Projekt Pozemkových Úprav V Katastrálnom Území Lontov

PROJEKT POZEMKOVÝCH ÚPRAV V KATASTRÁLNOM ÚZEMÍ LONTOV

Etapa: 1/d

Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia

Výsledný operát – písomná čas ť

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 2

Etapa: 1/d)

VYPRACOVANIE ÚVODNÝCH PODKLADOV K PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV V K.Ú. LONTOV

Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav

1.1. TECHNICKÁ SPRÁVA

Vypracovali: Ing.Róbert Chudý Ing. Martin Fašánek

Levice – september 2009

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 3

O B S A H Úvod Účel a obsah VZFÚ...... 4 Podklady...... 6 Spôsob a časový postup spracovania a prerokovania VZFÚ so ZÚPÚ...... 6 Vymedzenie a stru čná charakteristika územia ...... 8

1. Prírodné pomery ...... 9 1.1 Reliéf a horninové prostredie...... 9 1.2 Klíma ...... 11 1.3 Vodstvo ...... 12 1.4. Pôda...... 13 1.5 Biota...... 16 1.6 Sú časná krajinná štruktúra...... 25

2. Zhodnotenie stavu vybudovaných verejných a spoločných zariadení a opatrení a návrhy na nové opatrenia a zariadenia ...... 29 2.1 Dopravné pomery...... 29 2.1.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 29 2.1.2 Návrh komunika čných opatrení ...... 30 2.2 Vodohospodárske pomery ...... 36 2.2.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 36 2.2.2 Návrh vodohospodárskych opatrení...... 37 2.3 Protierózne opatrenia ...... 39 2.3.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 39 2.3.2 Návrh protieróznych opatrení ...... 42 2.4 Ú čelové po ľnohospodárske a lesohospodárske zariadenia ...... 47 2.4.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 47 2.4.2 Návrh po ľnohospodárskeho využívania územia...... 49 2.5 Ostatné nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia ...... 52 2.5.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 52 2.5.2 Návrh nepo ľnohospodárskeho využívania územia...... 54 2.6 Ekológia a životné prostredie ...... 55 2.6.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 55 2.6.2 Návrhy na zlepšenie ekologickej stability a kvality životného prostredia...... 60

3. Stav užívacích pomerov ...... 72

4. Vplyv opatrení obmedzujúcich po ľnohospodárske využívanie pozemkov ...... 73

5. Bilancia plôch a výpo čet príspevku na spolo čné zariadenia a opatrenia ...... 74

6. Celková bilancia vplyvu navrhovaných opatrení ...... 76

7. Plán všeobecných zásad funk čného usporiadania územia ...... 78

8. Záver ...... 79

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 4

PROJEKT POZEMKOVÝCH ÚPRAV V K.Ú. LONTOV Etapa: 1/d Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia v obvode PPÚ

Kraj: Nitra Obec: Lontov Katastrálne územie: Lontov Súradnicový systém: S - JTSK Výškový systém: Bpv

Účel a obsah VZFÚ

Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia (VZFÚ) definujú plochy v obvode projektu pozemkových úprav z h ľadiska ich nového priestorového usporiadania, funk čného ur čenia, vytvárajú komunika čnú, vodohospodársku a ekologickú kostru a sú východiskom pri spracovaní zásad umiestnenia nových pozemkov ako aj plánu verejných a spolo čných zariadení a opatrení. Vo VZFÚ sa najviac prejavuje verejnoprávny význam projektu pozemkových úprav (PPÚ), ke ďže charakter riešených problémov presahuje možnosti súkromných iniciatív.

Hlavným cie ľom všeobecných zásad funk čného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav bolo stanovenie pravidiel ekologicky optimálneho spôsobu hospodárenia v krajine v zmysle priestorového a funk čného členenia, pri čom ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funk čné využívanie územia sú časne zabezpe čuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia.

Za všeobecné zásady funk čného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav sa považujú aj schválené lesné hospodárske plány ( § 9, ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.)

Funk čné využitie vodných tokov sa riadi osobitným právnym režimom, resp. návrhmi hydroekologického plánu povodia vodného toku

Vo všeobecných zásadách je navrhovaný spôsob funk čného využívania územia v obvode

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 5

projektu pozemkových úprav pre vymedzené bloky, ako aj potrebné opatrenia na zabezpe čenie vhodného po ľnohospodárskeho využívania krajiny – hydrologické, protierózne, biologické a ekologické, organiza čné opatrenia.

V rámci všeobecných zásad funk čného usporiadania územia sa pod ľa § 9 ods. 10 zákona č. 330/1991 v obvode pozemkových úprav vykonávajú prieskumy a rozbory a) dopravných pomerov a technického vybavenia územia b) územných vplyvov rozvoja nepo ľnohospodárskych činností c) rozhrani čenia lesnej pôdy a po ľnohospodárskej pôdy d) požiadaviek na tvorbu miestneho systému ekologickej stability a požiadaviek na ochranu prírody e) potreby úpravy vodného režimu f) zmien v štruktúre po ľnohospodárskych podnikov a lesných podnikov g) súvislosti so susednými katastrálnymi územiami alebo obvodmi pozemkových úprav

Základné typy funk čného využívania plôch z poh ľadu pozemkových úprav sú: produk čné, ochranné, regula čné, dopravné a technické, pri čom jedna plocha môže popri prioritnej funkcii zastáva ť aj ďalšiu. Opatrenia sú navrhované s cie ľom zabezpe čiť najvhodnejší spôsob využitia po ľnohospodárskej pôdy, zachovanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy, jej produk čných schopností a ochranu pred znehodnotením, úpravu vodného režimu.

Po ľnohospodársky nevyužívané pozemky je vhodné využi ť pre zachovanie a obnovu prírodného prostredia formou:

• budovania a udržiavania biotopov, • výsadby drevín (revitalizácia verejných priestranstiev, výsadba medzí, alejí, vetrolamov), • obnovy pôvodného genofondu, • revitalizácie a úpravy korýt potokov a brehových porastov, • posilnenia chránených území prírody, • sanáciedivokých skládok odpadov

Od realizácie spolo čných zariadení a opatrení sa o čakáva najmä

• obmedzenie alebo odstránenie eróznych procesov, transportu splavenín a ich sedimentácie, • spoma ľovanie odtoku vody, • zvýšenie infiltrácie a akumulácie vody v pôde a na jej povrchu, • protipovod ňová ochrana sídelných, dopravno-technických a infraštruktúrnych prvkov krajiny (Zdroj: Ing. J.Julény – Východiská pozemkových úprav)

V rámci VZFÚ sú rozdelené všetky plochy na :

• Produk čné plochy ur čené na projektovanie nových pozemkov (prejdú do vlastníctva vlastníkov pôvodných pozemkov) • Spolo čné zariadenia a opatrenia – slúžia na uspokojovanie potrieb ú častníkov PÚ, zlepšenie

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 6

ekologickej stability územia, úpravu vodného režimu at ď. (prejdú do vlastníctva obce) • Verejné zariadenia a opatrenia – slúžia spravidla právnickým osobám, správcom majetku a zariadení štátu (štátne cesty, vodohosp. zariadenia, železnice at ď.)

Podklady

Podkladom pre vypracovanie všeobecných zásad funk čného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav boli doteraz spracované dostupné podklady a záväzné podklady pre riešené územie: • výsledky ú čelového mapovania polohopisu a výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav • výsledky aktualizácie máp BPEJ • údaje registra pôvodného stavu • MÚSES pre ú čely PÚ v k.ú. Lontov • koncepcia územného rozvoja Slovenska • územný plán regiónu VÚC Nitrianskeho kraja – návrh riešenia, AUREX, 1998 • plány vodohospodárskych a hydromeliora čných zámerov • legislatívne vymedzené územia s funkciou ochrany prírody a prírodných zdrojov • pásma hygienickej ochrany a technické pásma • údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu • generálny návrh lesnej dopravnej siete, lesný hospodársky plán • Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Levice, EKOPOLIS, 1995 • Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR a SAŽP, 2002 • mapy komplexného pôdoznaleckého prieskumu pôd • iné odborné podklady (biota a ochrana prírody, socio-ekonomické pomery, geológia, hydrológia)

Spôsob a časový postup spracovania a prerokovania VZFU so Združením účastníkov pozemkových úprav (ZÚPÚ)

Pri spracovávaní všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav sa úzko spolupracovalo so združením ú častníkov pozemkových úprav, najmä prostredníctvom jeho predstavenstva, zástupcami obce a významnými vlastníkmi, užívate ľmi a správcami pozemkov, s ktorými boli predbežné návrhy vždy konzultované. So ZÚPÚ, správnym orgánom a vlastníkmi sa uskuto čnili nasledovné stretnutia:

• 18.8.2009 – stretnutie spracovate ľa a vedúceho projektu s predstavenstvom ZÚPÚ - prerokovanie základných východísk a predstáv najvýznamnejších vlastníkov a užívate ľov po ľnohospodárskej pôdy, prerokovanie kostry komunika čných, protieróznych a ekologických opatrení a ur čenie priority SZO pre výstavbu

• 8.9.2009 - stretnutie spracovate ľa PPÚ a vedúceho projektu so zástupcami obce, so zástupcom Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie ( Ing. Judita Némethová ), zástupky ňa OR PZ Levice – Okresného dopravného inšpektorátu ( kpt. Radoslava Tatarkovi čová ) a zástupca Regionálnej správy a údržby ciest Levice ( Ing. Dominik Hole čka ), ktorý posudzovali možnosti napojenia navrhovaných účelových komunikácií na štátne cesty. opatrení a ur čenie priority SZO pre výstavbu • 17.3.2009 - stretnutie spracovate ľa PPÚ a vedúceho projektu so ZÚPÚ, vlastníkmi, zástupcami obce, SPF, Lesov SR š.p. na OÚ – prerokovanie predbežnej bilancie plôch a nárokov na vybudovanie spolo čných komunika čných, protieróznych a ekologických opatrení

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 7

• 8.4.2009 – predstavenie návrhu VZFÚ Združeniu ú častníkov pozemkových úprav v priestoroch kultúrneho domu Popri horeuvedených stretnutiach so ZÚPÚ prebiehali aj stretnutia a rokovania s vlastníkmi a správcami jednotlivých verejných zariadení a opatrení a štátneho majetku (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. – Ing. Michalková, Slovenský pozemkový fond – Ing. Kurucová).

Technicky boli VZFÚ spracované ako jednoduchý geoinforma čný systém tvorený súborom vo formáte VGI obsahujúci vrstvu KLADPROJ, ktorá obsahuje objekty (plochy) vytvorené ú čelovým mapovaním polohopisu a schválené v komisionálnom šetrení zmien druhov pozemkov, ktoré sú doplnené o navrhnuté spolo čné a verejné zariadenia a opatrenia. K objektom sú pripojené atribúty popis ujúce funk čné využitie plochy, druh pozemku, typ navrhovaného opatrenia a ďalšie.

Hlavným grafickým dokumentom VZFÚ v analógovej podobe je Alternatívny plán funk čného využitia územia (Plán VZFÚ), ktorý zobrazuje obvod PPÚ roz členený na jednotlivé plochy (objekty vrstvy KLADPROJ) pod ľa ich funk čného využitia – ich podrobný popis je v tabu ľkovej časti.

Ďalším grafickým výstupom VZFÚ je Preh ľad navrhnutých spolo čných zariadení a opatrení, ktorý obsahuje podrobnejší popis opatrení navrhnutých na vybudovanie – komunika čnú kostru (popis, typ a kategóriu komunikácie), ekologické a protierózne opatrenia opatrenia (biokoridory, protierózne pásy) - podrobnejší popis navrhnutých opatrení je opä ť v textovej a tabu ľkovej časti.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 8

VZFÚ obsahujú aj opatrenia ktoré majú odporú čací charakter – ide predovšetkým o návrh agrotechnických opatrení na zmiernenie vodnej erózie – realizácia týchto opatrení závisí od budúceho vlastníka resp. užívate ľa pozemkov.

Vymedzenie a stru čná charakteristika územia

Riešené územie je vymedzené hranicou obvodu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území obce Lontov. Z obvodu PÚ je vy ňatý intravilán obce Lontov. Obec je v zmysle územného a správneho usporiadania SR (zákon NR SR č.221/1996 Z.z. a nariadenie vlády SR č.258/1996 Z.z.) administratívne za členená do okresu Levice v Nitrianskom kraji.

Obec Lontov je situovaná v Nitrianskom kraji, v južnej časti okresu Levice. Výmera katastrálneho územia obce je 1505,5 ha, obvod pozemkových úprav bol vymedzený v celkovej výmere 1442,01 ha, čo predstavuje 95,8 % výmery katastrálneho územia. Z obvodu PPÚ bol vy ňatý intravilán obce. K.ú. Lontov susedí s nasledovnými katastrami: Kubá ňovo (východ), Ipe ľský Sokolec (juh), Šalov (juhozápad) a Trhy ňa (západ až severozápad). Z geografického h ľadiska leží kataster obce v Podunajskej nížine, na rozhraní dvoch oddielov – Ipe ľská pahorkatina a Ipe ľská niva. V obci žije v sú časnosti 705 obyvate ľov.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 9

Riešené územie vymedzené hranicou obvodu projektu pozemkových úprav 1. PRÍRODNÉ POMERY

1.1 Reliéf a horninové prostredie

1.1.1 Geomorfologické pomery

Pod ľa geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, Lukniš in Atlas SSR 1980) patrí posudzované územie do Podunajskej nížiny, jej celku Podunajská pahorkatina a dvoch oddielov: − Ipe ľská pahorkatina (pododdiel Santovská pahorkatina) – patrí sem vä čšina katastrálneho územia, − Ipe ľská niva - patrí sem juhovýchodná čas ť územia v údolí rieky Ipe ľ.

Reliéf posudzovaného územia je podmienený substrátovými pomermi. Na vä čšine územia prevažuje stredne členitý pahorkatinný reliéf s hladko modelovanými chrbtami a svahmi, s nadmorskou výškou 130- 250 m. Strmšie svahy sú viazané na výstupy pestrého neogénneho podložia, miernejšie svahy zasa na kvartérne sprašové a deluviálne sedimenty. V jv. časti územia je vyvinutý málo členený reliéf zvlnenej roviny rie čnej nivy a terás Ip ľa s nadmorskou výškou 118-135 m.

V území je možné vymedzi ť tieto základné typy reliéfu:

− zvlnená rovina na fluviálnych a fluviálno-eolických sedimentoch – patrí sem fluviálna niva Ip ľa a pri ľahlá zvlnená rovina rie čnych terás Ip ľa s pokryvom sprašových sedimentov. Reliéf je rovinný až mierne zvlnený, na časti územia s výskytom plytkých nevýrazných depresií (zvyšky bývalého toku a ramien Ip ľa) a elevácií (nevýrazných vyvýšenín). Nadmorská výška nivy Ip ľa je 118-120 m, sklonitos ť reliéfu dosahuje 0-1o. Do územia zasahuje len okrajová čas ť nivy, jej šírka je max. 500-600 m. Výrazným prvkom nivy je povod ňová hrádza, ktorá odde ľuje tok Ip ľa od po ľnohospodársky využívaného územia. Na nivu Ip ľa nadväzujú mierne uklonené plošiny stredných terás Ip ľa pokrytých sprašovými sedimentmi. Terasy sú od nivy čiasto čne oddelené strmým stup ňom, v niektorých polohách nadväzujú na nivu pozvo ľna. Nadmorská výška terás dosahuje 120-135 m, sklonitos ť je prevažne 1-3 o. Vertikálna členitos ť územia je minimálna, dosahuje len 10-15 m. Územie nie je náchylné na geodynamické javy s výnimkou bo čnej erózie a následného rizika zosuvov na krátkom úseku nivy Ip ľa.

− stredne členená pahorkatina na kvartérnych sedimentoch – patrí sem centrálna a východná čas ť katastrálneho územia, tvorená miernymi až stredne strmými svahmi Ipe ľskej pahorkatiny, členenými periglaciálnymi úvalinami. Vyskytujú sa tu aj ploché chrbty až plošiny, osou je údolie potoka Jelšovka. Územie je budované vä čšinou eolickými sprašovými sedimentmi až zmiešanými eolicko-deluviálnymi hlinami, v údoliach sú to najmä deluviálno-fluviálne sedimenty. Nadmorská výška tejto časti územia kolísa od 125-130 m v úpätných polohách po 160-200 m v chrbtových polohách. Sklonitos ť reliéfu pahorkatinných svahov je priemerne v kategóriách 3-7o, menej 7-12 o, ojedinelo sa vyskytujú svahy so sklonom do 20 o. Tieto sú budované vä čšinou delúviami a výstupmi neogénneho podložia. Vertikálna členitos ť reliéfu dosahuje 30-60 m. Územie je náchylné na výskyt vodnej erózie, čiasto čne aj na pôsobenie výmo ľovej erózie.

− členitá pahorkatina až podvrchovina na neogénnych sedimentoch a ich delúviách – patrí sem západná čas ť územia, budovaná pestrými neogénnymi horninami vulkanického a sedimentárneho pôvodu a ich delúviami. Územie je členitejšie ako predchádzajúci typ, hustejšia je sieť úvalín a chrbtov, sklonitos ť územia je vä čšia – priemerne 7-12 o, na pomerne ve ľkých plochách aj nad 17 o, ojedinelo aj okolo 25 o. Nadmorská výška údolí dosahuje 140-160 m, chrbty pahorkatiny zasa 200-250 m. Vertikálna členitos ť

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 10

reliéfu dosahuje 50-80 m. Z h ľadiska geodynamických javov ide o územie náchylné na plošnú aj výmo ľovú vodnú eróziu, v obmedzenej miere aj na tvorbu zosuvov.

Pre potreby MÚSES sme pre posudzované územie vyhotovili v prostredí geografického informa čného systému digitálny model terénu, na základe ktorého sme hodnotili aj sklonitos ť reliéfu. Podkladom pre digitálny model terénu bolo zameranie výškopisu územia a topografické podklady (základné topografické mapy). Digitálny model terénu je znázornený v preh ľadnej mape č. 2.

Sklonitos ť reliéfu je vyjadrovaná tzv. izoklínami – izo čiarami rovnakého sklonu reliéfu v smere spádových kriviek. Ide o najvýznamnejší morfometrický parameter, ktorý je podmie ňujúci pre vznik a intenzitu svahových procesov, ale ur čuje aj využite ľnos ť územia z h ľadiska pôdohospodárstva. Sklonitos ť sme vyjadrili v intervaloch 0-0,5 0, 0,5-1o, 1-3o, 3-7o, 7-12 o, 12-17 o a 17-25 o. V k.ú. Lontov je vzh ľadom k pomerne ve ľkej členitosti územia aj zna čná priestorová diferenciácia sklonitosti reliéfu. Na nive a terasách Ip ľa, nive Jelšovky, v údoliach a na pahorkatinných chrbtoch prevažuje rovinný až málo sklonitý reliéf (sklonitos ť do 3 o), na pahorkatinných svahov prevažnú mierne až stredne strmé svahy (kategórie 3-7o a 7-12 o) Na svahoch pokrytých delúviami s častými výstupmi neogénneho podložia je sklonitos ť reliéfu v kategóriách strmších až strmých svahov (kategórie 12-17 o, 17- 25 o). Na malých plochách v členitej pahorkatine sa vyskytujú aj ve ľmi strmé svahy so sklonitos ťou nad 25 o.

1.1.2 Geologické pomery

Pod ľa regionálneho geologického členenia SR (Vass a kol. 1988) leží katastrálne územie obce Lontov v oblasti Vnútrohorské panvy a kotliny , podoblasti Podunajská panva , okrsku Trnavsko-dubnická panva , podokrsku Želiezovská priehlbina .

Z geologicko-litologického h ľadiska je k.ú. Lontov a jeho okolie sú čas ťou južného predpolia štiavnického stratovulkánu, kde sa v priebehu neogénu (báden-sarmat) ukladali sedimenty vulkanického pôvodu, ktoré vytvorili tzv. spodnú a vrchnú stratovulkanickú stavbu. Na povrch v území vystupujú len horniny vrchnej stavby – a to sedimenty tzv. ba ďanskej formácie , ktoré vznikali na rozhraní spodného a stredného sarmatu. V spodnej časti je formácia tvorená redeponovanými pemzovými tufmi, lávovými prúdmi pyroxenických andezitov, epiklastickými brekciami. Smerom k juhu postupne prevláda tzv. deltová sedimentácia - pies čité a pelitické sedimenty s tufitickou prímesou.

V nasledovnom texte podávame stru čný popis výskytu jednotlivých typov geologického substrátu v území , základné geologické jednotky sú znázornené v preh ľadnej mape č. 3. Geologická stavba územia je popísaná v práci Nagy a kol. 1998 , z ktorej pri popise geologických pomerov vychádzame.

- tufitické piesky a pieskovce, prachovité piesky až prachy s ílovitou prímesou (neogén - spodný až stredný sarmat) - prevažne pies čité až prachovité sedimenty ba ďanského súvrstvia rôznych farieb, typické je striedanie pies čitých a prachovitých vrstiev s obsahom vulkanického materiálu (tufy, tufity, miestami aj úlomky a obliaky hornín – pemza, andezit a i.). V území sú mapované najmä v jeho západnej časti, na plošinách a stredne strmých až strmších svahoch ( Čaradské zeme, Starý vrch, Žobrácka dolina, Žabí vrch), menej vo východnej časti územia (Slovenský majer, strmý svah nad nivou Ip ľa).

- vápnité a tufitické íly s polohami tufitov a tufov (neogén - spodný až stredný sarmat) – rozpadavé sivé až zelenosivé s ľudnaté sedimenty ba ďanského súvrstvia, miestami so zvýšeným obsahom pies čitých častíc. Na povrch vystupujú na strmých svahoch a v zárezoch eróznych rýh. V území sú mapované len v dvoch polohách – v severnej časti v lokalite Pri blate a v západnej časti v lokalite nad Krivou dolinou. Pravdepodobne však vystupujú na viacerých miestach najmä v západnej časti územia

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 11

na strmých svahoch. - polygenetické deluviálne svahové hliny (rôzne obdobia kvartéru) – ílovito-hlinité svahové sedimenty, miestami zasutené, s úlomkami hornín vulkanického pôvodu. Budujú strmšie svahy v západnej časti územia ( Čaradské zeme, Slivkovisko, Pustý vrch, Malé vinice, Čarad), vznikli svahovými procesmi v polohách pôvodných neovulkanických sedimentov (piesky, pieskovce, prachy, prachovce s vulkanickým materiálom). Miestami sa na povrch dostali aj vrstvy tzv. červených hlín – rubefikovaných fosílnych pôd v podobe ílovitých hlín (Žobrácka dolina).

- eluviálno-deluviálne hliny (rôzne obdobia kvartéru) – sedimenty plochých chrbtov Ipe ľskej pahorkatiny vo východnej časti územia (Rakyta, Chudobná dolina, Rovné). Vznikli zvetrávaním pôvodného vulkanosedimentárneho materiálu, miestami sa v nich zachovali zvyšky neovulkanických sedimentov.

- fluviálne štrky a pies čité štrky prekryté mladšími sprašovými sedimentmi (pleistocén – mindelriss) – terasové sedimenty starých povrchov rie čnej nivy Ip ľa rôzneho veku. Staršie štrky mindelského veku boli dokumentované na malej ploche v oblasti Vl čieho vrchu, stredné terasy (protoriss) tvoria pomerne ve ľké plochy v jv. časti územia (Nad kostolom – U Litaša) a mladšie stredné terasy (riss) sú vyvinuté na južnom okraji územia (K ňazské zeme). Rie čne štrky sú tvorené opracovanými valúnmi rôzneho horninového zloženia, nad nimi sú zachované pôvodné náplavové hliny a v ich nadloží sú takmer súvislé pokryvy spraší, ktoré predstavujú pôdotvorný substrát.

- eolické vápnité spraše (mladší pleistocén – wurm) – rozsiahle pokryvy eolických prachových až pies čitých sedimentov mladopleistocénneho veku. V území sú mapované na rozsiahlych plochách vo východnej a strednej časti územia – prekrývajú rie čne terasy Ip ľa a svahy po oboch stranách doliny Jelšovky. Ide o svetložlté až hrdzavožlté sedimenty premenlivej zrnitosti, v ich vrstvách sa nachádzajú aj polohy fosílnych pôd. Vo vyšších polohách sa vyskytujú viac odvápnené škvrnité sprašové hliny so zvýšeným obsahom prachových častíc, v nižších polohách na rie čnych terasách ide o typické svetlé vápnité spraše.

- deluviálno-fluviálne sedimenty (mladý pleistocén – holocén) – ílové až pies čité hliny. Sú to sedimenty plytkých úvalinovitých údolí v rôznych častiach územia. Ide vä čšinou o ílovité, hlinité až pieso čnato-hlinité podsvahové sedimenty, produkty erózno-akumula čných procesov v mladom kvartéri.

- fluviálne nivné sedimenty (holocén) – patria sem holocénne hliny až íly, ojedinelo aj piesky nivy Ip ľa a údolia Jelšovky. Prevažujú ílovité hliny, stredne priepustné až nepriepustné, menej sa vyskytujú piesky ( čas ť nivy Ip ľa) a mokra ďné sedimenty (Jelšovka, bývalé ramená Ip ľa). Na časti nivy Ip ľa na povrch vystupujú aj mladé štrkopies čité sedimenty – vzh ľadom k nedávnej regulácii rieky však môže ís ť o nepôvodné polohy.

Pod ľa inžinierskogeologickej klasifikácie Matulu a kol. (1969) patrí posudzované územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnútrokarpatských nížin (Podunajská nížina). Na základe STN 73 0036 leží širšie územie v seizmickej oblasti 5o MSK.

1.2 Klíma

Celkovú charakteristiku klímy, najmä z h ľadiska teplotných a zrážkových pomerov s prihliadnutím na vlahovú bilanciu a slne čný svit vyjadrujú tzv. klimatické oblasti (Kon ček in Atlas SSR 1980, Atlas krajiny SR, 2002). K.ú. Lontov patrí do teplej klimatickej oblasti, a to jej teplého suchého okrsku , s miernou zimou a dlhším slne čným svitom. Okrsok je charakterizovaný teplou nížinnou klímou s dlhým až ve ľmi dlhým, teplým a suchým letom, krátkou, mierne teplou, suchou až ve ľmi suchou zimou s ve ľmi

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 12

krátkym trvaním snehovej pokrývky.

Klimatické parametre v okolí územia sú sledované v klimatických staniciach Pohronský Ruskov (12 km jz. od územia – sledovanie slne čného žiarenia, teplôt, obla čnosti a zrážok) a Dudince (15 km s. – sledovanie slne čného žiarenia, teplôt a obla čnosti), najbližšia komplexná stanica aj so sledovaním veterných pomerov je v Novom Tekove (30 km sz. od územia).

Priemerné ro čné teploty v území sa pohybujú v rozpätí 9,5-9,8 oC. Najteplejším mesiacom je júl (19,4-19,8 oC), najchladnejším január (-2,0 až –2,5 oC). Priemerná teplota vegeta čného obdobia sa pohybuje v rozpätí 16,0-17,0 oC.

Priemerný ro čný úhrn zrážok je 500-550 mm (vo vyšších polohách do 600 mm), vo vegeta čnom období je to 300-330 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj - august, najmenej v mesiacoch január – marec a v septembri. Celkovo patrí oblas ť medzi zrážkovo vysoko deficitné územia - celkový ročný vlahový deficit je 150-200 mm, vo vegeta čnom období je to však cca 300 mm. Snehová pokrývka leží v území priemerne 20- 30 dní do roka.

Prevládajúcou zložkou vetra takmer vo všetkých ro čných obdobiach vo východnej časti Podunajskej nížiny (stanica Nový Tekov) je severozápad a západ (ich podiel predstavuje celoročne 16 a 13 % pozorovaní). Ďalšími častými smermi vetrov sú V a SV, naopak najmenej časté sú J, JV a JZ vetry. V zime je mimoriadne vysoký podiel východných vetrov (až 19 %). Oblas ť je charakteristická aj pomerne vysokým podielom bezvetria (priemerne v 32 % meraní).

1.3 Vodstvo

Povrchové vody

Katastrálne územie obce Lontov patrí do povodia rieky Ipe ľ (Dolný Ipe ľ - číslo hydrologického poradia 4- 24-03). Priamo katastrálnym územím pretekajú dva stále vodné toky – Ipe ľ a Jelšovka.

Ipe ľ patrí medzi významné slovenské rieky – je tokom II. rádu a ľavostranným prítokom Dunaja, do ktorého sa vlieva pri Ch ľabe. Odvod ňuje južné svahy Slovenského Rudohoria, Javoria, Krupinskej planiny, Ipe ľskú kotlinu a východnú čas ť Podunajskej nížiny. Celková d ĺžka toku je 232,5 km (z toho v d ĺžke 140 km te čie na hranici s Ma ďarskou republikou), plocha povodia je 5151,0 km 2. Pri ústí Jelšovky má Ipe ľ dĺžku 196,1 km a plochu povodia 4902 km 2. Lontov patrí do dolnej časti povodia Ip ľa, ktorá bola regulovaná v 70.-80. rokoch 20. storo čia.

Jelšovka je pravostranným prítokom Ip ľa (ústi do neho v Ipe ľskom Sokolci). Je to tok III. rádu s celkovou dĺžkou 17,9 km a plochou povodia 47,8 km 2. Odvod ňuje čas ť Ipe ľskej pahorkatiny, te čie od Hontianskej Vrbice severojužným smerom. V Lontove má Jelšovka dĺžku 12,8 km a plochu povodia 35,3 km 2.

Rieka Ipe ľ má daž ďovo-snehový režim odtoku s maximálnymi stavmi v marci až za čiatkom apríla, s vysokými prietokmi aj v mesiacoch február a apríl. Jesenné podružné maximum je málo výrazné. Najnižšie prietoky sú v septembri, nízke stavy sú v období júl – október. Koeficient odtoku z územia je cca 0,2-0,3, špecifický odtok dosahuje len 4-6 l.s -1.km -2. Dlhodobý priemerný ro čný prietok Ip ľa v Ipe ľskom Sokolci je 21,1 m 3.s -1, najvyššie prietoky dosahuje v marci, najnižšie v júli až októbri.

Vodné plochy sa priamo v riešenom území ani jeho blízkom okolí nenachádzajú.

Podzemné vody

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 13

Katastrálne územie obce Lontov patrí pod ľa hydrogeologickej rajonizácie územia Slovenska (Šuba a kol. 1989) na rozhranie dvoch hydrogeologických rajónov - N 061 Neogén strednej a južnej časti Ipe ľskej pahorkatiny a QN 091 Kvartér Ip ľa.

V rajóne neogénu je horninové prostredie hydrogeologicky málo priaznivé – prevládajú menej priepustné sedimenty (spraše, prachy a íly) nad priepustnejšími sedimentmi (fluviálne štrky, neogénne piesky a pieskovce). Územie je zrážkovo deficitné, bez predpokladov vytvorenia prame ňov a zásob vody v plytkejších vrstvách. Zvodnené vrstvy sú viazané na hlbšie piesky až štrky (artézske vody). Podzemné vody s vo ľnou hladinou sa vyskytujú len v údoliach (Jelšovka, Čaradské údolie), avšak zásoby vôd sú malé.

Rajón kvartéru Ip ľa je hydrogeologicky ove ľa významnejší. Kolektorom podzemnej vody sú štrkopies čité náplavy rieky Ipe ľ, ktorých hrúbka v území dosahuje 6-10 m a z h ľadiska priepustnosti sú priaznivé. Výdatnos ť vrtov v susednom k.ú. Ipe ľský Sokolec dosahuje 4-5 l.s -1. Menej významným kolektorom vôd sú aj štrkopies čité vrstvy ipe ľských terás, vody však skôr prestupujú do nivy Ip ľa.

Pod ľa režimu patria podzemné vody širšieho územia do prvého výškového stup ňa (do 450-600 m n.m.), s najvyššími stavmi hladiny podzemných vôd a výdatnosťami prame ňov koncom marca a za čiatkom apríla, minimálnymi stavmi v septembri až novembri.

V rámci posudzovaného územia sa nenachádzajú využívané vodné zdroje ani vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov. Rieka Ipe ľ je zaradená medzi vodohospodársky významné toky pod ľa Vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z.

1.4 Pôda

Pôdny fond posudzovaného k.ú. Lontov tvoria najmä po ľnohospodárske pôdy rôznej intenzity využívania, v menšej miere aj lesné pôdy. Priestorová diferenciácia pôdneho krytu v území je prejavom pôsobenia najmä azonálnych činite ľov - geologického substrátu, reliéfu a hydrologických pomerov - vplyvom týchto faktorov sa vyvinuli genetické pôdne typy v dnešnej podobe.

