Rigorózna Práca

MASARYKOVA UNIVERZITA PŘÍRODOVĚDECKÁ FAKULTA SOCIÁLNÍ GEOGRAFIE A REGIONÁLNÍ ROZVOJ

Rigorózna práca

Brno 2018 Ján Bieľák

MASARYKOVA UNIVERZITA PŘÍRODOVĚDECKÁ FAKULTA SOCIÁLNÍ GEOGRAFIE A REGIONÁLNÍ ROZVOJ

REGIONÁLNY ROZVOJ OKRES TVRDOŠÍN – ENVIRONMENTÁLNY MANAŽMENT V SPOLOČNOSTI EDM S.R.O. NIŽNÁ

Rigorózna práca

Ján Bieľák

Brno 2018

Bibliografický záznam

Autor: Mgr. Ján Bieľák Přírodovědecká fakulta, Masarykova univerzita Ústav Sociální geografie a regionálního rozvoju

Regionálny rozvoj okres Tvrdošín – Názov práce: Environmentálny manažment v spoločnosti EDM, s.r.o. Nižná Študijný program: Geografie a Kartografie

Študijný odbor: Sociální geografie a regionální rozvoj

Vedúci práce: -

Akademický rok: 2018 / 2019

Počet strán: 84

Kľúčové slová: EMS – Systém Environmentálneho Manažmentu, ISO 14001, Priemyselná symbióza, Odpadové hospodárstvo

Bibliographic Entry

Author: Mgr. Ján Bieľák Faculty of Science, Masaryk University Department of Social Geography and Regional Development

Regional Development Tvrdošín District - Title of Thesis: Environmental Management at EDM, s.r.o. Nižná Degree Geography and Cartography programme:

Field of Study: Social Geography and Regional Development

Supervisor: -

Academic Year: 2018 / 2019

Number of Pages: 84

Keywords: EMS - Environmental Management System, ISO 14001, Industrial Symbiosis, Waste Management

Abstrakt V tejto rigoróznej práci sa venujem regionálnemu rozvoju v rámci vybraného regiónu – Okres Tvrdošín, konkrétne priemyselnému a environmentálnemu rozvoju vo vybranej spoločnosti EDM, s.r.o. Nižná. Teoretická časť práce je venovaná základnému opísaniu regiónu Orava – okresu Tvrdošín s postupným prechodom na rozvoj priemyslu a jeho dopadu na regionálnu geografiu a ekológiu. Zmyslom práce je poukázať na potrebu zaoberať sa environmentálnym manažmentom v každom priemyselnom odvetví a tým rozvíjať región smerom k zlepšeniu celkového stavu životného prostredia a krajiny. V analytickej časti sa práca zameriava na súčasný stav environmentálneho manažmentu, odpadového hospodárstva vo vybranom podniku a na spôsob, akým podnik zaobchádza so vzniknutým odpadom. Praktická časť práce sa venuje možným návrhom spracovania odpadov a tiež návrhom environmentálnych projektov, ktoré sú zamerané na prevenciu znečisťovania životného prostredia – rozvoj a zlepšenie celkového stavu.

Abstract In this rigorous work we are focusing on regional development within the selected region - Tvrdošín District, namely the development of industrila and environmental management at EDM, s.r.o. Nižná. The theoretical part is devoted to the basic description of the region - Tvrdošín district with a gradual transition to industrial development, its impact on regional geography and ecology. The intent of the work is to point out the need to address environmental management in each industry and thus to develop the region towards improving the overall state of the environment and landscape. In the analytical part, the thesis focuses on the current state of environmental management, waste management in the selected enterprise and the way in which the enterprise handles the waste generated. The practical part is devoted to the possible design of waste treatment as well as the design of environmental projects aimed at the prevention of environmental pollution - development and improvement of the overall condition.

Poďakovanie Touto cestou by som sa rád poďakoval vrcholovému manažmentu spoločnosti EDM s.r.o. za poskytnuté dôležité informácie a za čas ktorý mi venovali pri zodpovedaní odborných i praktických otázok zameraných na rigoróznu prácu, za ich pripomienky, poskytnutie užitočných a vecných návrhov, aktívne konzultácie a všetko ostatné, ktoré mi poskytli pri vypracovaní práce.

Prehlásenie Prehlasujem, že som svoju rigoróznu prácu vypracoval samostatne s využitím informačných zdrojov, ktoré sú v práci citované.

Brno 12. septembra 2018 ……………………………… Meno a Priezvisko

Obsah

1. Charakteristika územia – región Orava...... 8 1.1 Prírodné podmienky – región Orava ...... 10 1.2 Okres Tvrdošín – základné informácie ...... 24 1.3 Sídla a obyvatelstvo – okres Tvrdošín ...... 26 1.4 Priemysel – okres Tvrdošín ...... 32 2. EDM s.r.o, - charakteristika spoločnosti ...... 36 2.1 Oblasť pôsobenia vybraného podniku ...... 39 2.2 Zamestnanosť v rámci regiónu ...... 42 2.3 Dopad priemyselnej výroby na jednotlivé zložky životného prostredia ...... 43 2.3.1 Dopad priemyselnej výroby na ovzdušie ...... 44 2.3.2 Dopad priemyselnej výroby na vody a pôdu ...... 48 2.3.3 Dopad priemyselnej výroby na odpady ...... 52 3. Odpadové hospodárstvo – rozvoj a využitie ...... 61 3.1 Rozvoj priemyselnej výroby – možnosti a návrhy spracovania odpadu ...... 63 3.1.1 Navrhované opatrenie pre spracovanie odpadu produkovaného trieskovým obrábaním kovov ……………………………………………………………………………………………………………………………………………. 65 3.1.2 Návrh dodatočnej výroby pre spracovanie odpadu z plechu ...... 67 3.1.3 Návrh dodatočnej výroby pre spracovanie odpadu z olova...... 69 3.1.4 Návrh dodatočnej výroby pre spracovanie odpadu z práškového striekania ...... 71 4. Environmentálny manažment a projekty ...... 73 5. Prínosy rigoróznej práce ...... 76 6. Záver ...... 77

Úvod

Témou rigoróznej práce je „REGIONÁLNY ROZVOJ OKRES TVRDOŠÍN – ENVIRONMENTÁLNY MANAŽMENT V SPOLOČNOSTI EDM S.R.O. NIŽNÁ“

Práca poukazuje na nevyhnutnosť zaoberať sa environmentálnym správaním každej výrobnej spoločnosti ako aj ekologicky a ekonomicky efektívnym spôsobom nakladania s priemyselnými odpadmi. K vytvoreniu efektívneho systému odpadového hospodárstva pomáha priemyselná symbióza, ako metóda využívaná v oblasti ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja priemyselnej ekológie.

Rigorózna práca je realizovaná na základe informácii z vybraného podniku. Analýza súčasného stavu zameraná na jednotlivé zložky životného prostredia, hlavne na odpadové hospodárstvo vybraného podniku preukázala chýbajúce využívanie moderných metód priemyselnej ekológie - priemyselnej symbiózy. Z analýzy súčasného stavu vyplynulo, že vybraný podnik ďalej nevyužíva produkovaný odpad. Moderné podniky v 21. storočí musia dbať na celkovú environmentálnu efektívnosť v každej podnikovej oblasti.

Cieľom práce je vytvoriť návrh pre efektívne využitie priemyselnej symbiózy – návrhy dodatočných výrob s cieľom priemyselného rozvoja v rámci vybranej spoločnosti. V rámci ochrany životného prostredia boli vytvorené environmentálne projekty ktoré sú zamerané na prevenciu znečisťovania životného prostredia – rozvoj a zlepšenie celkového stavu.

Záver práce je venovaný zhodnoteniu prínosov tejto rigoróznej práce a tiež návrhom a projektom pre zabezpečenie fungujúceho environmentálneho systému v rámci spoločnosti.

1. Charakteristika územia – región Orava.

Orava leží v severozápadnej časti Slovenska pri štátnej hranici s Poľskom. Hraničný bod v katastrálnom území obce Oravská Polhora je najsevernejším bodom Slovenska. Územie Oravy s rozlohou 1 661 km2 patrí administratívne do Žilinského kraja a tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín.

Mapa.1 - Slovensko – región Orava

Územie Oravy sa vyznačuje množstvom pekných prírodných a krajinných hodnôt. Orava je bohatá na lesy a krásnu prírodu, môžeme tu obdivovať Západné Tatry – Roháče, Skorušinské vrchy, termálne kúpele Oravice a vodnú nádrž Oravskú Priehradu. Orava je bohatá krajinná oblasť na faunu a flóru. Pre ochranu vzácných druhov rastlín a živočíchov tu bola zriadená Chránená Krajinná Oblasť Horná Orava.

Zo severu a z východu Oravu ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode hrebeň Západných Tatier a na juhu hrebeň Chočských vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbežok Veľkej Fatry s vrchom Šíp. Západná hranica vedie cez Veľký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, pokračuje cez Púpový vrch v Kysuckej vrchovine a končí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na slovensko-poľskej štátnej hranici.

Podľa geomorfologického členenia patrí územie Oravy do oblasti Stredné Beskydy a do Podhôľno-magurskej oblasti. (Kollár, 2003, s.177)

Mapa.2 - Orava

1.1 Prírodné podmienky – región Orava

Geografická poloha – región Orava

Je málo regiónov na Slovensku, s tak bohatou a zachovalou prírodou ako je región Orava. Jej pestrá geologická minulosť podmienila vznik viacerých špecifických prírodných zvláštností. Patrí sem napr. takmer pravidelné striedanie vŕškov a dolín v smere zo severu na juh, niekoľko ráz za sebou kulisovito usporiadané pásmové pohoria. Radíme tu aj uzatvorený hydrologický celok, v ktorom všetky toky prameniace tu na Orave sa na konci vlievajú do rieky Oravy, resp. do jej prítokov (okrem Sestrčského potoka, Malatiná) a tiež prítomnosť tatranského oblúka, ktorý na územie Oravy vystupuje orografickou skupinou Roháčov.

Orava sa rozprestiera na území 1661 km2. Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska a spadá do provincie Západných Karpát. Jej reliéf je výrazne členitý, čo je typické pre Karpaty. Najvyšší bod dosahuje na vrchu Baníkov (2179 m.n.m) nachádzajúcom sa v Západných Tatrách a najnižší na sútoku riek Orava a Váh (438 m.n.m)

Na území Oravy môžeme pozorovať charakteristickú črtu karpatskej sústavy a to striedanie sa zníženín a vyvýšenín zemského povrchu, ktoré vytvárajú nasledovné horopisné jednotky: Na S a SZ je to mohutné horské pásmo Oravských Beskýd, skupina Ošusta (1156 m.n.m) predstavuje nižšiu zalesnenú časť a zvažuje sa do Novotského sedla (845 m.n.m), ktorým začína horská skupina Pilsko. Je to mohutná horská skupina ktorej prevažná časť sa nachádza na území Poľska no jej najvyšší bod Pilsko (1557 m.n.m.) je na území Oravy. Na SV od Pilska skupina prudko klesá do sedla Hliny (809 m.n.m.) kde na SV od neho sa dvíha najkrajšia a najvyššia časť Oravských Beskýd a to skupina Babia Hora. Jej vrchol je vo výške 1725 m.n.m.

Oravské Beskydy na J prechádzajú do zníženiny, ktorá je pomerne široká a nazývame ju Podbeskydská brázda. Nájdeme tu doliny, vytvorené potokmi stekajúcimi z Beskýd do Bielej Oravy. Medzi najvýraznejšie patria Zákamenská a Polhoranská dolina kde je nadmorská výška v rozpätiach 400–900 m.n.m. V Podbeskydskej brázde nájdeme obce: Novoť, Zákamenné, Mutné, Oravské Veselé, časť obce Oravská Polhora, Rabča a Rabčice.

Na J od Podbeskydskej brázdy sa nachádza pomerne vyššie a značne rozčlenené územie Podbeskydská vrchovina. Rozdeľujeme ju na nižšiu JZ časť Holanky (942 m.n.m), Kamenný vrch (905 m.n.m) a vyššiu SV časť rozprestierajúcu sa od doliny Bielej Oravy k obci Rabča a ďalej pokračuje na SV.

K JZ časti Podbeskydskej vrchoviny podľa najnovšieho geomorfologického členenia radíme Lesniansku planinu s kopaničiarskym osídlením 11 osád obce Oravská Lesná. V Podbeskydkej vrchovine sú obce Lomná, časť obce Zákamenné, Krušetnica, Breza a časť obce Rabča.

Podbeskydská vrchovina v JZ časti Oravy prechádza do zníženiny Oravskej kotliny. Oravská kotlina je častou ďalšej rozsiahlej oblasti Oravsko-nowotargskej kotliny, patrí medzi vysokopoložené kotliny Slovenska a jej nadmorská výška nikde neklesá pod 600 m.n.m. Z veľkej časti je zaliata Oravskou priehradou. Pokračovaním Oravskej kotliny je na JZ Hruštínske podolie, výbežok kotliny, v ktorom sú sústredené sídla Hruštín, Vaňovka, Vasiľov, Lokca, Ťapešovo, a vo vlastnej Oravskej kotline Námestovo, Vavrečka, Klin, Zubrohlava, Bobrov, časť mesta Trstená, Liesek-Čimhová, Vitanová, Hladovka, Suchá Hora.

Približne stredom Oravy sa tiahne Oravská Magura, ktorú rozdeľujeme horopisne na tri skupiny. V Z časti je to Paráčska Magura, ktorú potoky rozdelili na zväzok chrbtov, ktoré sa lúčovito rozbiehajú od hlavného vrcholu Paráč (1326 m.n.m). Užší hrebeň Minčolu (1396 m.n.m.) spája Paráčsku Maguru s Kubínskou hoľou (1345 m.n.m.), ktorá siaha na SV po sedlo Príslop (812 m.n.m) odkiaľ na SV až k priehradnému jazeru pokračuje masív Budín (1222 m.n.m.)

Paráčska Magura smerom na JZ prudko klesá do Zázrivskej brázdy, ktorá spadá do Kysuckej vrchoviny s navyšším vrchom Púpový vrch (1095 m.n.m.) cez ktorý prechádza hranica Oravy. V Zázrivskej brázde je obec Zázrivá s dvanástimi dolinami osídlenými ako osady. Od Zázrivskej brázdy na JZ sa dvíha výrazný hrebeň Malej Fatry skupinou Rozsutcov, hrebeňom ktorých pokračuje hranica Oravy smerom na juh a skupinou Osnice.

Široký pás územia Oravy od Párnice po Oravskú kotlinu patrí Oravskej vrchovine s pestrým a členitým reliéfom, ktorý odráža 11

rozmanitosť geologického podkladu. Časťou Oravskej vrchoviny je rozsiahla a pomerne úrodná Veličnianska kotlina a Podchočská brázda. V Oravskej vrchovine, zväčša pozdĺž doliny rieky Oravy, je sústredená prevažná časť ľudských aktivít – sídiel a aglomerácií Oravy.

Na V-JV od Podroháčskej brázdy pokračuje Podtatranská brázda, kde sa nachádza Zuberská brázda, v ktorej sa sústeďujú obce Habovka, Zuberec, Blatná a Mihulčina dolina a osada Oravice. Táto brázda oddeľuje výrazný horský masív Tatier od Skorušinských vrchov.

