Volume 2, 2018, No

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku / Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia je interdisciplinárny vedecký recenzovaný časopis. Tematicky sa zameriava na výskum rôznych aspektov kultúry slovenských regiónov. Všetky informácie pre prispievateľov a čitateľov sú dostupné na internetovej stránke časopisu www.csr.sk.

Časopis vychádza dvakrát ročne.

Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia (Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku) is an interdisciplinary scientific reviewed journal. It focuses on the research of various aspects of the culture of Slovak regions. All information for contributors and readers is avaible on the website of journal www.csr.sk.

Journal is published twice a year.

Hlavný redaktor / Editor in chief: Andrej Štafura Redaktor / Editor: Katarína Štafurová, Martin Čulík Redakčná rada / Editorial Board: Timotea Vráblová, Janka Petőczová, Martin Čulík, Martin Braxatoris, Marcela Bednárová, Marianna Bárdiová, Peter Barta

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku / Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia, roč. 2, zv. 2, 2018, č. 1. Časopis vydáva Quirinus, o. z., Adresa redakcie: Quirinus, o. z., Litovelská 624/3, 050 01 Revúca, e-mail: [email protected], internetová stránka časopisu: www.csr.sk.

Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia (Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku), year 2, volume 2, 2018, no. 1. Magazine is published by Quirinus, o. z., Editorial address: Quirinus, o. z., Litovelská 624/3, 050 01 Revúca, Slovakia, E-mail: [email protected], website of magazine: www.csr.sk.

Partneri: Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, Mestské kultúrne stredisko Revúca

Fotografia na obálke / photo on envelope: Ing. Maroš Detko Obálka / Envelope © Martin Rolinec © Quirinus, o. z., Katarína Štafurová – Martin Čulík – Andrej Štafura

ISSN 2585-8068 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Obsah Contents

Štúdie / Studies

Šafárikova filozofia slovanských dejín / Šafárik’s Philosophy of Slavic History Martin BRAXATORIS...... s. 1

Stredoveké hudobné rukopisy pavlínov z územia Slovenska. Zlomok Pavlínskeho graduálu II.D.80 z Knižnice evanjelického zboru a.v. v Revúcej Medieval Pauline musical manuscripts from the territory of the Slovakia. The Pauline fragment II.D.80 from the Library of the Evangelic Church a.v. in Revúca Eva VESELOVSKÁ ...... s. 26

Tri hlasy z Gemera na prestížnych európskych operných scénach. Život a kariéra Ilony Bárdossy, Márie Basilides a Ildikó Kolbay / Three voices from Gemer at prestigious European opera scenes. Life and Career of Ilona Bardossy, Maria Basilides and Ildiko Kolbay Eleonóra BLAŠKOVÁ ...... s. 48

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Šafárikova filozofia slovanských dejín Šafárik’s Philosophy of Slavic History Martin BRAXATORIS

Abstrakt Abstract Príspevok zasadzuje Šafárikovu reflexiu problémov The contribution places Šafárik’s reflection of the slovenskej etnicity, kultúry, jazyka a dejín do kontextu problems of the Slovak ethnicity, culture, language and history both into the context of the European európskeho filozofického myslenia a tiež domácich philosophical thinking and of the domestic traditions myšlienkových tradícií. V nadväznosti na výskumy of thought. Following the researches of the Slovak and slovenských i zahraničných bádateľov usúvzťažňuje foreign research workers, it establishes connections between Herder’s conception of history and the Herderovu koncepciu dejín s názormi, prezentovanými viewpoints presented in Slowanské Starožitnosti v Slovanských starožitnostiach, Slovanskom (Slavic Antiquities), Slowanský národopis (Slavic národopise, Dejinách slovanských jazykoch a literatúr Ethnography), Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (History of the Slavic všetkých nárečí ale aj v ďalších Šafárikových dielach. Language and Literature by All Vernaculars), but also Popri ďalších súvislostiach kladie dôraz aj na in other Šafárik’s works. Apart from other zakotvenie Šafárikovej charakteristiky a etnickej connections, it puts emphasis also on the placement of klasifikácie Slovanov v rámci kontextu dobového Šafárik’s characteristics and of the ethnical classification of the Slavs in terms of the context of filozofického myslenia, pričom sa sústredí o. i. na the contemporary philosophical thinking, while being problematiku chápania národov ako dejinotvorných centred, inter alia, on the problematics of the subjektov, role jazyka ako určujúcej charakteristiky perception of the nations as the history-shaping subjects, of the role of the language as the determining národov, a tiež na otázky kultúrneho pluralizmu a characteristics of the nations and also on the questions smerovania dejín. of the cultural plurality and of the direction of the history.

Kľúčové slová: P. J. Šafárik, filozofia dejín, J. G. Key words: P. J. Šafárik, philosophy of history, J. G. Herder Herder

1 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Rodák z gemerského Kobeliarova Pavol Jozef The native from Kobeliarovo in Gemer, Pavol Šafárik vstúpil do kultúrnych dejín najmä ako básnik, Jozef Šafárik went down in the cultural history mainly historik, etnograf a slavista. Nemožno však pritom as a poet, historian, ethnographer and Slavist. zabúdať ani na filozofické rozmery jeho tvorby, a to However, the philosophical dimensions of his works napriek tomu, že nenavrhol ucelený všeobecne should not be forgotten either, despite the fact that he koncipovaný filozofický systém. Ak máme did not devise a coherent and comprehensively devised charakterizovať jeho filozofické postoje, v prvom rade philosophical system. To characterize his musíme podotknúť, že sa spolu s Josefom philosophical attitudes, first of all, we have to note that Dobrovským, Josefom Jungmanom, Jánom Kollárom he is classified along with Josef Dobrovský, Josef či Karlom Havlíčkom Borovským zaraďuje medzi Jungmann, Ján Kollár or Karel Havlíček Borovský as herderiánskych mysliteľov1 a jeho filozofické myslenie one of the Herderianist thinkers,1 or, in other words, sa charakterizuje prostredníctvom termínu his philosophical thinking is characterized by means of „herderizmus“; nezriedka sa pritom upozorňuje na the term “Herderianism”; at the same time, it is often skutočnosť, že to, čo sa v literatúre tradične označuje pointed out that what is traditionally referred ako „herderizmus“, je veľmi zložitý súbor názorov to as “Herderianism” in literature is a very Johanna Gottfrieda von Herdera a tiež jeho complicated set of Johann Gottfried von Herder predchodcov a nasledovníkov.2 Bádateľ má pri and his predecessors and followers’ viewpoints.2 A rekonštrukcii genézy Šafárikových názorov to šťastie, researcher is fortunate enough when reconstructing the že vplyvy jeho učiteľov na jeho myslenie od genesis of Šafárik’s viewpoints that the impact of his chlapčenských a mládeneckých čias zachytáva súdobá teachers on his thinking since his boyhood and biografia, pozostávajúca z jeho vlastných slov.3 Popri bachelor days is captured by a contemporary herderovských inklináciách sa vo vzťahu Šafárikovmu biography formulated in his own words.3 Apart from chápaniu dejín uvádzajú aj myšlienkové vplyvy Herderian inclinations, also impacts of thought by historika Heinricha Ludena, klasického filológa Heinrich Luden, the classical philologist Heinrich Karl Heinricha Karla Abrahama Eichstädta, historika Abraham Eichstädt and by the historian August Augusta Ludwiga von Schlözera.4 Z ďalších Ludwig von Schlözer are mentioned in relation to mysliteľov, ktorí v určitých oblastiach formovali Šafárik’s understanding of history.4 From other Šafárikovo filozofické myslenie, možno uviesť thinkers who formed Šafárik’s philosophical thinking Johanna Gottlieba Fichteho5 a v gnozeologickej oblasti in certain areas, it is possible to mention Johann Jakoba Friedricha Friesa.6 Šafárik však rozhodne Gottlieb Fichte5 and also Jakob Friedrich Fries nepatril k epigónom spomínaných nemeckých in the gnoseological field.6 However, at the same time,

2 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... „vzorov”.7 Jeho záujem o dejiny pritom vyrastal už he definitely did not belong to the epigones of the z domácej tradície, predovšetkým z národno- stated German “role models”.7 Šafárik’s interest in apologetickej tvorby Jána Baltazára Magina, Jakuba history stemmed already from the domestic tradition, Jakobea, Daniela Sinapia-Horčičku a z diel Bohuslava mainly from Ján Baltazár Magin, Jakub Jakobeus, Tablica.8 Na vývin jeho mysliteľskej osobnosti Daniel Sinapius-Horčička national-apologetical works vplývalo osvietenské myslenie a tiež slovenské and the Bohuslav Tablic’s writings.8 The development protestantské tradície. Popri reflexoch Herderovej of his thinking personality was influenced by the školy a tiež ďalších zmieňovaných vplyvoch možno Enlightenment thinking and also by the Slovak v Šafárikovej tvorbe spolu s Jaroslavom Vlčkom Protestant traditions. Apart from the reflections of identifikovať aj Rousseauove myšlienky (vrátane idey Herder’s school and also from other stated influences, návratu k prírode),9 z ktorých vychádzala aj samotná in Šafárik’s works, it is possible to identify as Jaroslav Herderova filozofia. 10 Ako pritom upozorňuje Vlček states, also Rousseau’s ideas (including the idea Miloslav Vojtech, Jean Jacques Rousseau sa vo vzťahu of return to nature),9 on which drew also Herder’s k tvorbe celého radu slovenských preromantických philosophy itself.10 As Miloslav Vojtech points out, autorov vyznačoval veľkou príťažlivosťou.11 Mária Jean Jacques Rousseau was very attractive for many Dzubáková v kontexte kultúrneho prostredia, v ktorom prominent authors of the Slovak pre-Romanticists tvoril Šafárik, upozorňuje, že Rousseau pôsobil na celé generation.11 Mária Dzubáková points out európske myslenie svojou filozofiou a in the context of the cultural environment in which špecificky akcentom na ľudové zložky národných Šafárik used to create that J. J. Rousseau had an kultúr.12 impact with his philosophy on the entire European Je príznačné, že Šafárikovi bol vlastný thinking and drew attention to the folk elements of odpor voči prázdnemu hĺbaniu či špekulatívnej national cultures.12 filozofii už počas lyceálnych štúdií (azda už pod It is characteristic that Šafárik despised empty vplyvom svojho učiteľa J. Genersicha), ktorý sa musing or speculative philosophy already during his premietol do postojov prezentovaných v ranej lyceal studies (maybe due to the influence of his básnickej zbierke Zdání Slavomilovo13 a vyzrel počas teacher J. Genersich) that reflected in the attitudes jeho štúdií v Jene (k jeho učiteľom patrili napríklad presented in an early collection of poems Zdání profesor biblickej teológie Johann Philipp Gabler a už Slavomilovo13 and grew mature during his studies in spomenutý Heinrich Karl Abraham Eichstädt, Heinrich Jena (his teachers were e.g. the professor of biblical Luden a Jakob Friedrich Fries).14 Jaroslav Vlček theology Johann Philipp Gabler and already mentioned uvádza, že počas štúdií v Jene bol Šafárikovi vzorom Heinrich Karl Abraham Eichstädt, Heinrich Luden and vo filológii Heinrich Eichstädt, v histórii si Šafárik Jakob Friedrich Fries).14 Jaroslav Vlček states that

3 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... odľúbil „svobodomyslného nadšence pro mravní ideály during studies in Jena, it was Heinrich Eichstädt who lidstva“ a „zaníceného vlastence“ Heinricha Ludena,15 was Šafárik’s role model in philology, in history it was ktorého chápanie dejín a ich účelov sa stalo základom “a free-thinking enthusiast for the moral ideals of the Šafárikovho historického svetonázoru.16 Vo filozofii mankind and a keen patriot” Heinrich Luden,15 whose primkol k Jakubovi Friesovi,17 ktorého názory podľa understanding of history and its purposes has become Vlčeka pripomína Šafárikovo spytovanie seba ako the basis of Šafárik's historical worldview.16 základ všetkej ľudskej múdrosti, filozofická In philosophy was attached to Jakob Fries,17 whose antropológia ako jediný vedecký zdroj poznania, standpoints, according to Vlček, are reminded mravné meradlo všetkého ľudského konania, silná by Šafárik’s self-scrutiny as the basis of all human vôľa pre vznešený cieľ, viera v Boha a dôstojnosť wisdom, by the philosophical anthropology as the only ľudskú i pokrok človečenstva k svetlu, láske scientific source of knowledge, the moral criterion of a pravde.18 all human actions, by strong willpower to noble ends, Najvýznamnejší vplyv na Šafárikovo by faith in God and in human dignity and in the filozofické myslenie mal nepochybne Johann Gottfried advance of mankind to light, love and truth.18 von Herder. Tento filozof, ktorý spolu s Fichtem patril It was undoubtedly Johann Gottfried von ku Kantovým žiakom, sa vo viacerých Herder who influenced Šafárik’s philosophical oblastiach, formách a fázach svojho filozofického thinking in the most significant way. This philosopher myslenia postavil do opozície voči svojmu učiteľovi. who belonged to Kant’s disciples along with Fichte Menil pritom „svoj postoj ku Kantovi, od osobnej had stood up in opposition against his teacher in úcty ku Kantovi ako učiteľovi na univerzite cez prijatie several areas, forms and phases of his philosophical kritickej metódy vo vzťahu k dejinám filozofie a thinking. At the same time, he was changing his francúzskemu osvietenstvu až po výraznú kritiku attitude to Kant, from the personal esteem to Kant as a Kantovej Kritiky čistého rozumu v diele teacher at the university to the acceptance of the Metakritika“.19 Metakritiku ku Kritike čistého critical method in relation to the history of philosophy rozumu20 možno pritom charakterizovať ako priamy and in relation to the French Enlightenment to severe boj proti Kantovej filozofii.21 Herder odmietol criticism of Kant’s Kritik der reinen Vernunft Kantove názory na ideu priestoru a času, kritizoval (Critique of Pure Reason) in his work “Metakritik” tézy o apriórnych vedomostiach, abstraktnom (translated as Metacritique).19 Metacritique can be rozume a zovšeobecnenej skúsenosti a ťažko characterized in relation to the Critique of Pure prijímal jeho zanedbávanie historických a kultúrnych Reason20 as a direct confrontation with Kant’s odlišností.22 Dôrazom na aposteriórne fakty philosophy.21 Herder rejected Kant’s views on the koncipuje metodický empirizmus, ktorý tvorí concept of space and time, he criticised the theses

4 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... metodológiu neskorších moderných empirických concerning a priori knowledge, abstract reason and vied.23 generalized experience and he had problems accepting O Herderových vplyvoch sa zvyčajne hovorí his disregard of historical and cultural differences.22 vo vzťahu k Šafárikovej „filozofii slovanských dejín“, By stressing the a posteriori evidence he conceives ktorá je sčasti istou konkretizáciou Herderovej methodical empiricism that constitutes the všeobecne koncipovanej filozofie dejín ľudstva.24 methodology of more recent modern empirical Významné sú však aj vplyvy Herdera a ním sciences.23 ovplyvneného Goetheho v oblasti estetiky. Je Herder’s impact is usually commented on in napríklad známe, že Šafárikovo chápanie významu relation to Šafárik’s “philosophy of Slavic history” ľudovej poézie ovplyvnilo to, že prijal25 Herderov that partly constitutes a certain concretization of koncept „Naturpoesie“26 a súvisiace Herderove a Herder’s generally formulated philosophy of history of Goetheho estetické názory, ku ktorým sa explicitne mankind.24 However, Herder’s impact and Goethe’s hlási.27 Treba ale zdôrazniť, že sa zároveň odvoláva na impact, who was influenced by Herder, in the field of domáci myšlienkový kontext, konkrétne na Tablicove aesthetics are significant as well. For instance, it is argumenty o spevavosti Slovákov v Uhorsku.28 Už na well known that Šafárik’s understanding of the tomto mieste azda stojí za zmienku, že muzikálnosť meaning of folk poetry influenced his acceptance25 of považuje za jednu z fundamentálnych charakteristík Herder’s concept “Naturpoesie” (poetry of nature)26 Slovanov.29 and Herder’s and Goethe’s related aesthetic views Prejdime teraz k východiskám Šafárikovho Šafárik explicitly espouses.27 On the other hand, It chápania histórie. V 18. storočí sa filozofia zaoberala should be emphasized that he also refers to the objavovaním princípov, ktorými sa mohli dejiny domestic context of thought, particularly to Tablic’s chápať „ako celok“; ľudia sa chápali ako prírodné argument’s concerning the passion of the Slovak bytosti, ktoré sú zároveň súčasťou dejinnej a kultúrnej in the Kingdom of Hungary for singing.28 It may be sféry, a preto bolo novou výzvou nájsť podobné worthwhile to mention already here that he considers zákonitosti aj v sociálnej filozofii. Predpokladalo sa, musicality one of the fundamental characteristics of že tieto zákonitosti „by dali dejinám smer, ktorý nielen the Slavs.29 usporadúva minulé javy, ale taktiež by Let us move now to the baselines of Šafárik’s prostredníctvom projektu celkového účelu urobil understanding of history. In the 18th century, the dejiny pochopiteľnými“.30 V roku 1784 vyšla prvá časť philosophy dealt with discovering of the principles by Herderových Ideí k filozofii dejín ľudstva31 aj means of which the history could be understood “as a Kantova Idea ku všeobecným dejinám v whole”; the people were perceived as creatures of svetoobčianskom zmysle32, ktoré predstavujú dve nature that, at the same time, form part of the historical

