ROČNÍKRO NÍK XLVIII XLIV 1–2 2016 2,92 €
Spravodajstvo: Jubilant Vladimír Bokes / Nekrológ: Kurt Masur / Rozhovor: Oľga Smetanová, David Danel / Mimo hlavného prúdu: NEXT 2015 / Preklad: O Šostakovičovi so Sergejom Nevským
Pierre Boulez Nielen o akordeóne s Teodorom Anzellottim Rezignácia Friedricha Haidera Slávnostný koncert 19. 2. 2016 NYìURĀLX Y]QLNX6ORYHQVNpKR 19.00
ILOKDUPRQLFNpKR piatok, Koncertná sieň SF ]ERUX
www.filharmonia.sk Editorial Obsah
Vážení itatelia, Spravodajstvo, koncerty, festivaly 2 Beethoven & Beethoven, Hory dokážu byť zradné, i v hudbe..., Jubilant Vladimír Bokes, Kvintetá na hrade, Ensemble Ricercata so štvrťtónmi, Slovenská filharmó- témami aktuálneho dvoj ísla T. Anzellotti Hudobného života je séria nedáv- nia, Litovská hudba v kontexte – inšpirácia pre Slovensko?, Prehliadka mladých slovenských organistov, Grieg Day – podujatie plné nórskej hudby, Talentovaná nych odchodov – Pierra Bouleza, umelkyňa s veľkým srdcom v Bratislave, Rodinné koncerty v Moyzeske Kurta Masura a v istom zmysle aj ne akaná rezignácia hudobného Miniprofil riadite a Opery SND Friedricha 4 Lukáš Pohůnek Haidera. Umelecký odkaz jednej z naj- Nekrológ 5 Kurt Masur 1927–2015 výraznejších hudobných ikon L. Pohůnek 6 Pierre Boulez 1925–2016 I. Buffa 20. storo ia poznamenal nieko ko generácií. Pierre Boulez si získaval O. Smetanová Téma obdivovate ov radikálnym nová- 7 Pierre Boulez pretrváva ako médium v hudobnom svete Z. Šikrová torstvom svojho kompozi ného ja- zyka i osobitos ou, s akou dokázal Rozhovor sprítom ova odkazy Wagnera, 12 Teodoro Anzellotti: „Záujem publika nemá vplyv na hodnotu diela.“ A. Šuba Weberna, Bartóka i Stravinské- 18 Oľga Smetanová: „Väčšinu cieľov, s ktorými som do Hudobného centra prichádza- la, som naplnila.“ ho. V nekrológu na ho spomína P. Motyčka 21 David Danel: „Chtěl bych z HISu udělat generátor dění kolem nové hudby.“ Z. Šikrová skladate a dirigent Ivan Buffa. Radám maestra Kurta Masura Mimo hlavného prúdu zasa minulý rok pozorne na úval 24 NEXT 2015 R. Kolář, T. Feledi F. Haider mladý dirigent Lukáš Poh nek. 26 Hudba dneška v SNG: BEFORE & AFTER SILENCE 9 J. Tkáč Žilinskému rodákovi sa podarilo 27 Hudba u Fullu Z. Šikrová by ú astníkom Masurových newyorských (neskôr aj 28 Sound Art Atelier Košice: otvorený ateliér zvukového umenia & SOUND ART LAB lipských) majstrovských kurzov a inšpiratívnos týchto Z. Šikrová stretnutí približuje v spomienke na ve kého dirigenta Preklad i v rubrike Minipro l. 30 O Šostakovičovi so Sergejom Nevským D. Baviľskij Rezignácia hudobného riadite a Opery SND zasko ila mnohých, hoci škrípanie v opernom orchestri naz- Seriál na ovalo už dianie okolo premiéry Veci Makropulos 34 Nahrávanie folklóru na území Slovenska XI: Leoš Janáček a jeho spolupracovníci v novembri 2015. Nemožnos naplnenia umeleckej vízie M. Minárik kritizovaná Haiderom však stojí za úvahu, podobne ako Stará hudba „dlhodobé s ažnosti na jeho riadiacu prácu“ uvádzané 37 Resonanzen v znamení apokalypsy / Aeterna ukončila svoj cyklus talianskym hovorcom Ministerstva kultúry... Aj pre takéto dôvody barokom P. Sabo nebude Bratislava ešte dlho konkurova vychyteným hudobným metropolám, hoci po as prvého februáro- Téma vého víkendu sa k ním v aka festivalu Konvergencie 38 Rezignácia Friedricha Haidera M. Mojžišová ur ite priblížila. Kompletné slá ikové kvartetá Dmitrija Hudobné divadlo Šostakovi a v podaní špi kového britského súboru Brod- 40 Juhoamerická tanečná telenovela na špičkách P. Maťo sky Quartet si v priebehu troch dní nevypo ujete hocik- 41 Všetci sme rovnakí? V. Blaho de a vä šina z tých, ktorí si tento zážitok nenechali ujs , 42 Cigánsky barón bez atmosféry P. Unger na bude ešte dlho spomína . Recenziu koncertov síce 43 Operný zápisník – Neprehliadnuteľný umelecký revanš / Chránený Fénix / ponúkneme až v marcovom vydaní, no 110. výro iu na- Storočnica Marky Medveckej M. Glocková, R. Bayer, M. Mojžišová rodenia Šostakovi a venujeme zatia rozsiahly rozhovor Zahraničie s ruským skladate om Sergejom Nevským. 44 Mníchov: Spaľujúca vášeň R. Bayer Predplatitelia Hudobného života získavajú spolu s aso- 45 Drážďany: Keď luxus nie je šťastím A. Schindler pisom publikáciu Hudobné udalosti na Slovensku 2016 46 Zürich: Cirkus Marthaler R. Bayer – tá môže by podnetom k návšteve podujatí, ktorých 47 Budapešť: Bizarne dekadentný Vivaldi / Londýn: Turangalîla na Southbanku bude po as Roka slovenskej hudby 2016 ur ite dos . J. Cseres, A. Platzner 48 Viedeň: Věc Makropulos přesne podle Janáčka L. Nota Pokojné ítanie praje Peter MOTY KA 49 Recenzie 56 Index 60 Kam/kedy
Mesa ník Hudobný život/január-február 2016 vychádza v Hudobnom centre, Distribúcia a marketing: Viktória Slatkovská (tel: +421 2 20470460, fax: +421 2 20470421, [email protected]) • Adresa Michalská 10, 815 36 Bratislava, I O 00 164 836 redakcie: Michalská 10, 815 36 Bratislava 1, www.hc.sk/hudobny-zivot/ • Gra cký návrh: Peter Be o, Róbert Szegény • Zapísané v zozname periodickej tla e MK SR pod ev. íslom EV 3605/09 Tla : DOLIS, Bratislava • Rozširuje: Slovenská pošta, a.s., Mediaprint-Kapa a súkromní distributéri • Redak ná rada: Alžbeta Rajterová, Igor Wasserberger, Vladimír Zvara Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doru ovate Slovenskej pošty, alebo e-mail: predplatne@ Šéfredaktor: Peter Moty ka – Jazz, Spravodajstvo (tel. +421 2 20470420, 0905 643 926, [email protected]) slposta.sk • Objednávky do zahrani ia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tla e, Uzbecká 4, Redakcia: Robert Kolá – Spravodajstvo, Skladba / skladate mesiaca, Stará hudba, Sú asná hudba (robert. P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: [email protected] Objednávky na predplatné prijíma [email protected]), Andrej Šuba – Recenzie CD / DVD / knihy, História, Stará hudba, Rozhovory (andrej.suba@ aj redakcia asopisu. Používanie novinových zásielok povolené RPPBA Pošta 12, d a 23. 9. 1993, . 102/03. hc.sk), Michaela Mojžišová – Hudobné divadlo, Zahrani ie ([email protected]) • Indexové íslo 49215. ISSN 13 35 41 40 • Obálka: P. Boulez (foto: © Universal Edition / E. Marinitsch) • Jazykové redaktorky: Andrea Draganová, Eva Planková Názory a postoje vyjadrené v uverejnených textoch nie sú stanoviskom redakcie. Redakcia si vyhradzuje právo Výtvarná spolupráca: Róbert Szegény redak ne upravova a kráti objednané i neobjednané rukopisy. Texty akceptujeme len v elektronickej podobe. • Vyh adáva v dátach uverejnených v tomto ísle môžete na adrese www.siac.sk
1 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY Ďalšie hudobné spravodajstvo nájdete na stránke www.hc.sk/hudobny-zivot/
27. 1., na oplátku nám venoval ve mi svieži Beethoven & Beethoven zážitok z Beethovenovho Trojkoncertu pre klavír, husle, violon elo a orchester C dur Prelom roka 2016 sa niesol v znamení spolu s orchestrom vytvorili kompaktný op. 56 v podaní svetoznámeho violon elistu dvoch koncertov rovnomenného privátne- vyvážený celok. Brahmsova Symfónia . 2 Mischu Maiského a jeho detí Lily (klavír) ho abonentného cyklu: prvý bol viedenský D dur op. 73 priniesla ve mi príjemné po- a Saschu (husle). Hoci zvuk klavírneho a druhý bratislavský. Na tom viedenskom sluchá ske zážitky a z ostatných samostat- tria nebol najvyváženejší a dominoval mu sa 22. 11. vo Ve kej sále Musikvereinu spo- ných orchestrálnych výkonov BWSO (tzn. prirodzene široký a hrejivý tón violon ela, lu s Bruno Walter Symphony Orchestra bez sólistov), ktoré som mal za poslednú z „rodinného“ hrania dýchala pozitívna (BWSO), tradi ne pod taktovkou Jacka dobu možnos po u , by som ho zaradil me- energia a rados . Bolo vidno, že Maisky aj Martina Händlera, predstavil rakúsky kla- dzi najvydarenejšie. Händlerovi sa podarilo pred sedemdesiatkou stále hrá rád a že hrá virista Gottlieb Wallisch, ktorý predniesol z orchestra vy aži elegantný homogénny predovšetkým pre publikum. To, o postih- Beethovenov 4. klavírny koncert G dur op. 58. zvuk spo ívajúci pre BWSO už tradi ne na lo Dvo ákovu „Novosvetskú“ by som ozna il Wallischov na precíznosti založený rezer- peknej farbe slá ikov, doplnený mäkkými slovným spojením „podivuhodná intenzi - vovaný štýl sa dobre dop al s brilantným drevami a žiarivými plechmi, ktorých prí- kácia“: pomalé tempá boli extrémne poma- klavírnym partom, a hoci na mnohých tomnos nebola rušivá. Pre tieto atribúty lé (Largo), hlasné pasáže mimoriadne hlu - miestach sk zaval k akademickej jednot- ponúka Brahmsova hudba dostatok priesto- né (Allegro con fuoco), dramatické momenty várnosti, dal priechod aj podmanivej drob- ru, rovnako tak pre dôstojnos pod iarkujú- obzvláš drsné, náhle zvraty príliš násilné. nokresbe. Niet pochýb o tom, že Wallisch ce široké gestá, ktorými Händler mimoriad- A to všetko bez zjavného dôvodu. Mal by je technicky vynikajúco disponovaný hrá , ne ú inne skladbu tvaroval. vari dôsledkom tejto „podivuhodnej inten- no po as nede ného koncertu vystúpili do Ak vo Viedni Beethoven prím nehral, zi kácie“ intenzívnejší hudobný zážitok? popredia celkom zrete ne nepresnosti v pa- v Bratislave bolo všetko inak. Bratislavský Nuž, svojím spôsobom sa to aj podarilo. sážových behoch, predovšetkým v prvej koncert bol pod a programového bulletinu Uvidíme, o prinesie závere ný koncert pr- asti Allegro moderato. Na druhej strane boli „venovaný medzinárodnému d u pamiatky vého ro níka cyklu Beethoven v máji. aká tieto nepresnosti v hladko a neproblematic- obetí holokaustu a 71. výro iu oslobodenia nás „Eroica“ a ajkovského Hus ový koncert. ky plynúcej skladbe vari jediným zdrojom koncentra ného tábora Auschwitz-Bir- Predstaví sa v om Dalibor Karvay. napätia. Po zvukovej stránke však Wallisch kenau“ a onen de jeho uskuto nenia, Alexander PLATZNER
orchester. Pamätám si na rozhovor, v kto- Hory dokážu byť zradné, i v hudbe... rom ktosi prirovnal Juraja Val uhu k piloto- vi formuly, ktorý podáva výnimo né výkony „Kdesi dávno – pradávno sa v chronologických Kto neverí, nech si vypo uje napríklad na- v prípade, že sedí v kokpite špi kového stro- hlbinách 18. storo ia zjavila symfónia (...) hrávky Fransa Brüggena alebo Marca Min- ja. Takým žia Slovenská lharmónia na Na ceste k triumfom sa v druhej polovici sto- kowského, výsledok pôsobí neporovnate ne decembrovom koncerte nebola. Dirigentovi ro ia vyskytol bohatier menom Josef Haydn. živšie ako „mainstreamové“ interpretácie. sa darilo presved ivo vystava Straussove Vzal symfonické klbko do skúsených rúk a rok Pod Val uhovou precíznou taktovkou plynu- témy i budova efektívne klimaxy, v nich sa po roku ho stále intenzívnejšie a agilnejšie la Schubertova hudba elegantne, no sú asne však pri asto objavoval starý neduh orches- dostával do neuverite nej kondície. S (!) non- pôsobila tiež trochu vykalkulovane, mies- tra: dychy burácali, slá iky ševelili a cel- šalantných cyklických útvarov...“ Takémuto tami až chladne. V 1. asti (Adagio maestoso kový zvuk pôsobil pomerne nevyváženým skuto ne ohromujúcemu exkurzu do dejín – Allegro con brio) vynikla krása schubertov- dojmom. (Netrúfam si odhadnú , nako ko symfónie boli podrobení návštevníci kon- skej melodiky vo vydarených sólach Jozefa sa na tomto výsledku podie ala akustika certu pod taktovkou Juraja Val uhu, ktorí sa Luptá ika ml. (klarinet) a Igora Fáberu (ho- sály.) Transparentnos sadzby a presnos 18. 12. rozhodli zainvestova do lharmonic- boj), na druhej strane prekvapila „zrážka” sa asto strácali aj vo zvukovo delikátnych kého bulletinu. Slová o hudbe nie sú dôleži- skúsenej kontrabasovej sekcie so synkopami „komorne“ koncipovaných astiach – ako tejšie ako hudba samotná, nechám preto bl- v medzivete vedúcej k ved ajšej téme, ktorej jeden príklad za všetky možno uvies neis- biny o hlbinách bokom a pokúsim sa agilne pridáva nádych dramatickosti koketovanie to pôsobiacu Víziu (korunovanú falošným rozplies klbko koncertu s elitným sloven- s mol. Ve mi pekne vyznela príprava reprí- nástupom trúbky) – as , ktorej za iatok je ským dirigentom – pokia možno chronolo- zy. Vä ší švih získala skladba až v menuete náro ný aj kvôli sadzbe s množstvom tril- gicky. Ve er so Slovenskou lharmóniou, (s ländlerom ako triom) a vo nálnej „taran- kov v slá ikoch a tvorí akýsi ideový vrchol v ktorý všetci akali najmä na trochu hlu né tele“. Tú síce slá iky neza ali úplne spolu, no diela. Pomerne presved ivo zapôsobili kas- rozprávanie turistu Straussa o jeho zážit- pri zopakovaní expozície už bolo všetko v po- kády šestnástin a dvaatridsatín v asti Pri koch z Álp, otvorila Schubertova Symfónia riadku. Alpensinfonie op. 64 Richarda Straus- vodopáde i dramatická Búrka. Vyzdvihnú . 3 D dur D. 200 z roku 1815. Problémom sa býva zatracovaná ako príliš deskriptívny možno zvuk sekcie violon iel a kontrabasov raných symfonických diel tohto skladate a a fragmentárne pôsobiaci sled inštrumen- (sólo Jána Slávika) a pekne tvarovanú ho- býva, že ak nezaznejú v špi kovej interpre- ta ných efektov (už pri premiére v roku 1915 bojovú kantilénu Igora Fáberu (Na vrchole). tácii, majú tendenciu pôsobi ako v zásade bola ozna ená za lmovú hudbu), milovníci Straussova alpská túra sa napokon skon ila príjemné, no sú asne fádne práce zru ného tvorby nemeckého majstra v nej zase vidia síce bez vážnejších zranení, no „nebezpe - epigóna viedenských klasikov. (Tému 2. as- pokra ovanie mahlerovskej adorácie prí- ných okamihov“ bolo po as nej ur ite viac ti rovnako ako menuet 3. symfónie mohol rodných síl. Dvadsa dva astí zobrazuje na než len tie, ktoré skladate vyobrazil v takto pokojne skomponova Haydn a podobných ploche okolo 50 minút východ slnka, cestu pomenovanej asti. „Vybrali sme sa na vy- analógií by sme až po 5. symfóniu našli lesom, vodopády, horské pasienky (zvonce, sokohorskú turistiku v sandálkach,“ vtipne u Schuberta viac než dos .) Tento dojem ktoré použil aj Mahler v 6. symfónii nemôžu okomentovala druhú polovicu koncertu dokážu potla i napríklad dynamickejšie chýba ), potok, adovec, búrku, výstup na moja suseda na balkóne a lepšiu pointu akcenty a diferenciácia prízvukov v rámci vrchol, zostup i príchod ve era – všetko zhu- decembrového ve era v Redute si vlastne pravidelného pulzovania štvr ových, osmi- dobnené zážitky zo skuto nej túry zve nené neviem predstavi . nových hodnôt i synkop v slá ikovej sekcii. v opulentnej partitúre pre vyše 120- lenný Andrej ŠUBA
2 1–2 | 2016 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY
4-hlasnej fúgy), expresívna Gloria (moment Jubilant Vladimír Bokes napätia umocnený aleatorickým rozptý- lením hudobných štruktúr v orchestri), Hudobný skladate a pedagóg Vladimír ozna i predovšetkým skladby z mladých kulmina né centrálne Credo (sprítom ujúce Bokes oslávil 11. januára 70. narodeniny liet, preniknuté webernovskou poetikou. zvuky policajných sirén a polievacích áut, a v rozmedzí nieko kých dní sa v Bratislave Premiérovo zazneli Slá ikové trio (1963) a Dva vrcholiace aleatorickou skrumážou), kon- uskuto nilo viacero podujatí re ektujúcich kánony pre husle, klarinet a fagot (1963/1965), trastne spirituálny Sanctus (opä smerujúci jeho životné jubileum. Nede né matiné z programu decembrových koncertov Qua- k charakteru úvodu), Pater noster (zverený v Mirbachovom paláci (10. 1.) som nemohol sarsu v Košiciach a Bratislave sa zopakovali basovej sekcii zboru a sólovej trúbke) a Agnus osobne navštívi , treba však spomenú , že Tri klavírne skladby a Sexteto. alšiu reprízu Dei (rozplývajúci sa v pomalej fúge Dona no- na programe bola trojica oneskorených pre- zaznamenali aj Fragmenty pre komorný bis pacem). Najdôležitejší zástoj v celom diele miér Bokesových skladieb Pièce I. pour piano súbor (1962), ku ktorým sa skladate v roku má jednozna ne zbor, preto ve ké uznanie (1963), Apostrofy pre klavír (1965) a Sonáta 2014 vrátil rozhodnutý zrevidova a zverejni patrí predovšetkým Slovenskému lharmo- pre violon elo a klavír op. 34 (1980) v podaní svoje rané kompozície. Zrejme najvä ším nickému zboru (zbormajster Jozef Chabro ), prekvapením koncertu z h adiska ale tiež dirigentovi Leošovi Svárovskému, interpretácie bolo uvedenie klavírne- ktorý pôsobil ako stme ujúci prvok medzi ho kvinteta Coll’Age op. 28 (1979/1984). jednotlivými vokálnymi a inštrumentálny- Interpreti zapojili svoju fantáziu a zo mi zložkami. Vyrovnane pôsobila aj štvorica skladby vytvorili príbeh na spôsob sólistov (Eva Šušková, Eva Garajová, Maxim absurdného divadla. Priestor na po- Kutsenko a Martin Gurba ). Druhú polovicu hyb a hereckú akciu pritom poskytla koncertu vyplnil romantický repertoár: Kon- aj forma diela, striedajúca tutti úse- cert pre klavír a orchester . 1 Es dur Franza ky s pasážami sólových nástrojov. Liszta (sólový part s nadh adom predniesol Priznávam, že hoci by som bežne britský klavirista Ashley Wass) a Suita A dur prítomnos teatrálnej roviny v pred- op. 98b Antonína Dvo áka. vedení tohto typu hudby považoval Juraj BUBNÁŠ za nadbyto nú, v tomto prípade za- fungovala ve mi dobre. Nasledovala Fúga pre 7 nástrojov op. 87 (2012), Laureátom Krištá ového krídla za rok ústredná kompozícia projektu Vla- 2015 v kategórii Hudba sa stal operný dimír Bokes & sedem bokesovcov. Z jej spevák Štefan Kocán, pravidelný hos frapantnej témy vychádza sedem prestížnych svetových operných domov. kompozícií skomponovaných Bo- Žiadaný slovenský bas vydal nedávno kesovými žiakmi a samotná fúga zá- prvé pro lové CD (viac v recenznej rub- rove tento cyklus završuje. Na záver rike) a v tejto sezóne debutuje v londýn- zaznelo prvé verejné uvedenie pies- skej Krá ovskej opere ako Strážca v Oedi- ového cyklu Departures op. 85 (2011) povi Georgea Enescu. pre bas a komorný súbor. Dielo malo by pôvodne sú as ou programu rozlú kového koncertu Sergeja Kop- V. Bokes (foto: P. Kastl) áka v rámci festivalu Melos-Étos 2011. Tam však napokon nezaznelo lenov Quasars Ensemble Ivana Buffu, Jána a zrealizovala sa len nahrávka na CD Sergej Bogdana a Petra Zwiebela. Zazneli tiež Bo- Kop ák – Posledné slová (Hudobné centrum, kesova Sonáta pre violu a klavír op. 52, Sonáta 2012). O koncertnú premiéru cyklu sa zaslúžil pre violu a Sonáta pre violon elo Ivana Parí- mladý spevák Matúš Trávni ek, ktorý sa ka, ako aj 12 Notations pour piano od Pierra technicky náro ného partu zhostil ve mi Bouleza. Smutnou náhodou sa plánovaný pohotovo, a hoci nedisponuje v h bkach „kop- podtitul koncertu „Bokes 70, Parík 80 in me- ákovským“ hlasovým fondom, zhudobnené moriam, Boulez 90+“ musel doplni o alšie verše Svetozára Daniela Šimka v jeho podaní in memoriam: doyen európskej povojnovej zapôsobili ve mi sugestívne. avantgardy, ktorého 90. narodeniny si na jar Vyvrcholením „týžd a Vladimíra Bokesa“ minulého roka na stránkach Hudobného ži- boli koncerty v Slovenskej lharmónii vota uctil spomienkou práve Vladimír Bokes, (14. a 15. 1.), na ktorých v premiére zaznela Š. Kocán (foto: archív) zomrel 5. januára. jeho Missa posoniensis op. 55 pre sóla, zbor Súbor Quasars Ensemble v minulosti zreali- a orchester (1988–1990). Skladate za al na Skladate Peter Martin ek Van Grob zoval viacero pro lových koncertov nadvä- omši pracova pod dojmom diania v marci prezentoval po as októbrovej cesty po zujúcich na životné jubileá skladate ov. 1988 (tzv. Bratislavský Ve ký piatok), preto jej Kanade svoju symfonickú tvorbu (v mi- Ke že hudobníkov pod vedením Ivana Buffu základné charakterové rty možno odvodi nulom roku vydané CD s 2. a 3. sym- možno považova za „dvorné“ teleso uvádza- z dvoch protikladných rovín tejto udalosti: fóniou) a spolo ne so saxofonistom júce Bokesovu tvorbu, nebolo prekvapením, Svie ková manifestácia, pokojné modlit- Nikolajom Nikitinom a kanadskými že ostali verní tradícii. Jubilantovi venovali bové stretnutie veriacich na jednej a stret umelcami uviedol na koncerte v toront- autorský ve er pod názvom „Umenie minia- s predstavite mi štátnej moci, vrcholiaci skom Kostole sv. Václava svoju komornú túry“ priamo v de jeho narodenín v Dvora- brutálnym policajným zásahom na druhej tvorbu (Seltsame Lieder, Ave Maria, Žal- ne VŠMU – na pôde inštitúcie, kde Vladimír strane. Celý proces v globále sleduje princíp mové piesne). Bokes už štyri desa ro ia pedagogicky pô- oblúkovej formy: apelatívne Kyrie (vychádza- (red) sobí. Z uvedených diel možno za miniatúry júce z unisona na jedinom tóne, ústiace do
3 MINIPROFIL miniprofil
Vašu kariéru evidentne Počula som vás už dirigovať ovplyvnilo, že pochádzate z hu- skladby rôznych štýlov i období. dobníckej rodiny. Zapochybovali Máte nejakú favorizovanú epo- ste niekedy, či to bola naozaj tá chu? najlepšia voľba? S ob ubou uvádzam symfonic- O tom, i to bola najlepšia vo - ké diela 20. storo ia s prvkami ba, nepochybujem. Iste, nebola neofolklorizmu i neoklasicizmu jediná. Avšak prostredie, v kto- a v poslednej dobe sa asto venu- rom vyrastáte, vás už od raného jem aj dielam 21. storo ia. Aktu- detstva ovplyv uje a formuje álne však u m a ví azí nemecká pre profesijnú budúcnos . Sám symfonická hudba a v opernej som ve akrát premýš al, pre aké sfére diela Richarda Wagnera. smerovanie by som sa rozhodol, To nepochybne súvisí s tým, že ma pokia by to nebola hudba. v minulom roku do tejto oblasti hlbšie uviedol prof. Kurt Masur, Podľa vzoru vášho otca ste ikona nemeckej klasickej hudby. študovali hru na trúbke. Prečo Jeho idey vo mne teraz – po jeho ste svoju pôvodnú voľbu zmenili (foto: R. Kučavík) nedávnom odchode – rezonujú a vybrali ste si náročnejší diri- ešte silnejšie ako predtým a in- gentský terén? Lukáš Pohůnek špirujú ma k alšej tvorivej práci Taktovkou nerušíte susedov... a prijímaniu nových výziev. Popri * 1988 (Smiech.) Hre na trúbke sa venu- tom sa permanentne zaujímam jem aj na alej, pokia mi to as o slovenskú a eskú hudbu, osobit- dovo uje, ako sólista i komorný ne o diela Eugena Sucho a, Jána hrá . Po as štúdií na Konzer- dirigovanie Cikkera, Antonína Dvo áka a Leoša vatóriu v Žiline som však za al Janá ka. Mojím špeciálnym koní - vníma , že tvori hudbu z pozície Štúdiá: Konzervatórium v Žiline (J. Poh nek – trúbka), AMU v Prahe (L. Svárovský), kom je lmová hudba: poskytuje sólistu i orchestrálneho hrá a Akademia Muzyczna, Krakov (R. Delekta, T. Struga a) širokú škálu zvukov kompati- ma nenap a do takej miery, bilných s tradi ným zvukovým aby som sa rozhodol po a ich Majstrovské kurzy: Manhattan School of Music, New York (K. Masur), Inter- obrazom symfonického orchestra ako svoje celoživotné povolanie. nationale Mendelssohn-Akademie Leipzig (K. Masur), Royal Northern College a navyše interpretovi ponúka širo- Potreboval som pracova s kom- of Music, Manchester (M. Heron), Accademia Musicale Chigiana, Siena kú bázu imaginatívnosti. plexným obrazom hudobného (G. Gelmetti), The Art of Conducting, Valencia (G. Pehlivanian) diela a to sa dá realizova len Čo vás čaká v najbližšom z pozície dirigenta. Štipendiá: Dvo ákova spolo nos Londýn, Nadácia O. Havlovej Praha, Nadá- období a čo by ste si priali do- cia F. Mendelssohna-Bartholdyho Lipsko, Hudobné centrum, Hudobný fond siahnuť? Čo zohralo pri vašej voľbe V tejto sezóne máme napláno- rozhodujúcu rolu? Umelecká spolupráca: MSM Symphony Orchestra New York, Leipziger Symp- vaných viacero spoluprác so ži- Moje prvé verejné dirigentské vy- honieorchester, ŠKO Žilina, ŠF Košice, SND Bratislava, Filharmonia Zielonogór- linským ŠKO, po minuloro ných stúpenie s orchestrom. Mám ho ska, Orkiestra Akademii Beethovenowskiej Krakov, Akademi tí komorní sólisté debutoch so ŠF Košice a po skou v živej pamäti – bol to pre m a Praha, Janá kova lharmonie Ostrava, Severo eská lharmonie Teplice, Ensem- Štátnou lharmóniou v Zielonej moment, kedy som si naplno ble Orquestra de Cadaqués, Joven Orquesta Nacional de Valencia, Orchestra Góre sa na jar teším na opätovnú sám vnútorne porozumel a na- della Fondazione Bulgaria Classic Siena, Hrvatski komorni orkestar Zagreb spoluprácu. V apríli budem v rámci šiel som vo svojom živote cestu, celoeurópskeho projektu „Europa po ktorej som dovtedy len pátral. Season“ prezentova slovenskú Dirigovanie mi odkrylo úplne všetky alšie aspekty sú sekundárne. Pokia vz ah orchester–dirigent hudbu v Štátnej lharmónii Oltenia nový, dovtedy nepoznaný myš- funguje a je harmonický, všetko ostatné prichádza takpovediac samo. v rumunskej Craiove a v januári lienkový aj duchovný svet. Po- V tejto súvislosti vnímam u dirigenta ako rozhodujúce jeho schopnosti 2018 ma aká debut so Slovenskou tom to už išlo viac-menej samo: a dispozície v krátkom ase rozpozna povahu telesa a vedie s ním lharmóniou. Mojou najvä šou pripravil som sa na dirigentské efektívne pracova . túžbou na alej ostáva spoznáva štúdiá pod vedením doc. Leoša a prezentova hudbu s ešte vä ším Svárovského a v priebehu dvoch Pôsobíte v slobodnom povolaní. Akú špecializáciu by ste v diri- zápalom a oddanos ou, pretože je rokov som sa stal jeho študen- govaní uprednostnili: symfonickú, komornú alebo hudobnodrama- prostriedkom, univerzálnym ja- tom na AMU v Prahe. tickú? zykom a nástrojom porozumenia. Pro lujem sa ako symfonický aj operný dirigent. Je mi to vlastné už Je vyjadrením jednoty, bez oh adu Čo je podľa vás u dirigenta od dôb pražských štúdií, kedy som sa popri symfonickej hudbe dostal na geogra ckú, kultúrnu i konfe- podstatné? do blízkeho kontaktu s viacerými opernými dielami a naštudoval ich sionálnu príslušnos . Dokáže meni Dirigentská profesia sa odohráva s operným štúdiom na AMU. Urobili sme nieko ko predstavení, ktoré udí k lepšiemu, rovnako aj chod v zna nej miere v psychologickej zožali úspech aj ocenenie u eskej hudobnej kritiky a niektoré sa hrá- života a vecí – ve kých i malých. rovine, ke že ide o prácu s u - vajú dodnes. Takáto symbióza mi vyhovuje – symfonický aj operný mi. Základom je komunikácia, svet sa u m a vlastne odvždy vzájomne dop ajú. Pripravila Lýdia DOHNALOVÁ
4 1–2 | 2016 MINIPROFILNEKROLÓG
KURT MASUR
18. 7. 1927 Brieg/Brzeg – 19. 12. 2015 Greenwich, Connecticut
V januári sme sa v Lipsku rozlúčili s ne- pania hudby i seba samého. Jeho životným Akademie“ v Lipsku. Strávili sme spolu meckým dirigentom svetového renomé mottom bola úcta k loveku a k jedine nosti takmer celý mesiac štúdiom diel Men- a významnou politickou osobnosťou udského bytia. Z tejto idey sa odvíjal celý jeho delssohna, Beethovena, Bacha a alších 20. storočia, profesorom Kurtom Masu- poh ad na svet i na hudbu. Aj ke už vtedy nemeckých skladate ov. Jeho poznanie rom. Dlhoročný hudobný riaditeľ a šéfdi- trpel pokro ilým štádiom Parkinsonovej cho- a orientácia v tejto oblasti boli skuto ne rigent Newyorskej filharmónie, lipského roby, stále oplýval nesmiernym množstvom ojedinelé. Niet sa omu udova – popri Gewandhausorchestra, Londýnskych životnej energie. Dokonca sa z kolieskového jeho skúsenosti s uvádzaním diel nemec- filharmonikov, Orchestre National de kresla postavil na dirigentský stupienok kej hudby sa aktívne venoval muzikológii France, čestný dirigent Izraelskej filhar- a predviedol mi s orchestrom svoje hudobné a ulo ju po as svojho života podporoval mónie a čestný občan mesta Lipsko zomrel idey. Pri práci s hudobným telesom sa vy- – ako prezident Mendelssohn-Stiftung 19. decembra 2015 v americkom meste zna oval maximálnou precíznos ou, praco- Leipzig i predseda Beethovenhausu Greenwich, v štáte Connecticut, vo veku vitos ou a odhodlanos ou. Nepamätám si na v Bonne. Popri výstavbe novej budovy Ge- 88 rokov. žiadny moment, kedy by znížil svoje umelec- wandhausu v Lipsku stál tiež za renová- ké nároky, s ktorými ako dirigent predstúpil ciou rodného domu Felixa Mendelssoh- „Ve ký duch“ – tieto slová mi napadajú pred hrá ov. Popri tom bolo nesmierne zau- na-Bartholdyho a jeho pamätníka v tom ako jediná možná charakteristika ikony jímavé po úva množstvo vtipných historiek istom meste. Sú as ou letnej dirigentskej nemeckej klasickej hudby 20. a 21. sto- z jeho života. Humor ho neopúš al ani vo vyš- školy boli popri alšom koncertnom ro ia. Kurt Masur, s ktorým som sa mal šom veku. Týmito postojmi formoval absolút- vystúpení s Leipziger Sinfonieorchester možnos spozna na sklonku jeho života, ne všetkých prítomných na seminári, ktorý v lipskom Gewandhause aj exkurzie bol popri svojich výrazných umeleckých po nieko kých d och vyvrcholil naším spolo - v uvedených inštitúciách a mnohých a muzikologických aktivitách osobnos ou alších vo východnej i medzinárodného významu aj na politickej západnej asti Nemecka. scéne. V období Nežnej revolúcie odvrátil Pri návšteve každej z nich vo Východnom Nemecku, ako vtedajší dl- bolo od po iatku zrete - hodobý Gewandhauskapellmeister, hrozbu né, akú významnú prácu ob ianskej vojny a po zjednotení krajiny ho Kurt Masur pre nemeckú navrhovali ako kandidáta na spolkového hudobnú kultúru vyko- prezidenta. nal. Zárove tento prístup Pamätám si na naše prvé stretnutie v ja- osvet uje, pre o sú jeho nuári minulého roku, ktoré sa uskuto nilo nahrávky nemeckých diel v New Yorku po as dirigentského seminára aj na alej tak vysoko hod- pod jeho vedením. Už od prvých okamihov notené a žiadané. mi bolo jasné, že tento nanajvýš priate - Ke si spätne premietam ský sliezsky rodák z Brzegu pri Vroclave L. Pohůnek a K. Masur po koncerte uplynulý rok strávený sa pre m a nestane iba hudobným men- v New Yorku (foto: B. Hatton) s Maestrom Masurom, uve- torom, ale niekým omnoho významnej- domujem si stále zrete nej- ším. Po krátkom zoznámení, pri ktorom ným koncertom v auditóriu Johna C. Bordena šie, akou sa pre m a stal inšpiráciou na s ve kým nadšením spomínal na svoju na Manhattane. ažko sa mi vtedy lú ilo mojej umeleckej dráhe i v bežnom živote. umeleckú spoluprácu so Slovenskou i es- s lovekom, ktorý mi bol od prvého momentu Spomienky na neho, jeho skúsenosti i ži- kou lharmóniou a tiež svoje viacnásobné takou obrovskou inšpiráciou... Želal som si votná múdros sa mi stali svetlom a pev- ú inkovanie na festivale Pražská jar, sme trávi s ním alší as – nad partitúrami alebo nými základmi pre nové výzvy, pracovné sa spolu pustili do štúdia diel Brucknera len v bežných rozhovoroch. V mojom vnútri i osobné. Posledný rok jeho života, po as a Wagnera s orchestrom MSM Symphony stále silnejšie rezonovala túžba po opätovnom ktorého som ho spolo ne s jeho blízkymi New York. Bolo to fascinujúce! Tento lozof stretnutí. sprevádzal na jeho životnej púti, si budem a hlboko duchovne zmýš ajúci lovek ma To sa uskuto nilo o nieko ko mesiacov ne- uchováva nielen v pamäti, ale aj vo svo- inšpiroval od prvého momentu a priviedol skôr, ke mi od Maestra prišla pozvánka jom srdci... ma na úplne novú cestu vnímania a chá- na letnú dirigentskú školu „Mendelssohn- Lukáš POHŮNEK
5 NEKROLÓG
PIERRE BOULEZ
26. 3. 1925 Montbrison – 5. 1. 2016 Baden-Baden
Elegán zo starej školy, dirigent bez skvosty ako Rituel in memoriam Bruno Ma- padnej kultúry, schopný pomocou vlastnej taktovky, precízny „fachman“. Jedna derna, Dérive 1, grandiózny cyklický portrét osobnosti postavi tie najodolnejšie piliere z najdôležitejších postáv hudby dru- Mallarmého s názvom Pli selon pli, Répons, hudobného umenia sú asnosti, stvoril hej polovice 20. storočia, legendárny Domaines, Éclat, Notations I – IV a VII, Dérive nenahradite ný parížsky IRCAM a súbor predstaviteľ francúzskej hudobnej 2, ale i zvukovo homogénnejšie Sur Incises „par exellence“ Ensemble Intercontempo- avantgardy, významný dirigent, ale aj a Messagesquisse. S ob ubou obkolesoval je- rain. Boulezov vplyv na hudobné dianie vo klavirista, spisovateľ, vedúca osobnosť diný nástroj elektronickými zvukmi. Dérive 3 svete bol teda absolútne fatálny, vplýval aj Darmstadtských prázdninových letných spolu s mnohými alšími plánmi zostalo už na slovenskú avantgardu 60. rokov a hoci kurzov. Pierre Boulez navždy odišiel. len v rovine projektu. ani neexistuje ocenenie, ktoré by za všetku To, čo však po ňom ostalo, je ohromujú- Boulez bolo radikálnym, zásadovým umel- svoju umeleckú prácu nezískal, estný ce – univerzálnosť umelca zriedkakedy com s osobitým zmyslom pre humor. Ob u- doktorát prekvapivo prevzal od ne alekej našla toľko všestranného uplatnenia. boval slušnos a poctivos , neznášal naopak „janá kovej“ JAMU v Brne. povrchnos , banalitu. Kto mohol naživo Ako správny génius, ani on najskôr nebol vidie a po u jeho interpretácie vlastných Pred takmer desiatimi rokmi, na jar 2007, doma prorokom a zžil sa s rolou „globetrot- skladieb, za al komplexnejšie chápa sku- som mal v útrobách viedenského Mu- t era“, dirigoval najprestížnejšie orchestre, to ný zmysel umeleckej práce. Všetkých sikvereinu tú es zaži s ním nieko ko prednášal. Na interpretácii svojich ne- okolo neho nepretržite esenciálne zasycovala vzácnych okamihov. Pripravoval novú smierne náro ných, multiseriálne konci- štrukturálna podstata, ktorú dokázal v par- inscenáciu Janá kovej opery Z m tveho povaných troch klavírnych Sonát a dvoch titúre iných majstrov dešifrova jeho viacdi- domu, a nasiaknutý náro nou prácou na zošitov Štruktúr pre dva klavíry zis oval, o menzionálny analytický radar. janá kovsky pohanskom orchestrálnom môže o akáva i vyžadova od hrá ov ako Nedocenite né preto zostane jeho pokrokové skelete si našiel as aj na konverzáciu. dirigent. Prvý zošit dokonca premiéroval interpreta né uchopenie Wagnera, Mahlera, Neprekvapili ma jeho slabšia orientácia s Messiaenom. Ako „homo complexus“ Brucknera, Schönberga, Berga, Debussyho, v novej eskoslovenskej hudbe ani ve ké teda najskôr podriadil klavírnu tektoniku Weberna, Stravinského a samozrejme Bartó- nadšenie pre Denisova. No ohúrila ma ohromujúcej sile kompozi nej logiky. Písal ka. Prostredníctvom neho natrvalo vyryl na nevy erpate ná boulezovská energia, sústredene, striedmo, dlho. Mnohé z jeho ich revolu né diela pe a absolútnej kompo- nekompromisnos , priamo iaros , abso- diel existujú vo viacerých verziách. zi nej dokonalosti, hoci niekedy bez takého lútne oddanie sa svojmu poslaniu, práci, Po núc legendárnym Kladivom bez pána akcentu na mahlerovský pátos, bartókovský mladým ambicióznym autorom a pre ho sa ale prostredníctvom prijímania prvkov folklór i špeci cký schönbergovský walzer, dôležitým historickým dielam. Bol vlastne tradi nej africkej i ázijskej hudby za al na aký sme zvyknutí. Dominantná bola akousi chodiacou inštitúciou, slúžiacou ocita v spontánnejšej, slobodnej oáze fa- architektúra, zvuk, štruktúra. Na za iatku modernému kumštu. rieb a rytmov imaginárneho, nekone ne dirigentskej kariéry nasadil extrémne rýchle Netušil som, že moje prvé naštudovanie exibilného orchestra, podobne ako to tempá, aby ich až do konca svojho života legendárnych 12 Notácií, ktoré ako vôbec zvestoval už jeho u ite Messiaen. Dokázal postupne spoma oval. prvé pokladal za hodné publikovania, sa na om aplikova jeden z najpreh adnejších Pre všetky povojnové skladate ské generácie pred mesiacom stane bratislavským adieu a najpraktickejších zápisov komplikovanej od Beria a Xenakisa až po Mantovaniho a Fu- majstrovej gigantickej osobnosti. Viem textúry. Boulezova absolútna hudba absor- jikuru bol anjelom, ktorý sa už od darms- však, že význam Boulezových skladieb bovala a rozvíjala expresionistický výraz tadtských ias takmer do posledného okami- bude narasta , lebo jeho odvážne diela v kombinácii s modálnou rytmikou a mo- hu, kedy ešte mohol dirigova , intenzívne ve- disponujú nadpozemskou výrazovou silou. dernou inštrumentáciou, využívajúcou elek- noval ich najkomplikovanejším partitúram. Nie náhodou ho Daniel Barenboim pro- troniku. Francúzska hudba tak dostala nový Šéfoval Luzernskej festivalovej akadémii, kde rocky nazval „skladate om budúcnosti“. moderný šat, akoby v nej schönbergovskú sa profesionálne dotvárali pro ly nových Žeby z tohto dôvodu kdesi vo vesmíre za- harmóniu dala do pohybu Stravinského mladých tvorcov a interpretov modernej ala pred asom žiari planétka s menom pulzácia, miestami zahalená rúškom alea- hudby z celého sveta. Ako radikálny huma- „Pierreboulez“? torickej impresie. Výsledkom boli jedine né nista z prostredia francúzskeho epicentra zá- Ivan BUFFA
6 1–2 | 2016 TÉMA
Pierre Boulez pretrváva ako médium v hudobnom svete
Piaty január 2016 je dátumom zavŕšenia jednej hudobnej epo- chy. Vo veku 90 rokov zomrel vo Za dirigentským pultom svojom domove v Baden-Badene Chicago Symphony Orchestra v roku 2010 Pierre Boulez – vo svete vnímaný (foto: T. Rosenberg) ako kľúčový tvorca vyše štvrťsto- ročia hudobnej histórie, ktorého dianie nielen ovplyvňoval, ale neskôr, pri návšteve istého koncertu v tomto pre porovnanie v tom, ako zachytávajú vývoj priamo vytváral. Zatiaľ čo zahra- regióne, mal slzy v o iach pri zvítaní sa po Boulezovho štýlu dirigovania po as jeho trid- dlhej dobe s dvoma jezuitskými bratmi.“ sa ro nej kariéry. ničné médiá zvyčajne vykresľujú V detstve rád po úval svoju staršiu sestru Až s odstupom asu Boulez uvádzal napokon jeho osobnosť čo najkontroverz- Jeanne hra na klavíri, ktorá mu ostala blízka viac Messiaenove než Leibowitzove kompo- nejšie a najrozporuplnejšie, tie až do neskorého veku. V mladosti mu pomoh- zície, pripúš ajúc jeho skuto ný význam pre francúzske, prostredníctvom la presadi jeho zámer venova sa predovšet- hudobné dejiny. Obaja spomínaní pedagógo- výpovedí najbližších kolegov kým hudbe napriek nesúhlasu otca, ktorý si via ho po istých sporoch vnímali ako svojho želal, aby ho bu nasledoval v remesle, alebo „najarogantnejšieho študenta“. a priateľov, podávajú naopak navštevoval k azskú školu. Hoci ho na tamoj- Boulez spomína, že okupácia Paríža Nemcami prekvapivo ucelený obraz Boule- šie konzervatórium neprijali, na alej navšte- mala aj svoje kladné stránky: „Divadlá bývali za ako človeka, pre ktorého bola voval súkromné hodiny harmónie a klavíra prakticky preplnené. udia nemohli opusti kompozičná činnosť ťažiskom a pokra oval v štúdiách matematiky v Lyone; mesto, a tak jediné príležitosti, pri ktorých sa a východiskom pre všetky os- v meste, ktoré sa stalo po as okupácie Paríža mohli ve er bezpe ne zís , boli koncerty alebo tatné aktivity. On sám tak pred- zárove aj centrom „Résistance“ odporu predstavenia. Raz som chcel ís len na oby aj- vo i opresívnemu režimu a tým aj úto iskom ný komorný koncert svojho profesora a skoro stavoval hlavné médium svojho mnohých parížskych intelektuálov, medzi som sa ani nezmestil do sály. Nemci v tých umenia „transmisie“ – prenosu, ktorými bol aj básnik René Char, neskôr obja- rokoch vlastne nepriamo zvýšili záujem Fran- sprostredkovania kultúry čo naj- vený práve Boulezom. cúzov o vyššiu kultúru.“ širšiemu časopriestoru. Neskôr sa rozhodol ís študova harmóniu V tomto období Boulez skomponoval v priebe- a kontrapunkt na parížske konzervatórium, hu jediného týžd a svoje Douze Notations pre mal aj súkromné hodiny u Oliviera Mes- klavír (1945), ktoré sa neskôr stali základom Pripravila Zora ŠIKROVÁ siaena, ktorý ho síce uviedol okrem iného pre Notations pre orchester, napísaných na aj do dodekafonickej kompozície, ale kvôli objednávku Daniela Barenboima ako vtedajšie- vlastnému vzdorovitému charakteru sa s ním ho dirigenta Parížskej lharmónie, ktorý ale Povahou vždy samouk rozišiel, vulgárne urážajúc jeho tvorbu. Sku- zrejme netušil, o aký dlhý proces kompozície Pierre Boulez sa narodil 26. marca 1925 v Loire to ný vzor našiel až u skladate a a teoretika pôjde. Do Boulezovej smrti totiž ostalo dokon- Vally ako tretie zo štyroch detí vedúceho Reného Leibowitza, u ktorého sa po as analýz ených len 7 skladieb z tejto skupiny, pravidel- oceliarskej výroby. Mal absolútny sluch a od v sobotu ráno bližšie oboznámil s Druhou vie- ne však uvádzaných svetovými orchestrami. detstva hral dobre na klavíri, na miestnom denskou školou, s integrálnym serializmom, O klavírnych skladbách hovorí skladate ako jezuitskom lýceu mal rád matematiku, fyzi- obdivujúc tak napokon prednostne Weberna o „ranom pokuse z mladosti“: „Chcel som len ku a chémiu. V mladosti o om hovorili ako než Schönberga. preskúma možnosti práce s dvanástimi tón- o „náboženskom skeptikovi“, no pod a fran- Na Webernove skladby sa sústre oval aj ne- mi... a pokia nie ste v dvadsiatich rokoch Rim- cúzskeho kritika Bruna Serroua: „Pierre nebol skôr ako dirigent zrealizoval dve súborné baud, tak to nebude asi hne nie o geniálne. Ja úplný ateista, ako si mnohí možno myslia, nahrávky celej jeho tvorby; prvá bola na troch som nebol Rimbaud.“ vo svojom dospelom živote bol presved ený CD z 1971, druhá je z roku 2001 už na šiestich Ako študent si privyrábal dou ovaním mate- o nedokázate nosti a zárove nevyvrátite nosti CD, ke že sú tu zahrnuté aj skladby bez opu- matiky a tiež bol hrá om na Martenotových viery, mal teda agnostický prístup. Ešte aj sového ísla. Tieto nahrávky sú zaujímavé vlnách vo Folies Bergère. V aka tejto skúse-
7 TÉMA
nosti ho neskôr Arthur Honegger odporu il aj Boulez aplikoval „princíp náhody“ vo svojich zamenite ná s gitarou. Jej dlhšia rezonancia dvojici Jean-Louis Barrault a Madeleine Re- skladbách v inom smere ako Cage. Vo svojich môže preznieva cez vibrafón, ktorý je zasa naud, ktorí sa práve chystali založi si vlastné lánkoch analyzuje aleatorickú hudbu (Sona- spôsobom tvorenia tónu príbuzný xylofónu. divadlo Théâtre Marigny – miesto, kde Boulez te, que me veux-tu?, 1960), kde popisuje skôr Dielo má spolu s komentármi 9 astí, v parte strávil desa rokov ako riadite , a hoci išlo „princíp ovládanej náhody“, a pod a neho spevá ky sa vyskytuje okrem glissánd, ve mi výlu ne o inoherné divadlo, v ktorom hudba napísal aj 3. klavírnu sonátu (1955 1957/1963), náro ných skokov a spevu bouche fermée aj nemala závažnejší význam, nadobudol tu kde sa interpret rozhoduje iba o tom, v akom Sprechstimme a Boulez po celý as udržiava množstvo skúseností s produkciou a nan- poradí bude hra jednotlivé asti, v ktorých kontinuitu prechodu materiálu vokálneho covaním. sú inak všetky hudobné zložky skladate om partu na jednotlivé nástroje. Jean-Louis Barrault hovorí, že arogantného presne vypísané. Takto z vonkajšieho h adis- Boulez sám vnímal Kladivo bez pána ako študenta si v divadle hne ob úbili: „Vedel by ka vzniká podoba „premenlivej formy“, ktorú „svojho Pierrota lunaire“ v zmysle jeho výsad- ve mi netaktný a drzý, skoro až anarchický. už predtým uviedol Earle Brown a ktorá bola nej pozície vo vlastnej tvorbe, ako napokon O to viac sme ho mali radi.“ pôvodne inšpirovaná sochárskymi dielami metaforicky môže nasved ova aj samotný Alexandra Caldera. názov. Jeho tvorba, dirigovanie, ako aj rad Skladateľ ako Po as darmstadtských kurzov Boulezovi od iných inností, za ínajú by adekvátne doce- za iatku imponovali Karlheinz Stockhau- ované spolo nos ou, ím sa aj jeho tempera- „kladivo bez pána“ sen a Luigi Nono, spomína tiež zaujímavý ment postupne zmier uje a stáva sa prístup- Boulez už v tomto ase za ína komponova „fenomén po ských skladate ov“, ktorých nejším a rozvážnejším pri hodnotení práce hudbu k básni Le Soleil des eaux (Slnko vôd), hudba pod a jeho slov „akoby nemala žiadne iných v rámci diskusií. od Reného Chara, ktorého vtedy objavil pre prechodné obdobie v Po sku majú udovú parížsku verejnos . V básni ide o vzburu ry- hudbu a potom zrazu prvotriednych sú as- Dirigovanie ako najprogresív- bárov proti výstavbe továrne, ktorá by svojou ných skladate ov“. innos ou zne is ovala more. V kompozíciách sa stále intenzívnejšie sústre- nejšia forma komunikácie uje na absolútny serializmus, V roku 1958 mali ma v Kolíne premiéru tvrdiac, že „hudobník, ktorý Stockhausenove Gruppen a Boulez bol bez- nepoci uje – nie nerozumie, ale podmiene ne potrebný ako jeden z troch priamo nepoci uje – nevyhnut- dirigentov, napriek tomu, že ako skladatelia nos dodekafonického systému, mali Boulez so Stockhausenom za sebou je zbyto ný. Ke že celé jeho úsi- už nejaké nezhody. Po desiatich rokoch už lie je tým pádom zanedbate né nebol riadite om inštitúcie Théâtre Marigny pre jeho dobu.“ V roku 1952 píše a ako dirigent, ktorý bol od samého za iatku Structures I pre dva klavíry, kto- samoukom a v živote nechcel drža diri- ré znamenali akoby zlomový gentskú pali ku v ruke, práve odštartoval bod v jeho doterajšom prístupe. svoju neobsiahnute ne bohatú a intenzívnu Všetky prvky tu podliehajú kariéru. prísnej serializácii, ba až for- Nasledovali ponuky od BBC Symphony Or-
V Benátkach malizácii štruktúry, na o ako chestra, Cleveland Orchestra, v roku 1966 (foto: © Universal Edition / E. Marinitsch) reakciu uverejnil György Ligeti v Bayreuthe po prvýkrát dirigoval Parsifala lánok, a po dôkladnej a vy er- na pozvanie Wielanda Wagnera, ktorého si Nasledovalo komponovanie jeho Druhej kla- pávajúcej analýze zhodnotil, že Boulez by mal ve mi vážil. Aj ke s Wagnerovými operami vírnej sonáty, ktorá sa stala mí nikom klavír- takýto asketický prístup radšej opusti . predtým nemal až také výrazné skúsenosti, neho repertoáru 20. storo ia, a Boulez si po- Postupne prehodnocujúc svoje zameranie, jeho prevedenie bolo triumfom. Ešte toho stupne stále viac uvedomoval svoju osobnú medzi rokmi 1953 1957 píše ažiskové dielo roku Wieland Wagner zomrel a Boulez bol aj umeleckú izolovanos . Medzi asom stihol svojej tvorby (a zárove aj hudby 20. storo ia dirigentom na jeho pohrebe. urazi Messiaenove Trois petites liturgies de la vôbec), Le marteau sans maître (Kladivo bez Následne po Leonardovi Bernsteinovi prevzal présence divine výrazom „hudba nevestinca“ pána), na alší surrealistický text Reného post hlavného dirigenta v New York Philhar- a zo symfónie Turangalîla mu bolo údajne Chara pre 6 nástrojov a alt. Dielo okamžite monic, kde sa pravidelní návštevníci abo- na zvracanie. Radšej ítal knihy od Kafku upútalo pozornos svojou revolu nou synté- nentných cyklov s ažovali na „diétu sú asnou a Joycea a vždy, ke mal vo nú chví u, chodil zou štýlov inšpirovaných hudobnými kultúra- hudbou“, ktorá bola pre nich „peklom“, zatia na výstavy Kandinského, Mondriana a Paula mi z celého sveta – Boulez v rozhovore s Dai- o kritici a jeho odborní fanúšikovia boli vo Kleea (ktorého obrazy mu neskôr viseli aj om Fujikurom priznáva, že sa neeurópskou vytržení a aj orchester nadobudol postupne v dome v Baden-Badene i s osobným venova- hudbou intenzívne zaoberal, a pri po úvaní sa presved ivejšiu štýlovos a priezra nos . Diéta ním od autora). zameriaval hlavne na samotnú povahu zvuku nemohla by až taká prísna, ke v prvej sezó- Jeho snom na alej ostávalo „zni i idióm a jeho štrukturálnu úlohu v danej kultúre. ne uvádzal Liszta, Mahlera aj Mozarta a v jed- tonality“. Našiel spojenca v Johnovi Cageovi, Jedine ná kovová zvukovos balijského ga- nej sále navrhol „kobercové koncerty“ zo s ktorým sa v Paríži stretol v roku 1946, a spo- melanu na ho urobila silný dojem, takisto aj sály boli odnesené sedadlá, posluchá i mohli lu zorganizovali uvedenie Sonát a Interlúdií africké rytmy drevených perkusií s ich mat- sedie na vankúšoch a hrá i mohli by v bež- pre preparovaný klavír. Majite ke salónu, kde nou farbou a dominantná úloha týchto ryt- nom oble ení. bol koncert usporiadaný, tak už len ostalo mov, ktorá v európskej hudbe nemá ekviva- Ako dirigent zdvihol úrove estetiky hra- trpite sky sa pozera , ako Cage nalieva brandy lent. Zaoberal sa aj hudbou ínskeho divadla, nia niektorých štýlov, ako to okomentoval do jej Bechsteinu, aby rozpustil lepidlo a mo- japonskými tradi nými nástrojmi, ako napr. Daniel Barenboim: „Dovtedy sa akordy hol tak posunú pozíciu kladiviek. Boulezov koto a tibetskou duchovnou hudbou. u Debussyho asto hrávali len ako ,príjemné byt na ulici Beautreillis vo štvrti Marais sa V Kladive bez pána už opustil niektoré zásady farebné oblá iky‘, Pierre dal týmto miestam stal obvyklým miestom stretnutia avantgard- prísneho serializmu a ponúka okrem iného presnejšie kontúry vo frázovaní a uvedome- ných skladate ov vrátane Johna Cagea, kto- aj zaujímavé možnosti prepájania nástrojov – lý tvar.“ Taktiež Sir Simon Rattle hovorí zo rého Boulez neváhal pozva na prebiehajúce udský hlas prostredníctvom dychu nadväzuje svojej skúsenosti o Boulezovej interpretácii darmstadtské kurzy, aby tam pod a jeho slov na altovú autu, tá sa zasa monódiou spája Webernových diel: „Hudba Druhej viedenskej „trochu rozvíril vodu“, o sa mu aj podarilo. s violou, ktorá svojimi pizziccatami môže by školy bola po vojne ešte stále náro ná a jej
8 1–2 | 2016 TÉMA
štruktúra nebola hrá om jasná. Pierre tak rozpaky, ke že obrovská sála bola na túto hovorí v rozhovore s novinárom Bruceom Duf- zásadne pomohol bližšie osvetli Webernovu skladbu akusticky až nadrozmerná a efekt em: „Žia , názov tohto lánku asi zapôsobil viac fenomenálnu prácu s orchestrálnou farbou.“ odpovedania si, komunikácie sólistu s elek- ako jeho samotný obsah – rovnako ako vtedy tronikou a ansámblom v novom priestore pred 20 rokmi, aj teraz odmietam spôsob fun- skoro úplne zanikol. Neadaptovate nos sál govania opery so stálym repertoárom, kde nie je „L'art de la transmission“ a technické komplikácie sú astou prí inou dostatok priestoru na skúšanie, mení sa obsa- Post hlavného dirigenta v New Yorku zane- zriedkavého uvádzania v zahrani í. denie a je tu rad iných faktorov, ktoré nakoniec chal v roku 1977, aby sa mohol v Paríži naplno Ako spomína sú asný riadite IRCAMu, Frank vedú k celkovej povrchnosti prevedenia. Sám som venova realizácii svojho nového projektu, Madlener, „Boulez neznášal epigónstvo, formu dirigoval operu len pri výnimo ných udalostiach hudobno-výskumnej inštitúcii zameranej na vz ahu ,u ite a a žiaka‘, nemal rád predstavu, ako v Bayreuthe, kde sa na celú produkciu môže sprostredkovanie živej spolupráce medzi skla- že by študenti mali nasledova svojich pedagó- lovek sústredi dlhšie obdobie a neexistuje tu ten date mi, prvotriednymi interpretmi a vedcami gov. So všetkými zvykol jedna ako s kolegami, rad absurdných faktorov,“ spolu s najnovšími technológiami elektronickej aj ke išlo o ove a mladších študentov alebo o je zaujímavý názor aj v kontexte sú asnej hudby. V spolupráci s vtedajším prezidentom hudobníkov“. slovenskej opernej scény. Georgesom Pompidouom, ktorý bol kultúre viac Philippe Manoury ho v tejto inštitúcii po as V roku 2001 však kvôli týmto tvrdeniam mu- ako naklonený, sa im podarilo tento projekt svojich študentských rokov vnímal ako „otvo- sel ako 75-ro ný v Bazileji eli podozreniu presadi a v roku 1977 sa Boulez stal prvým reného a prístupného loveka, ktorý však vedel z terorizmu, kde sa mal ako dirigent zú astni vedúcim práve založeného IRCAMu (Institut de by ve mi ostro kritický. Avšak nebránil sa na festivale. Polícia ho prišla zatknú v noci Recherche et Coordination Acoustique/Musi- diskutovaniu o svojich názoroch, prípadne ich do jeho hotelovej izby a na jeho rozhor enie que), kde sa mohol intenzívnejšie sústredi na aj meni “. mu skon škovali pas, hoci na druhý de ráno výskum možností elektronickej hudby. Dovtedy mal letie do Chicaga. Zasko ení organizátori boli skladatelia obmedzení len na nahrávanie Budovanie vlastného festivalu neskôr vysvetlili situáciu a Boulez sa elektronickej hudby na pásky, o ich však aso- pokúsil prejavi pochopenie. vo úplne izolovalo v prípade živého prevedenia hudobného sveta pokračuje S pedagogickou ambíciou založil Lucerne Festi- s interpretmi. Boulez z podobnej potreby „sprostredkovania“ val Academy – inštitút, ktorý pravidelne uspo- A tak v aka práci na legendárnom digitálnom založil Ensemble InterContemporain, ansám- radúva letné kurzy pre mladých orchestrálnych procesore 4X v IRCAMe Boulez skomponoval bel špi kových sólistov zameriavajúcich sa na hrá ov, zameraných na repertoár 20. a 21. sto- Répons, skladbu, ktorou ako prvý prebádal sú asnú hudbu, ktorý ve mi rýchlo nadobudol ro ia, kde medzi rezidentných profesorov pat- možnosti interakcie akustickej a elektronic- svoje výsadné postavenie i prestíž, a pod a ria sólisti z Ensemble InterContemporain. asto zvykol pedagógom pripomína , že „k mladým profesionálom by sa mali správa ako k profesi- onálom, nie ako k mladým“. Na kurzoch sa zú astnil aj Simon Rattle, vtedy ešte len ako 20-ro ný nádejný dirigent, pri om mal predvies so študentským orchestrom Stravinského Svätenie jari: „S hrá mi od 13 do 19 rokov sme tam boli všetci ako na spolo nom pieskovisku. Ke si Pierre vypo ul moje prevede- nie, povedal: ,Dobre Simon, nie je to zlé...,‘ a sám za al pracova s orchestrom. Mne už len ostalo (foto: archív) ml ky sa pozera , ako postupne rozkladá výsled- kej hudby v priestore. Skladba je ur ená pre IRCAM – fontána pred budovou, šiestich sólistov, ktorí sú rozmiestnení v sále maketa budovy a pohľad zvnútra (foto: Z. Šikrová) okolo posluchá ov, ansámbel a živú elektro- niku, dôsledne tak pracujúc s akustikou vy- hovujúcej sály a rezonanciou nástrojov, ke že materiál je neustále podávaný prostredníc- tvom „répons“ – odpovedí medzi všetkými zú astnenými prvkami. Kritik Bruno Serrou spomína, ako mala daná skladba premiéru v sále Philharmonie 1 v Cité de la Musique, kvôli omu bolo nutné po íta e naloži z IR- CAMu do dodávky a odviez ich z centra až do severnej asti Paríža. Dnes na to sta í nie- ko ko notebookov. vzoru ktorého vznikali vo svete alšie ansám- ky môjho skúšania na stále menšie fragmenty, Paradoxne, pri elektronickej hudbe sa viacerí ble s podobným zameraním. ím sa to už len zhoršovalo, až sa napokon celá skladatelia, ako Philippe Hurel alebo Michael V roku 1995 bol spoluzakladate om Cité de la forma úplne rozpadla. Boulez dokázal ís svojimi Jarrell zhodnú na tom, že ide o najmodernej- Musique, nachádzajúceho sa v od ahlej se- tvrdými nárokmi a bezhrani nou trpezlivos ou šie médium, ktoré však zárove aj najrých- verovýchodnej asti Paríža, kam sa do novej až do úplných základov, aby potom mohol sám lejšie starne, a skladatelia sa taktiež zvyknú budovy s bohatým vybavením premiestnilo aj vybudova novú, lepšiu podobu. Presne v tom pracovne „preorientova “ na komponovanie Conservatoire National Supérieur de Musique bode, ke som si hovoril, že horšie to už asi ani viac založené na sluchovej percepcii ako na et Danse de Paris, a tiež lharmónia, ktorá nemôže by , zrazu dovtedy deštruktívny vývoj formalizovanú štruktúru na papieri. má v sú asnosti už dve koncertné sály. nadobudol úplne opa ný smer, Boulez bol schop- Répons boli v Paríži naposledy uvedené len Opéra Bastille vznikla tiež na jeho podnet, ný spolu s orchestrom pracova od základov na nedávno, v minulom roku v rámci oslavy ponúkajúc tak výhodnejšie podmienky na uvá- lepšej koncepcii. Myslím si, že toto je ve mi cha- Boulezových 90. narodenín, a to v novej sále dzanie opery. O svojom kontroverznom tvrdení rakteristické pre celý jeho život. Nemal odvahu Philharmonie 2, o napokon spôsobilo ur ité „vyhodi operné inštitúcie do vzduchu“ bližšie len ni i , ale hlavne stava nové.“
9 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY
priestor sály, ktorý bránil lepšej itate nosti Kvintetá na hrade artikulácie najmä v rýchlejších tempách. V tomto oh ade je Schumannovo kvinteto Ak si organizátori festivalu Konvergencie v spolupráci s Bratislava Tourist Board stanovili dielom „na pomedzí“. Je to v podstate sym- v cykle Bratislava goes Classical za cieľ prinášať do hlavného mesta exkluzívne koncerty fonická hudba, no pre uzavretejšie, domáce komornej hudby v podaní exkluzívnych domácich i zahraničných interpretov, tak posled- priestory, ešte z obdobia predtým, ako sa ný minuloročný koncert (9. 12.) spĺňal tieto kritériá dokonale. komorná hudba de nitívne stala vecou verej- nou. Tu by jednozna ne pomohla Na programe boli dve klavírne kvintetá sála s menším dozvukom a zrejme Schumannovo Es dur op. 44 a Dohnányiho aj použitie dobových nástrojov... c mol op. 1. Prvé z nich stálo pri zrode klavír- Klavírnemu kvintetu Ern von neho kvinteta a prakticky ho etablovalo ako Dohnányiho už rozmery hradnej jeden z pro lových žánrov komornej hudby sály sved ili viac. Dnes zried- 2. polovice 19. storo ia; druhé bolo priamym kavo uvádzané dielo prekvapilo dôsledkom tohto procesu. Na pódiu Hudobnej ve korysos ou svojej architektúry, siene Bratislavského hradu sa zišli domá- ale aj výraznými melodickými ci hudobníci Jordana Palovi ová (klavír), myšlienkami k najpôsobivejším Milan Pa a, Marián Svetlík (husle) a Jozef momentom patrilo krásne violové Lupták (violon elo), hos om bol pôvodom ru- sólo v úvode pomalej asti a verím, munský violista Vladimir Mendelssohn. Zau- (foto: archív) že som nebol jediný, komu v hlave jímavou na tejto zostave bola v prvom rade znela „chyt avá“ téma nále ešte rôznorodos temperamentov; Schumannovo ktorý v sólových pasážach zasvietil sýtym dlho po skon ení koncertu. No kým Schu- dielo je v istom zmysle „laboratóriom“, v kto- tónom podporeným bezpe nou intonáciou, mann znie nespochybnite ne schumannov- rom skladate skúmal možnosti prepojenia aby sa vzápätí stiahol do úzadia a alej zastá- sky, u Dohnányiho je lovek trocha na po- klavíra so slá ikovým kvartetom. Tu sa však val funkciu spoluhrá a. V kone nom dôsled- chybách... Pravda, ažko možno porovnáva predstavila skôr štvorica vynikajúcich slá- ku však táto nerovnováha nepredstavovala dvoch skladate ov v úplne odlišných fázach ikárov než homogénne kvarteto: na jednej vážny problém; jednak preto, že publikum umeleckej zrelosti, no ak sa prvé dielo do- strane mimoriadne energická, hyperexpre- ob ubuje „romantizmus“ expresívneho hra- dnes teší popularite a druhé je skôr raritou, sívna a v podstate sólistická hra oboch huslis- nia a tiež preto, že všetci piati interpreti boli má to svoje dôvody. To je však, napokon, tiež tov, na druhej nenápadné komorné muzicíro- do svojich partov doslova ponorení, hrali jednou z ideí Konvergencií prepája popu- vanie violistu. Zlatú strednú cestu pod a m a s plným nasadením a bez akýchko vek zná- lárne s raritným. A odozva po etného publi- ideálnym spôsobom nasledoval violon elista, mok rutinérstva. Istým problémom však bol ka jasne nazna ila, že je to dobrá idea.
