H ISTO R I C K Ý

Z T P I S N í K č. 1 / i 9 e 7 /2/ na tému : ‘'Za Boha život, za národ slobodu!" A n d r e j. Hlinka

0 b s ah :

- Andrej Hlinka /1864 - 1933/ 1

- smútočné oznámenie o úmrtí 19

Alexander Mach : Rodobrana 20 Rudolf Dilong: Pochod Hlinkovej gardy 20

Karol Sid■ r: Zo života Andreja Hlinku 21

Niektoré-výroky Andreja Hlinku 22 Anna Mikušová : Andrej Hlinka 23 Karol Kuzmány : Mládeži 23

Martin Ondroš : Andrej Hlinka dal odkaz a príklad mladému kňazstvu . 24

Dr. Jozef Buday : Andrej Hlinka, predseda SSV, 70~ročný 25

Svetoslav Veigl : Nad hrobom Andreja Hlinku 27 o O Dr, Karol Mederly ; Hlinka a tlač 410

Jeden Boh, jeden národ, jedna strana. Odkaz umierajúceho Vodcu národa splnený.

Príloha : 1 S K R Y, slová Andreja Hlinku.

o Úvode Na jeseň 1986 som pripravil do tlače prvé číslo novej série slovenského samizdatu pod názvov;. ‘'Historický zápisní!.:"« Teraz máte pred sebou druhé číslo tejto série, K jej vydávaniu ne. inšpiro­ vali dve veci. V prvo." rade je to sústavný tlak masmédií ř ktoré už vy S e 40 ro­ kov syste. aticky falšujú našu slovenskú históriu výmyslami, polo­ pravdami a vyslovenými lžami ohladon Slovenského štítu, jej tvor­ cov a dejateľov. Stará av^S$SÍX$ť8eneráčia,alY ktorí by mohla svojii deťom stav veci podľa praVcý, a; na výnimky, zo zbabelosti mlčala a doteraz mlčí. Tým nastupujúce generácie majú úplne skreslené podanie našej nedávnej minulosti . Tu sa nemôžeme vyhovárať na našich neprajníkov,ík ktorí isto majú na tomto stave vecí svoj podiel, ale hlavná ťarcha viny predsa len leží na našej katolíckej zbabelosti, Aký iný je stav v napríklad v Poľsku! T smi m i učitelia, činní v štátnej a...1 užbe, neboja sa ^povedať . .... svojim__ „...... žiakom _ na 1hodinách /vyučo- vania, na výletoch, výchádzkach a pod, pravdu o svojjej historii, tak isto ako aj rodičia a iní vychovávatelia mládeže. Takto sa de­ ti už od kolísky dozvedajú pravdu o svojom n ír od e a iistorii vo vzťahu k okolitým národom a svetu. Druhý dôvod. prečo som začal zostavovať toto druh číslo, je láska k pravde a spravodlivosti. Totiž každ^ z n a s , nccli patríme k akejkoľvek generácii, po určitom čase, kec spoznáme pravdu, začne sa nám protiviť všetok ten nános klamu, poloprávd a lží, ktorýr i nás desaťročia\ r i O T n Tkŕmia ^ w m n «-> r-,ako \r- r\ thlúpe n i i i r \ A nalebo l rpolohlúpe \ n l a To I i i r \ A mmasy, n m r " *t< O al bez vlastného úsudku, cti a národnej hrdosti. Pravda, to čo nepog známe - a u nás je to až hriešna nedbalosť k našej národnej histo­ rii - nemôjene hodnotiť a zaujať k tomu,správny postoj. V tomto svetle nás potom, štátna vrchnosť môže kŕmiť hocičím, všetko tupo prijímame, alebo sa nakoniec o nič nezaujímame, všetko ignorujeme a tým zasa napomáhame kolektívnej nevedomosti a tým lepšej manipu- lovateľnosti národom. Nakoniec všetko má svoje medze. Kea sledujeme naše noviny na úrovni la? ajov a okresov, i tie s celoštátnou pôsobnosťou, akc je "Pravda", Pravda na nedeľu", "Expres* a poa. , všace „.wwww ,,.-0 n. -’deme čas od času alebo v sústavnom slede štvavé články proti vš^+- mu minu- lému, čo sa na Slovensku vytvorilo, proti našim význačným osebnos- tiam alebo proti Cirkvi, Svatému Otcovi Jánovi Pavlovi XI,, ale i proti minulým pápežom a pod. A to sa deje nielen v podlesnom čase. Od konca druhej svetovej vojny sú masy ľudu krmené článkami, ako napríklad v ;:Pravde na nedeľu" z 21.11.1986 v článku "Nerátať so zlou pamaťou- klérofašistická emigrácia sa vystatuje podporou niektorých predstaviteľov Vatikánu" alebovclánok' v tých istých novi­ nách z Í2,12,1986 v Článku "Strach z uvoľňovania- pohrobkovia klé- rofašiznu v rúchu oonajcov ľudskýcľi práv" a podobné cialšie. p o núka­ jú v dlhých článkoch lži a očierňujú _ všetko f čo by nCc la 1 o byť ako Slovákom a príslušníkom nášho národa priam sváté. Aby som aspoň v daných možnostiach trocha vyplnil medzeru vo ve- mostiach nielen našej mládeže, ale aj tých starších, kto r í by z

tohto tu spomínaného mnohé mali poznať,^ o;ale -L. - uako í i u u usc: . ... už spomenul- p zo strachu a zbabelosti doteraz rad" ej mlčali a mlčia, podujal som i týmito číslom priblížiť dobu nedávnu čo najobjektívnejšie z do­ stupných historických prameňov, ktorých je z dôvodu systematickej likvidácie už po dve generácie veľký nedostatok. Cirkev je naša TlľMatka e~\ 4- \ r- s—i t~\a história V r i n + -Vi -i

