H ISTO R I C K Ý Z T P I S N í K č. 1 / i 9 e 7 /2/ na tému : ‘'Za Boha život, za národ slobodu!" A n d r e j. Hlinka 0 b s ah : - Andrej Hlinka /1864 - 1933/ 1 - smútočné oznámenie o úmrtí 19 Alexander Mach : Rodobrana 20 Rudolf Dilong: Pochod Hlinkovej gardy 20 Karol Sid■ r: Zo života Andreja Hlinku 21 Niektoré-výroky Andreja Hlinku 22 Anna Mikušová : Andrej Hlinka 23 Karol Kuzmány : Mládeži 23 Martin Ondroš : Andrej Hlinka dal odkaz a príklad mladému kňazstvu . 24 Dr. Jozef Buday : Andrej Hlinka, predseda SSV, 70~ročný 25 Svetoslav Veigl : Nad hrobom Andreja Hlinku 27 o O Dr, Karol Mederly ; Hlinka a tlač 410 Jeden Boh, jeden národ, jedna strana. Odkaz umierajúceho Vodcu národa splnený. Príloha : 1 S K R Y, slová Andreja Hlinku. o Úvode Na jeseň 1986 som pripravil do tlače prvé číslo novej série slovenského samizdatu pod názvov;. ‘'Historický zápisní!.:"« Teraz máte pred sebou druhé číslo tejto série, K jej vydávaniu ne. inšpiro­ vali dve veci. V prvo." rade je to sústavný tlak masmédií ř ktoré už vy S e 40 ro­ kov syste. aticky falšujú našu slovenskú históriu výmyslami, polo­ pravdami a vyslovenými lžami ohladon Slovenského štítu, jej tvor­ cov a dejateľov. Stará av^S$SÍX$ť8eneráčia,alY ktorí by mohla svojii deťom stav veci podľa praVcý, a; na výnimky, zo zbabelosti mlčala a doteraz mlčí. Tým nastupujúce generácie majú úplne skreslené podanie našej nedávnej minulosti . Tu sa nemôžeme vyhovárať na našich neprajníkov,ík ktorí isto majú na tomto stave vecí svoj podiel, ale hlavná ťarcha viny predsa len leží na našej katolíckej zbabelosti, Aký iný je stav v napríklad v Poľsku! T smi m i učitelia, činní v štátnej a...1 užbe, neboja sa ^povedať . .... svojim__ „........ žiakom _ na 1hodinách /vyučo- vania, na výletoch, výchádzkach a pod, pravdu o svojjej historii, tak isto ako aj rodičia a iní vychovávatelia mládeže. Takto sa de­ ti už od kolísky dozvedajú pravdu o svojom n ír od e a iistorii vo vzťahu k okolitým národom a svetu. Druhý dôvod. prečo som začal zostavovať toto druh číslo, je láska k pravde a spravodlivosti. Totiž každ^ z n a s , nccli patríme k akejkoľvek generácii, po určitom čase, kec spoznáme pravdu, začne sa nám protiviť všetok ten nános klamu, poloprávd a lží, ktorýr i nás desaťročia\ r i O T n Tkŕmia ^ w m n «-> r-,ako \r- r\ thlúpe n i i i r \ A nalebo l rpolohlúpe \ n l a To I i i r \ A mmasy, n m r " *t< O al bez vlastného úsudku, cti a národnej hrdosti. Pravda, to čo nepog známe - a u nás je to až hriešna nedbalosť k našej národnej histo­ rii - nemôjene hodnotiť a zaujať k tomu,správny postoj. V tomto svetle nás potom, štátna vrchnosť môže kŕmiť hocičím, všetko tupo prijímame, alebo sa nakoniec o nič nezaujímame, všetko ignorujeme a tým zasa napomáhame kolektívnej nevedomosti a tým lepšej manipu- lovateľnosti národom. Nakoniec všetko má svoje medze. Kea sledujeme naše noviny na úrovni la? ajov a okresov, i tie s celoštátnou pôsobnosťou, akc je "Pravda", Pravda na nedeľu", "Expres* a poa. , všace„.wwww ,,.