ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR Nám. Andreja Hlinku 27, RUŽOMBEROK
ZMENY A DOPLNKY č.1 ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE
LIESEK A. TEXTOVÁ ČASŤ APRÍL 2013 Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
OBSAH DOKUMENTÁCIE : A. TEXTOVÁ ČASŤ ...... 3
A.1 ÚVOD ZÁKLADNÉ CIELE ÚZEMNÉHO PLÁNU...... 3 A.1.1 Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši...... 3 A.1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu...... 4 A.1.3. Údaje o súlade riešenia územia so zadaním...... 4
A.2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE...... 5 A.2.1. Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis...... 5 A.2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu...... 6 A.2.3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce ...... 10 A.2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej mesta do systému osídlenia... 11 A.2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania...... 12 A.2.6. Návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území najmä obytného územia, zmiešaného územia a rekreačného územia, vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využitia ...... 13 A.2.7. Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie ...... 13 A.2.8. Vymedzenie zastavaného územia...... 17 A.2.9. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov...... 17 A.2.10. Návrh na riešenie záujmov obrany štátu a požiarnej ochrany,...... 18 A.2.11. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení...... 18 A.2.12. Návrh verejného dopravného a technického riešenia...... 20 A. 2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie, prípadne hodnotenie z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie...... 29 A.2.14. Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území znehodnotené ťažbou...... 30 A.2.15. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely ...... 30 A.2.15a. Vyhodnotenie perspektívneho použitia lesných pozemkov na stavebné a iné účely ...... 32 A.2.15.b. Vyhodnotenie navrhovaného riešenia ...... 32 A.2.16. Záväzná časť...... 33 B. GRAFICKÁ ČASŤ Výkres Názov Mierka
1 Výkres širších vzťahov (Širšie územné vzťahy) M 1: 50 000 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov USES u ( Riešenie katastrálneho 2 M 1: 10 000 územia, ochrana prírody) Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia zastavaného územia 3 M 1: 2 000 a verejnoprospešné stavby ( Komplexný urbanistický návrh) Výkres riešenia dopravného vybavenia a verejného technického vybavenia 4 M 1: 2 000 a verejnoprospešné stavby ( Riešenie dopravy a technickej infraštruktúry) Výkres záberov poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery (Ochrana pôdneho 6 M 1: 2 000 fondu) C. TABUĽKOVÁ ČASŤ D. DOKLADOVÁ ČASŤ
2
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
A. TEXTOVÁ ČASŤ A.1 ÚVOD ZÁKLADNÉ CIELE ÚZEMNÉHO PLÁNU A.1.1 Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši 1.1.1. Údaje o dôvodoch obstarania ÚPD V poslednom období vzrástol záujem o rozvoj bývania v obci Liesek. Občania majú záujem, z dôvodu vlastníckych vzťahov, o výstavbu samostatne stojacich rodinných domov mimo hraníc zastavaného územia obce a mimo lokalít navrhovaných v schválenom územnom pláne obce. Preto bolo potrebné obstarať Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek, podľa Zákona č.50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v platnom znení, ktorým sa doplní riešené územie do platného územného plánu. 1.1.2. Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi Názov akcie: ZMENY A DOPLNKY Č. 1 ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIESEK ČISTOPIS Obstarávateľ územného plánu: OBEC LIESEK prostredníctvom Ing. arch. Anny Gočovej, osoby odborne spôsobilej na obstarávanie ÚPP a ÚPD Spracovateľ úlohy : Architektonický ateliér Gam Námestie Andreja Hlinku 27 034 01 Ružomberok Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Marián Goč, autorizovaný architekt Zákazkové číslo : 886 20 Na akcii spolupracovali : Vedenie úlohy, zhodnotenie územného potenciálu obce, Ing. arch. Marián Goč výsledné syntézy rozvojových možností sídla, vymedzenie Ing. arch. Lucia Gočová regulatívov pre rozvoj, koordinácia spracovateľských postupov Syntézy geodynamických procesov, vyhodnotenie LP : Ing. Peter Gažík spolupráca pri hodnotení rozvojových východísk z hľadiska Ing. arch. Marián Goč geologickej rajonizácie a pri hodnotení rozvojových východísk Ing. Peter Gažík geoekosystémových komplexov na území katastra obce Demografia, vyhodnotenie PP: Zuzana Takáčová Doprava : Ing. Stanislav Tabaček Vodné hospodárstvo : Janka Rechtoríková Energetika : Ing. Anton Galas Grafické práce : Zuzana Takáčová A.1.1.3. Hlavné ciele riešenia Obsahové vymedzenie Pre korigovanie stavu a usmernenie ďalšieho urbanizačného procesu je nevyhnutné poznať základné vzťahy ekologickej stability (zraniteľnosti) súčasného obrazu krajiny. Návrh Zmien a doplnkov č. 1 Územného plánu obce Liesek koordinuje spolupôsobenie geoekologického a územnotechnického súboru a vhodnými regulatívmi zabezpečuje stabilitu krajiny. Cieľom územnoplánovacej dokumentácie je: - navrhnúť plochy pre obytné územie s dopravným prístupnením a technickou infraštruktúrou, - vytvoriť potrebné oddychové a relaxačné plochy, - zvýšiť počet pracovných príležitostí na území obce vo výrobnej a služieb, - dobudovať dopravný systém obce a riešiť dopravné prepojenie na obec Brezovicu, smerom na Rekreačný areál Oravský háj a Lyžiarsky areál Teplica, - dobudovať technickú vybavenosť obce, - navrhnúť opatrenia na zvýšenie ekologickej stability územia, - riešiť zlepšenie stavu životného prostredia vo všetkých zložkách,
3
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
- hľadať možnosti kooperácie s okolitými obcami v oblasti služieb pre rekreáciu, agroturistiku a cykloturistiku. Skúmané územie bolo vymedzené obstarávateľom. Ide o zmeny a doplnky urbanizovaných plôch uvedených v schválenom územnom pláne obce. Princípy metodického postupu Metodické postupy sa opierajú o: systémové analýzy a syntézy riešeného územia, vymedzenie územných limitov a územného rozvojového potenciálu v riešenom území, výber a optimalizácia využitia potenciálu územia, stanovenie regulácie rozvoja, rozvojového časopriestorové vymedzenie rozvojového horizontu funkčných štruktúr, otvorený systém územnoplánovacej dokumentácie. Spôsob interpretácie Spôsob interpretácie sleduje požiadavky, vyplývajúce z novely stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a vyhlášky č.55/2001Z.z. V zásade ide o textovú, tabuľkovú a grafickú časť, s dôrazom na návrhovú časť v textovej časti a návrh ako východiskové nástroje pre rozhodovací proces rozvoja mesta na úrovni samosprávy. Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce Liesek komplexne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie riešeného územia, určuje jeho zásady, vecne a časovo koordinuje činností ovplyvňujúce životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade trvalo udržateľného rozvoja. Pre zabezpečenie realizácie zámerov výstavby rodinných domov v danej lokalite podľa spracovaného Zmeny a doplnku č. 1 ÚPN obce Liesek, po jeho pripomienkovom konaní a následnom schválení Obecným zastupiteľstvom v Liesku bude možné pristúpiť k spracovaniu projektovej dokumentácie a k vydaniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Doplnok bude dostatočným podkladom pre stanovenie podmienok pre projektovú prípravu stavby. A.1.2 .Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Územný plán obce Liesek bol vypracovaný firmou LANDURBIA Banská Bystrica, hlavný riešeiteľ Ing. arch. Anton Supuka a následne schválený v zmysle Uznesenia č. 2/2005, zo dňa 21.07.2005 Obecného zastupiteľstva v Liesku. V súčasnosti je v schválenom Územnom pláne obce Liesek je riešené navrhované územie zčasti uvedené ako výhľad a zčasti nie je riešené. Navrhované územie sa nachádza väčšinou mimo zastavaného územia obce. Táto hranica zodpovedá stavu k 1.1.1990. Vzťahujú sa na ňu zábery poľnohospodárskeho pôdy v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v platnom znení. A.1.3 Údaje o súlade riešenia územia so zadaním A.1.3.1. Chronológia spracovania a prerokovania jednotlivých etáp ÚPD s príslušnými orgánmi štátnej správy, obcí a verejnosťou Návrh Zmien a doplnkov č. 1 ÚPN obce Liesek vychádza z požiadaviek, ktorými formuloval obstarávateľ vstupné údaje pre vytvorenie optimálneho funkčného a priestorového usporiadania riešeného územia, čím získa nástroje, ktorých uplatňovaním bude možné zrealizovať toto riešenie. Zmeny a doplnky č. 1 ÚN obce Liesek budú následne prerokované s príslušnými orgánmi štátnej správy, obcí a s verejnosťou. Následne sa vyhodnotia stanoviská k prerokovaniu návrhu a pošlú sa na Krajský stavebný úrad v Žiline, s čistopisom a so žiadosťou o vyjadrenie súladu s ÚPD VÚC Žilinského kraja. Po vydaní súhlasu KSÚ v Žiline sa schvália Obecným zastupiteľstvom v Liesku. A.1.3.2. Výsledky variantných riešení Územnoplánovacia dokumentácia je spracovaná ako jednovariantný návrh. A.1.3.3. Súpis použitých ÚPP a iných podkladov so zhodnotením ich využitia pri riešení Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce Liesek bol spracovaný v súlade so Zadaním pre ÚPN obce Liesek, ktoré bolo schválené v Obecným zstupiteľstvom v Liesku UZN č. 4/2003 , zo dňa 20.02.2003. a na základe Územného plánu obce Liesek, vypracovaný LANDURBIA Banská Bystrica, hlavný riešeiteľ Ing. arch. Anton Supuka a následne schválený v zmysle Uznesenia č. 2/2005, zo dňa 21.07.2005 Obecného zastupiteľstva v Liesku, Územného plánu VÚC Žilinského kraja – záväzné regulatívy územného rozvoja, r. 1998 a jeho zmeny a doplnky, požiadavky obce Liesek.
4
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
A.2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE A.2.1. Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis A.2.1.1. Vymedzenie riešeného územia obce a záujmového územia Dopĺňa sa: Riešené územie Zmien a doplnkov č. 1 ÚPN obce Liesek sa nachádza v celom okolí zastavaného územia obce. Predstavuje 7 zmien(zmenených lokalít) a 7 doplnkov(doplnených lokalít): ZMENY: Zmena Z 1 Zmena (ÚPN obce Liesek) výrobného územia na zmiešané územie (bývanie + občianska vybavenosť), Zmena Z 2 Zmena (ÚPN obce Liesek) výrobného územia na chodník, Zmena Z 3 Zmena (ÚPN obce Liesek) jazierok na oddychovo športové plochy, Zmena Z 4 Zmena (ÚPN obce Liesek) výroby koží na bývanie, Zmena Z 5 Zmena (ÚPN obce Liesek) bývania na výrobu koží, Zmena Z 6 Zmena (ÚPN obce Liesek)cestného obchvatu na poľnohospodársku pôdu výhľad, Zmena Z 7 Zmena (ÚPN obce Liesek) poľnohospodárskej pôdy na cestný obchvat výhľad. DOPLNKY dopĺňajú obytné, zmiešané a výrobné územie: OBYTNÉ ÚZEMIE Lokalita D1 IBV BORY Lokalita sa nachádza na severozápadnom okraji zastavaného územia, je ohraničená na západe ochranným pásmom elektrického vedenia VN, na severozápade ochranným pásmom cestného obchvatu obce, na juhu a východe zastavaným územím obce a na severe poľnohospodárskou pôdou. Lokalita D2 IBV HAVRANOVÁ I. Lokalita sa nachádza severne od zastavaného územia obce, je ohraničená na západe kumunikáciou vedúcou k bývalej žel. stanici, na juhovýchode zastavaným územím obce a na severe ochranným pásmom železnice. Lokalita D3 HAVRANOVÁ II. Lokalita sa nachádza severne od zastavaného územia obce, je ohraničená na západe, Lokalituo D2, na východe Lokalitou D4, na juhu zastavaným územím obce na na severe ochranným pásmom železnice. Lokalita D4 IBV UKLINOVÉ Lokalita je ohraničená na severozápade el. vedením VN a poľnohospodárskou pôdou, na juhozápade a juhovýchode existujúcim obytným územím, na severovýchode navrhovaným obytným územím. Lokalita D5. IBV PRI ORAVICI. Lokalita sa nachádza juhovýchodne od zastavaného územia obce, je ohraničená na juhovýchode vodným tokom Oravica, na západe a severe zastavaným územím. ZMIEŠANÉ ÚZEMIE Lokalita D6 IBV MEDZ POTOKMI Lokalita sa nachádza juhovýchodne od zastavaného územia obce, je ohraničená na západe a severne zastavaným územím obce na východe poľnohospodárskou pôdou. VÝROBNÉ ÚZEMIE Lokalita D7 VÝROBNÝ AREÁL KAPUSTNÉ HRADY Lokalita sa nachádza juhozápadne od zastavaného územia obce, je ohraničená na severe štátnou cestou, na západe a juhu poľnoh. pôdou, na východe zastavaným územím obce. A.2.1.2. Prírodná štruktúra 2.1.2.1. Geomorfologické členenie, tvar a reliéf územia. Ostáva nezmenené. 2.1.2.2. Geologické a inžiniersko geologické pomery. Ostáva nezmenené 2.1.2.3. Pôdne pomery. Ostáva nezmenené. 2.1.2.4. Klimatické pomery. Ostáva nezmenené. 2.1.2.5. Hydrologické a hydrogeologické pomery. Ostáva nezmenené. 2.1.2.6. Rastlinstvo a živočíšstvo. Ostáva nezmenené.
5
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
A.2.1.4. Aglomerácia Dopĺňa sa: Funkčný potenciál Funkčný potenciál územia je limitovaný hlavne prírodno ekologickým, sociálnoekonomickým a územnotechnickým potenciálom. Ich súhrnné pôsobenie podmieňuje budúci rozvoj a funkčnosť obce Liesek. Prírodno ekologický potenciál obce je podmienený zachovaním rovnováhy medzi prírodnými a civilizačnými systémami a životaschopnosťou prírodných systémov. Tento potenciál je fixný a jeho limity nie je možné prekročiť. Prírodno ekologický potenciál mikropriestoru riešeného územia dáva predpoklady pre optimálne využitie z hľadiska obytnej a výrobne funkcie. Sociálno ekonomický potenciál obce je podmienený demografickým vývojom, hospodárskou prosperitou a imigračnou aktivitou. Tento potenciál je závislý od mnohých činiteľov a jeho hodnoty sa dajú korigovať. Súčasný územno technický potenciál obce je obmedzený nedostačujúcimi kapacitami jestvujúcej technickej infraštruktúry a služieb. Tento potenciál je možné podľa potreby a územným plánom stanovenej únosnosti územia rozširovať, jeho rozvoj je podmienený možnosťami investičnej výstavby. Ďalší rozvoj mesta je podmienený rekonštrukciou a kapacitným rozšírením všetkých existujúcich nosných technických systémov hlavne rozvodov elektrickej energie, dobudovanie vodovodu, kanalizácie a plynovodu. Dôležitý je prechod od vykurovania tuhými palivami na ekologicky nezávadné energie, ktoré sú prvoradým predpokladom rozvoja sídla. A.2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu Pretože Územný plán bol spracovaný v roku 2005, t.j. pred schválení Z + D č. 4 ÚPN VÚC ŽIlinský kraj, uvádzame regulatívy v platnom znení: A.2.2.1. Záväzné časti ÚPN R a spôsob ich zapracovania do návrhu ÚPN O V š e o b e c n e z á v ä z n é n a r i a d e n i e Región je vyššou územnou jednotkou pre riešenú obec. Územný plán regiónu Územný plán Veľkého územného celku Žilinský kraj (spracovateľom je Združenie VÚC Žilina v roku 1998), ktorý prerokovala vláda SR dňa 26. mája 1998 Nariadením vlády č. 223/1998 Z. z. zo dňa 26. mája 1998, uverejneným 18. júla 1998 v Zbierke zákonov SR v čiastke 85, sa vyhlásila záväzná časť Územného plánu VÚC Žilinský kraj. Následne sa vypracovali zmeny a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja a ŽSK vydáva Všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja o záväzných častiach zmien a doplnkov Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja č. 6/2005. V roku 2008 boli spracované Zmeny a doplnky č. 3 VÚC Žilinský kraj, ktorých Záväzná časť bola vyhlásená VZN 17/2009 dňa 17. marca 2009 Zastupiteľstvom ŽSK. Zmeny a doplnky č.4 ÚPN VÚC Žilinského kraja boli schválené UZN č. 6/11 a súčasne bolo schválené VZN č.26/2011 o Záväznej časti Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja. Nasledujúca záväzná časť, ktorá súvisí s riešeným územím, je citovaná z uvedených dokumentov v plnom znení: I. ČASŤ ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY FUNKCNÉHO A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA Vložený nový text v znení: Pri riadení funkčného využitia, usporiadania územia a rozvoja osídlenia kraja platia tieto záväzné regulatívy, ktoré nadväzujú na záväznú časť KURS 2001, schválenú uznesením vlády SR 1033 z 31. 10. 2001 a vyhlásenú nariadením vlády SR 528/2002 Z. z. zo 14. 08. 2002. 1. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA, OSÍDLENIA A ROZVOJA SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY 1.1 vytvárať podmienky pre vyvážený rozvoj Žilinského kraja v oblastiach osídlenia, ekonomickej, sociálnej a technickej infraštruktúry pri zachovaní zdravého životného prostredia a biodiverzity v súlade s princípmi trvalo udržatelného rozvoja, 1.5 formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni na území Žilinského kraja prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkcného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.14 formovať ťažiská osídlenia uplatnovaním princípov decentralizovanej koncentrácie, 1.15 upevnovať vnútro štátne sídelné väzby medzi tažiskami osídlenia, 1.17 napomáhať rozvoju vidieckeho priestoru a náprave vzťahu medzi mestom a vidiekom na základe nového partnerstva, založeného na vyššej integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka nasledovnými opatreniami : 1.17.1 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 1.17.2 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 1.17.3 zachovať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko priestorové prostredie, 1.17.4 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocennné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života,
6
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
1.20 rešpektovať existenciu pamiatkovo chránených historických sídelných a krajinných štruktúr, a to najmä lokalít svetového kultúrneho dedičstva, archeologických nálezov, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, areálov historickej zelene, národných kultúrnych pamiatok, lokalít tvoriacich charakteristické panorámy chránených území, národnú sústavu chránených území v príslušnej kategórii a stupni ochrany a medzinárodne chránených území (ramsarské lokality, lokality NATURA).... 1.21 ďalšie plochy v katastrálnych územiach jednotlivých obcí riešiť v nadväznosti na zastavané územie, nevytvárať izolované urbanistické celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obce, v novovytváraných územných celkoch ponechať rezervu na vnútrosídelnú a vnútroareálovú zeleň. 2. V OBLASTI SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY 2.12 riešiť nedostatočné kapacity zariadení sociálnej starostlivosti a ich zaostalú materiálnotechnickú základňu v regiónoch, 2.13 podporovať vybraté zariadenia sociálnej starostlivosti na regionálnej úrovni cestou ich modernizácie a vytvárania územných rezerv pre nové kapacity, 2.14 zachovať územné predpoklady pre prevádzku a činnosť existujúcej siete a rozvoj nových kultúrnych zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry a kultúrnych služieb obyvateľstvu. 3. V OBLASTI ROZVOJA REKREÁCIE, TURISTIKY, CESTOVNÉHO RUCHU A KÚPELNÍCTVA 3.2. podporovať diferencovane regionálne možnosti využitia rekreácie, turistiky a cestovného ruchu na zlepšenie hospodárskej stability a zamestnanosti, najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, na upevňovanie zdravia a rekondície obyvateľstva, predovšetkým v mestách Žilina, Ružomberok, Martin a Liptovský Mikuláš a na zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva vo všetkých okresoch kraja, 3.6. využiť polohu Kysúc a Oravy, ktoré sú dostupné z veľkých sídelných aglomerácii v Českej republike a v Poľskej republike, na vybudovanie vybavenosti pre zahraničnú návštevnosť pri Oravskej Priehrade a v Oraviciach, s rozvojom športového a rekreačného vybavenia je potrebné uvažovať plošne vo všetkých horských a podhorských sídlach, 3.11 podporovať aktivity súvisiace s rozvojom vidieckého turizmu v podhorských oblastiach najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, 3.14 podporovať aktivity, ktoré súvisia s realizáciou siete miestnych cyklotrás nadväzujúcich na navrhované cyklomagistrály. 4. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA Z HĽADISKA EKOLOGICKÝCH ASPEKTOV, OCHRANY PÔDNEHO FONDU , OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY A OCHRANY KULTÚRNEHO DEDIČSTV A 4.1. rešpektovať prvky systému ekologickej stability kraja a ich funkčný význam v kategóriách 4.1.3. biocentrá regionálneho významu podľa schváleného územného plánu 4.1.4. biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu podľa schváleného územného plánu regiónu, 4.2. rešpektovať v podmienky ochrany prírody v súlade so schváleným národným zoznamom území európskeho významu 4.3. dodržať pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability podmienky 4.3.1.pre chránené územia (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie) podľa osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny, kategórie a stupňa ochrany, 4.3.2.pre lesné ekosystémy podľa osobitných predpisov o ochrane lesov v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia, 4.3.3.pre poľnohospodárske ekosystémy podľa osobitných predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho v kategóriách podporujúce a zabezpečujúce ekologickú stabilitu územia ( trvalé trávne porasty), 4.3.4. pre ekosystémy mokradí vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná 4.3.5.pre navrhované vtáčie územia a dodržiavať ochranné podmienky, stanovené samostatne osobitným predpisom pre každé vtáčie územie, 4.3.6.pre navrhované územia európskeho významu a zosúladiť spôsob ich využívania tak, aby nedošlo k ohrozeniu ochrany 4.4. zachovať prírodný charakter vodných tokov zaradených medzi biokoridory, chrániť jestvujúcu sprievodnú zeleň a chýbajúcu vegetáciu doplniť autochtónnymi druhmi, 4.5. zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine len prírodnými prvkami – trávne porasty, stromová a krovinová vegetácia a vylúčiť všetky aktivity ohozujúce prirodzený vývoj (vylúčenie chemických vyživovacích a ochranných látok, skládky odpadov a pod.), 4.6. stabilizovať spodnú hranicu lesov a zvýšiť biodiverzitu ako ekotónovú zónu les – bezlesie, 4.7. podporovať extenzívne leso – pasienkárske využívanie podhorských častí, s cieľom zachovania krajinársky a okologicky hodnotných území s rozptýlenou vegetáciou, 4.8. zachovať územné časti s typickou rázovitosťou krajinnej štruktúry daného regiónu(Kysuce, Orava, Liptov, Turiec) 4.8.2.preveriť pri každom navrhovanom veľkoplošnom zábere, líniovom zábere krajiny, alebo inom technickom diele: a) dopad navrhovaných stavieb na okolitú krajinu – krajinný obraz (harmóniu, kompozíciu, vyváženosť a mierkovitosť) b) dopad navrhovaných stavieb na zmenu krajinnej panorámy miesta alebo línie, c) bezprostredný dopad a mieru devastácie lokálnych krajinných scenérií alebo ich zmenu,