V málo prípadoch tak výrazne platí, že dediny píšu víťazi, ako je to v prípade Slovenska. Skutočná pravda sa zamlčuje a nepodstat­ né, treťoradé fakty sa vyhlasujú za nosné piliere slovenských de­ jín. . Nech je ale politický postoj historika akýkoľvek, ťažko poprie skutočnosť, že Andrej Hlinka je najvýznamnejšou postavou sloven­ ských dejín v prvej polovici 20. storočia. Pozrime sa, čo je dôvo­ dom k takémuto tvrdeniu. Narodil sa 27. septembra 1864 v dedinke Černová} ktorá patri! . k Ružomberkuj Pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny. Jeho otec bol dva’'rát ženatý. Z prvého manželstva mal štyri, z druhého pať detí. Andrej bol v poradí siedmym dieťaťom. Už v obecnej škole prejavuje nadpriemernú inteligenciu. Ľahko sa učí, má veselú povahu, je smelý, ale aj neposedný a nesmierne živý. V roku 1877 ako 12-ročný začína navštevovať gymnázium v Ru­ žomberku. Protože tu sú len štyri nižšie triedy, v septembri 1881 prechádza nc gymnázium do Levoče. Už v ton čase je rozhodnutý stať sa kňazom, Menej myslí na študentské zábavy a stáva sa vážnejším, zodpovednejšími Nemálo k tomu prispela aj otcova smrť v marci 1882, Po absolvovaní 6, triedy si Andrej podal žiadosť o prijatie za klerika. Spišský^bi«kup Juraj Császka ho 2* júla 1883 prijal. Kečí­ že nemal dosť peňazí aby dokončil svoje gymnaziálne štúdia v Jágri, .kam.spišský biskup posielal svojich klerikov, dva roky sa pripra­ voval na filozofickom kurze v Spišskej Kapitule. Po absolvovaní filozofického kurzu sa v rokoch 1885 až 1889, taktiež v Spišskej Kapitule, pripravoval na svoje kňazské povolanie. Jeho hodnotenia na kcnci školských rokov bývali: "Je dobrého talentu, chvalitebnéj usilovnosti a výbornej zbožnosti" alebo "je veselý, živej povahy, zbožný a charakterný". V treťom ročníku bohoslovia sa objavuje poznámka: "Má náklon­ nosť k slavizmu". V seminári sa počas štúdií bohoslovca Klinku za­ čalo systematicky maäarčiť. Bohoslovci smeli slovensky- rozprávať len dva dni v týždni„ Proti takému obmedzovaniu práv klinka namie­ tal, preto aj tó poznámka. Pravdou je, že Andrej Hlinka mal už vtedy hlboké národné pre­ svedčenie. V tomto presvedčení utvrdzoval aj svojich priateľov a spoluštudentov. Chodieval aj do rodiny Makovických? presvedčenjŕch národovcov, ktorí mali pomerne bohatú slovenskú knižnicu a odtiaľ si požičiaval knihy Keby nebol mal také nepopierateľné kňazské povolanie j takáto poznámka by mu v tej dobe spôsobila veľa problé­ mov. Práve v dňoch, ked sa Andrej na duchovnom cvičení chystal pri- jať kňazské svätenie, doľahol na neho ťažký úder, , Týždeň pred vy­ sviečkou zomrela je-ho milovaná matka, ktorá tak volni túžila vi­ dieť si syna pri oltári a ktorá toľko vynaložila na jeho štúdiá. Dna 19. júna 1889 bol vysvätený za kňaza a o desať dní v tichosti odbavil svoje primície v ôernovskej kaplnke. Týmto sa skončili Hlinkové štúdia. Mal 25 rokov, bol úplná si­ rota, no púšťal sa do života s tým, že bude zo všetkých svojich síl a schopností oddane slúžiť katolíckej Cirkvi a slovenskému ná­ rodu. Tomuto svojmu programu sa vo svojom živote ani na okamih nespreneveril. .Po primíciách odišiel na prvú kaplánku do Zekamenného* Nezdržal sa tam dlho, len necelý rok. Ale to stačilo, aby značnou mierou ovplyvnil formovanie vtedy 11-ročného Jánaývojtaššáka, syna miest­ neho kostolníka. Tento sa stal pozdejšie kňazom, jeho dobrým pria­ teľom a od roku 1921 dokonca jeho predstaveným, spišským biskupom. Zo Zakanenného prešiel Hlinka za kaplána na Liptov, do dedinky Svatá Alžbeta a pozdejšie do Tvrdošína* Po dvoch rokoch a 10. me­ siacoch kaplánôenia dostal svoju prvú faru v Troch Sliačoch neďa­ leko Ružomberka. Keďoboznámil s prostredím, videl. ’VÉ ;ou neresťou jeho farníkov je alkoholizmus. Na boj s touto pliagou si prizval ľudo- vých misionárov Po účinkovaní ľudových misionárov asi 700 veriacich vstúpilo do spolku triezvosti. Lenže v boji proti alkoholizmu nara­ zil Hlinka na silný odpor Židov, pre ktorých hospodárske záujmy bolo výhodné, aby slovenskí sedliaci ostávali nevedomí a pijani, Napriek odporu židovských obchodníkov, nedôverčivosti a konzervati­ vizmu slovenských roľníkov, Hlinkoví sa na konci roka 1894 podarilo v Troch Sliačoch založiť "Gazdovsko-potravný a úveroví" spolok", aby zlepšil postavenie roľníkov. V priebehu toho a nasledujúceho roka len na Liptove založil 9 takýchto spolkov. Prostredníctvom zakladania gazdovských spolkov sa Andrej Hlinka dostal k politike. V Uhorsku vtedy už viac ako 20 rokov vládla Li­ berálna strana. Bola to strana maďarskej buržoázie a statkárov, ktorej cieľom bo3.o vybudovať zc všetkého obyvateľstva Uhorska jazy- ' kovo jednotný maďarský národ. Politika tejto strany teda smerovala k záhube slovenského národa. Politika liberálnej strany tiež viedla k náboženskej vlažnosti a nerešpektovaniu kresťanských hodnôt. Keď budapečtlanský parlament prijal rozvodové zákony, ktoré boli v roz­ pore s cirkevným učením, katolíci Uhorska, ktorí sa dlhé roky poli­ ticky neprejavovali, začali vytvárať tzv:, katolícke kruhy, čo boli strediská katolíckej inteligencie a pripravovať vznik ňudovej stra-* ny. Rozdielnosť katolíckeho svetonázoru a politických snáh Liberál­ nej strany začala byť .veľmi zjavná. Katolícka ľudová strana vznikla dna 14. novembra 1894o Dôležitým podnetom jej činnosti^bol list pápeža Leva XIII, predstaviteľovi uhorských katolíkov, grófovi Ferdinandovi Zichymu, ktorým schválil samostatné, politické vystú­ penie uhorských katolíkov. Pretože Slovenská národná strana s centrom v Turčianskom Svatom Martine bola už dlhé roky v politickej pasivite a pre slovenský národ prakticky nič nerobila, Hlinka sa začal politicky angažovať v Ľudovej strane o to ochotnejšie, že Ľudová strana sľubovala pre­ vádzať rozdielnu národnostnú politiku od politiky Liberálnej strany. Prvé veľké vystúpenie Katolíckej ľudovej strany bolo počas vo­ lieb v roku 1896, Rok 1^96 bol rokom Milénia, t.j, tisícročného príchodu Maďarov do Panónie. Toto výročie sa oslavovalo^s nebývalou pompou, spupnosťou a pohŕdaním nemaďarskými národmi. Opäť sa^vyťa- hovali a “vedecky" dokazovali také tvrdenia, ako napr, že Svatopluk predal vodcovi Maďarov Arpádovi Veľkomoravskú ríšu za bieleho koňa a pod. V takejto atmosfére sa uskutočnili voľby, ktoré vošli do de­ jín ako Bdnffyho. "divoké" voľby. Liberálna strená použila všetky prostriedky, aby ňudovú stranu znemožnila. A tam, kde Ludová strana postavila kandidáta slovenskej národnosti, tam zúrivosť liberálov nepoznala medzí. Vládnuca liberálna strana voličov podplácala, opíjala, hrozila in. Keď sa nechceli dať presvedčiť, nepripustila ich hlasovať, odobrala in volebné právo alebo voľby jednoducho falšovala. Pod rôznymi zámienkami policajne rozpúšťala opozičné volebné zhromaž­ denia, vydierala opozičných kandidátov, ba dochádzalo aj k streľbe do volebného zhromaždenie, ako napr. v Pohronskej Polhore, kde žan­ dári zastrelili štyroch Slovákov a štrnásti ostali zranení. Niet divu, že takéto "organizované” volty Liberálna strana vy­ hrala, Len 17 kandidátov íudovej strany sa dostalo do parlamentu. Z piatich slovenských kandidátov nebol zvolený ani jeden. Andrej Hlinka zo všetkých síl podporoval kandidátov Ľudovej strany^, ale sám nekandidoval. Jednak počí tal s tým, že teror proti nemu bude ešte väčší ako proti ostatným opozičným kandidátom a ešte dôkladnejšie sa chcel pripraviť na úlohu národného vodcu. Okrem toho aj pre Ziehyho ľudovú stranu bol prílišný pansláv. Je pozoruhodné, že práve vtedy, kecí sa zdalo, že slovenský ná­ rod je už definitívne odsúdený na svoj zánik, ké ä až na ma J. é vý­ nimky bola zmacíarizovaná všetka slovenská inteligencia, ked slo­ venský ľud, bezbranný, bol zbavený svojho základného práva, práva na svoj národný život, ked už snád ani nemohlo byť horšie, z ka­ tastrofálne prehratých volieb vzišiel nový začiatok slovenskej ná­ rodnej obrody* V rámci Ziehyho ľudovej strany sa vytvorilo sloven­ ské, národne uvedomelé krídlo, ktoré malo v budúcnosti zohrať mi­ moriadne dôležitú úlohu v slovenských dejinách. Jedným z vodcov tohto krídla bol mladý, len 32-ročný Andrej Hlinka. Už od roku 1893 prispieval Hlinka do tých niekoľkých slovenských časopisov, ktoré ešte jestvovali. Keč od 1. januára 1897 začína Anton Bielik vydávať "Ludová noviny" ako "mesačník pre kresťanský slovenský ľud", Andrej Hlinka sa k nim pridáva ako ku svojim. Jeho príspevky sa objavujú od prvého čísla. Od 1. septembra t.r. sa do­ konca stáva ich zodpovedným redaktorom. Píše v nich c nehygienic­ kých ponoroch na slovenskej dedine, o vykorisťovaní židovskými ob­ eh o dní lani, o potravných spolkoch - teda o veciach, ktoré boli vte­ dy najaktuálnejšie. Rok 1898 prináša dve udalosti, 6. novembra vychádzajú Ludové noviny ako týždenník a 1. februára sa v Ružomberku konali doplňo­ vacie voľby do parlamentu, v ktorých kandidátom Ľudovej strany bol Andrej Hlinka. Jeho liberálnym protikandidátom bol ružomberský ro­ dák Jozef Angyal /predtým Chriaštel/'. Za všemožnej podpory úradov Angyal nakoniec o 150 hlasov zvíťazil. Toto víťazstvo ho však na pijatike a podplácaní stálo 12 000 zlatých. Hlinka na pijatiku a úplatky nedal ani halier. Jeho voliči ho volili z lásky a z pre­ svedčenia o správnosti slovenskej národnej veci. Po porážke vo voľbách sa Hlinka venoval drobnej práci v stolič­ nom zhromaždení a v mestskej rade* Bol pri zakladaní časopisu "Hlas", ktorý sa ale neskôr stal tribúnou čechoslovakizmu. Aj po­ litika Ziehyho ľudovej strany v národnostných veciach sa medziča­ som začala meniť. Od politiky ochrany národnosti prešla postupne ku veľkomacíarskému šovinizmu. Prvé rozpory sa objavili už pred voľbami v roku 1901 avpo nich boli už tak veľké, že Hlinka a za ním cíalší opustili Ľudovú stranu. Zároveň sa vzdáva svojho redak­ torstva v Ľudových novinách. , Začiatkom júla 1899 sa zúčastňuje púte na Velehrad a zjazdu Ústredne á jednoty česko-slovanských bohoslovcov, ktorá ho volí za jedného s troch čestných predsedov. Nadväzuje priateľské kontakty s moravskými kňazmi, ktorí veľmi. /': br e rozumejú Hlinkovým snaže­ niam a podľa svojich možností ho aj podporujú. Tieto sťýy mali v budúcnu Hlinkoví ešte veľte.i pomôcť. Nasledujúcich niekoľko rokov nebol Hlinka v strede významnejších udalostí. Plnil svoje dušpastierske povinnosti, písal, študoval. V roku 1905 sa uvoľnilo odchodom dp. Kurimského miesto ružomber­ ského farára. Právo na jej obsadzovanie mal zastupiteľský zbor mesta Ružomberok, Žiadosť si podal Andrej Hlinka. Dna 22. marca 1905 bol spomedzi 6 kandidátov zvolený a 14. júna 1909 aj uvedený do úradu. Prostí obyvatelia mesta túto voľbu s nadšením privítali. Táto voľba sa mala ako pre neho, tak i pre slovenský národ stať nesmierne dôležitou. Ale Katolíckemu kruhu - združeniu inteligencie, ktoré kedysi pomáhal zakladať a ktoré sa za desať r'"kov celkom po­ maďarčilo - nestál Hlinka ani za formálne uvítanie. V tom istom roku sa konali voľby do uhorského parlamentu. Pre Slovákov skončili zle, lebo len dvaja slovenskí kandidáti sa dosta­ li do parlamentu. Tieto voľby ale zároveň priniesli zdrcujúcu po­ rážku Liberálnej strane, keá zvíťazila zjednotená opozícia, tzv. koalícia. Pre Slovákov v tom však nebol rozdiel. Hlinka medzičasom opravoval kostol a vydával modlitebnú knižku "Nábožný kresťan". Táto sa nepriamo stala základom nášho "Jednot­ ného katolíckeho spevníka". Taktiež bola potreba postaviť chlapčen­ skú školu, ktorej výstavbu presadil v mestskom zastupiteľstve. Hlinka sa opätovne začal venovať celckrajinskej politike predo­ všetkým na stránkach "Katolíckych novín". Tieto redigovalivFerdiš Juriga a František Jehlička v Skalici a mali výbornú úroveň. Chýlilo„sa tiež k novým voľbám, pretože parlament, v ktorom mala koalícia väčšinu, neu: vyslovovala liberálnej Fejerváryho vlá­ de nedôveru. Spomedzi všetkých uhorských politických strán len krídlo kossuthovcov, ktoré viedol Lajos U;csóry, bolo ochotné re­ špektovať práva národností, A práve kossúthovci porimaali 1, októ­ bra 1905 v Ružomberku zhromaždenie, ktoré ako tribúnu využili aj Slováci, Podobné zhromaždenie bolo aj v Námestove. Rezolúcia z tých­ to zhromaždení žiada všeobecné tajné hlasovacie právo a uvedenie do života 44 zák. čl. z roku 1868 o právach národností, Zichyho ľudová strana nútila svojho poslanca Ferka Skyčáka, ktorý sa týchto zhromaždení zúčastnil, aby sa dištancoval od národnostného programu,, Toto bola posledná kvapke do pohára. Skyčák sa odmietol podriadiť. Cesty ovále o v a Zichyho ľudovej strany sa navždy rozišli. Dna 5. decembra 1905 sa oficiálne proklamovala Slovenská ľudová strana a katolícke noviny sa stali jej oficiálny:" orgánom, 'Úradní cla1 klika v Ružomberku nevedela Hlinkoví za' udnúť účasť na zhromaždeniach. Kde len mohli, robili mu prekážky ... zlomyseľnos­ ti, Prostý ľud však ostal Hlinkoví verný„ Prejavilo so to v obec­ ných voľbách vo februári 1906, kde Hlinková kandidátka doslove, zmietla úradnú madarónsku kandidátku. Na jar 1906 skutočne došlo k voľbám. A nikdy predtým sa Slováci na voľby tak nepripravili. Ako "Katolícke noviny" tak i "Slovenský týždenník" v Pešti útočili na srdce Slovákov^ dvíhali ich hrdosť a dôveru. Slovenskí ľudáci vydali svoj program, ktorý jednoznačne možno označiť za vecný, spravodlivý a pokrokový. Slovenská ľudová strana postavila 13 kandidátov a Slovenská národná strana štyroch, V Ružomberku bol kandidátom ľudové j strany ár, Vr, vr c ňrobár, cdt> mladosti Klinkov priateľ a kmotor. Jeho protikandidátom bol Ódou Benický, figúra Zichyovslcej ľudovej strany, Maňeroni sa sústredili práve na ružomberský volebný okres. Zmobilizovali všetko a všetkých, na zastrašeniejpovolali aj vojsko a žandárov. Všetci úradníci, háj­ nici, židia, väčšina kňazov a obchodníkov kortešovala za Senického. Padali nadávky, v noci maäaróni rozbili okná na fare, spišský bis­ kup Alexander P ár vy zakázal Hlinkoví angažovať sa za c“ r. šrobára. Pod t ý:: to tie. korí „niet divu, že dr, Vavro šrebár volty o 104 hlasov prehral, Pre Slovákov však voľby dopadli tak dobre ako nikdy predtým: 6 poslancov slovenskej ľudovej a jeden poslanec slvenskej národnej strany v parlamente bolo veľkým povzbudením do budúcnosti. Len-pre Andreja Hlinku osobne po skončení volieb začala kalvá­ ria. Už na tretí deň po voľbách bol súdne vypočúvaný vo veci "štvania a poburovania proti naaarskej národnosti". Na piaty deň biskup P.árvy Hlinku suspendoval ab officio, čiže z farského úradu "pre neúctivost k biskupovi a miešania sa do vedenia diecézy". Lud však cítil, že s ich milovanými kňazom je zle. Okolo fary vo dne v noci bolo niekoľko veriacich a strážili svojho farára. V sobotu 12. mája, 13 dni po voľbách, podali veriaci biskupovi P^rvynu prosbu so 4 000 podpismi, aby Hlinkoví nekrivdil^ Miesto odpovede vtiahlo do Ružomberku 14 žandárov av8 vojakov. Úrady za­ kázali zhromažďovať sa a poriadať procesie. Lud však tieto zákazy nerešpektoval. Hlinka osobne zašiel do Viedne, aby informoval pá­ pežského .nuncia Granita di Bellmónte. V Bielom Potoku, Černovej a Vlkolínci začalo štrajkovať 247 školských detí. Hlinkoví nepria­ telia ho udali, že sa k ružomberskej fare dostal sinoniou, t.j. za peniaze, počas vyšetrovania 3 000 ružomberských občanov obstalo budovu Katolíckeho kruhu a keď ich žandári začali z tohto priesto­ ru vy tískať, málom prišlo ku krviprelievaniu. A hoci nič nedoká­ zali, biskup P ár vy .ti suspendoval Hlinku "ab officio et ordine", t.-j. nesmel s3.úžiťv svätú omšu, spovedať, pochovávať, kázať, Bol pozbavený fary a kňazského povolania. Stal sa človekom bez zamest­ ná nie, bez chleba. Do 26. júna 1906 zatkli.7 ružomberských občanov, medzi nimi i dr. Vavra Srobdra. V nasledujúci.deň navružomberskéj stanici zat­ kli žandári i Klinku, keď sa' vracal z kňazského strieborného ju­ bilea svojho priateľa-. Väznení boli v Ružomberku. Začalo sa vyše­ trovanie , Cirkevná vrchnosť-, zakúšala, používať názov "Katolícke noviny",'ktorý tieto ' použiyoli euž . 58 rokov. Dostali novú hlavičku "Ludové"noviny", Pod macarónskyn xlakcm, vyhrážkami i sľubmi sa zlomil redaktor a poslanec kŕ, František Jehlička, svojho posla­ neckého miesta sa vzdal a oľutoval svoje národné účinkovanie. Keč nemohli zlomiť druhého redaktora Ferdiša Jurigu, bratislavský porotný súd ho 16. novembra 1906 odsúdil za dva články na dva ro­ ky väzenia a 12CO korún pokuty. 0 týždeň neskoršie, 26* novembra 1906, začal sa v Ružomberku proces s Klinkom, šrobáron a ostatnými. Do mesta okrem mnohých ■zahraničných novinárov prišlo aj viac ako 60 žandárov, ktorí s nasadenými- bodákmi patrolovali'' okolo budovy ružomberskej sédrie /súdu/. Obžalovaných obvinili z trestného činu poburovania. Pro­ ces trval až do 6. decembra 1906, kedy vyniesli rozsudky. I keä vecne žaloba nemohla.poburovanie dokázať, len piati zo 16 obžalo­ vaných boli oslobodeníJedenásti odsúdení dostali spolu 5 rokov a 6 mesiacov väzenia a 4 660 korún pokuty, z toho Andrej Hlinka 2 roky a 2 180 korún pokuty, . Hoci Hlinka bol odsúdený, nenastúpil hneä trest. Najprv odišiel do Ríma, aby.tam bránil svoju vec. Veci biskup Párvy ho nesuspen­ doval z kanonických príčin, ale na rozkaz dvoch peŠtianských mini­ strov. Medzitým, zo strachu pred aktivizáciou národností, geštian- ský parlament prijal nové školské zákony, ktoré navrhol gróf Albert Apponyi, Tieto zákony.bo l i dalším dôkazom postupujúcej maďarizácie. V zákonoch sa nariaďovalo, že vo všetkých nemaďarských školách sa raadaroina musí vyučovať tak, -aby každé dieťa, ktoré končí štvrtú triedu, vedelo sa ústne a písomne vyjadrovať po načarsky. Učitel sa stáva štátnym úradníkom a doplnok ku svojmu platu zo štátnej pokladnice dostane len za týchto podmienok : a/ ak vštepuje do sŕdc svojich žiakov maáarské národná cítenie, b/ učí ich maáarsky, c/ neprehrešuje sa proti nadarskej národnej idey, S týmto zákonmi vyjadril súhlas, bohužiaľ, i uhorský biskup­ ský zbor. Po návrate z Ríma, od 17, októbra 1907, Andrej Hlinka sa zdržo­ val na Morave. Jeho priateľ, hodonínsky profesor dr. Alojz Kolí- sek,ru pripravil prednáškové turné po Morave a Čechách. Počas turné, 27. oktobra 1907, dozvedel o tragédii, ktorá sa odohrala v jeho rodnej obci černovej. 0 čo vlastne išlo? V Černovej bola iba kaplnka, lieč sa Hlinkavstal ružomberským farárom, dal si medziiným za cieľ postaviť v Černovej kostol. Aj po suspendovaní strádal, zbieral milodary a povzbudzoval. Obyvate­ lia Černovej, napriek veľkej chudobe? boli štedrí do krajnosti. Keá prišiel.tčas vysviacky, žiadali biskupa P^rvyho, aby dovolil kostol vysvätiť ich milovanému spolurodakovi Andrejovi Hlinkovi. Mysleli, že pri tejto príležitosti sa biskup obmäkčí. Ten však pyšne odpovedal, že tým by utrpela vec maáarstva. Černovci sa roz­ hodli: "Kostol sme si^postavili za svoje, počkáme, kým^nám ho Hlinka bude môcť vysvätiť. Nikomu inému si kostol vysvätiť nedáme". Lenže streŠtení mauarónski kňazi spolu s biskupom sa rozhodli pre­ viesť vysviacku za každú cenu. V nedeľu 27. oktobra 1907 sa na dvochvkočoch vydali župní úradníci a kňazi "previesť"1 vysviacku. Už den vopred bolo do Černovej nakomandovaných 16 žandárov, aby vraj ''pri vysviacke udržiavali poriadok". Keá sa koče blížili k dedine, na dolnom konci ich čakalo asi tisíc ľudí. Koče sa začali tisnúť medzi ľudí. Títo si stali tak husto, aby koče nemohli prejsť Niektorí chlapi chytili kone a.pokúsili sa ich^obrátiť. Vtom vstal slúžny Zoltán Pereszlényi a rozkázal strielať. Žandári priskočili ku lconoFi a do hustého davu vypálili štyri salvy. Na mieste ostalo deväť mŕtvych a štyria další umreli do 24 hodín. Ale ani táto tragédia nevedela pohnúť mačarskú vládu. Dna 2. mar ca 1908 začal sa proti 59 Černovcom súdny proces "za poburovanie a násilie proti vrchnosti". Hlavná obžalovaná Anna Fullová, sestra Andreja Hlinku, bola odsúdená na tri roky väzenia. Traja obžalo­ vaní boli odsúdení na 2 roky, áalší traja na 18 mesiacov, jedenásť obžalovaných na jeden rok, siedmi obžalovaní na 8 mesiacov, štrnásť obžalovaných na 6 mesiacov a jedna obžalovaná na 4 mesiace väzenia. Táto absurdná udalosť šokovala svetovú verejnosť. V novinách sa začali pretriasať pomery v Uhorsku. Svet si po prvý raz začal uve­ domovať existenciu slovenského národa. Slovenský národ práve krvou černovských mučeníkov vstúpil do povedomia civilizovaného sveta. Hlinka pokračoval v turné a povedali by sme, že mal senzačný úspech, keby nerozprával o tak tragickej udalosti. Chorvátski a českí poslanci interpelovali vo viedenskom parlamente vo veci Čer­ novej už 1. novembra 1907. 19. novembra 1907 bol Hlinka pozvaný do viedenského parlamentu. Večer na obrovskom zhromaždení, za účasti asi 30 poslancov viedenského parlamentu, viac ako dve hodiny hovo­ ril o krivdách, ktoré so páchajú na Slovensku. Už na tretí deň po tragédii interpeloval v budapeštianskom par­ lamente dr. Milan Hodža. Stretol sa s neuveriteľným odporom, uráž­ kami a vyhrážaním. UhorskjK parlament bez prešetrenia hodil vinu na slovenský ľud. Medzičasom zomreli v nemocnici Čalší dvaja zra- není Černovci, čím počet obetí stúpol na pätnásť. Hlinka však musel svoju cestu po Moravě a Čechách prerušiť a 30. novembra 1907 nastúpiť výkon trestu, čo segedínckcT.o väzenie. Ale ani potom spor okolo jeho osoby neustal. Maaarská tlač o ňom písala ako o "zloduchovi, sebcovi, ctibažníkovi, zlostnom buričo­ vi" . Nebolo zločinu, ktorý by mu nepripisovali. Mal však’ i svojich zástancov. Keá ho biskup Pórvy pred Svätým Otcom surovo a nespravodlivo obvinil , 30 000 SlOvákov-katolíkov sa podpísalo pod petíciu, ktorou žiadali Svätého Otca Pi: Y,. o V spravodlivosť. I moravskí kňazi boli nápomocní. Dňa 1 12. o decembra 1908 kardinál Kongregácie koncilu rozhodli žalobu biskupa Párvyho odložiť. To bol pre Hlinku úspech. Ale Párvy sa nedal, obviňoval áalej. Druhé zasadnutie Kongregácie koncilu sa konalo 27. februára 1909. Kardináli vyniesli rozsudok: "ad mentem", t.j. Hlinkovú sus­ penziu nepotvrdili. Dna 14. marca 1909 tento výrok potvrdil Svätý Otec Pius X. Biskup Párvy sa ešte bránil a vysvetľoval, že Hlinku suspendoval na žiadosť vlády, a to ministra školstva /gróf Albert Apponyi/ a vnútra /gróf Július Andrássy/. Lenže Rím pokladal už vec za skončenú. Bola to dokonalá Hlinková rehabilitácia2 Váze: ilinka mohol takmer po troch rokoch opäť slúžiť svätú omšu. Kňazskú česť mal vrátenú. Lenže biskup Párvy mu nechcel-vrá­ tiť ružomberskú faru. Nakoniec po dlhých jednaniach ustúpil. V Segedíne Hlinka hrdinsky znášal svoj trest. Študoval učil sa reči a odpovedal na stovky listov. , . ktoré dostával. Ale Hlinka mal na krku ešte jeden proces, Žalovali ho za dva články* ktoré uverejnil v Ľudových novinách, Maďarská tlač už vopred pripravila atmosféru, označujúc Hlinku za "notorického panslávskeho buriča'' a "nesvedomitého vlastizradcu" Hoci sa Hlinka vynikajúco bránil, spracovaní porotciJ 10 uznali vinným a súd ho 4 . mája 1908 odsúdil na poldruha roka väzenia. Maäarská kráľovská kúria podľa zákona spojila oba tresty na úhrnný trest odňatia slobody na dva roky a 9 mesiacov.. Z väzenia sa Hlinka písomne dohovoril so správcom Spolku svä­ tého Vojtecha, Martinom Kollárora, o preklade Písma svätého do slo­ venčiny. Prácu si rozdelil s piatimi kňazmi spišského biskupstva. Hlinka prácu viedol, korigoval, redigoval a koncom roku 1909, ešte pred svojím odchodom z vazenia, bol.preklad celého Svatého písma do slovenčiny hotový, Dňa 23. februára 1910 opustil Hlinka segedínske väzenie. 0 me- siac znovu prebral vedenie ružomberskej fary. Ale časy so začali meniť, Časť Slovákov sa nechala strhnúť "hlasistami 1c ôechoslo- vakizmu, k názo ■u3 že Šeši a Slováci sú dvomi vetvami jedného ná- roba. A títo sa nechápavo stavali aj k Hlinkovým ideálom. Sloven- ské národné hnutie začalo slabnúť Hoci rok I9ÍO bol i rokom vo- lieb, neprejavilo sa to na politickom snažení. Mnohí slovenskí politici, stúpenci Slovenskej národnej strany, podporovali.svo­ jich niekdajších úhlavných nepriateľov, "liberálov", ktorí medzi­ časom zmenili názov na Národnú stranu práce, proti kandidátom koalície. Koalícia, ktorá štyri roky vládla, hanebne ^voľby prehra­ la, Vlády sa ujala národná strana práce na čele s groíom Khuen- L Hedervárym. .Slovenskí kandidáti získali len tri mandáty, a to Ferko Skyôák, Dr. Pavol Blaho a Ferdiš Juriga, Andrej Hlinka sa do predvolebného boja hned po prepustení z väzenia r,nechcel púšťať. Staral sa však o orgán strany "Ludové noviny"’, ktoré stali na pokraji hmotného úpadku. Zo Skalice prešli do Bratislavy pod názvom "Slovenské ľudové noviny". Zároveň sa Hlinka začal viac zaujímať o Spolok sv. Vojtecha, ktorého činnosť sa dostala do závozu. Hlinka chcel zo SSV vytvoriť združenie, kto­ ré by rjŕchlo a spoľahlivo zásobilo Slovensko dobrými katolíckymi knihami. V Ružomberku začal spor o poštátnenie cirkevných škôl, ktorý Hlinka a jeho stúpenci po ťažkom.boji vyhrali. Tým, že obránili katolícky ráz škôl, obránili aj slovenské vyučovanie v nich. ^Ďalším Hlinkovým úspechom bolo, že nakoniec to bol on, kto vy­ svätil kostol v Černovej. 29. júna 1910, na sviatok sv. Petra a Pavla, za hojnej účasti ľudu a kňazov vysvätil chrám, postavený z obetavosti prostých ľudí a skropený slovenskou krvou. .Ale neboli to len víťazstvá. Z. českej strany začali prichádzať útoky na Hlinku. V Čechách sa zmáhali pokrokári, ktorí mali pre Cirkev a kňazov len^posmech, prípadne pohŕdanie. Tieto útoky sa znásobili vtedy, keď Hlinka nemal námietky proti tomu? aby biskup Párvy v Ružomberku birmoval. Nechceli pochopiť, že Hlinka je nie­ len politik, ale aj kňaz. Chceli z Hlinku vyrobiť niečo ako Husa, odpadlíka, náboženského renegáta, aby mohli skrz neho útočiť na Cirkev. Hlinkovo zodpovedné a disciplinované stanovisko ich dráž­ dilo. Aj na Slovensku začal sa vytvárať pokrokárky tábor. Grupo­ vala sa v ňom značná časť evanjelickej inteligencie a malá čiastka katolíkov. Ideove,va niekedy i finančne, záviseli od pražských po- krokárov. Ich najvďačnejším terčom sa stal práve Hlinka. Rok 1911 bol aj rokom rozchodu s dr. Vavrom Šrobárom. S Klin­ kom boli priateľmi od mladosti, obaja chceli vstúpiť do seminára. Hlinka finančne podporoval Šrobúra na štúdiách v Prahe, bol krst­ ným otcom jeho detí. Za to^ že podporoval jeho kandidatúru do par­ lamentu,' bol odsúdený do vazenia a neuplynulo ani 9 rokov odvtedy - a stáli v opačných táboroch. Roky 1910-12 boli rokmi rozrdznenia slovenskej politiky. V r o- ku 19 12 bolo v slovenskej politike pať prúdov: nBratislava nie je slovenská a ľudácka, že "Slováka- nemal vlastne kto chrániť. V+edy povstala aj najpevnejšia bašta ľudáckeho■hnutia: Svoradov, xnte nát sloven­ ských katolíckych vysokoškolákov v Bratislave. Svoradov dal Slo- venslcu mravne a národne ucelenú, smelú, priebojnú, vzdelanú inte- ligenciu, ktorá si osvojila Klinkov program,. Táto i lauá inteligen- cia zanechala hlbokú stopu v slovenských dejinách, v kultúre a vo vede. S ml§distvým elánom sa pustila zaplňovať medzery, ktorév vznikli maďarizačným útlakom Bola to najšťastnejšia a zároveň i najnešťastnejšia generácia v slovenských dejinách, Zažila obrovský rozvoj slovenského národného života, uskutočnenie smelých plánov, dokonca vznil Slovenského štátu a. vzápätí, na vrchole svojich tvo- rivých síl j hlboký a bolestný pád.po roku'1945, zmarenie všetkého v čo verili, dúfali-a o čo usilovali. Brutálne ods trčení na okraj spoločnosti, po dlhých rokoch prenasledovania, umlčovania a va nenia umierali v zabudnutí. Rok.1922 zaznamenal dve významné udalosti. Prvou bol návrh na autonómiu Slovenska, ktorý vypracoval dr. Žudovít Labaj a ktorý Hlinka predložil pražskému parlamentu. Je ľahko pochopiteľne, že centralistické strany tento návrh zamietli. Reakciou na tento zamietnutý návrh bolo memorandum: Hlas na zahynutie odsúdeného slovenského národa, ktoré prijal zjazd SLS dňa 3.. augusta 1922. V memoranda-boli uvedené všetky krivdy, kto­ ré sa páchajú proti: slovenskému národu ako aj súhrn požiadavok, ktoré by tieto krivdy odstránili. •Kok -1923 bol rokom volieb do obecných a župných zastupiteľstiev, Slovenská ludová strana sa v nich stala najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. Ale ani toto víťazstvo sa neobišlo bez obe­ tí. Na predvolebných zhromaždeniach boli zabití dvaja ľudáci a z * Košíc musel 22. septembra 1923 Hlinka odísť, pretože komunisti, sociálni demokrati a maďarskí nacionalisti sa rozhodli predvoleb­ né zhromaždenie ľudákov .rozbiť, hoci aj za cenu krviprelievania. Práve kvôli takýmto metódam predovšetkým komunistov a soc, demo­ kratov si lovenská ľudová strana vytvorila "Rodobramv’, organizá­ ciu, ktorá mala chrániť ľudácke zhromaždenia a Andreja Hlinku osobné. Členovia, väčšinou akademická mládež, boli vyzbrojení tou najslovenskejšou zbraňou- valaškami. Ale štátne úrady ju po nie­ koľkých mesiacoch ako vraj protizákonnú rozpustili. Roku 1924 sa Hlinka dožíval šesťdesiatich rokov. Totovvýročie sa oslavovalo na celom Slovensku. V den 60. narodenín^ dňa 27. sep­ tembra 1924} v Ružomberku sa konal slávnostný zjazd SLS. Hlinkovi : prichádzali gratulácie zo všetkých strán. Významné osobnosti i prostí ľudia mu blahoželali. Medzi gratulantov sa zaradil aj Mons. Marmaggi, pápežskjí nuncius v Prahe. Dokonca i ministri a vládne noviny sa celkom priaznivo vyjadrili o Hlinkovej práci. Rok 1925 bol rokom volieb do parlamentu. Volebný boj bol dlhý a úporný. Na SLS a Hlinku osobne sa zasa špiní. Lenže Slováci sa uz nechcú dať klamať. Vo voľbách sa Hlinková slovenská ľudová strana /HSÍS/ stáva•najsilnejšou na Slovensku a piatou najsilnej­ šou v celej republike. Ľudáci mali v revolučnom národnom zhromaž­ dení 7 poslancov, v období 1921-25 12 poslancov a po voľbách roku 1925 23 poslancov zo 47, ktorí boli na Slovensku zvolení. Počet socialistických hlasov savpodstatne zmenšil v prospech občianských strán. Vážnosť a význam SLS podstatne stúpol. V parlamente sa vy­ tvorila taká politická.konštelácia, že sa aspoň bez nepriameho súhlasu SLS nedalo vládnuto Nečudo, že aj sebavedomie Slovákov stúplo a zvýšila sa nádej na dosiahnutie Qn+ autonomie, nnnmi p 1H*.ktorá nr»á hnibola o «:a po cel. čas ostala najdôležitejším, bodom politického programu ľudákov Za tejto sita p-m o ooní+nň 8 poslanci HSLS prijímajú tzv. Tr- navský manifest, ktorý obsahuje 'podmienky pre vstup do vlády. Len­ že nemusia sa ponáhľať. Andrej Klinka toto medziobdobie využíva na návštevu USA, aby-povzbudil a posilnil našich krajanov. Koncom mája 1926 odchádza z .Ružomberka, v dňoch 20.24. júna 1926 sa zúčastňuje Svetového eucharistického kongresu v Chicagu a po ňou zahajuje dlhú sériu prednášok pre našich krajanov. Na prvej prednáške v Chicagu má 5.000 poslucháčov a na ostatných mies­ tach je to obdobné. Celú jeho cestu možno označiť ako triumf. Po­ silnil národné sebavedomie našich krajanov, posilnil ich vieru, informoval ich o situácii na Slovensku, o českom útlaku a o machi­ náciách slovenských centralistických politikov, Po ta žner piatich mesiacoch sa unavený a spokojný vrecia Klinka spát na Slovensko. Ružomberčania vítajú 23. oktobra 1926 svojho farára Andreja Hlin­ ku spôsobom vskutku kráľovským. Po návrate Hlinka s predsedníctvom HSLS uvážili politickú situ­ áciu a boli ochotní vstúpiť do vlády za podmienky, 'e dostanú kres­ lo ministra pre správu Slovenska.,' Pražská vláda -odmietala. Úmyslom vedenia■HSLS bolo pokúsiť sa o dosiahnutie autonómie postupnými krokmi. Keď sa v parlamente, prerokúval návrh zákona o kra jinskom zriadení, ľudáci sa rozhodli vstúpiť- do- vládym Toto učinili 15. ja­ nuára 1927. Vo. vláde obdrželi dve ministerskéžkreslá, Ministrami sa stali ér. Gažík a dr. Jozef"Ti?9• • Aležájžnaďalej bol postoj ľudákov voči vláde značne rezervovaný. Prejavilo sa to už 27. májá 1927 pri prezidentských voľbách- ľudáci nepodporili vládneho kandi­ dáta Tomáša G. Masaryka, ale hlasovali prázdnymi lístkami. J.edným z ľudáckych úspechov bola reforma štátnej správy. Územie republiky sa rozdelilo na štyri administratívne celky, krajiny. Územie Slovenska pod názvom Slovenská krajina sa 1. júla 1928 stalo samosprávnym administratívnym celkom, ktorá si vyvolila aj svoje krajinské zastupiteľstvo, aj keä toto zastupiteľstvo nebolo zákonodárným zborom, o akom sa hovorilo v Pittsburskej dohode. Okrem toho tŕtinu členov tohto zastupiteľstva menovala.vláda z tzv. odborníkov, čím si v ňom udržiavala značný vplyv. Ale i napriek týmto obmedzeniam mala reforma pre Slovensko značný význam, pre­ tože prostredníctvom orgánov, ktoré reformou vznikli, bolo možné intenzívnejšie sa starať o hospodárske, sociálne, zdravotné a kul­ túrne potreby Slovenska. Medzičasom sa Andrejovi Hlinkovi dostalo veľkej pocty z Vatiká­ nu. Pápež Pius XI. ho menoval za pápežského pronotára, čím sa Klin­ ka zaradil medzi prelátov, t,j. vyšších hodnostárov rímsko-katolíc- kej Cirkvi. Mimoriadnu pozornosť vzbudil v "Slováku” článok dr, Vojtecha Tukuj - ktorý vyšiel 1. januára 1928. Br. Tuka v ňom tvrdil, že Martinská deklarácia, prijatá 30. októbra 1918 mala ešte doložku, že ovkonečnon postavení Slovenska sa rozhodne po desiatich rokoch. Ku dňu 30. cktobra 1928 na. Slovensku teda nastane "vacuum iuris”, právny stav, kedy prestávajú platiť na Slovensku čsl. zákony. Dr. Tuka navrhuje zriadiť federatívny zväzok dvoch štátov, ktoré by tvorili úplne rovnocenné zložky republiky Ôesko-Slovenskej. Pražská vláda a centralistické strany sa vrhli na Tuku ako na ne­ bezpečného zločinca. Bol. súdený za-trestný čin. vlastizrady a 5. ok­ tóbra 1929 odsúdený na 15 rokov väzenia. Tri dni nato HSLS vystú­ pila z vlády. Následky Tukovho odsúdenia, surových útokov proti autonomistom, bolo možno vidieť počas predvolebnej kampane. Volebný boj centra­ listických strán sa veľmi podobal teroru pri voľb^ph do uhorského snemu. KSÍS naozaj utrpela straty. Do parlamentu vyslala už len 19 poslancov namiesto 23* Ale i tak ostala najsilnejšou stranou na Slovensku. Ľudáci boli rozhodnutí do vlády už za žiadnych pod­ mienok nevstupovať, pretože sa presvedčili, že týmto spôsobom prá­ va pre slovenský národ nevydobyjú. Koncom januára 193.0 sa v Ružomberku konal 5. zjazd líSLS. N°vy­ značoval sa tav tým, že by priniesol podstatnú' zmenu programu, ako tým,že sa výrazne omladilo vedenie. Generálnym tajomníkom sa stal 26-ročný dr. Martin Sokol. DoleBité funkcie zaujímali odcho­ vanci Svoradova, o ktorý sa Andrej Hlinka s takou láskou staral. Táto starostlivosť teraz začala prinášať prvé ovocie,. Ľudáci boj o autonómiu zostrili. Bolo to vidieť aj z nového ná­ vrhu, podaného v parlamente 8. mája 1930. Medzičasom si ľudáci v Bratislave na Radlinského ulici postavili svoj don, kde bola tlačiareň Andrej, nazvaná po Andrejovi Hlinkoví, redakcia Slováka” a kde sídlil organizačný aparát Tí TOJLOX T jQ 0 V roku 1931 boli vydané nové pravidlá slovenského pravopisu. Vypracovali ich jazykoví odborníci, ktorí sa. snažili vedome slo­ venčinu počešťovat. Mal to byť prvý krok k jazykovému zjednoteniu Čechov a Slovákov. S týmto postupom nebol na Slovensku spokojný takmer nikto. Je prirodzené, že i SKLS sa postavila proti novým pravidlám. Toto snaženie prešlo i na iné kultúrne oblasti. Výrazne sa prejavilo napr. na valnom zhromaždení Matice slovenskej dna 12. mája 1932, kedy boli do jej vedenia odsúhlasení len takí ľu­ dia, ktorí pevne a nedvojznačné obhajovali slovenskú svojbytnosť. Do všetkých oblastí spoločenského, kultúrneho i politického života prichádza mladí ľudia, ktorí svoje stredoškolské alebo vysokoškolské?v štúdia absolvovali už v novej Česko-Slovenskej repub­ like. títo mladí ľudia sa nestotožňovali s postojmi starých cen­ tralistických vodcov. Prejavili to jednoznačne na zjazde mladej slovenskej inteligencie, ktorý sa v dňoch 25. a 26. júna 1932 konal v Trenčianských Tepliciach. Všetci mladí odsúdili fiktívnu predsta­ vu jednotného československého národa a prihlásili sa k slovenskému nacionalizmu. Všetci sío vyslovili za autonómiu. Rozdiely boli len v rozsahu tejto autonómie. Autonomistický nezmýšľali už len ľudáci. Autononistami sa pod vedením Martina Rázusa, ktorého pre jeho čestnosť a priamosť nazý­ vali "svedomím národa", stali aj členovia SNS- narodniari. Toto zjednotenie ľudákov a národniarov, katolíkov a evanjelikov sa sym­ bolicky udialo 16. oktobra 1932 na manifestácii vo Zvolenej kde pred ocami 20 000 účastníkov si Hlinka a Rázus podali ruky ku spolupráci. 0 dva mesiace nato sa v Trenčíne zišiel v dňoch 28- 29. decembra 1932 spoločný zjazd HSLS a Slovenskej národnej strany*/SNS/, aby vypracovali program pre spoločný postup. Takto aj vstúpili’do roku 1933, do roka, kedy sa mali konať Pribinove slávnosti* S Pribinove slávnosti, ktoré sa mali konať na počesť 1100. výro­ čia posvätenia kostolíka v Nitre chceli, vládne úrady pŕmeniť na manifestáciu československej jednoty. Úrady chceli svetu ukázať, že Slovensko je spokojné a že si nič nežiada. Na tribúnach sa mala predstaviť centralistická prominencia. Medzi pozvanými nebol ani Andrej Hlinka, ktorý by prinajmenej ako predseda stotisícčlenného Spolku svätého Vojtecha mal na to právo, ani správca Matice sloven­ skej, baťko Skultéty. Program bol pripravený tak, aby autonomistov /ľudákov^a národniarov/ bolo čo najmenej vidieť a gočuť. Hlavné aug ust a 1933 sa m ali kona ť n a štadióne , 'íevocioslavy dna 15. augusta 1933lyjj sa malim a n konaťmtjnat na štadióne,stadione, opi 'íevocioslavy mal byť zoradený tak, aby sa na štadión dostali predovšetkým stú*- penci centralistických strán /sociálni demokrati a agrárnici/ a až nakoniec - ak ostane miesto -- tam mali prísť ľudáci. Do Nitry prišlo okolo 100 000 ľudí a z nich absolútna väčšina autonomistov. Hnecf na začiatku ľudáci prerušili oficiálny sprievod a prakticky obsadili celú plochu štadióna. Vynútili si, aby do čestnej tribúny zasadol Andrej Hlinka a Martin Rázus, Vynútili si, aby Hlinka reô- nil. A starnúci a chorľavejúci už 69- roeny Hlinka premenil túto usmernenú"čechoslovakistickú manifestáciu na búrlivú demonštráciu za slovenské práva, za slovenskú autonómiu. Nadšení ľudáci na ni- trianskom štadióne si uvedomili, akú silu v slovenskom národe pred- stavujú. Táto vlna nadšenia sa z Nitry preniesla na celé Slovensko. Úrady namiesto toho, aby pribinovské slávnosti chápali ako pri­ rodzený prejav slovenského národa po úplnej národnej slobode, chá­ pali ich ako demonštráciu, ktorá ohrozuje štát, päťdesiat účastní­ kov pribinovských slávností bolo súdených za protištátne činyt Den­ ník "Slovák" bol žalovaný za 75 článkov, z ktorých 36 zobral5- na seba Andrej Hlinka, a výsledok: zastavenie vydávaniavna tri mesia­ ce. V parlamente sa dokonca uvažovalo o rozpustení HSLS na základe zákona naochranu republiky. Celý rok 1934 prebiehal v znamení pro­ cesov za Pribinove slávnosti. Rok 1934 bol rokom štvrtej /a posled­ nej/ voľby T.C. Masaryka. Ľudáci tiež reagovali ako obvykle- odo­ vzdali prázdne lístky. Dna 27. septembra 1934 sa Andrej Hlinka dožil 70 rokov. Jeho zdravotný stav nebol dobrý. Po desiatky rokov bola jeho pracovná doba 12-15 hodín denne, od roku 1905 bol farárom veľkej farnosti, povinno c; t i kňaza i opozičného politika, sústavné cestovanie, prá­ ca poslanca Národného zhromaždenia- to všetko stálo nesmierne veľa síl. Okrem rybárčenia a občasného preferansu v katolíckom klube, kde však všetky výhry išli "pre národ", presnejšie pre tlačovjŕ fond IlSnS, nemal koníčka-hobby. Nepoznal oddychu. Svojou vitali­ tou, vedel uťahať aj oveľa mladších. Niet divu, že takýto spôsob života poznamenal aj jeho organizmus. Postupne však veľa úloh v HSÍS preberal podpredseda dr. Jozef Tiso, racionálny, vecný politik s pozoruhodným organizačným talen­ tom. Rok 1935 bol rokom parlamentných volieb. Luuáci si svoje pozí­ cie udržali, Dna 14. decembra 1935 sa pre vysoký vek /mal už 85 rokov/ a zdravotný stav zriekol svojho iíradu prezident T.G. Masa­ ryk. Zástupcovia HSÍS pred voľbou vy jednávali s vládou a boli ochotní odovzdať hlasy v prospech dr. Eduarda meneša za predpokla­ du, že dostanú záruky o splnení slovenských požiadavok. Záruky boli poskytnuté, ale zakrátko sa ukázalo, že sľuby nemá kto spl­ niť, Slováci sa dožili nového sklamania! Významnou událosťou bolo aj menovanie slovenského agrárneho po­ litika dr, Milana Hodžu za predsedu vlády. Dr. Hodža nepatril medzi fanatických centralistov a aj k I-ISLS si zachoval tolerant- nejší postoj ako väčšina vtedajších vládnych politikov. Dokonca došlo aj k jednaniu o možnom vstupe HSLS do vlády, ale ľudáci sa nemienili uspokojiť s bezvýznamnými ústupkami, Tieto rokovania trvali takmer celý rok 19 3 6 * Ľudáci žiadali ministerstvo pre slo­ venské veci s rezortnými právami ostatných ministerstiev a rozší­ renie katolíckeho školstva. Proti prvej žiadosti sa postavili agrárnici, proti druhej sociálni demokrati a národní socialisti. JJ11£ 19. septembra 1936 sa v Piešťanoch konal 7. j čU,ml HSLS. Bol to významný zjazd, ktorý žiadal radikálnejšie bojovať za slc venské práva, hoci aj za cenu rozbitia republiky. Program, prija­ tý na tomto zjazde, viedol o dva roky k vyhláseniu autonomie, ■ile to už Andrej Hlinka nebol medzi živými. Rok 1937 pripomína ticho pred búrkou. Vláda si nechce uvedomiť situáciu, do ktorej republiku dostala. Na zmiernenie robí niektqcé gestá, napr. Dr. Tuku, odsúdeného na 15 rokov väzenia, prepúšťa do domáceho liečenia, ale národnostný problém riešiť nechce, Márne Hlinka pripomína 29. septembra 1937 prezidentovi Benešovi, keS ho sprevádza k hrobom černovských martýrov, že Pittsburská dohoda sa ešte neuskutočnila. V auguste 1937 náhle zomiera vo veku 49 rokov Martin Rázus, spisovateľ a politik, "Svedomievnároda O mesiac nato, 20. septembra 1937. sa Hlinka s delegáciou HSLS zúčastňuje pohrebu prvého prezidenta T.G. Masaryka, Hlinka však nevládze a-musí sa ísť liečiť do Bardejovských kúpeľov, A predsa pred nim i pred celým slovenským národom stojí mimoriadne rušný a národný rok. Akademická mládež heslo: "Na Slovensku po slovensky". Dna 1G. januára 1938 zasadá predsedníctvo HSLS, ktoré určuje,

