Bakalářská Práce

Home , Hygrocybe ingrata, Hygrocybe splendidissima, Waxcap grassland

MASARYKOVA UNIVERZITA PŘÍRODOVĚDECKÁ FAKULTA ÚSTAV BOTANIKY A ZOOLOGIE

Bakalářská práce

Brno 2016 Katarína Mlíchová

MASARYKOVA UNIVERZITA

PŘÍRODOVĚDECKÁ FAKULTA ÚSTAV BOTANIKY A ZOOLOGIE ______

Ekologie voskovek (r. Hygrocybe) a jejich diverzita v ČR Bakalářská práce

Katarína Mlíchová

Vedoucí práce: Mgr. Daniel Dvořák Brno 2016

Bibliografický záznam

Autor: Katarína Mlíchová Přírodovědecká fakulta, Masarykova univerzita Ústav botaniky a zoologie

Název práce: Ekologie voskovek (r. Hygrocybe) a jejich diverzita v ČR

Studijní program: Ekologická a evoluční biologie

Studijní obor: Ekologická a evoluční biologie

Vedoucí práce: Mgr. Daniel Dvořák

Akademický rok: 2015/2016

Počet stran: 66

Klíčová slova: Pastviny; seznam; hodnotící stupnice; indikátory

Bibliografický záznam

Autor: Katarína Mlíchová Prírodovedecká fakulta, Masarykova univerzita Ústav botaniky a zoologie

Názov práce: Ekológia lúčnic (r. Hygrocybe) a ich diverzita v Českej republike

Študijný program: Ekologická a evolučná biológia

Študijný obor: Ekologická a evolučná biológia

Vedúci práce: Mgr. Daniel Dvořák

Akademický rok: 2015/2016

Počet strán: 66

Kľúčové slová: Pasienky; zoznam; hodnotiaca stupnica; indikátory

Bibliographic Entry

Author: Katarína Mlíchová Faculty of Science, Masaryk University Department of Botany and Zoology

Title of Thesis: Ecology and diversity of the genus Hygrocybe in Czech Republic

Degree Programme: Ecological and Evolutionary Biology

Field of Study: Ecological and Evolutionary Biology

Supervisor: Mgr. Daniel Dvořák

Academic Year: 2015/2016

Number of Pages: 66

Keywords: Grasslands; checklist; evaluation scale; indicators

Abstrakt

V této bakalářské práci se věnuji houbám rodu Hygrocybe (voskovky). První část poskytuje pohled do obecné charakteristiky voskovek a jejich současného taxonomického postavení. Jsou v ní popsané i makroskopické a mikroskopické morfologické znaky. Též rozebírá problematiku jejich specifické ekologie, indikačních vlastností, ohrožení jejich biotopů a důležitost ochrany pro budoucí generace. Druhá část je zaměřená na výskyt voskovek v České republice a jejich historii v české literatuře. Poskytuje sumář druhů voskovek a jejich synonym, uvedených v literárních pramenech z českých lokalit, s krátkým popisem ekologie druhu a poznámkou k jeho ohrožení, v kterém celkový počet druhů nalezených v ČR dosáhl doposud čísla 47, z toho 30 je zahrnutých do Červeného seznamu hub (makromycetů) České republiky (HOLEC & BERAN 2006). V příloze popisuji vlastní terénní průzkum, podniknutý pro lepší obeznámení se s těmito pestrobarevnými houbami v přírodě a porovnání hodnocení významnosti lokalit uvedených ve vybrané literatuře s těmi mnou navštívenými. V tomto průzkumu se ukázali, kromě jiných, i dvě lokality s výjimečným významem, a to PP Kamenný vrch (Třebíč) – mezinárodní význam a PP Pahorek u Vržanova – národní až mezinárodní význam.

Abstrakt

V tejto bakalárskej práci sa venujem hubám rodu Hygrocybe (lúčnice). Prvá časť poskytuje pohľad do obecnej charakteristiky lúčnic a ich súčasného taxonomického postavenia. Sú v nej popísané i makroskopické a mikroskopické morfologické znaky. Tiež rozoberá problematiku ich špecifickej ekológie, indikačných vlastností, ohrozenia ich biotopov a dôležitosť ochrany pre budúce generácie. Druhá časť je zameraná na výskyt lúčnic v Českej republike a ich históriu v českej literatúre. Poskytuje sumár druhov lúčnic a ich synoným, uvedených v literárnych prameňoch z českých lokalít, s krátkym popisom ekológie druhu a poznámkou k jeho ohrozeniu, v ktorom celkový počet druhov nájdených v ČR dosiahol zatiaľ číslo 47, z toho 30 je zahrnutých do Červeného zoznamu húb (makromycét) Českej republiky (HOLEC & BERAN 2006). V prílohe popisujem vlastný terénny prieskum, podniknutý pre lepšie oboznámenie sa z týmito pestrofarebnými hubami v prírode a porovnanie hodnotenia významnosti lokalít uvedených vo vybranej literatúre s tými mnou navštívenými. V tomto prieskume sa ukázali, okrem iných, aj dve lokality s výnimočným významom, a to PP Kamenný vrch (Třebíč) – medzinárodný význam a PP Pahorek u Vržanova – národný až medzinárodný význam.

Abstract

This Bachelor thesis is aimed at mushroom genus Hygrocybe (waxcaps fungi). The first section provides insight into the general characteristics of waxcaps and their current taxonomic status. Thesis further describes the macroscopic and microscopic morphological features and also discusses issues of their specific ecology, indicating properties, threats to their habitats and the importance of protecting them for future generations. The second part focuses on the incidence waxcaps in the Czech Republic and their history in Czech literature and provides a summary of species Hygrocybe and their synonyms listed in literary sources from Czech sites with a brief description of the ecology of the species and notes on their conservation status, in which the total number of species found in the Czech Republic reached up to now number 47, of which 30 are included in the Red List of mushrooms (macromycetes) Czech Republic (HOLEC & ARIES 2006). The appendix provides an overview of my field work which was done in order to gain a better understanding of these colourful mushrooms in their natural habitats and compare evaluation of significance of sites listed in the selected literature with those I visited. This overview shows, among others, the two sites of outstanding importance, the PP Kamenný vrch (Třebíč) – international importance and PP Pahorek u Vržanova – national to international importance.

Poďakovanie

Na tomto mieste by som chcela poďakovať svojmu vedúcemu Mgr. Danielovi Dvořákovi za cenné rady a pripomienky pri písaní bakalárskej práce, odborné vedenie v teréne a pomoc s určovaním druhov ťažšie rozpoznateľných húb. Taktiež by som rada poďakovala Mgr. Petrovi Hroudovi, Ph.D. za sprístupnenie zbierky časopisov a užitočné tipy a Ing. Jiřímu Burelovi za ochotné sprevádzanie a poznámky k určovaniu na jemu známych, vytipovaných lokalitách. Na záver ďakujem za obrovskú podporu rodičom, bratovi a priateľovi.

Prehlásenie

Prehlasujem, že som svoju bakalársku prácu vypracovala samostatne s využitím informačných zdrojov, ktoré sú v práci citované.

Brno, 1. januára 2016 ...... Katarína Mlíchová

OBSAH

1. Úvod ...... 22

2. Prehľad použitého značenia a výrazov ...... 23 2.1. Skratky slov ...... 23 2.2. Skratky herbárov ...... 23

3. Charakteristika r. Hygrocybe ...... 24 3.1. Taxonomické zaradenie ...... 24 3.2. Morfológia plodníc ...... 25 3.2.1. Makroskopické znaky ...... 25 3.2.2. Mikroskopické znaky ...... 26 3.3. Ekológia ...... 28 3.4. Hodnotenie výskytu lúčnic a ich ochrana ...... 30 3.4.1. Stupnice ...... 31

4. Diverzita druhov (checklist) rodu Hygrocybe v ČR ...... 33 4.1. História Hygrocybe v českej literatúre ...... 35 4.2. Kategórie ohrozenia v Červenom zozname húb Českej republiky ...... 36 4.3. Zoznam druhov rodu Hygrocybe v ČR – checklist ...... 36

5. Záver ...... 50

6. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...... 51

7. PRÍLOHA ...... 59 7.1. Vlastný terénny prieskum ...... 59 7.1.1. Metodika ...... 59 7.1.2. Druhy nájdené na preskúmaných lokalitách ...... 60 7.1.3. Porovnanie vybraných lokalít ...... 61 7.1.4. Výsledky ...... 63 7.2. Fotografie vybraných druhov ...... 64

1. Úvod

Lúčnice – Hygrocybe (Fr.) P. Kumm. je rod lupenitých pestrofarebných makroskopických húb (viditeľných voľným okom), patriacich do čeľade Hygrophoraceae (šťavnatkovité), obsahujúci druhy rôznych farieb, tvarov a veľkostí. Všetky majú však isté spoločné znaky. Ich plodnice sú charakteristické pomerne riedkymi, hrubými, voskovitými lupeňmi a nemajú velum (plachtičku). Vyskytujú sa hlavne na starých, hnojením a orbou nenarušovaných lúkach, trávnikoch a pasienkoch, ale aj na vresoviskách, slatiniskách, rašeliniskách, či dunách, ktoré sa už nepohybujú. Svojim výskytom teda indikujú isté kvality stanoviska. V Českej republike (ČR) sú takéto miesta pomerne vzácne a nedostatočne prebádané, zato v severských krajinách (BOERTMANN 2010), (NITARE 1988), Amerike, či v Británii (AINSWORTH et al. 2013), kde majú vyšší počet takýchto lokalít (napr. Škótsko, Írsko a podobne), vhodných pre rast týchto húb, než u nás v ČR, sa týmto rodom zaoberajú mykológovia vo väčšej miere. Komplexne zatiaľ v ČR neboli preskúmané, existuje však množstvo článkov českých, slovenských i zahraničných autorov, v odborných časopisoch a publikáciách, ktoré sa zaoberajú hlavne ich výskytom, ekológiou, ochranou, ale aj morfológiou či taxonómiou. Lúčnicové lokality pomaly ubúdajú, a to hlavne kvôli ľudskej činnosti akou je vznik obrovských monokultúrnych polí a ich následná orba a hnojenie, výsadba lesov, alebo upúšťanie od tradičného hospodárenia – pastva a kosenie. Pretože sa takáto činnosť stáva v súčasnej dobe trendom, sú tieto staré neporušené trávnaté biotopy jedny z najohrozenejších typov stanovísk v ČR.

Pre tieto skutočnosti, a aby sa mohli ich biotopy so značným druhovým bohatstvom zachovať pre ďalšie generácie, vznikla potreba zosumarizovania množstva informácií o nálezoch z ČR, ekológii a ochrane týchto vzácnych húb. Cieľom mojej práce je vypracovať rešerš známych údajov o biológii, ekológii a indikačných vlastnostiach Hygrocybe s.l. a na základe doposiaľ publikovaných údajov o ich výskyte vypracovať priebežný zoznam druhov (checklist) r. Hygrocybe s.l. v ČR a tým poskytnúť podklady pre ich ďalšie systematickejšie štúdium, objektívnejšie hodnotenie ich výskytu, ekologických preferencií a stupňa ohrozenia.