5 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... fundamentálne filozoficko-dejinné diela.33 and cultural sphere, and therefore it was a new Metodologickým východiskom Herderovho chápania challenge to find similar patterns also in the social dejín bol takzvaný naturalistický historizmus, philosophy. It was anticipated that these patterns koncipovaný už v tvorbe Francisa Bacona, Barucha “would assign history a direction that not only Spinozu, Jeana Jacquesa Rousseaua a ďalších arranges the phenomena of the past, but would also predstaviteľov novovekej filozofie, pričom dejiny make the history understandable by means of a project ľudstva Herder prezentuje ako súčasť dejín prírody.34 concerning the overall purpose”.30 In 1784 were Herderove Idey k filozofii dejín ľudstva published both the first part of Herder’s Ideen zur zasadzujú ľudské dejiny do kontextu dejín prírody Philosophie der Geschichte der Menschheit (Ideas for a dejiny prírody do kontextu dejín vesmíru, ktorými sa a Philosophy of the History of Man)31, and Kant’s Idee táto dvadsaťzväzková práca začína. Špecifikum zu einer allgemeinen Geschichte in weltbürgerlicher človeka odvodzuje zo vzpriameného postoja, rozumu, Absicht (Idea for a Universal History with a jazyka a náboženstva. Dejiny ľudstva vysvetľuje so Cosmopolitan Purpose),32 that represent two zreteľom na formu historického vývinu v rámci fundamental philosophical-historical works.33 The prirodzených národných spoločenstiev, ktoré považuje methodological baseline for Herder’s understanding of za rozhodujúci dejinotvorný subjekt a ktoré zreteľne history represented so-called naturalistic historicism odlišuje od umelých štátnych celkov. Kladie pritom formulated already in the works by Francis Bacon, silný dôraz na jedinečnosť a neopakovateľnosť Baruch Spinoza, Jean Jacques Rousseau and by other jednotlivcov a kultúr a tiež prostredia, dejín a tradícií, representatives of the modern times philosophy, while ktorými sú formované.35 Herder chápe dejiny ako the history of mankind is presented by Herder as a part manifestáciu jedinečných kvalít ľudstva of history of nature.34 podmienených konkrétnym miestom a časom, Herder’s Ideen zur Philosophie der Geschichte v ktorom sa realizujú. Všeobecné dejiny sú preňho der Menschheit (Ideas for a Philosophy of the History komplexným modelom vytvoreným úplnou realizáciou of Man) place the history of mankind into the context ľudských schopností, v rámci ktorých predstavuje of history of nature and the history of nature into the každá kultúra jedinečný prínos.36 Akcentom na context of history of universe with which this twenty- rozmanitosť ľudstva, pluralizmus a jedinečnosť volume work begins. He infers the particularity of man kultúr stojí Herder v jasnej opozícii voči Kantovi from the upright posture, reason, language a jeho myšlienke o naplnení dejín ľudstva v etickom and religion. He explains the history of mankind with spoločenstve pod vládou zákona, spredmetnenom v regard to the form of historical development in terms svetoobčianskom celku.37 Herder pritom odmieta of natural national communities that he considers jednostranne teleologické chápanie dejín. Každý a decisive history-shaping subject and that he

6 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... pokrok podľa neho sprevádza pokles38 a ako v prírode, distinctly discerns from artificial statehoods. At the tak aj v spoločnosti podľa neho neprevláda účelnosť, same time, he strongly emphasizes the uniqueness and ale reťaz prirodzených príčin a účinkov.39 Jeho one-of-a-kind nature of individuals and cultures and výklad ale zohľadňuje špecifiká ľudských dejín a also of environment, history and traditions they are zakladá sa na type kauzality, odlišnej od prírodnej.40 formed by.35 Herder perceives history as a Filozof dejín podľa neho nesmeruje k odhaleniu manifestation of unique qualities of mankind všeobecných zákonov,41 ale k identifikácii determined by the particular place and time in which jedinečných a neopakovateľných možností ľudského they are realized. He considers general history a ducha, ktoré sa prejavujú v rámci historických complex model created by means of the utmost momentov vývinu ľudstva a jeho častí.42 Dejiny realization of human abilities in terms of which each ľudstva sú pre Herdera dejinami vzájomného culture represents a unique contribution.36 Due to the ovplyvňovania a striedania národov na čele ľudského emphasis on the diversity of mankind, on the plurality pokolenia, pričom každý národ má v nich vymedzený of cultures and their uniqueness, Herder stands in clear svoj čas a miesto, súvisiace najmä s rozmanitými opposition against Kant and against his idea of the prírodnými (geograficko-klimatickými) podmienkami, fulfilment of human history in the ethical community dejinnými okolnosťami a kultúrnymi, mravnými under the supremacy of law embodied a zvykovými špecifikami. Herderova filozofia dejín je in the cosmopolitan unit.37 At the same time, Herder antropo-univerzalistická a humanistická, pričom refuses one-sidedly teleological perception of history. zmysel histórie spočíva v postupnom formovaní He is convinced that all progress is accompanied by ľudskosti,43 ktorá sa chápe ako harmonická jednota decline38 and that it is not the purposefulness, but the ľudstva v množstve individualít, ktoré dosiahli chain of natural causes and effects that prevails both in maximálny stupeň svojho unikátneho predurčenia. the nature and in the society.39 However, his Antropo-univerzalizmus a etnický partikularizmus sa interpretation takes into account the particularities of tak u Herdera nevylučujú.44 history of mankind and is based on a type of causality S Herderom spája Šafárika množstvo that is different from the natural one.40 In his opinion, styčných plôch vrátane akcentu na jazyku a umení a philosopher of history “does not aim at the (osobitne literatúry ako jeho špecifickej forme) ako revelation of general principles”,41 but at the rozhodujúcich charakteristikách človeka a národov.45 revelation of the unique and unrepeatable possibilities Podobne ako Herder,46 aj Šafárik47 (na rozdiel od of the mankind, which manifest themselves within Kanta, hlásajúceho osobitné postavenie štátu v zmysle moments of historic development of mankind and its donucovacieho stavu ako podmienky pokroku) components42. In Herder’s opinion, the history of považuje štáty za umelé útvary, nezriedka rozdeľujúce mankind is the history of reciprocal influence and

7 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... národy ako prirodzene existujúce entity. Herder pritom alternation of nations in the lead of the human uvažuje o jednote reči a tiež spôsobu myslenia generation, while in this history, each nation has its a správania ako o určujúcich charakteristikách delimited time and space related mainly to diverse národov.48 Podobné myšlienky o neprirodzenosti natural (geographic and climatic) conditions, historical hraníc štátov a primárnosti jazyka ako formy circumstances and also to cultural, moral and národného sebavedomia a tiež spôsobu myslenia traditional particularities. Herder’s philosophy of nájdeme aj vo Fichteho tvorbe.49 Za základ a centrum history is anthropo-universalist and humanist, while klasifikácie národov si Šafárik volí reč, „kdež způsob the meaning of history consists in the gradual mluwení jednoho národu, ačkoli snad někdy zeměpisně formation of humanity,43 which is understood as the a občansky rozdrobeného a za tau příčinou i harmonious unity of mankind in the plurality of rozličných jmen užíwajiciho, tak jest sobě látkau i individualities that achieved the highest level of their formau příbuzný a snadno srozumitelný, že wšickni unique predestination. Thus, according to Herder, the jeho audové, owšem při potřebné pomoci škol a anthropo-universalism and the ethnical particularism národního wychování, pohodlně a bez ujmy swého do not exclude each other.44 wzdělání, anobrž k nemalému prospěchu celku, Herder and Šafárik have many points of jednoho písemného jazyka užíwati, jednu literaturu reference in common, including the emphasis wzdělávati mohau, byť to snad nyní zde onde jinak on the language and art (literature is separate as its bylo“.50 Rovnako ako Herder, aj Šafárik kladie dôraz specific form) as the decisive characteristics of man na prirodzenú pluralitu a rozmanitosť ľudstva: and nations.45 Like Herder,46 also Šafárik47 (unlike „Příroda zajisté miluje jak w jiných swých útworech, Kant who preaches a special status of state’s existence tak i we twoření kmenův a jazykův lidských in the sense of an enforcing institution as the necessary nekonečnau rozmanitost“.51 Obrazne možno povedať, condition of progress) considers states artificial units, že Šafárik s Herderom i so samotnou prírodou zdieľa often dividing nations that represent naturally existing lásku k rozmanitosti, a to aj vo vzťahu k vnútornej entities. Herder also thinks about the unity of language členitosti Slovanov. Tých považuje za jediný národ and of the way of thinking and of behaviour as the a, slovami Jaroslava Vlčeka, je preňho „jejich mluva determining characteristics of nations.48 Similar ideas jeden jazyk rozvětvený v nářečích, literatura jejich about the state borders being unnatural and about the jedna, rozešlá dle podnebí, dějin, náboženství, zbůsobu primariness of language as a form of both national vlády,; různost ta pak právě je výhodná, zamezujíc confidence and of a way of thinking can be found in rozvoj jednostranný, vzbudzujíc mnohonásobnou Fichte’s works as well.49 It is the language that Šafárik rozmanitost a ušlechtilé závodění za spoločným cílem: chooses as the basis and centre of nations’ není to hladká palma, je to rozrostlý dub“.52 classification, “in spite of the nation being sometimes

8 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... Podobne ako Herder, aj Šafárik teda kladie akcent na scattered geographically or having its members etnickú rozmanitosť ľudstva a jeho častí. Rozlišuje scattered, and thus using various nations’ names as its pritom rozličné plemená, kmene a národy, ktorých own, the ways of speaking of this nation’s members vymedzenie zakladá na súbore biologických, are so easily mutually comprehensible and related in lingvistických a historických kritérií.53 Relevanciu terms of form and content that all the members, biologických špecifík uznáva len v očividných naturally, aided by the schools and national prípadoch, pričom ako príklad si volí protiklad murína upbringing, comfortably and without detriment to their a Kalmyka. Táto voľba akiste nie je náhodná, keďže education, even for the considerable benefit of the rovnaké príklady nachádzame aj v Herderových Ideách whole, could use one written language, study one k filozofii dejín ľudstva.54 Šafárik zdôrazňuje značný literature, although the situation might be elsewhere počet a rozmanitosť biologických diferencií different at present”.50 Like Herder, also Šafárik puts a vzájomnú premiešanosť etník, ktoré podľa neho emphasis on natural plurality and diversity zakladajú potrebu oprieť klasifikáciu o lingvistické of mankind: “It is infinite multifariousness that the kritériá, pričom predpokladá genetické príbuzenstvo nature certainly relishes both in other creations of národov hovoriacich príbuznými jazykmi.55 Keďže hers, in the creation of tribes and of human však medzi biologickými a lingvistickými znakmi languages”.51 It is possible to say in a figurative sense niekedy vzniká zreteľný rozpor, navrhuje uplatňovať that Šafárik, Herder and nature itself share affection do tretice historické kritériá.56 for diversity, and that holds true also in the relation to Šafárik vypracúva etnologickú the inner ramification of Slavs. He considers them one klasifikáciu ľudstva,57 pričom rozlišuje plemená nation and, put in Jaroslav Vlček’s words, for him, (napríklad indoeurópske), čeľade (napríklad vindickú), “their speech one language ramified into dialects, kmene (napríklad slovanský), národy (a ďalej na vetvy their literature but one, diverged according to climate, a ratolesti).58 Ďalej ju usúvzťažňuje s lingvistickou history, religion, type of regime; indeed, the diversity klasifikáciou, pričom termín „jazyk“ používa na is then beneficial by thwarting one-sided development, ekvivalentnom stupni s termínom „kmeň“ a termín making manifold diversity flourish and sparking off a „reč“ s termínom „národ“.59 Jazyky ďalej delí na noble pursuit of a common end: it is not a smooth „mluvy“ ako rady viac či menej príbuzných rečí, palm tree, but a mighty oak”.52 „mluvy“ člení na reči, reči na nárečia, nárečia na Like Herder, also Šafárik puts emphasis on podrečia a podrečia na rôznorečia.60 Napríklad v rámci the ethnical diversity of mankind and of its parts. In slovanského jazyka rozoznáva juhovýchodnú relation to this matter, he distinguishes various races, a západnú „mluvu“, v rámci juhovýchodnej „mluvy“ tribes and nations the delimitation of which he builds ruskú, bulharskú a ilýrsku reč a v rámci západnej on the set of biological, linguistic and historical

9 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... „mluvy“ reč leskú, českú, lužickosrbskú a vymretú criteria.53 He recognizes the relevance of biological polabčinu.61 Slovenčina má v tejto klasifikácii štatút specificities only in obvious cases, while choosing the samostatného „uhorsko-slovenského“ nárečia,62 ktoré contrast of an African and a Kalmyk as an example. sa ďalej člení na existujúce rôznorečia. Ak This choice certainly is not accidental, since the same vychádzame z korešpondencie etnických examples can be found in Herder’s Ideen zur a lingvistických kategórií, odlišnú klasifikáciu Šafárik Philosophie der Geschichte der Menschheit (Ideas for predložil v predchádzajúcom diele Dejiny slovanského a Philosophy of the History of Man).54 Šafárik stresses jazyka a literatúry všetkých nárečí,63 v ktorom v rámci a significant number and diversity of biological slovanského národného kmeňa rozlišuje juhovýchodnú differences and mutual intermingledness of ethnic a severozápadnú hlavnú vetvu a v rámci druhej groups that, according to him, establish the need of samostatne český, slovenský poľský a srbovendský grounding the classification in the linguistic criteria kmeň.64 Kmene vo svojich nárečiach spravidla pestujú while he presupposes the genetic relatedness of nations vlastné literatúry, čo však ale Šafárik nemôže povedať speaking kindred languages.55 However, there is a o Slovákoch, ktorí síce podľa neho používajú distinct divergence between the biological characters samostatné slovenské nárečie, v literatúre sa však už and linguistic signs, hence he proposes to apply the po stáročia zo závažných dôvodov pričlenili k historical criteria for the third time.56 Čechom.65 Šafárik sa stotožňuje s neskoršími Šafárik elaborates an ethnological classification Dobrovského názormi, že slovenčina predstavuje of mankind,57 while distinguishing races (e.g. the osobitné nárečie, najviac však podobné nárečiu Indoeuropean one), families (e.g. the Vindic one), českému, čo zdôvodňuje výber češtiny ako literárneho tribes (e.g. the Slavic one), nations (and further on also jazyka Slovákov od čias reformácie,66 z ktorého branches and sprigs).58 Subsequently, he relates it to Slováci požívali (pozitívne) plody.67 Uvádza však the linguistic classification, while using the term pritom, že slovenčina na rozdiel od susedných nárečí “language” on the level of equivalence with the term nebola pozdvihnutá na spisovný jazyk, upravená “tribe” and the term “tongue” with the term “nation”.59 a ustálená.68 Then he divides languages (jazyky) into “speeches” Šafárik spolu s Herderom považuje dejiny (mluwy) representing a number of more or less related ľudí, národov a ľudstva za súvislý rad pokolení69 languages, he divides speeches into tongues (reči), a zároveň v súlade so svojimi filologickými tongues into dialects (nářečí), dialects into subdialects poznatkami a presvedčeniami predpokladá genetické (podřečí) and subdialects into “diverse dialects” príbuzenstvo národov hovoriacich príbuznými (různořečí).60 For instance, in terms of Slavic jazykmi.70 Rozlišuje však pôvodnú a náhodnú language, he distinguishes south-eastern and western jazykovú príbuznosť, z ktorých prvá vzniká spoločným “speech” (mluwa), in terms of south-eastern “speech”