že najdôležitejšou udalosťou majú byť oslavy 2 0, výročia podpí- sania Pittsburskej dohody. Bol V37ťlaný povel: "V Novom roku do útoku!" Útokom.sa myslel© využiť každú možnosť v parlamente, v zahraničí i doma, aby bolo uzákonené štátnoprávne postavenie Slo­ venska . Andre3 Hlinka to vyjadril slovami: "Dosť bolo zavádzania, Pittsburskám dohoda*sa musí stať skutkom.jlm + Vnm Ak A nás Praha nechce po­ čuť v tomto dvadsiatom roku jestvovania republiky, tak povieme: Zbohom, Praha! Na Slovensku celý verejný život musí byť sloven­ ský. I.Yc: Zd? J kto tu žije, musí si byť vedomý: "I-ías je tento kus IQ zeme pod Tatrami, nám patrí z něho vynos celý”, iňa 20. marca 1938 sa číta v pražskom parlamente doklarúciá HSL8. V nej zneje: "Riešte slovenskú otázku! V boji za spravodlivé a prirodzené práva slovenské sa nedáme nikým, a ničím zastrašiť”. V takejto atmosfére prichádza aj delegácia amerických Slovákov a medzi nimi aj dvaja signatári Pittsburskej dohody, dr. Peter Hletko a Jozef Hušek, V sobotu 4, júna 1938 sa v bratislavskej Redute koná slávnostný zjazd strany. Medzičasom zo všetkých strán prichádzajú zvláštne vlaky s účastníkmi. Je ich hodne cez 100 ti­ síc, Na druhý deň, po poľnej omši na Námestí slobody, nasleduje viac^ako dvojhodinové defilé autonomistov. Pre Andiýja Flinku je to najväčší deň života, deň triumfu. Vidí výsledok svojej práce, vidí, aký kus cesty prešiel slovenský národ od dôb maďarskej poroby. Na Hviezdoslavovom námestí sa odohráva niečo, čo pripomína štátny akt. Mal by sa odohrať v sneme, ale slovenský snem nejestvuje. Hlinka podáva nový, ten posledný návrh na slovenskú autonómiu. Na súhlas s návrhom sa zdvihne viac ako 100 000 rúk, Dr. Hletko'a Jozef Hušek potvrdzujú pravosť podpisov na Pittsburskej dohode, ktorú im Hlinka predkladá. Andrej Klinka vie, že posledný návrh na autonómiu pražská vláda, vhhľaoon k medzinárodnej situácii, nemôže nechať bez odpovede. Andrej Hlinka dovršil svoje dielo. Na záver, keď všetkým poďakoval, zaznela veta, ktorá bola vyznaním a ktorá nikdy nezanikne : "POZDRAVUJEM í A, DRAHÝ NÁRODE, A SĽUBUJEM TI, ČI BUDÍM ŽIŤ, ČI V HROBE HNIŤ, TEBA MILOVAŤ NIKDY NEPRESTANEM" Takéto úprimné a vrúcne vyjadrenie lásky k slovenskému národu dosiaľ ešte nik nepovedal. Po bratislavských oslavách bol Klinkov zdravotný stav zlý. Ne* pomohlo ani liečenie v sanatóriu. Hlinka slabol, Cítil, ze smrť je blízko. Všetci vedeli, aký je jeho zdravotný stav. Celé Slovensko cítilo ľútosť a zadržiavalo slzy. Klinka má ešte čas rozlúčiť sa so svojimi spolupracovníkmi, s mládežou, ktorú takvvrúcne miloval, s delegáciami z celého Slovenska. Život potichu v ňom vyhasína, az 16. usta 1938 o 23,05 hodine vyhasne celkom. Pochovali ho v Ružomberku v nedeľu 21. augusta 1938. Takého po­ hrebu na Slovensku ešte nebolo. Jeho smrť sa dotýkala každého, či bol jeho stúpencom alebo protivníkom. Mnohí sa prišli k jeho kata­ falku pomeriť. Zvláštne vlaky prichádzali do Ružomberka z celého Slovenska. Tisíce a tisíce smútiacich prechádzalo okolo katafalku. Snáď 100 000 ich bolo, A každý cítil, že odišiel niekto veľký, nie­ kto, kto takým alebo onakým spôsobom vošiel do ich života, niekto komu mnohí bezvýhradne verili, niekto, kto stelesňoval to najlep­ šie, čo v sebe slovenský národ má. Viac ako štyridsať rokov napĺňal Andrej Hlinka heslo "ZA BOHA