7
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
d) prínos možných vizuálnych vnemov z krajinného obrazu priamo z navrhovaných diel (diaľnice), e) dopad na psychologické pôsobenie navrhovaných stavieb v krajine, f) dopad na biodiverzitu, prvky ÚSES a biotopy chránených druhov. 4.9 zabezpečiť revitalizáciu regulovaných tokov s doplnením sprievodnej zelene, 4.10 prispôsobovať trasy dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich vodivosť a homogénnosť, 4.11 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory, pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií, znečisťovanie vodných tokov a pod.), 4.12 rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja, definovaný v záväznej časti územného plánu; osobitne chrániť ornú pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným potenciálom, ornú pôdu, na ktorej boli vybudované hydromelioračné zariadenia, ako aj poľnohospodársku pôdu, na ktorej boli vykonané osobitné opatrenia na zvýšenie jej produkčnej schopnosti, 4.16 zabezpečiť vypracovanie projektov miestnych územných systémov ekologickej stability v okresoch Žilinského kraja prednostne pre tieto oblasti v okrese 4.16.10 Tvrdošín pre Liesek a Vitanovú, 4.17. rešpektovať zásady rekreačnej funkcie krajinných celkov a limity rekreačnej návštevnosti podľa schválených územných plánov obcí, aktualizovaných územnoplánovacích podkladov a dokumentov a koncepcií rozvoja jednotlivých oblastí kraja a obcí v záujme trvalej a objektívnej ochrany prírodného prostredia Žilinského kraja 4.19.zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov podporou rozvoja komplexnej vybavenosti (vrátane zvyšovania lôžkových kapacít v ochranných pásmach národných parkov) a taktiež rozvojom obcí v podhorských oblastiach s dôrazom na vyzvihnutie miestnych zvláštností a folklóru. Uvedenú skutočnosť riešiť komplexne s dôrazom na limity prírodných zdrojov, 4.20. vymedziť hranice zátopových území vodných tokov v ÚPD obcí za účelom ochrany priestoru riečnych alúvii pre situácie vysokých vodných stavov a ochrany biotických prvkov a ich stanovíšť v alúviách vodných tokov, 4.21.zabezpečiť pri ochrane pamiatkových území ich primerané funkčné využitie, zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, vylúčenie veľkoplošných asanácií, zachovanie objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, uličného parteru, zachovanie charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, rešpektovanie historických a architektonických dominánt, zachovanie archeologických nálezísk. 5. V OBLASTI ROZVOJA NADRADENEJ DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY 5.3 Infraštruktúra cestnej dopravy 5.3.1 v návrhovom a výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu existujúcej cestnej infraštruktúry diaľnic až ciest III. triedy – definovanú pasportom SSC ,, Miestopisný priebeh cestných komunikácií´´ ohraničenú jej ochrannými pásmami mimo zastavaného územia a cestnými pozemkami v rámci zastavaného územia kraja, 5.3.6 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať rýchlostnú cestu R3, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 80, v trase a úsekoch: a) Tvrdošín (koniec obchvatu Trstená) – Sedliacka Dubová, sieť AGR č. 77, hlavný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu, 5.3.7 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre rýchlostnú cestu R3, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 – 80, v trase a úsekoch: a) štátna hranica SR/PL – Trstená obchvat, sieť AGR č. 77 hlavný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu, 5.3.19. v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu cestou R3, v kategórii C 9,5/70 60, v trase a úsekoch: a) štátna hranica SR/PL – Trstená , 5.3.31. v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre homegenizáciu navrhovaného cestného ťahu I. triedy (súčasné cesty II/487, II/520) v trase a úsekoch: h) cesta II/520 križovatka Vavrečka – obchvat Tvrdošín – križovatka s cestou I/59 v kategórii C 9,5/70 60, cesta celoštátneho významu, i) peáž s cestou I/59 cesta súbežná s rýchlostnou cestou R3 Tvrdošín – Trstená v kategórii C 9,5/70 60, cesta celoštátneho významu, j) cesta II/520Trstená – križovatka s rýchlostnou cestou R3 Trstená – obchvaty Liesek, Vitanová, Hladovka a Suchá Hora – štátna hranica SR/PL v kategórii C 9,5/70 60, cesta celoštátneho významu 5.4. infraštruktúra železničnej dopravy 5.4.1 v návrhovom a výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu existujúcej železničnej infraštruktúry – tratí, plôch a zariadení – umiestnenú na pozemkoch Železníc Slovenskej republiky, ohraničenú jej ochrannými pásmami, 5.4.10 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre obnovenie železničnej trate č. 181 IV. kategórie regionálneho významu s prevádzkou RoLa v úseku: a) Trstená – štátna hranica SR/PR 5.8 infraštruktúra cyklistickej dopravy 5.8.1. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a realizovať sieť cyklomagistrál (cyklistické trasy celoštátneho významu) v nasledovných trasách a úsekoch:
8
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
c) Oravsko Liptovská cyklomagistrála zo sedla Demänová s paralelným pokračovaním v trase lesnej cesty cez kótu Tanečník a po pôvodnej ceste II/520 cez kótu Kubínska do Oravskej Lesnej, v trase cesty II/520 Oravská Lesná – Lokca – Oravská Priehrada prístav, v trase cesty III/5944 Ústie nad Priehradou – Trstená, v trase cesty II/520 Trstená – Vitanová, v trase cesty II/52019 Vitanová – Oravice – Zuberec, v trase cesty II/584 Zuberec – Liptovská Sielnica a paralelne po lesnej ceste cez Kvačiansku dolinu, nasledujú vetvy v trase cesty II/584 Liptovská Sielnica – Liptovský Mikuláša v trasách ciest III/018104 Liptovská Sielnica – Liptovský Michal, I/18 Liptovský Michal – Ružomberok. 6. V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA 6.1 rešpektovať z hľadiska ochrany vôd 6.1.1. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6.6 zabezpečiť rozvoj verejných kanalizácií v súlade s vecnými požiadavkami smernica 91/271/EHS (transponovanými do zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách) vrátane časového harmonogramu, s cieľom vytvoriť podmienky pre zabezpečenie dobrého stavu vôd do roku 2015. To znamená: 6.6.2 zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov z agromerácií s produkciou organického znečistenia väčšou ako 10 000 EO v časovom horizonte do 31.12.2010 v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií, 6.7 prednostne zabezpečiť výstavbu týchto stavieb: 6.7.1 pre aglomerácie viac ako 10 000 EO: j) Nižná, Tvrdošín, dobudovania kanalizácie v obciach Zabiedovo, Brezovica, intenzifikácia ČOV Nižná , vybudovanie kanalizácie v obciach Hladovka, Suchá Hora, Čimhová, Vitanová a napojenie aglomerácie Liesek(zrušenie ČOV Liesek), napojenie obce Podbiel, vo výhľade vybudovanie kanalizácie v obci Biely Potok a napojenie aglomerácie Habovka (zrušenie 2 ČOV Podbiel a ČOV Habovka), 6.12 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať protipovodňové opatrenia na tokoch v území, ktoré je ohrozované povodňovými prietokmi a dôrazom na ochranu intravilánov miest a obci, 6.13. na ochranu územia pred povodňami po dohode s ochranou prírody: 6.13.2. vytvoriť podmienky účasti obcí na riešení povodňovej ochrany v zmysle Organizačnej smernice č.5/2008 Slov. vodohospodárskeho podniku š.p. Žilina a možnosti financovania v rámci Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 2 ,,Ochrana pred povodňami´´ operačný cieľ: 2.1. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, 6.13.4. komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach tokov opatreniami, ktorých výsledkom bude zvýšenie retenčného účinku pôdy, spomalenie a vyrovnanie odtoku vody z povodia a zníženie erózneho účinku vody v súlade s opatreniami Plánu manažmentu čiastkového povodia Váh, úpravy tokov realizovať ztak, aby nedochádzalo k napriameniam tokov, 6.13.5. rešpektovať záplavové čiary z máp povodňového ohrozenia a zamedziť výstavbu v okolí vodných tokov a v území ohrozovanom povodňami. 6.13.6. rešpektovať preventívne protipovodňové opatrenia navrhované v pláne manažmentu povodňového rizika, 6.14 rešpektovať pásma ochrany verejných vodovodov, verejných kanalizácií a vodohospodárskych stavieb.
7. V oblasti nadradenej energeticke infraštruktúry 7.2. zabezpečiť zvýšenú výrobu elektrickej energie: 7.2.1 modernizáciou a rekonštrukciou existujúcich zdrojov, 7.4. v energetickej náročnosti spotreby 7.4.1 realizovať opatrenia na zníženie spotreby elektrickej energie v priemysle a energeticky náročných prevádzkach, 7.4.2 minimalizovať využívanie elektrickej energie na výrobu tepla, 7.7. podporovať rozvoj plynofikácie územia kraja, chrániť korodory existujúcich a navrhovaných plynovodov a plynárenských zariadení, 7.8. zvýšiť percento plynofikácie obcí v kraji v ekonomicky efektívnych oblastiach a v územiach so zvýšenými požiadavkami na ochranu životného a prírodného prostredia(Národné parky, ich OP, CHKO apod.), 7.13. vytvárať podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike, 7.14. podporovať a presadzovať v regióne ŽSK s podhorskými obcami, využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, MVE a pod.) pre potreby obyvateľstva a služieb pri zohľadnení miestnych podmienok, 7.15. znižovať energetickú náročnosť objektov)budov) z hľadiska tepelných strát.
8. V oblasti odpadového hospodárstva 8.1. zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a starých enviromentálnych záťaží do roku 2015, 8.2. sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú zložky životného prostredia, 8.3 zabezpečiť lokality pre výstavbu zariadení súvisiacich s triedením, recykláciou, využívaním a zneškodňovaním odpadov v obciach určených v územnom pláne,
9
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
8.4 zneškodňovanie nevyužitých komunálnych odpadov riešiť prednostne na zabezpečených regionálnych skládkach odpadov v obciach určených v územnom pláne, 8.7. vytvoriť systémové podmienky pre rozvoj podnikateľskej sféry v oblasti využívania a spracovania odpadov v zmysle navrhovaných opatrení vyšpecifikovaných v textovej časti návrhu územného plánu VÚC Žilinský kraj,
9. V oblasti usporiadania územia z hľadiska hospodárskeho rozvoja 9.1.zamerať hospodársky rozvoj jednotlivých okresov v kraji na zvýšenie počtu pracovných príležitostí v súlade s kvalifikačnou štruktúrou obyvateľstva s cieľom znížiť vysokú mieru nezamestnanosti vo väčšine okresov kraja, 11. V OBLASTI PÔŠT 11.1 rešpektovať koncepčné materiály schválené vládou SR a MDPT SR, 11.2 zabezpečovať poštové služby v rámci Žilinského samosprávneho kraja regionálnymi poštovými centrami (RPC): b) RPC liptovský Mikuláš pre okresy: Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Námestovo, Ružomberok a Tvrdošín, 11.3 skvalitňovať poštové služby v kraji realizáciou nasledovných úloh a cieľov: c) pokračovať v modernizácii interiérov pôšt vo všetkých okresoch, predovšetkým v Žiline, Martine, Turčianskych Tepliciach, Námestove a Tvrdošíne, ako aj plynofikácii pôšt v kraji. II. časť VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY Z verejnoprospešných stavieb vymedzených v ÚPN VÚC Žilinského kraja a jeho Zmenách a doplnkov sa na riešené územie vzťahujú: 2. Dopravné stavby 2.1 stavby cestnej dopravy 2.1.3. rýchlostná cesta R3 v kompletnej trase, križovatky, privádzače, sprievodné komunikácie I/59 alternatívne aj I/70, cestný ťah I/65, II/519, III/6538 alternatívne aj I/14, 3. Technická infraštruktúra 3.1 vodohospodárske stavby 3.1.3 kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a snimi súvisiace stavby: 3.1.3.1 pre aglomerácie viac ako 10 000 EA: j) Nižná, Tvrdošín, dobudovania kanalizácie v obciach Zabiedovo, Brezovica, intenzifikácia ČOV Nižná , vybudovanie kanalizácie v obciach Hladovka, Suchá Hora, Čimhová, Vitanová a napojenie aglomerácie Liesek (zrušenie ČOV Liesek), napojenie obce Podbiel, vo výhľade vybudovanie kanalizácie v obci Biely Potok a napojenie aglomerácie Habovka (zrušenie 2 ČOV Podbiel a ČOV Habovka), 3.1.10 odstraňovanie povodňových škôd 3.1.11 preventívne protipovodňové opatrenia v povodiach drobných tokov, 3.2 energetické stavby 3.2.4 stavby súvisiace s plynofikáciou v okresoch Žilinského kraja, 3.3 pošta a telekomunikácie 3.3.1 súvisiace stavby pre rozvoj telekomunikácií na dosiahnutie špičkovej medzinárodnej úrovne telekomunikačných služieb, 3.4 stavby na zneškodňovanie, využívanie a spracovanie odpadov 3.4.2 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov, Pri návrhu verejnoprospešných stavieb rešpektovať verejnoprospešné stavby vyplývajúce zo záväznej časti Územného plánu VÚC Žilinského kraja v znení schválených Zmien a doplnkov č.1. 4. Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb je možné podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť. Spôsob zapracovania regulatívov: Zmeny a doplnky č. 1 Územného plánu Liesek – návrh rešpektuje nadradenú územnoplánovaciu dokumentáciu. A.2.3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce A.2.3.1. Demografia Základným cieľom v ďalšom vývoji mesta je vytváranie podmienok pre plynulý populačný rast a tým vytváranie podmienok pre ovplyvňovanie priaznivej demografickej a sociálno – ekonomickej štruktúry obyvateľov v budúcom období. Migrácia ako jeden z faktorov, ktorý bude ovplyvňovať celkový populačný vývoj mesta, bude determinovaná podmienkami pre sociálno – ekonomický rozvoj a územnými podmienkami v obci. V úvahách o migračnom procese, je potrebné si uvedomiť, že obyvateľstvo v produktívnom a poproduktívnom veku je viazané k bytovému fondu v rodinných domoch a predstavuje stabilizovanú časť populácie. Práve aj zabezpečením pozemkov, vhodných na výstavbu rodinných domov zabezpečíme rast obyvateľstva.
10
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
A.2.3.2. Bytový fond Dopĺňa sa: Doplnok rieši rozšírenie hlavne bytového fondu. Obec Liesek patrí do okresu Tvrdošín. Napriek tomu, že demografický vývoj na Slovensku je charakterizovaný postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva, región Hornej Oravy má v rámci republiky špecifické postavenie a zaujíma prvenstvo vo všetkých oblastiach prirodzeného rastu populácie. V minulom roku (k dátumu 07.2012) v obci Liesek žilo 2768 obyvateľov. najbližších rokoch sa predpokladá ďalší rast počtu obyvateľov, ktorý bude zapríčinený najmä prirodzeným prírastkom a prisťahovaním, ktoré spôsobí príprava stavebných pozemkov pre výstavbu rodinných domov, rozvoj výroby a rekreácie. NÁVRH Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce Liesek riešia rozšírenie možností na bývanie v 6 doplnených lokalitách obytného územia. Nasledovná tabuľka dokumentuje vzťah navrhovaného počtu domov, bytov a obyvateľoch. Počet domov a bytov súvislosť s počtom obyv.E 3,9 N 3,5 obyv/1byt P. Záber č. POČET DOMOV POČET č. NÁVRH V Z+D č.10 OBYV. Poznámka Domy Ostat. Byty Z+D č.1 1 2 3 4 5 6 7 OBYTNÉ ÚZEMIE 1 D1 IBV BORY 104 0 104 364 2 D2 IBV HAVRANOVÁ I. 71 0 71 249 3 D3 IBV HAVRANOVÁ II. 34 0 34 119 4 D4 IBV UKLINOVÉ 86 0 86 280 5 D5 IBV PRI ORAVICI 4 0 4 14 ZMIEŠANÉ ÚZEMIE 6 D6 IBV MEDZI POTOKMI 37 0 37 130 Spolu 336 1 336 1176 Poznámka: Z+D č.1 = Zmeny a doplnky č.1 ÚPN O Liesek Rod. dom predstavuje 1 byt Domy = súčet všetkých domov, t.j. rod. domy + objekty občianskej vybavenosti + rekreačné objekty + výrobné objekty Lokalita D6=obytno rekreačná funkcia Návrh Zmien a doplnkov č. 1 ÚPN obce Liesek rieši intenzifikáciu a rozšírenie zastaveného územia obce obytné územie a má predpoklady vytvoriť spolu 336 nových bytových jednotiek v samostatne stojacich rodinných domoch pre cca 1176 obyvateľov, z toho 299 rodinných domov, 37 domov s obytno rekreačnou funkciou. Obec sa nachádza v dostupnej vzdialenosti k mestu Trstená ako miestu pracovných príležitostí. Ekonomický stav obce je založený na dochádzke za prácou, domáce pracovné príležitosti zabezpečuje poľnohospodárstvo a drobné výrobné prevádzky. Súčasťou návrhu je rozšírenie výrobných a skladových plôch v obci. Skutočnosť, že obec sa nachádza na dopravnej trase Slovensko – Poľsko prispieva tiež k rozvoju obce. A.2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej mesta do systému osídlenia Záujmovým územím obce je jej katastrálne územie obce Liesek a časti okolitých katastrálnych území obcí, s ktorými Liesek súvisí krajinársky (chránené územia), spoločenky(rodinné vzťahy) a ekonomicky(spoločná dopravná a technická vybavenosť). Severnú časť k.ú. tvorí pahorkatina, ktorá je z veľkej časti odlesnená a intezívne využívaná ako poľnohospodárska pôda. Časť severnej časti sa nachádza CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava a v niektorých európsky chránených územiach. R ešpektované sú štatúty veľkoplošných i maloplošných chránených častí prírody na riešenom území a záujmovom území. Liesek je napojený na nadradenú cestnú sieť cestou II/520 , ktorá prebieha obcou východozápadným smerom. Vo vzdialenosti 5 km západne v meste Trstená sa napája na štátnu cestu I/59 Banská Bystrici Ružomberok Trstená štátna hranica Poľskej republiky. Táto cesta je súčasťou európskej cestnej siete E 71 prepájajúca v severojužnom smere Baltické more s Jadranským morom. Navrhnuté je využitie valu bývalej železničnej trate Trstená Suchá Hora (v súlade so záväznou časťou UPN VÚC žilinského kraja) na jej úpravu pre diaľkovú cykloturistickú trasu do obnovenia železničnej trate. V ÚPD je riešená zmeny trasovania koridoru pre preložku cesty II/520 severne od zastavaného územia obce a súbežne s telesom bývalej železničnej trate. Premietnuté sú diaľkové cyklistické trasy prechádzajúce riešeným územím. Vyriešené je sprístupnenie rekreačného priestoru údolia potoka Brezovica novým mostom ponad tok Oravce, čím sa významne zlepší prepojenie na obec Brezovicu , t.j. prístup do vybudovaných rekreačných zón Rekreačné zariadenie Oravský háj a Rekreačný areál Teplica.