Stav po ľnohospodárskych pôd pod ľa BPEJ

Vlastnosti a kvalita po ľnohospodárskych pôd sú pre potreby projektu pozemkových úprav vyhodnocované pomocou aktualizovaných bonitovaných pôdnoekologických jednotiek BPEJ (Džatko a kol. 1976, Linkeš a kol. 1996), ktoré sú zárove ň podkladom pre vyhodnotenie ceny po ľnohospodárskej pôdy a pozemkov.

Plošné rozšírenie hlavných pôdnych jednotiek v rámci k.ú. Lontov pod ľa aktualizácie BPEJ realizovanej v r. 2007 Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP, pracovisko Bratislava) je uvedené v tabu ľke č. 1.

Najviac zastúpenými pôdami v území sú pod ľa mapovania BPEJ hnedozeme , ktoré zaberajú spolu 38 % územia (575,3 ha - 45 % po ľnohospodárskej pôdy). Zo subtypov sa vyskytujú najmä hnedozeme modálne, menej luvizemné. Ďalšími pôdami sú regozeme (vrátane prechodných pôd charakteru hnedozemí a černozemí erodovaných), ktoré zaberajú spolu 324 ha pôdy (22 % územia, 25 % po ľnohospodárskej pôdy). Černozeme sú zastúpené na 244,6 ha (16 % územia, 19 % po ľnohospodárskej pôdy) a fluvizeme na 130,9 ha (9 % územia, 10 % po ľnohospodárskej pôdy).

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 14

Nepo ľnohospodárska pôda je v k.ú. Lontov mapovaná celkovo na 14,7 % plochy katastra (220,9 ha), pri čom sem patria lesné pôdy (135,2 ha – 9,0 %), antropogénne pôdy (zastavané územia 74,0 ha – 4,9 %) a neplodné plochy (11,7 ha – 0,8 %).

Pôdny prieskum na území obvodu PÚ

Po čas prieskumných prác v rámci spracovania dokumentácie MÚSES sme za ú čelom upresnenia aktuálnych pôdnych vlastností po ľnohospodárskych pôd na území obvodu pozemkových úprav Lontov realizovali dopl ňujúci pôdny prieskum.

Terénny prieskum sme realizovali v období mesiacov február – marec 2008. Po čas prieskumu sme prechádzali celé územie obvodu PPÚ a v ur čených bodoch sme vyv ŕtali pedologické sondy. Pedologické sondy boli v ŕtané zemným vrtákom holandského typu priemeru 6 cm, do h ĺbky 50-110 cm v závislosti od hĺbky pôdotvorného substrátu. Celkovo sme na ploche obvodu PPÚ ha vyv ŕtali 328 sond (priemerne 1 sonda na 3,9 ha po ľnohospodárskej pôdy) a odobrali sme 57 vzoriek pôdy. Po vyv ŕtaní sondy sme na základe vzoriek odobratej zeminy analyzovali pôdny profil – odhadom (makroskopicky) sme ur čovali pôdny druh, stanovovali sme hrúbku hlavných pôdnych horizontov, obsah skeletu v jednotlivých horizontoch, štruktúru, konzistenciu a vlhkos ť pôdy. Okrem toho sme tam, kde to bolo možné, zazna čovali do mapy aj niektoré povrchovo identifikovate ľné pedologické znaky (zrnitos ť, štruktúra, obsah skeletu).

Terénne záznamy sme prepísali do podoby databázy a prepojili sme ich s bodovým po ľom sond, ktoré sme previedli z GPS prístroja do geografického informa čného systému ArcGis. Na základe vlastností pôd zistených v teréne a laboratórnych rozborov odobratých vzoriek pôdy sme vyhodnotili pre každú pôdnu sondu základné pedologické charakteristiky, dôležité pre ur čenie kvality pôd a následné hodnotenie abiotického komplexu a eróznej náchylnosti pôd (pôdny subtyp, zrnitos ť pôdy, h ĺbku pôdneho profilu, obsah skeletu). Základné identifika čné údaje o pôdnych sondách a hodnotenie ich vlastností sú uvedené v prílohe č. 1 tejto dokumentácie.

Laboratórne analýzy vybraných vlastností pôdy

Po čas pôdneho prieskumu bolo odobratých 57 vzoriek pôdy ur čených na rozbor vybraných fyzikálnych a chemických vlastností pôdy. Vzorky boli analyzované odborným pracoviskom (Katedra pedológie a geológie FAPZ SPÚ Nitra), pri čom boli hodnotené nasledovné parametre a použité uvedené metódy (pod ľa Fialu a kol. 1999): - zrnitostné zloženie - pipetovacia metóda - obsah organického uhlíka (Cox) - Ťjurinova metóda v modifikácii Nikitina - výpo čet množstva humusu (Hm) - prepo čítací koeficient 1,724 z hodnoty Cox.

Zrnitostné zloženie pôdnych vzoriek je hodnotené na základe Novákovej klasifika čnej stupnice (v praxi sa používa naj častejšie) a na základe trojuholníkového diagramu (navrhnutého Slovenskou pedologickou spolo čnos ťou). Novákova stupnica hodnotí zrnitostné zloženie pod ľa obsahu zrnitostnej frakcie „íl“ - < 0,01 mm. Trojuholníkový diagram hodnotí zrnitostné zloženie pod ľa obsahu troch hlavných frakcií, teda piesku (2,0 - 0,25 mm), prachu (0,05 - 0,01 mm) a ílu (< 0,01). Hodnotenie obsahu organického uhlíka a humusu bolo realizované v zaužívaných stupniciach (uvedené napr. v práci Hraško, Bedrna, 1988). Výsledky laboratórnych analýz sú uvedené v prílohe č. 2 dokumentácie.

Súhrnné hodnotenie vlastností pôd

Závere čnú charakteristiku pôd v posudzovanom katastrálnom území Lontov podávame v zmysle

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 15

morfogenetického klasifika čného systému pôd Slovenska (Šály a kol., 2000), priestorové rozšírenie hodnotíme pod ľa aktualizovaných BPEJ v území a upres ňujeme na základe výsledkov terénneho prieskumu a laboratórnych rozborov. Takto vymedzené relatívne homogénne pôdne areály boli zárove ň podkladom pre hodnotiacu a návrhovú čas ť dokumentácie MÚSES a bude slúži ť aj ako podklad pre spracovanie dokumentácie VZFUÚ.

Pôvodný pôdny kryt v posudzovanom území bol relatívne homogénny, s prevahou pôd černozemného a hnedozemného typu a s menším zastúpením fluvizemí a regozemí. Najmä dôsledkom intenzívneho po ľnohospodárskeho využívania územia a sprievodného pôsobenia vodnej erózie sa čas ť černozemí a hnedozemí v časti pahorkatiny zmenila na regozeme.

V ďalšom texte uvádzame stru čnú charakteristiku jednotlivých pôd a ich priestorový výskyt (znázornený je v preh ľadnej mape č. 4 ).

Celkovo najviac zastúpeným pôdnym typom v území sú hnedozeme (HM) . Sú to pôdy teplej a mierne suchej až mierne vlhkej klimatickej oblasti. Typické sú zrete ľné znaky iluviácie v podpovrchovom B- horizonte. Pôdy majú tenší humusový horizont ochrického až melanického typu a hrubší luvický podpovrchový horizont. Pôvodne v území prevažovali, v sú časnosti sme ich zmapovali na menej ako 40 % územia (576,9 ha – 38,3 % výmery k.ú.). V území sa nachádzajú nasledovné subtypy hnedozemí:

− hnedozeme modálne – typické hnedozeme s vyvinutým hlbokým iluviálnym horizontom, hlboké, prevažne hlinité (menej ílovito-hlinité), vä čšinou bezskeletnaté. V území sú najrozšírenejším pôdnym subtypom – zaberajú 330,2 ha (22 % územia). Vyskytujú sa mozaikovito v rôznych častiach katastra (mimo jv. časti a nív vodných tokov. podsvahových a údolných polohách pahorkatiny sme mapovali akumulovanú formu hnedozemí (vyskytuje sa na ploche 42 ha).

− hnedozeme pseudoglejové – vyskytujú sa na menšej výmere v nieko ľkých lokalitách s výskytom málo priepustného podložia (íly). Ide o stredne hlboké až hlboké, hlinité až ílovito-hlinité pôdy, s malým obsahom skeletu. Mapovali sme ich na výmere 33,6 ha (2,2 %).

− hnedozeme erodované – ve ľmi rozšírené pôdy v území, vznikli eróziou pôvodných hnedozemí na stredne strmých až strmších svahoch pahorkatiny v západnej časti katastra. Sú to pôdy stredne hlboké, vä čšinou hlinité, miestami s výskytom skeletu – v území sme ich mapovali na výmere 213,1 ha (14,2 %).

Druhým najrozšírenejším pôdnym typom v území sú regozeme (RM) . Sú to pôdy na nespevnených silikátových až karbonátových sedimentoch s výnimkou recentných alúvií, s ochrickým A – horizontom bez ďalších diagnostických horizontov. Typické sú plytkým až stredne hlbokým profilom, zvä čša sú prachovité, bezskeletnaté. V území vznikli vä čšinou eróziou pôvodných hnedozemí ( čiasto čne aj černozemí) najmä na strmších svahov pahorkatiny v rôznych častiach katastra. Tvoria pôdny kryt aj na vä čšine zalesnených plôch. Pôvodne sa tieto pôdy vyskytovali len na svahoch budovaných neogénnymi sedimentmi s prímesou vulkanického materiálu. Regozeme sme v území dokumentovali až na 421,1 (28,0 % výmery). Prevažne ide o plytké, menej stredne hlboké pôdy, s malým obsahom skeletu. Na menšej ploche sú pôdy ílovito-hlinité, plytkejšie, s vä čším obsahom skeletu.

V nižších častiach katastra na terasách Ip ľa prekrytých sprašou a na uklonených plošinách sú vyvinuté černozeme ( ČM) . Černozem je pôdnym typom substrátovo-klimaticky podmieneným - vyskytuje sa na karbonátových sprašiach, pieskoch a slie ňoch v teplej klimatickej oblasti, kde sa ešte neprejavuje proces iluviácie pôd. Typická je ve ľkou hrúbkou humusového horizontu i celkového pôdneho profilu. Černozeme zaberajú v území 242,3 ha (16 % výmery k.ú.). V rámci posudzovaného územia je černozem

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 16

rozšírená v nasledovných subtypoch:

- černozeme hnedozemné na sprašiach – ide hlboké, hlinité až pieso čnato hlinité, bezskeletnaté pôdy s typickým hlbokým tmavým humusovým horizontom prechádzajúcim aj do podorni čia. Mapovali sme ich na ploche 123,8 ha (8,2 %), z toho na 5,3 ha sa vyskytuje ich akumulovaná forma.

- černozeme erodované na sprašiach – stredne hlboké až hlboké pôdy obdobných vlastností, avšak s menšou hrúbkou pôdneho profilu. Vyskytujú sa na miernych až stredne strmých svahoch v jv. časti katastra v oblasti terás Ip ľa, severne od predchádzajúcej jednotky. Celkovo v území zaberajú 118,6 ha (7,9 %), z toho približne polovica tvorí prechod k regozemiam a má pôdny profil tenší ako 50 cm.

Na fluviálnej nive Ip ľa a Jelšovky sú vyvinuté hydromorfné pôdy - fluvizeme a gleje. Fluvizeme (FM) sú pôdy recentných aluviálnych nív s vysokou hladinou podzemnej vody, často s periodickými záplavami. Majú ochrický humusový horizont, pod ktorým je pôdotvorný substrát - zvrstvené nivné sedimenty rôznej zrnitosti a zastúpenia rie čnych štrkov. Ide o ve ľmi heterogénny pôdny typ rôznej hrúbky pôdneho profilu, rôznej zrnitosti a skeletnatosti. V k.ú. Lontov sme zistili dva subtypy fluvizemí – modálne a glejové.

- fluvizeme modálne sú vä čšinou hlboké, hlinité až ílovito-hlinité pôdy dobrej kvality. Typické sú pre nivu Ip ľa (vyvinuli sa tu najmä v dôsledku regulácie rieky a meliora čných opatrení v území) s hlinitými nivnými sedimentmi. V území zaberajú spolu 41,9 ha (2,8 %). Na malej ploche na pieskoch a štrkopieskoch (medzihrádzový priestor Ip ľa) sa vyskytujú aj plytkejšie fluvizeme, pies čité, s menším obsahom skeletu.

- fluvizeme glejové sú stredne hlboké až hlboké, hlinité až ílovito-hlinité pôdy so znakmi glejového procesu v podorni čí a nepriepustným ílovitým podložím. Mapovali sme ich na ploche 21,4 ha (1,4 % územia) v rôznych častiach nivy Jelšovky.

Na pomerne ve ľkých plochách na nive Jelšovky sme zistili výskyt glejových pôd. Gleje (GL) sú pôdnym typom s vyvinutým glejovým reduk čným G - horizontom (do h ĺbky 50 cm) pod ochrickým humusovým horizontom. Vznikli ako dôsledok dlhodobého ovplyv ňovania pôdneho profilu vysokou hladinou podzemnej vody. Gleje v území sú stredne hlboké až plytké, bezskeletnaté, hlinité až ílovito-hlinité, po čas vlhších období ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody. Ich výmera dosahuje 49,6 ha (3,3 % územia). V k.ú. Lontov sú zastúpené aj človekom pretvorené kultúrne pôdy - kultizeme (KT). Sú to pôdy na prirodzených substrátoch, ale s úplne pozmenenými vlastnos ťami (prevažne kultiváciou po čas po ľnohospodárskeho využívania). Patria sem pôdy záhrad, vinohradov, ovocných sadov a podobne - v posudzovanom území sa viažu na záhrady v intraviláne obce a čiasto čne na vinohrady a sady na svahoch pahorkatiny. Celkovo sme kultizeme vymedzili na ploche 34,2 ha (2,3 % územia).

V k.ú. Lontov zaberajú pomerne ve ľkú výmeru aj nevyvinuté a neplodné pôdy (približne 118 ha - 7,8 % územia). Patria sem lokality neplodných plôch (eróznych rýh a zárezov), medzí, pozemkov ú čelových a štátnych ciest, zárezov a pozemkov vodných tokov, ako aj človekom vytvorené umelé pôdy na nepôvodných substrátoch (zastavané plochy a dvory) - antrozeme (AN) .

1.5. Biota

1.5.1. Rastlinstvo

Fytogeografické za členenie územia

Pod ľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, in Atlas SSR 1980) patrí širšie záujmové územie do

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 17

oblasti panónskej flóry, fytogeografického okresu Podunajská nížina . Toto za členenie znamená, že v druhovom zložení vegetácie i živo číšstva prevládajú teplo- a suchomilné druhy, vä čšinou panónskeho pôvodu.

Potenciálna prirodzená vegetácia územia

Rekonštruovaná prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v území vyvinula, keby na krajinu nepôsobil svojou činnos ťou človek. Charakteristiku rekonštruovanej prirodzenej vegetácie uvádzame podľa práce Michalko a kol. (1986), priestorovo je znázornená v preh ľadnej mape č. 5 . Rekonštruovaná prirodzená vegetácia katastrálneho územia obce Lontov je tvorená viacerými jednotkami – priamo v katastrálnom území boli mapované ako dominantné jednotky dubovo-hrabové lesy panónske a dubovo-cerové lesy, na nivách vodných tokov lužné lesy nížinné. Na nive rieky Ip ľa sa vyskytujú aj lužné lesy v ŕbovo-topo ľové. V blízkosti záujmového územia boli mapované aj dva ostrov čeky dubových xerotermofilných lesov ponticko-panónskych.

Lužné lesy v ŕbovo-topo ľové (Sx) sú spolo čenstvá mäkkých lužných lesov teplej panónskej oblasti, patriace do zväzov Salicion albae (vysokokmenné v ŕbovo-topo ľové lesy) a Salicion triandrae (krovinné vrbiny). V pôvodných spolo čenstvách sú v stromovom poschodí zastúpené druhy v ŕba biela ( Salix alba ), v. krehká ( S. fragilis ), topo ľ biely ( Populus alba ), t. čierny ( P. nigra ), jase ň úzkolistý ( Fraxinus angustifolia ), brest väz (Ulmus laevis ). V krovinnom poschodí sú to vyššie spomenuté druhy v ŕb, ďalej v ŕba trojty činková ( Salix triandra ), v. košikárska ( S. viminalis ), v. purpurová ( S. purpurea ), svíb krvavý ( Swida sanguinea ), baza čierna ( Sambucus nigra ). Jednotka bola mapovaná výlu čne na nive rieky Ipe ľ bu ď pozd ĺž koryta rieky alebo v malých ostrov čekoch.

Lužné lesy nížinné (U) predstavujú vlhkomilné a mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozd ĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion . Zo stromov bývajú zastúpené jase ň štíhly ( Fraxinus excelsior ), dub letný ( Quercus robur ), brest hrabolistý ( Ulmus minor ), javor po ľný ( Acer campestre ), čremcha strapcovitá ( Padus avium ) a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb krvavý ( Swida sanguinea ), zob vtá čí ( Ligustrum vulgare ), bršlen európsky ( Euonymus europaea ), druhy rodu hloh ( Crataegus sp. div.). Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý. Jednotka bola mapovaná na nive rieky Ipe ľ a vodného toku Jelšovka.

Dubovo-hrabové lesy panónske (Cr). Spolo čenstvá dubovo-hrabových lesov v najteplejších oblastiach Slovenska alebo v teplejších kotlinách a dolinách, kde má klíma zvýšenú kontinentalitu. Podmie ňujú ich predovšetkým pieso čnaté a štrkovité tre ťohorné a štvrtohorné terasy, pokryté sprašovými hlinami alebo náplavové kužele. V stromovom poschodí dominuje dub letný (Quercus robur ), častý je dub sivastý (Quercus pedunculiflora ), javor po ľný ( Acer campestre ), javor mlie čny ( Acer platanoides ), trvalo sa vyskytuje aj javor tatársky ( Acer tataricum ). Bežné sú bresty Ulmus minor a Ulmus laevis , lipa malolistá (Tilia cordata), hrab oby čajný ( Carpinus betulus ), jase ň štíhly ( Fraxinus excelsior ) a jase ň úzkolistý (Fraxinus angustifolia ). Krovinné poschodie je dobre vyvinuté. Jednotka je rozšírená najmä v dolných častiach svahov vo všetkých častiach územia.

Dubovo-cerové lesy (Qc) . Do tejto jednotky sú zaradené xerotermofilné dubové lesy na alkalických podložiach v strednej Európe. Viažu sa najmä na ilimerizované hnedozeme na sprašových príkrovoch alebo na degradované černozeme na sprašiach. Pôdy sú sezónne vysychavé, ťažké, mierne kyslé až kyslé. Dominantou v týchto porastoch je dub cerový ( Quercus cerris ), ďalej sa vyskytujú dub žltkastý ( Quercus dalechampii ), dub sivozelený ( Quercus pedunculiflora ), niekedy aj dub zimný ( Quercus petraea ) a dub letný ( Quercus robur ). Z ďalších drevín sa v stromovom poschodí vtrúsene vyskytuje javor po ľný ( Acer campestre ). Krovinné poschodie býva pomerne bohaté, tvorené najmä druhmi zob vtá čí ( Ligustrum vulgare ), drie ň oby čajný ( Cornus mas ), svíb krvavý ( Swida sanguinea ), slivka trnková ( Prunus spinosa ), ruža galská ( Rosa galica ), rešetliak pre čis ťujúci ( Rhamnus cathartica ), hloh oby čajný ( Crataegus

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 18

laevigata ), hloh krivokališný ( Crataegus curvisepala ). V bylinnom poschodí sa vyskytujú ostrica horská (Carex montana ), nátržník biely ( Potentilla alba ), lipnica úzkolistá ( Poa angustifolia ), p ľúcnik Murínov (Pulmonaria murinii ), hrachor čierny ( Lathyrus niger ), kosienka farbiarska ( Serratula tinctoria ), králik chocholatý ( Pyrethrum corymbosum ), iskerník mnohokvetý ( Ranunculus polyanthemos ), vika kašubská (Vicia cassubica ), waldsteinia kuklíková ( Waldsteinia geoides ), prvosienka jarná šedá ( Primula veris subsp. canescens ), medunica medovkolistá ( Melittis melissophyllum ). Vä čšina týchto lesov bola premenená na polia s náro čnejšími kultúrami, vinice a sady. Jednotka bola v území mapovaná v horných častiach svahov a na chrbtoch na zna čných plochách, jeden ostrov ček bol mapovaný aj na nive Ip ľa.

Dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske (AQ) sa vyvíjajú na černozemiach, na prechode hnedozemí k černozemiam a na hnedozemiach na spraši. Floristicky sú bohaté so submediteránnymi druhmi a druhmi lesostepného charakteru. Prevládajú dub sivozelený ( Quercus pedunculiflora ) a dub jadranský ( Q. virgiliana ), častý je dub cer ( Q. cerris ). Z ďalších drevín sa vyskytujú dub mnohoplodý ( Q. polycarpa ), dub letný ( Q. robur ), brest menší ( Ulmus minor ), javor po ľný ( Acer campestre ). V krovinnom poschodí sú to druhy rodu ruža ( Rosa sp. div .), vtá čí zob ( Ligustrum vulgare ), trnka oby čajná ( Prunus spinosa ), rešetliak pre čis ťujúci ( Rhamnus catharticus ), drie ň (Cornus mas ), zemolez oby čajný ( Lonicera xylosteum ) a kalina oby čajná ( Viburnum opulus ). Jednotka bola mapovaná mimo katastra obce v dvoch ostrov čekoch Z od majera Agáta a na JV svahoch kóty Starý vrch.

Aktuálna vegetácia

Reálna vegetácia katastrálneho územia je výrazne odlišná od pôvodnej, rekonštruovanej. Katastrálne územie v sú časnosti predstavuje intenzívne využívanú urbanizovanú po ľnohospodársku krajinu, pri čom celkovo prevažuje ve ľkobloková orná pôda. Terénny prieskum katastrálneho územia bol vykonaný v mesiacoch október-november 2007 a apríl 2008. V ďalšom texte podávame charakteristiku vegetácie hlavných typov biotopov, vyskytujúcich sa v území.

Prieskum a hodnotenie mimolesnej vegetácie

V rámci terénneho prieskumu sme zmapovali a zaznamenali údaje o celkovo 158 porastoch (znázornené sú v účelovej mape č. 1 ). Pre každý porast bola odhadnutá pokryvnos ť jednotlivých poschodí, pri líniových porastoch ich šírka a zaznamenané bolo druhové zloženie stromového, krovinného a bylinného poschodia. Abundancia jednotlivých druhov bola zaznamenávaná pod ľa semikvantitatívnej stupnice:

1 - druh zriedkavý, výskyt jedného alebo nieko ľko málo exemplárov 2 - druh málo po četný, zvy čajne sa vyskytujúci roztrúsene 3 - druh bežný 4 - druh v poraste hojný alebo dominantný 5 - druh, vytvárajúci v danom poschodí monokultúrny porast

Pri prieskume šlo o charakterizovanie jednotlivých porastov pokia ľ možno čo najúplnejším zoznamom vyskytujúcich sa druhov tak, aby bolo možné jednotlivé porasty čo najpresnejšie charakterizova ť, zhodnoti ť a navrhnú ť opatrenia na zlepšenie ich stavu. Ke ďže pri prieskume bola použitá rovnaká metodika a jednotlivým porastom bola venovaná približne rovnaká pozornos ť, je možné porasty navzájom porovnáva ť a stanovi ť ich relatívnu významnos ť.

Po čas terénneho prieskumu bol zistený v záujmovom území výskyt 190 taxónov vyšších rastlín. Výsledky terénneho prieskumu sú v tabu ľkovej forme zhrnuté v prílohovej časti dokumentácie ( príloha č. 3 a 4 ). Názvy rastlinných druhov uvádzame pod ľa práce Marhold, Hindák (1998). Hodnotenie významnosti jednotlivých porastov je uvedené v ďalšom texte.

Porasty vegetácie, ktoré boli po čas terénneho prieskumu zmapované a boli k nim zaznamenané ich

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 19

štruktúrne vlastnosti, sme prehodnotili z nieko ľkých h ľadísk: ich priestorovej štruktúry, stup ňa prirodzenosti / synantropnosti a taxonomickej diverzity. Pre každý porast bolo urobené aj celkové hodnotenie, bola stanovená výsledná biotická významnos ť porastu. Použité boli nasledovné parametre:

Prirodzenos ť/synantropnos ť

Jednotlivé porasty boli zara ďované do troch stup ňov prirodzenosti:

1 - prirodzené a poloprirodzené: druhové zloženie úplne alebo takmer úplne prirodzené 2 - polosynantropné: v poraste sú výrazne zastúpené nepôvodné druhy, ale neprevažujú 3 - prevažne synantropné: prevažujú nepôvodné, prevažne synantropné druhy rastlín

Taxonomická diverzita porastov

Druhová pestros ť, taxonomická diverzita porastov bola hodnotená zaradením jednotlivých porastov do troch kategórií: 1 - vysoká biodiverzita, 2 – priemerná, 3 - nízka

Celková významnos ť porastov

Na základe vyššie uvedených informácií bola hodnotená celková ekologická významnos ť porastov v piatich stup ňoch: 1 - ve ľmi vysoká, 2 - nadpriemerná až vysoká, 3 – priemerná, 4 - podpriemerná až nízka, 5 - ve ľmi nízka

Výsledné hodnotenie nie je iba sú čtom predchádzajúcich hodnotení, pre hodnotenie boli využité i niektoré ďalšie informácie o poraste, ktoré vplývajú na významnos ť porastu, napr. poloha porastu v krajine, významnos ť porastu z h ľadiska plnenia niektorých ekologických funkcií, ako sú napr. protierózna a izola čná funkcia.

Hodnotenie lesných porastov

V posudzovanom k.ú. Lontov je zastúpenie lesných porastov priemerné. Pod ľa údajov KN zaberajú lesy celkovo 129,6 ha (8,6 % výmery k.ú.), v skuto čnosti však zaberajú 160,3 ha (10,6 % výmery). Lesné porasty sú obhospodarované Lesmi SR, obcou aj súkromnými vlastníkmi.

Pre ú čely dokumentácie MÚSES sme hodnotili biotickú významnos ť lesných porastov. Porasty boli hodnotené na základe údajov z lesného hospodárskeho plánu poskytnutého pre ú čely pozemkových úprav Národným lesníckym centrom. Pre každú jednotku priestorového rozdelenia lesa (JPRL) boli zoh ľad ňované nasledovné ukazovatele: druhové zloženie stromového poschodia vzh ľadom k prirodzenému druhovému zloženiu mapovaného lesného typu, diverzita stromového poschodia (vyjadrená po čtom druhov), vek porastu, významnos ť lesného typu z h ľadiska jeho zastúpenia v rámci SR.

Pod ľa výsledkov čiastkových hodnotení boli porasty za členené do niektorej z piatich kategórií celkového hodnotenia biotickej významnosti lesných porastov.

Pri hodnotení sme použili nasledujúce stupnice:

P – Prirodzenos ť porastu: 1 – druhové zloženie zodpovedá prirodzenému, 2 - iba kvantitatívne zmeny oproti prirodzenému, 3 - zastúpenie nepôvodných druhov do 25 %, 4 - zastúpenie nepôvodných druhov 25- 50 %, 5 - zastúpenie nepôvodných druhov viac ako 50 %, 6 - monokultúry nepôvodných druhov

D - Diverzita stromového poschodia: 1 – 5-7 druhov, resp. kategória 1-3 prirodzenosti druhového

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 20

zloženia, 2 – 3-4 druhy, 3 – 1-2 druhy stromov.

V - Vek porastu: 1 - viac ako 80 rokov, 2 - 51 až 80 rokov, 3- 31 až 50 rokov, 4 - 16 až 30 rokov, 5 - 0 až 15 rokov.

K - Kategorizácia porastu: 1 – ochranné lesy, 2 – lesy osobitného ur čenia, 3 - hospodárske lesy. Celkové hodnotenie biotickej významnosti lesných porastov sme vyjadrili na základe vyššie uvedených ukazovate ľov v 5 stup ňoch: 1 – vysoká, 2 – pomerne vysoká biotická významnos ť, 3 – priemerná, 4 – podpriemerná, 5 – nízka biotická významnos ť.

V k.ú. Lontov sa nachádzajú najmä hospodárske lesné porasty, v menšej miere aj ochranné porasty a lesy osobitného ur čenia (zvernica). Takmer všetky lesné porasty v území patria do dvoch hospodárskych súborov lesných typov (HSLT): 108 hrabová dúbrava a 111 hrabová dúbrava. Výnimkou sú porasty č. 182a a 182b, ktoré patria do HSLT 124 brestová jasenina s hrabom.

Sú časné druhové zloženie lesných porastov je výrazne ovplyvnené inváziou agáta bieleho ( Robinia pseudacacia ), ktorý v mnohých porastoch tvorí bu ď monokultúrne porasty alebo výrazne dominuje. Takéto porasty hodnotíme ako porasty s ve ľmi nízkou biotickou významnos ťou. Negatívom je aj holorubný spôsob ťažby porastov, ktorý je problémom nielen z h ľadiska biodiverzity, ale aj ochrany pôdy pred eróziou. K najmenej hodnotným a najviac zmeneným lesným porastom patria: 29E, 29F, 33, 34, 35A,B,C, 36, 39A, 104, 105A, 182A,B, 184A.

Podstatne vyššiu biotickú významnos ť majú porasty, v ktorých prevažujú pôvodné dreviny – v území sú to najmä porasty s dominanciou duba cerového. K porastom vysokej biotickej významnosti patria najmä porasty 28A, 28D, 50B.

1.5.2. Živo číšstvo

Zoogeografické za členenie územia

Stavovce k.ú. Lontov patria z h ľadiska zoogeografického členenia fauny SR do eurosibírskej podoblasti palearktickej oblasti, provincie stepí a lesostepí (panónsky úsek). Vyskytujú sa tu mnohé teplomilné druhy, ktoré sa sem rozšírili z refúgií tre ťohornej fauny ležiacich na území mediteránnej podoblasti (najmä ponticko-mediteránne sekundárne centrum) a sekundárne druhy z provincie listnatých lesov.

Analýza vybraných skupín živo číšstva

Hodnotené územie nebolo doteraz z h ľadiska vertebratofauny komplexne preskúmané. Dopl ňujúce údaje o stavovcoch predmetného územia možno excerpova ť z literatúry so širším zameraním (napr., Baruš, Oliva 1992a,b, Danko et al. 2002). Pre potreby pozemkových úprav bol od júla 2007 do apríla 2008 (spolu 7 celod ňových návštev) v k.ú. obce Lontov realizovaný prieskum vybraných tried stavovcov (Vertebrata), a to obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Hodnotených bolo celkovo 6 lokalít, resp. prevládajúcich typov biotopov: 1 – potok Jelšovka, 2 – rieka Ipe ľ, 3 – lesný komplex Žabinec-Pustý vrch, 4 – vo ľne roztrúsené lesíky, 5 – vinice, ovocné sady a záhrady, 6 – agrocenózy.

Použité boli kvalitatívne metódy zis ťovania prítomnosti druhov v danom území založené na individuálnom

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 21

zbere obojživelníkov a plazov. Cicavce a vtáky boli zis ťované opticky, akusticky a sledovaním ich pobytových znakov (stopy, trus, vývržky dravcov a sov, kadávery).

V k.ú. obce Lontov sme zistili cca 103 druhov stavovcov (okrem rýb), z ktorých najpo četnejšími boli vtáky (75 druhov, 72,8%) a z nich najmä rad vrabcotvaré (Passeriformes) so 49 druhmi (65,3%). Ostatných 10 radov bolo zastúpených 1 až 6 druhmi. Z cicavcov sme tu zistili 20 druhov (19,4%), pri čom najpo četnejším bol rad myšotvarých (Rodentia, 8 druhov, 40%). Ostatných 6 radov bolo zastúpených 1 až 4 druhmi. Obojživelníkov sme tu zaznamenali 6 druhov (5,8%) a plazov 2 druhy (1,9%).

Pravidelne až často sa vyskytujúcimi druhmi zistenými takmer na všetkých lokalitách skúmaného územia boli jašterica bystrá ( Lacerta agilis ), drozd čierny ( Turdus merula ), sýkorka bielolíca ( Parus major ), škorec lesklý ( Sturnus vulgaris ) a piskor oby čajný ( Sorex araneus ). Ostatné druhy sa tu vyskytovali nehojne (na 2 až 4 lokalitách, 64 druhov, 62,1%) a až 34 druhov (33%) len vzácne (tj. na 1 lokalite), čo súvisí so zastúpením jednotlivých biotopov v území, na ktoré sú jednotlivé druhy ekologicky viazané. Najvýznamnejšie sú tu pritom zastúpené lesné (57 spécií, 55,3%) a po ľné druhy stavovcov (24 spécií, 23,3%) a menej druhy vodných biotopov (16 druhov, 15,5%). Synantropných druhov bolo 6 (6%).