2. Prehľad použitého značenia a výrazov

2.1. Skratky slov

cca cirka – približne C.N. current name – aktuálne meno podľa www.indexfungorum.org CS Červený seznam hub (makromycetů) České republiky (HOLEC & BERAN 2006) ČR Česká republika napr. napríklad spp. species – druhy sp. n. species nova – novo popísaný druh SR/ČR slovenský názov/český názov syn. synonymum r. rod μm mikrometer

2.2. Skratky herbárov

BRA Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea, Bratislava BRNM Moravské zemské múzeum, botanické oddelenie, Brno BRNU Katedra systematickej botaniky a geobotaniky, Prírodovedecká fakulta Masarykovej univerzity, Brno CELM Múzeum Česká Lípa HR Múzeum Hradec Kálové JH súkromný herbár – Josef Herink JWJ súkromný herbár – Jan W. Jongepier MK súkromný herbár – Martin Kříž PRM Národné múzeum, mykologické oddelenie, Praha SLO Katedra botaniky, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

3. Charakteristika r. Hygrocybe

Huby rodu Hygrocybe (z gréčtiny: vlhký klobúk, anglicky: waxcap – voskovitý klobúk) sú jedny z najvýraznejších húb trávnikov, lúk a pastvín fruktifikujúcich prevažne na jeseň. Vyznačujú sa vzdialenejšími, hrubými a voskovými lupeňmi, dlhými, štíhlymi bazídiami a pravidelnou, menej pravidelnou alebo pretkanou lupeňovou tramou (dužinou vyplňujúcou plodnice vyšších húb). Spóry lúčnic sú hladké, neškrobové, tvarom okrúhle, oválne až podlhovasté. Výtrusný prach je biely. Nemajú velum a zväčša ani pravé cystidy. Cheilocystidy (typ sterilných bazídií na ostrí lupeňov bazídiových húb) obvykle chýbajú. Na druhovej úrovni sú málo variabilné. Väčšina druhov je určiteľná makroskopicky, ale iba po podrobnom zaznamenaní všetkých makroznakov (BOERTMANN 2010).

3.1. Taxonomické zaradenie

Candusso (1997) rozdeľuje Hygrocybe na podrody: Cuphophyllus, Hygrocybe a Pseudohygrocybe, ďalej na sekcie a poddruhy. Staršie práce (HERINK 1958) a najnovšie molekulárne výskumy (AINSWORTH et al. 2013), (LODGE et al. 2014), však toto usporiadanie druhov značne pozmenili.

V práci sa riadim taxonomickým konceptom podľa Boertmanna (BOERTMANN 2010), ktorý síce nezahŕňa spomenuté molekulárne výskumy, ale zdá sa pre túto prácu vhodnejší a prehľadnejší. Niektoré druhy, ktoré boli na základe týchto výskumov (AINSWORTH et al. 2013), (LODGE et al. 2014) po novom preradené z r. Hygrocybe do rodov Cuphophyllus, Gliophorus, Glioxanthomyces, Neohygrocybe, Porpolomopsis, alebo Humidicutis, uvádzam v checkliste podľa Boertmanna (BOERTMANN 2010), avšak pre aktuálnosť a lepšiu orientáciu tiež pridávam aj C.N. = current name, aktuálne (platné) meno podľa www.indexfungorum.org a www.speciesfungorum.org (obe k 25. 12. 2015).

Aktuálna vedecká klasifikácia:

Ríša: Fungi

Oddelenie: Basidiomycota

Trieda: Agaricomycetes

Rád: Agaricales

Čeľaď: Hygrophoraceae

Rod: Hygrocybe

3.2. Morfológia plodníc

3.2.1. Makroskopické znaky

Plodnice sú malé až stredne veľké, živo sfarbené – červené, oranžové, žlté, ružové, zelené, hnedé, biele, sivé, či fialové a vplyvom počasia, alebo starnutia, prípadne po poškodení sa farby môžu meniť (napr.: černanie – H. conica, červenanie – H. ingrata, oboje – H. ovina, pomalé šednutie bázy hlúbika a lupeňov H. intermedia). Vnútrodruhová variabilnosť odtieňov je veľká, hlavne u červeno, oranžovo a žlto sfarbených plodníc. Klobúk je zvyčajne hladký (H. reidii), alebo šupinkatý (H. miniata), či kruhovito, radiálne vláknitý (H. citrinovirens), povrch suchý, vlhký, slizký až mazľavý. Tvar klobúka býva polguľovitý, kužeľovitý, starnutím rozprestrený až nálevkovitý. Hymenofor (časť plodnice, ktorá nesie hyménium) je vždy lupeňovitý, charakteristický hrubými, riedkymi a voskovitými lupeňmi. Lupene sú zriedka kedy voľné, široko pripojené, zúbkom zbiehavé až zbiehavé. Hlúbik vláknitý, či nevláknitý so suchým, vlhkým alebo slizkým (lepkavým) povrchom (BOERTMANN 2010), (HOLEC et al. 2012).

Niekedy je významný aj pach či vôňa a chuť. Charakteristické vône podľa Boertmanna (BOERTMANN 2010) a vlastných skúseností sú napr.: medovo sladká – H.

25 splendidissima, H. reidii (báza hlúbika), nitrózne chemická – H. nitrata, H. ingrata, po plošticiach – H. quieta, po cesnaku – H. helobia, ako spálená guma – H. laeta, ihličnato-juchtová – H. russocoriacea, chuťovo horká je napr. H. mucronella. Ostatné druhy majú slabú chuť a vôňu (nepatrnú/neutrálnu).

3.2.2. Mikroskopické znaky

U väčšiny druhov (okrem pár výnimiek) nie sú tieto znaky veľmi premenlivé. Makroskopické znaky sú k určeniu často podstatnejšie pre ich jednoznačnosť, než tieto. Valcovité bunky tvoria pokožku klobúka (obr. 1) a hlúbika a preto sa dužina klobúka podobá dužine lupeňov.

Boertmann (2010) na obrázku (obr. 1) schematicky vykresľuje niektoré štruktúry pokožky (pileipellis) klobúka: 1. priečny rez suchej pokožky (hladký, suchý alebo vláknitý povrch korešponduje so suchou pokožkou); 2. priečny rez trichodermy (šupinovitý klobúk s trichodermom v strede korešponduje s pokožkou so vzpriamenými zväzkami zakončení hýf); 3. priečny rez ixocutisu (šmykľavý povrch pokrytý želatinizovanými hyfami); 4. priečny rez splete ixocutisu a ixotrichodermu ako môžeme vidieť u H. coccinea (tenšie miesto najvyšších hýf je želatinizované); 5. priečny rez ixotrichodremu (lepkavý povrch má na sebe väčšiu vrstvu želatinizovaných hýf, tvoriacu ixotrichoderm).

Štruktúra lupeňov (hymenofórová trama) je dôležitá pre rozlišovanie poddruhov. Tvorená je podlhovastými bunkami s dĺžkou cca 1000 μm a viac. Pseudocystidy sú prítomné len u niektorých druhov, a nájdeme ich na alebo blízko lupeňového ostria, napr.: H. miniata, H. ovina, H. phaeococcinea. Ich taxonomická hodnota je zväčša nepodstatná. Ostrie lupeňov býva u H. conica a H. acutoconica porastené neplodnými, želatinizovanými bazidiolami, napr. pri H. laeta a H. vitellina. Pri väčšine druhov sú bazídiá 4-výtrusové, avšak u niektorých plodníc sa vyskytnú aj 2 (až 3) výtrusové bazídiá. Vo väčšine prípadov sú prítomné aj pracky (BOERTMANN 2010).

Obr. 1: Pokožka klobúka plodníc húb rodu Hygrocybe.

3.3. Ekológia

Hygrocybe sú kozmopolitne rozšírené po celom svete. Holec et al. (2012) uvádza, že v Európe sa ich vyskytuje približne 60 druhov. Pôvodne sa vyvinuli na trávnatých lesných čistinách a historické odlesnenie a poľnohospodárstvo malo expandujúci efekt na ich habitaty (WATLING 1984).

Európske lúčnice v súčasnosti sa vyskytujú na trávnatých, nehnojených a orbou nenarušovaných porastoch, vápnitých kosených lúkach a pasienkoch, tienistých trávnikoch na cintorínoch, v zámockých parkoch, na dobre odvodňovaných lúkach, okrajoch ciest, a podobne (v angličtine často nazývaných „waxcap grasslands“ – lúčnicové lúky). Taktiež sa niektoré druhy vyskytujú aj na vresoviskách, alpínskych lúkach, slatiništiach, rašeliništiach (H. coccineocrenata), či stabilných dunách (H. conica) a močiaroch s Alnus (H. miniata). V Severnej Amerike rastú, na rozdiel od Európy, Hygrocybe v lesoch, čo by mohlo súvisieť s podobnosťou pôdnej teploty v lete medzi trávnikmi v atlantických regiónoch Európy a lesmi v Amerike (BOERTMANN 2010).

Všeobecne sa im darí na kyslých, zásaditých i neutrálnych pôdach. V Dánsku boli nájdené H. coccinea, H. ceracea a H. psittacina na kyslých, neutrálnych a mierne zásaditých biotopoch. Ďalšie druhy H. calciphila, H. acutoconica a H. colemanniana, rástli zase na zásaditých pôdach a druhy ako H. miniata, H. substrangulata a H. laeta sa viac vyskytovali na kyslých pôdach. Lúčnice sú viac či menej ľahostajné k pôdnym podmienkam, pokiaľ sú pasienky a lúky nehnojené. Edafické podmienky nehnojených lúk sú často charakteristické veľmi nízkou úrovňou rozpusteného nitrátu (NO3-) a fosfátu (PO43-). Zvýšenie tejto úrovne môže spôsobiť úbytok druhov na danej lokalite, avšak sú aj druhy ako H. conica a H. virginea, ktoré to do istej miery dokážu tolerovať (EJRNÆS & BRUUN 1995). Na 10 rokov opustených, pred tým hnojených, poliach sa môžu objaviť H. virginea, H. conica a pár ďalších Hygrocybe, ale citlivejšie druhy (ako napríklad H. splendidissima) sa nemusia objaviť ani po viac než 30 rokoch (BOERTMANN 2010). Efekt anorganických hnojív na produkciu plodníc býva okamžitý, ale nevie sa, ako to zvláda myceliálny systém. Je možné, že sporadické aplikovanie (napr. raz za 5-10 rokov) je menej zničujúce, pretože sa mycélium stihne medzi hnojením obnoviť (GRIFFITH et al. 2002). Na udržanie kvality lokality pre

Hygrocybe je okrem nehnojenia potrebný aj ďalší manažment, ako napríklad: kosenie a následné odstránenie vzniknutej biomasy, pasenie dobytka, koní, oviec, alebo vysokej zveri (BOERTMANN 2010), (http://www.aber.ac.uk/waxcap/index.shtml). Griffith et al. (2012) dokonca našiel súvis medzi výškou na ktorú je porast kosený a intenzitou fruktifikácie. V experimente vyskúšali na vybraných plochách tri typy starostlivosti. Prvý typ bol kosenie na výšku trávnika 3 centimetre, druhý na 8 centimetrov a tretí nebol kosený vôbec. Na trávniku ktorý bol kosený na 3 centimetre sa našlo na jeseň naviac plodníc. Na nekosenom ich bolo minimum.

Keby sa intenzita kosenia/pasenia znížila alebo úplne prerušila, tráva by podrástla do výšky, porast a húština by sa pomaly rozrástli, pastvina či lúka by sa premenila na les. Miesta, spĺňajúce množstvo podmienok pre rast lúčnic sú dnes pre nedostatok vhodného manažmentu ohrozeným habitatom v celej Severnej Európe (NITARE 1988), (ARNOLDS 1989), (NEWTON et al. 2003), (ADAMČÍK & KAUTMANOVÁ 2005).

Holec & Beran (2006) píšu, že lúčnice sú pozemné saprofyty, ale niektoré nové zistenia (GRIFFITH et al. 2002), (HALBWACHS et al. 2013), (TELLO et al. 2013) ukazujú, že majú špeciálny typ trofizmu (symbióza/parazitizmus – machy/cievnaté rastliny). Halbwachs et al. (2013) uvádza, že je možný u niektorých druhov r. Hygrocybe biotrofický životný štýl. Vyplýva to z jeho pozorovania anatómie bazálneho mycélia plodníc týchto húb a súvisí to s výskytom hýf uchytených na koreňových vláskoch. Griffith et al. (2002) tiež zdôrazňuje častý výskyt Hygrocybe, a ďalších CHEG húb (skratka pre druhy čeľade Clavariaceae, rodu Hygrocybe, rodu Entoloma a čeľade Geoglossaceae, tiež rodov Dermoloma a Porpoloma) s machmi. Tieto huby majú viacero spoločných rysov, ako napríklad charakteristický a nezvyčajný N a C izotopový vzor (GRIFFITH et al. 2002). Ekologická úloha lúčnic zatiaľ zostáva zahalená tajomstvom.

