NÁRODNOSTNÉ MENŠINY MENŠINY – ZOZNÁMME SA – ZOZNÁMME SA Kolektív Autorov NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

NÁRODNOSTNÉ NÁRODNOSTNÉ MENŠINY MENŠINY – ZOZNÁMME SA – ZOZNÁMME SA Kolektív autorov NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

DOBRÝ DEŇ DOBRÝ DEŇ ДОБЪР ДЕН ДОБЪР ДЕН DOBRÝ DEN DOBRÝ DEN DOBRO DAN DOBRO DAN JÓ NAPOT ДОБРИЙ ДЕНЬ JÓ NAPOT GUTEN TAG GUTEN TAG DZIEŃ DOBRY DZIEŃ DOBRY LAČHO DŽIVES LAČHO ĎIVES ДОБРЫЙ ДЕНЬ ŠALOM ДОБРЫЙ ДЕНЬ ЗДРАВСТВУЙТЕ ДОБРЫЙ ДЕНЬ ДОБАР ДАН ЗДРАВСТВУЙТЕ - ДОБРЫЙ ДЕНЬ ДОБРИЙ ДЕНЬ ДОБАР ДАН ŠALOM

2020 2020 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

Kolektív autorov: prof. PhDr. Ján Botík, DrSc., Mgr. Emília Hrušíková, PhDr. Hana Zelinová, Jana Muráňová, PhDr. Jozef Klačka, Mgr. Anita Radi, Mgr. Mária Recktenwald, RNDr. Ondrej Pöss, PhD., Mgr. Dariusz Żuk-Olszewski, doc. Viktoria Liashuk, CSc., doc. PhDr. Anna Plišková, PhD., Mgr. Agnes Horváthová, PhDr. Samuel Jovankovič, Stane Ribič, doc. PaedDr. Jozef Vook, CSc., prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc.

Lektori: PhDr. Jozef Facuna, PhD., Ing. Ján Hero, Zuzana Kumanová, PhD., PaedDr. Gyöngyi Ledneczká, PhD., prof. PhDr. René Lužica, ArtD., PhDr. Arne Mann, CSc., PaedDr. Lívia Tímárová

Recenzenti: prof. PhDr. Ján Botík, DrSc., prof. Dr. Paul Robert Magocsi, PhDr. Daniela Kodajová, PhD., doc. Peter Šoltés, PhD. – Historický ústav SAV Mgr. ĽubicaVoľanská, PhD., PhDr. Monika Vrzguľová, CSc.– Ústav etnológie SAV

Jazyková korektúra: Mgr. Božena Mizerová, Mgr. Alžbeta Palacková, PhDr. Janka Píšová, PhD.

Grafický dizajn a obálka: Gabriela Némethová, Roman Štefanka

Vydal: Štátny pedagogický ústav, P. O. BOX 26, Pluhová 8, 830 00 Bratislava

Počet strán: 132

Publikácia Národnostné menšiny – zoznámme sa reprezentuje názory autorov jednotlivých kapitol tejto publikácie.

Štátny pedagogický ústav nezodpovedá za názory prezentované v tejto publikácii.

Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku diela akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.

ISBN 978-80-8118-208-2 OBSAH SLOVO NA ÚVOD...

Slovo na úvod ...... 3 Publikácia „Národnostné menšiny – zoznámme sa“ je doplnkovým učebným materiá- lom pre pedagogických zamestnancov v základných školách. Chce pomôcť smerovať žia- Multietnické Slovensko a jeho kultúrna mnohotvárnosť kov k hlbšiemu spoznávaniu dejín Slovenska aj ako mozaiky národností a kultúr. Môže (Ján Botík)...... 5 poslúžiť pri výklade aktuálneho spoločenského diania organizovaného na národnost- Bulharská národnostná menšina nom princípe. (Emília Hrušíková)...... 11 Publikácia nemá ambície podať kompletné informácie a zodpovedať všetky otázky z histórie obyvateľov dnešného Slovenska. Dôvodom je obsiahlosť a zložitosť problema- Česká a moravská národnostná menšina (Hana Zelinová, Jana Muráňová) ...... 21 tiky, nehovoriac o tom, že ako jednotlivé národy odpradávna bojovali o svoje prežitie obsadzovaním území, sebauvedomovaním a úsilím o svojbytnosť, tak sa kontroverzne Chorvátska národnostná menšina vykladalo právo či krivda. Zámer publikácie bol jednoznačný: v limitovanom rozsahu (Jozef Klačka) ...... 31 predostrieť zdokumentované dejinné súvislosti života národnostných menšín na území Maďarská národnostná menšina dnešného Slovenska, aby toto poznanie viedlo k vzájomnému pochopeniu, rešpektova- (Anita Radi)...... 41 niu osobitostí a následne k tak veľmi potrebnej jednote. Publikácia ozrejmuje, kedy, odkiaľ a prečo príslušníci jednotlivých národnostných menšín na naše územie prišli, Nemecká národnostná menšina ktoré dôležité či zaujímavé udalosti sa zapísali do ich dejín a následne aj do dejín Slo- (Mária Recktenwald, Ondrej Pöss) ...... 51 venska a Slovákov. Približuje tradície a zvyky charakterizujúce ich spoločenskú organi- Poľská národnostná menšina záciu, kultúru a náboženstvo, pomyselným časovým oblúkom spája dávne doby so (Dariusz Žuk-Olszewski) ...... 61 súčasnosťou a ukazuje cestu, ktorou národnostné menšiny prešli. Použité informácie podáva prehľadne so snahou poskytnúť dostatočný priestor na ich Ruská národnostná menšina (Viktória Liashuk)...... 71 uchopenie. Všeobecnejšia a prierezová úvodná časť by mohla u žiakov prebudiť zveda- vosť a záujem o tému. Osudy trinástich národnostných menšín žijúcich na území dne- Rusínska národnostná menšina šného Slovenska sú spracované do samostatných kapitol, s výnimkou zaujímavej doho- (Anna Plišková)...... 81 dy medzi českou a moravskou menšinou o spoločnom postupe. Preto je v obsahu Rómska národnostná menšina namiesto trinástich kapitol dvanásť. Každú kapitolu tvoria tri väčšie časti: Z histórie..., (Agnes Horváthová) ...... 91 Zo súčasnosti a Zvyky a tradície. Najpodstatnejšie informácie ponúkajú hlavné výkla- dové texty. Inšpiratívne historické doplnky, rôzne pramene, povesti alebo legendy sú Srbská národnostná menšina v časti O čom rozprávajú... . Životné osudy vplyvných osobností približuje Malá galéria (Samuel Jovankovič, Stane Ribič)...... 101 osobností. Význam cudzích, menej známych slov a pojmov vysvetľuje rubrika Do slov- Ukrajinská národnostná menšina níčka. Publikáciu spestrujú motivačné podnety, zaujímavosti a perličky v Bude vás zau- (Jozef Vook) ...... 111 jímať. Zdrojom ďalších historických informácií sú rôzne doplňujúce pramene, mapky a portréty, ktoré nemajú iba ilustračnú funkciu. Židovská národnostná menšina (Pavol Mešťan) ...... 121 S publikáciou o národnostných menšinách žijúcich na území dnešného Slovenska sa dá pracovať rôzne: vyberať si učivo na spracovanie tém bez ohľadu na poradie, alebo postupovať po jednotlivých stranách, či presnejšie po dvojstranách a vnímať tak životné osudy národnostných menšín na Slovensku ako jeden spoločný príbeh.

3 OBSAH SLOVO NA ÚVOD...

Slovo na úvod ...... 3 Publikácia „Národnostné menšiny – zoznámme sa“ je doplnkovým učebným materiá- lom pre pedagogických zamestnancov v základných školách. Chce pomôcť smerovať žia- Multietnické Slovensko a jeho kultúrna mnohotvárnosť kov k hlbšiemu spoznávaniu dejín Slovenska aj ako mozaiky národností a kultúr. Môže (Ján Botík)...... 5 poslúžiť pri výklade aktuálneho spoločenského diania organizovaného na národnost- Bulharská národnostná menšina nom princípe. (Emília Hrušíková)...... 11 Publikácia nemá ambície podať kompletné informácie a zodpovedať všetky otázky z histórie obyvateľov dnešného Slovenska. Dôvodom je obsiahlosť a zložitosť problema- Česká a moravská národnostná menšina (Hana Zelinová, Jana Muráňová)...... 21 tiky, nehovoriac o tom, že ako jednotlivé národy odpradávna bojovali o svoje prežitie obsadzovaním území, sebauvedomovaním a úsilím o svojbytnosť, tak sa kontroverzne Chorvátska národnostná menšina vykladalo právo či krivda. Zámer publikácie bol jednoznačný: v limitovanom rozsahu (Jozef Klačka)...... 31 predostrieť zdokumentované dejinné súvislosti života národnostných menšín na území Maďarská národnostná menšina dnešného Slovenska, aby toto poznanie viedlo k vzájomnému pochopeniu, rešpektova- (Anita Radi)...... 41 niu osobitostí a následne k tak veľmi potrebnej jednote. Publikácia ozrejmuje, kedy, odkiaľ a prečo príslušníci jednotlivých národnostných menšín na naše územie prišli, Nemecká národnostná menšina ktoré dôležité či zaujímavé udalosti sa zapísali do ich dejín a následne aj do dejín Slo- (Mária Recktenwald, Ondrej Pöss)...... 51 venska a Slovákov. Približuje tradície a zvyky charakterizujúce ich spoločenskú organi- Poľská národnostná menšina záciu, kultúru a náboženstvo, pomyselným časovým oblúkom spája dávne doby so (Dariusz Žuk-Olszewski) ...... 61 súčasnosťou a ukazuje cestu, ktorou národnostné menšiny prešli. Použité informácie podáva prehľadne so snahou poskytnúť dostatočný priestor na ich Ruská národnostná menšina (Viktória Liashuk)...... 71 uchopenie. Všeobecnejšia a prierezová úvodná časť by mohla u žiakov prebudiť zveda- vosť a záujem o tému. Osudy trinástich národnostných menšín žijúcich na území dne- Rusínska národnostná menšina šného Slovenska sú spracované do samostatných kapitol, s výnimkou zaujímavej doho- (Anna Plišková)...... 81 dy medzi českou a moravskou menšinou o spoločnom postupe. Preto je v obsahu Rómska národnostná menšina namiesto trinástich kapitol dvanásť. Každú kapitolu tvoria tri väčšie časti: Z histórie..., (Agnes Horváthová)...... 93 Zo súčasnosti a Zvyky a tradície. Najpodstatnejšie informácie ponúkajú hlavné výkla- dové texty. Inšpiratívne historické doplnky, rôzne pramene, povesti alebo legendy sú Srbská národnostná menšina v časti O čom rozprávajú... . Životné osudy vplyvných osobností približuje Malá galéria (Samuel Jovankovič, Stane Ribič)...... 101 osobností. Význam cudzích, menej známych slov a pojmov vysvetľuje rubrika Do slov- Ukrajinská národnostná menšina níčka. Publikáciu spestrujú motivačné podnety, zaujímavosti a perličky v Bude vás zau- (Jozef Vook)...... 111 jímať. Zdrojom ďalších historických informácií sú rôzne doplňujúce pramene, mapky a portréty, ktoré nemajú iba ilustračnú funkciu. Židovská národnostná menšina (Pavol Mešťan)...... 121 S publikáciou o národnostných menšinách žijúcich na území dnešného Slovenska sa dá pracovať rôzne: vyberať si učivo na spracovanie tém bez ohľadu na poradie, alebo postupovať po jednotlivých stranách, či presnejšie po dvojstranách a vnímať tak životné osudy národnostných menšín na Slovensku ako jeden spoločný príbeh.

3 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

MULTIETNICKÉ SLOVENSKO A JEHO KULTÚRNA MNOHOTVÁRNOSŤ NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

MULTIETNICKÉ SLOVENSKO A JEHO KULTÚRNA MNOHOTVÁRNOSŤ Multietnické Slovensko a Multietnické Slovensko a jeho kultúrna mnohotvárnosť jeho kultúrna mnohotvárnosť

 Do slovníčka Pre Európu ako celok je príznačná veľká národnostná rozmanitosť. Z cel- S každým z uvedených kamienkov národnostnej mozaiky Slovenska  Do slovníčka kového počtu 750 miliónov Európanov asi 650 miliónov je zoskupených do sa utvárala jeho mnohotvárnosť. Od stredoveku do polovice 20. storočia etnikum – spoločenstvo ľudí 33 národných spoločenstiev a asi 100 miliónov do približne 400 národnost- zastúpenie jednotlivých národnostných menšín na území Slovenska bolo katolicizmus – jeden zo základ- so spoločným pôvodom, jazykom, ných menšín pre Európu ako celok. Do tejto pestrofarebnej mozaiky viace- ustálené. Avšak v počte ich príslušníkov dochádzalo k značným zmenám. ných smerov kresťanstva, katolícke kultúrou, mentalitou a tradíciami; rými kamienkami prispieva aj Slovensko. Dôsledkom takéhoto stavu bolo, že sa na Slovensku udomácnila pestrá náboženstvo etnické, národnostné spoločen- Slovensko sa radí v stredoeurópskom regióne medzi krajiny s najvyšším stvo zmes rôznych jazykov. Väčšina z nich prináleží do rodiny slovanských pravoslávie/pravoslávny – pra- podielom inoetnického a menšinového obyvateľstva. To nás zaväzuje, aby jazykov (slovenčina, čeština, chorvátčina, srbčina, rusínčina, ukrajinči- voslávne vierovyznanie; východná národnostná menšina – časť sme obraz Slovenska nevytvárali len so zreteľom na majoritný národ – Slo- na, bulharčina, ruština a poľština). Zastúpené sú aj germánske jazyky kresťanská cirkev, ktorá neuznáva pá- národa, ktorá nežije so svojím ma- vákov, ale ako obraz mnohoetnickej krajiny, ktorej dejiny a kultúra sú (nemčina, jidiš), ugrofínsky jazyk (maďarčina), semitský jazyk (hebrejči- peža terským národom v jednom štát- výsledkom spolužitia Slovákov s príslušníkmi národnostných menšín. na) a novoindický jazyk (rómčina). luteranizmus – učenie nemeckého nom útvare, ale v inom štáte Územie Slovenska s jeho dnešnými hranicami bolo vymedzené pri vzni- Nemenej výraznou a významnou sa stala aj náboženská rozmanitosť – reformátora Marna Luthera; pro- národnosť – 1. príslušnosť k náro- ku Československej republiky v roku 1918. Dovtedy bolo toto územie súčas- testantské vierovyznanie na ňom zadu či etniku; 2. aj vo význame ná- katolicizmus (rímskokatolícke a gréckokatolícke náboženstvo), pravoslá- ťou Uhorského kráľovstva (1000 – 1867) a Rakúsko-uhorskej monarchie ložené rodnostná menšina (1867 – 1918). Najstarší písomný doklad názvu Slovák je z polovice 15. sto- vie, luteranizmus, kalvinizmus, anabaptizmus a judaizmus . kalvinizmus – náboženské učenie, majorita – väčšia časť celku; väč- ročia a názvu Slovensko zo začiatku 16. storočia. Za medzník, keď namiesto S národnostnou a jazykovou rozmanitosťou boli oddávna ustálené ktoré vytvoril reformátor Ján Kalvín a šina názvu Slovan/Slovania je opodstatnené používať názov Slovák/Slováci, his- názvy jednotlivých skupín, čiže ich etnonymy – Slováci, Maďari, Nemci, Židia, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia, Rusi, Poliaci, Česi, Chorváti, Srbi, ktoré sa vyznačuje predurčením člo- minorita – menšia časť celku; torici určili 10. storočie. Pretože vtedy došlo k jazykovému rozkladu západ- Moravania. Popri takýchto oficiálnych názvoch vznikli aj mnohé neofici- veka na spásu alebo zatratenie menšina ných Slovanov, z ktorých sa začali formovať jednotlivé etnické spoločenstvá – Česi, Poliaci aj Slováci. Pod názvom Slovensko sa do roku 1918 nechápe álne názvy či prezývky menších skupín ich príslušníkov, vyplývajúce z anabaptizmus – kresťanské refor- štátny útvar, ale územie, na ktorom žili Slováci. V roku 1918 sa Slovensko názvu miesta ich pôvodu, prevládajúceho zamestnania či iných znakov. mačné učenie so sociálnym zamera- stalo súčasťou Československej republiky a v roku 1993 samostatnou Slo- Viaceré z nich sa spájajú s Maďarmi ( Palóci, Barkovia, Maťovia, Podzo- ním, pre ktoré je charakteriscký venskou republikou. borania), Nemcami ( Sasi, Švábi, Habáni, Handelci, Mantáci, Huncokári, krst v dospelos Na rozhraní 9. a 10. storočia prenikli do Karpatskej kotliny, ako aj na Handrbulci), Rusínmi ( Rusnaci, Karpatorosy, Pujďaci), Rómami (star- etnonymum – vlastné meno náro- da, národnos, kmeňa (etnika)  Bude vás zaujímať značnú časť územia dnešného Slovenska, staromaďarské kmene (Nyék, ším pomenovaním Cigáni), Chorvátmi ( Bosniaci ), Srbmi ( Ráci ) a ďalšie. Megyer, Kér, Keszi, Gyarmat). Medzi ne sa začlenili aj im príbuzní Plavci, Mnohé z týchto etnonymov a skupinových názvov sa ustálili aj ako Pečenehovia, Sikulovia a ďalší. Dokladom ich prítomnosti sú na území Slo- Práva národnostných menšín priezviská, akými sú Uher, Maďarič, Nemec, Dojč, Sásik, Šváb, Horvát, venska názvy obcí Meder, Ďarmoty, Kosihy, Kosihovce, Kýr, Kiar, Plavecký a etnických skupín sú ukotvené v Chorvát, Rác, Bošniak, Žídik, Rusnák, Čech, Manták, Oláh, Cigánik, Ústave Slovenskej republiky. Obča- Štvrtok, Pečenice, Sekule a ďalšie. Poliačik, Habáň atď. Sú to zväčša iba hovorové pomenovania, ktorým sa nom tvoriacim v SR národnostné V 16. až 18. storočí prišli Rómovia, Chorváti, Srbi, Česi, ako aj ďalšie prú- neraz pripisuje aj hanlivý obsah. dy Nemcov, Židov a Rusínov. Na sklonku 19. storočia pribudli Bulhari, do menšiny a etnické skupiny sa napr. obr.Všade 4 tam, kde sa maďarčina, nemčina, rusínčina alebo chorvátčina  začiatku 20. storočia spadá nový a masívnejší prúd Čechov. Aj po nich Bude vás zaujímať zaručuje právo rozvíjať vlastnú kul- udomácnili ako dorozumievacie jazyky príslušných dedín, mestečiek či máme pomenované viaceré obce – Chorvatice, Chorvátsky Grob, České Bre- túru, právo na vzdelanie v ich jazy- Práva národnostných menšín a etnic- zovo, Praha a ďalšie. V priebehu 20. storočia sa na Slovensku usadili malé regiónov, títo inonárodnostní a inojazyční obyvatelia svoje dediny a ku, zakladať vzdelávacie a kultúrne kých skupín zaručujú aj medzinárod- skupiny Rusov a Poliakov. Od roku 1991 sa ako národnostná menšina zača- mestá aj jednotlivé časti dedinských a mestských chotárov, potoky, rieky inštúcie. né zmluvy: Rámcový dohovor Rady li na Slovensku prihlasovať aj Moravania. a okolité vrchy pomenovali názvami vo svojom národnostnom jazyku. Aj Európy na ochranu národnostných takéto názvy sa stali presvedčivýmobr. 4 dokladom multietnicity Slovenska, ako aj dokladom udomácnenia, zakorenenia a stotožnenia sa národnost- menšín a Európska charta regionál- nych alebo menšinových jazykov, kto- 0 30 60 90 120 km ných menšín s krajinou, ktorá sa stala ich novou domovinou. S utvára- rými je Slovenská republika viazaná N ním mnohonárodnostného Slovenska sa na jeho území skoncentrovali a majú prednosť pred zákonmi. WE nielen rôzne jazyky a náboženstvá, ale aj rozmanité kultúry, s ktorými sa S spájala pestrosť rôznych zamestnaní, mnohotvárnosť v spôsobe života, odlišnosti v obyčajach, obradoch, piesňach, tancoch atď. Kultúrne roz- Národnostné zloženie obyvateľstva diely a z nich vyplývajúca inakosť Slovenska v roku 2011 príslušných etník sa najvýraznejšie Slováci 4 352 775 80,65 % prejavovali v počiatočnom období po Maďari 458 467 8,49 % ich príchode na územie Slovenska. Rómovia 105 738 1,96 % Rusıńi 33 482 0,62 %

Cesi 30 367 0,56 % Slováci Chorváti Ukrajinci 7 430 0,14 % Maďari Poliaci Zidia 5 200 0,1 % Nemci Židia Nemci 4 690 0,09 % Rusíni Neexistujúce obce, resp. bez údajov Moravania 3 286 0,06 % Poliaci 3 084 0,06 % Rusi 1 997 0,04 % Obr. 1 Etnická štruktúra obyvateľstva Slovenska podľa lexikónu Magyarország Bulhari 1 051 0,02 % geographiai szótára z roku 1851 Chorváti 1 022 0,02 % obr. 5 Srbi 698 0,02 % Obr. 2

6 7 Multietnické Slovensko a Multietnické Slovensko a jeho kultúrna mnohotvárnosť jeho kultúrna mnohotvárnosť