ŽIVOT j ZA NÁROD SLOBODU". Po celý tento čas sa zapájal do národ­ ného života. Nevieme si bez neho predstaviť slovenské dejiny v týchto rokoch. Bol veľkou osobnosťou, v ničom nebol malý, všednj/, Jeho obetavosť nepoznala medzí. Mal charizmatický dar, vedel pre­ svedčiť, strhnúť a nadchnúť svojich poslucháčov. Vedel si získať aj úctu svojich protivníkov. Do verejného života vstúpil v dobách zlých, keď všade bolo cítiť iba beznádejnosť, Veril v slovenský národ a touto vierou vedel nadchnúť aj iných. Bol z rodu bojovní­ kov, neúnavný, vytrvalý. Hájil svoj národ, prebúdzal, učil. Po štyridsať rokov bol všade, kde sa v slovenskom národe niečo dialo. Bol pri všetkých veľkých rozhodnutiach. On prvjl formuloval rozhod­ nutie odtrhnúť sa od Maďarov, on prvý videl nečisté zámery centra- l. . listov. 0 jeho odvahe nepochybovali ani najväčší protivníci. Jeho láska k národu bola príslovečná. Miloval svoj s vo 3 národ clo krajnosti, Trpel zaň a za jeho práv? vo väzeniach, bol ohováraný. opľúvaný, nenávidený. Bol čírym idealistom, všetko čo mal, dával do služieb národa, Ale bol i veľmi milovaný..Prostými dedinčanmi spomedzi ktorých .pochádzal a s ktorými si tak dobre rozumel. Mladými, v kt orýeh srdciach vedel tak ako niktovrozožínať lásku k slovenskému národu. ;v 0 3 1mi farníkmi, lebo bol kňazom jednoduchých a čistých, Svojimi oltárnymi bratmi, pre ktorvch bol vzorom v oddanosti Bohu a národu. A práve tato jeho oddanosť Bohu a národu, ktorá bol 5 hlboká a bez'p o dni enečná, ktorí bola základom všetkého co konal túto odda- nost je jeho posolstvom pre nás a naše časy. Je to posolstvo, ktoré bude platné, dokiaľ bude existovať slovenský národ! -VOÍ.T-

V hlbokom smútku a pokorne oddaní do vôle Božej oznamujeme, že v utorok 16, augusta 1938 o 23,05 hodine v Ružomberku po dlhšej ťažkej nemoci vrátil svoju šľachetnú dušu Bohu Stvoriteľovi vodca slovenského národa

A N D R E J H L I N K A rím.-kct, farár ružomberský, pápežský komorník? apoštolský proto- notár, poslanec N.S., zakladatel a predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, majiteľ konandérskeho rádu "Polonia Restituta" s veľkou stuhou, majiteľ rádu "Koruny Rumunskej" s veľkou stuhou, predseda a člen mnohých národných inštitúcií, čestný- občan mnohých slovenských miest a obcí atcL JíorotlilMsa. 27. septembra 1864 v Černo vej pri Ružomberku. Za kňaza vysvätený bol 188$. Kaplánom bol v Zakamennom, Lipt. Sv. Alžbete a Tvrdošíne. Farárom stal sa r. 1892 v Lipt. Sliačoch a r, 1905 v Ružomberku. Od včasnej mladosti zúčastnil sa činne života slovensko-národného a za slovenský národ trpel aj v žalároch. Za-svoje zásluhy stal sa členom revolučného Národného zhromažde­ nia. Roku 1924 vymenovaný bol za pápežského komorníka, r. 1927 za apoštolského protonotára. Jeho práca za slovenský národ je neoceniteľnú. Lud slovenský nazval ho otcom a vodcom národa. Telesné pozostatky drahého zosnulého uložené budú do matky zeme v Ružomberku v nedeľu 21. augusta o pol 17. hod., z tamojšieho farského kostola. Pamiatku jeho zachováme v národe slovenskom na večné veky. Odpočívanie večné daj zosnulému, Pane. Nech mu je ľahká sloven­ ská zem, ktorú tak nesmierne miloval! V Bratislave, dňa 17. augusta 1938.

Predsedníctvo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

- :I keu odídem, vždy s vami budem" /Andrej Hlinka/ Slovák, 21.8,1938 - "Buňte jednotní a nepoddajní" /Andrej Hlinka/ ' Slovák, 21.8.1938 "Pýtate sa ma, či my, Slováci, túžime po samostatnom štáte. Odpo­ vedám vám otázkou: Ci jesto vôbec na svete národa, ktorý by netúžil po samostatnosti?" /Andrej Hlinka, zahraničným novinárom 5.6.1938/ ■■A-lexsnder Mach R O D O B R A. N A ,

R odobraná! Koľkým nedala a nedá spať. Nevedia, čo je, čo chce, kto _ ju vedie, aký má program. A práve preto, že takmer nič istého o nej nevedia, boja sa jej. Ako by v nej nejaký trestajúci anjel stál kaž­ dému za chrbtom, každému, kto má príčiny báť sa, každému, koho sve­ domie trápi. Lež v skutočnosti Rodobrana nebola nič hrozného. Vznikla v časoch, keď pražskí centralisti a ich slovenskí sluhovia vydali rozkaz stoj čo stoj zničiť autonomistické hnutie, "potierať" ľudákov a odstrániť všetko, čo je v ceste čechizujúcim snahám- Prvým a jediným programom Rodobrany bolo chrániť ľudácke zhromaždenia a rečníkov. Bolo to potrebné! Dôkazys V Námestove 10. októbra 1920 zabili nám Antona Jackulíka, Ignáca Feníka a mnohých ožobráčili o V Trnave 28. marca 1921 zabili Štefana Mikuša. V Košiciach 22, septembra 1923 zabili nám Jána Hanušovského. V tom istom roku zabili Štefana Forraya. Na našich zhromaždeniach tiekla krv, nebolo zhromaždenia bez krvi. Všade bitka, všade lietali guľky, ale vždy 'zabíjali len oni a len my sme mali mŕtvych. Naši nikdy nezačínali, vždy začali podplatenci čechoslováekych táborov. A keď sa naši chceli brániť, začali hovoriť pušky. A naši bezbranní; nič netušiaci, holubičí Slováci, padali mŕtvi! Prišla Rodobrana. Na ochranu rodu. A kde sa zjavila, tam sme zví­ ťazili* To sa nepáčil pánom. Rodobranu rozpustili. Na čas museli naši chlapci pochovať svoje čierne zástavy, To bolo v roku 1923 . Ale v roku 1925 zástavy vykopali z hrobov. Do rodotraneckej nríjahy sme si dali: "Sľubujem, že budem praco­ vať a bojovať za práva, česť a blahobyt svojho slovenského národa, že sa nedám sklátiť v boji za práva a spravodlivosť ani prosbou ani hrozbou.®.5' T®to heslo, táto prísaha ukazujú, čo je a čo chcela Rodobrana. Pre R odobranú som bol vo väzení. A hrdý som na to! /Úryvok z knihy "Vo väzení"./ - o - Rudolf Dilong POCHOD HLINKOVEJ GARDY

Do kroku, chlapci, kamaráti, Keď nás česť pozve na stráž rodu, vy čierne deti slovenské, až ešte raz vlasť zavolá, nech zrak od vlasti neodvráti pôjdem biť sazza slobodu, ten, koho rod do práce zve. pôjdemesvorne do poľa. Hej, ja som vojak gardy Hlinkovej, Hej, ja som vojak gardy Hlinkovej, mám krásny domov pod Tatrami, mám krásny-domov pod Tatrami, vej, zástava mi modrá, smelo vej, vej, zástava mi modrá, smelo vej, do kroku, pieseň, ozvi sa mi, do kroku, pieseň, ozvi sa mi, znej, pochod j v ňom srde horí stá, znej, pochod, v ŕáom sŕdc horí stá, hej, ja som Klinkov gardista. hej, ja som Hlinkov gardista. - o - "Na stráži*', čítanka a učebnica čítania pre meštianske školy, I., Štátne nakladateľstvo v Bratislave, 1940, str. 105-6, 16. Kar ol S i d o r Z o ž i. v o í a Andreja Hli n k u .