Hodnotenie významnosti biotopov živo číšnych spolo čenstiev

Ekosozologickú hodnotu vybraných lokalít / biotopov, v rámci ktorých bol realizovaný prieskum stavovcov, sme vypo čítali na základe druhovej diverzity zoocenózy (stavovcov) vybraných lokalít a výskytu chránených druhov (pod ľa Zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. ochrane prírody a krajiny a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. ) na týchto biotopoch, pri čom sme použili modifikovaný vzorec:

EH =  (R i. n i) + n . 0,5 kde R i je i-tá kategória ohrozenosti druhov, ni je po čet druhov i-tej kategórie ohrozenosti a n je celkový po čet druhov stavovcov na lokalite.

Jednotlivým kategóriám ohrozenosti sme pridelili nasledovné diferen čné váhy:

- druhy európskeho významu E = 10

- druhy národného významu E = 5

Sledované lokality/biotopy potom pod ľa dosiahnutej hodnoty možno rozdeli ť do nasledovných kategórií:

− ve ľmi nízka ekosozologická hodnota - bezvýznamná lokalita EH ≤ 50

− nízka ekosozologická hodnota - málo významná lokalita 51 ≤ EH ≤ 100

− priemerná ekosozologická hodnota - menej významná lokalita 101 ≤ EH ≤ 150

− vysoká ekosozologická hodnota - významná lokalita 151 ≤ EH ≤ 200

− ve ľmi vysoká ekosozologická hodnota - ve ľmi významná lokalita 201 ≤ EH

Na základe tohoto vzorca sme vypo čítali ekosozologickú významnos ť vybraných lokalít/biotopov – v nasledovnom texte tieto lokality charakterizujeme.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 22

Lokalita/biotop č. 1 – potok Jelšovka

Z h ľadiska po čtu druhov ve ľmi významná lokalita bohatá na vodné i terestrické druhy stavovcov. Zaznamenaných tu bolo celkom 39 druhov. Z nich 3 druhy (kunka červenobruchá Bombina bombina , rosni čka zelená Hyla arborea a jašterica bystrá Lacerta agilis ) sú významné z európskeho h ľadiska a 32 druhov z národného h ľadiska. Lokalita má v rámci daného územia vysokú ekosozologickú hodnotu (EH = 209,5) a predstavuje významný lokálny biokoridor pre vodné ale i niektoré suchozemské druhy stavovcov. Lokalita/biotop č. 2 – rieka Ipe ľ

Najvýznamnejšia lokalita z h ľadiska výskytu vodných ako i suchozemských druhov stavovcov. Zistených tu bolo až 51 druhov, z ktorých 6 je európsky významných (kunka červenobruchá Bombina bombina , rosni čka zelená Hyla arborea , skokan štíhly Rana dalmatina , jašterica bystrá Lacerta agilis , rybárik rie čny Alcedo atthis a netopier ve ľký Myotis myotis ) a ďalších 38 druhov je významných z národného h ľadiska. Lokalita má najvyššiu ekosozologickú hodnotu (EH = 275,5) a predstavuje významný biokoridor nadregionálneho charakteru.

Lokalita/biotop č. 3 – lesný komplex Žabinec-Pustý vrch

Z vertebratologického h ľadiska významná lokalita výskytu lesných druhov stavovcov. Zistených tu bolo 35 druhov, z ktorých 3 patria do zoznamu druhov európskeho významu: skokan štíhly ( Rana dalmatina ), tesár čierny ( Dryocopus martius ) a netopier ve ľký ( Myotis myotis ) a ďalších 27 spécií do zoznamu druhov národného významu. Lokalita má vysokú ekosozologickú hodnotu (EH = 182,5 ) a plní dôležitú úlohu lokálneho až regionálneho biocentra.

Lokalita č. 4 – vo ľne roztrúsené lesíky

Ve ľmi významná lokalita s najvyšším po čtom prevažne lesných druhov stavovcov. Zistených tu bolo 41 druhov. Z nich 4 druhy: kunka červenobruchá ( Bombina bombina ), skokan štíhly ( Rana dalmatina ), jašterica bystrá ( Lacerta agilis ) a penica jarabá ( Sylvia nisoria ) patria k druhom európskeho významu a ďalších 32 spécií k druhom národného významu. Vypo čítaná ekosozologická hodnota lokality je ve ľmi vysoká (EH = 220,5 ), čo ju radí k najhodnotnejším lokalitám v sledovanom území. Jednotlivé lesíky plnia funkcie biocentier alebo interak čných prvkov lokálneho významu pre lesné druhy stavovcov.

Lokalita č. 5 - vinice, ovocné sady a záhrady

Menej významná lokalita. Zistených tu bolo iba 24 druhov stavovcov, z ktorých 4 patria do zoznamu druhov európskeho významu (ropucha zelená Bufo viridis , jašterica bystrá Lacerta agilis , ďate ľ hnedkavý Dendrocopos syriacus a strakoš kolesár Lanius minor ). Ďalších 16 druhov je významných z národného hľadiska. Tieto biotopy majú len priemernú ekosozologickú hodnotu (EH = 132 ).

Lokalita č. 6 – agrocenózy

Agrocenózy predstavujú opä ť menej významný biotop z h ľadiska výskytu stavovcov v predmetnom území. Zistených tu bolo 25 druhov stavovcov. Z nich 4 druhy patria k významným z európskeho h ľadiska: ropucha zelená ( Bufo viridis ), jašterica bystrá ( Lacerta agilis ), bocian biely ( Ciconia ciconia ) a strakoš červenochrbtý ( Lanius collurio ) a 16 k druhom národného významu. Vypo čítaná ekosozologická hodnota je opä ť len priemerná (EH = 132,5).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z ekosozologického (vertebratologického) h ľadiska k najvýznamnejším

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 23

lokalitám územia patrí rieka Ipe ľ (lokalita 2), ktorá predstavuje významný biokoridor nadregionálneho významu pre vodné ako i terestrické druhy stavovcov. K ďalším významným biotopom patria vo ľné roztrúsené lesíky (lokalita 3), ktoré plnia významnú úlohu biocentier a interak čných prvkov pre lesné druhy stavovcov a potok Jelšovka (lokalita 1) predstavujúci dôležitý lokálny biokoridor najmä pre vodné druhy stavovcov. K významným lokalitám s o nie čo nižšou ekosozologickou hodnotou patrí i lesný komplex Žabinec-Pustý vrch (lokalita 2). Ten v území plní úlohu regionálneho biocentra. Ostatné biotopy (lokalita 4 a 5) radíme k menej významným.

1.5.3 Biotopy

Po čas terénneho prieskumu vegetácie v území boli vymedzené aj hlavné typy biotopov vegetácie v území - ich stru čnú charakteristiku podávame v nasledovnom texte. V prípade národne a európsky významných biotopov uvádzame aj ich kód pod ľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003. Vybrané významné typy biotopov sú znázornené v preh ľadnej mape č. 6 a v účelovej mape č. 2 .

Brehové porasty vodných tokov sú významným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V území sa vyskytujú najmä na nive Ip ľa a vodného toku Jelšovka. Drevinné brehové porasty sú vä čšinou dobre vyvinuté, aj ke ď niektorých úsekoch sú brehy upravené. Vä čšinu zapojených porastov možno klasifikova ť ako fragmenty lužných lesov, patriace do biotopu európskeho významu 91E0 Lužné v ŕbovo- topo ľové a jelšové lesy (pod ľa národnej klasifikácie Ls1.1 a Ls1.3). V stromovom poschodí sú tu časté v ŕba biela (Salix alba), v ŕba krehká ( Salix fragilis ) a ich kríženec Salix x rubens , na nive Jelšovky aj jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Primiešané bývajú topoľ čierny ( Populus nigra ), topo ľ sivý ( Populus x canescens ) a v ŕba rakytová ( Salix caprea ). V krovinnom poschodí sú časté slivka trnková ( Prunus spinosa ), baza čierna ( Sambucus nigra ), ruža šípová ( Rosa canina agg.) a chme ľ oby čajný ( Humulus lupulus ). V bylinnom poschodí sa najviac uplat ňujú p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ), kostihoj lekársky (Symphytum officinale ), lipkavec oby čajný ( Galium aparine ), oby čajná ( Phragmites australis ). Do týchto porastov prenikajú aj nepôvodné, invázne druhy, najmä javorovec jase ňolistý ( Negundo aceroides ), ale aj astra novobelgická ( Aster novi-belgii agg .). V brehových porastoch Jelšovky je pomerne častý krti čník tô ňomilný ( Scrophularia umbrosa ).

Lesné porasty územia sú často silne zmenené, prakticky ide o agátové porasty. Sú charakteristické dominanciou agáta bieleho ( Robinia pseudacacia ) v stromovom i krovinnom poschodí. V stromovom poschodí býva naj častejšie primiešaný javor po ľný ( Acer campestre ). Z krovín je naj častejšia baza čierna (Sambucus nigra ), pomerne často sa vyskytujú aj hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), slivka trnková ( Prunus spinosa ), javor po ľný ( Acer campestre ) a ruža šípová ( Rosa canina agg .). V bylinnom poschodí sú časté druhy Anthriscus cerefolium, Ballota nigra, Brachypodium sylvaticum, Galium aparine, Geum urbanum,Stellaria media a Urtica dioica . Ďalším výrazným typom sú dubovo-cerové porasty. V stromovom poschodí je prevládajúcim druhom dub cerový ( Quercus cerris ), primiešané bývajú aj ďalší druhy dubov, javor po ľný ( Acer campestre ) a agát biely ( Robinia pseudacacia ).V krovinnom poschodí sú to popri týchto druhoch aj hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna agg .), zob vtá čí ( Ligustrum vulgare ) a brest po ľný ( Ulmus minor ). Primiešaný býva aj teplomilný drie ň oby čajný ( Cornus mas ). Pre bylinné poschodie sú typické Alliaria petiolata , Brachypodium sylvaticum, Geum urbanum, Galium apaprine, Poa nemoralis a Viola odorata. Špecifické zloženie majú lužné lesy. V stromovom poschodí sú časté v ŕby (Salix fragilis, S. alba, S x rubens ) a jelša lepkavá ( Alnus glutinosa ). Časté sú aj topole ( Populus nigra, P. x canescens ).V krovinnom poschodí je častá baza čierna ( Sambucus nigra ), pravidelne sú zastúpené aj svíb krvavý ( Swida sanguinea ), chme ľ oby čajný ( Humulus lupulus ), slivka trnková ( Prunus spinosa ), a v ŕba popolavá ( Salix cinerea ). V území sa v malej miery vyskytujú lesné porasty aj iného charakteru, s iným druhovým zložením.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 24

Plošné porasty drevín vä čšinou predstavujú pokro čilé štádiá zarastania opustených plôch, druhové zloženie najmä drevinných poschodí býva pomerne pestré. Obdobne ako pri lesoch môžeme vy členi ť dva typy. V agátových porastoch sa v stromovom poschodí v týchto porastoch uplat ňujú najmä agát biely (Robinia pseudacacia ) a slivka gu ľatoplodá ( Prunus insititia ). Z krovín sú to baza čierna ( Sambucus nigra), ruža šípová ( Rosa canina agg.) a slivka trnková ( Prunus spinosa ). V bylinnom poschodí sú časté REGIO PLÁN Nitra, EKOPED Žilina 28 Ballota nigra, Bromus sterilis, Galium aparine a p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ). Cerové porasty majú obdobné zloženie ako cerové lesy. Vyskytujú sa aj porasty s dominanciou slivky gu ľatoplodej a porasty bez stromov.

Remízky a skupinky drevín. V území sa vyskytujú aj remízky – plošne malé zapojené porasty drevín. V stromovom poschodí prevláda agát biely ( Robinia pseudacacia ), v krovinnom baza čierna ( Sambucus nigra ). V bylinnom poschodí sú časté druhy stoklas jalový ( Bromus sterilis ) a lipkavec oby čajný ( Galium aparine ).

Opustené sady a mozaiky. V území bolo mapovaných aj nieko ľko porastov, ktoré predstavujú mozaiky vinohradov, sadov, polí čok a opustených plôch alebo ide o opustené sady, príp. úhory po iných kultúrach. Pre stromové poschodie takýchto porastov sú typické orech krá ľovský ( Juglans regia ), agát biely ( Robinia pseudacacia ) a čereš ňa vtá čia ( Cerasus avium ). V krovinnom poschodí sú to najmä ruža šípová ( Rosa canina agg.), slivka trnková ( Prunus spinosa ) a zob vtá čí ( Ligustrum vulgare ). V bylinnom poschodí sa najviac uplat ňujú Achillea millefolium, Agrimonia eupatoria, Elytrigia repens, Galium verum a Poa angustifolia .

Medze sú významným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V záujmovom území ich môžeme rozdeli ť na tri skupiny: agátové medze, medze ovocných drevín a krovinaté medze. V území sa v menšej miere vyskytujú aj medze, ktoré majú charakter dubovo-cerových alebo lužných porastov .

Agátové medze sú v území naj častejšie, sú typické dominanciou agáta bieleho ( Robinia pseudacacia ), v stromovom poschodí sa pomerne často uplat ňuje aj orech krá ľovský ( Juglans regia ), javor po ľný ( Acer campestre ), slivka domáca ( Prunus domestica ) a slivka gu ľatoplodá ( Prunus insititia ). V krovinnom poschodí je popri agáte častá aj baza čierna ( Sambucus nigra ), ruža šípová ( Rosa canina agg.), slivka trnková ( Prunus spinosa ), pravidelne bývajú prítomné aj hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna agg .) a bršlen európsky ( Euonymus europaeus ). Pre bylinné poschodie sú typické druhy balota čierna ( Ballota nigra ), stoklas jalový ( Bromus sterilis ), pýr plazivý ( Elytrigia repens ), lipkavec oby čajný ( Galium aparine ), hviezdica prostredná ( Stellaria media ) a p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ). V krovinnom poschodí sa miestami vyskytuje aj nepôvodná kustovnica cudzia (Lycium barbarum).

V medziach ovocných drevín dominujú slivka gu ľatoplodá ( Prunus insititia ), slivka domáca ( Prunus domestica ) alebo orech krá ľovský ( Juglans regia ). Často je prítomný aj agát biely ( Robinia pseudacacia ). V krovinnom poschodí sú časté ruža šípová ( Rosa canina agg.), slivka trnková ( Prunus spinosa ) a baza čierna ( Sambucus nigra ), v bylinnom poschodí balota čierna ( Ballota nigra ), pýr plazivý ( Elytrigia repens ), lipkavec oby čajný ( Galium aparine ) a p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ).

Krovinaté medze nemajú vyvinuté stromové poschodie a pokryvnos ť krovinného poschodia je tiež zvy čajne nižšia. Z krov sú naj častejšie slivka trnková ( Prunus spinosa ), ruža šípová ( Rosa canina agg.), baza čierna ( Sambucus nigra ) a hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.) Pre bylinné poschodie sú typické druhy predošlej jednotky.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 25

1.6 SÚ ČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA

Sú časná krajinná štruktúra – SKŠ (druhotná krajinná štruktúra, využitie zeme) je tvorená súborom prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiasto čne alebo úplne pozmenil, resp. novo vytvoril ako umelé prvky krajiny. Základné prvky SKŠ tvorí lesná vegetácia, nelesná drevinová vegetácia, trvalé trávne porasty, orná pôda a trvalé po ľnohospodárske kultúry, vodné toky a plochy, sídelné a technické prvky (antropogénne prvky).

Krajinná štruktúra obce Lontov bola hodnotená na základe aktuálnych podkladov (ortofotomapa, ú čelové polohopisné zameranie územia obvodu PPÚ) a terénneho prieskumu v mesiacoch október-november 2007 a marec 2008. Znázornená je v účelovej mape č. 1, kde sú uvedené nasledovné kategórie SKŠ:

− Po ľnohospodárska pôda : orná pôda (ve ľkoblokové polia, malobloková orná pôda), trvalé trávne porasty (lúky a pasienky, lú čne a pasienkové úhory, úhory s drevinami), trvalé kultúry (záhrady a sady v intraviláne obce, ovocné sady, vinohrady ve ľkoblokové a maloblokové)

− Lesné pozemky : hospodárske lesy, biele plochy (ur čené na delimitáciu do LPF), ostatné plochy v rámci LPF

− Vodné plochy a toky : upravené toky, brehové porasty

− Zastavané plochy a nádvoria, sídelné prvky : dopravné prvky (štátne cesty, ú čelové cesty spevnené, účelové cesty nespevnené) technické a po ľnohospodárske objekty a areály, areály bývania a vybavenosti, ruderálne plochy

− Pozemky ú čelovej zelene v krajine : lesíky a remízky, skupinky drevín, mokrade zarastajúce drevinami, medze a líniová drevinná vegetácia, aleje

− Pozemky verejnej zelene : park, plochy verejnej zelene, cintorín.

1.6.1 P OĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA

Po ľnohospodárska pôda v k.ú. Lontov zaberá pod ľa aktuálneho zamerania a terénneho prieskumu územia 78,2 % výmery (1177,9 ha), v rámci obvodu PPÚ je podiel ešte o málo vyšší (1143,4 ha – 79,3 %). Po ľnohospodársky využívané pozemky dominujú takmer v celom území, pri čom absolútne prevažuje orná pôda. Zastúpenie trvalých trávnych porastov je približne 10 % územia, zastúpené aj sú trvalé kultúry (záhrady a vinohrady).

Pod ľa eviden čného stavu pôdy (register KN-C) je zastúpenie po ľnohospodárskej pôdy v rámci územia obvodu pozemkových úprav ešte vyššie ako je reálny stav. Eviden čná výmera po ľnohospodárskej pôdy v k.ú. Lontov je 1276,2 ha (84,8 %), v obvode PPÚ je to 1240,3 ha (82,4 %) – oproti skuto čnosti je eviden čne vä čšie najmä zastúpenie trvalých trávnych porastov, v menšej miere aj ornej pôdy a v obvode PPÚ aj trvalých kultúr.

Orná pôda ve ľkobloková a malobloková

Orná pôda v rámci po ľnohospodárskej pôdy v posudzovanom území obce Lontov dominuje. V k.ú. je zastúpená na 969,5 ha (64,4 %), v obvode PPÚ je to 963,0 ha (66,8 %). Zastúpené sú najmä ve ľkoblokové polia, maloblokové polia (záhumienky) sú situované najmä v blízkosti intravilánu obce a čiasto čne

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 26

v lokalitách vinohradov a bývalých majerov (zaberajú spolu cca 56 ha).

Trvalé trávne porasty

Zastúpenie trvalých trávnych porastov v riešenom území obce Lontov je síce menšie ako v minulosti, napriek tomu sú významným prvkom krajinnej štruktúry. V k.ú. zaberajú výmeru 155,7 ha (10,3 %), v obvode PPÚ 154,2 ha (10,7 %). Prevažujú intenzívne a extenzívne TTP najmä v západnej a jz. časti územia, ktoré čiasto čne vznikli zatrávnením bývalých pozemkov ornej pôdy. Čas ť plochy zaberajú aj bylinné úhory a nevyužívané TTP v rôznom štádiu zarastania drevinami – v území zaberajú výmeru cca 27 ha.

Trvalé kultúry - chme ľnice, vinice, záhrady, ovocné sady

V k.ú. Lontov sa vyskytujú aj pozemky trvalých po ľnohospodárskych kultúr –záhrady, vinohrady a v malej miere aj ovocné sady. V rámci k.ú. zaberajú 52,7 ha (3,5 % územia), v obvode PPÚ je to menej - 26,2 ha (1,8 %). Záhrady sú viazané najmä na intravilán obce, vinohrady a menšie sady na lokalitách Konopnisko, Malé vinice a Starý vrch.

1.6.2 L ESNÉ POZEMKY

V rámci k.ú. Lontov je zastúpenie lesných porastov vzh ľadom k polohe katastra v nížine pomerne vysoké – v území sa lesné porasty nachádzajú na výmere 160,3 ha (10,6 % výmery k.ú., 11,1 % výmery obvodu PPÚ). Eviden čná výmera lesných pozemkov v k.ú. je menšia - 129,6 ha (8,6 % výmery k.ú., 9,0 % výmery obvodu PPÚ). Lesné pozemky sú obhospodarované Lesmi SR, OLZ Levice aj súkromnými vlastníkmi.

Hospodárske lesy

Hospodárske lesy zaberajú v rámci k.ú. a obvodu PPÚ Lontov výmeru 113,4 ha. Patrí sem vä čšina lesných porastov v území.

Ochranné a ú čelové lesy

Ako lesy osobitného ur čenia sú v k.ú. Lontov kategorizované lesné porasty JPRL 23, 29a-e a 30 v celkovej výmere 35,7 ha. Ide o oboru (zvernicu) v lokalite Čarad v jz. časti územia.

1.6.3 V ODNÉ PLOCHY

V k.ú. Lontov je zastúpenie vodných prvkov krajinnej štruktúry ve ľmi malé. Celková výmera vodných plôch (vodné toky vrátane brehov a brehových porastov) dosahuje v katastrálnom území 10,8 ha (0,7 % výmery), v obvode PPÚ 10,1 ha (0,7 % výmery). Eviden čná výmera vodných plôch v katastrálnom území je ešte menšia – 0,4 % (6,5 ha v k.ú. a 6,0 ha v území obvodu PPÚ).

Vodné toky

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 27

V riešenom území sa nachádzajú dva stále vodné toky – rieka Ipe ľ a potok Jelšovka. Výmera pozemkov vodných tokov je uvedená vyššie.

Vodné plochy

Vodné plochy sa v riešenom území nenachádzajú.

1.6.4 Z ASTAVANÉ PLOCHY A NÁDVORIA

Medzi zastavané plochy v k.ú. Lontov patria cestné komunikácie a železni čné trate, objekty po ľnohospodárskej výroby a technické objekty, ako aj obytné objekty a v obci aj objekty ob čianskej vybavenosti. Celková výmera zastavaných plôch v k.ú. je 31,7 ha (2,1 % výmery), v obvode PPÚ je to len 12,7 ha (0,9 %). Eviden čná výmera zastavaných plôch v k.ú. je vä čšia – 34,7 ha (2,3 %), v obvode PPÚ je to 19,1 ha (1,3 %).

Komunikácie – cestné a železni čné pozemky

Katastrálnym územím obce Lontov vedú dva úseky štátnych ciest – cesta II. triedy č. 564 Tlma če - Levice - Štúrovo a cesta III. triedy č. 5107 Sikenica – Ipe ľský Sokolec. Lokálnu cestnú sie ť tvoria miestne komunikácie a spevnené ú čelové cesty. Južným okrajom územia prechádza železni čná trať č. 153 Zvolen – Šahy – Čata.

Areály priemyselnej a po ľnohospodárskej výroby

V k.ú. obce Lontov nie je situovaná priemyselná výroba. V území sú situované dva po ľnohospodárske dvory. Na južnom okraji intravilánu je situovaný dvor bývalého štátneho majetku (v sú časnosti je tu areál spolo čnosti DAN AGRO HOLDING s.r.o. Šurany) so skladovými priestormi a mechaniza čným strediskom. Južne od obce je areál bývalej ošipárne PD Ipe ľský Sokolec – areál je v sú časnosti nevyužívaný.

Areály bývania a vybavenosti

Obytné areály a ob čianska vybavenos ť v území sú sústredené najmä v intraviláne obce – situované sú tu rodinné domy a nieko ľko objektov základnej ob čianskej vybavenosti. Významným objektom je secesný kaštie ľ situovaný mimo intravilánu v areáli parku.

Ostatné zastavané plochy Patria sem najmä spevnené plochy – ich výmera je zapo čítaná do predchádzajúcich kategórií.

1.6.5 O STATNÉ PLOCHY

Medzi ostatné plochy patria rôzne neplodné a nevyužívané plochy prírodného a antropogénneho pôvodu, zaradili sme sem aj nespevnené ú čelové cesty. Celková výmera takýchto plôch dosahuje 15,1 ha (1,0 % výmery k.ú., z čoho v obvode PPÚ je 14,5 ha (1,0 % výmery). Eviden čná výmera ostatných plôch v k.ú. Lontov je podstatne vä čšia – 58,6 ha (3,9 % výmery), v rámci obvodu PPÚ je to 46,9 ha (3,3 % výmery). Zaradené sú sem však aj niektoré plochy mimolesnej vegetácie.

Neplodné plochy prírodného pôvodu

Ostatné plochy takéhoto charakteru sa v území nenachádzajú (prírodné výstupy skalného podložia resp. iné druhy neplodných plôch prírodného pôvodu sme v území nemapovali).

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 28

Neplodné a devastované plochy antropogénneho pôvodu

Patria sem menšie ruderalizované plochy v území a staré skládky odpadov, ktoré sú situované v rôznych častiach územia.

Iné plochy a areály

Zaradili sme sem ú čelové nespevnené cesty v krajine, ako aj násypy a zárezy ciest.

1.6.6 P OZEMKY Ú ČELOVEJ ZELENE V KRAJINE

Do tejto kategórie patria rôzne typy mimolesnej drevinnej vegetácie, prípadne aj dlhodobo nevyužívané trvalé trávne porasty s vysokým podielom drevín. V rámci katastra takéto plochy zaberajú až 100,7 ha (6,7 % výmery) v obvode PPÚ je to 99,5 ha (6,9 % výmery), pri čom eviden čne ide vä čšinou o trvalé trávne porasty alebo ornú pôdu, čas ť je zaradená medzi ostatné plochy.

Plošná ú čelová a ochranná zele ň

Patria sem najmä lesíky a remízky mimo LPF, zarastené okraje lesa, plošné mokrade. Nachádzajú sa v rôznych častiach územia. Výmera týchto kategórií krajinnej štruktúry dosahuje 61,3 ha (4,1 % celkovej výmery územia), z toho 61,1 ha (4,2 %) v rámci obvodu PPÚ.

Líniová ú čelová a ochranná zele ň

Patria sem najmä stromové a krovinné medze v po ľnohospodárskej krajine, sprievodná vegetácia ciest a pod. V katastrálnom území zaberajú plochu 39,4 ha (2,6 %), v rámci obvodu PPÚ je to 38,4 ha (2,7 %).

Rozptýlená ú čelová a ochranná zele ň

Patria sem skupinky drevín a solitérne dreviny v rámci po ľnohospodárskych pozemkov - plošne sme ich samostatne nevyhodnocovali.

1.6.7 P LOCHY VEREJNEJ A VYHRADENEJ ZELENE

Medzi plochy verejnej a vyhradenej zelene v území je možno zaradi ť areály parku pri sociálnom ústave (bývalá kaštie ľ Jekelfalussyovcov), park pri bývalej kúrii barónky Taliánovej, obecný cintorín a malé plochy zelene na verejných priestranstvách. Celkovo zaberajú výmeru 9,1 ha (0,6 % výmery), z toho len 1,5 ha (0,1 %) v rámci obvodu PPÚ.

Verejná zele ň

V území je možné ako verejnú zele ň klasifikova ť len malé plochy v rámci intravilánu obce (napr. plocha ihriska pri štátnej ceste).

Vybrané plochy vyhradenej zelene

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 29

Z plôch vyhradenej zelene sa v území nachádza obecný cintorín a dva vyššie spomínané parky.

2. ZHODNOTENIE VZ ŤAHU VYBUDOVANÝCH VEREJNÝCH A SPOLO ČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ A NÁVRHY NA NOVÉ OPATRENIA A ZARIADENIA

Hlavnými podkladmi pre charakteristiku ľudských činností a ich dôsledkov sú územnoplánovacia dokumentácia regiónu (ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja – AUREX Bratislava 1998, aktualizácia 2004), Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja (SAŽP Nitra, 2003), Rozvojový plán obce Lontov, ako aj konzultácie na obecnom úrade a podklady poskytnuté obcou. Využité boli aj vlastné poznatky o území, získané po čas podrobného terénneho prieskumu a mapovania sú časnej krajinnej štruktúry.

Verejné zariadenia a opatrenia slúžia všetkým obyvate ľom obce riešeného územia (infraštruktúra územia – voda, elektrina, ostatné siete, likvidácia odpadov, čistenie odpadových vôd, športové zariadenia, zariadenia na rekreáciu, atd).

Spolo čné zariadenia a opatrenia slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav (ú čelové cestné komunikácie, protierózne opatrenia, opatrenia na ochranu životného prostredia, vodohospodárske opatrenia a ďalšie spolo čné zariadenia a opatrenia).

V nasledujúcich kapitolách budeme charakterizova ť sú časný stav verejných a spolo čných zariadení a opatrení (v širšom zmysle sociálno-ekonomických pomerov územia) v nasledovnom členení:

- dopravné pomery

- vodohospodárske a hydromeliora čné pomery

- protierózna ochrana

- po ľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (vrátane ú čelových po ľnohospodárskych a lesohospodárskych zariadení)

- ostatné nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia (bývanie a vybavenos ť obce, výrobné aktivity, technická infraštruktúra a odpadové hospodárstvo, na zariadenia na agroturistiku, cestový ruch a rekreáciu)

- ekológia a životné prostredie (ekologické opatrenia, ekologická stabilita, ochrana prírody a prírodných zdrojov, krajinotvorba)

Jednotlivé sociálno-ekonomické prvky a faktory sú dokumentované v ú čelových mapách.

2.1. Dopravné pomery

2.1.1. Zhodnotenie existujúceho stavu Verejná dopravná sie ť prechádzajúca územím (štátne cesty) je nadradeného významu a slúži všetkých obyvate ľom. Ú čelové komunikácie (po ľné a lesné cesty) so súvisiacimi stavbami v rámci obvodu pozemkových úprav slúžia na sprístupnenie pozemkov a patria medzi spolo čné zariadenia a opatrenia.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 30

Štátne cesty: Katastrálnym územím obce Lontov prechádza jedna komunikácia III. triedy, konkrétne cesta III/ 5101, ktorá sa v obci Ipe ľský Sokolec pripája na cestný ťah II/564 a vedie zo Sikenici cez Lontov do Ipe ľského Sokolca. Štátna cesta je využívaná aj na presun po ľnohospodárskej techniky a sú časne sprístup ňuje výjazdmi aj okolité pozemky. Poloha cesty je stabilizovaná, nevyžaduje úpravu. Pozemky cesty boli upresnené na základe detailného zamerania územia po dohode so správcom komunikácií (Slovenská správa ciest). Ďalej v obvode PPÚ prechádza štátna cesta II/564, ktorá spája Ipe ľský Sokolec a Kubá ňovo.

Účelové komunikácie: Uvedená kategória ú čelových spevnených a nespevnených ciest dop ĺň a dopravný skelet katastrálneho územie a umož ňuje automobilovú dostupnos ť k pozemkom v rámci po ľnohospodárskeho pôdneho fondu, slúžia prevažne pre dopravnú obsluhu po ľnohospodárskymi strojmi.

Okrem štátnej cesty sa v obvode PPÚ nachádzajú ďalšie spevnené po ľné komunikácie:

Par. č.605 – asfaltová komunikácia vedúca z cesty III/ 5101vedúcej popri ihrisku do obce po most. Par. č.606 – asfaltová komunikácia od mostu k obci. Par. č.617/2 – asfaltová komunikácia vedená z obci k Slovenskému majeru Par. č.587 a 588 – asfaltová po ľná cesta ktorá spája cestu III/5101 z cestou okolo Slovenského majeru p. č.617/2 Par. č.572 a 575 – asfaltová po ľná cesta ktorá spája cestu III/5101 z cestou okolo Slovenského majeru p. č.617/2

Ostatné po ľné komunikácie v k.ú. Lontov majú charakter ú čelových ciest lokálneho významu, slúžia vä čšinou ako prístupové resp. spojovacie komunikácie, pri čom sú všetky nespevnené. Je treba poveda ť, že hranice existujúcich po ľných a lesných komunikácií (spevnených i nespevnených) zvä čša nie sú zachytené v katastrálnej mape resp. ich hranice sa po zameraní líšia od hraníc v kat. mape, častokrát ide iba o po ľné komunikácie vyjazdené pri po ľnohospodárskych prácach – je však predpoklad, že v budúcnosti sa budú ďalej používa ť, a preto sme vä čšinu z nich zahrnuli aj do návrhu novej komunika čnej siete.

Na území obvodu PPÚ Lontov sme na základe zamerania a prieskumu v teréne vymedzili 54 úsekov ú čelových ciest – po ľnohospodárskych komunikácií a lesných ciest.

2.1.2. Návrh komunika čných opatrení

V návrhu funk čného usporiadania územia bola v obvode PPÚ navrhnutá s ie ť po ľných spevnených a nespevnených komunikácií tak, aby bol zabezpe čený prístup na všetky pozemky, ktoré budú vy čle ňované v ďalších etapách projektu.