Skorušinské vrchy predstavujú mohutné horstvo rozdelené na tri skupiny, dolina Studeného potoka oddeľuje skupinu Kopca (1252 m.n.m) od skupiny Skorušina (1312 m.n.m) a rieka Oravica ju potom oddeľuje od Oravickej Magury (1232 m.n.m.)

J hranicu územia Oravy predstavuje skupina Šípskej Fatry (Šíp 1170 m.n.m) a hrebeň Chočských vrchov. Od Hutianskeho sedla v smere na V sa dvíha južná hranica ktorú tvorí hrebeň masívu Západných Tatier. Na Oravu zasahujú tri skupiny. Skupina Sivého vrchu (Sivý vrch1805 m.n.m.) sa rozprestiera medzi sedlom Pálenica a Hutianske sedlo. Salatínska skupina (Pachoľa 2166 m.n.m) sa nachádza medzi Pálenicou a Banikovským sedlom. Skupina Roháčov, patrí medzi najkrajšiu časť Západných Tatier, kde nájdeme typické tvary terénu vytvorenými ľadovcovou činnosťou. Táto skupina tvorí prírodný oblúk od Smutného sedla po sedlo Zábrat, kde sú výrazné dva vrcholy vysokohorských tvarov Plačlivé (2126 m.n.m,) a Ostrý Roháč (2084 m.n.m.) a dva vrcholy hôľneho typu Volovec (2064 m.n.m.) a Rákoň (1879 m.n.m.) Od sedla Zábrat na S sa nachádza rázsocha skupiny Osobitá (1687 m.n.m.), ktorú od hlavného hrebeňa Západných Tatier oddeľuje Roháčska a Látana dolina.

Geologicko – Geomorfologický vývoj Oravy

Počas posledného treťohorného alpínskeho vrásnenia vzniklo mohutné horstvo Karpaty, kterého západná časť buduje územie Slovenska a teda aj Oravu. Charakteristická črta karpatskej horskej sústavy je pásmovitá stavba pohorí tiahnúcich sa pozdĺžne vedľa seba. Svojrázny morfologický ráz a pritom zložitú geologickú stavbu má bradlové pásmo, ktoré vzniklo začiatkom druhohôr. Tiahne sa v dlhom úzkom páse od Myjavy dolinou 12

Váh a pri Zázrivej vstupuje na Oravu kysucko-zázrivskými bradlami (Pupov vrch, Pupovec a pod.), stáča sa do doliny rieky Orava dalej na SV, kde vytvára vápencové bralá – útesy (napr. hradné bralo pri Oravskom Podzámku, Ostrý vrch, Žiarec nad Tvrdošínom, vápencové skalky v Hálečkovej nad Trstenou). Za Trstenou vchádza pod neogénne ílovité segmenty Oravskej kotliny a prechádza na územie Poľska.

Bradlové pásmo sa skladá z dvoch rozlične odolných skupín hornín. A to zo skupiny odolných hornín (prevažne vápence), ktoré vystupujú na povrch v podobe skaliek a útesov a zo skupiny málo odolných hornín ( sliene, sliňovce apod.), ktoré tvorili kedysi obal týchto bradiel. Vonkajšími prírodnými vplyvmi ako voda, vietor a slnečné žiarenie boli málo odolné horniny rozrušené a tvoria hladkomodelovaný reliéf v okolí bradiel. Zvláštnosťou bradlového pásma je, že rozdeľuje horskú skupinu Karpaty na vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na SZ, S a SV od bradlového pásma) a územie na jeho vnútornej strane ako vnútorné Západné Karpaty.

Vnútorné Západné Karpaty majú značne zložitú stavbu, pretože boli najintenzívnejšie vrásneným pásmom. Na ich stavbe sa podieľajú horniny rozličného veku a najrozmanitejšieho petrografického zloženia. Začiatok vzniku týchto hornín je už v prvohorách (paleozoliku). V tejto dobe bolo na Orave a Slovensku iné pohorie ako dnes. V období mladších prvohôr pred 250-300 miliónmi rokov (karbón – perm), prenikla doň hustá magma, pri chladnutí ktorej vznikli v horských hlbinách vyvrelé horniny s prevahou žúl. Pod vplyvom vonkajších geologických činitelov sa toto pohorie rozrušilo a značne znížilo a tým obnažilo vnútro pohoria budované žulovými horninami koncom prvohôr a na začiatku druhohôr (perm – trias). Takto vznikali jadrové pohoria – Malé Karpaty, Považský Inovec, na území Oravy Malá a Veľká Fatra, Tatry a podobne. Názov jadrové vznikol, lebo ich jadro tvorí masív žulových hornín a staršie metamorfované (premenené) horniny – kryštalické bridlice. Na konci prvohôr a začiatku druhohôr (trias) začalo územie Západných Karpát klesať a zalialo ho more, čím sa vytvorila mohutná panva (geosynklinála) s pomerne rýchlo klesajúcim dnom. Po usadení morských vrstiev v karpatskom geosynklinálnom mori na začiatku druhohôr sa v období strednej kriedy znížila západokarpatská geosynklinálna oblasť, čo spôsobilo stlačenie a vynorenie usadených hornín, pričom sa jednotlivé masy hornín pre nedostatok miesta vztyčovali a presúvali cez seba v podobe rozsiahlych vrás, tzv. tektonických príkrovov na miesta často až 50 km vzdialené od 13

miesta vzniku. Vo vnútorných Karpatoch možno rozoznať tri hlavné príkovy: krížňanský, chočský a príkrov gemeríd.

Prvé dva nachádzame aj na Orave a tvoria vrcholy Rozsutca, Šípa a Choča.

Alpínske vrásnenie vytvorilo komplikovanú stavbu Západných Karpát. V starších treťohorách (eocéne) more od SZ a S zaplavilo časť vnútorných Karpát.V mori sa začali usadzovať vrstvy pieskocov a ílovité bridlice – začalo sa ukladanie flyša. Tieto flyšové sedimenty budujú prevažnú časť horstva na území Oravy (Podbeskydská brázda, Oravská Magura, Oravské Beskydy).

Na konci starších a začiatku mladších treťohôr sa obnovili horotvorné pochody, ktoré roztrhali bradlové pásmo na malé kryhy. Aj v oblasti Západných Karpát vznikajú mohutné vyklenutia tzv. megaantiklinály, ktoré sa stali základom horských reťazí – Tatier. Vplyvom týchto pohybov vznikali na vnútornej strane nových pohorí, ale aj na ich okrajoch mohutné zlomy a priekopové prepadliny, do ktorých prenikalo more a vznikali tak jazerné panvy. Kým v zníženinách sa tvorili jazerné panvy, vyvýšené časti pohorí sa začali nerovnomerne dvíhať.

Hrubé geomorfologické obrysy určili pohoriam a kotlinám horotvorné – tektonické pohyby v mladších treťohorách, keď vyzdvihnutím vznikli horské celky, poklesom zase kotliny. Medzi jednotlivými fázami tektonických pohybov existovali aj obdobia relatívneho pokoja počas ktorých sa zarovnávali nerovnosti zemského povrchu. Tieto zarovnané ploché časti sú plošiny, ktoré možno vidieť pozdĺž riek, na úpätiach pohorí a široké ploché chrbty v pohoriach a kotlinách. Sú zvyškami tzv. stredohorskej rovne. Po vzniku stredohorskej rovne sa pohoria opetovnými tektonickými pohybmi znovu dvíhali a kotliny klesali.

V treťohorách sa začína formovať na území Oravy riečna sieť. Začiatkom štvrtohôr nastávajú zmeny aj v podnebí. Silné ochladenie podmienilo vznik ľadových dôb a zaľadnenie časti územia. Podľa opisu Sawického (1913) bolo na Babej hore na severnej strane sedem ľadovcov, na južnej len jeden.

S istotou môžeme hovoriť o zaľadnení Roháčov horským ľadovcom. Na základe fluvioglaciálních kužeľov, hrán trogov a sčasti aj morén sa usudzuje že v starších štvrtohorách (pleistocéne) tu boli štyri zaľadnenia (glaciály), počas ktorých nastalo výrazné ochladenie a začala intenzívna tvorba ľadovcov a ich činnosť. Činnosť ľadovcov sa prejavovala pomalým presúvaním – stekaním, čím sa prehlbovali ľadovcové kotly, tzv. kary. Počas poslednej doby ľadovej bolo na severnej strane (roháčskej) 5 ľadovcov a na južnej strane Západných Tatier 13 ľadovcov, ktorých dĺžka sa pohybovala od 1-9 km. Najmohutnejší bol roháčsky ľadovec dlhý 9 km a bol 200 m mocný.

Glaciálna modelácia nevytvorila v Západných Tatrách taký vysokohorský reliéf ako vo Vysokých Tatrách, a to pre nadmorskú výšku ktorá je o 400 m nižšie. Preto dĺžka a mocnosť ľadovcov bola menšia. No aj napriek tomu nikde inde v Európe nenachádzame v takej nadmorskej výške tak výrazne vymodelovaný ľadovcový reliéf ako je roháčska skupina Západných Tatier.

V Západných Tatrách sa vyskytujú periglaciálne – kryogénne javy, ktorých vznik podmienila fázová premena vody. Počas ľadových dôb v krátkych letných obdobiach sa horské potoky menili na mocné prívalové toky a z dolín vynášali materiál. Pri vyústení potokov do Oravskej kotliny sa so zmenšením spádu znížila aj unášacia sila a materiál sa začal ukladať. Vznikli tak náplavové kužele. O sile horských potokov svedčí napr. Studený potok, ktorý svojimi nánosmi pri ústí do rieky ju celkom zatlačil až k Červenej skale, čo spôsobilo že musela urobiť ohyb a vytvorila krásny meander. Väčšie toky ukladali štrkový materiál na dne svojich dolín v podobe širokých aluviálních nív. V medziľadových dobách počas teplejšej klímy mali rieky menej materiálu ale o to väčiu eróznu silu, takže rozzrezali a odniesli sedimenty, ktoré uložili počas ľadový dôb. Čím sa sformovali riečne terasy.

Eróznou činnosťou riek a akumulačnou činnosťou sa tvorili dnešné kotliny a doliny. V S a SZ časti územia Oravy je riečna sieť najstaršia. Rieky tu tečú takmer kolmo na pozdĺžne sa tiahnuce horské pásma Karpát, nazývané ako konsekventné. Naproti tomu rieky, ktoré tečú v smere pozdĺžnych horských pásiem Karpát, sú subsekventné.

Pri modelovaní dolín rieky narážali na rozličné odolné horniny. Tam kde boli málo odolné, vytvárali rieky pomerne široké doliny. V prípade že 15

narazia na tvrdé podložie, nemohli už vytvárať široké korytá a svoju energiu sústredili do hĺbkovej erózie a vymodelovali tak úzke a hlboké kaňonovité doliny. Tento jav sa nazýva epigenéza. Príkladom takéhoto úseku je Juráňová dolina. Vývoj dolín, odnášanie, ukladanie materiálu riekami pokračuje aj v súčastnosti, kedy je ale najväčším reliéfotvorným činiteľom človek.

Klíma – región Orava

Pestrosť povrchu rovnako ako značná nadmorská výška Oravy spôsobujú, že podnebie je tu veľmi chladné a vlhké. Klimaticky prevažná časť patrí do mierne chladného obvodu, časť do chladného horského a časť do studeného horského obvodu. Časť v bezprostrednom okolí Oravskej priehrady, spolu s priehradou a úzkym pásom doliny rieky Orava je v mierne teplej oblasti, mierne teplom, veľmi vlhkom vrchovinovom obvode.

Ročné teplotné pomery ukazujú že Orava patrí k najchladnejším oblastiam Slovenska. V celej oblasti je najchladnejší mesiac január, v lete najteplejší júl.

Dlhé a drsné zimy začínajú už v mesiaci október a dni so silnými mrazmi sa môžu vyskytnúť ešte aj v apríli. Leto na Orave je pomerne krátke, v horúcich obdobiach tu teploty vystupujú aj nad 30 °C, no pretože býva pomerne daždivo, letá bývajú mierne.

Územie Oravy je bohaté na zrážky. Pre Oravu sú typické reliéfové zrážky, podmienené členitosťou územia. Výrazným kútom kde padne väčšie množstvo zrážok je západná časť Oravskej Magury. Veľa zrážok je aj na hrebeňoch Oravských Beskýd, Chočských vrchov a Skorušiny. V najvyšších častiach Roháčov zrážky predstavujú aj 1800-2000 mm

Vo všeobecnosti je dané, že s nadmorskou výškou množstvo zrážok pribúda. Vynimkou na Orave je centrálna časť Oravskej kotliny, pretože leží v tieni vysokých pohorí. Priemerný ročný úhrn je tu niekde okolo 800 mm.

Najviac zrážok na Orave spadne v mesiacoch júl-august, najmenej vo februári. Prvé sneženie prichádza v priemere koncom októbra, posledné koncom apríla. Hoci snehová prikrývka býva v zime prerušená vpádmi teplejšieho vzduchu – odmäkom, trvá v priemere okolo päť mesiacov. Podobne v lete sa vyskytujú obdobia bez zrážok alebo s nízkym úhrnom, no na druhej strane sa tento deficit vyrovná vo vlhkých obdobiach s častými letnými veľmi intenzívnymi lejakmi.

Veterný režim na Orave je veľmi zložitý a závislý od orografického systému kraja. Najčastejšie sú vetry zo severného a severozápadného sektoru, kde bývaju aj najchladnejšie. Západné vetry prinášajú v letnom období ochladenia a v zime naopak zasa prevažne oteplenia.

Celkový obraz o klimatických pomeroch na Orave si môžeme urobiť aj z nasledujúcej fotky s prehľadom priemerných mesačných teplôt a zrážok:

Obr.1 - Orava – klimatické pomery

Vodstvo – región Orava

Územie Oravy tvorí jeden uzatvorený hydrologický celok, kde takmer všetky tu prameniace toky (okrem Sestrčského potoka pri Malatinej) ústia do rieky Orava. Po hrebeni Oravských Beskýd prechádza hlavné európske rozvodie medzi pomorím Čierneho mora a medzi baltským pomorím. Na Orave sa okrem povrchových vôd a jazier nachádza aj umelo

vytvorená vodná plocha – Oravská priehrada, a tiež vody podpovrchové a minerálne.

Riečnu sústavu Oravy predstavuje rieka Orava ako hlavný tok spolu s jej prítokmi. Pri Kraľovanoch sa Orava vlieva do Váhu. Územie, z ktorého riečna sústava rieky Orava odvádza vodu má plochu 1992 km². Rieka Orava má stromovitú štruktúru a dĺžku 111,3 km s priemerným ročným prietokom 31,8 m³. Má dva zdroje, Bielu a Čiernu Oravu. Biela Orava vyviera nad obcou Oravská Lesná a Čierna vyteká spod najvýchodnejších výbežkov Beskýd na území Poľska. Sútok oboch riek bol pri obci Ústie nad Oravou, v súčastnosti sa vlievajú do Oravskej priehrady. Medzi najväčšie prítoky Bielej Oravy patria Mutňanka, Veselovský potok, Novoťanka a Polhoranka, ktorá sa už vlieva do Oravskej priehrady. Do Oravskej priehrady sa tiež vlievajú aj bývalé prítoky Čiernej Oravy Jelešňa a Chyžník, ktoré sú na určitom úseku hraničnými tokmi. Čierna Orava má pomerne krátky tok a je vlastne ramenom Oravskej priehrady.