11
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
A.2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania A.2.5.1. Stanovenie základnej urbanistickej koncepcie a kompozície Základné údaje Obec Liesek sa nachádza v údolnej nive Oravce. Osídlenie je rozvinuté na pravom brehu rieky, v nive a na južne orientovaných svahoch zvaných Pred Poľanou a Havranová. Obec má charakter plošného sídla, v zásade s pravouhlým systémom ulíc. V svahových polohách v severnej časti zastavaného územia sa zástavba prispôsobuje terénnym podmienkam a ulice i zástavba majú rozvoľnenejšiu formu. Z južnej a čiastočne aj z východnej strany zástavbu ohraničuje nábrežie toku Oravce. Zo severnej strany je zástavba čiastočne limitovaná svahom a západná strana je limitovaná kvalitnou, alebo zamokrenou pôdou. Priestorové pôsobenie obce je kompaktné, organicky zasadené do krajinného prostredia. V zastavanom území sa vyskytuje primerané množstvo vzrastlej väčšinou úžitkovej zelene. V kontakte s voľnou krajinou na hranici zastavaného územia absentuje stromová a krovinná zeleň (najmä na západnej, severnej a východnej strane). Dôvodom je maximálne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo všetkých častiach katastrálneho územia. Výškovou dominantou je rím. kat. kostol Sv. Michala situovaný v centrálnom priestore obce. Dominantami vo voľnej krajine sú dve kaplnky: Kaplnka Panny Márie Lurdskej nad prameňom Za Borom a Kaplnka Božského Srdca Na Pahorku. Priestorové dominanty obce tvoria: areál školy s masívom vzrastlej zelene, kultúrny dom a park pri kostole. Liesek spolu s Čimhovou vytvára priestorovú aglomeráciu, ktorú rozdeľuje iba tok Oravice. V rokoch 1979 1989 tvorili tieto dve obce aj administratívny celok. Liesek je charakteristický predovšetkým obytnou funkciou. Obytná funkcia je na hlavných kompozičných osiach obce kombinovaná s funkciou obslužnou. Na východo západnej osi, ktorou prebieha cesta M/520 Trstená Oravice, sa nachádza takmer všetka obchodná, obslužná a športová vybavenosť. V bezprostrednej blízkosti tejto osi sa nachádza administratívna a kultúrna vybavenosť. Na hlavnej severo južnej osi sa nachádza školská vybavenosť. Výrobná funkcia, reprezentovaná menšími firmami na báze podnikateľských aktivít, sa tiež viaže väčšinou k hlavnej západo východnej osi obce. Dopĺňa sa: Návrh Zmien a doplnkov č. 1 ÚPN obce Liesek rieši intenzifikáciu a rozšírenie obytného, rekreačného a výrobného zastavaného územia obce. Územnoplánovacia dokumentácia Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce Liesek dokumentujú zmenené funkčné a priestorové usporiadanie existujúcich regulovaných priestorov a doplnené funkčné a priestorové usporiadanie navrhovaných doplnených lokalít. Návrh územnoplánovacej dokumentácie rieši spolupôsobenie existujúcich zmenených a doplnených funkčných plôch tak, aby zastavené územie a okolitá krajina tvorí jeden funkčný a estetický súbor, kde sú navzájom prepojené komunikačné trasy, inžinierske rozvody, vodné toky a prírodné prvky (polia, lúky, pasienky a lesy). Doplnky Územného plánu obce Liesek, v súlade s koncepciou územného plánu, riešia OBYTNÉ ÚZEMIE, KTORÉ sa rozširuje o nasledovné lokality: Lokalita D 1 . BORY Lokalita je určená na zástavbu 104 rodinných domov, k. ú. Liesek. Lokalita D 2 . IBV HAVRANOVÁ I. Lokalita je určená na zástavbu 71 rodinných domov, k. ú. Liesek. Lokalita D 3 . IBV HAVRANOVÁ II. Lokalita je určená na zástavbu 34 rodinných domov, k. ú. Liesek. Lokalita D 4 . IBV UKLINOVÉ Lokalita je určená na zástavbu 86 rodinných domov, k. ú. Liesek. Lokalita D 5 . IBV PRI ORAVICI Lokalita je určená na zástavbu 4 rodinné domy, k. ú. Liesek. ZMIEŠANÉ ÚZEMIE, ktoré sa rozširuje o nasledovnú lokalitu: Lokalita D 6 . IBV MEDZI POTOKMI Lokalita je určená na zástavbu 37 domov s obytno rekreačnou funkciou, k. ú. Liesek. Rekapitulácia Navrhovaná urbanistická koncepcia územného plánu aj zmien a doplnkov toto usporiadanie rešpektuje, dobuduje sa roztrúsenú zástavbu v severnej časti obce, dobuduje sa dopravný systém v navrhovaných obytných plochách. Navrhovaná výstavba má takmer výhradne formu rodinných domov. Výšková hladina zástavby neprekračuje existujúcu, charakteristickú maximálne dvoma nadzemnými podlažiami pri rodinných. V návrhovom období zostane hlavnou funkciou bývanie a doprava, posilnená bude obslužná funkcia a pribudne funkcia obytno rekreačná. Predpokladáme zachovanie súčasného dynamického trendu rozvoja obytnej funkcie, prejavujúceho sa intenzívnou výstavbou rodinných domov. Výrobná funkcia sa bude prejavovať aktivitami najmä v poľnohospodárstve a vznikaním malých rodinných firiem fungujúcich na princípe uspokojovania požiadaviek trhu. Dopravná funkcia sa bude rozvíjať na princípe poskytovania dopravných služieb v preprave tovaru pre výrobné firmy a osôb v rámci cestovného ruchu.
12
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Rozvoj funkcie rekreácie bude závislý na realizácii obytno rekreačnej zóny obce a fungovaní systému rekreačných aktivít tak v doline potoka Brezovica, ako aj na rekreačnej trase Trstená Oravice Roháče. Navrhovaná urbanistická koncepcia územného plánu aj zmien a doplnkov toto usporiadanie rešpektuje, komplet uje roztrúsenú zástavbu v severnej časti obce, dokompletováva dopravný systém v novo navrhovaných obytných skupinách a v sprístupnení rekreačného zázemia v údolí vodného toku Brezovica. Navrhovaná výstavba má takmer výhradne formu rodinných domov. Výšková hladina zástavby neprekračuje existujúcu, charakteristickú maximálne dvoma nadzemnými podlažiami pri rodinných domoch. A.2.5.2. Vymedzenie limít využitia územia Zmeny a doplnok č. 1 ÚPN obce Liesek dbá sa na zachovanie jeho ekologickej stability, diverzibility prírodných zložiek, obnoviteľnosti zdrojov a vysokej kvality životného i obytného prostredia. Stotožňuje sa s regulatívmi, ktoré sú uvedené v platnom ÚPN obce Liesek. Ide o regulatívy limitujúce a regulatívy podmieňujúce. Medzi regulatívy podmieňujúce patrí: - územnotechnický potenciál obce - ekologické limity – rešpektovanie ochranných pásiem, vodných zdrojov, PP a chránených území, - sociálny – ekonomické limity – vychádzajú zo súčasných sociálnych a ekonomických podmienok, - ochrana kultúrnych hodnôt prostredia regulatívy začlenenia stavieb do ostatnej krajiny, - technické limity. A.2.5.3. Zásady ochrany a využitia kultúrnohistorických a prírodných hodnôt Dopĺňa sa: S ohľadom na to, že v riešenom území sa doteraz nerobil systematický archeologický prieskum, je predpoklad, že na plochách riešeného územia sa môžu nachádzať doteraz neznáme archeologické náleziská. Z toho dôvodu je potrebné pri uplatňovaní územného plánu pri územných konaniach jednotlivých stavieb, vyžadovať stanovisko KPÚ Žilina, kde v oprávnených prípadoch bude stanovená požiadavka na zabezpečenie archeologického výskumu. Uvedenú požiadavku sa týka všetkých stavieb, pri ktorých sa predpokladá zásah do terénu (zakladanie stavieb všetkého druhu, líniové podzemné vedenia, komunikácie, hrubé terénne úpravy a pod.) Tak stavebník a dodávateľ stavby vytvoria priaznivé podmienky pre uskutočnenie archeologického výskumu (umožnenie vstupu na pozemok za účelom obhliadky výkopových prác, záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov). Stavebník uhradí náklady na realizáciu archeologického prieskumu a výskumu (§ 38 ods. 1, 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu), pričom pred začiatkom výstavby uzatvorí v tejto veci zmluvu o dielo. Stavebník si v dostatočnom časovom predstihu, minimálne jeden mesiac pred začiatkom zemných a stavebných prác, zabezpečí oprávnenú osobu na vykonanie výskumu, ktorou je podľa § 36 ods. 2 zákona č. 49/2002 Archeologický ústav SAV Nitra; iná právnická osoba, ktorá vlastní oprávnenie vydané Ministerstvom kultúry SR". A.2.6. Návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území najmä obytného územia, zmiešaného územia a rekreačného územia, vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využitia Dopĺňa sa: Územnoplánovacia dokumentácia Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce Liesek dokumentujú zmenené alebo doplnené funkčné a priestorové usporiadanie navrhovaných lokalít, vymedzených v doplnených regulovaných priestoroch. V regulatívoch funkčného a priestorového usporiadania územia, uvedených v schválenom ÚPN obce Liesek, sa upresňuje pojem podkrovie na podkrovie s jedným vloženým podlažím. A.2.7. Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie A.2.7.1. Bývanie Dopĺňa sa: Nasledovná tabuľka dokumentuje vzťah navrhovaného počtu domov, bytov a obyvateľoch: Počet domov a bytov súvislosť s počtom obyv.E 3,9 N 3,5 obyv/1byt P.č. Lokalita POČET DOMOV POČET NÁVRH V Z+D č.10 OBYV. Poznámka Domy Ostat. Byty Z+D č.1 1 2 3 4 5 6 7 OBYTNÉ ÚZEMIE 1 D1 IBV BORY 104 0 104 364 2 D2 IBV HAVRANOVÁ I. 71 0 71 249 3 D3 IBV HAVRANOVÁ II. 34 0 34 119 4 D4 IBV UKLINOVÉ 86 0 86 280
13
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
5 D5 IBV PRI ORAVICI 4 0 4 14 ZMIEŠANÉ ÚZEMIE 6 D6 IBV MEDZI POTOKMI 37 0 37 130 obyt. rekr. funkcia Spolu 336 1 336 1176 Poznámka: Z+D č.1 = Zmeny a doplnky č.1 ÚPN O Liesek Rod. dom predstavuje 1 byt Domy = súčet všetkých domov, t.j. rod. domy + objekty občianskej vybavenosti + rekreačné objekty + výrobné objekty Lokalita D6=obytno rekreačná funkcia Rekapitulácia Návrh rieši intenzifikáciu a rozšírenie zastaveného územia obce. V rámci rozvoja obytného územia ( doplnky D1 až D6) má predpoklady vytvoriť spolu 336 nových bytových jednotiek , z toho 229 v samostatne stojacich rodinných domoch a 37 v domoch s obytno rekreačnou funkciou. A.2.7.2. Občianska vybavenosť, výroba, rekreácia, nerastné suroviny a skládky odpadov OBČIANSKA VYBAVENOSŤ Dopĺňa sa. Obec Liesek, výstavbou navrhovaných rodinných domov a s pribúdajúcim počtom obyvateľov, sa musí postarať o postupne zvýšenie požiadaviek v oblasti školstva, kultúry , obchodu a služieb. Uvedené zvýšené požiadavky v oblasti školstva obec vie zabezpečiť prestavbou a prístavbou v rámci existujúceho areálu základnej školy. Uvedené zvýšené požiadavky v oblasti kultúry obec vie zabezpečiť v rámci existujúceho areálu obecného úradu a kultúrneho domu a väčšej aktivity pri organizovaní kultúrnych podujatí. Uvedené zvýšené požiadavky v oblasti obchodu a služieb sa budú zabezpečovať prirodzeným trhovým mechanizmom, v závislosti od požiadaviek občanov a ekonomickej úrovne. Predpokladáme prestavbu existujúcich obchodných prevádzok a budovanie nových prevádzok, hlavne prestavbou rodinných domov pozdĺž cesty II/520, ktorá tvorí urbanistickú os zastavaného územia obce. Regulatívy pre občiansku vybavenosť: ,, Urbárske nábrežie´´ predstavuje súvislú plochu okolo vodného toku Oravica, ktorá uzatvára súkromne využívané pozemky /vo vlastníctve, ale nájme/ a tvorí ju cesta, zelené plochy nábrežia a breh Oravice s cieľom vytvoriť: kultúrne prostredie pre oddych, skrášlenie obce zabrániť vyhadzovaniu odpadkov okolo Oravice umožniť prístup vlastníkom a užívateľom zo strany od Oravice perspektívnu reguláciu potoka . Urbárske pozemky využiť na výstavbu verejno prospešných a účelových zariadení pre služby obyvateľov aj samotnému poz. spoločenstvu. VÝROBA Dopĺňa sa: Nasledovná tabuľka dokumentuje vzťah počtu navrhovaných zariadení s plochou pozemku a počtom zamestnancov P.č. Lokalita Počet zariadení Plocha poz. Počet zamest. Poznámka 1 2 3 4 5 6 VÝROBNÉ ÚZEMIE D7 – VÝROBNÝ AREÁL 1 KAPUSTNÉ HRADY 1 1x1500m2 15 1 areál spolu 1 15 V obci je v podstate doriešená lokalizácia poľnohospodárskej výroby dvor poľnohospodárskeho družstva, ktorý sa nachádza v k.ú. Čimhová. Nie je predmetom ÚPD. Nová priemyselná plocha D7 – VÝROBNÝ AREÁL KAPUSTNÉ HRADY vznikne na začiatku zastavaného územia, pred vstupom do obce od Trstenej. Ide o jeden výrobný areál s ekologicky nezávadnou výrobou, prípadne o rozšírenie existujúcého areálu Zberných surovín. REKREÁCIA Dopĺňa sa. Liesek má potenciál pre zachytenie rekreantov svojou ubytovacou a stravovacou kapacitou. Má tiež predpoklady pre ponuku prehliadky kostola sv. Michala, zachovaných dreveníc, krátkych výletov ku kaplnkám a k prameňu čistej a zdravej vody. Má tiež možnosť poskytnúť športové ihrisko pre loptové hry. Po dobudovaní Rekreačného zariadenia Oravský háj s kúpaliskom v údolí potoka Brezovica vzniknú možnosti letnej rekreácie. Ubytovacia a stravovacia kapacita môže slúžiť tiež pre zimnú rekreáciu v existujúcom lyžiarskom Rekreačnom areáli Teplica v údolí potoka Brezovica v k.ú. obce Brezovica. Pre dennú rekreáciu je navrhnuté v platnom územnom pláne rozšírenie plôch verejnej zelene v centrálnej časti obce a na pravom nábreží rieky Oravice. V centre obce sú vybudované parkové úpravy, na nábreží Oravice je navrhnutý ďalší park a rozšírenie športových plôch.