Charlesa Ivesa. Hoci ich autor pripravil pre Ensemble Ricercata so štvrťtónmi koncert štvr tónovej hudby v roku 1925, vä šina materiálu je výsledkom recyklácie Po roku a pol sa zav šila pú Ensemble málo, najdôležitejšou kvalitou je kreatívny starších skladieb. On sám ich nehodnotil Ricercata v úlohe prvého reziden ného súbo- vklad konkrétneho skladate a. Všetky tri diela príliš vysoko; bohatstvo riešení, ktoré odkrý- ru Rádia Devín. Možno skonštatova , že tento ich autori pokladali iba za štúdie, a predsa val nový, 24-tónový systém, je však v týchto koncept sa nielen vynikajúco osved il, ale boli výsledky také rôznorodé. Ivan Vyšne- neve mi rozmerných kompozíciách priam navyše priniesol nie o, o v našom kultúr- gradskij (alias Wyschnegradsky) vo svojich udivujúce. Ives prechádza rôznymi štádiami nom prostredí dosia chýbalo. Exkluzívnou, 24 Préludes dans tous les tons de l’echelle chro- integrácie štvr tónov do bežnej diatoniky neopo úvanou dramaturgiou, v ktorej mala matique diatonisée à 13 sons (1934) pre dva a funk nej harmónie od antifonálneho významné postavenie hudba žijúcich auto- klavíry naladené so štvr tónovým rozdielom „prehadzovania“ stru ných motívov medzi rov a slovenská tvorba, úrov ou interpre- ašpiroval na úplnos v zmysle využitia všet- dvoma nástrojmi (a tým ich štvr tónového ta ných výkonov a tiež netradi nou formou kých 24 tónov bichromatickej škály vo funkcii „zafarbovania“) cez štvr tónovo „rozvlne- prezentácie nastavil súbor svojim nasledov- „toniky“. Jednotlivé skladbi ky boli nepopie- né“ záhony zvä šených kvintakordov až po níkom latku pomerne vysoko. rate ne pôvabné, chýbali však výraznejšie pokus o de novanie nového harmonického Spomenuté atribúty absolútne dokonale vzájomné kontrasty a pluralita nápadov. jazyka s vlastnou funk nos ou v závere nom nap al aj závere ný koncert Ricercaty ako V aka skladate ovej dikcii, neoddelite ne Chorale. Živé predvedenie ukázalo, nako ko reziden ného ansámblu (16. 12.). Jeho kme- spätej s ruskou podobou n de siècle, v ko- dobre dokázal Ives odhadnú efekt tejto hud- oví lenovia, klaviristi Ivan Šiller, Fero ne nom dôsledku zneli trocha ako Skriabin by, pri om ho pri komponovaní z ve kej asti Király a huslista Milan Pa a, predstavili tri zahraný na rozladenom pianíne. Potenciál musela vies iba vlastná intuícia a vynikajú- diela štvr tónovej (resp. mikrointervalovej) štvr tónového systému zostal do zna nej mie- ca zvuková predstavivos . No jeho štvr tóno- hudby. Tá je podnes i už vzh adom na svoje ry nevyužitý. Podobne možno hovori o Partite vé kusy od výtvorov jeho kolegov odlišovalo technologické požiadavky, alebo malú prispô- pre husle, ktorú Július Kowalski skomponoval aj nie o iné. Sú ovocím slobodného a kreatív- sobivos posluchá skych zvyklostí vä šiny po as štúdií u Aloisa Hábu v rokoch 1935 1936. neho ducha, ktoré nemá skleníkovú príchu milovníkov hudby na okraji záujmu a pri Mikrointervaly v spojení s barokovými tane - a nie je oddelené od sveta, v ktorom dozrelo. spätnom poh ade na vývoj hudby v minulom nými formami len zriedka prekro ili hranicu Je tu ivesovský humor, citáty a pseudocitáty storo í sa môže javi ako utopická a prakticky bežného „expresívneho rozkmitu“, typického vlasteneckých piesní, pochodov, ragtimu, bezvýchodisková epizóda moderny. No poda- pre hus ovú hru pravda, s výnimkou nieko - iskrivos všetkej tej americkej „street music“, rilo sa ju oživi aspo v jej najpraktickejších kých ozaj pôsobivých okamihov v pomalom oživujúcej mnoho alších skladate ových podobách na sólovom slá ikovom nástroji tempe, kde nadobudli aj iný než len isto de- diel. A k tomu tá nádherná clivota a melan- a dvoch krídlach, z ktorých jedno je prelade- koratívny charakter. chólia štvr tónovej harmónie... né o štvr tón nižšie. A krásne sa tu ukázalo, Skuto nou erešni kou na torte boli Three že na vyjadrovacom jazyku záleží pomerne Quarter-Tone Pieces pre dva klavíry od Stranu pripravil: Robert KOLÁŘ
10 1–2 | 2016 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY
a hektické, no pritom zdravo burcujúce. Slovenská filharmónia Mal vlastnú predstavu o diele (v detailoch i v celku) a dokázal ju dôsledne pretavi K istému vylepšeniu celého interpreta ného do interpretácie. Nepôsobil však ako do- obrazu došlo v Haydnovej Omši d mol Nelson- minujúci fenomén, ale bol živou sú as ou messe Hob. XXVII:1 a aj to iba zásluhou dob- orchestrálneho telesa. A tento moment bol re pripraveného Slovenského lharmonic- nesmierne prí ažlivý. kého zboru so zbormajstrom Jozefom Chab- Predohra k d‘Albertovej opere Nížina sa vo Tragický Chopin ro om a sólistami Martinou Masarykovou všeobecnosti hodnotí ako novoromantická Koncert cyklu Hudba troch storo í (26. a 27. 11) (soprán), Petrou Noskaiovou (alt), Jozefom výpove premiešaná s nemeckým veriz- predstavil hudbu autorov troch generácií: Gráfom (tenor) a Tomášom Šelcom (bas). mom. O jej hudbe by som skôr povedal, že Giuseppe Martucciho, Fryderyka Chopina Vokálne kvarteto bolo vo všetkých astiach je to vysoko profesionálne zvládnutá kom- a Josepha Haydna. Orchester Slovenskej l- diela vyrovnané a presved ivé. Orchester a- pila ná práca, v ktorej zaznievajú ohlasy harmónie a Slovenský lharmonický zbor žil zo svojej profesionality a dirigent Salmie- celej plejády predovšetkým nemeckých dirigoval Eraldo Salmieri, sólistkou ve era ri, naš astie, Haydnovmu dielu výraznejšie romantikov. O vlastnom rukopise sklada- bola klaviristka Se Yeon Kim. neublížil, hoci mohol výraznejšie dotvori te a sa z tejto hudby ni nedozvieme. Je to Martucciho orchestrálne Notturno Ges dur dynamickú škálu diela. pod a receptúry zru ne pripravený roman- . 1 op. 70 pôsobí aj dnes poetickým arom. Nie každý koncert je umeleckou slávnos ou. tický kokteil, namiešaný z dobre známych Stretáva sa v om vyzretý nemecký ro- Výber kvalitných dirigentov je v sú asnosti ingrediencií. Orchester spolu s dirigentom mantizmus s talianskou farebnou výre - ve ký, len treba zváži , kto je hodný toho, aby i tu vysoko profesionálne zvládli svoju nos ou, spev nástrojov dáva tuši rodiaci predstúpil pred orchester a zbor SF. interpreta nú úlohu. Zo skladate ovej vý- sa impresionizmus. Pri po úvaní tohto pô- povede som dokázal vy íta predovšetkým sobivého hudobného portrétu som netušil, R. Straussa, Wagnera a Liszta aspo po že po interpreta nej stránke pôjde o prvý Jun Märkl a jeho arovný prvom po utí... a zárove i posledný estetický zážitok, Debussy V závere koncertu som sa napokon ocitol ktorý koncert poskytol. Ako blesk z jasné- Na sklonku minulého roku, 10. a 11. decem- v ríši skuto ného umenia. Debussyho More ho neba zapôsobila na m a orchestrálna bra, odzneli v rámci cyklu Hudba troch sto- ma v myšlienkach opä priviedlo na arovné introdukcia Chopinovho Koncertu pre klavír ro í diela Ludwiga van Beethovena (Symfónia francúzske pobrežie. Je to najdokonalejšie a orchester . 1 e mol op. 11. Je síce pravdou, . 4 B dur op. 60), Eugena d‘Alberta (predohra výtvarné dielo vyslovené hudobnou re ou. že táto hudba má v sebe istú vznetlivú hrdos , no rozhodne nie tvrdú až údernú krutos , ktorou sa vyzna ovala interpretá- cia. Všetko znelo akoby v jednej výrazovej rovine. Dirigent pravdepodobne na skúš- kach nepovedal k tejto asti orchestrálnym hrá om vôbec ni . Juhokórejská klaviristka (ví azka 8. medzinárodnej klavírnej sú a- že J. N. Hummela v Bratislave) mala dielo vypracované po stránke prstovej techniky, úderu, v naprogramovanej dynamickej a agogickej koncepcii. Všetko však bolo neosobné, odmerané, vnútorne neprežité – i ke technicky profesionálne. Interpre- tácii chýbal vnútorný zápal, zanietenie, neha, srdce... Možno sa sólistke niet ani o udova , ke chcela o len trochu kon- frontova svoj part s orchestrom. V tomto koncertantnom zápolení kolabovali predo- všetkým dirigent a orchester. Najvypuklej- šie nedostatky sa objavili v závere nej asti koncertu, no nielen tam: musím spomenú také interpreta né pikantérie, ako naprík- J. Märkl (foto: J.-B. Millot) lad to, že v závere ných frázach orchester „dobiehal“ sólistku a jednotlivé nástrojové k opere Nížina) a Clauda Debussyho (More), Uvedomil som si, že nie je dôležité, akej ná- skupiny sa rozchádzali v tempách. Toto Orchester Slovenskej lharmónie dirigoval rodnosti je Märkl, ale v prípade Debussyho všetko však ide na vrub dirigenta, ktorý Jun Märkl. bol doma. Pochopil výre nú skratkovitos mal ne itate né gesto a práve v dôsledku Pokusy významovo zaradi Beethovenovu skladate ovej hudobnej re i, arovnú in- zlej komunikácie s orchestrom dopadol Štvrtú symfóniu boli v histórii nesmierne štrumentáciu, v ktorej nástroje zosob ujú prekrásny Chopinov koncert tragicky. Keby po etné a niekedy až protire ivé. Možno prírodné živly a predovšetkým rozprávkovú som chcel by ironický, povedal by som, ju však jednozna ne chápa ako predzves vô u mora. Bol by som rád, keby k nám že orchester, dirigent a sólistka sa stretli Pastorálnej symfónie. Tomuto „návratu do Jun Märkl prichádzal astejšie a potešil na záver až v šatni. A to sa ešte snažím lona prírody“ vdýchol dirigent priam kla- publikum svojou muzikalitou. Myslím si, zachova istú zdržanlivos vo vyjadrovaní, sickú priezra nos . Symfónia bola dôsled- že muzicírova pod vedením takejto diri- pretože ve mi dávno som ni podobné ne- ne prepracovaná v detailoch, každá fráza gentskej osobnosti bolo potešením i pre náš zažil. Aby bol obraz dokonalý, bratislavské mala svoju zmysluplnú stavbu, vnútornú orchester. publikum radostne tlieskalo už po prvej dynamiku, no predovšetkým vitálnu mu- asti koncertu... zikalitu. Märklove gestá boli síce prudké Stranu pripravil: Igor BERGER
11 ROZHOVOR
Teodoro Brenkus) P. (foto: Anzellotti „Záujem publika nemá vplyv na hodnotu diela.“
Pôvodom taliansky akordeonista sa radí k ikonám svojho nástroja. Patrí medzi oddaných „apoštolov“ súčasnej hudby, no v jeho diskografii možno nájsť aj nahrávky diel Scarlattiho, Frobergera, Satieho či Janáčka. Na pozvanie festivalu Melos-Étos v Bratislave uviedol päť slovenských premiér skladieb od Milice Djordievićovej, Miroslava Srnku, Rebeky Saundersovej a Hansa
Zendera, ale aj festivalovú objednávku Lucie Chuťkovej Bajajan Trance. V jeho Ur ite. Ve mi rád som toto dielo spoznal. hre sa vzácnym spôsobom spájajú koncentrácia, intelekt a temperament V kontexte skladieb, ktoré mám v repertoári, a rovnaký pocit máte, aj keď o hudbe rozpráva. predstavuje jej kompozícia nie o nové a ne- známe, prinášajúce pestré vplyvy popu, rocku, Pripravil Andrej ŠUBA minimalu a samozrejme folklóru. Potešilo ma, že skladba bola ve mi precízne zapísaná a z nôt bolo hne zrejmé, že autorka ve mi Už od stredoveku sa možno stretnúť Podľa údajov na vašej webovej stránke presne vie, o chce. s názormi, že „nová hudba nie je pre všet- skladatelia, vrátane osobností ako Luciano ky uši“. Viem, že to je príliš všeobecná Berio, Mauricio Kagel, Salvatore Sciarri- Ktoré skladby vášho bratislavského otázka, ale komu je podľa vás určená sú- no, Wolfgang Rihm, Heinz Holliger alebo programu využívali zvukové a technické časná hudba a akú úlohu plní v dnešnom Toshio Hosokawa, pre vás napísali už viac špecifiká akordeónu najefektívnejšie? svete? než tristo nových diel. Koľko z nich hrávate Niekedy som mal totiž pocit, akoby autori Myslím si, že takzvaná umelecká hudba ne- pravidelne alebo aspoň často? pri ich komponovaní mali v predstave bola nikdy pre „široké“ publikum. Ke dnes Medzi asom je ich už takmer štyristo. Je sa- skôr ansámbel, prípadne ostali v zajatí ítame o po toch návštevníkov vo lharmo- mozrejme jasné, že všetky nemôžu by stabil- „akordeónových klišé“... nických sálach alebo na festivaloch klasickej nou sú as ou repertoáru. V tomto nie je až taký Toto je ve mi dobrý postreh. Je napríklad hudby, nesmieme zabúda na to, že nie o rozdiel medzi starou a novou hudbou. Ak ako evidentné, že výraz a koncepcia skladby Re- také bolo v minulosti nemyslite né. Hudba interpret pripravíte napríklad cyklus Beethove- beky Saundersovej ...of waters making moan ako umelecká forma bola vä šinu svojej nových klavírnych sonát a budete ho uvádza vychádzali ažiskovo z jej zaujatia možnos- existencie vyhradená len pre meštianstvo tri, štyri alebo pä rokov, možno takýto cyklus ami práce s mechom. Objavovali sa v nej a vyššie vrstvy. Osobne si nekladiem otázku, potom znova uvediete až o dvadsa rokov. Záu- aj dlhé držané tóny, ktorých znenie možno i je sú asná hudba pre masy, nemyslím si jem publika – ale aj ten môj – o niektoré diela tvarova a pracova s ním rôznymi spôsob- totiž, že je to dôležité. Ve ký taliansky spiso- po ase jednoducho opadne. Nejde teda ani mi. V žiadnom prípade nechcem poveda , vate Edoardo Sanguinetti napísal o prvom tak o to, i skladbu považujem za dostato ne že dielo využívajúce takéto postupy nemôže uvedení Schönbergovho Pierrota lunaire v Ja- dobrú, kvalitnú, aby som ju hrával celý život. by hodnotné, no v akordeónovej literatúre nove: „Bolo tam pä udí – ja, moja manželka, Všetko má jednoducho svoj koniec: s dielom sa dávno nejde o ni nové. Neverím v limity Berio a ešte možno dvaja.“ Hovorí tiež – a na jedného d a rozlú im a svoj záujem môžem akordeónovej interpretácie a nechce sa mi to si vždy spomeniem: „Považujem za úplne presmerova opä na nie o nové a vzrušujúce. ani zmieri s nejakou všeobecnou predsta- v poriadku, ak si vä šina udí v rovnakom ase Samozrejme, že existujú kompozície „klasikov“, vou, o je alebo nie je „dobré písanie“ pre radšej zahrala futbal.“ Záujem publika nemá akým je napríklad Berio, po ktorých je neustály tento nástroj. Samozrejme, ke mám v no- vplyv na význam diela, o tom rozhodujú iné dopyt. Také skladby lovek uvádza astejšie, tách dlhé tóny, ktoré sa dajú modulova , je faktory. Ke sa však lovek nad tým zamyslí, hoci niekedy má tiež pocit: „Ok, ale už by som to príjemné a úplne v poriadku, no pre m a je skuto ne prekvapivé, že ku klasickej hudbe si rád zahral aj nie o iné“. Odpove ou na vašu trochu málo, nudí ma to. Mojou snahou je inklinuje možno percento populácie. Osobne otázku teda je, že aktuálnu podobu repertoáru neustále prekra ovanie hraníc, objavovanie mám však pocit, že toto jedno percento ju mi- ovplyv ujú najmä moja zvedavos a záujmy. nových území, za ínanie od za iatku – a to aj luje a venuje sa jej o to intenzívnejšie. V kla- za cenu, že výsledok môže spo iatku pôsobi sickej hudbe je nie o, o ju s týmto malým Otázku možno sformulovať aj inak. komicky, neznie alebo by frustrujúcim. No, po tom udí spája, o ich robí š astnými tak, Myslíte si, že skladbu Bajajan Trance od ke sa to napokon podarí, o som už mnoho- ako iných napríklad lmy alebo literatúra. Lucie Chuťkovej, ktorú ste premiérovo krát zažil, je to tým krajšie. Verím, že práve Ako však tento vz ah v skuto nosti funguje, to uviedli na festivale Melos-Étos, budete takto sa hudba neustále vyvíja. by bola skôr otázka pre sociológov. hrávať na svojich koncertoch častejšie?
12 1–2 | 2016 ROZHOVOR
Vy sám ste už dlhé roky známy ako Na vysokej škole, kde som študoval, pôsobili V sú asnosti je zaujímavé pozorova , že akor- umelec podieľajúci sa na inováciách a pro- osobnosti ako Wolfgang Rihm alebo Mathias deón, ktorý má svoj pôvod v našom geogra c- filácii zvukového obrazu akordeónu. V čom Spahlinger, v tom ase poprední nemeckí kom a kultúrnom priestore, v strednej Euró- tkvie príťažlivosť tohto nástroja pre inter- skladatelia. V aka môjmu záujmu a prostre- pe, sa do nej vracia spä ako „world music“. pretov a skladateľov? diu, v ktorom som sa ocitol, som získal pre Zvláš v Južnej Amerike, napríklad v Brazílii, Akordeón predstavuje fascinujúce kon- „novú hudbu“ cit a nau il som sa v nej dobre ale aj v Kolumbii, ktorú som navštívil, dokážu štruk né spojenie klávesových a dychových orientova . Len asi dvakrát som po as kariéry zahra hudobníci na pomerne primitívnych nástrojov, kde tón vzniká regulovate ným zažil, že dielo bolo naozaj nehrate né. diatonických nástrojoch neuverite né veci, tlakom vzduchu z mechu, ktorý rozoznieva po vypo utí ktorých sa loveku ažko zaspáva. jazý ky. Výsledok je zdrojom prakticky neko- Čo sú podľa vás najčastejšie „omyly“, ne ného množstva dynamických, farebných ktoré vznikajú pri písaní pre akordeón? Okrem súčasnej hudby uvádzate a na- i artikula ných možností, ktoré robia z akor- V minulosti sa pomerne asto stávalo, že skla- hrávate aj transkripcie a úpravy „klasic- deónu iniverzálny nástroj pre uplatnenie sa datelia komponovali pre akordeón rovnako kých“ diel. Bola doba, kedy sa akordeonisti v rôznych kombináciách – pri om je jedno, ako pre klavír. Existovalo teda reálne nebezpe- nechceli týmto „nepôvodným“ repertoá- i ide o elektroniku alebo duo s trombónom. enstvo, že interpret dostane na naštudovanie rom zaoberať. Prečo má pre akordeonistu Akordeón znie dobre s orchestrom i so slá i- klavírnu skladbu. No toto sa už naš astie zme- význam hrať Johanna Jakoba Frobergera kovým kvartetom, najuš achtilejším druhom alebo Satieho? komornej hudby. Jeho možnosti sú skuto ne Na túto otázku existuje via- obrovské, preto som úprimne presved ený, že Mojou snahou je neustále prekračovanie cero odpovedí. Jednou z nich kariéra tohto nástroja bude v hudbe pokra o- hraníc, objavovanie nových území, začínanie je, že každý skuto ný hudob- va i na alej. od začiatku – a to aj za cenu toho, že ník sa prirodzene zaujíma výsledok môže spočiatku pôsobiť komicky, o diela ve kých skladate ov Rozprávate sa o dielach s autormi? minulosti. Spoznáva tak neznieť alebo byť frustrujúcim. No, keď sa Považujete to v procese naštudovania za dejiny hudobného myslenia, to napokon podarí, čo som už mnohokrát dôležité? je to teda dôležitá sú as Ur ite je to pre m a ve mi dôležité, môžem zažil, je to o to krajšie. Verím, že práve takto jeho hudobného vzdeláva- dokonca poveda , že k ú ové. Ale platí to sa hudba neustále vyvíja. nia. Okrem toho, ke sa nad i obrátene: skladate , ktorý dobre nepozná tým zamyslíte, interpretova Bacha na klavíri je vo svojej nilo. Povedomiu o nástroji podstate rovnako „neautentické“ ako ho hra pomáha množstvo pôvodnej na akordeóne. Hudbou minulosti sa zaberám literatúry, ve a diel je vo ne od svojich za iatkov a nepretržite. Sú obdobia, dostupných a možno sa kedy sa jej venujem viac v súkromí, inokedy s nimi zoznámi prostred- koncertujem a nahrávam tento repertoár na níctvom YouTube. Poznanie, CD. Jedným z dôležitých kritérií môjho výberu idiomatika písania pre „klasických diel“ je, že hudba musí by dosta- nástroj, sa dá teda pomerne to ne abstraktná. Nemôže by príliš idiomatic- ahko absorbova , ak má ká, aby nebolo až také dôležité, že ju po úvate lovek o to záujem. To, o mi na akordeóne a nie povedzme na embale. v sú asnosti trochu preká- o sa týka nahrávky Frobergera: ani v de , ke ža – no nejde o kritiku, ale som išiel do štúdia, som si ešte nebol úplne o subjektívny postreh – je, istý, i to bude fungova , nako ko jeho intímne že sa skladatelia asto príliš charakterové kusy s intenzívnym využívaním zamerajú na zvukovos , na arpeggia sú hudbou skuto ne „extrémne“ zvia- T. Anzellotti a L. Chuťková (foto: P. Brenkus) sonoristickú stránku nástro- zanou s embalom. Producent, s ktorým sme ja. Potom sa stane, že inter- moju predstavu o výslednom znení diel ve mi možnosti nástroja, môže pro tova z kon- pret má v repertoári viacero podobných skla- detailne prediskutovali, bol však ochotný pod- taktu s interpretom. Pre akordeonistov mojej dieb. Ani v sú asnej hudbe sa netreba vyhýba stúpi aj riziko, že nahrávka nakoniec nevyjde. generácie neexistoval na za iatku prakticky zaujímavým formovým riešeniam, polyfónii i Nahrávanie napokon prebehlo ve mi spontán- žiadny pôvodný repertoár. Bola lepšia i tematickej práci. ne. Výsledok musia posúdi iní, no ja osobne horšia inštruktívna literatúra, no koncertný som s touto novou skúsenos ou spokojný. repertoár od autorov ako Luciano Berio, Luigi Akordeón má v Nemecku, kde pôso- Nono alebo György Ligeti neexistoval. Ve mi bíte, ale aj u nás na Slovensku, pomerne Fungovali by podľa vás na akordeóne som túžil spozna týchto skladate ov a hra dlhú tradíciu ako nástroj zábavnej, res- aj Bachove Goldbergove variácie? ich hudbu. pektíve ľudovej hudby. S tým súvisí aj jeho Pod a m a áno. Ide o skladbu, ktorá je ažis- vnímanie verejnosťou. Je to niečo, s čím kovo koncipovaná polyfonicky, navyše využí- Stalo sa vám niekedy, že ste si pove- človek musí žiť, môže žiť, alebo to nie je va dva manuály, ktoré sa dajú na akordeóne dali: „Túto skladbu nebudem hrať.“? Viete vôbec problém? ve mi dobre farebne diferencova . Táto rta dnes pri pohľade do nôt povedať, že dielo Všetko, o ste spomenuli, je pravda. lovek Goldbergových variácií, v aka ktorej si možno je zaujímavé? s tým musí ži , dokáže ži a nie je to problém. v skladbe lepšie uvedomi vedenie hlasov, sa Nie, také veci nerobím. Mám pocit, že som (Smiech.) Navyše, podobným vývojom prešiel v jednotnej farbe klavírneho zvuku stráca. ešte nikomu nepovedal, že jeho skladbu neu- v minulosti azda každý nástroj. Husle boli Existuje ve a diel, v ktorých Bach prenáša vediem. Samozrejme dopredu vždy zvažujem, na za iatku predsa tiež nástrojom tane nej idiomatiku z nástroja na nástroj, z média na o a od koho budem hra a diela si ve mi po- a zábavnej hudby. A môžeme ís aj alej do médium. S orchestrálnou hudbou sa v podobe zorne vyberám. V mladosti som s „novou hud- minulosti: presadzovanie organa v kostoloch francúzskej ouvertúry i koncertov stretá- bou“ vyrastal v aka Symfonickému orchestru sa stretávalo s protestmi súvisiacimi s antic- vame v jeho klávesových dielach a takýchto SWR v Baden-Badene. Dramaturg tohto telesa kou tradíciou toho nástroja. Nejde teda o ni príkladov existuje viac. Goldbergove variácie bol aj dramaturgom v Donaueschingene. neobvyklé, akordeón má len kratšiu históriu. sú dielom, ktoré privedie posluchá a do úžasu
13 ROZHOVOR
bez oh adu na to, i sa hrá na embale, kla- v temperovanom ladení nevyznejú ideálne, kritizovanou je ruská škola, ktorá je zamera- víri, akordeóne, alebo po úva orchestrálnu a to je len jeden z problémov, ktorý treba pri ná ve mi technicky a virtuózne, no technická úpravu. To isté platí napríklad aj pre viaceré výbere repertoáru zváži . virtuozita je tiež dôležitá. prelúdiá z Dobre temperovaného klavíra. Bach ur ite nie je výhradným majetkom embalis- Existujú názory, že nahrávky v istom Pôsobíte aj ako pedagóg. Aké kvality tov, patrí celému udstvu. Akéko vek interpre- zmysle ochudobňujú hudbu a poškodzujú by mal mať študent, aby sa presadil ako ta né obmedzovanie v tomto zmysle považu- koncertný život. Je to podľa vás pravda? akordeonista? Sú podľa vás súťaže cestou jem za prejav ignorancie. Osobne sa mi to tak nezdá, hoci ide opä skôr k úspechu? o otázku pre hudobného sociológa. V súkromí Sú aže sú témou, o ktorej by sa dalo hovori Na vašej poslednej nahrávke pre vyda- po úvam hudbu len vtedy, ke chcem alebo ve mi dlho, majú svoje pozitíva i negatíva. vateľstvo Winter & Winter nefigurujú len potrebujem nie o spozna , teda aktívne, nie Študenti nemajú ve a príležitostí vystupova , skladby Frobergera, ale tiež Beria, Sciarri- z „kratochvíle“. Ale kvôli výnimo nému a ni- o sa môže prejavi na motivácii pracova . na a Hosokawu. Sú dramaturgie, spájajúce ím nenahradite nému zážitku, kvôli spolo- Tie prichádzajú zvláš vtedy, ak pedagóg nie „novú“ a „starú“ hudbu, prostriedkom, ako enstvu, umelcom, sále chodím na koncerty je dostato ne silný partner, ktorému sa každý zoznámiť publikum so súčasnou hudbou? nesmierne rád. Vnímam to ako istý druh týžde oplatí odovzda maximum. V tomto rituálu, ktorý je len ažko možné môžu sú aže pomôc , ponúkajú cie v perspek- opísa slovami. Neviem si pred- tíve nieko kých mesiacov. Ve kým negatívom stavi , že by takýto zážitok mohli je neprimerané obmedzovanie repertoáru, nejakým spôsobom nahradi ale- tisíckrát hrané skladby musia zaznie opä bo poškodi nahrávky, ide o úplne a opä . To považujem za fatálny omyl. o sa iný spôsob prežívania hudby. Ke týka úspechu, ak má študent talent a kvality som naposledy koncertoval v Los ako serióznos , pracovitos a schopnos sú- Angeles, publikum bolo neuveri- stredenia, asto mu sta í prís do správnej te ne entuziastické. Potom som si školy. Tá môže ovlyvni celú jeho budúcnos . uvedomil, že medzi týmto mes- Svojim študentom hovorím, že musia denne tom a San Franciscom neexistuje pracova osem hodín. Neznamená to osem stovky kilometrov takmer žiadna hodín len cvi i . Môžu to by dve hodiny hu- možnos kultúrneho vyžitia. udia dobnej teórie, dve hodiny prednášok z dejín sa na koncerty tešia, cestujú za a tri hodiny cvi enia na nástroji… Ak toto (foto: P. Brenkus) nimi, vzniká výnimo ná atmosfé- pracovné tempo, ktoré sa mimochodom nelíši ra o akávania a radosti. od „reálneho života“, títo mladí, no sú asne V tomto prípade nešlo o zámer, ale samozrej- už dospelí udia dodržiavajú, potom dokážu me, že to môže pomôc . Ideou, stojacou v pozadí Koncertnou činnosťou i nahrávacími napredova naozaj neuverite ne rýchlo. konceptu spomínanej nahrávky, bola „rozprá- aktivitami ste prispeli výraznou mierou vajúca hudba“. Tejto myšlienke zodpovedá nie- k integrácii akordeónu do tzv. vážnej hud- A riadia sa touto vašou dobrou radou? len aj po storo iach neuverite ne pôsobivá réto- by. Ste s aktuálnou situáciou spokojný? Mám aj ve mi usilovných a šikovných študen- rickos Frobergerových tombeau, ale aj zvolené Pravdupovediac, príliš sa nad tým nezamýš- tov. (Smiech.) diela skladate ov hudby 20. a 21. storo ia. Také- am. lovek je ve ne nespokojný, h adá, objavu- to kombinácie uvádzam asto i na koncertoch je, to je napokon na živote pekné, ale zažívam a myslím si, že to posluchá ov nielen zozna- tiež momenty satisfakcie, ktoré ma inšpirujú, Teodoro ANZELLOTTI sa narodil v južnom muje s „novou hudbou“, ale ich to aj skuto ne motivujú a posúvajú vpred. Tak to má by , no Taliansku, vyrástol však v okolí Baden-Badenu. zaujíma. Som presved ený o tom, že ke po ujú možno existuje jeden rozdiel. Medzi najkrajšie Študoval v Karlsruhe a v Trossingene a už v tomto vynikajúcu interpretáciu Frobergera a následne okamihy, ktoré akordeonista zažíva pomerne období zví azil na viacerých medzinárodných sú a- vynikajúcu interpretáciu Hosokawu, pochopia, asto, je prekvapenie publika pri objavovaní žiach. Od 80. rokov 20. storo ia vedie úspešnú že v dobrej hudbe neexistujú rozdiely medzi jeho nástroja. Ke vám udia po koncerte pove- hudobnú kariéru a vystupuje na významných fes- „starým“ a „novým“, sám takéto rozdiely ne- dia, takto sme akordeón ešte nikdy nepo uli, tivaloch a s renomovanými telesami, ím význam- robím. Nová hudba nie je pre m a o ni menej ur ite prídeme opä . Ide skuto ne o ve mi prí- ným spôsobom prispel k integrácii akordeónu emocionálna ako hudba minulosti a emócie na jemný zážitok. Také nie o sa asi klaviristom do sveta vážnej hudby. Stalo sa tak najmä v aka druhej strane nachádzam aj v takých zdanlivo asto nestáva. (Smiech.) Myslím, že v zásade jeho zaujatiu pre Novú hudbu. Prostredníctvom abstraktných dielach, akými sú fúgy. A ke to sa nemožno s ažova : akordeón absolvoval od rozširovaniu hrá skych techník a experimentova- niekto takto na koncerte pochopí, je to pre m a svojho vzniku, i už hovoríme o klasike alebo niu s novými zvukovými možnos ami akordeónu ve ký kompliment. Žijeme vo svete, kde môže folklóre, ve mi rýchly vývoj. Jeho tempo je pri prispel významnou mierou k jeho pro lovaniu ako stará hudba znie ve mi sú asne a naopak. Ke poh ade spä skuto ne impozantné. koncertného nástroja. Jeho umenie inšpirovalo interpret a publikum spolo ne prežijú stieranie nieko ko stovák kompozícií, ktoré pre neho zložili hraníc medzi hudbou minulosti a dneška, je to Ktoré akordeónové školy považujete skladatelia ako G. Aperghis, B. Pauset, H. Holliger, obohacujúce pre obidve strany. v súčasnosti za najvplyvnejšie? T. Hosokawa, M. Kagel, M. Jarrell, I. Mundry, Na toto je ve mi ažké odpoveda , asi budem G. Pesson, M. Pintscher, W. Rihm, S. Sciarrino, Uvažovali ste o tom, že by ste zaradili trochu osobný. Pochádzam z nemeckej akor- M. Stroppa, J. Widmann i H. Zender. Berio do repertoáru hudbu virginalistov? deónovej školy, ktorá mi je, prirodzene, ve mi pre neho napísal skladbu Sequenza XIII, ktorú Áno. Francúzska baroková hudba bola silne blízka. Jej špeci kom je od za iatku tónová v roku 1995 premiéroval v Rotterdame a odvtedy ovplyvnená lutnovou hrou, vidie to z už kultúra, teda spôsob, akým sa tón tvorí a mo- je sú as ou jeho repertoáru. Od roku 1987 je spomínaného používania arpeggií, anglická duluje prostredníctvom práce s mechom. pedagógom na Hochschule der Künste v Berne, klávesová hudba s množstvom pasáží a stup- V tejto škole sa od za iatku na akordeón naze- od roku 2002 na Musikhochschule Freiburg. Jeho nicových behov je viac spätá s idiomatikou ralo nie ako na klávesový, ale ako na dychový rozsiahla diskogra a obsahuje nahrávky diel od organovej hry. Takýto štýl hudby je vhodný nástroj. Tento prístup, ktorý sa rýchlo rozšíril Bacha a Scarlattiho, cez Janá ka a Satieho až po pre interpretáciu na akordeóne, no pri „starej po celom svete, považujem za ve mi dôleži- skladby Johna Cagea a Matthiasa Pintschera. hudbe“ vždy treba vzia do úvahy aj otázky la- tý. Zaujímajú ma podnety zo všetkých škôl, (www.anzellotti.de) denia. Silne chromatické skladby pod a m a všade sa možno nau i nie o užito né. asto
14 1–2 | 2016 SPRAVODAJSTVO
minimalizmu“ v tvorbe Broniusa Kutavi iusa Litovská hudba v kontexte (Clocks of the Past, 1978). Obzvláš prínosné pre muzikológov sú lánky, ktoré porovnávajú – inšpirácia pre Slovensko? hudbu so súdobou avantgardou (Darmstadt at .) a nasto ujú otázky o tom, kedy a ako sa Zamestnanec Litovského hudobného centra Nakasa (What is the Lithuanian Brand of prejavovali avantgardné tendencie v Litve a i Linas Paulauskis, ktorého horlivos a „od- Minimalism?) a Alberta Navickasa (Retro-Lis- vôbec možno hovori o avantgarde. Prenikavé danos veci“ sa stali v hudobnom prostredí tening). O „poh ad z vonku“ sa postaral fran- je aj zasadzovanie týchto otázok do širšieho Vilniusu priam legendárnymi, mi už nieko ko cúzsky muzikológ Matthieu Guillot. Jeho esej kultúrno-spolo enského kontextu. Napriek rokov posiela nahrávky a partitúry miestnych je však uverejnená v pôvodnej francúzštine dnes už viac-menej muzeálnemu charakteru skladate ov a informuje ma o dianí na scéne. spolu s litovským prekladom. Texty prinášajú vä šiny skladieb, zaujmú diela Montvilu, Re- Prednedávnom sa ku mne jeho zásluhou do- ucelený poh ad na hudobné dianie v Litve, kašiusa, Kutavi iusa i Bajorasa. stala pozoruhodná antológia nazvaná Litov- zárove však nazerajú na litovskú scénu Druhý diel, Krajina minimalizmu, predstavuje ská hudba v kontexte vydaná malým, no ve - v rámci širšieho medzinárodného kontextu. najmä obdobie 80. rokov. Rozde uje estetiku mi inorodým Litovským hudobným centrom. Vyhýbajú sa teda prázdnym opisom samot- na dva hlavné prúdy redukovanej repetitív- Vyšla síce už v roku 2013, no jej kvalita ma ných skladieb alebo životných údajov. nej hudby: ubozvu nú, nostalgicky znejúcu priviedla k zámeru predstavi ju slovenskej „eko-hudbu“ (CD 1) a indus- hudobnej verejnosti. Podobne kvalitný prierez triálnu, ostrú a „strojovú“ slovenskou hudobnou tvorbou by sme totiž tvorbu „mašinistov“ (CD 2). potrebovali aj my. Napomohol by prezentácii Za priekopníka minimaliz- slovenskej hudobnej tvorby 20. storo ia doma mu sa všeobecne považuje aj v zahrani í, ako aj lepšej orientácii v nej. Bronius Kutavi ius, tvorca Vladimír Godár raz napísal, že každý sloven- cyklu „pohanských oratórií“ ský lmár pozná Slnko v sieti, ale máloktorý z prelomu 70. a 80. rokov. slovenský skladate po ul Moyzesove symfó- V tomto výbere tvorcovia nie. V medzinárodnom kontexte by zas mohla ponúkajú inú perspektívu: prebudi záujem o konkrétnych skladate ov i prvou skladbou je Love Song „neznáme“ obdobia slovenskej hudby. Mimo- and Farewell od Mindaugasa chodom, Litovské centrum takisto pravidelne Urbaitisa (1979). Urbaitis sa vydáva, v rámci edície Zoom In, CD ur ené na totiž ako prvý za al zao- propaga né ú ely, na ktorých predstavuje naj- bera repetitívnou hudbou zaujímavejšie premiéry roka. vychádzajúcou z americkej tradície (Reich, Glass). alšie Tri útle zväzky (venované avantgarde, mi- skladby predstavujú sklada- nimalizmu a experimentálnej elektronickej te ov píšucich v „postroman- hudbe) obsahujú šes CD, pro ly skladate ov tickom“ i tonálnom duchu a osem sprievodných esejí- lánkov vydaných (Martinaitis, Bartulis), ako v litovskom a anglickom jazyku. Celok je dopl- aj predstavite ov staršej nený vkusnou obrazovou dokumentáciou, zo- modernistickej tradície brazujúcou umelecké paralely v architektúre (Kutavi ius, Balakauskas, (modernistická architektúra „Domu litovských Juzeli nas). Druhé CD sa skladate ov“ v 1. diele), fotogra i („minimalis- zameriava na ve mi silnú tické“ snímky viacerých autorov v 2. diele) i generáciu, ktorá nastúpila zábery „performance“ (3. diel a fotogra e „pri- približne v polovici 80. rokov klincovaného klavíra“ Ma i nasovej skladby (Ri ardas Kabelis, Šar nas Piano Piece #13). Výber alej obsahuje krátke Nakas, Rytis Mažulis) a pri- texty ku každej skladbe a fotogra u skladate- niesla do litovskej hudby a. O prepracovanosti publikácie sved í aj to, iskru výbušnosti, prísnej že fotogra e zachytávajú skladate ov v období o sa týka výberu skladieb, reprezentatívne disciplíny a ostrého zvuku. (Post)minimaliz- vzniku jednotlivých kompozícií. Pri stáliciach skladby, ako napr. Mažulisova skladba Twit- mus vo svojich mnohých prejavoch dodnes litovskej scény, akými sú Bronius Kutavi ius tering Machine pre štyri klavíry, ktoré sú vä - predstavuje najsilnejší prúd (akademickej) i Osvaldas Balakauskas, ktorí sú zastúpení šinou dostupné na pro lových CD skladate ov, litovskej hudby. takmer vo všetkých dieloch, teda môžeme sú zastúpené v menšej miere. Podstatnú as Posledný diel, Experimentálne výpravy, sa sledova aj ich fyzickú premenu. Antológia je tvoria skladby, ktoré z rôznych prí in upadli zaoberá litovskou doteraz najmenej skúma- skvelým preh adom trendov a osobností litov- do zabudnutia, prípadne neboli nahraté na nou a dokumentovanou elektroakustickou skej scény za posledné polstoro ie (najstaršia moderných nosi och. Kutavi iusove „pohanské tvorbou, a to zhruba od roku 1970 po sú as- kompozícia je z roku 1959, najnovšia 2009), oratóriá“, dostupné vo viacerých verziách, nie nos (CD1) a rôznymi podobami „inštrumen- od prvých pokusov s dvanás tónovou techni- sú napríklad zastúpené vôbec. tálneho divadla“, „performance“ i iných, kou po „performance“ a elektronickú hudbu Prvý diel, Lekcie z avantgardy, sa zaoberá žánrovo ažko zaradite ných prejavov (CD2). prináša ukážky ich prvotných prejavov, ako obdobím zhruba do roku 1970 a predstavuje Toto CD obsahuje aj radikálnu skladbu Piano aj miestneho vývoja týchto trendov. Najpo et- skladate ov, ktorí sa obrátili smerom k tech- Piece #13 (Tesárska skladba pre Nam June Pai- nejšie zastúpené je tu obdobie medzi rokmi nikám vtedajšej Novej hudby. Je rozdelený, ka) z roku 1962 od litovského rodáka Jurgisa 1960 1980. podobne ako aj nasledujúce diely, do 2 kategó- Ma i nasa (George Maciunas), zakladate a Autormi esejí v antológii sú prevažne li- rií. V tomto prípade na dvanás tónovú hudbu hnutia Fluxus. Skladba-koncept zachytáva tovskí muzikológovia (napr. Gražina (CD 1) a sonorizmus a aleatoriku (CD 2). Sklad- priklincovanie všetkých (alebo takmer všet- Daunoravi ien , Vita Gruodyt a i.), ve mi by v tomto diele ponúkajú prenikavý poh ad kých) klávesov klavíra... zaujímavé sú lánky skladate ov Šar nasa na litovskú hudbu až po prvé prejavy „etno- Adrián DEMOČ
15 SPRAVODAJSTVO
kostole dôstojne uzavreli náro ným progra- Prehliadka mladých mom študentky Konzervatória v Košiciach Fatima Danišovská (5. ro ník, pedagóg Kle- slovenských organistov ment Re lo) a Kateryna Shapran (3. ro ník, pedagóg Emília Dzemjanová), ktorá relatívne Každoročná Prehliadka mladých slovenských organistov (30. 11.–3. 12. 2015) sa po štandardnú dramaturgiu prehliadky ino- dlhšej dobe konala mimo dvoch hlavných „ohnísk“ – Bratislavy a Košíc –, pod organizač- vatívne obohatila virtuóznou chorálovou ným zastrešením Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Jednotlivé koncerty 43. roč- Toccatou A. Kalejsa. Hoci dominovali diela níka prebiehali vďaka príkladnej spolupráci s rímskokatolíckymi farnosťami v Sielnici dvoch hlavných organových kompozi ných a Banskej Bystrici-meste v nádhernom a inšpirujúcom prostredí chrámov. Tvorivá atmo- škôl – francúzskej a nemeckej, zastúpení boli sféra podujatia a jeho flexibilná organizácia boli v rozhodujúcej miere ovocím práce Petra aj skladatelia iných kultúr (F. Liszt, J. L. Bella, Sochuľáka, pedagóga organovej hry banskobystrického konzervatória. P. Eben, F. Peeters, A. Kalejs). Výber do zna - nej miery ovplyvnil farebný a dynamický Prehliadka poskytuje za ínajúcim umelcom konzervatórium, kde študujú v organovej potenciál nového nástroja v Sielnici, prime- možnos realizova svoj repertoár na inom triede Petra Sochu áka). Technicky náro né raným spôsobom bolo využitých najmä jeho nástroji, na aký sú navyknutí a po as krátkej skladby J. S. Bacha a M. Duprého s nadh a- šes jazykových registrov. prípravy musia v spolupráci s pedagógom dom podali študenti Cirkevného konzervató- Závere ný koncert prehliadky sa uskuto nil v nových podmienkach realizova registráciu ria v Bratislave ubomír Zelenák (4. ro ník) v aka ústretovej spolupráci s dekanom Jaros- naštudovaných skladieb, prispôsobi svoju hru a najmä suverénny Juraj K emen (4. ro ník), lavom Pechom v banskobystrickom farskom odlišnému chodu traktúry, usporiadaniu ma- obaja z triedy Mareka Vrábela. Technickou Kostole Nanebovzatia Panny Márie na 60-re- nuálov i normy pedálovej klaviatúry, umiest- istotou a svojráznym extatickým interpreta - gistrovom štvormanuálovom organe s pedá- neniu ovládacích prvkov (spojky, žalúzie, cres- ným prístupom v hrani ne rýchlych tempách lom a elektro-pneumatickou traktúrou. Organ cendového valca, ovládanie samotných regis- (najmä v úvodných taktoch a fúge z Prelúdia sa nachádza na chóre v impozantnej, bohato trov a ich kombinácií) a v neposlednom rade prispôsobi znenie skladby (artikulácia, miera odsadení, tempá) akustickým vlastnostiam daného priestoru. Nadobudnuté skúsenosti študenti neskôr zúro ia tak v koncertnej, ako aj liturgickej praxi, i v stresových podmien- kach organových sú aží. Prvé tri dni sa koncerty konali vo farskom Kostole Ducha Svätého v Sielnici, v obci medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Správca far- nosti Marián Gregor je nadšencom a propagá- torom organovej a cirkevnej hudby a kostol od decembra 2014 disponuje novým píš alovým organom navrhnutým a realizovaným r- mou R&M.Muška Organárske dielne Žilina. Ide o 31-registrový dvojmanuálový nástroj s pedálom, stroje manuálov majú zásuvkové vzdušnice a mechanickú tónovú traktúru, pedál má elektrickú traktúru a ventilové vzdušnice. Registrová traktúra je elektrická a organ je vybavený pamä ovým setzerovým systémom umož ujúcim exibilnú realizáciu aj registra ne náro nejších skladieb. Zvuková koncepcia nástroja je inšpirovaná francúzsky- mi romantickými organmi 2. polovice 19. sto- Účastníci prehliadky ro ia, realizovaná v priestoroch neve kého v sielnickom kostole (foto: archív) kostola avšak s transparentnou akustikou. Unikátny typ nástroja prináša na Slovensko a fúgy D dur BWV 532 J. S Bacha) upútal Mar- zdobenej rokokovej organovej skrini, v ktorej jedine ný a inšpirujúci zvuk práve dispo- tin Suroviak, žiak Marty Gáborovej (6. ro - bol pôvodne dnes už neexistujúci dvojmanu- novaním nevšedných jazykových registrov ník, Konzervatórium Žilina). Na žilinskom álový nástroj Michala Podkonického z r. 1779. a mäkkých labiálnych hlasov. konzervatóriu pedagogicky pôsobí aj Marián Na koncerte sa predstavili posluchá ky VŠMU V rámci štyroch koncertov prehliadky, ktorá Muška, stavite organa v Sielnici, a netra- z triedy Imricha Szabóa. Jarmila Jánošíková mala ve mi slušnú a vyrovnanú interpre- di né farebné odtiene a výrazové možnosti (2. ro ník bakalárskeho štúdia) predniesla ta nú úrove , sa v takmer polhodinových nástroja predviedla v skladbách autorov štýlovo a výrazovo pestrý program (D. Buxte- blokoch predstavilo 11 študentov slovenských 20. storo ia (J. Guillou, P. Eben) jeho žia ka hude, C. Franck, P. Eben a L. Vierne). V druhej konzervatórií a dve posluchá ky VŠMU v Bra- Simona Matyšáková (V. ro ník). Bratislav- polovici zazneli rozsiahlejšie cyklické kompo- tislave. Sériu dôstojne otvoril „domáci“ Mar- ské konzervatórium na prehliadke tentokrát zície J. L. Bellu (troj as ová Fantázia „Na cin- tin Šálka (4. ro ník), ktorý hne úvodným reprezentovali žiaci nižších ro níkov. Vyrov- toríne hrdinov“ z roku 1918, venovaná obetiam Koncertom G dur BWV 592 (J. S. Bach pod a naný a muzikálny výkon v technicky náro - 1. svetovej vojny) a A. G. Rittera (Sonáta a mol J. Ernsta von Weimar) navodil atmosféru nom repertoári podal Jozef Noga (II. ro ník, op. 23, najreprezentatívnejšie dielo skladate- radostného muzicírovania. V podobnom trieda Petra Reiffersa), vrúcnou spevnos ou a venované F. Lisztovi), ktoré interpreta ne duchu sa niesli aj výkony Marty Kurajdovej a prepracovanos ou artikula ných detailov stvárnila Denisa Gibalová Kabá ová, poslu- (4. ro ník) a Mareka Trojáka (4. ro ník, traja zaujal Matúš Matiašovský (III. ro ník, trieda chá ka 1. ro níka magisterského štúdia. menovaní reprezentovali banskobystrické Mareka Cepka). Sériu vystúpení v sielnickom Stanislav TICHÝ
16 1–2 | 2016 REPORTÁŽ
Nórske udové melódie op. 66 pre klavír a šes GRIEG DAY piesní na texty škandinávskych básnikov. Hoci zna nú as zaplnenej sály tvorili predstavitelia – podujatie plné nórskej hudby diplomatických kruhov, uvo nená nálada a ko- munikatívnos ú inkujúcich evokovali takmer Na pôde Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave sa rodinnú atmosféru. Vystúpenie študentiek v polovici novembra uskutočnilo medzinárodné podujatie zamerané na tvorbu nórskeho Tane ného konzervatória Evy Jaczovej v chore- skladateľa svetového významu. Cieľom GRIEG DAY, zahŕňajúceho interpretačné kurzy, ogra i Zuzany Andelovej bolo pôvabným ukon- semináre a koncerty, bolo rozšíriť všeobecné povedomie o jeho hudbe a pokračovať ením programu, po ktorom sa popri degustácii tak v snahách The Edvard Grieg International Society (IGS), sídliacej v Bergene, nórskych špecialít pred Dvoranou ešte dlho skladateľovom rodisku. Spoluusporiadateľ podujatia IGS už takmer dvadsať rokov diskutovalo. Popri prezentácii aktivít a projek- buduje sieť interpretov, muzikológov a obdivovateľov Griegovej hudby vo viacerých tov IGS, Grieg Academy a Grieg Research Centre krajinách západnej Európy, Severnej Ameriky a Japonska a tento rok rozšíril svoje v Bergene prebehla nasledujúci de diskusia pôsobenie do stredovýchodnej Európy (Slovensko, Poľsko, Ukrajina). o alšej spolupráci na báze bilaterálnych akti- vít. Projekt uzavrel 18. 11. koncert posluchá ov Majstrovské kurzy (11. 11.), na ktorých sa reniu nadprirodzena v Griegovej hudbe pomo- VŠMU vybraných lektormi majstrovských kur- aktívne prezentovalo 25 študentov VŠMU cou špeciálnych harmonických prostriedkov. zov Grieg Echoes. Zazneli viaceré piesne, jeden a brnianskej JAMU, viedli huslista Ricardo Poslednou prednáškou Was uns Griegs Haus- z Lyrických kusov, ale aj asti Griegovej klavírnej Odriozola a klavirista Einar Røttingen, pro- haltsbücher erzählen sa prof. Dinslage sústre- a Hus ovej sonáty . 2 c mol a Koncertu pre klavír fesori pôsobiaci na Grieg Academy v Bergene dil na analýzu záznamov zo zošitov, v ktorých a orchester a mol. a britská spevá ka Beryl Foster, autorka si Grieg viedol evidenciu výdavkov svojej Podujatie GRIEG DAY naplnilo o akávania, ktoré publikácií o Griegových pies ach a zborovej domácnosti. Informácie napomáhajú presnej- do vložilo vedenie VŠMU a tím organizátorov tvorbe. Ú astníci spolu s pedagógmi bratis- šiemu datovaniu dôležitých udalostí v živote na ele s iniciátorkou a garantkou projektu prof.
