. Až keď zistí, ktoré faktory by v procese zmien mohli pôsobiť ako protichodné či brzdiace, ktoré by mohli byť garanciou sta-

306 ROZHOVOR tus quo, a ktoré prejavujú otvorenosť k zmenám, až potom môže začať s navrhovaním projektu. Bez takéhoto prípravného výskumu nemožno začať plánovať vôbec nič... Ja sám som sa stretol s niekoľkými projektmi na podporu rozvoja, ktoré boli síce technicky zvládnuté bezchybne, ale stroskotali. Nielenže skončili fiaskom, ale premárnilo sa v nich množstvo finančných prostriedkov, a okrem toho spôsobili vážne spory medzi tými, kto- rí z nich mali mať osoh. Kultúra je systém. A jediná vedná disciplína, ktorá skúma alebo ktorá sa snaží skúmať tento systém, je antropológia.

Ako celkovo vnímajú prácu antropológov v astúrskom regióne? Majú ju v úcte, cenia si ju? Ako je to so vzťahom študentov k antropológii, láka ich, prejavujú o ňu záujem? Roz- víja sa adekvátna spoločenská alebo odborná diskusia na témy, ktoré nám predkladá súčasnosť? Pociťujete potrebu silnejšej podpory zo strany inštitúcií?

Začnem poslednou otázkou. V Astúrii nebolo možné vytvoriť ani katedru, ani študijný odbor antropológie. Boli zavedené výberové predmety v rámci rozličných študijných odborov, ale postupne ich vytlačili. Odbor sa ešte drží na UNED,6 ale forma štúdia musí byť nevyhnutne prispôsobená spôsobu výučby on-line. Napríklad, nemôžeme robiť praktic- ké cvičenia terénnych výskumov... Majú ľudia záujem o antropológiu? Keď vysvetľujem čokoľvek z antropológie, ľudí to zvykne nadchnúť, očariť. Na našom magisterskom stupni štúdia histórie a antropológie má- me vždy plný počet študentov. Prednášam aj jednej 32-člennej skupine seniorov a mnohé veci u nich neraz vyvolajú až citový zážitok; pripravuje sa u nás viacero doktorských prác. Keď mi niekde usporiadajú prednášku, v publiku je vždy plno, na prezentáciách kníh z antropológie je tiež plno. Ľuďom sa antropológia páči, nadchýna ich. Okrem toho, sú to veci, ktoré pochopí každý.

A majú dopad na každého.

Veru na každého, keď si človek uvedomí, že akýkoľvek jav je prepojený na množstvo vonkajších súvislostí. Je teda smutné, že nemáme inštitucionálnu podporu, pretože ke- ďže nemáme ani katedru ani vlastný študijný odbor, ani bakalársky program, sme v sle- pej uličke a prakticky nezmôžeme nič. Univerzita popularizuje, pomáha šíriť vedomosti, dáva k dispozícii prostriedky...

Mohli by ste nám povedať, na akých projektoch teraz pracujete a aké nové profesionál- ne výzvy máte pred sebou?

Pracujem na viacerých projektoch, ale najviac pozornosti venujem jednému, ktorý by som voľne mohol nazvať „zostať a vrátiť sa“. Rozoberám v ňom takúto tému: na jednej strane máme krízu systému postindustriálneho urbánneho sveta, a na druhej strane viac než polovica územia Astúrie zostáva nedostatočne využitá, konkrétne 600 000 hektárov pôdy leží ladom, doslova „nadivoko“.7 Na jednej strane nás postihla táto hlboká kríza, vrátane nezamestnanosti, a na druhej strane nás obklopuje svet ponúkajúci nespočetne veľa prostriedkov a možností.

6 Skratka UNED: Universidad Nacional de Educación a Distancia – Národná univerzita dištančného vzdelá- vania. 7 Prof. García Martínez použil doslova výraz „están siendo invadidas por lo bravo“, teda „číha na ne divo- kosť“ a uvádza k nemu túto vysvetlivku: Používam často výrazy ako „lo bravo“ (dosl. divosť, nepoddajnosť,

Noelia Bueno Gómez – Adolfo García Martínez 307 Podľa mňa sa stačí iba zamyslieť a riešenie sa nájde: preto je téma „ostávania a návra- tu“ veľmi zmysluplná a aktuálna. Táto problematika, hoci sa môže zdať zložitá, prináša množstvo podnetov. Okrem toho ju treba skúmať z mnohých uhlov pohľadu a s použitím ako procesuálnej, tak aj systematickej perspektívy. Keďže je nezamestnanosť a ľudia nemajú kam ísť, dnes už toľko neodchádzajú z vidieka do miest. V súčasnosti v Astúrii prevažujú dva typy párov mladých ľudí, ktoré sa usadili na vidieku (nemožno očakávať, žeby v tomto prostredí zostali dlho, ale možno ich deti sa tu napokon usadia). Venujú sa napríklad extenzívnemu chovu dobytka na mä- so, výrobe syrov atď., a ich zárobková činnosť je diverzifikovaná, totiž druhý z dvojice pracuje inde v nejakom inom sektore. Rozšírený je tiež chov dobytka zameraný na produkciu mlieka, ale ten je, podľa môjho názoru, odsúdený na neúspech, pretože nenechá- va človeku žiadny voľný čas – iné výroby, naopak, nechávajú priestor aj pre voľný čas – a navyše, veľkovýrobne mlieka si vyžadujú aj výpomoc od platenej pracovnej sily. Ak k tomu prirátame nízku cenu mlieka a vysoké ceny krmiva a liekov pre tieto plemená dobytka.... Okrem toho, Astúria ako oblasť nie je vhodná na chov mliečnych plemien, s vý- nimkou niektorých zón. V tejto diverzifikovanej ekonomike nadobúdajú významné postavenie hlavne ženy. Ich podiel vo výrobnej sfére je čoraz výraznejší a čoraz viac sa vzďaľujú od spoločen- ských rolí spojených s reprodukciou a starostlivosťou o domácnosť. Pracujú napríklad v oblasti turizmu, kde robia viac-menej to, čo robievali aj predtým, ale berú za to plat od ľudí zvonka. Ich činnosť v tomto smere veľmi výrazná. Hlavná ťarcha pri zakladaní no- vých výrob, okrem už spomenutého problému návratu, leží na pleciach ženy. Kto sa bude môcť vrátiť? Kam? Nie všade je to možné. Ako? Za akých podmienok? S akou podporou? S akými perspektívami? Aké podmienky musia byť splnené? Najväčším problémom návratu, ak si pomôžeme Maslowovou pyramídou piatich ľudských potrieb, možno vysvetliť takto: základné potreby, teda fyziologické, sú v rurálnom prostredí za- bezpečené. Je tam dosť ošípaných, sliepok, zemiakov, atď. Podmienka bezpečia a istoty je tiež splnená, pretože človek má dom a nevysťahujú ho z neho. Avšak prekážky existu- jú v možnostiach spoločenského kontaktu, teda spolupatričnosti. V rurálnom svete totiž panuje strašná samota. Všadeprítomná samota. Je ťažké nájsť si tam partnera. Na vidieku človek nemôže žiť sám. Ak človek nežije v páre, všetko je preňho zložité. Doteraz vedeli zniesť samotu mnohí slobodní ľudia, pretože mali matku, matku, ktorá spĺňala rolu matky, manželky a dcéry naraz. Manželky v tom zmysle, že s ním spolupracovala, delila sa s ním o prácu; rolu dcéry, pretože sa podieľala aj na každodenných drobných pomocných prácach. Ďalší problém predstavuje potreba uznania a úcty, pretože tí, ktorí zostali na vidieku, sa považujú za stroskotancov. Ďalší problém predstavujú obmedzené možnosti na sebarealizáciu. Caro Baroja pred mnohými rokmi hovoril, že na vidieku sa šíri nebezpečný vírus spo- čívajúci v tom, že ľudia nadobúdajú presvedčenie, že ktorýkoľvek robotník v meste žije lepšie ako oni, sedliaci. Ak sa tento vírus rozšíri, tvrdil, je schopný zničiť celú spoločnosť, celú krajinu. A rozšíril sa. Navyše, ľudia žijúci na vidieku neporovnávajú svoju situáciu s tým, ako sa tam žilo pred tridsiatimi rokmi, alebo s tým, ako žili ich rodičia a oni sami, a preto si neuvedomujú výhody života na vidieku, ktorých je naozaj veľa. Napríklad, na

neskrotnosť), „lo manso“ (dosl. krotkosť, umiernenosť) a „amansar“ (dosl. skrotiť, umierniť, domestifiko- vať), pretože sú to tri výstižné výrazy, ktoré sa dajú použiť aj na pomenovanie fáz obradov prechodu: „di- vosť“ by mohla označovať stav odčlenenia, nezaradenia, „skrotenie“ korešponduje s fázou vstupu, včleňo- vania sa a konečného včlenenia sa. Napríklad dieťa prechádza zo stavu; „divosti“ do stavu „krotkosti“ prostredníctvom procesu iniciačných rituálov.

308 ROZHOVOR sklonku dňa sa pracuje iba málo hodín, nie sú to hodiny intenzívnej práce. Upadli sme do istej jednostrannosti, ktorá sa ešte spája s neustálym nátlakom zhora. Mám rozpracovaných niekoľko hypotéz o týchto témach, teraz k nim zbieram potreb- né fakty. Rozbehol som terénny výskum s tímom zloženým z poradcov pre životné prostredie, ktorý pracuje na sceľovaní pozemkov8 po celom území Astúrie, aby som bližšie poznal problematiku z technickej stránky; potom sa poradím s ďalšími kvalifikovanými odborníkmi, a tiež s aktivistami z rozličných oblastí...

Je pred Vami mnoho nových úloh...

V každom prípade, ešte raz chcem podčiarknuť myšlienku, že antropológia je a aj bude, hoci to môže znieť paradoxne a prekvapivo, vedou budúcnosti. Vedou súčasnosti a bu- dúcnosti. Nemožno naprogramovať žiadny projekt regionálneho rozvoja bez predchá- dzajúceho etnografického výskumu. To isté platí aj pre oblasť vzdelávania, múzejníctva, pre projekty rozvoja rurálneho sveta, pre projekty zakladania geriatrických centier či pre oblasť ochrany kultúrneho dedičstva všeobecne. Nemá žiadny zmysel udeľovať podporu na obnovu nejakého typu budov, napríklad sýpok alebo mlynov, ak ide o osamotenú ini- ciatívu vytrhnutú z kontextu. Napríklad v Astúrii sa premrhalo veľa peňazí na obnovu mlynov. Mlyn je prvok, ktorý treba zaradiť do kontextu, do kontextu kultúry chleba. A kultú- ra chleba je zase súčasťou kultúry „caseríe“9 ako hlavnej výrobnej a spotrebnej jednotky, atď. To je tá pravá antropológia. Etnografia. Musíme ale používať iné metódy ako naši sta- rootcovskí antropológovia, pretože máme do činenia s komunitami, ktoré už majú za sebou bohato dokumentovanú minulosť. A to je ďalšia výzva do budúcnosti.

Ďakujem.

Preklad zo španielčiny: Renáta Bojničanová. Vysvetľujúce poznámky pod čiarou: Renáta Bojničanová, Noelia Bueno Gómez. Koniec interview (prvá časť bola uverejnená v SN2/2013 na s. 180-187).

O AUTORKE

NOELIA BUENO GÓMEZ (A Fonsagrada, Lugo, 1984) je španielska bádateľka, ktorá svoje tituly MA a PhD z odboru filozofia získala na univerzite v Oviede po obhájení dizertačnej práce s ná- zvom „Individuálna identita v myslení Hannah Arendt: od politickej akcie k biografickému roz- právaniu príbehov“. Po výskumných pobytoch na univerzitách vo Frankfurte a Lovain la Neuve (Belgicko) v súčasnosti pracuje na svojom výskumnom projekte v Ústave etnológie SAV v Brati- slave. Vyučovala politickú a morálnu filozofiu a bioetiku, publikovala niekoľko článkov a kapi- tol v rôznych časopisoch a knižných publikáciách, zúčastnila sa na medzinárodných konferen- ciách s príspevkami o súčasnej filozofii (politická akcia; autonómia a starostlivosť v bioetike; Hannah Arendt) a filozofickej a kultúrnej antropológii (starnutie a smrť v súčasnej spoločnosti; rola histórie a pamäte vo vyjadrovaní minulosti).

8 Prof. García Martínez má na mysli tím poľnohospodárskych inžinierov, ktorí pracujú na projekte sceľova- nia pozemkov za účelom ich efektívnejšieho obrábania a spravovania. Ich cieľom je dosiahnuť, aby vlast- níci mali svoje pozemky sústredené v jednej oblasti a nie roztrúsené na viacerých miestach. 9 „Casería“ označuje typ hospodárskeho statku charakteristický pre oblasť Astúrie. Vid. pozn. č. 6, 1. časť interview Antropológia, veda budúcnosti, SN2/2013, s. 184.

