Historický Zápisník 1/1987
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
HISTORICKÝ ZÁPISNÍK č. 1 / 1987 /2/ na tónu : "Za Boha život, za národ slobodu!" Andrej Hlinka Obsah : - Andrej Klinka /1864 - 1938/ 1 - smútočné oznámenie o úmrtí 19 Alexander Mach : Rodobrana 20 Rudolf Dilong: Pochod Hlinkovej gardy 20 Karol Sidor: Zo života Andreja Hlinku 21 Niektoré výroky Andreja Hlinku 22 Anna Kikušová : Andrej Hlinka 23 Karol Kuzmány : Mládeži 23 Martin Ondroš : Andrej Hlinka dal odkaz a príklad mladému kňazstvu . 24 Dr. Jozef Buday : Andrej Hlinka, predseda SSV, 70-ročný 25 Svetoslav Veigl : Nad hrobom Andreja Hlinku 27 Dr. Karol Mederly : Hlinka a tlač 28 Jeden Boh, jeden národ, jedna strana. Odkaz umierajúceho Vodcu národa splnený. 29 Príloha : ISKRY, slová Andreja Hlinku. o Úvodom. ’■ia jeseň 1986 son pripravil dc? tlače prvé číslo novej série slovenského samizdatu pod názvov.- "Historický zápisník". Teraz máte pred sebou druhé číslo tejto strie, K jej Vydávaniu n.? inšpiro vali dve veci. V prvo" rade je to sústavný tlak masmédií, ktoré už vyše 40 ro kov syste. aticky falšujú našu slovenskú históriu výmyslami, polo pravdami a vyslovenými lžami ohľadom Slovenského štítu, jej tvor cov a dejateľov. Stará avpt^^j^ye ne ráčia, ktorí by mohla svojim deťom stav veci podľa pra*vdy, až na výnimky, zo zbabelosti mlčala a doteraz mlčí. Tým nastupujúce generácie majú úplne skreslené podanie našej nedávnej minulosti. Tu sa nemôžeme vyhovárať na našich neprajníkov, ktorí isto majú na tomto stave vecí svoj podiel, ale hlavná ťarcha viny predsa len leží na našej katolíckej zbabelosti. Aký iný je stav v napríklad v Poľsku! Tam i učitelia, činní v štátnej službe, neboja sa povedať svojim žiakom na hodinách^vyučo vania, na výletoch, výchádzkach a pod. pravdu o svojej histórii, tak isto ako aj rodičia a iní vychovávatelia mládeže. Takto sa de ti už od kolísky dozvedajú pravdu o svojom národe a historii vo vzťahu k okolitým národom a svetu. Druhý dôvod, prečo som začal zostavovať toto druhé číslo, je láska k pravde a spravodlivosti. Totiž každý z nás, nech patríme k akejkoľvek generácii, po určitom čase, ked spoznáme pravdu, začne sa nám protiviť všetok ten nános klamu, poloprávd a lží, ktorými nás desaťročia kŕmia ako hlúpe alebo polohlúpe masy, ktoré sú akoby bez vlastného úsudku, cti a národnej hrdosti. Pravda, to čo nepoy známe - a u nás je to až hriešna nedbalosť k našej národnej histo rii - nemô.; ome hodnotiť a zaujať k tomu správny post j. V tomto svetle nás potom štátna vrchnosť môže kŕmiť hocičím, všetko tupo prijímame, alebo sa nakoniec o nič nezaujímame, všetko ignorujeme a tým zasa napomáhame kolektívnej nevedomosti a tým lepšej manipu- lovateľnosti národom. Nakoniec všetko má svoje medze. Keó sledujeme naše noviny na úrovni krajov a okresov, i tie s celoštátnou pôsobnosťou, ako je "Pravda", "Pravda na nedeľu", "Expres" a pod., všade nájdeme čas od času alebo v sústavnom slede štvavé články proti všetkému minu lému, čo sa na Slovensku vytvorilo, proti našim význačným osobnos tiam alebo proti Cirkvi, Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II., ale i proti minulým pápežom a pod. A to sa deje nielen v podlesnom čase. Od konca druhej svetovej vojny sú masy ľudu kŕmené článkami» ako napríklad v "Pravde na nedeľu" z 21.11.1986 v článku "Herátať so zlou pamäťou- klérofašistická emigrácia sa vystatuje podporou niektorých predstaviteľov Vatikánu" alebovčlánok' v