PROGRAM EURÓPSKA ÚNIA CEZHRANIČNEJ EURÓPSKY FOND SPOLUPRÁCE REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2007 SLOVENSKÁ REPUBLIKA 2013 ČESKÁ REPUBLIKA SPOLOČNE BEZ HRANÍC

Lokálna stratégia hospodárskeho a sociálneho rozvoja

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Spoločný región ( Slovenská časť )

2010

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu

Obsah

1. ÚVOD 6

1.1. Vymedzenie územia 6

2. AUDIT ZDROJOV 9

2.1. Prírodné zdroje 9

2.1.1. Nerastné suroviny 9

2.1.2. Energetické suroviny 10

2.1.3. Životné prostredie 10

2.1.4. Poľnohospodárstvo, poľnohospodárska výroba 11

2.2. Demografické, sociálne, spoločenské, kultúrne a historické zdroje 20

2.2.1. Demografia 20

2.2.2. Vierovyznanie 67

2.2.3. Národnosti, menšiny 76

2.2.4. Vzdelanie, škola a stredné školy 78

2.3. Materiálne zdroje 92

2.3.1. Bytová politika 92

2.3.2. Domový a bytový fond 92

2.3.3. Prírastky a úbytky bytov 93

2.3.4. Odpadové hospodárstvo 97

2.3.5. Školstvo 100

2.3.6. Kultúra 103

2.3.7. Doprava 104

2.4. Ekonomické zdroje 106

2.4.1. Štruktúra podnikov 106

2.4.2. Cestovný ruch 107

2.4.3. Zamestnanosť. Nezamestnanosť 119

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 2

3. PRÍPRAVA INTEGROVANEJ STRATÉGIE ROZVOJA ÚZEMIA BUDÚCEJ SLOVENSKEJ ČASTI OBCÍ SPOLOČNÉHO REGIÓNU 121

3.1. Postup prípravy 121

3.2. Výsledky 121

3.2.1. Vízia územia budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu 121

3.2.2. SWOT analýza 122

3.2.3. Strategický rámec stratégie rozvoja územia budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu 124

3.3. Rámcová finančná tabuľka stratégie prostriedkov z Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013 134

3.4. Monitorovanie a hodnotenie 136

4. VÍZIA LOKÁLNEJ SPOLOČNEJ STRATÉGIE HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA V ČASTI REGIÓNU V SR PRE ÚČELY IMPLEMENTÁCIE FONDOV EÚ V PROGRAMOVACOM OBDOBÍ 2013 – 2020 137

5. ZÁVER 140

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 3

ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV 2.1. Prírodné zdroje

Tabuľka 2.1.3. Životné prostredie Tabuľka 2.1.4. Poľnohospodárstvo – štruktúra pôdneho fondu Tabuľka 2.1.4. Poľnohospodárstvo – stavy hospodárskych zvierat Tabuľka 2.1.4. Poľnohospodárstvo – celková výmera územia v km² Tabuľka 2.1.4. Poľnohospodárska pôda v km² Tabuľka 2.1.4. Zásobovanie pitnou vodou

2.2. Demografické, sociálne, spoločenské, kultúrne a historické zdroje

Tabuľka 2.2.1. Vývoj počtu obyvateľov v obciach Tabuľka 2.2.1. Prehľad demografickej štruktúry obyvateľov v MR Tabuľka 2.2.1. Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obciach Tabuľka 2.2.1. Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo za MR Tabuľka 2.2.1. Migrácia obyvateľstva – migračné saldo v obciach Tabuľka 2.2.1. Migračné obyvateľstva – migračné saldo za MR Tabuľka 2.2.1. Celkový prírastok/úbytok v obciach Tabuľka 2.2.1. Celkový prírastok/úbytok za MR Tabuľka 2.2.2. Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obciach Tabuľka 2.2.2. Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v MR Tabuľka 2.2.3. Národnosti – Trvale bývajúce obyvateľstvo, z toho národnosti Tabuľka 2.2.4. Vzdelanie – bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského Vzdelania v obciach Tabuľka 2.2.4. Vzdelanie – bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského Vzdelania v MR

2.3. Materiálne zdroje

Tabuľka 2.3.1. Bytová výstavba Tabuľka 2.3.3. Prírastky a úbytky bytov k 31.12.2008 Tabuľka 2.3.3. Prírastky a úbytky bytov k 31.12.2007 Tabuľka 2.3.3. Prírastky a úbytky bytov k 31.12.2006 Graf 2.3.3. Stav bytov Tabuľka 2.3.4. Zásobovanie pitnou vodou Tabuľka 2.3.4. Kanalizačná sieť Tabuľka 2.3.4. Odpadové hospodárstvo Tabuľka 2.3.5. Školstvo – materské školy za rok 2007, 2008 Tabuľka 2.3.5. Základné školy (1.-4.r.) za rok 2007, 2008 Tabuľka 2.3.5. Základné školy (1.-9.r.) za rok 2007, 2008 Tabuľka 2.3.5. Gymnázia – štátne, cirkevné Tabuľka 2.3.6. Kultúra – obce

2.4. Materiálne zdroje

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 4

Tabuľka 2.4.1. Štruktúra podnikov za rok 2007, 2008, 2009 Tabuľka 2.4.1. Počet podnikov v súkromnom sektore Graf 2.4.3. Koľko voľna máte v bežný pracovný deň? – percentá Graf 2.4.3. Voľný čas v pracovný deň – priemer v minútach Graf 2.4.3. Voľný čas v pracovné dni podľa veku – priemer v minútach Graf 2.4.3. Voľný čas v pracovné dni podľa ekonomického statusu – v priemere v minútach Graf 2.4.3. Koľko voľna máte počas víkendu Graf 2.4.3. Voľný čas vo víkendové dni podľa ekonomického statusu – v priemere v minútach Graf 2.4.3. Voľný čas vo víkendové dni – priemer v minútach Graf 2.4.3. Voľný čas vo víkendové dni podľa veku – priemer v minútach Graf 2.4.3. Aká bola vaša dovolenka? Graf 2.4.3. Čo najradšej robíte vo voľnom čase? Graf 2.4.3. Najobľúbenejšia činnosť vo voľnom čase Graf 2.4.3. Čo považujete za potrebné vybudovať vo vašej obci? Tabuľka 2.4.3. Obyvatelia chcú vybudovať predovšetkým: Tabuľka 2.4.3. Čo chcú vybudovať obyvatelia obcí Tabuľka 2.4.3. Priemerný počet nezamestnaných za rok 2003, 2004, 2005 Tabuľka 2.4.1. Priemerný počet nezamestnaných za rok 2003, 2004, 2005

3.2. Príprava integrovanej stratégie rozvoja územia budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu

Tabuľka 3.2.2. SWOT analýza – silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia Tabuľka 3.2.3. Strategický rámec stratégie rozvoja územia budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu

3.3. Rámcová finančná tabuľka stratégie prostriedkov z Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013

Tabuľka 3.3.1 Rámcová finančná tabuľka stratégie prostriedkov z Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 - 2013

1. ÚVOD

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 5

Bílkové Humence Borský Mikúláš Borský Svätý Jur

Čáry Častkov Dojč

Hlboké Koválov Kuklov

Kúty Lakšárska Nová Ves Moravský Svätý

Ján

Podbranč Rohov Rovensko

Rybky Sekule Smrdáky

Sobotište Šajdíkové Humence Šašín – Stráže

Štefanov

1.1.Vymedzenie územia

V severnej časti Záhoria sa nachádza katastrálne územie budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu. Združuje katastrálne územie 22 obcí, ale združuje aj podnikateľské subjekty, neziskové organizácie i jednotlivcov. Do budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu patria obce, Bílkové Humence, Borský Mikuláš, Borský Sv. Jur, Čáry, Častkov, Dojč,

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 6

Hlboké, Koválov, Kuklov, Kúty, Lakšárska Nová Ves, Moravský Sv. Ján, Podbranč, Rohov, Rovensko, Rybky, Sekule, Smrdáky, Sobotište, Šajdíkové Humence, Šaštín-Stráže a Štefanov. Hlavným cieľom je na základe komplexnej geografickej charakteristiky a analýzy hospodárskej a sociálnej situácie obcí dvoch príbuzných cezhraničných regiónov identifikovať jednotnú spoločnú stratégiu rozvoja v oblasti ezhraničnej spolupráce, a tým vytvoriť základné predpoklady pre založenie Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS/EGTC). Stanovenie spoločnej stratégie je možné prostredníctvom určenia prieniku jednotlivých potrieb a časových stratégií obcí, ktoré budú na projekte participovať. Výsledkom projektu bude posilnená súdržnosť regiónov a stanovenie spoločnej stratégie pre ich vzájomné priblíženie vo všetkých oblastiach života obyvateľstva cezhraničného regiónu. Špecifickými cieľmi projektu sú: 1. identifikácia regionálnych disparít a spôsobov na ich odstránenie v kontexte cezhraničnej spolupráce, 2. definovanie faktorov rozvoja jednotlivých oblastí a ich podpora a spoločné využívanie v rámci cezraničného regiónu, 3. stanovenie špecifických spoločných cieľov na provni cezhraničného regiónu v oblastiach hospodárstva, dopravy, podpory podnikania, kultúry a športu, cestovného ruchu, ochrany životného prostredia, v poblastiach zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, vzdelávania, inovácii a vedomostnej ekonomiky, 4. koordinovaný postup regiónov na obidvoch stranách hranice pri predkladaní projektov v rámci cezhraničnej spolupráce, vzájomné prepojenie určených politík, posilnenie vzájomnej obchodnej a hospodárskej spolupráce, spoločný postup v uvedených oblastiach. Tento dokument bol spracovaný za účelom založenia Európskeho zoskupenia územnej spolupráce s názvom Spoločný región. Toto zoskupenie bude mať pole svojej pôsobnosti na území dvoch štátov, a to Slovenská republika a Česká republika. Na strane Českej republiky sa jedná o 24 obcí, ktoré sú v pôsobnosti OS MAS Partnerství venkova, na strane Slovenskej republiky je to 22 obcí okresu Senica, ktorých hlavným partnerom bude RRAS Senica v Trnavskom kraji. Stanovené aktivity projektu budú zabezpečené vlastnými kapacitami vedúceho projektu. Vedúci partner (RRAS Senica) disponuje dostatočnými kvalifikovanými kapacitami v oblasti regionálneho rozvoja a prípravy stratégií hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo preukazujú aj referencie agentúry. Na príprave lokálnych stratégií sa budú na strane LP podieľať dve pracovníčky agentúry a v rámci externých služieb ďalšie špecializované agentúry. Dohľad nad celkovou realizáciou projektu zabezpečí predseda RRA Senica p. Barcaj. Publicita bude zabezpečená realizáciou marketingovej a komunikačnej stratégie, prostredníctvom ktorej bude informovaná verejnosť zúčastnených obcí o realizovaní jednotilivých aktivít. Prezentácia výsledkov bude taktiež prostredníctvom vytvorenej webovej stránky, ktorá je jedným z výstupov projektu. Navrhované stratégie sú v súlade s legislatívou EÚ a tiež národnými legislatívami SR, ČR. projekt vychádza z priorít a politiky európskeho spoločenstva v oblasti európskej územnej spolupráce (nariadenie o EZÚS). Spracovanie rozvojového odkumentu je jednou z hlavných podmienok EÚ. Zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 503/2001 Z.z umožňuje združovanie obcí za dosiahnutím ručitých spoločnýnch cieľov. Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja dotknutých území budú spracované na základe skutočností ko

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 7

strednodobé rozvojové plány pre širšiu oblasť podporených obcí s výhľadom do konca ďalšieho plánovacieho obdobia EÚ + 2 roky, t.j. do roku 2015.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 8

2. AUDIT ZDROJOV

2.1. Prírodné zdroje 2.1.1. Nerastné suroviny

Všeobecné údaje Podľa geomorfologického členenia SR je územie zastúpené alebo doňho zasahujú nasledovné celky so svojimi dielčimi jednotkami, Na východe sú to Malé Karpaty s časťami Pezinské a Brezovské Karpaty, na SV a S je to južná časť bradlového pásma a príbradlovej oblasti s podbrančsko - trenčianskym úsekom a Myjavskou pahorkatinou. Na Z a J je to Viedenská panva so senickou a záhorsko – dolnomoravskou časťou. Väčšina územia má rovinatý povrch, pahorkatiny vystupujú na S a SZ a najväčších výšok dosahuje na V. Nadmorská výška sa pohybuje od cca 148m n.m. po 748m n.m. Najväčšou riekou na území je rieka Morava, ktorá je však len hraničným tokom s Českou a Rakúskou republikou. Najväčším prítokom je rieka Myjava, ktorá na území aj pramení. Je tu vybudovaných niekoľko kanálov, ktoré upravujú vodný režim v rovinatej časti územia a tiež niekoľko vodných nádrží slúžiacich na zavlažovanie a rekreačné účely. Klimaticky patrí väčšina územia do teplých oblastí s priemernými teplotami v januári 1 – 4ºC a v júli 18,5 – 20,5ºC. Oblasť Malých a Bielych Karpát a Myjavskej pahorkatine patrí do miernych oblastí s priemernými teplotami v januári 2 - 6ºC a v júli 16 – 19,5ºC. Zrážky sa pohybujú od 530 do 700mm za rok v teplých oblastiach, resp. od 600 do 900mm za rok v miestnych oblastiach. Prevládajúci smer vetrov je Z až SZ. Na území je zastúpená pestrá paleta pôdnych typov, ktoré sú rozšírené na rôzne veľkých plochách. Poľnohospodárska pôda zaberá 87 101ha, lesy 25 721ha. Údaje o nerastných surovinách Nerastné bohatstvo na území je pomerne veľké a druhová skladba pestrá. Významné sú ložiská energetických a nerudných surovín. Nerastné suroviny: - Rudné suroviny - Nerudné suroviny - Energetické suroviny - Rádioaktívne suroviny Rudné suroviny Na území sa neťažia nijaké ložiská alebo výskyty rúd. Regionálna šlichová prospekcia taktiež neprispela v tomto smere pozitívne výsledky. Nerudné suroviny V surovinovej bilancii územia majú dôležité miesto a veľký praktický význam, pričom význam niekoľkých ložísk presahuje rámec územia. - viate piesky Tieto majú veľké plošné rozšírenie a vytvárajú typické morfologicky vystupujúce útvary a podobne ich spodná hranica je nerovná, lebo vypĺňa nerovnosti podložia. Na území patria hlavne k tzv. centrálnemu pásmu viatych pieskov, ktoré sa rozkladá v Šajdíkových Humencoch. Piesky majú prevažne svetlohnedú a žltú farbu, pričom pod hladinou podzemnej vody sú čisto biele. Vrchné plochy pieskov sú znečistené koreňmi rastlín a humusom. Táto surovina sa ťaží a upravuje vo veľkých ťažobniach: Šajdíkové Humence a Šaštín – Stráže.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 9

- štrkopiesky Ložiská štrkopieskov sú viazané na aluviálnu nivu a terasy rieky Morava. Štrkopiesky sú v Sekuliach, opustené ložiska v Kútoch. - tehliarske suroviny Ložisko tehliarskych surovín je v Borskom Sv. Jure. Hrúbka súvrstvia dosahuje až cca 50m. V nadloží sú kvartérne piesky, ktoré sú využívané ako ostrivo. Tehliarske suroviny sú vhodné na výrobu kvalitných produktov. - stavebný kameň Na území sa nachádza v niekoľkých stratigrafických útvaroch, Jedná sa o nasledovné typy hornín: - melafýry mladšieho paleozoika - vápence a dolomitické vápence mezozoika - pieskovce a zlepence terciéru melafýry

2.1.2. Energetické suroviny Na území sa ťaží alebo boli preskúmané ložiská lignitu, ropy a plynu. - ložiská uhlia Geologicko – prieskumné práce v 70 – tych rokoch overili niekoľko ložísk tejto suroviny v neogéne Viedenskej panvy. Ložiská Kúty – Sekule a Štefanov boli preskúmané, vyhodnotené ale sú neotvorené. Detailnejšie a spoľahlivejšie údaje o geologickej stavbe ložiska a kvalite suroviny si vyžadujú ďalšie geologicko – prieskumné práce. Od roku 1989 časť ložiskového územia v CHKO Záhorie. - ložiská ropy, gazolínu a zemného plynu Podložie viedenskej panvy v tejto časti tvoria flyšové pásmo a jednotky alpského orogénu. Oddelené sú bradlovým pásmom a jeho vrchnokriedovo – paleogénnym obalom. Flyšové pásmo nachádzajúce sa severozápadne od bradlového pásma je tvorené račianskou a bielokarpatskou jednotkou. Jednotky alpského orogénu sú systémom príkrovov unterostalpinu, mittelostalpinu a oberostalpinu. Sú budované horninami permu až paleogénu. Z litofaciálneho hľadiska sú horniny veľmi pestré – dolomity, vápence, pieskovce, zlepence a slieňovce. Na území sa vyskytujú ložiská ropy, gazolínu i zemného plynu. V predneogénnom podloží boli objavené ložiská zemného plynu Borský Sv. Jur, z neogénnych ložísk ropy Štefanov.

2.1.3. Životné prostredie Vplyv ťažby na životné prostredie je nepochybný, čo dokumentujú aj devastované plochy spôsobené ťažbou a využívaním nerastných surovín. Chránené objekty Aj napriek intenzívnej kultivácii a urbanizácii krajiny sa zachovalo viacej prírodných a krajinársky vysoko hodnotných území, lokalít a prírodných výtvorov, ktoré dokumentujú geologický a geomorfologický vývoj územia. Doteraz sú zachované pôvodné časti krajiny, lesné porasty s pôvodnou skladbou drevín, prirodzené vodné toky s pôvodnými brehovými porastami, časti aluviálnych nív s pôvodnými biocenózami, lokality močiarnych biotokov a teplomilných spoločenstiev lesostepných charakteru. Vyhlásené ochranné pásmo majú zdroje prírodných liečivých vôd v Smrdákoch

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 10

Z hľadiska surovinových zdrojov je územie chudobných na výskyty rúd, ktorých ložiskové akumulácie sa na území nenachádzajú. Známe výskyty majú viacmenej len mineralogickú hodnotu. Výskyty energetických surovín sú viazané na neogén Viedenskej panvy zasahujúcej na územie. Preskúmané sú Kúty – Sekule, Štefanov a Lakšárska Nová Ves. Škála nerudných surovín je pomerne pestrá a tieto sa vyskytujú vo všetkých geologických formáciách vystupujúcich na území. Alúvium a terasy rieky Moravy sú zdrojom kvalitných štrkopieskov s veľkými zásobami. V Malých Karpatoch a čiastočne v bradlovom pásme a Myjavskej pahorkatine sú otvorené ložiská stavebného kameňa – pieskovce, vápence, malafýry. V prípade všetkých vyššie uvedených faktov o ložiskách hydrogeológii a inžiniersko – geologických pomeroch je nutné brať do úvahy, že na značnej ploche sú chránené územia. Životné prostredie Životné prostredie - okres Senica 2003 2004 2005 Verejná zeleň v ha 122 126,2 121,2 z toho parková 35 38,3 35,1 Skládky odpadu a spaľovne 4 4 4 Čističky odpadových vôd 12 12 12 Množstvo komunálneho odpadu spolu 15 873,4 16 687,4 17 775,3 Zhodnocované 493,1 538,3 0,0 v tom Materiálovo 419,6 446,8 0,0 Energeticky 0,0 0,0 0,0 Kompostovaním 72,1 61,0 0,0 iný spôsob zhodnocovania 1,4 30,5 0,0 Zneškodňované 15 380,3 16 149,1 16 837,9 v tom Skládkovaním 15 167,8 16 065,6 16 837,9

Verejná zeleň v okrese Senica zaznamenáva stagnujúcu až klesajúcu úroveň v porovnaní posledných 3 rokov, žiadne zmeny nenastali v oblasti skládok odpadu a spaľovní (4 v rámci okresu) a čističiek odpadových vôd (12 v rámci okresu). Čo sa týka množstva komunálneho odpadu, tak tu sa zvýšila hodnota roku 2005 o 12 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2003 (z hodnoty 15 873,4 ton na 17 775,3 ton).

2.1.4. Poľnohospodárstvo, poľnohospodárska výroba V Senickom okrese predstavuje poľnohospodárska pôda 58,20% celkovej výmery okresu. 31,65% pôdneho fondu predstavujú lesy, čo znamená najvyššiu lesnatosť v rámci celého trnavského kraja práve pre okres Senica. Lesná výroba je tu zameraná predovšetkým na ťažbu dreva, pridruženú drevársku výrobu, poľovníctvo a iné služby.

Štruktúra pôdneho fondu 2007 Celková výmera v ha 68 367 poľnohospodárska pôda 39 792

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 11

orná pôda 32 837 vinice 146 záhrady 947 ovocné sady 433 trvalé trávne porasty 5 430 nepoľnohospodárska pôda 28 574 lesné pozemky 21 641 vodné plochy 1 269 zastavaná plocha 3 623 ostatná plocha 2 041 Podiel výmery na úhrne kraja v % 16,5 I keď rastlinná výroba má dominantné postavenie v kraji, dôležité miesto z pohľadu hrubej poľnohospodárskej produkcie zaujíma rozvinutá živočíšna výroba, najmä chov ošípaných a hovädzieho dobytka, ktorý v súčasnosti zaznamenáva skôr klesajúcu či stagnujúcu tendenciu.

Stavy hospodárskych zvierat v kusoch 2003 2004 2005 Hovädzí dobytok 12 837 12 001 12 121 z toho kravy 5 481 5 355 5 419 Ošípané 30 867 20 624 22 972 z toho prasnice 2 088 1 227 1 067 Ovce 69 48 48 z toho bahnice 37 24 24 Hydina spolu 55 916 73 485 53 839 z toho sliepky 41 303 41 542 39 226

Predaj vybraných živočíšnych výrobkov (tis. Sk) Jatočný hovädzí dobytok 46 447 43 788 48 969 Jatočné ošípané 178 439 147 956 88 870 Kravské mlieko 256 626 257 236 281 014

Predaj vybraných rastlinných výrobkov Pšenica mäkká ozimná 61 530 71 252 92 547 Jačmeň jarný 60 015 51 519 50 942 Jačmeň jarný sladovnícky 45 875 38 067 38 936 Kukurica na zrno 35 005 31 157 43 495 Cukrová repa 21 705 48 372 50 904

Celková výmera územia v km² v roku 2008 v tom P. v tom č. Okres/obec spolu poľnoh. nepoľnoh. lesný vodná zastav. ostatná pôda pôda pozemok plocha plocha plocha

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 12

1. Bílkove Humence 4 3 1 - - 1 - 2. Borský Mikuláš 50 21 29 25 1 2 1 3. Borský Svätý Jur 40 20 20 16 1 2 1 4. Čáry 15 7 8 6 1 1 - 5. Častkov 13 10 3 2 - 1 - 6. Dojč 20 16 4 2 1 1 - 7. Hlboké 20 14 6 4 - 1 1 8. Koválov 14 11 3 2 - 1 - 9. Kuklov 19 10 9 7 1 1 - 10. Kúty 27 17 10 5 2 2 1 11. Lakšárska Nová Ves 37 14 23 21 - 1 1 12. Moravský Svätý Ján 39 23 16 11 2 2 1 13. Podbranč 14 10 4 2 - 1 1 14. Rohov 5 4 1 1 - - - 15. Rovensko 10 9 1 - - 1 - 16. Rybky 6 5 1 - - 1 - 17. Sekule 23 14 9 5 1 2 1 18. Smrdáky 5 4 1 - - 1 - 19. Sobotište 32 21 11 8 1 1 1 20. Šajdíkove Humence 16 5 11 9 - 1 1 21. Šaštín – Stráže 42 19 23 19 1 2 1 22. Štefanov 22 19 3 2 - 1 - S p o l u 473 276 197 147 12 27 11

Z prehľadu vyplýva, že najväčšiu rozlohu majú Borský Mikuláš (50 km²) a Šaštín- Stráže (42 km²). Najväčšie obce v rámci okresu sú okrem Borského Mikuláša aj Moravský Svätý Ján (39 km²), Lakšárská Nová Ves (37 km²), Sobotište (32 km²), najmenšie sú obce Bílkove Humence (4 km²), Rohov a Smrdáky (po 5 km²), a Rybky (6 km²). Celková výmera nepoľnohospodárskej pôdy je najviac v mestách a obciach Borský Mikuláš (29 km²), Lakšárská Nová Ves (23 km²) a Šaštín-Stráže (23 km²), najmenej v obciach Bílkove Humence, Rohov, Rovensko, Rybky a Smrdáky (1 km²). Poľnohospodárska pôda v km² v roku 2008 v tom P. trvalý č. Okres/obec spolu záhrada ovocný trávny orná pôda vinica sad porast 1. Bílkove Humence 3 2 - - - 1 2. Borský Mikuláš 21 16 1 1 - 3 3. Borský Svätý Jur 20 14 - 1 1 4 4. Čáry 7 5 - - - 2 5. Častkov 10 6 - - - 4 6. Dojč 16 16 - - - - 7. Hlboké 14 13 - - - 1 8. Koválov 11 10 - - 1 - 9. Kuklov 10 9 - - - 1 10. Kúty 17 13 - 1 - 3 11. Lakšárska Nová Ves 14 11 - - - 3 12. Moravský Svätý Ján 23 17 - - - 6 13. Podbranč 10 5 - 1 - 4 14. Rohov 4 3 - - - 1

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 13

15. Rovensko 9 9 - - - - 16. Rybky 5 5 - - - - 17. Sekule 14 12 - - - 2 18. Smrdáky 4 4 - - - - 19. Sobotište 21 12 - 1 1 7 20. Šajdíkove Humence 5 3 - - - 2 21. Šaštín – Stráže 19 17 - 1 - 1 22. Štefanov 19 18 - 1 - - S p o l u 276 220 1 7 3 45

Spotreba pitnej vody Spotreba pitnej vody 3 3 Obec Verejný (tis.m ) Verejný (tis.m ) vodovod spolu Z toho vodovod spolu Z toho domác - domác- nosti nosti Rok 2007 Rok 2008 Bílkove Humence nie - - nie - - Borský Mikuláš áno 96 81 áno 110 90 Borský sv. Jur áno 38 30 áno 21 16 Častkov nie - - nie - - Čáry áno 32 25 áno 33 24 Dojč áno 23 18 áno 29 21 Hlboké áno 63 6 áno 105 31 Koválov áno 19 17 áno 21 19 Kuklov áno 10 9 áno 8 7 Kúty áno 108 72 áno 119 71 Lakšárska Nová Ves áno 14 13 áno 14 13 Moravský sv. Ján áno 40 36 áno 39 29 Podbranč áno 8 7 áno 10 9 Rohov nie - - nie - - Rovensko nie - - áno 1 1 Rybky nie - - nie - - Sekule áno 30 27 áno 28 25 Smrdáky áno 58 17 áno 68 14 Sobotište nie - - nie - - Šajdíkove Humence áno 31 28 áno 34 30 Šaštín – Stráže áno 132 106 áno 156 120 Štefanov áno 40 23 áno 45 22 Spolu 16 742 515 14 841 542

Okres Senica - zásobovanie pitnou vodou

Lakšárska Nová Ves Ložisko (203 lignit) sa nachádza medzi obcami Lakšárska Nová Ves a Studienka. Je dobre prístupné zo št. cesty spájajúcej tieto obce a ktorá prechádza cez ložiskové územie. Celé

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 14

ložiskové územie má zložitú tektonickú stavbu a je obmedzené na Západe svätojánskym a na Východe lakšárskym zlomom. Polohy lignitu sa nachádzajú v uhoľnej sérii panónskeho veku, ktorej hrúbka sa pohybuje okolo 100m. Lignit má drevito – zemitý charakter a dosahuje hrúbok 2 – 3m. sloj je rozdelený preplástkami ílu alebo uhoľnej bridlice na niekoľko častí, pričom počet preplástkov v sloji smerom na juh narastá. V priamom podloží je vyvinutá asi 35m hrubá poloha ílov, často silne piesčitých a slienitých s 2 – 3 polohami jednozrnných až prachovitých pieskov. V nadloží sloja sa nachádza sivé íly s polohami nerovnomerne zaílovaných pieskov, ktorého prvá poloha leží asi 5m nad slojom. Celá uhoľná séria obsahuje okrem hlavného sloja ešte niekoľko polôh lignitu lokálne prechádzajúcich do uhoľných ílov. Tieto polohy dosahujú hrúbok 0,2 – 0,8m. Nad uhoľnou sedimentovala pestrá séria, ktorá v dôsledku tektonických pohybov nie je vyvinutá na celej ploche ložiska. Ide tu o pestrofarebné íly s tenkými polohami pieskov šošovkovitého charakteru. V celom súvrství sú hojné konkrécie CaCO3. Dĺžka ložiska je cca 10km a šírka cca 4,5km. Hĺbka uloženia sloja sa pohybuje od 30 do 190m. Skrývku reprezentujú prevažne viate piesky, ktoré v podobe dún a presypov dosahujú hrúbky až 20m. V údoliach potokov sú uložené aluviálne piesky. Ornica, resp. piesčitá hlina tvorí lokálnu pokrývku terénu s hrúbkou do 1m. Zvodnelými horizontami sú polohy pieskov v nadloží a podloží uhoľného sloja, ktoré sú uložené uprostred nepriepustných ílov. Špeciálny hg prieskum na ložisku robený nebol. Geol. a techn. údaje boli získané prehodnotením výsledkov z r. 1955. Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Lignit podľa ČSN 44 1396 je vhodný pre použitie v priemyselných kotloch, elektrárenských kotloch práškových a v novodobých elektrárenských kotloch. Sprievodné suroviny na ložisku nie sú.

