Development Study of the Region Orava
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Load more
Recommended publications
-
Potential and Central Forms of Tourism in 21 Regions of Slovakia
Potential and Central Forms of Tourism in 21 Regions of Slovakia Importance and development priorities of regions The following previews list short characteristics of individual regions in terms of their current state, development possibilities and specific needs. The previews include a list of the most important destinations in the individual regions, the infrastructure that needs to be completed and the anticipated environmental impacts on tourism in the region. These lists are not entirely comprehensive and only include the main elements that create the character of the region as a tourist destination. 1. Bratislava Region Category / relevance Medium-term perspective International Long-term perspective International Sub-region, specific Medium-term perspective - Small Carpathians sub-region (viniculture) location - Bratislava - Senec Long-term perspective - Strip along the right bank of the Danube Type of tourism Long-term incoming foreign tourism over 50%; intensive domestic tourism as well Stay tourism – short-term in incoming as well as in domestic tourism Long–stay waterside tourism only in the summer time; one-day visits – domestic as well as foreign tourism. Transit Forms of tourism - Sightseeing tourism - Business tourism - Summer waterside stays Activities with the - Discovering cultural heritage – Business tourism - Congress/conference tourism – highest long-term Visiting cultural and sport events – Stays/recreation near water – Water sports – Boat potential sports and water tourism - Cycle tourism Position on the Slovak Number -
Hydronymia Povodia Oravy
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Slovenská akadémia vied Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Recenzent: Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. Hydronymia Slovaciae Milan Majtán – Kazimierz Rymut Hydronymia povodia Oravy VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 2006 © PhDr. Milan Majtán, DrSc. Prof. dr. habil. Kazimierz Rymut ISBN 80-224-0906-5 Obsah Úvod .............................................................................................................. 7 Celková charakteristika názvov .................................................................... 9 Zásady spracovania ....................................................................................... 10 Toky povodia Oravy na území Slovenska..................................................... 11 Toky povodia Čiernej Oravy na území Poľska ............................................. 149 Vodné plochy a pramene povodia Oravy na území Slovenska ..................... 171 Vodné plochy a pramene povodia Čiernej Oravy na území Poľska .............. 179 Hydrografia ................................................................................................... 185 Skratky prameňov a literatúry ....................................................................... 199 Mapka Oravy ................................................................................................ 206 Mapka povodia rieky Oravy ......................................................................... 207 Úvod Monografia Hydronymia povodia Oravy predstavuje nové spracovanie súčas- ných a historických -
The Intramontane Orava Basin – Evidence of Large-Scale Miocene to Quaternary Sinistral Wrenching in the Alpine-Carpathian-Pannonian Area
Acta Geologica Polonica, Vol. 69 (2019), No. 3, pp. 339–386 DOI: 10.24425/agp.2019.126449 The intramontane Orava Basin – evidence of large-scale Miocene to Quaternary sinistral wrenching in the Alpine-Carpathian-Pannonian area MIROSŁAW LUDWINIAK1,*, MICHAŁ ŚMIGIELSKI1, SEBASTIAN KOWALCZYK1, MACIEJ ŁOZIŃSKI1, URSZULA CZARNIECKA2 and LENA LEWIŃSKA1 1 Faculty of Geology, University of Warsaw, Żwirki i Wigury 93, 02-089 Warsaw, Poland 2 Department of Geosciences, University of Oslo, P.O. Box 1047 Blindern, 0316 Oslo, Norway *corresponding author; e-mail: [email protected] ABSTRACT: Ludwiniak, M., Śmigielski, M., Kowalczyk, S., Łoziński, M., Czarniecka, U. and Lewińska, L. 2019. The intramontane Orava Basin – evidence of large-scale Miocene to Quaternary sinistral wrenching in the Alpine- Carpathian-Pannonian area. Acta Geologica Polonica, 69 (3), 339−386. Warszawa. The Carpathian Orava Basin is a tectonic structure filled with Neogene and Quaternary deposits superimposed on the collision zone between the