DOCSLIB.ORG

Hydronymia Povodia Oravy

Total Page：16

File Type：pdf, Size：1020Kb

Download full-text PDF Read full-text
Hydronymia Povodia Oravy VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Slovenská akadémia vied Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Recenzent: Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. Hydronymia Slovaciae Milan Majtán – Kazimierz Rymut Hydronymia povodia Oravy VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 2006 © PhDr. Milan Majtán, DrSc. Prof. dr. habil. Kazimierz Rymut ISBN 80-224-0906-5 Obsah Úvod .............................................................................................................. 7 Celková charakteristika názvov .................................................................... 9 Zásady spracovania ....................................................................................... 10 Toky povodia Oravy na území Slovenska..................................................... 11 Toky povodia Čiernej Oravy na území Poľska ............................................. 149 Vodné plochy a pramene povodia Oravy na území Slovenska ..................... 171 Vodné plochy a pramene povodia Čiernej Oravy na území Poľska .............. 179 Hydrografia ................................................................................................... 185 Skratky prameňov a literatúry ....................................................................... 199 Mapka Oravy ................................................................................................ 206 Mapka povodia rieky Oravy ......................................................................... 207 Úvod Monografia Hydronymia povodia Oravy predstavuje nové spracovanie súčas- ných a historických vodných názvov, t. j. názvov tečúcich i stojatých vôd z povo- dia rieky Oravy, ktorá sa pri Kraľovanoch sprava vlieva do najdlhšej slovenskej rieky, do Váhu. Slovenskú časť povodia Oravy spracoval PhDr. Milan Majtán, DrSc., poľskú časť prof. dr. habil. Kazimierz Rymut. Predchádzajúce spracovanie od tých istých autorov, ktoré vyšlo pred dvadsiatimi rokmi v Poľsku pod názvom Hydronimia dorzecza Orawy (1985), je na Slovensku málo dostupné. Monografia zachytáva a spracúva 1103 názvov 506 tokov a iných vodných objektov z územia Slovenska a 183 názvov 136 objektov z územia Poľska. Publikácia z roku 1985 obsahovala z územia Slovenska 852 názvov 442 objektov, z územia Poľska 117 názvou 107 objektov. Súčasné spracovanie má o 16 % viac objektov a takmer o celú tretinu (v slovenskej časti až o 41 %) viac názvov. Povodie rieky Oravy tvorí samostatný geografický región, územie bývalej Oravskej župy. Tvorí ho niekoľko geomorfologických jednotiek, ako sú Oravské Beskydy, Oravská kotlina, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušinské vr- chy a Chočské vrchy. Hranice regiónu na juhozápade tvorí chrbát Malej Fatry, na severozápade Stredné Beskydy, na severovýchode poľské Pogórze a Beskid Wysoki a na juhovýchode najzápadnejšia časť Západných Tatier a Roháče. Rieka Orava je jedným z najväčších prítokov Váhu, má rozsiahlu riečnu sieť s prítokmi, z ktorých najdlhším bola Čierna Orava (pred vybudovaním vodnej ná- drže 52,2 km, teraz 29,3 km), ďalšie väčšie prítoky sú Zázrivka (20,9 km), Studený potok (27,8 km), Oravica (30,1 km), Polhoranka (28 km), Veselianka (19,8 km), Hruštínka (19 km), Mútňanka (22,5 km). Biela Orava (37 km) sa klasifikuje ako horný tok Oravy. V rokoch 1941-1952 bola vybudovaná vodná nádrž Orava so 41 m vysokým priehradným múrom, ktorá má zaliatu plochu 35,2 km2. Zatopené boli štyri dedi- ny: Slanica, Osada, Oravské Hámre a Ústie. Na pradávne, predhistorické osídlenie povodia Oravy poukazujú archeologic- ké vykopávky z Jasenovej, Dolného Kubína, Veličnej, Vyšného Kubína, Oravského Podzámku, ako sa o tom podrobnejšie píše v monografii P. Čaploviča Orava v pra­ veku, vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku (1987). Cez Oravu prechá- dzala stará obchodná, tzv. jantárová