 Bude vás zaujímať Národnostná rozmanitosť, jazyková a kultúrna mnohotvárnosť Slo- LITERATÚRA venska nebola statickým, raz navždy daným stavom. Rôznorodé obyva- V slovenčine je cudzích slov oveľa teľstvo mnohonárodnostného Slovenska sa muselo navzájom občiansky viacej, než si myslíme. Veľa slov sa aj ľudsky stýkať. To otváralo dvere vzájomnému spoznávaniu a k roz- BITUŠÍKOVÁ, A. (ed.) Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku I. prebralo napríklad z nemčiny: far- manitým spojitostiam v spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živo- Teoretické východiská k štúdiu diverzity. Banská Bystrica, 2007. ba, kabát, pohár, papier, stodola; te. Podmienkou na utváranie takýchto spojitostí bolo vzájomné dorozu- z maďarčiny: koč, kočiš, guláš, cho- BOTÍK, J. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej mievanie. Dvojjazyčnosť a viacjazyčnosť boli aj na Slovensku prirodze- tár. Mnoho prevzatých slov má identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava, 2007. v súčasnos už svoje domáce ná- ným dôsledkom jeho viacetnického zloženia. Viacjazyčnosť vstúpila do hrady, napríklad cverna (niť), fer- života nielen u príslušníkov národnostných menšín, ale aj u príslušní- KRAJČOVIČ, R. Živé kroniky slovenských dejín v názvoch obcí a miest. tucha (zástera), árešt (väzenie), kov väčšinového národa – u Slovákov. Hlavne u tých, ktorí žili vo viac- Bratislava, 2005. šuster (obuvník), báči (ujec), karika národnostných mestách alebo na rozhraní odlišných národnostných (krúžok), néna (teta), ﬁók (prieči- regiónov či obcí. LIPTÁK, Ľ. Storočie dlhšie ako sto rokov. Bratislava, 1999. nok). So znalosťou jazyka tých druhých dochádzalo ku vzájomnému prebe- raniu slov. Slovné výpožičky smerovali spravidla z jazyka väčšinovej do MANNOVÁ, E. (ed.) Krátke dejiny Slovenska. Bratislava, 2003. menšinovej národnosti. Avšak dochádzalo aj k slovným výpožičkám z jazykov národnostných menšín do jazyka obklopujúcich Slovákov. Pre- RUTTKAY, A. O interetnických vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy. In vzaté slová sa ich dlhodobým používaním do takej miery udomácnili, že Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra, 2002. naši súčasníci si spravidla neuvedomujú ich cudzorodý pôvod. Prebera- nie slov bolo sprievodným znakom medzietnických kontaktov a prebe- RUTTKAY, M. – ŠALKOVSKÝ, P. Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra, rania kultúrnych javov. 2002. V dôsledku mnohonárodnostného zloženia obyvateľov Slovenska dochádzalo ku vzájomnému jazykovému a kultúrnemu ovplyvňovaniu STEINHUBEL, J. Nitrianske kniežatstvo. Počiatky stredovekého Slovenska. národnostných menšín, ako aj k jazykovým a kultúrnym zmenám. Bratislava, 2004. Napriek tomu, že sa kultúra menšín vo väčšej alebo menšej miere vzďa- SZENTPÉTERI, I. (ed.) Magyar kódex . Az Arpádok világa. Budapest, 1999. ľovala od tej kultúry, s ktorou sa menšiny na území dnešného Sloven- ska usadzovali, aj naďalej si menšiny uchovávajú znaky národnostnej Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Štatistický úrad Slovenskej osobitosti a kultúrnej svojbytnosti. republiky. Bratislava, 2011. Etnický obraz Slovenska v súčasnosti vytvárajú nielen historické národnostné menšiny. Spestrujú ho aj súčasní migranti z rôznych kra- jín a kontinentov. ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ

Zdroj: BOTÍK, J. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava, 2007. Obr. 1 Etnická štruktúra obyvateľstva Slovenska podľa lexikónu Magyarország geographiai szótára z roku 1851 Obr. 2 Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2011

8 9 Multietnické Slovensko a Multietnické Slovensko a jeho kultúrna mnohotvárnosť jeho kultúrna mnohotvárnosť

8 9 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

BULHARSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA БЪЛГАРСКОТО НАЦИОНАЛНО МАЛЦИНСТВО NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

BULHARSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA БЪЛГАРСКОТО НАЦИОНАЛНО МАЛЦИНСТВО Bulharská národnostná Българското национално menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré povesti... малцинство

 Malá galéria osobností Celú severnú hranicu historického územia Bulharska lemuje rieka  Bude vás zaujímať Dunaj a celú východnú časť Čierne more. Okrem pohorí (napr. Vitoša, Legenda o Martenici K populárnym výročným sviatkom patrí Baba Marta (1. marca). Rila) časť územia dnešného Bulharska tvoria úrodné nížiny, kde sa celé Babu Martu si Bulhari predstavujú ako starú, krívajúcu a hlavne nála- stáročia pestuje hrozno, rôzne druhy zeleniny a bulharská ruža, ktorej dovú ženu. Keď sa jej nálada vylepší, svieti vonku slnko, ale ak je olej je známy po celom svete ako základ parfumov. nahnevaná, obloha sa zatiahne a prichádza dážď. Bulhari si ju pripomí- Na Slovensku je prítomnosť Bulharov doložená už od stredoveku. Za najú aj nosením a rozdávaním malých ozdôb z bielo-červených nitiek. zmienku stoja prvé záznamy o obci Bulhary (dnes súčasť Fiľakova) či Pripnú si na kabát alebo oviažu okolo zápästia červeno-biele strapčeky náhrobný kameň kniežaťa Presiana v michalovskej rotunde. z vlny – martenicu (od slova mart – marec). Prosia tak Babu Martu o Príslušníci súčasnej bulharskej národnostnej menšiny sú potomkami milosť, aby čo najrýchlejšie odohnala zimu a priniesla jar. prisťahovalcov, ktorých príchod na územie dnešného Slovenska sa viaže Biela farba na martenici symbolizuje čistotu a šťastie, červená zase na koniec 19. a prvú polovicu 20. storočia. Prichádzali sem ako výni- zdravie, plodnosť. Martenice nosia ľudia dovtedy, kým neuvidia poslov moční pestovatelia zeleniny, ovocia a kvetín. Usádzali sa v oblastiach s jari, napr. rozkvitnutý strom, bociana alebo lastovičku. Martenicu priaznivými klimatickými a pôdnymi podmienkami v okolí väčších potom zvyknú zavesiť na halúzku kvitnúceho stromu. miest, ako je Bratislava, Nitra, Komárno, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Prešov a iné. Spôsob života bulharských zeleninárov sa odlišoval od majoritného obyvateľstva. Väčšinou nevlastnili pôdu. Spravidla si prenajímali záhrady iba na jednu sezónu, ktorá sa začínala v marci a končila v Obr. 6 Bulharský cár Ferdinand I. Ko- Obr. 1 Ivan Vazov októbri. Združovali sa do tzv. kompanijí (združení záhradníkov), ktoré burg veľmi rád chodil na Slovensko. (1850 1921) tvorilo 10 – 15 členov, nazývaných ortaci. Členovia kompanijí spolu Koburgovci tu vlastnili rozsiahle ma- Bulharský básnik, prozaik, drama- bývali v jednoduchých domcoch, spoločne pracovali i stravovali sa. jetky, okrem rodových rezidencií aj k, publicista, zakladateľ modernej Bulharskí zeleninári na Slovensko priniesli nové druhy zeleniny, ako továrne. Napríklad v Trnave fabriku bulharskej literatúry. napr. paprika, rajčina, baklažán, melón. s robotníckou kolóniou nazývajú Ko- burg ešte aj dnes. Bol členom vlády a zastával funkciu Ďalšiu vlnu bulharských prisťahovalcov tvorili študenti. Tí prichá- ministra kultúry. V Braslave je po dzali študovať do Bratislavy nielen v roku 1939 po zatvorení vysokých ňom pomenovaná Vazovova ulica. škôl v Prahe, ale hlavne po druhej svetovej vojne. Značná časť študen- tov po skončení štúdia zostala na Slovensku. Pracovali ako odborníci v priemysle, stavebníctve a zdravotníctve, mnohí z nich pôsobili aj ako vysokoškolskí pedagógovia. Po druhej svetovej vojne okrem študentov obr. 4 začali prichádzať aj bulharskí robotníci. Ich príchod súvisel s otvára- ním pracovných príležitostí najmä pre stavebných robotníkov. Ako národnostná menšina aktívne fungujú Bulhari na Slovensku dodnes.

Obr. 4 Martenica – symbol jari So vznikom tradície nosenia marteníc súvisí veľa legiend, väčšinou sú spojené s Obr. 7 Kaštieľ vo Svätom Antone prvým vládcom bulharskej ríše chánom Asparuchom. Chán po dôležitej vyhratej bitke priviazal holubici okolo nohy bielu niť a poslal ju domov so správou, že v Na Slovensku sa Ferdinand Koburg obr. 4 boji nezahynul. Lenže holubica sa cestou zranila a biela niť sa zafarbila načer- zdržiaval v kašeli vo Svätom Antone veno. a na Prednej Hore.

Chán Asparuch (640 – 701) bol prvým vládcom bulharskej ríše (681 –  Do slovníčka 1018); vládol v rokoch 681 – 700. Podľa byzantských zdrojov bol jedným z pia- V Slovníku slovenských nárečí je slo- ch synov chána Kubrata, ktorý založil vo bulhar vysvetlené vo význame Obr. 2 Christo Botev slabá kvalita na území dnešnej Ukrajiny štát zvaný záhradník – zeleninár. Pretože bol (1848 1876) Veľké Bulharsko. Pochovaný bol na úze- tento druh zamestnania pre Bulha- rov príznačný, ich etnické pomeno- Bulharský revolučný demokrat, je- pre tlač mí dnešného mesta Záporožie. vanie (Bulhar) sa stalo synonymom den z vodcov bulharského národ- pre pestovateľov a predavačov zele- ného oslobodzovacieho hnua 70. niny a ovocia alebo záhradníkov. rokov 19. storočia, básnik, novinár a publicista. Na Vajanského nábreží v Braslave je na pamätníku pad- lých bulharských parzánov v SNP Obr. 3 Bulharskí zeleninári vytesaný úryvok jeho básne „ten, kto padne v boji za slobodu, ten ne- umiera“. Obr. 5 Chán Aparuch

12 13 Bulharská národnostná Българското национално menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré povesti... малцинство

12 13 Bulharská národnostná Българското национално menšina Zo súčasnosti... малцинство

 Malá galéria osobností Obyvatelia Slovenska hlásiaci sa k bulharskej národnostnej menšine Od svojho príchodu na Slovensko si Bulhari zakladali kultúrne spol-  Bude vás zaujímať žijú rozptýlene po celej krajine. Najviac ich žije v Bratislave a ostatných ky a kluby. Účelom týchto spolkov bolo zjednotiť Bulharov, zachovávať väčších slovenských mestách. a prehlbovať ich národné povedomie, upevňovať ich spolupatričnosť U Bulharov žijúcich na Slovensku bol Bulhari na Slovensku si zachovali vlastný jazyk, svoje náboženstvo, a udržiavať tradičnú bulharskú kultúru. K najstarším organizovaným zaužívaný „bulharský“ model dáva- tradičnú stravu, obyčaje a folklór. V domácom prostredí, ale i pri stret- spolkom patrí Bulharský kultúrny klub „Georgi Dimitrov“ založený v nia mien deťom. Mená de sú totož- nutiach s krajanmi na Slovensku používajú bulharčinu, v styku s majo- roku 1969 a v posledných rokoch rozvíja svoju činnosť pod názvom Bul- né s menami starých rodičov, prípad- ritou slovenčinu. V roku 1948 sa bulharskej národnostnej menšine poda- harský kultúrny zväz. Zväz má celoslovenskú pôsobnosť, organizuje tra- ne sa zhodujú aspoň v jednej hláske. rilo zriadiť si vlastnú školu s vyučovacím jazykom bulharským. Prvotne dičné folklórne večery, kultúrne podujatia pri príležitosti sviatkov, ako Jazyk a písmo vznikla ako základná škola v Bratislave – Petržalke. V súčasnosti sa napr. Nový rok, Trifon zarezan (Deň svätého Trifona – sviatok vína a V druhej polovici 9. storočia vytvorili môžu žiaci vzdelávať vinárov), Vítanie jari, kulinárske večery, koncerty a iné. a rozširovali braa Cyril (Konštann v bulharskom jazyku Kultúrny život Bulharov je zastrešený Bulharským kultúrnym inšti- Filozof) a Metod písmo nazývané hla- v Súkromnej mater- tútom v Bratislave, ktorý organizuje výstavy významných bulharských holika. skej škole Christa Bo- výtvarníkov, prezentácie kníh, literárne večery a čítania, stretnutia Cyrilika vznikla neskôr v Bulharskej teva a v Bulharskej s umelcami, spisovateľmi a básnikmi, kurzy bulharského jazyka a pod. ríši. Stalo sa tak po Metodovej smr, Obr. 8 Emil Venkov základnej škole a Kultúrny a spoločenský život bulharskej národnostnej menšiny na keď boli jeho žiaci vypovedaní z Veľ- (1937 2017) gymnáziu Christa Slovenskuobr. 9 odzrkadľoval časopis Roden glas (Rodný hlas) od roku 1971, kej Moravy. Časť Metodových žiakov Sochár. Venoval sa sa monumen- Boteva. Školu nav- neskôr premenovaný na Sanarodnik (Krajan). odišla do Bulharska, kde boli srdečne privítaní a našli tu dobré pracovné tálnej tvorbe a komornej plaske. slabá kvalita števujú nielen bul- podmienky. Venovali sa bohatej vzde- Vystavoval vo Francúzsku, Rakús- harskí, ale aj sloven- pre tlač lávacej a literárnej činnos. Z Bulhar- ku, Českej republike, Bulharsku skí, maďarskí, ruskí a na Slovensku. Jeho podobizne so- ska sa cyrilika rozšírila aj do ďalších a ukrajinskí žiaci. lúnskych bratov Cyrila a Metoda slovanských krajín a stala sa zákla- nájdeme v Kostole sv. Gorazda vo dom dnešnej azbuky. Vrbovom neďaleko Piešťan i v mo- ravských Mikulčiciach. Obr. 10 Vianoce v Bulharskej škôlke obr. 16 Zo širokej oblasti tradičnej kultúry si Bulhari zachovávajú predo- všetkým stravu. V bulharskej kuchyni prevažuje zelenina, hydina, ale Obr. 13 Tradičný riad Starobulharská cyrilika aj špeciálne jedlá, ktoré v slovenskom jedálničku nenájdeme. Najviac Bulharský jazyk je južnoslovanský ja- sú využívané tri suroviny: kyselo mljako (biely jogurt), bialo sirene (bie- zyk, ktorý sa najviac vzdialil od rodi- ly slaný syr z kravského a ovčieho mlieka) a čubrica (korenie, saturej- ny slovanských jazykov. ka). Typickými jedlami, ktoré obľubujú Bulhari na Slovensku dodnes, Ale i napriek tomu nájdeme v bul- sú musaka (zapečené zemiaky s mletým mäsom a zeleninou), tarator harčine a slovenčine desiatky takmer (studená polievka z jogurtu, s uhorkami, kôprom a cesnakom), sarma idenckých slov: (plnená kapusta) a baklava (sladký koláč zo štrúdľového cesta, orechov oko – oкo (oko) a sladkého sirupu). slabá kvalita Bulharské domácnosti dotvárajú mnohé úžitkové veci, napr. gjuveče- nos – нос (nos) ta (keramické nádoby na zapekanie), bytový textil, ktoré sa používali ústa – уста (usta) pre tlač v domácnostiach pôvodných zeleninárov. Dnes už väčšina z nich slúži priateľ – приятел (prijatel). len ako dekorácia, pamiatka na rodičov, starých rodičov. Obr. 14 Tradičná Novodobý bulharský jazyk sa tvoril drevená šperkovnica od 19. storočia.

Obr. 9 Dimi Dimov (1938 2006) Lekár, chirurg, urológ. Bol predse- obr. 12 dom zdravotnej komisie Slovenské- obr. 8 ho zväzu ľadového hokeja lekárom hokejového Slovana. Dlhé roky predsedal Kultúrnemu zväzu Bul- harov žijúcich v strednej a východ- nej Európe, zároveň bol členom Ra- Obr. 11 Baklava dy vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. obr. 12 Obr. 15 Tradičné ľudové tance

Obr. 12 Tarator

14 15 Bulharská národnostná Българското национално menšina Zo súčasnosti... малцинство

Obr. 12 Tarator

14 15 Bulharská národnostná Българското национално menšina Zvyky a tradície... малцинство

V prostredí bulharskej menšiny na Slovensku sa uchovávajú viaceré Trifon Zarezan. Starým tradičným sviatkom Bulharov je sviatok špecifické obyčaje kalendárneho cyklu, sviatky a slávnosti. vinárov a poľnohospodárov – Trifon Zarezan (14. február). V tento deň sa ako symbol budúcej dobrej úrody strihajú viniče, ktoré sa potierajú Vianoce. Vianočné sviatky, Štedrý večer (Badni večer) sa pôvodne vínom, svätenou vodou a popolom zo Štedrého večera. Pečie sa tradičné svätili podľa juliánskeho kalendára. Tradične sa na bulharskom via- plnené kurča, pitka a koláče. nočnom stole objavuje nepárny počet pôstnych jedál: typický bulharský chlieb (pitka), fazuľová polievka, plnený kapustný alebo viničový list (sarma), varené žito, tekvicový závin (tikvenik) a kompót zo sušeného ovocia (ošaf). Zo slaného kysnutého cesta sa pečú kruhovité koláče Оbr. 17 Príprava nevesty podobné štrúdľam – banice. Vianočné darčeky v bulharských rodinách Pred svadbou matka nevesty na- rozdáva Dedo Koleda v noci zo Štedrého dňa na 1. sviatok vianočný. piekla svadobný obradný chlieb – pitku. Kamará ženícha pripravili Nový rok. Nový rok (Nova godina) považujú Bulhari za väčší svia- svadobný strom ozdobený farebný- tok ako Vianoce. Novoročná banica musí byť okrúhla a sú v nej zapeče- mi stužkami a ručne tkanými ute- né kăsmeti (lístočky s rozličnými želaniami) a strieborný peniaz. rákmi. Odobierka začínala z domu 1. januára doobeda chodia každej rodine popriať šťastie, zdravie a hoj- ženícha so všetkými svadobčanmi v nosť malí chlapci s ozdobeným prútikom so stužkami a pukancami – Obr. 25 Tradičný bulharský kroj sprievode ľudovej hudby a tradič- tzv. koledari. Domáci sa im za koledu odvďačia koláčmi i peniazmi. ného tanca chora. Ženích priniesol Bulharské ľudové kroje boli ručne zo svojho domu neveste topánky. tkané a bohato vyšívané. Základom V pravej topánke bola strieborná Veľká noc. Veľkonočné sviatky oslavujú Bulhari podobne ako majo- ženského kroja bola dlhá biela koše- minca ako symbol hojnos. Neves- ritné obyvateľstvo. Chystajú sa tradičné jedlá, napríklad špenátová ľa siahajúca po členky, na tom oble- banica, pečené jahniatko, zelený šalát s varenými vajíčkami a olivami a čené dlhé šaty bez rukávov, sukman te pri odchode z domu prehodili (dlhá vyšívaná zástera), pojas (opa- svadobčania cez hlavu tanier plný nesmie chýbať kozunak – pletený koláč podobný slovenskej vianočke sok). Základom mužského odevu boli pšenice a mincí. Rozbitý tanier mal plnený orechmi a hrozienkami. Na Veľkú noc (Velik den) sa stretáva nohavice široké v páse, vyšívaná ko- priniesť mladomanželom šťase. celá rodina. Deti hľadajú schované veľkonočné vajíčka a klepkaním a šeľa, dlhá vesta opásaná širokým Na začiatku svadobnej hosny hodi- ťukaním (čukane) jedného vajíčka o druhé sa snažia zachovať to svoje opaskom. V zime boli súčasťou ode- la matka nevesty mladomanželom neporušené. Obr. 23 Trifon Zarezan – strihanie vínnej révy vu vlnené a kožušinové kabáty a dlhé pod nohy kvety, aby im tak do bu- vesty. Muži nosili na hlavách kalpaci dúcnos zaisla zdravie, šťase (čapice), ženy vyšívané šatky alebo Gergiovden. Na deň svätého Juraja (24. apríl) si v minulosti Bulha- a vernosť. ozdobené čepce. Muži aj ženy nosili ri ozdobovali svoje príbytky halúzkami z hlohu, žihľavy alebo iných zele- kožené krpce – carvuli. ných rastlín. Pred východom slnka zarezali jahňa. Aj v súčasnosti sa v tento deň schádza rodina a priatelia pri ohni, aby si opiekli jahňa, navarili jahňaciu polievku (kurban) a spoločne oslávili deň tradičnými obyčajmi, bulharskými piesňami a tancami.

slabá kvalita pre tlač Obr. 26 Tradičné obydlie

Obr. 19 Novoroční koledníci Obr. 20 Kozunak – veľkonočný koláč V minulos si Bulhari stavali domy v Bulharskej škôlke z otesaných kameňov, dreva, so stre- chou z pálených škridiel. Boli to nízke prízemné obydlia s jednou veľkou iz- Obr. 18 Banica bou, v ktorej bolo umiestnené ohnis- Typickým jedlom Bulharov je bani- ko. Pri dome boli hospodárske stavby pre zvieratá a miestnosť na spra- ca – slaný koláč zo štrúdľového ces- covávanie hospodárskych produktov. ta plnený slaným syrom s vajíčkom. Vo väčšine bulharských domácnos- prevládajú grilované mäsá ako kebabčeta, kjueta, nadenica.