Umelo vytvorené jazerné plochy na Orave reprezentuje Oravské priehradné jazero – Oravská priehrada. Vznikla spojením vôd Bielej a Čiernej Oravy. Jeho plocha je 35,1 km². Maximálna hĺbka je 27 m. Na Orave sú aj prirodzené jazerné plochy zastúpené roháčskymi plesami, nachádzajúcimi sa v roháčskej skupine Západných Tatier. Vznik tatranských jazier podmienila činnosť ľadovcov a to buď erózna alebo akumulačná ( ukladacia).

Z podpovrchových vôd sa tu nachádza napr. sústava naftových solaniek v Oravskej Polhore na hornej Orave. Prameň solanky obsahuje veľké množství bromových, lithiových, železitých a jodových solí (30-100 gr/l). Vyskytujú sa tu aj sírovodíkové pramene dvojitého typu – s plytkým režimom obehu (kyselka v Bielej Oravici) a s hlbším obehom a vyššou teplotou (rýdzo-vadózne flyšové pramene v Mútnom.

Pôdy – región Orava

Na území Oravy sa ako základný typ pôdy vyskytuje hnedá pôda. V závislosti od klimatických podmienok, výšky hladiny podzemnej vody, geologického podložia a narastaním nadmorskej výšky prechádza tento typ pôdy do rôznych podtypov. 18

Na veľkých plochách v Hruštínskom podolí, Podbeskydskej brázde a Oravskej vrchovine sa vyskytujú pôdy oglejené a pseudogleje. Na niektorých miestach aj hnedé lesné pôdy nasýtené. Na Lesnianskej planine a sčasti Podbeskydskej vrchovine sa nachádzajú hnedé pôdy nenasýtené (kyslé) oglejené.

V Oravských Beskydách, Oravskej Magure a Skorušinských vrchoch sa v nižších nadmorských výškách vyskytujú hnedé pôdy nenasýtené (kyslé), hnedé pôdy nenasýtené (okyslené) a lokálne rankre. S narastaním nadmorskej výšky hnedé pôdy kyslé prechádzajú do hnedých pôd podzolovaných, lokálne až železitých podzolov. Sám vrchol Babej hory, Pilska a vrcholové časti Západných Tatier sú zložené z pôd podzolovaných (tzv. hrdzavé pôdy). Skalné hrebeňové partie Západných Tatier majú primitívne pôdy, tzv. litosoly.

Na vápencových horninách bradlového pásma sa vyvinul pôdny typ rendzina. Nájdeme ju na Chočských vrchoch a na vápencových horninách Malej Fatry a Západných Tatier.

Pôdnogeografickou zvláštnosťou Oravskej kotliny je výskyt rašelinových pôd, na rašeliniskách napr, v lokalite Páleniská pri toku Jelešna, pri Suchej Hore a pod.

Z pôdnych druhov sú na Orave najrozšírenejšie ílovité až ílovito-hlinité pôdy s menším zastúpením pôd hlinitých.

Rastlinstvo – región Orava

Rôznorodosť geomorfologických, geologických, pôdnych a orografických pomerov značne vplýva na pestrosť a druhovú skladbu oravskej flóry.

Rastlinstvo Oravy možno podľa výškovej a expozičnej klímy diferencovať do týchto vegetačných stupňov:

1. Podhorský stupeň (oblasť polí a lúk) – 440-800 m.n.m.

2. Nižší horský stupeň (stupeň bývalých listnatých a zmiešaných lesov) 800-1200 m.n.m 3. Vyšší horský stupeň (ihličnaté lesy, smrekové monokultúry) 1200- 1500 m.n.m. 4. Subalpínsky stupeň (kosodrevina) – 1500-1800 m.n.m. 5. Alpínsky stupeň - stupeň holí – 1800–1950 m.n.m. - stupeň brál – 1950–2178 m.n.m.

V horských dolinách pozdĺž vodných tokov sa zachovali jelšové lesy. Zastúpené napr. jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), ďalej rozličnými druhmi vŕb (Salix sp.). Zloženie bylinného podrastu je veľmi premenlivé. Najčastejšie je zastúpená angelika lesná (Angelica sylvestris), kozia noha hostcová (Aegopodium podagraria), kostihoj hľúznatý (Symphytum tuberosum).

Svojrázne pomery regiónu najmä jej hornej časti podmienili vznik rašelinísk, v minulosti nazývaných Oravské bory. Na vrchoviskách a prechodných rašeliniskách základnou a prevládajúcou zložkou sú rašeliníky (Sphagnum sp.). Okrem rašelinníkov nájdeme aj rôzne druhy machov, pečeňoviek a na suchších biotopoch aj niektoré druhy lišajníkov.

Mezotrofné lesné spoločenstvá v podhorskom a nižšom horskom stupni, sú zastúpené kvetnatými bučinami, jedlinami, vápnomilnými a kyslomilnými bukovými lesmi. Pôvodné jedliny sú sústredené v Oravských Beskydách, Oravskej Magure a Skorušinských vrchoch. Svoje zasúpenie tu má aj jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia).

Na viacerých lokalitách Oravy, na vápencovom podklade Západných Tatier, Chočských vrchov na vysoko neprístupných skalách nájdeme reliktné borovicové lesy, ktoré vystupujú až do 900-1200 m.n.m.

Veľkú čast územia Oravy, pokrývajú smrekové lesy. Vo výške 800-1200 m.n.m. sú to jedľové smrečiny a vo výške 1200-1500 m.n.m. pravé horské smrečiny. V bylinnom podraste prevláda čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus), papraď rozložená (Dryopteris dilatata).

Na horské smrečiny plynule nadväzuje kosodrevina. V stupni kosodrevina sa nachádzajú spoločenstvá subalpínských lúk, kde nájdeme

napr. horec bodkovaný (Gentiana punctata), jastrabník alpínsky (Hieracium alpinum) a prilbicu tuhú (Aconitum firmum).

Z floristickej stránky sa územie Oravy vyznačuje mnohými vzácnými rastlinnými druhmi. Nachádzame tu mnohé endemické rastliny a väčšinou úplne a čiastočne chránené rastliny našej flóry. Spomeniem napr. lomikameň Wahlenbergov ( Saxifraga wahlenbergii), stračia nôžka tatranská ( Delphinium oxysepalum), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Nájdeme tu aj subendemity, králik okrúhlolistý (Leacanthenum rotundifolium), kostravu pestrú (Festuca versicolor).

Na Orave sa vyskytuje veľký počet chránených druhov flóry Slovenska, napr. z úplne chránených je to veternica narcisokvetá (Anemone narcisiflora), astra alpínska (Astra alpinus), črievičník papučka (Cypripedium calceolus) a z čiastočne chránených je to horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), prilbica pestrá (Aconitum variegatum).

Z rastlín, ktoré sa v rámci Slovenska vyskytujú len na území Roháčov sú to sibaldka rozprestretá (Sibbaldia procumbens), pyštek alpínsky (Linaria alpina) a ďatelina lupinová (Trifolium lupinaster).

Živočíšstvo – región Orava

Do prirodzeného výberu, ktorým sa formovala fauna Oravy, zasiahol v poslednom tisícročí človek. Zmenené podmienky a lovecká vášeň vytlačili z Oravy také druhy jako zubor hôrny, los mokraďový, bobor európsky, norok európsky, a sokol sťahovavý.

Druhovo najbohatšie sú živočíšne spoločenstvá polí, lúk a hôr. Čisté studené horské potoky a pramene sú domovom ploskule horskej (Crenobia alpina). Drobné živočíšstvo ihličnatých, zmiešaných a listnatých lesov je druhovo veľmi pestré. Nájdeme tu mnoho druhov slimákov (slizniak pásový), v Oravskej priehrade napr. škľabku veľkú (Anodonta cygnea). Z vodných kôrovcov sa vyskytujú rakovce. Znečisťovaním tokov ustúpili a niekde vymizli úplne.

Hmyz je najpočetnejšou skupinou živočíšnych spoločenstiev. Nájdeme tu napr. kobylku vrchovskú (Isaphya pyrenea), svrčka poľného (Grillus

campestris), bystrušku hladkú (Carabus glabratus). V starých odumierajúcich stromoch vyšších polôh sídli veľký mravec drevokaz (Campanotus ligniperda) Medzi ďalší hmyz patrí mravec obyčajný (Lasius niger), modráčik obyčajný, jasoň červenooký (Parnasius apolo).

Najpestrejšie zloženie ichtiofauny je v Oravskej priehrade. Ovplyvnené zarybňovaním. Nachádza sa tu napr. prstuh jazerný, pstruh morský, hlavatka podunajská (Hucho hucho), lipeň obyčajný (Thymallus thymallus), šťuka obyčajná, kapor obyčajný, sumec obyčajný, zubáč obyčajný. V prítokoch, alebo v rieke Orava a jej prítokoch nájdeme druhy čerebľa obyčajná, jalec tmavý, hrúz fúzatý, mrena obyčajná.

Väčšina druhov obojživelníkov žije v ihličnatých a listnatých horách, no s podmienkou že je v blízkosti voda. V blízkosti potokov a studničiek nájdeme salamandru škvrnitú (Salamandra salamandra). Mlok karpatský a mlok vrchovský sa vyskytuje vyššie v horách až ku kosodrevine. V horách, na poliach a dokonca v záhradách nájdeme ropuchu obyčajnú, rosničku zelenú. Zo žiab majú zastúpenie ešte skokan hnedý, skokan zelený, kunka žltobruchá. Z hadov typickým druhom rúbaní ale aj pasienkov a rašelinísk je zmija obyčajná, na vlhkých miestach nájdeme užovku obyčajnú. Vtáctvo na Orave má tiež pestré zastúpenie. Predstavitelia polí a lúk sú jarabica poľná, prepelica poľná. Medzi bežné druhy vodných spoločenstiev radíme sliepočku poľnú, lysku čiernu. Nájdeme tu aj močiarnicu mekotavú, brehára obyčejného a počas ťahu dokonca žeriava popolavého. Oravská priehrada slúži ako oddychové miesto pri jarnom a jesennom ťahu vtáctva. Nájdeme tu aj chránenú prírodnú pamiatku Vtáči ostrov. Dravce sú na Orave reprezentované druhmi ako myšiak hôrny, orol krikľavý, myšiak severský, sokol myšiar. Nájdeme tu aj vzácne druhy sovy ako výrik obyčajný, kuvičok vrabčí a kuvik obyčajný. Zriedkavým je výr skalný a medzi bežné druhy radíme sovu obyčajnú a myšiarku ušatú. Životu na stromoch su uspôsobené ďatlovce, napr. ďateľ veľký, žlna zelená, tesár čierny. Spomeniem ešte pár ďalších vtákov sýkorka chochlatá, slávik obyčajný, brehuľa obyčajná.

Cicavce sa prispôsobili životu na zemi, pod povrchom, vo vode, na stromoch i v ovzduší. Medzi najmenšie patrí piskor obyčajný a piskor malý. V ovzduší zastupuje cicavce netopier obyčajný, raniak hrdzavý a ucháč svetlý. Medze, poľné hôrky, okraje hôr, parky aj záhrady, osídľujú drobné mäsožravce ako lasica obyčajná, tchor obyčajný, kuna skalná. Na 22

Orave nájdeme ešte zriedkavé druhy vydru riečnu a jazveca obyčejného. Najväčší mäsožravec je medveď hnedý. Zo psovitých šeliem spomeniem vlka obyčajného. V alpínskom pásme Roháčov nájdeme svišťa vrchovského. Na alpínskych lúkach sa ešte vyskytuje veľmi vzácny druh našej fauny hraboš snežný. V Roháčoch sa vyskytuje vzácny tatranský endemit, a to kamzík vrchovský tatranský.

1.2 Okres Tvrdošín – základné informácie

Okres Tvrdošín je nazývaný Horná Orava, leží vo východnej časti regiónu Orava na severe Žilinského kraja na ploche 479 km2.

Mapa.3 - Okres Tvrdošín

Ohraničuje ho Oravská kotlina, široký pás územia patrí Oravskej vrchovine, kde popri rieke Orave sa rozkladá časť obcí. V západnej časti okresu sa tiahne mohutná Oravská Magura, tvorená z tvrdých magurských pieskovcov. Magura končí nad Medvedzím v údolí rieky Oravy medzi Tvrdošínom a Štefanovom. Severne od Tvrdošína sa rozprestiera Oravská vrchovina, skladá sa z Brezovickej pahorkatiny, Uhliska, Štefanovských chrbtov, údolia rieky Oravice a z úzkeho bradlového pásma od Tvrdošína po Trstenú.

Do okresu Tvrdošín patria významné horstvá Západné Tatry - Roháče (Baníkov 2158 m n. m. ), Skorušinské vrchy a časť Oravskej Magury. Charakteristika Západných Tatier (18633 ha): hrebeň dlhý 37 km, 26 vrcholov nad 2 000 m n. m. (najvyšší Bystrá - 2248 m), 20 plies (Roháčske plesá, Jamnické pleso), z 8 vodopádov je najznámejší 23 m vysoký Roháčsky vodopád. 24

Odrazom pestrej geologickej stavby sú bohaté rastlinné spoločenstvá vo vápencovo – dolomitových častiach (Červené vrchy, Sivý vrch, Osobitá) a krasové útvary (Brestovianska, Západný úplaz). Najhodnotnejšie časti oravského TANAP – u predstavujú maloplošné chránené územia s najvyšším stupňom ochrany prírody: národné prírodné rezervácie Sivý vrch, Roháčske plesá, Osobitá, Kotlov žľab, Juráňová dolina, prírodné rezervácie Mačie diery, Úplazníky, Medzi bormi a národná prírodná pamiatka Brestovianska jaskyňa. Náučné chodníky sú v Juráňovej doline a na Roháčskych plesách. V severnej časti Podtatranskej brázdy leží Oravická kotlina, utvorená eróziou prítokov riečky Oravica.

V okrese je 15 poľovných revírov. Turisti využívajú Oravice ako východisko do Roháčov a Skorušiny. V Oraviciach sa nachádza termálna voda (dosahuje 57 °C), má priaznivé účinky na pohybové ústroje a močové cesty. Turisti môžu využívať celoročne otvorené termálne kúpalisko. Lyžiarske vleky sú v Zuberci, Roháčoch, Nižnej, Tvrdošíne, Habovke, Brezovici a Vitanovej. Unikátne je Múzeum oravskej dediny v Zuberci – Brestovej, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Podbieli so 74 zrubovými domami, v Tvrdošíne Galéria M. Medveckej a gotický drevený kostolík z 15. stor., vzácna pamiatka UNESCO. V Tvrdošíne a Trstenej sú mestské pamiatkové zóny.

1.3 Sídla a obyvatelstvo – okres Tvrdošín

Praveké osídlenie v ml. dobe bronzovej, dobe halštatskej, lužickej a laténskej (púchovská kultúra) dokladajú archeologické nálezy na Medvedzí, v Krásnej Hôrke, Zemianskej Dedine, Trstenej, Tvrdošíne, na Bielom vrchu nad Podbielom a na Ostražici nad Nižnou.