cesta, spájajúca krajiny Stredozemného mora s pribaltskými krajinami. Do 13. storočia bolo osídlenie Oravy riedke, najstaršie historické zápisy sú z roku 1265 a týkajú sa Tvrdošína, kde sa vtedy vyberalo mýto, z roku 1272 sú zápisy o Veličnej a o Revišnom. Oravský hrad sa prvý raz spomína roku 1267. Ďalšie osady z územia dolnej a strednej Oravy sú zaznačené až v prame- ňoch zo 14. a 15. storočia. Staré osídľovanie Oravy postupovalo popri rieke Orave z juhu na sever zo stredného Slovenska. V druhej polovici 16. a v 17. storočí vzniklo na Orave najviac nových osád, kolonizácia pokračovala zo stredného Slovenska, z Trenčianskej a z dolnej Oravy ďalej na sever a na severovýchod. Podrobnejšie o tom hovorí monografia A. Kavuljaka Historický miestopis Oravy (1955). 8 HYDRONYMIA POVODIA ORAVY Oravská župa sa administratívne vydelila zo Zvolenskej veľkožupy v 14. sto- ročí. V 18. a 19. storočí bolo na Orave 96 obcí. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku Československej republiky sa 14 oravských obcí dostalo do Poľska. Boli to obce Bukovina-Podsklie, Harkabúz, Hladovka, Suchá Hora, Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Vyšná Lipnica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Srnie, Nižná Zubrica, Vyšná Zubrica. Potom r. 1924 za pričlenili k územiu Československa obce Suchá Hora a Hladovka. Po rozpadnutí Československa r. 1939 boli až do r. 1945 aj ostat- né oravské obce začlenené do územia vtedajšej Slovenskej republiky. Podrobnejšie o tom v publikácii Názvy obcí Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1973-1997) (1998). V súčasnosti je Orava súčasťou Slovenskej republiky a Žilinského kraja a 63 oravských obcí sa zaraďuje do troch okresov: Dolný Kubín (24), Námestovo (24) a Tvrdošín (15). Dvanásť oravských obcí je súčasťou Poľska. O oravských nárečiach písal V. Vážný v Zborníku Matice slovenskej (Slovenské nárečia v Orave) r. 1923 a v monografii Z mezislovanského jazykového zeměpisu (1948). Podrobne a dôkladne ich opísal A. Habovštiak v monografii Oravské ná­ rečia (1965), nárečie územia zaliateho vodami vodnej nádrže Orava štrukturalis- tickou metódou opísal E. Pauliny v monografiiNárečie zátopových osád na hornej Orave (1947). O goralských nárečiach hornej Oravy a o nárečiach poľských obcí Oravy písali poľskí jazykovedci M. Małecki a M. Karaś, nárečové texty vydali M. Karaś a A. Zaręba. Oravským terénnym (chotárnym) názvom sa venuje monografická práca A. Habovštiaka Oravské chotárne názvy (1970), terénne názvy a osobné mená z územia Oravy, ktoré dnes patrí do Poľska, spracovala v monografiáchTerenowe nazwy orawskie (1964) a Antroponimia Orawy (1971) T. Gołębiowska. Samotný názov Orava oddávna púta záujem bádateľov. Staršie názory zhrnul v klasickom diele Vodopis starého Slovenska (1932) V. Šmilauer, ktorý sám názov Orava pokladal za predslovanský. So starobylým slovanským slovesom orati „hlas- no kričať, revať“ spájali názov A. Kavuljak (1927, 1955), Z. Stieber (1956) a Š. On- druš (1975). Po H. Krahem a W. P. Schmidovi zaradil J. Udolph (1979) názov Orava medzi staroeurópske hydronymá (podrobnejšie HDO, s. 9 - 10). Vodné názvy, hydro- nymiu celého povodia Oravy obsahuje staršia monografia M. Majtána a K. Rymuta Hydronimia dorzecza Orawy, ktorá vyšla v Poľsku r. 1985. Hydronymia slovenskej i poľskej časti povodia rieky Oravy sa v nej spracúva tradičnou metódou, ktorá sa používala vo viacerých monografiách o poľskej hydronymii. Táto monografia je doplnená materiálom z viacerých novších turistic- kých a vlastivedných publikácií a spracovaná je podľa zásad koncepcie edície Hydronymia Europaea, ktorá vznikla koncom osemdesiatych rokov na základe série monografií o nemeckej hydronymii Hydronymia Germaniae a jej tvorca- mi sú W. P. Schmid, J. Udolph a K. Rymut. Na Slovensku ju predstavil P. Žigo v článku Hydronymia Slovenska a Hydronymia Europaea (1994). Podľa tejto koncepcie vyšli už monografie Ľ. Sičákovej Hydronymia slovenskej časti povo­ dia Slanej (1996), M. Majtána hydronymia zo slovenskej