Obr. 21 Veľkonočné vajíčka Obr. 22 Tradičný vianočný stôl Obr. 24 Georgiovden

16 17 Bulharská národnostná Българското национално menšina Zvyky a tradície... малцинство

Obr. 21 Veľkonočné vajíčka Obr. 22 Tradičný vianočný stôl Obr. 24 Georgiovden

16 17 Bulharská národnostná Българското национално menšina малцинство

LITERATÚRA Obr. 12 Tarator https://www.shutterstock.com/image-photo/tarator-bulgarian-sour-milk-soup-

BOTÍK, Ján. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej iden- orange-262715768 tity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava, 2007. Obr. 13 Tradičný riad https://www.shutterstock.com/image-photo/traditional-bulgarian-painted-clay-

KREKOVIČOVÁ, E. – PENČEV, V. (ed.) Bulhari na Slovensku. Bratislava pot-309226703 2005. Obr. 14 Tradičná drevená šperkovnica https://www.shutterstock.com/image-photo/beautiful-decorated-ancient-

PODOLÁK, Ján. Etnografický výskum bulharských zeleninárov na Slovensku. bulgarian-wooden-box-221678854 In Národopisné informácie, 1983, č. 3, s. 280 – 284. Obr. 15 Tradičné ľudové tance https://www.shutterstock.com/image-photo/varvara-bulgaria-may-5-2015-

PODOLÁK, Ján. Tradičná organizácia kolektívnej práce u bulharských záhrad- people-484061083 níkov na Slovensku. In Zborník SNM LXXXI, Etnografia 28, 1987, s. 103 – 140. Obr. 16 Starobulharská cyrilika Autor: Martin Solkarek; https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Starobul- harska_cyrilika.gif ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Obr. 17 Príprava nevesty Autor: Александър Терзиев

Obr. 1 Ivan Vazov Zdroj : http://www.blgmun.com/images/static/1440961700.jpg Autor: Monroe, W. S. (Will Seymour), 1863 – 1939; Obr. 18 Banica https://commons.wikimedia.org/wiki/File:RetratoDeIvanVazov-- Foto: Emília Hrušíková (archív autorky) bulgariaherpeopl00monr.png Obr. 19 Novoroční koledníci v Bulharskej škôlke Obr. 2 Christo Botev Foto: Emília Hrušíková (archív autorky) https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Hristo-Botev-circa-1875.jpg; Obr. 20 Kozunak – veľkonočný koláč Autor: neznámy https://www.shutterstock.com/image-photo/easter-bread-eggs-420271681 Obr. 3 Bulharskí zeleninári Obr. 21 Veľkonočné vajíčka Foto: Emília Hrušíková (archív autorky) Foto: Emília Hrušíková (archív autorky) Obr. 4 Martenica – symbol jari Obr. 22 Tradičný vianočný stôl https://www.shutterstock.com/image-photo/bulgarian-tradition-meet-spring- https://www.shutterstock.com/image-photo/traditional-bulgarian-homemade- hanging-martenitsa-397421062 bread-loaf-christmas-92591995 Obr. 5 Chán Asparuch Obr. 23 Trifon Zarezan – strihanie vínnej révy https://www.shutterstock.com/image-photo/asparuh-or-isperih-ruler-bulgar- https://www.shutterstock.com/image-photo/perushtitsa-bulgaria-february-14- tribe-84915175 2015-recreating-391080262 Obr. 6 Bulharský cár Ferdinand I. Koburg Obr. 24 Georgiovden Autor: Neueste Aufnahme des Hofphotographen Professor E. Uhlenhuth, Foto: Emília Hrušíková (archív autorky) Koburg; Obr. 25 Tradičný bulharský kroj https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ferdinand_Zar_der_Bulga- https://www.shutterstock.com/image-photo/young-bulgarian-couple-showing- ren_1912_E._Uhlenhuth.jpg traditional-folklore-503178220 Obr. 7 Kaštieľ vo Svätom Antone Obr. 26 Tradičné obydlie Foto: Oľga Kuchtová (archív autorky) Autor: eivanov; ID fotografie z fotobanky: 519082519; https://www.shutterstoc- Obr. 8 Emil Venkov k.com/cs/image-photo/traditional-bulgarian-old-houses-ethnographic-reserve- Foto: Emília Hrušíková (archív autorky) 519082519?src=N33GNFP3dTcpIZ5Cua4_BQ-1-35 Obr. 9 Dimi Dimov http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/rozlucka-s-mudr-d-dimovom-v-sobotu- 18-2 Obr. 10 Vianoce v Bulharskej škôlke Foto: Emília Hrušíková (archív autorky) Obr. 11 Baklava https://www.shutterstock.com/image-photo/baklava-dessert-on-traditional- plate-tablecloth-23167090

18 19 Bulharská národnostná Българското национално menšina малцинство

LITERATÚRA Obr. 12 Tarator https://www.shutterstock.com/image-photo/tarator-bulgarian-sour-milk-soup-

18 19 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

ČESKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA MORAVSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA ČESKÁ NÁRODNOSTNÍ MENŠINA MORAVSKÁ NÁRODNOSTNÍ MENŠINA NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

ČESKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA MORAVSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA ČESKÁ NÁRODNOSTNÍ MENŠINA MORAVSKÁ NÁRODNOSTNÍ MENŠINA Česká národnostná menšina Česká národnostní menšina Moravská národnostná menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré povesti... Moravská národnostní menšina

 Malá galéria osobností Česi, tak ako Slováci, patria k západnej vetve slovanských kmeňov, Praotec Čech je mýtická postava muža, ktorý údajne priviedol svoj  Bude vás zaujímať čo vysvetľuje ich kultúrnu a jazykovú príbuznosť. Slovanskí predkovia ľud do Čiech a podľa ktorého sú Čechy pomenované. Po prvýkrát sa pra- Čechov, Moravanov a Slovákov spolu s predkami Poliakov doputovali otec Čech spomína v latinsky písanej Kosmovej kronike českej T. G. Masaryk bol Čechoslovákom v pravom slova zmysle. Jeho otec bol po skupinách do strednej Európy z východu približne v 2. polovici 6. sto- (1120 – 1125). Slovák z Kopčian a matka pochádzala ročia. Tu sa rozdelili a následne začal ich samostatný vývoj. Jedna časť z Moravy. Sám o tom raz napísal: sa usadila v úrodných nížinách okolo riek Labe, Ohře a dolného toku …Když do těchto pustin vstoupil člověk, ať to byl kdokoliv – neznámo „Já jsem byl vlastně na půl Slovačis- Vltavy. Táto oblasť sa spolu s územím severnej Moravy stala základom s kolika lidmi – hledaje příhodných míst k lidským příbytkům, přehlédl kem od malička; můj otec byl Slovák bystrým zrakem hory a doly, pláně a stráně, a tuším kolem hory Řípu českého osídlenia strednej Európy. O okolnostiach príchodu predkov z Kopčan, mluvil slovensky do smr, Čechov do vlasti neexistujú hodnoverné písomné zmienky, ale archeolo- mezi dvěma řekami, Ohří a Vltavou, prvá zřídil sídla, prvá založil obyd- a i já jsem mluvil spíš slovensky…“ gické nálezy potvrdzujú spomenuté skutočnosti. Za prvého českého krá- lí a radostně na zemi postavil bůžky, jež s sebou na ramenou přinesl. Teh- Masarykov pozivny vzťah k Sloven- dy starosta, jehož ostatní jako pána provázeli, mezi jiným takto promlu- ľa bol v Prahe v roku 1086 korunovaný Vratislav II. pochádzajúci sku dokladá fakt, že často trávil čas z rodu Přemyslovcov. Dedičným kráľovstvom, potvrdeným Zlatou vil k své družině: „Druhové, kteří jste nejednou snášeli se mnou těžké tru- v Bystričke pri Turčianskom Svätom bulou sicílskou, sa Čechy stali v roku 1212. Za vlády Karla IV., prezý- dy cesty po neschůdných lesích, zastavte se a obětujte oběť příjemnou Marne a v letnom prezidentskom vaného Otec vlasti, člena ďalšieho panovníckeho rodu Luxemburgov- svým bůžkům, jejichž zázračnou pomocí jsme konečně přišli do této vlas- sídle v Topoľčiankach. Snažil sa spo- cov, sa Praha stala mocenským i politickým centrom Svätej ríše rím- ti, kdysi osudem nám přeurčené. To jest ona, to jest ona země, kterou znať život Slovákov vo všetkých de- skej. V tom čase zeme Koruny českej pozostávali z Kráľovstva českého jsem vám – jak se pamatuji – častokráte sliboval, země nikomu nepod- tailoch. Obr. 1 Božena Nemcová a vedľajších zemí – Moravy, Sliezskych kniežatstiev a Hornej a Dolnej daná, zvěře a ptactva plná, sladkým medem a mlékem vlhnoucí, a jak (1820 1862) Lužice. Dnes je Česká republika západným susedom Slovenskej repub- sami pozorujete, podnebím k obývání příjemná. Vody jsou všude hojné a Spisovateľka, jedna zo zakladate- liky a tvorí ju územie troch historických českých zemí – Čiech, Moravy nad obyčej rybnaté. Zde se vám nebude ničeho nedostávati, protože nik- ľov modernej českej prózy. Zaují- a Sliezska. do vám nebude škoditi. Ale když takový, tak krásný a tak veliký kraj jest mala sa o folklór. Vrchol jej diela Prvú veľkú vlnu obyvateľstva smerujúcu z Čiech na Slovensko tvorili ve vašich rukou, rozvažte, jaké by bylo vhodné jméno pro tu zemi.“ Ti tvoria poviedky a prózy z vidiecke- v 15. storočí bratríci, príslušníci vojenských oddielov zložených z býva- hned, jako z božího vnuknutí, zvolali: „Poněvadž ty, otče, sloveš Čech, ho prostredia. Je autorkou knihy lých husitských bojovníkov. Časť z nich sa na území dnešného Sloven- kde najdeme lepší nebo vhodnější jméno, než aby i země slula Čechy?“ Babička. Na movy jej zápisov roz- ska usídlila a vďaka jazykovej blízkosti postupne splynula s domácim Tehdy starosta, jsa dojat touto předpovědí svých druhů, jal se z rados- právok zo Slovenska boli natočené obyvateľstvom. S husitmi a bratríkmi sa na územie dnešného Sloven- ti líbat zemi, maje radost, že se má nazývati jeho jménem, pak vstal viaceré klasické české rozprávkové Obr. 5 Masarykova vila ska dostala po staročesky písaná literatúra, najmä náboženská. Jej pre- a obojí dlaň zdvíhaje k nebeským hvězdám, takto počal mluviti: „Vítej ﬁlmy. v Bystričke pri Martine nikanie bolo pokračovaním kontaktov Slovákov s českým univerzitným mi, země zaslíbená, tisícerými tužbami od nás vyhledávaná, kdysi v čas prostredím na Karlovej univerzite v Prahe. potopy lidu zbavená, nyní jako na památku lidstva nás zachovej bez Ďalšia veľká skupina obyvateľstva prichádzala z územia Čiech pohromy a rozmnožuj naše potomstvo od pokolení do pokolení.“… a Moravy po bitke na Bielej hore (1620). Krajinu vtedy museli opustiť šľachtici a mešťania, ktorí sa v rámci rekatolizácie nehlásili ku katolíc- kemu náboženstvu. Mnohí z týchto exulantov sa usádzali na území západného Slovenska, čo najbližšie k svojej pôvodnej vlasti. Okrem roľ- níkov a remeselníkov boli medzi nimi aj kňazi, učitelia, lekári a úradní- ci, ktorí významne prispeli k rozvoju kultúrneho života na Slovensku. K najvýraznejšiemu nárastu počtu Čechov na Slovensku došlo po vzniku Československej republiky (1918). Na Slovensko prichádzali naj- mä odborníci a príslušníci inteligencie. Zamestnaní boli hlavne ako čle- Obr. 6 Zámok v Topoľčiankach novia ozbrojených zložiek, železničiari, poštári, ale aj ako advokáti, lekári, súkromní podnikatelia, technici, robotníci, remeselníci a živ- nostníci. Jednou z najdôležitejších skupín prichádzajúceho českého oby- vateľstva boli učitelia, ktorých bol na Slovensku nedostatok. České oby-  Do slovníčka vateľstvo sa väčšinou usídľovalo v mestách a iba malá časť vo vidiec- Obr. 2 Tomáš Garrigue kom prostredí. Boli to hlavne roľníci, prichádzajúci prevažne na južné exulant – vyhnanec z vlas (pre ná- Masaryk (1850 1937) Slovensko v rámci 1. československej pozemkovej reformy (1919). Roľ- boženské alebo polické presvedče- Filozof, sociológ, pedagóg, polik, níci tak dostali možnosť nie) Obr. 4 Praotec Čech na hore Říp štátnik a novinár, jeden zo zaklada- hospodáriť a zakladať no- husiti – stúpenci reformného hnua teľov Československej republiky. vé obce a osady – kolónie. hlásaného majstrom Janom Husom, Po vzniku Československa sa 14. no- V období 2. svetovej voj- žiadajúcim ďalekosiahlu reformu vembra 1918 stal prvým preziden- ny veľká časť Čechov a Mo- cirkvi tom Československej republiky. Pre- ravanov územie Slovenska zidentom bol do decembra 1935, nútene či dobrovoľne opus- keď zo zdravotných dôvodov od- tila. Po jej skončení sa vrá- stúpil. tila iba časť českej komunity, ktorá tvorí základ českej a moravskej menši- ny na Slovensku dodnes.

Obr. 3 Kolonisti z kolónie (dnes obec) Blahová

22 23 Česká národnostná menšina Česká národnostní menšina Moravská národnostná menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré povesti... Moravská národnostní menšina

Obr. 3 Kolonisti z kolónie (dnes obec) Blahová

22 23 Česká národnostná menšina Česká národnostní menšina Moravská národnostná menšina Zo súčasnosti... Moravská národnostní menšina

 Malá galéria osobností Dnes na Slovensku nie je žiadna oblasť, ktorú by sme mohli označiť Česi, Moravania, Slezania a ich priaznivci sú združení v dobrovoľ-  Do slovníčka za historické usídlenie občanov hlásiacich sa k českej a od roku 1994 aj ných kultúrno-záujmových organizáciách – regionálne pôsobiacich moravskej národnosti. Česi a Moravania žijú rozptýlene po celom úze- Českých spolkoch. Tieto organizujú kultúrne, vzdelávacie a spoločenské signatár – osoba, ktorá podpísala mí Slovenska, prevažne však vo väčších mestách (Bratislava, Košice, podujatia s cieľom udržiavania českého jazyka, povedomia a prezentá- zmluvu, vyhlásenie a pod. Žilina, Trenčín, Martin a i.). cie českej a moravskej kultúry. K ich najvýznamnejším aktivitám Charta 77 – združenie občanov usi- Zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (1993) znamenal patria Dni českej kultúry. Podobné poslanie má aj Slovensko-český klub lujúcich sa o rešpektovanie ľudských, pre českú komunitu na Slovensku novú situáciu. Dovtedy (s výnimkou v Slovenskej republike. Ďalšou organizáciou je Klub občanů České občianskych a polických práv v Čes- rokov 1938 – 1945) boli Česi i Moravania žijúci na Slovensku vnímaní republiky na Slovensku (KOČR). Českú kultúru na Slovensku propagu- koslovenskej socialisckej republike, ako príslušníci jedného z dvoch štátotvorných národov, žijúci v druhej je aj Kruh priateľov českej kultúry, udržiavajúci a rozvíjajúci česko- pomenované podľa dokumentu Char- časti spoločného štátu. Mali rovnaké právne a spoločenské postavenie. slovenské vzťahy prezentáciou umeleckých diel českých a moravských ta 77 z 1. januára 1977 Nezdružovali sa na základe svojho českého pôvodu, ich kultúra nebola tvorcov. výrazne odlišná od kultúry domáceho obyvateľstva, jazyk bol vzájomne Jedinou štátnou inštitúciou zameranou na dokumentáciu kultúry  blízky a zrozumiteľný. K osobitostiam českej komunity spravidla patril českého etnika na Slovensku je Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Bude vás zaujímať vyšší počet jej príslušníkov, ktorí sa nehlásili k žiadnemu náboženstvu, pôsobiace v rámci Slovenského národného múzea v Martine. Dokumen- Obr. 7 Jaroslav Seifert a rovnoprávnejšie postavenie žien v rámci rodiny. Česi a Moravania žili tuje hmotné a duchovné bohatstvo českého etnika na Slovensku. Hlav- Na celom svete používané slovo ro- (1901 1986) aktívnym spolkovým a spoločenským životom a od domáceho obyvateľ- ne formou výstav ich približuje verejnosti a zameriava sa na prítom- bot je českého pôvodu. Prvýkrát bo- Básnik, spisovateľ, novinár a pre- stva sa líšili aj iným spôsobom trávenia voľného času. S príchodom nosť a pôsobenie Čechov na Slovensku. Amatérskym umeleckým tele- lo použité v dráme Karla Čapka kladateľ, laureát Nobelovej ceny za R.U.R. (Rossumovi univerzální robo- českého obyvateľstva začali napríklad na Slovensku pôsobiť telový- som českej menšiny na Slovensku je Ženský zbor Českého spolku v Koši- ). literatúru. V období tzv. Pražskej ja- chovné jednoty Sokol, výraznejšie sa začalo dariť skautskému hnutiu ciach. ri sa policky a kultúrne angažoval. a turistike. Obyvatelia hlásiaci sa k moravskej národnosti, ktorí sa usilujú o pod- ...Bylo to tak: v jedné nestřežené chví- li napadla řečeného autora látka na V 70. rokoch sa stal jedným z pr- K zmene tohto stavu došlo v roku 1993, keď po rozdelení dovtedajšie- poru a zachovanie kultúry moravskej národnostnej menšiny, v minulos- vých signatárov Charty 77. hru. I běžel s m za tepla na svého ho spoločného štátu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vznik- ti pôsobili v občianskom združení Spolok Moravanov na Slovensku bratra Josefa, malíře, který stál u šta- li dva samostatné a suverénne štáty a moravská komunita na Sloven- a Moravský kultúry zväz. Dnes podobné aktivity vyvíja občianske zdru- fle a maloval po plátně, až to sku sa stala národnostnou menšinou, v tom čase treťou najpočetnejšou. ženie Morava Krásna Zem. Cieľom združenia je zachovávať a rozvíjať šustělo. Dodnes sa v rodinách, kde sú obaja rodičia českého pôvodu, udržiava prejavy kultúrneho dedičstva Moravy, združovať občanov, ktorí sa hlá- „Ty, Josef,“ začal autor, „já bych měl znalosť a používanie českého jazyka. Príslušníci tejto menšiny si uvedo- sia k moravskej národnosti a organizovať podujatia približujúce kultúr- myšlenku na hru.“ mujú svoj český, resp. moravský pôvod, prípadne skutočnosť, že Čechmi ne hodnoty, históriu a prírodné krásy Moravy. Každoročne organizuje „Jakou,“ bručel malíř (opravdu bru- alebo Moravanmi boli ich predkovia. Bez problémov udržujú kontakty festival Morava Krásna Zem, kde sa prezentujú kolektívni členovia toh- čel, neboť držel při tom v ústech s kultúrnymi hodnotami svojho materského štátu. Umožňuje im to prí- to združenia (detský folklórny súbor Dúbravček, folklórny súbor Dúb- štětec). jem signálu českých televíznych staníc, možnosť zakúpenia kníh i časo- ravček, dychová hudba Hoľazňanka, ľudová hudba Dúbravienka, Autor mu to řekl tak stručně, jak to pisov v českom jazyku i časté hosťovanie umelcov z Českej republiky na hudobná skupina Notečka a mužský spevácky zbor Mužáci Moravia). šlo. Slovensku. „Tak to napiš,“ děl malíř, aniž vyndal štětec z úst a přestal narat plátno. Obr. 9 Členky TJ Sokol Bylo to až urážlivě lhostejné. „Ale já nevím,“ řekl autor, „jak mám Obr. 11 Akademický maliar ty umělé dělníky nazvat. Řekl by jim Otakar Štáfl s manželkou Laboři, ale připadá mně to nějak pa- Obr. 8 Karel Plicka pírové.“ (1894 1987) „Tak jim řekni Robo,“ mumlal malíř Fotograf, kameraman, filmový re- so štětcem v ústech a maloval dál. žisér, etnograf, pedagóg, husľový vir- Obr. 12 Spevácke zosku- A bylo to. Tím způsobem se tedy zro- tuóz, etnomuzikológ, dirigent. V ro- penie Mužáci Moravia dilo slovo Robot… koch 1923 – 1939 ako referent Náro- na festivale moravskej dopisného odboru Mace sloven- kultúry na Slovensku skej vybudoval základy štúdia slo- „Morava Krásna Zem“ venských ľudových piesní, založil ar- chív dokumentárnych a národopis- ných fotografií. Je autorom mno- hých publikácií (Slovensko vo foto- grafii, Československo, Majster Pa- vol z Levoče). Známa je jeho filmová dokumentárna tvorba. Za film Zem spieva získal v roku 1934 ocenenie na Medzinárodnom filmovom fes- Obr. 14 Hra R.U.R. vale v Benátkach. Obr. 13 Koncert Ženské- ho zboru Českého spol- Obr. 10 Slovensko-český klub v SR každoročne organizuje podujatia pre tri generácie ku v Košiciach v rámci českej komunity. Jednou z nich je aj návšteva Symbolického cintorína na Popradskom podujatia České Vánoce plese vo Vysokých Tatrách, ktorého zakladateľom bol český maliar Otakar Štáfl 2015

24 25 Česká národnostná menšina Česká národnostní menšina Moravská národnostná menšina Zo súčasnosti... Moravská národnostní menšina

24 25 Česká národnostná menšina Česká národnostní menšina Moravská národnostná menšina Zvyky a tradície... Moravská národnostní menšina