Okresom viedla stará obchodná cesta spájajúca Jadran s Baltom. Najstaršia písomná zmienka je o Colnej stanici v Tvrdošíne z r. 1265, kde sa obchodná Poľská cesta vetvila dvoma smermi, na Trstenú do Krakova a na Ústie, Polhorskú dolinu do Žywca. Cesty využívali kupci i vojaci. V 14. - 16. stor. vznikali dediny zemianske, valaské a sedliacke, najmä Thurzovci podporovali zakladanie dedín. Majiteľmi Oravy sa stali v r. 1556, priniesli reformáciu a mali územné spory so zemanmi Platthyovcami, vlastníkmi Čimhovej.

V 17. stor. drancovali dediny Bočkayovi hajdúsi, P. Komorovský, cisárski vojaci, Litovci a kuruci. V čase reformácie bola celá Orava luteránska, iba v Čimhovej bol katolícky kostolík. V r. 1672 sa niektoré dediny zapojili do Pikovho sedliackeho povstania.

Tvrdošín a Trstená boli trhové a remeselnícke centrá, kožušníci, čižmári, hrnčiari a tesári mali svoje cechy. Začiatkom 17. stor. sa železná ruda spracovávala v Hámričkách pri Zabiedove a Hámroch (zatopená Oravskou priehradou). Železnú rudu kopali vo vitanovskom chotári v doline Bobrovca. Hámre zničili Litovci a ich činnosť sa neobnovila aj pre nekvalitnú rudu.

V zamrznutých rokoch 1715 - 1716 odišlo na Dolnú zem 242 rodín. V 18. - 19. stor. prekvitali remeslá plátennícke (Ústie, Hámry, Štefanov, Krásna Hôrka), hrnčiarske (Trstená, Osada), kamenárske (Oravský Biely Potok, Tvrdošín), papiernícke (Nižná, Oravský Biely Potok), drevospracujúce (Tvrdošín, Oravice). V r. 1836 - 1862 sa vo Františkovej hute v Podbieli spracovávala železná ruda. Po r. 1773 prichádzali do okresu židovskí podnikatelia, usadili sa v Trstenej, Tvrdošíne, Ústi, plátenníckych obciach a do r. 1918 boli židovské rodiny v každej obci okresu. V r. 1832 mali synagógy, cintoríny a školy v Trstenej a Tvrdošíne. V r. 1813 dediny v okrese zničila povodeň (storočná voda), 180 ľudí sa utopilo, voda odplavila rozpadnuté domy, hospodárske budovy i 7000

domácich zvierat. Po tejto strašnej povodni začal výskum na vybudovanie vodnej nádrže pre zamedzenie záplav.

Po zrušení poddanstva sa vytvorili v obciach urbárne spoločenstvá. V r. 1906 pod Halečkovou postavili Petrolejovú továreň (rafinériu), v roku 1908 ju zničil rozvodnený Zábiedovský potok.

Dňa 10. júla 1920 boli obce Hornej Oravy Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Vyšná Lipnica, Dolná Zubrica, Horná Zubrica, Harkabuz, Srnie, Bukovina - Podsklie, Pekelník, Podvlk, Oravka pričlenené k Poľsku. Oravci sa ťažko vyrovnávali s touto skutočnosťou, lebo v uvedených dedinách mali rodiny i majetok. V r. 1899 - 1921 sa vysťahovalo z Oravy za prácou 14648 ľudí, z toho 95 % do Ameriky. V r. 1923 - 1934 sa vysťahovalo 1158 ľudí. Za Slovenského štátu chodili Oravci na roboty do Nemeckej ríše.

Po r. 1918 nastal rozvoj spolkovej činnosti: Dobrovoľné hasičské spolky, Červený kríž, Živena, cirkevné spolky, Spolok oravských akademikov, hospodárske spolky, Klub čs. turistov, Sokol, Orol, osvetové spolky, spevácke a divadelné.

V r. 1943 - 1944 bol v Ústi nad Oravou pracovný tábor ruských utečencov. Ilegálnym pracovníkom sa podarilo zachrániť cez tento tábor utečencov z koncentračných táborov a previesť ich na východné Slovensko do partizánskej brigády Čapajev, ktorej velil Ľ. Kukorelli z Krásnej Hôrky. Fašisti zrušili pracovný tábor v r. 1944 a zajatci zahynuli počas deportácie do koncentračných táborov. Počas SNP partizáni operovali v Roháčskej oblasti. Dňa 8. 12. 1944 fašisti zaútočili na partizánov od Zuberca, Oravíc a Liptova, vypálili chatu na Zverovke, v ktorej zaživa upálili ranených a ukrývajúcich sa. Na Zverovke je partizánsky cintorín. Na Salatínoch bola partizánska nemocnica, ktorej skutočný príbeh je sfilmovaný. Oslobodzovacie boje začali 29. 1. 1945 (Suchá Hora, Hladovka) a trvali do 3. 4. 1945. Bombardovaním bola zničená Trstená, Vitanová, Liesek, Ústie. V r. 1945 - 1946 prepadávali pohraničné obce benderovci.

Industrializácia Hornej Oravy priniesla rozvoj okresu. Oravská priehrada odstránila nebezpečné povodne, v Nižnej postavili Ľanárske závody, v r. 1957 zmenili výrobný program na elektrotechnický, v Trstenej vybudovali strojársky závod, v Tvrdošíne Drevoimpregnu, PNZ (sušiareň

zemiakov a mlieka), Okresný priemyselný podnik, na dedinách založili JRD, ktoré sa v r. 1991 pretransformovali na poľnohospodárske družstvá.

Významné zmeny v okrese sa udiali od roku 2000 v súvislosti s územno-správnym členením, čím sa zvýšili kompetencie miest a obcí, čo prispelo k celkovému rozvoju spoločenského, kultúrneho a verejného života.

Administratívne patrila Horná Orava do Horného okresu. V r. 1777 sa vytvorili okresy Trstená a Tvrdošín. V r. 1923 - 1945 Horná Orava patrila do okresu Trstená, v r. 1960 - 1996 do okresu Dolný Kubín, od r. 1996 do okresu Tvrdošín, od r. 2004 okres Tvrdošín patrí do Obvodného úradu v Námestove.

V okrese je poliklinika s 314 lôžkami, 106 lekárskych miest, z toho 50 súkromných. Pre mentálne postihnutých je DSS v Tvrdošíne, starostlivosť o osamelých starých ľudí poskytujú Agentúra charitatívnej a sociálnej služby, Dom charitas v Trstenej a domovy dôchodcov.

V okrese je 16 základných škôl, 6 stredných, 1 základná umelecká škola, Centrum voľného času Radosť.

V subdekanáte Trstená je 12 rím. kat. farností.

V mestách i na každej dedine sú TJ alebo športové kluby, ktoré spravujú ihriská a športoviská. Tradičným športom na dedinách je futbal (Oravská liga), volejbal, hádzaná, atletika, tenis, stolný tenis, cyklistika, orientačný beh, lyžovanie, motokros. V Roháčoch sú vynikajúce podmienky na lyžovanie a turistiku, v Nižnej na plávanie. Dediny majú vybudované telocvične, ihriská a tenisové dvorce.

Okres je zapojený do Strategického plánu rozvoja regiónu Orava. Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok, Podbiel, Trstená a Brezovica sú zapojené do rozvojového cezhraničného projektu VEZUW na podporu cestovného ruchu. Mestá a obce sú členmi ZMOS, Združenia miest a obcí hornej Oravy, Euroregiónu Tatry.

Historické pamiatky v okrese Tvrdošín

Obec Brezovica – v obci je postavený nový kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1993. Starý kostol bol postavený v roku 1884. Obec Čimhová – v obci sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Imricha, ktorý pochádza z roku 1775 a jeho pozoruhodnosťami sú najmä plastiky sv. Štefana a sv. Imricha na oltári. Obec Habovka – má dve pamätihodnosti a to rímsko-katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1820 a kaplnku sv. Magdalény z roku 1850. Obec Hladovka – pamätihodnosť rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia P. Márie z roku 1808. Obec Liesek – významnou kultúrnou pamiatkou je rímsko-katolícky kostol sv. Michala postavený v roku 1818, začiatkom 20. storočia bol upravený a zrekonštruovaný. Obec Nižná – na jeho území sa nachádza významná stavba – Františkova huta. K pamätihodnostiam patrí rímsko-katolícky kostol sv. Gála, kamenné kríže na cintoríne z 19. stor., kamenné stĺpy so sochami a kostolík v Zemianskej Dedine. Obec Oravský Biely Potok – v obci sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Štefana z roku 1798, 13 kamenných krížov so sochami svätcov a niekoľko plastík z konca 18. storočia, ktoré sú umiestnené na miestnom cintoríne. Obec Podbiel – charakteristikou črtou obce je sústredenie súboru zrubových domov – Bobrova raľa, ktoré sú vyhlásené ako Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. K pamätihodnostiam patrí rímsko- katolícky kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1781, kaplnka sochy sv. Trojice. Obec Suchá Hora – medzi pamiatky patrí kostol Krista Kráľa a sochy Panny Márie a Jána Nepomuckého. Mesto Trstená – medzi významné pamiatky patrí kostol sv. Martina, dom Martina Hattalu, Židovská synagóga, Františkánsky kláštor, Kúria Wilczekovcov, Fischerov dom, trstenské kamenné stĺpy, kaplnka Sv. kríža a starý židovský cintorín. Mesto Tvrdošín – medzi pamiatky patria Drevený gotický kostol Všetkých svätých (UNESCO), Kúria rodiny Medveckých, Synagóga, rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej Trojice, Trojičné nám z 1. pol. 17. storočia, Baroková kaplnka z r. 1815 a Mariánsky stĺp pred kostol z konca 18. stor.

Obec Štefanov nad Oravou – medzi kultúrne pamiatky patria kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1941, Mariánska kaplnka Navštívenia Panny Márie z 18. stor. a historická budova Plátenícky dom z 18. stor. Obec Vitanová – kultúrna pamiatka socha sv. Rócha a historický kríž na miestnom cintoríne, rímsko-katolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1932. Obec Zábiedovo – z kultúrnych pamiatok je najvýznamnejšia NKP – zvonica s kaplnkou, pochádzajúca z prelomu 19. – 20. stor., ktorá bola sfilmovaná pri natáčaní filmov Rysavá Jalovica a Živý bič. Obec Zuberec – skvostom ľudovej architektúry je Múzeum oravskej dediny. V obci sa nachádza neskorogotický drevený kostol sv. Alžbety. V zlatom klube dedín Slovenska je Zuberec zapísaný ako 2. dedina roka 2003.

Mestá – okres Tvrdošín: Tvrdošín, Trstená Obce – okres Tvrdošín: Brezovica, Čimhová, Habovka, Hladovka, Liesek, Nižná, Oravský Biely Potok, Podbiel, Štefanov nad Oravou, Suchá Hora, Vitanová, Zábiedovo, Zuberec

Tabuľka 1 - rozdelenie miest a obcí – okres Tvrdošín Rok 2018 okres Počet miest Počet obcí Tvrdošín 2 13

Hustota obyvateľstva: 75,33 ob./km2 Počet obyvateľov: 36 104 (k 31.12.2017)

Tabuľka 2 – počet mužov a žien – okres Tvrdošín Rok 2018 Počet okres Počet Počet obyvateľov mužov žien k 31.12.2017 Tvrdošín 18 065 18 039 36 104

Nezamestnanosť obyvateľstva v okrese Tvrdošín (stav k 28.2.2018): 4,83%

PhDr. Ing. Magdaléna Zmarzláková

Obr.2 - Okres Tvrdošín – informácie miest a obcí

1.4 Priemysel – okres Tvrdošín

Priemyselný charakter okresu Tvrdošín ovplyvňuje prítomnosť priemyselných zón Českej a Poľskej republiky. Vývoj štruktúry hospodárstva je v posledných rokoch charakterizovaný postupným posilňovaním odvetvia služieb.

História, vývoj a výstavba priemyslu až po súčasnosť

Na prelome 19. a 20. storočia v Uhorsku po zrušení poddanstva podstatne zaostával vývoj priemyslu za ostatnými krajinami monarchie. Na Slovensku s to prejavilov tom, že sa priemyselná revolúcia dovŕšila až koncom 90. rokov, pretože až vtedy začal prevládať strojový vekopriemysel. (Bušša, 1967, s.144).

Nepriaznivé výsledky na vývoji obyvateľstva na Orave boli odrazom hospodárskeho vývoja, najmä zaostávania priemyselného podnikania. Zatiaľ čo na Slovensku bolo v roku 1910 - 586 podnikov s viac ako 20 zamestnanými osobami, na Orave boli iba tri takéto podniky, a to dve píly (jednou z nich bola tvrdošínska píla) s celkovým počtom 103 zamestnancov, a jeden textilný podnik s 30 zamestnanými osobami.

Podľa špecifikácie povolaní najpočetnejšie boli vtedy zastúpené na Orave hostinské a výčapnícke povolania, obuvníci, mlynári, textilný priemysel, krajčíri, kováči, stolári.

V štruktúre odvetví prevládala na Orave koža, textil, odev a zaostával najmä priemysel železa, kovu, strojov, ako aj stavebný priemysel.

Prevažná väčšina obyvateľstva Oravy sa živila poľnohospodárstvom, a to v roku 1910 – 78,5% všetkých činných osob.

Proces spriemyselňovania Oravy prebiehal v 4 etapách:

Príprava spriemyselňovania 1945-1948 Realizácia príprav 1948-1955 Osobitosti spriemyselňovania, rozvoj a prestavba 1956-1960 Spriemyselňovanie severnej Oravy a ďalších oblastí od roku 1960

V rokoch 1945 – 1948, ktoré môžeme nazvať obdobím rozhodujúcim, sa kládli základy budúcich priemyselných odvetví. Úsilie štátnych a straníckych orgánov rozvíjať najmä drevársky priemysel vychádzalo z daností okresu a zodpovedalo miestnemu poňatiu spriemyselňovaniu okresu.

V procese spriemyselňovania Oravy významnou akciou bola pracovná porada troch oravských okresov (Doný Kubín, Námestovo a Trstená) v roku 1946 v Oravskom Podzámku. Prerokúvali sa na nej otázky spriemyselňovania a premiestnenia niektorých priemyselných podnikov z pohraničia Čiech a Moravy na Slovensko a na Oravu. Rezolúcia vychádzala z vtedajších potrieb a možností regiónu, v ktorej na základe vlastných predstáv delegáti žiadali o premiestnenie alebo zriadenie nasledovných priemyselných závodov: moderné píly, továreň na výrobu nábytkov, továreň na sudy, kade, debny a drevené nádoby, podnik na zušľachťovanie, impregnovanie a morenie dreva, súkennícky a plátennícky podnik, kožušnícky a garbiarsky podnik, továreň alebo opravovňu na hospodárske stroje, továreň na jemnú mechaniku a drobný kovový tovar, továreň na rádiosúčiastky, vápenky, kameňolomy, tehelne.