Majstrovské kurzy - E. Rottingen Majstrovské kurzy – R. Odriozola Grieg Evening – tanečné vystúpenie
Grieg Echoes – M. Hrdina a P. Plánavsky lavskej Katedry spevu naštudovali viaceré piesne, ktoré majú v Griegovej tvorbe podobný význam ako jeho klavírne dielo, hoci v našom regióne sú dosia neobjaveným klenotom. V rámci muzikologického seminára odznela séria príspevkov: na úvodných prednáškach Lektori a organizačný tím prof. Patricka Dinslageho (Berlin) Edvard Grieg – ein norwegischer Europäer a Edvard Grieg. skladate a a zápisky motívov inšpirovaných Markétou Štefkovou. O jeho spolo enskú prestíž From Contemplation about the Nature to the prírodou Grieg využíval vo svojich skladbách. a vynikajúcu atmosféru sa významne zaslúžilo Great Compositional Gesture, ktoré približovali V prednáške Edvard Grieg and Franz Liszt sa Ve vyslanectvo Nórskeho krá ovstva v Bratisla- skladate ov život a dielo, bol zaujímavý spôsob popredná ma arská muzikologi ka Dr. Mária ve, ktoré podujatie podporilo a ve vyslanky a prezentácie, založený na synestetickom pôso- Eckhardt (Budapeš ) sústredila na väzby me- Inga Magistad uviedla viaceré z podujatí. V naj- bení slova, obrazu a hudby: mnoho nazna ili dzi životom a dielom oboch skladate ov. bližších mesiacoch vyjde bohato ilustrovaná fotogra e a obrazy zo života skladate a a nór- Prvý de podujatia zav šil koncert lektorov anglicko-slovenská publikácia zah ajúca pred- skej krajiny, ako aj ukážky z Griegovej tvorby majstrovských kurzov Grieg Evening v pries- nášky lektorov majstrovských kurzov i muzi- v podaní klaviristky (a manželky referenta) toroch Dvorany, po vy erpávajúcom dni však kologického seminára, ktorá bude prvým u nás prof. Heide Görtz. Dr. Wojciech St pie (Katovi- interpreta ne miestami pozna ený únavou. vydaným súborom textov o Edvardovi Griegovi. ce) sa vo svojom príspevku Hexatonic Poles and Popri známych dielach (Sonáta pre husle a klavír Marta BARABÁŠOVÁ Supernatural Beings in Edvard Grieg’s Music . 1 F dur op. 8, Suita z Holbergových ias op. 40) Fotografie: Veronika LABAJOVÁ zaoberal vplyvom nórskej mytológie a vyjad- zazneli aj menej hrávané, no rovnako krásne Projekt bol podporený z grantov EHP a Nórska.
17 ROZHOVOR
Do Hudobného centra sme delimitovali doku- menta né oddelenie (HIS) z Hudobného fon- du. V dokumentácii sme spracovali chýbajúce informácie z oblasti tvorby skladate ov, in- terpretov, muzikológov, folkovej scény, jazzu, blues, slovenskej tane nej hudby a zmapovali historické organy na Slovensku. Zdigitalizo- vali sme rukopis Krút avy, zvukový archív HC, archívy fotogra í, hudobných inštitúcií a festivalov na Slovensku, pustili sme sa do digitalizácie asopisu Hudobný život. Hudobné centrum má dnes najvä šiu databázu aktuál- neho hudobného života na Slovensku. Vydavate skú innos Hudobného centra sme obohatili o preklady zahrani ných titulov, ktoré na Slovensku úplne absentovali. (Cel- kom sme vydali 87 publikácií a takmer 40 CD nosi ov.) Súdiac pod a záujmu itate ov, re- cenzií a ohlasov na vydané knižné tituly bola táto práca prospešná. Myslím, že vydavate - ská aj dokumenta ná innos HC v priebehu rokov potvrdili svoju opodstatnenos .
Hudobné centrum je dnes členom via- cerých medzinárodných organizácií (IAMIC, Oľga Smetanová IAML, EMC, EUYO, ECPNM, Donne in Musi- ca), nedávno bolo prijaté za plnohodnotné- „Väčšinu cieľov, s ktorými som do Hudobného ho asociovaného člena ISCM. Ako hodno- títe váš vklad v rámci spolupráce s týmito centra prichádzala, som naplnila.“ inštitúciami?
(foto: I. Orešková) (foto: Ke som nastúpila do funkcie, NHC nebolo lenom žiadnej medzinárodnej organizácie. V priebehu šestnástich rokov pretransformovala štátnu agentúru na Nadviazanie medzinárodných kontaktov som považovala za svoju k ú ovú úlohu. Aj preto modernú inštitúciu zabezpečujúcu dokumentačnú, koncertnú a edičnú som sa usilovala o v lenenie inštitúcie do činnosť a tá sa pod jej vedením plnohodnotne začlenila do medzinárodných spomínaných medzinárodných platforiem. štruktúr. Bývalá riaditeľka Hudobného centra Oľga Smetanová. Práve prostredníctvom tejto spolupráce sme boli schopní vytvori úplne nové príležitosti Pripravil Peter MOTYČKA pre uvádzanie slovenskej hudby v zahrani í, získa zahrani né objednávky pre sloven- ských skladate ov, po rokoch sa vráti na Keď ste v lete 1999 nastúpili na miesto centralizovaného poskytovania výchovných Varšavskú jese , vyviez slovenské koncertné riaditeľky Národného hudobného centra, koncertov som navrhovala zaviaza každého umenie na MIDEM, vytvori nové projekty pre jeho súčasťou bol napríklad aj Slovkoncert vä šieho organizátora povinnos ou vychová- slovenský jazz a v poslednom roku aj pre scé- a vašou koncepciou bolo aj odčlenenie nie- va k umeniu a vzdeláva publikum. A hoci nu world music. Ako Festivaly roka sa nám ktorých subjektov. Ako to s odstupom času sme sa s reformou výchovných koncertov minulý rok podarilo dosta na zoznam Európ- hodnotíte? dlho trápili a mnohé veci zmenili k lepšiemu, skej festivalovej asociácie (EFA) naše podujatia V roku 1999 tvoril Slovkoncert jedno z odde- myslím si, že model výchovných koncertov Melos-Étos i Allegretto Žilina. Slovensko je lení NHC s nieko kými desiatkami koncertov ako doplnku k hudobnému vzdelávaniu je malý trh, preto považujem prekra ovanie v kúpe ných mestách a kultúrnych domoch nefunk ný najmä preto, že predpokladá hu- hraníc za dôležitý strategický cie . po Slovensku. V rámci vtedy prebiehajúcej re- dobnú prípravu, ktorá sa zo škôl vytratila. formy verejnej správy a presúvaním nancií Bez strategickej komunikácie medzi rezortom Niekoľko rokov ste viedli Medziná- a kompetencií na mestá a obce bola predstava školstva a kultúry nemôže Hudobné centrum rodnú asociáciu hudobných informačných MK SR decentralizova aj koncertnú innos robi túto agendu zmysluplne. centier (IAMIC). Vnímali ste v tejto pozícii na príslušné miestne samosprávy. S prekvape- Vä šinu alších cie ov, s ktorými som do Hu- odlišný status a povedomie tohto typu ním som zistila, že Slovkoncert v tom ase už dobného centra prichádzala, som naplnila. inštitúcií v jednotlivých krajinách? nemal žiadne funk né zahrani né kontakty, Možno sa dalo spravi viac, keby sme ne- V ase transformácie Hudobného centra na ktorých by sa dalo stava . A to dokonca ani museli mí a množstvo energie na náro nú prebiehal podobný proces aj v Holandsku, v postsocialistických krajinách. Decentralizácia a asto nezmyselnú byrokraciu. Ke že Hudob- kde vytvárali Holandské hudobné centrum. bola pod a môjho názoru správny krok. Po et né centrum je verejná inštitúcia, je zdravé da Ich transformácia sa však nepodarila a dnes ob ianskych združení a organizátorov rôznych príležitos novému poh adu na jej alší rozvoj. žiadna podobná inštitúcia v Holandsku festivalov narástol a v aka tomu sa zvyšoval aj neexistuje, o je obrovská škoda. Naš astie po et koncertov na Slovensku. Počas vášho pôsobenia na čele inšti- prežili aspo aktivity s dlhoro nou tradíciou Pri nástupe do funkcie som žiadala aj o radi- túcie sa zmenilo mnohé v jej štruktúre Gaudeamus a Donemus. Hudobné centrum kálnu reformu výchovných koncertov, ktoré i programovej náplni. Ktoré premeny ste na Slovensku a Kanadské hudobné centrum boli tiež rezíduum Slovkoncertu. Namiesto vnímali ako najzásadnejšie? sú dnes najvä šími organizáciami tohto typu
18 1–2 | 2016 ROZHOVOR
na svete. V IAMIC som nachádzala množstvo V posledných rokoch sme boli za lenení aj platformu pre domáce spolo nosti, inštitú- podnetov, inšpirácií, podpory i varovaní pred do projektov Jazz Plays Europe a Criss Cross cie a vydavate ov. Je na nich, i a ako túto chybami, ktoré spravili kolegovia, a ktorým Europe, v aka ktorým sme do medzinárodnej možnos využijú. V aka ú asti na ve trhoch sme sa v aka tomu mohli vyhnú . Zárove spolupráce vyslali viacerých jazzmanov – Ro- sa nám podarila distribúcia našich CD v An- som ako prezidentka tohto združenia mohla mana Jánošku, Radovana Tarišku, Štefana glicku aj licencia na nové vydanie nášho CD napomôc vzniku nových hudobných centier Bartuša, uboša Šrámeka, Nikolaja Nikitina s klavírnou tvorbou Jána Cikkera v Toccata v Po sku, Litve i Estónsku. i Michala Bugalu. Koncom minulého roka Classic. Výborné výsledky si z ve trhov odnies- sme s partnermi Criss Cross Europe požiadali lo vydavate stvo Hevhetia a spolo ným úsi- Hudobné centrum v posledných rokoch o európsky grant. lím sa nám pred rokmi podarilo presadi na participovalo na viacerých projektoch EU MIDEM Mikiho Skutu. V posledných rokoch (MINSTREL, New Music: New Audiences, V rámci MINSTREL (MusIc Network robíme na MIDEMe spolo ný stánok s echmi T2020 a i.). Ako sa vám podarilo zintenzív- Supporting Trans-national exchange and s ve mi dobrým ohlasom. Aj v aka tomu sme niť túto spoluprácu? dissemination of music Resources at prenikli viac na eský trh. Classical:NEXT je Nadviazanie spolupráce s medzinárodnými European Level) a v spolupráci s MICA pomerne mladý ve trh, kde sa usilujeme aj organizáciami som považovala za svoju naj- – music austria sa v lete 2014 uskutočnil o zaradenie slovenských umelcov do kon- dôležitejšiu úlohu najmä preto, že som v tom vo Viedni cyklus koncertov slovenských certného programu. V budúcnosti je ur ite videla najlepšiu možnos na vytvorenie prí- umelcov New Sounds from Slovakia zmysluplné posilni slovenskú prítomnos na ležitostí pre export slovenského hudobného – Lost & Found. Osvedčil sa daný spôsob jazzahead! Minulý rok sme boli po prvýkrát umenia. Táto práca sa nedá robi od stola. prezentácie? aj na WOMEXe a do festivalového výberu sa Nevyhnutným predpokladom sú osobné stret- Ponuku z viedenského hudobného klubu Por- nám podarilo presadi trio Pacora. Teším sa, nutia a rozhovory. Jeden úspešne zrealizovaný gy & Bess, hoci išlo o ich menšiu scénu Lost že komunita world music je na Slovensku ve - projekt potom pri ahuje alšie a robí z nás dô- & Found, som prijala ako možný za iatok mi silná, ochotná spolupracova a intenzívne veryhodného partnera. Projekt RE:NEW MUSIC koncep nejšej prezentácie slovenského ume- participova na samotnom ve trhu. Aj preto sú znamenal unikátnu možnos pre ôsmich slo- nia v Rakúsku. Pozitívom projektu bola ú as výsledky najvidite nejšie. venských skladate ov na prezentáciu ich tvorby dôležitých organizátorov, napríklad riadite a Konzerthausu a diskusia Česko-slovenský pavilón v rámci MI- o dôvodoch pomerne nízke- DEMu či platforma Central European Mu- sic Square (CEMS) na WOMEXe podnietili Hudobné centrum je hlavne tím excelent- ho záujmu Rakúska o svojho bezprostredného suseda. Pre sériu nových spoluprác (mikroprojekt Čes- ných ľudí, bez práce ktorých by nič z toho, bežné rakúske publikum je ko-slovenské hudobné inšpirácie, České čo sme dosiahli, nebolo možné. Im patrí slovenská hudba neznáma. sny, Víno a Jazz v Modre). Ako hodnotíte veľká vďaka. Rovnako ako našim externým Aj ke výsledky neboli úplne tieto formy partnerstiev? spolupracovníkom, Gremiálnej rade, Edičnej pod a predstáv, podobné ak- CEMS – Stredoeurópsky hudobný štvorec a redakčnej rade, festivalovým výborom tivity sú potrebné. Rakúsko sme založili minulý rok v Bratislave z ini- Melos-Étos a Allegretto Žilina, Jazzovej rade, je hudobná ve moc a ná- ciatívy našich ma arských kolegov. Je to Komisii pre výchovné koncerty a Komisii ro ný terén aj pre silnejšie životaschopná platforma, spolo ne sme pre- odborníkov pre historické organy. Som hudobné kultúry. V oblasti zentovali world music na ve trhu Babel Med vďačná za možnosť spolupracovať s nimi sú asnej hudby obzvláš . v Marseille a následne na WOMEXe v Buda- vyše 16 rokov. A to dokonca aj v prípade pešti. Pre ve trhy sme po prvý raz vytvorili uvádzania ich domácej aj samplery world music na Slovensku. Už Oľga Smetanová tvorby. samotný výber kapiel na CD ukazuje, že Slovensko má na tejto scéne medzinárodný potenciál. Som si istá, že zahrani nými súbormi. Z toho potom vzniklo pre Pacoru z ich ú asti na pokra ovanie v projekte New Music: New Au- WOMEXe vyplynú alšie diences, kde nás dodnes uvádzajú ako príklad medzinárodné pozvania úspešného vytvorenia platformy pre interne- a bude záleža len na nich, tový streaming a získavanie nového publika: ako sa chopia príležitostí. po as festivalu Melos-Étos 2013 sme v aka Po as spolo ných rozhovo- nemu dosiahli sledovanos takmer desa tisíc rov na MIDEMe vznikol aj návštevníkov z celého sveta. nápad intenzívnejšej spolu- Projekt T2020 je zameraný na spoluprácu mlá- práce s echmi, o vyústilo dežníckych orchestrov. Hoci taký na Slovensku do troch esko-slovenských neexistuje, boli sme v aka spolupráci schopní stretnutí popredných zá- aspo diagnostikova slovenský terén a vysla stupcov eských a sloven- na letný pobyt do Grafeneggu vyše desiatky Melos-Étos 2015 - zľava P. Eötvös s manželkou, Zs. Nagy, ských inštitúcií. Dohodli J. M. Staud, C. Thiollet, O. Smetanová, Ch. Min (foto: P. Brenkus) mladých slovenských umelcov, pre ktorých to sme sa na alšej spolupráci bola vynikajúca vzdelávacia príležitos a impulz na konkrétnych projektoch, pre ich kariéru orchestrálnych hrá ov. Verím, Hudobné centrum reprezentuje slo- ktoré ste spomenuli. Pre Hudobné centrum že v pokra ovaní tohto projektu, na ktorý sme venské hudobné umenie aj účasťou na z toho vyplynuli aj dve nové ceny na festivale znova podali európsky grant, budeme rovnako renomovaných medzinárodných predaj- Allegretto Žilina, ktoré ude uje Janá kova úspešní. V aka projektu MINSTREL sme mohli no-propagačných podujatiach (MIDEM, lharmónia v Ostrave a festival Concentus radikálne zlepši naše webové stránky, zapoji Classical:NEXT, jazzahead!, WOMEX). Aký Moraviae. V aka tomu tento rok na festiva- sa do európskej databázy, vysla slovenských význam má podobné zviditeľňovanie slo- le vystúpi Mucha Quartet a odznie svetová umelcov do zahrani ia, zorganizova medziná- venskej kultúry? premiéra skladby ubice ekovskej. Verím, rodnú konferenciu IAMIC v Bratislave, nahra Ve trhy sú príležitos ou na nadviazanie že v tejto spolupráci bude HC pokra ova aj dokumentárne lmy z festivalu Melos-Étos a CD obchodných kontaktov. Hudobné centrum na alej. nosi e z troch koncertov IAMIC v Bratislave. vytvára prostredníctvom národného stánku
19 ROZHOVOR
V rámci trinástich ročníkov Medziná- dni hudby na Slovensku v spolupráci so Slo- i pies ovú tvorbu. V sú asnosti sme z inicia- rodného festivalu súčasnej hudby Melos- venskou sekciou ISCM úspešne zorganizovali. tívy SOZA za ali pripravova vydanie Ková a Étos bol domáci poslucháč konfrontovaný Kone ne sme tak na svetovú mapu sú asnej Wielanda, vyše 700-stranovej partitúry, ktorá s viacerými osobnosťami tejto scény hudby zaradili aj Slovensko. by sa mala do ka aj uvedenia na doskách – spomeniem koncerty a diskusie so SND. Predpokladom pre medzinárodné zvidi- Stevom Reichom, Arvom Pärtom, Sofiou Prečo je podľa vás dôležité udržiavať te nenie Bellovej tvorby je dôležité, aby sme Gubajdulinou, Gijom Kančelim či Kaijou Stredoeurópsky festival koncertného ho za ali hra aj doma. Saariaho. Pozdvihol u nás tento festival umenia v Žiline – Allegretto, ktorý priná- povedomie o súčasnej hudbe? ša vystúpenia prestížnych koncertných Nesmierne pozitívnu odozvu získala Sú asná hudba má na Slovensku ne ahkú po- umelcov? celoslovenská Noc hudby, ktorú iniciovalo zíciu aj preto, že už v samotných hudobných Z rovnakých dôvodov, pre ktoré udržiavame práve Hudobné centrum. Čo bolo podne- vzdelávacích inštitúciách je na okraji záujmu. Bratislavské hudobné slávnosti a iné medzi- tom k tejto aktivite? Melos-Étos robí v tejto oblasti priekopnícku národné festivaly. Allegretto Žilina sa vypro- Noc hudby sme iniciovali preto, lebo všade prácu nielen z dôvodu, že zoznamuje sloven- loval na unikátnu festivalovú prehliadku dookola sa rozrastali „Noci“ všetkého možné- ské publikum so žijúcimi maestrami svetovej mladých koncertných umelcov. Zaži tých ho, len hudba stála bokom. Navyše sme chceli nadviaza na tradíciu Sviatku hudby, ktorá vznikla vo Francúzsku a ktorá sa vo viacerých krajinách teší ve kej popularite. Do Noci hud- by sa na Slovensku zapojili mestá a organi- zátori, ktorí sú aktívni v oblasti hudby a sami boli prekvapení záujmom publika. Hudobné centrum koordinuje Noc hudby na celom Slo- vensku, ale aktívne organizuje len koncerty v Bratislave. Úspech tejto iniciatívy stojí na zanietených u och v jednotlivých mestách, A. Březina (dramaturg Českých snov), L. Dohnalová ktorých prácu si nesmierne vážim. Aj ke je (koordinátorka Roka českej kultúra na Slovensku na okraji spolo enského hudby 2014), O. Smetanová, A. Vinnickaja D. Dittrich (producent a O. Smetanová záujmu, nevzdávajú to. Českých snov) (foto: J. Sláma) (foto: B. Konečný) Hudobné centrum koordinuje aj Rok hudby, ale najmä preto, že umož uje domá- najlepších z nastupujúcej generácie je výbor- slovenskej hudby 2016, hoci pri pohľade cim interpretom zoznamova sa a uvádza ná motivácia pre študentov konzervatórií, na celoplošné a rôznorodé aktivity Roka sú asných svetových autorov, asto za ich zážitok pre publikum a znamená to i nastavo- českej hudby 2014 o tom slovenskom tak- osobnej prítomnosti. Ak ni iné, tak samotný vanie kritérií pre výchovu domácich koncert- mer nepočuť... fakt, že v posledných rokoch u nás vznikli ných umelcov. O vyhlásenie Roka slovenskej hudby 2016 som profesionálne súbory sú asnej hudby Quasars sa síce usilovala, ale jeho rozbeh už prene- Ensemble a Melos Ethos Ensemble, ktoré sa Hudobné centrum je garantom výbe- chávam nástupcom. Ke sme organizovali na uvádzanie a spoluprácu so žijúcimi skla- rových konaní pre slovenských umelcov do Rok slovenskej hudby 2006 i Rok Eugena date mi tešia, je oproti nedávnej minulosti Mládežníckeho orchestra Európskej únie Sucho a 2008, podarilo sa nám zvýši záujem obrovská pozitívna zmena. V aka festivalu sa (EUYO). Prečo sa v posledných rokoch ra- o uvádzanie slovenských diel na Slovensku dostali slovenskí skladatelia na program zah- pídne znížila umelecká i technická úroveň i v zahrani í. Takýto záujem je potrebné rani ných súborov, písalo sa o om v medzi- domácich uchádzačov? podnecova systematicky. Slovenská situácia národných publikáciách, na festival prišli aj EUYO kladie vysoké nároky na kvalitu mla- sa s eskou nedá porovnáva . eská hudba minulý rok skladate ské osobnosti ako Péter dých orchestrálnych hrá ov. Tých, ktorí sú je medzinárodným pojmom a pravidelnou Eötvös, Johannes Maria Staud, Helena Tulve, schopní kritériám vyhovie , je na po et od- sú as ou svetových koncertných scén i oper- Nicole Lizée, Vykintas Baltakas, P teris Vas- borných hudobných škôl na Slovensku ve mi ných domov. Rok slovenskej hudby raz za de- ks, Junghae Lee a kórejský Ensemble TIMF, málo. V porovnaní s európskymi krajinami sa rokov to nemôže dobehnú . Na Slovensku ktorí boli v našej krajine po prvý raz. Festival sme spolu s Maltou na úplnom chvoste. Z po- nemáme jasnú stratégiu zahrani nej kultúr- objednal a uviedol desiatky nových diel od zície Hudobného centra sme chceli pomôc nej politiky. Slovenské inštitúty v zahrani í slovenských skladate ov. Melos-Étos má ve ký vytvorením Slovenského mládežníckeho or- v porovnaní s okolitými krajinami živoria. potenciál na alší rozvoj. chestra, ktorý by mladých motivoval a umož- Od jednorazových, akoko vek úspešných po- nil im nadobudnú skúsenosti v orchestrálnej dujatí, nemožno o akáva zázraky. Obrovskou výzvou bolo spoluorgani- hre pod medzinárodným vedením. Zdá sa, že zovanie Svetových dní hudby ISCM 2013. pre túto aktivitu ešte nie sme na Slovensku Ako spätne hodnotíte túto úlohu? pripravení. O ga SMETANOVÁ bola menovaná riadite kou ISCM je najdôležitejšou medzinárodnou orga- Národného hudobného centra na základe kon- nizáciou v oblasti sú asnej hudby a Svetové V rámci vydavateľských aktivít Hudob- kurzu v júli 1999 ministrom Milanom K ažkom. dni hudby sú nie o ako medzinárodné EXPO. ného centra patrí k najvýraznejším edícia Hudobné centrum napojila na medzinárodné Obnovovatelia Slovenskej sekcie ISCM po roku Súborného diela Jána Levoslava Bellu. Aká organizácie a v rámci viacerých aktívne zastupo- 1989 síce snívali o tom, že by sa Svetové dni bola vízia smerom k domácemu či zahra- vala Slovensko (Výkonný výbor Medzinárodnej hudby niekedy mohli uskuto ni aj na Slo- ničnému záujemcovi? spolo nosti pre sú asnú hudbu, Výbor Európskej vensku, ale za vtedajších okolností sa týmto Vydávanie súborného diela Jána Levoslava hudobnej rady, Výbor Európskej konferencie smerom ani len neodvážili vykro i . Po doho- Bellu za alo už NHC. Edícia postupuje pomaly propagátorov novej hudby). V rokoch 2007–2013 vore s rakúskymi partnermi som v roku 2008 aj preto, že na Slovensku je málo špecialistov, bola prezidentkou Medzinárodnej asociácie na stretnutí ISCM vo Vilniuse navrhla Sloven- ktorí sa tejto problematike chcú venova . Na- hudobných centier (IAMIC). V novembri 2015 sko na zorganizovanie Svetových dní hudby priek tomu sme dokon ili rad zväzkov s kom- požiadala ministra kultúry Marka Ma ari a v roku 2013. K nálnemu výsledku viedla dlhá pletnou komornou tvorbou, vrátane nahrávok o uvo nenie z funkcie. a strastiplná cesta. Ale nakoniec sme Svetové na CD nosi och a spracovali sme organovú
20 1–2 | 2016 ROZHOVOR
dobrovolnickou výpomoc v produk ní ob- lasti a to jen na ist projektové bázi. Takže na to ostatní kolem jsem byl sám a ješt jsem k tomu hrál v ansámblu. Myslím, že jsme se s Prague Modern dostali na eské pom ry docela „daleko“ a že jsem se p itom mnohému d ležitému nau il: spolehnout se spolupracovníky, komunikovat na r zných úrovních a v r zných módech i nahlédnout do speci k vedení neziskovky.
Máte už aj nejakú bližšiu predstavu David Danel o rozšírení spolupráce medzi slovenskými „Chtěl bych z HISu udělat generátor dění a českými hudobnými inštitúciami? kolem nové hudby“ Chci vyjít, jak už jsem nazna il, ze zkuše- nosti spolupráce s mými p áteli kolem VENI ACADEMY a Slovenské sekce ISCM, cítím, že jejich koncepce práce se studenty a d tmi Od januára 2016 má pražské Hudební informační středisko (HIS) nového riaditeľa, doteraz je mi blízká a u nás použitelná. Obohacující aktívneho interpreta Davida Danela, ktorý dlhodobo pôsobil v oblasti súčasnej hudby. hudební spolupráci pro m byly dále i pro- V rozhovore pre Hudobný život bližšie porozprával o svojej predstave riadenia inštitúcie, jekty s Milanem Pa ou, Ronaldem Šebestou ktorá je českou obdobou Hudobného centra. i s mými spoluhrá i a kolegy z Ostravské bandy Andrejem Gálem, Františkem Výros- Aká je vaša koncepcia činnosti HISu? súčasnú hudbu a má za sebou spoluprácu tkem, Jozefem Luptákem a dalšími. Úžasné Na čo by ste sa chceli zamerať a čo by sa s viacerými svetovo uznávanými skladateľmi v ci se d jí nap íklad na žilinské Stanici malo zlepšiť? a umelcami. Ktoré z vašich skúseností plánu- Zárie ie i topo ianském Nástupišti 1 12. Když jsem se hlásil ke konkurzu na post edi- jete využiť ako riaditeľ HISu? Jsem nadšený „Kompozi ným laboratóriom“ tele, uv domil jsem si, že je rozdíl, jak vnímám Samotný kontext, ze kterého lov k vždy Mira Tótha a Mariána Zavarského nebo kon- instituci HISu já, coby aktivní hudebník; a jak vychází, je samoz ejm daleko širší. Nechci certním programem ružomberské Galérie ji vnímá i spíše nevnímá širší laická a asto nikdy zapomenout na nádherné zkušenosti udovíta Fully a p ístupem jeho tv rc Petra dokonce i odborná ve ejnost. objevování nové hudby skrze kolegy a p átele Machajdíka a architekta Matúše Biš ana. Vi- Mám pocit, že v mnohém je toto vnímání hudebníky z ansámbl jako MoEns, early dím, že na Slovensku je plno skv lých muzi- dispropor ní. Publikum (pov tšinou jen to re ections, Ostravská banda, Prague Mo- kant , vnímavých student , „nenápadných“ pražské) narazí na festival Contempuls, mu- dern, skrze spousty svých zahrani ních p á- hybatel lokálních kulturních scén. Dalším zikologové u nás i v zahrani í v dí o skv lém tel i student . Jedním ze vzor je mi práce p íkladem budiž t eba festival Bažant Poho- archivu, o HIS Voice, o Czech Music Quarterly, blízkých p átel z Bratislavy: Daniel Matej, da – co bychom za jejich program dali u nás ást publika a tená tvo í vrstva tzv. al- Ivan Šiller, Marián Lejava, Fero Király a další v R. Tolik prostoru pro alternativu a avan- ternativc , kreativc , výtvarník , osobností d lají skv lou práci kolem VENI ACADEMY tgardu zatím nedokáže poskytnout ani Co- operující mezi obory atd., ale HISu jako celek a Slovenské sekce ISCM. Svými aktivitami lours of Ostrava. A samoz ejm , velmi pevn jakoby p esto nebyl navenek dost vid t. Cht l prom ují studentská prost edí i nastave- doufám v sou innost a inspirujíci spolupráci bych pomocí skv lého týmu, který v HIS je, ní poslucha ské obce. Vidím Skandinávii, s Hudobným centrom! trochu rozproudit vzduch i vody naši stále N mecko, Francii i Velkou Británii jako vel- velmi konzervativní vážnohudební scény. mi inspirativní prostory ve sm ru propagace Že u ením se poslouchání „jiné“ hudby se snad a praxe nové hudby. Co se tý e zkušeností David DANEL (1974) po absolvovaní Janá - u íme taky naslouchat „jinak“ i nahlížet sv t praktických, pak rozhodující pro m jsou kovho konzervatória v Ostrave v odbore hra na jinak: celistv ji, subtiln ji, zvídav ji. zkušenosti s vedením Prague Modern. husliach pokra oval v štúdiách na Umelecko- ili pokud bych to te cht l p evést do praxe: Jinak, osobn rád propojuji lidi, rád se nechá- -pedagogickej fakulte Ostravskej univerzity. v HISu bychom m li zm nit prezentaci nave- vám p ekvapovat novým, ale p itom nechci Získal viacero ocenení na domácich sú ažiach nek, p ítomnost mezi odbornými i laickými revolu n pálit mosty tradice a historie, které v hre na husliach a v hre v slá ikovom kvartete. kruhy, aktivitu dovnit eské scény i v i pot ebujeme jako zázemí a referenci své iden- Pôsobil v Janá kovej lharmónii Ostrava, zahrani í. Cht l bych z HISu ud lat generátor tity pro svoji práci a sv j další rozvoj. v Pražskej komornej lharmónii a je stálym d ní kolem nové hudby: „nakopávat“ aktivi- lenom Ostravskej bandy. V roku 2005 založil tu, podsouvat inspiraci, propagovat aktivn Táto pozícia je náročná okrem iného aj fama Q a od roku 2009 je umeleckým vedúcim práci našich skladatel . Na úpln osobní kvôli množstvu administratívnych povin- a huslistom ansámblu Prague Modern, ktorý rovin byl pro m velmi symbolickým hned ností. Ako ste na to pripravený, máte už v roku 2014 získal prestížne ocenenie Coup de první týden mé práce v lednu 2016: b hem v tejto oblasti skúsenosti napríklad z or- Coeur Akadémie Charles Cros za CD Dai Fuji- pár dní „naši komunitu“ opustili Pierre Bou- ganizovania činnosti Prague Modern alebo kura – Pascal Gallois conducts Prague Modern. lez, David Bowie, ale nap . i Anton Srholec. kvarteta fama Q? Na Konzervatóriu Jaroslava Ježka pôsobil ako Mým p áním je spojovat aspekty tzv. vysoké Myslím, že áste n na to p ipravený jsem pedagóg hry na husliach a viole. Je pravidelným kultury a náro né avantgardy s tím, co p i- nap íklad s produkcí samotnou mám lektorom Crescendo Summer Institute of the náší alternativní popkultura s její ob asnou zkušenosti hodn díky r zným koncert m, Arts v Tokaji. So sólovými koncertmi vystúpil provokací. projekt m i festival m, a na manažerské na festivaloch Contempuls Praha, Ve ery novej úrovní práv díky Prague Modern taky ne- hudby v Bratislave, Afyonkarahisar Müsik Fes- V poslednom čase bolo ťažiskom vašej zanedbatelnou. Od p sobení v HIS si slibuji tivali v Turecku a i. práce najmä pôsobenie v ansámbli Prague práv týmové zázemí, které kv li nan ním Modern, súbore, ktorý je už medzinárodne možnostem Prague Modern bylo velmi ome- etablovaný hlavne svojím zameraním na zené a zúžené pov tšinou jen na ob asnou Pripravila Zora ŠIKROVÁ
21 SPRAVODAJSTVO
diska žánrov aj štýlových období. Nadšené Talentovaná umelkyňa publikum vo vypredanej Redute si vyžiadalo až pä prídavkov. Po príhovore organizátora s veľkým srdcom v Bratislave sa réžie koncertu ujala Alexandra, ktorá celé podujatie moderovala. V úvode sa pred- Občianske združenie Sinfonietta Bratislava na sklonku roku 2015 už po tretíkrát stavila Telemannovou Fantáziou . 9 pre zorganizovalo výnimočný umelecko-vzdelávací projekt. Po Julianovi Rachlinovi a Iljovi sólové husle, kde ukázala priezra ne istú Gringoltsovi do Bratislavy zavítala jedna z najlepších huslistiek mladej generácie, intonáciu a kultivovaný, uš achtilý tón Alexandra Soumm. s minimálnym vibratom, korešpondujúci s obdobím vzniku skladby. V Sonáte . 3 Umelecký vedúci Sinfonietty, huslista Pavel Patrik Petráš, Terézia Hledíková, Anabela d mol op. 108 Johannesa Brahmsa barokovú Bogacz ml., prišiel pred dvomi rokmi s ná- Patkolo a Jozef Fupšo zo Slovenska, Dennis nad ah enos vystriedal nosný tón, znelé padom zorganizova majstrovské kurzy Schneiderka z eskej republiky a Darya List vibrato, starostlivo premyslená stavba fráz hudobných osobností svetových mien pre z Rakúska. S potešením môžem skonštato- a romantická závažnos . Alexandra Soumm talentované deti a mladých študentov zo va , že na Slovensku, v esku i v Rakúsku zahrala Brahmsovu sonátu s obrovskou Slovenska, eska a (ako tomu bolo aj tento- sa rodí mladá generácia talentovaných h bkou, v dokonalej súhre s klavírom, ktorý raz) i z Rakúska. Myšlienka, ktorá sa spo- udí i z toho, že Ob ianske združenie je v tomto prípade absolútne rovnocenným iatku zdala by utópiou, sa i v aka MK SR Sinfonietta Bratislava aj prostredníctvom partnerom huslí. a podpore Nadácie VÚB Banky už po tretíkrát stala skuto nos ou. Štrnásteho decembra priletela do Bratislavy francúzska huslistka Alexandra Soumm. Mnohí Bratislav ania (ke že tu ako die a asto vystupovala) si ju pamätajú ako ta- lentované diev atko s obrovskou energiou, ktorá z nej srší dodnes. Svoj talent rozvi- nula okrem iných u uznávaného Borisa Kuschnira vo Viedni a v sú asnosti je vy- h adávanou sólistkou, komornou hrá kou Majstrovské kurzy a napriek svojmu mladému veku už i pe-
Majstrovských kurzov Po prestávke program pokra oval dielami hus ových virtuózov Sergeja Proko eva, Bélu Bartóka a Mauricea prispieva k rozvoju ich Ravela. Pä melódií pre husle a klavír op. 35 talentu. Sergeja Proko eva po ala Alexandra Alexandra Soumm o sebe Soumm hravo a bezstarostne. Pohrávala sa tvrdí, že má rada udí, s farbou tónu, dokázala vystihnú charakter a z jej výu by i hry je melódií. to cíti . Ku každému zo V Rumunských tancoch Bélu Bartóka šiestich študentov pri- a v skladbe Tzigane Mauricea Ravela huslis- stupovala individuálne tka popustila uzdu svojej fantázii a obe die- a po zahratí krátkeho la zahrala s obrovskou energiou, bravúrnou úryvku dokázala okamži- technikou a virtuozitou, za o od nadšeného te vystihnú , o by mohli publika zožala obrovský potlesk a zaslúžené zdokonali , a poukázala standing ovation. Medzi akovnými slova- na prípadné nedostatky. mi a spomienkami z detstva na Bratislavu S hus ami v rukách radila sa Soumm priznala i k tomu, že rovnako oh adom techniky, dyna- (a možno i viac) ako vážnu hudbu po úva aj dagogi kou. Alexandra Soumm si napriek miky, artikulácie, stavby frázy, ale i celko- iné hudobné žánre, napríklad jazz. V jazzo- svojej vy aženosti našla as na majstrov- vého výrazu, spôsobov správneho cvi enia, vom duchu sa preto niesli prvé dva prídavky ské kurzy pre deti a mladých v Bratislave, výberu vhodnej edície notového materiálu i koncertu, z ktorých druhý odohral klaviris- ale trvala i na zorganizovaní bene ného pochopenia skladby ako takej. Mladým štu- ta sám, ke že sa okrem štúdia klasického koncertu. Málokto o nej vie, že založila na- dentom prízvukovala najmä fakt, že každá klavíra venoval i jazzovému klavíru, saxo- dáciu s názvom Esperanz’Arts, ktorá sa ve- skladba rozpráva príbeh, ktorého autorom fónu i aute. Presved ivou interpretáciou nuje charitatívnej a bene nej innosti. je skladate , a poslaním interpreta je tento a zárove vtipnými komentármi huslistky Vyzbieraná suma z bene ného koncertu príbeh nielen prerozpráva posluchá ovi, ale si obaja umelci podmanili bratislavské v Bratislave vo výške 12 730 €, ku ktorej šted- sa dotknú i jeho duše. publikum nato ko, že o alšom pokra ovaní ro prispela i Nadácia VÚB, poputovala na koncertu nebolo pochýb. Posledný z prí- Oddelenie detskej onkológie Detskej fakult- davkov bol naozaj ve kým prekvapením. nej nemocnice s poliklinikou na Kramároch. Recitál Sólistka vstúpila do burácajúcej sály síce Utorkový program Alexandry Soummovej bez huslí, avšak vzápätí chytila do rúk mik- vyvrcholil celove erným recitálom rofón a prekvapenému publiku zaspievala Kurzy v Koncertnej sieni Slovenskej lharmónie. známu Gershwinovu Summertime, ktorou V utorok 15. 12. sa v Moyzesovej sieni za- Spolu so svojím dlhoro ným komorným prítomných doslova ohúrila. Suverénne ali majstrovské kurzy. V takmer plnej spoluhrá om, vynikajúcim francúzskym dokázala, že je všestrannou umelky ou sále sa v priebehu dopoludnia predstavili klaviristom Ismaëlom Margainom, bravúr- a výnimo nému, nezabudnute nému ve eru štyria a popoludní alší dvaja študenti: ne odohrala náro ný program, pestrý z h a- pridala pomyselnú erešni ku na torte.