Čas ť po ľných komunikácií bude plni ť iba funkciu prístupových ciest k jednotlivým novým pozemkom – tieto opatrenia budú vymedzené iba hranicami pozemku a do budúcnosti sa nebude po číta ť s ich stavebnými úpravami.

Celková d ĺžka navrhnutých spevnených komunikácií v obvode PPÚ je 36 073 m, z toho komunikácie so spevneným povrchom v d ĺžke 12 360 m a zatrávnené po ľné cesty s protieróznym účinkom 23 713 m.

Doterajšia komunika čná sie ť je posta čujúca pre potreby výroby po ľnohospodárskeho podniku pri sú časnom stave pôdnych celkov. Kapacitne dostato čne pokrýva celú zvoznú oblas ť, ktorá je zvä čša

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 31

obrábaná ako jeden súvislý celok. Dôvodom na rozširovanie komunika čnej siete je navrhované nové usporiadanie pozemkov, zmenšenie pôdnych celkov, zmeny druhov pozemkov, usporiadanie vlastníctva a z týchto požiadaviek plynie potreba ich sprístupnenia. Ďalším dôvodom je uplatnenie protieróznych opatrení.

Pre budúce projektovanie po ľných komunikácií pripadajú ako najvhodnejšie nasledujúce kategórie po ľných ciest.

Hlavné Ved ľajšie Prístupové jednopruhové jednopruhové jednopruhové P 4,0/30 P 3,0+2,0/30 P 4,0/30 P 3,75/30 P 3,5+2,0/40

Pre potvrdenie tohto rozhodnutia sme vykonali výpo čet kategórie pod ľa vz ťahu na ur čenie kapacity:

K = C.P , kde

C je koeficient intenzity po ľn. dopravy na 1 ha po ľnohosp. pôdy pre jednotlivé výrobné typy, v našom prípade ide o kukuri čný výrobný typ, C = 0,187 JPV –de ň.

P je výmera danej zvoznej oblasti príslušiacej k ceste

JPV –de ň je vyjadrenie kapacity tzv. jednotkovým po ľnohospodárskym vozidom ( 5 t ) .

Ke ď sme do vz ťahu dosadili najvä čšiu plochu aká v obvode PPÚ pripadne na jednu z novonavrhnutých komunikácií P = 66, dostali sme

K = 12 JPV –de ň

Pod ľa kategorizácie ( Geissé ) pre K do 20 prejazdov JPV–de ň sa jedná sa z h ľadiska za ťaženia o ľahkú dopravu, kde sa navrhujú ved ľajšie po ľné cesty.

Kategória vyjadruje priestorové usporiadanie v prie čnom profile (v čitateli šírka koruny v m) a návrhovú rýchlos ť ( v menovateli rýchlos ť v km.h-1 ). Pri jazdnom pruhu je navrhnutá šírka 2,75 – 3,0m bez krajníc.

Pre ved ľajšie zatrávnené prístupové cesty, po ktorých sa predpokladá doprava vä čších po ľnohospodárskych mechanizmov, ktorých šírka sa pohybuje okolo 3-3,5m (kombajn), sme volili šírku cestného pozemku 4,0m.

Vzh ľadom na kategórie existujúcich spevnených po ľných komunikácií sa ako najprijate ľnejšia javí kategória ciest P 4,0/30 .

Návrh spevnených po ľných komunikácií:

Cesty miestneho významu (navrhované ako dvojpruhové hlavné po ľné cesty kategórie P 5,5/40):

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 32

− MK1 – navrhovaná asfaltová úprava existujúcej cesty. Cesta vedie z intravilánu obce Lontov poved ľa domov k Slovenskému majeru. Významná cesta do osady z Rómskou komunitou s napojením ďalších ú čelových ciest (MK2,NC11, SC-N2 a NC-N4), sprístup ňujúca pozemky v lokalitách Rakyta a Jelšava. Po úprave bude vhodná aj pre osobné automobily. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1245 m.

− MK2 – navrhovaná asfaltová úprava existujúcej cesty . Cesta vedie z intravilánu obce Lontov poved ľa futbalového ihriska k štátnej ceste do Sikenice. Cesta vhodná aj pre osobné automobily . Šírka cesty ostáva tak ako je. Dĺžka cesty v obvode PPÚ je 2595 m .

− MK3 – navrhovaná asfaltová úprava existujúcej cesty . Cesta vedie z intravilánu obce Lontov. Šírka cesty ostáva tak ako je. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 87 m .

− MK4 – navrhovaná asfaltová úprava existujúcej cesty . Cesta vedie z intravilánu obce Lontov cez družstvo. Šírka cesty ostáva tak ako je. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 524 m .

Spevnené ú čelové cesty (navrhované ako jednopruhové a dvojpruhové hlavné po ľné cesty s výhyb ňami kategórie P 4,0/30 a P 5,5/30 ) :

− SC1 – navrhovaná asfaltová úprava existujúcej cesty, ktorá spája štátnu cestu III/5101 Sikenica – Lontov a navrhovanú cestu SC-N2, SC-N10 a SC-N8 v hone Jelšava. Zabezpe čuje prístup k hnojisku. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 218 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− SC2 – navrhovaná asfaltová úprava existujúcej cesty, ktorá spája miestnu komunikáciu MK1 a navrhovanú cestu NC6 v Slovenskom majeri. Dĺžka cesty v obvode PPÚ je 114 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− SC-N1 – navrhovaná asfaltová úprava existujúcej cesty, ktorá spája štátnu cestu III/5101 Sikenica – Lontov a navrhovanú cestu NC-N1, NC-N2 a SC-N8 v hone Jelšava. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 153 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− SC-N2 – navrhovaná asfaltová cesta, ktorá spája cestu v Slovenskom majeri MK1 a navrhovanú cestu SC1 k hospodárskemu dvoru v k.ú. Dĺžka cesty v obvode PPÚ je 660 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− SC-N3 – navrhovaná dvojpruhová asfaltová cesta vedená od cintorína v hone U Litaša, ktorá spája Obec Lontov a štátnu cestu II/564 Ipe ľský Sokolec – Kubá ňovo. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1274 m . Navrhovaná šírka je 5,5/30.

− SC-N4 – navrhovaná asfaltová cesta od družstva v hone Lazy, ktorá sa pripája na štátnu cestu III/5101 Lontov – Ipe ľský Sokolec. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 323 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− SC-N5 – navrhovaná dvojpruhová asfaltová cesta vedená popri družstve v hone K ňažské zeme, ktorá spája štátnu cestu III/5101 Lontov – Ipe ľský Sokolec a II/564 Ipe ľský Sokolec – Kubá ňovo. Bude slúži ť ako prístup k Ip ľu k protipožiarnym opatreniam. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1032 m . Navrhovaná šírka je 5,5/30.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 33

− SC-N6 – navrhovaná dvojpruhová asfaltová cesta vedená od cesty II/564 Ipe ľský Sokolec – Kubá ňovo. Bude slúži ť ako prístup k Ip ľu k protipožiarnym opatreniam. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 872 m . Navrhovaná šírka je 5,5/30. − SC-N7 – navrhovaná asfaltová cesta vedená od štátnej cesty III/5101 Lontov – Ipe ľský Sokolec popri vini čnom hone. Bude slúži ť ako prístup k maloblokovému obrábaniu pozemkov. Dĺžka cesty v obvode PPÚ je 1032 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− SC-N8 – navrhovaná asfaltová cesta vedená v hone Rakyta, ktorá spája navrhované cesty SC1 a SC-N1. Dĺžka cesty v obvode PPÚ je 654 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− SC-N9 – navrhovaná asfaltová cesta vedená od intravilánu obce Lontov v hone Konopisko. Bude slúži ť ako prístup k maloblokovému obrábaniu pozemkov. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 616 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− SC-N10 – navrhovaná asfaltová cesta vedená v hone Rakyta, ktorá spája navrhované cesty SC1 a SC-N3. Dĺžka cesty v obvode PPÚ je 961 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

Nespevnené ú čelové cesty (navrhované ako prístupové jednopruhové cesty kategórie P 4,0/30):

− NC1 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Jelšava. Bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 29 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-2 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Pustý vrh. Pripája sa na štátnu cestu III/5101 Sikenica – Lontov a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 450 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC3 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Pustý vrh. Bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 18 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30

− NC4 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Pustý vrh. Pripája sa na štátnu cestu III/5101 Sikenica – Lontov a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1015 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC5 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Krížna dolina. Pripája sa na štátnu cestu III/5101 Sikenica – Lontov a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 820 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC6 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Slovenský dvor. Pripája sa na navrhovanú cestu SC2 a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 783 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC7 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Černi čie. Pripája sa na existujúcu cestu MK1 a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1132 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 34

− NC8 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Dutkáš a Konopisko. Pripája sa na navrhovanú cestu SC-N7 a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1550 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC9 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená od intravilánu obce Lontov v hone Lipovina. Bude slúži ť ako prístup k maloblokovému obrábaniu pozemkov.. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1085 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC10 – navrhovaná existujúca nespevnená prístupová cesta v hone Starý vrch. Slúži na prepojenie ciest NC-14 a SC-N9. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 252 m .

− NC11 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Malé vinice a Slivkovisko. Pripája sa na navrhovanú cestu SC-N9 a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 613 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC12 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená od intravilánu obce Lontov v hone Lipovina a Žabinec. Pripája sa na existujúcu cestu MK3 a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1251 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC13 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená od intravilánu obce Lontov v hone Vl čí vrch. Pripája sa na existujúcu cestu v intraviláne a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 980 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC14 – navrhovaná existujúca nespevnená cesta vedená v hone Žobrácka dolina a Žabinec. Pripája sa na navrhovanú cestu SC-N9 a bude slúži ť ako prístup k pozemkom. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 2061 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N1 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie spevnenej cesty SC-N1. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v lokalitách Jablonie a Jelšava. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1038 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N2 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie spevnenej cesty SC-N1. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v lokalite Jablonie. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 225 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N3 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie spevnenej cesty SC-N10. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v lokalite Rakyta. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 843 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N4 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie spevnenej cesty SC-N2. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v lokalite Rakyta. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 780 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N5 - navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie spevnenej cesty SC-N5. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone K ňažské zeme. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 580 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N6 - navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie spevnenej cesty SC-N6. Cesta

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 35

zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Siho ť a napája sa na hrádzu pri Ipli. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 696 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N7 - navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie cesty III/5101 Lontov – Ipe ľský Sokolec. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Lazy a prechádza popri potoku Jelšovka. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 825 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N8 - navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie nespevnenej cesty NC4. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Pustý vrch. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 298 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N9 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – prepojenie nespevnených ciest NC5 a NC-N10. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Krížna dolina. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 570 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N10 - navrhovaná nespevnená prístupová cesta – prepojenie spevnenej cesty SC-N7 a NC-N9. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Krížna dolina. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 149 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N11 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie spevnenej cesty SC-N7. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Dutkáš. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 730 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N12 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie spevnenej cesty MK3. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Konopisko. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 906 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N13 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie nespevnených ciest NC11 a NC-N14. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Konopisko a Slivkovisko. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 786 m. Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N14 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie nespevnenej cesty NC13. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Malé vinice. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 123 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N15 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie nespevnenej cesty NC-N14. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Slivkovisko. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 289 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N16 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie nespevnenej cesty NC9. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Lipovina. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 139 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N17 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie nespevnenej cesty NC12. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Žabinec. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 280 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N18 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – prepojenie spevnenej cesty NC12 a NC14. Cesta

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 36

zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Žabinec. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1453 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N19 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie nespevnenej cesty NC14. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Čarad a Žobrácka dolina. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 722 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

− NC-N20 – navrhovaná nespevnená prístupová cesta – pripojenie nespevnenej cesty NC13. Cesta zabezpe čuje prístup na pozemky v hone Vl čí vrch a k vodárni. D ĺžka cesty v obvode PPÚ je 242 m . Navrhovaná šírka je 4,0/30.

Výsledný návrh cestnej siete v rámci obvodu pozemkových úprav Malý Báb je znázornený v účelovej mape 2b .

2.2. VODOHOSPODÁRSKE POMERY

2.2.1 Zhodnotenie existujúceho stavu

Povrchové vody

Vodné plochy sa priamo v riešenom území ani jeho blízkom okolí nenachádzajú.

Podzemné vody

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 37

Výdatnos ť vrtov v susednom k.ú. Ipe ľský Sokolec dosahuje 4-5 l.s -1. Menej významným kolektorom vôd sú aj štrkopies čité vrstvy ipe ľských terás, vody však skôr prestupujú do nivy Ip ľa.

2.2.1 Návrh vodohospodárskych opatrení

Sú časný stav krajiny v k.ú. Lontov z h ľadiska plnenia hlavných hydroekologických funkcií (zadržiavanie vlahy, spoma ľovanie odtoku, tlmenie extrémnych povod ňových situácií) je nevyhovujúci, čo vyplýva najmä z intenzívneho po ľnohospodárskeho využitia územia v minulosti, regulácie vodných tokov a s tým súvisiaceho poklesu hladiny podzemnej vody v území.

Kým v minulosti bolo údolie rieky Ipe ľ charakteristické množstvom ramien a bezodtokých depresií, v sú časnosti už takéto miesta na nive prakticky nie sú a čiasto čne sa zachovali len na nive Jelšovky. Úpravou rieky Ipe ľ a potoka Jelšovka a súvisiacimi meliora čnými a rekultiva čnými opatreniami sa síce zvýšila po ľnohospodárska produktivita územia, avšak za cenu zníženia diverzity krajiny, kvality ekosystémov vodných tokov a narušenia prirodzeného režimu obehu vody v krajine. Celkovo prišlo k zrýchleniu odtoku vôd z územia, k strate prirodzených interak čných väzieb vodných a pri ľahlých ekosystémov, ako aj k drénovaniu podzemnej vody zah ĺbenými korytami vodných tokov a k následnému vysušovaniu krajiny. Sprievodnými negatívnymi javmi ovplyvnenia hospodárskej činnosti sú aj zne čistenie vody, devastácia brehov a ich zne čistenie odpadmi, zhoršenie samo čistiacich i iných autoregula čných procesov upravených úsekov tokov z dôvodu odstra ňovania turbulentnosti prúdenia vody v korytách, ako aj zhoršenie životných podmienok pre biotu.

Z uvedených dôvodov by bola vhodná realizácia nápravných a renatura čných opatrení, ktoré by aspo ň čiasto čne mohli zmierni ť sú časný nepriaznivý stav.

Princípy renaturácie vodných ekosystémov sú rozpracované najmä v zahrani čnej literatúre (napr. Petersen, Petersen, Lacoursiére, 1992), návrh metodiky revitalizácie vodných tokov bol vypracovaný aj v SR (Gemeran a kol. 2000). Hlavným princípom pri ovplyvňovaní odtokových pomerov vodných tokov by malo by ť zadržiavanie vody v tokoch a v ich nivách prirodzenými a prírode blízkymi prostriedkami (posil ňovanie reten čnej schopnosti ekosystémov, zvyšovanie hydraulickej drsnosti korýt), ktoré sú z dlhodobého h ľadiska ekologicky i ekonomicky najefektívnejšie (minimum nákladov na údržbu a iných vkladov dodatkovej energie). Pre prípadné nové investi čné zámery úprav tokov je vhodné používanie

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 38

metodiky vychádzajúcej z predpokladu neustáleného prúdenia vody v korytách, ktorá je v súlade s ekologickými kritériami a umož ňuje minimalizova ť investi čné vstupy.

K opatreniam na revitalizáciu vodných tokov a zvýšenie hydroekologických funkcií krajiny v území možno zaradi ť nasledovné:

- najjednoduchším opatrením, ktoré je možno realizova ť v rámci pozemkových úprav, je doplnenie porastu drevín na pozemky popri brehoch vodných tokov. Potrebné je používa ť pôvodné druhy drevín - najmä v ŕba biela ( Salix alba ), v ŕba krehká ( Salix fragilis ), topo ľ sivý ( Populus x canescens ), topo ľ čierny ( Populus nigra ), čremcha strapcovitá ( Padus avium ), z krovín v ŕba purpurová ( Salix purpurea ), vŕba trojty činková ( Salix triandra ), svíb krvavý ( Swida sanguinea ), rešetliak pre čis ťujúci ( Rhamnus catharticus ), bršlen európsky ( Euonymus europaea ), kalina oby čajná ( Viburnum opulus ), krušina jelšová ( Frangula alnus ). Toto opatrenie je vhodné na niektorých úsekoch potoka Jelšovka, pri čom výsadbu je vhodné orientova ť mimo vlastného koryta a vnútornej strany brehov (aby nebola obmedzená údržba a čistenie toku).

- ďalším vhodným opatrením je vytvorenie nárazníkového pásu trvalých trávnych porastov popri potoku Jelšovka, ktorý bude predstavova ť základ pre realizáciu ďalších prípadných opatrení. V rámci nárazníkového pásu je možné v budúcnosti realizova ť rozšírenie porastu drevín či už priamou výsadbou alebo ponechaním širšieho pásu sukcesii (šírka trávneho porastu by mala by ť minimálne 5 m). V prípade rieky Ipe ľ je vhodné zatrávnenie celého medzihrádzového priestoru a jeho využívanie ako extenzívne TTP (týka sa susedných katastrálnych území, v ktorých sú pozemky v medzihrádzovom priestore využívané aj ako orná pôda).

- v prípade reálneho zabezpe čenia finan čných prostriedkov na celkovú revitalizáciu Jelšovky je možná realizácia ďalších revitaliza čných opatrení – napr. zošikmenie (zníženie sklonu) brehov, zvä čšenie plochy pre mokra ďnú a brehovú vegetáciu, vytváranie zákrut na toku, vytváranie plošných mokradí rôznej ve ľkosti popri toku a pod. Revitaliza čné opatrenia je možné realizova ť najmä na tých úsekoch, kde nie je v sú časnosti vyvinutý dostato čný drevinný porast. Opatrenie však už presahuje rámec pozemkových úprav.

- z h ľadiska funkcií biokoridorov vodných tokov je dôležité zachova ť brehové porasty, vylú čiť vyh ŕň anie a bagrovanie dna a obmedzi ť aplikáciu chemických hnojív a ochranných postrekov v okolitých agrocenózach.

V prípade obidvoch vodných tokov bol dokumentovaný aj výskyt invázneho druhu javorovca jase ňolistého (Negundo aceroides ), pri Ipli aj agátu bieleho ( Robinia pseudoaccacia ) - tieto dreviny je potrebné z brehových porastov odstra ňova ť. Týka sa to aj invázneho druhu astra novobelgická ( Aster novi-belgii agg. ).

Hydroekologické opatrenia vyžadujú detailnú projektovú prípravu a sú finan čne náro čné. V sú časnej dobe narážajú aj na iné problémy – okrem majetkovoprávnych problémov je to najmä nesúhlas správcov vodných tokov s realizáciou týchto opatrení - preto je reálne v rámci realizácie pozemkových úprav vytvori ť hlavné predpoklady pre budúcu renaturáciu vodných tokov v území – vymedzenie (rozšírenie) pozemkov vodných tokov a vykonanie základnej údržby v rámci spolo čných zariadení a opatrení.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 39

2.3. PROTIERÓZNE OPATRENIA

2.3.1 Zhodnotenie existujúceho stavu

Vodná erózia.

Náchylnos ť územia na vodnú eróziu

Erózia pôdy má negatívne dôsledky na vlastnosti pôdneho krytu – spôsobuje celkovú fyzikálnu a biologickú degradáciu pôdy spo čívajúcu v strate vrchnej najúrodnejšej vrstvy pôdy, úbytku humusu, organickej hmoty a rastlinných živín, znižuje rozsah biologického oživenia pôdy a jej celkovú produk čnú schopnos ť (úrodnos ť). Sprievodnými vplyvmi sú napr. zanášanie a eutrofizácia vodných tokov a nádrží, zvýšenie skeletnatosti pôdy, zmeny zrnitosti pôdy, zhoršenie jej obrábate ľnosti. V podmienkach Slovenska patrí vodná erózia medzi najrozšírenejšie procesy degradácie pôdy. Postihuje prakticky dve tretiny územia - najmä pahorkatiny, kotliny, horské a podhorské polohy. Silnou a extrémnou vodnou eróziou je ohrozených 35 % po ľnohospodárskeho pôdneho fondu (Jambor, Ilavská, 1998).

Pri výpo čte erózneho ohrozenia územia sme vychádzali z tzv. univerzálnej rovnice výpo čtu priemernej dlhodobej straty pôdy z erózie (USLE) pod ľa amerických autorov Wischmeiera a Smitha (1978) v tvare

G = R. K . L . S .C . P, kde

G - celková teoretická strata pôdy v t.ha-1.rok-1, R - faktor erózneho ú činku daž ďa, K - faktor náchylnosti pôdy na eróziu, L - faktor d ĺžky svahu, S - faktor sklonu svahu, C - faktor ochranného vplyvu vegetácie, P - faktor ú činnosti protieróznych opatrení

Pre potreby projektu pozemkových úprav sme vyhodnotili potenciálnu náchylnos ť a aktuálnu ohrozenos ť územia vodnou eróziou s použitím uvedenej rovnice a aktuálnych podkladov – údajov z pôdneho prieskumu, sklonitosti reliéfu, d ĺžky svahu, sú časnej krajinnej štruktúry. Použili sme nasledovné hodnoty jednotlivých faktorov:

− Faktor R - priemerná hodnota erózneho faktora R = 25 pre celé územie

− Faktor K – vyjadrený pre pôdne subtypy ur čené na základe pôdneho prieskumu: 0,30 – fluvizeme, gleje, akumulované pôdy, 0,45 – hnedozeme pseudoglejové, 0,55 – černozeme hnedozemné, hnedozeme modálne, 0,60 –hnedozeme erodované, 0,65 – černozeme erodované až regozeme.

− Faktor L – pod ľa intervalov d ĺžky svahu v rozpätí 1,50 (d ĺžka svahu 0-100 m) až 6,55 (neprerušená dĺžka svahu 900-1000 m).

− Faktor S – pod ľa intervalov sklonitosti reliéfu v rozpätí (0-0,5 o) až po 24,40 (nad 25 o).

− Faktor C – pod ľa mapy krajinnej štruktúry: lesné porasty, zapojené porasty drevín, trávne porasty z vä čšej časti zarastené drevinami (C=0,002), lúky a pasienky, zatrávnené sady (C=0,020), orná pôda a záhumienky (C=0,45), záhrady, ovocné sady a vinohrady (C=0,20), spevnené a zastavané plochy, cesty, po ľné cesty (C=0 - nehodnotené).

− Faktor P – hodnota 1,0 pre celé územie (absencia protieróznych opatrení).

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 40

Potenciálnu eróznu ohrozenos ť územia sme ur čovali pre potreby porovnania jednotlivých abiokomplexov z h ľadiska ich náchylnosti na vodnú eróziu a výpo čet abiotickej stability územia. Vypo čítali sme ju na základe zjednodušeného modelu výpo čtu modifikáciou základnej rovnice straty pôdy do podoby

G = 53,25 * K.S pri čom sme uvažovali nasledovné konštanty: R = 20 (uvedené je vyššie), L = 2,13 (uvažujeme s teoretickou neprerušenou d ĺžkou svahu 100 m), P = 1 (uvažujeme s absenciou protieróznych opatrení) a C = 1 (uvažujeme teoreticky s kypreným čiernym úhorom - pôdou bez vegeta čného pokryvu). Týmto vzorcom sme vyjadrili náchylnos ť stanoviš ťa (segmentu krajiny s d ĺžkou svahu 100 m, nepokrytého vegetáciou) na vodnú eróziu, ktorá závisí na hodnotách sklonitosti reliéfu a náchylnosti pôd na vodnú eróziu. Takto je možné vzájomné porovnanie všetkých krajinných segmentov.

Potenciálnu vodnú eróziu pôdy sme vyjadrili v týchto kategóriách:

− nepatrná až malá (Gabs = 0 až 15 t.ha -1.rok -1) – táto kategória je typická pre údolné a plošinaté polohy – vyskytuje sa najmä na nive Ip ľa a Jelšovky, v menších údoliach a na plošinách, menej na svahoch (terasové plošiny Ip ľa v jv. časti katastra).

− pomerne malá (Gabs = 15 až 40 t.ha-1.rok-1) – kategória zaberá pomerne ve ľké plochy v rôznych častiach územia – najmä miernejšie až stredne strmé svahy pahorkatiny. Najvä čšie plochy zaberá na svahoch východne od údolia Jelšovky. Na po ľnohospodárskej pôde je možné tieto polohy v prípade priaznivých pôdnych vlastností využíva ť na ornú pôdu, potrebné je však uvažova ť s realizáciou protieróznych opatrení.

− priemerná (Gabs = 40 až 80 t.ha-1.rok-1) – zaberá len malé lokality po obvode predchádzajúcej kategórie. Územie je vhodné pre trvalé kultúry a trvalé trávne porasty, na ornú pôdu v prípade protieróznych opatrení.

− pomerne ve ľká (Gabs = 80 až 120 t.ha-1.rok-1) – kategória sa vyskytuje na strmších svahoch pahorkatiny, najmä v jej západnej a severnej časti. Po ľnohospodárske využitie je v týchto polohách vhodné ako trvalé trávne porasty alebo trvalé kultúry (sady a vinohrady), ako orná pôda len v prípade prísnych protieróznych opatrení. Čas ť týchto polôh je zalesnená..

− ve ľká (Gabs = 120 až 200 t.ha-1.rok-1) – táto kategória sa vyskytuje na menších plochách strmých svahov pahorkatiny najmä v západnej časti územia. Vhodné využitie týchto polôh sú trvalé kultúry, extenzívne trávne porasty a lesný pôdny fond.

− ve ľmi ve ľká (Gabs = nad 200 t.ha-1.rok-1) – táto kategória sa v území vyskytuje v súvislých pásoch strmých svahov pahorkatiny budovaných neogénnymi sedimentmi a delúviami – tieto polohy sú vä čšinou zalesnené alebo využívané ako extenzívne TTP.

Aktuálnu hodnotu eróznej ohrozenosti pôdy sme vypo čítali vyššie uvedeným postupom pod ľa univerzálnej rovnice straty pôdy. Výsledkom výpo čtu je hodnota vyjadrujúca priemernú dlhodobú stratu pôdy vodnou eróziou pri sú časnom využívaní územia, ktorú sme vyjadrili v šiestich základných stup ňoch:

- nepatrná (do 1 t.ha -1.rok -1) - táto kategória erózie je v zastúpená na nivách Ip ľa a Jelšovky, v plošinných polohách (územia nenáchylné na eróziu), ale aj na vä čších plochách lesných porastov a mimolesnej drevinnej vegetácie - ochranným faktorom je tu vegeta čný kryt.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 41

- malá (1-4 t.ha -1.rok -1) - táto kategória erózie sa vyskytuje v rôznych častiach územia na plošinách, miernych svahoch a úpätiach pahorkatiny využívaných ako orná pôda. V týchto polohách nie je potrebné uvažova ť s protieróznymi opatreniami. Patria sem však aj najstrmšie časti územia, ktoré sú napriek trvalému vegeta čnému krytu náchylné na erózne procesy.

- pomerne malá (4-10 t.ha -1.rok -1) - prechodná kategória, ktorá sa vyskytuje na pomerne ve ľkých plochách miernych až stredne strmých svahov pahorkatiny využívaných ako orná pôda a na strmých svahoch využívaných ako TTP a trvalé kultúry. Pre plytké pôdy ide už o nadlimitnú hodnotu eróznej straty pôdy, preto je vhodné navrhova ť v týchto polohách protierózne opatrenia.

- stredná (10-30 t.ha -1.rok -1) - táto kategória erózie je v území zastúpená na ve ľkých plochách, a to najmä na pozemkoch ornej pôdy, situovaných na stredne strmých svahoch s dostato čnou svahovou dĺžkou, resp. v hornej časti strmších svahov. Vyskytuje sa v rôznych častiach územia. Erózna strata pôdy je nadlimitná aj pre stredne hlboké pôdy – protierózne opatrenia sú v týchto polohách preto potrebné.

- pomerne ve ľká (30-80 t.ha -1.rok -1) - táto kategória erózie sa vyskytuje len na pozemkoch využívaných ako orná pôda – predpokladom je sklonitos ť viac ako 7 o a dostato čná d ĺžka svahu. Takéto polohy sa nachádzajú v rôznych častiach územia a sú zastúpené na vä čších plochách. V takomto území sú prejavy erózie už zrejmé (plošný splach, vytváranie eróznych rýh). Protierózne opatrenia sú v týchto polohách potrebné (hodnota erózie je limitná aj pre hlboké pôdy) – jednak je vhodné skrátenie d ĺžky svahov vhodným členením pozemkov, v strmších polohách sú potrebné aj iné opatrenia – vhodnou alternatívou je zatrávnenie pozemkov.

- ve ľká (80-150 t .ha -1.rok -1) - táto kategória sa vyskytuje v nadväznosti na predchádzajúcu kategóriu erózie, avšak na menších plochách. Protierózne opatrenia sú nevyhnutné, vhodná je aj zmena kultúry (TTP, sady, záhrady). Priestorové rozmiestnenie jednotlivých kategórií potenciálnej a aktuálnej vodnej erózie pôdy je znázornené v preh ľadnej mape č. 7 , územia postihnuté vodnou eróziou sú znázornené aj v účelovej mape č. 3.

Náchylnos ť územia na veternú eróziu

Veterná erózia je odnos pôdnych častíc z vrchnej časti pôdneho profilu pôsobením vetra. Proces prebieha ako dôsledok prekonania odporu pôdy kinetickou energiou vetra. Hlavnými faktormi náchylnosti pôdy na odnos veternou eróziou sú sila a smer prúdenia vetrov, zrážkové pomery (vplývajúce na vlhkos ť povrchu pôdy), zrnitos ť pôdy a jej štruktúra a ochrana pôdy vegeta čným krytom.

Na území Slovenska sú všeobecne veternou eróziou intenzívnejšie postihované odlesnené územia v teplej suchej klimatickej oblasti so silnými vetrami - takmer výlu čne ide o nížiny. Podmienkou je slabá ochrana pôdy vegeta čným krytom (územia využívané ako orná pôda). Pre náchylnos ť územia na procesy veternej erózie sú okrem klimatických podmienok (veternos ť územia) dôležité najmä zrnitos ť a štruktúra pôdy .

V metodikách pre projekty pozemkových úprav je uvedená základná rovnica výpo čtu eróznej straty pôdy pod ľa Pasáka. Použili sme modifikovaný výpo čet pod ľa Jane čka (1992), v ktorom sa stanovuje tzv. erodovate ľnos ť pôdy vetrom osobitne pre jednotlivé pôdne druhy. Výpo čty sme realizovali pre pôdne sondy s odobratými vzorkami v území a potom sme ich zovšeobecnili pre vymedzené pôdne jednotky.

Pôdy v posudzovanom území obce Lontov sú vä čšinou nenáchylné na veternú eróziu (vä čšina pôd s ílovitohlinitou až hlinitou zrnitos ťou). Výnimkou sú pôdy s vysokým obsahom pies čitých častíc alebo pôdy so

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 42

zhoršenou štruktúrou (prachovité málo súdržné pôdy). Na základe pomocných výpo čtov sme za pôdy čiasto čne náchylné na veternú eróziu stanovili:

− zrnitostne ľahšie fluvizemné pôdy – fluvizeme na nive Ip ľa, pieso čnato-hlinité až hlinito-pieso čnaté.

− stredne ťažké až ľahšie pôdy so zvýšeným obsahom prachovitých častíc – pieso čnato-hlinité černozeme, hnedozeme až regozeme v rôznych častiach územia (lokality Pri blate, Čierni čie, Huš ťanka, K ňazské zeme, Žabinec, Žobrácka dolina).

Náchylnos ť územia na zosuvné procesy a výmo ľovú eróziu

Svahové deformácie patria v podmienkach Slovenska medzi najvýznamnejšie poškodzujúce geomorfologické procesy. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých geologických a geomorfologických jednotkách s výnimkou fluviálnych rovín. V SR je registrovaných cca 11.000 svahových deformácií, ktoré pokrývajú 3,71% územia. Zosuvy spôsobujú aj zna čné priame i nepriame škody na majetku.

Medzi základné faktory podmie ňujúce vznik zosuvov patria geologická štruktúra, morfometrické vlastnosti reliéfu (najmä sklon svahov), seizmická aktivita a klimatické faktory (hlavne zrážky). Reálny výskyt svahových pohybov vrátane zosuvov je kombináciou potenciálnej náchylnosti územia, výskytu reálneho prírodného procesu vyvolávajúceho aktiváciu procesu (najmä klimatické faktory) a často aj vonkajšieho zásahu človeka (napr. nevhodná stavebná činnos ť v území náchylnom na zosúvanie).