tých istých novi nách z 12,12.1986 v článku "Strach z uvoľňovania- pob.robkovia klé- rofašizmu v rúchu obhajcov ľudských práv" a podobné c.alšie, ponúka jú v dlhých článkoch lži a očierňujú všetko? čo by nán malo byť ako Slovákom a príslušníkom nášho národa priam sväté. Aby som aspoň v daných možnostiach trocha vyplnil medzeru vo ve rnostiach nielen našej mládeže, ale aj tých starších, ktorí by z tohto tu spomínaného mnohé mali poznať, ale - ako sc: . už spom.enul- zo strachu a zbabelosti doteraz radšej mlčali a mlčia, podujal som i týmto číslom priblížiť dobu nedávnu čo najobjektívnejšie z do stupných historických prameňov, ktorých je z dôvodu systematickej likvidácie už po dve generácie veľký nedostatok. Cirkev je naša Matka a história naša učiteľka. Ak budeme čerpať z týchto 1100 ročných prameňov našej slovenskej historie, bude ná dej, že náš národ nezahynie v búrkach budúcich čias. Dedičstvo otcov, zachovaj nám, Pane! Zostavovateľ o 1< A n C. r e j H LINK A / 1864 - 1938/z. V núl o prípadoch tak výrazne platí, že dejiny píšu víťazi, ako je to v prípade Slovenska. Skutočná pravda sa zamlčuje a nepodstat né, treťoro.dé fakty sa vyhlasujú za nosné piliere slovenských de jín. Nech je ale politický postoj historika akýkoľvek, ťažko poprie skutočnosť, že Andrej Hlinka je najvýznamnejšou postavou sloven ských dejín v prvej polovici 20. storočia. Pozrime so, čo je dôvo dom k takémuto tvrdeniu. Narodil sa 27. septembra 1864 v dedinke Černová, ktorá patri: k Ružomberku; Pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny. Jeho otec bol dva’rát ženatý. Z prvého nan*eV,tv& mal štyri, z druhého pať detí. Andrej bol v poradí siedmym dieťaťom. Už v obecnej škole prejavuje nadpriemernú inteligenciu. Ľahko sa učí, má veselú povahu, je smelý, ule aj neposedný a nesmierne živý. V roku 1877 ako 12-ročný začína navštevovať gymnázium v Ru žomberku, Pretože tu sú len štyri nižšie triedy, v septembri 1881 prechádza no gymnázium do Levoče. Už v ton čase je rozhodnutý stať sa kňaz or.., Menej myslí na študentské zábavy a stáva sa vážnejším, zodpovednejším, Nemálo k tomu prispela aj otcova smrť v marci 1882 Po absolvovaní 6. triedy si Andrej podal žiadosť o prijatie za klerika. Spišský^bi^lrup Juraj Császka ho 2C júle 1883 prijal. Keu- že nemal dosť peňazí aby č končil svoje gymnaziálne štúdia v Jágri kam spišský biskup posielal svojich klerikov, dva roky sa pripra voval na filozofickom kurze v Spišskej Kapitule. Po absolvovaní filozofického kurzu sa v rokoch 1885 až 1889, taktiež v Spišskej Kapitule, pripravoval na svoje kňazské povolanie. Jeho hodnotenia na konci školských rokov bývali: "Je dobrého talentu, chvalitebné j usilovnosti a výbornej zbožnosti” alebo "je veselý, živej povahy, zbožný a charakterný”, V treťom ročníku bohoslovia sa objavuje poznámka: "Má náklon nosť k slovizm.u”, V seminári sa počas štúdií bohoslovca Hlinku za čalo systematicky maíarčiť. Bohoslovci smeli slovensky rozprávať len dve. dni v týždni. Proti takému obmedzovaniu práv hlinka namie tal, preto aj tá poznámka. Pravdou je, že Andrej Hlinka mal už vtedy hlboké národné pre svedčenie. V tomto presvedčení utvrdzoval aj svojich priateľov a ■ spolu.