Štefanov Ložisko (203 lignit) sa nachádza v blízkosti obce Štefanov a po oboch stranách št. cesty Holíč – Petrova Ves – Dojč. Dubnianska lignitová sloj je vyvinutá v bazálnej časti uhoľnej série / infrapont – pont/, ktorá dosahuje max. hrúbku 58m. Okrem tohto sloja sa na ložisku vyskytujú i nadložné a podložné lignitoví slojky. Nadložné sú nepravidelne vyvinuté a majú rozdielnu hrúbku., podložné majú konštantný vývoj. Letničský zlom Z – V smeru rozdeľuje ložisko na dve časti. V južnej č asti sú lignitové lavice hrubšie a hrúbka ílovitého preplástku je iba zriedkavo deliacou polohou medzi nimi. Spojená sloj v tejto časti dosahuje hrúbku 4,70 – 10,40m. V severnej časti sú spravidla vyvinuté 2 lavice s preplástkami ílov a pieskov, ktoré dosahujú hrúbku až 10m. Vrchná lignitová lavica má hrúbku v rozmedzí 1,35 – 2,55m a spodná 1,3 – 2,6m. slojové pásmo je tektonický porušené a vykliňuje pri obci Štefanov. Jeho uloženie sa pohybuje v intervaloch 22,5 – 122m od povrchu. V nadložení sa nachádza pestrá séria, ktorú reprezentujú pestrofarebné , škvrnité íly s hojnými vápnitými konkréciami. Prechod do kvartéru tvorí tehlovočervený, plastický íl s množstvom vápnitých zhlukov. Celé ložisko je na všetkých stranách ohraničené zlomovými poruchami a jeho rozmery sú cca 7,5km v smere SV – JZ a cca 2,5km v smere SZ – JV. Kvartérne sedimenty sú tvorené hlinitými sprašami, č asto zapieskovanými a hrúbke až 15m i viac s č astými cicvármi. Na povrchu je vrstva humusovej hliny o priemernej hrúbke 43cm. Ložisko má obtiažne hg pomery. Zvodnelé kolektory ležia priamo nad i pod slojovým pásmom. Tieto majú na okraji ložiska voľnú hladinu a smerom do hĺbky sa tlak na strop a počvu zväčšuje. Podmienky na

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 15

dobývanie ložiska sú veľmi zložité. Pri hlbinnej ťažbe musí byť ponechaná ochranná lignitová lávka v nadloží i podloží. Situáciu ďalej komplikujú nepriaznivé podmienky. Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Lignit podľa ČSN 44 1396 je vhodný pre využitie v priemyselných kotloch, elektrárenských kotloch práškových a v novodobých elektrárenských kotloch. Sprievodné suroviny na ložisku nie sú. Ložisko (209 ropa poloparafinická) sa nachádza vo viedenskej panve pri obciach Štefanov a Petrova Ves. Je súčasťou štefanovsko – šaštínskej kruhy. Akumulačné obzory sú z časti poloklenbou alebo monoklinálnou a z časti stratigrafickým typom ložiska. Ropa sa vyskytuje v piesčitej šošovke egenburgu, v bazálnom obzore karpatu, v šošovkovom obzore v nadloží a v ďalších dvoch menších obzoroch v nadloží obzoru. Bazálny obzor karpatu je zlomami rozdelený na niekoľko samostatných krýh. Kolektorom je jemnozrnný stmelený piesok s pomerne dobrou pórovitosťou, ale s nízkou priepustnosťou. Maximálna hrúbka ropného obzoru je 10m. Priemerná hĺbka je 600m. Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Vyťažená ropa sa spracováva v petrochemickom priemysle. Jej využitie je v chemickom priemysle a v energetike.

Borský Sv. Jur Ložisko (205 horľavý zemný plyn) sa nachádza vo viedenskej panve pri obci Borský Sv. Jur. Jedná sa o morfologické ložisko v JZ uzávere šaštínsko – borského chrbátu vytvárajúceho dielčiu elipsovitú eleváciu mierne pretiahnutú v smere SZ – JV. Ložisko je viazané na najvyššie časti hauptdolomitu vrchného triasu lunzského príkrovu. Nadložie tvoria pelity spodného karpatu. Hoci sa ložisko považuje za plyno – ropné, zatiaľ sú vypočítané len zásoby zemného plynu. Hrúbka produktívnej plynovej časti je cca 60m. Priemerná hĺbka ložiska je 3000m. Kúty Ložisko (205 horľavý zemný plyn) sa nachádza vo viedenskej panve pri obci Kúty. Geologicky patrí kútskej priekope, ohraničenej farským a jánskym zlomovým systémom. Hoci sa akumulácie zemného plynu zistili vo všetkých stratigrafických stupňoch neogénu okrem panónu, ekonomicky využiteľné sú len plynové obzory vrchného bádenu vytvárajúce elevačnú poloklenbu pri farskom zlomovom systéme a šošovkovité bazálne obzory spodného sarmatu. Kolektorom sú vápnité piesky až pieskovce. Hrúbka plynových obzorov kolíše od 2 – 25m. Hĺbkové rozšírenie obzorov je v intervale 1300 – 2200m. Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Odberateľom vyťaženého zemného plynu je š.p. Slovenský plynárenský priemysel. Využitie zemného plynu je v chemickom priemysle a v energetike.

Šajdíkové Humence Ložisko (324 zlievarenské piesky) sa nachádza cca 300m V od obce Š ajdíkové Humence, s ktorou je spojené komunikáciou s pevným povrchom a železničnou vlečkou. Ložisko viatych pieskov je súčasťou rozsiahleho územia rozkladajúceho sa od Stupavy až po rieku Moravu. Surovinu reprezentujú výhradne len kvartérne piesky eolického pôvodu, ktoré smerom na S vykliňujú a prechádzajú do aluviálnych náplavov rieky Myjavy. Smerom na J ich hrúbka narastá až nad 30m. V samotnom ložisku sa pohybuje od 10 do 12m. Piesky

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 16

vytvárajú charakteristické morfologické útvary /duny/ generálneho smeru VSV – ZJZ. Ide o čisté, kremité, strednozrnné piesky svetlosivej a žltohnedej farby vyznačujúce sa vysokým stupňom opracovania zŕn. V pieskoch zreteľne prevládajú zrná kremeňa, ktoré sú dokonale zaoblené, číre alebo mliečne zakalené. Živce tvoria 7 – 14%. Obsah ťažkých minerálov kolíše od 2,2 do 3%. Rozmery ťažobne dosahujú cca 2,8ha a v niektorých č astiach je zaplavená vodou. Priemerná hrúbka suroviny je 9,74m. Báza ložiska vo výpočte zásob je určená 2mnad podložím, aby sa zabránilo znečisteniu suroviny ílovitou prímesou. Skrývku tvorí vrchná poloha pieskov a hrúbke max. 1,5m, ktorá je znečistená organickými zbytkami s rôznym podielom hliny, na ktorej sa nachádza vrstva ornice o hrúbke do 50cm. Nakoľko podložie pieskov tvoria nepriepustné íly, hromadí sa infiltrovaná voda v ich spodnej časti, kde vytvára súvislú hladinu, ktorej hĺbka pod povrchom závislá od intenzity zrážok. Generálny smer prúdenia je k SSZ. Surovina sa ťaží na viacerých miestach súčasne a sklon svahu závisí od jej hrúbky a hĺbky hladiny podzemnej vody. Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Piesky sa používajú ako zlievárenské pre výrobu sivej liatiny a v malej miere na stavebné účely pre malospotrebiteľov. Sekule Ložisko ä325 štrkopiesky a piesky) sa nachádza SZ od obce Sekule medzi malolevárskym kanálom a št. cestou I. triedy V. Leváre - Sekule a je prístupné poľnou cestou o dĺžke cca 600m od obce. Ložisko pieskov a štrkopieskov je smerom od povrchu k podložiu budované nasledovnými formáciami: Eolické, nevápnité piesky /wurm/. Jedná sa o monominerálne sedimenty frakcií 0,1 – 0,5mm s hrúbkou 0,8 – 3,65m. Najvrchnejšia plocha obsahuje humusovité organické látky, ktoré farbia piesok do tmavohneda. Podstatnú časť ložiskového telesa tvoria pod pieskami ležiace štrkové sedimenty mladšieho wurm, ktoré majú charakter piesku so štrkom. Škodlivinou v nich sú ílové polohy s hrúbkou do 10cm. Ich báza leží v hĺbke 6,5 – 12,5m od povrchu. Pod nimi sú vyvinuté modrosivé piesky s ojedinelými oblakmi drobného štrku zväčša zaílované /ml. riss/. Tieto však nemajú ložiskový význam z dôvodu vysokého obsahu odplaviteľných látok, vyššieho obsahu síry a veľkej humusovitosti. Celková hrúbka kvartéru dosahuje až 40m. Celé ložisko tvorí nepravidelný obdĺžnik o rozmeroch cca 450x1100m. Podložím kvartéru sú sedimenty pontu a panónu. Skrývku tvorí vegetačná vrstva o hrúbke 0,1 – 0,2m sčasti poľnohospodársky a sčasti pokrytá borovicovým porastom. Ložisko sa nachádza v úrovni miestnej eróznej bázy a má stredne obtiažne hg pomery. Generálnu sklon svahu je 21st. Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Štrkopiesky sa používajú hlavne na výrobu betónu.

Podbranč Ložisko (331 stavebný kameň na kanenivo) sa nachádza cca 400m V od hospodárskeho dvora RD a cca 700m Z od obce Podbranč. Je dobre prístupné komunikáciou s asfaltovým povrchom. Surovinou sú jemnozrnné, tmavošedé s vápnitým tmelom /egenburg/, ktoré vystupujú vo forme lavíc o hrúbke cca 0,5 – 2,0m a sú subhorizontálne uložené. Celková hrúbka tohto komplexu ani podložie nie sú overená. V nadloží sa nachádza 4 – 5m hrubá poloha strednozrnných zlepencov, ktoré predstavujú menej hodnotnú surovinu. Na ložisku vystupujú 3 systémy puklín 20 /65st., 350/ 70st. a 230/45st., pozdĺž je surovina slabo navetralá. Šírka ložiska je cca 150 – 200m a dĺžka cca 500m. skrývku tvorí cca 0,5m hrubá

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 17

poloha humusovitej hliny s úlomkami pieskovca. Hydrogeologické pomery sú jednoduché a ložisko leží nad miestnou eróznou bázou. Výška lomovej steny dosahuje 20 – 25m a generálny sklon svahu 70 – 85st.

Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Surovinu odoberajú hlavne organizácie, ktoré uskutočňujú stavebné práce na vodnom diele Gabčíkovo.

Borský Sv. Jur Ložisko (332 tehliarske suroviny) sa nachádza po oboch stranách š t. cesty Borský Sv. Jur – Tomky cca 150m JV od obce Borský Sv. Jur. Časť západ je ť ažená a časť východ je preskúmaná, ale neotvorená. Každá časť má svoj DP. V zásobách je na prvom mieste uvedená časť západ. Podobne aj číslo DP. Surovinou na ložisku sú panónske, ílovité prachovce až íly, ktoré sa striedajú so slabo zaílovanými prachmi až pieskami. Hranice jednotlivých polôh sú ostré. Charakteristika panónskeho súvrstvia od bázy k povrchu. Podložené piesky jemne až stredne zrnité, slabo vápnité s hrúbkou cca 20m. spodná poloha ílovitých prachovcov, ktorá má klesajúcu ílovitosť smerom do nadlažia a dosahuje hrúbky cca 32 – 35m. slabo ílovité prachy prechádzajúce v hornej časti do pieskov. Hrúbka cca 9m. Stredná poloha ílovitých prachovcov s hrúbkou do 4m. Slabo ílovité prachy s hrúbkou do 9m. Vrchná poloha ílovitých prachovcov s hrúbkou do 15m. Súvrstvie je mierne uklonené k JZ a na celej ploche je prekryté kvartérnymi, viatymi pieskami o veľmi premenlivej hrúbke, ktorá lokálne dosahuje až 10m. Piesky sa používajú pri spracovaní ako ostrivo. Plocha oboch častí ložiska dosahuje rozmery cca 1x1km. Skrývku tvoria slabo hlinité, humózne piesky o priemernej hrúbke 30cm a skrývkový pomer v ložisku nepresahuje hodnotu 1:5 vrátane vnútornej skrývky. V priestore ložiska sú vyvinuté 3 samostatné hg zvodne. Prvou je kvartérna zvodeň. Druhá je viazaná kolektormi terciérnych pieskov. Tieto sú napájané z atmosferických zrážok. Tretia zvodeň je viazaná na kolektor jednozrnných pieskov v podloží prachovcov a má napätú hladinu podzemnej vody. Ložisko leží v úrovni eróznej bázy a sčasti nad ňou. Dva ťažobné rezy dosahujú výšku po10m so sklonom 1:2 a generálny sklon svahu ťažobne dosahuje hodnotu 1:3. Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Surovina je vhodná na výrobu CDm a náročného mnohodierového /CD-TÝN III/ sortimentu.

Šaštín – Stráže Ložisko ( 332 tehliarske suroviny) sa nachádza v S časti intravilánu obce Šaštín – Stráže a je prístupné komunikáciou s nespevneným povrchom v dĺžke cca 700m. Základnými surovinami ložiska sú sarmatské íly, piesčité íly až piesky. Celé súvrstvie je takmer horizontálne uložené. V íloch až piesčitých íloch sú vložky a šošovky ílovitých pieskov s max. dĺžkou 300m a hrúbkou 16 – 18m. Íly sú slabo vápnité a s pribúdaním piesčitej zložky prechádzajú až do ílovitého piesku. Celková hrúbka súvrstvia nebola overená. V nadloží sa nachádzajú sprašové hliny, ktoré dosahujú max. hrúbku 8m v SV časti ložiska. Tieto predstavujú ď alší typ suroviny. Väčšinou majú piesčito – hlinitý charakter. Obsahujú vápnité konkrécie hlavne na styku s podložnými ílmi. Tretím typom suroviny sú viate piesky, ktoré zakrývajú sarmatske íly a vo V a JV časti ložiska aj sprašové hliny. Sú jemno až strednozrnné s 99,36%ným obsahom zŕn. Úložné pomery sú dané morfológiou podložia a ich priemerná hrúbka dosahuje

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 18

6 – 7m. Dĺžka ložiska dosahuje cca 13200m v smere S-J a šírka cca 800m v smere V-Z. Skrývka je tvorená piesčito – ílovitou hlinou s vysokým obsahom humusu a zbytkami rastlíno hrúbke 0,5 – 0,6m a len výnimočne presahuje 1m. Hydrogeologické pomery sú jednoduché a ložisko leží nad miestnou eróznou bázou. Ložisko by bolo možné ťažiť povrchovým spôsobom pri výškach etází max. 7m s otvárkou na V strane.

Použitie a spotrebitelia, ekonomická výnosnosť využitia ložiska: Surovina na ložisku je vhodná po úprave na zmes vhodná na výrobu všetkých druhov tehliarskych výrobkov /krytina, hurdy a pod./

2.2. Demografické, sociálne, spoločenské, kultúrne a historické zdroje

2.2.1. Demografia Zber údajov je zameraný na popis celkovej demografickej situácie, demografickej štruktúry a minimálne 10 ročných trendov v demografickom vývoji. Ide o zber údajov ako – počet obyvateľov, z toho žien, rozdelenie na predproduktívnu, produktívnu a poproduktívnu populáciu podľa jednotlivých obcí a následne aj a celé územie. Príkladom je tabuľka pre 10 ročný vývojový trend za každú obec, a potom sumárna tabuľka za MR. Údaje k týmto sledovaniam má príslušný Štatistický úrad k dispozícii za posledný ukončený kalendárny rok, rovnako ako aj za všetky predchádzajúce roky. Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Bílkove Humence OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 105 muži - - - 96 spolu - - - 201 2008 ženy - - - 104 muži - - - 101 spolu - - - 205 2007 ženy - 48 - 111 muži - 70 - 105 spolu 31 118 67 216 2006 ženy - 50 - 114 muži - 68 - 102 spolu 31 118 67 216 2005 ženy - 53 - 117 muži - 70 - 103 spolu 29 123 68 220 2004 ženy - 53 - 113 muži - 70 - 104 spolu 29 123 65 217 2003 ženy - 53 - 118

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 19

muži - 72 - 108 spolu 34 125 67 226 2002 Ženy - 53 - 119 Muži - 72 - 108 Spolu 36 125 66 227 2001 Ženy - 57 - 125 Muži - 74 - 109 Spolu 36 131 67 234 2000 Ženy - 56 - 125 Muži - 68 - 104 Spolu 36 124 69 229 1999 Ženy - 55 - 125 Muži - 61 - 100 Spolu 38 116 71 225

Vývoj počtu obyvateľstva v obci Bílkove Humence v období od roku 1999 do roku 2009 nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 38 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 116 obyvateľov, z toho bolo 55 žien a 61 mužov. V poproduktívnom veku bolo 71 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 1999 bol 225 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 36 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 124 obyvateľov, z toho bolo 56 žien a 68 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 69 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 229 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 36 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 131 obyvateľov, z toho bolo 57 žien a 74 mužov. V poproduktívnom veku bol počet obyvateľov obce 67. Celkový počet tak predstavoval 234 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 36 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 125 obyvateľov, z toho bolo 53 žien a 72 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 66 obyvateľov obce. Celkový stav bol 227 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 34 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 125 obyvateľov, z toho bolo 53 žien a 72 mužov. V poproduktívnom veku bolo 67 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 226 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 29 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 123 obyvateľov, z toho bolo 53 žien a 70 mužov. V poproduktívnom veku bolo 65 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 217 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 29 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 123 obyvateľov, z toho bolo 53 ž ien a 70 mužov. V poproduktívnom veku bolo 68 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bolo 220 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 31 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 118 obyvateľov, z toho bolo 50 žien a 68 mužov. V poproduktívnom veku bolo 67 obyvateľov obce. Celkový počet tak predstavoval 216 obyvateľov. V roku 2007 bolo 31 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 118 obyvateľov, z toho bolo 48 žien a 70 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 67 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 216 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 bol zaznamenaný len cekový počet obyvateľov. V roku 2008 to bolo 205 obyvateľov (z toho 104 žien a 101 mužov) a v roku 2009 bol počet obyvateľov obce 201, z ktorých bolo 105 žien a 96 mužov.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 20

Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Bílkove Humence má klesajúcu tendenciu. Demograficky ukazovateľ za posledných 11 rokov nám poukazuje na pokles obyvateľstva obce o 24 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Borský Mikuláš OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktív produktívne poproduktívne ne

ženy - - - 1990 2009 muži - - - 1922 spolu - - - 3912 ženy - - - 1997 2008 muži - - - 1933 spolu - - - 3930 ženy - 1153 - 1974 2007 muži - 1347 - 1931 spolu 644 2500 761 3905 ženy - 1153 - 1956 2006 muži - 1348 - 1924 spolu 649 2501 730 3880 ženy - 1160 - 1966 2005 muži - 1330 - 1916 spolu 671 2490 721 3882 ženy - 1174 - 1977 2004 muži - 1310 - 1902 spolu 690 2484 705 3879 ženy - 1167 - 1960 2003 muži - 1298 - 1897 spolu 706 2465 686 3857 Ženy - 1149 - 1952 2002 Muži - 1281 - 1876 Spolu 712 2430 686 3828 Ženy - 1143 - 1953 2001 Muži - 1272 - 1882 Spolu 736 2415 684 3835 Ženy - 1130 - 1952 2000 Muži - 1257 - 1848 Spolu 733 2387 680 3800 Ženy - 1096 - 1937 1999 Muži - 1235 - 1851 Spolu 772 2331 685 3788

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 21

Demografický ukazovateľ v obci Borský Mikuláš nám poukazuje na predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci v období od roku 1999 do roku 2009. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 772 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2331 obyvateľov obce, z toho bolo 1096 žien a 1235 mužov. V poproduktívnom veku bolo 685 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 1999 bol 3788 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 733 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2387 obyvateľov z toho bolo 1130 žien a 1257 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 680 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 3800 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 736 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2415 obyvateľov z toho bolo 1143 žien a 1272 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 684. Celkový počet tak predstavoval 3835 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 712 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 2430 obyvateľov, z toho bolo 1149 žien a 1281 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 686 obyvateľov obce. Celkový stav bol 3828 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 706 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2465 obyvateľov z toho bolo 1167 žien a 1298 mužov. V poproduktívnom veku bolo 686 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 3857 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 690 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2484 obyvateľov, z toho bolo 1174 žien a 1310 mužov. V poproduktívnom veku bolo 705 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 3879 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 671 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2490 obyvateľov, z toho bolo 1160 žien a 1330 mužov. V poproduktívnom veku bolo 721 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bolo 3882 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 649 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2501 obyvateľov, z toho bolo 1153 žien a 1348 mužov. V poproduktívnom veku bolo 730 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov predstavoval 3880 obyvateľov. V roku 2007 bolo 644 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 2500 obyvateľov, z toho bolo 1153 žien a 1347 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 761 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 3905 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 poznáme len celkvý stav obyvateľstva. V roku 2008 bolo v obci 3930 obyvateľov, z toho 1933 mužov a 1997 žien. V roku 2009 bolo v obci 3912 obyvateľov, z toho mužov 1922 a žien 1990. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov sa v obci Borský Mikuláš zvýšil o 23 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Borský Svätý Jur OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 862 muži - - - 742 spolu - - - 1604 2008 ženy - - - 856

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 22

muži - - - 743 spolu - - - 1599 2007 ženy - 455 - 834 muži - 488 - 732 spolu 233 943 390 1566 2006 ženy - 458 - 847 muži - 483 - 734 spolu 249 941 391 1581 2005 ženy - 451 - 836 muži - 480 - 726 spolu 253 931 378 1562 2004 ženy - 449 - 832 muži - 477 - 732 spolu 265 926 373 1564 2003 ženy - 443 - 828 muži - 471 - 728 spolu 270 914 372 1556 2002 Ženy - 436 - 838 Muži - 472 - 731 Spolu 285 908 376 1569 2001 Ženy - 430 - 830 Muži - 466 - 739 Spolu 300 896 373 1569 2000 Ženy - 429 - 834 Muži - 465 - 740 Spolu 307 894 373 1574 1999 Ženy - 434 - 838 Muži - 461 - 743 Spolu 308 895 378 1581 Počet obyvateľov v obci Borský Svätý Jur v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 308 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 895 obyvateľov obce, z toho bolo 434 žien a 461 mužov. V poproduktívnom veku bolo 378 obyvateľov obce. Celkový počet bol 1581 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 307 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 894 obyvateľov, z toho bolo 429 žien a 465 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 373 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1574 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 300 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 896 obyvateľov z toho bolo 430 žien a 466 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 373. Celkový počet tak predstavoval 1569 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 285 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 908 obyvateľov, z toho bolo 436 ž ien a 472 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 376 obyvateľov obce. Celkový stav bol 1569 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 270 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 914 obyvateľov, z toho bolo 443 žien a 471 mužov. V poproduktívnom veku bolo 372 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1556 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 23

v predproduktívnom veku 265 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 926 obyvateľov, z toho bolo 449 žien a 477 mužov. V poproduktívnom veku bolo 373 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 1564 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 253 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 931 obyvateľov, z toho bolo 451 žien a 480 mužov. V poproduktívnom veku bolo 378 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 1562 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 249 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 941 obyvateľov, z toho bolo 451 ž ien a 483 mužov. V poproduktívnom veku bolo 391 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 1581 obyvateľov. V roku 2007 bolo 233 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 943 obyvateľov obce, z toho bolo 455 ž ien a 488 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 390 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 1566 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 sme mali k dispozícii len absolútne počty obyvateľov. Tieto boli: v roku 2008 bol počet obyvateľov 1599, z toho 856 žien a 743 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov v obci 1604, k toho bolo 862 žien a 742 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Borský Svätý Jur sa zvýšil o 23 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Čáry OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 619 muži - - - 624 spolu - - - 1243 2008 ženy - - - 619 muži - - - 629 spolu - - - 1248 2007 ženy - 356 - 614 muži - 453 - 632 spolu 190 809 247 1246 2006 ženy - 349 - 615 muži - 445 - 624 spolu 204 794 244 1242 2005 ženy - 355 - 625 muži - 438 - 628 spolu 209 793 251 1253 2004 ženy - 355 - 621 muži - 441 - 630 spolu 206 796 249 1251 2003 ženy - 349 - 624 muži - 441 - 628 spolu 219 790 243 1252

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 24

2002 Ženy - 356 - 624 Muži - 428 - 630 Spolu 232 784 238 1254 2001 Ženy - 351 - 617 Muži - 432 - 629 Spolu 229 783 234 1246 2000 Ženy - 343 - 608 Muži - 430 - 635 Spolu 233 773 237 1243 1999 Ženy - 340 - 600 Muži - 410 - 617 Spolu 230 750 237 1217

Vývoj počtu obyvateľstva v obci Čáry v období od roku 1999 do roku 2009 nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 230 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 750 obyvateľov obce, z toho bolo 340 žien a 410 mužov. V poproduktívnom veku bolo 237 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 1999 bol 1217 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 233 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 773 obyvateľov, z toho bolo 343 žien a 430 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 237 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1243 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 229 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 783 obyvateľov z toho bolo 351 žien a 432 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 234. Celkový počet tak predstavoval 1246 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 232 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 784 obyvateľov, z toho bolo 356 ž ien a 428 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 238 obyvateľov obce. Celkový stav bol 1254 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 219 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 790 obyvateľov, z toho bolo 349 žien a 410 mužov. V poproduktívnom veku bolo 243 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1252 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 206 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 796 obyvateľov, z toho bolo 355 žien a 441 mužov. V poproduktívnom veku bolo 249 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov v roku 2004 bol 1251. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 209 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 793 obyvateľov, z toho bolo 355 žien a 438 mužov. V poproduktívnom veku bolo 251 obyvateľov obce. Celkový stav obyvateľstva predstavoval 1253 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 204 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 794, z toho bolo 349 žien a 445 mužov. V poproduktívnom veku bolo 244 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov predstavoval 1242 obyvateľov. V roku 2007 bolo 190 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 809 obyvateľov, z toho bolo 356 žien a 453 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 244 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 1242 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 žilo v obci 1599 obyvateľov (z toho 856 žien a 743 mužov), resp. 1243 obyvateľov (z toho 619 žien a 624 mužov). Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Čáry sa zvýšil o 26 obyvateľov.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 25

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Častkov OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 328 muži - - - 295 spolu - - - 623 2008 ženy - - - 322 muži - - - 300 spolu - - - 622 2007 ženy - 172 - 315 muži - 193 - 288 spolu 98 365 140 603 2006 ženy - 174 - 315 muži - 193 - 283 spolu 93 367 138 598 2005 ženy - 177 - 326 muži - 195 - 282 spolu 101 372 135 608 2004 ženy - 181 - 323 muži - 196 - 287 spolu 99 377 134 610 2003 ženy - 173 - 314 muži - 191 - 280 spolu 96 364 134 594 2002 Ženy - 170 - 305 Muži - 188 - 277 Spolu 98 358 126 582 2001 Ženy - 172 - 302 Muži - 182 - 274 Spolu 100 354 122 576 2000 Ženy - 165 - 300 Muži - 181 - 276 Spolu 104 346 126 576 Ženy - 160 - 299 1999 Muži - 178 - 282 Spolu 109 338 134 581 Demografický ukazovateľ o vývoji počtu obyvateľstva v obci Častkov v období od roku 1999 do roku 2009 nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 109 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 338 obyvateľov obce, z toho bolo 160 žien a 178 mužov. V poproduktívnom veku bolo 134 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 1999 bol 581 obyvateľov. V roku 2000 bolo

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 26

v predproduktívnom veku 104 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 346 obyvateľov z toho bolo 165 žien a 181 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 126 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 576 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 100 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 354 obyvateľov z toho bolo 172 žien a 182 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 122. Celkový počet tak predstavoval 576 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 98 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 358 obyvateľov, z toho bolo 170 žien a 188 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 126 obyvateľov obce. Celkový stav bol 582 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 96 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 364 obyvateľov, z toho bolo 173 žien a 191 mužov. V poproduktívnom veku bolo 134 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 594 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 199 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 377 obyvateľov, z toho bolo 181 žien a 196 mužov. V poproduktívnom veku bolo 134 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 610 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 101 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 372 obyvateľov obce, z toho bolo 177 žien a 195 mužov. V poproduktívnom veku bolo 135 obyvateľov obce. Celkový stav obyvateľstva bolo 608 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 93 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 367 z toho bolo 174 žien a 193 mužov. V poproduktívnom veku bolo 138 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov predstavoval 598 obyvateľov. V roku 2007 bolo 98 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 365 obyvateľov, z toho bolo 172 žien a 193 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 140 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 603 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 bol počet obyvateľov v obci 622 (z toho 322 žien a 300 mužov) a 623 obyvateľov (z toho 328 žien a 295 mužov). Pri porovnaní týchto demografických ukazovateľov za posledných 11 rokov, môžeme konštatovať, že počet obyvateľov sa v obci Častkov zvýšil o 42 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Dojč OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 631 muži - - - 636 spolu - - - 1267 2008 ženy - - - 628 muži - - - 635 spolu - - - 1263 2007 ženy - 370 - 623 muži - 435 - 631 spolu 199 805 250 1254 2006 ženy - 362 - 618 muži - 428 - 630 spolu 207 790 251 1248 2005 ženy - 370 - 623

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 27

muži - 427 - 634 spolu 211 797 249 1257 2004 ženy - 368 - 614 muži - 416 - 627 spolu 201 784 256 1241 ženy - 362 - 610 2003 muži - 401 - 609 spolu 200 763 256 1219 2002 ženy - 364 - 600 muži - 391 - 605 spolu 203 755 247 1205 2001 ženy - 352 - 592 muži - 389 - 603 spolu 205 741 249 1195 2000 ženy - 340 - 595 muži - 382 - 590 spolu 207 722 256 1185 1999 ženy - 323 - 589 muži - 372 - 581 spolu 219 695 256 1170

