CEEOL copyright 2016 STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 85 Slovenská historiografia na ceste k poznaniu činnosti nitrianskeho biskupa a arcibiskupa Karola Kmeku Františka Čechová Posvätná konzistoriálna kongregácia vydala 11. mája 1944 na pokyn od Sv. Otca Piusa XII. dekrét, ktorý sa začína slovami: „Ad vetustae Nitriensis cathedralis Ecclesiae decus augendum…“ Týmto dekrétom menuje nitrianskeho biskupa Karola Kmeku za arcibiskupa „ad personam“. Logickým dôsledkom tohto kroku malo by zrejme po očakávanom skončení vojny povýšenie nitrianskeho biskupstva na arcibiskupstvo. Dejiny sa však vyvíjali inak. Apoštolskou konštitúciou Qui divino až v období éry Gustáva Husáka, na konci roka 1977 v Univerzitnom kostole sv. Jána Krstite a bola vyhlásená za metropolitné sídlo Trnava. Katolícka Cirkev na Slovensku prežila medzitým ažkých tridsatri rokov a prežívané príkoria sa jej ešte nekončili, aj ke nadobúdali rafinovanejšiu, menej brutálnu podobu. Kto bol Karol Kmeko, aké boli príčiny a okolnosti zmien, ktoré sa spájajú s jeho osobou? Tento kňaz nieko kokrát výrazne vstúpil do slovenských i československých dejín, predurčila ho na to účas na rokovaniach v Turčianskom sv. Martine, výsledkom ktorých bola Deklarácia slovenského národa z 30. októbra 1918. Bol jeden z mála poslancov- -katolíkov v Národnom zhromaždení v Prahe. 13. februára kráča po uliciach Nitry spolu s Mariánom Blahom a Jánom Vojtaššákom, ke sú všetci traja menovaní za prvých slovenských biskupov v novom československom štáte. Do dejín vstupuje aj potom, ke zorganizoval v Nitre Pribinove slávnosti v r. 1933. Získal si poves demokraticky a pluralisticky orientovaného kňaza. Pre jeho korektný postoj k československej vláde bol často považovaný za pročeskoslovenského biskupa. Ako neúnavný ctite cyrilo- metodského kultu zblížil sa ešte na konci 19. storočia s Antonom Cyrilom Stojanom, s ktorým bol v trvalom priate skom vzahu. Olomoucký arcibiskup Leopold Prečan bol hosom Pribinových slávností v auguste 1933. Nadchnutý misijným dielom svätých Cyrila a Metoda propagoval biskup Kmeko a uskutočňoval ve kú prácu v misiách, čím preslávil Slovensko v zahraničí. To bol tiež jeden z dôvodov osobnej pocty, ktorú dostal v roku 1944 od Svätého Otca. Druhý, výraznejší vstup nitrianskeho biskupa a arcibiskupa do dejín Slovenska zaznamenávame v povojnovom období. Po úspešných vo bách, v ktorých slovenskí katolíci posilnili presvedčivé víazstvo Demokratickej strany na Slovensku, kdy sa zdalo, že bude možné odvráti nápor hroziaceho komunistického totalitarizmu, vystupuje Karol Kmeko ako najvýznamnejší svedok obhajoby v ostro sledovanom procese s jeho diecéznym kňazom Mons. Jozefom Tisom. Ve ká čas demokraticky orientovanej spoločnosti v Čechách a čiastočne i na Slovensku bola presvedčená, že zápas o demokraciu je potrebné vies cestou tvrdého postupu proti všetkým silám, ktoré boli akýmko vek spôsobom spojené s porazeným fašistickým ne- priate om. Túto úlohu si zjednodušili uplatňovaním princípu kolektívnej viny, ktorý je s demokraciou a udskými právami nezlúčite ný. Ke bola takáto forma realizácie CEEOL copyright 2016 CEEOL copyright 2016 86 Františka Čechová moci legalizovaná a dostala sa do rúk