Slovak Historiography on the Way to Knowledge About the Activity of Bishop and Nitra’S Archbishop Thd

STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 85

Slovenská historiografia na ceste k poznaniu činnosti nitrianskeho biskupa a arcibiskupa Karola Kmeku

Františka Čechová

Posvätná konzistoriálna kongregácia vydala 11. mája 1944 na pokyn od Sv. Otca Piusa XII. dekrét, ktorý sa začína slovami: „Ad vetustae Nitriensis cathedralis Ecclesiae decus augendum…“ Týmto dekrétom menuje nitrianskeho biskupa Karola Kmeku za arcibiskupa „ad personam“. Logickým dôsledkom tohto kroku malo by zrejme po očakávanom skončení vojny povýšenie nitrianskeho biskupstva na arcibiskupstvo. Dejiny sa však vyvíjali inak. Apoštolskou konštitúciou Qui divino až v období éry Gustáva Husáka, na konci roka 1977 v Univerzitnom kostole sv. Jána Krstite a bola vyhlásená za metropolitné sídlo Trnava. Katolícka Cirkev na Slovensku prežila medzitým ažkých tridsatri rokov a prežívané príkoria sa jej ešte nekončili, aj ke nadobúdali rafinovanejšiu, menej brutálnu podobu. Kto bol Karol Kmeko, aké boli príčiny a okolnosti zmien, ktoré sa spájajú s jeho osobou? Tento kňaz nieko kokrát výrazne vstúpil do slovenských i československých dejín, predurčila ho na to účas na rokovaniach v Turčianskom sv. Martine, výsledkom ktorých bola Deklarácia slovenského národa z 30. októbra 1918. Bol jeden z mála poslancov- -katolíkov v Národnom zhromaždení v Prahe. 13. februára kráča po uliciach Nitry spolu s Mariánom Blahom a Jánom Vojtaššákom, ke sú všetci traja menovaní za prvých slovenských biskupov v novom československom štáte. Do dejín vstupuje aj potom, ke zorganizoval v Nitre Pribinove slávnosti v r. 1933. Získal si poves demokraticky a pluralisticky orientovaného kňaza. Pre jeho korektný postoj k československej vláde bol často považovaný za pročeskoslovenského biskupa. Ako neúnavný ctite cyrilo- metodského kultu zblížil sa ešte na konci 19. storočia s Antonom Cyrilom Stojanom, s ktorým bol v trvalom priate skom vzahu. Olomoucký arcibiskup Leopold Prečan bol hosom Pribinových slávností v auguste 1933. Nadchnutý misijným dielom svätých Cyrila a Metoda propagoval biskup Kmeko a uskutočňoval ve kú prácu v misiách, čím preslávil Slovensko v zahraničí. To bol tiež jeden z dôvodov osobnej pocty, ktorú dostal v roku 1944 od Svätého Otca. Druhý, výraznejší vstup nitrianskeho biskupa a arcibiskupa do dejín Slovenska zaznamenávame v povojnovom období. Po úspešných vo bách, v ktorých slovenskí katolíci posilnili presvedčivé víazstvo Demokratickej strany na Slovensku, kdy sa zdalo, že bude možné odvráti nápor hroziaceho komunistického totalitarizmu, vystupuje Karol Kmeko ako najvýznamnejší svedok obhajoby v ostro sledovanom procese s jeho diecéznym kňazom Mons. Jozefom Tisom. Ve ká čas demokraticky orientovanej spoločnosti v Čechách a čiastočne i na Slovensku bola presvedčená, že zápas o demokraciu je potrebné vies cestou tvrdého postupu proti všetkým silám, ktoré boli akýmko vek spôsobom spojené s porazeným fašistickým ne- priate om. Túto úlohu si zjednodušili uplatňovaním princípu kolektívnej viny, ktorý je s demokraciou a udskými právami nezlúčite ný. Ke bola takáto forma realizácie

86 Františka Čechová

moci legalizovaná a dostala sa do rúk komunistov, pripravovaným v Moskve na „vy- krúcanie krkov“, politický osud štátu bol spečatený. Za ostnatým drôtom sa ocitla celá česká i slovenská spoločnos. Na konci roku 1948 zomiera arcibiskup vo veku sedemdesiattri rokov. Hoci prežil na nitrianskom Hrade tvrdú domovú prehliadku, od najhoršieho ponižovania a prenasledovania ho ušetrila milosrdná smr. Kňazi, reho níci, reho níčky i veriaci z jeho diecézy však v tomto období obstáli v ažkých skúškach a tým dali tiež i svedectvo o svojom biskupovi a duchovnom diele jeho 27ročného episkopátu. Obraz poznania činnosti tohto kňaza je do istej miery tiež obrazom súčasného stavu slovenskej historiografie. Generačné, názorové, politické stanoviská trieštia sily jednotlivých historických pracovísk, medzi ktoré v oblasti dejín cirkví patria predovšetkým teologické fakulty vysokých škôl. Dobrým signálom do budúcnosti je však dnes už nespochybnite ná štátotvornos Slovákov v kombinácii s demokraticky orientovanou identitou majoritnej časti spoločnosti. Následky barbarského zaob- chádzania s cirkevnými historickými pamiatkami a dokumentami bude potrebné ešte dlho rieši. Stručná analýza stavu bádania, ktorú tu predkladám je časou úvodu mojej pripravovanej práce o živote a diele nitrianskeho biskupa a arcibiskupa Karola Kmeku.

Na vedeckej konferencii v Nitre v roku 1998 Róbert Letz referoval o Kmekovej osobnosti ako o nedocenenej týmito slovami: „Jej život (osobnosti K. Kmeku, pozn. FČ) a prínos pre slovenský katolicizmus sa pokúsili zmapova tri zborníky. Na mo- nografiu o tejto osobnosti bude potrebné ešte chví u počka.“1 Letzova štúdia prednesená na tejto konferencii, publikovaná v roku 2002, podáva na osemnástich stranách prierezový poh ad na život, kňazskú a politickú činnos a dielo Karola Kmeku. Autor v nej spracoval okolo tridsa publikovaných štúdií, monografií a článkov, preštudoval viacero periodík, predovšetkým s Kmekovými článkami, a štúdium v archívoch orientoval predovšetkým na objasnenie Kmekových výpovedí pred súdmi v povojnových rokoch, navštívil aj Archív kancelárie prezidenta Českej republiky v Prahe, aby objasnil priebeh Pribinových slávností v roku 1933 a biskupove postoje počas týchto slávností. V tomto nitrianskom zborníku sa nachádza tiež cenná štúdia Emílie Hrabovcovej, v ktorej na základe štúdia v Archíve S. Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti, Città del Vaticano, a v archíve Ministerstva za- hraničných vecí Českej republiky skúma okolnosti obsadenia nitrianskeho biskup- ského stolca v cirkevnopolitickom kontexte rokov 1918–1920.2 Pribinove slávnosti v Nitre v roku 1933 boli predmetom štúdie Anny Magdolenovej.3 Viliam Judák, terajší dekan Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulty v Bratislave, v máji 1995 zorganizoval seminár a zostavil zborník z príležitosti pädesiateho výročia menovania prvého slovenského arcibiskupa. Úvodné slovo k zborníku vypracoval

1 R. LETZ, „Karol Kmeko – nitriansky biskup a slovenský arcibiskup,“ in R. MARSINA, ed., Nitra v slovenských dejinách, Martin: Matica slovenská, 2002, s. 338. 2 E. HRABOVCOVÁ, „Obsadenie nitrianskeho biskupského stolca v cirkevnopolitickom kontexte rokov 1918–1920,“ in MARSINA, ed., Nitra v slovenských dejinách, s. 327–337. 3 A. MAGDOLENOVÁ, „Pribinove slávnosti v Nitre v roku 1933,“ in MARSINA, ed., Nitra v slovenských dejinách, s. 356–368.

STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 87

ochranca slovenskej cirkevnej historiografie a aktívny historik Ján Chryzostom kardinál Korec. Viliam Judák v krátkej štúdii hodnotí menovanie prvého slovenského arcibiskupa v kontexte starobylých dejín nitrianskej diecézy a Metodovej Moravsko- -Panónskej provincie. Jeho príspevok si všíma k účovú udalos v Kmekovom živote ako aj jednu z najvýznamnejších v živote nitrianskej diecézy – menovanie za titu- lárneho arcibiskupa, stručne popisuje diplomatické pozadie tejto udalosti aj príčiny, prečo nebola vtedy zriadená samostatná cirkevná provincia na Slovensku.4 Úvodnú prednášku formou krátkej štúdie k tomuto zborníku vypracoval Róbert Letz, venuje sa v nej pôsobeniu K. Kmeku pred rokom 1918.5 Na základe zmapovania relevantnej literatúry a predovšetkým dobovej tlače a Kmekovej ranej publikačnej činnosti analyzuje Kmekovu mlados, jeho rodinné zázemie, študentské roky, počas ktorých si uvedomil svoju slovenskú identitu a tiež solidaritu s chudobným slovenským človekom. Sociálne a proslovanské encykliky pápeža Leva XIII. nadchli Kmeku podobne ako alších, najmä mladých slovenských kňazov aj k politickej a novinárskej činnosti, ktorej obsah je v tejto štúdii vystihnutý. R. Letz so širokou znalosou prostredia aktívneho slovenského kňazstva popisuje nielen medziosobné vzahy, ale aj vznik katolíckych politických uhorských a slovenských strán. Politické anga- žovanie, ako aj novinársku a spolkovu činnos K. Kmeku sleduje publikovaná prednáška do konca roku 1918, teda vrátane povojnového prevratu a vzniku Slo- venskej národnej rady a Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V tej istej publikácii sa venuje vývoju vzahov cirkvi a štátu v rokoch 1918–1945 v kontexte politickej angažovanosti Karola Kmeku Peter Mulík.6 Cie om jeho prednášky je poskytnú základnú orientáciu v týchto vzahoch, ktoré neboli ideálne ani v období predmníchovskej ČSR, ale ani v období Tisovej Slovenskej republiky, aj ke sa to môže zda na prvý poh ad paradoxné. Peter Mulík je cirkevný historik so širším európskym videním a zároveň znalec vatikánskej diplomacie a vatikánskych archívnych fondov. Neúspešná snaha o zriadenie samostatnej slovenskej provincie mala svoje peripetie v celom sledovanom období a Karol Kmeko bol pod a P. Mulíka temer od začiatku významným aktérom tohto procesu. Argumentáciu k prednáške dokladá z literatúry, dobových periodík i z archívov. Anna Magdolenová, František Vnuk, Imrich Kružliak, Ladislav Belás sú autormi alších prednášok z tohto zaujímavého podujatia.7 Zhodnotenie života a činnosti Karola Kmeku v tomto zborníku prednášok mala plné právo urobi zostavovate ka najrozsiahlejšej práce o živote a diele Karola Kmeku Marta Mistina Kona z Kanady. Táto obdivovate ka prvého slovenského arcibiskupa spolu s Viliamom Konom pripravila v Kanade v roku 1989 zborník na jeho počes. Je zostavený zo spomienok,

4 V. J UDÁK, „Význam menovania Dr. Karola Kmeku za titulárneho arcibiskupa,“ in V. JUDÁK, ed., Zborník prednášok z príležitosti 50. výročia menovania prvého slovenského arcibiskupa na Slovensku, Nitra: Kňazský seminár sv. Gorazda, 1995, s 70–76. 5 R. LETZ, „Pôsobenie Dr. Karola Kmeku pred rokom 1918,“ in JUDÁK, ed., Zborník prednášok, s. 5–23. 6 P. M ULÍK, „Vývoj vzahov církvi a štátu v rokoch 1918–1945 a politická angažovanos Dr. Karola Kmeku,“ in JUDÁK, ed., Zborník prednášok, s. 24–35. 7 A. MAGDOLENOVÁ, „Dr. Karol Kmeko a boj za cirkevné školy,“ in JUDÁK, ed., Zborník prednášok, s. 36–69; F. V NUK, „Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, obhajca cirkevných a udských práv v r. 1945–48,“ in JUDÁK, ed., Zborník prednášok, s. 49–57; L. BELÁS, „Pädesiat rokov od menovania,“ in JUDÁK, ed., Zborník prednášok, s. 70–77.

88 Františka Čechová

štúdií, básní, zozbieraných článkov, fotodokumentov o Karolovi Kmekovi a je ukončený bibliografiou jeho prác a prác o ňom.8 Temer 600 strán rôznych textov je písaných a zostavených ako prejav úcty voči tejto významnej osobnosti. M. M. Kona sa o ňom vyjadruje ako o

jednej z najvýznamnejších osobností a dejate ov slovenského katolíckeho života … storočia. Jeho osobnos a dielo svietia jasným svetlom všetkým Slovákom … pre jedného človeka by bolo ažké zachyti túto škálu ocenenia jeho životnej práce…9

Ve kú čas kanadskej publikácie tvorí reedícia článkov, básní, spomienkových prác a štúdií, ktoré boli súčasou zborníka, vydaného z príležitosti dvadsapä- ročného biskupského pôsobenia K. Kmeku v Nitre.10 Zostavovate zborníka z r. 1946 Vojtech Bucko nazýva tieto články a štúdie ako „nieko ko poh adov na 25ročné pôsobenie jeho episkopátu“.11 Prvú štúdiu, ktorá je vydaná aj v kanadskom zborníku napísal Kmekov priamy nástupca, Eduard Nécsey, ktorý bol od roku 1943, teda aj v dobe 25ročného jubilea nitrianskym pomocným biskupom. Nie náhodou sa v roku 1968, pred svojou smrou, stáva tiež, podobne ako biskup Kmeko, titulárnym arcibiskupom. Eduard Nécsey vidí v Kmekovi pravého biskupa, ktorý bol „otcom kňazov a veriacich, učite om a vodcom na ceste do večnej spásy“.12 „Poh ad na životné dielo arcibiskupa Dr. Karola Kmeku“ od E. Nécseya je charakteristickou retro- spektívou života biskupa u príležitosti jubilea, napísanou kultivovaným štýlom. Sleduje najvýznamnejšie momenty jeho života a osobné vlastnosti jubilanta. Cirkevný pedagóg František Nemec v svojom príspevku vydanom v obidvoch zborníkoch popisuje stručne, ale ve mi vecne Kmekom obnovený chlapčenský seminár v Nitre, poštátnený v r. 1945.13 Vojtech Magnusek, katolícky spisovate , ktorý študoval v tomto malom seminári a neskôr sa stal jeho rektorom, v ačí K. Kmekovi za mnohé, aj za štúdium v Štrasburgu, kde ho biskup poslal. Jeho príspevok je zamyslením sa nad významom dávania v živote jeho biskupa (Hilarem datorem diligit Deus).14 Štefan Janega, univerzitný profesor a v rokoch 1982–1990 dekan Bohosloveckej fakulty v Bratislave, nitriansky administrátor a pápežský prelát, ktorý bol v štyridsiatych rokoch prefektom kňazského seminára v Nitre, popisuje dejiny nitrianskeho kňazského seminára. Uvádza tiež všetkých predstavených a profesorov seminára v školskom roku 1921/22, ktorých si vybral Karol Kmeko ke začal robi dôkladnú reorganizáciu seminára.15 Štúdia Š. Janegu nie je v kanadskom zborníku spublikovaná celá, lebo v zborníku z roku 1946 obsahuje precízne vypracované grafy