Griffith et al. (2002) uvádza, že niektoré druhy húb rodu Hygrocybe sú jedlé, avšak ich ekonomické využitie je len minimálne, pretože sa nedajú kultivovať v laboratóriu, a teda sa nedajú pestovať ani na predaj.

3.4. Hodnotenie výskytu lúčnic a ich ochrana

Lúky, pasienky a trávniky reprezentujú hodnotné krajinné elementy a ich biodiverzita je veľmi vysoká. Preto je ochrana týchto biotopov veľmi dôležitá pre zachovanie biodiverzity v národnom i medzinárodnom meradle. Výskyt lúčnic a ostatných CHEG húb tiež indikuje, že to miesto, kde rastú, má isté kvality, potrebné pre ich rast. Označenie – CHEG huby, v sebe zahŕňa aj isté taxóny húb rastúce na ekologicky blízkych a cenných stanovištiach.

Intenzifikácia poľnohospodárstva, či zmena využívania pôdy znižovaním počtu pasúcich sa zvierat a následnou orbou, hnojením, zúrodňovaním, výsadbou stromov, alebo prirodzenou sukcesiou, sa vždy prejaví znehodnotením daného miesta, ktoré sa tak stáva nevhodným pre rast lúčnic a ostatných CHEG húb (ARNOLDS 1989), (GRIFFITH et al. 2002). Okrem toho Griffith et al. (2002) ešte uvádza, že v dnešnej dobe sú pasienky ovplyvňované aj atmosférickým spadom živín vo forme dusíkatých látok, čo prispieva k eutrofizácii pôdy (obohacovaniu živinami), ktorá vedie k znehodnoteniu týchto miest. Klimatické zmeny môžu mať tiež zásadný vplyv na pasienkové huby – dlhotrvajúce obdobia sucha, tepla a veterného počasia vysušujú stanovišťa.

Hygrocybe a ďalšie CHEG huby sú závislé na nízkej hladine živín. Eutrofizácia úplne mení skladbu húb na lokalite v prospech nitrofilnejších druhov. CHEG druhy takto miznú a sú nahradzované triviálnejšími druhmi ako Clitocybe, Conocybe, Panaeolus a Coprinus. Taktiež flóra cievnatých rastlín sa mení (BOERTMANN 2010). Tak, ako sú rôznymi faktormi ohrozené lúky a pasienky, tak sú s nimi ohrozené aj huby osídľujúce tieto stanovišťa. Zostávajúce tradičné pasienky naliehavo potrebujú výskum a ochranu, pretože, keď sa raz takáto lokalita naruší, trvá to desaťročia, než sa dostatočne zotaví do podoby vhodnej pre znovuobjavenie sa charakteristických húb (ARNOLDS 1989).

Snahy o ochranu húb sa začali ešte pred sedemdesiatimi rokmi 20. storočia. V ČR sú zatiaľ len tri rezervácie zriadené hlavne kvôli ochrane húb, no kvôli iným druhom než Hygrocybe. Od vstupu ČR do Európskej únie vzrástol záujem o ochranu všetkých skupín organizmov. Začali sa inventarizačné prieskumy chránených území či prieskumy prírodovedeckých hodnôt rôznych lokalít, takže sa mykológovia konečne mohli

30 podieľať na tvorbe plánov manažmentu v niektorých chránených územiach. V roku 2006 tiež vznikol prvý Červený zoznam húb (makromycét) Českej republiky (HOLEC & BERAN 2006).

Červený zoznam (anglicky – Red list), je súpis rôzne ohrozených druhov húb v danej krajine, pre ktorú bol vytvorený. Český Červený zoznam húb zahŕňa 22 druhov Hygrocybe, Holandský 40, Dánsky 31, Švajčiarsky 29, Švédsky 21, Nórsky 20, Fínsky 14 (ARNOLDS & OMMERING 1996), (GÄRDENFORS 2005), (HOLEC & BERAN 2006), (KÅLÅS et al. 2007), (SALO et al. 2005), (SENN-IRLET et al. 2007), (WIND & PIHL 2004).

3.4.1. Stupnice

Aby bolo možné posúdiť akú hodnotu má daná lúka, trávnik či pasienok, Rald (1985) ako prvý navrhol jednoduché počítanie druhov Hygrocybe nájdených na danom mieste pri jednej návšteve, a to nasledovne: prítomnosť 17 alebo viac druhov znamenalo, že miesto má celoštátny význam, 9-16 druhov regionálny význam, 4-8 druhov lokálny význam, a 3 alebo menej nemá význam žiaden. Nitare (1988) použil niečo podobné na viaceré vzácnejšie druhy pasienkových húb, nielen Hygrocybe. Rozdelil ich do viacerých kategórií: bežné, celkom obvyklé, vzácne a veľmi vzácne. Na základe počtu druhov z nich vytvoril 3 hodnotové skupiny: lokálny, regionálny a národný význam. Neskôr tento systém modifikoval Rotheroe et al. (1996) tak, aby zahŕňal všetky charakteristické makromycéty a nie len lúčnice, pretože okrem nich rastú často na lokalitách aj druhy čeľade Clavariaceae, rodu Entoloma a čeľade Geoglossaceae, z čoho vznikla skratka „CHEG fungi“. Jordal (1997) publikoval prvý bodový systém, čiastočne založený na práci Vesterholta (VESTERHOLT 1995), kde platí, že čím je vzácnejší druh, tím viac bodov získa.

V posledných desaťročiach boli v niekoľkých Európskych krajinách uskutočnené zápisy a mapovanie nehnojených lúk a pasienkov (BOERTMANN 1995), (ADAMČÍK & KAUTMANOVÁ 2005), na ktoré boli následne použité upravené klasifikácie lokalít podľa Ralda (RALD 1985), alebo metódy inšpirované touto klasifikáciou.

Adamčík & Kautmanová (2005) prispôsobili stupnicu slovenským podmienkam, avšak tie sa trochu od českých odlišujú a preto by bolo dobré, keby vznikla takáto stupnica hodnotenia aj špeciálne pre ČR, kde sa touto problematikou zatiaľ nikto nezaoberal. Kompletný výskum pre jej vznik by bol už na ďalšiu, napr. diplomovú prácu, ktorá by ale bez odbornej spolupráce so znalcami – mykológmi bola ťažko realizovateľná.

Pre predstavu, ako fungujú takéto stupnice, uvádzam hodnotenie pastvín, lúk a trávnikov vybraných lokalít môjho vlastného terénneho prieskumu (je zahrnutý do prílohy, pretože moja práca je iba rešeršného charakteru) a ich porovnanie s niektorými lokalitami z prác rôznych autorov (ANTONÍN et al. 1997), (ADAMČÍK & KAUTMANOVÁ 2005), (HOLEC et al. 2008), (EGERTOVÁ & KŘÍŽ 2009).

4. Diverzita druhov (checklist) rodu Hygrocybe v ČR

V nasledujúcom prehľade druhov rodu Hygrocybe nájdených v Českej republike u každého uvádzam vedecký názov s autorom popisu, slovenský/český názov (ak existuje) pre slovenských i českých čitateľov, synonymá figurujúce v skúmaných literárnych prameňoch, citácie prác, v ktorých píšu o výskyte daného druhu na území ČR (usporiadané chronologicky), miesto uloženia herbárových položiek (zaznačené boldom medzinárodnou skratkou herbárov, prípadne pri osobnom herbári sú uvedené iniciály mena vlastníka), poznámku k ekológii prevzatú z Boermanna (BOERTMANN 2010), a kategóriu ohrozenia uvádzanú v Červenom zozname húb (HOLEC & BERAN 2006). V rešerši som neprechádzala v herbároch (okrem BRNU) konkrétne položky, ale iba výpisy sched z BRA, BRNM, ani nemám údaje zo všetkých herbárov v ČR, či SR. Údaje o dokladovaných položkách z ostatných spomenutých herbárov (PRM, SLO, MK, JH) som našla v jednotlivých citovaných článkoch.

V prípade, že Boermann (BOERTMANN 2010) nemá zahrnutý daný druh v prehľade, je ekológia podľa Holeca & Brana (HOLEC & BERAN 2006), alebo citovanej literatúry či schedy.

Vedecké mená druhov a autorské skratky sú podľa www.indexfungorum.org, slovenské a české názvy podľa www.nahuby.sk a Holeca & Berana (HOLEC & BERAN (2006).

Uskutočnená rešerš literatúry spracováva kompletnú sadu kníh Bibliographia botanica Čechica/Čechoslovaca (BOTANICKÝ ÚSTAV ČSAV & BOTANICKÝ ÚSTAV AV ČR 1952-2000). Táto sada, okrem iného, zahŕňa aj odkazy na informácie z časopisov, ktoré sa venujú hlavne mykológii, ako sú napríklad Česká mykologie, Mykologický sborník, Mykologický zpravodaj, Mykologické listy a časopis Živa. Spomínaná bibliografia, vydávaná 1952 až 2000, nezahŕňa roky pred, ani po vydaní a preto v rešerši údaje z týchto období, až na výnimky, chýbajú. Aby sa aspoň čiastočne pokrylo obdobie rokov 2000-2015, pokračovala rešerš v ďalších ročníkoch časopisov Česká mykologie (do čísla 67), Mykologické listy (do čísla 130) a Mykologický sborník

(do 2015: 92/2). Tiež sú v práci použité Ottova encyklopedie hub (HAGARA 2014) a článok Antonína (ANTONÍN et al. 2010), ktoré síce v bibliografii zahrnuté nie sú (pretože sú vydané až neskôr), ale ukázali sa ako podstatné pre rešerš do zoznamu druhov nájdených v ČR.

Niektoré druhy (H. minutula, H. obrussea, H. parvula, H. rigelliae a H. veselskyi) nájdené v citovaných literárnych prameňoch či v herbároch Boermann (2010) nezahŕňa vo svojom prehľade druhov, avšak do práce som ich zaradila, pretože spomenuté nálezy pochádzajú z ČR.

4.1. História Hygrocybe v českej literatúre

Medzi prvé zmienky o Hygrocybe v ČR, ktoré stoja za povšimnutie, patria informácie v diele České houby (VELENOVSKÝ 1920), ktoré ale vyšlo ešte pred mnou skúmaným obdobím (1950-2015). Autor v ňom popisuje množstvo nových druhov sp. n. (species nova), ktorých taxonomická hodnota je však nejasná a ich súčasný status je aktuálnou taxonómiou neuznávaný (okrem druhu Hygrocybe rigelliae). Preto, okrem tejto výnimky, jeho novo popísané druhy v mojej práci neuvádzam. Ostatné druhy, uvedené v jeho diele, väčšinou vystupujúce pod synonymom Hygrophorus, som ale zahrnula do checklistu, pretože sú to nálezy z ČR.

V mnou skúmanom období (1950-2015) sa prvé zmienky o Hygrocybe v ČR, i keď pod viacerými synonymami, objavili v časopise Česká mykologie vo forme rôznych článkov, ako napríklad: Nález zajímavé šťavnatky, voskovky liškové (KUBIČKA 1950), Pozoruhodné nálezy basidiomycetů z Českého Středohoří (SVRČEK 1950), Šťavnatkovité houby pahorku „Velká Horka“ u Mnichova Hradiště (HERINK 1958), či Houby okolí Třeboně (KUBIČKA 1958).