22 1–2 | 2016 SPRAVODAJSTVO
Ve ernému bene né- mu koncertu vo Ve kom evanjelickom kostole v Bratislave však pred- chádzala ešte jedna milá akcia. Ke že má Alexandra Soumm na- ozaj široké srdce a jed- ným z jej posolstiev je prináša rados z hudby i na miesta, kde radosti ve a nie je, rozhodla sa osobne navštívi Oddelenie detskej on- kológie bratislavskej Detskej fakultnej ne-
Recitál v Redute Na detskej onkológii mocnice a polikliniky na Kramároch. Deti bo- jujúce so zákernou cho- Bene ný koncert ní ú astníci tohtoro ných a minuloro ných robou boli jej návštevou absolútne unesené; Streda sa niesla v duchu benefície. Ranná kurzov: Natalie Kulina, Terézia Hledíková, huslistka im nielen hrala a spievala, ale deti skúška na ve erný bene ný koncert vo Ferdinand Slezák, Natália Nagyová si dokonca mohli vyskúša jej vzácne husle. Ve kom evanjelickom kostole v Bratislave a Lucia Harvanová. Alexandra Soumm zanechala v Bratislave prebehla v uvo nenej a priate skej atmo- Sólistov sprevádzal Komorný orchester rados z hudby, zo života, z pomoci tým, sfére. Na programe boli diela Antonia Sinfonietta Bratislava „junior“, v ktorom ok- ktorí to potrebujú. Talentovaná umelky a Vivaldiho, Arcangela Corelliho a Johanna rem jeho stálych lenov ú inkovali i študenti s ve kým srdcom... Sebastiana Bacha. Konzervatória v Bratislave, Konzervatória V sólových partoch sa okrem Alexandry v Brne a Konzervatória v Nitre. Zahra si po Karolína ZÍVALÍKOVÁ Soummovej a Dalibora Karvaya, jej známe- boku svetovej huslistky bolo bezpochyby pre Autorka je členkou Sinfonietty Bratislava. ho zo štúdií vo Viedni, predstavili aj úspeš- všetkých ú inkujúcich obrovským zážitkom. Fotografie: Ján LUKÁŠ
tancov a spevov folklórnej skupiny Trávnica Rodinné koncerty v Moyzeske zas odhalili tajomstvo, kam sa stratil autor hudby, a ešte nie o viac; klavírna hra Ivana Aké boli za iatky a prvé prejavy hudby? rôzne otázky z oblasti hudobného umenia, Šillera odhalila alšie súvislosti medzi hud- Je hudba len výtvorom loveka? Kam hudba o ktorých doteraz možno ani nerozmýš ali. bou vážnou a udovou. Neofolklorizmus Bélu po as stáro í dospela? Je možné, že už pre- Deti aj dospelí sa stali priamymi ú astníkmi Bartóka uvádza do 20. storo ia, ktoré priná- kro ila svoje vlastné hranice? o majú spolo - „zrodu“ hudby, ktorá v priebehu dejín prešla ša zásadný zvrat v dejinách udstva v podo- né fujara, po íta a vetvi ka stromu? Ako sa rôznymi zmenami až nadobudla sú asnú be elektri kácie. Tá sa významne prenáša orientova v pralese zvukov, ktoré nás v sú as- podobu. Zdanlivo nesúvisiace druhy hudby aj do oblasti hudby; ampli káciou môžeme nosti obklopujú? A kde h ada hranicu medzi sa zrazu stali prejavmi vyvierajúcimi z tej zosilni , nahra a modi kova zvuky z oko- zvukmi a hudbou? Na toto pátranie sa v so- istej podstaty. Tvorivá sila loveka a jeho lia. Majstrom tohto remesla bol John Cage, ktorý tak preniesol zvuky lesa i obýva ky do koncert- ných siení prostredníctvom skladieb Branches a Living Room Music pre ozvu ené predmety, ktoré v Moyze- sovej sieni zazneli v podaní Cluster Ensemble. Zvukmi obklopený divák mal mož- nos zamyslie sa nad otáz- kou: je hudba len výtvorom loveka? Je toto vlastne ešte (foto: Ľ. Baran) vôbec hudba? Pre umocnenie podobných kontemplácií tak botu 12. 12. vydali študenti z Katedry muzi- schopnos objavova a pretvára svet okolo zaznela ešte kompozícia pre zvuky udského kológie Filozo ckej fakulty Univerzity Ko- seba má na svedomí rôznorodos prvkov, tela a improvizovaná interaktívna live elect- menského v Bratislave pod vedením Vladi- ktorá sa vo svete hudby asto javí ako proti- ronics „sú asného arodejníka“ DJ Stroona míra Zvaru, lenovia Cluster Ensemble Ivan kladná. Skrytých súvislostí v otázkach hud- pre zvuky vyludzované de mi v sále. Náu né Šiller a Fero Király, Dalibor Kocián alias DJ by však ponúkol Vladimír Zvara v priebehu podujatie plné súvislostí obalené rúškom Stroon, lenky folklórnej skupiny Trávnica takmer hodiny hne nieko ko. Prvý hudobný tajomna prepájalo zdanlivo neprepojitelné. a fujarista Janko Adamek. Predstavenie tak nástroj v živote, s ktorým sa lovek stretne Prezentovalo hudbu v celej jej šírke a kráse, zapo alo plánovanú vo ného cyklu podujatí ešte pred narodením, je tlkot matkinho srd- hudbu ako fenomén. Bol to hudobno-edu- „Rodinné koncerty v Moyzeske“, ktorý má ca. Niet divu, že prvé hudobné nástroje boli ka ný koncert atraktívny nielen pre detské- za cie formou koncertov pre rodi ov a deti práve bicie, ktoré spolu s udským hlasom ho diváka. interaktívnym spôsobom odpoveda na stáli pri zrode hudby. Krásy slovenských Michal SVORADA
23 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU
angli tine sa dali interpretova ako mno- hovrstvové symboly. Diskontinuita mate- riálu a zárove kontinuita myšlienky boli výrazným kontrastom k nasledujúcemu setu Rakúšana Benzokaia. Ten bol v pra- vom zmysle setom, sledom (ku koncu už takmer nekone ným) navzájom len vo ne súvisiacich skladieb okorenených rituálne deklamovanými textami a v slu kách uza- vretým materiálom. Jeho kvality publikum náležite ocenilo, no bezprostrednejšie reak- cie vzbudil ma arský samorast Új Bála, typ živelného muzikanta, ktorý v surovom prú- de beatu svojho „špinavého techna“ impul- zívne otá al potenciometrami, aby v súlade s bleskovou inšpiráciou na ahoval, ohýbal a inak deformoval zvuky generované jeho NEXT 2015 zariadeniami. Sympatická priamo iaros bola dramaturgicky ideálnym polno ným 16. ročník festivalu pokročilej hudby, zav šením prvého d a. 25.–28. 11., A4, FUGA Bratislava Musica falsa et ficta (foto: B. Grebečí) Štvrtok: na dlhé lakte... Štyri vystúpenia druhého d a festivalu Po presune obecenstva do FUGY sa za ala spájali minimálne dve rty. Prvou bola ten- Streda: z A4 do FUGY isto elektronická as ve era. Matúš Kobol- dencia k širokým oblúkom kontinuálne sa Odkedy sa NEXT rozrástol na štvord ový for- ka (alias Bolka) s Kristínou Karabovou prišli prelievajúceho zvuku. Druhou bola ich nad- mát a prvý ve er sa odohráva v klube FUGA, so zaujímavým konceptom performance, pri rozmerná d žka, atakujúca limity možností stal sa ešte rôznorodejším, spájajúc nielen ktorej sa akoby údermi „kúzelníckych pali- sústredenia sa. A to, že sa ved a seba stretli rozmanité (sub)žánre sú asnej nekomer nej iek“ (na plochy kontaktných mikrofónov) štyri projekty s nezanedbate nou prítomnos- alternatívy, ale aj cie ové skupiny. Príkladom rozoznievali úryvky toho najrôznorodejšieho ou šumových dronov, zážitku ve mi nena- tejto rôznorodosti bol už spomínaný prvý hudobného a zvukového materiálu, vopred pomáhalo. ve er 16. ro níka, ktorému pred štartom vo pripraveného a zre azeného v laptopoch. Ve mi zaujímavá idea stála za projektom FUGE predchádzal mimoriadny koncert v „do- Supereklektická zmes zah ajúca všetko Atom Tone Ji ího Suchánka a Angakoka movskej“ A4. lenovia improviza ného or- možné od socialistického popu po indonéz- Thotha, ktorí sa pokúsili previes výsledky chestra Musica falsa et cta sa pod vedením sky gamelan dávala okolostojacim takmer spektroskopie vybraných prvkov periodic- umeleckého vedúceho Mira Tótha pokúsili neustály prúd dôvodov na smiech, a to nie kej sústavy do zvukovej podoby pomocou vzkriesi Hexenprozesse Martina Burlasa tak bizarným spájaním nespojite ného ako digitálnej a analógovej modulárnej syntézy. (ktorý spoluú inkoval na elektrickej gitare), skôr groteskne prepiatou teatrálnos ou fy- Spektrálne iary sa premietali na plátno, využívajúc pritom stále sa rozrastajúci arze- zickej akcie oboch performerov, rýchlos ou prvok za prvkom odha ovali svoje jemnejšie nál podomácky vyrobených nástrojov. Tie sú alebo zrnitejšie zvukové spek- na oživenie partitúry, ktorú pred 25 rokmi trá, krehké ambientné vlnenie jediný raz uviedlo zoskupenie Transmusic kontinuálne prechádzalo zme- Comp., vhodné priam dokonale. Istým prob- nami a neviem, i by ktoko vek, lémom pri tejto reinkarnácii bola vizuálna hoci aj pri sústredenom po úva- zložka pôvodné „dobové obrázky z obdobia ní, dokázal postrehnú nejaké inkvizície“ sa tvorcovia prirodzene snažili analógie medzi prvkami tej istej aktualizova , a tak sa na plátne objavovali skupiny. Bol to skôr trocha kabi- groteskne spomalené zábery z protestov proti netný preh ad, akási antológia USA a NATO v Bratislave spred nieko kých zvukových stavov, bez vybo e- rokov, tváre niektorých slovenských politikov, ní, bez prudších chemických evokujúc motívy panslavizmu i nostalgie reakcií. za komunistickou érou. Približne od polovice Prudkos ur ite nechýbala však už videoprojekcia nepokra ovala, ostala K. Karabová (foto: archív) basgitaristovi Jamesovi Wel- vydarená dirigovaná improvizácia s mimo- burnovi a jeho nórskemu spo- riadne kreatívne zostavenými aj využitými a tempom ich improvizácie. Ironizujúca luhrá ovi na bicích Bragemu Tørmænenovi, zdrojmi netradi ných zvukov, suita zaujíma- postmoderná hravos v jednej z jej extrém- ktorí odohrali zopár energických ísiel vých a z hudobného h adiska ve mi ú inných nych, no pritom zábavných polôh. podporených tvrdým a presným metalovým epizód (vrcholom bol frenetický pochod na- Zvyšné tri performance mali viac-menej bubnovaním a masívnou dávkou hlukového sledujúci po sugestívnej ploche „vokálneho charakter dídžejských setov, hoci vzájomne podkladu. Mám pocit, že práve v aka nemu ambientu“). Myšlienková pointa však v pod- ve mi odlišných. Vyslovene intelektuál- sa aj pri virtuozite oboch hrá ov a rytmickej state unikla. Omnoho jasnejšie itate nou sa ne pôsobil set po ského umelca Daniela i tempovej rozmanitosti (iniciatíva asto vy- stala až pri repríze predstavenia na koncerte Bro eka, vystupujúceho pod pseudonymom chádzala práve zo strany bubeníka) postup- Albrechtiny venovanom jubileu Martina Bur- Czarny Latawiec. Ve ký oblúk, v ktorom ne zlievala s prevažne neinštrumentálnym lasa (1. 12.), omu napomohol autorov sprie- bol každý aspekt zvukovej syntézy pod prí- zvyškom programu ve era a po istom ase vodný text. A na tých, ktorí tam dielo zažili po snou kontrolou; „citáty“ organového zvuku za ala nudi . Podobný problém som vnímal prvýkrát, muselo zaú inkova šokujúco... i hovoru starého muža v „emigrantskej“ aj pri nasledujúcom prúde „infantilného
24 1–2 | 2016 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU
disca“ projektu Wilhelm Bras Poliaka Paw- tomto nástroji. Koncert som, žia , nemohol potom von z koncertnej sály, mimo budovy, a Kulczy ského podporeného výdatným vidie naživo, no z reakcií divákov a z video- až skon ili na chodníku pred budovou YMCA. používaním parostroja a stroboskopickým záznamu je zrejmé, že to bol jeden z vrcho- Úplne odlišnú koncepciu predstavil iránsky blikaním. Nemožno mu uprie kreativitu, lov festivalu. Zaujímavé bolo aj zoskupenie skladate elektronickej hudby Ata Ebtekar pod pokia ide o pestros a „š avnatos “ zvukov S.L.Á.T.U.R. Islan ania priniesli na tohtoro ný názvom Sote. Po as svojej 20-ro nej kariéry a sympatické prvky toho, o by sa dalo na- NEXT kus experimentálnej naivity a humo- prešiel rôznymi fázami tvorby cez temný zva postmodernou hravos ou s jemne iro- ru, ktorý bol ve kým diváckym úspechom. ambient až po hardcore elektroniku s jem- nizujúcim podtextom. Ni proti chyt avým Východiskom ich vystúpenia boli gra cké ne orientálnou rytmikou a melodikou. Jeho tane ným beatom a bláznivým „osembito- hlavnou ideou je elektronická vým“ melodickým linkám napokon, mlad- hudba tvorená nekonven ným šie vrstvy publika z nich mali náramnú ra- používaním softvérových oscilá- dos , no sú as ou hry musí by aj umenie torov, ktorých parametre naživo v pravý as skon i . ovláda prostredníctvom midi Vrcholom ve era mali pod a o akávania by kontrolérov. Na festivale ponú- britskí Nurse With Wound, kvarteto okolo kol masívnu basovú elektroniku Stevena Stapletona. Ak niekoho prilákalo s agresívne nepravidelnou ryt- práve jeho meno, mohol by prekvapený mikou a osobitne rezavými synt- absolútnou prevahou statického, rituálne- hovými glissandami. O skvelú ho ambientu, ktorého najzaujímavejšou videoprojekciu sa postaral Boris as ou bol krásny a prepracovaný vizuál. Vitázek, známejší pod menom Atmosférou sa projekt približoval úvodnej Stix. S Ebtekarom sa stretli až atomárnej spektroskopii, aj ke bol jedno- A. Gál a U. Kanngiesser (foto: J. Makróczy) priamo na festivale, no svoju tvorbu si vzájomne vymenili a animované partitúry, nieko ko týžd ov vopred. Projekcia pozostáva- ktoré hrali na rôznych la z futuristicko-industriálneho 3D prostredia vlastnoru ne zhotove- alternatívnej reality, pripomínajúca obývacie ných alebo upravených priestory, v ktorých sa v rôznych polohách nástrojoch, nájdených objavovala podoba humanoida. Pohyby ani- objektoch, ale tiež na mácie opisovali znejúcu hudbu cez frekven - pianíne i na a lapto- ný senzor. Navyše, Stix naživo improvizoval poch. Vä šina parti- s ur itými parametrami animácie, akými boli túr sa objavila aj na napríklad priestorové pohyby kamery a náso- premietacom plátne. benie predmetov. Výsledkom bola dokonalá Kreatívny dadaistický fúzia progresívnej elektroniky a surrealistic- koncept animácií ob- kej animácie. sahoval najrôznejšie formy pohybu ur itých Nurse With Wound (foto: B. Grebečí) predmetov a obrazcov, Sobota: nové dimenzie hudby pod a ktorých šestica v priestore zna ne „inštrumentálnejší“. A ani jemu lenov ansámblu hrala. Každá skladba v sebe Posledný festivalový de za al poobedným nechýbali „citátové intermezzá“, napríklad niesla viac-menej daný princíp tvorby tónu, proramom workshopom hudobníkov z ko- jasne identi kovate né úryvky Bartókových ktorý sa interpreti snažili dodrža . Humorné lektívu S.L.Á.T.U.R. Témou bola islandská Rumunských tancov v „odcudzenom“ (cimba- momenty nastávali pri ne akaných zvu- experimentálna scéna, gra cké partitúry lovom?) zvukovom háve, vynárajúce sa z v n kových a vizuálnych prepojeniach a z per- a animácie. Celý ansámbel pozostáva z pätnás- ruchového kontinua. Namiesto irónie z nich vanula silná nostalgia, v mojom prípade ešte viac umoc ujúca pocit, že všetko už bolo povedané a dnes sa len „prevára“, alebo v najlepšom prípade kultivuje a zdokona uje to, o sa objavilo v minulosti. Zvyšné dva dni festivalu ma ale, naš astie, dokázali pre- sved i o opaku... Robert KOLÁŘ
S.L.Á.T.U.R., odchod zo scény S.L.Á.T.U.R., vyšetrovanie pianína (foto: J. Makróczy) Piatok: od islandskej recesie po iránsku elektroniku formance, v ktorej hranice medzi recesiou tich lenov, do Bratislavy však pricestovali iba Piatková paleta vystúpení bola pestrá: Gerg a umeleckým prejavom neboli celkom jasne šiesti. Vä šina z nich sú skladatelia, progra- Kováts a jeho interaktívna zvuková inštalá- stanovené. Zaujímavou bola závere ná sklad- mátori a vizuálni umelci. Animované partitúry cia Improulette pre náhodných hrá ov, isto ba, v ktorej si posluchá i sami vytvárali vý- prinášajú odlišný princíp „ ítania“ hudby ako akustické duo Andrej Gál Ute Kanngiesser sledný zvuk. Po rozdaní plastových pohárov, tradi né noty, pohyblivé obrazce poskytujú a ich violon elové improvizácie, islandský ktoré si mal každý priloži k ušiam, sa pustil iný druh informácie pre interpreta a je vhod- experimentálny kolektív S.L.Á.T.U.R. a na ko- zvukový šum a pod a animovaného grafu ný v experimentálnej hudbe, zameranej viac niec Ata Ebtekar so svojím elektronickým pro- mohol „ ltrova “ objem po utého zvuku. Bi- sonoristicky. Náro né rytmické štruktúry sa jektom Sote. zarne interaktívny koncert Islan ania zakon- dajú zahra pod a pohyblivých objektov omno- Spolupráca Andreja Gála s nemeckou vio- ili ne akaným odchodom zo sály. Skupina ho ahšie ako z nôt, obzvláš ak sa má docieli lon elistkou Ute Kanngiesserovou vytvorila niesla dlhú plastovú hadicu, cez ktorú „sy al“ presnos pri ansámblovej súhre. Po úvodnej atraktívne duo dvoch špi kových hrá ov na jeden z lenov, a prešli pomedzi publikum, debate a viacerých zaujímavých ukážkach ani-
25 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU
movaných partitúr a videopartitúr sa ú astníci priestorová improvizácia Thomasa Lehna Thomas Lehn & Marcus Schmickler pri- pustili do hrania. Skladba s názvom Stoned a Marcusa Schmicklera a elektronický umelec niesli priestorovú zvukovú performance plnú Tennis pozostávala zo záznamu tenisového Lorenzo Senni. sounddesignerských glitchov, noisov a live zápasu a úlohou bolo vytvori zvukový sprievod Pomerne dobre známy eský kolektív Gurun improvizácie. Zaujímavé zvukové prostredie k úderom a pohybom na kurte pomocou ná- Gurun preskúmal vo svojom sete doposia vytvorilo šes reproduktorov rozmiestnených strojov z Orffovho inštrumentára. alšia sklad- neznáme zvukové zákutia elektroakustickej po sále, pri om každý z nich bol napájaný sa- ba pozostávala z trojuholníkových obrazcov, hudby. Nové dimenzie tak boli skvelým otvo- mostatným signálom, ím vznikal priestorový rením posledného festivalové- efekt. Posluchá i sa sústredili okolo interpre- ho ve era. tov a vychutnávali si synthové vlny a basové Kathy Alberici, hrá ka na frekvencie, „lietajúce“ okolo nich. Kto si skúsil elektrických husliach v sú- ahnú na pódium, zažil neplánovanú pridanú asnosti pôsobiaca v Berlíne, hodnotu v podobe vibrácií prechádzajúcich predstavila svoj projekt Bocca celým telom... Al Lupo. Jej sólový set bol plný Záver festivalu patril (ako už tradi ne) elek- experimentovania s efektmi tronickej hudbe. Lorenzo Senni ponúkol svoj a loopovania hus ových melo- netradi ný tane ný dídžejský set. Minima- dických vrstiev plných napätia listické syntetické arpeggiá, ktoré by v bežnej a melanchólie. Pomocou efek- tane nej hudbe vygradovali do extatického tov prebádala priestor medzi dropu, však u Senniho neustále „gradovali“ noisom, éterickými zvukovými do úplného utíšenia. Vo svojej hudbe vyprepa- plochami a drone music. Atmo- roval typické grada né úseky tane nej hudby Sote a animácie B. Vitázka (foto: J. Makróczy) sférické plochy striedali basové bez rytmu, po ktorých zvy ajne prichádza vlny, ktoré doslova vyrážali pulzujúci rytmus „kopákov“, a postavil svoj pod a ktorých každý hral osobitým spôsobom dych. Melodické motívy na hranici lmovej set kompletne iba na týchto momentoch. na plastových f ašiach uviazaných na šnúrke. hudby a abstraktnej improvizácie vytvárali Hudba akoby putovala z neznáma do stratena V závere nej asti prišlo aj na programovací ucelený koncept, ktorý ku koncu svojho vystú- bez uvo ujúcej katarzie rytmu. Dokonale sa softvér animácií v Puredata a Java script. Skve- penia priviedla ku granulácii a postupne k to- pohral s magickou silou repetitívnosti a ku lý workshop privanul svieži islandský vánok tálnej deštrukcii zvuku. Koncert sprevádzala koncu stišoval svoj „grada ný“ úsek tak dlho, neviazanej kreativity, ktorú mohla h stka skvelá projekcia vizuálneho umelca Federica že nebolo po u už žiaden zvuk a obecenstvo ú astníkov naplno vstreba . Nittiho. Ten zo živých kamerových záberov v sále ostalo potichu ako zhypnotizované Po worskhope pokra oval ve erný program: vytváral synestetický priestor plný farieb a ob- – až do zániku posledného decibelu... Gurun Gurun, huslistka Kathy Alberici, rysov pohybujúcej sa performerky. Tibor FELEDI
chutí. Najmä v druhej zvolenej asti basový Hudba dneška v SNG: register akordeónu prinášal zmiešané pocity (v dobrom zmysle slova) – smia sa i plaka ? BEFORE & AFTER SILENCE 9 Tragicko-groteskný vz ah pravej a avej ruky akoby predznamenal skladbu pre dve tuby, Už sme si zvykli na kontrapunkt nového ktorá mala prís takmer na záver koncertu priestoru pre koncerty Hudby dneška v SNG, po Matejovej LWM. Music no. 3. pre dvoje huslí plného starobylých malieb, oltárov a sôch, (B. Pavlovi ová, Rozália Tomášková), zvuko- a hudby, ktorá tam pravidelne zaznieva. Kon- vom intermezze Matejovho CAravenGE a Triu cert v stredu 9. 12. bol zo série BEFORE AND Pedra Rebela pre tri ubovo né nástroje (akor- AFTER SILENCE, „ktorú VENI ensemble realizuje deón – M. Osadský, klarinet – Ronald Šebesta, v rôznych obmenách od roku 2003 a ktorá je el. gitara – M. Matejka). motivovaná uvádza hudbu v kontexte rezonu- O akávaný vrchol ve era – Matejova LWM. júcom s tradi ným orientálnym ponímaním Music no. 3 pre dve tuby (Dominik Kobul- umenia ako prostriedku na utíšenie našej mysle nický, Pavol Poliak) – prišiel tak, ako som ho a srdca a ich uspôsobenie na vnímanie božských D. Matej, D. Kobulnický a P. Poliak (foto: J. Beráts) ne akal (i ke som krátko pred koncertom vplyvov,“ píše v sprievodnom bulletine Daniel videl partitúru). Zvuky podobné budhistickým Matej. Hlavným inšpirátorom aktuálneho kon- No. 4 Daniela Mateja, aby sa postupne zmenili bubienkom spolu s prefukovaním pôsobili certu bol John Cage. na sled súzvukov, ktoré boli rovnako upokoju- nadprirodzene, rozjímavo, dráždili k úžasu. „To už za alo?“ pýtala sa ma kamarátka, rea- júce ako naliehavé. Do skladby sa plynule zapojili klarinety, dvoje gujúc na prvé zvuky kompozície Daniela Ma- Závere ná ve ká septima akordeonistov, sedia- huslí aj akordeóny. Až vtedy prišiel skuto ný teja CAravenGE pre CD prehráva . Ambientné cich pod tvárou Krista vyrezanou z dreva na vrchol koncertu: LWM no. 1 – 4. Tuby pokra o- zvuky lesa vytvárali kulisu pre mužské sólo iernom plátne, mala silnú emóciu. Po Sonáte vali vo svojich „patternoch“ a ostatné nástroje (zrejme postproduk ne upravené procesom pre husle sólo Erwina Schulhoffa, s ktorou sa pridali tie svoje. Hudba jednoducho znela, pitch modulation). Meditatívnu chví u vystrie- stato ne popasovala Blanka Pavlovi ová a ktorej prišla, zavanula, odišla… dal hardrockovo-industriálny „náklad“ brutál- druhá as bola svojím materiálom kontrastná Nemal to by pod a slov v bulletine kla- nych riffov elektrickej gitary (Michal Matejka), nielen vo i tým okrajovým, ale vlastne aj vo i sický koncert, na ktorom diváci „odmenia“ prechádzajúci do deštruktívneho „obsluhova- zvyšku koncertu, sa zo zadnej asti sály zrazu interpretov za výkon, rozhodnú v zmysle „pá i nia“ nástroja, po as ktorého praskali struny ozvali dva klarinety (Bra o Dugovi , Martina – nepá i“. Usporiadatelia chceli, aby bola a mal som pocit, že namiesto jednej gitary hrá Lišková) v Matejovej LWM. Music no. 1. Tá upoko- v centre hudba sama a naše božské pocity. celý tím Johna Zorna... jila atmosféru dlhými tónmi, no nik ešte netušil, Napriek tomu boli odmenení vrúcnym po- Vzápätí potichu nastúpili dva tóny dvoch akor- o sa chystá. tleskom a všetkým sa to „pá ilo“. Cage by bol deónov (Milan Osadský, Michal Ochodnický) Milan Osadský namiešal v diele Mauricia spokojný. v skladbe Little William Machine (LWM). Music Kagela Rrrrr… pre akordeón dobrý pomer Ján TKÁČ
26 1–2 | 2016 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU
Koncerty svojou dramaturgiou často Hudba u Fullu reagujú na aktuálne hudobné aj spoločen- ské dianie – napríklad uvádzaním skladieb Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku sa vyprofilovala na miesto, kde najaktívnejší kon- k výročiam skladateľov, nasvietením sály certní umelci prevažne zo Slovenska často uvádzajú svoj ťažiskový repertoár. Cyklus ko- francúzskou trikolórou po novembrových morných koncertov Hudba u Fullu má za sebou sedem úspešných ročníkov. O jeho histórii útokoch v Paríži či uctením si pamiatky de- a plánoch do budúcnosti hovorí jeho spoluzakladateľ a dramaturg Peter Machajdík. portovaných Židov z Ružomberka. S akou spätnou väzbou ste sa stretli, čo sa týka náv- S akou ambíciou ste začínali usporadú- Na základe čoho zostavujete program števníkov, ale aj umelcov? vať koncerty v Ružomberku a do akej miery koncertov? Máte pocit, že realizácia netra- Cyklus Hudba u Fullu sa snaží citlivo reagova sa vám ju už podarilo naplniť? dičných programov práve v menších mestách na dianie v spolo nosti, a to nielen na Sloven- Cyklus komorných koncertov s názvom je v niečom výhodnejšia, ako keď sa táto čin- sku, ale aj v iných astiach sveta. Podujatia Hudba u Fullu, ažiskovo zameraný na nosť sústreďuje len na jej ustálené centrá? ob ianskeho združenia Simach Art však jed- prezentáciu artici álnej hudby 20. a 21. sto- Na jednej strane sú to atraktívne ponuky nozna ne odsudzujú násilie, teror, xenofóbiu ro ia, vznikol úplne náhodne a v podstate od samotných interpretov, na strane dru- a zasadzujú sa za toleranciu a porozumenie. bez akýchko vek ambícií. Jeho prvým podu- hej záujem lenov ob ianskeho združenia Každoro ne v polovici decembra sa konajú jatiam spred siedmich rokov predchádzalo Simach Art, organizátora podujatia, impor- koncerty na pamiatku Tomáša Munka a všet- rovnako náhodné stretnutie v centre Ru- tova do Ružomberka zaujímavé projekty kých Židov deportovaných z Ružomberka. Ich žomberka s tamojším mladým architektom, s významnými predstavite mi domáceho snahou je nielen priblíži posluchá om tvorbu nadšencom umenia a hudby akéhoko vek interpreta ného umenia. Z celej tejto hry židovských skladate ov, ale predovšetkým obdobia a štýlu, Matúšom Biš anom. Bola náhod by mal možno rados aj John Cage, zauja jasný postoj vo i tým, ktorí ešte aj to viac-menej jeho iniciatíva, ktorá viedla ktorého tvorbu v rámci cyklu uviedol a vy- dnes uctievajú ideológiu Slovenského štátu k usporiadaniu prvých koncertov v tomto nikajúco interpretoval Cluster Ensemble z obdobia rokov 1939 1945, prípadne považujú liptovskom meste ku. Ja ako Neružom- pod vedením Ivana Šillera pred štyrmi rok- holokaust za vymyslený. Reakcia publika ber an žijúci v zahrani í, som sa podujal mi. Takto sa za posledné roky mohli Ru- i samotných umelcov pri všetkých takýchto pomôc pri dramaturgii koncertov a oslo- žomber ania zoznámi s vynikajúcimi sú- koncertoch je pozitívna. Pred tromi rokmi na vovaní priate ov hudobníkov. Spo iatku bormi a hudobníkmi, akými sú napríklad om ú inkoval Slovenský komorný orchester pod vedením Ewalda Danela a uvie- dol okrem iného aj moju skladbu Ako vietor v dunách, inšpirovanú vý- znamným izraelským poetom, bra- tislavským rodákom Tuviom Rüb- nerom. Predvlani mali posluchá i husiu kožu pri Chasidských pies ach v interpretácii Rabiho Barucha My- ersa, Jozefa Luptáka, Borisa Lenka a Miloša Valenta. Minulý september sa koncert po prvýkrát konal v ru- žomberskej synagóge. Jeho aktérom bol Mucha Quartet.
Čo plánujete v rámci tohto cyklu komorných koncertov v bu- dúcnosti? Na rok 2016 je naplánovaných 6–7 koncertov, ktorých dramaturgia a rozsah závisia najmä od nan nej pomoci Fondu na podporu umenia, Cluster Ensemble - Music with Changing Parts Ph. Glassa Hudobného fondu, SOZA, mesta Ru- žomberok a sná aj sponzorských som nepredpokladal, že by sa z pár dobre Boris Lenko, Milan Pa a, SKO Bohdana darov od miestnych podnikate ov. Pokia ide mienených kultúrnych akcií vykryštalizo- Warchala, VENI ACADEMY, Quasars Ensem- o samotnú dramaturgiu, mali by v Ružomber- val cyklus koncertov, ktorý sa stane neod- ble, Prague Modern, Jozef Lupták, Eugen ku v tomto roku vystúpi Mucha Quartet s kla- myslite nou sú as ou hudobného života na Prochác, Jordana Palovi ová, Fero Király, viristkou Zuzanou Biš ákovou, eskoslovenské Slovensku a na ktorom bude pred pravidelne Ondrej Veselý, Transmusic Comp. s Mila- komorné duo, Milan Pa a a Boris Lenko. S al- plnou sálou ú inkova takmer celá špi ka nom Adam iakom, Ronald Šebesta, Miki šími interpretmi dola ujeme termíny a prog- domáceho interpreta ného umenia i s nie- Skuta, Peter Katina, Adriana Antalová, trio ram. Okrem toho sa plánuje rozšírenie za atej ko kými zahrani nými hos ami. Osobne ma NE:BO:DAJ a mnohí alší. spolupráce so ZUŠ udovíta Fullu, kde peda- ve mi teší, že sa posluchá i v aka našim Výhodu prezentovania menej konven ných gógovia od minulej jesene poskytujú a skvele koncertom mohli oboznámi s tvorbou Ste- akcií v menších mestách poci ujem v hlade pripravujú mladé talenty ako „predskokanov“. va Reicha, Karlheinza Stockhausena, Arva po kultúre a istom druhu zvedavosti oby- Mojím osobným plánom do budúcna je rozšíri Pärta, Iannisa Xenakisa, Alfreda Schnittke- vate stva týchto miest. Nemusí to však by Hudbu u Fullu aj o prezentácie multimediál- ho, Michaela Gordona, Louisa Andriessena, pravidlom. Vo ve kých mestách, v ktorých nych projektov, soundartových po inov, prí- Gavina Bryarsa, Philipa Glassa, Valentina som strávil vä šinu života a v ktorých den- padne zakomponovanie sú asného tanca do Silvestrova alebo domácich tvorcov Vladimí- ne paralelne prebieha nieko ko kvalitných niektorých koncertov. ra Godára, Martina Burlasa, Petra Zagara, kultúrnych podujatí, sa lovek asto stretáva Pripravila Zora ŠIKROVÁ Daniela Mateja a Petra Grolla. s akousi vnútornou presýtenos ou. Fotografie: Pavol MIČÁŇ
27 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU
SOUND ART ATELIER KOŠICE Otvorený ateliér zvukového umenia & SOUND ART LAB
Prezentácia projektu Geometria v Tabačke Kulturfabrik
V roku 2015 vznikol na pôde Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach nový na Slovensku celkom nový predmet a ani otvorený ateliér zameraný na zvukové umenie, tzv. soundart. Zahraničné umelecké vä šina študentov umeleckých škôl o tomto akadémie ho majú ako súčasť študijného programu už dlhšie, na Slovensku sa však druhu umenia príliš ve a nevie, úvodné stret- takáto možnosť objavuje po prvýkrát. Peter Machajdík, jeden z hlavných iniciátorov tejto nutia so študentmi pozostávali z oboznamo- činnosti, predstavuje v rozhovore ambície projektu, spôsoby začlenenia sa do kultúrneho vania sa s možnos ami a formami soundartu, diania, ako aj možnosti uplatnenia študentov. jeho históriou a kontextom v rámci umenia 20. a 21. storo ia, pre- sahmi do iných druhov PripravilaPripravila ZoraZora ŠŠIKROVÁIKROVÁ umenia a do oblasti Fotografie: KKatarínaatarína HHUDAČINOVÁUDAČINOVÁ architektúry, ekológie, psychológie, dizajnu Čo viedlo k realizácii idey ateliéru a environmentalistiky. zvukového umenia na Fakulte umení Spo iatku sme spolu Technickej univerzity v Košiciach, v čom s iniciátorom ateliéru iniciátori pociťovali potrebu tohto odboru zvukového umenia na Slovensku? Zby kom Prokopom Myšlienka vzniku ateliéru zvukového ume- študentom premietali nia ako sú asti eduka ného procesu umelec- videá, v aka ktorým kého školstva na Slovensku sa zrodila za iat- sa mali možnos kom 90. rokov minulého storo ia, kedy Juraj oboznámi napríklad Bartusz spolu s Vladimírom Popovi om, Mi- s tvorbou Luigiho Rus- lanom Adam iakom a Zby kom Prokopom Príprava prezentácie projektu Geometria sola, Edgarda Varèsa, iniciovali založenie Katedry slobodnej krea- Johna Cagea, Harryho tivity na VŠVU v Bratislave, ktorého sú as ou ním zvuku a vizuality. V aka ve kému úsiliu Partcha, s konkrétnou hudbou, predstavite mi malo by aj zvukové umenie soundart. Zá- sa ho podarilo zrealizova až v roku 2013 hnutí Fluxus a Dada, po u zvuky nástrojov mer sa, žia , nepodarilo uskuto ni . Profesor a formou otvoreného ateliéru za al pôsobi ako intonarumori, theremin, Martenoto- Bartusz v rámci Katedry sochárstva založil až v akademickom roku 2015/2016. ve vlny a pod. Takisto sme viedli diskusie a v rokoch 1990 1999 viedol Ateliér slobodnej o sú asnom umení, predovšetkým o tom, o kreativity, v ktorom sa prepájali klasické Od akademického roku 2015/2016 sa dovtedy ve mi nepoznali – teda o mediálnom umelecké formy s novými médiami. Od roku tu môžu študenti venovať vnímaniu zvuku umení, zah ajúcom aj soundart. Ukazovali 1989 taktiež vznikala myšlienka založi v Ko- v priestore, zvukovým inštaláciám a skulptú- sme študentom práce Nam June Paika, Pauli- šiciach samostatnú vysokú školu: Akadémiu ram, prípadne vytvárať zvukové prostredia, ne Oliveros, Takehisa Kosugiho, Nicolasa Col- umení, ktorej iniciátormi boli okrem iných tzv. soundscapes. Ako by ste bližšie popísali linsa, Susan Philipsz, Christiana Marclayho, aj Juraj Bartusz so Zby kom Prokopom. túto činnosť, ako účastníkom predkladáte Andresa Bossharda a alších, o bolo pod a Zámer sa však opä nepodarilo realizova , rôzne koncepty práce? nás pre mnohých ve mi osožné a inšpiratív- a preto sa za ali h ada možnosti za lenenia Historicky prvý semester, ktorý za al v sep- ne. Postupom asu bolo vidno, ako sa u vä - umeleckej fakulty do nejakej už existujúcej tembri 2015, mal z môjho uhla poh adu za šiny ú astníkov ateliéru menilo vnímanie vysokej školy. Túto myšlienku podporila úlohu predovšetkým zasadenie existencie umeleckého diela, v našom prípade zvuko- Technická univerzita v Košiciach, na pôde zvukového umenia – soundartu do povedomia vého. Za ali intenzívnejšie vníma priestor, ktorej vznikla v roku 1998 Fakulta umení študentov Fakulty umení. Išlo o takzvaný ot- formu a stavbu zvuku, o zárove obohatilo s katedrami výtvarných umení a intermédií, vorený ateliér, do ktorého sa mohli prihlási aj vizuálne vnemy v ich isto výtvarných prá- architektúry a dizajnu. Hne od za iatku študenti rôznych študijných odborov – ma- cach, ktoré realizovali v rámci praktických fungovania tejto fakulty a Katedry výtvar- liari, gra ci, architekti, dizajnéri, sochári úloh a cvi ení. Popritom vznikli aj spolo né ných umení a intermédií bol záujem o vytvo- a novomedialisti. Ke že je to v rámci vysoko- realizácie, ktoré následne odprezentovali na renie ateliéru, ktorý by sa zaoberal prepája- školského umeleckého eduka ného systému rôznych verejných podujatiach.
28 1–2 | 2016 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU
Spolu so zvukovým ateliérom valu SOUND CITY DAYS nejasná, s kolegami chceme predís tomu, aby si udia zamie ali vznikla za účelom bližšej spolupráce Jurajom Bartuszom, Zby kom Prokopom pojem arti ciálnej hudby so zvukovým ume- s Elektrotechnickou fakultou TUKE aj a alšími zanietencami plánujem v bu- ním. Práve mladí udia by mali by tými, myšlienka tzv. SOUND ART LABu. dúcnosti prezentova soundart na rôznych ktorí dostanú tie najlepšie informácie o rôz- O akú spoluprácu presne ide? podujatiach, podporujúcich aktuálne ten- nych druhoch umenia a presahoch medzi SOUND ART LAB je myšlienka, ktorú už dlhšiu dencie v umení. Jedným z nich je napríklad nimi, o zmysle dosahu umenia na kvalitu iniciuje dobu Zbyn k Prokop. Zmyslom je festival multimediálneho umenia Genius nášho života a na životné prostredie. Kvalita založenie pracoviska, slúžiaceho k spolupráci loci v Levo i, ktorý už nieko ko rokov vytvára takýchto informácií vedie k rozšíreniu obzo- medzi umelcami a neumelcami. Prednášali priestor na uvádzanie projektov z oblasti ru a dokáže by jedným z dôležitých faktorov by tam nielen pedagógovia z Elektrotechnic- zvukového umenia, video-artu, sú asného vedomia a inšpirácie umelca. Ve mi by ma kej fakulty, prípadne iných fakúlt pre štu- tanca, performance a literatúry. Okrem toho potešilo, keby sú asný systém školstva na dentov Fakulty umení, ale aj prizvaní lektori, je mojou intenciou ako pedagóga umelecky Slovensku umož oval za lenenie výu by
Z. Prokop, J. Bartusz a P. Machajdik Zvuková kompozícia študentov v Campus Gallery soundartoví umelci zo Slovenska i zo zahra- orientovanej fakulty pomáha pri h adaní soundartu a jemu podobných sú asných ni ia. Dvere do SOUND ART LABu by boli otvo- možností za lenenia prác študentov do druhov umenia do u ebných osnov, a keby rené každému záujemcovi v rámci univerzity. umeleckého života na Slovensku i v zahra- samotní pedagógovia boli nie omu takému Týmto spolo ným úsilím a spoluprácou me- ni í a zárove vycibri zmysel za ínajúcich naklonení a boli na pripravení. Pokia ide dzi Fakultou umení a ostatnými fakultami umelcov aj pre kultúrny manažment, ktorý o samotný Ateliér zvukového umenia na by sa zvidite ovala celá škola, a to nielen má na Slovensku v mnohých oblastiach ešte Fakulte umení v Košiciach, v budúcnosti na Slovensku, ale hlavne v zahrani í, kde by stále obrovské medzery. bude pokra ova formou predmetu a prak- iniciátori SOUND ART LABu chceli prezentova tických cvi ení, ktoré budú zastrešené prof. výsledky spolupráce medzi umelcami a tech- Medzi zamerania ateliéru patria aj Jurajom Bartuszom a prof. Petrom Rónaiom. nikmi a prizýva na spoluprácu alšie univer- presahy do oblasti architektúry, ekológie, Prípadní záujemcovia získajú informácie aj zity zo sveta. Podobné inštitúcie v zahrani í psychológie, dizajnu a environmentalistiky. cez webovú stránku http://soundart-atelier. fungujú už dávno a majú za sebou celý rad Čo sa už v spojení s týmito odbormi podarilo weebly.com. závideniahodných výsledkov. zrealizovať, akým spôsobom sú tieto smery začlenené do aktivít ateliéru? Širšia verejnosť mohla prísť do kontaktu Snahou ateliéru soundartu je oboznamova Peter MACHAJDÍK (1961) je slovenský skla- so soundartom hlavne prostredníctvom me- študentov s presahmi hudby, zvukového date , pedagóg a organizátor. Od roku 1992 dzinárodného festivalu SOUND CITY DAYS. umenia a zvuku ako takého do rôznych sfér žije v Berlíne, kam prišiel ako hos a štipendista Aké sú ďalšie možnosti prezentácie v tejto života, iže aj do vami na rtnutých oblastí. Berliner Künstlerprogramm des DAAD. Koncom oblasti? Málokto si uvedomuje, že zvuk má svoju 80. rokov stál pri zrode súboru Transmusic Comp. Festival SOUND CITY DAYS vznikol v súvislos- architektúru, dizajn, že vplýva a pôsobí na a Spolo nosti pre nekonven nú hudbu (SNEH). ti s projektom Košice Európske hlavné mes- naše vedomie a emócie, že dokáže ma dosah Od roku 1999 bol reziden ným skladate om to kultúry 2013. Na spoluprácu ma oslovil na životné prostredie, v ktorom sa denno- viacerých inštitúcií, akými sú nadácia Künstler- vtedajší umelecký riadite Vladimír Beskid. denne ocitáme. Aj o týchto veciach chceme haus Wiepersdorf, asociácia Künstlerhäuser Stal som sa dramaturgom spomínaného diskutova so študentmi ateliéru a vytvára Worpswede, Künstlerhaus Lukas v meste Ahren- festivalu a v prípade, že ma terajšie vedenie s nimi postupne projekty, ktoré by sa dotýkali hoop. V roku 2005 získal Cenu Jána Levoslava K13 požiada o spoluprácu, rád znovu pomô- dôležitých tém dnešnej doby. Myslie si, že Bellu, v roku 2011 štipendium Medzinárodného žem pri koncipovaní programu. Mám však zvuk, hudba a umenie stoja mimo ekológie, vyšehradského fondu v Prahe. Jeho tvorba bola pocit, že odchodom pána Beskida, ktorý toto psychológie i environmentalistiky, by bolo prezentovaná v rámci mnohých významných medzinárodné podujatie inicioval, sa mnohé dos naivné. medzinárodných festivalov a pod a údajov GEMA veci zmenili a že predstavitelia K13 nema- patrí Peter Machajdík k najhranejším žijúcim jú o prezentáciu soundartových projektov Plánujete prostredníctvom Soundart slovenským skladate om v zahrani í. Je aktívny príliš záujem. Je to pod a m a ve ká škoda, ateliéru spolupracovať aj s inými hudobnými i v oblasti multimediálnych projektov, radio artu pretože na košické pomery bol o festival inštitúciami, ako sú konzervatóriá, základné a sound artu. Spolupracuje s choreografmi, tane - naozaj neobvyklý záujem verejnosti, médií umelecké školy či s niektorou z vysokých škôl níkmi, výtvarnými umelcami a komponuje hudbu a v neposlednom rade aj Fakulty umení s hudobným zameraním? k lmom a pre divadlo. Je iniciátorom a dramatur- Technickej univerzity, ktorej predstavenstvo Ur ite plánujeme oslovi v blízkej budúcnosti gom medzinárodného bienále zvukového umenia a študenti mali možnos na vlastné uši a o i aj ostatné inštitúcie, a to nielen školy s hu- SOUND CITY DAYS a cyklu komorný ch koncer- zaži zvukové umenie v „priamom prenose“. dobným zameraním, ale aj školy so zame- tov hudby 20. a 21. storo ia Hudba u Fullu. Napriek tomu, že je alšia budúcnos festi- raním výu by na výtvarné umenie. Zárove
29 PREKLAD
Poste restante III. Rozhovory so súčasnými skladateľmi O Šostakovičovi so Sergejom Nevským
V tomto roku sa pozornosť kultúrnej verejnosti opäť obracia k osobnosti Dmitrija Šostakoviča. Stodesiate výročie narodenia jedného z naj- významnejších ruských skladateľov minulého storočia si Bratislava pripomenula už začiat- kom februára unikátnym projektom uvedenia kompletnej série jeho sláčikových kvartet. Pri tejto príležitosti prinášame (v poradí už tretí) preklad úryvkov z rozhovoru so skladateľom a teoretikom Sergejom Nevským z knihy Poste restante Dmitrija Baviľského.
Dmitrij BAVIĽSKIJ
ponímaní otvorene konjunkturálne diela napí- Pravdaže Stravinskij. No samotné formulova- Šostakovič-Prokofiev-Stravinskij sané na objednávku, ako Na stráži mieru alebo nie otázky ma trocha privádza do rozpakov. Koho si z dvojice Šostakovič-Prokofiev Kantáta k 20. výro iu Októbra, môžu vzbudzo- Ak by sme ich nominovali do pesni kovej ceníte viac? va osobitný záujem. Je to ako ís sa díva na sú aže Eurovízie Stravinskij twelve points, Šostakovi a. Ištarinu bránu do Pergamského múzea v Berlí- Šostakovi ten points... Pod a m a si klasici ne na monumentálne a absolútne neosobné také nie o nezaslúžia. Kvôli čomu? umenie. Navyše, u Proko eva nie je jasné, kde V prvom rade preto, lebo pri Proko evovi sa sa kon í pátos a za ína brak, prípadne v tom Existuje nejaký základ pre logický pozornos posluchá a sústre uje na materiál, možno vidie za iatok socartu. Ur ite je to ale systém vo vývoji ruskej hudby v 20. sto- kým pri Šostakovi ovi na to, o sa s materiá- lepšie než epigónska Skýtska suita a alšie die- ročí? lom deje. To sa mi zdá zaujímavejším z reme- la v duchu „brutálneho modernizmu“. Všetok Zdá sa mi, že zlú i týchto skladate ov do jed- selnej stránky, presnejšie povedané, ako poslu- materiál je u Proko eva zaujímavý. No privies ného systému prakticky nie je možné. Jediný chá a ma to zaujíma viac. Po druhé, v prípade túto rôznorodos k jedinej osobe Sergeja Proko- parameter, na základe ktorého ich možno Šostakovi a viac vystupuje do popredia lovek eva asto nie je jednoduché. porovnáva , je hudobná syntax. Povedzme, skrytý za hudbou. Sergej Sergejevi Proko ev Šostakovi vyniká tým, že pri všetkej nevy- Proko ev je posledný ruský skladate , ktorý napísal nieko ko nesporne majstrovských diel, rovnanosti jeho hudby vytvoril mainstream, mohol napísa dokonalú hudobnú tému, meló- napríklad Druhý a Tretí klavírny koncert, Štvrtú ktorý je ve mi ažké ignorova . Ak Filanovskij diu osem, desa taktov, perióda i veta. A tým a Šiestu symfóniu, Štvrtú klavírnu sonátu. No píše „zabi v sebe DSCH“ 2 tridsa rokov po skla- sa vo všeobecnosti vec vy erpáva. Vezmime si, ak sa má lovek zaobera Proko evom, zákoni- date ovej smrti, znamená to, že naozaj je o napríklad, ôsmu z Visions fugitives. Osemtaktie te musí ma do inenia nie s jedným, ale celou zabíja . Skuto ný mainstream je vec, po stret- neoby ajnej krásy sa trikrát zopakuje, ni al- skupinou skladate ov: jeden písal neoklasicis- nutí s ktorou ju lovek za ne podvedome šie sa neudeje. Alebo za iatok Druhého klavír- tické a konštruktivistické balety, druhý opery imitova . V ruskej hudbe 20. storo ia sa pod a neho koncertu, jedna z najkrajších tém v ruskej o Kutuzovovi, Renáte, Maresjevovi a ubke 1, tre- m a podarilo dosiahnu úrove mainstreamu, hudbe. Po odznení témy spravidla za ína nový, tí geniálnu klavírnu hudbu, štvrtý suitu Zimný univerzálnosti vyjadrovania, iba Šostakovi ovi asto kontrastný materiál. táborák, piaty lmovú hudbu. Obsiahnu to a Stravinskému. To nerobí ostatných sklada- Naproti tomu, Šostakovi postupuje v súlade všetko jediným poh adom je neuverite ne ažké te ov horšími, no týmto dvom to dáva širší s barokovou syntaxou: je tu tematické jadro podobne ako samotný jeho život: neoby ajne ak ný rádius. a potom „rozpriadanie“, nezriedka nasýte- smelé po ínanie ako napríklad výsmešný list né polyfóniou (v asoch Bacha ho nazývali Prvému zjazdu sovietskych skladate ov, na kto- A ak máme vedľa seba postaviť Fortspinnung). Vyhýba sa úplným, zav šeným rom dusili jeho aj Šostakovi a sa u ho spá- Šostakoviča a Stravinského, ktorý z nich konštrukciám, rozvíjajúc techniku baroko- jalo s konformizmom. Je možné, že v našom sa vám zdá významnejší? vého obdobia, ako aj princíp wagnerovskej
30 1– 2 | 2016 PREKLAD
nekone nej melódie (napríklad vo ved ajších vodne diferencované tkanivo na rytmicky Šostakovi ove diela v tomto žánri sú pravde- myšlienkach úvodných astí Piatej a Ôsmej organizovaný hluk. Takými sú fugato v reprí- podobne ísla 4, 5, 8 a 15. No o každej z nich symfónie). ze scherza Štvrtej symfónie, geniálny za iatok by sa dala napísa kniha, takže sa obávam, že U Stravinského už melódia, téma, nemá žiad- Druhej, predpovedajúci Ligetiho, kánonické zovšeobec ovanie a h adanie jedného sujetu ny význam. Jeho syntax pozostáva z prira o- rozpracovanie v Piatej i polyrytmické kánony by bolo nezmyselné. vania elementov rozli nej povahy aj rozsahu, v augmentácii v 1. asti Pätnástej symfónie. V istom období ma zaujímala idea polymo- rytmických buniek, modelov gurácie a po- Tento typ polyfónie našiel svoje pokra ovanie dality Štvrtej symfónie. Podobne ako u Dufa- dobne. [...] u Schnittkeho. ya a Josquina boli tri spodné hlasy notované A nakoniec, u Šostakovi a sa nájdu aj príkla- s bé a vrchný bez neho, tak aj u Šostakovi a Mohli by ste rozviesť tému polyfó- dy neimita nej polyfónie, ktorá s barokom sa v priebehu celej symfónie prekrýva me- nie u Šostakoviča. Vzťahuje sa viac na nemá ni spolo né: kúsky rozrezaného tka- lodická c mol s dórskou d mol. [...] Pravdaže, jeho rané alebo skôr posledné tvorivé niva bez za iatku a konca, vz ahujúceho sa to hlavné, ím je symfónia zaujímavá, nie obdobie? k tomu najlepšiemu, o napísal. Tu možno sú modálne experimenty, ale pokus napísa Na za iatku treba poveda , že v prvej polo- spomenú geniálnu scénu v Kazanskom so- epos, ignorujúc pritom obvyklé zákony for- vici 20. storo ia nebolo prakticky jediného bore v Nose i prvú medzihru z prvej verzie my. Je tam neúrekom odbo iek a zdanlivo významného skladate a, ktorý by nesiahal Lady Macbeth. Pä fragmentov Opusu 42, nepotrebných vsuviek a citátov, pri om sú k polyfonickým formám. Týka sa to pre- z ktorých potom vyrástla Štvrtá symfónia, citované ve mi marginálne miesta, naprík- dovšetkým skladate ov, ktorí sformovali a aj nieko ko stránok jej samotnej prináleží lad v prechode na kódu nále je citovaný estetiku neoklasicizmu (Stravinskij, Hinde- k tomuto typu hudby. Okrem toho je tu rad bas zo scherza Mahlerovej Prvej symfónie, mith, Britten, Parížska šestka), ale aj tých, experimentov, ktoré, žia , nemali alšie samotné nále cituje smúto ný pochod ktorí mu boli vzdialení, iasto ne Weberna pokra ovanie, napríklad trojhlasný pointi- z Druhej symfónie toho istého Mahlera. (Passacaglia, Drei Volkstexte op. 17, Druhá listický kánon v Aforizmoch, vzdialene pripo- A v expozícii 1. asti sa tiež nachádza skrytý kantáta) a Ivesa (Štvrtá symfónia). Obrátenie mínajúci raného Stockhausena. citát zo Stravinského Žalmovej symfónie, k barokovým a ranoklasicistickým formám pred ktorou sa Šostakovi sklá al (porovnajte napríklad tance v Schönbergovej citát v inverzii, aby ho nik neod- Suite op. 25) súviselo s tým, že harmónia po halil. Množstvo odkazov na Stravin- Wagnerovi stratila svoju formotvornú funk- ského je tiež v znamenitej Siedmej ciu. Pevné konštrukcie týchto foriem poslu- („Leningradskej“) symfónii. No ak je chá ovi pomáhali zorientova sa, v ktorej eklekticizmus Siedmej už integrova- fáze diela sa práve nachádza. U Šostakovi a ný do „ve kého štýlu“, ktorý si autor hrá tiež dôležitú úlohu štylizácia, napríklad osvojil ako hlavný spôsob vyjadro- v 24 prelúdiách a fúgach napísaných k 200. vania, tak v Štvrtej pôsobia málo výro iu úmrtia Bacha. No ešte typickejšie je pohyblivé orchestrálne tutti ešte pre ho využitie polyfónie ako prostriedku na ako nie o vonkajškové, sú skrátka uplatnenie rozšírenej tonality, o sa prejavuje farbou, efektom. A k tomu sa tieto v zložitom spolupôsobení konsonancií a di- emblematické tutti pasáže spájajú sonancií, alebo, naopak, diatoniky v kontexte s komornými, s citátmi a žánrovými maximálne plynulej barokovej syntaxe. Šosta- fragmentmi, tonalita sa neprestajne kovi v strednom období dospel k originálnej mení, syntax je nejasná, zahmlená, syntéze barokových polyfonických foriem, materiál miestami zrete ne paro- predpokladajúcich nepretržitos , a symfo- dický (variácie na stálu melódiu nického myslenia 19. storo ia, pre ktoré je v base vo nále). To všetko pripomí- typická vlnovitá dramaturgia s postupným na štruktúru románov 2. polovice narastaním a kulmináciou. Najrozšírenejším 20. rokov s ich zámerným eklekti- žánrom sú u ho preto orchestrálne variácie cizmom, „telegra ckým štýlom“, nad ostinátnym basom, kde sa táto syntéza vsuvkami z novín at . realizuje v maximálnej miere. Písal ich po- Myslím si, že práve v tomto zdanli- as celého života (sú aj vo nále Pätnástej vom eklekticizme sa prejavuje ori- symfónie), no rozkvet tejto formy prebiehal ginálnos formy, subjektivita autor- v jeho strednom tvorivom období (napríklad ského vyjadrovania vychádzajúceho v passacaglii Ôsmej symfónie). Možno sú tieto z rozkolu medzi lyrikou a monumen- variácie zaujímavejšie silou maniakálnej tálnymi formami prevzatými od klasikov, monotónnosti, nepozorovane prerastajúcej Víťazstvo štýlu nad človekom ktoré, po núc Piatou symfóniou, Šostakovi do novej statickosti. Napríklad nále Druhej Je správne vnímať Šostakovičove prijíma za svoje. klavírnej sonáty fantastická a úplne nedoce- symfónie ako jediný hypernaratív? Aký Helmut Lachenmann hovorieval o Šostakovi- nená hudba, alebo variácie z Hus ovej sonáty sujet zobrazujú? ových symfóniách: „Tie Potemkinove dediny op. 134. Obzvláš u Šostakovi a možno vyzdvi- Symfónie aj kvartetá sa delia na minicykly. sa mi pá ia.“ Možno mal na mysli práve tento hnú diatonickú polyfóniu; práve jemu (a nie Vo všeobecnosti sa na blok od Piatej po Desia- rozkol: osobné, inokedy ironické, potom zasa Bartókovi i Satiemu) treba pripísa objav, že tu h adí ako na nie o jednoliate, ako na tzv. hysterické vyjadrovanie dobou rozgniaveného v rámci diatoniky, priestoru siedmich tónov stredné obdobie. Existujú programové dvojice loveka odeté do monumentálnej formy, zlia- prirodzenej stupnice, znie akáko vek disonan- symfónií v ranej a neskorej tvorbe: Druhá te s ou. V neskorom období tvorby, obzvláš cia harmonicky. Výsledkom tohto objavu sú a Tretia a oproti nim Jedenásta a Dvanás- v Pätnástej symfónii, sa znova pokúša oživi prekrásne (a trocha pla livé) diatonické kra- ta; sú tu aj dva vokálne cykly zamaskované niekdajšiu mnohovrstvovos vyjadrovania, jinky typu fúgy C dur z 24 prelúdií a fúg alebo ako symfónie: Trinásta a Štrnásta. Možno pridávajúc do svojho slovníka hermetickú už spomenuté nále z Druhej klavírnej sonáty. nájs paralely (formálne aj tematické) me- dodekafóniu (úvodná melódia scherza je do- Z diatonickej polyfónie vychádza celý Pärt. dzi Piatou a Ôsmou (stavba úvodných astí), dekafonickým radom a jeho obratom), citáty Naproti tomu, sú prípady, kedy polyfonická medzi Prvou a Pätnástou (spojenie grotesky Rossiniho a Wagnera, po novom experimen- technika „zahmlieva“ tonalitu, meniac pô- a eposu, technika koláže). Najvydarenejšie tujúc so vzájomným prira ovaním zdanlivo
31 PREKLAD
nespojite ného materiálu. No neoby ajne Je materiál Dvanástej symfónie sku- mi Bruckner ( o sa dá iasto ne vysvetli vý- unikátna rozorvanos syntaxe raného Šosta- točne taký priemerný alebo sa mi to iba nimo nou prostotou jeho tém) a tiež Brahms. kovi a sa už nevracia, inertnos epického zdá? A o sa týka neimita ného kontrapuktu, tak spôsobu písania, ažkopádnos nadobudnutá Pokúšal som sa ju po úva nieko kokrát. Ne- Mahler. Spomedzi ruských skladate ov nesú v strednom období, si vyžiadala svoje. Ví az- viem s tým ni urobi . Môžem sa mýli , no po palmu ví azstva Glinka (ktorému napadlo stvo štýlu nad lovekom sná možno s istou kvalitatívnej stránke nie je porovnate ná ani zlú i kánon s variáciami na nemennú meló- dávkou opatrnosti nazva sujetom Šostakovi- s Druhou ani Tre ou symfóniou, ak už máme diu) a pred asne zosnulý Alexej Stan inskij. 4 ovej symfonickej tvorby. porovnáva veci venované revolúcii. Pod a Skuto ne, Stan inského fúgy, napísané v ob- m a Šostakovi ovi vôbec nepridala na sláve, dobí 1909 1914, celkom anticipujú Šostakovi- nehovoriac o celej histórii jej vzniku. lovek, ov cyklus vytvorený o štyridsa rokov neskôr. Zlomený Brežnevom ktorý vydržal nátlak Stalina, ktorý nenapísal V oboch prípadoch ide o modálnu hudbu (kaž- Možno je to náhoda, ale napísal rov- (hoci mu nazna ovali, že by mal) patetickú dý stupe stupnice sa môže sta prechodnou naké množstvo symfónií ako sláčikových symfóniu na oslavu Ví azstva, ktorý zložil tonikou), sú tu prekvapivé modulácie z jednej kvartet – pätnásť. Sú medzi nimi súvis- cyklus Zo židovskej udovej poézie, ke v pl- diatonickej oblasti do druhej a zložitý met- losti, alebo ide o dve rovnobežné línie? nom prúde prebiehali antisemitské kampane rorytmický kontext. To hlavné, o po ujeme, Šostakovi za al komponova kvartetá jede- v roku 1948, sa náhle zlomil pod Brežnevom. 3 je nepretržitos , sple hlasov, nekone né na- nás rokov po Prvej symfónii v roku 1938. Ku To všetko je ve mi smutné. aleko vážnejšie vrstvenie rytmicky podobných prvkov. V tom- kompletu kvartet ešte patrí Klavírne kvinteto a významnejšie z jeho neskorej tvorby sa mi to zmysle anticipujú tak Stan inskij, ako aj g mol z roku 1940, kvintesencia štýlu Šosta- zdajú Druhý violon elový koncert, Štrnásta Šostakovi snahy amerických minimalistov, kovi a stredného obdobia. Súvislosti so sym- a Pätnásta symfónia, cyklus na básne Mariny predovšetkým Steva Reicha. Je absolútne fóniami sú minimálne. Možno nájs paralely Cvetajevovej, Trináste kvarteto a tiež hus ová prirodzené, že najlepšiu nahrávku Prelúdií medzi stavbou Tretieho kvarteta a Deviatej a violová sonáta. A, okrem iného, aj otvorene a fúg uskuto nil Keith Jarrett, a je možné, že najlepšiu nahrávku Stan inského fúg zasa anglický postminimalista Thomas Adès. Šostakovi v roku 1950 (skice uvádzajú údaje o asovom priebehu práce) potreboval v prie- mere jeden de na fúgu. Presne ako Bach, aj on sa snažil o rôznorodos prelúdií: je tam passacaglia (gis mol), fantázia (a mol) aj francúzska predohra (A dur). Dlho som nero- zumel, v om spo íva osobitos tohto cyklu. V porovnaní s Bachom tu bol „nedostatok ob- sahu“, rozpa ito na m a pôsobila istá rozptý- lenos hudobného tkaniva. A celkovo mi bolo nepochopite né, na o bolo váženému sklada- te ovi treba vymýš a taký projekt. Jarrettova interpretácia, ktorú som po prvýkrát po ul v roku 1994, bola pre m a objavom. Pochopil som, že práve rozptýlenos , neprítomnos tradi nej dramaturgie, monotónnos roz- Na Pražskej jari v roku 1957 s J. M. Dobrodinským právania, sú hlavnými kladmi tejto hudby. a V. Záborským (foto: Ľ. Almássy) Zámerná ohrani enos vopred stanovenými modálnymi rámcami, to je technika, v ktorej symfónie v oboch prípadoch ide o 5- as ový groteskné veci typu Predhovoru k úplnému sa Šostakovi ovi nik nevyrovná. Zo všetkých cyklus, hudba je tragická a je zostavená z vy- vydaniu mojich diel a krátkej úvahy o dôvode neoklasicistov on jediný chápal, ako pomo- slovene nevážneho, takmer úžitkového mate- tohto predhovoru, romansov na texty z aso- cou najjemnejších nuáns vo vzájomných riálu. Zjavné paralely sú medzi Desiatou sym- pisu Krokodíl, texty Sašu ierneho i štyroch vz ahoch konsonancií a disonancií udrža fóniou a Ôsmym kvartetom kvôli autorskému básní kapitána Lebjadkina. [...] napätie v uzavretom diatonickom priestore. monogramu DSCH. Ôsme kvarteto je najpopu- Túto svoju okrajovú zru nos (ktorá potom lárnejšie; Šostakovi ho napísal v roku 1968 stanovila limit harmonických možností pre na zámku Königstein pri Dráž anoch. Mnoho V zajatí diatoniky Arva Pärta i Steva Reicha) využíval zriedka- hodnotení sa priklá a k názoru, že toto dielo Zaujímal by ma váš názor na 24 vo, no každé jeho vykro enie do oblasti dia- je akýmsi autoepitafom každá as obsahuje prelúdií a fúg pre klavír odkazujúcich na tonickej, disonanciami pre aženej polyfónie spomínaný monogram a, súdiac pod a hudby, Temperovaný klavír. Koľko je v nich Bacha prinášalo neoby ajné plody, i už je to pre- jeho nosite ovi nebolo ahko. Možno to bolo a koľko Šostakoviča? lúdium a fúga z Kvinteta g mol op. 57 alebo tak, no treba prizna , že prílišná pla livos Všetci majstri kontrapunktu vedia, že hod- nálna as Druhej klavírnej sonáty, jedného jeho tónu zjednodušuje tlmo enie posolstva. nota témy v polyfonickej hudbe je priamo z jeho najlepších diel. 24 prelúdií a fúg sa Niektoré myšlienky sú tu prevzaté z neskoré- úmerná jej kontrapunktickým možnostiam, priamo za ína demonštráciou tejto techniky: ho Beethovena; úvodné fugato je jednoducho to znamená, že ím viac kombinácií ponúka diatonickou fúgou C dur, ktorej téma sa re- prisvojené z Opusu 131. Šostakovi tiež cituje téma so svojimi derivátmi, premenlivými aj alizuje na každom stupni stupnice, vrátane samého seba (napríklad znamenité Trio op. stálymi protivetami, tým vycibrenejším sa vratkého siedmeho. 67); obávam sa, že práve pátos prekra ujúci javí skladate ovo kontrapunktické majstrov- všetky medze dnes bráni prijímaniu tejto stvo. Nesmiernu vynachádzavos v spájaní hudby. Omnoho zaujímavejšie sú spôsoby po- témy so stálymi protivetami možno pozorova Hudba ako sociálny hybu skonštruované v skorších a tiež neskor- v niektorých fúgach Bachovho Temperovaného organizmus ších kvartetách. Zvláštna, neur itá nervozita klavíra, predovšetkým v C dur z prvého zvä- Do akej miery je produktívne stavať scherza Štvrtého kvarteta mi pripadá omnoho zku, c mol a g mol z druhého. V romantickej na tvorbe iných? Prichádza mi na um zaujímavejšia ako tragizmus Ôsmeho. hudbe sú neprekonate nými kontrapunktik- Prokofiev, ktorý, obrátiac sa v Rómeovi
32 1– 2 | 2016 PREKLAD
a Júlii, Ohnivom anjelovi a Zásnubách U Šostakovi a nie je vždy možné odlíši prebe- nástroja k nástroju, ako sa orchester odpája v kláštore k hudbe renesancie a baroka, ranie a (ironický) citát od apropriácie, prisvo- a prenecháva miesto sólistom, aby sa neskôr vytvoril osobitú autorskú analógiu hudby jovania, autoidenti kácie s prevzatým mate- znova pripojil. A zrazu som pochopil, že Šosta- minulých epoch v diskurze „paralelnej riálom. Niekedy slúži výmena registrov medzi kovi ova symfonická hudba je predovšetkým histórie“, kým pre Šostakoviča bolo dôle- rôznymi typmi hudby a rôznymi stup ami diš- o sociálnej komunikácii. Nie v metaforickom žité priame (i nepriame) citovanie svojich tancie od materiálu ako hlavný dramaturgický zmysle „ lovek proti davu“, nie na úrovni predchodcov. Ktorú z týchto metód po- princíp. Inokedy sa to deje v takej rýchlosti, že nejakej skrytej sémantiky, ale v tom najbanál- kladáte za prínosnejšiu? môžeme hovori o karnevalovej estetike. Druhý nejšom. Flauta za ne, hoboj odpovedá. Pravda- Najprv si ujasnime, kde sa vzala tá „paralel- violon elový koncert, fantastická koláž, v ktorej že, je to taká hra, pri om úlohu sólistu môže ná história“ u Proko eva. Sergej Sergejevi sú seriálne fragmenty a nekone né atonálne plni fagot (ako vo nále Deviatej symfónie), napísal Klasickú symfóniu v roku 1917, vyše kantilény nakladené na otvorene cirkusovú ale tiež napríklad dvadsa huslí. A mám ve ké roka pred Stravinského Pulcinellom. Bola to hudbu a piese Bubliki (Praclíky), hit z obdobia pokušenie poveda , že všetok „obsah“ Šosta- o ividná provokácia, zrejme namierená proti NEPu. Z môjho isto subjektívneho poh adu je kovi ovej hudby ( oko vek by sme pod tým konzervatívnej ruskej kritike, ktorá vypískala to najlepšie dielo Šostakovi ovho neskorého rozumeli) spo íva práve v tomto nekone nom skladate ove najlepšie diela, napríklad geniál- obdobia. Podobný karnevalový modus je aj „vyvolávaní“ nástrojov. ny Druhý klavírny koncert. Odkaz bol jedno- v Pätnástej symfónii, no tam v zásade ví azí Preklad: Robert KOLÁŘ duchý: chcete klasiku, nech sa pá i. Možno epos. U Proko eva sa subjektivita prejavená Poznámky: to bolo skrátka radikálne gesto. alej sa však dekonštrukciou klasických modelov uplat- cesty Stravinského a Proko eva vo vz ahu ku uje omnoho zriedkavejšie. O to udivujúcejšie 1 postavy z opier Vojna a mier, Ohnivý anjel, klasickým vzorom radikálne rozišli. Stravin- sú preryvy uprostred symetrických konštrukcií Príbeh skuto ného loveka a Semjon Kotko, skij sa, vedome alebo nevedome, pridržiaval zvláštnych, akoby nezacielených tém, akou je pozn. red. logiky ruských formalistov, obzvláš Šklov- napríklad ved ajšia téma 1. asti Šiestej sym- 2 citát z lánku Borisa Filanovského Bez ského (ktorý písal, že nové formy v umení fónie. Nedeje sa tu dekonštrukcia, ale prienik Šostakovi a v petrohradských novinách vznikajú dekonštrukciou starých) a Ty a- svetla, prasklina v ornamente, konvenciona- Chronika, r. 2005, pozn. aut. nova (tvrdiaceho, že odcudzenie sa dosahuje lizované „diev a s veslom“ 6 na okamih na- 3 Šostakovi vydržal Stalinovu kritiku v ro- skrz mechanizáciu recepcie, jej dotieravo dobudne udské rty. Hudba kamsi blúdi, no koch 1936 a 1948, no vstúpil do strany pod neprestajné opakovanie). Opakujúce sa basy kam nevedno. Pre tú nejednozna nos týchto tlakom verchušky ÚV v roku 1968, kedy to v Príbehu vojaka a v Mavre, nijako nereagu- lyrických momentov možno skladate ovi mno- vôbec nebolo nevyhnutné, pozn. aut. júce na zmeny v melódii, sú práve takouto hé prepá i . 4 Alexej Stan inskij (1888 1914); skladate sa mechanizáciou. Proko ev sa v 20. rokoch Sú prípady, kedy sa proko evovská sú innos utopil pri kúpaní sa v rieke, pozn. aut. za ína zaobera estetizáciou mechanického, s prevzatými, vopred danými klasickými mo- 5 ruskí spisovatelia 18. storo ia, pozn. red. no celkom iným spôsobom: v Druhej symfónii delmi prejavuje v nie om inom v úmyselnom 6 narážka na socrealistické skulptúry Ivana alebo Oce ovom skoku operuje s ve kými blok- zveli ení, dovedení ad absurdum. Existuje Šadra a Romualda Iodka pri sovietskych mi materiálu, no prakticky ich nijako nede- jedna prekrásna vec: Hudba k Moskovskej spar- športových a rekrea ných strediskách, konštruuje. No materiál samotný je pre ho takiáde pre dychový orchester. Po úvate a ne- pozn. red. exotický a otvára mu možnos vstupu na nové viete, i to myslel vážne alebo nie. Nie náhodou teritórium. jeho operu Príbeh skuto ného loveka, ktorú Po návrate Proko eva do ZSSR sa on i Šosta- zrejme nikto nepo ul, v 70. rokoch rozobrali kovi , napriek všetkým odlišnostiam, ocitli na citáty, vytušiac v nej predchodky u socar- v podobnej situácii: klasické vzory, z ktorých tu. Ke to zosumarizujeme, možno s ur itou sa obaja v mladosti vysmievali, sa zrazu stali opatrnos ou poveda , že Proko ev, nenarušujúc prevládajúcim naratívom, jediným legitím- formálne modely, pracuje s hyperbolou a gro- nym spôsobom vyjadrovania. Je to, ako keby teskou a odcudzuje ich ako celok, ím anticipu- ste dnes zatvorili hranice a každého prinútili je niektoré varianty postmoderny. A Šostakovi rozpráva jazykom Deržavina a Kantemira. 5 pretlá a všetko, o prevzal, mlyn ekom svojej Vladimir Sorokin pravidelne opisuje podobné rozorvanej syntaxe, pri om sa zárove snaží situácie vo svojich futuristických románoch. o subjektívnos vyjadrovania, a tak zachováva Približne v takejto situácii sa nachádzali naši vernos modernistickej tradícii. hrdinovia koncom 30. rokov. Prirodzene, ich stratégiou nebola ani tak ironická dekon- Nezdá sa vám, že Šostakovičova ko- štrukcia vládnuceho diskurzu (hoci sa stret- morná tvorba je osobným priestorom, neme aj s ou), ale elementárne prežitie, zvláštnym, nepodobajúcim sa na oficiál- zachovanie si osobného hlasu v podmien- ne vzorce, bez pátosu, zatiaľ čo opery Sergej NEVSKIJ (1972) študoval teóriu na kach, v ktorých je umelec násilne degrado- a balety sú „oficiálnymi priestormi“, hudobnom u ilišti pri Moskovskom konzervató- vaný na úrove záhybu v ornamente. Preto verejnými priestranstvami, akými sú ná- riu, neskôr kompozíciu na Hochschule für Musik sa mi cesty Šostakovi a a Proko eva v tomto mestia či mestské parky? Carl Maria von Weber v Dráž anoch a Uni- období nezdajú až také odlišné. U oboch sa Nie. Majú odlišné ciele. Mohol by som banálne versität der Künste v Berlíne (F. Goldmann). dá hovori o snahe o subjektivizáciu, „po ud- namietnu , že Šostakovi ove symfónie sú jeho Žije v Berlíne a v Moskve. Jeho diela uviedli na štenie“ klasických modelov, ich podriadenie najintímnejšími výpove ami, no pokúsim festivaloch v Donaueschingene, Berliner Festwo- osobnému vyjadreniu. Rómeo a Júlia je pre- sa to formulova presnejšie. V súvislosti so chen, Wien Modern, Musica Viva, Gaudeamus dovšetkým lyrickou výpove ou vyrieknutou symfóniami by som nehovoril o „o ciálnom a i. Získal prvú cenu na skladate skej sú aži v jazyku takzvaného ve kého štýlu. Gavota priestore“, ale o „sociálnom organizme“ sprí- v Stuttgarte (2006) a cenu súboru Pro Arte z Klasickej symfónie, znejúca v scéne bálu, tomnenom hudbou. Raz som sedel priamo (2008). Je autorom komornej hudby, scénickej sa už nejaví ako paródia i odcudzenie je nad orchestrom architektúra Ve kej sály a lmovej hudby (v spolupráci s režisérom to jednoducho gavota. Tak vzniká to, o na- Berlínskej lharmónie to umož uje pri Kirillom Serebrennikovom), v roku 2012 mala zývate „paralelnou históriou“, no samotnej Štvrtej symfónii, zdá sa mi, že s Bernardom v moskovskom Ve kom divadle premiéru jeho renesancie i baroka je v Proko evovej hudbe Haitinkom, pozeral som sa a po úval, ako komorná opera Franziskus. ve mi málo. zvuk prechádza od skupiny ku skupine, od
33 SERIÁL
V podve er, po slunce západu, vyjdou d v- ata na humny, nejlepším hlasem nadaná p edzp vuje, stojíc p ed všemi. P edzpívá a ostatní vpadávají, držíce se rukama pevn dohromady, originelní zp vem, jenž táhne se p es vrcholy hor, padá v údolí a zaniká v dálce za vodou v tmavých lesích.“ (Adolf Piská ek: Ve er s Leošem Janá kem. In: Dalibor, 28, 1906, . 28–29, s. 227) V novembri 1892 usporiadal Leoš Janá ek v Brne jedine né podujatie – Lidový kon- cert, ktorým sa vlastne stal priekopníkom folkloristického hnutia. Na programe boli orchestrálne úpravy udových piesní a tancov spojené s vystúpením udovej hudby Pavla Trna z Velkej. Už v tomto roku sa Janá ek zaujímal o kúpu fonografu. V liste zberate o- vi Martinovi Zemanovi z Velkej nad Veli - kou píše: „Sbírkou mezi poslanci zemskými umožnilo se mi objednati již fonograf! To jest nejd ležit jší.“ O rok neskôr písal, že fonograf je na ceste z Berlína. O alšom osude tohto prístroja nie je ni známe. Až v roku 1909 za al Janá ek používa Edisonov fonograf kúpený v Brne. V alšom období sústredil svoju pozornos na prípravu Národopisnej výstavy eskoslovanskej v roku 1895. Pripravil na u ve kolepú štvord o- vú prehliadku udových piesní, hudby, odevu (foto: archív) (foto: a zvykov z charakteristických oblastí Moravy a Sliezska. Ale bolo tu aj i mianske gazdov-
L. Janáček stvo, kde hrala muzika z Velkej nad Veli kou, a slovenská kr ma, kde vyhrávali Cigáni. V rokoch 1899 1901 spolupracoval Janá ek s Bartošom na vydaní zbierky Národní písn moravské v nov nasbírané. V tomto ase sa Nahrávanie folklóru už intenzívnejšie zaoberal aj problematikou „náp vkov mluvy“ (aj v súvislosti s prácou na na území Slovenska XI opere Její pastorky a). V roku 1902 vyzvalo Rakúske ministerstvo kultu a vyu ovania všetkých miestodržite ov a zemských správcov, aby podporili akciu Das Leoš Janáček Volkslied in Österreich. Pôvodne skromná ini- ciatíva viedenského nakladate stva Universal a jeho spolupracovníci Edition sa v aka vládnej podpore rozrástla na ve kolepú akciu. Prvá schôdza zástupcov všetkých krajov sa konala vo Viedni 26. no- Marián MINÁRIK vembra 1904. Otakar Hostinský zastupoval eské kraje, pre ktoré mali by ustanovené dva výbory – eský a nemecký. Hostinský „Národní píse – já v ni žiji od mali ka.“ bídní, ba mnohý se mi skrýval, že nem l ani presadil založenie tretieho výboru s názvom látaného od vu; ale posp šte si, sic vym e tak Pracovní výbor pro eskou národní píse na Leoš Janá ek okrem citovaného tvrdenia ne- d ležité ,ústní podání’ – v operních školách Morav a ve Slezsku. Tento výbor sa prvý raz zanechal nijaké svedectvo o svojom stretnutí se s ním neshledáte.“ (Leoš Janá ek: O lidové zišiel v Brne 7. januára 1906. Janá ek bol le- s udovou pies ou v detstve v Hukvaldoch, písni a lidové hudb . Praha 1955.) nom ústredného výboru a stal sa predsedom odkia odišiel ako jedenás ro ný. Od druhej V roku 1891 zapisoval Leoš Janá ek udo- moravsko-sliezskeho výboru, ktorého alšími polovice 80. rokov sa za al do rodiska vraca vé piesne a hudbu vo Velkej nad Veli kou lenmi boli František Autrata ako dialektológ, cez prázdniny a vtedy už zbieral piesne a v Strážnici, neskôr svoj záber rozšíril na Dušan Jurkovi ako znalec architektúry a Jan a tance v ne alekých Kozloviciach, vo V trko- alšie obce. V tom istom roku bol v Makove, Vyhlídal zodpovedný za folkloristický vý- viciach, Mniší, Pet valde a Kun iciach, neskôr kde ho o aril viachlasný spev slovenských skum. Vymenovali aj zberate ov pod a oblastí v Košatke a Tichej pri Frenštáte. Zozbieraný žien z Rovného: „Objevil jsem n co nového – Hynek Bím mal na starosti Horácko a Hanú. materiál neskôr spracoval v orchestrálnych v lidové hudb , zcela svérázného. Hodil by se Františka Kyselková medzi týmito zberate mi úpravách (Lašské tance) i v balete (Rákós pro to nejlíp název ,Nokturno’. [...] Jsou to ešte nebola. Rákóczy). Už pri týchto cestách si Janá ek zvláštní lidové zp vy vícehlasé, lidem zajímav Janá ek pripravil pre zberate ov pokyny uvedomil pevnú spätos udovej piesne s in- harmonizované. Na svých potulkách krajem Sbíráme eskou národní píse na Morav terpretmi, nosite mi tradície: „T m, kdož cht - zachytil jsem je v kraji dosud lidopisci neproz- a ve Slezsku, ktoré sa stali o ciálnym do- jí lidové písn zpívati, radil bych: b žte a u te koumaném. Nemohu o nich hovo iti, abych se kumentom napriek úsiliu Josefa Pommera se zpívati u t chto d dic staré naší školy; jsou nerozechv l. z Viedne, aby boli jeho pokyny záväzné pre
34 1–2 | 2016 SERIÁL
všetky výbory. Janá ek zapojil do prázdni- najplodnejšie zberate ské obdobie, do ktorého stru nou charakteristiku zp váka, pop ípad nového zbierania aj svojich žiakov zo školy patrí aj nahrávanie na fonograf. V rokoch i funkci dané písn (svatební, tane ní aj.). pre organistov v Brne. Zapisovaniu piesní sa 1907 1913 zbieral piesne aj na Valašsku a ke Ze sou asného pohledu lze íci, že Bím nas- venovali aj mnohí u itelia a k azi, takže do bol v roku 1919 preložený do Skalice (pôsobil hromáždil ve zcela moderním duchu obrovské vypuknutia vojny nazbieral moravsko-sliez- tu do roku 1934), rozšírila sa jeho zbierka množství materiálu pro budoucí srovnávací sky výbor vyše desa tisíc piesní. o alšie slovenské piesne. V poslednom obdo- výzkumy.“ (Ji í Plocek: Janá kovi nejvýz- V októbri 1909 pracovný výbor kone ne kúpil bí zbieral v okolí Tišnova, kam odišiel v roku namn jší spolupracovníci. In: Nejstarší v Brne Edisonov fonograf a Leoš Janá ek 1934 na dôchodok. Bímova rukopisná zbierka zvukové záznamy moravského a slovenského poveril prácou s ním dvoch najproduktívnej- obsahuje 4 129 textov s nápevmi a v porov- lidového zp vu, s. 35–36) ších zberate ov Františku Kyselkovú a Hynka naní s inými zberate mi predstavuje ve ký Bíma, takže už 23. decembra 1909 mohol pokrok v notovom zápise. Bím mal absolútny v správe pre Ministerstvo kultu a vyu ovania sluch a dôsledne zaznamenával rytmické Františka a František Kyselkovci vo Viedni napísa : „K položce 125 K za fonograf a melodické zmeny, odchýlky aj v rámci Františka Kyselková, rod. Klimešová sd luji, že laciný Edison v fonograf koná vý- strofy, ako o tom napísal: „Slova písní jsou (1865–1951) bola dcérou kantora a detstvo te né služby. Na jediný válec zachytá se píse zapsána p esn tak, jak byla vyslovena, asto prežila v Novom Veselí na Horácku, ktorému o všech verších. Varianty jednotlivých verš i se zm n nou výslovností v dalších slokách sa neskôr intenzívne venovala ako zberate - (p epo etnými nebo nedopo etnými slabikami písn . U n kterých písní jsou vyzna eny ka. V rokoch 1877 1884 absolvovala u ite ský zavin né) skvostn vystupují. Nejedna korek- melodické i rytmické zm ny náp vu. R zné ústav v Brne a nastúpila do školy v Ivan i- tura zapsané po sluchu písn již provedena.“ druhy taktu byly voleny p i taktové úprav ciach. V roku 1888 sa zosobášila s Františkom (ÚEF Brno, sign. X 4/72) proto, aby se hlavní p ízvuky verš shodovali Kyselkom a ich pôsobiskom sa stal O echov s hlavními taktovými p ízvuky na první dobu pri Brne. Tu sa Kyselková za ala zapája taktovou, aby slova nebyla taktem roztrhána do národopisných aktivít a v roku 1891 sa Hynek Bím a aby bezp ízvu né koncové slabiky nepad- pri príprave výstavy prejavila jej schopnos Hynek Bím (1874–1958) získal prvé základy ly na p ízvu né doby taktové.“ (Hynek Bím: zapisova nápevy udových piesní. Uká- hudobného vzdelania od svojho otca. Ke Lidové písn z Hustope ska. Praha – Brno zalo sa, že má absolútny sluch a iniciátor mal jedenás rokov, otec mu umrel, ale 1950, s. 14) pražskej národopisnej výstavy Ignát Wurm v aka matkinej pomoci dokázal aj v až- Hynek Bím si systematicky rozširoval jej odporú al, aby sa venovala systematickej kých sociálnych podmienkach absolvova hudobné vzdelanie, mal preštudované zá- zberate skej práci. Už pred Národopisnou u ite ský ústav v Brne, kde bol žiakom Leoša kladné spisy L. Janá ka, F. Bartoša, O. Hos- výstavou eskoslovanskou v Prahe v roku 1895 odovzdala Františkovi Barto- šovi a Leošovi Janá kovi 115 piesní z okolia Brna. Zbierala tu viackrát medzi rokmi 1890 1910, chodila i na Horácko, z alších oblastí to bola Haná, Malá Haná, Valašsko i echy. V neskoršom období sa sústredila na Slovácko a na slovenské piesne. Ešte v rokoch 1930 1934 šes krát podnikla výpravu na Kyjovsko, peši prešla 34 obcí, navštívila 160 spevákov a zapí- sala 642 piesní. Aj Františka Kyselková pod ahla kráse slovenských piesní, ktoré zbierala v rokoch 1906 1912 od sezónnych robotníkov na Morave. Tak objavila pre Leoša Janá ka aj výnimo nú spevá ku Evu Gabelovú zo Slatiny nad Bebravou. Spolu zapísala 1 000 sloven- ských piesní. Celá jej zbierka má 4 285 zápisov, s alšími spolupracovníkmi zapísala ešte 80 piesní. Zberate ská práca Františky Kysel- Hynek Bím Františka Kyselková kovej by nebola možná bez porozu- menia, ale aj aktívnej spolupráce jej Janá ka. udové piesne za al zapisova tinského, H. Riemanna, H. Mersmanna, manžela. Aj František Kyselka (1859–1949) v súvislosti s prípravou Národopisnej výstavy ítal odborné asopisy a pod a svedectiev bol absolventom u ite ského ústavu v Brne. eskoslovanskej v roku 1895 v mieste svojho sú asníkov si pre knihy a noty v jeho byte S budúcou manželkou Františkou sa zoznámil prvého u ite ského pôsobenia v Ivan i- asto nebolo kde sadnú . Pri zbere dokázal v Ivan iciach. Po sobáši sa na ich spolo nom ciach v okrese Rosice a svoj záber postupne nadviaza vynikajúci kontakt s informáto- pôsobisku v O echove stal riadite om školy. rozširoval aj na alšie okresy. Už v roku rom a nenásilne ho vies . Výnimo ný bol aj Zakladal a viedol miestne spolky, mal mnoho 1894 ho Janá ek požiadal, aby poskytol svoje jeho záujem o spevný prejav v širších súvis- funkcií a spolu so ženou sa zaslúžili o kul- zápisy do Bartošovej zbierky. Bartoš mu za to lostiach: „Bímovi šlo také o zachycení lidové túrny a spolo enský rozvoj obce. V roku 1917 nieko kokrát vybavil zberate ské štipendium, zp vnosti v nejširším slova smyslu: vedle sa Kyselkovci pres ahovali do Brna. Františ- Bímova zbierka sa takto rozšírila takmer na vynikajících zp vák zapisoval i od t ch mén ka Kyselková by sa bez muža nebola mohla osemsto piesní. V rokoch 1899 1905 pôsobil zdatných, všímal si jejich zam ení a pam - vybra v roku 1910 na výskum do púchovskej Bím ako u ite na Slovácku v obci Klobouky ových schopností. Charakteristické písn sle- a marikovskej doliny. František sa tu uplatnil (v tejto oblasti zapísal alších 385 piesní) doval systematicky n kolik let, aby zachytil ako organizátor, ktorý vyh adával spevákov, a do roku 1919 pôsobil v Strážnici. Bolo to jeho jejich vývoj a varianty. V poznámkách uvád l ale napokon aj ako nosi ažkého fonografu...