8 M. M. KONA – V. KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, Cambridge-Ontario: Dobrá kniha, 1989, 590 s. 9 M. M. KONA, „Zhodnotenie života a činnosti Karola Kmeku,“ in JUDÁK, ed., Zborník prednášok, s. 84–89. 10 V. B UCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko 25 rokov biskupom v Nitre, Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1946, 150 s. 11 BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 8. 12 E. NÉCSEY, „Poh ad na životné dielo arcibiskupa Dr. Karola Kmeku,“ in BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 11–24; reed. in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 63–82. 13 F. N EMEC, „Arcipastierova starostlivos o najmladší kňazský dorast,“ in BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 77–79; reed. in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 91–95. 14 V. M AGNUSEK, „Pán arcibiskup a malý seminár,“ in BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 73–75; reed. in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 98–102. 15 Š. JANEGA, „Arcibiskupova starostlivos o kňazský dorast,“ in BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 52–62; reed. in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 128–140.

STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 89

o študentoch, preh ady študijných plánov, zoznamy všetkých pedagógov nitrianskej Vysokej školy bohosloveckej a predstavených seminára. Apoštolský protonotár a publicista Andrej Patka, narodený v roku 1908, napísal do Buckovho i do kanadského zborníka viacero príspevkov: v článku „Rehole na území nitrianskej diecézy“ konštatuje, že za dvadsapäročného Kmekovho episkopátu vzrástol počet mužských reholí o šes a ženských reholí o dvadsa.16 Ako notár biskupského úradu v Nitre, kňaz A. Patka vypracoval tiež ve mi vecnú štúdiu o stavbách a opravách kostolov, cirkevných škôl, kultúrnych domov a iných stavbách, ktoré boli vybudované počas 25ročného Kmekovho episkopátu. V roku 1946, ke táto štúdia vyšla, mal nový arcibiskup znovu ve ké starosti o osud cirkevných škôl a kultúrnych domov. Túto prácu urobil apoštolský protonotár tiež v nádeji, že pomôže zachráni cirkevné školstvo, ale to už v roku 1946 nemalo, ako sa ukázalo, dobré perspektívy. Štúdiu dopĺňa abecedný preh ad 151 farností nitrianskej diecézy, ktoré robili väčšie investície, preh ad je vypracovaný vo forme tabu ky s vyčíslenými nákladmi na kostoly, školy, kultúrne domy a iné stavby. A. Patka prirovnáva nitriansku diecézu za 25 rokov episkopátu Karola Kmeku k ve kému mravenisku.17 V roku 1989, teda v dobe, ke mal Andrej Patka 81 rokov, uverejňuje pod pseudonymom A. Bošácky svoje spomienky na arcibiskupa Karola Kmeku s názvom „Charitas omnia vincit – Láska všetko premáha“.18 Mons. Andrej Patka podáva v tomto texte dojímavú a láskyplnú svedeckú výpove , ktorá by mohla by použitá aj ako návrh na bla- horečenie Karola Kmeku. Prvýkrát sa stretol s biskupom ako birmovanec 9. aprí- la 1921. Píše o tom takto: „Vtedy som ani sníva nemohol, že raz budem s ním za stolom sedáva, ako člen jeho domácnosti.“ A. Patka pracoval na biskupskom úrade v Nitre od r. 1934 a striedavo na fare v Slopnej na Považí. V jeho svedectve sú objasnené mnohé vzahy, priate stvá, zdanlivo náhodné väzby, ktoré autor ve mi logicky vysvet uje. V arcibiskupovej domácnosti žil viac rokov a stal sa aj svedkom jeho posledných dní a hodín. Rozumel sa aj politickej orientácií viacerých kňazských osobností, podáva svedectvo o biskupovej a arcibiskupovej reakcii v najdôležitejších životných situáciách. Zostal plný obdivu voči jeho tolerancii, schopnosti odpúša, dorozumie sa v mnohých náročných situáciách. Svedecké výpovede autora sú jasné a vecné, nepostrádajú jemnú a úsmevnú kritiku popisovanej postavy v niektorých drobných detailoch.19

16 A. PATKA, „Rehole na území nitrianskej diecézy,“ in BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 111–113; reed. in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 159–163. 17 A. PATKA, „Náklad na cirkevné stavby v nitrianskom biskupstve v r. 1921–1945,“ in BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 107–110. 18 A. BOŠÁCKY (pseud. A. PATKU), „Charitas omnia vincit – Láska všetko premáha,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 197–215. 19 Msgr. Andrej Patka bol r. 1950 internovaný spolu s biskupom E. Nécseyom a väznený v Močenku, Podolínci, Hájku pri Kladne a vo Vrbne na Morave. V r. 1953 sa stal lesným robotníkom, bol aj kaplánom v Sládečkovciach (Močenku), kde bol predtým väznený. Ako 82ročný sa v r. 1990 stáva riadite om a neskôr poradcom biskupskej kancelárie v Nitre, 1. októbra 2003 zomrel. 23. augusta 2003, teda krátko predtým ako dokonal svoje životné dielo, mala som s ním asi dvojhodinový rozhovor, na svojho biskupa si spomínal ve mi živo, bol ešte v dobrej psychickej a fyzickej kondícii.

90 Františka Čechová

V americkom zborníku nie je reprodukovaná štúdia filozofa, teológa a publicistu Pavla Beňušku „Zo života nitrianskej diecézy za posledných 25 rokov“.20 Táto štúdia nadväzuje na prácu biskupa E. Nécseya a podrobnejšie hodnotí obdobie Kmekovho episkopátu, argumentuje ve kým množstvom preh adov a dôkazov o jeho aktivitách, komentuje a hodnotí najmä exercičné a misijné hnutie. Pavol Beňuška,21 ktorého biskup Kmeko poslal študova do Štrasburgu, bol od roku 1939 ceremoniárom a tajomníkom Karola Kmeku, od roku 1940 pôsobil na bohosloveckej fakulte a v seminári v Nitre. Filozof a historik Ján Letz zara uje Pavla Beňušku22 spolu so Štefanom Barnášom a Maximiliánom Chladným-Hanošom k intelelektuálnemu kruhu okolo arcibiskupa Karola Kmeku. Ján Letz popisuje spor Pavla Beňušku s jeho kolegom z nitrianskeho diecézneho učiliša filozofom Štefanom Polakovičom,23 ktorý sa stal teoretikom slovenského národného socializmu a tvorcom filozofickej inter- pretácie Tisovej národnej politiky. Pavol Beňuška kritizoval tento výklad ako falošný supranacionalizmus a nesprávny nacionalizmus, ktorý hlása podriadenos osoby národu a štátu. Pod a J. Letza pastiersky list slovenských biskupov v prospech Židov v roku 1943 koncipoval Pavol Beňuška. V Buckovom zborníku publikoval ešte Rudolf Formánek, ktorý bol významným misiológom, od roku 1941 rektorom nitrianskeho seminára, v r. 1950 väznený. V svojom príspevku „Misijná hymna života“ hodnotí úspešné misijné úsilie vtedy jubilujúceho arcibiskupa a jeho misiologické diela.24 Toronto v kanadskom štáte Ontário je najvýznamnejším strediskom Svetového kongresu Slovákov (SKS). Do roku 1988 bol tu osobnosou číslo jedna Štefan Roman, aktívny veriaci grékokatolík, laický účastník 2. vatikánskeho koncilu, predseda správnej rady najväčších uránových baní na Západe. Koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia vrcholila politická aktivita Svetového kongresu Slovákov, sprevádzaná aj v oblasti výskumu slovenských cirkevných dejín i vydaním spo- mínaného 600stránkového zborníka pod názvom „Arcibiskup dr. Karol Kmeko“. Publicista a významný aktivista SKS Imrich Kružliak má v tomto zborníku uverejnené dva články. Prvý bol publikovaný v kalendári Jednota v roku 1971.25 Spomienková štúdia „Povojnová obrana katolicizmu“ od Imricha Kružliaka zachytáva obdobie od roku 1940, kedy sa Imrich Kružliak stretol s Karolom Kmekom ako člen delegácie Slovenskej Ligy až do roku 1948, kedy I. Kružliak odišiel do exilu. Publicista Kružliak mal v období totality možnosti získava pravdivé informácie zo zahraničnej tlače a prostredníctvom Eugena Filkorna sa dostal cez neho preh ad zahraničnej tlače aj ku Karolovi Kmekovi. Kmeko ho požiadal, aby sprostredkoval tento preh ad aj biskupovi Andrejovi Škrábikovi. Imrich Kružliak vypovedá o blízkych vzahoch