Zosuvné procesy sú v regióne Podunajskej nížiny ve ľmi zriedkavé a vyskytujú sa skôr v potenciálnej podobe. Predpokladom ich výskytu je nepriepustné podložie neogénnych sedimentov s vyvinutým zvetralinovým pláš ťom, ktorého stabilita je narúšaná (zamokrenie, vonkajší zásah).

Aktívne prejavy zosuvnej činnosti sa v posudzovanom území vyskytujú na jednej lokalite – strmé svahy na rozhraní nivy a stredných terás Ip ľa v lokalite pri Kubá ňskej ceste (na rozhraní k.ú. Lontov a Kubá ňovo). Územie bolo postihnuté zosuvmi v dôsledku bo čnej erózie rieky Ipe ľ, pri čom erózna aktivita rieky je zrejmá aj v sú časnosti).

Lokality potenciálne náchylné na zosuvné procesy sa nachádzajú v západnej časti územia – na strmých svahoch budovaných ílovitými neogénnymi horninami. Faktormi možnej aktivácie zosuvov v týchto polohách sú najmä klimatické vplyvy.

Výmo ľová erózia je geodynamickým javom poškodzujúcim pôdny kryt a reliéf a s ťažujúcim hospodárske využívanie územia. Výmole a erózne ryhy sú mladé formy reliéfu, ktoré vznikajú jednak v záveroch úvalinovitých dolín v dôsledku spätnej erózie ob časných tokov, jednak na strmých svahoch pokrytých delúviami ako výsledok erózneho pôsobenia vodného toku po čas intenzívnych daž ďov. Výmo ľová erózia a bo čná erózia vodných tokov môžu by ť zárove ň jedným z podmie ňujúcich faktorov vzniku a pôsobenia zosuvných procesov.

V k.ú. Lontov je výmo ľová erózia viazaná na erózne ryhy na strmších pahorkatinných svahoch, budovaných delúviami a neogénnymi horninami. Vyskytujú sa najmä v západnej časti územia.

2.3.2 Návrh protieróznych opatrení

Protierózne opatrenia slúžia na ochranu pôdy pred účinkami vodnej a veternej erózie, okrem samotných opatrení (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy) sem patria aj niektoré technické stavby a objekty (terasy, prehrádzky, prielohy a pod.). Patria medzi spolo čné zariadenia

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 43

a opatrenia, avšak majú často ove ľa vä čší dosah na celkovú ekologickú kvalitu a stabilitu krajiny.

Pri posúdení potreby realizácie protieróznych opatrení v k.ú. Lontov sme vychádzali z výpo čtu potenciálnej vodnej erózie v území a z hodnôt prípustnej straty pôdy vodnou eróziou. Pri stanovení limitných hodnôt sa vychádzalo z potreby dlhodobého zachovania úrodnosti pôdy najmä pre po ľnohospodárske využívanie. Prípustné hodnoty odnosu pôdy vodnou eróziou boli upravené Zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane po ľnohospodárskej pôdy, kde v Prílohe č. 1 sú uvedené nasledovné limitné hodnoty:

- plytké pôdy (do 30 cm) – 4 t.ha-1.rok-1 - stredne hlboké pôdy (30-60 cm) – 10 t.ha-1.rok-1 - hlboké pôdy (60-90 cm) – 30 t.ha-1.rok-1 - ve ľmi hlboké pôdy (nad 90 cm) – 40 t.ha-1.rok-1.

Na ochranu pôdy pred vodnou a veternou eróziou majú najdôležitejšiu úlohu systematické a sústavné agrotechnické opatrenia. Spolo čným ochranným prvkom je vegeta čný kryt pôdy a jej dobrý štrukturálny stav, ako aj požadovaný ekologický rámec krajiny (ochranné pásy trvalej zelene).

Vodná erózia

Vodná erózia nie je vzh ľadom na prevažne rovinný až mierne zvlnený reliéf záujmového územia rozšírená na ve ľkých plochách. Postihuje len svahy vä čšej sklonitosti ako 5°, ktoré sú viazané na oblas ť potoka Nýrica. Ťažisko ochrany pôdy sa koncentruje predovšetkým na bezorbovú agrotechniku a rotáciu plodín s ochranným ú činkom (oziminy a viacro čné krmoviny, trávy, ďatelinoviny a ich miešanky), pri ktorej sa musí prísne dodržiava ť ve ľkos ť honov, ktoré rozde ľujú 10 m široké ochranné pásy trvalej vegetácie na okrajoch honov, ve ľmi ú činné sú zasakovacie pásy trvalých trávnych porastov o šírke 20 m v rámci vytvorených blokov. Hlavným princípom protieróznej ochrany na ornej pôde je systém ochrannej agrotechniky. Bezorbové technológie predstavujú významný krok v protieróznej ochrane ako pri vodnej, tak aj pri veternej erózii. Sú časne sa tu jedná o nezanedbate ľnú úsporu nákladov.

Pod pojmom ú činná protierózna agrotechnika sa chápe taký trvalý stav na pôde, ke ď:

- je pôda pokrytá zapojeným porastom plodiny, - alebo je pokrytá súvislou vrstvou organických zbytkov, alebo mul ču, - alebo je na nej vykonaná vrstevnicová orba, či iná forma vrstevnicovej agrotechniky, ktoré umož ňujú, aby rozhodujúce množstvo zrážok vsiaklo do profilu.

Vo všeobecnosti možno opatrenia proti vodnej erózii rozdeli ť do troch skupín (Antal, Fídler a kol., 1989; ÚV SZOPK, 1986):

1. Organiza čné opatrenia

Medzi organiza čné opatrenia patrí delimitácia kultúr (ochranné zatrávnenie, ochranné zalesnenie); výber plodín a pásové striedanie plodín s vhodnou orientáciou honov; ve ľkos ť a tvar pozemkov.

Najú činnejším opatrením proti vodnej erózii je súvislý zapojený rastlinný kryt alebo pokryv povrchu pôdy rastlinnými zbytkami, či strniskom. Z po ľnohospodárskych plodín najspo ľahlivejšiu ochranu poskytujú plodiny v nasledujúcom poradí trvalý trávny porast, viacro čné krmoviny, oziminy, jarné obilniny, okopaniny. Ochranu významne zvyšujú ozimné medziplodiny, zvláš ť vo väzbe

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 44

na priamy výsev následnej plodiny do ich strniska.

Pásové striedanie a obhospodarovanie plodín znamená rozmiest ňovanie jednotlivých kultúr a plodín na obhospodarovanej pôde v pásoch. Šírka pásov závisí od intenzity erózie. Čím vä čšie sú účinky vetra a vody, tým menšia musí by ť šírka pásu. v prípade ochrany pôd pred ú činkami veternej erózie sú pásy zásadne vedené kolmo na smer prevládajúcich vetrov. Ú čelom takéhoto rozmiest ňovania kultúr a plodín je zabráni ť vzniku ve ľkých lánov, ktoré zvyšujú intenzitu veternej i vodnej erózie. Šírka pásov sa pohybuje 100 – 200 m na hlinitých pôdach.

Tvar a ve ľkos ť honov a zria ďovanie ochranných pásov trvalej vegetácie sú najdôležitejšie prvky protieróznej ochrany, ktoré sa môžu vykonáva ť mimo honu. Predovšetkým si treba uvedomi ť, že nadmerne ve ľký hon ľubovo ľného tvaru umož ňuje ve ľký rozsah vodnej erózie, z dôvodu zna čnej d ĺžky svahu. Za najvýhodnejší tvar pozemku z h ľadiska erodibility pôd sa považuje obd ĺžnik s pomerom strán 1 : 2 až 1 : 3, výnimo čne až 1 : 6 s orientáciou dlhšej strany po vrstevnici, aby bola umožnená vrstevnicová agrotechnika. Okrem tvaru obd ĺžnika možno tiež pod ľa terénnych podmienok dosiahnu ť tvar iného rovnobežníka (štvorec, kosoštvorec), alebo aj tvar lichobežníka. Pritom ani jeden z ich vnútorných uhlov by nemal by ť menší ako 50°. Z h ľadiska ve ľkosti honu s erodibilnou pôdou sa za optimálne ve ľkosti (aj z h ľadiska úrod plodín) považujú ve ľkosti 5 – 10 ha. V našich podmienkach sa z dôvodu efektívneho využívania mechanizácie pripúšťajú aj vä čšie ve ľkosti honov, ktoré však musia by ť vyvážené dôslednou protieróznou agrotechnikou.

2. Agrotechnické opatrenia

Agrotechnické opatrenia majú by ť sú čas ťou technológie rastlinnej výroby na pozemkoch, ktoré sú erózne ohrozené. Ide hlavne o úpravu štruktúry pôd a zvýšenie vlhkostného režimu (záujmové územie sa však vyzna čuje vysoko kvalitnými pôdami, preto toto opatrenie nie je potrebné rieši ť), mul čovanie pôdy a ponechanie strniska, špeciálnu protieróznu agrotechniku založenú na minimálnom spracovaní pôdy.

V sú časnosti má významné postavenie v protieróznej agrotechnike práve metóda založená na princípe bezorbového obrábania pôdy, ktorá využíva skuto čnos ť, že (Jambor, Ilavská, 1998):

- pri tejto metóde je povrch pôdy spravidla pokrytý súvislou vrstvou organických zvyškov, alebo strniskom, - vynechaním orby má pôda stabilnejšiu štruktúru, obsahuje viacej nekapilárnych pórov a chodbi čiek po faune, je teda priepustnejšia pri sú časnej dostato čne vysokej reten čnej kapacite (3 – 7 krát vyššia), - je menší výpar z povrchu pôdy, - objemová hmotnos ť ornice je vyššia, pôda sa pomalšie prehrieva a klíčenie burín sa oneskoruje.

Systém agrotechnických ochranných opatrení pred vodnou eróziou sa v zásade opiera o tri princípy a ich kombináciu vzhľadom na kategóriu erodovanosti pôdy:

- vrstevnicová agrotechnika, - rotácia plodín s ochranným ú činkom, - mul čovacia medziplodina kombinovaná s bezorbovou agrotechnikou.

Ochranný vplyv vrstevnicovej agrotechniky sa zakladá najmä na vrstevnicovej orbe s obracaním pôdy v smere proti svahu a sejbe plodín v smere vrstevníc. Ú činok samotnej orby po vrstevnici sa prejavuje znížením povrchového odtoku najmä v medzivegeta čnom zimnom období, ke ď

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 45

je pôda bez vegeta čného krytu. V priebehu vegeta čnej doby sa ve ľmi dôležitý ochranný vplyv sa prejavuje aj pri sejbe v smere vrstevníc.

Rotácia plodín s ochranným ú činkom sa zakladá na princípe zara ďovania do po ľného sledu iba takých plodín, ktoré čo najviac chránia pôdu pred priamym dopadom daž ďových kvapiek. Sem radíme všetky oziminy a viacro čné krmoviny, trávy, ďatelinoviny a ich miešanky. Po stránke protieróznej ochrany je najvýhodnejšia kombinácia týchto plodín s jesennou vrstevnicovou orbou. Zara ďova ť len tieto plodiny do po ľnej rotácie sa odporú ča pri pôdach zaradených do 4. kategórie erodovate ľnosti (pôdy extrémne ohrozené vodnou eróziou).

Ochranný vplyv bezorbovej technológie sa podstatne zvýši pri jej kombinácii s mul čovacou medziplodinou (napr. hor čica). Medziplodina sa zaseje po zbere obilniny (august), do príchodu zimy vyrastie a zakvitne. Zimné mrazy premenia medziplodinu na ochranný mul č, ktorý sa rozkladá až koncom mája, ke ď plodina vytvorí ochranný kryt. Kore ňový systém medziplodiny zlepšuje a stabilizuje pôdnu štruktúru.

3. Technické opatrenia

Medzi technické opatrenia patrí urovnanie terénu, terasy, prielohy, priekopy, protierózne nádrže, asanácia strží, sprievodné objekty, vysádzanie protieróznych vegeta čných pásov a trávnatých zasakovacích pásov. V predmetnom území sa z uvedených opatrení uplatnila výsadba protieróznych vegeta čných pásov.

Veterná erózia

Záujmové územie je ohrozené predovšetkým pôsobením veternej erózie. Ťažisko ochrany pôdy sa vo všeobecnosti koncentruje predovšetkým na bezorbovú agrotechniku a rotáciu plodín s ochranným ú činkom (oziminy a viacro čné krmoviny, trávy, ďatelinoviny a ich miešanky), pri ktorej sa musí prísne dodržiava ť ve ľkos ť honov a 10 m široké ochranné pásy trvalej vegetácie na okrajoch honov.

Vo všeobecnosti možno opatrenia proti veternej erózii rozdeli ť do troch skupín (Antal, Fídler a kol., 1989; ÚV SZOPK, 1986):

1. Organiza čné opatrenia

Medzi organiza čné opatrenia patrí výber plodín a pásové striedanie plodín s vhodnou orientáciou honov.

Najú činnejším opatrením proti veternej erózii sú trvalé trávne porasty. Do osevných postupov na pôdach ve ľmi náchylných na eróziu možno zaradi ť viacro čné krmoviny (trávy, ďatelinoviny) a ozimné obilniny. Ochranu významne zvyšujú ozimné medziplodiny, zvláš ť vo väzbe na priamy výsev následnej plodiny do ich strniska. Spôsob pásového striedania a obhospodarovania plodín je rovnaký ako pri vodnej erózii.

2. Agrotechnické opatrenia

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 46

spracovaní pôdy.

V sú časnosti má významné postavenie v protieróznej agrotechnike práve metóda založená na princípe bezorbového obrábania pôdy (Jambor, Ilavská, 1998), ako je uvedené pri vodnej erózii.

3. Technické opatrenia

Medzi technické opatrenia patrí vysádzanie vetrolamov a stromoradí a ochrana územia prenosnými zábranami.

Na miestach, kde je potrebná do časná ochrana ur čitej plodiny (napr. zeleniny) sa umiest ňujú do časné umelé protiveterné prekážky. Za najú činnejšie sa považujú zábrany s 30 – 40% priepustnos ťou. Umiest ňujú sa šachovnicovito, nárazovou plochou orientovanou proti smeru prevládajúcich vetrov.

Vetrolamy - ochranné lesné pásy, predstavujú najdôležitejšie protierózne opatrenie v rámci projektu.

Cie ľom návrhu ozelenenia po ľnohospodárskej krajiny z h ľadiska protieróznej ochrany je predovšetkým vytvori ť ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu pozemkov (vegetácia tvorí samozrejme aj hranice pozemkov) a zabráni ť nežiaducim eróznym a akumula čným javom (vplyvom veternej erózie). Jeho realizácia okrem toho umožní zadržiavanie vlahy a živín v pôde, filtráciu povrchovej a podpovrchovej vody, ochranu brehov vodných tokov a tvorbu priaznivej mikroklímy. Vytvorí podmienky pre všetky biologicko-ekologické funkcie (refúgiá, genofondové plochy, potravinové zdroje pre živo číchy, miesto rozmnožovania a pod.) a zárove ň posilní ú činnos ť prvkov ÚSES.

- Protierózna funkcia vetrolamov spo číva v: - znížení rýchlosti vetra a odvievania pár, a tým aj pôdneho a transpira čného výparu, - ochrane pôdy pred odnosom ornice a zachytávaní odvievaných častíc, - podpore rovnomernejšieho ukladania snehu, čím chránia oziminy pred vym ŕzaním a zachytávania maximálneho množstva zimnej vlahy, - priaznivom ovplyv ňovaní teploty vzduchu v prízemnej vrstve, - zvyšovaní vlhkosti ovzdušia v dôsledku transpirácie drevín, - zvyšovaní výnosov po ľnohospodárskych plodín v suchších rokoch.

Polohopisne majú skupiny vetrolamov tvori ť uzatvorené, aspo ň približné štvoruholníky, orientované dlhšou stranou kolmo na smer prevládajúcich vetrov. Okrem vhodného umiestnenia a smerovej orientácie rozhoduje o ich ú činnosti konštrukcia (šírka a výška dreviny, hustota porastu) a vzájomná vzdialenos ť. Najú činnejšie sú polopriepustné vetrolamy, ktoré ur čitú čas ť vzdušného prúdu prepúš ťajú, a preto za nimi nevzniká vzduchový podtlak ako za nepriepustnými. Prúd vetra sa k zemi vracia v ove ľa vä čšej vzdialenosti a len pozvo ľne nadobúda svoju pôvodnú rýchlos ť.

V obvode pozemkových úprav je sie ť vetrolamov rovnomerne navrhnutá po celom území s celkovou výmerou cca 6 ha . Projektovanie druhovej skladby vychádza z potenciálnej prirodzenej vegetácie prispôsobenej prírodným pomerom územia (BPEJ).

Navrhnuté vetrolamy by mali ma ť viacvrstvovú štruktúru, tvorenú z centrálneho radu mohutných kostrových drevín, v ktorých sa striedajú rýchlorastúce s pomalyrastúcimi druhmi vysádzané v spone 6 m. Vo vzdialenosti 3 m od tohto radu budú po oboch stranách vysadené rady

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 47

nižších doplnkových drevín v sponoch 3 m. Okraje vetrolamov dop ĺň a krovinový pláš ť, vzdialený od doplnkových drevín 1,5 m. Kry budú vysádzané v spone 1,5 m. Šírka pásov je so zrete ľom na šetrenie s pôdou 10 m (miestami 5 m) a vo vä čšine prípadov sú lokalizované pozd ĺž po ľných ciest, ale aj napriek tejto skuto čnosti plnia významnú funkciu lokálnych biokoridorov a interak čných prvkov v rámci kostry MÚSES, predstavujú refúgiá a potravné zásobárne pre biotu a výrazne znižujú výmery pôdnych honov, čím prispievajú nielen k zníženiu ú činkov veternej erózie, ale aj zvýšeniu ekologickej stability krajiny.

V prípade kolízie vetrolamov s elektrickými vedeniami je potrebné rešpektova ť ochranné pásma vedení pod ľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané pestova ť porasty s výškou presahujúcou 3 m (vysádza ť kry dosahujúce výšku max. 3 m a trávobylinné porasty); vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodi ča vzdušného vedenia možno porasty pestova ť do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknú ť vodi ča elektrického vedenia.

Ekostabiliza čné opatrenia na ochranu pôdy

Ekostabiliza čné opatrenia na po ľnohospodárskej pôde by mali zais ťova ť celkovú ekologickú stabilitu a kvalitu krajiny. Vychádzajú najmä z analýz abiotických komplexov na lokálnej úrovni. Sú kombináciou návrhov na ekologicky optimálny spôsob využívania pôdy a návrhu následných agrotechnických, agrochemických a agromeliora čných opatrení. V záujmovom území je dôležité:

- komplexne chráni ť ornú pôdu používaním vhodných osevných postupov so správnym striedaním plodín s dôrazom na pestovanie trvalých a do časných trávnych porastov a ďatelinovín, na zvýšenie podielu živín v pôde používa ť organické hnojivá, zavádza ť protierózne opatrenia (napr. bezorbová technológia, vylú čenie pestovania širokosiatych plodín na pôdach náchylných na eróziu), - prednostne chráni ť prvé štyri skupiny bonitovaných pôdnoekologických jednotiek pred ich záberom na nepo ľnohospodárske ú čely, - rozdeli ť plochy ve ľkoblokovej ornej pôdy na menšie celky s d ĺžkou max. 500 m najmenej 10 m širokými vegeta čnými pásmi (nelesná drevinová vegetácia s viacradovou a viacvrstvovou štruktúrou), na ktorých je ve ľmi dôležité vysádza ť solitérne dreviny, čím sa zvýši heterogenita, ekologická stabilita i estetická kvalita územia, - obmedzi ť, prípadne vylú čiť používanie pesticídov a hnojív na pôdnych subtypoch fluvizem kultizemná glejová a černozem kultizemná čiernicová z dôvodu priameho ohrozenia kvality povrchových a podzemných vôd, - odizolova ť pôdne zdroje od negatívneho vplyvu exhalátov z dopravy pozd ĺž cestných koridorov (cesty III. A II. triedy) výsadbou ochranných vegeta čných pásov.

2.3. ÚČELOVÉ PO ĽNOHOSPODÁRSKE A LESOHOSPODÁRSKE ZARIADENIA

2.3.1 Zhodnotenie existujúceho stavu

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 48

(záhrady a vinohrady).

Orná pôda ve ľkobloková a malobloková

Trvalé trávne porasty

Trvalé kultúry - chme ľnice, vinice, záhrady, ovocné sady

Lesné Hospodárstvo

Hospodárske lesy

Hospodárske lesy zaberajú v rámci k.ú. a obvodu PPÚ Lontov výmeru 113,4 ha. Patrí sem vä čšina lesných porastov v území.

Ochranné a ú čelové lesy

Ochranné a ú čelové lesy sa v k.ú. Lontov nachádzajú na menšej výmere – cca 47 ha. Ako ochranné lesy sú kategorizované dva lesné porasty (JPRL 38 a 97 v lokalitách Čaradská dolina a nad Ip ľom) výmery 11,2 ha. Ide o pôdoochranné lesy na nepriaznivých stanovištiach. Ako lesy osobitného ur čenia sú v k.ú. Lontov kategorizované lesné porasty JPRL 23, 29a-e a 30 v celkovej výmere 35,7 ha. Ide o oboru (zvernicu) v lokalite Čarad v jz. časti územia.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 49

2.3.1 Návrh po ľnohospodárskeho využívania územia

Po ľnohospodárstvo je v k.ú. Lontov prevažujúcou hospodárskou aktivitou – po ľnohospodárske pozemky zaberajú 78 % výmery územia. Sú časná ekologická kvalita po ľnohospodárskej krajiny však nie je na vä čšine územia uspokojivá. V krajine prevažujú ve ľkoblokové polia, ve ľké plochy územia boli meliorované, nadmerné bolo používanie chemických látok.

Zmeny vo využívaní územia nastali po r. 1990, pri čom čiasto čne smerujú k zlepšeniu ekologickej kvality územia (zníženie intenzity používania agrochemikálií, vä čšie zastúpenie maloblokovo využívaných pozemkov), avšak čiasto čne majú aj negatívny dopad (zarastanie pomerne ve ľkých plôch bývalých trávnych porastov).

Úlohou návrhov projektu pozemkových úprav by mala by ť optimalizácia po ľnohospodárskej krajiny tak, aby sa stabilizovala hranica medzi po ľnohospodárskou pôdou a lesným pôdnym fondom a aby sa dosiahlo environmentálne vhodné obhospodarovanie po ľnohospodárskej pôdy. Za týmto ú čelom je vhodné dodržiava ť nasledovné regulatívy po ľnohospodárskej činnosti v území:

- zabezpe čenie environmentálne vhodného usporiadania po ľnohospodárskych pozemkov - zmena priestorovej štruktúry po ľnohospodárskej pôdy pod ľa návrhov projektu pozemkových úprav .

- zvýšenie výmery trvalých trávnych porastov v území - realizova ť zatrávnenie niektorých pozemkov ornej pôdy, využívanie opustených pozemkov,

- aplikovanie protieróznych opatrení na ornej pôde,

- zachovanie vybraných porastov mimolesnej drevinnej vegetácie a výsadba nových, starostlivos ť o porasty v rámci spolo čných zariadení a opatrení,

Živo číšstvo v po ľnohospodárskej krajine je ohrozované predovšetkým činnos ťou spojenou s nadmerným hnojením a používaním agrochemikálií. Ako významný sa javí aj nedostatok remízok, medzí a úhorov najmä v jv. časti katastra. Za ú čelom ochrany po ľných biotopov živo číšstva je potrebné usmernenie po ľnohospodárskej činnosti v území a obmedzenie aplikácie rodenticídov, pesticídov a chemických hnojív, zachovanie a úprava medzí, remíz a rozptýlenej drevinovej vegetácie. Potrebné je aj zvýšenie pestrosti pestovaných kultúrnych plodín.

Pôdoochranné návrhy

Cie ľom pôdoochranných návrhov v rámci dokumentácií MÚSES je vo všeobecnosti obmedzenie takého spôsobu hospodárenia na po ľnohospodárskej a lesnej pôde, ktorý je zdrojom alebo podporou procesov, poškodzujúcich pôdny kryt (predovšetkým vodnú a veternú eróziu pôdy a aktiváciu zosuvných procesov).

Pri posúdení potreby realizácie protieróznych opatrení sme vychádzali z výpo čtu potenciálnej vodnej erózie v území (kap. 4.2.1) a z hodnôt prípustnej straty pôdy vodnou eróziou.

Pri stanovení limitných hodnôt sa vychádzalo z potreby dlhodobého zachovania úrodnosti pôdy najmä pre po ľnohospodárske využívanie. Prípustné hodnoty odnosu pôdy vodnou eróziou boli upravené Zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane po ľnohospodárskej pôdy, kde v Prílohe č. 1 sú uvedené nasledovné limitné hodnoty:

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 50

• plytké pôdy (do 30 cm) – 4 t.ha -1.rok -1 • stredne hlboké pôdy (30-60 cm) – 10 t.ha -1.rok -1 • hlboké pôdy (60-90 cm) – 30 t.ha -1.rok -1 • ve ľmi hlboké pôdy (nad 90 cm) – 40 t.ha -1.rok -1.

Realizáciu protieróznych opatrení je potrebné navrhova ť v tých prípadoch, kedy hodnota potenciálnej erodovate ľnosti pôdy pre ornú pôdu presahuje prípustnú hodnotu odnosu pôdy. K takýmto prípadom dochádza v k.ú. Lontov na pomerne ve ľkých plochách (stredne strmé a strmšie svahy pahorkatiny využívané najmä ako orná pôda). Protierózne opatrenia by mali by ť navrhované tak, aby pri kontrolnom výpo čte eróznej straty pôdy nebola prekro čená limitná hodnota potenciálnej vodnej erózie.

Základom možných protieróznych opatrení v území sú organiza čné opatrenia – predovšetkým úprava ve ľkosti a tvaru pozemkov. Takáto úprava by mala zoh ľad ňova ť pevné hranice v krajine (cesty, porasty vegetácie), konfiguráciu terénu (sklonitos ť a d ĺžku svahu) a mala by zabezpe čiť dosiahnutie prípustnej hodnoty erózie pôdy.

Úprava ve ľkosti a tvaru pozemkov z dôvodov protieróznej ochrany je potrebná vo viacerých lokalitách – napr. Jablonie, Rakyta, Chudobná dolina, Černi čie, Pustý vrch, Čaradské zeme, Krížna dolina, Slivkovisko, Dutkáš, Žobrácka dolina, Čarad, Žabí vrch, Lipovina, Ružový kopec. Na niektorých pozemkoch d ĺžka svahu presahuje 600-700 m resp. ich výmera je viac ako 30-40 ha. Členi ť po ľnohospodárske pozemky je pritom pri strednej hodnote sklonitosti územia (7-12 o) vhodné v prípadoch, kde d ĺžka svahu presahuje 250- 300 m a výmera jednotlivých blokov ornej pôdy by nemala v pahorkatinnom území presiahnu ť 20-25 ha.

Výber osevných postupov a spôsob striedania plodín sú ďalšími možnými protieróznymi opatreniami. Na plochách erózne ohrozených je vhodné používa ť protierózne osevné postupy – a to v závislosti na intenzite potenciálnej erózie. Možné sú viaceré kategórie protieróznych osevných postupov - napr. osevný postup s vylú čením pestovania silážnej kukurice bez mul čovania povrchu pôdy a medziplodiny (možno ho použi ť na erózne slabo až stredne ohrozenej ornej pôde), resp. osevný postup s vylú čením pestovania kukurice (na erózne stredne až silno ohrozenej pôde).

Účinný je aj ďalší spôsob protieróznej ochrany – pásové striedanie plodín . V rámci tohto striedania môžu by ť na erózne silno ohrozenej pôde uplatnené aj protierózne osevné postupy. Návrh konkrétneho postupu a navrhovaná šírka pásov vychádza z výpo čtu prípustnej d ĺžky svahov v návrhových areáloch.

Posledným typom vhodných agrotechnických opatrení je ochranné zatrávnenie , ktoré sa používa na ochranu erózne ve ľmi silno ohrozenej pôdy. Niektoré navrhované pozemky so silnou náchylnos ťou na vodnú eróziu a prejavmi aktuálnej erózie pôdy preto odporú čame alternatívne využíva ť ako trvalé trávne porasty, resp. prednostne na pestovanie viacro čných krmovín na ornej pôde.

Ako opatrenie na spomalenie povrchového odtoku z erózne ohrozeného územia je možné využi ť aj zatrávnenie údolnice.

Okrem organiza čných opatrení je možné použi ť aj agrotechnické opatrenia , ktoré spo čívajú v používaní vhodného spôsobu obhospodarovania pôdy. Základným opatrením, ktoré je vhodné použi ť v území, je vrstevnicové obrábanie pôdy. Možné je aj využitie tzv. bezorbových technológií (výsev do ochrannej plodiny, resp. strniska), prípadne mul čovanie povrchu pôdy.

Technické protierózne opatrenia (terénne urovnávky, terasovanie, prielohy, priekopy, protierózne nádrže a i.) nie sú v území špeciálne navrhované. V zna čnej miere však navrhujeme kombinované opatrenie, ktoré do tejto kategórie čiasto čne patrí - vä čšinu pozemkov postihnutých vodnou eróziou navrhujeme členi ť formou realizácie protieróznych medzí – zatrávnených pásov vo forme protierózneho prielohu,

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 51

kombinovaného s výsadbou drevinnej vegetácie.

Najmä vo východnej a jv. časti územia je vhodné realizova ť aj ochranu proti veternej erózii – niektoré navrhované protierózne vegeta čné pásy by preto mali ma ť charakter vetrolamov .

Regulatívy lesného hospodárstva

Kapitola je zameraná na formulovanie hlavných princípov, ktoré by sa mali uplat ňova ť v lesnom hospodárstve v k.ú. Lontov z h ľadiska ochrany prírody a krajiny a s cie ľom zvýšenia biotickej kvality a ekologickej stability územia.

Prvoradým cie ľom lesného hospodárstva je trvalé udržanie vlastností lesného ekosystému, čo by malo by ť dosiahnuté predovšetkým tzv. prírode blízkym lesným hospodárstvom. Je to stratégia obhospodarovania lesa, pri ktorej sa les chápe ako ekosystém, pri čom tento využívaním ekologických zákonitostí bude tak utváraný, že jeho spoločensky závažné funkcie (produkcia drevnej suroviny, ochranný ú činok, rekreácia) budú trvalo plnené (Korpe ľ, Saniga 1995).

Prírode blízke lesné hospodárstvo sa uplat ňuje preto, aby sa dosiahol a udržiaval prírode blízky les s jeho lokálne typickými znakmi a schopnos ťami. Takýto les by mal by ť nerovnoveký, tvorený pôvodnými drevinami, teda les prevažne zmiešaný. Spravidla sa vyzna čuje hlú čkovitou až ostrovkovitou, t.j. nepravidelne stup ňovitou, prípadne viacvrstvovou výstavbou. Prírode blízky les predstavuje zdôvodnenú, stanoveným cie ľom primeranú syntézu ekologických a ekonomických aspektov. Tieto dve často rozporné stránky sa dajú v prírode blízkom lese zladi ť pomocou prírode blízkeho pestovania lesa.

Lesné hospodárstvo je v prípade k.ú. Lontov pomerne významné – lesné porasty zaberajú 10,6 % územia. V území sú zastúpené najmä hospodárske lesy, v menšej miere aj lesy osobitného ur čenia (zvernica) a ochranné lesy. Sú časná ekologická stabilita a biotická hodnota lesných porastov je vä čšinou nízka – na vä čšine plochy sú vyvinuté lesné porasty charakteru agátových monokultúr, pri čom aj veková štruktúra porastov je nevyhovujúca. Zastúpenie starších a prírode blízkych porastov je menšie, tieto lesy sú situované najmä v lesnom komplexe Cerovina na jz. okraji územia.

Ke ďže štruktúra lesných porastov v k.ú. Lontov je v mnohých porastoch ve ľmi jednoduchá a nevyhovujúca (ide bu ď o čisto agátové porasty alebo agátiny s prímesou iných druhov), základný návrh opatrení pre tieto lesné porasty územia je pomerne jednotný. V lesných porastoch je potrebné urobi ť postupnú zmenu drevinového zloženia - odstra ňova ť agát a nahrádza ť ho pôvodnými druhmi drevín. Cie ľom by malo by ť postupné dosiahnutie cie ľového drevinového zloženia tak, aby výh ľadové drevinové zloženie lesných porastov zodpovedalo prirodzenému.