14
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Počet domov a bytov súvislosť s počtom obyv.E 3,9 N 3,5 obyv/1byt P.č. Lokalita POČET DOMOV POČET NÁVRH V Z+D č.10 OBYV. Poznámka Domy Ostat. Byty Z+D č.1 1 2 3 4 5 6 7 ZMIEŠANÉ ÚZEMIE 6 D6 IBV MEDZI POTOKMI 37 0 37 130 Poznámka: Z+D č.1 = Zmeny a doplnky č.1 ÚPN O Liesek Rod. dom predstavuje 1 byt Domy = súčet všetkých domov, t.j. rod. domy + objekty občianskej vybavenosti + rekreačné objekty + výrobné objekty Rozvoj rekreácie v blízkosti Rekreačného zariadenia Oravský háj je Lokalitou D6 IBV MEDZI POTOKMI, v ktorom je navrhnutých 37 domov s obytno – rekreačnou funkciou. NERASTNÉ SUROVINY V katastrálnom území obce Liesek evidujeme: ložisko nevyhradeného nerastu (LNN) „Liesek 1, 2 štrkopiesky a piesky štrky (4115)"; ŠGÚDŠ Bratislava. Ložisko nevyhradeného nerastu je podľa ust. § 7 banského zákona súčasťou pozemku. V uvedenom katastrálnom území a na jeho hranici sú zaevidované viaceré zosuvné územia, tak ako sú zobrazené na priloženej mape. V predmetnom katastrálnom území a na jeho hranici sú zaevidované nasledujúce skládky odpadov: jedna skládka odpadov odvezená, jedna skládka odpadov odvezená/upravená, šesť opustených skládok odpadov bez prekrytia (nelegálne skládky). A.2.7.3. Regulatívy funkčné, priestorové a parciálne 1. REGULATÍVY FUNKČNÉ A PRIESTOROVÉ: Vo výkresovej dokumentácii hlavná(záväzná) funkcia riešených lokalít, jej % zastúpenie, doplnkové(prípustné) funkcie, výška zástavby a koeficient zastavanosti je určená kódom regulovaného priestoru (lokality): označenie hlavná(záväzná) funkcia – počet výška rímsy v metroch lokality percent prípustné funkcie koeficient zastavanosti OBYTNÉ ÚZEMIE Pre rozšírenie obytného územia sa v rieši 5 doplnených lokalít (D1, D2, D3, D4, D5,), Pre Lokality D1, D2, D3, D4, D5 platia nasledujúce regulatívy D1 až D5 Rodinné domy – 75 až 80 % 2NP, vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím Občianska vybavenosť Zeleň koeficient zastavanosti (Poľnohospodárstvo – 0,30 až 0,40 samozásobitelia, Drobná výroba a služby) Poznámka: Regulatívy pre jednotlivé lokality sú uvedené vo výkrese č.4 Základná urbanistická koncepcia a verejnoprospešné stavby ZMIEŠANÉ ÚZEMIE Pre rozšírenie obytno rekreačného územia sa riešia 1 lokalita (D6), Pre Lokalitu D6 platia nasledujúce regulatívy D6 Rodinné domy – 50 % 2NP, vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím Rekreácia 40% Zeleň koeficient zastavanosti – 0,45 10% VÝROBNÉ ÚZEMIE Pre rozšírenie výrobného územia sa rieši 2 lokality (D7, D8). Pre Lokalitu D 7 platia nasledujúce regulatívy D7 Priemysel. výroba – 70 % 2NP, vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím
15
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Drobná výroba a služby Zeleň koeficient zastavanosti – 0,25 Okrem vyššie uvedených priestorových regulatívov platia nasledovné zásady a regulatívy priestorového usporiadania riešeného územia: Priestorové regulatívy stanovujú základnú charakteristiku tvorby uličných priestorov a celkovej objemovo priestorovej štruktúry definovaním jednotlivých kompozično priestorových prvkov. Z uličná čiara definuje vymedzenie uličného priestoru z hľadiska priestorovo prevádzkovej dimenzie ( viď. výkres č. 4), Z odstupy od susedných stavieb – 7 m medzi objektmi, určenými na bývanie(môže sa za určitých podmienok znížiť na 4 m ak nie sú do preluky orientované okná z obytných miestností), odstupy ostatných objektov podľa PO. Z odstupy od hraníc pozemkov – min 2 m, optm. 3 m. Z stavebná čiara (opt. 6 m) definuje hraničnú polohu objektu podľa konkrétnej situácie, presnú polohu určí stavebný úrad, Z počet podlaží – viď. kódy regulovaných priestorov(výkres č.3), S tvar strechy – šikmá (sedlová, pultová, manzardová) pričom sa doporučuje zachovať charakter regionálnej architektúry, prípadne materiál a štylizácia architektonických tvaroslovných prvkov Oravy, Z orientácia dopravno obslužných vstupov daná trasou obslužných komunikácii. Poznámka: Z – záväzný regulatív, S – smerný regulatív 2. PARCIÁLNE REGULATÍVY dopĺňajú funkčné a priestorové regulatívy a sú uvedené osobitne pre: OBYTNÉ ÚZEMIE Lokality určené pre výstavbu rodinných domov (D1, D2, D3, D4, D5), Pre 5 lokalít určených na výstavbu rodinných domov platia funkčné a priestorové regulatívy uvedené v kódoch regulovaných priestorov, viď. výkres č.3. a viď. Záväznú časť Zmien a doplnkov č.1 ÚPN obce Liesek, objekty môžu mať max. 2 nadzemné podlažie (vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím), odporúčame použiť miestne stavebné materiály a architektonické prvky, odvedenie splaškových vôd do existujúcej kanalizácie, podzemné vedenie ostatných inžinierskych sietí, je možné oplotiť pozemok v zmysle dodržania uličnej čiary, parkovanie a garážovanie je možné len na vlastnom pozemku, umiestniť drobnú výrobu a služby, prípadne drobný chov – samozásobiteľský je možné na základe súhlasu obce, prípadne súhlasu okresného veterinára a okresného hygienika, ozelenenie vyššou stromovou zeleňou zrealizovať z pôvodných a stanovištne vhodných druhov drevín, ZMIEŠANÉ ÚZEMIE (BÝVANIE + REKREÁCIA) Lokality určená pre výstavbu domov s funkciou bývanie + rekreácia ( D6) rekreačná funkcia, prípadne športovo rekreačná funkcia Lokalita D 6 zrealizovať cca 37 individuálnych rodinných domov alebo rekreačných objektoch, objekty môžu mať max. 1 nadzemné podlažie a podkrovie s jedným vloženým podlažím, odporúčame použiť miestne architektonické prvky a prírodné materiály, odvedenie splaškovej kanalizácie do existujúcej kanalizácie, podzemné vedenie inžinierskych sietí, parkovanie a garážovanie na vlastnom pozemku, oplotenie max. do výšky 1,50 m, najlepšie z prírodných materiálov alebo zo živých plotov, ozelenenie vyššou stromovou zeleňou z pôvodných a stanovištne vhodných druhov drevín, v súlade s platnými predpismi postupovať v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko sa jedná o zmiešané územie v dotyku s riekou Oravica a Rekreačným zariadením Oravský háj. VÝROBNÉ ÚZEMIE Lokality určená pre výstavbu výrobných a skladovacích objektov (D7 ) výroba areálová, skladové areály Lokality D7 výroba areálová ekologicky nezávadná, objekty môžu mať max. 2 nadzemné podlažie (vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím), vjazd a výjazd z areálov odsúhlasiť na príslušných úradoch, odvedenie splaškových vôd do existujúcej kanalizácie, podzemné vedenie inžinierskych sietí, je možné oplotiť pozemok v zmysle dodržania uličnej čiary, parkovanie a garážovanie je možné na vlastnom pozemku, ozelenenie izolačnou vyššou stromovou zeleňou z pôvodných a stanovištne vhodných druhov drevín,
16
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
v súlade s platnými predpismi postupovať v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A.2.8. Vymedzenie zastavaného územia Pretože v obci sa zvýšil záujem o výstavbu rodinných domov, rekreačných domov, výrobných a skladových areálov mimo skutočne zastavaného územia, bolo potrebné vypracovať územnoplánovaciu dokumentáciu Zmeny a doplnky č. ÚPN obce Liesek, v rámci ktorej sa rozširuje existujúce skutočne zastavané územie obce v častiach uvedených v nasledujúcej tabuľke. ROZŠÍRENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE LIESEK (ZMENY A DOPLNKY č.1) P.Č. LOKALITA ZMENA HRANÍC ZASTAVANÉHO ÚZEMIA ( ČÍSLO – POPIS) 1 2 3 OBYTNÉ ÚZEMIE 1 Lokalita D 1 . IBV BORY na severozápadnom okraji zastavaného územia 2 Lokalita D 2 . IBV HAVRANOVÁ I. severne od zastavaného územia obce 3 Lokalita D 3 . HAVRANOVÁ II. severne od zastavaného územia obce 4 Lokalita D 4 . IBV UKLINOVÉ severovýchodne od zastavaného územia obce 5 Lokalita D 5 . IBV PRI ORAVICI juhovýchodne od zastavaného územia obce ZMIEŠANÉ ÚZEMIE 6 Lokalita D 6 . IBV MEDZ POTOKMI juhovýchodne od zastavaného územia obce VÝROBNÉ ÚZEMIE 7 Lokalita D 7 . VÝROBNÝ AREÁL KAPUSTNÉ HRADY juhozápadne od zastavaného územia obce POZNÁMKA: D 1. OZNAČENIE DOPLNENÝCH LOKALÍT (ZMENY A DOPLNKY č. 1 ÚPN OBCE LIESEK). A.2.9. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov Dopĺňa sa: PRÍRODA Z hľadiska ochrany prírody riešené územie celé spadá do územia Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava územná ochrana podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, územia európskeho významu územná ochrana podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, 5 m ochranné pásmo vodných tokov. TECHNICKÉ ZARIADENIA Z hľadiska hygienického a technického v riešenom území je potrebné rešpektovať tieto ochranné pásma: ochranné pásmo štátnej cesty II. triedy – 25 m, inžinierske siete miestneho významu /vodovody, kanalizácia , plynovody/ majú ochranné pásmo 1 m. Pre jednotlivé vzdušné VN a VVN el. vedenie v zmysle Zákona č. 656/2004 Z.z. §36 je nasledovný rozsah ochranných pásiem vzdušného vedenia: VVN 400 kV – 20 m od krajného vodiča na každú stranu, VVN do 110 kV – 15 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia VN do 35 kV – 10 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia Pre izolované vonkajšie VN 22 kV el. vedenie je určené ochranné pásmo 2 m na každú stranu vedenia. VN kábel uložený v zemi má ochranné pásmo 1m na každú stranu vedenia. Ochranné pásma plynovodov v zmysle zákona MHSR č. 656/2004 Z. z o energetike STL plynovod v zastavanom území do 0,4 MPa 1 m VTL a STL plynovod vo volnom teréne 4 m RS VTL / STL 8 m Bezpečnostné pásma plynovodov v zmysle zákona MHSR č. 656/2004 Z. z o energetike VTL plynovod do 4 MPa, do DN 350 20 m RS VTL / STL 50 m STL plynovod vo volnom teréne 10 m STL plynovod v zastavanom území určuje dodávateľ zemného plynu V zmysle § 30 leteckého zákona je nutné prerokovať s Leteckým úradom Slovenskej republiky nasledujúce stavby: stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1, písmeno a), stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b), zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia WN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, písmeno c),
17
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d). A.2.10. Návrh na riešenie záujmov obrany štátu a požiarnej ochrany, Ostáva nezmenené. A.2.11. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení A.2.11.1. Ochrana prírody. Dopĺňa sa: ochrana prírody VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE: Chránená krajinná oblasť Horná Orava zaberá severnú časť katastrálneho územie obce Liesek. Celá CHKO Horná Orava je podľa prírodných hodnôt rozdelená na zóny A až D, kde v zóne A platí najprísnejší 5. stupeň územnej ochrany a v zóne D 2. stupeň územnej ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zonácia bola daná vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z. z., ktorou sa ustanovuje územie CHKO Horná Orava a jej zóny. Cieľom je ochrana a zachovanie rozptýlených ekosystémov významných z hľadiska biologickej rozmanitosti a ekologickej stability a charakteristického vzhľadu krajiny. Na ostatnom území katastrálneho územia platí 1. stupeň územnej ochrany (tzv. všeobecná ochrana). CHKO Zaberá geomorfologické celky Oravské Beskydy, Pod beskydskú brázdu, Podbeskydskú vrchovinu, časť celkov Oravskej Magury a Oravskú kotlinu. Najvyšším vrchom je Babia hora (1.723 m n.m.) a najnižším miestom je hladina vodnej nádrže Orava (601 m n.m.). Chránené územie je veľmi bohaté na povrchovú vodu. Takmer polovicu územia chránenej krajinnej oblasti zaberajú lesy. Značnú časť pokrývajú najmä bukovo jedľové lesy so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej hory, Pilska a Paráča s pralesovými porastami smreka s prímesou jarabiny. Stupeň kosodreviny je vyvinutý na Babej hore a Pilsku. Vo vrcholových častiach je vyvinutý aj alpínsky stupeň reprezentovaný alpínskymi lúkami. Výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a ohrozených druhov flóry. Rašeliniská nemajú na Slovensku obdobu. Jelešňa B zóna CHKO Horná Orava (4 stupeň územnej ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.) B zóna Jelešňa predstavuje zachovaný podhorský vodný tok, kde cieľom je ponechať biotop na autoreguláciu, s prípadnou dosadbou brehových porastov Sosnina B zóna CHKO Horná Orava (4 stupeň územnej ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.) časť územia Páleniská Jedliny C zóna (3. stupeň územnej ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.) Jedná sa o dva typy biotopov: rašelinisko s výskytom vzácnych chránených druhov machorastov, kde je cieľom prostredníctvom vykonávania praktických opatrení udržať biotop v súčasnom sukcesnom štádiu a brezové a borovicové hájiky ako biotop pre veľmi vzácny chránený druh (tetrov holniak). Cieľom je zlepšiť potravné a hniezdne podmienky pre druh (vykonávanie prebierok v borovicovo brezových hájikoch, výsadba bobuľovitých drevín a pod.) ostávajúca časť je zaradená v D zóne CHKO Horná Orava s 2. stupňom územnej ochrany CHRÁNENÉ ÚZEMIA PODĽA EURÓPSKEJ SÚSTAVY CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ NATURA 2000: V zmysle smernice Rady EU o vtákoch sú vyhlasované chránené vtáčie územia. V k.ú. Liesek sa nachádza Chránené vtáčie územie Horná Orava SKCHVU008. Je dané vyhláškou MŽP SR č. 173/2005 Z. z., ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Horná Orava. Hranice CHKO Horná Orava sú totožné s hranicami CHVÚ Horná Orava . Horná Orava je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), chriašteľ poľný (Crex crex), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), orol krikľavý (Aquila pomarina), bocian biely (Ciconia ciconia), bocian čierny (Ciconia nigra), jedným z piatich pre hniezdenie kalužiaka červenonohého (Tringa totanus) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), žlna sivá (Picus canus), rybárik riečny (Alcedo atthis), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), výr skalný (Bubo bubo), sova dlhochvostá (Strix uralensis), chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana), orol skalný (Aquila chrysaetos), chriašteľ malý (Porzana parva), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) a strakoš sivý (Lanius excubitor), včelár lesný (Pernis apivorus) a rybár riečny (Sterna hirundo). CHRÁNENÉ ÚZEMIE V ZMYSLE MEDZINÁRODNÝCH DOHOVOROV: Podľa národného zoznamu území európskeho významu, severne od zastavaného územia obce , na k.ú. Trstená v tesnej blízkosti s k.ú. Liesek sa nachádza územie európskeho významu SKUEV0222 Jelešná. Má výmeru 66,88 ha. Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Lužné vŕbovo topoľové a jelšové lesy (91E0), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) a druhov európskeho významu: mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), kunka žltobruchá
18
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
(Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni) a vydra riečna (Lutra lutra). Plocha sa čiastočne prekrýva s bývalou NPR Jelešná, ktorá je po novom zahrnutá do zóny B CHKO Horná Orava. Územie európskeho významu SKUKV0193 Zimník sa nachádzajú na hranici k.ú. Trstená a k.ú. Liesek Územie má 37,63 ha a navrhované je z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) a Slatiny s vysokým obsahom báz (7230). Rieka Orava s prítokmi (aj Oravica) je zaradená od roku 1998 do Zoznamu medzinárodne významných mokradi v zmysle Ramsarského dohovoru. Celý riečny systém rieky Orava s jej prítokmi s pobrežnou vegetáciou karpatských prípotočných jelšín s jelšou sivou a vysokobylinnými nivami sa vyznačuje vysokou biologickou rozmanitosťou. Poskytuje dočasné alebo trvalé životné podmienky viac ako 50 druhom vzácnych, ohrozených až kriticky ohrozených stavovcov a viacerým druhom bezstavovcov. Medzi vzácne a ohrozené rastlinné druhy tejto Ramsarskej lokality patria napr. vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec Fuchsov (D. fuchsii), kruštík močiarny (Epipactis palustris), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), žltohlav európsky (Trollius altissimus). Zo živočíšnych druhov sa v území vyskytujú významné populácie pôvodných druhov rýb (23 taxónov) napr. ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), podustva severná (Condrostoma natus), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus). Z bezstavovcov sú významné bentické druhy hmyzu. Mokraď má význam pre rozmnožovanie, zimovanie a ako migračná zastávka pre obojživelníky, vtáky, semiakvatické cicavce ako napr. vydra riečna (Lutra lutra) . Rieka Orava predstavuje spolu s brehovými porastmi významný krajinný ekostabilizačný prvok a biotop i migračnú trasu vodných a pri vode žijúcich organizmov. Na k.ú. Hladovka, severovýchodne od hranice k.ú. Liesek a k.ú. Hladovka sa nachádza Ramsarská lokalita Mokrade Oravskej kotliny. Lokalita predstavuje pôvodné rozsiahle rašeliniská a močiare v slovensko poľskom pohraničí Oravsko Nowotargskej kotliny, lesné aj nelesné rašeliniská vrchoviskového, slatinného a prechodného typu, vodné toky a krovité močiare. Najcennejšie časti ramsarskej lokality sú osobitne chránené, prevažná časť (90 %) leží v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Významná fauna: žltáčik čučoriedkový (Colias palaeno), bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquilapomarina), tetrov holniak (Tetrao tetrix), chrapkáč poľný (Crex crex), močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago) a iné. Významná flóra: diablik močiarny (Calla palusíris), ostrica barinná (Carex Hmosa), rojovník močiarny (Ledum palustre), kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), rosička anglická (Drosera anglica), ostroplod biely (Rhynchospora alba) a iné. Z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny bude dôležité, aby boli hlavne rešpektované chránené časti prírody, ktoré sa nachádzajú v predmetnom katastri. Z toho dôvodu bude nutné zachovať ochranné pásma vodných tokov. Tieto regulatívy sú dôležité pre zachovanie vodných ekosystémov, ktoré s brehovými porastmi tvoria významné ekostabilizačné prvky v krajine a majú viacero dôležitých ekologických funkcií ako napr. migračná, zoocenologická a pod. chránené druhy (druhová ochrana) Chránené druhy rastlín aj živočíchov možno nájsť na viacerých miestach katastra. Pre ich ochranu je dôležitá osveta príslušných orgánov ako aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva. ochrana drevín V tomto katastri neevidujeme žiadne chránené stromy. Neznižuje to však potrebu starať sa o významné jedince stromov v intravilánoch, ktoré okrem priaznivého pôsobenia na okolie poukazujú aj na kultúrnu úroveň obyvateľov. chránené územia podľa medzinárodných dohovorov Na území katastra sa nachádza chránené územie Ramsarská lokalita Mokrade Oravskej kotliny. Patria do nej stále vodné plochy, podmáčané lesné spoločenstvá, lesné rašeliniská, močiare, zamokrené plochy, periodické vodné plochy, mokriny s krovinami a poľnohospodárske pozemky. Ďalej na území obce alebo v tesnej blízkosti sa nachádza územie európskeho významu SKUEV0222 Jelešná a SKUKV0193 Zimník. PRÍRODNÉ ZDROJE ochrana lesných zdrojov Ochrana lesných zdrojov je zabezpečená lesným zákonom. ochrana vodných zdrojov V severnej časti katastra sa nachádza pásmo hygienickej ochrany vodných zdrojov druhého stupňa, bez rozlíšenia na vonkajšie a vnútorné. Platí v ňom osobitný režim hospodárenia na pôde. ochrana pôdnych zdrojov Chránenou pôdou v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu je pôda s najlepšou bonitou v katastri a pôda s vykonanými investičnými zásahmi. Najlepšou bonitou v katastri je bonita 7. A.2.11.2. ÚSES. Dopĺňa sa: V riešenom území sa nachádzajú nasledovné prvky ÚSES: nadregionálny biokoridor Podbeskydská vrchovina hydricko terestrického biokoridoru nadregionálneho významu Orava Váh. biocentrum regionálneho významu Jelešná biocentrum miestneho významu Oravica
19
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Interakčné prvky na území k.ú. Liesek pozostávajú prevažne z krovitej a stromovej vegetácie a plnia dôležitú biologickú ale aj estetickú funkciu v krajine. A.2.11.3. Ekostabilizačné opatrenia Slúžia na stabilizáciu krajiny prírodnými, technickými aj organizačnými prostriedkami. Jedná sa predovšetkým o nasledovné: novovzniknutý bariérový prvok – rýchlostnú cestu R3 je potrebné zabezpečiť voči pohybu zveri a následnému usmrcovaniu, rešpektovanie a nenarušovanie typov biotopov, ktoré sa malej miere vyskytujú v rámci väčších obhospodarovaných plôch (napr. vlhké, podmáčané a mokraďné biotopy v poľnohospodárskej a lesnej krajine), zachovanie existujúcej a umožnenie doplnenia sprievodnej vegetácie vodných tokov aj okolia poľných ciest pre vytvorenie lepšej štruktúry a hygieny krajiny – veľkoplošné lány v poľnohospodárskej krajine, rešpektovanie pobytových biotopov cicavcov a hniezdnych biotopov a času hniezdenia vtákov v rámci obhospodarovania lesov, lúk a pasienkov (vylúčenie ťažby dreva a kosby v kritických obdobiach – najmä v jarných mesiacoch, kosiť neskôr a nie systémom od okraja lúky smerom dovnútra) – najmä v priestore Chráneného vtáčieho územia Horná Orava, výsypy odpadov v katastri možno pozorovať pri vodných tokoch v blízkosti mesta – najmä v okolí vodného toku Oravica, dodržiavanie právnych noriem ochrany prírody a noriem upravujúcich hospodárenie v prírode z iného dôvodu (ochrana vodných zdrojov, ochrana pôdy), uplatňovanie princípov ekologického hospodárenia v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, využívanie alternatívnych zdrojov energií. Zo stanoviska orgánov ochrany prírody a krajiny sa doplnil regulatív: a)nenavrhovať novú výstavbu v B a C zóne CHKO Horná Orava, b)SKUEVO193 Zimník neodvodňovať, nezalesňovať a nebudovať na ňom stavby, c)v katastri obce nebudovať veterné elektrárne, d)nezasahovať do brehových porastov vodných tokov, e)stavby vrátane oplotení umiestňovať min. 10 m od rieky Oravica a min. 6 m od brehovej čiary ostatných vodných tokov, rešpektovať podmienky ochrany prírody a krajiny vyplývajúce zo zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, z vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie CHKO Horná Orava a jej zóny; z vyhlášky MŽP SR č. 173/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Horná Orava a z výnosu MŽP SR č. 3/2004 5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu a zo zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na ŽP a zmene a doplnení niektorých zákonov, investičné zámery v čo najväčšej miere situovať v zastavanom území obce k 1.1.1990 a v prelukách jestvujúcej zástavby. A.2.12. Návrh verejného dopravného a technického riešenia A.2.12.1. Doprava Dopĺňa sa: Nadradený dopravný systém obce tvorí cesta II/520 Trstená Suchá Hora. V súlade so záväznými výstupmi ÚPN ÚC Žilinského kraja územný plán navrhuje preložka cesty II/520 mimo zastavaného územia sídla Liesek pozdĺž zrušenej železničnej trati z južnej strany, ktorá by sa mala vo výhľadovom období obnoviť. Súčasný stav prieťahu tejto cesty cez zastavané územie obce, v kontakte s obytnými objektmi, pri stále narastajúcej intenzite dopravy je už nevyhovujúci. Doprava na tejto komunikácii zaťažuje obytné prostredie nadmerným hlukom, prachom a exhalátmi. ÚPD tirž uvažuje s preložkou cesty II/520 ale čiastočne mení jej trasu: v dotyku zo zsatavaným územím obce Liesek, cestný obchvat pôjde ponad železnicu, t.j. severne od železničnej trate. Pre navrhnutú preložku sa stanovuje ochranné pásmo 25 m na obidve strany. V ochrannom pásme je neprípustná žiadna zástavba trvalými objektmi. Celková dĺžka preložky je cca 3,5 km. Pôvodná trasa cesty II/520 mimo zastavané územie sa navrhuje na funkčnú triedu B2, kategória C/9,5/80, cez zastavané územie obce sa navrhuje na funkčnú triedu B2, kategória MZ/12,0/50. V rámci riešenia záujmového územia pre obec Liesek je dôležité cestné prepojenie na obec Brezovicu smerom juhozápadným popri Rekreačnom zariadení Oravský háj. Trasa cesty na Brezovicu mimo zastavané územie sa navrhuje na funkčnú triedu B3, kategória C/7,5/70, cez zastavané územie obce sa navrhuje na funkčnú triedu B3, kategória MOK 7,5/30. Miestne komunikácie Väčšina miestnych komunikácií vyhovuje po technickej a dopravnej stránke a stanovuje sa štandartná kategória MO 8/30. Niektoré miestne komunikácie sa navrhujú v kat. MOK 7,5/30 bez chodníkov, ktoré pri malej intenzite dopravy tu nie sú potrebné. Miestne komunikácie sú riešené v takom šírkovom usporiadaní, ktoré umožňuje k jednotlivým rodinným domom viesť rozvody telefónov a elektrických prípojom zemou po oboch stranách komunikácií s dodržaním ochranných pásiem v zmysle platných noriem. Účelové komunikácie Účelové komunikácie v katastrálnom území Liesek majú charakter poľných alebo lesných ciest. Časť z nich má bezprašnú povrchovú úpravu (najmä severne od zastavaného územia obce). Ostatné účelové komunikácie majú prašný povrch s čiastočným spevneným povrchom. Sieť účelových komunikácií vyhovuje aj pre návrhové obdobie.
