Odpor čame Odpor čame podanie a autorsk fi miestach v kolektívnej pamäti. Román zdroje opiera sa –historick o tri faktografi smrti, ľuďom vlasti dozvedáme a o zradn ch románu k svojim a neláske z tohto sa o láske byť opätovaná. A to naše jediné je zase šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie svetom. Doma, v tichu sme do ho ešte stále zaľ bení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu najväčšou traumou je, žesi to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred postáv príbehu, ktorá ako žij com tak, mnohé človeku.z ďalšie, má predobraz Našou v Slovákov.a podcenil slovensk Prv prezident zlyhal ako politik, hovorí a človek, k az jedna pod jeho vplyvom prest pila odluteránov ku katolíkom. Dozvedáme ako sa, precenil seba najmocnejším momentom, ktor m že zastaviť šírenie rasovej neznášanlivosti a anticiganizmu. ľudskosti a odhodlania. vykresľuje charakter svojich postáv, ich zakolísanie citu a stratu v snahe prežiť, ale aj objavenie identifi dá sa ktor tábora, koncentračného do transportovaní a
Aj viac ako sedemdesiat rokov poskončení druhej svetovej vojny s preživších svedectvá kciu. netvmdmch áaa šarmuinvektívam domácej panej, domáceho ktorá pána a kus reči do lekárnikoveja váženej rodiny, aby tam odolával chodieval každ nedeľu na šachov partiu, meden tortu tom, bánovsk ako slovensk farár Jozef Tiso prezident a o cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Rozpráva a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť. Historick neláskav ch román časoch inšpirovan láskou v SILVESTER LAVRÍK NEDEĽNÉ ŠACHY S TISOM Podpoľania, ktorí zapojili sa do odboja. Boli však zadržaní z texte osobe. V krátkom opisujev prvej osudy bratov – R mov jeho str kov podané sugestívnym sp sobom rozprávania spomienkové rozprávanie jeho rodiny, z prostredia spomienky Oláha pod názvom Zápisky o smrti a živote... Ide o beletrizované Občianske združenie In Minorita vydáva poviedku Branislava v znam. svoj maj besnenia nacistického vojnov ch udalostiach aj 72rokovSvedectvá o po skončení BRANISLAV OLÁH ZÁPISKY O SMRTI A ŽIVOTE... ISBN 978-80-89622-19-7 2016 Bratislava, Dixit Vydavateľstvo Rozprávačkou reálie dobové a smiech bohatého príbehu na Bratislava, 2017 In minorita o.z.
kovať ako Mauthausen. Autor u stne u,
ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA PAMÄŤ NÁRODA 1• 2017 Pamäť n Pamäť
ISSN 1336–6297 NACIZMUS AKOMUNIZMUSVOSVOJEJEPOCHE
9 771336771336 629062900505 0 1 VÝVOJ TRESTNOPRÁVNEJ LEGISLATÍVYAKONÁSTROJAKOMUNISTICKÉHO REŽIMU NEMECKÍ VYŠETROVATELIAOZABÍJANÍUTE INFORMOVANOSŤ O SPRAVODLIVÍ MEDZINÁRODMI –TRIPRÍBEHY á ro č roda ČENCOV NAHRANICIACH í XI 1•21 cn 2,99€ cena 1 •2017 XIII ník ČERNOBYĽSKEJ KATASTROFE ČSSR Rastislav Ballek Nemeckí vyšetrovatelia TISO naz vaj zabíjanie utečencov Monol g muža, ktor je považovan za najtragickejšiu a najkontroverznejšiu postavu na hraniciach ČSSR slovensk ch dejín. Spoveď jediného prezidenta satelitného Slovenského štátu v podaní Mariána Labudu ml. medzinárodn m zločinom 4. mája 2017 a 24. mája 2017 o 19:00 hod. Divadlo Aréna
Platforma eur pskej pamäti a svedomia je medzinárodná organizácia združuj ca pamäťo- vé inštit cie. Sídli v Bruseli a v konn zložku má v Prahe. Jej členom je aj Ústav pamäti ná- Dr. Jozef Tiso bol nesporne najtragickejšou postavou slovensk ch dejín. Kresťan a katolícky k az, roda. O svojich krokoch pri odhaľovaní zločinov minulosti a ich v sledkoch vydala Plat- ktor zasvätil svoj život viere, ideálu, službe národu a nesk r slovenskej štátnosti. forma nasleduj cu správu. ∕ V mene svojho ideálu sa spojil s fašistami, nechal okradn ť 72 000 slovensk ch židov, zbaviť ich Platforma dostala dva prípisy od nemeck ch vyšetrovateľov v reakcii na obsiahle trestné občianskych a ľudsk ch práv a deportovať za hranice. Väčšina z nich bola zavraždená v koncen- oznámenie zo dňa 18. 8. 2016 vo veci zabíjania utečencov na hraniciach ČSSR. Podľa nemec- tračn ch táboroch. Pred národn m s dom, ktor ho ods dil na trest smrti, odmietol zodpoved- kého najvyššieho štátneho zástupcu bolo zabíjanie utečencov medzinárodn m zločinom. nosť, necítil vinu a neprejavil ľ tosť. Z pohľadu štátneho zastupiteľstva vo Weidene sa za zabíjanie utečencov na rovni t ch, ∕ ktorí boli zodpovední za systém stráženia hraníc, pon ka zodpovednos za vraždu z nízkych Monodráma Tiso, premiérovaná 14. apríla 2005, otvorila sériu p vodn ch slovensk ch hier Di- pohn tok. vadla Aréna so spoločensko-politick m obsahom pod názvom Občiansky cyklus, medzi ktoré Platforma dodá štátnemu zastupiteľstvu vo Weidene ďalšie doteraz neznáme dokumen- sa nesk r zaradili tituly Dr. Gustáv Husák, Komunizmus, Kukura, Kapitál a Holokaust. ty, medzi nimi rozkaz b valého ministra vn tra a neskoršieho premiéra ČSSR Lubomíra V roku 2017 ožíva inscenácia Tiso v p vodnej scéne a kost moch, v originálnom naštudovaní Štrougala k systematickému a plánovitému prenikaniu tajn ch služieb a pohraničnej stráže režiséra Balleka s nov m hlavn m predstaviteľom – Mariánom Labudom mladším. na zemie Spolkovej republiky Nemecko a Rak ska.
Platforma podala nemeckému najvyššiemu spolkovému štátnemu zástupcovi trestné oznámenie na 67 predstaviteľom komunistického režimu b valého Československa vo ve- ci zabitia piatich Nemcov na Železnej opone. Začiatkom okt bra 2016 bolo najvyšším spolkov m štátnym zástupcom myselné za- bíjanie neozbrojen ch utečencov na hraniciach b valého Československa označené za medzinárodn zločin, keďže t m boli zásadn m sp sobom porušené ľudské práva na ži- vot a na slobodu pohybu. Toto právo bolo chránené medzinárodn mi dohodami, ako aj vyšším princípom spravodlivosti. V polovici marca 2017 štátne zastupiteľstvo vo Weidene informovalo, že na veliteľov, ktorí sa podieľali na tvorbe a udržiavaní opatrení na stráženie hraníc, m že platiť atrib t vraždy z nízkych pohn tok. V konná riaditeľka Platformy eur pskej pamäti a svedomia Neela Winkelmannová upozor uje, že ide o kľ čové v roky. „Doteraz sa žiadne ofi ciálne alebo akademické miesto v Českej ani v Slovenskej republike neodvážilo skonštatovať, že sa jedná o nepremlčateľné činy,“ uviedla Neela Winkelmannová. NA ÚVODNA ÚVOD
Ondrej Krajňák, predseda Správnej rady ÚPN
Vážení čitatelia, časopis, ktor práve držíte v ruke, sme pripravili do tlače v období spomienky na 29. v ročie sviečkovej mani- festácie. Aj zásluhou Pamäti národa sa udalosť na Hviezdoslavovom námestí stáva z roka na rok známejšou, naberá na spoločenskom v zname a zaujíma d stojné miesto v hist rii nášho národa. Preto aj touto cestou vyjadrujem ctu a obdiv organizátorom sviečkovej manifestácie, ako aj t m menej známym osobnostiam, častníkom, či hrdinom tichého protestu, ktorí sa iba so zažat mi sviecami postavili na odpor proti mnoho- násobnej ozbrojenej presile. V uplynulom roku Ústav pamäti národa vydal zborník, v ktorom s zachytené najd ležitejšie št die či dokumenty o bratislavskom Veľkom piatku. Vo v skume pokračujeme a pevne ve- rím, že v tomto roku ÚPN vydá už druh , doplňuj cu časť zborníka o sviečkovej manifestácii. Je v našom zá- ujme, aby sme odbornej verejnosti pon kli ucelené dielo, ktoré sa stane zdrojom informácií nie iba pre bá- dateľov, ale aj pre širok verejnosť. Nedá mi, aby som pri tejto príležitosti nespomenul aj trval zápas Ústavu pamäti národa, ktor sa t ka podivn ch s dnych sporov veden ch proti našej inštit cii. V spore s Andrejom Babišom pre neštandardn postup Najvyššieho s du podal ÚPN sťažnosť na Ústavn s d SR. Odškodné pre obete b valého režimu bolo doposiaľ iba omrvinkou z toho, čo začiatkom marca pris dil Okresn s d v Leviciach advokátovi R. Hudzo- vičovi za to, že bol v zoznamoch ŠtB veden ako agent neoprávnene. Advokát od ÚPN žiadal za poškodenie svojho dobrého mena odškodné v celkovej v ške 1 200 000 €. S d mu priznal „iba“ 450 000 €. Z tejto čiastky má ÚPN zaplatiť tretinu. Odvolali sme sa, lebo nem žeme byť trestaní za to, že si zodpovedne plníme zákon- né povinnosti. S to peniaze daňov ch poplatníkov a v prípade odškodného pre b val ch politick ch väz- ňov s dy používaj rozdielny meter. Pokus o prepisovanie obdobia neslobody práve b val mi príslušníkmi ŠtB je typick pre všetky postko- munistické krajiny. Takéto vyhlásenie podali aj zástupcovia eur pskej siete radov spravuj cich písomnos- ti b valej tajnej polície v Krakove koncom minulého roka. Ich reakcia bola namierená predovšetk m na slo- venské reálie, nakoľko v s časnosti svedectvá príslušníkov ŠtB požívaj na s doch väčšiu d veru ako hŕba listinn ch d kazov, ktoré títo príslušníci sami vyprodukovali, či nezávisle kontrolovali. Vážení čitatelia, lohou časopisu Pamäť národa nie je iba informovať, ale aj formovať. Lebo poslaním in- štit cie je zmena postojov. Od totality k demokracii. itatelia od nás právom očakávaj seri zne vedecké v - stupy, vyzreté postoje a kritické myslenie t ch, ktorí do Pamäti národa prispievaj . asopis chce aj naďalej refl ektovať zápas o zachovanie princípov slobody a demokracie, ku ktor m sa hrdo hlási aj naša spoločnosť. Nie je to jednoduchá práca. Najmä nie vtedy, ak tí, ktorí v minulosti v rozpore s medzinárodn m právom ško- dili, v s časnosti sa stavaj do polohy kritikov ÚPN. Ani dnes, ani v minulosti nebolo ľahké upozorňovať na zločiny minul ch režimov. Mnohí za to trpeli, boli väznení, či v zápase o slobodu zaplatili svojím životom. Poučili sme sa a nedáme sa zastrašiť. Aj zásluhou časopisu Pamäť národa m žeme verejnosti sprístupniť ne- skreslen obraz minulosti.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 1 OBSAHOBSAH
ŠTÚDIE 3 ONDREJ PODOLEC Pamäť národa 1 • 2017 Vývoj trestnoprávnej legisla vy ako nástroja Ročník XIII komunis ckého režimu Vychádza 4x ročne 17 FRANTIŠEK NEUPAUER − PETER JAŠEK VYDÁVA Ústav pamä národa Černobyľská katastrofa z pohľadu Mile čova 19 820 18 Bra slava 218 (ne)informovanos v Československu Slovensko IČO 37 977 997 MATERIÁLY [email protected] www.upn.sk
38 PAVOL MAKYNA REDAKCIA Šéfredaktor Tri príbehy Spravodlivých medzi národmi z radov Ing. Peter Juščák rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku Redaktori Mgr. Peter Jašek, PhD. 43 MILAN BÁRTA Mgr. Andrea Púčiková Mgr. Jerguš Sivoš, PhD. Příběh Rudolfa Galbavého REDAKČNÁ RADA 51 MICHAL MIKLOVIČ Predseda prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. Ak vne opatrenie „LAND“ Členovia doc. ThDr. Peter Borza, PhD. Mgr. Patrik Dubovský, PhD. KARIÉRY V ŠtB prof. Dr. Phil. Emília Hrabovec PhDr. Jan Kalous, Ph. D. 58 VLADIMÍR PALKO Beáta Katrebová-Blehová, PhD. prof. PhDr. Milan Katuninec, PhD. Michal Bilík – opora spravodajských zložiek PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD. Mgr. Juraj Marušiak, PhD. 11. brigády PS na slovensko-rakúskom úseku PhDr. Michal Pehr, Ph. D. štátnej hranice PhDr. Radoslav Ragač, PhD. doc. PhDr. Michal Šmigeľ, PhD. PhDr. Marek Syrný, PhD. SPRÁVY prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD. 74 PAVOL JAKUBČIN JAZYKOVÁ ÚPRAVA Mgr. Štefan Berdis Kolokvium venované osobnos am Silvestra GRAFICKÁ ÚPRAVA a SADZBA Krčméryho a Vladimíra Jukla Dušan Babjak TLAČ ROZHOVORY Ultra Print, s.r.o. Printed in Slovakia 95 PETER JUŠČÁK FOTOGRAFIA NA OBÁLKE Zločiny pro ľudskos sú nepremlčateľné Pamätník obe am železnej opony „Brána slobody“ v Devíne a portrét Lubomíra Rozhovor s Neelou Winkelmannovou-Heyrovskou Štrougala, bývalého ministra vnútra komunis ckej vlády v Československu. 107 RECENZIE (Foto: Peter Juščák) Objednávky časopisu zasielajte 111 ANKETA na adresu vydavateľa. Ročné predplatné 10 €
Výučba dejepisu na školách Ústav pamä národa 2017 Všetky práva vyhradené Evidenčné číslo EV 3973/10 114 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ ISSN 1336-6297
Zadané do tlače SPOMÍNAME 12. 4. 2017 124 SOŇA MATIOVÁ Ladislav Záborský – človek s pozorným srdcom
128 PREHĽAD ČLÁNKOV ZA ROK 2016
2 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
VÝVOJ TRESTNOPRÁVNEJ LEGISLATÍVY AKO NÁSTROJA KOMUNISTICKÉHO REŽIMU
ONDREJ PODOLEC
Perzekúcia občanov totalitným komunis ckým režimom mala rôzne podoby. Niektoré mali mimosúd- ny charakter a spočívali napríklad v odňa slobody (zaradenie do táborov nútených prác), odňa ma- jetku (konfi škácie, násilná kolek vizácia), či rôznych formách obmedzovania spoločenského uplatne- nia. Jednou z foriem bola aj súdna represia na základe účelovej trestnoprávnej legisla vy. Štúdia ana- lyzuje jej vývoj z pohľadu jej zneužívania ako nástroja na potláčanie ľudských a občianskych práv. Na aktuálnej podobe trestných zákonov sa podpísali predovšetkým dobové mocensko-poli cké súvislos- vývoja komunis ckého režimu v Československu i v celom sovietskom bloku.
Problematika perzek cií počas mentačnej práce s s hrnné prehľa- r mal legalizovať represívne pro- komunistického režimu bola dote- dy komunistickej justície z produk- striedky používané pri upevňova- raz vo väčšej miere sk maná z hľa- cie Úřadu dokumentace a vyšetřo- ní a ochrane nedávno nastoleného diska štrukt r a mechanizmu moci. vání zločinů komunizmu5 a Ústavu totalitného režimu. Svojou formou, Pri anal ze lohy justície1 sa v cen- soudob ch dějin Akademie věd es- príbuzn m názvom i štrukt rou tre pozornosti nachádzali najmä po- ké republiky,6 ktoré s cennou po- formálne nadviazal na dovtedajšiu litické procesy, predovšetk m z po- m ckou pri ďalšom v skume. právnu pravu, keďže tzv. politické, hľadu mocensko-politického mecha- Justičn aparát p sobil aj po feb- či protištátne trestné činy boli, sa- nizmu.2 Pokiaľ ide o v voj trestné- ruári 1948 dojmom inštitucionálnej mozrejme, obsahom trestn ch záko- ho práva po roku 1948, je prác pod- i personálnej kontinuity a dával tak nov už pred rokom 1948. Ich lohou statne menej, pričom charakteristi- ak si pečať legality a zákonnosti ma- bola ochrana základn ch atrib tov ku genézy najd ležitejších noriem sovému porušovaniu ľudsk ch a ob- štátnosti a svojou podstatou vždy nachádzame (okrem niekoľk ch v - čianskych práv. Už necel ch osem predstavovali najväčšie riziko zne- nimiek3) prevažne len v syntézach mesiacov po komunistickom prevra- užitia aplikuj cimi s dmi i prísluš- právnych dejín.4 V sledkom doku- te bol prijat zákon č. 231/1948, kto- n mi štátnymi orgánmi. Nachádza-
1 Jedinou komplexnou syntézou analyzujúcou úlohu jus cie ako nástroja komunis ckého režimu na Slovensku je: LETZ, R.: Jus cia – „slúž- ka komunis ckej moci“. In: PEŠEK, J. – LETZ, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948:1989. Prešov 2004, s. 255 − 441. 2 KAPLAN, K.: Kronika komunis ckého Československa. Alexej Čepička – dobová dramata komunis cké moci. Brno 2011, 226 s.; KAPLAN, K.: Největší poli cký proces. ,,M. Horáková a spol.ˮ Praha 1995, 347 s.; KAPLAN, K.: Poli cké procesy 50. let v Československu. In: Poli c- ké procesy v Československu po roce 1945 a „Případ Slánský“. Sborník příspěvků ze stejnojmenné konference, pořádané ve dnech 14. − 16. dubna 2003 v Praze. Brno 2005, s. 107 − 114; KAPLAN, K.: Zpráva o zavraždění generálního tajemníka. Praha 1992, 303 s. 3 LETZ, R.: 231. Pamäť národa, roč. 2, 2006, č. 2, s. 42 − 49; BLAŽEK, L.: Rekodifikace trestního práva hmotného. In: BLÁHOVÁ, I., BLAŽEK, L., KUKLÍK, J., ŠOUŠA, J. a kol.: Právnická dvouletka: rekodifi kace právního řádu, jus ce a správy v 50. letech 20. stole . Praha 2014, 413 s.; ULČ, O.: Komunis cká jus ce a třídní boj. Brno 2016, 251 s.; ČIČ, M.: Československé trestné právo ako súčasť trestnej poli ky. Bra sla- va 1976, 192 s. 4 KUKLÍK, J. a kol.: Vývoj československého práva 1945 − 1989. Praha 2009, 728 s.; BOBEK, M., MOLEK, P., ŠIMÍČEK, V.: Komunis cké právo v Československu: kapitoly z dějin bezpráví. Brno 2009, 1005 s. 5 Pozri najmä: VOREL, J., ŠIMÁNKOVÁ, A. a kol.: Československá jus ce v letech 1948 − 1953 v dokumentech. Díl 1. Praha 2003, 415 s.; VO- REL, J., ŠIMÁNKOVÁ, A., BABKA, L. a kol.: Československá jus ce v letech 1948 − 1953 v dokumentech. Díl. 2. Praha 2004, 311 s.; VOREL, J., ŠIMÁNKOVÁ, A., BABKA, L. a kol.: Československá jus ce v letech 1948 − 1953 v dokumentech. Díl 3. Praha 2004, 479 s.; LIŠKA, O. a kol.: Tresty smr vykonané v Československu v letech 1918 − 1989. 2., opr. a rozš. vyd. Praha 2006, 294 s. 6 GEBAUER, F., KAPLAN, K., KOUDELKA, F., VYHNÁLEK, R. (zost.): Soudní perzekuce poli cké povahy v Československu 1948 − 1989. Sta s- cký přehled. Praha 1993, 234 s.; Trestní pos h pro trestné činy pro republice v letech 1969–1989 v Československu. Sta s cký přehled. Praha 1994, 39 s.; CUHRA, J.: Trestní represe odpůrců režimu v letech 1969 − 1972. Praha 1997, 154 s.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 3 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
kačnej praxi, keď práve jeho normy boli zdrojom najväčších demokratic- k ch defi citov prvej SR. Jeho pri- jatie znamenalo aj unifi káciu práva v rámci SR v oblasti tzv. politick ch deliktov ohrozuj cich existenciu, sa- mostatnosť či zemn celistvosť štá- tu, jeho republikánsku formu a de- mokratické zriadenie.8 Zákon na ochranu republiky na Slovensku derogoval časť uhorské- ho trestného zákona, ktorá sa za- oberala trestnoprávnou ochranou štátu (§ 126 – 152 zákonného člán- ku V/1878 Trestn zákonník o zloči- noch a prečinoch). Zásady, z ktor ch vychádzala medzivojnová právna prava, boli defi nované už na začiat- ku jeho prípravy. V prvom rade mal poskytn ť „ činn ochranu štátne- mu zriadeniu, za ktor m stojí väčšina národa“, no na druhej strane nemal brániť normálnemu politickému bo- ju. Represia štátu voči páchateľom mala byť „ činná a d sledná“, no ne- mala byť „prepínaná“, pričom rozho- duj cim kritériom malo byť skutoč- né nebezpečenstvo pre štát, ktoré vypl valo z protiprávneho konania. Napokon (aj vzhľadom na spomína- n dovtedy platn rak sku právnu pravu) mali byť použité formulácie a právne defi nície „čo najurčitejšie a čo najjasnejšie, aby každ občan ve- del, kam až m že v politickom zápa- se ísť bez obavy, že sa dostane do kon- fl iktu s trestn m zákonom“.9 Trestno- právna ochrana štátu bola štrukt - rovaná do viacer ch oblastí. Prv m okruhom bolo konanie zahrnuté do- li sa aj v oboch trestn ch zákonoch noprávnej ochrany štátu a stav- vtedy pod pojem „velezrada“, kto- (rak skom i uhorskom), ktoré boli n ch činiteľov prostredníctvom zá- r bol nahraden označením „ kla- v roku 1918 recipované do právne- kona na ochranu republiky z roku dy o republiku“. Predmetom trestno- ho poriadku prvej eskoslovenskej 1923, ktor bol priamym predchod- právnej ochrany bola samostatnosť, republiky (ďalej SR). Na atentát na com zákona č. 231/1948. Dobovo jednotnosť, „demokraticko-republi- ministra fi nancií Alojza Rašína rea- bol označen za „jeden z najch los- kánska forma štátu“ i celistvosť je- govala vtedajšia politická reprezen- tivejších“ zákonov trestného prá- ho zemia. Osobitne bola chránená tácia podstatn m rozšírením trest- va,7 čo sa nesk r prejavilo aj v apli- i slobodná, ničím nehatená činnosť
7 Národní shromáždění republiky československé. Poslanecká sněmovna. Tlače. Vládní návrh zákon na ochranu republiky (č. 4021). Do- stupné na h p://www.nrsr.sk. 8 Zákon. č. 50/1923 Sb. z. a n. 9 Národní shromáždění republiky československé. Poslanecká sněmovna. Tlače. Zpráva výboru ústavně-právního o vládním návhu zákon na ochranu republiky (č. 3996). Dostupné na h p://www.nrsr.sk.
4 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
stavn ch činiteľov. Z hľadiska fázy spáchania spomínan ch trestn ch činov bol sankcionovan už aj pokus a v niektor ch prípadoch aj prípra- va. Osobitná trestnoprávna ochra- na sa vzťahovala aj na štátne tajom- stvo i brann moc štátu. Jeho s čas- ťou bola aj rozsiahla právna prava ochrany stavn ch činiteľov − pre- dovšetk m išlo o ochranu ich života, zdravia i slobody rozhodovania pri v kone funkcie. Právomoci, zverené stavn m činiteľom zákonom, boli tiež chránené pred svojvoľnou uzur- páciou. Hlava štátu bola chránená aj pred urážkami na cti, a to bez ohľa- du na pravdivostn hodnotu inkri- minovan ch v rokov.10 O d ležitos- ti, aká mu bola s časníkmi pripiso- vaná, svedčí aj fakt, že sa na jeho prí- prave sa podieľali najv znamnejšie osobnosti právnej vedy − profeso- Budova bývalej pražskej burzy, kde sídlili povojnové československé zákonodarné zbory. ri právnick ch fak lt v Prahe, Brne Dnes je jednou z budov Národného múzea. (Foto: Ondrej Podolec) a Bratislave. Tvorcovia nového záko- na pracovali aj s obdobn mi zahra- ničn mi predlohami, predovšetk m nemeckej, švajčiarskej a n rskej pro- k ch relevantn ch zložiek i Právnic- okolností, ktoré boli aj bližšie špeci- veniencie.11 kej fakulty Slovenskej univerzity.12 fi kované (vodcovská loha v klad- Medzivojnov zákon bol po vzni- Samotn nov zákon („o trestn ch nom podujatí, sp sobenie obzvlášť ku samostatného slovenského štátu činoch proti štátu“), ktor bol faktic- závažného následku, použitie ozbro- nahraden novou − obdobnou práv- kou novelizáciou zákona na ochranu jenej moci a pod.), aj alternatívne nou pravou. Spočiatku sa uvažo- republiky, do veľkej miery kopíro- uloženie trestu smrti.13 Neskoršia valo len o novelizácii zákona z ro- val štrukt ru, vymedzenie skutko- sprísňuj ca právna prava, ktorá za ku 1923, no už v auguste 1939 vláda v ch podstát trestn ch činov i v š- určit ch okolností obligat rne pred- Slovenskej republiky nariadila mi- ku trestn ch sadzieb svojho vzoru pisovala uloženie najprísnejšej trest- nisterstvu pravos dia, aby pripra- z roku 1923. Len nepatrne sa v ňom nej sadzby v rámci rozmedzia dané- vilo nové znenie zákona na ochra- rozšíril okruh politick ch deliktov ho zákonom, potom fakticky predpi- nu republiky. Legislatívny proces na a spoločne s neskorším zákonom sovala sudcom vyniesť hrdeln roz- rovni vlády bol v tomto prípade zlo- o zv šenom trestaní podvratnej čin- sudok. Toto sprísnenie represie bolo žitejší ako u bežn ch zákonov a os- nosti čiastočne sprísnil ich postih. viazané na stav brannej pohotovosti nova pripravovaného zákona preš- Napriek zmene politického režimu či stanného práva. Stav brannej po- la viacer mi odborn mi grémiami i pretrvávaj cemu vojnovému stavu hotovosti štátu pritom na Slovensku (ministerstvo pravos dia, najvyšší teda jeho prijatie neznamenalo pod- platil od 22. j na 1941 (vstup Slo- s d a generálna prokurat ra, advo- statné zv šenie trestnej represie. venskej republiky do vojny proti So- kátska komora). Ich pripomienkami Napríklad pri trestnej sankcii v prí- vietskemu zväzu) nepretržite až do sa potom zaoberala širšia 23-členná pade kladov o republiku nov zá- zániku štátu roku 1945.14 Trest smr- komisia, zložená so zástupcov všet- kon prip šťal za obzvlášť závažn ch ti zaviedol nov zákon aj pre pácha-
10 Zákon. č. 50/1923 Sb. z. a n. 11 Národní shromáždění republiky československé. Poslanecká sněmovna. Tlače. Vládní návrh zákon na ochranu republiky (č. 4021). Do- stupné na h p://www.nrsr.sk. 12 Zákon č. 320/1940 Sl. z. 13 Tamže; porov.: zákon. č. 50/1923 Sb. z. a n. 14 Vyhláška č. 115/1939 Sl. z.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 5 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
teľov vyzvedačstva. V prípade vojen- skej zrady bola zaveden trestn po- stih aj nedbanlivostnej formy zavi- nenia, so zd vodnením, že „občania maj byť (v čase vojny – pozn. O. P.) [...] obzvlášť opatrní“.15 Nová práv- na prava reagovala aj na aktuálnu situáciu – napríklad na formovanie československej armády v zahrani- čí. Okrem dovtedy platnej trestnos- ti služby v nepriateľskom vojsku te- da pribudla nová skutková podsta- ta – „kto najíma, sprostredkuje alebo dodáva slovensk ch štátnych prísluš- níkov do služieb nepriateľského voj- ska alebo ozbrojeného nepriateľského zboru“.16 V s vislosti s neskorším v - vojom právnej pravy je pozoruhod- né, že s lade so všeobecne uznáva- n m právnym princípom umožňu- j cim v trestnom konaní odmietnuť v poveď, ktorá by mohla poškodiť blízkych príbuzn ch, bola aj pre ten- to prípad zrušená aj oznamovacia povinnosť trestn ch činov, ktor uk- ladal zákon z roku 1923.17 Znova ju potom zaviedol až neskorší Trestn zákon z roku 1950...18 Rovnak cha- rakter mali aj ďalšie zmeny, ktoré do návrhu zákona vniesol stavnopráv- ny v bor Snemu Slovenskej republi- ky, ktor precizoval niektoré vágne formulácie vládnej predlohy, s od - vodnením, že ich extenzívny v klad by mohol ísť na kor ľudsk ch práv. Napríklad pri trestnom čine poburo- vania (a analogicky i hanobenia re- publiky a jej predstaviteľov) malo na V jednom z najväčších poli ckých procesov boli traja slovenskí biskupi obžalovaní z vlas - rozdiel od dovtedy platnej právnej zrady a vyzvedačstva (Zdroj: ÚPN) pravy stačiť na naplnenie skutko- vej podstaty trestného činu, aby sa uskutočnilo pred jedn m človekom a následne opakovane pred druh m. Aplikácia legislatívy, ktorá mala z troch základn ch zložiek trojdele- Ústavnoprávny v bor snemu sa však chrániť štát, tak bola takmer v luč- nia moci v štáte zostala počas celé- vrátil k podmienke s časnej prítom- ne v réžii justičného aparátu Sloven- ho obdobia nemeckého patronátu nosti dvoch „poburovan ch“ os b.19 skej republiky. S dna moc ako jedna nad Slovenskom aktuálnymi poli-
15 Zákon č. 320/1940 Sl. z.; porov.: zákon. č. 50/1923 Sb. z. a n., porov.: Snem Slovenskej republiky. Tlače, č. 248. Dostupné na h p://www. nrsr.sk. 16 Zákon č. 320/1940 Sl. z.; zákon č. 166/1941 Sl. z.; porov.: SIVÁK, F. a kol.: Slovenské a české dejiny štátu a práva v rokoch 1918 – 1945. Bra slava 1998, s. 168 − 169. 17 Zákon č. 320/1940 Sl.z., porov.: zákon. č. 50/1923 Sb. z a n. 18 Zákon č. 86/1950 Zb. 19 Snem Slovenskej republiky. Tlače, č. 248, 266. Dostupné na h p://www.nrsr.sk.
6 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
tick mi pomermi takmer nedotknu- ako je zákonom vymedzená doba za- tá. Vďaka jej auton mii, ktor tota- držania, m že rozhodn ť len s d.21 litná štátna moc až do jesene 1944 Navyše rasovo prenasledované oso- rešpektovala, sa jej do značnej mie- by boli na základe osobitnej legisla- ry podarilo udržať si personálnu i in- tívy plne vyčlenené z stavnopráv- štitucionálnu kontinuitu s predchá- nej ochrany ľudsk ch a občianskych dzaj cim demokratick m obdobím. práv. Pomery vo vtedajšom slovenskom V obnovenom povojnovom esko- s dnictve sa odrazili aj na proce- slovensku spočiatku platil v otázke soch s politick m podt nom, v kto- trestnoprávnej ochrany štátu práv- r ch bol podľa času spáchania delik- ny dualizmus. Povstalecká Sloven- tu aplikovan zákon z roku 1923 ale- ská národná rada (ďalej SNR) to- bo 1940. Obžalovan mi boli najčas- tiž svojím nariadením č. 1/1944 Zb. tejšie predstavitelia ilegálnej komu- nar. SNR recipovala dovtedajšiu nor- nistickej strany a predstavitelia do- motvorbu Slovenskej republiky, po- máceho i exilového nekomunistic- kiaľ neodporovala „duchu republi- kého odboja (často s dení v neprí- Alexej Čepička, v rokoch 1948 − 1950 komu- kánsko-demokratickému“. Sporn tomnosti).20 Na rozdiel od zvyklos- nis cký minister spravodlivos otázku, či bol za t chto podmienok tí typick ch pre totalitné režimy, na (Zdroj: www.vhu.cz) recipovan aj zákon o trestn ch či- Slovensku v t chto procesoch nešlo noch proti štátu, vyriešil Najvyš- o zinscenované divadlo, ktoré by sa ší s d v Bratislave, ktor v niekoľ- odohrávalo podľa vopred priprave- pre t ch, ktorí sa nachádzali pod k ch rozhodnutiach vyslovil, že ten- ného scenára. (Toto tvrdenie platí ochranou s dnictva. Ťažisko poru- to zákon bol prevzat do povojnové- predovšetk m pre obdobie do konca šovania ľudsk ch a občianskych práv ho právneho poriadku na Slovensku. roka 1944.) Justičn aparát praco- však v tomto období spočívalo v mi- Nejednotnosť tejto právnej pravy val aj v t chto prípadoch veľmi d - mos dnej perzek cii. Na základe v rámci jedného štátu sa stala pred- sledne a vo všetk ch inštanciách d - vládneho nariadenia č. 32/1939 Sl. metom politickej pozornosti v s vis- kladne sk mal vinu obžalovan ch z. z 24. marca 1939 „o zaisťovacom losti s rozhodovaním o vydaní ge- na základe platn ch zákonov. Rov- uväznení nepriateľov Slovenského nerálnych tajomníkov Demokratic- naké konštatovanie možno vysloviť štátu“ mohla byť na osoby, „ktoré do- kej strany Jána Kempného a Miloša aj o práci obhajcov, ktorí väčšinou terajšou činnosťou vzbudili a vzbu- Bugára na trestné stíhanie kv li ko- využili všetky dostupné prostried- dzuj vážnu obavu, že bud prekáž- munistami vyfabrikovanému odha- ky – od námietok voči podaniu ob- kou v budovaní Slovenského štátu“ leniu protištátneho sprisahania na žaloby, či príslušnosti s du cez od- umiestnené do časovo neobmedze- Slovensku v okt bri 1947.22 Vláda re- volanie proti prvostupňovému roz- nej tzv. preventívnej väzby v osobit- agovala už o niekoľko dní, keď pred- sudku až po sťažnosť voči právoplat- nom zariadení, vytvorenom na tento ložila do parlamentu krátky zákon, nému druhostupňovému rozsudku. čel v Ilave. Na základe t chto vág- ktor unifi koval stíhanie trestn ch D sledn postup s dov vo viacer ch nych podmienok bol minister vn tra činov proti štátu a na Slovensku prípadoch sp sobil, že trestné kona- splnomocnen , aby sám rozhodoval obnovil platnosť zákona na ochra- nie často nebolo až do zániku štátu o zaistení konkrétnej osoby. T m bo- nu republiky z roku 1923. Zároveň právoplatne skončené. la prelomená zásada, že o obmedze- v t chto prípadoch stanovil prísluš- Popísané pomery však platili len ní osobnej slobody na dobu dlhšiu, nosť štátneho s du zriadeného zá-
20 Bližšie pozri: PODOLEC, O.: Perzekúcie a právny poriadok na Slovensku v rokoch 1938 − 1945. In: SOKOLOVIČ, P. (zost.): Slovenská republi- ka 1939–1945 očami mladých historikov. Zv. 7. Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938–1945. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferen- cie Bra slava 21. – 23. apríl 2008. Bra slava 2009, s. 23 − 30; RYCHLÍK, J.: Perzekúcia odporcov režimu na Slovensku 1938 − 1945. (K prob- lema ke charakteru ľudáckeho režimu). In: ŠMIGEĽ, M., MIČKO, P. (zost.): Slovenská republika 1939–1945 očami mladých historikov. Zv. 4. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Banská Bystrica 14. – 15. 4. 2005. Banská Bystrica 2005, s. 119 − 134; SYRNÝ, M.: Slovenskí komunis v rokoch 1939 − 1944. Náčrt dejín Komunis ckej strany Slovenska v odboji a v povstaní. Banská Bystrica 2013, 335 s.; SYRNÝ, M.: K problema ke represií voči slovenským komunistom v rokoch 1939 − 1943. In: SOKOLOVIČ, P. (zost.): Slovenská republika 1939–1945 očami mladých historikov. Zv. 7. Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938–1945. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bra slava 21. – 23. apríl 2008. Bra slava 2008, s. 55 − 79. 21 Vládne nariadenie 32/1939 Sl. z., porov. BEŇA, J.: Vývoj slovenského právneho poriadku. Banská Bystrica 2001, s. 88 – 90. 22 LETZ, R.: 231, s. 43.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 7 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
konom č. 68/1935 Sb. z. a n. Na roz- sudky povojnov ch s dov podľa zá- kona č. 320/1940 Sl. z. sa malo hľa- dieť ako na rozsudky podľa zákona č. 50/1923 Sb. z. a n. Ako sa v slov- ne uvádzalo v d vodovej správe, zá- kon riešil len vymedzen konkrétnu otázku a nemal ambíciu prejudiko- vať analogické unifi kačné riešenia v in ch otázkach usporiadania práv- neho poriadku v povojnovom obdo- bí. Úmyslom zákonodarcu tiež nebo- lo spätne od roku 1945 otvárať prí- padné stíhanie konaní, ktoré by vy- pl vali z rozdielností oboch záko- nov (t. j. ktoré neboli podľa zákona č. 320/1940 Sl. z. trestné).23 S plnou intenzitou sa zákon začal na Sloven- sku aplikovať až po komunistickom prevrate, keď boli od apríla 1948 spustené politické procesy s pred- staviteľmi Demokratickej strany.24 Na základe zákona č. 50/1923 Sb. z. a n. bolo po roku 1948 v celej SR ods den ch 5 187 os b (z toho 3 899 v echách a 1 288 na Slovensku).25 Zmena politického režimu vy- volala potrebu nového defi novania trestnoprávnej ochrany štátu. Po- dobne ako v roku 1939 bola na sto- le otázka, či novelizovať existuj - ci zákon, alebo prijať nov právnu pravu. Niekoľko dní po februáro- vom prevrate, 12. marca 1948, bo- lo rozhodnuté, že sa pripraví plne nov zákon, ktor už bude odzrkad- ľovať zmenu spoločensk ch pome- rov a stane sa represívnym nástro- jom novonastoleného totalitného re- žimu. ochrany (nad rámec ochrany zák- nymi deliktmi mali byť chránené V rámci Právnickej komisie Sek- ladn ch atrib tov štátu) – t. j. ľudo- všetky slovanské národnosti, spoje- retariátu Ústredného v boru Ko- vodemokratické zriadenie (v zmys- necké štáty a ich predstavitelia, st - munistickej strany eskoslovenska le politického režimu v rokoch 1945 penci ľudovo-demokratického reži- (ďalej ÚV KS ) sa na príprave nové- – 1948), znárodnen sektor hospo- mu a „národnooslobodzovací boj čes- ho zákona začalo pracovať už od ok- dárstva, plánované hospodárstvo, kého a slovenského národa“. Trestné t bra 1947, pričom prvá porada bo- slovenské národné orgány, národné malo byť aj poukazovanie na exce- la zvolaná na 14. novembra 1947. Na v bory ako orgány správy a celoštát- sy voči obyvateľstvu, ktoré sa počas nej boli vypracované základné zá- ne jednotné organizácie, predovšet- neho odohrali – v zmysle zákona č. sady plánovaného zákona a v rám- k m odborov, poľnohospodárov, či 115/1946 Zb., ktor páchateľom za- ci nich nové objekty trestnoprávnej mládeže. Pred tlačov mi a verbál- ručoval beztrestnosť (išlo o konania,
23 Ústavodarní národní shromáždění. Tlače, č. 843, dostupné na h p://www.nrsr.sk. 24 LETZ, R.: 231, s. 43. 25 GEBAUER, F., KAPLAN, K., KOUDELKA, F., VYHNÁLEK, R. (zost.): Soudní perzekuce poli cké povahy v Československu 1948 −1989, s. 85 − 91.
8 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
ktoré mali „prispieť k boju o znovu- doch plne in ch. Je preto nutné vy- republiky. Jednotlivé konania zahr- nadobudnutie slobody Čechov a Slo- tvoriť nov zákon na ochranu repub- nuté do skutkov ch podstát mali byť vákov alebo ktoré smerovalo ku spra- liky, ktor by prihliadal na zmenené len „jednotliv mi zbraňami t ch is- vodlivej odplate za činy okupantov pomery, a ktor by bol činnou zbra- t ch vonkajších a vn torn ch nepria- alebo ich pomáhačov“. Zákon kon- ňou proti všetk m, ktor ch činnosť by teľov republiky“. Všetko to malo za- štatoval, že tieto konania neboli pro- bola zameraná proti štátu a jeho ľu- čínať verbálnymi tokmi, ktoré mali tiprávne ani vtedy, ak by boli „inak du.“ Ústavnoprávny v bor Národné- byť prostriedkom vzájomného „jem- podľa platn ch predpisov trestné“).26 ho zhromaždenia na svojom zasad- ného spoznávania“ a hľadania spo- Prv koncept zákona z marca nutí 29. septembra 1948 návrh zá- ločnej reči. To malo viesť k vytvá- 1948, vypracovan pod gesciou mi- kona ešte doplnil o ďalšie sprísňu- raniu skupín, ktoré sa pretvoria na nisterstva spravodlivosti, obsahoval j ce ustanovenia. Rozšíril možnosť „velezrádne organizácie“ a tie potom väčšinu vyššie spomínan ch záme- stíhania verbálnych deliktov (na ich v réžii imperialistického Západu ma- rov, pričom pamätal aj na postih dip- spáchanie sa nevyžadovala „verej- li p sobiť ako špionážne, sabotážne lomatick ch zástupcov štátu, ktorí nosť“), rozšíril okruh chránen ch a teroristické skupiny, ktoré už spo- po komunistickom prevrate vypo- verejn ch činiteľov a zakotvil mož- lup sobia na príprave vojny. Na zá- vedali poslušnosť československej nosť uloženia „následného“ trestu – klade tejto konštrukcie bol zd vod- vláde. Základn m rozdielom opro- prikázania pobytu v pracovnom tá- ňovan drakonick postih banál- ti spomínan m predchádzaj cim bore a zákazu pobytu.29 nych v rokov, keďže „nie je možné právnym pravám bolo, že okrem Plénum Národného zhromaž- na ne hľadieť ako na p he ,štekanie základn ch atrib tov štátnosti sa denia schválilo zákon jednohlasne na mesiac‘ ale ho treba potierať ako predmetom trestnoprávnej ochrany 6. okt bra 1948. Jeden z jeho ne- niečo, čo otravuje vzduch, šíri okolo stal aj komunistick režim. Príprava skorších horliv ch aplikátorov – ko- seba hnilobu a rodí velezradcov, sabo- zákona bola charakterizovaná ne- munistick prokurátor Juraj Vieska térov, teroristov a špi nov“.30 ustálymi návrhmi na ďalšie doplnky, prijatie zákona zd vodňoval: „Áno, Na základe tohto zákona bolo reaguj ce na potrebu postihu r z- až po februáru 1948 mohol prist - v celej SR ods den ch 26 079 os b nych foriem odporu voči novo nasto- piť ľud k s deniu velezrady, k s deniu (z toho 20 961 v echách a 5 118 na lenému režimu. Mimoriadnu inicia- špionáže, sabotáže a teroru, pretože Slovensku).31 Jeho obete v čase poli- tívu v tomto smere vyvíjal nov ko- do tej doby drtinovská justícia špi - tického uvoľnenia (31. marca 1968) munistick minister spravodlivos- nov, sabotérov a teroristov chránila. založili v Prahe organizáciu s prí- ti Alexej epička. Vzhľadom na sil- [...] bola to len legálna sabotáž cesty, značn m názvom Klub 231 (resp. nej cu konfrontáciu medzi v chod- ktor nast pil ľud.“ K 231). Jej slovenskou obdobou bo- n m a západn m blokom počas prí- Prokurátor Vieska formuloval zá- la Slovenská organizácia na ochranu pravy zákona (berlínska kríza) na- kladn ideov konštrukciu bud cej ľudsk ch práv (SONOĽP).32 dob dali jeho ustanovenia postupne aplikácie zákona: protištátnym sku- Problematika trestnoprávnej čoraz „ostrejší“ charakter.27 Koneč- pinám ide o reštauráciu kapitalizmu ochrany štátu sa stala aj s časťou n podobu zákona napokon schváli- proti „v li ľudu“ a takáto zmena je novej kodifi kácie trestného práva la vláda 7. septembra 1948.28 možná len zásahom zvonku, t. j. pro- v roku 1950. Bola prvou komplex- Keď v d vodovej správe zd vod- stredníctvom veľkého vojenského nou unifi káciou trestného práva na ňovala potrebu prijatia novej práv- konfl iktu, resp. vojenskej agresie vo- zemí eskoslovenska, keďže s v - nej pravy, konštatovala, že „štát či ľudovodemokratickému eskoslo- nimkou oblasti trestn ch činov „pro- buduj ci na zásadách socialistick ch, vensku. Z tejto konštrukcie vychá- tištátnej povahy“ platilo v dvoch čas- nem že na svoju ochranu vystačiť dzala aj základná systematika uspo- tiach štátu odlišné právo (na Sloven- so zákonom, ktor bol zameran na riadania skutkov ch podstát v záko- sku b valé uhorské a v echách b - ochranu štátu buduj ceho na zákla- ne na ochranu ľudovodemokratickej valé rak ske).
26 Národní archiv Praha (Česká republika, ďalej NA), fond (ďalej f.) Právnická komise ÚV KSČ, archivní jednotka (ďalej a. j.) 249; porov.: LE- TZ, R.: 231, s. 44 − 45. 27 Tamže; ež: LETZ, R.: Jus cia – „slúžka komunis ckej moci“, s. 264 − 265. 28 LETZ, R.: 231, s. 45. 29 Národní shromáždění. Tlače, č. 103. Dostupné na h p://www.nrsr.sk. 30 VIESKA, J.: Ochrana lidově demokra cké republiky. Praha 1951, 300 s. 31 GEBAUER, F., KAPLAN, K., KOUDELKA, F., VYHNÁLEK, R. (zost.): Soudní perzekuce poli cké povahy v Československu 1948 – 1989, s. 118 − 124. 32 LETZ, R.: 231, s. 49.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 9 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
Nová prava trestného práva baj cej právnej istote občanov, kto- čená za v sledok triednych rozpo- (hmotného i procesného) bola s - r by mohla priniesť, sa nakoniec rov a nespravodlivého spoločenské- časťou tzv. právnickej dvojročnice od jej inkorporácie upustilo. Jej či- ho poriadku. Odstránením t chto (1948 – 1950), počas ktorej došlo nok však bol dosiahnut in mi pro- negatívnych javov mala kriminalita k rekodifi kácii všetk ch d ležit ch striedkami – predovšetk m pružn - poklesn ť, keďže mala byť často v - právnych odvetví. Základnou poli- mi skutkov mi podstatami (tzv. gu- sledkom z falstva chudobn ch. Zá- tickou smernicou v programovom mové paragrafy) a ich extenzívnym konodarca teda konštatoval nemož- vyhlásení Zápotockého vlády zne- v kladom.35 nosť likvidácie zločinnosti bez likvi- lo: „Nové trestné právo bude chrániť Rozhoduj cu lohu pri schva- dácie kapitalizmu... Ďalším v raz- záujmy pracuj cich, ich budovateľské ľovaní zákona hralo prerokovanie n m prvkom novej právnej pravy silie a plody ich práce.“33 V novom v Predsedníctve ÚV KS 9. januára mala byť d sledná ochrana socialis- trestnom k dexe sa mali odzrkad- 1950.36 Po ďalších pravách ho vláda tického sektoru, ako privilegovanej liť slová prezidenta a predsedu KS 20. j na 1950 schválila a predložila formy vlastníctva.37 Klementa Gottwalda na IX. zjazde do Národného zhromaždenia. V d - Národné zhromaždenie návrh na- vládnucej strany: „Nesmieme ani na vodovej správe sa v bec netajila cie- pokon schválilo 12. j la 1950 a po okamih zab dať, že cesta k socializ- ľom nového trestného k dexu: „Sku- relatívne krátkej legisvakačnej le- mu je a bude i po februárovom víťaz- točnosť, že triedna podstata oslobo- hote nadobudol činnosť od 1. au- stve cestou triedneho boja.“ Trestné deného štátu sa od základov zmeni- gusta 1950. Prijatím nového trest- právo teda malo byť zbraňou v pra- la [...] odráža sa nutne aj v nov ch zá- ného k dexu bol derogovan zákon cuj ceho ľudu v s lade so Stalinovou konoch. [...] Naše reakcia, ktorá stojí č. 231/1948 Zb. a na Slovensku aj doktrínou o „zostruj com sa tried- v službách zahraničn ch imperialis- uhorsk trestn zákon z roku 1878. nom boji v období prechodu od kapi- tov, siaha k najhanebnejším met dam Účel trestného zákona bol defi no- talizmu k socializmu.“ 34 vlastizrady a protiľudového záškod- van ako ochrann a v chovn („v - Rozhoduj cu lohu pri príprave níctva. Úlohou trestného zákona je čo chova na dodržiavanie pravidiel so- nového trestného zákona (ako s - naj činnejšie prispieť k jej zneškodne- cialistického spolužitia“), pričom ob- časti Právnickej dvojročnice) zohrá- niu a musí byť ostrou zbraňou nášho jekty trestnoprávnej ochrany boli vala Komisia pre prípravu trestného pracuj ceho ľudu proti všetk m jeho vymenované v nasledovnom poradí: práva, ktorá bola konštituovaná pri nepriateľom.“ 1) ľudovodemokratická republika; ministerstve spravodlivosti. Praco- Ako objekty trestnoprávnej 2) socialistická v stavba republiky; vať začala od septembra 1948, pri- ochrany propagandisticky označo- 3) záujmy pracuj ceho ľudu; čom sa rozhodlo, že sa nenadvia- vala aj „revolučné vymoženosti náš- 4) záujmy jednotlivca.38 že na práce z „predfebruárovej éry“. ho pracuj ceho ľudu“ voči „prísluš- Tomuto poradiu priority zodpo- Na základe politick ch smerníc bo- níkom vykorisťovateľsk ch tried zba- vedalo aj usporiadanie paragrafov li jedn mi zo základn ch podkladov ven ch teraz politickej moci“. Zákon v systematike k dexu. Prvá hlava sovietske trestné zákonníky z roku mal postihovať aj „prežitky kapita- z väčšej časti recipovala ustanove- 1927 a 1949. Jednou z d ležit ch lizmu“ v podobe zištnosti, „ledaboľ- nia zrušeného zákona na ochranu otázok pri príprave osnovy teda bo- nému“ postoju k práci a občianskym ľudovo-demokratickej republiky. Na la miera inšpirácie sovietskym vzo- povinnostiam, či pohŕdavému po- margo chránen ch objektov stavo- rom. Veľké diskusie sa viedli najmä meru k spoluobčanom. Mal byť pre- darn v bor Národného zhromaž- okolo pripustenia anal gie do česko- javom socialistického humanizmu, denia poznamenal: „Máme svoj so- slovenského trestného práva, čo by ktor v prípadoch „kde možno d fať cialistick svet a z nášho hľadiska znamenalo popretie základnej práv- v nápravu“ uprednostňoval v chov- v mnoh ch prípadoch stíhame to, čo nej zásady Nullum crime, sine le- n čel trestu, no na druhej strane je v kapitalistickom svete dovolené ge (nie je trestné také konanie, kto- „nenapraviteľn ch nepriateľov ľu- a vychvaľované. Naproti tomu sa za- ré zákon za také v slovne neozna- du a národa“ mal stíhať „so všetkou se u nás v mnoh ch prípadoch nepo- čuje). Na základe argumentov o ch - prísnosťou“. Zločinnosť bola ozna- kladá za trestné, čo sa v kapitalistic-
33 BLAŽEK, L.: Rekodifikace trestního práva hmotného, s. 386. 34 Národní shromáždění republiky československé. Tlače. Vládny návrh. Trestný zákon (č. 472). Dostupné na h p://www.nrsr.sk. 35 BLAŽEK, L.: Rekodifikace trestního práva hmotného, s. 202 − 215. 36 NA, f. Predsedníctvo ÚV KSČ 1945–54, svazek (ďalej sv.) 15. 37 Tamže; ež: Národní shromáždění republiky československé. Tlače. Vládny návrh. Trestný zákon (č. 472). Dostupné na: h p://www.nrsr.sk. 38 Zákon č. 86/1950 Zb.
10 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
Jus čný palác v Bra slave bol dejiskom mnohých poli ckých procesov (Foto: Peter Jašek)
kom svete stíha.“39 Prostriedkami na delenie „kontrarevolučn ch“ trest- „doterajší trestn zákon v niektor ch dosiahnutie čelu zákona mali byť n ch činov od bežnej kriminality, svojich ustanoveniach náležite neu- hrozba trestami, ukladanie a v kon a tiež pravu i väčšie rozvrstvenie možňoval rozvinutie v chovnej funk- trestov a ochranné opatrenia. Po- trestn ch činov s hospodárskym do- cie trestného s dnictva“. Išlo najmä kiaľ ide o defi níciu trestného činu, sahom (napríklad aby sa oddelili pá- o ustanovenia zakazuj ce vysloviť zákon zakotvil jeho materiálno-for- chatelia sabotáže od páchateľov či- podmienečné ods denie u niekto- málne pojatie, pričom ďalšia tenden- nov menšieho rozsahu, pre ktoré r ch trestn ch činov, „hoci by vzhľa- cia smerovala k posilneniu materiál- mali byť vytvorené nové skutkové dom k okolnostiam konkrétneho prí- neho prvku („trestn m činom je len podstaty).41 padu a k osobe páchateľa by bolo jeho také pre spoločnosť nebezpečné kona- Novela bola pripravená na základe vyslovenie plne na mieste.“ Dovte- nie, ktorého v sledok uveden v záko- politickej smernice celoštátnej kon- dajšia právna prava totiž pri veľ- ne páchateľ zavinil“).40 ferencie KS , pričom bola produk- kej časti „politick ch“ trestn ch či- V znamnou novelou trestné- tom prechodného zmiernenia poli- nov uloženie podmienečného trestu ho práva hmotného bol zákon č. tickej represie. Predstavovala ak - explicitne vylučovala. Príčinou bo- 63/1956 Zb. z 19. decembra 1956. si čiastočn „humanizáciu“ trestné- la obava, aby sudcovia nevynášali Bol odrazom čiastočného zmierne- ho k dexu, pričom odstránila najvy- príliš mierne rozsudky. Zrušená tiež nia represie v „poststalinskej“ ére puklejšie zdroje s dnych perzek cií bola obligat rnosť ukladania niekto- v eskoslovensku i v rámci celého (dobov m jazykom išlo o „upevnenie r ch vedľajších trestov (prepadnutie sovietskeho bloku. Politické byro ÚV socialistickej zákonnosti“). Zároveň majetku a peňažit trest), a tak ich KS rozhodlo 27. j na 1955 o prí- mal byť prostredníctvom nej posil- uloženie záviselo od voľnej vahy prave novely a 26. j la 1955 schvá- nen v chovn prvok trestného prá- s du. D vodová správa konštatova- lilo jej základné zásady, pričom je- va („požiadavka na zv šené uplatňo- la, že dovtedajšie kogentné ustano- ho členovia požadovali striktné od- vanie v chovnej lohy štátu“), keďže venia viedli s dy k často „k mecha-
39 NA, f. Poli cké byro ÚV KSČ 1954–62, sv. 54 – 55, bod (ďalej b.) 71/9; ež: Národní shromáždění republiky československé. Tlače, č. 491. Dostupné na h p://www.nrsr.sk; porov.: BLAŽEK, L.: Rekodifikace trestního práva hmotného, s. 217. 40 Zákon č. 86/1950 Zb. 41 NA, f. Poli cké byro ÚV KSČ 1954–62, sv. 54 – 55, b. 71/9.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 11 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
nickému ukladaniu trestov, čo osla- 2) ochrana socialistického vlastníc- bovalo v chovn činok s dnych roz- tva; hodnutí“. „Zákon n til s dy, aby od- 3) ochrana práv a oprávnen ch záuj- sudzovali páchateľa i v prípadoch ke mov občanov. bola sp sobená škoda len nepatrná“ – Naďalej sa mala uplatňovať „zása- a tak neumožňoval vždy diferenci- da socialistického humanizmu“, kto- áciu podľa spoločenskej nebezpeč- rá mala spočívať vo v chovnom prí- nosti konania páchateľov.42 stupe k „obyčajn m“ kriminálnikom Ist „humanizáciu“ trestného k - a na druhej strane v použití prís- dexu prinášali aj zmeny v štrukt re nych trestov voči osobám dop šťa- sankcií. Trest odňatia slobody na do- j cim sa trestn ch činov „z nepria- životie bol zrušen a všade, kde do- teľstva k socialistickému štátnemu vtedy zákon počítal s trestom smr- zriadeniu a voči osobám vážne po- ti, bola zakotvená možnosť alterna- rušuj cim pravidlá socialistického tívne uložiť trest odňatia slobody na spolužitia alebo snažiacim sa žiť na 25 rokov. Vo viacer ch prípadoch te- kor spoločnosti“. Došlo tiež k pre- da bola daná s dom väčšia možnosť nosu niektor ch skutkov ch podstát „stanoviť primeran trest so zreteľom Ján Pješčak, vrcholný predstaviteľ komunis- do oblasti mimos dneho postihu. na okolnosti konkrétneho prípadu“. ckej jus cie – minister spravodlivos SSR Zmiernenie represie priniesla aj väč- Zrušen bol tiež vedľajší trest straty (1982–1988) a generálny prokurátor ČSSR šia variabilita trestov – napríklad aj štátneho občianstva s argumentom, (1988–1989) (Zdroj: ABS) vedľajšie tresty mohli byť ukladané že ide o „trest, ktor už stratil opod- ako hlavné. Najvyššia v mera tres- statnenie, vo svojich d sledkoch zna- tu odňatia slobody bola stanovená menal, že sa z našich občanov stávali na 15 rokov s od vodnením, že dlh- bezdomovci.“43 „Manévrovacie mož- šie zmiernenie trestnej represie bo- šie tresty „maria v chovné poslanie nosti“ s dov tiež zv šila možnosť lo ofi ciálne od vodnené radikálnym trestu“ a trest smrti bolo možné uk- upustiť, za určit ch podmienok do- poklesom kriminality (počet ods - ladať len ako trest v nimočn . Trest- konca plne, od potrestania pácha- den ch os b v roku 1960 klesol na n čin bol defi novan dvoma základ- teľa. 54,6 % proti roku 1951), ktoré bolo n mi znakmi − nebezpečnosťou či- K druhej kodifi kácii komunistic- od vodnené likvidáciou kapitaliz- nu pre spoločnosť a skutočnosťou, kého trestného práva v eskosloven- mu ako jej hlavného zdroja. V sku- že ide o čin, ktorého znaky s uve- sku došlo v roku 1961. Politické By- točnosti k poklesu zločinnosti prav- dené v zákone. Oproti platnej práv- ro ÚV KS návrh odobrilo 14. febru- depodobne najviac prispel policajn nej prave osnova sa tak zintenzív- ára 1961,44 následne ho 20. okt bra charakter štátu, a nie „uvedomelé za- nilo materiálne chápanie trestného 1961 schválila vláda45 a k formálne- chovávane pravidiel socialistického činu – v slovne bolo stanovené, že mu schváleniu Národn m zhromaž- spolužitia a dodržovanie socialistic- hoci by čin vykazoval formálne zna- dením došlo 29. novembra 1961. kej zákonnosti“. ky trestného činu, nie je trestn m či- Bola s časťou rekodifi kácie celého Nanovo boli defi nované ciele nom, pokiaľ je jeho stupeň nebez- právneho poriadku, ktorá nadväzo- trestného zákona – tentoraz už ove- pečnosti pre spoločnosť nepatrn ...46 vala na nov „socialistick “ Ústa- ľa zreteľnejšie, hoci poradie priorít, Stupeň nebezpečnosti mal byť určo- vu eskoslovenskej socialistickej re- ktoré uprednostňovalo „spoločen- van v závislosti od „v voja spoločen- publiky z roku 1960. Odzrkadľova- sk záujem“ pred jednotlivcom, zo- sk ch vzťahov“. Komunistick režim la mieru represívneho charakteru stalo zachované: tak mohol na základe toho istého komunistického režimu v eskoslo- 1) ochrana spoločenského a štátne- trestného k dexu ukazovať v druhej vensku i celom sovietskom bloku na ho zriadenia eskoslovenskej socia- polovici šesťdesiatych rokov svoju li- začiatku šesťdesiatych rokov. Ďal- listickej republiky (ďalej SSR); berálnejšiu tvár a na druhej strane
42 NA, f. Poli cké byro ÚV KSČ 1954–62, sv. 54 – 55, b. 71/9; ež: Národní shromáždění republiky československé. Tlače, č. 94. Dostupné na h p://www.nrsr.sk. 43 Tamže. 44 NA, f. Poli cké byro ÚV KSČ 1954–62, sv. 296 – 379/3. 45 Národní shromáždění republiky československé. Tlače, č. 94. Dostupné na h p://www.nrsr.sk. 46 NA, f. Poli cké byro ÚV KSČ 1954–62, sv. 296, b. 379/3; Národní shromáždění republiky československé. Tlače. Trestní zákon, Vládní ná- vrh, č. 65. Dostupné na h p://www.nrsr.sk; ež: KUKLÍK, J. a kol.: Vývoj československého práva 1945 – 1989, s. 407.
12 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
„pritvrdiť“ postih niektor ch trest- ho v voja medzinárodnej politiky. opatrenia voči demonštrantom, kto- n ch činov počas normalizácie.47 Dobové komentáre sa pri charakte- rí sa z častnili na akciách „narušuj - Trestne postihnuteľná bola aj prí- ristike „štátu socialistickej svetovej cich verejn poriadok“ a „neuposl ch- prava a pokus trestného činu (pred- s stavy“ odvolávali na program Ko- li v zvu verejného činiteľa na zacho- t m boli tieto fázy zakomponova- munistickej strany Sovietskeho zvä- vanie verejného poriadku“, prípad- né v osobitn ch skutkov ch podsta- zu, ktor defi noval niekoľko znakov: ne „nabádali na jej neuposl chnutie“. tách), pričom za pokus bolo považo- 1) spoločenské vlastníctvo v rob- Postihovalo aj t ch, ktorí v tejto s - vané konanie, ktoré bezprostredne n ch prostriedkov; vislosti porušili služobné alebo pra- smeruje k dokonaniu trestného činu. 2) vládu ľudu na čele s robotníckou covné povinnosti. Okruh sankcií bol V prípade trestného postihu prípra- triedou; rozšíren aj mimo trestnoprávnej ro- vy k trestného činu s d mohol vyu- 3) jednotná ideol gia marxizmu-le- viny (napríklad na možnosť zruše- žiť aj možnosť mimoriadneho zmier- ninizmu; nie pracovného pomeru páchateľa). nenia trestu. Organizátorstvo, ná- 4) záujem ochrany „revolučn ch vy- Procesné normy zákonného opatre- vod alebo pomoc ako formy čast- možeností“ pred tokmi „imperialis- nia zavádzali mimoriadne zr chle- níctva na trestnom čine bolo možné tického tábora“; nia procesu, obmedzenia časti ad- postihn ť len vtedy, ak došlo aspoň 5) spoločn cieľ – vybudovanie ko- vokátov, či zv šenie doby zadržania. k pokusu trestného činu.48 Zákon vy- munizmu. Na základe zákonného opatrenia žadoval myselné zavinenie, pokiaľ Do tejto skupiny teda mali patriť bolo v roku 1969 ods den ch 1 526 v slovne nestanovil, že stačí aj ne- i tzv. rozvojové krajiny „ktoré sa od- os b.52 Viaceré prvky tohto zákonné- dbanlivostné zavinenie. p tavaj od kapitalizmu“. Naopak, ho opatrenia boli inkorporované do Nov m objektom trestnoprávnej medzi ne nemuseli patriť všetky kra- trestného zákona prostredníctvom ochrany sa stali „štáty svetovej so- jiny napĺňaj ce vyššie uvedené zna- novely z roku 1969.53 cialistickej s stavy“ so zd vodne- ky, pokiaľ nepestovali vzťahy „s - Prostriedkom normalizačného ním: „Politick a hospodársky roz- družskej spolupráce“, t. j. aktuálne zv šenia trestnej represie bolo v ro- voj Československej socialistickej re- neboli v zkom spojeneckom zväzku ku 1969 aj zavedenie novej kateg - publiky a jej bezpečnosť s nerozluč- zo Sovietskym zväzom a jeho satelit- rie deliktov do československého ne spojené s rozvojom štátov svetovej mi (v ist ch obdobiach napríklad Ju- trestného práva – prečinov. Postiho- socialistickej s stavy. Preto sa trestné hoslávia, ína, či Albánsko).50 val delikty, ktoré boli považované za toky proti inému štátu socialistickej Na udalosti, spojené s prv m v - menej spoločensky nebezpečné, pri- svetovej s stavy bezprostredne dot - ročím okupácie eskoslovenska čom ako sankcia mohlo byť aj ulože- kaj i záujmov našej republiky.“49 Na vojskami piatich štátov Varšavskej né aj odňatie slobody.54 Išlo naprí- páchateľa rozvracania republiky, te- zmluvy, zareagoval komunistick klad o r zne konania proti verejné- roru, záškodníctva, sabotáže, pod- režim sprísnením represie zakot- mu poriadku, či uvádzanie neprav- vracania republiky, hanobenia štá- ven m v zákonnom opatrení Pred- div ch dajov do formulárov, potvr- tu, vyzvedačstva a ohrozenia štát- sedníctva Federálneho zhromaž- dení a cestovn ch dokladov v snahe neho tajomstva sa vzťahovali rovna- denia č. 99/1969 Zb. (tzv. obuško- dosiahnuť povolenie na vycestova- ké sankcie, ako keby ho spáchal voči v zákon). O jeho prijatí rozhodlo nie z krajiny.55 vlastnému štátu. V počet štátov, na Predsedníctvo ÚV KS 22. augus- Malá novela trestného zákona ktoré sa mala trestnoprávna ochra- ta 196951 a v ten ist deň aj Predsed- z roku 1973 z hľadiska sledovanej na vzťahovať, pritom nebol jed- níctvo Federálneho zhromaždenia, problematiky rozšírila postih ne- noznačne vymedzen (neexistoval pričom jeho platnosť bola obmedze- dovoleného opustenia republiky aj ani určuj ci judikát najvyššieho s - ná do 31. decembra 1969. Umožňo- o organizátora t chto činov, či pre- du) a mohol sa odvíjať od aktuálne- valo využiť „prechodné“ represívne vádzača cez hranice. Zároveň bola
47 Tamže. 48 NA, f. Poli cké byro ÚV KSČ 1954–1962, sv. 296, b. 379/3; NA, f. Poli cké byro ÚV KSČ 1954–62, sv. 54 – 55, b. 71/9; ež: Národní shro- máždění republiky československé. Tlače. Trestní zákon, Vládní návrh, č. 65. Dostupné na: h p://www.nrsr.sk. 49 Tamže. 50 BOBEK, M., MOLEK, P., ŠIMÍČEK, V.: Komunis cké právo v Československu: kapitoly z dějin bezpráví, s. 302. 51 KUKLÍK, J. a kol.: Vývoj československého práva 1945 – 1989, s. 424 − 425; NA, f. Predsedníctvo ÚV KSČ 1966–71, sv. 106, a. j. 175/5. 52 Tamže; ež: Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb., porov.: zákon č. 45/1973 Zb. 53 Zákon č. 148/1969 Zb. 54 Zákon č. 150/1969 Zb. 55 Zákon č. 150/1969 Zb., porov.: KUKLÍK, J. a kol.: Vývoj československého práva 1945 – 1989, s. 426 – 428.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 13 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
rozšírená maximálna sadzba trestu prác na pripravovan ch trestn ch no- losti s vlnou demonštrácií organizo- odňatia slobody z 15 na 25 rokov.56 velách si vyžiada ešte určit čas; je van mi opozičn mi skupinami a so Táto novela pokračovala v tendencii preto potrebné bezodkladne prist - stretmi demonštrantov s políciou. „pritvrdzovania“ represie, keď zno- piť k určit m legislatívnym opatre- Na naplnenie skutkovej podstaty po- vu zaviedla v nimočn – doživotn niam.“59 stačovalo neuposl chnuť v zvu ve- trest odňatia slobody.57 Ústava, resp. stavn zákon rejného činiteľa na zachovanie ve- Posledná etapa v voja trestného č.143/1968 Zb. o československej fe- rejného poriadku,62 pričom došlo aj práva počas komunistického režimu derácii totiž splnomocňovala Pred- k zv šeniu horn ch hraníc sadzieb spadá do obdobia druhej polovice sedníctvo Federálneho zhromažde- trestn ch sankcií.63 osemdesiatych rokov. Liberalizácia nia vykonávať p sobnosť Federálne- Ďalšie zv šenie trestnej repre- československého normalizačného ho zhromaždenia (ďalej FZ) v čase, sie reagovalo na zv šen intenzitu režimu prebiehala pod tlakom v - keď nezasadalo z d vodu, že bolo je- rozširovania samizdatov ch (z hľa- voja vo v chodnom bloku a napriek ho zasadanie skončené alebo uply- diska režimu „nelegálnych“) tlačo- odporu československej normali- nulo jeho volebné obdobie, s v nim- vín. Spočívalo v rozšírení skutko- začnej vládnucej straníckej garnit - kou vyhlásenia vojny (to bolo možné vej podstaty § 6 zákona o prečinoch ry.58 Na pozadí prestavby a prevrat- len v prípade, že bolo zasadanie par- (zákon č. 150/1969 Zb.: „Kto vyho- n ch zmien v sovietskom bloku boli lamentu znemožnené), voľby pre- toví, umožní vyhotovenie alebo roz- z hľadiska analyzovanej oblasti ľud- zidenta SSR, prijímania a zmien šíri tlačovinu, ktorá svojím obsahom sk ch a občianskych práv očakáva- stavn ch zákonov, uznášania sa narušuje záujem socialistického štá- teľné zmeny smeruj ce k zmierne- o štátnom rozpočte federácie a vy- tu na zachovávaní verejného poriad- niu represívneho charakteru komu- slovenia ned very federálnej vláde ku.“). Táto formulácia rozširovala nistického režimu voči vlastn m ob- alebo jej členovi. Neodkladné opat- skutkov podstatu prečinu proti ve- čanom. Pri pohľade na v voj legis- renia, na ktoré bolo potrebné prijatie rejnému poriadku, pričom sa štátny latívy však nachádzame nielen prv- zákona, mali byť prijímané vo forme monopol na vydávanie tlačovín stal ky, ktoré systém liberalizovali, ale zákonn ch opatrení Predsedníctva priamym predmetom trestnopráv- paradoxne aj opatrenia, ktoré práve Federálneho zhromaždenia. Pod- nej ochrany. V zd vodnení sa kon- v tomto čase zvyšovali mieru trest- mienkou ich platnosti bolo okrem štatovalo, že právny poriadok SSR nej represie. podpisu prezidenta, predsedu Fe- dovtedy neobsahoval „žiadne usta- Zv šenie represie predstavoval derálneho zhromaždenia a predse- novenie, na základe ktorého by bolo predovšetk m ak si „obuškov zá- du federálnej vlády aj schválenie na možné uložiť sankciu za konanie spo- kon 2“ (zákonné opatrenie Predsed- najbližšej sch dzi FZ.60 čívaj ce vo vyhotovení tlačoviny svo- níctva Federálneho zhromaždenia Pri následnom schvaľovaní v plé- jim obsahom narušuj ce záujem štá- č. 10/1989 Zb.), ktor m komunis- ne oboch snemovní FZ našiel jeden tu na zachovávaní verejného poriad- tick režim reagoval na početné de- z poslancov Snemovne ľudu odva- ku nebo in ch obdobn ch konaní.“ Ta- monštrácie i ďalšie opozičné aktivi- hu a zdržal sa hlasovania, čo bolo kéto konania považovali tvorcovia ty. Zákonné opatrenie Predsedníc- v rámci zaužívanej praxe jednohlas- normy za „rovnako spoločensky ne- tva Federálneho zhromaždenia bo- ného hlasovania veľmi neobvyklé.61 bezpečné ako konania uvedené v do- lo prijaté 20. februára 1989 „v záuj- Touto novelou trestn ch zákonníkov terajšom § 6 zákona o prečinoch“. Po- me ochrany verejného poriadku“ so došlo k rozšíreniu trestn ch sank- ňatie skutkovej podstaty bolo veľmi zd vodnením, že „početnosť konaní cií pri trestnom čine bránenia v - extenzívne, keďže zahŕňalo okrem smeruj cich proti uvedenému chrá- konu právomocí verejného činiteľa zhotoviteľov aj t ch, ktorí by „umož- nenému záujmu sa v poslednom obdo- (§156a TZ) zo šiestich mesiacov od- nili“ jej vyhotovenie alebo ju distri- bí zv šila a dokončenie legislatívnych ňatia slobody na jeden rok v s vis- buovali. Obsahové vymedzenie „zá-
56 NA, f. Predsedníctvo ÚV KSČ 1971–76, sv. 58, a. j. 59/9. 57 Zákon č. 45/1973 Zb. 58 K dobovej spoločensko-poli ckej situácii pozri napr.: BALUN, P. (zost.): 1988. Rok pred zmenou. Bra slava 2009; PULLMANN, M.: Konec experimentu. Přestavba a pád komunismu v Československu. Praha 2011; JAŠEK, P.: Poli ckí väzni v období normalizácie. In: ZELENAYO- VÁ, E. (zost.): Poli ckí väzni v 20. storočí II. Zborník z vedeckej konferencie Kaskády 2016. Bra slava 2016, s. 76 − 97. 59 Federální shromáždění československé socialis cké republiky 1989. V. volební období. Tlač č. 129. Dostupné na h p://www.nrsr.sk. 60 Ústavný zákon č. 143/1968 Zb. 61 Meno odvážneho poslanca Federálneho zhromaždenia sa nepodarilo zis ť. 62 Zákon č. 140/1961 Zb. 63 Zákon č. 150/1969 Zb.
14 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
vadnej“ tlačoviny bolo navyše veľmi vágne.64 K tomuto zv šeniu represie došlo paradoxne v čase, keď sa štát- na cenz ra i monopol na tlač stávali v okolit ch štátoch sovietskeho blo- ku už postupne minulosťou. Úplne opačn tendenciu predsta- vovala pripravovaná väčšia novela trestného práva. Politické rozhod- nutie o jej prijatí padlo v mocenskom centre štátu – Predsedníctve ÚV KS už 2. septembra 1987, keď bol schvá- len návrh politicko-právnych zásad plánovan ch prav trestného práva. Malo ísť o veľk novelu trestn ch k dexov, ktorá mala platiť do reko- difi kácie trestného práva, zam šľa- nej na začiatok deväťdesiatych ro- kov. Mala nasledovať po prijatí no- vej stavy, pričom už bolo rozhod- nuté o začatí prípravn ch analytic- Likvidáciu železnej opony sprevádzal aj zánik trestného činu jej prekročenia (Zdroj: Archív k ch prác. J. Sivoša) Nesk r, 15. apríla 1988, najvyš- ší orgán štátostrany pod tlakom po- litického v voja v sovietskom bloku jinami, kde bola objektívna miera ky s časnej dikcie a činnejšie pri- rozhodol aj o zásadách zmien v usta- kriminality podstatne vyššia.65 spievalo k presadzovaniu trestnej novení o trestnom čine nedovolené- Merit rne rozhodnutie o podobe politiky štátu v praxi. Návrh tiež ob- ho opustenia republiky (§ 109 Trest- zmien v trestnom práve bolo prijaté sahoval nov formuláciu kvalifi ko- ného zákona), ktoré mali byť do no- na 95. zasadnutí Predsedníctva ÚV van ch skutkov ch podstát, t. j. jas- vely tiež zahrnuté. KS , 2. decembra 1988.66 Prísluš- nejšie stanovenie okolností, ktoré Ťažiskov m bodom novely trest- n materiál predkladal vtedajší mi- vyžaduj uplatnenie vyššej trestnej ného práva ale malo byť zrušenie nister federálnej vlády „bez portfe- sadzby, pretože tie okolnosti v raz- prečinov ako druhu deliktov. Ich je“ Marián alfa. Novela mala v pr- ne zvyšuj nebezpečnosť činu pre prevažná časť mala byť presunutá vom rade priniesť vypustenie trest- spoločnosť. do kateg rie priestupkov a malá časť n ch činov, ktoré „vzhľadom k s čas- V oblasti základn ch ľudsk ch do trestn ch činov. Priestupkami sa nej rovni celospoločensk ch vzťahov a občianskych práv komunistick zároveň mala stať aj časť vtedajších stratili svoje niekdajšie opodstatne- štát rezignoval predovšetk m na trestn ch činov. Hlavn m cieľom nie“ z trestného zákona. Mali byť tiež trestnoprávnu represiu v oblasti cir- bolo podstatné zníženie počtu delik- vytvorené nové a doplnené jestvuj - kevnej politiky a slobody cestovania. tov, o trestnom postihu ktor ch roz- ce skutkové podstaty, ktoré bud re- Popri s bežnej liberalizácii režimu hodovali s dy. Komunistickému ve- agovať na protiprávne konanie, kto- povoľovania ciest do nesocialistickej deniu totiž prekážalo, že eskoslo- rého nebezpečnosť pre spoločnosť sa cudziny67 strácalo zmysel sankcio- vensko vykazovalo v medzinárod- v posledn ch rokoch v razne zv ši- novať nedovolené prekročenie štát- n ch štatistikách kriminality nepri- la (išlo o „nepolitické“ skutkové pod- nych hraníc ako trestn čin.68 merane vysoké počty ods den ch − staty). Niektoré základné skutkové Do legislatívneho procesu sa na- nielen v porovnaní s ostatn mi kraji- podstaty mali byť upravené tak, aby koniec dostala pomerne rozsiah- nami sovietskeho bloku, ale aj s kra- ich nové znenie odstránilo nedostat- la novela trestného zákona, pričom
64 Opatrenie č. 10/1989 Zb. Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialis ckej republiky na ochra- nu verejného poriadku. 65 NA, f. Predsedníctvo ÚV KSČ 1986 − 1989, P 66/88. 66 NA, f. Predsedníctvo ÚV KSČ 1986 − 1989, P 95/88. 67 Bližšie pozri: RYCHLÍK, J.: Devizové přísliby a cestování do zahraničí v období normalizace, s. 18 a nasl. 68 NA, f. Predsedníctvo ÚV KSČ 1986 − 1989, P 66/88; ež: NA, f. Predsedníctvo ÚV KSČ 1986 − 1989, P 96/88.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 15 ŠTÚDIE Ondrej Podolec ● V voj trestnoprávnej legislatívy ako nástroja komunistického režimu
do parlamentu bola ofi ciálne poda- z 13. decembra 1989. Jej obsahom ného práva na podmienky právneho ná 28. septembra 1989.69 Hoci bol le- boli nakoniec hlavne opatrenia, kto- štátu a demokratického politické- gislatívny proces novely už v znač- ré z hľadiska dodržiavania ľudsk ch ho režimu došlo až jeho rozsiahlou ne pokročilom štádiu (aj na p de sa- a občianskych práv v novom de- novelou trestn ch k dexov z 2. má- motného FZ), v tejto podobe ju už mokratickom režime nezniesli od- ja 1990.70 plénum federálneho parlamentu na- klad. Zrušené boli trestné činy, kto- V voj s dnej represie bol z hľadis- pokon nestihlo schváliť. Po revoluč- r ch postih bol nástrojom komunis- ka právnej pravy i jej aplikácie ver- n ch udalostiach po novembri 1989 tickej proticirkevnej politiky – ma- n m odrazom v voja komunistické- už bola miera navrhovan ch zmien renie dozoru nad cirkvami a nábo- ho režimu vo všetk ch jeho etapách. prekonaná v vojom. Zodpovedala žensk mi spoločnosťami a porušo- Od tzv. „zostrovania triedneho boja“ totiž len liberalizácii totalitného re- vanie zákona o rodine. Likvidáciu v prvej polovici 50. rokov, cez pre- žimu, zatiaľ čo medzit m prišlo k je- hraničnej „Železnej opony“ sprevá- lom v roku 1956, dramatické obdo- ho plnému pádu a zásadn m spolo- dzalo zrušenie trestného činu vnik- bie 1968 – 1970, obdobie normalizá- čensk m zmenám. nutia cudzinca na zemie štátu a re- cie až po „prestavbov “ záver osem- Udalosti po 17. novembri 1989 si dukciu trestného činu „nedovolené desiatych rokov, keď vďaka normali- teda vyn tili ur chlené odstránenie prekročenie štátnych hraníc“ len na začnej vládnucej garnit re v voj re- niektor ch represívnych prostried- prípad použitia násilia alebo hroz- foriem značne zaostával za v vojom kov totalitnej diktat ry z trestné- by bezprostredného násilia. Z že- v okolit ch socialistick ch štátoch ho práva. Tieto zmeny nebolo mož- ná bola aj skutková podstata trest- vrátane Sovietskeho zväzu. né odkladať až na rozsiahlu novelu ného činu príživníctva, keď bol vy- trestného práva, ktorá prechádza- pusten trestn postih osoby, ktorá la zdĺhav m legislatívnym proce- sa nechala vydržiavať. Ďalšími opat- som. Komunistická novela už navy- reniami v r chlej novele bol faktic- še nezodpovedala tempu spoločen- ky anulovan vyššie spomínan tzv. Št dia bola spracovaná v rámci pro- sk ch zmien a vyžadovala si ďalšie druh obuškov zákon zo začiatku jektu VEGA č. 1/0531/14 V voj no- zásahy. Neodkladné zmeny teda pri- roku 1989. társtva, zodpovedn riešiteľ: doc. niesla r chla novela trestného práva K plnohodnotnej adaptácii trest- PaedDr. JCDr. R bert Brtko, CSc.
