Kronika Hlbokého
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
1 Kronika Hlbokého Pavel Šulla Prepis: Ing. Zdenka Černá, rodená Šullová september 2004 Náčrt dejín obce a evanj. cirkvi a.v. v Hlbokom 1 2 V týchto dvoch SVÄZKOCH sú: I. Náčrt dejín obce H l b o k é str. 3 - 83 II. Priebeh slovenského povstania v Hlbokom r. 1848 – 1849 a svadobné obyčaje a rôzna literatúra a prílohy ku dejinám obce str. 84 – 138 III. Historia evanj. a.v. cikve v Hlbokom str. 1 - 35 IV. Zo ţivota a účinkovania dr. Jozefa M. Hurbana v Hlbokom r. 1843 – 1888 str. 36 - 84 V. Rodný kraj Svetozára Hurbana Vajanského v jeho beletrii str. 84 - 91 I. časť 2 3 Príhovor ku čitateľovi Hneď úvodom, na začiatku, chcem čitateľovi povedať ako som zostavil a napísal tento stručný, resp. neúplný a torzovitý náčrt dejín obce H l b o k é. Materiály som začal vyhľadávať uţ pred vyše 20 rokmi. Najviac som čerpal z tzv. „Pamětní knihy poctivé dědiny H l u b o k é, zaloţené Léta Páně MDCLIII „ (1653) a z kroniky Pavla Loštického, hlbockého kostolníka. Okrem toho som ponachádzal dosť záznamov aj v literárnych prameňoch, v knihách, v časopisoch, ktoré pramene uvádzam buď priamo v texte alebo na konci tejto práce. No pre čitateľa a kritika náročnejšieho aţ dodatočne som zostavil aj odkazy na pramene s označením strany knihy. Uţ dávnejšie som hľadal spolupracovníkov, no keďţe som ich nenašiel, pokúsil som sa zhromaţďovaný materiál ako-tak potriediť a spracovať, čo sa mi však - ako neodborníkovi – na prvý raz veľmi nepodarilo. Náročný čitateľ mi môţe všeličo vytýkať. Ťaţko mi bolo pridŕţať sa nejakej metódy a systematičnosti. Aby sa nič podastatného z nazbieraných prameňov nestratilo, zatriedil som rôznorodý materiál tam, kde sa len dalo. Ostatné výpisky, záznamy, doklady uvádzam na konci, v osobitnej prílohe. Tieto mnou načrtnuté dejiny, resp. kronika obce, siahajú do r. 1918. Od toho roku nebývam v rodnej obci, a tak som novšie udalosti nemohol sledovať. Túto moju prácu je teda treba doplniť a potom znova odborne prepracovať. Mala by to byť monografia obce (zahrňujúca národopis, krajomluvu, sociálne pomery, sociologický prieskum, hospodárske pomery, atď.), no na takúto prácu by sa museli podujať viacerí, a to odborníci. V hrubých náčrtoch som rozpracoval materiály takto: Náčrt dejín obce Hlboké do r. 1918. Doplnky a dodatky k náčrtu. Náčrt dejín ev. a.v. církvi v Hlbokom. Zo ţivota a účinkovania dr. J.M. Hurbana v Hlbokom. Obrázky z našej dediny, piesne a iné. Rodný kraj Sv. Hurbana Vajanského v jeho beletrii. Zanechávam prácu neukončenú. Teraz, keď je v obci Múzeum dr. J.M. Hurbana, nebolo by od veci zriadiť tu aj obecné múzeum. Našlo by sa v rodinách iste dosť starých listín, listov, fotografií, kniţiek, moţno aj rodinných zápiskov, kroník, starých predmetov a nástrojov a iných staroţitností. P.