20 P. B EŇUŠKA, „Zo života nitrianskej diecézy za posledných 25 rokov,“ in BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 25–47. 21 Pavol Beňuška bol v r. 1950 zatknutý a väznený. Po rehabilitácii v roku 1968 sa vrátil nakrátko k publikačnej činnosti, neskôr bol odkázaný na samizdaty. 22 J. LETZ, „Beňuška Pavol,“ in J. PAŠTEKA a kol., Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava: Lúč, 2000, s. 97 (= LKKOS). 23 Tamtiež. 24 R. FORMÁNEK, „Misijná hymna života,“ in BUCKO, ed., J. E. Dr. Karol Kmeko, s. 81–91. 25 I. KRUŽLIAK, „Vysviacka prvých slovenských katolíckych biskupov,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 83–90; I. KRUŽLIAK, „Povojnová obrana katolicizmu,“ tamtiež, s. 411–447.

STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 91

medzi biskupmi K. Kmekom a A. Škrábikom, ktorý bol príbuzný J. Tisu. Popisuje tiež spravodajskú sie, ktorú vytvorila banskobystrickému biskupovi A. Škrábikovi matka profesora Jozefa Búdu, v období Slovenského národného povstania. Pani Búdová, prostredníctvom ženičiek v šatkách cez farské úrady všetko zistila a všade sa dostala. Po vojne sa autor štúdie dostal do kontaktu s K. Kmekom a A. Škrábikom častejšie, pri príprave katolíckej strany a jej programu. Spomína kontakty na . Obtuloviča, F. Jurčoviča, P. Čarnogurského, R. Čavojského, P.Beňušku a mnohých alších. Vyzdvihuje aktivitu katolíckych študentov, ktorí urobili obrovskú prácu pred vo bami v r. 1946, Kružliak v nich vidí tiež odchovancov Tomislava Kolakoviča. Záver spomienkovej štúdie vrcholí Kružliakovými spomienkami na prípravu, priebeh a dohru k procesu s prezidentom J. Tisom. Imrich Kružliak sprostredkoval obhajcu, evanjelika Martina Greču, popisuje situáciu stretnutia obhajcu po prehratom procese s arcibiskupom, objatie a slzy v očiach obhajcu. Dr. Ján Kaššovic v alšom článku vysoko hodnotí činnos nitrianskeho kanonika dr. Eugena Filkorna, zakladate a stredoškolského a neskôr vysokoškolského internátu Svoradov v Bratislave.26 O. Ján Loydl, ktorý jazykovo upravoval viaceré vydania kanadského jezuitského nakladate stva Dobrá kniha má v pertraktovanom zborníku uvedený krátky článok, ktorý uverejnil v roku 1971 v ročenke slovenských misionárov Spoločnosti Božieho Slova s názvom „50 rokov od vysviacky prvých slovenských biskupov“.27 Ján Loydl nazýva Karola Kmeku „otcom misií“ a tiež misiológie na Slovensku. Verbista Michal Lapšanský v článku „Štedros arcibiskupa“ podáva cenné svedectvo o povahe, zvykoch, osobných vlastnostiach K. Kmeku.28 Podobný charakter má aj článok Andreja Paulinyho s názvom „Arcibiskup Karol Kmeko – ve ký priate saleziánov“.29 P.G. Dobiš napísal do zborníka článok, ktorý sa vyjadruje k postojom Karola Kmeku. Hodnotí udalosti v Slovenskej udovej strane v novembri 1919 po Hlinkovom uväznení, až po vystúpenie K. Kmeku pred Národným súdom v r. 1947. P. G. Dobiš podáva v článku viacero informácií a osobných postrehov o činnosti biskupa a arcibiskupa v meste Nitra, napr. činnos Katolíckeho kruhu a nitrianskych ochotníkov, medzi ktorých P. G. Dobiš patril a kde pôsobil ako hudobník. Popisuje tiež pravidelné augustové a septembrové nitrianske púte a zásluhy biskupa Kmeku na nich.30 Verbista Alojz Terendy v článku „Nitriansky biskup dr. Karol Kmeko a misie“ pripomína význam časopisov Hlasy z domova a Svätá rodina pre misijnú činnos.31 Jeden z najplodnejších autorov slovenskej emigrantskej duchovnej spisby Augustín

26 J. KAŠŠOVIC, „Dr. Kmeko a akademická mládež,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 103–124. 27 J. O. LOYDL, „50 rokov od vysviacky prvých slovenských biskupov,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 140–143. J. Loydl pracoval v r. 1944 ako redaktor Slovenského rozhlasu, emigroval v r. 1945, odvtedy redigoval množstvo periodík, František Vnuk ho nazýva „strážcom čistoty slovenského jazyka“ v prostredí zahraničných Slovákov a „majstra slovenského slova“. F. VNUK, „Loydl Ján,“ LKKOS, s. 836. 28 M. LAPŠANSKÝ, „Štedros arcibiskupa,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 144–149. 29 A. PAULINY, „Arcibiskup dr. Karol Kmeko – ve ký priate saleziánov,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 150–157. 30 P. G . D OBIŠ, „Starostlivý dušpastier,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 164–172. 31 A. TERENDY, „Nitriansky biskup dr. Karol Kmeko a misie,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 173–179.