Ondrej Podolec • Criminal Law Legislation Development as the Communist Regime Tool The study has been analysing criminal law development, fi rst of all in the areas that were mostly used as human and civil rights violation tools. Judiciary repression development was an exact refl ection of the Communist regime development in Czechoslovakia and the whole Soviet Bloc in the years of 1948 till 1989. The study is dedicated to its individual phases, i.e. from the so-called “increasing class struggles” in the fi rst half of the 1950s, through the turn point in 1956, reform efforts at the end of the 1960s, the period of the so-called normalisation, till “perestroika” movement at the end of the 1980s, when thanks to the normalisation governing elite, the development of reforms hung behind the development in other neighbouring countries, the USSR included.
Ondrej Podolec, PhD. (1975) Absolvent Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenského v Bra slave, odbor história – slovenský jazyk a literatúra, a Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bra slave. Doktorandské štúdium absolvoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde aj do ro- ku 2007 pracoval. V súčasnos je pracovníkom Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamä národa a prednáša právne dejiny na Kated- re právnych dejín a právnej kompara s ky Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Zaoberá sa dejinami Slovenska v 20. storočí, naj- mä vývojom poli ckého systému, dejinami verejnej správy i perzekúciami rôznych skupín obyvateľstva nedemokra ckými režimami. Je autorom monografi e Medzi kon nuitou a diskon nuitou (Poli cký systém Slovenskej republiky 1939 – 1945), spoluautorom publikácií 14. marec 1939 (Vznik slovenského štátu) 1. a 2. i viacerých edícií dokumentov. Publikoval niekoľko desiatok vedeckých štúdií na Slo- vensku i v zahraničí.
69 Tamže. 70 Zákon č. 175/1990 Zb.
16 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
ČERNOBYĽSKÁ KATASTROFA Z POHĽADU (NE)INFORMOVANOSTI V ČESKOSLOVENSKU
FRANTIŠEK NEUPAUER − PETER JAŠEK
26. apríl 1986. Dátum s presným určením času 1 hodina 23. minúta nepotrebuje žiadne doplňujúce údaje. V svetovej pamä sa čitateľom hneď vybaví havária jadrovej elektrárne Černobyľ.1 Hoci sa jed- notliví autori dodnes sporia o dôsledky tejto mimoriadnej tragédie, odhaduje sa, že na následky ožia- renia zomrelo približne 8 000 ľudí a rádioak vne zamorenie nega vne ovplyvnilo zdravie približne 435 000 ľudí.2 „Mlčanie môže byť niekedy najkrutejšia lož zo všetkých lží,“ povedal škótsky spisovateľ Robert L. Stevenson (1850 – 1894). V ČSSR boli v roku 1986 v dôsledku zamlčiavania informácií (v duchu príslo- via „i mlčanie je klamstvo“) pos hnu tak odporcovia vtedajšieho režimu, ako aj jeho podporovate- lia. Občania tejto krajiny sa zrazu ocitli v tzv. „černobyľskej forme komunizmu“, ktorú charakterizo- valo zahmlievanie, zľahčovanie, zatajovanie, poukazovanie na to, že je všetko v poriadku. Paradoxne, bol to „nepriateľský kapitalis cký Západ“, ktorý poskytnu m objek vnejších informácií obyvateľom Československa pomohol viac, ako „socialis cká vlasť“.
lboké mlčanie a neinformo- venskej socialistickej republike (ďa- ÚVOD vanosť sa net kali len v - lej SSR). Rok 1986 sa v Zväze sovietskych so- Hbuchu reaktora v Jadro- Ako na vzniknut situáciu reago- cialistick ch republík (ďalej ZSSR) vej elektrárni V. I. Lenina v erno- vali odborníci z V skumného stavu niesol v znamení „otvorenosti“ byli 26. apríla 1986.3 eskosloven- preventívneho lekárstva? Ako na v - a „prestavby,“ reprezentovanej Mi- ské orgány, ktoré mali dbať na bez- buch reagovala Štátna bezpečnosť chailom Gorbačovom.5 V SSR po- pečnosť svojich občanov, považova- na Slovensku? Aké s spomienky pa- kračovala éra normalizácie. Záro- li za nebezpečné šírenie správ a in- mätníkov? Tieto otázky otváraj tri veň dochádzalo k cenzurovaniu in- formácií o škodlivosti v buchu a je- témy, ktor m sa venujeme v našom formácií (predovšetk m tlačovín) ho dopadov na občanov v eskoslo- príspevku.4 prichádzaj cich zo ZSSR.6 Predsta-
1 V deň 30. výročia výbuchu v černobyľskej jadrovej elektrárni Ústav pamä národa zorganizoval konferenciu a pripravil vydanie publiká- cie podrobnejšie mapujúcej udalos po 26. apríli 1986 z pohľadu historikov, pracovníkov SHMÚ, SAV a i. Pozri MELICHEROVÁ, T., NEU- PAUER, F., POPAROVÁ, A. (zost.): Černobyľ 1986. Minulosť, dôsledky, východiská. Bra slava 2016, 400 s. 2 ZUBOK, V.: A Failed Empire. Soviet Union in the Cold War from Stalin to Gorbachev. North Carolina 2009, s. 288. 3 Viac o následkoch havárie na udalos v Sovietskom zväze pozri VELIKHOV, I.: Chernobyl Remains on Our Minds. In: COHEN, S. (ed.): Voi- ces of Freedom. Interviews with Gorbachevʼs Reformers. New York; London 1989, s. 161 − 163; PEARSON, R.: The Rise and Fall of the So- viet Empire. New York 1998, s. 117 − 123; ZUBOK, V.: A Failed Empire, s. 288 − 289; BOLDIN, V.: Ten Years that Shook the World. The Gor- bachev Era as Witnessed by his Chief of Staff . New York 1994, s. 165 − 166. 4 Štúdia sa zameriava na výskum archívnych dokumentov z Archívu Ústavu pamä národa a Slovenského národného archívu. 5 Michail Sergejevič Gorbačov (1931), sovietsky komunis cký poli k a štátnik ruského pôvodu, generálny tajomník ÚV KSSZ (1985 – 1991). Snažil sa realizovať poli ku glasnos a perestrojky s cieľom demokra zovať ZSSR a odstrániť jeho hospodárske a technologické zaostá- vanie za západnými štátmi. 6 „Cenzúra toho, čo prichádzalo zo Sovietskeho zväzu, bola veľmi silná, ale predsa len to prichádzalo zo Sovietskeho zväzu. To znamená, že tá cenzúra bola v tom, že sa nemohli prekladať veci, a ak, tak len načierno, ale zasa keď to vyšlo v ruš ne, tak to zakázať nemohli, preto- že nemohli zakázať sovietsku literatúru, čiže my sme veľa čítali ,o prestavbe´ v ruš ne. “ Archív autora Fran ška Neupauera (ďalej AA FN), rozhovor s Mar nom Cielom (nar. 1963).
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 17 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
vitelia normalizácie očakávali r ch- vedného za zlyhanie reaktora je te- v ernobyli stáli (schematicky pove- ly pád „sovietskeho Dubčeka“ – Gor- da ist aspekt podpory či oslavy reži- dané) na jednej strane mlčiaci funk- bačova. mu. Nás však oveľa viac zaujíma, ako cionári, na strane druhej neinformo- Mesto ernobyľ7 a jeho obyvate- sa k tomu, čo sa odohralo, staval re- vané obyvateľstvo. Avšak bola tu aj lia získali v ZSSR v nimočné eko- žim a jeho predstavitelia. tretia podstatná zložka ľudí – t ch, nomické privilégia vďaka v stav- Michail S. Gorbačov mal z pohľa- ktorí boli ochotní informovať a ko- be jadrovej elektrárne. V apríli 1979 du udržiavania režimu (aj keď v in- nať. Boli to predovšetk m likvidáto- bol z grafi tov ch tehál dostavan tenciách reformy) rozhoduj cu zod- ri havárie. Hasič Anatolij A. Zacha- posledn , štvrt reaktor jadrovej povednosť. Podľa jeho slov však eš- rov nesk r povedal: „Keby sme postu- elektrárne, ktor dosahoval rovna- te ani 24 hodín po havárii netušil, že povali podľa predpisov, nikdy by sme k v šku ako ostatné tri reaktory, to reaktor explodoval. V Moskve sa roz- nešli do blízkosti reaktora. Ale bola to znamená 9 m, a priemer 11,7 m. Var- hodli pre „[...]star met du krízové- morálna povinnosť – naša povinnosť. n reaktor s 1 693 palivov mi a re- ho riadenia: mlčanie. V priebehu nie- Boli sme ako kamikadze.“ Vďaka ich gulačn mi kanálmi bol uveden do koľk ch hodín získali fínski vedci po- práci nedošlo k väčšej celosvetovej prevádzky v novembri 1983.8 Preš- dozrenie, že zdrojom zv šenej rádio- tragédii s epicentrom v ernobyli. lo len 29 mesiacov (ani nie 2,5 roka), aktivity je havária v jadrovej elek- Už v čase evakuácie obyvateľstva keď došlo k v buchu štvrtého reak- trárni niekde vo vtedajšom ZSSR. Zá- z postihnutej oblasti v ZSSR sa situá- tora po polnoci o 1 hod. 23 min te padní korešpondenti však nedokázali ciou zaoberali v skumní pracovníci a 40 sekunde. získať od Sovietov žiadne ofi ciálne či v SSR. Jedn m z pracovísk bol V - Zdá sa, že neexistuj polemiky neofi ciálne potvrdenie tejto správy.“11 skumn stav preventívneho lekár- o tom, čo bolo príčinou v buchu. Pre členov politbyra bolo v nasle- stva (ďalej VÚPL). Sp šťačom celého procesu bolo zly- duj cich hodinách d ležitejšie uva- hanie ľudského faktora (niekde sa žovanie nad t m, ako povedať sve- VÝSKUMNÝ ÚSTAV uvádzaj aj možné technické prob- tu, čo sa stalo a nepoškodiť reputá- PREVENTÍVNEHO LEKÁRSTVA lémy). No bol to len ľudsk faktor, ciu ZSSR (a to aj pred svojimi občan- „V jadrovej energetike sa pozornosť alebo dokážeme hovoriť aj o zlyha- mi), ako zmierniť následky v buchu, posunie predovšetk m na otázky dl- ní celého systému? Samozrejme, nie pom cť obyvateľstvu.12 hodobého skladovania rádioaktívne- je možné pripísať ak koľvek haváriu Uchovanie ideí totalitného reži- ho odpadu a prípravu k uvádzaniu celému štátnemu zriadeniu, v tomto mu bolo silnejšie ako záujem o člo- jadrov ch elektrární do stavu poko- prípade totalitnému režimu v ZSSR. veka. „Ale ako m žeme evakuovať? ja a ochranného uloženia. Do popre- Bol to predsa jednotlivec, ktor na- Ke to urobíme, všetko sa dostane na dia vystupuje požiadavka na zhro- príklad znefunkčnil samoodstave- verejnosť,“ znela odpoveď vládnych maž ovanie dajov o expozícii oby- nie reaktora. Na druhej strane, v po- radníkov na požiadavku prof. Le- vateľstva pri využívaní zdrojov žiare- zadí bol aj totalitn režim, v duchu gasovova,13 aby okamžite evakuo- nia v medicíne. Zv šen pozornosť si jeho cieľov jednotlivec konal, plnil vali obyvateľov mesta Pripjať a jeho bude vyžadovať problematika priro- záväzky.9 K v buchu reaktora sku- okolia. Evakuácia sa začala až 36 ho- dzenej rádioaktivity v životnom pro- točne došlo preto, lebo „jednotlivec“ dín po v buchu a obyvateľstvo bolo stredí. Samotn m problémom je zber chcel za každ cenu splniť „socialis- informované, že ide o evakuáciu len a spracovanie dajov o profesionálnej tick záväzok“ k 1. máju – Sviatku na tri dni.14 expozícii ionizuj ceho žiarenia v s - práce.10 V konaní jednotlivca zodpo- Niekoľko hodín, či dní po v buchu lade s rozvojom optimálnych progra-
7 Názov mestečka je odvodený od liečivej rastliny (la nsky Artemisia vulgaris), jedným z jej účinkov je, že pomáha pro zabúdaniu. Pozri PROCHÁZKOVÁ, P.: Strach, lži a radiace. Lidové noviny, 8. apríl 2016, č. 14, s. 18 – 23. 8 Tamže. 9 Nemôžeme vylúčiť ani čisto pragma cké ciele bez ohľadu na ideológiu: vlastné benefi ty (zvýšenie platu, lepšie bývanie a pod.). 10 Porovnaj: MEDVEDEV, G.: The Truth about Chernobyl. London; New York 1991, 274 s. 11 „Michail Gorbačov uviedol, že najvyššie vedenie v Moskve malo o havárii ež iba málo informácií, pretože miestne úrady sa – presne v so- vietskom štýle – snažili pred nadriadenými tajiť čo najviac.“ KÖSSLER, F.: Z pohľadu západného korešpondenta. In: MELICHEROVÁ, T., NEU- PAUER, F., POPAROVÁ, A. (zost.): Černobyľ 1986, s. 199 – 205. 12 PROCHÁZKOVÁ, P.: Strach, lži a radiace, s. 20. 13 Valerij Alexejevič Legasov (1936 − 1988), sovietsky chemik aakademik ruského pôvodu, jeden z kľúčových členov komisie vyšetrujúcej ha- váriu v černobyľskej elektrárni a podieľajúcej sa na likvidácii jej následkov. Svoje zistenia z vyšetrovania prezentoval na stretnu Medzi- národnej agentúry pre atómovú energiu v auguste 1986 vo Viedni. 14 RYBAN, Ľ.: Černobyľ 1986. Najväčšia havária jadrovej elektrárne v histórii. Historická revue, roč. 27, 2016, č. 4, s. 66 – 74.
18 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
mov osobného monitorovania“,15 uvá- vedel, že nemá konzumovať mlieko, stvách. Táto informácia odborníkov dza sa v závere správy Dr. Nikodé- zeleninu alebo absolvovať vyšetre- z eskoslovenska nebola sprostred- movej s názvom Návrh koncepcie hy- nie r ntgenov mi prístrojmi. kovaná vlastnému obyvateľstvu na gieny žiarenia v SSR niekoľko mesia- Rovnako zarážaj ce je zistenie, rozdiel od Rak ska, ale aj Maďar- cov pred haváriou v ernobyli. D - ktoré hovorí o „[...]najv raznejšom ska, či Poľska. Prečo? Táto otázka za- ležitou s časťou daného návrhu bol vzostupe hodn t medzi 1. májom znela až po páde komunistického re- monitoring, ale sk manie dopadov a 2. májom v lokalitách V chodného žimu. Vyšetrovatelia v tejto veci vy- havárie v jadrovej elektrárni, opat- Slovenska.“18Ani táto informácia sa šetrovali generálneho tajomníka ÚV renia v prípade ohrozenia obyvateľ- nedostala medzi obyvateľstvo. Osla- KS .21 stva v tom čase ešte neboli „témou voval sa Sviatok práce (1. máj) v du- dňa“. Už o niekoľko mesiacov sa si- chu podpory režimu. Bez záujmu Ďalšou d ležitou správou VÚPL, za- tuácia zmenila a niekoľko inštit cií o obyvateľstvo, ktorého zdravie bolo znamenanou 5. mája 1986 je Ko- pozorovalo a sk malo dopady havá- ohrozené, či vystavené nebezpečen- mentár (zrejme prof. Milan Vladára rie jadrovej elektrárne na obyvateľ- stvu. Podľa tejto správy to teda nie je – poznámka F. N.) k radiačnej situá- stvo eskoslovenska. m tus, ale realita.19 Je obrazom reži- cii k dňu 05. 05. 1986. Píše sa v nej V Slovenskom národnom archíve mu, ktor zahmlieval, zatajoval, ne- o konkrétnych opatreniach: „Hygie- sa uchovalo niekoľko autentick ch informoval obyvateľstvo. nická služba pokračovala v systema- dokumentov VÚPL vypracovan ch Pozitívom s reálne opatrenia, tickom sledovaní základn ch požado- len niekoľko dní, či t ždňov od ha- aj keď je otázne, či boli realizované van ch ukazovateľov: várie. Prv m je dokument s názvom včas. Najohrozenejšou skupinou bo- • príkonu absorbovanej dávky vo Informácia o sledovaní radiačnej si- li bačovia, ktorí od 4. mája 1986 ma- vzduchu, tuácie na zemí SSR v dňoch 30. 4. až li dostať „j dové tabletky.“ „ ,Zaj do- • sumárnej beta aktivity aerosolov 3. 5. 1986 z 3. mája 1986.16 V správe vanie‘ (Luggolov roztok) organizmu vo vzduchu, sa píše o nameraní maximálnej hod- totiž predchádza akumulácii rádioi- • gamaspektrometrickej anal zy noty príkonu absorbovanej dávky, či zotopov j du, ktoré vznikaj pri nuk- aerosolov.“22 maximálnej sumárnej beta aktivity leárnej reakcii a m žu prispieť k zv - Ďalej sa v správe uvádza: „Príklon a gama nuklidov dňa 1. mája 1986. šenému v skytu rakoviny štítnej žľa- absorbovanej dávky na alej dosahuje „Radiačná záťaž jednotlivca v d - zy. Rádioaktívne stroncium má veľ- na zemí SSR miestami štvor až päť- sledku inhalácie rádioaktívneho j du mi dlh polčas rozpadu a zabudované násobok prírodného pozadia. Maxi- v danom období bola menej ako 10 % do kostí m že mať dlhoročn karcino- málnu hodnotu nahlásila KHS (pozn. z povoleného ročného príjmu jednot- génny činok. Oproti tomu maj izo- red.: Krajská hydrometeorologická livca,“17 uvádza správa. Ak si prečíta- topy j du kratší polčas rozpadu a po- stanica) v Bratislave, v Komárne a Šu- me dan správu podrobnejšie, zistí- stupne sa z tela vyplavia.“20 Dostali ranoch, kde namerali hodnoty 1,05 / me, že aj v tomto krátkom časovom ho včas? uGy.h-1. Sumárna beta aktivita aero- seku sa mohla „záťaž jednotlivca“ V správe z 3. mája sa hovorí o ne- solov vo vzduchu po slabšom zv šení percentuálne zv šiť niekoľkonásob- žiaducom pohybe detí na zelen ch v dňoch 02. a 03. 05. 1986 opäť pokles- ne. Pretože tento „jednotlivec“ ne- plochách a otvoren ch priestran- la. Dosahuje približne desatinu maxi-
15 Slovenský národný archív (ďalej SNA) Bra slava, fond (ďalej f.) Výskumný ústav preven vneho lekárstva (ďalej VÚPL), škatuľa číslo (ďalej šk.) 41, Záverečné výskumné správy. Materiál pripomienkovali pracovníci VÚPL 21. 1. 1986. 16 Celú správu citujeme v štúdii publikovanej v zborníku. Pozri NEUPAUER, F.: Ne/informovanosť o černobyľskej katastrofe. In: MELICHERO- VÁ, T., NEUPAUER, F., POPAROVÁ, A. (zost.): Černobyľ 1986, s. 311 – 340. 17 SNA, f. VÚPL, šk. 41, Informácia o sledovaní radiačnej situácie na území SSR v dňoch 30. 4. až 3. 5. 1986. 18 Tamže. 19 Zrejme z nepozornos poukázal pracovník SHMÚ počas diskusného večera ÚPN na nulové hodnoty zrážok dňa 1. mája. Tento názor vy- vrá l už počas diskusie a neskôr aj vo svojom príspevku na konferencii prof. Povinec. „V kri ckom období od 30. 4. do 1. 5. 1986 boli pod- ľa SHMÚ na území Slovenska zrážky v Bra slave a jej okolí a v Dunajskostredskom okrese (pod 5 mm), na strednom Slovensku (pod 5 mm) a na juhu stredného Slovenska (5–10 mm) a na východnom Slovensku (pod 5 mm).“ Pozri POVINEC, P.: Environmentálny impakt černo- byľskej havárie: Európa a svet. In: MELICHEROVÁ, T., NEUPAUER, F., POPAROVÁ, A. (zost.): Černobyľ 1986, s. 24.; Diskusný večer ÚPN. Té- ma: Černobyľ a otvorenosť. Dostupné na URL:
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 19 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
málnych hodn t [zaznamenan ch] Osobitn kapitolu tvorí téma kon- trácii 500 Bq.l-1. Pracovníci MZ ČSR v dňoch 29. a 30. 04. 1986. Podobne taminácie mlieka, ktorá sa (oproti [Ministerstvo zdravotníctva SR] / možno hodnotiť aj 131I vo vzduchu.“23 informáciám z prvej správy VÚPL) Dr. Salava/ sa prikláňa sk r k hodno- Opätovne sa potvrdzovalo nebez- v razne zv šila: „Dňa 05. 05. 1986 te 3 000 Bq.l-1. Tento rozdiel bude po- pečenstvo radiácie prostredníctvom bolo možné zaznamenať kontaminá- trebné v priebehu 06.05.1986 zjedno- kontaminovan ch trávnat ch pl ch. ciu kravského mlieka až na rovni tiť. Kontaminácia pitnej vody je nízka „Pokračovalo sa v sledovaní povrcho- 3 000 Bq.l-1. Ide predovšetk m o kon- a zatiaľ nevzbudzuje obavy.“26 vej kontaminácie trávnat ch pl ch. tamináciu izotopmi j du.“25 Po havárii v japonskej elektrárne Rádioaktivita trávy je značná a lo- Opatrenia navrhované v danom vo Fukušime sa intenzívne sk ma- kálne dosahuje hodnoty 100 kBq na komentári s dosť vágne. Odbor- la hodnota becquerel (Bq)27 v mlie- kilogram sviežej váhy. Dlhší pobyt de- ník, ktor sa danou témou zaobe- ku. Japonci stanovili, že ak má byť tí na trávnat ch plochách je nežiadu- rá, uvažuje v odborno-politickom mlieko konzumované, jeho hodnota ci a je potrebné venovať zv šen po- duchu: „V d sledku tejto situácie bo- nem že prekročiť 100 Bq.28 V esko- zornosť osobnej hygiene. Vhodnejšie lo potrebné zhodnotiť radiačn zá- slovensku bola norma niekoľkoná- sa javí uprednostniť sprchovanie pred ťaž kritick ch skupín po konzumácií sobne vyššia. Dnes sa m žeme p - k paním. Začalo sa s rozsiahlejším mlieka. Názory na v šku tolerovateľ- tať: je Japonsko až príliš citlivé, ak sledovaním rádioaktivity zeleniny. ného príjmu 131I deťmi s zatiaľ ne- stanovilo tak to hodnotu? Alebo Kontaminácia cibuľky a šalátu dosa- jednotné. V skumn stav preventív- sa reálne vie, že už hodnota v obje- huje hodn t až 1 000 Bq.kg-1 Obyva- neho lekárstva sa prikláňa k názoru, me 100 Bq je nebezpečná? Na ukáž- teľstvo by malo byť vhodnou formou že s regulovaním príjmu mlieka kon- ku uvádzame aspoň niekoľko da- upozornené na potrebu d kladného taminovaného 131I deťmi by bolo po- jov zaznamenan ch VÚPL, znázor- mytia sviežej zeleniny.“24 trebné začať už pri objemovej koncen- nen ch v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1. Hodnoty ak vity mlieka v SSR v období 4. mája – 18. mája 1986 (Bq/l) (Zdroj: SNA)
Nitra Piešťany Trnava Žilina Prešov Kežmarok 4.5. —- 451 388 —- 1690 —- 5.5. 455 —- —- 2651 —- 2093 6.5. —- —- —- 2700 1083 —- 7.5. —- —- —- —- 932 588 8.5. —- —- —- —- 1241 —- 9.5. 451 285 121 920 803 518 10.5. 439 369 223 930 868 501 11.5. 292 377 163 777 975 —- 12.5. 385 320 166 630 805 596 13.5. 377 165 153 480 616 457 14.5. 337 110 125 440 614 367 15.5. 292 143 91 —- 350 288 16.5. 252 191 161 —- 377 293 17.5. 256 —- 197 —- 377 293
18.5. 189 —- 113 —- 330 237
23 Tamže. 24 Tamže. 25 Tamže. 26 Tamže. 27 Podrobnejšie pozri URL
20 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
kovi SSR i pražskej centrále. Ďalej sa sledoval spad, kontaminácia povr- chov vrátane trávy a zelene a konta- minácia mlieka.32 Správa uvádza: „Obsah 131I (j d 131) v ovzduší bol pred 30. 04. 1986 prakticky nulov . V období 30. 04. – 17. 05. došlo k prechodnému zv še- niu objemov ch koncentrácií 131I v ae- ros loch ovzdušia. Najvyššie hodno- ty 12 Bq.m-3 boli zaznamenané v no- ci z 30. 04 na 01. 05.“ Teda aj v tej- to správe sa opätovne uvádza 1. máj. Do ľudského organizmu sa škodlivé látky dostávali cez inhaláciu, no tak- tiež prostredníctvom potravinové- ho reťazca (kontaminácia trávy, vo- Záťaž š tnej žľazy podľa vekových kategórií (Zdroj: SNA) dy, mlieka, zeleniny). Rovnako bola zv šená hodnota sumárnej beta ak- tivity, ktorá má za normálnych pod- mienok nulov hodnotu. „V obdo- Je naozaj možné, aby „zo dňa na čiatku mája a ich pokles k 30. máju bí 30. 04 až 17. 05. 1986 došlo k pre- deň“ tak v razne klesli merané hod- 1986. chodnému zv šeniu sumárnej aktivi- noty? Ak m sp sobom boli získava- Najpodrobnejší archívny doku- ty s najvyššími hodnotami 96 Bq.m-3 né a zaznamenávané? Pri dajoch ment VÚPL tvorí sumár informácií dňa 1. mája 1986.“ V dňoch 30. aprí- získan ch z v chodného Slovenska z 21. mája 1986, ktoré spracoval ko- la a 1. mája príjem 131I inhaláciou bol sa nachádza poznámka, že boli me- lektív autorov. Sledovali obdobie od desaťkrát vyšší (!) v porovnaní s nor- rané pracovníkmi VÚPL. Ako to bo- 3. mája 1986 do 17. mája 1986. Na málom (2. máj – 5-krát vyšší a 3. má- lo inde, nevieme. Je to „náhoda“, že niekoľk ch stranách danej správy ja už len 2-krát vyšší). hodnota v mlieku sa v priebehu jed- je množstvo d ležit ch informácií. Rádioaktívny spad bol v prvom ného dňa tak v razne zmenila? Naj- Mnohé vyvracaj m ty o tom, že d - období sledovan predovšetk m na vyššie hodnoty boli namerané na sledky havárie v jadrovej elektrárni tráve a len na zemí Bratislavy boli v chodnom Slovensku29 pričom ma- ernobyľ boli minimálne. hodnoty v rozmedzí 31 až 223 kBq. ximálna nameraná hodnota bola „Prvá informácia o tejto skutoč- kg-1 (15 – 110 Bq.m-2). Po 3. máji bo- 3 900 Bq.l-1 v Granč Petrovci. nosti (v buchu jadrovej elektrárne lo možné pozorovať pokles kontami- Ak by sme ostali len pri téme kráv – poznámka F.N.) bola u nás zazna- nácie trávy. Pozoruhodn bol vyso- a mlieka a pozreli sa na opatrenia menaná 29. apríla 1986,“31 uvádza k podiel 131Cs 1,7 kBq.kg-1 v rádio- z odborného pohľadu, i tu sa nás m - správa. Tí, ktorí poč vali ranné vy- aktívnom spade. žu zmocniť pochybnosti o hodnover- sielanie rak skeho rozhlasu, dozve- Opätovne sa teda potvrdzuje, že nosti získavan ch informácií prísluš- deli sa o v buchu už pri raňajkách 1. máj bol podľa mnoh ch ukazova- n mi inštit ciami, aj keď je pravde- 28. apríla, ako spomína napr. prof. teľov skutočne dňom, keď následky podobné, že sa hodnota aktivity Pavel Povinec. Dňa 30. apríla zasa- v buchu jadrového reaktora zazna- mlieka postupne znižovala. dala Vládna havarijná komisia a za- menávali na našom zemí najvyššie Ovčie mlieko bolo ešte v raznej- čali sa sledovať ukazovatele rádioak- hodnoty. Javí sa, že mocenské špič- šie kontaminované. V správe o ra- tívneho zamorenia. Požadované pa- ky normalizačného režimu zlyhali, diačnej situácii zo 17. j na 198630 sa rametre sa začali okamžite sledovať pretože namiesto toho, aby uviedli uvádzaj najvyššie hodnoty zo za- a oznamovali ich hlavnému hygieni- do praxe opatrenia na ochranu ľu-
29 V tabuľke predkladáme len výber niekoľkých lokalít, pričom VÚPL zapracoval údaje zo 40 lokalít. Na východnom Slovensku boli nielen najvyššie hodnoty v prvých dňoch, ale aj pretrvávajúceho hodnoty nad úrovňou 1 000 Bq/l ešte aj 10. mája (Sp. Nová Ves, Kr. Chlmec). 30 SNA, f. VÚPL, šk. 41, Správa o radiačnej situácii v dňoch 30. 4 až 10. 6. 1986 (skrátené). Zostavil Ing. Milan Vladár, CSc., 17. 6. 1986. 31 SNA, f. VÚPL, šk. 41, Riaditeľ prof. (HU Berlín) doc. MUDr. J. Červenka, CSc. – Správa o radiačnej situácii v SSR v dňoch 30. apríla 1986 (predbežné). Zostavil: Ing. Milan Vladár, CSc. Bra slava, 21. máj 1986. – osobné venovanie: „Prof. Červenkovi s prejavom hlbokej úcty a vďaky za porozumenie a mimoriadnu pomoc a rady. M. Vladár“. 32 Tamže.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 21 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
dí, ponechali ich napospas nástra- hám vzdušného pr denia prinášaj - ceho rádioaktivitu. Státisíce ľudí z - častňuj cich sa prvomájov ch sprie- vodov tak podstupovali riziko, o kto- rom ani sami nevedeli. Aj to je však smutnou charakteristikou režimu, ktor uprednostnil obsahovo prázd- ny rituál predstieranej lojality oby- vateľov pred preventívnymi opatre- niami na ich ochranu.
Pozrime si ďalšie ukazovatele: • jarná zelenia – okolo 1 000 Bq. kg -1 sviežej váhy, • šalát – až 5 000 Bq.kg -1.33
V tretej kapitole správy sa VÚ- PL venoval aj téme Biologické čin- ky ožiarenia jednotlivca a populácie. Rozdelili ich na dve časti: nestochas- tické a stochastické. Nestochastické činky nastávaj vtedy, ak dávka prekračuje určit prahov hodnotu (s individuálne, čím vyššia dávka, t m závažnejší činok): zákal očnej šošovky, nezhubné poškodenie kože, bunečn tlm kostnej drene ved ci k zlyhaniu krvotvorby, poškodenie zárodočn ch buniek ved ce k pokle- su plodnosti. Údaje z VÚPL-u zo dňa 17. júna 1986 (Zdroj: SNA) Aká je prahová hodnota? Ožia- renie jednotlivca presahuj ce 500 mikrosievert (mSv)34 (pri zákale oč- nej šošovky je prahovou hodnotou už 150 mSv). „Počas prechodného zv šenia rovne radiačn ch faktorov v SSR nehrozilo, okrem jednej kritic- kej skupiny – bačovia, v žiadnej etape prekročenie prahu pre nestochastické činky.“35
33 Niekedy stačili jednoduché opatrenia, aby sa plodina zbavila rádioak vity. Šalát stači- lo umyť, škodlivé látky sa v ríbezliach koncen- trovali v končeku plodu (nie v stonke). 34 Pozri: URL
22 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
NEINFORMOVANÁ VEREJNOSŤ A ŠTÁTNA BEZPEČNOSŤ Predchádzaj ca kapitola št die uká- zala, že politika normalizačného re- žimu ani v tomto konkrétnom prípa- de − informovaním o d sledkoch havárie v ernobyli − nevynikala ,,glasnosťou“. Nemožno sa preto ču- dovať, že ľudia využívali alternatív- ne zdroje informácií, medzi ktor mi na poprednom mieste stálo vysiela- nie západn ch zahraničn ch rozhla- sov ch staníc. Tie najmä kv li ruše- niu znemožňuj cemu ich príjem po- č vala iba časť obyvateľstva,38 ale správy sa rozšírili rozhovormi aj k ľuďom, ktorí tieto stanice nepoč - vali. Nedostatočná informovanosť verejnosti na jednej strane, a záro- veň ned vera k ofi ciálnym médiám na druhej strane, sa ukazuje ako je- den z kľ čov ch determinantov aj v dokumentoch Štátnej bezpečnosti (ďalej ŠtB) na Slovensku, s visiacich s haváriou v ernobyli.39 Treba kon- štatovať, že zachovanosť dokumen- tov v jednotliv ch krajsk ch a okres-
Správa o radiačnej situácii (Zdroj: SNA) n ch správach ŠtB je veľmi r zno- rodá: v niektor ch (ako napr. kraj- ské správy v Bratislave a v Banskej VÚPL nepriamo sk mal aj zdra- šiel u 11-ročného chlapca, zomrelého Bystrici alebo okresná správa Trna- votn dopad v buchu jadrovej elek- 4. j na 1986 po operácii mozgu pre va) sa zachovalo veľa materiálov t - trárne na obyvateľstvo. „Najvyšší cel- ne razov diagn zu. Najvyšší cel- kaj cich sa opatrení ŠtB aj konkrét- kov obsah 131I v štítnej žľaze – 1 752 kov obsah rádioj du v štítnej žľaze nych ohlasov obyvateľov, v in ch iba Bq sa našiel u dospelej osoby zomrelej u plodov alebo novorodencov zomre- torzá a v niektor ch okresn ch sprá- náhle pri autonehode 31. mája 1986. l ch do 1,5 dňa po narodení – 40 Bq vach materiály k ernobyľu absen- Štítna žľaza bola viditeľne na reze uz- – sa našiel 14. mája 1986 u novoro- tuj plne. lovitá a mala mokr hmotnosť 66,2 g. denca zomrelého po asfyxiiintrapar- Príslušníci ŠtB dostali príkaz zis- Druh najvyšší obsah 131I v štítnej žľa- tum.“36 ťovať, čo obyvateľstvo vie. Prv roz- ze – 719 Bq – sa našiel v štítnej žľa- V okt bri 1988 Ing. Milan Vla- kaz venovať pozornosť udalostiam ze tiež u dospelej osoby zomrelej bez- dár, CSc. a RNDr. Milan Tatara, CSc. s visiacich s haváriou pochádzal prostredne po ak tnom infarkte my- z VÚPL vypracovali správu Monito- z 30. apríla 1986 a vydal ho náčel- okardu 2. mája 1986. Najvyšší cel- rovanie ionizuj ceho žiarenia v oko- ník Správy Zboru národnej bezpeč- kov obsah 131I v štítnej žľaze u detí lí JEZ pre prípad mimoriadnej situá- nosti (ďalej S ZNB) hlavného mes- alebo mladistv ch – 185 Bq – sa na- cie.37 ta Bratislavy a Západoslovenského
36 SNA, f. VÚPL, šk. 41, súborné dielo: VLADÁR, M. (zost.): Správa o radiačnej situácii v SSR po havárii Černobyľskej jadrovej elektrárne. Bra- slava 1987. 37 SNA, f. VÚPL, šk. 45, Monitorovanie ionizujúceho žiarenia v okolí JEZ pre prípad mimoriadnej situácie. 38 K počúvanos západných rozhlasových staníc pozri publikácie VAJDA, B.: Rádio Slobodná Európa a jeho činnosť vo východnej Európe. Ko- márno 2013 (najmä s. 89 – 101); TOMEK, P.: Československá redakce Radio Free Europe. Historie a vliv na československé dějiny. Praha 2015. 39 Za neoceniteľnú pomoc pri vyhľadaní materiálov ďakujem kolek vu pracovníkov Archívu Ústavu pamä národa, ktorí ma upozornili na mnohé dôležité dokumenty týkajúce sa problema ky.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 23 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
JUDr. Štefan Mikula (Zdroj: ABS)
kraja plk. JUDr. Štefan Mikula. Na základe rozkazu Ministerstva vn t- ra Slovenskej socialistickej republi- ky (ďalej SSR) nariadil podriaden m tvarom ŠtB zisťovať ohlasy obyva- teľstva na haváriu jadrovej elektrár- ne v ernobyli, tieto ohlasy preve- rovať a okamžite o nich informovať nadriaden ch.40 Ďalší rozkaz, akoby doplnenie predchádzaj ceho, máme k dispozícii zo 6. mája, ktor prika- zoval zisťovať nálady obyvateľstva „s cieľom likvidácie prípadn ch preja- vov paniky“, zd razňuj c, že v s vis- losti s blížiacimi sa voľbami do zastu- piteľsk ch zborov (mali sa konať 23. − 24. mája 1986, poznámka P. J.) by Pokyn náčelníka OS ZNB S-ŠtB Trnava mjr. Kršáka o možnom ,,zneuži ˮ havárie pod vplyvom „západnej propagan- (Zdroj: A ÚPN) dy mohlo prísť k vyvolaniu nepokojov alebo paniky“. Rozkaz ukladal ná- losti, k vyvolaniu nepokojov alebo pa- hľadu režimu čiastočne „nahrádza- čelníkom odborov Verejnej aj Štát- niky medzi obyvateľstvom, prípadne la“ práve ŠtB, zachytávaj ca názory nej bezpečnosti „všetk mi prostried- k inej nepriateľskej činnosti“.42 Even- ľudí (popri nasadeniu technick ch kami bezpečnostnej práce zisťovať tuálne prípady paniky sa mali likvi- prostriedkov, ako bolo odpoč vanie akékoľvek signály pokusov možného dovať v s činnosti s príslušn mi po- či kontrola korešpondencie) najmä zneužitia havárie JE41 proti nášmu litick mi a štátnymi orgánmi. prostredníctvom hustej siete svojich zriadeniu, hlavne v s vislosti s voľba- Keďže ani v období druhej polovi- tajn ch spolupracovníkov, rozmiest- mi“; ako aj „zisťovať snahy jednotli- ce 80. rokov v normalizačnom es- nen ch v jej „záujmov ch sférach“ − v ch os b alebo skupín, ktor ch čin- koslovensku neexistovali prieskumy v praxi naprieč celou spoločnosťou. nosť vedie k zneužitiu uvedenej uda- verejnej mienky, t to lohu z po- Havária v ernobyli bola z pohľa-
40 Archív Ústavu pamä národa (ďalej A ÚPN), f. Okresná správa ZNB Správa ŠtB (ďalej OS ZNB S-ŠtB) Trnava, inventárne číslo (ďalej inv. č.) 22, číslo jednacie (ďalej iba č. j.) 00241/OS-86. Havária jadrovej elektrárne v ZSSR – pokyn, 30. 4. 1986. 41 Jadrovej elektrárne. 42 A ÚPN, f. OS ZNB S-ŠtB Trnava, inv. č. 22, č. j. 00241/OS-86. Havária jadrovej elektrárne v ZSSR – pokyn, 30. 4. 1986.
24 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
du normalizačného režimu v esko- slovensku nepríjemná aj svojím na- časovaním: blížili sa totiž nielen ofi - ciálne oslavy 1. mája, ale aj voľby do zastupiteľsk ch orgánov. Sviat- ku práce navyše tradične predchá- dzali viaceré slávnostné akadémie, lampi nové sprievody, ľudové vese- lice a podobné verejné zhromažde- nia pracuj cich aj mládeže.43 Ako teda vyzerali informácie, kto- ré sa ŠtB podarilo zachytiť v s vis- losti s haváriou v ernobyli? Mate- riály Krajskej správy ŠtB v Bratislave a západoslovenskom kraji už v prvej správe o ohlasoch na haváriu uvá- dzaj najmä postoj obyvateľov k (ne) informovanosti a skutočnosti, že v d sledku ned very k domácim mé- diám získavaj ľudia oveľa viac in- formácií zo zahraničn ch rozhlaso- v ch staníc: „Prevažná časť ľudí bola už v prv ch dňoch značne ovplyvnená a dezinformovaná západn mi ma- sovokomunikačn mi prostriedkami, najmä z Rak ska. Viacerí občania [...] kritizuj naše hromadné ozna- movacie prostriedky, že tieto k tejto závažnej udalosti reagovali značne oneskorene a venovali a venuj tomu iba minimum času a priestoru. Tiež je kritizované, že nikto z kompetent- n ch orgánov v ČSSR neoznámil se- ri znu informáciu o dajoch a v š- ky namerania rádioaktivity na na- šom zemí a prípadn m vysvetlením normy škodlivosti pre zdravie člove- ka.“44 K mediálnej politike a názo- rom občanov dostali príslušníci ŠtB Pokyn náčelníka S ZNB hl. m. Bra slavy a Zsl. kraja JUDr. Štefana Mikulu v súvislos s havá- zaujímav informáciu od svojho taj- riou v Černobyli (Zdroj: A ÚPN) ného spolupracovníka s krycím me- nom „IGOR“. Ten na sch dzke s prí- slušníkmi ŠtB informoval o reak- tohto vyst penia prichádzali do re- ci sa pritom odvolávali na vysielanie cii na vyst penie redaktorky Evy dakcie televízie anonymné aj neano- rak skej televízie, ktoré podľa nich Kotvovej45 v televízii dňa 5. mája, nymné telefonáty, v ktor ch sa ľudia podrobnejšie a pravdivejšie informo- ktorá tvrdila, že rádioaktivita na na- sťažovali, že médiá sa snažia zakryť valo o udalostiach.46 šom zemí sa zmenšuje. V d sledku vážne d sledky havárie. Telefonuj - Havária a jej možné následky sa
43 SNA, f. ÚV KSS – volené orgány, I. tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt (ďalej iba I. tajomník ÚV KSS J. Lenárt), šk. č. 19, inv. j. 39, Informácia o po- li ckej situácii na Slovensku v predvečer 1. mája 1986, s. 1. 44 A ÚPN, f. Krajská správa Zboru národnej bezpečnos Správa Štátnej bezpečnos Bra slava (ďalej KS ZNB S-ŠtB Bra slava), Analy cká sku- pina, inv. j. 26, signatúra (ďalej sign.) 45, č. j. 0045/AN-16, Havária jadrovej elektrárne v ZSSR, ohlasy, 5. 5. 1986. 45 Eva Kotvová (1948), česká dramaturgička, moderátorka a tanečníčka. 46 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Analy cká skupina, inv. j. 26, č. j. 0045/AN-16, záznam č. 178/86 z 6. 5. 1986.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 25 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
na niekoľko dní stali široko diskuto- ku zv šeniu záujmu našich obyvate- vanou témou medzi obyvateľstvom ľov o znalosť situácie a stavu na da- všetk ch profesií, pričom ľudia ne- nom terit riu. Ojedinele sa vyskytuje šetrili kritikou nielen voči médiám, zv šen nákup potravín a jednotliv- ale ani voči predstaviteľom režimu. ci požaduj v lekárňach j d“.50 Z to- ŠtB napr. prostredníctvom svojich ho istého dňa máme zachyten in- tajn ch spolupracovníkov zachyti- formáciu o ohlasoch pracovníkov la názory robotníkov eskosloven- Závodov valiv ch ložísk v Skalici na sk ch dráh (ďalej SD) v Bratislave haváriu. Tajn spolupracovník ŠtB o znepokojení nad možn mi násled- s krycím menom „MICHAL“ uviedol, kami havárie, najmä pre mladé deti že havária sp sobila medzi zamest- do 7 rokov. Kritizovali zároveň aj or- nancami rozruch. Pracovníci v pod- gány režimu, ktoré podľa nich zatiaľ niku považovali informovanosť čes- nepodnikli žiadne opatrenia, aj keď koslovensk ch médií za nedostatoč- išlo o zdravie ľudí. V správe sa tiež Náčelník oddelenia ŠtB Trnava mjr. Kršák n a neobjektívnu. Informácie o zv - uvádzalo: „[Robotníci, pozn. P. J.] (Zdroj: ABS) šenej radiácii sa dozvedeli len pro- Posmešne k tomu dodávaj , že všet- stredníctvom zahraničného vysie- ci maj pred sebou iba závery XVII. lania (v tomto konkrétnom prípade zjazdu KSČ, ale nikto kompetent- išlo o vysielanie rak skej televízie). n nevyst pil v televízii ani v rozhla- mu počasiu, deti nep šťaj hrať sa do Pre politiku režimu bolo príznačné, se, aby pravdivo informoval o situá- piesku a voľného priestranstva, vysa- že najd ležitejším poznatkom z vyš- cii a stupni rádioaktívneho zamore- deného trávou, kde sa má nachádzať šie uvedenej informácie bol „nega- nia.“ 47 O tom, že ľudia sa zaujímali najväčšia koncentrácia radiácie.“48 tívny vplyv západn ch informačn ch o možné riziká, svedčí aj správa taj- Dňa 4. mája hlásila Správa ŠtB Trna- prostriedkov k situácii v jadrovej elek- ného spolupracovníka s krycím me- va, že o havárii sa diskutuje medzi trárni v Černobyli.“ 51 Zo 6. mája má- nom „MILAN“ z 8. mája, ktor sa po- obyvateľstvom iba okrajovo, ale za- me informácie, ako vnímali situáciu hyboval v prostredí pracovníkov Le- to aj v radoch miestneho duchoven- v s vislosti s haváriou v okresoch kárskej fakulty Univerzity Komen- stva. Konštatovala, že tzv. reakční Lučenec a Rimavská Sobota. Kon- ského v Bratislave. Na stretnutí s prí- duchovní − teda tí, ktorí s režimom štatuje sa v nej, že občania prebera- slušníkmi ŠtB uviedol, že zv šená nekolaborovali − vychádzaj z in- j informácie najmä z vysielania ma- radiácia nameraná na našom zemí formácií zo zahraničn ch rozhlaso- ďarskej televízie. Na základe t chto vyvolala medzi obyvateľmi neistotu v ch staníc a diskutuj o tom, či je správ sa niektorí lekári na poliklini- a lekári zaznamenali zv šen náv- zv šenou rádioaktivitou zasiahnuté ke vo Fiľakove domnievaj , že rady števnosť a pacienti požadovali pre- aj zemie Slovenska. Na druhej stra- zatajuj skutočné d sledky havárie, meranie radiácie. V správe sa ďa- ne tzv. pokrokoví duchovní, združe- aby sa ľudia neb rili proti v stavbe lej uvádza: „Ľudia odmietaj požívať ní v prorežimnej organizácii Pacem at mov ch elektrární u nás.52 Malo čerstvé mlieko, mliečne v robky, zo in terris, vykresľuj situáciu ako ná- to svoju logiku, pretože ŠtB zároveň zeleniny najmä šalát a re kovku, kto- hodn . Verejne však duchovní na t - zaznamenala, že nálada robotníkov ré podľa ,zaručen ch‘ správ obsahuj to tému nediskutuj .49 podieľaj cich sa na v stavbe at mo- životu nebezpečné množstvo radiácie. Informácia Správy ŠtB v Trnave vej elektrárne v Mochovciach, ako aj [...] Taktiež vplyvom západnej propa- zo 6. mája zachytáva, že obyvateľ- obyvateľov v širokom okolí, sa v d - gandy bolo sp sobené, že v niekoľk ch stvo reagovalo na situáciu a „vply- sledku havárie v ernobyli v razne matersk ch šk lkach, napriek pekné- vom západnej propagandy dochádza zhoršila.53
47 Tamže, záznam č. 337/86 z 5. 5. 1986, s. 1. 48 Tamže, záznam č. i/86 z 8. 5. 1986, s. 1 − 2. 49 A ÚPN, f. OS ZNB S-ŠtB Trnava, inv. č. 22, č. j. 00241/OS-86. Ohlasy k havárii jadrovej elektrárne v ZSSR – zaslanie, 4. 5. 1986. 50 Tamže, Havária jadrovej elektrárne v ZSSR – pokyn, 6. 5. 1983. 51 A ÚPN, f. OS ZNB S-ŠtB Senica, č. j. OS 001098/40-E-86. Ohlasy zamestnancov k. p. ZVL Skalica na haváriu v černobyľskej jadrovej elek- trárni − informácia, 6. 5. 1986. 52 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, f. SV ŠEO, šk. č. 59, inv. č. 73, č. j. OS0051/ŠE-86. Ohlasy k havárii atómovej elektrárne v ZSSR, 5. 5. 1986. 53 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Analy cká skupina, inv. č. 26, sign. 45, č. j. 0045/AN-16. Havária jadrovej elektrárne v ZSSR − ohlasy, 15. 5. 1986.
26 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
Z drvivej väčšiny presk man ch ácia m že byť vážnejšia a režim nie- kupovali v obave, že m žu byť rá- dokumentov presakuje závažn po- čo tají, svedčili aj niektoré prijaté dioaktívne.59 Príslušníci ŠtB si na zá- znatok, že ľudia sa o situácii v s vis- opatrenia. V Trenčíne sa napr. rozší- klade jednotliv ch správ urobili syn- losti s haváriou dozvedali nie iba cez rila správa, že boli prijaté opatrenia tézu poznatkov o reakcii obyvateľ- západné média, ale aj cez televízne k zákazu distrib cie ovčieho mlie- stva na haváriu v ernobyli. V sprá- a rozhlasové stanice susedn ch so- ka a v robkov z neho, pretože ze- ve krajskej správy ŠtB v Banskej Bys- cialistick ch štátov (poľsk na seve- leň je zasiahnutá rádioaktivitou.57 trici z 8. mája o poznatkoch k reakcii re a maďarsk na juhu), a takto zís- V tejto s vislosti spomeňme iniciatí- obyvateľstva na haváriu konštatova- kané informácie rozširovali vo vzá- vu sedemnástich matiek zo základ- li: „Jednotlivci v s vislosti s haváriou jomn ch rozhovoroch na pracovis- nej školy v Ducovom pri Piešťanoch, at movej elektrárne v Černobyle vyu- kách a v rodinnom prostredí. Znepo- ktoré sa 7. mája písomne obrátili na žívaj tejto situácie k tokom voči ko- kojnenie a obavy posilňovali aj nie- riaditeľku materskej školy, aby de- munistom a tvrdia, že u nás je situá- ktoré nepriame náznaky hovoriace, ťom nedávali čerstvé mlieko, ovo- cia oveľa horšia, ako sa ofi ciálne tvr- že situácia je vážnejšia, než o tom in- cie a zeleninu. Situácia sa vyrieši- dí, dokonca hrozná“.60 formuj československé médiá. Ako la pohovorom na mieste, zodpoved- Mnoho informácií o udalostiach príklad uveďme, že ľudia z ne časti ní činitelia vyhodnotili t to iniciatí- s visiacich s haváriou v ernoby- cyklistov z Juhoslávie a Rumunska vu iba ako strach matiek o svoje de- li získavala ŠtB aj prostredníctvom na Pretekoch mieru usudzovali, že ti, a nie hrozbu pre režim.58 V priebe- previerky korešpondencie so Zápa- stupeň zamorenia v Kyjeve bol oveľa hu mája 1986 poklesla aj v Stredoslo- dom. V dňoch bezprostredne po ha- väčší, ako prip šťali naše oznamova- venskom kraji spotreba mliečnych várii zaznamenali príslušníci ŠtB cie prostriedky. Preteky mieru v Ky- v robkov, čo sa d vodilo aj t m, že zintenzívnen písomn kontakt me- jeve a vyslanie v pravy cyklistov bo- občania získali správy o nepouži- dzi emigrantmi a ich príbuzn mi na li aj preto témami rozhovorov.54 ŠtB teľnosti mliečnych v robkov na sa- Slovensku. Podľa ich interpretácie cez svojho tajného spolupracovníka lašoch v Nízkych Tatrách. Návštev- „obsah listov je poznačen tendenč- s krycím menom „MILAN“ zachy- níci Nízkych Tatier buď na turistic- nosťou, aká sa prejavuje aj v oznamo- tila, že pracovníci Krajského sta- k ch v letoch, alebo počas precho- vacích prostriedkoch západn ch štá- vu národného zdravia v Bratislave du pri príležitosti 41. v ročia oslo- tov“.61 ŠtB na základe previerky ko- si mysleli, že vyslanie našich špor- bodenia ervenou armádou videli, rešpondencie odosielanej zo Sloven- tovcov do Kyjeva je nezodpovedné ako bačovia vylievali nadojené mlie- ska konštatovala, že mnohé informá- a športovcov vystavuj ohrozeniu ko a vyrábané syry uskladňovali do cie o havárii v ernobyli s nadsade- zdravia. Podľa nich mala českoslo- sudov na neurčit dobu. Ned vera né, najmä keď pisatelia porovnáva- venská strana pozvanie odmietnuť v konzumáciu mliečnych v robkov li stupeň zamorenia nášho zemia rovnako, ako to urobili predstavite- sa konkrétne prejavila v Stredoslo- s v buchom at movej bomby v Hiro- lia in ch štátov.55 vensk ch mliekarňach vo Zvolene. šime. Príslušníci ŠtB us dili, že „ich Obyvatelia očakávali, že na na- Ich ved ci referoval, že maj prob- názory (os b píšucich podobné listy, šom zemí bude zastaven predaj lém s odberom asi 12 percent v rob- pozn. P. J.) s negatívne ovplyvnené mliečnych v robkov v d sledku zv - kov, ktoré odmietali prevziať ved - západn mi oznamovacími prostried- šenej rádioaktivity.56 O tom, že situ- ci predajní. Zákazníci ich totiž ne- kami, ktor m viacej d veruj ako in-
54 „Dokonce zasedal výbor strany a přišel za námi i Lubomír Štrougal. Oznámil nám, že tam musíme jet za každou cenu. A my jsme chtěli startovat. Reprezentace pro nás byla šance, jak se dostat do světa.“ (spomienky cyklistu Jozefa Regeca). „Bydleli jsme v kyjevském hote- lu, jídlo a ovoce nám dovezli letadly. Japonci nás tam měřili dozimetry – nejvíc nám to pípalo na hrdle a členkoch. Říkali, že je to v normě, ale Rusové všechno tajili.“ (spomienky cyklistu Antona Novosada). Podrobnejšie: KALOUS, J.: Závod míru 1986 – komunis cký sportovní symbol ve s nu Černobylu. In: MELICHEROVÁ, T., NEUPAUER, F., POPAROVÁ, A. (zost.): Černobyľ 1986, s. 367 – 380. 55 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Analy cká skupina, inv. č. 26, sign. 45, č. j. 0045/AN-16, záznam č. 179/86 zo 7. 5. 1986. 56 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, f. SV ŠEO, šk. č. 59, inv. č. 73, č. j. OS0051/ŠE-86, Ohlasy na haváriu jadrovej elektrárne v Černo- byli, 7. 5. 1986, s. 1. 57 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Analy cká skupina, inv. č. 26, sign. 45, č. j. 0045/AN-16, ohlasy na haváriu atómovej elektrárne v ZSSR − predloženie, 9. 5. 1986. 58 A ÚPN, f. OS ZNB S-ŠtB Trnava, inv. č. 22, č. j. 00241/OS-86, Ohlasy na haváriu v jadrovej elektrárni v ZSSR – hlásenie, 8. 5. 1986. 59 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, f. SV ŠEO, šk. č. 59, inv. č. 73, č. j. OS0051/ŠE-86, Ohlasy k havárii elektrárne v Černobyli, 19. 5. 1986. 60 Tamže, Ohlasy k havárii atómovej elektrárne v Černobyle, 8. 5. 1986, s. 1. 61 Tamže, s. 2.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 27 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
formáciám získan m u nás“.62 V situ- ačnej správe z 29. mája sa uvádza, že len dňa 28. mája bolo v poštovom styku zisten ch šesť listov ch zásie- lok od r znych odosielateľov z USA zaslan ch do Piešťan, ktoré infor- movali o havárii v ernobyli, ako aj o tom, že Sovieti rozsah havárie pred svetom tajili. ŠtB vyhodnotila obsah listov tak, že ich cieľom bolo vyvo- lať paniku, a preto zásielky z ďalšej prepravy vyradili.63 Podobne ŠtB za- chytila list Eleny H., ktorá pracovala ako školská zubná lekárka v Sásovej pri Banskej Bystrici, svojej setre do Talianska. V liste označila zamore- nie po havárii ako svinstvo, aké ne- má obdobu, pretože kv li nim musia trpieť aj nevinní ľudia. Keby mohla, tak by odňala hygienikom v esko- slovensku diplomy, lebo s poplat- ní politike komunistickej strany. Zá- roveň píše, že je to len fragment zo svinstiev, ktoré sa robia. Reakcia ŠtB neprekvapila: list vyradila z ďal- šej zásielky a navrhla vykonať štát- no-bezpečnostn previerku meno- vanej a jej následné rozpracovanie v operatívnom zväzku.64 Ak spomíname, že režim dostá- val informácie prostredníctvom ŠtB o skutočn ch náladách obyvateľstva a jeho reakcii na haváriu, tak podob- n m zdrojom informácií boli aj stra- nícke organizácie, ktoré monitoro- vali predovšetk m názory komunis- tov a podávali svoje informácie vyš- ším straníckym orgánom. To, čo za- chytili jednotlivé krajské národné v bory, je vhodn m doplnením in- Správa ŠtB o ohlasoch obyvateľstva na haváriu (Zdroj: A ÚPN) formácií dodávan ch prostredníc- tvom ŠtB. Mestsk v bor KSS v Bra- tislave zaznamenal, že ľudia sa roz- právaj najmä o tom, prečo režim sk kraj hlásil, že ľudia síce o prob- podobné. Ako sa však v dokumente nezverejnil informácie o zv šenej lematike diskutuj , ale najviac sa konštatuje: „Tieto názory však nema- rádioaktivite v eskoslovensku, keď rieši otázka, čo haváriu sp sobilo, j dopad na celkove priazniv politic- susedné štáty vrátane Poľska a Ma- aké bude mať následky a či sa m že k situáciu v okrese.“65 Jozef Lenárt, ďarska tak urobili. Západosloven- aj v eskoslovensku prihodiť niečo 1. tajomník ÚV KSS, ktor tento ma-
62 Tamže, Ohlasy k havárii elektrárne v Černobyli, 13. 5. 1986. 63 Archiv bezpečnostních složek (ďalej ABS) Praha, f. X. správa ZNB, inv. j. 1182, Denná situačná správa XII. správy ZNB zo dňa 29. 5. 1986. 64 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, f. SV ŠEO, šk. č. 58, inv. č. 73, č. j. OS 00z 8/89, II. odbor, Situačná správa z 12. 5. 65 SNA, f. I. tajomník ÚV KSS J. Lenárt, šk. č. 19, inv. j. 39, Informácia o poli ckej situácii na Slovensku v predvečer 1. mája 1986, s. 2. V do- kumente je rukou dopísané: Mochovce − za aľ kľud.
28 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
teriál čítal, si k nemu dopísal po- a niku oxidu uhličitého, v d sled- sledok to mohlo mať aj pre deti, ktoré známku, ktorá hovorí sama za seba: ku čoho prišli o život dvaja pracov- sa tam ako v teplom bazéniku s obľu- „Treba, aby odborníci vysvetlili v tele- níci elektrárne a len kompetentnosť bou vtedy k pali?“70 vízii. Včasná informácia je nevyhnut- a duchaprítomnosť prítomn ch pra- Aj keď v roku 1986 nedošlo k ha- ná, ak má byť osožná.“66 covníkov zabránila ešte väčšej tra- várii jadrovej elektrárne v SSR, bo- Ako však dokumenty ŠtB ukazu- gédii.68 Ďalšia nehoda v elektrárni sa li to i pracovníci jadrov ch elektrár- j , s druhovia Lenártov názor nevy- stala 22. februára 1977, kedy prišlo ni, ktorí medzi prv mi zaznamena- počuli a informačná politika, tvrdo pri v mene palivového článku k ne- li daje o zv šenej rádioaktivite na poznamenaná cenz rou, zostala sla- hode a čiastočnému niku rádioak- zemí eskoslovenska. „Zrazu sa binou režimu až do jeho pádu v ro- tívneho žiarenia do priestorov elek- rozozvučali tie citlivé merače, takže ku 1989. trárne. V d sledku tejto nehody bo- to bola taká prvá identifi kácia, že sa la elektráreň A1 uzatvorená a prišlo niečo deje...“, spomínal neskorší ho- STRACH Z NASTOĽOVANIA k jej postupnej likvidácii.69 Komunis- vorca Jadrovej elektrárne Dukova- OTÁZOK A (NE) tick režim o t chto skutočnostiach ny.71 Najsk r si mysleli, že dochá- INFORMOVANOSTI verejnosť neinformoval a pravda dza k niku v rámci elektrárne. Až V s časnosti je verejnosť informo- o haváriách v Jaslovsk ch Bohuni- nesk r sa začalo hovoriť o v buchu vaná oveľa podrobnejšie. V s vis- ciach ostala strážen m tajomstvom. jadrovej elektrárne v ZSSR. Nesk r, losti s poslednou haváriou v jadro- Na rok 1977 si jedna z pamätní- aby zamedzili neustálemu pískaniu vej elektrárni (v japonskej Fukuši- čok z obce Jaslovské Bohunice spo- detektorov, uskutočnili tieto opatre- me) sa najsk r hovorilo o malej ha- mína nasledovne: „Mŕtve ryby plá- nia: „To radioaktivní zamoření, kte- várii, nesk r o porovnateľnej z roku vali na hladine a vyzerali ako peče- ré díky tomu dešti bylo plošné, i když 1986 v ernobyli. Najnovšie sa pro- né! Aj tu boli osadené tabule zo záka- ne všude stejné, tak prakticky vedlo stredníctvom robota podarilo zís- zom vstupu – pri potoku. Paradoxom k tomu, že se museli na nějakou do- kať informácie z epicentra v buchu. je, že tento potok Manivier sa vlieva bu, než ty nejkratší radionuklidy vy- „Podle tiskové agentury Kj d insti- do potoka Dudváh, ktor je o 1 km mřou, rozpadnou se, tak detekční rá- tut odhaduje, že vystavení jednomu alej, ale tam už žiadne upozornenia my museli b t nastaveny v š, na vyšší sievertu záření může vést k neplod- ani tabule neboli. A tak sa tu niektoré hodnotu, protože by neustále houka- nosti, ztrátě vlasů a šedému zákalu, deti, ktor ch rodičia o ničom nevede- ly, při každém průchodu vrátnicí.“72 zatímco čtyři sieverty by zabily polo- li, alebo tomu neverili, alebo si infor- Aj na Slovensku sme sa stretli s in- vinu lidí, kteří by jim byli vystaveni. mácie skresľovali, k pali. Na to, aby formáciou o odoberaní prístrojov na Ve Fukušimě naměřili 530 sievertů.“67 sa zahriali, používali tento potok Ma- meranie radioaktivity – dozimetrov, Vráťme sa k situácii na Sloven- nivier ako bazén, kde si ľahli a tu im a v ZSSR dozimeter nemohol vlastniť sku. Slovensko malo vlastn sk se- bolo teplo, pretože tu tiekla v tom ča- jednotlivec (ak, tak len ilegálne), ale nosť s haváriami v jadrovej elektrár- se plne teplá voda. Je to zarážaj ci len inštit cia.73 ni Jaslovské Bohunice v rokoch 1976 fakt, že nikto ofi ciálne verejnosť nein- a 1977. Dňa 5. januára 1976 došlo formoval o tom, čo sa vlastne v blíz- Pre neinformovanosť širokej verej- v priestoroch elektrárne A1 k havárii kosti ich domovov odohralo! Ak ná- nosti boli niektoré opatrenia nedo-
66 Tamže, s. 3. 67 Dostupné na URL
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 29 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
statočné. Odpor čalo sa napríklad niekto tajne odovzdal, fľaštičku s j - ce vajcu v priebehu jedného mesia- ponechať dojnice v stajniach, aby dov mi kvapkami. 78 „O Černobyli ca a vyzerali asi ako malé opičky, ce- nespásali čerstv trávu zasiahnut som sa prv raz dozvedel asi 2. mája lé zarastené, vlásky siahali až po oč- škodliv mi látkami. Informácie sa 1986 na Krpáčove, kde sme boli s ro- ká a okolo uší, namiesto r k len také nešírili prostredníctvom médií, ale dinou na chate. Stretol som tam ná- k ptiky ako vtáčie krídielka na konci formou „straníckych centrál“74, ne- mestníka KÚNZ79 v Banskej Bystri- s jedn m prstom a nechtom, veľké kle- dostali sa k in m poľnohospodárom, ci, ktor má upozornil, že na Chop- nuté očnice a oči s dlh mi mihálnica- (napríklad k drobn m majiteľom ku je vysoká radiácia. Ke že som eš- mi, briadka hrozná, hlások ako piš- jednej kravy). Paradoxne, priamo sa te nemal informácie o černobyľskej ťanie králika, zomierali tak do mesia- mohli dotkn ť aj obyvateľstva. Kon- katastrofe, nevedel som, o čom hovo- ca, sestry sa báli chodiť do roboty [...]. krétne: „My jsme měli dceru, která rí. Na radiáciu nás upozornil aj m j Viem, že mamám sa neukazovali. Jed- měla nějak ekzém, a doktor říkal, svokor, vojak z povolania, ktor tam no, v tom istom období sa narodilo bez že jsou na to v borné sedmikrásky, bol s nami a od kamarátov mal rov- n h a r k, ako peceň chleba, tri páry ty hlavičky, květy sedmikrásek, ta- nak informáciu.“80 Teda na jed- očí, jedna nosná dierka a pod ňou asi kov babsk , ale činné léčení. Zrov- nej strane bol pohľad odborníkov, v strede otvor ako sta, cez ktor vy- na ještě, když jsme nevěděli, co má- reálne namerané hodnoty, upoko- dávalo to telíčko zvuky. D chalo, pla- me nad hlavami, tak dcera (v tom ča- jovanie verejnosti, na druhej strane kalo a jedlo, chcelo žiť. [...] Boli to ne- se 10-ročná – pozn. F. N.) vesele pobí- informovanosť vo vn tri KS i bla- známi mučeníci našej doby, ktoré neo- hala u babičky po zahrádce a sbírala hosklonnosť t ch, ktorí predpokla- k sili maminu tepl náruč, len chlad- ty sedmikrásky a snědla je. Což byla dali väčšiu mieru ohrozenia zdravia né pohŕdanie a ods denie.“82 „M jmu v podstatě ta pastva pro ty krávy. [...] a mysleli aj na in ch. kolegovi lesníkovi z Poľany po pár me- To cesium, které možná s těmi sedmik- Ďalšou témou je sk manie zdra- siacoch od v buchu zomrela 20-roč- ráskami snědla, by se uložilo v kos- votn ch d sledkov radiácie, ktoré sa ná dcéra na rakovinu pečene. Liečil tech. Pokud je to uloženo, tak to začne nedaj presne zmerať, nájsť priamu ju náš stark a dávalo sa to do s vi- trvale ten organismus ozařovat.“75 s vislosť s rokom 1986, aj keď nie- su s radiáciou,“ spomína lesník Sla- V s vislosti s tajn mi opatrenia- ktoré daje s priamo „do oči bij - vomír F. Na oblasť Poľany spomína aj mi a neinformovanosťou obyvateľ- ce“. Konkrétne i v s časnosti vyso- v s vislosti s ekosystémom: „Na na- stva sa stále viac objavuj nové a no- k nárast tehotn ch matiek, ktoré še pracovisko posielali lesníci z v cho- vé otázky. Viacerí odborníci poznali očakávaj narodenie dieťaťa s cho- du napr. bukové listy, ktoré mali mega povolené hodnoty žiarenia a vníma- robami srdca, pričom rok narodenia rozmery až 30 cm.“83 li, že nie s životu nebezpečné. Prof. t chto matiek, prevažne z v chod- Aj keď sa k ľuďom dostali hodno- P. Povinec spomínal, že veril name- ného Slovenska je 1986, 1987.81 Zau- verné informácie o radiácii a jej d - ran m hodnotám. Boli však „vyvo- jalo ma svedectvo jednej zo zdravot- sledkoch, nedokázali voči nim adek- lení“, ktorí sa preventívne chráni- n ch sestier o tom, že sa v roku 1986 vátne reagovať. „Samozrejme, nebo- li: „Komunistickí lekári mali sch dzu báli chodiť do práce ako p rodné lo nám nič jedno, ale nemali sme ve- KSČ a hne po nej si brali j dové tab- asistentky, nakoľko sa narodilo ve- ľa možností. Mlieko so zv šen m ob- letky“.76„Dajte to najmladšej sestre,“77 ľa ťažko zdravotne poškoden ch de- sahom stroncia sme deťom museli dá- spomína lekárka Eva Grey, ako im tí. „Narodili sa tri podobné ako vaj- vať, niektorí odpor čali sušené mlie-
74 Za aľ sa nám nepodarilo nájsť konkrétny obežník a ani informácie od pracovníkov v poľnohospodárstve. Sú medializované informácie, že niektoré odporúčania boli kontraproduk vne, lebo ich vykonávatelia pochopili presne opačne. Namiesto „nedávať statku čerstvú trávu, ale staré seno“, to niekde pochopili, že nemajú dávať staré seno a pod. 75 V tomto prípade k tomu nedošlo aspoň podľa vyšetrení celého tela dozimetriou v roku 2001. „No takže nic v podstatě tam nenašli. Takže buď to bylo ještě těsně před m spadem, nebo toho bylo tak málo, že je to v podstatě neměřitelný.“ AA FN, Rozhovor s Ing. Petrom Spil- kom. 76 Spomienky biochemika Václava Pačesa, bývalého predsedu AV ČR prezentované na viacerých fórach v roku 2016. 77 AA FN, rozhovor s prof. MUDr. Evou Grey. Potvrdené mailovou komunikáciou z 11. 12. 2016. 78 Pozri téme „jódové tabletky“ pozri podrobnejšie h p://www.samoleceni.cz/jodove-tablety. 79 Krajský ústav národného zdravia. 80 AA FN, rozhovor s P. F. (nar. 1948). V roku 1986 pracoval ako lekár – nefrológ. Rozhovor sprostredkovala Karin Finďová. 81 Údaje od zdravotného personálu v nemocnici na Kramároch. Potvrdené z viacerých zdrojov. 82 AA FN, komunikáciu s Annou H., pracujúcou v 80. rokoch na pôrodnici v Bra slave. 83 AA FN, rozhovor s S. F. (nar. 1953). Od roku 1976 pracoval vo výskume so zameraním sa na ekológiu veľkých druhov zveri v lesných eko- systémoch a ochranu lesa. Rozhovor sprostredkovala Karin Finďová.
30 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
ní alebo vedenie štátu totálne zazdilo a všetko znegovalo. Jednoznačne sme vedeli, že zásoby j du s v CO skla- doch, alebo vojensk ch skladoch a da- lo sa tomuto predísť. Štát mal inak re- agovať a svojich ľudí si chrániť. Bež- ní ľudia, aj ke sa niečo dozvedeli, tak nevedeli ako maj postupovať,“ povedala lekárka Milada D.85 Lekár- ka z detskej neurol gie T. M. spomí- na: „Na detskej neurol gii som zača- la pracovať 8 mesiacov po udalosti v Černobyli a až s odstupom času som si uvedomila, že na začiatku mojej práce bol vyšší v skyt detí s hydroce- falom – chorobne veľké hlavičky...“. Aj keď sama nedokáže v skumne po- tvrdiť priamu s vislosť, tento jej ar- gument m že byť podnetom na ďal- ší v skum. Sama dodáva: „Nem žem tvrdiť, že to bolo v s vislosti s tou ka- tastrofou, ale kto vie, či sa na tom ne- mohla podieľať?“.86 Lekári, ktorí hovorili o zdravot- n ch problémoch87 v s vislosti s v - buchom jadrovej elektrárne erno- byľ, boli vyšetrovaní ŠtB. Podrob- nejšie sme presk mali prípad lekára p sobiaceho na v chodnom Sloven- sku, ktorého chceli príslušníci bez- pečnostn ch zložiek postaviť pred MUDr. Blažej Vaščák s manželkou a deťmi (Zdroj: Archív B. Vaščáka) s d „za šírenie poplašnej správy“.88
PRÍPAD MUDr. BLAŽEJA VAČŠÁKA89 ZO ŠIROKÉHO ko. Vznikol veľk dopyt po j dovanej šili, že sa niečo stalo. Zlé na tom bo- Oddelenie ŠtB okresnej správy Zbo- soli a jodide draselnom. Ke že zápa- lo zachovanie sa štátu, že si nechráni- ru národnej bezpečnosti (ZNB) Spiš- doeur pske štáty prestali kupovať po- lo svojich ľudí. Že neinformoval a ne- ská Nová Ves informovalo 26. au- traviny z v chodnej Eur py, prv raz urobil všetko preto, aby minimalizo- gusta 1986 Správu Štátnej bezpeč- sme si mohli k piť špargľu, bolo dosť val riziká. Z toho boli ľudia veľmi ne- nosti Košice o činnosti MUDr. Blaže- zeleniny a ovocia.“84 svoji a nahnevaní. Išlo v mnoh ch prí- ja Vaščáka (nar. 1949, Široké), otca „T ch prv ch 5-6 dní sme ani netu- padoch doslova o život. [...] Nadriade- piatich90 detí, ktor p sobil ako ob-
84 AA FN, rozhovor s P. F. (nar. 1948). V roku 1986 pracoval ako lekár – nefrológ. Rozhovor sprostredkovala Karin Finďová. 85 AA FN, rozhovor s MUDr. Miladou D. V roku 1986 bola v poslednom ročníku štúdia medicíny. Rozhovor sprostredkoval Jozef Hránek. 86 AA FN, komunikácia s MUDr. T. M., február 2017. 87 Nebolo neobvyklé, keď dovtedy zaužívané stretnu a lekárov na pôde nemocníc sa zrušili a ďalej neuskutočňovali. 88 Nevylučujeme možné sledovanie viacerých lekárov. Hĺbkový výskum v tejto oblas nebol prevedený. 89 Ďakujem kolegovi Miroslavovi Danišovi zo sekcie sprístupňovania a pracovníkom archívu ÚPN za kooperáciu pri spracovaní daného prí- padu. Menovcom lekára Blažeja Vaščáka je jeho syn, v súčasnos hráč futbalového klubu v Skalici. Spis vedený na osobu Blažeja Vaščá- ka sa nachádza v archíve Ústavu pamä národa (A ÚPN), f. KS ZNB, S-ŠtB Košice, Opera vne zväzky, archívne číslo (ďalej arch. č.) 11 379. 90 Blažej Vačšák (1949, Široké) a Hedviga rod. Holubkovičová (1948, Široké). V roku 1986 mali 5 de (Konráda, Augus na, Blažeja, Marian- nu a Juliánu), neskôr sa im narodila dcéra Hedviga. AA FN, rozhovor s Blažejom Vaščákom a Hedvigou Vaščákovou zo dňa 26. 1. 2017 v Ši- rokom.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 31 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
vodn lekár v nemocnici v Krompa- choch.91 Operatívnou cestou bol MUDr. Vaščák v hľadáčiku ŠtB ako „extrém- ne nábožensky založená osoba“, ak- tívne spolupracuj ca s jezuitom Os- karom Formánkom92 z Prešova a ve- nuj ca sa práci s mládežou na plat- forme laického apoštolátu (napr. ná- cvik nábožensk ch piesní a pod.). Manželia Vaščákovi poznali činnosť pátra Formánka už ako stredoškolá- ci. Pani Hedviga Vaščáková si spomí- na na prvé stretnutia s pátrom For- márkom v Prešove, ktoré ich inšpiro- valo k uvedenie náboženskej Akadé- mie v Širokom. Nesk r chodievali k pátrovi For- mánkovi na duchovné vedenie (du- chovné cvičenia). „Uskutočňovali sa zhruba raz za mesiac v neskor ch nočn ch hodinách. Z domu sme vyra- zili okolo 23. hodine a na dohodnu- tom mieste sme mali stretnutie aj do 4. hodiny ráno. Myslím si, že o t ch- to stretnutiach ŠtB nevedela.“ Ich du- chovná formácia však bola oveľa šir- šia. „Nezabudnuteľné boli stretnutia s vtedajším košick m kňazom Barto- lomejom Urbancom93, či kňazom, kto- rému zobrali štátny s hlas dnes eme- ritn m arcibiskupom Alojzom Tká- čom94 a alšími.“95 Lekára B. Vaščá- ka teda ŠtB nezačala vyšetrovať až v s vislosti s jeho v rokmi k téme „v buch jadrovej elektrárne“, ale je- ho činnosť sledovala a rozpracovala Spis vedený na MUDr. Blažeja Vaščáka (Zdroj: A ÚPN)
91 V Krompachoch pôsobil od roku 1974. Od roku 1975 (až do roku 1982) pôsobil ako obvodný lekár v Krompachoch. Od 1. augusta 1982 sa stal závodným lekárom v železorudných baniach v Slovinkách a bol predsedom posudkovej komisie. I na tomto pôsobisku sa našli za- mestnanci baní, ktorí mu chceli znechu ť prácu lekára, ktorý sa popri pracovnej činnos venuje aj „ilegálnej činnos “. „Musel som aj fá- rať do baní. Niekedy sa stalo, že som tam fáral s dvoma mladými pracovníkmi, ktorí ma vodili po zúžených chodbách, cez ktoré som ledva prešiel v hĺbke 600 – 700 metrov.“ Popri neustálych vypočúvaniach a vyšetrovaniach ŠtB to bola ďalšia forma vydierania a zastrašovania. AA FN, rozhovor s Blažejom Vaščákom a Hedvigou Vaščákovou zo dňa 26. 1. 2017 v Širokom. 92 K osobe Oskara Formánka pozri: JAKUBČIN, P.: Jezuita Oskar Formánek a Štátna bezpečnosť. Pamäť národa, roč. 12, 2016, č. 2, s. 14 – 28. 93 Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec sa narodil 17. augusta 1937 v obci Lipovce pri Prešove. Počas kňazského pôsobenia v Michalovciach (v roku 1965) sa stal známym pre svoj boj za zachovanie náboženstva na školách. Neskôr pôsobil v Košiciach. V roku 1972 mu bol odobrali štátny súhlas k verejnému účinkovaniu, pôsobil ako kurič. Podobnejšie URBANEC, B.: Krásny život a mladosť. Prešov 2005. 94 Alojz Tkáč sa narodil. 2. marca 1934 v Ohradzanoch. Je emeritný arcibiskup Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a je nositeľom Zlatej Ján- skeho plakety za dobrovoľné darcovstvo krvi. Za prejav na združení prorežimného kňazského hnu a Pacem in terris dňa 24. 10. 1974 ne- mohol pastoračne pôsobiť 7 rokov. V tom čase pracoval ako vodič električky. „Počas jazdy elek čkou ma aj vyspovedal,“ spomínal na po- kračujúcu pastoračnú službu Tkáča Blažej Vaščák. 95 AA FN, rozhovor s Blažejom Vaščákom a Hedvigou Vaščákovou zo dňa 26. 1. 2017 v Širokom.