časti povodia Popradu a Dunajca (v monografii K. Rymuta a M. Majtána Gewässernamen im Flußgebiet CELKOVÁ CHARAKTERISTIKA NÁZVOV 9 des Dunajec, 1998), monografia M. Majtána a P. Žiga Hydronymia povodia Ipľa (1999), J. Krška Hydronymia povodia Turca (2003) a J. Hladkého Hydronymia po­ vodia Nitry (2004). Jednotná koncepcia lepšie umožní robiť syntézy a porovnávať výsledky analýz s výsledkami hydronomastických výskumov v Poľsku, Nemecku a v ďalších európskych krajinách. Edícia Hydronymia Europaea má pramenný charakter, má byť východiskom ďalších výskumov európskej hydronymie. Preto podrobné výsledky lexikálnosé- mantickej a slovotvornej analýzy na tomto mieste nepodávame, ale odkazujeme na vydanie z r. 1985. Celková charakteristika názvov Súčasné názvy vodných tokov z povodia rieky Oravy sú zväčša utvorené z iných geografických názvov, väčšie toky z osadných názvov, menšie z terénnych názvov a z osobných mien. Medzi najstaršími, najskôr doloženými názvami je väčšina utvo- rená z apelatív, napr. Parnica (dnes Zázrivka), Revišná (dnes Orvišník, Revišnianka), Bysterec (dnes Lehotský potok), Slanica, Slaná voda (dnes Polhoranka), Chlievnica (dnes Chlebnický potok), Jasenica (dnes Veselianka) a pod. Keď sa z týchto starých hydroným utvorili rovnako znejúce osadné názvy, po istom čase sa toponymickou polarizáciou homonymia odstránila tak, že sa názov toku zmenil od základu a tok dostal názov podľa osady na hornej časti toku (Parnica → Zázrivka, Jasenica → Veselianka, Breza → Mútňanka), alebo sa zmenila aspoň jeho slovotvorná stavba a súčasný názov svojím sufixom vyjadruje príslušnosť toku k osade, mestu, jeho územiu (Revišná → Orvišník, Krivá → Krivský potok a pod.). Najvýraznejším zdrojom viacnázvovosti je samotný vývin názvov v časovom priereze. Od najskôr doložených pomenovaní po súčasnosť sa zmenili názvy takmer všetkých väčších a celého radu menších tokov
Load more

Recommended publications
  • The Intramontane Orava Basin – Evidence of Large-Scale Miocene to Quaternary Sinistral Wrenching in the Alpine-Carpathian-Pannonian Area
    Acta Geologica Polonica, Vol. 69 (2019), No. 3, pp. 339–386 DOI: 10.24425/agp.2019.126449 The intramontane Orava Basin – evidence of large-scale Miocene to Quaternary sinistral wrenching in the Alpine-Carpathian-Pannonian area MIROSŁAW LUDWINIAK1,*, MICHAŁ ŚMIGIELSKI1, SEBASTIAN KOWALCZYK1, MACIEJ ŁOZIŃSKI1, URSZULA CZARNIECKA2 and LENA LEWIŃSKA1 1 Faculty of Geology, University of Warsaw, Żwirki i Wigury 93, 02-089 Warsaw, Poland 2 Department of Geosciences, University of Oslo, P.O. Box 1047 Blindern, 0316 Oslo, Norway *corresponding author; e-mail: [email protected] ABSTRACT: Ludwiniak, M., Śmigielski, M., Kowalczyk, S., Łoziński, M., Czarniecka, U. and Lewińska, L. 2019. The intramontane Orava Basin – evidence of large-scale Miocene to Quaternary sinistral wrenching in the Alpine- Carpathian-Pannonian area. Acta Geologica Polonica, 69 (3), 339−386. Warszawa. The Carpathian Orava Basin is a tectonic structure filled with Neogene and Quaternary deposits superimposed on the collision zone between the ALCAPA and European plates. Tectonic features of the south-eastern margin of the Orava Basin and the adjoining part of the fore-arc Central Carpathian Palaeogene Basin were studied. Field observations of mesoscopic structures, analyses of digital elevation models and geological maps, supple- mented with electrical resistivity tomography surveys were performed. Particular attention was paid to joint network analysis. The NE-SW-trending Krowiarki and Hruštinka-Biela Orava sinistral fault zones were recog- nized as key tectonic features that influenced the Orava Basin development. They constitute the north-eastern part of a larger Mur-Mürz-Žilina fault system that separates the Western Carpathians from the Eastern Alps. The interaction of these sinistral fault zones with the older tectonic structures of the collision zone caused the initiation and further development of the Orava Basin as a strike-slip-related basin.