ALCAPA and European plates. Tectonic features of the south-eastern margin of the Orava Basin and the adjoining part of the fore-arc Central Carpathian Palaeogene Basin were studied. Field observations of mesoscopic structures, analyses of digital elevation models and geological maps, supple- mented with electrical resistivity tomography surveys were performed. Particular attention was paid to joint network analysis. The NE-SW-trending Krowiarki and Hruštinka-Biela Orava sinistral fault zones were recog- nized as key tectonic features that influenced the Orava Basin development. They constitute the north-eastern part of a larger Mur-Mürz-Žilina fault system that separates the Western Carpathians from the Eastern Alps. The interaction of these sinistral fault zones with the older tectonic structures of the collision zone caused the initiation and further development of the Orava Basin as a strike-slip-related basin. -
Informačná Databáza Okresu Tvrdošín
INFORMA ČNÁ DATABÁZA OKRESU TVRDOŠÍN Agentúra pre regionálny rozvoj SEVER, Dolný Kubín 2009 1 OBSAH ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O OKRESE TVRDOŠÍN...................................................... 4 1. HISTÓRIA........................................................................................................................ 5 Historický vývoj okresu Tvrdošín po sú časnos ť ................................................................... 5 Historické pamiatky v okrese Tvrdošín ................................................................................. 7 2. ÚZEMIE............................................................................................................................ 8 Hustota obyvate ľov na km 2 ..................................................................................................... 8 Rozloha okresu Tvrdošín......................................................................................................... 8 Výmera územia – okres Tvrdošín........................................................................................... 9 3. OBYVATE ĽSTVO........................................................................................................... 9 Po čet obcí a miest (spolu) – okres Tvrdošín........................................................................... 9 Po čet obyvate ľov (spolu) – okres Tvrdošín.......................................................................... 10 Po čet obyvate ľov v mestách (spolu) – okres Tvrdošín....................................................... -
Jakub Vrábeľ – Dopravná Obslužnosť Obcí Oravy Verejnou Dopravou
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA Katedra humánnej geografie a demogeografie Evidenčné číslo: 474254f7-a7ff-4a26-9633-16e4667e6b5f DOPRAVNÁ OBSLUŽNOSŤ OBCÍ ORAVY VEREJNOU DOPRAVOU Bakalárska práca Študijný program: učiteľstvo predmetov geografia a matematika Študijný odbor: 1.1.1. učiteľstvo akademických predmetov Školiace pracovisko: Katedra humánnej geografie a demogeografie Školiteľ: Mgr. Marcel Horňák, PhD. Konzultant: Mgr. Marcel Horňák, PhD. Bratislava 2011 Jakub Vrábeľ ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu vypracoval samostatne a uviedol som všetku pouţitú literatúru. ................................................. Jakub Vrábeľ POĎAKOVANIE Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri písaní tejto práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu mojej práce Mgr. Horňákovi za vedenie a dobré pripomienky, Mgr. Janovi Andrejkovi za pomoc pri preklade a Ing. Matejovi Vrábľovi za skvelé technické pripomienky. Špeciálne by som sa chcel poďakovať mojej rodine a Márii za potrebnú podporu, priestor a trpezlivosť. ABSTRAKT VRÁBEĽ, JAKUB: Dopravná obslužnosť obcí Oravy verejnou dopravou. [Bakalárska práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká fakulta; Katedra humánnej geografie a demogeografie. Školiteľ: Mgr. Marcel Horňák, PhD. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2011. 49 s., 13 s. príloh (90 912 znakov vrátane medzier). Práca sa zaoberá analýzou a hodnotením dopravnej obsluţnosti obcí Oravy, regiónu vyčleneného okresmi Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Úvodná časť obsahuje celkovú fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku regiónu s bliţším zreteľom na vývoj a stav dopravy v regióne. V teoretickej časti sú rozobraté kľúčové pojmy súvisiace s dopravou, dopravnou infraštruktúrou, verejnou dopravou a dopravnou obsluţnosťou. Jadro práce sa zaoberá analýzou priestorového rozsahu verejnej hromadnej dopravy v skúmanom území, identifikáciou hlavných prepravných smerov a obsluţnosťou obcí Oravy na základe veľkostného parametra obcí. -