Noelia Bueno Gómez – Adolfo García Martínez 309 3 61 • 2013 ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY

ZA VILOM MARČOKOM (28. 5. 1935 – 7. 5. 2013)

Rôznym a často zaujímavým spôsobom sa vore s M. Leščákom v Slovenskom národopi- zvyknú pretínať životné cesty ľudí, a tak to se v roku 1996, o niečo neskôr mi v osobnom bolo aj v prípade mojich stretnutí s Vilom rozhovore formuloval jeho cielený teoretický Marčokom. Začali sa náhodným zistením, že záujem o slovesný folklór celkom jasne: vo kolegyňou na banskobystrickej fakulte, kto- wollmanovskom chápaní národnej sloves- rú si mimoriadne vážil, bola moja teta Elena nosti s jej dvoma vetvami – ústnou a písanou, Bazovská. To posledné bolo virtuálne, keď ako vysokoškolský učiteľ považoval za ne- mi SMS-kou, ktorú podpísala dcéra (nepo - vyhnutné oboznamovať študentov sloven- znali sme sa a nikdy osobne nestretli), za- ského jazyka a literatúry aj so žánrovou čiatkom mája tohto roku prišla správa o jeho sústavou a poetikou ústnej slovesnosti. Po- úmrtí v Bratislave. Správa mi prišla z jeho važoval to za zvlášť dôležité aj preto, že ľu- mobilu, takže dcéra usúdila, že ak ma má dová slovesnosť plnila predovšetkým od ro- v adresári, je potrebné dať mi vedieť smutnú mantizmu úlohu ideového i poetologického zvesť. V ostatných pár rokoch sme si s Vilom inšpiračného zdroja slovenskej autorskej li- písali, občas sa aj stretli – Vilo napriek váž- teratúry. Jasne a argumentovane tieto sú- nemu a kolísavému zdravotnému stavu stá- vislosti formuloval tiež v metodologickom le písal a pripravoval na publikovanie staršie príspevku zborníka k dejinám slovesnej folk - i nové texty. Jeho kritický a „kúsavý“ duch loristiky (Marčok, 1996). Jeho zásadné kniž- sa prejavoval i v e-mailových správach – vždy né práce k teórii folklóru tak vlastne vznikli som sa na ne tešila, lebo nútili rozmýšľať aj ako učebnice. Na publikačnej finalizácii a mali svojský šarm a humor. kníh O ľudovej próze [Mladé letá 1978] a Es- I keď je prof. PhDr. Viliam Marčok, DrSc. tetika a poetika ľudovej poézie [Tatran 1980] v dejinách kultúry a vedy na Slovensku dru- má však podiel aj dobový politicko-spolo- hej polovice 20. storočia zapísaný predo- čenský kontext začiatku normalizačného ob- všetkým ako literárny historik, teoretik a kri- dobia. Ním sa na istý čas uzavrela V. Marčo- tik, neoddiskutovateľnú stopu zanechal aj kovi „učiteľská“ etapa jeho kariéry. Začala sa v teórii a dejinách folkloristiky. V roku 1996 učiteľovaním na základnej škole v Hrochoti, konštatoval jeho dlhoročný priateľ a spolu- po roku štúdiom slovenského jazyka a lite- pracovník M. Leščák, že „je vari jediným sú- ratúry na Vysokej škole pedagogickej v Bra- časným teoretikom a historikom literatúry tislave a od roku 1961 naplno pedagogickým u nás, ktorý sústavne venuje svoju pozornosť pôsobením na Pedagogickej fakulte v Ban- aj problémom folklóru, či presnejšie poetike skej Bystrici. Tu poskytoval základy znalos- folklóru, folklorizmu, a najmä vzťahom me- tí o slovesnom folklóre, tiež však o jeho mies- dzi písanou literatúrou a folklórom.“ Na to, te v systéme tradičnej kultúry nielen či a ako ho mohla ovplyvniť tradičná kultúra slovenčinárom, no aj študentom hudobnej rodnej Dubovej spomína V. Marčok v rozho- a výtvarnej výchovy.

310 ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY Na prelome 60. a 70. rokov publikoval v li- terárnovedných časopisoch príspevky o poe - tike ľudových piesní, ktoré vzbudili ohlas u literárnych historikov a teoretikov (napr. R. Brtáň) a stali sa základom neskoršej sa- mostatnej publikácie. Kádrovanie normali- zátorov bolo príčinou, že V. Marčok musel v roku 1973 opustiť banskobystrickú fakultu a priam existenčné problémy mu pomohol vyriešiť rukopis o poetike a estetike ľudovej slovesnosti, ktorý podal na Slovenský lite- rárny fond ako podklad k žiadosti o tvorivé štipendium. Výsledkom bolo objemné dielo, o ktorom však posudzovatelia usúdili, že je príliš teoretické, suché atď. a tak výsledkom je neskoršie rozčlenenie do dvoch uvedených samostatných monografií, čo sám V. Marčok nazýva „najdlhší knižný pôrod“ (Rozhovor..., 1996: 100). V pozadí oboch prác stálo pocti- vé štúdium vtedy dostupných prác európskej folkloristiky, ale tiež práce širšieho antropo- logického zamerania. Teoretickými výcho- diskami boli V. Marčokovi predovšetkým štrukturalistické inšpirácie J. Mukařovské- Viliam Marčok. Foto: Vlado Benko, TASR. ho, tiež však práce bližšie historicko-deter- ministickému prístupu – napríklad Proppovej práci Istoričeskije korni voľšebnoj skazki. a sémantike ľudovej piesne – aj v nich uplat- Osobitnú pozornosť venoval V. Marčok nil antropologizujúci prístup, zúročiac me- folklórnym afiliáciám autorskej rozprávky, tódy a prístupy mikovskej a popovičovskej širšie tiež využívaniu princípu orality v po- tzv. nitrianskej školy. viedkach a románoch slovenských autorov Vzťah k sesterskému odboru, no predo- druhej polovice a prelomu 20. a 21. storočia všetkým k ľuďom v ňom, preukázal Vilo aj (Marčok, 2000). Spolu s M. Leščákom sa za- účasťou na oslave 90. výročia začatia výučby mýšľali nad zástojom fundamentálneho die- národopisu na Filozofickej fakulte Univerzi- la P. Dobšinského v zbieraní, textologickom ty Komenského začiatkom roku 2012 – nám spracovaní a publikovaní tradičných sloven- už len ostáva vyjadriť poďakovanie za inšpi- ských rozprávok. Z ich „dielne“ má slovenská ratívne podnety, ktoré nám vo svojom diele folkloristika termín národno-reprezentatív- zanechal. ny variant, ako pomenovali výsledný publi- kovaný text Dobšinského a Škultétyho vyda- ní. Aj v súvislosti s publikáciou o ľudovej LITERATÚRA próze neskôr sám sprecizoval svoje chápa- Marčok, V. (1996). O dvoch teoretických as- nie Dobšinského textov ako „autentických pektoch dejín folkloristiky. In: M. Leščák ľudových“. I keď sme o tom spolu nehovori- (Ed.), K dejinám slovesnej folkloristiky. Bra- li, iste by pri svojej vedeckej otvorenosti bol tislava: Prebudená pieseň, s. 120-124. rád, že má takú kvalifikovanú nasledovníčku Marčok, V. (2000). „Rečové žánre“ ako najnov- v textologickom štúdiu Dobšinského úprav ší horizont styku literatúry s folklórom. In: ľudových rozprávok, ako je J. Pácalová a asi Z. Profantová (Ed.), Folklór a folkloristika na nie je náhoda, že aj ona má literárno-teore- prahu milénia na Slovensku. Bratislava: Vy- tické školenie (Pácalová, 2010). davateľstvo ARM 333, s. 118-123. Aj v poslednej knižke V. Marčoka (Mar- Marčok, V. (2012). Rozhovory s textami. Brati- čok, 2012) sú dva zaujímavé texty k poetike slava: Literárne informačné centrum.

ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY 311 Rozhovor s prof. PhDr. Viliamom Marčokom, Bratislava: Ars Poetica & Ústav slovenskej CSc. (rozhovor viedol M. Leščák) (1996). In: literatúry SAV. Slovenský národopis, 44(1), s. 96-103. HANA HLÔŠKOVÁ, Pácalová, J. (2010). Metamorfózy rozprávky. Katedra etnológie a muzeológie FiFUK v Bratislave

VZDELÁVACÍ KURZ OBČANSKÁ SPOLEČNOST V MULTI- DISCIPLINÁRNÍ PERSPEKTIVĚ (Brno, 5. – 6. 4. a 19. – 20. 4. 2013)

Centrum pre výskum neziskového sektora rie s praxou a vďaka svojej multidisciplinari- (CVNS)1 pri Masarykovej univerzite v Brne je te prepája znalosti odborníkov z oblasti eko- interdisciplinárnym centrom výskumu a štú- nómie, občianskeho práva a teórie práva, po- dia neziskového sektora a občianskej spo- litológie, histórie, sociológie či filozofie. ločnosti, a zároveň pôsobí ako vzdelávacie To, ako táto spolupráca funguje a ako je pracovisko zamerané na ďalšie vzdelávanie pri výskume občianskeho a neziskového sek- študentov a mladých vedeckých pracovní- tora potrebný pohľad každej z týchto oblas- kov. Hoci jeho sídlom je Ekonomicko-správ- tí, prezentujú členovia výskumného centra na fakulta MU v Brne, CVNS je miestom in- okrem iného aj na vzdelávacích kurzoch. Na terdisciplinárnej spolupráce s výskumnými jednom z nich, ktorý tento rok organizovalo pracovníkmi z filozofickej, právnickej fakul- CVNS už po štvrtýkrát, som sa mala možnosť ty a fakulty sociálnych štúdií. aktívne zúčastniť.3 Hlavná iniciatíva na založenie prvého vý- Jednotlivé prednášky, ktoré počas kurzu skumného centra v Českej republike, ktoré by odzneli, boli určené predovšetkým študen- sa systematicky venovalo výskumu občian- tom magisterských a doktorandských prog- skej spoločnosti a neziskového sektora, vyšla ramov spoločenskovedných disciplín, ktorí od skupiny učiteľov ekonómie Masarykovej sa zaujímajú o problematiku neziskového univerzity v Brne a odborníkov z praxe už sektora a občianskej spoločnosti, ale mož- v roku 2002. Následne na to občianske zdru- nosť zúčastniť sa využili aj záujemcovia, kto- ženie Trialog,2 ktorého jedným z cieľov je pre- rí sa s danou problematikou nestretávajú len hlbovanie komunikácie a spolupráce medzi na akademickej pôde. Hlavným cieľom bolo všetkými troma sektormi, neziskovým, pod- oboznámiť účastníkov so základnými po- nikateľským a sektorom verejnej správy, za- znatkami štyroch konštitutívnych disciplín. ložilo spolu s Ekonomicko-správnou fakultou Hlavné teórie, smery, výskumné metódy, em- Masarykovej univerzity v Brne výskumné cen- pirické dáta aj interdisciplinárne vzťahy pred- trum. Po niekoľkých rokoch úspešnej činnosti stavili akademickí pracovníci štyroch fakúlt sa CVNS osamostatnilo. Jeho zriaďovatelia, Masarykovej univerzity: Ekonomicko-správ- pracovníci aj spolupracovníci založili ob- nej, Filozofickej, Právnickej a Fakulty so- čianske združenie Spoločnosť pre štúdium ne- ciálnych štúdií. ziskového sektora, ktorého cieľom je združo- Kurz bol podľa spomínaných oblastí roz- vanie záujemcov o poznávanie neziskového delený do štyroch blokov. Jeho prvá časť sa sektora a podpora jeho rozvoja a popularizá- uskutočnila 5. – 6. apríla na Právnickej a Eko- cie. Spoločne s Ekonomicko-správnou fakul- nomicko-správnej fakulte MU v Brne. tou MU organizuje činnosť CVNS a buduje Prvý deň bol venovaný právnemu rámcu z neho svoj výskumný inštitút. neziskového sektora a občianskej spoločnos- CVNS predstavuje miesto prepájania teó- ti. V prvej prednáške sa Vítězslav Dohnal, ria-

1 http://cvns.econ.muni.cz/p/poslani-a-cinnost, (25. 5. 2013) 2 http://www.trialog-brno.cz/o-trialogu/poslani/, (25. 5. 2013) 3 Účasť na kurze podporil projekt VEGA 2/0052/11 Lokálne iniciatívy občianskej sféry v rozvoji sídiel.

312 ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY diteľ Pro Bono aliancie, zameral na české práv- menia medzi ľuďmi s odlišným náboženským nické mimovládne organizácie, koncept pro vierovyznaním či pôvodom, čím chce prispieť bono a možnosti zapájania študentov do čin- k vytvoreniu tolerantnej občianskej spoloč- nosti týchto mimovládnych organizácií. Na- nosti. Cieľom projektu je vytvorenie učeb- sledovala prezentácia o občianskom práve ných materiálov o dejinách Židov na českom v Českej republike, v rámci ktorej Jaroslav Be- území, ktoré sa prostredníctvom workshopov nák zosumarizoval zmeny, ktoré čakajú ob- a interaktívnych dielní dostanú medzi žiakov čianske združenia a spolky po jeho rekodi- základných a stredných škôl. fikácii. Treťou v poradí bola prednáška Druhá časť kurzu sa uskutočnila 19. – 20. o filantropických nástrojoch v novom ob- apríla v priestoroch Ekonomicko-správnej fa- čianskom zákonníku. Vlastimil Vitoul pred- kulty MU v Brne. Po dvojtýždňovej prestáv- stavil základné charakteristiky nadačného, ke seminár pokračoval témou ekonomického zvereneckého a pridruženého fondu. Prvý deň chápania neziskového sektora a neziskových bol ukončený teoretickou prednáškou Marti- organizácií. Vladimír Hyánek z Ekonomic- na Škopa, ktorý prezentoval právno-teoreticko-správnej fakulty MU v Brne vo svojej pre- ké aspekty tretieho sektora. Prednášajúci sa zentácii „Občanská společnost a neziskový zameral predovšetkým na úlohu neziskového sektor: co a proč dnes skoumat?“ na základe sektora pri tvorbe a interpretácii práva a vplyv rôznych kritérií zadefinoval neziskové orga- neziskových organizácií na aplikáciu práva. nizácie a predstavil históriu ich výskumu, Nasledujúci deň odzneli tri prednášky zá- meniace sa teoretické a metodologické prí- stupcov Filozofickej fakulty MU v Brne za- stupy. Predstavil v súčasnosti najvýznam- merané na občiansku spoločnosť v historicko- nejší trend výskumu, ktorým je občianska -filozofických súvislostiach. Lukáš Fasora spoločnosť ako nositeľ sociálnych inovácií predstavil kľúčové pojmy prechodu od sta- a spoločenských zmien. Ďalšia prednáška sa vovskej spoločnosti k meštianskej či pojmy venovala téme neziskových organizácií a ich týkajúce sa honoračnej a masovej politiky, správania. Tomáš Rosenmayer rozoberal a poskytol prehľad základných metodologic- základné vymedzujúce charakteristiky ne - kých nástrojov potrebných k štúdiu občian- ziskovej organizácie, stanovovanie cieľov, skej spoločnosti v moderných dejinách. motivovanie zamestnancov a produkčné Denisa Nečasová nadviazala na svojho pred- správanie. Prehľad zdrojov financovania ne- chodcu prednáškou o občianskom sektore na ziskovej organizácie poskytla vo svojej pre- území Českej republiky v 20. storočí. Zame- zentácii Simona Škarabelová. Pokles prí- riavala sa na kvantitatívne a kvalitatívne zme- spevkov z verejného rozpočtu ako jeden ny spolkového života súvisiace s politickými z dôsledkov ekonomickej krízy je dôvodom udalosťami daného obdobia, hlavnými trend- na hľadanie nových nástrojov a mechaniz- mi a snahou o zabezpečenie jeho kontinuity mov na zaistenie fungovania a stability nezi- prelínajúcou sa s násilnými narušeniami. skovej organizácie. V rámci prezentácie od- Prvá časť vzdelávacieho kurzu bola ukonče- zneli aj odpovede na otázky, aké metódy ná prezentáciou o občianskom sektore a je- využívajú tieto organizácie a aké postavenie ho vzťahu k cirkevným a náboženským orga- má medzi zdrojmi individuálne darcovstvo. nizáciám. Táňa Kelemenová sa zamerala na Satelitný účet a ekonomické zdroje dát o ne- základné medzníky vývoja kresťanského pro- ziskových organizáciách, ktoré nie sú využi- stredia v Českej republike a bližšie predstavi- teľné len na ekonomické analýzy neziskové- la židovskú menšinu a jej postavenie v českej ho sektora, ich efektívne spracovanie, ale aj spoločnosti. Účastníci mali možnosť na- limity, popísala Zuzana Prouzová. Tieto ná- hliadnuť a pracovať s archívnymi materiálmi stroje majú schopnosť kvantifikovať veľkosť zo Židovského múzea v Prahe, ktoré sú vy- a miesto pôsobenia neziskovej organizácie užívané v rámci projektu „Naši nebo cizí? Ži- a zadefinovať tak jej úlohu v spoločnosti. dé v českém 20. století“.4 Projekt, ktorý pre- Blok venovaný ekonomickej perspektíve ne- bieha v rámci oddelenia pre vzdelávanie ziskových organizácií bol ukončený pred- a kultúru je zameraný na podporu porozu- náškou zo slovenského prostredia. Gabriela 4 http://www.nasinebocizi.cz/, (25. 5. 2013)

ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY 313 Vaceková sa okrem samofinancovania nezis- financování neziskových organizací a veřejná kových organizácií venovala problematike prospěšnost“ (2011). Prednášky a diskusie daňovej asignácie na Slovensku a súčasným viedli nielen odborníci na danú problemati- legislatívnym zmenám, ktoré sa jej týkajú. ku z Českej republiky, ale aj prizvaní hostia Záverečný deň vzdelávacieho seminára zo zahraničia (Rakúsko, Nemecko, Holand- bol zameraný na prehľad teórií občianskej sko a Veľká Británia). Okrem poskytnutia zá- spoločnosti, sociálnych hnutí a politickej mo- kladných informácií a skúseností týkajúcich bilizácie. Základné koncepty, teórie výsku- sa spomínaných tém letné školy poskytova- mu a analýzy sociálnych hnutí a záujmových li priestor na prezentovanie študentských di- skupín predstavil Jiří Navrátil. Čo je a čo nie zertačných prác či výskumných projektov je sociálne hnutie a aký vplyv na jeho vývoj z oblasti neziskového sektora a občianskej má štruktúra politických príležitostí? Aj od- spoločnosti. povede na tieto otázky odzneli počas pre- CVNS nie je len vedecko-výskumným zentácie. Milan Hrubeš z pohľadu dvoch prí- a vzdelávacím centrom so zameraním na ob- stupov, systémového a performatívneho, čiansku spoločnosť a neziskový sektor. Sta- rozoberal vzťah kultúry a sociálneho hnutia. rá sa aj o rozvoj a popularizáciu týchto tém. Na jednej strane stojí kultúra ako faktor Na internetovej stránke5 si môžete nájsť pre- ovplyvňujúci sociálne hnutie, no zároveň so- hľad výskumných projektov, ich cieľov, prie- ciálne hnutie pôsobí ako aktér kultúru vy- behu, výsledkov a nezanedbateľnú hodnotu tvárajúci a aktívne meniaci. Na záver obaja majú aj ich jednotlivé výstupy. Pre záujemcov prednášajúci predstavili prehľad, základné je tu aj možnosť jednotlivé témy týkajúce sa pojmy a možnosti vzájomného prepojenia tretieho sektora konzultovať s členmi tohto teórie rámcovania a teórie metafor a apliko- multidisciplinárneho tímu. vali svoje teoretické poznatky na empirický Pri výskume občianskej spoločnosti a ne- výskum sociálnych hnutí. ziskového sektora sa interdisciplinarita V prípade, že sa niekto zúčastnil na všet- ukazuje ako nevyhnutná súčasť ich kom- kých štyroch seminároch, mal možnosť zís- plexného poznania, vymedzenia vplyvov kať certifikát o absolvovaní vzdelávacieho a súvislostí. Vývoj, zmeny či smerovanie tre- kurzu. Všetci účastníci dostali k dispozícii tieho sektora sa nezaobídu bez poznania ak- materiály k jednotlivým prednáškam a ďalšiu tuálnej legislatívy, dostupnosti zdrojov, spo- odporúčanú literatúru. ločenskej situácie či historického kontextu. Okrem spomínaného seminára realizova- To všetko vplýva na nastavovanie stratégií, lo CVNS aj letné školy určené pre študentov cieľov, organizačnú štruktúru, stabilitu ne- doktorandských študijných programov zau- ziskových organizácií a ich miesto v súčas- jímajúcich sa o problematiku neziskového nej spoločnosti a predstavuje tak dôležitý sektora a občianskej spoločnosti. Hlavné té- podklad empirického výskumu. my týchto škôl boli „Současná témata ve stu- diu neziskového sektoru a občanské společ- NATÁLIA BLAHOVÁ, nosti“ (2010) a „Občanská společnost a stát, Ústav etnológie SAV v Bratislave

SPRÁVA Z KONFERENCIE: O ETNOGRAFII „DOMA“ (Praha, 22. – 24. 5. 2013)

V dňoch 22. – 24. mája 2013 sa v Prahe, spätne mohla zaujať aj slovenskú etnologic- v priestoroch Centra pro studium vysokého kú komunitu. Konferencia niesla názov Et- školství, uskutočnila konferencia, ktorá by nografia vyššieho vzdelávania: skúmanie

5 http://cvns.econ.muni.cz/projekty, (25. 5. 2013)

314 ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY a reflektovanie „doma“.1 Organizácia konfe- ty a jej budúcnosti, najmä z perspektívy aka- rencie bola súčasťou výskumného projektu demikov a študentov. Ako svoju alternatívu „Masové vysoké školství v institucionálním navrhla koncept univerzity ako inštitúcie kontextu: etnografie vysokoškolských kate- „dôvery“, pričom pod dôverou rozoznávala der v České republice“,2 na ktorom spolu- tri roviny vzťahov: právne nástroje (ktoré by pracujú viaceré české výskumné pracoviská: upravovali vzťahy „vlastnenia“ univerzity), Sociologický ústav AV ČR v Prahe, Centrum postavenie (upravenie pozičných vzťahov pro studium vysokého školství v Prahe a Uni- medzi manažérmi a akademikmi), sociálna verzita Pardubice, v zastúpení interdiscipli- kompaktnosť (vzťahy založené na dôvere nárneho tímu výskumníkov a výskumníčok medzi študentmi, univerzitou a spoločnos- zo sociálnych a humanitných vied. Projekt ťou). Odkazom jej inšpiratívnej prednášky podporila Grantová agentura ČR (obdoba slo- bolo zdôraznenie spoločenskej zodpoved- venskej VEGA) a je realizovaný v rokoch 2011 nosti univerzity ako takej a tiež výzva pre – 2013. Konferenciou si projektový tím klá- akademickú obec: obrátenie kritiky na hľa- dol za cieľ spojiť odborníkov a odborníčky danie alternatív. z rôznych vedných disciplín, zaoberajúcich Vo štvrtok otvoril druhý deň konferencie sa primárne etnografickým výskumom vy- svojou hlavnou prednáškou4 prof. Wesley sokoškolských inštitúcií, politík a praktík, Shumar, kultúrny antropológ pôsobiaci na ktorý už zďaleka nie je len doménou antro- Drexel Univerzite vo Filadelfii v USA, kde sa pológie, ako aj poskytnúť priestor pre kritic- o. i. venuje etnografickému výskumu vyš- kú diskusiu. šieho vzdelávania a transformačným proce- Konferenciu otvorila v stredu, v podve- som amerického univerzitného prostredia. černých hodinách, jedna z hlavných reční- Publikum, zložené prevažne z aktívnych čok konferencie prof. Susan Wright, kultúr- účastníkov a účastníčok konferencie pochá- na antropologička rozvíjajúca subdisciplínu dzajúcich z európskeho akademického pro- antropológie vzdelávania na dánskej Univer- stredia, uviedol do situácie amerického uni- zite v Aarhuse. Svoju prednášku3 o poslaní verzitného prostredia, keď nezabudol univerzity, ktorú poňala kriticky cez koncept zdôrazniť fakt, že v USA si každý za vysoko- „súperiacej“ inštitúcie, otvorila vizuálno-et- školské vzdelávanie platí a nie je ničím ne- nograficky, porovnaním fotografií a seba- obvyklým požičiavať si na to úvery z bánk. propagácie svojej vlastnej univerzity a Kar- Práve z tohto dôvodu sa univerzity v takom- lovej univerzity v Prahe, na ktorej pôde sa jej to prostredí stávajú trhovými inštitúciami, prednáška odohrala. Wright otvorila a vied- ktoré vzdelávanie predávajú ako „produkt“. la svoju prednášku cez typicky etnografické Shumar nás svojou prednáškou previedol tro- otázky: Kto má moc? Kto „vlastní“ univerzi- ma vývojovými obdobiami vývoja americ- tu? Kto je univerzita? Kto definuje kľúčové kých univerzít: od obdobia vzdelanostnej pojmy?, pričom sa nepokúsila na tieto otáz- ekonomiky (50. – 70. roky 20. stor.), cez ob- ky odpovedať priamo, ale angažovaným prí- dobie univerzity ako „ideálneho mesta“, stupom upozorniť na socio-politické dianie kedy sa stala hlavým faktorom regionálneho na súčasnej univerzite, a to najmä na politic- ekonomického rozvoja a najväčším zamest- ké dokumenty, ktoré určujú vývoj univerzít návateľom v mestách (70. – 90. roky 20. st.), pod „taktovkou“ znalostnej ekonomiky ta- až po súčasné obdobie, ktoré podľa neho cha- kým tempom, že takmer nezostáva čas ani rakterizuje prevládajúci neoliberálny dis- priestor na rozoznávanie alternatív. Práve tu kurz, protichodné diskurzy komodifikácie videla priestor pre etnografický výskum a tzv. (ťažšie preložiteľnej) accountability, v rôznych krajinách, aby preskúmal rôzno- v prenesenom slova zmysle ako schopnosti rodé alternatívne konceptualizácie univerzi- niesť priamu zodpovednosť za svoje kona-

1 Pôvodný názov v anglickom jazyku Ethnographies of Higher Education: researching and reflecting “at home” webstránka konferencie http://www.ethe.cz/. 2 Webstránka projektu http://www.csvs.cz/projekty/maso/. 3 The University as a Contested Concept. 4 The University Imaginary in a Neoliberal World.

ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY 315 nie, t. j. schopnosť „skladať účty“. Práve toto označil za vždy situované v určitom kontex- obdobie označil za kritickú fázu, kedy sa he- te. Trowler sa v rámci praxiografie, ktorá sa donistická spotreba spája s kultúrou „ac- dá chápať ako istý špecifický prúd etnografie, countability“, ktorú v tomto kontexte nazval prikláňal ku kriticko-realistickej ontologic- stále viac prevládajúcim „hnutím“ v akade- kej a epistemologickej perspektíve, no záro- mickom prostredí a tento transformačný pro- veň ju prezentoval ako jednu z mnohých al- ces nazval kolonizáciou sociálna ekono- ternatív, akou je možné k etnografii ako takej mickým. V USA je akademik stále viac pristupovať. Inšpiratívnym príkladom ex- považovaný za globalizovaného neoliberál- plorácie jeho teoretického prístupu bolo vi- neho konzumenta a tento prístup demon - deo zobrazujúce snowboarding, ktoré Trow- štroval na záver svojej prednášky konkrét- ler názorne analyzoval ako sociálnu praktiku nym príkladom, a to, ako sa tzv. TED-talks5 pomocou Geertzovho zhusteného popisu. stali hlavným nástrojom popularity a „túž- Konferencia prebiehala v dvoch paralel- by“ univerzitných intelektuálov. Shumar ných sekciách, kde účastníčky a účastníci viedol svoju argumentáciu v duchu kritiky mali možnosť prezentovať svoje príspevky TED-u ako súčasti neoliberálneho diskurzu, v rozsahu až do tridsiatich minút. Záverečné ktorý robí z profesorov „hrdinov a filmové piatkové poobedie patrilo dvom paralelným hviezdy“, a teda nástroje biznisu, kedy sa čo- workshopom zameraným na teoretické raz viac pre akademickú kariéru stáva dôle- i praktické problémy etnografického výsku- žitým počet vzhliadnutí prednášky na you- mu, kde sme mali možnosť vzájomne sa pode - tube. Záverečné slová „we are hailed by TED“ liť o svoje skúsenosti s výskumom, ktorý má zostali iste rezonovať v mnohých z nás. svoje špecifické úskalia v rôznych rovinách. Posledná z troch hlavných prednášok sa Zastúpenie aktívnych účastníkov a účastní- uskutočnila netypicky v posledný deň kon- čok konferencie bolo veľmi pestré čo sa týka ferencie, v piatok, v poobedňajších hodinách. zastupujúcich inštitúcií, prevažne univerzít, Prof. Paul Trowler, pôsobiaci na Univerzite ale aj krajín. Okrem európskych krajín „Zá- v Lancasteri vo Veľkej Británii, venujúci sa padu“, cez USA, Kanadu, Chile, Argentínu, až výskumu vyššieho vzdelávania, kde sa o. i. po Japonsko, Taiwan a Čínu, nevynímajúc zameriava na akademické „kmene a teritó- postsocialistické európske krajiny, ktoré som riá“ či na zvýšenie angažovanosti študentov medzi inými ako jediná slovenská účastníč- v akademickom živote. Trowler sčasti svoju ka zastupovala i ja. Na konferencii som pre- prednášku6 pozmenil oproti avizovanému zentovala príspevok zameraný na feminis- abstraktu, predstavil v nej predovšetkým svoj tický a autoetnografický prístup k výskumu celkový teoreticko-metodologický prístup ako súčasti mojej dizertačnej práce.7 Ako k etnografii, založený na teórii tzv. praxio- som mala možnosť zistiť, na rôznych uni- grafie. Kým podľa neho sociálna veda už po- verzitách sveta sa rôznym spôsobom rozvíja merne dobre rozpracovala teóriu sociálnych transdisciplinárna orientácia socio-vedného praktík – praxiológiu, stále nedostatočne je výskumu špecificky zameraná na výskum rozvinuté poznanie v špecificky teoretickom akademického prostredia, ktorý realizujú prístupe etnografického výskumu vyššieho akademici a akademičky na svojich vlastných vzdelávania. Praxiografiu predstavil voči pra- pracoviskách, univerzitách, t. j. „doma“ xiológii ako špecifickú metodológiu sociál- a snažia sa etnografickým prístupom o pre- no-vedného kvalitatívneho výskumu, ktorá mieňanie „obyčajného na zvláštne“, ku kto- sa zameriava predovšetkým na výskum prak- rému by som chcela svojou výskumnou prá- tík a spôsoby, akými fungujú. V sociálno-ved- cou taktiež prispieť. nej debate štruktúra vs. agency sa praxio- Pre mňa, ako výskumníčku skúmajúcu grafia orientuje práve na praktiky a správanie akademické prostredie, sa aj samotná kon- aktérov, než na štruktúry, pričom praktiky ferencia stáva zaujímavým „terénom“, na kto-

5 TED - Technology, Entertainment, Design – nezisková celosvetová konferencia, ktorej cieľom je šírenie hod- notných ideí (http://www.ted.com). 6 Practice-focused ethnographies of the method/ological corollaries of a social practice perspective. 7 Táto je koncipovaná ako kritická etnografia vyššieho vzdelávania zameraná na doktorandský stupeň.

316 ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY rom sa rozohrávajú mocenské a iné sociálne ferencie.8 Ako pre doktorandku bola pre mňa vzťahy na pozadí určitého socio-kultúrneho táto konferencia dôležitým akademickým kontextu. Preto bolo okrem obsahovej náplne „prechodovým rituálom“ v rámci mojej vlast- konferencie rovnako zaujímavé aj pozoro- nej akademickej dráhy. vanie sociálnych (ne)kontaktov medzi účast- níkmi a účastníčkami, ich (ne)hovorenie, KAMILA BEŇOVÁ, hierarchizované rozdelenie konferenčných Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií, sekcií či informácie o pozadí organizácie kon- UMB Banská Bystrica

XV. MEDZINÁRODNÝ ZJAZD SLAVISTOV (Minsk, 20. 8. – 27. 8. 2013)

V poradí XV. medzinárodný zjazd slavis- častnili aj dvaja ďalší účastníci zo Slovenska. tov sa po historicky pamätnom Ochride konal K zjazdu pripravila ako editorka samostatný tentoraz v hlavnom meste Bieloruskej repu- zborník príspevkov Folklór a folkloristika vo bliky. Minsk nás privítal ako upravené mes- svete postmoderny tiež Z. Profantová. to s množstvom zelene, vodných plôch, par- Slávnostné otvorenie a záverečné zasad- kov a kvetov. Zjazd sa konal pod záštitou nutie sa konali v Koncertnej hale Minsk. Na Rady ministrov Bieloruskej republiky. Hneď otvorení zjazdu okrem pozdravného listu na úvod je potrebné oceniť organizátorov, prezidenta Bieloruskej republiky A. Luka- ktorí si pod vedením doterajšieho predsedu šenka predniesli pozdravné príhovory tiež Medzinárodného komitétu slavistov, A. A. bieloruskí ministri školstva, kultúry, vysokí Lukašanca, dali na jeho príprave mimoriad- cirkevní hodnostári či predseda nemeckého ne záležať. Hlavnými usporiadateľmi zjazdu komitétu slavistov G. Hentschel. boli Medzinárodný komitét slavistov, Bielo- Súčasťou otváracieho ceremoniálu bolo ruský komitét slavistov a Národná akadémia vystúpenie Štátneho speváckeho zboru s ta- vied Bieloruska. Na zjazde sa zúčastnilo viac nečnou skupinou a v rámci záverečného ce- ako 500 referujúcich z 35 krajín celého sve- remoniálu vystúpil spevácky zbor, ktorého ta. Rokovanie zjazdu bolo naplánované v 16 členmi sú akademickí pracovníci. Organizá- sekciách, 25 tematických blokoch a 2 okrú- tori ponúkli účastníkom zjazdu viaceré trasy hlych stoloch, no niekoľko z nich sa kvôli ne- exkurzie, takže sme mali možnosť vidieť his- prítomnosti prihlásených nekonalo. torické a umelecké pamiatky aj mimo hlav- Zo Slovenska sa na zjazde zúčastnili ko- ného mesta. Účastníkov zjazdu zo Slovenska legovia jazykovedci, literárni historici, mu- hneď v prvý večer prijal veľvyslanec SR v Bie- zikológovia, historici, teatrologička a za lorusku J. Mojžita. etnológiu/folkloristiku autorka tohto prí- Súčasťou zjazdu bola výstava publikácií spevku, pričom celú delegáciu tvorilo 13 ak- jednotlivých národných delegácií od ostat- tívnych účastníkov, ktorí predniesli referáty ného zjazdu v Ochride, ktorá predstavila bo- a viacerí z nich viedli jednotlivé sekcie. P. Že- hatú knižnú produkciu slavisticky a kompa- ňuch, riaditeľ Slavistického ústavu Jána Sta- ratívne zameraných prác. nislava SAV a D. Podmaková, riaditeľka Plenárne referáty boli zamerané prevaž- Kabinetu divadla a filmu SAV, moderovali sa- ne jazykovedne. A. Smulkova (Poľsko) pred- mostatné tematické bloky. Mimo delegácie niesla príspevok Jazyk ako predmet a faktor sa na zasadnutiach jednotlivých komisií zú- integrácie, A. MacMilin (Veľká Británia) re-

8 Za zmienku v tejto súvislosti stojí napríklad výber cateringovej firmy na konferencii zo strany organizač- ného tímu, ktorá je zameraná na sociálne podnikanie a poskytuje zamestnanie a uplatnenie ženám – mig - rantkám (http://ethnocatering.cz/), či celkové úsporné a efektívne konferenčné materiály.

ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY 317 ferát Jazyk, dejiny a priestor v bieloruskej li- nalo v dobre technicky vybavených pred - teratúre a G. Cychun (Bielorusko) Aspekty náškových sálach Minskej štátnej jazyko- slovanskej areálovej jazykovedy. vednej univerzity. Folkloristické príspevky V rámci Medzinárodného komitétu sla- odzneli ako podtéma zjazdu 2.1. Slovanský vistov (MKS) pracuje v období medzi zjazd- folklór, mytológia a tradičná duchovná kul- mi 35 komisií, z ktorých väčšina mala v čase túra v rámci témy 2.0. Literárna veda, kultu- konania zjazdu zasadnutie, hodnotiace čin- rológia, folkloristika. Príspevky folkloristov nosť komisie, vytyčujúc plán práce na nasle- sa venovali prevažne konkrétnym látkam, dujúce obdobie s voľbou, resp. potvrdením účinkujúcim postavám, motívom či celým vedenia komisie. Po dvoch funkčných obdo- žánrom v komparatívnom rámci kontakto- biach odstúpil z postu predsedu Komisie vých zón (príspevky H. Urbancovej, V. Frol- folklóru pri MKS Lj. Radenkovič zo Srbska, za covej, L. Marks, H. Hlôškovej, S. I. Porickej nového predsedu bol zvolený A. Moroz a i.), viaceré tiež širším areálovým paralelám z Ruska, podpredsedami sú K. Wroclawski (príspevky A. Moroza, I. Ita, B. Suvajdžiča, Lj. z Poľska, D. Ajdačič zo Srbska a za tajom- Radenkoviča a i.), menej tiež súčasným eko- níčku bola znovu zvolená autorka príspev- logickým súvislostiam folklóru (príspevky ku. Lj. Radenkovič predstavil zborník prí- Z. Možejko, L. K. Vachniny, A. Brzozowskej- spevkov Zajedničko u slovenskom folkloru – -Krajky, S. Boticu a E. Rudan). Common Elements in Slavic Folklore z me- Na záverečnom ceremoniáli boli vyhláse- dzinárodnej konferencie, ktorá sa v medzi - né pracovné komisie, akreditované na obdo- zjazdovom období konala v srbskom Arand- bie rokov 2013 – 2018. Funkcie Koordinátora jelovci v roku 2011. V rámci komisie zohráva komisií pri MKS sa vzdal S. Gajda (Poľsko) významnú úlohu informatória v období me- a na jeho miesto bol zvolený P. Žeňuch (Slo- dzi zjazdmi medzinárodný bulletin Slavis- vensko), ktorý je aj členom MKS. Štafetu tická folkloristika, vychádzajúci od roku hlavného usporiadateľa po Minsku prevzal 1989, ktorého aktuálne vydanie opäť pripra- Belehrad a tak hostiteľom XVI. medzinárod- vili v Slavistickom ústave J. Stanislava SAV. ného zjazdu slavistov v roku 2018 bude K minskému zjazdu vyšiel zborník prí- Srbsko a v tomto kontexte sa predsedom Me- spevkov referentov zo Slovenska: P. Žeňuch dzinárodného komitétu slavistov na roky (Ed.): XV. medzinárodný zjazd slavistov 2013 – 2018 stal srbský kolega B. Suvajdžič. v Minsku – príspevky slovenských slavistov Plenárne príspevky, referáty v jednotli- (Bratislava 2013, 233 s.) a Prehľad publikácií vých sekciách a blokoch s následnými dis- z jazykovedy, literárnej vedy, etnológie a his- kusiami, ale tiež kuloárové rozhovory pri- tórie za roky 2008 – 2012 (výber) (Bratislava niesli mnoho nových podnetov a inšpirácií 2013, 162 s.), ktorých vydavateľmi sú Slo- v slavisticky zameranom bádaní. Spoločen- venský komitét slavistov a Slavistický ústav ský program poskytol dostatok priestoru tiež J. Stanislava SAV. V zborníku príspevkov slo- na nadviazanie či oživenie dobrých odbor- venských účastníkov zjazdu je publikova- ných a priateľských kontaktov, pričom nádej ných dvanásť z pôvodne pätnástich prihlá- na kontinuitu a progresívne smerovanie sla- sených a prijatých zjazdových referátov, vistického a komparatívneho bádania dáva- pričom zvyšné tri budú publikované v odbor- la aj pomerne veľká účasť mladších a mla- ných časopisoch, resp. v iných zborníkoch. dých účastníkov XV. medzinárodného zjazdu V Prehľade publikácií... výberovú bibliogra- slavistov. fiu slavisticky orientovaných etnologických HANA HLÔŠKOVÁ, prác zostavil M. Benža. Katedra etnológie a muzeológie, FiFUK Rokovanie pracovných sekcií zjazdu sa ko- v Bratislave

318 ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY DIPLOMOVÉ PRÁCE NA KEM FiF a ÚSA FSEV UK V AKADEMICKOM ROKU 2012/2013