Postupne sa objavovali rôzne čiastkové záznamy o výskyte Hygrocybe v článkoch prevažne mykologických časopisov, ako sú Česká mykologie, Mykologické listy či Mykologický sborník, napr.: Svrček (1953, 1960, 1962, 1970, 1990, 1997), Láznička (1989), Antonín et al. (1997), Deckerová (2007), Polčák (2006, 2007), atď.

Bieberová (2002, 2004, 2005) a Tichý (2001, 2004, 2009) publikovali rôzne príspevky k poznaniu mykoflóry chránených území a zaujímavé nálezy chránených a ohrozených druhov húb. Prieskumno-ochranárske práce napísali napríklad Egertová & Kříž (2009) – Průzkum mykoflóry Bredovské zahrady v roce 2008 a Fellner & Landa (2005) – Mykologická charakteristika I. zóny Krkonošského národního parku: oblast arktoalpinské tundry.

Dôležité dielo z roku 2006 – Červený seznam hub (makromycetů) České republiky (HOLEC & BERAN 2006) pojednáva o rôznych stupňoch ohrozenosti húb, lúčnice nevynímajúc.

Záznamy o nálezoch Hygrocybe sa tiež objavujú v článkoch z rôznych mykologických akcií, ako sú napríklad: Setkání mladých mykologů (TOMŠOVSKÝ

2001), (HOLEC & ADAMČÍK 2008), (DVOŘÁK et al. 2007), (BUREL 2008b), (DVOŘÁK & NOVOTNÝ 2010), Týden mykologických exkurzí (HOLEC et al. 2008), (BERAN & EDROVÁ 2006), (BERAN 2006), či viaceré výstavy húb (KŘÍŽ 1962), (JINDŘICH 2008).

4.2. Kategórie ohrozenia v Červenom zozname húb Českej republiky

(HOLEC & BERAN 2006)

• DD = data deficient – druh s nedostatočnými údajmi (z hľadiska jeho ohrozenia)

• VU = vunerable – zraniteľný druh

• NT = near threatened – takmer ohrozený druh

• EN = endangered – ohrozený druh

• CR = critically endangered – kriticky ohrozený druh

• ?EX = ? extinct – nezvestný druh

4.3. Zoznam druhov rodu Hygrocybe v ČR – checklist

1. Hygrocybe acutoconica (Clem.) Singer SR/ČR: lúčnica hrotitá/voskovka stálá Syn.: Hygrocybe acutoconica var. konradii (R. Haller Aar.) Boertm., Hygrocybe konradii R. Haller Aar., Hygrocybe persistens (Britzelm.) Singer, Hygrocybe persistens var. konradii (R. Haller Aar.) Boertm., Hygrocybe subglobispora (P. D. Orton) M. M. Moser, Hygrophorus acutoconicus (Clem.) A. H. Sm., Hygrophorus konradii (R. Haller Aar.) P. D. Orton, Hygrophorus langei (Kühner) A. Pearson, Hygrophorus rickenii Maire KLÁN (1978), ANTONÍN et al. (1997), TICHÝ (2001), BUREL (2008b, 2009), BOROVIČKA (2009), TICHÝ (2009), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRNM, BRNU, PRM; saprotrof vyskytujúci sa jednotlivo

36 alebo v skupinách na nehnojených lúkach a trávnikoch, okrajoch ciest, stálych dunách, prípadne v listnatých lesoch. Uprednostňuje zásadité pôdy. Hagara (2014) uvádza, že je mierne jedovatá. Boertmann (2010) rozlišuje aj Hygrocybe acutoconica var. konradii, ktorá je uvádzaná v CS ako voskovka Konradova s kategóriou ohrozenia DD.

2. Hygrocybe calciphila Arnolds SR/ČR: lúčnica vápnomilná/voskovka vápnomilná Syn.: Pseudohygrocybe calciphila (Arnolds) Kovalenko HAGARA (2014), saprotrof vyskytujúci sa na nehnojených pasienkoch, trávnikoch a okrajoch ciest v otvorených listnatých lesoch a krovinách. Uprednostňuje vápenaté alebo zásadité pôdy. Nie je zahrnutá v CS.

3. Hygrocybe calyptriformis (Berk.) Fayod SR/ČR: lúčnica ružovočervená/voskovka příjemná C.N.: Humidicutis calyptriformis (Berk.) Vizzini & Ercole Syn.: Porpolomopsis calyptriformis (Berk.) Bresinsky DECKEROVÁ (2009), ANTONÍN et al. (2010), dokladované v BRNM, JWJ, saprotrof vyskytujúci sa jednotlivo, alebo v skupinkách, na nehnojených pasienkoch, lúkach a trávnikoch, na kyslých aj zásaditých pôdach vrátane vápenatých. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR. Je tiež jednou z 33 makromycét navrhnutých pre medzinárodnú ochranu podľa Bernského dohovoru.

4. Hygrocybe cantharellus (Schwein.) Murrill SR/ČR: lúčnica kuriatkovitá/voskovka lišková Syn.: Hygrocybe lepida Arnolds KUBIČKA (1950), ŠEBEK (1970), BERAN (2006), BERAN & EDROVÁ (2006), BUREL (2009), ANTONÍN et al. (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRA, BRNM, BRNU, JH; saprotrof vyskytujúci sa na nehnojených lúkach, pasienkoch, trávnikoch, stálych dunách, v otvorených lesoch, na mierne kyslých pôdach, prípadne so Sphagnum na slatinách a rašeliniskách alebo na bohatých pôdach s Alnus. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia DD.

5. Hygrocybe ceracea (Sowerby) P. Kumm. SR/ČR: lúčnica vosková/voskovka vosková Syn.: Hygrophorus ceraceus (Wulfen) Fr. VELENOVSKÝ (1920), SVRČEK (1960), BUREL (2008a, 2008b), HOLEC et al. (2008), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), ANTONÍN et al. (2010), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRA, BRNM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách na nehnojených lúkach, pasienkoch, trávnikoch, stálych dunách a prípadne v listnatých či ihličnatých lesoch. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia DD.

6. Hygrocybe citrinovirens (J. E. Lange) Jul. Schäff. SR/ČR: lúčnica sírovožltá/voskovka sírožlutá Syn.: Camarophyllus citrinovirens J. E. Lange POLČÁK (2007), HOLEC et al. (2008), GAISLER et al. (2013); saprotrof vyskytujúci sa jednotlivo, alebo v skupinkách, na nehnojených pasienkoch, lúkach a trávnikoch, výnimočne v listnatých lesoch, na kyslých až mierne zásaditých pôdach. Nie je zahrnutá v CS.

7. Hygrocybe coccinea (Schaeff.) P. Kumm. Syn.: Hygrophorus coccineus (Schaeff.) Fr. SR/ČR: lúčnica šarlátová/voskovka šarlatová VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), KLÁN (1978), BUREL (2008b), HOLEC et al. (2008), BUREL (2009), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), ANTONÍN et al. (2010), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), EGERTOVÁ (2011), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRA, BRNM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách na nehnojených lúkach, pasienkoch a trávnikoch, prípadne stálych dunách a listnatých lesoch na kyslých alebo menej zásaditých pôdach. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia EN.

8. Hygrocybe coccineocrenata (P. D. Orton) M. M. Moser SR/ČR: lúčnica zrnitá/voskovka vroubkovaná FELLNER & LANDA (2005), DECKEROVÁ (2006), GAISLER et al. (2013),

HAGARA (2014); vzácny saprotrof vyskytujúci sa prevažné v močiaroch so Sphagnum, na rašeliniskách, slatiniskách a oligotrofných brehoch jazier prípadne aj na vápenatých lúkach. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia EN.

9. Hygrocybe colemanniana (A. Bloxam) P. D. Orton & Watling SR/ČR: lúčnica Colemannova/voskovka Colemannova C.N.: Cuphophyllus colemannianus (A. Bloxam) Bon Syn.: Camarophyllus colemannianus (A. Bloxam) Ricken, Hygrophorus colemannianus A. Bloxam VELENOVSKÝ (1920), ANTONÍN et al. (2010), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRNM; saprotrof vyskytujúci sa na nehnojených pasienkoch, lúkach, stálych dunách a výnimočne aj v lesoch. Uprednostňuje vápnité alebo zásadité pôdy. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

10. Hygrocybe conica (Schaeff.) P. Kumm. SR/ČR: lúčnica kužeľovitá/voskovka kuželovitá Syn.: Agaricus conicus Schaeff., Godfrinia conica (Schaeff.) Maire, Hygrocybe tristis (Bres.) F.H. Møller, Hygrophorus conicus (Schaeff.) Fr. VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), SVRČEK (1960), KLÁN (1978), SVRČEK (1990), ANTONÍN et al. (1997), TICHÝ (2001), ZELENÝ (2003), BUREL (2008a), HOLEC & ADAMČÍK (2008), JINDŘICH (2008), BOROVIČKA (2009), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), EGERTOVÁ (2011), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRA, BRNM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa jednotlivo, ale častejšie v skupinkách, na pasienkoch, lúkach, trávnikoch, stálych dunách, na okrajoch ciest a v lesoch. Nie sú tak náročné na stanovište ako ostatné druhy a teda ich nájdeme aj na eutrofizovanejších miestach. Je to jeden z najbežnejších druhov, preto nie je zahrnutá v CS. Hagara (2014) uvádza, že je mierne jedovatá.

11. Hygrocybe constrictospora Arnolds Syn.: Pseudohygrocybe constrictospora (Arnolds) Kovalenko ANTONÍN et al. (1997); dokladované v BRNM; saprotrof vyskytujúci sa na lúkach,

39 pasienkoch, trávnikoch či stálych dunách. Boertmann (2010) uvádza, že je často prehliadaná a preto nie je tento druh tak dobre preskúmaný. Nie je zahrnutá ani v CS.

12. Hygrocybe flavipes (Britzelm.) Bon C.N.: Cuphophyllus flavipes (Britzelm.) Bon Syn.: Camarophyllus flavipes (Britzelm.) Clémençon, Hygrophorus flavipes Britzelm. HOLEC et al. (2008), JINDŘICH et al. (2008), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2012), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRA; saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách najmä na kyslých, nehnojených pasienkoch a trávnikoch. Nie je zahrnutá v CS.

13. Hygrocybe fornicata (Fr.) Singer SR/ČR: lúčnica výstredná/voskovka výstřední C.N.: Cuphophyllus fornicatus (Fr.) Lodge, Padamsee & Vizzini Syn.: Hygrophorus fornicatus Fr., Hygrocybe streptopus (Fr.) Bon VELENOVSKÝ (1920), BIEBEROVÁ (2002), BIEBEROVÁ (2005), BERAN (2006), ANTONÍN et al. (2010), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRNM; saprotrof prevažne sa vyskytujúci jednotlivo i v skupinách, hlavne na lúkach a nehnojených pastvinách, ale tiež na stálych dunách a v listnatých lesoch. Uprednostňuje zásadité pôdy. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

14. Hygrocybe glutinipes (J. E. Lange) R. Haller Aar. SR/ČR: lúčnica – /voskovka kluzkonohá/slizonohá Syn.: Gliophorus glutinipes (J. E. Lange) Kovalenko, Hygrocybe citrina var. Glutinipes J. E. Lange SVRČEK (1997), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), ANTONÍN et al. (2010), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2010), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRNM; saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách na pasienkoch, lúkach a trávnikoch, prípadne v listnatých lesoch, často na machu a prevažne na zásaditých pôdach. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia DD.

15. Hygrocybe helobia (Arnolds) Bon SR/ČR: lúčnica mokraďová/voskovka bažinná GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRNM; saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách na starých trávnikoch, nehnojených lúkach a často na vlhkých alebo prechodných stanovištiach medzi pasienkom a mokraďou so Sphagnum. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia EN.