35 SERIÁL
a z Omšenia (jedna). Tieto údaje sa dali zisti Tišnova. Bím si na prázdniny naplánoval vý- Nahrávanie slovenských piesní z poznámok Františky Kyselkovej. Pri troch skum v troch osadách, kam mali prís sezónni Pracovní výbor pro eskou národní píse na alších spevá kach je známe len meno, ale nie robotníci zo Slovenska. Na ve kostatku Gudinu- Morav a ve Slezsku realizoval spolu pä nahrá- miesto narodenia ani bydlisko. sovcov v Moravci pracovala 60- lenná skupina vacích akcií. Pri štyroch z nich išlo o slovenské Druhé nahrávanie sa konalo v obciach v oblasti námezdných robotníkov z Terchovej a okolia, piesne. Nahrávky spevá ok z oblasti Strážov- Javorníkov v auguste 1910 – v Lazoch pod Ma- ktorú mal na starosti gazda Tomáš Franek ských vrchov vznikli v októbri a novembri 1909. kytou (štyri piesne), v Hornej Marikovej (jedna z Belej. Prvú cestu do Moravca absolvoval Františka Kyselková sa dozvedela o skupine piese ) a v Dolnej Marikovej (štyri piesne). Hynek Bím 4. – 19. júla 1910. Neskôr ho Janá ek žien, ktoré prišli zo Slovenska ako sezónne Na túto akciu sa Františka Kyselková pri- podporil v zámere ešte sa sem vráti : „Je te robotní ky do Mod íc pri Brne. Na prelome ok- pravovala od za iatku roka 1910. Vo februári jen, je te! Znám ony dvou i více hlasné písn . tóbra a novembra s nimi urobila prvé nahráv- požiadala Leoša Janá ka, aby zistil, i by nebolo Jsou dobré, pevný typ[...]. Ale s fonografem bylo ky, pri ktorých sa skupina striedala so sólovým možné využi na cestu automobil zemského by dob e.” (list z 27. júla 1910) spevom Evy Gabelovej. Po vypo utí valcov sa snemu. Automobil nedostala, preto sa pri Po druhej výprave do Moravca mal Bím za- s Janá kom rozhodli, že nahrajú alšie piesne výskume presúvala pešo a viac ako dvanás - písaných už 70 dvojhlasných a trojhlasných už len v podaní Evy Gabelovej. V brnianskej kilogramové nahrávacie zariadenie obetavo piesní, ale fonograf ešte stále nepoužil. Na- organovej škole boli v Janá kovej prítomnosti prenášal jej manžel. Z Púchova prešli cez Zárie- koniec sa podarilo 4. septembra zorganizova realizované nahrávky dovedna 28 piesní, pri- ie, Viesku a Doh any do Lazov pod Makytou, spolo nú cestu Janá ka, Bíma a Kyselkovej om niektoré boli nahraté viackrát. kde nahrávali, potom pokra ovali do Hornej z Brna do Moravca. Zrejme ešte v túto nede u a Dolnej Marikovej. Už po ceste cez Viesku sa oboznámili so spevá kami a s ich reperto- a Zárie ie zapísala Kyselková nieko ko piesní, árom, pretože Janá ek vybral piesne, nechal hoci ich nenahrávala. V Lazoch pod Makytou sa svojim spolupracovníkom pokyny a na druhý Kyselkovci stretli s miestnym mlynárom Pav- de odišiel. V ten de nahrali Kyselková s Bí- lom Kokešom-Ký erským (1856–1933), udovým mom v miestnom hostinci 25 piesní. Medzi básnikom a dramatikom. Kyselková najprv informátormi boli spomínaný gazda Tomáš zapísala jednu jeho autorskú piese , Ký erský Franek z Belej (1858–1933), jeho dcéry Mária potom zavolal na nahrávanie svoju susedku, (1888) a Katarína (1894), alej Mária Masnico- vynikajúcu spevá ku Annu Julíkovú (1875–1951), vá z Terchovej (1894–1924) a Mária Hajasová. a alšie informátorky. Na Ký erského odpo- Štvrtá akcia Pracovného výboru pre eskú rú anie sa obrátili aj na miestneho u ite a. národnú piese na Morave a v Sliezsku sa ko- Ten ich však stroho odmietol, že sa o také veci nala vo Vnorovoch v októbri 1910 a spievali tu nestará a nikoho im nebude vyh adáva . Ke moravskí interpreti. Posledná, piata akcia sa kr márka za ula, ako sa Kyselkovci rozprávajú konala v Brne v máji 1912. Leoš Janá ek po ul o u ite ovej neochote, ponúkla im možnos na- spev Jozefíny Hurtekovej na majeri v Králo- Zápis piesne Evy Gabelovej hráva v kr me. Ve er pozvala diev atá, ktoré vom Poli na sever od Brna a spolu s alšími Slovenkami ju odviezol do Brna, kde za dva ve ery nahral 11 piesní. Jeho informátorkami boli spomínaná Jozefína Hurteková zo Stráže (1894–1972), Anna Kuricová z Krasnian (1894), Pavlína Hajaš iaková z Belej (1894–1943), Ka- tarína Franeková z Belej (1894), ktorá spievala už v Moravci, a „Mucina“ Kraj íková. alšie naplánované akcie nahrávania sloven- ských robotníkov v Kraliciach pri Prost jove a i mancov v O echove pri Uherskom Brode v roku 1911 sa už neuskuto nili.
Literatúra:
PLOCEK, Ji í – NE AS, Jaromír – PROCHÁZKO- VÁ, Jarmila – ŠT DRO , Miloš – TONCROVÁ, Marta: Nejstarší zvukové záznamy moravské- ho a slovenského lidového zp vu. Brno 1998. PROCHÁZKOVÁ, Jarmila – LECHLEITNER, Gerda – URBANCOVÁ, Hana – LUKÁ OVÁ, Alžbeta – UHLÍKOVÁ, Lucie – LECHLEITNER, Franz – FÜG-
Eva Gabelová zo Slatiny nad Bebravou Pavel Kokeš-Kýčerský NER, Milan – MACH, Václav – ŠKOPÍK, Michal: Vzaty do fonografu. Brno 2012. Eva Gabelová (1887–1963), ktorá pochádzala dobre spievali, a Kyselkovci ich mohli nahrá- zo Slatiny nad Bebravou, sa vydala iba nieko ko va . V Hornej Marikovej ich privítal farár Štefan Tento lánok vychádza z príspevkov Jarmily týžd ov pred cestou na Moravu a pracovala Spusta a ochotne zhromaždil skupinu starších Procházkovej, Ji ího Plocka a Marty Toncro- tam celé leto napriek pokro ilej archavosti. i mladších spevá ok, medzi ktorými vynikla vej v publikácii Nejstarší zvukové záznamy De po nahrávaní v Brne porodila syna, ktorý Cecília Šikulincová, neskôr vydatá Ku íková moravského a slovenského lidového zp vu o tri týždne neskôr zomrel. as piesní z jej (1896–1986). V Dolnej Marikovej Kyselkovcom a zo štúdií Jarmily Procházkovej P t fono- repertoáru spracoval Leoš Janá ek pod názvom spievali štyri spevá ky, ktorých mená sa zacho- gra ckých akcí Pracovního výboru pro eskou Šest národních písní, jež zpívala Gabel Eva. vali v spomienkach Františky Kyselkovej. národní píse na Morav a ve Slezsku a jejich alšie spevá ky zo skupiny boli zo Slatiny nad Najrozsiahlejší súbor nahrávok je výsledkom výsledky a Janá kovské fonogra cké nahráv- Bebravou (jedna), z Neporadze (tri), z Dolných tretej nahrávacej akcie, ktorú realizoval Hynek ky a jejich dobová recepce v publikácii Vzaty Naštíc (jedna), z Tren ianskej Teplej (jedna) Bím v septembri 1910 v Moravci ne aleko do fonografu.
36 1–2 | 2016 MIMO HLAVNÉHOSTARÁ HUDBAPRÚDU
duete Noeho (Fernando Guimarães, tenor) Resonanzen v znamení apokalypsy a jeho manželky Rad (Mariana Flores, soprán) na za iatku 2. asti. Nechýbalo ani symbolické Tohtoročný viedenský festival starej hudby Resonanzen bol zameraný na diela s témou použitie organa, kontrabasu a trombónu pri apokalypsy, ktoré do Konzerthausu priniesli známe mená sveta starej hudby ako sprevádzaní „Božieho hlasu“, typické pre dobo- Concerto Copenhagen, Collegium 1704, Huelgas Ensemble alebo Micrologus. vú estetiku. Azda ešte lepšou a zaujímavejšou vo bou by bol regál. Osobne ma mies- Jedným z dramaturgických lákadiel „apokalyp- tami rušili „invazívne“ perkusie, ktoré ticky“ zameraného programu bolo aj dialogo výrazne zasahovali do rytmického pre päticu hlasov a nástrojov od nedávno ob- plynutia skladby. Je na posluchá ovi, i javeného sicílskeho skladate a Michelangela sa s takýmto zásahom do diela stotož- Falvettiho Il diluvio universale (1682), ktoré ní. Vhodným riešením bolo tiež využitie v Konzerthause zaznelo 24. januára. Je sku- zvukoma by na za iatku 3. asti, na- to ne prekvapivé, akou melodickou invenciou zvanej Potopa. Hrá i rytmicky vo ným a expresiou Falvetti vládol. Oratórium na „pop chaním“ ilustrovali na najtenších biblický námet (príbeh o Noemovej arche) má strunách lutny a harfy za iatok daž a, výnimo ný dramatický potenciál, o súbor ktorý postupne naberal na sile v pizzi- Cappella Mediterranea pod vedením Leonarda F. Schofrin (foto: archív) cate gámb. Všetko vygradovalo do dra- Garcíu Alarcóna naplno využil. Kontrastnos matického a hrozivého fortissima v tut- a pestros dielu prepoži iava štýlové kolísanie sa v aka poloscénickému predvedeniu diela ti so zborom. Podobne efektne pôsobil aj záver medzi vrcholným a raným barokom. Ve kým podobalo opernému javisku. Postava Smrti zboru Ah chi mi da aita?, kedy na záver celý po tom zborov a árií skladba akoby už smero- (Fabian Schofrin, kontratenor) mala dokonca súbor aj speváci vydýchnu posledné nedopove- vala k tvorbe Händla, štýlom a estetikou však kostým, ktorý pripomínal kombináciu habitu dané slovo „mor-(te)“. Desivé vzlyky i dokonca zostáva ukotvená v ranej podobe rímskeho mnícha a imidžu frontmana death-metalovej „smrte né škrípanie“ slá ikov, ktoré sa ozýva oratória. Príkladom môže by úvodný zbor skupiny s kosou. Treba však doda , že Smr je z ansámblu, má naživo neopísate ný efekt, živlov Nubi funistre, ktorý efektnou zvukoma - v tomto oratóriu v podstate komickou posta- nahrávka je len slabým odvarom. Výsledný do- bou búrky evokuje Carissimiho dvojzborové vou, ktorá v 3. asti spieva tane nú morescu! jem umocnila zohranos a presnos interpretov Et proeliabantur venti z oratória Jonáš. Cappella Cappella Mediterranea zachovala 5-hlasnú nielen v rytmických nástupoch, ale aj astých Mediterranea zrealizovala aj nahrávku (miestami i 6-hlasnú) sadzbu, v rámci ktorej dynamických zmenách a agogike. Pritom treba Falvettiho skladby pre label naïve. Tá však pô- však využila ve mi pestrý inštrumentár. Nešlo podotknú , že speváci stáli prevažne chrbtom sobí príliš štylizovane, dojem kazia aj intona - pritom o snahu dosiahnu o najvä šiu auten- k dirigentovi. Úspech súboru potvrdili aj reakcie né omyly interpretov, výrazné perkusie a mies- tickos , okolnosti dobovej premiéry v Messine publika. To nenechalo interpretov odís z javis- tami moderná technika spevu. Živé predvede- sú známe a vieme, že inštrumentácia bola ove- ka najmenej pätnás minút a vyžiadalo si hne nie však bolo príjemným prekvapením. Výkon a striedmejšia. Alarcón použil okrem piatich nieko ko prídavkov, vrátane Verdiho! Niekto by interpretov bol výrazne lepší, navyše doplnený huslí aj trombóny, auty a zakrivené i tiché azda mohol vy íta Alarcónovým hudobníkom o vizuálnu stránku. Speváci disponovali prí- cinky. Continuo pozostávalo z dvojice gámb, prílišnú snahu o efekt, ale dobové oratóriá jemnou a prirodzenou farbou hlasov, nosným violon ela, kontrabasu, harfy, organu a dvoch bývali asto ilustrované zvukoma bou a na dra- zvu ným tónom a bezchybnou technikou, vrá- teorb. Použitie nástrojov bolo so stikované, matizáciu deja využívali aj operné prostriedky. tane hrani ných tónov rozsahu. Spievali tem- pôsobilo pestro, živo a dynamicky. asté zmeny Spôsob, akým Cappella Mediterranea stvárnila peramentne, s primeraným výrazom a v inten- inštrumentácie zodpovedali deju. Tiché cinky Falvettiho dielo, možno považova za rozvinutie ciách historicky pou enej interpretácie. Pódium a auty boli použité v „no nom“ úbostnom týchto ideí.
re né pianissimo. Výber z kantáty Per la Notte Aeterna ukončila svoj cyklus del SSmo Natale z Vaticini di pace a 4 voci (1712) od Antonia Caldaru zaznel v sloven- talianskym barokom skej premiére v podaní sopranistky Helgy Varga-Bachovej a mezzosopranistky Petry Súbor Musica aeterna (um. vedúci Peter okamihoch zneli husle trochu predimenzo- Noskaiovej. Úvodná sinfonia zaujala prie ah- Zají ek) už tradi ne uzatvára cyklus Stará vane. Sinfonia in B Francesca Gaspariniho je mi v husliach nad zádržou v base a zaujíma- hudba viano ným koncertom, ktorý bol dra- opernou predohrou využívajúcou lombardský vými kadenciami. Hoci zvuk telesa a spevá ok maturgicky situovaný do Ríma. Návštevníci rytmus. Jednotná a akcentovaná hra Aeterny bol vyvážený, v recitatívoch mohla by viac si tak mali možnos 20. 12. 2015 vypo u diela vdýchla hudbe priliehavý afekt vznešenosti. využitá teorba. Tá ich za ala sprevádza až od štyroch skladate ov z prelomu 16. a 17. storo ia, Concerto grosso op. 6 . 8, ktorému dal Corelli polovice kantáty. Bachovej tón bol nosný a bez ktorí pôsobili vo Ve nom meste. Prvá polovica podtitul „Viano né“, je už akousi „povin- ažkostí zaspievala náro ný part, pri om programu sa niesla v znamení pre Rím typic- nou jazdou“ viano ných koncertov, avšak dbala aj na správny prednes. V Noskaiovej kej slá ikovej inštrumentálnej hudby. Sinfonia v prípade Aeterny išlo o prirodzenú vo bu. podaní najlepšie vyznela nežná ária Gia mi quarta z rukopisu Varii ori del giardino musi- Premyslená interpretácia potvrdila dôvernú sento intenerir s kultivovaným sprievodom cale op. 3 (1686) od Giovanniho Bononciniho je skúsenos a pochopenie diela. Napriek tomu, teorby. Jej party išli asto rozsahom pomerne zaujímavé dielo, ktoré sa na rozdiel od iných že skladbu odohrali v minimálnom obsadení nízko, s ím sa však spevá ka dokázala dobre skladieb z tejto zbierky hráva menej. Ukázala (berúc do úvahy odporú anie G. Muffata), vyrovna . Naplnená a sviato ne naladená sa v om interpreta ná invencia súboru, ktorý zvuk telesa bol plný so zrete ným kontrastmi sie Pálffyho paláca interpretom tlieskala dokázal hudbu od prvých taktov naplni výra- medzi concertinom a concertom grossom. s úprimným nadšením. Milou pozornos ou zom a kontrastmi. Grave bolo zdržanlivé, no so Jednotlivým astiam nechýbali výraz, zmysel bolo, že návštevníci koncertu dostali ako dar zvu nými disonanciami výtvárajúcimi napä- pre afekt a virtuozita. Vo nálnom Pastorale nahrávku viano nej omše P. Petrusa Pe ka tie, vo Vivace upútal živý part continua. Adagio Largo interpreti citlivo pracovali s agogikou Missa ex G Jesuli nati. obohatilo štýlové zdobenie, hoci v niektorých i dynamikou, zvláš precítene vyznelo záve- Stranu pripravil: Patrik SABO
37 TÉMA
ministerstvo uvádza, že s ním bola už dávno nespokojnos a mal rezignova skôr. Nie je však jasné, kto bol nespokojný. Ministerstvo? Vedenie SND? Alebo orchester, ktorého úrove v Haiderových inscenáciách stúpala? Alebo ktosi iný? Hádam už nebudeme opakova chyby Nežnej revolúcie, ke kolektívne súbory vyhadzovali svojich prísnych šéfov... Prizývanie zahrani ných umelcov namiesto domácich možno za Haiderovho pôsobenia spochybni naozaj len výnimo ne (režisér Rigoletta). Zvä ša išlo o nevyhnutnos , napr. aby dramatické party nemuseli spieva spevá- F. Haider a Orchester SND (foto: A. Klenková) ci s lyrickými hlasmi a pred asne sa zruino- va . Kompetentní by mali o tom vedie viac Štandardná tlačová konferencia pred premiérou Mozartových Così fan tutte než istý milovník opery a známy spisovate , (20. 1.) dostala neočakávanú dramatickú pointu: Friedrich Haider oznámil svoju ktorý sa svojho asu hneval, že v banskobys- rezignáciu na post hudobného riaditeľa opery. Zo SND odchádza v júni, po naštu- trickej Krút ave nevystúpili Bršlík a Ku erová. dovaní Simona Boccanegru. Friedrich Haider možno nechápe, ako u nás funguje kultúrna politika a hierarchia ria- V interview poskytnutom Hudobnému životu Pod egidou Friedricha Haidera bol operný sú- diacich funkcií, no inscenácie, ktoré v SND (10/2012) menoval nastupujúci operný šéf Fried- bor SND na najlepšej ceste do týchto vôd. Ako pripravil, boli dobré i výborné (Lohengrin, rich Haider ako jednu zo svojich priorít zlepše- málokto vo vyše devä desiatro nej histórii an- Salome, Bohéma, Šperky Madony, Così fan nie platových pomerov v SND: „Budem sa ne- sámblu posunul Haider prudko nahor najmä tutte). Zaiste nie je vhodné vytvára nevraži- kompromisne zasadzova o nan né ohodnote- hudobnú latku prvej slovenskej opernej scény. vos medzi vlajkovými inštitúciami sloven- nie umelcov, domácich aj hos ujúcich. Je neprí- Naštudovaním dôležitých diel, ktoré drama- skej kultúry, akými sú Opera SND a Slovenská pustné o akáva od orchestrálnych hrá ov, že turgia dlho zanedbávala, nau il hudobníkov lharmónia, veci si treba vyjasni dialógom. budú kvalitatívne rás len z lásky k umeniu. (...) v orchestrisku rozpráva novými hudobnými Podce ovanie kultúry u nás však trvá od roku Uvedomujem si, že nan ná situácia v SND sa jazykmi, divákom sprístupnil významné 1989, z oho by som ani tak nevinil sériu mi- ocitla na hrane, jej riešenie však nesmie ís na úkor umeleckých zložiek.“ Nemožnos naplni túto víziu bola hlavným dôvodom, ktorým Friedrich Haider v januári REZIGNÁCIA FRIEDRICHA HAIDERA 2016 zdôvodnil rozhodnutie opusti vedúci post v SND. „Povedal som hrá om, že musíme opusy operného kánonu, (aj) kvôli Haiderovi nistrov, ako systém, ktorý ponechal štátu len všetkých presved i našou vysokou kvalitou. za ala medzinárodná kritika seriózne h ada „stratové“ nevýrobné rezorty. Možno by mali Ke kompetentní uvidia, že na to máme, tak Bratislavu na opernej mape Európy. I preto je (ale po vo bách!) ís do ulíc aj kultúrni pracov- sa to odrazí aj vo nanciách. Ako odpove na jeho odstúpenie z postu hudobného riadite a níci. Len neviem, na koho úkor by sa im dalo naše úspechy nám boli nancie škrtnuté,“ Opery SND fatálnym zlyhaním systému, ktorý prida na platoch... vyjadril sa na tla ovej konferencii (kompletný opä ukazuje svoju spiato nícku štruktúru. Opera je dnes celosvetovo v pohybe, h adá prepis vystúpenia na www.operaslovakia.sk). Vyjadrenie hovorcu Ministerstva kultúry SR modely fungovania i umelecký pro l. Toto Pod a hovorcu Jozefa Bednára, Ministerstvo k tejto kauze je nielen nemorálnym šplechom smerovanie nemusí uspokoji každého. M a kultúry SR považuje Haiderovo rozhodnutie za do o í výraznej umeleckej osobnosti a brati- ako umelec uspokojil Friedrich Haider vrcho- správne, „malo však by urobené ove a skôr“, slavskému opernému publiku, ale aj výrazom vatou mierou, k jeho hodnoteniu ako umelec- ke že „s ažnosti na jeho riadiacu prácu sú absolútnej nekoncep nosti a hlbokého kul- kého riadite a mi chýba dostatok informácií. dlhodobé“. Ve ká as z nich vraj smerovala túrno-politického diletantizmu. Ak totiž nie k nedostato nému obsadzovaniu stálych je ministerstvo ako zria ovate SND schopné Jozef Červenka lenov súboru a k nadštandardnému angažo- zaru i prevádzku najdôležitejšej divadelnej „Zlyhávanie jednotlivcov alebo systému?“ vaniu hostí. inštitúcie, ktorá sa dlhodobo zmieta v štruk- Takýto nadpis som použil pre svoj príspevok O vyjadrenie k aktuálnej situácii v SND sme turálnom chaose zastaraného trojsúborového v Hudobnom živote 3/2011 v analýze vtedajšej požiadali našich kme ových recenzentov. konceptu, okráda nielen da ového poplatníka, krízy v Opere SND, v ase kontroverzného ale aj kultúrne dedi stvo a umeleckú tradíciu, generálneho riadite a Ondreja Šotha. V ope- Robert Bayer ktorých správu mu predpisuje litera zákona. re vtedy klesal po et predstavení, rušili sa Aký ve ký podiel na úspechu hudobnodrama- Kauza Haider je len trpkým dôsledkom nezáuj- premiéry, kolísala kvalita repríz, zlyhávala tického ansámblu má výrazná dirigentská mu zodpovedných miest o oblas , v ktorej má komunikácia s verejnos ou – a napriek tomu osobnos , ukazujú operné domy v Mníchove, Slovensko obrovský exportný potenciál ume- sa „krištá ovo“ plesalo. Po necelých piatich Paríži, Zürichu, Berlíne, Miláne. Kirill Petrenko, leckého i ekonomického významu. rokoch je tu opä anketa s podobnou témou. Philippe Jordan, Fabio Luisi, Daniel Barenboim Dôvodom je odstúpenie hudobného riadite a i Riccardo Chailly kormidlujú orchestre diva- Vladimír Blaho Friedricha Haidera. diel s aby vlajkové lode v mori operného prie- Odstúpenie Friedricha Haidera oprávnene o sa medzitým zmenilo? S nástupom gene- myslu. Ich skúsenosti, hudobná inteligencia vyvoláva reakcie verejnosti, ktorej nie je osud rálneho riadite a Mariána Chudovského, ktorý a remeselná zru nos pri interpretácii partitúr slovenskej opery ahostajný. Po emotívnom v roku 2012 menoval za riadite a opery reno- robia z domovských prístavov ich hudobných prejave dirigenta na tla ovke pred premiérou movaného rakúskeho dirigenta, sa fatálna krížnikov významné centrá operného umenia. Così fan tutte nasledovali stanoviská Minister- situácia upokojila. Súbor sa stabilizoval, narás- Najnovšie výskumy ukázali, že umelecky hod- stva kultúry SR a vedenia SND. Situáciu príliš tol po et premiér, stúpla kvalita repríz, v aka notná operná scéna je dôležitým ekonomic- neobjasnili, skôr znepreh adnili. Kým Haider Haiderovej systematickej práci sa zvýšila úro- kým faktorom nadregionálneho významu. tvrdil, že sa mu v súbore pracovalo výborne, ve orchestra. Návštevníci sa popri operných
38 1– 2 | 2016 TÉMA
„evergreenoch“ do kali aj (vzh adom na dovte- Haiderov odchod považujem za ve kú stratu. Pavel Unger dajšie pomery mimoriadneho) repertoárového Pod a mojej mienky v om SND prichádza Z celej re aze vyjadrení, ktoré avizovaným osvieženia v podobe Wagnerovho Lohengrina, nielen o umeleckého garanta, ale aj o as odstúpením z funkcie ne akane odštartoval Straussovej Salome, Mozartovho Tita, ekov- morálneho kreditu – hoci, ako sa zdá, ten hudobný riadite Friedrich Haider, mám skej Doriana Graya i raritných Šperkov Ma- fungoval najmä smerom k medzinárodnému mimoriadne trpký pocit. Vnímam ich ako dony Wolfa-Ferrariho. Práve po as premiéry prostrediu. To domáce si náro ného dirigenta zlé a ešte horšie. Nedá sa na malej plôške Šperkov sa však dostali na verejnos informá- príliš nevážilo. Výrok hovorcu ministerstva rozmotáva klbko nedorozumení, poloprávd, cie o škrípajúcich vz ahoch medzi šéfom opery kultúry je, jemne povedané, poburujúci. zahmlievania, dezinformácií, morálnych a orchestrom, ktorých dôsledkom bol nesúhlas Možno ešte viac než predstava žalujúcich sa zlyhaní. Opä by to bolo jednosmerné. Žia , orchestrálnych hrá ov s ich ú as ou na kom- „dvojok“ a „trojok“ domáceho súboru, ktoré sa k dialógu, k ochote vzájomne sa po úva , pletnej nahrávke diela (tá sa napokon realizo- (naš astie pre divákov) nedostali k vysníva- hovori si do o í istú pravdu, spolo ne vala so Symfonickým orchestrom Slovenského ným partom. Navyše sa neviem zbavi pocitu, h ada konštruktívne východiská, a najmä rozhlasu). Odstúpenie hos ujúceho dirigenta že vedenie SND sa malo svojho kolegu zasta ma úprimný cie opere pomôc , sme ešte Tomáša Hanusa v nasledujúcej sezóne, krátko razantnejšie než formálnym vyjadrením nedozreli. pred premiérou Janá kovej Veci Makropulos, útosti nad jeho odchodom. Takže: sklamanie Naopak, zrodil sa „ne úbostný“ trojuholník. bolo iba potvrdením napätého vz ahu a pre- na tretiu? Friedrich Haider argumentuje ignoranciou vádzkových problémov. zo strany ministra kultúry, ten vracia úder Faktom ostáva, že napriek všetkým spomenu- Terézia Ursínyová spochybnite nými tvrdeniami o jeho zodpo- tým pozitívam sa Haiderovi nepodarilo vráti Vyjadrenie hovorcu MK SR na adresu Friedri- vednosti za kauzu Makropulos, za preferova- lenom operného súboru prirodzenú moti- cha Haidera považujem za netaktné, ba su- nie hostí na úkor pevného ansámblu ( o by váciu. Nepodarilo sa mu zvýši ich nan né rové. Haider dal Opere SND punc výnimo nej si súbor s jediným basistom pre prvý odbor, ohodnotenie, ani obnovi stavovskú hrdos na hudobnej kvality vo všetkých tituloch, ktoré bez dramatického sopránu a tenora po al?) svoje divadlo. Zrejme sa v jednej osobe nestre- tu naštudoval. Výhrady k jeho práci nevyslovil a akceptovaním údajných s ažností zvnútra tol vynikajúci dirigent s rovnako kvalitným ani generálny riadite SND Marián Chudov- divadla. A do tretice, vedenie SND sa alibisticky, manažérom. No i tak bude štvorro ná Hai- ský – ten na www.operaslovakia.sk vyslovil s predstieranou útos ou, zboku prizerá. Ak by derova éra v Opere SND patri k tým najkva- „po utovanie nad rozhodnutím hudobného malo hrdos , obratom by vyvrátilo stanovis- litnejším v jej novodobej histórii. Arogantné riadite a Opery SND Friedricha Haidera rezig- ko zria ovate a. Ve ide o obžalobu práve ich stanovisko Ministerstva kultúry SR k jeho nova z funkcie“. – Haider bol v inkriminovanom ase hromade- odstúpeniu, balansujúce na hranici slušnosti Pochybujem, že Chudovský na Ministerstve nia káuz funk ne až tretím. Na druhej strane – bez slovka po akovania za nieko koro nú kultúry vopred neprerokoval Haiderovu ab- znie udne, ak Haider s odstupom asu tvrdí, prácu – na tom ni nezmení. dikáciu. Škoda, že minister Marek Ma ari že požiadavka dirigenta Hanusa na nemenné nesledoval výsledky jeho práce o len jedinou orchestrálne obsadenie bola nereálna (kto mu Michaela Mojžišová o ciálnou prítomnos ou na premiére. No ak s úbil jej splnenie, je bez viny?) a jeho mediálne V septembri 2012 som robila „inaugura né“ nie je kompetentný hovori o každej téme, výstupy vzbudzujú pochybnos , i nebol ú elovo interview s Friedrichom Haiderom. Na otázku, má pracovníkov, ktorí na premiéry chodia. odklonený od reality. i vidí šancu zaradi bratislavskú operu, ktorá Zo strany pána Haidera je však naivné žia- Komu alšia kauza vyhovuje? Možno práve je v porovnaní s jeho doterajšími pôsobiskami da o samostatné prijatie na MK SR. Možno tým „ukrivdeným“, ktorým ktosi šliapol na predsa len provinciou, do európskeho kontextu, sa to tak robí v kultúrnych krajinách. U nás otlak. Sú na koni. A z ko a bol sple ou in- odpovedal: „Provin nos nesúvisí s ve kos ou iba pod a subordinácie. Nuž, generálny ria- tríg a klamstiev zhodený ten, kto historicky scény alebo zvu nos ou jej mena. Provin né je, dite SND mal bojova o prísun zvýšených povzniesol úrove hudobných naštudovaní ke práci chýba umelecká idea, ke z materiálu nan ných prostriedkov do divadla tak, ako v Opere SND. To nezmaže žiaden minister nevznikne nová stavba.“ riadite Slovenskej lharmónie. Potom by si kultúry. Haider prišiel do Bratislavy s pomerne jasnou orchestrálni hrá i, lenovia zboru, dokonca Východiská? Uvažujme o prekonanom modeli víziou. Chcel intenzívne pracova so súborom, ani sólisti nemuseli privyrába inde a hanbi SND, odde me operu a balet od inohry, aby aj na individuálnej úrovni. (Vzh adom na neod- sa za hudobné nástroje. sme mohli porovnáva nan né toky, zme - škriepite ný vzrast technicko-štýlových dispozícií K hos ovaniu sólistov: Haiderovi sa nevy íta- me lozo u kritérií výberu na vedúce posty, orchestra aj vypracované vokálne party vo vä - jú drahé zahrani né hviezdy, ale – pri bežnej hovorme si pravdu. Rešpektujme kvalitu, šine ním naštudovaných opier, s dôrazom na závisti – aj umelci stredného kalibru, bez neintrigujme. Komu prospieva brodi sa v mo- Mozarta, môžeme túto víziu považova za na- ktorých sa však prevádzka nezaobíde (lyrickí rálnom bahne? plnenú.) Chcel realizova projekty pre mladých. tenoristi, koloratúrno-lyrické a dramatické (Naplnené: vi trilógia detských verzií Nápoja soprány). Bez hostí si však dnes neporadí Medzinárodne renomovaný rakúsky dirigent lásky, arovnej auty a Barbiera zo Sevilly.) Dra- žiadna opera (ani v Košiciach i v Banskej Friedrich Haider (1961) bol do funkcie šéfdirigen- maturgiu bol pripravený rieši tímovo, no ur ite Bystrici). Menej kvalitní sólisti spievajú me- ta a riadite a Opery SND menovaný 1. 8. 2012, od chcel uvies dielo od Ermanna Wolfa-Ferrariho. nej, no zato berú stabilný plat. To bolo vždy 1. 10. 2013 zastával funkciu hudobného riadite a. (Naplnené: Šperky Madony, 2015.) Za najdôleži- témou divadelného sváru. 1. 7. 2015 sa riadite om Opery SND stal dovte- tejšie však považoval zlepšenie nan ného ohod- Škoda, že Friedrich Haider do „varu“ ansám- dajší šéfdramaturg Slavomír Jakubek. Po pohos- notenia umelcov. A na tomto bode sa jeho idey aj blu detailne nevidel, ke že bol jazykovo izolo- tinských naštudovaniach arovnej auty (2010), ideály o „neprovin nej“ scéne rozbili. vaný (ani z úcty k SND neprehovoril o len pár Dvoch Foscariovcov (2010) a Víl (2011) pripravil Bez dostato nej znalosti vnútornej štruktúry slov po slovensky). V novej sezóne tak dostal Friedrich Haider ako šéf súboru sedem nových rozpo tu je ažké posudzova (ne)riešite nos zástupcu v osobe nového riadite a opery Sla- inscenácií: Lohengrin (2013), Rigoletto (2013), platovej otázky v SND. Je však smutným fak- vomíra Jakubeka. Nie je teda správne, da Bohéma (2014), La clemenza di Tito (2014), tom, že profesie starajúce sa o rozvoj duchov- zmätky okolo Veci Makropulos „na vrub“ iba Salome (2014), Šperky Madony (2015) a Così ných hodnôt (umenie, školstvo všetkých stup- Haiderovi. Ve vtedy už mala Opera SND nové- fan tutte (2016); dirigoval tiež viaceré repertoáro- ov, spolo ensko-vedné disciplíny) sú u nás ho šéfa. Navyše, málokto z nás vidí do zmlúv, vé predstavenia (Don Giovanni, Otello, Macbeth, trvalo podhodnotené. Nedá sa naveky (samo) afektov i individuálnych konaní na skúškach Traviata, Netopier a i.). motivova len pocitom stavovskej hrdosti Janá kovej opery s hos ujúcim eským diri- a lojalitou k remnej zna ke. Pri om najmä to gentom Tomášom Hanusom. Ten, pod a mojej druhé nie je v súbore SND samozrejmos ou. mienky, konal proti profesionálnej etike. Dvojstranu pripravila: Michaela MOJŽIŠOVÁ
39 HUDOBNÉ DIVADLO
na javisku divadelne nenudí. Pyzhov chápe Juhoamerická tanečná telenovela tane nos ako celistvý interpreta ný výkon, k javiskovým postavám sa približuje zodpo- na špičkách vedne, bez klasicko-tane ného klišé. Jeho baletná maniera a pátos sú pre inscenátorov Balet SND uviedol na sklonku roka pôvodný baletný projekt Nižinskij – Boh tanca. Hudbu prí ažlivé. S tradi nými výrazovými pros- k dielu o živote slávneho ruského tanečníka a choreografa skomponoval známy americký triedkami zachádza s ve kou dávkou zmyslu skladateľ Carl Davis. Pod bratislavskú inscenáciu sa ako choreograf a režisér podpísal pre mieru a štýlovos , obohatenú o „jeho“ Brazílčan Daniel de Andrade, ktorý je súčasne autorom libreta. interpreta ný vklad. Prostredníctvom Pyzho- vových interpreta no-choreogra ckých vý- Ruský balet Sergeja agileva naštartoval Naratívnu rozprávkovos , akú choreograf An- stupov sme sa za ali orientova v predstavení za iatkom 20. storo ia v Paríži novú éru: drade vtisol svojmu prvému celove ernému preplnenom ilustratívnymi choreogra ckými choreogra ckí reformátori za ali na skost- neoklasickému baletu, podporila aj hudobná (historicky sa tradujúcimi) kompozíciami. natených baletných javiskách originálnym koláž Carla Davisa. Hlavnou kompozi nou S krehkos ou zvedavého sólistu svetoznáme- spôsobom inscenova tanec ako umenie osou, na ktorej sa nechal Davis inscena ne ho Ruského baletu „odtancovával“ Nižinské- re ektujúce otázky nastupujúcej moderny. unáša , sa stali moderní skladatelia tvoriaci ho sexuálny apetít, herecko-tane ne jasne Fokinove baletné impresionistické experi- najmä v Paríži (Debussy, Borodin, Rimskij- artikuloval jeho vz ah k agilevovi – ma- menty a Nižinského avantgardný poh ad na -Korsakov, Stravinskij at .). Inscenácia však nažérskemu bohu v podaní Andreja Szaba. choreogra u dodnes inšpirujú tane ných v kone nom dôsledku neakcentovala podstatu Szabov agilev tancoval pri Pyzhovovom tvorcov. agilevova odvaha i profesionálny Nižinskom v plnom na- fanatizmus pre všetko ruské a umelecky nové sadení – hystericky te- mu priniesli dramaturgické prvenstvo v sve- atrálne a s ve kou dávkou tových divadelno-tane ných dejinách prvej narcizmu. Romula Marie polovice 20. storo ia. Rudenkovej dramaticky Ako libretista sa Daniel de Andrade v množ- rovnocenne participovala stve dramatických informácií zo súkromia na baletnom vz aho- trojuholníka Nižinskij – jeho žena Romola vom trojlístku. Žensky – agilev dramaturgicky stráca. Jeho autorský introvertne a trpezlivo vh ad sa drobí na množstvo nepreh adných odolávala nepreh adným mizanscén okrajových (aj ke pre dejiny ta- životným situáciám, ne ného a baletného umenia nenahradite - ktoré ju po as života pri ných) javiskových postáv. Trojdejstvová juhoa- Nižinskom stretli. Ako merická telenovela na špi kách unavuje dyna- Chaplin exceloval Juraj mickými stereotypmi herecko-pantomimickej Žilin ár – jeho krátky baletnej estetiky 19. storo ia. Fokinov odkaz choreogra cky vtipný nových výrazových prostriedkov (napr. in- duet s Nižinským bol terpreta ná tvár prenikajúca do celého tela nezabudnute nou insce- i javiskovo-choreogra cká individuálnos na nou ozdobou. skupinových tiel gradujúcich v tane nej davo- Daniel de Andrade ako vej originalite) zostal pochovaný v popisných choreograf dokázal, že prechodoch, ktoré umoc uje „roldorová“ scé- v koncipovaní partner- nogra a Marka Baileyho. ských a komorných Andradeho réžia nevyužíva scénografov tane ných obrazov je priestor zmysluplne. Tane né mizanscény sa zru ným tvorcom, ktorý stereotypne a „zrkadlovo“ menia na interiér dokáže využi interpreta - a exteriér. Ilustrujúce projekcie tvárí prota- né možnosti tane níkov gonistov i dobové obrázky 1. svetovej vojny v krkolomných a kom- podporujú ornamentálnu dekoratívnos javis- plikovaných psychofy- ka. Inscena né prestavby tane níkov nielenže zických variáciách. Tam rušia ostatných kolegov, ale sú aj zbyto né. A. Pyzhov (Nižinskij) a A. Szabo sa cíti bezpe ne a isto. Na to, aby sme si vedeli navodi neopakova- (Ďagilev) (foto: A. Klenková) Všeobecnou otázkou zo- te nos svetovo uznávaného Ruského baletu stáva spôsob inscenova- za iatku 20. storo ia, nepotrebujeme vidie interpreta ného života Nižinského. Jeho tanec nia pôvodných autorsko-tane ných diel s ba- ervený komín zaoceánskej lode, na ktorej sa sa choreogra cky nezrkadlil v žiari približu- letnou tematikou. Je dnes umelec – libretista, Nižinskij denne rozcvi uje. Ani biele varietné júcej sa k Bohu. Nepocítili sme svetlo génia, režisér a choreograf v jednej osobe – schopný schody slúžiace na lenenie priestoru „dole ktoré svojho asu rozžiarilo javiská po celom obsiahnu tane nú estetiku postdramatického a hore“ pre hlavných protagonistov, aby sa svete. Jeho srdce zostalo inscena ne uväznené divadla tretieho tisícro ia v prevádzkových kompozi ne nestratili v nepreh adnom dave v no ných morách psychiatrickej lie ebne, možnostiach súboru? umelcov zvu ných mien. Obraz agileva, v choreogra ckých experimentoch, v inter- Peter MAŤO ktorý zo žiarlivosti k milovanej osobe hyste- preta no-technickej nedokonalosti, v intím- ricky trhá divadelný plagát a kope do záhrad- nych tajomstvách. ného nábytku obsadeného dvoma „zaja ikmi Artemyj Pyzhov (Nižinskij) patrí momentál- Carl Davis – Daniel de Andrade: Nižinskij – Boh tanca v plavkách“, pôsobí teatrálne prázdno, ba až ne k slovenskej interpreta nej špi ke. Je to Dirigent: Dušan Štefánek Scéna a kostýmy: Mark Bailey komicky trápne. Nehovoriac o tom, že sú as- tane ný umelec nabitý pulzujúcou ener- Dramaturgia: Eva Gajdošová ne sa v posteli v druhej polovici javiskového giou, doplnenou o hereckú inteligenciu. Jeho Choreogra a a réžia: Daniel de Andrade. Balet SND, priestoru odohrávajú Nižinského medové rota ná a skoková dynamika s kontrolova- svetová premiéra 27. 11., druhá premiéra 28. 11. týždne s Romolou. nou kultúrou javiskového pohybu a priestoru
40 1–2 | 2016 HUDOBNÉ DIVADLO
však na jej Dorabelle nebolo pozna . Podob- Všetci sme rovnakí? nú pochvalu si zaslúži aj Daniel apkovi , ktorého Guglielmo potvrdil, že spevákovým Mozartova opera Così fan tutte sa často redukuje na nezáväznú rokokovú hračku o ženskej prirodzeným miestom v SND je post lyrického vernosti, s použitím prezlekov, zámeny osôb a finálneho poučenia, že „tak to robia barytonistu. Juraj Hollý – pravý, dobre frázu- všetky“. Názory na to, prečo si Mozart po náročnejších témach vybral práve takéto libreto júci tenore leggiero – sa pohyboval s istotou (od blízkeho spolupracovníka Lorenza da Ponteho), sa rozchádzajú. Bola to snaha zapáčiť a štýlom vo všetkých polohách Ferrandovho sa frivolnému publiku a neprovokovať viedenský dvor? Či skladateľove pochybnosti partu. Jana Bernáthová už tradi ne o osi vzbudené častými pobytmi manželky v kúpeľoch? Alebo teória (rozvádza ju francúzsky viac zaujala herecky než hlasovo, a to napriek spisovateľ Christian Jacq), že nielen Čarovná flauta, ale aj Così fan tutte sú zašifrovaným tomu, že s koncepciou Despiny sa réžia pohra- textom pre slobodomurárov? Neodškriepiteľným faktom zostáva Mozartova viacnásobná la dos povrchne. ironizujúca tendencia: voči príslušnému žánru, voči dobovo populárnemu magnetizmu, Na druhej premiére zostala precíznos v or- voči morálnemu klišé tých čias, ako aj voči aristokratickej spoločnosti, ktorá si – tak ako chestri, no chýbala na javisku (osobitne Don Giovanni – nahovára, že „šľachta má v očiach počestnosť“. v prvom dejstve). Pre ochorenie Martina Gyimesiho si Ferranda úspešne (najmä v dru- Pod a po ského režiséra Mareka Weissa, tvor- nos ansámblov, preferencia rýchlych temp hom dejstve) zopakoval Juraj Hollý. Popri cu najnovšej bratislavskej inscenácie, nehrajú a (v rámci možností klasicizmu) aj dynamické om dosiahla úrove prvého obsadenia len hru so ženami muži. Naopak, to dôvtipné kontrasty, osobitne medzi lyricky po atými Fiordiligi Evy Hornyákovej. Jej timbre je opro- ženy sa pohrávajú so svojimi naivnými part- duetami a oboma razantnými nálnymi scé- ti hlasu eskej hviezdy teplejší a v árii Come nermi. Tento nápad sa však na javisku arti- nami v prvom i druhom dejstve. Podobne pôso- scoglio farebne odspievala aj vražedné pasáže kuluje iba postupne, cez drobné zlomky he- bivý kontrast je medzi slávnostným zborom v hlbokej polohe. O osi opatrnejšie sa pohy- reckých etúd, takže je málo itate ný. Réžia sa (Bella vita militar) a následnou nostalgickou bovala v behoch i vyšších polohách a herecky tvári feministicky: „vernos tela“, požadovaná rozlú kou (Di scrivermi ogni giorno). S tempom bola menej prirodzená. Akceptova možno tiež len od žien, je pod a nej mužským pokry- a dynamikou sa zázra ne menia nálady jed- Aleša Jenisa, ktorý vytvoril postavu Guglielma tectvom. No ak by chcel by Weiss dôsledný, nenechal by slobodomyse né ženy v závere premeni sa na domáce kvo ky. Režisér sa tiež pokúsil v náznakoch vytiahnu vážnejšiu tému polarity medzi sexuálnym pokušením a láskou ako trvalým citom. No otázku, i je monogamný vz ah medzi pohlaviami vrchol- ným štádiom ich súžitia, alebo je len prevlá- dajúcou spolo enskou konvenciou kres anskej civilizácie, i dokonca hriechom vo i prírode, si po návšteve tejto inscenácie položí zrejme len minimum divákov. Jednoduchý príbeh riešia inscenátori úspor- ne aj vo výtvarnej zložke (Hanna Szymczak). Viaceré výjavy sa odohrávajú na proscéniu pred stiahnutou oponou. Scéna za ou je v podstate jednotná, v jednotlivých výjavoch sa mení len farebné svietenie. V zadnej asti javiska sú umiestnené paravány s orientálnymi motívmi, aké boli v móde za iatkom 20. storo ia, inak ho M. Fabianová (Dorabella), P. Mikuláš (Don Alfonso), vyp ajú iba stôl, situovaný v strede scény, a po J. Šrejma Kačírková (Fiordiligi) (foto: P. Breier) bokoch proscénia toaletné stolíky oboch pokú- šaných mladých žien. Aj kostýmy sú vedené notlivých hudobných ísiel. Neotvorené škrty herecky tvárne, spevácky len s ob asným v striedmom a univerzálnos pod iarkujúcom v partitúre treba pripísa oh adom na málo nepatrným mankom v mäkkosti tónu. alší duchu. Aranžovanie zborového výstupu na „mozartovské“ bratislavské publikum. Vy- traja alternanti však vôbec neuspokojili. za iatku druhého dejstva vyvoláva dojem, že pustených árií sestier je škoda ani nie tak pre Denisa Hamarová (Dorabella) sa hlasovo do sledujeme Shakespearov Sen (sex?) noci sväto- vokálny efekt, ako pre absenciu hlbšie zdôvod- klasicizmu nehodí, Mária Rychlová (Despina) jánskej. Erotická dráždivos však neprekra uje neného prerodu diev at. vsadila len na silu tónu, bez speváckej i herec- únosnú mieru a v podstate korešponduje s té- Najvä šou kvalitou vokálnej zložky prvej kej hravosti, a Don Alfonso Františka uria a mou i režijnou koncepciou. premiéry bola až prekvapujúca spevácka bol bezvýrazný, bez Mikulášovej schopnosti Inscenácia rešpektuje Mozartovo krédo „prima vyrovnanos ú inkujúcich. Zaiste najviac stmeli sexteto sólistov i príbeh. la musica e poi le parole“ zásluhou skvelého upútal Peter Mikuláš (Don Alfonso), ktorý sa Sme teda rovnakí v láske, vernosti? Inscená- hudobného naštudovania Friedricha Haidera. spôsobom sebe vlastným pohrával s notovým cia ukázala, že nerovnosti sú hlavne v schop- Za tri a pol roka pripravil v SND len dobré alebo zápisom a k úlohe pristupoval s úžasným nosti autenticky spieva dirigentom kvalitne ve mi dobré inscenácie a Così fan tutte ur ite speváckym i hereckým nadh adom. Rovno- pripraveného Mozarta. patrí k tým najlepším. A nitu k Mozartovým cennou partnerkou mu bola eská sopranist- Vladimír BLAHO partitúram potvrdil dirigent hne v ouvertúre. ka Jana Šrejma Ka írková (Fiordiligi), spie- Z nô odklial všetku skladate ovu fantáziu, vajúca vzorne štýlovo a s pôsobivo zvládnutou živelnos a hravos tejto opery, ktorá podobne vysokou polohou, takže sme jej odpustili aj Wolfgang Amadeus Mozart: Così fan tutte Dirigent: Friedrich Haider ako Hra lásky a náhody (Marivaux) upozor u- pár tvrdších tónov v miestach nad precho- Scéna a kostýmy: Hanna Szymczak je, že S láskou sa neradno zahráva (Musset). dom registrov. Jej hlas pekne ladil s hlasom Réžia: Marek Weiss Hudobné naštudovanie charakterizuje precízne Moniky Fabianovej, ktorá doteraz nemala Premiéry v Opere SND, 22. a 23. 1. vypracovanie každého detailu, vzácna zlade- skúsenosti s mozartovskou interpretáciou, to