20
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Cyklistické komunikácie Dopĺňa sa: V návrhu sa predpokladá vybudovanie samostatnej cyklistickej komunikácie, ktorá bude v meste slúžiť vnútornému pohybu, ale svojím pokračovaním umožní aj extravilánove využitie. Ide o cyklotrasu Trstená – Suchá Hora, ktorá by mala byť vedená po telese zrušenej železničnej trate. Hromadná preprava osôb Ostáva nezmenená. Statická doprava V rámci navrhovaných doplnených lokalít určených pre rozvoj obytného, rekreačného a výrobného územia a v zmysle vyhlášky č. 523 Vyhlášky č. 532 Ministerstva životného prostredia SR z 8. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sa určili regulatívy pre statickú dopravu: Odstavné a parkovacie miesta navrhovaných lokalít sa zrealizujú na parcelách dotknutých vlastníkov. V uvedenej vyhláške, §45, sa uvádza: rodinný do má mať najmenej 1 garážové miest na jeden byt. Ak nemožno garážové miesto umiestniť v dome, stavebným spojením naň, alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Železničná doprava Severne od obce prebiehala v minulosti železničná trať č. 181 Trstená Suchá Hora, ktorá bola v 70. rokoch 20. storočia zrušená. Budova železničnej stanice Liesek bola daná k dispozícii SHMÚ v Bratislave pre potreby hydrometeorologickej stanice. Zo stanoviska Žilinského samosprávneho kraja sa doplnila informácia: Územná rezerva pre obnovu železničnej trate č. 181 Trstená – SR/PR bola riešená v ÚPN VÚC Žilinského kraja na základe Koncepcie územného rozvoja Slovenska (ďalej KURS 2001). KURS 2011 túto rezervu nerieši a prioritou pre ÚPN VÚC Žilinského kraja pre tento koridor je územná rezerva pre Oravskú cyklomagistrálu. Riešené územie sa nachádza mimo ochranných pásiem letísk, heliportov a leteckých pozemných zariadení. Dopravnú koncepciu zabezpečí realizácia navrhovaných miestnych komunikácií, dopravné napojenia novo navrhnutých objektov a komunikácií je potrebné riešiť v súlade s STN 736110 a STN 736102, inžinierske siete, ktoré križujú cesty, budú riešené kolmým križovaním pretláčania v chráničkách dostatočnej dĺžky, technický problém pretláčania sa bude odsúhlasovať s SSC – Správa a údržba Dolný Kubín, trasy inžinierskych sietí viesť mimo mostných objektov, vzhľadom na problémy, ktoré následne vznikajú pri rekonštrukciách a prestavbách, V zmysle § 30 leteckého zákona je nutné prerokovať s Leteckým úradom Slovenskej republiky nasledujúce stavby: stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§30 ods.1 písmeno a) stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b), zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, písmeno c), zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d). nové parkovacie plochy a odstavné plochy riešiť mimo cestu II/520, vjazd a výjazd parkoviska bude len jeden a parkovacie plochy oddeliť od cestného telesa pevnou zábranou (obrubníky, resp. zelený pás a podobne.), Vjazd na parkovisko riešiť v zmysle príslušných noriem, novovzniknuté napojenia miestnych a účelových komunikácií na cestu II/520 navrhnúť v zmysle STN 73610 Projektovanie miestnych komunikácii a STN 736102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách, v lokalite D7 Výrobný areál Kapustné hrady je nutné navrhnúť jeden vjazd. Vjazd do výrobného areálu riešiť v zmysle príslušných noriem, rešpektovať ÚPN VUC Žilinského kraja ohľadom preložky cesty II/520 , pri čiastočnej zmene jej trasy ponad železnicu rešpektovať stanovisko vlastníka cesty II/520 Žilinského samosprávneho kraja, Žilina, opravné pripojenie miestnych komunikácií realizovať v súlade s STN 736110 Projektovanie miestnych komunikácií a STN 736102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách. A.2.12.2. Vodné hospodárstvo
1. Východiskový stav vodného hospodárstva Územie obce Liesek má vybudovaný verejný vodovod . Vodovod je napojený z dvoch vodojemov a to: z vodojemu 250m 3 Liesek a vodojemu Čimhová 150m 3 , ktoré sú zásobované z Oravského skupinového vodovodu . Prívodné potrubie pre vodojemy sú :oceľové o DN 200 pre vodojem Liesek a DN 150 Čimhová. Z vodojemu Čimhová je zásobovaný horný koniec obce a severná časť obce a z vodojemu Liesek ostatná časť / väčšina / obce. V pôvodnom ÚP spracovanom v r. 2005 je uvažované s vybudovaním nového vodojemu pre navrhovanú zástavbu a lokalitu s nedostačujúcim tlakom. Vodovod je v správe Oravskej vodárenskej spoločnosti Dolný Kubín a.s.
21
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
V súčasnosti v obci je čiastočne vybudovaná verejná kanalizácia s odvádzaním splaškových vôd do obecnej ČOV Liesek . Do tejto ČOV sú zaústené aj odpadové vody z obcí Čimhová a Vitanová. Kapacita ČOV je v súčasnosti 2666 EO. V najbližšej budúcnosti sa uvažuje s rozšírením kapacity ČOV na 5 000 EO. Oravská vodárenská spoločnosť Dolný Kubín a. s plánuje zaústenie kanalizácie z obci do kanalizácie z Trstenej do ČOV Nižná. Dažďové vody sú odvádzané povrchovými rigolmi do vodných tokov. Pre posúdenie veľkosti existujúceho vodojemu a existujúcej ČOV sú hydrotechnické výpočty prevedené aj na existujúci počet obyvateľov ,rekreáciu ,občiansku ,technickú – výrobnú vybavenosť. 2. Hydrotechnické výpočty zásobovania vodou pre navrhované územia Výpočet potreby vody je prevedený podľa Úpravy vyhlášky č.684/2006 čiastka 261 MP SR z r. 2006 . Potreba vody na obyvateľa priemerná : 145 l/deň Podľa požiadaviek správcu vodovodu ale aj pre údaje prítoku na ČOV posudzujeme celú obec aj s návrhom. 2.1.a. Súčasná ,výpočtová potreba vody pre obyvateľstvo ,rekreáciu a občiansku vybavenosť V roku 2010 v obci žilo 2733 obyvateľov. Spolu denná výpočtová potreba vody Priemerná potreba Maximálna potreba vody Súčasný stav podľa počtu vody( m 3/deň ) ( m 3/deň) obyvateľov : Existujúca potreba vody pre obyvateľstvo 396,285 m 3/deň = 4,5866 l/s 634,056 m 3/deň=7,338 l/s Existujúca potreba vody pre rekreáciu 42,000 m 3/deň = 0,486 l/s. 67,20 m 3/deň = 0,777 l/s Existujúca potreba vody pre občiansku vybavenosť a podnik. aktivít 684/2006 p.č.1 68,325 m 3/deň = 0,7908 l/s 109,32 m 3/deň = 1,265 l/s Existujúca výpočtová potreba spolu: 506,61 m3/deň =5,8635 l/s 810,576 m 3/deň = 9,381 l/s 2.1.b. Potreba vody pre obyvateľstvo a výrobné územie – doplnené lokality: POČET DOMOV POČET Potreby vody obyvateľ NÁVRH V Z+D č.10 ov priemerná P.č. Záber č. Domy Ostat. Byty m3/deň 1 2 3 4 5 6 7 OBYTNÉ ÚZEMIE 1 D1 IBV BORY 104 0 104 364 52,780 2 D2 IBV HAVRANOVÁ I. 71 0 71 249 36,105 3 D3 IBV HAVRANOVÁ II. 34 0 34 119 17,255 4 D4 IBV UKLINOVÉ 80 0 80 280 40,600 5 D5 IBV PRI ORAVICI 4 0 4 14 2,030 ZMIEŠANÉ ÚZEMIE 6 D6 IBV MEDZI POTOKMI 37 0 37 130 18,850 VÝROBNÉ ÚZEMIE 7 D7 VÝROBNÝ .AREÁL KAPUSTNÉ HRADY 6 6 0 0 1,200 Spolu 337 7 330 1155 166,930 Priemerná denná potreba vody pre obyvateľstvo a výrobné územie zmena a doplnok č.1 –lokalít: 3 Qdp = 168,94 m /deň = 1,955 l/s. maximálna potreba vody pre obyvateľov: 3 Q d max = Q dp . k d = 270,304 m /deň = 3,128 l/s hodinová maximálna potreba vody pre obyvateľstvo 168 940 Qhod. max. = . 1,6 .1,8 = 20 272,8 l/h 24 2.1.c. Potreba vody pre výhľad celej obce / existujúca výpočtová potreba vody obce + výpočtová potreba vody pre zmenu a doplnok č.1 –lokalít / Spolu denná výpočtová potreba vody : Priemerná potreba Maximálna potreba vody( m 3/deň) vody( m 3/deň ) Existujúca výpočtová potreba spolu: 506,61 m 3/deň = 5,8635 l/s 810,576 m 3/deň = 9,381 l/s Potreba vody pre obyvateľstvo a výrobné územie zmena a doplnok č.1 3 3 168,94 m /deň = 1,955 l/s 270,304 m /deň = 3,128 l/s
22
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Potreba vody výhľad obce so zmenou 675,55 m 3/deň = 7,818l/s 1080,88 m 3/deň = 12,51 l/s a dopln.č.1 3. Vodné zdroje Pramene v Oraviciach majú kapacitu 133,6 l/s časť 5. Vodovodná sieť Zásobné gravit. potrubie z Lieskovského vodojemu.v dĺžke 565,56 m. Zásobné gravitačné potrubie do obce z Čimhovského VDJ –l iatina DN 150. Vodojemy, ktoré zásobujú verejný vodovod obce sú zásobované z Oravského skupinového vodovodu. Zdrojom vody pre Oravský skupinový vodovod sú pramene v Oraviciach s kapacitou 133,6 l/s . Trasa Oravského skupinového vodovodu prebieha južne od obce. Potrubie má profil DN 500 mm. Vodovod obce je napojený z vodojemu 250m 3 Liesek a vodojemu Čimhová 150m 3 , ktoré sú zásobované z Oravského skupinového vodovodu prívodným potrubím oceľovým o DN 200 – Liesek a DN 150 Čimhová. Z vodojemu Čimhová je zásobovaný horný koniec obce a severná časť obce. 4. Akumulácia vody Vodovod obce je napojený z vodojemu 250m 3 Liesek a vodojemu Čimhová 150m 3 . Max. hladina vo vodojeme Liesek je na kóte 687,5 m.n.m, kóta dna vodojemu je 684,2 m.n.m. Max. hladina vo vodojeme Čimhová je na kóte 701,2 m.n.m, ,min. hladina vodojemu je 699,0 m.n.m. 5. Vodovodná sieť Prívodné gravitačné oceľové potrubie z Lieskovského vodojemu má profil DN 150 v dĺžke 565,56 km. Jeho trasa prebieha k mostu cez rieku Oravica na Priečnu ulicu a je z neho zásobovaný stred a dolný koniec obce. Prívodné gravitačné oceľové potrubie do obce z Čimhovského vodojemu má profil DN 150. Jeho trasa prebieha k mostu na Oravickej ceste a je z neho zásobovaný horný koniec obce a severnejšia časť obce. Existujúci verejný vodovod z Lieseckého vodojemu je gravitačný , zväčša zokruhovaný a vetvový. Verejný vodovod z vodojemu Čimhová je vetvový . Existujúci vodovod je z liatiny DN 150. V lokalite Staničnej ulice s vyššou nadmorskou výškou je nedostačujúci tlak vo verejnom vodovode. Vodovod je v správe Oravskej vodárenskej spoločnosti Dolný Kubín a.s. 5.1.Navrhované riešenie vodovodu 5.1.a Navrhované riešenie akumulácie vody STN 73 66 50 a aj Úpravy vyhlášky č.684/2006 čiastka 261 MP SR z r. 2006 doporučuje, aby bola zabezpečená akumulácia vo výške 60 100 % z dennej potreby vody. Posúdenie vodojemu : Pre posúdenie veľkosti existujúceho vodojemu a existujúcej ČOV sú hydrotechnické výpočty prevedené aj na existujúci počet obyvateľov ,rekreáciu ,občiansku ,technickú – výrobnú vybavenosť. Potreba vody pre výhľad celej obce / existujúca výpočtová potreba vody obce + výpočtová potreba vody pre zmenu a doplnok č.1 –lokalít / Spolu denná výpočtová potreba vody : Priemerná potreba Maximálna potreba vody( m 3/deň) vody( m 3/deň ) Existujúca výpočtová potreba spolu: 506,61 m 3/deň = 5,8635 l/s 810,576 m 3/deň = 9,381 l/s Potreba vody pre obyvateľstvo 3 3 168,94 m /deň = 1,955 l/s 270,304 m /deň = 3,128 l/s a výrobné územie zmena a doplnok č.1 Potreba vody výhľad obce so zmenou 675,55 m 3/deň = 7,818l/s 1080,88 m 3/deň = 12,51 l/s a dopln.č.1 Uvedené potreby vody prekračujú min. požadovanú potrebu súčasnej akumulácie 60% , preto bude nutné zvýšenie akumulácie . Podľa ÚP z r. 2005 bola navrhovaná rozšírená pôvodná akumulácia vodojemu o 350 m 3 a aj nový vodojem s objemom 100 m3 . Nakoľko obec je zásobovaná z dvoch vodojemov a je tu lokalita s nepostačujúcim tlakom je potrebné prehodnotiť akumulácie . V zmene a doplnku č.1 sa uvažuje rozšírením IBV regulovaných priestorov s napojením na existujúci verejný vodovod a uvažujeme, že z Čimhovského vodojemu je a bude zásobovaných 10% obyvateľova 10% pre existujúcu časť obce s nepostačujúcim tlakom. 1.z vodojemu Liesek: a/ IBV BORY –Q dp =52,780 m3/deň b/ IBV MEDZI POTOKMI Q dp =18,850 m 3/deň c/ VÝROB.AREÁL KAPUSTNÉ HRADY Q dp =1,200 m 3/deň , spolu pre navrh Zmien a doplnkov č.1 Q dp =72,830 m 3/deň,
Q dm =116,528 m 3/deň d/ Existujúca max. potreba vody pre obec 10%pre časť obce zásobovanej z Čimhovského vodojemu a 10% pre existujúcu časť obce s napojením časti novej zástavby obce / 810,576 / 2x81,057/=648,46 m 3/deň
23
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Výhľad spolu: Q dm =648,46 +116,528= 764,99 m 3/deň Pre bezporuchové zásobovanie vody navrhujeme vybudovať ďalšiu akumulačnú nádrž s obsahom 350,0 m 3 / min. o 250m3 – podľa nárastu potreby vody o doplnené lokality. Rozšírenie akumulácie navrhujeme pri pôvodnom vodojeme . 2. Nakoľko už ÚP z r. 2005 sa uvažovalo zásobovanie rodinných domov v severnej časti obce nad kótou 670,0 m.n.m. s vybudovaním vodojemu s objemom 100 m 3 v priestore Kolomažiarka na kóte 710,0 m.n.m. pri navrhovanej zmene musíme posúdiť navrhovanú lokalitu samostatne. V zmene a doplnku č.1 sa uvažuje rozšírením IBV regulovaných priestorov
D2 IBV HAVRANOVÁ I. Q dp =36,105 m 3/deň
D3 IBV HAVRANOVÁ II. Q dp =17,255 m 3/deň
D4 IBV UKLINOVÉ Q dp =40,600 m 3/deň
Spolu pre návrh zmeny a doplnku č.1 Q dp =93,96 m 3/deň, Q dm =150,336 m 3/deň Výhľad spolu pre 10% zastavaného územia s nedostat. tlakom a navrhovanou zástavbou:
Q dm =81,06 +150,336= 231,396 m 3/deň Navrhovaný objem 100 m 3 nepostačuje pre 60% akumuláciu preto zvyšujeme objem na 150 m 3 . Vodojem s objemom 150 m 3 sa bude zásobovať z Oravského skupinového vodovodu. Prívodné výtlačné potrubie viesť po východnej strane výrobného areálu LČV Čimhová, mimo mostného telesa ponad rieku Oravicu, po východnej strane zastavaného územia obce Liesek, v súbehu s trasou zrušenej železničnej trate č. 181 k navrhovanému vodojemu Kolomažiarka. Z vodojemu navrhujeme vybudovať zásobovacie potrubie k uvedeným rodinným domom a navrhovanej zástavbe. 3. z existujúceho vodovodu z vodojemu Čimhová sa predĺži vodovod ako bolo navrhované v ÚP z r. 2005 na ul.Tichej a zokruhuje sa ul .Pri Moste. Z tohto vodovodu sa napojí regulovaný Priestor D5 – štyri rodinné domy . 5.1.b Navrhované riešenie vodovodnej siete : Vodojem s objemom 150 m 3 Kolomažiarka sa bude zásobovať z Oravského skupinového vodovodu. Prívodné výtlačné potrubie viesť po východnej strane výrobného areálu LČV Čimhová, po východnej strane zastavaného územia obce Liesek, v súbehu s trasou zrušenej železničnej trate č. 181 k navrhovanému vodojemu Kolomažiarka. Presné umiestnenie vodojemu Kolomažiarka, navrhnutého v pôvodnom územnom pláne v pôvodnom územnom pláne určia podrobnejšie stupne PD vodojemu. Do navrhovaných lokalít sa vybuduje vodovod a to: do navrhovaných regulovaných priestorov D1,D6,D7: vodovod s napojením na vodovod zásobovaný z vodojemu Liesek, do navrhovaných regulovaných priestorov D2,D3, a D4 / okrem časti /: vodovod z navrhovaného vodojemu s objemom 150 m3 Kolomažiarka do navrhovaných regulovaných priestorov D5 a časť D4 : vodovod z vodovodu napájaného z vodojemu Čimhová Vodovod bude prevedený z tlakových rúr plastových HDPE DN 100. V lokalitách ,kde sa dá verejný vodovod po miestnych komunikáciách zokruhovať navrhujeme tento vodovod zokruhovať v ostatnej zástavbe bude vodovod vetvový. Vodovod bude zároveň spĺňať požiadavku na hasenie vodou podľa vyhlášky 699/ 2004 s osadením hydrantov DN 100 na potrubí , ktoré budú osadené aj na konci vetiev a budú slúžiť aj ako kalník alebo vzdušník. Na potrubiach vetiev budú osadené v mieste napojenia napojeniach šupátka so zemnými súpravami pre uzatvorenie jednotlivých vetiev pri poruchách a údržbe. 6. Kanalizácia V súčasnosti v obci je čiastočne vybudovaná verejná kanalizácia s odvádzaním splaškových vôd do obecnej ČOV Liesek . Vyhotovený je projekt obecnej kanalizácie a jeho zrealizovanie závisí iba od finančných možností obce. Projekt rieši odvedenie splaškových vôd zo všetkých častí obce. Do tejto ČOV sú zaústené aj odpadové vody z obcí Čimhová a Vitanová . Kapacita ČOV je v súčasnosti 2666 EO. ČOV je zrealizovaná v nasledovnej objektovej skladbe: hrubé predčistenie, čerpacia stanica, biologický stupeň čistenia, nitrifikácia, dosadzovacia nádrž a kalojem. Prevádzkový poriadok na skúšobnú prevádzku bol schválený OÚ v Tvrdošíne rozhodnutím č. ŽP – 2001 / 18603 zo dňa 13. 9. 2001. Daž. vody sú odvádzané povrchovými rigolmi do vodných tokov. 6.1 Návrh splaškovej kanalizácie : Z opätovného prerokovania, konaného dňa 07.03.2013 vyplynulo nasledovné riešenie: Po vybudovaní spoločného kanalizačného zberača s čistením v ČOV Nižná, v ČOV Liesek budú splaškové vody z obce Liesek čistené v množstve, ktoré odpovedá kapacitnej schopnosti existujúcej ČOV Liesek, ostatné množstvo splaškovej vôd bude, po vybudovaní odľahčovacieho objektu pred vstupom do ČOV Liesek, odvádzané do systému spoločného kanalizačného zberača s čistením v ČOV Nižná. V ÚPN navrhujeme dobudovanie kanalizácie v existujúcej zástavbe podľa pôvodného projektu a vybudovanie novej splaškovej kanalizácie do navrhovaných regulovaných priestorov. Verejná splašková kanalizácia bude prevedená z rúr kanalizačných PVC U, poprípade Maincor Ultra Rib, Pipelife Pragma +ID DN 300.