Získane demografické údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky o vývoji počtu obyvateľstva v obci Dojč v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 219 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 695 obyvateľov obce, z toho bolo 323 žien a 372 mužov. V poproduktívnom veku bolo 256 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov obce v roku 1999 bol 1170. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 207 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 722 obyvateľov, z toho bolo 340 žien a 382 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 256 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1185 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 205 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 741 obyvateľov obce, z toho bolo 352 žien a 389 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 249. Celkový počet predstavoval 1195 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 203 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 755 obyvateľov, z toho bolo 364 žien a 391 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 247 obyvateľov obce. Celkový stav bol 1205 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 200 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 763 obyvateľov obce, z toho bolo 362 žien a 401 mužov. V poproduktívnom veku bolo 256 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1219 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 201 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 784 obyvateľov z toho bolo 368 žien a 416 mužov. V poproduktívnom veku bolo 256 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 1241 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 211 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 797 obyvateľov, z toho bolo 370 žien a 427 mužov. V poproduktívnom veku bolo 249 obyvateľov obce. Celkový stav obyvateľstva bol 1257 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 207 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 790 obyvateľov, z toho bolo 362 žien a 428 mužov.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 28

V poproduktívnom veku bolo 251 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov predstavoval 1248 obyvateľov. V roku 2007 bolo 199 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 805 obyvateľov z toho bolo 370 žien a 435 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 250 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 1254 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 máme k dispozícii len celkový počet obyvateľov. V roku 2008 bol počet obyvateľov 1257, z toho 628 žien a 635 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov 1267, z toho 621 žien a 631 žien a 636 mužov. Podľa porovnania uvedených demografických ukazovateľov môžeme konštatovať, že počet obyvateľov sa v obci Dojč zvýšil o 97 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Hlboké OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 480 muži - - - 464 spolu - - - 944 2008 ženy - - - 459 muži - - - 485 spolu - - - 944 2007 ženy - 238 - 478 muži - 304 - 451 spolu 135 542 252 929 2006 ženy - 237 - 474 muži - 294 - 442 spolu 132 531 253 916 2005 ženy - 240 - 472 muži - 295 - 446 spolu 133 535 250 918 2004 ženy - 238 - 472 muži - 289 - 433 spolu 125 527 253 905 2003 ženy - 231 - 455 muži - 274 - 417 spolu 113 505 254 872 2002 Ženy - 231 - 448 Muži - 260 - 406 Spolu 113 491 250 854 2001 Ženy - 230 - 448 Muži - 261 - 408 Spolu 116 491 249 856 2000 Ženy - 233 - 447 Muži - 269 - 411

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 29

Spolu 117 502 239 858 1999 Ženy - 227 - 446 Muži - 263 - 406 Spolu 125 490 237 852

Počet obyvateľov v obci Hlboké v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 125 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 490 obyvateľov obce, z toho bolo 227 žien a 263 mužov. V poproduktívnom veku bolo 237 obyvateľov obce. Celkový počet bol 852 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 117 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 502 obyvateľov, z toho bolo 233 žien a 269 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 239 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 858 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 116 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 491 obyvateľov z toho bolo 230 žien a 261 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 249. Celkový počet tak predstavoval 856 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 113 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 491 obyvateľov, z toho bolo 231 žien a 260 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 250 obyvateľov obce. Celkový stav bol 854 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 113 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 505 obyvateľov, z toho bolo 231 žien a 274 mužov. V poproduktívnom veku bolo 254 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 872 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 125 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 527 obyvateľov, z toho bolo 238 žien a 289 mužov. V poproduktívnom veku bolo 253 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 905 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 133 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 535 obyvateľov, z toho bolo 240 žien a 295 mužov. V poproduktívnom veku bolo 250 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 918 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 132 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 531 obyvateľov, z toho bolo 237 žien a 294 mužov. V poproduktívnom veku bolo 253 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 916 obyvateľov. V roku 2007 bolo 135 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 542 obyvateľov obce, z toho bolo 238 ž ien a 304 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 253 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 929 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 bol celkový počet obyvateľov obce 944 (z toho 459 žien a 485 mužov), resp. 944 (z toho 480 žien a 464 mužov). Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov za posledných 11 rokov sa v obci Hlboké zvýšil o 92 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Koválov OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 349

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 30

muži - - - 373 spolu - - - 722 2008 ženy - - - 341 muži - - - 372 spolu - - - 713 2007 ženy - 168 - 323 muži - 243 - 354 spolu 101 411 165 677 2006 ženy - 166 - 320 muži - 234 - 342 spolu 105 400 157 662 2005 ženy - 171 - 323 muži - 223 - 336 spolu 103 394 162 659 2004 ženy - 172 - 323 muži - 214 - 333 spolu 117 386 153 656 2003 ženy - 172 - 328 muži - 206 - 320 spolu 123 378 147 648 Ženy - 168 - 339 2002 Muži - 214 - 324 Spolu 127 382 154 663 2001 Ženy - 161 - 333 Muži - 205 - 321 Spolu 129 366 159 654 2000 Ženy - 174 - 341 Muži - 206 - 325 Spolu 140 380 146 666 1999 Ženy - 173 - 338 Muži - 198 - 317 Spolu 139 371 145 655

Demografický ukazovateľ o vývoji počtu obyvateľstva v obci Koválov v období od roku 1999 do roku 2009 nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 139 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 371 obyvateľov obce, z toho bolo 173 žien a 198 mužov. V poproduktívnom veku bolo 145 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 1999 bol 655 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 140 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 380 obyvateľov z toho bolo 174 žien a 206 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 146 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 666 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 129 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 366 obyvateľov z toho bolo 161 žien a 205 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 159. Celkový počet tak predstavoval 654 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 127 obyvateľov,

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 31

v produktívnom veku bolo v obci 382 obyvateľov, z toho bolo 168 žien a 214 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 154 obyvateľov obce. Celkový stav bol 663 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 123 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 378 obyvateľov, z toho bolo 172 žien a 206 mužov. V poproduktívnom veku bolo 147 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 648 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 117 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 386 obyvateľov, z toho bolo 172 žien a 214 mužov. V poproduktívnom veku bolo 153 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 656 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 103 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 394 obyvateľov obce, z toho bolo 171 žien a 223 mužov. V poproduktívnom veku bolo 162 obyvateľov obce. Celkový stav obyvateľstva bolo 659 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 105 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 400, z toho bolo 166 žien a 234 mužov. V poproduktívnom veku bolo 157 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov predstavoval 662 obyvateľov. V roku 2007 bolo 101 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 411 obyvateľov, z toho bolo 168 žien a 243 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 165 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 677 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 je počet obyvateľov 713 (z toho je 341 žie na 372 mužov), resp. 722 obyvateľov (z toho 349 žien a 373 mužov). Pri porovnaní týchto demografických ukazovateľov môžeme konštatovať, že sa počet zvýžil o 67 obyvateľov obce Koválov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Kuklov OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 424 muži - - - 391 spolu - - - 815 2008 ženy - - - 432 muži - - - 388 spolu - - - 820 2007 ženy - 263 - 431 muži - 262 - 383 spolu 145 525 144 814 2006 ženy - 256 - 424 muži - 265 - 383 spolu 138 521 148 807 2005 ženy - 248 - 423 muži - 263 - 385 spolu 144 511 153 808 2004 ženy - 244 - 416 muži - 255 - 374 spolu 140 499 151 790

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 32

2003 ženy - 232 - 408 muži - 244 - 365 spolu 147 476 150 773 2002 Ženy - 233 - 399 Muži - 244 - 371 Spolu 143 477 150 770 2001 Ženy - 231 - 398 Muži - 239 - 373 Spolu 149 470 152 771 2000 Ženy - 209 - 376 Muži - 234 - 356 Spolu 138 443 151 732 1999 Ženy - 206 - 382 Muži - 236 - 356 Spolu 137 442 159 738

Počet obyvateľov v obci Kuklov v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 137 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 442 obyvateľov obce, z toho bolo 206 žien a 236 mužov. V poproduktívnom veku bolo 159 obyvateľov obce. Celkový počet bol 738 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 138 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 443 obyvateľov, z toho bolo 209 žien a 234 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 151 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 732 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 149 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 470 obyvateľov z toho bolo 231 žien a 239 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 152. Celkový počet tak predstavoval 771 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 143 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 476 obyvateľov, z toho bolo 232 žien a 244 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 150 obyvateľov obce. Celkový stav bol 773 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 147 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 476 obyvateľov, z toho bolo 232 žien a 244 mužov. V poproduktívnom veku bolo 150 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 773 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 140 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 499 obyvateľov, z toho bolo 244 žien a 255 mužov. V poproduktívnom veku bolo 151 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 790 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 144 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 511 obyvateľov, z toho bolo 248 žien a 263 mužov. V poproduktívnom veku bolo 153 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 808 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 138 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 521 obyvateľov, z toho bolo 256 ž ien a 265 mužov. V poproduktívnom veku bolo 148 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 807 obyvateľov. V roku 2007 bolo 145 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 525 obyvateľov obce, z toho bolo 263 žien a 262 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 144 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 814 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 bol počet obyvateľov 820 (z toho 432 žien a 388 mužov), resp. 815 obyvateľov (z toho 424 žien a 391 mužov).

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 33

Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Kuklov sa zvýšil o 77 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Kúty OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 2097 muži - - - 2108 spolu - - - 4205 2008 ženy - - - 2101 muži - - - 2093 spolu - - - 4194 2007 ženy - 1198 - 2090 muži - 1462 - 2074 spolu 714 2660 790 4164 2006 ženy - 1187 - 2066 muži - 1432 - 2058 spolu 723 2619 782 4124 2005 ženy - 1189 - 2055 muži - 1430 - 2066 spolu 738 2619 764 4121 2004 ženy - 1194 - 2068 muži - 1430 - 2061 spolu 758 2624 747 4129 2003 ženy - 1194 - 2057 muži - 1414 - 2052 spolu 769 2608 732 4109 2002 Ženy - 1193 - 2063 Muži - 1394 - 2045 Spolu 792 2587 729 4108 2001 Ženy - 1187 - 2074 Muži - 1384 - 2039 Spolu 819 2571 723 4113 2000 Ženy - 1179 - 2068 Muži - 1379 - 2035 Spolu 814 2558 731 4103

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 34

1999 Ženy - 1157 - 2069 Muži - 1367 - 2047 Spolu 860 2524 732 4116

Demografický ukazovateľ o vývoji počtu obyvateľstva v obci Kúty v období od roku 1996 do roku 2009 nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 860 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2524 obyvateľov obce, z toho bolo 1157 žien a 1367 mužov. V poproduktívnom veku bolo 732 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 1999 bol 4116 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 814 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2558 obyvateľov z toho bolo 1179 žien a 1379 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 731 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 4103 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 819 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2571 obyvateľov z toho bolo 1187 žien a 1384 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 723. Celkový počet tak predstavoval 4113 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 792 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 2587 obyvateľov, z toho bolo 1193 žien a 1394 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 729 obyvateľov obce. Celkový stav bol 4108 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 769 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2608 obyvateľov, z toho bolo 1194 žien a 1414 mužov. V poproduktívnom veku bolo 732 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 4109 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 758 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2624 obyvateľov, z toho bolo 1194 žien a 1430 mužov. V poproduktívnom veku bolo 747obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 4129 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 738 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2619 obyvateľov obce, z toho bolo 1189 žien a 1430 mužov. V poproduktívnom veku bolo 764 obyvateľov obce. Celkový stav obyvateľstva bolo 4121 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 723 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 2619, z toho bolo 1187 žien a 1432 mužov. V poproduktívnom veku bolo 782 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov predstavoval 4124 obyvateľov. V roku 2007 bolo 714 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 2660 obyvateľov, z toho bolo 1198 žien a 1462 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 790 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 4146 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 máme k dispozícii len elkový počet obyvateľov. V roku 2008 to bolo 4149 obyvateľov, z ktorých bolo 2101 žien a 2093 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov 4205, z ktorých bolo 2097 žien a 2108 mužov. Pri porovnaní týchto demografických ukazovateľov za posledných 11 rokov, môžeme konštatovať, že počet obyvateľov sa v obci Kúty zvýšil o 89 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Moravský Svätý Ján OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 1074 muži - - - 1085

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 35

spolu - - - 2159 2008 ženy - - - 1069 muži - - - 1081 spolu - - - 2150 2007 ženy - 616 - 1051 muži - 769 - 1079 spolu 326 1385 419 2130 2006 ženy - 610 - 1044 muži - 749 - 1071 spolu 343 1359 413 2115 2005 ženy - 598 - 1023 muži - 741 - 1053 spolu 352 1339 385 2076 2004 ženy - 597 - 1028 muži - 733 - 1046 spolu 367 1330 377 2074 2003 ženy - 596 - 1022 muži - 736 - 1036 spolu 367 1332 359 2058 2002 Ženy - 594 - 1013 Muži - 724 - 1032 Spolu 377 1318 350 2045 2001 Ženy - 577 - 990 Muži - 700 - 1014 Spolu 372 1277 355 2004 2000 Ženy - 578 - 982 Muži - 707 - 1033 Spolu 380 1285 350 2015 1999 Ženy - 566 - 971 Muži - 718 - 1033 Spolu 378 1284 342 2004

Počet obyvateľov v obci Moravský Svätý Ján v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 378 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1248 obyvateľov obce, z toho bolo 566 žien a 718 mužov. V poproduktívnom veku bolo 342 obyvateľov obce. Celkový počet bol 2004 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 380 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1285 obyvateľov, z toho bolo 578 žien a 707 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 350 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 2015 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 372 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1277 obyvateľov z toho bolo 577 žien a 700 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 355. Celkový počet tak predstavoval 2004 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 377 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 1318 obyvateľov, z toho bolo 594 žien a 724 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 36

350 obyvateľov obce. Celkový stav bol 2045 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 367 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1332 obyvateľov, z toho bolo 596 žien a 736 mužov. V poproduktívnom veku bolo 359 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 2038 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 367 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1330 obyvateľov, z toho bolo 597 žien a 733 mužov. V poproduktívnom veku bolo 377 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 2074 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 352 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1339 obyvateľov, z toho bolo 598 žien a 741 mužov. V poproduktívnom veku bolo 385 obyvateľov obce. Celkový stav obyvateľstva bol 2076 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 343 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1359 obyvateľov, z toho bolo 610 žien a 749 mužov. V poproduktívnom veku bolo 413 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 2115 obyvateľov. V roku 2007 bolo 326 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 1385 obyvateľov obce, z toho bolo 616 žien a 769 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 419 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 2130 obyvateľov. V roku 2008 a 2009 bol počet obyvateľov nasledovný: 2150 (z toho 1069 žien a 1081 mužov), resp. 2159 , z ktorých bolo 1074 žien a 1085 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Moravský Svätý Ján sa zvýšil o 155 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Podbranč OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 311 muži - - - 295 spolu - - - 606 2008 ženy - - - 312 muži - - - 305 spolu - - - 617 2007 ženy - 186 - 315 muži - 219 - 305 spolu 63 405 152 620 2006 ženy - 186 - 317 muži - 222 - 309 spolu 66 408 152 629 2005 ženy - 187 - 324 muži - 218 - 315 spolu 75 405 159 639 2004 ženy - 183 - 329 muži - 218 - 316 spolu 82 401 162 645

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 37

2003 ženy - 190 - 334 muži - 211 - 314 spolu 83 401 164 648 2002 Ženy - 181 - 331 Muži - 204 - 303 Spolu 81 385 168 634 2001 Ženy - 187 - 341 Muži - 210 - 318 Spolu 81 397 181 659 2000 Ženy - 190 - 347 Muži - 204 - 323 Spolu 82 394 194 670 1999 Ženy - 192 - 358 Muži - 203 - 327 Spolu 99 395 191 685

Demografický ukazovateľ o vývoji počtu obyvateľstva v obci Podbranč v období od roku 1999 do roku 2009 nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 99 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 395 obyvateľov obce, z toho bolo 192 žien a 203 mužov. V poproduktívnom veku bolo 191 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 1999 bol 685 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 82 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 394 obyvateľov z toho bolo 190 žien a 204 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 194 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 690 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 81 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 397 obyvateľov z toho bolo 187 žien a 210 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 181. Celkový počet tak predstavoval 659 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 81 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 385 obyvateľov, z toho bolo 181 žien a 204 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 168 obyvateľov obce. Celkový stav bol 634 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 83 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 401 obyvateľov, z toho bolo 190 žien a 211 mužov. V poproduktívnom veku bolo 164 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 648 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 82 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 401 obyvateľov, z toho bolo 183 žien a 211 mužov. V poproduktívnom veku bolo 162 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 645 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 75 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 405 obyvateľov obce, z toho bolo 187 žien a 218 mužov. V poproduktívnom veku bolo 159 obyvateľov obce. Celkový stav obyvateľstva bolo 639 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 66 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 408, z toho bolo 186 žien a 222 mužov. V poproduktívnom veku bolo 152 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov predstavoval 629 obyvateľov. V roku 2007 bolo 63 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 405 obyvateľov, z toho bolo 186 žien a 219 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 152 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 620 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 bol

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 38

celkový počet obyvateľov 617, z toho 312 žien a 305 mužov, resp. 606 obyvateľov, z ktoržch bolo 311 žien a 295 mužov. Pri porovnaní týchto demografických ukazovateľov za posledných 11 rokov, môžeme konštatovať, že počet obyvateľov sa v obci Podbranč znížil o 79 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Rohov OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 245 muži - - - 150 spolu - - - 395 2008 ženy - - - 243 muži - - - 146 spolu - - - 389 2007 ženy - 179 - 238 muži - 96 - 142 spolu 40 275 65 380 2006 ženy - 182 - 241 muži - 95 - 140 spolu 43 277 61 381 2005 ženy - 180 - 248 muži - 89 - 139 spolu 50 269 68 387 2004 ženy - 181 - 250 muži - 90 - 136 spolu 47 271 68 386 2003 ženy - 176 - 248 muži - 93 - 140 spolu 53 269 66 388 2002 Ženy - 188 - 262 Muži - 92 - 143 Spolu 55 280 70 405 2001 Ženy - 190 - 263 Muži - 98 - 145 Spolu 50 288 70 408 2000 Ženy - 174 - 240 Muži - 100 - 143 Spolu 37 274 72 383 1999 Ženy - 177 - 243 Muži - 103 - 143 Spolu 36 280 70 386

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 39

Počet obyvateľov v obci Rohov v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 36 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 280 obyvateľov obce, z toho bolo 177 žien a 103 mužov. V poproduktívnom veku bolo 70 obyvateľov obce. Celkový počet bol 386 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 37 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 274 obyvateľov, z toho bolo 174 žien a 100 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 72 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 383 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 50 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 288 obyvateľov z toho bolo 190 žien a 98 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 70. Celkový počet tak predstavoval 408 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 55 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 280 obyvateľov, z toho bolo 188 žien a 92 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 70 obyvateľov obce. Celkový stav bol 405 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 53 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 269 obyvateľov, z toho bolo 176 žien a 93 mužov. V poproduktívnom veku bolo 66 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 388 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 47 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 271 obyvateľov, z toho bolo 181 žien a 90 mužov. V poproduktívnom veku bolo 68 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 386 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 50 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 269 obyvateľov, z toho bolo 180 žien a 89 mužov. V poproduktívnom veku bolo 68 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 389 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 43 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 277 obyvateľov, z toho bolo 182 žien a 95 mužov. V poproduktívnom veku bolo 61 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 381 obyvateľov. V roku 2007 bolo 40 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 275 obyvateľov obce, z toho bolo 179 ž ien a 96 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 65 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 380 obyvateľov. V roku 2008 bol celkový počet obyvateľov 389, z toho 243 žien a 146 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov v obci 395, z toho 245 ž ien a 150 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Rohov sa zvýšil o 10 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Rovensko OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 202 muži - - - 206 spolu - - - 408 2008 ženy - - - 195 muži - - - 199 spolu - - - 394 2007 ženy - 103 - 193

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 40

muži - 130 - 200 spolu 56 233 104 393 2006 ženy - 98 - 197 muži - 126 - 188 spolu 56 224 104 385 2005 ženy - 100 - 184 muži - 130 - 197 spolu 53 230 98 381 2004 ženy - 96 - 178 muži - 123 - 191 spolu 50 219 100 369 2003 ženy - 94 - 180 muži - 122 - 187 spolu 53 216 98 367 2002 Ženy - 92 - 178 Muži - 122 - 187 Spolu 54 214 97 365 2001 Ženy - 97 - 182 Muži - 124 - 191 Spolu 57 221 95 373 2000 Ženy - 107 - 186 Muži - 124 - 192 Spolu 55 231 92 378 Ženy - 102 - 181 1999 Muži - 117 - 184 Spolu 50 219 96 365

Demografický ukazovateľ o vývoji počtu obyvateľstva v obci Rovensko v období od roku 1999 do roku 2009 nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 50 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 219 obyvateľov obce, z toho bolo 102 žien a 117 mužov. V poproduktívnom veku bolo 55 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 1999 bol 365 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 55 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 231 obyvateľov z toho bolo 107 žien a 124 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 92 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 378 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 57 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 221 obyvateľov z toho bolo 97 žien a 124 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 95. Celkový počet tak predstavoval 373 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 54 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 214 obyvateľov, z toho bolo 92 žien a 122 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 97 obyvateľov obce. Celkový stav bol 365 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 53 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 216 obyvateľov, z toho bolo 94 žien a 122 mužov. V poproduktívnom veku bolo 98 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 367 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 50 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 219 obyvateľov, z toho

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 41

bolo 96 žien a 123 mužov. V poproduktívnom veku bolo 100 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 369 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 53 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 230 obyvateľov obce, z toho bolo 100 ž ien a 130 mužov. V poproduktívnom veku bolo 98 obyvateľov obce. Celkový stav obyvateľstva bolo 381 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 56 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 224, z toho bolo 98 žien a 126 mužov. V poproduktívnom veku bolo 104 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov predstavoval 385 obyvateľov. V roku 2007 bolo 56 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 233 obyvateľov, z toho bolo 103 žien a 130 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 104 obyvateľov. Celkový počet tak predstavoval 393 obyvateľov. V rokoch 2008 a 2009 bol cekový počet obyvateľov 394 (z toho 195 žien a 199 mužov), resp. 408 obyvateľov (z toho 202 žien a 206 mužov). Pri porovnaní týchto demografických ukazovateľov za posledných 11 rokov, môžeme konštatovať, že počet obyvateľov sa v obci Rovensko zvýšil o 43 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Rybky OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 221 muži - - - 230 spolu - - - 451 2008 ženy - - - 226 muži - - - 229 spolu - - - 455 2007 ženy - 123 - 222 muži - 149 - 232 spolu 82 272 100 454 2006 ženy - 122 - 222 muži - 145 - 233 spolu 87 267 101 455 2005 ženy - 122 - 223 muži - 144 - 232 spolu 88 266 101 455 2004 ženy - 118 - 213 muži - 142 - 228 spolu 80 260 101 441 2003 ženy - 125 - 214 muži - 140 - 225 spolu 82 265 92 439 2002 Ženy - 121 - 209 Muži - 139 - 221 Spolu 78 260 92 430

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 42

2001 Ženy - 119 - 209 Muži - 137 - 217 Spolu 77 256 93 426 2000 Ženy - 114 - 198 Muži - 141 - 213 Spolu 65 255 91 411 Ženy - 116 - 201 1999 Muži - 138 - 212 Spolu 68 254 91 413

Počet obyvateľov v obci Rybky v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 68 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 254 obyvateľov obce, z toho bolo 116 žien a 138 mužov. V poproduktívnom veku bolo 91 obyvateľov obce. Celkový počet bol 413 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 65 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 255 obyvateľov, z toho bolo 114 žien a 141 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 91 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 411 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 77 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 256 obyvateľov z toho bolo 119 žien a 137 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 93. Celkový počet tak predstavoval 426 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 78 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 260 obyvateľov, z toho bolo 121 žien a 139 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 92 obyvateľov obce. Celkový stav bol 430 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 82 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 265 obyvateľov, z toho bolo 125 žien a 140 mužov. V poproduktívnom veku bolo 92 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 439 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 80 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 260 obyvateľov, z toho bolo 118 žien a 142 mužov. V poproduktívnom veku bolo 101 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 441 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 88 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 266 obyvateľov, z toho bolo 122 žien a 144 mužov. V poproduktívnom veku bolo 101 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 455 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 87 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 267 obyvateľov, z toho bolo 122 ž ien a 145 mužov. V poproduktívnom veku bolo 101 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 455 obyvateľov. V roku 2007 bolo 82 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 272 obyvateľov obce, z toho bolo 123 ž ien a 149 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 100 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 454 obyvateľov. V roku 2008 bol cekový počet obyvateľov obce 455, z toho 226 žien a 229 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov v obci 451, z ktorých bolo 221 žien a 230 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Rybky sa zvýšil o 38 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Sekule

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 43

OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 861 muži - - - 837 spolu - - - 1698 2008 ženy - - - 851 muži - - - 835 spolu - - - 1686 2007 ženy - 500 - 844 muži - 593 - 817 spolu 256 1093 312 1666 2006 ženy - 484 - 834 muži - 587 - 808 spolu 261 1071 310 1642 2005 ženy - 474 - 829 muži - 578 - 806 spolu 275 1052 308 1635 2004 ženy - 455 - 822 muži - 563 - 811 spolu 307 1018 308 1633 2003 ženy - 436 - 808 muži - 560 - 811 spolu 310 996 313 1619 Ženy - 427 - 801 2002 Muži - 542 - 797 Spolu 318 969 311 1598 2001 Ženy - 425 - 812 Muži - 533 - 800 Spolu 338 958 316 1612 2000 Ženy - 421 - 799 Muži - 526 - 787 Spolu 332 947 307 1586 1999 Ženy - 412 - 791 Muži - 512 - 784 Spolu 342 924 309 1575 Počet obyvateľov v obci Sekule v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 342 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 924 obyvateľov obce, z toho bolo 412 žien a 512 mužov. V poproduktívnom veku bolo 309 obyvateľov obce. Celkový počet bol 1575 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 332 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 947 obyvateľov, z toho bolo 421 žien a 526 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 307 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1586 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 44

veku 338 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 958 obyvateľov z toho bolo 425 žien a 533 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 316. Celkový počet tak predstavoval 1612 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 318 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 969 obyvateľov, z toho bolo 427 žien a 542 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 311 obyvateľov obce. Celkový stav bol 1598 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 310 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 996 obyvateľov, z toho bolo 436 žien a 560 mužov. V poproduktívnom veku bolo 313 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1619 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 307 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1018 obyvateľov, z toho bolo 455 žien a 563 mužov. V poproduktívnom veku bolo 308 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 1633 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 275 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1052 obyvateľov, z toho bolo 474 ž ien a 578 mužov. V poproduktívnom veku bolo 308 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 1635 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 261 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1071 obyvateľov, z toho bolo 484 žien a 587 mužov. V poproduktívnom veku bolo 310 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 1642 obyvateľov. V roku 2007 bolo 256 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 1039 obyvateľov obce, z toho bolo 500 žien a 593 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 312 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 1666 obyvateľov. V roku 2008 bol cekový počet obyvateľov obce 1686, z toho 851 žien a 835 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov v obci 1698, z ktorých bolo 861 žien a 837 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Sekule sa zvýšil o 123 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Smrdáky OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 366 muži - - - 362 spolu - - - 728 2008 ženy - - - 363 muži - - - 365 spolu - - - 728 2007 ženy - 223 - 354 muži - 263 - 356 spolu 80 486 144 710 2006 ženy - 182 - 312 muži - 218 - 301 spolu 81 400 132 613 2005 ženy - 178 - 305

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 45

muži - 222 - 305 spolu 82 400 128 610 2004 ženy - 174 - 303 muži - 220 - 300 spolu 83 394 126 603 2003 ženy - 179 - 317 muži - 225 - 303 spolu 93 404 123 620 2002 Ženy - 183 - 316 Muži - 223 - 304 Spolu 96 406 118 620 2001 Ženy - 181 - 317 Muži - 227 - 311 Spolu 106 408 114 628 2000 Ženy - 185 - 327 Muži - 229 - 322 Spolu 120 414 115 649 1999 Ženy - 183 - 328 Muži - 223 - 319 Spolu 125 406 116 647 Počet obyvateľov v obci Smrdáky v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 125 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 406 obyvateľov obce, z toho bolo 183 žien a 223 mužov. V poproduktívnom veku bolo 116 obyvateľov obce. Celkový počet bol 647 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 120 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 414 obyvateľov, z toho bolo 185 žien a 229 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 115 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 649 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 106 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 408 obyvateľov z toho bolo 181 žien a 227 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 114. Celkový počet tak predstavoval 628 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 96 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 406 obyvateľov, z toho bolo 183 žien a 223 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 118 obyvateľov obce. Celkový stav bol 620 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 93 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 404 obyvateľov, z toho bolo 179 žien a 225 mužov. V poproduktívnom veku bolo 123 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 620 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 83 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 394 obyvateľov, z toho bolo 174 žien a 220 mužov. V poproduktívnom veku bolo 126 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 603 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 82 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 400 obyvateľov, z toho bolo 178 žien a 222 mužov. V poproduktívnom veku bolo 128 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 610 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 81 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 400 obyvateľov, z toho bolo 182 ž ien a 218 mužov. V poproduktívnom veku bolo 132 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 613 obyvateľov. V roku 2007 bolo 80 obyvateľov v predproduktívnom veku,

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 46

v produktívnom veku bolo 486 obyvateľov obce, z toho bolo 223 ž ien a 263 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 144 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 710 obyvateľov. V roku 2008 bol cekový počet obyvateľov obce 728, z toho 363 žien a 365 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov v obci 728, z ktorých bolo 366 žien a 362 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Smrdáky sa zvýšil o 81 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Sobotište OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

2009 ženy - - - 774 muži - - - 729 spolu - - - 1503 2008 ženy - - - 774 muži - - - 721 spolu - - - 1495 2007 ženy - 434 - 766 muži - 499 - 727 spolu 195 933 365 1493 2006 ženy - 441 - 779 muži - 496 - 729 spolu 209 937 362 1508 2005 ženy - 447 - 784 muži - 504 - 736 spolu 211 951 358 1520 2004 ženy - 456 - 798 muži - 504 - 738 spolu 222 960 354 1536 2003 ženy - 454 - 797 muži - 506 - 737 spolu 221 960 353 1534 2002 Ženy - 454 - 795 Muži - 507 - 734 Spolu 226 961 342 1529 2001 Ženy - 458 - 803 Muži - 502 - 732

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 47

Spolu 226 960 349 1535 2000 Ženy - 463 - 813 Muži - 502 - 745 Spolu 239 965 354 1558 1999 Ženy - 463 - 808 Muži - 506 - 742 Spolu 235 969 346 1550 Počet obyvateľov v obci Sobotište v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 235 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 969 obyvateľov obce, z toho bolo 463 žien a 506 mužov. V poproduktívnom veku bolo 346 obyvateľov obce. Celkový počet bol 1550 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 239 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 965 obyvateľov, z toho bolo 463 žien a 502 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 354 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1558 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 226 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 960 obyvateľov z toho bolo 458 žien a 502 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 349. Celkový počet tak predstavoval 1535 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 226 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 961 obyvateľov, z toho bolo 454 žien a 507 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 342 obyvateľov obce. Celkový stav bol 1529 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 221 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 960 obyvateľov, z toho bolo 454 žien a 506 mužov. V poproduktívnom veku bolo 353 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1534 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 222 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 960 obyvateľov, z toho bolo 456 žien a 504 mužov. V poproduktívnom veku bolo 354 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 1536 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 211 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 951 obyvateľov, z toho bolo 447 žien a 504 mužov. V poproduktívnom veku bolo 358 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 1520 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 209 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 938 obyvateľov, z toho bolo 441 ž ien a 496 mužov. V poproduktívnom veku bolo 362 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 1508 obyvateľov. V roku 2007 bolo 195 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 933 obyvateľov obce, z toho bolo 434 žien a 499 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 365 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 1493 obyvateľov. V roku 2008 bol cekový počet obyvateľov obce 1495, z toho 766 žien a 727 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov v obci 1503, z ktorých bolo 774 žien a 729 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Sobotište sa znížil o 47 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Šajdíkove Humence OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 48

2009 ženy - - - 562 muži - - - 532 spolu - - - 1094 2008 ženy - - - 565 muži - - - 527 spolu - - - 1092 2007 ženy - 328 - 568 muži - 370 - 528 spolu 165 698 233 1096 2006 ženy - 331 - 567 muži - 359 - 533 spolu 181 690 229 1100 2005 ženy - 335 - 569 muži - 365 - 539 spolu 186 700 222 1108 2004 ženy - 336 - 571 muži - 362 - 544 spolu 201 698 216 1115 2003 ženy - 338 - 570 muži - 361 - 540 spolu 203 699 208 1110 2002 Ženy - 339 - 566 Muži - 359 - 543 Spolu 216 698 195 1109 2001 Ženy - 337 - 569 Muži - 355 - 551 Spolu 229 692 199 1120 2000 Ženy - 327 - 562 Muži - 355 - 548 Spolu 225 682 203 1110 1999 Ženy - 327 - 562 Muži - 349 - 543 Spolu 229 676 200 1105

Počet obyvateľov v obci Šajdíkove Humence v období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 229 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 676 obyvateľov obce, z toho bolo 327 žien a 349 mužov. V poproduktívnom veku bolo 200 obyvateľov obce. Celkový počet bol 1105 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 225 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 682 obyvateľov, z toho bolo 327 žien a 355 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 203 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1110 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 229 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 692 obyvateľov z toho bolo 337 žien a 355 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 199. Celkový počet tak predstavoval

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 49

1120 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 216 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 698 obyvateľov, z toho bolo 339 žien a 359 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 195 obyvateľov obce. Celkový stav bol 1109 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 209 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 699 obyvateľov, z toho bolo 338 žien a 361 mužov. V poproduktívnom veku bolo 208 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1110 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 201 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 698 obyvateľov, z toho bolo 336 žien a 362 mužov. V poproduktívnom veku bolo 216 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 1115 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 186 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 700 obyvateľov, z toho bolo 335 žien a 365 mužov. V poproduktívnom veku bolo 222 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 1108 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 181 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 690 obyvateľov, z toho bolo 331 ž ien a 359 mužov. V poproduktívnom veku bolo 229 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 1100 obyvateľov. V roku 2007 bolo 165 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 698 obyvateľov obce, z toho bolo 328 žien a 370 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 233 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak predstavoval 1096 obyvateľov. V roku 2008 bol cekový počet obyvateľov obce 1092, z toho 565 žien a 527 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov v obci 1094, z ktorých bolo 562 žien a 532 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Šajdíkove Humence sa znížil o 11 obyvateľov.