Mladý H U K-a trávieval svoje veľká prázdnin,;' v čerň ovej, ^Prvý bohoslovec •> obci, vysoký a urastený, stal sa pýchou celej Čerň ovej. Hlinková nr fka bola závideniahodnou osobou v dedinke a brdá-n.a svojho sv-j. Túžila po chvíli, v ktorej jej syn pôjde v ružomberskom chráme po prvý raz k oltáru, aby obetoval nekrvavú obeť Pánovi a po nej žehnal svojich rodákov. Prázoniny sa vždy. rýchlo míňali v spoločnosti dobrých priateľov, Jozef Krčka v •"Slováku” z 27- septembra 1924 spomína na tie spoloč­ né prázdniny takto: "Bolo nás vtedy /1835-1S39/ v Ružomberku 14 klerikov, ba keď vezme­ me“ aj susedné okolie - Gombአj kde bol bol klerikom terajší môj arcipascier Marián Blaha a Janko Komora - tak nás bolo 16, Cez prázdniny sme strávili ozaj pekné časy, keď sme sa navzájom navšte­ vovali. Najčastejšie sme chodili do Černovej k nášmu veselému Ondre­ jovi, z čoho jeho pohostinná matka mala veľkú radosť.Radi asme boli s ním’pre jeho vtipné žarty a jeho už vtedy hlboké národné presved­ čenie. Zakaždým, keď sme prišli do Černove j , prvé bolo spievať "Hej, Slováci!"; "Nad Tatrou sa blýska" a moju obľúbenú "Kto si r o ­ dom Slovák". Keď nás Ondriš vyprevádzal skoro na pol cesty do Ružom­ berka, celou cestou sme museli spievať spomenuté piesne- My dvaja s Hlinkom chodievali sme často i do Makovických, kde mali peknú slo­ venskú bibliotéku a nám dávali 2P nej čítať. Najmä nebohý Dušan, už. vtedy ohnivý chlapec, veľmi sa pričinil o to, aby sme čítali slo­ venské knihy* Hlinka rád chytával ryby. Pri tom však: ustavične ko­ nal buditeľskú prácu medzi svojimi rovesníkmi; tak - ak sa nemýlim ešte ako ži&k prebudil Augusta Rátha a iných šuhajov. A keď ako mladík bol í živý a neposedný, ale v náboženskom a národnom ohľade bol vždy-vážny, oduševnený, nepoddajný* Miloval svoj slovenský .ná­ rod od mladosti". Takéto vysvedčenie dáva o Hlinkoví-bohoslovcovi jeho r ovesní k J. Kačka, farár a martýr slovenský, ktorého na začiatku I. svetovej, vojny maďarské súdy odsúdili pre panslavismus na 15 rokov do leópol- dovského väzenia. V seminári mladý bohoslovec Hlinka žil príkladným životom. Vážne sa pripravoval na ťažkú cestu kňaza. Z-jeho bohosloveckých čias sa zachoval žltý notes /.-bol majetkom liptovského múzea v Ružomberku/, ktorý je vlastnoručným písmom Hlinkovým zapísaný. Písmo mal veľmi pekné, •vyrovnané,' čitateľné jasné, ktorá kladne klasifikovali aj r už omberskí profesori« Na prvých stranách notesa sú poznačené dôležitejšie roky a uda­ losti z cirkevného dejepisu po latinsky. Potom nasleduje opis dlhej maďarskej básne "A lemondás dala i" ./spevy zrieknutia sa/. Šlo o typickú kňazskú báseň, spísanú v kláštore, ktorá iste hlboko zaúčinkovala na dušu mladého bohoslovca Hlinku« -Preto si ju pozorne,' pekne a bez jedinej chyby opísal. Jej myšlienky, krásne vyslovené, boli aj myšlienkami Hlinkovými: zriekol sa tohto sveta, zavrel sa medzi štyri múry seminára a tam sa pripravoval pre krajší život kňaza V notese hneď za básňou idú básne slovenské: "Povedomie" od Vs~ janského, "Božie hody", "Vlasť moja" od Krčmáryho, 'Moja radosť" od M.Dohnánýho, "V dobrovódskej stráni" od ludovíma Štúra, "Spievajže si, spievaj"'od Čipku, "V slzách matička sedela" od Sládkoviča, "Slovenčina" od J. Palárika, "Veje ve'črík, veje" od Sama Chalúpku a p Najkrajšie brané slovenských autorov si tu Aňbej Hlinka opisoval. Po týchto básňach, nasleduje slovenská gramatika* Kde sa píše "y", aké má slovenčina hlásky, ako sa čo vyslovuje. Za slovenskou gramatikou nasleduje ruský cyrilika. Najprv je napí­ sané písmeno a potom je spojovacím znamienkou spojená s písmonom .la­ tinky. Z toho vidieť, že Hlinka už ,ako bohoslovec bral do ruky ruské knihy a čítal z nich. Na konci seminářského notesa sú vymenovaní dopodrobna slovanskí bohovia: Perun, Lada, Svantovít, Živa atď. Popri predpísaných učeb­ niciach bohoslovca Hlinku teda^ zaujímala poézia, slovenská gramatika, ruská azbuka a slovanská mytológia.. Priblížil sa deň vysviacky. Radosťou plesalo Hlinkovo srdce a ešte väčšou srdcegjeho matky. Hlinka započal duchovné cvičenia, predpísa­ né pred vysviackou. Zavrel sa do tichej cely a meditoval. Odtrhol sa od sveta, nechcel o ňom nič vedieť. Cez tieto hrubé a chladné múry seminára predsa prenikla jedna zvesť: Hlinková matka dňa 12. júna 1889 v Žernovej, vo svojom 54. roku, zomrela. Pre človeka, ktorý miloval matku a chcel sa jej odplatiť svojou pozornosťou a láskou, bol to strašrý úder. Boh tak určil, že ponechal matku pri Hlinkovi až do tej chvíle, kým nevidela svojho syna nastu­ povať na kňazskú cestu. Biskup Juraj Császka vysvätil Andreja Hlinku a spolu s ním Eduarda Háasza, Antona Kubásaka a Félixa Gorreka dňa 17. júna 1889 za sub- diakonov, 16, júna za diakonov a 19. júna za kňazov. Týmto sa skončili Hlinkové štúdiá. Vysvätený kňaz sa rozlúčil so Spisom, V Levoči dostal zvesť ako kvintán, že mu zomrel otec, V Pod-r hradí /Spišskom/ ako skončenému bohoslovcovi zvestovali smrť matky. Zo Spiša teda od "hádzal ako úplná sirota. Mal svojich dvadsaťpäť rokov a pustil sa; do života, v ktorom miesto matky našiel Cirkev a miesto otca Národ. Dal sa do služieb oboch, milujúc ich z celej duše a z celej mysle svojej pracoval za ne vždy a v každých okolnostiach. - o - Andrej HLINKA bol najhúževnatejším bojovníkom za práva slo­ venského národa a za práva slovenského jazyka. Aby sme jeho lásku k rodu lepšie poznali, prečítajme si niekoľko výrokov, ktoré za jeho života boli po celom Slovensku známe a v ich znamení pochodoval celý národ k víťaznej samostatnosti : - Za Boha život, za národ slobodu. - Budem pracovať vo dne i v noci do tých Čias, kým z červeného Slo­ venska nebude Slovensko biele, Slovensko slovenské a kresťanské. - Odrodilec je tvor, čo nemá miesta pod slnkom. - Len priama cesta vedie k víťazstvu, krivolaké chodníčky do záhuby. - Za národ trpieť nebolí, - Mňa vy nepremení tep mňa vyxnepotrestéte, mňa vy nezlomíte. Slovákom som sa narodil, Slovák som a Slovák budem, A keď vyjdem zo žalára, zas len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného svoj­ ho dychu budem ^bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa. - Klaniam sa pred velebnosťou národa, ktorý v ťažbách chvíľach bojuje tak hrdinsky a vytrvalo* Žud môj slovenský, verím a viem, že ťa nezlomia, neumlčia, nepodrobia5 verím a viem, že majestát tvojho veľkého ducha zaskveje sa nad tvojou vlasťou; stane sa to, hoci sa všetci zapredanci, obročníci a Čechoslováci i na hlavy postavia, - Drahá moja slovenská mládež? Ako rád by som bol teraz s tebou! Ale v duchu som v Žiline, Vidím tvoj zlet, tvoj vzlet, tvoju prí­ pravu do vážnej práce a boja. Ja dokončievam môj tuzemský boj, ale zostanem s tebou, mládež moja a národ môj* Žehnám tvoju prácu, žehnám tvoj boj,'Boh ti pomáhaj. Boh ťa opatruj* Buď s Bohom, ná­ rod môj drahý! - Mládež drahá, učíš sa, vzdelávaš sa, ťažko zápasíš s travičmi svoj­ ho národa,, Dokazujete, že viete byť veľkými i v tých najťažších bojoch. Svojím dôstojrým slovenským presvedčením a nezlomnou vôľou prispieť k víťazstvu milovaného národa ste si vynútili úctu a obdiv aj uvašich doterajších hanobiteľov. Pracujte aj ďalej, učte sa a dvíhajte meno svojho národa - Národ môj, či budem žiť, či budem v hrobe hniť, milovať ta nepre­ stanem!

- o - Anna M i k u š o v á ANDREJ HLINKA

1. Bojoval si celý život 2 . A boj&E&i veľmi ťažký býval..,, za môj zvučný srdca kyvot, neraz sa naň pyšne díval z slobodu môjho rodu, spoza klasov zlatej riavy z'£; kus chleba hladným deťom,, šarkan, veru, sedemhlavý.

3 . Zaburácal besným hnevom, 4. Vybojoval. Dielo sväté, až sa Machnáč ozval revom, obdivujú v šírom svete: keď si žiadal zvážať z rolí "Slovák pánom, zázrak boží!" do slovenskej, do stodoly... už mu v nebi vďaku množí...

5. Vo výšine nad hviezdami okom šťastia bdie nad nami, prosí lásku, milosť, sily, by sme večne, ve^pe žili,. - o -

Karol Kuzmány

M L A D E Ž I c

AK chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako čo my vieme, treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, treba vám smelosťou ""äčšou sa presláviť, treba vám viac práce, viac trpezlivosti’ viac čistoty srdca v svätej nevinnosti.1 , - o - Články prevzaté z "Čítanky a učebnice čítania pre meštianske školy, I. "Na stráž!", 8 t. nakladateľstvo v Bratislave, 1940, str. 136-8, 148-9, 37,a4. * • o Martin Ondroš Andrej Hlinka dal odkaz a príklad mladénu kňazstvu.

Vošiel som dp farského chrámu--v Ružomberku pri jeho 70. naro­ deninách, okolo 6. hodine ráno• Hlinka už sedel v spovednici. Dával rozhrešenie, spájal ľudské duše so všemohúcim Bohom. O 8. hod. hlásal večné pravdy v kázni, ktorými privádzal ľudstvo' do prístavu večnej a neomylnej Pravdy. Pri svätej omši podával eucharistického Spasiteľa nesmrteľným dušiam, ako večný nesmrteľný pokrm. Odpoludnia povedal budúcim mladým kňazom: "Kdekoľvek budete, kdekoľvek pôjdete, noste na sebe kňazské rúcho - reverendu - a nezabúdajte na žiadnu kňazskú povinnosť". -Môžeme povedať, že Hlinka v sanatóriu dr. Kocha y Bratislave ležal už na smrteľnej-posteli. Prišli sme k nemu piati mladí kňazi a čo vidíme? Hlinka- sa modli breviár. Okolo 6. hod. ráno nosieva­ li mu sväté prijímanie. A čo zas vidíme? Hlinka drží v ruke kniž­ ku a medituje. Podám mu presväté Kristovo telo a Hlinka sa opäť modlí, činí váaky za prijatie a posilnenie večným pokrmom. V sanatóriu dr. Kocha v Bratislave nám povedal i tieto slova: "Milí oltárni bratia! Starajte sa predovšetkým o náš chudobný ľud. Stavajte katolícke školy, lebo ško^ sú bojišťom, kde sa roz­ hoduje o tom, či národy ostanú kresťanské a vzdelané. V katolíc­ kych školách pod krížom Ukrižovaného srdcia dietok presiaknú du­ chom Kristovým, pravdami večnými, ktoré pravdy budú vedieť hájiť aj v dospelom veku. Budujte katolícke kultúrne domy, lebo v týchto alkazároch vy­ chováte mládež mravne náboženskú podľa právd Božích a prirodzených. Mravne založená mládež, disciplinovane organizovaná, bude najsil­ nejším pilierom oproti nevere,;, Takáto mládež pritiahne aj ostatnú po našich dedinách a mestách. Zjednocujte sa. Viac vás nikto ne­ bude môcť utláčať Čo sa tjdea bankového oboru, pamätajte si; Vymozoľovaný sloven­ ský groš patrí do takej banky, ktorá je v slovenských katolíckych rukách. .Usilujte sa o to, ale aj napomínajte slovenský ľud, nech nedáva svoje ťažko vyrobené groše do takých miest, z ktorých by jeho percentá, z jeho vlastných peňazí, boli obráxené na protikato- lícku tlač, alebo dokonca na zbraň, ktorou by teba samého niekedy zavraždili. Máme svoje ústavy, do tých dávajte svoje vklady". Keel prídeme do Ružomberka, všetko, čo v článku je menované, to vskutku aj vidíme učinené. Nielen rétorický talent, ale predovšetkým príkladný kňazský život, jeho neúnavná práca na poli dušpastierskom, kultúrnom a sociálnom dala a získala Hlinkoví na zemi meno Otca a Vodcu národa. Vo večnosti najspravodlivejší Sudca najspravodlivejšie odmení..... nášho oltárneho brata Andreja Hlinku. Náš milý slovenský národ na počiatku našich dejín viedol sv. Cyril a Metod, neskoršie Bernolák, Moyzes a v prítomnom čase. An­ drej Hlinka. Ostal verný slovenský ľud Bohu a svojmu národu počas všetkých protikřesťanských vplyvov a protikřesťanských hesiel. To je dielo húževnatej práce menovaných vodcov. Prosme všemohúceho Boha, aby náš národ mal zavše takých vodcov, aby si zachoval svoju tisícročnú kresťanskú a národnú minulosť.

Slovák, roč, XX., č. 187, 19* augusta 1938, str. 3. - o - Prej c, v ár. Jezera Buáayho, podpredsedu SSV na 6 4 . valnom zhromaž­ dení SSV..15-* augusta 1934 Andrej HLINKA, predseda Spolku svätého Vojtecha, 70-ročný.

Slávne valné zhromaždenie! Kedysi v minulosti, ešte za čias národného útlaku, valné zhro- maždenia ; 3V bývali akoby národným sviatkom. Pri tejto príležitos- ti sa zhromažďovali vodcovia národa? katolíci takmer v plnom počte, ale občas prišli i niektorí evanjelickí vodcovia národa, aby okrem spolkových záležitostí, mimoúradne a v súkromných rozhovoroch, po­ pretriasali niektoré pálčivé celonárodné záležitosti. Často bolo pre národ takto mnoho užitočného pre jednané, čo potom v živote uvedeného slúžilo k povzneseniu národa. V tomto zmysle môžeme po­ vedať plným právom, že niektoré valné zhromaždenia SSV si získali historický význam. • -jP o prevrate to zaniklo. Národ nadobudol možnosti svoje záležitos ti pre jednať na iných fórach a verejne, nemusel sa skrývať za kul- túrnjr spolok. Pri tom všetkom valné zhromaždenia nášho Spolku ne­ stratili ani svoje kúzlo,4 ani svoj y význam. t/ Významnými w stali sa v inom zmysle a na inom poli. Menovite v oduševnených poprevratových časoch naše manifestačné zhromaždenia v Trenčíne, Prešove a v Saa^ tíne boli tiež zaiste významnou udalosťou v národe. No jednej stra- ne budili národné povedomie v státisícových masách národa nášho, na druhejj d strane 0 1anc verejne verejne dokumentovali pred celým svetom, žé my, slovenskí katolíci, chceme žiť svojským národným, pri tom však na kresťanských zásadách vybudovanom živote. .Dnešné valné zhromaždenie nášho Spolku, hoci zasa v inom zmysle má tiež taký historický '.význam! Celá kultúrna história nášho národa nás úci, že Pán Boh bol náš- mu národu vždy milostivý. Keď aj v nevyspytateľne j múdrosti svojej dopustil pokušenia, ťažké časy na národ, v lone národa vždy vzbu- dil veľkých vzóc mužov, ktorí národ * zachránili. Keď na prelome 18. a 1 9 . storočia sa k národnému životu prebúdzali všetky národy Európy, Boh nám dal Bernoláka? otca spisovnej slovenčiny, ktorý so svojou školou inými položil národný život na jedine -možný, čiže svojský základ. Účinok ich vystúpenia bol taký veľký, že zachvátil celý národ Voľky-nevo ľlej muse sa na tento svojsky základ, na základ samos- tatnej spisovnej slovenčiny, postaviť i slovenskí evanjelici so zápalistým a idealistický zmýšľajúcim áturom na čele. . A dielo Bernolákom započaté pomáhali potom ďalej budovať zasa naši katolícki velikáši, veľký zakladateľ nášho Spolku Radlinský a jeho :ola- Hattala, Palárik s ostatnými. Avšak, akokoľvek nesmierny význam malo pre náš národ dielo ber- n o 1 ak o v s'l do -H o 11 é h o a dielo štúrovsko-Radlinského, predsa sa zdalo, že ono národ nezachráni. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, na začiat- ku^druhej polovice 1 9 . storočia, keď náš národ bol vydaný napospas maďarskému šovinizmu nápor bol talmr silný, že sa zdalo, že mu TT~ l naši neodolajú, Uz-uz sa topiacu loďku nášho slovenského kátoli- cizrnu a v istej miere i národného bytia všemožne zachraňovali a riadili mužovia nie menšieho významu, ako M a i l y , OCAC! p oinek,n Osvald svojou nadľudskou vydavateľskou činnosťou a Koliár svojimi "Kato­ líckymi novinami" a hlavne náš Spolok, v ktorom napokon leviu čiastku svojej činnosti vyvíjali i naposledy menovaní traja naši veľkí mužovia. V tomto čase hrosného národného útlaku slovenskú národ so ts- jeným dychom pozoroval obrovský nerovný boj hrstky ideálnych nuč- šencov so surovou presilou. Utopíme sa a či zachránime, zvíťazíme či podľahneme? Toto boli otázky krutého času, ktoré opanúvali srd­ cia každého verného Slováka. V tomto čase plným právom sme mohli povedať so shakespearovským Kamleťóm: byť, či nebyť, to je otázka. Avšak keä je nebezpečenstvo najväčšie, pomoc Božia býva naj­ bližšia. Zasa na prelome storočia, a to 19. a 20, vzbudil Pán Boh nášmu národu muža, ktorý - zdá sa - Prozreteľnosťou je vyvolený dovŕšiť, korunovať dielo, ktoré pred sto rokmi začal Bernolák. Á tento muž je náš milovaný predseda HLINKA . Jeho život, jeho skutky od počiatku jeho verejného vystúpenia až po dnešný den znamenajú históriu slovenského národa v posledných desaťročiach. A keäže tento vzácny muž tohto roku z milosti Božej dovŕši 70, rok svojho života a ked z príležitosti tejto celý národ alebo as­ poň zdravšie jadro a zdravšia časť jeho oslavuje jeho veľké záslu­ hy, ani náš SSV nemôže si nechať ujsť príležitosť, aby na tomto slávnostnom valnom zhromaždení nevyslovil mu svoju vo.aku, oddanosť a hold! Nechcem a ovšem ani nemôžem tu zovrubne opísať, čo znamená Hlin­ ka pre celý slovenský národ. Predsa aspoň musím vyzdvihnúť črtu-dve, aj to iba preto, aby sme lepšie nahliadli, čo on znamená pre náš Spolok, ’ Spomenul som už, že Hlinkovo verejné vystúpenie pripadá do doby, keň bolo pusto na dedičnej roli národnej. Náš národ bol umele uspá­ vaný, narkotizovaný, aby sa potom ten spánok premenil v smrť. Len kresťanské pozdravenie: Pochválen, Otčenáš, kostolné piesne, mod­ litebná kniha /hlavne naše "Nábožné výlevy"/ a katechizmus udržia­ vali iskierku národného povedomia. A tu Hlinka nahliadol, že j e- d i n e budením náboženského ducha mož­ no dvíhať i ducha, národného. A dal sa v tomto smere do práce,, . Budil spiaci národ a nedal so odstrašiť nijakými ťažkosťami. Na­ priek všetkým perzekúciám vytrval na ceste, ktorú nastúpil. Slo­ vom, o Hlinkovi plným právom možno povedať, čo povedal dr.. Hurban ešte r, 1904 o najšľachetnejšom moravskom buditeľovi Sušilovi pri odhalení jeho pamätnej dosky na posvätnom Velehrade: "Modlil sa za cirkev a pracoval za národ, pracoval za cirkev a modlil sa za národ. Zlúčil cirkev a národ v jeden kňazský celok ako nikto pred ním, vytvoril nám ideál". Už i táto vlastnosť predestinovala Hlinku stať si na čelo SSV, lebo i.náš Spolok má; xen istý cieľ. Lež Hlinka zaslúžil si to mies­ to aj, ináč: svojim osobným pričinením. Je síce pravda,, že na počiatku svojho verejného účinkovania pre značnú vzdialenosť od sídla Spolku a preto, že čas a sily vy­ čerpávalo jeho vtedy politické a hospodárske účinkovanie, účinne sa i tak zúčastňoval,'intenzívneho života Spolku. Popravde bola to len príprava, aby, ked nadíde čas, zasiahol opravdivo hlinkovsky do života nášho Spolku. Ak je najväčšou chválou a zásluhou Spolku vydanie celého slo­ venského Písma svätého, tak na tomto diele leví podiel má Hlinka. On preložil väčšiu časť Starého zákona. Takáto obrovská práca mu­ sela byť uznaná v samotnom Spolku. Prísna spravodlivosť to vyža­ dovala, tým viac, že za túto prácu nežiadal a neprijal hmotnú od­ menu. : Preto mladí prívrženci Hlinku rozhodli sa volit ho do výboru Spolku. Prvý pokus však zlyhal pre silný maďarský odpor, ktorému iste len z prílišnej opatrnosti podľahli, žiaľ, i niektorí vedú­ ci Slováci. Hlinkovo zvolenie vtedy bolo prekazené. Lež Hlinková škola nebola by hodná svojho mena, keby bola hneď pri prvom nezdare ustúpila. Neustúpili sme, vytrvali sme* Hlinka sa stal nielen členom výtoru, ale i predsedom nášjjp. Spolku. A ja sa, valné zhromaždenie pýtam, čo bolo prirodzenej^ie, aby si na čelo najmohutnejšej, najväčšej slovenskej organizácie stal naj­ väčší žijúci Slovák, Andrej Klinka, On je tam j na, svojom mieste, A jeho tamojšie postavenie ako ohromný výkričník hlása, odkazuje všetkým slovenským katolíkom : Bratia, odložte všetky nezhody, rozbroj. Nemýlime sa, naša svätá Cirkev, ale i osocnosť nášho národa slovenského je ešte vždy ohrozená* Na obranu týchto, najvznešenejších duchovných statkov je potrebná práca, práca úmorná a okrem toho svornosť a jednotnosť. Preto priložte ruky k dielu, zomknite sa plece o plece, aby ste zabezpečili rozkvet katolicizmu a blaho slovenského národa na Slovensku,