92 Františka Čechová

Záň v článku „Otec arcibiskup vzor kňaza-arcikňaza“ uvádza v svojom článku niektoré žartovné príbehy zo života arcibiskupa Kmeku, píše tiež o Katolíckej nemocnici v Nitre, hodnotí štýl biskupskej pastoračnej práce.32 Verbista Emil Černaj popisuje otcovskú starostlivos biskupa o misionárov, upozorňuje na niektoré dôležité okamihy v živote K. Kmeku a vyjadruje sa tiež k problematike ochrany Židov.33 Redaktor emigrantských časopisov Jozef Paučo, bývalý šéfredaktor Slováka v článku „Jedna zo spomienok na arcibiskupa dr. Karola Kmeka“ popisuje ve mi názorne výchovné spôsoby, ktoré v spolupráci s biskupom Kmekom používali misionári na nitrianskom gymnáziu, obdivuje viaceré vzácne vlastnosti a pamä arcibiskupa, približuje okruh odchovancov arcibiskupa Kmeka z radov biskupov a prelátov.34 Publicista a cirkev- ný historik Ján E. Bor v roku 1967 v emigrácii spomína na osobné stretnutia s Karolom Kmekom. Uvedomuje si, že by nebol vyštudoval bez pomoci vzácneho biskupa.35 Najvýznamnejším dielom, ktoré tvorí ažisko torontského zborníka je temer stopädesiatstránkové pojednanie s názvom „Vedúce postavenie dr. Karola Kmeka v kritických zložitostiach slovenskej politiky“ od Pavla Čarnogurského.36 Pavol Čarnogurský bol poslancom Slovenského snemu, napriek tomu, že bol považovaný za umierneného udáka a jednali s ním po vojne aj komunisti (Husák), bol v roku 1948 odsúdený na 18 mesiacov väzenia. V ažkých rokoch totality znášal údel človeka pozbaveného základných práv a slobôd, zúčastnil sa spolu so svojou rodinou aktívneho zápasu o prinavrátenie udských práv, za čo dostal aj ocenenie – Národnú cenu Svetového kongresu Slovákov v Toronte v r. 1987. Zomrel koncom roku 1992, posmrtne mu vyšli spomienky s názvom Svedok čias.37 Názov Čarnogurského práce v zborníku hovorí sám za seba. Pavol Čarnogurský, ktorý často komunikoval so slovenskými biskupmi, si vytvoril na základe svojich skúseností názor o tom, že arcibiskupovi Kmekovi bola daná schopnos velikánov slovenských dejín obetova svoje mimoriadne schopnosti službe vlasti a oltáru a čeli rozkladným silám uprostred samého národa v dvoch náročných obdobiach – po prvej a po druhej svetovej vojne. Pavol Čarnogurský komentuje mnohé problémy slovenskej politiky najmä od roku 1918 vlastným poh adom, ktorý je ovplyvnený najmä osobnými stretnutiami a kontaktami s určitým spektrom udí v udovej strane. V tejto práci výrazne vystupujú do popredia najmä kontakty na Karola Sidora. Pavol Čarnogurský, ktorý bol priate om Karola Sidora, vypovedá o Hlinkovej záveti, ktorú považuje za faktické určenie Karola Sidora za svojho nástupcu. Andrej Hlinka štyri mesiace pred smrou testamentom spísaným v prítomnosti biskupa Vojtaššáka a verejného notára previedol všetok majetok strany, zhrnutý do tlačiarenského podniku „Andrej“ do vlastníctva Karola Sidora a bratov Antona a Karola Mederlyovcov z Ružomberka. Čarnogurský

32 A. ZÁŇ, „Otec arcibiskup, vzor kňaza – arcikňaza,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 180–186. 33 E. ČERNAJ, „Ochranca verbistov,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 187–190. 34 J. PAUČO, „Jedna zo spomienok na arcibiskupa dr. Karola Kmeka,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 191–196. Jozef Paučo zomrel v kanadskom Midletowne v r. 1975. Článok bol publikovaný v r. 1951 v Kalendári Jednota v USA. 35 J. E. BOR, „Arcibiskup dr. Karol Kmeko,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 233–242. 36 P. Č ARNOGURSKÝ, „Vedúce postavenie dr. Karola Kmeka v kritických zložitostiach slovenskej politiky,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 243–386. 37 P. Č ARNOGURSKÝ, Svedok čias, Bratislava: Vydavate stvo USPO Peter Smolík, 1997.

STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 93

vysvet uje tento Hlinkov krok ako rešpektovanie Katolíckej akcie Pia XI. v tom zmysle, aby politické rozhodovania v Cirkvi boli dávané do rúk osvedčených laikov. Karola Sidora tiež predstavuje ako prvého politika, ktorý povedal priamo Hitlerovi svoje „nie“, ke odmietol po Kepplerovej výzve vyhlási samostatnos Slovenska po vojenskom zásahu generála Eliáša na Slovensku 10. marca 1939. Historici už poznajú a rôzne komentujú tvrdenie Pavla Čarnogurského, ktorý bol v čase, ke išlo o schválenie kandidatúry Jozefa Tisu na funkciu prezidenta, v Ríme u vyslanca Karola Sidora:

Presvedči pápeža v Ríme o životnej nutnosti práve v tomto čase poveri takouto funkciou dr. Jozefa Tisa poslal biskup Karol Kmeko so súhlasom celého biskupského zboru biskupa dr. Michala Buzalku. Práve v čase tejto Buzalkovej návštevy bol Čarnogurský v Ríme na návšteve u Karola Sidora. Buzalka urobil návštevu u pápeža v jeho letnom sídle Castelgandolfe. Presvedčil ho dôvodmi biskupov, zvláš dr. Kmeka, ktorého si pápež vážil. Rozhodol práve záväzok, že dr. Tiso v žiadnom prípade nepodpíše trest smrti. Radšej odstúpi.38

Pavol Čarnogurský vypovedá aj o príprave „Sidorovho povstania“. V júni 1943 bola pod a výpovede P.Čarnogurského porada v jeho byte v Bratislave, kde boli prítomní: Karol Sidor, generál Malár, predseda snemu Martin Sokol, Peter Zako, Ján Ursíni a ing. Klinovský. Pavol Čarnogurský dostal za úlohu informova Pavla Beňušku, Kmekovho tajomníka a biskupa Škrábika o politickej situácii a pripravovanom spojení Slovenskej armády s jednotkami Červenej armády. Vo Vyšných Ružbachoch na tajnej porade v júli 1944 pripravoval generál Malár vojenskú akciu východoslovenských divízií a vyslanie kuriéra majora Lysického do Moskvy. Na str. 304 Pavol Čarnogurský tvrdí, že neexistovala žiadna Vianočná dohoda o SNR, kompilované publikované znenie vzniklo vraj pod a opakovaného tvrdenia P. Zaka a J. Ursíniho P. Čarno- gurskému vo februári 1944 až v septembri 1944. Pavol Čarnogurský tiež vypovedá o svojom rozhovore s velite om nitrianskej posádky, neskôr popraveného majora Šmigovského, ktorý sa radil s biskupom Kmekom o tom, ako postupova počas povstania. Ke bol P.Čarnogurský redaktorom Katolíckych novín, zastupoval redakciu na tlačovej konferencii 27. októbra 1945. Svedectvo z tohto stretnutia vypovedá o vystupovaní kňaza Jozefa Straku, oblečeného v reverende, ktorý obviňoval verejne okrem prezidenta Tisu, pápeža Pia XII. i arcibiskupa Kmeka a žiadal jeho odvolanie. Ďalej P.Čarnogurský informuje, ako využil svoju známos s G. Husákom na zlepšenie vzahov košickej vlády s katolíckou cirkvou, konkrétne s biskupom Čárskym a popisuje konfrontačné stretnutie Vavra Šrobára s biskupom Vojtaššákom v apríli 1945. Napokon podáva svedectvo o svojom stretnutí s Karolom Kmekom v tejto pohnutej dobe, ke s ním prejednával koncepciu vytvo- renia samostatnej strany slovenských katolíkov v lete 1945 a zdôvodňuje, prečo vzniklo spojenectvo katolíkov s Demokratickou stranou. P. Čarnogurský vidí rozhodujúci podiel Karola Kmeka na volebnom víazstve Demokratickej strany na Slovensku. Pozadie známeho procesu s J. Tisom pred Národným súdom komentuje P. Čar- nogurský v silnom kontexte spolupráce s Karolom Kmekom. Na sviatok Zjavenia Pána (Tri krále) v r. 1947 vystupovali pred Národným súdom traja svedkovia: Karol Kmeko, Andrej Škrábik a Pavol Čarnogurský. Vystúpenie Karola Kmeka pred