32 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
v s vislosti s aktivitami v oblasti ná- boženského života. „Naším heslom už pri vstupe do manželstva bolo: Čím viac rozdáš, t m viac dostaneš.“96 V tomto duchu pomáhali a aj teraz pomáhaj v prí- prave na manželstvo sn bencom predovšetk m z v chodného Slo- venska. V archíve Ústavu pamäti národa sa nachádzaj informácie, ako bol MUDr. Vaščák rozpracovan ŠtB: kontrola bytu, poštov ch zásielok – otváranie listov ch zásielok od 6. novembra 1984 do 14. mája 1985, spracovanie informácií prostredníc- tvom siete d verníkov, vypoč va- nie manželky97, no taktiež získava- ním informácií z in ch krajov – napr. Správa ŠtB Hradec Králové informo- vala o d vern ch stykoch tajného biskupa Fridolína Záhradníka98 s le- károm Vaščákom. Cieľ bol jednodu- ch : „Zadokumentovať trestn čin- nosť objektu s cieľom jeho postihu, čím sa dosiahne paralyzovanie čin- nosti NC a LA (laického apoštolátu) v Prešovskom okrese. [...] Narušiť ne- gatívnu nábožensk činnosť menova- ného, ktorá spočíva v aktivizácii ná- boženského života v obci Široké, ako aj mimo nej a vzbudiť uňho pochyb- nosti a obavy z ne spechov zam šľa- n ch akcií NC a LA.“.99 Za t mto čelom bol Vaščák v 80. rokoch predvolávan , drastick m sp sobom vypoč van , a to aj za použitia fyzického násilia vtedajší- mi pracovníkmi ŠtB Košice. „Ženu vám znásilnime. Pošleme vás na 6 ro- kov do Jáchymovsk ch baní...“ tento Informácia od tajného spolupracovníka o ,,nega vnomˮ vystúpení MUDr. Vaščáka v súvis- psychicky nátlak bol veľmi siln . Bál los s haváriou v Černobyli (Zdroj: A ÚPN)
96 AA FN, rozhovor s Blažejom Vaščákom a Hedvigou Vaščákovou zo dňa 26. 1. 2017 v Širokom. 97 Hedviga Vaščákova si spomína, že bola len raz vyšetrovaná. Podľa záznamov OS ZNB, oddelenia ŠtB Prešov bola Hedviga Vaščáková, rod. Holubkovičová, preverovaná dňa 4. 6. 1985 cez „funkcionársky ak v MNV v Širokom“. 98 Fridolín Zahradník sa narodil 16. 9. 1935 v Rychnově nad Kněžnou. Dňa 19. 11. 1969 bol v Prešove vysvätený gr. kat. biskupom Eugenom Kočišom na kňaza gr. kat. cirkvi (ženatý bol od roku 1960, no v gr. kat. cirkvi je dovolené prijať ženatým kňazskú vysviacku. O svojom svä- tení povedal manželke až po roku 1989). „Počátkem 80. let se stupňovala kampaň StB pro podzemní církvi. V roce 1981 došlo ke dvěma tragickým událostem, ke smr Přemysla Coufala a synovce kardinála Tomáše Špidlíka Pavla Švandy. Za jejich smr stála s největší prav- děpodobnos právě StB. Rovněž kolem Fridolína Zahradníka se začala postupně stahovat smyčka.“ Bol odsúdený za vykonštruované hos- podárske delikty. Väznený bol v rokoch 1983 – 1988. Podrobnejšie
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 33 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
rá nemá kladn postoj k socialistické- mu spoločenskému a štátnemu zria- deniu“, padol návrh, aby bola jeho trestná činnosť zdokumentovaná. „Pre podozrenie z trestného činu šíre- nia poplašnej správy prostredníctvom vypoč vania os b, ktoré sa pred- nášky z častnili, vyťažiť TS FIŠKÁL reg. č. 10767 a cestou d verníka CTI- BOR reg. č. 15750 zistiť, aké stanovis- ko objekt v diskusiách zaujal v s vis- losti s haváriou at movej elektrárne v Černobyli.“ Preverovan nebol len lekár Vaščák, ale aj jeho brat Ondrej (v tom čase vojak na základnej vo- jenskej službe).101 Jeho vyst penie vyvolalo vážne znepokojenie častníkov seminára, hlavne žien: „Tento lekár v žiadnom prípade nemal zaujímať stanovisko, MUDr. Blažej Vaščák (prvý vľavo) na prednáške v Ma lda Hute, rok 1979 konkrétne k havárii v Černobyli, ale (Zdroj: Archív B. Vaščáka) o škodlivosti a nebezpečnosti rádio- aktívneho žiarenia sa mohol vyjad- riť v s vislosti s katastr fou v Hiroši- som sa, že čo ak to, čo hovoria, aj uro- til trestnej činnosti ,Šírenie poplaš- me a Nagasaki. Niektorí zamestnanci bia...“, spomína Vaščák. Nesk r sa nej správy´ podľa § 199 trestného zá- ÚSS usudzuj , že bol to pravdepodob- plnšie odovzdal Bohu vo vedomí, že kona, čomu nasvedčuje tá skutočnosť, ne mysel zo strany Vaščáka, ktorého deti i manželka s mu len zverené že poukazoval aké prípadné následky na prednášku pozvala hlavná sestra a je to Boh, ktor sa o všetk ch stará. m že mať havária at movej elektrár- po porade s rehoľnicami tohto stavu. Prednáška z 12. mája 1986 bo- ne v Černobyli. MUDr. Vaščák uvie- Vzhľadom k charakteru osoby MUDr. la len „zámienkou“, ako dostať Va- dol, že v s vislosti s touto haváriou Vaščáka, ktor ako nábožensk fana- ščáka do väzenia za in ako nábo- bud najviac postihnuté tehotné ženy, tik nemá kladn postoj k soc. spoloč- žensk činnosť. Ako to v konečnom ktoré bud pri p rodoch zomierať, ro- nosti a štátnemu zriadeniu, doporu- d sledku bola bežnou praxou v čase diť defektné deti [...], do dvoch rokov čujeme Odboru vyšetrovania ŠtB Ko- normalizácie. Podľa záznamov ŠtB: nás stihne osud ako Hirošimu [...] Vy- šice pos diť nebezpečnosť jeho jedna- „Dňa 12. mája 1986 v zmysle plánu zval prítomn ch, aby nekonzumo- nia pre podozrenie z trestnej činnosti školenia zdravotníckych pracovní- vali zeleninu, nezbierali lesné plody podľa § 199 Trestného zákona, ktoré- kov (zdravotn ch sestier) v Ústave so- a pod.“ In zdroj uvádza: „Povedal, ho sa dopustil 12. mája 1986.“102 ciálnych služieb Matilda Huta sa ko- že sme všetci ožiarení, toto žiarenie je MUDr. Vaščák nebol nakoniec nala prednáška a seminár k ochore- škodlivé. Na otázku, či tehotné matky trestne stíhan , pretože „nenapĺ- niam srdcovo-cievneho aparátu. Od- bud rodiť zdravé deti, odpovedal, že ňal všetky znaky skutkovej podstaty born prednášku k uvedenej téme mal to bude mať následky aj 2 – 3 roky.“100 trestného činu“. Bol s ním preveden MUDr. Blažej Vaščák. Po prednáške, Po tejto prednáške zamestnanci pohovor a o jeho činnosti bol infor- na ktorej sa z častnilo 25 ľudí z toho Ústavu sociálnych služieb Matilda movan riaditeľ nemocnice v Krom- 10 rehoľníčok, nasledovala diskusia, Huta viedli rozsiahlu diskusiu a väč- pachoch, kde pracoval. MUDr. Kozel v priebehu ktorej rehoľné sestry sta- šina z nich prejavila obavy z prípad- príslušníkom ŠtB povedal, že bude vu kládli MUDr. Vaščákovi otázky na n ch možn ch následkov havárie sledovať činnosť MUDr. Vaščáka, po- tému nebezpečnosti rádioaktívneho v ernobyli. „Na základe uvedenej veril ho iba zastupovaním posudko- žiarenia pre organizmus. MUDr. Vaš- skutočnosti, ako aj v s vislosti s t m, vého lekára, no nenavrhol jeho pre- čák vo svojich odpovediach sa dopus- že ide o osobu aktívne činn v LA, kto- pustenie, nakoľko nemal zaň vhod-
100 Tamže. 101 V správe ŠtB je nesprávny údaj „syn“ Ondrej. V skutočnos išlo o Vaščákovho brata. 102 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Košice, arch. č. 11 379. Správa kpt. Fabišíka z 5. 11. 1986.
34 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
n náhradu. Prisľ bil, že „[...]okam- žite, až sa vyskytne príležitosť, bude z tejto funkcie odvolan “.103 V sku- točnosti MUDr. Kozel s kolegom MUDr. Vaščákom o t chto veciach ani nehovoril. „Neposmínam si, aby mi niečo hovoril k tejto téme“104, uvie- dol Vaščák. Bola informácia lekára naozaj nemiestna, vyvolávaj cu paniku a strach? Na základe správ VÚPL i svedectiev pamätníkov z odboru medicíny, bohužiaľ nie. Preventívne opatrenia boli veľmi presné. Prečo ho nakoniec nes dili? Ak by štátne orgány dovolili s diť MUDr. Vaščá- ka, boli by n tené predložiť d kazy potvrdzuj ce, čo vyvracaj ce jeho tvrdenia. Táto konfrontácia sa zdala pre totalitn režim nebezpečnejšou ako osoba MUDr. Vaščáka.
NAMIESTO ZÁVERU Veľmi nepresne, a teda iste len ilu- stračne, poukazuje na atmosférick rozptyl rádioaktívnych látok po ha- várii encyklopédia Beliana vydaná v roku 2003.105 Keď sa pozrieme na uveden mapu, máme dojem, že v - Mapa šírenia radiácie (Zdroj: Encyklopédia Beliana) buch jadrovej elektrárne sa síce do- tkol SSR, no Slovensko (zázračne) obišiel. várie v roku 1986. V skumy však ab- ké plochy poľnohospodárskej p dy sa Rozdiel medzi „encyklopedickou sentuj . „O v skyte pevn ch nádorov, stali nepoužiteľn mi. Na odstraňo- informáciou“ a realitou je priepast- ako napríklad rakovina prsníka, ra- vaní následkov katastrofy sa podie- ne veľk . D sledky v buchu neobišli kovina tráviaceho traktu či rakovi- ľalo 600 000 ľudí a v novembri 1986 ani Slovensko. Existuj internetové na pľ c, sa nerobili žiadne seri zne bol nad cel m blokom reaktora vybu- programy (simulácie), ktoré simulu- a dosť veľké št die“, povedal v roku dovan bet nov sarkofág. Ak tnou j atmosférick rozptyl rádioaktív- 2011 Keith Baverstock, odborník na chorobou z ožiarenia r zneho stupňa nych látok od v buchu až do 9. má- radiáciu a ved ci programu Svetovej bolo postihnut ch 237 ľudí. V širšom ja 1986 aj nad zemím Slovenska.106 zdravotníckej organizácie na ochra- okolí sa prudko zv šil počet ochorení V s časnosti, po jadrovej katastro- nu pred radiáciou v rokoch 1991 – na rakovinu a vroden ch ch b (mal- fe v japonskej Fukušime v roku 2011, 2003.107V skum absentuje. formácia) u novorodencov.“ 108 No s sa intenzívnejšie obracala pozornosť Štatistiky hovoria jasnou rečou: to konečné štatistiky a daje? Nosi- verejnosti, zvlášť obetí z Fukušimy, „Viac ako 120 000 ľudí bolo evaku- teľ Nobelovej ceny Albert Schwei- predovšetk m na medicínske v - ovan ch a všetky dediny v okruhu tzer povedal, že najviac genetick ch skumy následkov černobyľskej ha- 30 km boli zrovnané so zemou. Veľ- poškodení sa objaví v tretej a štvr-
103 A ÚPN, f. KS ZNB, S-ŠtB Košice, arch. č. 11 379. Správa kapt. Fabišíka z 29. 7. 1987. 104 AA FN, rozhovor s Blažejom Vaščákom a Hedvigou Vaščákovou zo dňa 26. 1. 2017 v Širokom. 105 Encyclopaedia Beliana. Tre zväzok Č – Eg, heslo Černobyľ. Bra slava 2003, s. 51 – 52. 106 Pozri URL:
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 35 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
Zahraničné rozhlasové stanice poskytovali obyvateľom spoľahlivejšie informácie ako domáce médiá (Zdroj: internet)
tej generácii. Naša generácia sa te- lizačného režimu k nej. Dá sa z toho né hovoriť o problémoch, ktoré s - da presn počet obetí nikdy nedo- usudzovať, že poč vanosť a sledova- visia s ernobyľom, no nie vo všet- zvie.109 nosť západn ch médií rástla, čo do ko nájdeme priamu s vislosť medzi Prvá novinová správa pod titul- značnej miery prispelo k zintenzív- chorobami a následkami v buchu. kom Havárie reaktora sa objavi- neniu protirežimovej činnosti v po- „Nie som presvedčen o tom, že by la v denníku Rudé právo 29. apríla sledn ch rokoch existencie komu- generácia 1986 a krátko potom ma- 1986. Cel v buch zľahčoval dove- nistického režimu. Nie náhodou sa la viac zdravotn ch problémov, ktoré tok: „Ve světe došlo k podobn m havá- zahraničné rozhlasové stanice stá- by sa dali dať do s vislosti s černobyľ- riím nejednou...“ Ba dokonca aj v mé- vali hlavn m médiom všetk ch pro- skou katastrofou. Na druhej strane diách krajín pod kuratelou ZSSR sa tirežimov ch prejavov, ako boli Bra- ani nie som informovan , či sa niekto o téme v buchu hovorilo intenzív- tislava/nahlas v roku 1987, Sviečko- zaoberá v skumom, ktor by to mo- nejšie a otvorenejšie ako v esko- vá manifestácia v roku 1988, či poli- hol objasniť. [...] Pokiaľ ide o potra- slovensku. V SSR m žeme hovoriť tické procesy koncom 80. rokov. V - tovosť a znížen fertilitu, tá postihuje o „černobyľskej forme komunizmu“: skum dokumentov ŠtB ukazuje, že cel civilizovan svet. Dokonca, muži zahmlievanie, zľahčovanie, zata- tieto rozhlasové a televízne stani- s s plodnosťou na tom horšie ako že- jovanie... poukazovanie na to, že je ce skutočne zohrali dejinn lohu ny. Ak by sa aj rodilo viac detí s vro- všetko v poriadku. v procese pádu komunistického reži- den mi chybami, m že na to vpl vať Dokumenty ŠtB informuj ce mu, ktor zásadn m sp sobom osla- aj moderná medicína, ktorá udrží pri o d sledkoch černobyľskej havá- bovali také udalosti, akou bola havá- živote plod a novorodenca, ktoré by rie odkr vaj d ležit skutočnosť, ria v ernobyle. Naplno totiž ukazo- v minulosti neprežili.“110 že v druhej polovici 80. rokov ľudia vali jeho slabé stránky, najmä tech- ned verovali československ m in- nologické zaostávanie a informačn Na záver snáď len posledná poznám- formačn m prostriedkom a v čoraz politiku ovplyvnen cenz rou. Do- ka: Obyvatelia maj právo na infor- väčšej miere hľadali alternatívu vo kumenty zároveň ukazuj , že reak- mácie o tom, čo sa stalo a čo by mali forme poč vania zahraničn ch roz- cia režimu prehĺbila ned veru spo- vedieť v prípade ohrozenia. „Princíp hlasov ch staníc, ktoré sa medzi ni- ločnosti v jeho schopnosť vysporia- práva ľudí na pravdivé, včasné a po- mi tešili väčšej d vere. T to posilňo- dať sa s krízov mi momentmi, ak - kiaľ je to možné presné informácie je vali práve také udalosti, ak mi bola mi bola aj havária v ernobyli. založení na zásadách demokracie“, havária v ernobyli a postoj norma- Z lekárskeho pohľadu je potreb- uvádza Bohumír Martínek v proti-
109 „Rozbor vlivu ozáření na ukazatele reprodukcního zdraví, jako je plodnost, porodnost a spontánní potratovost je velmi ob žný. Tyto uka- zatele jsou významne ovlivněny radou neradiačních podmínek. Jsou predevším výsledkem subjek vních záměrů rodičů, kterí jsou ovlivne- ni jednak obavami z vlivu záření, jednak rozvrácenými socio-ekonomickými poměry.“ KLENER, V., TOMÁŠEK, L.: Zdravotní následky černo- bylské katastrofy. Dostupné na URL
36 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ŠTÚDIE František NEUPAUER − Peter JAŠEK ● Černobyľská katastrofa z pohľadu (ne)informovanosti v Československu
klade s nedemokratick mi spoloč- munistickom Maďarsku, či Poľsku. v ohrození zdravie obyvateľstva. Pa- nosťami a dodáva „[...]stačí si spome- Sp sob informačnej politiky, v kto- radoxne, bol to „nepriateľsk kapi- n ť ako sme boli ,informovaní ‘ o ha- rej (ne)informovali o skutočnom talistick Západ“, ktor obyvateľom várii v Černobyli v roku 1986“111. charaktere udalostí v ernobyli, po- eskoslovenska pomohol viac, ako Predstavitelia komunistického re- rušili jedno zo základn ch ľudsk ch „socialistická vlasť“. žimu v eskoslovensku sa k svojim práv: právo na slobodn prístup k in- obyvateľom správali horšie ako v ko- formáciám. V tomto prípade bolo
František NEUPAUER − Peter JAŠEK* Chernobyl Catastrophe in the Light of Archive Documents Concealment of important information that had led, or would have led, to threatening of lives and health of citizens of the former Czechoslovakia, can be marked as a crime against humanity committed by the totalitarian regime 1948 – 1989. This study presents unknown documents on the data on impacts of the Chernobyl catastrophe on citizens, as collected and evaluated by the Preventive Medicine Institute in Bratislava. Reports and commentaries made by workers of the Institute often differ from other institutions´ reports. The former, being authentic and collected only days or weeks after the Chernobyl explosion, stand for a valuable source of the relevant data. Due to the lack of clarity and differences in the data provided by the State institutions, the second part of the study focuses on oral history – namely on the lay and expert public witnesses to the Chernobyl nuclear power plant explosion. The last part of the study looks into the case of Dr. Vaščák. Based upon his public warning against the potential consequences of the explosion, Dr. Vaščák was subject to investigation and threatened to be sentenced to jail for spreading alarming news.
In the past, citizens of the former Czechoslovak Socialist Republic were not informed about nuclear power plants accidents. This study considers it important and useful to identify the past situation in Chernobyl and verify ample assumptions and myths. The aim is to provide for a reliable source of historical data, as well as to give incentives for further study of the consequences of the Chernobyl nuclear accident. The information embargo imposed by the Communist regime even today raises concerns, fear and mistrust and, more importantly, discloses the false face of the totalitarian regime, that was pretending to care about its citizens. A demystifi ed look at the year 1986 minimalizes fear and renews trust in regards to individuals and institutions currently providing for expert data collection and taking security and political measures.
Mgr. Fran šek Neupauer, PhD. (1979) Vyštudoval učiteľskú aprobáciu história – fi lozofi a na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Neskôr pokračoval v doktorandskom štú- diu histórie v Banskej Bystrici a v Krakove. Vedecky, popularizačne a didak cky sa venuje spracovaniu životných príbehov obe komu- nis ckého režimu. Bol iniciátorom usporiadania konferencie k 30. výročiu od výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyli a je spoluzosta- vovateľom zborníka Černobyľ 1986. Minulosť, dôsledky, východiská.
Mgr. Peter Jašek, PhD. (1983) Absolvent histórie na Filozofi ckej fakulte Trnavskej univerzity. V súčasnos je pracovníkom Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamä národa. Vo svojej vedeckej tvorbe sa venuje slovenským dejinám 20. storočia, najmä obdobiu 2. svetovej vojny, normalizácii, pádu ko- munis ckého režimu na Slovensku a ak vitám slovenského poli ckého exilu. Je zostavovateľov niekoľkých vedeckých zborníkov, spo- luautorom odborných monografi í V stopách železného Felixa. Štátna bezpečnosť na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 (2012), Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013) a vlas vednej monografi e Smolenice (2011), ako aj autorom niekoľkých desiatok vedeckých štúdií a odbor- ných článkov publikovaných doma aj v zahraničí, najčastejšie v časopise Pamäť národa. Autorsky sa spolupodieľal na príprave viacerých výstav zameraných na moderné dejiny Slovenska.
111 MARTÍNEK, B.: Důvěra a spolehlivost – základní podmínky informování veřejnos . Ostrava 2006, s. 226.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 37 MATERIÁLY Pavol Makyna ● Tri príbehy Spravodliv ch medzi národmi z radov rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku
TRI PRÍBEHY SPRAVODLIVÝCH MEDZI NÁRODMI Z RADOV RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI NA SLOVENSKU
PAVOL MAKYNA
„Spravodlivý medzi národmi“ je tul udeľovaný ľuďom nežidovského pôvodu, ktorí svojím konaním prispeli k záchrane Židov v období holokaustu. Tí riskovali nielen svoje životy, ale i životy svojich blíz- kych, aby nezištne pomohli často neznámym ľuďom. Do aktuálneho čísla časopisu Pamäť národa sme vybrali príbehy troch ľudí z radov rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorí sa zaradili medzi ďalších takmer 570 Slovákov s týmto tulom. Aj vďaka nim patrí Slovenskej republike popredné miesto spo- medzi všetkých štátov sveta v tejto kategórii. Vďaka ľuďom...
ŠTEFAN GALLO (1882 − 1970)1 Gallo veril, že tak chlapca lepšie ochráni. No asi po šies- Štefan Gallo sa narodil 23. decembra 1882 Imrichovi tich t ždňoch sa po obci začali šíriť správy, že mladík je Gallovi a Agnese, rodenej Zobulovej, v obci Kolárovi- Žid, a tak sa R bert rozhodol kňaza Galla opustiť, aby ho ce pri Bytči. Za kňaza bol vysväten v roku 1908 v Rí- neohrozil. Nanešťastie bol chlapec chyten a transpor- me, kam ho pre jeho nadanie poslal biskup a kde už v ro- tovan do Osvienčimu. ku 1905 získal doktorát z fi lozofi e. Vrátil sa na Sloven- V tom istom čase sa neďaleko Iregu usídlili aj ďal- sko a ako kaplán p sobil v Trenčianskej Teplej, Močen- ší prenasledovaní Židia. Išlo o Mošeho a Ciporu Ressle- ku a Nitre. Od roku 1914 p sobil ako správca farnosti rovcov s tromi mlad mi dcérami, ktor ch prenasledova- v Pruskom, pričom sa v roku 1933 stal vrchn m škol- nie vyhnalo z proviz rneho bytu v Nitre. Po štyroch t ž- sk m inšpektorom v okrese Trenčín. O dva roky nesk r dňoch t lania sa po okolit ch lesoch a poliach objavil začal p sobiť v obci Ireg2 pri Nitre ako správca miestnej otec Moše jamu prekryt such mi konármi. Vplazil sa farnosti. V tom istom čase bol vymenovan za cirkevné- do nej a objavil pomerne rozľahlé priestory na ukr va- ho sudcu. Od roku 1936 p sobil aj ako profesor biblickej nie sa, kde miestni vinári skladovali víno a mušt. Rozho- vedy na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre. Na začiatku dol sa tam ukryť cel rodinu. oskoro ich však začal trá- 40. rokov získal titul monsignora.3 piť hlad, a tak rodičia poslali svoju deväť a dvanásťročn Keď sa štrnásťročn R bert Freund vracal po škole dcéru do dediny, aby vyprosili jedlo. Vďaka manželom do str kovho domu, kde bol vychovávan po transpor- T k lyovcom sa do prípadu zaangažoval aj Štefan Gal- te a smrti rodičov v roku 1942, našiel ho zamknut a za- lo a pre rodinu každ nedeľu pripravoval balíček s jed- pečaten . V okamžiku vedel, čo sa deje. Bol september lom. Počas bohoslužieb tiež nabádal svojich veriacich, 1944 a židovsk študent bol v tom čase už dva roky si- aby pomáhali prenasledovan m. Každému bolo jasné, rotou. Ako stál pred domom, pochopil, že sa opäť zača- že má na mysli Židov. li deportácie Židov, pričom R bertovho str ka i tetu už Resslerovcov nanešťastie vyhnala z krytu nečaka- stihli zobrať. ná razia v dedine, o ktorej ich stihli vopred informovať. Prvé točisko našiel v byte okresného sudcu Štefana Chytili ich v susednej dedine a eskortovali do Nitry do Valenta. Odtiaľ sa rozhodol odcestovať k známemu svoj- väzenia. ho str ka − Štefanovi Gallovi, kňazovi v dedine Ireg. Napokon sa však oba príbehy skončili šťastne: Ressle- Ten si ho napriek riziku nechal u seba a predstavoval ho rovcom sa na Štedr večer podarilo z väzenia ujsť a vrá- ako svojho príbuzného. Mlad R bert mu dokonca po- tili sa nazad do krytu, kde ich našla ervená armáda. čas bohoslužieb asistoval ako jeho miništrant. Štefan R bert Freund prežil Osvienčim. Presťahoval sa do Izra-
1 Dostupné na URL
38 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Pavol Makyna ● Tri príbehy Spravodliv ch medzi národmi z radov rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku
ho manželka Frieda sa rozhodli ukryť v elektrárensk ch zariadeniach spoločnosti s cieľom zaistiť bezpečnosť svojho syna Reuvena. Kleinovci ho umiestnili v Kláštore dcér svätého Vincenta de Paul (Vincentiek) v Žiline. Re- uven prišiel do kláštora s mal m kufrom. Vzali ho k mat- ke predstavenej sestre Agáte. O mieste, kde má Reuve- nov otec Jozef umiestniť svojho syna, mu povedal d ve- ryhodn nežid. Jozef Klein bol zo začiatku schopn za- platiť za prvé obdobie pobytu svojho syna v kláštore. Boli tam umiestnené i iné židovské deti, medzi nimi aj osemročn Shlomo Juraj Breznitz, jeho 12-ročná sestra Judit Karban, a tiež Judit Rinder. Reuven nesk r spomí- nal, že spolužiaci vedeli, že je Žid, a často ho urážali an- tisemitsk mi posmeškami. Rauven spomína, že sestra Agáta ich napomínala a varovala, že v prípade, ak udaj židovské deti, tak nem žu ísť do neba. Shlomo a Reuven boli vybraní na miništrovanie, aby sa tak mohla lepšie maskovať ich skutočná identita. Judit Karbanová povedala Yad Vashem5, že rodičia ju dali spolu s bratom pokrstiť v roku 1942 v nádeji, že tento akt by ich mohol chrániť. Vďaka krstnému listu bola Ju- dit umiestnená v kláštore v roku 1943. Bola dobre prijatá ostatn mi dievčatami a nikdy netrpela diskrimináciou. Spomína, že sestra Agáta ju a jej brata Shloma ubezpe- čovala, že ich tam nenájdu a s tam v bezpečí. Shlomo
Štefan Gallo (Zdroj: www.yadvashem.org)
ela, odkiaľ si so Štefanom Gallom dlhé roky písal. Štefan Gallo p sobil od roku 1960 ako kňaz v obci Žabokreky. Zomrel 5. januára 1970. V roku 2003 bol ocenen in me- moriam titulom Spravodliv medzi národmi. V kostole sv. Mikuláša v obci Kolárovice sa od roku 2005 nachádza aj pamätná tabuľa venovaná rodákovi Štefanovi Gallovi.
ANNA AGÁTA MATÚŠKOVÁ (1900 − 1988)4 Anna Mat šková sa narodila 12. apríla 1900 v obci Ma- lé Bedzany pri Topoľčanoch. Pochádzala z 11 detí, pri- čom dospelosti sa dožilo iba 5 z nich. Sestra Hermína a brat Emil zasvätili svoj život rovnako ako ona duchov- nej službe, brat Emil zahynul slobodn v prvej svetovej vojne a brat Štefan bol otcom dvoch detí. Jozef Klein pracoval pre slovensk elektrárensk spo- ločnosť v Žiline, keď v auguste 1944 vtrhla nemecká ar- máda na Slovensko. Vzhľadom na to, že deportácie Ži- Sestra Agáta počas z pôsobenia v Žiline (Zdroj: Fotogaléria mesta Ži- dov do vyhladzovacích táborov boli obnovené, Jozef a je- liny – Žilina Gallery)
4 Dostupné na URL
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 39 MATERIÁLY Pavol Makyna ● Tri príbehy Spravodliv ch medzi národmi z radov rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku
si spomína na sestru Agátu, ako ho schovávala v pivnici, keď hrozba hľadania Židov bola reálna. Keď kňaz zistil že Shlomo vie odriekať všetky latinské modlitby naspa- mäť, nariadil sestre Agáta, aby ho poslala vyučiť za pre- láta. Viera v možnosť, že jedného dňa sa židovská siro- ta m že stať pápežom, prelátom, hlboko zap sobila na rádov sestru, priznala raz sestra Agáta, ktorá strážila deti. Po oslobodení prišla matka Judity a Shloma vyzdvih- n ť svoje deti, ich otec zomrel. Rodina sa presťahova- la do Izraela. Obaja rodičia Reuvena Kleina boli zabití počas holokaustu. Jozef, priateľ Reuvena, mu raz pove- dal, že jeho rodičia nevydržali dlho čeliť tlaku ukr va- nia a prezradili sa. Reuven zostal v kláštore ďalšie štyri mesiace a potom bol prijat in mi príbuzn mi. Shlomo Breznitz, teraz presláven psychol g na uni- verzite v Haife, začal o mnoho rokov nesk r písať svoje spomienky. V priebehu tohto silia sa snažil vystopovať v kláštore matku predstaven , ktorej meno si už nepa- Sestra Imberta Šinská pri udeľovaní cien Spravodlivý medzi národ- mätal. Až s pomocou Václava Havla, b valého českoslo- mi v roku 1999 (Zdroj: www.slovensko.rtvs.sk/relacie/encyklopedia- venského prezidenta, bol schopn nájsť mníšku v klášto- -spravodlivych/69348/sestricka-ktora-sa-stala-mamou) re. Vedel len, že matka predstavená mala rádové meno Agáta. Breznitz spomína, že sestra Agáta prejavila ob- rovsk odvahu, a to nielen počas vojny, ale aj v obdo- bí komunistického režimu, kedy bola zatknutá. V roku 1950 bola spolu s ostatn mi rehoľníčkami deportova- ná do Belušsk ch Slatín, následne do Ivanky pri Dunaji a R bane, kde pracovala v záhradníctve. V roku 1964 bo- li sestry ďalej presunuté do Kláštora pod Znievom, kde pracovali na štátnych poliach. Od roku 1969 žila v cha- ritnom dome v Močenku. Sestra Agáta zomrela 28. mar- ca 1989 a je pochovaná v Močenku pri Nitre. V roku 2010 bola ocenená in memoriam titulom Spravodliv medzi národmi. Pri kostole Obrátenia sv. Pavla Apoštola na ži- linskom Mariánskom námestí sa nachádza od roku 2006 pamätná tabuľa venovaná Rádu sestier sv. Vincenta de Paul za záchranu 9 židovsk ch detí počas ich prenasle- dovania.
6 MÁRIA IMBERTA ŠINSKÁ (1911 − 2009) Zachránená Eva Reichová, rodená Poriesová, so svojou záchranky- V období druhej svetovej vojny už sestra Imberta Šin- ňou sestrou Imbertou v roku 1999 (Zdroj: www.slovensko.rtvs.sk/ ská p sobila ako učiteľka na internátnej škole v Trenčí- relacie/encyklopedia-spravodlivych/69348/sestricka-ktora-sa-stala- ne, ktorá existovala práve pri rehoľnom dome Kongre- -mamou) gácie školsk ch sestier de Notre Dame. Od roku 1942 sa zároveň stala aj predstavenou tohto rehoľného domu. Práve v tomto období ju ako predstaven domu požia- bezpečenstvu. Počas náletov a bombardovania Trenčí- dal miestny katolícky kňaz Štefan Pecár, aby pomohla na mali rehoľné sestry naplánované ako deti ochrániť. v kláštore ukryť viacero detí zo židovsk ch rodín z Tren- V čase ohrozenia malo každé dieťa určen rehoľn ses- čína a okolia, pretože rodičia t chto detí boli deportova- tru, ktorá ber c dieťa na chrbát alebo do náručia, ute- ní do koncentračn ch táborov. S pomocou s hlasila ce- kala s ním do záhrady alebo do pivnice. Niektoré z detí lá komunita sestier trenčianskeho rehoľného domu, čím odišli na iné miesta krytu či do rodín ešte počas vojny. sa sestry v prípade odhalenia vystavovali veľkému ne- Viacero z nich však prežilo v kláštore až do konca vojny.
6 Dostupné na URL
40 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Pavol Makyna ● Tri príbehy Spravodliv ch medzi národmi z radov rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku
Reverz pamätnej medaily – Pamätná medaila s vyrazeným menom oceneného, ktorú odovzdáva veľvyslanec štátu Izrael (Zdroj: www. yadvashem.org)
Cer fi kát, ktorý udeľuje štát Izrael oceneným tulom Spravodlivý medzi národmi (Zdroj: www.yadvashem.org)
V kláštore si ich potom našli rodičia alebo príbuzní, kto- rí prežili holokaust (medzi nimi napr. Eva Reichová, ro- dená Poriesová). V roku 1946 poskytla Imberta Šinská fi nančn pod- poru 500 kor n jednému z b val ch d stojníkov sloven- skej armády, ktor ju vo fi nančnej tiesni prosil o pomoc pre svoju rodinu. Nesk r sa ukázalo, že peniaze získa- val na podporu aktivít slovensk ch emigrantov. Za tento Averz pamätnej medaily – Pamätná medaila s vyrazeným menom skutok bola sestra Imberta Šinská ods dená na jeden rok oceneného, ktorú odovzdáva veľvyslanec štátu Izrael (Zdroj: www. väzenia. Trest si odsedela od augusta 1950 do septembra yadvashem.org) 1951 vo väznici v Ilave. Ešte koncom augusta 1950 postihol rehoľn dom Kon- pod Znievom sa po svojom prepustení z väzenia v sep- gregácie školsk ch sestier de Notre Dame v Trenčíne ná- tembri 1951 pripojila aj Imberta Šinská. Rehoľné sestry, siln zásah totalitnej komunistickej moci, známy ako ktoré predt m p sobili väčšinou ako učiteľky a profe- Akcia „R“7. V rámci nej boli rehoľníčky z Trenčína dňa sorky všetk ch stupňov šk l, pracovali počas internácie 29. augusta 1950 internované v Kláštore pod Znievom, v Kláštore pod Znievom na poliach a okolit ch štátnych kde bol zriaden jeden zo sedemnástich, tzv. internač- majetkoch, alebo na privezen ch pletiarskych strojoch n ch kláštorov pre rehoľné sestry. K sestrám v Kláštore pre vlnárske závody v Žiline. V okt bri 1951 bola sestra
7 Akcia „Rehoľníčky“ − likvidácia ženských kláštorov komunis ckým režimom.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 41 MATERIÁLY Pavol Makyna ● Tri príbehy Spravodliv ch medzi národmi z radov rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku
Imberta spolu s ostatn mi sestrami prevezená do čes- k ch Úpic, kde pracovali ako robotníčky v podniku na spracovanie ľanu Juta, n. p.8 V roku 1953 boli sestry pre- miestnené do Šumperku, kde taktiež pracovali v podni- koch na spracovanie ľanu. Keďže rehoľníčky odmieta- li pracovať v nedeľu a cirkevné sviatky, boli za to r z- nym sp sobom sankcionované a niektoré aj väznené. Po štyroch rokoch v Šumperku boli sestry spolu s Imbertou Šinskou ako matkou predstavenou presunuté do Nejde- ku, kde pracovali v podniku na spracovanie vlny. Na tie- to roky si sestra Imberta spomína: „N tili nás vyzliecť habit, už nám pripravili civil, ale odmietli sme, a tak nás zara ovali do najšpinavších rob t, chodili sme celé zabla- Záhrada spravodlivých s menami ocenených je súčasťou areálu pa- tené. Neboli sme svojprávne, ale ako trestankyne v tábo- mätníka obe holokaustu (Zdroj: www.yadvashem.org) roch: stály dozor, v každom dome zmocnenci, návštevy za- kázané. Nesmeli sme ani balíček poslať, ani niečo napísať − všetko bolo pod kontrolou.“ V roku 1958 boli sestry pre- miestnené do obce Vejprty, kde p sobili ako opatrova- do roku 1980, kedy sa mohli vrátiť na Slovensko. Ses- teľky v domove d chodcov, a do obce Kovářská, kde p - tra Mária Imberta Šinská bola za záchranu životov v ro- sobili v stave pre mentálne retardované deti. V tomto ku 1999 ocenená štátom Izrael titulom Spravodliv me- období p sobila sestra Imberta Šinská aj ako provinci- dzi národmi.9 Zomrela 12. februára 2009 a pochovaná álna predstavená Kongregácie školsk ch sestier de No- je v Beckove. tre Dame. Vo Vejprtoch a obci Kovářská zostali sestry až
Pavol Makyna • Three Stories of the Righteous among the Nations Coming from the Roman-Catholic Church in Slovakia Each person awarded the title of the Righteous among the Nations by the State of Israel is given a memorial medal with a hammered name and a certifi cate. After that the person´s name is carved in the list on the Wall of Honour in the Garden of the Righteous among the Nations, that is part of Yad Vashem memorial dedicated to the victims of holocaust. Among almost 570 names from Slovakia on the Wall of Honour, there are also names of three representatives of the Catholic Church in Slovakia we have chosen – Štefan Gallo, Anna Agáta Mat šková and Mária Imberta Šinská, who helped to rescue number of human lives through their behaviour and actions, especially in the period from 1942 till 1945. The above named provided people being persecuted fi rst of all a hidden shelter, even for some months, they regularly cooked and brought them food to distant shelters they built for them, provided them secretly with everyday items both of material and non-material character. They often tried to provide necessary health care for ill people. In that way, they risked their own lives, but also lives of their family members.
Mgr. Pavol Makyna, PhD. (1987) Históriu vyštudoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bra slave. V súčasnos je pracovníkom sekcie vedeckého výsku- mu v Ústave pamä národa. Vo svojej vedeckej tvorbe sa venuje slovenským a regionálnym dejinám 20. storočia, židovskému a róm- skemu holokaustu a historickým otázkam vzájomného pôsobenia človeka a životného prostredia. Publikoval viacero vedeckých štúdií a odborných článkov. Je autorom niekoľkých výstav zameraných na regionálne dejiny mesta Púchov a spoluautorom expozície Púchov- ského múzea.
8 Národný podnik. 9 ŠINSKÁ, M. I.: Boh pre nás pripravil niečo iné. Zasvätený život − mimoriadna príloha, roč. 1, 2010, č. 1, s. 7 − 8.
42 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Milan Bárta ● Příběh Rudolfa Galbavého
PŘÍBĚH RUDOLFA GALBAVÉHO
MILAN BÁRTA
Vojáci slovenské národnos se po okupaci českých zemí v roce 1939 vrá li na Slovensko. Řada z nich se potom po boku německé armády zúčastnila tažení pro Polsku a Sovětskému svazu, na konci vál- ky se posléze postavila pro bývalému spojenci a podílela se na osvobození své vlas . Část z nich se po válce zapojila do budování nové československé armády, po komunis ckém převratu patřili mezi poli cky nespolehlivé, řady vojska museli opus t a i poté zůstali pod kontrolou Státní bezpečnos . Rudolf Galbavý se navíc, přestože se tomu snažil vyhnout, měl stát objektem zpravodajské hry, kte- rou se čs. rozvědka snažila rozehrát s americkou zpravodajskou službou.
U LETECTVA SLOVENSKÉ jené lehk mi bombardéry Aero Ab- ně pravděpodobně) že zde prošel pa- REPUBLIKY 101. Od září 1937 do června 1938 rakursem. Rudolf Galbav se narodil 29. dubna absolvoval aplikační kurs pro poru- Poslední zářiov den roku 1940 1913 v Piešťanoch, v rodině, která se číky letectva v Prostějově a součas- byl přemístěn k pozorovací letce 1 po generace hlásila ke slovenské ná- ně pilotní v cvik. V prosinci 1938 umístěné na letišti Tri Duby a o den rodnosti. Otec Ján pracoval jako ná- jej přemístili jako velitele roje k 83. později ho jmenovali jejím velitelem. deník, později jako železniční děl- bombardovací letce leteckého plu- V roce 1940 obdržel Pamětní medai- ník a nakonec coby strážník u dráhy, ku č. 5. V období tzv. druhé repub- li bez štítku. matka Alžbeta se starala o domác- liky na přelomu let 1938-1939 ještě Letectvo Slovenské republiky se nost a početné potomstvo. Základ- absolvoval kurs nočních pozorova- po krátké časti na toku proti Pol- ní vzdělání získal v pětileté lidové telů v Brně. Po rozpadu esko-Slo- sku zapojilo do tažení proti Sovětské- a čtyřleté měšťanské škole v Piešťa- venské republiky se 20. března 1939 mu svazu. Po reorganizaci v květnu noch. Potom nastoupil na čtyřletou jako důstojník slovenské národnosti 1941 disponovalo jedním leteck m Obchodní akademii v Trenčíně, kam vrátil na Slovensko. plukem se dvěma perutěmi – I. po- dojížděl denně vlakem a jejíž studi- Po příchodu na Slovensko ho za- zorovací a II. stíhací. I. peruť tvořily um ukončil maturitou. Při studiu si řadili k leteckému pluku č. 3 a při- letky 1, 2 a 3, disponující již zmiňo- přivydělával doučováním a (přede- členili jako velitele k technické let- van mi čs. stroji Letov Š-328, II. pe- vším o prázdninách) různ mi ma- ce dislokované v Piešťanech. Již 20. ruť s letkami 11., 12. a 13. byla vy- nuálními pracemi. dubna 1939 byl přemístěn k 12. po- zbrojena Aviemi B-534 a Bk-534. Dne 2. května 1935 byl odve- zorovací letce do Spišské Nové Vsi Letka 1 (krycí jméno Hektor), den do čs. armády. V kon prezenč- a poslední dubnov den roku 1939 v jejímž čele stál R. Galbav , by- ní služby zahájil 1. října téhož ro- k 13. pozorovací letce. Obě byly vy- la od 22. června 1941 dislokovaná ku, kdy nastoupil do školy pro dů- zbrojeny letouny Š-328. V červenci na letišti v Kamenici nad Cirochou. stojníky letectva v záloze v Prostějo- byl ustanoven velitelem Hlásné set- Podřízena byla Rychlé skupině. Již vě, byl mu přiznán status aspiranta.1 niny. V září 1939 se jako příslušník 24. června byla vyňata z podříze- K 1. noru 1936 byl pov šen na svo- 16. pozorovací letky častnil pol- nosti této skupiny a 27. června přidě- bodníka, 1. července se stal pozoro- ského tažení. Později se vrátil zpět lena k 2. pěší divizi. O zmatené situ- vatelem-letcem a 15. července byl k 12. letce, ze které při reorganiza- aci na počátku polního tažení svěd- pov šen na desátníka. Poslední zá- ci vznikla 2. letka. K 1. lednu 1940 čí, že ještě 25. června velitel Rych- řiov den roku 1936 nastoupil do Vo- byl pov šen na nadporučíka letec- lé skupiny podplukovník generální- jenské akademie v Hranicích, kterou tva, počátkem roku 1940 absolvoval ho štábu Rudolf Pilfousek vydal letce ukončil 29. srpna 1937, kdy byl jme- stáž u německého letectva na oku- pokyn k přesunu do Krosna. Galbav nován poručíkem letectva a přičle- povaném polském zemí, někde se na pokyn Velitelství vzdušn ch zbra- něn k nově vzniklé 76. letce vyzbro- píše, že jako pozorovatel, jinde (mé- ní rozkaz nesplnil.2
1 K jeho kariéře v armádě více viz CSÉFALVAY, F. a kol.: Vojenské osobnos dejín Slovenska 1939 – 1945. Bra slava 2013, s. 71; Rudolf Gal- bavý [citováno 15. srpna 2016]. Dostupné na URL
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 43 MATERIÁLY Milan Bárta ● Příběh Rudolfa Galbavého
Galbavého letka poskytovala slo- spolehlivého, komise ale současně vensk m jednotkám všestrannou poměrem hlasů 2:3 doporučila, aby pomoc, ať již šlo o lety pozorovací, nedostal velitelské místo. Přesto byl bitevní, bombardovací, vyhledávání 7. prosince 1944 jmenován dočas- partyzánů, podávání zpráv o vlast- n m střeleck m důstojníkem 3. čs. ních jednotkách při přesunech apod. bitevního pluku 1. čs. smíšené le- Zastaralé dvouplošné Š-328 s spě- tecké divize. V rámci pluku se čast- chem plnily koly pozorovací, ku- nil bojů za osvobození republiky. r rní i bombardovací, neustálé na- V červnu 1945 byl pov šen na štáb- sazení si na nich však vyžádalo těž- ního kapitána. Po válce svou sbírku kou daň. V polovině října 1941, když rozšířil o eskoslovenskou vojen- jednotka disponovala již jen třemi skou medaili Za zásluhy II. stupně, bojeschopn mi stroji, byla stažena eskoslovensk válečn kříž 1939, na Slovensko. Galbav si za nasa- Řád SNP II. třídy, s. pamětní me- zení vysloužil několik pochvaln ch daili a sovětské vyznamenání “Po- uznání, Vyznamenání řádu němec- běda“ (Za vítězství nad Německem). kého orla 3. stupně s meči a železn V osvobozené republice i v nově kříž II. třídy. budované armádě panovaly poměry Galbav byl aktivní i mimo fron- Rudolf Galbavý (Zdroj: ABS) značně odlišné od předválečn ch. tu. Psal do časopisu „Vzlet“, k Váno- Armáda se politizovala a R. Galbav cům 1941 věnoval několika předním dne 14. srpna 1945 podepsal v Žili- činitelům slovenské armády i poli- sk m hranicím. Galbav se po válce ně přihlášku do komunistické stra- tiky fotoalbum z nasazení sloven- prohlašoval za iniciátora příprav le- ny, čímž současně vstoupil do míst- ského letectva na v chodní frontě tiště v Prešově na zapojení do proti- ní stranické organizace. Stal se ta- (po válce se bránil tvrzením, že u něj německého povstání.3 O vypuknutí ké členem tělov chovné organiza- bylo objednáno). povstání se dajně dozvěděli z roz- ce Sokol. Pokračoval ve službě v no- Podruhé byla 1. letka (s krycím hlasu, major J lius Trnka svolal pod- vě se tvořícím letectvu, v srpnu 1945 jménem Kamčatka 2) nasazena v So- řízené velitele letek k poradě, na kte- byl přidělen k leteckému pluku č. 3 větském svazu přesně rok po vypuk- ré se shodli, že proti pozemnímu to- (od nora 1946 reorganizován v le- nutí války a přidělena k zajišťovací ku se letiště neubrání a bezpečné teck pluk č. 30), kter spadal pod divizi. Na konci měsíce potom zahá- přistání ve Zvolenu není možné za- 4. leteckou divizi, dislokovanou jila bojovou činnost, kam patřil prů- jistit, následoval let 81 lidí s 26 leta- na Slovensku. Při dvacátém osmém zkum, nálety, podpora vojsk, foto- dly na sovětskou stranu.4 Těsně před v ročí vzniku republiky byl pov - grafování či vyhledávání partyzánů. tím se Galbavému narodil syn Peter. šen na majora letectva, v srpnu 1946 Na Slovensko se letka vrátila kon- Na Slovensku mu za let po potlače- se stal přednostou prvního odděle- cem října 1942. Velitel i příslušníci ní povstání byla odebrána hodnost ní (personálního) a dočasn m ná- letky si vysloužily pochvaly, Galba- a byl přeložen do I. zálohy jako stře- čelníkem štábu velitelství 4. letecké v si odnesl ještě medaili Za hrdin- lec v záloze. oblasti sídlící v Bratislavě. Byl samo- ství III. stupně a Památn odznak 1. Galbav prošel přeškolením zřejmě také vysl chán k činnosti slo- stupne. Dne 1. ledna 1943 byl pov - na sovětské stroje a vstoupil do řad venského letectva za války.6 šen na stotníka letectva. V roce 1944 čs. v chodní armády. Dne 16. října Do událostí noru 1948 se podle obdržel Vojenn (vítězn ) kříž V. tří- 1944 byl zařazen do čs. branné moci vlastního vyjádření zapojil jako ve- dy. To však již bylo jasné, že se válka v SSSR s přiznanou hodností kapitá- doucí aktivu letců v Bratislavě, svou nevyvíjí pro Německo a jeho spojen- na letectva.5 Na konci roku 1944 ho činnost bohužel blíže nespecifi ko- ce dobře a fronta se blížila ke sloven- prověřovací komise uznala za státně val. Od května do srpna 1948 půso-
3 Vojenský archiv – Centrální registratura Trnava (dále jen VA-CR MO SR Trnava), f. Osobní spisy – Rudolf Galbavý. Vlastní životopis, 22. 8. 1951, s. 2. 4 Archiv Ústavu pamä národa (dále jen A ÚPN), f. Krajská správy ZNB Správa ŠtB Bra slava, Tak cký fond, a. č. T-489. Zápis o výpovědi s předvolaným Jánom Fra čom, 17. 6. 1955. 5 VA-CR MO SR Trnava, f. Osobní spisy – Rudolf Galbavý. Kmenový list Rudolf Galbavý. 6 Archiv bezpečnostních složek (dále jen ABS), f. Hlavní správa Vojenské kontrarozvědky (dále jen 302), sign. 302-536-7; srovnej s KUDRNA, L.: Poválečné dozvuky z nasazení letců Slovenského štátu v polské kampani. Fakta a svědectví, 2010, č. 7, s. 4 – 7; viz také URL
44 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Milan Bárta ● Příběh Rudolfa Galbavého
bil jako dočasn velitel 4. leteckého náhradního pluku v Popradu, od zá- ří 1948 do dubna 1949 se častnil ve- litelského kursu v Praze, pak se, už v hodnosti podplukovníka letectva, vrátil k leteckému pluku č. 30 „ost- ravskému“, v dubnu 1949 se stal je- ho velitelem. Po komunistickém převratu se ar- máda silně politizovala, zvláště vyš- ší velitelé spojovali často armádní i stranické funkce. Galbav tak byl v letech 1948 – 1949 členem okres- ního v boru KSS v Popradu, 1949 – 1950 člen v boru tvarové organi- zace KSS a vedoucí roku stranické- ho školení v Trenčíně. V říjnu 1949 v Trenčíně vstoupil do Svazu čes- koslovensko-sovětského přátelství a stal se okresním předsedou. Z vá- lečné doby uměl německy, po válce k tomu přidal ruštinu. Byl také čle- Letouny Š-328 slovenského letectva (Zdroj: archiv autora) nem aeroklubu v Trenčíně, v letech 1948 – 1950 působil jako místopřed- seda střední aeroklubu v Bratislavě, zasedal také v redakčním kruhu le- puknutím Slovenského národního telskou činnost. Na závěr hodnoce- teck ch novin. povstání si pr nechal na letišti Išľa ní se konstatovalo, že ho není mož- na v chodním Slovensku nastoupit né považovat za osobu národně zce- V HLEDÁČKU STÁTNÍ jednotku, které pak oznámil, že „si- la spolehlivou a hrozilo využití cizí BEZPEČNOSTI tuace se velmi změnila. My Slováci, zpravodajskou službou, žádali proto To se však již blížil konec jeho ka- jako mal národ se musíme přizpů- o kontrolu bezpečnostními složka- riéry u letectva. Netušil, že se o je- sobit tomu, kdo nám přeje“8. Vyčíta- mi.9 Negativně byly hodnoceny i je- ho osobu ve zv šené míře zajímají li mu, že odletěl do SSSR a jednotku ho známosti a styky. Nejvíce mu při- v 5. oddělení Hlavního štábu. Zpra- ponechal osudu. Sympatizoval pr tížilo, že dajně slíbil jisté Vlčkové, vodajci shromažďovali poznatky, s Němci, byl kariérista, po válce za- že pokud by mělo dojít k politick m kde se dalo, často z druhé ruky, ne- se chválil Západ a do politické prá- problémům, ulétne s ní do Anglie.10 ověřené i nevěrohodné. Není proto ce se měl zapojit aktivně až po Úno- U podřízen ch měl b t neoblíben divu, že se podařilo shromáždit řadu ru, potom pr vstupoval až nápad- a neměli mu důvěřovat kvůli váleč- negativních informací od jeho časti ně aktivně a využíval svou moc pro- né minulosti. Objevily se však i (ne- na druhé světové válce až do nedáv- ti lidem, kteří mu byli nepohodlní. početné) posudky chválící jeho vo- né minulosti. Před odjezdem na v - Měl b t tvrd , nesmlouvan , neu- jenské vystupování, odborné znalos- chodní frontu měl říci jistému Orin- přímn , záludn , falešn , podlíza- ti a snahu o zv šení vzdělání.11 Ta- kovi: „Vy holoto jedna, vy do Ruska v , předstíral kamarádství a za zády ké jeho manželka, dcera obchodní- nemůžete, jeden den byste byl u nás zradil. Na druhou stranu se přizná- ka, kterému znárodnili obchod, by- a druh byste přeběhl. Vás zahrabat valo, že je poměrně inteligentní, i to la charakterizována jako silně nábo- do hnoje a střílet do vás bolševick - mu bylo přičten k tíži, protože mu žensky založená, nesnášenlivá, haš- mi kulkami.“7 Několik dní před vy- to umožňovalo organizovat nepřá-
7 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Tak cký fond, a. č. T-489. Dopis, 24. 8. 1950. 8 Tamtéž. Hlášení ministerstva národní obrany – V. oddělení, 17. 8. 1950. 9 Tamtéž. Galbavý Rudolf, pplk. v zál. – upozornění, 15. 1. 1951. 10 Tamtéž. Úřední záznam sepsaný dnešního dne u v. ú. 5206 s por. Václavem Skálou, 13. 12. 1950; Protokol sepsaný dnešního dne na po- sádkovém velitelství 30. Piešťany se strš. Silvestrem Macháčkem, 22. 2. 1951. 11 Tamtéž. Zpravodajský posudek, 2. 11. 1950.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 45 MATERIÁLY Milan Bárta ● Příběh Rudolfa Galbavého
teřivá, se zálibou v „lepší společnos- ti“. Galbav musel tušit, že se ko- lem něho stahuje síť. Stěžoval si pr na zpravodajského důstojníka, že proti němu shání materiál, a do- konce mu měl zakázat vykonávat činnost. Vytvořil si pr svou vlastní zpravodajskou síť. Přesto, že byl v le- tech 1948 a 1950 kladně stranicky prověřen, byl v roce 1950 jeho pří- pad projednáván znovu, tentokrát byl navržen na vyloučení. Nedostal však ofi ciální oznámení. Napsal stíž- nost, kterou adresoval ÚV KSS. Dne 15. listopadu 1950 byl poslán na dovolenou, k 1. lednu 1951 byl pro nespolehlivost a nepřátelsk po- stoj propuštěn z činné služby, pře- Rudolf Galbavý za války (označený fi alovou čárou) (Zdroj: ABS) ložen do zálohy a krátce nato pro- puštěn z armády. Následně mu bylo odňato i členství v KSS. Jako důvod bylo uvedeno, že nedorostl v člena nosti. Zprávy o něm zprostředková- luchem s cílem potvrdit jeho důvěru strany.12 vali tajní spolupracovníci, ty však a přesvědčit se, zda se nezměnila si- Po propuštění se přestěhoval byly většinou dosti neurčité. Zpočát- tuace. Dozvěděl se, že Valuch přijal z Trenčína do Bratislavy, kde na- ku se o něm nevyjadřoval dobře ani od americké strany nabídku pokusit stoupil jako četní do Malokarpat- bezpečnostní referent podniku. se získat z SR letadlo značky MiG- sk ch vinařsk ch závodů, kde praco- Zájem bezpečnostních složek 15, za což mu byla nabídnuta odmě- vala i jeho žena Gizela (rozená Dá- o jeho osobu se však měl zv šit. Sta- na 50 000 dolarů.15 nyiová). Přestože byl vyloučen z ko- lo se totiž to, čeho se Státní bezpeč- munistické strany, zůstal tajemní- nost obávala – Galbavého se pokusi- POKUS O ÚNOS LETOUNU kem základní organizace S SP, stal li kontaktovat zahraniční zpravodaj- Valuch se rozhodl prostřednictvím se členem Revolučního odborového ské služby. V listopadu 1952 vysla- Bartáčka kontaktovat několik pří- hnutí, přednášel na Závodní škole la čs. rozvědka do Rakouska osvěd- buzn ch a znám ch na Slovensku. práce, byl činn ve sportovní orga- čeného spolupracovníka Karla Bar- Jedním z nich měl b t R. Galbav . nizaci. Zpočátku se nechal opakova- táčka (krycí jméno KAZY),13 měl se Poté co na rozvědce dopis otevře- ně slyšet, že byl propuštěn neopráv- napojit na slovenského emigranta, li, museli si zamnout ruce spokoje- něně, že za tím bylo nedorozumění pracovníka Rady svobodného es- ností. Valuch totiž po Galbavém ne- s tehdejším ministrem obrany Alexe- koslovenska ve Vídni a spolupracov- požadoval nic menšího než nos stí- jem epičkou. Později se stáhl do se- níka CIC a Rádia Svobodná Evropa hačky MiG-15. Oslovoval ho „drah be a řečem o politice se vyh bal. Roberta Valucha.14 Na konci ledna Rudko“, zmiňoval se o tom, že jde Neunikl ale zájmu Státní bezpeč- 1953 vyrazil Bartáček znovu za Va- o první dopis po dlouhé době, napo-
12 VA-CR MO SR Trnava, f. Osobní spisy – Rudolf Galbavý. Vlastní životopis, 22. 8. 1951, s. 1. 13 Karel Bartáček se narodil 23. 4. 1916, bojoval ve španělské občanské válce, po okupaci českých zemí emigroval do Francie, za války vězněn v koncentračním táboře. Po únoru 1948 znovu emigroval, v Paříži byl zverbován Stání bezpečnos , podílel se na několika únosech do Čes- koslovenska (Josef Vávra-Stařík, Wilhelm Söhnel). Po nezdařeném pokusu o únos R. Valucha byl stažen do Československa, kde pokračo- val ve spolupráci s StB. 14 Robert Valuch se narodil 16. 5. 1920 ve Skačanském Hradiš , na konci války se zapojil na Slovensku do partyzánského hnu , po válce pře- vzal jako národní správce fi rmu vyrábějící sodovku, pracoval jako funkcionář Svazu partyzánů, v dubnu 1949 emigroval do Rakouska, kde se usadil v Salzburgu. Vydával časopis „Vlasť volá“, spolupracoval s CIC a Svobodnou Evropou, řídil vysílání agentů na Slvensko. Po ne- úspěšné snaze o únos byl Státní bezpečnos zavázán ke spolupráci. 15 ABS, f. I. správa SNB (neuspořádáno), svazek reg. č. 40231. Opis vlastnoruční zprávy od spolupracovníka FIŠERA z akce ve dnech 27. 1. – 31. 1. 53 v Salzburgu s agentem MIRKEM, 31. 1. 1953.
46 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Milan Bárta ● Příběh Rudolfa Galbavého
tadla, ale vzít s sebou věci, o které mu Valuch napíše v dalším dopisu. Na závěr ho varoval, aby o tom niko- mu neříkal, ani manželce. Omlouval se za dopis, psal ho pr ve dvě hodi- ny v noci na německém psacím stro- ji a diakritiku musel opravovat ru- kou. Pod textem byla ještě dopsá- na rukou douška, že k válce už ne- ní daleko, maximálně měsíce, což je ze svobodného světa vidět lépe než z eskoslovenska, kde vše kontroluje Státní bezpečnost. A ještě mu pora- dil, aby nevzbuzoval podezření a za- tím vystupoval jako stoupenec reži- mu. Otázkou zůstává, do jaké míry byla tato snaha inspirovaná americ- kou CIC a jako měrou šlo o Valucho- vu iniciativu. Zdá se, že Valuch ob- držel obecné informace a nápad ob- rátit se na Galbavého byl inspirován setkáním s Bartáčkem, o čemž by svědčil i chvat, s jak m dopis psal. Státní bezpečnost i přes to, že Gal- bav již nebyl dlouho aktivně u le- tectva, pojala podezření, že by akci mohl provést a to díky bratrům „re- akčního zaměření“, z nich čtyři do- sud sloužili u vojenského letectva a jeden u čs. aerolinií. Podle rozvěd- číků by mohli sami nebo prostřed- nictvím znám ch stíhačku skutečně unést. Připravila proto vlastní plán, operaci nazvala MIREK-MIG 15 (MI- REK bylo krycí jméno, které přiděli- la Valuchovi). Dopis (pečlivě ofocen ) nakonec doručil pracovník vojenské kontra- rozvědky vystupující jako agent vy- Dopis Roberta Valucha adresovaný Rudolfu Galbavému z listopadu 1952 (Zdroj: ABS) slan na Slovensko ze zahraničí. Po- čítalo se se třemi možnosti. Galbav bude s návrhem souhlasit, souhla- sit nebude, ale návštěvu agenta ne- ohlásí, nebo že spolupráci odmítne sledy se potkali před emigrací, což jednu podmínku – uletět s proudo- a vše oznámí Bezpečnosti. Cíle ak- bude již brzy čtyři roky. Obracel se vou stíhačkou. Pokud by k tomu co- ce přirozeně bylo získat ho ke spolu- na něj jako na nejlepšího kamará- koliv potřeboval, měl se ozvat. Po je- práci tak, aby Valuchov m prostřed- da, na demokrata, kter bojoval pro- ho odchodu měla odejít i jeho žena nictvím začal jednat s Američany ti totalitě fašismu a nyní jistě neod- a syn. Po předání letadla by obdržel o nosu nebo alespoň předání plánů mítne bojovat proti totalitě komu- 20 000 dolarů a letenku do Ameri- letadla.16 Pro první dvě varianty (bu- nismu. Snažil se ho přesvědčit, aby ky. V případě, že by to nebylo mož- de s letem souhlasit nebo ho odmít- přešel na svobodn západ. Měl jen né, měl odejít za hranice i bez le- ne, ale návrh neoznámí) se počítalo
16 Tamtéž. Návrh na další postup v akci „Mirek“, 9. 2. 1953.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 47 MATERIÁLY Milan Bárta ● Příběh Rudolfa Galbavého
s tím, že Galbav bude zatčen a při- nucen ke spolupráci. V případě, že by věc oznámil, měl b t zavázán oka- mžitě. Američanům měly b t dodá- ny informace, že k provedení letu chybí pohonné hmoty a finance k za- placení lidí, kteří se měli do akce za- pojit. To mělo vést nejen k získání zá- padní měny ale i k zaangažovanosti Američanů, kteří měli b t zadrže- ni při předávání materiálu. Na ope- raci se měla podílet rozvědka (kte- rá zajišťovala operace v zahraničí) ve spolupráci s vojenskou kontraroz- vědku (ta měla vést akce na zemí eskoslovenska, včetně sledování Galbavého bratrů). Agent Bartáček měl zatím v Rakousku získat ke spo- lupráci Valucha. Akce měla b t provedena velmi pečlivě. Dopis byl adresován na ad- resu, kde již Galbav nebydlel. Přes- to ji měl kvůli krytí příslušník vojen- ské kontrarozvědky navštívit a zjis- tit novou Galbavého adresu na mís- tě. Uvažovalo se dokonce o zavede- ní odposlechu bytu. Ten se nacházel ve čtvrtém patře domu, jehož obyva- telé byli označeni za podezřelé nebo přímo s negativním postojem k reži- mu.17 Dne 19. nora 1953 zaklepal na dveře bratislavského bytu Galba- vého v Konventné ulici muž, kter se představil jako Bělík a předal mu do- pis od Valucha spolu s protikomuni- stick m emigrantsk m časopisem „Vlasť volá“.18 Díky Galbavému má- me podrobn popis celé návštěvy.19 V bytě byla tehdy kromě něj celá ro- dina, včetně tch ně. Bělík několi- krát nadával na komunistick režim a opakovaně naléhal na to, že potře- Robert Valuch (první zleva) s důstojníkem americké CIC (Zdroj: ABS) buje znát jednoznačnou odpověď. Galbav na plán nereagoval. Snad se bál provokace, možná nechtěl mít s protistátní činností nic společného. n vrchním strážmistrem Rostisla- vě a po obědě dorazili na krajskou Dne 19. nora v sedm hodin ráno vem Kupkou, kter nabral Karla Bar- správu StB, kde mj. dostali fotogra- také z centrály ministerstva národní táčka (nyní vystupoval pod jménem fi e manželů Galbav ch. V té době ov- bezpečnosti v Praze vyjel vůz říze- Bernát). V půl druhé byli v Bratisla- šem ještě akce neproběhla, a tak se
17 Tamtéž. Podmínky odposlechu u Rudolfa Galbavého, 9. 2. 1953. 18 Tamtéž. Protokol sepsaný dnešního dne na krajské správě státní bezpečnos v Bra slavě s Rudolfem Galbavým, 20. 2. 1953. 19 ABS, f. I. správa SNB (neuspořádáno), Materiál trvalé hodnoty (dále jen MTH) 21389 k reg. č. 40231. Protokol s Galbavým, 20. 2. 1953.
48 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Milan Bárta ● Příběh Rudolfa Galbavého
ubytovali v hotelu Carlton a večer si byl rozvědkou v červenci 1953 pře- zašli do kina. Před půlnocí se Kupka dán II. sektoru (kontrarozvědce) dozvěděl, že Galbav byl kontakto- a v dubnu 1954 Hlavní správě vojen- ván, ale spolupráci s Američany od- ské kontrarozvědky. Poté, co zjistil, mítl. Nařídil ho sledovat. že jemu ani rodině nehrozí bezpro- Druh den ráno Galbav zamířil střední nebezpečí, začal spoluprá- na stanici Veřejné bezpečnosti, kde ci lidově řečeno „fl ákat“. Bylo s ním vyprávěl o podivné návštěvě a pře- uskutečněno několik schůzek (občas dal dopis i časopis. Uvedl, že se s Va- mu museli pohrozit, aby na ně vů- luchem setkal po válce při jakési spo- bec chodil), nebyly na nich však psá- lečenské příležitosti, Valuch se uve- ny písemné záznamy, nevíme pro- dl jako partyzán a řekl, že si ho pa- to, o čem referoval. Podle hlášení matuje z předválečného vojenské- StB šlo o neurčité informace, které ho cvičení z Topolčianek. Galbav se omlouval tím, že se v podstatě s ni- následně zmínil, že by pro syna po- k m nest ká. Později se vymlouval, třeboval sehnat kakao, r ži a cukr. že nemá do spolupráce chuť, protože Všechny tyto komodity mu Valuch byl zverbován pod pohrůžkou. Vy- sehnal, a to opakovaně. Jiné kontak- Gizela Galbavá (rozená Dányiová) sloužil si tím označení za naprosté- ty pr mezi nimi nebyly. (Zdroj: ABS) ho alibistu a nařčení, že je bezpáteř- Odtud odešel do zaměstnání, ní, bezcharakterní, prolhan a bez odkud byl pod záminkou vyvázá- vztahu k Bezpečnosti. Dokonce by- ní do zálohy převezen na krajskou li na jeho kontrolu nasazeni dva taj- správu StB a vysl chán znovu a po- li se do Prahy. Tento v let vyšel StB ní spolupracovníci StB, kteří podá- drobně. Podle předem připraveného na 1810 Kčs.22 vali zprávy o tom, že udržuje styky plánu mu bylo sděleno, že se tím, že Po několika dnech příslušníci StB s vyakčněn mi vojáky i o jeho anti- západního agenta nezadržel, dopus- oznámili Galbavému, že agent, kte- komunistick ch náladách a řečech til trestného činu, za kter mu hro- r mu přinesl ze západu zprávu, byl obhajujících samostatné Slovensko zí sedm až deset let odnětí svobody. zatčen. To v něm mělo vyvolat obavu a že spolupráci prozradil a tím se de- Předložili mu pět fotografi í, na kte- z toho, co všechno na něj Státní bez- konspiroval. To byla poslední kapka, r ch měli b t zahraniční agenti po- pečnost ví. spolupráce byla ukončena 20. ledna hybující se v SR v poslední době, Než se však akce stačila rozjet, po- 1955 s doporučením, aby byl předán aby označil toho, kter byl u něj. Me- dařilo se Američanům letoun získat Krajské správě ministerstva vnitra zitím mu nadiktovali odpověď Valu- jinou cestou a tak byla odvolána.23 Bratislava k rozpracování. O tom, chovi, ve kterém upozorňoval, že již Státní bezpečnost se ale mezitím co si o něm StB myslela, svědčí i to, není u letectva, přesto by mohl mít utvrdila v tom, že Valuch je klíčem že se netrvalo na tom, aby na konci k MiGu přístup, bude však potřebo- k činnosti CIC na našem zemí a roz- spolupráce podepsal závazek mlčen- vat čas a pomoc.20 Poté podepsal zá- hodla o jeho nosu. Opatrn Valuch livosti s tím, že by to u něj stejně ne- vazek ke spolupráci, obdržel kry- však odmítal vyjet ze Salzburgu mělo cenu.24 cí jméno RUDA.21 Po podepsání zá- do Vídně, a tak musel b t odvolán V roce 1953 byl ve zprávě V. od- vazku ke spolupráci ho vzali na oběd i jeho nos. boru Krajské správy StB Bratislava do restaurace Dunaj. Zde už seděli označen jako „velk germanofi l… jako hosté Kupka s Bartáčkem, kte- NEDŮV RA STÁTNÍ buržoazního založení… reakčního ří si Galbavého zdálky prohlédli, BEZPEČNOSTI sm šlení“, kter „houževnatě bojo- pak se zastavili u jeho domu a vráti- Když se ukázalo, že ze zahranič- val proti SSSR“.25 Tyto názory se ne- ních styků Galbavého nebude nic, měnily. Když ho v roce 1959 prově-
20 ABS, f. Svazky kontrarozvědného rozpracování (dále jen MV-KR), a. č. 79967 MV. Zpráva o průběhu zavázání spolupracovníka, 22. 2. 1953. 21 Tamtéž. Výpis ze svazku, 25. 6. 1965. 22 ABS, f. I. správa SNB (neuspořádáno), svazek r. č. 40231, Schůzka s Galbavým, seznámení s jeho bydlištěm, 21. 2. 1953. 23 Dne 5. 3. 1953 přistál polský pilot Franciszek Jarecki s letounem MiG-15 v Dánsku, pilot zůstal na Západě (za svůj čin obdržel odměnu ve výši 50 000 dolarů), letoun byl po prozkoumání americkými odborníky po několika týdnech vrácen do Polska. Viz např. Franciszek Jarecki [citováno 15. 9. 2016]. Dostupné na URL
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 49 MATERIÁLY Milan Bárta ● Příběh Rudolfa Galbavého
řoval VII. odbor Krajské správy mi- dat žádné další známky zájmu o je- kat jej kompromitací ke spolupráci. nisterstva vnitra Bratislava,26 usou- ho osobu. Když nevyšla snaha zahájit přes něj dili příslušníci Bezpečnosti, že klad- Po listopadu 1989 byl Rudolf Gal- zpravodajskou hru s Američany (by- n poměr k režimu pouze předstírá, bav rehabilitován a pov šen na plu- lo by nepochybně zajímavé sledovat, aby si udržel zaměstnání.27 Podle in- kovníka. Zemřel 11. května 1995. jak by se záležitost vyvíjela neb t formací získan ch od nasazeného Jeho životní příběh je podobn letu polského pilota) a on pocho- důvěrníka a tří „vhodn ch osob“ se mnoha osudům slovensk ch vojáků, pil, že v hrůžek se nemusí obávat, v práci s nik m nepřátelil a ani je- narozen ch na počátku 20. století. spolupráci v podstatě ignoroval. Pro ho rodinn život nebyl klidn . Do- Sloužil v československém vojsku, StB zůstal nedůvěryhodn pro svou ma pr poslouchal západní rozhlas armádě Slovenského státu, na v - minulost i pro podezření ze styků se a o získan ch informacích diskuto- chodní frontě bojoval proti Sovět- západními zpravodajsk mi služba- val se znám mi, ke kter m měl dů- skému svazu a pak proti nacistické- mi (svou roli zřejmě hrál i fakt zkla- věru a s nimiž trávil mnoho času mu Německu. Nově budovaná pová- mání ze slibné zpravodajské opera- hraním šachů po kavárnách a vinár- lečná armáda mu dala možnost do- ce). On přitom pravděpodobně tou- nách. Měl pořádat večírky, kam zval stat se do nejvyšších funkcí, po ná- žil pouze po tom, aby mohl žít v kli- osoby pochybné pověsti a b valé stupu komunistického režimu začal du, což mu po dlouhou dobu neby- prominenty před norového režimu. jeho strm pád následovan odcho- lo umožněno. Plány a přání přísluš- Zdá se však, že se Státní bezpečnost dem z činné služby. I poté zůstal po- níků Státní bezpečnosti v jeho přípa- tentokrát spokojila a tímto konsta- dezřel a pod kontrolou Státní bez- dě nejspíše převážely před reáln m továním, nepodařilo se totiž dohle- pečnosti, která využila možnosti zís- zhodnocením situace.
Milan Bárta • The Story of Rudolf Galbav Rudolf Galbav belonged to members of the pre-war Czechoslovakia Air Force. After the occupation of the Czech lands by German Army he returned to Slovakia, where he joined the Slovak Air Force. There he took part in the campaign against Poland and the Soviet Union, at the outbreak of the Slovak National Uprising he fl ew to the Soviet side of the Eastern Front, where he joined the Czechoslovak Air Force. After the war, he became a Communist Party member, advanced to higher positions and in 1949 he became the Aviation Regiment Commander. During political screenings, he was released both from the Army and the Communist Party. In 1953 a Slovak citizen, who had emigrated, tried to contact him. The condition was to escape the country fl ying the MiG-15 fi ghter. The Communist State Security tried to play an intelligence game against the Americans with the help of Galbav , but it failed. Later,Galbav began to ignore the collaboration with the State Security. At the end of 1950 s the collaboration was terminated with him, however, he remained under the surveillance of security forces.
PhDr. Milan Bárta (1976) vyštudoval český jazyk a históriu na Pedagogickej fakulte Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Ús nad Labem. Pracoval v Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. V súčasnej dobe vedie oddelenie výskumu 1945 – 1989 v Ústave pre štúdium tota- litných režimov. Zaoberá sa dejinami štátnobezpečnostných zložiek, udalosťami rokov 1968 – 1969 v Československu a národnostnými menšinami po roku 1945. Je autorom i spoluautorom viacerých štúdií a publikácií o čs. dejinách druhej polovice 20. st., napr. Inspekce ministerstva vnitra v letech 1953 – 1959, Demonstrace v Československu v srpnu 1969 a jejich potlačení, Biografi cký slovník představi- telů ministerstva vnitra v letech 1948 – 1989; Obě okupace. Československo 21. 8. – 31. 12. 1968.
26 V. odbor Krajské správy StB Bra slava (sledování a ustanovka) se při reorganizaci na konci roku 1953 přeměnil na VII. odbor Krajské sprá- vy ministerstva vnitra Bra slava. 27 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Tak cký fond, a. č. T-489. Ustanovka, 24. 4. 1959.