Pútnik svatovojtešský, roč, LXIXI., na rok 1935, str. 33-35.

Svet slav Veigl ;NAD HROBOM-ANDREJA HLINKU , Čerň-hrudy slovenskej Ťa objíma už v láske, Čerň hrudy slovenskej Ti spieva sladký chorál, čerň hrudy slovenskej čo spätej v rodoláske, ktorú si, láskavý vždy Gazda, preorával, oral,

čerň ..hrúdy slovenske j Ťa zdraví ako Kráľa, ' Ta zdraví ako Kráľa slovenských srde verných, "Ťa zdraví ako Kráľa, který život dáva za národ svoj drahý v bojoch nedoziernych.

Čerň hrudy■slovenské j Ťa ľúbi srdcolomne- Ty napájáls’ ju v mdlobe krvi svojej prúdom - ä Slovák-g láskou, hrdosťou vždy na Teba si spomne, ktorému čerň slovenská jc drahá v žití tvrdom.

Podzemnú truhla - veliteľský môstik. Kapitán vojska? - Kde si sa podel zrazu? To nová hv-iézda . tróni na výsosti - "dolinám..vecne svieti, i chudobnému lazu.

Čerň,hrudy slovenskej .je posvätená Tebou, majúc Ťa v sladkom objatí si hrdo vydychuje - Kráľ slovenských srde v jej srdci sladko sníva. Bohatier legendárny- vetrík pofukuje. Slovák, 23.8.1938, č. 190,str.8. - o - •■'Boli žaláre, boli prenasledovania, ale veril som vo víťazstvo pravdy. Teraz, ' keď som videl Tvoju silu, národe, videl som, ako Šime on príchod Tvoje j spásy., V ton. ohromnom zástupe videl som blížiť sa Tvoje vykúpenie. Áno, Tvoje spasenie sa blíži a.keď ja odídem,.-národe, ži šťastne vo viere otcov a verný sebe!!; Andrej Hlinka po manifestácii v Bratislave, Slovenská Prav­ da, 12.6.1938, Z článku senátora dri Karola Mederlyho-vyberáme ' “H L"! í J Ká", A T L A Č .■ •■■'u-ň

ľlač bola vždy najúčinnejšou zbraňou AndrejaW Hlinku. «« K ne j přilnul s najväčšou láskou, o ňu sa staral s tou najväčšou starost­ livosťou od prvého okamihu svojho verejného účinkovania. Už ako mlacy kaplán obdivuhodnou'horlivosťou rozširoval medzi .pospolitým slovenským ľudom slovenské spisjr, knihy, noviny. Keď sa trochu usadil m Slií iči, vydával brožiíry, písal články, redigoval noviny. predával ä šíril____ „ch. A novinám dával nielen nápln, nielen článka­ mi ich zapĺňalj'obsahom, ale staral sa aj o ich hmotnú postať. Neraz, bol v jednej osobe redaktorom, kolportérom a vydavateľom.- Takýmto zostal až do smrtic -Nik nenapísal toľko článkov, ako Hlin­ ka.. Za svitania, keď iní ešte chutne snívali, o štvrtej ráno, Hlinka už pracoval, písal články. Ranné lúče už vítali hotové úvodníky, na nich sa zrkadlila krása rannej rosy, boli bystré, krásne, malebné, preto ich náš ľud tak dychtivo čakal a s rados­ ťou čítal...... Cože bol slovenský život koncom minulého storočia, keď začal Andrej Hlinka verejne vystupovať? Sladkastá nálada uzavretej spo­ ločnosti, ktorá si rodoľubstvo len pri sviatočných oslavách ako ozdobu dávala do gombíčkovej dierky. Slovenský ľud, slovenské masy boli stranou, akoby ani neboli patrili do slovenskej pospolitosti. Veď slovenská katolícka väčšina bola akoby umele z nej vytváraná. Musel prísť Andrej Hlinka, ktorjŕ ohňom svojho národ nadovšetko milujúceho srdca -zapálil slovenské srdcia, zatriasol driemajúcim povedomím^a široké masy slovenského ľudu, umele do postrania zatla­ čené, zapál do živého' organizmu slovenského národa, nalial mu do skrehlých iítrob živej miažgy, osviežujúcej, životodarnej krvi ná­ rodného povedomia. Národovectvo, rodoľubstvo stalo sa živým prúdom, všeobecným majetkom celého slovenského národa a prestalo byť výsa­ dnou ozdobou exkluzívnej spoločnosti. Čím, akým nástrojom rozširoval oheň svojej duše, lásku svojho srdca „murej Hlinka? Fakľou jeho lásky, ktorou zažíhal plamene rodoľubstva, boli jeho reči, kázne a nadovšetko jeho články, do ktorých vlieval celú vrúcnosť svojej duše, všetku lásku svojho srdca, , Hlavne tlač mu bola blízkou, veď mu bola ona břitkou zbraňou vo veľkom boji za práva a záujmy národa. Naša tlač mu bola vecou jeho srdca, jeho starostlivosti. Tí, ktorí sne s ním spolupravova- li na vybudovaní našej slovenskej katolíckej tlače, videli sme naj­ lepšie, akou oddanosťou a láskou vinul sa k nej. Nebolo u neho veci dôležitejšej, okrem kňazského povolania, ako otázka novín a tlačiarne. Mohli sme prísť k nemu kedykoľvek, mohol bj^ť čímkoľvek zamestnaný, všetko nechal a venoval sa našej, veci... ň ni v najťažšej chvíli na smrteľnej posteli 9 ezabudolvna vec svojho srdca: na svoju tlač. v dlhej agónii.. Keď.... otvorilLežal oči, hoci podľa úsudku lekár? musel mať ohromné bolesti, a milo sa usmial... Zlomené oči zažiarili, vyšľahol z nich starý plameň na okamih. Tichučko povedal: “Karol? Karol, nedajte zahynúť nášmu dielu, nech slúži národu a katolicizmu, egoizmu nesmie slúž iiVo držte a,spravujte ho!" Sľub, daný umierajúcemu Vodcovi, ktorý ho potvrdil už- chladnúcou rukou, má moc prísahy, mravného závazku, . viažkci jeho verných v ich svedomí pred Bohom, ■Tohto závazku, odkazu Klinkovho sa teda budeme držať!

Slovák, roč, XX.,, č. 189, 21. augusta 1938, str. 5. - o - Odkaz umierajúceho Vodcu národa splnený JEDEN BOH, JEDEN NÁROD, JEDNÁ STRANA.

Rači stňé.ovocie dlhého utrpenia a veľkej bolesti - Národ sa zjed­ notil v jednej Hlinkovej slovenskej ľudovej strane - Historický akt.

Dna 8. novembra 1938 večer o 19. hodine skončili sa porady pl­ noprávnych. zástupcov strany Hlinkovej slovenskej ľudovej ako i republikánskej strany.., a ostatnými významne jsírni stranami. Po 19* hodine vo vládnej budove podpísali zástupcovia jednotlivých strán ohlas, ktorým oznamujú národu slovenskému zjednotenie náro­ da v jednej strane a to v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, ako v strane Slovenskej národnej jednoty. Hned po ukončení porád odisiaLSáno Mach do do slovenského rozhlasu a v stručnej reči pri­ pravil Slovákov na túto radostnú novinu. 0 19,45 hod, hudba zahra­ la "Kto za pravdu horí", potom šéf propagandy Mach mal prejav ..... a po non poslanec Karol Sidori... Prejav predsedu vlády är. J. Tisu Drahý národ slovenský! p. ; Boj o politické práva slovenského národa, vedený cez tisícro­ čie, po tieto dni vyvrcholil. Slovenský národ dožil sa nielen po­ litického osamostatnenia, lež čo je ešte významnejšie pre život národa, dožil sa zjednotenia všetkých jeho straníckych zložiek,. v ktorých doteraz rozdrobený národ ukrutne bojoval sám’ proti sebe a tak sám seba ničil na radosť cudzích. Všetky neúspechy doteraj­ šieho boja národ, slovenský môže pripísať tejto rozdrobenosti.- Za svoje, prirodzené práva musel národ preto tak dlho. a tak urputne bojovat?, lebo nebol zjednotený. Slovenský národ sa rútil do záhu­ by, k t . o r ú siT sám pripravoval, S krvácajúcim srdcom sme viedli boj slovenského'" národa . skoro.-.už bez nádeje,, že zachránime národ, - lebo sme videli, ako vedela stranícka nenávisť postaviť Slováka proti Slovákovi do bratovražedného boja. Musel prísť živelný odraz štá- topolitického umiestnenia Slovákov, aby vzájomným bojom rozvášne­ ných lovákov na ich záhubnej ceste zastavil a k zamysleniu sa nad .ich postupom pobádal. Tento otras priniesol síce i smutný dozvuk odrezania viac stotisícovej straty zo slovenského národné­ ho celku, ale priniesol i zjednotenie národnej pospolitosti slo­ venskej v jednotný politický útvar, čo je vec historického význa­ mu pre národ slovenský. Bez tejto jednoty národ slovenský i bez okyptenia -bol-by iste zahynul. Zjednotený národ slovenský ale i pri všetkých stratách, ktoré ho zastihli, krvácajúce rany čoskoro zacelí a stratu ľahko nahradí. D d pochmúrnych zvestí o obsadzo­ vaní slovenských krajov cudzím vojskom ako radostná betlehemská žiara zasvieti slovenskej verejnosti radostná správa, ktorú jej zvé'ôtbtjém, že národ slovenský vypudil zo svojho kruhu bratovra­ žedný boj, rozrúcal múry strán, ktoré ho doteraz rozdeľovali a zjednotil sa v jednej jedine jvstrane ako svojej politickej repre­ zentantke 0 Stalo sa tak už v Žiline dňa 6, oktobra 1938, skončil sa tento zjednocovací proces dnes 8. novembra v "Bratislave, ked sa po doterajšom zjednotení menších strán rozhodla agrárna strana, že sa vlieva do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Tento histo­ rický fakt, tak. významný pre cíalší život slovenského- národa, za­ chycuje a .zvečňuje, tento manifest, prijatý na dnešnej schôdzke zástupcov politických strán, ktorý znie takto : o h 1 a s k lovenskeD v e r e g n o s t i Žilinský manifest, vynesený dňa 6, Októbra S193C, stal sa zá­ kladom slovenského národného zjednotenia. V duchu tohto manifestu zišli sa dna 8, novembra v Bratislave právoplatní zástupcovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, slovenskej republikánskej strany zemědělského a maloroľníckeho ľudu a ostatných významnej­ ších politických skupín a slávnostne sa zjednotili v spoločnej strane pod názvom: Hlinková slovenská ľudová, strana /Strana slo­ venskej národnej jednoty/. Týmto faktom prestáva bratovražedný boj medzi Slovákmi a odo dneška je tu len jedna strana a zjedno­ tený slovenský národ * Týmto sa splnili odveké túžby slovenského národa. Slovenský národ zjednotil sa v duchu Bernolákovom a Štúro­ vom, v duchu Moyzesa a Kuzmányho, v duchu Hlinkovom a Rázusovom. Triedne rozdiely prestali a je tu len národ, jednotný slovenský národ, Slováci týmto zjednotením nastupujú jedine správnu cestu pre zaistenie lepšej budúcnosti slovenského n ..rode. slobody Slo- venskej krajiny. Odo dneška musí byť záujem jednotného slovenského národa naj­ vyšším zákonom pre všetkých Slovákov. Kto sa proti jednotnej vôli slovenského národa postaví alebo previní', stane sa nepriateľom a zradcom slovenského národa a s tým národ zučtuje nemilosrdne. V tejto slávnostnej historickej chvíli vyzývame všetkých Slo-. vakov a všetky Slovenky', aby túto jednotu slovenského národa ra­ dostne prijali a aby sa aj vo svojich srdciach ako Slováci zjed­ nocovali. v slovenskej národnej jednote je naša sila, naša záchra­ na a.piaša budúcnosť, a v tejto jednote je i záchrana našich bra­ tov, .'Slovákov zahraničných, Slováci! Slovenky! V duchu Hlinkovho.odkazu sme sa zjednotili a takto zjednotení stali sme sa nerozborným a jednotným národom. Touto-skutočnosťou Hlinková slovenská ľudová strana, ako strana Slovenskej 'národnej jednoty, stáva sa skutočnou a jedinou repre­ zentantkou vôle slovenského národa. Zabudnime na všetko, čo nás delila-ý minulosti, spojme sa všetci v duchu Slovenskej národnej jednoty a- pracujme všetci svorne za krajšiu budúcnosť Slovenska a slovenského národa0 Prácou a jednotou zachováme si to, čo už máme a húževnatou prácou a svornosťou vydobyjeme si to, čo pre budúcnosť slovenského národa ešte .potrebujeme. Preto, Slováci a Slovenky, dajme sa všetci do práce za slobodu a za lepšiu bu­ dúcnosť, slovenského národa. Zjednotení zvíťazíme, rozdrobení padneme.- r T ‘ , . , Podpisy.

Z úvodníka v: Slovenská Pravda, roč. III., č. 182, lo. novembra 1938/ Základateľ a, vodca zosnulý Andrej Hlinka. '/ - o -

- " My môžeme pominúť a odísť, ale idea, ktorej sne boli oddanými služobníkmi, tá ostáva a vždy si nájde svojich horlivých vyznávačovy I d e,a s 1 o v e n s k é h o n á r o d á , j e h o p o ľ .1 t i č k é h o a kultúrneho poslania v s t r. e jd n,e j Európe n e m ô že z a h y n ú ť , 1 e býoľ j e t o n a j k r a j š í p r e a v sloven- s k e j .d u š e , s tvorene j s- a. ň ý m . b o h o m ." 'ý1' ' /Andrej H l i n k a / . Slovák, i. januára 19-37. - 51 My máme minulosť, boli sme medzi národmi, pred 11ÓO rokmi. Boli sme národom s v o j r á z n'" y m, s: á m o s t a t n ý m a svojským. Takíto ideme i po 1 1 0 0 rokoch do Nitry zložiť hold našej úcty našim slovenským kresťanským predkom” /A.Hlinka/ Pred Pribinovými oslavami, :,Slovák” , Veľká noc 1-933, I S : K R y

S 1 o v á Á n d r e j a HLINKU.