V auguste 1946 sa v Dolnom Kubíne zriadila 15-členná industrializačná komisia, čím proces industrializácie dostal pevné organizačné formy. Koniec roku 1946 a začiatok 1947 možno v dejinách industrializácie Oravy označiť ako rozhodujúci medzník. Postupne vznikali na Orave nasledujúce závody:

1947, Elektro-Praga Dolný Kubín – Slovenské elektrotechnické závody ZVL 1947, Tkáčovne surového bavlneného tovaru v Nižnej 1947, Závody valivých ložísk - ZVL Dolný Kubín 1948, Pestrofarebná tkáčovňa v Mokradi 1949, Boletické kovohúty v Mokradi 1949, Prášková metalurgia v Mokradi 1950, Výroba ferozliatín – Kovohút v Istebnom 1951, Ľanárske závody v Nižnej 1957, Tesla Orava Nižná 1960, OFZ Istebné 1960, Námestovská prevádzka Makyty Púchov 1960, Turčianske strojárne – ZŤS Námestovo

1960, Tatra Kopřivnice - Turčianske strojárne – ZŤS Trstená 1973, Závody výpočtovej techniky Námestovo – ZVT

V roku 1996 bola Orava prerozdelená na 3 nové okresy (Námestovo, Dolný Kubín a Tvrdošín) – na území okresu Tvrdošín ostali alebo vznikli nové priemyselné podniky:

1990, Oravské lupienkárne Trstená 1992, Elkond Trstená 1993, Mäsozávod Tvrdošín 1994, OVP Trstená 1994, Tvrdošínska Mliekareň 1995, Trstenská Keramika 1997, Panasonic Trstená 1997, Plastkovo Nižná 1999, Aldan Nižná 1999, Veppy Nižná 2001, MTS Krivá 2001, Rotek Nižná 2002, Orava Nižná 2002, Tempo Kondela Nižná 2003, Poppe + Potthoff Nižná 2003, Hydac Tvrdošín 2004, Cable Connect Nižná 2005, Eurothron Nižná 2007, EDM s.r.o. Nižná

Ohľadne histórie oravského priemyslu som nespomenul všetky výrobné závody, len tie významné a veľké. Nie sú tu spomenuté výrobné družstvá, podniky a závody zabezpečujúce služby obyvateľom Oravy a okresu Tvrdošín.

Významný potenciál rozvoja okresu má na území regiónu Orava oblasť cestovného ruchu. Pri rozvoji okresu je potrebné využiť jestvujúcu hospodársku základňu, väzby k Poľsku a rekreačný potenciál územia. Rozvoj rekreácie je potrebné usmerniť na budovanie rekreačných priestorov medzinárodného a celoštátneho významu – najmä Oravice, Orav. Biely Potok, Podbiel, Habovka a Oravská Priehrada – Ústie. V

priestore Zuberec-Zverovka-Spálený žľab je potrebné zamerať sa najmä na zvyšovanie štandardu a vybavenosti jestvujúcich zariadení. Pre poznávací cestovný ruch je odporúčaný kultúrnohistorický potenciál okresu – vidiecku pamiatkovú rezerváciu Podbiel, MPZ Tvrdošín, MPZ Trstená, Múzeum oravskej dediny Zuberec – Brestová. Termálny vrt na Oraviciach možno využiť na zriadenie rekreačných kúpeľov.

V ďalšej kapitole sa už budem venovať vybranému podniku ktorý vznikol na území okresu Tvrdošín v roku 2007 – spoločnosti EDM s.r.o Nižná.

2. EDM s.r.o, - charakteristika spoločnosti

Svoju rigoróznu prácu vypracovávam vo vybranom podniku. Pre spracovanie mojej diplomovej práce som si vybral výrobný podnik s názvom EDM s. r. o. v ktorom som zamestnaný už jedenásty rok.

Vedenie spoločnosti má sídlo v Nižnej – okres Tvrdošín. Obec Nižná je situovaná na severozápade Slovenskej republiky, na severe Oravy. Prístup do tejto oblasti je po ceste druhej triedy, ktorá tvorí hlavný cestný ťah z juhu na sever Európy v rámci osobnej a kamiónovej dopravy.

Najbližšie medzinárodné letisko je v Krakove (Poľsko), ktoré je vzdialené približne 110 km od sídla spoločnosti. Najbližšie medzinárodné letiská na slovenskom území sú v Bratislave a v Košiciach. Veľmi výhodné, vzhľadom na spojenie, je využívať medzinárodné letisko, ktoré sa nachádza vo Viedni, jeho vzdialenosť je 360 km od sídla spoločnosti.

Identifikácia spoločnosti

Sídlo: Slovensko Obchodné meno: EDM s r.o. Adresa: Pri rybníkoch 783 , 027 43 Nižná Číslo telefónu: +421 (43) 23 88 380 Číslo faxu: +421 (43) 45 10 035 Identifikačné číslo: 36782157 e-mail: [email protected] internetová stránka: www.edm.sk

Vznik spoločnosti sa datuje na júl roku 2007 ľuďmi pracujúcimi už desiatky rokov vo výrobnej a obchodnej sfére. Od januára 2015 spoločnosť zmenila sídlo po vybudovaní novej výrobnej haly, ktorá je zobrazená na Obr.3. Spoločnosť EDM s. r. o. je spoločnosť poskytujúca kompletné služby v oblasti výroby a vývoja komplexných elektro-mechanických systémov pre OEM zákazníkov pôsobiacich v trhovom segmente nízko objemových a vysokokvalitných výrobkov.

Obr.3 - Predstavenie vybraného podniku

Spoločnosť EDM svojim klientom ponúka optimálne systémové riešenia od vývoja, cez materiálové riadenie, výrobu a logistiku až po popredajné služby. Klient môže využiť know-how kompletného reťazca pridanej hodnoty, alebo len danú časť z ponuky tejto spoločnosti, vždy sa môže spoliehať na kvality tejto spoločnosti, ako aj na systémového výrobcu.

Podnik EDM s. r. o. chápe dôležitosť udržania vysokej kvality produktu a rešpektovania prísnych predpisov od jeho konceptu až po výrobu, ale taktiež chápe, že výroba nie je len spôsob ako vytvoriť výrobok pre zákazníka - je to spôsob ako vytvoriť zisk pre zákazníka.

Spoločnosť využíva skúsenosti k zabezpečeniu toho, aby každé zariadenie, ktoré opustí brány firmy, priblížilo zákazníka o krok bližšie k realizácii jeho podnikateľských cieľov.

Cieľom spoločnosti je stať sa výhradným dodávateľom kompletných riešení pre zákazníkov v tých odvetviach priemyslu, kde sa požadujú produkty s vysokou zložitosťou a spoľahlivosťou potvrdzujúci aspekty kvality súčasnej spoločnosti.

Spoločnosť EDM s. r. o. svojou orientáciou na zákazníka garantuje nasledovné hodnoty preniknuté v celej organizácii:

Umenie zjednodušovať život zákazníkom podniku

Technologická vyspelosť spoločnosti zaručuje, že vývojové, inovačné a technické schopnosti sú premietnuté do produktov, ktoré sú vysoko hodnotené zákazníkmi podniku pre ich:

užívateľskú spoľahlivosť, celkové náklady, včasnú dodávku na trh.

Dokonalá výroba

Program neustáleho zlepšovania založený na Six Sigma garantuje zákazníkom podniku:

100 % kvalitu, znižovanie nákladov, spoľahlivé dodávky.

Každý problém vytvára príležitosť

Spoločnosť EDM s. r. o. sa sústreďuje na to, aby sa kreativita a podnikateľský prístup využil na hľadanie spôsobov ako pomôcť svojim zákazníkom cestou inovatívnych riešení.

2.1 Oblasť pôsobenia vybraného podniku

EDM s. r. o. je producent zameraný na produkty s nasledovnými vlastnosťami:

situovaný v high-end trhu (nízko objemová produkcia), rozdielne integrované technológie (elektronika, mechanika, softvér), kompletná montáž, vysoká kvalita a spoľahlivosť.

Tieto nízko objemové a vysokokvalitné technologické zariadenia, ktoré sú zobrazené aj na obr. 4 - 8 , je možné nájsť v nasledujúcich trhových odvetviach:

Automatizačný priemysel:, predajné automaty, triediace zariadenia, dávkovacie systémy, počítacie stroje, baliace stroje, ATM-stroje potravinárske stroje, a podobne.

Obr.4 - Zariadenie na triedenie a balenie

Polygrafický priemysel: priemyselné tlačiarne, stroje na viazanie kníh, podávacie zariadenia, skladacie zariadenia, zakladacie zariadenia, strihacie zariadenia, a podobne.

Obr.5 - Priemyselná tlačiareň

Farmaceutický priemysel: diagnostické zariadenia, farmaceutické zariadenia, lisy na výrobu tabliet, dopravníky tabliet, systémy zabezpečujúce presúvanie tekutiny, zobrazovacie zariadenia a podobne.

Obr.6 - Lis na výrobu tabliet

Analytický priemysel: priemyselné röntgeny, zobrazovacie zariadenia, kontrolné zariadenia, testovacie zariadenia, meracie zariadenia, zariadenia pre analýzu, a podobne.

Obr.7 - priemyselný röntgen

Obr.8 - priemyselný röntgen

2.2 Zamestnanosť v rámci regiónu

Spoločnosť EDM s r.o. bola založená zápisom do obchodného registra dňa 25.5.2007. Pôvodná firma začala pracovať so 6-mi zamestnancami. V súčasnosti spoločnosť zamestnáva 205 pracovníkov (stav k 1.9.2018).

Tabuľka 3 – história počtu zamestnancov EDM s.r.o. Nižná Stav zamestnancov – historický prehľad k 31.12.2007 32 zamestnancov k 31.12.2008 54 zamestnancov k 31.12.2009 55 zamestnancov k 31.12.2010 75 zamestnancov k 31.12.2011 80 zamestnancov k 31.12.2012 80 zamestnancov k 31.12.2013 87 zamestnancov k 31.12.2014 160 zamestnancov k 1.4.2015 180 zamestnancov k 1.4.2016 175 zamestnancov k 1.5.2017 206 zamestnancov k 1.9.2018 205 zamestnancov

Obr.9 – graf - história počtu zamestnancov EDM s.r.o. Nižná

2.3 Dopad priemyselnej výroby na jednotlivé zložky životného prostredia

Predmetom činnosti (priemyselnej výroby) spoločnosti sú:

Návrh a vývoj, výroba, montáž a údržba elektrických a elektronických prístrojov a zariadení Návrh a vývoj, výroba, montáž a údržba mechanických prístrojov a zariadení Konštruovanie vyhradených technických zariadení Kovo-obrábanie Zámočníctvo Obchodná činnosť (maloobchod, veľkoobchod)

Všetky tieto činnosti majú vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia v rámci regiónu.

2.3.1 Dopad priemyselnej výroby na ovzdušie

V spoločnosti EDM s.r.o. sa v rámci ochrany pred znečistením ovzdušia nachádza stredný zdroj znečisťovania ovzdušia podľa Vyhl. MŽPSR č.231/2013 Z.z. a to výrobná hala – vykurovanie.

Prevádzkovateľ plynových zariadení spoločnosti EDM s.r.o., Závodná 459, Nižná, 027 43, vedie prevádzkovú evidenciu, ktorú tvoria nasledovné dokumenty :

1. Stála evidencia o prevádzkovateľovi zdroja znečisťovania ovzdušia : - identifikačné údaje spoločnosti - umiestnenie a identifikácia zdroja - adresa - kontakty zodpovedných osôb (tel., fax, e-mail) - schválený spôsob výpočtu množstva emisií 2. Ročná evidencia : - množstvo emisií spracované cez formuláre NEIS - informačné podklady potrebné k spracovaniu formulárov NEIS – údaje - evidencia o odpočte množstva odobratého zemného plynu - ročná evidencia o výpočte poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a ich úhrade 3. Priebežná evidencia : - prevádzky, údržby a vykonaných revíznych kontrolách – prevádzkový denník zariadení - evidencia o haváriách – prevádzkový denník zariadení

Prevádzkovateľ plynových zariadení spoločnosti EDM s.r.o., uchováva evidenciu :

1. Stála evidencia sa uchováva najmenej 5 rokov po skončení prevádzky. 2. Ročná evidencia a informačné podklady sa uchovávajú najmenej 5 rokov po skončení príslušného roka.

Prevádzkový poriadok plynových spotrebičov

Tabuľka 4 – prehľad plynových spotrebičov

Starostlivosť o životné prostredie

Z technologického procesu vykurovania vznikajú emisie zo spaľovania zemného plynu v kotli, plynových infražiaričoch a plynových teplovzdušných jednotkách. Emisie sú odvádzané do ovzdušia.

Kotol je moderný kotol s automatickou prevádzkou. Účinnosť kotla je 106 % (pri tep. spáde 80/60°C), nakoľko kotol využíva systém kondenzácie na zlepšenie účinnosti spaľovania zemného plynu. Plynové infražiariče a plynové teplovzdušné jednotky majú účinnosť 92 resp. 91 % čím zodpovedajú súčasným požiadavkám na techniku spaľovania plynu.

Technológia výroby tepla svojim počítačovo riadeným pracovným cyklom zodpovedá trendom riadenia technologických procesov.

Uvedený zdroj znečisťovania ovzdušia svojimi parametrami spĺňa požiadavky kladené na obdobné technologické zariadenia v zmysle platných právnych predpisov.

Vyhodnotenie rizík a návrh opatrení

Účelom vyhodnotenia rizika je dosiahnutie vyššej bezpečnosti vykurovacích zariadení. Posudzovanie rizika nasleduje vždy vtedy ak je nevyhnutné znížiť toto riziko pomocou ochranných opatrení na prijateľnú mieru. Neodstrániteľné nebezpečenstvá (zostatkové riziká) sú všetky faktory, ktoré nie je možné odstrániť pomocou mechanických ochranných a bezpečnostných prvkov ako sú ochranné kryty a iné opatrenia na zabránenie úrazu alebo ochranu zdravia. Sú to napr. hluk, prachové 45

častice alebo iné nebezpečné látky v ovzduší, miesta na zariadeniach ktoré nie je možné chrániť krytom a pod., ale aj používanie nevhodných alebo rizikových spôsobov obsluhy, prípadne iné nebezpečenstvá vznikajúce na základe prevádzkových podmienok. S neodstrániteľnými nebezpečenstvami musí byť pracovník resp. prevádzkovateľ oboznámený, aby ich mohol eliminovať napr. použitím OOPP, mechanickými pomôckami, organizačnými opatreniami a pod.

Popis technického riešenia

Nakoľko sa objekt výrobnej haly delí na tri samostatne vykurované a funkčne odlišné časti je aj vykurovanie týchto častí riešené separátne.

1.Vykurovanie výrobných a skladových priestorov - časť A Plocha priestoru: 5054,73 m2 Zastavaný priestor: 24561,1 m3 Tepelná strata priestoru: 271,7 kW/hod

Priestor je vykurovaný pomocou plynových tmavých infražiaričov. Tieto sú zavesené pod stropom výrobnej haly. Sú to infražiariče s recirkuláciou spalín čo zaisťuje vytvorenie vhodných mikroklimatických podmienok v pracovnej zóne a tiež využitie čo najväčšieho množstva energie obsiahnutej v zemnom plyne.

Plynulým riadením výkonu horáka sa zaisťuje znížená spotreba plynu. Jednotky zamedzujú stratifikácii horúceho vzduchu v hale a zvyšujú ekonomickú výhodnosť.