16. Hygrocybe chlorophana (Fr.) Wünsche SR/ČR: lúčnica citrónovožltá/voskovka citronová Syn.: Godfrinia chlorophana (Fr.) Herink, Hygrophorus chlorophanus (Fr.) Fr. VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), WICHANSKÝ (1965), ZELENÝ (2003), BUREL (2008b), HOLEC et al. (2008), DECKEROVÁ (2009), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), TICHÝ (2009), ANTONÍN et al. (2010), EGERTOVÁ (2011), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRA, BRNM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa v skupinách na nehnojených pastvinách, lúkach, trávnikoch, prípadne stálych dunách, výnimočne v listnatých lesoch. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia NT.

17. Hygrocybe ingrata J. P. Jensen & F. H. Møller SR/ČR: lúčnica – /voskovka červenající Syn.: Neohygrocybe ingrata (J. P. Jensen & F. H. Møller) Herink HERINK (1958), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRNM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa na nehnojených lúkach a pasienkoch, na vápenatých alebo bázických pôdach. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

18. Hygrocybe insipida (J. E. Lange) M. M. Moser SR/ČR: lúčnica blednúca/voskovka mírná Syn.: Hygrocybe reae var. insipida J. E. Lange, Hygrophorus reae Maire SVRČEK (1949), POLČÁK (2007), BUREL (2008b), HOLEC et al. (2008), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), ANTONÍN et al. (2010), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), EGERTOVÁ (2011), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRNU; saprotrof vyskytujúci sa na nehnojených lúkach, pasienkoch, trávnikoch, stálych dunách, prípadne v listnatých či ihličnatých lesoch na bohatých pôdach.

Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia DD.

19. Hygrocybe intermedia (Pass.) Fayod SR/ČR: lúčnica ohnivá/voskovka prostřední Syn.: Godfrinia intermedia (Pass.) Herink, Hygrophorus intermedius Pass VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), ANTONÍN et al. (2010), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRA, BRNM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa jednotlivo, alebo v skupinkách, na nehnojených pasienkoch, lúkach a trávnikoch. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

20. Hygrocybe irrigata (Pers.) Bon SR/ČR: lúčnica klzká/voskovka kluzká C.N.: Gliophorus irrigatus (Pers.) A. M. Ainsw. & P. M. Kirk Syn.: Hygrocybe unguinosa (Fr.) P. Karst. VELENOVSKÝ (1920), SVRČEK (1960), WICHANSKÝ (1963, 1965), BUREL (2008b), HOLEC & ADAMČÍK (2008), ANTONÍN et al. (2010), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014), dokladované v BRNM; saprotrof vyskytujúci sa často v skupinkách na nehnojených lúkach a pasienkoch, stálych dunách a v listnatých lesoch. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia EN.

21. Hygrocybe lacmus (Schumach.) P. D. Orton & Watling SR/ČR: šťavnačka hnedofialová/voskovka nafialovělá C.N.: Cuphophyllus lacmus (Schumach.) Bon Syn.: Hygrophorus lacmus (Schumach.) Fr. HOLEC et al. (2008); dokladované v PRM; saprotrof zvyčajne sa vyskytujúci na pasienkoch, prípadne v lesoch, ako napríklad v otvorených lesoch s Betula a Pinus, na kyslej aj zásaditej pôde. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

22. Hygrocybe laeta (Pers.) P. Kumm. SR/ČR: lúčnica sliznatá/voskovka veselá C.N.: Gliophorus laetus (Pers.) Herink Syn.: Hygrophorus laetus (Pers.) Fr.

VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), KUBIČKA (1958), LÁZNIČKA (1989), ANTONÍN et al. (1997), BUREL (2008b), HOLEC et al. (2008), ANTONÍN et al. (2010), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRA, PRM, BRNU, BRNM; saprotrof vyskytujúci sa na pasienkoch, lúkach, prípadne na dunách a vresoviskách s Calluna. Uprednostňuje prevažne kyslé pôdy. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

23. Hygrocybe miniata (Fr.) P. Kumm. SR/ČR: lúčnica krvavá/voskovka krvavá Syn.: Hygrocybe strangulata (P. D. Orton) Svrček, Hygrophorus strangulatus P. D. Orton VELENOVSKÝ (1920), SVRČEK (1962), WICHANSKÝ (1970), KLÁN (1978), TICHÝ (2004), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRA, BRNM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa zhlukovito na nehnojených lúkach, pasienkoch, trávnikoch, stálych dunách, vresoviskách, čistinkách v ihličnatých lesoch, príp. na bohatých pôdach močarísk s Alnus. Nie je zahrnutá v CS.

24. Hygrocybe minutula (Peck) Murrill Syn.: Hygrophorus minutulus Peck Jediná zmienka v skúmanej literatúre o tomto druhu je v článku FELLNER & LANDA (2005) – nález z arktoalpinskej tundry Krkonošského národného parku, na nízkosteblovom trávniku spolu s H. turunda. Nie je zahrnutá v CS ani v prehľade druhov (BOERTMANN 2010).

25. Hygrocybe mucronella (Fr.) P. Karst. SR/ČR: lúčnica horká/voskovka hořká Syn.: Hygrocybe reae (Maire) J. E. Lange VELENOVSKÝ (1920), MORAVEC (1960), ŠMARDA (1960), ANTONÍN et al. (1997), TOMŠOVSKÝ (2001), PŘIKRYL (2007), BUREL (2008b), HOLEC & ADAMČÍK (2008), HOLEC et al. (2008), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRNM, BRNU, PRM; ľahko prehliadnuteľný saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách na nehnojených

43 pasienkoch, lúkach a trávnikoch, prípadne na stálych dunách a na bohatej pôde v listnatých lesoch. Uprednostňuje jemne kyslé až zásadité pôdy. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

26. Hygrocybe nitrata (Pers.) Wünsche SR/ČR: lúčnica liadková/voskovka ledková Syn.: Camarophyllus nitratus (Pers.) Ricken, Hygrophorus nitratus (Pers.) Fr. VELENOVSKÝ (1920), SVRČEK (1953), BUREL (2008b), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRNU; saprotrof rastúci samostatne, alebo v skupinkách, na nehnojených pasienkoch a lúkach, stálych dunách, na kyslých i zásaditých pôdach. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

27. Hygrocybe obrussea (Fr.) Wünsche Syn.: Hygrophorus obrusseus (Fr.) Sacc. Jediný záznam zo skúmanej literatúry je článok WICHANSKÝ (1965) – rastie na trávnatých plochách, nález na lúke v Kinského sadech, Praha. Dokladované v BRNM, BRNU. Boertmann (2010) ju nezahrnul do prehľadu druhov, pretože ju považuje za druh neistej príbuznosti. Nie je zahrnutá v CS.

28. Hygrocybe ovina (Bull.) Kühner SR/ČR: lúčnica ovčia/voskovka ovčí Syn.: Camarophyllus ovinus (Bull.) P. Kumm., Hygrophorus ovinus (Bull.) Fr, Neohygrocybe ovina (Bull.) Herink VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), BUREL (2008b), ANTONÍN et al. (2010), EGERTOVÁ (2011), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRNM, BRNU, CELM, HR; saprotrof vyskytujúci sa na nehnojených pasienkoch, lúkach a trávnikoch, na kyslých vresoviskách medzi Calluna, prípadne na neutrálnych a zásaditých pôdach. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

29. Hygrocybe parvula (Peck) Murrill SR/ČR: lúčnica – /voskovka maličká HOLEC & BERAN (2006), ANTONÍN et al. (2010); dokladované v BRNM;

Boertmann (2010) považuje H. parvula za druh podobný H. ceracea, odlišujúci sa iba suchým klobúkom a preto ho nezahrnul do svojho prehľadu druhov. Uvádzaná v CS ako saprotrof vyskytujúci sa na vlhkých až podmáčaných lúkach s kategóriou ohrozenia DD.

30. Hygrocybe pratensis (Fr.) Murrill SR/ČR: lúčnica lúčna/voskovka luční C.N.: Cuphophyllus pratensis (Fr.) Bon Syn.: Camarophyllus pratensis (Fr.) P. Kumm. VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), SVRČEK (1960), PILÁT (1969), KLÁN (1978), ANTONÍN et al. (1997), ZELENÝ (2003), BUREL (2008a, 2008b), HOLEC et al. (2008), JINDŘICH (2008), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), ANTONÍN et al. (2010), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRA, BRNM, BRNU; saprotrof rastúci na pasienkoch, trávnikoch, stálych dunách, prípadne v listnatých lesoch alebo húštinách, zriedkavo v ihličnatých lesoch. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia NT.

31. Hygrocybe pratensis var. pallida (Cooke) Arnolds Syn.: Camarophyllus pratensis var. pallidus (Cooke) J. E. Lange, Hygrocybe berkeleyi P. D. Orton & Watling BERAN & EDROVÁ (2006), HOLEC et al. (2008), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2010), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRNU; saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách na pasienkoch a lúkach. Nie je zahrnutá v CS.

32. Hygrocybe psittacina (Schaeff.) P. Kumm. SR/ČR: lúčnica žltozelená/voskovka papouščí C.N.: Gliophorus psittacinus (Schaeff.) Herink Syn.: Hygrophorus psittacinus (Schaeff.) Fr. VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1954, 1958), SVRČEK (1960), WICHANSKÝ (1963), KLÁN (1978), ANTONÍN et al. (1997), TOMŠOVSKÝ (2001), BIEBEROVÁ (2002), ZELENÝ (2003), POLČÁK (2006), BUREL (2008a), HOLEC & ADAMČÍK (2008), HOLEC et al. (2008), JINDŘICH (2008), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009),

DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRNM, BRNU; saprotrof v skupinkách sa vyskytujúci na nehnojených lúkach a trávnikoch, stálych dunách, okrajoch ciest, prípadne v listnatých či ihličnatých lesoch. Výskyt nie je viazaný na špecifické pôdy. Bežnejší druh, nie je zahrnutá v CS.

33. Hygrocybe psittacina var. perplexa (A. H. Sm. & Hesler) Boertm. C.N.: Gliophorus perplexus (A. H. Sm. & Hesler) Kovalenko Syn.: Gliophorus sciophanus (Fr.) Herink, Hygrocybe sciophana (Fr.) Wünsche /ČR: voskovka cihlová VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), SVRČEK (1970), WICHANSKÝ (1970), JINDŘICH & KŘÍŽ (2012); dokladované v PRM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa na nehnojených pasienkoch, lúkach a trávnikoch. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

34. Hygrocybe punicea (Fr.) P. Kumm. SR/ČR: lúčnica granátovočervená/voskovka granátová Syn.: Godfrinia punicea (Fr.) Herink, Hygrophorus puniceus (Fr.) Fr. VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958), KŘÍŽ (1962), KLÁN (1978), ANTONÍN et al. (1997), POLČÁK (2007), BUREL (2008b), HOLEC et al. (2008), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), TICHÝ (2009), ANTONÍN et al. (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRNM, BRNU, PRM; saprotrof vyskytujúci sa jednotlivo, alebo v skupinkách, na nehnojených lúkach, pasienkoch, trávnikoch, stálych dunách, výnimočne v listnatých lesoch, na kyslých až neutrálnych pôdach. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia EN.

35. Hygrocybe quieta (Kühner) Singer SR/ČR: lúčnica páchnuca/voskovka klidná Syn.: Hygrophorus quietus Kühner SVRČEK (1960), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRA, BRNM; saprotrof vyskytujúci sa na nehnojených pasienkoch, lúkach a trávnikoch, prípadne v lesoch a húštinách s Corylus. Môže uprednostňovať vápnité pôdy. Nie je zahrnutá v CS.