Drahá '.slovenská mládež, v tejto knižočke sú zachytené žeravé iskry;tvojho zvodnělého Vodcu. Je ich, iba niekoľko? ale sú jedny z najohnivejšíeh. Neskôr zachy­ tíme i aalšie. Slová zvěčnělého Vodcu slovenského národa Andreja hlinku boli vždy iskrami, čo vznecovali ohromný plameň rodolásky v srdciach Slovákov, ale ajčo bezohľadne pálili a ničili všetko skazonosné a nepriateľské slovenskej veci. V týchto iskrách spoz* kilací naša, veľkú Hlinkovú vieru v Boha, nesmiernu lásku k ľudu, k mládeži, k slovenskému národu, krajnú obetavosť v práci, neohrozenosť v boji, nezlomnú vieru v slobodu národa. Spoznáš aj biče na krivdu, spoznáš aj Klinkov súd nad pliagami národa: nad židovstvom, liberalizmom a boľševizmom.. Spoznáš; Hlinku nielen ako zanieteného rodoľuba, ale aj ako moder­ ného vodcu á tvorcu dnešného nového Slovenska. Drahá mládež! Vezmi si túto knižku s úctou do ruky. Otvor srdce! A počúvaj slová za teba a tebe. Nič nekomentujeme a nič ne doplňujeme 6 Počúvaj priamo slová zvěčnělého Vodcu národa.

Z útla z o D a

0 lovenskej pravde slobode

- "Sme h r d í, že mohli sme za pravdu svojho slovenského ľudu trpieť "Ludové noviny", december 1904 /?/ - "Ja nebojím sa vašich pút, bo ja viem., že sloboda sa v putách rodí a že lúče zlatej slobody padnú na najúrod­ nejšiu pôdu vo vašich ka sama t ách a v nich upiacich , stonajúcich a krvácajúcich našich srdciach. Pôjdeme do nich, sne už na ne na­ vykli . Sme mučeníci "Ludové noviny", č. 45, 1907. S 5 Ty C.- í Oq r'iCA bitá, žalářovaná, prenasledovaná pravda zvíťazí, zvíťaziť musí!" n r ~ "Ľudové noviny, 14.S,1907. pri ťom všetkom neklesáme. Veľké výsledky požadujú veľkých obetí. loboda naša nie je aale .. Lud pod Tatrami chce žiť, hodný svojho slovenského mena". "Venkov", 3.11.1907. - "Som už v Segedíne a nastupujem väzbu. Nastupujem ju s najkraj­ šími nádejami, pravda, nie pre svoju osobu? ale pre môj n á ­ rod. Ešte pravda nadarmo nikdy n e t r p e - 1 a,neoude trpieť nadarmo ani pravda n a ľ a slovenská!" Z väzenia» "Hlas", C. /?/ 12,1907, - "Silný je Boh a neopustí nás. Za ľud slovenský som hotový i život obetovať", _ i Pred nastúpením do vazenia, december 1907. - "My chceme žiť život s v o j s k ý, život n á rodný, ži­ vot úplne slobodný..."^ „. , ° n reči v sneme, novenoer 1920. - "Prežíval som mnoho krás a ťažkých chvíľ.,,' zapreli ma, trpel som j väznili ma, nepoddal som sa. Pľuli na mňa, kameňovali ma, strieľali po nás, mužský som všetko znášal.” >igpov m-u ^ ]_ 1927

- "My sme hrdí na našu kultúru "k r ;e e ť a n s k ú a s 1 o - v e n s .k u." ■ "Slovák", 8.4,1927. - "Heslom naším bolo a S 1 c v e n s k O Slov í k o m í" "Slovák", 11.1.1928. - "My vidíme vo veciach náboženstva a národa pravdu, sme nielen jej vyznávačmi a priateľmi, ale aj b o j ovv n í k m i , ktorí vedia, že pravda zvíťazí len vtedy, keä za ňu odhodlane, neúprosne a vytrvanlive bojujeme. _ Tak budeme za poznanú slovenskú pravdu bojovať aj my, A dočkáme so slovenskej Veľkej noci, radostného Vzkriesenia a oslávenia", "Slovák", Veľká noc 1936. - "Život zvíťazí nad smrťou, láska zdolá nenávisť, slovenský národ zvíťazí nad úkladmi nepriateľov. Pred nami katakomby a milióny mučeníkov, zástupy vyznávačov. y sa práce a bo ja nebojíme, lebo sme pevne presvedčení, ze naša slovenská pravda b u d e raz oslá- vená". "Slovák", Veľká noc 1936. / - "Lež kresťanstvo nestarne. Ono je nie módnym tovarom, ale večne trvajúcou, osviežujúcou a ob ~>vu júcou náukou. Je večne svietiacim majákom v búrlivých vlnách i .voto". 'Slovák", Veľká noc 1937. "Kresťanstvo ostane večne mladé. Jedine v k r e s ť a n štve e pravda, pr á v o a zákon." "Slovák", Veľká noc 1937. - "Ešte stále mi hučí v ušiach triumfálne uvítanie, Ha to nikdy nezabudnem. Také nadšenie, taký oheň Bratislava ešte j nezažila. V tom ohni je sila, ktorú musí preraziť a odstrániť všetky prekážky. Sila našej pravdy odvalí kameň a zdvihne n á ­ rod. Keä som videl tie ohromné tisíce našej mládeže akademickej, sedliackej i robotníckej tiahnuť ulicami Bratislavy, vedel som, čo to znamená. Je to vyvrcholenie nášho boja, ktorý vedieme v znamení z a Boha a národ. V í ť a z ­ né vyvrcholenie! To, čo sme videli a čo práve vidí­ me, je dôkazom, že kameň je už odvalený a že Slovensko v s t a v aj Slováci nedali sa pochovať ani v tých najťažších ča­ soch, Aj keä boli zdanlivé v hrobe, ožili a žijú. Po manifestácii v Bratislave, "Slovenská pravda", 5-6 ,1938. - "Prišli ste v hodine dvanástej, vo chvíli, keä zazvonil zvon, ktorý prorokuje veľké z m^e n y medzi národmi. Prišli ste vo chvíľach, keä Európa je ako sopka. V takýchto chví­ ľach udrží sa len spravodlivý, v takýchto chvíľach vyhrá len ten. kto ma čist svedomie pravdu , uz nech sa stane čokoľvek, M y máme pravdu a na e svedomie je cV x • s t i e / ! it Preto spokojne čakáme rozvoj udalostí.: Cudzie n e c h ce­ m e a v o 3 e s i nee d á m e . CoČo nám patrí, to si vydoby­ jeme a pôjdeme s tým, kto nám umožní, aby spravodlivosť a pravda bola tunajším zákonom a aby slovenský národ mal tu zabezpečený slobodný vjhroj". Na rozlúčku dr, Hletlcovi. "Slovák", í Op <5 - "S radosťou otvárame nové s v e "t y , v ktorých majú Slováci zaujať in patriace miesto medzi s 1 o b o d n ý m i n a r o d - m i celého sveta. My stojíne na stráži s ohnivým palošom kaž- dého, kto sa nášho národného pokladu dotýka, zrazíme", "Slovák" 5 11.8.1938, - "Hej, noc je ešte pre roduverného Slovél A l e , budeš, Slovač. verná, nepoddajná, bude svitať. Svitne ti krásny'deň slobody slo- venskej", "Zápisky z Mirova", str, 26.

O s a m o b .y t n o s t • i s 1 o v'e n s k é h o národa.

- "Nemožno sa mi nepokloniť pred veľkosťou a velebnosťou národa. Ale nemožni ni, aby som sa pri te jto. príležitosti nepoďakoval kaž­ dému jednotlivcovi, mládeži a stúreži, robotníkovi a úradníkovi, roľníkovi a remeselníkovi, laikovi a svojmu oltárnemu bratovi a všetkým, ktorí prispeli svojou vzácnou pomocou k nášmu ví­ ťazstvu,, Pomáhali sne si my a pomohol nám Pán Boh. Národe slovenský? bratia drahí, v cí ak u jen, že ste vytrvali so mnou, s náro­ dom, s Kristom. Len ostaňte naplnení sebadôverou i n a ä a 1 e j, do konečnej chvíle, kým si nedobyjeme samosvojho Slo­ venska , Boh nás požehnaj!" Po víťazných voľbách, "Slovák", nov.1925 - "Hraníc Slovenska nemá právo nikto sa dotýkať bez vedomia Slová- * Zo zhromaždenie na madarsko-slovenskom pohraničí, "Slovák", 21,10.1930. - "My máme minulosť, boli sne medzi národmi pred 1100 rokmi. Boli sme n á r o d o m ’ svojráznym, samostatným a svo s k ý m. Takíto ideme i po 1100 rokoch do Nitry zložiť hold našej úcty našim slovenským kresťanským predkom". Pred Pribinovými oslavami. "Slovák", Velká noc 1933. - "My sme tu doma, Slovensko je naše. Na Slovensku my chceme byť pánmi. Slovenský národ prešiel tiež svojou Kalváriou, Dnes je opäť svojprávnym a chce byť pánom svojho osudu." Pred Pribinovými oslavami. "Slovák", Veká noc 1933. - "My verejne vyznávame, že Slovensko je naše, je obývané starým a u t o c h t o n n ý m národom od dôb kniežaťa Pribinu a n i k preto nesniier siahnuť naň". "Slovák, :11.8.1933 /?/. - "Prišli sme : s en osláviť tisícs'té výročie veľkej udalosti. Pred tisícsto rokmi vztýčil tu slovenský vladár, knieža Pribina, zástavu slovenského národa, zástavu kresťanskú a národnú. Ak svet, ak i bratia alebo vlastní synovia dosiaľ nechceli vedieť, čo sme, nech si teraz uvedomia, že sme t u tisícsto rokov a prisaháme, že tu budeme ako verní s y n-o vi a slovenského národa neochvejne stáť- na podklade p r i b i n o v s k o m." Pribinove oslavy v Nitre. "Slovenská pravda",2018.193’ - "My tu chceme byť doma a chceme, abjr Slovensko pa­ trilo S 1 o v á k o m. Budeme bojovať za naše kresťanské a národné práva". • Pribinove oslavy v Nitre. "Slov.pravda",20.8,1933. - "Oheň boholáský a rodolásky je dnes vo vašich srdciach. Blkoce veľkým plameňom a svieti.nám na cestu, ktorou ideme v znamení krí­ ža po stopách slovenského kniežaťa PribinUo My márne veliteľa Kris­ ta a národ slovenský je hrdý, že jeho kultúrna minulosť je najsláv­ nejšia, Z tejto kultúry chceme ctalej žiť ako s a m o statný a suverénny národe Pribinove oslavy v Nitre, "Slov, pravda", 20.-8.1933. - “Chápem-, že _ voľakto musí byť zodpovedný. Ak si slávna vláda mys­ lí, že za veci som zodpovedný ja, neutekám pred zodpovednosťou. Ja sa žalárov nebojím. Videl som dvere žalárov zatvárať, ale videl som ich a j otvárať,. Už som 69-r očný. Som na sklonku svojho života. Ale ak je potrebné, obetujem tých niekoľko rokov, ktoré ma delia ód hrobu, vdačne za práva slovenského národa. Strávim ich v temnom žalári a budem hrdo zomierať, lebo viem, že ked slovenský národ vedel dokázať, že je pánom v N i t r e , čoskoro bude vedieť dokázať, že je pánom i svojho osudu a pánom celého Slovenska", dtto. - "Zo všetkých strán sme obkľúčení nepriateľmi domácimi aj zahra­ ničnými. Jedni nás chvália, druhí nás hania, jedni nám dovoľujú pohybovať sa na slnku slávy, iní nás ženú do katakomb alebo do vichřic alejakov každodenného boja. Podkladajú nám. nekalé úmysly, vlastizradne a národu škodné intencie jedine preto,preto že nechceme opustiť národ." 'Slovák:", Veľká noc 1936,. "Sme si vedomí, že my a naši spolupracovníci ideme po slávny*h a tŕnistých cestách Štúra, Radlinského, Moyzesa, Mudrona a Vajan­ ského a že my sme tí, ktorí vysoko držíme zástavu neuznávanej slovenskej samobytnosti a slovenskej po­ litiky''. "Slovák", Veľká noc 1936. - "My stojíme na základoch Štúrových, Ilollého a Radlinského, háji­ na e svojráznosť a suvereni^tu slovenského národa. Nám je naša vlasť drahá a vzácna, za ňu sme hotoví obeto­ vať v š e t k o: slobodu, zdravie, majetky, pohodlie i životy. Len jedno nikdy: náš slovenský národ a katolicizmus". List Orlom. "Slovák", 17.4.1936. - "My môžeme pominúť a odísť, ale idea, ktorej sme boli odda- nými služ ohníkmi, tá ostáva znáva čov. I d e a slove n s k é h o n rod a, jeho P o 1 i t i ckého si kkultúrneho ' poslania v s t r e dn e j Európe a h y n ú ť, 1. e b o je to n s j k r a j š í pre o a v slovenské D d u š e ,s t v o r e n e j samým Bohom ", "Slovák", 1.1.1937. — "Pýtate sa ma, či my, Slov samo s t a t n o m Š t á t e o Odpovedám vám ot i svete v ô b e c n «á r o d a, k t

O Strane - jedinej reprezentantke slovenského národa.

- "Som synom ľudu. Chcem t r a n u. ktorá sa v jedno spojila s citmi môjho ľudu. Nedívam sa no ľud z okna farského príbyt- ku, ale som s ním vždy a vo všetkých okolnostiach. Vždy za ľud pracujem, ľudom sa teším a plačem. Leví podiel prace zaň ešte prevezmem. 'Ludové noviny", 1901. „ nenávidení, zatváraní, 3Údení, strieľaní "vlastizradcovia" a "madaroni"QQp m Am 4 stali ťr» + m “I -i sme r-» m rs san n —■jedinými /—v , ochrancami Slovenska. Náš "Slovák" a naša S t r a n a vyrástli v jediného reprezentanta slovenského národa. Náš časopis tak vzrástol, že je najväčším, najobľúbenejším slovenským časopisom. Vyrástol z medzí malého pro- vinc i o nálneho mesta: musíme ísť do hluku, borby a života veľko­ mesta, Stali sme sa mužmi. Ideme do očú pozrieť všetkým čechoslo- vákom, nevercom a pokr-^karom. Ideme za nimi, ako ; rozbitým ne- priateľom a poženieme ho, dokiaľ ho na hlavu nepor; ;žírne s nezni- člme, Kdekoľvek sa zídeme s ním, tam sa pustíme s ním do boja. Nezložíme------pero,------neprestaneme------L ------1 bojovať,------+J ^oV-ínl’ dokiaľ onsi r.n-rr^A^TAA^A nevydobyjeme -(-q 8 o n á m patrí". "Slovák", 25.3.1922. - "Slovenská ľudová straba si je vedomá svojej sily a číselnej veľkosti. Preto v povedomí tohto koná úplne ne odvisle a sebavedome <• Toho, kto sa jej postaví v cestu, buňto so sebou zoberie ako kolek t í v n a duša národa, alebo ho odsotí nabok a prejde vedľa neho’ "Slovák", 3.1.1927. - "Sme stranou národnou,/ ochranlr’ucu <0 a ntríílryncu U n :jconnejšíc -y statkov národa. My sme sa zrodili z krvi mučeníkov v Cc;ernoveg, v Námestove, Košiciach a Sete ši, preto kráčame po cest ách týcht o." 7 1 1 c, O 7 C'v J> -L'] c/ V v.»,- - T-” * - "Nie, drahý národe, dedičstvo svojich otcov my Slováci chceme zachovať a ho i zachováme,! Zachová ho naša S 1 o v e n s k á ľ u- d o v á strana, tak trpko a tak ťažko i dnes skúšaná. Vytrvá­ me a zachováme všetko, lebo. vieme, že ty, národ náš, ideš s nami! k e p ô j d e p r e n a s 1 e d o v a n P r a v d a s 1 o v e n s a nami, kt.o -bude p r o t i n á n ?" Slovák 13.5.1927. :ú veríme, že Kristus trpel a umrel, ale aj ž mŕtvych vstal a na nebesá vstúpil, .tak veríme., že víťazstvo slovenského národa je blízko a že ho len my a naša Strana vieme vydobyť" ■ , ‘''Slovák", Veľká noc 1937. - "Do zvodcov nám nadávajú nízki zapredanci, trebárs pracujeme na obrode a očiste národa.všetkými dovolenými prostriedkami. Oni spia, driemu a chrápu na vavrínoch nami vydobytých, my znášame súdy, ža­ láre, tresty cenzorov a všetky odstrky. Vedia dobre títo zakuklen­ ci, že nebyť nás, už by nebolo slovenského národa. My ideme s K r i stom a jeho pravdou n a,p r e d, voláme zúboženému národu "pax. vobis - Pokoj vám". Ľudová stra- h 'á- n :a rod neopustia jeho práv sa nikdy n e ­ zriekne ! Toto je naša sila a naše v, í ť a z s t v o . "Slovák", Veľká noc, 8.4.1928.