50 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Michal miklovič ● Aktívne opatrenie „LAND“
AKTÍVNE OPATRENIE „LAND“
MICHAL MIKLOVIČ
Popri získavaní a analyzovaní utajovaných i verejne dostupných informácií československá rozvied- ka vykonávala aj účelové šírenie informácií, či skôr dezinformácií. Ukážkou vplyvu rozviedky na mas- médiá a možnos ovplyvniť názor verejnos je ak vne opatrenie „LAND“, ktoré v roku 1985 realizo- val príslušník Oblastného odboru ŠtB Košice prostredníctvom troch tajných spolupracovníkov. Ak v- ne opatrenie spočívalo vo využi návštevy predsedu Svetovej rady mieru v Košiciach na medializáciu mierových inicia v socialis ckých krajín.
ktívne a vplyvové opatrenia n ch na operatívnych odboroch vrá- lušníci Oblastného odboru ŠtB Koši- vykonávala československá tane oblastn ch odborov.2, 3 ce predložili 19 námetov na aktívne Arozviedka s cieľom podporiť opatrenia, z nich osem aj realizovali. zahraničn politiku a upevniť obra- AKTÍVNE OPATRENIA V rámci dlhodobého aktívneho opat- nyschopnosť eskoslovenska a ďal- OBLASTNÉHO ODBORU ŠTB renia „ATHOS“ proti „slovensk m ších socialistick ch krajín a osla- KOŠICE V ROKU 1985 separatistom“ realizovali aktívne biť „hlavného protivníka“1 po strán- V polovici 80. rokov dosahoval Ob- opatrenie „JON 2“ s cieľom diskredi- ke politickej, hospodárskej a vojen- lastn odbor ŠtB Košice v oblasti ná- tovať podpredsedu Svetového kon- skej. Dialo sa tak formou ovplyvňo- metov, prípravy a realizácie aktív- gresu Slovákov Jozefa Kirschbauma vania postojov a konania jednotliv- nych opatrení veľmi dobré v sledky. ako fašistického kolaboranta formou cov, skupín os b a obyvateľstva ur- Náčelník Hlavnej správy rozviedky letáku. Toto aktívne opatrenie re- čitej záujmovej oblasti alebo rozho- genmjr. Karel Sochor v roku 1984 alizovala rezident ra českosloven- dovacích centier. Aktívne opatrenia ocenil prínos oblastného odboru skej rozviedky v New Yorku. Aktívne sa realizovali v samostatn ch ope- v problematike aktívnych opatrení opatrenia „KREDO 2“ a „KREDO 15“ ráciách, ktoré tvorili na seba nadvä- a špeciálne vyzdvihol príkladn ak- boli s časťou dlhodobého aktívneho zuj ce a graduj ce akcie. Rozvied- tivitu a pracovn iniciatívu kpt. Vla- opatrenia „PAGODA“ namiereného ka ich vykonávala najmä v kapitalis- dimíra Kurcinu „TICHONA“,4 ktor proti Vatikánu. V aktívnom opatre- tick ch a rozvojov ch štátoch, v ni- v roku 1984 predložil 10 námetov na ní „KREDO 2“ rozviedka prostred- močne aj na zemí eskoslovenska. aktívne opatrenia a na realizácii jed- níctvom tajného spolupracovníka Príprava a realizácia aktívnych opat- ného sa podieľal.5 „ŠTEFAN“6 ovplyvnila delegátov rení patrili medzi základné povin- V nasleduj com roku – od decem- Protestantského konventu pre pod- nosti príslušníkov rozviedky zarade- bra 1984 do novembra 1985 – prís- poru VI. všekresťanského mierové-
1 Za hlavného pro vníka alebo hlavného nepriateľa označovala československá rozviedka imperialis cký štát alebo zoskupenie tvoria- ce rozhodujúcu základňu pre agresívne akcie voči socialis ckým krajinám a hnu am. Archiv bezpečnostních složek (ďalej ABS), f. Hlavní správa rozvědky (ďalej I. S-SNB), šk. č. 046. Slovník rozvědné terminologie, červenec 1980. (Pozn. aut.: Československá rozviedka za hlav- ného nepriateľa považovala USA a NATO.) 2 Tamže, šk. č. 01. Rozkaz náčelníka I. správy SNB č. 16 z 27. 6. 1983. Směrnice pro přípravu a provádení AO. 3 Oblastné odbory boli od roku 1969 výkonnými opera vnymi útvarmi československej rozviedky v jednotlivých krajoch, sídlili v krajských mestách. Medzi ich úlohy patrilo predovšetkým vyhľadávať a získavať nových príslušníkov a tajných spolupracovníkov rozviedky a centrá- le rozviedky odovzdávať nimi získané opera vne informácie. Pozri: MIKLOVIČ, M.: Oblastný odbor rozviedky Banská Bystrica v roku 1980. Pamäť národa, roč. 12, 2016, č. 1, s. 56 – 62. 4 Vladimír Kurcina „TICHON“ (1945) bol príslušníkom ZNB od 30. 6. 1967 a referentom Oblastného odboru Košice od 1. 6. 1971 do 15. 2. 1990. Pozri: ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Vladimír Kurcina. 5 Archív Ústavu pamä národa (ďalej A ÚPN), f. I. správa FMV, registračné číslo (ďalej reg. č.) 81409. List náčelníka Hlavnej správy rozvied- ky genmjr. Karla Sochora náčelníkovi Správy ŠtB Krajskej správy Zboru národnej bezpečnos Košice pplk. Štefanovi Sarnovskému, 25. 1. 1985. 6 Tajného spolupracovníka „ŠTEFAN“ sa nepodarilo stotožniť.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 51 MATERIÁLY Michal miklovič ● Aktívne opatrenie „LAND“
ho zhromaždenia v Prahe. Aktívnym re mládeže bojuj cej za mier v mes- ne opatrenie „ÚROK“ námet „PARK opatrením „KREDO 15“ tajn spolu- te Dalheim v Nemeckej spolkovej re- 2“. Prvé dva námety mali byť reali- pracovník československej rozvied- publike. „KOLIBA“ vo svojom vyst - zované formou ďalších vyst pení na ky „SLÁVEK“7 ovplyvnil predsta- pení propagoval aktivity socialistic- VI. všekresťanskom mierovom zhro- viteľov biskupsk ch radov v Dán- k ch krajín na obranu celosvetového maždení, ďalších šesť námetov ne- sku. Aktívne opatrenia „KREDO 2“ mieru.11 V aktívnom opatrení „EMI“ malo v dokumente uveden formu a „KREDO 15“ vyhodnotil 36. od- („PAGODA“) tajn spolupracov- realizácie. bor (aktívne a vplyvové opatrenia) ník „JANO“12 ovplyvnil predstavite- Zo sk r predložen ch námetov centrály rozviedky ako veľmi speš- ľov Svetovej rady cirkví v dobe jeho v tomto období rozviedka realizo- né. Štvrtému z realizovan ch aktív- pobytu vo Švajčiarsku. V aktívnom vala námet „STRADA“ pre dlhodobé nych opatrení „LAND“ sa venuje ten- opatrení „PIZA“ („PAGODA“) tajn aktívne opatrenie „KOMÉTA“, kto- to príspevok podrobne v ďalších čas- spolupracovník „LUCIAN“13 ovplyv- r spočíval vo využití navrátilcov tiach. Aktívne opatrenie „PARK“ bo- nil častníkov mimoriadnej biskup- z emigrácie formou článku v denní- lo s časťou dlhodobého aktívneho skej synody vo Vatikáne. ku Pravda s názvom „O t ch čo zra- opatrenia „ÚROK“ zameraného na Námet na aktívne opatrenie „DO- dili a emigrovali“. diskreditáciu ekonomiky kapitalis- BA“ („INFEKCE“) spočíval v narušo- V závere prehľadu námetov na tick ch štátov. Realizoval ho ideo- vaní nepriateľskej činnosti českoslo- aktívne opatrenia Oblastného odbo- v spolupracovník „TRENÉR“ – Bra- venskej cirkevnej emigrácie a roz- ru ŠtB Košice je vo forme poznámky nislav Nováček (1935),8 v tom ča- viedka ho previedla do aktívneho uvedená potreba opäť ohodnotiť ini- se ved ci konštruktér a nesk r ná- opatrenia „KREDO 2“. V tej dobe sa ciatívu mjr. Kurcinu,14 ktor podal mestník riaditeľa pre technick roz- ešte len v štádiu rozpracovania na- spolu 12 námetov na aktívne opatre- voj národného podniku Vag nka Po- chádzali ďalšie dve aktívne opatre- nia („KREDO 2“, „KREDO 15“, „PI- prad. Na rokovaní s čínskou fi rmou nia. Aktívne opatrenie „GATE“ („IN- ZA“, „DOBA“, „GATE“, „POZON“, China National Machinery v Pekin- FEKCE“) malo za cieľ diskreditovať „KREDO 6“, „KREDO 7“, „PEK“, gu v dňoch 10. – 21. novembra 1985 pracovníkov Rádia slobodná Eur pa „LIANA“, „TARAVAN“). Z nich roz- poškodil povesť s čiastky pre želez- Jozefa Šrameka a Ladislava Nižňan- viedka päť realizovala a dve vyhod- ničné vag ny, ktoré do íny dodá- ského. Ďalšie rozpracované aktívne notila ako veľmi spešné.15 vala americká fi rma Westinghouse. opatrenie „KNOT“, s časť dlhodobé- V šku fi nančného poškodenia ame- ho aktívneho opatrenia „KOMETA“ AKTÍVNE OPATRENIE rickej fi rmy možno priblížiť kalkulá- zameraného na západné spravodaj- „INFEKCE“ ciou 10-tisíc kusov obdobného čes- ské služby, malo za cieľ diskredito- Dlhodobé aktívne opatrenie „IN- koslovenského v robku, ktorá bo- vať v dokumente nemenovan spra- FEKCE“ smerovalo proti tzv. ideodi- la vo v ške 75 mili nov Kčs.9 Ak- vodajsk službu USA. verzn m centrám. eskoslovenská tívne opatrenie „IBA“, s časť dlho- Z predložen ch námetov na ak- rozviedka pod ideologickou diver- dobého aktívneho opatrenia „AK- tívne opatrenia osem vyradili – pre ziou rozumela ideologick boj s cie- TÉR“ zameraného na nemecky ho- dlhodobé aktívne opatrenie „PA- ľom vyvolať chaos a dezorientáciu voriace krajiny, spočívalo vo vyst - GODA“ námety „KREDO 6“, „KRE- v ideologickom a politickom systé- pení v tej dobe ešte len kandidáta na DO 7“, „POZON“ a „PEK“, pre dl- me protivníka. Ideologická diverzia tajného spolupracovníka „KOLIBA“ hodobé aktívne opatrenie „INFEK- mala byť vedená za priamej čas- – Ladislava Havlíka (1950)10 na Me- CE“ námety „LIANA“, „LIANA II“ ti nepriateľsk ch, teda západn ch, dzinárodnom budovateľskom tábo- a „TARAVAN“ a pre dlhodobé aktív- spravodajsk ch služieb a smerova-
7 Tajného spolupracovníka „SLÁVEK“ sa nepodarilo stotožniť. 8 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48627. 9 Tamže, reg. č. 48627/020. Námět na ak vní opatření „PARK“ do operace „ÚROK“, 5. 4. 1985. 10 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48983. 11 Tamže. Služební záznam, 2. 10. 1985. 12 Tajného spolupracovníka „JANO“ sa nepodarilo stotožniť. 13 Ako tajného spolupracovníka „LUCIAN“ viedol Oblastný odbor ŠtB Košice Jána Semana (1914) v kategórii agent od 14. 5. 1976 do 22. 11. 1982 a v kategórii dôverník od 27. 12. 1986. V jeho zväzku sa uvádza, že realizoval ak vne opatrenia „PIZA I“, „PIZA II“ a „PIZA III“. Pozri: A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 46686. TS „LUCIAN“ – hodnotenie spolupráce, 22. 12. 1987 a TS LUCIAN, kategória dôverník – hodnote- nie spolupráce, 28. 12. 1989. 14 Vladimír Kurcina bol k 1. 4. 1985 povýšený do hodnos majora. Pozri: ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Vladimír Kurcina. 15 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 81409. Přehled námětové činnos OO StB Košice od prosince 1984 – listopad 1985, 17. 12. 1985.
52 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Michal miklovič ● Aktívne opatrenie „LAND“
ná proti socialistick m krajinám a proti „pokrokov m“ silám v ostat- n ch krajinách.16 Na základe toho za ideodiverzné centrá československá rozviedka považovala napríklad vy- brané masmédiá, emigrantské a cir- kevné organizácie, ale aj akademic- ké inštit cie venuj ce sa v skumu komunizmu. Pre potreby dlhodobého aktívne- ho opatrenia „INFEKCE“ viedla čes- koslovenská rozviedka dva zväzky – zväzok s registračn m číslom 90073 „Infekce, nepřátelská ideocentra“, registrovan 20. j la 1984 a archi- vovan 10. okt bra 1990, a zväzok s registračn m číslom 90080 „In- fekce, IDC, církev, lidská práva“, re- gistrovan 8. apríla 1988 a archivo- van 8. apríla 1992. Tematicky im predchádzal zväzok s registračn m číslom 90045 „Vlna“ založen na rá- dia Deutsche Welle a Radio Free Eu- rope, registrovan 18. augusta 1970 a archivovan 22. novembra 1985.17 Základn m zameraním dlho- dobého aktívneho opatrenia „IN- FEKCE“ na rok 1985 bolo odhaľo- vať a paralyzovať podvratn činnosť nepriateľsk ch ideocentier (vrátane štvav ch vysielačov), ich spojenie s re- akčn mi silami a nepriateľsk mi špe- ciálnymi službami a ich podporu pro- timierov m snahám.18 Konkrétne šlo o odhaľovanie a nar šanie spo- jenia „ideocentier“ s nepriateľsk - mi politick mi silami a so spravo- dajsk mi službami západn ch kra- jín, s nepriateľskou československou emigráciou a vn tornou opozíciou v SSR a v socialistick ch krajinách. Odmena pre IS „SKALIC“ v roku 1985 (Zdroj: A ÚPN) Opatrenia poukazovali na pokusy narušovať mierové spolužitie štátov z r znych spoločensk ch zriadení, na jednotu mierového hnutia v so- cialistick ch štátoch a protivojnové- r šanie psychologickej vojny a pod- n ch štátov. Na realizáciu opatrení ho hnutia v kapitalistick ch štátoch. vratn ch činností západn ch kra- sa využívali vn torné rozpory me- Ďalšiu oblasť, na ktor sa dlhodobé jín proti SSR, socialistick m a roz- dzi zamestnancami „ideocentier“, aktívne opatrenie „INFEKCE“ zame- vojov m krajinám a psychologické- napríklad národnostné a politické riavalo, tvorilo odhaľovanie a na- ho p sobenia na obyvateľov západ- nezhody, nezhody s vedením, ma-
16 ABS, f. I. S-SNB, šk. č. 046. Slovník rozvědné terminologie, červenec 1980. 17 ABS, f. I. S-SNB. Registrační protokol svazků ak vních opatření I. správy SNB. 18 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 81303. Cíl a zaměření operace INFEKCE na rok 1985. Příloha č. 6 k čj. A-0032/36-85.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 53 MATERIÁLY Michal miklovič ● Aktívne opatrenie „LAND“
jetkové pomery a ich charakterové ho 14. marca 1985 získal kpt. Kur- nie v sledkov „mierového mítingu“ vlastnosti. Ďalšiu met du tvorilo vy- cina. Od roku 1974 pracoval vo V - v oznamovacích prostriedkoch vrá- volávanie podozrení, že zamestnan- chodoslovensk ch železiarňach Ko- tane československej televízie a vy- ci „ideocentier“ s spolupracovník- šice (ďalej VSŽ) ako ved ci oddele- sielania v člensk ch krajinách Medzi- mi bezpečnostn ch služieb socialis- nia pre styk s masovokomunikačn - národnej organizácie pre rozhlas a te- tick ch štátov. Gestorom dlhodobé- mi prostriedkami. Na operatívnej levíziu (OIRT), ako aj v podnikov ch ho aktívneho opatrenia „INFEKCE“ sch dzke 18. septembra 1985 v pre- novinách VSŽ Oceľ v chodu.26, 27 Za bol 31. odbor rozviedky (emigrácia požičanom byte „RYBÁR“22 poskytol zodpovedné plnenie zadan ch loh, a ideodiverzia) a predpokladala sa „SKALIC“ svojmu riadiacemu prí- podieľanie sa na spravodajskej pro- spolu časť 52. odboru (USA a Latin- slušníkovi mjr. Kurcinovi informá- dukcii a aktívnu prácu v problema- ská Amerika), 17. odboru (informač- ciu o návšteve predsedu Svetovej ra- tike aktívnych a vplyvov ch opatre- n ) a 47. odboru (Ázia), ako aj ďal- dy mieru23 R meša andru24 v Koši- ní vrátane prípravy a realizácie ak- ších operatívnych odborov centrály ciach v dňoch 6. a 7. okt bra 1985. tívneho opatrenia „LAND“ a prípra- rozviedky, oblastn ch odborov roz- Okrem otvorenia 55. ročníka Me- vy aktívneho opatrenia „GATE“ do- viedky v krajsk ch mestách a niekto- dzinárodného marat nu mieru mal stal „SKALIC“ na návrh mjr. Kurcinu r ch s častí kontrarozviedky.19 andra v programe aj návštevu VSŽ. 21. novembra 1985 fi nančn odme- Mjr. Kurcina využil pozíciu „SKA- nu vo v ške 1 500 Kčs.28 PRÍPRAVA A REALIZÁCIA LIC“ ako člena organizačného v bo- Ďalšiu medializáciu zabezpečil AKTÍVNEHO OPATRENIA ru, ktor mal pre andru pripraviť kpt. Kertész prostredníctvom tajné- „LAND“ program jeho návštevy vo VSŽ a do- ho spolupracovníka „MIK“. Šlo o Mi- Aktívne opatrenie „LAND“ ako s - hodol s ním využitie androvej náv- roslava Gregu (1949), redaktora kraj- časť dlhodobého aktívneho opatre- števy VSŽ na vykonanie aktívneho skej redakcie eskoslovenskej tlačo- nia „INFEKCE“ realizoval starší re- opatrenia. Jeho v kon dostal na sta- vej kancelárie (ďalej STK) v Koši- ferent Oblastného odboru ŠtB Ko- rosť Kurcinov kolega kpt. Kertész.25 ciach. V kateg rii ideov spolupra- šice kpt. Ondrej Kertész „CIKER“20 „SKALIC“ zorganizoval 7. okt bra covník ho 21. augusta 1982 získal prostredníctvom troch tajn ch spo- 1985 míting R. andru so zamest- npor. Arpád Popély „MARKO“29 zo lupracovníkov. nancami VSŽ a zostavil text rezol - 42. odboru (Západná Eur pa a NA- Podnet na realizovanie aktívne- cie podporuj cej mierové silie so- TO) rozviedky a v decembri 1983 ho opatrenia vzišiel od tajného spo- cialistick ch krajín. Ním predlože- ho do riadenia prevzal kpt. Kertész lupracovníka „SKALIC“ Jindřicha n rezol ciu na mítingu zamestnan- z Oblastného odboru ŠtB Košice. Na Mikulu (1928). K tajnej spolupráci ci VSŽ prijali a odovzdali andro- operatívnych sch dzkach 3. okt bra v kateg rii ideov spolupracovník21 vi. „SKALIC“ zabezpečil zverejne- 1985 v Košiciach pri reštaurácii Lipa
19 Tamže. 20 Ondrej Kertész „CIKER“ (1947) bol príslušníkom ZNB od 7. 3. 1969. Vo funkcii referenta Oblastného odboru ŠtB Košice pracoval od 1. 10. 1971 do 15. 2. 1990. Pozri: ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Ondrej Kertész. 21 Ideový spolupracovník (IS) bola osobitá kategória tajnej spolupráce s československou rozviedkou. Šlo o vedomého spolupracovníka, čes- koslovenského občana plne oddaného režimu, získaného na základe ideovo-poli ckého mo vu, ktorý s rozviedkou spolupracoval v za- hraničí alebo na území ČSSR. Pozri: ABS, f. I. S-SNB, šk. č. 02. Směrnice pro rozvědnou práci I. správy SNB, 1. 7. 1983. 22 Ako prepožičaný byt (PB) „RYBÁR“ sa využívala vyhradená miestnosť Slovenského rybárskeho zväzu na Majakovského ulici č. 1 v Koši- ciach. Pozri: A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48753/020. Záznam o schôdzke, 19. 8. 1985 a 18. 9. 1985. 23 Svetová rada mieru (World Peace Council) je celosvetové an imperialis cké mierové hnu e založené v roku 1950. Pozri: Who we are. [Kto sme]. [citované 16. 10. 2016]. Dostupné na URL
54 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Michal miklovič ● Aktívne opatrenie „LAND“
spolupracovať s ved cim redakcie na príprave článkov z dan ch podujatí. Kpt. Kertész ho inštruoval, aby pri- pravil obšírnejšie články, do ich ob- sahu zapracoval zmienku o miero- v ch iniciatívach ZSSR a SSR a po- n kol ich redakcii Pravdy a export- nej redakcii STK v Prahe. „MIK“ si tiež vybavil možnosť z častniť sa tlačovej besedy s R. androm. Z toh- to d vodu s ním kpt. Kertész prebral okruhy problémov, ku ktor m mal formou otázok na tlačovej besede získať názory R. andru – na vplyv mládeže na rozvoj mierového hnutia v kapitalistick ch krajinách a prínos ZSSR a SSR pri upevňovaní mie- ru vo svete. Tlačová konferencia sa však pre navu andru neuskutoč- nila.31 Podľa inštrukcií kpt. Kertésza „MIK“ presadil rozšírenie správy o pobyte R. andru o mierové ini- ciatívy ZSSR a SSR. lánok „Košice – mesto mieru“ prevzala bez korek- cie exportná redakcia STK a zverej- nila ho v západn ch krajinách a re- dakcia denníka Pravda, ktorá ho publikovala 7. okt bra 1985 na ti- tulnej stránke.32 „MIK“ si vytvoril podmienky pre svoju časť na ďal- ších akciách s visiacich s pobytom R. andru v Košiciach.33 Aj ďalší člá- nok „Sovietska iniciatíva vystihu- je t žby ľudstva“ od „MIK“ prevzala exportná redakcia STK a opäť pria-
Článok na tulnej strane denníka Pravda zo 7. 10. 1985 (Zdroj: Pravda) mo na titulnej stránke publikoval denníka Pravda 8. okt bra 1985.34 a nasleduj ci deň v konšpiračnom siace s Medzinárodn m marat nom Ved ci krajskej redakcie STK v Ko- byte „KOHAL“30 prisľ bil „MIK“ kpt. mieru a návštevou R. andru struč- šiciach vyjadril spokojnosť s prizva- Kertészovi zapojiť sa do prípravy ne, len na niekoľko riadkov, spraco- ním „MIK“ na redakčné pokrytie článkov na podporu mierového si- vať ved ci krajskej redakcie STK návštevy R. andru. Oboch vedenie lia ZSSR a ostatn ch socialistick ch v Košiciach. Na základe žiadosti kpt. STK pochválilo za dobre spracované štátov. Podľa „MIK“ mal správy s vi- Kertésza si „MIK“ vytvoril možnosť články a správy v s vislosti s pobytom
30 Konšpiračný byt (KB) „KOHAL“ na adrese Trieda SNP č. 54, Košice, bol získaný 3. 11. 1971 a vedený na krycie meno Juraj Šiška, pracovník Krajského národného výboru Košice. Pozri: A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 70496. Juraj Šiška bolo krycie meno staršieho referenta Oblast- ného odboru ŠtB Košice mjr. Juraja Širokého „ŠIŠKU“ (1922), ktorý bol príslušníkom ZNB od 7. 5. 1946, starším referentom I. odboru KS ZNB a Oblastného odboru HSR od 1. 2. 1969 a starším referentom 50. odboru (špeciálne spojenie) od 1. 12. 1975 do 31. 3. 1980. Pozri: A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, Juraj Široký. Osobní evidenční karta. 31 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48056/020. Záznam o schôdzke s TS č. 48056, 4. 10. 1985 a Záznam o schôdzke s TS č. 48056, 7. 10. 1985. 32 Košice – mesto mieru. Pravda, roč. 66, 1985, č. 236. 33 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48056/020. Záznam o schôdzke s TS č. 48056, 7. 10. 1985. 34 Sovietska inicia va vys huje túžby ľudstva. Pravda, roč. 66, 1985, č. 237.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 55 MATERIÁLY Michal miklovič ● Aktívne opatrenie „LAND“
Článok na tulnej strane denníka Pravda z 8. 10. 1985 (Zdroj: Pravda)
R. Čandru v Košiciach.35 Za tajn spo- ideového spolupracovníka Oblast- nia nenachádzaj . Dá sa však pred- luprácu hodnoten v období od de- ného odboru ŠtB Košice ho 14. mar- pokladať, že šlo o reportáž „Koši- cembra 1984 do januára 1986 dostal ca 1985 získal kpt. Kurcina.37 „SAŠ- ce – mesto mieru“, ktor v Televíz- „MIK“ od rozviedky fi nančn odme- KA“ ho na operatívnej sch dzke ko- nych novinách odvysielala eskoslo- nu vo v ške 800 Kčs za zodpovedn nanej 13. okt bra 1985 v prepožiča- venská televízia 6. okt bra 1985. Za prístup k plneniu loh pri realizácii nom byte „RYBÁR“ a v hoteli Slovan zodpovedné plnenie zadan ch loh, aktívneho a vplyvového opatrenia.36 informoval, že splnil všetky požia- podieľanie sa na príprave a realizá- Na aktívnom opatrení „LAND“ davky v s vislosti s pobytom predsedu cii aktívneho opatrenia „LAND“ a na sa podieľal aj tajn spolupracovník Svetovej rady mieru R méšom Čan- príprave aktívneho opatrenia „GA- „SAŠKA“, ved ci spravodajstva kraj- drom. [sic!]38 V jeho osobnom zväz- TE“ na návrh mjr. Kurcinu dostal skej redakcie Televíznych novín ST ku sa však žiadne bližšie informácie „SAŠKA“ od rozviedky fi nančn od- v Košiciach Ján Kopčík (1943). Za o požiadavkách a formách ich splne- menu 1 500 Kčs.39
35 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48056/020. Záznam o schôdzke s TS č. 48056, 11. 10. 1985. 36 Tamže, reg. č. 48056/000. IS MIK – hodnotenie spolupráce s TS, 14. 2. 1986. 37 Tamže, reg. č. 48752/000. Správa o získaní k spolupráci, 14. 3. 1985. 38 Tamže, reg. č. 48752/020. Záznam o schôdzke, 13. 10. 1985.
56 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 MATERIÁLY Michal miklovič ● Aktívne opatrenie „LAND“
ZHODNOTENIE AKTÍVNEHO sah aktívneho opatrenia na zemie lupracovníci za svoj podiel na reali- OPATRENIA „LAND“ eskoslovenska dokazuj uvedené zácii aktívneho opatrenia „LAND“ Aktívne opatrenie „LAND“ splnilo novinové články a televízna repor- dostali fi nančn odmenu. Aktívne svoje ciele a prostredníctvom če- táž. Jeho dosah v zahraničí je mož- opatrenie ako veľmi spešné zhod- lovej medializácie návštevy R me- né predpokladať na základe zmien- notil aj 36. odbor centrály českoslo- ša andru propagovalo mierové ini- ky o prevzatí článkov exportnou re- venskej rozviedky.40 ciatívy socialistick ch krajín. Do- dakciou STK. Všetci traja tajní spo-
Dokument 1985, 6. okt ber, Praha. Košice – mesto mieru.41
[Moderátor:] Košice, mesto veľk ch premien, vari jeden z najpresvedčivejších d kazov činorodého, tvorivého života našej spoločnosti za uplynul ch 40 rokov. Jeho obyvatelia ho zveľaďuj statočnou prácou i organizovaním mnoh ch podujatí, ak m je aj Medzinárodn marat n mieru. Tieto myšlienky zazneli aj na dnešnom slávnostnom zhromaždení v Dome Košického vládneho programu, na ktorom sa z častnil predseda Svetovej rady mieru R meš andra. Z jeho r k prevzali Košičania vysoké vyznamenanie. Dnešn m dňom sa po Prahe stali Košice druh m mestom v eskoslovensku nes cim hrd názov „Mesto mieru“. [Redaktorka:] Pán predseda, čo prispelo k rozhodnutiu udeliť Košiciam vysoké mierové vyznamenanie? [ andra:] Svetová rada mieru plne podporila návrh udeliť Košiciam hrd mierov názov. Veď ide o mesto zná- me nielen medzinárodn m stretnutím marat ncov, ale aj mnoh mi ďalšími mierov mi podujatiami, či už v mi- nulosti, kedy toto mesto zohralo v znamn lohu pri likvidácii hitlerovského fašizmu alebo v s časnosti, v obdo- bí socialistickej v stavby vašej vlasti. Dnešné Košice s mestom veľk ch premien. O tom som sa presvedčil pred piatimi rokmi pri mojej prvej návšteve a o tom sa presviedčam aj teraz. Rozvinut priemysel, v robky vašich pod- nikov známe po celom svete, d kladná starostlivosť o pracuj cich a široká mierová aktivita za odzbrojenie proti nukleárnej vojne. Také s Košice, ktor m čestn názov Mesto mieru právom prisl cha. Zdroj: eská televize
Michal Miklovič • Active Measure called “LAND“ Czechoslovak Intelligence Service performed so-called active measures in order to support foreign policy of Czechoslovakia and other Communist countries. Long-term active measure “INFEKCE” (INFECTION) was implemented against western “ideological diversion centres” that were leading an ideological war against Communist countries and their peace initiatives. The active measure called “LAND”, carried out by the District Intelligence Service Section in Košice in 1985, was part of the long-term active measure “INFEKCE”. The goal was to abuse the visit of Romesh Chandra, Chairman of the World Peace Council, for propaganda purposes. The active measure “LAND” was implemented with the help of three Czechoslovak Intelligence Service secret collaborators using a purpose-made publicity of peace initiatives of the Communist countries in a Czechoslovak Television report and articles in the daily Pravda and the journal magazine Oceľ v chodu (Steel of the East).
Mgr. Michal Miklovič (1979) Absolvent politológie na Fakulte humanis ky Trnavskej univerzity v Trnave. Je pracovníkom Sekcie dokumentácie Ústavu pamä náro- da a doktorandom na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komen- ského v Bra slave. Zameriava sa na výskum Štátnej bezpečnos s dôrazom na Hlavnú správu rozviedky a jej útvary umiestnené na úze- mí Slovenska.
39 Tamže. Návrh na udelenie fi nančnej odmeny pre TS „SAŠKA“, 18. 11. 1985. 40 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 81409. Přehled námětové činnos OO StB Košice od prosince 1984 – listopad 1985, 17. 12. 1985. 41 Prepis reportáže Televíznych novín Československej televízie zo dňa 6. 10. 1985.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 57 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
MICHAL BILÍK – OPORA SPRAVODAJSKÝCH ZLOŽIEK 11. BRIGÁDY PS NA SLOVENSKO- -RAKÚSKOM ÚSEKU ŠTÁTNEJ HRANICE
VLADIMÍR PALKO
Spravodajská skupina bra slavskej 11. brigády Pohraničnej stráže (PS) prešla v rokoch 1951 – 1989 štyrmi organizačnými zmenami. Michal Bilík v nej ako spravodajský dôstojník pôsobil od začiatku a odchádzal po takmer tridsia ch rokoch tesne pred poslednou zmenou v roku 1979. V obciach Jarov- ce, Rusovce, Čunovo, ale aj na perifériách Petržalky budoval v rámci kontrarozviedky hustú špionáž- nu sieť spolupracovníkov, monitorujúcu osoby nepriateľské režimu, pomáhajúcu odhaľovať poten- ciálnych páchateľov trestného činu prípravy úteku do kapitalis ckého zahraničia a predchádzať im. V neviditeľnej sie „eštebákov v zelenom“, ako sa zvykne nazývať spravodajská zložka Pohraničnej stráže, síce nedosiahol veľmi vysoké postavenie, no pracoval na zaujímavých kauzách, v jednom prí- pade presahujúcim slovensko-rakúsky úsek štátnej hranice. Tiež sa pri ňom stretávame s veľmi ojedi- nelým úkazom utajenej spolupráce s inou štátnobezpečnostnou zložkou, možno povedať až výnimoč- nej, vzhľadom na pomerne dobre zachovanú dokumentáciu k nej.
ichal Bilík sa narodil 6. má- dov ch závodoch a na regulačnom na základn vojensk službu k pešie- ja 1924 v obci Kovarce v to- družstve v obci Kovarce. mu pluku 12 v Leviciach. Po ročnej Mpoľčianskom okrese do ro- Zlomov m bolo pre Michala Bi- službe ho prevelili na oddelenie vo- botníckej rodiny medzi troch s ro- líka Slovenské národné povstanie. jenského obranného spravodajstva dencov. Otec František pracoval ako Z častnil sa ho v regi noch Topoľča- (OBZ) Banská Bystrica a 3. februára robotník a do Komunistickej strany ny, Nováky, Prievidza a Banská Bys- 1946 k 12. pešiemu pluku do Šiah. eskoslovenska vst pil už krátko po trica od 3. septembra 1944 ako člen Po ukončení vojenskej služby praco- jej vzniku v roku 1921. Matka Eva sa veliteľstva Žula delostreleckého plu- val tri mesiace na regulačnom druž- starala o domácnosť, nesk r praco- ku 1, za čo jeho otca vyšetrovalo stve v Nitre. Zároveň si podal žiadosť vala v miestnom jednotnom roľníc- Gestapo. Bilíka napokon zajali v ob- o prijatie do služieb Národnej bez- kom družstve. ci Povrazník pri Banskej Bystrici 3. pečnosti.2 Po príslušn ch previer- Osemročn školsk dochádzku novembra 1944 a do 17. j la 1945 ho kach nast pil už 27. j na 1947 ako ukončil na ľudovej škole v rodnej ob- väznili v nemeck ch zajateck ch tá- v konn orgán Pohotovostného od- ci v j ni 1938. Nasleduj ci mesiac boroch v „Falinkposte“ (pozn. auto- dielu SNB v Lučenci, kde od 20. sep- nast pil ako pomocn hospodársky ra – pravdepodobne sa jednalo o tá- tembra 1947 do 25. apríla 1948 na- pracovník a do 11. mája 1944 vy- bor v meste Bad Fallingbostel medzi vštevoval školu SNB I. stupňa. striedal viacero zamestnaní – ako Hannoverom a Hamburgom), Han- Po ukončení školy zamieril do Ru- robotník na príležitostn ch prácach, noveri, Brémach a Hamburgu.1 soviec, obci pri Bratislave (od roku v družstevnom liehovare, v Ško- Po liečení nast pil 1. okt bra 1945 1972 s časť mesta), kde od 26. aprí-
1 Archív Ústavu pamä národa (A ÚPN), f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Michala Bilíka. Osobná evidenčná karta príslušníka, s. 3; Osobný spis príslušníka, s. 16 – 17. 2 K žiados pre vstup do NB musel Michal Bilík predložiť: „Rodný list, domovský list, školské vysvedčenie, lekárske vysvedčenie, dobrozda- nie MNV podľa bydliska uchádzača, osvedčenie o národnej, štátnej a ľudovo-demokra ckej spoľahlivos , svedectvo mravnej zachovalos- , potvrdenie SVOJPOV-u o zúčastnení sa na slovenskom nár. povstaní, osvedčenie o tom, že nie je nemanželským otcom a nemá alimen- tačných povinnos , osvedčenie o národnos , prehlásenie o záväzku k 4 ročnej službe u NB, vlastnoručne písaný diktát a písomnú úlohu, prosbu o udelenie výnimky z pod predpísaného školského vzdelania a odpis trestného listu Antona Chotára, ako manžela tetky uchádzača so strany otca Anny Bílikovej vyd. Chotárovej.“ Tamže. Vyjadrenie NB Oponice k žiados M. Bilíka z 20. 12. 1946.
58 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
la 1948 sl žil na dočasnej stanici ZNB. V tomto období (16. mája 1948) sa stal kandidátom KS . V jednom z vlastnoručn ch životopisov uvá- dza, že k rozhodnutiu vst piť do ko- munistickej strany ho inšpirovala sk senosť z robotníckeho povola- nia a „vykorisťovania kapitalistami“. Dňa 16. j na 1948 ho presunuli do niekoľko kilometrov vzdialenej ob- ce unovo v rovnakej pozícii. V tom- to roku v straníckej štrukt re post - pil z desiatkového d verníka na po- zíciu podpredsedu čiastkovej organi- zácie KS pri Pohraničnej stráži (ďa- lej PS). V roku 1949 sa z agitačného d verníka stal predsedom čiastko- vej organizácie KS pri PS v uno- ve. V tomto období požiadal minis- terstvo vn tra o povolenie uzatvoriť manželstvo a 27. mája 1949 sa oženil s Helenou Choterovou z rodnej dedi- ny. Mali spolu štyri deti. V Bilíkovych kádrov ch posud- koch z 50. rokov sa konštatuje od- danosť strane, porozumenie politi- ke KS a zapájanie sa do spolupráce s civiln m obyvateľstvom, ktoré pre- Zápisnica z previerky M. Bilíka z 19. augusta 1949 (Zdroj: A ÚPN) sviedčal o v zname jednotn ch roľ- níckych družstiev, obhajoval a pre- sadzoval politiku strany v každoden- roku 1953 Bilíkove predpoklady na V SLUŽBÁCH SPRAVODAJSKÉHO nom živote. Riadnym členom KS sa zastávanie vyššej funkcie. V tomto ODDELENIA 11. BRIGÁDY PS stal 27. okt bra 1950 už ako prísluš- období sa v domácom prostredí liečil Kariéru spravodajského d stojníka ník PS. Ako človek „vysporiadan “ zo zranení, ktoré si sp sobil pádom Spravodajského oddelenia 3. pohra- s náboženskou otázkou z cirkvi vy- z kobyly počas prieskumu v se- ničného práporu Bratislava spadaj - st pil. V roku podávania prihlášky ku štátneho majetku Janíkov dvor cu pod Spravodajsk skupinu Brati- do ZNB (1946) si ešte uvádzal prís- v Petržalke (keď v cvale nabehla do slava 11. bratislavskej pohraničnej lušnosť k Rímskokatolíckej cirkvi. okopu pred stojaceho strelca). brigády MV odštartoval Michal Bi- Koncom roku 1953 začala vojen- lík 1. apríla 1954 v hodnosti poru- ZAČIATKY V POHRANIČNEJ ská prokurat ra proti Bilíkovi vy- číka. Po absolvovaní päťmesačného STRÁŽI šetrovanie kv li nehode na ženijno- kurzu operatívnych pracovníkov na K Pohraničnej stráži nast pil ako te- -technickom zátarase, po ktorej mu- Ústrednej škole MV Félixa E. Dzer- lov chovn d stojník PS tvaru Bra- seli jeho podriadenému amputovať žinského v Prahe pracoval nasle- tislava 2. marca 1950. V decembri nohu pod kolenom. Bilík ako veli- duj cich desať rokov spravodajsky 1950 sa stal zástupcom veliteľa ča- teľ jednotky dajne nevykonal ško- v pohraničí. Od roku 1953 zastával ty PS tvaru unovo, v januára 1951 lenie príslušníkov o ženijn ch opat- aj funkciu člena v boru Ústrednej veliteľom pohraničnej roty PS tva- reniach na štátnej hranici. Vojak organizácie KS PS Bratislava. ru v unove a 26. apríla 1952 veli- Hrub porušil predpisy a nevzal so K prv m štyrom rokom Bilíko- teľom 12. pohraničnej roty Jarovce sebou do služby tyč s hákom, ktorou vej spravodajskej činnosti nevieme 11. bratislavskej pohraničnej brigá- sa vyťahovala z elektrického zátara- povedať veľa. V personálnom spi- dy MV. su uhynutá zver. Pri manipulácii so se sa žiadne zmienky nenachádzaj Veliteľ 3. pohraničného prápo- zdochlinou okrem zranenia n h utr- a prv záznam z konkrétneho vyšet- ru 11. brigády Pohraničnej strá- pel aj zranenie oka. Neexistuje zá- rovacieho spisu s Bilíkom ako spra- že kpt. Mat š Cyprich zd razňoval znam, či Bilík dostal, alebo nedostal vodajsk m d stojníkom riešiacim v služobnom hodnotení z polovice trest. prípad je až z roku 1958, keď 23. ja-
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 59 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
nuára založil operatívny zväzok na Pavla H. z Petržalky, robotníka n. p. Kovosmalt, podozrivého z prípravy ilegálneho prechodu štátnych hra- níc do Západného Nemecka a nesk r Južnej Ameriky. Bilíkovym zdrojom bol poštár Elemír H., ktorému druž- ka Pavla H. Cecília K. oznámila je- ho mysel odísť do pohraničia iech na brigádu a odtiaľ utiecť za hrani- ce. Pavel H. mal tiež podľa Cecílie K. podobne nahovárať na tek aj svoju b val manželku Helenu A. Tá ver- ziu Cecílie K. potvrdila. Pavol H. sa tak dostal do centra záujmu spravo- dajského oddelenia, ktoré sa začiat- kom roku 1959 ne spešne snažilo získavať z jeho prostredia infor- mácie prostredníctvom neidenti- fi kovaného spolupracovníka s kry- cím menom „OROL“. Operácia sa vy- vinula tak nešťastne, že spravodaj- ci 11. brigády boli n tení prísť do osobného styku s Pavlom H., a pre- to sa rozhodli ho radšej hneď vypo- čuť. Z v sluchov vyplynuli značné rozpory medzi tvrdeniami Pavla H. a p vodn mi tvrdeniami poštára a oboch žien, preto boli vo februári 1960 opäť vypočutí. Helena A. opä- tovne tvrdila, že ju exmanžel Pavel H. volal za hranice a že o tom hovori- la s jeho družkou Cecíliou K. Tá však uviedla, že s Helenou A. o ničom ta- kom nikdy nehovorila a priznala sa, že Pavla H. na tek nahovárala ona Návrh na vyznamenanie (Zdroj: A ÚPN) s predpokladom, že on zostane za hranicami a ona sa vráti späť a zís- ka jeho byt. Pavol H. však utiecť ne- Spis ukončoval 1. apríla 1960 Bilí- šiel niekedy v období rokov 1951-52 chcel, preto mu zbalila veci, a keď kov nadriaden František Vida.3 pri invent re, zbraň si nechal a na- prišiel poštár, vyzeralo jej tvrdenie koniec skončila u jeho brata. Ten si o prípravách na tek pomerne d - UDANIE Z RODNEJ OBCE na ňu na okresnom oddelení Verej- veryhodne. Pavel H. spravodajsk m V roku 1959 dostihla Michala Bilí- nej bezpečnosti v Topoľčanoch vy- d stojníkom potvrdil, že sa mu b - ka na základe udania rodáka z Ko- bavil zbrojn pas, nesk r ju ale odo- valá manželka spolu s jeho družkou variec Jozefa Jančoviča chyba spred vzdal na rovnakom pracovisku z d - chceli pomstiť. Cecília K. spomenu- pár rokov, keď dal svojmu bratovi vodu v meny za menšiu. Vtedy sa la aj tvrdenie Heleny A., že svojho Františkovi, členovi Ľudov ch milí- prišlo na p vod zbrane a Bilíka vy- exmanžela nikdy nemala rada a vy- cií a okresnému tajomníkovi Národ- šetroval vojensk prokurátor. Veliteľ dala sa zaňho len kv li získaniu čes- ného frontu v Topoľčanoch neevido- 11. brigády PS potrestal Bilíka for- koslovenského štátneho občianstva. van služobn zbraň. Bilík na to pri- mou písomného pokarhania.
3 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Zväzky rozpracovaných osôb, reg. č. SR-8279. Fran šek Vida (1932), vo funkcii náčelníka 3. spravodaj- skej skupiny Bra slava 11. b. PS HS PS OŠH pôsobil od 1. 5. 1959 do 30. 6. 1960. Neskôr prešiel na spravodajské oddelenie brigády a od 1. 10. 1962 do 30. 4. 1971 bol jeho náčelníkom.
60 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
Jozef Jančovič udal aj tetu M. Bi- stevníkov povedal, že ten čo JRD zalo- ho jazyku, z dejepisu a zo zemepisu líka, že bola hlavnou kuchárkou žil sa mohol v materinej piči radšej za- a práve z t chto predmetov by potre- u predsedu Demokratickej strany topiť, čo potvrdzuje člen strany s. Gre- boval aspon základne vedomosti pri Jozefa Lettricha a Bilíkov otec od- gor Michal č. 66 Kovarce. Tiež tohto riadeni a v chove agentury. Z uvede- mietal vst piť do jednotného roľníc- Gregora navádzal na poburujuce reči n ch pričin sa u neho prejavuju prvky keho družstva. Náčelník Spravodaj- v miestnom JRD ktor však povedal: primitivnosti v agenturne operativnej ského oddelenia 11. brigády PS kpt. Bilik však to povedzte vy čo to mne ká- práci a hlavne pri obsluhe agentury.“ Bohuslav Rychetsk 4 si zdroj uda- žete! Bilik mu na to odpovedal: Myško Bilík musel byť podľa hodnotenia nia preveril a Bilíka sa zastal s od - Gregor musíš uznat že já mam děti na v roku 1958 preložen na menej d - vodnením, že na základe vyjadrení dobrom postavení, mohol by som ím ležit sek práporu, kde už ale podá- náčelníka Krajskej správy MV Nit- poškodit a ty máš maličké.“ Uviedli val lepší v kon. Vida konštatoval, že ra Eduarda Pafča, náčelníka odboru tiež, že náčelník vyšetrovacieho od- Bilík potrebuje neustály dozor, kon- hospodárskeho spravodajstva Joze- boru Michal Opát prezradil Františ- trolu a pomoc. Vyt kal mu aj nesa- fa Belana a náčelníka vyšetrovacie- kovi Bilíkovi vyšetrovanie jeho bra- mostatnosť a nerozhodnosť, v prípa- ho odboru Michala Opáta považuje ta. Zistili to tak, že František Bilík de časového stresu povrchnosť v pl- udania za nepravdepodobné. Flori- prišiel s tou informáciou priamo za není loh. Hodnotiaca komisia od- án ambal5 aj napriek tomu nariadil trojicou oznamovateľov.7 poručila Bilíkovi doplniť si všeobec- vyšetrovanie v s činnosti s vojen- né vzdelanie.8 skou kontrarozviedkou (ďalej VKR), Mimo tento prípad prechádzal Bilík Vida hodnotil Bilíka aj zo série ktorá však nedisponovala žiadnymi previerkami a hodnoteniami s po- školení a seminárov na pracovisku poznatkami. Napokon sa potvrdila merne dobr mi v sledkami. Prvé za školsk rok 1959/60. Konštatoval len správa o služobnej zbrani. zaváhanie sa vyskytlo až v roku slab pripravenosť pri téme cudzích Dráma sporov v rodnej obci t m 1960, keď v služobnom hodnotení rozviedok, priemerné uplatňovanie však neskončila, 1. novembra 1959 zožal pomerne ostr kritiku od vyš- nadobudnut ch vedomostí v pra- poslal člen v boru základnej organi- šie spomínaného zástupcu náčelní- xi a nedostatočne zvládnut proces zácie KSS Jozef Jančovič, predseda ka štábu pre spravodajstvo 3. pohra- rozpracovania jednotliv ch agen- čiastkovej organizácie KSS pri JRD ničného práporu npor. Františka Vi- t rno-operatívnych prípadov. Snáď Kovarce Ján Bujna a Arpád Dávido- du: „Po stránke odbornej je menovan najzaujímavejším vzhľadom na ope- vič list pln gramatick ch ch b mi- priemern m pracovnikom. Odborné rovanie v hraničnom pásme s Ra- nistrovi vn tra Rudolfovi Barákovi,6 znalosti má dobré ale na druhej stra- k skom je zistenie, že Bilík neovlá- v ktorom zopakovali všetky udania ne má veľmi slabé všeobecné znalosti dal nemčinu a nemal v tomto smere na Michala Bilíka a jeho nebohého z čoho vyplyvá, že nedokáž svoje od- žiadne ambície: „Vyuky nemeckého otca: „V roku 1951 pri v sadbe druž- borné vedomosti plne využiť v praxi. jazyka sa nez častňuje a nie je u neho stevneho vinohradu skupine druž- Má slabé znalosti hlavne z materské- predpoklad, aby si tento jazyk osvo-
4 Bohuslav Rychetský (1927) pôsobil ako náčelník spravodajského oddelenia 11. bra slavskej pohraničnej brigády MV od 1. 2. 1956 do 30. 9. 1962. 5 Florián Čambál (1913), člen KSČ od roku 1935, počas 2. svetovej vojny predseda okresného vedenia ilegálnej KSS v Seredi. Počas SNP bol v brigáde pplk. Karasova, kde pôsobil ako poli cký komisár a spravodajca. Známosť s neskorším predsedom vlády Viliamom Širokým mu dopomohla k funkcii veliteľa 11. bra slavského oddielu MNB ktorej riadením bol poverený 1. 6. 1951 V roku 1962 bol prepustený zo slu- žieb MV a zamestnal sa na Krajskom výbore KSS v Bra slave. Pozri: MORBACHER Ľubomír: 11. bra slavská brigáda Pohraničnej stráže a výnimočná „osobnosť“ je prvého veliteľa Floriana Čambála (1948 – 1962). In: Sborník archivu bezpečnostních složek 7/2009, ABS: Pra- ha, 2009, s. 98 – 101. 6 Rudolf Barák (1915 – 1995), komunis cký poli k. V rokoch 1948 – 1950 pôsobil ako predseda ONV v Boskvicích a v Blansku, nasledujúce tri roky ako predseda KNV v Brne. V roku 1953 sa stal námestníkom predsedu vlády a vzápä ministrom vnútra ČSR. Vo funkcii zostal až do roku 1961. V rokoch 1954 – 1962 pôsobil zároveň ako člen ÚV, politbyra ÚV KSČ a poslanec Národného zhromaždenia, v období 1959 – 1962 aj ako podpredseda vlády ČSR. Poli cky neprežil súboj o moc s Antonínom Novotným. Vo februári 1962 bol zatknutý a o dva me- siace neskôr odsúdený na 15 rokov väzenia za vykonštruované trestné činy. Z väzenia ho prepus li v máji 1968. O dva mesiace neskôr Najvyšší súd zrušil pôvodný rozsudok ako nezákonný. Dopoli ky sa už nevrá l, pracoval v tlačiarni a ako skladník. Pozri: TOMEK, P.: Život a doba ministra Rudolfa Baráka. Praha 2009; KALOUS, J. a kol.: Biografi cký slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948 – 1989. Praha 2009, s. 45 – 48. 7 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Michala Bilíka. List ministrovi vnútra R. Barákovi z 1. 11. 1959. 8 Tamže. Služobné hodnotenie k 31. 3. 1960.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 61 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
jil.“ Otázky z trestného práva a trest- trebn kvalifi káciu nahrádzal dob- til späť do eskoslovenska. Od toh- ného zákona zvládol priemerne.9 rou znalosťou operatívnej situácie to momentu bol v hľadáčiku justície Hodnotenia M. Bilíka sa nasledu- v zverenom seku práporu, teore- a po udelení milosti štátnobezpeč- j ce roky zlepšili, ale potreba dopl- tickou znalosťou smerníc a osobn m nostn ch zložiek.11 ňovania všeobecn ch, no aj odbor- nasadením. Treba však podotkn ť, V májovom hlásení z roku 1961 n ch znalostí nad ním visela naďa- že dosiahnutie hodnosti major v ro- uviedol náčelník spravodajského lej. S hodnoteniami sa stotožňoval ku 1966 bolo pre Michala Bilíka ma- oddelenia 11. pohraničnej brigády aj veliteľ 11. pohraničnej brigády ximom. kpt. Bohuslav Rychetsk informáciu MV pplk. Ondrej Šediv .10 Jedin m o získanom poznatku, že sa Kugler vzdelaním, ktorého roveň bol Bi- PRÍPAD opäť pripravuje na tek. Prípad pre- lík ochotn zlepšovať bolo politic- ZOLTÁNA KUGLERA bral Michal Bilík s kolegom Vladimí- ké. Približne v roku 1965 začal na- Zo zaujímavejších prípadov pod Bilí- rom Buttkom.12 V máji 1961 prebehli vštevovať „večern školu aktuál- kov m dozorom treba spomen ť prí- prípravy kontroly Kuglera cez neofi - nych otázok politiky strany“ – Ve- pad rádiomechanika Zoltána Kugle- ciálnych d verníkov v zamestnaní, čern univerzitu marxizmu-leniniz- ra, ktor utiekol v roku 1955 do za- informovan ch o jeho problémoch mu, ktor ukončil v roku 1970. Po- hraničia a v novembri 1957 sa vrá- v rodinnom živote. Kuglerov kole-
9 Tamže. Záverečné hodnotenie za školský rok 1959/60 z 14. 7. 1960. 10 Ondrej Šedivý (1921) nastúpil k PS 15. 10. 1950 do funkcie náčelníka štábu 2. pohraničného práporu 5. chebskej pohraničnej brigády MV. Dňa 1. 9. 1953 prešiel do pozície náčelníka oddelenia bojovej prípravy tam ež, funkciu náčelníka 11. bra slavskej pohraničnej brigády MV zastával od 1. 7. 1962 do 22. 7. 1970. Ondrej Šedivý bol m. i. autorom hlásenia o usmrtení občana NDR Richarda Schlenza príslušník- mi PS na území Rakúska. Hlásenie však tento záver nekonštatuje, obsahuje však náčrt zásahu príslušníkov PS, z ktorého je zrejmé. A ÚPN, f. Veliteľstvo Pohraničnej stráže, inv. č. 589. Hlásenie o narušení štátnej hranice – predloženie zo dňa 30. 8. 1967. 11 Kugler v roku 1955 u ekol spolu s Jánom Záhorom do Rakúska cez petržalské Kopčany: „Přechod jsme uskutečnili v nočních hodinách přes vrch Kopčany a to tak, že jsme roztáhli drátěný zátaras první stěnu, a jelikož jsme spatřili hlídku PS která světlem kontrolovala dráty a orný pás, stáhli jsme se zpět. Když hlídky přešla, která nás neviděla jelikož pršelo a bylo špatně vidě , přelezli jsme dráty a přešli orný pás a po- stupovali jsme ku druhým drátům. Když jsme byli před nimi asi 150 metrů (bylo již světlo (4 h ráno), u kali za námi 2 přísl. PS, ale již nás ne- dohonili, neboť jsme překonali další dráty a přešli do Rakouska.“ Po krátkom pobyte vo Viedni sa ocitli v Linci, kde ich vypočúvali agentmi americkej CIC. Neskôr, už bez Záhora, ktorý sa vrá l späť do ČSR, premiestnili Kuglera do tábora Asten pri Linzi. Tu sa ho podľa záznamov snažili získať na spoluprácu „slovenskí ľudácki separa s “. Aj túto ponuku Kugler odmietol a odišiel do NSR. V tábore Valka strávil osem mesiacov a počas tejto doby sa ho opäť neúspešne snažili zverbovať príslušníci americkej spravodajskej služby CIC. Nechcel byť v špionáž- nej službe ani v cudzineckej légii. Po trojmesačnom pobyte v tábore Zindorf pri Norimbergu, kde z núdze o prácu v jeho odbore pracoval ako krajčír, sa nechal premiestniť späť do tábora Valka. Nevydržal tam dlho: „V snahe dostať sa do strážneho oddielu / LSC – Labour Servic Kompani /, z tábora Valka uprchol bol avšak zadržaný a vrátený, ale v tábore ho už neprijali.“ Približne od mája do augusta 1956 pracoval Kugler v chemickej továrni v Kolíne nad Rýnom. Vybavil si doklady pre prácu vo Švédsku, kde najprv strávil dva týždne v tábore pre ute- čencov v Malmö a potom dostal pridelenú prácu v závode pre elektrické potreby. Po troch mesiacoch vo Švédsku sa vrá l do NSR a vstú- pil do tzv. Poľskej kompánie v Bad Kreuznachu. Poľská kompánia (Labour Service Company) strážila objekty americkej armády a skladala sa z utečencov najmä z Poľska, ale aj iných sovietskych satelitov. Kugler najprv slúžil v kuchyni a upratovacej službe v rámci českosloven- skej jednotky, neskôr strážil muničné sklady armády USA. Keďže v žiadnom z týchto zamestnaní nebol spokojný s platom a v prípade Poľ- skej kompánie s možným kariérnym postupom, rozhodol sa aj na základe odkazu od rodičov, že sa môže vrá ť do ČSR bez následkov. Mal brata vo Francúzsku, ale nepokúsil sa s ním obnoviť kontakt. Cestou ešte navš vil Hamburg a presunul sa do Gröfarthu, kde tri dni pra- coval ako pomocný robotník, no ochorel, preto odišiel do Bonnu vybaviť si dokumenty pre návrat domov. V Bonne nenašiel žiadny za- stupiteľský úrad, preto odcestoval do Frankfurtu nad Mohanom, kde mu na československom obchodnom zastupiteľstve oznámili, že vy- baviť povolenie na vycestovanie do ČSR potrvá mesiac. To mu z fi nančných dôvodov nevyhovovalo, preto 2. 11. 1957 sadol na vlak smer ČSR. V Chebe ho zadržala hliadka príslušníkov Pohraničnej stráže. Dňa 28. 1. 1958 Vojenský obvodový súd v Bra slave pod vedením JUDr. Štefana Čambálika odsúdil Zoltána Kuglera na rok a pol nepodmienečne za trestný čin služby v cudzom vojsku podľa § 102 odst. 1 Tr. z. Kugler mohol hovoriť o veľkom šťas , lebo na „jeho“ trestný čin sa vzťahovala amnes a prezidenta republiky z 1. decembra 1957, pre- pus li ho už z vyšetrovacej väzby. V marci 1958 ho dokonca zahrnuli do akcie „ÚDER“, koordinovanú 1. oddelením II. odboru Krajskej sprá- vy MV Bra slava, a súhlasil s vyrozprávaním svojho príbehu s dôrazom na zlú ekonomickú situáciu v Rakúsku, NSR a Švédsku v médiách: „Na základe jeho súhlasu bolo s menovaným dohodnuté, že v prípade potreby bude zavolaný telefonicky, aby sa ku nám do úradu dosta- vil, a o ďalších veciach bude presne informovaný a poučený k prevedeniu akcie.“ Vypočúvajúci dôstojník ho ež inštruoval, aby sa o doho- dách nikomu nezmieňoval a zachoval o nich mlčanlivosť. Bližšie pozri: A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Vyšetrovacie spisy, reg. č. V-1137. 12 Vladimír Bu ko (1934), spravodajský dôstojník. Na kontrarozviednych problema kách Spravodajského oddelenia 11. brigády PS Bra sla - va pracoval v období od 1. 6. 1960 do 31. 12. 1971.
62 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
ga Viliam Végh bol požiadan o jeho a npor. Folt nom13 iniciatívne podpí- lo. Brosz mal preveriť tieto poznat- sledovanie: „...pokiaľ k tomuto bu- sal vyhlásenie, že sa nikdy nepok - ky počas vycestovania do Rak ska de mať možnosti. Zamerať sa hlavne si o tek a že o ňom nebude ani uva- počas stretnutia s Mimlichom a tiež na prípady, kedy by nedošiel do prá- žovať. Zoltán Kugler napokon prijal mal byť využit pre rozpracova- ce, prípad, kedy by sa opakovaly váž- spoluprácu s ŠtB,14 ktor však nebolo nie Mimlichov ch kontaktov v obci ne manželské rozpory, ke bude shá- možné hodnotiť ako spešn .15 unovo, ako aj ďalších nežiaducich ňať peniaze, alebo niečo rozpredávať, os b, ktoré boli v minulosti z uno- prípadne ke sám zistí, že KUGLER PRÍPAD ŠTEFAN BROSZ va vysťahované, no do obce sa ne- hodlá prekročiť štátne hranice.“ V j li V roku 1963 zaviedol kpt. Bilík agen- sk r vrátili. Medzi lohy agentov 1961 Bilík zaregistroval Kuglera do t rny zväzok v kateg rii informátor patrilo aj špehovanie vízov ch cu- registračn ch protokolov v kateg rii na Štefana Brosza, čtovníka Miest- dzincov v rámci ich návštev v obci. S – signálny zväzok. neho národného v boru unovo, Keďže Brosz kv li rodinn m väz- Kugler sa však medzičasom začal na základe dobrovoľnosti pod kry- bám chodieval do Rak ska pomer- liečiť na psychiatrii s r znymi diag- cím menom „ZDENO“. Cieľom za- ne často, mal spravodajcom posky- n zami. Jeho ošetruj ci lekár pove- viazania kandidáta bolo rozpraco- tovať čo najviac informácií o cezhra- dal, že Kugler je v stave, keď dochá- vanie rímskokatolíckeho kňaza Já- ničnom styku a upozorňovať na prí- dza k duševn m derom a v tomto na Mimlicha p sobiaceho v rak skej padn protištátnu činnosť. K plne- stave nie je zodpovedn za svoje ko- obci Pama. Spravodajci 11. brigády niu loh mal predpoklad aj vďaka ja- nanie. Dňa 10. novembra 1961 M. Bi- evidovali kontakty Mimlicha s ob- zykovej vybavenosti, dohovoril sa aj lík navrhol realizáciu profylaktic- čanmi SSR, jeho záujem o pomery po maďarsky, chorvátsky a nemec- k m opatrením, ktoré sa aj uskutoč- v krajine a ich príležitostné prehová- ky, čo však bolo pre regi n s veľkou nilo a Kugler na pohovore s Bilíkom ranie o zotrvanie v Rak sku natrva- chorvátskou enklávou na hranici
13 Vojtěch Foltýn (1929), spravodajský dôstojník. V rokoch 1953 – 1966 príslušník 3. spravodajskej skupiny PS Bra slava, v rokoch 1966 – 1973 dôstojník Spravodajského oddelenia 11. brigády PS a od 1. 8. 1973 do 30. 8. 1984 zástupca náčelníka Spravodajského oddelenia 11. brigády PS. 14 Zoltán Kugler napokon prijal spoluprácu s 1. oddelením II. odboru Krajskej správy MV (problema ka USA). Pod krycím menom „ZOLO“ ho v registračných protokoloch ŠtB zaevidovali 28. 6. 1962. Príslušníkom ŠtB v apríli 1964 poskytol napríklad informáciu o istom českom utečencovi, s ktorým sa spoznal v tábore VALKA v roku 1957 a náhodne sa s ním stretol v Bra slave v roku 1961, že býval často predvo- lávaný a vypočúvaný CIC, a medzi utečencami prevládal názor, že s nimi spolupracuje: „JIŘÍK o sebe tvrdil, že sa do ČSSR vrá l v rámci amnes e. Uvádzal, že pracuje ako predavač drogérie v Prahe. Prameňa navš vil aj na jeho byte, kde sa zaujímal o polohu štátnych hra- níc a ich zabezpečenie pri Bra slave. Vzhľadom k tomu, že „ZOLO“, ktorý v tej dobe ešte s nami nemal styk, mal obavu, aby sa v súvislos s JIŘÍKOM nedostal do nepríjemnos , k ďalšiemu stretnu u, o ktoré ho JIŘÍK v Bra slave žiadal, sa viac nedostavil.“ 1. oddelenie II. odbo- ru Krajskej správy MV následne informáciu postúpilo pražskej ŠtB s ponukou, že spravodajskej previerke JIŘÍKA vedia využiť práve Kugle- ra. V decembri 1964 zas mjr. Fran šek Blahuš (Fran šek Blahuš (1929) začal kariéru v 11. brigáde PS Bra slava v roku 1953 ako zástup- ca pre veci poli cké 1. práporu Malacky a neskôr zástupcu náčelníka 11. brigády PS pre veci poli cké. Na Krajskú správu MV ako referent III. odboru prešiel 1. 5. 1958 a od 1. 4. 1964 pôsobil ako starší referent 5. oddelenia II. odboru KS MV Bra slava. Neskôr pôsobil ako ná- čelník 2. a 1. oddelenia II. odboru Krajskej správy MV Bra slava, zástupca náčelníka II. odboru a kariéru ukončil v pozícii operačného dôs- tojníka operačného strediska organizačného a operačného odboru S ŠtB 15. 10. 1980.) z 5. oddelenia II. odboru Krajskej MV Bra slava spísal správu od dôverníka s krycím menom „JÁN“, že Kugler zmenil prácu a nastúpil do n. p. Chirana. „JÁN“ bol prítomný, keď ho prijí- mali do zamestnania a už na druhý deň ho Kugler pozval na víno a porozprával mu o svojej emigrácii: „Rozhovor vedený pred prameňom mimo jeho činnos bol zameraný i pro nášmu soc. zriadeniu a pro KSČ tým, že druhého dňa prišiel za prameňom a žiadal ho, aby ob- sah rozhovorov si ponechal pre seba, lebo inak „ty kurvy bolševické by mu nedali pokoj.“ Sledovanie agenta „ZOLA“ dôverníkom „JÁNOM“ zaznamenala ešte jedna správa. Spolupráca s Kuglerom v roli agenta exspirovala koncom roku 1965 a bezpečnosť ho začala kvôli rôznym excesom (domáce násilie, útok na príslušníkov VB a pod.), najmä pod vplyvom alkoholu, vnímať ako problémovú osobu. Náčelník IV. odboru Krajskej správy ZNB správy ŠtB Bra slava rok po ukončení spolupráce v rámci prešetrenia Kuglera a jeho stykov konštatoval: „Doma sa po zamestnaní zdržuje málo, jeho stály pobyt je v kaviarnách, su to Devín, Carlton a Jalta, kde i s priateľmi vyhľadávajú západných turistov za účelom priekupníctva. Do bytu za ním žiadny VC neprichádzajú, ani ho tam doposial žiadni nehľadal. Jeho priateľia s ktorými CV vyhľadáva su: Šaušik Zlotán (...), Katona Ludevit (...). Ďalší dvaja priatelia z tejto skupiny Schul es Milan a Fazekáš Juraj ostali pred rokom v zahraničí vo Švédsku kde bo- li na zájazde. Do tejto skupiny patrí ešte niekoľko ľahkých dievčát, ktoré podhadzujú cudzincom a eto ím sondujú čo sa dá od VC získať.“ Jedine v zamestnaní s ním nebol problém, aj keď ho museli v Chirane držať „na krátko“, lebo dával prednosť fuškám pred prácou. A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Vyšetrovacie spisy, reg. č. V-1137. 15 Tamže.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 63 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
s Rak skom, Maďarskom a Sloven- skom pomerne bežné. V rámci rutiny 3. spravodajská skupina preverila Broszove príbu- zenstvo, pričom sa vynoril napríklad fakt, že jeden Broszov bratranec, známy ako „notorick alkoholik a re- akčne zameran proti zriadeniu“ bol v roku 1952 zadržan na štátnej hra- nici a podozrievali ho z pokusu o jej ilegálny prechod. Pod touto zámien- kou ho nesk r vysťahovali do Hamu- liakova. Po návrate do unova v ro- ku 1963 sa opäť dostal do pozornosti spravodajcov 11. brigády PS. Kontrolu Štefana Brosza vykoná- val M. Bilík a starší referent spra- vodajského oddelenia kpt. Franti- šek Cudrák16 pomocou bližšie ne- zisten ch tajn ch spolupracovníkov s krycími menami „ARPÁD“ a „RO- BERT“ v mieste jeho bydliska. Po uplynutí kandidátskeho obdobia mal opäť Brosza preveriť spolupra- covník „ARPÁD“, tentoraz na ra- k skom zemí. Vyhodnotenie jeden a pol ročnej spolupráce obsahovalo záver o nepo- tvrdení protištátnej činnosti u os b v spojení s farárom Mimlichom a in- formáciu o poskytnutí 24 agent r- nych správ, na základe ktor ch však nebola „realizovaná“ žiadna oso- ba. Broszovu pozornosť však r ch- lo nasmerovali na sledovanie vízo- Prehlásenie o činnos (Zdroj: A ÚPN) vého cudzinca Františka Stee, často dochádzaj ceho do SSR, aby zistili d vody jeho návštev a styky. Brosz sa PRÍPAD JAROSLAV JAKUBEC meriaval sa na sledovanie jeho za- medzičasom oženil a post pil na po- A JAROSLAV MAJDA mestnancov. Spravodajskému od- zíciu tajomníka MNV unovo, podľa Z d vodu zmeny zamestnania, ale aj deleniu podával pravidelne písom- niektor ch previerok sa stal odmera- prijatia do KS ukončil spoluprácu né správy, Bilík ho chválil za syste- nejším až pov šen m, čo sťažovalo aj informátor „ROMAN“, vlastn m matickosť a pravideln dochádzku jeho možnosti získavania informácií menom Jaroslav Jakubec. Toho Bilík na konšpiratívne sch dzky. Prijatie pre Pohraničn stráž, už dosť obme- zaviazal k spolupráci v problemati- Jakubca do KS a nové zamestnanie dzené nev rečnou povahou. ke štátna hranica 9. decembra 1965. na krajskom v bore SM boli d vo- Spoluprácu s Broszom ukončil Jakubec pracoval ako pomocn ag- dom pre ukončenie spolupráce – čle- M. Bilík v polovici roku 1965 z d vo- ron m na štátnom majetku Janí- novia strany nemohli byť registrova- du pracovnej a rodinnej zaneprázd- kov Dvor pri hraniciach s Rak skom ní ako spolupracovníci. Automaticky nenosti.17 (dnes Bratislava – Petržalka) a za- sa totiž predpokladala ich plná spo-
16 Fran šek Cudrák (1929), spravodajský dôstojník. Na spravodajskom oddelení 11. brigády PS Bra slava pracoval od 1. 11. 1958, začínal ako referent – tlmočník, v čase riadenia agenta Brosza pôsobil ako starší referent, od 4. 9. 1967 ako poverený náčelník spravodajského oddelenia 11. brigády PS a od 19. 8. 1971 do 30. 6. 1973 ako náčelník spravodajského oddelenia 11. brigády PS. 17 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Agentúrne zväzky, reg. č. A-8246.
64 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
lupráca s bezpečnostn mi zložka- mi.18
Na štátnom majetku Janíkov Dvor si nesk r našiel Bilík nového spo- lupracovníka, traktorista Jaroslav Majda p sobil ako informátor v ro- koch 1972 – 1983 pod krycím me- nom „ALFRÉD“. Za cel čas spolu- práce s ním bolo uskutočnen ch 276 sch dzok, podal 176 agent rnych správ, na základe ktor ch nebol ni- kto perzekvovan , a bol odmenen fi nančnou čiastkou 1 000 Kčs. Na je- ho obsluhu PS vynaložila 1 447 Kčs. Majda podal spravodajcom okrem iného napríklad poznatok o obča- novi NDR, ktor chcel utiecť. Ako ho využili a o koho šlo, nevieme. Po- dobne ako Jakubec prestal byť pre spravodajcov užitočn po zmene za- mestnania.19
PRÍPAD ŠTEFAN DROBNÍK V období od februára 1967 do ok- t bra 1970 v obci Rusovce p sobil pod krycím menom „OTO“ aj infor- mátor Štefan Drobník, zamestna- nec Slovnaftu a funkcionár miest- nej športovej organizácie. Bilík ho vyhodnotil ako vhodného na zís- kavanie poznatkov v priestore obci Rusovce najmä o činnosti brigádni- kov a prisťahovan ch osobách s d - razom na motív ich prisťahovania. Napríklad sa mal s strediť na isté- ho Jána V., ktor sa pred Drobníkom vyjadril, že „načo prišiel ((Drobník, pozn. V. P.) do Rusoviec ke tu ešte zo- Zápisnica pohovoru s M. Bilíkom (Zdroj: A ÚPN) stal. Tento v rok nie je objasnen . Jed- ná sa o prisťahovalca.“. Tiež získavať informácie o istej Jolane H., rozve- denej, vyhľadávaj cej styky s vízo- ce Drobník pred Bilíkom uviedol, že v Nemeckej spolkovej republike udr- v mi cudzincami a ved cej „nemo- je politicky nespoľahlivou osobou. žiavaj cich vzájomn osobn či pí- rálny život“; Ottovi N., u ktorého Previerkou kontaktov informátora somn styk atď. Informátor Drobník prespal ist Poliak, nesk r zadržan „OTA“ zistil Michal Bilík pomerne mal rozsiahle miestne znalosti a d - pri pokuse o prechod hraníc; Karolo- pestr paletu možn ch „narušiteľov veru starousadlíkov, čo mu umož- vi H., podozrivého z pašovania a ma- hranice“, od vyhlásen ch alkoholi- ňovalo plniť lohy spravodajského chinácií (zrejme s valutami, pozn. kov a v tržníkov cez kaviarensk ch charakteru. V priebehu spolupráce V. P.); ale aj o Mikulášovi J., o ktorom povaľačov bez životného cieľa, až po podával kvalitné informácie k ob- vtedy ešte kandidát tajnej spoluprá- obyvateľov Rusoviec s príbuzn mi jektom záujmu, k „realizácii“ na ich
18 Tamže, reg. č. A-9788. 19 Tamže, reg. č. A-10624.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 65 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
základe však nedošlo. Spoluprácu ti namierenej proti komunistick m pravovan otvoren kontrarevol ciu, s ním ukončilo agent rno-operatív- ideám a ved cej lohe strany. Ako čomu v aka vstupu vojsk piatich zemí ne oddelenie z d vodu odsťahovania aktívny straník dostal aj bližšie otáz- zabránil.“ Na protestn ch akciách sa sa z Rusoviec.20 ky k Akčnému programu KS schvá- z častnil len v rámci svojich služob- leného stredn m v borom stra- n ch povinností a nesk r bezv hrad- POSTOJE K VPÁDU ny v apríli 1968, či návrhu nov ch ne podporoval podpis zmluvy o do- SOVIETSKYCH VOJSK stanov. K obom sa postavil kriticky: časnom pobyte sovietskych vojsk A NORMALIZÁCII „Návrh nov ch stanov ma neuspoko- v SR: „Usudzoval som, že za t chto V roku 1970 sa v rámci otázky joval, a to z hľadiska nedostatočného podmienok bude m cť strana a vlá- k vzťahu k ZSSR Michal Bilík vy- uplatňovania zásady demokratické- da r chlejšie sa vysporiadať s pravi- jadril, že „je bezv hradn . M j vsťah ho centralizmu a jeho uplatňovania cov mi a alšími proti-socialistic- k SSSR sa zvlášť prehĺbil v období SNP vo všetk ch normách vn trostraníc- k mi živlami a tak sa vytvoria pod- a v koncentračnom tábore „FÁLINK- keho života. Bola nesprávne formulo- mienky pre kľudn prácu v našej spo- POST“ v Nemecku. M j vsťah k ostat- vaná i otázka prijímania nov ch čle- ločnosti.“ Normalizačn proces a za- n m socialistick m štátom a k armá- nov strany.“ Ods dil aj verejné tlaky kročenie proti „pravicovému oportu- dam Varšavskej zmluvy je predchnu- proti orgánom bezpečnostn ch zlo- nizmu“ mu vyhovovalo po všetk ch t na základe internacionalizmu.“ 21 žiek. Vedeniu strany dával za vinu, stránkach. S v nimkou niekoľk ch M žeme len hádať, ak vzťah si Bilík že sa zložiek nezastalo: „Hrubá kri- urážok a obvinení od spoluobčanov, vybudoval v koncentračnom tábore tika orgánov MV a armády bola pone- ktorí Bilíka verejne obviňovali z vy- k armáde USA, ktorej vojaci ho pria- chávaná ku kritike, ktorá nemá obdo- tvorenia hraničného pásma. Bol na- mo z Bad Falingbostelu vyslobodili. by. Svoj nes hlas s touto kritikou som príklad obvinen občanom Lečkom, Formuláre komunistick ch bezpeč- prejavoval v pracovnom kolektíve.“ že aj kv li tak m ako on sa museli nostn ch zložiek však otázky k téme Vyjadril nes hlas s tokmi voči stra- z hraničného pásma odsťahovať je- armáda Spojen ch štátov neobsaho- ne a škandalizovaniu čestn ch ko- ho príbuzní.24 vali. Fakt, kto Bilíka oslobodil, ko- munistov, no nezabudol sa ohradiť Michal Bilík zohral počas augusto- munistické autority buď neuvádzali, aj voči vtedajšiemu vedeniu, že ne- v ch udalostí aj mal lohu smerom petržalsk Ústredn národn v bor dokázalo v rámci „obhajovania čis- k aktérom Vysočanského zjazdu: dokonca uviedol, že bol osloboden toty strany“ prijať potrebné aktívne „Na základe rozkazu náč. štábu – zá- ervenou armádou.22 opatrenia.23 st. veliteľa bol zapojen do konšpi- Bezpečnostné previerky po ro- Vstup okupačn ch vojsk 21. au- ratívneho zabezpečovania ilegality ku 1968 sa zameriavali najmä na gusta 1968 Bilíka síce v prvom mo- manželky častníka tzv. XIV. zjazdu postoje príslušníkov k okupačn m mente prekvapil, ale nakoniec sa – Sámela25 v priestore Banská Bystri- vojskám, či stanoviská k iniciatí- s ním dokázal stotožniť: „I ke som ca a potom sa v augustov ch udalos- vam proti režimu ako, KAN, K-231, videl, že život v našej spoločnosti je tiach konšpiratívne stretol so Sáme- sociálnych demokratov, či iniciatí- v negatívnom pohybe, že na scénu vy- lom v Bratislave.“ V praxi to zname- ve 2000 slov, proti ktorej sa v rám- stupuj pravicové sily veril som, že nalo, že keď prišiel major Andrej Sá- ci čiastkovej organizácie KS Bilík ÚV-KSČ učiní opatrenie na ich potla- mel z Vysočanského zjazdu do Brati- osobne zainteresoval vypracovaním čenie. Avšak v alšom období mi bo- slavy, strávil niekoľko dní vo Vojen- odsudzuj cej rezol cie ako činnos- lo jasno, že šlo v našej republike o pri- skej nemocnici v Bratislave. Po prí-
20 Tamže, reg. č. A-10324. 21 A ÚPN, f. Personálna dokumentácie príslušníkov, Personálny spis Michala Bilíka. Doplnok k životopisu z 26. 5. 1970. 22 Tamže. Odpoveď ÚNV BA – Obvodná rada VII – Petržalka k dožiadaniu PS-Útvar 9600 z 25. 5. 1954. 23 Tamže. Doplnok k životopisu z 26. 5. 1970. 24 Tamže. 25 RSDr. Andrej Sámel (1931) do augusta 1968 pôsobil ako zástupca náčelníka poli ckého oddelenia 11. brigády PS v hodnos major a od októbra 1968 do apríla 1969 bol osobným tajomníkom ministra vnútra SSR Egyda Pepicha. Zúčastnil sa Vysočanského zjazdu v pozícii zástupcu z radov slovenských delegátov. V priebehu zjazdu prejavil vysokú mieru ak vity a bol zvolený do predsedníctva UV KSČ. V zá- vere zjazdu vystúpil v rozhlase s výzvou k národu a slovenským komunistom, aby verejne odporovali pro vstupu okupačných vojsk na územie ČSSR. Dňa 26. 8. 1968 sa zúčastnil mimoriadneho zjazdu KSS v Bra slave a obhajoval uznesenia Vysočanského zjazdu. Dňa 6. 9. 1970 bol vylúčený z KSČ a bezpečnostných zložiek, neskôr sa živil ako robotník a technik. Štátna bezpečnosť ho získala k spolupráci v ka- tegórii agent 14. 12. 1979 pod krycím menom „ANDREJ“, spolupráca trvala až do roku 1989, kedy ŠtB zväzok zničila. Po roku 1989 pôso- bil ako námestník ministra vnútra R. Sachera. A ÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, Samostatné vyhodnocovacie a šta s cko-evidenč- né oddelenie (1963) 1983 – 1988, inv. č. 125. Rozhodnu a o prehodnotení doby uloženia zväzkov KR, sk. č. 93. Rozhodnu z 10. 2. 1986.