Traces of Vlach Migrations in the Toponymy of the Polish Podtatrze Region Ślady Migracji Wołoskich W Toponimii Polskiego Podtatrza
RES HISTORICA 41, 2016 DOI: 10.17951/rh.2016.41.151 Anna Oczko (Jagiellonian University, Cracow) Traces of Vlach Migrations in the Toponymy of the Polish Podtatrze Region Ślady migracji wołoskich w toponimii polskiego Podtatrza STRESZCZENIE W gwarach podhalańskich obecne są elementy leksykalne, których pochodzenie wią- że się z migracją pasterzy wołoskich na terenach polskiego Podtatrza. Występują również w toponomastyce. Utworzone zostały najczęściej na podstawie rumuńskich gwarowych apelatywów, np. oronimy Grapa, Magura, a także nazwy wsi lokowanych na prawie woło- skim lub zamieszkanych przez osadników wołoskich, np. Łapsze, Poronin. Na polskim Pod- tatrzu, które obejmuje Spisz, Podhale i Orawę, wśród 93 miejscowości jedynie w sześciu przypadkach, w stanie obecnych badań, można wskazać etymologię rumuńską (wołoską). Nie jest to jednak ostateczny stan badań i wymagają one kontynuacji. Słowa kluczowe: Wołosi, Podtatrze, toponimia Podhala, osadnictwo wołoskie When searching for new pastures for their herds, the Vlach shepherds used to roam mountain trails, venturing into ever more remote parts of the North and West Carpathians. The Vlach colonization of the northern part of this mountain range most probably began in the 13th century, mov- ing west up to the rocky ridges of the Tatras, the Beskid Śląski, and East Moravia. What the Vlach shepherds brought with them was the pastoral culture – unfamiliar to the locals. The sheep and goat grazing trails lead- ing along mountain pastures and ridges started to gain a new economic value, as a result of which many formerly nameless mountainous areas, valleys, and rivers were named in the language of the new settlers – I as- sume that the Vlach shepherds, who managed to reach the northern re- gions of the Carpathians, spoke one of the dialectal variants of the Ro- manian language. -
Traces of Vlach Migrations in the Toponymy of the Polish Podtatrze Region Ślady Migracji Wołoskich W Toponimii Polskiego Podtatrza
RES HISTORICA 41, 2016 DOI: 10.17951/rh.2016.41.1.151 Anna Oczko (Jagiellonian University, Cracow) Traces of Vlach Migrations in the Toponymy of the Polish Podtatrze Region Ślady migracji wołoskich w toponimii polskiego Podtatrza STRESZCZENIE W gwarach podhalańskich obecne są elementy leksykalne, których pochodzenie wią- że się z migracją pasterzy wołoskich na terenach polskiego Podtatrza. Występują również w toponomastyce. Utworzone zostały najczęściej na podstawie rumuńskich gwarowych apelatywów, np. oronimy Grapa, Magura, a także nazwy wsi lokowanych na prawie woło- skim lub zamieszkanych przez osadników wołoskich, np. Łapsze, Poronin. Na polskim Pod- tatrzu, które obejmuje Spisz, Podhale i Orawę, wśród 93 miejscowości jedynie w sześciu przypadkach, w stanie obecnych badań, można wskazać etymologię rumuńską (wołoską). Nie jest to jednak ostateczny stan badań i wymagają one kontynuacji. Słowa kluczowe: Wołosi, Podtatrze, toponimia Podhala, osadnictwo wołoskie When searching for new pastures for their herds, the Vlach shepherds used to roam mountain trails, venturing into ever more remote parts of the North and West Carpathians. The Vlach colonization of the northern part of this mountain range most probably began in the 13th century, mov- ing west up to the rocky ridges of the Tatras, the Beskid Śląski, and East Moravia. What the Vlach shepherds brought with them was the pastoral culture – unfamiliar to the locals. The sheep and goat grazing trails lead- ing along mountain pastures and ridges started to gain a new economic value, as a result of which many formerly nameless mountainous areas, valleys, and rivers were named in the language of the new settlers – I as- sume that the Vlach shepherds, who managed to reach the northern re- gions of the Carpathians, spoke one of the dialectal variants of the Ro- manian language. -
Orawa. Pogranicze Polsko-Słowackie