24
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Postupnou dostavbou obce je možnosť využívania miestnej ČOV s rozšírením kapacity na 5 000 EO , ale aj je možnosť po vybudovaní hlavného zberača odvádzať splaškové vody na ČOV Nižná. 6.2 Návrh dažďovej kanalizácie : Daž. vody z novonavrhovanej zástavby sa odvedú povrch. rigolmi / s predčistením / do potoka . 7.Výpočet množstva a znečistenia pre ČOV Pre posúdenie veľkosti existujúceho vodojemu a existujúcej ČOV sú hydrotechnické výpočty prevedené aj na existujúci počet obyvateľov ,rekreáciu ,občiansku ,technickú – výrobnú a základnú vybavenosť. Potreba vody pre výhľad celej obce / existujúca výpočtová potreba vody obce + výpočtová potreba vody pre Zmenu a doplnok č.1 / Spolu denná výpočtová potreba vody : Priemerná potreba Maximálna potreba vody( m 3/deň) vody( m 3/deň ) Existujúca výpočtová potreba spolu: 506,61 m 3/deň = 5,8635 l/s 810,576 m 3/deň = 9,381 l/s Potreba vody pre obyvateľstvo a výrobné územie zmena a doplnok č.1 3 3 168,94 m /deň = 1,955 l/s 270,304 m /deň = 3,128 l/s Potreba vody výhľad obce so zmenou 675,55 m 3/deň = 7,818l/s 1080,88 m 3/deň = 12,51 l/s a dopln.č.1 EO podľa návrhu splaškových vôd = 7 433 Prísun znečistenia na ČOV po dobudovaní kanalizácie obce aj pre navrhované lokality : Denný prísun znečistenia BSK 5 – 445,98 kg/deň Denný prísun znečistenia RL – 929,125 kg/deň Denný prísun znečistenia NL – 408,815 kg/deň Denný prísun znečistenia CHSK CR – 891,96 kg/deň S týmto množstvom splaškových vôd a prísunom znečistenia je potrebné počítať pri kapacitnom rozširovaní ČOV na prítoku z navrhovanej zástavby lokalít, alebo pre napojenie kanalizácie na ČOV Nižná. Regulatívy pre vodné hospodárstvo, ktoré vzišli z prerokovania návrhu: Úsek vodohospodársky významného vodného toku Oravica medzi rkm 9,00 13,50 nachádzajúci sa v záujmovom území je v zmysle v súčasnosti spracovaných údajov podľa príslušného Metodického pokynu zaradený do zoznamu úsekov vodných tokov s existujúcim potenciálne významným povodňovým rizikom a preto je potrebné rozvojové aktivity v priľahlom území navrhovať v súlade so Zákonom č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami. Správca vodných tokov v zmysle svojho Podnikového rozvojového programu investícií plánuje investičnú akciu „Liesek úprava toku Oravica". Jedná sa o viacročný program a realizácia jednotlivých akcií záleží od zabezpečenia finančných zdrojov na ich realizáciu. Všetky rozvojové aktivity v dotyku s touto investičnou akciou je potrebné vopred prerokovať a odsúhlasiť so správcom toku. V prípade situovania rozvojových lokalít v potenciálne zaplavovanom území si musí obstarávate!' investor protipovodňovú ochranu zabezpečiť z vlastných finančných zdrojov, vrátane príslušnej projektovej dokumentácie, ktorú tiež je potrebné vopred prerokovať a odsúhlasiť so správcom toku. Pre lokality D5, D6 a D7, ktoré sú v bezprostrednom dotyku vodných tokov Oravica a Brezovica je potrebné rešpektovať Zákon o vodách č. 364/2004 Z.z. a príslušné platné normy STN 73 6822 a 75 2102 atď., akúkoľvek investorskú činnosť a výsadbu porastov v dotyku s tokmi odsúhlasiť so správcom toku, je potrebné ponechať manipulačný pás pre opravy, údržbu a povodňovú aktivitu v šírke min. 10,0 m od brehovej čiary vodohospodársky významného vodného toku Oravica a 6,0 m od brehovej čiary vodného toku Brezovica. Do vymedzeného pobrežného pozemku nie je možné umiestňovať zariadenia a vedenia technickej infraštruktúry, stavby trvalého charakteru, súvislú vzrastlú zeleň, ani ho inak poľnohospodársky obhospodarovať . Zo stanoviska OVS sa doplnili regulatívy: rozšírenie vodojemu Liesek spôsob dodávky vody do navrhovaného vodojemu Kolomažiarka prívod vody do VDJ Kolomažiarka riešil pôvodný územný plán samostatným prívodom z Oravského skupinového vodovodu. Prívod vody je zakreslený v pôvodnom územnom pláne a nie je predmetom ZaD, presné umiestnenie vodojemu Kolomažiarka, navrhnutého v pôvodnom územnom pláne v pôvodnom územnom pláne určia podrobnejšie stupne PD vodojemu, z opätovného prerokovania, konaného dňa 07.03.2013 sa doplnil regulatív: Po vybudovaní spoločného kanalizačného zberača s čistením v ČOV Nižná, v ČOV Liesek budú splaškové vody z obce Liesek čistené v množstve, ktoré odpovedá kapacitnej schopnosti existujúcej ČOV Liesek, ostatné množstvo splaškovej vôd bude, po vybudovaní odľahčovacieho objektu pred vstupom do ČOV Liesek, odvádzané do systému spoločného kanalizačného zberača s čistením v ČOV Nižná. A.2.12.3. Energetika 2.12.3.1. Zásobovanie elektrickou energiou
25
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
1. Súčasný stav 1.1. Vedenie VN Riešený priestor obce Liesek je napojený na el. energiu 22kV vzdušnou VN linkou č.275 ( AlFe ). Z uvedenej VN linky sú na odbočky napojené transformátorove stanice (TS) ako koncové. Vedenia sú vzdušné, niektoré TS v intraviláne obce sú napojené káblovým vedením. V obci 8 existujúcich transformátorových staníc. Prehľad exist. transformátorových staníc (TS) číslo názov TR 1 400 kVA Liesek ČOV – v cudzom vlastníctve TR 2 250 kVA Liesek obec 1 – vo vlastníctve SSE a. s. TR 3 160 kVA Liesek HMÚ vo vlastníctve SSE a. s. TR 4 400 kVA Liesek Drevona vo vlastníctve SSE a. s. TR 5 160 kVA Liesek bytovky vo vlastníctve SSE a. s. TR 6 250 kVA Liesek kostol vo vlastníctve SSE a. s. TR 7 400 kVA Liesek východ vo vlastníctve SSE a. s TR 8 RD 1,2,3 v cudzom vlastníctve TR 8a 275 kVA Liesek Bernolákova vo vlastníctve SSE a. s 1.2. Vedenie NN Exist. NN rozvody obce sú vzdušné na betónových stĺpoch. Hlavné trasy sú prierezu AlFe 70/11. Domové prípojky sú prevažne vzdušným vedením, čiastočne závesnými káblami, resp. káblovým zvodom. 1.3. Vonkajšie osvetlenie Po stožiaroch NN vedenia sú prevedené aj rozvody vonkajšieho obecného osvetlenia, napojeného z rozvádzačov RVO pri trafostaniciach. Zhodnotenie súčasného stavu Súčasne rozvody postačujú len pre terašiu zástavbu. Exist. NN rozvody obce sú vzdušné a v malej miere káblove, napájané z uvedených TS. Pre plánovanú výstavbu je potrebné vybudovať nové VN a NN kabelové rozvody a príslušné TS. Návrh zásobovania el. energio u Projektové podklady situácia požiadavky autora 2.2.Spoločné elektrotechnické údaje Rozvodná sústava NN : 3 PEN ~ 50 Hz, 230/400 V / TN C VN : 3 ~ 50 Hz, 22 kV / IT Ochrana pred zásahom el. prúdom: Ochrana pred zásahom elektr. prúdom bude podľa STN 33 2000 4 41. Stupeň dôležitosti dodávky el. energie : č.3 v zmysle STN 34 1610. Dodávku el. energie nie je potrebné zaisťovať zvláštnymi opatreniami a môžu byť pripojené na jediný zdroj (prívod). Energetická bilancia: Pre výpočet nárastu odberu el. energie je počítané s nasledovnými hodnotami pre elektrifikáciu stupňa “B” a "C". rodinný dom (RD), počítané s 50% el. vykurovaním 12 kW rekreačný dom 8 kW obchodná vybavenosť a služby s 50% el. vykurovaním podľa plošnej výmery 90 W/m 2 4 kW/ lôžko Výrobne územie, zastavané 30% plochy 120 W/m 2 POČET DOMOV Spolu Príkon Pi Príkon Pp NÁVRH V Z+D č.10 (kW) (kW) P.č. Časť Domy Ostat. Byty 1 2 3 4 5 6 7 8 OBYTNÉ ÚZEMIE 1 D1 IBV BORY 104 0 104 1248 0,3 374 2 D2 IBV HAVRANOVÁ I. 71 0 71 852 0,3 256 3 D3 IBV HAVRANOVÁ II. 34 0 34 408 0,4 163 4 D4 IBV UKLINOVÉ 80 0 80 960 0,3 288 5 D5 IBV PRI ORAVICI 4 0 4 48 0,6 29 ZMIEŠANÉ ÚZEMIE 6 D6 IBV MEDZI POTOKMI 37 0 37 444 0,4 178
26
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
VÝROBNÉ ÚZEMIE D7 VÝROB.AREÁL KAPUSTNÉ 8 HRADY 1 1 0 20 0,7 14 Spolu celkom 331 1 330 3980 1302 Súčasný príkon novej výstavby Pp = P i x b = 1309 x 0,7 = 916 kW Zdroje el. energie a VN vedenie Plánovaná výstavba je rozdelená do blokov, pre ktoré je potrebné vybudovať nové VN a NN kabelové rozvody a príslušné TS. Na navrhovaný stav zástavby navrhujem vybudovať 4 nové TS a existujúce rekonštruovať podľa potrieb výstavby, čím bude v riešenom území celkovo 12 transformátorových staníc. Napojené budú novým káblovým prívodom intravilánom obce. Navrhovaný rozvoj obce si vyžiada prekládku exist. vzdušnej VN linky. Prehľad navrhovaných transformátorových staníc (TS) názov blok typ TS 9 lokalita „D1“ kiosková TS 10 lokalita „D2“ kiosková TS 11 lokalita „D4“ kiosková TS 12 lokalita „D6“ kiosková TS 13 lokalita „D4“ kiosková Výkon plánovanej veternej elektrárne (100 kW) nebol v energetickej bilancii počítaný, lebo bude dodávaný do distribučnej siete. Ochranné pásma Pre jednotlivé vzdušné VN a VVN vedenie v zmysle Zákona č. 656/2004 Z.z. §36 je nasledovný rozsah ochranných pásiem vzdušného vedenia: VVN 400 kV – 20 m od krajného vodiča na každú stranu, VVN do 110 kV – 15 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia VN do 35 kV – 10 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia Pre izolované vonkajšie VN 22 kV vedenie je určené ochranné pásmo 2 m na každú stranu vedenia. VN kábel uložený v zemi má ochranné pásmo 1m na každú stranu vedenia. V ochrannom pásme vonkajšieho el. vedenia a pod vedením je zakázane: a) zriaďovať stavby a konštrukcie, b) pestovať porasty s výškou presahujúcou 3m, vo vzdialenosti presahujúcej 5m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno porasty pestovať do takej výšky, aby pri páde sa nemohli dotknúť el. vedenia. c) uskladňovať ľahko horľavé a výbušne látky, d) vykonávať iné činnosti, pri ktorých by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť el. vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky, V ochrannom pásme podzemného vedenia a nad týmto vedením je zakázane: a) zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzanie trvalého porastu a jazdiť osobitne ťažkými mechanizmami, b) vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa el. vedenia zemné práce a činnosti, ktoré by mohli ohroziť el. vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť jeho prevádzky, prípadneby podstatne sťažili prístup k nemu, 2.5. Sekundárna NN sieť Objekty budú na el. energiu pripájané zo sekundárnej kabelovej NN siete. Tie budú umiestnené v chodníkoch a zelených pásoch jednotlivých nových ulíc, v súbehu s ďalšími inžinierskými sieťami. V zástavbe RD budú situované po jednej strane cesty, so spoločným prívodom pre 2 RD. Sekundárna NN sieť bude kabelová, mrežová, napájaná z uvedených TS. Tým sa dosiahne prepojenie napájacích distribučných TS, dosiahne sa vylepšenie parametrov existujúcej NN siete a napájanie z viacerých strán. Ochranné pásma Vonkajšie vzdušné vedenie NN sa nechráni ochrannými pásmami. Ochranné pásmo zemných kábelových nn vedení v zmysle Zákona č. 656/2004 Z.z. je stanovené 1 m na každú stranu vedenia. 2.6. Vonkajšie osvetlenie Nové komunikácie budú osvetľované sústavou vonkajšieho osvetlenia, napojeného zo samostatných rozvádzačov RVO pri distribučných TS, prepojených s regulačným systémom obce. Stožiarové svietidlá budú osadené energeticky úspornými výbojkami. Rozvody budú v trase kabelových NN rozvodov. 2.12.3.2. Napojenie na telekomunikačné a informačné siete 1. Telekomunikačné zariadenia – súčasný stav Miestne rozvody sú napojené káblovými a vzdušnými rozvodmi závesnými káblami. Riešené územie je pokryté signálom mobilných operátorov (ORANGE, T – mobile, Telefonica Slovakia O2).
27
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Po obci sú prevedené aj rozvody miestneho rozhlasu, ktoré sú napojené z rozhlasovej ústredne umiestnenej na obecnom úrade. Rozvody miestneho rozhlasu sú prevedené na stĺpoch vzdušnej NN siete. V záujmovom území sa NENACHÁDZAJÚ podzemné telekomunikačné zariadenia spoločnosti ORANGE SLOVENSKO, a.s. 2. Navrhované vonkajšie oznamovacie rozvody V nových trasách NN káblových rozvodov budú položené nové metalické (optické) káble miestnej telekomunikačnej a dátovej siete podľa poskytovateľa tejto služby. V trase VO budú uložené aj káble ozvučenia obecným rozhlasom. Rozvody budú smerované do centa obce, kde je Obecný úrad s rozhlasovou ústredňou. 2.12.3.3. Zásobovanie teplom V obci Liesek nie je ani sa neuvažuje s teplovodom a s centrálnou kotolňou.
2.12.3.4. Zásobovanie plynom 1. Všeobecný popis Obec Liesek je plynofikovaná od roku 1996. Zásobovanie obce zemným plynom je riešené cez VTL plynovú prípojkou PN 4 MPa, napojenú na VTL plynovod DN 100 vedený okrajom štátnej cesty II/520 Trstená – Suchá Hora. Na západnom okraji obce je umiestnená Regulačná stanicu zemného plynu VTL/STL s výkonom 3000 m 3/h, s prevádzkovým tlakom do STL plynovodov 0,3 MPa. RS Liesek je spoločná aj pre susené obce, Čimhovú, Vitanovú, Hladovku a Suchú Horu. Obec má v súčastenj dobe vybudované STL plynovody PE D 225 až D50 v celkovej dĺžke 14 395 m. Plynovody sú vedené v krajnici štátnej cesty II/520 a v obci v miestnych komunikáciách. Cez obec súbežne so št. cestou prechádza hlavný STL plynovod PE D 225, spoločný pre susené obce. Z plynovodu PE D225 sú postupne napojené STL plynovody PE D 90 – D 50, vedené v miestnych komunikáciách obce. Plynovody sú medzi sebou zokruhované čím sú vytvorené dobré tlakové pomery v distribučnej sieti pre napojenie nových okrajových lokalít obce. V súčastenj dobe je v obci z celkového počtu stavieb napojených na odber zemného plynu cca. 70 % odberateľov z radov obyvateľstva, občianskej vybavenosti a podnikateľov. 2. Vstupné údaje pre výpočet potreby zemného plynu s výhľadom na obdobie Z+D č.1 Údaj Stav súčasný Stav konečný Počet stavieb v celkom: 861 1208 rodinné domy 840 1176 občianska vybavenosť 14 18 výroba, služby, iné 7 14 2.1 Počet stavieb na plynofikáciu v konečnom stave pri 75 % plynofikácii celkom: 906 z toho rodinné domy na vykurovanie, ohrev TUV a varenie 882 občianska vybavenosť vykurovanie, ohrev TUV, varenie 14 výroba, služby, iné vykurovanie, OTUV, varenie, technologia 10 2.2 Priemerná redukovaná hodinová a ročná spotreba ZP na odberateľa v kategórii: RD 1,0 m 3.h 1 2200 m 3.rok 1 Byty 0,5 m 3.h 1 1100 m 3.rok 1 Občianska vybavenosť 5,0m 3.h 1 11000 m 3.rok 1 Výroba, služby, iné 15,0m 3.h 1 50000 m 3.rok 1 potreba plynu pre objekty OV, výrobných prevádzok a služieb je navrhnutá z Ø potrieb tepla celková hodinová spotreba je redukovaná koeficientom súčastnosti odberu plynu 0,5 v zmysle racionálizačných opatrení o úspore palív a ekonomickým spalovaním plynových spotrebičov 3. Nápočet spotreby ZP podľa odberov v konečnom roku: Druh odberu počet m 3.h 1 tis.m 3.rok 1 Rodinné domy 882 882,0 1940,4 Občianska vybavenosť 14 70,0 154,0 Výroba, služby, iné 10 150,0 500,0 Redukovaná potreba plynu konečná: 906 odber., 1102,0 m 3.h 1 2 594,4 tis.m 3.rok 1 K redukovanej spotrebe plynu obce Liesek, pre výkon RS 3000 je pre budúcnosť potrebné počítať s redukovanou spotrebou plynu pre obec Čimhová, Vitanová, Hladovka a Suchá hora. 4. Návrh na zabezpečenie plynofikácie nových lokalít v zmysle UPN O Z+D č. 1. Obec Liesek má v súčasnej dobe vybudovanú STL rozvodnú plynovodnú sieť na 95% územia. Využitie existujúcich STL plynovodov v súčastnej dobe je cca. na 70 %, plánované na 75 %. Nové záujmové lokality D1 – D7 plánované v rámci Z+D č.1 UPN–O budú riešené vybudovaním nových miestnych komunikácií, do ktorých sa uložia súbežne inžinerske siete, plyn, voda, kanalizácia a iné podzemné vedenia v súlade so
28
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
STN 73 6005. STL plynovody budú zhotovené z PE rúr D50 D63. Budú uložené do nových komunikácií a budú napojenéna existujúce STL plynovody vybudované od roku 1996. V lokalite D8 sa neuvažuje plynofikáciou, v lokalite je plánovaná veterná elektráreň. Nové plynovody sa budú realizovaťv zmysle STN 38 6415 z materiálu PE 100 o D 63, D 50 na tlak PN 0,3 MPa pripojením na existujúce STL plynovody, ktoré sú zhotovené z rúr PE 100. Rozšírenie plynofikácie v obci do nových záujmových lokalít v zmysle Z+D č. 1 UPN O bude postupná podľa otvárania jednotlivých územných celkov na základe vypracovných PD. STL plynové prípojky budú zhotovené na základe povolenia dodávateľa plynu, budú ukončené HUP na hranici odberateľa. Do nových lokalít obce bude potrebné vybudovať vybudovať: STL plynovody z PE100 SDR 11 o D 50 63 do nových lokllít D1 – D7, ktoré sa napoja na existujúce STL plynovody v obci v zmysle Z+D č. 1 UPN O tlakovú hladinu STL plynovodov riešiť do 300 kPa, podľa možnosti ako zokruhované STL plynové prípojky si vyžadujú u odberateľov inštaláciu regulátorov tlaku plynu Poznámka: Existujúcu plynofikáciu obce s návrhom nových plynovodov je potrebné doložiť hydraulickým prepočtom dimenzií potrubia a ďalšie stupne PD musí odsúhlasiť SPP D, a.s. Bratislava. 5.0 Ochranné a bezpečnostné pásma VTL a STL plynovodov a RS V zmysle zákona MHSR č. 656/2004 Z.z o energetike pre rozvody plynu sú stanovené pásma ochrany od osi plynovodu na každú stranu, ktoré je potrebné pri návrhu rešpektovať. 5.1 Ochranné pásmo STL plynovod v zastavanom území do 0,4 MPa 1 m VTL a STL plynovod vo volnom teréne 4 m RS VTL / STL 8 m 5.2 Bezpečnostné pásmo VTL plynovod do 4 MPa, do DN 350 20 m RS VTL / STL 50 m STL plynovod vo volnom teréne 10 m STL plynovod v zastavanom území určuje dodávateľ zemného plynu Pre rozvody plynu je potrebné: dodržať ochranné a bezpečnostné pásma od existujúcich plynárenských zariadení SPP distribúcia, a.s., v zmysle zákona 251/2012 Z.z., podrobnejšie stupne PD predložiť na odsúhlasenie na adresu : SPP distribúcia, a.s., DASM, LC Prievidza, Vápenická 16, 971 01 Prievidza, ďalšie požiadavky na výstavbu a prevádzkovanie plynárenských zariadení sú stanovené v zákonných postupoch a ustanoveniach platných legislatív a príslušných noriem A. 2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie, prípadne hodnotenie z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie Stav životného prostredia v regióne Súčasný krajinný obraz riešeného katastrálneho územia je podobne ako uvedený reliéf rozdielny v severnej, strednej a v južnej časti územia. Prevahu severnej časti tvorí kotlinová náhorná plošina tabuľa takmer úplne odlesnená. Stromová vegetácia sa zachovala len v lokalite Háje a v rozptýlenej podobe v údolí riečky Jelešňa. Klesajúce údolie k Jelešni je charakteristické trvalými trávnymi porastami, mokraďami a prameňmi niektorých potôčikov ľavobrežných prítokov Jelešne, ktorá sa vlieva do Oravskej priehrady. Okolo urbanizovanej časti obce, hlavne zo severu dominuje odlesnená kultúrna krajina v štruktúre menších roličiek záhumienkov a záhrad. Zaujímavé sú malé mokrade a prameniská potôčikov v kontakte s terénnym zlomom okolo železničného telesa. Dôležitým krajinotvorným prvkom je rieka Oravica s bohatým meandrujúcim korytom a s bohatou sprievodnou brehovou zeleňou. Brehová zeleň sprevádza aj ľavobrežné prítoky Oravice Grúňový a Hlboký potok. Táto časť katastra je hornatá ako uvádzame vyššie. Postupne prechádza od odlesnených plôch cez trávnaté stráne až po súvislé lesné porasty. Dopĺňa sa: Koncepcia starostlivosti o životné prostredie vychádza z uplatnenia zákona o ochrane prírody a krajiny a iných záväzných dokumentov ochrany prírody. Jedná sa hlavne o vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability. Priaznivým stavom je stav, keď predmet ochrany je v súlade s cieľmi ochrany určenými v dokumentácii ochrany prírody a krajiny pre dané územie. A.2.13.1. Zásady funkčného, hlavne hospodárskeho a rekreačného využívania územia vo vzťahu k ekologickej únosnosti územia Dopĺňa sa:
29
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
V rámci plánovaných aktivít v riešenom území je potrebné brať do úvahy, že súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny je okrem iného potrebný na vykonávanie činnosti meniaceho sa stavu krajiny. V rámci návrhu Zmien a doplnkov č.1 Územného plánu obce Liesek navrhujeme zrealizovať nasledujúce krajinoekologické opatrenia: a/ výsadba okrasnej a úžitkovej zelene v záhradách pri navrhovaných domoch, b/ výsadba izolačnej zelene okolo D 7 Krajinárskym opatrením doporučovaným z pohľadu ochrany krajiny a krajinného vzhľadu je zachovanie čo najväčšieho počtu voľne rastúcej krovitej a stromovej vegetácie, plniacej viacnásobné funkcie. Atraktivita krajiny je aj atraktivitou priestoru pre rekreáciu v podhorskom prostredí. A.2.13.2. Návrh opatrení na elimináciu alebo obmedzenie stresových prvkov v krajine Dopĺňa sa: Navrhujeme upriamiť pozornosť najmä na tieto ekostabilizačné opatrenia: opatrenia na ochranu prírodných a kultúrno historických zdrojov k prírodným zdrojom v území katastra patria zdroje pitnej vody, podmáčané a mokradné lokality, poľnohospodárska pôda, lesy. opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva potrebné je neustále riešenie odpadového hospodárstva. opatrenia na zachovanie a udržiavanie vegetácie v obci vegetáciu v obci doporučujeme udržiavať prinajmenšom v súčasnom stave. Rezervy možno pozorovať miestami pri vodnom toku, ale ináč tento stav vzhľadom k charakteru obce je vyhovujúci. opatrenia na zachovanie lesných porastov dodržiavanie ochranného pásma lesa, ktoré tvoria pozemky vo vzdialenosti do 50 m od hranice lesných pozemkov. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 10 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. stresové faktory vodných tokov – riešením by bolo priblížiť vodný tok prirodzenému stavu, týka sa to hlavne čistotnosti a disciplíny obyvateľov pri vysýpaní odpadov do vodného toku, mimo zastavaného územia vylúčiť také zásahy do mokraďových ekosystémov, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie z hľadiska funkcie biotopu voľne žijúcich druhov živočíchov a rastlín. zachovať pobrežné pozemky v zmysle § 49 zákona č. 364/2004 Z.z (Vodný zákon), obojstranne 5,0 m od brehovej čiary všetkých dotknutých vodných tokov. Na území pobrežných pozemkov nie je prípustná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu ťažbou, navážkami, manipulácia s látkami škodiacimi vodám, výstavba súbežných inžinierskych sieti. Ďalej je nutné zachovať prístup mechanizácie správcu vodného toku k pobrežným pozemkom z hľadiska realizácie opráv, údržby a povodňovej aktivity. Všetky aktivity, stavebné zámery, resp. akúkoľvek investorskú činnosť a výsadbu porastov v blízkosti tokov a ich ochranného pásma požadujeme odsúhlasiť s našou organizáciou. Všetky prípadné križovania inžinierskych sieti s vodnými tokmi musia byť riešené v súlade s STN 73 6822. v záujme zabezpečenia ochrany pred povodňami musia byť rozvojové aktivity v súlade so zákonom č. 666/2004 Z. z o ochrane pred povodňami. dažďové vody zo striech a spevnených plôch pri plánovanej výstavbe odporúčame v maximálnej miere zadržať v území (zachovať retenčnú schopnosť územia ) akumuláciou do zberných nádrží a následne túto vodu využívať resp. kontrolovane vypúšťať do recipientu po odznení prívalovej zrážky. návrh odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd musí zohľadňovať požiadavky na čistenie vôd v zmysle Zákona o vodách č. 364/2004 Z.z. A.2.14. Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území znehodnotené ťažbou. Ostáva nezmenené. A.2.15. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely Dopĺňa sa: 1. Východiskový stav Návrh Zmien a doplnkov č. 1 ÚPN obce Liesek Zábery poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zábery je spracovaná v textovej, tabuľkovej a výkresovej časti v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a Spoločných metodických usmernení pre spracovanie záberov poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely. Základné východiskové podklady: Územný plán obce Liesek, Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004 Z. z., Zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,
30
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
údaje BPEJ od VÚ pôdoznalectva – ochrana pôdy B. Bystrica. 2. Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia V rámci Zmien a doplnkov č. 1 ÚPN obce Liesek, uvažuje sa o rozvoji obytného a výrobného územia obce mimo zastavané území v riešených lokalitách. Potrebný záber pre rozšírenie bytovej výstavby vyplýva z predpokladaného demografického rozvoja, ktorý bude súvisieť s rozvojom obce, rozvojom občianskej vybavenosti a služieb v Liesku a jej okolí. Využitie poľnohospodárskej pôdy bude do značnej miery podmienené vlastníkmi pôdy a solventnosťou občanov. 3. Zhodnotenie prírodných podmienok Geomorfologické členenie, tvar a reliéf územia neevidujeme žiadne hydromeliora čné zariadenia v správe Hydromeliorácie, š.p podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Stredných Beskýd, časť do celku Oravská Magura, podcelku Budín, časť do celku Oravská Vrchovina, časť do oblasti Podhôľno magurskej, celku Oravská kotlina a časť do celku Skorušinské vrchy a podcelku Skorušina. Geologické a inžiniersko geologické pomery Územie obce Liesek patrí ku geologickej jednotke Západné Karpaty. Južne od Liesku sú to centrálne Západné Karpaty a severne od obce pásmo jadrových pohorí. Podložie je tvorené žulami, svormi a rulami, ktoré vznikli už v prvohorách. V druhohorách vznikli usadeniny kremenca, po zaliatí morom vznikli vrstvy dolomitov, vápencov, vápnitých ílovcov a pieskovcov. Vyskytuje sa aj stuhnutá čadičová láva. V prvej fáze alpínskeho vrásnenia (v mladšej kriede pred 80 mil. rokov) vznikli príkrovy. Členitý terén hrebeňov bol modelovaný ľadovcami v starších štvrtohorách. Po oboch stranách toku Oravice sa tiahne bradlové pásmo. Zvrásnené bolo na rozhraní druhohôr a treťohôr a znova na začiatku mladších treťohôr. Je tvorené tvrdými kremitými horninami (radiolaritmi, slienitými vápencami, vápencami jury a spodnej kriedy). Obalené sú mäkšími horninami, z ktorých boli selektívnou eróziou vypreparované bralá tvrdoše. Bradlový obal tvoria červené slieňovce, so striedaním vrstiev sivého ílovca, pieskovca a zlepenca. Bradlové pásmo zasahuje až po západné hranice lieseckého chotára. Na vonkajšej strane sa bradlové pásmo dotýka flyšového pásma budovaného najmä horninami paleogénu. Horniny flyšového pásma tvoria až niekoľko tisíc metrov hrubé súvrstvia rytmicky sa striedajúcich pieskovcov a ílovcov. Výplň Oravsko nowotargskej panvy (ktoré tvorilo sladkovodné jazero), tvoria štrky, sivomodré íly, uholné slojky a ojedinele tufy). V zásade sa katastrálne územie Liesku rozprestiera na usadeninách podtatranskej skupiny a na usadeninách Oravsko nowotargskej panvy. Pôdne pomery Na riešenom území sa nachádzajú tieto druhy pôd: fluvizeme ľahké, glejové, stredne ťažké, píesočnatohlinité a ľahkoskeletnaté pseudogleje stredne ťažké až ťažké kambizeme luvizemné stredne ťažké až ťažké skeletnaté, piesočnaté, piesočnatohlinité a hlinité kambizeme typické kyslé, stredne ťažké až ťažké, skeletnaté, piesočnaté až piesočnatohlinité kambizeme pseudoglejové, stredne ťažké, skeletnaté, hlinité a piesočnatohlinité luvizeme pseudoglejové so skeletom, stredne ťažké až ťažké na hlinách, piesočnatohlinité luvizeme typické na hlinách, stredne ťažké až ťažké, slabu skeletnaté, piesočnatohlinité pseudogleje typické na hlinách so skeletom, stredne ťažké až ťažké, piesočnatohlinité gleje, stredne ťažké až veľmi ťažké, hlinité, skeletnaté, piesočnatohlinité. V riešenom území neevidujeme žiadne hydromelioračné zariadenia v správe Hydromeliorácie, š.p. Bratislava. V správe Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Čimhovej sa nachádzajú hydromelioračné zariadenia, ktoré sa realizovali v rokoch 1974 1976. V riešenom území sa nachádzal odvodňovací kanál krytý K2 (evid. č. 5303 076 004), ktorý bol vybudovaný v roku 1975 o celkovej dĺžke 0,294 km v rámci stavby „Odvodnenie pozemkov a ÚT Liesek" v správe Hydromeliorácie, š.p. , ďalej odvodňovací kanál krytý (evid. č. 5303 158 003), ktorý sa bude križovať s navrhovanou cyklotrasou a ktorý bol vybudovaný v roku 1984 o celkovej dĺžke 0,765 km v rámci stavby „Odvodnenie pozemkov a ÚT Liesek Jelešná II." v správe Hydromeliorácie, š.p.a na lokalitách D 1 , D 2 , D 8 a Z 7 v k.ú. Liesek je vybudované detailné odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom nám neznámeho vlastníka. Pri realizácii zohľadniť križovanie navrhovaných IS (vodovod, el. rozvody, plyn a kanalizácia) a navrhovaných cyklotrás s odvodňovacími kanálmi. 4. Vyhodnotenie záberov plôch poľnohospodárskej pôdy, dotknutých urbanistickým riešením Podľa § 13 zákona 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa pri každom obstarávaní a spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie, projektov pozemkových úprav a iných návrhov podľa osobitných predpisov musí dbať na ochranu poľnohospodárskej pôdy a riadiť sa zásadami ochrany podľa §12. Tento ukladá najmä, že poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy je povinný chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny uvedenej v prílohe zákona č.3, a riešiť alternatívne umiestnenie stavby na poľnohospodárskej pôde za hranicou zastavaného územia obce so zreteľom na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd a takisto vyhodnotiť dôsledky pre poľnohospodársku pôdu. Záber poľnohospodárskej pôdy je vyhodnocovaný v súlade s Metodickými pokynmi na ochranu PP. Podrobná špecifikácia jednotlivých lokalít je vo výkrese č. 5 Ochrana pôdneho fondu (Výkres záberov poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery), v mierke 1: 2000 a v tabuľkovej časti, Tab.4.
31
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
VYHODNOTENIE ZÁBEROV PP: Podľa § 13 zákona 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa pri každom obstarávaní a spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie, projektov pozemkových úprav a iných návrhov podľa osobitných predpisov musí dbať na ochranu poľnohospodárskej pôdy a riadiť sa zásadami ochrany podľa §12. Tento ukladá najmä, že poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy je povinný chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny uvedenej v prílohe zákona č.3, a riešiť alternatívne umiestnenie stavby na poľnohospodárskej pôde za hranicou zastavaného územia obce so zreteľom na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd a takisto vyhodnotiť dôsledky pre poľnohospodársku pôdu. Záber poľnohospodárskej pôdy je vyhodnocovaný v súlade s Metodickými pokynmi na ochranu PP. Podrobná špecifikácia jednotlivých lokalít je vo výkrese č. 5 Ochrana pôdneho fondu (Výkres záberov poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery), v mierke 1: 2000 a v tabuľkovej časti, Tab.4. VYHODNOTENIE ZÁBEROV PP: DOPLNKY predstavujú 5 lokalít (D1, D2, D3, D4, ) určených na rozšírenie obytného územia – na výstavbu cca 229 rodinných domov. Zmiešané územie (bývanie+rekreácia) sa rozšíri o 1 kokalitu (D6) na výstavbu 37 individuálnych rodinných domov alebo rekreačných objektov. Doplnky D1 až D6 predstavujú záber 44,9954 ha, z čoho je Záber po ľnohospodárskej pôdy tvorí plochu 11,7264 ha, z toho Záber poľnohospodárskej pôdy v zastavanom území tvorí plochu 0,1800 ha Záber poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia tvorí plochu 11,5464 ha DOPLNKY predstavujú 6 lokalít (D1, D2, D3, D4, D5) určených na rozšírenie obytného územia – na výstavbu cca 229 rodinných domov. Zmiešané územie (bývanie+rekreácia) sa rozšíri o 1 kokalitu (D6) na výstavbu 37 individuálnych rodinných domov alebo rekreačných objektov. Výrobné územie sa rozšíri o 2 lokality (D7, D8) – na výstavbu 1 výrobného areálu a 1 veternej elektrárne. V rámci ZMIEN, ktoré predstavujú 7 lokalít (Z6 a Z7 výhľad, Z1, Z2, Z3, Z4, Z5 záber plôch PP , ktoré už boli vyňaté v rámci schváleného ÚPN obce Liesek, menia sa funkcie plôch záberov). Zábery Z1 až Z5 predstavujú záber 7,7662 ha, z čoho je: Záber po ľnohospodárskej pôdy tvorí plochu 1,7663 ha z toho Záber poľnohospodárskej pôdy v zastavanom území tvorí plochu 1,5404 ha Záber poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia tvorí plochu 0,2259 ha V zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004 Z. z. sa odvody za záber poľnohospodárskej pôdy nepočítajú. Hlavné zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy sú zhrnuté v § 12 zákona, kde osobitne chránenými pôdami sú pôdy patriace do prvej až štvrtej skupiny uvedenej v prílohe zákona č. 3. Okrem zásad uvedených v úvode je najdôležitejšou činnosťou pri zábere poľnohospodárskej pôdy vykonanie skrývky humusového horizontu pôdy a zabezpečenie starostlivosti o pôdu. Plocha záberov PP je zdokumentovaná v tab.4. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde navrhovaných v rámci ÚPN a k návrhom, ktoré menia alebo dopĺňajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu Plocha záberov PP je zdokumentovaná vo výkrese č. 5 Ochrana pôdneho fondu (Výkres záberov poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery)v mierke M 1:2000 A.2.15a. Vyhodnotenie perspektívneho použitia lesných pozemkov na stavebné a iné účely Zábery lesných pozemkov v Zmenách a doplnkoch č. 1 ÚPN obce Liesek sa neriešia. A.2.15.b. Vyhodnotenie navrhovaného riešenia Dopĺňa sa. Lokality, určené na rozšírenie obytného, rekreačného a výrobného územia, riešené v Zmenách a doplnkoch č. 1 ÚPN obce Liesek nemení charakter obce, jeho priestorové a funkčné riešene uvedené v platnom Územnom pláne obce Liesek. Územnoplánovacia dokumentácia – Zmeny a doplnky č.1 ÚPN obce Liesek bude posudzovaná v zmysle Zákona č. 24/2006 Z. z., Príloha č.I, ods. II, časť 2.3 – územné plány obcí, pretože časť obce sa nachádza v CHKO Horná Orava. Súčasne s návrhom Zmien a doplnkov č. 1 ÚPN obce Liesek bolo vypracované Oznámenie o strategickom dokumente – Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce Liesek, ktoré bude následne prerokované, na základe ktorého OÚŽP DK vydal v zmysle § 7 ods. 5 zákona po ukončení zisťovacieho konania toto Rozhodnutie č. C/2012/00765, zo dňa 25.10.2012: Strategický dokument „Zmeny a doplnky č. 1 územného plánu obce Liesek návrh" sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
A.2.16. Záväzná časť V zmysle Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení Zákona č. 237/2000 Z.z. súčasťou územného plánu je záväzná časť. Záväzná časť Zmien a doplnkov č. 1 Územného plánu obce Liesek obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využitia územia vyjadrené vo forme regulatívov, obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, určujú podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. 2.16.1. Zásady a regulatívy funkčného využívania riešeného územia, Územnoplánovacia dokumentácia Zmeny a doplnky č. ÚPN obce Liesek dokumentujú zmenené alebo doplnené funkčné a priestorové usporiadanie navrhovaných lokalít, vymedzených v doplnených regulovaných priestoroch. V regulatívoch funkčného a priestorového usporiadania územia, uvedených v schválenom ÚPN obce Liesek, sa upresňuje pojem podkrovie na podkrovie s jedným podlažím. Nasledujúce dve tabuľky podrobne dokumentujú navrhované ZMENY a DOPLNKY č. 1 ÚPN obce Liesek: ZMENY: Zmena Z 1 Zmena výrobného územia na zmiešané územie (bývanie + občianska vybavenosť), Zmena Z 2 Zmena výrobného územia na chodník, Zmena Z 3 Zmena jazierok na oddychovo športové plochy, Zmena Z 4 Zmena výroby koží na bývanie, Zmena Z 5 Zmena bývania na výrobu koží, Zmena Z 6 Zmena cestného obchvatu na poľnohospodársku pôdu výhľad, Zmena Z 7 Zmena poľnohospodárskej pôdy na cestný obchvat výhľad. ZMENY zdokumentované v textovej aj v grafickej časti vyplynuli zo zaradenia navrhovaných doplnených lokalít do funkčného organizmu obce. Ide o 7 zmien (Z1., Z2., Z3., Z4., ). Všetky navrhované lokality sa nachádzajú v zastavanom území obce Liesek. DOPLNKY: OBYTNÉ ÚZEMIE Lokalita D 1 . BORY Lokalita D 2 . IBV HAVRANOVÁ I. Lokalita D 3 . IBV HAVRANOVÁ II. Lokalita D 4 . IBV UKLINOVÉ Lokalita D 5 . IBV PRI ORAVICI ZMIEŠANÉ ÚZEMIE Lokalita D 6 . IBV MEDZI POTOKMI VÝROBNE ÚZEMIE Lokalita D 7 . VÝROB.AREÁL KAPUSTNÉ HRADY BÝVANIE Dopĺňa sa: Návrh Zmien a doplnkov č. 1 ÚPN obce Liesek rieši intenzifikáciu a rozšírenie zastaveného územia obce obytné územie a má predpoklady vytvoriť spolu cca 336 nových bytových jednotiek v samostatne stojacich rodinných domoch pre cca 1176 obyvateľov, z toho cca 299 rodinných domov, cca 37 domov s obytno rekreačnou funkciou. VÝROBA Dopĺňa sa: Nová priemyselná plocha D7 – VÝROBNÝ AREÁL KAPUSTNÉ HRADY vznikne na začiatku zastavaného územia, pred vstupom do obce od Trstenej. Ide o jeden výrobný areál s ekologicky nezávadnou výrobou, prípadne o rozšírenie existujúcého areálu Zberných surovín. REKREÁCIA Dopĺňa sa: Rozvoj rekreácie v blízkosti Rekreačného zariadenia Oravský háj je Lokalitou D6 IBV MEDZI POTOKMI, v ktorom je navrhnutých cca 37 domov s obytno – rekreačnou funkciou. FUNKČNÉ A PRIESTOROVÉ REGULATÍVY: Dopĺňa sa: 1. REGULATÍVY FUNKČNÉ A PRIESTOROVÉ: Vo výkresovej dokumentácii hlavná(záväzná) funkcia riešených lokalít, jej % zastúpenie, doplnkové(prípustné) funkcie, výška zástavby a koeficient zastavanosti je určená kódom regulovaného priestoru (lokality): označenie hlavná(záväzná) funkcia – počet výška rímsy v metroch lokality percent prípustné funkcie koeficient zastavanosti OBYTNÉ ÚZEMIE
33