66 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
chode na 11. brigádu nenašiel doma svoju rodinu a pplk. Holan vyslal Bi- líka s kolegom Ingelim do Banskej Bystrice nájsť Sámelovcov. Úspešní neboli a po ich návrate odcestoval do Banskej Bystrice Sámel osobne. Sámelova politická angažovanosť pon ka originálny pohľad do vn t- ra 11. brigády PS. Kádrov d stojník mjr. Ján Barančík vypracoval sprá- vu, z ktorej je zrejmé, že vpád vojsk varšavskej zmluvy nebol prísluš- níkmi brigády prijat pozitívne. Sá- mel bol pre pohraničníkov priamym zdrojom informácií a patrične situá- ciu využíval. Mjr. Barančík konštato- val vďaka jeho vplyvu zv šenie mie- ry protisovietskych nálad na veliteľ- stve brigády a väčšina príslušníkov žiadala uznať závery Vysočanského zjazdu ako právoplatné. Aj v Bilíko- vom hodnotení sa najprv konštatuje nesprávne vyhodnotenie okupácie, ale nesk r postoj zmenil. Aj za po- moc Sámelovi v tomto „politicky zlo- žitom období“ sa musel nesk r kajať: „Zapojenie sa do zabezpečenia man- želky častníka tzv. XIV. zjazdu bral ako služobn povinnosť k čomu obdr- žal rozkaz. Postupne si uvedomil zá- važnosť svojej činnosti, ktor plne se- bakriticky priznal.“26 Napriek nedostatočnému vzdela- niu a politickému prešľapu Bilíkov postup v bezpečnostn ch zložkách plne neskončil. Už 28. j la 1971 vy- hodnotila vojenská kontrarozviedka d veryhodnosť Michala Bilíka kon- štatovaním možnosti jeho zarade- nia na prípady s klasifi káciou prís- ne tajné, s charakterom predmetu tvoriaceho štátne tajomstvo. V sep- Fotodokumentácia vlámania na parkovisko Hydrostavu na petržalskom nábreží (Zdroj: ABS) tembri 1973 nast pil do funkcie ve- d ceho staršieho d stojníka II. spra- vodajskej skupiny Bratislava. Vydr- žal v nej však iba chvíľu, s riadením kolektívu mal problémy a „nebyl do- statečně připraven pro v kon této ří- dy z přílišné uspěchanosti, nebo ne- sionální přístup operativního pracov- dící funkce (...) Nedostatkem v čin- docenění někter ch základních zásad níka.“. Aj kv li zhoršenému zdravot- nosti mjr. BILIKA je určitá nedůsled- zprav. činnosti a to zejména v přípa- nému stavu ho preto navrhol zástup- nost při plnění kolů pramenící něk- dech, které vyžadují náročnější profe- ca veliteľa brigády pre spravodajsk
26 A ÚPN, f. Personálna dokumentácie príslušníkov, Personálny spis Michala Bilíka. Vyhodnocení třídně poli ckých a morálně poli ckých kvalit vojáka z povolání z 5. 12. 1970.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 67 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
činnosť mjr. Rudolf Gašparík27 pre- piny Bratislava. V sledky však boli kou spolupracovníčkou náčelníkov radiť do funkcie staršieho d stojní- opäť mizivé, preto vojenská kontra- Spravodajského oddelenia 11. bri- ka k 1. okt bru 1974. V období roku rozviedka 20. novembra 1961 spo- gády PS Františka Cudráka a Rudol- 1974 Bilíka ešte disciplinárne rieši- luprácu ukončila. Riadiaci orgán fa Gašparíka Jiřinou Ingeliovou,29 čo la stranícka komisia za „do té doby Emil Bumbál v návrhu na ukonče- mu umožňovalo pomerne nenápad- neznámou činnost v krizov ch letech nie spolupráce uviedol, že Bilík síce n m sp sobom získavať informá- 1968 – 1969“ a ako stranícky trest podal VKR poznatky informatívne- cie o svojich nadriaden ch. RO Emil dostal v strahu a pokarhanie. Bi- ho charakteru ohľadne práce skupi- Bumbál hodnotil Bilíka ako v kolek- lík totiž pre Hlavn správu PS navr- ny, či kompromituj ce správy o d s- tíve obľ beného a predpokladal, že hol nov koncepciu Ochrany štátnej tojníkoch PS preháňaj cich konzu- ako člen KS so straníckym trestom hranice: „Názory, návrhy a závěry máciu alkoholick ch nápojov, nemal bud mať k Bilíkovi podobne postih- mjr. BILIKA byly projeveny ve zpra- však ich d veru, aby ho oboznamo- nutí d stojníci štábu väčšiu d ve- covaném dokumentu v intencích teh- vali s informáciami štátnobezpeč- ru. Jeho poznatky si však cenil kv - dejší vyloženě pravicov ch nemarxis- nostného charakteru. Spolupráca li dvom faktorom – sťaženej možnos- tick ch názorů a propagandy v sou- bola ukončená jednostranne, Bilík ti prenikania do s kromia príslušní- vislosti s OSH.“ Vyšetrovaná bola aj sa o jej zrušení nedozvedel a VKR ho kov spravodajského oddelenia a do- Bilíkova dcéra Tatiana, pretože bo- ďalej využívala ako aktív pri spravo- držiavaniu zásady utajenia činnosti la z Vysokej školy ekonomickej vy- dajskej skupine. medzi kolegami. slaná v období 28. j l – 2. okt ber Potreba zabezpečenia kontro- Posledná etapa, opäť v kateg rii 1969 do Švajčiarska na prax. Hod- ly štábu Agent rne – operatívneho agent, trvala od 17. mája 1976. Emil notiaca komisia však uznala legál- oddelenia vrátila Bilíka opäť do hry Bumbál v memorande KTS videl vy- nosť a apolitickosť tejto návštevy, aj 15. septembra 1969 v kateg rii In- užitie „obľ beného, uhladeného, preto, že v „kapitalistickom zahrani- formátor, v roku 1972 bol kv li zme- skromného a taktného“ Bilíka v kon- čí“ nenadviazala žiadne priateľské, ne pravidiel preveden do kateg rie trole novoprijat ch, ale aj bud cich ani iné vzťahy.28 D verník. Emil Bumbál očakával od príslušníkov spravodajského odde- Bilíka pomoc pri kontrole vyššie spo- lenia toho času vo v kone základnej AGENT VOJENSKEJ menutého veliteľa spravodajského vojenskej služby v PS, ich politické- KONTRAROZVIEDKY oddelenia pplk. Františka Cudráka ho presvedčenia a stykov v civilnom „TRIBČAN“ a d stojníka, nesk r zástupcu velite- živote a v zahraničí. Tiež mal upo- Verdikt vojenskej kontrarozviedky ľa SO kpt. Vojtecha Folt na, ktor ch zorňovať VKR na vážne spravodaj- o Bilíkovej spoľahlivosti nebol len kontrola bola pre VKR d ležitá kv li ské „prevaly“, dávať pozor na ďalšie v sledkom systematickej kontroly ich pracovn m väzbám na kapitalis- aspekty spravodajskej práce ako „de- vojenskej kontrarozviedky. Od roku tické zahraničie (Rak sko). Na roz- konšpirácie agent ry, preverbovka, 1951 až do roku 1982 bol totiž Bilík diel od predchádzaj cich dvoch ne- kompromitácia RO agent rou, a- s niekoľk mi prestávkami jej tajn m spešn ch etáp spolupráce sa začal lej straty PT dokumentov, vyradenie spolupracovníkom pod krycím me- prejavovať väčší prehľad, sk senosti utajovan ch sprav. dajov žvanivos- nom „TRIB AN“. a znalosti prostredia agenta „TRIB- ťou OP, porušovanie režimu vstupu Táto veľmi ojedinelá spolupráca ANA“. Pozícia VKR bola na spra- na sprav. oddelenie“. Ako špeciálnu začala 18. j la 1951 na ideovom zá- vodajskom oddelení skomplikovaná lohu mal vytvoriť podmienky ku klade. Bilík mal poskytovať informá- faktom, že sa príslušníci navzájom komunikácii nováčika ppor. Jureč- cie o svojich kolegoch na rote v rám- podozrievali zo spolupráce s VKR ka30 „zistiť jeho spokojnosť v manžel- ci problematiky Pohraničnej strá- a Bumbál si zvlášť naplánoval in- stve, vzťah k rodičom, ak perspektí- že. Úspešnosť spolupráce bola nízka štruktáž M. Bilíka k možn m scená- vu vidí po svojom zaradení k spravo- a preto ukončená. rom provokácie, aby sa nedekonšpi- dajskej službe. Sledovať jeho politické Druhá etapa spolupráce zača- roval. prejavy na pracovisku.“. la 26. marca 1957, Bilík mal doná- Po odchode do d chodku, a teda šať na kolegov zo Spravodajskej sku- Bilík udržiaval rodinné styky s blíz- strate väčšiny možností plniť spravo-
27 Rudolf Gašparík (1932), spravodajský dôstojník. Vo funkcii zástupcu veliteľa 11. brigády PS pre spravodajskú činnosť a zároveň náčelníka spravodajského oddelenia brigády pôsobil od 1. 8. 1973 do 1. 10. 1988. 28 A ÚPN, f. Personálna dokumentácie príslušníkov, Personálny spis Michala Bilíka. Komplexné hodnotenie vojaka z povolania z 1. 10. 1976. 29 Jiřina Ingeliová (1935), príslušníčka Spravodajského oddelenia 11. brigády PS. Vo funkcii pomocníčky náčelníka Spravodajského oddele- nia 11. brigády PS od 14. 8. 1971 do 30. 8. 1976. 30 Fran šek Jurečko (1953), dôstojník Spravodajského oddelenia 11. brigády PS od 1. 4. 1976 do 31. 3. 1979.
68 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
dajské lohy, v roku 1979 opäť pre- behlo prevedenie Bilíka do kateg - rie D verník. Spolupráca trvala do novembra 1982. Mjr. Ľudovít Na- gy v správe ukončuj cej spoluprá- cu konštatoval, že Bilík pri získaní d ležitejšieho poznatku nadväzo- val okamžit mimoriadny styk s ria- diacim orgánom a v jednom prípade na základe informácie od „TRIB A- NA“ neudelilo pracovníkovi Spravo- dajského oddelenia 11. brigády PS kladn previerku nositeľa štátneho tajomstva. Nesk r bol z SO prepus- ten . Pravdepodobne šlo o príslušní- ka Juraja Hrubišáka,31 spomínaného v inom dokumente VKR v s vislosti s Bilíkom („Cestou neho bol objasňo- van rtmj. Juraj HRUBIŠÁK, St. ref. sprav. odd, ktor bol vo februári 1976 odvolan z funkcie a bude prepusten do zálohy“). Pochvalu si Bilík zasl žil aj za informácie k rak skemu občano- vi Horstovi Alfrédovi R., vyšetro- vaného od apríla 1977 pod krycím menom „JÁNOŠ“, počas jeho poby- tu v Stupave. Správy Bilík získaval pomocou bližšie neidentifi kované- ho agenta „RADKA“. Po odchode do d chodku získaval Bilík informácie sk r náhodne, tak ako stretával b - val ch kolegov „pri nástupu spolu- pracovníka do práce, alebo po služ- be na recepcii“, keďže sa zamestnal ako recepčn v ubytovacom zaria- dení n. p. Staving na Seneckej uli- ci, kde boli ako recepční zamest- naní aj iní príslušníci ZNB či voja- Potvrdenie o absolvovaní kurzu Večernej univerzity marxizmu-leninizmu (Zdroj: A ÚPN) ci eskoslovenskej ľudovej armády (ďalej SĽA) v d chodku. Z posled- ného obdobia Bilík podával „len po- znatky z prostredia kde koná službu, ka, kam chodievali príslušníci SĽA rého adresu však nepoznáme. Bi- tu označil niekoľko zaujímav ch os b a štábu 11. brigády PS. lík poznal nasledovn ch príslušní- z hľadiska ich záporn ch politick ch Počas celej doby spolupráce VKR kov VKR: náčelníka oddelenia VKR prejavov“. Mal však tendenciu udr- nezistila prípadné náznaky Bilíkovej PS tvaru 5947 plk. Ľudovíta Klen- žiavať a rozširovať si vzťahy s aktív- dekonšpirácie. RO s ním uskutočni- ku a jeho podriaden ch ppor. Já- ne sl žiacimi aj vysl žil mi spravo- li 85 sch dzok, 53 stykov, viac krát- na Micheka, por. Jozefa Kuriala, dajsk mi príslušníkmi PS, udržia- kodob ch (nezaznačen ch) stykov, por. Aloisa Gogela, npor. Olda Bul- vaj cimi vzťahy na aktívnych b va- odovzdal 5 vlastnoručn ch správ. lu, kpt. Chmelařa, mjr. Milana Má- l ch kolegov na tvare. Pravidelne Niektoré sch dzky sa konali v pre- leka, kpt. Vladimíra Gáboríka, naj- sa vyskytoval aj v hostinci U Slimá- požičanom byte „RUDOLF“, kto- častejšie prichádzal do styku s vyš-
31 Juraj Hrubišák (1951), dôstojník Spravodajského oddelenia 11. brigády PS od 1. 3. 1974 do 31. 1. 1976.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 69 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
šie spomínan m pplk. Emilom Bum- lupráce v kateg rii D verník s ním bálom a od septembra 1980 s nov m spravodajci uskutočnili 27 stretnutí RO mjr. Nagy Ľudovítom.32 a dostali 11 správ: „V jednom prípade na základe jeho poznatkov bol z roz- AGENT „ŐCSI“ hodnutia mestského prokurátora do- Koncom roka 1970 major Michal Bi- dan do cely predbežného zadržania lík zaviazal v konšpiračnom byte občan Chlup Cestmíř a bol odmenen SAD spolu s pplk. Ing. Františkom fi nančnou čiastkou 200.- Kčs. V al- Cudrákom k spolupráci kuriča šom prípade bol využit na previer- v SĽUK-u v Rusovciach, nesk r vodi- ku občana MĽR v s vislosti s jeho zá- ča Povodia Dunaja Dezidera Vargu ujmom o prechod štátnych hraníc.“ pod krycím menom „ŐCSI“. Cieľom D vodom pre ukončenie spolupráce bolo krátkodobé nasadenie v Trais- bol pobyt Dezidera Vargu v spoloč- kirchene, mestečku vzdialenom pri- nej domácnosti s Jolanou M., kv - bližne 80 km od hranice. Nachádzal li čomu zaznamenal jeho spoločen- sa v ňom utečeneck tábor ob va- sk život nižšiu frekvenciu a t m pá- n najmä utečencami spoza Želez- dom neschopnosť plniť lohy. Nie je nej opony. Varga spoluprácu s Po- nepravdepodobné, že Varga ukončil hraničnou strážou inicioval sám. Na Michal Bilík (Zdroj: A ÚPN) spoluprácu so SO 11. b. PS v s vislos- prvej sch dzke ktorá trvala päť ho- ti s odchodom M. Bilíka do d chod- dín, spravodajcom počas rozhovoru ku.33 poskytol informácie k vyše desiat- Varga v Rak sku spešne spl- ke os b z okruhu svojich známych. nil lohy, ktor ch bližšia špecifi ká- ZATVORENÝ NA DRUHÝ POKUS Napríklad o Štefanovi D. z Rusoviec cia však nie je známa. Počas šiestich Jana M. dňa 28. j na 1973 oznámi- uviedol, že sa po smrti otca pok si mesiacov jeho vysadenia od 19. aprí- la na okresnom oddelení VB Petr- o tek do zahraničia formou využi- la 1971 do 25. okt bra 1971 podal žalka, že jej druh Adolf S. odišiel do tia zájazdu do zahraničia. spravodajskému oddeleniu celkom Rak ska a že sa koncom j na 1973 Bilík Vargu od začiatku pripravo- 102 agent rnych správ. Poznáme spolu s kamarátom Dušanom P. in- val na možnosť plnenia spravodaj- len d vody ukončenia jeho p sobe- tenzívne pripravovali na opustenie sk ch loh na zemí Rak ska a ten nia v Treiskirchene. Existovali ná- republiky. Adolf S. pracoval ako as- bol ochotn ich po splnení ist ch znaky dekonšpirácie Vargu, preto sa faltér v Technick ch službách mes- požiadaviek splniť. Tiež mu vysvet- rozhodlo o jeho stiahnutí a ukonče- ta Bratislavy, dop šťal sa však pravi- lil zásady kontaktovania riadiaceho ní spolupráce. V roku 1974 však bola delne aj drobnej kriminality a nepla- d stojníka mimo dohodnut termín spolupráca obnovená, avšak už nie til v živné na deti, ktoré mal s b va- ďalšej sch dzky a ďalšie zásady kon- v kateg rii Agent, ale v kateg rii D - lou manželkou. Pre príslušníkov VB špirácie, ktoré dodržal. V roku 1970, verník. Rozhodnutie padlo po pre- už boli pomerne známymi fi g rka- ešte pred vysadením do zahraničia vierke dekonšpirácie u „závadov ch mi. Dňa 30. j na 1973 oboch zadr- udal svojmu riadiacemu d stojní- os b“, na ktoré bol ŐCSI nasaden . žal „vyhľadávací orgán“ Vojtěch Fol- kovi šiestich ľudí, o ktor ch mal ve- Cieľom využitia Vargu bolo vyu- t n zo Spravodajského oddelenia domosť, že sa chc dostať do zahra- žitie jeho osobn ch stykov a „v ob- 11. brigády a začal trestné stíhanie, ničia. Dvaja z nich, Alexander Sch. ci Rusovce získavať poznatky do bá- pretože dajne hrozilo nebezpečen- a Jozef S., boli zadržaní priamo pri ze závadovej mládeže k jej stykom stvo dokonania trestného činu opus- pokuse o prechod hraníc po tom ako a ich charakteru; Na záchytn ch bo- tenia republiky. Vyšetrovateľ ŠtB obaja požiadali Vargu o pomoc pri doch v reštaurácii Rusovce, v hostinci npor. Belan sa stotožnil s Folt nom, prechode. J lius P., vojak základnej na nádraží a v bufete na štátnych hra- že sa obaja snažili zistiť možnosti služby, bol tiež „realizovan “ na zá- niciach, získavať poznatky o v skytu prechodu hraníc cez dr tené záta- klade Vargovho udania vyšetrova- neznámych a podozriv ch os b.“. In- rasy, alebo nast penie na nákladn cím odborom KS ZNB ŠtB Bratisla- formácie mal poskytovať aj k niekto- loď smeruj cu do Rak ska. Adolfa va. Imrich H., Jozef D. a Ján S. boli r m konkrétnym osobám. S. aj Dušana P. uväznili. vyšetrovaní pre prípravu prechodu Spoluprácu s Vargom ukončil Mi- Už o pár dní ich však krajsk štátnej hranice. chal Bilík v j ni 1979, v priebehu spo- prokurátor Mikuláš Peleš prepus-
32 Archiv bezpečnostních složek (ďalej ABS), f. III. správy SNB, opera vní svazky, A-36445. 33 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bra slava, Agentúrne zväzky, reg. č. A-11553.
70 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
til, pretože vina nebola preukáza- ná: „Z predloženého písomného ma- teriálu síce vypl va, že obvinení síce doznávaj , že zaoberali sa s myšlien- kou ilegálneho odchodu do Rak ska a za t mto čelom zisťovali aj mož- nosti ilegálneho odchodu, ale medzi- časom od svojho p vodného plánu upustili. (...) So zreteľom na uvede- né skutočnosti nezhľadal som d vody väzby, ke že doterajším vyšetrova- ním nebola vyvrátená obrana obvine- n ch, že od zam šľaného trestného či- nu opustili.“ Nadriaden majster Du- šana P. a Adolfa S. potvrdil, že oba- ja, ale najmä Adolf S., mali vo zvyku rozprávať vymyslené historky, aby sa urobili d ležit mi. Ďalší svedko- via potvrdili, že Adolf S. sa určite do zahraničia odísť nechystal, ale te- kom sa vyhrážal, lebo ho pre podo- zrenie z krádeže elektrického mo- tora zo stavby dnešného mostu SNP predvolávali na ZNB a dokonca bolo na oboch vyhlásené miestne a kraj- ské pátranie. Že reči o teku Adolfa S. a Duša- na P. boli len rečami, svedčila aj v - poveď družky Dušana P., Márie K., ktorá si šla overiť do LIDA (kamenná pláž na petržalskej strane Dunaja pri Starom moste), kam chodievali často chytať ryby, či Adolf S. naozaj odišiel do zahraničia. Našla ich s ďalším ka- marátom pri Dunaji, a keď Adolfovi S. povedala, že už mal byť v zahrani- čí, povedal, že po Dušanovi P. „pred- t m odkázal domov, aby o ňom, pre- hlásil že už ušiel do cudziny, aby ho takto nehľadali príslušníci VB“. Na- Prehľad odmien udelených M. Bilikovi za služobnú činnosť v rokoch 1953 až 1959 koniec sa ale domov vrátil a zadr- (Zdroj: A ÚPN) žan bol tiež doma u Jany M. Bez- pečnostné orgány sa o dvojicu ne- prestala zaujímať, kv li dopočutiu bol predvolan Dušan P. a npor. Be- a Dušana P.) získal M. Bilík do agen- prejavuje záujem ilegálne prekročiť lan ho v lete 1973 ne spešne zháňal t rnej siete d verníčku „ALŽBETU“, hranice s Rak skom a opäť sa stretá- na všetk ch možn ch známych ad- ktor nasadil na Adolfa S a v no- va s Dušanom P. – tohto navrhol blo- resách pobytu. Defi nitívne zastavil vembri roku 1973 naňho zaviedol, aj kovať ako styk Adolfa S., aj keď za- Belan vyšetrovanie proti obvinen m vďaka jej informáciám a na základe tiaľ nebol potvrden jeho mysel u- uznesením z 26. septembra 1973.34 vlastného vyšetrovania, signálny tiecť. V januári 1974 Adolf S. nast - Lenže už 25. mája 1973 (5 dní zväzok s krycím menom „LODNÍK“. pil v kon trestu za kriminálnu trest- pred prv m zadržaním Adolfa S. S od vodnením, že Adolf S. opäť n činnosť a prepusten bol 25. mar-
34 Tamže, Vyšetrovacie spisy, reg. č. V-10574.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 71 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
ca 1974. Bilík uviedol, že sa po pre- deň, a 6. januára ho vzala do väz- odhodlanie odísť, aby boli jeho vy- pustení chcel Adolf S. zamestnať by Krajská prokurat ra v Bratislave. hrážky brané vážne. v národnom podniku eskosloven- Zápisnicu podpísal Adolf S. so slova- Spis dostal na st l opäť prokurátor ská plavba dunajská s cieľom scho- mi: „Nerozumiem tomu, ale podpí- Mikuláš Peleš a tentoraz sa stotožnil vať sa na lodi a ujsť do Rak ska. Vy- šem Vám, čo chcete.“ s vznesen mi obvineniami a zamie- konan m preventívnym opatrením Treba podotkn ť, že Adolf S. bol tol žiadosť obvineného o prepuste- však zabránil prijatiu Adolfa S. do po návrate z väzby v pomerne kom- nie na slobodu. Mestsk s d v Bra- SPD a už koncom apríla boli Adolf plikovanej situácii. Jeho družka Ja- tislave ods dil Adolfa S. 26. aprí- S. aj s Dušanom P. opäť vo väzbe za na M. si v čase jeho neprítomnosti la 1976 na osem mesiacov nepod- rozkrádanie socialistického majet- (20 mesiacov) našla nového druha mienečne za trestn čin prípravy na ku. Spis „LODNÍK“ uzatváral M. Bi- a ich bud cnosť bola napriek spoloč- opustenie republiky a pokus trestné- lík 11. septembra 1974 z d vodu po- n m deťom otázna. Ďalšie dni zhá- ho činu neoprávneného používania bytu Adolfa S. vo väzení.35 ňal peniaze na alkohol naprieč celou motorového vozidla.36 Veľké fi nále pre Spravodajské od- rodinou a asi nebol plne ne speš- delenie 11. brigády Pohraničnej strá- n , lebo v deň zadržania strávil po- ZÁVER že prišlo o dva roky nesk r, po ná- merne dlh čas v pohostinstve Mre- Starší d stojník Spravodajského od- vrate Adolfa S. z väzby 30. decem- na. Popoludní odišiel k sestre, kde delenia 11. brigády PS mjr. Michal bra 1975. Získan poznatok o opä- sa k nim pripojil brat Teodor S., kto- Bilík si podal žiadosť o odchod do tovnej príprave Adolfa S. bol 3. ja- rému sa zd veril so svojimi problé- starobného d chodku 10. januára nuára 1976 podporen pokusom od- mami vo vzťahu a ako možné rie- 1979. Žiadosť od vodňoval tridsia- cudziť nákladné vozidlo Tatra 138 šenie mu spomínal tek za hranicu, timi dvoma odsl žen mi rokmi, do- z parkoviska n. p. Hydrostav pod od ktorého ho brat odhováral. Na- siahnutím fyzického veku 55 rokov Star m mostom v Petržalke. Na par- sledoval odchod k parkovisku Hyd- a zhoršuj cim sa zdravotn m sta- kovisko sa vlámal spolu so svojím rostavu. Konanie Adolfa S. rovnako vom. Na základe kádrového rozkazu bratom Teodorom S., ktorému chcel ako v roku 1973 bolo živelné a pod ministra vn tra SSR č. 12 z 2. má- dokázať, že napriek tomu, že nie je vplyvom alkoholu, pretože aj u ses- ja 1979 odišiel zo služieb minister- vlastníkom vodičského oprávnenia, try Štefánie pili víno: „Vo svojej v - stva 30. j na 1979. Počas služobnej dokáže šoférovať nákladné vozidlo. povedi na svoju obranu uvádzam toľ- kariéry v Pohraničnej stráži riadil Približne o 20:00 strhol dr ten ko, že uveden deň dňa 3. 1. 1976 ke agent rnu sieť v priestore Petržalky, plot, no ku krádeži už nedošlo, pre- sa celá táto udalosť odohrala som mal Jaroviec, Rusoviec a unova. Dlho- tože všetky vozidlá boli uzamknuté, vypité a ľutujem toho (...) Ďalej dodá- dobo prispieval k udržiavaniu „so- a z parkoviska odišli cez star dunaj- vam, že keby som nebol mal vypité, to- cialistickej zákonnosti“ v tesnej blíz- sk most (dnešn Star most) na Pá- to všetko by sa nebolo udialo a prehla- kosti Železnej opony a zefektívňo- lenisko (časť Ružinova, ust pila v - sujem, že ja som nemal mysel natr- vaniu spešnosti spravodajskej siete stavbe Prístavného mosta), kde sa valo opustiť našu republiku ale s mo- v pohraničí. Pomáhal komunistickej podľa Teodora S. mal Adolf S. ešte jim jednánim som chcel postrašiť svo- moci udržiavať prehľad o náladách pok siť vlámať do potravín na rohu ju družku a brata som volal preto so v utečeneckom tábore Treiskirchen ulice Vodnej a L čnej. Odtiaľ sa vy- sebou aby tento sa presvedčil, že ja a, odhliadnuc od chvíľkového zlyha- dali autobusom na Šafárikovo ná- chcem odísť za hranice. Brat predo nia v očiach komunistickej moci po- mestie a električkou na Námestie mnou nehovoril nič o tom, že so mnou čas udalostí roku 1968, si pomerne SNP. Vyhľadávací orgán kpt. Adolf odíde, ale ja som chcel aby toto tlmo- vzorne plnil povinnosti vypl vaj ce Šindelář Adolfa S. zadržal ešte v ten čil mojej družke (...).“ Z predchádza- zo zákonn ch noriem predpísan ch ist deň o 21:30 na Jiráskovej ulici j ceho konania a slov Adolfa S. za- režimom. Sám bol zároveň dlhoroč- (dnešná Vent rska) a začal trestné chyten ch v spisoch možno len od- n m agentom vojenskej kontraroz- stíhanie vo veci trestného činu prí- vodzovať, že vždy keď si nevedel ra- viedky. „Donášal“ na svojich kole- pravy opustenia republiky a trestné- dy s problémami v zamestnaní alebo gov v spravodajskej skupine a nesk r ho činu pokusu neoprávneného uží- vo vzťahu, používal spomínanie te- agent rno-operatívnom oddelení vania motorového vozidla. Vyšetro- ku do Rak ska ako nástroj citového Bratislava 11. brigády Pohraničnej vateľ ŠtB mjr. Emil Kotian vzniesol vydierania smerom k rodine a druž- stráže. Ako spolupracovník VKR p - obvinenia proti vtedy už osemkrát ke. Vždy bol ochotn urobiť aj nejak sobil aj krátky čas po odchode z ak- trestanému Adolfovi S. na druh mal krok, naoko potvrdzuj ci jeho tívnej služby.
35 Tamže, Zväzky rozpracovaných osôb, reg. č. SR-14412. 36 Tamže, Vyšetrovacie spisy, reg. č. V-11944.
72 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 KARIÉRY V ŠTB Vladimír Palko ● Michal Bilík – opora spravodajsk ch zložiek 11. brigády PS na slovensko-rak skom seku štátnej hranice
DOSIAHNUTÁ HODNOSŤ VYZNAMENANIA slobodník na sk šku 27. 6. 1947 1955 – medaila Za službu vlasti strážmajster 27. 6. 1948 1956 – medaila Za zásluhy o obranu vlasti štábny strážmajster 1. 10. 1949 1964 – pamätná medaila k 20. v ročiu SNP podporučík 1. 1. 1951 1968 – čestn odznak Za ochranu hraníc SSR poručík 1. 3. 1952 1973 – čestn odznak Za ochranu hraníc SSR, II. stupeň nadporučík 1. 5. 1954 1973 – medaila k 25. v ročiu Víťazného februára kapitán 1. 1. 1957 major 1. 7. 1966
PRIEBEH SLUŽBY V POHRANIČNEJ STRÁŽI 2. 5. 1950 – 30. 11. 1950 telov chovn d stojník 11. pohraničnej brigády MV 1.12. 1950 – 30. 12. 1950 zástupca veliteľa čaty 11. p. b. MV 1. 1. 1951 – 25. 4. 1952 veliteľ pohraničnej roty unovo 11. p. b. MV 26. 4. 1952 – 31. 3. 1954 veliteľ 12. pohraničnej roty Jarovce 11. p. b. MV 1. 4. 1954 – 15. 1.1964 referent sprav. 3. pohraničného práporu 11. p. b. MV 15. 1. 1964 – 31. 3. 1966 referent sprav. 2. práporu 11. p. b. MV 1. 1. 1966 – 31. 3.1966 preveden z odboru MV do odboru MNO 1. 4. 1966 – 31. 7. 1973 starší d stojník agent rno-operatívneho oddelenia 11. pohraničnej brigády Bratislava 1. 8. 1973 – 30. 6. 1979 starší d stojník Spravodajského oddelenia 11. brigády PS
VÝVIN BRATISLAVSKEJ SPRAVODAJSKEJ SKUPINY V ROKOCH 1951 – 1989: 1951 – 14. 1.1964 Spravodajské oddelenie 3. pohraničného práporu Bratislava 15. 1. 1964 – 31. 3.1966 Spravodajské oddelenie 2. pohraničného práporu Bratislava 1. 4. 1966 – 31. 7. 1973 zl čená s agent rno-operatívnym oddelením 11. b. PS 1. 8. 1973 – 31. 10. 1979 2. spravodajská skupina Bratislava 1.11. 1979 – 1989 3. spravodajská skupina Bratislava
Vladimír Palko • Michal Bilík – Support of Intelligence Units of the 11th Border Guard Brigade in Slovak- Austrian Section of the State Border Michal Bilík had been active with the Intelligence Group of the 11th Border Guard Brigade in Bratislava, as an intelligence commissioned offi cer, since it was established and he was retired after almost 30 years in 1979, right before the last reorganisation. In Jarovce, Rusovce, Čuňovo communities, as well as in suburb parts of Petržalka, he had been developing an espionage network of secret collaborators within counter- intelligence services, who used to monitor persons being hostile towards the regime. The network helped to reveal potential perpetrators of criminal acts preparing the escape to the capitalist foreign countries and to prevent them. Although he did not reach any very high position within the hierarchy of the invisible network of the “State Security in Green”, as the intelligence unit in the Border Guard used to be called, he worked on interesting cases; one of the cases was going even beyond the Slovak-Austrian border. In relation to Michal Bilík a very rare case of secret collaboration with another state security unit was disclosed, that may be called extraordinary due tothe fact, that the documentation about it was relatively well preserved.
Mgr. Vladimír Palko (1981) Absolvent Filozofi ckej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, v Sekcii dokumentácie ÚPN sa venuje témam spravodajských zložiek Pohra- ničnej stráže a Štátnej bezpečnos a spracováva ich organizačnú a personálnu štruktúru. Je autorom publikácie Bernard Jaško a spol. Odpor pro komunizmu v Zbore národnej bezpečnos .
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 73 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
KOLOKVIUM VENOVANÉ OSOBNOSTIAM SILVESTRA KRČMÉRYHO A VLADIMÍRA JUKLA
PAVOL JAKUBČIN
Dňa 10. septembra 2014 sa v obci Šintava (okr. Galanta) uskutočnilo slávnostné pomenovanie Námes- a Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla. Pri tejto príležitos bol na námes odhalený aj spoločný pamätník obom osobnos am. Na slávnos sa zúčastnili osobnos cirkevného i spoločenského živo- ta, ako aj predstavitelia obce. Pri tejto príležitos sa v miestnom Farskom centre uskutočnilo kolok- vium, na ktorom pozvaní účastníci predniesli svoje referáty. Väčšinu z nich spájalo s uvedenými osob- nosťami aj osobné a priateľské puto, a preto si vo svojich príspevkoch spomínali na rôzne výnimočné aspekty z obdobia spolupráce so Silvestrom Krčmérym a Vladimírom Juklom. Ústav pamä národa plánoval vydať z uvedeného seminára zborník, v ktorom by boli v tlačenej podobe zachytené prednesené príspevky. Avšak vzhľadom na pomerne malý rozsah príspevkov sme nakoniec zvolili alterna vu, podľa ktorej prinášame referáty v jednom spoločnom bloku na stránkach časopisu Pamäť národa. Okrem tu publikovaných referátov odznel na konferencii ešte príspevok au- torov Jaroslava Danišku a Jozefa Majchráka s názvom Hľadanie Kolakoviča, ktorý však už v písomnej podobe bol uverejnený v revue Impulz, č. 2/2014, s. 23 – 43.1
Silvo a Vlado – budovatelia (spolutvorcovia) vzťahov2
FRANTIŠEK NEUPAUER
Milí priatelia, milí poslucháči, na- losti, ktoré si nepoznačil Vlado, ale boli ako pokusní králici „...rozmiest- rodení v čase slobody po roku 1989, si ich poznačila jeho mamka Elena není do klietok s presne dávkovanou vážené zastupiteľstvo obce Šintava, Juklová, rodená ernáková. Pri dá- potravou, kyslíkom, spánkom a du- Janko Šimulčík, ctení prítomní, pre- tume 13. j n 19523 – je ceruzkou na- ševn mi vnemami tak, aby vyvoláva- m šľal som, ktor prvok zo života písané: „25 rokov“. li maximum bolesti, strachu a utrpe- Silva Krčméryho a Vladimíra Jukla Len 27-ročn Vlado bol ods de- nia, a pritom sa dalo z nich čo najviac by bolo vhodné na dnešnej slávnost- n na 25 rokov odňatia slobody... vyžm kať, vytlačiť, použiť proti nim nej konferencii priblížiť. Keď si spo- o znamenala nesloboda, bezprá- alebo in m. Stále viac sa stávali báb- mínam na Vlada Jukla, mám pred via v dobe komunistického režimu? kami bez vlastnej v le i bez vlastného očami jeden mal lístoček vytrhnu- Ako spomína na trapy väzenia Sil- myslenia. Len malé, nepatrné svetiel- t z kalendára, ktor si Vlado Jukl vo? „Bola to naozaj fabrika na v robu ko ľudského JA blikotalo v tmách du- veľmi strážil, uchovával. Na tomto duševn ch razov a na ich zneužitie ševnej prázdnoty.“4 lístočku s v rozmedzí 7 dní zazna- (...). Bola to zločinecká experimentá- Dnes, keď žijeme v slobode, to, čo čené tri prelomové udalosti. Uda- cia s ľudsk mi bytosťami.“ Vo väzení sa dialo pred rokom 1989, považuje-
1 MAJCHRÁK, J., DANIŠKA, J.: Hľadanie Kolakoviča. [citované 15. októbra 2016]. Dostupné na URL
74 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
me priam za neuveriteľné. Dnes, keď vestra Krčméryho. Rovinu vzťahov sa nás dot kaj udalosti na Ukraji- som rozdelil do troch častí: ne, boje v S rii a v Iraku, oveľa živ- 1. RODINA šie si uvedomujeme bezmocnosť ma- 2. ŠIROKÉ SPOLO ENSTVO ZALO- tiek, ktor m ber synov. Bolesť a z- ŽENÉ NA RODINNÝCH VZŤAHOCH kosť. Syn „Mirko“,5 ako Vladimíra 3. SPOLO ENSTVO S BOHOM Jukla domácky naz vali, bol komu- nistick m totalitn m režimom (kto- 1. RODINA r dal základy fašistickej i nacistic- „Maminka bola jemná, tichá, láska- kej totalite) nazvan vlastizradcom, vá, vždy s jemn m smevom na tvá- zločincom, človekom, ktor si neza- ri, veľa sa modlievala. Vedela byť však sl ži ani len spomienku. Silvo i Vla- aj prísna. Ke niečo rozhodla, nebo- do si podľa doktrín totalitného reži- lo z toho niku. Otec bol veľmi zodpo- mu zasl žili bezmennosť, označenie vedn , prísny, cieľavedom a rozhod- číslom bez ľudskej d stojnosti, za- n . Na druhej strane vesel , družn , budnutie... spoločensk , usmievav . Prinášaj ci Vo svojom príspevku sa nechcem všade radosť. Vychovával nás prísne. zameriavať na čas perzek cii. Po- Jedávali sme spolu denne, vždy umytí Vladimír Jukl, spoluzakladateľ Spoločenstva Fa ma (Zdroj: Karol Dubovan) k sim sa odkryť t chto dvoch veli- a učesaní, čakaj ci na otca a spoloč- kánov, ako t ch, ktorí boli v prvom n modlitbu.“ Takéto prostredie (slo- rade „budovateľmi vzťahov“, pri- vami najmladšej sestry Gabiky) za- 6. Nezakopať svoje talenty. čom vo väčšej miere tento prvok ich žíval doma Silvo Krčméry. S časťou 7. Byť radostn m a vesel m.6 osobnosti priblížim na príklade Sil- v chovy Silvov ch rodičov bola kaž- dodenná svätá omša, každodenná Silvo sa o svoju rodinu mohol spoločná modlitba. oprieť aj počas väzenia. Dokonca vo Život celej rodiny a iste aj ďalšie svojich spomienkach napísal: „Jedi- vzťahy poznačili zásady otca, ktor nečné a veľkolepé zázemie v rodine bol zároveň aj skautom. Zásad bolo – pevn tyl, kryt chrbát – som mal sedem: ako veľk protekciu od Boha.“7 Otec, 1. Nech slnko nezapadá nad tvojím ktor si prišiel pre svojho „bláznivé- hnevom... Každ večer muselo ho násťročného“ syna do jezuitské- d jsť k plnému uzmiereniu. ho kláštora v Ružomberku (nakoľ- 2. V našej rodine absol tne nesme- ko chcel Silvo v tom čase vst piť do lo byť žiadne klamstvo. Ten, ko- rehole Spoločnosť Ježišova – jezui- mu sa podarilo zaklamať, musel ti), väzenie nepovažoval za bláznov- odísť, oľutovať. stvo. Svojho syna, ako spomína Sil- 3. Vždy si dávaj pozor, aby ti nik ne- vo, povzbudzoval: „Viackrát mi od- mal d vod závidieť (oblečenie, kázal, že je na mňa hrd .“ 8 jedlo...). Za pozornosť stojí Silvova modlit- 4. Nepodriaďovať sa mienke ľudí. ba, ktor napísal svojmu bratovi Vla- Keď je to potrebné, zniesť aj v - dovi: Povzbudzoval ho, aby rozvíjal smech. svoje talenty, a v prvom rade, aby 5. Netrvať na svojom, keď sa ukáže, dbal o osobn svätosť.9 Stránka z kalendára, na ktorej je zachytené že je to nesprávne („jedine somár Uchované listy z väzenia, tak Sil- odsúdenie V. Jukla (Zdroj: F. Neupauer) je konzekventn “). va ako i Vlada, hovoria o ich krás-
5 Manželia Juklovci mali dvoch synov. Starší sa volal Bře slav (Bra slav) a mladší Vladimír. Bra slava domácky nazývali Slavko a Vladimíra (Vladi – mír) Mirko. A FN. Rozhovor so švagrinou Vladimíra Jukla dňa 3. mája 2012 v Bra slave. 6 Archív Múzea zločinov a obe komunizmu (ďalej A MZOK), Spomienky Gabriely Špánikovej, rod. Krčméryovej. Zverejnené aj na: NEUPAU- ER, F.: Vzťah k Bohu a človeku. [citované 15. októbra 2016]. Dostupné na URL
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 75 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
Silvester Krčméry ako poli cký väzeň v roku 1951 (Zdroj: Archív ÚPN) nych rodinn ch vzťahoch. Silvova nesk r pos val k Vladovi, ktorého „Vlado mal väčšie pochopenie aj pre sestra Gabika vyd. Špániková, spo- František Mikloško označil za „ge- rodinn život nás, ktorí sme sa oženi- mína: „Vedeli sme, že nám vždy po- nerála tajnej cirkvi“ a už aj toto ozna- li.“ 11 m že a on to aj vždy urobil. Vždy chcel čenie hovorí, že Vlado bol systema- Silvo a Vlado sa usilovali o hlb- pomáhať a aj to robil.“ tik, teda bol človekom akoby „štruk- šie budovanie vzťahov cez členstvo t rovania vzťahov“, či lepšie pove- v Kolakovičovej Rodine, nesk r (od 2. SPOLOČENSTVO V DUCHU dané budovania štrukt r. Uchovalo roku 1974) v spoločenstve „AGAPÉ SLOV: „NECH SA NÁM STANE sa niekoľko lístočkov, ktoré si niesli – Komunite aktuálnych služieb“ KAŽDÝ ČLOVEK RODINOU“ tí, ktorí takto putovali od Silva k Vla- (dnešné Spoločenstvo Fatima). Ak Silvo i Vlado boli budovateľmi vzťa- dovi, aby ich povzbudil ku konkrét- niekto z ich spoločenstva odišiel do hov. Nie len tak ch, „ktoré sa pritra- nej službe, či do konkrétneho spolo- iného spoločenstva (napr. do rehole fi a“, či t ch ukotven ch vďaka rodi- čenstva. Iste, táto schéma rozdelenie a pod.), neprerušovali s ním kontak- ne. Cielene a systematického vstu- rolí pre Silva a Vlada nie je plná, aj ty, vzťah. Sk r sa tešili, že sa to, čo povania do dial gu s druh m člove- keď sa zdá najpriliehavejšie označe- mu mohli odovzdať, z ročí aj na inej kom. Magdaléna Schwarcová, ktorá nie Vlada ako „generála“ a Silva slo- p de. To bola ich veľkosť, sila otvo- sa s nimi zoznámila v Prahe v polovi- vami Dominika Tatarku ako „apoš- renosti, rešpektovania ľudskej slo- ci 40. rokov (navštívili sme ju v kar- tola“. body, no rovnako aj umenie uchovať melitánskom kláštore v Krakove – Silvo bol (podľa rozprávania jed- vzájomn d veru, z ktorej sa zrodi- prežila koncentračné tábory i komu- ného z posledn ch žij cich členov la (v spolupráci s tajn m biskupom nistické väzenia), spomínala, ako ju Kolakovičovej rodiny pána Mrá- Jánom Korcom) veľkosť a akčnosť oslovili po svätej omši a pozvali na za) veľmi prísny (a prísny hlavne na „mlčiacej cirkvi“: schopnosť koope- stretnutia.10 t ch, ktorí boli členmi spoločenstva rácie, otvárania veľk ch celospolo- Stretli sa s človekom, viedli s ním Rodina). „Silvo bol priam posadnut čensk ch tém od podopisov ch akcií rozhovor a pozvali do spoločenstva, apoštolátom, akoby ho nič iné nezau- až po Sviečkov manifestáciu z 25. či služby. Silvo bol možno o niečo jímalo,“ hovoril nám s smevom pán marca 1988. viac „človekom prvého kontaktu“, Mráz. To vyžadoval aj od in ch. o Mohli by sme na tomto mieste no často t ch, ktorí prišli k nemu, v čase totality bolo veľmi riskantné. spomen ť desiatky svedectiev, cez
10 Anna Magdalena Schwarzová (14. 3. 1921 Praha – 2. 1. 2017 Krakov) bola česká bosá karmelitánka, náboženská ak vistka. Prežila koncen- tračné tábory i komunis cké väzenie. V roku 2010 jej bol udelený Řád Tomáše Garrigua Masaryka i Cena Václava Bendy. 11 A FN, Rozhovor s Imrichom Mrázom, členom Kolakovičovej Rodiny, v Bra slave 14. 4. 2014.
76 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
lekárov a matematikov, ktor m bo- kával som stretnutie typu „bububu“ sa nep tal, nenadával mi. Takto som li profesijne blízki. Nedávno mi na- dohovoríme mu a prednášky ohľad- k nemu chodieval pre pomoc a postup- písal o Silvovi MUDr. Roman Rip- ne života, ale bol som prekvapen le- ne som z drogami prestal, našiel som pel: „V nálade ukrčenosti, kolaborá- bo ten človek (Silvo) sa začal so mnou si manželku, presťahoval som sa na cie a konformizmu – bol svetlom.“12 rozprávať ako keby sme sa poznali od- stredné Slovensko, mám už veľké deti Pavel Brunovsk napísal o Vladovi: jakživa, v bec nič mi nevyčítal, nena- a snažím sa žiť čestne, beriem si prí- „...v porovnaní s jeho monumentál- dával mi, zobral ma takého ak som klad zo Silvovho života, učím sa poko- nym dielom na poli cirkevnom a po- bol, rozprával som mu o svojom živo- re. Silvo mi veľa pomohol už len t m, litickom je táto činnosť určite menej te, pomodlili sme sa a najedli...v bec že bol a prežil, čo prežil a ja som na- v znamná. Napriek tomu netreba je- nič vtedy neriešil akoby dopredu ve- šiel, čo som hľadal niekde na plne ho zásluhy pre slovensk matematiku del, že sa ešte stretneme. Rozl čili sme inom mieste. Nakoniec som to našiel a fyziku prehliadať. Tie zásluhy ne- sa a vo dverách mi povedal: „Ak budeš aj ke som na začiatku v bec nevedel, spočívaj v jeho matematickej tvor- potrebovať pomoc prí kedykoľvek.“ čo hľadám. Tak ako každ človek na be, alebo v chove matematikov. K to- T m získal moju d veru. Od toho dňa svete. Všetci hľadáme Boha ale cesty mu mu strana a vláda príležitosť ne- som vedel, že niekde existuje normál- s r zne.14 Majster sveta vo fi tneskul- dala. Jukl bol však 15 rokov, od roku ny človek, ku ktorému m žem prísť turistike považuje Silva za „duchov- 1970 do roku 1985 do odchodu do d - kedykoľvek a v akejkoľvek situácií. ného majstra sveta“. Rektor, euro- chodku, plat(e)n m sekretárom Jed- Ja som sa však hne nepolepšil a žil poslanec, narkoman..., aká spleť ľu- noty. A nebol to sekretár hocijak . Bo- som ako predt m a stále som bol na dí, pre ktor ch sa obetovali. Jeho ži- lo to vrcholné obdobie Jednoty sloven- tom horšie... nakoniec som skončil votn profi l priblížil počas zádušnej sk ch matematikov a fyzikov, a to aj na 2 roky vo vyšetrovacej väzbe. Tam svätej omše jeho synovec jezuita Pe- v aka Juklovi. Takého sekretára Jed- som sa trochu polepšil, navštevoval ter Záhoransky SJ: „Spomínam si, nota nikdy predt m, nikdy potom ne- som bohoslužby. Tam vo väzení to člo- ako ma občas ešte ako stredoškolá- mala a ani nebude mať.“ 13 vek prežíva celkom ináč. Bolo to moje ka zavolal, či si nechcem zašoférovať A mohli by sme pokračovať od- prvé zoznamovanie sa s ozajstnou vie- – a chodili sme v malej fi atke po náv- kr vaním toho, čo Silvo a Vlado za- rou, čítal som knihy o Ježišovi a pod. števách po Slovensku i na Moravu, vo- sial do životov mnoh ch, s ktor mi a raz mi mama poslala Silvovu knihu zili nábožensk literat ru, on hovo- sa stretol. Väzeň a narkoman, ktor Vo väzniciach a táboroch. Presne mi ril informácie o živote Cirkvi, povzbu- si vo väzení čítal o Silvovi, rozhodol zapasovala do mojej vtedajšej situácie dzoval, oduševňoval, všade rozdával sa zmeniť svoj život „... v aka príkla- a bola to vtedy dá sa povedať návšteva radosť. Ke odpor čal denn medi- du veľkej viery jedného človeka, ktor Silva v mojej duši. Ja som bol zavret táciu, spomínal s v ačnosťou na ro- bol za pravdu a Boha ochotn obeto- pre krádeže a drogy a on sedel za svo- ky väzenia, lebo už ke sa ocitol prv - vať aj svoj život.“ Vo svojich spomien- ju vieru 13 rokov. Rozm šľal som nad krát na samotke, hne si naplánoval kach uvádza, ako sa so Silvom stre- t m aká musela byť silná jeho vie- 30 dňové duchovné cvičenia. Vo väze- tol, keď mal 17 rokov: „Topil som sa ra, že pre ňu obetoval všetko, muče- ní napriek, bitke až do bezvedomia, v drogách a krádežiach už od 15 ro- nie, trápenie, bolesť. Tak som pocho- hladu, odopieraniu spánku a psychic- kov. M j život spočíval len v tom ako pil na jeho utrpení, že ozaj to musí byť kému teroru, sa nikdy nedal zlomiť. si zohnať peniaze na drogy. To bol cel všetko pravda, ke tento človek obeto- Veľa sa tam modlieval – aj za celosve- m j život. Nikoho som nerešpektoval, val toľko zo svojho života. Rozm šľal tové problémy, dokonca sa tam mod- nepoč val, nehľadel na nič. Moji ro- som, že aj on bol svojim sp sobom v ži- lieval za Stalina, za čo ho väzni sko- dičia boli zo mňa z falí, nepomáhali vote mimo spoločnosť, ale obetoval to ro zmlátili... Veľmi ho nadch nala zá- tresty ani liečenia. Veľmi som im ubli- pravde a Bohu. (…) Zbadal som za čo sada pátra Vendelína Javorku, ktor žoval a trápil ich, nevedeli si so mnou bol vo väzení Silvo a za čo som tam ja. prežil už ako star človek 7 rokov so- rady, no vždy cez to všetko vo mne zo- Vtedy som sa zbadal. Ke ma prepus- vietskych lágrov a bol typick svojím stal ak si k sok citu a viery v Boha, tili zase som sa hne nepolepšil, bral pokojom: veľké nároky – veľké sta- ktor bol ako základn kameň pri som drogy alej, ale omnoho menej rosti; malé nároky – malé starosti; mojom bud com obrátení. Jedného a snažil som sa zo sebou niečo robiť. a žiadne nároky – žiadne starosti... dňa ma na radu istej pani, ktor moja Potreboval som pomoc, radu a bol tu Silvo t to zásadu predovšetk m žil. mama poznala z kostola obidve vzali pre mňa Silvo. Ke mi bolo zle, alebo Vo väzení denne cvičieval – spomínal do Bratislavy na návštevu Silva. Oča- som bol hladn vždy ma prijal, na nič mi, ako kuriozitu aj to, ako sa cvičil
12 A FN, List z 12. 8. 2014. 13 A FN, List z 15. 8. 2014. 14 A FN, Korešpondencia s Jozefom Demčákom.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 77 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
vzťahu s komunitou Taize. Pozornosť p ta vzťah svätého Jána Pavla II. k Silvovi a Vladovi. Vlado sa s Jánom Pavlom II. stretol napr. aj počas jeho prvej návštevy Poľska. „Aby sa mohli v pokoji porozprávať, tak sme ho po- zvali na svadbu našej dcéry,“ spomí- nala Wanda P ltawska,16 ktorej dcé- ru novovymenovan pápež sobášil.17 Po páde režimu je známe, že keď sa dozvedel Svät Otec, že je Silvo v Rí- me, pápež si žiadal, aby s ním Silvo raňajkoval. Ten vzťah so svät m Jánom Pav- lom II. m žeme vnímať aj cez deň odchodu na večnosť t chto dvoch mužov. Vlado Jukl zomrel v deň v - ročia blahorečenia Jána Pavla II. Sil- vo v predvečer poslednej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku. Kardi- nál Stanislav Dziwisz, osobn tajom- Vladimír Jukl (vľavo) s Fran škom Neupauerom (Zdroj: Pavol Demeš) ník Jána Pavlal II., spomína: „Na ko- ho si Slovákov zvlášť pamätám a ko- v chodení na rukách a koľko krokov ré mal veľmi rád, i za rozkvitnut l - ho mal svät otec vo veľkej obľube, to postupne prešiel. Napriek všetkému ku. Rád lyžoval, ale aj to robil predo- bol Silvo, Silvo Krčméry! Silvo, Silvo. ťažkému, čo v živote prežil, bol typic- všetk m s partiami mlad ch s apoš- Poznáte ho?“18 k svojím krásnym širok m smevom tolsk m zámerom. Bol pokorn na- a nezlomn m, možno povedať, Bo- toľko, že nielen si s každ m potykal, 3. VZŤAH S BOHOM žím, optimizmom a nekonečnou záso- ale p tal sa nás mlad ch aj na to, čo Silvo i Vlado boli podobne ako teraj- bou vtipov s veľk m zmyslom pre hu- by mal na sebe zmeniť, alebo aké chy- ší pápež František mládencami, kto- mor. Naučil nás aj modlitbu o humor by by mal odstrániť...“15 r ch sa Boh hlboko dotkol cez jezuit- od sv. Tomáša Morusa – ktorá začína- Silvo bol aj mužom svedomia. Lis- sk spiritualitu. Bol to b val jezu- Pane, daj mi dobré trávenie a tiež, aby ty, ktoré písal vo väzení predstavi- itsk páter profesor Kolakovič, kto- som mal čo tráviť... Popri všetk ch teľom moci až po list generálnemu r ich viedol cez „JOC-istické“ heslá: veľk ch víziách o Rusku a o Číne ne- prokurátorovi konca 80. rokov, no „vidieť – pos diť – konať“ k vyšším bol fantasta (nesk r sa mnohé z nich rovnako aj jeho jasn postoj voči au- ideálom. Bola to jeho osobná zaan- naplnili), ale veľmi praktick človek: toritatívnemu Vladimírovi Mečiaro- gažovanosť a príklad svätého živo- mal zoznam MAP a VAP – malé a veľ- vi, s toho d kazom. Nebál sa mať ta, ktor im otváral cestu veriť a žiť ké apoštolské pom cky... medzi MAP nepriateľov, či povedať, že pravda ideál evanjelia. „Kedy ten človek spí?“ napr. zápisník, adresár, ceruzka, ba- je silnejšia ako moc. Podobne ako p tali sa jeden druhého, vidiac ho aj terka... VAP napr. auto na apoštol- sv. Ján Krstiteľ. A nebál sa aj mlčať, neskoro večer, či nadránom modliť ské cesty, ktoré si starostlivo plánoval či v prosbách pokorne povedať: „Pro- sa, meditovať, modliť sa ruženec.“19 a pripravoval. Bol človekom vn tor- sím, aby som bol lepším.“ Silvo ešte pred stretnutím s Kolako- nej disciplíny a systematickosti a pri- Iste, bolo by na širšiu diskusiu vičom prežil osobn konverziu ako tom bol pln života a radosti – ako- rozprávanie o vzťahu Silva a Vlada mlad 17-ročn počas duchovn ch val za slnko i za dáž , za hory, kto- k svätcom ich doby. Málo sa vie o ich cvičení pod vedením pátra Izidora
15 Homília P. Záhoranský. [citované 15. októbra 2016]. Dostupné na URL
78 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
Štefíka20 na chate Remata21 v Ráz- točne. Vtedy sa rozhodol plne za- svätiť svoj život Bohu. „Raz mi povedal ako mladému le- károvi, že rakovina je milosť – vetu, ktorá ma vtedy dosť pob rila, ale čím som bol starší, t m viac som mu rozu- mel; totiž, že takto chor človek počí- ta so smrťou a má čas sa na ňu pripra- viť – Silvo sa na všetko sa naozaj po- zeral s vedomím večnosti a neustále- ho Božieho p sobenia v živote každé- ho z nás,“ spomína Peter Záhoransk SJ. „Aj náš pozemsk život vnímam ako také dlhé prenatálne obdobie pre naše zrodenie do tej najkrajšej skutoč- nosti: plnosti radosti zo stretnutím sa s naším Počiatkom – vo večnosti – z tváre do tváre.“22 Vzťah so živ m Bohom. Pre- Vladimír Jukl a Silvester Krčméry pred chatou v Habovke (v roku 2003), kde chodieva- dovšetk m tento vzťah chceli li s mladými na duchovné pobyty a turis cké výstupy do hôr počas komunis ckého režimu sprostredkovať ďalej. Niekedy so zá- a aj po Novembri ’89 (Zdroj: Archív Spoločenstva Fa ma) palom konvertitu, inokedy s pocho- pením starca a v posledn ch rokoch Poznáte jej zobrazenie, ako trhá Šintavy, v vode svojho príhovoru života (hlavne v Silvovom prípade) ruže z nebeskej záhrady a posiela som hovoril, koľké trapy prežívala cez pokorné prijatie kríža utrpenia, ich na zem. mama, keď si v deň ods denia Vla- bolesti, telesnej nehybnosti. Máme v srdci istotu, že Silvo da Jukla do kalendára poznačila „25 „To je ale krása...,“23 povedal Silvo a Vlado v tom intímnom spojení rokov“. To ma nabáda sa spolu s va- s rozžiaren mi očami v dňoch, keď s Bohom, keď počas života nedoká- mi na záver zamyslieť nad dvoma ve- sme si mysleli, že ho Pán povoláva. zali Bohu povedať nie na „utrpenie“, cami. Akoby zažil dotyk s nebom. Je to pre „väzenie“, „pohŕdanie“, „nactiutŕha- Vlado Jukl i Silvo Krčméry boli nás všetk ch, veľká nádej. Silvo po nie“ (a to i od najbližších), v podob- pred desiatkami rokov označení za t chto slovách žil ešte niekoľko me- nom tajomstve („mysteria fi dei – ta- vlastizradcov, zločincov. Dnes je po siacov..., akoby dával Bohu ešte ďalší jomstva viery“) veríme, že aj oni s nich pomenované námestie a otvá- a ďalší deň svojho utrpenia za t ch, tí, ktorí rozdávaj kytice nebesk ch ra sa tradícia, aby ich mená podobne ktor m sl žil. Hľa, vzťah s Bohom, milostí pre nás.25 ako mená sv. Cyrila a sv. Metoda boli v ktorom prijímal jeho utrpenie za Vzťah s Bohom, ktor v t chto navždy spojené. Bude takto pomeno- svoje a svoje odovzdáva Jemu. dňoch v duchu viery v existenciu vané námestie aj o 1 000 rokov? Vie- Iste si pamätáme príbeh sv. Terez- Cirkvi oslávenej žij títo naši priate- te, že mená ulíc či námestí sa zvyk- ky Ježišovej. Do lisieuxského Kar- lia, bol a je pre nich najpodstatnej- n premenovávať. Pevne verím, že melu vst pila v deň Zvestovania Pá- ším. Od tohto vzťahu sa odvíjala ich v d sledku novej totality sa tomu na v roku 188824 – 100 rokov pred veľkosť, hĺbka, horizont služby ľu- tak nestane... No osobne si myslím, Sviečkovou manifestáciou. Jej slo- ďom i svetu. že vy v Šintave toto námestie o pár vá: „Mojím povolaním je láska. Daro- rokov predsa len budete musieť, či vať všetko, darovať seba...“ Milí priatelia, vážení obyvatelia chcieť premenovať. Tieto slová ne-
22 Príhovory a homília. [citované 15. októbra 2016]. Dostupné na URL
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 79 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
nované námestie? Myslím, že to by nestačilo. Vhodné by boli odniesť si v dnešn deň t žbu po vzťahu s t - mito velikánmi. Dotkn ť sa Života v ich i našich životoch. Ukotviť vo svojich srdciach snahu po „zobraní si k srdcu“ niečoho z toho, čo oni žili v pravde a v Láske. Možno v podob- nom duchu, ako navštevovali počas posledn ch dní Silva mladí ľudia, ale aj osobnosti z Talianska, Holand- ska, Nemecka, či pred pár t ždňami manželsk pár z Veľkej Británie, kto- r prišiel na Slovensko len preto, aby sa o Silvovi viac dozvedel a navštívil miesto, kde žil, a tak hlbšie precítil Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch pri požehnaní pamätníka S. Krčméryho a V. Jukla blízkosť tejto osobnosti. Ako to ob- (Zdroj: ÚPN) javiť, záleží na každom z nás. Jeden z objavov, podnetov na zamyslenie, pon kam i ja. hovorím s dávkou pesimizmu, ale ho a V. Jukla“. A vy v Šintave budete „Láska všetko znáša, všetko d fa, hlbokého optimizmu. Pevne verím, vďační a hrdí v tento deň. všetko verí (....)“,26 tieto slová zo Svä- že mnohí z vás, ktorí ste tu prítom- A čo je tou druhou témou? Je ňou tého Písma napísal Silvo ako venova- ní, prídete na slávnosť aj o niekoľko otázka: „Čo si chceme my poznačiť nie do knihy, pričom podčiarkol slo- rokov, keď v kostole bud umiestne- v dnešn deň do svojich kalendárov?“ vo „VŠETKO“. „Láska všetko znáša, né relikvie a námestie bude niesť ná- Má to byť radosť zo zoznámenia sa všetko d fa, všetko vydrží...“ zov. „Námestie svät ch S. Krčméry- s ľuďmi, podľa ktor ch máme pome-
Pozvanie Silvestra Krčméryho na synodu v roku 1987
JÁN ŠIMULČÍK
V svojom príspevku by som sa rád ale aj t ch ľudí, ktorí boli vtedy ak- kontakty na poľsk episkopát, ke- pozastavil pri jednej udalosti zo ži- tívni, podobne ako Krčméry, tiež bo- dy v Krakove navštívil arcibisku- vota Silvestra Krčméryho – pozvania lo veľa. Po roku 1969, v období nor- pa Karola Wojtylu. Hneď pri prvom na synodu do Ríma v okt bri 1987. malizácie, sa venoval ďalej apoštolá- stretnutí sa veľmi zblížili a po svo- Mohlo by sa zdať, že bolo priam tu medzi vysokoškolskou mládežou jom návrate z návštevy v okruhu nemožné, aby Vatikán v totalitnom – tu už treba skonštatovať, že podob- svojich priateľov povedal: „Poč vaj- režime, ktor sa okrem iného vyzna- n ch ľudí, čo zostali aktívni aj počas te, to by bol pápež!“27 Rudolf Fiby vo čoval informačn m embargom, mo- tohto obdobia, už nebolo v bec veľa. svojom osobnom príbehu popisuje, hol poznať aktívnych laikov. Nielen Práve naopak – strach sa stal s čas- ako Krčméry vybavoval jeho tajn ich poznať, ale vnímať ich osobnost- ťou bežného života. Tu Krčméry po- kňazsk vysviacku na krakovskom n rozmer a v znam. tvrdzoval svoj 50-ročn životn prí- arcibiskupstve. Svätiteľ Rudolfa Fi- Silvester Krčméry bol uväznen beh. Práve vernosť nast penej ceste byho bol pomocn biskup Karola a ods den v 50. rokoch na 14 rokov ho nechtiac – Silvester Krčméry o to Wojtylu. Vysviacka slovenského taj- väzenia, ale podobn ch väzňov bo- nikdy nestál, dávala do pozornosti ného kňaza by nemohla byť bez ve- lo desaťtisíce. Zapojil sa do obrodné- ako Štátnej bezpečnosti, tak aj cir- domia a s hlasu sídelného biskupa ho procesu v roku 1968, kedy cirkev kevn m kruhom. Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža na krátke obdobie získala slobodu – Minimálne od roku 1973 mal Jána Pavla II.28
26 A FN, Venovanie v publikácii To nás zachránilo. 27 MIKLOŠKO, F.: Nebudete ich môcť rozvrá ť. Z osudov katolíckej cirkvi na Slovensku 1943 − 1989. Bra slava 1991, s. 125. 28 ŠIMULČÍK, J.: Zápas o svedomie. Hladovka študentov bohosloveckej fakulty v roku 1980. Prešov 2001, s. 77.
80 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
V roku 1984 Štátna bezpečnosť zachytila informáciu, že poľsk prí- mas kardinál Jozef Glemp zaslal Krč- mérymu do Bratislavy list, v ktorom mu ako bojovníkovi za nábožensk slobodu v SSR blahoželá k 60. na- rodeninám. Poľská katolícka cirkev ho vnímala ako d ležit osobnosť cirkevného života na Slovensku.29 Veľké vyznamenanie sa dostalo Krčmérymu aj v okt bri 1987, kedy sa uskutočnila celosvetová biskup- ská synoda v Ríme s názvom „Úlo- ha a postavenie laického apoštolátu v s časnom svete“. Slovensko bolo poctené pozvaním dvoch zástupcov – Jána Hirku, gréckokatolíckeho ad- ministrátora, a Silvestra Krčméryho, zástupcu slovensk ch laikov. Pamätník Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla na rovnomennom námes v Šintave Po neochote štátnej správy po- (Zdroj: ÚPN) voliť vycestovanie pozvan m, dňa 2. septembra 1987 bola eskoslo- vensku post pená n ta, v ktorej Va- tikán cestou Zastupiteľského ra- v nelegálnych štrukt rach.“31 Orgány vala vo svojej informácii nasledov- du SSR v Ríme žiadal o umožnenie Štátnej bezpečnosti, ako aj Sekreta- ne: „Ordinár Ján Hirka má rozhodu- v jazdu častníkom biskupskej sy- riát pre veci cirkevné s v jazdom ne- j ci podiel na zložitej situácii v pre- nody. S časne bola pon knutá mož- s hlasili. Nasledovalo politické roz- šovskej diecéze, lebo v roku 1986 roz- nosť priameho jednania zástupcov hodnutie. Zastupiteľsk rad v Rí- p tal na v chodnom Slovensku ak- eskoslovenska a Vatikánu k otázke me Vatikánu k osobe S. Krčméryho ciu ostrej náboženskej neznášanli- nominácie nov ch biskupov.30 tlmočil, že jeho pozvanie je „v rozpo- vosti voči pravoslávnej cirkvi.34 Vy- Dňa 10. septembra 1987 dostal re so zd razňovan mi konštruktív- volané rozpory sa podarilo postupne I. námestník Ministerstva vn tra nymi zámermi i princípmi Záverečné- utlmiť a možno predpokladať, že v - SSR správu ohľadne časti sloven- ho aktu helsinskej konferencie“.32 Bo- jazdom Hirku by došlo v gréckokato- sk ch občanov na synode. Okrem lo priam smiešne, že komunistická líckej cirkvi k oslabeniu pozitívnych iného sa v nej o S. Kčmérym píše: diplomacia sa odvolávala na závery pr dov.“35 Druh d vod nebol oveľa „...jedná sa o ved ceho predstavite- helsinskej konferencie, ktor komu- menší, a možno aj rozhoduj ci. ŠtB ľa laického apoštolátu na Sloven- nistick totalitn režim v praxi sám predpokladala, že Hirka by vo Vati- sku. Spoločne s tajne vysväten m bis- nedodržiaval. káne mohol dostať pokyny pre or- kupom Jánom Korcom a alšími ex- Štátna správa, vzhľadom na zor- ganizovanie r znych akcií v s vis- ponentmi riadi činnosť nelegálnej ganizovan podpisov akciu v roku losti s prípravou a konaním nadchá- cirkvi na Slovensku, zko spolupra- 1986,33 nemala najmenšiu ochotu dzaj cich osláv tisícročného prícho- cuje s Chartou 77 a VONS. Umožne- pustiť do Vatikánu ani J. Hirku. Štát- du kresťanstva do Veľkej Rusi. V tej- nie v jazdu Krčmérymu by mohlo byť na bezpečnosť videla dva d vody je- to s vislosti bolo dokonca sovietskou chápané ako tolerovanie jeho činnosti ho nevycestovania. Prv zd vodňo- tajnou službou KGB signalizované
29 Archív bezpečnostných složek (ďalej ABS), fond (ďalej f.) X. správa Sboru národní bezpečnos (ďalej A 36) inventárne číslo (ďalej inv. č.) 890, Posolstvo kardinála Glempa MUDr. Silvestrovi Krčmérymu, 1984. 30 ABS, f. A 36, inv. č. 978, Informace 1. oddelenia 5. odboru X. S-ZNB, 1987, Informace, 22. 9. 1987. 31 Tamže, Informace, 10. 9. 1987. 32 Tamže, Odpoveď na telegram z ZÚ Rím. 33 Gréckokatolícka cirkev z impulzu Jána Hirku koncom roka 1986 zorganizovala veľkú podpisovú akciu, v ktorej žiadala navrátenie svojho majetku (kostolov, farských úradov...), ktoré aj keď užívali gréckokatolíci, stále od roku 1951 patrili Pravoslávnej cirkvi. 34 Za akciou „ostrej náboženskej neznášanlivos voči pravoslávnej cirkvi“ treba vnímať podpisovú akciu Gréckokatolíckej cirkvi z roku 1986. 35 ABS, f. A 36, inv. č. 978, Informace 1. oddelenia 5. odboru X. S ZNB, 1987, Informace, 10. 9. 1987.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 81 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
ŠtB, že uniatné centrá v USA a Ka- akcia západn ch médií nedala na se- ka v ČSSR a na Slovensku, ktorého pá- nade sa bud snažiť zneužiť gréc- ba dlho čakať. Preto dňa 9. okt bra pež Ján Pavol II. pozval na biskupsk kokatolícku cirkev v SSR k naru- 1987 v Rudom práve V. Doležal uve- synodu do Ríma roku 1987. Upreli ste šeniu t chto osláv.36 Ofi ciálna ver- rejnil článok „Zbožné priania a rea- mu v článku občiansku bez honnosť, zia pre Vatikán bola jednoduchšia. lity“. V článku sa okrem iného píše, osobné kvality... Tí, ktorí ho poznaj , Dňa 15. septembra 1987 bol Vatikán že na synodu do Ríma bol pozvan vedia, že je to muž, ktor vyniká ako informovan o Hirkovej „rozsiah- „...i človek, ktor bol právoplatne od- odborník lekár, že je čestn ako človek lej bezprecedentnej kampani nábo- s den vojensk m s dom na štrnásť a že ako veriaci katolík svojou obeta- ženskej intolerancie proti pravosláv- rokov vezenia za zradu svojej vlas- vosťou, nezištnosťou a oddanosťou nej cirkvi, ktor prv krát v podmien- ti, ktor nezastáva žiadny duchov- Cirkvi si získal obdiv a ctu.“41 Kor- kach socialistického Českosloven- n rad, je tzv. laikom, ktor nielen cov list koloval po Slovensku ako sa- ska nedávno vyvolal... V ČSSR sa má ohovára štát a spoločnosť, ale oso- mizdat, opublikovali ho zahraničné za to, že pozvanie Hirku bolo očivid- čuje i biskupov vlastnej cirkvi“.40 Ľu- médiá a stal sa dokumentom doby. ne učinené bez vedomia vážneho ne- dia z prostredia tajnej cirkvi sa ne- Z celého sveta na synodu do Ríma gatívneho dopadu uvedenej akcie.“37 vyjadrovali často k článkom v tlači. neprišli iba traja delegáti – dvaja bo- Následne dostal námestník MK SSR Vnímali ich ako ideologické p sobe- li z eskoslovenska a jeden z Laosu. V. Máčovsk pokyn, aby ordinárovi nie na obyvateľstvo, ktoré zväčša ig- Samozrejme, že t to skutočnosť si Hirkovi oznámil, že jeho v jazd sa norovali. V tomto prípade to tak ale svetové médiá všimli. Počas mesač- zamieta. Krčmérymu malo t to sku- nebolo. Diskreditácia Cirkvi a Sil- ného trvania synody boli ich mies- točnosť oznámiť Krajské oddelenie vestra Krčméryho prekročila ne - ta neobsadené. Aj ich ne časť bola pasov a víz v Bratislave, kde žiadal nosn hranicu. Biskup Korec sa roz- posolstvom o slobode náboženstva o víza.38 hodol v okt bri 1987 napísať list, v ich krajinách. Pozvaním Silvestra Pre prípad, že by sa v zahraničí v ktorom protestoval proti ohovára- Krčméryho na synodu do Vatikánu rozp tala kampaň proti SSR v d - niu Silvestra Krčméryho a pripome- sa dostalo ocenenie nielen jemu sa- sledku nepovolenia v jazdu pozva- nul hist riu prenasledovania Cirkvi mému, ale aj laickému apoštolátu, n ch, mal riaditeľ federálneho Sek- na Slovensku za posledn ch 40 ro- ktor bol základnou zložkou tajnej retariátu pre veci cirkevné Janků kov. O Krčmérym napísal: „Začnem cirkvi v období normalizácie na Slo- pripravené stanovisko českosloven- otázkou MUDr. S. Krčméryho. Neu- vensku. ského štátu, ktoré malo byť násled- viedli ste ho menom, ale presne ste ho ne publikované v masmédiách.39 Re- označili – ako jediného veriaceho lai-
Silvo a Vlado – niekoľko postrehov zblízka
LADISLAV STROMČEK
Dejiny poznaj nejedného veli- dejinami, ale svojou ťažkou pova- viac to, ako sme ich vnímali, než to, kána, ktor na jednej strane azda aj hou a zl m správaním utrápili t ch, čo robili. urobil veľké veci a je považovan za ktorí im boli nablízku. Na pozadí tej- Silvester Krčméry a Vladimír Jukl v znamn osobnosť, ale tí, čo boli to negatívnej poznámky by som rád si zasl žia mimoriadne uznanie nie- okolo neho, by povedali, že sa s ním zopár ťahmi naskycoval niektoré čr- len ako neprehliadnuteľné postavy nedalo žiť. Takíto ľudia možno pohli ty Silva Krčméryho a Vlada Jukla − cirkvi na Slovensku v období totali-
36 Tamže. 37 Tamže, Informace, 22. 9. 1987. 38 ŠtB zaznamanala aj reakcie ordinára Hirku na jeho nevycestovanie do Va kánu: „...ordinár GKC Ján Hirka je sklamaný rozhodnu m štát- nej správy, ktorá mu neumožnila vycestovať na pápežskú synodu do Va kánu, na ktorú bol ofi ciálne pozvaný. Medzi greck. kat. duchov- nými prevláda názor, že štátna správa mala obavy, aby vo Va káne Hirku nevysvä li za biskupa a neskôr za kardinála. Podľa prameňa rozhodnu e štátnej správy nepus ť Hirku na jednanie synody ho podnie k väčšej náboženskej ak vite v greck. kat. cirkvi a neposlušnos- voči štátnej správe. Tento názor v podvedomí duchovných podporili aj vysielanie Hlasu Ameriky a Slobodná Európa.“ Pozri: ABS, f. A 36, inv. č. 1193. Denní informace ze S-StB Košice leden – prosinec 1987, 5. 11. 1987. 39 Tamže, inv. č. 978, Informace 1. oddelenia 5. Odboru X. S ZNB, 1987, Informace, 22. 9. 1987. 40 DOLEŽAL, V.: Zbožná přání a reality. Rudé právo, 9. 10. 1987. 41 KOREC, J. Ch.: Slová pre život. Svedectvá doby (1969 − 1989). Bra slava 2005. s. 84 – 85.