    [Show full text]
  • Danube Facts and Figures the Slovak Republic
    Danube Facts and Figures: Slovakia Danube Facts and Figures The Slovak Republic (March 2007) General Overview The Slovak Republic is located in Central Europe and shares borders with Austria, the Czech Republic, Hungary, Poland and Ukraine. The country covers 49,034km 2 and nearly all of this area – 47,084km2 or 96% of the country – lies in the Danube River Basin. Slovakia has been a signatory state to the Danube River Protection Convention since 1994, and has been a Party to the Convention on the Protection and Use of Transboundary Watercourses and International Lakes since 1999. The Slovak Republic joined the European Union in 2004. Topography A major part of the Slovak territory is located in the Carpathian Mountains, but almost one quarter of the country is formed by lowlands. The Vienna Basin extends into Slovakia from the west, the Pannonian Plain from the southwest and the Great Danubian Basin from the southeast. These lowlands form part of the ecological region known as the Hungarian Lowlands. Precipitation, climate and water flow The climate of Slovakia is influenced by its location in a temperate zone. There are several types of climate regions within the country – from cold mountain (along the upper Váh River) to warm dry regions with moderate winters and more sunlight in the south. The long-term average temperature varies from 0-10 degrees, according to the region. The long-term average annual precipitation ranges from 2,000mm.y-1 along the upper Váh River to 500 mm.y-1 in the south along the Bodrog and Danube Rivers.
    [Show full text]
  • Development Study of the Region Orava
    Development study of the region Orava M.E.S.A. 10, Bratislava, December 2000 © M.E.S.A. 10 – Center for Economic and Social Analyses, 2000 Hviezdoslavovo nám. 17, 811 02 Bratislava tel.: 07-544 35 328, +421-7-544 34 009 fax: 07-544 32 189 e-mail:[email protected] Internet: www.mesa10.sk The following participated in the study elaboration: Marek Jakoby, M.E.S.A.10 Miroslav Kňažko, M.E.S.A. 10 Viliam Pätoprstý, M.E.S.A.10 Oľga Reptová, M.E.S.A.10 Martin Valentovič, M.E.S.A.10 We acknowledge the following for assistance in elaboration of the study and useful advices and comments: Representatives of state administration of the respective districts – all the heads of District Offices and chairpersons of District Labor Offices Mayors of cities and villages of the region Representatives of the third sector at the region Representatives of entrepreneurs of the region Elaboration of the study was possible thanks to a kind support of: U.S.A. – through Small Grant Program administrated by the U.S. Embassy in Slovakia 2 TABLE OF CONTENTS A. SOCIO-ECONOMIC ANALYSIS OF THE ORAVA REGION AND ITS ADAPTATION POTENTIAL 5 1. BASIC CHARACTERISTICS OF THE REGION 5 1.1 Position of the region within proposed VÚC 5 1.2. Characteristics of Orava region 7 2. DEMOGRAPHIC POTENTIAL 9 2.1. Migration, gender and age structure of population 9 2.2. Ethnic structure of population 11 2.3. Education structure of population 11 2.4. Settlement structure 12 2.5. Conclusion 12 3.