-0n. -’deme čas od času alebo v sústavnom slede štvavé články proti vš^+- mu minu- lému, čo sa na Slovensku vytvorilo, proti našim význačným osebnos- tiam alebo proti Cirkvi, Svatému Otcovi Jánovi Pavlovi XI,, ale i proti minulým pápežom a pod. A to sa deje nielen v podlesnom čase. Od konca druhej svetovej vojny sú masy ľudu krmené článkami, ako napríklad v ;:Pravde na nedeľu" z 21.11.1986 v článku "Nerátať so zlou pamaťou- klérofašistická emigrácia sa vystatuje podporou niektorých predstaviteľov Vatikánu" alebovclánok' v tých istých novi­ nách z Í2,12,1986 v Článku "Strach z uvoľňovania- pohrobkovia klé- rofašiznu v rúchu oonajcov ľudskýcľi práv" a podobné cialšie. p o núka­ jú v dlhých článkoch lži a očierňujú_ všetko f čo by nCc la 1 o byť ako Slovákom a príslušníkom nášho národa priam sváté. Aby som aspoň v daných možnostiach trocha vyplnil medzeru vo ve- mostiach nielen našej mládeže, ale aj tých starších, kto r í by z tohto tu spomínaného mnohé mali poznať,^ o;ale -L. - uako í i u u usc: . ... už spomenul-p zo strachu a zbabelosti doteraz rad" ej mlčali a mlčia, podujal som i týmito číslom priblížiť dobu nedávnu čo najobjektívnejšie z do­ stupných historických prameňov, ktorých je z dôvodu systematickej likvidácie už po dve generácie veľký nedostatok. Cirkev je naša TlľMatka e~\ 4- \ r- s—i t~\a históriaV r i n + -Vi -i <s~\ našaň n X ■! + ^ "*PTr- AkA Ír "j— 0 0 — 0 Q0 jý 0 Q z týchto 1100 ročných prameňov našej slovenskej histórie, bude ná dej, že náš národ nezahynie v búrkach budúcich čias, Dedičstvo otcov, zachovaj nám, Pane I Zostavovateľ o - A n cl r e j HLINKA / 1864 - 1938/. V málo prípadoch tak výrazne platí, že dediny píšu víťazi, ako je to v prípade Slovenska. Skutočná pravda sa zamlčuje a nepodstat­ né, treťoradé fakty sa vyhlasujú za nosné piliere slovenských de­ jín. Nech je ale politický postoj historika akýkoľvek, ťažko poprie skutočnosť, že Andrej Hlinka je najvýznamnejšou postavou sloven­ ských dejín v prvej polovici 20. storočia. Pozrime sa, čo je dôvo­ dom k takémuto tvrdeniu. Narodil sa 27. septembra 1864 v dedinke Černová} ktorá patri! . k Ružomberkuj Pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny. Jeho otec bol dva’'rát ženatý. Z prvého manželstva mal štyri, z druhého pať detí. Andrej bol v poradí siedmym dieťaťom. Už v obecnej škole prejavuje nadpriemernú inteligenciu. Ľahko sa učí, má veselú povahu, je smelý, ale aj neposedný a nesmierne živý. V roku 1877 ako 12-ročný začína navštevovať gymnázium v Ru­ žomberku. Protože tu sú len štyri nižšie triedy, v septembri 1881 prechádza nc gymnázium do Levoče. Už v ton čase je rozhodnutý stať sa kňazom, Menej myslí na študentské zábavy a stáva sa vážnejším, zodpovednejšími Nemálo k tomu prispela aj otcova smrť v marci 1882, Po absolvovaní 6, triedy si Andrej podal žiadosť o prijatie za klerika. Spišský^bi«kup Juraj Császka ho 2* júla 1883 prijal. Kečí­ že nemal dosť peňazí aby dokončil svoje gymnaziálne štúdia v Jágri, .kam.spišský biskup posielal svojich klerikov, dva roky sa pripra­ voval na filozofickom kurze v Spišskej Kapitule. Po absolvovaní filozofického kurzu sa v rokoch 1885 až 1889, taktiež v Spišskej Kapitule, pripravoval na svoje kňazské povolanie. Jeho hodnotenia na kcnci školských rokov bývali: "Je dobrého talentu, chvalitebnéj usilovnosti a výbornej zbožnosti" alebo "je veselý, živej povahy, zbožný a charakterný". V treťom ročníku bohoslovia sa objavuje poznámka: "Má náklon­ nosť k slavizmu". V seminári sa počas štúdií bohoslovca Klinku za­ čalo systematicky maäarčiť. Bohoslovci smeli slovensky- rozprávať