2.Vykurovanie administratívna časť - časť B Plocha priestoru: 710 m2 Zastavaný priestor: 2232,7 m3 Tepelná strata priestoru: 34,7 kW/hod

Na výstupy plynového kotla sú napojené tri okruhy, okruh vykurovania, okruh ohrevu vzduchotechniky a okruh ohrevu TÚV. Pripojovacie potrubia ohrevu TÚV sú priamo napojené na kotol, potrubia ohrevu VZT a vykurovania sú napojené cez rýchlomontážne čerpadlové skupiny BUDERUS so samostatným obehovým čerpadlom.

Rozvod vykurovania je prevedený ako dvojrúrový s teplotným spádom vykurovacej vody 75/55°C. Sú použité plastové potrubia určené na rozvod vykurovacej vody, v kotolni sú použité oceľové potrubia. Ležaté potrubia mimo kotolne sú uložené v podlahe.

3.Vykurovanie administratívna časť - časť C Plocha priestoru: 467 m2 Zastavaný priestor: 1513,7 m3 Tepelná strata priestoru: 19,4 kW/hod

Zdrojom tepla je plynový kondenzačný kotol BUDERUS Logamax plus GB 162-45 s výkonom max. 42,5 kW (pri tepelnom spáde 80/60°C) a ohrevom TÚV v zásobníku. Kotol je v prevedení turbo, nasávanie spaľovacieho vzduchu a odťah spalín je cez koncentrický dvojrúrový komín. Kotol má svoje vlastné obehové čerpadlo, automatiku, trojcestný ventil TÚV a poistný ventil.

Odvod spalín

Na odvod spalín od plynových infražiaričov je použitý systém odvodu spalín od výrobcu žiaričov. Priemer dymovodu je 113 mm, je vyvedený nad strechu výrobnej haly tak aby presahoval strechu o min. 1 meter a je ukončený komínovou hlavicou.

Na odvod spalín od agregátov je použitý systém odvodu spalín od výrobcu žiaričov. Priemer dymovodu je 100 mm, je vyvedený nad strechu výrobnej haly tak aby presahoval strechu o min. 1 meter a je ukončený komínovou hlavicou.

Na odvod spalín od kotlov je použitý nerezový dvojrúrový koaxiálny komín výšky 6 m. Je použitý systém odvodu spalín BUDERUS typ GAF-K rozmeru ø80/125 použiteľný do výkonu 50 kW. Vnútorná rúra komína slúži na odťah spalín, vonkajšia komínová rúra slúži na prívod spaľovacieho vzduchu do kotla.

2.3.2 Dopad priemyselnej výroby na vody a pôdu

Rieky, vodné toky a pôdy sú často znečisťované priamo z priemyselnej výroby. Kvapalný odpad ktorý produkuje priemysel, je zväčša vypúšťaný do vodných zdrojov. Následkom znečistenia hynú vodné živočíchy a rastliny. Aj v civilizovanom svete sú bohužiaľ mnohé rieky znečistené chemikáliami.

Keďže na území, kde je vybudovaná spoločnosť EDM s.r.o. nie je vybudovaná verejná kanalizačná sieť, spločnosť v rámci ochrany pred znečistením povrchovýchvôd, podzemných vôd a pôd musela vybudovať kanalizačnú sieť – realizovanú nasledovne:

Areálová dažďová kanalizácia a ORL, Areálová splašková kanalizácia, Čistiareň odpadových vôd, Odlučovač tukov.

Areálová dažďová kanalizácia a ORL

Tento stavebný objekt rieši odvádzanie zrážkových vôd z povrchového odtoku a aj zo strechy objektu. Riešené spevnené plochy sú prespádované do uličných vpustov. Dažďová kanalizácia je zaústená do dvoch vsakovacích objektov. V lokalite bol vypracovaný hydro-geologický prieskum, který preukázal že podložie je vhodné pre vsakovanie s koeficientom filtráte 8,0.10-5. Vsakovacie objekty sú typu RÚRA-RIGOL v jednej vrstve. Rúry sú dierované – PVC DN 250, rigol je vyplnený hrubým štrkom. Celý vsakovací objekt je obalený geotextíliou.

Dažďová kanalizácia na odvádzanie zrážkových vôd do vsakovacích objektov je navrhnutá gravitačními stokami. Stoky sú z PVC rúr o celkovej dĺžke 329,5m. Pred zaústením dažďovej kanalizácie do spevnených plôch do vsakovacích objektov boli osadené odlučovače ropných látok.

Celkovo boli nainštalované 2 odlučovače – koalescenčné odlučovače ropných látok so sorpčným očisťovacím stupňom s účinnosťou 0,1mg RL. Teleso odlučovačov tvorí betónová nádrž obdĺžnikového tvaru s rozmermi 2940x1440mm. Vstup do nádrže je cez kanalizačné betónové skruže a poklopy. Sedimentačná časť (kalojem) je v prvej polovici nádrže, do ktorej pritéká znečistená voda cez vtokové potrubie. Koalescenčný filter zhlukuje olejové častice, čím sa zabezpečuje proces vzlínania jemných olejových kvapiek, ktoré postupne vyplávajú na povrch.

Na trasách stôk je vybudovaných celkovo 10 vstupných šácht s kontrolnou a čistiacovú funkciou. Šachty sú vodotesné a prekryté liatinovými poklopmi. Revízne šachty sú situované na koncoch vsakovacích objektov, kvôli možnosti kontroly a čistenia. Šachty sú vyrobené z PVC, čo zaručuje chemickú odolnosť.

Areálová splašková kanalizácia

Tento stavebný objekt rieši odvádzanie odpadových vôd z výrobného závodu. Vnútorné rozvody zdravotechniky sú z objekty vyústené na 4 miestach.

Nachádza sa tu aj lapač tukov s kapacitou 1 l/s. V priestoroch firmy sa nevarí, strava sa len vydáva. Zo stravy vznikajú iba odpadové vody z oplachov tanierov. Čistiaren odpadových vôd je od firmy TECHNOTIP. Kvalita vyčistenia odpadových vôd spĺňa Nariadenie vlády SR č.269/2010 Z.z. Príloha č.6 Časť A.1., ktorým sa ustanovujú podmienky pre vypúšťanie splaškových odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd.

Z čističky odpadových vôd je prečistená odpadová voda odvádzaná výtlačným potrubím do existujúceho vytlačného potrubia z jednej výrobnej spoločnosti, ktorý je zaústený do recipientu. Celková dĺžka výtlaku je 34 metrov.

Splašková kanalizácia pre odvádzanie odpadových vôd z výrobného objektu do ČOV je riešená gravitačnými stokami. Stoky sú vyrobené z PVC o celkovej dĺžke 225m.

Čistiareň odpadových vôd

V spoločnosti EDM s.r.o. je nainštalová ČOV typu CLEANTIP – CNP. Mechanicko-biologická čistiareň je určená pre čistenie bežných komunálnych odpadových vôd z objektov užívaných celkom 200 obyvateľmi. Splašková voda sa čistí v diskontinuálnom režime, čo znamená že v priebehu dňa je voda zhromažďovaná v čistiarenskej nádrži a čistená je raz za 24 hodín (v noci) – následne sa celý objem vyčistenej vody odčerpá.

Čistiaci proces pozostáva z mechanického a biologického čistenia. Biologický proces čistenia odpadovej vody prebieha činnosťou mikroorganizmov prítomných v odpadovej vode. Kyslík potrebný pre život mikroorganizmov je zabezpečovaný vháňaním vzduchu do odpadovej vody 49

cez jemnobublinové aeračné elementy osadené na dne nádrže. Stlačený vzduch pre aeračné elementy dodáva dúchadlo. Po ukončení biologického procesu čistenia odpadovej vody - aktivácie sa vypína prevzdušňovanie a v nádrži ČOV prebehne proces sedimentácie kalu - dosadzovanie. Po dosadzovaní je čerpadlom odsávaná vyčistená voda z hladiny nádrže. Po odčerpaní vyčistenej vody je ČOV pripravená na prijatie ďalšej celodennej dávky odpadovej vody.

Chod ČOV riadi a sleduje automaticky elektronická ovládacia jednotka, v ktorej je naprogramovaný časový režim čistiarenského procesu.

Súhrn kompletného čistiaceho procesu:

plnenie, aktivácia (prevzdušňovanie), dosadzovanie, vypúšťanie.

Obr.10 - ČOV typu CLEANTIP – CNP

Odlučovač tukov

V spoločnosti EDM s.r.o. je nainštalový TECHNOTIP ECOLIP B FA. Lapač tuku plastový je určený k odlučovaniu živočíšnych a rastlinných tukov a olejov z odpadových vôd kuchynských prevádzok. Zaraďuje sa ako čistiace zariadenie pred malými čistiarňami odpadových vôd alebo pred zaústením do kanalizácie. Do lapača tuku nie je privedený ostatný komunálny odpad a vody z výroby.

Tuky a rastlinné oleje v lapači vyplávajú na vodnú hladinu vplyvom nižšej mernej hmotnosti. Vytvorená tuková vrstva je zadržaná nornou stenou. Proces vyberania odlúčeného tuku a usadených nečistôt je v lapačoch tohto typu riešený ich odsávaním inštalovaným čerpadlom.

2.3.3 Dopad priemyselnej výroby na odpady

Odpad možno definovať ako hnuteľnú vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, ako je v súlade so zákonom o odpadoch, alebo osobitnými predpismi povinný sa ho zbaviť (zákon č. 409/2006 Z. z.)

Soldádová uvádza vo svojej publikácii delenia podľa skupenstva (na tuhé, kvapalné a plynné) možno odpady rozdeľovať podľa rôznych hľadísk.

Podľa vyhlášky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovil „Katalóg odpadov“, rozlišujeme dve kategórie odpadov:

nebezpečné odpady, ostatné odpady.

Podľa miesta vzniku je vhodné tuhé odpady zaradiť do troch skupín:

odpady komunálne, odpady priemyselné, odpady energetické.

V tejto práci sa zameriavam na priemyselné odpady. Od bežných komunálnych odpadov sa priemyselný odpad líši nielen množstvom, ale najmä svojim zložením. Priemyselný odpad sa vyznačuje svojou špecifikáciou pre každý závod, niekedy aj pre jednotlivé oddelenia a výrobné strediská v rámci podniku (napr. odpad zo železných kovov, s plastov, chemický odpad, a tak ďalej). Priemyselný odpad má homogénnejšie formy a manipulácia s ním je jednoduchšia, na rozdiel od komunálneho odpadu, ktorý predstavuje zmes rôznych materiálov a je náročnejší na spracovanie.

Zo všetkých foriem tuhých odpadov produkovaných človekom, práve priemyselný odpad predstavuje najzávažnejšie ohrozenie zdravia človeka a životného prostredia. Veľké množstvo priemyselných odpadov je nutné zaradiť do skupiny nebezpečných, pretože niektoré z týchto odpadov aj po ich uložení na skládky odpadov uvoľňujú toxické škodlivé látky, ktoré môžu byť zdrojom kontaminácie zdrojov pitnej vody, potravín živočíšneho a rastlinného pôvodu, a tak ďalej.

Soldádová píše, že vzhľadom na prognózy, podľa ktorých priemysel bude aj v budúcnosti patriť medzi rýchlo sa rozvíjajúce odvetvia národnej ekonomiky, možno oprávnene očakávať zodpovedajúci rast negatívneho pôsobenia priemyslu na životné prostredie. Pretože už v súčasnosti je priemyselná výroba najväčším znečisťovateľom životného prostredia, je 52

nevyhnutné jej negatívne pôsobenie na prostredie minimalizovať. Možno to dosiahnuť aj obmedzovaním vzniku odpadov všetkého druhu, využívaním vzniknutých odpadov všetkého druhu, využívaním vzniknutých odpadov, ako druhotných surovín a zavádzaním recyklácie, širším zavádzaním málo odpadkových a bez odpadkových technológií do praxe, neškodným zneškodňovaním nevyužiteľných odpadov a podobne.

Štandardná štruktúra výrobných procesov v spoločnosti EDM, s.r.o. je základným pilierom analýzy súčasného stavu, zameranej prioritne na skúmanie výstupných odpadov.

Na základe štruktúry výrobných procesov sa v analytickej časti zameriam všeobecne na všetky procesy, v ktorých vzniká odpad, a neskôr v praktickej časti sa budem venovať odpadom, z ktorých je možne v rámci priemyselnej symbiózy vzniknutý odpad znovu použiť ako vstup pre iný výrobný proces v rámci jedného výrobného podniku implementáciou pridruženej výroby, alebo kooperáciou s iným výrobným podnikom.

Výrobné procesy v ktorých vzniká odpad:

sústruženie / frézovanie, delenie materiálu pri výrobe z plechu – pílenie, laser, vysekávanie zváranie / brúsenie nanášanie práškovej farby, mechanická montáž / elektrická montáž

Analýza odpadov tvorených procesmi sústruženie a frézovanie

Pri obrábaní materiálov ide o pracovný proces, pri ktorom polovýrobok dostáva požadovaný tvar a rozmer strojovej súčiastky, odoberaním materiálu z povrchovej vrstvy. Odoberanie sa môže uskutočňovať rôznymi spôsobmi, pričom najviac rozšírené je rezanie, pri ktorom sa od základného materiálu oddeľujú triesky. Preto aj súčasné výklady transformácie premeny vlastností tuhých objektov sa odvodzujú od mechanizmu premeny materiálu na triesku. Proces trieskového obrábania produkuje okrem požadovanej vyrábanej súčiastky aj odpad. Tento odpad má zvyčajne formu:

kovová trieska, rezná kvapalina.

Tabuľka 5 – odpad z trieskového obrábania

Kategória Názov ODPADU ODPADU Kód ODPADU

Minerálne rezné oleje neobsahujúce halogény okrem emulzií a roztokov N 12 01 07

Rezné emulzie a roztoky neobsahujúce halogény N 12 01 09

Piliny a triesky zo železných kovov O 12 01 01

Prach a zlomky zo železných kovov O 12 01 02

Piliny a triesky z neželezných kovov - ANTIKOR O 12 01 03

Piliny a triesky z neželezných kovov - HLINÍK O 12 01 03

Tabuľka popisuje jednotlivé druhy odpadov vznikajúcich pri realizácii procesov sústruženia a frézovania. Kód odpadu je definovaný zákonom o odpadoch, kategorizácia odpadu môže nadobúdať hodnotu N, respektíve O. Toto označenie symbolizuje či ide o nebezpečný odpad, alebo nie.

Analýza odpadov tvorených procesmi delenie materiálu pri výrobe z plechu – pílenie, laser, vysekávanie

Delenie materiálu je stále veľmi dôležitou výrobnou operáciou. Na tento účel sa používa celá rada metód, každá z nich si vytvorila oblasť optimálneho použitia. Každá z metód delenia materiálu má taktiež určitý závažný nedostatok, ktorý bráni jej univerzálnemu používaniu, čo prináša stále ďalšie a modernejšie postupy.