Tabuľka – Vývoj počtu obyvateľov v obci Štefanov OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívne produktívne poproduktívne

2009 ženy - - - 833 muži - - - 822 spolu - - - 1655 2008 ženy - - - 835 muži - - - 830 spolu - - - 1665 2007 ženy - 468 - 837 muži - 521 - 823 spolu 343 989 328 1660 2006 ženy - 466 - 839 muži - 536 - 830 spolu 340 1002 327 1669 2005 ženy - 461 - 821 muži - 529 - 820 spolu 334 990 317 1641 2004 ženy - 464 - 807

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 50

muži - 525 - 814 spolu 331 989 301 1621 ženy - 463 - 808 2003 muži - 513 - 808 spolu 339 976 301 1616 2002 Ženy - 464 - 817 Muži - 513 - 813 Spolu 352 977 301 1630 2001 Ženy - 479 - 822 Muži - 514 - 817 Spolu 354 993 292 1639 2000 Ženy - 485 - 835 Muži - 518 - 834 Spolu 366 1003 300 1669 1999 Ženy - 476 - 819 Muži - 510 - 826 Spolu 356 986 303 1645

Počet obyvateľov v obci Štefanov období od roku 1999 do roku 2009, nám ukazuje predproduktívne, produktívne a poproduktívne obyvateľstvo v obci. V roku 1999 predstavovalo v predproduktívnom veku 356 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 986 obyvateľov obce, z toho bolo 476 žien a 510 mužov. V poproduktívnom veku bolo 303 obyvateľov obce. Celkový počet bol 1645 obyvateľov. V roku 2000 bolo v predproduktívnom veku 366 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1003 obyvateľov, z toho bolo 485 žien a 518 mužov, v poproduktívnom veku bolo v obci 300 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1669 obyvateľov obce. V roku 2001 predstavovalo v predproduktívnom veku 354 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 993 obyvateľov z toho bolo 479 žien a 514 mužov. V poproduktívnom veku obyvateľov obce bolo 292. Celkový počet tak predstavoval 1639 obyvateľov. V roku 2002 bolo v obci v predproduktívnom veku 352 obyvateľov, v produktívnom veku bolo v obci 977 obyvateľov, z toho bolo 464 žien a 513 mužov. Poproduktívne obyvateľstvo predstavovalo 301 obyvateľov obce. Celkový stav bol 1630 obyvateľov. V roku 2003 bolo v predproduktívnom veku 339 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 976 obyvateľov, z toho bolo 463 žien a 513 mužov. V poproduktívnom veku bolo 301 obyvateľov. Celkový počet predstavoval 1616 obyvateľov obce. V roku 2004 bolo v predproduktívnom veku 331 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 989 obyvateľov, z toho bolo 464 žien a 525 mužov. V poproduktívnom veku bolo 301 obyvateľov obce. Celkový počet v roku 2004 bol 1621 obyvateľov. V roku 2005 bolo v predproduktívnom veku 334 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 990 obyvateľov, z toho bolo 461 žien a 529 mužov. V poproduktívnom veku bolo 317 obyvateľov obce. Celový stav obyvateľstva bol 1641 obyvateľov obce. V roku 2006 bolo v predproduktívnom veku 340 obyvateľov, v produktívnom veku bolo 1002 obyvateľov, z toho bolo 466 žien a 536 mužov. V poproduktívnom veku bolo 327 obyvateľov obce. Celkový počet obyvateľov, tak predstavoval 1669 obyvateľov. V roku 2007 bolo 343 obyvateľov v predproduktívnom veku, v produktívnom veku bolo 989 obyvateľov obce, z toho bolo 468 žien a 521 mužov. V poproduktívnom veku bolo v obci 328 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov obce, tak

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 51

predstavoval 1660 obyvateľov. V roku 2008 bol cekový počet obyvateľov obce 1665, z toho 835 žien a 830 mužov. V roku 2009 bol počet obyvateľov v obci 1655, z ktorých bolo 833 žien a 822 mužov. Podľa uvedených demografických ukazovateľov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme konštatovať, že počet obyvateľov v obci Štefanov sa zvýšil o 10 obyvateľov.

Tabuľka – Prehľad demografickej štruktúry obyvateľov v MR za rok 2007 OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktívn produktívne poproduktívne e % % % % Obec ženy - - 48 22,22 - - 111 51,38 Bílkove muži - - 70 32,40 - - 105 48,61 Humence spolu 31 14,35 138 63,88 67 31,01 216 100 Obec ženy - - 1153 29,52 - - 1974 50,55 Borský muži - - 1347 34,49 - - 1931 50,45 Mikuláš spolu 644 16,49 2500 64,02 761 19,48 3905 100 Obec ženy - - 455 29,05 - - 834 53,25 Borský muži - - 488 31,16 - - 732 46,74 Svätý Jur spolu 233 14,87 943 60,22 390 24,90 1 566 100 Obec ženy - - 356 28,57 - - 614 49,28 Čáry muži - - 453 36,36 - - 632 50,72 spolu 190 15,25 809 64,93 247 19,82 1 246 100 Obec Ženy - - 172 28,52 - - 315 52,24 Častkov Muži - - 193 32,01 - - 288 47,76 Spolu 98 16,25 365 60,53 140 23,22 603 100 Obec Ženy - - 370 29,51 - - 623 49,68 Dojč Muži - - 435 34,69 - - 631 50,32 Spolu 199 15,87 805 64,19 250 19,94 1 254 100 Obec Ženy - - 238 25,62 - - 478 51,45 Hlboké Muži - - 304 32,72 - - 451 48,55 Spolu 135 14,53 542 58,34 252 27,13 929 100 Obec Ženy - - 168 24,82 - - 323 47,71 Koválov Muži - - 243 35,89 - - 354 52,29 Spolu 101 14,92 411 60,71 165 24,37 677 100 Obec Ženy - - 263 32,31 - - 431 52,95 Kuklov Muži - - 262 32,19 - - 383 47,05 Spolu 145 17,81 525 64,50 144 17,69 814 100 Obec Ženy - - 1 198 28,77 - - 2 090 50,19 Kúty Muži - - 1 462 35,11 - - 2 074 49,81 Spolu 714 17,15 2 660 63,88 790 18,97 4164 100 Obec ženy - - 305 28,11 - - 536 49,40 Lakšárska muži - - 396 36,50 - - 549 50,60 Nová Ves spolu 179 16,50 701 64,61 205 18,89 1 085 100

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 52

Obec ženy - - 616 28,92 - - 1 051 49,34 Moravský muži - - 769 36,10 - - 1 079 50,66 Svätý Ján spolu 326 15,31 1 385 65,02 419 19,67 2130 100 Obec ženy - - 186 30,00 - - 315 50,81 Podbranč muži - - 219 35,32 - - 305 49,19 spolu 63 10,16 405 65,32 152 24,52 620 100 Obec Ženy - - 179 47,11 - - 238 62,63 Rohov Muži - - 96 25,26 - - 142 37,37 Spolu 40 10,53 275 72,37 65 17,11 380 100 Obec Ženy - - 103 26,21 - - 193 49,11 Rovensko Muži - - 130 33,08 - - 200 50,89 Spolu 56 14,25 233 59,29 104 26,46 393 100 Obec Ženy - - 123 27,09 - - 222 48,90 Rybky Muži - - 149 32,82 - - 232 51,10 Spolu 82 18,06 272 59,91 100 22,03 454 100 Obec Ženy - - 500 30,10 - - 844 50,81 Sekule Muži - - 593 35,70 - - 817 49,19 Spolu 256 15,41 1 093 65,80 312 18,78 1661 100 Obec Ženy - - 223 31,41 - - 354 49,86 Smrdáky Muži - - 263 37,04 - - 356 50,14 Spolu 80 11,27 486 68,45 144 20,28 710 100 Obec ženy - - 434 29,07 - - 766 51,31 Sobotište muži - - 499 33,42 - - 727 48,69 spolu 195 13,05 933 62,49 365 24,45 1493 100 Obec ženy - - 328 29,93 - - 568 51,82 Šajdíkove muži - - 370 33,76 - - 528 48,18 Humence spolu 165 15,05 698 63,69 233 21,26 1096 100 Obec ženy - - 1 539 30,41 - - 2 554 50,46 Šaštín muži - - 1 790 35,37 - - 2 507 49,54 Stráže spolu 812 16,04 3 329 65,78 920 18,18 5061 100 Obec Ženy - - 468 28,19 - - 837 50,42 Štefanov Muži - - 521 31,39 - - 823 49,58 Spolu 343 20,66 989 59,58 328 19,76 1660 100

Tabuľka – Prehľad demografickej štruktúry obyvateľov v MR OBYVATEĽSTVO SPOLU predproduktív produktívne poproduktívne ne % % % % 2005 ženy - - 9351 29,4 - - 16158 50,7 muži - - 10825 34,0 - - 15697 49,3 spolu 5334 16,7 20176 63,4 6345 19,9 31855 100 2004 ženy - - 9327 29,4 - - 16117 50,8 muži - - 10684 33,7 - - 15612 49,2 spolu 5470 17,2 20011 63,1 6248 19,7 31729 100

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 53

2003 ženy - - 9250 29,3 - - 16043 50,9 muži - - 10573 33,5 - - 15499 49,1 spolu 5563 17,7 19823 62,8 6156 19,5 31542 100 2002 ženy - - 9201 29,3 - - 15999 50,9 muži - - 10446 33,2 - - 15453 49,1 spolu 5710 18,1 19647 62,5 6095 19,4 31452 100 2001 ženy - - 9189 29,2 - - 16008 50,8 muži - - 10371 32,9 - - 15499 49,2 spolu 5854 18,6 19560 62,1 6093 19,3 31507 100 2000 ženy - - 9085 29,0 - - 15935 50,8 muži - - 10304 32,8 - - 15433 49,2 spolu 5895 18,8 19389 61,8 6084 19,4 31368 100 1999 ženy - - 8937 28,6 - - 15871 50,8 muži - - 10161 32,5 - - 15367 49,2 spolu 6049 19,4 19098 61,1 6091 19,5 31238 100

V rámci demografických trendov – pohybu obyvateľstva, sa sleduje na úrovni obcí i celého MR: • Demografické saldo v 10ročnom rade (rozdiel medzi počtom narodených a zomrelých) • Migračné saldo v 10 ročnom rade (rozdiel medzi počtom prisťahovaných a a vysťahovaných) • Celkový prírastok/úbytok v 10 ročnom rade (rozdiel medzi migračným a demografockým saldom)

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Bílkove Humence Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 4 4 5 1 2 2 2 1 2 3 Zomr. 5 4 6 7 5 3 3 1 3 3 +/- 1 0 -1 -6 -3 -1 -1 0 -1 0

Ako môžeme vidieť, tak v Obci Bílkove Humence sme počas sledovanej desaťročnice (roky 1998 a 2007) zaznamenali prirodzený úbytok obyvateľstva v rokoch 2000 až 2004 a v roku 2006. Prirodzený prírastok/úbytok je rozdielom medzi počtom narodených (natalita) a zomretých obyvateľov (mortalita).V roku 1998 konštatujeme prirodzený prírastok. V ostatných rokoch nezaznamenávame ani prírastok, ani úbytok obyvateľstva.

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Borský Mikuláš Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 47 40 45 40 39 40 28 36 39 41 Zomr. 52 52 48 34 40 36 37 47 45 45

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 54

+/- -5 -12 -3 6 -1 4 -9 -11 -6 -4

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Borský Svätý Jur Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 12 16 12 16 11 11 12 13 20 8 Zomr. 22 12 24 14 20 22 21 18 15 19 +/- -10 4 -12 2 -9 -11 -9 -5 5 -11

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Čáry Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 14 15 14 10 15 13 10 18 15 11 Zomr. 14 11 11 15 12 15 12 15 11 14 +/- 0 4 3 -5 3 -2 -2 3 4 -3

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Častkov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 3 3 3 6 5 7 9 7 4 8 Zomr. 5 7 11 5 7 3 7 7 7 7 +/- -2 -4 -8 1 -2 4 2 0 -3 -1

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Dojč Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 12 16 7 11 14 15 12 12 7 9 Zomr. 11 11 17 19 10 11 12 18 8 17 +/- 1 5 -10 -8 4 4 0 -6 -1 -8

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Hlboké Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 3 4 4 10 9 8 14 7 4 7 Zomr. 14 19 10 9 10 7 15 7 11 13 +/- -11 -15 -6 1 -1 1 -1 0 -7 -6

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Koválov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 5 8 5 6 6 2 4 4 5 7 Zomr. 9 10 8 9 11 12 4 6 10 10 +/- -4 -2 -3 -3 -5 -10 0 -2 -5 -3

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 55

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Kuklov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 11 1 10 6 6 9 4 10 10 11 Zomr. 20 9 12 4 8 14 10 6 11 12 +/- -9 -8 -2 2 -2 -5 -6 4 -1 -1

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Kúty Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 39 52 33 34 34 49 42 33 39 59 Zomr. 43 45 47 50 37 46 32 31 47 41 +/- -4 7 -14 -16 -3 3 10 2 -8 18

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Lakšárska Nová Ves Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 14 8 7 13 9 13 6 13 14 15 Zomr. 16 14 15 6 7 9 11 8 21 14 +/- -2 -6 -8 7 2 4 -5 5 -7 1

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Moravský Svätý Ján Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 8 22 21 18 19 18 20 18 19 12 Zomr. 34 38 27 33 29 26 24 31 28 27 +/- -26 -16 -6 -15 -10 -8 -4 -13 -9 -15

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Podbranč Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 4 3 2 4 7 4 5 3 4 3 Zomr. 9 16 2 13 19 10 11 13 10 7 +/- -5 -13 0 -9 -12 -6 -6 -10 -6 -4

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Rohov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 3 2 4 3 1 1 1 2 2 - Zomr. 4 1 6 3 6 7 4 6 8 6 +/- -1 1 -2 0 -5 -6 -3 -4 -6 -

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Rovensko Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 56

Nar. 1 3 5 4 1 2 5 5 3 2 Zomr. 6 6 6 2 3 4 2 4 1 5 +/- -5 -3 -1 2 -2 -2 3 1 2 -3

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Rybky Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 4 10 5 2 4 5 6 11 3 5 Zomr. 6 2 5 5 4 4 4 8 5 2 +/- -2 8 0 -3 0 1 2 3 -2 3

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Sekule Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 14 25 15 15 11 12 12 11 14 14 Zomr. 17 15 19 16 15 16 23 13 19 19 +/- -3 10 -4 -1 -4 -4 -11 -2 -5 -5

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Smrdáky Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 7 8 7 5 1 6 4 4 4 4 Zomr. 2 5 6 9 8 3 6 4 8 5 +/- 5 3 1 -4 -7 3 -2 0 -4 -1

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Sobotište Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 15 13 12 11 12 16 17 7 11 12 Zomr. 21 19 14 16 19 11 22 25 21 15 +/- -6 -6 -2 -5 -7 5 -5 -18 -10 -3

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Šajdíkove Humence Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 15 14 12 8 4 7 11 6 13 6 Zomr. 15 14 8 25 11 9 13 13 13 12 +/- 0 0 4 -17 -7 -2 -2 -7 0 -6

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Šaštín Stráže Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 51 52 62 52 43 43 54 43 54 48 Zomr. 50 62 47 33 62 44 42 43 71 50

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 57

+/- 1 -10 15 19 -19 -1 12 0 -17 -2

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo v obci Štefanov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 16 24 28 32 20 18 17 23 31 24 Zomr. 21 12 17 23 17 24 23 15 16 21 +/- -5 12 11 9 3 -6 -6 8 15 3

Tabuľka -Prirodzený prírastok/úbytok – demografické saldo za MR Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Nar. 301 343 318 307 273 301 295 287 317 321 Zomr. 394 384 366 350 360 336 338 339 386 364 +/- -93 -41 -48 -43 -87 -35 -43 -52 -69 -43

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Bílkove Humence Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 4 0 15 5 3 6 1 6 3 6 Vyst. 10 4 10 9 7 6 9 3 6 6 M i g . -6 -4 5 -4 -4 0 -8 3 3 0 saldo

Migračné saldo vypočítame ako rozdiel v počte prisťahovaných a počte vysťahovaných obyvateľov za jednotku času. Ak sa viac ľudí prisťahuje, ako vysťahuje, hovoríme o migračnom prírastku, ak naopak, hovoríme o migračnom úbytku obyvateľstva. Počas desiatich sledovaných rokov (1998-2007) obed Bílkove Humence dosiahla migračný úbytok v rokoch 1998, 1999, 2001, 2002 a 2004. V rokoch 2003 a 2007 bola bilancia migračného salda nulová. Migračný prírastok sme zaznamenali v rokoch 2000, 2005 a 2006.

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Borský Mikuláš Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 52 43 56 65 45 58 65 49 52 71 Vyst. 58 40 41 24 51 33 34 35 48 42 M i g . -6 3 15 41 -6 25 31 14 4 19 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Borský Svätý Jur Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 39 40 28 14 25 26 37 25 28 34 Vyst. 20 16 23 24 16 28 20 22 14 38

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 58

M i g . 19 24 5 -10 9 -2 17 3 14 -4 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Čáry Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 46 34 36 21 23 30 19 11 18 32 Vyst. 18 25 13 12 18 30 18 12 33 25 M i g . 28 9 23 9 5 0 1 -1 -15 7 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Častkov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 12 11 8 9 18 13 18 10 5 15 Vyst. 8 7 5 2 10 5 4 12 12 11 M i g . 4 4 3 7 8 8 14 -2 -7 4 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Dojč Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 32 19 37 45 29 27 33 47 23 28 Vyst. 10 15 12 25 23 17 11 25 31 14 M i g . 22 4 25 20 6 10 22 22 -8 14 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Hlboké Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 26 27 26 26 29 23 45 29 13 25 Vyst. 19 7 14 34 30 6 11 16 8 6 M i g . 7 20 12 -8 -1 17 34 13 5 19 Saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Koválov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 13 9 22 2 28 8 17 16 34 28 Vyst. 10 16 8 8 14 13 9 11 26 10 M i g . 3 -7 14 -6 14 -5 8 5 8 18 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Kuklov

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 59

Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 19 15 7 28 13 19 34 19 21 25 Vyst. 11 10 11 6 12 11 11 5 21 17 M i g . 8 5 -4 22 1 8 23 14 0 8 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Kúty Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 66 41 41 34 57 45 56 52 67 60 Vyst. 57 32 40 54 59 47 46 62 56 38 M i g . 9 9 1 -20 -2 -2 10 -10 11 22 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Lakšárska Nová Ves Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 13 21 20 32 13 13 18 37 38 27 Vyst. 9 14 11 26 22 14 18 8 15 18 M i g . 4 7 9 6 -9 -1 0 29 23 9 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Moravský Svätý Ján Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 44 41 44 68 77 46 34 33 69 62 Vyst. 25 14 27 38 26 25 14 18 21 32 M i g . 19 27 17 30 51 21 20 15 48 30 saldo Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Podbranč Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 7 1 2 9 2 25 10 15 4 5 Vyst. 7 7 17 8 15 5 7 11 11 7 M i g . 0 -6 -15 1 -13 20 3 4 -7 -2 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Rohov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 10 18 3 3 11 7 7 11 6 8 Vyst. 7 9 4 4 9 18 6 6 6 3 M i g . 3 9 -1 -1 2 -11 1 5 0 5 saldo

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 60

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Rovensko Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 7 7 17 5 6 8 7 15 11 13 Vyst. 7 12 3 8 12 4 8 4 9 2 M i g . 0 -5 14 -3 -6 4 -1 11 2 11 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Rybky Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 10 14 10 19 12 16 11 15 7 - Vyst. 3 7 12 12 8 8 11 4 5 4 M i g . 7 7 -2 7 4 8 0 11 2 - saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Sekule Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 31 13 29 26 19 39 41 38 33 41 Vyst. 24 19 14 28 29 14 16 34 21 17 M i g . 7 -6 15 -2 -10 25 25 4 12 24 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Smrdáky Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 7 7 8 6 8 1 5 19 19 101 Vyst. 11 16 7 14 9 4 20 12 12 3 M i g . -4 -9 1 -8 -1 -3 -15 7 7 98 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Sobotište Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 24 30 33 22 28 20 22 31 24 14 Vyst. 35 23 23 27 27 20 15 29 26 26 M i g . -11 7 10 -5 1 0 7 2 -2 -12 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Šajdíkove Humence Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 43 44 15 17 13 17 19 21 13 14 Vyst. 28 16 14 17 17 14 12 21 21 12

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 61

M i g . 15 28 1 0 -4 3 7 0 -8 2 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Šaštín - Stráže Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 105 70 74 63 83 83 82 85 71 76 Vyst. 56 56 57 44 84 75 62 68 55 68 M i g . 49 14 17 19 -1 8 20 17 16 8 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo v obci Štefanov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 30 41 36 21 20 19 41 31 30 26 Vyst. 25 13 23 24 32 27 30 19 17 38 M i g . 5 28 13 -3 -12 -8 11 12 13 -12 saldo

Tabuľka - Migrácia obyvateľstva - migračné saldo za MR Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Prist. 640 546 567 540 562 549 622 615 589 711 Vyst. 458 378 389 448 530 424 392 437 476 437 M i g . 182 168 178 92 32 125 230 178 113 274 saldo

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Bílkove Humence Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . 0 0 -1 -6 -3 -1 -1 0 -1 0 saldo Mig. saldo -6 -4 5 -4 -4 0 -8 3 3 0 Prírastok/ -6 -4 4 -10 -7 -1 -9 3 2 0 úbytok

Celkový prírastok/úbytok vypočítame ako rozdiel medzi prirodzeným prírastokom/úbytkom a migračným prírastkom/úbytkom. Počas nami sledovaného obdobia (1998-2007) sme počas prvých dvoch rokov zaznamenali celkvý úbytok obyvateľov, nasledoval jeden rok celkového prírastku, po ktorom nasledoval celkový úbytok obyvateľov až do roku 2005, kedy nastal obrat a až do konca sledovaného obdibia obyvateľstvo vykazovalo celkvý prírastok. Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Borský Mikuláš Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2007 2008 D e m . -5 -12 -3 6 -1 4 -9 -11 -6 -4 saldo

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 62

Mig. saldo -6 3 15 41 -6 25 31 14 4 19 Prírastok/ -11 -9 12 47 -7 29 22 3 -2 15 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Borský Svätý Jur Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -10 4 -12 2 -9 -11 -9 -5 5 -11 saldo Mig. saldo 19 24 5 -10 9 -2 17 3 14 -4 Prírastok/ 9 28 -7 -8 0 -13 8 -2 19 -15 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Čáry Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . 0 4 3 -5 3 -2 -2 3 4 -3 Saldo M i g . 28 9 23 9 5 0 1 -1 -15 7 Saldo Prírastok/ 28 13 26 4 8 -2 -1 2 -11 4 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Častkov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -2 -4 -8 1 -2 4 2 0 -3 -1 Saldo M i g . 4 4 3 7 8 8 14 -2 -7 4 Saldo Prírastok/ 2 0 -5 8 6 12 16 -2 -10 3 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Dojč Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . 1 5 -10 -8 4 4 0 -6 -1 -8 saldo Mig. saldo 22 4 25 20 6 10 22 22 -8 14 Prírastok/ 23 9 15 12 10 14 22 16 -9 6 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Hlboké Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -11 -15 -6 1 -1 1 -1 0 -7 -6 saldo

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 63

Mig. saldo 7 20 12 -8 -1 17 34 13 5 19 Prírastok/ -4 5 6 -7 -2 18 33 13 -2 13 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Koválov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -4 -2 -3 -3 -5 -10 0 -2 -5 -3 saldo Mig. saldo 3 -7 14 -6 14 -5 8 5 8 18 Prírastok/ -1 -9 11 -9 9 -15 8 3 3 15 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Kuklov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -9 -8 -2 2 -2 -5 -6 4 -1 -1 saldo Mig. saldo 8 5 -4 22 1 8 23 14 0 8 Prírastok/ -1 -3 -6 24 -1 3 17 18 -1 7 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Kúty Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -4 7 -14 -16 -3 3 10 2 -8 18 saldo Mig. saldo 9 9 1 -20 -2 -2 10 -10 11 22 Prírastok/ 5 16 -13 -36 -5 1 20 -8 3 40 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Lakšárska Nová Ves Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -2 -6 -8 7 2 4 -5 5 -7 1 saldo Mig. saldo 4 7 9 6 -9 -1 0 29 23 9 Prírastok/ 2 1 1 13 -7 3 -5 34 16 10 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Moravský Svätý Ján Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 64

D e m . -26 -16 -6 -15 -10 -8 -4 -13 -9 -15 saldo Mig. saldo 19 27 17 30 51 21 20 15 48 30 Prírastok/ -7 11 11 15 41 13 16 2 39 15 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Podbranč Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -5 -13 0 -9 -12 -6 -6 -10 -6 -2 saldo Mig. saldo 0 -6 -15 1 -13 20 3 4 -7 -4 Prírastok/ -5 -19 -15 -8 -25 14 -3 -6 -13 -6 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Rohov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -1 1 -2 0 -5 -6 -3 -4 -6 - saldo Mig. saldo 3 9 -1 -1 2 -11 1 5 0 5 Prírastok/ 2 10 -3 -1 -3 -17 -2 1 -6 - úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Rovensko Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -5 -3 -1 2 -2 -2 3 1 2 -3 saldo Mig. saldo 0 -5 14 -3 -6 4 -1 11 2 11 Prírastok/ -5 -8 13 -1 -8 2 2 12 4 8 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Rybky Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -2 8 0 -3 0 1 2 3 -2 3 saldo Mig. saldo 7 7 -2 7 4 8 0 11 2 - Prírastok/ 5 15 -2 4 4 9 2 14 0 - úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Sekule Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 65

D e m . -3 10 -4 -1 -4 -4 -11 -2 -5 -5 saldo Mig. saldo 7 -6 15 -2 -10 25 25 4 12 24 Prírastok/ 4 4 11 -3 -14 21 14 2 7 19 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Smrdáky Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . 5 3 1 -4 -7 3 -2 0 -4 -1 saldo Mig. saldo -4 -9 1 -8 -1 -3 -15 7 7 98 Prírastok/ 1 -6 2 -12 -8 0 -17 7 3 97 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Sobotište Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -6 -6 -2 -5 -7 5 -5 -18 -10 -3 saldo Mig. saldo -11 7 10 -5 1 0 7 2 -2 -12 Prírastok/ -17 1 8 -10 -6 5 2 -16 -12 -15 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Šajdíkove Humence Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . 0 0 4 -17 -7 -2 -2 -7 0 -6 saldo Mig. saldo 15 28 1 0 -4 3 7 0 -8 2 Prírastok/ 15 28 5 -17 -11 1 5 -7 -8 -4 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Šaštín Stráže Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . 1 -10 15 19 -19 -1 12 0 -17 -2 saldo Mig. saldo 49 14 17 19 -1 8 20 17 16 8 Prírastok/ 50 4 32 38 -20 7 32 17 -1 6 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok v obci Štefanov Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 66

D e m . -5 12 11 9 3 -6 -6 8 15 3 saldo Mig. saldo 5 28 13 -3 -12 -8 11 12 13 -12 Prírastok/ 0 40 24 6 -9 -14 5 20 28 9 úbytok

Tabuľka – celkový prírastok/úbytok za MR Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 D e m . -93 -41 -48 -43 -87 -35 -43 -52 -69 -43 saldo Mig. saldo 182 168 178 92 32 125 230 178 113 247 Prírastok/ 89 127 130 49 -55 90 187 126 44 204 úbytok

2.2.2. Vierovyznanie Poznanie situácie v oblasti vierovyznanie je významnou spoločenskou informáciou. Štatisticky sa sleduje v rámci sčítania ľudu a preto sú údaje dostupné v tomto období len z roku 2001. Okrem spracovania údajov zo Štatistiky (% vyjadrenie) je potrebné vedieť, či existujú problémy vyplývajúce z rozdielneho vierovyznania, alebo ako toto ovplyvňuje celkové správania obyvateľov.