38 P. Č ARNOGURSKÝ, „Vedúce postavenie dr. Karola Kmeka,“ s. 297–298.

94 Františka Čechová

Národným súdom podané dramaticky je akoby vyvrcholením Čarnogurského svedectva o arcibiskupovi Kmekovi, popisuje spoločné úsilie pomôc odsúdenému i stanoviská a osudy mnohých aktérov procesu. Dr. Jozef Kirschbaum, ktorý bol zara ovaný medzi mladých radikálov, sa v roku 1940 stáva generálnym tajomníkom Hlinkovej slovenskej udovej strany. Jeho článok v zborníku má názov „Arcibiskup dr. Karol Kmeko ako národovec“.39 J. Kirschbaum, ktorý sa v emigrácii orientoval na F. Ďurčanského, sa v r. 1960 stáva v New Yorku predsedom Valného zhromaždenia Slovenskej oslobodzovacej rady. Článok o náro- dovectve arcibiskupa má kompilačný charakter. Niektoré citované práce nás upo- zorňujú na výsledky historickej emigrantskej spisby (J. Rekem, F. Vnuk, etc.). Milan Stanislav Ďurica, historik, publicista, salezián (SDB), je v kanadskom zborníku autorom štyridsastránkovej práce „Svedectvo arcibiskupa dr. Karola Kmeka o prezidentovi dr. Jozefovi Tisovi“.40 Prof. Ďurica absolvoval teologické štúdiá v Talian- sku, kde sa rozhodol po komunistickom prevrate v Československu zosta. Ako úspešný vedec a teológ pôsobil na viacerých zahraničných univerzitách, ale až do roku 1989 sa najviac zdržiaval na univerzite v Padove, ktorá sa stala v aka nemu útočiskom mladých slovenských emigrantov, ktorí tu mohli dokonči svoje štúdiá, prípadne získa štipendiá.41 M. S. Ďurica je autorom stoviek vedeckých prác, ažko spo- čítate ného množstva monografií, štúdií, článkov. Mnohé z nich sa týkajú našej problematiky, ktorú mal M. S. Ďurica možnos študova v zahraničných archívoch (Vatikán, Nemecko…), jeho práce vyšli vo viacerých svetových jazykoch. Po návrate na Slovensko založil v Bratislave Ústav dejín kresanstva a pôsobí ako profesor cirkevných dejín na Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1989, ke v Ontáriu vychádza zborník o arcibiskupovi Kmekovi, nemal profesor Ďurica možnos pracova s archívnym materiálom na Slovensku. Ako kritický historik hodnotí výpovede arcibiskupa Kmeku, nachádza kontro- verznos jeho svedeckých výpovedí a pokúša sa ich vysvetli. M. S. Ďurica hodnotí pozíciu arcibiskupa Kmeku pred procesom takto:

…dr. Kmeko … spolu s Andrejom Hlinkom v decembri obnovil Slovenskú udovú stranu a bol medzi jej prvými poslancami v pražskom parlamente. Ke však bol vymenovaný a 13. februára vysvätený za biskupa v Nitre, vzdal sa poslaneckého mandátu 15. januára 1922 a neskôr úplne opustil Hlinkovu stranu, pridajúc sa k centralisticky orientovanej odbočke českej Lidovej strany na Slovensku, vedenej Martinom Mičurom. Stál teda na pozícii jeho (teda Tisovho, pozn. FČ) politického protivníka. … Možno aj preto komunistickí a československo-luteránski sudcovia tak naliehavo vypočúvali dr. Kmeka a kládli mu neraz až provokatívne otázky, na ktoré menej odvážny a ustrašenejší svedok bol by mohol da aspoň vyhýbavé odpovede, na základe ktorých bolo by im bývalo ahko vyhlási to, čo sa režimová tlač aj naskutku pokúsila, že aj jeho vlastný biskup „odsúdil“ dr. Jozefa Tisa.42

39 J. KIRSCHBAUM, „Arcibiskup dr. Karol Kmeko ako národovec,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 387–409. 40 M. S. ĎURICA, „Svedectvo arcibiskupa dr. Karola Kmeka o prezidentovi dr. Jozefovi Tisovi,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 448–487. 41 R. LETZ, „Ďurica, Milan Stanislav, SDB,“ in LKKOS, s. 286–287. 42 ĎURICA, „Svedectvo arcibiskupa dr. Karola Kmeka,“ s. 449.

STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 95

Na dvanástich stranách M. S. Ďurica rozoberá k účové momenty z dostupných publikovaných dokumentov, ktoré potom uvádza v rekonštruovanom doslovnom znení. Používa pritom úradnú publikáciu Národného súdu, ktorú vydalo Povereníctvo informácií v r. 1947 pod názvom Dr. Jozef Tiso, Dr. Ferdinand Ďurčanský a Alexander Mach pred súdom národa. Taktiež sa opiera o údaje zo životopisu dr. Jozefa Tisu od Konštantína Čulena, ktorý vyšiel v Clevelande v roku 1947 pod názvom Po Sväto- plukovi druhá naša hlava. M. S. Ďurica sa pokúša rekonštruova priebeh procesu s dr. Tisom pod a výkladu K. Čulena a snaží sa dokáza pokus o manipuláciu pri reprodukovaní úradného textu pomocou poznámok k tomuto textu. Uvádzam niektoré k účové vyhlásenia M. S. Ďuricu a situácie popisované v jeho článku v zborníku:

Arcibiskup Kmeko dosvedčil, že sa vtedy v Nitre (v r. 1918, FČ) všeobecne zazlievalo Tisovi, že vítal české vojsko … arcibiskup Kmeko síce považoval vyhlásenie samostatného Slovenského štátu (v r. 1939, FČ) za nanútené Nemcami, ale dodal, že Slovensko a Slováci v tom čase na 90 % s tým súhlasili, ke oznámili, že máme samostatný štát … slovenský štát nebol síce celkom samostatným, ale že to bolo „minus malum (menšie zlo)“ … desa ráz lepšie ako protektorát … Kmeko povedal: Jediný možný útvar, v ktorom slovenský národ môže ži a pokojne sa vyvíja je Česko-Slovenská republika. Ale keby bola aj teoretická možnos samostanosti Slovenska, mohli by sme by samostatní. Hovorím, ak je to možné, sme za to. Ak je to nemožné, sme všetci za Česko-Slovenskú republiku… Každý človek, kresan, či nekresan, musí si cti a uznáva ten štát, v ktorom žije… My sme síce tu stratili po Svätoplukovi nezávislos, teraz sme ju nadobudli. Nuž vtedy, ke som ho išiel pozdravi (nového prezidenta dr. J. Tisu, FČ), ja som to prečítal. A druhá rados pramení z toho, že v osobe Tisovej sme videli záruku, že je skutočne charakterný muž a že z cirkevných oh adov sa nemusíme obáva nebezpečenstva hroziaceho zo strany nemeckého nacizmu. … On svojím kňazským poslaním, svojou učenosou a rečníckym talentom bol považovaný za prvého rečníka Slovenskej republiky… To bola po Svätoplukovi druhá hlava. Arcibiskup dr. Kmeko potvrdil, že prezident Tiso nepodpísal vydanie Židovského kódexu, čomu sa on teší. Vyhlásil však, že ke vyšiel ten kódex, slovenskí katolícki biskupi vydali memorandum ako protest proti jeho zavedeniu, lebo sa protiví morálke. Celkove podali biskupi slovenskej vláde pä memoránd, v ktorých sa zastávali Židov. … Ke sa arcibiskup Kmeko dopočul, že Židov vyvážajú na smr, oznámil to v Nitre prezidentovi Tisovi.43 …On (J. Tiso, FČ) neveril, že by sa s nimi zle zaobchádzalo, bol presvedčený, že sa s nimi nakladá dobre. … odpovedal, že mu celkom stačí uistenie nemeckých kruhov… lebo sú tam aplikovaní, ako robotníci. Ke vraj Slováci môžu chodi do Nemecka na prácu, prečo by to isté nemohli robi Židia. Svedok krútil hlavou a čudoval sa, že dr. Tiso verí nemeckým uisteniam. …štyria biskupi žiadali Tisa, aby prekazili katastrofu celého národa hroziacu z evakuácie… Napísal som preto (K. Kmeko v r. 1945, FČ) v latinskej reči obžalovanému list: Žiadam vás, aby ste u nemeckého vyslanectva, nemeckej vlády a vojenských vrchností túto hroznú evakuáciu zamedzili… Ak to neviete presadi, prosím zrieknite sa. Či príčina toho, že evakuácia nebola vykonaná bola intervencia, alebo to, že Nemci museli uteka, neviem… dos na tom, že on sa nezriekol funkcie.44