36. Hygrocybe reidii Kühner SR/ČR: lúčnica Reidova/voskovka Reidova Syn.: Hygrocybe marchii (Bres.) Singer HERINK (1958), SVRČEK (1962), POLČÁK (2006), BUREL (2008a, 2008b), HOLEC et al. (2008), ANTONÍN et al. (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRA, BRNM, BRNU; saprotrof vyskytujúci sa skupinovo na nehnojených lúkach, pasienkoch, trávnikoch, stálych dunách a v húštinách listnatých lesov. Uprednostňuje neutrálne a mierne kyslé pôdy. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

37. Hygrocybe rigelliae (Velen.) E. Ludw. Syn.: Camarophyllus rigelliae (Velen.) Herink, Hygrophorus rigelliae Velen. VELENOVSKÝ (1920), HERINK (1958); dokladované v BRNU; saprotrof vyskytujúci sa na trávnikoch a lesných lúkach. Boertmann (2010) uvádza tento druh ako podobný H. roseascens E. Ludw. & J. G. Svenss a preto ho nezahrnul do svojho prehľadu druhov. Nie je zahrnutý ani v CS.

38. Hygrocybe russocoriacea (Berk. & T. K. Mill.) P. D. Orton & Watling SR/ČR: lúčnica juchtová/voskovka juchtová Syn.: Camarophyllus russocoriaceus (Berk. & T. K. Mill.) J. E. Lange, Hygrophorus russocoriaceus Berk. & T. K. Mill. HERINK (1958), BERAN (2006), HAGARA (2014); dokladované v BRNU; saprotrof rastúci na vlhších nehnojených lúkach a pastvinách, stálych dunách, pri krovinách a na okrajoch ciest, na kyslých aj bázických pôdach. Holec & Beran (2006) uvádzajú, že uprednostňuje skôr kyslejšie pôdy. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

39. Hygrocybe spadicea (Scop.) P. Karst. SR/ČR: lúčnica hnedožltá/voskovka hnědožlutá Syn.: Hygrophorus spadiceus (Scop.) Fr. ANTONÍN et al. (1997), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); dokladované v BRA, BRNM; saprotrof vyskytujúci sa jednotlivo alebo v skupinkách na nehnojených kosených alebo pasených lúkach, na suchších, slnečných stanovištiach s vystupujúcim vápencovým podložím. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

40. Hygrocybe splendidissima (P. D. Orton) M. M. Moser SR/ČR: lúčnica nádherná/voskovka nádherná Syn.: Hygrophorus splendidissimus P. D. Orton POLČÁK (2007), HOLEC et al. (2008), GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách na nehnojených lúkach a pasienkoch. Nie je zahrnutá v CR, zrejme pre jej vzácnosť, ktorá môže byť spôsobená aj častou zámenou pri určovaní s H. punicea, blízko ktorej sa môže vyskytovať.

41. Hygrocybe subpapillata Kühner SR/ČR: lúčnica – /voskovka bradavkatá GAISLER et al. (2013), HAGARA (2014); saprotrof rastúci na nehnojených pasienkoch, lúkach a trávnikoch. Vzácna. Nie je zahrnutá v CS.

42. Hygrocybe substrangulata (P. D. Orton) P. D. Orton & Watling Syn.: Hygrophorus substrangulatus P. D. Orton BERAN (2006); saprotrof vyskytujúci sa na dunách, plantážach ihličnatých stromov a močiaroch so Sphagnum, na kyslých, mokrých alebo zaplavovaných pôdach. Nie je zahrnutá v CS.

43. Hygrocybe turunda (Fr.) P. Karst. SR/ČR: lúčnica šupinkatá/voskovka tmavošupinkatá Syn.: Hygrophorus turundus (Fr.) Fr. KOTLABA & KUBIČKA (1960), ŠEBEK (1970), WICHANSKÝ (1971), ANTONÍN et al. (1997), FELLNER & LANDA (2005); dokladované v BRNM; saprotrof vyskytujúci sa v skupinkách na nehnojených lúkach a pasienkoch, vo vresoviskách prípadne v arktických vresoviskách. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia DD.

44. Hygrocybe veselskyi Singer & Kuthan Jediná zmienka v skúmanej literatúre je z článku Nález na ostravských hornických haldách (DECKEROVÁ 2007), kde bol tento druh prvý krát popísaný pre vedu; dokladované v BRA. Nie je zahrnutá v CS ani v prehľade druhov (BOERTMANN 2010).

45. Hygrocybe virginea (Wulfen) P. D. Orton & Watling SR/ČR: lúčnica snehobiela/voskovka panenská C.N.: Cuphophyllus virgineus (Wulfen) Kovalenko Syn.: Camarophyllus niveus (Scop.) Wünsche, Cuphophyllus niveus (Scop.) Bon, Hygrocybe nivea (Scop.) Murrill, Hygrocybe ochraceopallida P. D. Orton, Hygrophorus virgineus (Wulfen) Fr. VELENOVSKÝ (1920), SVRČEK (1960), KLÁN (1978), ANTONÍN et al. (1997), TOMŠOVSKÝ (2001), BIEBEROVÁ (2002), ZELENÝ (2003), BIEBEROVÁ (2004), BUREL (2008a), HOLEC & ADAMČÍK (2008), HOLEC et al. (2008), JINDŘICH (2008), BOROVIČKA (2009), EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v BRA, BRNM, BRNU, PRM; saprotrof bežne sa vyskytujúci na nehnojených lúkach a pasienkoch, pri húštinách, okrajoch ciest a príležitostne v listnatých alebo ihličnatých lesoch a ich okrajoch. Často sa vyskytuje spolu s H. conica, samostatne alebo v zhlukoch. Bežnejší druh. Nie je zahrnutá v CS.

46. Hygrocybe virginea var. fuscescens (Bres.) Arnolds SR/ČR: lúčnica snehobiela/voskovka nahnědlá C.N.: Cuphophyllus virgineus (Wulfen) Kovalenko Syn.: Hygrophorus fuscescens (Bres.) Kühner & Romagn. DVOŘÁK et al. (2007), BUREL (2008b), DVOŘÁK & NOVOTNÝ (2010), GAISLER et al. (2013); dokladované v MK; saprotrof vyskytujúci sa na pasienkoch, lúkach, trávnikoch, okrajoch ciest, prípadne na stálych dunách, na vápnitých alebo zásaditých pôdach. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia DD.

47. Hygrocybe vitellina (Fr.) P. Karst. SR/ČR: lúčnica žĺtkovožltá/voskovka žloutková C.N.: Gloioxanthomyces vitellinus (Fr.) Lodge, Vizzini, Ercole & Boertm. Syn.: Gliophorus vitellinus (Fr.) Kovalenko, Hygrophorus vitellinus Fr. VELENOVSKÝ (1920), HOLEC & BERAN (2006); saprotrof vyskytujúci sa prevažne v skupinkách na lúkach bohatých na mach, na stálych dunách a často neďaleko Juniperus, tiež na mokrých pôdach s kríčkami Salix alebo v lesných močiaroch. Uvádzaná v CS s kategóriou ohrozenia CR.

5. Záver

Práca pojednáva o ekológii, biológii a výskyte lúčnic (r. Hygrocybe) v ČR a ich indikačných vlastnostiach. Ich ekologické nároky a role indikátorov sú u väčšiny druhov v súčastnosti jasné, zato ich trofizmus je ešte stále diskutabilný. Zatiaľ sú lúčnice považované za pozemné saprotrofy, ale mnohé nové zistenia naznačili špeciálny typ trofizmu (symbióza/parazitizmus) či biotrofický životný štýl. V Európe sa vyskytuje približne 60 druhov lúčnic, a ako vyplýva z mojej rešerše, v ČR bolo z nich zatiaľ objavených 47 druhov. Z týchto je 30 zahrnutých do Červeného zoznamu húb (makromycét) Českej republiky a to 15 druhov ako kriticky ohrozených, 8 druhov s nedostatočnými údajmi, 5 ohrozených druhov a 2 druhy ako takmer ohrozené. Vlastná terénna práca, uvedená v prílohe, poukázala na výrazný význam niektorých navštívených lokalít: PP Kamenný vrch (Třebíč) – medzinárodný, PP Pahorek u Vržanova – národný až medzinárodný. Na záver môžeme konštatovať, že diverzita druhov rodu Hygrocybe je v ČR značná a preto si tieto huby zaslúžia zvýšenú ochranu. Navrhujem preto vytvoriť hodnotiacu stupnicu špeciálne pre Českú republiku a na jej základe vyhlásiť najhodnotnejšie lokality za Prírodné pamiatky či rezervácie, ak nimi ešte nie sú, a podniknúť kroky k zachovaniu manažmentu potrebného pre ich prospievanie v prípade, že je narušený alebo nedostatočný.

6. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

ADAMČÍK S. & KAUTMANOVÁ I. 2005: Šťavnačky (Hygrocybe) aké indikátory prírodnej hodnoty trávnatých stanovíšť na Slovensku. Catathelasma 6: 25-34.

AINSWORTH A. M., CANNON P. F. & DENTINGER B. T. M. 2013: DNA barcoding and morphological studies reveal two new species of waxcap mushrooms (Hygrophoraceae) in Britain. MycoKeys 7: 45-62.

ANTONÍN V., DECKEROVÁ H. & JONGEPIER J. W. 2010: Red-listed macromycetes collected in the Bílé Karpaty (White Carpathian Mts.) Protected Landscape Area (Czech Republic). Acta Musei Moraviae – Scientiae biologicae (Brno): 95(1): 163-200.

ANTONÍN V., VÁGNER A. & LÁZNIČKA O. 1997: Makromycety (velké houby) širší oblasti energetické soustavy Dukovany – Dalešice. Přírodovědný sborník Západomoravského Muzea v Třebíči 26: 43-110.

ARNOLDS E. 1989: Influence of increased fertilization on the macrofungi of a sheep meadow in Drenthe, the Netherlands. Opera botanica 100: 7-21.

ARNOLDS E. & VAN OMMERING G. 1996: Bedreige en kwetsbare paddestolen in Nederland. Toelichting od de Rode List. Wageningen.

BERAN M. 2006: Týden mykologických exkurzí v jižních Čechách, III. ročník. Mykologické listy 95: 30-32.

BERAN M. & EDROVÁ L. 2006: Týden mykologických exkurzí v jižních Čechách, IV. ročník. Mykologické listy 98: 30-33.

BIEBEROVÁ Z. 2002: Druhý příspěvek k poznání mykoflóry chráněných území – NPR Větrníky, K. Ú. Letonice. Mykologické listy 80: 7-12.

BIEBEROVÁ Z. 2004: Třetí příspěvek k poznání mykoflóry chráněných území – NPP Váté písky, K. Ú. Bzenec a K. Ú. Vracov. Mykologické listy 89: 6-13.

BIEBEROVÁ Z. 2005: Zajímavé nálezy při inventarizacích ZCHÚ Jihomoravského kraje (poster). Mykologické listy 94: 48-49.

BOERTMANN D. 1995: The genus Hygrocybe. – Fungi of Northern Europe. Vol. 1. 1st ed. 184 pp., Danish Mycological Society.

BOERTMANN D. 2010: The genus Hygrocybe. – Fungi of Northern Europe. Vol. 2. 2nd ed. 200 pp., The Danish Mycological Society.

BOROVIČKA J. 2009: Voskovka Konradova – Hygrocybe persistens var. konradii z parku v Praze na Klíčově. Mykologický sborník 86 (4): 97-100, 2 × obr. na obálce.

BOTANICKÝ ÚSTAV ČSAV & BOTANICKÝ ÚSTAV AV ČR 1952-2000: Bibliographia botanica čechoslovaca (alebo čechica). Průhonice u Prahy.

BUREL J. 2008a: Průzkum pražské mykoflóry v roce 2007. Mykologický sborník 85 (1): 13-27.