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Bílkove Humence Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 229 95,4 Gréckokatolícka cirkev 0 0 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 1 0,4 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 0 0 Bez vyznania 7 2,9 Nezistené 3 1,3 Spolu 240 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Borský Mikuláš Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 3631 95,5 Gréckokatolícka cirkev 4 0,1

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 67

Evanjelická cirkev augsburského vyznania 16 0,4 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 2 0,1 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 3 0,1 Ostatné 10 0,2 Bez vyznania 106 2,8 Nezistené 31 0,8 Spolu 3803 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Borský Svätý Jur Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 1486 94,5 Gréckokatolícka cirkev 4 0,3 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 10 0,6 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 1 0,1 Cirkev československá husitská 1 0,1 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 0,1 Ostatné 0 0 Bez vyznania 61 3,8 Nezistené 8 0,5 Spolu 1572 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Čáry Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 1178 94,3 Gréckokatolícka cirkev 0 0 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 2 0,2 Reformovaná kresťanská cirkev 4 0,3 Evanjelická cirkev metodistická 1 0,1 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 6 0,5 Bez vyznania 40 3,2 Nezistené 18 1,4 Spolu 1249 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Častkov Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 147 25,5 Gréckokatolícka cirkev 1 0,2

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 68

Evanjelická cirkev augsburského vyznania 411 71,4 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 4 0,7 Ostatné 3 0,5 Bez vyznania 10 1,7 Nezistené 0 0 Spolu 576 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Dojč Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 1067 90,0 Gréckokatolícka cirkev 1 0,1 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 25 2,1 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 0,1 Ostatné 5 0,4 Bez vyznania 85 7,2 Nezistené 1 0,1 Spolu 1185 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Hlboké Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 158 18,3 Gréckokatolícka cirkev 3 0,3 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 495 57,4 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 11 1,3 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 0,1 Ostatné 4 0,5 Bez vyznania 191 22,1 Nezistené 0 0 Spolu 863 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Koválov Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 636 96,8 Gréckokatolícka cirkev 0 0

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 69

Evanjelická cirkev augsburského vyznania 4 0,6 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 1 0,2 Bez vyznania 9 1,4 Nezistené 7 1,0 Spolu 657 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Kuklov Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 712 93,4 Gréckokatolícka cirkev 0 0 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 4 0,5 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 5 0,7 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 2 0,3 Bez vyznania 33 4,3 Nezistené 6 0,8 Spolu 762 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Kúty Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 3821 92,4 Gréckokatolícka cirkev 4 0,1 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 28 0,7 Reformovaná kresťanská cirkev 1 0,0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 2 0,0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 0,0 Ostatné 7 0,2 Bez vyznania 206 5,0 Nezistené 66 1,6 Spolu 4136 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Lakšárska Nová Ves Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 972 94,3 Gréckokatolícka cirkev 0 0

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 70

Evanjelická cirkev augsburského vyznania 2 0,2 Reformovaná kresťanská cirkev 1 0,1 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 0,1 Ostatné 0 0 Bez vyznania 50 4,8 Nezistené 5 0,5 Spolu 1031 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Moravský Svätý Ján Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 1790 89,5 Gréckokatolícka cirkev 5 0,3 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 15 0,7 Reformovaná kresťanská cirkev 3 0,1 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 1 0,1 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 0 0 Bez vyznania 112 5,6 Nezistené 75 3,7 Spolu 2001 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Podbranč Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 15 2,2 Gréckokatolícka cirkev 0 0 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 577 86,6 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 0,2 Ostatné 2 0,3 Bez vyznania 61 9,2 Nezistené 10 1,5 Spolu 666 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Rohov Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 389 95,1 Gréckokatolícka cirkev 0 0

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 71

Evanjelická cirkev augsburského vyznania 5 1,2 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 0 0 Bez vyznania 12 2,9 Nezistené 3 0,8 Spolu 409 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Rovensko Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 194 51,3 Gréckokatolícka cirkev 0 0 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 133 35,2 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 0 0 Bez vyznania 51 13,5 Nezistené 0 0 Spolu 378 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Rybky Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 344 80,6 Gréckokatolícka cirkev 0 0 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 62 14,5 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 3 0,7 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 0 0 Bez vyznania 18 4,2 Nezistené 0 0 Spolu 427 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Sekule Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 1508 93,2

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 72

Gréckokatolícka cirkev 0 0 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 9 0,5 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 1 0,1 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 0 0 Bez vyznania 71 4,4 Nezistené 29 1,8 Spolu 1618 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Smrdáky Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 572 88,5 Gréckokatolícka cirkev 1 0,2 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 10 1,5 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 1 0,2 Cirkev československá husitská 1 0,2 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 0 0 Bez vyznania 50 7,7 Nezistené 11 1,7 Spolu 646 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Sobotište Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 369 24,0 Gréckokatolícka cirkev 0 0 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 1020 66,4 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 0 0 Bez vyznania 148 9,6 Nezistené 0 0 Spolu 1537 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Šajdíkove Humence Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V %

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 73

Rímskokatolícka cirkev 1044 92,3 Gréckokatolícka cirkev 2 0,2 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 25 2,2 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 10 0,9 Ostatné 0 0 Bez vyznania 33 2,9 Nezistené 17 1,5 Spolu 1131 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Šaštín - Stráže Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 4427 88,5 Gréckokatolícka cirkev 10 0,2 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 65 1,3 Reformovaná kresťanská cirkev 1 0,0 Evanjelická cirkev metodistická 2 0,0 Cirkev československá husitská 3 0,1 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 6 0,1 Ostatné 14 0,3 Bez vyznania 366 7,3 Nezistené 111 2,2 Spolu 5005 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v obci Štefanov Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 1573 96,3 Gréckokatolícka cirkev 1 0,1 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 15 0,9 Reformovaná kresťanská cirkev 0 0 Evanjelická cirkev metodistická 0 0 Cirkev československá husitská 0 0 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 0 Ostatné 1 0,1 Bez vyznania 28 1,7 Nezistené 15 0,9 Spolu 1633 100

Tabuľka – Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania v MR

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 74

Náboženské vyznanie / cirkev Spolu V % Rímskokatolícka cirkev 26262 Gréckokatolícka cirkev 36 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 2934 Reformovaná kresťanská cirkev 10 Evanjelická cirkev metodistická 26 Cirkev československá husitská 9 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 29 Ostatné 55 Bez vyznania 1748 Nezistené 416 Spolu 31525 100

2.2.3. Národnosti, menšiny Ide o veľmi významný údaj. Hlavne v územiach národnostne a etnicky zmiešaných, kde rozdiely v sociálno-ekonomickom alebo kultúrnom správaní ovplyvňujú alebo

Obec Trvale Z toho národnosť MR Bývajúce Slov. Maď. Róm. Ces. Mor. Rusín. Ukraj. Nem. Pol. Chorv. Ostat Nezis- obyvateľstvo -né tené

Obec Bílkove 240 240 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Humence Obec Borský 3803 3766 1 2 16 0 0 1 1 0 0 5 11 Mikuláš Obec Borský 1572 1551 2 1 16 0 0 0 0 0 0 0 2 Svätý Jur Obec 1249 1199 2 27 8 0 0 1 0 2 0 0 10 Čáry Obec 576 572 0 0 4 0 0 0 0 0 0 0 0 Častkov Obec 1185 1167 0 0 15 0 0 0 1 0 0 0 2 Dojč Obec Hlboké 863 853 0 0 7 0 0 0 0 0 0 3 0 Obec 657 648 2 0 7 0 0 0 0 0 0 0 0 Koválov Obec Kuklov 762 735 1 21 5 0 0 0 0 0 0 0 0 Obec 4136 4011 5 56 52 0 0 1 0 2 1 2 6 Kúty Obec Lakšárska 1031 1001 0 13 11 1 0 1 0 0 1 1 2 Nová Ves Obec Moravský 2001 1959 6 2 18 1 0 0 0 0 0 0 15 Svätý Ján Obec 666 662 0 0 4 0 0 0 0 0 0 0 0 Podbranč Obec Rohov 409 402 1 0 4 0 0 0 0 0 0 0 2 Obec 378 374 0 0 2 0 0 0 0 0 0 0 2 Rovensko Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu Obec Rybky 427 426 0 0 1 0 0 0 0 0 0 075 0 Obec Sekule 1618 1591 2 8 13 0 0 0 0 0 0 0 4 Obec 646 637 2 0 7 0 0 0 0 0 0 0 0 Smrdáky Obec 1537 1526 0 0 8 2 0 0 0 0 0 0 1 Sobotište Obec Šajdíkove 1131 1106 1 8 8 0 0 0 0 0 0 1 7 Humence Obec 5005 4777 5 103 75 2 5 2 3 3 1 6 23 Šaštín Stráže Obec 1633 1595 2 31 5 0 0 0 0 0 0 0 0 Štefanov MR 31525 30798 32 272 286 6 5 6 5 7 3 18 87

potenciálne môžu ovplyvniť rozvoj. Údaje sa získavajú zo Štatistického úradu zo sčítania ľudu. Príkladom spracovania údajov je tabuľka (viď nižšie), ktorá znázorňuje podiel jednotlivých menšín na úrovni jednotlivých obcí ako aj celého MR. Pri sledovaní národnostnej štruktúry mikroregiónu môžeme vidieť, že skoro celá skupina obyvateľov sa hlási k slovenskej národnosti. Pozoruhodný je tiež jav, kde len 286 obyvateľov z celkových 31525 sa hlási k českej národnosti. V prihraničnom regióne, akým je aj okres Senica, by sme očakávali väčší počet obyvateľov hlásiaci sa k českej národnosti. O niečo nižší je počet rómskej národnosti (272 obyvaateľov).

2.2.4. Vzdelanie, škola a stredné školy Vzdelanie - stupeň i druh je vyjadrením kvality populácie a je veľmi potrebným údajom pre zhodnotenie ľudského potenciálu územia. Rovnako ide o významné údaje pri posúdení trhu práce, najmä jeho ponukovej zložky. Údaje v oblasti stupňa vzdelania sa získavajú zo Štatistického úradu zo sčítania ľudu.

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Bílkove Humence

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 89 37,1 Učňovské (bez maturity) 66 27,5 Stredné odborné (bez maturity) 1 0,4 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 8 3,4 Úplné stredné odborné (s maturitou) 20 8,4 Úplné stredné všeobecné 5 2,0 Vyššie 0 0,0 Vysokoškolské bakalárske 1 0,4 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 5 2,0 Vysokoškolské doktorandské 0 0,0 Vysokoškolské spolu 6 2,4 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 2 0,8 - technické 2 0,8 - ekonomické 1 0,4 - poľnohospodárske 0 0,0 - ostatné 1 0,4 Ostatní bez udania školského vzdelania 4 1,7 Ostatní bez školského vzdelania 0 0,0 Deti do 16 rokov 41 17,1 Úhrn 240 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Borský Mikuláš

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 76

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 1096 28,8 Učňovské (bez maturity) 1020 26,8 Stredné odborné (bez maturity) 20 0,5 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 204 5,4 Úplné stredné odborné (s maturitou) 478 12,6 Úplné stredné všeobecné 80 2,1 Vyššie 9 0,2 Vysokoškolské bakalárske 8 0,2 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 82 2,2 Vysokoškolské doktorandské 1 0,0 Vysokoškolské spolu 91 2,4 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 50 1,3 - technické 19 0,5 - ekonomické 12 0,3 - poľnohospodárske 2 0,1 - ostatné 8 0,2 Ostatní bez udania školského vzdelania 31 0,8 Ostatní bez školského vzdelania 3 0,1 Deti do 16 rokov 771 20,3 Úhrn 3803 100 Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Borský Svätý Jur

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 451 28,7 Učňovské (bez maturity) 445 28,3 Stredné odborné (bez maturity) 17 1,1 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 77 4,9 Úplné stredné odborné (s maturitou) 150 9,6 Úplné stredné všeobecné 32 2,0 Vyššie 4 0,3 Vysokoškolské bakalárske 0 0,0 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 34 2,1 Vysokoškolské doktorandské 1 0,1 Vysokoškolské spolu 35 2,2 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 20 1,3 - technické 7 0,4 - ekonomické 4 0,3 - poľnohospodárske 2 0,1 - ostatné 2 0,1 Ostatní bez udania školského vzdelania 5 0,3 Ostatní bez školského vzdelania 32 2,0 Deti do 16 rokov 324 20,6

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 77

Úhrn 1572 100 Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Čáry

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 434 34,7 Učňovské (bez maturity) 328 26,3 Stredné odborné (bez maturity) 10 0,8 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 42 3,4 Úplné stredné odborné (s maturitou) 114 9,1 Úplné stredné všeobecné 27 2,1 Vyššie 2 0,2 Vysokoškolské bakalárske 1 0,1 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 15 1,1 Vysokoškolské doktorandské 2 0,2 Vysokoškolské spolu 18 1,4 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 10 0,7 - technické 2 0,2 - ekonomické 3 0,2 - poľnohospodárske 1 0,1 - ostatné 2 0,2 Ostatní bez udania školského vzdelania 12 1,0 Ostatní bez školského vzdelania 12 1,0 Deti do 16 rokov 250 20,0 Úhrn 1249 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Častkov

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 165 28,6 Učňovské (bez maturity) 176 30,6 Stredné odborné (bez maturity) 1 0,2 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 25 4,3 Úplné stredné odborné (s maturitou) 59 10,2 Úplné stredné všeobecné 17 3,0 Vyššie 1 0,2 Vysokoškolské bakalárske 0 0,0 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 21 3,6 Vysokoškolské doktorandské 1 0,2 Vysokoškolské spolu 22 3,8 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 7 1,2 - technické 4 0,8

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 78

- ekonomické 2 0,3 - poľnohospodárske 2 0,3 - ostatné 7 1,2 Ostatní bez udania školského vzdelania 0 0,0 Ostatní bez školského vzdelania 2 0,3 Deti do 16 rokov 108 18,8 Úhrn 576 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Dojč

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 311 26,2 Učňovské (bez maturity) 322 27,2 Stredné odborné (bez maturity) 6 0,5 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 48 4,0 Úplné stredné odborné (s maturitou) 201 17,0 Úplné stredné všeobecné 40 3,4 Vyššie 7 0,6 Vysokoškolské bakalárske 0 0,0 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 28 2,4 Vysokoškolské doktorandské 1 0,1 Vysokoškolské spolu 29 2,5 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 15 1,3 - technické 6 0,5 - ekonomické 0 0,0 - poľnohospodárske 3 0,3 - ostatné 5 0,4 Ostatní bez udania školského vzdelania 5 0,4 Ostatní bez školského vzdelania 5 0,4 Deti do 16 rokov 211 17,8 Úhrn 1185 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Hlboké

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 230 26,6 Učňovské (bez maturity) 256 29,7 Stredné odborné (bez maturity) 13 1,5 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 31 3,6 Úplné stredné odborné (s maturitou) 136 15,7 Úplné stredné všeobecné 24 2,8 Vyššie 1 0,1

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 79

Vysokoškolské bakalárske 1 0,1 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 41 4,8 Vysokoškolské doktorandské 2 0,2 Vysokoškolské spolu 44 5,1 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 23 2,6 - technické 5 0,6 - ekonomické 5 0,6 - poľnohospodárske 4 0,5 - ostatné 7 0,8 Ostatní bez udania školského vzdelania 0 0,0 Ostatní bez školského vzdelania 4 0,5 Deti do 16 rokov 124 14,4 Úhrn 863 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Koválov

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 166 25,3 Učňovské (bez maturity) 182 27,7 Stredné odborné (bez maturity) 1 0,1 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 20 3,0 Úplné stredné odborné (s maturitou) 101 15,4 Úplné stredné všeobecné 19 2,9 Vyššie 2 0,3 Vysokoškolské bakalárske 1 0,1 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 22 3,4 Vysokoškolské doktorandské 2 0,3 Vysokoškolské spolu 25 3,8 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 16 2,4 - technické 3 0,5 - ekonomické 1 0,1 - poľnohospodárske 0 0,0 - ostatné 5 0,8 Ostatní bez udania školského vzdelania 9 1,4 Ostatní bez školského vzdelania 0 0,0 Deti do 16 rokov 132 20,1 Úhrn 657 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Kuklov

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v %

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 80

Základné 290 38,1 Učňovské (bez maturity) 191 25,1 Stredné odborné (bez maturity) 4 0,5 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 29 3,8 Úplné stredné odborné (s maturitou) 56 7,3 Úplné stredné všeobecné 18 2,4 Vyššie 1 0,1 Vysokoškolské bakalárske 0 0,0 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 6 0,8 Vysokoškolské doktorandské 0 0,0 Vysokoškolské spolu 6 0,8 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 2 0,3 - technické 2 0,3 - ekonomické 1 0,1 - poľnohospodárske 0 0,0 - ostatné 1 0,1 Ostatní bez udania školského vzdelania 7 0,9 Ostatní bez školského vzdelania 2 0,3 Deti do 16 rokov 158 20,7 Úhrn 762 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Kúty

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 1088 26,3 Učňovské (bez maturity) 1183 28,6 Stredné odborné (bez maturity) 32 0,8 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 213 5,1 Úplné stredné odborné (s maturitou) 474 11,5 Úplné stredné všeobecné 127 3,1 Vyššie 11 0,3 Vysokoškolské bakalárske 9 0,2 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 93 2,2 Vysokoškolské doktorandské 3 0,1 Vysokoškolské spolu 105 2,5 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 50 1,2 - technické 29 0,7 - ekonomické 15 0,3 - poľnohospodárske 7 0,2 - ostatné 4 0,1 Ostatní bez udania školského vzdelania 22 0,5 Ostatní bez školského vzdelania 4 0,1

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 81

Deti do 16 rokov 877 21,2 Úhrn 4136 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Lakšárska Nová Ves

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 309 30,0 Učňovské (bez maturity) 281 27,2 Stredné odborné (bez maturity) 9 0,9 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 31 3,0 Úplné stredné odborné (s maturitou) 128 12,4 Úplné stredné všeobecné 41 4,0 Vyššie 1 0,1 Vysokoškolské bakalárske 1 0,1 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 33 3,2 Vysokoškolské doktorandské 3 0,3 Vysokoškolské spolu 37 3,6 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 14 1,3 - technické 5 0,5 - ekonomické 9 0,9 - poľnohospodárske 6 0,6 - ostatné 3 0,3 Ostatní bez udania školského vzdelania 2 0,2 Ostatní bez školského vzdelania 1 0,1 Deti do 16 rokov 191 18,5 Úhrn 1031 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Moravský Svätý Ján

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 403 20,1 Učňovské (bez maturity) 479 23,9 Stredné odborné (bez maturity) 22 1,1 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 118 5,9 Úplné stredné odborné (s maturitou) 282 14,1 Úplné stredné všeobecné 62 3,1 Vyššie 1 0,1 Vysokoškolské bakalárske 5 0,2 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 89 4,4 Vysokoškolské doktorandské 1 0,1 Vysokoškolské spolu 95 4,7 Vysokoškolské podľa zamerania:

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 82

- univerzitné 48 2,4 - technické 22 1,1 - ekonomické 11 0,5 - poľnohospodárske 8 0,4 - ostatné 6 0,3 Ostatní bez udania školského vzdelania 143 7,2 Ostatní bez školského vzdelania 0 0,0 Deti do 16 rokov 396 19,8 Úhrn 2001 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Podbranč

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 216 32,4 Učňovské (bez maturity) 226 34,0 Stredné odborné (bez maturity) 3 0,5 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 39 5,9 Úplné stredné odborné (s maturitou) 64 9,6 Úplné stredné všeobecné 16 2,4 Vyššie 1 0,1 Vysokoškolské bakalárske 0 0,0 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 12 1,8 Vysokoškolské doktorandské 1 0,1 Vysokoškolské spolu 13 1,9 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 5 0,7 - technické 3 0,5 - ekonomické 2 0,3 - poľnohospodárske 1 0,1 - ostatné 2 0,3 Ostatní bez udania školského vzdelania 1 0,1 Ostatní bez školského vzdelania 2 0,3 Deti do 16 rokov 85 12,8 Úhrn 666 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Rohov

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 87 21,3 Učňovské (bez maturity) 83 20,3 Stredné odborné (bez maturity) 2 0,5 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 4 1,0 Úplné stredné odborné (s maturitou) 45 11,0

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 83

Úplné stredné všeobecné 9 2,2 Vyššie 1 0,2 Vysokoškolské bakalárske 1 0,2 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 15 3,7 Vysokoškolské doktorandské 0 0,0 Vysokoškolské spolu 16 3,9 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 13 3,2 - technické 3 0,7 - ekonomické 0 0,0 - poľnohospodárske 0 0,0 - ostatné 0 0,0 Ostatní bez udania školského vzdelania 6 1,5 Ostatní bez školského vzdelania 104 25,4 Deti do 16 rokov 52 12,7 Úhrn 409 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Rovensko

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 91 24,1 Učňovské (bez maturity) 107 28,3 Stredné odborné (bez maturity) 4 1,1 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 24 6,3 Úplné stredné odborné (s maturitou) 51 13,5 Úplné stredné všeobecné 13 3,4 Vyššie 0 0,0 Vysokoškolské bakalárske 0 0,0 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 22 5,8 Vysokoškolské doktorandské 1 0,3 Vysokoškolské spolu 23 6,1 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 10 2,6 - technické 7 1,9 - ekonomické 2 0,5 - poľnohospodárske 3 0,8 - ostatné 1 0,3 Ostatní bez udania školského vzdelania 0 0,0 Ostatní bez školského vzdelania 0 0,0 Deti do 16 rokov 65 17,2 Úhrn 378 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Rybky

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 84

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 91 21,3 Učňovské (bez maturity) 111 26,0 Stredné odborné (bez maturity) 3 0,7 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 21 4,9 Úplné stredné odborné (s maturitou) 81 19,0 Úplné stredné všeobecné 21 4,9 Vyššie 4 0,9 Vysokoškolské bakalárske 2 0,5 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 13 3,0 Vysokoškolské doktorandské 0 0,0 Vysokoškolské spolu 15 3,5 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 9 2,1 - technické 2 0,5 - ekonomické 2 0,5 - poľnohospodárske 1 0,2 - ostatné 1 0,2 Ostatní bez udania školského vzdelania 0 0,0 Ostatní bez školského vzdelania 0 0,0 Deti do 16 rokov 80 18,8 Úhrn 427 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Sekule

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 441 27,3 Učňovské (bez maturity) 506 31,3 Stredné odborné (bez maturity) 5 0,3 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 78 4,8 Úplné stredné odborné (s maturitou) 133 8,2 Úplné stredné všeobecné 40 2,5 Vyššie 5 0,3 Vysokoškolské bakalárske 4 0,2 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 31 1,9 Vysokoškolské doktorandské 3 0,2 Vysokoškolské spolu 38 2,3 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 15 1,0 - technické 10 0,6 - ekonomické 4 0,2 - poľnohospodárske 5 0,3 - ostatné 4 0,2 Ostatní bez udania školského vzdelania 11 0,7

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 85

Ostatní bez školského vzdelania 2 0,1 Deti do 16 rokov 359 22,2 Úhrn 1618 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Smrdáky

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 114 17,6 Učňovské (bez maturity) 197 30,5 Stredné odborné (bez maturity) 8 1,2 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 33 5,1 Úplné stredné odborné (s maturitou) 104 16,1 Úplné stredné všeobecné 21 3,3 Vyššie 1 0,2 Vysokoškolské bakalárske 2 0,3 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 37 5,7 Vysokoškolské doktorandské 2 0,3 Vysokoškolské spolu 41 6,3 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 20 3,1 - technické 6 0,9 - ekonomické 3 0,4 - poľnohospodárske 5 0,8 - ostatné 7 1,1 Ostatní bez udania školského vzdelania 3 0,5 Ostatní bez školského vzdelania 2 0,3 Deti do 16 rokov 122 18,9 Úhrn 646 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Sobotište

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 403 26,2 Učňovské (bez maturity) 504 32,8 Stredné odborné (bez maturity) 9 0,6 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 84 5,5 Úplné stredné odborné (s maturitou) 193 12,6 Úplné stredné všeobecné 42 2,7 Vyššie 2 0,1 Vysokoškolské bakalárske 1 0,1 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 52 3,3 Vysokoškolské doktorandské 1 0,1 Vysokoškolské spolu 54 3,5

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 86

Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 27 1,8 - technické 11 0,7 - ekonomické 8 0,5 - poľnohospodárske 7 0,4 - ostatné 1 0,1 Ostatní bez udania školského vzdelania 0 0,0 Ostatní bez školského vzdelania 5 0,3 Deti do 16 rokov 241 15,7 Úhrn 1537 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Šajdíkove Humence

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 295 26,1 Učňovské (bez maturity) 319 28,2 Stredné odborné (bez maturity) 2 0,2 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 51 4,5 Úplné stredné odborné (s maturitou) 139 12,3 Úplné stredné všeobecné 34 3,0 Vyššie 5 0,4 Vysokoškolské bakalárske 4 0,3 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 27 2,4 Vysokoškolské doktorandské 0 0,0 Vysokoškolské spolu 31 2,7 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 9 0,8 - technické 2 0,2 - ekonomické 10 0,9 - poľnohospodárske 3 0,2 - ostatné 7 0,6 Ostatní bez udania školského vzdelania 6 0,5 Ostatní bez školského vzdelania 2 0,2 Deti do 16 rokov 247 21,9 Úhrn 1131 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Šaštín Stráže

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 1331 26,6 Učňovské (bez maturity) 1362 27,2 Stredné odborné (bez maturity) 46 0,9 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 167 3,3

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 87

Úplné stredné odborné (s maturitou) 628 12,6 Úplné stredné všeobecné 157 3,1 Vyššie 12 0,3 Vysokoškolské bakalárske 6 0,1 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 155 3,1 Vysokoškolské doktorandské 11 0,2 Vysokoškolské spolu 172 3,4 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 85 1,6 - technické 36 0,7 - ekonomické 19 0,4 - poľnohospodárske 18 0,4 - ostatné 14 0,3 Ostatní bez udania školského vzdelania 75 1,5 Ostatní bez školského vzdelania 21 0,4 Deti do 16 rokov 1034 20,7 Úhrn 5005 100

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v obci Štefanov

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 519 31,8 Učňovské (bez maturity) 443 27,1 Stredné odborné (bez maturity) 17 1,0 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 50 3,1 Úplné stredné odborné (s maturitou) 134 8,2 Úplné stredné všeobecné 44 2,7 Vyššie 5 0,3 Vysokoškolské bakalárske 2 0,1 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 29 1,8 Vysokoškolské doktorandské 3 0,2 Vysokoškolské spolu 34 2,1 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 18 1,1 - technické 12 0,8 - ekonomické 0 0,0 - poľnohospodárske 2 0,1 - ostatné 2 0,1 Ostatní bez udania školského vzdelania 3 0,2 Ostatní bez školského vzdelania 7 0,4 Deti do 16 rokov 377 23,1 Úhrn 1633 100

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 88

Tabuľka - Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania v MR

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Spolu v % Základné 8620 27,3 Učňovské (bez maturity) 8787 27,9 Stredné odborné (bez maturity) 235 0,8 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 1397 4,4 Úplné stredné odborné (s maturitou) 3771 12,0 Úplné stredné všeobecné 889 2,8 Vyššie 76 0,2 Vysokoškolské bakalárske 49 0,2 Vysokoškolské magisterské,inžinierske,doktorské 862 2,7 Vysokoškolské doktorandské 39 0,1 Vysokoškolské spolu 950 3,0 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 468 1,5 - technické 198 0,6 - ekonomické 114 0,4 - poľnohospodárske 80 0,2 - ostatné 90 0,3 Ostatní bez udania školského vzdelania 345 1,1 Ostatní bez školského vzdelania 210 0,7 Deti do 16 rokov 6245 19,8 Úhrn 31525 100

2.3. Materiálne zdroje 2.3.1. Bytová politika Vývoj bytového fondu je takmer rovnaký na celom území. Po období silného rozmachu bytovej výstavby v 70. rokoch nasledoval pokles v 80. rokoch a stagnácia s nízkymi prírastkami v 90. rokoch a taktiež po roku 2000. Bytová výstavba 2003 2004 2005 Začaté byty 128 144 198 Dokončené byty 295 125 113 Rozostavané byty 506 522 608 Priemerná obytná plocha bytu v m² 62,6 90,5 82,7

2.3.2. Domový a bytový fond Plochy bývania prevažujúcou funkciou zastavaných plôch sídla a sú tvorené prevažne nízkopodlažnou zástavbou rodinných domov. Pri sčítaní v roku 2001 bolo vykázané, že 75% na území tvoria obývané byty a 25% neobývané.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 89

Z celkového počtu obývaných bytov bolo 90% rodinných domov a 10% sa nachádzalo v nízkopodlažných bytových domoch. Kvantitatívnu úroveň bývania vyjadruje ukazovateľ obývanosti bytov- 3,38 obyvateľov na 1 trvalo obývaný byt, ktorý je pre podmienky vidieckej obce pomerne priaznivý. V roku 2001 predstavovala priemerná obývanosť bytov v SR 3,23 obyvateľa na 1 trvalo obývaný byt. Podľa sčítania v roku 2001 veľkosť obytnej plochy na 1 trvale obývanom byte bolo v priemere 69,20m². Bytový fond vykazoval priemerne 4,03obytných miestností na 1 trvale obývaný byt. Na jednu obytnú miestnosť pripadlo 0,84 trvale bývajúcich osôb a na 1 osobu pripadlo 20,50 m² obytnej plochy. Trvale obývané byty s 3 a viac obytnými miestnosťami predstavovali podiel 92,30 % z trvale obývaných bytov. Bytový fond bol v rozsahu 60,2% vybavený ústredným vykurovaním a 89,7% bytového fondu mal kúpeľňu alebo sprchový kút. Z hľadiska plošných štandardov bytový fond na území vykazuje dobrú úroveň. Celkovo možno hodnotiť bytový fond obce ako vyhovujúci, ktorý však po skvalitnení môže byť výrazným stabilizačným faktorom pre obyvateľstvo obce. Nové trendy vo vývoji spoločnosti sa prejavujú aj vo sfére bývania kedy sa obmedzuje hromadná bytová výstavba. Na 100 bytov pripadá dnes 110-120 cenzových domácností. V záujme dosiahnutia vyhovujúceho koeficientu súžitia cca 105 cenzových domácností na 100 bytov, vyžaduje potrebu realizácie nových bytov. Dá sa však očakávať, že ekonomická situácia prinúti obyvateľstvo žiť vo viacgeneračných domácnostiach a teda, súčasný koeficient bude i naďalej pretrvávať, čo pre vidiecke osídlenie nie je neprimeraný pomer.

