Odraz Myšlienok Jozefa Kresánka V Súčasnej Muzikológii a Estetike Slávka Kopčáková
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Odraz myšlienok Jozefa Kresánka v súčasnej muzikológii a estetike Slávka Kopčáková Abstract: In this paper musicological, pedagogical and artistic dimensions of Jozef Kresánek (1913-1986), a founder of Slovak musicology and one of the most important figures of Slo- vak music culture, are analysed. In terms of a threefold unity of composer, scientist and tea- cher we try to outline his exceptional contribution to creation of Slovak music culture and to development of systematic and historical components of musicology. We exemplify his au- thentic ideas and thoughts on the aesthetics of music field, and we also emphasize his initiati- ve and his active cooperation in the formation of aesthetic education as a field of study and as a school subject at the turn of the 1960s and 1970s in Slovakia. Since Kresánek’s theoretical work and ideas are still up to date and challenging, we examine their transformation and re- flection in the current musical aesthetic thinking in Slovakia and the Czech Republic and pro- vide examples of several theoretical scientific works and professional books published in the last decade. Osobnosť Jozefa Kresánka - vklad do hudobnej kultúry V roku 2011 si pripomíname 25. výročie úmrtia významného slovenského muzikológa a hudobného skladateľa Jozefa Kresánka, jedného z budovateľov našej novodobej hudobnej kultúry a zakladateľa slovenskej hudobnej vedy. Kresánek bol vedcom s enormne širokým záberom (hudobná fenomenológia, sociológia, etnomuzikológia, historiografia a historická interpretácia modernej slovenskej hudby) a v polovici 20. storočia sa stal vedúcou osobnos- ťou slovenskej muzikológie. Po gymnaziálnych štúdiách na Slovensku študoval kompozíciu na pražskom Štátnom konzervatóriu u R. Karla (1932-37) a na majstrovskej škole V. Nováka (1937-39). Súbežne študoval hudobnú vedu u Z. Nejedlého, J. Huttera , O. Zicha a estetiku u J. Mukařovského na Karlovej univerzite. V rokoch 1939-40 pôsobil ako učiteľ v Prešove, v rokoch 1940-43 ako odborný pracovník v Matici slovenskej v Martine. (36, 158). Po roku 1945 sa stal zaklada- teľom súčasnej slovenskej muzikologickej školy, najprv v hudobnovednom seminári Sloven- skej univerzity a neskôr na Katedre hudobnej vedy UK v Bratislave (od r. 1953 docent, 1963 profesor, po r. 1981 externe), kde zotrval až do roku 1986. V rokoch 1956-64 bol riaditeľom Ústavu hudobnej vedy SAV. Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka v súčasnej muzikológii a estetike V roku 1932, keď zmaturoval v Trenčíne, zapísal sa na štúdium kompozície v Prahe, teda na rozdiel od svojich skladateľských vrstovníkov, predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny1, obišiel bratislavské hudobné centrum. Tým že v 30. rokoch študoval a bol sklada- teľsky činný v Prahe, na Slovensku predtým nebol známy a do kultúrneho povedomia sa u nás sa dostal až v priebehu 40. rokov ako veľmi talentovaný skladateľ s osobitým kompozičným štýlom. Medzi jeho najvýznamnejšie skladby sa radí Sláčikové kvarteto (1935), Klavírna suita (1936) a Klavírne trio (1939). „Jeho skladby sú zakotvené v ľudovom hudobnom myslení tak hlboko, že jeho nápady dýchajú ľudovým koloritom“, charakterizuje jeho tvorbu L. Burlas (5, 160) Vo svojej skladateľskej tvorbe bol výrazne ovplyvnený slovenským folklórom. S týmto materiálom narábal analyticky (podobne ako B. Bartók), dotkol sa polytonality, kombinoval kvintakordálnu harmóniu (typickú pre slovenskú ľudovú pieseň) s kvartovou či sekundovou harmóniou, zároveň však s obľubou (podľa vzoru V. Nováka) nadväzoval na dikciu lyrických a rapsodických slovenských ľudových piesní. „V jeho skladbách sa často prejavuje sklon k intelektuálne hravej drobnokresbe a v jeho zrelej tvorbe prevláda apolónska miernosť a subtílnosť výrazu“. (36, 159). Podľa Adamčiaka „Kresánek ovláda hudobný vý- raz – baladický šerosvit i úsmevný kolorit sviežich akvarelových farieb – vyrastajú u neho z variantnosti tematiky“ (1, 20). Jozef Kresánek komponoval v nasledujúcich desaťročiach sporadicky z dôvodu svoj- ho primárne vedeckého a pedagogického pôsobenia, dá sa povedať, že sa v prospech vedec- kej práce zriekol sľubnej skladateľskej kariéry. Skladateľský odkaz obsahuje okolo 41 opu- sov, z čoho ťažisko tvoria rovnomerne zastúpené diela pre sólový nástroj alebo ľudský hlas, komorné diela a orchestrálne diela, zborové skladby. Jediná opera Kremnické zlato (1945) a hudba pre film Na Roháčoch (1957) sú skôr ojedinelými príspevkami. Pomerne skromná diskografia (6 hudobných diel) zo 60. a 70. rokov 20. storočia nasvedčuje o skutočnosti, že Jozef Kresánek je doposiaľ nedocenený skladateľ, ktorého by sme na našich koncertných pódiách očakávali márne. Jedným z problémov slovenskej hudobnej kultúry súčasnosti, na ktorý poukazujú mnohí odborníci