komunistov, pripravovaným v Moskve na „vy- krúcanie krkov“, politický osud štátu bol spečatený. Za ostnatým drôtom sa ocitla celá česká i slovenská spoločnos. Na konci roku 1948 zomiera arcibiskup vo veku sedemdesiattri rokov. Hoci prežil na nitrianskom Hrade tvrdú domovú prehliadku, od najhoršieho ponižovania a prenasledovania ho ušetrila milosrdná smr. Kňazi, reho níci, reho níčky i veriaci z jeho diecézy však v tomto období obstáli v ažkých skúškach a tým dali tiež i svedectvo o svojom biskupovi a duchovnom diele jeho 27ročného episkopátu. Obraz poznania činnosti tohto kňaza je do istej miery tiež obrazom súčasného stavu slovenskej historiografie. Generačné, názorové, politické stanoviská trieštia sily jednotlivých historických pracovísk, medzi ktoré v oblasti dejín cirkví patria predovšetkým teologické fakulty vysokých škôl. Dobrým signálom do budúcnosti je však dnes už nespochybnite ná štátotvornos Slovákov v kombinácii s demokraticky orientovanou identitou majoritnej časti spoločnosti. Následky barbarského zaob- chádzania s cirkevnými historickými pamiatkami a dokumentami bude potrebné ešte dlho rieši. Stručná analýza stavu bádania, ktorú tu predkladám je časou úvodu mojej pripravovanej práce o živote a diele nitrianskeho biskupa a arcibiskupa Karola Kmeku. Na vedeckej konferencii v Nitre v roku 1998 Róbert Letz referoval o Kmekovej osobnosti ako o nedocenenej týmito slovami: „Jej život (osobnosti K. Kmeku, pozn. FČ) a prínos pre slovenský katolicizmus sa pokúsili zmapova tri zborníky. Na mo- nografiu o tejto osobnosti bude potrebné ešte chví u počka.“1 Letzova štúdia prednesená na tejto konferencii, publikovaná v roku 2002, podáva na osemnástich stranách prierezový poh ad na život, kňazskú a politickú činnos a dielo Karola Kmeku. Autor v nej spracoval okolo tridsa publikovaných štúdií, monografií a článkov, preštudoval viacero periodík, predovšetkým s Kmekovými článkami, a štúdium v archívoch orientoval predovšetkým na objasnenie Kmekových výpovedí pred súdmi v povojnových rokoch, navštívil aj Archív kancelárie prezidenta Českej republiky v Prahe, aby objasnil priebeh Pribinových slávností v roku 1933 a biskupove postoje počas týchto slávností. V tomto nitrianskom zborníku sa nachádza tiež cenná štúdia Emílie Hrabovcovej, v ktorej na základe štúdia v Archíve S. Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti, Città del Vaticano, a v archíve Ministerstva za- hraničných vecí Českej republiky skúma okolnosti obsadenia nitrianskeho biskup- ského stolca v cirkevnopolitickom kontexte rokov 1918–1920.2 Pribinove slávnosti v Nitre v roku 1933 boli predmetom štúdie Anny Magdolenovej.3 Viliam Judák, terajší dekan Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulty v Bratislave, v máji 1995 zorganizoval seminár a zostavil zborník z príležitosti pädesiateho výročia menovania prvého slovenského arcibiskupa. Úvodné slovo k zborníku vypracoval 1 R. LETZ, „Karol Kmeko – nitriansky biskup a slovenský arcibiskup,“ in R. MARSINA, ed., Nitra v slovenských dejinách, Martin: Matica slovenská, 2002, s. 338. 2 E. HRABOVCOVÁ, „Obsadenie nitrianskeho biskupského stolca v cirkevnopolitickom kontexte rokov 1918–1920,“ in MARSINA, ed., Nitra v slovenských dejinách, s. 327–337. 