10 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... historickým pôvodom a druhá neskorším vzájomným distinguishes Russian, Bulgarian and Illyrian “tongue” ovplyvňovaním.71 Z toho možno poľahky vyvodiť, že and in terms of western “speech” Lendian, Czech, typologické diferencie medzi „mluvami“ odvodzuje od Lusatian-Sorbian and dead Polabian “tongue”.61 In historických okolností, ktoré predchádzali rozpadu terms of this classification, the Slovak language has kmeňa na vetvy. Vo svojom uvažovaní sa opiera the statute of a separate “Hungarian-Slovak” dialect62 o historické zmienky o Sklavínoch a Antoch,72 that is further divided into existing “diverse dialects”. polemizuje však s tézou, že ich rozlíšenie predstavuje If we draw on the correspondence of ethnical and dostatočnú bázu pre vymedzenie predkov linguistic categories , a different classification was juhovýchodných a severozápadných Slovanov.73 presented by Šafárik in the preceding work Geschichte Historicko-porovnávacia metóda a rôzne – sčasti der slawischen Sprache und Literatur nach allen obranne či oslavne ladené – historické úvahy ho Mundarten (History of the Slavic Language and v Dejinách slovanských jazykov a literatúr všetkých Literature by All Vernaculars),63 in which in terms of nárečí a v Slovanských starožitnostiach vedú k the Slavic national tribe, he distinguishes the south- pozoruhodným predpokladom o pôvode a starobylosti eastern and north-western main branch and in terms of slovanského kmeňa, ktorým sa však vzhľadom na the latter, he distinguishes separately the Czech, zameranie príspevku nebudeme venovať. Podotknime Slovak, Polish and Sorbian-Vindic tribe.64 The tribes ale, že v zborníku Hlasowé o potřebě jednoty cultivate their own literatures in their dialects which, spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky74 however, Šafárik cannot claim about the Slovaks, Šafárik uplatňuje myšlienkové východisko spočívajúce which use a separate Slovak dialect, but in terms of v úsudku z príbuznosti na pôvod v rámci argumentácie literature they were united with the Czech during v prospech príslušnosti slovenského aj českého centuries.65 Šafárik identifies himself with more recent „nárečia“ k českej reči, ktorá podľa neho bola Dobrovský’s views that the Slovak language „původně a na auswitu naší historie dokonale jediná, represents a separate dialect, however, one most nyní wšak, wplywem rozmanitých okolností w dlauhém similar to the Czech dialect, and thus the choice of the prodlení času, na dwě hlavní nářečí (...) rozdělená.“.75 Czech language as a literary language of the Slovak K plne adekvátnemu záveru, že Šafárikov pohľad na since the times of Reformation is justified66 of which protogenézu a etnogenézu Slovanov bol centristický, the Slovak enjoyed the (positive) fruits.67 However, he respektíve stredodunajský či stredoeurópsky,76 sa preto also states that the Slovak language, unlike the žiada dodať, že jeho pohľad na vzťah češtiny a neighbouring dialects, was not elevated to a standard slovenčiny bol zároveň aj jedným z predchodcov language, standardized and normalized.68 homogénnych teórií o vzniku slovenčiny.77 Šafárik along with Herder considers the history Možno konštatovať, že Šafárikove etno- of people, nations and mankind a continuous

11 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... klasifikačné návrhy sú akýmsi historicko-jazykovene succession of generations,69 while in accordance with fundovaným predĺžením herderovského naturalisticko- his philological knowledge and convictions, he historického uvažovania o svete, prírode, ľudstve presupposes the genetic relatedness of nations a národoch definovaných predovšetkým na základe speaking kindred languages.70 However, he jednoty reči,78 ktoré sa vyvíjajú za rozličných distinguishes the original and accidental relatedness of prírodných (geograficko-klimatických) a dejinných languages the former of which originates due to okolností a na rozmanitom mravno-kultúrno- common historical origin and the latter due to more zvykovom základe, čím dospievajú k jedinečnej forme recent reciprocal influencing.71 From this it can be realizácie svojho historického poslania. Každému easy to infer that he derives the typological differences z národov pritom podľa Herdera patrí jedinečné between “speeches” (mluwy) from the historical poslanie v dejinách ako procese humanizácie ľudstva. circumstances that preceded the disintegration of the Táto charakteristika sa týka aj Slovanov, ktorí tribe into branches. In his reflection, he builds on the zaujímajú v Herderovej koncepcii špecifické miesto. historical mentions concerning the Sclaveni and Šafárik prijíma aj Herderovu predstavu o Antes,72 however, he polemizes with the thesis that striedaní sa jednotlivých národov na „javisku dejín”, their distinguishing would constitute a sufficient basis pričom verí, že po románskych a germánskych for the definition of the predecessors of the south- národoch prevezmú dejinno-humanizačnú štafetu eastern and north-western Slavs.73 The historical- Slovania.79 V tejto súvislosti je paradigmatický citát comparative method and various – partly defensive or z Herderových Ideí k filozofii dejín ľudstva, na ktorý exalting – historical reflections lead him in Geschichte odkazuje aj Šafárik ako na prorocké slová80: „Koleso der slawischen Sprache und Literatur nach allen meniaceho sa času krúti sa nezadržateľne, a keďže Mundarten (History of the Slavic Language and slovanské národy obývajú najkrajšie územia Európy, Literature by All Vernaculars) and in Slowanské takže keď všetky tieto zeme budú obrobené, a nič iné si Starožitnosti (Slavic Antiquities) to remarkable nemožno predstaviť, pretože v Európe zákony a presuppositions concerning the origin and antiquity of politika budú časom čoraz viac podporovať namiesto the Slavic tribe which, however, we will not deal bojovného ducha pokojnú pracovitosť a mierumilovné with respect to the focus of the contribution. However, vzťahy národov, a dokonca nebudú môcť postupovať let us note that in the collection Geschichte der inak, a tak sa aj slovanské národy, ktoré tak hlboko slawischen Sprache und Literatur nach allen poklesli, kedysi usilovné a šťastlivé, konečne prebudia Mundarten (Voices on the necessity of a united zo svojho dlhého hlbokého spánku, potom sa oslobodia standard language for the Bohemians, Moravians and z otrockých reťazí, začnú obrábať prekrásne oblasti Slovaks),74 there Šafárik applies the baseline of zeme, ktoré im patria, od Adriatického mora až po thought consisting in the perspective ranging from the

12 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... Karpaty a od Dona až po Vltavu – a budú sláviť svoje relatedness to origin in terms of argumentation in staré sviatky pokojnej usilovnosti a obchodu.“81 favour of the association of the Slovak and the Czech Predstava o prevzatí dejinno-humanizačnej “dialect” with the Czech language, that, in his view, štafety sa pritom opiera jednak o vyššie popísanú víziu was “originally and at the dawn of our history one and Európy, v ktorej miesto bojovného ducha zavládne only, however, in the present day, owing to manifold pokojná pracovitosť a mierumilovné vzťahy národov, circumstances, in the course of time it was divided into jednak o charakteristiku Slovanov, ktorá sa tradične two main (…) dialects.”75 It is necessary to add to the vníma ako jedna z najzreteľnejších oblastí completely adequate conclusion that Šafárik’s korešpondencie Herderových a Šafárikových názorov. perception of protogenesis and ethnogenesis of Slavs Vo štvrtom zväzku Herderových Ideí k filozofii dejín was centrist, respectively Central-Danubian or ľudstva82 nájdeme opis povahy Slovanov, ktorý sa Central-European76 that his perception of the relation zakladá na udatnosti a pokojamilovnosti či of the Czech and the Slovak language was also one mierumilovnosti, tichom domáckom živote, of the precursors of the homogeneous theories nehlučnosti, usilovnosti v pastierstve, roľníctve, umení concerning the origination of the Slovak language.77 a obchode, veselosti a muzikálnom živote, štedrosti, až It is possible to observe that Šafárik’s ethno- márnotratnej pohostinnosti a láske ku slobode. classificatory suggestions are a kind of historical- Z nevýhodných vlastností, poškodzujúcich záujmy linguistic well-founded extension of the Herderian Slovanov v minulom a dobovo aktuálnom svete, naturalistic-historical reflections about the world, Herder na citovanom mieste uvádza spôsobilosť nature, mankind and nations defined, before all, on the k podrobenosti a poslušnosti, neschopnosť vytvoriť si basis of unity of language78 that develop under various trvalú vojenskú sústavu, a tiež strategicky nepriaznivú natural (geographic and climatic) and historical geografickú polohu medzi inými národmi. Jeho circumstances and on different moral-cultural- charakteristiku reprodukuje Šafárik v Dejinách traditional basis, and thus achieve a unique form of slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí83 fulfilment of their historical mission. According to S ďalšími odkazmi na Herdera Šafárik podáva vlastnú Herder, each of the nations has a unique mission in the charakteristiku Slovanov84 na základe zbožnosti history as the process of humanization of mankind. a príchylnosti k náboženstvu, lásky k práci, This characteristics concerns also the Slavs who bezprostrednej, úprimnej, prostodušnej a družnej occupy a specific position in Herder’s conception. veselosti, láske k rodnej reči, znášanlivosti a Šafárik accepts also Herder’s idea of the mierumilovnosti, absencii surovosti, ukrutnosti a alternation of the individual nations on the “stage zverskej brutality; tichej pokore, jemnosti, vľúdnosti of history”, while he believes that it will be the Slavs a pokojamilovnosti, ďalej pracovitosti, usilovnosti who will take up the historical-humanizing “torch”

13 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... v oblasti roľníctva, všetkých odvetví priemyslu, after the Romance and Germanic nations.79 In this obchode a remeslách, väčšiemu sklonu k družnej context, there appears a paradigmatic quote in veselosti a k radostnému užívaniu života než k Herder’s Ideen zur Philosophie der Geschichte der chmúrnej zádumčivosti a hĺbavej špekulatívnosti, Menschheit (Ideas for a Philosophy of the History of sviežosti, živosti a čulosti, srdečnosti, vľúdnosti Man) to which also Šafárik refers as to prophetic a cituplnosti, spevavosti a záľube v ľudových words that reads as follows80: “The wheel of ever- piesňach,85 pôžitku zo života, pohostinnosti voči changing time turns violently, and since the Slavic kmeňovým príbuzným aj voči cudzincom, láske k nations dwell in the fairest territories of Europe, so materinskej reči a snaha o jej zachovanie a zveľadenie. when all these soils will be cultivated, and hardly K týmto charakteristikám ďalej pridáva napríklad anything else can be imagined , since in the course of mravnosť a slušnosť, čistotu v domácnosti, time, the laws and the policy in Europe will endorse jednoduchosť a nenútenosť v oblasti domácich the tranquil diligence and peaceful relations of nations ľudových zvykov, úctu k starobe a k zásluhám, all the more instead of the belligerent spirit, and they priateľskú i manželskú vernosť a pokojnú odovzdanosť even won't be able to proceed differently, and also osudu. Z negatívnych vlastností, ktoré sa usiluje the Slavic nations that declined so much, once podložiť objektívnymi okolnosťami vedúcimi k ich industrious and fortunate, will finally awaken from vzniku, spätými s tisícročným utrpením jednotlivých their long deep slumber, then they will liberate kmeňov, uvádza národnú roztrieštenosť a miešanie so themselves from the slave chains, they will start susednými národmi, brániace vzniku silného cultivating magnificent lands of the country that národného vyhranenia v oblasti mravov, reči i územia, pertain to them, from the Adriatic sea to the nejednotnosť a slabosť v dôsledku zákonitého Carpathians and from Don River to Vltava – and they vyčerpania a tiež pochopiteľnú a vysvetliteľnú will delight in their ancient feasts of tranquil diligence polovičatosť.86 V Slovanských starožitnostiach sa and trade.”81 Šafárik zmieňuje o vzájomnom vzťahu The idea of taking up the historical-humanizing pokojamilovných Slovanov a krvavých bojov takto: “torch” is built both on the vision of Europe described „Wysokost a gasnost mjsta, kteréž tento neb onen above, in which, instead of belligerent spirit, the národ w historii člowěčenstva zaugímá, nezakládá se tranquil diligence and peaceful relations of nations pauze na množstwj wjtězných a krwawých bogův; prěd reign, and on the characteristics of the Slavs that is stolicj wyššjho saudce, nežli gest klátiwý rozum náš, i traditionally perceived as one of the most distinctive tiché domácj ctnosti magjť swau cenu. Gestliže areas of correspondence between Herder’s and Slowané milugjce swau wlast, orbu, hospodářstwj, Šafárik’s viewpoints. In the fourth volume of Herder’s řemesla a kupecký obchod, netěkali s oružjm a nezbjeli Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit

14 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... po půlsvěte, snášegjce raděgi doma negedny nátisky (Ideas for a Philosophy of the History of Man),82 there cizincuw, zachovaliť oni tjm gak sebe, tak i krásnau, is a description of the Slavic nature that is based on rukama swýma we plodonosnau zahradu obrácenau valiancy and peace-lovingness or peacefulness, wlast swau nám, gegich potomkům, a skrze nás tranquil domestic life, noiselessness, diligence in člowěčenstwu (...).87 Množstvo korelujúcich prvkov shepherding, in peasantry, art and trade, on gaiety s charakteristikami z pera Herdera je očividné. Patrí and musical life, generosity, spendthrift hospitality and medzi ne napríklad mierumilovnosť, pracovitosť, fondness for freedom. From the unfavourable traits všestranná usilovnosť, veselosť a muzikálnosť, harming the interests of the Slavs both in the world of štedrosť a prítomnosť istých negatívnych vlastností, the past and in the present-day world, Herder mentions takpovediac vynútená objektívnymi okolnosťami in the place cited the propensity to malleability and života Slovanov. obedience, inability to create a standing army, and also Na záver spolu s Rudolfom Dupkalom strategically unfavourable geographical location, i.e. konštatujme, že „ak je Herder považovaný za tvorcu surroundedness by other nations. His characteristics is „filozofie dejín ľudskosti“, tak Šafárika možno reproduced by Šafárik in Geschichte der slawischen charakterizovať ako iniciátora špecifickej „filozofie Sprache und Literatur nach allen Mundarten (History dejín slovanstva“", pričom cieľom Šafárikovej of the Slavic Language and Literature by All koncepcie dejín nebola len deskripcia historických Vernaculars).83 Šafárik presents his own faktov, ale aj „filozoficko-historická reflexia ich characteristics of the Slavs with further references to významu, zmyslu a hodnoty pre aktuálnu Herder84 that is based on piety and attachment prítomnosť“.88 Pri takejto reflexii slovanských dejín sa to religion and to work, on natural, sincere, simple and Šafárik opiera o pomerne široké spektrum gregarious gaiety, love to the mother tongue, on myšlienkových východísk a metodologických tolerance and peacefulness, on absence of roughness, postupov vnútorne diferencovanej územnej i vedeckej of cruelty and of bestial brutality, on quiet humility, proveniencie. tenderness, on kind-heartedness and peace-lovingness, then on diligence, industriousness in peasantry, in all Štúdia vznikla v rámci riešenia projektu branches of industry, in trade and crafts, on stronger VEGA2/017/17 Príležitostná básnická tvorba propensity to gregarious gaiety and to merry Juraja Palkoviča, Bohuslava Tablica a Pavla Jozefa enjoyment of life than to gloomy melancholy and Šafárika. contemplative speculativeness, on vigour, liveliness and sprightlines, kind-heartedness, on amiability and affectionateness, on passion for singing and fondness for folk songs,85 on joy of life, hospitality both

15 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... towards tribal relatives and also towards strangers, on love to the mother tongue and effort to preserve it and to make it thrive. He further adds e.g. morality and politeness, cleanliness in the household, simplicity and spontaneity in terms of domestic folk customs, esteem for old people and for their merits, faithfulness in friendships and in marriages and calm resignation to fate to these characteristics. From the negative traits that he tries to support with objective circumstances leading to their origination connected with millennial suffering of the individual tribes, he mentions national fragmentation and intermingling with the neighbouring nations which hinders the origination of establishment of boundaries in the area of morals, clear delimitation in terms of language and of territory, lack of unity and weakness due to inevitable exhaustion and also understandable and explicable half-heartedness.86 In Slowanské Starožitnosti (Slavic Antiquities), there Šafárik mentions the connection between peace-loving Slavs and bloody battles as follows: “The prominence and magnificence of the position one or another nation occupies in the history of man is not based on the number of victorious and bloody battles alone; also quiet domestic virtues have their merit before the throne of a judge superior to the fickle reason of ours. If the Slavs, fond of their homeland, of ploughing, economy, of crafts and of mercantile trade did not seize their weapons and plunder throughout the world, but it was more to their liking to welcome a flood of foreigners at home, while conserving both their lives and the fair land of their fathers turned into a fertile garden with their bare hands, for us, their offspring,

16 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... and through us also for the mankind (…)”.87 The abundance of elements correlating with the characteristics presented by Herder is evident. These include e.g. peacefulness, diligence, versatile industriousness, gaiety and musicality, generosity and the presence of certain negative traits, so-to-say caused by the objective life circumstances of the Slavs. In conclusion, we observe along with Rudolf Dupkala that “if Herder is considered the conceiver of the ‘philosophy of history of humanity’, then Šafárik can be characterized as the initiator of a specific ‘philosophy of Slavic history’”, while Šafárik’s conception of history did not aim solely at the description of historical facts, but also at the “philosophical-historical reflection of their importance, meaning and of value for the present day’”.88 In terms of such reflection of the Slavic history, Šafárik builds on a relatively wide range of baselines of thought and of methodological approaches of internally differentiated territorial and scientific provenance. This article was created within the project VEGA2/017/17 The occasional poetry of Juraj Palkovič,Bohuslav Tablic and Pavel Jozef Šafárik. Poznámky / Endnotes

1 BARNARD, Frederick M.: Herder on Nationality, Humanity, and History. McGill-Queen's Press - MQUP, 2003, s. 86. 2 DZUBÁKOVÁ, Mária: Pavel J. Šafárik a ľudová slovesnosť. In: Andrej Mráz, Viktor Kochol, Cyril Kraus a kol.: Pavel Jozef Šafárik. Litteraria IV. Bratislava : Vydavatels tvo Slovenskej akadémie vied, 1961, s. 86 – 87. DVOŘÁK, Karel: Doslov. In: ČELAKOVSKÝ, František Ladislav: Slovanské národní písně. Kritické vydání, ed. Karel Dvořák. Praha : Ladislav Kuncíř, 1946, s. 559.