študentcv. Chodieval aj do rodiny Makovických? presvedčených národovcov, ktorí mali pomerne bohatú slovenskú knižnicu a odtiaľ si požičiaval knihy Kebj^ nebol mal také nepopierateľné kňazské povolanie, takáto p*známka by mu v tej dobe spôsobila veľa problé mov. Práve v dňoch, ked sa Andrej na duchovnom cvičení chystal pri jať kňazské svätenie, doľahol na neho ťažký úder. Týždeň pred vy sviackou z"mrela je-ho milovaná matka, ktorá tak veľmi túžila vi- dieiý si syna pri oltári a ktorá toľ.’m vynaložila na jeho štúdiá. Dna 19. júna 1889 bol vysvätený za kňaza a o desať dní v tichosti odbavi?. svoje primície v černovskei kaplnke. Týmto sa Skončili Hlinkové štúdia. Mal 25 rokov, bol úplná si rota, no púšťal sa do života s tma, že bude zo všetkých svojich síl a schopností oddane slúžiť kat-líckej Cirkvi a slovenskému ná rodu. Tomuto svojmu programu sa vo svojom živote ani na okamih nespreneveril. 2. Po priníciach odišiel na prvú kaplánku do Zakamenného. Nezdržal sa tam dlho, len necelý rok. Ale to stačilo, aby značnou mierou ovplyvnil formovanie vtedy 11-ročného JánawVojcaššáka, syna miest neho kostolníka. Tento sa stal pozdejšie kňazom, .jeho dobrým pria teľom a od roku 1921 dokonca jeho predstaveným., spišským biskupom. Zo Zakanenného prešiel Hlinka za kaplána na Liptov, do dedinky Svatá Alžbeta a pozdejšie do Tvrdošína. P r. dvoch rokoch, a 10. me siacoch kaplánčenia dostal svoju prvú faru v Troch Sliačoch, neda leko Ruž o nbe rka. Keď sa oboznámil s prostredím, videl, že jtk/väčšou neresťou jeho farníkov je alkoholizmus. Na boj s touto pliagou si prizval ľudo vých misionárov. Po účinkovaní ľudových misionárov asi 700 veriacich vstúpilo do spolku triezvosti. Lenze v boji proti alkoholizmu nara zil Hlinka na silný odpor Židov, pre ktorých hospodárske záujmy bolo výhodné, aby slovenskí sedliaci ostávali nevedomí a pijani, Napriek odporu židovských obchodníkov, nedôverčivosti a konzervati vizmu slovenských roľníkov, Hlinkoví sa na konci roka 1894 podarilo v Troch ■ liačoch založiť "Gazdovsko-potravný a úverový spolok", aby zlepšil postavenie roľníkov. V priebehu toho a nasledujúceho roka len na Liptove založil 9 takýchto spolkov. Prostredníctvom zakladania gazdovských spolkov sa Andrej Hlinka dostal k politike. V Uhorsku vtedy už viac ako 20 rokov vládla Li berálna strana. Bola to strana maďarskej buržoázie a statkárov, ktorej cieľom. bo|o vybudovať zo všetkého obyvateľstva Uhorska jazy- ' kovo jednotný maďarský národ. Politika tejto strany teda smerovala k záhube slovenského národa. Politika liberálnej strany tiež viedla k náboženskej vlažnosti a nerešpektovaniu kresťanských hodnôt. Keď budapeľ.tianský parlament prijal rozvodové zákony, ktoré boli v roz pore s cirkevným učením, katolíci Uhorska, ktorí sa dlhé roky poli ticky neprejavovali, začali vytvárať tzv., katolícke kruhy, čo boli strediská katolíckej inteligencie a pripravovať vznik Žudovej stra ny. Rozdielnosť katolíckeho svetonázoru a politických snáh Liberál nej strany začala byť .veľmi zjavná. Katolícka ľudová strana vznikla dna 14. novembra 1894. Lôležitým podnetom jej činnosti bol list pápeža Leva XIII, predstaviteľovi uhorských katolíkov, grófovi Ferdinandovi Zichymu, ktorým schválil samostatné, politické vystú penie uhorských katolíkov. Pre t .že Slovenská národná strana s centrom v Turčianskom Svatom. Martine bola už dlhé roky v politickej pasivite a pre slovenský národ prakticky nič nerobila, Hlinka sa začal politicJ;:y angažovať v Ľudovej strane o to ochotnejšie, že Ludová strana sľubovala pre vádzať rozdielnu národnostnú politiku od politiky Liberálnej strany. Prvé veľké vystúpenie Katolíckej ľudovej strany bolo počas vo lieb v roku 1896.