Za ú čelom zlepšenia ekologickej stability a zvýšenia biotickej významnosti lesných porastov v k.ú. Lontov navrhujeme nasledovné všeobecné opatrenia:

- podpora prirodzeného druhového zloženia lesných biotopov a postupná rekonštrukcia zmenených porastov (v prípade k.ú. Lontov je to vä čšina lesných porastov),

- podstatné obmedzenie používania clonného rubu, prednostné používanie ú čelového výberu po čas ťažby v lesných porastoch

- výrazné obmedzenie lesohospodárskej činnosti v hniezdnom období ( ťažba, približovanie, doprava dreva a zales ňovacie práce),

- ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch - hniezdne a dutinové stromy, podiel ležaniny,

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 52

- zapracovanie navrhovaných opatrení MÚSES do lesného hospodárskeho plánu pre ďalšie obdobia. Niektoré lesné porasty navrhujeme preradi ť do kategórie ochranných lesov a lesov osobitného určenia z dôvodu nepriaznivých terénnych podmienok (tvorba eróznych rýh), resp. citlivého abiotického prostredia (lužné lesy na podmá čaných stanovištiach).

Odporú čaný návrh štruktúry po ľnohospodárskej a lesnej pôdy

V rámci tejto podkapitoly je uvedený výsledný návrh štruktúry po ľnohospodárskeho a lesohospodárskeho využívania územia v území obvodu PPÚ Lontov vrátane zoh ľadnenia ostatných požiadaviek a potrieb v území (prípadné vymedzenie verejných a spolo čných zariadení a opatrení).

Pri návrhu priestorovej štruktúry územia boli do úvahy brané najmä nasledovné kritériá:

- vymedzenie plôch pre po ľnohospodárstvo - návrh na funk čnú delimitáciu po ľnohospodárskej pôdy - ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, trvalých kultúr,

- vymedzenie plôch pre lesné hospodárstvo – hospodárske lesy, ochranné a ú čelové lesy,

- rozhrani čenie po ľnohospodárskej a lesnej pôdy - posúdenie vhodnosti sú časného stavu, posúdenie vhodnosti ponechania plôch zarastených samonáletom na po ľnohospodárske alebo lesné ú čely, návrh zmien medzi po ľnohospodárskymi a lesnými pozemkami.

Návrh priestorovej štruktúry po ľnohospodárskej a lesnej pôdy bol zapracovaný do mapy návrhu funk čného usporiadania územia v mierke 1:5 000, ktorý je hlavnou mapovou prílohou tejto dokumentácie.

Navrhované zmeny vo výmerách po ľnohospodárskej a lesnej pôdy vzh ľadom k sú časnému stavu sú uvedené v časti Bilancia plôch.

Možno poveda ť, že z h ľadiska priestorového usporiadania nedochádza k výrazným zmenám v štruktúre po ľ. pôdy – zmeny nastávajú len zakomponovaním ekologických interak čných líniových prvkov (biokoridorov), ktoré roz čle ňujú ve ľké bloky ornej pôdy na menšie. O príspevok na tieto opatrenia je zmenšená celková výmera po ľn. pôdy.

Účelové po ľnohospodárske a lesohospodárske zariadenia

V rámci projektu pozemkových úprav Lontov nenavrhujeme zriadenie nových ú čelových po ľnohospodárskych zariadení s charakterom verejných , resp. spolo čných zariadení a opatrení. Takýto charakter majú prístupové cesty k po ľn. pozemkom, ktoré sú však riešené v osobitnej kapitole.

2.5. OSTATNÉ NEPO ĽNOHOSPODÁRSKE ZARIADENIA A OPATRENIA

2.5.1 Zhodnotenie existujúceho stavu

Medzi ostatné nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia, ktoré je potrebné zoh ľadni ť

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 53

procese pozemkových úprav, patria najmä verejné zariadenia a opatrenia charakteru vybavenosti obce, rekrea čných a športových zariadení na dodávku pitnej vody a čistenia odpadových vôd, ostatnej technickej infraštruktúry, ale aj zámery na obytnú výstavbu a výrobné aktivity v území. Zastavané územie obce, v ktorom sa náchádza vä čšina týchto zariadení nie je sú čas ťou OPPÚ.

Pod ľa zákona č. 220/2004 Z.z. sú všetky po ľnohospodárske pôdy pod ľa príslušnosti do BPEJ zaradené do 9 skupín kvality pôdy. Najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné do 9. skupiny. Prvé 4 skupiny sú chránené pod ľa §12 zákona o ochrane po ľnohospodárskej pôdy a možno ich do časne alebo trvale použi ť na nepo ľnohospodárske ú čely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie.

Medzi ostatné nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia, ktoré je potrebné zoh ľad ňova ť v procese pozemkových úprav, patria najmä verejné zariadenia a opatrenia charakteru vybavenosti obce, rekrea čných a športových zariadení, zariadení na dodávku pitnej vody a čistenia odpadových vôd, ostatnej technickej infraštruktúry, ale aj zámery na obytnú výstavbu a výrobné aktivity v území.

Obytné areály

Možnosti bývania a stavania rodinných domov a bytového fondu sú k ľúčové faktory, ktoré ovplyv ňujú demografický vývoj obce, rozvoj obce a nap ĺň ajú základnú obytnú funkciu obce.

Pri poslednom štatistickom s čítaní bolo v roku 2001 evidovaných celkom 203 obývaných a 47 neobývaných domov. Z h ľadiska typu prevažujú rodinné domy vo vlastníctve fyzických osôb s charakterom výstavby s 1-2 nadzemnými podlažiami.

Z h ľadiska plošných štandardov bytový fond v obci vykazuje výbornú úrove ň. Celkovo možno hodnoti ť bytový fond obce ako vyhovujúci, ktorý však po skvalitnení môže by ť výrazným stabiliza čným faktorom pre obyvate ľstvo obce.

Areály ob čianskej vybavenosti a služieb

Obec Lontov je historickou prícestnou dedinou so sústredenou zástavbou rodinných domov popri obecných komunikáciách. Okrem obytných objektov sa v obci nachádzajú antropogénne objekty zamerané na obslužné funkcie, t.j. objekty komer čnej vybavenosti – maloobchodné zariadenia a zariadenia služieb.( Potraviny a hostinec ako aj objekty nekomer čnej vybavenosti – administratívne zariadenie (obecný úrad), a ostatné zariadenia nevýrobných služieb (rímskokatolícky kostol sv. Anny, cintorín). Zdravotnú starostlivos ť poskytujú obyvate ľom zdravotné strediská v blízkom okresnom meste Levice, v Želiezovciach a Nových Zámkach. Areály služieb, okrem pozitívneho vplyvu na obyvate ľstvo, pôsobia často aj ako lokálne zdroje zne čis ťovania prostredia. Všetky sú situované v zastavanom území obce. Vä čšinu plôch v intraviláne zaberajú stavebné pozemky, súkromné záhrady a sady.

Výrobné aktivity

V k.ú. Lontov nie sú v sú časnosti rozvinuté rozsiahlejšie výrobné aktivity – nenachádzajú sa tu prakticky žiadne výrobné areály priemyselného charakteru, rozvinutá je najmä po ľnohospodárska výroba.

Technická infraštruktúra

Vybavenos ť obce Lontov z h ľadiska technickej infraštruktúry je nedostato čná:

- obec je zásobovaná elektrickou energiou z VN liniek 22 kV prostredníctvom transforma čnej stanice,

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 54

- obec nie je plynofikovaná , vzh ľadom na vývoj cien plynu sa s plynofikáciou zatia ľ neuvažuje - obec má vybudovaný spolo čný obecný vodovod v d ĺžke 3,7km, , zásobovanie obyvate ľstva vodou je realizované čiasto čne aj z miestnych zdrojov (domových studní). - obec nie je odkanalizovaná , zámerom obce je zrealizova ť odkanalizovanie.

Zariadenia na agroturistiku, cestovný ruch a rekreáciu

Cestovný ruch je významným a nepopierate ľným aspektom ekonomického rozvoja príslušného regiónu, pretože vytvára pracovné príležitosti pre skupiny obyvate ľov, zvyšuje príjmy, stimuluje kapitálové investície, vytvára príležitosti pre rozvoj.

Obec Lontov nemá na svojom území výrazné aktivity, ktoré tvoria potenciál pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. Z h ľadiska prírodných a priestorových predpokladov existuje možnos ť využitia aktivít regiónu ako celku, čím chceme podpori ť rozvoj agroturistiky a vidieckeho turizmu v sledovanej lokalite.

Do uvedenej kategórie je zaradená plocha futbalového ihriska s objektom šatní. Rekrea čný potenciál obce je možno vidie ť najmä v oblasti cykloturistiky, westernového jazdenia, agroturistiky a po ľovníctva, v sú časnosti je však nevyužívaný. Práve navrhované po ľné komunikácie so spevneným štrkovým a zatrávneným povrchom môžu slúži ť pre peších, cyklistov i jazdu na koni.

V sú časnosti sa v obvode PPÚ nachádza z rekrea čných zariadení len futbalové ihrisko s objektom šatní , podobne ako cintorín bude ma ť charakter spolo čného zariadenia.

2.5.2 Návrh nepo ľnohospodárskeho využívania územia

Obec Lontov leží v Nitrianskom kraji, v južnej časti okresu Levice. Pre územie je platná nadradená územnoplánovacia dokumentácia ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja – spracovaná bola v r. 1998 a aktualizovaná v r. 2004 (AUREX Bratislava). V rámci územného plánu regiónu nie sú priamo v k.ú. Lontov a jeho najbližšom okolí navrhované žiadne nové aktivity ani verejno-prospešné zámery. Územie leží mimo významných sídelných jadier a nadregionálne a regionálne významných rozvojových osí.

Obec Lontov nemá spracovaný územný plán obce. Vzh ľadom na spomínané prírodné danosti a jej umiestnenie sa obec bude v budúcnosti snaži ť vytvori ť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v obci a okolí, a umožní podnikate ľským subjektom pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu realizova ť svoju činnos ť v danej lokalite. Tieto zámery chceme presadi ť aj prostredníctvom vytvoreného Mikroregiónu Stredné a dolné Poiplie , ktorý zastrešuje nielen obec Lontov ale aj iné obce. Dôsledkom našich aktivít bude zvýšenie ekonomického rozvoja obce, ktorý patrí medzi strategické ciele obecnej samosprávy.

Cestovný ruch v obci by mal by ť založený na rozvoji 5 hlavných oblastí: peší turizmus, vidiecky turizmus, cyklistický turizmus, po ľovnícky turizmus a rybolovný turizmus.

Hlavnými strategickými cie ľmi sú:

- rozvoj ľudských zdrojov -racionálne využívanie prírodného potenciálu - dobudovanie a rozvoj technickej infraštruktúry

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 55

- dobudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry - zabezpe čenie ekonomickej stability samosprávy Okrem vyššie uvedených lokalít sa v rámci obvodu PPÚ Lontov nachádzajú aj nasledovné pozemky, ktoré nemajú po ľnohospodársku a lesohospodársku funkciu:

- ostatné plochy s ekostabiliza čnou funkciou - plošné porasty drevín mimo LPF, líniové porasty - drevinné medze,

- vodné toky a plochy – vodné toky, brehy vodných tokov a brehové porasty,

- dopravné prvky - štátna cesta, miestne komunikácie, ú čelové cesty spevnené, ú čelové cesty nespevnené

- zastavané a ostatné plochy - plochy individuálnej zástavby, záhrady pri rodinných domoch, spevnené plochy, technické objekty, po ľnohospodárske objekty

2.6. EKOLÓGIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

2.6.1 Zhodnotenie existujúceho stavu

Ekologické opatrenia a opatrenia na zlepšenie stavu životného prostredia spo čívajú v zlepšení podmienok biodiverzity krajiny a ekologickej stability územia. Patria sem návrhy územného systému ekologickej stability (biocentrá, biokoridory, interak čné prvky, iné ekologicky významné prvky), návrhy na ochranu prírody a prírodných zdrojov, v širšom zmysle krajinotvorba.

Kvalita životného prostredia v k.ú. Lontov je podrobne hodnotená v dokumentácii MÚSES z viacerých h ľadísk – negatívne faktory životného prostredia, za ťaženie a ohrozenie krajiny antropogénnymi činnos ťami, klasifikácia ekologickej stability územia. V nasledovnom texte uvádzame najdôležitejšie výsledky hodnotenia s dôrazom na ekologickú kvalitu a biodiverzitu územia.

Ochrana prírody a krajiny

V k.ú. obce Lontov a jeho bezprostrednom okolí nie sú vyhlásené žiadne územia chránené pod ľa Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Ochranu prírody a krajiny s vy členením územnej a druhovej ochrany, ako aj ochrany drevín v záujmovom území zabezpe čuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý legislatívnou formou prispieva k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utváraniu podmienok na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedi čstva, charakteristického vzh ľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Uvedený zákon ustanovuje stupne ochrany, ktoré špecifikujú podmienky pre jednotlivé druhy činností, s cie ľom zamedzi ť a predchádza ť nežiaducim zásahom, ktoré by nejakým spôsobom ohrozili, poškodili až zni čili podmienky a formy života, ekologickú stabilitu a pod.

Územná a druhová ochrana

Územná ochrana

Záujmové územie sa vyzna čuje nízkym prírodoochranárskym potenciálom. Pôvodné

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 56

geoekosystémy boli zna čne pozmenené predovšetkým vplyvom rozvíjajúcej sa po ľnohospodárskej výroby a urbanizácie. Ochranu prírody na celom území zabezpe čuje 1. stupe ň územnej ochrany, pod ľa ktorého sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na činnosti uvedené v §12 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Druhová ochrana

Za chránené rastliny sú považované tie druhy, ktoré sú uvedené v Zozname chránených rastlín a prioritných druhov rastlín v prílohe č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z.z.

Celková botanická hodnota záujmového územia je ve ľmi nízka. Po čas botanického prieskumu bol zaznamenaný výskyt ohrozených druhov uvedených v prílohe č. 3.

Za chránené živo číchy sú považované druhy uvedené v Zozname chránených živo číchov a prioritných druhov živo číchov v prílohe č. 6 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z.z.

Zoznam chránených druhov živo číchov, ktorých výskyt bol po čas terénneho prieskumu zaznamenaný v predmetnom území je uvedený v prílohe č.3. V zmysle platnej legislatívy sú všetky druhy vtákov vyskytujúce sa na území Slovenskej republiky chránené, z uvedeného dôvodu sa v prílohe č.3 neuvádzajú.

Územný systém ekologickej stability

Ďalším právnym inštitútom ochrany prírody a krajiny je územný systém ekologickej stability, ktorý zákon č. 543/2002 Z.z. definuje ako celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpe čuje rozmanitos ť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interak čné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu.

Nadregionálny ÚSES – biocentrá a biokoridory nadregionálneho významu

V rámci Generelu nadregionálneho ÚSES (Húsenicová a kol. 1991) bol v k.ú. Lontov a jeho okolí vymedzený len biokoridor nadregionálneho významu rieka Ipe ľ.

Regionálny ÚSES - biocentrá a biokoridory regionálneho významu, interak čné prvky, migra čné trasy živo číšstva

Prvky územného systému ekologickej stability regionálnej úrovne boli pre záujmové územie a jeho okolie vy členené v rámci regionálneho ÚSES okresu Levice (prevzali sme ich z ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja). V k.ú. Lontov a jeho okolí boli vymedzené nasledovné prvky ÚSES nadregionálneho alebo regionálneho významu: • nadregionálny biokoridor Ipe ľ – hydrický biokoridor vedúci nivou rieky Ipe ľ. Prepája Ipe ľskú kotlinu s východnou čas ťou Podunajskej nížiny a napája sa na rieku Dunaj. Patrí k významným migra čným trasám vodného vtáctva. Biokoridor vedie jv. hranicou k.ú. Lontov v d ĺžke cca 1900 m. • regionálny biokoridor Jelšovka – hydrický biokoridor vedúci nivou potoka Jelšovka. Upravený vodný tok s vyvinutými brehovými porastami, d ĺžka v k.ú. Lontov cca 4200 m. • regionálne biocentrá – lesné porasty v okolitých územiach – Studená dolina (k.ú. Sazdice), Cerovina (k.ú. Trhy ňa, Šalov), Lipina (Ipe ľský Sokolec). Prevažne prirodzené dubové lesné

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 57

porasty (prevaha duba cerového).

Priestorový rozsah prvkov ÚSES v území sme v rámci dokumentácie MÚSES upres ňovali na základe aktuálnych podkladov a terénneho prieskumu.

Ochrana prírodných zdrojov

Prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva, alebo môže využi ť na uspokojovanie svojich potrieb. Prírodné zdroje plnia významné socioekonomické - úžitkové, ale aj ekologické funkcie v krajine. Z h ľadiska zachovania a racionálneho využívania prírodných zdrojov je potrebné usmerni ť využitie prírodných zdrojov v súlade s ich kvalitatívnymi a kvantitatívnymi vlastnos ťami. Ochrana prírodných zdrojov patrí k základným princípom trvalo udržate ľného rozvoja (Izakovi čová, Miklós, Drdoš, 1997).

Prírodné zdroje sa delia na dve základné skupiny (Zákon SNR č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov):

1) Obnovite ľné prírodné zdroje - sú prírodné zdroje vyzna čujúce sa schopnos ťou čiasto čnej alebo úplnej obnovy pri postupnom spotrebovávaní. Táto obnova sa uskuto čň uje formou samoreprodukcie alebo pomocou človeka. K obnovite ľným prírodným zdrojom patrí napr. voda, vzduch, energia, les a pod.

2) Neobnovite ľné prírodné zdroje sa použitím spotrebujú. Ich zásoby sa neobnovujú, t.j. spotrebovávaním zanikajú. Do tejto skupiny patria predovšetkým prírodné zdroje minerálneho charakteru - rôzne druhy nerastných surovín.

Hmotné prírodné zdroje vyplývajú z hmotnej podstaty jednotlivých zložiek prírodnej krajiny, ktoré sú schopné cez svoje úžitkové vlastnosti uspokojova ť existen čné a rozvojové potreby ľudstva. K hmotným prírodným zdrojom patria pôdne zdroje, lesné zdroje, vodné zdroje a nerastné suroviny.

Pôdne zdroje

Ochranu po ľnohospodárskej pôdy v SR ustanovuje zákon o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy č. 220/2004. Pod ľa § 12, ods. 2 zákona je pri nepo ľnohospodárskom využití potrebné chráni ť po ľnohospodársku pôdu zaradenú pod ľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny.

V posudzovanom k.ú. Lontov sú mapované pôdno-ekologické jednotky patriace do 2.-8. kvalitatívnej skupiny. Medzi chránené pôdne zdroje patria:

− pôdy 2. kvalitatívnej skupiny – BPEJ 0106002, 0106005 (fluvizeme modálne), 0139002 ( černozeme hnedozemné na sprašiach). Spolu zaberajú výmeru 239,6 ha, čo predstavuje 15,9 % výmery katastrálneho územia,

− pôdy 3. kvalitatívnej skupiny – BPEJ 0111002 (fluvizeme glejové), 0139202 ( černozeme hnedozemné), 0144002, 0144202, 0144302 (hnedozeme modálne). Zaberajú výmeru 294,4 ha – 19,6 % výmery územia,

− pôdy 4. kvalitatívnej skupiny – BPEJ 0145202, 0146203, 0146403 (hnedozeme modálne a luvizemné). Zaberajú výmeru 154,4 ha – 10,3 % výmery územia.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 58

Lesné zdroje

Lesný pôdny fond zaberá v k.ú. Lontov pod ľa údajov KN celkovo 129,6 ha (8,6 % výmery územia), skuto čná výmera lesa dosahuje 160,3 ha (10,6 %). Vä čšina porastov je kategorizovaná ako hospodárske lesy s dominujúcou produk čnou funkciou. Ochranné a ú čelové lesy sa v území nachádzajú na výmere cca 47 ha. Ako ochranné lesy sú kategorizované dva lesné porasty (JPRL 38 a 97) v lokalitách Čaradská dolina a nad Ip ľom, ich výmera je 11,2 ha. Ide o pôdoochranné lesy na nepriaznivých stanovištiach. Ako lesy osobitného ur čenia sú kategorizované lesné porasty JPRL 23, 29a-e a 30 – ich výmera dosahuje 35,7 ha. Ide o oboru (zvernicu) v lokalite Čarad v jz. časti územia.

Vodné zdroje

Všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine zabezpe čuje na území Slovenskej republiky zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Zákon zárove ň vytvára podmienky pre zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd; ú čelné, hospodárne a trvalo udržate ľné využívanie vôd; manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek; znižovanie nepriaznivých ú činkov povodní a sucha; zabezpe čenie funkcií vodných tokov a bezpe čnos ť vodných stavieb.

V zmysle tohto zákona sa za chránené územia pokladajú:

- územia s povrchovou vodou ur čenou na odber pre pitnú vodu, - územia s vodou vhodnou na kúpanie, - územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, - chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd ( ďalej len „chránená vodohospodárska oblas ť“), - ochranné pásma vodárenských zdrojov, - citlivé oblasti, - zranite ľné oblasti, - chránené územia a ich ochranné pásma pod ľa osobitného predpisu (§17 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

V rámci širšieho okolia posudzovaného územia sa nenachádzajú žiadne vodné zdroje. Obec Lontov je zásobovaná domovými stud ňami z miestnych vodných zdrojov. Jz. Od obce je situovaný vodojem, ktorý slúži na zásobovanie objektov strediska spolo čnosti DAN AGRO HOLDING s.r.o. Šurany. Rieka Ipe ľ je zaradená medzi vodohospodársky významné vodné toky .

Citlivé a zranite ľné oblasti

V prílohe č.1 Nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zranite ľné oblasti je obec Lontov ( číselný kód 502600) zaradená medzi tie katastrálne územia obcí, ktorých sú čas ťou sú po ľnohospodársky využívané pozemky ustanovené za zranite ľné oblasti. Vodný zákon charakterizuje zranite ľné oblasti ako po ľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusi čnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekro čiť.

Za citlivé oblasti sa ustanovujú vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú na území

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 59

Slovenskej republiky alebo týmto územím pretekajú. Citlivé oblasti zákon definuje ako vodné útvary povrchových vôd, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality vody, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využite ľné ako vodárenské zdroje, prípadne ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupe ň čistenia vypúš ťaných odpadových vôd.

Ochranné pásma vodných tokov

Ochranné pásma vodných tokov sa viažu na pobrežné pozemky. V zmysle § 49 a 50 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon) môže správca vodného toku pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení užíva ť pobrežné pozemky, pri čom je vlastník pobrežných pozemkov povinný umožni ť správcovi toku výkon jeho oprávnenia. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch (Jelšovka) a kanáloch do 5 m od brehovej čiary.

Činnosti, ktorých realizácia je plánovaná v blízkosti vodných tokov, musia by ť prerokované so správcom toku a povodia – SVP š.p. OZ Banská Bystrica Správa dolného Ip ľa Levice.

Ekologicky významné segmenty

Ekologicky významné segmenty krajiny predstavujú plochy s výskytom rastlinných a živo číšnych druhov, resp. so zaujímavými geologickými úkazmi, ktoré zna čnou mierou prispievajú k zachovaniu ekologickej stability a biodiverzity územia.

Ako významné krajinné prvky charakteru geologických alebo geomorfologických lokalít je možné v k.ú. Lontov ozna čiť:

− pieskov ňu východne od Slovenského majera (v minulosti navrhovaná za chránené územie prírody). Umelý odkryv pieskov, pieskovcov a tufitických sedimentov ba ďanského súvrstvia na južnom predpolí štiavnického stratovulkánu.

− erózne brehy rieky Ipe ľ na hranici s k.ú. Kubá ňovo – ukážka aktívneho toku rieky na okraji nivy – bo čná erózia toku, podtínane pri ľahlých svahov a ohrozenie územia zosúvaním.

Medzi významné vodné a mokra ďné prvky bez legislatívnej ochrany v k.ú. Lontov je možné zaradi ť:

− podsvahová mokra ď a lužný lesík na nive vodného toku Jelšovka v severnej časti katastrálneho územia

– druhovo bohaté mokra ďné ekosystémy s prirodzeným druhovým zložením – lokality prieskumu vegetácie č. 4 a 5.

− mokra ď a lužný les na nive vodného toku Jelšovka severne od obce Lontov, medzi cestou a vodným tokom Jelšovka - druhovo bohaté mokra ďné ekosystémy s prirodzeným druhovým zložením – lokalita prieskumu vegetácie č. 47. − Rieka Ipe ľ s brehovými porastami – hydrický ekosystém stredne ve ľkej nížinnej rieky. Vä čšina toku je upravená, v území sa pôvodné koryto zachovalo len na okraji k.ú. v dotyku s k.ú. Kubá ňovo. Vyvinuli sa tu sukcesné štádiá brehových porastov. Lokality prieskumu vegetácie č. 147, 150 a 155.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 60

2.6.2 Návrh na zlepšenie ekologickej stability a kvality životného prostredia

Ochrana prírody a krajiny

Táto skupina návrhov vychádza z projektu Miestny územný systém ekologickej stability v obvode PPÚ v katastrálnom území Lontov (Vodi čková, 2008). Sú čas ťou miestnych územných systémov sú prvky ÚSES vyšších hierarchických úrovní, ktoré tvoria základ kostry MÚSES. Okrem vyhraničenia reálnych biocentier, biokoridorov a interak čných prvkov (na základe prvkov SKŠ) a dotvorenia nových prvkov ÚSES, obsahuje táto skupina návrhov aj opatrenia zamerané na rekonštrukciu a revitalizáciu sú časných prvkov ÚSES.

Návrh kostry MÚSES k.ú. Lontov vychádza z prehodnotenia existujúcich štúdií ÚSES, z poznatkov terénneho prieskumu a následného hodnotenia biotických zložiek v rámci predkladaného projektu.

Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpe čuje rozmanitos ť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interak čné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Tieto pojmy sú v zákone definované nasledovne:

- biocentrum je ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spolo čenstiev,

- biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umož ňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spolo čenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interak čné prvky,

- interak čný prvok je ur čitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, mo čiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpe čuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom.

V rámci dokumentácie MÚSES sme na základe terénneho prieskumu územia vy členili, resp. navrhli prvky ÚSES v nasledovných kategóriách:

- regionálne biocentrum (RBC) , regionálny biokoridor (RBK) a navrhovaný regionálny biokoridor (RBK-N)

- miestne biocentrum (MBC) a navrhované miestne biocentrum (MBC-N)

- miestny biokoridor (MBK) a navrhovaný miestny biokoridor (MBK-N)

- plošný interak čný prvok (IPP) a navrhovaný plošný interak čný prvok (IPP-N)

- líniový interak čný prvok (IPL) a navrhovaný líniový interak čný prvok (IPL-N) .

V k.ú. Lontov sa aj v sú časnosti nachádzajú prvky, ktoré majú relatívne prirodzený charakter a môžu plni ť

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 61

funkciu biocentra alebo biokoridoru, prípadne interak čného prvku. Takýchto prvkov je však nedostatok a nevytvárajú ucelený systém. Návrhy dokumentácie MÚSES sa preto zameriavajú na prepojenie existujúcich prvkov do jedného systému a návrh nových prvkov ÚSES v tých častiach územia, kde je deficit bioticky významnejších prvkov. Ďalšie návrhy sú smerované na zvýšenie kvality existujúcich prvkov.

V nasledovnom texte uvádzame stru čný popis vymedzených prvkov ÚSES v rámci riešeného územia. Prvky ÚSES by mali v návrhovom až výh ľadovom období vytvori ť súvislú sie ť bioticky pozitívne pôsobiacich prvkov v krajine tak, aby vzdialenos ť medzi jednotlivými prvkami siete bola čo možno najmenšia – v ideálnom prípade maximálne 500 m.

Pretože je v rámci návrhu ekologickej siete potrebné bra ť do úvahy súvislosti so susednými katastrálnymi územiami, niektoré navrhované prvky ÚSES zasahujú aj do susedných katastrálnych území. Preto je uvedené návrhy vhodné zoh ľadni ť aj v rámci sú časne spracovávaných projektov pozemkových úprav v k.ú. Ipe ľský Sokolec a Trhy ňa.

Navrhované prvky ÚSES sú znázornené v ú čelovej mape účelovej mape č. 4 a v hlavnej mapovej prílohe (Mapa návrhov MÚSES pre ú čely pozemkových úprav v mierke 1:5000).

Biocentrá

V k.ú. Lontov sme vymedzili 1 biocentrum regionálneho významu (v blízkosti hranice katastra sa severne a južne od záujmového územia nachádzajú ďalšie dve vymedzené RBC), 9 existujúcich a 10 navrhovaných biocentier miestneho významu. Celková výmera existujúcich a navrhovaných biocentier v území je 210,86 ha, z toho 205,68 ha v rámci obvodu PPÚ. Plošných prvkov charakteru biocentier je v niektorých častiach k.ú. Lontov pomerne dos ť, v centrálnej, východnej a jv. časti ich je však nedostatok. Deficit plošných prvkov sme sa snažili čiasto čne zmenši ť návrhom nových biocentier a plošných interak čných prvkov. Popis biocentier uvádzame v nasledovnom texte, sumarizácia je uvedená v tabu ľke č. 16 .

Biocentrá regionálneho významu

RBC 1 – Cerovina Rozsiahle biocentrum, tvorené lesnými porastami prevažne na západných svahoch tzv. Čaradskej doliny. V niektorých porastoch dominuje dub cerový ( Quercus cerris ), primiešané bývajú ďalšie druhy dubov ( Q. robur, Q. polycarpa ) a javor po ľný ( Acer campestre ). Sú čas ťou biocentra sú však aj porasty s prevahou agáta bieleho ( Robinia pseudoacacia ), v jednom poraste je hojný nepôvodný dub červený ( Quercus rubra ). V krovinnom poschodí je častý zob vtá čí ( Ligustrum vulgare ) javor po ľný ( Acer campestre ). Biocentrum je cenné najmä v ďaka ve ľkej rozlohe súvislých lesných porastov a zachovaným dubinám na vä čšine územia, aj ke ď v dôsledku preferovania ve ľkoplošnej ťažby porastov sú už dos ť fragmentované. Výskyt biotopov európskeho významu Ls4, ako aj chránených a ohrozených druhov rastlín. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 62, 64, 71, 73-78 (lesné porasty JPRL 23-24 a 28-34).

RBC 2 – Žabinec Rozsiahle biocentrum, tvorené lesnými porastami prevažne v ka.úz.Ipe ľský Sokolec. Do obvodu PPÚ Lontov zasahuje len s časti. V niektorých porastoch dominuje dub cerový ( Quercus cerris ), primiešané bývajú ďalšie druhy dubov ( Q.robur, Q. polycarpa ) a javor po ľný ( Acer campestre ). Sú čas ťou biocentra sú však aj porasty s prevahou agáta bieleho ( Robinia pseudoacacia ), v jednom poraste je hojný nepôvodný dub červený ( Quercus rubra ). V krovinnom poschodí je častý zob vtá čí ( Ligustrum vulgare ) javor po ľný ( Acer campestre ). Biocentrum je cenné najmä v ďaka ve ľkej rozlohe súvislých lesných porastov a zachovaným

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 62

dubinám na vä čšine územia, aj ke ď v dôsledku preferovania ve ľkoplošnej ťažby porastov sú už dos ť fragmentované. Výskyt biotopov európskeho významu Ls4, ako aj chránených a ohrozených druhov rastlín.

Biocentrá miestneho významu

MBC 1 Za Pustým vrchom Biocentrum leží v susednom katastrálnom území, do záujmového územia zasahuje svojím okrajom. Ide o lesný porast s prevahou duba cerového ( Quercus cerris ) a prímesou ďalších druhov, vrátane nepôvodného agáta bieleho ( Robinia pseudoacacia ). V bylinnom poschodí sa miešajú druhy pôvodných lesov s ruderálnymi druhmi. Výskyt biotopov európskeho významu Ls4. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 24 a 25 a okraj lesného porastu č. 181.

MBC 2 Pustý vrch Menší lesný porast. V stromovom poschodí prevláda dub cerový ( Quercus cerrris ), na časti územia má výrazné zastúpenie agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Dobre vyvinuté krovinné poschodie, bylinné poschodie má prevažne prirodzený charakter. Výskyt biotopov európskeho významu Ls4. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 27, 28 a 30 a lesné porasty 183a a 183b.

MBC 3 Pri blate Podsvahová mokra ď a lužný lesík na nive vodného toku Jelšovka. V lesíku prevláda v stromovom i krovinnom poschodí jelša lepkavá ( Alnus glutinosa ), zna čnú čas ť mokrade tvoria porasty vysokých ostríc. Výskyt biotopov európskeho významu Ls1, Ls3 a biotopov národného významu Mo4. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 4 a 5.

MBC 4 Jelšava I. Plošná mokra ď a lesík na nive vodného toku Jelšovka. Zo stromov prevažujú v ŕby a topole, z krovín sú to najmä svíb krvavý ( Swida sanguinea ) a v ŕba popolavá ( Salix cinerea ). Výskyt biotopov európskeho významu Ls1, Ls3 a biotopov národného významu Mo4, výskyt ohrozeného druhu rastlín. Do biocentra patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 47.