2.3.3. Prírastky a úbytky bytov k 31.12.2008 Prírastky Úbytky bytov bytov stav Názov územia z toho z toho bytov spolu územnou spolu územnou spolu zmenou zmenou Bílkove Humence 4 - - - 174 Borský Mikuláš 14 - 1 - 1 686 Borský Svätý Jur 13 - - - 727 Čáry - - - - 441 Častkov 6 - - - 223 Dojč 1 - 1 - 446 Hlboké 2 - 1 - 395 Koválov 7 - 1 - 265 Kuklov - - - - 317 Kúty 7 - 3 - 1 382

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 90

Lakšárska Nová Ves 2 - - - 500 Moravský Svätý Ján 3 - - - 799 Podbranč - - - - 364 Rohov - - - - 103 Rovensko 2 - - - 151 Rybky 3 - - - 167 Sekule 5 - - - 638 Smrdáky - - 1 - 239 Sobotište 4 - - - 693 Šajdíkove Humence 2 - - - 414 Šaštín - Stráže 9 - 2 - 1 705 Štefanov 3 - 1 - 534 Spolu 87 11 - 12363

k 31.12.2007 Prírastky bytov Úbytky Stav bytov bytov spolu spolu z toho formou výstavby Názov územia spolu obecnou individuálnou (štátnou) Bílkove Humence 1 - 1 - 170 Borský Mikuláš 8 - 8 3 1 673 Borský Svätý Jur 1 - 1 1 714 Čáry 3 - 3 - 441 Častkov 1 - 1 - 217 Dojč 4 - 4 - 446 Hlboké 2 - 2 1 394 Koválov 2 - 2 1 259 Kuklov - - - - 317 Kúty 6 - 6 5 1 378 Lakšárska Nová Ves 3 - 3 2 498 Moravský Svätý Ján 12 - 12 2 796 Podbranč - - - 1 364 Rohov 1 - 1 - 103 Rovensko 1 - 1 - 149 Rybky 1 - 1 - 164 Sekule 8 - 8 1 633 Smrdáky 1 - 1 - 240 Sobotište 1 - 1 - 689 Šajdíkove Humence 2 - 2 - 412 Šaštín - Stráže 4 - 4 - 1 698 Štefanov - - - 2 532

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 91

Spolu 60 60 19 12287

k 31.12.2006 Prírastky bytov Úbytky Stav bytov bytov spolu spolu z toho formou výstavby Názov územia spolu obecnou individuálnou (štátnou) Bílkove Humence 4 - 4 - 169 Borský Mikuláš 15 - 15 2 1 668 Borský Svätý Jur 6 - 6 - 714 Čáry 2 - 2 - 438 Častkov 1 - 1 - 216 Dojč 2 - 2 - 442 Hlboké 1 - 1 - 393 Koválov 3 - 3 1 258 Kuklov - - - - 317 Kúty 5 - 5 1 1 377 Lakšárska Nová Ves 7 - 7 - 497 Moravský Svätý Ján 17 - 17 1 786 Podbranč - - - - 365 Rohov 1 - 1 - 102 Rovensko 2 - 2 - 148 Rybky - - - - 163 Sekule 1 - 1 1 626 Smrdáky 8 8 - - 239 Sobotište - - - - 688 Šajdíkove Humence 2 - 2 - 410 Šaštín - Stráže 34 - 34 - 1 694 Štefanov 25 - 25 1 534 Spolu 136 8 128 7 12244

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 92

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 93

2.3.4. Odpadové hospodárstvo

Zásobovanie pitnou vodou, kanalizácia Na území bolo za rok 2008 spotrebovanej spolu 2 218 tis. m³ pitnej vody, z toho domácnosti spotrebovali 1 373 tis. m³ pitnej vody, v roku 2007 bola spotreba 2 000 tis. m³ pitnej vody, z toho domácnosti spotrebovali 1 348 tis. m³. Pri porovnaní troch rokov spotreba pitnej vody stúpa (o 218 tis. m³), aj pre domácnosti (o 25 tis. m³). Celkový počet prípojok je 2 559 z roku 2008, v roku 2003 bolo 2 207 prípojok . V roku

Spotreba pitnej vody Spotreba pitnej vody Obec Verejný (tis.m3) Verejný (tis.m3) vodovod spolu Z toho vodovod spolu Z toho domác - domác- nosti nosti Rok 2007 Rok 2008 Bílikove Humence Nie - - Nie - - Borský Mikuláš Áno 96 81 Áno 110 90 Borský sv. Jur Áno 38 30 Áno 21 16 Častkov Nie - - Nie - - Čáry Áno 32 25 Áno 33 24 Dojč Áno 23 18 Áno 29 21 Hluboké Áno 63 6 Áno 105 31 Koválov Áno 19 17 Áno 21 19 Kuklov Áno 10 9 Áno 8 7 Kúty Áno 108 72 Áno 119 71 Lakšárska Nová Ves Áno 14 13 Áno 14 13 Moravský sv. Ján Áno 40 36 Áno 39 29 Podbranč Áno 8 7 Áno 10 9 Rohov Nie - - Nie - - Rovensko Nie - - Áno 1 1 Rybky Nie - - Nie - - Sekule Áno 30 27 Áno 28 25 Smrdáky Áno 58 17 Áno 68 14 Sobotište Nie - - Nie - - Šajdíkove Humence Áno 31 28 Áno 34 30 Šaštín – Stráže Áno 132 106 Áno 156 120 Štefanov Áno 40 23 Áno 45 22 spolu 16 742 515 17 841 542

2008 bolo v okrese vybudovaných 15 ČOV, v roku 2007 to bolo 12 ČOV. Zásobovanie pitnou vodou

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 94

Obec Kanali- Počet prípojok Kanali- Počet začná sieť kanal.siete ČOV začnáa sieť prípojok ČOV kanal.sieť Rok 2007 Rok 2008 Bílikove Humence Nie - Nie Nie - Nie Borský Mikuláš Áno 54 Áno Áno 57 Áno Borský sv. Jur Nie - Nie Nie - Nie Častkov Nie - Nie Nie - Nie Čáry Nie - Nie Nie - Nie Dojč Áno 98 Áno Áno 100 Áno Hlboké Nie - Nie Nie - Nie Koválov Nie - Nie Nie - Nie Kuklov Nie - Nie Nie - Nie Kúty Áno 929 Áno Áno 1 053 Áno Lakšárska Nová Ves Nie - Nie Nie - Nie Moravský sv. Ján Áno 230 Áno Áno 230 Áno Podbranč Nie - Nie Nie - Nie Rohov Nie - Nie Nie - Nie Rovensko Nie - Nie Áno 95 Áno Rybky Nie - Nie Nie - Nie Sekule Áno 57 Áno Áno 62 Áno Smrdáky Áno 37 Áno Áno 40 Áno Sobotište Nie - Nie Nie - Nie Šajdíkove Humence Áno 41 Áno Áno 71 Áno Šaštín – Stráže Áno 206 Áno Áno 227 Áno Štefanov Áno 224 Áno Áno 247 Áno Spolu 9 1876 9 10 2182 10

Kanalizačná sieť

Verejná zeleň Skládky Zneškod nený Verejná zeleň Skládky Zneškod Obec spolu (ha) komunálo KO spolu (ha) komunál. nený KO dpadu (t) odpadu (t) Rok 2007 Rok 2008 Bílikove Humence 1,00 - 0,79 1,00 - 179,7 Borský Mikuláš 5,02 - 1,34 5,02 - 424,0 Borský sv. JurPríprava dokumentu1,62 je spolufinancovaná- z0,71 Európskeho regionálneho1,62 rozvojového- fondu 498,895 Častkov 0,35 0,30 0,35 - 146,4 Čáry 0,81 - 1150,5 0,81 - 1297,1 Dojč 0,57 - 275,9 0,57 - 335,9 Hlboké 1,10 - 268,7 1,10 - 298,2 Koválov 0,49 - 151,8 0,49 - 169,5 Kuklov 0,47 - 182,8 0,38 - 184,2 Kúty 0,97 1 749,9 0,97 1 759,8 Lakšárska Nová Ves 4,82 - 175,3 4,82 - 238,1 Moravský sv. Ján 3,89 - 518,1 3,89 - 543,4 Podbranč 1,60 - 170,9 1,60 - 168,8 Rohov 0,37 - 147,8 0,37 - 136,6 Rovensko 1,00 - 90,6 1,00 - 13,2 Rybky 0,43 - 90,8 0,43 - 92,5 Sekule 1,20 - 370,4 1,20 - 395,1 Smrdáky 3,04 - 195,5 3,04 - 280,6 Sobotište 1,52 - 320,5 1,52 - 372,2 Šajdíkove Humence 2,00 - 265,5 2,00 - 278,5 Šaštín – Stráže 6,51 1 2 133,0 6,51 - 1847,6 Štefanov 7,00 1 203,4 7,00 1 269,2 Spolu 45,78 3 7464,54 45,69 2 8929,40

Odpadové hospodárstvo

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 96

2.3.5. Školstvo

Na tomto území sa nachádza rozvinutá sieť predškolských a školských zariadení. V roku 2005 sa na území nachádzalo 19 materských škôl a 17 základných škôl. V sledovanom období pôsobilo na území 1 gymnázium. Materské školy Materské školy štátne štátne Názov územia 2007 2008 počet počet zariadení počet detí zariadení počet detí

Spolu 19 733 18 718 Bílkove Humence 1 8 - - Borský Mikuláš 1 88 1 77 Borský Svätý Jur 1 31 1 36 Čáry 1 24 1 35 Častkov 1 24 1 20 Dojč 1 36 1 34 Hlboké 1 19 1 29 Koválov 1 10 1 12 Kuklov 1 13 1 12 Kúty 1 92 1 89 Lakšárska Nová Ves 1 18 1 24 Moravský Svätý Ján 1 59 1 57 Podbranč - - - - Rohov 1 17 1 19 Rovensko - - - - Rybky - - - - Sekule 1 43 1 40 Smrdáky 1 7 1 9 Sobotište 1 49 1 51 Šajdíkove Humence 1 25 1 23 Šaštín - Stráže 1 127 1 115 Štefanov 1 43 1 36

Základné školy (1.– 4.r.)

Zákl. školy roč. 1.-4.roč. Zákl. školy roč.1.-4.roč. (štátne) (štátne)

Názov územia 2007 2008

počet počet zariadení počet detí zariadení počet detí

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 97

Spolu 7 237 7 215 Bílkove Humence - - - - Borský Mikuláš - - - - Borský Svätý Jur - - - - Čáry - - - - Častkov 1 18 1 19 Dojč - - - - Hlboké 1 19 1 18 Koválov 1 18 1 17 Kuklov 1 36 1 33 Kúty - - - - Lakšárska Nová Ves - - - - Moravský Svätý Ján - - - - Podbranč - - - - Rohov - - - - Rovensko - - - - Rybky - - - - Sekule - - - - Smrdáky 1 29 1 21 Sobotište - - - - Šajdíkove Humence 1 42 1 35 Šaštín - Stráže 1 75 1 72 Štefanov - - - -

Základné školy 1.-9. ročník

Základné školy 1.-9. Základné školy 1.-9. ročník (štátne) ročník (štátne)

Názov územia 2007 2008

počet počet detí počet počet detí zariadení zariadení

Okres Senica 16 5 167 16 4 877 Bílkove Humence - - - - Borský Mikuláš 1 369 1 347

Borský Svätý Jur 1 188 1 172

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 98

Čáry 1 113 1 110 Častkov - - - - Dojč 1 160 1 159 Hlboké - - - - Koválov - - - - Kuklov - - - - Kúty 1 447 1 415 Lakšárska Nová Ves 1 117 1 109 Moravský Svätý Ján - - - - Podbranč - - - - Rohov - - - - Rovensko - - - - Rybky - - - - Sekule 1 388 1 355 Smrdáky - - - - Sobotište 1 132 1 130 Šajdíkove Humence - - - - Šaštín - Stráže 1 479 1 458

Štefanov 1 173 1 175

G Y M N Á Z I Á -štátne cirkevné

2007 2008 2007 2008

Územie počet žiaci počet žiaci počet žiaci počet žiaci Spolu - - - - 1 93 1 105 Bílkove Humence ------Borský Mikuláš ------Borský Svätý Jur ------Čáry ------Častkov ------Dojč ------Hlboké ------Koválov ------

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 99

Kuklov ------Kúty ------Lakšárska Nová Ves ------Moravský Svätý Ján ------Podbranč ------Rohov ------Rovensko ------Rybky ------Sekule ------Smrdáky ------Sobotište ------Šajdíkove Humence ------Šaštín - Stráže - - - - 1 93 1 105 Štefanov ------

2.3.6. Kultúra

Kultúrne inštitúcie pokrývajú celé územie a sú dostupné podľa jednotlivých druhov obyvateľom celého územia. V roku 2008 bolo súčasťou knižného systému senického okresu 30 verejných knižníc. Okrem obcí Podbranč a Rohov sa knižnice nachádzajú v každej obci. Dokladom bohatej histórie sú mnohé pamiatkovo chránené objekty, z ktorých šesť má charakter národnej kultúrnej pamiatky a sú sústredené najmä v meste Šaštín-Stráže okolo Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Archeologické nálezy z Čáčova, Sobotišťa a Hlbokého podávajú obraz o vývoji osídľovania tohto územia. K často navštevovaným pamiatkam patria aj kaštieľ v obci Sobotište a Múzeum S. Jurkoviča, Rodný dom Jána Hollého v Borskom Mikuláši či hrad Branč.

Verejné Múzeá a Verejné Múzeá a Obec Kiná knižnice galérie Kiná knižnice galérie Rok 2007 Rok 2008 Bílikove Humence - 1 - - 1 - Borský Mikuláš 1 1 - 1 1 - Borský sv. Jur 1 1 - 1 1 - Častkov - 1 - - 1 - Čáry - 1 - - 1 - Dojč - 1 - - 1 - Hlboké - 1 1 - 1 1 Koválov - 1 - - 1 - Kuklov - 1 - - 1 - Kúty 1 1 - 1 1 - Lakšárska PrípravaNová Ves dokumentu je spolufinancovaná- 1 z Európskeho- regionálneho- rozvojového fondu1 100- Moravský sv. Ján 1 1 - 1 1 - Podbranč ------Rohov ------Rovensko - 1 - - 1 - Rybky - 1 - - 1 - Sekule - 1 1 - 1 1 Smrdáky 1 1 - 1 1 - Sobotište - 1 1 - 1 1 Šajdíkove Humence - 1 1 - 1 - Šaštín – Stráže - 1 1 - 1 1 Štefanov - 1 - - 1 - Senica spolu 5 20 5 5 20 4

2.3.7. Doprava Z hľadiska dopravného významu je toto územie zaujímavé tým, že sa tu nachádza jeden z významných dopravných uzlov a tým sú Kúty. Prechádza cez ne niekoľko dôležitých dopravných trias. Z hľadiska cestnej dopravy patrí medzi najvýznamnejšie diaľnica D2 - E65 (Bratislava - Kúty – Brno), ktorá je súčasťou multimodálneho koridoru IV a prechádza západnou časťou okresu v dĺžke 16,7 km. Územím okresu prechádza aj cesta R1 - (E571) – Nitra - Sereď - Trnava - Senica - Holíč – Hodonín. Uvažovanými nosnými aktivitami budúceho obdobia sú riešenie úseku cesty cez Bielu Horu (vypracovaná š túdia na riešenie obchvatov miest Senica, Jablonica, Trstín a riešenie úseku cesty I/51 cez Bielu Horu a jej vplyv na životné prostredie) a úseku I/2 Kúty (kritická nehodová lokalita). Súčasná cestná sieť má rad kapacitne a technicky nevyhovujúcich úsekov a ako celok vyžaduje nutnú modernizáciu. Vedenie tranzitnej dopravy mestami pri neexistujúcich obchvatoch má výrazne negatívny vplyv na životné prostredie. Jestvujúci systém zberných komunikácií v mestách neumožňuje ekologicky prijateľné vedenie nákladnej dopravy do priemyselných a obchodných zón, vo väčšine mestských centier chýbajú dostatočné parkovacie kapacity. Diaľničná sieť ako celok zatiaľ v dostatočnej miere nevytvára ucelené úseky, realizované kompletne v plnom profile.

Verejná autobusová doprava SAD Trnava, a. s., zabezpečuje verejnú autobusovú dopravu v tomto regióne Prevádzkuje verejnú autobusovú dopravu. SAD Senica poskytuje pravidelnú prímestskú dopravu a na 2 linkách mestskú hromadnú dopravu. SKAND Skalica, s.r.o., zabezpečuje osobnú a nákladnú dopravu na území okresu Skalica a v prelínaní s okresom Senica. Prevádzkujú aj vnútroštátnu a medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu s vlastnými kamiónovými súpravami, z toho 18 plachtových návesových súprav. Snaha o efektívnosť v prevádzke hromadnej dopravy vedie k racionalizačným opatreniam, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú uprednostnenie ekonomického záujmu dopravcu pred záujmom cestujúceho. Rozsah ponúkanej dopravnej obsluhy a výška cestovného podnecuje zvyšovanie podielu individuálnej prepravy a prináša problémy so statickou dopravou v cieľových miestach, ktoré samospráva nie je v súčasnosti schopná riešiť. Riešenie tohto významného problému vzhľadom na dôležité širšie súvislosti si vyžaduje celospoločenskú spoluprácu.

Železničná doprava Územím vedú viaceré hlavné dopravné ťahy H 110 – Bratislava - Kúty – Brno (multimodálny koridor IV.), H 116 – Galanta - Trnava - Jablonica - Kúty – Břeclav, H 114 – Kúty - Holíč - (Hodonín), Skalica - Veselí n. Moravou. Aktivity nasledujúceho obdobia v železničnej doprave budú zamerané na modernizáciu infraštruktúry s cieľom dosiahnutia štandardov definovaných v dohodách AGC a AGTC, ako aj na transformáciu regionálnych dráh a ich zapojenie do regionálnych systémov dopravnej obslužnosti. Jednou z priorít bude zdvojkoľajnenie trate 116 Kúty – Trnava, ako aj prehodnotenie o znovu zaradenia do prevádzky regionálnych tratí, ktoré sa nachádzajú na území TTSK (v súvislosti s ekologickou výhodnosťou železníc oproti automobilovej doprave).

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 101

Vodná doprava So splavnením rieky Moravy sa uvažuje v ďalekom výhľade ako alternatívnym riešením prepojenia sever-juh vo väzbe na prepojenie Vážskej vodnej cesty na Odru (Žilina – Odra). Pre alternatívu vodnej cesty, navrhovanej na území Rakúska, a potreby rozvoja uzlového priestoru Břeclav. Je potrebné uvažovať s rezervovaním priestoru pre prístav v Kútoch.

Letecká doprava Na území sa nepredpokladá budovanie zariadení verejnej leteckej premávky. Najbližšie letiská sú v Bratislave ( vo vzdialenosti 80 km) a v rámci VÚC v Piešťanoch ( vo vzdialenosti 51 km). Podľa hodnotenia stavebného stavu ciest k 31.12.2006 z celkovej dĺžky ciest II. triedy 97,168 km bolo 29,72 km ciest v nevyhovujúcom stave a 4,6 km ciest v havarijnom stave, čo predstavuje 30,6 % ciest II. triedy v nevyhovujúcim stave a 4,7 % ciest v havarijnom stave. Pri celkovej dĺžke ciest III. tried 157,142 km bolo k 31.12.2006 38,8 km v nevyhovujúcom stave a 7,9 km v havarijnom stave. Z dĺžky ciest III. tried bolo 24,7 % ciest v nevyhovujúcom stave a 5,0 % v havarijnom stave.

2.4. Ekonomické zdroje 2.4.1. Štruktúra podnikov V rámci sektorov vlastníctva výrazne prevláda súkromný sektor. Z hľadiska odvetví ekonomických činností bol najväčší podiel podnikov v oblasti obchodu, pohostinstva, ubytovania a cestovných kancelárií, v úrode, priemyselnej výrobe, nehnuteľnostiach a iných obchodných službách a v stavebníctve. Rok 2007 Rok 2008 Rok 2009 Právnickéo Fyzické Právnické Fyzické Právnické Obce Fyzické osoby soby osoby osoby osoby osoby Bílkove Humence 17 3 16 4 12 4 Borský Mikuláš 227 39 94 18 101 20 Borský Svätý Jur 99 17 230 45 236 48 Čáry 50 14 55 16 56 15 Častkov 40 11 39 12 39 13 Dojč 84 18 85 21 93 22 Hlboké 52 8 55 9 57 9 Koválov 37 10 37 12 143 12 Kuklov 37 11 38 12 33 12 Kúty 268 50 284 60 42 67 Lakšárska Nová Ves 67 18 78 17 299 20 Moravský Svätý Ján 135 37 140 41 77 43 Podbranč 34 11 37 11 39 11 Rohov 19 7 21 8 26 5 Rovensko 16 5 18 5 18 6 Rybky 37 4 113 4 43 8 Sekule 101 16 42 19 107 18 Smrdáky 45 9 46 11 51 12 Sobotište 96 19 102 24 103 25

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 102

Šajdíkove Humence 84 13 83 14 88 12 Šaštín - Stráže 342 84 376 94 367 97 Štefanov 84 16 94 18 96 20 Okres Senica 1971 1173 1531 1314 1521 1403

Počet podnikov v súkromnom sektore

Rok 2007

Obce Medzin. Zahran. Družst. Bílkove Humence - - - Borský Mikuláš 1 2 1 Borský Svätý Jur 1 - - Čáry - - - Častkov - 1 1 Dojč 1 2 1 Hlboké - - - Koválov 1 - 1 Kuklov - 3 - Kúty 2 10 3 Lakšárska Nová Ves 2 1 - Moravský Svätý Ján 1 3 - Podbranč - - 1 Rohov - - - Rovensko - - - Rybky - 1 - Sekule 1 - - Smrdáky - - - Sobotište - 1 1 Šajdíkove Humence - 3 1 Šaštín - Stráže 7 9 - Štefanov 2 - 1 Okres Senica 51 101 23

2.4.2. Cestovný ruch Cestovný ruch je v celosvetovom meradle považovaný za najsilnejší sektor ekonomického rastu, v niektorých krajinách patrí dokonca k najvýznamnejším odvetviam národného hospodárstva a preto je nevyhnutné ho rozvíjať. Cestovný ruch nadobúda vo svete čoraz väčší ekonomický i sociálny význam. Orgány samospráv vedia aký má cestovný ruch význam pre miestny a regionálny rozvoj. Vychádzajú pritom zo skutočnosti, že: 1. Ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí pre miestne zdroje práce vtedy, ak sa zamestnáva obyvateľstvo daného regiónu. Tým sa zastavuje pokles domáceho obyvateľstva, ktoré v dôsledku nedostatku pracovných miest zvyčajne odchádza za prácou do iných regiónov. 2. Ovplyvňuje zárobkovú situáciu miestneho obyvateľstva, stimuluje jeho dopyt, vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity, aktivuje rozvoj poľnohospodárskej výroby, remesiel, obchodu a tak zlepšuje hospodárske a sociálne pomery miestneho obyvateľstva.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 103

3. Stimuluje rozvoj technickej infraštruktúry (budovanie cestnej siete, telekomunikácií, zásobovanie pitnou vodou – budovanie vodovodu, kanalizácia, plynofikácia) a sociálnej infraštruktúry (modernizácia a výstavba bytového fondu, kultúrno–osvetových, zdravotníckych zariadení ap.), zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a občiansku vybavenosť. 4. Je zdrojom príjmov regiónu a tvorby hodnoty, multiplikačného efektu v kooperujúcich odvetviach, priamo i sprostredkovanie vplýva na tvorbu HDP a v dôsledku ekonomickej špecializácie regiónu na cestovný ruch je aj faktorom podpory medziregionálnej kooperácie. 5. Má pozitívny priamy a sprostredkovaný vplyv na tvorbu a rast hrubého národného produktu regiónu a vplyvom rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu aj na devízové zhodnocovanie služieb cestovného ruchu. Rozvoj cestovného ruchu nabral v roku 2005 na dynamike a bol zásadným smerovaním cestovného ruchu. Investície smerujúce do CR a aktivity zrealizované počas roka naznačujú správny predpoklad potenciálu regiónu. Primárne ponuky sa rekonštruujú a rozširujú sa sprievodné služby. Ubytovacie služby sa rozvíjajú rýchlejšie ako stravovacie. Služby vo stravovaní majú veľké rezervy. Veľké rezervy stále pretrvávajú aj v oblasti koncentrácie sa na priority stanovené v strategických dokumentoch, č o z hľadiska krátkodobého plánovania môže byť prekážkou. Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti krátkodobého plánovania. Cieľom vy mal byť úplný prechod na programové rozpočtovanie spojené s účtovníckym systémom evidencie rozpočtu priradeného ku konkrétnym aktivitám a evidencie jeho čerpania. Nevyhnutným krokom úspešného plánovania musím byť objektívna kontrola a plnenie priorít a aktivít. Severné Záhorie je svojimi potenciálmi kultúrneho, historického a prírodného dedičstva vrátane strategickej polohy predurčený pre rozvoj cestovného ruchu. Zachovaním a sprístupnením týchto hodnôt môžu byť vytvorené podmienky pre spájanie rekreačného a poznávacieho turizmu. K nosným druhom a formám cestovného ruchu patrí história, kúpeľníctvo, letná turistika, cykloturistika, zo špeciálnych druhov pútnický, vínny cestovný ruch a v neposlednom rade rozvíjajúca sa agroturistika. Prepojenie rekreačného a poznávacieho turizmu je dôležitým prvkom v systéme rozvoja cestovného ruchu. Jeho realizácia je možná s prepojením na Rakúsku a Českú republiku. Severné Záhorie má dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využívané sú však nedostatočne. Predovšetkým je potrebná intenzívna propagácia regiónu ako turistickej destinácie. Príležitosťou je rozvíjať najmä liečebno- relaxačné pobyty, poznávaciu turistiku a budúcnosť možno vidieť i v kongresovej a motivačnej turistike, ktorá patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúcu časť cestovného ruchu. Napriek tomu, že prírodný a ľudský potenciál Severného Záhoria ponúka viacero možností trávenia voľného času, nároky klientov sú stále vyššie. Najdôležitejším kritériom klienta a rozvoja cestovného ruchu je kvalita ponúkaných služieb. Služby hotelov by mali spočívať v komplexnosti, nemali by byť sústredené len na poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb. Mimosezónne obdobie je potrebné pokryť podujatiami zameranými na históriu a pamätihodnosti, kultúru i tématické produkty. Možnou podporou rozvoja cestovného ruchu je čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Cieľom je umožniť verejnému sektoru podporu rozvoja

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 104

podnikania v oblasti cestovného ruchu a podporu súkromného sektora s cieľom rastu konkurencieschopnosti CR, zvýšenie kvality ponuky CR, vytváranie nových atraktivít v regióne, prekonanie nedostatkov v ponuke služieb pre turistov a samozrejme i prezentácia na domácich i zahraničných trhoch.

V pracovných dňoch majú obyvatelia mikroregiónu priemerne 283 minút voľného času, t.j. 4 hodiny a 43 minút

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 105

Voľný čas mužov je 4 hodiny a 51 minút

Voľný čas žien je 4 hodiny a 38 minút

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 106

Vo víkendových dňoch majú obyvatelia mikroregiónu priemerne 454 minút voľného času, t.j. 7 hodín a 34 minút

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 107

Voľný čas mužov je 8 hodín a 11 minút

Voľný čas žien je 7 hodín a 12 minút

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 108

Čo najradšej robíte vo voľnom čase?

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 109

Čo najradšej robíte vo voľnom čase?