82 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
ty, oni boli obdivuhodn mi ľuďmi aj pri pohľade zblízka, čo, ešte raz zo- pakujem, pri veľk ch ľuďoch neb - va samozrejmé (pohľad zblízka opie- ram aj o to, že som b val u Silva v je- ho byte na Košickej 30 v rokoch 1982 až 1988). Prvá vec, ktorá ma vždy fasci- novala, bol dvojjedin príbeh Sil- va Krčméryho a Vlada Jukla. Kaž- d , kto je v problematike zoriento- van , vie, že oni dvaja tvorili v tzv. tajnej alebo skrytej cirkvi nerozluč- n dvojicu. Nemožno hovoriť o jed- nom bez spomenutia druhého, hoci osobnostne boli plne rozdielni. Pri svojej odlišnosti pracovali ako du- chovné dvojičky. Základ je v tom, že ani Vlado, ani Silvo neboli s lo hráč- mi, sk r pripomínali situáciu, keď Daniel Bédi SF a Mons. Ladislav Stromček SF prednášajúci na kolokviu v miestnom Farskom Kristus posielal svojich učeníkov po centre v Šintave (Foto: Karol Dubovan) dvoch. Tento model ich držal blízko pri evanjeliu a uchránil ich od toho druhu osobn ch ambícií, ktoré vedia dateľov bolo, že neprevládal domi- sku rozsiahlu sieť mal ch spoločen- byť zničuj ce aj v prípade v nimoč- nantn vplyv jedného človeka a ne- stiev mlad ch ľudí, tzv. kr žkov, čo n ch ľudí. Nemyslím si, že to mali už nastalo jeho nekritické idealizo- bol ojedinel zjav v celom komunis- v genetickej v bave, sk r to bolo v - vanie. To, že pod tlakom okolnos- tickom bloku. sledkom mnohoročnej práce na se- tí nedošlo medzi nimi časom k roz- Po piate, toto všetko malo šancu be, vlastnej sebaformácie s Božím tržke (vieme, ako to v živote chodí), na spech preto, že tu bol po prepus- slovom v ruke. vydáva pekné svedectvo o tom, že tení z väzenia tajn biskup Ján Chry- Po druhé, táto ich zka spoluprá- ich základná motivácia bola nezišt- zostom Korec, osobne potvrden pá- ca dávala obidvom príležitosť zacho- ná a tiež o duchovnej zrelosti u obi- pežom Pavlom VI., ktor mu v j li vať si osviežuj cu pokoru, to zdra- dvoch. 1969 daroval svoje vlastné biskup- vé uzemnenie, ktoré duchovn m Po štvrté, na Vladovi bol pozoru- ské insígnie. Silvo s Vladom, podob- lídrom nedovolí uletieť v p che a je- hodn jeho zmysel pre to, ako dať ne ako ďalší ľudia zo skrytej cirkvi, šitnosti. Vlado veľakrát korigoval podzemnej činnosti systém a prísť konali pod autoritou a vedením bis- svoje vízie podľa toho, ako vidí ve- s nápadmi, ktoré sa ukážu ako ži- kupa Korca, ktor Vlada tajne vysvä- ci Silvo, a opačne. Pre nás študentov votaschopné a odolné voči opatre- til za kňaza v roku 1971. Jurisdikčn bolo fascinuj ce byť pri tom a sledo- niam Štátnej bezpečnosti. Tak ako podriadenosť Vlada Jukla autorite vať celkom zblízka, ako sa rodia ví- bol Silvo človekom charizmy a vedel tajného biskupa Korca treba zd raz- zie a projekty v skrytej cirkvi. For- získavať a nadchn ť nov ch apošto- niť preto, lebo cez neho Vlado usku- movalo nás to viac než nejaké for- lov najmä medzi mlad mi, Vlado to točňoval svoje ukotvenie v Cirkvi. mačné prednášky, keď sme videli t - zas všetko perfektne dával do sys- V podmienkach tajnej cirkvi bo- to skromnosť velikánov, keď sme vi- tému. Vedel presne odhadn ť, ako lo dosť pokušení robiť aj na vlastn deli, že sa ani jeden vo svojom líder- ďalej postupovať v aktivitách skry- päsť. Pre Vlada mal rozmer vernos- stve nespráva ako neomyln guru. tej cirkvi. Mal najväčší podiel na vy- ti Cirkvi neoddiskutovateľn d leži- Po tretie, to, že spolu ako dvojica budovaní štrukt ry tajn ch koordi- tosť. založili Spoločenstvo Fatima, kto- načn ch stretnutí po celom Sloven- Po šieste, základné vysvetlenie ré malo urobiť činnejšou ich služ- sku, rozbehu samizdatov ch časo- toho, ako sa sformovala táto Silvova bu v skrytej cirkvi, bolo niečo neob- pisov, organizoval distrib ciu kníh a Vladova oddanosť Cirkvi a ako sa vyklé. Duchovné spoločenstvá má- pašovan ch zo Západu, prišiel s ná- vyvíjal cel ich život, spočíva v sk - vaj spravidla jedného charizma- padmi, ako oživiť p te časťou a ce- senosti s mimoriadne silnou osob- tického zakladateľa, nie dvoch (ak lonočn m duchovn m programom nosťou profesora Tomislava Kolako- dvoch, tak pre dve vetvy, mužsk mlad ch ľudí. Spolu so Silvom v tej- viča. Tam bol základn zdroj inšpi- a žensk ). V sledkom dvojice zakla- to symbi ze vybudovali na Sloven- rácie. Podľa modelu Kolakovičovej
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 83 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
Rodiny začali Silvo s Vladom pod au- jedno centrum, ale ak vypadne je- akoby v tieni Silva, ktor bol zná- toritou biskupa Korca po prepustení den či viac serverov, sieť funguje ďa- mejší. Veď aj Ján Pavol II. vnímal z väzenia budovať v Bratislave od ro- lej. Aj oni budovali štrukt ry skry- Slovensko cez Silva, nezvykol spo- ku 1968 systematick štrukt ru ma- tej cirkvi tak, že Štátna bezpečnosť mínať Vlada. Posledn krátky po- l ch spoločenstiev vysokoškolákov. mohla síce zatkn ť t ch, ktorí tvori- streh teda venujem pohľadu na Vla- Postupne bol pri každej bratislavskej li v znamné body siete, ale sieť ne- da a na priblíženie toho, ako sa mi vysokej škole, každej fakulte a v kaž- padla. javil v tejto s vislosti. Siaha to do dom ročníku aspoň jeden tajn kr - Ôsmy pohľad na Vlada a Silva tiež začiatku 80. rokov, keď nám Vlado žok mlad ch ľudí, ktorí sa stretáva- s visí s uveden m princípom „zby- ako študentom na nejakom stretnutí li, aby spolu čítali Bibliu, formovali točnosti“. Obaja boli tak špecifi cky zd razňoval, že ak sa chceme v tom- sa vo viere, šírili samizdatov nábo- určení prozreteľnosťou pre časy to- to prostredí apoštolátu a života skry- žensk literat ru, organizovali akti- tality, že po zmene režimu bola ich tej cirkvi angažovať, veľmi d ležitá vity pod r škom turistiky a v letov loha splnená. Boli na tomto svete je odosobnenosť. Najprv som tomu do prírody, z častňovali sa na maso- pre jasné poslanie, pre službu cirkvi nerozumel. Až časom som si to viac v ch p ťach až po sviečkov mani- v časoch prenasledovania. V tom všímal u neho samotného. Žil v pl- festáciu v roku 1988. všetkom, čo robili dovtedy, sa po ro- nom nasadení a zároveň tak, že on Iná vec, hodná pozornosti, kto- ku 1990 stali „zbytočn mi“, lebo cir- sám nebol d ležit . S neuveriteľnou rá vykresľuje osobnosť Silva a Vla- kev na Slovensku si už mohla rozví- energiou a h ževnatosťou zasvätil da spočíva v princípe pracovať tak, jať svoj život slobodne (a mali už aj cel svoj život a dal všetky svoje si- aby sme sa „stali zbytočn mi“, čo svoj vek). Ďalších vyše 20 rokov po- ly do služby skrytej cirkvi, a pritom znamenalo neviazať aktivity skry- tom Vlado prežil ako ten, kto už tak- nepresadzoval seba, nikdy sa u neho tej cirkvi na seba, ale konať tak m povediac nebol potrebn a to, ako neprejavila citlivosť na seba, nejaká sp sobom, aby dielo prevzali a roz- skromne a bez nárokov na uznanie žiarlivosť na Silva. Nevedeli sme si víjali ďalší zapálení ľudia a my sme žil t to etapu svojho života, je ove- ani predstaviť, že by sa jeden alebo mohli ísť na in lohu, ktor zatiaľ rením pravosti jeho motívov z čias, druh vedeli uraziť, nikdy sme to ne- nikto neplní. Zároveň to znamena- keď sa angažoval naplno. Škoda len, zažili. Obdivoval som t zrelosť. Keď lo ist decentralizáciu, nechceli byť že nám Silvo vo svojej chorobe v po- som sa nesk r snažil odhaliť, ako sa v pozícii bossov, ktorí všetko ovlá- sledn ch rokoch už nevedel nič po- k tomu dopracovali, Vladove myš- daj . Dnes by sme to mohli prirov- vedať. lienky zašli do čias väzenia... nať k princípu internetu, ktor nemá Niekedy sa zdalo, že Vlado bol
Rozdiely medzi slovensk m a česk m odporom voči komunizmu
JÁN ČARNOGURSKÝ
S určitou hrdosťou dodávam, že V kuloárnych diskusiách zvyk- kritériá povedzme z Poľska na es- v diskusii k jednotliv m mojim blo- nem hovoriť, že pokiaľ by nejak Ne- k republiku, takisto nemožno me- gom, ktoré uverejňujem, sa už obja- mec alebo Franc z, alebo Rus polo- chanicky prenášať kritériá z eskej vili viaceré diskusné príspevky, že žili otázku, koľko kvantitatívne bo- republiky na Slovensko, pretože od- na to, čo robím, alebo čo hlásam, lo odporcov voči komunizmu v e- por bol na Slovensku in ako v es- doplatím. Takže časy sa vlastne ne- chách v porovnaní s odporcami pro- kej republike. Najsk r obecne, prečo menia. Ale poďme k veci. Ja by som ti komunizmu v Poľsku, teda so So- bol in , no nielen v eskej republike chcel hovoriť o tom aspekte aktivi- lidaritou, alebo keby sme porovna- a na Slovensku, ale v Poľsku, esku, ty Vladimíra Jukla a Silva Krčméry- li Chartu a Solidaritu, ako by to do- na Slovensku, v Maďarsku, v Soviet- ho, ktor najv raznejšie umožňu- padlo pre esk republiku? Ale ne- skom zväze, teda v Rusku, a prípad- je pomenovať rozdiely medzi odpo- hovorím to preto, že by som si chcel ne v ďalších krajinách. rom voči komunizmu na Slovensku uťahovať z odporu voči komunizmu Pretože komunizmus bol v 50. ro- a v echách. Dosť často sa v publiká- v eskej republike. T m chcem len koch diktat rou surovou a pevnou. ciách (aj z našich kruhov) objavuj demonštrovať, že nemožno používať V 70. a 80. rokoch už nebol až tak také vety, že na Slovensku bolo málo kritériá na charakterizovanie odpo- pevnou, ale samozrejme v pamä- signatárov Charty 77. Akoby podpis ru voči komunizmu z jednej kraji- ti ľudí zostalo, ako vystupoval ko- Charty 77 bol t m najvyšším zna- ny na in krajinu, pretože jednodu- munizmus v 50. rokoch – tie politic- kom toho, či niekto vystupoval pro- cho to nebude fungovať. A takisto, ké popravy, stovky rokov vo väzení ti komunizmu, alebo nevystupoval. ako nemožno mechanicky prenášať a podobne. To znamená, že kto sa
84 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
napriek tomuto všetkému odhodlal vystupovať proti komunistickému režimu, muselo to byť veľmi pevné odhodlanie, spojené s odhodlaním „obetovať niečo“. Aby ale tak to od- por voči komunizmu mohol obstáť a mohol sa presadiť nielen u jednot- livca, ale aj v spoločenskom v znam- ne, musel sa opierať o najhlbšie zá- klady spoločensk ch tradícií, spolo- čenského života, spoločensk ch vä- zieb, ktoré boli v každej spoločnosti defi nované najmä národom, preto- že zatiaľ stále najsilnejším znakom spoločnosti je národná dimenzia. To znamená, že odporcovia proti komu- nizmu, ak chceli byť početnejší, tak museli siahnuť na najhlbšie základy národn ch tradícií. Trošku odbočím, ale len pre ilus- Kolokvium venované osobnos am S. Krčméryho a V. Jukla v miestnom Farskom centre tráciu. Prítomn František Mikloško v Šintave (Zdroj: ÚPN) tiež vie, ako v 80. rokoch Jablonic- k , Šimečka a Kus (teda nie kato- lícki odporcovia komunizmu) opäť návania). Práve tam sa teda ľahšie aj pri Sviečkovej manifestácii), a pí- v kuloárnych diskusiách hovorili, organizoval ten typ odporu, ktor sali o tom všetky samizdaty dva-tri, že katolíci sa maj o koho oprieť, no predstavovala Charta 77. Bol to typ až štyri t ždne dopredu, tak prišlo oni nemaj . A tiež ich bolo 10, alebo odporu proti komunizmu založe- na Staromestské námestie v Prahe možno 20. Ale vraciam sa – kto chcel n na jednotlivcoch, na ktor ch keď tak málo ľudí, a teda tak veľa eštebá- teda budovať odpor proti komuniz- aj Štátna bezpečnosť siahla, veľmi kov, že organizátori nevedeli, ktor mu, musel poznať tieto hlboké ná- r chlo (do večera, alebo najnesk r je demonštrant, manifestant, a kto- rodné tradície a hlboké základy his- na druh deň), o tom hlásila Slobod- r eštebák. Prebehlo to plne poti- torickej existencie dan ch spoloč- ná Eur pa. Keď to dospelo až k s du, chu a oni sa tam prechádzali po ná- ností (na Slovensku slovenskej spo- na s dne pojednávanie prišli zahra- mestí – aj eštebáci, aj chartisti. Kto ločnosti) a na ne nejak m sp sobom niční diplomati a potom na násled- si prečíta publikácie Charty vydané nadviazať. V tom bol rozdiel medzi n ch medzinárodn ch konferenci- po novembri 89 a nájde tam k tomu- českou spoločnosťou a slovenskou ách (ako napr. Helsinskej konferen- to texty, zistí, že Charta to vyhodno- spoločnosťou. cii) to československ m zástupcom tila ako ne spech. V českej spoločnosti náboženské „ob chali o hlavu“. Tak mto sp so- Na Slovensku sa nič takouto for- základy až tak neboli, aj keď nemu- bom sa dala organizovať, aj sa orga- mou neorganizovalo, lebo pravdu sí byť každ odpor proti komuniz- nizovala Charta 77. povediac, sa to ani nedalo organi- mu nejako naviazan na nábožen- Celkovo ale do konca roku 1989 zovať. Koncom 70. rokov a začiat- stvo (veď prejdeme za chvíľu ku Ma- bolo približne 1 200 signatárov kom 80. rokov boli predsa prvé pro- ďarsku). Na druhej strane ale práve Charty, čo sa uvádza aj ofi ciálne. cesy, najmä za marenie dozoru nad Praha bola hlavn m mestom – boli Z t chto bolo ale 200, maximálne cirkvami a odsudzovalo sa vtedy na tam veľvyslanectvá či akreditovaní 300 aktívnych. Samozrejme, boli to 1 až 2 roky, aj nepodmienečne, čiže novinári. o znamená, že keď v 70. aktivity r zneho druhu – boli tam do väzenia. Dokopy o tom nikto ne- a 80. rokoch, keď už bol komuniz- hudobníci, literáti b valí vyl čení vedel, pretože keď sa aj tajná cirkev mus slabší a nemohol si dovoliť len komunisti, a samozrejme, aj katolíci. o tom dozvedela, nemala vybudova- tak brať do väzenia a odsudzovať To ale viedlo k tomu, že keď Charta né spojenia smerom na západ, na za- potichu na desaťročia, tak v Prahe sa 77 chcela ako prvá zorganizovať už hraničn ch diplomatov a zahranič- ďaleko ľahšie mobilizovalo zahra- v dobe normalizácie verejn demon- n ch novinárov, čiže procesy pre- ničn ch novinárov, zahraničn ch štráciu (pripadala na 10. decembra behli potichu a ľudia boli ods dení. diplomatov (obyčajne to neboli prví 1987 – na Deň ľudsk ch práv), a sa- Jukl a Krčméry organizovali odpor vyslanci, ale tajomníci veľvyslanec- mozrejme hlásila o tom Slobodná (i keď ten bol až na druhom mies- tva, ktorí chodievali na s dne pojed- Eur pa a Hlas Ameriky (ako potom te a prvoradé boli náboženské kr ž-
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 85 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
nu podzemn ch v d na Dunaji. Ne- mohli si síce dovoliť povedať, že s proti postaveniu gabčíkovskej prie- hrady, aby sa nezakotvila ešte viac hranica na Dunaji medzi Sloven- skom a Maďarskom, tak to zakry- li bojom proti znečisteniu podzem- n ch v d na Žitnom ostrove, ku kto- rému by mohlo d jsť, keby sa posta- vila priehrada na Gabčíkove. Ale na- koniec (veď dnes už je tomu 25 ro- kov) je vidno, že naopak podzemná voda sa vyčistila a gabčíkovská prie- hrada pomohla. Aj tu vidno rozdiel- ne formy odporu proti režimu medzi Projekcia dokumentárnych filmov o S. Krčmérym a V. Juklovi vo Farskom centre v Šintave Maďarskom a Slovenskom. (Zdroj: ÚPN) V Maďarsku teda odpor organi- zovali na rovni národnej dimen- zie, alebo prostredníctvom ochra- ky) a obnovenie vlastne náboženské- komunizmu, aj keď sa tam neskan- ny životného prostredia, lebo to vte- ho života na Slovensku. Fero bol spl- dovali protištátne heslá) na Sloven- dy letelo (však aj u nás boli „zele- nomocnen pre vysoké školy, ďalší sku išiel cestou masovosti, a nie ta- ní“ na piedestáli). Keďže ale na Slo- boli pre ďalšie okruhy ľudí. Tak m- kej v lučnosti a individualizmu, ako vensku vyslovene staršie štátne tra- to sp sobom potichu hnutie vyrástlo to bolo v echách, a preto sa vlast- dície neexistovali a Slovensk štát tak, že v polovici 80. rokov si s ním ne dostal do čela. Sviečková mani- bol na „čiernej listine“, nebolo sa už ŠtB nevedela poradiť – vedela to festácia bola prvou masovou ma- o čo oprieť. Jediná národná tradí- už iba evidovať. nifestáciou v eskoslovensku. Do- cia, ktorá je na Slovensku „k šer“, Opäť trošku preskočím. Hovo- konca v knihe „Karneval revol cií“, je osoba Štefánika. Preto sme boli ril som s generálom Lorencom, ale ku ktorej je aj česk preklad a kto- napr. na Bradle a doteraz, pokiaľ je až po novembri (keď som sa stal r napísal americk historik Padra- v novinách niečo zo slovensk ch ná- federálnym ministrom vn tra, on ic Kenney, je uvedená tabuľka odpo- rodn ch tradícií, je to práve Štefá- bol námestníkom ministra a vtedy ru proti komunizmu aj prejavov od- nik, pretože jedine ku Štefánikovi sa sme pracovne prichádzali do styku poru (samizdaty, demonštrácie) zo možno prihlásiť. Keďže teda tak ch- – aj dnes, keď sa niekde stretneme, strednej Eur py. Sviečková manifes- to národn ch tradícií nebolo, aj pre- tak sa pozdravíme a prehodíme pár tácia je tu na druhom mieste – o 10 to ďalšia tradícia silná v spoločen- viet). Povedal mi, že Štátna bezpeč- dní nesk r oproti Maďarsku (v Bu- stve je náboženstvo. nosť mala tak „prešpikovan “ Char- dapešti bola totiž manifestácia pro- Jukl a Krčméry, ktorí boli za ná- tu 77, a v bec cel pražsk opozíciu, ti režimu 15. marca 1988 a v Brati- boženstvo vo väzení, osobnosti ako že dokonca si sama ŠtB pripravovala slave 25. marca 1988). V Budapeš- tajn biskup Korec a pod. predstavo- jedného hovorcu Charty (kv li no- ti prebehla manifestácia sk r preto, vali d vody, prečo sa slovensk od- vembru k tomu nakoniec nedošlo). lebo 15. marec je ak msi neofi ciál- por proti komunizmu opieral naj- ŠtB sa preto tak darilo, lebo sp sob nym maďarsk m štátnym sviatkom. mä o náboženské tradície – o tajn rozm šľania eštebákov a sp sob roz- Roku 1848 tu totiž v ten deň vypukla cirkev a prejavil sa mohutn mi p - m šľania chartistov bol rovnak . Bo- revol cia a (pozn. –Sándor Pet fi ) na ťami, Sviečkovou manifestáciou, li s opačn m znamienkom, ale sp - schodoch národného m zea v Buda- samizdatmi a pod. A preto, a t m sob rozm šľania bol rovnak . pešti predniesol plamenn reč, kto- končím, nemožno posudzovať od- Kdežto naše tajné náboženské rou ju spustil. por proti komunizmu na Slovensku kr žky a sp sob rozm šľania bol Keďže národné tradície a národ- podľa počtu signatárov Charty 77 plne in , než rozm šľanie eštebá- né sviatky s všeobecne známe, a pod., ale podľa vlastn ch sloven- kov. Preto si s nimi, aj s p ťami, napr. ľahšie sa organizoval opozícii od- sk ch spoločensk ch podmienok. Velehradom, ktor bol roku 1985, por proti vládnucemu režimu, kto- A vidíte, keď sa vrátim k tomu ame- nevedeli dať eštebáci rady. A Svieč- r bol nadviazan na národné tradí- rickému historikovi, nedopadli sme ková manifestácia, tak to už absol t- cie. V Maďarsku bol teda odpor proti zle v porovnaní so stredoeur psky- ne nie. Práve preto odpor proti ko- komunizmu naviazan na národné mi národmi. munizmu (lebo bol to odpor proti tradície až z 19. storočia, ale i ochra-
86 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
Kolakovičovci42
FRANTIŠEK MIKLOŠKO
13. septembra 1943 prišiel na Slo- to za krátky čas, ktor Kolakovič na te, a ďalší. Z katolíckej inteligencie vensko chorvátsky jezuita Tomislav Slovensku strávil s Rodinou, vyrást- tam patrili univerzitn profesor, pe- Kolakovič. Mal vtedy 37 rokov. Slo- la tu celá generácia kňazov, rehoľ- diater Alojz Chura; Andrej Getlik, vensko si vybral na jednej strane pre níkov, katolíckej inteligencie a štu- nesk r tiež univerzitn profesor pe- osobné bezpečie, v Chorvátsku mu dentov, ktor ch svojou osobnosťou diater; Pavol Strauss lekár, spisova- zo stany nacistov hrozilo zatknutie, a myšlienkami strhol a poznačil na teľ, básnik a prekladateľ; stredoškol- na druhej, pri očakávanom precho- cel život. Keď vypuklo na Sloven- skí profesori Mária Pecíková a Juraj de frontu sa odtiaľto chcel dostať do sku Povstanie, Kolakovič navštevo- Koh t; Václav Vaško starší a ďalší. Zo Sovietskeho zväzu. Kolakovičova val na povstaleckom zemí kňazov študentov Ján Komorovsk , religio- idea ruského apoštolátu sa opierala a nabádal ich, aby ho podporili. Ko- nista, po novembri 1989 univerzitn o jeho rusofi lstvo a tiež o presvedče- lakovič s Juklom a štyrmi franc z- profesor; Anton Neuwirth, nesk r nie, že viera v Rusku je dosiaľ živá skymi partizánmi p sobili počas Po- veľvyslanec SR pri Vatikáne; Václav a že Rusko po všetk ch utrpeniach vstania v horách pod Veprom. Spo- Vaško ml., publicista; akademick zapríčinen ch boľševickou revol - lu s rusk mi partizánmi potom pre- maliar Ladislav Záborsk ; František ciou je na počiatku svojej duchovnej šli na stranu frontu. Kolakovičovu Braxátor a Jozef Šrámek, nesk r v - obrody v zmysle fatimského zjave- cestu do Sovietskeho zväzu tu nebu- znamné osobnosti slovenského exi- nia Panny Márie. O tomto všetkom dem popisovať. Po návrate strávil eš- lu; Imrich Staríček, fyzik, fi lozof; Jo- chcel vyjednávať s najvyššími pred- te krátky čas v Prahe, kde tiež založil zef Vicen, ktorého v roku 1957 unies- staviteľmi ZSSR. Rodinu. Po tom, čo jeho bezpečnosť la z Rak ska čs. rozviedka; Vladimír Hneď po príchode na Slovensko začala byť ohrozovaná, 1. augusta Jukl a Silvester Krčméry a ďalší. Do si Kolakovič vybudoval okruh mla- 1946 opustil spolu s belgick mi re- pražskej Rodiny patrili kňazi, teol - d ch ľudí, s ktor mi sa začal stretať. patriantmi Prahu. Viac do eskoslo- govia Oto Mádr a Josef Zvěřina; laici Prichádzal s myšlienkami abbé Jo- venska neprišiel. Ružena Vacková, univerzitná profe- sepha Cardijna, zakladateľa „Hnu- Kolakovičova Rodina na Sloven- sorka, teoretička umenia; František tia kresťanskej robotníckej mláde- sku mala v tom čase 110 členov, z to- Valena, právnik, zomrel na násled- že“(JOC). Jocisti vytvárali malé spo- ho 42 kňazov a rehoľníkov, 28 ľudí ky väzenia; Miloš Lokajíček, jadro- ločenstvá, kr žky, bunky, v ktor ch z prostredia katolíckej inteligencie v fyzik, nesk r univerzitn profe- má byť každ aktívny. Našich štu- a 40 študentov. Z kňazov a rehoľní- sor; Josef Hošek, fyzik, fi lozof; Jiři- dentov oslovovali na jocizme tri veci. kov tam patrili bl. biskup Pavol Goj- na Hošková a ďalší. Z Maďarska bol To prvé bolo heslo „formácia činnos- dič; bl. Vasiľ Hopko, nesk r biskup; blízkym spolupracovníkom Tomisla- ťou“. Druhé heslo bolo „vidieť, hod- Mikuláš Lexmann, zomrel v interná- va Kolakoviča kňaz, piarista Gy r- notiť, konať“. A toto všetko sa malo cii; historik Štefan Šmálik; veľk vy- gy Bulányi. Lukáš Obšitnik, pracov- opierať o zápal, vnášať Krista späť znávač viery Viktor Trstensk ; Jozef ník Ústavu pamäti národa, zistil, že do už odkresťančeného prostredia, Vavrovič, nesk r dlhoročn riaditeľ členovia slovenskej Rodiny boli do- v duchu hesla pápeža Pia X. „Všet- Slovenského stavu sv. Cyrila a Me- hromady ods dení na 481 rokov,10 ko obnoviť v Kristovi“. V d sledkoch toda v Ríme; Anton Botek, nesk r re- mesiacov a jedno doživotie väze- to znamenalo angažovať sa v cirkvi, daktor Vatikánskeho rozhlasu a pre- nia, resp. internácie. Len tí členo- kult re, politike, hospodárstve. Zá- kladateľ Písma svätého; Xaver ík, via pražskej Rodiny, ktor ch som tu kladné spoločenstvo na Slovensku, ktor viedol potom 20 rokov sloven- menoval, boli spolu ods dení na 104 ktor m sa obkolesil, pomenoval Ro- sk duchovn službu vo Viedni a or- a pol roka a jedno doživotie väzenia. dina. T chto ľudí viedol k osobnému ganizoval prenášanie správ o prena- Gy rgy Bulányi bol v Maďarsku od- zreniu vo viere. Pripravoval ich, že sledovaní veriacich v eskosloven- s den na doživotie. po II. svetovej vojne Slovensko čaká sku; jezuita Ján Dieška, v znam- Keď som spomenul niektoré me- komunistick teror. V čase príchodu n katolícky spisovateľ, publicista ná z Rodiny a ich neskoršie v znam- Kolakoviča dozrievala na viacer ch a prekladateľ; Ladislav Hagovsk , né posty a p sobenie, resp. ich mar- miestach Slovenska t žba veriacich prekladateľ náboženskej literat ry, t rium, tak v pravom slova zmysle o hlbší duchovn život. Asi aj pre- ktorá potom vychádzala v samizda- pokračovateľmi apoštolátu Tomisla-
42 Príspevok je dostupný aj na webovej adrese: MIKLOŠKO, F.: Kolakovičovi. [citované 15. októbra 2016]. Dostupné na URL
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 87 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
va Kolakoviča na Slovensku boli len guste 1988 v Nitre. Pri apoštoláte sa rácia, ktorá sa duchovne vzoprela dvaja ľudia: Vladimír Jukl a Silves- riadila heslom, „vychovať si pri prá- dvom totalitám 20. storočia a ktorá ter Krčméry. Hneď po návrate z vä- ci nástupcov a stať sa takto ´zbytoč- tu v období komunizmu zohrala ob- zenia sa začali aktivizovať v apošto- n m´“. Druh m duchovn m pilie- rovsk rolu pri obrane kresťanstva láte medzi vysokoškolskou mláde- rom tohto inštit tu bola myšlienka a slobody. žou. V roku 1974 založili v skrytosti christianizácie Ruska. Fatima mala V knihe Zjavenie apoštola Jána sa sekulárny inštit t Fatima, ktor bol i má mužsk a žensk vetvu zasvä- v závere píše: „A mesto nepotrebuje jurisdikčne podriaden tajnému bis- ten ch ľudí i spolupracovníkov. Fa- ani slnko, ani mesiac, aby mu svieti- kupovi Jánovi Korcovi. Fatima bola tima svojou angažovanosťou pozna- li, lebo ho ožaruje Božia sláva a jeho potom centrom kľ čov ch nábožen- čila tisícky ľudí na celom Slovensku lampou je Baránok. V jeho svetle bu- sk ch aktivít na Slovensku až do pá- a jej duchovnosť sa prirodzene pre- d kráčať národy a králi zeme doň du komunizmu. Jej charizma bola náša na ďalšie pokolenia. prines svoju slávu. Jeho brány sa cez postavená na dvoch pilieroch. Jukl Ak pozorujeme toto všetko, vidí- deň nezavr a noci tam nebude. A bu- a Krčméry ju naz vali tiež „Komu- me, že ide o v nimočn generáciu d doň prinášať slávu a bohatstvo ná- nita aktuálnych služieb“. Fatima iš- katolíckych osobností, ktorí patri- rodov. Ale nič poškvrnené, nik, kto sa la tam, kde bola v cirkvi práve naj- li do Rodiny a ktorí potom zohráva- dop šťa ohavnosti a lži, doň nevoj- viac potreba. Takto sa v spolupráci li na Slovensku, v echách i v zahra- de, iba tí, čo s zapísaní v Baránkovej s biskupom Korcom a s tajn mi re- ničí kľ čov rolu na poli zachovania knihe života.“ (Zj 21, 23-27). Je šťas- hoľn mi kňazmi venovala apoštolá- viery, kult ry, publicistiky i obra- tím mať kráľov a vodcov, ktorí stoja tu v mal ch skupinkách medzi vyso- ny národa. Vskutku možno hovoriť na čele národov a štátov, ale aj vod- koškolákmi, potom stredoškolákmi, o generácii kolakovičovcov. Samo- cov generačn ch či in ch zoskupení, žiakmi a rodinami. Vydávala perio- zrejme, mnohí z t chto ľudí boli v ča- ktor ch odvaha a m drosť bude raz dick i neperiodick samizdatov se Kolakoviča už vn torne formova- ich slávou. Je šťastím mať ľudí, kto- literat ru, organizovala prenášanie ní a po vpáde komunizmu do es- rí verne rozvíjaj a nasleduj svoje náboženskej literat ry zo zahrani- ko-Slovenska sa ich osudy a cesty poslanie tak, že ich život a dielo sa čia, podávala správy do zahraničia rozišli na r zne strany, ale v jednej stan nakoniec slávou a bohatstvom o prenasledovaní veriacich v es- chvíli ich svojimi myšlienkami oslo- národov. Je šťastím a požehnaním ko-Slovensku. Organizovala v lety, vil a spojil profesor Kolakovič. A tá- mať v národe ľudí ako boli kolako- duchovné obnovy i exercície pre ľu- to, aj keď krátka sk senosť ich po- vičovci, ako boli Silvester Krčméry dí, s ktor mi sa stretala a udržovala tom vn torne spájala cel život. Ak a Vladimír Jukl, podľa ktor ch bolo s nimi na Slovensku kontakt. Inicio- na Slovensku hovoríme o generá- dnes, tu v Šintave pomenované ná- vala nočné adorácie mlad ch ľudí na cii bernolákovcov, št rovcov, alebo mestie, a ako boli ďalší a ďalší, ktorí mariánskych p ťach a stála pri zná- v kult re o mnoh ch umeleck ch v čase neslobody na Slovensku vyda- mej p ti na Velehrade v roku 1985, smeroch, tak je potrebné, aby sa rov- li statočné svedectvo vernosti cirkvi Sviečkovej manifestácii v Bratisla- nako stala v slovensk ch dejinách a ľudskosti. Oni s míľnikmi na na- ve v marci 1988 a pri závere „mi- a v našej kult rnej pamäti prítom- šej ceste k svätému mestu, novému lostivého Mariánskeho roku“ v au- ná generácia kolakovičovcov. Gene- Jeruzalemu.43
Silvo a Vlado, charizmatik a systematik
EUGEN VALOVIČ
Budem hovoriť voľnejšie, aby som ku 1969. Krátko po prvom stretnutí tick prístup v tom, že vedel nielen ilustroval predchádzaj ce príspev- mi umožnil z častniť sa na duchov- osloviť ľudí, ale ich aj poveriť loha- ky, ktoré tu zazneli predo mnou. n ch cvičeniach, ktoré dával v sep- mi. Ja som bol podľa mňa také „ma- Zazneli tu veľmi pekné, systema- tembri 1969 otec biskup Korec (teraz lé nič“ a on si ma viacej všímal. Raz ticky usporiadané myšlienky. Zač- kardinál; mal som u neho duchovné mi povedal, keď zistil, že študujem nem vznikom Spoločenstva Fatima vedenie asi dvadsať rokov). Asi o rok na stavebnej fakulte, či by som ne- a t m, čo tomu predchádzalo. na to som sa stretol aj s RNDr. Vla- chcel ísť do nejakého spoločenstva. MUDr. Silvestra Krčméryho (ďa- dom Juklom (ďalej len Vlado). Naj- Tak ma doviedol do spoločenstva lej len Silvo) som spoznal v lete v ro- prv spomeniem Silvov charizma- „technikov“ (už absolventov). Silvo
43 Informácie o Kolakovičovi som čerpal z článku: VAŠKO, V.: Profesor Kolakovič – mýty a skutočnosť. Impulz, roč. 2, 2006, č. 3, s. 93 – 119.
88 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
s Vladom mali vysoké školy rozdele- né. V tomto sa objavuje Vladova sys- tematickosť. Vlado mal prírodné ve- dy a Silvo mal univerzitu a techniku. Technici boli vtedy vlastne pozbiera- ní zo všetk ch fak lt, neboli ešte sys- tematicky rozdelení po fakultách. To nastalo asi o dva roky. Keď som prišiel na stretnutie „technikov“, boli tam väčšinou mla- dí oteckovia, ktorí mali aj rodinné povinnosti. Bol som tam dva-tri ra- zy, keď mi Silvo povedal, že bolo by to treba prebrať, s čím som s hlasil s podmienkou, že neviem, či sa na to hodím. On mi odpovedal: „To že si neschopn , to je dobre. Lebo keby si bol schopn , tak ťa tam nedám!“ To bola podľa mňa jeho charakteristic- ká vlastnosť, že si veľmi všímal aj ne- nápadnejších ľudí a vedel ich zapáliť Vladimír Jukl u Silvestra Krčméryho (Zdroj: Karol Dubovan) pre vec a poveriť ich lohou. Začal ma tiež, ešte okolo roku 1970, vodiť na stretnutia kňazov, čím som bol prekvapen . Nechápal že aby sme boli ochotní robiť apošto- rov“, mohol som robiť aj určité apoš- som vtedy celkom prečo. Zrejme si lát, chceli zrejme vytvoriť ten „druh tolské aktivity. Nadväzoval som kon- robil rezervu, keby ho zobrali ešte- pilier“ (čo už naznačil L. Stromček, takty, rozprával som sa s veriacimi báci, aby táto činnosť pokračovala. aj F. Mikloško). Silvo s Vladom však a rozdal pár mal ch Biblií (čo bolo Z kňazov tam boli, ako si pamätám, mali pre nás zaujímav myšlienku, vtedy dosť riskantné, ale mne to vy- páter Metod, páter Riecky, obaja ka- či nemáme robiť apoštolát aj v So- chádzalo). Keďže Silvo a Vlado boli pucíni. Boli tam ešte traja až pia- vietskom zväze. Bol som dosť pre- d slední, ako tu zaznelo, mali v tom ti kňazi z okolia Bratislavy. Silvo sa kvapen , že išlo o Rusko, a neve- čase nejaké nie veľmi presné adresy snažil robiť to, aby títo kňazi, ktorí del som, čo to presne znamená. Vy- aj na ľudí v ZSSR. Ilustrujem to na boli v ofi ciálnej pastorácii, nestrati- svetlili nám, že je veľmi potrebné sa príklade, keď pri prvom mojom po- li hneď s hlas režimu. Boli potrební modliť za rusk národ a aj mu pomá- byte v Sankt Peterburgu (vtedy Le- robiť aspoň to, čo sa dalo, a prípad- hať, ako sa dá, pretože „spása príde ningrad) som hľadal kostol asi dob- ne v rámci možností poskytovať du- od v chodu“. ré tri dni. Silvo mi totiž povedal, že chovné služby. Stretali sme sa asi raz za štvrť- to je niekde pri Nevskom prospek- Vlado so Silvom podľa mňa veľ- rok a program okrem apoštolátu na te. Ten však má dobr ch sedem kilo- mi chceli – to, čo tu už zaznelo – mať Slovensku sme mali zameran hod- metrov, takže som ho cel prešiel pe- niečo ako „Kolakovičovsk rodinu“. ne smerom na „v chod“, to zna- ši asi trikrát. Potom som ho našiel, aj Totiž „Rodina“ bola, ale nebola taká mená v chodná liturgia, informá- vďaka Silvovi, ktor ma naučil tak systematická v apoštoláte v t ch ča- cie o tom, čo sa v Rusku deje a pod. vec, aby som sa v tak ch prípadoch soch. A tak chceli mať nejak náhra- Keďže sme boli študenti, dávali nám pomodlil k Duchu Svätému a k pát- du – aktívne spoločenstvo. Tak nás na zváženie, či by sme nemohli vyu- rovi Javorkovi, ako „patr novi bez- z radov vysokoškolákov zozbierali. žiť príležitosť a ísť na brigádu do So- nádejn ch prípadov“. A oslovil som Bolo nás okolo dvadsať ľudí zapále- vietskeho zväzu. Rudolf Fiby tam už jednu „bábušku“ a tá ma zaviedla ku n ch pre apoštolát. Bolo tam aj mno- bol počas svojich št dií. Ja som vte- kostolu. Takže to boli také začiatky, ho zasväten ch, ktorí s teraz už dy bol zhodou okolností ako študent ale informácie posl žili. v in ch reholiach alebo v in ch spo- – stavbár, tretiak, takže sa mi poda- o sa t ka aktivít na Slovensku, ločenstvách, alebo s aj ženatí. Stre- rilo cez Stavebn fakultu ísť na päť- myslím, že každ z nás mal nejaké távali sme sa v jednom dome v Stu- t ždňov brigádu. Prv krát v roku spoločenstvo, a to sa postupne kryš- pave, i v Bratislave v Krasňanoch 1971, druh krát v roku 1972. Vzhľa- talizovalo. Ja som v roku 1971 mal u veriacich, ktor ch Silvo s Vladom dom na to, že tam boli aj dvaja štu- vysokoškolákov na stavebnej fakulte poznali. Postupne sa z toho vykľulo, denti z nášho spoločenstva „stavbá- a „technikov“. Postupne sa podarilo
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 89 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
(okolo roku 1973 až 1974) vytvoriť Novo inštalovaná spoločenstvá podľa fak lt. Paralel- tabuľa s názvom ne vznikali „strojári“, aj „elektriká- námes a (Zdroj: Ka- ri“. Takže už bolo aj „centrálne tech- rol Dubovan) nické stretko“. Silvo s Vladom v j ni v roku 1974 na stretnutí, na ktorom sme sa za- meriavali aj na Rusko, nás pozva- Vladimír Jukl (vpra- li na duchovné stretnutie a duchov- vo) a Karol Dubovan né cvičenia s t m spojené – dával nám ich Stanko Sloboda, salezián. Silvo s Vladom vyšli s myšlienkou, ka, že v rámci apoštolátu sme sa mali „Decká, máme sa stretn ť zase nabu- že by chceli urobiť nejaké systema- stať zbytočn mi, avšak bolo potreb- d ce?“ Bolo tam asi desať až trinásť tické spoločenstvo so zasvätením né nájsť si kompetentn náhradu, detí a samozrejme všetky povedali sa a oni dvaja by išli do toho. Sp - ktorá spĺňa určité kritériá. Teda, že „áno“. Silvo na to zahlásil: „Viete, ja tali sa, kto z nás tam prítomn ch by musí byť aj „spoľahlivá“. To zname- nabud ce nem žem, ale tuto Evžen, sa na to dal. Bolo ticho a potom sa ná, že nem žem si len niekoho nájsť, ten sa vám bude venovať.“ Takže ta- ozval Rudko Fiby, ktor povedal, že ale musím tam s ním chvíľu chodiť k mto sp sobom ma Silvo „posunul“ on ide do toho. Ja som povedal, že a až keď to ako-tak funguje, tak sa do práce s deťmi. potrebujem čas na rozmyslenie. Oni m žem vzdialiť. Mňa takto Vlado Asi o tri alebo o štyri roky ne- si koncom augusta dali už ofi ciálne zasväcoval do oblastn ch stretnutí sk r, som bol medzit m v Žiline, od- stretnutie a zložili sľuby. Ja som sa („zábav“), ktoré sme mali na starosť kiaľ som sa v roku 1976 vrátil. Pri- k nim pridal o dva-tri t ždne. Tak po náboženskej stránke. Tam sme šiel za mnou Vlado – ja som sa už sme boli spolu štyria: Silvo, Vlado, mali stretnutia s miestnymi aktivis- medzit m začal opäť venovať „tech- Rudko a ja. Možno povedať, že vte- tami (dva až trikrát za rok). Ja som nikom“ a pomaly som aj s Ferkom dy sme začínali Spoločenstvo aktu- mal najprv Žilinu, potom postup- Mikloškom začal pracovať aj so stre- álnych služieb (nesk r Agape) a ne- ne Ružomberok, Poprad a Košice. doškolákmi. Vlado mi hovorí: „Poč - vedeli sme presne, ako to ďalej p j- Vlado bol vždy nejak čas so mnou vaj, veľmi dobre, že robíš s deťmi, to de. Silvo s Vladom chceli to posilniť a až keď videl, žeto ide, tak vtedy sa je veľmi fajn, ale to nem žeš iba tak. ďalšími a behom dvoch rokov tam stiahol a nechal ma už samého viesť Ty máš len pätnásť – šestnásť detí, ale prišiel Peter Murdza, Julo Porubsk , stretnutia. bolo by lepšie, keby si začal „zbierať“ postupne Jožko Gunčaga a Ferko Ka- A teraz späť k t m deťom. Raz, ľudí, čo robia s deťmi. Tak vás m že pusňák, a tak ďalej. v rámci m jho „voľna“, teda toho byť desať a ke každ bude mať de- Teraz by som prešiel k mojej práci posledného semestra, mi Silvo po- sať detí, tak to už budeš mať sto detí s deťmi. Opäť by som to ilustroval na vedal: „Nem žeš sa predsa stále len a tak alej.“ Takto sa zhruba zrodila príklade Silva a Vlada. Ja som mal učiť. Po v nedeľu na v let.“ A tak práca s deťmi, ktorá pokračovala ďa- na starosti spoločenstvo „stavbá- som išiel na v let. Predt m som cho- lej a v roku 1991 vniklo Hnutie kres- rov i technikov“, i kňazov, teda mal dil na v lety pravidelne s vysokoško- ťansk ch spoločenstiev detí – eRko. som toho dosť. Keď som bol v piatom lákmi, ktoré sme začínali ráno po sv. Spolupracovníkov v práci s deťmi mi ročníku stavebnej fakulty, tak som omši (u Notre Dame). Toto však bol posielali Vlado, Silvo a aj otec biskup sa so Silvom dohodol, že v posled- v let až poobede, čo bol pre mňa ta- Korec. Najmä vďaka t mto trom za- nom semestri, kedy som mal diplo- k nezvyk.Na tento v let prišli väč- čali chodiť ďalší a rozvíjala sa táto movku i štátnice, by som rád z mo- šinou deti. Povedal som si, že Sil- práca. Z tohto vidieť to, čo už tu za- jich aktivít vyc val. Silvo to rešpek- vo asi niečo sleduje, tak sme sa s ni- znelo, že Silvo bol charizmatik a Vla- toval za predpokladu, že si zabezpe- mi bavili a hrali. Keď už končil v let do systematik. čím náhradu. Doplním L. Stromče- a rozchádzali sme sa, Silvo sa sp tal: Doplnil by som ešte myšlienku,
90 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
k tomu, čo sa tu hovorilo o vzťahu aby otec biskup Gábriš mal robiť ne- bol Silvo typ človeka, ako lekár. Otec k Cirkvi a k otcovi biskupovi Korco- jaké „silné“ veci, keďže už aj tak bol ordinár už vtedy bol chor , mal nie- vi. Silvo bol typ človeka, aj Vlado, dosť problematick pre štátne orgá- čo zo zažívacím traktom, ak si dobre že v určit ch veciach sa vedeli s nie- ny. Sk r chcel preukázať, že stojíme spomínam. Stále prežíval určité na- k m poradiť. Keď Silvo chcel nie- za ním a v čom sa dá, tak mu pom - pätie, keďže vtedy bojoval o zacho- čo spraviť, alebo chcel niekoho pri- žeme. Z toho som bol príjemne pre- vanie gréckokatolíckej cirkvi, ktorá jať do Spoločenstva, osobne sa o tom kvapen a povzbudilo ma to v mo- sa práve vtedy legalizovala. Raz mu- človeku s niek m rozprával. asto aj jom vzťahu k ofi ciálnej cirkvi. Ten sa Silvo povedal: „Si cirkevná autorita, so mnou. Podobne aj Vlado. Keď už posilnil o pár rokov nesk r, keď som ale v zdravotn ch veciach musíš po- to jeden alebo druh v pléne predlo- so Silvom sa stretol s otcom ordiná- sl chať. Raz za štvrťroka v sobotu prí- žili, zrejme o tom hovorili minimál- rom Jánom Hirkom. de Evžen k tebe a p jdete niekde von.“ ne s tromi – štyrmi, aby bolo jasné, Vtedy v zbore ordinárov boli traja Ja som bol z toho prekvapen , ale či to „p jde“ alebo „nep jde“. Silvo biskupi: pán biskup Jozef Feranec, chodil som z Bratislavy nočn m vla- mi vždy v tak chto situáciách spo- pán biskup Ján Pásztor a pán biskup kom a vždy ráno v sobotu som pri- menul (hoci párkrát aj Vlado), že eš- J lius Gábriš, potom kapitulní viká- šiel k nemu. Otec ordinár mal väčši- te musí o danej veci hovoriť s otcom ri a prešovsk gréckokatolícky otec nou ešte tri – štyri hodiny prácu, ale biskupom Korcom. To bol ich vzťah ordinár Ján Hirka. Silvo mal s ním potom naozaj išiel so mnou niekde voči „podzemnej“, alebo neofi ciálnej osobn kontakt, nakoľko sa dob- von. Dokonca sme boli aj vonku na cirkvi (z m jho pohľadu). re poznali. Vďaka nemu sme vedeli slniečku. Pri t chto stretnutiach sme Vlado so Silvom mali kontakt aj dosť veľa pozadia z diania v ofi ciál- samozrejme hovorili o situácii u nás s ofi ciálnou cirkvou, pokiaľ to bo- nej cirkvi –„čo bolo, ako bolo“, aké a vymieňali sme si materiály. Chcem lo možné. Pamätám si, že párkrát s problémy, čo nám v našej prácia t m ilustrovať, že podľa mňa Silvo aj som bol s Vladom za otcom bisku- aj otcovi Korcovi pomohlo sa lepšie Vlado okrem organizačného „systé- pom J liusom Gábrišom a určité ve- orientovať v situácii, ktorá bola. Sil- mu“ mali aj veľmi siln osobn – ľud- ci s ním preberal, rozoberal, hovoril vo otca ordinára Hirku dosť často sk kontakt. čo a ako. Ale, ako už L. Stromček po- navštevoval, viackrát aj so mnou. Na vedal, nezasahovali veľmi do toho, tom by som chcel opäť ukázať, ak
Apoštolát laikov
DANIEL BÉDI
Keď dnes prežívame v ročie, ako nevyznievalo ako neodborn apoš- l gie za hladovku vyhodení, pretože si Pán života 10. septembra 2013 vo tolát. dalo sa ust piť, dalo sa uhn ť. A tak- večern ch hodinách k sebe povolal Práve Silvo a Vlado boli zaklada- tiež povzbudeniu otca Antona Srhol- doktora Silvestra Krčméryho, ako teľmi laického apoštolského hnu- ca, ktor v tom čase bol v mojom ro- sme ho všetci familiárne volali Sil- tia, a práve laick apoštolát ma pri- disku, v neďalekom Veľkom Záluží va, som rád, že sa tu stretáme nie- viedol ku kontaktom aj so spoločen- a ktor mi vravel: „Pozri, ja som bol len kv li nemu. T m nechcem pove- stvom Fatima. Nedá sa byť neosobn vysväten ako štyridsaťročn a ro- dať, že by to bolo málo, ale k nemu pri t chto spomienkach alebo priblí- boty mám dosť.“ Vtedy mal päťde- prirodzene patrí, ako už viackrát to žení Silva a Vlada. Keď som sa v roku siatjeden. Ja som bol vysväten ako tu bolo spomenuté, aj doktor Vladi- 1978 hlásil na teol giu z nitrianske- 41-ročn . mír Jukl. Každ odlišn , odlišnej po- ho gymnázia, v Nitre bol v tom čase A tak postupne som poznával vahy, formovali a v značnej mierne farárom v Hornom Meste, takzvane miesto a lohy, ktoré mali a maj la- ovplyvňovali dejiny tajnej či skrytej u františkánov, Ladislav Vrábel a ten ici v cirkvi. Vďaka správnym kontak- cirkvi na Slovensku v 2. pol 20. stor. mi pred odchodom do seminára zd - tom, ako napríklad cez Martu Ko- Uvažoval som, o čom z ich široké- razňoval: „Kňazstvo sa ti nesmie stať šíkov , nesk r aj ďalších, som za- ho záberu hovoriť. Paradoxy nám zmyslom života, pretože ho dosiahneš čal chodiť na diaľkov kurz teol gie niekedy pomáhaj jasnejšie vidieť za každ cenu, aj za cenu stupkov práve k Vladkovi, ktor mi pomá- skutočnosti, a tak, hoci som kňa- a kompromisov.“ Neviem, či som mu hal objavovať miesto laika v cirkvi. zom spoločenstva Fatima a teraz p - vtedy, ako dvadsaťročn , dostatoč- A priviedol ma k aktivite v rámci sobím v banskobystrickej diecéze, ne rozumel. Vysloven hĺbku prav- laického apoštolského hnutia, z kto- chcem hovoriť o laickom apoštoláte, dy som si uvedomil až nesk r, práve rého sa po Nežnej revol cii, ako je alebo sk r apoštoláte laikov, aby to keď sme po troch rokoch boli z teo- známe, vyvinuli hnutia ako eRko −
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 91 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
ale práve osobn m príkladom, osob- n m stretnutím viesť alebo hľadať a pomáhať ľudom nachádzať svoje miesto a rásť. A takisto samozrejme nachádzať to Božie v ich živote. Profesor Kolakovič zd razňoval: „Dnes možno obrátiť len toho, kto sa m že osobne presvedčiť z nášho živo- ta, že uskutočnenie tej pravdy je mož- né a že niekto pre t pravdu aj žije.“ A taktiež najskvelejšia pravda musí byť adoptovaná psychologicky men- talite konkrétneho človeka. Musí mať ctu k osobe každého človeka ako takého, ako ju má i Boh, k jeho d stojnosti a slobodnej v li. Zvlášt- nou formou individuálneho apoš- tolátu s práve tie základňové spo- ločenstvá, a teda aj v Silvov ch zá- piskoch nachádzame, že: „Nemožno zostať len u jednotlivého človeka, ale rozšíriť apoštolát na prostredie tak, ako žiaden človek nie je izolovan .“ Práve keď profesor Kolakovič zakla- Dvaja priatelia: Silvester Krčméry a Ján Pavol II. (Zdroj: archív rodiny Vančovej) dal aj Rodinu alebo formoval štu- dentov, tak práve v tomto smere ich Hnutie kresťansk ch spoločenstiev v ich pozostalosti, kde je naozaj ne- formoval, čo hovorím, nesk r potom detí, Hnutie kresťansk ch spoločen- rekom toho, čo treba triediť, tak bolo takou veľmi d ležitou, hybnou stiev mládeže, teraz Združenie kres- v Silvov ch zápiskoch z roku 1945 silou toho celého systému, obzvlášť ťansk ch spoločenstiev mládež, kde z Prahy nachádzame jasné usmerne- toho laického apoštolského hnutia, sme prvé roky spolupracovali s Pet- nia Kolakoviča pre apoštolát laikov. ktoré sa v 70. – 80. rokoch rozvinu- rom Murdzom a s Paľom Benkom Myslím si, že sa to potom aj prená- lo po Slovensku. a Hnutie kresťansk ch rodín na Slo- šalo a nachádzali sme to aj v našich Taktiež zd razňoval: „Bez pozna- vensku − HKR. spoločenstvách, kr žkoch a v bec nia prostredia nepochopím ani jed- Laické apoštolské hnutie sa za- v tom systéme, ak m sme pracovali notlivca a náš vplyv na jednotlivca čalo v razne rozvíjať na Slovensku a spolupracovali. nem že byť potom trval .“ Teda pro- práve v 70. rokoch, po tom, ako Sil- V zápiskoch, ktoré vyšli v knižoč- stredie, prirodzené prostredie toho vo a Vlado boli prepustení z väze- ke Václava Vaška Profesor Kolako- človeka je veľmi d ležité a to bolo aj nia a kontakty s vysokoškolákmi za- vič hneď po revol cii, sa jasne píše: t m, čo ved ci kr žkov mali za lo- čali byť živ mi. V razn impulz pre „Základom je seri zny duchovn ži- hu, nielen ako objekty prijímať čle- vznik hnutia prišiel od Druhého va- vot. Jeho prostriedky s rozjímanie, nov kr žkov, ale žiť s nimi evanje- tikánskeho koncilu, ktor potvrdil sviatosti, eucharistia, št dium nábo- lium, radostn zvesť. Takto sa vlast- snahy slovensk ch laikov zo 40. ro- ženskej literat ry, teol gie a svojho ne Kristus stával, bolo d ležité, aby kov. A práve spomenuté 40. roky bo- povolania, teda to, čo s viselo s pre- sa stával, zmyslom života jednotliv- li veľmi d ležité kv li p sobeniu už hlbovaním vlastného profesionálne- ca, ale aj normou každého prostre- viackrát spomenutého profesora To- ho zamerania. Samozrejme, kr ž- dia, a teda aj samotného spoločen- mislava Kolakoviča, chorvátskeho ky a stretnutia nem žu byť odtrhnu- stva. Len tak m že ono dosiahnuť kňaza a jezuitu, ku ktorému, ako té od života.“ To sme skutočne vyslo- svoj cieľ a zmysel, ak uzná Krista do školy, chodili práve Vlado so Sil- vene žili a nachádzali potom aj ako za svoju normu, pretože, ako sme si vom. Teraz, 8. septembra 2014, verí- usmernenia od Silva a Vlada. A teda uvedomovali, Ježiš Kristus bol t m me, že u Pána by sa dožil Tomislav seri zne sa oddať apoštolátu. Bolo stredn m, pre ktorého všetci žije- Kolakovič 108 rokov. Bol teda naro- veľmi d ležité, ako zd razňoval pro- me. den 8. septembra. V Silvov ch zá- fesor Kolakovič, aby bol apoštolát Veľmi d ležit m bodom, v zápis- piskoch, v tomto boli naozaj jeden aj osobn a individuálny. Nespoliehať koch sa to objavuje, je tzv. kolektív- druh precízni, a to nachádzame aj sa na tlač, organizáciu a čokoľvek, ny apoštolát. „Ako Kristus bol otvore-
92 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
n pre celé ľudstvo, tak i m j apošto- také katolícke. Nepotrebovalo neja- te dalo pokračovať. Kto by chcel, tak lát musí byť otvoren všetk m, nielen k nálepku, ale práve naopak, kde- veľmi zaujímavá je práve spomenu- vybranej skupine katolíkov,“ a aj to koľvek, v ktorejkoľvek farnosti bolo, tá knižočka od Václava Vaška Profe- tu zaznievalo že Silvo a Vlado nevy- mohlo byť živ m spoločenstvom far- sor Kolakovič. Ako som spomínal, ja tvárali nejak vybran skupinu ľudí nosti, bez nejakého označenia, bez som sa najsk r dostal k t m živ m alebo vyslovene nejaké uzavreté ge- nejakej nálepky. To práve mnoh ch zásadám a až potom som zistil, od- to, ale práve naopak − naozaj kato- priťahovalo, a práve to bolo aj tou kiaľ to pramení. V tom je to vzácne, licita bola vlastná p sobeniu Silva charizmou Kolakoviča. Samozrej- že Silvo a Vlado to naozaj zachova- a Vlada a bola prítomná aj v našich me, to preniesli aj Silvo a Vlado do li, preniesli a pon kali ďalej ako svo- spoločenstvách. Viem, že aj v Hnu- celého laického apoštolského hnu- ju vzácnu sk senosť. Myslím si, že tí kresťansk ch spoločenstiev mlá- tia, z ktorého sa potom po revol cii aj teraz je veľmi d ležité, aby sme aj deže sme dlh čas s t m mali prob- etablovali tie tri hnutia, ktoré s na- my a aj mladá generácia, odovzdá- lém, lebo niektorí sa chceli nejako,- ozaj, m žeme povedať, širokospek- vali ďalej osobn sk senosť s Kris- poviem tak, že označkovať. Ale reak- trálne, čo sa t ka prijímania, preží- tom a so spoločenstvami. cia in ch bola taká, že oni práve pre- vania evanjelia a t ch darov, ktoré to pracuj v Hnutí kresťansk ch spo- cirkev nám prináša. ločenstiev mládeže, lebo hnutie bolo V zápiskoch Kolakoviča by sa eš-
Pašovanie náboženskej literat ry
ALBÍN MASLAŇÁK
Začal by som tak m osobn m do Jukl chodieval na tieto stretnu- keď videla sestrička Gala Vrableco- svedectvom a mojimi sk senosťa- tia, samozrejme, niekedy ich viedol, vá, tak nám povedala: „Teda chlap- mi s prácou s Vladom Juklom. Vla- niekedy bol ako prísediaci. o mne ci, ja sa budem za vás modliť, ale to- da Jukla som spoznal ako študent, tak osobne na ňom, povedal by som to by ste asi nemali robiť, lebo vás za- keď som išiel na vysok školu v roku utkvelo, bolo, že mal neskutočn sys- vr .“ No a toto bol tak štart. Po- 1977. V podstate sme mali jednu ob- tém. Ten systém bol fakt prepracova- tom som bol na návšteve v Mnícho- rovsk v hodu a tá spočívala v tom, n do detailov a veľmi d ležité, ale- ve u pátra Antona Hlinku. Ferko mi že keď sme prišli ako mladí študenti bo zaujímavé bolo, že on ten systém dal predt m heslo, s ktor m som sa do Bratislavy, ako prváci, tak už sme nikomu nevnucoval. Kto sa chcel to- dohovoril s pátrom Hlinkom − a to mali isté zatriedenie, čo bolo fan- mu systému podriadiť, sa podriadil bolo „som neužitočn sluha“, a vte- tastické a vlastne celé to št dium sa a bolo to niečo žasné. Spomínam si, dy páter Hlinka vedel, že sa nemusí o nás v vodzovkách „niekto staral“ že sem-tam prišiel Vlado s nejak m báť. Tam to začalo, že tá literat ra sa a duchovne nás viedol. Práve teraz kamarátom alebo s niek m a donie- zbierala, či z Talianska, z Nemecka, vidím, čo možno dnes ch ba, keď sol kufrík, v ktorom bolo zopár kníh z Kanady, dovážala sa do Nemecka vidím aj svojich synov, ktorí id na a my sme ten kufrík doslova hypno- a odtiaľ loďou do Poľska a Poliaci ju št diá. My sme sa skoro báli nast - tizovali očami, aby sa nám nejaká distribuovali ďalej. Tam vznikol ten piť do vlaku, pretože sme neboli ta- kniha ušla. Pamätám si, že raz nám, kontakt, ja som sa s t mi Poliakmi, kí „vybití“. Dnes mladí vedia všetko, alebo teda mne osobne Vlado donie- ktorí boli z druhej strany Pilska, po- vedia si všetko nájsť na internete, ve- sol dve knihy, a to Na Petrovom stolci znal už dávnejšie, pretože sme si ako dia sa absol tne dobre zariadiť, ale a V bunkri hladu. To som si nesmier- študenti nosili všelijaké drobnosti, jedno, čo ch ba, tak je to duchovno. ne vážil a vtedy sme si tak hovorili, ako rifl e a takéto veci a potom sme Zdá sa mi, že to tak trošku pokrivká- ako je možné, že tej literat ry niekde sa dohodli, že im teda niekto dove- va a myslím si, že to, čo sme mali my, je strašne veľa a my ju tu nemáme. zie nejak literat ru, ktor bolo tre- oni ani zďaleka nemaj , hoci sme ži- Tak nás čosi začalo nahlodávať ba preniesť na Slovensko. li v oveľa horších podmienkach, ako a Vlado nás tak trošku v tom podpo- V ten prv moment sa zdalo, že s teraz. roval, vedel, že sme zo severu Ora- to naše kamarátstvo skončí, preto- No a samozrejme stretávali sme vy. Tak m j prv väčší kontakt s li- že im doviezli knihy, ale doviezli to sa, alebo boli vytvorené stretávacie terat rou bol, keď som bol v 1986 na tri a pol tonovom aute. Takže keď skupinky, ktor ch Ferko Mikloško roku v Ríme, aj na audiencii pri Svä- im to začali vykladať, tak oni s hr - bol tak m agitátorom a vlastne, bo- tom Otcovi. Vtedy sme odchádzali zou zistili, koľko toho je. Keď sme lo tu už povedané, že za vysokoško- domov s kamarátom a doniesli sme sa stretli, tak nám povedali, že teda lákov bol on zodpovedn . No a Vla- v kufroch okolo sto kníh. Proste to odtiaľ potiaľ, toto predsa len nem -
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 93 SPRÁVY Pavol Jakubčin ● Kolokvium venované osobnostiam Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla
žeme urobiť, lebo pozatváraj všet- lé tie roky, keď sme aj boli spolupra- du a stiahli nás do jednej kancelá- k ch. Ale napriek tomu nikdy sa ne- covníci, nikdy sa nikto o tom nedo- rie a tam nás vyšetrovali. Samozrej- stalo, že by nás chytili a bolo to oko- zvedal. Až teraz, trochu na popud me, nemal som čas, lebo o jedenás- lo 6 − 7 ton kníh, ktoré sme preniesli Ferka Mikloška, musíme niečo spra- tej bolo treba ísť do Pilska pre kni- s kamarátom. Nikdy nikto o nás ne- covať a dať dokopy nejak materiál. hy. Oni sa čudovali, kam sa tak poná- vedel. U nás to vedel akurát m j Aby sa to dostalo hlavne k mlad m, hľame. Toto bolo zaujímavé, boli to otec, pretože to priateľstvo s Poliak- pretože vy, ktorí ste starší, viete, ako ľudia, ktor ch som ja osobne veľmi mi z Korbiel wabolo cez neho. Inak to fungovalo aj na hraniciach a aké ľutoval, pretože oni pri tej v povedi, nikto o nás nevedel. Ja som chodil boli pomery. Avšak mladí ľudia len keď to spisovali, sa napríklad p tali: normálne do práce bez toho, že by veľmi ťažko vedia teraz pochopiť, čo „Aké nástroje ste tam mali?“ niekto niečo tušil. Systém nás naučil sa tu vtedy vlastne dialo. Minule som „Mal elektrick organ.“ Vlado Jukl a my sme takisto pri tom, mal tak príhodu, že prišiel k m jmu A oni: „Ale my sme počuli, že ste pri prenášaní t ch kníh mali prepra- synovi kamarát, a keďže s rovesní- tam dali varhany.“ covan systém. Stretnutie bolo vždy ci, tak hovorili o Pilsku, že koľkokrát Hovorím: „No áno, to je po česky.“ o pol noci, od dvanástej do jednej, na boli na Pilsku, že hádam už aj desať- Potom mi hovorili: „A kde ste bo- pätí Pilska, na hranici. Mali sme sí- krát. A vtedy som ja povedal, že som li?“ ce baterky, ale zo zásady sme chodi- tam bol už ani neviem koľkokrát. Hovorím: „V sakristii.“ li po tme. Nikdy sme nesvietili bater- A ten synov kamarát sa p tal: „Čo „V sakristii, ako sa to píše, sakris- kou, pretože to by nás bolo prezradi- ste tam robili toľkokrát?“ tia alebo zakristia?“ lo. Za tie roky, čo sme to robili, tak Povedal som: „Vkuse sme knihy „Nuž napíšte, ako chcete.“ sme nikdy nemali ani len jeden inci- prenášali.“ Chcem povedať to, že po revol cii dent alebo nejak náznak, že by nás A ten jeden, a to je d kaz, že neve- som toho človeka, ktor ma vyšetro- niekto bol naháňal alebo chytil. Bo- dia, o čo išlo, hovorí: „Tak hocičo by val, presne v tom istom károvanom lo to neskutočné Božie riadenie a an- som prenášal, ale knihy, to isto nie.“ saku a s t mi f zkami, stretol na uli- jel strážny nad nami poriadne bdel Povedal by som, že Vlado Jukl ci. Tak som sa ho sp tal, ako sa má, a vždy to dopadlo dobre. mal na nás tak vplyv, že bol člove- a oni boli takí vymastení ako aj pred- Literat ry sme doniesli obrovské kom, ktor nikdy nikomu nič nevnu- t m. Takže to bola trošku taká tra- množstvo, všetko to bolo ukladané coval. Bol to veľmi charizmatick gédia. u nás v takom humne. Potom sa li- a tich človek. lovek, ktor nás na- Myslím si, že na tak chto stretnu- terat ra distribuovala ďalej. Samo- učil, nazvem to, aj istej odvahe. Tie tiach by bolo dobre, keby sa podari- zrejme, cez kňazov a cez kamarátov, formy stretnutí a t ch nočn ch me- lo viac mlad ch ľudí dostať. Pretože cez priateľov sme to posielali ďalej. ditácií sa začali pomaličky šíriť už aj ten odkaz Vlada Jukla je pre nás veľ- Možnože si kladiete otázku, prečo do obcí. Viem, že aj u nás v obci bolo mi blízky, pretože sme ho zažili. Ale sme to doteraz niekde nepublikova- stretnutie na ružencov Pannu Má- pre t ch mlad ch, ktorí o tom nepo- li? Jedna redaktorka raz chcela uro- riu, bolo tam možno 600 ľudí, kto- čuli a nezažili to, nevedia si to pred- biť rozhovor o prenášaní kníh cez rí sa natlačil v kostole. Samozrejme, staviť, mám tak obavu, aby sa to hranice a hľadala nejaké meno Mas- že to zachytili eštebáci. Ja som bol nedostalo niekde do strania a po- laňák. Mňa poprosila, či by som ve- trošku hudobník, tak som tam do- tom sa o tom hovorilo ako o nejakej del, kto to bol. Tak som povedal, že dal svoje nástroje. Už na druh deň epiz dke alebo malej rozprávke. ja. A to bolo na tom zaujímavé, že ce- prišli asi piati, ktorí prišli do závo-
Pavol Jakubčin * Colloquium Dedicated to Silvester Krčméry and Vladimír Jukl Submitted contribution includes presentations from the colloquium dedicated to two important Slovak Christian dissidents and activists of the so-called clandestine church, namely Silvester Krčméry and Vladimír Jukl. Individual contributions focus on different and less known aspects of lives and activities of these two personalities. For example, the spiritual inspiration by the Croatian priest Tomislav Poglajen- Kolakovitch, their specifi c personality traits, or the ways how they built intrapersonal relations and inspired other people to new activities. Contributions dedicated to more specifi c topics bring more details for example about the circumstances of inviting Mr. Krčméry to the synod of bishops on tasks of the lay apostolate in 1987 to Rome, or they offer a comparison between Slovak and Czech resistance against Communism.
94 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
ZLOČINY PROTI ĽUDSKOSTI SÚ NEPREMLČATEĽNÉ ROZHOVOR S NEELOU WINKELMANNOVOU – HEYROVSKOU
PETER JUŠČÁK
Neela Winkelmannová – Heyrovská (47) sa narodila v Prahe. Na Univerzite Karlovej vyštudovala mo- lekulárnu biológiu a gene ku, doktorát získala na Cornellovej univerzite v New Yorku v roku 1997. Venovala sa témam environmentalis ky, pracovala v Ústave pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) v Prahe, je spoluzakladateľkou medzinárodnej organizácie Pla orma európskej pamäte a svedomia. Od jej založenia v roku 2011 je jej výkonnou riaditeľkou. Cieľom tejto neziskovej organizácie je vzdelá- vanie o totalitných režimoch, ich skúmanie, dokumentácia a zvyšovanie povedomia verejnos o zlo- činoch totalitných režimov. Je vnučkou nositeľa Nobelovej ceny Jaroslava Heyrovského.
Dvadsiate storočie sa zača- pokračoval v ignorácii voči tomu, čo s veľk m nadšením. Vtedy odchá- lo nešťastne, prehnala sa prvá sa dialo v Sovietmi obsadzovan ch dzali celé triedy rovno z maturity na svetová vojna, s bežne s ňou zemiach v čase vojny a po vojne, front a svojimi rodinami boli posie- vypukla ruská revol cia a obe nezasiahol a nechal budovať komu- laní na smrť s nepochopiteľnou euf - kataklizmy priniesli veľké utr- nistick režim ďalej a pohlcovať ďal- riou. Bolo to pre nich prirodzené, bo- penie obyvateľom sveta, a t m šie krajiny. la to otázka cti, spoločenská hodno- v Eur pe zvlášť. V Rusku sa ta a povinnosť. Svet vnímali tak, že etabloval komunistick režim Cel rad intelektuálov, aj zá- existuje násilie a konfl ikty sa riešia a obete sa ďalej rátali na mi- padn ch, navštívil Sovietsky vojnami. V Eur pe to bolo akcepto- li ny. Pozoruhodné je, ako má- zväz. Informovali o ňom v USA vané ako štandardn stav. lo h bali svedomím sveta sprá- na Západe, vedeli o jeho zloči- Keď v Rusku vznikol v priebe- vy o zločinoch sp soben ch ko- noch aj o Stalinom zorganizo- hu 1. svetovej vojny boľševick puč munizmom v Sovietskom zvä- vanom hladomore na Ukrajine. a vzápätí občianska vojna, svet sa na ze. Západní intelektuáli do- Takže západné krajiny mali in- rodiaci sa krvav komunistick ex- konca v komunizme videli bu- formácie o dianí v Sovietskom periment díval ľahostajne, či dokon- d cnosť sveta. Tento ošiaľ sa zväze. Prečo Západ nič nepod- ca so zvedav mi sympatiami a obete zastavil, až keď posilnen So- nikol? bral podľa príslovia, kde sa r be les, vietsky zväz ukázal okolité- tam padaj triesky. Značné straty na mu svetu svoju odvráten tvár, Myslím si, že ľudstvo prešlo počas životoch neboli pohoršuj ce, ako by tvár praktického komunizmu. dvadsiateho storočia v znamn m tomu bolo dnes. V čom spočíva tá blahosklon- v vojom. Uvedomme si, do akého V 20. a 30. rokoch všetci ešte boli nosť, s ktorou dokážeme igno- prostredia sa na začiatku 20. sto- omámení ideol giou mocenskej po- rovať nespravodlivosť, násilie, ročia rodili deti, ako vyrastali mla- litiky, ktorá používa násilie ako legi- zločiny? dí muži − pre nich bolo prirodze- tímny nástroj moci a nerozlišovalo né, že existuje násilie, tlak, vojna, sa, či je v poriadku, keď štát vraždí Ignorovanie nespravodlivosti, ná- že sa bojuje na život a na smrť. Mla- svojich občanov. Myslím, že ďalším silia a zločinov je jeden z d vodov, dí Angličania, Nemci, Franc zi, kto- z d vodov, prečo nikto nereagoval ktoré zapríčinili rozdelenie Eur - rí sa rodili na začiatku storočia, boli na zločiny nastupuj ceho komuniz- py medzi V chod a Západ. M žeme vychovávaní s t m, že vojna je nor- mu, bolo aj to, že všetci boli vyčerpa- tomu hovoriť aj slepota sp sobená málna, že ísť bojovať za nadvládu ní prvou svetovou vojnou a nechcelo ideol giou, ktorá pretrváva dodnes. nad cudzím zemím a nechať sa za- sa im zasahovať do vn torného dia- Možno je to ona, ktorá viedla k to- biť je normálne. Ešte do prvej sveto- nia boľševického Ruska a vznikaj - mu, že aj po 2. svetovej vojne Západ vej vojny šli mladí muži z Nemecka ceho ZSSR. Ale bol tu ešte jeden fak-
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 95 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
tor, západné štáty (Veľká Británia, bud mať rovnako, všetci bud pra- Franc zsko, Holandsko, Belgicko, covať pre blaho všetk ch, tá bola veľ- Taliansko, Španielsko, Portugalsko mi zvodná pre mnoho ľudí. Boľše- i Nemecko) boli koloniálnymi moc- vizmus ešte len vznikal a na Západe nosťami, mali vlastn hist riu pá- s ním sympatizovali mnohí. Dodnes chania násilia na ľuďoch v kol ni- prežíva naivná viera v marxistick ách. ideol giu, bohužiaľ, práve v akade- V detstve sme mali doma franc z- mickom prostredí, nielen u nás, ale ske zošity z druhej polovice dvadsia- predovšetk m v západnej Eur pe. tych rokov vydávané pre v učbu de- Prekvapuje ma, že ľuďom, ktorí ve- jepisu v školách. V 20. rokoch vládla ria, že všetci sa bud mať skvele, že jasná koloniálna mentalita. Jeden všetci si bud rovní, v bec nepreká- zošitok, ktor stále mám, popisuje ža, že v praxi sa to presadzuje iba te- v hody zámorsk ch kol nií, potrebu rorom, násilím a porušovaním ľud- dob vania a získavania profi tu z no- sk ch práv. Že tá utopia je lživá, pre- v ch zemí, podrobovanie si „domo- tože nem žete dosiahnuť čistého cie- rodcov“, ktorí sl žia franc zskym ľa nečist mi prostriedkami, ten čis- dobyvateľom, kolonizátorom. Pa- t cieľ nikdy nebude váš. Táto krutá mätám sa, ako ma ešte v 80. rokoch myšlienková diskrepancia u marxis- tento zošit, ilustrovan fotografi ami tov a ich ochota hájiť ideol giu, kto- a kresbami, zasiahol. Mentalita Zá- rá bola hist riou 20. storočia potvr- padu v 20. – 30. rokoch 20. storočia dená ako lživá, násilná a zločinná, je bola ešte zakotvená v 19. storočí. pre mňa plne zarážaj ca. Veď v 20. V dobe nástupu boľševizmu storočí má na svedomí triezvym od- v Rusku a vzniku ZSSR so všetk mi hadom 100 mili nov ľudsk ch živo- zločinmi, ktoré páchal, nebola ešte tov, čo je v razne viac, než nacizmus vytvorená citlivosť na to, že keď štát a fašizmus. vraždí vlastn ch obyvateľov, je tre- Bohužiaľ, musíme povedať, že ko- N. Winkelmann (Foto: ÚPN) ba, aby medzinárodné spoločenstvo munizmus v rokoch 1989 – 1991 ne- zasiahlo. Až ďalšie, ešte strašnejšie bol porazen vojenskou silou ako ná- násilie v 2. svetovej vojne zmobili- rodn socializmus, len odst pil bo- zovalo medzinárodné spoločenstvo. r psky dohovor o ochrane ľudsk ch kom. Nebol ani ods den ako národ- Zrodila sa Organizácia spojen ch práv až po Chartu základn ch práv n socializmus. Som presvedčená, národov a na jej p de bola v New Eur pskej nie. Právne záväzná že dokiaľ nebud ods dení dodnes Yorku dňa 10. decembra 1948 schvá- ochrana a presadzovanie ľudsk ch žij ci páchatelia nepremlčateľn ch lená Všeobecná deklarácia ľudsk ch práv s najväčším v dobytkom zločinov komunizmu tak, ako bo- práv. Tento základn ľudskoprávny strašného 20. storočia. Je vyk pe- li ods dení páchatelia nepremlča- dokument, ktor by sme mali všetci ná nesmiernym ľudsk m utrpením, teľn ch zločinov nacizmu, dovtedy poznať, v tridsiatich článkoch zako- ktoré sa už nikdy nesmie opakovať. ned jde k uzdraveniu posttotalitnej tvuje základné a neodňateľné ľud- spoločnosti v strednej a v chodnej ské práva a je vyjadrením základ- V čom spočíva príťažlivosť ko- Eur pe. n ch hodn t, na ktor ch od tej doby munistickej ideol gie, kde je jej budujeme demokratick spoločnosť. p vab? Jej popularita zaiste nie Hovoríme, že Eur pa spolu so V druhej polovici 20. storočia na- je náhodná, prečo v nej mno- svetom bola v 20. storočí kon- st pila v demokratickom svete de- hí videli bud cnosť a pred jej frontovaná dvoma zničuj ci- kolonizácia, odklon od násilia a za- sklonmi k násiliu dokázali za- mi ideol giami, fašizmom a ko- kotvenie inštrumentára na ochra- tvárať oči aj vnímavé osobnos- munizmom. V oboch prípa- nu ľudsk ch práv. Ten sa vyvíjal od ti? doch šlo o kruté diktátorské re- Charty medzinárodného vojenské- žimy, ktor ch prejavy sa v nie- ho tribunálu v Norimbergu cez spo- Ľavicová boľševická ideol gia, ktor ch prípadoch prekr vali. menut Všeobecn deklaráciu ľud- ktorá sľubuje, že vybuduje raj na ze- Ako vnímate princípy jedného sk ch práv po ďalšie v znamné ľud- mi, že sa zničí prirodzená stratifi ká- aj druhého totalitného režimu? skoprávne zmluvy, ako s Dohovor cia spoločnosti, že sa vybuduje ho- o nepremlčateľnosti vojnov ch zlo- mogénna masa nov ch ľudí, pre kto- V podstate dochádzame k tomu, činov a zločinov proti ľudskosti, Eu- r bude všetko zadarmo, kde všetci že ide o dva varianty toho istého zla.
96 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
Obe ideol gie hlásaj nejak socia- lizme aj v komunizme bol nepria- Soviet story ukazuje, ako od vzni- lizmus. Obom ide o zničenie ľudskej teľom každ , kto nešiel s diktat - ku boľševického Ruska spolupraco- individuality a pretvorenie spoloč- rou. Takže zámienka, ktor si zvo- vali nacisti a komunisti. Ako Hitler nosti na masu, na stádo, ktorému s lili ideol gie pre presadzovanie svo- preberal od Stalina modely perze- odopreté všetky ľudské práva a kto- jej absol tnej moci na kor diverzity k cie, prenasledovania politick ch ré je manipulovateľné pre potreby a pestrosti v spoločnosti, je druhot- odporcov, koncentračné tábory, ako vládnucej totalitnej strany. Komu- ná, pretože tomu padla za obeť jed- sa vzájomne učili jeden od druhého. nisti sa bránili používať pojem ko- nak sociálna stratifi kácia, tak aj et- Nesmieme zab dať na to, že Stalin munizmus, oni tomu hovorili ľsti- nické skupiny a národy a všetky pri- s Hitlerom uzavreli v roku 1939 pakt vo a lisne socializmus. Komunisti rodzené elity, ktoré neboli spriazne- o spolupráci a ne točení. Sovietsky vždy využívali mätenie pojmov. So- né s totalitou. zväz spočiatku podporoval Hitlera cializmus bola podľa nich cesta a ko- Preto nemá zmysel hovoriť o tom, v II. svetovej vojne a v rámci paktu si munizmus bol cieľ, raj, ut pia, na v ak ch detailoch sa obe totality líšia. rozdelili sféry vplyvu v Eur pe. Spo- ktorej dosiahnutie je treba priniesť S to varianty toho istého zla. Jedna luprácu nacistov a komunistov bo- veľa obetí. Chceli vybudovať nové- skupina sa uchopí moci pri predstie- lo vidieť aj pri rozbíjaní Weimarskej ho, neslobodného a nesamostatné- ho človeka, ktor odovzdá svoju in- dividualitu, stane sa s časťou ma- sy, ktorá radostne prijíma a plní prí- kazy strany. Národní socialisti pria- mo používali v názve v raz socializ- mus. Oni taktiež hrali na to, že vy- tváraj nového človeka, ktor bude s časťou masy a bude radostne sl - žiť totalitnej strane v jej zločinn ch zámeroch. V oboch totalitn ch reži- moch ideol gia hlásala, že sa všetci bud mať skvele. Všetko však mu- sí mať svoj prísny poriadok a štruk- t ru, všetko musí byť prísne riadené totalitnou stranou, nes hlas a odpor sa kruto trestaj . Z jednotlivcov sa vytvorí systém, kde všetci bud pra- covať pre blaho národa, rozumej to- talitnej strany. Zdá sa mi, že nacizmus a komu- nizmus sa príliš nelíšia. Je prvo- Budapešť, máj 2015. Odovzdávanie Ceny Pla ormy za rok 2015 Olegovi a Alexejovi Navaľ- plánové a chybné hovoriť, že naciz- nym (Foto: ÚPN) mus prenasledoval rasy a komuniz- mus triedy. Keď sa pozrieme na cie- ľové skupiny oboch diktat r, nie je raní nejakého vyššieho ideálu, ktor republiky v Nemecku. Pripomeňme to celkom správne. V Sovietskom je neľudsk a neuskutočniteľn . Pou- štrajk berlínskych dopravn ch pod- zväze boli prenasledované etnické žíva pritom extrémne násilie, prena- nikov z novembra 1932, kedy komu- menšiny strašn m sp sobom. Nie je sledovanie protivníkov a zameria- nisti z KPD a nacisti z NSDAP spolu pravda, že by to boli špecifi ká nacis- va sa na určité skupiny v spoločnos- tiahli ulicami, vyvolávali pouličné tickej diktat ry. Deportácie a perze- ti. Napríklad cirkevní predstavite- bitky, násilnosti a v tržnosti a v uli- k cie cel ch národnostn ch skupín lia, ktorí sa postavili proti národné- ciach zostali mŕtvi. Skrátka, totalit- a etník v Sovietskom zväze je zná- mu socializmu, boli prenasledova- né diktat ry s si dosť podobné. P - my fakt. Spomeňme si na genocídu ní rovnako aj za komunistov. Všetci, sobia na menej vzdelan ch, závistli- Ukrajincov, na deportácie a decimo- ktorí nes hlasili s národnosocialis- v ch ľudí, ktorí by radi uchopili nási- vanie Est ncov, Lotyšov a Litovcov, tickou diktat rou, boli prenasledo- lím niečo, čo im nepatrí. Krymsk ch Tatárov, Ingušov, ečen- vaní ako tí, ktorí nes hlasili s tota- cov, starousadl ch etnick ch Nem- litou komunistickou. Obe totality aj Na Slovensku sa stretávame cov a ďalších. otvorene spolupracovali. Film lotyš- s názormi nekritick ch obha- Podobne ako v národnom socia- ského režiséra Edvinsa Snoreho The jovateľov Slovenského štátu,
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 97 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
ktor ch obhajoba slovenské- ho variantu nacizmu sa opiera o viaceré tvrdenia. Ide naprí- klad o tvrdenie o ekonomickej prosperite, o tom, že režim Slo- venského štátu bol predovšet- k m režimom odporu voči ko- munizmu. Zľahčovanie jednej totality v porovnávaní s inou je zaiste slepou uličkou, no na- priek tomu sa s t m stretáva- me. Ako hodnotíte podobné po- stoje v spoločnosti?