17 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Pozri tiež / See also: VLČEK, Jaroslav: Pavel Josef Šafařík. V Praze : Bursík & Kohout 1896, s. 101. Porovnaj / Cf.: СОБѢСТІАНСКИЙ, Иванъ Михайловичъ: Ученія о национальныхъ особенностяхъ характера и юридическаго быта древнихъ славянъ. Харьковъ: Типографія А. Н. Гусева. 1892, s. 40 n. / DZUBÁKOVÁ, Mária: Pavel J. Šafárik a ľudová slovesnosť. In: Andrej Mráz, Viktor Kochol, Cyril Kraus a kol.: Pavel Jozef Šafárik. Litteraria IV. Bratislava : Vydavatels tvo Slovenskej akadémie vied, 1961, s. 86 – 87. 3 ZÍBRT, Čeněk: Co vyprávěl P. J. Šafařík rodině o svém mládí a životě . In: Časopis Musea Království českého. Roč. 83. Praha : Museum Království českého, 1909, s. 233 – 291 a s. 337 – 363. 4 DUPKALA, Rudolf: Herderova „filozofia humanity” a jej ohlas na Slovensku v tvorbe J. Kollára a P. J. Šafárika. Doctrina. Studia społeczno-polityczne 2, 2005, s. 333. 5 DUPKALA, Rudolf: Úvod do filozofie dejín. Príspevok k problematike historiosofie. Bardejov, Fotopress 1998, s. 50. Ďalej budeme ako ref. 5 uvádzať túto prácu. Pozri tiež / See: DUPKALA, Rudolf: Pavol Jozef Šafárik ako filozof. (Filozofické východiská a rozmery tvorby P. J. Šafárika.). In: Slavica Slovaca, 1996, 31, č. 2, s. 136 – 142. / 6 DUPKALA, Rudolf: Šafárik a filozofia (Reflexie európskej novovekej filozofie v tvorbe P. J. Šafárika). In: Pavol Jozef Šafárik a slavistika. Zborník príspevkov a dokumentov z vedeckej konferencie z osláv 200. výročia narodenia P. J. Šafárika. Acta Facultatis philosophicae Universitatis Šafarikanae. Literárnovedný zborník 12 / Jazykovedný zborník 13 / Historický zborník 5 (AFPh UŠ 79). Prešov – Martin : FF UPJŠ – MS, 1996, s. 489. / 7 Ref. 4, DUPKALA, s. 333. 8 Ref. 4, DUPKALA, s. 333. 9 Ref. 2, VLČEK, s. 41. 10 Ref. 5, DUPKALA, s. 48 11 VOJTECH, Miloslav: Genéza slovenského básnického preromantizmu a európsky literárny kontext. In: Česko-slovenské vztahy v slovanských a středoevropských souvislostech : (meziliterárnost a areál). - ISBN 80-210-3111-5. - Brno : Masarykova Univerzita , 2003, s. 179. 12 Ref. 2, DZUBÁKOVÁ, s. 80. 13 ŠAFAŘÍK, Pavel Josef: Tatranská múza s lýrou slovanskou. V Praze : František Borový, 1886, s. 26 – 44. 14 Ref. 2, VLČEK, s. 16, 17. Ref. 5, DUPKALA, s. 55. Ref. 6, DUPKALA, s. 487, 488.

18 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Pozri tiež informácie v úvode práce ref. 3 / See also the information in the begining of the work ref. 3: ZÍBRT. / Ref. 2, VLČEK, s. 16, 17. Ref. 5, DUPKALA, s. 55. Ref. 6, DUPKALA, s. 487, 488. 15 Ref. 2, VLČEK, s. 16. 16 Ref. 2, VLČEK, s. 16. 17 Ref. 2, VLČEK, s. 17. 18 Ref. 2, VLČEK, s. 17. 19 KYSLAN, Peter: Kant a Herder: kozmopolitizmus a multikulturalizmus. In: Studia Philosophica Kantiana, 2/2015, s. 82. 20 HERDER, Johann Gottfried: Eine Metakritik zur Kritik der reinen Vernunft. Frankfurt und Leipzig [Hartknoch] 1799, 266 s. 21 CVRKAL, Ivan: J. G. Herder – učiteľ ľudskosti. In: HERDER, Johann Gottfried: Kalligona. Bratislava: Tatran 1987, s. 19. Bližšie pozri aj / See also: KVOKAČKA, Adrián: Filozoficko-estetické aspekty kategórie vznešeného u I. Kanta a v dejinách filozofie. Prešov. Filozofická fakulta PU, 2010, 174 s. 22 KELLEY, Donald R.: Fortunes of History: Historical Inquiry from Herder to Huizinga. New Haven: Yale University Press, 2003, s. 7. Ref. 19, KYSLAN, s. 85. 23 Ref. 19, KYSLAN, s. 85. 24 Porovnaj ref. 5 / Cf. ref. 5: DUPKALA, s. 55, 58. 25 Pozri napríklad / See, for example: SCHAFFARIK, Paul Joseph: Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten. Ofen : Mit kön.ung. Universitäts Schriften, 1826, s. 63. 26 HERDER, Johann Gottfried von: Auszugaus einem Briefwech el u ber O ianund dieLieder alter Vo lker. In: HERDER, Johann Gottfried von: Von Deutscher Art und Kunst. Hamburg, 1773. s. 3 – 70 a s. 113 – 118. 27 ŠAFAŘÍK, Pavel Josef: Promluwení k Slowákům. In: Prwotiny pěkných vměnj, neb liternj prjloh k cýsařským král. Wjdeňským nowinám na rok 1817, č. 1. 28 Ref. 27, ŠAFAŘÍK. 29 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 52. 30 ZÁKUTNÁ, Sandra: Kant a Herder v kontexte filozofie dejín (komentár k štúdii Sharon Anderson-Gold). In: Studia Philosophica Kantiana, 1/2012, s. 52. ANDERSON-GOLD, Sharon: Kant and Herder . In: Tucker, Aviezer (ed.): A Companion to the Philosophy of History and Historiography. Wiley-Blackwell 2009, s. 457.

19 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

31 HERDER, Johann Gottfried von: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit. Erster Theil. Riga und Leipzig : bei Johann Friedrich Hartknoch 1784. 318 s. / HERDER, Johann Gottfried von: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit. Erster Theil. Riga und Leipzig : bei Johann Friedrich Hartknoch 1784. 318 s. 32 KANT, Immanuel: Idee zu einer allgemeinen Geschichte in weltbürgerlicher Absicht. In: Berlinische Monatsschrift, November 1784, S. 385-411 33 Porovnaj / Cf.: KYSLAN, Peter: Kant a Herder: kozmopolitizmus a multikulturalizmus. In: Studia Philosophica Kantiana 2/2015 s. 81- 93, s. 85 34 DUPKALA, Rudolf: Úvod do filozofie dejín. Príspevok k problematike historiosofie. Bardejov, Fotopress 1998, 156 s. s. 48 35 Český preklad práce: HERDER, Johann Gottfried von.: Vývoj lidskosti. Překlad Jan Patočka. V Praze: Jan Laichter, 1941. xxxiii, 469 s. 36 Ref. 30, ANDERSON-GOLD, s. 457. Ref. 30, ZÁKUTNÁ, s. 53. 37 Ref. 19, KYSLAN, s. 83. 38 SIKKA, Sonia: Herder on Humanity and Cultural Difference: Enlightened Relativism. Cambridge : Cambridge University Press, 2011, s. 105. 39 Ref. 4, DUPKALA, s. 330. 40 K tomu pozri / See: ref. 30, ZÁKUTNÁ, s. 57 a tam uvedené zdroje. 41 Ref. 19, KYSLAN, s. 83. 42 Porovnaj / Cf.: SIKKA, Sonia: Johann Gottfried Herder. In: NENON, Thomas (ed.): Kant, Kantianism, and Idealism: The Origins of Continental Philosophy. London and New York : Routledge, 2014, s. 91. SIKKA, Sonia: Herder on Humanity and Cultural Difference: Enlightened Relativism. Cambridge : Cambridge University Press, 2011. 279 s. , s. 105. 43 HERDER, Johann Gottfried von: Ideen zur Geschichte der Menschheit. Dritter Band. Leipzig : F.A. Brockhaus 1869, s. 47 – 50. 44 Ref. 4, DUPKALA, s. 330. 45 Pozri / See: ŠAFÁRIK: Pavel Jozef : Slowanský národopis. W Praze : Nákladem Wydawatele, 1842, s. 4. Ref. 31, HERDER, s. 216 – 224. Pozri tiež / See also: HERDER, Johann Gottfried: Uměním k lidskosti: úvahy o jazyce a literatuře. Praha: Oikoymenh, 2006, s. 11 – 66. 46 HERDER: Johann Gottfried von: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit. Zweiter Theil. Riga und Leipzig : bei Johann Friedrich Hartknoch, 1785, s, 261. 47 Ref. 45, ŠAFÁRIK, s. 3.

20 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

48 Ref. 47, HERDER: Uměním k lidskosti..., s. 86 – 87. 49 FICHTE, Johann Gottlieb: Reden an die deutsche Nation. Berlin : In der Real chulbuchhandlung, 1808, 490 s. 50 Ref. 45, ŠAFÁRIK, s. 3. 51 Ref. 45, ŠAFÁRIK, s. 3. 52 Ref. 2, VLČEK, s. 46. 53 ŠAFAŘJK, Pavel Josef: Slowanské Starožitnosti. Oddjl děgepisný. W Praze : tiskem J. Spurného, 1837, s. 23. 54 Ref. 31, HERDER, s. 213. 55 Ref. 53, ŠAFAŘJK , s. 23. 56 Ref. 53, ŠAFAŘJK , s. 24. 57 Zatiaľ sa budeme opierať o podobu klasifikácie predloženú v Slovanských starožitnostiach a Slovanskom národopise. / For now we will work with the classification presented in Slowanské Starožitnosti (Slavic Antiquities) and in Slowanský národopis (Slavic Ethnography). 58 Ref. 53, ŠAFAŘJK , s. 27 Ref. 47, ŠAFAŘÍK, s. 2. 59 Ref. 47, ŠAFAŘÍK, s. 2 60 Ref. 47, ŠAFAŘÍK, s. 2, 3. 61 Ref. 47, ŠAFAŘÍK, s. 5. 62 Ref. 47, ŠAFAŘÍK, s. 5. 63 Ref. 25, SCHAFFARIK. 64 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 22 – 26. 65 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 34. 66 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 375. 67 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 62. 68 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 375. 69 Ref. 6, DUPKALA, s. 490. 70 Ref. 53, ŠAFAŘJK , s. 23 71 Ref. 53, ŠAFAŘJK , s. 23, 24. 72 Pozri napríklad / See for example: Ref. 53, ŠAFAŘJK , s. 445 – 481. 73 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 18, 22, 30 a i. 74 Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky. W Praze : W kommissí u Kronbergra i Řiwnáče, 1846, 240 s. 75 Šafárikov príspevok / Šafárik’s contribution: ŠAFAŘÍK, Pawel Josef: IX. Pawel Josef Šafařík (Kustos c. kr. bibliotéky w Praze, nar. W uherském Slowensku l. 1795). In: Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky. W Praze : W kommissí u Kronbergra i Řiwnáče, 1846, s. 68. 76 KRAJČOVIČ, Rudolf: P. J. Šafárik a etnogenéza Slovanov. In: Pavol Jozef Šafárik a slavistika. Zborník príspevkov a dokumentov z vedeckej konferencie z osláv 200. výročia narodenia P. J. Šafárika. Acta Facultatis philosophicae

21 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Universitatis Šafarikanae. Literárnovedný zborník 12 / Jazykovedný zborník 13 / Historický zborník 5 (AFPh UŠ 79). Prešov – Martin : FF UPJŠ – MS, 1996, s.m287 – 290. Porovnaj / Cf.: KRAJČOVIČ, Rudolf: Pôvod a vývin slovenského jazyka. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1981, s. 9. Pozri / See: Ref. 53, ŠAFAŘJK , s. 37n., 39, 53. 77 K teóriám o vzniku slovenčiny pozri ref. 76, KRAJČOVIČ: Pôvod a vývin..., s. 9 n. / For information about the theories on the origin of Slovak see ref. 76, KRAJČOVIČ: Pôvod a vývin..., s. 9 n. 78 Ref. 47, HERDER, s. 86 – 87. 79 Ref. 4, DUPKALA, s. 334. 80 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 57. 81 HERDER, Johann Gottfried von: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit. Vierter Theil. Riga ind Leipzig : bei Johann Friedrich Hartknoch, 1792, s. 42. Slovenské znenie upravené podľa českého prekladu ref. 35, HERDER, s. 332. 82 Ref. 81, HERDER, Ideen zur Philosophie..., s. 37 – 43. 83 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 16, 17. 84 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 45 – 58. 85 Porovnaj v úvode spomínané korešpondencie medzi estetickými postojmi Šafárika na jednej strane a Herdera a Goetheho na druhej strane. / Compare the above-mentioned correspondence between the aesthetic attitudes of Safari on the one hand and Herder and Goethe on the other. 86 Ref. 25, SCHAFFARIK, s. 45 – 58. 87 Ref. 53, ŠAFAŘJK , s. 430, 431. 88 Ref. 4, DUPKALA, s. 336.

Pramene a Literatúra / Sources and Bibliography

BARNARD, Frederick M.: Herder on Nationality, Humanity, and History. McGill-Queen's Press - MQUP, 2003 - 185 s.. ANDERSON-GOLD, Sharon: Kant and Herder . In: Tucker, Aviezer (ed.): A Companion to the Philosophy of History and Historiography. Wiley-Blackwell 2009, 576 s. CVRKAL, Ivan: J. G. Herder – učiteľ ľudskosti. In: HERDER, Johann Gottfried: Kalligona. Bratislava: Tatran 1987, s. 5 – 28. DVOŘÁK, Karel: Doslov. In: ČELAKOVSKÝ, František Ladislav: Slovanské národní písně. Kritické vydání, ed. Karel Dvořák. Praha : Ladislav Kuncíř, 1946, s. 538 – 615.

22 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

DUPKALA, Rudolf: Herderova „filozofia humanity” a jej ohlas na Slovensku v tvorbe J. Kollára a P. J. Šafárika. Doctrina. Studia społeczno-polityczne 2, 2005, s. 329 – 336. DUPKALA, Rudolf: Pavol Jozef Šafárik ako filozof. (Filozofické východiská a rozmery tvorby P. J. Šafárika.). In: Slavica Slovaca, 1996, 31, č. 2, s. 136 – 142. DUPKALA, Rudolf: Šafárik a filozofia (Reflexie európskej novovekej filozofie v tvorbe P. J. Šafárika). In: Pavol Jozef Šafárik a slavistika. Zborník príspevkov a dokumentov z vedeckej konferencie z osláv 200. výročia narodenia P. J. Šafárika. Acta Facultatis philosophicae Universitatis Šafarikanae. Literárnovedný zborník 12 / Jazykovedný zborník 13 / Historický zborník 5 (AFPh UŠ 79). Prešov – Martin : FF UPJŠ – MS, 1996, s. 487 – 496. DUPKALA, Rudolf: Úvod do filozofie dejín. Príspevok k problematike historiosofie. Bardejov, Fotopress 1998, 156 s. DZUBÁKOVÁ, Mária: Pavel J. Šafárik a ľudová slovesnosť. In: Andrej Mráz, Viktor Kochol, Cyril Kraus a kol.: Pavel Jozef Šafárik. Litteraria IV. Bratislava : Vydavatels tvo Slovenskej akadémie vied, 1961, s. 87. FICHTE, Johann Gottlieb: Reden an die deutsche Nation. Berlin : In der Real chulbuchhandlung, 1808, 490 s. HERDER, Johann Gottfried von: Auszugaus einem Briefwech el u ber O ianund dieLieder alter Vo lker. In: HERDER, Johann Gottfried von: Von Deutscher Art und Kunst. Hamburg, 1773. s. 3 – 70 a s. 113 – 118. HERDER, Johann Gottfried von: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit. Erster Theil. Riga und Leipzig : bei Johann Friedrich Hartknoch, 1784, 318 s. HERDER: Johann Gottfried von: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit. Zweiter Theil. Riga und Leipzig : bei Johann Friedrich Hartknoch, 1785, 344 s. HERDER, Johann Gottfried von: Ideen zur Geschichte der Menschheit. Dritter Band. Leipzig : F.A. Brockhaus 1869, 276 s. HERDER, Johann Gottfried von: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit. Vierter Theil. Riga ind Leipzig : bei Johann Friedrich Hartknoch, 1792, 418 s. HERDER, Johann Gottfried: Eine Metakritik zur Kritik der reinen Vernunft. Frankfurt und Leipzig [Hartknoch] 1799, 266 s. HERDER, Johann Gottfried: Uměním k lidskosti: úvahy o jazyce a literatuře. Praha: Oikoymenh, 2006, 281 s. HERDER, Johann Gottfried von.: Vývoj lidskosti. Překlad Jan Patočka. V Praze: Jan Laichter, 1941. xxxiii, 469 s. Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky. W Praze : W kommissí u Kronbergra i Řiwnáče, 1846, 240 s.

