Historický Zápisník 1/1987
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
H ISTO R I C K Ý Z T P I S N í K č. 1 / i 9 e 7 /2/ na tému : ‘'Za Boha život, za národ slobodu!" A n d r e j. Hlinka 0 b s ah : - Andrej Hlinka /1864 - 1933/ 1 - smútočné oznámenie o úmrtí 19 Alexander Mach : Rodobrana 20 Rudolf Dilong: Pochod Hlinkovej gardy 20 Karol Sid■ r: Zo života Andreja Hlinku 21 Niektoré-výroky Andreja Hlinku 22 Anna Mikušová : Andrej Hlinka 23 Karol Kuzmány : Mládeži 23 Martin Ondroš : Andrej Hlinka dal odkaz a príklad mladému kňazstvu . 24 Dr. Jozef Buday : Andrej Hlinka, predseda SSV, 70~ročný 25 Svetoslav Veigl : Nad hrobom Andreja Hlinku 27 o O Dr, Karol Mederly ; Hlinka a tlač 410 Jeden Boh, jeden národ, jedna strana. Odkaz umierajúceho Vodcu národa splnený. Príloha : 1 S K R Y, slová Andreja Hlinku. o Úvode Na jeseň 1986 som pripravil do tlače prvé číslo novej série slovenského samizdatu pod názvov;. ‘'Historický zápisní!.:"« Teraz máte pred sebou druhé číslo tejto série, K jej vydávaniu ne. inšpiro vali dve veci. V prvo." rade je to sústavný tlak masmédií ř ktoré už vy S e 40 ro kov syste. aticky falšujú našu slovenskú históriu výmyslami, polo pravdami a vyslovenými lžami ohladon Slovenského štítu, jej tvor cov a dejateľov. Stará av^S$SÍX$ť8eneráčia,alY ktorí by mohla svojii deťom stav veci podľa praVcý, a; na výnimky, zo zbabelosti mlčala a doteraz mlčí. Tým nastupujúce generácie majú úplne skreslené podanie našej nedávnej minulosti . Tu sa nemôžeme vyhovárať na našich neprajníkov,ík ktorí isto majú na tomto stave vecí svoj podiel, ale hlavná ťarcha viny predsa len leží na našej katolíckej zbabelosti, Aký iný je stav v napríklad v Poľsku! T smi m i učitelia, činní v štátnej a...1 užbe, neboja sa ^povedať . .... svojim__ „........ žiakom _ na 1hodinách /vyučo- vania, na výletoch, výchádzkach a pod, pravdu o svojjej historii, tak isto ako aj rodičia a iní vychovávatelia mládeže. Takto sa de ti už od kolísky dozvedajú pravdu o svojom n ír od e a iistorii vo vzťahu k okolitým národom a svetu. Druhý dôvod. prečo som začal zostavovať toto druh číslo, je láska k pravde a spravodlivosti. Totiž každ^ z n a s , nccli patríme k akejkoľvek generácii, po určitom čase, kec spoznáme pravdu, začne sa nám protiviť všetok ten nános klamu, poloprávd a lží, ktorýr i nás desaťročia\ r i O T n Tkŕmia ^ w m n «-> r-,ako \r- r\ thlúpe n i i i r \ A nalebo l rpolohlúpe \ n l a To I i i r \ A mmasy, n m r " *t< O al bez vlastného úsudku, cti a národnej hrdosti. Pravda, to čo nepog známe - a u nás je to až hriešna nedbalosť k našej národnej histo rii - nemôjene hodnotiť a zaujať k tomu,správny postoj. V tomto svetle nás potom, štátna vrchnosť môže kŕmiť hocičím, všetko tupo prijímame, alebo sa nakoniec o nič nezaujímame, všetko ignorujeme a tým zasa napomáhame kolektívnej nevedomosti a tým lepšej manipu- lovateľnosti národom. Nakoniec všetko má svoje medze. Kea sledujeme naše noviny na úrovni la? ajov a okresov, i tie s celoštátnou pôsobnosťou, akc je "Pravda", Pravda na nedeľu", "Expres* a poa. , všace„.wwww ,,.