    [Show full text]
  • Jakub Vrábeľ – Dopravná Obslužnosť Obcí Oravy Verejnou Dopravou
    UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA Katedra humánnej geografie a demogeografie Evidenčné číslo: 474254f7-a7ff-4a26-9633-16e4667e6b5f DOPRAVNÁ OBSLUŽNOSŤ OBCÍ ORAVY VEREJNOU DOPRAVOU Bakalárska práca Študijný program: učiteľstvo predmetov geografia a matematika Študijný odbor: 1.1.1. učiteľstvo akademických predmetov Školiace pracovisko: Katedra humánnej geografie a demogeografie Školiteľ: Mgr. Marcel Horňák, PhD. Konzultant: Mgr. Marcel Horňák, PhD. Bratislava 2011 Jakub Vrábeľ ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu vypracoval samostatne a uviedol som všetku pouţitú literatúru. ................................................. Jakub Vrábeľ POĎAKOVANIE Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri písaní tejto práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu mojej práce Mgr. Horňákovi za vedenie a dobré pripomienky, Mgr. Janovi Andrejkovi za pomoc pri preklade a Ing. Matejovi Vrábľovi za skvelé technické pripomienky. Špeciálne by som sa chcel poďakovať mojej rodine a Márii za potrebnú podporu, priestor a trpezlivosť. ABSTRAKT VRÁBEĽ, JAKUB: Dopravná obslužnosť obcí Oravy verejnou dopravou. [Bakalárska práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká fakulta; Katedra humánnej geografie a demogeografie. Školiteľ: Mgr. Marcel Horňák, PhD. Bratislava : Prírodovedecká fakulta UK, 2011. 49 s., 13 s. príloh (90 912 znakov vrátane medzier). Práca sa zaoberá analýzou a hodnotením dopravnej obsluţnosti obcí Oravy, regiónu vyčleneného okresmi Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Úvodná časť obsahuje celkovú fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku regiónu s bliţším zreteľom na vývoj a stav dopravy v regióne. V teoretickej časti sú rozobraté kľúčové pojmy súvisiace s dopravou, dopravnou infraštruktúrou, verejnou dopravou a dopravnou obsluţnosťou. Jadro práce sa zaoberá analýzou priestorového rozsahu verejnej hromadnej dopravy v skúmanom území, identifikáciou hlavných prepravných smerov a obsluţnosťou obcí Oravy na základe veľkostného parametra obcí.
    [Show full text]
  • Discussion Papers
    View metadata, citation and similar papers at core.ac.uk brought to you by CORE provided by GEO-LEOe-docs CENTRE FOR REGIONAL STUDIES OF HUNGARIAN ACADEMY OF SCIENCES DISCUSSION PAPERS No. 49 Chances of Hungarian–Slovak Cross-Border Relations by István MEZEI Series editor Zoltán GÁL Pécs 2006 ISSN 0238–2008 ISBN 963 9052 58 2 2006 by Centre for Regional Studies of the Hungarian Academy of Sciences Translator Éva Hatvani, Gábor Mezei The maps were drawn by Máté Mády Technical editor Ilona Csapó Printed in Hungary by Sümegi Nyomdaipari, Kereskedelmi és Szolgáltató Ltd., Pécs 2 CONTENTS 1 Introduction .................................................................................................................... 7 1.1 Components of the conceptual frame ..................................................................... 8 1.1.1 Interpretation of the border phenomenon .................................................... 8 1.1.2 Regionalisation and political interest ........................................................ 11 2 Factors affecting cross-border relations between Hungary and Slovakia..................... 16 2.1 Effects of forming a country................................................................................. 16 2.1.1 The History of Slovakia and the Slovak People ....................................... 16 2.1.2 Similarities and differences between the two countries............................ 24 2.2 Administration: conflict of nationalism and rationalism ...................................... 27 2.2.1 Administration
    [Show full text]
  • Historical and National Background of Slovak Filmmaking
    An article from: Martin Votruba, ed. KinoKultura, Special Issue 3: Slovak Cinema, December 2005. ISSN 478-6567 Slovak Studies Program, University of Pittsburgh votruba “at” pitt “dot” edu http://www.pitt.edu/~votruba Historical and National Background of Slovak Filmmaking Martin Votruba While the United States is usually seen as a new country and the European countries as ancient ones, the emergence and demise of countries and border shifts have been much more widespread, dramatic, and consequential in Central Europe, as well as in the rest of the continent, in the past century than anything in American experience during the same period. In extreme instances, by the time a person was eighty, he or she could have been a