Zvyky a tradície českého obyvateľstva, ktoré sa na Slovensku usídľo- Súčasťou večere mohlo byť aj veštenie (napríklad priečne krájanie valo v dávnej minulosti, nepoznáme. Obyvateľstvo, ktoré sem prichá- jablka – ak sa na reze objavila hviezdička, znamenala zdravie po celý dzalo v období 1. Československej republiky, sa usídľovalo prevažne budúci rok, ak bolo jablko červivé, znamenalo to chorobu) a spievanie v mestách a zo zvykov si pravdepodobne udržiavalo len tie, ktoré sa via- kolied. Po večeri rodičia deťom ukázali ozdobený vianočný stromček zali k najvýznamnejšiemu sviatku kalendárneho cyklu – k Vianociam. a „prišiel Ježiško“. Rozdeľovali sa darčeky, zväčša úžitkové predmety, Kolonisti, ktorí sa usídľovali vo vidieckom prostredí, si približne do najčastejšie odev alebo knihy. Rodiny hlásiace sa ku katolíckemu nábo- polovice 20. storočia udržiavali zvyky súvisiace s vianočno-novoročným ženstvu sa potom zúčastnili na polnočnej omši. a veľkonočným obdobím, ktoré si priniesli zo svojho pôvodného domova. Dnes české spolky v čase Vianoc pravidelne pripravujú vianočné Boli však veľmi blízke zvykom, ktoré sa v tomto období dodržiavali aj stretnutia spojené s tvorivými dielňami, kde hlavne najmladšej generá- na slovenských dedinách. cii približujú podobu tradičných českých Vianoc. V Bratislave český spo- Vianoce. Počas Štedrého dňa nesmeli deti nič jesť. Rodičia im sľubo- lok každoročne organizuje slávnostný Vánoční koncert ako svoje najdô- vali, že za odmenu uvidia „zlaté prasátko“. Platil zákaz hádok, nesmelo ležitejšie podujatie roka. sa povedať zlého slova, aby dobré vzťahy medzi členmi rodiny vydržali po celý nasledujúci rok. Štedrovečerný stôl bol prikrytý bielym obru- Fašiangy. Najvýznamnejším úkonom jarnej časti kalendárneho cyk- som, na ňom bol umiestnený kríž a dve horiace sviece, nechýbala nádo- lu bol masopust (fašiangy). V novom prostredí sa bez rozdielu, či išlo Obr. 19 Detský sviatočný odev ba (misa, košík) s plodinami, ktoré sa na gazdovstve pestovali. Pred o mestské alebo dedinské prostredie, v tomto období skôr konali šibřin- Tradičný odev sa medzi príslušníkmi Obr. 15 Nevesta v kroji z Blat- večerou malo byť všetko nachystané tak, aby gazdiná nemusela vstávať ky/šibrinky, maškarné plesy na určenú tému, ktoré organizovali členo- českej ani moravskej menšiny neza- ničky od stola. Pri štedrovečernom stole boli všetci čisto a slávnostne obleče- via telovýchovnej jednoty Sokol, a zábavy organizované hasičmi. Dnes choval. Vzhľadom na to, že sa usídľo- ní. Štedrá večera začala po objavení sa prvej hviezdy. Po zazvonení zvon- sa na udržiavaní tejto tradície podieľajú aj členovia OZ Morava Krásna vali prevažne v mestskom prostredí, Priebeh českej alebo moravskej mal aj ich odev mestský charakter svadby sa od slovenskej v zásade čeka vstúpil do miestnosti otec, všetci sa spoločne pomodlili Otčenáš Zem. a bol prispôsobovaný dobovým mód- odlišoval len skladbou podávaných a navzájom si zaželali veľa zdravia. Pre dospelých sa večera začínala nym trendom. V niektorých rodinách jedál (vepřo-knedlo-zelo, moravské prípitkom – štamperlíkom kvalitnej pálenky, pre deti limonádou. Po prí- dodnes opatrujú čas, prípadne celé koláče) a piesňami, ktoré sa na pitku si vzal každý oplátku. Skladba jedál odrážala miesto pôvodu komplety ľudového odevu, no už len svadbe spievali. ako spomienku na pôvodnú vlasť prvej generácie kolonistov a výrazne bola ovplyvnená aj ich nábožen- predkov. ským vyznaním. Starší variant štedrej večere kolonistov pochádzajú- cich prevažne z Moravy pozostával z polievky uvarenej zo strukovín (šo- šovica, fazuľa), prípadne krúp a krupicovej kaše (grís), spařených rohlí- kov s makom a maslom alebo prívarku zo sušeného ovocia. V niektorých rodinách konzumovali pirohy (pjery) plnené hubovou plnkou a pohán- kovú kašu (chudačku). K tradičným jedlám patril aj vánoční kuba z krúp a sušených húb. Približne od 20. rokov 20. storočia pozostávala štedrá večera z polievky z rybacích hláv s pečeňovými haluškami (játro- vými knedlíčkami), vyprážanej ryby – kapra so zemiakovým šalátom Obr. 16 Vepřo-knedlo-zelo s majonézou. Záver večere tvorili kysnuté moravské koláče, vianočka S príchodom českého a moravské- s hrozienkami a maslom, makové a orechové záviny či iné vánoční ho obyvateľstva si na Slovensku na- cukroví. Počas večere sa z každého jedla odobralo na tanierik a neskôr dalo šlo domov niekoľko špecialít. Obr. 20 Časť mesta Žilina nazýva- Za najznámejšie sú považované ve- hydine a prasaťu. Ak bolo prasa počas roka choré, cesnak z vianočného ná Malá Praha stola sa roztlačil a použil na jeho liečenie. Niektorí gazdovia dávali ces- přo-knedlo-zelo (pečené bravčové V období, keď české obyvateľstvo pri- mäso s kapustou a knedľou) a svíč- nak s chlebom všetkým zvieratám ešte pred večerou, aby tak zabezpeči- chádzalo na Slovensko, vládla v kraji- ková na smetaně (hovädzie mäso li ich zdravie na celý budúci rok. ne bytová kríza. Jeden byt obývalo aj so zeleninovou omáčkou a kned- viacero rodín. Úradníci bývali vo svo- ľou). Osobitos v stravovaní sa za- Obr. 18 Folklórne súbory, ktoré pracujú pri OZ Morava Krásna Zem (Dychová jich kanceláriách, železničiari aj vo vy- chovali vo vidieckom prostredí ko- hudba Hoľažňanka, Folklórna skupina Dúbravček) ako masky na masopuste radených železničných vagónoch. Vý- lónií. Z rozvarených zemiakov udu- – fašiangoch v Plevníku Drienovom chodiskom bola nová výstavba budo- vaná prostredníctvom vznikajúcich sených s múkou sa vykrajovali lyži- stavebných bytových družsev. Od cou menšie čas, ktoré sa namáča- Veľká noc. Na Veľkonočný pondelok chodili chlapci aj mládenci 20. rokov 20. storočia sa tak v mes- li v roztopenom masle a posýpali šibať a oblievať. tách budovali nové obytné štvrte mletým makom, cukrom, prípadne s typizovanými rodinnými domami. lekvárom – patenty alebo meje. V Košiciach a v Žiline sa dodnes za- Priamo na platni sa zo zemiakové- chovali mestské čas nazývané Malá ho cesta piekli placky, nazývané be- Praha. leš alebo lokša. Posýpali sa makom České a moravské obyvateľstvo na Slovensku nezabúda ani na významné historické osob- a cukrom, prípadne natreli me- nos a udalos českých dejín. V minulos sa bežne konali podujaa pripomínajúce upále- dom. K múčnym jedlám patrili aj nie Jana Husa, na ktorých sa zúčastňovalo aj slovenské obyvateľstvo evanjelického viero- šišky (šúľance) s opraženou krupi- Obr. 17 Valašský frgál vyznania. Niektoré české spolky organizujú aj podujaa venované pamiatke sv. Václava, cou, škubánky, buchty a koblihy. Jednou z kulinárskych špecialít časti Moravy, nazývanej Valašsko, je frgál – patróna zeme českej. K významným udalosam, pripomínaným v rámci rodiny i v rámci ak- koláč s priemerom približne 30 centimetrov. Je vyrobený z kysnutého cesta a jeho vít jednotlivých kultúrnych organizácií, patrí dodnes oslava výročia vzniku Československej náplň je takmer výhradne sladká (k najobľúbenejším patrí mak, tvaroh, slivkový republiky. lekvár a hruška). Na jeden koláč sa používa vždy len jeden druh plnky doplnenej posýpkou.

26 27 Česká národnostná menšina Česká národnostní menšina Moravská národnostná menšina Zvyky a tradície... Moravská národnostní menšina

26 27 Česká národnostná menšina Česká národnostní menšina Moravská národnostná menšina Moravská národnostní menšina

LITERATÚRA https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Jaroslav_Seifert_1981_foto_Ha- na_Hamplov%C3%A1.jpg

BOTÍK, J. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava, 2007. Obr. 8 Karel Plicka Slovenské národné múzeum v Martine

ČAPEK, K. O slově robot. In Lidové noviny, 24. 12. 1933, s. 12. Foto: Zdeněk Menec

ZELINOVÁ, H. (ed.) Česi na Slovensku. Martin, 2000. Obr. 9 Členky TJ Sokol Zbierkový fond SNM v Martine – Múzeum kultúry Čechov na Slovensku; neznámy autor Kosmova Kronika česká. Z latinčiny preložili Karel Hrdina a Marie Bláhová. Úryvok z II. kapitoly. Obr. 10 Slovensko-český klub v SR

VACULÍK, J. České menšiny v Evropě a ve světě. Praha, 2009. Foto: Helena Miškufová: Pri kaplnke na Symbolickom cintoríne

Obr. 11 Akademický maliar Otakar Štáfl s manželkou

Internetové zdroje: Zbierkový fond Podtatranského múzea v Poprade; neznámy autor www.ludovakultura.sk www.narodnostnemensiny.gov.sk/ceska-narodnostna-mensina/ Obr. 12 Mužáci Moravia na festivale moravskej kultúry na Slovensku „Morava Krásna Zem“ www.narodnostnemensiny.gov.sk/moravska-narodnostna-mensina/ Morava krásna zem, o. z.

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Obr. 13 Koncert ženského zboru Českého spolku v Košiciach Český spolok v Košiciach.

Obr. 1 Božena Němcová Obr. 14 Hra R.U.R https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Bozena_Nemcova.jpg https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Capek_RUR.jpg; neznámy autor, 1922 Obr. 2 Tomáš Garrigue Masaryk Autor: Charles Sarolea Obr. 15 Nevesta v kroji z Blatničky (okolie Hodonína, Morava) https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Thomas_G_Masaryk.jpg Foto: Vladimír Židlický; Lidové kroje na Hodonínsku. Martin, 1979.

Obr. 3 Kolonisti z kolónie (dnes obec) Blahová pri poľnohospodárskych prá- Obr. 16 Vepřo-knedlo-zelo cach, 30. roky 20. storočia https://www.tescorecepty.cz/recepty/detail/3180-vepro-knedlo-zelo Zbierkový fond SNM v Martine – Múzeum kultúry Čechov na Slovensku; neznámy autor Obr. 17 Valašský frgál

Obr. 4 Praotec Čech na hore Říp Morava krásna zem, o. z. Autor: Josef Mathauser https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Josef_Mathauser_Praotec_%C4%8- Obr. 18 DH Hoľažňamla a FS Dúbravček ako masky na masopuste v Plevní- Cech_na_ho%C5%99e_%C5%98%C3%ADp.jpg ku-Drienovom Foto: Ľubomír Kľúčik; Morava krásna zem, o. z.

Obr. 5 Masarykova vila v Bystričke pri Martine http://www.antikkam.sk/2012-02%20(II)/scan0107.jpg Obr. 19 Detský sviatočný odev z Kutnej Hory (Čechy) Foto: Jakub Langhammer; České lidové kroje. 1994

Obr. 6 Zámok v Topoľčiankach Autor: Samu Borovszky; https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Kistapolc- Obr. 20 Časť mesta Žilina nazývaná Malá Praha s%C3%A1ny.jpg zilina-gallery.sk/picture.php?/17583/category/1240

Obr. 7 Jaroslav Seifert Foto: Hana Hamplová;

28 29 Česká národnostná menšina Česká národnostní menšina Moravská národnostná menšina Moravská národnostní menšina

LITERATÚRA https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Jaroslav_Seifert_1981_foto_Ha- na_Hamplov%C3%A1.jpg

ČAPEK, K. O slově robot. In Lidové noviny, 24. 12. 1933, s. 12. Foto: Zdeněk Menec

VACULÍK, J. České menšiny v Evropě a ve světě. Praha, 2009. Foto: Helena Miškufová: Pri kaplnke na Symbolickom cintoríne

Obr. 11 Akademický maliar Otakar Štáfl s manželkou

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Obr. 13 Koncert ženského zboru Českého spolku v Košiciach Český spolok v Košiciach.

Obr. 7 Jaroslav Seifert Foto: Hana Hamplová;

28 29 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

CHORVÁTSKA NÁRODNOSTNÁ MENŠINA HRVATSKA NACIONALNA MANJINA NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

CHORVÁTSKA NÁRODNOSTNÁ MENŠINA HRVATSKA NACIONALNA MANJINA Chorvátska národnostná Hrvatska nacionalna menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré listiny... manjina

 Malá galéria osobností Územie dnešného Chorvátska s jeho vtedajším obyvateľstvom bolo Pramene, ktoré by priamo popisovali príchod chorvátskych kolonis-  Bude vás zaujímať od 2. storočia pred pred naším letopočtom súčasťou Rímskej ríše ako tov na územie dnešného Slovenska, sa nezachovali. Sprostredkovane sa provincia Panónia. Samotní Chorváti ale majú slovanský pôvod, kon- však o chorvátskych kolonistoch dozvedáme napríklad zo zachovaných Chorváti dali svetu kravatu krétne ide o južnú vetvu Slovanov. Pravdepodobne prišli na územie Bal- portálnych súpisov z r. 1553, v ktorých je zaznamenaný okrem počtu História kravaty siaha do obdobia kánskeho polostrova spolu s ostatnými slovanskými kmeňmi počas daňových jednotiek v dedine, počtu Španielmi vypálených alebo zniče- tridsaťročnej vojny (1618 až 1648), obdobia „sťahovania národov“ po putovaní z východných oblastí. Migrá- ných jednotiek, aj počet jednotiek obnovených novousadlíkmi (Chorvát- keď do Paríža prišiel oddiel chorvát- skych vojakov, aby podporil francúz- cia predkov Chorvátov do južnej Európy prebehla v dvoch etapách v 6. a mi). skeho kráľa Ľudovíta XIII. Okolo krku 7. storočí. V prvej etape prišli z územia medzi poľskou Vislou a ukrajin- mali uviazané tradičné červené šat- ským Dneprom a osídlili vnútrozemie, Slavóniu. V druhej etape prišli ky, ktoré vzbudili pozornosť francúz- z južného Poľska tzv. Bieli Chorváti a osídlili pobrežie Jadranu, Dalmá- skej šľachty a stali sa súčasťou uni- ciu. Týmto menším skupinám sa postupne podarilo zjednotiť južných formy francúzskeho vojska. Postup- Slovanov. Predkovia Chorvátov sa na novom území (v súčasnosti štát ne z výrazu à la Croate (ako Chorvá- Chorvátsko) zmiešali s pôvodným keltským a ilýrskym obyvateľstvom ) vzniklo slovo la cravae, ktoré je usadeným pri pobreží. Vďaka novým kontaktom sa južní Slovania pri- dodnes používané na označenie kra- učili moreplavectvu, čo neskôr využili pri budovaní vojenskej flotily i ob- vaty. V roku 1661 kráľ Ľudovít XIV. chodných vzťahov. Zaujímavé je, že s jednoznačným označením oﬁciálne ustanovil funkciu kráľovské- ho cravaera, ktorého úlohou bolo „Chorvát“ sa stretávame až koncom 9. storočia. pomáhať kráľovi pri viazaní kravaty. V Uhorsku od 13. storočia boli vzájomné styky medzi Slovákmi V roku 1667 vznikol i zvláštny pluk, a Chorvátmi bežným javom. Chorvátska šľachta mala majetky na Slo- ktorý bol nazvaný „Royal Cravates“. Obr. 1 Bohuslav Šulek vensku a naopak (napr. bán Filo mal majetky v Bytči). Chorvátski šľach- (1816 1895) tici boli županmi v Liptovskej či Turčianskej stolici. Prírodovedec, jazykovedec a pu- Vznik dnešnej chorvátskej menšiny na Slovensku súvisí s kolonizáciou blicista, spoluzakladateľ Spoloč- zo 16. storočia. Chorvátske obyvateľstvo presídľovala na Slovensko chor- nos česko-slovanskej. Po odcho- vátska šľachta a uhorskí feudáli z oblastí zničených a ohrozených Turka- de do Chorvátska sa akvne podie- mi. Väčšinu kolonistov tvorili roľníci a drobná šľachta. Z chronologického ľal na rozvoji kultúrneho, polické- ho života. hľadiska prichádzali Chorváti na dnešné územie Slovenska v troch vlnách. V prvej vlne sa usadzovali zväčša vo vyľudnených obciach na Záhorí, v okolí Bratislavy a pod karpatským oblúkom až po Piešťany. V druhej vlne sa usadzovali na panstvách Smolenice a Dobrá Voda, najmä Obr. 5 Chorvátska kravata však na červenokamenskom a svätojursko-pezinskom panstve. Posledný prúd len doosídľoval predchádzajúce oblasti a končí rokom 1573, keď Obr. 4 Portálny súpis z roku 1553 cisár Maximilián II. tajnou inštrukciou zakázal usadzovanie Chorvátov  Do slovníčka na panstvách. Chorvátski kolonisti znovu obnovili pôvodné vyľudnené usadlosti zni- portálny súpis – odvodený od slo- čené pustošením španielskymi žoldniermi. Vzhľadom na jazykovú a kul- va porta (brána); základná daňová túrnu príbuznosť sa postupne jednotka v Uhorsku v období feuda- s domácim obyvateľstvom asi- Mimoriadne cenné sú urbáre (knihy obsahujúce súpis poddanského majetku) lizmu. Rozsah porty sa za feudalizmu milovali. Založili aj niekoľko pansev, na ktorých sa usadili Chorvá. Napríklad z urbára hradného panstva menil. Rozumel sa ňou sedliacky nových osád. V niektorých dedi- Červený Kameň z roku 1543 sa dozvedáme nielen o ich počte, ale aj o ich koloni- dvor, v ktorom bývalo aj viac rodín, nách preto určitý čas žilo iba začných slobodách (oslobodenie od roboty na panskom), o ich schopnosach resp. brána, cez ktorú mohol prejsť chorvátske obyvateľstvo, napr. a charakterových vlastnosach: „..sú tvrdohlaví a neradi ostávajú dlho na jednom doplna naložený voz. Malé Šenkvice, Veľké Šenkvice, mieste...“ bán – regionálny vládca Chorvátska; Jarovce. názov bán je známy už od 9. storočia z čias Chorvátskeho kráľovstva a vzťa- Obr. 2 Gabriel Kolinovič hoval sa na hlavných predstaviteľov Šenkvický (1698 1770) kráľovskej moci v jednotlivých oblas- Historik, tabulárny notár v Brasla- ach štátu, neskôr počas Uhorska ve. Jeho diela obsahujú záznamy pripadol tul bán miestodržiteľovi o dejinách Uhorska, komentáre uhorského kráľa. o povstaní Franška II. Rákociho, ako aj podrobný popis sedemroč- nej vojny. Väčšina jeho diel sa zachovala v rukopise. Vo svojom záve- Obr. 3 Súpis cirkevného desiatku te ich poručil benediknskemu rá- V záhrebskom Štátnom archíve sú du. Po zrušení rádu Jozefom II. sa zachované súpisy cirkevného jeho diela dostali do Univerzitnej desiatku, v ktorých vyberač desiatku knižnice v Peš. Po obnovení rádu poznamenal, že daňovníka niet, sa všetky rukopisy stali opäť majet- zahynul, ušiel, zbehol, alebo že kom benediknov. dedina bola vypálená.

32 33 Chorvátska národnostná Hrvatska nacionalna menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré listiny... manjina

32 33 Chorvátska národnostná Hrvatska nacionalna menšina Zo súčasnosti... manjina

 Malá galéria osobností Chorváti sa na území Slovenska usadili najmä v okolí Bratislavy, K upevneniu chorvátskeho povedomia prispieva aj činnosť folklór-  Do slovníčka napríklad v Čunove, Jarovciach, Dúbravke, v Lamači, Devínskej Novej nych súborov a divadelného súboru. V ich repertoári prevládajú tradič- Vsi, Stupave, v Grobe, Šenkviciach. né tance a na tamburiciach hrané staré regionálne, ale aj moderné pies- Dodnes sa archaický chorvátsky jazyk a etnické vedomie zachovali ne. len u časti obyvateľov štyroch lokalít z pôvodných viac ako 80 dedín kolonizovaných Chorvátmi. Sú to Chorvátsky Grob, Devínska Nová Ves, Čunovo a Jarovce. Z jazykového hľadiska zastupujú dve skupiny nárečových variantov. Kajkavské nárečie sa zachovalo len v Chorvát- skom Grobe. V Devínskej Novej Vsi sa požíva čakavské nárečie a v Čunove a Jarovciach burgenlandská kodifikovaná čakavština. Po chorvátsky sa komunikuje v rodinách a so susedmi, spravidla len v úzkom okruhu ľudí, prevažne starousadlíkov. V Chorvátskom Grobe Obr. 13 tamburica – balkánsky a v Devínskej Novej Vsi sa chorvátčina prestala používať v škole a v kos- strunový hudobný nástroj po- tole v polovici 18. storočia, v Čunove a v Jarovciach sa však v kostoloch dobný mandolíne používa neprerušene dodnes. V chorvátskom jazyku sa najdlhšie vyučo- Obr. 6 Ferdinand Takáč valo v Čunove (1920) a Jarovciach (1947). Dnes sa chorvátčina učí len Obr. 9, 10 Grbarčieta – detský folklórny (1920 2013) ako voliteľný predmet. Generácia aktívnych nositeľov a používateľov súbor. Jeho názov vznikol  Katolícky kňaz, spisovateľ, pre- archaického jazyka sa tak prirodzene stráca, vymiera. Len časť novej podľa časti obce Devínska Bude vás zaujímať kladateľ, dlhoročný polický väzeň. generácie sa orientuje na osvojenie si súčasného kodifikovaného chor- Nová Ves nazývanej Grba. Za svoju činnosť pri záchrane rodá- vátskeho jazyka. Rýchlosť asimilácie zásadne ovplyvňuje aj geografická Chorvátski predstavitelia uhorskej kov z nemeckého zajaa vo Vrút- poloha štyroch lokalít. Mestské časti, ale aj samostatná obec Chorvát- šľachty boli významnými osobnosťa- kach bol začiatkom roku 1945 v Bra- sky Grob, zaznamenávajú nebývalý stavebný rozvoj. Obyvatelia nových mi Braslavy a okolia, ako napríklad slave zatknutý gestapom. Pred domov vysoko prevyšujú počet chorvátsky hovoriaceho obyvateľstva. gróf Anton Grasalković, ktorého pa- transportom do koncentračného V oblasti kultúry pôsobí Chorvátsky zväz na Slovensku zastrešujúci lác je dnes sídlom prezidenta Sloven- tábora ho zachránil koniec vojny. skej republiky. Za svoju náboženskú činnosť bol všetky miestne chorvátske kultúrne spolky v obciach. Cieľom zväzu je zatknutý a odsúdený. Po prepuste- rozvíjať kultúru Chorvátov, prezentovať ju majorite i iným menšinám, ní pracoval ako opravár výťahov, usilovať sa o zachovanie jazyka, zvykov a tradícií. Každoročne organi- neskôr bol redaktorom Katolíckych zuje podujatia ako Dni chorvátskej kultúry, Festival chorvátskej kultú- novín. Je autorom rozsiahleho ry, Festival „Dobro došli“ (Vitajte). Zväz vydáva aj časopis Hrvatska chorvátsko-slovenského slovníka. rosa (Chorvátska rosa), ktorý v spisovnom i archaickom jazyku infor- muje o dianí na Slovensku a v Chorvátsku. Obr. 14 Grasalkovičov palác

Kajkavské nárečie (kajkavčina, kajkavica) Obr. 11, 12 je popri čakavskom a štokavskom ná- Slovenské národné múzeum – rečí jedným z troch hlavných nárečí Múzeum kultúry Chorvátov chorvátskeho jazyka. Ich pomenova- na Slovensku nie vychádza z opytovacích zámen v nárečí što, kaj, ča. V Chorvátskom Grobe je to kaj. Kaj si delal? – Čo si robil? Kaj na mene glediš? – Čo na mňa po- zeráš?

Starší obyvatelia Devínskej Novej Vsi sa na konci každého kalendár- Obr. 7 Viliam Pokorný Obr. 8 Festival chorvátskej kultúry neho mesiaca stretávajú na klubových chorvátskych štvrtkoch, ktoré sú (1929 2016) zamerané na získavanie a rozširovanie poznatkov o živote chorvát- Spisovateľ, novinár, básnik, sklada- skych obyvateľov tejto obce. teľ, rezbár, dlhoročný predseda Pri Slovenskom národnom múzeu pôsobí Múzeum kultúry Chorvátov Chorvátskeho kultúrneho spolku v na Slovensku. V stálej expozícii predstavuje chorvátsku národnostnú Devínskej Novej Vsi. Autor historic- menšinu v historickom prehľade a prezentuje základné oblasti jej kul- kých kníh, básní a piesní. túry. Sústreďuje sa predovšetkým na chorvátske osídlenie, jazyk, ľudo- vé staviteľstvo a bývanie, ľudové umenie a rodinné zvykoslovie.