Zygmunt Górka, Andrzej Zborowski (red.) Człowiek i rolnictwo Instytut Geografii i Gospodarki Przestrzennej Uniwersytet Jagielloński, Kraków 2009, s. 81–88 Krzysztof Miraj Orawa. pogranicze polsko-słowackie Zarys treści: Autor ukazuje w artykule czynniki rozwoju i bariery hamujące postęp obszaru przygra- nicznego – polskiej Orawy. Opisywany rejon Podhala od wielu już lat korzysta ze swego nadgranicz- nego położenia, co ma wyraz w wielofunkcyjnym rozwoju wsi orawskich. Rozwijającą się na wielu płaszczyznach polsko-słowacko współpracę ułatwia od 2004 r. członkostwo obydwu krajów w Unii Europejskiej. Słowa kluczowe: Orawa, pogranicze, Euroregion, Podhale Polska Orawa położona jest w zachodniej części regionu Podhala. Od zachodu i po- łudnia wyznacza ją granica państwowa pomiędzy Polską a Słowacją, a od północy i wscho- du wododział pomiędzy Morzem Bałtyckim a Morzem Czarnym. Cała Orawa należy do zlewiska tego drugiego morza. Powierzchnia polskiej Orawy wynosi 343 km2 (34 296 ha). Warto tu dodać, iż słowacka część Orawy obejmuje 1316 km2 (131 607 ha). Polska Orawa położona jest na pograniczu Zachodnich Karpat Zewnętrznych i Za- chodnich Karpat Wewnętrznych. Południowa część badanego obszaru wchodzi w obręb Kotliny Orawskiej, stanowiącej zachodnią część Kotliny Orawsko-Nowotarskiej. Najwięk- szym powierzchniowo obszarem polskiej Orawy jest Pogórze Orawsko-Jordanowskie. Tylko niewielka (północno-zachodnia) część omawianego rejonu Podhala zalicza się do Beskidu Żywieckiego (Balon i in. 1995). Administracyjnie Orawa położona jest w południowej części województwa mało- polskiego, w powiecie nowotarskim, gdzie zajmuje jego zachodnią część. Obszar ten po- dzielony jest pomiędzy 4 gminy: Jabłonkę, Lipnicę Wielką, Rabę Wyżną i Czarny Dunajec. Do gminy Jabłonka, oprócz wsi gminnej, należą: Chyżne, Lipnica Mała, Orawka, Podwilk, Zubrzyca Dolna i Zubrzyca Górna. -
Road to Inland Waterways Transfer of Shipment
D.T2.1.2 Road to Inland Waterways Transfer 02.2019 of Shipment Road to Inland Waterways Transfer of Shipment Responsible Partner: PP3 The Union for the Development of the Moravian Silesian Region Contribution partners: PP1 Upper Silesian Agency for Entrepreneurship and Development Ldt. PP4 Transport Research Institute, JSC. PP5 University of Zilina Content 1. INTRODUCTION ...................................................................................................................................................... 3 1.1. Definition of the area of interest .............................................................................................................................. 3 1.2. Project aim ............................................................................................................................................................... 4 2. EUROPEAN CONTEXT ........................................................................................................................................... 4 2.1. EU white paper ........................................................................................................................................................ 4 2.2. TEN-T ...................................................................................................................................................................... 4 2.3. AGN ........................................................................................................................................................................ -
Úpn-O Zuberec
ÚPN-O ZUBEREC NÁVRH RIEŠENIA – ČISTOPIS Vypracoval: AAA - KROPITZ, Žilina Dátum: 02/2012 Územný plán obce Zuberec Návrh riešenia – čistopis 1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE 4 1.1 Identifikačné údaje 4 1.1.1 Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi 4 1.1.2 Názov dokumentácie a jej obsahová štruktúra 4 1.1.3 Základné údaje o riešenom území 4 1.2 Hlavné ciele riešenia a úlohy, ktoré ÚPN-o rieši 5 1.2.1 Dôvody obstarania územného plánu obce 5 1.2.2 Určenie hlavných cieľov rozvoja územia 5 1.2.3 Hlavné úlohy, ktoré sa majú riešiť 5 1.3 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu 6 1.4 Údaje o súlade riešenia územia so zadaním 7 1.4.1 Chronológia spracovania a prerokovania jednotlivých etáp územného plánu 7 1.4.2 Údaje o súlade riešenia územia so zadaním a so súborným stanoviskom 8 2 RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE 10 2.1 Vymedzenie riešeného územia 10 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu. 10 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce 20 2.3.1 Demografia 20 2.3.2 Národnostná štruktúra a náboženské vyznanie obyvateľstva. 22 2.3.3 Ekonomická aktivita obyvateľstva. 22 2.3.4 Bytový fond. 22 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej obce do systému osídlenia 25 2.4.1 Širšie vzťahy 25 2.4.2 Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia 25 2.4.3 Riešenie záujmového územia obce 25 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania 26 2.5.1 Súčasná urbanistická štruktúra obce 26 2.5.2 Tvorba urbanistickej kompozície 27 2.5.3 Záväzné zásady urbanistickej koncepcie 27 2.5.4 Návrh priestorového usporiadania 30 2.5.5 Vymedzenie častí územia pre riešenie vo väčšej podrobnosti 43 2.5.6 Zásady ochrany a využitia kultúrnohistorických hodnôt 44 2.6 Návrh funkčného využitia územia 47 2.6.1 Funkčné členenie riešeného územia 47 2.6.2 Plochy riešeného územia s navrhovanou zmenou funkčného využitia 48 2.7 Návrh riešenia bývania, sociálnej infraštruktúry, občianskeho vybavenia, rekreácie, zelene a výroby. -