Pod a M. S. Ďuricu: „čudno preto znie súvetie, ktoré dr. Kmeko vyslovil pri konci svojej výpovede: ‚Keby sa bol zriekol vtedy, ke vyšiel židovský kódex, bol by býval šastlivý národ, a dokonca aj on.‘“ M. S. Ďurica tento výrok K. Kmeka považuje za neodôvodnený: „išlo o nedomyslenú kombináciu po dlhom výsluchu unavenej mysle arcibiskupa, ktorý mal vtedy úctyhodný vek 73 rokov.“ 45

43 Tamtiež, s. 453–458. 44 Tamtiež, s. 472–473. 45 Tamtiež, s. 459.

96 Františka Čechová

Milan S. Ďurica na stranách 462–487 uviedol ním zrekonštruovaný „Text výsluchu arcibiskupa dr. Kmeka (Pod a doposia prístupných prameňov)“. Ke sa obžalobca dr. Šujan pýtal K. Kmeku:

Čo dal slovenský štát slovenskému národu zo stránky mravnej? Bol to nejaký prínos? Kmeko: Po prvé to, čo povedal Hlinka. Je to akási všeobecná medzinárodná zásada. Možno si predstavi taký národ, ktorý by si nežiadal samostatnos? Možno si predstavi takého chudobného človeka, ktorý nechce ma samostatný domček a chce by závislý od iného? Na to každý povie, že nie je možné predstavi si taký národ alebo takého človeka.46 … Šujan: Splnili sa teda predpoklady o bolševickom pekle? Že príde bolševické peklo, ke bude Nemecko porazené, ako to hlásal dr. Tiso? Kmeko: Nevidím, že by tu bolo peklo. Lebo chodí sa do kostola, ešte aj komunisti chodia na spove a to im nikto nezabraňuje. Za bojov prišiel v Nitre ku mne jeden Rus, ktorý ma v mene velite stva uistil, že sa s katolíckou Cirkvou nič nestane a povedal, že všetky naše inštitúcie nám ostanú. My sme to všetko stratili, stratili sme internáty, stratili sme školy. Toto ešte nie je peklo, to môže by očistec. Šujan: Žiadali ste Vatikán o pomoc pre dr. Tisa, aby nebol súdený? Kmeko: Nie, aby nebol súdený, ale aby nebol odsúdený. To je prosím ve ký rozdiel. Žiadali sme, aby nebol odsúdený na smr. To sme žiadali, to priznávam. Celý národ by nás mohol odsúdi, najmä mňa, ktorý som jeho duchovným vodcom, že sa po ňom vôbec neobzrieme. To bola po Svätoplukovi druhá naša hlava.

Zborník, ktorý vyšiel v štáte Ontário v Kanade má takúto štruktúru: Úvodná štúdia sa zaoberá genézou tvorby cirkevnej správy na Slovensku, predovšetkým vytúženej slovenskej provincie od pribinovských čias. Väčšina vyššie spomínaných štúdií je ilustrovaná dobovými fotografiami, príležitostnými básňami. V zborníku je uvedený aj rozsiahlejší úryvok z knihy Karola Sidora Šes rokov pri Vatikáne.47 Záverečné časti vytvorili zostavovatelia zborníka, Viliam Kona a Marta Mistina Kona.48 Viliam Kona v článku „Učite misiológie“ h adí s obdivom na ve kú prácu v oblasti slovenskej misiológie. Analyzuje arcibiskupove teologické a misiologické práce, hodnotí ich prínos a praktický význam v práci slovenských misionárov. Na stranách 511–545 je uvedený výber z publikovaných prác Karola Kmeku. Najdojímavejšou časou zborníka sú práce, ktoré sa zaoberajú poslednými dňami života a smrou milovaného arcibiskupa. Je tu výber článkov zo slovenskej a americkej katolíckej tlače doplnený pietnymi spomienkami niektorých amerických Slovákov na arcibiskupa Karola Kmeku. Z vecného h adiska môžeme získa preh ad o celej vtedy žijúcej československej rímskokatolíckej a gréckokatolíckej hierarchii, zástupcoch Sv. Stolice a Povereníctva školstva a osvety, ktorí boli prítomní na obradoch. Takýto význam má aj popis pohrebných rúch a obradov celebrovaných v latinčine, češtine, slovenčine a staroslovienčine, ako aj pohrebného sprievodu evidentne kontrolovaného a ob- medzovaného vládnou mocou v pondelok 27. decembra 1948.49 Zostavovate ka zborníka M. M. Kona pripojila na záver komentovanú bibliografiu, ktorá vychádza z bibliografie v trnavskom zborníku a dopĺňa ju o niektoré práce, ktoré vyšli na americkom kontinente po r. 1946.50

46 Tamtiež, s. 481. 47 K. SIDOR, „Vymenovanie prvého slovenského arcibiskupa,“ in Šes rokov při Vatikáne, Scranton: Obrana Press, 1947, s. 205–216. 48 Slovenskí emigranti v Kanade, nadšení obdivovatelia arcibiskupa K. Kmeku. 49 Katolícke noviny, 4. január 1949, s. 1. 50 M. M. KONA, „Bibliografia,“ in KONA – KONA, Arcibiskup Dr. Karol Kmeko, s. 577–587.

STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 97

Produktom analýzy kanadského zborníka je okrem iného i obraz o zložení, smeroch a názoroch najvýznamnejších predstavite ov slovenskej katolíckej emigrácie v dobe prelomového roka 1989, kedy tento zborník vyšiel. Karol Kmeko v svedeckých výpovediach pred Národným súdom v januári 1947 poskytol výpovede hodnotené M. S. Ďuricom – najvýznamnejšou vedeckou autoritou v kolektíve autorov zborníka – ako ambivalentné, čo pripisuje M. S. Ďurica skôr indispozícii arcibiskupa v podmienkach krížového výsluchu. Niektorými výrokmi dr. Karol Kmeko skutočne nepomohol obhajcom nato ko, ako by možno bolo v kritickej situácii obžalovaného racionálne. Dobre inštruovaný svedok môže vypoveda vyhýbavo, nepamäta si a inak takticky spolupracova s obhajcom. Najväčšou devízou svedeckej výpovede arcibiskupa však bola jeho odzbrojujúca úprimnos, poctivos jeho výpovede. Arcibiskup Karol Kmeko vypovedal ako človek široko a hlboko rozvinutého sve- domia so zmyslom pre individuálnu i kolektívnu identitu a historickú i osob- nú zodpovednos. Po ukončení procesu otázka následného udelenia, resp. neudelenia milosti dr. Jozefovi Tisovi bola interpretovaná katolícky cítiacimi Slovákmi ako národné poníženie pripisované prezidentovi Benešovi, resp. jeho „prisluhovačom“. Aj táto nevyriešená trauma práve v roku 1989 a nasledujúcich dvoch rokoch zohrala rolu po páde totality, v podmienkach slobodného rozhodovania. Vplyv slovenskej emigrá- cie nebol v historickom období rokov 1989–1993 zanedbate ný. Mieru tohto vplyvu historiografia lepšie zhodnotí s väčším časovým odstupom. Štúdium dejín diecéz a ich seminárov v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia ukazuje, že arcibiskup Kmeko aj iní vzdelaní slovenskí biskupi a ordinári posielali najschopnejších mladých kňazov na štúdiá na renomované európske univerzity a títo pôsobili v seminároch, ako rektori, špirituáli, profesori vychovávali slovenských kňazov v duchu pluralizmu a kresanskej tolerancie. Pluralizmus, h adanie dialógu ako nutná cesta človeka k človeku a skupiny udí k skupine s odlišnými názormi je filozofiou rozšírenou už v období rozvoja demokracie prvej Československej republiky v diecéznych seminároch na Slovensku. Pluralizmus nemusí ma podobu bezbrehého relativizmu. Obsahuje však úctu k skúsenostiam a názorom druhého, ochotu ho počúva a akceptova. Znamená schopnos prija argumenty a prípadne i zmeni názor pod ich vplyvom, bez strachu o stratu vlastnej autority, či identity. A to je schopnos dospelej osobnosti, ale aj dospelého národa. V tomto duchu sa dokázal Karol Kmeko teši aj z dočasnej samostatnosti v roku 1939, napriek svojmu pozitívnemu vzahu a solidarite k českému národu a k česko- slovenskému štátu. Prijal s radosou túto šancu pre Slovákov a katolícku cirkev, ako človek orientovaný do budúcnosti, optimista. Dokázal sa kriticky a aktívne postavi proti židovským deportáciám, zauja kritické a aktívne stanovisko voči šikanovaniu ma arských a nemeckých laikov i kňazov v rokoch po 2. svetovej vojne, podobne, ke ako mladý kaplán a správca farnosti pomáhal svojím biednym farníkom v podmienkach národného, sociálneho útlaku a z neho vyplývajúcej mravnej biedy. S hlbo- kou úctou a udskou účasou pristupoval k súdenému prezidentovi dr. Jozefovi Tisovi. Potupná smr tohto prvého slovenského prezidenta a jej dôsledky sú silným argumentom proti používaniu trestu smrti. Je tiež obrazom krutosti vyplývajúcim z hrozných skúseností a praktík vojny.

98 Františka Čechová

Mladá generácia historikov, ktorá má podstatne lepšiu situáciu z h adiska prístupu k prameňom, najmä v porovnaní s historikmi v emigrácii, si vytvára svoj poh ad na dejiny pozbavený osobnej angažovanosti v niektorom zo spomínaných politických a náboženských prúdov a zoskupení. Z mladých historikov hodno spomenú prácu Ivana A. Petranského, Štát a katolícka cirkev na Slovensku v rokoch 1945–46.51 Meno arcibiskupa Karola Kmeku spomína autor v tejto knihe dovedna na osemdesiatich stranách. Ivan Petranský pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde pôsobí známa dvojica historikov cirkví povojnového Slovenska, Michal Barnovský a Jan Pešek. Recenzentami publikácie okrem Jana Peška sú i Róbert Letz a František Vnuk. Mottom tejto práce je výrok Karola Kmeku, ktorý som citovala vyššie, v priebehu procesu s Jozefom Tisom: „Toto ešte nie je peklo, to môže by očistec.“ I. A. Petranský uvádza a dokazuje, že k otvorenému boju s katolíckou cirkvou v rokoch 1945–46 ešte neprišlo, avšak zaznamenáva závažný ústup z dodržiavania nábo- ženských práv a slobôd. Katolícka cirkev, predovšetkým z radov komunistov bola paušálne spájaná s režimom Slovenskej republiky a obviňovaná z kolaborantstva. Vzájomné, čoraz ažšie akceptovate né podmienky štátu a katolíckej cirkvi viedli k alšiemu prehlbovaniu toho, čo autor v závere nazýva ako „národná vojna“. Ivan Petranský spracoval toto zdanlivo krátke obdobie na obdivuhodne širokej heuristickej základni. Preskúmal okolo 40 fondov v 18 slovenských a českých archívoch, z dobovej tlače preštudoval 13 periodík, používal množstvo publikovaných prameňov a ve ké množstvo dobovej i súčasnej historickej spisby a iných relevantných zdrojov. V Historickom časopise je v súčasnosti pripravované vydanie štúdie o obsahu korešpodencie Karola Kmeku s Andrejom Hlinkom spracované dvomi mladými historikmi pôsobiacimi na Katolíckej univerzite v Ružomberku.52 Nedocenite nou pomôckou, ktorá dnes umožňuje pracova v oblasti dejín katolíckej cirkvi je Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska.53 Pädesiatčlenný autorský kolektív pod vedením Júliusa Pašteku spracoval údaje o 2599 osobnostiach katolíckych kňazov od stredoveku po súčasnos. Každé personálne heslo spracoval vždy jednotlivý autor, ktorý je uvedený na konci každého hesla. Po dlhých rokoch náboženskej neslobody je pred slovenskou spoločnosou ve ké množstvo práce. Je to i poznávanie, ktoré by malo vies k mravnej obrode spoločnosti, čo si kladú za cie autori tejto rozsiahlej a prepotrebnej publikácie. Autorom personálneho hesla „Kmeko (Kmetyko) Karol“ je terajší dekan Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, profesor Viliam Judák.

51 I. A. PETRANSKÝ, Štát a katolícka cirkev na Slovensku 1945–1946, Nitra: Garmond, 2001, 318 s. 52 Štúdia vyjde v Historickom časopise vydavate stva Veda v č. 3 v tomto roku. 53 J. PAŠTEKA a kol., Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, 852 s.

STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 99

Slovak Historiography on the Way to Knowledge about the Activity of Bishop and Nitra’s Archbishop ThD. Karol Kmeko

Key Words: Kmeko, Karol (1875–1948); Tiso, Jozef (1887–1947); Nitra Archdiocesis; Modern Slovak History

Abstract: In 1921, Karol Kmeko was one of three Czechoslovak priests consecrated as bishops. In 1944, he took the position of first titular Slovak archbishop. From this position, he greatly influenced the shaping of the postwar political structure in Slovakia and then the course of the first postwar election in 1946. His testimony in the court trial of ThD. Jozef Tiso before the National Court was one of the most dramatical moments of this trial. Karol Kmeko died at the end of 1948. The period of hard reprisals against the catholic church was just developing. The knowledge of the activities and significance of this archbishop in our time is not good enough, as this problem has been primarily dealt with by slovak emigrants and dissidents who regularly did not have neccessary heuristic base, and their viewpoint was frequently biased. On the basis of my existing knowledge of Karol Kmeko’s activity and personality, I found out that Karol Kmeko was oriented democratically and pluralistically, in the similar way as the other Slovak educated bishops. In this sense, were educated both professors and spirituals of diocese schools and seminaries. Slovak bishops were sending young theologians to high-quality European universities and then they led creative discussions in Slovak schools, dioceses, catholic press.