34 35 Chorvátska národnostná Hrvatska nacionalna menšina Zo súčasnosti... manjina

34 35 Chorvátska národnostná Hrvatska nacionalna menšina Zvyky a tradície... manjina

Príslušníci terajšej chorvátskej národnostnej menšiny sú už šestnás- Nový rok (Nova godina). Na Nový rok niektoré deti už od samého tou generáciou chorvátskych kolonistov. Z dostupných prameňov je zrej- rána chodili po dedine od domu k domu a majiteľom domov želali zdra- mé, že neexistovali žiadne inštitucionálne spojenia s pradomovinou a vie, prosperitu a úspech. jazyková príbuznosť urýchlila asimiláciu už v prvých generáciách. Dnes len teda ťažko môžeme odlíšiť zvyky a tradície chorvátskej menši- ny od slovenských zvykov. Špecifiká skôr určovali prírodné podmienky (rozvoj vinohradníctva a ovocinárstva, pasenie dobytka, ošípaných na pasienkoch v lesoch). Tie sa potom odrážali aj vo zvykoch.

Obr. 15 Chorvátska svadba Lucia (Lucija, 13. december). Na deň sv. Lucie dievčatá oblečené do Hos na svadbu ako prvý pozýval bielych šiat – plachiet, s tvárami obielenými múkou, so sviečkou v jed- stuolnik (vrchný čašník). Mladý pár nej a husím krídlom v druhej ruke chodili z domu do domu a krídlom pozýval hos týždeň pred svadbou. ometali steny a kúty, aby ich očistili od zlých síl. S týmto dňom sa spá- Po skončení rozlúčkovej piesne pri jali aj veštby a predpovede zamerané na osobný život. Medzi známe Obr. 21 Novoveský kroj odobierke nevesty sa silným bú- patrí napríklad liatie olova do vody či veštenie, ktoré pomôže odhaliť Kroje v každej zo štyroch lokalít chaním na dvere dobýjali do domu meno budúceho ženícha. Dievčatá si na 13 kúskov papiera napísali 13 (Chorvátsky Grob, Jarovce, Čunovo, svatovia, družbovia a družice so že- mien chlapcov. Potom každý večer vylosovali jeden papierik s menom a Devínska Nová Ves) sa líšia. Súčasťou níchom, ktorí prišli uniesť nevestu. kroja z Chorvátskeho Grobu je žen- spálili ho. Prvý papierik spálili v deň Lucie a posledný na Štedrý deň. Čím väčší hrmot robili, tým vo ský čepiec s vejárovitou čelenkou, vnútri kládli silnejší odpor. Nako- Iba jeden papierik zostal nazvyš. Ten im mal prezradiť meno ženícha. mužského kroja v Jarovciach zase ka- niec domáci dvere otvorili a niekoľ- bátec z čierneho súkna lemovaný čer- venými stužkami. kokrát vystrčili nepravú nevestu. Vianoce. Chorvátskym špecifikom je pomenovanie Štedrého večera Ženích sa pokúšal uniesť nevestu (24. decembra) Bádňak (Badnjak). Vyjadruje, že celý večer zohrieval bez zaplatenia za jej vychovanie. rodinu jeden kus dreva posúvaný na ohnisku. Starým zvykom bolo aj Pri čepčení nevesty sa tancoval Tan- prinášanie slamy do domu tesne pred Vianocami. Slama sa rozložila po canje pod zelen venac (Tanec pod podlahe, najmä pod stôl, kde bola podávaná štedrovečerná večera. Po zelený veniec). večeri sa všetci posadili na slamu do rohu miestnosti, kde zostávali až Obr. 19 Traja králi do odchodu na polnočnú omšu. Niekedy dokonca na slame i spali, aby sliepky lepšie znášali vajíčka. Slama symbolizovala narodenie Ježiša Svoje zvyky mali aj kalendárne medzníky ako fašiangy, popolcová na slame a bola akousi zárukou úrody v novom roku. Na Vianoce sa vari- streda či veľkonočný týždeň. lo sušené ovocie (slivky, jablkové štiepky a sušené plánky hrušiek so Popolcovou stredou (čista srieda) sa začína obdobie veľkého pôstu škoricou a klinčekmi), piekol sa okrúhly koláč (vrtanj), ktorý dostával a končia sa fašiangy. V tento deň robí kňaz popolom na čelá veriacich sluha spolu s čižmami a oblekom ako mzdu. znamenie kríža. Odev počas pôstu bol zdobený skromne, ladený do smú- točných farieb. Mláďatká. Sviatok Mláďatiek (Nekriva dičica, 28. decembra) je pod- Veľká noc. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kos- ľa kresťanskej tradície spomienkový deň na betlehemské deti, ktoré dal tolné zvony, sa napr. v Jarovciach zlé sily z dediny zaháňali rapkaním Obr. 22 Tradičné obydlie Herodes usmrtiť, dúfajúc, že je medzi nimi aj novorodený Ježiš. rapkáčov (Hráštjanje). Biela sobota bola dňom tzv. pálenia Judáša, keď Doklady o špeciﬁcky chorvátskej ar- V Devínskej Novej Vsi a v niektorých dedinách na Záhorí sa zachovala sa z cintorínov pozbierali a spálili suché vence a odpad. Na veľkonočnú chitektúre sa nezachovali. Chorvátski kolonis si stavali domy typické pre Obr. 16 Makovník vianočná šibačka, chlapci chodia z domu do domu šibať svojich krst- nedeľu sa nosilo do kostola posvätiť jedlo, napr. vajíčka, šunka, klobá- daný región. Spočiatku to boli obyd- Ako tradičné jedlá sa na fesvaloch ných rodičov a tety. sa, ale aj jahňacie a kozľacie mäso. lia z dreva. Typická bola zrubová kon- chorvátskej kultúry podávajú fržuo- Sviatok všetkých svätých. Na Sviatok všetkých svätých (Sih svie- štrukcia. Neskôr sa začali stavať do- nova polía s rizancí (fazuľová po- tih, 1. novembra) chodili deti vinšovať najbližším príbuzným a za odme- my hlinené, výnimočne stavby z ka- lievka s rezancami), táška erteﬂji- nu dostávali pečivo – malé pletenky. meňa. Strechy boli pokryté slamou, nova, zjeljova, griezuova, jabukova trsnou. Sedliacke domy mali vchod z dvora do kuchyne, jednu izbu, ko- (závin zemiakový, kapustový, kru- moru, stajňu, chlievy a stodolu. picový, jablkový), orihovnik a ma- Pre uchovávanie povedomia chorvátskej spolu- kovnik (orechový a makový koláč), patričnos zohrali významnú úlohu chorvátske šíške (šišky), božimilosci (fánky), púte. Tieto púte sa konávali až do 2. svetovej voj- gulje mákove, orihove (makové ny. Ich každoročným cieľom bol kostol sv. Kozmu a a orechové guľky). Damiána v Dúbravke. Púte sa konali 27. septem- bra, v deň sviatku týchto dvoch svätcov. Zúčastňo- vali sa na nich nielen Chorvá z okolia Braslavy, ale aj ich krajania z chorvátskych obcí na území dnešného Rakúska a Maďarska. Dúbravka v tom čase bola akýmsi duchovným strediskom Chorvá- Obr. 17 Vianočná izba tov žijúcich na Slovensku.

Obr. 20 Kozma a Damián – oltárny obraz Obr. 18 Lucia vo farskom kostole z roku 1723

36 37 Chorvátska národnostná Hrvatska nacionalna menšina Zvyky a tradície... manjina

Obr. 20 Kozma a Damián – oltárny obraz Obr. 18 Lucia vo farskom kostole z roku 1723

36 37 Chorvátska národnostná Hrvatska nacionalna menšina manjina

LITERATÚRA Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

BOTÍK, J. Chorvátska národnosť na Slovensku: História, onomastika, národo- Obr. 9, 10 Grbarčieta pis. Bratislava, 1999. 180 s. http://www.grbarcieta.sk BOTÍK, J. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava, 2007. Obr. 11, 12 Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slo- BOTÍK, J. Slovenskí Chorváti. Bratislava, 2001. 231 s. vensku http://www.snm.sk/?muzeum-kultury-chorvatov-na-slovensku-uvodna-stranka KLAČKA, J. Zlatá kniha prameňov k dejinám Devínskej Novej Vsi. Devínska Nová Ves, 2011. KRPAN, S. Od Karaša do Biferna. Zagreb, 1988. Obr. 13 Tamburica https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Tambura.jpg KUČERA, M. Slováci a Chorváti. Bratislava, 2013. KUČEROVÁ, K. Hrvati u Strednjoj Europi. Zagreb, 1998. Obr. 14 Grasalkovičov palác MACAN, T. Povijest Hrvatskoga naroda. Zagreb, 1994. https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Grassalkovich_Palace_(2).jpg

Obr. 15 Chorvátska svadba Internetové zdroje: Foto: Jozefína Daničová (archív autorky) www.ludovakultura.sk www.narodnostnemensiny.gov.sk/chorvatska-narodnostna-mensina/ Obr. 16 Makovník https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/poppy-seed-roll-on-wooden- surface-127690952 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Obr. 17 Vianočná izba Obr. 1 Bohuslav Šulek Foto: Jozefína Daničová (archív autorky) https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Bogoslav_%C5%A1ulek.gif http://www.matica.hr/www/wwwizd2.nsf/AllWebDocs/JezikoslovneRaspra- Obr. 18 Lucia veIClanci; Autor: neznámy, cca. 1860 Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 2 Gabriel Kolinovič Šenkvický Obr. 19 Traja králi BOTÍK, J. Slovenskí Chorváti. Bratislava, 2001, s. 60. Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 3 Súpis cirkevného desiatku Obr. 20 Kozma a Damián Archív záhrebskej kapituly, Zagreb, Kapitol. Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 4 Portálny súpis z roku 1553 Obr. 21 Novoveský kroj Štátny archív Bratislava http://www.grbarcieta.sk

Obr. 5 Chorvátska kravata Obr. 22 Tradičné obydlie Autor: Roberta F. Foto: Jozefína Daničová (archív autorky) https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Kravat_pukovnija_Trg_sv_Mar- ka_2_18102012_roberta_f.jpg

Obr. 6 Ferdinand Takáč Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 7 Viliam Pokorný Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 8 Festival chorvátskej kultúry – folklórny súbor ČRIP (črep, čriepok)

38 39 Chorvátska národnostná Hrvatska nacionalna menšina manjina

LITERATÚRA Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 2 Gabriel Kolinovič Šenkvický Obr. 19 Traja králi BOTÍK, J. Slovenskí Chorváti. Bratislava, 2001, s. 60. Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 3 Súpis cirkevného desiatku Obr. 20 Kozma a Damián Archív záhrebskej kapituly, Zagreb, Kapitol. Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 4 Portálny súpis z roku 1553 Obr. 21 Novoveský kroj Štátny archív Bratislava http://www.grbarcieta.sk

Obr. 6 Ferdinand Takáč Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 7 Viliam Pokorný Foto: Jozefína Daničová (archív autorky)

Obr. 8 Festival chorvátskej kultúry – folklórny súbor ČRIP (črep, čriepok)

38 39 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

MAĎARSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA MAGYAR NEMZETI KISEBBSÉG NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

MAĎARSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA MAGYAR NEMZETI KISEBBSÉG Maďarská národnostná Magyar nemzeti menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré legendy... kisebbség

 Malá galéria osobností Predpokladanou pravlasťou Maďarov je územie okolo pohoria Ural Cieľom Československa po roku 1945 bolo vybudovanie národného štá-  Do slovníčka (dnešné Rusko) medzi riekami Ob a Kama, kam sa dostali putovaním tu Čechov a Slovákov bez neslovanských menšín. Jedným z nástrojov pre z ešte východnejších oblastí. Maďarské kmene sa už v tom čase, teda tento plán bola dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Vták Turul. Totemové zviera pred- v období pred rokom 900, odlišovali od okolitých etník vlastným jazykom, Maďarskom, ktorá bola podpísaná 27. februára 1946. Počas výmeny oby- stavuje dávneho predka a ochranné- tradíciami a zvykmi. Po tom, ako Maďari opustili svoju pravlasť, obrátili vateľstva, ktorá sa zrealizovala od začiatku roku 1947 do roku 1949, muse- ho ducha kmeňovej skupiny. Pre ma- sa smerom na juh a neskôr na západ, kde sa usadili medzi riekami Don lo opustiť svoju rodnú zem približne 89 000 Maďarov, ktorí boli presťaho- ďarský kmeň vedený Arpádom bol a Dneper (dnešné západné Rusko a východná Ukrajina). Túto zem označili vaní do Maďarska. Na ich miesto zas prišli Slováci z Maďarska (73 000), názvom Levédia podľa mena jedného z maďarských vodcov Levediho. Pred- totemovým zvieraťom mýcký vták ktorí si však túto možnosť vybrali dobrovoľne. Turul (typ sokola alebo jastraba). Na kovia dnešných Maďarov postupovali neskôr ďalej na západ, až prišli v 9. Od nepamäti až dodnes majú Maďari v úcte prastaré genealogické storočí k rieke Dnester (dnešná Ukrajina) do oblasti nazývanej Etelköz, obrázku socha Turula v meste Tata- mýty, ktoré vysvetľujú pôvod spoločenstva (napr. príbeh o Hunorovi a bánya. čiže „medziriečie“. Odtiaľ už viedli ich kroky do Karpatskej kotliny, ktorú Mogerovi). Rovnako významná je legenda o vtákovi Turulovi, ktorá je začali obsadzovať v roku 895. mýtom o pôvode Arpádovského rodu. Hovorí o tom, že ženu menom Emeše Maďari podnikali početné výpravy do západnej Európy. V tom čase celá (Emese) oplodnil mýtický dravý vták a z jej lona sa vyliala mohutná rieka, západná Európa pokladala maďarských jazdcov za najobávanejších budúci silný a slávny rod Arpádovcov. Spomínané legendy zaznamenali po nepriateľov. Zachovala sa dokonca i latinská modlitba: A sagittis Hungaro- prijatí kresťanstva učení kňazi v latinskom jazyku. rum libera nos, Domine!, v preklade „Boh, zachráň nás pred šípmi Maďa- rov!“. Po bitke pri rieke Lech v roku 955, keď nemecký kráľ Otto I. porazil maďarské kmene, však postupne prijali kresťanstvo a založili nový štátny útvar Uhorské kráľovstvo/Magyar Királyság, do ktorého patrilo až do roku Bitka pri dnešnej Bratislave (Pozsonyi csata) 1918 aj územie dnešného Slovenska. Prvým kráľom Uhorska/Magyaror- szág bol Sv. Štefan/Szent István, ktorý svojou činnosťou vytvoril predpo- 4. júla 907 sa odohrala bitka pri dnešnej Bratislave (Pozsony). V tejto Obr. 1 Svätý Štefan I. klad pre takmer tisícročnú existenciu tohto štátneho útvaru. bitke zvíťazili maďarské kmene nad vojskami markgrófa Liutpolda Bavor- Obr. 5 Vták Turul (969 1038) Počas existencie historického Uhorska žili a pôsobili na území Hornej ského. Markgróf napadol maďarské kmene kvôli opätovnému získaniu zeme/Felvidék (kde neskôr vzniká Slovensko) významné postavy uhor- Panónie. Po tomto víťazstve sa vláda Maďarov posilnila aj na území Zadu- Veľkoknieža Maďarov a prvý kráľ ských dejín. Známy maďarský básnik a protiturecký bojovník Bálint Uhorského kráľovstva. Roku 1083 najska. Zároveň po úplnom spustošení nepriateľských vojsk ešte ďalších Balassi sa narodil vo Zvolene/Zólyom a je pochovaný v obci Hybe/Hybbe. V 120 rokov nevstúpil nepriateľ na územie Maďarov.  Bude vás zaujímať bol katolíckou cirkvou vyhlásený za Trnave žil a pôsobil arcibiskup Peter Pázmány, zakladateľ Trnavskej uni- svätého. Štefan sa zaslúžil o vybu- verzity. Významnou postavou maďarských dejín je František II. Rákoci, V roku 1948 bolo na území dnešné- dovanie silného kresťanského štá- O bitke pri dnešnej Bratislave podáva správu Aventinus: slávny sedmohradský veľmož a vodca protihabsburského stavovského pov- ho Slovenska hromadne premenova- tu. Medzi Maďarmi je ucevaný „…(Maďari) Boli rýchlejší ako naše vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou. stania v rokoch 1703 – 1711. Narodil sa v malej obci Borša/Borsi v Medzi- ných viacero miest a obcí, ktoré stra- ako prvý kráľ Maďarov a zakladateľ Keď sa o nich verilo, že sa vzdialili, prišli znova, takou istou rýchlosťou aj bodroží a je pochovaný v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. li tak svoje pôvodné názvy a dostali Uhorska. Na obrázku socha kráľa prenasledovali, aj sa dávali na útek. Zatiaľ čo by si si myslel, že ty si zvíťa- Dôsledkom Trianonskej mierovej zmluvy (1920) bolo územie historické- nové slovenské pomenovanie (napr. Sv. Štefana na Námes hrdinov zil, bol si v najväčšom nebezpečenstve. Maďari zďaleka šípom zasahovali ho Uhorska rozdelené medzi tzv. nástupnické štáty. Jedným z nich bolo Bős/Beš – Gabčíkovo; Tornalja/Tor- v Budapeš. Československo, súčasťou ktorého sa stalo celé dnešné územie Slovenska a nepriateľov… Bola v nich tak veľká ľstivosť, tak prudká rýchlosť a naľa – Šafárikovo; Párkány/Parkan – aj Podkarpatská Rus, ktorá je dnes súčasťou Ukrajiny. Na území Sloven- tak značná skúsenosť v boji, že sa s istotou nevedelo, či sú nebezpeč- Štúrovo; Nagymegyer/Veľký Meder ska žilo v tom čase približne 900 000 Maďarov (t. j. 30,2 % obyvateľstva). nejší, keď sú vzdialení či prítomní, keď sú na úteku či v pätách, keď – Čalovo). Veľká väčšina týchto ume- Dôsledkom prvej Viedenskej arbitráže roku 1938 však muselo Českoslo- predstierajú bojové ticho, či keď vedú vojnu. …” vensko vrátiť Maďarsku územia dnešného južného Slovenska a celú Pod- lo vytvorených názvov sa na Sloven- karpatskú Rus, ktoré obývalo prevažne maďarsky hovoriace obyvateľstvo. sku používa dodnes. Po skončení 2. svetovej vojny sa však víťazné veľmoci rozhodli pre obnove- nie československých hraníc, a tým sa Maďari stávajú opäť menšinou. V neskororenesančnom kašeli v V období po druhej svetovej vojne (1945 – 1948) sa stali Maďari žijúci na obci Dubník (Csúz) (okres Nové Zám- Slovensku prenasledovanou národnostnou skupinou. Dôsledkom dekrétov ky) sa nachádza unikátne Panopku- prezidenta Edvarda Beneša a Slovenskej národnej rady stratili svoje m. Nájdeme tu keramické sochy občianske práva, desaťtisíce Maďarov sa museli vysťahovať do Maďarska, ďalší boli odvlečení do Čiech. Ich majetky boli skonfiškované, maďarské významných postáv v životnej veľko- školy boli zatvorené. Paralelne s týmito opatreniami boli nútení reslovaki- s, ktoré sa narodili, žili alebo pôso- zovať sa, čiže prihlásiť sa za Slovákov. Dôsledkom týchto opatrení počet bili na území dnešného Slovenska, Obr. 2 František II. Rákoci Maďarov na Slovensku značne poklesol. napríklad Jánosa Esterházyho, Petra (1676 1735) Pázmánya, Gábora Barossa, Gyulu Sedmohradský veľmož a vodca pro- Andrássyho, Györgya Klapku, Móra habsburského stavovského pov- Jókaiho, Árpáda Fesztyho či Ferenca stania v rokoch 1703 – 1711. Naro- Lehára. dil sa v malej obci Borša/Borsi v Medzibodroží a jeho pozostatky sú uložené v Dóme sv. Alžbety v Ko- šiciach. Na stene dómu je umiest- nená bronzová pamätná tabuľa ve- novaná Franškovi II. Rákocimu. V Košiciach sa nachádza aj replika exi- lového tureckého domu Rákociho (Rodošto – pamätný dom), na jeho nádvorí je umiestnená socha veľ- Obr. 6 Panoptikum moža. Obr. 3 Panoramatický obraz Árpáda Fesztyho (1856 – 1914), rodáka z Hurbanova (Ógyalla), Obr. 4 Bitka pri Bratislave Príchod Maďarov je dlhý 120 metrov a široký 15 metrov. Dnes je tento obraz vystavený v Národnom historickom pamiatkovom parku (Nemzeti Történeti Emlékpark) v Ópusztaszeri pri Segedíne.