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Pre rozšírenie obytného územia sa v rieši 5 doplnených lokalít (D1, D2, D3, D4, D5,), Pre Lokality D1, D2, D3, D4, D5 platia nasledujúce regulatívy D1 až D5 Rodinné domy – 75 až 80 % 2NP, vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím Občianska vybavenosť Zeleň koeficient zastavanosti (Poľnohospodárstvo – 0,30 až 0,40 samozásobitelia, Drobná výroba a služby) Poznámka: Regulatívy pre jednotlivé lokality sú uvedené vo výkrese č.4 Základná urbanistická koncepcia a verejnoprospešné stavby ZMIEŠANÉ ÚZEMIE Pre rozšírenie obytno rekreačného územia sa riešia 1 lokalita (D6), Pre Lokalitu D6 platia nasledujúce regulatívy D6 Rodinné domy – 50 % 2NP, vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím Rekreácia 40% Zeleň koeficient zastavanosti – 0,45 10% Urbárske nábrežie´´ predstavuje súvislú plochu okolo vodného toku Oravica, ktorá uzatvára súkromne využívané pozemky /vo vlastníctve, ale nájme/ a tvorí ju cesta, zelené plochy nábrežia a breh Oravice s cieľom vytvoriť: kultúrne prostredie pre oddych, skrášlenie obce zabrániť vyhadzovaniu odpadkov okolo Oravice umožniť prístup vlastníkom a užívateľom zo strany od Oravice perspektívnu reguláciu potoka . Urbárske pozemky využiť na výstavbu verejno prospešných a účelových zariadení pre služby obyvateľov aj samotnému poz. spoločenstvu. VÝROBNÉ ÚZEMIE Pre rozšírenie výrobného územia sa rieši 2 lokality (D7, D8). Pre Lokalitu D 7 platia nasledujúce regulatívy D7 Priemysel. výroba – 70 % 2NP, vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím Drobná výroba a služby Zeleň koeficient zastavanosti – 0,25 Okrem vyššie uvedených priestorových regulatívov platia nasledovné zásady a regulatívy priestorového usporiadania riešeného územia: Priestorové regulatívy stanovujú základnú charakteristiku tvorby uličných priestorov a celkovej objemovo priestorovej štruktúry definovaním jednotlivých kompozično priestorových prvkov. Z uličná čiara definuje vymedzenie uličného priestoru z hľadiska priestorovo prevádzkovej dimenzie ( viď. výkres č. 4), Z odstupy od susedných stavieb – 7 m medzi objektmi, určenými na bývanie(môže sa za určitých podmienok znížiť na 4 m ak nie sú do preluky orientované okná z obytných miestností), odstupy ostatných objektov podľa PO. Z odstupy od hraníc pozemkov – min 2 m, optm. 3 m(viď. Stavebný zákon). Z stavebná čiara (opt. 6 m) definuje hraničnú polohu objektu podľa konkrétnej situácie, presnú polohu určí stavebný úrad, Z počet podlaží – viď. kódy regulovaných priestorov(výkres č.4), S tvar strechy – šikmá (sedlová, pultová, manzardová) pričom sa doporučuje zachovať charakter regionálnej architektúry, prípadne materiál a štylizácia architektonických tvaroslovných prvkov Oravy, Z orientácia dopravno obslužných vstupov daná trasou obslužných komunikácii. Poznámka: Z – záväzný regulatív, S – smerný regulatív 2. PARCIÁLNE REGULATÍVY dopĺňajú funkčné a priestorové regulatívy a sú uvedené osobitne pre: OBYTNÉ ÚZEMIE Lokality určené pre výstavbu rodinných domov (D1, D2, D3, D4, D5), Pre 5 lokalít určených na výstavbu rodinných domov platia funkčné a priestorové regulatívy uvedené v kódoch regulovaných priestorov, viď. výkres č.4. a viď. Záväznú časť Zmien a doplnkov č.1 ÚPN obce Liesek, objekty môžu mať max. 2 nadzemné podlažie (vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím), odporúčame použiť miestne stavebné materiály a architektonické prvky, odvedenie splaškových vôd do existujúcej kanalizácie, podzemné vedenie ostatných inžinierskych sietí, je možné oplotiť pozemok v zmysle dodržania uličnej čiary, parkovanie a garážovanie je možné len na vlastnom pozemku, umiestniť drobnú výrobu a služby, prípadne drobný chov – samozásobiteľský je možné na základe súhlasu obce, prípadne súhlasu okresného veterinára a okresného hygienika, ozelenenie vyššou stromovou zeleňou zrealizovať z pôvodných a stanovištne vhodných druhov drevín,
34
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
ZMIEŠANÉ ÚZEMIE (BÝVANIE + REKREÁCIA) Lokality určená pre výstavbu domov s fukciou bývanie + rekreácia ( D6) rekreačná, prípadne športovo rekreačná funkcia a občianska vybavenosť Lokalita D 6 zrealizovať cca 37 individuálnych rodinných domov alebo rekreačných objektoch, objekty môžu mať max. 1 nadzemné podlažie a podkrovie s jedným vloženým podlažím, odporúčame použiť miestne architektonické prvky a prírodné materiály, odvedenie splaškovej kanalizácie do existujúcej kanalizácie, podzemné vedenie inžinierskych sietí, oplotenie max. do výšky 1,50 m, najlepšie z prírodných materiálov alebo zo živých plotov, parkovanie a garážovanie na vlastnom pozemku, ozelenenie vyššou stromovou zeleňou z pôvodných a stanovištne vhodných druhov drevín, v súlade s platnými predpismi postupovať v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko sa jedná o zmiešené územie v dotyku s riekou Oravica a Rekreačným zariadením Oravský háj. ,, Urbárske nábrežie´´ predstavuje súvislú plochu okolo vodného toku Oravica, ktorá uzatvára súkromne využívané pozemky /vo vlastníctve, ale nájme/ a tvorí ju cesta, zelené plochy nábrežia a breh Oravice s cieľom vytvoriť: kultúrne prostredie pre oddych, skrášlenie obce zabrániť vyhadzovaniu odpadkov okolo Oravice umožniť prístup vlastníkom a užívateľom zo strany od Oravice perspektívnu reguláciu potoka. Urbárske pozemky využiť na výstavbu verejno prospešných a účelových zariadení pre služby obyvateľov aj samotnému poz. spoločenstvu. VÝROBNÉ ÚZEMIE Lokality určená pre výstavbu výrobných a skladovacích objektov (D7) výroba areálová, skladové areály Lokality D7 výroba areálová ekologicky nezávadná, objekty môžu mať max. 2 nadzemné podlažie (vrátane podkrovia s jedným vloženým podlažím), vjazd a výjazd z areálov odsúhlasiť na príslušných úradoch, odvedenie splaškových vôd do existujúcej kanalizácie, podzemné vedenie inžinierskych sietí, je možné oplotiť pozemok v zmysle dodržania uličnej čiary, parkovanie a garážovanie je možné na vlastnom pozemku, ozelenenie izolačnou vyššou stromovou zeleňou z pôvodných a stanovištne vhodných druhov drevín, v súlade s platnými predpismi postupovať v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2.16.3. Zásady a regulatívy umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia 2.16.3.1. Regulatívy dopravné Dopravná koncepcia zabezpečí odbočenie k jednotlivým rodinným domom z miestnych komunikácií, inžinierske siete, ktoré križujú cesty, budú riešené kolmým križovaním pretláčania v chráničkách dostatočnej dĺžky, technický problém pretláčania sa bude odsúhlasovať s SSC – Správa a údržba Dolný Kubín, trasy inžinierskych sietí viesť mimo mostných objektov, vzhľadom na problémy, ktoré následne vznikajú pri následných rekonštrukciách a prestavbách. Riešené územie sa nachádza mimo ochranných pásiem letísk, heliportov a leteckých pozemných zariadení. V zmysle § 30 leteckého zákona je nutné prerokovať s Leteckým úradom Slovenskej republiky nasledujúce stavby: stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§30 ods. 1 písmeno a) stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b), zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, písmeno c), zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d). nové parkovacie plochy a odstavné plochy riešiť mimo cestu II/520, vjazd a výjazd z parkoviska bude len jeden a parkovacie plochy oddeliť od cestného telesa pevnou zábranou (obrubníky, resp. zelený pás a podobne.), vjazd na parkovisko riešiť v zmysle príslušných noriem, novovzniknuté napojenia miestnych a účelových komunikácií na cestu II/520 navrhnúť v zmysle STN 73610 Projektovanie miestnych komunikácii a STN 736102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách, v lokalite D7 Výrobný areál Kapustné hrady je nutné navrhnúť jeden vjazd, vjazd do výrobného areálu riešiť v zmysle príslušných noriem, rešpektovať ÚPN VUC Žilinského kraja ohľadom preložky cesty II/520 , pri čiastočnej zmene jej trasy ponad železnicu rešpektovať stanovisko vlastníka cesty II/520 Žilinského samosprávneho kraja, Žilina,
35
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
opravné pripojenie miestnych komunikácií realizovať v súlade s STN 736110 Projektovanie miestnych komunikácií a STN 736102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách. 2.16.3.2. Regulatívy vodného hospodárstva a kanalizácie Rozvod pitnej vody a/ rozšírenie vodojemu Liesek a realizácia vodojemu Kolomažiarka b/ realizácia miestnych rozvodov vody. Splašková kanalizácia a/ realizácia miestnych rozvodov splaškovej kanalizácie Pre lokality D5, D6 a D7, ktoré sú v bezprostrednom dotyku vodných tokov Oravica a Brezovica je potrebné rešpektovať Zákon o vodách č. 364/2004 Z.z. a príslušné platné normy STN 73 6822 a 75 2102 atď., akúkoľvek investorskú činnosť a výsadbu porastov v dotyku s tokmi odsúhlasiť so správcom toku, z opätovného prerokovania, konaného dňa 07.03.2013 sa doplnil regulatív: Po vybudovaní spoločného kanalizačného zberača s čistením v ČOV Nižná, v ČOV Liesek budú splaškové vody z obce Liesek čistené v množstve, ktoré odpovedá kapacitnej schopnosti existujúcej ČOV Liesek, ostatné množstvo splaškovej vôd bude, po vybudovaní odľahčovacieho objektu pred vstupom do ČOV Liesek, odvádzané do systému spoločného kanalizačného zberača s čistením v ČOV Nižná. je potrebné ponechať manipulačný pás pre opravy, údržbu a povodňovú aktivitu v šírke min. 10,0 m od brehovej čiary vodohospodársky významného vodného toku Oravica a 6,0 m od brehovej čiary vodného toku Brezovica. Do vymedzeného pobrežného pozemku nie je možné umiestňovať zariadenia a vedenia technickej infraštruktúry, stavby trvalého charakteru, súvislú vzrastlú zeleň, ani ho inak poľnohospodársky obhospodarovať . 2.16.3.3. Regulatívy rozvodov elektrickej energie, plynu a dátových rozvodov Pre zabezpečenie zásobovania obce elektrickou energiou je potrebné: a/ realizácia rozvodu elektrickej energie NN, b/ realizácia 5 nových transformátorových staníc, c/ preloženie el. rozvodov VN podľa UPN, d/ rozšíriť miestnu telefónnu sieť do navrhovaných lokalít Pre rozvody elektrickej energie a trafostaníc je potrebné: návrh prípojok na trafostanice v zastavenej časti riešiť ako zemné káblové, trafostanice riešiť ako kioskové do 630 KVA, v prípade požiadavky na výkon do 250 kVA kompaktné, napojenie nových odberných miest je možné, len z trafostaníc v majetku SSE D. nízke napätie rozvody sú riešené ako zemné káblové, dĺžka výbežkov od zdroja max.350 m, Pre rozvody plynu je potrebné: dodržať ochranné a bezpečnostné pásma od existujúcich plynárenských zariadení SPP distribúcia, a.s., v zmysle zákona 251/2012 Z.z., podrobnejšie stupne PD predložiť na odsúhlasenie na adresu : SPP distribúcia, a.s., DASM, LC Prievidza, Vápenická 16, 971 01 Prievidza, ďalšie požiadavky na výstavbu a prevádzkovanie plynárenských zariadení sú stanovené v zákonných postupoch a ustanoveniach platných legislatív a príslušných noriem 2.16.4. Zásady a regulatívy zachovanie kultúrnohistorických hodnôt, pre ochranu a využívanie prírodných zdrojov, pre ochranu prírody a tvorbu krajiny, pre vytváranie a udržiavanie ekologickej stability, vrátane plôch zelene Dopĺňa sa: S ohľadom na to, že v riešenom území sa doteraz nerobil systematický archeologický prieskum, je predpoklad, že na plochách riešeného územia sa môžu nachádzať doteraz neznáme archeologické náleziská. Z toho dôvodu je potrebné pri uplatňovaní územného plánu pri územných konaniach jednotlivých stavieb, vyžadovať stanovisko KPÚ Žilina, kde v oprávnených prípadoch bude stanovená požiadavka na zabezpečenie archeologického výskumu. Uvedenú požiadavku sa týka všetkých stavieb, pri ktorých sa predpokladá zásah do terénu (zakladanie stavieb všetkého druhu, líniové podzemné vedenia, komunikácie, hrubé terénne úpravy a pod.) Tak stavebník a dodávateľ stavby vytvoria priaznivé podmienky pre uskutočnenie archeologického výskumu (umožnenie vstupu na pozemok za účelom obhliadky výkopových prác, záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov). Stavebník uhradí náklady na realizáciu archeologického prieskumu a výskumu (§ 38 ods. 1, 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu), pričom pred začiatkom výstavby uzatvorí v tejto veci zmluvu o dielo. Stavebník si v dostatočnom časovom predstihu, minimálne jeden mesiac pred začiatkom zemných a stavebných prác, zabezpečí oprávnenú osobu na vykonanie výskumu, ktorou je podľa § 36 ods. 2 zákona č. 49/2002 Archeologický ústav SAV Nitra; iná právnická osoba, ktorá vlastní oprávnenie vydané Ministerstvom kultúry SR". 2.16.5. Zásady a regulatívy pre starostlivosť o životné prostredie Dopĺňa sa: Z hľadiska bezpečnosti a starostlivosti o životné prostredie
36
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
je potrebné označiť stromy a kry, ktoré bude prípadne nutné odstrániť a v prípade nevyhnutného výrubu postupovať podľa zákona NR SR č.543/2002 Zb. z. o ochrane prírody a krajiny dodržiavať nariadenia a vyhlášky o ochrane prírody a krajiny, ovzdušia, vodných tokov a ochrane životného prostredia, dodržiavať nariadenia a vyhlášky o ochrane lesa. Zo stanoviska orgánov ochrany prírody a krajiny sa doplnil regulatív: a)nenavrhovať novú výstavbu v B a C zóne CHKO Horná Orava, b)SKUEVO193 Zimník neodvodňovať, nezalesňovať a nebudovať na ňom stavby, c)v katastri obce nebudovať veterné elektrárne, d)nezasahovať do brehových porastov vodných tokov, e)stavby vrátane oplotení umiestňovať min. 10 m od rieky Oravica a min. 6 m od brehovej čiary ostatných vodných tokov, rešpektovať podmienky ochrany prírody a krajiny vyplývajúce zo zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, z vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie CHKO Horná Orava a jej zóny; z vyhlášky MŽP SR č. 173/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Horná Orava a z výnosu MŽP SR č. 3/2004 5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu a zo zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na ŽP a zmene a doplnení niektorých zákonov, investičné zámery v čo najväčšej miere situovať v zastavanom území obce k 1.1.1990 a v prelukách jestvujúcej zástavby. 2.16.6. Vymedzenie zastavaného územia mesta Dopĺňa sa: Pretože v obci sa zvýšil záujem o výstavbu rodinných domov, rekreačných domov, výrobných a skladových areálov mimo skutočne zastavaného územia, bolo potrebné vypracovať územnoplánovaciu dokumentáciu Zmeny a doplnky č.1 ÚPN obce Liesek, v rámci ktorej sa rozširuje existujúce skutočne zastavané územie obce v častiach uvedených v nasledujúcej tabuľke. ROZŠÍRENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE LIESEK P.Č. DOPLNOK( ČÍSLO – POPIS) ZMENA HRANÍC ZASTAVANÉHO ÚZEMIA 1 2 3 OBYTNÉ ÚZEMIE 1 Lokalita D 1 . IBV BORY na severozápadnom okraji zastavaného územia 2 Lokalita D 2 . IBV HAVRANOVÁ I. severne od zastavaného územia obce 3 Lokalita D 3 . HAVRANOVÁ II. severne od zastavaného územia obce 4 Lokalita D 4 . IBV UKLINOVÉ severovýchodne od zastavaného územia obce 5 Lokalita D 5 . IBV PRI ORAVICI juhovýchodne od zastavaného územia obce ZMIEŠANÉ ÚZEMIE 6 Lokalita D 6 . IBV MEDZ POTOKMI juhovýchodne od zastavaného územia obce VÝROBNÉ ÚZEMIE 7 Lokalita D 7 . VÝROBNÝ AREÁL KAPUSTNÉ HRADY juhozápadne od zastavaného územia obce POZNÁMKA: D 1. OZNAČENIE DOPLNENÝCH LOKALÍT (ZMENY A DOPLNKY č. 1 ÚPN OBCE LIESEK). 2.16.7. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov Dopĺňa sa: PRÍRODA Z hľadiska ochrany prírody riešené územie celé spadá do územia Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava územná ochrana podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, územia európskeho významu územná ochrana podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, 5 m ochranné pásmo vodných tokov. TECHNICKÉ ZARIADENIA Z hľadiska hygienického a technického v riešenom území je potrebné rešpektovať tieto ochranné pásma: štátna cesta II triedy – 25 m ochranné pásmo, manipulačný pás pre opravy, údržbu a povodňovú aktivitu v šírke min. 10,0 m od brehovej čiary vodného toku Oravica a 6,0 m od brehovej čiary vodného toku Brezovica, inžinierske siete miestneho významu /vodovody, kanalizácia , plynovody/ majú ochranné pásmo 1 m. Pre jednotlivé vzdušné VN a VVN el. vedenie v zmysle Zákona č. 656/2004 Z.z. §36 je nasledovný rozsah ochranných pásiem vzdušného vedenia: VVN 400 kV – 20 m od krajného vodiča na každú stranu, VVN do 110 kV – 15 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia VN do 35 kV – 10 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia
37
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
Pre izolované vonkajšie VN 22 kV el. vedenie je určené ochranné pásmo 2 m na každú stranu vedenia. VN kábel uložený v zemi má ochranné pásmo 1m na každú stranu vedenia. Ochranné pásma plynovodov v zmysle zákona MHSR č. 656/2004 Z. z o energetike STL plynovod v zastavanom území do 0,4 MPa 1 m VTL a STL plynovod vo volnom teréne 4 m RS VTL / STL 8 m Bezpečnostné pásma plynovodov v zmysle zákona MHSR č. 656/2004 Z. z o energetike VTL plynovod do 4 MPa, do DN 350 20 m RS VTL / STL 50 m STL plynovod vo volnom teréne 10 m STL plynovod v zastavanom území určuje dodávateľ zemného plynu Riešené územie sa nachádza mimo ochranných pásiem letísk, heliportov a leteckých pozemných zariadení. V zmysle § 30 leteckého zákona je nutné prerokovať s Leteckým úradom Slovenskej republiky nasledujúce stavby: stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1, písmeno a), stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b), zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia WN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, písmeno c), zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d). 2.16.8. Plochy pre verejnoprospešné stavby, pre vykonanie delenia a scelovania pozemkov, pre asanáciu a pre chránené časti krajiny Navrhovaná urbanistická koncepcia si vyžaduje delenie a sceľovanie parciel podľa textovej a grafickej časti územnoplánovacej dokumentácie v zmysle uvedených regulatívov a zastavovacích podmienok. Ide hlavne o vymedzenie dopravných trás, trás technického vybavenia a navrhovanej individuálnej bytovej výstavby, rekreačných a výrobných plôch.. 2.16.9. Doporučenie spracovania následnej dokumentácie Po prerokovaní a schválení Zmien a doplnkov č. 1 Územného plánu obce Liesek bude možné pristúpiť k spracovaniu projektovej dokumentácie a k vydaniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia. 2.16.10. Zoznam verejnoprospešných stavieb Pre riešené lokality platia nasledovné verejnoprospešné stavby z platného územného plánu: VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY 1. PRE DOPRAVU: realizácia navrhovaných miestnych komunikácií a parkovísk, 2. PRE TECHNICKÚ VYBAVENOSŤ 2.1 rozšírenie splaškovej kanalizácie, 2.2 rozšírenie rozvodu vody, rozšírenie vodojemu Liesek a Kolomažiarka 2.3 rozšírenie rozvodu elektrickej energie 2.4 vybudovanie 5 nových TS TS 9 – Lokalita D1 TS 10 – Lokalita D2 TS 11 – Lokalita D4 TS 12 – Lokalita D6 TS 13 – Lokalita D4 2.5 rozšírenie plynovodu v obci Schéma záväzných častí a verejnoprospešné stavby viď príloha Poznámka: Ostatné časti Územného plánu obce Liesek ostávajú bez zmeny. B. GRAFICKÁ ČASŤ – viď. Výkresy C. TABUĽKOVÁ ČASŤ D. DOKLADOVÁ ČASŤ tvorí v rámci prerokovania samostatnú prílohu územnoplánovacej dokumentácie.
38
Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Liesek
39