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 110

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 111

Čo považujete za potrebné vybudovať vo vašej obci?

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 112

Čo považujete za potrebné vybudovať vo vašej obci?

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 113

Čo považujete za potrebné vybudovať vo vašej obci?

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 114

2.4.3. Zamestnanosť, nezamestnanosť

Priemerný prepočítaný evidenčný počet zamestnancov za obdobie rokov 2003 – 2005 v okrese Senica v podnikoch s 20 a viac zamestnancami zaznamenal nárast. Ku koncu roka 2005 sa počet zamestnancov zvýšil v porovnaní s rokom 2003 o 5 699. Z hľadiska odvetvovej štruktúry podľa ekonomických činností dosiahla najvýraznejší podielom na zamestnanosti v okrese Senica v sledovanom období 2003-05 oblasť priemyslu. Napriek tomu však zaznamenala táto oblasť úbytok v porovnaní rokov 2003 až 2005 o 370 zamestnancov (vyše 6% celkového počtu zam. v roku 2005). Úbytok zaznamenala aj oblasť poľnohospodárstva, ktorá sa ešte v roku 2003 umiestnila na tretej pozícii pred školstvom, ale v nasledovných rokoch zaznamenala nižší počet zamestnancov. Druhú priečku si permanentne rastúcim počtom zamestnancov udržuje oblasť veľkoobchodu a maloobchodu. Z hľadiska miezd mali najvyššie postavenie oblasti verejnej správy a obrany a stavebníctva. Najnižšie priemerné mzdy za okres Senica boli zaznamenané za oblasť hotely a reštaurácie. Nezamestnanosť Priemerný počet nezamestnaných Okres, obce 2003 2004 2005 spolu ženy spolu ženy spolu ženy Okres Senica 2088 1005 1965 1044 1825 934 Bílkove Humence 11 8 9 7 7 6 Borský Mikuláš 261 129 253 141 232 124 Borský Svätý Jur 99 55 79 45 65 36 Čáry 116 53 107 49 137 60 Častkov 25 9 21 10 23 13 Dojč 73 42 60 38 63 37 Hlboké 43 22 32 19 27 19 Koválov 32 15 33 18 27 10

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 115 Názov obce, Celkové Názov resp. Krátka Zabezpečenosť Uvažovaný Uvažované názov náklady na názvy charakteristika výstavby príspevok obdobie priemyselného vybudovanie investorov) - zameranie PP zo štruktur. výstavby parku PP v Sk fondov EÚ PP PP Senica Výstavba Arcelor - všetky druhy Mesto Senica 0 2006 základnej Slovakia SSC, výroby okrem infraštruktúry Haironville chemickej a tej, 300 mil Sk Slovensko, ktorá + ďalších 5 znehodnocuje až 2009 v rokovaní životné prostredie

PP Častkov Strojárska Prebieha 100 mil. 2010-2013 výroba, vykupovanie Drevospracujúci pozemkov priemysel PP Kúty Priem. zóna – 240 mil. Priemyselnú Pozemky obecné 85 % 2 008-2009 Borský Svätý zónu je Jur možné vytvoriť Pozemky v severnej časti súkromné katastra

Kuklov 111 57 92 56 99 54 Kúty 248 113 237 129 184 93 Lakšárska Nová Ves 82 40 64 29 56 27 Moravský Svätý Ján 74 29 73 46 65 32 Podbranč 38 17 31 13 43 14 Rohov 13 4 13 6 11 6 Rovensko 10 8 14 9 9 7 Rybky 14 10 12 9 10 5 Sekule 74 34 87 46 51 26 Smrdáky 25 5 36 17 35 19 Sobotište 85 37 93 46 96 50 Šajdíkove Humence 77 42 75 37 72 39 Šaštín - Stráže 403 202 405 210 359 180 Štefanov 174 74 139 64 154 77

Priemyselné parky V hospodárskom rozvoji okresu môže v budúcnosti zohrať kľúčovú úlohu rozvoj priemyselných parkov. Priemyselné parky podporujú ekonomický rozvoj, prispievajú k tomu, aby sa mikroekonomická adaptácia podnikateľskej sféry mohla uskutočniť na regionálnej i miestnej úrovni. Možno očakávať, že tie lokality, kde sa vytvorí a bude fungovať priemyselný park, zaznamenajú hospodársky a sociálny pokrok. Základom rozvoja budú firmy situované v priemyselných parkoch, ktoré vytvoria voľné pracovné miesta pre pracovníkov z regiónu. Očakáva sa, že pomôžu redukovať mieru nezamestnanosti v kraji a budú centrami inovačných stimulov a iniciátormi vedecko-technických zmien. Pojem „priemyselný park“ označuje územie, ktoré je dobre koncepčne založené a funguje ako jeden celok, pričom podniky využívajú spoločné služby, poskytované predovšetkým firmou spravujúcou park na trhovom princípe.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 116

Medzi základné charakteristiky priemyselného parku patrí, že: • fungovanie parku zabezpečuje hospodárska spoločnosť, ktorá ponúka pre podnikateľov, usadených v parku, súbor služieb (účtovníctvo, marketing, pomoc pri získavaní úverov; investičné, rozvojové, právne poradenstvo atď.), • ponúka pozemky, ktoré sú vybavené pre výrobu nevyhnutnou infraštruktúrou, na odkúpenie, lízing a na prenájom pre podnikateľské subjekty, • vytvára pre malé a stredné podnikanie vhodné podmienky na rozvoj, na aplikovanie moderných technológii vo výrobe, na výrobu špičkových produktov, podporuje rozvoj domácich vedecko-výskumných aktivít a pomáha aplikácií ich výsledkov vo výrobe.

3. Príprava integrovanej stratégie rozvoja územia budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu

3.1. Postup prípravy

Prípravy stratégie rozvoja územia sa zúčastnili zástupcovia samosprávy obcí zapojených do iniciatívy budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu, ako aj súkromní podnikatelia z územia.Technické zázemie prípravy zabezpečovala Regionálna rozvojová agentúra Senica a VOKA Banská Bystrica, ktorá prípravu metodicky koordinovala.

Postup spočíval v nasledovných krokoch:

1. Zostavenie vízie rozvoja územia a SWOT analýzy – interaktívnym spôsobom za účasti facilitátorov z VOKA Banská Bystrica na základe diskusie a brainstormingu 2. Zostavenie auditu zdrojov za technickej pomoci Regionálnej Rozvojovej Agentúry v Senici a metodickej konzultácie zo strany VOKA Banská Bystrica 3. Zostavenie strategického rámca na základe definovania kľúčových problémov ( stav životného prostredia -nízka kvalita infraštruktúry – kanalizácie, vodovody, ekologické záťaže v území, nedostatočná infraštruktúra CR, zlý technický stav miestnych a štátnych komunikácií, nevyužité možnosti cezhraničnej spolupráce, jazyková bariéra), akčného a finančného rámca stratégie – interaktívnym spôsobom za pomoci facilitátora z VOKA Banská Bystrica formou diskusie a interaktívneho prijímania rozhodnutí

3.2. Výsledky

3.2.1. Vízia územia budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu:

Obyvatelia územia budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu, chcú v budúcnosti žiť v území, v ktorom bude vysoká kvalita života a v ktorom v oblasti práce budú mať:

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 117

• dostatok kvalifikovanej pracovnej sily • dostatok pracovných miest adekvátne finančne ohodnotených ( nie minimálna mzda) • minimálne množstvo nekvalifikovanej a nerekvalifikovateľnej pracovnej sily

V oblasti bývania bude mať územie: • dostatok dostupného bývania predovšetkým pre mladých ľudí • vysporiadané katastre a pripravené pozemky na výstavbu (stavebná mapa)

V oblasti služieb bude vybudovaný a funkčný: • systém kvalitnej siete služieb v oblasti maloobchodu, reštauračných, ubytovacích služieb • rozvoj tradičných remesiel a remeselnej výroby • dopravná obslužnosť územia • kvalitný informačný systém • sieť cyklotrás a bohatá ponuka balíkov pre turistov • dostupné zdravotné služby • systém sociálnych služieb a služieb pre starších a chorých obyvateľov (hospic) • dostupné jazykové kurzy

V oblasti voľného času: • vytvorená pestrá ponuka pre duševný, aj fyzický rozvoj mladých ľudí • dostatok krytých, aj otvorených športovísk

V oblasti vzťahov: • vybudované kvalitné vzťahy na medzinárodnej úrovni, so susednými regiónmi, štátmi, Rakúsko, Česká republika • znížená jazyková bariéra

3.2.2. SWOT analýza

Silné stránky Slabé stránky

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 118

- existencia folklóru, krojov, ochotníckych - zlá infraštruktúrna vybavenosť (cesty, divadiel, kanalizácia, vodovod), - množstvo kultúrnych pamiatok (hrad Branč, - nízka úroven mobility za prácou a kaštiele, božie muky, kaplnky, bazilika Šaštín),informačného zázemia pracovnej mobility, - zastúpenie múzeí (Sekule, Borský Mikuláš, - kontaminované spodné vody, Sobotište, Hlboké), - nedostatočná dopravná dostupnosť - rodisko významných osobností (Hollý, - nízka obchodná vybavenosť, Hurban, Papánek, Jurkovič, Šimon Klempa, - nízka kvalita služieb (ubytovacie, Anička Jurkovičová, Radlinský, Martin Kollár, stravovacie…), Andrej Žarnov, Mária Kraľovičová, Záhončík, - nedostatok športovísk, Ján Žižka, záhorácky kráľ Heštera, Pavol - nedostatočná previazanosť medzi Stanislav Pius, Estera Brestovská, Mikuš-vzdelávacou sústavou a trhom práce, regionálny historic), - čistota a vzhľad obcí, - existenciu cránených území národného aj - zlý technický stav a vybavenosť budov MŠ a nadnárodného významu (CHKO Záhorie, ZŠ, CHKO Biele Karpaty tok Myjava, Natura - nízky podiel rekonštruovaných kultúrnych 2000 (Sekule, Lak. Nová Ves), NPR Červený pamiatok, Rybník, NPR Zelienka), - zle dostupná zdravotná starostlivosť, - bohatstvo lužných lesov a borovicových - nedostatok sociálnych služieb pre starých lesov, občanov, - možnosti zberu lesných plodov, - nekvalifikovaná pracovná sila, - prírodné štrkoviská a pieskoviská, - nedostatok kvalifikovaných remeselníkov, - Sútok Myjava-Dyje, - málo pracovných príležitostí, - kúpeľná liečba (Kúpele Smrdáky), - nedoriešené vlastnícke vztahy k pôde a - bohatstvo liečivých prameňov (Smrdáky, nefungujúci trh s pôdou, Šaštín), - nedostatočne vybudovaná siet rybníkov - disponovanie termálnymi prameňmi vhodných na chov rýb a rybolov, (Sekule), - prestárle obyvateľstvo, - piesky, lignit, - nedostatočná sieť kanalizácie, - staré obchodné cesty (historická Česká cesta - odchod mladých ľudí, na Moravu), - nezáujem o veci verejné, - tradičné jedlá ( údené rebrá, fazuľová - nízky stupeň image regiónu ako turistickej polievka so sližami, zélové pagáčky, destinácie, zabíjačka, šamrole), - nízky stupeň propagácie, - pálenice, - koordinácia služieb v cestovnom ruchu je v - blúzkosť veľkých obsllužných center počiatočnej faze, Bratislava, Trnava, Brno, - nevyužívanie potenciálu kultúrno – - dobré podmienky pre letné turistické aktivity,poznávacieho turizmu, - eistencia rofesných organizácií (združenia, - stagnácia vedy a výskumu, spolky, zväzy, komory), - zastaralé technické a technologické - vysoký podiel malého a stredného vybavenie v niektorých oblastiach, podnikania, - nedostatocne motivovaný personál, nízka úroven orientácie na zákazníka,

Príležitosti Ohrozenia

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 119

- cezhraničná spolupráca, CZ, A, - nedostatok finančných prostriedkov na - prihraničný charakter kraja umožnuje realizáciu projektov, efektívnu spoluprácu vo všetkých oblastiach - slabá spolupráca subjektov vo vnútri regiónu, života, - rozdielna legislative v rámci prihraničných - poloha regiónu, regiónov susedných štátov, - rozvoj CR, agroturistika, zber lesných - odchod kvalifikovanej pracovnej sily, plodov, - odchod zahraničných investorov (po - vytváranie podmienok pre zvyšovanie skončení daňových prázdnin), konkurencieschopnosti poľnohospodárstva - environmentálne záťaže z alternatívnych a lesného hospodárstva formou podpory zdrojov energie, výskumných a šlachtitelských podnikov, - nedosiahnutie kvality služi e b - podpora pri vypracovaní projektov na výrobu porovnateľných s vidieckymi regiónmmi v HU biopotravín, a A, - golfové ihrisko, - strata kontaktu s konkurenicou v EÚ, - kanály na rieke Morava (prepojenie Morava-- znižovanie prirodzeného prírastku Slovensko), obyvateľstva a rast obyvateľstva v - poľnohospodárstvo, rastlinná výroba, poproduktívnom veku, - podpora činnosti organizácií v oblasti - nedostatočné kapacity na zavádzanie starostlivosti o životné prostredie, informačných technológií, - zvyšovanie miery využívania obnovitelných - implementácia investičných programov bez zdrojov energie, rešpektovania princípov trvalo udržatelného - podpora rozvoja cezhranicnej spolupráce pre rozvoja, realizácii projektov zameraných na ochranu - další vzostup regionálnych ekonomických životného prostredia, disparít medzi ťažiskovými aglomeráciami - zvýšenie konkurencieschopnosti, a vidieckymi oblastami, - rozvoj informačných technológií, - pretrvávajúca nízka podpora rozvoja CR, - rozvoj poradenskej činnosti zameranej na - nezosúladenie legislatívnych noriem SR a obnovu a rozvoj vidieka, EÚ v rámci jednotlivých území, - zhodnotenie nevyužitého potenciálu, - dovoz lacnejších dotovaných potravín zo - tradičná kuchyňa, gastronómia, zahranicia, - obnova kultúrneho dedičstva pre zachovanie - nízke investície do rozvoja prístupovej lokálnej identity vCR, telekomunikačnej infraštruktúry, - poľovníctvo (vysoká zver), - nedostatočná protipovodňová ochrana - využívanie alternatívnych zdrojov energie územia, (veterné elektrárne), - rast individuálnej dopravy pri súčasnom - letisko Senica, poklese hromadnej dopravy, - piesok ako surovina, spracovanie v regióne - negatívne úcinky dopravy na životné - budovanie regionálnej značky roduktov, prostredie, - cielený a koncentrovaný marketing, - prehlbovanie nerovnováhy ponuky a dopytu - efektévne využitie prostriedkov z fondov na trhu práce, EÚ, - nedostatočná motivácia zamestnávateľov na - budovanie partnerstiev v oblasti dalšom vzdelávaní zamestnancov, regionálneho rozvoja, - negatívny vývoj v uplatňovaní absolventov - intenzívna spolupráca vzdelávacích inštitúcií škôl na trhu práce, so zamestnávatelskými inštitúciami - riziká súvisiace s nepredvídateľnými s cielom prispôsobit obsah a rozsah prírodnými katastrofami (záplavy, suchá), vzdelávania požiadavkám trhu práce, - negatívne účinky na životné prostredie z - zosúladit záujem regiónu a trhu práce o existujúcich skládok, ktoré nespĺňajú Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 120 požadované vzdelávanie, technické kritériá, - rozvoj celoživotného vzdelávania, - pretrvávajúce nedostatky v nakladaní s - budovanie informačných kanálov, odpadmi, - efektívnejšie využitie kultúrnych pamiatok - pomalá implementácia nových technológií na na propagáciu a výmenu informácií, zhodnocovanie a likvidáciu odpadov,

3.2.3. Strategický rámec stratégie rozvoja územia budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu

Strategický cieľ Do roku 2015 zvýšiť úroveň kvality prostredia a zviditeľniť územie v širšom európskom kontexte.

Strategické priority

Priorita 1 Priorita 2 Priorita 3 Zlepšiť stav ŽP v území Rozvinúť a skvalitniť ponuku CR Rozvoj cezhraničnej v území spolupráce

Prioritná téma .1 Vybudovať .1 Vybudovať a skvalitniť ponuku 3.1Zvýšiť vzdelanosť infraštruktúru vo stravovacích a ubytovacích a zlepšiť jazykové zručnosti všetkých obciach – kapacít v území obyvateľov Spoločného vodovody regiónu a kanalizácie 2.2 Vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj turistických trás 3.2 Vytvoriť priestor .2 Znížiť ekologické a informačných centier a podmienky pre spoločné záťaže v území projekty v oblasti 2.3 Rozvíjať kultúrne dedičstvo vzdelávania, športu, kultúry (tradície, remeslá, zvykoslovie) a know -how

Opatrenia v rámci prioritných tém

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 121

Prioritná téma 1.1 Prioritná téma 2.1 Prioritná téma 3.1

45 – Hospodárenie 57 – Iná pomoc na zlepšovanie 72 - Návrh, zavádzanie a s vodou a jej distribúcia, služieb cestovného ruchu vykonávanie reforiem v 46 - Spracovanie vody systémoch vzdelávania a (odpadová voda) Prioritná téma 2.2 odbornej prípravy s cieľom rozvíjať zamestnanosť pri Prioritná téma 1.2 11 – Informačné a komunikačné súčasnom zvyšovaní technológie (prístup, bezpečnosť, dôležitosti základného a 44 – Hospodárenie s interoperabilita, predchádzanie odbornéo vzdelávania a domácim a priemyselným rizikám, výstup, inovácia, e-obsah...) príravy pre trh práce a pri odpadom, 59 – Rozvoj kultúrnej infraštruktúry, priebežnom aktualizovaní 53- Predchádzanie 24 – Cyklistické dráhy, kvalifikácie školiaceho rizikám (vrátane návrhu a 55 – Podpora prírodného bohatstva personálu smerom k realizácie plánov a inovácii a znalostnej opatrení na Prioritná téma 2.3 ekonomike predchádzanie prírodným 73 – Opatrenia na zvýšenie a technologickým rizikám 58 – Ochrana a zachovanie účasti na celoživotnom a ich riadenie) kultúrneho dedičstva, vzdelávaní a odbornej 59 – Rzvoj kultúrnej infraštruktúry, príprave okrem iného 60 – Iná pomoc na zlepšovanie prostredníctvom opatrení na služieb v oblasti kultúry dosiahnutie poklesu počtu žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zníženia počtu predmetov, pri ktorých sa žiaci delia podľa pohlavia a zlepšeného prístupu k základnému, odbornému a terciárnemu vzdelávaniu a odbornej prírpave a ich zvýšenie kvality, 74 – Rozvoj ľudského potenciálu vo výskume a inovácii najmä prostredníctvom postgraduálneho štúdia a odbornej prípravy výskumných pracovnníkov a prepojenie činností univerzít, výskumných stredísk a podnikov

Prioritná téma 3.2

80 – Podpora partnerstiev, dohôd a iniciatív prostredníctvom vytvárania Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 122 sietí príslušných zainteresovaných strán, 81 – Mechanizmus na skvalitnenie tvorby politiky a programov, monitorovanie a hodnotenie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, budovanie kapacít pri predkladaní stratégií a programov

Rozpracovanie prioritných tém strategického rozvoja „Spoločného regiónu“

1.1 Vybudovať infraštruktúru vo všetkých obciach – vodovody a kanalizácie

Prihraničný región je význačný svojimi prírodnými i civilizačnými danosťami, majúcimi svoj špecifický ráz. Jeho určitým nedostatkom je neuspokojivé zabezpečenie najsenzitívnejších prírodných a kultúrnych daností regiónu dostatočnou technickou infraštruktúrou a opatreniami na zamedzenie ich znehodnocovania. Predmetom opatrenia je preto napomôcť vytvárať podmienky pre zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva prihraničného regiónu s ohľadom na jedinečnosť jeho prírodného prostredia, kultúrnej krajiny ako aj jeho neopakovateľných špecifických daností. Súčasťou tohto opatrenia je podporovať rozvoj technickej infraštruktúry na odvádzanie a likvidáciu odpadových vôd, podporovať a posilňovať protipovodňové opatrenia, zlepšenie nakladania s odpadmi, podporovať a rozvíjať infraštruktúru na ochranu biodiverzity, charakter krajiny a jej rehabilitácie, vrátane monitorovania životného prostredia. Ako môžeme vidieť v analytickej časti tohto dokumentu, tak napojenie obcí na kanalizáciu, resp. vodovod je slabé. Len 10 obcí z celkového počtu 22 má kanalizačnú prípojku a 17 obcí z 22 je napojených na verejný vodovod. Do budúcnosti vidíme predpoklad, že územie bude možné pokryť kanalizačnou a vodovodnou sieťou na 100 %. Aktivity, ktorými sa budeme snažiť naplniť túto prioritnú tému sú nasledovné: • obnova a budovanie infraštruktúry malého rozsahu pre zachovanie a zlepšenie životného prostredia najmä v horských oblastiach a v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva (investičné i neinvestičné aktivity podporujúce zachovanie a rozvoj uvedených oblastí a pod.), • budovanie a obnova lokálnych zariadení na odvádzanie a likvidáciu tekutých odpadov a využitie vodných zdrojov (minerálne a termálne vodné zdroje a pod.) v prihraničnej oblasti

1.2 Znížiť ekologické záťaže v území

Ako sme už spomínali vyššie, opisované územie má veľmi veľa prírodných daností, ktoré spĺňajú po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke tie najprísnejšie kritériá. Preto je našou úlohou a prioritou ochrana takejto krajiny princípmi trvalo udržateľného rozvoja, monitoring, prevencia a represia negatívnych javov na životnom prostredí. Našim cieľom je znížiť a v konečnom dôsledku absolútne eliminovať vznik čiernych skládok TKO v území, zabezpečiť fungujúce a ekonomicky a ekologicky výhodné nakladanie s odpadmi. Týmto sa zabráni vzniku rôznych environmentálnych rizík, ktoré so sebou odpady prinášajú. Ď alším našim cieľom je vytvorenie návrhu a realizácie plánov a opatrení na predchádzanie prírodným a technologickým rizikám. V roku 2008 boli v obciach Slovenskej časti Spoločného regiónu evidované 2 skládky komunálneho odpadu, pričom obyvatelia vyprodukovali 8929,4 ton odpadu. Koľko je v území čiernych skládok s nebezpečným odpadom, oficiále štatistiky neuvádzajú, no máme za to, že ich bude niekoľkonásobne viac, ako evidovaných skládok komunálneho odpadu. Tieto naše ciele sa budeme snažiť naplniť prostredníctvom aktivít, akými sú napríklad:

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 123

• tvorba spoločných štúdií, koncepcií, projektov na zachovanie ŽP a rozvoj krajiny, • aktivity podporujúce zachovanie regionálnych a lokálnych špecifík a rázu krajiny prihraničného regiónu – rehabilitácia krajiny, • nakladanie s odpadmi (likvidácia čiernych skládok v obciach, v kraji atď.), • podpora aktivít orientovaných na ochranu životného prostredia a prírodných zdrojov s cezhraničným dopadom (zlepšenie vodného režimu, ochrana pôdy, ekologické poľnohospodárstvo, protipovodňové opatrenia atď.), • spoločné preventívne aktivity proti vzniku prírodných a technologických rizík, vrátane prípravy plánov a projektov na ich realizáciu.

2.1 Vybudovať a skvalitniť ponuku stravovacích a ubytovacích kapacít v území

Na základe analýzy obcí budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu je evidentné, že obce majú nedostatočne rozvinutú materiálno – technickú základňu cestovného ruchu. Technický stav budov v majetku obcí je v zlom stave. Výzmnamnú úlohu tu však zohráva aj nerozvinutá, resp. nevyhovujúca infraštruktúra. Zlá dopravná dostupnosť a obslužnosť územia má za dôsledok aj znížený počet návštevníkov územia, čo obmedzuje podmienky pre rozvoj cestovného ruchu a ďaľších oblastí vidieckej ekonomiky viazanej na turizmus. Tento nepriaznivý vývoj bráni vytváraniu nových pracovných príležitostí, možnosti získania dodatočných príjmov a tým aj stabilizácii obyvateľstva na vidieku. Dobudovanie chýbajúcej, príp. rekonštrukcia existujúcje občianskej vybavenosti ( penzióny, hotely, turistické ubytovne, motoresty, reštaurácie a pod.) môže zlepšiť životné a sociálne podmienky života na vidieku, čo môže zároveň pozitívne ovplyvniť stabilizáciu obyvateľstva v tomto vidieckom priestore. Cieľom je zlepšenie základných služieb a rozvoj investícií a tým zabezpečenie vyššej atraktivity vidieckych oblastí, zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach. Treba však poznamenať, že pri rozvíjaní realizačných predpokladov, do ktorých patria ubytovacie a stravovacie zariadenia je nevyhnutnou podmienkou spracovávanie percepcie cestovného ruchu majiteľmi ubytovacích a stravovacích zariadení, ktorá dáva nesmierne dôležitý feedback pre obidve strany účastníkov na cestovnom ruchu. Tento cieľ sa bude napĺňať predovšetkým prostredníctvom: • bezpečnejšieho a lepšieho prístupu do vidieckych oblastí; • vytvárania podmienok pre poskytovanie kvalitnejších verejných služieb (lepšie priestory pre spolkovú činnosť, prácu s internetom, vzdelávacie aktivity a pod.); • realizovania ďalších aktivít súvisiacich so zlepšením životných podmienok vidieckeho obyvateľstva ( rekreačné zóny, amfiteátre, tržnice, autobusové zastávky, cyklotrasy a pod.).

2.2 Vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj turistických trás a informačných centier

Analýza SWOT v silných stránkach poukazuje na vysoký rekreačný a turistický potenciál územia a identifikuje bohaté tradície v oblasti folklóru, tradičných remesiel, gastronómie. V príležitostiach identifikuje CR, poľovníctvo ako potenciálne oblasti rozvoja územia budúcej

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 124

Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu. Geografická poloha územia na rozhraní troch štátov SR, ČR, Rakúsko je tiež významným predpokladom pre rozvoj uvedených činností. Cestovný ruch je v regióne veľmi významným sektorom. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo tvoria spoločný potenciál. Cezhraničná oblasť ponúka potenciál svojho efektívneho využitia pre všetky odvetvia cestovného ruchu aj pre rekreáciu. Oblasti súvisiace s cestovným ruchom predstavujú sektor, v ktorom je možné vytvoriť nové pracovné príležitosti a tým umožniť zvýšenie dynamického potenciálu rozvoja celého regiónu. Na základe vyššie uvedeného je potrebné zvyšovať dostupnosť turisticky atraktívnych oblastí, zlepšiť kvalitu turistickej infraštruktúry a podporovať účinnú propagáciu. Takisto je žiaduce vytvárať podmienky pre malých a stredných podnikateľov v regióne, zlepšiť kvalitu a kvantitu poskytovaných služieb a podporiť tvorbu nových turistických produktov. Je však dôležité, aby rozvoj cestovného ruchu bol vyvážený a rešpektoval hodnoty regiónu. Ide hlavne o životné prostredie a kultúrne dedičstvo, ktorých ochrana je dôležitá, rovnako ako ochrana všetkých zdrojov predstavujúcich bohatstvo regiónu. Vláda Slovenskej republiky schválila svojím uznesením č. 923/2005 Koncepciu rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky, v ktorej je deklarovaná nevyhnutnosť venovania pozornosti cestovnému ruchu ako faktoru hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov s ohľadom na vytváranie pracovných príležitostí a zdrojov príjmov ako obyvateľstva, tak miestnych rozpočtov. Vidiecky cestovný ruch na Slovensku sa stáva relatívne novou formou cestovného ruchu, ako využívanie voľného času na vidieku rôznymi rekreačnými činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo účelových ubytovacích zariadeniach postavených v tomto prostredí. Prínos rozvoja cestovného ruchu možno vymedziť z viacerých hľadísk: • umožňuje využiť a zhodnotiť danosti vidieckeho prostredia, a to pri pomerne nízkej finančnej náročnosti, • vytvára nové pracovné príležitosti, • stabilizuje obyvateľstvo vo vidieckom priestore, odbúrava zbytočne vysokú každodennú mobilitu za prácou vo väčších sídlach a mestách, • vytvára podmienky pre zachovanie tradičného osídlenia vidieka, • umožňuje po úprave využívať jestvujúcu materiálnu základňu vo vlastníctve súkromných osôb, • umožňuje speňaženie vlastných produktov na stravovanie a pohostenie návštevníkov, • napomáha obnove a rozvoju obce formou získania finančných prostriedkov z príjmu zo služieb cestovného ruchu, • má pozitívny vplyv na regionálny rozvoj, platobnú bilanciu a rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Cieľom je podporiť rozvoj turistických trás v regióne a informačných centier. Informačné centrá sú v súčasnej dobe akýmisi centrami prvého kontaktu, ktoré ponúkajú návštevníkovi informácie z najrôznejších odvetví spoločenského života (možnosti turistiky v okolí, kultúrnych podujatí, sprievodcovské služby, predaj suvenírov a pod.). Tieto aktivity sa budú napĺňať predovšetkým prostredníctvom: • vytváraním spoločných informačných systémov turizmu prihraničného regiónu, • tvorbou nových a zachovania už existujúcich pracovných miest;

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 125

• zvyšovaním informovanosti širokej verejnosti o možnostiach pobytu v zariadeniach vidieckeho cestovného ruchu, • spoločnou propagáciou regiónu na významných regionálnych veľtrhoch cestovného ruchu (formou spoločných stánkov, propagačných materiálov, spoločných prezentácií, a pod.), • školeniami a tréningami pracovníkov v oblasti turizmu s cieľom zvýšenia kvality poskytovaných služieb, • rekonštrukciou a budovaním miestnych turistických chodníkov, cyklotrás, jazdeckých ciest (hipoturistika), tematických chodníkov, vodných ciest vrátane sprievodných dopravných zariadení; • prípravou spoločných rozvojových štúdií a štúdií rozvoja cestovného ruchu

2.3 Rozvíjať kultúrne dedičstvo (tradície, remeslá, zvykoslovie)

Je bez akýchkoľvek pochybností, že prihraničný región má svoje bohatstvo v kultúrnych tradíciách, pestované mnoho storočí. V súčasnosti jeho rozvoj pribrzdila umelo vytvorená hranica dvoch štátov, ktorá prispela k tomu, že väzby medzi obcami prestali byť také intenzívne ako v minulosti. Región má množstvo tradícií, remesiel, nárečí, ktoré sú na pokraji vymiznutia, ľudia sa o nic dozvedajú len sprostredkovane. Našou úlohou je toto kultúrne dedičstvo zachovať aj pre ďalšie generácie. Súčasný stav kultúrnych aktivít a tradícií v regióne vyžaduje vzhľadom na znižovanie investícií do tejto oblasti na oboch stranách hranice výraznú pozornosť a podporu. Podporou kultúrnych aktivít a tradícií sa upevnia nielen existujúce tradície, ale umožní sa vznik nových väzieb a spolupráce a zvýši sa aj atraktivita regiónu v oblasti cestovného ruchu, čo výraznou mierou prispeje k udržaniu, respektíve k vytvoreniu nových pracovných príležitostí. Našou úlohou tiež bude rozvoj regionálnych kultúrnych tradícií a spoločenských aktivít podporujúcich súdržnosť a atraktívnosť prihraničného regiónu vrátane posilnenia cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti, rozvoj tradičných remesiel ako významnej zložky kultúry prihraničného regiónu. Všetky podporované projekty majú za cieľ podporiť rozvoj aktivít majúce inovatívny charakter, výrazne zvýšiť kvalitu spoločných kultúrnych akcií, reagovať na nové trendy a smery a prispievať k približovaniu tradícií mladej generácie: • podpora nových a inovovaných kultúrnych a spoločenských akcií; podpora obnovenia prerušených regionálnych kultúrnych a spoločenských akcií (akcie podporujúce zvyky a tradície regiónu, aktivity zakladajúce nové tradície, vytváranie nových spoločných kultúrnych a spoločenských akcií vychádzajúce z nových podmienok krajín v EÚ a pod.) • podpora vytvárania spoločných integrovaných kultúrnych a spoločenských produktov (vzdelávanie a informovanie o možnostiach rozvoja turizmu využitím spoločných kultúrnych aktivít a historických súvislostí, podpora inovovaných a prerušených aktivít a iniciatív v oblasti kultúrnych a turistických aktivít atď.) • podpora vytvárania cezhraničných sietí orientovaných na spoluprácu v oblasti kultúry (spoločné propagačné materiály a podpora činnosti spoločných informačných kancelárií atď.)