42 43 Maďarská národnostná Magyar nemzeti menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré legendy... kisebbség

42 43 Maďarská národnostná Magyar nemzeti menšina Zo súčasnosti... kisebbség

••Malá galéria osobností ••Do slovníčka

hungarikum – týmto slovom sa označujú také produkty, ktoré sú uni- Bude vás zaujímať obr. 8 kátne a charakteriscké len pre Ma- ďarov. Medzi hungariká patria pra- Pôvod slova Maďar. Podľa stredovekých kroník pochádza slovo staré maďarské plemená zvierat ale- Maďar z názvu jedného zo siedmich maďarských kmeňov nazývaného bo druhy rastlín, produkty maďarské- Megyer, do ktorého patril aj knieža Arpád. Tento názov sa objavuje aj ho ľudového umenia, kultúry, hudby, jazyka, literatúry, ako aj diela zná- v arabských kronikách z 9. storočia vo forme madžar. mych maďarských osobnos. Známy- mi hungarikami sú napríklad „malý kráľ pusty“ psík puli, Herendi (porce- lán aristokracie), Rubikova kocka či Obr. 7 Lajos Grendel Obr. 9 Logá divadiel vyšívané Matyó (Matyó hímzés). (1948 2018) obr. 9 Spisovateľ a publicista, vysokoškol- Cieľom občianskeho združenia Bratislavské rožky (Pozsonyi Kifli Pol- Maďari sú najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku. ský pedagóg, významný predstavi- gári Társulás) je ochrana historických a kultúrnych hodnôt Bratislavy, Maďarské obyvateľstvo sa sústreďuje na územie južného Slovenska. Za teľ maďarskej literatúry na Sloven- podpora súčasného umeleckého a kultúrneho života mesta, posilnenie sku. Je nositeľom viacerých ocene- centrá Maďarov sa pokladajú mestá Rimavská Sobota (Rimaszombat), lokálpatriotizmu a šírenie dobrého mena Bratislavy. ní za literárnu prácu, medzi inými je Komárno (Komárom) a Dunajská Streda (Dunaszerdahely). Podľa jed- to Cena Imre Madácha, Cena Józ- notlivých oblastí, ktoré Maďari na Slovensku obývajú, môžeme tunaj- Jednou z najvýznamnejších umeleckých dielní maďarského folklór- sefa Alu a Kossuthova cena. ších Maďarov rozdeliť aj do niekoľkých etnografických skupín (napr. neho hnutia a umeleckého života Maďarov na Slovensku je tanečné Palóci/Palócok; Žitnoostrovčania/Csallóköziek; obyvatelia Matúšovej divadlo Ifjú Szivek. Najväčším prínosom telesa je prezentácia tradičnej zeme/obr. Mátyusföldiek10 , Medzibodrožia/Bodrogköziek) hudobnej a tanečnej kultúry Karpatskej kotliny ako spoločenskej hod- Maďari na Slovensku kladú veľký dôraz na zachovanie jazyka, kul- noty prostredníctvom divadelných predstavení doma i v zahraničí. Obr. 11 Psík Puli túry a histórie svojich predkov. Medzi najvýznamnejšie kultúrne podu- Významnú časť práce venuje divadelnému spracovaniu tradičného ľudo- jatia patria: celoštátna súťažná prehliadka v tvorbe detských divadel- vého tanca a ľudovej hudby Maďarov na Slovensku. Tradičná prezentá- ných a bábkarských súborov a sólistov v maďarskom jazyku Podunaj- cia hudby, tanca a krojov sa prelína aj produkciami nabádajúcimi k pre- ská jar (Duna Menti Tavasz), najväčšia letná kultúrna akcia organizo- mýšľaniu a pochopeniu zložitejších spoločenských javov. vaná pre maďarskú mládež žijúcu na Slovensku v Gombaseku (Gom- Na území Slovenska sa nachádzajú dve divadlá hrajúce v maďar- baszögi Nyári Tábor), v rámci ktorej sa organizujú kultúrne programy skom jazyku, a to Divadlo Thalia (Thália Színház) v Košiciach a Jókai- a koncerty, ako aj takzvaná „otvorená univerzita“ (szabadegyetem), kde ho divadlo v Komárne (Komáromi Jókai Színház). Prezentácii folklóru sa rozoberajú aktuálne politické a spoločenské otázky. História letného Maďarov žijúcich na Slovensku sa venuje Komorný folklórny súbor – tábora siaha do roku 1920, keď existovala vo forme letného tábora pre Szőttes (Szőttes Kamara Néptáncegyüttes), s cieľom zachovať a strážiť Obr. 8 Ghymes maďarskú mládež žijúcu v Československu. klenoty ľudovej a tradičnej kultúry so zvláštnym zreteľom na spev a Obr. 12 Rubikova kocka Ghymes je svetoznáma hudobná K podujatiam propagujúcim kultúru môžeme ďalej zaradiť celoslo- tanec a prispieť k ich využitiu v javiskovej forme. formácia na Slovensku, ktorá vznik- venskú súťaž v prednese poézie, prózy, spievaných básní a divadiel poé- Veľký význam pre zachovanie materiálnej a duchovnej kultúry malo la v roku 1984. Inšpiráciu čerpá z ko- zie pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským –  založenie Múzea kultúry Maďarov na Slovensku. ••Bude vás zaujímať reňov maďarskej, stredoeurópskej Celoštátna súťaž Mihálya Tompu (Tompa Mihály Országos Verseny) a i východoeurópskej ľudovej hudby. tiež celoslovenskú súťaž Pekná maďarská reč (Szép magyar beszéd), Futbalový klub FC DAC 1904 Dunaj- Zakladajúci členovia skupiny sú bra- určenú pre žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským. ská Streda/FC DAC 1904 Dunaszer- a Gyula Szarka a Tamás Szarka. Medzi najvýznamnejšie kultúrne organizácie Maďarov žijúcich na dahely je jedným z najstarších Slovensku patrí CSEMADOK. Vznikol v Československu v roku 1949 futbalových klubov na Slovensku. pod názvom Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu Najslávnejším obdobím klubu boli (Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete). Skrátené pomeno- 80. roky. Najväčší úspech dosiahol vanie CSEMADOK je vlastne akronym vytvorený zo začiatočných pís- klub v roku 1987, keď vyhral Sloven- men maďarského názvu. Hlavnou úlohou CSEMADOK-u je starať sa o ský pohár a víťazstvom nad Spartou všeobecný kultúrny rozvoj obyvateľov maďarskej národnosti na Sloven- Praha v kopřivnickom ﬁnále aj Česko- sku. slovenský pohár. V roku 1988 odo- Fórum inštitút pre výskum menšín (Fórum Kisebbségkutató Intézet) hral najväčší zápas doterajšej histórie so sídlom v Šamoríne je popri Univerzite J. Selyeho (Selye János Egye- klubu pro FC Bayernu Mníchov. tem) v Komárne jednou z významných maďarských vedeckých inštitú- cií na Slovensku, ktorá sa zaoberá historickým, etnologickým a sociolo- gickým výskumom maďarskej menšiny na Slovensku. Fórum inštitút prevádzkuje internetovú databázu Maďarov na Slovensku www.adat- bank.sk a internetový portál Madari.sk, ktorý vznikol s cieľom búrať stereotypy spojené s Maďarmi, zároveň premostiť informačnú priepasť medzi Maďarmi a Slovákmi. Stránka sa snaží sprostredkovať názory a mienku Maďarov na rôzne témy (história, politika, práva menšín atď.), čím chce napomôcť vznik kultúrnej diskusie na mnohé témy a zlepšovať slovensko-maďarské vzťahy. Obr. 10 Ifjú Szivek Obr. 13 Futbalový klub DAC

44 45 Maďarská národnostná Magyar nemzeti menšina Zo súčasnosti... kisebbség

••Malá galéria osobností ••Do slovníčka

44 45 Maďarská národnostná Magyar nemzeti menšina Zvyky a tradície... kisebbség

Vedeli ste, že salónky, najmä e Maďari si na území Slovenska každoročne pripomínajú dva významné Nový rok. V niektorých oblastiach Slovenska Maďari na Nový rok fondánové alebo s ovocným želé, maďarské sviatky: vkladali do vody určenej na umývanie červené jabĺčko ako symbol zdra- zabalené do strieborného alebo 15. marec: Dňa 15. marca 1848 vypukla v Pešti revolú- via. Na Silvestra a v prvý deň nového roka sa neodporúčalo požičať zlatého papiera, dekorované bie- cia vedená radikálnou mládežou proti polofeudálnym peniaze, zavolať lekára či ísť k lekárovi, ľahnúť si do postele, lebo ten, pomerom v krajine, ktorá tak otvorila dvere veľkému boju lou papierovou „sukničkou” sú kto tak urobí, môže očakávať choroby počas celého roka. V prvý deň za slobodu v Uhorsku. Každoročne oslavujú Maďari 15. maďarským unikátom? Ich pôvod nového roka bolo zakázané pranie a vešanie bielizne, aby niekto z rodi- sa spája s francúzskymi čokoládo- marca svoj najväčší národný sviatok, ktorý je považovaný za symbol slobody maďarského národa. V tento deň aj na ny nezomrel. Rovnako bolo zakázané vynášať smeti, aby sa z domu vými bonbónmi, ktoré sú podob- území Slovenska nosia Maďari pripnutú maďarskú triko- nevynieslo šťastie. ne balené a volajú sa Les Papillo- lóru a po celom území južného Slovenska sa organizujú spo- tes (podľa francúzskeho papillon mienkové slávnosti spojené s položením vencov (napr. Bra- Veľká noc (Húsvét). Zelený štvrtok (zöldcsütörtök) bol dňom tzv. - motýľ). Ale v čokoláde máčané tislava – pri soche Sándora Petőfiho v Medickej záhrade; pálenia Piláta (Pilátus-égetés). V kostole sa uskutočnilo akési symbolic- fondánové alebo ovocné salónky, Komárno – pri soche Györgya Klapku). ké bitie Piláta, kedy ľudia rukami búchali na kostolné lavice alebo ktorými v Európe zdobíme strom- dupali nohami. V niektorých dedinách zase išla mládež po omši na blíz- čeky na Vianoce, väčšinou vyrá- Obr. 15 Trikolóra ky kopec, kde pozbierali konáre stromov, ktoré s nepotrebným drevom bajú aj dnes v Maďarsku. 20. august: Deň kráľa Sv. Štefana (Szent spálili. István király napja) je najstarším maďar- Na Veľký piatok (nagypéntek) bolo zvykom ísť k potoku umyť sa. ským cirkevným sviatkom. Je to pamätný Voda v tento deň mala ozdravujúcu moc, preto sa ňou zvykli posvätiť deň, kedy si Maďari pripomínajú výročie dom, stajňa a posteľ chorých. Na Veľkú sobotu (nagyszombat napja) vyhlásenia prvého korunovaného uhorské- sa chodilo k svätým miestam, večer sa popri vajíčkach a šunke vyskyto- Obr. 20 Kurtaszoknya ho kráľa za svätého a založenie kresťanské- vala na sviatočných stoloch aj huspenina ako najčastejšie podávané ho Uhorského štátu. Svätá pravica kráľa jedlo. Nosenie krátkych sukní tzv. kurtaszoknya (kroj tzv. krátkych sukní) má Štefana I. je dnes uložená v bazilike Svätého Na Veľkonočnú nedeľu (húsvétvasárnap) väčšinou ľudia ostávali Štefana v Budapešti. v maďarskom ľudovom umení špeci- doma. Hlavný nedeľný obed tvorila slepačia polievka s pečienkami. ﬁcké miesto. Tento netypický ľudový Obr. 16 Pravica kráľa Štefana Piekli sa vianočky (fonott kalács), tvarohové záviny (túrós lepény) alebo kroj sa nosil v oblasach dolného orechovo-makové koláče (diós-mákos kalács). V gemerskej oblasti sa v Pohronia, kde ležia dediny označova- né ako „šesť obcí s krátkymi sukňa- Tradičná kultúra Maďarov na Slovensku predstavuje zvláštnu menšinovú nedeľu večer organizovali veľkonočné zábavy. Na Veľkonočný pondelok mi“. Spoločným znakom ľudových kultúru, ktorá je od tradičnej kultúry Maďarov v Maďarsku a kultúry Slovákov (húsvéthétfő) chodili chlapci v skupinkách oblievať dievčatá. Veľkonoč- krojov týchto obcí sú okrem krátkych na Slovensku rovnako vzdialená, ako je k nim blízka, nie je však totožná ani s Obr. 14 Gulyás ná oblievačka sa začala vždy v prvom dome na jednom konci dediny. Za sukní aj charakteriscké červené čiž- jednou. veľkonočnú oblievačku a básničku sa rozdávali maľované veľkonočné my. Podľa legendy ostrihomský paša Maďarské národné jedlá majú zá- Advent. Advent (obdobie štyroch týždňov pred Vianocami) je spojený s dra- vajíčka. Hlavné maďarské veľkonočné jedlá boli pripravované podľa tra- nariadil, aby ženy nosili krátke suk- kladné suroviny a úpravu, ktorá ne. Takto sa tož mohol na trhu ko- matickými ľudovými tradíciami oživujúcimi jednotlivé biblické príbehy, tzv. bet- dícií a symboliky Veľkej noci. Základ sviatočnej hostiny tvorili šunka, je charakteriscká pre maďarskú lehemské hry (betlehemezés) či regölés (vo význame vinšovanie). chať krásnymi ženskými nohami. Že- klobásy, vajcia a koláč. „Bez šunky nie sú sviatky“ – tvrdia dodnes v gastronómiu. Guláš (gulyás), per- Regölés je jedným z najstarších maďarských zvykov. Jeho korene siahajú do ny však boli veľmi vynaliezavé a pre- pohanských čias. Využíval sa pri obradoch, ktoré mali ľuďom zabezpečiť dobrú maďarských rodinách. Ide o špeciálnu veľkonočnú šunku – šoudru (só- kabáli pašu. Sukne zostrihli na takú kelt (pörkölt), haláslé (halászlé), dĺžku, akú paša nariadil, avšak pri- budúcu úrodu, prosperitu. dar), ktorá sa podáva s varenými vajcami a čerstvým chrenom. špľavá paprika (csípőspaprika), pevnili ich pod driek na spodnú časť klobása (kolbász), ako aj iné Betlehemezés patrí medzi známe maďarské vianočné tradície. Je to vianočná prucleku. jedlá, ktoré stáročia reprezento- hra o narodení Ježiša Krista. Pôvodne sa hrávala v kostoloch alebo pred kostol- vali maďarskú národnú kuchyňu mi. Postupne sa tento zvyk odlúčil od cirkevného prostredia a zaradil sa medzi ľudové tradície. a vytvárali obraz gastronomickej hojnos krajiny, sa stali exoc- kým lákadlom aj pre iné kultúry a národy. Vianoce (Karácso- ny). Medzi ma- ďarskými vianoč- nými jedlami mali významné posta- Obr. 20 Sedliacky dom venie rybacie špe- ciality. V mestách sa na Vianoce podá- Tradičné sedliacke domy sa značne vali jedlá ako na- odlišujú od súčasných domov. Tra- príklad vyprážaný dičný maďarský sedliacky dom mal Obr. 17 Betlehemci kapor so zemiako- väčšinou tri miestnos, súčasťou do- vým šalátom, víno- mu bola i veranda (tornác) a pitvor vá polievka a torta, na dedinách jedli rybaciu polievku (halászlé), rôzne zabíjačkové (pitvar). Charakterisckou a najdôle- žitejšou súčasťou domov bola pec dobroty, kapustovú polievku (káposztaleves), plnený kapustový list (töltött káposzta) (kemence). Postele, skrine a iný náby- či makové pampúšiky (mákos guba). Na území Slovenska sa na Vianoce tradične tok boli uložené pozdĺž steny. Stolič- pečú medovníky, v Maďarsku sú tradičným symbolom vianočného pečenia bajgle ky, truhlice a skrinky väčšinou (z nemeckého slova beugen – ohnúť) a žerbó (zákusok, podľa cukrára Emila Gerbe- Obr. 18 Veľkonočná oblievačka umiestnené ku koncu postele. Steny auda z Pešti). Maková alebo orechová bajgľa má tradične tvar podkovy, ale dnes sa boli často zdobené maľbami s nábo- vyrába aj v tvare závinu. ženským movom.

46 47 Maďarská národnostná Magyar nemzeti menšina Zvyky a tradície... kisebbség

46 47 Maďarská národnostná Magyar nemzeti menšina kisebbség

LITERATÚRA v%C3%A1n_2016.jpg

BOTÍK, J. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej Obr. 9 Logá divadiel identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava, http://www.thaliaszinhaz.sk/; www.jokai.sk 2007. Obr. 10 Tanečné divadlo – Ifjú Szívek LISZKA, J. Národopis Maďarov na Slovensku. Interethnica 5. Komárno- www.ifjuszivek.sk Dunajská Streda, 2003. Obr. 11, 12 Psík Puli, Rubikova kocka SOBI, E. Maďarské kroje na bábikách zo Slovenska. Elektronické vydanie. https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/kuala-lumpur-malaysia- Dostupné na internete: http://www.muzeumfolk.szm.com/index.htm november-25-2015-343491869?src=k553-ni5d-_Heswy4za8iw-1-0

Obr. 13 Futbalový klub DAC www.madari.sk Internetové zdroje: www.ludovakultura.sk Obr. 14 Gulyás www.madari.sk Autor: AS Food studio; ID fotografie z fotobanky: 410518471; https://www.shut- www.narodnostnemensiny.gov.sk/madarska-narodnostna-mensina/ terstock.com/cs/image-photo/tasty-hungarian-goulash-soup-bograch-closeup- www.pozsonyikifli.sk; www.bratislavskerozky.sk 410518471?src=jBIn2yzBEn8qmFM7DTB0uQ-1-0

Obr. 15 Trikolóra ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Zdroj: https://hu.wikipedia.org/wiki/Kok%C3%A1rda#/media/File:Magyar_ko- k%C3%A1rda.png

Obr. 1 Svätý Štefan Zdroj: Wikipedia https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Budapest_Heroes- Obr. 16 Pravica kráľa Štefana _square_Szent_Istv%C3%A1n.jpg Zdroj: https://hu.wikipedia.org/wiki/Szent_Jobb#/media/File:Szent-Jobb-.jpg

Obr. 2 František II. Rákóczy Obr. 17 Betlehemezés Zdroj: Wikipedia https://hu.wikipedia.org/wiki/Rodost%C3%B3i_h%C3%- www.madari.sk A1z#/media/File:Rodo%C5%A1to2.jpg Obr. 18 Veľkonočná oblievačka

Obr. 3 Príchod Maďarov www.madari.sk https://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Feszty_vezerek.jpg Obr. 19 Kurtaszoknya

Obr. 4 Bitka pri Bratislave www.madari.sk www.madari.sk Obr. 20 Sedliacky dom v obci Opatovská Nová Ves/Apátújfalu)

Obr. 5 Vták Turul Zdroj: http://emlekhelyek.csemadok.sk/emlekhelyek/apatujfalusi-falumuzeum/ https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Turul_eml%C3%A9k- m%C5%B1_(6477._sz%C3%A1m%C3%BA_m%C5%B1eml%C3%A9k)_2.jpg

Obr. 6 Panoptikum www.madari.sk

Obr. 7 Lajos Grendel Zdroj: https://hu.wikipedia.org/wiki/Grendel_Lajos#/media/File:Grendel2.jpg

Obr. 8 Ghymes https://hu.wikipedia.org/wiki/Ghymes#/media/File:Ghymes_Pilisszenti-

48 49 Maďarská národnostná Magyar nemzeti menšina kisebbség

LITERATÚRA v%C3%A1n_2016.jpg

Obr. 15 Trikolóra ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Zdroj: https://hu.wikipedia.org/wiki/Kok%C3%A1rda#/media/File:Magyar_ko- k%C3%A1rda.png

Obr. 3 Príchod Maďarov www.madari.sk https://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Feszty_vezerek.jpg Obr. 19 Kurtaszoknya

Obr. 4 Bitka pri Bratislave www.madari.sk www.madari.sk Obr. 20 Sedliacky dom v obci Opatovská Nová Ves/Apátújfalu)

Obr. 6 Panoptikum www.madari.sk

Obr. 7 Lajos Grendel Zdroj: https://hu.wikipedia.org/wiki/Grendel_Lajos#/media/File:Grendel2.jpg

Obr. 8 Ghymes https://hu.wikipedia.org/wiki/Ghymes#/media/File:Ghymes_Pilisszenti-

48 49 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

NEMECKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA DEUTSCHE NATIONALE MINDERHEIT NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

NEMECKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA DEUTSCHE NATIONALE MINDERHEIT Nemecká národnostná Deutsche nationale menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré povesti... Minderheit

  Malá galéria osobností Prví nemeckí kolonisti prichádzali na územie dnešného Slovenska už Povesť o príchode Nemcov do Bratislavy a prečo Bude vás zaujímať pred 12. storočím. Veľká väčšina nemeckých osadníkov však prišla až po tatárskom vpáde v roku 1241, keď bolo potrebné zaplniť vyľudnené sa stal prvým bratislavským richtárom Jakub oblasti Slovenska. Okrem roľníkov prichádzali aj remeselníci, baníci, Krátko po tatárskom vpáde, čo bolo v roku 1241, pozval vtedajší uhor- obchodníci, ale aj nižšia šľachta a duchovní. Prisťahovalci, tzv. hostia, ský kráľ Belo IV. nemeckých „hostí“ do Uhorska, aby zaľudnili vyplie- sa usadzovali na základe nemeckého práva, ktoré im poskytovalo znač- nenú krajinu. Cieľom niekoľkých skupín prichádzajúcich z Bavorska né výsady, ako napr. dedenie pôdy, osobnú slobodu, voľbu richtárov a bola aj Bratislava. Po dlhom putovaní sa konečne na obzore objavil Bra- farárov, ako aj viac rokov oslobodených od dávok a od roboty na pan- tislavský hrad. Medzi hradom a mnohými konskými povozmi však bola skom. ešte ťažká prekážka – mohutný tok Dunaja. Treba však aj povedať, že Nemci v 12. až 14. storočí osídlili najmä tri oblasti Slovenska: Bra- vtedy Dunaj tiekol ináč ako dnes, nebol spútaný hrádzami, a tak sa viac tislavu a okolie, Hauerland (stredoslovenská oblasť) a Spiš. Na Sloven- rozlieval a bolo v ňom aj viac plytčín. Ľudia čakali na brehu, kým bude Roku 1769 predstavil Ján Wolfgang sku však žili takmer v každom meste. mať Dunaj menej vody, aby mohli bezpečne prejsť. Pri tom čakaní sa roz- von Kempelen v Braslave mecha- Nemecké osídľovanie stredného Slovenska podnietilo bohatstvo rúd šírilo proroctvo, podľa ktorého sa prvým richtárom musí stať ten, kto nický stroj, neskôr nazývaný Turek. Obr. 1 Ján Andrej Segner drahých kovov. Oddávna sú známe pomenovania „zlatá“ Kremnica, prvý prebrodí Dunaj. Hladina Dunaja klesla a vtedy sa mládenec Stroj vydával za šachový automat. (1704 1777) „strieborná“ Banská Štiavnica a „medená“ Banská Bystrica. Okolo tých- menom Jakub rozhodol so svojím povozom rieku prebrodiť. Bola to ces- Išlo o skrinku veľkos písacieho stolí- ta veľmi odvážna, ale podarila sa mu. Takto sa Jakub stal prvým rich- ka so šachovnicou, za ktorou sedela Fyzik, lekár, astronóm, vynálezca, to miest, ale aj na Hornej Nitre Nemci založili obce, ktorých obyvatelia sa popri práci v baniach venovali aj hospodáreniu na tamojšej málo tárom Bratislavy. Jakubovo námestie v Bratislave si ho dodnes pripo- ﬁgurína Turka. V skutočnos ho však praotec turbíny. Pôsobil na univer- ovládal šachista ukrytý v jeho útro- úrodnej pôde. mína. zitách v Jene, Göngene a v Halle. bách. Turek šachistov zvyčajne pora- Popísal nový typ vodného kolesa Územie Spiša (Zips) osídľovali Nemci už od 13. storočia. Na hornom zil. Jeho súpermi vraj boli aj Napo- pracujúceho na reakvnom princí- Spiši vzniklo Spoločenstvo spišských miest s centrami v Levoči (Leuts- leon či Benjamin Franklin. Neskôr pe. Reakvna sila ako pôvodca po- chau) a Kežmarku (Kesmark). Na rieke Hnilec ležalo šesť banských automat menil majiteľov a nakoniec hybu sa neskôr uplatnila vo vod- miest (napr. Gelnica/Göllnitz, Smolník/Schmöllnitz). Východne od zhorel pri požiari v polovici 19. storo- ných turbínach a v 20. storočí v ra- Košíc ležia mestá nemeckých hámorníkov Medzev (Metzenseifen) a Štós čia vo Filadelﬁi. ketových motoroch. Jeho rodný (Stoss). dom v Braslave na Michalskej uli- V 16. a 17. storočí prišli na západné Slovensko z náboženských príčin ci je známy pod menom Segnerova kúria. z nemeckých krajín a zo Švajčiarska habáni. Vo Veľkých Levároch vznikla celá habánska štvrť. Habáni boli povestní výrobou keramiky. V Malých Karpatoch sa od 18. storočia zakladali nemecké drevorubač- ské osady. Týchto Nemcov nazývali huncokári. Posledná vlna prisťahovalcov z nemeckých oblastí pri Hannoveri  Do slovníčka a Oldenburgu prišla v 19. storočí do obce Čermany severne od Nitry. Po 2. svetovej vojne bola väčšina Nemcov vysťahovaná do Nemecka. Hauerland – pomenovanie od- Tí, ktorí ostali na Slovensku, mali sťažený život. Stratili občianske prá- vodené z nemeckých pomenovaní va, nemohli sa vzdelávať v materinskom jazyku. obcí v tejto oblas, napr. Handlová – Krickerhau, Sklené – Glaserhau, Tuži- na – Schmiedshau. mantáci – regionálna skupina Nem- cov žijúcich v oblas južného Spiša. Na pôvod pomenovania existuje viacero vysvetlení. Napríklad, že starší hámorníci, ktorí pracovali celý život Obr. 2 Jozef Maximilián vo veľkom hluku, na starobu zle Petzval (1807 1891) počuli. Na trhu sa preto často pýtali Obr. 4 Jeden z najstarších pohľadov na Bratislavu Bós mónta? (Čo povedal?). A tak ich Fyzik, matemak, vynálezca. Pokla- ľudia začali volať mantáci. dá sa za zakladateľa modernej op- ky. Navrhol konštrukcie osvetľova- huncokári – regionálna skupina S príchodom Nemcov na územie Slovenska je spojené aj zakladanie cích a premietacích prístrojov, dvo- Nemcov žijúcich v oblas Malých joký ďalekohľad. miest. Veľká väčšina miest získala mestské práva nazývané privilégiá Karpát. Názov je odvodený od priamo od panovníka. Od 14. storočia v mestách vznikali prvé spoločen- nemeckého slova Holzhacker (drevo- stvá remeselníkov – cechy. Nemecký podiel na na rozvoji remesiel na Slo- rubač). vensku dokladuje aj množstvo pomenovaní remeselných nástrojov, pra- covných nástrojov a výrobkov, napr. obuvník – šuster (Schuster), van- drovka (Wanderschaft). Na čele cechu bol cechmajster, volený ostatnými majstrami cechu každý rok. Od 18. storočia sa cechy pretvárali na manu- faktúry, neskôr na továrne. Medzi týmito boli aj početné karpatskone- mecké firmy, ako napr. výroba smaltovaného tovaru firmy Scholtz Obr. 3 Huncokári – nemeckí drevorubači v Malých Karpatoch v Poprade-Matejovciach alebo značky Manderla či Grünberg v Bratisla- ve.