MBC 5 Jelšava II. Lužný les na nive Jelšovky v susedstve intravilánu obce. V stromovom poschodí sú hojné jelša lepkavá (Alnus glutinosa ) a v ŕba krehká ( Salix fragilis ), v krovinnom poschodí je najhojnejšia baza čierna (Sambucus nigra ). Bylinné poschodie má prirodzený charakter. Na okrajoch porastu je primiešaný nepôvodný javorovec jase ňolistý ( Negundo aceroides ). V poraste sú prirodzené staré korytá i vybudované kanále, na ktoré sa viažu druhy vôd a ich brehov. Výskyt biotopov európskeho významu Ls1, Ls3 a biotopov národného významu Mo4, výskyt ohrozených druhov rastlín Berula erecta a Scrophularia umbrosa . Do biocentra patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 122.

MBC 6 Park pri kaštieli Park, sad a hustý plošný porast drevín na svahu. V parku sú použité ako domáce, tak aj cudzokrajné dreviny, bylinné poschodie je však relatívne dobre zachované. Plošný porast drevín na okraji je tvorený najmä agátom bielym ( Robinia pseudoacacia ). Významný ekostabiliza čný prvok v intraviláne obce. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 107 a 136.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 63

MBC 7 Pod Vl čím vrchom Opustený, zarastajúci úhor po trávobylinnom poraste na svahu a plošný porast drevín. V stromovom poschodí je najhojnejší agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Vo zvyškoch trávobylinného porastu sa uplat ňujú druhy teplomilných lúk. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 88 a 89.

MBC 8 Žabí vrch Lesný porast na ve ľmi strmom svahu. V poraste prevláda javor po ľný ( Acer campestre ), častý je aj dub cerový ( Quercus cerris ) a agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Bylinné poschodie má prevažne prirodzený charakter. Výskyt biotopov európskeho významu Ls4. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 81 a 83 a lesné porasty 25-27.

Navrhované biocentrá miestneho významu

MBC-N 1 Rakyta Lesný porast, čas ť z neho je v sú časnosti vyrúbaná. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 13, 14 a 19 a lesný porast 103.

MBC-N 2 Za Pustým vrchom Vä čšina navrhovaného biocentra leží v susednom katastrálnom území, do záujmového územia zasahuje iba čas ť. Ide o agátový lesík, agát ( Robinia pseudoacacia ) je jediným druhom v stromovom poschodí a prevláda aj v krovinnom poschodí. Do biocentra patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 29, lesný porast 184a a čas ť porastu 184b..

MBC-N 3 Nad Krížnou dolinou Pomerne rozsiahly porast drevín. V lesných porastoch dominuje agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Čas ť biocentra predstavuje opustený ovocný sad, výrazne zarastajúci drevinami. Miestami je tu zachované bylinné poschodie s teplomilnými lú čnymi druhmi. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 39, 40, 41, 42 a 61 a lesné porasty 37 a 38.

MBC-N 4 Pod Pustým vrchom Lesný porast na svahu, v stromovom i krovinnom poschodí prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Do biocentra patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 67, čas ť lokality č. 60 a lesný porast 35.

MBC-N 5 Nad Kubá ňovskou cestou Lesný porast a opustený sad. V lesíku prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Sad zatia ľ iba slabo zarastá drevinami, v bylinnom poschodí sa uplat ňujú aj teplomilné prvky. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 115 a 116 a lesný porast 99.

MBC-N 6 Žabinec Opustené plochy na pomerne strmom svahu, husto zarastajúce drevinami. Z drevín sa uplat ňujú najmä pôvodné druhy. Do biocentra patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 85.

MBC-N 7 Ružový kopec Lesík s prevahou agáta bieleho ( Robinia pseudoacacia ) a výrazným zastúpením gledí čie trojt ŕň ovej. V strede lesíka sú dva opustené pasienky s druhovo bohatými teplomilnými trávnymi porastami.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 64

Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 95 a 99.

MBC-N 8 Nad Jelšovkou Plošný porast drevín, prevažuje krovinné poschodie, stromy sú slabo zastúpené. Prevažujúcimi druhmi sú slivka trnková ( Prunus spinosa ), ruža šípová ( Rosa canina agg .), hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna ) a baza čierna ( Sambucus nigra ). Do biocentra patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 96.

MBC-N 9 Pri Ipli Biocentrum na strmom svahu nad riekou Ipe ľ. Lesné porasty (s časti vyrúbané), na okrajoch sa nachádzajú čiasto čne rekultivované skládky odpadov. V lesnom poraste prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Výskyt chráneného druhu rastlín. Do biocentra patria lokality prieskumu vegetácie č. 144, 145, 146 a 148 a lesný porast 98a.

MBC-N 10 Siho ť Skupinka drevín a plošné porasty popri železnici. Lokalita na nive v blízkosti rieky Ipe ľ, prevažujú dreviny lužných lesov – v ŕby, jelša, topole. Bylinné poschodie je prirodzené s výskytom najmä vlhkomilných druhov.

Biokoridory

V k.ú. Lontov sme vymedzili 1 biokoridor nadregionálneho významu, 1 biokoridor regionálneho významu, 1 navrhovaný biokoridor regionálneho významu, 14 biokoridorov miestneho významu a 30 navrhovaných biokoridorov miestneho významu. Celková výmera existujúcich a navrhovaných biokoridorov v území je 63,68 ha, z toho 62,69 ha v rámci obvodu PPÚ. Stru čný popis týchto prvkov uvádzame v nasledovnom texte, sumarizácia je uvedená v tabu ľke č. 17 .

Biokoridory nadregionálneho významu

NRBK 1 Ipe ľ. Biokoridor, vedúci nivou rieky Ipe ľ na okraji záujmového územia. Drevinné brehové porasty sú dobre vyvinuté, v stromovom poschodí prevažujú lužné dreviny, predovšetkým v ŕba biela ( Salix alba ), v. krehká ( S. fragilis ), topo ľ čierny ( Populus nigra ), topo ľ sivý ( P. x canescens ), pomerne časté sú však aj nepôvodné dreviny agát biely ( Robinia pseudoacacia ) a javorovec jase ňolistý ( Negundo aceroides ). V krovinnom poschodí sú popri vyššie uvedených druhoch časté aj baza čierna ( Sambucus nigra ) a slivka trnková ( Prunus spinosa ). Pre bylinné poschodie sú typické mrvica lesná ( Brachypodium sylvaticum ), blyská č cibu ľkonosný ( Ficaria bulbifera ), lastovi čník vä čší ( Chelidonium majus ), chrastnica trsteníkovitá (Phalaroides arundinacea ) a p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ). Výskyt biotopov európskeho významu Ls1, Ls3 a biotopov národného významu Mo4. Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 147, 150 a 155.

Biokoridor regionálneho významu

RBK 1 Jelšovka. Biokoridor, vedúci nivou vodného toku Jelšovka. Brehové porasty majú vä čšinou dobrú pokryvnos ť drevinných poschodí. V stromovom poschodí je zastúpená v ŕba biela ( Salix alba ) a v ŕba krehká ( Salix fragilis ), v krovinnom poschodí prevláda slivka trnková ( Prunus spinosa ) a baza čierna (Sambucus nigra ). Prevažujúcim druhom v bylinnom poschodí je p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ), zistený bol výskyt ohrozeného druhu Scrophularia umbrosa . Výskyt biotopov európskeho významu Ls1, Ls3 a biotopov národného významu Mo4. Patria sem lokality prieskumu vegetácie č. 1, 21, 97, 120, 123, 132, 135.

Navrhované biokoridory regionálneho významu

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 65

RBK-N1 Jelšovka v obci. Úsek vodného toku v obci, drevinné brehové porasty prakticky nie sú vyvinuté. Ekosystém vodného toku je narušený úpravami a zne čis ťovaním záhradným odpadom.

Biokoridory miestneho významu

V k.ú. Lontov a v obvode PPÚ sme vymedzili 15 biokoridorov miestneho významu.

MBK 1 Pri blate – Slovenský majer. Biokoridor je viazaný na medze, vedie severojužným smerom, spája MBC3, IPP1, IPP2 a MBC5. V stromovom poschodí prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ), pomerne častý je aj hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna ). V krovinnom poschodí sa uplat ňujú najmä slivka trnková ( Prunus spinosa ), baza čierna ( Sambucus nigra ), hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna ), chme ľ oby čajný ( Humulus lupulus ) a ruža šípová ( Rosa canina agg .). Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 2, 6, 7, 20, 121.

MBK 2 Za Pustým vrchom. Široká medza, spája MBC1 a MBC2. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Do biokoridoru patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 26.

MBK 3 Čaradské zeme. Biokoridor spája MBC-N 2 a MBC-N 3. Ide o široké medze s dominanciou agáta bieleho ( Robinia pseudoacacia ). Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 33, 34 a 35.

MBK 4 Krížna dolina. Biokoridor vedúci medzou spája MBC-N3 a IPP7. V poraste prevláda slivka gu ľatoplodá ( Prunus insititia ), častá je aj slivka domáca ( Prunus domestica ). Do biokoridoru patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 46.

MBK 5 Konopnisko I. Biokoridor je viazaný na výraznú medzu, spája IPP-N 3, IPP8 a MBC-N 3. Porast drevín má premenlivý charakter – úseky s vysokou pokryvnos ťou i šírkou porastu sa striedajú so slabšie vyvinutými úsekmi. Prevažuje agát biely ( Robinia pseudoacacia ), vyskytuje sa tu aj nepôvodný druh kustovnica cudzia ( Lycium barbarum ). Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 38, 53, 59.

MBK 6 Popri štátnej ceste. Biokoridor, viazaný na medzu popri ceste, spája MBC5 a IPP 7. V porastoch sú hojne zastúpené agát biely ( Robinia pseudoacacia ) a javorovec jase ňolistý ( Negundo aceroides ). V časti biokoridoru je vyvinutý biotop národného významu Mo4. Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 50 a 127.

MBK 7 Konopnisko II. Biokoridor spája MBC-N 4 s IPP8 a IPP11. Medze a opustené sady. V stromovom poschodí prevažuje agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 58 a čas ť lokality 60.

MBK 8 Pod Starým vrchom. Biokoridor, viazaný na širokú medzu. V poraste prevláda agát biely (Robinia pseudoacacia ), vzácnejšie sa vyskytuje ďalší invázny druh kustovnica cudzia ( Lycium barbarum ). Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 68 a 128.

MBK 9 Pod Žabincom. Krátka medza, spájajúca MBC8 s IPP-N 8 a MBC9. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Do biokoridoru patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 84.

MBK 10 Pod Žabím vrchom. Biokoridor, vedúci medzami v údolí, prepája RBC, ktoré sa nachádza

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 66

v susednom katastri s MBC9, IPP-N8 a MBC8. V porastoch dominuje agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 91 a 92.

MBK 11 Pod Vl čím vrchom. Biokoridor medze popri ceste, spája IPP-N 9 s MBC-N7. V porastoch prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 102, 103, 105.

MBK 12 Ku kaštie ľu. Krátky biokoridor, viazaný na medzu, prepája MBC7 a IPP-N9. V poraste prevláda agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Do biokoridoru patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 106.

MBK 13 Pod obcou. Biokoridor, viazaný na medzu popri ceste. Prevažujúcim druhom je agát biely (Robinia pseudoacacia ). Výskyt ohrozeného druhu rastlín. Do biokoridoru patrí lokalita prieskumu vegetácie č. 139.

MBK 14 Pri Ipli. Biokoridor, viazaný na širokú medzu s dominanciou agáta bieleho ( Robinia pseudoacacia ), prepája MBC-N 9, IPP 24. Výskyt ohrozeného druhu rastlín. Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 148, 149.

MBK 15 Popri štátnej ceste. Biokoridor, viazaný na medzu popri ceste, spája MBC5 a IPP 7. V porastoch sú hojne zastúpené agát biely ( Robinia pseudoacacia ) a javorovec jase ňolistý ( Negundo aceroides ). V časti biokoridoru je vyvinutý biotop národného významu Mo4. Do biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 50 a 127.

Navrhované biokoridory miestneho významu

V k.ú. Lontov sme vymedzili 26 navrhovaných biokoridorov miestneho významu

MBK-N 1 K majeru. Navrhované pred ĺženie existujúcej medze a prepojenie MBK1 s RBC v susednom katastri. Patrí sem lokalita prieskumu vegetácie č. 8.

MBK-N 2 Nad Jabloním. Navrhovaný prvok – medza na hranici katastra, má spája ť IPP3 a IPP4. Na časti navrhovaného biokoridoru je lokalita prieskumu vegetácie č. 16.

MBK-N 3 Pustý vrch - Rakyta. Navrhovaný biokoridor – medze popri štátnej a ú čelovej ceste. Spája MBC1, MBC-N a navrhované MBC v susednom katastri. Na časti biokoridoru sú lokality prieskumu vegetácie č. 22, 23, na zvyšku v sú časnosti nie sú porasty drevín.

MBK-N 4 Jablonie. Navrhovaný biokoridor (protierózna medza), ktorý má spája ť MBC-N1, IPP3 a MBK v susednom katastri.

MBK-N 5 Rakyta I. Navrhovaný biokoridor – existujúca medza. Spája RBK1 Jelšovka s MBK-N 25. Na vä čšine jeho trasy sa nachádza lokalita prieskumu vegetácie č. 18.

MBK-N 6 Rakyta II . Navrhovaná medza, spájajúca IPP4 a MBK-N 5.

MBK-N 7 Chudobná dolina. Navrhovaný biokoridor (existujúca medza), spájajúca RBK1 Jelšovka a MBK-N 25. Do navrhovaného biokoridoru patria lokality prieskumu vegetácie č. 118 a 119

MBK-N 8 Pod Chudobnou dolinou. Navrhovaný biokoridor – sprievodný porast popri ú čelovej ceste. Spája MBC-N 5, MBK-N 25 IPP9, IPP10 a IPP-N 2. Patria sem lokality prieskumu vegetácie č. 110, 112,

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 67

114.

MBK-N 9 Za Mankovým majerom. Navrhovaný biokoridor – medza popri ú čelovej ceste. Spája MBC2 a IPP5. Patria sem lokality prieskumu vegetácie č. 31a 44.

MBK-N 10 Za Čaradskými zemami. Navrhovaný biokoridor – medza na hranici katastra. Spája NBK3 a MBK5. Na časti jeho d ĺžky je lokalita prieskumu vegetácie č. 37.

MBK-N 11 Pod Dutkašom. Navrhovaný biokoridor – medza popri navrhovanej ú čelovej ceste. Spája MBC- N4 a IPP-N3. Patria sem lokality prieskumu vegetácie č. 51, 55.

MBK-N 12 Malé vinice. Navrhovaný biokoridor – medza popri navrhovanej ú čelovej ceste. Spája RBC1 a MBC-N 4. Patria sem lokality prieskumu vegetácie č. 65, 66.

MBK-N 13 Pod Starým vrchom. Navrhovaný biokoridor – medza popri ú čelovej ceste. Spája MBC-N 6 a IPP 17. Patria sem lokality prieskumu vegetácie č. 86 a 87.

MBK-N 14 Žobrácka dolina - Čarad. Navrhovaný biokoridor – medza popri ú čelovej ceste. Spája dve časti RBC1 a IPP19. Patria sem lokality prieskumu vegetácie č. 70 a 79.

MBK-N 15 Za Žabincom. Navrhovaný biokoridor – prepojovacia medza. Spája RBC1 a MBK-N 16.

MBK-N 16 Za Žabím vrchom. Navrhovaný biokoridor – medza na hranici katastra. Spája RBC1 s RBC v susednom katastri. V trase biokoridoru sa nachádza remízka - lokalita prieskumu vegetácie č. 80.

MBK-N 17 Pod Žabím vrchom. Navrhovaný biokoridor – prepojovacia široká medza. Spája MBC 9 s RBC v susednom katastri.

MBK-N 18 Pod Lipovinou. Navrhovaný biokoridor – úhory a medze v údolí popri ú čelovej ceste. Spája MBC 8 s MBK-N 15 a MBC7. Patrí sem čas ť lokality prieskumu vegetácie č. 88.

MBK-N 19 Pod Vl čím vrchom. Navrhovaný biokoridor – existujúci porast v údolí a navrhovaná medza. Spája MBC 8 s MBC-N 7. Na časti trasy biokoridoru sa nachádza lokalita prieskumu vegetácie č. 90.

MBK-N 20 Za štátnym majetkom. Navrhovaný biokoridor – zarastajúci svah nad bývalým areálom štátneho majetku. Spája MBC-N7 s IPP 21 a MBK11. Patrí sem čas ť lokality prieskumu vegetácie č. 98.

MBK-N 21 Za Ružovým kopcom. Navrhovaný biokoridor – medza na hranici katastra. Spája MBC-N 8 s RBC v susednom katastri. Na časti trasy biokoridoru sa nachádzajú lokality prieskumu vegetácie č. 93 a 94.

MBK-N 22 Černi čie. Navrhovaný biokoridor – navrhovaná medza charakteru vetrolamu popri ú čelovej ceste. Spája MBC-N 5 a MBC5.

MBK-N 23 Za Kubá ňovskou cestou. Navrhovaný biokoridor – medze na hranici katastra. Spája MBCN5, MBC-N 9 a IPP4. Biokoridor vä čšinou bez porastu drevín, na malej časti d ĺžky sa nachádzajú lokality prieskumu vegetácie č. 17, 117 a 143.

MBK-N 24 Za cintorínom. Navrhovaný biokoridor – medza charakteru vetrolamu popri ú čelovej ceste. Spája MBC 6 a MBC-N 9. Patria sem lokality prieskumu vegetácie č. 141 a 142.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 68

MBK-N 25 Za družstvom. Navrhovaný biokoridor - medza charakteru vetrolamu. Spája IPP-N6, MBK 14 a IPL 16.

MBK-N 26 Pri železnici. Navrhovaný biokoridor – lú čny úhor popri železnici. Spája MBC-N10 s MBC-N v susednom katastri. Patrí sem lokalita prieskumu vegetácie č. 154.

Plošné interak čné prvky (IPP)

V k.ú. Lontov sme vymedzili 21 existujúcich plošných interak čných prvkov výmery 64,38 ha (z toho 60,54 ha v rámci obvodu PPÚ). Zaradili sme sem plošné lokality, ktoré síce nesp ĺň ajú parametre biocentier, avšak majú vyššiu biotickú kvalitu a významnos ť ako intenzívne po ľnohospodársky využívané územia. Patria sem napr. lesné porasty, plošné porasty mimolesnej vegetácie, trávne porasty a bylinné úhory, mozaiky maloplošných vinohradov, záhrad a ich úhorov, ale napr. aj mokrade alebo parkové plochy.

Dôležitý je spôsob budúceho využívania interak čných prvkov – v prípade plošných porastov a lesíkov je vä čšinou vhodné zmeni ť ich druhové zloženie (v sú časnosti dominuje agát), trávne porasty je potrebné kosi ť, resp. prepása ť a pri mozaikových plochách viníc, záhrad, polí čok a ich úhorov je potrebné ich využívanie tak, aby sa nezvyšoval podiel drevín.

IPP 1 trvalý trávny porast na svahoch, výmera v obvode PPÚ 3,724 ha

IPP 2 les nad údolím Jelšovky, výmera v obvode PPÚ 1,776 ha

IPP 3 les na hranici katastra, výmera v obvode PPÚ 0,775 ha

IPP 4 les, v sú časnosti vyrúbaný, výmera v obvode PPÚ 3,681 ha

IPP 5 záhrady a maloplošné polia pri Mankovom majerm,i výmera v obvode PPÚ 2,123 ha

IPP 6 zarastajúce pasienkové úhory , výmera v obvode PPÚ 5,099 ha

IPP 7 mladá výsadba v údolí - lesný porast , výmera v obvode PPÚ 2,100 ha

IPP 8 mozaika vinohradov, záhrad a polí čok , výmera v obvode PPÚ 12,643 ha

IPP 9 remízka a extenzívne sady výmera v obvode PPÚ 0,921 ha

IPP 10 bývalá pieskov ňa za Slovenským majerom, výmera v obvode PPÚ 0,365 ha

IPP 11 zarastajúci pasienok , výmera v obvode PPÚ 0,647

IPP 12 zarastajúci pasienok, výmera v obvode PPÚ 0,280 ha

IPP 13 lú čny úhor a plošný porast drevín, výmera v obvode PPÚ 0,609 ha

IPP 14 lužný lesík a vlhká lúka , výmera v obvode PPÚ 1,912 ha

IPP 15 mozaika vinohradov, záhrad, úhorov a polí čok výmera v obvode PPÚ 1,593 ha

IPP 16 extenzívny pasienok , výmera v obvode PPÚ 1,915 ha

IPP 17 zarastajúci pasienok pri vodnom zdroji , výmera v obvode PPÚ 0,633 ha

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 69

IPP 18 remízka, lesík , výmera v obvode PPÚ 0,500 ha

IPP 19 bylinné mokrade popri Jelšovke, výmera v obvode PPÚ 3,031 ha

IPP 20 mokra ď na nive Jelšovky, výmera v obvode PPÚ 4,551 ha

IPP 21 medzihrádzový priestor Ip ľa, výmera v obvode PPÚ 2,866 ha

Navrhované plošné interak čné prvky (IPP-N)

V k.ú. Lontov bolo navrhnutých 8 nových IPP s celkovou výmerou 9,83 ha (z toho 8,74 ha v rámci obvodu PPÚ). Cie ľom návrhu nových plošných interak čných prvkov je zvýšenie ekologickej stability územia. Navrhované plošné interak čné prvky boli situované najmä v miestach križovania líniových interak čných prvkov a biokoridorov, v niektorých prípadoch ide o existujúce trávne porasty.

Najjednoduchším spôsobom tvorby plošného interak čného prvku je založenie trvalých trávnych porastov, ktoré by boli pravidelne kosené minimálne nieko ľko rokov. Zárove ň je vhodná výsadba skupinky, resp. skupiniek pôvodných drevín. Po nieko ľkých rokoch je možné ponecha ť plochy samovývoju, prípadne čas ť na ďalej kosi ť.

IPP-N 1 navrhovaná lúka na nive Jelšovky, výmera v obvode PPÚ 4,004 ha

IPP-N 2 navrhovaná skupinka drevín, výmera v obvode PPÚ 0,265 ha

IPP-N 3 navrhovaná skupinka drevín, výmera v obvode PPÚ 0,202 ha

IPP-N 4 navrhovaná skupinka drevín, výmera v obvode PPÚ 0,073 ha

IPP-N 5 navrhovaný pasienok v areáli družstva, výmera v obvode PPÚ 3,026 ha

IPP-N 6 navrhovaná skupinka drevín, výmera v obvode PPÚ 0,177 ha

IPP-N 7 navrhovaná skupinka drevín, výmera v obvode PPÚ 0,276 ha

IPP-N 8 navrhovaný pasienok s drevinami, výmera v obvode PPÚ 0,714 ha

Líniové interak čné prvky (IPL )

Líniové prvky ÚSES plnia v krajine viacej funkcií – najmä ekologickú (zvýšenie ekologickej stability územia, vytvorenie siete bioticky pozitívnych prvkov v území) a pôdoochrannú (ochrana pred vodnou eróziou).

V k.ú. Lontov sme vymedzili celkovo 12 existujúcich líniových interak čných prvkov. Patria sem najmä aleje drevín popri cestách a medze v rámci po ľnohospodárskych pozemkov. Celková výmera existujúcich líniových interak čných prvkov v k.ú. Lontov je 5,99 ha, z toho 3,82 ha je v rámci obvodu PPÚ.

IPL 1 medza na svahu, výmera v obvode PPÚ 0,442 ha

IPL 2 alej popri štátnej ceste, výmera v obvode PPÚ 0,070 ha

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 70

IPL 3 široká medza na svahu , výmera v obvode PPÚ 0,513 ha

IPL 4 krátka medza, výmera v obvode PPÚ 0,073 ha

IPL 5 sprievodná medza popri ú čelovej ceste, výmera v obvode PPÚ 0,216 ha

IPL 6 medza na okraji záhrad, výmera v obvode PPÚ 0,497 ha

IPL 7 medza na hranici maloplošných pozemkov, výmera v obvode PPÚ 0,247 ha

IPL 8 medza na okraji pasienkov , výmera v obvode PPÚ 0,411 ha IPL 9 medze na extenzívnych TTP, výmera v obvode PPÚ 0,199 ha

IPL 10 medze na extenzívnych TTP, výmera v obvode PPÚ 0,184 ha

IPL 11 alej popri štátnej ceste, výmera v obvode PPÚ 0,811 ha

IPL 12 medza popri štátnej ceste , výmera v obvode PPÚ 0,154 ha

Navrhované líniové interak čné prvky (IPL-N)

V k.ú. Lontov sme vymedzili celkovo 41 navrhovaných líniových interak čných prvkov. Ide predovšetkým o návrh výsadby realizáciu protieróznych medzí, vetrolamov a sprievodnej vegetácie ú čelových ciest. Celková výmera navrhovaných líniových interak čných prvkov v k.ú. je 11,83 ha, z toho 11,71 ha v rámci obvodu PPÚ.

Zakladanie líniových interak čných prvkov by malo spo číva ť vo výsadbe prirodzených druhov drevín vo vymedzenom spone, v nieko ľkoro čnej starostlivosti a v zabezpe čení drevín pred poškodením (ohryzom, mrazom, vyschnutím a pod.). Ideálne je vytvorenie dvojvrstevnatého porastu – stromov a zapojených krovín. Jednoduchším spôsobom je vymedzenie pásu popri po ľných cestách, ktorý sa nebude po ľnohospodársky využíva ť a na ktorom sa budú môc ť samonáletom porasty charakteru medzí vytvori ť. V niektorých prípadoch je možné použi ť bylinné interak čné prvky s prípadnou výsadbou krovín (napr. protierózne pásy).

IPL-N 1 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,332 ha

IPL-N 2 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,348 ha

IPL-N 3 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,156 ha

IPL-N 4 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,451 ha

IPL-N 5 pred ĺženie existujúcej medze , výmera v obvode PPÚ 0,029 ha

IPL-N 6 navrhovaná protierózna medza a vetrolam , výmera v obvode PPÚ 0,546 ha

IPL-N 7 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,208 ha

IPL-N 8 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,262 ha

IPL-N 9 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,252 ha

IPL-N 10 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,137 ha

IPL-N 11 navrhovaná protierózna medza a vetrolam , výmera v obvode PPÚ 1,180 ha

IPL-N 12 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,385 ha

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 71

IPL-N 13 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,283 ha

IPL-N 14 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,132 ha

IPL-N 15 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,338 ha

IPL-N 16 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,398 ha

IPL-N 17 navrhovaná medza na hranici intravilánu , výmera v obvode PPÚ 0,134 ha

IPL-N 18 navrhovaná sprievodná medza popri ceste , výmera v obvode PPÚ 0,178 ha

IPL-N 19 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,199 ha

IPL-N 20 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,182 ha

IPL-N 21 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,274 ha

IPL-N 22 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,197 ha

IPL-N 23 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,337 ha

IPL-N 24 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,195 ha

IPL-N 25 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,242 ha

IPL-N 26 navrhovaná protierózna medza v rámci pasienkov , výmera v obvode PPÚ 0,647 ha

IPL-N 27 navrhovaná sprievodná medza popri ceste , výmera v obvode PPÚ 0,183 ha

IPL-N 28 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,202 ha

IPL-N 29 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,097 ha

IPL-N 30 doplnenie medze na okraji záhrad , výmera v obvode PPÚ 0,125 ha

IPL-N 31 doplnenie porastu popri štátnej ceste , výmera v obvode PPÚ 0,624 ha

IPL-N 32 navrhovaná protierózna medza , výmera v obvode PPÚ 0,110 ha

IPL-N 33 navrhovaná sprievodná medza a vetrolam , výmera v obvode PPÚ 0,452 ha

IPL-N 34 navrhovaná sprievodná medza popri ceste , výmera v obvode PPÚ 0,191 ha

IPL-N 35 navrhovaná sprievodná medza a vetrolam , výmera v obvode PPÚ 0,273 ha

IPL-N 36 doplnenie porastu popri štátnej ceste , výmera v obvode PPÚ 0,052 ha

Ostatné ekostabiliza čné opatrenia

Ide o návrhy zamerané na komplexnú ochranu krajiny a zvyšovanie celkovej ekologickej stability záujmového územia. Za najdôležitejšie možno poklada ť nasledovné opatrenia:

- druhovú diverzitu krajiny možno zvýši ť rozmiestnením umelých hniezdnych podložiek na vhodné miesta (napr. elektrické stožiare), čím sa vytvoria nové hniezdne možnosti pre vtáky (dravce, bociany), ktoré sa pre ich nedostatok z kultúrnej krajiny postupne vytrácajú,

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 72

- nezmenšova ť plochu brehových porastov vodného toku,

- nezmenšova ť rozlohu viníc a maloblokovej ornej pôdy, ktoré dodávajú krajine mozaikovitý charakter a prispievajú k zvýšeniu biodiverzity územia,

- nezmenšova ť plochu porastov makrofytnej vegetácie,

- zachova ť existujúci rozsah plošných a líniových porastov a solitérne stojacich stromov a krov a zabráni ť devastácii pozitívnych prvkov,

- zabezpe čiť ekologickými zábranami 22 kV vedenia elektrickej energie,

- zabezpe čiť pravidelnú údržbu a dosadbu drevín stanovištne pôvodných druhov v líniových a plošných prvkoch s postupným nahrádzaním agátov a ďalších inváznych druhov, ktoré svojím agresívnym správaním znižujú biodiverzitu územia,

- odstra ňova ť existujúce nelegálne skládky, ktoré predstavujú potenciálne zdroje kontaminácie zložiek životného prostredia a ohrozenia zdravia obyvate ľstva a výrazne znižujú estetickú kvalitu územia, prípadné zistené prekra čovanie zákonov sankcionova ť pokutami,

- zabezpe čiť ochranu rastlín pred toxickými ú činkami ťažkých kovov (rizikových prvkov) vápnením a zvyšovaním sorp čnej kapacity pôd napr. aplikáciou ílových sedimentov, čím sa zvyšuje pH pôdy a klesá mobilita ťažkých kovov,

- vysádza ť hygienicko – izola čnú zele ň pozd ĺž cestných komunikácií s cie ľom zachytávania dopravných exhalátov a zabezpe čovania protihlukovej bariéry,

- eliminova ť zdroje zne čis ťovania zložiek životného prostredia zavádzaním najlepším dostupných technológií,

- zlepši ť infraštruktúru obce (prednostne vybudova ť kanalizáciu a zabezpe čiť plynofikáciu obce),

- zvyšova ť environmentálne povedomie obyvate ľstva a tým prispie ť k trvalo udržate ľnému spôsobu života v záujmovom území.

3. Stav užívacích pomerov

V minulosti patril kataster Lontov pod hospodársky obvod PD Ipe ľský Sokolec a okrem družstevných pozemkov bolo iba nieko ľko menších pozemkov v individuálnej držbe. V sú časnosti sú hlavnými subjektami po ľnohospodárskej výroby v k.ú. Lontov nasledujúce po ľnohospodárske podniky zaoberajúce sa najmä rastlinnou výrobou:

- Po ľnohospodársky podnik DAN AGRO HOLDINK spol, s.r.o. - Donau farm, s.r.o. - Pigagro Invest, s.r.o. - Agroland Ipe ľ, s.r.o. - Drobní držitelia pôdy (fyzické osoby, ktoré si prevzali po ľn. pôdu do náhradného užívania pod ľ §15 zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách). Obhospodarujú minimálnu čas ť územia obvodu PPÚ.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 73

Užívanie po ľnohospodárskej pôdy je v sú časnosti evidované v systéme LPIS (Land parcel identification system) na základe, ktorého sú podnikate ľským subjektom v po ľnohospodárstve vyplácané dotácie Po ľnohospodárskou platobnou agentúrou.Užívacie vz ťahy sú zobrazené na ú čelovej mape.

Užívateľom lesných pozemkov sú Lesy SR š.p.

4. Vplyv opatrení, ktoré obmedzujú po ľnohospodárske alebo lesné využívanie pozemkov

V predchádzajúcich kapitolách dokumentácie je uvedený systém návrhov smerujúcich k vytvoreniu optimálnej štruktúry krajiny v území obvodu pozemkových úprav a k návrhu opatrení na zlepšenie ekologického stavu krajiny a zabezpe čenie ostatných požiadaviek a nárokov v území.