23 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

KELLEY, Donald R.: Fortunes of History: Historical Inquiry from Herder to Huizinga. New Haven: Yale University Press, 2003, 440 s. KRAJČOVIČ, Rudolf: P. J. Šafárik a etnogenéza Slovanov. In: Pavol Jozef Šafárik a slavistika. Zborník príspevkov a dokumentov z vedeckej konferencie z osláv 200. výročia narodenia P. J. Šafárika. Acta Facultatis philosophicae Universitatis Šafarikanae. Literárnovedný zborník 12 / Jazykovedný zborník 13 / Historický zborník 5 (AFPh UŠ 79). Prešov – Martin : FF UPJŠ – MS, 1996, s. 287 – 290. KRAJČOVIČ, Rudolf: Pôvod a vývin slovenského jazyka. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1981, 240 s. KVOKAČKA, Adrián: Filozoficko-estetické aspekty kategórie vznešeného u I. Kanta a v dejinách filozofie. Prešov. Filozofická fakulta PU, 2010, 174 s. KYSLAN, Peter: Kant a Herder: kozmopolitizmus a multikulturalizmus. In: Studia Philosophica Kantiana, 2/2015, s. 81 – 93. SCHAFFARIK, Paul Joseph: Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten. Ofen : Mit kön.ung. Universitäts Schriften, 1826, 524 s. SIKKA, Sonia: Herder on Humanity and Cultural Difference: Enlightened Relativism. Cambridge : Cambridge University Press, 2011, 279 s. SIKKA, Sonia: Johann Gottfried Herder. In: NENON, Thomas (ed.): Kant, Kantianism, and Idealism: The Origins of Continental Philosophy. London and New York : Routledge, 2014, s. 83 – 106, ŠAFAŘÍK, Pavel Josef: Promluwení k Slowákům. In: Prwotiny pěkných vměnj, neb liternj prjloh k cýsařským král. Wjdeňským nowinám na rok 1817, č. 1. ŠAFAŘÍK, Pavel Josef: Tatranská múza s lýrou slovanskou. V Praze : František Borový, 1886, 84 s. ŠAFAŘÍK, Pawel Josef: IX. Pawel Josef Šafařík (Kustos c. kr. bibliotéky w Praze, nar. w uherském Slowensku l. 1795). In: Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky. W Praze : W kommissí u Kronbergra i Řiwnáče, 1846, s. 65 – 88. ŠAFÁRIK: Pavel Jozef: Slowanský národopis. W Praze : Nákladem Wydawatele, 1842, 187 s. ŠAFAŘJK, Pavel Josef: Slowanské Starožitnosti. Oddjl děgepisný. W Praze : tiskem J. Spurného, 1837. 1005 s. VLČEK, Jaroslav: Pavel Josef Šafařík. V Praze : Bursík & Kohout 1896, 101 s. VOJTECH, Miloslav: Genéza slovenského básnického preromantizmu a európsky literárny kontext. In: Česko- slovenské vztahy v slovanských a středoevropských souvislostech : (meziliterárnost a areál). - ISBN 80-210- 3111-5. - Brno : Masarykova Univerzita , 2003, s. 175 – 194. ZÁKUTNÁ, Sandra: Kant a Herder v kontexte filozofie dejín (komentár k štúdii Sharon Anderson-Gold). In: Studia Philosophica Kantiana, 1/2012, s. 50 – 58.

24 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

ZÍBRT, Čeněk: Co vyprávěl P. J. Šafařík rodině o svém mládí a životě . In: Časopis Musea Království českého. Roč. 83. Praha : Museum Království českého, 1909, s. 233 – 291 a s. 337 – 363. СОБѢСТІАНСКИЙ, Иванъ Михайловичъ: Ученія о национальныхъ особенностяхъ характера и юридическаго быта древнихъ славянъ. Харьковъ: Типографія А. Н. Гусева. 1892, 336, XI s.

Kontakt Contact Mgr. Martin Braxatoris, PhD. Mgr. Martin Braxatoris, PhD. Ústav slovenskej literatúry Institute of Slovak Literature, Slovenská akadémia vied Slovac academy of Sciences Konventná 13 Konventná 13 811 03 Bratislava 811 03 Bratislava Slovenská republika Slovakia

25 Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Evangelic Church a.v. in Revúca Eva VESELOVSKÁ

Abstrakt Abstract Stredoveká Paulínová notácia je dokumentovaná v Medieval Pauline notation is documented in several niekoľkých útržkoch z územia Slovenska. Všetky fragments from the terriory of Slovakia. All the fragmenty pochádzajú z druhej polovice 15. storočia fragments come from the second half of the 15th alebo z konca 15. storočia (Bratislava: Slovenský centrury or from the end of the 15th century národný archív, Martin: Slovenská národná knižnica, (Bratislava: the Slovak National Archive, Martin: Kremnica: Štátny archív, Revúca: Knižnica Slovak National Library, Kremnica: the State Archive, evanjelického kostola av). Zber Paulinských Revúca: The Library of Evangelich church a.v.).The fragmentov dokumentoval monumentálnu, collection of Pauline fragments documentated gothikalizovanú Esztergom / Strigonovú notáciu monumental, gothicalized Esztergom/Strigonian archaickým spôsobom. Pálavské skriptové tradície sú notation in archaic way. Pauline scripts traditions is reprezentované poškodeným fragmentom represented by damaged fragment of Hymnarium Hymnariarium Gradual II.D.80 z Knižnice Gradual II.D.80 from the Library of Evangelic church evanjelického kostola a.v. v Revúca.t a.v. in Revúca.

Kľúčové slová: Key words: Slovensko, paulíni, rukopis, Cantus Planus Slovakia, Pauline Fathers, manuscript, Cantus Planus

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Výskum stredovekej liturgickej hudby diecézneho Medieval music culture from the territory of alebo monastického pôvodu naráža na Slovensku na Slovakia can be reconstructed with the help of niekoľko zásadných problémov. Malý počet preserved manuscripts from the late 11th to the early kompletných rukopisov a veľké množstvo fragmentov 16th century. A small number of complete sťažuje proces vyhodnotenia zaujímavých materiálov, manuscripts and a large number of fragments makes o ktorých pôvode žiaľ častokrát veľa nevieme.1 the process of evaluation of interesting material more V rámci nášho príspevku k problematike výskumu difficult and we do not know much about its origin, pavlínskych rukopisov na Slovensku sa objaví too.1 niekoľko základných otázok a problémových okruhov, Within our contribution to the topic of the research ktoré nie vždy prezentujú definitívne výskumné of Pauline manuscripts in the Slovakia will appear stanovisko. several fundamental questions and problem topics which not always present the definite research opinion. K dejinám pavlínov na Slovensku (obr. 1)

Rád sv. Pavla Pustovníka (lat. Ordo Sancti Pauli To the history of Pauline (pic. 1) Primi Eremitae), skrátene pavlíni, boli ako nová mníšska rehoľa v Uhorsku založení v 13. storočí.2 Za Order of Saint Paul the First Hermit (Latin Ordo zakladateľa rádu je pokladaný ostrihomský kanonik Sancti Pauli Primi Eremitae), known simply as Pauline Eusébius, ktorý sa v roku 1246 zriekol všetkého Fathers was a new monastic order founded in 13th svojho majetku a so súhlasom ostrihomského century in Hungary.2 The founded of this order is arcibiskupa odchádza žiť do okolitých kopcov considered Hungarian canon, hermit Eusebius of životom pustovníka.3 Pri dnešnej dedine Kesztúc Esztergom who abandoned all his possession in 1246 (slov. Kostolec; maď. Kesztölc) v Pilišských vrchoch and with the approval from Esztergom bishop he left založil prvý pavlínsky kláštor sv. Kríža. Za patróna to live as a hermit in the surrounding mountains.3 rádu si zvolil sv. Pavla, prvého pustovníka. Pápež Near today´s village of Kesztúc in Pilis Mountain he Klement V. potvrdil v roku 1308 pre Rád pavlínov founded the first Pauline monastery of the honour of regulu sv. Augustína. Charakteristickým znakom Saint Cross. As the patron of the order they have pavlínov bolo nosenie bieleho habitu. Heslom rádu sa selected Saint Paul, the first hermit. Pope Clement V. stalo latinské príslovie Solus cum Deo solo (byť sám granted the approval for the Pauline Fathers Order len s Bohom). Od 14. do 18. storočia vznikli na území and also bestowed the Rule of Saint Augustine in

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... dnešného Slovenska viaceré pavlínske 1308. Typical for Pauline Fathers was wearing a white kláštory: v Horných Lefantovciach (1369), habit. The motto of the Order became Latin proverb v Gombaseku – Slavec (1371), v Marianke (1377), Solus cum Deo solo( to be alone with God). From 14th v Mariánskej Čeladi – Veľké Lovce (okolo 1512), to 18th century several more Pauline monasteries were v Trebišove (1502), v Močaranoch (1505), v Trnave founded with the area of today´s Slovakia: in Horné (1652), vo Vranove nad Topľou (1672), v Skalici Lefantovce (1369), in Gombasek – Slavec (1371), (1672), v Kežmarku (1670), v Trstenej (1674) in Marianka (1377), in Mariánska Čelad – Veľké v Krupine (1674) a v Šaštíne (1733).4 Lovce (around 1512), in Trebišov (1502), Medzi najvýznamnejšie stredoveké pavlínske in Močarany (1505), in Trnava (1652), in Vranov nad kláštory na Slovensku patrili komunity v Horných Topľou (1672), in Skalica (1672), in Kežmarok Lefantovciach, Marianke a Gombaseku. (1670), in Trstená (1674) in Krupina (1674) Predpokladáme, že práve v týchto troch komunitách and in Šaštín (1733).4 existovali i domáce skriptorské dielne, v ktorých boli Among the most significant medieval Pauline produkované i stredoveké liturgické rukopisy monasteries belonged communities in Horné s notáciou. Lefantovce, Marianka and Gombasek. We assume that exactly in those three communities most of medieval

liturgical manuscripts with the annotation were Horné Lefantovce produced in domestic manuscripts workshops. V čase, keď sa rád pavlínov v druhej polovici

14. storočia usadil i na území dnešného Slovenska, Horné Lefantovce existovalo na ostatnom území stredovekého At the times when the order of Pauline Fathers Uhorského kráľovstva vyše 60 pavlínskych kláštorov.5 settled in the area of present Slovakia in the seconf K najvýznamnejším kláštorom pavlínov v half of the 14th century, there had already been more celouhorskom meradle patril Kláštor sv. Jána than 60 Pauline monasteries in the area of medieval Krstiteľa v Horných Lefantovciach (Nitrianska 5 Hungarian Kingdom. Among the most important in župa)6. Založený bol členom kráľovskej družiny Hungary belonged the Monastery of John the Baptist magistrom Michalom z Horných Lefantoviec. 6 in Horné Lefantovce (Nitra disctrict). It was Pavlínsky kláštor v Lefantovciach vznikol s najväčšou established by the member of royal retinue Master pravdepodobnosťou z eremitskej skupiny, ktorá pred Michal from Horné Lefantovce. jeho založením pôsobila v priľahlej Jánovej doline. The monastery in Lefantovce spread out its V testamentárnych odkazoch kláštora nechýbali occupancy into Nitra, Tekov and in 15th century also prosby o slúženie zádušných svätých omší za spásu

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... duší dobrodincov a ich príbuzných a žiadosti o into Trenčín district. In the testament messages were pochovanie v kláštore. Okrem šľachticov found pleas for serving memorial services for z Lefantoviec mali v kláštore rodové pohrebné miesto salvation for souls of dead benefactors and their aj Forgáčovci z Gýmeša a rodina Petra z Čeľadíc. relatives as well as many requests for being burried in Forgáčovci sa na prelome 14. – 15. storočia stali the monastery. Apart from aristrocrats from svetskými patrónmi kláštora (patroni claustri), ktorý Lefantovce, the monastery was burrial place also for ho aj naďalej hmotne zabezpečovali. Pavlíni family Forgáč from Gýmeš and family of Peter from z Lefantoviec spravovali aj kostol v Mankovciach. Čeľadice. At the turn of the 14tj – 15th centure family Preto sa možno domnievať, že po získaní dediny Forgáč became the secular patron of monastery Mankovce tu mali stále sídlo – tzv. grangiu.7 (patroni claustri) and supperted it finnacially. The Pauline Fathers from Lefantovce administered also the church in Mankovce. That´s why it can be assumed Marianka pri Bratislave that after gaining the village of Mankovce, they had V Marianke pri Bratislave vzniklo najstaršie their seat there, so called grangia.7 pútnické miesto na Slovensku (de valle Marie in 8 teuptunico Thal). Vznik kultového miesta sa kladie Marianka near Bratislava do svätoštefanského obdobia (okolo roku 1030). The oldest place of pilgrimage in Slovakia was Podľa jednej z legiend upozornil modliaceho sa established in Marianka near Bratislava (de valle slepého žobráka v Mariatálskom údolí hlas, ktorý mu Marie in teuptunico Thal).8 The establishment of this oznámil, že ak si vodou z neďalekého potoka umyje religious cult place took place in King Saint Stephen oči, prinavráti sa mu zrak. Len čo si omyl oči, začal era (around 1030). vidieť a z potoka vybral sošku Panny Márie According to one legend, a voice in Mariánka s dieťaťom Ježišom v náručí, vytesanú z hruškového valley notified a blind beggar to wash his eyes by dreva. Legendy zo 17. storočia vravia, že soška water from nearby river and his would get his sight pochádza údajne z 11. storočia, ale slohové prvky back. After washing his eyes, he started to see and svedčia o tom, že vznikla neskôr – v 3. štvrtine 13. took out the statue of Holly Mary with her child Jesus storočia. Pavlínom ju zveril do opatery kráľ Ľudovít in her arms carved from pear wood. The 17th centure Veľký, vďaka ktorému sa rehoľníci v Marianke legends said that the statue was from 11th century, but usadili.9 architectural styles proved that it was made aftet the V donačnej listine (1377) čítame: „My third quarter of 13th century. King Louis I of Ľudovít... pre nádej a úctu, ktorú prechovávame voči Hungary, thanks to whom Pauline Fathers settled in Blahoslavenej a preslávnej Panne a voči reholi bratov