Mám jednoduch recept: musíme režimy hodnotiť meradlom dodržo- vania ľudsk ch práv. Režim, ktor používa násilie a porušovanie ľud- sk ch práv, je jednoducho neprija- Na zasadaní Pla ormy v Poľsku (Foto: ÚPN) teľn . Obetiam je totiž plne jed- no, či s prenasledované a zabíjané v mene národného socializmu, fa- šizmu alebo v mene komunizmu, či sk m režimom, nech bol hned ale- mi extrémnymi príkladmi. Duševne s obeťami monsterprocesov v mene bo červen . Máme dvojit ch agen- chor človek bez empatie bol určite jednej či druhej ideol gie. Povedz- tov, ktorí sl žili tajnej polícii jednej aj Klement Gottwald. Zarážaj ce je, me, že medzi nimi je plynul pre- diktat ry a plynule prešli do služieb že títo strojcovia zla nachádzali vždy chod. Nacizmus a komunizmus sa druhej diktat ry. Tam nebol kvali- množstvo ľudí, ktorí ich nasledova- často prezentuj ako protiľahlé kon- tatívny rozdiel. Alebo vezmime si li, buď z t žby priživiť sa pri moci, ce jednej sečky – extrémnej pravi- technick stránku – máme lágre, z oportunizmu alebo hl posti, a kto- ce, extrémnej ľavice. Ale ona nie je väznice a popraviská, kde sa väzni- rí boli ochotní páchať za nich zloči- priamka, je to kruh. Národn socia- lo a popravovalo v oboch režimoch, ny. lizmus a komunizmus sa stretávaj máme štátne inštit cie, ktoré sl žili 20. storočie bolo strašidelné a d - v zadnej časti toho istého kruhu, na obom režimom. Nem žeme teda po- fam, že už sa nikdy nič podobného opačnej strane než je demokracia, vedať, že by to boli iné, rozdielne re- opakovať nebude. D fam, že už ne- právny štát a cta k človeku. Potla- žimy, naopak, boli si veľmi podobné. budeme mať potrebu uchyľovať sa čuj všetky ľudské práva a slobody k násiliu a porušovaniu ľudsk ch a ľudia sa pre nich stávaj anonym- Kde s príčiny onoho zla, kto- práv. Verím, že násilí a zlo m žeme nou masou. ré sa koncentruje do totalitnej v razne obmedziť t m, že budeme 20. storočie nám dalo biografi e praxe? Je to v povahe človeka, pestovať sebalásku a empatiu. Ten, prepojené oboma režimami. Máme v jeho snahe byť za každ cenu kto má naozaj rád sám seba a reš- páchateľov, ktorí byli páchateľmi pri moci, byť niekde hore a udr- pektuje sa, má rád i ostatn ch. Necí- v oboch režimoch. Máme aj obete, žať sa tam aj t m, že bude vyko- ti sa nik m ohrozen , nemá strach. ktoré boli obeťami oboch režimov – návateľom onoho zla? Verím, že spoločnosť, ktorá žije už a to je v znamné. Na tom sa ukazu- druh generáciu či dlhšie v slobode je, že nacizmus aj komunizmus mali S ľudia mocichtiví, ktorí chc a demokracii, nebude p šťať k moci spoločn ch nepriateľov. Máme teda byť za každou cenu hore, nema- ľudí, ktorí nemaj empatiu a ubližu- dvojité obete. Máme ľudí, ktorí boli j empatiu, radi ovládaj druh ch, j in m. Ľudská spoločnosť je strati- v odboji proti národnému socializ- neprekáža im cudzie utrpenie, do- fi kovaná od prírody, s jedinci indi- mu alebo fašizmu, prežili a padli za konca ich uspokojuje sp sobovať ho vidualistickejší, s jedinci, ktorí sk r obeť komunizmu, pretože komunisti in m ľuďom. S to psychopati, so- pomáhaj in m, každ je charak- si ich opäť vyhliadli ako svojich do- ciopati či narcisi. Nemaj rozvinu- teristick niečím in m. Je d ležité mnel ch či skutočn ch nepriateľov. t duchovn stránku a svoju frustrá- mať v spoločnosti v razné, inšpira- Existuje množstvo biografi í, ktoré ciu kompenzuj t žbou po ovláda- tívne osobnosti, ktoré udávaj smer, to dokazuj . Máme dvojit ch pácha- ní druh ch a absol tnej moci. Hit- ale nikto nesmie prekročiť medzu, teľov, ľudí, ktorí vždy šli s diktátor- ler, Stalin, Mao či Pol Pot byli tak - kde porušuje ľudské práva in ch. To
98 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
je rozdiel medzi demokratickou spo- ločnosťou, kde s ľudské práva chrá- nené a násilie je neprípustné, a spo- ločnosťami nedemokratick mi.
V norimbersk ch procesoch s - dili nacistick ch zločincov, ne- sk r vzniklo stredisko Simo- na Wiesenthala, v Nemecku aj teraz, po rokoch, pátraj a na- chádzaj nacistick ch zločin- cov, objavuj sa procesy, kde ich stavaj pred s d. Zločiny komunizmu s stále prijíma- né vlažne, s pochybnosťami. V čom spočíva tento paradox?
Komunistické zločiny v bec ne- Praha, december 2015. V senáte parlamentu ČR (Foto: ÚPN) boli spracované rovnak m sp so- bom. Norimberské procesy vznikli za pomoci spojencov. Medzinárodn tiž vedie k defi novaniu a upevňova- ne. Komunikujeme s stredn m vy- vojensk tribunál v Norimbergu za- niu demokratick ch hodn t v spo- šetrovacím radom pre nacistické ložili víťazné mocnosti a hlavní na- ločnosti. Moji vrstovníci v západnom zločiny v Ludwigsburgu. Vieme, že cistickí zločinci boli ods dení me- Nemecku nemaj nacionalistické cí- ešte žije stovka podobn ch pácha- dzinárodn m spoločenstvom. Bol tenie. Ani ho nem žu vyvin ť, pre- teľov, maj ich zmapovan ch, sk - zriaden aj tribunál pre Ďalek v - tože všetci vedia, že Nemecko napá- maj ich zdravotn stav a tí, ktorí s chod, kde boli s dení vojnoví zlo- chalo ohromné zlo a že ich krajina za sp sobilí, bud tiež posielaní pred činci z Ázie, a taktiež to bolo v sled- to nesie pln zodpovednosť. Tam nie s d. Existuj aj stovky príslušníkov kom činnosti medzinárodného spo- je možné väčšinovej spoločnosti ide- Einsatzgruppen, ktorí za frontom ločenstva. D ležité je, že Nemecko alizovať národn socializmus. Z ma- vraždili civiln ch obyvateľov vo v - sa s Norimbergom neuspokojilo, že instreamovej spoločnosti je to vyko- chodnej Eur pe, v Poľsku, Bielorus- pokračovalo vlastn mi denacifi kač- renené a je neprípustné, aby sa nie- ku, Ukrajine a Pobaltí, ktorí m žu n mi procesmi, ďalej boli s dení čle- kto verejne hlásil k národnému so- prísť na rad ako ďalší. Takže s dne novia SS, gestapa a personálu kon- cializmu, propagoval nacistov, ich procesy sa konaj aj s odstupom viac centračného tábora v Osvienčime symboly a podobne. než sedemdesiat rokov a pred s d s a ďalší. Denacifi kácia prebiehala ďa- V Nemecku ešte dnes stavaj pred predvolávaní deväťdesiatnici za svo- lej spontánne a zospodu s odstupom s d nacistick ch zločincov. Dokonca je p sobenie za 2. svetovej vojny. Prí- jednej generácie. V roku 1968 vrcho- tam dochádza k novému právnemu stup k trestaniu nacistick ch zloči- lili študentské protesty, ktoré pri- v voju. Pred šiestimi rokmi bol pre- nov sa neustále vyvíja aj s odstupom niesli so sebou otázky detí svojim ro- lomov m rozsudkom mníchovského toľk ch rokov. Je to správne a uka- dičom – čo ste robili počas nacizmu? s du v prvej inštancii ods den Ivan zuje ako hlboko a v razne sa chce Žiadali odstránenie nacistov z verej- Demjanjuk, dozorca zo Sobiboru, za nemecká spoločnosť dištancovať od n ch funkcií, z univerzitn ch pra- to, že bol s časťou vraždiacej maši- násilia a zločinov minulosti. covísk, čiže dochádzalo k ozdrav- nérie koncentračného tábora. Nebol V protiklade s t m sa po páde ko- nej sebaočiste od exponentov naciz- mu preukázan podiel na smrti jed- munizmu nič podobné nestalo, pre- mu. Nemecko dodnes takmer denne notliv ch konkrétnych os b, ale s d tože komunizmus sa zr til sám, nie rieši nejak problém s visiaci s do- rozhodol, že stačilo, že bolo dolože- v sledkom ozbrojeného konfl iktu, bou národného socializmu. Žila som né, že bol s časťou mašinérie dozor- kde by boli víťazné mocnosti, takže tam deväť rokov a spočiatku som cov, ktor ch lohou bolo vodiť ľudí sme v tom boli ponechaní sami. Pri- bola prekvapená, ako intenzívne sa na smrť. Bol ods den , odvolal sa, tom obetí národného socializmu je Nemci dodnes vyrovnávaj s t m- ale medzit m zomrel. Tento rozsu- asi 40 mili nov a obetí komunizmu to obdobím. Ale ono je to nesmier- dok spustil nov vlnu s dnych pro- je viac ako 100 mili nov. Napriek to- ne d ležité. cesov v Nemecku a takto boli ods - mu, medzinárodne ods den ch ko- Poctivé, celospoločenské vyrov- dení ďalší b valí dozorcovia; jeden munistick ch páchateľov je nula, ak návanie s totalitnou minulosťou to- z nich, Oskar Gr ning, už právoplat- nerátame ojedinel ch troch lídrov
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 99 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
komunistick ch Khmer Rouge od- v trestnom konaní. Viem, že v es- T chto tém sa ujala vaša orga- s den ch hybridn m Kambodž- koslovensku, resp. v eskej repub- nizácia. Ak odozvu mala vo sk m tribunálom za genocídu, zlo- like, sme prebrali všetk ch sudcov verejnosti? činy proti ľudskosti a vojnové zloči- z komunistického režimu, pričom 51 ny. Všetci vedia, že Hitler, Himmler, percent z nich mala stranícku kniž- To sa dostávame k našej s čas- G ring, Goebbels, Heydrich a po- ku člena KS . Takže nielenže s dili nej práci Platformy Eur pskej pamä- dobne boli nacistickí zločinci, kto- tak, ako im strana diktovala, ale boli ti a svedomia. Jej založenie bolo mo- rí s symbolom zla. Ale kto nám vy- to aktívni členovia strany. Títo sud- tivované presvedčením, že s dedič- menuje prv desiatku komunistic- covia zostali v postkomunistickej stvom komunizmu je treba na me- k ch symbolov zla? Stalin je známy, justícii. Dá sa preukázať, že keď boli dzinárodnej rovni niečo urobiť. Je- Mao, Pol Pot – a kto ešte povie nejaké v eskej republike pokusy s diť ko- den z kľ čov ch bodov, ktoré sme mená ostatn ch zločincov? Možno si munistické zločiny, končili sa oslo- si vyt čili ako cieľ, bolo právne vy- niekto spomenie ešte na Ceaucesca, bodením obžalovan ch, a to sudca- sporiadanie komunistick ch zloči- ale nie som si istá. Nikto ďalší z ko- mi s komunistickou minulosťou. Na nov. Máme v stanovách, že budeme munistick ch vodcov sa nedostal na tejto téme som pracovala, keď som riešiť komunistické zločiny tak, aby nejak medzinárodne známu listi- bola asistentkou Martina Mejstríka, páchatelia komunistick ch zločinov nu komunistick ch páchateľov. Nao- b valého študentského vodcu zama- mali rovnaké postavenie v medziná- pak, niektorí z nich s dodnes stále tovej revol cie a senátora Parlamen- rodnom meradle, ako maj páchate- nepochopiteľne idolizovaní. tu eskej republiky. V rámci dvojroč- lia nacistick ch zločinov. Aby s obe- Medzinárodné spoločenstvo to- ného projektu o stave českej justície ťami medzinárodn ch zločinov bo- tiž nemá potuchy o tom, čo sa tu dia- sme zverejňovali prípady, keď kon- lo zaobchádzané tak, ako sa zaob- chádza s obeťami nacistick ch zlo- činov. Tento pilier – spravodlivosť – sa stal jedn m najd ležitejších ťa- žísk našej práce. Takže v posledn ch troch rokoch pracujeme na projekte s názvom „Justice 2.0“, to znamená druhá generácia justície, resp. spra- vodlivosť na medzinárodnej rov- ni. Snažíme sa dohľadať doposiaľ ži- j cich páchateľov komunistick ch zločinov s cieľom zhromaždiť doku- mentačn materiál. Hľadáme činy, ktoré s nepremlčateľné, ich obe- te a svedkov. Boli by sme radi, keby tieto prípady medzinárodné spolo- čenstvo uchopilo a pok silo sa zjed- nať nápravu s dnou cestou. Hovorí- me, že 27 rokov od pádu komuniz- mu sme v postkomunistickej Eur - pe narazili na určit sklenen strop: máme síce formálne orgány činné Brusel, máj 2015. Otvorenie výstavy o H. Tautzovi (Foto: ÚPN) v trestnom konaní, ktoré v demokra- tickom štáte maj byť, ale oni v t ch- to prípadoch nefunguj . Tu jasne vi- lo počas komunizmu. Norimberské krétni sudcovia s komunistickou mi- díme krytie páchateľov, napomá- procesy umožnili svetovej verejnos- nulosťou bránili napríklad ods de- hanie ich zahmlievaniu pred justí- ti dozvedieť sa množstvo informá- niu Jakeša a Lenárta za vlastizradu ciou a spravodlivosťou. Keď to bude- cií a faktov, cel svet sa vďaka t mto za pozvanie sovietskych vojsk, a ďal- me ďalej trpieť, tak všetci páchate- procesom vyrovnával s nacizmom, ších. Vidíme to aj pri pokusoch ods - lia spokojne zomr , v dobrom spolo- ale po páde komunizmu sa to v bec diť aj čo najnižšie šarže za zabíjanie čenskom, sociálnom, ekonomickom nestalo. Preto to musíme robiť sami. civilistov na hraniciach, aj tam zasa- postavení, a nikdy sa spravodlivos- Robíme to veľmi zle, pretože sme hovali v odvolacích inštanciách sud- ti nedočkáme. Ten strop nám bráni si v postkomunistick ch krajinách covia s komunistickou minulosťou, na národnej rovni, takže sa snaží- neočistili justíciu a orgány činné aby páchateľov oslobodili. me témy spravodlivosti posun ť na
100 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
medzinárodn roveň. Dňa 27. má- na Mejstříka. Jeho agendou bolo vy- šenie spravodlivosti a zodpovednos- ja 2015 sme v Eur pskom parlamen- rovnávanie sa s komunizmom u nás. ti za komunistické zločiny. Pražská te v Bruseli zverejnili v sledky prvé- Z našej spolupráce vzišiel nápad, že deklarácia z 3. 7. 2008 volá taktiež ho roku nášho projektu, kde sme tému by sme mali dostať na medzi- po založení Ústavu eur pskej pamä- identifi kovali dve skupiny zločinov národn roveň. V roku 2008 sme ti a svedomia, ktor by podporoval proti ľudskosti. Prvá je zabíjanie ute- v Senáte R v Prahe zvolali v znam- inštit cie a organizácie, ktor ch po- čencov, civilistov na železnej opo- n medzinárodn konferenciu s ná- slanie je vyrovnávanie sa s totalitou. ne a druhá skupina je masová per- zvom Svedomie Eur py a komuniz- Konferencia prebiehala pod zášti- zek cia, zabíjanie a vyhnanie tu- mus. Konferenciu otváral Václav tou vicepremiéra pre eur pske zále- reckej menšiny z Bulharska v druhej Havel, prišiel tam neskorší nemec- žitosti Alexandra Vondru, ktor ne- polovici 80. rokov. Vyzvali sme me- dzinárodné spoločenstvo, aby nám pomohlo. Ide nám aj o žij cich čel- n ch predstaviteľov režimu, pretože pre nás je v tomto projekte d ležité, aby sme zachytili cel škálu pácha- teľov. To znamená cel reťazec vele- nia, nielen t ch vykonávateľov, ale cel mocensk reťazec. Prezentovali sme tie špičky mocensk ch štrukt r a vyzvali sme medzinárodné spolo- čenstvo, aby nám pomohlo buď t m, že postaví t chto ľudí pred s d v tre- tích krajinách, alebo t m, že sa zalo- ží nov medzinárodn tribunál, kto- r by s dil iba nepremlčateľné zloči- ny komunizmu. Po troch mesiacoch sa ozvalo Es- t nsko. Bolo to na v ročie paktu Hit- lera a Stalina, ktoré pripadá na 23. Brusel, máj 2015. Otvorenie výstavy o H. Tautzovi (Foto: ÚPN) august a pripomína sa ako Eur psky deň pripomienky obetí totalít. Vtedy vyst pil est nsky minister spravod- livosti s t m, že chce tak medziná- k prezident Joachim Gauck, prv sk r t to agendu prevzal ako priori- rodn s d založiť, a vznikla pracov- postsovietsky litovsk prezident Vy- tu českého predsedníctva rady Eur - ná skupina. Pripravuje sa nová me- tautas Landsbergis, poslanci Eur p- py v roku 2009. Z uzavretého mode- dzinárodná inštit cia, ktorá by tie- skeho parlamentu. Pozvali sme tiež lu Ústavu eur pskej pamäti a svedo- to neriešené prípady z doby komu- G rana Lindblada, viceprezidenta mia sa stala otvorená Platforma a jej nizmu a možno aj nacistickej totality Parlamentného zhromaždenia ra- založenie bolo formulované ako jed- mohla riešiť. dy Eur py (PZRE), ktor bol dva ro- na z priorít českého predsedníctva. ky predt m autorom v znamnej re- Medzit m Pražská deklarácia vzbu- Z toho je zrejmé, že návrat zol cie o nutnosti ods diť zločiny dila veľk rezonanciu v Eur pskom k spravodlivému usporiada- komunistick ch režimov. V Parla- parlamente a podpísali ju desiatky niu vecí napriek každodenn m mentnom zhromaždení Rady Eur - poslancov. Počas českého predsed- problémom nie je len vecou z- py už bola prijatá rezol cia k vyrov- níctva Rady EU bola dňa 2. 4. 2009 kej skupiny ľudí. Ako ste sa do- návaniu sa s komunizmom. Na záver prijatá kľ čová rezol cia Eur pske- stali k myšlienke pracovať na konferencie sme prijali Pražsk de- ho parlamentu, ktorá prv krát sta- odstraňovaní krívd minulosti klaráciu (www.prazskadeklarace. via nacizmus a komunizmus vedľa na nadnárodnej rovni? eu,www.praguedeclaration.eu). Ide seba. Je to rezol cia názvom O sve- o v znamn eur psky dokument, domí Eur py a totalite, v ktorej Eu- Pracovala som trinásť rokov v za- ktor v devätnástich bodoch vytyču- r psky parlament okrem iného žia- hraničí. Odchádzala som z eskoslo- je „roadmap“, ako sa vyrovnať s me- da založenie Platformy eur pskej venska v roku 1992 a v roku 2005 som dzinárodn m dedičstvom komuniz- pamäti a svedomia. Dostali sme veľ- sa vrátila do eskej republiky. Zača- mu. Ako d ležit bod tam fi guruje k podporu Eur pskeho parlamen- la som pracovať pre senátora Marti- medzinárodná spravodlivosť, vyrie- tu, pretože ju prijala drvivá väčšina
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 101 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
– celá socialistická i ľudová frakcia, ženie právnick ch os b 14. okt bra Je to asi najväčšia politická odo- zelení, liberáli i konzervatívci. Jedi- 2011 ako sprievodná akcia summitu zva našej práce, ale mohla by som ní, ktorí sa zdržali hlasovania, boli višegrádskych premiérov v Prahe, za menovať aj ďalšie spechy. Najvyš- severská ľavica a komunisti. V sled- časti premiérov Nečasa, Tuska a Or- ší cieľ, za ktor m ideme, je medziná- n pomer bol 553 ku 44 a 33 hlasom. bána, t ždeň po odst pení premiér- rodná spravodlivosť. Tallinnská v - eské predsedníctvo Rady EU ky Radičovej. Zakladateľsk listi- zva nás veľmi potešila, pretože pri- oboslalo všetky štáty EÚ so žiados- nu podpísalo dvadsať zakladaj cich šla hneď po tom, ako sme zverejni- ťou o vyslanie členov pracovnej sku- inštit cií, medzi nimi Úrad spolko- li našu „V zvu za spravodlivosť 2.0“. piny pre vznik Platformy, ktor som vého splnomocnenca pre dokumen- Est nsky minister sa s naším cieľom koordinovala zo svojej pozície na ty Stasi (tzv. Gauckov rad) z Berlí- stotožnil a vzápätí ju vyhlásil za svo- ju iniciatívu. Sme veľmi radi, je to veľk spech. Práca na medzinárodnom tri- bunáli prebieha na dvoch rov- niach; est nsky minister predložil prehlásenie svojim rezortn m kole- gom a k tallinnskému prehláseniu sa pripojilo 11 krajín prostredníc- tvom svojich ministerstiev spravod- livosti. Zároveň existuje odborná pracovná skupina. Je to dvojfázová práca, v odbornej časti je treba, aby právnickí experti vytvorili najlepší model, ktor by bol životaschopn . Druhá fáza je politická. iže je treba získať politick podporu pre vytvo- renie inštit cie. Momentálne máme sedem modelov. Z nášho hľadiska by bol najefektívnejší medzinárodn tribunál alebo s d. Domnievame sa, Kyjev, november 2016. Zasadanie Valného zhromaždenie Pla ormy (Foto: ÚPN) že ostatné modely nie s také silné, aby mali nádej na spech. S d ale- bo tribunál by mal vznikn ť na zá- klade medzinárodnej zmluvy v koa- Ústave pre št dium totalitn ch reži- na, Ústav národnej pamäti z Varša- lícii štátov, ktoré by do toho šli. Je to mov. Prvá sch dzka bola už na jeseň vy, m zea okupácie z Pobaltia, m - napínavá právnická i lobistická prá- v roku 2008, počas českého predsed- zeum Dom teroru z Budapešti, slo- ca, krásna v zva a tešíme sa, že z to- níctva sa to rozbehlo a ja som s bud - vinské Študijné centrum pre národ- ho vyjde niečo životaschopné. cimi kolegami z Platformy vytvárala né zmierenie, niekoľko nevládnych jej stanovy. Trvalo to nejak čas, nie organizácií zo Švédska, Holandska, Neočakávate protitlak zo stra- všetci z pracovnej skupiny chceli do Bulharska a ďalší. Za esk republi- ny sudcov a prokurátorov, ktorí Platformy vst piť, pretože západní ku boli zakladatelia ÚSTR a Archív kontinuálne prešli z komunis- kolegovia cel proces sk r pozorova- bezpečnostn ch zložiek. Takto sláv- tického režimu do terajšej spo- li a nie celkom tomu rozumeli. nostne sme vznikli v roku 2011. Sme ločnosti? Predpokladám, že si- Podporili nás ministri zahraničia nevládna organizácia, fi nancujeme tuácia je rovnaká v okolit ch Eur pskej nie za českého predsed- sa prostredníctvom grantov, dotácií postkomunistick ch krajinách. níctva v j ni 2009. Za maďarského a zárobkov z vlastnej činnosti a zdro- Tam k veľk m zmenám nedoš- predsedníctvo v j ni 2011 založenie je fi nancovania si musíme hľadať. lo. V Nemecku po páde komu- Platformy podporila dokonca celá nizmu došlo k veľkej v me- Rada Eur pskej nie. Ministri spra- Aká je odozva vašej činnosti? ne sudcov, takže čo očakávate vodlivosti EU potom ešte 23. augus- Je Tallinnská v zva váš najväč- v tomto priestore? ta 2011 podporili vznik Platformy za ší spech? Daj sa od pracovnej poľského predsedníctva prostred- skupiny očakávať aj kroky, kto- Prebrali sme všetk ch sudcov níctvom tzv. Varšavskej deklarácie. ré poved k medzinárodnému a prokurátorov z minulého režimu Vznikli sme ako záujmové zdru- tribunálu? ešte v b valom eskoslovensku. Na
102 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
Pla orma európskej pamä a svedomia združuje inš túcie z 55 krajín Európy a Ameriky (Foto: PEMC)
Slovensku to máte zrejme podobné du po medzinárodnej línii, nov mi, ktor je predmetom mnoh ch ako my v esku. To je v sledok toho, nezávisl mi sudcami, podobne ako kritík a značnej nespokojnosti? čo sa tu dialo pred rozdelením fede- máme medzinárodn tribunál pre rácie. V Platforme sme zvolili nadná- b val Juhosláviu, alebo iné medzi- Deľba moci v štáte a nezávislosť rodn roveň preto, aby sa to t chto národné tribunály alebo s dy. justície s základn mi piliermi de- sudcov v bec net kalo. Mali dvad- mokracie. Ale v posttotalitní spoloč- saťsedem rokov čas, aby niečo uro- Nemyslíte si, že sudcovia, kto- nosti sa zle buduje demokracia s per- bili, no neurobili nič, alebo mizer- rí prešli z komunistickej do de- sonálom prakticky kompletne pre- ne málo. Boli by sme radi, keby to iš- mokratickej štrukt ry, maj vzat m z diktat ry. lo mimo nich. Neviem, prečo by mal zrazu veľk právomoc? Defi ni- Veľmi zaujímavé je pozrieť sa do zaznieť odpor zo strany t chto sud- tívu, postavenie, neomylnosť, záznamov parlamentu z rokov 1990- cov. Oni maj defi nitívu, m žu byť nezodpovedaj za svoje prešľa- 92. V stenozáznamoch vidno vyst - plne v pokoji, bud ďalej s diť ako py. S dny rozsudok sa považuje penia poslancov, ako argumentuj , doposiaľ. D fam, že s dy nepreml- za tému, o ktorej sa nediskutu- prečo a ako je treba riešiť tzv. „re- čateľn ch zločinov komunizmu p j- je. Ako vnímate tento priestor, nomináciu“ sudcov. Už od začiatku
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 103 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
prichádzali do eskej národnej ra- s dlhoročnou praxou. Nebol medzi sudcovia, ktorí boli prakticky všet- dy ministri spravodlivosti Dagmar nimi žiaden, ktor s dil disidentov, ci v komunistickej strane, tam v bec Burešová, Leon Richter a Jiří No- všetci boli čistí ako baránok. Poslan- nefi guruj . vák a vyvíjali veľk tlak na poslan- ci v parlamente boli pod veľk m tla- cov, ktorí naozaj v tej dobe chce- kom, a tak sa prakticky všetci sudco- Sme svedkami toho, že dedič- li preveriť profesijn minulosť t ch- via z doby diktat ry dostali do post- stvo ovplyvňovania pretrváva to sudcov. Skutočne, v prvom demo- komunistické justície. Zaujímavé je, a potrvá ešte dlho než sa roz- kraticky zvolenom parlamente bo- že existencia vojensk ch s dov bo- plynie v eur pskej demokra- lo veľa osobností, ktoré pochádza- la predĺžená až do roku 1993, aspoň tickej norme. Otázka je, či s d- li z intelektuálnych kruhov, z disen- v eskej republike, a vojenskí sudco- nictvo, ktoré neprešlo očistou tu a naozaj tu chceli vybudovať kva- via potom ticho prešli do novej justí- zvonku, je schopné vn tornej litn demokraciu a urobiť to čo naj- cie, nekontroloval ich v bec nikto. samoočisty, či sa nezacyklí sa- lepšie. Boli veľké snahy vyčistiť prá- o sa t ka prokurátorov, ku kon- mo do seba. Či nás nečaká dl- ve s dnictvo, nepustiť do služieb de- cu roka 1992 bola prijatá legislatív- horočná zakuklenosť a či nie- mokratického štátu ľudí, ktorí vied- na zmena a jej prostredníctvom do ktoré veci nebude musieť riešiť li politické procesy, posielali ľudí do demokratickej justície R všetci pro- medzinárodn s d, pretože na- väzenia s hrub m porušovaním ich kurátori z minulého režimu prešli še s dy nebud schopní objek- ľudsk ch práv. Toto sa bohužiaľ v - automaticky, ak chceli. Ani stopa as- tívne riešiť. Čo s t m? bec nepodarilo. Vyraden ch sud- poň po nejakej symbolickej previer- cov by sme spočítali na prstoch jed- ke, ktorej sa museli podrobiť sudco- Problém je ešte hlbší. Dedičstvo nej ruky. Ministri spravodlivosti ma- via. Takže sme prevzali z minulého komunizmu na nás dopadá o ge- li urgentné prejavy o tom, že ch ba- režimu všetk ch. neráciu ďalej a nesk r, než skončil. j stovky sudcov a že nebude mož- V Nemecku to bolo inak. Tam po Keď padol režim, ešte žili ľudia, kto- né riešiť nielen kony ako rozvody, znovu zjednotení Nemecka nepre- rí byli aktívni za prvej republiky. Eš- ale ani rehabilitácie politick ch väz- vzali skoro žiadnych sudcov z dikta- te žili právnici, ktorí dostali právnic- ňov, odškodnenie za väzbu, rešti- t ry, pretože všetci prešli previerka- ké vzdelanie pred komunistick m t cie. Robili tlak, že nebude možné mi nie na komunistick , ale na pro- pučom, čiže demokratické právne s diť v záujme nového štátu. Takže fesijn minulosť a boli vyradení za vzdelanie. Žili sudcovia, ktorí ne- dochádzalo k tomu, že poslanci od- sl ženie režimu, za prijímanie zl ch smeli za komunizmu pracovať vo s hlasili celé skupiny sudcov, na- a politicky motivovan ch rozsudkov. svojej profesii, pretože z politick ch raz aj tridsať aj viac jedn m hlaso- Po tom, ako sme s Martinom Mej- d vodov nevyhovovali, a tí sa dosta- vaním. Potom sa blížil rozpad fede- stříkom v rokoch 2007 – 2008 zve- li do s dnictva práve v 90. rokoch. rácie a už to bolo aj dvestopäťdesiat rejnili v sledky t chto rešerší, vzni- Na Ústavn s d v eskej republike sudcov v jednom hlasovaní. Poslan- kol tlak, aby sa aspoň zverejnili mená nast pili sudcovia, ktorí boli prena- ci sa v bec nezaoberali t m, čo kto- sudcov, ktorí boli v minulosti komu- sledovaní za minulého režimu, ako r sudca v minulosti s dil. Dosiahlo nistami. V novembri 2010 vyšiel ná- napríklad jeho prv predseda, b - sa len to, že sudcovia si museli napí- lez Ústavného s du R, podľa ktoré- val politick väzeň Zdeněk Kessler, sať na jednu stránku životopis, kde ho je ministerstvo spravodlivosti po- alebo prof. Vladimír ermák či prof. malo byť zverejnené, čo robili v mi- vinné zverejniť príslušnosť sudcu ku Vladimír Klokočka. Bola to právnic- nulom režime. Bol to tak krabico- komunistickej strane eskosloven- ká elita. Bohužiaľ, tí páni a dámy v systém, kde sa formulácie v pred- ska, pretože to má v znam pri roz- medzit m odišli. Teraz sa dostáva- kladan ch posudkoch opakuj . Zra- hodovaní určit ch prípadov. Argu- me do postkomunistickej biedy, lebo zu nebolo nikoho, kto by s dil neja- mentácia sťažovateľa bola, že by mal tí, čo odišli, nástupcov vychovať ne- k politick proces, zrazu boli všet- byť každ častník s dneho konania smeli, za komunizmu nesmeli učiť. ci čistí. V pozadí bolo zrejme nejaké schopn zistiť, či bol sudca členom Dnes s v seniorsk ch pozíciách ľu- grémium, ktoré posudky vypracová- komunistickej strany, a v prípade, že dia narodení v 40. rokoch, ktorí ne- valo; m žeme to chápať tak, že si ich by to nejak m sp sobom ovplyvňo- poznali polovicu života nič iné, len sudcovia písali navzájom. Takže tam valo jeho rozhodovanie, že by mohol boľševick diktat ru, a tí vychovali vždycky stálo, že ten a ten nikdy ne- toho sudcu odmietnuť pre predpoja- ďalšiu generáciu. Teraz na nás dopa- s dil proti svojmu najlepšiemu ve- tosť. A naozaj, Ústavn s d sa k tomu dá ten marazmus, s odstupom viac domiu a svedomiu, alebo sa nikdy priklonil, takže máme na stránkach než dvadsiatich rokov, pretože vy- nespreneveril zásadám nezávislého ministerstva spravodlivosti eskej rástla a rozhoduje generácia ľudí, s dnictva. A keď šlo o problematic- republiky zoznam sudcov s komu- ktorá poznala za učňovsk ch rokov kého sudcu, napísali mu, že sa jed- nistickou minulosťou. Zoznam však len komunizmus a ich učitelia tiež. ná o nenahraditeľného odborníka nie je pln , pretože práve vojenskí To sa net ka len s dnictva, ale celej
104 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
spoločnosti. Aj táto generácia musí Tautz bol zabit roku 1986 pohra- ešte podrásť, musíme asi počkať, než ničn mi psami, špeciálne točiacimi odídu z aktívneho života celé dve ge- takzvan mi supmi. Som veľmi rada, nerácie. že sa nám v spolupráci v bratislav- Zároveň by som to nevidela príliš sk m samosprávnym krajom a ÚPN pesimisticky, pretože po páde dikta- podarilo vybudovať pre Hartmuta t ry a otvorení hraníc je tu medzi- pomník, ktor bol odhalen v deň národná v mena, mladí ľudia ma- 30. v ročia jeho zbytočnej tragickej j možnosť pozrieť sa von, študovať smrti v Bratislave Petržalke. Bola to v zahraničí a prinášať nové prístupy, mimoriadne pohnutá a spešná ak- rovnejšie myslenie, s schopní vidieť cia. Sme zároveň radi, že sme mohli veci objektívnejšie, takže posttota- podať trestné oznámenie, ktoré sa litné prostredie sa riedi. Mám nádej, t ka aj os b zodpovedn ch za Hart- že to bude lepšie. Problémom samo- mutovu smrť. Teraz čakáme, ako zrejme zostáva, že starší sudcovia sa s naším podaním naložia nemecké postupne s vekom dostávaj na od- orgány činné v trestnom konaní. volacie inštancie a potom vidíme na Nemci v rokoch 1991 – 2004 od- rozsudkoch t kaj cich sa doby ko- s dili stopäťdesiatjeden páchateľov munizmu, že blokuj priechod sku- zodpovedn ch za zabitie utečencov točnej spravodlivosti. Je to problém, Jus ce 2.0, jeden z významných projektov na vn tronemeckej hranici. S dili ktor sa dá zvonku ťažko uchopiť, Pla ormy (Zdroj: PEMC) práve t m sp sobom, ako to presa- je to skutočne endogénna vec, kto- dzujeme podľa ich vzoru my, to zna- rá musí odrásť. Musíme mať trpez- mená od strelcov cez cel reťazec ve- livosť, povzbudzovať mlad generá- totiž rozhodujeme hlasovaním, na lenia až po vedenie strany a štátu. ciu. Sme postkomunistická spoloč- ktorom sa musí z častniť nadpolo- Ods dili 99 vojakov a 52 b val ch nosť, demokracia nepríde mávnutím vičná väčšina členov. Záujem o našu členov vedenia štátu a vysok ch čarovného pr tika. Máme tieto cho- Platformu potvrdzuje, že nás Eur p- d stojníkov a veliteľov pohranič- roby, ktoré so sebou vlečieme, a mu- sky parlament a Rada EU podporili nej stráže. Najvyššie postaven bol síme d fať a pracovať na tom, že raz správne, pretože pon kame medzi- Egon Krenz, posledn žij ci gene- sa z nich vyliečime. národn pridan hodnotu, ktor ne- rálny tajomník komunistickej stra- pon ka žiadna iná organizácia. ny Nemecka, ktor dostal trest šesť Aké má pred sebou lohy Plat- V rámci projektu „Justice 2.0“ sa a pol roka odňatia slobody a skoro forma? M žeme predpokladať, intenzívne zaoberáme zabíjaním na štyri roky si skutočne odsedel. že bude na seba nabaľovať stále železnej opone v b valom eskoslo- My sme sa t mto postupom ne- viac a viac pozornosti, a to nie- vensku. Rozhodli sme sa, že sa po- chali inšpirovať. Vzali sme päť Nem- len zdola, od postihnut ch, ale k sime buď dosiahnuť založenie cov zabit ch na hraniciach b valého aj zhora od t ch, ktorí repre- medzinárodného s du, alebo posta- eskoslovenska a žiadame orgány zentovali stíhanie a prenasle- venie páchateľov pred s d v tretích činné v trestnom konaní v Nemec- dovanie. Aká je teda aj bud c- krajinách. Takže ideme po oboch ku, aby rovnako naložili aj s t mi- nosť Platformy? líniách. Est nska línia je jedna. Tu to prípadmi, kde sme dali dohroma- druh sme rozbehli v auguste 2016, dy šesťdesiatsedem zodpovedn ch Platformu založilo dvadsať inšti- kedy sme podali trestné oznámenie os b, o ktor ch sa domnievame, že t cií a organizácií a r chlo sme za- na šesťdesiatsedem možno dodnes by mohli byť nažive. Tento reťazec čali nadob dať ohlas. Záujem o člen- žij cich os b zodpovedn ch za za- zodpovedn ch končí posledn mi stvo neustáva. Neprijímame všet- bitie piatich Nemcov na hraniciach tromi žij cimi členmi politbyra KS , k ch nov ch záujemcov, veľa sme ich b valého eskoslovenska najvyššie- Milošom Jakešom, b val m gene- už odmietli. Dnes, po piatich rokoch, mu spolkovému štátnemu zástupco- rálnym tajomníkom UV KS , Lubo- máme päťdesiatpäť členov. Nov ch vi v Nemecku. Je to prielomová vec: mírom Štrougalom, ktor bol minis- členov prijímame na valnom zhro- vybrali sme päť prípadov, ktoré by tersk m predsedom SSR, a Petrom maždení a máme prísne podmien- mohli byť pre nemecké orgány činné Colotkom, b val m ministersk m ky: s nov m členstvom musí s hla- v trestnom konaní zaujímavé, pre- predsedom SR. V Nemecku maj siť tri štvrtiny s časn ch členov. Ne- tože s relatívne jasné, jednoznač- očisten justíciu, nebojíme sa, že by máme veľk snahu sa príliš zväčšo- né a také by mali byť aj pre medzi- tam s dili nejakí kamaráti pohra- vať, pretože potom by sa mohla strá- národn verejnosť. Jedn m z nich je ničníkov. V Nemecku platia rozum- cať akcieschopnosť. O veľa veciach prípad Hartmuta Tautza. Hartmut né lehoty pre s dne konania, takže
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 105 ROZHOVORY Zločiny proti ľudskosti s nepremlčateľné
lej železnej opony, ktorá kedysi roz- deľovala Eur pu, sa nachádzaj ne- dotknuté prírodné oblasti a zemia a títo ekol govia sa usiluj o ich s - visl ochranu. Radi by sme v Eur p- skom zelenom páse budovali pamät- níky všetk m t m tisícom nevin- n ch ľudí zabit ch pri teku na hra- niciach medzi V chodom a Zápa- dom, medzi komunistickou totalitou a slobodn m demokratick m sve- tom. Na Slovensku už sme pomohli na svet pamätníku Hartmuta Tau- tza. Máme v Platforme ako člena ob- čianske združenie Pamäť, ktoré pri Mikulove nechalo vzt čiť s bor päť- desiatich štyroch železn ch stél za ten ist počet identifi kovan ch ľu- dí zabit ch na seku železnej opo- Devín, august 2016. Pietna spomienka pri Bráne slobody (Foto: ÚPN) ny, ktor strážila znojemská brigáda pohraničnej stráže. Podobné aktivi- ty chceme rozšíriť aj mimo zemia sa m žeme spoľahn ť, že sa veci ne- dentom na v dobytky, z ktor ch sa eska a Slovenska. bud preťahovať po desať a viac ro- tešíme dnes v slobodnej demokratic- Pripravujeme webové projek- kov, ako sme toho svedkami v eskej kej Eur pe. ty – interaktívnu mapu totalitn ch republike alebo v Slovenskej republi- S knihou chodíme do šk l, čítaj masov ch hrobov v Eur pe a mapu ke. Máme nádej, že tam budeme mať z nej herci, vozíme so sebou pamät- opusten ch budov totalitného zla nejak spech. níkov. Je to spešn projekt, tohto v postkomunistickej Eur pe. Bude- roku ho vykonávame už tretíkrát, me tiež vyrábať sériu edukatívnych Aké s najbližšie, najnovšie ak- a tohto roku s podporou českého mi- videoklipov pre študentov o porušo- tivity platformy? nisterstva školstva. vaní základn ch ľudsk ch práv po- Dali sme tiež dohromady putovn čas červenej i hnedej totality. Platforma sa zaoberá aj vzdelá- v stavu Totalita v Eur pe so štatisti- Pripomíname historické udalosti vacou činnosťou. Každ rok uspo- kami civiln ch obetí nacizmu a ko- a vzdelávame verejnosť. V septem- rad vame medzinárodn konferen- munizmu z trinástich krajín Eur py. bri 2016 sme organizovali v Sená- ciu k nejakej d ležitej téme okolo vy- V stava putuje už niekoľko rokov po te v Prahe veľk konferenciu na té- rovnávania sa s totalitnou minulos- svete, bola v osemnástich krajinách mu 60. v ročia maďarskej revol cie, ťou na medzinárodnej rovni. Robí- dvoch kontinentov, v Eur pskom pod záštitou predsedov oboch ko- me konferencie, semináre v r znych parlamente i Parlamentnom zhro- m r parlamentu R, ktorí s členmi krajinách, pracujeme s mládežou. maždení Rady Eur py. sociálnej demokracie. Vyst pili na Vydali sme unikátnu medzinárodn Teraz sme vydali prv stoln hru nej čelní predstavitelia politického čítanku na podporu v učby dejepisu Platformy s názvom Across the Iron a duchovného života i odborné ve- pre stredné školy v Eur pe: Aby sme Curtain (Cez železn oponu). Je to rejnosti z eska, Maďarska, Poľska, nezabudli, podtitul V pove o tota- edukatívna hra, ktorá sa t ka tekov Slovenska a Nemecka. Snažíme sa lite v Eur pe, anglicky, franc zsky, ľudí z totalitn ch zemí sovietske- na eur pskej rovni pripomínať té- nemecky, česky a ukrajinsky, pri- ho bloku do demokratick ch krajín my totality a chceme dosiahnuť, aby pravujeme poľské a talianske vyda- v Eur pe v dobe studenej vojny. Pra- komunizmus a jeho hist ria sa sta- nie. Kniha obsahuje tridsať skutoč- cuje s príbehmi ľudí a je využiteľná li s časťou eur pskych dejín, neod- n ch životn ch príbehov Eur panov doma, aj pri v učbe v školách. Máme deliteľne, tak, ako je to s národn m zo šestnástich krajín, ktorí sa stretli na ňu veľmi pekné ohlasy. Pripravu- socializmom. Boli by sme radi, keby s jednou alebo viacer mi totalitami jeme jej česk jazykov verziu. komunizmus bol medzinárodne od- a chovali sa podľa svojho svedomia, Nadviazali sme spoluprácu so s den rovnako, ako bol ods den ľudsky, statočne, bránili demokra- spriaznenou eur pskou komunitou národn socializmus. ciu, ľudské práva a slobody. Na prí- ekol gov a ochranárov, iniciatívou klade t chto osudov ukazujeme štu- Eur psky zelen pás. Pozdĺž b va- Zhováral sa Peter Juščák
106 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 RECENZIE
ŽANTOVSKÝ, MICHAEL: v ktorom sa sám pohyboval. Samot- ná publikácia celkovo obsahuje 45 Havel kapitol. V rámci recenzovaného die- la sa zameriame osobitne na kapito- Praha: Argo 2014, 564 s. ly, ktoré sa dot kaj Havlovho p so- benia proti komunistickému režimu Václav Havel sa už za svojho živo- v s dobom eskoslovensku a maj ta zaradil medzi najznámejšie osob- tak vzťah aj k slovenskej problema- nosti s dobého eskoslovenska. Už tike. Prv ch 11 kapitol diela sa venu- v 60. rokoch bol ako dramatik po- je Havlomu rodinnému p vodu, det- predn m predstaviteľom pražskej stvu, mladosti a osobitne potom je- kult rnej obce, ktorá v tomto obdo- ho ľudskému, umeleckému a v men- bí dosahovala jeden zo svojich tvori- šej miere aj politickému dozrievaniu v ch vrcholov. Na rozdiel od viace- a profi lovaniu v 60. rokoch, kedy ná- r ch svojich kolegov a priateľov po dych slobody rázne ukončila invázia okupácii krajiny vojskami Varšavskej vojsk Varšavskej zmluvy v auguste zmluvy v auguste 1968 neemigroval 1968. V nasleduj cich dvoch kapito- na Západ, ale postupne sa aktivizo- lách sa čitateľ m že zoznámiť s Hav- val v hnutí odporu proti normalizač- lov mi postojmi po invázii vojsk Var- nému režimu. Prelom v tomto smere republiku na mapu doby po studenej šavskej zmluvy, kde sa bezprostred- znamenal vznik Charty 77 v januári vojne.“ Jeho s dobé vnímanie v do- ne začal rodiť jeho odpor voči nastu- 1977, ktorej jedn m z prv ch hovor- mácich podmienkach bolo podstat- puj cej normalizácii, ktor o. i. vy- cov sa stal Václav Havel a bol po celé ne zložitejšie − osobitne jeho loha jadril listom Alexandrovi Dubčekovi obdobie až do roku 1989 jej azda naj- v procese postkomunistickej tran- s apelom, aby tento neodvolal svoje známejšou tvárou. Ako líder Charty zície, ale tak jeho politickí protivní- postoje z roku 1968, či známou po- 77 si vysl žil medzinárodné uzna- ci a neprajníci, ako aj jeho priatelia lemikou s populárnym spisovateľom nie za svoje postoje proti režimu a aj a obdivovatelia sa zhodovali v tom, Milanom Kunderom. Havel sa za niekoľkoročné väznenie. Rešpekt sa že Václav Havel zásadn m sp so- svoje postoje stal veľmi r chlo zaká- ešte znásobil potom, ako bol v de- bom ovplyvnil v voj v eskosloven- zan m autorom, osobitne mu uško- cembri 1989 zvolen parlamentom sku v rokoch 1977 − 1993. dil podpis pod petíciou Desať bodov za prezidenta eskoslovenska. Ten- Nie je preto divu, že už počas ži- v auguste 1969, odsudzuj cou invá- to akt mal navonok symbolizovať vota sa jeho osoba stala predme- ziu, ktorej ročné v ročie si ľudia pri- pád komunistického režimu a nast - tom viacer ch publikácií približuj - pomenuli mohutn mi a krvavo po- penie demokracie, ktorej symbolom cich jeho život či osobn ch spomie- tlačen mi manifestáciami po celom bol pre mnoh ch (hlavne na Západe) nok priateľov. Historická literat ra štáte. V nasleduj com období po- práve Havel. Nežn revol ciu sa sna- eviduje aj mnoho zbierok dokumen- nurého začiatku 70. rokov sa Havel žil naplniť svojím heslom „Pravda tov venovan ch udalostiam, pri kto- stiahol z Prahy, a hoci podpísal nie- a láska musí zvíťaziť nad lžou a ne- r ch hral nesmierne d ležit lohu. koľko petícií na podporu prenasle- návisťou“, ktoré za ostatn ch takmer V roku 2014 boli rady t chto publi- dovan ch, bol mimo hlavného dia- 30 rokov zľudovelo a stalo sa jed- kácií doplnené o knihu jeho osobné- nia. Do toho sa vrátil v priebehu ro- n m zo symbolov pádu komunizmu. ho kamaráta, blízkeho spolupracov- kov 1976 a 1977 v s vislosti s pro- Na pozícii prezidenta esko-Sloven- níka (v rokoch 1990 − 1992 porad- cesom proti kultovej undergroun- ska a nesk r eskej republiky p so- cu a hovorcu) a diplomata Michaela dovej skupine The Plastic People of bil do februára 2003. Jeho prestíž vo Žantovského, ktorá má ambíciu stať the Universe a najmä kv li násled- svete t m ešte vzrástla, známy je v - sa jeho komplexn m životopisom. nému vzniku Charty 77, ktorej bol rok b valej americkej ministerky za- Autor mal na to nepochybne správne jedn m z hlavn ch iniciátorov a pr- hraničn ch vecí Madeleine Albright: predpoklady: nielen že sa s Havlom v ch signatárov. Nie nadarmo autor „Pre mnoho ľudí na celom svete zna- osobne poznal, ale mal k dispozícii tvrdí, že vznik Charty 77 „představo- mená slovo ‚Havel‘ a ‚Čech‘ jedno a to aj rodinné archívy a svedectvá ľu- val asi najdůležitejší okamžik jeho ži- isté. Havel položil Prahu a cel Česk dí z Havlovho najbližšieho okruhu, vota“. Následné kapitoly potom uka-
1•4017 PAMÄŤ NÁRODA 107 RECENZIE
zuj Havla ako popredného disiden- jeho stredná loha v českom disen- − ktor bol potom v prvej polovici ta a lídra pražsk ch udalostí „Same- te zv raznila, a to aj napriek vzni- roku 1990 dopísan na kandidátku tové“ revoluce, vrátane jeho nástupu ku desiatok ďalších iniciatív a v raz- VPN a stal sa premiérom aj po voľ- do pozície prezidenta eskosloven- nému kvalitatívnemu vzrastu akti- bách v roku 1990. Autor to lakonic- ska a nesk r eskej republiky. vít protikomunistickej opozície. Je- ky komentuje: „To poslední, co Ha- Autor, hoci nie je historik, sa pri ho pozíciu v rámci t chto udalos- vel či země potřebovali, byl slovensk opisovaní historického kontextu nie- tí opisuje: „Téměř jako by byl pavouk rival v řadu premiéra. Čalfa byl po- ktor ch udalostí Havlovho života ne- uprostřed sítě, kter spřádá svá vlák- voln .“ (s. 323). Polemizovať − a vy- vyhol určit m zjednodušeniam, kto- na a čeká.“ vracať ich zároveň − sa snaží s r z- ré však neraz zásadne skresľuj his- Svojej chvíle sa napokon doč- nymi, najčastejšie konšpiračn mi te- torické skutočnosti. K tak mto ur- kal v novembri 1989 počas udalostí riami, ktoré dodnes vo verejnosti čite patrí jeho z žené vnímanie de- známych ako Nežná (v echách Sa- koluj okolo udalostí Novembra 89. mokratizácie v roku 1968 (s. 107 − metová) revol cia, ktor ch sa stal Pri opise t chto udalostí si dokon- 110), hoci niektoré jej limity vysti- v Prahe strednou postavou. Autor ca v nejednom prípade aj protirečí: hol. Hoci na niektor ch miestach sa v tomto období pohyboval v epi- na jednej strane hovorí, že pri voľbe je voči Havlovi zmierliv , nepodlie- centre udalostí a tesnej blízkos- prezidenta bol Dubček jeho jedin m ha lacnej glorifi kácii a pripomína aj ti Václava Havla, čitateľ preto prá- vážnym konkurentom, k m na dru- niektoré limity Havlovho p sobenia vom očakáva, že bude venovať hlbo- hom mieste tvrdí, že Havel vlastne a slabšie stránky jeho povahy. V tom- k podrobn anal zu Havlovej naj- žiadnych konkurentov nemal. to smere je zaujímavou najmä pod- hviezdnejšej chvíli a jeho podielu na Recenzovaná publikácia nepo- kapitola (príznačne nazvaná Chyba), kľ čov ch udalostiach „Sametovej“, n ka len historick prierez životom venovaná prvému Havlovmu pobytu ako aj následného postkomunistic- Václava Havla, ale vo veľkej miere vo väzení a jeho postojom zoči-vo- kého obdobia. Zvolil však pomerne ho predstavuje z jeho ľudskej strán- či vyšetrovateľom. Havel tu bol do- nekonfl iktn prístup strohého opi- ky. Tomuto prístupu venuje pomer- n ten vydať stanovisko, ktor m sa su t chto udalostí, v istej miere apo- ne dosť priestoru najmä v s vislosti stiahol z pozície hovorcu Charty, za logetick voči Havlovi. Jeho lohu s Havlov m väznením. Autor rovna- čo ho režim prepustil z väzenia. Au- na tak ch ťažiskov ch udalostiach, ko pon ka pohľad do vn tra Havlo- tor poznamenáva, že jedn m z naj- ako boli rokovania s Marianom al- v ch komplikovan ch vzťahov s pr- tvrdších kritikov tohto jeho postoja fom o voľbe prezidenta (ktoré eufe- vou manželkou Olgou. Autor tiež bol Havel sám a sebarefl exii venoval misticky naz va „o trochu víc než po- dosť miesta venuje v kladu a ana- veľa času. Jeho „vyk pením“ bolo rozumění a o trochu méně než doho- l ze najv znamnejších Havlov ch až založenie V boru na obranu ne- du“), rokovania s Alexandrom Dub- drám, ak mi boli divadelné hry Za- spravodlivo stíhan ch v apríli 1978, čekom o rovnakej otázke (kde de fac- hradní slavnost či Vyrozumění, ale- a v istej miere aj nasleduj ce štvor- to potvrdzuje dohodu, že po voľbách bo jeho najznámejšia esej Moc bez- ročné väzenie. Vďaka listom, ktoré sa mal prezidentom stať Dubček, ho- mocn ch. Prostredníctvom tohto au- z väzenia manželke Olge posielal, ci vtedy už na to nebola reálna situ- torovho prístupu sa m žeme zozná- vieme rekonštruovať jeho osobné ácia), či otázka tzv. lustračn ch afér miť s mnoh mi historkami z Hav- sk senosti zo života za mrežami. Po v prvej polovici roku 1990, s spo- lovho osobného života, ktoré by his- návrate z väzenia sa azda defi nitív- menuté bez pokusu o hlbšiu ana- torik sotva hľadal zachytené v ar- ne zaradil medzi najv znamnejšie l zu s dob ch s vislostí. Nesnaží chívnych dokumentoch. Tieto však postavy českého disentu a zv šila sa napr. v bec analyzovať, prečo to umožňuj nielen spoznanie Havla sa aj jeho medzinárodná prestíž, vy- bol práve Marian alfa, ktor sa stal ako človeka, ale veľa hovoria o špe- jadrená prejavmi solidarity a podpo- prostredníkom Havlovej voľby za cifi ckom prostredí českého občian- ry zo Západu. Autor v tejto s vislosti prezidenta, do tej doby relatívne ne- skeho disentu v 70. a 80. rokoch. Na prízvukuje lohu, ak zohrali zahra- známy aparátčik (s. 320); nezam š- viacer ch miestach tiež píše o dile- ničné kontakty Charty a poskytova- ľa sa, či alternatívou národnej dua- mách, aké ťažké bolo pre Havla zla- ná fi nančná pomoc prostredníctvom lity prezident ech − premiér Slo- diť verejne hlásané mravné stano- Janouchom založenej Nadácie Char- vák mohol byť t m druh m aj neko- viská s b rliv m s kromn m živo- ty 77. Zároveň priznáva Havlovi, že munista, napr. predstaviteľ VPN, ale tom, ktor autor poodhaľuje, osobit- práve v druhej polovici 80. rokov sa stal sa ním komunista alfa (s. 323) ne potom vzťahy k ženám. Konštatu-
108 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 RECENZIE
je však, že tak Havel, ako aj ďalší po- Zborník obsahuje lokálnu his- prední predstavitelia Charty „neměli t riu niektor ch židovsk ch spolo- zádnou ctižádost stát se mravními čenstiev s d razom na inkrimino- vzory v puritánštějším smyslu slova“. van dobu rokov 1938 až 1944, keď Poodhalenie mnoh ch smevn ch po nastolení maďarskej jurisdik- i vážnejších historiek z Havlovho ži- cie došlo k okamžitému uplatne- vota dáva knihe čitateľsky atraktív- niu vtedy už v Maďarsku platného ny št l a nejednu humorn zápletku. tzv. prvého protižidovského záko- Pre slovenského čitateľa zaujímaj - na. Jeho p sobnosť príkro pozme- ceho sa o udalosti druhej polovice nila životné podmienky cca 40-tisíc 20. storočia je kniha zaujímavá tou os b židovského vierovyznania ale- skutočnosťou, že poodhaľuje zákuli- bo národnosti na arbitrážnom ze- sia života pražského disentu, a oso- mí. Zo dňa na deň sa ocitli v spolo- bitne pripomína veľké rozdiely me- čensko-politickom a hospodárskom dzi oboma časťami spoločného štá- prostredí konzervatívneho zriade- tu, ktoré sa v priebehu 70. a 80. ro- nia Maďarského kráľovstva. Tu už koch vytvorili, nakoľko život spolo- od roku 1920 platil zákon Numerus čenstva chartistov bol celkom roz- clausus, ktor diskriminačne obme- dielny ako život drvivej väčšiny disi- dzoval prístup a následne vylučo- fi stikovan mi a priemyseln mi me- dentov na Slovensku. val židovsk ch študentov i učiteľov t dami. Napriek časovej odlišnosti PETER JAŠEK z univerzít a vysok ch šk l. Označo- uskutočnenia deportácií – zo Sloven- vanie Židov za cudzorod prvok, kto- ska v prvej vlne v roku 1942 a v dru- TOMÁŠ LANG: r škodí morálne i hospodársky štá- hej vlne v roku 1944, z Maďarska sí- Zbavení práva – majetku – totvornému ma arského národu, sa ce až v roku 1944 a v rekordnom čase života stal v medzivojnov ch rokoch čoraz 50 dní vyviezli 437-tisíc ľudí. Osudy viac s časťou všeobecného naratí- Židov mali v oboch krajinách spo- Nové Zámky: FINECOM 2016, 400 s. vu a viedol postupne k obmedzova- ločn aj skutočnosť, že v oboch prí- niu a vylučovaniu Židov zo všetk ch padoch boli deportácie vykonávané Zborník št dií a referátov o osude Ži- sfér spoločenského a hospodárske- z rozhodnutia vlastn ch kolaborant- dov na tzv. arbitrážnom zemí Juž- ho života. Táto zmena po dvadsať- sk ch vlád ich vlastn mi silov mi ného Slovenska, ktoré v d sledku 1. ročnej sk senosti demokratick ch zložkami. Asi 37-tisíc Židov bolo vy- Viedenskej arbitráže bolo od 2. no- spoločensk ch podmienok 1. esko- vezen ch v ďalších 9 či 10 transpor- vembra 1938 do konca 2. svetovej slovenskej republiky sp sobila pre toch, ktor ch trasa z Maďarska do vojny pod jurisdikciou Maďarského nich predt m nikdy nepredstaviteľ- Auschwitz-Birkenau je predmetom kráľovstva, zahrňuje niekoľko po- n šok. Jeho prvou viditeľnou a pre- v skumu. hľadov na tému holokaustu na Juž- žitou sk senosťou boli tzv. postrky Autor prezentuje na príklade troch nom Slovensku, ktor je stredobo- – násilné vyvážanie o všetok maje- vidieckych miest Diosegu, dnešné- dom pozornosti a v skumu autora. tok okradnut ch Židov z zemia vte- ho Sládkovičova, Galanty a Šurian, Základnou verziou pre uvedené št - dajšieho auton mneho Slovenska do ako aj menšej obce Veľké Lovce pro- die s referáty autora, ktoré prezen- Maďarska, ale aj opačn m smerom, ces vylučovania Židov z politické- toval na konferenciách s medziná- na zemie za očakávan hranič- ho, spoločenského a hospodárskeho rodnou časťou na Slovensku a v za- n líniu susedného štátu. Po prijatí života, ich zbavenie práv, možnosti hraničí v období rokov 2011 až 2016. tzv. druhého protižidovského záko- obživy, majetku a nakoniec života. Referáty v p vodnej verzii boli pub- na prežívali Židia žij ci na arbitráž- Na základe archívnych dokumentov likované v zborníkoch konferen- nom zemí všetky príkoria, ktoré vo rekonštruuje proces tzv. samofi nan- cií a v neperiodick ch publikáciách, vtedajšom Maďarsku viedli k vyvr- cuj ceho sa holokaustu, keď všetky ktoré pojednávaj o hist rii dan ch choleniu – deportácii do tábora Aus- náklady na s stredenie, transport lokalít. V zborníku autor predkladá chwitz-Birkenau. Ten bol jedn m a zbavenie života Židov fi nancoval čitateľovi prepracovan a podstatne z piatich zariadení určen ch pre hro- štát z ich vlastného majetku. Každ rozšíren verziu jednotliv ch tém. madné vraždenie Židov vysoko so- zo zavražden ch, a to bez ohľadu na
1•4017 PAMÄŤ NÁRODA 109 RECENZIE
vek, povolanie a sociálny status za dopravn ch služieb akoby pre bežn lostí boli jednak majetkové, t. j. ne- svoje perzekvovanie a zbavenie ži- obchodn prípad tranzitnej dopra- ochota vydať alebo vrátiť arizovan vota zaplatil štátu vo forme odňaté- vy sa podieľali na prevádzke proce- alebo inak získan židovsk maje- ho majetku v priemere čiastku, kto- su, ktor autor nazval bežiaci pás do tok, jednak ideologicky podfarbené rá sa v s časnej dobe rovná približne kremat rií. prežívaj cim antisemitizmom. Vy- čiastke 50-tisíc eur. Fašistick prevrat a prevzatie vlá- vrcholením boli protižidovské násil- Št die lokálnej hist rie vznika- dy Stranou šípov ch krížov v nacis- nosti v Bratislave aj na vidieku spre- li v r znej dobe a vždy pre iné pub- tickej réžii znamená začiatok oso- vádzaj ce celoštátny zjazd partizá- likum. V snahe v každom prípade bitnej ex lege kapitoly maďarsk ch nov v Bratislave v lete 1946. V r z- podať čo naj plnejší obraz najmä dejín. Pre prežívaj ci zvyšok Ži- nych podobách, ale približne v tom v prípade vzájomne blízko lokalizo- dov, ktorí sa dožili 15. okt bra 1944 istom období, sa stali Židia cieľom van ch miest sa niektoré poznatky buď v jednotkách n tenej práce vo násilností aj v Poľsku či v Maďarsku. a najmä objasnenie v chodzích bo- zväzku armády, v ilegalite, alebo Pogrom s tragick m koncom, ktor dov problematiky opakuj . Tak je pod ochranou diplomatick ch misií nebol porovnateľn ani s jednou ob- to v prípade vodn ch častí št dií neutrálnych štátov, znamenal ak t- dobnou udalosťou, sa odohral v poľ- o Galante a Sládkovičove. ne životné nebezpečie. V d sledku skom meste Kielce a vyžiadal si živo- Mesto Košice, ktoré sa po arbitráži teroru ozbrojen ch kománd nyila- ty 42 Židov. stalo miestom hraničného prechodu šov prišlo do oslobodenia o život ďal- Posledná kapitola sa venuje do medzi Slovenskom a Maďarskom, bo- ších cca 12 tisíc Židov. Tomuto obdo- dnešnej doby verejnosti nie dosta- lo svedkom prechodu 137 transpor- biu sa venuje autor na príklade juho- točne známej časti skupiny dob- tov. Cez Košice vyviezli z vtedajšie- západného Slovenska, Nov ch Zám- rovoľn ch židovsk ch parašutis- ho Maďarska 401-tisíc Židov. Autor kov a okolia. tov z vtedajšej mandátnej Palestí- vzdáva hold a ctu vtedajšiemu ko- V tom istom období cieľom per- ny, ich časti v Slovenskom národ- šickému advokátovi JUDr. Štefano- zek cií sa stali aj R movia. Boli po- nom povstaní a v pomoci pri záchra- vi Gaškovi, ktor desaťročia uscho- stupne koncentrovaní a nasadzo- ne zvyšku slovensk ch Židov. Pod vával autentick , ilegálne vyhoto- vaní na n tené práce a v závere ro- vedením Chavivy Reickovej, rodáč- ven s pis t chto transportov, zná- ka 1944 sa stali v nejednom prípade ky z Nadabule pri Rožňave, p sobila my ako Gaško-Vrančíkov zoznam. obeťami hromadn ch vrážd alebo Misia Amsterdam. Jej členom bol aj Vstup deportačn ch transportov na odvlečenia do koncentračn ch tábo- Štefan „Rafi “ Reisz, ktor maturoval zemie vtedajšej Slovenskej republi- rov, a to najmä do Dachau. Im je ve- na novozámockom gymnáziu, po- ky a ich prevezenie naprieč z juhu na novaná tiež jedna kapitola. tom študoval medicínu na Komen- sever na hranicu tzv. Generálneho Autor sa venuje ťažkostiam ná- ského univerzite v Bratislave. Št - gubernátu má okrem technického aj vratu a procesu zapojenia sa do kaž- dium nedokončil, odišiel do Pales- hlboko morálny rozmer. Slovenské dodenného života t ch nemnoh ch, tíny. Tam sa dobrovoľne prihlásil na železnice tak učinili od mája do za- ktorí prežili. Vo veľkom počte prípa- vojensk v cvik a s misiou sa vrátil čiatku augusta 1944, t. j. v dobe, keď dov boli „vítaní“ v čitkou „viac sa vás na povstalecké zemie. Po niekoľ- sa deportácie zo Slovenska neusku- vrátilo, než odišlo“. V mnoh ch prí- komesačnom p sobení bol jednot- točňovali. Ich zastavenie v okt bri padoch im bol odopret vstup do ich kou Ukrajincov sl žiacich v SS zaja- 1942 zd vodňuj apologéti vojno- domov, ktoré necel rok predt m nie t a zavražden v Kremničke. Jemu vého Slovenska najmä humanitár- z vlastnej v le opustili. V mnoh ch a jeho spolubojovníkom je venovaná nym argumentom, že slovenská vlá- prípadoch im odopreli vydať byto- posledná kapitola. da zastavila deportácie po tom, ako vé zariadenie, šatstvo a in maje- Št diami v predkladanom zbor- sa dozvedela, čo vlastne deportácie tok, ktor mnohokrát dobromyseľne níku sa autor snaží prispieť k objas- na zemie okupovaného Poľska zna- zanechali u svojich susedov či zná- neniu niektor ch aspektov osudu Ži- menaj . Napriek tomu v roku 1944 mych na schovu. V mnoh ch mes- dov na arbitrážnom zemí, ktorého sa Slovenské železnice stali aktívnou tách a mestečkách Slovenska vzpla- v skum v kontexte holokaustu na a spoluzodpovednou zložkou vra- nuli protižidovské nálady ved ce až Slovensku je tak trochu na okraji slo- žedného mechanizmu, ktor viedol k pogromom, či k násiliu, ktoré si vy- venskej historiografi e. k záhube 90 % odvlečen ch maďar- žiadali obete na životoch t ch, kto- sk ch Židov. Poskytnutím svojich rí prežili tábory. Indície t chto uda- -RED-
110 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ANKETA V učba dejepisu na školách
ANKETOVÁ OTÁZKA: Extrémizmus je na Slovensku prítomný dávnejšie a vo verejnom priestore doposiaľ pôsobil pomer- ne nerušene. Znepokojenie z jeho nárastu prišlo od občanov v čase, keď jeho prejavy začali byť ne- prehliadnuteľné. Objavili sa rôzne názory na príčiny vzniku extrémizmu a tak ež na jeho po eranie či eliminovanie. Jeden z názorov hovorí o potrebe pripomínať si naše historické skúsenos s fašis ckou a komu- nis ckou diktatúrou. V tejto súvislos vznikli požiadavky na zvýšenie hodín výučby dejepisu na ško- lách. Ako vnímate takúto inicia vu? Myslíte si, že prinesie svoje žiadané ovocie? Alebo je potrebné priniesť iné riešenia?
Historik ÚPN Pavol Jakubčin na diskusii so stredoškolskými študentmi pri ich návšteve v Ústave pamä národa (Foto: ÚPN)
Doc. PhDr. ĽUDOVÍT HAJDUK, dieťa vyrastá, nálada spoločnos- menať, že si nestačí len pripomínať PhD. ti, postoj médií aj samotn ch poli- fašistick a komunistick minulosť riaditeľ Štátneho pedagogického tick ch predstaviteľov. Každ musí cez hodiny dejepisu, ale musíme sa stavu začať sám od seba. Štátny pedago- z nej aj reálne poučiť. To si vyžadu- gick stav (ŠPÚ) sa do toho pus- je väčšie angažovanie sa v proble- Problém extrémizmu je celospo- til a v sledkom je podan návrh na matike na strane učiteľov aj žiakov. ločensk , s v ňom zahrnutí žiaci, pravu hodinovej dotácie dejepisu. Na to však ch ba časov priestor rodičia, škola, prostredie, v ktorom S ohľadom na to je nutné pozna- a občas aj v ľa. Dnes je na školách
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 111 ANKETA V učba dejepisu na školách
od 5. do 8. ročníka ZŠ jedna hodina Dr. TIBOR KOČÍK dejepis, ktor často len suchopár- dejepisu. Za ten čas učitelia nema- spisovateľ a etopéd ne hromadí udalosti a fakty. Slo- j šancu žiakov upozorniť na všet- vom, jednohodinová časová dotá- ky d ležité fakty, prepojiť minulosť Za posledné vyše dve desaťro- cia pre jeden predmet žiadne ovo- s prítomnosťou, diskutovať s nimi, čia sa vyučovaniu dejepisu, kde by cie neprinesie. Bude to menej ako apelovať na ich kritické myslenie, sa cyklicky a neprestajne pripomí- len kozmetická prava. Je potreb- pracovať s didaktick mi materiál- nali naše negatívne historické sk - né naozaj primne a zodpovedne mi, či navštevovať miesta, ktoré by senosti s fašistickou a komunistic- „prekopať“ osnovy dejepisu, okys- žiakom hist riu priblížili a urobili kou diktat rou, nevenovala ná- ličiť jej živn p du a zbaviť ju buri- z nej niečo, čo sa prejavuje aj v prí- ležitá pozornosť. Niet divu. Škol- ny. No rovnako zodpovedne to tre- tomnosti a odkazuje na bud cnosť. stvo je nezreformované, no ani tak ba urobiť aj s osnovami literárnej Ruka v ruke s t m musia na riešení skoro, napriek r znym politick m v chovy. A začnime sa extrémiz- tohto problému participovať aj os- či ministersk m deklaráciám, ne- mu, xenof bii a intolerancii vážne tatné spoločenskovedné predmety, bude. Prečo? Pretože každé silie venovať už v triedach prvého stup- hlavne občianska náuka. Takisto čosi zreformovať napokon narazí ňa základn ch šk l. sa treba zamerať na prístup učite- na dve protichodné postoje: V na- ľov k danej problematike, aby sa šom s časnom školskom systéme PhDr. RASTISLAV KOŽIAK, PhD. nebáli žiakom prezentovať skutoč- prebieha s boj liberálnych a kon- ved ci Katedry hist rie FF UMB nosti tak, ako s , nebáli sa disku- zervatívnych tendencií. Na jednej v Banskej Bystrici a predseda sie s nimi a predovšetk m, aby oni strane chceme slobodn a tvoriv Slovenskej historickej sami nehľadali v chodisko v extré- školu, na strane druhej ideme pro- spoločnosti pri SAV v Bratislave mistickom zm šľaní. ti nej tradičn mi, konzervatívnymi Spolupracovať na eliminácii ex- postojmi pripomínaj cimi totalit- V Slovenskej historickej spoločnos- trémistick ch prejavov a správ- n minulosť – smernicami, opatre- ti pri SAV už pomaly rok venujeme nom formovaní mládeže nie je iba niami, kontrolami, či nebodaj vy- pozornosť stavu vyučovania deje- lohou šk l, ŠPÚ, ŠŠI či in ch za- hláseniami o silnej ruke štátu pri pisu v regionálnom školstve. Im- riadení spadaj cich pod rezort tvorbe učebn ch osnov, kde jedno- pulzom pre nás bola spätná väz- školstva. Nav šenie hodín deje- ducho rezonuje diktát. ba, ktor máme od učiteľov deje- pisu na návrh Ústrednej predme- Mám obavy, že v potieraní a eli- pisu na základn ch a stredn ch tovej komisie pre dan predmet minovaní extrémizmu preventív- školách, anal zy školskej reformy zaiste pom že, avšak v ľu niečo nymi formami rozširovania vedo- z roku 2008 od našich členov di- s t m urobiť musí mať celá spoloč- mia mladej generácie, v chovn mi daktikov dejepisu, a samozrejme nosť. Existuje množstvo faktorov, a vzdelávacími formami nám ušiel aj vzostup populistick ch a extré- pre ktoré sa ľudia utiekaj k extré- vlak. Škola dnes nie je spásonosná, mistick ch strán na slovenskej po- mom, xenof bii, intolerancii, nási- už nemá hlavn vplyv pri utvára- litickej scéne. Na minuloročnom liu či rasizmu. Preto vo v chovno- ní vedomie žiakov, ale ani študen- zjazde SHS pri SAV v Skalici sme -vzdelávacom procese musí ško- tov. Generácia dnešn ch smakov prijali vyhlásenie adresované mi- la primeran m sp sobom podá- či deviatakov, ale tiež stredoškolá- nistrovi školstva, v ktorom navr- vať korektné historické informá- kov sa nevie orientovať v základ- hujeme prehodnotiť školsk refor- cie a motivovať k plnohodnotnému n ch historick ch kontextoch. Tie mu z roku 2008 vo vzťahu k vyučo- a prínosnému p sobeniu žiakov sa zanedbali v základn ch školách, vaniu dejepisu na základn ch ško- v spoločnosti. V s časnosti čelíme a nehovorme iba o dejepise, hovor- lách. ťažk m globálnym v zvam pod- me aj o literárnej v chove. Veď sta- Potom, čo ministerstvo školstva necuj cim k teku od slobody k ra- čilo pozmeniť v textoch pojem „so- reagovalo na naše v zvy návratom dikalizmu, n kaj cemu pochybn cialistick “ za čarovné slovko „de- k dvojhodinovej dotácii dejepisu ochranu pred dajn mi hrozbami. mokratick “ a reforma bola na sve- v 5. – 9. ročníku základn ch šk l, Nečakajme, že tieto nálady zmiz- te. sa pochopiteľne ozvali hlasy, či je n samy od seba. Aj preto sme zle učili žiakov to adekvátne riešenie v boji s extré- ŠPÚ očakáva, že aj verejnosť po- a študentov, a rovnako zle ich učí- mizmom. Vzrast sympatií mlad ch chopí a podporí toto rozhodnutie. me dodnes. A nie iba dejepis, rov- k radikálnym politick m rieše- Treba do toho zapojiť aj ostatné nako zle sme ich učili a učíme o na- niam má samozrejme širšie d vo- predmety a cel spoločnosť. V jed- šej a svetovej literat re. Pritom prá- dy, hlavne sociálne a psychologic- note je sila, v separácii rozklad de- ve literat ra má väčšiu silu a vplyv ké – sociálne neistoty, nezamestna- mokracie a spoločnosti ako takej. na citov a mravn v chovu ako nosť, vysoká miera nepostihnuteľ-
112 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 ANKETA V učba dejepisu na školách
nej korupcie a sklon mladej gene- MICHAL POVAŽAN, PhD. s prepojením na lokálnu, resp. re- rácie riešiť problémy radikálnejšie. člen Správnej rady Kolégia gionálnu hist riu, a v čase pouka- No lohou vzdelávania je reago- Antona Neuwirtha zom na d sledky minul ch dejov vať na s dobé spoločensko-politic- na náš každodenn život, pokiaľ je ké v zvy a medzi také vzrast extré- Extrémizmus sa v slovenskej spo- to možné aj prácou s pamätníkmi mizmu na Slovensku jednoznačne ločnosti a hlavne medzi mláde- a podobne. Mladí ľudia musia chá- patrí. Sk senosti z povojnového žou nešíri z d vodu nedostatočné- pať, že sa ich dejiny t kaj , iba vte- v voja v krajinách západnej Eur - ho počtu hodín dejepisu, preto ani dy sa z nich m žu poučiť. py nám v tom m žu byť nápomoc- rozšírenie počtu hodín jeho v uč- né. Práve (aj) d raz na vyučova- by nem že vyriešiť samotn prob- PhDr. PAVEL ŽEBRÁK nie dejepisu (a v bec jeho v znam lém. Na druhej strane, toto opat- profesor dejepisu vo vzdelávacom systéme) v t chto renie m že byť s časťou riešenia, krajinách po druhej svetovej vojne ktoré ale musí byť širšie a vychá- Odpoveď na prv otázku, či zv še- zohral veľmi d ležit lohu vo for- dzať z anal zy príčin vzniku a šíre- n počet hodín niečo vyrieši – obá- movaní novej mierovej Eur py, pri nia sa extrémizmu. vam sa, že nie. Už dlhšiu dobu sa posilňovaní demokratick ch a hu- Hlavnou príčinou rozmachu ex- zaoberám aj holokaustom a reak- mánnych hodn t a stieraní nacio- trémizmu je nespokojnosť s fungo- cie študentov s r zne – je prav- nálnych stereotypov, ktoré o. i. do- vaním Slovenskej republiky. Štát dou, že vtedy s pozorní o niečo viedli Eur pu v 20. storočí k dvom nesplnil a neplní očakávania, kto- viac ako inokedy, že ich táto té- svetov m katastrofám. Spomeňme ré do neho boli vložené v roku 1989 ma zasahuje, ale d ležité je ich si na spešnosť nemeckej koncep- a 1993. Celková atmosféra v kraji- viesť k tolerancii dlhodobo, pros- cie vyučovania dejepisu po druhej ne je kritická voči stavu právne- te vychovávať ich v láske aj k láske svetovej vojne, či dial gu nemec- ho štátu, kvality verejnej správy k svojmu blížnemu. Jedna hodina k ch a franc zskych historikov, a pod. Táto atmosféra vyjadruj - v 9. triede naviac nič nevyrieši, ale ako pravé formou vyučovania de- ca realitu vyvoláva hľadanie rieše- je dobré, že je, je viac času na dis- jepisu stierať vzájomn historick ní. Niektoré riešenia sa snažia sys- kusiu. Ja by som radšej zv šil po- rivalitu, averzie a stereotypy me- tém zlepšiť, iné ho chc rovno na- čet hodín na gymnáziu tak, aby dzi Franc zmi a Nemcami. Nemci hradiť. Pokiaľ krajina nevykročí každ ročník od I. do IV. ročníka a Poliaci aktuálne vydali spoločn k náprave najvypuklejších nešvá- mal dvojhodinov dotáciu. Viem, učebnicu dejín, ktorá má podobné rov, extrémisti bud mať potenciál že to závisí aj od zameraní školy, ambície ako spomínan nemecko- ďalej rásť. ale aj tak. -franc zsky projekt. Pokiaľ sa zameriame na samot- Ovocie prinesie s stavná v cho- Práve preto verím, že návrat né zv šenie počtu hodín v učby va k tolerancii – ako to hovorieval k dvom hodinám dejepisu t žden- dejepisu do t ždňa, tak toto opat- sv. Ján Pavol II., učiť nie iba voj- ne na základn ch školách m že renie je nedostatočné aj samo ose- ny a nenávisť, ale hlavne deti viesť prispieť k eliminácii extrémizmu, be. Ak väčší počet hodín hist rie k láske, pochopeniu in ch, veno- či vysvetľovania minulosti v duchu nebude sprevádzan aj zmenou vať sa napr. dejinám našich suse- konšpiračn ch te rií. Dvojhodi- akcentu samotnej v učby. Už starí dov, a neučiť hlavne a niekedy iba novka dejepisu predsa len posky- Rimania vnímali hist riu ako uči- (hlavne v nižších ročníkoch!) deji- tuje širší priestor, v ktorom učiteľ teľku života a tomu by malo zodpo- ny Slovenska, ale učiť dejiny celej m že využiť r zne formy inovatív- vedať aj vyučovanie dejepisu. Dnes strednej Eur py. Tam by sa naučili neho vzdelávania a má čas na dia- na základe svojich poznatkov m - chápať druh ch (inak by sa možno l g „so“ alebo „medzi študentmi“. žem konštatovať, že žiaci si z ho- pozerali aj na maďarizáciu), touto Na hodinách dejepisu totiž potre- dín dejepisu odnášaj dátumy, ale cestou by boli hrdí na cel stredn bujeme omnoho aktívnejšie zapojiť nie pochopenie toho, čo sa v nich Eur pu, samozrejme, aj na Sloven- do vzdelávacieho procesu samot- odohralo a ak to má s vis so s - sko a Slovákov. Nevideli by iba se- n ch žiakov, napr. čítaním a inter- časnosťou. Dejiny ostávaj niečím ba, naučili by sa vlastenectvu v s - pretáciou protirečiv ch dobov ch vzdialen m v čase aj v priestore. vislosti k susedom a snáď by t m prameňov (tzv. met da multiper- Ak má byť dejepis zmyslupln m skončilo to večné hašterenie sa, spektivity), teda nasmerovaním nástrojom pri potieraní extrémiz- v čitky, t žba po pomste. Všetko dejepisu k rozvoju kritického mys- mu, je nevyhnutné ho sprítomniť sa dá vysvetliť s láskou, cieľ – viesť lenia. v priestore aj v čase. V priestore k láske a tolerancii.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 113 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
MARTIN JANEC SI PREVZAL lo utiecť. Do odboja vst pili aj štyria bratia Martina Ja- neca, prenasledovaní boli tiež ich rodičia. OCENENIE ZA STATOČNOSŤ Martin Janec sa po vojne stal uznávan m detsk m V BOJI ZA SLOBODU chirurgom a ako lekár pracoval takmer štyridsať rokov. Statočnosť Martina Janeca ocenil aj Ústav pro stu- dium totalitních režimů. Riaditeľ Ústavu Zdeněk Hazdra mu ocenenie osobne odovzdal v Ústave pamäti národa za prítomnosti predsedu Správnej rady ÚPN On- dreja Krajňáka. Obaja predstavitelia pamäťov ch inšti- t cií sa pravidelne z častňuj na odovzdávaní ocenení pre osobnosti bojuj ce proti totalite v spriaznenej orga- nizácii susedného štátu.
PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY ÚPN ONDREJ KRAJŇÁK SA ZÚČASTNIL V PRAHE SLÁVNOSTNÉHO ODOVZDÁVANIA OSVEDČENÍ BOJOVNÍKOM PROTI KOMUNIZMU
Ocenený Mar n Janec s vnučkou (Foto: Andrea Púčiková, ÚPN)
Zástupcovia partnersk ch inštit cií odovzdali cenu Martinovi Janecovi. Na p de Ústavu pamäti národa čes- Podľa predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka je príklad ne- k Ústav pro studium totalitních režimů ocenil hrdinu nápadných hrdinov, ktorí sa zaslúžili o slobodu, dôležitý najmä pre mladú generáciu (Foto: Pavol Kossey, ÚPN) odboja. 18-ročn Martin Janec vst pil do odboja už v roku 1939 a stal sa členom odbojovej skupiny Obrana náro- Predseda Etickej komisie eskej republiky Jiří Kauck da. On aj ďalší členovia jeho rodiny pomáhali utečen- pozval predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka com z nacistami ovládaného Protektorátu echy a Mo- na slávnostn akt odovzdávania osvedčení častníkom rava prejsť cez Slovensko a zachrániť sa. Nesk r sa stal odboja a odporu proti komunizmu. Na podujatí, ktoré sa členom Vysokoškolského strážneho oddielu a v Sloven- konalo 24. januára v Prahe na Úrade vlády R, ocenila skom národnom povstaní bojoval od jeho vypuknutia. Etická komisia sedem osobností za aktívny odpor proti Spomína, že vojensk prísahu skladal do r k Jána Golia- komunistickému režimu. na ešte predt m, než sa stal generálom. Počas povstania Ondrej Krajňák vyzdvihol spätosť slovensk ch a čes- pomáhal zostrelen m kanadsk m letcom prejsť do bez- k ch dejín. Ocenil lohu a poslanie pamäťov ch inšti- pečia a zažil aj nemecké zajatie, z ktorého sa mu podari- t cií, pretože je d ležité, aby ľudia nezab dali na obete
114 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
totalitn ch režimov a nenápadn ch hrdinov, ktorí sa za- tiu vojny či koniec prvej svetovej vojny − to s udalos- sl žili o nadobudnut slobodu. Úloha pozitívnych vzo- ti, ktoré by si Rak šania a Slováci v bud cnosti mohli rov je d ležitá predovšetk m pre mlad generáciu. Od- spoločne pripomínať. O vzájomnej spolupráci disku- vážne postoje a nezištné skutky mnoh ch nenápadn ch tovali v Ústave pamäti národa predseda Správnej rady hrdinov často spustili reťaz konania dobra, ktorá ako do- ÚPN Ondrej Krajňák a rak sky veľvyslanec na Sloven- mino efekt prináša ovocie až po s časnosť. sku Helfried Carl. „Je pre mňa veľkou cťou, že sa vám m žem osobne Rak sky diplomat vyzdvihol medzinárodn vedec- poďakovať za vaše svedectvo. Odteraz ste príkladom k konferenciu o havárii v jadrovej elektrárni ernobyľ. nielen pre svoje okolie, ale aj pre oba naše národy. A ho- Zaujal ho aj Víkend zatvoren ch hraníc, teda podujatie ci to dnešné ocenenie má iba symbolick hodnotu, som v rámci Festivalu slobody, počas ktorého bol symbolic- si ist , že jeho morálna povaha prevyšuje mnohé z t ch, ky uzavret hraničn priechod medzi Slovenskom a Ra- ktoré ste doteraz dostali. Tak ako mi to pri podobnej prí- k skom na Cyklomoste slobody ponad rieku Moravu. ležitosti prezradil ist vodič autobusu, ktor najazdil mi- Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák víta zá- li ny kilometrov bez nehody − za t to jeho činnosť sí- ujem rak skej strany a rád prisľ bil spoluprácu. Je to- ce získal mnohé verejné pocty, ale cena častníka odbo- tiž d ležité nezabudn ť a vzdávať ctu obetiam historic- ja proti komunizmu všetky jeho doterajšie ceny ďaleko k ch tragédií a zároveň tieto udalosti pripomínať, aby prevyšuje,“ povedal predseda Správnej rady ÚPN. sa viac neopakovali. Ondrej Krajňák načrtol, že v rámci Po slávnostnom akte prijal predsedu Ondreja Krajňá- spolupráce by mohlo byť prínosné zmapovať pomoc oby- ka aj námestník ministra kult ry Patrik Košick , b va- vateľov rak skeho pohraničia ľuďom, ktorí utekali cez l pracovník ÚPN a niekdajší šéfredaktor časopisu Pa- Železn oponu. Ich ochota pom cť sa tak m že stať vzo- mäť národa, ktor ÚPN vydáva. Navzájom si vymenili rom pre spoločnosť. pohľady na v voj v oblasti vyrovnávania sa s minulos- ťou v esku a na Slovensku a zhodnotili tiež zapojenie česk ch a slovensk ch pamäťov ch inštit cií v medziná- ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA rodn ch sieťach. PRELOŽÍ A VYDÁ ČÍTANKU DEJÍN TOTALITNÝCH REŽIMOV ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA Ústav pamäti národa sa v novembri minulého roku stal ROZVÍJA SPOLUPRÁCU riadnym členom Platformy eur pskej pamäte a svedo- S RAKÚSKYM mia (PEPS). Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Kraj- ňák sa stretol s v konnou riaditeľkou Platformy Neelou VEĽVYSLANECTVOM Winkelmann, aby prediskutovali možnosti spolupráce na konkrétnych projektoch. Dohodli sa na vydaní čítan- Sviečková manifestácia, zatvorené hranice a pád Želez- ky dejín totalitn ch režimov, ktor ÚPN plánuje preložiť nej opony, udalosti roku 1938 predchádzaj ce vypuknu- do slovenčiny. Okrem toho sa ÚPN chce zapojiť do projektu JUSTI- CE 2.0, ktorého cieľom je vylepšiť podmienky hľadania pravdy, spravodlivosti a zmierenia s komunistickou mi- nulosťou, a to na rovni medzinárodného práva. Medzi zaujímavé projekty Platformy eur pskej pamä- ti a svedomia patrí aj vytvorenie kreatívnych krátkych fi lmov ch spotov, ktoré mlad m ľuďom atraktívnym sp sobom priblížia 30 základn ch práv zo Všeobecnej deklarácie ľudsk ch práv. Platforma sa tiež snaží o zdokumentovanie a publiko- vanie „budov teroru“, teda budov, kde pracovali tajné po- lície totalitn ch režimov a kde zároveň aj mučili a vraž- dili väzňov. Organizácia vydala aj spoločensk hru na tému teku cez železn oponu, ktorá hráčom plasticky približuje ťažkosti a strádania pri pokusoch o prekona- nie hraníc. asto sa stávalo, že utekaj ci prišli o život, Rokovanie predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka a ra- napríklad na b val ch československ ch hraniciach za- kúskeho veľvyslanca na Slovensku Helfrieda Carla (Foto: Andrea Pú- hynulo násilnou smrťou cez 320 os b, z toho 42 v slo- čiková, ÚPN) venskej časti.
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 115 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
ho života. Správa ŠtB Bratislava spracovávala informá- cie o situácii v kraji pre funkcionárov tvarov ŠtB, fe- derálneho ministerstva vn tra či komunistickej strany. Správu ŠtB Správy ZNB hlavného mesta Bratislavy a Zá- padoslovenského kraja zrušil federálny minister vn tra Richard Sacher 15. februára 1990. Touto rekonštrukciou doplnil Ústav pamäti národa databázu o 1 055 príslušníkov ŠtB, pričom 697 mien je v porovnaní s obdobím pred rokom 1975 nov ch. ÚPN tak poskytuje informácie o kmeňov ch zamestnancoch bratislavského teritoriálneho tvaru, ktorí získavali a riadili tajn ch spolupracovníkov a nes priamu zod- povednosť za vytvorenie agent rnej siete, informuj cej vo vtedajšom Západoslovenskom kraji ŠtB o činnosti ne- priateľov režimu. Ústav pamäti národa však vo svojich databázach zve- rejnil spolu vo všetk ch tvaroch krajsk ch správ celko- vo 4 135 mien príslušníkov ŠtB. Spracovaním a zverejnením rekonštrukcie Správy ŠtB Bratislava v rokoch 1975 − 1989 dokončil Ústav pa- mäti národa zmapovanie teritoriálnych a centrálnych kontrarozviednych a rozviednych tvarov na Slovensku Ukážka z českej mutácie čítanky totalitných režimov (Zdroj: PEMC) v rokoch 1966 až 1989 a stal sa tak prvou pamäťovou inštit ciou spomedzi krajín b valého V chodného blo- ku, ktorá zrekonštruovala organizáciu a personálne ob- Ústav pamäti národa podporuje iniciatívu Platformy, sadenie tvarov tajnej služby na svojom zemí v rokoch ktorá sa t ka prípravy pamätníka obetiam totalitn ch 1966 − 1989. režimov v Bruseli. „Platí, že d sledky každej pokrivenej spoločnosti zná- šaj celé generácie. Na strane prenasledovan ch s to pocity životného sklamania a bezmocnosti nad dovo- ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA AKO laním sa práva a spravodlivosti. Naopak, na strane ich prenasledovateľov (príslušníkov ŠtB) sa dostavuje pocit PRVÝ Z VÝCHODNÉHO BLOKU bez honnosti, snaha o prekr canie faktov, relativizova- ZREKONŠTRUOVAL ŠTRUKTÚRU nie pravdy alebo pokusy o zneužívanie nov ch príleži- tostí. Preto je dobré, že zverejňujeme ďalšie mená prena- SPRÁVY ŠTB sledovateľov, ktorí sa z profesionálneho hľadiska podie-
Organizačn štrukt ru aj mená, funkcie a problémy, ktor mi sa zaoberali príslušníci Správy ŠtB Bratislava, zverejnil na svojich webov ch stránkach Ústav pamäti národa 9. februára. Verejnosť tak má možnosť preštu- dovať si podrobn rekonštrukciu personálneho obsade- nia a organizačnej štrukt ry Správy ŠtB Krajskej sprá- vy ZNB Bratislava v rokoch 1975 – 1989, ktorá bola od 1. januára 1976 premenovaná na Správu ZNB hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja Správa ŠtB, skrátene Správa ŠtB Bratislava. Správa ŠtB Bratislava ako s časť československej kon- trarozviedky zastrešovala napríklad sek boja proti von- kajšiemu a vn tornému nepriateľovi či oddelenie ochra- ny socialistickej ekonomiky. Riadila oddelenia a skupi- ny ŠtB v okresoch a tvary letiskovej kontroly v Bratisla- ve − Ivánke pri Dunaji a v Piešťanoch a tiež robila spra- Zástupcovia ÚPN počas tlačovej besedy k zverejneniu rekonštrukcie vodajské akcie proti oponentom komunistického režimu personálneho obsadenia a organizačnej štruktúry Správy ŠtB Bra - predstaviteľom spoločenského, kult rneho aj cirkevné- slava (Foto: Andrea Púčiková, ÚPN)
116 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
ľali na utrpení nevinn ch spoluobčanov,“ zhrnul predse- tie okrem toho pripravovalo rozhlasové vysielanie, ktoré da Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. malo informovať o komunistickom terore. Sekcia dokumentácie ÚPN pripravuje predstavenie Traja členovia tohto podzemného antikomunistické- prehľadu archívnych prameňov k organizácii ŠtB v ro- ho kresťanského hnutia boli v jednom z veľk ch politic- koch 1954 – 1966 ako prípravn fázu k ďalšej možnej k ch procesov ods dení na trest smrti. Albert P čik, An- rekonštrukcii tvarov krajsk ch správ ZNB pred rokom ton Tunega a Eduard Tesár boli popravení 20. februára 1966. 1951. Traja ods dení mladí muži sa usilovali upozorňovať na nebezpečenstvá komunizmu a násilnej boľševizácie SPOMIENKA NA OBETE a od jesene 1947 sa snažili vytvárať spravodajsk sieť, ktorá by získavala informácie odhaľuj ce skutočné zá- POLITICKÉHO PROCESU mery komunistov. Albert P čik, ktor odišiel do exilu A ČLENOV BIELEJ LÉGIE, v Rak sku, sa šesťkrát preplavil cez strážen rieku Mo- ravu, prenášal informácie a snažil sa pom cť s budova- KTORÍ BOJOVALI ZA VIERU ním protikomunistického odboja. A DEMOKRACIU Alberta P čika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára zat- kla Štátna bezpečnosť začiatkom roku 1949. V tomto po- Získavanie informácií o činnosti komunistickej strany, litickom procese bolo obžalovan ch 62 ľudí, 48 dostali ktoré by pomohli odhaliť skutočné ciele vládnucej KS , mnohoročné tresty. Prokurátor sa však odvolal a Najvyš- aj pomoc s tekmi za Železn oponu − to bola práca ší s d tresty sprísnil. Verdiktom pre troch mlad ch mu- takzvanej Bielej légie na prelome 40. a 50. rokov. Hnu- žov už nebolo doživotie, ale trest smrti. Popravení boli skoro ráno 20. februára 1951, pochovaní na druh deň na okraji Martinského cintorína v Bratislave. V deň 66. v ročia ich smrti si ich pamiatku na mieste, kde boli p vodne pochovaní, pripomenula Konfederácia politick ch väzňov Slovenska, zástupcovia Nadácie An- tona Tunegu a Ústavu pamäti národa. Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa On- drej Krajňák pripomenul, že informácie získané touto trojicou nemali veľk spravodajsk hodnotu, no štátna moc ich zámerne zveličovala, aby sa ods dení stali pre ďalších mlad ch ľudí odstrašuj cim príkladom. „Rím- sky historik napísal: Krv mučeníkov sa stala semenom nov ch kresťanov. Nech svedectvo troch študentov tren- čianskeho gymnázia nás nadch na, aby sme nezab da- li. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť, je ods den ju opakovať.“
TITUS ZEMAN, KTORÉHO PRED 65 ROKMI ODSÚDILI KOMUNISTI, BUDE BLAHOREČENÝ
22. februára 1952, teda pred 65 rokmi, bol vynesen rozsudok v monsterprocese s Titusom Zemanom a jeho 19 spoločníkmi. V deň tohto v ročia odzneli v pojedná- vacej miestnosti v bratislavskom Justičnom paláci, kde začiatkom 50. rokov s dili skupinu dvadsiatich ľudí, kto- rí chceli utiecť alebo in m pomáhali prekročiť Železn oponu, slová ods den ch, rozsudok aj modlitby. Pietnej spomienky sa zúčastnil aj Milan Tunega (vpravo), brat po- Salezián Titus Zeman pomáhal svojim spolubratom praveného Antona Tunegu (Foto: Andrea Púčiková, ÚPN) utiecť do zahraničia, aby mohli študovať a p sobiť ako
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 117 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
pamäti národa, Konfederácie politick ch väzňov a Sale- ziánov dona Bosca. Nielen v kontexte procesu blahore- čenia Titusa Zemana, ale aj v širšom kontexte dnešnej doby, v ktorej znovu a nezriedka poč vame o ľudov ch tribunáloch či trestoch smrti za vlastizradu,“ napísala. Dodala, že vníma ťažkosti aj snahu ÚPN a cirkví vy- rovnať sa s minul mi totalitami a praje si, aby im v tomto poslaní pomohli aj príbehy nespravodlivo ods den ch. Blahorečenie Titusa Zemana schválil pápež František 27. februára.
V PRAHE SA PO JEDENÁSTY RAZ KONALO PODUJATIE MENE Vzdať úctu obe am tohto monsterprocesu prišli aj ich príbuzní, na fotografii sú sestry Titusa Zemana (vľavo a v strede) (Foto: Andrea TEKEL, KTORÉ INŠPIROVALO Púčiková, ÚPN) FESTIVAL SLOBODY kňazi. Prvé dva teky do Turína sa podarili, pri tretej v - prave ho však aj so spoločníkmi chytili. Scénické čítanie z denníkov kňaza väzneného v komu- Skupine, ktorá chcela prekročiť hranice začiatkom nistick ch väzeniach, rekonštrukcia politického proce- apríla 1951, sa to nepodarilo − terén v okolí bol rozbah- su Machalka a spol. alebo ekumenická bohoslužba za nen , a keď s meškaním dorazili k rieke Morave, zistili, popraven ch, umučen ch a zomrel ch politick ch väz- že je rozvodnená. Keď sa snažili vrátiť, spozorovali ich ňov − aj to pon ka česk festival Mene Tekel. Vernisá- pohraničníci. že medzigeneračného projektu „Cesty viery, cesty k slo- Titus Zeman nesk r hovoril o mukách, ktoré pri vy- bode“, zloženého z piatich v stav o politick ch väzňoch šetrovaní zažíval: bitky, silné kopance a dery. Po jed- trpiacich pre vieru, a slávnostného otvorenia festivalu nom z nich ohluchol. Pod oknom cely mal popravisko a denne tam bolo počuť v kriky a náreky ľudí, ktor ch ešte aj tam mučili. Spolu s ním bolo vyšetrovan ch a s den ch ďalších devätnásť ľudí, medzi nimi napríklad saleziánsky kňaz a básnik Štefan Sandtner či salezián, ktor bol nesk r v Taliansku vysväten za kňaza, Anton Srholec. Obža- loba sa opierala o vymyslené udalosti z vyn ten ch pri- znaní počas vyšetrovania. Prokurátor točil na Vatikán, cirkev a veriacich. Rozsudok s d vyniesol 22. februára 1952. Úhrnn trest pre ods den ch bol 308 rokov. Titus Zeman bol ods den na 25 rokov, prokurátor však p - vodne žiadal trest smrti. Nasleduj ce roky prežil vo väzeniach v Jáchymove, Leopoldove či Valdiciach a v roku 1964 bol podmieneč- ne prepusten . Roky tr znenia v ťažk ch väzeniach sa však prejavili na jeho zdraví. Titus Zeman zomrel začiat- kom roku 1969. Po 65 rokoch od vynesenia rozsudku prešiel pietny modlitbov sprievod, ktor v duchu hesla „Pamätať − Ďakovať – Odpustiť“ pripomínal politick proces s Titu- som Zemanom a jeho spoločníkmi, od Krajského s du v Bratislave (Justičného paláca) k saleziánskemu Kosto- lu Panny Márie Pomocnice, kde Titus Zeman ist čas p - sobil. Predsedníčka Výboru pre kultúru, pamiatkovú starostlivosť, cestov- ný ruch a zahraničné vzťahy Zastupiteľstva hlavného mesta Prahy Účastníkom spomienkového podujatia poslala list aj Eliška Kaplický Fuchsová (vľavo) odovzdávala ceny víťazom výtvar- ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. „Pripomen ť nej súťaže žiakov a študentov. V strede dramaturgička fes valu si tento proces považujem za záslužn aktivitu Ústavu Mene Tekel Daniela Řeřichová (Foto: Ján Endrödi, ÚPN)
118 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
v Chráme Panny Márie Snežnej sa z častnil aj predse- eur pskej pamäti a svedomia víta rozhodnutie s du ako da Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. prvé uznanie toho, že zabitie utečenca bolo trestn m či- Biblické slová Mene Tekel, ktoré sa viažu k udalos- nom. Trestné stíhanie páchateľov musí nasledovať. tiam zo starozákonnej Knihy proroka Daniela, zname- Počas 28 rokov od pádu komunizmu nebola dosiahnu- naj varovanie pred bezprostrednou pohromou. Baby- tá prakticky žiadna spravodlivosť za zabíjanie utečencov lonsk kráľ Baltazár usporiadal veľk hostinu a rozká- snažiacich sa utiecť cez Železn oponu v b valom es- zal svojim sluhom, aby použili posvätné zlaté a striebor- koslovensku. Platforma eur pskej pamäti a svedomia né nádoby z chrámu, ktor dal postaviť Šalam n. Keď v rámci projektu Justice 2.0 identifi kovala zabíjanie ci- kráľ posvätné nádoby takto znesvätil, objavila sa pred vilistov utekaj cich na Západ počas komunizmu ako zlo- hosťami ruka, ktorá na stenu napísala slová Mene, Te- čin proti ľudskosti. Platforma podala trestné oznámenia kel, Ufarsin. Keďže nikto z prítomn ch nedokázal nápis v Nemecku a Poľsku v prípadoch zabíjania nemeck ch vyložiť, dal Baltazár zavolať j dskeho proroka − zajat- a poľsk ch občanov na československ ch hraniciach. ca Daniela a sľ bil mu moc, bohatstvo aj slávu, ak nápis Okresn s d Bratislava I vydal 13. marca prelomové rozl šti. Daniel všetko odmietol, no slová vysvetlil: Me- rozhodnutie. Hartmut Tautz, 18-ročn utečenec z V - ne znamená Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu chodného Nemecka, ktorého ťažko zranili psy Pohra- koniec, Tekel Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahk m ničnej stráže a nechali ho zomrieť, bol plne rehabilitova- a slovo Peres hovorí Rozdelené je tvoje kráľovstvo a odo- n na základe zákona č. 119/1990 o s dnej rehabilitácii. vzdané Médom a Peržanom. Ešte v t ist noc kráľa za- Rodina následne od Slovenskej republiky dostane za je- bili. ho smrť fi nančné odškodné. Podľa predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka Tento spech sa podaril vďaka obetavej práci preberá lohu proroka v s časnosti práve festival Mene JUDr. Lubomíra M llera, advokáta zastupuj ceho rodi- Tekel. Oživuje staré, dávno zabudnuté príbehy, mlad ch nu, ktor ne navne pracuje na rehabilitáciách ľudí ne- učí, ako sa vyhn ť nov m formám neslobody, a starších spravodlivo stíhan ch počas komunizmu a vyhral už preb dza z letargie, aby varovali spoločnosť, aby sa to- niekoľko stoviek podobn ch s dnych rozhodnutí. „Ide talitná minulosť nezopakovala. „Úloha proroka nebo- o prvé a precedentné rozhodnutie slovenského s du, la nikdy príjemná. Mnohí starozákonní proroci radšej ktor m je vyjadrená morálna satisfakcia obeti Železnej pred zodpovednou lohou hovoriť pravdu zutekali, ako opony,“ povedal Dr. Lubomír M ller. napríklad Jonáš, ktor sa na teku ocitol v bruchu veľry- „Ústav pamäti národa vníma rozhodnutie s du ako by. Naopak, Ján Krstiteľ musel zomrieť, lebo Herodiada prelomové. Konečne po mnoh ch desaťročiach sa dosta- nedokázala poč vať jeho v čitky,“ pripomenul Ondrej lo tr chliacej rodine morálneho zadosťučinenia. V dote- Krajňák počas slávnostného otvorenia festivalu. rajšej praxi slovenskej justície je to mimoriadny spech,“ „Hrabať sa v hriechoch minulosti a vyťahovať špinu zhodnotil predseda Správnej rady Ústavu pamäti náro- na svetlo Božie nikdy nebolo príjemné, a najmä nie vte- da Ondrej Krajňák. dy, ak ešte žij tí, ktorí zločiny v minulosti páchali. Na „Teraz sa otvorili dvere pre všetky rodiny obetí Že- druhej strane loha festivalu Mene Tekel je mimoriadne leznej opony, aby sa vybrali rovnakou cestou,“ povedala vznešená a nenahraditeľná, lebo mlad m ľuďom pon ka riaditeľka Platformy Neela Winkelmann. vzory hodné nasledovania,“ vyzdvihol Ondrej Krajňák. Projekt Mene Tekel, ktor iniciovali a už jedenásty raz pripravili manželia Daniela a Jan Řeřichovci, sa stal in- ÚPN ROZBIEHA CYKLUS špiráciou aj pre Festival slobody pripravovan Ústavom pamäti národa. PREDNÁŠOK V EDUCAFE V BRATISLAVE
PRELOMOVÉ ROZHODNUTIE: Február 1948 − politick prevrat či „Víťazn február“? Prvá prednáška z nového cyklu stretnutí s historikmi ZABITIE UTEČENCA BOLO a odborníkmi z Ústavu pamäti národa sa venovala nie- TRESTNÝM ČINOM, RODINA len dramatick m februárov m dňom, ale aj medziná- rodnému kontextu, teda začleneniu eskoslovenska do MÁ PRÁVO NA ODŠKODNÉ sovietskeho bloku po druhej svetovej vojne, aj politické- mu režimu v rokoch 1945 až 1948. Historik a právnik Okresn s d Bratislava I prelomov m rozhodnutím pl- Ondrej Podolec zo Sekcie vedeckého v skumu ÚPN sa ne rehabilitoval Hartmuta Tautza, 18-ročného utečenca zaoberal aj voľbami v roku 1946 a jesenn m prevratom zabitého psami Pohraničnej stráže na hranici eskoslo- na Slovensku v roku 1947. venska s Rak skom v roku 1986. Hartmutova rodina má Otváracia prednáška novej série sa v priestoroch Edu- právo na odškodné od Slovenskej republiky. Platforma Cafe na Robotníckej ulici v Bratislave konala 28. febru-
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 119 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
ára, teda krátko potom, ako sme si pripomínali v ročie komunistického prevratu v eskoslovensku. „Do EduCafe chodím prednášať veľmi rád vzhľadom na príjemné neformálne prostredie a predovšetk m veľ- mi vnímavé i inšpiruj ce publikum, ktoré ma aj tento- raz po prednáške „zasypalo“ množstvom otázok. Veľmi si vážim, že prítomní poslucháči sa rozhodli venovať časť svojho voľného času tomu, aby sa dozvedeli niečo no- vé o našich dejinách,“ ocenil po prvej tohtoročnej pred- náške historik Ondrej Podolec. Kaviareň EduCafe sa venuje neformálnemu vzdelá- vaniu prostredníctvom debát, diskusií a interaktívnych prednášok, pričom vzdelávacie aktivity sa zameriavaj na podporu kritického myslenia a propagáciu v sledkov vedeckého v skumu. Študen mali po premietaniach možnosť diskutovať so zamestnan- Séria podujatí ÚPN a EduCafe nadväzuje na spoluprá- cami či historikmi ÚPN (Foto: Andrea Púčiková, ÚPN) cu z roku 2016, keďže prednášky sa vtedy stretli s veľ- mi pozitívnym ohlasom. Prednášky sa bud konať vždy v posledn utorok v mesiaci, pričom témou marcového dentom hovorila o vlastn ch sk senostiach s prenasle- stretnutia bola Sviečková manifestácia, o ktorej hovoril dovaním komunistick m režimom. historik zo Sekcie vedeckého v skumu Ústavu pamäti Program pre študentov pripravujeme aj na máj, keď národa Patrik Dubovsk . sa bud konať stne maturity. Počas dní otvoren ch dve- Ďalšiu tému, Trestnoprávne vyrovnávanie sa s obdo- rí si bud študenti m cť okrem fi lmov pozrieť napríklad bím neslobody, predstaví predseda Správnej rady ÚPN aj archív ÚPN, či stretn ť sa s politick mi väzňami. Ondrej Krajňák. V máji bud mať poslucháči možnosť Ústav pamäti národa a ním pripravované podujatia diskutovať s historikom Františkom Neupauerom o ne- zaradilo ministerstvo školstva medzi inštit cie, ktoré spravodlivo stíhan ch, konkrétne napríklad o Antonovi by mali žiaci a študenti navštíviť. Stretnutia s historik- Srholcovi, Titusovi Zemanovi či o Silvestrovi Krčmérym. mi ÚPN, ich prednášky či pon kané fi lmy totiž m žu po- Sériu v j ni uzavrie historik Branislav Kinčok, ktor pri- m cť pedag gom, aby žiakom a študentom priblížili zlo- blíži politick proces s takzvan mi buržoáznymi nacio- činnosť totalitn ch režimov a lepšie bojovali proti rozši- nalistami. ruj cemu sa extrémizmu.
ÚPN OTVÁRA DVERE PRE VÝZVA NA MINÚTU TICHA ZA ŠTUDENTOV, V MARCI ŽENY, KTORÉ SA STALI OBEŤAMI PREMIETOL DOKUMENTY KOMUNISTICKÝCH REŽIMOV
S VÝPOVEĎAMI 8. marca, v deň uznávan ako Medzinárodn deň žien, PRENASLEDOVANÝCH vyzvala Platforma Eur pskej pamäti a svedomia, ktorej členom je Ústav pamäti národa, aby si ľudia na poludnie Zavlečenie obyvateľov eskoslovenska do sovietskych min tou ticha uctili mili ny žien, ktoré sa stali obeťami gulagov, pašovanie náboženskej literat ry za komuniz- komunistick ch diktat r. mu a prenasledovanie skautov v totalitn ch režimoch − Medzinárodn deň žien, ktorého vznik sa spája s ro- to s témy, ktoré si Ústav pamäti národa v marci pripra- botníckym hnutím v Spojen ch štátoch americk ch zo vil pre stredoškolákov. začiatku 20. storočia, bol komunistick mi diktat rami Počas písomn ch maturít, keď školy zabezpečuj pre v Eur pe využívan ako ideologick sviatok a oslavoval študentov, ktorí nematuruj , často in program, pon - sa s vážnosťou a okázalosťou. Ženám boli ofi ciálne odo- kol Ústav pamäti národa premietanie fi lmov o období vzdávané červené kvety a pil sa alkohol. neslobody. Počas troch dní, teda od 14. do 16. marca pre- Platforma eur pskej pamäti a svedomia však chcela mietli pracovníci ÚPN študentom fi lmy Prežili sme gu- upriamiť pozornosť na skutočnosť, že komunistické reži- lag, Stopy v snehu a Junáci z prachu. Po premietaní ma- my boli k ženám veľmi brutálne. Z politick ch d vod bo- li žiaci možnosť diskutovať s historikmi a pracovníkmi li ženy popravované po zinscenovan ch procesoch ale- Ústavu a jedného premietania sa dokonca z častnila zá- bo bez s dneho procesu, zabíjané, keď sa snažili utiecť stupkyňa združenia dcér politick ch väzňov, ktorá štu- cez Železn oponu, posielané do väzení, koncentrač-
120 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
kolega, architekt Michal Karako, s ktor m sme po mar- cov ch voľbách vlani Zabudnuté Slovensko „rozbehli“, mal obavy o bezpečnosť našich hostí, čo chápem. Prišli aj policajti. Na p diu sedeli vedľa mňa tri vzácne ženy: Eva Mosnáková, ktorá prežila holokaust a nedávno ju ocenil prezident Andrej Kiska, herečka Zuzana Krone- rová a speváčka Katka Koščová. Zostavu dopĺňal histo- rik Patrik Dubovsk z ÚPN a dvaja miestni hostia. Privítal som všetk ch divákov. Najmä t ch, čo maj in názor ako my. Pretože práve s nimi má zmysel viesť diskusiu. Tá trvala takmer tri hodiny. Už v vode sa ve- hementne hlásil o slovo šéf miestnej ĽSNS. Dali sme mu priestor, neumlčali sme ho. Napriek tomu, že hovoril aj nehoráznosti, ktor m sám zrejme aj verí. Ak celé mesiace jazdíte po regi noch zabudnuté- ho Slovenska, kde približne každ šiesty dospel vo- lil Kotlebu, pochopíte, že váš p vodne intuitívny názor je správny. Kotlebu nevolia prevažne fašisti, ale nahne- vaní ľudia, ktor m jeho fašizmus neprekáža. Tri hodi- ny sme diskutovali s dvesto ľuďmi v hľadisku kult rne- ho domu v Dolnom Kubíne. Hovorili sme veľmi otvorene o fašizme, o jeho príčinách a prejavoch. Napokon sa pri- hlásilo zo dvadsať mužov s podobne sa začínaj cou otáz- kou: „Som volič Kotlebu a chcem sa čosi sp tať.“ Každé- ho sme vypočuli, pretože pravidlá diskusie boli rovna- ké pre všetk ch: op tajte sa čokoľvek, nes hlaste s na- mi, no netolerujeme verbálnu agresivitu; tam sa disku- sia končí. Chlapci aj muži v strednom veku, medzi nimi učite- lia a robotníci, podľa v zoru aj správania žiadni nácko- via, nás na ľudoprázdnom tmavom námestí na hodinu Medzi obeťami, ktoré komunis cké režimy Východného bloku po- pravili, boli mnohé ženy (Zdroj: PEMC) obklopili. Chceli svojho Majka, Putina aj Rostasa pre- brať ešte raz. Hovorili sme s nimi z očí do očí, chápe- me ich hnev na skorumpovan ch politikov. Ale na roz- diel od nich nikdy nebudeme voliť Kotlebu ani jeho Ma- n ch táborov a táborov n ten ch prác, kde ich nespočet- zureka. Pretože je nám odporná čierna gardistická uni- né množstvo zahynulo. Ženy boli mučené, bola pošlia- forma a fakle v rukách, všetky tie nenávistné reči o pa- paná ich d stojnosť a režimy ich prenasledovali mnoh - mi ďalšími sp sobmi. Pre ženy, ktoré prežili komunistic- ké perzek cie, je omnoho ťažšie hovoriť o ich traumách. Preto sa Platforma eur pskej pamäti a svedomia obrá- tila na medzinárodn komunitu a vyzvala na min tu ti- cha, aby bolo uznané a pripomenuté utrpenie nespočet- n ch mili nov žien, ktor ch základné ľudské práva boli počas komunizmu pošliapané.
REŠPEKT K TÝM S INÝM NÁZOROM
Po Brezne, Veľkom Krtíši, Dolnom Kubíne a Rev cej na- ša občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko/Spoločná Historik ÚPN Patrik Dubovský (vpravo) na jednom z diskusných ve- krajina zavítala do Žiaru nad Hronom. Aj tu mala ĽSNS čerov, celkom vľavo autor správy Andrej Bán, reportér a fotograf, vlani vo voľbách v sledok nad desať percent. Najbližší pracuje pre časopis .tyždeň a Denník N (Foto: Archív Andreja Bána)
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 121 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
razitoch a o holokauste ako vymyslen ch rozprávkach ktorá vyprovokovala rok revol cií 1989,“ vysvetlil. To- o mydlách. to miesto a udalosti podľa Františka Neupauera zároveň Chlapi, čo volili Kotlebu, nám napokon pred polno- ved k otázkam, čo znamená obetovať to najvzácnej- cou pon kli, že nás odprevadia do hotela, aby nás tu, na šie a či vo svojom okolí poznáme ľudí, ktorí boli ochotní Orave, za tmy niekto nezbil. Vieme, čo máme urobiť. Od- obetovať niečo d ležité a pomohli tak svojimi postojmi mietnuť ponuku a poslať ich vyspať sa. prinavrátiť slobodu. Projekt Nenápadní hrdinovia v zápase s komuniz- Andrej Bán, reportér a fotograf, mom vedie študentov, aby objavovali a zaznamenáva- pracuje pre časopis .tyždeň a Denník N li hrdinské príbehy neznámych ľudí v duchu v roku: čo sa nenapísalo, to sa nestalo. Je to najstarší kontinuálne pokračuj ci dobrovoľnícky projekt svojho druhu na ze- UPLYNULO 29 ROKOV OD mí krajín strednej a v chodnej Eur py. Organizátori ten- to rok plánuj pre častníkov projektu návštevu b va- SVIEČKOVEJ MANIFESTÁCIE lej väznice komunistického režimu na zemí Rumunska. Projekt pre žiakov a študentov pripravuje občianske Spomienkov a modlitbov sprievod, diskusie so štu- združenie Nenápadní hrdinovia v spolupráci s Konfede- dentmi či historické prednášky pre verejnosť – aj takto ráciou politick ch väzňov Slovenska, Ústavom pamäti vyzerali spomienky na Sviečkov manifestáciu a jej ná- národa, Nadáciou Konráda Adenauera, Vysokou školou silné potlačenie. zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety a ďalšími V predvečer v ročia, teda 24. marca, sa konala svätá partnermi. omša s arcibiskupom Stanislavom Zvolensk m a svieč- kov pochod k pamätníku Sviečkovej manifestácie na Námestí Eugena Suchoňa v Bratislave. 25. marca prešiel MINISTERKA ŽITŇANSKÁ Hviezdoslavov m námestím smerom k pamätníku mod- litbov sprievod. ODHALILA PAMÄTNÚ TABUĽU Hlavn m organizátorom spomienkov ch podujatí VENOVANÚ OBETIAM bolo F rum kresťansk ch inštit cií, Ústav pamäti náro- da na programe spolupracoval. NACIZMU S časťou programu boli premietania a diskusie pre študentov v bratislavskom kine Mladosť a otvorenie IX. Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lu- ročníka projektu pre žiakov a študentov Nenápadní hr- cia Žitňanská spolu s maďarsk m a rak skym minis- dinovia v Borovciach, kde bol v roku 1987 kruto zavraž- trom spravodlivosti odhalili pamätn tabuľu venovan den kňaz Štefan Polák. maďarsk m Židom, ktorí trpeli a umierali rukou prísluš- Borovce v sebe nes symboliku, povedal autor projek- níkov jednotiek SA z Viedne v pracovnom tábore Enge- tu a historik ÚPN František Neupauer. „Tu bol zavraž- rau (Petržalka). den človek, ktorého smrť zároveň prebudila a motivo- Cerem niu organizovalo ministerstvo spravodlivosti vala Slovákov v zahraničí, aby demonštrovali „proti zá- v spolupráci s Ústavom pamäti národa, Židovskou nábo- kern m vraždám veriacich“ v komunistickom eskoslo- ženskou obcou Bratislava, Rak skym veľvyslanectvom, vensku. Tu sa zrodila najväčšia pokojná manifestácia, Veľvyslanectvom Maďarska, Veľvyslanectvom Izraela na Slovensku, Rak skou v skumnou agent rou pre po- vojnov spravodlivosť a Rak skym kult rnym f rom. Z častnili sa na nej a prítomn m sa prihovorili aj maďar- sk minister spravodlivosti Lászl Tr csányi, rak sky minister spravodlivosti Wolfgang Brandstetter, konzul- ka Veľvyslanectva štátu Izrael Avital Gershon a historič- ka Ústredného rak skeho v skumného centra povojno- vej justície Claudia Kuretsidis-Haider. „Málo Bratislavčanov dnes vie o existencii tohto tá- bora. Neznalosť hist rie dávam do s vislosti so s čas- n m stavom v spoločnosti. Pokiaľ totiž aktuálne dianie – nenávistné prejavy na internete, protižidovské v pady, spochybňo vanie liberálnej demokracie – nevieme dať do s visu s minulosťou, hroziace nebezpečenstvo m že Spomienkový sviečkový sprievod 24. marca 2017 našej pozornosti unikať. Preto je dobré poukazovať na (Foto: Patrik Zaujec)
122 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 UPN ŽIVÁ PAMÄŤ
Zľava predseda správnej rady Ústavu pamä národa O. Krajňák, bra slavský rabín B. Myers, rakúsky minister spravodlivos W. Brandstet- ter, konzulka Veľvyslanectva štátu Izrael A. Gershon, ministerka spravodlivos L. Žitňanská, maďarský minister spravodlivos L. Trócsányi, rakúsky veľvyslanec na Slovensku H. Carl a huslista a hudobník J. M. Händler (Foto: Andrea Púčiková, ÚPN) historické momenty a s vislosti,“ uviedla pri tejto príle- šich ideálov,“ doplnil minister spravodlivosti Maďarska žitosti ministerka Lucia Žitňanská. Lászl Tr csányi. „Zišli sme sa tu, aby sme sa hlbšie zamysleli nad tra- Minister spravodlivosti Rak ska vyzdvihol v znam gédiou a nezmyseln m vraždením maďarsk ch Židov pripomínania si a vzdelávania mladej generácie. na sklonku II. svetovej vojny. Ich jedinou „vinou“ bolo „Je našou povinnosťou uistiť sa, že historické pona- iba to, že sa narodili ako Židia. Vieme, že nijaké slová učenia bud vnímané a vypočuté, a to najmä mladou nedokážu zahojiť rany, ktoré s tak hlboké a boľavé. Je generáciou, ktorá je našou bud cnosťou. Musí sa stať nám to primne ľ to. Preto sa konečne dnes, po 72 ro- im nnou na zákern vírus nebezpečn ch totalistick ch koch zišli zástupcovia mnoh ch krajín Eur py, aby obe- ideol gií, ktoré s stále medzi nami. Opäť tu máme hlá- tiam Petržalskej tragédie odhalili pamätn tabuľu,“ do- sateľov nenávistn ch prejavov putuj cich naprieč Eu- dal predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa On- r pou a bezohľadne zneužívaj cich naivn idealizmus drej Krajňák. mlad ch ľudí na svoje vlastné čely,“ povedal vo svojom Maďarsk minister spravodlivosti pri tejto príležitos- prejave W. Brandstetter. ti hovoril aj o potrebe brániť ďalšiemu šíreniu extrémiz- Pracovn tábor Engerau (Petržalka) bol zriaden mu a radikalizmu. v roku 1944 na vtedajšom zemí Tretej ríše. Na v stav- „Dnešná slávnostná spomienka nám pripomína, že be takzvaného V chodného valu tu pracovalo približne v našich krajinách sa ani nie tak dávno mohol extrémiz- 1700 maďarsk ch Židov prevažne vo veku od 15 do 75 mus a radikalizmus stať štátnou ideol giou a praxou. rokov, ktorí tu denne umierali na následky podchlade- Propagácia nenávisti, verbálne násilie, má aj v dnešnej nia, hladu či brutálneho zaobchádzania zo strany nacis- dobe podobne hrozné následky, ak m je terorizmus. Na tick ch dozorcov. to musíme dať rozhodn odpoveď právneho štátu. Aby nás už nikto nemohol zbaviť ani nášho mieru, ani na-
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 123 SPOMÍNAME Soňa Matiová ● Ladislav Záborsk - človek s pozorn m srdcom
LADISLAV ZÁBORSKÝ - ČLOVEK S POZORNÝM SRDCOM
Narodil som sa na v slní. v Bratislave pod vedením v znam- Chodil som po bočí a lovil krásu. n ch slovensk ch maliarov Jána Naproti žiaril Boží hrad. Mudrocha, Gustáva Mallého a Mar- Vášeň lovca ma stiahla do hradnej priekopy tina Benku. a tam ma t rala. Ladislav počas št dií vyniká svo- Pán otvoril bránku a vpustil ma do hradu. jou šikovnosťou – popri št diu na fa- Prechádzam sa tu po nádvorí kulte vystavuje svoje diela a z čast- a rozjímam Kristove obrazy. ňuje sa napríklad aj na celoeur pskej Čakám na vpustenie do komnát. s ťaží mlad ch umelcov v talianskej Tam už niet obrazov, Florencii. Jeho diela vzbudzuj ob- tam je Boh sám. div kv li novátorskému prístupu k maľbe aj kv li podmanivému zo- Ladislav Záborsk : Krátke curriculum vitae brazeniu svetla. V komentári k pub- likácii v tvarn ch diel Náčrtníky v - ivot majstra Záborského ta z gymnázia, blíži sa aj rozhodnu- tvarn ch umelcov, ktor vydala Ma- sa začína písať presne tie o ďalšom št diu na vysokej škole. tica slovenská a kde boli uverejne- v ten istý deň ako Ladislav sa t ži stať maliarom – rodi- né kresby mladého umelca, sa píše: Ž čia mu však radia, že po absolvova- „Ide tu o maliara hlboko veriaceho aj život ďalšieho veľkého ní takého št dia si pracovné uplatne- a hlboko cítiaceho, ktorého duša, s - muža, Antona Neuwirtha – nie a dostatočn zárobok bude hľa- tená plameňom najšľachetnejších ci- 22. januára 1921 – v neveľkom dať len veľmi ťažko. Napokon je La- tov a silí, nepozná ľavu. Jeho tvor- stredoslovenskom meste dislav prijat na kreslenie a deskrip- ba je ešte vo v vine, ale keď dozreje Tisovec. Ladislav sa narodil tívnu geometriu s pedagogick m za- k takej mohutnosti, ak už teraz na- rodičom Arpádovi a Gabriele meraním; odbor študuje na vtedajšej značuje a dáva tušiť, vyplní veľmi ci- Slovenskej vysokej škole technickej teľn medzeru v našom v tvarnom ako druhé a posledné dieťa po umení, totiž v náboženskom maliar- sestre Šarlote. Zvykol o sebe stve.“ hovorievať, že už od útleho „Tu presvedčivo vyrastá nové ná- detstva mu Boh daroval srdce boženské umenie...”, píše v osobnom pozorné a vnímavé na krásy liste mladému umelcovi Záborské- prírody a vôbec sveta okolo. mu profesor Ladislav Hanus. „I ob- jektívne, diela samé, ale menovi- Keď má 10 rokov, Záborskí te spolu s človekom, ktor za nimi sa kvôli otcovej práci sťahujú stojí. Tak je, pravdu máte: toto nové pod Chopok, do Podbrezovej. umenie nie je možné ináč, iba ak bu- Pre rodinu to nie je posledná de vychodiť z celkom nového nábo- zmena bydliska – neskôr sa ženského zážitku našich čias. … Pre- na istý čas usadia aj v Banskej to bojujeme proti cel m ľadovcom ustrnulého a mechanického ume- Bystrici i v Krupine. nia, ktoré ešte vždy radne panu- je, pláta sa a pokračuje v bytí podiv- nou h ževnatosťou. Nie, to všetko je Gymnaziálne št dia absolvuje smeti na smetisko. Vyradiť to bolo Ladislav Záborsk v Banskej Bystri- by bohumilé dielo. Ale len zo svojho ci – tu si vyrastaj ci nevšedn v - elementárneho vytvoriť nové. Vidím tvarn talent všíma profesor kresle- u Vás ten nov zážitok.” nia, vďaka ktorému m že mlad La- Počas vysokoškolského pobytu dislav chodievať na poobedné nepo- v Bratislave, keď b va na interná- vinné kurzy kreslenia. Majster Ladislav Záborský (Zdroj: Archív Ko- te Svoradov, sa Ladislav spoznáva Ako sa blíži záverečná maturi- légia Antona Neuwirtha) s chorvátskym jezuitsk m kňazom
124 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPOMÍNAME Soňa Matiová ● Ladislav Záborsk - človek s pozorn m srdcom
Tomislavom Kolakovičom a mlad - mi angažovan mi študentmi pod- zemnej katolíckej Cirkvi. Profesor Kolakovičho privádza do spoločen- stva Rodina, kde sa stretáva s Anto- nom Neuwirthom, Silvestrom Krč- mérym, Vladom Juklom a ďalšími – nesk r väzňami za vieru. Ich cie- ľom je každodenne žiť Kristocentric- k spiritualitu, intelektuálne preni- kať do hĺbok katolíckej viery a šíriť ducha modlitby vo svete. lenstvo v Rodine – tajnej kv li režimu – Zá- borského červen mi písmenami za- pisuje na zoznam nepriateľov estab- lišmentu. V roku skončenia druhej svetovej Každé dielo má svoj príbeh (Zdroj: Archív Kolégia Antona Neuwirtha) vojny získava Ladislav vysokoškol- sk diplom. Jeho ďalším p sobiskom sa stáva Gymnázium v Turčianskom Svätom Martine – vyučuje tu odbo- profesor Kolakovič a svadbu si plánu- li a po omši sme sami išli na svadob- ry, ktoré v Bratislave vyštudoval – j na koniec augusta. Obaja odchá- n hostinu: v reštaurácii sme si ob- kreslenie a deskriptívnu geometriu. dzaj po svoje osobné veci k svojim jednali bielu kávu s rožkami. Keď sa Počas pedagogickej činnosti sa aj na- rodičom s myslom vrátiť sa a uza- majiteľka dozvedela, že prichádza- ďalej oddane venuje umeleckej tvor- vrieť sviatosť manželstva. V kraji- me rovno zo sobáša, spravila nám be. Bez váhania tvrdí, že aj napriek ne však vypukne Slovenské národ- na kávu aj šľahačku. Svadobn ces- tomu, že rád učí a je zavše aj obľ be- né povstanie, za raduj nacistic- tu sme mali do susednej dediny. Šli n m u svojich žiakov, maľovanie je ké gardy a situácia sa vyvŕbi tak, že sme po slamu do našich slamníkov. u neho na prvom mieste. stretn ť sa je pre nich nemožné. Sn - A boli sme šťastní.“ Niekoľko dní po Oravčanku Gabrielu Bartošov benci oddelení od seba niekoľko me- svadbe sa mladomanželia na odpo- Ladislav spoznáva v Bratislave, na siacov navzájom nič o sebe nevedia. r čanie kamarátky sťahuj do bytu katedre dejín umenia, kde pomáha- Až na počiatku zimy sa Gabrie- Dominika Tatarku, ktor mu Nemci la ako knihovníčka. „Od mladosti le podarí prísť do Turčianskeho Svä- chceli zhabať. Okolnosti sa pozvŕtali som prosil Pána Boha, aby mi vybral tého Martina. Je prv decembrov tak, že napokon s nimi v tomto byte dobr ženu. Len On má prehľad a vie deň, piatok, a sn benci si vysluhu- nejak čas b val aj ich priateľ Silves- aj, ako to dopadne. Takto som dostal j manželstvo. Bez oznámení, prí- ter Krčméry. dobr manželku Elku.“ Mlad ch štu- buzn ch, osláv. „Ráno o pol šiestej Kv li aktívnej angažovanosti dentov na jar v roku 1944 zasnubuje pred svätou omšou sme sa zosobáši- v spoločenstve Rodina, každoden- nému z častňovaniu sa na sv. om- šiach a nebojácnemu hláseniu sa ku katolíckej viere aj pred svojimi žiak- mi na gymnáziu prichádzaj 30. de- cembra 1953 do bytu manželov Zá- borsk ch príslušníci štátnej bezpeč- nosti, aby vykonali domov pre- hliadku. Ladislav leží v posteli, pre- tože sa ešte stále zotavuje z ťažkej žltačky, ktor prekonal. Piati komu- nisti ber so sebou všetky hodnot- nejšie predmety, Ladislavovi prevä- zuj oči, nasadzuj putá, naložia ho do auta a vez do Ružomberka. Mla- d otec rodiny si však nez fa. „A ja som sa modlil ruženec a to mi dáva- Študen Kolégia Antona Neuwirtha s L. Záborským (Zdroj: Archív Kolégia Antona Neuwirtha) lo pokoj, plne spokojne som išiel, no
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 125 SPOMÍNAME Soňa Matiová ● Ladislav Záborsk - človek s pozorn m srdcom
však, Pane Bože, ty vieš o tom, ty sa na nás dívaš. Keď ma tam doviezli, vystrčili ma z auta, aby som šiel, no tak som sa potk nal, smiali sa a tak ďalej.“ Vyšetrovatelia nemaj s umelcom zľutovanie. V tuhej zime sedí Zábor- sk v chladnej vyšetrovacej miest- nosti, odet len v chatrnom obleče- ní, ktoré mu pridelili aj s jeho číslom namiesto mena. Ladislavovi natíska- j na podpis zápisnicu s vyfabulova- n mi „skutočnosťami“ namieren - mi proti nemu. Kv li zastrašovaniu, že zatknutie postihne aj jeho man- želku a ich deti ostan bez rodičov, zápisnicu podpisuje. Po štyroch pro- cesoch s absol tne vykonštruovan - mi žalobami a falošn mi d kazmi je Študen Kolégia Antona Neuwirtha s L. Záborským (Zdroj: Archív Kolégia Antona Neuwirtha) Ladislav Záborsk defi nitívne ods - den na sedem rokov väzenia, stra- tu občianskych práv a prepadnutie majetku. hovia, násilníci. Jeho jedinou náde- V roku 1957 podáva žiadosť o pre- Nasleduje päťmesačná samotka jou je d verovať Bohu a techu hľa- pustenie z väzenia. Po preštudovaní vo vyšetrovacej väzbe v Ružomber- dá v myšlienke na nebo. „Ja som im jeho prípadu je jeho žiadosti vyhove- ku. O tomto období s známe jeho všetko odpustil. A to väzenie bolo né, a tak sa Ladislav po štyroch ro- slová, ktoré napísal v predslove svo- pre mňa veľmi potrebné, bol to veľ- koch dostáva na slobodu. Jeho ďalší jej zbierky básní Optimistické básne k dar. Samozrejme, že bola to hroz- život však zďaleka nie je prechádz- z väzenia: „T ch päť mesiacov boli ná nespravodlivosť a tvrdosť, ale kou ružovou záhradou. Hoci si naj- pre mňa duchovné cvičenia s exerci- Kristov kríž tiež nebol ľahk .“ náročnejšie trapy už zažil, teraz tátorom, ktor m bol Duch Svät . On Po takmer polročnej samotke ho jeho minulosť „väzňa“ dobieha: mi diktoval básne, ktoré mi pomáha- v Ružomberku Ladislava Záborské- s veľk mi ťažkosťami si hľadá pra- li prežiť vo väzení.“ ho v s dnom procese spolu s ďalší- covné uplatnenie. „Po prepustení Aj v obkľ čení štyroch väzen- mi členmi rodiny Vladom Sterculom z väzenia pred Vianocami 1957 som sk ch stien zostáva Ladislav vern a Jánom Hlaváčom odsudzuj na se- v nasleduj com roku namaľoval ob- umeleckej tvorbe. Nemá k dispozí- dem rokov väzenia a prevážaj do raz Snímanie Krista z kríža, pre mňa cii žiaden papier či pero. Duchaplne Valdíc. Velezrada – tak znie ofi ciálny symbol návratu z kríža väzenia. Pro- tak básne, ktoré skladá, vyr va vy- d vod tejto nespravodlivosti. „Tam fesorom som už nemohol byť. Maje- lomen m z bkom hrebeňa na dno nás strčili do samotiek, ale v t ch sa- tok som mal zhaban , tak som sa mu- cínového lav ra, ktoré predt m vy- motkách boli dvaja. To bolo tak ma- sel prebíjať, ako sa dalo. Dal som sa trel mydlom. Každučk báseň sa do lé aj pre jedného a my sme tam bo- na ilustrovanie kníh.“ Aj vďaka po- večera toho dňa naučí naspamäť, li dvaja. A teraz, keď máte tam kole- moci in ch štedr ch ľudí mladí man- ináč by navždy spolu s mydlovou vo- gu vraha alebo zlodeja, alebo všeli- želia s deťmi preklen toto neľahké dou zmizli z povrchu zemského. Po- koho, tak to nie je príjemná spoloč- obdobie n dze. čas cel ch štyroch rokov vo väze- nosť. Museli sme párať perie, ale to V roku 1968 zemie Slovenska za- ní si deň čo deň všetky básne znova aj smrdelo, lebo tam boli ešte zvyšky čínaj okupovať Rusi, s časťou čoho a znova opakuje. Napriek telesnému mäsa. Alebo sme vyberali skalky zo je aj „strategické“ vyvážanie sloven- aj psychickému utrpeniu, ktoré ako šošovice, čistili sme ju, ale nám, keď skej inteligencie na rusk Sibír. El- väzeň okusuje, sa však každá jedna ju varili, tak aj s t mi skalami.“ Ťaž- ka Záborská aj s dcérami odcestu- báseň končí radostne. ké väzenské podmienky v zime, s ob- je do Franc zska, p vodne len na 3 Po cel ten čas v sebe nespravod- medzen m jedlom a psychick m aj t ždne. Na jeseň ich nasleduje aj La- livo ods den väzeň pestuje lásku fyzick m tyranizovaním Ladislavo- dislav – vďaka Božej pomoci a naoko – k t m, ktorí ho ods dili, k bachá- vi osvetľuj vzácne stretnutia s kňa- r znym šťastn m náhodám cesta na rom, aj k svojim spoluväzňom, kto- zom Jankom Beňom alebo aj Lacom juh za rodinou ubieha bez ak chkoľ- r mi s neraz právom ods dení vra- Novomesk m. vek komplikácií. Deti dostávaj od
126 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 SPOMÍNAME Soňa Matiová ● Ladislav Záborsk - človek s pozorn m srdcom
franc zskej vlády ročné štipendiá, sk medailu, ktor udeľuje Ústredie teskn ch pojednávaní počas 21 ro- preto tu mladá rodina Záborsk ch Slovenskej kresťanskej inteligencie kov. už aj so synom Vladimírom, ktor t m, ktorí sa v znamn m sp sobom medzičasom pricestoval zo študijné- zasl žia o šírenie cyrilometodské- Jeho manželka Elka odchádza na ho pobytu v NSR, ostáva b vať na ce- ho dedičstva. V roku 2005 mu Rada večnosť v roku 1999. Sám majster l jeden rok. konferencie biskupov Slovenska pre Záborsk jeseň života prežíva v po- Ladislav zatiaľ cestuje po Eur - vedu, vzdelanie a kult ru udeľuje kornej radosti, ktorá mu je vlastná, pe, privyrába si maľovaním obra- cenu Fra Angelica. O rok nesk r zís- a v očakávaní stretnutia sa so Spasi- zov, študuje nové kostoly a sakrálne kava majster cenu mesta Martin za teľom. Deň čo deň sa modlí, aby už umenie, pričom dva mesiace z tohto celoživotné dielo v oblasti umelec- smel prísť do neba, no prosbu na- času trávi aj vo Večnom meste. Pre kej tvorby a d stojn reprezentáciu pokon zakončí vetou, aby sa nesta- Slovensk stav sv. Cyrila a Meto- mesta doma i v zahraničí. la v ľa jeho, ale radšej tá Božia. „Ho- da tu maľuje aj veľmi známy obraz Napriek tomu, že mal Ladislav Zá- ci mám osemdesiat rokov, duchovne slovansk ch vierozvestov v život- borsk plné právo na frustráciu z ne- sa cítim mlad m. Veď som len na za- nej veľkosti. Jeden z viacer ch obra- dostatočného ocenenia jeho v ni- čiatku večného života. Celá nádher- zov, ktoré v Ríme namaľoval, osob- močnej umeleckej tvorby, zacho- ná večnosť je ešte predo mnou. Veľ- ne venoval aj pápežovi Pavlovi VI. val si osobn pokoru a radostné- mi sa na ňu teším. Vlastne ju už ži- Po ročnom pobyte vo Franc zsku sa ho ducha. „Myslím si, že mojím po- jem, a to natoľko, nakoľko tie večné celá rodina vracia naspäť na Sloven- slaním na tejto zemi je rozdávať ra- pravdy a krásy už teraz ochutnávam sko k svojim príbuzn m a priateľom. dosť, kresťansk optimizmus a živ a prežívam.“ Ladislavove maľby sa v období pod- vieru v nádhern večn život. Práve Zrejme aj vďaka veľkej poko- zemnej cirkvi stávaj na rodnej hru- umenie by malo dávať nádej a opti- re majstra Záborského je len veľmi de kultovou záležitosťou – ak ste pri mizmus. Nie šíriť pesimizmus z ne- málo známa jeho skutočne obdivu- návšteve spozorovali na stene do- radostnej reality tohto sveta. V cho- hodná štedrosť. Sami sme ju mohli mácich Záborského obraz, vedeli ste diskom do bud cnosti nem že byť celkom osobne zažiť my v Kolégiu presne, v ak ch kruhoch sa pohybu- pesimizmus. Veď ide najmä o to – a s postupom času sa od in ch ľu- j a ak maj „príslušnosť“. dať ľuďom nádej, radosť a pokoj. A to dí dozvedáme, ako majster štedro Po návrate na Slovensko sa maj- dokáže najspoľahlivejšie živá viera.“ podporoval mnoho organizácií na ster naďalej venoval maľbe, tvo- Majster bol plne rehabilitovan ochranu života, rodiny i tak ch, čo ril obrazy a krížové cesty pre kos- až v roku 1990. Napriek tomu, že for- sa venuj mlad m študentom. Je- toly po celom Slovensku. Jeho diela málne sa jeho rehabilitácia odohrala ho veľkodušnosť však nebola obme- sa nachádzaj v zbierkach nielen na v roku 1969 za Dubčekovej éry, po- dzená len peňažn mi darmi. V po- Slovensku – maj svoje miesto aj vo čas normalizácie bola zrušená a cel sledn ch rokoch života sa jeho byt Franc zsku, Taliansku, Švajčiarsku, proces očisťovania jeho mena sa mu- s ateliérom v Martine stal doslova Nemecku, USA, Japonsku i Palestí- sel začať odznova. Zahŕňal 13 gro- miestom stretnutia s Bohom. Najmä ne. V roku 1993 získal Cyrilometod- mladí ľudia ho chodievali často na- vštevovať a prichádzali k nemu na- čerpať povzbudenie aj životn m d- rosť v nimočného človeka. Tak sa Ladislav Záborsk stal pre mno- h ch svojich hostí, mlad ch Slová- kov a Slovenky, duchovn m otcom a sprievodcom na ceste k nebu.
Snáď každ , čo sa s majstrom v je- ho posledn ch rokoch stretol, od ne- ho počul vr cny pozdrav na rozl č- ku: „Dovidenia v nebi!“ Jeho t žby i prianie sa vyplnili 31. decembra 2016. Akademick maliar Ladislav Záborsk , cnostn starec s ty dob- rého života, už navždy spočíva v ru- kách Maliara jeho života. SOŇA MATIOVÁ Slová Ladislava Záborského znamenali múdrosť (Zdroj: Archív Kolégia Antona Neuwirtha) Kolégium Antona Neuwirtha
1•2017 PAMÄŤ NÁRODA 127 Prehľad článkov uverejnen ch v roku 2016
1/2016 DOKUMENTY ÚPN ŽIVÁ PAMӒŤ NA ÚVOD SIVOŠ, Jerguš: Provokácia Štátnej bezpeč- s. 92 – 103. DUBOVSKÝ, Patrik nos pro Evanjelickej cirkvi augsbur- ANKETA ŠTÚDIE ského vyznania na Slovensku v roku Vyrovnávanie sa s komunis ckou minulos- MAKYNA, Pavol: Riešenie tzv. rómskej 1951, s. 47 – 54. ťou, s. 104 – 107. otázky na Slovensku v rokoch 1939 – OBETE RECENZIE 1945 a masová vražda Rómov v Dubni- OBŠITNÍK, Lukáš: Kňaz Fran šek Lepp, od- JAŠEK, Peter: Vajda, B.: Rádio Slobodná ci nad Váhom s. 3 – 18. porca štátnej Katolíckej akcie a poštát- Európa a jeho činnosť vo východnej DUBOVSKÝ, Patrik: Salezián Viliam Vagač nených Katolíckych novín, s. 55 – 71. Európe, s. 108 – 111. v zovre a zápase s komunis ckým re- KARIÉRY V ŠTB SLÁVIK, Mar n: Blažek, P. – Schovánek, žimom, s. 19 – 37. GULA, Marian: Jozef Buberník − kariéra R.: Přikládáme sekeru ke kořenům lži, DOKUMENTY vyšetrovateľa, s. 72 – 84. s. 111 – 112. PODOLEC, Ondrej: Slovenská ozvena Katy- ROZHOVORY ne (Prípad Andrej Žarnov), s. 38 – 55. JAŠEK, Peter – PÁLFFY, Ján: „Vonku zúril 4/2016 MIKLOVIČ, Michal: Oblastný odbor roz- socializmus, no my sme boli v sebe viedky Banská Bystrica v roku 1980, s. slobodní”. Rozhovor s predstaviteľom NA ÚVOD 56 – 62. neoficiálnej výtvarnej scény a spoluza- KATREBOVÁ-BLEHOVÁ, Beáta JAŠEK, Peter: Dokumenty o ohlase obyva- kladateľom Verejnos pro násiliu Ru- ŠTÚDIE teľstva na haváriu atómovej elektrárne dolfom Sikorom, s. 85 – 111. MAKYNA, Pavol: Augus n Morávek – ka- v Černobyli na príklade správ ŠtB v Tr- ÚPN ŽIVÁ PAMӒŤ rieris cký úradník s diktátorskou prá- navskom okrese, s. 63 – 72. s. 112 – 123 vomocou, s. 3 – 21. KARIÉRY V ŠTB STANOVISKO ÚPN KINČOK, Branislav: Perzekúcia bývalých HALČÍN, Daniel: Emil Blaho – náčelník Stanovisko ÚPN k odhaleniu pamätnej ta- sociálnych demokratov. Prípad Antona normalizačnej Štátnej bezpečnos bule Jánovi Pješčákovi, s. 128. Tomečka, s. 22 – 44. v Stredoslovenskom kraji, s. 73 – 83. POZÝVAME DOKUMENTY MATERÁLY Fes val slobody, s. 88 – 91. NEUPAUER, Fran šek: Žiados roľníkov LETZ, Róbert: Postavenie katolíckej z okresu Vranov nad Topľou o vystúpe- cirkvi na Slovensku v čase, keď musel nie z JRD v roku 1953, s. 45 – 61. 3/2016 zomrieť páter Emanuel Jozef Cubínek JAKUBČIN, Pavol: Akcia „PACEM“, OFM, s. 84 – 87. NA ÚVOD s. 68 – 80. SVEDECTVÁ KRAJŇÁK, Ondrej ROZHOVORY POLLÁK, Miroslav: Kniha o udavačstve, ŠTÚDIE JAŠEK, Peter: „November ´89 bol zhadzo- s. 88 – 96. KINČOK, Branislav: Prípad „pro štát- vaním pút neslobody“. Rozhovor s Vla- ROZPAMӒTÁVANIE nej skupiny” Ladislav Hölc a spol., dimírom Oktavcom, s. 81 – 99. DOBIÁŠ, Rudolf, s. 97. s. 3 − 19. RECENZIE ROZHOVORY DOKUMENTY PODOLEC, Ondrej: Čarnogurský, P.: Súboj Rozhovor s predsedom Správnej rady ÚPN GRYM, Stanislav: Poslední sonáta pro kla- s komunizmom, s. 100 – 102. Ondrejom Krajňákom, s. 98 – 110. rinet na Železné oponě, s. 20 – 32. JAKUBČIN, Pavol: Hromják, Ľ. (zost.): ÚPN ŽIVÁ PAMӒŤ KINČOK, Branislav: Denník Dominika Man- Mons. Štefan Náhalka. Prvý riaditeľ s. 111 dráka z Povstania a nemeckého zaja a Slovenského ústavu sv. Cyrila a Meto- ANKETA (1944 – 1945), s. 33 – 61. da v Ríme, s. 102 – 103. Extrémizmus medzi nami, s. 121. KARIÉRY V ŠTB KLUBERT, Tomáš: Mlynárik, J.: Spod diva- PREHĽAD ČLÁNKOV ZA ROK 2015 HALČÍN, Daniel: Pavel Korbeľ, náčelník delných kulís na parlamentnú tribúnu, s. 124 Správy ŠtB v Stredoslovenskom kraji s. 103 – 104. (1980 – 1989), s. 62 – 71. ANKETA MATERÁLY Výsluhové dôchodky príslušníkov ŠtB 2/2016 PASTVOVÁ, Emília: Odsúdení podľa § 109 a odškodnenie poli ckých väzňov, NA ÚVOD a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch s. 105 – 106. JUŠČÁK, Peter 1977 – 1989, s. 72 – 79. ÚPN ŽIVÁ PAMÄŤ ŠTÚDIE PLAŠTIAKOVÁ, Jaroslava a kol.: Oddele- s. 107 – 121. JAŠEK, Peter: Rok 1985 vo vysielaní slo- nie sprístupňovania ÚPN 2003 – 2015, UDALOSTI venskej redakcie Va kánskeho rozhla- s. 79 – 80. Kajúcna tryzna v Levoči, s. 122. su, s. 3 – 20. SVEDECTVO SPOMÍNAME JAKUBČIN, Pavol: Jezuita Oskár Formánek MIKLOŠ, Jozef: Skau ng, tŕňom v oku dik- NEUPAUER, Fran šek: Romano Scalfi − Ta- a Štátna bezpečnosť, s. 21 – 46. tatúr, s. 81 – 91. lian, ktorý objavil Rusko, s. 123 – 124.
128 PAMÄŤ NÁRODA 1•2017 Rastislav Ballek Nemeckí vyšetrovatelia TISO naz vaj zabíjanie utečencov Monol g muža, ktor je považovan za najtragickejšiu a najkontroverznejšiu postavu na hraniciach ČSSR slovensk ch dejín. Spoveď jediného prezidenta satelitného Slovenského štátu v podaní Mariána Labudu ml. medzinárodn m zločinom 4. mája 2017 a 24. mája 2017 o 19:00 hod. Divadlo Aréna
Platforma eur pskej pamäti a svedomia je medzinárodná organizácia združuj ca pamäťo- vé inštit cie. Sídli v Bruseli a v konn zložku má v Prahe. Jej členom je aj Ústav pamäti ná- Dr. Jozef Tiso bol nesporne najtragickejšou postavou slovensk ch dejín. Kresťan a katolícky k az, roda. O svojich krokoch pri odhaľovaní zločinov minulosti a ich v sledkoch vydala Plat- ktor zasvätil svoj život viere, ideálu, službe národu a nesk r slovenskej štátnosti. forma nasleduj cu správu. ∕ V mene svojho ideálu sa spojil s fašistami, nechal okradn ť 72 000 slovensk ch židov, zbaviť ich Platforma dostala dva prípisy od nemeck ch vyšetrovateľov v reakcii na obsiahle trestné občianskych a ľudsk ch práv a deportovať za hranice. Väčšina z nich bola zavraždená v koncen- oznámenie zo dňa 18. 8. 2016 vo veci zabíjania utečencov na hraniciach ČSSR. Podľa nemec- tračn ch táboroch. Pred národn m s dom, ktor ho ods dil na trest smrti, odmietol zodpoved- kého najvyššieho štátneho zástupcu bolo zabíjanie utečencov medzinárodn m zločinom. nosť, necítil vinu a neprejavil ľ tosť. Z pohľadu štátneho zastupiteľstva vo Weidene sa za zabíjanie utečencov na rovni t ch, ∕ ktorí boli zodpovední za systém stráženia hraníc, pon ka zodpovednos za vraždu z nízkych Monodráma Tiso, premiérovaná 14. apríla 2005, otvorila sériu p vodn ch slovensk ch hier Di- pohn tok. vadla Aréna so spoločensko-politick m obsahom pod názvom Občiansky cyklus, medzi ktoré Platforma dodá štátnemu zastupiteľstvu vo Weidene ďalšie doteraz neznáme dokumen- sa nesk r zaradili tituly Dr. Gustáv Husák, Komunizmus, Kukura, Kapitál a Holokaust. ty, medzi nimi rozkaz b valého ministra vn tra a neskoršieho premiéra ČSSR Lubomíra V roku 2017 ožíva inscenácia Tiso v p vodnej scéne a kost moch, v originálnom naštudovaní Štrougala k systematickému a plánovitému prenikaniu tajn ch služieb a pohraničnej stráže režiséra Balleka s nov m hlavn m predstaviteľom – Mariánom Labudom mladším. na zemie Spolkovej republiky Nemecko a Rak ska.
Platforma podala nemeckému najvyššiemu spolkovému štátnemu zástupcovi trestné oznámenie na 67 predstaviteľom komunistického režimu b valého Československa vo ve- ci zabitia piatich Nemcov na Železnej opone. Začiatkom okt bra 2016 bolo najvyšším spolkov m štátnym zástupcom myselné za- bíjanie neozbrojen ch utečencov na hraniciach b valého Československa označené za medzinárodn zločin, keďže t m boli zásadn m sp sobom porušené ľudské práva na ži- vot a na slobodu pohybu. Toto právo bolo chránené medzinárodn mi dohodami, ako aj vyšším princípom spravodlivosti. V polovici marca 2017 štátne zastupiteľstvo vo Weidene informovalo, že na veliteľov, ktorí sa podieľali na tvorbe a udržiavaní opatrení na stráženie hraníc, m že platiť atrib t vraždy z nízkych pohn tok. V konná riaditeľka Platformy eur pskej pamäti a svedomia Neela Winkelmannová upozor uje, že ide o kľ čové v roky. „Doteraz sa žiadne ofi ciálne alebo akademické miesto v Českej ani v Slovenskej republike neodvážilo skonštatovať, že sa jedná o nepremlčateľné činy,“ uviedla Neela Winkelmannová. Odpor čame Odpor čame podanie a autorsk fi miestach v kolektívnej pamäti. Román zdroje opiera sa –historick o tri faktografi smrti, ľuďom vlasti dozvedáme a o zradn ch románu k svojim a neláske z tohto sa o láske byť opätovaná. A to naše jediné je zase šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie svetom. Doma, v tichu sme do ho ešte stále zaľ bení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu najväčšou traumou je, žesi to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred postáv príbehu, ktorá ako žij com tak, mnohé človeku.z ďalšie, má predobraz Našou v Slovákov.a podcenil slovensk Prv prezident zlyhal ako politik, hovorí a človek, k az jedna pod jeho vplyvom prest pila odluteránov ku katolíkom. Dozvedáme ako sa, precenil seba najmocnejším momentom, ktor m že zastaviť šírenie rasovej neznášanlivosti a anticiganizmu. ľudskosti a odhodlania. vykresľuje charakter svojich postáv, ich zakolísanie citu a stratu v snahe prežiť, ale aj objavenie identifi dá sa ktor tábora, koncentračného do transportovaní a
Aj viac ako sedemdesiat rokov poskončení druhej svetovej vojny s preživších svedectvá kciu. kciu. netvmdmch áaa šarmuinvektívam domácej panej, domáceho ktorá pána a kus reči do lekárnikoveja váženej rodiny, aby tam odolával chodieval každ nedeľu na šachov partiu, meden tortu o tom, bánovsk ako slovensk farár Jozef Tiso prezident a cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Rozpráva a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť. Historick neláskav ch román časoch inšpirovan láskou v SILVESTER LAVRÍK NEDEĽNÉ ŠACHY S TISOM Podpoľania, ktorí zapojili sa do odboja. Boli však zadržaní z texte osobe. V krátkom opisujev prvej osudy bratov – R mov jeho str kov podané sugestívnym sp sobom rozprávania spomienkové rozprávanie jeho rodiny, z prostredia spomienky Oláha pod názvom Zápisky o smrti a živote... Ide o beletrizované Občianske združenie In Minorita vydáva poviedku Branislava v znam. svoj maj besnenia nacistického vojnov ch udalostiach aj 72rokovSvedectvá o po skončení BRANISLAV OLÁH BRANISLAV OLÁH ZÁPISKY O SMRTI A ŽIVOTE... ISBN 978-80-89622-19-7 2016 Bratislava, Dixit Vydavateľstvo Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech Bratislava, 2017 In minorita o.z.
kovať ako Mauthausen. Autor u, stne u,
ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA PAMÄŤ NÁRODA 1• 2017
Pamäť n Pamäť
ISSN 1336–6297 NACIZMUS AKOMUNIZMUSVOSVOJEJEPOCHE
9 771336771336 629005629005 0 1 VÝVOJ TRESTNOPRÁVNEJ LEGISLATÍVYAKONÁSTROJAKOMUNISTICKÉHO REŽIMU NEMECKÍ VYŠETROVATELIAOZABÍJANÍUTE INFORMOVANOSŤ O SPRAVODLIVÍ MEDZINÁRODMI –TRIPRÍBEHY á ro č roda ČENCOV NAHRANICIACH í XI 1•21 cn 2,99€ cena 1 •2017 XIII ník ČERNOBYĽSKEJ KATASTROFE ČSSR