Čas ť navrhovaných verejných a spolo čných zariadení a opatrení slúži priamo na zlepšenie podmienok pre po ľnohospodársku výrobu (dopravná sie ť, priestorové rozmiestnenie pozemkov), čas ť nepriamo (vodohospodárske opatrenia, protierózne opatrenia) a niektoré zariadenia a opatrenia majú z h ľadiska po ľnohospodárstva skôr obmedzujúci charakter (najmä nepo ľnohospodárske opatrenia a zariadenia, čiasto čne hydroekologické opatrenia a ekologické zariadenia a opatrenia).

V nasledovnom texte špecifikujeme predpokladaný vplyv zariadení a opatrení obmedzujúcich po ľnohospodárske využívanie pozemkov.

Cestná sie ť v rámci obvodu pozemkových úprav

Návrh cestnej siete má na po ľnohospodársku výrobu pozitívny vplyv, ke ďže umož ňuje lepšie sprístupnenie po ľnohospodárskych pozemkov.

Ako negatívum môžu po ľnohopodári vníma ť zahustenie cestnej siete – najmä nespevnené prístupové komunikácie, ktoré roz členili ve ľké pôdne celky, čo si vynúti zmenu spôsobu obrábania – je však treba poveda ť, že v kone čnom dôsledku tieto opatrenia prispejú k skvalitneniu vlastností po ľn. pôdy a tým aj k stabilizácii po ľ. výroby.

Vodohospodárske opatrenia

Navrhovaná výmera pozemkov vodohospodárskych zariadení a opatrení v obvode PPÚ Lontov neobmedzí po ľnohospodársku výrobu, nako ľko sú situované mimo po ľnohospodárskej pôdy. Pozemky vodných tokov sú vlastníctvom štátu, vodné toky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Protierózne a pôdoochranné opatrenia

V rámci dokumentácie sú navrhované viaceré opatrenia na ochranu pôdy pred ú činkami vodnej erózie. Tieto návrhy majú vä čšinou organiza čný a agrotechnický charakter, nepredstavujú plošný záber pôdy na nepo ľnohospodárske ú čely .

Nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 74

Nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia nepredstavujú nároky na zábery po ľn. pôdy.

Ekologické zariadenia a opatrenia

Obmedzenie po ľnohospodárskej výroby v lokalitách ur čených na plnenie ekologických funkcií je dané prekategorizáciou častí pozemkov na pozemky mimo po ľnohospodárskej a lesnej pôdy – najmä ostatné plochy s ekologickou funkciou a vodné plochy. Celková výmera ostatných plôch s ekostabiliza čnou funkciou pod ľa návrhu VZFUÚ predstavuje 174,9 ha. Vä čšina plôch by mala prejs ť do vlastníctva obce, ktorá by mala zárove ň zabezpe čiť starostlivos ť o tieto plochy. Vä čšinou ide o založenie porastu drevín a jeho údržbu, na časti plôch pravidelné kosenie. Na štátnych pozemkoch by mali by ť zriadené okrem vodných tokov a plôch aj prvky ÚSES s regionálnou funkciou (nadregionálny biokoridor, čas ť regionálnych biocentier) a prvky na cestných pozemkoch. Čas ť interak čných prvkov môže by ť zriadená aj na pozemkoch súkromných vlastníkov.

5 Bilancia plôch a výpo čet príspevku na spolo čné zariadenia a opatrenia

Na zabezpe čenie zvýšenia ekologickej stability v k.ú. Lontov sú navrhované predovšetkým prvky územného systému ekologickej stability – biocentrá, biokoridory a interak čné prvky. Čas ť biocentier, biokoridorov a plošných interak čných prvkov bude sú čas ťou lesného pôdneho fondu, malá čas ť je aj sú čas ťou po ľnohospodárskych pozemkov (trvalé trávne porasty, trvalé kultúry).

Tabu ľka č.1 Kultúra C-KN stav Sú časný stav Návrhový stav Porovnanie Návrh-KNC Návrh-Sú č.stav Lesné pozemky 129,63 208,21 205,71 76,08 -2.50 Po ľnohospodárska pôda 1228,16 1115,72 1087,48 -140,68 -28,24 spolu Z toho: orná pôda 974,16 1015,20 991,05 16,89 -24,15 sady, záhrady, vinice 15,39 15,17 15,11 -0,28 -0,06 TTP 242,64 85,35 81,32 -161,32 -0,43 Ostatná pôda spolu 83,40 117,33 148,20 64,80 30,87 Z toho: vodné plochy 6,46 7,77 7,77 1,31 1,31 ostatné plochy 48,61 76,2 96,39 47,78 20,19 zastavané plochy 24,33 34,16 44,43 20,1 10,27

Z tabu ľky č.1 vyplývajú nasledovné závery:

- výmera lesnej pôdy by sa mala vzh ľadom k eviden čnému stavu zvýši ť – do LPF by mali by ť delimitované viaceré tzv. biele plochy – vä čšie plošné porasty drevín a okraje lesov. V porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou však ide o podstatne nižšiu výmeru lesa. Predpokladaný nárast lesných pozemkov vzh ľadom k eviden čnému stavu predstavuje 76 ha, vzh ľadom k sú časnému stavu 3 ha.

- výmera po ľnohospodárskej pôdy by sa mala vzh ľadom k sú časnému aj eviden čnému stavu výrazne zníži ť (o 141 ha vzh ľadom k eviden čnému stavu a 28 ha vzh ľadom k sú časnému stavu) – je to dané rozsiahlou delimitáciou plôch do lesnej pôdy a návrhom nových pozemkov ostatných plôch (ochranná vegetácia a cestné pozemky). Z h ľadiska po ľnohospodárskych kultúr je najvýznamnejšou zmenou výrazný navrhovaný výrazný úbytok ornej pôdy (o 24 ha vzh ľadom k sú časnému stavu) a výrazný úbytok trvalých trávnych porastov (o 161 ha). Výmera trvalých kultúr ostane prakticky nezmenená. Pri

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 75

porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou by mala by ť návrhová výmera po ľnohospodárskej pôdy vyššia približne o 340 ha.

- výmera ostatných druhov pozemkov (zastavané plochy, vodné plochy, ostatné plochy) by sa mala vzh ľadom k sú časnému stavu zvýši ť len o 7,5 ha, v porovnaní s evidenčným stavom však ide o výrazný nárast (75 ha). Mierne vzrás ť by mala výmera zastavaných a vodných plôch, výmera ostatných plôch by mala mierne poklesnú ť. Vzh ľadom k eviden čnému stavu by mala výrazne vzrás ť výmera ostatných plôch, čo je dané najmä zmenou nevyužívaných po ľnohospodárskych pozemkov na ostatné plochy a návrhom nových pozemkov (ú čelové cesty, ekostabiliza čná vegetácia).

Z predbežnej bilancie plôch vyplýva, že na pozemky plniace funkcie ekostabiliza čných prvkov v krajine bude na území obvodu PPÚ Lontov (mimo intravilánu) potrebných 90,9 ha pôdy mimo po ľnohospodárskej a lesnej pôdy (v kategórii ostatných plôch – 54,0 ha, v kategórii vodných plôch, cesty II. a III. triedy, futbalové ihrisko a spevnené a nespevnené ú čelové cesty –36,9 ha). Vä čšina týchto prvkov už v sú časnosti existuje

V tabu ľke uvádzame sumarizáciu plôch vybraných verejných a spolo čných zariadení a opatrení, ktorá sú navrhované v rámci všeobecných zásad funk čného usporiadania územia a ktoré budú ďalej rozpracované v ďalšej etape riešenia – v rámci Plánu verejných a spolo čných zariadení a opatrení. Ide o najmä o tieto základné typy zariadení a opatrení:

- cestná sie ť – existujúce a navrhované ú čelové spevnené a nespevnené cesty, ktoré budú evidované ako zastavané plochy (spevnené cesty), resp. ostatné plochy (nespevnené cesty),

- vodné plochy – vodohospodárske zariadenia a opatrenia – existujúce vodné toky a plochy s návrhom úpravy ich pozemkov,

- ekostabiliza čné opatrenia – existujúce a navrhované prvky ÚSES (mimo LPF), ktoré budú evidované najmä ako ostatné plochy s ekostabiliza čnou funkciou.

Tabu ľka č.2 Popis zariadenia a Predpokladaný Predpokladané Výmera (ha) opatrenia eviden čný stav vlastníctvo Cestná sie ť - spevnené zastavaná plocha, resp. obec 17,33 a nespevnené ú čelové ostatná cesty (mimo pozemkov plocha rýchlostnej cesty a štátnych ciest)

Vodohospodárske prvky vodné plochy, zastavaná štát,obec 19,62 – vodné plochy a vodné plocha, ostatná plocha toky, cesty II. a III. triedy a futbalové ihrisko Ekostabiliza čné ostatné plochy s obec ( čas ť prvkov 53,99 opatrenia – mimolesná ekostabiliza čnou regionálneho drevinná vegetácia funkciou významu štát) plošná a líniová

Spolu : 90,94

Z tabu ľky č.2 vyplýva, že celková plocha vybraných spolo čných a verejných zariadení a opatrení v rámci obvodu PPÚ Lontov bude v prípade realizácie návrhov VZFUÚ cca 90,94 ha.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 76

Čas ť týchto plôch je už existujúca – ide o niektoré vodohospodárske zariadenia, porasty mimolesnej drevinnej vegetácie a existujúce cesty.

Ostatné navrhované zariadenia a opatrenia, ktoré nemajú priamy vplyv na využívanie územia a majú charakter odporú čaní, sú zapracované do Alternatívneho plánu všeobecných zásad funk čného usporiadania územia a nie je potrebné ich ďalej rozpracova ť v rámci projektu.

6. Celková bilancia vplyvu navrhovaných opatrení

Celkovú bilanciu vplyvu navrhovaných opatrení na ekologickú kvalitu a stabilitu vyhodnocujeme na základe dvoch ukazovate ľov – koeficientu ekologickej stability a zastúpenia tzv. depresných plôch.

V oboch prípadoch ide o porovnanie sú časného stavu so stavom dosiahnutým po realizácii navrhovaných opatrení a zariadení.

6.1. Koeficient ekologickej stability (KES)

KES vyjadruje vlastne stupe ň prirodzenosti daného územia na základe kvality (hodnota krajinnoekologickej významnosti) a kvantity (plošná výmera) jednotlivých prvkov sú časnej krajinnej štruktúry v konkrétnom katastrálnom území. Požívajú sa viaceré postupy výpo čtu KES (napr. pod ľa Míchal 1985, Miklós a kol. 1986, Izakovi čová, Kartusek a kol., 1991 a i.).

KES v podstate odráža vzájomný pomer negatívnych a pozitívnych krajinných prvkov. Za pozitívne krajinné prvky sú považované ekosystémy zodpovedajúce prírodným a poloprírodným podmienkam a to lesné porasty, TTP - lúky a pasienky, prirodzené vodné toky, plochy verejnej zelene a pod. K negatívnym krajinným prvkom sú zara ďované umelo vytvorené, prípadne pozmenené plochy a objekty ako sú orná pôda, ťažobné priestory, zastavané územia, technické plochy, smetiská at ď. KES však poskytuje len orienta čnú informáciu o ekologickej kvalite priestorovej štruktúry krajiny, nemožno ho považova ť za hodnotenie biologickej alebo ekologickej kvality územia.

Pre hodnotenie KES boli použité dva postupy - pod ľa Miklósa (1986) a v zmysle metodických pokynov pre vypracovanie projektov regionálnych a miestnych ÚSES (Hrn čiarová, Izakovi čová a kol. 2000).

Miklós (1986) prira ďuje jednotlivým kultúram (formám využitia krajiny) váhové koeficienty ekologickej významnosti. Najvyššiu hodnotu váhového koeficientu majú plochy lesných porastov – 1, najnižšiu majú zastavané plochy – 0.

Vzorec pre výpo čet KES je nasledovný:

KES = (pa * kpn)/P kde pa = výmera jednotlivých formy využitia krajiny kpn = koeficient ekologickej významnosti formy využitia krajiny P = výmera katastrálneho územia kpn pre jednotlivé kategórie využitia zeme: pole – 0,14; lúky – 0,62; pasienky – 0,68; záhrady – 0,50; ovocné sady a vinohrady – 0,30; lesy – 1,00; vodné plochy – 0,79; ostatné – 0,14, zastavané plochy – 0,00.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 77

Pre potreby projektu PÚ používame nasledovnú pä ťstup ňovú škálu:

1 - výrazne nestabilizovaná krajina (KES do 0.20) 2 - nestabilizovaná krajina (KES 0.20 - 0.40) 3 - čiasto čne stabilizovaná krajina (KES 0.40 - 0.60) 4 - stabilizovaná krajina (KES 0.60 - 0.80) 5 - výrazne stabilizovaná krajina (KES 0.80 - 1.00).

Pre riešené územie sme vyhodnotili aj relatívny stupe ň ekologickej stability (krajinnoekologickej významnosti) krajiny na základe hodnotenia ich biotickej významnosti v nasledovnej pä ťstup ňovej škále pod ľa metodiky ÚSES:

1 – ve ľmi nízka ekologická stabilita 2 – nízka ekologická stabilita 3 – stredná ekologická stabilita 4 – vysoká ekologická stabilita 5 – ve ľmi vysoká ekologická stabilita.

Cie ľom projektu pozemkových úprav je pod ľa zadania dosiahnutie stup ňa ekologickej stability minimálne na úrovni 3 (stredný stupe ň ekologickej stability). Toto kritérium považujeme za čisto formálne a domnievame sa, že dôležitejšie ako dosiahnutie stanovenej hodnoty ES je dokumentova ť zlepšenie celkovej situácie ekologickej kvality a stability územia formou realizácie konkrétnych opatrení.

V zmysle uvedeného vzorca je hodnota KES pre kataster aj obvod pozemkových úprav Lontov na úrovni nestabilizovanej až čiasto čne stabilizovanej krajiny. Sú časná hodnota stup ňa ekologickej stability je na úrovni 2,51, čo predstavuje nízky až stredný stupe ň ekologickej stability.

Koeficient ekologickej stability A B KES pre katastrálne územie Lontov 0,36 2,51 KES pre obvod pozemkových úprav Lontov 0,35 2,50 A – pod ľa eviden čného stavu C-KN, B - pod ľa mapy sú časnej krajinnej štruktúry územia a zamerania územia.

Napriek tomu sme pre porovnanie vypo čítali teoretickú hodnotu KES po realizácii navrhovaných opatrení. Ekologická stabilita územia sa týmito opatreniami zvýši, a to jednak zvýšením biotickej kvality územia (zlepšenie kvality existujúcich biotopov v území a založenie nových biotopov), jednak realizáciou ekostabiliza čných opatrení.

Vypo čítaný KES po realizácii navrhovaných opatrení pre k.ú. Lontov je 3,20, čo je zvýšenie sú časnej hodnoty o 0,70 bodu a znamená stredný stupe ň ekologickej stability.

7.2. Depresné plochy

Ur čenie depresných plôch spo číva v stanovení vzdialenosti pozitívneho vplyvu ekologicky významných prvkov. Dosah vplyvu pozitívnych prvkov možno vyjadri ť graficky alebo výpo čtom ako závislos ť medzi výmerou prvku a koeficientom jeho významnosti.

Priestorovým vyjadrením pozitívneho pôsobenia významných krajinných prvkov je mapa č.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 78

10a s vymedzenými priestormi v dosahu a priestormi mimo dosahu pôsobenia pozitívnych prvkov (tzv. depresné plochy ). Vzdialenos ť pôsobenia jednotlivých prvkov bola stanovená odborným odhadom na základe krajinnoekologickej významnosti v rozsahu 100 - 300 m.

Realizáciou navrhovaných ekostabiliza čných prvkov sa výrazne zníži plošná výmera depresných plôch v obvode pozemkových úprav, čo znázor ňuje mapa č. 10b.

V tabu ľke je vyhodnotené plošné zastúpenie depresných plôch v sú časnosti a po realizácii navrhnutých ekostabiliza čných opatrení.

Tab.: Plošné zastúpenie depresných plôch v sú časnosti a po realizácii ekostabiliza čných opatrení

výmera obvodu zastúpenie depresných zastúpenie depresných PPÚ (ha) plôch v obvode PPÚ (%) plôch v obvode PPÚ (%)

sú časný stav 1442,01 480,65 33,3 návrhový stav 1442,01 148,97 0,10

Pri hodnotení „depresných plôch“ je však potrebné zobra ť do úvahy, že ide len o schému, ktorá nie je teoreticky podložená ani v praxi overená – podobne ako je tomu v prípade koeficientov ekologickej stability. Výsledky je preto potrebné bra ť len ako orienta čné porovnanie stavu pred realizáciou a po realizácii navrhovaných opatrení.

7. Plán všeobecných zásad funk čného usporiadania územia

Grafickým výsledkom dokumentácie všeobecných zásad funk čného usporiadania územia je

- Plán všeobecných zásad funk čného usporiadania územia

- Plán (preh ľad) navrhovaných spolo čných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení

Plán všeobecných zásad funk čného usporiadania územia („Návrh funk čného usporiadania územia“, Alternatívny plán VZFÚ), obsahuje všetky realizované hodnotenia podmie ňujúce návrh racionálneho a ekologicky priaznivého usporiadania pôdy v obvode pozemkových úprav – najmä návrh cestnej siete, delimitáciu pôdy, protieróznu ochranu pôdy, vodohospodárske a hydroekologické opatrenia, biologické a ekologické limity a opatrenia, ako aj iné prípadné legislatívne limity a obmedzenia.

Plán VZFUÚ predstavuje funk čnú delimitáciu územia obvodu pozemkových úprav, ktorá rozde ľuje územie na ucelené bloky so stanovením spôsobu ich využitia (v odôvodnených prípadoch vo viacerých alternatívach). Plán predbežne ur čuje zásady využívania jednotlivých blokov územia so zoh ľadnením všetkých vyššie uvedených kritérií a limitov využívania územia.

Hlavným podkladom pre tvorbu plánu boli realizované hodnotenia a návrhy v rámci dokumentácie MÚSES (Miestny územný systém ekologickej stability – vrátane hlavnej návrhovej mapy MÚSES), požiadavky subjektov obhospodarujúcich po ľnohospodárske a lesné pozemky v riešenom území, ako aj konzultácie s predstavenstvom projektu pozemkových úprav a obce Lontov.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 79

Alternatívny plán pre obvod projektu pozemkových úprav k.ú. Lontov je vyhotovený v mierke 1: 5000. Jednotlivé plochy sú na mape jednozna čne vymedzené hranicami, identifikované číslom objektu vrstvy KLADPROJ, prípadne sú doplnené skratkou atribútu, ktorý vyjadruje ich za členenie do stanovenej kategórie funk čného využitia. Každý blok je charakterizovaný odporú čaným spôsobom funk čného využitia a v odôvodnených prípadoch aj alternatívne vhodným spôsobom funk čného využitia.

Preh ľad navrhovaných spolo čných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení obsahuje zákres navrhovaný zariadení a opatrení zo zvýraznením ich ozna čenia, polohových parametrov (osi komunikácií) a niektorých dôležitých dopl ňujúcich údajov (kategória cesty, d ĺžka, výhybne).

Grafickú čas ť VZFÚ je doplnená účelovými mapami , ktoré preh ľadne zobrazujú jednotlivé čiastkové poh ľady na PPÚ pred a po návrhu opatrení a vzorovými prie čnymi rezmi a pozd ĺžnymi rezmi navrhnutých zariadení a opatrení (komunikácie a biokoridory).

9. Záver

Schválené všeobecné zásady funk čného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav nahrádzajú rozhodnutie o využití územia. Schválený lesný hospodársky plán sa považuje za všeobecné zásady funk čného usporiadania územia na lesných pozemkoch v obvode pozemkových úprav.

Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav musia by ť objektívnym nástrojom zoh ľadnenia verejného záujmu, skupinových a individuálnych záujmov účastníkov pozemkových úprav o trvalo udržate ľné využívanie územia. Rozdiely medzi deklarovanými požiadavkami a ich reálnym nap ĺň aním, násilné presadzovanie záujmov, netransparentnos ť v konaní a formálne nap ĺň anie čiastkových cie ľov popierajú zmysel pozemkových úprav. Zmysel sce ľovania pozemkov a vlastníckych podielov k pozemkom musí byť podmienený posúdením vhodnosti sú časných aktivít v krajine a nap ĺň aním reálnych potrieb ú častníkov pozemkových úprav vo forme ur čujúcich zámerov využitia krajiny. Hodnotenie pozemkových úprav musí by ť merate ľné dosiahnutým prospechom. Len vtedy môžu pozemkové úpravy preukáza ť a rozvinú ť výnimo čné postavenie pri udržiavaní a zve ľadení prírodného potenciálu krajiny, obnove výkonu vlastníckych práv, stabilizácii vlastníckych štruktúr v po ľnohospodárstve a lesníctve a vytváraní predpokladov pre rozvoj trhu s pôdou.

Napriek návrhom na dostato čne hustú sie ť biocentier, biokoridorov, interak čných prvkov a ekostabiliza čných opatrení, čo v podmienkach po ľnohospodárskej krajine vo vä čšine prípadov nie je uskuto čnite ľné, môže nasta ť situácia, ke ď bude funkcia ÚSES paralyzovaná nevhodným využívaním okolitého územia.

Výsledkom optimálnej funk čnej delimitácie je návrh krajinnoekologicky optimálneho využitia územia. Pod krajinnoekologickou optimálnou funk čnou štruktúrou rozumieme vytvorenie takého prírodno - spolo čenského teritoriálneho systému, ktorý je schopný zosúladi ť požiadavky spolo čenského rozvoja s potrebami ochrany prírody a prírodných zdrojov, a pritom si je schopný udrža ť ekologickú stabilitu, t. j. jeho cie ľom je zosúladenie spolo čenského rozvoja územia s jeho potenciálom.

Cie ľom návrhu krajinnoekologicky optimálneho využitia územia je stanovenie najvhodnejšej aktivity pre každú plochu. Základnými opera čnými jednotkami pre návrh krajinnoekologicky optimálneho využívania sú prvky SKŠ.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 80

Základnou zásadou rozhodovacieho procesu LANDEP je, že nemá brzdi ť rozvoj spolo čnosti. Preto nevylu čuje z krajiny žiadnu, pre rozvoj spolo čnosti potrebnú činnos ť, ale h ľadá čo najvä čší možný súlad medzi krajinnoekologickými podmienkami a tou - ktorou činnos ťou. Je to do ur čitej miery výber najmenšieho zla, t. j. h ľadanie takého miesta pre každú požadovanú spolo čenskú činnos ť, ktorá by bola v najmenšom rozpore s prírodnými danos ťami územia (Ruži čka, Miklós, 1982).

Pri ur čení optimálnej funk čnej štruktúry riešeného územia sa vychádzalo zo sú časného stavu využívania územia a požiadaviek na ďalší rozvoj územia, pri čom boli zoh ľadnené regulatívy abiotické, biotické, vyplývajúce z ochrany prírody a prírodných zdrojov a tiež pôsobenia stresových faktorov. Návrh všeobecných zásad funk čného usporiadania územia v obvode PPÚ Lontov bol spracovaný so snahou reagova ť nimi na zmeny v po ľnohospodárstve a v živote na vidieku. Navrhované spolo čné a verejné zariadenia a opatrenia, najmä vybudovanie zariadení na šport a rekreáciu môžu pomôc ť pri rozvoji agroturizmu a celkovému rozvoju obce.

Návrhy ekostabiliza čných opatrení z MÚSES nebolo vždy možné v plnej miere premietnu ť do návrhu spolo čných a verejných zariadení a opatrení vo VZFÚ. Po zapracovaní stanovísk dominantných vlastníkov a užívate ľov po ľnohospodárskej pôdy sme navrhnutý optimálny variant priestorového usporiadania územia upravili na racionálny variant priestorového a funk čného usporiadania územia – niektoré ekostabiliza čné prvky (biokoridory uprostred po ľn. celkov ) boli realizované v menšom množstve.

Pri návrhu spolo čných a verejných zariadení a opatrení sme odhadovali potrebnú ve ľkos ť pozemkov na základe známych parametrov alebo konzultácie s odborníkmi v príslušnom odbore, pri spracovaní projektovej dokumentácie týchto zariadení však nemožno vylú čiť nové požiadavky na ve ľkos ť a tvar pozemkov.

Po schválení návrhu VZFÚ správnym orgánom treba ma ť zainteresovaným vlastníkom a užívate ľom pozemkov v obvode PPÚ na pamäti, že schválené VZFÚ sú len návodom ako pokra čova ť v ďalších etapách PPÚ, t.j. že len vy čle ňujú plochy ur čené na jednotlivé spolo čné a verejné zariadenia a opatrenia, ale úspešná realizácia týchto opatrení bude závisie ť okrem iného aj od aktívneho prístupu všetkých ú častníkov pozemkových úprav.

V Leviciach dňa 24.9.2009

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 81

POUŽITÁ LITERATÚRA

Alena, F., 1986: Stanovenie straty pôdy erozívnym splachom pre navrhovanie protierozívnych opatrení. Metodická pomôcka, ŠMS Bratislava.

Alena, F., 1991: Protierózna ochrana na ornej pôde. Metodická pomôcka, ŠMS Bratislava.

Anonymus, 1980: Atlas SSR. Veda Bratislava

Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vydanie (2002) . MŽP SR, Bratislava, SAŽP, B. Bystrica, 344 p.

Anonymus, 2007: Program rozvoja obce Lontov. Obecný úrad Lontov.

Antal, J., Špánik F., a kol., 1999: Hydrológia po ľnohospodárskej krajiny. SPU Nitra. 250 s.

Bodiš, D., Rapant, S., 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky čas ť VI: Rie čne sedimenty. Ministerstvo životného prostredia SR, Geologická služba SR, Bratislava, 145 s.

Čepelák, J., 1980: Živo číšne regióny. - In: kol.: Atlas SSR. Veda, Bratislava: 93

Červenka, M. a kol., 1986: Slovenské botanické názvoslovie. - Príroda, Bratislava, 517 pp.

Čurlík, J., Šef čík, P., 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky čas ť V: Pôdy. Ministerstvo životného prostredia SR,

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava.

Danko, Š., Darolová, A., Krištín A. (eds) 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava.

Dostál, J., Červenka, M., 1991: Ve ľký k ľúč na ur čovanie vyšších rastlín. - Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, Bratislava, 1567 pp.

Fiala, K. a kol., 1999: Záväzné metódy rozborov pôd. Čiastkový monitorovací systém – pôda. VÚPOP, Bratislava, 142 pp.

Fulajtár, E., Janský, L., 2001: Vodná erózia pôdy a protierózna ochrana. VÚPOP Bratislava, 308 pp.

Futák, J. , 1980: Fytogeografické členenie. In: kol.: Atlas SSR. Veda, Bratislava.

Gemeran, D. a kol., 2000: Metodický postup (zásady) revitalizácie malých vodných tokov. Bratislava, 27 pp.

Holý, M., 1978: Protierozní ochrana. SNTL Praha.

Hraško, J., Bedrna, Z., 1988: Aplikované pôdoznalectvo. Príroda, Bratislava.

Hrdina, V., Kostovský, D. a kol., 1998: Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja. AUREX, s.r.o., Bratislava, 457 pp.

Hrdina, V. a kol., 2004: Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja – zmeny a doplnky. AUREX, s.r.o., Bratislava, Úrad nitrianskeho samosprávneho kraja, 71 pp.

Hrn čiarová, T., a kol., 1997: Ekologická únosnos ť krajiny. I. čas ť: Metodický postup. - ÚKE SAV Bratislava, 81 pp.

Húsenicová,J, a kol., 1991: Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability- 1. koncept. Urbion Bratislava.

Chomjak, P., a kol., 2003: Metodický postup spracovania krajinno-ekologického plánu regiónu. SAŽP, CKP, Prešov, 27 pp. + prílohy.

Jambor, P., Ilavská, B., 1998: Metodika protierózneho obrábania pôdy. VÚPÚ Bratislava.

Jan čura, T., a kol., 1994: Manuál k metodike ÚSES. I.-V. diel. - SAŽP, Banská Bystrica

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 82

Jane ček, M. a kol., 1992: Ochrana zem ědělské p ůdy p řed erozí. Metodika ÚVTIZ č. 5/1992, Praha.

Klinda, J., Lieskovská, Z. (eds.).: Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky - roky 1994-2006. MŽP SR, Bratislava

Korpe ľ, Š., Saniga, M., 1995: Prírode blízke pestovanie lesa. - Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR, Zvolen, 158 pp.

Krištín, A., Kocian, Ľ., Rác, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam vtákov ( Aves ) Slovenska. - Ochrana prírody 20, Supplement: 150-153

Kullman, E., 1988: Základné hydrogeologické mapy ČSSR, mierka 1:200 000. GÚDŠ Bratislava. Linkeš, V., Pestún, V., Džatko, M., 1996: Príru čka pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek.

Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 103 pp.

Löw, J. a kol., 1995: Rukov ěť projektanta místního ÚSES. Agroprojekt, Brno, 124 pp.

Maglocký, Š., 1983: Zoznam vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov flóry Slovenska. Biológia, Bratislava, 38,9, p. 825-852.

Maglocký, Š., Feráková, V., 1993: Red list of ferns and flowering plants (Pteridophyta and Spermatophyta) of the flora of

Slovakia. - Biológia, Bratislava, 48, 4: 361-385

Marhold, K., Hindák, F. (eds.), 1998: Zoznam vyšších a nižších rastlín flóry Slovenska. Veda, Bratislava, 687 pp.

Matula, M., a kol., 1989: Atlas inžinierskoogeologických máp SSR. - Slovenská kartografia, Bratislava

Michalko, J. a kol., (1986): Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika. Veda, Bratislava.

Miklós, L., 1986: Stabilita krajiny v ekologickom genereli SSR. Životné prostredie, XX, 2, ÚKE SAV, Bratislava, p. 87-93.

Nagy, A. a kol. 1998: Vysvetlivky ku geologickej mape východnej časti Podunajskej nížiny 1:50.000. GÚDŠ Bratislava.

Pasák, V., 1984: Ochrana p ůdy p řed erozí. SZN Praha.

Pasák, V., Jane ček, M., Šabata, M., 1983: Ochrana zem ědělské p ůdy p řed erozí. Metodika ÚVTIZ č. 11/1983, Praha.

Petersen, R.C., Petersen, L.B.-M., Lacoursiere, J. (1992): A Building-block Model for Stream Restoration. – In: Boon, P.J.,

Calow, P., Peets, G.E. (eds.): River Conservation and Management. J. Wiley & Sons, New York, p. 293-309

Petrovi č, F., 2005: Vývoj krajiny v oblasti štálového osídlenia Pohronského Inovca a Tríbe ča. ÚKE SAV, Bratislava, 209 pp.

Rapant, S., Vrana, K., Bodiš, D., 1996: Geochemický atlas Slovenska čas ť I: Podzemné vody. Ministerstvo životného prostredia SR sekcia Geológie a prírodných zdrojov, Geologická služba SR, Bratislava, 127 s.

Repá ň, P. (ed.), 2002: Dištan čné vzdelávanie pre projektantov pozemkových úprav. U čebné texty, 2. diel. Bratislava, MP SR,

Komora geodetov a kartografov, 281 pp.

Ruži čka, M., Miklós, L., 1982: Landscape-ecological planning (LANDEP) in the process of territorial planning. - Ekológia (ČSSR) 1, 3: 297-312

Ruži čková, H. a kol., 1996: Biotopy Slovenska. Príru čka k mapovaniu a katalóg biotopov. 2. prepracované vydanie. - Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 192 pp.

SAŽP, 2003: Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k roku 2002. SAŽP, Centrum pre revitalizáciu za ťažených oblastí, stredisko Nitra. 185 pp.

Schwarz, J., Mudráková, M. a kol. 2007: Región Ipe ľ – zásobovanie pitnou vodou, odvedenie a čistenie odpadových vôd.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -

prevádzka 224, T. Vansovej 4, 934 01 Levice 83

Zámer činnosti. Envigeo Banská Bystrica, 106 pp.

Stanová, V., Valachovi č, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. – Daphne, Bratislava, 225 pp.

Šály, R. a kol., 2000: Morfogenetický klasifika čný systém pôd Slovenska. - VÚPOP, Bratislava

Šuba, J. a kol., 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska. Hydrofond, SHMÚ Bratislava.

Vass, D. a kol., 1988: Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. SGÚ, GÚDŠ, Bratislava

Viceníková, A., Polák, P., 2003: Európsky významné biotopy na Slovensku. – ŠOP SR, Banská Bystrica, 151 pp.

Zachar, D., 1970: Erózia pôdy. Veda, SAV, Bratislava.

Žiak, D., Urban, P., 2001a: Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov ( Mammalia ) Slovenska. - Ochrana prírody 20, Supplement: 154-156.

036 6309770 www.geodezia-ba.sk [email protected] - Tennto projekt je spolufinancovaný ES -