41 HUDOBNÉ DIVADLO
bolo v opere. Katarína Procházková (Saf ) je Cigánsky barón bez atmosféry stále lyrickým sopránom a tónovo je skôr sub- retou než mladodramatickou prvou dámou. V čase, keď na Slovensku nemáme žiadnu špecializovanú scénu na operetu (či v širšom Ak sa aj pokúša o farebne teplejšie a vrúcnejšie slova zmysle na umelo neozvučované, poctivé hudobno-zábavné divadlo), chytajú sa tóny, nevychádza jej to a hlas znie vo výške divácky stále obľúbeného druhu operné domy. Z nich najintenzívnejšie Štátna opera forsírovane. Omylom bolo obsadenie Czipry v Banskej Bystrici. O gou Hromadovou. Hoci spevá ke nemožno uprie zvu nú hlbšiu polohu, tu je nevyhnutný Niektoré diela zlatého i stredného veku ope- no s gý om hrani iacich kostýmoch Tomáša mezzosoprán s tmavšou farbou hlasu, vyplý- rety síce námetovo zodpovedajú prívlastku Kyptu) je meniace sa podfarbenie horizontu. vajúcou aj z charakteru postavy starej cigánky, „ ahkonohej múzy“, no hudobnými a vokál- Aby sa viedenský obraz aspo dajako líšil od Arsena si zasa nárokuje príjemný, lahodný, nymi nárokmi nezaostávajú za operou. Preto predchádzajúcich, konštrukciu zaha uje spus- trblietavý soprán so schopnos ou koloratúry, im aj vo svete poskytujú príležitostný domicil tená zlatistá opona. Škoda, že mnohé vtipné k omu sa hos ujúca O ga Beza inská priblí- inštitúcie pestujúce „vážny“ kumšt. Jedným pointy v novom preklade išli dostratena. Dag- žila len z dia ky. Komickú postavu Kálmána z takých opusov je nepochybne Cigánsky mar Hlubková neodovzdala Bystri anom viac, Zsupána vybavil Martin Popovi barytónom barón Johanna Straussa ml. než rutinu a po povrchu k zavé klišé. Ku kla- s dostato ným tónovým objemom aj roz- Jeho návrat na banskobystrické dosky sickej operete jednoducho treba ma vz ah sahom, no jeho bufózna maniera už pôsobí po takmer štvr storo í (predchádzajúca a vrodený inštinkt. ošúchane. Mladý barytonista ubomír Popik premiéra sa uskuto nila roku 1991 v réžii Dirigentovi Igorovi Bullovi nemožno uprie (Homonay) musel vo svojom jedinom ve kom Branislava Krišku) však nenadchol v žiadnej svedomitos a itate né gesto. No „tretí roz- ísle prekonáva rušivé zvuky z nahrávky, zložke. Zrejme táto téma nie je blízka ani mer“, v aka ktorému vyznievajú ra nované avšak aj napriek tomu to bol spevácky naj- dramaturgi ke Alžbete Luká ovej, ktorej pr- vou chybou bolo objednanie nového prekladu (zodpovednos pravdepodobne nenesie sama) a poslednou chabý bulletin. Okrem základných informácií o diele v om nie je dokopy ni . Ak si vybavím v pamäti preklad libreta, ktorý po dlhé roky úspešne slúžil inscenáciám na bratislavskej Novej scéne a v Košiciach (Marián Ková ik/ ubomír Feldek), i „klasický“ od Da- libora Hegera (využila ho prešovská spevohra roku 1975, aj Banská Bystrica v minulej insce- nácii), ten divadlom nanovo iniciovaný z pera Juraja Soviara pôsobí skôr kontraproduktívne. Podobne aj „vylepšujúca“ úprava eskej re- žisérky Dagmar Hlubkovej. Inými slovami, nesprávne investované peniaze. Ostrav anka Dagmar Hlubková už v ope- retných tituloch hos ovala v Banskej Bystrici i Košiciach. Nešlo teda o žiaden režisérsky objav, s výsledkom sotva legitimizujúcim danú Cigánsky barón (foto: J. Lomnický) vo bu. Skôr je smutná absencia ( i neh adanie) inscenátorov v domácej databáze. Režírova pointy, kde sa žiada pohra s gradáciami, vlo- presved ivejší výkon s perspektívou alšieho operetu v 21. storo í nie je až také ahké, hoci ži ono korenie „spomedzi riadkov“, mu nie je rastu. Michal Hýrošš (Ottokar), ktorého tenor príbeh Cigánskeho baróna (libreto pod a Móra vlastný. Preto už predohra bola suchá, odtak- znel so šelestom, ostal partu dlžný mladícku Jókaiho napísal Ignacz Schnitzer, mimo- tovaná, bez šarmu. Neviem, koho nápadom sviežos hlasu. Peter Schneider vtisol hovore- chodom, rodák z dnešnej bratislavskej Ra e) bolo vsunutie Radetzkého pochodu do tretieho nej postave Carnera jemu vlastný zmysel pre nepatrí k tým prihlúplym. Má svoj kolorit, dejstva (skladba navyše pochádza od Johanna komiku, avšak už na hrane klišé. príbeh, kontrastné prostredia a predovšetkým Straussa – otca, a nie od autora Cigánskeho O divákov zrejme inscenácia nebude ma z hudobnej poetiky vyžarujúci šarm. Nemyslím baróna), no myšlienka to bola už v zárodku núdzu. Tým skôr by divadlo nemalo podce o- si, že výrazy ako „sme v riti“ (podobný slovník mylná. Rovnako ako jeho využitie pri roztlies- va ich dôveru a necháva sa opi potleskmi sa objavil aj v Hlubkovej košickej réžii iného kavajúcich závere ných kla a kách. Mimo- v stoji. Ve toto „kritérium kvality“ už hádam diela) sú mu prirodzené. Režisérka so scéno- riadne rušivo pôsobili na pás nahraté smie- nik neberie vážne. Na druhej strane nemožno grafom Marekom Gašparom Šafárikom sa choty komparzu, obzvláš , ke zasahovali do ukry rados , že opereta na Slovensku žije mali sústredi na iné. Ich inscenácii totiž chý- hudby. Zbor v naštudovaní Jána Procházku (prežíva?) aj po zni ení oboch na u špecia- bali predovšetkým atmosféra a nápady. V zák- odovzdal, o je v jeho silách, no zbyto ná lizovaných a tradíciu vytvorivších divadiel ladnej myšlienke, v aranžmánoch a v zna nej manipulácia so zvukom v masových výjavoch v Bratislave a Prešove. miere (pri inením Martina Tomsu) aj v ab- devalvovala aj to, o sa málopo etný ansám- Pavel UNGER sencii pútavej choreogra e. bel snažil poctivo odspieva . Zd havé prvé dejstvo otvoril celkom zbyto ne Prive ké potešenie neprinieslo ani sólistické Johann Strauss ml.: Cigánsky barón prirábaný dialóg Zsupána s Carnerom, kde obsadenie. Dušan Šimo miestami zaujal prí- Dirigent: Igor Bulla divák spoznal nemeniacu sa scénu. Má dve jemnou farbou hlasu, ale Sándor Barinkay si Zbormajster: Ján Procházka roviny. Hornú, postavenú na st poch, s holý- predsa len vyžaduje priebojnejší tón s vä ším Scéna: Marek Gašpar Šafárik mi konármi stromov, spája s plochou javiska leskom výšok. Lyrické pasáže mu vyšli pre- Kostýmy: Tomáš Kypta Choreogra a: Martin Tomsa dvojica schodísk. Ich dvíhanie a spúš anie len sved ivejšie. Tri ženské postavy zodpovedajú Réžia: Dagmar Hlubková bezradne „dynamizuje“ dianie. Azda jediným trom rôznym hlasovým odborom a ich ne- Premiéra v Štátnej opere Banská Bystrica, 11. 12. prvkom budujúcim kontrasty (popri pestrých, rešpektovanie je rovnakou chybou, akou by
42 1–2 | 2016 ZÁPISNÍK
razná osobnos mi je totiž aj príbehom o „inej“ farbe pleti. Neprehliadnuteľný umelecký revanš slovenskej tane - V momente, ke španielsku tane nicu Mariu nej scény Zuzana Hernandovú Blascovú v kon iktnej situácii Známa hudba z lmových mayoviek, dvaja uricová Hájková po bolestnej skúsenosti so identi kujú ako Cigánku, jej biele priate ky ju muži v indiánskych nohaviciach, s ub pokrvné- zrušeným festivalom Dni tanca (župan Marián bez problémov (!) „zahrabú“. Mestský príbeh ho bratstva a biele palice. Tak sa za ína Andro- Kotleba nepodpísal Ministerstvom kultúry egocentrickej Lenky (Lenka Rajchmanová) je gén v Divadle Štúdio tanca v Banskej Bystrici. podporený grant) siahla po téme, ktorá v jadre gý ovou poh adnicou hrabivosti a sie oviek o všetko dokáže „oby ajný“ mužský hormón, re ektovala udalosti a názorovú demagógiu na naplnených chorým, prežierajúcim sa kon- predviedli veselo aj vážne po as predstavenia umelecké kvality „jej“ súboru. Umelecký revanš zumným spôsobom života. Posledný príbeh so 13. 1. subtílny Tibor Trulík (je zárove autorom s názvom Jadro ponúkol tri silné tane né prí- švaj iarskou sólistkou Juliou Kannewischero- choreogra e) a muskulatúrnejší Jakub Je o. behy troch tane níc troch národností, s hudbou vou je militantným obrazom sfanatizovaného Exkurziu životom za ala neohrabaná adoles- Mateja Haásza, ušitou na telo. konania. Zlovestná dráma s vojenskými puška- cencia, nasledovalo exhibi né dospievanie Leitmotívom žensky krehkých, ale aj ne akane mi a helmami zárove anticipuje zánik kategó- a napokon mužný vek neprehliadnute ne vy- agresívnych príbehov je h adanie odpovede na rií udskosti a tolerancie. medzil v priestore a ase „svoje“ neopakovate - otázky, kedy a ako sa pokúšame nájs jadro Divadlo Štúdio tanca vyváža slovenskú tri- né ego. Za zvukov folk-rockovej hudby Mateja vlastných postojov k neo akávaným názorom kolóru na všetky kontinenty, komunikuje Šteska doviedol estný pokrvný „boj“ ich snaže- (aj inom), kedy a ako sme schopní pro tova s výraznými osobnos ami a súbormi, jeho nie až do závere nej nirvány. z elasticity vlastného brainstormingu. Výsledný umeleckým produkciám tlieska svet. Iba pod V druhej asti ve era našiel zhmotnenie príbeh, tvar posúva umeleckú výpove do apelatívnej Urpínom obhajuje svoju opodstatnenos na ktorý na sklonku minulého roka rozvlnil nielen roviny a nesie silné humánne posolstvo. Rurál- existenciu. No comment. divadelnú obec na Slovensku. Riadite ka a vý- ny príbeh diev at v anových šatách s hrab a- Mária GLOCKOVÁ
Otvorenie opernej sezóny v benátskom divadle áriu Tutte nel cor vi sento i expresívne temné La Fenice sprevádzala zvláštna atmosféra. Pred Chránený Fénix Idamanteho lamento Non temer, amato bene. premiérou Mozartovho Idomenea, konajúcej sa Chýbajúcu drámu na javisku tak suploval or- len týžde po brutálnych atentátoch v Paríži, sa týmov ako citácií gréckych chitónov i klasických chester, v ktorom zaznela celá ahkos kompo- tu zhromaždili ažkoodenci s kalašnikovmi v ru- ú esov a športovo po atých moderných hávov, zície i jej baroková divadelná skvostnos . Popri kách. Pocit ochrany, ktorý mali na námestí pred ktoré dop ali dredy na hlavách protagonistov, nádherne znejúcom zbore (zbormajster Clau- divadlom vyvola , však akosi chýbal. ilustroval túto myšlienku iba ve mi decentne. dio Marino Moretti) vynikol najmä vokálne Situácia tak trochu pripomínala inscenáciu Aj barokovo milé „mechanické more“ na azúro- i herecky charizmatický Brenden Gunnell ako Idomenea v Berlíne v roku 2006. Jej premiéru vom pozadí bolo nanajvýš samoú elne pekné. Idomeneo a Monica Bacelli ako vycizelovaný ohrozila výstraha pred islamistickým terorom. Kabinet kuriozít ako scenéria scény Illie a Ido- a precízne frázujúci Idamante. Režisér Hans Neuenfels v nej vraj neprístojným menea bol síce úbivým, no nie obzvláš svetlým Škoda, že režisér Talevi nevyužil brilantný spôsobom kritizoval proroka Mohameda. Takmer inscena ným nápadom. spevácky potenciál ansámblu, politicky bri- o desa rokov neskôr sa v mene toho istého proro- Za iatok sezóny v Benátkach, ktorá sa popri zantný náboj diela, ako aj múdros a hudobnú ka páchajú zlo iny na udskosti. tradi nej talianskej hymne za ala aj minútou inteligenciu maestra Tatea. V kontexte kon- No zatia o Neuenfelsova interpretácia excelova- ticha za Benát anku zavraždenú v Bataclane iaceho Bienále umení v meste na lagúne, la politickou nástoj ivos ou, dnes, v politicky chú- a francúzskou hymnou, rozžiaril až dirigent spájajúcom fantastické svety a príbehy jed- lostivých asoch, excelovala inscenácia mladého Jeffrey Tate. Pod jeho taktovkou zaznel or- notlivých expozícií, však bolo v ten ve er aj a nádejného Juhoafri ana Alessandra Taleviho chester elegantne a svetlo. Jeho lesk akoby La Fenice lucidne znejúcim priestorom, ktoré- akurát tak uhladenou priemernos ou. Potenciál sa odrážal v zlatých stenách divadla, ktorého ho jedine né kultúrne a umelecké posolstvo si diela, spo ívajúci v jeho genera ných a kultúr- akustika patrí k svetovým unikátom. Nespú- treba bezpodmiene ne chráni . nych kon iktoch, režisér len nazna il. Mix kos- taná epikurejská dynamika bi ovala Elettrinu Robert BAYER jubileum la nielen kvalitnú vokálnu Iste nielen preto, že na u mala odbornú Storočnica Marky Medveckej techniku, ale i hlboký vz ah aprobáciu (popri ú inkovaní v SND vyštudo- (21. 2. 1916, Nová Baňa – 19. 6. 1990, Bratislava) k slovanskej literatúre. A prá- vala francúzštinu a hudobnú vedu na Filo- ve tá sa stala sopranistkinou zo ckej fakulte UK). Marka Medvecká bola „Svojich žiakov milovala, boli jej všetkým. trvalou interpreta nou doménou. V SND po- pre túto dráhu povahovo priam predur ená. Akoby sme boli jej vlastné deti. asto nás hostinsky debutovala 9. 6. 1940 ako Marienka „Bola lovekom neskonale nežným, múd- k sebe pozývala a hostila nás. Nebol to len v Predanej neveste, následne tu – s prestávkou rym a nadovšetko obetavým. Sná jej táto pomer u ite ky k žiakom, ale takmer rodin- po as Povstania, ktoré strávila ako dobrovo - obetavos nahrádzala materstvo – ktovie?“ ný vz ah,“ spomína na svoju pedagogi ku ná sestra erveného kríža a lenka povstalec- napísala o nej priate ka a javisková kolegy- z bratislavského Štátneho konzervatória kého Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici a Jela Kr méry-Vrte ová. Máriu (Marku) Medveckú jej slávna žia ka – pôsobila do roku 1952. Vytvorila celý rad K Medveckej úspešným žiakom z brati- Edita Gruberová. ve kých i menších postáv v dielach Smetanu, slavského konzervatória (1952–1975) patrili Kým sa Mária Medvecká zaradila k vý- Dvo áka, Janá ka, Konjovica, Moniuszka, popri výnimo nej Edite Gruberovej aj Štefan znamným predstavite om slovenského Holoubka, ale tiež Egka, Gounoda, Bizeta i Babiak, Alžbeta Mrázová, Arnold Judt, Mária vokálneho školstva, strávila viac než desa Leoncavalla. Do histórie sa zapísala ako Mar- Schweighoferová a alší. Dlhé roky bola rokov na opernom javisku SND. Rodá ka ka v prvej Sucho ovej Krút ave (10. 12. 1949), hlasovou poradky ou Lú nice, neskôr pôso- z Novej Bane po gymnaziálnom štúdiu vo vzápätí vo februári 1950 doštudovala i part bila ako vokálna pedagogi ka v Opere DJGT Zvolene a vo francúzskom Saint Germain Katreny. v Banskej Bystrici. Jej nedožitú storo nicu si získala spevácke školenie na pražskom Od roku 1952 sa ažisko jej profesionálneho pripomíname 21. 2. konzervatóriu (1935–1940). Odtia si prinies- pôsobenia presunulo na pedagogickú innos . Michaela MOJŽIŠOVÁ
43 ZAHRANIČIE
MNÍCHOV Kosky ho sa ho v a ne chopil a inscenoval ako vtipne oplzlý balet sexuálnych fetišov. Spaľujúca vášeň Kláštor, do ktorého sa v závere uchýlila Re- nata, bezúspešne h adajúc spásu pred svojou Ešte pred pár rokmi by sporo odetí muži v sieťovaných pančuchách s podväzkami, hryzúci obsedantnou víziou, je taktiež situovaný do do salámy, ktorá symbolizuje mužské prirodzenie, vzbudili rozhorčenie. Dnes už publikum hotelovej izby, no jej steny sú už obhorené. v bašte nemeckého katolicizmu nepobúril ani zbor mníšok v maskách Vykupiteľa. Celé tableaux s reho nými sestrami v kos- týme a maske Spasite a sa zdá by jedným Sergej Proko ev skomponoval takmer celého vyzdvihol v mníchovskej inscenácii najmä ve kým autodafé. Otázka pôvodu Renaty však Ohnivého anjela po as pobytu v hornobavor- psychologickú líniu Proko evovho opusu. zostáva aj po závere nej scéne nevysvetlená. skom Ettale, len nieko ko desiatok kilometrov Na jednotnej scéne Rebeccy Ringstovej Tak ako sa na za iatku opery objavila na scé- od Mníchova. Doložená je aj jeho návšteva vidíme luxusne zariadenú hotelovú izbu, ne, zostáva tam aj na jej konci. Akoby tu bola ochotníckych pašiových hier v ne alekom v ktorej sa práve ubytoval Ruprecht vracajúci odjakživa – ako prelud i démon, ktorého si Oberammergau. Ohnivý anjel vznikol v arci- sa z Ameriky. Spod pohodlnej „double king Ruprecht nosí stále pri sebe. katolíckom prostredí kláštora a v horskom size“ postele sa znenazdajky vysunie Rena- Napriek malým režijným nejasnostiam sa prostredí, ktorého náboženská kultúra bola ta, oble ená do bledomodrého pyžamového Koskému a jeho tímu podaril turbulentný pozna ená skôr mystickým folklorizmom, kostýmu zo saténu. Obaja protagonisti sa a inteligentný výklad fulminantného Pro- ko evovho hudobného divadla. Psychologický vír na scéne umocnil aj Vladimir Jurowski s Bavorským štátnym orchestrom. Napriek mohutnej dynamike vykreslili po ute ne každu ký motív. Hysté- ria par excellence, vybi- ovaná do orgiastické- ho tanca tónov plných duchov, neukojených vášní a fantazmagórií. Jevgenij Nikitin bol azda jediným možným Ruprechtom, ktorý dokázal drža krok s or- chestrom, komplexnou inscenáciou i vy erpá- vajúcou rolou. Svetlana Sozdateleva excelovala ako emocionálne a he- recky úprimná Renata. S preh adom sa vyspo- riadala i s obsiahlym a precízne artikulova- J. Nikitin (Ruprecht) a S. Sozdateleva ným textom. Renata (Renata) (foto: W. Hösl) v jej podaní nezaznela ani na okamih rusko- než teologicky ukotvenou zbožnos ou. V ope- razom ocitajú v psychohre, aká by sa moh- -pateticky. Psychogram víziami štvanej re malo ís o okultizmus, prenasledovanie la udia za zatvorenými dverami nejednej hrdinky zahrala isto, zvnútornene a bez arodejníc, hystériu, šialenstvo, exorcizmus manželskej spálne. V Koského inscenácii niet ve kých gest, udržiac napätie a dramatický a o ženu sužovanú erotickým i duchovným po ohnivom anjelovi s plamennými krídlami oblúk postavy až do posledného taktu. bô om – témy, po ktorých v a ne siahajú aj ani stopy. Ove a viac sa zdá, že Renata je bu Proko evov Ohnivý anjel je silovým aktom. ochotnícke vidiecke súbory. Ako predloha „bielou dámou“ hotelovej izby s hysterickými Pre divadlo, hudobníkov, spevákov a v ko- poslúžila Proko evovi rovnomenná novela sklonmi, alebo Ruprechtovým démonom, ne nom dôsledku i pre publikum. Ni pre Valerija Brjusova. zosob ujúcim jeho nie práve korektný vz ah jemné duše h adajúce v opere únik od rea- Hlavnú hrdinku Renatu prenasleduje od det- k ženám. lity. V máloktorom meste sa však opera vie stva vízia anjela, v skuto nosti však za ou Psychologická dráma medzi Ruprechtom hra a sledova tak vášnivo a obsesívne ako väzí diabol. Tohto anjela rozpozná v postave a Renatou sa odohráva po celý as v tej v Mníchove. Heinricha, ktorého za ne stíha ako posadnutá, istej izbe. Mení sa len jej formát. Posúva- Robert BAYER no Heinrich ju odmietne. Rytier Ruprecht, ktorý nie zadnej steny a znižovanie stropu ešte Renatu miluje, ju nevie zbavi šialenstva. Re- umoc ujú stiesnený pocit žalára ich vz ahu. Sergej Proko ev: Ohnivý anjel nata sa napokon rozhodne vstúpi do kláštora, Izba je tiež dejiskom okultnej scény, po as Dirigent: Vladimir Jurowski avšak ani tam ju vízie ohnivého anjela neo- ktorej slepá veštica vyvoláva ducha ohnivého Scéna: Rebecca Ringst pustia. Odsúdená inkvizíciou za arodejníctvo, anjela, aj do erveného svetla ponoreného Kostýmy: Klaus Bruns Réžia: Barrie Kosky umiera v závere na hranici. bordelu plného transvestitov v dámskych Premiéra v Bavorskej štátnej opere 29. 11., Barrie Kosky, hlásiaci sa k režijnému odkazu šatách, ktorého hos ami sú i Me sto a Faust. navštívené predstavenie 3. 12. Waltera Felsensteina a Maxa Reinhardta, Ich výstup býva asto vyškrtnutý, no Barrie
44 1–2 | 2016 ZAHRANIČIE
DRÁŽĎANY Krutý, chladnokrvný príbeh, ktorý na javisku v dvoch dejstvách rozpráva ( i skôr zapisuje na Keď luxus nie je šťastím dobovom písacom stroji) kronikár Nick (dôle- žitú, ale spevácky i herecky nev a nú úlohu V decembri sa v drážďanskej Semperovej opere za prítomnosti skladateľa Johna Harbi- stvárnil John Chest), sa udial na kompaktnej, sona odohrala európska premiéra jeho opery The Great Gatsby, skomponovanej podľa divadelne pôsobivej trojdimenzionálnej scéne, rovnomenného románu amerického spisovateľa Francisa Scotta Fitzgeralda. poslednom diele zosnulého Johana Engel- sa. Striedali sa na nej trblietavá spolo nos The Great Gatsby vyšiel v USA v roku 1925, z daných druhov umenia má špeci cké vy- hýriaca v oslnivom svetle (zbor Semperovej ale široké itate ské publikum ho objavilo až jadrovacie možnosti, každé je originálom par opery a viac než tucet tane níkov divadla), v roku 1940. Dnes patrí k sto najlepším romá- excellence. V kone nom štádiu ide o to, o si požívajúca šampanské ponúkané elegantnou nom anglicky píšucich autorov. Fitzgerald ho z predloženého diela odnesie cie ová skupina. iernou obsluhou, so za mudenou autodiel- situoval do ktívneho mesta na ostrove Long Britský režisér Keith Warner vychádzal pre- ou, v ktorej sa skvelo originálne DKW 4=8 Island v severovýchodnom New Yorku, jeho dovšetkým z dvojitej morálky spolo nosti, z jej z roku 1930, vypoži ané z mestského doprav- hrdinovia reprezentovali zvrátený svet vtedaj- márnivosti, ale i z neistôt vyplývajúcich z ne- ného múzea. Opulentnos javiskového riešenia šej „zlatej” doby. naplneného š astia. Pri vedení postáv sa držal umoc ovala obrovská prepychová pohovka, Milostná zápletka je zasadená do amerických obsahu libreta, ale položil si aj otázku, kam zaberajúca takmer celý scénický priestor i dvadsiatych rokov 20. storo ia – hospodár- dnes smeruje explozívny vývoj udstva. naddimenzionálne rádio. Spolo enský proti- ska prosperita, kriminalita, prohibícia, slá- Hlavnými protagonistami protichodného klad sa pôsobivo zrkadlil aj v zámernom obsa- va, peniaze a bieda, to sú azda ve né témy. sveta superbohá ov a sveta stojaceho v jeho dení sólistov a komparzu aktérmi rozdielnej Fitzgeraldovo dielo inšpirovalo rovnomenný tieni, sú mysteriózny a márnivý mladý milio- pleti, efektnos scénického riešenia zvýraz o- muzikál aj viacero lmových spracovaní. nár Jay Gatsby (Peter Lodahl) milujúci krásku vali dobové kostýmy (Emma Ryott). Stredobodom diela však ostáva hudobná zlož- ka. Harbisonov brilantný kompozi ný mix, táto zvláštna hudba sú asnosti, je aj napriek polyštýlovosti moderná, originálna, variabil- ná, všadeprítomná. Hudobná re prelínajúca rôzne štýly stvár uje charakter protichodných spolo ností a do deja zasahuje raz akýmsi akademickým chladom, inokedy upokojujú- cim teplom. Napríklad v scéne hýrivej no nej zábavy siahol skladate do slávnej éry jazzu, využívajúc jeho špeci cké tane né rytmy, charizmatickému iernemu Georgovi poskytol zase bluesové harmónie. Harbisonova partitúra hýri synkopami, neustá- lymi zmenami taktu, konanie sólových postáv i zboru charakterizuje interpreta ne skuto ne náro ný hudobný materiál. K jeho artikulácii je potrebný nevšedný ansámbel. Z tohto dôvodu si divadlo dovolilo dielo naštudova s celým radom hostí. K nim patril aj Wayne Marshall – vyh adávaný dirigent hudby Gershwina a Bernsteina, ktorému v krvi kolujú jazz, swing a blues. Marshall bol predestinovaný k náro - The Great Gatsby (foto: D. Koch) nej úlohe. Nešlo len o to, prispôsobi hudobné prevedenie potrebnému štýlu (toho by mal Vychádzajúc z románu vznikla aj – v Euró- Daisy (Maria Bengtsson), ktorá sa po as jeho by schopný každý ve ký muzikant), ale ho aj pe až doposia neznáma – opera The Great vojenskej služby vydala za bohatého Toma dôveryhodne prenies do publika. V prípade Gatsby, pod ktorej libreto i hudbu sa podpísal (Raymond Very). Zámožný Tom podvádza európskej premiéry americkej opery The Great John Harbison (1939). Po prvýkrát ju uviedla Daisy s Myrtle (Angel Blue), zvodnou iernou Gatsby sa obecenstvo v Semperovej opere cítilo newyorská Metropolitná opera (1999) pod manželkou ierneho Georga (Lester Lynch), viac než oslovené. Naštudovanie disponujúce hudobným vedením Jamesa Levina, neskôr zamestnanca v špinavej zadymenej autoopra- celou paletou inscena ných farieb a nápadov, zaznamenala viacero inscenácií na ame- vovni. Gatsby, dúfajúc v dodato né naplnenie nadštandardný vokálny prejav výborného rickom kontinente, no kým sa dostala do lásky s Daisy, sa chce vráti do minulosti. speváckeho ansámblu a napokon kompletné Európy, uplynulo šestnás rokov. V rýchlom Jeho luxusná vila na brehu Atlantiku žije vo hudobné stvárnenie predstavili pozoruhodné ase globalizovaného sveta sa zdá by cesta víre zábav – mestská smotánka tancuje doslo- operné dielo sú asnosti vo vysokej interpreta - Harbisonovej opery z USA do Európy pridlhá. va na vulkáne. Opera sa kon í viacnásobnou nej kvalite. Prirodzene sa natíska otázka, pre o. Po dráž- tragédiou. Daisy neopätuje Gatsbyho lásku, Agata SCHINDLER anskej premiére je možné odpoveda takmer autom prejde a zavraždí manželovu milenku jednozna ne: The Great Gatsby je mimoriadne Myrtle. Tom, akoby náhodou, zastrelí Gatsby- náro ným hudobno-javiskovým opusom. ho, obdivovate a svojej manželky Daisy. A na- John Harbison: The Great Gatsby Po všetkých stránkach – interpreta nej, insce- pokon i ierny George, jediná kladná postava Dirigent: Wayne Marshall Scéna: Johan Engels na nej i ekonomickej. príbehu, schádza zo sveta vlastnou rukou. Kostýmy: Emma Ryott Myslím si, že by nebolo vecné porovnáva Rakvu milionára Gatsbyho neodprevádza na Réžia: Keith Warner operu s jej majstrovskou literárnou predlo- poslednú cestu nikto z jeho ligotavého sveta Premiéra v Saskej štátnej opere 6. 12. hou, ani s lmovými adaptáciami. Každé – už nie je nikomu potrebný.
45 ZAHRANIČIE
ZÜRICH takmer celého mužského osadenstva, vrátane ruského generála Libenskofa (svetlý a prie- Cirkus Marthaler razný tenore di grazia Javiera Camarenu), o zase vzbudzuje nevô u u po skej generálskej Len pred tridsiatimi rokmi znovuobjavená opera Cesta do Remeša (1825), skomponovaná vdovy Melibey (brilantne virtuózna a jemná Gioachinom Rossinim pri príležitosti korunovácie francúzskeho kráľa Karla X., svojho Anna Goryachova). času parodovala pomery vo vysokej šľachte. V diele bez konkrétneho príbehu, ktoré skla- Marthaler šikovne vsádza na komickos , ktorá dateľ napísal prakticky na telo hviezdam parížskeho Theatre du Italien, dokázal režisér vyvstáva z príkreho stretu rozdielnych motivá- Christoph Marthaler odčítať nečakane trefnú a komicky vypointovanú aktualitu. cií a záujmov postáv. Jeho ske e našli vynika- júcu oporu v Rossiniho afektmi nabitej hudbe, V príležitostnej konverza ke karikoval Rossini livých hostí, zase nutne evokovalo posledné ktorá sa kolíziami s textom libreta a ešte národnostné hrdôstky i boliestky jednotlivých špionážne škandály EU. Marthaler zaostril astejšie s javiskom výrazne podie ala na postáv z radov európskej š achty. V hos och režisérsku optiku na európske spolo enstvo, konštruovaní komickej situácie. Režisér využil kúpe ného hotela „U zlatej alie“, šarmantne ktoré sa napriek proklamovanej jednote roz- každý ironický zlom hudobnej dramaturgie. odkazujúceho na erb nového francúzskeho padá v spiato níckych „samomluvách“, osla- Disonancie grotesky napokon vyústia do záve- krá a, sa ur ite našli aj ú astníci skuto nej vujúcich národné klišé. re ného harmonického tutti, demonštrujúceho korunovácie. Podobne aktuálne pôsobil príbeh No ešte viac než povrchné monológy ko- domnelú jednotu spolo nosti. Patetickému udáckej spolo nosti, uviaznutej pre nedo- mických postáv, ktoré sa ponevierajú medzi lieto ne, ktoré už u Rossiniho nepôsobí príliš statok koní v hoteli Madam Cortese, aj na hotelovým bazénom, chodbou konšpira ných hodnoverne, unikne Marthaler lakonickou publikum v sále zürišskej opery. Christoph izieb (miesta uzatvárania a vzápätí zrádzania poznámkou na titulkovacom zariadení: „Libre- Marthaler totiž preniesol dejisko dvesto rokov dohôd) a kardiologickou jednotkou intenzívnej to z technických prí in do asne nedostupné.“ Divák sa tak môže plne koncentrova na pôvabný spev Corinny sprevádzaný harfou. Jej sólo však ruší nie príliš presved ivá harmónia medzi zborom situovaným do h adiska a tutti ostatné- ho ansámblu stojaceho na scéne medzi as ami vraku dopravného lietadla. Faloš posolstva závere ného apelu na bratstvo medzi národmi by bola divákovi jasná aj bez obhorenej turbíny a zlome- ného krídla. Napriek inteligentnej réžii a atraktívnej choreogra i stál úspech ve era pre- dovšetkým na bezchybne hrajúcich a spievajúcich mladých sólistoch. Ansám- bel trinástich hlavných postáv, rozšírený o dve inoherné roly a priam Cesta do Remeša (foto: M. Rittershaus) akrobatický dámsky balet- ný kvartet, niesol Martha- starého opusu do dnešnej malátnej Európy. starostlivosti, zaujímajú režiséra menšie i lerovu víziu zanietene a presved ivo. Daniel Príbeh z prostredia vysokej európskej politiky vä šie drámy medzi jednotlivými postavami. Rustioni s Philharmoniou Zürich bol krotite- tak tvoril rámec pre psychologicky motivova- Tie sú naj astejšie motivované ich mentál- om v Marthalerovom cirkuse, v ktorom vedel né charakterové štúdie neurotických postáv. nymi blokádami. Vedúca hotelovej služby popohna , podrža , opanta , zvies a necha Marthalerovská optika, zaostrená na život Maddalena (Liliana Nikiteanu) trpí zvláštnym vyniknú nielen jednu z najskvostnejších loveka v podru í potla ených túžob i vša- tikom, jej šéfka Madame Cortese (lyricky Rossiniho partitúr, ale aj spevákov na javisku. kovakých mindrákov, bola aj napriek aktua- jemná Serena Farnocchia) sa najradšej vyjad- Marthalerovu geniálnu grotesku, hudobné, lizovanej javiskovej estetike pravdepodobne ruje harmonicky a melodicky. Hotelový lekár spevácke aj herecké oduševnenie na javis- vernou rekonštrukciou pôvodnej rossiniovskej Don Prudenzio (hlasovo objemný a prierazný ku i v orchestrisku kvitovali diváci salvami roztopašnosti. Roberto Lorenzi) je fušer, ktorého autistickí smiechu, dlhotrvajúcim potleskom a hustým Retroštýl drevom vykladaných stien zasada - pacienti k ovito cvi ia v bazéniku vodnú kvetinovým daž om. ky (scéna Anna Viebrock) dop al wellness gymnastiku. A módou posadnutá grófka Fol- Robert BAYER kút s bazénikom na vodnú gymnastiku, nad leville (svižne trilkujúca koketná Julie Fuchs) nimi sa rozprestieralo podkrovie s holými odpadne po správe, že ko vezúci jej garderóbu betónovými stenami a vzduchotechnikou. skon il v bahne. Literát Don Profondo (decent- Gioachino Rossini: Cesta do Remeša Dirigent: Daniele Rustioni Naivné olejové ma by európskych politikov ne komický a profundný Scott Conner) obse- Scéna a kostýmy: Anna Viebrock mu dodávali charakter skladu s ideológia- dantne zapisuje a katalogizuje imanie hostí. Réžia: Christoph Marthaler mi, odpo úvacie zariadenie slúžiace Donovi Tak trochu uletená španielska spevá ka Corin- Premiéra v Opernhaus Zürich, 6. 12., Profondovi pri jeho katalógovej árii, v ktorej na (Rosa Feola, fantasticky balansujúca medzi navštívené predstavenie 9. 1. vypo ítava národnostné zvláštnosti jednot- ironizujúcou pózou a váš ou) je jablkom sváru
46 1–2 | 2016 ZAHRANIČIE
BUDAPEŠŤ rolu stvárnil skvelý Gábor Leveleki. Desiati tane níci (vojaci dvoch znepriatelených ar- Bizarne dekadentný Vivaldi mád) boli spevákom a hercom rovnocennými partnermi v dynamickej choreogra i, ktorá Napriek tomu, že Antonio Vivaldi napísal takmer stovku opier (známych je asi polovica), celkom otvorene persi ovala pohybovú kul- hrávajú sa len zriedka. Maďarská štátna opera nedávno uviedla kontroverznú inscenáciu túru gayov. jednej z nich – Farnaceho. Barokovo pompézna scéna bola preplnená výstrednými rekvizitami s absurdnými od- Naštudova Farnaceho nie je jednoduché: Farnace spája operu seria s operou buffa kazmi na sú asnos . Opona s vyobrazením bol nieko kokrát prepracovaný, a tak existo- ( i až s operetou). Autori budapeštianskej Mithridatovho mauzólea (podobného Le- valo viacero verzií partitúry, z ktorých dnes inscenácie (navštívené predstavenie 13. 12.) ninovmu na ervenom námestí v Moskve) poznáme iba dve (pre predstavenia v Pavii vsadili práve na túto žánrovú hybridnos , odde ovala tri dejstvá, a zárove odrážala a Ferrare). Po premiére v benátskom divadle v aka omu dodali zd havej a dos nudnej Farnaceho rozpoltenos medzi vlastnou prí- Teatro di Sant Angelo (1727) ho v 18. storo í Vivaldiho hudbe dynamickos a komický tomnos ou a minulos ou jeho otca. Geniálne popri alších talianskych mestách hrali tiež ráz. Nedramatické hudobné repetície vyvá- roz lenenie javiska na tri asti (na avo dve v Madride a v Prahe. žili nápaditou spektakulárnos ou: bola to horizontálne poschodia, napravo vertikálne Libretista Antonio Maria Lucchini spracoval pastva pre o i i uši, v ktorej namiesto skla- schodisko) umož ovalo nielen plynulý pohyb v peripetickom príbehu udalosti z ias Pont- date a bavili divákov režisér (Ferenc Anger), aktérov a striedanie dejových výjavov, ale aj ského krá ovstva. Krá Farnakés v om zápasí scénografka (Éva Szendrényi), kostýmový symbolický prechod medzi životom a smr ou, nielen s rímskymi dobyvate mi, ale aj s úspech- výtvarník (Gergely Zöldy) a choreografka resp. telom a dušou. Spodná avá as strie- mi a slávou svojho m tveho otca Mithridata (Marianna Venekei). A samozrejme, spevác- davo fungovala ako experimentálna pitev a VI., ktorý v 1. storo í pred Kr. vybudoval ríšu, ke, herecké a tane né výkony protagonistov. i mauzóleum, o iba umoc ovalo absurdnos siahajúcu od brehov ierneho mora až k Sýrii Oni všetci sa podpísali pod bizarný charakter dejových situácií. a Arménsku. Tristnú a beznádejnú situáciu predstavenia, ktorému dominovali hyperbo- Z hudobného h adiska bola najdôležitejšia hlavného hrdinu nevyriešil ani sobáš so ses- la, irónia a ierny humor. autentická orchestrácia, pod ktorú sa podpísal ternicou Tamiri, dcérou nekompromisnej Bere- V pôvodnom Vivaldiho obsadení spievali dirigent Pál Németh, rešpektovaná autorita nice, ovdovelej vládkyne susednej Kappadócie. hlavné roly ženské hlasy (Farnace, Tamiri, v oblasti interpretácie starej hudby. Najskôr Naopak, pomstychtivá teta/svokra nedokáže Berenice, Selinda) a kastráti (Pompeo, Gilade, prepísal do moderného notopisu obidve Farnacemu odpusti , že jej zviedol a ukradol Aquillio). Režisér Anger obsadil do postavy existujúce verzie partitúry a potom z nich dcéru, spol í sa s rímskym vojvodcom Pompe- Farnaceho jedného z najexponovanejších spolu s režisérom a dramaturgom urobili iom a plánuje zni i Farnaceho krá ovstvo i ro- kontratenoristov dneška, Španiela Xaviera novú verziu, vychádzajúcu najmä z rukopisu dinu. Medzi svetmi živých a m tvych, uprostred Sabatu, a ženské roly zveril Andrei Melátho- z Carrary. Z orchestra budapeštianskej Štátnej vášní, intríg a bojov sa zmieta malý syn/vnuk, vej (Tamiri), Tünde Szabókiovej (Berenice) opery a štyroch hos ujúcich hudobníkov zo- rukojemník vyhrotených vz ahov dospelých. a Atale Schöckovej (Selinda). Tri kastrátske stavil Németh 27- lenný ansámbel, hrajúci na Hoci je dôležitým dejotvorným inite om, vo party rozdelil medzi lyrický tenor Dávida dobových nástrojoch. Dosiahol tak živý zvuk Vivaldiho opere nespieva ani nehovorí, dokonca Szigetváriho (Aquillio), soprán Nóry Duzczao- barokového orchestra, ím významne prispel nemá ani meno. Dlhoro ná rodinná i politická vej (Gilade) a roboticky ovládaného herca Pála k originálnemu prístupu všetkých zú ast- tragédia napodiv nekon í krvou, ale absurdným Botonda (Pompeo), pri om ml anie posledné- nených tvorcov k Vivaldiho opere a ešte viac happyendom: Berenice odpúš a porazenému ho „poistil“ speváckym alter egom Barnabása obohatil zážitok jej návštevníkov. Farnacemu a daruje mu život i rodinu. Hegyiho (Pompeiov hovorca). Chlap enskú Jozef CSERES
LONDÝN tak, že celú dynamiku smeroval do závere nej apoteózy vo Fis dur. Tým však utrpel prvý vr- Turangalîla na Southbanku chol skladby, ktorý sa v desa as ovej mamutej symfónii nachádza presne v polovici: v piatej Gargantuovská „pieseň lásky“ Oliviera Messiaena sa Londýnom ozýva pravidelne. Minulý asti Joie du sang des étoiles (Rados hviezdnej rok to bolo dokonca dvakrát, v máji na Southbanku (Philharmonia Orchestra/Salonen) krvi) by sa bola žiadala výraznejšia dynamika, a v auguste na BBC Proms (BBC Philharmonic/Mena). Dňa 16. 1. ňou v rámci európskeho ktorá by vytvorila viac napätia. turné na prasknutie zaplnil Royal Festival Hall venezuelský Símon Bolívar Symphony Ešte viac než dynamika prekvapil spôsob, Orchestra pod taktovkou Gustava Dudamela. akým sa SBSO vyrovnával s messiaenovskou rytmikou. Ak by sme sa pridržiavali spomí- Símon Bolívar Symphony Orchestra (SBSO) spojenie juhoamerického temperamentu naného stereotypu, Turangalîla so svojou a jeho šéfdirigent Gustavo Dudamel robia a vášne s elektrizujúcou francúzskou ra no- „džung ou“ bicích nástrojov a všetkými ryt- venezuelskému programu všeobecného hu- vanos ou. O akával som rytmickú nespúta- mickými nesami musí pre juhoamerických dobného vzdelávania El Sistema dobré meno. nos a živelnú zmyselnos . Napokon však bolo umelcov predstavova prehliadku frázovania Pôvodne mládežnícky orchester zložený z jeho viac ra novanosti než vášne, menej plného a rytmického cítenia. V skuto nosti sa skôr ú astníkov „dospel“ a vypro loval sa na plne orchestrálneho zvuku a viac detailov. než spontánnos uplatnila dôkladná, možno profesionálne teleso, omu zodpovedá aj Najvä ším prekvapením bola od za iatku sila až punti kárska príprava. Ploché frázovanie výber repertoáru. Turangalîle predchádzali zvuku a spôsob rytmického stvárnenia. Orches- a vyblednutá dynamika prepoži ali skladbe 14. 1. Stravinského Vták ohnivák a Svätenie ter evidentne bojoval s akustikou – aj napriek mimoriadne hladké plynutie, na hranici jari, 17. 1. orchester spolu s Danielom Baren- obrovskému obsadeniu znel utiahnuto. Duda- elegantnej nevýraznosti. Tým najvýraznejším, boimom oslávil oboma Brahmsovými klavír- mel vsadil na osved enú kartu a rozbujnenú o sa až do štvrtej asti Chant d‘amour II (Spev nymi koncertmi 60. výro ie Barenboimovho masu Turangalîly (ktorá inak v aka štyrom lásky II) udialo, boli menšie nepresnosti v sú- debutu v Royal Festival Hall. kontinuálne sa objavujúcim témam a „oddy- hre. Samotná štvrtá as sa však v aka svojej Priznávam sa, že pred koncertom u m a chovým“ prechodným Turangalîla- astiam vkusnosti a prirodzenosti stala jedným z naj- zaúradovali stereotypy. Bol som zvedavý na geniálne drží pohromade aj sama osebe) viedol zaujímavejších momentov celej skladby.