BUREL J. 2008b: Setkání mladých mykologů v Orlických horách v roce 2008. Mykologický sborník 85 (4): 131-134.

BUREL J. 2009: Průzkum pražské mykoflóry v roce 2008. Mykologický sborník 86 (2): 47-56.

CANDUSSO M. 1997: Hygrophorus s.l. – Fungi Europaei, Vol. 6. 784 pp., Alassio.

DECKEROVÁ H. 2006: Houby NPR Rašeliniště Skřítek. Mykologické listy 97: 42-43.

DECKEROVÁ H. 2007: Makromycety ostravských hornických hald. Mykologické listy 101: 47.

DECKEROVÁ H. 2009: Mykoflóra Štramberka a jeho okolí. Mykologické listy 108: 18-22.

DVOŘÁK D. & NOVOTNÝ D. (eds) 2010: Přehled druhů nalezených během 9. Setkání mladých mykologů v Uhřínově v Orlických horách. Mykologické listy 110: 18- 29.

DVOŘÁK D., KOUKOL O. & HOLEC J. 2007: 7. Setkání mladých mykologů 2005. Mykologické listy 99: 34-40.

EGERTOVÁ Z. 2011: Dvě lokality voskovky ovčí – Hygrocybe ovina v Lužických horách. Mykologický sborník 88 (4): 97-99.

EGERTOVÁ Z. & KŘÍŽ M. 2009: Průzkum mykoflóry Bredovské zahrady v roce 2008. Mykologické listy 106: 24-29.

EGERTOVÁ Z. & KŘÍŽ M. 2010: Čirůvečka oranžovějící – Dermoloma magicum v České republice. Mykologické listy 111: 1-6.

EGERTOVÁ Z. & KŘÍŽ M. 2012: Zajímavé nálezy hub z okolí zámku Lemberk u Jablonného v Podještědí. Mykologické listy 119: 17-24.

EJRNÆS R. & BRUUN H. H. 1995: Prediction of grassland quality for environmental management. Journal of environmental management 43 (2): 171-183.

FELLNER R. & LANDA J. 2005: Mykologická charakteristika I. zóny Krkonošského národního parku: oblast arktoalpinské tundry. Mykologické listy 94: 38.

GAISLER J., PAVLŮ V. & PAVLŮ L. 2013: Rare species of waxcaps (Hygrocybe) in Liberec region, PhD thesis, chapter 7: 94-105.

GÄRDENSFORS U. (ed.) 2005: Rödlistade arter i Sverige 2005. Uppsala.

GRIFFITH G. W., EASTON G. L. & JONES A. W. 2002: Ecology and diversity of waxcap (Hygrocybe spp.) fungi. Botanical Journal of Scotland 54: 7-22.

GRIFFITH G. W., RODERICK K., GRAHAM A. & CAUSTON D. R. 2012: Sward management influences fruiting of grassland basisiomycete fungi. Biological Conservation 145: 234-240.

HAGARA L. 2014: Ottova encyklopedie hub, Vol. 1. p: 634-648, Praha.

HALBWACHS H., DENTINGER B. T. M., DETHERIDGE P., KARASCH P. & GRIFFITH G. W. 2013: Hyphae of waxcap fungi colonise plant roots. Fungal ecology 6: 487-492.

HERINK J. 1954: Vláknice šafránová – Inocybe crocifolia sp. n. Česká mykologie 8: 121-124.

HERINK J. 1958: Šťavnatkovité houby pahorku „Velká Horka“ u Mnichova Hradiště. sborník Severočeského muzea – Přírodní vědy – Historia Naturalis. 1: 53-86, 7 × obr. v příloze.

HOLEC J. & ADAMČÍK S. 2008: Zajímavé a vzácné houby travnatých spoločenstev, zejména kyjankovité, nalezené během Setkání mladých mykologů na Kokořínsku v říjnu 2007. Mykologické listy 104: 13-21.

HOLEC J. & BERAN M. (eds) 2006: Červený seznam hub (makromycetů) České republiky. Příroda, Praha, 24: 1-282.

HOLEC J., BIELICH A. & BERAN M. 2012: Přehled hub střední Evropy. Vol. 1, Praha: Academia, 624 pp.

HOLEC J., DVOŘÁK D. & ANTONÍN V. 2008: Zajímavé a vzácné luční houby nalezené během Týdne mykologických exkurzí v Orlických horách (2007) na lokalitách Přední ochoz a PR Hořečky. Mykologické listy 103: 16-23.

JINDŘICH O. 2008: Výstava hub v Hořovicích 2007. Mykologický sborník 85 (1): 36-38.

JINDŘICH O. & KŘÍŽ M. 2012: Nové nálezy vzácné plošnatky hlízovité – tremellodendropsis tuberosa – v České republice. Mykologické listy 120: 8-14.

JINDŘICH O., KRAMOLIŠ J. & TMEJ L. 2008: Clavaria zollingeri (Basidiomycetes, Clavariaceae) po více než 20 letech opět nalezena v České republice. Mykologické listy 105: 15-20.

JORDAL J. B. 1997: Sopp i naturbeitemarker i Norge. En kuunskapsstatus over utbredelse, økologi, indikatorverdi og trusler i et europeisk perspektiv. Utredning for DN 6: 1-112.

KÅLÅS J. A., VIKEN Å. & T. BAKKEN (red.) 2006: Norsk Rødliste 2006 – Artsdatabanken, Norway.

KLÁN J. 1978: Flammulina ononidis Arnolds, ein besonderer Steppen- Samtfussrübling in der Tschechoslowakei. Česká mykologie 32: 205-214.

KOTLABA F. & KUBIČKA J. 1960: Die Mykoflora des Moores „Rotes Moods“ bei Schlamanowitz in ihrer Beziehung zur Mykoflora der südböhmischen Torfgebiete. Česká mykologie 14 (2): 90-100.

KŘÍŽ K. 1962: Dvě výstavy hub na Moravě v roce 1961. Česká mykologie 16 (1): 19-22.

KUBIČKA J. 1950: Nález zajímavé šťavnatky: voskovky liškové (Hygrocybe cantharellus [Schw.] Fr.). Česká mykologie 4: 96-97.

KUBIČKA J. 1958: Houby okolí Třeboně I. Česká mykologie 12: 240-243.

LÁZNIČKA O. 1989: Některé zajímavé a vzácnejší druhy mykoflóry jihozápadní Moravy v letech 1986-1988. Mykologické listy 34: 11-12.

LODGE D. J. et al. 2014: Molecular phylogeny, morphology, pigment chemistry of Hygrocybaceae. – Fung. Divers. 64: 1-99.

McHUGH R., MITCHEL D., WRIGHT M. & ANDERSON R. 2001: The fungi of Irish grasslands and their value for nature conservation. Proceedings of the Royal Irish Acadademy, vol. 101B (3): 225-243.

MORAVEC Z. 1960: The Mohelno serpentine steppe. Česká mykologie 14 (2): 101- 108.

NEWTON A. C., DAVY L. M., HOLDEN E., SILVERSIDE A., WATLING R. & WARD S. D. (2003): Status, distribution and definition of mycologically important grasslands in Scotland. Biological conservation 111: 11-23.

NITARE J. 1988: Jordtungor, en svampgrupp pa tillbakagang i naturligafodermarker. – Svensk Bot. Tidskr. 82: 341-368.

PILÁT A. 1969: Šťavnatka luční – Camarophyllus pratensis (Pers. ex Fr.) Kummer jedlá a chutná podzimní houba. Mykologický sborník 46 (1-2): 68 et 2 photo p. 80a.

POLČÁK J. 2006: Růst hub na střední Moravě v roce 2004. Mykologický sborník 83 (2): 48-51.

POLČÁK J. 2007: Růst hub na střední a východní Moravě v roce 2006. Mykologický sborník 84 (1): 12-14.

PŘIKRYL Z. 2007: Některé zajímavější druhy hub v Arboretu Kostelec nad Černými lesy. Mykologické listy 99: 15-18.

RALD E. 1985: Vokshatte som indikatorarter for mykologisk vaerdifulde overdrevslokaliteter. Svampe 11: 1-9.

ROTHEROE M., NEWTON A., EVANS S. & FEEHAN J. 1996: Waxcap-grassland survey. The Mycologist 10: 23-25.

SALO P., NIEMELÄ T., NUMMELA-SALO U. & OHENOJA E. (eds.) 2005: Suomen helttasienten ja tattien ekologia, levinneisyys ja uhanalaisuus. – Suomen ympäristökeskus. Helsinki. Suomen ympäristö 769: 109-224.

SENN-IRLET B., BIERI G. & EGLI S. 2007: Rote Liste der gefährdeten Grosspilze der Schweiz. Birmensdorf.

SVRČEK M. 1950: Pozoruhodné nálezy basidiomycetů z Českého Středohoří. Česká mykologie 4: 82-85.

SVRČEK M. 1953: Nové, vzácné nebo méně známé československé houby bedlovité. II. – Rod Leptonia (Fr.) Quél. – Trávnička. (2. časť). Česká mykologie 7: 172- 176.

SVRČEK M. 1960: Eine mykofloristische Skizze der Umgebung von Karlštejn (Karlstein) im Mittelböhmen. Česká mykologie 14 (2): 67-86.

SVRČEK M. 1962: Příspěvek k poznání českých hub lupenatých (Agaricales). Česká mykologie 16 (3): 161-172.

SVRČEK M. 1970: Hygrocybe sciophana (Fr.) Wünsche. Česká mykologie 24 (3): 125-128 et 1 tab. color. no 77.

SVRČEK M. 1990: a report on mycological trips to Krkonoše Mts. (Giant Mts.), Bohemia, in years 1986-1989. Česká mykologie 44 (2): 77-91.

SVRČEK M. 1997: Nové a vzácné lupenaté houby (Agaricales) z jižních Čech III. Sborník Jihočeského muzea v Českých Budějovicích – Přírodní vědy 37 (1-2): 17-23.

ŠEBEK S. 1970: Voskovka tmavošupinkatá [Hygrocybe turunda (Fr.) P. Karsten sensu Karst.] Mykologický sborník 47: 40-42 et 1 photo p. 39.

ŠMARDA F. 1960: Laubwälder des Gebirges Ždánický les (Steinitzer Wald) und seines Vorlands (Mähren). Česká mykologie 14 (2): 108-121.

TELLO S. A., SILVA-FLORES P., AGERER R., HALBWACHS H., BECK A. & PERŠOH D. 2014: Hygorcybe virginea is a systemic endophyte od Plantago lanceolata. Mycological Progress 13 (3): 471-475.

TICHÝ H. 2001: Příspěvek k poznání mykoflóry chráněných území. NPP Velký vrch u Vršovic, okr. Louny. Mykologické listy 79: 3-8.

TICHÝ H. 2004: Příspěvek k poznání mykoflóry chráněných území. Přírodní památka „V Hlubokém“ u Peruce, okr. Louny. Mykologické listy 87: 14-18.

TICHÝ H. 2009: Chráněné a ohrožené druhy hub (makromycetů) v širším okolí Loun. Mykologické listy 109: 25-30.

TOMŠOVSKÝ M. 2001: Přehled druhů hub nalezených na prvním setkání mladých mykologů ve Velemíně. Mykologické listy 78: 5-7.

VELENOVSKÝ J. 1920: České houby, díl I. s četnými obrazy. Česká botanická společnost, Praha, 175 pp.

VESTERHOLT J. 1995: Svampe på overdrev i Vejle Amt. Manus, 20 pp.

WICHANSKÝ E. 1963: Šťavnatka kluzká a šťavnatka papouščí. Mykologický sborník 40: 137.

WICHANSKÝ E. 1965: Šťavnatka zlatožlutá – Hygrocybe obrussea (Fr.) Karst. Mykologický sborník 42: 107-108.