citizen of up to eight countries without ever leaving his or her hometown. Slovakia in Europe, Real and Symbolic Geography A major concept and understanding that has been absent in almost all writing about Central Europe in English is the term “Central Europe” itself. It is sometimes taken to be an old German invention designed to justify the expansionist concept of Lebensraum, or it is discussed as an invention of Czech émigré author Milan Kundera, especially in his essay “The Tragedy of Central Europe.”1 Yet, a character in the German film The Edukators (Die Fetten Jahre sind vorbei; dir. Heinz Weingartner, 2004) says at one point, quite matter-of-factly, “here in Central Europe.” It is revealing that the English subtitles translated it merely as “here in Europe” for American audiences. Stripped of any Kundera-esque connotations, Central Europe has long been a simple geographic concept, like the Midwest in the United States.
    [Show full text]
  • Part Ii Spatial Conditions in the Danube Space
    PART II SPATIAL CONDITIONS IN THE DANUBE SPACE 47 48 CONTENT PART II: SPATIAL CONDITIONS IN THE DANUBE SPACE 47 4. DEMOGRAPHIC STRUCTURES AND DYNAMICS WITHIN THE DANUBE SPACE 53 4.1 Demographic Structure 53 (1) Population numbers cover a wide range 53 (2) Age structures tell different stories 54 (3) Ethnic homogeneity 59 4.2 Demographic Dynamics 60 (4) Divergent trends in East and West 60 (5) Substantial changes taking place with demographic determinants 61 (6) Population forecasts show no surprising results 65 (7) Significant changes in the patterns of international migration in the past decades 65 (8) Divergent patterns of international migration among the core countries 66 (9) Rural-urban flows dominate internal migration 68 (10) Cross-border migration is driven by economic reasons 69 (11) Brain drain and crowding out effects as major threats 70 5. SETTLEMENT STRUCTURES 73 5.1 Population Density 73 (12) Danube Space's periphery is more densely populated than the core area 73 5.2 Settlement Structure 74 (13) Major agglomerations 79 (14) Urban industrialisation in most of the CEECs 79 (15) Suburbanisation as a new trend in the CEECs 80 (16) Rural regions under stress 80 6. THE REGIONAL DYNAMICS OF TRANSITION 83 6.1 The Driving Forces of Regional Development 83 (17) Elements of economic transformation 83 (18) Three stages of transformation 86 (19) Adaptability on the regional scale 86 (20) Decisive determinants for the performance of "regions in transition" 87 (21) Recent trends in Foreign Direct Investment 88 (22) Where to the money
    [Show full text]
  • Traces of Vlach Migrations in the Toponymy of the Polish Podtatrze Region Ślady Migracji Wołoskich W Toponimii Polskiego Podtatrza
    RES HISTORICA 41, 2016 DOI: 10.17951/rh.2016.41.151 Anna Oczko (Jagiellonian University, Cracow) Traces of Vlach Migrations in the Toponymy of the Polish Podtatrze Region Ślady migracji wołoskich w toponimii polskiego Podtatrza STRESZCZENIE W gwarach podhalańskich obecne są elementy leksykalne, których pochodzenie wią- że się z migracją pasterzy wołoskich na terenach polskiego Podtatrza. Występują również w toponomastyce. Utworzone zostały najczęściej na podstawie rumuńskich gwarowych apelatywów, np. oronimy Grapa, Magura, a także nazwy wsi lokowanych na prawie woło- skim lub zamieszkanych przez osadników wołoskich, np. Łapsze, Poronin. Na polskim Pod- tatrzu, które obejmuje Spisz, Podhale i Orawę, wśród 93 miejscowości jedynie w sześciu przypadkach, w stanie obecnych badań, można wskazać etymologię rumuńską (wołoską). Nie jest to jednak ostateczny stan badań i wymagają one kontynuacji. Słowa kluczowe: Wołosi, Podtatrze, toponimia Podhala, osadnictwo wołoskie When searching for new pastures for their herds, the Vlach shepherds used to roam mountain trails, venturing into ever more remote parts of the North and West Carpathians. The Vlach colonization of the northern part of this mountain range most probably began in the 13th century, mov- ing west up to the rocky ridges of the Tatras, the Beskid Śląski, and East Moravia. What the Vlach shepherds brought with them was the pastoral culture – unfamiliar to the locals. The sheep and goat grazing trails lead- ing along mountain pastures and ridges started to gain a new economic value, as a result of which many formerly nameless mountainous areas, valleys, and rivers were named in the language of the new settlers – I as- sume that the Vlach shepherds, who managed to reach the northern re- gions of the Carpathians, spoke one of the dialectal variants of the Ro- manian language.