Rezanie laserom je v súčasnosti najrozšírenejšou aplikáciou výkonových laserov v strojárskom priemysle. Prostredníctvom vysokej koncentrácie energie je možné deliť všetky druhy technických materiálov bez ohľadu na ich fyzikálne, chemické, respektíve tepelné vlastnosti. Fokusovaný laserový zväzok fotónov pri dopade na materiál spôsobí ohriatie miesta kontaktu na teplotu varu, z čoho vyplýva natavenie okolitej zóny materiálu. Rezanie materiálu je zabezpečené odstránením pár a taveniny kovu z miesta rezu za pomoci pracovného plynu. Plyn prúdi pod vysokým tlakom z výstupnej rezacej trysky okolo zväzku fotónov. Vzdialenosť povrchu materiálu od trysky zabezpečujúcej rezanie je veľmi malá. Technológia vysekávania plechov patrí medzi vysoko progresívne, inovatívne a efektívne technológie v oblasti delenia a tvárnenia plechov. Táto technológia je považovaná za relatívne nízko 54

nákladovú technológiu pri dosahovaní vysokej produktivity a presnosti zároveň.

Vstupnými materiálmi do procesu delenia materiálu technológiami laserového pálenia, alebo vysekávania sú tabule oceľových, hliníkových a antikorových plechov.

Primárnym a žiadaným výstupom z procesu delenia plechového materiálu sú výstrižky, respektíve výpalky plechov požadovaných rozmerov na základe výkresovej dokumentácie výrobnej zákazky. Delenie plechového materiálu bez produkcie odpadu je možné realizovať iba vo veľmi špecifických prípadoch, ktorých výskyt je tak zriedkavý, že môžeme konštatovať tento cieľ ako nereálny. Neodmysliteľnou súčasťou procesu delenia materiálu je vznik odpadu. Tento odpad má formu plechových výstrižkov, respektíve výpalkov v závislosti od použitej technológie delenia materiálu. Tento druh odpadu má rôzne rozmery a tvary.

Pri tomto procese sú produkované odpady zo vstupných materiálov:

Odpad z hliníka Odpad z ocele Odpad z antikoru.

Tabuľka 6 – odpad z procesov pílenie, laser a vysekávanie

Kategória Názov ODPADU ODPADU Kód ODPADU

Prach a zlomky zo železných kovov O 12 01 02

Odpad - ANTIKOR O 17 04 05

Odpad - HLINÍK O 17 04 02

Odpad zo železa a ocele O 19 10 01

Tabuľka popisuje jednotlivé druhy odpadov vznikajúcich pri realizácii procesov pílenia, laseru a vysekávania. Kód odpadu je definovaný zákonom o odpadoch, kategorizácia odpadu môže nadobúdať hodnotu N, respektíve O. Toto označenie symbolizuje či ide o nebezpečný odpad, alebo nie.

Analýza odpadov tvorených procesmi zváranie a brúsenie

Procesy zváranie a brúsenie sú neoddeliteľnou súčasťou technológie spoločnosti EDM - veľmi dôležitou výrobnou operáciou. Na tento účel sa používajú zváracie techniky MIG / TIG / MAG, každá z nich si vytvorila oblasť optimálneho použitia.

Vstupnými materiálmi do procesu zvárania sú kovové diely, z ktorých sa vyrobí zvarenec. Tento zvarenec je potrebné následne obrúsiť za použitia flexi-brúsok, vibračných brúsok alebo iných špecifických brúsnych nástrojov. V prípade TIG zvárania nerezových dielov sa vykonáva proces pasivácie a morenia namiesto brúsenia.

Vzniknutý odpad z procesu zvárania je kovový prach.

Tabuľka 7 – odpad z procesov zváranie a brúsenie

Kategória Názov ODPADU ODPADU Kód ODPADU

Použité brúsne nástroje a brúsne materiály obsahujúce nebezpečné látky N 12 01 20

Prach a zlomky zo železných kovov O 12 01 02

Tabuľka popisuje jednotlivé druhy odpadov vznikajúcich pri realizácii procesov zvárania a brúsenia. Kód odpadu je definovaný zákonom o odpadoch, kategorizácia odpadu môže nadobúdať hodnotu N, respektíve O. Toto označenie symbolizuje či ide o nebezpečný odpad, alebo nie.

Analýza odpadov tvorených procesom nanášanie práškových farieb

Nanášanie práškových farieb na kovový komponent, respektíve výrobok spočíva v jedinečnom procese. Tento proces prebieha tak, že striekaný diel sa musí po odmastení vysušiť a následne sa častice prášku elektrický nabijú, pričom upravovaný kovový diel je uzemnený. Prášková farba drží na povrchu opracovaných kovových výrobkov vplyvom elektrostatických síl. Pričom platí – čím vyšší je merný odpor prášku, tým lepšie prášková farba priľne k lakovanému povrchu. Príťažlivosť trvá po dobu niekoľkých hodín.

Častice prášku sa nabíjajú dvoma spôsobmi:

elektrostatickým nabitím, kde prášok prechádza vysokonapäťovým poľom sústredným v tryske striekacej pištole, tribostatickým nabitím, kedy náboj vzniká trením pohybujúcich sa častíc prášku o špeciálny druh izolantu v nabíjacích hadiciach.

Pri následnom vypaľovaní v peci pri teplote 160 - 200 °C dochádza k roztaveniu práškovej farby na povrchu výrobku a k vytvoreniu homogénneho náteru – technológia práškového nanášania plastov.

Úlohou procesu nanášania a následného vypaľovania práškovej farby je zabezpečiť súvislú, homogénnu vrstvu náteru na celej ploche farbeného dielca. Bežnou súčasťou tejto aktivity je vznik odpadu vo forme prášku farby, ktorý nebol pritiahnutý na striekaný diel a vplyvom gravitácie padol na podlahu striekacej kabíny.

Aby bolo možné vypáliť nanesenú farbu je nutné zabezpečiť vo vypaľovacích peciach teplotu v rozsahu 160 – 200 °C. Toto teplo nie je efektívne využívané a je odvádzané cez filtračný systém do životného prostredia. Preto môžeme túto energiu považovať ako odpad, ktorý by mohol byť využitý.

Tabuľka 8 – odpad z procesov odmasťovanie a práškové striekanie

Kategória Názov ODPADU ODPADU Kód ODPADU

Odpady z odmasťovania obsahujúce nebezpečné látky N 11 01 13

Odpadové farby a laky iné ako uvedené v 08 01 11 O 08 01 12

Zmesový komunálny odpad O 20 03 01

Tabuľka 8 má totožnú štruktúru ako tri predošlé tabuľky v časti analýza odpadov vznikajúcich realizáciou určitého výrobného procesu. Taktiež definuje údaje zahŕňajúce kód odpadu, názov odpadu a kategorizáciu odpadu.

Tabuľka 8 zobrazuje ako jediný vznikajúci odpad odpadové farby a laky, ale pri realizácii tohto procesu netreba zabudnúť na vznikajúce teplo, ktoré je produkované prostredníctvom vypaľovacích pecí. Elektrické indukčné pece sú nevyhnutné pri tomto procese. Ich úlohou je zabezpečiť vypálenie nanesenej práškovej farby, čím sa docieli efekt premeny prášku na plynulú súvislú vrstvu náteru. Elektrické indukčné pece produkujú teplotu s hodnotou približne 200 °C. Pec je potrebné otvárať v relatívne krátkych časových intervaloch, čím dochádza k častému úniku veľkého 57

množstva tepla. Z tohto faktu vyplýva vznik ďalšieho odpadu, ktorý môže byť následne využitý rôznym spôsobom, zabezpečujúcim jeho efektívnejšie využitie.

Analýza odpadov tvorených procesmi mechanická a elektrická montáž

Montážny proces (mechanický a elektrický) možno definovať ako súbor operácií slúžiacich pre spojenie súčiastok do montážnych celkov a následne až do hotových výrobkov. Spájanie komponentov musí prebiehať v určitej technickej a ekonomicky účelnej postupnosti, ktorá musí spĺňať vopred stanovené technické podmienky. Do štruktúry montážneho procesu patria aj prípravné činnosti zabezpečujúce tento proces. O montážnom procese možno povedať, že ručné úkony sú v ňom dominujúce a nie je jednoduché ich zastúpiť strojnými úkonmi. Špecifickým faktom pre montážny proces je integrácia všetkých stránok zabezpečenia kvality a adekvátnej technickej dokonalosti z predchádzajúcich technologických procesov a operácií, ako aj javy realizované vlastným montážnym procesom.

Objekty v montážnom procese je možné rozdeliť nasledovne:

súčiastka, podskupina, skupina, výrobok, zariadenie, kompletné zariadenie.

Zmyslom každého montážneho procesu je vytvorenie objektu montáže, tzn. montážnej zostavy, ktorá bude o stupeň vyššie v hierarchii montážneho kusovníka, v porovnaní s prvkami montáže jednotlivých komponentov daného montážneho procesu. Do montážneho procesu vstupujú diely rôzneho charakteru. Okrem spájaných dielov, sú súčasťou montážnych procesov aj prídavné materiály, spojovacie materiály a podobne.

Tabuľka 9 – odpad z procesov mechanická a elektrická montáž

Kategória Názov ODPADU Kód ODPADU ODPADU

Odpad OLOVO O 17 04 03

Obaly z papiera a lepenky O 15 01 01

Obaly z plastov, plastovej fólie O 15 01 02

Časti odstránené z vyradených zariadení, iné ako uvedené 16 02 05 O 16 02 16

Štruktúra tabuľky 9 je vytvorená identickým spôsobom, ako predošle tabuľky odpadov vytvorených realizáciou jednotlivých procesov, definuje produkovaný odpad z procesu montáže – v prípade spoločnosti EDM, s.r.o. vzniká na mechanickej montáži odpad z olova, ktorý vzniká pri montáži strojov – priemyselných röntgenov.

Vznikajúci odpad sa stáva predmetom predaja, smerom k externej spoločnosti zaoberajúcej sa výkupom odpadov. Podnik EDM, olovo v odpadovej forme nevyužíva pre zabezpečenie iných procesov.

Analýza ostatných odpadov – doplňujúce procesy

V spoločnosti EDM, s.r.o., vzniká odpad nielen pri výrobných procesoch ale taktiež pri podporných procesoch akými sú: nákup, skladovanie, kontrola, balenie, upratovanie, údržba, zabezpečovanie stravy, logistika a iné.

Tabuľka 10 – odpad z podporných procesov

Kategória Názov ODPADU ODPADU Kód ODPADU

Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo 15 01 10 kontaminované nebezpečnými látkami N

Kovové obaly obsahujúce nebezpečný tuhý pórovitý základný 15 01 11 materiál vrátane prázdnych tlakových nádob N

Absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy 15 02 02 kontaminované nebezpečnými látkami (plastové špony z N frézovania znečistené chladiacou emulziou)

Vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti,iné ako 16 02 13 uvedené v 16 02 09 až 16 02 12 N

Olovené batérie N 16 06 01

Voda obsahujúca olej z odlučovačov oleja z vody N 13 05 07

Kaly z odlučovačov oleja z vody N 13 05 02

Obaly z papiera a lepenky O 15 01 01

Obaly z plastov, plastovej fólie O 15 01 02

Alkalické batérie iné, ako uvedené v 16 06 03, napr. tužkové a 16 06 04 gombíkové batérie O

Časti odstránené z vyradených zariadení, iné ako uvedené 16 02 16 02 16 05 O

Obaly z dreva O 15 01 03

ODPAD - kaly z čistenia komunálnych odpadových vôd O 19 08 05

ODPAD - zmesi tukov a olejov z odlučovačov oleja z vody 19 08 09 obsahujúce jedlé oleje a tuky O

Odpad - Zmiešané obaly O 15 01 06

Zmesový komunálny odpad O 20 03 01

3. Odpadové hospodárstvo – rozvoj a využitie

V rámci analýzy súčasného stavu, zameranej na zhodnotenie aktuálnej úrovne oblasti odpadového hospodárstva v spoločnosti EDM, s.r.o. je možné konštatovať fakt, že podnik má vytvorenú a implementovanú vnútropodnikovú smernicu. Táto smernica riadi proces nakladania s odpadom a taktiež definuje povinnosti konkrétnym pracovníkom, ktorí tak nesú zodpovednosť za realizáciu jednotlivých činností popísaných v smernici.

V podniku je zabezpečená realizácia separovaného zberu odpadov. Pre každý vzniknutý odpad sú vyhradené príslušné zberné nádoby, respektíve veľkoobjemové kontajnery. Tieto zberné nádoby slúžia pre úschovu a zhromažďovanie jednotlivých odpadových položiek. Po naplnení kapacít týchto zberných nádob nasleduje transport týchto odpadov smerom k externým spoločnostiam zabezpečujúcich odvoz, uskladnenie a spracovanie, respektíve likvidácia odpadu.

Obr.10 - separácia odpadov v spločnosti EDM, s.r.o.

Obr.10 verifikuje skutočnosť zistenú v analýze súčasného stavu, ktorou je využívanie systému separácie priemyselného odpadu vo 61

vybranom podniku. Každá zberná nádoba – od malých zberných nádob pri jednotlivých pracoviskách až po veľkoobjemové kontajnery je označená. Štítok s označením obsahuje kód odpadu, názov odpadu a ilustračný obrázok. Takýmto spôsobom je zabezpečený separovaný zber odpadu na základe materiálu z ktorého odpad vznikol.

Spoločnosť EDM, s.r.o. v súčasnosti nijakým spôsobom prakticky neimplementuje teoretické systémové východiská priemyselnej symbiózy pri nakladaní s vyprodukovaným odpadom. Všetky druhy odpadu sa vo svojej forme iba zhromažďujú do zberných nádob v zmysle separovaného zberu odpadu. So všetkými odpadovými položkami sa zaobchádza podobným spôsobom, tzn. je zhromažďovaný a odvážaný k externej spoločnosti, ktorá odpad likviduje, alebo zabezpečuje jeho recykláciu.

Žiaden z vytvorených odpadov nie je ďalej spracovávaný ako vstup do odlišného výrobného procesu realizovaného podnikom. Podnik nerealizuje využitie týchto odpadov prostredníctvom pridruženej výroby, ktorých vstupnou surovinou by sa mohol stať produkovaný odpad z hlavného výrobného programu vybraného podniku.

Súčasný stav zaobchádzania s odpadmi vo vybranom podniku spĺňa štandardy, no využitím priemyselnej symbiózy je potenciálne možné zabezpečiť lepšiu finančnú efektivitu s nakladanými odpadmi. Na základe vykonanej analýzy súčasného stavu zameranej na oblasť odpadového hospodárstva vo vybranom podniku, bola identifikovaná potreba pre vytvorenie návrhov nápravných opatrení.

3.1 Rozvoj priemyselnej výroby – možnosti a návrhy spracovania odpadu

Táto kapitola sa zaoberá samotným návrhom využitia vzniknutých odpadov - rozvoju priemyselnej symbiózy v spoločnosti EDM, s.r.o. Podnik neimplementuje teoretické východiska priemyselnej symbiózy pri nakladaní s vyprodukovaným odpadom, nemá vytvorené zásady a nevyužíva aktuálne možnosti priemyselnej symbiózy.

Podnik, ktorý chce byť aktívny v smere priemyselnej symbiózy, ako moderného nástroja priemyselnej ekológie, musí zameriavať svoje aktivity na efektívnu realizáciu navrhnutých zásad priemyselnej symbiózy:

využitie energeticky úsporných technológii, využitie environmentálnych technológii, úprava, čistenie a monitorovanie vody, efektívne spracovanie materiálov a odpadov, preukazovanie environmentálneho prínosu a podpora ekoinovácií.