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... pustovníkov sv. Pavla prvého pustovníka, v snahe Marianka, intrusted it to them.9 rozmnožiť počet a rozmiestnenie kláštorov týchto In the donation document (1377) we read: „ bratov pustovníkov v našej krajine, navždy sme dali do We Louis.... for the hope and respect which I have for vlastníctva rehole bratov pustovníkov Kostol Panny beatified Holly Mary and towards the brothers of Márie v kraji nazývanom Thal“. Išlo o jednoloďový Order of Saint Paul the First Herminit, in the effort to gotický kostol, vysvätený roku 1380, s neveľkou enlarge the number and arrangement of their priľahlou budovou kláštora. V stredovekých listinách, monasteries in our country, we gave to the permant knihe testamentov bratislavských mešťanov a v possession of Order of Saint Paul the First Herminit komorských účtoch, uložených v Archíve mesta the Church of Holly Mary in the district called Thal“. Bratislavy, máme početné svedectvá o tom, ako It was one-nave gothic church consecrated in pavlínom za slúženie sv. omší mešťania zverovali 1380 with a smaller monastery nearby. In the hnuteľné i nehnuteľné majetky. Dobré vzťahy medieval documents, the book of testaments of s obyvateľmi Bratislavy pretrvali počas celého Bratislava burgher and in comorian bills stored in The stredoveku. Na prístavbu kláštora Panny Márie Bratislava town archive we have numerous evidence prispela – z poverenia Jána Huňadyho (1452) – 32 that bughers intrusted all their property and possession zlatými aj bratislavská mestská rada. Pavlíni to Pauline Fathers for celebrating masses. Good z Marianky mali viaceré nehnuteľnosti i v samotnej relationship with inhabitants of Bratislava were Bratislave, napr. dom na Dlhej ulici (platea longa), aj preserved during the whole Middle Age. s kaplnkou sv. Jána Krstiteľa. Stálymi podporovateľmi By authorisation from Ján Huňady (1452) – pavlínov boli grófi zo Sv. Jura a Pezinka, ktorí sa the contribution of 32 Golds from Bratislava Town výrazne podieľali na stavbe i zariadení kostola a Hall was donated to build the monastery of Holly kláštora.10 Mary. Pauline Fathers from Marianka had several „Za stále poskytovanie pomoci kláštoru properties in Bratislava itself, for example the house pavlínov v Marianke“ sa generálny prior Peter in Dlhá street (platea longa) with the chapel of John zaviazal (11. 6. 1470), že za grófa Žigmunda odslúžia the Baptist. Counts from Sv. Jur and Pezinok were okrem pravidelnej sobotňajšej modlitby za constatnt supporters of Pauline Fathers and dobrodincov aj sv. omše na počesť Nanebovzatia significantly contributed to building and furnishing the Panny Márie pri oltári sv. Kataríny.11 monastery in Marianka.10 Svätojurský gróf Krištof odkázal pavlínom „For constant help to the Pauline Fathers vo svojom testamente 100 zlatých, aby každoročne monastery in Marianka“ general prior Peter made zabezpečili olej do lampy pred sviatosťou v kostole a commitment on 11 June 1470 that they would

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... v Marianke (kde našiel aj miesto svojho posledného celebrate for Count Žigmund regularly every Saturday odpočinku, 1510). Nedostavanému pavlínskemu prayer for benefactors as well as masses in honour of kláštoru v Aybocz v mošonskej župe, ktorý založili Assumption of the Virgin Mary at the altar of the svätojurskí grófi Ján a Žigmund, venoval 700 zlatých Saint Catherine.11 s liturgickým náčiním a klenotmi v hodnote 2000 Count Krištof from Svätý Jur donated Pauline zlatých. Fathers 100 Golds in his testament to secure that he had oil in the lamp in front of the Eucharistin the Gombasek church in Marianka where he was burried in 1510. He Krátko pred rokom 1371 pozvala pavlínov also made a donation to not finished Pauline Fathers na svoje gombasecké panstvo v Gemerskej župe monastery in Aybocz in Mošonce district which was významná šľachtická rodina zo Štítnika. V uvedenom established by Counts Ján and Žigmund from Svätý roku daroval magister Ladislav s príbuznými Jur, the donation was 700 Golds and liturgical pavlínom dedičný kus zeme v dedine Gombasek na equipment and jewels worth 2000 Golds. výstavbu kláštora, čím získala rodina zo Štítnika patronát nad kláštorom. V priebehu svojej existencie získal gombasecký kláštor donáciami, kúpou či Gombasek výmenou početné majetky, a to nielen v Gemerskej Shortly before 1371 an important aristocratic župe (v obci Slavec, Licince), ale i family from Štítnik invited Pauline Fathers to their v Abovskej, Turnianskej a Boršodskej župe. Tento Gombacek domesne. The same year Master Ladislav kláštor patril medzi tie, ktoré boli obdarovávané ešte with his relatives gifted Pauline Fathers with aj po roku 1526. inherited piece od land in the village of Gombask to Jeho vlastníkom bol v tom čase build a monastery there which made them patrons of stoličnobelehradský prepošt Imrich Bubek s bratom the monastery. Františkom. V roku 1565 sa vrátil z tureckého zajatia During its existence Gombasek monastery vtedajší majiteľ Gombaseckého kláštora Juraj Bubek, gained huge possessions from donations, buying or ktorý prestúpil na luteránsku vieru a zrušil pavlínsky exchanging things not only in Gemer district ( villages kláštor, do jeho rúk sa dostal aj majetok pavlínov og Slavec and Licince), but also in Abovce, Turňa and uschovaný v Rožňave. Boršod districts. This monastery belonged among Ako skoro všetky rehole, prežili aj pavlíni those that were gifted even after 1526. The owner of pokles v počte zakladaní nových kláštorov, a to od the monastery at that time was Fejér County prior druhej tretiny 15. storočia. Medzi rokmi 1475 – 1500 Imrich Bubek together with his brother František. The

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... bolo založených jedenásť kláštorov, z toho šesť former owner of the monastery Juraj Bubek returned kráľom. Kláštory v Trebišove a Veľkých Lovciach in 1565 from Turkish imprisonment. He changed his vznikli zásluhou šľachtických fundácií. Dvojpodlažný religion into Evangelic and abolished Pauline Fathers pavlínsky renesančný kláštor v Trebišove dal „in monastery and gained all their wealth which is now honorem Beatae Mariae Virginis“ postaviť roku 1502 preserved in Rožňava. palatín Imrich z Perína, ktorý požiadal, aby sem na As most of monastic orders, Pauline Fathers jeho náklady generálny predstavený vyslal dvanásť also experienced the decrease in the number of rehoľníkov, ktorí budú spievať žalmy (1504). V časti establishing new monasteries and it happened from obce Veľké Lovce – v Mariánskej Čeľadi sa v the second third of 15th century. Between 1475- 1500 súčasnosti nachádzajú už len zrúcaniny niekdajšieho eleven monasteries were established, six of them were pavlínskeho kláštora a Kostola Panny Márie. V roku established by a king. MOnasteries in Trebišov and 1509 a 1512 venovali šľachtici František de Haraszt a Veľké Lovce were established from nobility Žigmund z Levíc kláštoru pavlínov v Čeľadi donations. Two-storey Pauline Fathers renaissance (Chalaad), ktorý založili, majer Čeľaď, dediny monastery in Trebišov was in honorem Beatae Mikulu a Belek (súčasť Podhájskej) s ornou pôdou, Mariae Virginis“ built in 1502 by Imrich from Perín lesmi, vinicami, rybníkmi a mlynmi. Kláštor who requested 12 monks to be sent there to sing v Mariánskej Čeľadi teda vznikol pred rokom 1509, je psalms (1504). In the part of village Veľké Lovce – in možné, že vzniku kláštora – podobne ako Mariánska Čeľaď can be found the ruins of that v Lefantovciach – predchádzalo usadenie sa eremitov former Pauline Fathers monastery and the Church of v tejto lokalite. Pôsobenie pavlínov v tejto oblasti the Virgin Mary. The aristocrats František de Haraszt podobne ako v iných kláštoroch v Uhorsku násilne and Žigmund from Levice who founded the monastery ukončili turecké vpády. Turecké pustošenie však in Čelaď (Chalaad), gifted it in 1509 and 1512 with nebolo jedinou príčinou zániku kláštorov v tomto estate Čeľaď, villages of Mikula and Belek (part of the čase. Rýchlo sa šíriace myšlienky reformácie našli town Podhájska) with ploughland, forrests, vineyards odozvu aj u tých uhorských šľachticov, ktorí síce boli and mills. The monastery in Mariánska Čeľaď was potomkami zakladateľov kláštorov, ale prestúpili na established before 1509, but it is possible that before protestantizmus a privlastnili si cirkevné majetky na the monastery was established, emeritus group settled svojom území. Podobne ako františkáni, prežili pavlíni in that area similarly as in Lefantovce. The presence turecké časy aj reformáciu, ale počet ich kláštorov sa of Pauline Fathers in this area as well as in other radikálne zmenšil. Krátko pred rokom 1526 mali monasteries in Hungary was violently terminated by takmer sedemdesiat kláštorov, v polovici 16. storočia attacks from Turks. Plundering by Turks was not the

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... približne dvadsať a v čase jozefínskej reformy (1786) only reason for termation of Pauline Fathers bola rehoľa v Uhorsku zrušená.12 monasteries at those times. Quickly spread ideas of reformation found the response among Hungarian aristocrats who were descendants of monastery Poznámky k ostrihomskej notácii na founders, but they change the religion and joined Slovensku a hľadanie stôp pavlínskych rukopisov Protestant church and usurped church possession on Medzi dôležité kritériá určenia pôvodu their teritory. Similarly to Franciscans, Pauline Fathers stredovekých notovaných fragmentov (99% survived the Turks attacks as well as reformation, but neobsahuje meno pisára, notátora, iluminátora alebo number of their monasteries was radically decreased. datovanie) patrí okrem liturgického a hudobného Shortly before 1526 they had nearly sevenry obsahu aj analýza notácie týchto materiálov. Rád monasteries, in the half of 16th centrury there were pavlínov mal v stredoveku svoje vlastné skriptorské around twenty monasteries and during Joseph II. dielne. Mimoriadne cenným prínosom pavlínskej reformation the monastic order in Hungary was skriptorskej činnosti z obdobia stredoveku abolished.12 i neskoršieho obdobia bola skutočnosť, že ich skriptori veľmi presne a dlhodobo dôkladne zachovávali The notes on Esztergom/ Strigonian rovnaký typ notácie. notation in Slovakia and searching for traces of

Pavlíni používali tzv. ostrihomský (alebo Pauline Fathers manuscripts 13 uhorský) notačný systém. Táto notácia sa Among important criteria for assessing the v ranostredovekom Uhorsku začala utvárať v priebehu origin of Middle Age note music fragments (99% of 12. storočia. V rámci vývoja stredovekej hudobnej them are without the name of writer, note writer, kultúry zohrala významnú úlohu. V obrovskom medieval illuminators or date) belong apart from časovom priestore (cca 500 rokov) bol ostrihomský liturgical and musical content also the analysis of notačný systém jedným z výrazných dokladov notation of those materials. Order of Pauline Fathers jedinečnej, domácej skriptorskej tradície stredovekého in the Middle Age had their own manuscripts Uhorska. Jej samostatnosť deklarovala schopnosť workrooms. Extraordinary valuable contribution of konzervovania abstraktných štruktúr notácie počas Pauline Fathers manuscript work from Middle Ages as niekoľkých storočí používania. Ostrihomská notácia well as from later eras was the fact that their sa stala nositeľkou charakteristickej identity pisára. manuscript writers very precisely kept and stored the Preto je dnes možné na základe základných notačných same type of notation for the long time. prvkov tejto notácie presné provenienčné zaradenie Pauline Fathers used so called Esztergom/Hungarian/

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... rukopisov, kde sa objavuje. V Uhorsku sa ostrihomské Strigonian notational system.13 This notation was chorálne písmo používalo v 12. až 18. storočí.14 created in early Middle Age Hungary during 12th Najstaršiu pamiatku s ostrihomským notačným century. Within the development of Middle Age systémom reprezentuje Prayov kódex (druhá notácia musical culture this notational system had an na linajkovej osnove - napr. f. 1, f. 116, Mny 1, important role mainly in medieval Hungary. In a huge Maďarská národná Szechényiho knižnica v time horrizont (app. 500 years) Strigonian notation eas Budapešti). Najmladšie pramene reprezentujú the only significant prove of unique, home manuscript pavlínske rukopisy zo 17. a 18. storočia. Štrukturálna tradition of medieval Hungary. In case of defining this výstavba notácie zostala počas celého obdobia notation as independent and former notational system používania nezmenená. Porovnávacie analýzy of medieval Hungary had a great role in preserving jednotlivých vývojových štádií poukázali na dva abstract struction of notation. This notation became dôležité aspekty formovania a výstavby znakov. Prvý the bearer of the exact identity. Despite only preserved aspekt dokladá samostatnosť a organickú kontinuitu fragments, but based on fundamental notation notačného systému. Na druhej strane sa objavujú elements it is possible to classify the manuscripts vplyvy a prúdy, ktoré sa v rôznej sile a v odlišných according to their origin. In Hungariy the Strigonian časových etapách objavujú v prameňoch notation was used from 12th to 18th century.14 The s ostrihomským notačným systémom. oldest preserved memory with this system is Ostrihomská notácia bola vytvorená v druhej polovici represented by Codex Pray ( the second notation on 12. storočia na základe viacerých zahraničných the lines – e.g. f.1, f.116, Mny 1, Hungarian National notačných systémov (francúzske, talianske, nemecké Szechenyi library in Budapest). The newest sources prvky). Formovala sa v okolí hlavného cirkevného are represented by Pauline Fathers manuscripts from centra krajiny – Ostrihomu. Od začiatku išlo 17th and 18the century. The structural building of the o diastematickú notáciu, ktorá rozlišovala rôzne notation was kept the same during the whole period of tónové výšky (talianske, francúzske znaky). Pod its usage. Comparative analyses of particular vplyvom nemeckej pisárskej techniky sa toto development stages pointed out on two important kontaktné notové písmo vyznačovalo plynulosťou aspects of formation and building the characteristic ťahov a viazanosťou základných tvarov. Ostrihomská features. The first aspect proves its independence and notácia stredovekých uhorských skriptórií akceptovala organic continuity of this notational system. On the a prebrala linajkový systém ako jedna z prvých krajín other side, there is visible influence and movements Strednej Európy.15 which made impact during different time stages and at Za najtypickejšie znaky ostrihomskej notácie sa dnes different strength in the memories with this notation.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... pokladá niekoľko prvkov. Vrchná nota dvojtónovej Strigonian notation was established in the second neumy pes sa vždy nachádzala na pravej strane half of the 12th century based on several foreign nožičky znaku. Trojtónová neuma scandicus bol notational systems (French, Italian, Germain v každom intervale spojený a všetky jeho časti mali elements). It was form arounf the main religious sklon doprava. Punktová rada climacu bola vždy centre of the country – Esztergom. From the zvislá a vo vertikálnom postavení. V ostrihomskom beginning it was a diastemic notation which znakovom systéme nebol obyčajne používaný custos. distinguished different tone heights (Italian, French Len ojedinele sa zachovali fragmenty, kde sa marks). Under the influence of German writing pravdepodobne pod vplyvom métskeho notačného technique this contat note writing was significant for systému custos používal. Individuálny charakter the smoothness of its lines and limitedness to their ostrihomskej notácie vychádzal z výstavby fundamental shapes. neumového systému, ktorý reprezentovali kontaktné Strigonian notation of Middle Age Hungarian neumy métsko – severotalianskeho znakového manuscripts accepted and took over the line system as systému a nemeckej pisárskej techniky. Ostrihomská one of the first notation in Central Europe.15 notácia sa používal aj v neskorom stredoveku. Bola For the most typical sign of Strigonian notation is používaná buď v kurzívnych verziách (Nitriansky considered sevaral elements. The upper note of two- graduál SNA 67)16 alebo ju používali pavlíni v jej note neumes Pes is always placed on the right side of monumentalizovanej, archaickej, gotizovanej podobe. the sign foot. Three-note neumes scandicus was in Počas svojej existencie nikdy nebola expanzívna. each interval joined by and all its part had an right Hranice jej výskytu sa zhodovali s diecéznym rámcom inclination. Punctum order of climacus was always stredovekého Uhorska. Vyskytovala sa najmä v okolí vertical and in vetrical position. In Esztergom sign Ostrihomu, Nitry, Bratislavy17 a v Kaločšskej diecéze. system custos was not usually used. Only very Ostrihomská notácia sa v stredovekom Uhorsku occassionally there were preserved fragments where vyskytovala paralelne s inými typmi notácie. custos was used, most probably under the influence of Pavlínsku neskorostredovekú notáciu Messine notation. Individual character of Strigonian z územia Slovenska dokumentuje niekoľko notation came out from system which was represented stredovekých fragmentov. Všetky zlomky pochádzajú by contat Messine neumes – Nord Italian system and z druhej polovice 15., resp. z konca 15. Storočia German writing technique. (Bratislava: SNA, Martin: SNK, Kremnica: ŠA, Strigonian notation was used also on later Revúca: Knižnica evanj. zboru a.v.). Skupina Middle Age. It was used either in italic versions pavlínskych zlomkov prezentuje monumentalizované, (Graduale Sign. 67 Slovak National Archive)16 or it

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... gotizované notačné písmo, ktoré základné notačné was used by Pauline Fathers in its monumalised, štruktúry používa v nezmenenej, archaickej podobe archaic and gothical version. It had never been (bez vplyvov iných notácií). expansionary during its existence. The boarder of its Pavlínsku skriptorskú tradíciu reprezentuje aj existence immittaed the boarders of Middle Age poškodený fragment Hymnára/ Graduálu II.D.80 Hungarian diocese. It was present mainly around z Knižnice evanjelickej cirkvi a.v. v Revúcej (Obr. Esztergom, Nitra, Bratislava and in a Kalocsa 1)18. Rukopis z druhej polovice 15. storočia je diocese.17 This notation existed in Middle Age notovaný klasickou ostrihomskou notáciou. Linajkový Hungary alonside with other types of notations. systém a text sú umiestnené do dvoch stĺpcov. Zlomok Pauline notation from Slovakia is obsahuje časť hymnu Signum crucis mirabile – Tu documented in several medieval fragments. All the Christe rex piissime, ktorý sa v uhorských prameňoch fragments come from the second half of the 15th vyskytuje v pri liturgických sláveniach sviatku sv. centrury or from the end of the 15th century Kríža (Sancta Crux).19 (Bratislava: the Slovak National Archives, Martin: the Slovak National Library, Kremnica: the State Archive, Revúca: The Library of Evangelich church a.v.).The collection of Pauline fragments documentated monumental notation which structures are unchanged, archaic (without the influence from other notations). Pauline tradition is represented also by damaged fragment of Hymnarium/ Gradual II.D.80 from the Library of Evangelic church a.v. in Revúca (pic. 1)18.