-0n. -’deme čas od času alebo v sústavnom slede štvavé články proti vš^+- mu minu- lému, čo sa na Slovensku vytvorilo, proti našim význačným osebnos- tiam alebo proti Cirkvi, Svatému Otcovi Jánovi Pavlovi XI,, ale i proti minulým pápežom a pod. A to sa deje nielen v podlesnom čase. Od konca druhej svetovej vojny sú masy ľudu krmené článkami, ako napríklad v ;:Pravde na nedeľu" z 21.11.1986 v článku "Nerátať so zlou pamaťou- klérofašistická emigrácia sa vystatuje podporou niektorých predstaviteľov Vatikánu" alebovclánok' v tých istých novi nách z Í2,12,1986 v Článku "Strach z uvoľňovania- pohrobkovia klé- rofašiznu v rúchu oonajcov ľudskýcľi práv" a podobné cialšie. p o núka jú v dlhých článkoch lži a očierňujú_ všetko f čo by nCc la 1 o byť ako Slovákom a príslušníkom nášho národa priam sváté. Aby som aspoň v daných možnostiach trocha vyplnil medzeru vo ve- mostiach nielen našej mládeže, ale aj tých starších, kto r í by z tohto tu spomínaného mnohé mali poznať,^ o;ale -L. - uako í i u u usc: . ... už spomenul-p zo strachu a zbabelosti doteraz rad" ej mlčali a mlčia, podujal som i týmito číslom priblížiť dobu nedávnu čo najobjektívnejšie z do stupných historických prameňov, ktorých je z dôvodu systematickej likvidácie už po dve generácie veľký nedostatok. Cirkev je naša TlľMatka e~\ 4- \ r- s—i t~\a históriaV r i n + -Vi -i <s~\ našaň n X ■! + ^ "*PTr- AkA Ír "j— 0 0 — 0 Q0 jý 0 Q z týchto 1100 ročných prameňov našej slovenskej histórie, bude ná dej, že náš národ nezahynie v búrkach budúcich čias, Dedičstvo otcov, zachovaj nám, Pane I Zostavovateľ o - A n cl r e j HLINKA / 1864 - 1938/. V málo prípadoch tak výrazne platí, že dediny píšu víťazi, ako je to v prípade Slovenska. Skutočná pravda sa zamlčuje a nepodstat né, treťoradé fakty sa vyhlasujú za nosné piliere slovenských de jín. Nech je ale politický postoj historika akýkoľvek, ťažko poprie skutočnosť, že Andrej Hlinka je najvýznamnejšou postavou sloven ských dejín v prvej polovici 20. storočia. Pozrime sa, čo je dôvo dom k takémuto tvrdeniu. Narodil sa 27. septembra 1864 v dedinke Černová} ktorá patri! . k Ružomberkuj Pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny. Jeho otec bol dva’'rát ženatý. Z prvého manželstva mal štyri, z druhého pať detí. Andrej bol v poradí siedmym dieťaťom. Už v obecnej škole prejavuje nadpriemernú inteligenciu. Ľahko sa učí, má veselú povahu, je smelý, ale aj neposedný a nesmierne živý. V roku 1877 ako 12-ročný začína navštevovať gymnázium v Ru žomberku. Protože tu sú len štyri nižšie triedy, v septembri 1881 prechádza nc gymnázium do Levoče. Už v ton čase je rozhodnutý stať sa kňazom, Menej myslí na študentské zábavy a stáva sa vážnejším, zodpovednejšími Nemálo k tomu prispela aj otcova smrť v marci 1882, Po absolvovaní 6, triedy si Andrej podal žiadosť o prijatie za klerika. Spišský^bi«kup Juraj Császka ho 2* júla 1883 prijal. Kečí že nemal dosť peňazí aby dokončil svoje gymnaziálne štúdia v Jágri, .kam.spišský biskup posielal svojich klerikov, dva roky sa pripra voval na filozofickom kurze v Spišskej Kapitule. Po absolvovaní filozofického kurzu sa v rokoch 1885 až 1889, taktiež v Spišskej Kapitule, pripravoval na svoje kňazské povolanie. Jeho hodnotenia na kcnci školských rokov bývali: "Je dobrého talentu, chvalitebnéj usilovnosti a výbornej zbožnosti" alebo "je veselý, živej povahy, zbožný a charakterný". V treťom ročníku bohoslovia sa objavuje poznámka: "Má náklon nosť k slavizmu". V seminári sa počas štúdií bohoslovca Klinku za čalo systematicky