Podnik nemusí striktne smerovať svoje aktivity všetkými spomenutými smermi, rozsah realizácie a plnenia navrhnutých zásad priemyselnej symbiózy, na ktoré sa podnik zameriava závisí od:

príslušného predmetu podnikania daného podniku, od veľkosti podniku a finančných možností podniku.

Koncepcia smerovania k využívaniu priemyselnej symbiózy je plán, ktorý je prospešný pre podnikové odpadové hospodárstvo.

Postup spracovania odpadu v zmysle priemyselnej symbiózy

Žiaden z vytvorených odpadov nie je ďalej spracovávaný ako vstup do odlišného výrobného procesu realizovaného podnikom.

Spoločnosť EDM, s.r.o. má vybudovaný podnikateľský vzťah, ktorý bol zmluvne zaistený s externou spoločnosťou, ktorá vzniknutý odpad odkupuje.

Takýto zmluvne podložený medzi podnikový vzťah môže priniesť ekonomickú výhodnosť pre vybraný podnik. Tento spôsob postupnosti aktivít pri zabezpečení odvádzania odpadu z podniku je síce na jednej

strane jednoduchý, ale na druhej strane finančne neefektívny a ekologicky nehospodárny pre vybraný podnik.

Podnik, ktorý má záujem o efektívne nakladanie s odpadom musí v prvom rade triediť odpad, ktorý následne zhromažďuje v príslušných označených odpadových nádobách. Odpad je potrebné triediť nie len podľa druhu, ale aj podľa toho, či jeho forma zodpovedá požiadavkám použiteľnosti ako vstupnej suroviny pre iný technologický proces zabezpečovaný či už interne, alebo externou spoločnosťou.

Po zaradení odpadu do zberných nádob určených pre využiteľný odpad je potrebné identifikovať či je odpad v použiteľnej forme, alebo ho je potrebné upraviť do odlišnej formy, ktorá je vyžadovaná príslušným procesom jeho spracovania ako vstupnej suroviny.

Ako náhle je odpad vo forme použiteľnej pre vstup do výrobného procesu, podnik rozhoduje či bude odpad využívať ako vstupnú surovinu v rámci svojej pridruženej výroby, alebo tento odpad poskytne inej spoločnosti, ktorá disponuje technológiou pre jeho spracovanie vo svojom výrobnom podniku. Okrem možnosti spracovania odpadu ako vstupnej suroviny musí podnik zabezpečiť odbyt výrobkov produkovaných z tejto suroviny, aby to malo hospodársky prínos pre danú spoločnosť.

Ak ide o odpad, ktorý je nevyužiteľný pre ďalšiu výrobu, je potrebné prihliadať na jeho formu, v ktorej vzniká. Tým je myslené to, či nebude finančne efektívnejšie odpad určitým spôsobom spracovať, čím sa zabezpečí zvýšená predajná cena tohto odpadu. Po odpredaní predspracovaného odpadu nasleduje jeho recyklácia, ktorej zmyslom je vytvoriť znovu použiteľnú formu materiálu. Recyklačný proces zabezpečuje externá spoločnosť, ktorá sa venuje tomuto druhu výroby a disponuje technológiou potrebnou pre realizáciu potrebných procesov. Finálnym a žiadaným výstupom recyklácie je vytvorenie materiálu, ktorý bude vstupnou surovinou pre výrobný proces rôznych podnikov.

Vzniknuté odpady môžu byť určitým spôsobom spracované a následne je možné ich využiť ako plnohodnotnú surovinu pre výrobu rôzneho druhu. Tento spôsob nakladania s odpadom je užitočný ekologicky, aj ekonomicky.

3.1.1 Navrhované opatrenie pre spracovanie odpadu produkovaného trieskovým obrábaním kovov

V zmysle zabezpečenia finančne efektívnejšieho využívania odpadu z trieskového obrábania navrhujem zakúpiť zariadenie slúžiace na drvenie odpadu vo forme kovových triesok. V súčasnosti pri každom výrobnom zariadení produkujúcom kovový odpad sa nachádza mobilný vozík na triesky. Po naplnení týchto vozíkov sa vozíky vymenia za prázdne. Túto aktivitu majú v pracovnej náplni výrobní majstri. Vozíky, ktoré budú naplnené bude potrebné odvážať na ďalšie spracovanie prostredníctvom navrhovanej drvičky kovového odpadu.

Obr.11 - zariadenie slúžiace na drvenie kovového odpadu

Zakúpenie takejto technológie predstavuje výraznú investíciu pre podnik. Cena tohto zariadenia sa pohybuje v rôznych cenových kategóriách v závislosti od ich veľkosti, výkonu, objemu spracovaného odpadu za hodinu a podobne. Cena zariadenia vhodného pre vybraný podnik sa pohybuje na cenovej úrovni zhruba 5 000 €.

Rýchlu návratnosť vynaložených finančných prostriedkov je však možné zabezpečiť kooperáciou s blízkymi podnikmi, ktorých výrobný program sa nezaobíde bez produkcie odpadu vo forme kovových triesok. Tieto externé podniky by mali možnosť predávať svoj odpad vo forme kovových triesok podniku EDM s. r. o., ktorý by ich spracoval a následne predal vo forme, ktorá zabezpečuje vyššiu predajnú hodnotu odpadu. Takáto forma spolupráce by bola ekonomicky vhodná pre viaceré podnikateľské strany a prispela by k zlepšeniu úrovne ekológie v regióne, resp. krajine.

V súčasnosti vybraný podnik nemá z tejto formy odpadu žiadny ekonomický efekt. Ak podnik produkuje odpad z obrábania kovov, mal by disponovať technológiou pre recykláciu kovového šrotu priamo vo svojom 65

podniku. Ak takýto podnik nie je vlastníkom takýchto technologických zariadení pre spracovanie kovových triesok, vystavuje sa strate finančných prostriedkov.

3.1.2 Návrh dodatočnej výroby pre spracovanie odpadu z plechu

Spoločnosť EDM, s.r.o. nerealizuje využitie plechových odpadov prostredníctvom pridruženej výroby, ktorých vstupnou surovinou by sa mohol stať odpad produkovaný hlavným výrobným programom vybraného podniku.

Navrhované riešenie, ktoré je možné aplikovať vo vybranom podniku a ktorého účelom je zabezpečiť využitie odpadového materiálu ako vstupnej suroviny vo výrobnom procese, by mohlo byť realizované prostredníctvom pridruženej výroby. Ako bolo identifikované v analýze súčasného stavu, v hlavnom výrobnom programe vybranej spoločnosti vzniká pri procese delenia plechového materiálu odpad vo forme výstrižkov z plechov.

Odpad tohto druhu má významný objem a je užitočné venovať sa jeho ďalšiemu využitiu, aby bola zabezpečená lepšia finančná prospešnosť z tohto odpadu pre podnik. Tento odpadový materiál má rôzny tvar, často sa však tvorí odpad vo forme dlhých plechových výstrižkov. Takáto forma a tvar odpadu sú ukážkovou surovinou pre realizáciu pridruženej výroby, ktorá by produkovala drobné výrobky, ktoré sú v súčasnom období na trhu predajné.

Návrhom pridruženej výroby je produkcia drobných výliskov pre automobilový priemysel. Podnik pri realizácii svojich procesov využíva plechový materiál rôznej hrúbky a tým pádom vzniká aj plechový odpad rôznych hrúbok. Tento fakt umožňuje produkciu rôznych drobných výliskov, začínajúc od podložiek, dištančných krúžkou, rôznych plieškov a končiac väčšími výliskami, ktoré sa používajú najmä v automobilovej výrobe.

Výroba takýchto produktov je jednoduchá a stačí na ňu len jedno výrobné zariadenie. Výlisky sú produkované prostredníctvom technológie lisovania plechu. Zariadenie, ktoré je potrebné na výrobu má podobu univerzálneho lisu, ktorý lisuje plech za studena do požadovaného tvaru. Okrem samotného výrobného zariadenia je potrebné zabezpečiť potrebné nástroje, ktoré budú plechový materiál pri lisovaní ohýbať a strihať do požadovaného tvaru a taktiež ho deliť, aby vznikol žiadaný výrobok.

Obr.12 - lisované kovové výlisky

Obr.13 - lisovanie kovových výliskov

3.1.3 Návrh dodatočnej výroby pre spracovanie odpadu z olova

Z analýzy súčasného stavu bol identifikovaný ďalší odpad, ktorý by mohol byť príslušným výrobným zariadením spracovávaný v rámci pridruženej výroby. Ide o odpad, ktorý vzniká pri realizácii montážneho procesu. Týmto odpadom sú olovené odrezky rôznych tvarov.

Tento odpad je vhodný ako vstupný materiál pre realizáciu pridruženej výroby vo forme lisovania drobných výrobkov z tohto materiálu. Uskutočniteľným návrhom pridruženej výroby z tohto odpadového materiálu môže byť lisovanie narážacích olovených závaží.

Ide o jednoduchý výrobný proces, na ktorého realizáciu je potrebný rovnaký univerzálny lis, ako pri predošlom návrhu. Okrem lisu je potrebné vytvorenie, respektíve zakúpenie lisovacieho nástroja. Vstupom pre danú pridruženú výrobu je odpad vo forme odrezkov z olovených platní. Prostredníctvom lisu je možné tento odpad pretransformovať do daného výrobku.

Spoločnosť sa špecializuje na výrobu z plechu a tým pádom by bolo jednoduché zabezpečiť výrobu plechových obalov pre tento produkt.

Obr.14 - olovené výlisky

Obr.15 - lisovanie olovených výliskov

Potrebou pracovnej sily na zabezpečenie tejto pridruženej výroby by bolo možné vytvoriť nové pracovné miesto v podniku, čím sa zabezpečí rozvoj priemyslu v rámci regiónu. Je možné využiť viaczmennú prevádzku alebo aj možnosť obsadiť toto pracovné miesto lacnou pracovnou silou v podobe praxujúceho študenta strednej školy.

Touto cestou by bolo možné zabezpečiť nízko nákladovú pridruženú výrobu, využívajúcu odpad ako vstupnú surovinu. Realizácia takejto pridruženej výroby by napomohla k výraznej redukcii dvoch druhov odpadu vyskytujúcich sa v značnom objeme. Okrem redukcie odpadu, by takéto riešene prispelo k finančne efektívnejšiemu spracovaniu odpadu, v porovnaní so súčasným stavom vo vybranom podniku.

3.1.4 Návrh dodatočnej výroby pre spracovanie odpadu z práškového striekania

V analýze súčasného stavu boli identifikované jednotlivé druhy odpadov, ktoré vznikajú pri realizácii jednotlivých výrobných procesoch.

Nie všetky odpady sú využiteľné prostredníctvom pridruženej výroby. Takéto odpady, ktoré podnik nedokáže využiť v rámci svojho výrobného programu je potrebné poskytnúť iným spoločnostiam. Je potrebné vykonať analýzu trhu založenú na vyhľadávanie potenciálnych záujemcov o vzniknutý odpad. Príkladom odpadovej položky využiteľnej prostredníctvom výrobných procesov inej spoločnosti sú odpadové farby, ktoré vznikajú pri realizácii procesu práškového nanášania farby.

Z analýzy súčasného stavu vyplynul vysoký objem produkovaného odpadu tohto druhu, konkrétne 6,5 tony za rok 2017. Tento druh odpadu je možné využiť ako vstupnú surovinu pre spoločnosti zaoberajúce sa výrobou liatych podláh. Liate, epoxidové, respektíve polyuretánové podlahy už dávno nie sú privilégiom veľkých, priemyselne stavaných budov. Typ podlahy, ktorú stačí jednoducho naliať, sa stáva čoraz populárnejší aj v bežných domácnostiach. Liate podlahy totiž majú veľmi dlhú životnosť a navyše ich údržba už nemôže byť jednoduchšia.

Postup výroby tohto produktu nie je náročný a prebieha nasledovne. Podklad sa dôkladne očistí od špiny, mastnoty a prachu. Pokiaľ je to nutné, povrch sa prebrúsi, čím sa zabezpečí odstránenie vrchnej popraskanej časti. Podklad, na ktorý sa bude liať epoxidová podlaha musí byť pevný, nosný a izolovaný od vlhkosti. Pôvodný podklad sa v prípade potreby opraví vhodným materiálom.

Celá plocha sa dôkladne napenetruje. Na penetračný náter sa aplikuje nivelačná hmota, ktorá sa po vytvrdnutí prebrúsi. Na odstránenie nesúdržnej sedimentovanej vrstvy sa použije penetrácia epoxidovo živicovej bázy. Okrajové plochy sa ohraničia ukončovacou lištou. Po príprave zmesi epoxidovej živice v požadovanom farebnom odtieni sa po dôkladnom premiešaní elektrickým miešačom zmes preleje do novej nádoby a dôkladne premieša. Tým sa zabezpečí dôkladné premiešanie a rovnomerný odtieň.

Živicová zmes sa rovnomerne nanáša na podklad a postupne roztiera stierkou. Po nanesení na podklad sa odvzdušňuje na to určeným valcom, aby sa odstránili vzduchové bubliny vzniknuté miešaním zmesi. Farebné vyhotovenie podláh sa realizuje podľa požiadaviek na interiér. Výsledný produkt realizácie tejto výrobnej aktivity je zobrazený na obr.16 a 17.

Obr.16 - epoxidová podlaha

Obr.17 - epoxidová podlaha

4. Environmentálny manažment a projekty

Kapitola sa zaoberá environmentálnym manažmentom v spoločnosti EDM, s.r.o,. Základom EMS (Environmentálny Manažérsky Systém) je norma ISO 14 001:2015, na ktorú je spoločnosť aj cerifikovaná.

Spoločnosť si uvedomuje, že všetky výrobné a nevýrobné aktivity musia smerovať k ochrane životného prostredia. Tento cieľ je možné uskutočniť iba prostredníctvom manažmentu orientovaného na ochranu životného prostredia a to s nasledovnými prioritami:

Dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z platnej environmentálnej legislatívy a ďalších predpisov a požiadaviek v oblasti životného prostredia. Komplexné posudzovanie a riešenie vplyvov na životné prostredie s hlavným dôrazom na prevenciu a neustále zlepšovanie. Využívanie len vysokokvalitných vstupných materiálov a dielov od vybraných a schválených dodávateľov. Znižovanie vznikajúcich priemyselných, komunálnych a nebezpečných odpadov, ktoré vznikajú v spoločnosti EDM s.r.o. Zabezpečiť triedenie vznikajúcich odpadov a max. množstvo odovzdávať zberniam surovín (papier, plasty, kovový odpad). V oblasti ochrany životného prostredia stanovovať environmentálne ciele a projekty, ktorých plnenie sa musí pravidelne vyhodnocovať. Komunikovať so zamestnancami v oblasti dodržiavania zásad technologických postupov a bezpečnosti práce aj kvôli ochrane životného prostredia a ochrany ich samotných, pretože v regióne, kde sa spoločnosť EDM s.r.o. nachádza, zamestnanci pracujú, vyrábajú, oddychujú a žijú. Vytváranie priestoru pre aktivity na zlepšovanie životného prostredia.

Na základe týchto priorít spoločnosť pravidelne vyhlasuje environmentálne ciele a následne doplňujúce projekty na nasledujúci rok.

Na rok 2018 boli vypracované nasledovné environmentálne ciele:

Znížiť spotrebu el. energie inštalovaním potrebného meracieho zariadenia – na pracovisku montáže + kancelárie