47 ZAHRANIČIE
Spontánnos sa teda nijako neprejavila v dy- Mimoriadne zru né ruky 28-ro nej ínskej zanikal, no aj ke nebol okamžite rozpozna- namických gestách a vášnivých zvratoch, klaviristiky Yuje Wangovej si s najvypätej- te ný, vždy dával orchestru ten správny mi- ale paradoxne tam, kde by sme ju najmenej šími pasážami poradili rovnako presved ivo mozemský šmrnc. o akávali – v najtichších, najintímnejších ako s meditatívnymi momentmi. Obzvláš Dudamelova zvuková rovnováha hrani ila pasážach, v „kvetinovej téme“ v tretej asti vtá ie spevy vyzneli v jej podaní neoby ajne s posadnutos ou – po vyrovnanosti, elegancii (Turangalîla I), vo vtá ích spevoch v šiestej plasticky. Wangovej žiarivý iskrivý tón sa a precíznom stvárnení detailov. Žiadne extra- asti Jardin du sommeil d‘amour (Záhrada, výborne dop al s orchestrálnym trblieta- terestriálne orgazmy sa nekonali, jeho Turan- kde láska spí) a všade, kde dochádzalo k inte- ním, ktoré mimoriadne vkusným výkonom galîla pôsobila skôr ako mimoriadne jemná rakcii iba nieko kých nástrojov. Tieto miesta ozvlášt ovali Martenotove vlny legendárnej a nesmierne bohato zdobená tkanina, o sa boli také plynulé a samozrejmé, že pôsobili ondistky Cynthie Millarovej. Mohlo sa zda , vlní v jarnom vánku. Pozeráte sa však na u ako improvizácia. Škoda, že z nich niekedy až že zvuk tohto nástroja – poznávacieho zna- opa nou stranou alekoh adu. príliš vy nieval vibrafón. menia Turangalîly – v plnom zvuku orchestra Alexander PLATZNER
VIEDEŇ vem. N které z postav – nap . Krista Margarity Gritskové nebo Albert Gregor udovíta Ludhu Věc Makropulos přesně podle Janáčka – „p ehrávali“ (dnes jsme p eci jen zvyklí na civiln jší projev p vc na scén ), ale do celkové Uvedení Janáčkovy opery Věc Makropulos ve Vídeňské státní opeře v prosinci 2015 režijní koncepce práv toto „p ehrávání“ zapad- bylo premiérou ve třech aspektech. Předposlední opera brněnského mistra zazněla na lo velmi dob e. Zvýraznilo psychologii a drama- prknech této scény od svého vzniku vůbec poprvé, premiérou byla i účast hostujícího ti nost postav – m žeme se domnívat, že takto dirigenta Jakuba Hrůšu, a do třetice zbrusu nová partitura janáčkovského specialisty se za Janá ka pravd podobn hrálo. a muzikologa Jiřího Zahrádky, jež společně s vídeňským vydavatelstvím Universal Edition Režijní vklad jsme zaznamenali teprve v nej- noty pro kritickou edici připravil. Zahrádka je již zkušený editor, který při své práci vychá- vypjat jším t etím d jství: na záv r p ichází zí z pečlivého studia pramenů, opírá se o mnohaleté zkušenosti v oblasti janáčkovského Elina Makropulos jako mumie, vyschlá, bádání, přičemž ale zohledňuje provozovací praxi a dokáže skloubit autentickou podobu v bílém rubáši. Svým nevhodným exteriérem partitury se současnou interpretací. (vzhledem k p edešlé eleganci celé inscena- ce) tak shodila katarzi celého díla. „V íte Že má Janá kovu hudbu od mali ka v krvi, p i- v lidstvo, v lásku … ve mn se život zastavil…“ znal brn nský rodák Jakub Hr ša nejen v rozho- Silná slova nesena Janá kovou cituplnou voru pro asopis Bühne Nr. 12/2015. Bylo to znát a výmluvnou hudbou sta í k tomu, aby divák p edevším z jeho vynikající, bezchybné a pe livé pochopil, jakým utrpením si tato žena b hem interpretace, která nikterak nezaznamenala svého p edlouhého života prošla, nebylo t e- handicap, že na každém z pouhých p ti provede- ba to nijak výtvarn zd raz ovat. Zvláštn ní v letošní sezón sedí pon kud jiná orchestrální p sobil i mužský sbor, který v klasických sestava. Svižná tempa, všechna témata a motivy koncertních oblecích zni ehožnic nastoupil jasné a z etelné, ostré tympány, briskní rudolfín- v záv ru opery do pravé strany hledišt , od- ské fanfáry – díky nové edici se Janá kov parti- kud odzpíval text: „…jsme jen v ci a stíny … tu e vrátila její zemitost a živelnost. Noty zbavené um ít a odejít…“ Jeho propojení s jevišt m pozd jších dirigentských úprav a dopl k zní pod a sólem Eliny Makropulos, alespo toho ve e- Hr šovým vedením ve své syrovosti, strohosti, ra, nevyšlo. objevné instrumentaci neskute n modern Opera V c Makropulos zabývající se tématem a dokazují, jak geniální a originální Janá ek (ro- smrti, v nosti, mládí a stá í, smysluplnosti ži- kem narození de facto autor 19. století) skute n vota, jeho konce i v nosti, je v dnešní dob vel- byl, jak nenapodobitelný je jeho styl. Použití dlou- L. Aikin (Emilia Marty) a Ľ. Ludha mi aktuální. Ideál v ného mládí a krásy, r zné hých text – prakticky klasických divadelních (Albert Gregor) (foto: M. Pöhn) vitamínové pilulky, zaru en omlazující krémy, dialog , které jsou tu zpívány, tu mluveny – bylo plastické operace zajistí možná mladistvý v Janá kov dob n ím zcela novým a neobvyk- od arogantní operní divy k citlivé a hluboce vzhled, ale ne mladého ducha nebo lepší kvalitu lým, stejn jako nástrojové kombinace a jejich neš astné žen , jež ne vlastní vinou musela žít života, a už v bec ne nesmrtelnost. Smrt a stá í neobvyklé rejst íky, komplikované rytmy, asto t i sta let. Svým cynismem, lhostejností, vyzý- jsou v dnešní dob z našich život vyt sn ny na hranici hratelnosti. vavostí zakrývá Elina Makropulos své skute né jako n co nepat i ného, co se nás netýká. Ale Inscenace v režii Petra Steina se p ísn drží city i krutý život osamocené, by obdivované jak vidíme v p íb hu Eliny Makropulos, práv Janá kových scénických poznámek – máme tak a bohaté ženy. Viz nap . její scéna s bláznivým svou smrtelností dostávají naše životy motivaci, svým zp sobem možnost vid t operu, jak si ji starcem Haukem-Šendorfem (Heinz Zednik), smysl a p esah do v nosti. pravd podobn autor sám p edstavoval. Stein je která s kastan ty v orchestru a quasi špan l- Kdo má rád a eká originální režijní výklad, ostatn pov stný svým radikálním p ístupem ským tancem na scén vyznívá tragikomicky, bude touto inscenací zklamán. Ten, kdo dosud k p esné interpretaci d l, pokud možno bez režij- že z toho až b há mráz po zádech, protože práv vid l V c Makropulos práv v r zných výkla- ního výkladu, p ípadn jen minimáln , v etn s ním – starcem/bláznem (bývalým milencem) dech a interpretacích, m že být s její víde - scénického osv tlení. K tomu se pojí i dobová, dá Emilia Marty pr chod svým cit m, své váš- skou podobou spokojen. rovn ž dle Janá kových poznámek vyvedená ni. Zatímco k sob v kov rovnému Prusovi je Lenka NOTA scéna Ferdinanda Wögerbauera a kostýmy chladná a tvrdá, jde jí jen o získání V ci Makro- Annamarie Heinreichové. Janá ek tvrdohlav pulos. Laura Aikin vystihla velmi dob e všech- Leoš Janá ek: V c Makropulos trval na dodržování všech poznámek i na p es- ny polohy náro né role nejen p vecky, ale i po Dirigent: Jakub Hr ša ném a dokonalém provedení hudebním. A p es- herecké stránce. Markus Marquardt byl jako Scéna: Ferdinand Wögerbauer n to se ve Víde ské státní ope e povedlo. Jaroslav Prus pon kud nevýrazný, oproti tomu Kostýmy: Annamaria Heinrich Réžia: Peter Stein Velmi náro ný je zejména part Emilie Marty. Vítek Thomase Ebensteina nebo Dr. Kolenatý Premiéra vo Viedenskej štátnej opere 13. 12., Prakticky celé t i akty se p vkyn nehne z je- Wolfganga Bankla mile p ekvapili srozumi- navštívené predstavenie 20. 12. višt , p i emž b hem ve era projde vývojem telnou eštinou a p irozeným hereckým proje-
48 1–2 | 2016 RECENZIE
rými intona ne, dynamicky i na frázo- v luxusnej knižnej väzbe, v špi kovej z 1. dejstva Lucie di Lammermoor, klasika vanie obtiažnymi pasážami. Jej jedinou gra ckej podobe, s obsiahlou viacjazy - ktorou CD za ína. Objavuje sa však slabinou je nevýrazná artikulácia, nie- nou textovou as ou vrátane pro lov vo viacerých áriách, pri om ob as kedy treba skuto ne napína sluch, aby ú inkujúcich a textov piesní. Vynikajúce pôsobí až nepríjemne. Chápem posluchá spoznal, že spieva po esky. sú slovenské preklady ruských piesní však, že takýto typ hlasu môže by Tahmina Feinstein, ktorá Kurucovú – Silvie Ruppeldtovej (Perzské úbostné náro né udrža v exponovaných citlivo sprevádza na klavíri, hrá s citom piesne) a Štefana Kocána (Piesne polohách „na uzde“. Plachetka do- pre štýl a ponecháva spevá ke dostato - a tance smrti). káže mimoriadne pôsobivo uchopi nú výrazovú vo nos . Jozef ERVENKA charakter postavy a vokálne ho Na CD Piesne lásky a smrti... basistu stvárni . Dobrým príkladom je sláv- Štefana Kocána sa nachádzajú na ária Bizetovho Escamilla, ktorá je dva kompletné cykly: Perzské pre mnohých spevákov priestorom úbostné piesne Antona Rubinsteina pre vokálne klišé a emocionálnu a Musorgského Piesne a tance smrti. exhibíciu na úkor techniky. Pla- Dvořák Kým Musorgského cyklus je ob úbenou chetka však neopúš a kultivovaný Beloved Songs sú as ou repertoáru, Rubinstein je prejav a s technickým i výrazovým J. Kurucová absolútnou raritou. Perzské úbostné nadh adom zvláda aj ve kú nónu, T. Feinstein, klavír piesne boli pôvodne skomponované ktorú mnohí prejdú radšej „tlakom“. Viva Musica! Records na nemecké básne Mirzu-Scha yho, Album uzatvára dojímavá Má jih- 2015 do ruštiny ich vynikajúco preložil Piotr o eská zemi už zmieneného Ji ího Ilji ajkovskij. Kocán, ktorý študoval Pauera z „janá kovskej“ opery Zuza- okrem iných aj u legendárneho ARIAS na Vojí ová (1959). Plachetka ou ruského basistu Jevgenija Nesterenka, Bizet, Donizzetti dotvára bohatú škálu polôh svojho patrí v sú asnosti medzi popredných Dvořák, Pauer CD, ktoré posluchá ovi ponúka kva- predstavite ov tradície založenej Rossini, Smetana litný hudobný zážitok. Rusom Fiodorom Ša apinom Verdi, Wagner Ján TKÁ a Bulharom Borisom Christovom, u nás A. Plachetka ju rozvíjal najmä Sergej Kop ák. Hlas SOČR Štefana Kocána má príjemnú farbu O. Lenárd s množstvom odtie ov. Nechýbajú mu Radioservis 2015 sila a presved ivos h bok, démonický podtón ani monumentálnos i „Má jiho eská zemi…“ Mladý eský Rubinstein vznešenos . Tieto kvality možno, basbarytonista Adam Plachetka & Mussorgsky: Songs samozrejme, využi najmä v opere. exceluje na svojom novom albume of Love and Death... Napriek tomu sa ani v pies ovom azda najviac v domácom repertoári. Š. Kocán repertoári spevák nemusí nijako Okrem Dvo áka, Smetanu – a u nás A. Pospīšila-Boroduļina, obmedzova , ako to býva u niektorých prakticky nespievaného Ji ího Pauera klavír kolegov z jeho hlasového odboru (1919–2007) – ponúka výber belkan- Viva Musica! Records zvykom. Dokáže svoj objemný hlas tovej, francúzskej, verdiovskej, ale aj Prague Kaleidoscope 2015 úplne prirodzene a bez problémov wagnerovskej opery. Ako píše autor Duo Teres v ktorejko vek polohe stíši a šetri sprievodného textu Daniel Jäger, ArcoDiva 2015/Hevhetia Agentúra Viva Musica!, ktorá je už si jeho plné rozvinutie pre hudobné Plachetka predvádza výber toho vyše desa ro ie organizátorom popu- vrcholy. Obaja skladatelia mu na najlepšieho, omu sa v ostatnom Slovensko- eské Duo Teres v zložení lárneho letného festivalu, sa rozhodla novom albume dokonale „sadli“. ase venuje, sú asne prezrádza smer, Lucia Fulka Kopsová (husle) a Tomáš rozšíri pole svojej pôsobnosti aj na Poskytujú mu priestor pre precítenie ktorým sa uberá. S výnimkou jeho Hon k (gitara) existuje už devä rokov vydavate skú oblas . Už jej prvé kroky ruskej melanchólie a odovzdanosti, ob úbeného Mozarta, ktorý sa na CD a je známe tým, že sa sústre uje pre- boli úspešné, ke oslovila špi kového dramaticky v a né pasáže i exotickos neobjavuje, dramaturgia korešpon- dovšetkým na uvádzanie pôvodných slovenského tenoristu Pavla Bršlíka orientálneho koloritu. Nahrávka je duje jeho aktuálnym koncertným plá- skladieb pre husle a gitaru. Na svoj a klaviristu Róberta Pechanca, aby na- ve mi emocionálna, vychádza v prvom nom: Don Giovanni, Figaro, Belcore, debutový album (ArcoDiva, 2010) hrali výber z piesní Mikuláša Schneidra- rade z Kocánovho mimoriadneho citu Dottor Malatesta, Paolo Albiani. mladí hudobníci nahrali sonáty Paga- -Trnavského. V decembri minulého pre spievané slovo a melodiku ruského Spo ahlivým partnerom Plachetku niniho a diela starších eských autorov roku pribudli do portfólia Viva Musica! jazyka. Spevák dokonale artikuluje, je Symfonický orchester eského 20. storo ia (J. Novák, J. Truhlá , Records alšie dva tituly, obsahovo jeho bas skvele zvláda expresívne rozhlasu s Ondrejom Lenárdom, A. Tu apský). Originálnu tvár ich i vizuálne nadväzujúce na myšlienku polohy, no vie by aj introvertne lyrický pod ktorého vedením podávali eské druhého CD Prague Kaleidoscope predstavi slovenských operných spevá- alebo až tane ne rytmický. Treba i slovenské orchestre vždy nadštan- predur uje skuto nos , že v uplynulých kov mladšej generácie, ktorí sa úspešne oceni tiež príkladnú kontrolu dychu, dardné výkony. Spevák má bezprob- rokoch sa repertoár Dua Teres neustále etablovali vo svete. precíznos vo frázovaní, farebnos lémovú dychovú techniku a vysokú rozširuje o nové skladby, komponované Mezzosopranistka Jana Kurucová a mimoriadnu vyrovnanos tónu hlasovú kultúru. V tejto súvislosti si priamo na ich podnet. Že sa pritom zostavila výber Dvo ákových piesní, v hrani ných polohách. Optimálnou zaslúži zmienku aj jeho predchádza- umelci nebránia kontaktom s hudob- ktorý prezrádza jej silnú väzbu k tomuto oporou mu je klaviristka Aleksandra júce CD s barokovými áriami, kto- ným svetom mimo (zdanlivo) prísnych repertoáru. Ide o výber z cyklov Písn Posp šila-Borodu ina. Na prvé po utie rých sa zhostil ve mi dobre aj napriek kontúr arti ciálnej hudby, prezrádza na slova z rukopisu královédvorského, sa zdá, ako by bol jej klavír v pozadí, no skôr mozartovsko-romantickému hne úvodný Quiet Talk Martina Brun- Písn na slova Elišky Krásnohorské pri lepšom sústredení posluchá ocení hlasovému charakteru svojho hlasu nera. Romanticky znejúca kompozícia a kompletné zbierky V národním tónu jej skvelé sprevádza ské schopnosti a ich náro né koloratúry dokázal je ve mi príjemným vstupom a to, že jej a Písn milostné. Dvo ákova hudba našla – akoby so spevákom tvorila jednu zaspieva s nadh adom. Azda jediná autor je jazzovým klaviristom, nazna ia v Kurucovej umelky u, ktorá sa v aka bytos . vec, ktorú možno vynikajúcemu len niektoré úseky druhej asti. emocionálnej a muzikálnej interpretácii Obidva nové albumy (podobne ako spevákovi vy íta , je prílišné vibra- Najrozsiahlejším a zárove azda naj- dokázala s ahkos ou vysporiada s viace- predchádzajúci Pavla Bršlíka) vyšli to. Najviac ma rušilo v árii Enrica závažnejším dielom na CD je Prague
49 RECENZIE
Kaleidoscope izraelského skladate a sa dosia odmietal zmesti do akéhoko - ponad držaným vokálnym burdonom ruského pôvodu Jana Freidlina. Skladba vek žánrového „prie inka“. Hamasyan a sám iba jemne dokres uje harmóniu formou piatich „obrazov“ sprítom uje koketoval s hip hopom, experimentoval perlivým preludovaním, v Nor Tsaghik „couleur locale“ židovskej Prahy, naj- s elektronikou, jeho neurotické groovy Nersesa Šnorhaliho zasa vkusne a in- charakteristickejšie cite ný v asti Old a explozívny prístup k improvizácii mali teligentne využíva preparáciu klavíra, Street Tune i nevtieravo zahalený do vždy príchu mladíckej provokatívnosti. v Narekaciho Havoun Havoun nechá- romantického sentimentu v asti Flowing Tentoraz je všetko inak. Hamasyan sa va vyniknú sólový soprán, ktorého Bridges on the River. alší z eských (metaforicky i doslovne) vrátil na „rod- farba, spôsob artikulácie a viazania jazzových hudobníkov, ktorý pre Duo nú hrudu“ a svoju pozornos obrátil tónov silne evokujú zvuk arménskeho Teres skomponoval skladbu, je Karel R - k bohatstvu arménskej sakrálnej hudby, duduka – okamihy rozochvievania ži ka. Jeho Bolero je prekvapivo pokojné aby ho svojským spôsobom pretvoril. trstinového plátku vloženého do píš a- a inšpiráciu španielskym tancom necháva Žiadna elektronika, žiadna rytmika, ly z marhu ového dreva sprítomnené Cerberus preniknú na povrch len ve mi uvážene len akustický klavír a zbor, žiadne ostré ženským hlasom pôsobia priam magic- Book of Angels Vol. 26 (charakteristický triolový rytmus sa hrany ani provokatívnos ... ky... K najvýraznejším motívom však The Spike Orchestra nazna í v nieko kých krátkych úsekoch). Výsledok je fúziou viacerých prístupov: patria úryvky z dnes už legendárnej Tzadik 2015/Hevhetia Vtip, hravos a obrazotvornos sú prí- tradície arménskych liturgických spevov a aj za hranicami Arménska známej zna né pre Konverzace Lukáša Hurníka. v historickom rozpätí od 5. po 20. sto- Komitasovej liturgie. Z tohto monu- Vyše tristo skladieb série Masada Pä krátkych astí predstavuje príbeh ro ie (šarakany – bohato melizmatické, mentálneho, hoci torzovitého diela Book Two: Book of Angels new- zo života nazna ujúci neustály kolobeh do detailov prepracované monodické (pre udalosti spôsobené osmanskou yorského skladate a Johna Zorna striedania porozumení i nedorozumení hymny v systéme ôsmich hlasov, úryvky genocídou Arménov v roku 1915 ho prostredníctvom hudby „mapuje“ medzi u mi... Snivý charakter i rytmic- Komitasovej Božskej liturgie a pod.), autor nikdy nedokon il) si Hamasyan menoslov padlých anjelov a démo- kú vyhranenos , striedavo prítomné klasickej, „európsky“ notovanej hudby vybral tri témy. Hayrapetakan Magh- nov. Narastajúce portfólio kolekcie v predošlých kompozíciách, zaujímavým a klavírnej improvizácie. Tá samotná terg, nádherná melódia v trojdobom židovskej hudby sa zastavilo na ísle spôsobom kombinuje Kytaroviolino spája popri nepopierate ných jazzových takte (na vôbec prvej komer nej 26. Naštudovania diel na albume op. 41 Ond eja Kukala. Dobre vybudo- elementoch (ako prvé prídu v tejto nahrávke diela, uskuto nenej v Jere- Cerberus sa ujal The Spike Orchestra. vané grada né momenty diela s virtu- súvislosti na um mená Keith Jarrett vane ešte na sklonku sovietskej éry, je Desa postáv z démonológie zvukovo óznymi prvkami ho zárove stavajú do a Jan Garbarek) aj prvky klavírnej uvedená v samom závere liturgie) je „ožíva“ v bigbandovom zvuku posil- pozície vrcholu celého albumu. V pozícii štylistiky prelomu 19. a 20. storo ia akousi idée fixe albumu. Hamasyan nenom rockovou sekciou. Pozornos „prídavku“ CD uzatvára troj as ová a tiež špeci cky arménskej klavírnej najprv ponúka jej isto inštrumentálnu púta, pochopite ne, najmä dychová skladba Strangers (Cudzinci) jazzového tvorby, i už Komitasovej (cíti tu vplyv reharmonizáciu, neskôr sa k nej znova sekcia, ktorej dokonalé frázovanie, klaviristu slovenského pôvodu Mateja celkom unikátnej sadzby aj rytmiky vracia; klavír a zbor znejú oddelene, presné nástupy a drsná energia rinúca Benka. Celkovo možno poveda , že jeho Arménskych tancov) alebo skla- potom splývajú a nad zborovými sa z divoko znejúcich plechov pred- Pražský kaleidoskop si vo svojej podobe date ov zo sovietskej éry, v prvom rade hlasmi zaznievajú úchvatne jemné stavuje v kontexte celej série inštru- zachováva štýlovú homogénnos a hoci Arna Babadžanjana. To všetko akýmsi „harmonické výpary“ klaviristovej mentálne azda najpriliehavejšie stvár- by sa miestami mohlo zda , že cieli skôr zázrakom tvorí jednotu. Hamasyan improvizácie, ktoré nútia zataji dych. nenie pekelných mocností. Druhou, na menej náro ného posluchá a, ume- pristupuje k „hudbe predkov“ s reš- Druhou výraznou témou je melódia rovnocennou entitou, je rocková as lecký potenciál, elektrizujúca zanietenos pektom a dokonalým porozumením. trisagionu Komitasovej liturgie Surb ansámblu tvorená gitarou, klávesami, a technická bravúra oboch protagonistov Reharmonizácie pôvodných nápevov sú Astvats (Svätý Bože), kde Hamasyan basou, bicími a dominantným akor- môžu s týmto repertoárom presved i aj nápadité, no pritom citlivé, zvuk klavíra transformuje jej harmóniu, no skvelým deónom. Cerberus je pôsobivý tým, milovníkov výsostne klasického žánru. pôsobí v spojení so zborovými hlasmi spôsobom zachováva a zvýraz uje že na vyvolanie apokalyptických vízií Na záver už len jedno želanie: bolo by prirodzene, nenásilne a nevtieravo. takmer rituálne hypnotický charakter nevyužíva chaos, príkre disonancie ani sympatické, ak by sa Duu Teres v budúc- Luys i Luso („svetlo zo svetla“) je pôvodného rytmu. Komitas, s jeho aleatoriku. Zvuk ansámblu predstavu- nosti podarilo nadviaza intenzívnejšiu arménskym ekvivalentom latinského patriarchálnou ódou Orhnyal e As- je unikátnu prehliadku multižánrovej spoluprácu aj so skladate mi na sloven- „lumen de lumine“ z Kréda. Staré tvats, napokon celý album uzatvára. world music. V jednotlivých skladbách skej strane rieky Moravy. cirkevné nápevy sa tu objavujú Historická gramofónová nahrávka štýlovo osciluje medzi tradi ným Juraj BUBNÁŠ niekedy v dvoch i troch rozli ných prejde do aktuálnej interpretácie zbo- newyorským bigbandom, ob as adaptáciách, v aka omu sa albumom ru, Hamasyan opä jemne a nápadito zabrúsi do vôd tých najlepších tradícií vinie nie jedna, ale hne nieko ko preluduje... estrádnej hudby sovietskych cirkusov, „ ervených nití“. Vzniká tak príbeh Bohatstvo Luys i Luso dokáže v plnosti ktoré mieša s nepravidelnými rytmami s postupne sa rozvíjajúcimi motívmi, vychutna iba arménsky posluchá , zbesilých balkánskych dychoviek epizódami, ktoré sa za ali na jednom, ktorý rozumie textom, pozná pôvodné a klezmerových kapiel a prináša tak aby v obmenenej podobe pokra ovali nápevy a nespo etné asociácie, v ne- vznešený i hrozivý zvukový ošia . na inom mieste. Hamasyan napríklad jednom prípade zviazané s tragickými K ú om k úspechu famózneho spraco- otvára album stru nou éterickou osudmi národa, sa mu vynárajú ako vania Zornových tém, kombinujúcich klavírnou improvizáciou na melódiu neodmyslite ná sú as jeho identity. jazz, rock, klezmer i avantgardu, sú hymnu Ov Zarmanali a neskôr na Napokon, aj naplánovanie uvedenia aranžmány skladate ov Nikki Frankli- nej stavia tektonicky prepracovaný projektu v roku pripomienok stého novej a Sama Eastmonda, ktorí h adali miniatúrny „klavírny koncert“ so výro ia genocídy nebolo náhodné inšpiráciu v dielach Ellingtona, Zappu Luys i Luso sprievodom zboru. Pomedzi to sú a navonok môže pôsobi ako výrazné a Carla Stallinga. Výsledná zvuková T. Hamasyan „vpletené“ nápevy Mesropa Maštoca, politické gesto. Hamasyan však mieri podoba je ve mi sofistikovaná, dychy Yerevan State Chamber u enca, ktorý v 5. storo í zostavil kamsi hlbšie: nápaditos ou koncepcie, sa okrem spolo ných nástupov zaují- Choir, arménsku abecedu, i Grigora Nare- muzikalitou a tiež nespornými inter- mavo akordicky vrstvia, aby ešte viac H. Topikyan kaciho, mystika z 10. storo ia, ktorého preta nými kvalitami Jerevanského vynikli jednotlivé nástroje. Album dis- ECM 2015/DIVYD Arméni považujú za svojho prvého štátneho komorného zboru dokáže aj ponuje vynikajúcou zvukovou kvalitou básnika. Hamasyan pritom vždy skúša nearménskemu posluchá ovi otvori záznamu všetkých nástrojov v celom Arménsky jazzový klavirista Tigran Ha- nové aranžérske prístupy: Mašto- dvere do zatia nepoznaných, no o to spektre rozsahu, no zvláš v hlbokých masyan svojím ECM debutom prekva- covu Ankanim araji Qo ponecháva prí ažlivejších hudobných svetov. polohách. Ob as sa mihne ponáška pil. Výbušný talent mladého hudobníka v „konzervatívnej“ podobe, so spevom Robert KOLÁ na hudbu k westernu (Hananiel),
50 1–2 | 2015 RECENZIE
inšpirácia španielskou hudbou (Ha- a dirigentmi zvu ných mien. premiéry Druhej symfónie, po kha) alebo vyložene rockové vplyvy A my? Pokia ide o symfonickú ktorej sa vo i skladate ovi zdvihla (Thronus), v klezmerovej Shinial žiari tvorbu, po Moyzesovi a Kardošovi zo strany oficiálnych štruktúr vlna klarinet nad roztancovanou rytmikou. celkom prirodzene zídu na nevôle a prišiel dokonca príkaz na jej Album Cerberus postupne graduje um mená Zeljenku a Bokesa. zmazanie. Stratila sa aj nahrávka Tretej k závere nej skladbe Pahadron, Dávno sme mali ma k dispozícii symfónie (z bratislavského uvedenia ktorá je fúziou židovských melódií, reprezentatívne vydané kvalitné dva dni po košickej premiére), a tak temných, pomalých metalových gita- štúdiové nahrávky všetkých symfónií sa na CD nachádza kópia z autorovho rových rifov, desivých vstupov dycho- týchto skladate ov, no dodnes osobného archívu. Obom záznamom vej sekcie a dunivého súznenia basy tomu tak nie je. Predkladané to dodáva istú príchu dobrodružného a trombónov v pekelných h bkach. tituly by sa teda mohli javi ako rebelantstva, v kone nom dôsledku Cerberus má v rámci už i tak vysokej perspektívny (hoci oneskorený) však symfónie znejú šedivo a málo Moyzes Quartet úrovne Knihy anjelov ve ký potenciál za iatok skvelého edi ného atraktívne. Verím, že Bystrík String Quartets zaradi sa medzi Zornove najvydare- po inu. Zeljenkova absolventská Režucha so Slovenskou filharmóniou Hudobný fond 2015 nejšie albumy. Symfónia . 1 (1953) so svojou (Symfónia . 2) aj Richard Zimmer Peter KATINA eklektickou zmesou vplyvov so Štátnou filharmóniou Košice Moyzesovo kvarteto si v uplynulom Honeggera, Martin , Šostakovi a (Symfónia . 3) odviedli svoju prácu roku pripomenulo 40 rokov svojej i Stravinského a v poradí druhá najlepšie, ako vedeli, avšak predsa existencie a tým potvrdilo status Symfónia in C pre slá ikový len, štandard orchestrálneho hrania sa najdlhšie fungujúceho komorného orchester (1961) orientovaná na za tých 25–35 rokov zna ne posunul. telesa na Slovensku. V aka ich dlho- prokofievovský neoklasicizmus A obzvláš hudba bokesovského typu ro nej bohatej nahrávacej innosti pre tvoria kontrast, ktorý poskytol si pre dokonalé vychutnanie doslova domáce i zahrani né vydavate stvá by muzikológom oprávnenie hodnoti vyžaduje celkom iné kvalitatívne ur ite nebol problém pri tejto príle- Zeljenkov skladate ský vývoj parametre... žitosti zostavi zo starších nahrávok v období rodiacej sa avantgardy ako Zeljenkove symfónie sú síce štúdiové hoci aj hne nieko ko CD typu „best protire ivý, no zárove zaujímavo záznamy (upozornenie na zníženú of“. O to viac treba oceni rozhodnutie dynamický. Bokesova Symfónia kvalitu záujemca nájde až po Hudobného fondu požiada „moyze- . 2 (1977–1978) zasa vošla do rozbalení, na konci sprievodného sovcov“ o nové CD s dôležitými opus- Ilja Zeljenka dejín ako zámienka na to, aby autor textu), rozhodne to však nie je mi slovenskej kvartetovej literatúry. Symphonies po jej premiére (1980) takmer dôvod na prehnaný optimizmus. Kompaktný disk ponúka štúdiové SOČR na 10 rokov upadol do nemilosti Interpretácia Symfónie . 1 (SO R, nahrávky piatich diel v pomerne O. Dohnányi režimu. A nasledujúca Symfónia Oliver Dohnányi, 1986) mi z dnešného širokom rozptyle doby vzniku (1969 L. Slovák . 3 (1980–1981) sa stala po poh adu pripadá všedná a rutinérska: až 2000) od piatich slovenských Hudobný fond 2015 odkladanej premiére v roku 1989 chýba nielen presnejšia súhra, skladate ov. Neprekvapuje, že medzi symbolickým „umierá ikom“ režimu istota intonácie a vyššia kultúra nimi nechýba Alexander Moyzes, vo fáze jeho agónie (o peripetiách orchestrálneho zvuku, ale aj viac ktorému teleso od roku 1981 v a í za uvedení oboch diel sa možno nápaditosti vo frázovaní i narábaní svoje meno. Jeho Slá ikové kvarteto do íta v rapsodickom texte Melánie s dynamikou, viac tektonickej . 2 op. 66 (1969) je zaujímavým Puškášovej). Štyri symfónie sú plasticity. Prvá as znie viac-menej dokumentom autorovho návratu ku teda dokumentmi povojnových senza passione, druhá senza fuoco, komornej tvorbe po ve mi dlhom dejín našej hudby, demonštrujú tretia by zasa zniesla trocha viac období (40 rokov od dokon enia nielen osobitosti svojich tvorcov, grave... Symfónia in C (SO R, Slá ikového kvarteta . 1). Jeho gene- ale v širšom zmysle odzrkad ujú Ladislav Slovák, 1961) má možno ra ného druha Jána Cikkera reprezen- tiež atmosféru doby svojho vzniku; trocha presved ivejší „ ah na bránku“, tuje Slá ikové kvarteto „Domovina“ to, ím vtedy žila slovenská hudba, no technická kvalita záznamu (nie (1986), ktoré je autorovým komorným akým spôsobom reflektovala práve najlepšie „vycentrované“ mono) testamentom a tvorí komentár ( i skôr Vladimír Bokes podnety zvonka a pod. je po utovaniahodná. dopovedanie) k prírodným scénam Symphonies Dôvodom istého roz arovania je, Každému, koho aspo trocha jeho poslednej dokon enej opery Slovenská filharmónia že navonok atraktívne vyzerajúce zaujímajú osudy slovenskej hudby Zo života hmyzu. Ladislav Burlas je B. Režucha obálky s decentne konzervatívnym, v minulom storo í, však odporú am, zastúpený Slá ikovým kvartetom . Štátna filharmónia Košice no pritom sú asne pôsobiacim aby si nahrávky ur ite vypo ul. Som 3 „In memoriam D. D. Šostakovi “ R. Zimmer grafickým riešením, slovensko- si istý, že vä šina mi dá za pravdu, že (1977). Skladate týmto dielom uzav- Hudobný fond 2015 anglickými popiskami a vybavené symfónie treba nahra znova – tak, rel triptych kvartetových kompozícií novovytvorenými, informa ne aby ich potenciálny záujemca po venovaný významným osobnostiam Dávno som nemal z novovydaných obsažnými sprievodnými textami prvom vypo utí navždy neodložil do európskej hudby 20. storo ia (Bartók nosi ov také zmiešané pocity... v oboch jazykoch v skuto nosti šuplíka. Nechcem tvrdi , že by nemali – Prokofiev – Šostakovi ). Slá ikové Ke sa v jesennej „žatve“ nových ukrývajú iba „kostlivcov“ – archívne by zverejnené aj takéto záznamy kvarteto Dušana Martin eka (dokon- CD z produkcie Hudobného fondu záznamy, ktorých zvuková kvalita je, – nepochybne majú svoju historickú ené v roku 1985) je dokumentom objavili dva tituly so symfóniami žia , prevažne žalostná a nezachráni hodnotu. No ak ich nahrávacie výraznej štýlovej zmeny, ktorá u ho Ilju Zeljenku a Vladimíra Bokesa, ju ani ten najlepší mastering na spolo nosti vydávajú, tak vä šinou nastala v priebehu 80. rokov. Experi- potešilo ma to, pretože nie o svete. Okamžite tu vyvstáva otázka, v edíciách s prívlastkom „archive“ alebo mentuje tu s polymetrickými vz ahmi podobné sa žiadalo už dávno. esi pre o s chvályhodným úsilím vyda „historical“ a vä šinou s automatickým a definitívne sa odklá a od neskoro- majú nahrané symfónie svojho symfónie automaticky neprišlo aj predpokladom, že záujemca môže romantickej tradície, silne prítomnej Martin , Dáni svojho Nielsena, Fíni úsilie znova – na úrovni vyhovujúcej siahnu po novších nahrávkach v jeho predchádzajúcich dielach. Sibelia, Rautavaaru, Aha, Poliaci sú asným štandardom – ich aj v najvyššej kvalite. Možno naivne, Ako posledná na CD zaznieva skladba Szymanowského, Lutos awského nahra . U Bokesa to možno iasto ne no predsa verím a dúfam, že sa raz Korczak in memoriam – fragmenty pre aj Góreckého hne v nieko kých ospravedlni tým, že je tu po prvýkrát do káme... slá ikové kvarteto (2000) od Romana kompletoch a neraz s orchestrami zverejnený záznam inkriminovanej Robert KOLÁ Bergera. Sedem miniatúr, vy lenených
51 RECENZIE
z rovnomenného rozsiahlejšieho traktúrou budapeštianskej rmy Otto sved ivého stvárnenia metrorytmických stoja ur ite najmä nádherné trúbkové sóla vokálno-inštrumentálneho diela pripo- Rieger z roku 1912. Menší, 8-registrový vz ahov a ich správneho vnímania poslu- v skladbách Yeavering a O the Coast. mínajúceho hrdinské sebaobetovanie jednomanuálový organ bez pedálu, ale so chá om. Registrácia sa vyhýba dynamic- Hoci Benita nezaprie alžírske korene po ského lekára Janusza Korczaka, samostatne stojacim hracím stolom, za kým extrémom, ako aj extravagantným a v hudbe má výrazný podiel sól Mieko v sebe neoby ajne silným spôsobom ktorým organista sedí nie tvárou k nástro- farbám a je úplne v službách výrazu. Miyazaki, album ostáva zakotvený najmä spája smútok, pokoru i nádej. ju, ale smerom do priestoru kostola (vo Skladby sú zoradené pod a zmysluplne v európskej hudobnej tradícii. Líder vtlá a Koncom roka sa objavila pomerne svojej dobe ojedinelé technické riešenie) pôsobiaceho dramaturgického plánu a aj albumu jednotnú emóciu, ktorú charak- ne akaná informácia, že 40 rokmi je z roku 1783 a nachádza sa na rozhraní ich samotný výber možno považova za terizuje krehká farebnos a jemná melan- fungovania Moyzesovho kvarteta v ne- svätyne a hlavnej lode chrámu. nápaditý a v slovenskom prostredí inova- chólia skladieb, autorom pomenovaných zmenenom personálnom obsadení sa Tento organ bol v roku 2012 opravený tívny. Hoci CD je cie ovo zamerané na o ako „sound pictures“ (zvukové obrazy). zárove táto ve ká kapitola jeho histórie a zreštaurovaný Jánom Valovi om najširšie spektrum posluchá ov (nielen Priestor medzi sólami vyp ajú elektro- uzatvára: zo zdravotných dôvodov post a Petrom Gregvorekom. (Viac informácií pre znalcov a „fajnšmekrov“ organo- nické zvukové plochy Eivinda Aarseta. primária opustil Stanislav Mucha. Teleso možno nájs v HŽ 1-2/2014.) vej hudby) a v prvom pláne zvukovo Spolupráca Aarsetovej elektroniky a Mi- však bude fungova na alej (na ele Vhodne zvolená dramaturgia CD pred- prezentuje nový vydarený nástroj, jeho chelovho nostalgického zvuku krídlovky s huslistom Jozefom Horváthom), jeho stavuje trnavský historický organ v úlohe dramaturgia zjavne obchádza ob úbený v Benitových skladbách nezaprie autorovu posledné CD nahraté v „legendárnej“ sólového i sprievodného nástroja, a do nekone na hraný a nahrávaný dlhoro nú spoluprácu s alším skvelým zostave však týmto momentom získava pri om v rámci starej hudby vy erpáva organový repertoár, ako aj transkripcie trúbkárom Erikom Tru azom. Samotný o to vä šiu symbolickú hodnotu. všetky jeho výrazové a zvukové mož- populárnych skladieb. Dvojjazy ný Benita sa drží hrá sky pomerne v ústraní, Juraj BUBNÁŠ nosti. Prezentované sólové organové slovensko-anglický booklet obsahuje dáva o sebe vedie najmä osobitým frázo- skladby sú ako európskej (Frescobaldi, 16 iernobielych fotogra í, informácie vaním v skladbe Lykken alebo v smutnej Krieger, Zipoli), tak slovenskej prove- o stavbe nástroja a o interpretoch a dis- balade I See Altitudes. Album River Silver niencie (Marckfelner, Roškovský). K na- pozíciu organa. sa ur ite nedá nazva prelomovým ani hrávke si Šurin prizval aj špecialistov na Stanislav TICHÝ objavným, na to disponuje príliš obme- starú hudbu: Miloša Valenta (Lacrimae dzenou dávkou originálnych nápadov Pavaen Nemca J. Schopa a Sonata in e a už po nieko kých skladbách je jasné, že bratislavského S. Capricorna) a sopra- jazz sa „ni nové nestane“. Ale jeho príjemná, nistku Hildu Gulásyovú (spieva piaty kolísavá monotónnos môže spôsobi , že hlas v skladbe Recercar con obligo di posluchá radšej dobrovo ne rezignuje na cantar la quinta parte senza toccarla detskú hru „nájdi desa rozdielov medzi z Frobergerovej zbierky Fiori musicali). takmer rovnakými skladbami“ a namiesto Všetci traja spolo ne muzicírujú v Capri- toho, aby sa strácal v jednotlivých trac- The Organs in Trnava’s cornovej skladbe Domine Jesu Christe. koch, sa radšej nechá vo ne unáša na vlne Basilica, vol. 1 Obsažný dvojjazy ný slovensko-anglický hrejivej emócie smutného sveta zahmle- S. Šurin, organ booklet ponúka informácie o bazilike, ných zvukov a farieb. H. Gulyásová, soprán organe (vrátane jeho dispozície), o skla- Peter KATINA M. Valent, barokové husle date och a dielach zaznamenaných na Tribus Musicae 2013 CD a 9 fotogra í. Druhé CD prezentuje nový nástroj, ktorý v roku 2014 postavila bavorská River Silver rma Jahn Orgelbau GmbH v Kostole M. Benita povýšenia sv. Kríža v Dolnom Kubíne. Ethics Ide o zvukovo mimoriadne vydarený ECM 2015/DIVYD 26-registrový dvojmanuálový organ s pedálom (z toho 3 registre v pedáli sú Svoj tretí a v pozícii lídra prvý album vo transmisie z I. manuálu), so žalúziami vydavate stve ECM po al jazzový kon- pre II. manuál a s registra ným pamä- trabasista Michel Benita ako homogénny ovým setzerovým systémom. Bohaté projekt deviatich na seba nadväzujúcich zvukové možnosti nástroja prezentuje kompozícií. Hoci tento šes desiatnik nie je Can't Help It Šurin v skladbách pre sólový organ od mediálne až taký známy ako jeho slávnejší M. Mortensen The new Organ baroka (J. S. Bach: Prelúdium a fúga kolegovia z branže, má za sebou úctyhod- LP Stunt Records in Dolný Kubín G dur BWV 541 a chorálová predohra nú kariéru a spoluprácu s renomovanými 2015/Hevhetia S. Šurin, organ Ich ruf zu dir BWV 639) po 20. storo ie menami ako Aldo Romano, Marc Ducret, J. Pastorková, soprán (M. Schneider-Trnavský, B. Martin , Archie Shepp, Peter Erskine, Lee Konitz Po predchádzajúcich albumoch Malene, M. Monczak, husle Sonáta J. Strejca). Umeleckými part- alebo Erik Tru az. Jeho aktuálnu kapelu Date With a Dream a najmä skvelom Ago- Tribus Musicae 2015 nermi organistu sú v alších skladbách Ethics (nahral s ou predošlý rovnomenný ny & Ecstasy, na ktorých dánska jazzová americký huslista po ského pôvodu album) tvorí pôsobivá inštrumentálna zo- spevá ka Malene Mortensen demonštro- Dve CD z produkcie vydavate stva Mariusz Monczak (G. B. Pergolesi: Sici- stava: Matthieu Michel (krídlovka), Mieko vala výnimo né spojenie jazzového vokálu Tribus Musicae sú dielom neoby ajne liana, F. Borowski: Adoration, S. Šurin: Miyazaki (koto), nórsky gitarový fenomén s rockovým feelingom v dravej „divošskej“ agilného organistu Stanislava Šurina. Chanson d’automne, H. Górecki: Malá Eivind Aarset a Philippe Garcia (bicie). polohe, plynie jej najnovší album Can't V kvalitnej hudobnej interpretácii zvu- fantázia) a sopranistka Jana Pastorková Kompozície na albume River Silver tvoria Help It, ktorý vychádza vo verzii CD aj LP, kovo prezentujú dva rozdielne organy: (Salve Regina S. Šurina a Mayko- súvislý prúd hudby, h adajúcej si svoje v pokojnejšom, baladickom tempe. Hne historický a novopostavený. V Bazilike mashmalon V. Godára). Všetci traja miesto v priestore medzi etnom, jazzom, prvá skladba Honeysuckle Rose prináša sv. Mikuláša v Trnave postavil koncom ú inkujú v skladbe Ave Maria Schnei- ambientom a vo nou improvizáciou. melancholické nálady a popri Maleninom 18. storo ia dvojicu nástrojov významný dra-Trnavského. Stanislav Šurin skladby Zvuk projektu stojí na rozsiahlych sólach speve v nej exceluje klavirista Christian trnavský stavite organov Valentin Arnold. interpretuje s výraznou artikuláciou, a pasážach krídlovky, ktorej línie kopíruje Sands v sólach na „dobových“ syntezáto- Z vä šieho sa na chóre zachovala len sú asne však s agogickou striedmos ou zvuk exotického japonského strunového roch. Spevá kina hravos a koketéria sa impozantná organová skri a, v ktorej sa hrani iacou až s askézou, o v kone nom nástroja koto, ím vznikajú vzdušné prejavujú v excentrickej skladbe Alone nachádza novší nástroj s pneumatickou výsledku rezultuje do jednozna ne pre- a pohyblivé zvukové plochy. Za zmienku Together/Sweet Solitude, kde jej prejav
52 1–2 | 2015 RECENZIE
v rýchlych tempách osciluje na hranici po skej hudobnej kultúre, ktorá prijala Barona. Jana Bezek je na slovenskej Brainstorm prináša odvážne harmónie spevu a drsného scatu v bizarnej vokalíze slovenskú umelky u z východu za svoju. jazzovej scéne ojedinelým zjavom, nie je a experimentovanie s „orientálnym podporenej basou Burnissa Earla Travisa. Kvôli pocitu odmietnutia našou j azzo- spievajúcou jazzmankou, ale inštrumen- zvukom“, zaujme tiež vydarené kontraba- Kapela tu zárove prináša razantný swing vou scénou Bezek istý as rezignovala talistkou a skladate kou, o je po rokoch sové sólo. Virtuózna technika klaviristky v tradi nom jazzovom balení. Mortensen na profesionálnu kariéru a klavíra sa u nás ojedinelý zjav. Na predviano nom sa prejavuje vo vynikajúcom zvládnutí na albume disponuje skvelou vokálnou ani nedotkla. V Krakove však predtým koncerte v Slovenskom rozhlase pred- polyfonickej hry, ako aj v polyrytmických ( )istotou, a to aj v excentrických inter- študovala na jazzovej akadémii, kde stavila nieko ko skladieb z albumu aj štruktúrach skladieb, asto v nepárnych valoch a nespevných postupoch, ktorými nadviazala kontakty s tamojšími hudob- v aranžmánoch pre jazzové trio a kvar- metrách. V pokojných miestach druhej, posluchá a nijako nešetrí. Svoj rockový níkmi. Po krátkej spolupráci s Grzegor- teto (Sandra Frátriková – husle, Laura ale aj tretej skladby (Relief) ukáže Aga drive naplno rozbalí v skladbe s nervne zom Karnasom, ktorý ju pozval do svojej Lovišková – auta, Martina Lišková Derlak aj svoju éterickejšiu stránku, no pulzujúcim funky rytmom, titulnej I Can't skupiny, za ala hra v triu s Wojciechom – klarinet, Nora Majer íková – violon- nikdy nie nadlho. V hudbe neustále cíti Help It, podporenej zborovými vokálmi. Szwugierom (kontrabas) a Piotrom elo), ím sa posunula od cool jazzu až chu posúva sa alej a objavova nové Zvláštnu melodiku a akustické farby Skrzy skim (bicie). ku tretiemu prúdu. Ak improvizujete svety. Rovnako je tomu aj v skladbe španielskej gitary prezentuje Malenina Jana Bezek sa na koncertoch neprezen- v krehkých melódiách, po u každý Glow v zaujímavom 7/8 takte. Cíti z nej piese Beneath the Endless Blue, ktorú tuje svojou ženskos ou, nie je ani typom zbyto ný tón. Jana Bezek riskovala, ke obrovské nasadenie, pozitívnu energiu otextoval známy americký bluesman Paul extrovertného interpreta s dravým postavila projekt na atmosfére a melodi- a opä sa v nej predvedie skvelým sólom Banks, žijúci v Dánsku. Ten je autorom sebavedomím. Jej tvorba vyniká h b- ke, výsledok však stojí za to. bubeník Bartosz Szablowski. Závere ná aj piesne The Best of Mine, „bluesovky“ kou, výdatne erpajúc z európskeho Yvetta KAJANOVÁ kompozícia Awakening s baladickým s autentickým koloritom. Balady na melodického dedi stva hudby Schuber- groovom privádza album do nále. albume alej zastupuje romantická klavír- ta, Schumanna, Chopina, ale aj Bacha. V úvodnom ostinate pekne vynikne na skladba Al e a Malenin „sla ák“ Every Nostalgia, splín, „blue nálada“, to kontrabas, rovnako v unisonových brej- Day. Najtypickejšia je však Malene v búr- všetko spojené s dedi stvom jazzových koch s klavírom a bicími. Kapela akoby livých rockových skladbách, kde dokonale balád, hard bopu a Duka Ellingtona, sú sa symbolicky prebúdzala a postupne premiešava precízne jazzové frázovanie vplyvy v pozadí kompozi nej poetiky naberala nový dych. Pä desiatminútový s drzos ou ukri aných rockových spevá- hudobní ky. album vznikol v rozhlasovom štúdiu ok, škandinávsku zadumanos , barový Úvodná skladba Rex Lux spája jedno- v Gdyni. Na Slovensku sa trio predstavilo „splín“ a dokonalú intonáciu a svojím duchú lineárnu melódiu s elegantnými už dvakrát, v roku 2014 v košických Ka- prejavom výstižne podfarbuje obsahy ozdobami a premyslenými harmóniami sár ach-Kulturparku, kde vznikol aj živý textov, ako je tomu napríklad v skladbe do pôsobivého meditatívneho celku. záznam koncertu a v Bratislave v rámci The Heat and Flames. Okrem Maleniných Ide o premýš avé vyrovnávanie sa letného festivalu Hevhetia 2015. V bu- autorských piesní sa na albume nachádza so svetom, s vlastným egom a víziou First Thought dúcnosti ur ite o mladej klaviristke ešte aj nieko ko štandardov, pozornos si budúceho svetla. Výsledkom je svojská Aga Derlak Trio budeme po u , pretože prezradila, že so zaslúži najmä klasika Rodgersa a Ham- adaptácia cooljazzových východísk na Hevhetia 2015 svojím triom už pre Hevhetiu chystá alší mersteina My Favorite Things, ktorá je spôsob Johna Lewisa s citlivými vstupmi album, ktorý vraj bude odlišný. plná roztopašných vokálnych vstupov kontrabasistu Wojciecha Szwugiera. Zdá sa, že na Hudobnej akadémii Fryde- Tibor FELEDI a bizarných inštrumentálnych vyhrávok. Typickú stredoeurópsku prácu s melo- ryka Chopina vo Varšave sa zrodila nová Malene Mortensen je suverénna v bala- dikou po u v upokojujúcej Uspávanke jazzová hviezda. Aga Derlak je žia kou dách i jazzových štandardoch a sved í od anjelov, v kontrapunktickom spra- známeho klaviristu, skladate a a pedagó- jej drsný dynamický a výstredný prejav covávaní témy Trust me cíti inšpiráciu ga Micha a Tokaja, ktorý na škole pôsobí. v jej vlastných skladbách, ktoré vynikajú Johannom Sebastianom Bachom. Very Pochádza odtia aj jej sú asné trio, ktoré svojou neopo úvanou melodikou a har- slow and deep blues nie je typickou blu- tvoria Tymon Trabczy ski (kontrabas) monickými postupmi. LP Can't Help It esovou dvanástkou, Bezek v skladbe na a Bartosz Szablowski (bicie). Zoskupenie ponúka výborný, vyvážený zvuk a dizaj- ploche 24-taktovej formy pracuje s mo- už stihlo získa 2. cenu na prestížnej novo krásny, minimalistický obal, no bez lovou tonalitou a frygickým modom. sú aži Jazz Juniors, bolo vo nále bukletu s textami piesní. Nová nahrávka Symetrickos lenenia 8+4+4+8 taktov RCK a ocenenie si odnieslo aj zo sú aže Malene Mortensen by ur ite nemala navodzuje v hudbe dojem usporiada- mladých džezových a bluesových skupín chýba v zbierke milovníkov moderného nosti a vnútorného pokoja. Zrkadlenie v Gdyni. „Spolužiaci“ spolu hrávajú od škandinávskeho jazzu. Coltranovej adaptácie Russian Lullaby roku 2012 a za tento pomerne krátky as The Cigarette After Peter KATINA v Night Comes Every 90 Minutes je sa zrodil v aka intenzívnej spolupráci aj J. Kopčák, F. Gavranovič, vydarenou ukážkou melodiky, ktorú ich prvý štúdiový album First Thought. L. Oliveira vä šina západných posluchá ov pokladá Pätica kompozícií vznikala spontánne Hevhetia 2015 za „slovanskú“, výsledok by obstál aj pod dojmom rôznych vplyvov: od ob ú- pred velikánmi jazzu. V pomalej balade bených skladate ov po životné skúsenos- The Cigarette After je medzinárodné trio, Piosenka krakowska vzdialene zvonia ti. Za hlavné zdroje inšpirácie ozna uje ktoré vzniklo ešte po as študentských ias zvon eky z po sko-slovenských strání Aga Derlak klaviristov Geralda Claytona, jeho protagonistov v Grazi. Slovenský a pasienkov. Vyrovnané tempo Mod- Brada Mehldaua, ale aj svojho u ite a saxofonista Ján Kop ák spolu s gitaristom litwy postupne vyús uje do závere nej Micha a Tokaja. Jej hudba a štýl hry pred- z iernej hory Filipom Gavranovi om melodickej katarzie a v skladbe Ballada stavujú svieži mix týchto vplyvov s pri- a brazílskym bubeníkom Luísom Olive- na Wschód vracia Janu Bezek z Po ska danou hodnotou vnímavej a skúmavej irom vytvorili zohraný tím, ktorý spájal naspä na východ. študentky jazzového klavíra. Z albumu rovnaký hudobný vkus a túžba vydáva Všetky témy albumu Cracow majú šancu cíti mladícku energiu a dravos , ktoré sú sa na dobrodružné hudobné cesty bez Cracow zosta na jazzovej scéne ako vydarené, prítomné hne v prvej skladbe Trouble- prílišného plánovania, ktoré by výsledku Jana Bezek Trio inven né a komunikatívne. Sú poctivé some. V jej úvode zaznie zaujímavý sled uberalo na spontánnosti. Výsledkom Pavian Records 2015 a spoluvytvárajú dramaturgicky premys- akordov podporený brejkmi rytmickej tohto prístupu je aj album The Cigarette lený obsah pozostávajúci najmä z medi- sekcie a ku koncu aj sólo bicích. Po nich After, ktorý možno azda najvýstižnejšie Debutový album klaviristky a skladate - tatívnych plôch. Konceptuálny projekt nasleduje trochu tradi ného bluesového charakterizova slovami spontánnos , ky Jany Bezek Cracow s viacerými ná- tak vo ne pripomína album Salve Regina improvizovania so vsuvkami moderných vo nos , ahkos a jednoduchos . Skladby zvami skladieb v po štine je dedikovaný (2006) po ského saxofonistu Piotra harmónií z úvodu. Aj alšia skladba boli nahrávané v KUG Jazz Studio v Grazi
53 RECENZIE