Š. (Pavel Šulla – autor kroniky) Historický náčrt Primoravského kraja (pozn. č.1) 3 4 Náš najlepší, najagilnejší slovenský archeológ, dr.h.c. inţ. Štefan J a n š á k, rodák z Osuského, nazval medziriečie stredného toku Moravy a rieky Myjavy P r i m o r a v s k ý m Z á h o r í m. Vo svojich viacerých štúdiách opisuje tento kraj a najmä tzv. „Českú cestu―, ktorá sa oddávna tiahne týmto krajom, ako dopravnú a strategickú tepnu, vedúcu cez Bielu horu, biksádskou bránou, smerom na západ a severozápad, cez Jablonicu, Senicu, Šaštín, Holíč, Hodonín a tieţ od Senice cez Sobotište, Vrbovce na Moravu. V dobe Veľkomoravskej ríše spájala táto cesta východnú časť ríše s jej západnou časťou. A v rannom stredoveku spájala Uhorsko s Moravou a Českom. No trasa tejto cesty pretínala tento kraj uţ dávno, odkedy bolo toto územie osídlené, v době neolitickej, čiţe v mladšej dobe kamennej a potom po nej, v dobe bronzovej. V obciach, leţiacich v okolí Senice, Skalice a Holíča, našli sa z dávnych dôb stopy ľudských sídlisk. V Dojči a v Čáčove sa našli stopy sídlisk keltsko-rímskych a germánskych. V Kunove sa našiel i mamutí kel z doby diluviálnej (ľadovej). Na niektorých iných miestach sa našli nástroje a šperky bronzové, z doby bronzovej. Uţ dávno pred osídlením tohoto kraja slovanskými kmeňmi tu sídlili Kelti, Markomani, kmene germánske, Kvádi. Pravdepodobne uţ pred 6000 rokmi tu ţil a pracoval človek. Asi od VI. storočia, teda po r. 500, začali sa tu osídľovať, usadzovať, naši predkovia, Slověni, ktorí tu pozdejšie zaloţili Veľkomoravskú ríšu. Náš kraj, Prímoravské Záhorie, nebol ďaleko vzdialený od stredu tejto ríše, toto územie nebolo územím pohraničným. Hraničným sa stal tento kraj aţ po páde štátu Mojmíra II. Nastalo postupné vyľudňovanie celého poriečia dolnej Moravy a to následkom zhubných nájazdov maďarských vojsk. Roztrúsené menšie osady zanikli, obyvateľstvo bolo vyhubené alebo sa rozpŕchlo a na ostatkoch chatrných chyţí, postupne zlým počasím, víchricami zmetených, narastal tu les alebo stepné lúky … Bolo to pusté pohraničné územie – terra nullius – zem nikoho. (Názvy zaniknutých osád sa nezachovali, snáď len ojedinele. Je moţné, ţe osada v údolí, na svahoch výmoľovitého jarka, naše H l b o k é, nazývalo sa tak uţ v dobe Veľkomoravskej ríše, pravda, v znení vtedajšieho slověnského „záhoráckeho nárečia― H l u b o k á.) Toto vyľudnené, pusté, obranné pásmo pohraničné, zvané „Confinium― (pozn.č. 2), bolo v XI. A XII. storočí bojovým územím. Tu mávali bojové potýčky stráţe a vojská kráľov českých s vojskami kráľov uhorských. V tých časoch znova vynikol význam uţ spomenutej dopravnej a strategickej „Českej cesty―, ktorá sa kriţovala pri Senici a Šaštíne. Maďarské vojská prenikali aţ k šaštínskej bráne („usque ad boronam et usque ad Saruar―). Hranica medzi Moravou a Uhorskom nebola za dlhší čas stabilná, pevne ustálená, posunovala sa aţ k Váhu. Českí králi sa snaţili toto územie udrţať. Břetislav I. tu urobil tri výpady, a to v r. 1044, 1051, 1055. Roku 1099 tu mal kdesi na poli zvanom „Lucko― schôdzu Břetislav II. s uhorským kráľom Kolomanom a r. 1116 Vladislav I. s uhorským kráľom Štefanom II., ktorá schôdza však bola zakončená veľkou bitkou. O tom, kde bolo spomenuté pole „L u c k o― „Lučko―, sa názory historikov nezhodujú. Český kronikár Kosmos zaznamenal, ţe toto pole bolo pri riečke Olšave, no prof. Václav Chaloupecký (v knihe Staré Slovensko, s. 80) napísal, ţe „je nutno představiti si ho někde při této /šaštínské/ bráně. Břetislav II. ubíral se přes Podivín