len dva dni v týždni„ Proti takému obmedzovaniu práv klinka namie­ tal, preto aj tó poznámka. Pravdou je, že Andrej Hlinka mal už vtedy hlboké národné pre­ svedčenie. V tomto presvedčení utvrdzoval aj svojich priateľov a spoluštudentov. Chodieval aj do rodiny Makovických? presvedčenjŕch národovcov, ktorí mali pomerne bohatú slovenskú knižnicu a odtiaľ si požičiaval knihy Keby nebol mal také nepopierateľné kňazské povolanie j takáto poznámka by mu v tej dobe spôsobila veľa problé­ mov. Práve v dňoch, ked sa Andrej na duchovnom cvičení chystal pri- jať kňazské svätenie, doľahol na neho ťažký úder, , Týždeň pred vy­ sviečkou zomrela je-ho milovaná matka, ktorá tak volni túžila vi­ dieť si syna pri oltári a ktorá toľko vynaložila na jeho štúdiá. Dna 19. júna 1889 bol vysvätený za kňaza a o desať dní v tichosti odbavil svoje primície v ôernovskej kaplnke. Týmto sa skončili Hlinkové štúdia. Mal 25 rokov, bol úplná si­ rota, no púšťal sa do života s tým, že bude zo všetkých svojich síl a schopností oddane slúžiť katolíckej Cirkvi a slovenskému ná­ rodu. Tomuto svojmu programu sa vo svojom živote ani na okamih nespreneveril. .Po primíciách odišiel na prvú kaplánku do Zekamenného* Nezdržal sa tam dlho, len necelý rok. Ale to stačilo, aby značnou mierou ovplyvnil formovanie vtedy 11-ročného Jánaývojtaššáka, syna miest­ neho kostolníka. Tento sa stal pozdejšie kňazom, jeho dobrým pria­ teľom a od roku 1921 dokonca jeho predstaveným, spišským biskupom. Zo Zakanenného prešiel Hlinka za kaplána na Liptov, do dedinky Svatá Alžbeta a pozdejšie do Tvrdošína* Po dvoch rokoch a 10. me­ siacoch kaplánôenia dostal svoju prvú faru v Troch Sliačoch neďa­ leko Ružomberka. Keďoboznámil s prostredím, videl. ’VÉ ;ou neresťou jeho farníkov je alkoholizmus. Na boj s touto pliagou si prizval ľudo- vých misionárov Po účinkovaní ľudových misionárov asi 700 veriacich vstúpilo do spolku triezvosti. Lenže v boji proti alkoholizmu nara­ zil Hlinka na silný odpor Židov, pre ktorých hospodárske záujmy bolo výhodné, aby slovenskí sedliaci ostávali nevedomí a pijani, Napriek odporu židovských obchodníkov, nedôverčivosti a konzervati­ vizmu slovenských roľníkov, Hlinkoví sa na konci roka 1894 podarilo v Troch Sliačoch založiť "Gazdovsko-potravný a úveroví" spolok", aby zlepšil postavenie roľníkov. V priebehu toho a nasledujúceho roka len na Liptove založil 9 takýchto spolkov. Prostredníctvom zakladania gazdovských spolkov sa Andrej Hlinka dostal k politike. V Uhorsku vtedy už viac ako 20 rokov vládla Li­ berálna strana. Bola to strana maďarskej buržoázie a statkárov, ktorej cieľom bo3.o vybudovať zc všetkého obyvateľstva Uhorska jazy- ' kovo jednotný maďarský národ. Politika tejto strany teda smerovala k záhube slovenského národa. Politika liberálnej strany tiež viedla k náboženskej vlažnosti a nerešpektovaniu kresťanských hodnôt. Keď budapečtlanský parlament prijal rozvodové zákony, ktoré boli v roz­ pore s cirkevným učením, katolíci Uhorska, ktorí sa dlhé roky poli­ ticky neprejavovali, začali vytvárať tzv:, katolícke kruhy, čo boli strediská katolíckej inteligencie a pripravovať vznik ňudovej stra-* ny. Rozdielnosť katolíckeho svetonázoru a politických snáh Liberál­ nej strany začala byť .veľmi zjavná. Katolícka ľudová strana vznikla dna 14.