Štátne skúšky predstavujú pre vysoko- dobne s problematikou grantu súvisela prá- školských učiteľov a poslucháčov akúsi žat- ca Bc. Eriky Gálovej: Spolužitie bez manžel- vu, ba možno aj dožinky, vyvrcholenie spo- stva (v etnologickej perspektíve). Práca vznik- ločného úsilia naučiť, i učiť sa remeslu la pod vedením prof. dr. M. Botíkovej, CSc. v príbuzných študijných odboroch etnoló- Zaoberá sa niektorými demografickými jav- gie, kultúrnej antropológie a sociálnej anmi príznačnými pre globalizačné tendencie tropológie, ktoré sa študujú v magisterskom v našej spoločnosti a ich hodnotením v rám- štúdiu na dvoch fakultách Univerzity Ko- ci spoločenstva rodiny i lokality. Doc. dr. Kor- menského v Bratislave, a to na Filozofickej nélia Jakubíková viedla aj prácu Bc. Veroni- fakulte a na Fakulte sociálnych a ekonomicky Krchňákovej: Reflexie významu krásy kých vied. Hoci si ako pracoviská výučby v is- žien: Generačné diferencie. Gendrová téma tom zmysle konkurujeme, zároveň sa v ko- v globalizačnom kontexte ukazuje premeny legiálnom duchu vzájomne rešpektujeme konceptu ženskej krásy v generačnej aj ur- a sledujeme postupy v našej pedagogickej bánno-rurálnej komparácii. Zaujímavo do té- a vedeckej práci. Aj preto sme sa rozhodli pri- my grantu zapadá práca Bc. Zuzany Gurskej: niesť túto správu spoločne a využiť príleži- Sociálna komunikácia účastníkov vlakovej tosť oboznámiť našu širšiu vedeckú komu- prepravy. Etnologický pohľad.Prácu viedla nitu s tematikou predložených prác, ktorá doc. dr. Hana Hlôšková, CSc. Svoju diplo- dokladá pestrosť záujmov poslucháčov, ale mantku učila metóde zúčastneného pozoro- aj reflexiu aktuálnych spoločenských požia- vania a sledovaniu lokálnych, resp. privát- daviek, ako aj vedeckých problémov v našich nych tém a zároveň overovala platnosť istých vedných dis ciplínach. komunikačných vzorcov v tejto komunikač- Štátne skúšky a obhajoby diplomových nej situácii. Problematiku urbánnej etnológie prác v magisterskom štúdiu 3.1.3. etnológie v tomto roku spracovala vo svojej práci pod a kultúrnej antropológie prebehli na Kated- vedením Dr. Juraja Jantua diplomantka Bc. re etnológie a muzeológie (KEM) Filozofickej Anna Danišková. Práca vychádza z jej vý- fakulty Univerzity Komenského v Bratislave skumu v Stupave a okrem teoretického má aj na začiatku júna tohto roku. V uvedenom významný aplikovaný rozmer. Pod názvom termíne predložilo svoje diplomové práce Vplyv verejného priestoru na spoločenský ži- spolu 13 poslucháčok a pri obhajobe pre- vot v urbánnom prostredí sa skrýva text, kto- ukázali, že dobre rozumejú skúmanej pro- rý je vhodným východiskom aj pre samo- blematike, vedia obhájiť svoje postupy aj správne orgány mesta. Práca bola práve aj výsledky a pri rozprave zväčša veľmi kulti- vzhľadom na jej aplikačný rozmer a spolo- vovane preukázali svoju odbornú rozhľade- čenský význam navrhnutá na Cenu rektora nosť a zrelosť, na základe ktorej im bude čo- UK za najlepšiu diplomovú prácu. skoro udelený diplom a titul „magister“. Stále živými a medzi poslucháčmi obľú- Významnými aktuálnymi témami sú tie, benými témami sú tie, ktoré majú istý histo- ktoré súvisia aj s práve riešeným grantom na ricko-antropologický rozmer. Takýto tema- KEM, ktorý sa zaoberá problematikou glo- tický záber reprezentuje práca Bc. Lenky balizácie a lokalizácie. K týmto patrí diplo- Bobulovej: Obraz Turka na Slovensku v 18. mová práca Bc. Sabiny Almásyovej: Rodinné a 19. storočí, ktorá pracuje s vyhodnotením tradície v kontexte globalizácie. Prácu školi- historických symbolických významov. Prá- la doc. dr. K. Jakubíková, CSc. Práca stála na ca vznikla pod vedením Dr. Igora Zmetáka, materiáli z výskumu na južnom Slovensku, podobne ako ďalšia, práca Bc. Dominiky v slovensko-maďarskom etnicky zmiešanom Kosmálovej s témou ochrany kultúrneho de- priestore neďaleko Bratislavy a stavala na for- dičstva, v ktorej sa diplomantka pokúsila movaní nového stvárnenia sviatkovania. Po- o systematizáciu Africkej zbierky Ivana Me-

ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY 319 licherčíka. Dr. Lucia Segľová školila dve prá- nofóbie, rasizmu, nacizmu, netolerancie ce, z nich jedna mala výrazne historicko-et- a ďalších nehumánnych prejavov v sloven- nologický rozmer. Bc. Katarína Rišková spra- skom i medzinárodnom kontexte. covala na základe historických prameňov Diplomová práca Bc. Dáši Zváčovej: Slo- gendrovo príznačnú antropologickú tému venské opatrovateľky v Rakúsku nie je mož- Vplyv spolku Živena na ženskú starostlivosť no tak dramaticky rámcovaná, ale popisuje o zdravie v období 1918-1938. Druhá diplo- a analyzuje rodinné a spoločenské dôsledky mantka tejto školiteľky, Bc. Jana Kerekré- frekventovaného javu našej súčasnosti, kto- tyová sa venovala téme rodiny v kontexte for- rý mení predstavy o migráciách nielen z hľa- málnych inštitúcií spoločenského zriadenia. diska etnologického nazerania, ale aj z hľa- Pod názvom Konformita a konflikt – každo- diska ich spoločenského dopadu. Práca bola denný život veriacich ľudí za socializmu vzhľadom na jej úroveň spracovania a spolo- ukázala cez koncept habitusu ideové rámce čenskú aktuálnosť témy navrhnutá na Cenu rodiny a ich trvácnosť bez ohľadu na spolo- rektora UK za najlepšiu diplomovú prácu. čenské zriadenie. Otázkami spoločenského Viaceré diplomantky budú odovzdávať statusu a reprodukcie hodnôt sa venovala aj svoje práce v jesennom termíne. Robia tak práca Bc. Andrey Lukácsovej: Učiteľ – socio z rôznych dôvodov, často pre časovú nároč- profesijný status v spoločnosti. Práca vznikla nosť výskumu, či pre iné priority (zahraničná pod vedením Dr. Zity Škovierovej, CSc. stáž a pod.) v poslednom roku štúdia. Mys- Poslednú tematickú skupinu medzi toh- lím, že aj augustová „oberačka“ bude zaují- toročnými diplomovými prácami, obhájený- mavá. Najmä však dúfame, že viaceré naše mi na KEM tvoria tie, ktoré možno označiť absolventky a absolventi v budúcnosti budú ako príspevok k migračným štúdiám. Pod ve- mať možnosť pracovať vo vyštudovanom od- dením doc. dr. Magdalény Paríkovej, CSc. na- bore a dajú o sebe znať na stránkach vedec- písala Bc. Veronika Franková prácu: Kultúr- kých etnologických či sociálno-antropolo- na identita reemigrantov zo Slovenského gických periodík. Komlóša vo vybraných lokalitách južného Slo- venska. Je nepochybne významným ziste- Štátne skúšky a obhajoby diplomových ním, že aj po uplynutí 65 rokov od presídle- prác v magisterskom stupni štúdia v študij- nia Slovákov z Maďarska v rámci „výmeny nom odbore 3.1.15 sociálna antropológia ab- obyvateľstva“, proces budovania a upevňo- solvovalo 14 poslucháčok. Katarína Böhmo- vania identity pokračuje tak v konfrontácii, vá pod vedením dr. Andreja Mentela obhájila ako aj v súzvuku s novými kontextami živo- veľmi podnetnú prácu Sociálne faktory vku- ta presídlencov. Prof. dr. Marta Botíková, CSc. su, založenú na terénnom výskume v Lipto- viedla dve práce tematicky zviazané so sú- ve. V tom istom regióne, len v západnejšej časnými migračnými procesmi. Na metodo- časti svoj materiál na svoju prácu Sociálne logicky inšpiratívne uchopenie témy Bc. Len- a kultúrne faktory reziliencie v súkromnom ku Koišovú priviedla Dr. Helena Tužinská cez resocializačnom zariadení, ocenenú cenou svoje kurzy venované lingvistickej antropo- rektora UK, získala Barbora Bírová (školiteľ lógii. Tak vznikla podnetná diplomová práca dr. Andrej Mentel). Lucia Vávrová obhájila nazvaná ČAKÁREŇ: Prípadová štúdia prvé- etnograficky veľmi precíznym materiálom ho kontaktu s cudzincami na príklade Odde- doloženú prácu napísanú v angličtine Work lenia cudzineckej polície v Bratislave. Nároč- and Informal Social Networks in Kysuce (Prá- nosť výskumu ako aj aktuálny a korektný text ca a neformálne sociálne siete na Kysuciach), diplomovej práce si vyslúžil ocenenie Cenou ktorú viedol školiteľ doc. Juraj Buzalka. Dip- Daniela Tupého, ktorú udeľuje dekan FiF UK. lomovú prácu, založenú na materiáli zo Udelením tejto ceny si učitelia a študenti FiF Srbska na tému Metodológia výskumu hod- UK pripomínajú pamiatku študenta Daniela nôt v antropológii obhájila Kristína Biljnjo- Tupého, ktorý bol roku 2005 zavraždený vo vá. Miroslava Oláhová (školiteľ doc. Martin veku 21 rokov. Práca Lenky Koišovej zodpo- Kanovský) si ako tému svojej diplomovej prá- vedá tematike oceňovaných prác, ktoré sa sú- ce zvolila Vplyv socioekonomického statusu streďujú na spracovanie prejavov násilia, xe- a etnicity na prístup vychovávateliek k deťom

320 ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY v materskej škole. Pod vedením dr. Danijely jely Jerotijevič téme Očkovanie detí a fakto- Jerotijevič obhájila svoju prácu Vplyv emócie ry ovplyvňujúce postoje k nemu. Dr. Juraj Po- odporu na politický postoj Kristína Stoláriko- doba bol školiteľom Eriky Antalovej, ktorá vá. Záverečná diplomová práca Miriam Rač- napísala prácu Nostalgia za socializmom. kovej (školiteľ dr. Juraj Podoba) sa venovala Dve z absolventiek budú pokračovať vo téme Vzťahy reciprocity, solidarity a lojality svojom štúdiu na doktorandskom stupni, či v sociálnej skupine Cirkvi bratskej. Natália už na Univerzite Karlovej v Prahe alebo Uni- Brezovská obhájila záverečnú prácu Starnu- verzite Paris X Nanterre vo Francúzsku, úro- tie žien v prostredí Trenčianskej Teplej pod veň ich prác, ako aj veľkej väčšiny ďalších vedením školiteľa doc. Juraja Buzalku. Ve- prác bola v tomto akademickom roku nad- ronika Janechová pod vedením dr. Danijely priemerná a v súčasnosti obe pracoviská pri- Jerotijevič obhájila prácu Predstavy detí o spô- pravujú možnosť zverejniť najkvalitnejšie soboch vzniku a prenosu chorôb. Diplomovú práce v spoločnej publikácii. prácu Kultúrny a sociálny kapitál v multiet- nickom prostredí Šamorína obhájila pod ve- MARTA BOTÍKOVÁ, dením doc. Martina Kanovského Tamara Ho- Katedra etnológie a muzeológie FiF UK ličová. Tému Rodové roly pri zoznamovaní v Bratislave, sa na internete pod školiteľským vedením MARTIN KANOVSKÝ, dr. Tatiany Bužekovej spracovala vo svojej Ústav sociálnej antropológie FSEV UK práci Lucia Kováčová. Daniela Nagyová sa vo v Bratislave svojej práci venovala pod vedením dr. Dani-

DIZERTAČNÉ PRÁCE V ÚSTAVE ETNOLÓGIE SAV V ROKU 2013

V kalendárnom roku 2013 v Ústave etno- dia k predškolskej výchove a na ich základe lógie SAV obhájili dizertačné práce spolu tra- navrhuje vo svojej práci prijať také opatrenia, ja doktorandi – Mgr. Juraj Štofej obhájil 12. 3. ktoré by vzniknutú situáciu, keď väčšina detí prácu s názvom Sociálna exklúzia rómskej z takéhoto prostredia zostáva doma a nenav - menšiny v oblasti vzdelávania, Mgr. Miro- števuje jasle alebo škôlku, pomohli riešiť. Cie- slava Hlinčíková obhájila 2. 7. prácu pod ti- ľom navrhovaného projektu je prostredníc- tulom Inkorporácia migrantiek a migrantov tvom nízkoprahového centra, v ktorom autor z Vietnamu v Bratislave a Mgr. Ľudmila Hrus- už niekoľko rokov pôsobí, spojiť záujmy ro- tičová obhájila 26. 8. dizertačnú prácu na- dičov, ich detí, ale aj vzdelávacích inštitúcií zvanú Stratégie náboženských organizácií a zástupcov miestnej samosprávy, a nájsť pôsobiacich medzi Rómami. Prípadová štú- vhodný spôsob ako presvedčiť rodičov, aby dia charizmatického spoločenstva z východ- dali svoje deti do predškolských zariadení ného Slovenska. a umožnili im tak lepšiu socializáciu. Rieše- J. Štofej si v práci Sociálna exklúzia róm- nia, navrhované v obhájenej práci, zaujali aj skej menšiny v oblasti vzdelávania zobral na zodpovedné inštitúcie na mestskej i celo- mušku zlepšenie situácie rómskych detí štátnej úrovni. v školstve, konkrétne ich ľahší prístup do Dizertačná práca M. Hlinčíkovej Inkorpo- etnicky integrovaných štandardných pred- rácia migrantiek a migrantov z Vietnamu školských zariadení. Počas dvojročného v Bratislave skúma proces inkorporácie mi- dlhodobého terénneho výskumu v mestskom grantov a migrantiek z Vietnamu v hlavnom prostredí na Coburgovej ulici v Trnave autor meste Slovenska z hľadiska teórie transna- skúmal a analyzoval postoje rodičov róm- cionalizmu. Zvolená orientácia podporuje skych detí zo sociálne vylúčeného prostre- pohľad na viacstupňové väzby v rámci a me-

ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY 321 dzi hranicami národných štátov. Práca je organizácie a snaží sa identifikovať a kon- založená na etnografickom výskume s po- textuálne interpretovať jej stratégie pôsobe- užitím metódy hĺbkového etnografického nia v rómskych komunitách. Autorka sa za- interview a zúčastneného pozorovania, kto- oberá aj tým, ako skúmaná náboženská rý bol uskutočnený v rokoch 2009 – 2012 organizácia operuje so svojou „charizmatic- v Bratislave. Analýza získaného výskumné- kosťou“, teda akým spôsobom a do akej mie- ho materiálu preukázala, že formy začlene- ry využíva jednotlivé charizmatické prvky nia jednotlivcov sú značne diverzifikované v rámci svojich stratégií. Z výskumu vyply- vzhľadom na to, že títo migranti a migrantky nulo, že tvorba pastoračných aj evanjelizač- sú rozdielne štruktúrovaní. Sociálnu strati- ných stratégií je dynamický proces a vedenie fikáciu následne ovplyvňujú i jednotlivé lí- náboženskej organizácie pružne reagovalo nie sociálnych sietí a mocenské vzťahy medzi na vzniknuté situácie. V procese tvorby stra- nimi. Antropologická perspektíva na mikro- tégií mala veľký význam interná evaluácia. úroveň konania a rozhodovania jednotlivcov, Výskum rovnako ukázal, že „charizmatic- aplikovaná vo výskume, poukázala na veľmi kosť“ organizácie, a z nej vyplývajúca „netra - diverzifikovaný obraz o živote migrantov dičnosť“ v rámci náboženského prostredia, a migrantiek z Vietnamu v Bratislave, čím po- má priamy vplyv na tvorbu evanjelizačných prela akúkoľvek zjednodušujúcu homogeni- stratégií. zovanú perspektívu na migrantov a proces Všetky tri obhájené dizertačné práce vy- inkorporácie. chádzali z klasických kvalitatívnych metód Ľ. Hrustičová sa v dizertačnej práci Stra- etnografického výskumu, ako sú pološtruk- tégie náboženských organizácií pôsobiacich túrované a hĺbkové etnografické interview, medzi Rómami. Prípadová štúdia charizma- neformálne rozhovory a zúčastnené pozo- tického spoločenstva z východného Sloven ska rovanie, čo dodalo patričnú váhu ich analý- zaoberá novovzniknutou situáciou na Slo- zam a argumentom. Zároveň však priniesli vensku, keď stále viac cirkví a náboženských nové témy alebo aspoň nové pohľady na sta- spoločností sústreďuje svoje misijné aktivity ré témy, navyše nielen v rovine teoretických do rómskych komunít. Práca sa opiera o kva- východísk, ale najmä kvôli praktickému vy- litatívny etnografický výskum realizovaný od užitiu poznatkov z terénu v aplikovanej an- júna 2011 do augusta 2012 v Pastoračnom tropológii, sociálnej práci či iných disciplí- centre Rómov v Čičave, ktoré založil chariz- nach. matický gréckokatolícky náboženský zbor Spoločenstvo apoštola Pavla. Dizertačná prá- VLADIMÍR POTANČOK, ca podáva analýzu stratégií tejto náboženskej Ústav etnológie SAV v Bratislave

PREZENTÁCIA PUBLIKÁCIE COMPETING EYES: VISUAL ENCOUNTERS WITH ALTERITY IN CENTRAL AND EASTERN EUROPE V ÚSTAVE ETNOLÓGIE SAV

Dňa 27. 8. 2013 sa v Ústave etnológie SAV vanie „svojho“, „iného“ a „cudzieho“ v rôz- na Klemensovej ulici v Bratislave konala pre- nych typoch dobovej tlače a iných formách zentácia publikácie Competing Eyes: Visual vizuálneho umenia v kontexte strednej, vý- Encounters with Alterity (red. D. Demski, chodnej a južnej Európy. I. Sz. Kristóf, K. Baraniecka-Olszewska). Je V poradí už druhá konferencia a druhá pu- výsledkom medzinárodnej konferencie „Vi- blikácia vznikli predovšetkým vďaka profe- sual Encounters With Alterity“ (Budapešť, sorovi Dagnoslawovi Demskému z Ústavu ar- máj 2012), ktorej účastníci skúmali zobrazo- cheológie a etnológie Poľskej akadémie vied,

322 ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY Profesor D. Demski z Poľska objasňuje záujemcom detaily projektu. Foto: Zuzana Panczová. ktorý je vedúcim projektu „Mythicized forms Prispievateľky zo Slovenska, vedecké pra- of (non)ethnical Others in visual represen- covníčky SAV docentka Eva Krekovičová tations of 20th and 21th century. Analysis of a doktorka Zuzana Panczová, pozvali na pre- press and printed leaflets“. Projekt, ktorý fi- zentáciu aj kolegov z iných spríbuznených nancoval International Visegrad Fund, pod- ústavov SAV, keďže téma je atraktívne nad- poril vydanie prác vedcov z etnologických odborová. Okrem pracovníkov Ústavu etno- ústavov Maďarska, Poľska, Slovenska a Poľ- lógie sa na prezentácii zúčastnili napríklad ska. Cieľom projektu je sledovanie a analýza i riaditeľ Ústavu dejín umenia SAV docent vizuálnych reprezentácií „tých druhých“ Ivan Gerát, vedecká pracovníčka Ústavu sve- v oblasti strednej, východnej a južnej Euró- tovej literatúry SAV doktorka Dobrota Pu- py. Na rozdiel od prvej konferencie konanej cherová, ako i zástupkyňa International Vi- vo Varšave v roku 2010, ktorá sa sústredila na segrad Fund, pani Kristína Ácsová. etnické karikatúry z 19. a začiatku 20. storo- Kniha, ktorú v Bratislave prezentoval je- čia, sa tentoraz téma materiálovo rozšírila na den z jej redaktorov – D. Demski a dve spo- širší záber zobrazovania inakosti vo vše - luautorky zo Slovenska, je dostupná aj v kniž- obecnosti. Objekt skúmania sa obohatil aj nici Ústavu etnológie SAV alebo si ju možno materiálovo, keď k analýze tlače, letákov, vti- objednať vo vydavateľstve l’Harmattan. pov a pohľadníc pribudli napríklad aj dobo- vé knižné ilustrácie, fotografie a architekto- MAGDALÉNA KUSÁ, nické prvky. Ústav etnológie SAV v Bratislave

ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY 323 3 61 • 2013 RECENZIE – ANOTÁCIE

HANA HLÔŠKOVÁ, IVO POSPÍŠIL, rokov 20. storočia. Na druhej strane sa odrá- ANNA ZELENKOVÁ (Eds.): žajú osobné študentské a príbuzenské spo- Slavista Jiří Horák v kontexte mienky na J. Horáka, ktoré – najmä v texte literatúry a folklóru I-II V. Gašparíkovej (Vzdialené ozveny alebo nie- TribunEU, Bratislava/Brno, 2012, koľko spomienok na uja Jirku a rodinu Gaš- 265+87 s. paríkovcov) – uvádzajú všeobecne málo zná- me detailné súvislosti histórie a vzťahov Po dlhom čase sme konečne dostali kni- významnej turčianskej rodiny z Martina, kto- hu do rúk nielen vedeckých odborníkov, ale rý „sa stal v rokoch 1918 – 1938 kultúrnym aj každého záujemcu o slovanské dejiny či centrom Slovenska“ (manželka J. Horáka An- ľudí priblížených osobnými spomienkami, na Gašparíková, „súkromná a osobná archi- publikáciu významného formátu venovanú várka a knihovníčka prvého prezidenta Čes - silnej osobnosti literárno-historického, sla- koslovenskej republiky T. G. Masaryka“, bola vistického a folkloristického diela, akademi- dcérou významného kníhtlačiara, vydavate- kovi Jiřímu Horákovi (1884 – 1975). Spájajú ľa a spisovateľa Jozefa Gašparíka-Leštinské- sa v nej príspevky slovenských a českých au- ho, sesternicou Jána Gašparíka, otca Viery torov približujúce osobný profil J. Horáka, Gašparíkovej). Dozvedáme sa o tom, ako pre- jeho profesionálne diela a funkcie, uverejne- žívali manželia Horákovci obdobie protek - né reprezentatívne texty J. Horáka k porov- torátu (keď bol J. Horák väznený za protina - návaciemu štúdiu dejín slovanských litera- cistický odboj), o diplomatickej kariére túr (z rokov 1929 a 1937), spomienky jeho J. Horáka ako veľvyslanca v Moskve, o ich vzá- manželky A. Gašparíkovej-Horákovej, ktorá jomnej spolupráci na folkloristických dielach bola aj jeho spoluautorkou textov venova- a pôsobení J. Horáka ako profesora na Karlo- ných slovenskému folklóru, nekrológ české- vej univerzite v Prahe, vedúceho Folkloris- ho slavistu K. Krejčího, osobitnú a dôležitú tického oddelenia Kabinetu pre etnografiu časť tvorí personálna bibliografia J. Horáka. a folkloristiku, akademika ČSAV a riaditeľa Priblížme sa k osobným spomienkam uve- Ústavu pro etnografii a folkloristiku ČSAV deným hneď na začiatku knihy – ktoré nás v Prahe. Takisto E. Charous v texte Chvála ro- privádzajú aj k vlastným spomienkam: auto- du cílevědomých žen spomína na svoje vlast- rmi sú Slavomír Wollman v rozhovore s A. Ze- né zážitky s pôsobením sestier Anny a Žel- lenkovou, Dagmar Klímová, Viera Gašparí- míry Gašparíkovej (historičky a lingvistky), ková, Emil Charous. Na jednej strane ide aj folkloristky Viery Gašparíkovej v Prahe. najmä o generačnú spoluprácu J. Horáka (naj- Ďalšie úvahy českých a slovenských bá- mä s Frankom Wollmanom, J. Polívkom, dateľov sledujú diela J. Horáka a jeho kon- J. Máchalom, M. Murkom, V. Tillem atď.) cepcie porovnávacích dejín slovanských li- a jeho zvýrazňovanie komparatívnej koncep- teratúr (I. Pospíšil, M. Zelenka), funkciu cie dejín slovanských literatúr ako integrál- J. Horáka ako diplomata v Rusku (J. Rychlík nej súčasti svetovej literatúry už koncom 20. a M. Rychlíková), jeho výskumy poľskej lite-

324 ratúry (K. Kardyni-Pelikánová), spoluprácu loristiky na Slovensku a širokému sprístup- a profesijné osudy J. Horáka a A. Béma (M. ňovaniu materiálu ústnej slovesnosti zo Slo- Bubeníková), akademickú sféru J. Horáka venska, ktoré zdôraznil v dejinách etnografie (J. Otčenášek), spojenie J. Horáka a V. Tille- a folkloristiky aj J. Michálek. ho s rozprávkou (D. Blümlová), Horákovu Nová kniha venovaná J. Horákovi prispie- folklórnu rozprávku v českej literatúre pre va aj do nového projektu Literárny atlas Eu- deti (J. Toman), osobný fond akademika rópy (prácu na ňom vedie Dr. Phil. Barbara a fondy PNP v Prahe slavistu a komparatistu Piatti vo Švajčiarsku), ktorý sa postupne do- J. Horáka (J. Chodějovský, H. Mikulová). Au- pĺňa zo všetkých európskych literárnych de- tori zoširoka uvádzajú životnú dráhu a mno- jín. Dôkazy knihy o diele J. Horáka doku- hé špeciálne záujmy J. Horáka, jeho inšpiro- mentujú práve jeho výrazné spracovanie vanie a spoluprácu s T. G. Masarykom, štúdie slovanských literárnych materiálov aj k to- o ruskej, poľskej literatúre, dokladanie česko- muto atlasu už z dávnej minulosti, ako uvá- slovenskej vzájomnosti, tiež dôležité a zau- dzajú v knihe uverejnené jeho štúdie. Tie tiež jímavé je porovnávanie názorov J. Horáka dokazujú jeho odkaz na širšie spracovanie s viacerými bádateľmi slovanských kultúr porovnávacích dejín slovanských literatúr: a literatúr, čo ozrejmuje historické a vývojo- „Jest třeba zabývati se skupinou otázek z ob- vé rozdiely porovnávacích dejín slovanských lasti literatury evropské, skupinou složitých literatúr, európsko-slovanské vzťahy. problémů, které tvoří celek a jsou tak četné, Osobitnú pozornosť vzťahu J. Horáka že vskutku vyžadují studia speciálního... k osobnostiam na Slovensku a k slovenskej et- Z výsledků této oblasti srovnávacích dějin li- nografii a folkloristike venujú texty A. Ze- terárních (littérature comparée) může těžiti lenkovej a H. Hlôškovej. A. Zelenková vo svo- také všeobecná věda literární (littérature gé- jom texte Vzťah Jiřího Horáka a Štefana nérale), která se pokouší ustanoviti obecné Krčméryho vo svetle vzájomnej korešpon- zákony literárního vývoje, objasniti problém dencie uvádza, že „uverejnenie súboru listov vlivů, přejímání látek, vývoje druhů atd.“ Š. Krčméryho s J. Horákom prispeje k hlbšie- (J. Horák: O srovnávacích dějinách literatur mu poznaniu života a diela nielen tohto vý- slovanských. Podle přednášky proslovené znamného slovenského spisovateľa, ale aj v Paříži na Sorbonně v červnu 1937, s. 243). českého slavistu Jiřího Horáka vo vzťahu k slovenskému intelektuálnemu prostrediu“. ZORA VANOVIČOVÁ, Publikuje tridsať ich spoločných listov, kto- Bratislava ré uvádzajú nielen študijné a pracovné kontakty, ale tiež Krčméryho záujmy, na- príklad sčleňovať slovenskú literatúru s vše- obecnou literárnou vedou a názory o vzťa- HANS RITZ: hoch k S. Hurbanovi Vajanskému a ďalším Die Geschichte vom Rotkäppchen. slovenským a českým osobnostiam, v listoch Ursprünge, Analysen, Parodien J. Horáka nielen chápanie Krčméryho zdra- eines Märchens votných problémov, ale najmä (tiež kritické) Muriverlag, Kassel, 2013, 15. rozšírené komentovanie jeho prednášok a diel. vydanie, 296 s. H. Hlôšková sa v texte Ku kontextom živo- ta a diela Jiřího Horáka venuje horákovským Hans Ritz, čo je vlastne pseudonym ne- materiálom o jeho pracovnom a súkromnom meckého spisovateľa a filozofa Ulricha Er- živote, vedecko-organizačnej práci z fondu ckenbrechta, uverejnil doteraz už 15 kniž- Archívu literatúry a umenia SNK v Martine, ných titulov, dotýkajúcich sa dejín vývoja fungovaniu Múzea kultúry Čechov na Slo- rozprávky o Červenej čiapočke (Karkulke). vensku v Martine (v bývalom dome Horá- Rozprávka, zaregistrovaná ako typ ATU 333, kovcov), kde bola od r. 1999 sprístupnená patrí medzi najvýznamnejšie rozprávky na stála expozícia venovaná životu a dielu J. Ho- svete, je venovaná deťom a učarovala aj ta- ráka a A. Horákovej-Gašparíkovej, tiež Horá- kým umelcom ako Frederik Chopin, L. N. Tol- kovmu významnému podielu na vývine folk- stoj, Jevgenij Jevtušenko, Anatole France,