ale aj hudobní interpreti, sú noty. Myslíme tým, že mnohí starší slovenskí skladatelia doposiaľ neúspešne čakajú na vydanie svojich diel, pretože len 1 Slovenská hudobná moderna je pojem prenesený zo slovenskej literatúry. Prináša ho L. Burlas vo svojej práci Slovenská hudobná moderna (1983). pozri bližšie literatúra (5). Pojem označuje tvorbu od konca 20. rokov a v priebehu v 30. rokov 20. storočia. Základná idea tvorcov ako Alexander Moyzes, Eugen Suchoň, Ján Cikker a mnohých ďalších bola otvárať okná do sveta, teda nadviazať na európske dobové kompozičné prúdy, pričom neustále rezonovala myšlienka rešpektovať národnú špecifiku umeleckého prejavu. Ide o syntézu domácich zdrojov s prvkami postimpresionistickej a ranoexpresionistickej hudby, s nezastupiteľnou prítomnosťou modál- neho myslenia, ktorého zdrojom je slovenská ľudová pieseň. Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka v súčasnej muzikológii a estetike notové edície im môžu otvoriť bránu na koncertné pódiá a prezentovať ich aj v širšom európ- skom kultúrnom kontexte. O nahrávkach na nosičoch ani nehovoriac. Na pultoch predajní by sme len darmo hľadali nahrávky diel Jozefa Kresánka, ale žiaľ aj jeho omnoho produktívnej- ších generačných druhov. Toto je dlh, ktorý slovenská hudobná kultúra a veda potrebujú spla- tiť zakladateľským osobnostiam. Zakladateľ slovenskej hudobnej vedy Jozef Kresánek hneď po návrate z pražských štúdií na Slovensko začal presadzovať potrebu výskumu dejín slovenskej hudobnej kultúry vrátane folklórnych prejavov. V 40. ro- koch bola hudobná veda u nás ešte iba v plienkach, z hľadiska inštitucionálnej bázy i personálnej základne. Systematická práca začala v 50. rokoch, keď vznikol Ústav hudobnej vedy SAV a v ňom sa zamestnali prví absolventi hudobnej vedy FF UK v Bratislave, na- príklad Ladislav Burlas, Ivan Hrušovský a pod. Kresánkova muzikologická koncepcia sa formovala pod vplyvom najvýznamnejších osobností českého estetického myslenia. Pod vplyvom Otakara Zicha subsumoval Kresánek hudobno-folkloristický aspekt do konceptu hudobnej vedy, Zich bol jeho inšpiráciou aj v oblasti estetiky hudby, hlavne z hľadiska prepojenia teoreticko-estetickho aspektu s umeleckým cítením (6, 5). Pre zrod Kresánkovej etnomuzikologickej orientácie i pre zrod koncepcie hudobného myslenia mal veľký význam Josef Hutter. Prof. Zdeněk Nejedlý zasa inšpiroval jeho cibrenie zmyslu pre hudbu ako sociálneho fenoménu, čoho výsledkom bola známa a vysoko cenená, aj keď dnes už prekonaná Kresánkova práca Sociálna funkcia hudby (1961). Príchodom Kresánka na Slovensko a na Univerzitu Komenského sa stala hudobná historiografia jednou z ústredných disciplín našej muzikológie. Prvá syntetická práca kolektí- vu autorov Dejiny slovenskej hudby (1957) znamenala aj prvý komplexnejší a pramenným bádaním podložený parciálny príspevok k poznaniu hudby druhej polovice 19. storočia práve z pera Jozefa Kresánka. K dôležitým vedeckým prácam z obdobia 50. rokov sa radí Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného (1951) ako kvalitatívny skok v etnomuzikologickej spisbe a významný počin v oblasti skúmania našej ľudovej hudobnej tradície. Na tomto mieste nie je celkom možné vymenovať všetky teoretické príspevky Jozefa Kresánka, ktorými prispel k hudobnoteoretickému mysleniu aj k riešeniu problémov praxe. Nemožno však v žiadnom prípade obísť trilógiu Základy hudobného myslenia (1977), Tonali- ta (1982) a Tektonika (1994), kde vysvetlil základy ním novo chápanej muzikologickej kategórie „hudobné myslenie“, ako „priesečníka hudobnoteoretických poznatkov s psychologickou, sociologickou, etnografickou a historickou dimenziou existencie hudby. Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka v súčasnej muzikológii a estetike Táto komplexnosť zaručila priblíženie sa k podstatným vlastnostiam hudby.“ (6, 7). V sonoristike, dynamizme a tvarovosti spoznal základné kategórie, ktoré sa uplatňujú v procese historického vývoja hudby. Termín hudobné myslenie prevzal Kresánek zo Zichových prác z prvých dvoch de- saťročí 20. storočia. Prepájaním psychológie a estetiky došiel Otakach Zich k poznaniu, že hudobný zážitok nemá len senzualistickú povahu, ale nadväzuje naňho bezprostredne estetic- ká kvalita, ktorá v sebe zahŕňa aj kongnitívny aspekt a dotýka s myslenia. (10, 11). Kresánek sústredil svoju pozornosť na vymedzenie princípov a noriem hudobného myslenia. Induktív- nym prístupom zreteľne oddelil obe kategórie, pričom dynamiku ich vzájomných vzťahov odvodil od historických vývojových procesov, teda všetky poznatky o tvare, štruktúre hu- dobného diela vždy zasadzoval do historického, teritoriálneho a sociálno-psychologického kontextu, pri sústavnej evidencii funkčnosti estetického pôsobenia. Centrálnou úlohou muzi- kológie bolo podľa Kresánka postaviť hudobné myslenie ako model pre nastolenie vedeckej hudobnej teórie integrujúcej poznatky jednotlivých