P r o t n e p r i a t e ľ o m n á r o d a - “Teda' združujeme ľud v joäno teleso, v spolok, ktorý ho potom v čase "núclze obráni od zahynutia,. Treba nám poúčať ľud, vzdelávať ho a povzbudzovať. Takto a len takto:, padnú hradby Jericha" . »Ludovó noviny", 1896. - “Príde vám taká pi javica polonahá s ...batôžkom .a hŕbou detí do de­ diny. A" hľa, v jednom desaťročí je z nej- "pári urodzený", v druhom ; ale z jej dietok pán doktor, pán fiškál alebo slúžny. V treťom, de­ saťročí jež;už .pánom okolia3aNeninie štvrté, desaťr čie., už je zema­ nom., vbaronom.. A .. to prečo?- pýtám sa -sám seba? Pre hriechy ľudu môjho. Lud sV-každou vecou beží k nekřesťanovi. On mu je bratom, otcom "a Všetkým, Tomu zjaví svoje tajnosti. Jeho podlizaôným slo­ vám slepo verí,' ale ostrým výstrahám svojho farára sa vysmieva. U nekřesťana robí zmluvy, u nekřesťana predáva majetky, u nekřes­ ťana sä mieria nepriatelia, u nekřesťana si i žiaľ zalievajú, Lud môj! Keby s.i poznal, dne s, čo je tebe k spaseniu, vyhýbal by si sa' kadejakým pažravcom. Ale prídu na teba dni,, že obľahnú ťa nepriatelia tvoji. Ba už prišli. Rozpomeň sa na minulé voľby. Kto ťa kopal? Kto ti do očú pľuľ? Kto^ťa socal ako krivú' dušu? Kto mučil, trápilva prenasledoval, keä si .sa verne pridržiaval zástavy svojej? Kto kňazov tvojich bahnom.a nečistotou obkydával? Musíš uznať", že tí, ktorých: v zaslepenosti svojej držia za. svojich pria­ teľov. q gi30cpp "Katolícke noviny", r, 1897. - "Pozrite na túto holotu, na toto spustošenie, čo spôsobilo ži­ dovstvo počas svojho vladárenia-ná našich vidiekoch. Tu sú obce, kde sedliak nemá ani jednej brázdy zeme. Kde sa podeli? Úžera im ich odobrala. Celý chotár je v rukách úžerníka, Žida, vyjmúc azda skalnatévkopanice a neúrodné .’fulvarty. Tieto mu nechal, aby aspoň meno po nom ostalo. Všetko má cudzinec, ktorý len pred desiatimi rokmi s. pajesami á v kaftane prekročil chotár krajiny pri Chabovke alebo Jelešni. - - Prišiel j v jednej ruke krpôčka, v druhej pútnická palica a na pleci zajačia kožka- a dnes? Veľkomožnúje ho úradník, hlavný župan úro úbohý sedliak. 'Ludové noviny", 1898. - "V Nemecku dodávajú spolčení roľníci vojsku, hostincom, nemocni­ ciam maso, múku, maslo, syr, zeleninu, stravu, ovocie, hydinu a nikdy nikto sa nežaloval, že by mal z toho škodu. Naopak: dvíhajú sa na majetku. Nemôžu to robiť i naši roľníci podobne? Či musí mať z toho osoh iba Žid?" "ludové noviny", r. 189 O • - "Heslo s v o k v o 3 m u má byť dnes spojujúcou páskou. M o c ž d o v t v m u^s í m e z 1 o n i ť" "Ludové noviny", r. 189 - "Uverili, že oni dávajú každému, im ale nikto. Uverili nji, že vlastne oni šatia, posielajú do škôl mladé Žíäatá, že oni pečú koláče a husi v šábes. Im ale ostáva z koláča diera z pečiem; papier. Dokázal som im, že oni pijú "smrad" s vodou pomiešaný. Zid ale dobré vínko. Oni šatia sa hrubou kabanicou, krčmárka hod­ vábnou satou.- Nepochybovali v moje slovách. Hlučné "tak je" ozý­ valo sa dvoranou". ^ n v . , , ľTT, , , , , .. ... Luqu o židoch v "Národnom hlasniku". - "Remeselník je "nevoľník liberalizmom podporovaného kapitálu a privilegovaných fabrík". Á robotník? Kým trestanci v Ilave a Sege- díne pracujú po desať hodín, za ten čas naši úbohí robotníci pracujú najmenej dvanásť hodín denne. A kea odsúdenci na Anti.lských ostrovoch pracujú len po vidne a len 9 hodín, zatiaľ v zemi "prav­ dy, práva a zákona" pracujú dvanásťročné deti v podzemných dierach a pivniciach v tmách nočných 12-16 hodín Toto všetko je výtvorom liberalizmu, spojeného úzko s kapitalizmom. Tento hodil fabrikantom na milosť a nemilosť vaše deti a ženy. Vy vlastnou rukou zavinujete, že vaše deti v 20. roku z fabrík vychádzajú ako zhrbení starci, Moloch kapitalizmu pohltí všetok čas robotníka, najviac ponechá mu niekoľko hodín v nedeľu, večer, aby ťažko zarobený groš krčmárovi, bratovi to kapitalizmu, za obeť hodil a na tele i duchu zmorený v pondelok ráno alej pokračoval v duchamornéj práci". "Ludové noviny", 29.9 .1900. - "Budem pracovať vo. dne i v noci do ých čias, kým z rudého Slo­ venska nebude Slovensko biele Slovensko slovenské a kresťanské "Slovák", 20.4.1920. - "Bieda je veľká, ľud nemá chleba, robotník stojí bez práce, slo­ venskí inteligenti sú vyhodení z úradov na smetisko. Zničili nám školy, doviedli do nich ducha, za ktorého sa nám prichodí hanbiť, vyhodili katechizmus ? navštívenia kostolov, učenie sa. katechizmu, prijímanie Svätej Sviatosti vyhlásili za neobligatne. Pri kate­ chizme sťahovali triedý«^Chceli doniesť do našich škôl ducha Mar­ xovho a Engelsovho, do sŕdc šesťročných detí kládli komunistické buňky, vyvolávali umelé stávky a hádzali práve ich podporujúcu robotnícku triedu do najväčšej biedy"’. O pomeroch v ČSR. "Slovák", 19.1=1927. - "Spravodlivosť chceme pre náš slovenský národ, pre náš ľudc Cestou do Nitry videli sme -slovenskú biedu. Ale videli sme aj ši­ roké polia a bohaté majery tých, ktorí nepracujú.,. Páni dostali statky, ľud slovenský zbiera klásky odpadnuté a pani s.a zabávajú... Pribinove oslavy v Nitre. "Slovenská pravda", 20.8.1933. XO. - "Nuž j pánom komunistom odkazujem, že Andrej Hlinka nikdy nebol o d sú' ený na pohodlie. Nepoznal som pohodlie ani v Ružomberku, ani v Segedíne ani na Mirove, Mne vzdychy bolo jedno, či unren bosý alebo s topánkami na nohách. To na úprimnosti a výsledku môjho boja nič nemení, I pri najväčšom terore ostal som len tým, čím som bol: v e-r n ý m obrancom slovenského ľudu, o.;, d d a n ý m synom slovenského -národa a cirkvi k - a t o í c k e j " 1 "Slovák 26.4.1936. - "Pozerá te _na zadné kolesá a budete si vedomí toho, že národ náš z ú č t u j e s komunizmom a zúčtuje aj s tými, ktorí •tento komunizmus udrží ijú a pomocou neho podnecujú slovenského pracujúceho človeka proti bratovi z 3ého vlastnej krvi. My budeme na stráži, národ nás n e v y d á m e b o ľ - e v •k o m, -ani jeho náhončím na pospas!" "Slovák", 29.4.1936 ■•'.MV sme vstúpili d o s'lužby slo v e n s k é h u ^d u - c h a n á r o d a, a celé desaťročia už chodíme cestou trnisté- ho života. My bojujeme proti každej krivde ny vydobýjame slovenské práva. Nášmu rozumu, nášmu srdcu sa -protiví, aby'nad slovenským národom panoval tyran alebo - jedno, či cudzí a či domáci - diktá­ tor. Nam je i slovo diktátor cudzie a nestroviteľné. Slovák nikdy nebol'kapitalistom, feudálistom, zhromaždovatelom finančnej sily,., Nás rozum neznesie tyranizmus veľkých, ale ani malých. My si neželáme > aby panovali nad nami burzoví š p v u 1 a n t i a rozliční b a r o n i . AleMtým menej si želáme o T*'y panovala nad nami u 1 i c a . My sa pastí ci tvrdeg alebo ajnovej, tero- r i z o vať ne dáme, M y m e & a r a v o ľ u G u a z a správo dl i v 3 ť k a ž d h o Inteligenti, páni kapitalisti? ale aj pospolitý -UCl musí s i byť vedomý, že pravo nie je ničím inším, ako ovocím povinnosti Slovák1 j 27.5 1937. - "Na Slovensku nestrpíme boľševických rozvratníkov. Schvaľujeme, čo urobili tisíce našej mládeže ako úvod do týchto manifestácií. Nech svet-vie, že sme slávnostne spálili sovietsku zástavu. My Slováci sme pri bleskoch tejto zástavy protestovali proti b o ľ - š e v i z m u , ktorý je najväčším nešťastím Európy a pre ktorý tieklo toliko krvi a teči :eraz v Španielsku a inde. Tým sne povedali, čo nechceme, N e n c e m e boľševiz- mus, ne s trpíme r o z v r a s u ■Srovenska pravaa 12.6,1938,

Národu * - "Som už v .Segedíne. Odišiel som ticho a nebadane, Nelúôil som sa s Tebou, drahý rode môj! Stále mi bol odporúčaný útek, Ja^predsa neutekám - ba predsa utekal s o n , a 1 e d o väzenia a púť ž a pravdu T v otij u, národe' moji" Z väzenia, "Hlas", 6.12.1907. - "Co^som učinil, č© som napísal, urobil som to s najčistejším a najsyäte jším. úmyslom: -chcieť pomôcť a* povzniesť inôj’ slovenský národ". Pred súdom v Bratislave, 4.5.1908. - "Nepodľahol som ja. Podľahli moji žalobníci, ktorí sú.zmetení ako list v pozdnej jeseni. Ja som tu. Pochoval som'síce mnoho žia­ ľov a bôľov na brehu Tisy, len môj palác by vedel povedať, koľko vzdychov sa nieslo každodenne k našim horám, a vrchom a na konci každého znelo: Otče i Zachovaj mi ich, aby boli jedno a svorní i Otče! Daj, aby som z tých, ktorých si mi dal, nestra­ til žiadneho," Pred odchodom do segedínslceho väzenia. "Ľudové noviny", február 1910. - " N.á r o d m i 1 u j e m. a h o r í m z a ň,” Z prejavu v Ružomberku,- 10.10.1919* - "-Pozdravujte mi môj slovenský národ! Zaň som pracoval za mladí, jemu som obetoval svoj mužský vek, jemu bude patriť i poslednji tlkot môjho srdca", n • • Z listu z váženia. "Slovák", 11.3.1920. - "Boh ťa žehnaj, národe. Teba už n i k viac v porobu a okovy ne vtisne! Prostál si skúšku výborne, potrel si hydru, na hlavu* Dnes korím sa pred veľkosťou a majestátom národa!" "Slovák", 21.9.1923. - "D ô v e r u j , národe drahý! Svitnú lepšie časy, práva svoje si vydobyješ. Krízu sme už prežili. Len ten národ zomiera. ktorý si. to želá a ktorý chce zomrieť." 'Slovák", 1.1.1924. - "Drahý národe, hľadám slová, city a výrazy, ktorými by som sa odobral od Teba. Milujem ía a hotový som za Teba dať v 0 e ^ ^ 0 * Pred odchodom do Ameriky. "Slovák", 23.5.1926. - "Slovenský národe, korím sa Ti, som Tvoj! Sľubujem Ti vernosť a' Ty mi sľúbiš za to poriadok. Poriadok, aký my chceme!" Pribinove oslavy v Nitre. "Slovenská pravda", 20.8.1933. - "Nás národ nikdy neopustil, ako ani my sme národ nikdy neopustili . ■ "Slovák", 7.2.1937. - "D r a h ý národ e! Sily ma opúšťajú, kož n o t o. t o v j e posledná m o j a vr e č k Tebe, ' J a $ a pozdravujem a ä a k u j e m T i ,vU ž či budem žiť. alebo hniť, miluje m Ta a vš e t. k. o. pre Teba...!" . . Na manifestácii v Bratislave, 5.6.1938, - "Drahý národe!^Pominuli dni, na ktoré nikdy nezabudnem. Tie tri dni národného ohňa zostanú mi v parnáti a budem na ne myslieť i v ostatných mojich hodinách. Videl som ía, národe, na výške. Videl som Tvoju silu, Tvoju veľkosť. Teba už nič nemôže .premôcť. Videl sem Tvoju vôľu a tá sa musí stať s k u t k o m. Po manifestácii v Bratislave,"Slovenská pravda", 12.6.1938,

f .v / CO 03 - "B 0 '1 1 z a 1 a r e , b o 1 i p r e n 1 e d 0 v a n i S; a 1 e v e r i 1 s 0 ra V 0 v £ ť a z s t v 0 P r a v d yŕ -• T 0 r a z e ď s 0 n v i d e 1 T v 0 s i 1 u, n n r o - , k j U r d G . v i d .. •e 1 s 0 ra. a k o S i . m e 0 n p r X c h 0 d T v 0- j e j s •: v t o ra o h :r o n n o m z á s t u p e v i - - ' P p,'P y v / d e 1. š '0 ú ' b i i z i ť s a T v c j e v y k u p e n i e c Á ň 0 V 0 e s a s e ,n i e s a b 1 í ž i a k: e d a , T 3 P v j 0 d i/ d e m r .n á r• 0 d e í 8 ť a s t n e V 0 v i e r e 0 t c 0 v a v e r n ý s e b e v * * Po nanifestácii v Bratislave, "Slovenská pravda", 12 .6,1938. - "Buďte jednotní a nepoddajní", "Slovák", 21.8,1938. - " I keď odídem, vždy s vami budem", , \,j •, ."Slovák"', 21.8.1938. M 1 á d - "Naša je minulosť, vaša je budúcnosť. My sme zbierali, kamene, niesok, vy teraz stavajte a na pevne vystavanú svätyňu polozte " k r í ž ! ” Mládeži Slovák 5.2.1920, - "Hrdí sme na našu mládež. Tisnem jej ruky a vyzývam ju, aby len pokračovala vo vydobýjaní práv slovenčiny na celej čiare. Bez mládeže my nikdy nevydobyjeme svojich práv. Víťazstvo nejde bez boja a v bo'ji sa rany dostávajú a dávajú. Vy, najmladší mučeníci, budte pozdravení! Bojujte len dalej » kuvičím hlasom, sa zaviesť nedajte! Vás dar nezvedie a hrozby sa m ibo jte i Vy ste nádej, vo vás žijeme, vo vás dúfame Takejto nezlomnej mládeži vá ačne a sebavedome oddám dedičstvo otcov. ; 1 t. v a t i n e - z a p r e q n nezlomná slov e n s k á m ľ'á d e ,?" Slovák", 26.10.1924. - "Timje doba, priberajte m l a s 1 o v e n s k ú, nech sad uplatňuje vo spravovaní a vedení štátu". "Slovák" 11.1 .1920* -"Slovenská n 1 á d e d o P e d u ! My vojska nemáme,. ale máme m 1 á d e ž? a to bude naše v k o. Nikomu nechceme / v j s odorávať, ale svoje si nedáme i Ukážeme i svetu, CO sme a čo chceme." íl Pribinove oslavy v Nitre. "Slovenská pravda , 20.6.1933,■ - "Drahej mládeži. Nám patrí vážnosť, mier a práca. T e b e o h e n, zápal a ú -v a h a „ Nestaraj sa o to, čo budeme jesť, čím -sa budeme odievať. Neboj sa: vlasť, národ ? úrad, chlieb patrí Tebe, Toto ti nik nevezme.N e s p u s ť sa na suché pole m § t e r i i 1 i : m u. Ak áno,* v škoda nám bolo žiť,- pracovať a trpieť. M 1 á - d z b e z O h n i d e n o v e n i e našou m d e ž o u f? Z listu, Bratislave 2.12.1935- - "My sme boli hrdí na našu m 1 á d e ž* Ukázala, že ešte nezmalát- nela a nepadlo tak hlboko, že by pripustila boľševizovanic ducha a mozgu. K tejto bojujúcej mládeži s pridávame aj ry, starci. Cítime ako znovunarodení, nová krv prúdi v našich žilách. Nemáme už zub sme ako bezzúbí levi, ale zato nemými psami nikdy nebudeme 2 Stali sme si na celo našej mládeže, aby nás nesúdila a nežalovala na nás pred Bohom, dejinami a národom". Mládeži . "Slovák > 2; •1936. - "Hej Šijeme tu o národ už tisíc rokov a nedali sme sa, Nedáme sa ani cines. Ba práve dnes nienie! veä tak neboj 'cne hlási sa do boja a do práce naga vyspelá vzdelaná mládež S touto mládežou z víťazí slovenský národ"„ Po manifestácii v Bratislave. "Slovenská pravda 5,6.1938, - "A teraz pár slov tebe, drahá mládež! Keä ti Sakuj ;m za mohutný prejav vôle po slobodnom živote a oddanosti k národu zaMto krásne uvítanie, vyzývam ťa aoy si vytrvala azjdo konca, P m a taj na ťažké ô a sy vo t c o v, p a m a t a j n odkaz predkov, ch r á ň d e dičstvo a z e T a ô u j ho 1 Tvoja cests 5 ch je r o v n tvoje oči b s t r é, tvoje srdce smel é, Nedaj sa oklamať falošným prorokom, nedaj sa zastraš ■ > ani pomýliť terorom alebo sladkými notúzni. Ty si pohýbala národom. Tvoje heslo: " N a S love n - • s k u po slovensky" dostalo do ohňa celé Slovensko,. Toto tvoje heslo musí sa stať skutkom na školách, súdoch, pri vojsku a všade. "Slovensko S 1 o v á k o n" znamená tvoj chlieb. Je to náš program, za ktorý umierali a trpeli martýri. je to program od Pribinu všetkjŕch pokolení, program bernolákovský a štúrovský, odkaz Ôernovej a Kačkov, odkaz našich žalárov, odkaz našich mŕtvych mučeníkov®,," Mládeži po manifestácii v Bratislave. "Slovenská pravda", 5.6.1938.

Posledný odkaz mládeži a národu, uverejnený v Slováku dna 14.8,193.8:

" DRAHÁ m o j a s l o v e n s k á mládeži ako Rú l b i s o m b o l t e r a z s TEBOU- ALE V PUCHU SOM V ŽILINE. VIDÍM TVOJ ZLET, TVOJ VZLET, TVOJU PRÍPRAVU PO VÁŽNEJ PRÁCE A BOJA. JA DOKONČIEVAM MÔJ BOJ TUZEMSKÝ, ALE ZOSTÁVAM S TEBOU, MLÁDEŽ MOJA A NÁRODE. VYZÝVAM VÁS K JEDNOTE A NEPODDÁJNOSTI, ŽEHNÁM TVOJU PRÁCU, ŽEHNÁM TVOJMU BOJU® BOH TI POMÁHAJ, BOH ŤA OPATRUJ, BUÁ S BOHOM, NÁRODE MÔJ ! "

Do tlače pripravila Margita Valková. Vydalo Hlavné veliteľstvo Hlinkovej mládeže v Bratislave, Bratislava, 1943, str. 69. Pramene: Uvedené noviny, Karol Sidor: Andrej Hlinka. A.Hlinka-K.Sidor: Zápisky z Mirova. o