RECENZIE • ANOTÁCIE 325 G. W. F. Hegel a i., objavila sa aj v Shake- spearovom sonete č. 66, v divadelnej hre IVAN DUBNIČKA: o Eulenspieglovi, vo Filozofických esejach, Misa mäsa rôznych aforizmoch a podobne. Rozprávka Karpaty-Infopress, Bratislava, 2012, o Červenej čiapočke vychádzala buď samo- 240 s. statne alebo pod rozličnými názvami v ob- siahlejších rozprávkových výberoch. Autorom knihy je doc. PhDr. Ivan Dub- Pamätám sa ešte z detských čias, že knihu nička, PhD., vyštudovaný kulturológ, ktorý o Karkulke sme našli na Štedrý večer pod v súčasnosti pôsobí na Filozofickej fakulte stromčekom a mali sme z nej neobyčajnú ra- UKF v Nitre, kde prednáša kultúrnu antro- dosť. Pôsobila na nás nielen klasickými fa- pológiu, religionistiku a enviromentálnu fi- rebnými ilustráciami, ale aj dramatickou scé- lozofiu. Zo zamerania jeho vedeckej a peda- nou a jazykovou technikou v dialógoch, gogickej práce pochádza aj táto publikácia, najmä v napodobňovaní detského hlasu Kar- ktorá sa venuje mäsu a jeho úlohe vo výžive kulky a vlka. Z rozprávky vyplývalo pouče- a kultúre človeka. Ako sa píše na zadnej obál- nie, že netreba veriť neznámym zvieratám, ke knihy: „ Nejestvuje živočích, ktorého by ktoré môžu mať zlé úmysly. človek neochutnal, konzumuje aj svojich Verzia rozprávky, ktorá bola u nás známa blížnych. Ľudská chtivosť mäsa je bezhra- a neustále vydávaná – mám napríklad pred se- ničná, často bizarná. Neuhasínajúca chuť po bou vydanie z roku 1991 pod názvom „Červe- mäse vytvorila z človeka lovca, neskôr pas- ná čiapočka a iné rozprávky“ DAMI Editore, tiera. Domestifikácia osudovo pozmenila Italy, preklad z angličtiny – pochádza z pera jeho kultúrny vývoj. Nie je náhodou, že všet- Charlesa Perraulta zo 17. storočia, ktorá bola ky spoločnosti majú vypracované určité rozšírená najmä v romantickom období. Táto kultúrne vzorce vo vzťahu k mäsu, k jeho verzia bola bez akýchkoľvek drastických prv - konzumácii alebo jeho tabuizovaniu. Túto re- kov. Tie sa začali objavovať až vo vydaniach flexiu zbadať v každom náboženstve, v etic- a prekladoch rozprávok bratov Grimmovcov kých postojoch ku zvieratám, k ich zabíja- v 19. storočí. Bolo to najmä v konaní vlka, kto- niu, no i vo velebení či odmietaní mäsa.“ rý zožral starú matku, oddelil krv a mäso a ne- Autor svoje úvahy o mäse rozložil do chýbali ani drastické slová vlka, ktoré vyslo- dvoch hlavných častí: Mäso ako evolučný voval počas návštevy Červenej čiapočky. podnet a Mäso v kultúrnej reflexii. V prvej Tieto rôzne uhly pohľadu prezentuje autor časti zhrnul poznatky, ktoré svetová veda do- vo svojej poslednej knihe a zároveň ukazuje, siahla pri výskume fylogenézy človeka. Či- ako každá doba či spoločnosť pristupovala tateľ sa v logicky nadväzujúcich podkapito- k spracovaniu rozprávky a zanechávala na lách dozvedá, že evolučným predpokladom nej svoju pečať. Poukázal napríklad na prvky vývinu človeka bola jeho schopnosť roz- kanibalizmu (s. 9), venoval sa verziám jed- množovať sa, na čo potreboval dostatok ener- notlivých autorov v dejinnom vývoji (s. 11 - 101), gie v podobe kvalitného jedla – predovšet- upozornil na pohľady filozofov, chemikov, kým mäsitej stravy. Preto sa človek už od teológov, matematikov, národných socialis- počiatku svojich dejín snažil nájsť si cesty tov, žargón amerických militaristov, drama- k zabezpečeniu tejto potraviny. S tým súvi- tické umenie (s. 126 - 156). selo aj používanie kameňa na jeho porciova- Počas mojej celoživotnej terénnej praxe sa nie a ohňa na jeho tepelnú úpravu. Zvýšená mi nepodarilo zachytiť ani jedinú verziu tej- konzumácia mäsa smerovala k zväčšovaniu to rozprávky v prostredí ľudových rozpráv- mozgu človeka, čo ovplyvnilo ďalší vývin člo- karov, čo znamená, že rozprávka o Červenej veka po stránke anatomickej, psychickej a so- čiapočke patrila na Slovensku výrazne do det- ciálnej. Organizovanie lovu zvierat zásadne skej literatúry a nijako nezakotvila v ľudo- ovplyvnilo vývoj ľudskej reči. Zabezpečenie vom prostredí tradovaním z generácie na ge- dostatku mäsa v strave bolo najväčším adap- neráciu. tačným počinom druhu Homo sapiens. VIERA GAŠPARÍKOVÁ, V druhej časti knihy sa autor venoval mä- Bratislava su ako kultúrnemu fenoménu a jeho reflexii

326 RECENZIE • ANOTÁCIE v rôznych ľudských spoločenstvách. Autor ciám ošípanej v kresťanskej kultúre. Na tom- sa v nej sústredil na problematiku vzťahu mä- to mieste by bolo vhodné doplniť, že to však sa a kultúrnych kategórií, ako sú tabu či ri- neplatilo absolútne. Veď napríklad v našej tuálna obeta a vysvetľuje ich v rámci rôznych tradičnej roľníckej kultúre ošípaná bola po- náboženských systémov. V tejto kapitole sa važovaná za symbol prosperity a šťastia – pre- autor venuje aj domestifikácii zvierat a jej vý- to sa často objavovala na jedálnom lístku po- znamu v ďalšom evolučnom vývine človeka. čas Nového roka, vianočných sviatkov, na Záver tejto kapitoly je venovaný dvom hra- Veľkú noc, na svadbách a pod. ako rituálne ničným pozíciám v konzumácii mäsa: feno- alebo prestížne jedlo. Nazdávam sa, že uve- ménom kanibalizmu a vegetariánstva. Kni- denie podobných príkladov z našej vlastnej ha sa končí stručným záverom, súhrnom kultúry by knihe prospelo, vhodne by do- výstupných premís, poznámkovým apará- plnilo súbor informácií zo svetovej produk- tom, bibliografiou a vecným registrom. cie, o ktorú sa autor opiera predovšetkým. Priznám sa, že knihu som brala do rúk Problematike mäsa v našej kultúre sa veno- s veľkým očakávaním, pretože napriek enor - valo multidisciplinárne sympózium v roku mnému množstvu kníh o jedle a kulinárii, 1997, z ktorého vyšiel zborník, v ktorom sa odborných kníh k tejto problematike nevy- nachádza množstvo relevantných informá- chádza veľa. Zvedavá som bola najmä na dru- cií o mäse a jeho mieste v kultúre Slovenska, hú časť knihy, ktorá sa dotýkala mäsa v kul- ktoré objasnili archeológovia, historici, etno - túrnej reflexii, pretože túto tematiku v rámci lógovia i jazykovedci. Je škoda, že ich v tejto tradičnej stravy a stravovania tiež skúmam. práci autor nevyužil. Takto zostala práca Mi- Napriek tomu, že autor v knihe predstavil sa mäsa na úrovni solídne spracovaného dosť široký okruh súvislostí mäsa a jeho kompendia pre študentov, avšak moje oča- miesta v kultúre, niektoré jej časti mohli byť kávania, že sa dozviem niečo nového, bohu- spracované do hlbších detailov. Mám na mys- žiaľ, nenaplnila. li predovšetkým podkapitolu, ktorá pojed- náva o úlohe mäsa v kresťanstve, v ktorej au- RASTISLAVA STOLIČNÁ, tor uvádza, že tento náboženský systém je Ústav etnológie SAV v Bratislave jediný, ktorý nepozná tabu konzumácie nejakého zvieraťa a nepozná ani absolútny bezmäsový pôst. Ako všeobecná axióma to platí, avšak na tomto mieste by sa žiadalo roz- DANKA MORAVČÍKOVÁ (Ed.): viesť špecifiká kresťanského pôstu v sociál- Vidiek a mládež v sociálnovedných nych kategóriách, tak ako to skvelo popísal vo reflexiách svojej práci taliansky historik M. Montanari. SPU, Nitra 2012, 134 s. Ten vysvetlil, prečo boli pôsty z hľadiska vý- živy také ťažké pre väčšinu neelitárnych Publikácia „Vidiek a mládež v sociálno- vrstiev Európanov, ktorí si nemohli nahradiť vedných reflexiách“ bola vydaná v závere výpadok mäsitej stravy rybami alebo inými roku 2012 na pôde Slovenskej poľnohospo- vodnými živočíchmi, pretože na ne nemali dárskej univerzity v Nitre. Zostavovateľkou prostriedky. Zároveň upozornil, že v čase a autorkou väčšiny textov monografie je Danka stredoveku trvala dĺžka pôstov takmer polo- Moravčíková (kapitolu Metodika kvantitatív- vicu dní roka. A to bola výrazná ingerencia do neho výskumu vidieckej mládeže spracovala charakteru stravovania masy ľudí vyznáva- Martina Hanová a Spoločenský a občiansky júcich kresťanstvo, ktorá sa rozdelila na kul- život vidieckej mládeže Pavol Barát), ktorá sa túru mäsa a na kultúru rýb a u väčšiny ľudí problematike vidieka venuje dlhodobo, ako na jedlá s mäsom alebo vegetariánstvo. Na- jednej zo svojich špecializácií. Recenzovanou pokon množstvo európskych literárnych i ob- monografiou nadväzuje na svoju predchá- razových prameňov poukazuje na výraznú dzajúcu prácu „Vidiecke obce v podmienkach dichotómiu sveta mäsa a sveta pôstu, ktorú transformácie“ z roku 2010, zaoberajúcu sa reflektovala súdobá spoločnosť. V tejto časti premenami vidieka na Slovensku prostred- knihy sa autor venuje aj negatívnym konotá- níctvom výskumov vidieckych domácností.

RECENZIE • ANOTÁCIE 327 Ako už názov napovedá, zámerom vedec- to teoretické fakty, kapitola o mládeži inter- kej monografie je prostredníctvom inter - pretuje aj výsledky výskumu realizovaného diciplinárnej perspektívy predostrieť prob- na Katedre spoločenských vied Fakulty lematiku vidieka a života sociálno-vekovej ekonomiky a manažmentu SPU v rámci pro- skupiny mládeže v ňom. Práve zvolený prí- jektov Sociálna a občianska participácia vi- stup, spočívajúci v prepojení poznatkov so- dieckej mládeže, a Sociálne a morálne as- ciológie a etnológie, robí prácu výnimočnou pekty ekonomického a občianskeho života a je badateľný v každom smere. Či už sú to vidieckej mládeže. Výskum priniesol sumár teoretické texty vychádzajúce zo širokého kvantitatívneho a kvalitatívneho materiálu diapazónu odbornej literatúry, alebo vý- zozbieraného v obciach Nitrianskeho samo- skumné metódy použité pri získavaní empi- správneho kraja. rického materiálu počas výskumu. V úvodnej časti definuje skupinu mládeže V prvej kapitole – Vidiek – autorka najskôr na základe legislatívy (východiskovým ma- charakterizuje samotný termín a popisuje zna- teriálom je zákon o mládeži z roku 2008), ak- ky a kritériá, na základe ktorých ho možno vy- tuálnych programov a dokumentov. Najviac medziť. Zaoberá sa prístupmi k riešeniu vzťa- pozornosti venuje mládežníckej politike hu medzi vidiekom a mestom od 19. storočia v rámci Európskej únie, najmä strategickým do súčasnosti, venuje sa procesom ako urba- ukazovateľom konceptu Európa 2020. Ná- nizácia, rurbanizácia, v ktorom sa snúbia špe- sledne približuje problematiku mládeže ako cificky mestské aj vidiecke črty, a ruralizácia. súčasti výskumných projektov a ich tematic- Následne rozoberá funkcie vidieka, pričom ké zameranie. Autorka sa pri ich vymedzení do popredia stavia najmä jeho produkčný, odvoláva na publikáciu Daxa a Macholda, obytný, rekreačný, environmentálny a socio- a zo slovenských na prácu Macháčka, ktoré kultúrny význam. Približuje taktiež doterajší ponúkajú podrobnú charakteristiku výsku- záujem o tému vidiek a vývoj zamerania od- mov mládeže. Ďalší text je už venovaný meto- borných prác v postsocialistických krajinách dologickým aspektom skúmania vidieckej strednej a východnej Európy. V tejto súvislos- mládeže v rámci výskumných projektov k re- ti ponúkla prehľad relevantných publikácií cenzovanej monografii. Stanovenými kľú- k predmetnej problematike. Ďalšia stať je za- čovými otázkami sú definovanie cieľovej meraná na konkrétne prostredie slovenského skupiny, výber nástrojov a respondentov, vidieka a jeho špecifiká. Venuje sa aspektom ozrejmenie stavu objektívneho a subjektív- historického vývoja a popisuje inštitúcie prí- neho poznania sledovanej problematiky. Tá- značné pre vidiecke spoločenstvo v minulos- to časť obsahuje aj teoretické vymedzenie ter- ti a dnes. Na tomto mieste definuje rodinu – jej mínu participácia a jej podoby. tradičnú a súčasnú podobu, ale aj premeny Osobitnou staťou je podkapitola „Metodi- ekonomických inštitúcií so zameraním na poľ- ka kvantitatívneho výskumu vidieckej mlá- nohospodárstvo. Poukazuje taktiež na vý- deže“. V nej je pozornosť sústredená na cha- znam politických, výchovných, kultúrnych, rakteristiku používanej dotazníkovej metódy sociálnych a náboženských inštitúcií. V po- a cieľovým oblastiam účasti mládeže na lokál - slednej časti tejto kapitoly sa zameriava na vi- nom dianí. Zisťovanými sférami boli podie- diek v kontexte európskej rozvojovej politiky. ľanie sa mladých ľudí na rozhodovaní a ži- Vymedzuje aktuálne prioritné oblasti moder- vote v obci, materiálne, organizačné a ľudské nizácie, ktoré majú prispieť k jeho rozvoju. predpoklady participácie. Výskumná vzorka Medzi najdôležitejšie zaraďuje potrebu zvy- je tvorená 655 respondentmi vo veku od 15 do šovania medzi obecnej kooperácie, výraznej- 30 rokov zo všetkých okresov Nitrianskeho šieho zamerania na hospodárske aktivity, in- kraja. Štruktúra informátorov je následne formatizáciu a cestovný ruch. analyzovaná podľa veku, pohlavia, vzdela- Druhá kapitola monografie, rozsahom po- nia a socioekonomického statusu. V závere rovnateľná s predchádzajúcou, je venovaná podkapitoly sú prezentované jednotlivé ma- problematike mládeže, s následnou bližšou tematicko-štatistické metódy použité pri vy- špecifikáciou na vidiecku mládež. Na rozdiel hodnocovaní empirických výsledkov. Tie sú od prvej kapitoly, ktorá sprostredkováva čis- však v texte popísané iba zbežne a ich poro-