při Břeclavě … odkud vedla přímá cesta na „L u č k y― u Senice― – „Podobne zpráva Kosmova o setkání českého kníţete Vladislava s uherským králem Štěpánem II., r. 1116, na témţe „L u c k u― nabývá více geografické logičnosti, poloţíme-li její dějství do zemské brány u Jablonice…―). No Chaloupecký hľadal Lucko aj pri Turej Lúke, čo však prof. Branislav Varsík popiera a vyvracia (pozn. č. 3). Kosmas sa mohol mýliť. Ak riečku Olšavu zameníme za riečku Myjavu, tak náhľad Chaloupeckého, ţe Lucko bolo pri Senici, vidí sa byť reálnejší. Pri Senici boli lúky (odtiaľ názov osady). Na lúkach bol miestopisný – chotárny názov „Kološvárky―, ktorý mohol byť utvorený zo slova claudo (zatvoriť), claus, colos, jako názov mesta Clausenburg – Kolosvár. A nejaká taká „zábrana―, záseková prekáţka, zátvor „brána― mohla byť niekde pri ceste od Šaštína k Senici. V tej době bolo v tomto pomedznom území viac obranných brán, vrát, hradov, tak v Holíči, Šaštíne, na moravskej strane v Lanţhote (pozn. č. 4), a poblíţ Jablonice hrad zvaný K o r l á t, ktoré slovo v maďarčine znamená medzu, ohradu, prekáţku. Ţe tam bol uţ r.1041, no ako hrad murovaný, dal ho vraj postaviť comes A b a z rodu Arpáda, a to aţ r. 1255 (pozn. č. 5). Z literatúry o „poli L u c k o― 1. Chaloupecký Václav, Staré Slovensko, str. 40: „Břetislav II. ubíraje se s uherským králem Kolomanem ke schudce na poli L u c k é m (jeţ je nutno představiti někde při této bráně) ako líčí Anonymus …― usque ad boronam et usque ad S a r u a r „ (ubíral se přes Podivín při B ř e c l a v ě, odkud vedla cesta přímo na L ú č k y u Senice― (Len ho to mýli, ţe Kosmas tu spomína riečku Olšavu). Mohla to byť riečka Myjava. (Moja mienka – poznámka P.Š.: Či azda nemohlo byť miesto zvané L u c k o – Lučko – naozaj pri Senici? Rozsiahle lúky, lúčne, močaristé, šašinou – šachorom porastené polia – lúky rozprestierajú sa od Jablonice aţ po Šaštín. Na miestach – lúkach – zvaných S e n i c a – S c i n c z e – poťaţne poblíţ nich , bola – vznikla osada Senice. Lúky, poťaţne ich časť, leţiace od Senice juţne (pri ţelezničnej stanici) majú meno K o l o š v á r k y . Neboli tu azda niekde (pri Čáčove) nejaké „kamenné vráta―, brána, záseky alebo nejaké opevnenie zvané „ K o l o s v á r―? (Podľa Chaloupeckého Claus – Kolosvár je z latinského c l a u d o, zavírati, a tak „―claus― a „colos―) 4 5 2. Hikl Rudolf, Historica Slovaca, III. – IV., SAV, str. 147 – 164, Počátky města Skalice. Str. 148: „pozn. 6., Fr. Černý, Příspěvky k hist. Místopisu Moravy, ČMM, 41 a 42, s, 23: „původní meze osídlení z doby předhist. Ustoupily v starém L u c k u, které bylo ne-li liduprázdné, tedy aspoň řídce obydlené―. (Hikl: S pádem říše Mojmíra II. nastalo však postupné vylidnění celého poříčí dolní Moravy, které spůsobily zhoubné nájezdy maďarské … roztroušené osady zanikly, obyvatelstvo bylo vyhubeno a na zbytcích chatrných chýší, brzy povětrností zmetených, vyrůstal les nebo stepnaté louky …(pusté pohraniční území – terra nullius) „gepüelve― „…tvořila se (tu) hranice moravsko-rakouská. Tu někde, v blízkosti dnešního města – (Skalice- ) leţelo zmíněné pole L u c k é, či H l u c k é, kde s r. 1099 setkal Břetislav II.