Obr. 1, a – Pic. 1, a.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Obr. 1, b – Pic. 1, b Obr. 1, c – Pic. 1, c

Obr. 1 (a, b, c): Hymnár/ Graduál II.D.80 z Knižnice evanjelickej cirkvi a.v. v Revúcej

Pic. 1 (a, b, c): Hymnarium/ Gradual II.D.80 from the Library of Evangelic church a.v. in Revúca

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Na základe hudobnopaleografickej analýzy radíme Handwriting from the second half of the 15th century revúcky fragment do skupiny pavlínskych fragmentov is noted by classical Strigonian notation. Line system okolo Graduálu Panstvo rodu Pálfiovcov Hrad and text is placed into two columns. The fragment Červený Kameň z väzby Pokladničného denníka z r. consists of part of hymn Signum crucis mirabile – Tu 1650, Inv. č. 197 zo Slovenského národného archívu Christe rex piissime which is used in Hungary when (Obr. 2). Od bratislavského graduálu sa revúcky liturgical celebration the feast of Saint Cross (Sancta zlomok odlišuje menšími rozmermi. Výška notovej Crux).19 osnovy je v prípade revúckeho fragmentu 23 – 24 mm. Based on musicpaleography analyses we classify Bratislavský graduál má výšku notovej osnovy až 28 the fragment from Revúca into the group of Pauline mm.20 Z rovnakého rukopisu ako zlomok zo SNA fragments around Gradual from the binding of Cash pochádzajú aj dva fragmenty zo Štátneho archívu book of the Castle Červený Kameň from 1650, Inv. no. v Banskej Bystrici, pobočka Kremnica Graduál 197 from Slovak National Archive. (Pic.2). Fragment Copier Buech 1622–1628, Graduál Copier Buech from Revúca is different from Bratislava Gradual 1629 a Graduál J 2013 zo Slovenskej národnej only by its smaller size. The height of note scheme is knižnice v Martine. Zlomky z Bratislavy, Martina a 23-24mm in fragment from Revúca. Kremnice boli súčasťou vzácneho pavlínskeho graduálu.

Obr. 2 a – Pic. 2 a

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Obr. 2 b – Pic. 2 b

Obr. 2 (a, b): Graduál, Fond Panstvo rodu Pálfiovcov, Hrad Červený Kameň z väzby Pokladničného denníka z r. 1650, Inv. č. 197 zo Slovenského národného archívu

Pic. 2 (a, b): Gradual from Cash book of the Castle Červený Kameň from 1650, Inv. no. 197 from Slovak National Archive.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Objednávateľa a používateľa rukopisu Bratislava Gradual note scheme has the potvrdzuje martinský zlomok, ktorý obsahuje height of 28mm.20 From the same manuscript as alelujový verš O Pater pie Paule dux heremitarum na fragment from Slovak National Archive came two sviatok sv. Pavla pustovníka. Pavlínsku provenienciu more fragments from State Archive in Kremnica určuje taktiež konzervovaný ostrihomský notačný Gradual Copier Buech 1622–1628, Gradual Copier systém. Buech 1629 and Gradual J 2013 from Slovak National Ostrihomská notácia je v prípade Library in Martin. všetkých pavlínskych notovaných zlomkov zachovaná Fragments from Bratislava, Martin and vo svojej archaickej a klasickej podobe (paralela Kreminca are parts of valuable Pauline Gradual. The s najstaršími rukopismi – napr. s Bratislavským name of the client and the user of the manuscript is misálom I EC Lad. 3). Pre notáciu sú charakteristické proved in Martin fragment which contains hallelujah plynulé tvary. V prípade revúckeho zlomku to dokladá verse O Pater pie Paule dux heremitarum on the napr. tvar a štruktúra dvojtónovej neumy pes i feastof Saint. Paul the Hermit. Pauline origin is also trojtónového torculu. Duktus písma zlomku je proved by preserved Strigonian notation. vertikálny. Notácia prameňa je umiestnená do This notation is in case of all Pauline červeného 4-linajkového systému s použitím fragments preserved in its archaic as well as classical rombického custosu. Od fragmentov z Kremnice, form (parallel with the oldest manuscript - for Bratislavy a Martina sa zlomok z Revúcej odlišuje example Bratislava missal I EC Lad. 3). Smooth and veľkosťou a napr. i použitím kľúča F v tvare dvoch steady shapes are characteristic for notation. In the pod sebou vertikálne radených rombických punktov case of Revuca fragment it is supported by the shape (C kľúč je nad ním a plynule do neho zasahuje). Tento and structure of two-note neume pes and three-tone typ kľúča F sa ale objavuje v pavlínskych neume torculus. Ductus of the writing is vertical. The fragmentoch z Maďarskej akadémie vied (MTA K 484 notation is placed into red four-line system with the – T 292) (Obr. 3),21 ktoré patria do pozostalosti use of rhombic custos. bratislavského kanonika Nándora Knauza.22 Rovnaký Fragment from Revúca differs from those kľúč je použitý napr. na f. 5r MTA K 484 pri from Kremnica, Bratislava and Martin by its size as alelujovom verši Inventa una preciosa. Podobne well as by the use of F key in the shape of two príbuzná je i výška notovej osnovy. V každom prípade vertically ordered rhombic puncts (C key is above it revúcky zlomok hymnára/ graduálu and smoothly steps into it). This type of F key can also reprezentuje mimoriadne vzácny rukopis, ktorý be found in Pauline fragments from Hunagarian pochádza zo stredovekého pavlínskeho skriptória. Na Academy of Science (MTA K 484 – T 292) (Pic. 3),21

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... základe vyhodnotenia kodikologických parametrov which belong among heritage of Bratislavian canon a hudobnopaleografických štruktúr má hymnár Nándor Knauz.22 Based on the result of codicologic mimoriadne blízko k budapeštianskym pavlínskym parameters and musical-paleographic structures the fragmentom. Hymnary/ Graduale is very close to Pauline fragments from Budapešť. The same key is used with f. 5r MTA K 484 with hallelujah verse Inventa una preciosa, similar is the height of the note scheme. In any case Revuca fragment represent extraordinary valuable manuscript which came from Middle Age Pauline Fathers scripts.

Conclusion Insufficient number of preserved complete manuscripts from our country as well as from surrounding countries (Hungary, Croatia, Poland, the Czech Republic, Austria, etc.) makes the processing of specialized topics like Middle Age written culture (musical memory) of Pauline Fathers in Slovakia more complicated. However, there are some new findings of fragments that represent several valuable groups of fractions. Among the group of Middle Age Pauline materials belongs also the fragment from

Revúca Gradual/ Hymnary which could be a part of Obr. 3: Graduál J 2013 zo Slovenskej národnej knižnice v Martine manuscript used in Gombasek monastery. It is a valuable wittness of specific script tradition of this Pic. 3: gradual J 2013 from Slovak National Library Middle Age religious order that stayed in Gemer. in Martin

Záver The study was elaborated within the project VEGA Nedostatočný počet zachovaných kompletných No. 2/0034/17 The Image of Piety in Medieval rukopisov z nášho územia i z okolitých krajín Musical Culture in Slovakia/ Obraz zbožnosti

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

(Maďarska, Chorvátska, Poľska, Čiech, Rakúska atď.) v stredovekej hudobnej kultúre na Slovensku, 2017- komplikuje spracovanie špecializovaných tém, akou je 2020. napr. aj téma stredovekej písomnej kultúry

(hudobných prameňov) pavlínov na Slovensku. Napriek tomu reprezentujú nové nálezy fragmentov viaceré vzácne skupiny zlomkov. Medzi skupinu stredovekých pavlínskych materiálov patrí i fragment revúckeho graduálu, ktorý mohol byť súčasťou rukopisu, používaného v Gombaseckom kláštore. Je cenným svedkom špecifickej skriptorskej tradície tohto stredovekého rádu, ktorý pôsobil i na Gemeri.

Štúdia bola vypracované v rámci projektu VEGA 2/0034/17 Obraz zbožnosti v stredovekej hudobnej kultúre na Slovensku, 2017-2020.

Poznámky / Endnotes

1 VESELOVSKÁ, Eva –ADAMKO, Rastislav –BEDNÁRIKOVÁ, Janka: Stredoveké pramene cirkevnej hudby na Slovensku. Bratislava : Slovenská muzikologická spoločnosť – Ústav hudobnej vedy SAV, 2017. 2 FÜLÜPP-ROMHÁNYI, Beatrix: Die Pauliner im mittelalterlichen Ungarn. In: Ed. ELM, Kaspar –BAUER, Dieter R (ed.): Beiträge zur Geschichte des Paulinerordens.. Berlin: Duncker und Humblot, 2000, s. 143– 156. FÜLÜPP-ROMHÁNYI, Beatrix: Die wirtschaftsstätigkeit der ungarischen Pauliner im Spätmittelalter (15.-16. Jh.). In: SARBAK, Gábor (ed.): Die Pauliner. Geschichte – Geist – Kultur. Budapest : Szent István Társulat, 2010, s. 129–199. 3 Mimoriadne cenným základom k výskumu najstaršieho obdobia tohto rádu sú stredoveké dejiny kláštora z pera generálneho priora kláštora Gregoriusa Gyöngyösiho. GYÖNGYÖSSI, Gregorius: Vitae Fratrum Eremitarum Ordinis S. Pauli Primi Eremitae. Ed. Franciscus L. HERVAY. Budapest : Akadémiai Kiadó,1988. / An extraordinary valuable basis for research on the earliest period of this order is the medieval history of the monastery of the Priest of the General Priory of the Monastery of Gregorius Gyöngyösi. Gregorius

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

GYÖNGYÖSSI: Vitae Fratrum Eremitarum Ordinis S. Pauli Primi Eremitae. Ed. Franciscus L. HERVAY. Budapest : Akadémiai Kiadó,1988. 4 Za pomoc pri spracovaní historických podkladov k dejinám pavlínov na Slovensku veľmi ďakujeme Dr. Miriam Hlavačkovej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. HLAVAČKOVÁ, Miriam: Solus cum Deo solo. Rehoľa pavlínov v stredovekom Uhorsku [Solus cum Deo solo. Pauline Fathers in Medieval Hungary]. In: Historia Slavorum Occidentis : czasopismo historyczne, 2017, vol. 15, č. 4, s. 36-55. HLAVAČKOVÁ, Miriam: Bieli mnísi. Pavlínska rehoľa na našom území. In: Historická revue 7, 1996, č. 5, s. 6-7. / Our thanks for helping to Dr. Miriam Hlavačková from the Historical Institute of the Slovak Academy of Sciences, who helped us in the processing of historical documents on the history of Pauiline in Slovakia. HLAVAČKOVÁ, Miriam: Solus cum Deo solo. Rehoľa pavlínov v stredovekom Uhorsku [Solus cum Deo solo. Pauline Fathers in Medieval Hungary]. In: Historia Slavorum Occidentis : czasopismo historyczne, 2017, vol. 15, č. 4, s. 36-55. HLAVAČKOVÁ, Miriam: Bieli mnísi. Pavlínska rehoľa na našom území. In: Historická revue 7, 1996, č. 5, s. 6-7. 5 HLAVAČKOVÁ, Miriam: Paulíni v stredoveku. Pustovnícka rehoľa uhorského pôvodu. In: História revue 5, 2005, č. 5, s. 40–41. 6 HLAVAČKOVÁ, Miriam: Paulínsky kláštor v Horných Lefantovciach v rokoch 1369-1526. In: Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Ed. Jozef ŠIMONČIČ. Trnava : Trnavská univerzita 1994, s. 175–179. 7 HLAVAČKOVÁ, Miriam: Solus cum Deo solo. Rehoľa pavlínov v stredovekom Uhorsku [Solus cum Deo solo. Pauline Fathers in Medieval Hungary]. In: Historia Slavorum Occidentis : czasopismo historyczne, 2017, vol. 15, č. 4, s. 36-55. 8 NÁDASKÁ, Katarína: Náboženské púte a pútnická turistika. In: MORAVČÍKOVÁ, Michaela – NÁDASKÁ, Katarína (ed.): Nová religiozita. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2011, s. 198. 9 FEJÉR, Georgius: Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. Tom. IX, Vol. V, Budae : Typis typogr. Regis Universitatis Ungariae, 1830, Nr. 80, s. 162–163. 10 HLAVAČKOVÁ, Miriam: Solus cum Deo solo. Rehoľa pavlínov v stredovekom Uhorsku [Solus cum Deo solo. Pauline Fathers in Medieval Hungary]. In: Historia Slavorum Occidentis : czasopismo historyczne, 2017, vol. 15, n. 4, p. 36-55. 11 LUZ, Rastislav: Svätojurská kaplnka Nanebovzatia Panny Márie (Pustý kostolík). In: Historika, 2013, roč. 2, č. 2, s. 30–33. LUZ, Rastislav: Mestečko Svätý Jur a jeho obyvatelia v roku 1559. In: Historika, 2014, roč. 3, č. 1, s. 21–23.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

12 HLAVAČKOVÁ, Miriam: Bieli mnísi. Pavlínska rehoľa na našom území. In: Historická revue 7, 1996, č. 5, s. 6–7. 13 Maďarská muzikologička Janka Szendrei uvádza vo svojej štúdii Graner Choralnotation detailnú analýzu dejín tejto notácie v stredovekom Uhorsku. SZENDREI, Janka: Graner Choralnotation. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae 30, Budapest 1988, s. 5-234. Porovnaj: VESELOVSKÁ, Eva: Notatio Strigoniensis – ostrihomská notácia na Slovensku. In: Musicologica Slovaca, 2010, roč. 1 [27], č .1, s. 46-79. / Hungarian musicologist Janka Szendrei states in her studies Graner Choralnotation detailed analyses of the history of this notation in the Middle Age. SZENDREI, Janka: Graner Choralnotation. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae 30, Budapest 1988, s. 5-234. Porovnaj: VESELOVSKÁ, Eva: Notatio Strigoniensis – ostrihomská notácia na Slovensku. In: Musicologica Slovaca, 2010, roč. 1 [27], č .1, s. 46-79. 14 SZENDREI, Janka: Choralnotationen in Mitteleuropa. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae 30, Budapest 1988, s. 439. Cit.: „Napriek tomu, že sa menila výbava písma, vedenie línií (notová osnova), písacia technika, manierizmus, miera a stupeň štylizácie podľa epoch, lokálnych tradícií, skriptórií a funkcií, zostala štrukturálna výstavba neum rovnaká.“ / SZENDREI, Janka: Choralnotationen in Mitteleuropa. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae 30, Budapest 1988, s. 439. Cit.: "Despite the changing font, lineage, writing technique, manners, degree and style of stylization according to epochs, local traditions, scripts and functions, structural structure has remained the same." 15 Ostrihomská notácia vznikla v rovnakom časovom období jako i ďalšie reformné notácie – cistercitské notácie skriptórií v Rakúsku a i v Čechách. / Esztergom notation was established at the same time as other reformation notation – Cistercian notation scripts in Austria and in the Czech Republic. 16 VESELOVSKÁ, Eva. Pramene stredovekej hudobnej kultúry z Nitry. In: KOHÚTOVÁ, Mária - FRIMMOVÁ, Eva. Ideové prvky národného príbehu v dlhom 19. storočí. Bratislava : Historický ústav SAV vo vydavateľstve Prodama, 2014, 2014, s. 153-163. 17 Codex Pray Mny 1 OSzK, Missale Notatum Strigoniense ante 1341 EC Lad. 3 z AMB, Notovaný breviár A/13 z MMB. 18 Eva VESELOVSKÁ: Stredoveké hudobné pramene Gemera a Malohontu. In: Hudba - výskum - kontexty : Zborník príspevkov z regionálnej konferencie venovanej 100. výročiu narodenia Františka Zagibu. Ed. Lengová Jana. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV - Quirinus, Bratislava, 2015, s. 25–53. 19 HOLL, Béla: Repertoirum Hymnologicum Medii Aevi Hungariae. In: Fragmenta et Codices in Bibliothecis Hungariae. Subsidia I. Budapest : Országos Széchényi Könyvtár, 2012, č. 719, s. 219.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

20 VESELOVSKÁ, Eva: Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi - Archivum nationale Slovacum. (=Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia, Tomus III.) Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2014, s. 62. 21 KISS, Gábor: Pre Tridentine sources of the Pauline Mass chant repertory. In: Liturgia w klasztorach paulińskych w Polsce. POŚPIECH, Remigius (ed.). Opole : Musica Claromontana, 2012, s. 199-218. 22 KÖRMENDY, Kinga: A Knauz-hagyaték kódextöredékei és az esztergomi egyház középkori könyvtárának sorsa. Budapest : MTA, 1979, s. 75-78.