    [Show full text]
  • Traces of Vlach Migrations in the Toponymy of the Polish Podtatrze Region Ślady Migracji Wołoskich W Toponimii Polskiego Podtatrza
    RES HISTORICA 41, 2016 DOI: 10.17951/rh.2016.41.1.151 Anna Oczko (Jagiellonian University, Cracow) Traces of Vlach Migrations in the Toponymy of the Polish Podtatrze Region Ślady migracji wołoskich w toponimii polskiego Podtatrza STRESZCZENIE W gwarach podhalańskich obecne są elementy leksykalne, których pochodzenie wią- że się z migracją pasterzy wołoskich na terenach polskiego Podtatrza. Występują również w toponomastyce. Utworzone zostały najczęściej na podstawie rumuńskich gwarowych apelatywów, np. oronimy Grapa, Magura, a także nazwy wsi lokowanych na prawie woło- skim lub zamieszkanych przez osadników wołoskich, np. Łapsze, Poronin. Na polskim Pod- tatrzu, które obejmuje Spisz, Podhale i Orawę, wśród 93 miejscowości jedynie w sześciu przypadkach, w stanie obecnych badań, można wskazać etymologię rumuńską (wołoską). Nie jest to jednak ostateczny stan badań i wymagają one kontynuacji. Słowa kluczowe: Wołosi, Podtatrze, toponimia Podhala, osadnictwo wołoskie When searching for new pastures for their herds, the Vlach shepherds used to roam mountain trails, venturing into ever more remote parts of the North and West Carpathians. The Vlach colonization of the northern part of this mountain range most probably began in the 13th century, mov- ing west up to the rocky ridges of the Tatras, the Beskid Śląski, and East Moravia. What the Vlach shepherds brought with them was the pastoral culture – unfamiliar to the locals. The sheep and goat grazing trails lead- ing along mountain pastures and ridges started to gain a new economic value, as a result of which many formerly nameless mountainous areas, valleys, and rivers were named in the language of the new settlers – I as- sume that the Vlach shepherds, who managed to reach the northern re- gions of the Carpathians, spoke one of the dialectal variants of the Ro- manian language.