maäarčiť. Bohoslovci smeli slovensky- rozprávať len dva dni v týždni„ Proti takému obmedzovaniu práv klinka namie tal, preto aj tó poznámka. Pravdou je, že Andrej Hlinka mal už vtedy hlboké národné pre svedčenie. V tomto presvedčení utvrdzoval aj svojich priateľov a spoluštudentov. Chodieval aj do rodiny Makovických? presvedčenjŕch národovcov, ktorí mali pomerne bohatú slovenskú knižnicu a odtiaľ si požičiaval knihy Keby nebol mal také nepopierateľné kňazské povolanie j takáto poznámka by mu v tej dobe spôsobila veľa problé mov. Práve v dňoch, ked sa Andrej na duchovnom cvičení chystal pri- jať kňazské svätenie, doľahol na neho ťažký úder, , Týždeň pred vy sviečkou zomrela je-ho milovaná matka, ktorá tak volni túžila vi dieť si syna pri oltári a ktorá toľko vynaložila na jeho štúdiá. Dna 19. júna 1889 bol vysvätený za kňaza a o desať dní v tichosti odbavil svoje primície v ôernovskej kaplnke. Týmto sa skončili Hlinkové štúdia. Mal 25 rokov, bol úplná si rota, no púšťal sa do života s tým, že bude zo všetkých svojich síl a schopností oddane slúžiť katolíckej Cirkvi a slovenskému ná rodu. Tomuto svojmu programu sa vo svojom živote ani na okamih nespreneveril. .Po primíciách odišiel na prvú kaplánku do Zekamenného* Nezdržal sa tam dlho, len necelý rok. Ale to stačilo, aby značnou mierou ovplyvnil formovanie vtedy 11-ročného Jánaývojtaššáka, syna miest neho kostolníka. Tento sa stal pozdejšie kňazom, jeho dobrým pria teľom a od roku 1921 dokonca jeho predstaveným, spišským biskupom. Zo Zakanenného prešiel Hlinka za kaplána na Liptov, do dedinky Svatá Alžbeta a pozdejšie do Tvrdošína* Po dvoch rokoch a 10. me siacoch kaplánôenia dostal svoju prvú faru v Troch Sliačoch neďa leko Ružomberka. Keďoboznámil s prostredím, videl. ’VÉ ;ou neresťou jeho farníkov je alkoholizmus. Na boj s touto pliagou si prizval ľudo- vých misionárov Po účinkovaní ľudových misionárov asi 700 veriacich vstúpilo do spolku triezvosti. Lenže v boji proti alkoholizmu nara zil Hlinka na silný odpor Židov, pre ktorých hospodárske záujmy bolo výhodné, aby slovenskí sedliaci ostávali nevedomí a pijani, Napriek odporu židovských obchodníkov, nedôverčivosti a konzervati vizmu slovenských roľníkov, Hlinkoví sa na konci roka 1894 podarilo v Troch Sliačoch založiť "Gazdovsko-potravný a úveroví" spolok", aby zlepšil postavenie roľníkov. V priebehu toho a nasledujúceho roka len na Liptove založil 9 takýchto spolkov. Prostredníctvom zakladania gazdovských spolkov sa Andrej Hlinka dostal k politike. V Uhorsku vtedy už viac ako 20 rokov vládla Li berálna strana. Bola to strana maďarskej buržoázie a statkárov, ktorej cieľom bo3.o vybudovať zc všetkého obyvateľstva Uhorska jazy- ' kovo jednotný maďarský národ. Politika tejto strany teda smerovala k záhube slovenského národa. Politika liberálnej strany tiež viedla k náboženskej vlažnosti a nerešpektovaniu kresťanských hodnôt. Keď budapečtlanský parlament prijal rozvodové zákony, ktoré boli v roz pore s cirkevným učením, katolíci Uhorska, ktorí sa dlhé roky poli ticky neprejavovali, začali vytvárať tzv:, katolícke kruhy, čo boli strediská katolíckej inteligencie a pripravovať vznik ňudovej stra-* ny. Rozdielnosť katolíckeho svetonázoru a politických snáh Liberál nej strany začala byť .veľmi zjavná. Katolícka ľudová strana vznikla dna 14.