52 53 Nemecká národnostná Deutsche nationale menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré povesti... Minderheit

52 53 Nemecká národnostná Deutsche nationale menšina Zo súčasnosti... Minderheit

 Malá galéria osobností Karpatskí Nemci aj v súčasnosti žijú rozptýlene v troch tradičných V obciach s väčším počtom príslušníkov nemeckej národnost-  Do slovníčka regiónoch. Najväčšia koncentrácia nemeckého obyvateľstva je v obciach nej menšiny boli vytvorené školy s rozšíreným vyučovaním Ako vzniklo pomenovanie kar- Kunešov, Vyšný Medzev, Medzev a Chmeľnica pri Starej Ľubovni. V nemeckého jazyka, prípadne s vyučovaním niektorých predme- mestskom prostredí najviac Nemcov žije v Bratislave. patskí Nemci... tov v nemeckom jazyku. Takéto školy nájdeme napríklad v Bra- Karpaty sa v oblúku ahnu od Bra- Udalosti v roku 1989 priniesli karpatským Nemcom nové možnosti. tislave, Nitrianskom Pravne, Kežmarku, Chmeľnici, Gelnici a slavy cez celé Slovensko, južné Poľ- V septembri roku 1990 si v Medzeve založili Karpatskonemecký spolok Medzeve. Všetky predmety v nemčine sa vyučujú v Nemeckej ško- sko, Ukrajinu a Rumunsko až po na Slovensku (KNS). Je to združenie občanov Slovenskej republiky, kto- tamojšie Železné vráta. Do roku rí sú nemeckej národnosti, nemeckého pôvodu alebo je ich materin- le v Bratislave a Gymnáziu v Poprade. 1918 boli Nemci žijúci na Slovensku ským jazykom nemčina, ako aj sympatizantov nemeckej menšiny na Spolková republika Nemecko zakúpila pre karpatských Nem- súčasťou veľkej rodiny uhorských Slovensku a jej kultúry. Medzi jeho členmi je aj mnoho občanov SR, kto- cov na Slovensku tzv. Domy stretávania. V nich sa usporadúvajú Nemcov. Aby sa odlíšili od Nemcov rí nemajú nemeckú národnosť. Sídlo KNS je v Košiciach. Hlavným cie- početné zhromaždenia miestnych skupín a regiónov, jazykové žijúcich v Rumunsku a v Maďarsku, začalo sa asi pred 100 rokmi použí- ľom činnosti KNS je predovšetkým obnovovanie a upevňovanie identity kurzy, spevácke a tanečné skupiny sa tu pripravujú na svoje vať pomenovanie karpatskí Nemci. nemeckej menšiny na Slovensku. Spolok má viac ako 30 speváckych a vystúpenia. Toto pomenovanie sa v Českosloven- tanečných skupín. V roku 1997 sa v rámci KNS založila záujmová sku- Veľký význam pre zachovanie materiálnej a duchovnej kultúry sku zaužívalo. Nemci žijúci v Česku pina mládeže, ktorá pri Spolku pracuje dodnes. karpatských Nemcov na Slovensku malo založenie Múzea kultú- a na Morave sa nazývali sudetskí Každá miestna skupina alebo región má bohatý kultúrny program. Nemci, Nemci žijúci na Slovensku kar- ry karpatských Nemcov. Múzeum kultúry karpatských Nemcov Najvýznamnejším podujatím Nemcov žijúcich na Slovensku je tradičný patskí Nemci. má svoje sídlo v Bratislave, dve pobočky v Handlovej a Nitrian- Obr. 6 Rudolf Schuster Sviatok kultúry a vzájomnosti, ktorý sa koná vždy v Kežmarku. (1934) KNS vydáva časopis Karpatenblatt ako mesačník Nemcov na Sloven- skom Pravne a stále výstavy v Martine a na hrade Červený sku. Jeho vydávanie má mimoriadny význam pre malú, v celej krajine Kameň. Prezident Slovenskej republiky. Vy- roztrúsene žijúcu nemeckú menšinu, pretože ako jediné nemecké novi-  rastal v Medzeve (nemecky Met- ny na Slovensku sú najdôležitejším informačným zdrojom o živote a čin- Bude vás zaujímať zenseifen) neďaleko Košíc. Niekoľ- nosti v jednotlivých miestnych skupinách Spolku karpatských Nemcov. ko rokov bol primátorom Košíc, po Z Podhorian, bývalej nemeckej dedi- nežnej revolúcii (1989) bol predse- Karpatskí Nemci majú aj svoj vlastný erb. Tento pozostáva z erbov ny na severnom Spiši, pochádza dom Slovenskej národnej rady. miest Bratislava, Kremnica a Kežmarok, ktoré symbolizujú tri Nemca- Hans Weiss. V dôsledku vojnových V roku 1999 sa stal druhým prezi- mi osídlené oblasti na Slovensku, a zo slovenského dvojkríža na trojvr- udalos musel v roku 1944 opusť dentom Slovenskej republiky. Túto ší. svoju rodnú obec. Vyučil sa v Stu- funkciu vykonával do roku 2004. garte u ﬁrmy Mercedes. V roku 1949 Rudolf Schuster je známy aj ako spi- sa usadil v USA, kde si založil ﬁrmu sovateľ, v posledných rokoch však „Dynamic Metal Product Co.“, ktorá najmä ako cestovateľ. Zo svojich vyrábala súčiastky aj pre americký ciest vydal mnoho obrazových pub- vesmírny projekt Apollo. Weiss získal likácií. viaceré patenty pre vlastné vynále- zy. Venoval sa aj maľovaniu, vo svojom bydlisku v USA založil múzeum Spiša.

Obr. 10 Nemecká folklórna skupina Lustige Jugend (Veselá mládež) z Chmeľnice

Obr. 8 Časopis Karpatenblatt Obr. 9 Erb karpatských Nemcov Obr. 7 Helmut Bistika (1963)

Maliar, sochár, tvorca umeleckých objektov. Intenzívne pracuje s hen- dikepovanými a chorými deťmi na Slovensku či v nemecky hovoria- Obr. 12 Hans Weiss so svojimi cich krajinách. Obr. 11 Karpatonemecká folklórna skupina z Kľačna súčiastkami na skafandri kozmonauta

54 55 Nemecká národnostná Deutsche nationale menšina Zo súčasnosti... Minderheit

Obr. 10 Nemecká folklórna skupina Lustige Jugend (Veselá mládež) z Chmeľnice

Obr. 8 Časopis Karpatenblatt Obr. 9 Erb karpatských Nemcov Obr. 7 Helmut Bistika (1963)

54 55 Nemecká národnostná Deutsche nationale menšina Zvyky a tradície... Minderheit

Zvyky a obyčaje karpatských Nemcov možno rozdeliť do dvoch S nemeckými kolonistami a ich potomkami sa spájajú aj obyčajo- skupín: na kalendárne obyčaje viazané na určitý čas alebo obdobie v vé tradície remeselníkov, baníkov a malokarpatských mestských priebehu roka a na rodinné obyčaje, ktoré sprevádzajú ľudský život vinohradníkov. od narodenia po úmrtie. Hlavnú zložku remeselníckych obyčají tvorili cechové tradície. Kalendárne obyčaje boli pôvodne spojené s prácou roľníka a boli Najvýznamnejšími boli oslavy majstrovskej skúšky, pri voľbe cech- viazané na jej jednotlivé etapy. V stredoveku ich podobu, význam a majstra, pri prijímaní majstrov z iných miest, ako aj deň patróna aj datovanie ovplyvnilo kresťanstvo. cechu sprevádzaný sprievodom s cechovými zástavami a hudbou. Najviac osobitostí sa spájalo s tradíciami banských miest. Dodnes Vianoce. K najbohat- sa v Banskej Štiavnici zachováva tradícia salamandrových sprievo- ším a najzaujímavejším dov. Salamander bol pôvodne slávnostný sprievod poslucháčov ban- patria u karpatských Nem- skoštiavnickej akadémie pri významných príležitostiach (prvé fára- cov zvyky, ktoré sa spájajú nie a pod.). Konal sa vždy po zotmení vo svetle baníckych kahanov a s obdobím medzi Vianoca- fakieľ. Názov sprievodu je odvodený od pohybu salamandry škvrni- mi a Novým rokom. Oby- tej. Napodobňujúc jej pohyb prechádza sprievod z jednej strany uli- čaj zdobiť vianočný strom- ce na druhú. Dnes sa v sprievode pohybuje 580 postáv, ktoré znázor- ček sa na Slovensko rozší- ňujú hlavne prácu a život obyvateľov mesta. Na čele sprievodu krá- Obr. 17 Žena z Nitrianskeho Obr. 13 Mladomanželia ril z nemeckých oblastí v ča pastier s pomocníkmi, na rukách nesie jaštericu, predstavujúcu Pravna z Tužiny 19. storočí. Spočiatku sa v povesť o založení mesta a objavení zlatých a strieborných rúd. Za Kroje boli veľmi rozmanité. V oblas Svadba karpatských Nemcov mala karpatonemeckých rodi- nimi potom kráčajú baníci, permoníci, magistrát mesta, ale i typic- Braslavy to bol zväčša jednofarebný síce obdobné prvky ako aj svadba u nách nestaval na podlahu, ká postava Štiavnického Nácka, študenti baníckej a lesníckej školy, tmavý odev. V Hauerlande na stred- Slovákov alebo ostatných národ- ale vešal sa nad štedrove- sokoliari, husári na koňoch, vojaci, komorský gróf so sluhom, nom Slovensku a na Spiši nosili ženy nos na Slovensku, ale vyskytovali černý stôl. K najkrajším a maďarskí žandári a kanonieri, drábi so šibenicou a medzi nimi odsú- veľmi pekný, farebne pestrý kroj. Po- vestný je čepiec vydatých žien z Nit- sa aj určité odlišnos. Pred 400 umelecky najprepracova- denec, smrť s kosou, ktorá uvádza pohreb študenta. Stredom ulice rokmi v Levoči musel každý ženích rianskeho Pravna, ktorý sa dnes nazý- prísť na radnicu a predstaviť sa. nejším prejavom ľudových sa potom vlečie stará žena, nazývaná Cirónička, ktorá znázorňuje va zlatohlav. V mnohých mestách Svadby tu mali rozdelené do troch zvykov spojených so Šted- plačúcu milenku. V sprievode nájdeme aj nočného hlásnika, skupi- stredného a východného Slovenska tried podľa majetku rodín: boha rým dňom patrili betle- nu šašov, cvičiteľa s medveďom, dobových živnostníkov a remeselní- nosili muži počas slávnostných príle- mali povolené pozvať tridsať man- hemské hry, k takým pa- kov. Neodmysliteľnou súčasťou sprievodu je Štiavnická Anča – žitos vyzdobenú banícku uniformu. želských párov a podávať dvanásť trili hry v Prievoze (dnes maketa parnej lokomotívy, ktorá v minulosti ťahala nákladné vozne jedál, najchudobnejší pozývali najviac osem manželských párov a po- Obr. 15 Pri vianočnom stromčeku mestská časť Bratislavy). a za nimi osobné z Hronskej Breznice (dnes Hronská Dúbrava) do dávali iba päť jedál. V týchto hrách vystupovalo Banskej Štiavnice. päť postáv – bača, traja valasi a anjel. Pri polnočnej omši sa v ne- meckých kostoloch spievala v nemčine pieseň Stille Nacht, heilige Nacht (Tichá noc, svätá noc).

Fašiangy. Najveselšou časťou roka u karpatských Nemcov boli fašiangy. Pat- ria k zvykom spojeným s prelomom zimy a jari. Pôvodný názov mjasopust Obr. 18 Nemecká usadlosť Obr. 14 Bratislavský rožok vystriedal u nás v stredo- z Turčeka v Múzeu sloven- Braslava je známa svojimi mako- veku názov nemeckého pô- skej dediny vými a orechovými rožkami. Prvý- vodu fašiangy. krát sa začali predávať okolo roku Usadlosť z obce Turček neďaleko 1785 na Promenáde (dnes Hviez- Kremnice nachádzajúca sa v Múzeu doslavovo námese). V roku 2012 slovenskej dediny v Marne pozostá- získali Braslavské rožky ochrannú Obr. 16 Fašiangy na Spiši va z poschodového obytného domu značku Európskej únie. V dekréte a hospodárskych objektov – maštale sa opisujú takto: „Jemné pečivo a humna. Dom je zrubovej konštruk- s makovou alebo orechovou plnkou Veľká noc je pohyblivým sviatkom. Určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľko- cie, postavený na kamennej podmu- nočná nedeľa. Tou je prvá nedeľa po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennos. Postup v tvare rožka s lesklým mramoro- rovke. Zariadenie vnútorných pries- výpočtu Veľkej noci navrhol nemecký matemak a fyzik Karl Friedrich Gauss. vým povrchom“. Správne má mať torov je ukážkou, ako bývali Nemci Skúste si vypočítať dátum Veľkonočnej nedele podľa Gaussa: makový rožok tvar podkovy a ore- v tejto oblas. chový tvar písmena C. Letopočet musíme deliť najprv 19, potom 4 a nakoniec 7. Zvyšky a ich poradie si zazna- menáme. Prvý zvyšok násobíme číslom 19, pripočítame 24, delíme číslom 30 a opäť si zaznamenáme zvyšok. K číslu 5 pripočítame dvojnásobok druhého zvyšku a šesťnásobok štvrtého zvyšku. Výsledok delíme číslom 7 a získame tak piaty zvyšok, ktorý pripočítame k Obr. 19 Salamander v Banskej Štiavnici štvrtému zvyšku. K tomuto poslednému výsledku pripočítame už len číslo 22 a máme dátum Veľkonočnej nedele.

56 57 Nemecká národnostná Deutsche nationale menšina Zvyky a tradície... Minderheit

56 57 Nemecká národnostná Deutsche nationale menšina Minderheit

LITERATÚRA Obr. 9 Erb karpatských Nemcov Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

BOTÍK, Ján. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava, 2007. Obr. 10 Nemecká folklórna skupina Lustige Jugend (Veselá mládež) z Chmeľni- ce

HORVÁTHOVÁ, Margaréta. Nemci na Slovensku : Etnokultúrne tradície z Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov aspektu osídlenia, remesiel a odievania. Interethnica 4. Komárno-Dunajská Streda, 2002. Obr. 11 Karpatonemecká folklórna skupina z Kľačna Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

PÖSS, Ondrej. Dejiny a kultúra karpatských Nemcov. Bratislava, 2012. Mesačník karpatských Nemcov KARPATENBLATT (vychádza od roku 1992) Obr. 12 Hans Weiss so svojimi súčiastkami na skafandri kozmonauta Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Internetové zdroje: www.ludovakultura.sk Obr. 13 Mladomanželia z Tužiny (Schmiedshau) pri Prievidzi www.karpatenblatt.sk Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov www.kdv.sk www.narodnostnemensiny.gov.sk/nemecka-narodnostna-mensina/ Obr. 14 Bratislavský rožok (Pohľadnica s motívom bratislavského rožka) www.snm.sk Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Obr. 15 Pri vianočnom stromčeku Autor: Viktor Benesch Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Obr. 16 Fašiangy na Spiši

Obr. 1 Ján Andrej Segner Autor: Hans Weiss ŠVIHRAN, Ladislav – PÖSS, Ondrej. Majstri ducha. Bratislava, 2002. Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Obr. 2 Jozef Maximilián Petzval Obr. 17 Žena z Nitrianskeho Pravna ŠVIHRAN, Ladislav – PÖSS, Ondrej. Majstri ducha. Bratislava, 2002. Autor: Herta Strzygowsky Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Obr. 3 Huncokári – nemeckí drevorubači v Malých Karpatoch Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov Obr. 18 Nemecká usadlosť z Turčeka v Múzeu slovenskej dediny Autor: Anna Paulinyová

Obr. 4 Jeden z najstarších pohľadov na Bratislavu Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov Autor: Joris Hoefnagel Obr. 19 Salamander v Banskej Štiavnici

Obr. 5 Figurína šachistu http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/kultura-a-dobra-zabava ŠVIHRAN, Ladislav – PÖSS, Ondrej. Majstri ducha. Bratislava, 2002. /salamandrove-dni/salamandrovy-sprievod-1.html

Obr. 6 Rudolf Schuster Autor: Pavol Frešo; flickr.com; https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Rudol- f_Schuster_2011.jpg

Obr. 7 Helmut Bistika Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Obr. 8 Časopis Karpatenblatt Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

58 59 Nemecká národnostná Deutsche nationale menšina Minderheit

LITERATÚRA Obr. 9 Erb karpatských Nemcov Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Obr. 15 Pri vianočnom stromčeku Autor: Viktor Benesch Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Obr. 16 Fašiangy na Spiši

Obr. 1 Ján Andrej Segner Autor: Hans Weiss ŠVIHRAN, Ladislav – PÖSS, Ondrej. Majstri ducha. Bratislava, 2002. Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Obr. 4 Jeden z najstarších pohľadov na Bratislavu Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov Autor: Joris Hoefnagel Obr. 19 Salamander v Banskej Štiavnici

Obr. 6 Rudolf Schuster Autor: Pavol Frešo; flickr.com; https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Rudol- f_Schuster_2011.jpg

Obr. 7 Helmut Bistika Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Obr. 8 Časopis Karpatenblatt Fotoarchív SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

58 59 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

POĽSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA POLSKA MNIEJSZOŚĆ NARODOWA NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA

POĽSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA POLSKA MNIEJSZOŚĆ NARODOWA Poľská národnostná Polska mniejszość menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré listiny... narodowa