3 A. MAGDOLENOVÁ, „Pribinove slávnosti v Nitre v roku 1933,“ in MARSINA, ed., Nitra v slovenských dejinách, s. 356–368. CEEOL copyright 2016 CEEOL copyright 2016 STUDIA THEOLOGICA, V, zima 2003 87 ochranca slovenskej cirkevnej historiografie a aktívny historik Ján Chryzostom kardinál Korec. Viliam Judák v krátkej štúdii hodnotí menovanie prvého slovenského arcibiskupa v kontexte starobylých dejín nitrianskej diecézy a Metodovej Moravsko- -Panónskej provincie. Jeho príspevok si všíma k účovú udalos v Kmekovom živote ako aj jednu z najvýznamnejších v živote nitrianskej diecézy – menovanie za titu- lárneho arcibiskupa, stručne popisuje diplomatické pozadie tejto udalosti aj príčiny, prečo nebola vtedy zriadená samostatná cirkevná provincia na Slovensku.4 Úvodnú prednášku formou krátkej štúdie k tomuto zborníku vypracoval Róbert Letz, venuje sa v nej pôsobeniu K. Kmeku pred rokom 1918.5 Na základe zmapovania relevantnej literatúry a predovšetkým dobovej tlače a Kmekovej ranej publikačnej činnosti analyzuje Kmekovu mlados, jeho rodinné zázemie, študentské roky, počas ktorých si uvedomil svoju slovenskú identitu a tiež solidaritu s chudobným slovenským človekom. Sociálne a proslovanské encykliky pápeža Leva XIII. nadchli Kmeku podobne ako alších, najmä mladých slovenských kňazov aj k politickej a novinárskej činnosti, ktorej obsah je v tejto štúdii vystihnutý. R. Letz so širokou znalosou prostredia aktívneho slovenského kňazstva popisuje nielen medziosobné vzahy, ale aj vznik katolíckych politických uhorských a slovenských strán. Politické anga- žovanie, ako aj novinársku a spolkovu činnos K. Kmeku sleduje publikovaná prednáška do konca roku 1918, teda vrátane povojnového prevratu a vzniku Slo- venskej národnej rady a Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V tej istej publikácii sa venuje vývoju vzahov cirkvi a štátu v rokoch 1918–1945 v kontexte politickej angažovanosti Karola Kmeku Peter Mulík.6 Cie om jeho prednášky je poskytnú základnú orientáciu v týchto vzahoch, ktoré neboli ideálne ani v období predmníchovskej ČSR, ale ani v období Tisovej Slovenskej republiky, aj ke sa to môže zda na prvý poh ad paradoxné. Peter Mulík je cirkevný historik so širším európskym videním a zároveň znalec vatikánskej diplomacie a vatikánskych archívnych fondov. Neúspešná snaha o zriadenie samostatnej slovenskej provincie mala svoje peripetie v celom sledovanom období a Karol Kmeko bol pod a P. Mulíka temer od začiatku významným aktérom tohto procesu. Argumentáciu k prednáške dokladá z literatúry, dobových periodík i z archívov. Anna Magdolenová, František Vnuk, Imrich Kružliak, Ladislav Belás sú autormi alších prednášok z tohto zaujímavého podujatia.7 Zhodnotenie života a činnosti Karola Kmeku v tomto zborníku prednášok mala plné právo urobi zostavovate ka najrozsiahlejšej práce o živote a diele Karola Kmeku Marta Mistina Kona z Kanady. Táto obdivovate ka prvého slovenského arcibiskupa spolu s Viliamom Konom pripravila v Kanade v roku 1989 zborník na jeho počes. Je zostavený zo spomienok, 4 V. J UDÁK, „Význam menovania Dr. Karola Kmeku za titulárneho arcibiskupa,“ in V. JUDÁK, ed., Zborník prednášok z príležitosti 50. výročia menovania prvého slovenského arcibiskupa na