a vydania sa ujalo vydavate stvo Hevhetia, sa stále viac zvidite uje. O po skom vývoja liturgickej hudby a až potom ktorého portfólio sa oraz viac rozširuje jazzovom klaviristovi a skladate ovi knihy usporiadanie jej problematiky do systé- o mená zahrani ných umelcov. Zo sied- naj astejšie po u v súvislosti s etno- mu.“ Historický poh ad za ína otázkami mich ponúkaných trackov predstavuje pä jazzom, elektronickou a neoklasickou periodizácie dejín liturgickej hudby. výsledok spolo nej práce, v dvoch prí- hudbou. Jeho kompozície uviedli Za k ú ové medzníky, rozpracované padoch ide o kompozície Jána Kop áka. velikáni ako Branford Marsalis, Joe v kapitole o histórii, Lexmann považuje Vä šina nápadov vznikala po as improvi- Calderazzo, Mike Stern, Randy Brec- 1. obdobie prenasledovania kres anov, za ných sessions, na ktorých sa hudobníci ker i Bill Evans. Živá nahrávka s or- 2. konštantínovský obrat, 3. rozkvet stretli za jediným ú elom – stla i „record“ chestrom vznikla z dvoch koncertov gregoriánskeho chorálu, 4. prechod od a necha inšpiráciu vo ne plynú . v Tychách a Gliwiciach. Atmosféru monódie k polyfónii, 5. Tridentský koncil Úvodná skladba Minds&Time za ína albumu ve mi dobre vystihuje už jeho a 6. 2. vatikánsky koncil. jednoduchým motívom pripomínajúcim názov. Kobyli ski je zakladate om Druhým jadrom knihy je hudobná tikanie hodín na pozadí ambientných gi- etnojazzového festivalu Palm Jazz analýza omše a jej astí. Mnohí školení tarových plôch. Striedmu melodickú líniu v Gliwiciach a jeho skupina KK Pe- cirkevní hudobníci i samoukovia po- vedie saxofón s takmer rovným tónom, arls, s ktorou CD nahrával, je zložená Teória liturgickej hudby znajú Lexmannovo spracovanie tejto ktorý je obohatený len ve mi jemným z hudobníkov rôznych národností, J. Lexmann témy v úvode k Liturgickému spevníku vibratom. Od polovice skladby však ex- pri om každý len prináša do hudby Bratislava, 2015 I (1990). Text v monogra i je aktua- presívnos saxofónu graduje až k záveru, nie o vlastné. Gitarista Doma Gorelik lizovaný, neporovnate ne obsažnejší ktorý sa opä vracia k úvodnému motívu. vo svojich improvizáciách vplyvy Téma hudby v kres anskej liturgii sa i precíznejší. K azské a dialogické spevy Trojdielna kompozícia Did You Ever Say Blízkeho východu, basgitarista Edi stala leitmotívom tvorivých aktivít už nie sú združené do jednej state, ale Sorry? je najdlhšou a sú asne improvi- Sanchez latinsko-americkú rytmiku muzikológa, skladate a prof. Juraja analyzované jednotlivo. Nielen šírka, ale za ne najvýraznejšou z celého albumu. a Tom Dayan etnické perkusie. Zo- Lexmanna. Po desa ro iach publikova- aj h bka spracovania jednotlivých litur- V prvom dieli prináša ažiskovo tok am- skupenie dop a sopranistka Reut nia menších i vä ších prác predkladá gických prvkov z h adiska hudby je v tejto bientných plôch, ve mi zaujímavý je však Rivka Shabi. Výsledok umoc ujú itate ovi komplexnú monografiu, knihe – v porovnaní s inou dostupnou druhý diel, kde sa melódia a harmónia Kobyli ského lyrický klavír a kompo- ktorú možno považova za súhrn jeho odbornou literatúrou – jedine ná. Autor „rozplynú“ a za nú hra samotné bicie. zi ná sofistikovanos jeho skladieb. celoživotného teoretického diela v tejto konkrétny liturgický úkon vždy de nuje, Tie postupne rozvíjajú rytmický pattern, Pestros hudobných vplyvov podpo- oblasti. Autor v nej ponúka kvalifiko- cituje príslušné smernice, venuje sa jeho ku ktorému sa neskôr pridávajú gitara ruje nápaditá inštrumentácia, ktorú vanú analýzu rozsiahlej problematiky spiritualite, pôvodu a historickému vývi- a saxofón, rytmizujúci na jednom tóne. pre známy Aukso Orchestra vytvoril z historického i systematického h adis- nu, súvislostiam s inými prvkami liturgie, Skladba po as improvizácií následne Piotr Steczek. Medzi najvýraznejšie ka. Ur ite nie je málo tých, ktorí h adia liturgickému zmyslu daného úkonu až vygraduje až do freejazzového nále, aby skladby albumu patrí Notre Dame, na hudbu v sú asnej liturgii rímskeho celý rozbor vyústi do analýzy možností sa v závere opä vrátila k jednoduchým ktorá za ína v orchestri jednoduchým obradu s dešpektom, prípadne ju redu- hudobného stvárnenia a prevedenia plochám úvodu. Náladovo medzi ostat- pizzicato motívom, pripomínajúcim kujú na piesne Jednotného katolíckeho v duchu platných liturgických noriem. nými výrazne vy nieva Grey s temnou chodenie po špi kách, nad ktorým spevníka, navyše v podaní nespôso- Tieto k ú ové pasáže obsahujú ve a atmosférou evokujúcou pocit hrôzy sa znenazdajky objaví jemný soprán bilých chrámových hudobníkov. Ob- obrazového materiálu, predovšetkým a skazy. Energiou a rockovou výbušnos- spevá ky. Postupne zdržanlivý sprie- zory, ktoré publikácia otvára, aleko notových ukážok z rozli ných prame ov. ou prekvapí v kontexte albumu Fake vod orchestra graduje a v spojení presahujú takéto predstavy a nabádajú Je vecou diskusie, i ukážky v niektorých Doctor a tvrdými rifmi, živelnými bicími s francúzštinou a temperamentnou porozumie sú asnému spôsobu uva- statiach (napr. úvodný spev a canticum a freejazzovou improvizáciou saxofónu. tane nos ou evokuje atmosféru Parí- žovania o duchovnej hudbe v inten- laudis) patria medzi najkvalitnejšie a naj- Album tria je zaujímavou fúziou jazzu, ža. V Return of Lion orchester chýba, ciách tzv. liturgickej obnovy, ktoré sa reprezentatívnejšie. Lexmann je dlhé rocku a minimalizmu, pri om hudobníci o to viac priestoru dostali umelci na udomácnilo v odborných kruhoch na roky na ele redak ných prác pri príprave kladú dôraz viac na zvukovos , farebnos , improvizáciu. Na za iatku odznie Slovensku po 2. vatikánskom koncile. Liturgického spevníka a mal k dispozícii atmosféru a charakter skladieb než dvakrát krátka téma, ktorú po každej O akávam, že sa kniha stane dôležitým celý objem novej tvorby, z ktorej bolo na technické predvádzanie nástrojov. improvizácii uvedie gitara vo frag- materiálom pre študentov cirkevnej možné vybra skuto ne vynikajúce CD The Cigarette after prináša do našich mentovanej podobe. Semiproduct hudby a teológie, ktorým takýto mate- príklady. (Za menší nedostatok možno kon ín modernú podobu jazzu so soun- zaujme energiou a drsnejším charak- riál dlho chýbal. považova chýbajúce meno autora pri dom pripomínajúcim slávny label ECM, terom, ktorý vytvára ostrý ostinátny Sú asné skúmanie liturgickej hudby niektorých ukážkach.) ktorá sa na Slovensku asto neobjavuje. sprievod orchestra a dôraznejší spev. je charakteristické multidisciplinár- Otázky zmyslu hudby v liturgii siahajú až Peter DOBŠINSKÝ Zaujímavou skladbou je aj New Way, nos ou. Lexmann sa na u vo svojej k antropologickým východiskám. Sú as- ktorej hlavná myšlienka je založená práci asto odvoláva a s rešpektom ou práce je re exia antropologických na jednoduchom transponovaní i adekvátnou terminologickou výbavou kategórií ako sú religiozita, náboženský motívu. Spev spevá ky na slabiky bez pristupuje k poznatkom z viacerých kult, rituál, obrad. Lexmann nachádza textu (ozvláštnený výskaním) tu plní súvisiacich disciplín: teológie, filozofie, významné analógie sveta hudby a liturgie funkciu alšieho nástroja, pri om histórie, sociológie, antropológie, psy- a dochádza k poznaniu, že liturgická výsledok pôsobí ve mi netradi ne chológie. Nevyhýba sa ani zmienkam hudba patrí medzi tzv. antropologické a exoticky. Kontrast na CD priná- o presahoch do právnej, ekonomickej, konštanty. V publikácii majú svoje miesto šajú lyrické balady DTL, The Moon prognostickej, technickej i neuro- aj alšie samostatne spracované okruhy: a Fort Leen. Hos Stanis aw Soyka logickej oblasti. Ako cennú stránku kozmologické poh ady na liturgickú si zaspieval nostalgický popovo práce treba vyzdvihnú citlivos autora hudbu, tradícia liturgickej hudby, re exia znejúci duet Once in America a svoje pre ich osobitosti a tiež úsilie pristu- liturgickej hudby ako produktu kultúry, improviza né zru nosti ukázal v sca- pova k liturgickej hudbe systematicky druhy liturgickej hudby. Menšie state Ethnojazz Orchestra tovaní v energickej skladbe Dance of v rámci kategórií, ktoré sú jednotlivým riešia otázky liturgickej hudby a Biblie, K. Kobyliński Monsters. Celkový koncept albumu disciplínam vlastné. ú astníkov liturgického spevu, alej Hevhetia 2015 pôsobí ve mi uvo nene a vyvážene Knihu tvoria state rozli ného rozsahu: liturgického roku a liturgie hodín. a podarilo sa mu verne zachyti živú ažiskovými kapitolami sú Rozvoj kres- Monografia, predstavujúca z rôznych Meno Krzysztofa Kobyli ského je atmosféru koncertu, ktorá dýcha anskej liturgickej hudby v priebehu stá- poh adov širokú oblas teórie litur- na jazzovej scéne pomerne známe z každej skladby. ro í (216 s.) a Omša (133 s.). Zámerom gickej hudby, nezostáva len pri teórii. a prostredníctvom nových projektov Peter DOBŠINSKÝ autora bolo „na rtnú najskôr logiku Treba preto vyzdvihnú aj vysvet ujúce
54 1–2 | 2015 RECENZIE
texty, ktoré na mnohých miestach stavenia jazzu v Po sku je postavené na Pietraszewski však podáva ucelený socio- tlakom na verejnosti svojich názorov do dop ajú poh ad na problematiku teórii francúzskeho sociológa Pierrea logický poh ad na po ský jazz na základe zna nej miery zrieka, aby sa nedostal do o praktický rozmer: zamýš ajú sa nad Bourdieua a jeho rozlišovaní fenoménov aktuálneho stavu poznania. Rozsiahla rozporu so štátnou mocou. faktormi a javmi prítomnými v liturgic- „habitus“, „capital“, „ eld“. Pietraszewski sta je venovaná zmene statusu po ského Kniha vznikala s vedomím zložitosti kej praxi a pokúšajú sa o ich nenásilnú skúma kultúrny kapitál („capital“) po skej jazzmana v súvislosti s jeho pasívnym a rozporuplnosti osobnosti muzikológa, konfrontáciu s teoretickými princípmi. spolo nosti v podobe schopností, vkusu, odporom v období socializmu, v ktorom hudobného teoretika, skladate a a Nevyužitou ostala príležitos vysvetli dispozícií, zvykov i skúseností, charak- sa javil ako antisystémový rebel, non- pedagóga, ktorý zakladal a budoval problém dnešného uvádzania tzv. ter hudobného prostredia („habitus“) konformista oslobodený od akýchko vek samostatný študijný odbor teórie hudby figurálnych omší, najmä v omšových a v kone nom dôsledku hudobnú prax väzieb na inštitúcie a vymedzený vo i to- na bratislavskej VŠMU. „Premeny života astiach Krédo a Sanktus, a tiež napr. „jazzmanov“ („ eld“), ktorých diferencu- talitnému režimu. Jazz sa postupne stával a tvorby“ Ferenczyho, ktorý sa v hudbe praktizovania Modlitby Pána v štýle je na aktívnych hudobníkov, publicistov, symbolom slobody a nezávislosti. Príchu stal známym svojím prehodnocovaním gospel music. Za osobitne cennú recenzentov, pedagógov a organizátorov. zakázaného ovocia dostal najmä v o iach vžitých premís a na Slovensku pesto- považujem závere nú kapitolu, ktorá Na tomto základe konštatuje, že jazz ako mládeže v podobe hnutia tzv. „bikiniarze“ vaných axióm, sú spracované vy erpá- je pomerne krátka, no svojím obsahom prejav kolektívneho vedomia predstavo- v období rokov 1949 – 1956. Obdobie vajúco a sugestívne. Vzácnym znakom mimoriadne dôležitá. Pod názvom val v Po sku v období rokov 1945 – 1989 „katakomb“ v jazze reprezentovalo teda Pirníkovej knihy je analýza transformácie Otázky dnešnej liturgickej hudby skrytú formu protikomunistickej rebélie. odpor vo i stalinizmu, opozíciu vo i štát- celospolo ensky naoktrojovaných manti- otvára a na rtáva viaceré kontroverz- Venuje sa však aj obdobiam pred 2. sve- nej kultúrnej politike a vytvorenie dvojitej nelov možných, respektíve pre vládnucu né dimenzie sú asného liturgicko- tovou vojnou a po roku 1989 a predkladá kultúry (resp. dvojitej reality), ktorá bola stranu ešte prijate ných názorov v mysli hudobného života, ktoré si zaslúžia aj typológiu sú asného po ského poslu- známa aj na Slovensku. Tento spôsob intelektuála a ich dopadov na jeho alšie prinajmenej rozvinutie v rámci alších chá a jazzu. Rozlišuje tri skupiny: entu- jazzového odporu bol zásadne iný, než osudy. Štyri kapitoly monogra e tvoria publika ných aktivít. Škoda, že na Slo- ziastický – verný fanúšik jazzu (39,4%), aký v echách v radikálnom otvorenom spolu s tromi prílohami spomienkového vensku nie je zvykom vies napríklad podporovate – okrem jazzu sa venuje aj jazzovom disente reprezentovala Jazzová charakteru celistvý a navzájom súvisiaci seriózne polemiky v odbornej tla i, iným žánrom (51,2%) a náhodný náv- sekce Karla Srpa. Otázkou však zostáva, text, komplexne sledujúci cesty h adania ktoré by mohli nejeden problém po- števník (9,3%). Tak sa pôvodný zámer do akej miery sa eský jazzový disent javil analyticky uvažujúceho a mimoriadne sunú dopredu. Viaceré v tejto knihe série skúma jazz v období socializmu ako otvorená opozícia, pretože vä šia komplikovaného loveka, ktorý na seba na rtnuté otázky by si to zaslúžili. rozširuje až na roky 1920 – 2010. Z Piet- as populácie v SSR zostávala v tichom upozornil len o nie o viac ako 20-ro ný, Rastislav PODPERA raszewským zistených skuto ností vyplý- proteste, i do akej miery si po ská vä šina pri om prekvapoval jasnozrivými názor- vajú viaceré konzekvencie s presahmi do dokázala vybojova tiché pritakávanie zo mi, odlišnými od „o ciálnych“ stanovísk sú asnosti. Na rozdiel od Západu, kde strany politického establišmentu práve príslušníkov medzivojnovej a povojnovej do vývoja jazzu zasahovali aj problémy v aka sile vä šinovej spolo nosti. To sa generácie slovenskej hudobnej obce. rasizmu, v Po sku bol tento žáner spájaný napokon prejavilo najmä v politickej Prís ub pre slovenskú hudbu prospeš- so slobodou prejavu. Jazz pre hudob- radikalite Solidarno i, kde po ský jazz ných myšlienkových kontroverzií, ktoré níkov symbolizoval slobodu obsahu so svojou stratégiou nemého protestu Ferenczyho príspevky do kultúrneho dis- a formy i slobodnú možnos vo by rôz- dosiahol svoj cie : slobodu tvorby i kon- kurzu s ubovali, sa v socialistickom zria- nych umeleckých ponúk a príležitostí na certovania. Jazz sa tak stal symbolom dení nenaplnili. Tlak na straníckeho i zvä- prezentáciu. S tým súvisí aj inštitucionali- po ského národného prejavu slobody. zového funkcionára, dvakrát zvoleného zácia jazzu (jazzové organizácie, skupiny, Yvetta KAJANOVÁ rektora VŠMU profesora Ferenczyho, orchestre, festivaly), diferenciácia po- navyše znásobený normaliza ným proce- sluchá ov, ako aj rozmanitos jazzových som v 70. rokoch, bol enormný. Z textu Jazz in Poland profesií od 80. rokov 20. storo ia, ktoré jasne vyplýva, že v prípade ambiciózneho Improvised Freedom robia po skú scénu výnimo nou. To, loveka, akým Ferenczy bol, stredná ces- Ed. Jazz under State o v Pietraszewského výklade trochu ta neexistovala. Na za iatku 3. kapitoly, Socialism mätie, je nejednozna né používanie zameranej na pedagogickú, hudobnote- I. Pietraszewski slova „agent“, pod ktorým autor rozumie oretickú a analytickoestetickú innos , Peter Lang Verlag 2014 reprezentanta sociálneho prostredia, no stojí citát z autobiogra ckého diela Jeana za agenta sa pokladal aj príslušník tajnej Jacquesa-Rousseaua, na ktorý Ferenczy Publikácia tematicky zameraná na vývoj polície prenasledujúci disidentov, v tomto asto upozor oval svojich študentov: jazzu v Po skej udovodemokratickej prípade jazzových. Kniha obsahuje aj „Budem vám hovori o loveku, ktorý, ak republike je už druhou zo série Jazz mnoho cenných informácií o jazze zo za- nie je lepší ako tí druhí, je aspo odliš- Behind the Iron Curtain. Vedecký tím, iatku 20. storo ia. itate sa o. i. dozvie, Umelec a intelektuál ný,“ ktorý vypovedá o jeho názoroch na zostavený z nemeckých, po ských, slo- že prví po skí jazzoví hudobníci nahrávali v zrkadle času. vz ah umelca a moci. Tatiana Pirníková venských a ma arských výskumníkov, hudbu už v roku 1924, že v roku 1927 Premeny života vo svojej monogra i citlivo vykreslila ob- doteraz predložil štyri monogra e mali Poliaci prvý jazzový asopis The a tvorby Ota Ferenczyho raz ve kej, i ke kontroverznej postavy v podobe detailných sond do sociálnych, Jazz, že v rokoch 1933–1934 nastal do T. Pirníková slovenskej hudobnej kultúry a preuká- politických, ideologických a estetických Po ska prílev nemeckých hudobníkov Filozofická fakulta PU zala schopnos tvorivo uvažova o jeho kontextov jazzu v období socializmu. židovského pôvodu... Pod a Pietraszew- v Prešove 2015 živote, diele a aktivitách v kontexte Igor Pietraszewski erpá v predloženej ského bol jazz najpopulárnejším žánrom dobovej spolo ensko-politickej situácie. práci zo skúmania historických, vä šinou v roku 1937. V porovnaní so symfonickou V novembri 2015 sa uskuto nila S faktami je v knihe narábané s maxi- populariza ných publikácií o jazze, hudbou, ktorá mala len 8-percentné prezentácia monogra e o prof. Otovi málnou vedeckou zodpovednos ou, ktoré v Po sku v sledovanom období zastúpenie, jazz zaberal až 13% roz- Ferenczym, ktorej autorkou je Tatiana o om sved í aj 20 strán bibliogra ckých vychádzali a možno prostredníctvom hlasovej produkcie. Menej informácií Pirníková. Intelektuál, myslite , analytik, odkazov, ktoré hovoria o systematickej nich sledova postavenie jazzu v hu- z obdobia 2. svetovej vojny spôsobilo, estetik, skladate , pedagóg a funkcionár a „mraven ej“ práci autorky. Symbolický dobnej kultúre. Opiera sa tiež o vlastnú že sa Pietraszewski uspokojuje s kon- O. Ferenczy vstúpil do hudobného života význam mala prezentácia tejto prínosnej empíriu, ale aj o sociologické metódy štatovaním o devastácii po skej kultúry v 40. rokoch minulého storo ia ako monogra e na akademickej pôde VŠMU, (neštruktúrované interview, participa né zo strany sovietskej i nemeckej armády. osobnos s vyhranenými a progresívnymi kde Oto Ferenczy prežil svoj tvorivý pozorovanie, dotazník) realizované na Tu vo v spracovaní témy existujú ur ite názormi na úlohu hudobného umenia život a kde mu bol udelený aj estný titul vzorke viacerých aktívnych hudobníkov, rezervy, najmä v oblasti výskumu hudob- v spolo nosti. Po 2. svetovej vojne sa honoris causa. laikov i fanúšikov. Jeho skúmanie po- ného života v koncentra ných táboroch. však pod ideologickým a politickým Dita MAREN INOVÁ
55 INDEX 2015
Hudobný život Platzner, A.: SF: Kuriózny O enbach - 1-2/2 Platzner, A.: SF: Dvo ákovská aritmetika, Reagujete obsah 47. ročníka Platzner, A.: Kvázihviezdne zdroje impresionizmu - 4/3 Platzner, A.: Zladíme Európu? - 6/3 Lenko, B.: AD: Reagujete HŽ 3/2015 - 6/2 Spravodajstvo, Platzner, A.: Konvergencie: Stretnutie abiturientov - 10/5 Lenko, B.: AD HŽ 10/2015, A. Platzner: Stretnutie abitu- koncerty, festivaly Platzner, A.: BHS: Komorný súboj s veternými mlynmi - 11/8 rientov - 12/2 Puškášová, M.: Ensemble Ricercata: prvé kroky reziden - Melcová, M.: AD HŽ 7–8/2015, V. Rusó: Dni starej hudby Beráts, J.: Konvergencie: Rok po roku - 10/4 ného súboru Rádia Devín - 1-2/4 2015 - 9/2 Beráts, J.: Philip Glass - 7-8/17 Puškášová, M.: Allegretto Žilina 2015 - 5/4 Platzner, A.: AD: Reagujete HŽ 3/2015 - 4/2 Berger, I.: SF: Objavný Gluck, sústredený Beethoven, Puškášová, M.: Konvergencie: Pokra ovanie Chasidských Prochác, E. a kol.: AD: Platzner, A.: Kuriózny O enbach, chladný Brahms - 1-2/2 piesní / Jubilanti - 10/4 HŽ 1-2/2015 - 3/3 Berger, I.: SF: Od Valkýry k Rímskym píniám - 4/2 Puškášová, M.: BHS: Orchestre z Hamburgu a Rotterda- Vajó, J.: AD: Platzner, A.: Kvázihviezdne rozmery impresio- Berger, I.: SF: V znamení baletu, Stretnutie s ruskou hud- mu - 11/10 nizmu, HŽ 4/2015 – 5/2 bou - 5/3 Rusó, V.: Dni starej hudby: Baroková Európa - 7-8/6 Berger, I.: SF: Na podporu domu Albrechtovcov - 6/3 Sabo, P.: Kontroverzný Bach - 9/2 Anketa Berger, I.: BHS: Rahbariho provokujúca nástoj ivos - 11/8 Stýblová, M.: Ars organi Nitra - 7-8/11 Berger, I.: BHS: Gindin namiesto Berezovského - 11/9 Šišková, I.: Nede né matiné v Mirbachu - 1-2/10 Bubnáš, J.: Klasická hudba na Radio_Head Awards 2014 - 3/10 Blaho, V.: Návrat stratených synov / Vedia to i ono - 3/4 Šišková, I.: Nede né matiné v Mirbachu - 3/3 ervenka, J.: Klasická hudba na Radio_Head Awards 2014 - 3/11 Blaho, V.: Operné hriešnice Dagmar Peckovej - 7-8/2 Šišková, I.: Nede né matiné v Mirbachu - 4/12 Puškášová, M.: Klasická hudba na Radio_Head Awards Blaho, V.: Sú až speváckych zborov v Košiciach - 11/19 Šišková, I.: Nede né matiné v Mirbachu - 6/14 2014 - 3/10 Blaho, V.: Dvakrát detské zbory - 12/17 Šišková, I.: Nede né matiné v Mirbachovom paláci - 7-8/5 Šuba A.: Klasická hudba na Radio_Head Awards 2014 - 3/11 Bubnáš, J.: Allegretto Žilina 2015 – Bergs, Barragán a Sin- Šišková, I.: Ve er komornej hudby v Primaciálnom paláci - 10/2 fonietta Bratislava - 5/4 Šišková, I.: Nede né matiné v Mirbachovom paláci - 11/2 Mimo hlavného prúdu Bubnáš, J.: Konvergencie na Konvergenciách - 10/6 Šuba, A.: Allegretto: Do Žiliny presto, v Žiline allegretto / Bubnáš, J.: Ozveny Orfea - Sedem kresieb - 11/3 ajkovskij s Kamdzhalovom - 5/6 Feledi, T.: a4: To Live and Shave in L.A. / Jack-Jack/ Burgrová, K.: Prešovské dni klasickej gitary - 3/11 Šuba, A.: Glassworks - 7-8/16 Quehenberger - 10/28 Dohnalová, L.: ŠKO Žilina - 1-2/12 Šuba, A.: Jese so Solamente naturali - 11/4 Hoško, F.: NEXT 2014: Najlepšie na za iatok - 1-2/18 Dohnalová, L.: ŠKO Žilina: Pocta Bohumilovi Urbanovi / Fascinujúci ajkovskij - 3/9 Dohnalová, L.: ŠKO Žilina: Symfónia / Ženatého Messaggio - 4/10 Dohnalová, L.: Cíferský zázrak - 6/9 ROČNÍK52Ë1.;/,9 XLVII ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV Dohnalová, L.: ŠKO Žilina - 6/16 1–2 3 2015 2015 Dohnalová, L.: ŠKO Žilina - 7-8/10 2,92 € 2,16 €
Spravodajstvo: Ensemble Ricercata / Rozhovor: Matej Arendárik, Jean-Luc Ponty / Spravodajstvo: HUDBA NOVA / Rozhovor: Pavol Zelenay / História: Karl Goldmark / Dohnalová, L.: Skalické Divergencie - 7-8/12 Seriál: Nahrávanie folklóru na území Slovenska / Hudobné divadlo: Lehárova Zem úsmevov Reportáž: Grammy za Niobé / Zahraničie: Mníchovská Lucia a jej slovenskí muži Dohnalová, L.: Za peknou hudbou opä do Banskej Štiav- nice - 9/6 Dohnalová, L.: ŠKO Žilina vstupuje do novej sezóny - 10/11 Dohnalová, L.: BHS: Fenomén Martin Chudada - 11/4 Dohnalová, L.: BHS: Karvay korunou vystúpenia SKO - 11/8 Dohnalová, L.: ŠKO Žilina - 12/12 Fecsková, S.: alšie desa ro ie medzinárodného festivalu - 10/7 Feledi, T.: Hudba dneška v SNG #14 - 7-8/2 Hochel, S.: Schneiderova Trnava 2015 - 5/9 Horkay, T.: ŠfK: nežná aj ve ká klasika - 4/5 Horkay, T.: Košická hudobná jar - 6/6 Chalupka, .: SF: Malovec o ami Rahbariho - 3/2 Chalupka, .: BHS: Slovenská klavírna tvorba v perfektnej Seriál prezentácii - 11/9 Gidon KREMER Nahrávanie folklóru Chalupka, .: BHS: Rados z komorného muzicírovania - 11/10 Nebezpečenstvo neslobody na území Slovenska je neustále prítomné Karlíková, M.: Talenty pre Európu - 6/15 Alexander RAHBARI O Piotrovi Iljičovi Čajkovskom Slovanský temperament mi je blízky Kolá , R.: Ensemble Ricercata: prvé kroky reziden ného so Sergejom Nevským súboru Rádia Devín - 1-2/5 Kolá , R.: Hudba dneška v SNG - 1-2/8 Kolá , R.: SF: Poéma bez extázy - 3/2 Kolá , R.: SOSR: po novom aj po starom - 4/7 Kolá , R.: Ensemble Ricercata: Für Enik - 6/4 Šuška, P.: Bene ný a jubilejný koncert BCHZ - 6/9 Hoško, F.: Minislovník: Elektroakustická hudba - 1-2/20 Kolá , R.: Albrechtina: Bartók a Slovensko - 6/5 Tichý, S.: Prehliadka mladých slovenských organistov - 1-2/11 Hoško, F.: Minislovník: FM syntéza - 3/23 Kolá , R.: SF: S Josefom Špa kom do novej sezóny - 11/2 Tichý, S.: Cross-over organ - 1-2/11 Kolá , R.: NEXT 2014 - 1-2/18 Kolá , R.: Hudba dneška v SNG – Sklada ky / Klavírne Tichý, S.: Organové recitály v bratislavskej Redute - 5/9 Kolá , R.: HUDBA NOVA / Cluster Ensemble: Glass v klu- sonáty trocha inak - 11/3 Tichý, S.: Bratislavský organový festival - 7-8/4 be po druhýkrát - 3/22 Kolá , R.: Albrechtina: Albrechtovský violový ve er - 11/4 Tichý, S.: Monika Melcová na D och starej hudby - 7-8/12 Kolá , R.: a4: Nuuttipukki/Luna/Kindernay/Sýkora / Je e- Kolá , R.: BHS: Ostravania so svetovým trubkárom - 11/7 Tichý, S.: Slovenské historické organy - 9/17 ry/Caddy/Hacklander/Hatam - 5/26 Kolá , R.: Ensemble Ricercata: Post Scriptum - 11/14 Tichý, S.: Katedrálny organový festival Bratislava - 10/3 Kolá , R.: KRAA! - 5/27 Kolá , R.: SF: Styx prekro ený - 12/2 Tichý, S.: SF: Reduta trikrát inak - 12/10 Kolá , R.: Oko za oko: „Silnejší vždy zožerie toho slabšie- Kolá , R.: Ozveny Orfea 2015: Podve erné piesne - 12/3 Unger, P.: Raritný hlas v Redute - 1-2/ ho...“ - 5/28 Miškovi ová, E.: Gitara na radnici - 4/11 Unger, P.: Pocta Brunovi Walterovi s puncom exkluzívnosti - 10/2 Kolá , R.: ô – festival zvukovej poézie - 6/28 Miškovi ová, E.: Bass Fest v Banskej Bystrici - 11/20 Ursínyová, T.: S Moyzesovým kvartetom u Pál yho - 1-2/3 Kolá , R.: Zvukový objekt Brno... alebo dojmy z 28. Expozi- Mojžišová, M.: Spevácke zápolenie vo Vráb och - 5/12 Ursínyová, T.: Bohdan Warchal – muž, ktorý má planétu - 3/5 ce nové hudby - 7-8/18 Mojžišová, M.: Nie je všetko zlato, o sa blyští - 7-8/3 Ursínyová, T.: Moyzesovo kvarteto: Ad multos annos! - 6/5 Mojžišová, M.: BHS: Borodina a Yaroshinsky - 11/6 Ursínyová, T.: Ruský komorný ve er - 7-8/5 Hudba & IT Nota, L.: tvrtstoletí hudebního festivalu Allegretto Žilina - 5/6 Zagorski, M.: Melos-Étos 2015 - 12/4 sziová, R.: SF: Hudba v Bratislave - 3/5 Král, V.: MuseScore - 4/28 sziová, R.: SF: Magický svet lmovej hudby v Slovenskej Král, V.: Note ight - 6/17 lharmónii - 5/2 Král, V.: ScoreCloud - 7-8/38
56 1–2 | 2016 INDEX 2015
Král, V.: Crescendo - 9/23 Využitie fonogra ckých nahrávok Karola Antona Medvec- Dohnalová, L.: Milan Kolena – Bude Slovensko spieva ? - 11/18 Král, V.: Musink - 11/25 kého - 6/22 Hevier, D., ml.: Carolina Eyck: „Theremin by mohol v blíz- Šuba, A.: Hudobné aplikácie pre iPad - 10/21 Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska VI: kej budúcnosti naplno ukáza svoje možnosti“ - 4/8 Béla Vikár - 7-8/24 Kornucíková, M.: Matej Arendárik: „Cesta k prirodzenosti Stará hudba Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska VII: je t nistá a nikdy nekon í.“ - 1-2/6 Zoltán Kodály - 9/20 Marton, I.: Alexander Rahbari: „Slovanský temperament Hottmar, M.: Za iatok roka s barokovou hudbou - 1-2/13 Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska VIII: mi je blízky.“ - 3/6 Rusó, V.: Disonantná krása - 4/26 Zoltán Kodály po Slovensku za pesni kami - 10/18 Miškovi ová, E.: Gary Karr: „Bohatstvo tunajšej histórie Šuba, A.: Stará hudba na periférii? - 1-2/13 Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska IX: vnímam ako výnimo né.“ - 11/21 Veselovská, E.: Zabudnuté piesne stredoveku - 4/26 Béla Bartók a Slovensko - 11/26 Prochác, E.: Steve Hackett: „Komponujem vždy a všade.“ - 9/7 Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska X: Rajter, A.: Rudolf Buchbinder: „Našou najvyššou zodpo- Potrét Béla Bartók s fonografom po Slovensku - 12/22 vednos ou je privies mladých udí na koncerty.“ - 10/8 Šikrová, Z.: Helena Tulve: „Najviac ma zvykne upúta spô- Majerová, J.: Arvo Pärt v zrkadle hudby a asu - 12/18 Esej sob plynutia...“ - 12/6 Šuba, A.: Hudba vykúpenia - 12/21 Šikrová, Z.: Chungki Min: „Snažím sa by pripravený na Bendik, M.: Na o sú nám režiséri? - 5/31 všetky možné alternatívy...“ - 12/8 Miniprofil Berger, R.: o by na to povedal udovít Štúr? (2006) - 12/16 Šuba, A.: Gidon Kremer: „Nebezpe enstvo neslobody je Chalupka, .: Dramatická cesta hudobníka k pravde... (na neustále prítomné.“ - 1-2/14 Bubnáš, J.: Ondrej Veselý - 4/6 margo publikácie Romana Bergera Cesta s hudbou) - 12/14 Šuba, A.: Peter Zají ek: „Stará hudba je dobrodružný a ne- Bubnáš, J.: Dominika Doniga - 5/13 Vereš, J.: Moderné problémy kultúrneho vzdelávania - 4/21 kon iaci proces poznávania“ - 4/14 Bubnáš, J.: Katarína Máliková - 9/11 Šuba, A.: Miki Skuta: „Žijem vo vnútornej emigrácii.“ - 6/10 Šikrová, Z.: Martin Adámek - 11/5 Preklad Šuba, A.: Philip Glass: „Verím v ne asovos asu.“ - 7-8/14 Tká , J.: Elliott Sharp: „Ak chcete by umelcom, vaše ume- História Kolá , R.: D. Bavi skij: O ajkovskom so Sergejom nie by malo by úplne spojené s tým, ako žijete.“ - 7-8/20 Nevským - 1-2/27 Jónasová, A.: Hudobná skladate ka Alexandrine Rossi- Koska, I.: Brian Eno: Ambientná hudba - 7-8/34 -Esterházyová - 6/18 Schindler, A.: Axel Brüggemann: Hudba v zbláznenom
ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV 4 5 6 2015 2015 2015 2,16 € 2,16 € 2,16 €
Spravodajstvo: SOSR po novom aj po starom / Jubileum: Pierre Boulez / Rozhovor: Carolina Spravodajstvo: Allegretto Žilina / Reportáž: Muzički biennale Zagreb 2015, jazzahead! Brémy / Spravodajstvo: Košická hudobná jar / História: Alexandrine Rossi-Esterházyová / Diskusia: Nemá- Eyck / Stará hudba: Zabudnuté piesne stredoveku / Zahraničie: Festival Opera 2015 Seriál: Prvý fonograf v službách slovenskej etnomuzikológie / Esej: Načo sú nám režiséri? me čo hrať? / Úvaha: „Východná, Východná“ / Hudobné divadlo: Made in Slovak Ballet 2014/2015
Peter Zajíček Potrebuje oficiálna slovenská hudobná kultúra kvalitnú starú hudbu? Miki SKUTA Enigma Richter Pēteris VASKS Žijem vo vnútornej emigrácii hosťom festivalu Allegretto Žilina ô – festival zvukovej poézie Joseph Kaspar Mertz
Katina, P.: Enigma Richter - 4/22 svete - 10/26 Skladba mesiaca Katina, P.: Zázra né husle Itzhaka Perlmana - 11/22 Zagar, P.: Kyle Gann: Nev a né pokusy o de níciu mini- Ka ic, L.: Samuel Capricornus (1628–1665) - 7-8/27 malizmu - 7-8/36 Bubnáš, J.: P teris Vasks: Presence – Koncert pre violon e- Ko išová, R.: Béla Kéler (1820–1882) – Návrat bardejov- lo a slá ikový orchester - 10/12 ského rodáka - 1-2/21 V zrkadle času Kolá , R.: Toshio Hosokawa: Havran, monodráma pre mez- Ladi , B.: Karl Goldmark (1830–1915) - 3/15 zosoprán a 12 hrá ov - 9/12 Vyhnánek, J.: Joseph Kaspar Mertz – bratislavský samouk? - 5/21 Fuka ová, J.: Sv tov proslulou Turandot objevila Bratislava - 4/32 Reportáž Seriál Kru ayová, A.: Ernest Zahovay – neznáma (?) osobnos populárnej hudby na Slovensku - 5/24 (aj): S Robertom Mealym o scéne starej hudby v USA 3/21 Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska - 1-2/24 Maren inová, D.: Operný režisér Kornel Hájek - 10/24 Beráts, J.: VENI ACADEMY na Muzi ki biennale Zagreb Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska II: Zvara, V.: Fenomén Boris Turza - 1-2/32 2015 - 5/17 Berliner Phonogramm Archiv, Svetová výstava v Paríži a prvý Kolá , R.: Muzi ki biennale Zagreb 2015 – svetový festival zvukový záznam interpreta z územia Slovenska - 3/12 so slovenskou príchu ou - 5/14 Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska III: Rozhovor Kolá , R.: MIDEM 2015 – budúcnos hudby v digitálnom Karol Anton Medvecký - 4/20 priestore - 7-8/13 Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska IV: Bubnáš, J.: P teris Vasks: „Naj ažšie je prelomi ticho...“ - 5/10 Moty ka, P.: Jazz na WOMEX-e - 11/17 Prvý fonograf v službách slovenskej etnomuzikológie - 5/18 Bubnáš, J.: Péter Eötvös: „Rád vstupujem do dialógu s Mo- Pirníková, T.: ISCM World Music Days Slovenia 2015 - 11/12 Minárik, M.: Nahrávanie folklóru na území Slovenska V: zartom.“ - 12/9 Potan ok, V.: WOMEX 2015 - 11/16
57 INDEX 2015
Ruži ka, J. E.: Slovenská lharmónia v krajine vychádzajú- Blaho, V.: Ve ká dáma slovenskej opery – Mária Kišo ová- Bayer, R.: St. Gallen: arovný kabinet belcanta Edity Gru- ceho slnka - 9/4 -Hubová - 3/26 berovej - 12/32 Slávik, J.: USA & Kanada 2015: Kolkovi , Breiner, Godár, Blaho, V.: Spevák-štylista - 5/29 Blaho, V.: Berlín: Pucciniho dni v nemeckej metropole - 5/34 Val uha - 9/8 Blaho, V.: Zabudnuté primadony - 11/29 Bojnanská, Z.: Paríž: Parížska lharmónia: nová klenotnica Štefková, M.: Edvard Grieg a udský hlas - 7-8/32 ervenka, J.: Za Jelenou Obrazcovovou - 1-2/37 pre hudbu - 7-8/50 Šuba, A.: Grammy za Niobé - 3/18 Glocková, M.: Triumph bez triumfu - 5/29 Bojnanská, Z.: Aix-En-Provence: Triumf žien - 9/32 Šuba, A.: Göttingenské variácie na Händlovu tému - 10/15 Glocková, M.: Hviezdny operný jún - 7-8/42 Burdová, J.: Olomouc: Znovuobjevené dílo - 12/33 Glocková, M.: Lesk (aj bieda) Macbetha / Popoluška ossia ervenka, J.: Benátky: Strhujúco dramatický Simon Bocca- Hudobné divadlo Ty kokso! - 10/29 negra - 1-2/44 Maren inová, D.: Jubileum opernej spevá ky - 12/25 ervenka, J.: Praha: Perníková chalúpka bez chalúpky - Bayer, R.: Zahmlená delikatesa - 4/30 Mojžišová, M: Scénický architekt – Architekt scény / O ces- 7-8/49 Blaho, V.: Opereta v SND - 1-2/35 ti kách do klubu priate ov opery (glosa) - 6/36 Doniga, D.: Ostrava: Ostravské dni novej hudby 2015 - Blaho, V.: Premiérova repríza / Hlavný chod alebo prílohy? Mojžišová, M.: Za Louisou Hudsonovou - 7-8/42 10/32 - 4/31 Mojžišová, M: Októbrové operné hos obranie - 11/29 Evrard, L.: Paríž: Parížska lharmónia: nová klenotnica pre Blaho, V.: Viacnásobná dvojpólovos ? - 7-8/41 Mojžišová, M: Za Annou Starostovou - 12/25 hudbu - 7-8/50 Blaho, V.: Od Zámockých hier zvolenských k Operalii - Schindler, A.: Dráž anský Silvester v špi kovom obsadení Evrard, L.: Aix-En-Provence: Triumf žien - 9/32 9/27 - 1-2/37 Glocková, M.: Debrecín: Tri dni v kalvínskom Ríme - 5/36 ervenka, J.: Vzácne Šperky Madony v Bratislave - 7-8/40 Unger, P.: Za Emíliou Rothovou-Chudovskou - 4/29 Kolá , R.: Tbilisi: Toradzeho návrat do vlasti alebo Proko- ervenka, J.: Vec Konwitschny - 12/26 Unger, P.: Zden k Košler sa vrátil do Opery SND - 4/29 ev po gruzínsky - 10/34 Glocková, M.: ardášová princezná bez noblesy i hviezd- Unger, P.: Neláka našu spevácku mla belcanto? (glosa) Kme ová, V.: Praha: Vzkriesenie medzivojnovej avantgar- nych manier/ Zbojníci a žandári rabovali v SMERe - 1-2/34 - 5/29 dy - 1-2/41 Glocková, M.: Ve kolepý dámsky operný gambit - 5/30 Unger, P.: Quod licet lovi, nie je dovolené klasike (glosa) Leška, R.: Koda : Vrahyne i obete? - 3/27 Glocková, M.: Možno príde i kúzelník... - 6/31 - 11/29 Leška, R.: Ostrava, Düsseldorf: Proko evov blázinec - 12/32 Glocková, M.: Sex, naturalizmus aj vynálezy renesan ného Unger, P.: Matiné titanov. K storo nici Márie Kišo ovej- Letna ová, E.: Krom íž: Forfest 2015 - 9/35 génia - 12/27 -Hubovej - 12/25 Ma o, P.: Daubnerovej zhmotnená operná irónia - 1-2/41 Maren inová, D.: Sterilný Trubadúr - 11/30 Urban íková, L.: Mnoho dôvodov i podnetov - 6/36 Mojžišová, M.: Brno: Happy Birthday Leoš! - 1-2/40 Ma o, P.: Made in Slovak Ballet 2014/2015 - 6/30 Ursínyová, T.:S kompasom v duši – Igor Vajda - 3/26 Mojžišová, M.: Bazilej: Bieitovi zatratenci - 1-2/42
ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV 7–8 9 10 2015 2015 2015 2,92 € 2,16 € 2,16 €
Spravodajstvo: Dni starej hudby / História: Samuel Capricornus / Rozhovor: Elliott Sharp / Spravodajstvo: Pekná hudba / Reportáž: Slovenská filharmónia v krajine vychádzajúceho slnka / Spravodajstvo: Konvergencie / Zahraničie: Ostrava a Tbilisi / Skladba mesiaca: Preklad: Ambient a minimalizmus / Hudobné divadlo: Šperky Madony a Kráľ Teodor v SND Skladba mesiaca: Toshio Hosokawa – Havran / Miniprofil: Katarína Máliková Pēteris Vasks: Presence / V zrkadle času: Kornel Hájek / Jazz: Hevhetia Fest
Operná sezóna 2014/2015 očami kritikov Festivaly Bayreuth, Salzburg Bregenz, Pesaro Aix-en-Provence
Rudolf Paweł BUCHBINDER opäť v Redute Kaczmarczyk poľský objav pod slovenskou vlajkou Göttingenské variácie Philip GLASS na Händlovu tému Verím v nečasovosť času...
Mišovic, K.: Komorný, ale výpovedný Kabaret - 3/25 Mojžišová, M.: Maribor: Verizmus v obraze i zvuku - 6/35 Mišovic, K.: Pestrá i fádna muzikálová jese ? - 12/28 Zahraničie Mojžišová, M.: Viede : Festival s introvertnou bodkou - Mojžišová, M: Objavite ský okamih - 1-2/36 7-8/46 Mojžišová, M: Odsúdený na úspech (glosa) - 3/25 Ažaltovi , B.: New York, Boston: Pastva pre o i i pre uši - 11/33 Mojžišová, M.: Štrasburg: Dráma bo avých duší - 7-8/47 Mojžišová, M: Bilancujeme sezónu 2014/2015 - 9/24 Bayer, R.: Zürich: arovná, inteligentná a vypointovaná Mojžišová, M.: Bregenz: Festival pre turistov i fajnšmekrov Mojžišová, M: Úvod de luxe / Figaro sem, Figaro tam - auta - 1-2/42 - 9/31 10/30 Bayer, R.: Mníchov: Rozmarné divy - 1-2/43 Mojžišová, M.: Orange: O osude, ktorému sa nedá ujs Unger, P.: uba Baricová jubiluje - 1-2/36 Bayer, R.: Mníchov: Lucia z Detroitu a jej slovenskí muži - 3/29 - 9/33 Urban íková, L.: Operno-bábková Popoluška - 3/24 Bayer, R.: Berlín: Mystérium života a hudobnej drámy - 5/35 Mojžišová, M.: Viede : Zdrsnená burleska - 11/35 Urban íková, L.: Oslavy jubilea košického divadla - 10/31 Bayer, R.: Miláno: Roztápanie adovej princeznej - 6/34 Platzner, A.: Viede : Hudobné dni Bruna Waltera - 1-2/44 Bayer, R.: Berlín: Non habemus dirigentem (glosa) - 6/35 Platzner, A.: Viede : Neznesite ná ahkos Mahlerovej Operný zápisník Bayer, R.: Berlín/Mníchov: Habemus dirigentem - 7-8/45 Štvrtej - 3/27 Bayer, R.: Mníchov: La stupenda dvanás tónových kolora- Schindler, A.: Dráž any: V klenotníctve Richarda Straussa Aža ltovi , B.: O arovaný Búrkou - 7-8/42 túr - 7-8/51 - 1-2/38 Bayer, R.: Kultúra za 9,90 brutto - 4/29 Bayer, R.: Bayreuth: Ako sa tkajú mýty - 9/28 Schindler, A.: Dráž any: Otvorte uši – vyzýva dirigent Bayer, R.: U ni speváci mníchovskí aj so slovenskou ú as- Bayer, R.: Berlín: Meyerbeerovská renesancia na Spréve Christian Thielemann - 3/30 ou - 10/29 - 11/32 Schindler, A.: Dráž any: Dvanásta inscenácia arostrelca Blaho, V.: Ve ké slovenské hlasy vo viano nom duchu - Bayer, R.: Budapeš : Návraty Krá ovnej zo Sáby a Werthe- s otáznikom / World Doctors Orchestra - 6/33 1-2/37 ra - 12/30 Schindler, A.: Dráž any: Poklona Schumannovcom / Go-
58 1–2 | 2016 INDEX 2015
hrisch: Odkia taká nežnos ? - 7-8/44 Moty ka, P.: Jazzové dni slovom i obrazom - 10/35 Katina, P.: Perpetual Delirium - 9/36 Schindler, A.: Dráž any: Devä desiatdvaro ný debutant, Moty ka, P.: Ne(vy)predaný Jazz FOR SAle - 12/35 Katina, P.: Ne:Bo:Daj: Leter tu develoter - 12/39 storo ná symfónia - 11/34 Moty ka, P.: Bill Evans: „Ukazujem cestu!“ - 12/36 Kolá , R.: Modern Art Orchestra Plays The Music of Kris- Schindler, A.: Duchcov: Ve ké eské muzikantské srdcia Šuba, A.: Strange Fruit - 1-2/45 tóf Bacsó: Circular - 1-2/52 - 11/34 Šuba, A.: Jazz v meste - 11/36 Kolá , R.: Matej: Memories of You - 4/39 Schindler, A.: Dráž any: Gustav Klimt a jeho hudobní Wasserberger, I.: Juraj Henter – swingové reminiscencie Kolá , R.: E. Šušková: secret VOICE - 5/37 susedia - 12/33 - 1-2/46 Kolá , R.: Eötvös: Concertos - 7-8/56 Unger, P.: Ostrava: Donizetti ozdobený krá ovnami belcan- Wasserberger, I.: Henter ako jazzman - 1-2/49 Kolá , R.: Bartók: Complete Choral Works - 7-8/56 ta - 1-2/39 Wasserberger, I.: Štýlová interpretácia a programovanie Kolá , R.: A. Tver ák: elektrická gitara - 7-8/58 Unger, P.: Praha: Mladícky elegán s diablom v duši - 3/28 swingovej hudby – Inštruktívno-metodická publikácia Pavla Lindtnerová, J.: Gourzi: Music for piano and string quartet - 5/38 Unger, P.: Stuttgart: Berenike a Jen fa: rozdielne rukopisy, Zelenaya - 3/31 Martináková, Z.: Berger: Pathetique - 12/39 úchvatné výsledky - 4/36 Zahradník, M.: Sviatok jazzu v Inchebe - 12/34 Matej, D.: Rihm: Et Lux - 7-8/57 Unger, P.: Praha: Provokujúci a h bavý Janá kov epilóg - Matej, D.: Feldman / Satie / Cage: Rothko Chapel - 12/37 6/32 Recenzie CD/LP/DVD Minárik, M.: Pa á ovci a ich priatelia: Hrocho - 1-2/53 Unger, P.: Plze : Libušino proroctvo neburcovalo - 6/32 Minárik, M.: Villa Verneri - 9/37 Unger, P.: Zürich: Festivalový záver s Wagnerom a Bellinim Alexander, J.: Dvo ák: Koncert pre violon elo op. 104, Moty ka, P.: Giovanni Guidi Trio: This Is The Day - 6/38 - 7-8/43 Lesný pokoj, Rondo op. 94 - 3/36 Moty ka, P.: J. DeJohnette: Made in Chicago - 10/39 Unger, P.: Salzburg: Kombinácia klasiky a moderny - 9/30 Bubnáš, J.: Martin ek van Grob: Symphony No. 2 & Platzner, A.: Hungarian Contemporary Vespers - 7-8/57 Unger, P.: Pesaro: Majstri speváci rossiniovskí - 9/34 Symphony No. 3 - 11/37 Svorada, M.: Dances and Canons - 5/38 Unger, P.: Praha: Odlišné i podobné ruské dvoji ky - 11/31 Burlas, M.: [email protected]: unpredictable standards - 3/37 Šimonová, K.: Danubius Octet Singers: A Cappella Pur - 4/38 Unger, P.: Budapeš : Návraty Krá ovnej zo Sáby a Werthe- ervenka, J.: L. Ducho ová: Melancholy - 3/36 Šimonová, K.: Musica nova spiritualis - 10/38 ra - 12/30 ervenka, J.: Schubert: Die schöne Müllerin - 5/37 Štryncl, M.: Paratum Cor - hudba františkánskych sklada- Veber, P.: Praha: Festival Opera 2015 - 4/34 ervenka, J.: Verdi: Simon Boccanegra - 9/36 te ov zo Slovenska z 18. storo ia - 4/38 Veber, P.: Praha: Pražské jaro - 7-8/47 ervenka, J.: Verdi: Aida - 12/38 Šuba, A.: Solamente naturali: Collection of Anna Szirmay- Dugovi , B.: Ch. Neidich / Clarimonia / Solamente -Keczer - 1-2/52 naturali: Mozart 1791 - 6/38 Šuba, A.: Amores Pasados - 11/38 Dugovi , B.: Lotz Trio & Friends: Mozart - 10/38 Šuba, A.: Bach: Violin Concertos - 12/37 Šuba, A.: The Hilliard Ensemble: Transeamus - 12/37 Zahradník, M.: P Wyle o : Improludes - 11/39
ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV ROČNÍKROËNÍK XLVII XLIV Recenzie kníh 11 12 2015 2015 2,16 € 2,16 € Bendik,B M.: H. Spurná: E. F. Burian a jeho cesty za operou
Spravodajstvo: Bass Fest / Miniprofil: Martin Adámek / Rozhovor: Milan Kolena / Spravodajstvo: Ozveny Orfea 2015 / Esej: Dramatická cesta hudobníka k pravde / Rozhovor: História: Zázračné husle Itzhaka Perlmana / Zahraničie: Praha, Berlín, New York Helena Tulve, Péter Eötvös / Hudobné divadlo: Pestrá či fádna muzikálová jeseň? / Jazz: Bill Evans - 7-8/59 Glocková,G M.: M. Bendik: Operné sondy - 3/38 Grešová,G A.: F. Bridelius: Jesli ky. Staré nové písni ky (eds. P.P Kosek, T. Slavický, M. Škarpová) - 6/39 Chalupka,C .: T. Tallián: Béla Bartók - 3/37 Kolá ,K R.: Hudba - Integrácie - Interpretácie 17 - 1-2/55 Matej,M D.: Audiokultúra - Texty o modernej hudbe (eds. Ch.C Cox, D. Warner) - 9/37 Mojžišová,M M.: T. Ursínyová: Zlaté hlasy - 3/39 PPirníková, T.: Konzeptionen des musikalischen Denkens in der eeuropäischen Musikwissenschaft des 20. Jahrhunderts - 9/38 UUrsínyová, T.: K. Klatt: Hral som s Warchalovcami - 3/38
Rôzne
Bratislavské Melos-Étos 2015 (aj):( Musica Kremerata - 1-2/16 hudobné slávnosti 2015 Arvo Pärt v zrkadle hudby a času (aj):( Mieczys aw Weinberg - 1-2/17 ISCM World Music Days Slovenia Vec Konwitschny WOMEX 2015 Budapešť Bokes,B V.: Jubileum - Pierre Boulez est vivant - 4/4 Bubnáš,B J.: Jubilant ubomír Chalupka - 9/7 Bukovinská,B J.: Mária Potemrová 1922–2015 - 11/15 Demo,D O.: Úspech udovej hudby Stanislava Baláža - 9/18 Elschek,E O.: „Východná, Východná“ (úvaha) - 6/25 Dohnalová, L.: Accelerande - 12/38 Kolá , R.: Melos-Étos 2015: nová hudba, súbory, multimé- Jazz Feledi, T.: Grencsó Open Collective: Flat - 1-2/53 diá, Ázia, domáca tvorba - 9/3 Feledi, T.: V. Iyer: Break Stu - 5/39 Kolá , R.: Zomrel Ji í Vysloužil - 12/13 (mot): Slovak jazz 2014 - 1-2/45 Feledi, T.: Micha Tokaj Trio: The Sign - 7-8/57 Moty ka, P.: Albrechtovský dom v era a dnes - 4/27 (mot): Medzinárodný de jazzu - 3/34 Feledi, T.: Pavel Morochovi Trio: Awakening - 9/36 Moty ka, P.: Nemáme o hra ? (diskusia) - 6/20 (mot): Jazz a jeho ceny - 4/37 Horkay, T.: Mendelssohn: Lieder ohne Worte, J. Perianes (mot): Jazz: Made in Slovakia 2013–2014 (CD príloha) - 12/11 (mot): Pawe Kaczmarczyk: Audiofeeling - 7-8/55 - 3/36 Popluhárová, J.: Vietor do plachiet SOSRu - 6/2 Bianchi, G.: Tla enica na free jazz, ktorý nebol free - 3/35 Irhová, A.: A. Gourari: Visions fugitives - 4/39 (red): Žilinské Allegretto oslavuje štvr storo nicu - 4/13 Feledi, T.: Ve erná univerzita pre jazzmanov - 3/34 Ka ic, L.: Zrunek: Viano ná omša, Ryba: eská mše váno - (red): Noc hudby opä v slovenských mestách (fotoreport) Feledi, T.: Micha Tokaj Trio v Rozhlase - 4/37 ní - 11/37 - 7-8/30 Feledi, T.: Letný hudobný festival Hevhetia - 10/36 Ka ic, L.: Michna: Loutna eská - 11/38 (red): Ceny Hudobného fondu - 10/7 Hevier, D., ml.: Jean-Luc Ponty: „Jazz limituje expresiu Katina, P.: M. Schiefel: Platypus Trio - 1-2/52 (red): Majstrovské kurzy a galakoncert svetových virtuózov hus ovej hry.“ - 1-2/50 Katina, P.: Grencsó / Tickmayer / Geröly: Trio Kontraszt - 11/14 Kolá , R.: Koncert, i platená zvuková skúška...? - 6/37 - 1-2/53 (red): Divadelné ocenenia sezóny DOSKY 2015 - 10/7 Kolá , R.: Pawe Kaczmarczyk & Audiofeeling Trio: So- Katina, P.: C. Henderson: Lonely House - 1-2/53 (red): Jubilejný 60. ro ník Košickej hudobnej jari - 3/3 mething Personal - 7-8/55 Katina, P.: Tüür: Symphony No. 5, Prophecy - 4/38 Šuba, A.: Za Jurajom Kušnierikom - 12/13 Moty ka, P.: jazzahead! – ke sa jazz stretá s biznisom - 5/32 Katina, P.: P. Fresu: In maggiore - 5/38 Moty ka, P.: Pawe Kaczmarczyk: „Biznis si s umením Katina, P.: Anonymous 4 / B. Molsky: 1865 - 6/38 nerozumie.“ - 7-8/52 Katina, P.: A Clear Midnight - Kurt Weill and America - 7-8/58
59 KAM / KEDY
Bratislava S. Slaví ek, klavír Sú as ou je medzinárodná sú až Uzávierka: 26. 4. 2016 (Hertogen- 10.–20. 11. 2016 Brahms, Martin v kategóriách trúbka / klavír. bosch, Holandsko), 15. 5. 2016 Eindhoven, Holandsko Slovenská filharmónia Info: www.festival.cz (Sulmona, Taliansko) Vekový limit: do 30 rokov Ne 21. 02. Info: [email protected], www.ivc.nu Uzávierka: 1. 5. 2016 Ne 14. 02. INVENTION QUARTET Medzinárodný festival hudobných Info: www.tromppercussion.nl Koncertná sie SF, 16.00 A. Marec, gitara univerzít Belfort 2016 Medzinárodná klavírna sú až Feren- L. Fassang, organ E. Cáhová, klavír 13. – 16. 5. 2016 ca Liszta 2016 Medzinárodná hudobná sú až Bach a tanec R. Ragan, kontrabas Belfort, Francúzsko 2. – 11. 9. 2016 George Enescu 2016 P. Solárik, bicie nástroje Kategória: komorný súbor, orchester Budapeš , Ma arsko 3.–25. 9. 2016 Ne 14. 02. Freire, Bolling, Kolkovi , Krák alebo amatérska skupina (jazz, rock, Kategória: hra na klavíri Bukureš , Rumunsko Malá sála SF, 18.00 rap, tradi ná hudba, elektronická Vekový limit: nar. po 1. 1. 1984 Kategória: klavír, husle, violon elo, skladba SKO B. Warchala, E. Danel Ne 28. 02. hudba, sú asná hudba) Vstupný poplatok: 140 EUR/180 EUR Vekový limit: nar. po 1. 8. 1983 A. Hrubov ák, trombón SAXOPHONE SYNCOPATORS Info: infos@ mu.com, www. mu.com Uzávierka: 15. 4. 2016 / 2. 5. 2016 Vstupný poplatok: 100 EUR – klavír, J. Zívalík, trombón P. Ho a, sopránový / altový saxofón Info: competition@ lharmonia.hu, husle, violon elo, 50 EUR – skladba P. Zwiebel, viola J. Gašpárek, altový saxofón Händel Festspiele 2016 www. lharmonia.hu Uzávierka: 1. 6. 2016 M. Buj ák, kontrabas L. Fan ovi , tenorový saxofón, klavír 27. 5. – 12. 6. 2016 Info: enescucompetition@festivale- Ditters von Dittersdorf, M. Haydn, F. Babuliaková, barytónový saxofón Halle (Saale), Nemecko Medzinárodná skladate ská sú až nescu.ro, www.festivalenescu.ro Borodin Singelée, Bozza, Dubois, Pascal Info: www.haendelhaus.de “Città di Udine” 2015/2016 október 2016 (uvedenie 6 – 8 ví az- Št 18. 02. Žilina Innsbrucker Festwochen 2016 ných skladieb) Termíny na predklada- Slovenská lharmónia, Ch. Benda 19. 7., 26. 7., 2. 8., 9. 8., 15. 8., 16. Udine, Taliansko nie žiadostí o poskyt- Schubert, Knecht, Beethoven Štátny komorný orchester 8., 20. 8., 24. 8. 2016 (koncerty na Kategória: a./ skladba pre komorný nutie tvorivých podpôr Zámku Ambras) súbor (kombinácie týchto nástrojov: Hudobného fondu Pi 19. 02. Št 25. 02. 6. – 27. 8. 2016 (Festival starej hudby) slá ikové kvarteto, klavír, auta, v 1. polroku 2016 Slovenský lharmonický zbor, J. Chabro ŠKO, M. Potokár Info: www.altemusik.at klarinet, bicie nástroje) alebo sólový K. Turnerová, harfa Hus ová diel a nástroj, b./ elektroakustická skladba Prémie za hudobné diela vysokej M. Štrbák, organ J. Pazdera, husle Medzinárodné súťaže Podmienky sú aže: nepublikovaná umeleckej hodnoty v oblasti K. Stoyanov, bicie J. Girašek, husle, laureát HD 2015 skladba, môže by s uvedením. Trvanie vážnej hudby – 19. 04. 2016 P. Kosorín, bicie M. Pavlík, husle, laureát HD 2015 Európska sú až mladých operných do 8 minút (inštrumentálna skladba), Prémie v oblasti populárnej hudby Koncert k 70. výro iu vzniku Sloven- V. Janoštín, husle, laureát HD 2015 spevákov 2016 do 10 minút (EA). – 01. 03., 29. 03., 03. 05. 2016 ského lharmonického zboru Mozart, Saint-Saëns, Beriot, Dvo ák 23. – 27. 2. 2016 bez vekového obmedzenia Prémie za interpreta né výkony Teatro Nuovo, Spoleto, Taliansko Vstupný poplatok: 35 EUR vysokej umeleckej hodnoty v So 20. 02. Št 10. 03. Kategória: soprán, mezzosoprán, Uzávierka: 31. 3. 2016 oblasti vážnej hudby realizované Koncertná sie SF, 16.00 ŠKO, V. Kiradjiev kontraalt, tenor, barytón, bas Info: [email protected], od 16. 03. 2015 do 14. 03. 2016 – Classical Music Maniacs, J. E. Ruži ka E. Kulibaev, husle Vekový limit: do 32 rokov (soprán, www.taukay.it 15. 03. 2016 M. Vanek, moderátor Rossini, Paganini, ajkovskij, Šostakovi tenor), do 34 rokov (mezzosoprán, Ceny Hudobného fondu na We Are the Champions – program kontraalt, barytón, bas) k 1. 1. 2016 10. ro ník Bucharest International sú ažiach vo všetkých tvorivých s talentovanými žiakmi ZUŠ Košice Vstupný poplatok: 52 EUR JAZZ Competition oblastiach – 01. 03., 29. 03., 03. Uzávierka: 11. 2. 2016 14.–21. 5. 2016 05., 31. 05. 2016 Ut 23. 02. Štátna filharmónia Košice Info: [email protected], segreteria. Bukureš , Rumunsko Študijné štipendiá v oblasti G. Belá ek, basbarytón [email protected], www.tls-belli.it Vekový limit: do 35 rokov (narodení jazzovej tvorby a interpretácie – P. Pažický, klavír Št 18. 02. po 1. máji 1981) 01. 03., 29. 03., 03. 05. 2016 Sz. Tobias, hovorené slovo ŠfK, L. Svárovský Medzinárodná spevácka sú až Info: o [email protected], www.jazz- Štipendiá na tvorivé aktivity – Schubert J. Hosprová, viola Hertogenbosch 2016 competition.ro, www.jmEvents.ro 01. 03., 29. 03., 03. 05., 31. 05. ajkovskij, Berlioz, 27. – 28. 5., 25. 6. 2016 (predbežné 2016 Št 25. 02. – Pi 26. 02. kolá), 8. – 17. 9. 2016 ( nálové kolá) Medzinárodná klavírna sú až Jeunes- Granty na projekty, ktoré sa za nú Slovenská lharmónia, R. Štúr St 24. 2. Sulmona, Taliansko, Hertogenbosch, ses Musicales “Dinu Lipatti” realizova v období od 01. 07. 2016 R. Kubelik, husle ŠfK, Z. Müller Holandsko 14.–21. 5. 2016 do 31. 12. 2016 vo všetkých tvori- Weber, Foerster, Zemlinsky S. Eletskiy, klarinet Kategória: a./ opera, oratórium, b./ Bukureš , Rumunsko vých oblastiach – 19. 04. 2016 Borodin, Weber, Schumann pies ové duo Vekový limit: do 14, 18 a 30 rokov Príspevky na výrobu pro lového Hudobné centrum Vekový limit: muži – nar. po roku Vstupný poplatok: 100 EUR CD slovenských koncertných Zahraničné festivaly 1982, ženy – nar. po roku 1985, Uzávierka: 1. 3. 2016 umelcov v oblasti vážnej hudby – Nede né matiné v Mirbachovom klavírny sprievod (pies ové duo) – Info: o [email protected], 15. 03. 2016 paláci, 10.30 Pražská jar 2016 nar. po roku 1979 www.jmEvents.ro Ne 14. 02. 12. 5. – 4. 6. 2016 Vstupný poplatok: 130 EUR (opera, Viac informácií na www.hf.sk M. Pa a, husle Praha, eská republika oratórium), 150 EUR (pies ové duo), Medzinárodná sú až pre bicie ná- J. Lupták, violon elo 71. medzinárodný hudobný festival. 200 EUR (obidve kategórie) stroje Tromp Eindhoven 2016
60 1–2 | 2016