 Malá galéria osobností Slováci a Poliaci patria k západnej vetve slovanských kmeňov, čo Uhorsko-poľská kronika od neznámeho autora datovaná medzi roky  Bude vás zaujímať vysvetľuje ich kultúrnu a jazykovú príbuznosť. Predkovia Slovákov a 1220 – 1230 je dôležitým historickým dokumentom, vďaka ktorému sa Poliakov doputovali po skupinách do strednej Európy z východnej dozvedáme, že veľká časť územia Slovenska bola v prvej polovici 11. sto- Prvým známym a historicky zdoku- mentovaným poľským osadníkom na pravlasti lokalizovanej na územie severne od Karpát medzi Odrou, ročia pod mocenským vplyvom poľského panovníka. Ukážka hovorí o území Slovenska bol dnešný patrón Vislou a stredným Dneprom približne v druhej polovici 6. storočia alebo stretnutí uhorského kráľa sv. Štefana a poľského kniežaťa Boleslava I. mesta Nitra sv. Svorad (poľ. Świe- aj o niečo skôr, keďže išlo o postupný presun. Tu sa rozdelili a ich ďalší Chrabrého pravdepodobne v marci alebo apríli roku 1001. rad). Narodil sa v Opatowci v Malo- vývoj začal postupne naberať samostatné tendencie. Dnešné pomenova- poľsku okolo roku 980. Niekoľko ro- nie Poliakov pochádza z názvu najväčšieho slovanského kmeňa usídle- Tri mesiace po jeho korunovácii (pozn. sv. Štefana) k nemu prišiel bis- kov žil ako pustovník neďaleko de- ného na území dnešného Poľska – Poľanov. Tento kmeň zjednotil ostat- kup mesta Krakova Lambert so žiadosťou o prepustenie a pripomenul dinky Tropie nad Dunajcom. Za vlády né a dal tak základ formovaniu neskoršieho poľského národa. mu potvrdenie mieru a priateľstva. Bez meškania s ním vyslal biskupa uhorského kráľa Štefana I. prišiel Svo- Poľskú národnostnú menšinu na Slovensku možno z historického hľa- Astrika a veliteľa vojska menom Alba k svojmu ujcovi, poľskému knie- rad do Nitry. Tu vstúpil do rehole be- diska rozdeliť na dve základné skupiny – autochtónnu menšinu a men- žaťu Mieškovi (v skutočnosti išlo o Boleslava) s prosbou, aby spolu so nediknov v kláštore sv. Hippolyta šinu, ktorá vznikla v dôsledku migrácie v 20. storočí. svojimi veľmožmi prišiel na hranice Poľska a Uhorska. Po zhromaždení na Zobore. Prijal rehoľné meno An- Pôvodné obyvateľstvo Slovenska poľského pôvodu obývalo predovšet- celého svojho vojska prišiel (Mieško/Boleslav) ku kráľovi pred Ostrihom drej (preto sa často uvádza jeho meno Andrej Svorad). O jeho živote i ži- obr. 1 kým horské oblasti poľsko-slovenského pohraničia, najmä Spiš, Oravu a tu na hraniciach Poľska a Uhorska sa utáboril. Poľské hranice totiž vote jeho žiaka Benedikta (Beňadika) boli stanovené k brehu Dunaja k mestu Ostrihom, odtiaľ pokračovali k a Kysuce. Dnešní obyvatelia týchto regiónov sa však pokladajú predo- hovorí Maurova legenda z roku všetkým za „horalov“ (poľ. Góral, slov. Goral) čiže ľudí osobitným spôso- mestu Jáger, ďalej k rieke, ktorá sa volá Tisa, klesajúc sa otáčali popri 1064. Obr. 1 Ján Pavol II. bom spojených s horami, a až na druhom mieste sa zamýšľajú nad svo- rieke, ktorá sa nazýva Cepla, až k hradu Salis a tu tvorili hranicu medzi (1920 2005) jou národnou identitou. Uhrami, Ruténmi a Poliakmi. Nasledujúci deň sa (Štefan a Mieško/Bo- leslav) hneď po východe slnka stretli, dali si navzájom bozk mieru a spo- Vlastným menom Karol Józef Woj- Druhou skupinou poľskej národnostnej menšiny na území Slovenska ločne v objatí prišli k ostrihomskej katedrále, ktorá sa vtedy nanovo sta- tyła, poľský rodák, 264. pápež rím- sú emigranti z 20. a 21. storočia a ich potomkovia. Prvá vlna poľskej skokatolíckej cirkvi. Nabádal k mie- emigrácie prebiehala v rokoch 1890 – 1910 a jej cieľom boli predovšet- vala na počesť svätého mučeníka Vojtecha, apoštola Poliakov a Uhrov.... rovému spolužiu národov, k dia- kým oblasti východného Slovenska. Osadníci prichádzali do lokalít, v Po skončení procesie kázali Slovo Božie, otvorili privilégia Svätej rím- lógu a spoločenskej i vzťahovej mo- ktorých bola rozdeľovaná a predávaná poľnohospodárska pôda, s náde- skej stolice, za načúvania všetkého ľudu (ich) zreteľne prečítali a obom rálke. Pričinil sa o pád totalitných jou, že ich život bude o niečo ľahší ako na miestach, z ktorých odišli. Ich národom oznámili, že mier a priateľstvo boli potvrdené. Všetci (to) režimov v Európe. Mal veľmi vrúc- nádeje však často neboli naplnené, preto sa časť poľských imigrantov schválili a vlastnoručne potvrdili prísahou. ny vzťah k Slovensku a Slovákom. rozhodla pre ďalšiu migráciu a odchádzala zo Slovenska do severnej Jeho myšlienky uznávali aj prísluš- Ameriky. Začiatkom 20. storočia boli lokalitou s najväčšou koncentrá- níci iných nábožensev či ateis. V ciou poľských imigrantov Krompachy. Poľskí osadníci v tom období žili roku 2014 ho cirkev vyhlásila za svä- taktiež v Topoľovke, Víťazovciach, Duplíne, Kojeticiach, Nižných Slo- tého. vinkách pri Krompachoch, Slanci, Udavskom a Polome. Dôležité je spo- menúť, že aj po vzniku Československa nemali právo trvalého pobytu. To viedlo k tomu, že pod ťarchou okolností neraz menili nielen svoju štátnu príslušnosť, ale aj národnosť, čo tiež prispievalo k pomerne Obr. 4 Sv. Svorad so žiakom rýchlej asimilácii. Benediktom Počas 2. svetovej vojny sa veľa utekajúcich Poliakov ocitlo v južných oblastiach Slovenska, v tom čase ovládaných Maďarskom. Po obnovení pôvodných hraníc po vojne už opäť išlo o územie patriace Českosloven- sku. Poliaci tu zostali a založili si rodiny. Množstvo takýchto poľsko-  Do slovníčka slovenských či poľsko-maďarských rodín aj dodnes žije v okolí Komár- na, Nových Zámkov, Nitry, Lučenca, Levíc. Veľká časť poľských vojakov, obr. 2 Gorali (star. i Horali) – etnograﬁcká ktorí sa po vojne usadili na Slovensku, pochádzala z oblastí východného skupina žijúca tak na česko-poľsko- Poľska, ktoré boli pripojené k Sovietskemu zväzu. slovenskom pohraničí zhruba medzi Zintenzívnenie migračného procesu nastalo v 70. a 80. rokoch 20. sto- Jablunkovom v Česku (vrátane) a se- ročia. Poliaci prichádzali na Slovensko v rámci medzištátnych kontrak- verným Spišom na Slovensku (vráta- tov medzi ČSSR a PĽR, z ekonomických dôvodov, ale aj z tzv. „srdcovej ne), ako aj v malých enklávach vo motivácie“, čiže odchádzali za svojimi životnými partnermi či partner- zvyšných oblasach Poľska a Sloven- kami. Ďalšou skupinou poľských migrantov na Slovensku boli vyso- ska a na rumunsko-ukrajinských hra- koškolskí študenti. Veľa ich študovalo na vysokých školách v Bratisla- niciach. Na území Slovenska sa Gora- li najneskôr od 18. storočia sami po- Obr. 2 Bohdan Warchal ve, Nitre, Košiciach, Martine či Žiline. Časť z nich po štúdiu zostala pra- važovali za Slovákov. (1930 2000) covať a trvalo žiť na Slovensku. Huslista, dirigent, zakladateľ Slo- venského komorného orchestra. Verejnosť poznala toto hudobné teleso pod menom Warchalovci. Obr. 3 Boleslav I. Chrabrý Nahrali množstvo nahrávok, z kto- rých najznámejšie sú Štyri ročné obr. 3 obdobia od Antonia Vivaldiho.

62 63 Poľská národnostná Polska mniejszość menšina Z histórie... O čom rozprávajú staré listiny... narodowa

62 63 Poľská národnostná Polska mniejszość menšina Zo súčasnosti... narodowa

 Malá galéria osobností Poliaci, jedna z tzv. „tradičných“ menšín na Slovensku, nie sú kom- Krajanské organizácie Poliakov na Slovensku organizujú už niekoľ-  Do slovníčka paktne usadení v konkrétnej lokalite. Obyvatelia Slovenska hlásiaci sa ko rokov cyklické kultúrne podujatia. Každoročne sa pri bratislavskom k poľskej národnosti sú roztrúsení po celej krajine, pričom ich najväčší nábreží Dunaja koná podujatie Potykajme si s Poľskom, ktorého cieľom ichtyológ – odborník zaoberajúci sa počet žije v Bratislave a ostatných väčších slovenských mestách. je oboznámiť širokú verejnosť s poľskou kultúrou, životom a reáliami. S stavbou tela, vlastnosťami a životom Autochtónne obyvateľstvo Slovenska poľského pôvodu (ktoré sa však Dunajom je spojené aj ďalšie obľúbené podujatie Poľské szanty na rýb dnes už zväčša pokladá za „goralov“ so slovenskou identitou) obýva pre- Dunaji v Bratislave, prezentujúce výnimočnú oblasť poľskej námornej dovšetkým horské oblasti poľsko-slovenského pohraničia, najmä Spiš, kultúry, akou sú tzv. szanty – poľské námornícke piesne. Podujatie sa Oravu a Kysuce. zvyčajne odohráva na lodi. Pre poľskú národnostnú menšinu na Slovensku je napriek malej  Bude vás zaujímať početnosti charakteristická veľká súdržnosť, prejavujúca sa napr. v čas- tých neformálnych stretnutiach, spoločných akciách a pod. Písmo, jazyk Viacero príslušníkov poľskej menšiny na Slovensku je aktívnych v Poľšna patrí spolu so slovenčinou oblasti umenia (výtvarné umenie, hudobné umenie, divadelné umenie), do skupiny tzv. západoslovanských pričom čerpajú z bohatstva poľského kultúrneho dedičstva i inšpirácie jazykov. Hoci slovenčine je najbližším slovenským kultúrnym dedičstvom. jazykom češna, poľšne je slovenči- Vzdelávanie príslušníkov poľskej národnostnej menšiny je na Slo- na. Obr. 6 Roman Berger vensku zabezpečované výlučne neziskovými organizáciami, vo forme Poľská abeceda obsahuje základnú (1930) sobotno-nedeľných škôl či krúžkov poľského jazyka. lanskú abecedu s vlastnými zvlášt- Slovenský hudobný skladateľ poľ- O zachovanie a prezentovanie poľskej kultúry na Slovensku sa snaží nymi znakmi: ą, ę, ó, ł, ć, ś, ź, ż, ń. Poľské szanty na Dunaji ského pôvodu, muzikológ a ﬁlozof niekoľko organizácií, medzi najvýznamnejšie patrí Poľský klub – spo- Obr. 8 hudby, jeden zo zakladateľov me- lok Poliakov a ich priateľov na Slovensku. Poľský klub vydáva mesač- dzinárodného fesvalu súčasnej ník s celoslovenskou pôsobnosťou Monitor Polonijny, ktorý je jediným hudby Melos – Étos. titulom, ktorý v poľskom jazyku na Slovensku vychádza. Medzi tradičné aktivity a podujatia prezentujúce poľskú kultúru, divadelnú, hudobnú tvorbu i poľskú kinematografiu patria Dni poľskej kultúry v Košiciach, Dubnické dni priateľstva, spolupráce a folklóru, Priateľstvo bez hraníc v Trenčíne a každoročný organový koncert v Nitre. Obr. 9 Priateľstvo bez hraníc v Trenčíne

Kuchyňa je vo všeobecnosti oblasťou, kde si Poliaci na Slovensku najviac udržujú svoju národnú identitu. Väčšina zmiešaných poľsko- slovenských rodín si veľmi rýchlo osvojuje stravovacie zvyklosti vlastné poľskej kultúre. Poľská kuchyňa je veľmi pestrá a spája sa v nej prienik kuchýň východných susedov Poľska so stredoeurópskymi a škandináv- skymi kuchyňami. Cítiť v nej taktiež vplyv židovskej, francúzskej, tureckej i talianskej kuchyne. Okrem tradičných jedál ako napr. bigos, chłodnik, gołąbki majú významný podiel v poľskej kuchyni ryby – slad- Obr. 11 Poľská abeceda kovodné i morské na rozličné spôsoby. Najpopulárnejší je sleď pripravo- vaný podľa rozličných regionálnych receptúr. Z múčnikov sú v poľskej kuchyni obľúbené rozličné tvarohové zákusky, šišky plnené špeciálnym Na rozdiel od slovenčiny v poľšne džemom pripraveným z plátkov ruže, makovníky (pred mletím sa varí s nejestvujú dlhé samohlásky. Zaují- Obr. 7 Eugeniusz Kornel mliekom). Medzi typické alkoholické nápoje patrí miód pitny (obdoba mavosťou je, že poľšna v štandard- Balon (1930 2013) slovenskej medoviny) a rozličné nalewki (domáce likéry). nej hovorovej podobe nepozná vyka- nie, ale obdobou slovenského vyka- Zoológ a ichtyológ. Podľa neho boli nia je tzv. onikanie, čiže oslovovanie nazvané dva druhy rýb: Gymnoce- v tretej osobe, napríklad Witam Pa- phalus baloni (hrebenačka Balono- na! – Zdravím, vítam vás. va) a Tilapia baloni.

Obr. 5 Organový koncert v Nitre obr. 12

obr. 10 Obr. 10 Tradičné jedlá obr. 13

64 65 Poľská národnostná Polska mniejszość menšina Zo súčasnosti... narodowa

Obr. 5 Organový koncert v Nitre obr. 12

obr. 10 Obr. 10 Tradičné jedlá obr. 13

64 65 Poľská národnostná Polska mniejszość menšina Zvyky a tradície... narodowa

Zvyky poľskej národnostnej menšiny na Slovensku sú formované jed- Veľká noc. Na kresťanské sviatky Veľkej noci sa viaže zvyk posväte- nak kultúrou materskej krajiny a jednak krajiny, v ktorej slovenskí nia sviatočných jedál na Bielu sobotu. V tento deň, zväčša dopoludnia, Poliaci žijú. Odlišnosti nájdeme predovšetkým vo zvykoch súvisiacich prinášajú členovia poľských rodín do kostolov košíky so symbolickými so slávením najväčších kresťanských sviatkov. veľkonočnými jedlami – vajíčkami, šunkou, klobásou, chlebom a koláč- mi. Vianoce. V poľských rodinách sa pri štedrovečernej večeri dodržiava starobylý zvyk delenia sa s oblátkou. Nejde pritom o takú vianočnú oblátku, aká je známa zo slovenských štedrovečerných stolov. Každý S príchodom Poliakov na územie Slovenska, najmä do jeho horských sediaci pri štedrovečernom stole dostane kus oblátky obdĺžnikového tva- oblastí, sa spájajú rozličné zľudovené slovesné útvary. Najznámejším z Obr. 12 Privítanie mladomanže- Obr. 17 Poľské kroje ru z hostiového cesta, pripraveného iba z múky a vody, bez cukru či soli. nich je pieseň Góralu, czy ci nie żal, ktorá však pôvodne vznikla v Ame- lov chlebom a soľou Najväčší rozmach ľudových krojov na- Každý každému zaželá pokojné a požehnané Vianoce a od toho, komu rike medzi poľskými vysťahovalcami. Autorom textu je Michał Bałucki. stal v 2. polovici 19. storočia. V me- Tradičná poľská svadba má päť prv- práve svoje prianie adresuje, si odlomí kúsok oblátky a ten zje. Vzájom- Pieseň veľmi rýchlo zľudovela a pokladajú ju za svoju Gorali – obyvate- kov, ktoré sa zväčša dodržujú. Po dzivojnovom období začal byť ľudo- né delenie sa s oblátkou je symbolom srdca, ktoré je otvorené pre dru- lia horských oblastí poľsko-slovenského pohraničia na oboch stranách vý kroj chápaný ako sviatočný odev sobáši mladomanželia spolu so sva- nosený pri významných príležitos- dobnými hosťami prídu na miesto hých, znakom lásky a pokoja. hranice, bez ohľadu na to, či sa cítia byť Poliakmi alebo Slovákmi. Na miestach, kde žije početnejšia poľská komunita, sú organizované ach a nie ako odev pre každodenné svadobnej hosny. Tu ženích pre- používanie. Podoba kroja závisela od nesie nevestu na rukách cez prah tradičné predvianočné či povianočné oblátkové stretnutia. Na stretnu- regiónu Poľska, z ktorého pochádzal, dverí. Po poďakovaní rodičom na- tiach sa podávajú typické poľské vianočné jedlá, medzi ktoré patrí Goraľu, cy či ňe žaľ od klimackých podmienok a pod. sleduje prvý manželský tanec. Ne- napríklad cviklová polievka (barszcze czerwony) podávaná s uszkami (text piesne spievanej slovenskými goralmi) Nápady pre kroje boli preberané ne- odmysliteľným prvkom poľskej (cestovinami plnenými hubami), pierogi (cestoviny podobné sloven- raz zo šľachckých a mešanskych svadby je ež privítanie mlado- ským pirohom plnené tvarohovo-zemiakovou plnkou) a ryby na rozličný 1. odevov či vojenských uniforiem. manželov chlebom a soľou. Všetci Vplyv mala ež európska móda obdo- spôsob. Goraľu, cy či ňe zaľ, odhodžič od stron ojcyzny. bia baroka a renesancie. hosa ako symbol jednoty sedia za Poľská ľudová kultúra je veľmi bohatá na množstvo kolied. O vzá- Švjyrkovyk ľasof i haľ, i tyk potokof střebřystyk (přecystyk). jedným stolom, napríklad v tvare jomnom prenikaní poľských a slovenských kultúrnych zvyklostí svedčí [:Goraľu, cy či ňe žaľ, goraľu, vroč še do haľ.:] písmena E. aj viacero poľských kolied, ktoré sa natrvalo udomácnili v slovenskom prostredí. Významné miesto v kultúre poľskej národnostnej menšiny 2. zohrávajú rozličné vinše a priania, ktoré súvisia so spomínanými sviat- I goraľ na gory spožyral, i lzy renkavem učyral. kami. I gory opuščič třeba, dľa hľeba, paňe, dľa hľeba. [:Goraľu, cy či ňe zaľ, goraľu, vroč še do haľ.:] Staropolskim obyczajem według ojców naszych wiary, chcemy złożyć Wam życzenia w dniu Bożego Narodzenia. 3. Niech ta gwiazdka betlejemska, która świeci dziś o zmroku, Goraľu, vroč še do haľ, bo tam ostali ojcovje. doprowadzi Was do szczęścia w nadchodzącym Nowym Roku. Ke pudžes v daľeki kraj, kto šnimi bedže, to kto vje. [:Goraľu, cy či ňe zaľ, goraľu, vroč še do haľ.:] Obr. 18 Ždiar na Spiši (Vianočný veršík, Zo sídelného hľadiska predstavuje re- ktorý je prianím 4. ťazovú dedinu v údolí pri ceste. Dvo- pokojného prežitia I goraľ jak džecko place, mozno juz ňezobace. ry majú átriovú zástavbu, čo zname- ná, že sú zastavané a uzavreté zo Obr. 13 Bigos sviatkov) Švjyrkovyl ľasof i haľ, plac sobje, goraľu plac. všetkých štyroch strán. Starší typ do- [:Goraľu, cy či ňe zaľ, goraľu, vroč še do haľ.:] K tradičným jedlám patria bigos (zá- mov, na rozdiel od slovenských obcí, klad z kyslej kapusty, húb, klobás a má asymetrický pôdorys, čo zname- ná, že pitvor ako vstupný priestor sa údeného mäsa), chłodnik (studená 5. Vžon goraľ ze sobom skřipce, převloki svoje i krpce. nenachádza uprostred medzi izbou a polievka z jogurtu/smotany a roz- obr. 17 komorou, ale je prvým priestorom ličnej čerstvej zeleniny), gołąbki I posel v daľeki kraj, graj sobje, goraľu, graj. domu, až za ním nasleduje izba a ko- (kapustné listy plnené hubovo- [:Goraľu, cy či ňe zaľ, goraľu, vroč še do haľ.:] mora. krúpkovou, prípadne mäsovo- ryžovou plnkou), pirohy, klobásy, 6. jedlá z tvarohu. Zalomjyl rence i vzdyha, droga moja, povedžal sčiha. Bo džyfce opuščič třeba, dľa hľeba paňe, dľa hľeba. [:Goraľu, cy či ňe zaľ, goraľu, vroč še do haľ.:] Obr. 16 Vianočné oblátky

obr. 16

Obr. 15 Vianočný stôl

66 67 Poľská národnostná Polska mniejszość menšina Zvyky a tradície... narodowa

obr. 16

Obr. 15 Vianočný stôl

66 67 Poľská národnostná Polska mniejszość menšina narodowa

LITERATÚRA Autor: freeskyline; ID fotografie z fotobanky: 510958618; https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/cabbage-rolls-meat-rice-

HOMZA, Martin. Uhorsko-poľská kronika. Nedocenený prameň k dejinám vegetables-tomato-510958618?src=pRktxo94YeonnO5dWJaqGw-1-2 strednej Európy. Bratislava, 2009. Obr. 13 Poľská abeceda https://www.shutterstock.com/cs/collections/68693916 Internetové zdroje: http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/polska-narodnostna-mensina/ Obr. 14 Vianočné oblátky https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Oplatki.w.koszyczku.jpg

Obr. 15 Vianočný stôl ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ https://commons.wikimedia.org

Obr. 1 Ján Pavol II. Obr. 16 Privítanie mladomanželov chlebom a soľou Autor: Zbigniew Kotyłło; https://commons.wikimedia.org/wiki/File:San_Gio- Autor: Anna Ewa Bienek; ID fotografie z fotobanky: 539911738; vanni_Paolo_II.jpg https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/wedding-bread-salt-detail-on- hands-539911738?src=sFGnbvqNRZJbrBMQLNLs-A-1-6

Obr. 2 Bohdan Warchal Foto: Zuzana Mináčová; Archív Hudobného centra; http://hc.sk/gale- Obr. 17 Bigos rie?n=&k=1&t=3&vp-page=19 Autor: Timolina; ID fotografie z fotobanky: 296743790; https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/polish-bigos-smoked-sausage-bacon-

Obr. 3 Boleslav I. Chrabrý 296743790?src=LUWzzvOodqJtAxov-0jyJg-1-0 https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Boles%C5%82aw_Chrobry.PNG Obr. 18 Poľské kroje

Obr. 4 Sv. Svorad so žiakom Benediktom https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/krakowpoland-august-15-2017- https://en.wikipedia.org/wiki/File:Zoerard_Benedikt.jpg dancing-group-712995409

Obr. 5 Organový koncert v Nitre Obr. 19 Ždiar na Spiši Foto: Dominika Gregušková; Autor: Kris Grabiec; ID fotografie z fotobanky: 309853562; https://www.shut- https://plus.google.com/photos/109341363286725792637/albu- terstock.com/cs/image-photo/old-polish-traditional-house-mountains- m/5827326461929717729/5827346775036739330?authkey=CMrkr_uDsL- 309853562?src=1Gg1bFDjiTVNQGeeqgSJ9Q-1-1 vwtwE

Obr. 6 Roman Berger Foto: Milan David; http://hc.sk/hudba/osobnost-detail/36-roman-berger

Obr. 7 Eugeniusz Kornel Bałon https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Eugene_Balon.jpg

Obr. 8 Poľské szanty na Dunaji Foto: Stano Stehlik (archív autora)

Obr. 9 Priateľstvo bez hraníc v Trenčíne Foto: Stano Stehlik (archív autora)

Obr. 10, 11 Tradičné jedlá Autor: Stako; https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ruskie.jpg

Obr. 12 Tradičné jedlá

68 69 Poľská národnostná Polska mniejszość menšina narodowa