Vladimír Čech, Vladislava Košová and Marek Pira: Brestovská Cave As a New Locality for Speleotourism in Slovakia
Acta Geoturistica Volume 10 (2019), number 1, 91-101 Brestovská Cave as a new locality for speleotourism in Slovakia Vladimír Čech1,a, Vladislava Košová1,b and Marek Pira1,c 1University of Prešov, Faculty of Humanities and Natural Sciences, Department of Geography and Applied Geoinformatics, Ulica 17. Novembra 1, 081 16 Prešov, Slovakia Abstract On August 31, 2019, three years have passed since the Brestovská Cave was opened to the public. This cave is the youngest cave open to the public in Slovakia and the only one opened in the Orava Region. Brestovská Cave lies in the cadastral area of the Zuberec village, near the Museum of the Orava village in the West Tatra Mountains. The cave administrator and operator is the Slovak Caves Administration based in Liptovský Mikuláš, which is an organizational unit of the State Nature Conservancy of the Slovak Republic. There is no artificial lighting in the cave. Visitors are equipped with helmets and headlamps. This form of access is called a speleological guide service. Our article deals with complex characteristics of the cave (physico-geographical conditions, history of discovery, research, cave access and protection, cave attendance analysis). Key words: Brestovská Cave, cave attendance, speleotourism, West Tatra Mountains, visitors Introduction Karst areas in the Slovak Republic occupy an area of 2700 km2. In terms of geotourism, they represent a highly attractive area with a wide range of surface and underground karst forms. Caves are the most important underground karst forms. According to Nature and Landscape Protection Act no. 543/2002 Coll., the cave is a man-accessible and naturally created hollow underground space in the Earth's crust whose length or depth exceeds 2 m and the dimensions of the surface opening are smaller than its length or depth. -
The Intramontane Orava Basin – Evidence of Large-Scale Miocene to Quaternary Sinistral Wrenching in the Alpine-Carpathian-Pannonian Area
Acta Geologica Polonica, Vol. 69 (2019), No. 3, pp. 339–386 DOI: 10.24425/agp.2019.126449 The intramontane Orava Basin – evidence of large-scale Miocene to Quaternary sinistral wrenching in the Alpine-Carpathian-Pannonian area MIROSŁAW LUDWINIAK1,*, MICHAŁ ŚMIGIELSKI1, SEBASTIAN KOWALCZYK1, MACIEJ ŁOZIŃSKI1, URSZULA CZARNIECKA2 and LENA LEWIŃSKA1 1 Faculty of Geology, University of Warsaw, Żwirki i Wigury 93, 02-089 Warsaw, Poland 2 Department of Geosciences, University of Oslo, P.O. Box 1047 Blindern, 0316 Oslo, Norway *corresponding author; e-mail: [email protected] ABSTRACT: Ludwiniak, M., Śmigielski, M., Kowalczyk, S., Łoziński, M., Czarniecka, U. and Lewińska, L. 2019. The intramontane Orava Basin – evidence of large-scale Miocene to Quaternary sinistral wrenching in the Alpine- Carpathian-Pannonian area. Acta Geologica Polonica, 69 (3), 339−386. Warszawa. The Carpathian Orava Basin is a tectonic structure filled with Neogene and Quaternary deposits superimposed on the collision zone between the ALCAPA and European plates. Tectonic features of the south-eastern margin of the Orava Basin and the adjoining part of the fore-arc Central Carpathian Palaeogene Basin were studied. Field observations of mesoscopic structures, analyses of digital elevation models and geological maps, supple- mented with electrical resistivity tomography surveys were performed. Particular attention was paid to joint network analysis. The NE-SW-trending Krowiarki and Hruštinka-Biela Orava sinistral fault zones were recog- nized as key tectonic features that influenced the Orava Basin development. They constitute the north-eastern part of a larger Mur-Mürz-Žilina fault system that separates the Western Carpathians from the Eastern Alps. The interaction of these sinistral fault zones with the older tectonic structures of the collision zone caused the initiation and further development of the Orava Basin as a strike-slip-related basin.