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 126

• nepriama podpora aktivít v sektore malého a stredného podnikania zabezpečujúca spoločný rozvoj a prezentáciu kultúrnych voľnočasových aktivít a kultúrneho dedičstva (rozvoj tradičných povolaní, remesiel a výroby, organizovanie školiacich, tréningových a vzdelávacích aktivít na podporu tradičných remesiel, podpora výstav a propagácií lokálnej a regionálnej kultúry, histórie a pod.) • podpora spolupráce medzi asociáciami reprezentujúcimi záujmy rozvoja tradičných remesiel • podpora aktivít podporujúcich súdržnosť regiónu a jeho obyvateľstva a podpora inovatívnych kultúrnych tradícií regiónu (folklórne festivaly, spoločenské a kultúrne akcie, záujmové a voľnočasové aktivity, aktivity poukazujúce na spoločné historické súvislosti atď.

3.1 Zvýšiť vzdelanosť a zlepšiť jazykové zručnosti obyvateľov Spoločného regiónu

V zmysle SWOT analýzy a pomenovanie kľúčových problémov bol identifikovaný súčasný stav v oblasti predovšetkým jazykového vzdelávania ako nedostatočný a predstavujúci bariéru prioritne v oblasti cezhraničnej spolupráce. Rozvoj životaschopneho vidieka a vidieckej zamestnanosti závisí od naštartovania ľudského potenciálu, rýchlejšieho prístupu k informáciám a od doplnenia si kvalifikácie a vzdelania obyvateľstva. Pretrvávajúcou prekážkou rastu a rozvoja je pre niektoré vidiecke lokality zabezpečenie dostatočne vzdelanej, kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá bude schopná pracovať s novými technológiami, metódami, poznatkami a bude dostatočne jazykovo vybavená, tak aby sa mohol naplno využit potenciál územia. V regióne je pomerne vysoké zastúpenie ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktoré má významný potenciál v kvalifikácii technickej odbornosti. V regióne existujú významné univerzity a vysoké školy, je vybudovaná sieť stredných škôl. Tieto sa však stretávajú s nedostatočnou materiálnou a IT vybavenosťou, koordinácia s potrebami trhu práce je taktiež pomerne slabá a zaostáva za reálnymi potrebami trhu. Potenciál zefektívňovania a udržania výskumu a vedy v regióne je možné badať v spolupráci medzi vybudovanou sieťou škôl na každej strane hranice. V poslednom č ase dochádza k útlmu výskumnej činnosti vykonávanej jednotlivými inštitúciami z dôvodu jej nákladnosti. Vzdelanostná štruktúra obyvateľov regiónu je pomerne priaznivá. Veľký potenciál je možné hľadať v zlepšení podmienok pre celoživotné vzdelávanie obyvateľov na základe spoločných princípov a výmeny skúseností. Cieľom tejto oblasti podpory je podpora vzdelávacích aktivít, ktoré prispievajú k zmene kvalifikačnej štruktúry, hlavne nezamestnaných s ohľadom na požiadavky trhu práce. Našou prioritou bude skvalitniť a podporiť ľudský potenciál ako základnú podmienku pre zlepšenie kvality života na vidieku. Tento cieľ sa bude napĺňať predovšetkým prostredníctvom: • vytvárania predpokladov pre dosiahnutie čo najväčšieho prínosu a pridanej hodnoty v rámci relevantných opatrení programu; • poskytovania potrebných vedomostí, zručností a informácií pre: - zlepšenie komunikácie a propagácie vo vidieckom priestore; - poradenstvo v oblasti celoživotného vzdelávania;

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 127

- využívanie informačných a komunikačných technológií; • podpora spoločných vzdelávacích tréningov, preškoľovania, celoživotných systémov vzdelávania • spolupráca v oblasti cezhraničného vzdelávania, výskumu a výmeny vzdelávacích a výskumných inštitúcií • rozširovanie know-how a znalostí pri výchove mladej generácie na základných a stredných školách • posilnenie spolupráce v oblasti vzdelávania a kvalifikácie na úrovni stredných a vyšších odborných škôl a na úrovni VŠ, hlavne spoločné kvalifikácie v kontexte klastrov a spolupráce v oblasti podnikania • podpora zvýšenia kvality cezhraničnej infraštruktúry vzdelávania a kvalifikácií formou konzultácií relevantných inštitúcií a krajov/VÚC • podpora výmeny stredoškolských a vysokoškolských študentov formou krátkodobých stáží na odborných školách, univerzitách a vedecko-výskumných organizáciách v partnerskom regióne s cieľom získať praktické zručnosti v príslušnom obore • spolupráca regionálnych a miestnych knižníc v oblasti výmeny rôznych druhov literatúry formou sprostredkovania informácií o nových autoroch a trendoch v literatúre partnerskej krajiny, organizácia tzv. literárnych večerov resp. autorských čítaní, posilňovanie bilingválnej „gramotnosti“ najmä u mladšej generácie pri použití modernej audio a video techniky

3.2 Vytvoriť priestor a podmienky pre spoločné projekty v oblasti vzdelávania, športu, kultúry a know - how

V súčasnej dobe existujú medzi českou a slovenskou stranou v cieľovom území kontakty, nie sú však vytvorené stabilné kooperačné siete. V tejto oblasti treba preto podporiť tvorbu nových väzieb na základe spolupráce medzi partnerskými subjektmi, čoho dôsledkom bude ďalšia nadväzujúca a dlhodobo udržateľná integrácia. Tieto aktivity prispejú k posilneniu prekonávania bariér medzi subjektmi na českej a slovenskej strane. Práve z týchto dôvodov vznikne budúca Slovenská časť obcí Spoločného region, ktorá bude vytvárať podmienky pre implementáciu miestnej rozvojovej stratégie. Slovenská časť obcí Spoločného regiónu združuje oblastne príslušných zástupcov verejného a súkromného sektora a zastupuje existujúce miestne záujmové skupiny z rôznych sociálno-ekonomických sektorov v oblasti. Činnosti budú nasledovné: 1. školenia manažmentu a zamestnancov Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu zodpovedných za realizáciu stratégie; 2. štúdie a analýzy dotknutého územia zamerané na aktualizáciu stratégie, na vytvorenie stratégií rozvoja športu, vzdelávania, kultúry a výmeny skúseností; 3. publicita a informovanie o dotknutej oblasti a o stratégii; 4. prevádzková činnosť; 5. administratívna činnosť Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu: vyhlásenie výzvy, príjem žiadostí, administratívna kontrola žiadostí a príloh, hodnotenie projektov podľa kritérií, výber projektov a ich schválenie, kontrola realizácie projektov; 6. zber informácií pre monitoring a hodnotenie; 7. vedenie zložiek projektov a uchovávanie dokladov;

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 128

8. semináre, školenia pre členov Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu zamerané na rozširovanie vedomostí a zručností pri vykonávaní stratégie; 9. vypracovanie integrovanej stratégie rozvoja územia. Všetky podporované aktivity majú za cieľ podporovať inštitucionálnu spoluprácu medzi partnerskými krajinami: • spracovanie strategických dokumentov cezhraničnej spolupráce a spoločných rozvojových projektov so zameraním na životné štandardy, turizmus, sociálny a kultúrny rozvoj • budovanie dlhodobej spolupráce inštitúcií verejnej správy a ďalších inštitúcií a organizácií všeobecne prospešného charakteru za účelom harmonizovaného rozvoja pohraničných regiónov • príprava a spracovanie plánov krízového riadenia na lokálnej a regionálnej úrovni • výmena skúseností k problematike posilňovania zásady „zdola nahor“ a princípu partnerstva, cezhraničnej integrácie formou seminárov a konferencií na lokálnej a regionálnej úrovni • zlepšovanie spolupráce lokálnych a regionálnych aktérov zavedením lepšieho regionálneho riadenia príslušných rozvojových stratégií v súlade s novou dimenziou cezhraničnej spolupráce pre roky 2007-2013 • zachovanie a ďalší rozvoj regionálnych konzultačných a koordinačných sietí na úrovni samospráv a záujmových skupín • výmena, plánovanie a monitorovanie cezhraničných regionálnych a územných plánov a existujúcich systémov výmeny údajov • systematické rozvíjanie spolupráce obcí podobnej veľkosti s cieľom výmeny skúseností s prípravou, realizáciou a hodnotením rozvojových a sociálno - kultúrnych aktivít a následným zlepšovaním fungovania rozhodovacích procesov samospráv na oboch stranách hranice • dlhodobá podpora sektorových sietí spolupráce (intenzifikácia kontaktov medzi mestami resp. záujmovými skupinami v oblasti kultúry, mládeže, voľnočasových aktivít…) • posilňovanie cezhraničnej spolupráce medzi euroregiónmi formou spoločných aktivít, projektov, propagačných materiálov, organizovaním pravidelných konferencií a seminárov k aktuálnym problémom euroregiónu • príprava a realizácia kooperačných projektov s cieľom znížiť sociálne rozdiely medzi mestom a vidiekom formou výmeny skúseností a prezentácie dobrých príkladov z praxe Podpora na prípravu spoločných pojektov sa poskytne na projekty spolupráce medzi územím budúceho „Spoločného regiónu“ s iným EZÚS v rámci SR. Cieľom projektov spolupráce je poskytnúť potrebné zručnosti, výmenu a prenos skúseností z implementácie najrôznejších projektov. Hlavnou úlohou je stimulovať Slovenskú časť obcí spoločného regiónu k spolupráci s inou skupinou. Projekty spolupráce by sa mali vykonávať najmä z dôvodu výmeny skúseností, poskytovania informácií o rozvoji vidieka, vytvárania projektov, najmä s dôrazom na inovácie a výmenu najlepších postupov, ktoré napomôžu rozširovať výrobky, služby a informácie do iných vidieckych oblastí. Projektom spolupráce sa rozumie konkrétna spoločná aktivita s jasne definovaným prínosom pre danú oblasť realizovaná spoločne.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 129

Hlavným cieľom je podporiť spoluprácu, inovácie, potrebné zručnosti, výmenu a prenos skúsenosti a pod. Tento cieľ sa bude napĺňať predovšetkým prostredníctvom: - uplatňovania princípu zdola-nahor, - maximalizovania spoločenských a kultúrnych prínosov, - vytvárania predpokladov pre efektívnu implementáciu stratégií Činnosti: • spoločný marketing Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu v rôznych regiónoch; • ochrana spoločného kultúrneho bohatstva v rámci vytvoreného partnerstva; • budovanie kapacít: výmena skúseností, prenos praktických skúseností pri rozvoji vidieka (napr. spoločné publikácie, twinningové podujatia – výmenné programy pre zamestnancov a manažment “Spoločného regiónu”, spoločná alebo koordinovaná práca. 3.3 Rámcová finančná tabuľka stratégie prostriedkov z Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenský republika – Česká republika 2007 - 2014

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 130

Pre jednotlivé opatrenia v rámci prioritných tém sú z Opračného programu cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007 – 2013 vyčlenené nasledovné objemy financií v €:

11 – Informačné a komunikačné technológie (prístup, bezpečnosť, interoperabilita, predchádzanie rizikám, výstup, inovácia, e-obsah...) 3.245.905 €

24 – Cyklistické dráhy 2.991.810 €

44 – Hospodárenie s domácim a priemyselným odpadom, 45 – Hospodárenie s vodou a jej distribúcia 3.338.645 € 46 - Spracovanie vody (odpadová voda)

53- Predchádzanie rizikám (vrátane návrhu a realizácie plánov a opatrení na predchádzanie prírodným a technologickým rizikám a ich riadenie) 1.112.882 €

55 – Podpora prírodného bohatstva 2.225.763 €

57 – Iná pomoc na zlepšovanie služieb cestovného ruchu 4.782.204 €

58 – Ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva 2.800.000 €

59 – Rozvoj kultúrnej infraštruktúry 1.298.362 €

60 – Iná pomoc na zlepšovanie služieb v oblasti kultúry 741.921 €

72 - Návrh, zavádzanie a vykonávanie reforiem v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom rozvíjať zamestnanosť pri súčasnom zvyšovaní dôležitosti základného a odborného vzdelávania a príravy pre trh práce a pri priebežnom aktualizovaní kvalifikácie školiaceho personálu smerom k inovácii a znalostnej ekonomike 519.345 €

73 – Opatrenia na zvýšenie účasti na celoživotnom vzdelávaní a odbornej príprave okrem iného prostredníctvom opatrení na dosiahnutie poklesu počtu žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zníženia počtu predmetov, pri ktorých sa žiaci delia podľa

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 131

pohlavia a zlepšeného prístupu k základnému, odbornému a terciárnemu vzdelávaniu a odbornej prírpave a ich zvýšenie kvality 519.345 €

74 – Rozvoj ľudského potenciálu vo výskume a inovácii najmä prostredníctvom postgraduálneho štúdia a odbornej prípravy výskumných pracovnníkov a prepojenie činností univerzít, výskumných stredísk a podnikov 1.184.551 €

80 – Podpora partnerstiev, dohôd a iniciatív prostredníctvom vytvárania sietí príslušných zainteresovaných strán 12.870.738 €

81 – Mechanizmus na skvalitnenie tvorby politiky a programov, monitorovanie a hodnotenie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, budovanie kapacít pri predkladaní stratégií a programov 3.822.487 €

3.4. Monitorovanie a hodnotenie Pre monitorovanie a hodnotenie priorít stanovíme kritériá, ktoré budú slúžiť pre pribežnú kontrolu a hodnotenie procesu implementácie. Strategické priority Hodnotiace kritérium Priorita 1 Aspoň v troch obciach slovenskej časti Zlepšiť stav ŽP v území Spoločného regiónu hmatateľne preukázať zlepšenie stavu minimálne jednej zložky životného prostredia do roku 2013 Priorita 2 Aspoň v piatich obciach zdokumentovať Rozvinúť a skvalitniť ponuku CR v území vybudovanie alebo rozšírenie služieb cestovného ruchu do roku 2013 Priorita 3 Minimálne v troch prípadoch preukázať Rozvoj cezhraničnej spolupráce zvýšenú cezhraničnú spoluprácu, či už na kultúrnej, alebo informačnej báze

Veľký dôraz budeme klásť aj na priebežné hodnotenie a monitorovanie jednotlivých projektov, pretože bude nevyhnutné vedieť, či sa aktivity uberajú žiadaným smerom, či nehrozí nebezpečenstvo navýšenia financií, prekročenie doby trvania projektu a podobne. Monitorovanie a hodnotenie je dôležité aj z hľadiska predvídania a eliminovania nežiadúcich faktorov pri implementácii projektov.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 132

4. VÍZIA LOKÁLNEJ SPOLOČNEJ STRATÉGIE HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA V ČASTI REGIÓNU V SR PRE ÚČE LY IMPLEMENTÁCIE FONDOV EÚ V PROGRAMOVACOM OBDOBÍ 2013 – 2020

Tento dokument sa v plnom rozsahu stotožňuje s nadradenými dokumentami regionálneho rozvoja, ktorými sú Národná stratégia regionálneho rozvoja SR, Európska územná spolupráca 2007 – 2013, takzvaný 3. cieľ Európskej š trukturálnej politiky, Predbežné stanovisko Slovenskej republiky k budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2013. Pri plánovacích procesoch bude uplatňovaný integrovaný prístup orientovaný smerom k trvalo udržateľnému sociálnemu, ekonomickému a územnému rozvoju regiónov, regióny budú schopné efektívne využívať svoj vnútorný potenciál ako svoju konkurenčnú výhodu s cieľom zvyšovať kvalitu života obyvateľov. V rámci jednotlivých regiónov budú znižované vnútroregionálne rozdiely. Podpora regionálneho rozvoja bude dlhodobo sústredená najmä na realizáciu opatrení v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, zvyšovania energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných prírodných zdrojov, podpory podnikania, zlepšenia kvality životného prostredia a na zvýšenie efektívnosti fungovania a kvality výkonu verejnej správy. Tieto hlavné ciele a priority by v budúcom období mali rešpektovať i programové dokumenty na úrovni SR pre využívanie doplnkových zdrojov EÚ. Lokálna spoločná stratégia bude cieľavedome usilovať o presadzovanie princípov trvalo udržateľného rozvoja využívajúc celý pozitívny rozvojový potenciál SR. K tomu bude potrebné na národnej i regionálnej úrovni aktivovať všetky využiteľné vnútorné zdroje obcí, krajov i štátu a využívať všetky dostupné externé zdroje aj v rámci realizácie súčasnej i budúcej regionálnej politiky EÚ. Uplatňovanie princípov udržateľného rozvoja je jedným zo základných atribútov stratégie rozvoja. Za udržateľný bude považovaný rozvoj založený na stabilnom ekonomickom raste pri šetrnom využívaní prírodných zdrojov a znižovaní ich nadmernej spotreby, rešpektovaní kultúrnych a sociálnych potrieb obyvateľov a účinnej ochrany životného prostredia. Rozvoj podnecujúci spoločenský proces učenia a sebaorganizovania v podmienkach environmentálnych, ekonomických a sociálnych limitov súčasnej spoločnosti. Naplnenie dlhodobej vízie a dosiahnutie strategických cieľov je rozložené do piatich prioritných oblastí, ktoré by sa mali stať jej základnými piliermi realizácie. Základné prioritné oblasti sú vymedzené nasledovne:

Prioritná oblasť 1 : Veda, výskum a inovácie Prioritná oblasť 2 : Ľudské zdroje Prioritná oblasť 3 : Zamestnanosť Prioritná oblasť 4 : Konkurencieschopnosť, rast a podnikateľské prostredie Prioritná oblasť 5 : Životné prostredie - zmeny klímy, obnoviteľné energetické

Veda, výskum, inovácie podporovať výskum, vedu a inovácie ako pomoc regiónu na ceste k zvyšovaniu národnej prosperity a udržateľnému rastu Opatrenia - schvaľovanie a financovanie projektov v súlade s aktualizovanými regionálnymi

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 133

rozvojovými stratégiami prednostne podľa pripravenosti a miery inovačného potenciálu s cieľom podporiť udržanie alebo vytvorenie konkurenčnej výhody jednotlivých regiónov; - zvýšenie podpory pre zapájanie regiónov do významných medzinárodných projektov, iniciatív a sietí v oblasti výskumu, vedy a inovácií; - prepojenie oblasti vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov prostredníctvom regionálnych a lokálnych iniciatív na podporu inovačného vzdelávania a podnikania.

Ľudské zdroje vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov (zdravá a kvalifikovaná pracovná sila) ako predpoklad udržateľného rastu a konkurencieschopnosti regiónu Opatrenia - eliminovať neopodstatnené rozdiely v úrovni sociálneho rozvoja regiónu k udržaniu jeho sociálnej súdržnosti a stability; - zachovať kultúrne dedičstvo regiónu a kontinuitu jeho kultúrneho vývoja; - podporiť rozvoj bývania a sociálnej infraštruktúry pre stabilizáciu rodín a populačného rastu v regióne; - rozšíriť ponuku iniciačného a ďalšieho vzdelávania a vybudovať systém celoživotného učenia v regióne v súlade s rozvojom znalostnej ekonomiky a potrebami trhu práce; - zaistiť dostatočné množstvo kvalifikovaných ľudí pre rozvoj ekonomiky a podporiť vedu, výskum a inovácie; - zvýšenú pozornosť venovať riešeniu problematiky vzdelávania a sociálnych služieb pre rómsku komunitu.

Zamestnanosť zamestnanosť a flexiistota pre súdržnosť regiónu Opatrenia - tvorba a realizácia projektov zamestnanosti pre ohrozené skupiny obyvateľstva; - vypracovanie postupu združovania finančných prostriedkov na realizáciu regionálnych stratégií zamestnanosti z rôznych zdrojov; - tvorba modelov na princípoch flexiistoty,

Konkurencieschopnosť, rast a podnikateľské prostredie konkurencieschopnosť a atraktivita ako predpoklad pre udržateľný rast a zlepšovanie podnikateľského prostredia Opatrenia - zlepšovať podnikateľské prostredie pre rozvoj podnikania a príliv kapitálu do regiónu; - odstrániť nedostatok komplexných služieb pre podnikateľov a investorov a tieto služby koordinovať; - pripraviť investičné a rozvojové príležitosti pre zvýšenie ekonomickej výkonnosti; - aktivovať skrytý ekonomický potenciál turizmu a kúpeľníctva pre regionálny rozvoj; - zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskej výroby a rozvinúť mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; - zlepšiť prístupnosť európskej dopravnej siete zo všetkých regiónov SR, zvýšiť dostupnosť, kapacitu a rýchlosť komunikačných systémov v regióne;

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 134

- zaistiť kvalitnú dostupnosť sídel a základnú dopravnú obslužnosť, znížiť nehodovosť, časové straty a zdravotné riziká dopravy; - udržať úroveň verejnej služby hromadnej dopravy v regióne a zastaviť pokles podielu hromadnej dopravy na deľbe prepravných výkonov, podporiť regionálne integrované systémy dopravy.

Životné prostredie, zmeny klímy a obnoviteľné zdroje energie kvalita života obyvateľov ako súčasť atraktívneho regiónu – miesta pre život Opatrenia - zvýšiť mieru spoľahlivosti a podiel napojenia obyvateľstva na jednotlivé rozvodné systémy v regióne; - posilniť komplexnú ochranu prírodného bohatstva Slovenska v súlade s medzinárodnými záväzkami a posúdiť podmienky a limity jeho využitia (NATURA 2000); - zvýšiť podiel využívania obnoviteľných zdrojov a environmentálne šetrných technológií vo všetkých, ale najmä hospodárskych aktivitách (najmä vo výrobe a energetike); - zlepšiť kvalitu životného prostredia ako jedného zo základných predpokladov rastu kvality života obyvateľov v regióne; - dosiahnuť vyšší stupeň environmentálneho povedomia obyvateľov vo všetkých vekových kategóriách a oblastiach činnosti.

Východiskovým dokumentom pre spracovanie nového programového dokumentu na využívanie finančných prostriedkov z fondov EÚ po roku 2013 je Národná stratégia regionálneho rozvoja SR s určením priorít Slovenska a priorít jeho regiónov, čiže aj nášho regiónu. Je významným dokumentom nielen z pohľadu samotnej stratégie regiónov, ale aj vytvárania optimálnych finančných nástrojov na riadenie regionálnej politiky a priestorového plánovania na Slovensku do budúcnosti. Rozvojové aktivity navrhnuté v jednotlivých prioritných oblastiach národnej stratégie budú na základe princípu subsidiarity realizované predovšetkým na miestnej, regionálnej a čiastočne na rezortnej úrovni a financované buď z národných rozvojových programov, alebo v rámci využitia fondov EÚ, prípadne z iných dostupných zdrojov. Z tohto pohľadu sa predpokladá využitie všetkých možností a vytvára sa priestor pre kombináciu zdrojov vrátane aktivít ministerstiev, krajov, miest a obcí, pokiaľ tieto relevantne ovplyvňujú vybranú rozvojovú aktivitu regionálneho rozvoja.

Veľmi pozitívnym faktom je, že Slovenská republika bude aj v ďalšom programovom období podporovať Európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), dokonca odporúča doplniť možnosť účasti nečlenských krajín v EZÚS, resp. kandidátskych krajín do EÚ, t. j. vytvorenie EZÚS aj medzi členmi, ktorí sa nachádzajú na území aspoň jednej členskej krajiny a jednej nečlenskej, resp. kandidátskej krajiny. V rámci uvedeného SR požaduje vytvorenie efektívneho systému aktívnej spolupráce medzi členmi EZÚS, členskými krajinami a ich príslušnými orgánmi, ako aj medzi príslušnými orgánmi navzájom vo všetkých etapách založenia, vzniku a fungovania EZÚS. V súčasnosti je hlavným problémom absencia spätnej väzby medzi registrovým úradom na národných úrovniach a založenými zoskupeniami, ako aj výklad ustanovení, týkajúcich sa úloh EZÚS. Uvedené návrhy vychádzajú z doterajších skúsenosti i aktuálnych potrieb a majú za cieľ pomôcť pri naplňovaní vízie Európskej územnej spolupráce. Nové možnosti členstva prinesú väčšiu flexibilitu vo využívaní EZÚS.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 135

5. ZÁVER Lokálna spoločná stratégia hospodárskeho a sociáneho rovoja v časti regiónu v Slovenskej republike zahŕňa 22 obcí (Bílkové Humence, Borský Mikuláš, Borský Sv. Jur, Čáry, Častkov, Dojč, Hlboké, Koválov, Kuklov, kýty, Lakšárska Nová Ves, Moravský Sv. Ján, Podbranč, Rohov, Rovensko, Rybky, Sekule, Smrdáky, Sobotište, Š ajdíkové Humence, Šaštín-Stráže a Štefanov).

Všetky tieto obce budú tvoriť územie budúcej Slovenskej časti obcí Spoločného regiónu. Spoločný región je názov pre Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS). Toto EZÚS vytvoria spoločne s partnerskými obcami z Českej republiky, ktoré zastrešuje MAS Partnerství venkova.

Hlavným cieľom bolo na základe komplexnej geografickej charakteristiky a analýzy hospodárskej sa sociálnej situácie obcí dvoch príbuzných cezhraničných regiónov identifikovať jednotnú spoločnú stratégiu rozvoja v oblasti cezhraničnej spolupráce, a tým vytvoriť základné predpoklady pre založenie tohto zoskupenia.

Pri spracovávaní tohto dokumentu boli rozpracované isté prednosti jednotlivých obcí a predovšetkým v analytickej časti sú podrobne rozpísané súčasné stavy v jednotlivých obciach. Z týchto stavových veličín sa vychádzalo pri určovaní silných stránok, slabých stránok, príležitostí a ohrození. Po vypracovaní SWOT analýzy sme si stanovili 3 strategické priority rozvoja regionálnych disparít (zlepšiť stav ŽP v území , rozvinúť a skvalitniť ponuku CR v území, rozvoj cezhraničnej spolupráce), tieto sme ďalej rozpracovali do 7 prioritných tém a 17 opatrení v rámci prioritných tém.

Takisto sme sa venovali finančnému plánu a návrhu monitorovania a hodnotenia strategických priorít do roku 2013. Po tomto období sme sa zamerali na nové monitorovacie obdobie od roku 2013 do roku 2020. Načrtli sme víziu, ktorú budeme v našom regióne napĺňať, prioritné oblasti, ktoré bude nevyhnutné rozvíjať aby sme stierali disparity a zvýšili konkurencieschopnosť obyvateľstva žijúceho v sledovanom území.

Celý dokument PHSR je otvoreným dokumentom, ktorý bude možné v prípade potreby aktualizovať. Aktualizácia prichádza do úvahy vždy, keď nastanú zásadné zmeny napríklad v legislative, alebo v prípade významného investora, ktorý zásadným spôsobom zmení podmienky v mikroregióne, prípadne pri prehodnocovaní tohto dokumentu v roku 2013 s cieľom priblížiť ho reálnejšiemu stavu, ktorý bude známi v roku 2013. Aktualizáciu môže vykonať spracovateľský kolektív, prípadne v menšom rozsahu môže byť vykonaná svojpomocne.

K vypracovaniu tohto strategického dokumentu sme pristupovali čo najcitlivejšie, snažili sme sa detailne rozpracovať potreby a najpálčivejšie problémy prihraničného regiónu. V dokumente je množstvo štatistických údajov, vďaka ktorým môže byť použitý ako podkladový material pre najrôznejšie dokumenty regionálneho rozvoja, ako študijný material, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom trávia svoj život, resp. voľný čas a chcú sa dozvedieť o zamýšľaných aktivitách v území čo najviac.

Príprava dokumentu je spolufinancovaná z Európskeho regionálneho rozvojového fondu 136