328 RECENZIE • ANOTÁCIE zumenie si vyžaduje predchádzajúcu od- participácie a jeho variantu pre obecné úra- bornú erudíciu. dy. Priložené sú taktiež tabuľkové vyhotove- Posledná časť prezentuje samotné výsled- nia výsledkov výskumu o závislosti identifi- ky výskumu. Konkretizuje najčastejšie oblas- kačných kritérií respondentov na otázky ti participácie mládeže v lokálnom živote nasledujúcich tematických okruhov: Sféry, vidieckeho spoločenstva, jednak v rámci for- oblasti a formy participácie vidieckej mláde- málnych organizácií, akými sú športové klu- že, Podmienky a predpoklady pre participá- by, poľovnícke či rybárske združenia, cirkev- ciu vo vidieckych obciach a Motivačné a de- né spolky, divadelné či folklórne skupiny motivačné faktory, ako aj základné štatistické a pod., ako aj vo sfére susedskej či rodinnej vyhodnotenia použitých kvantitatívnych me- výpomoci. Sleduje účasť mladých ľudí na po- tód. Poslednú prílohu predstavuje scenár podujatiach organizovaných samosprávou, ako loštandardizovaného rozhovoru použitý po- aj ich zapojenie sa pri riešení problémov v ob- čas výskumu. Vyhotovené dotazníky, ktoré ci. Konštatuje, že podieľanie sa mládeže na sa osvedčili pri spracovávaní tejto publiká- podujatiach organizovaných obcou má vo väč- cie, môžu byť zároveň vhodnou podkladovou šine prípadov pasívny charakter, veľmi slabé bázou pre výskumy súvisiace s témou vidiec- je taktiež ich zapájanie sa do riešenia problé- kej mládeže v ďalších oblastiach Slovenska. mov či členstvo v obecných komisiách a zdru- Vzhľadom na vymedzenie problematiky, ženiach. Z čoho vyvstáva všeobecne nízka ale najmä vďaka spôsobu jej uchopenia a pre- miera angažovanosti mládeže v obecnom dia- zentácie výsledkov riešených projektov je ní v sledovanom prostredí. Ako veľmi prínos- monografia v mnohých ohľadoch prínosná ný pre objektivitu výsledkov, ale aj pre kom- pre širokú základňu odbornej verejnosti plexnejšie poňatie problematiky sa javí aj a študentov. Zároveň však môže byť signá- poskytnutie pohľadu druhej strany. Na zákla- lom a apelom potreby výraznejšieho zapája- de dotazníka rozoslaného na obecné úrady nia mladej generácie, pri realizácii projektov publikácia skúma oblasť práce s mládežou na a organizovaní chodu obcí, pre miestne sa- úrovni samospráv. Komparuje poznatky o po- mosprávy. stojoch a modeloch participácie mládeže do LENKA BIELIKOVÁ, verejných záležitostí v jednotlivých skúma- Katedra etnológie a etnomuzikológie UKF ných obciach. Objasňuje podmienky a pred- v Nitre poklady, ako aj motivačné a demotivačné faktory ovplyvňujúce mladých ľudí v rozhodnutí angažovať sa vo verejnom dianí. Dôkazom na- liehavosti riešenia témy je aj skutočnosť, že G. V. ĽUBIMOVOVÁ: žiadna zo sledovaných obcí v čase skúmania Vozrastnoj simvolizm v kuľture kalen- nemala vypracovanú koncepciu práce s mlá- darnogo prazdnika russkogo naselenija dežou. Aj s ohľadom na túto situáciu sú v zá- Sibiri. XIX. – načalo XX. veka. vere kapitoly zaradené kľúčové odkazy vý- Institut archeologiji i etnografiji SO RAN, skumu vidieckej mládeže vymedzujúce Novosibirsk, 2004, 240 s. zásady, ktorých dodržanie má viesť k zlepše- niu aktuálneho stavu. Monografická práca Galiny Ľubimovovej Text vyplývajúci z empirického materiálu sa venuje skúmaniu prejavov symboliky ve- je vhodne doplnený o početné grafické vyja- kových skupín v kalendárnej obradovej kul- drenia výsledkov výskumu, ktoré dotvárajú túre ruského obyvateľstva Sibíri. V porovna- plastickejší obraz o problematike. Čitateľ tak ní s inými prácami v danej problematike má možnosť lepšie reflektovať predostierané táto monografia akcentuje súvislosť medzi informácie, napr. cez pomerové zastúpenie rolami účastníkov rituálov a ich sociálnym respondentov v skúmaných okresoch, obciach, a vekovým statusom. charakter súboru podľa veku, pohlavia a pod. Autorka knihy, Galina Vladislavovna Ľu- Súčasťou monografie sú aj prílohy. Pozo- bimovová, je vedúca vedecká pracovníčka Si- stávajú z dotazníka pre mladých ľudí, zame- bírskeho oddelenia Ústavu etnografie Ruskej raného na zistenie ich sociálnej a občianskej akadémie vied, ktorá sa dlhodobo venuje

RECENZIE • ANOTÁCIE 329 otázkam výskumu náboženstva a obyčají si- bírskeho obyvateľstva. Jej monografiu cha - ZVONKO MARTIĆ, rakterizuje komplexný pohľad na skúmaný VIDOSLAV VIDO BAGUR: problém, ako aj podrobné predstavenie vý- Vila bana zvala priko vrana. skumného materiálu. Výber terénu bol pod- Tradijska odjeća, pjesme i plesovi mienený tým, že sibírske obyvateľstvo si Hrvata u Bosni i Hercegovini u 21. zachovalo najviac archaických zvykov a oby- Stoljeću. A Fairy Called the Viceroy čajov v súvislosti s občinovým štýlom života over the Mountain of Vran. Tradi- a pomalým prenikaním kapitalistických tional Clothing, Songs and Dances prvkov do poľnohospodárstva. of Croats in Bosnia and Hercegovi - Práca pozostáva z troch základných častí. na in the 21st Century Prvú časť tvorí analýza špecifík vnímania ka- Samostan – duhovni centar „Karmel sv. tegórií času a veku v ruskej tradičnej spoloč- Ilije“: Buško jezero, Tomislavgrad / nosti a rozhraničenie etno-kultúrnych sku- Karmelska izdanija, Zagreb, 2010, 208 s. pín ruského obyvateľstva Sibíri. Autorka rozlišuje obradové kalendáre, staroverský Vizuálne pútavá publikácia vydaná v rám- a prisťahovalecký, ktoré určujú rozdiely vo ci spolupráce karmelitánskych centier v Chor- vykonávaní rituálov. vátsku a Bosne a Hercegovine prezentuje vy- Druhá a tretia časť sa zameriavajú na roly brané prvky tradičnej kultúry Chorvátov vekových skupín v obyčajoch a obradoch, žijúcich na území Bosny a Hercegoviny. Tex- rozdelených podľa ročného obdobia na je- tové, obrazové a vďaka dvom priloženým senno-zimné a jarno-letné. Autorka rozo- DVD nosičom i multimediálne spracované znáva tieto vekové kategórie: deti, dievčatá, údaje informujú o tradičných národopisných chlapci, mladomanželia, ženatí muži, vyda- reáliách tohto spoločenstva (v historickej té ženy, starci a predkovia. V rámci práce i súčasnej perspektíve, v rovine vytvárania G. Ľubimovová venuje pozornosť aj archaic- skupinovej identity, ako i v rovine variabili- kým prvkom rituálov prechodu v štruktúre ty a interakcie s inými kultúrnymi vplyvmi). kalendárno-obradových cyklov. V závere kni- Ako vyplýva už z názvu publikácie, záme- hy nájdeme detailný prehľad skúmanej prob - rom je predstaviť tradičné odevy, piesne lematiky v anglickom jazyku. a tance. Približne polovica publikácie ich pri- Za najväčší prínos práce možno považo- bližuje prostredníctvom teoretických prí- vať to, že autorka venuje pozornosť nielen spevkov, ktoré popisujú relevantné historic- materiálnej kultúre spojenej s obradmi, ale ké i etnologické kontexty, zatiaľ čo druhá aj ich reflexii v jazyku. G. Ľubimovová sle- polovica predstavuje konkrétne artefakty duje obradové správanie sa rôznych veko- a ukážky tradičného umenia, a to predovšet- vých skupín spolu s folklórnymi prejavmi kým vo folklorizovanej forme ako súčasti re- a ľudovým odevom. Výskum v teréne je pod- pertoárov lokálnych folklórnych skupín. Kni- porovaný aj základným archívnym výsku- ha je písaná dvojjazyčne, po chorvátsky i po mom. Autorka uvádza unikátny obrazový anglicky, a tak je jazykovo prístupná pre šir- a dokumentačný folklórny materiál a tým pri- šiu čitateľskú verejnosť. spieva k poznaniu dosiaľ nepublikovaných ZUZANA PANCZOVÁ, dát. Treba však poznamenať, že orientáciu Ústav etnológie SAV v Bratislave v knihe sťažujú názvy podkapitol, ktoré nie vždy odrážajú obsah textu. Napriek tomu ľahko čitateľný štýl a pod- robný sumár v anglickom jazyku rozširujú okruh čitateľov a robia monografiu užitoč- ným a zaujímavým študijným materiálom.

MAJA OVSJANNIKOVOVÁ, Katedra etnológie a muzeológie SAV v Bratislave

330 RECENZIE • ANOTÁCIE a každodennosti, priestoru a času, ako aj PETRA KELEMEN, o problematike turistického ruchu a kultúr- NEVENA ŠKRBIĆ ALEMPIJEVIĆ: nej politiky miest. Nájdeme tu príklady troch Grad kakav bi trebao biti. Etnološki rôznych festivalov v Chorvátsku, pričom ana- i kulturnoantropološki osvrti na lýzy sa snažia zohľadniť i pohľady všetkých festivale zúčastnených strán: organizátorov, vystu- Naklada Jesenski i Turk, Zagreb, 2010, pujúcich i publika. Napriek odborným kva- 455 s. litám textu je jazyk publikácie prístupný aj pre široké publikum a môže byť užitočným Táto publikácia sa usiluje priniesť pomer- nástrojom aj pre tých, ktorí sa organizovaniu ne ucelený prehľad o súčasných teóriách festivalov priamo venujú. fenoménu festivalu a procesu festivalizácie. Autorky o nich uvažujú ako o špecifických ZUZANA PANCZOVÁ, formách kultúrnej praxe, diskutujú o poj- Ústav etnológie SAV v Bratislave moch autenticity a identity, sviatočnosti

RECENZIE • ANOTÁCIE 331 3 61 • 2013

VÝZVA NA PUBLIKOVANIE

SLOVENSKÝ NÁRODOPIS vyzýva na zaslanie príspevkov do pripravovaného čísla ročník 62, číslo 1/2014

číslo nie je zamerané na konkrétnu tému. Redakcia časopisu privíta vedecké a materiálové štúdie z odboru etnoló- gia, sociálna / kultúrna antropológia a z príbuzných vedných disciplín, ktoré sa sústreďujú predovšetkým na aktuálne výsledky riešenia vedec- kých projektov.

Termín zaslania abstraktov: 31. október 2013 Termín zaslania príspevkov: 15. december 2013

Okrem štúdií časopis Slovenský národopis celoročne prijíma príspevky do rubrík ESEJ, DISKUSIA, ROZHOVOR, VYHRADENÉ PRE, ROZHĽADY, SPRÁVY, GLOSY, RECENZIE, ANOTÁCIE.

POKYNY PRISPIEVATEĽOM

Autori môžu svoje príspevky zasielať na adresu:

SLOVENSKÝ NÁRODOPIS – redakcia, Klemensova 19, 813 64 Bratislava e-mail: [email protected]

Termíny redakčných uzávierok najbližších čísel Slovenského národopisu:

SN1/2014 ...... 15. 12. 2013 SN2/2014 ...... 15. 03. 2014 SN3/2014 ...... 15. 06. 2014 SN5/2014 ...... 15. 06. 2014

Všetky podrobnosti o požadovanej úprave príspevkov a pravidlách citovania literatúry nájdete v Pokynoch pre autorov a v Pravidlách citovania a tvorby zoznamu použitej literatúry, uverejnených na internetovej stránke http://www.uet.sav.sk/slovenskynarodopis.htm.