    [Show full text]
  • Orawa. Pogranicze Polsko-Słowackie
    Zygmunt Górka, Andrzej Zborowski (red.) Człowiek i rolnictwo Instytut Geografii i Gospodarki Przestrzennej Uniwersytet Jagielloński, Kraków 2009, s. 81–88 Krzysztof Miraj Orawa. pogranicze polsko-słowackie Zarys treści: Autor ukazuje w artykule czynniki rozwoju i bariery hamujące postęp obszaru przygra- nicznego – polskiej Orawy. Opisywany rejon Podhala od wielu już lat korzysta ze swego nadgranicz- nego położenia, co ma wyraz w wielofunkcyjnym rozwoju wsi orawskich. Rozwijającą się na wielu płaszczyznach polsko-słowacko współpracę ułatwia od 2004 r. członkostwo obydwu krajów w Unii Europejskiej. Słowa kluczowe: Orawa, pogranicze, Euroregion, Podhale Polska Orawa położona jest w zachodniej części regionu Podhala. Od zachodu i po- łudnia wyznacza ją granica państwowa pomiędzy Polską a Słowacją, a od północy i wscho- du wododział pomiędzy Morzem Bałtyckim a Morzem Czarnym. Cała Orawa należy do zlewiska tego drugiego morza. Powierzchnia polskiej Orawy wynosi 343 km2 (34 296 ha). Warto tu dodać, iż słowacka część Orawy obejmuje 1316 km2 (131 607 ha). Polska Orawa położona jest na pograniczu Zachodnich Karpat Zewnętrznych i Za- chodnich Karpat Wewnętrznych. Południowa część badanego obszaru wchodzi w obręb Kotliny Orawskiej, stanowiącej zachodnią część Kotliny Orawsko-Nowotarskiej. Najwięk- szym powierzchniowo obszarem polskiej Orawy jest Pogórze Orawsko-Jordanowskie. Tylko niewielka (północno-zachodnia) część omawianego rejonu Podhala zalicza się do Beskidu Żywieckiego (Balon i in. 1995). Administracyjnie Orawa położona jest w południowej części województwa mało- polskiego, w powiecie nowotarskim, gdzie zajmuje jego zachodnią część. Obszar ten po- dzielony jest pomiędzy 4 gminy: Jabłonkę, Lipnicę Wielką, Rabę Wyżną i Czarny Dunajec. Do gminy Jabłonka, oprócz wsi gminnej, należą: Chyżne, Lipnica Mała, Orawka, Podwilk, Zubrzyca Dolna i Zubrzyca Górna.
    [Show full text]
  • North Border of Slovakia – Political
    Robert Ištok – Stela Lovacká Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita, ul. 17. novembra 1, 081 16, Prešov NORTH BORDER OF SLOVAKIA - political-geographical and historical-geographical context Abstract. The issue of state borders as well as cross-border regions is a common topic of Political geography research. As to the main theme of the seminar, the paper is dealing with the north border of Slovakia (currently interpreted as a state border between Slovakia and Poland) in political-geographical context with respect to historical- geographical perspective. The paper analyses the problem in broader geopolitical context emphasizing the development of Slovak-Polish border with the view to conflict and integration factors and traditional interpretation of Slovak-Polish neighbourhood. The course of events after 1989 and the membership of Slovakia and Poland in the European Union has grounded in new geopolitical configuration which creates prerequisites for more intensive mutual cooperation at the state and cross-regional level. In the conclusion the perspectives of development (reflecting the transformation of Slovak-polish border function) are outlined. Key words: Slovakia, Poland, border, transborder Introduction. Contemporary existence of Political geography has put the border as its critical subject of interest. Its founder F. Ratzel drew attention to it in his classical work Politische Geographie from 1897 and other works. The state border of Czechoslovakia and its delimitation was a point of interest for Czech and Slovak geographers since the existence of the state in 1918. Many publications have been produced (for example Dvorský 1923, Hromádka 1946, Häufler 1978, Trávníček 1984). The issue of the delimitation of territory of Slovakia is being analysed not only by Slovak geographers (Žudel 1995) but also by historians and lawyers (Klimko 1980).
    [Show full text]
  • Road to Inland Waterways Transfer of Shipment
    D.T2.1.2 Road to Inland Waterways Transfer 02.2019 of Shipment Road to Inland Waterways Transfer of Shipment Responsible Partner: PP3 The Union for the Development of the Moravian Silesian Region Contribution partners: PP1 Upper Silesian Agency for Entrepreneurship and Development Ldt. PP4 Transport Research Institute, JSC. PP5 University of Zilina Content 1. INTRODUCTION ...................................................................................................................................................... 3 1.1. Definition of the area of interest .............................................................................................................................. 3 1.2. Project aim ............................................................................................................................................................... 4 2. EUROPEAN CONTEXT ........................................................................................................................................... 4 2.1. EU white paper ........................................................................................................................................................ 4 2.2. TEN-T ...................................................................................................................................................................... 4 2.3. AGN ........................................................................................................................................................................
    [Show full text]