WICHANSKÝ E. 1970: Šťavnatka cihlová – Hygrocybe sciophana (Fr.) Karst. Šťavnatka krvavá – Hygrocybe miniata (Fr.) Kummer. Štítovka Curtisiova (patricijská) – Pluteus curtisii (Bk. et Br.) Succ. Kořenovec žlutavý – Rhizopogon luteolus Fr. et Nordh. emend. Tul. Mykologický sborník 47: 5-7.

WICHANSKÝ E. 1971: Několik nálezů z r. 1970. Mykologický sborník 48: 8-9.

WILSON D. 1995: Endophyte: The Evolution of term, and clarification of its use and definition. Oikos 73 (2): 274-276.

WIND P. & PIHL S. (eds.) 2004: Den danske rødliste. – Fagdatacenter for Biodiversitet og Terrestrisk Natur. Danmarks Miljøundersøgelser, Aarhus Universitet. http://www.redlist.dmu.dk (Acessed April 2010).

ZELENÝ L. 2003: Mykoflóra Farské skály (okres Plzeň-jih). Mykologické listy 86: 10-20.

Internetové zdroje:

http://www.redlist.dmu.dk (apríl 2010) /Patrí k WIND & PIHL (2004)

http://www.aber.ac.uk/waxcap/index.shtml (20. 12. 2015)

http://www.indexfungorum.org/ (25. 12. 2015)

http://www.speciesfungorum.org/ (25. 12. 2015)

http://www.nahuby.sk/ (27. 12. 2015)

7. PRÍLOHA

7.1. Vlastný terénny prieskum

Moja práce má rešeršný charakter. Pri študovaní literárnych prameňov som často nachádzala zmienky o rôznych lokalitách v ČR. Boli to prevážne staré lokality, dnes chránené pre druhové bohatstvo rastlín a živočíchov, napr. PP – prírodné pamiatky, alebo PR – prírodné rezervácie. Na to, aby človek mohol písať o prírodných exemplároch – v mojom prípade o hubách, mal by sa, aspoň čiastočne, oboznámiť s prácou v teréne. Rozhodla som sa preto, že si urobím vlastný terénny prieskum námatkovo vybraných lokalít a tým sa bližšie zoznámim s lúčnicami v prírode. Takto môžem tiež porovnať nálezy z navštívených lokalít s niektorými publikovanými (napr. PR Nad řekami). Na zistenie dôležitosti niektorých mojich lokalít som urobila hodnotenie významnosti. Celkovo som navštívila 12 lokalít, z toho jednu opakovane – PR Kamenný vrch v Brne, pretože bývam neďaleko.

7.1.1. Metodika

Pri prieskume som postupovala nasledovne:

Navštívila som vytipovanú lokalitu, na ktorej som následne systematicky a čo najprecíznejšie prehľadala celú plochu. Nájdené plodnice som si odfotografovala a zaznamenala si ich makroznaky. Niektoré plodnice som zozbierala, popísala a usušila do herbára (BRNU).

Za pomoci kníh (BOERTMANN 2010), (CANDUSSO 1997), (HOLEC et al. 2012) som následne plodnice určila, pri ťažšie rozpoznateľných druhoch mi pomáhal vedúci mojej práce Mgr. Daniel Dvořák. Ak bolo treba, sledovali sme makroznaky na binokulári SZX7 Olympus a mikroznaky na mikroskope CX41 Olympus.

7.1.2. Druhy nájdené na preskúmaných lokalitách

Po názve lokality nasleduje prípadné geografické upresnenie, dátum návštevy a zberu, zoznam nájdených druhov (každý druh, z ktorého je zozbieraná položka – uložená v BRNU, je vyznačený boldom), prípadne poznámka.

PR Nad řekami (23. 9. 2014): Hygrocybe acutoconica, H. calciphila, H. cantharellus, H. constrictospora, H. pratensis, H. psittacina, H. sciophana, H. spadicea, H. virginea.

PP Kamenný vrch – Brno (24. 9., 15. 10., 23. 10. 2014): H. cantharellus, H. ceracea, H. coccinea, H. conica, H. intermedia, H. nitrata, H. pratensis, H. psittacina, H. virginea.

PP Na lesní horce (14. 10. 2014): H. conica, H. virginea.

PP Jalovec (19. 10. 2014): H. ceracea, H. coccinea, H. mucronella, H. nitrata, H. pratensis, H. psittacina, H. quieta, H. virginea.

PP Pahorek u Vržanova (19. 10. 2014): H. ceracea, H. coccinea, H. conica, H. chlorophana, H. laeta, H. ovina, H. pratensis, H. psittacina, H. punicea, H. reidii, H. splendidissima, H. virginea.

PP Prosenka (19. 10. 2014): H. ceracea, H. coccinea, H. chlorophana, H. insipida, H. pratensis.

PP Kamenný vrch – u Třebíče (24. 10. 2014): H. cantharellus, H. ceracea, H. coccinea, H. chlorophana, H. ingrata, H. irrigata, H. laeta, H. miniata, H. ovina, H. pratensis, H. pratensis var. pallida, H. psittacina, H. punicea, H. virginea.

PP Na kopaninách – u Jihlavy (24. 10. 2014): H. coccinea, H. insipida, H. pratensis, H. psittacina, H. punicea, H. virginea.

PP Špilberk – u Náměště nad Oslavou (24. 10. 2014): H. pratensis, H. virginea.

PP Biskoupský kopec (26. 10. 2014): H. ceracea, H. coccinea, H. conica, H. pratensis, H. russocoriacea, H. virginea.

PP Kozének (26. 10. 2014): H. coccinea, H. laeta, H. mucronella, H. pratensis, H. psittacina, H. russocoriacea, H. sciophana.

PP Medlánecké kopce (28. 10. 2014): H. ceracea, H. conica, H. russocoriacea, H. virginea. Intenzívne ušlapané výletníkmi.

7.1.3. Porovnanie vybraných lokalít

V stĺpci A je použitý klasifikačný systém prírodnej hodnoty lúk, počítajúci iba druhy rodu Hygrocybe podľa Ralda (RALD 1985), upravený podľa Vesterholta (VESTERHOLT et al. 1999).

V stĺpci B je využitý ten istý systém, ale prispôsobený pre slovenské pomery Adamčíkom a Kautmanovou (ADAMČÍK & KAUTMANOVÁ 2005).

V stĺpci A,B, ktorý obsahuje hodnoty z viacerých návštev, sa obidva klasifikačné systémy na hodnotách zhodujú.

Číselné hodnoty označujú počet druhov Hygrocybe spp. Skratka n. znamená návšteva.

Ochranárska hodnota A (1 n.) B (1 n.) A, B (viac n.)

Medzinárodný význam (MV) 15 + 12 + 22 +

Národný význam (NV) 11-14 8-11 17-21

Regionálny význam (RV) 6-10 5-8 9-16

Lokálny význam (LV) 3-5 1-4 4-8

Lokality vybraté z literatúry: • ANTONÍN et al. (1997) – PR Nad řekami: 7 druhov, viac návštev = LV. Nájdené druhy: H. acutoconica, H. laeta, H. spadicea a H. turunda, H. conica, H. constrictospora a H. punicea. Podľa stupnice, zahŕňajúcej aj ostatné vzácne trávnikové huby (NITARE 1988), patrí do skupiny najvýznamnejších lokalít. Antonín et al. (1997) uvádza, že je to lokalita z mykologického hľadiska patriaca medzi najvýznamnejšie nelesné lokality v celej ČR.

• ADAMČÍK & KAUTMANOVÁ (2005) – Laborecká vrchovina (pastvina neďaleko dediny Vyšná Jablonka, SR): 18 druhov, viac návštev = N V.

• HOLEC et al. (2008) – Lúka (Přední Ochoz): 6 druhov, 1 návšteva = RV.

• EGERTOVÁ & KŘÍŽ (2009) – Bredovská záhrada: 13 druhov, viac návštev = RV (podľa počtu nájdených druhov počas 1 návštevy – NV).

Lokality navštívené pri vlastnom terénnom prieskume: • PP Kamenný vrch (u Třebíče): 15 druhov, 1 návšteva = MV.

• PP Pahorek u Vržanova: 12 druhov, 1 návšteva = A: NV, B: MV.

• PR Nad řekami: 9 druhov, 1 návšteva = A: RV, B: NV. Pre porovnanie s Antonínom et al. (ANTONÍN et al. 1997) uvádzam nájdené druhy: Hygrocybe acutoconica, H. calciphila, H. cantharellus, H.constrictospora, H. pratensis, H. psittacina, H. sciophana, H. spadicea, H. virginea. • PP Kamenný vrch – Brno: 9 druhov, viac návštev = RV.

• PP Jalovec: 8 druhov, 1 návšteva = RV.

• PP Kozének: 7 druhov, 1 návšteva = RV.

• PP Na kopaninách – u Jihlavy: 6 druhy, 1 návšteva = RV.

• PP Biskoupský kopec: 6 druhov, 1 návšteva = RV.

• PP Prosenka: 5 druhov, 1 návšteva = A : LV, B : RV.

• PP Medlánecké kopce: 4 druhy, 1 návšteva = LV.

• PP Na lesní horce: 2 druhy, 1 návšteva = A: bez významu, B: LV.

• PP Špilberk: 2 duhy, 1 návšteva = A: bez významu, B: LV.

7.1.4. Výsledky

Celkovo bolo zatiaľ pri vlastnom terénnom prieskume nájdených 29 druhov. Vzhľadom na to, že som (okrem jednej) navštívila lokality iba jeden krát a fakt, že pri jednej návšteve nemusia fruktifikovať (tvoriť plodnice) všetky druhy daného miesta naraz, nie je rozhodne tento výpočet druhov daných lokalít konečný. Tiež tohoročné extrémne suché leto moc fruktifikácii neprospelo. Cieľom prieskumu ale nebolo získanie kompletného a konečného počtu druhov vybraných lokalít, ale oboznámenie sa s problematikou priamo v teréne, a to bolo splnené.

Publikované zbery Antonína et al. (ANTONÍN et al. 1997) z viacerých návštev v PR Nad řekami obsahujú druhy H. laeta, H. turunda, H. conica a H. punicea, ktoré som nenašla počas mojej návštevy tejto lokality, avšak neobsahujú druhy H. calciphila, H. cantharellus, H. pratensis, H. psittacina, H. sciophana a H. virginea, ktoré som tam ja našla. Na tejto lokalite je teda zatiaľ spoločne nájdených 13 druhov, čo svedčí o jej značnej významnosti.

Niektoré z navštívených lokalít majú veľký význam: PP Kamenný vrch (Třebíč) – medzinárodný, PP Pahorek u Vržanova – národný až medzinárodný, PR Nad řekami – regionálny až národný. Ďalších 5 lokalít malo regionálny význam: PP Kamenný vrch (Brno), PP Jalovec, PP Kozének, PP Na kopaninách, PP Biskoupský kopec. Menšieho významu boli: PP Prosenka – regionálny až lokálny, PP Medlánecké kopce – lokálny a PP Na lesní horce, PP Špilberk lokálny až žiadny.

7.2. Fotografie vybraných druhov

Pre ilustráciu prikladám fotografie (obr. 2-4) vybraných druhov z môjho terénneho prieskumu s krátkym popisom zberu.

Obr. 2: Niektoré druhy sú tak vzácne, že sa opomenutím do Červeného zoznamu húb ani nedostali, ako napr. H. splendidissima – na obrázku dve huby uprostred (krajné sú sú H. punicea).

Foto: Mgr. Daniel Dvořák, lokalita: PP Pahorek u Vržanova (19. 10. 2014).

Obr. 3: Hygrocybe spadicea

Foto: Katarína Mlíchová, lokalita: PR Nad řekami (23. 9. 2014).

Obr. 4: H. chlorophana

Foto: Katarína Mlíchová, lokalita: PP Kamenný vrch (Třebíč) (24. 10. 2014).