Pramene a Literatúra / Sources and Literature

FÜLÜPP-ROMHÁNYI, Beatrix: Die Pauliner im mittelalterlichen Ungarn. In: ELM, Kaspar –BAUER, Dieter R (ed.): Beiträge zur Geschichte des Paulinerordens. Berlin : Duncker und Humblot, 2000. FÜLÜPP-ROMHÁNYI, Beatrix: Die wirtschaftsstätigkeit der ungarischen Pauliner im Spätmittelalter (15.-16. Jh.). In: SARBAK, Gábor (ed.): Die Pauliner. Geschichte – Geist – Kultur. Budapest : Szent István Társulat, 2010. FEJÉR, Georgius: Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. Tom. IX, Vol. V, Budae : Typis typogr. Regis Universitatis Ungariae, 1830, Nr. 80. GYÖNGYÖSSI, Gregorius: Vitae Fratrum Eremitarum Ordinis S. Pauli Primi Eremitae. HERVAY, Franciscus L. (ed.). Budapest : Akadémiai Kiadó,1988. HANKELN, Roman. Eine Tegernseer (?) Handschrift des 15. Jahrhunderts im eutopäischen Kontext. Zu zusammensetzung und Stil des Repertoires von D-Mbs cgm 716. In: Miscellanea musicologica XXXVII, 2003, s. 111-131. HLAVAČKOVÁ, Miriam: Bieli mnísi. Pavlínska rehoľa na našom území. In: Historická revue, vol. 7, 1996, č. 5. HLAVAČKOVÁ, Miriam: Paulíni v stredoveku. Pustovnícka rehoľa uhorského pôvodu. In: História revue, vol. 5, 2005, č. 5. HLAVAČKOVÁ, Miriam: Paulínsky kláštor v Horných Lefantovciach v rokoch 1369-1526. In: ŠIMONČIČ, Jozef (ed.): Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava : Trnavská univerzita 1994. HLAVAČKOVÁ, Miriam: Solus cum Deo solo. Rehoľa pavlínov v stredovekom Uhorsku [Solus cum Deo solo. Pauline Fathers in Medieval Hungary]. In: Historia Slavorum Occidentis : czasopismo historyczne, , vol. 15, 2017, č. 4, s. 36-55.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

HOLL, Béla: Repertoirum Hymnologicum Medii Aevi Hungariae. In: Fragmenta et Codices in Bibliothecis Hungariae. Subsidia I. Budapest : Országos Széchényi Könyvtár, 2012, č. 719. KISS, Gábor: Pre Tridentine sources of the Pauline Mass chant repertory. In:. POŚPIECH, Remigius (ed.): Liturgia w klasztorach paulińskych w Polsce. Opole : Musica Claromontana, 2012. KÖRMENDY, Kinga: A Knauz-hagyaték kódextöredékei és az esztergomi egyház középkori könyvtárának sorsa. Budapest : MTA, 1979. LUZ, Rastislav: Svätojurská kaplnka Nanebovzatia Panny Márie (Pustý kostolík). In: Historika, 2013, roč. 2, č. 2, s. 30–33. Rastislav LUZ: Rastislav. Mestečko Svätý Jur a jeho obyvatelia v roku 1559. In: Historika, roč. 3, 2014, č. 1. LUZ, Rastislav. Mestečko Svätý Jur a jeho obyvatelia v roku 1559. In Historika, roč. 3, 2014, č. 1, s. 21-23. NÁDASKÁ, Katarína: Náboženské púte a pútnická turistika. In: Eds. MORAVČÍKOVÁ, Michaela – NÁDASKÁ, Katarína (ed.): Nová religiozita. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2011. NOWACKI, Edward. Antiphon. In: FINSCHER, Ludwig (ed.): Musik in Geschichte und Gegenwart. Band 1. Sachteil 1.Bärenreiter : Kassel – Basel etc., 1994, s. 638-659. SZENDREI, Janka: Graner Choralnotation. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae 30, Budapest 1988, p. 5-234. SZENDREI, Janka: Choralnotationen in Mitteleuropa. In: Studia Musicologica Academiae Scientiarum Hungaricae 30, Budapest 1988. VESELOVSKÁ, Eva – ADAMKO, Rastislav – BEDNÁRIKOVÁ, Janka: Stredoveké pramene cirkevnej hudby na Slovensku. Bratislava : Slovenská muzikologická spoločnosť – Ústav hudobnej vedy SAV, 2017. VESELOVSKÁ, Eva: Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi - Archivum nationale Slovacum. (=Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia, Tomus III.) Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2014. VESELOVSKÁ, Eva: Notatio Strigoniensis – Esztergom notation in Slovakia. In: Musicologica Slovaca, 2010, ed. 1 [27], č .1.. VESELOVSKÁ, Eva: Stredoveké hudobné pramene Gemera a Malohontu. In: Ed. LENGOVÁ, Jana (ed.): Hudba - výskum - kontexty : Zborník príspevkov z regionálnej konferencie venovanej 100. výročiu narodenia Františka Zagibu. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV - Quirinus, Bratislava, 2015. VLHOVÁ-WÖRNER. Záviš, autor liturgické poezie 14. století. In.: Hudební věda, roč. XLIV, 2007, č. 3-4, Praha : Academia, 2007, s. 229-260

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

http://cantusdatabase.org http://cantusindex.org http://cantus.edu.pl http://cantus.uwaterloo.ca http://www.e-codices.unifr.ch http://www.ksbm.oeaw.ac.at

Kontakt Contact PhDr. Eva Veselovská, PhD. PhDr. Eva Veselovská, PhD. Ústav hudobnej vedy SAV Institute of Musicology, Slovak Academy of Sciences Dúbravská cesta 9 Dúbravská cesta 9 841 04 Bratislava 841 04 Bratislava Slovenská republika Slovakia

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Tri hlasy z Gemera na prestížnych európskych operných scénach. Život a kariéra Ilony Bárdossy, Márie Basilides, a Ildikó Kolbay Three voices from Gemer Region on prestigious European opera stages. Life and career of Ilona Bárdossy, Maria Basilides, and Ildikó Kolbay

Eleonóra BLAŠKOVÁ

Abstrakt Abstract Štúdia sa zameriava na životné a umelecké aktivity The study is focused on the life and artistic activities troch operných spevákov Ilony Bárdossy, Márie of three opera singers Ilona Bárdossy, Mária Basilides Basilides a Ildikó Kolbay. Vďaka nim sú miesta ako and Ildikó Kolbay. Thanks to them locations as Štítnik, Jelšava a Rimavská Sobota súčasťou dejín Štítnik, Jelšava and Rimavská Sobota are the parts of Vokálneho umenia v Európe. the history of Vocal Arts in Europe.

Kľúčové slová: Key Words: operní speváci - Ilona Bárdossy, Štítnik - Mária opera singers – Ilona Bárdossy, Štítnik – Mária Basilides, Jelšava - Ilona Kolbay, Rimavská Sobota Basilides, Jelšava – Ilona Kolbay, Rimavská Sobota

Úvod Introduction Sídlo Gemersko-malohontskej župy – Seat of the Gemer-Malohont County - Rimavská Sobota, ako aj dve menšie mestečká Jelšava Rimavská Sobota, as well as two other smaller towns a Štítnik, sú v hudobnej opernej histórii známe aj Jelšava and Štítnik, are also famous in the opera music vďaka tomu, že sú rodiskom operných speváčok, history because they are the birthplaces of opera ktorých hlasy zneli z európskych operných javísk i singers whose voices sounded from European opera

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... koncertných pódií v prvej polovici 20. storočia. Na stages and concert stages in the first half of 20th Slovensku sú napriek tomu pomerne neznáme a ani century. Despite of that, they are not very famous in oficiálne slovenské biografické diela, resp. Slovakia as well as you will not find details about their encyklopédie nepodávajú podrobnejšie informácie life, artistic life, career or their performances in any o ich živote, umeleckej dráhe či hodnotenie ich official Slovak bibliographic work or an umeleckých výkonov. encyclopaedia.

1. 1.

Ilona Bárdossy sa narodila 28. decembra Helena (Ilona) Bárdossy bárdosi was born 1870 v rodine advokáta Pála Bárdossyho a jeho on 28th December in 1970 to the family of the lawyer manželky Anny, rod. Kiss (? – 1896) v Štítniku.1 called Pál Bárdossy bárdosi and his wife Anna, née Pôvodne študovala klavírnu hru na konzervatóriu vo Kiss (? - 1896) in Štítnik.1 She initially studied piano Viedni. Spevácke nadanie ju spoločne s mladšou play at the Conservatory in Vienna, but her early sestrou Irenou (Irén) priviedlo do triedy profesorky discovered singing talent brought her and her younger spevu Žofie Wilczek vo Viedni. Po absolutóriu v roku sister Irén to the class of voice pedagogue, a professor 1890 ponúkol talentovanej sopranistke angažmán Sophie Wilcek in Vienna. After graduating in 1890, v Kráľovskej opere v Budapešti jej vtedajší umelecký the then artistic director called Gustáv Mahlér offered riaditeľ Gustáv Mahler. V tom istom roku sa the talented soprano engagement in the Royal Opera in predstavila úlohou Anny v opere Čarostrelec C. M. Budapest. In the same year, she performed the role of von Webera (7. februára 1890), pod dirigentskou Anna in Weber's Der Freischütz (7th February 1890), taktovkou G. Mahlera vystúpila ako Zerlina v Donovi under the conductor's baton of G. Mahler she Juanovi W. A. Mozarta (16. septembra 1890). performed as Zerlina in Mozart's Don Juan from Nasledovala postava pážaťa Oskara v opere Maškarný W.A.Mozart (16th September 1890). Then the roles of ples G. Verdiho, Adela v operete Netopier J. Straußa varlet Oskar in Verdi's Masked Ball, Adela in operetta ml., Nedda v jednoaktovej opere Komedianti R. of Bat by Johann Strauss Jun., Nedd in one-act play in Leoncavalla a Júlia v opere Rómeo a Júlia Ch. Leoncavall's Comedians and Julia in Gounod's opera Gounoda. of Romeo and Juliet followed.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Obr. 1 Ilona Bárdossy (Zdroj: Tolnai Világlapja, Obr. 2 Ilona Bárdossy (Zdroj: roč. 9, 14. 11. 1909, s. 2197 ) Ij Idök, roč. 1, 1. 9. 1895, č. 37, s. 157)

Pic. 1 Ilona Bárdossy (Source: Tolnai Világlapja, Pic. 2 Ilona Bárdossy (Source: vol. 9, 14. 11. 1909, p. 2197) Ij Idök, vol. 1, 1. 9. 1895, no. 37, p. 157)

V roku 1892 sa vydala za Dr. Lajosa Szilágyiho, In 1892 she got married. Dr Lajos Szilágyi, top vrchného správcu a technického inšpektora Kráľovskej manager and technical inspector of the Royal Opera in opery v Budapešti2. Naďalej pokračovala v úspešnej Budapest, became her husband2. Then she continued kariére a dokonca sa zúčastnila majstrovských kurzov in successfully begun career and she even participated Pauliny Lucca v Gmundene. in master classes of Paulina Lucca in Gmunden. She Často vystupovala aj na dobročinných koncertoch often performed at the benefit concerts (Catholic (Katolícky kruh v Budapešti s Gayer Józsefné 16. Circle in Budapest with Gayer Józsefné on 16th novembra 18923, na akcii Ženského Frőbelovského November 18923, at the event of Female Frőbel spolku predviedla árie Filiny z opery Mignon Ch. Community of the Filin's aria from Thomas' opera of Thomasa s orchestrom divadla Vígszínház4), na Mignon with the orchestra of Vígszínház theatre4), literárno-hudobných večeroch napr. spoločne literary-musical events e. g. together with baritone s barytonistom Vilmosom Beckom na Jókaiho Vilmos Beck at Jókai Festival in January 1894, on the slávnostiach v januári 1894, pri príležitosti occasions of the most important state visits in

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... najvýznamnejších štátnych návštev v Budapešti akou Budapest such as the visit of the Serbian king in bola napríklad návšteva srbského kráľa v októbri 1894 October 1894 where she sang the arias from spievala árie z opery Sedliacka česť P. Mascagniho Mascagni's Cavalleria Rusticana (together with (spoločne s dramatickou sopranistkou grófkou Italiou dramatic soprano countess Italia Vasquez de Molina, Vasquez de Molina, tenoristom Dezsőm Arányim tenorist Dezső Arányi and bas-baritonist Sándor a basbarytonistom Sándorom Veressom)5. Pri Veress)5. On the occasion of Johann Strauss jun. and príležitosti príchodu Johanna Straußa ml. s celou his entire family coming in Budapest, she performed rodinou do Budapešti vystupovala na slávnostnom at the celebration concert together with Emília Lányi- koncerte spoločne s Emíliou Lányi-Arányi, Arányi, mezzo-soprano Berta Handel Dióssy, and mezzosopranistkou Bertou Handel Dióssy a huslistom violinist Jenő Hubay6. She belonged among the most Jenő Hubayom6. Patrila k najčastejšie obsadzovaným frequently assigned singers of Budapešť opera7. The speváčkam budapeštianskej opery7. Postavu Loly role of Lola in Mascagni's Cavalleria Rusticana she v opere Sedliacka česť P. Mascagniho spievala pod sang under the conducting of its composer on 3rd vedením samotného skladateľa 3. novembra 1895 November 1895 in Budapest at the 100 anniversary of v Budapešti pri príležitosti 100. uvedenia diela8. the work.8 In March 1896 she was among the first V marci 1896 ju srbský kráľ Alexander, ako jednu z Hungarian artists who were given the decoration of prvých maďarských umelkýň, vyznamenal Rytierskym Military Order of Saint Sava by Serbian King during radom sv. Sávu na slávnostnom koncerte v Belehrade9. ceremonial concert in Belehrad9. After the season Po ukončení sezóny 1895/1896 jej však umelecký 1895/1896 ended, the art director of Royal Opera riaditeľ Kráľovskej opery Gyula Káldy nepredĺžil Gyula Káldy did not renew her contract10. On 24th zmluvu10. Dňa 24. januára 1897 vystúpila spoločne January 1897, she performed together with Jenő s Jenő Hubayom a klaviristom Alajosom Bodóom na Hubay and pianist Alajos Bodó at the concert in a hall koncerte v sále košického hotela Schalkház. Predniesla of Kosice hotel of Schalkház. She presented the arias árie z Verdiho a Mozartových opier11. V apríli 1897 sa from Verdi’s and Mozart’s operas11. In April 1897 she predstavila áriami Ofélie z opery Hamlet skladateľa performed the arias from opera of Hamlet (Ch. A. Ch. A. Thomasa a duetom s popredným barytonistom Thomas) and duet with leading baritone Mihály Mihályom Takácsom v Hradnom divadle (Várszínház) Takács in the Castle Theatre (Várszínház) in v Budapešti12. Vo februári 1897 podpísala ročnú Budapest12. In February 1897, she signed a year zmluvu s operou v poľskom meste Wrocław, kde contract with the opera in polish town of Wroclaw, očarila bravúrnym výkonom v postave Neddy v opere where she charmed by her excellent performance in Komedianti R. Leoncavalla. 12. januára 1898 vystúpila the role of Nedda (in the opera of Comedians by R.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... na dobročinnom koncerte v Budapešti, kde sa konala Leoncavallo). On 12th January 1898, she performed at zbierka na pomník F. Erkela a predniesla árie W. A. the benefit concert in Budapest where the collection Mozarta s budapeštianskymi filharmonikmi13. Od for the memorial of F. Erkel took place, and she septembra 1899 pôsobila opäť v Kráľovskej opere presented Mozart's arias with the Budapest v Budapešti14. Naštudovala postavu Márie v komickej philharmonics13. From September 1899 she again opere Zbrojár G. Lortzinga v naštudovaní G. Mahlera performed in the Royal Opera in Budapest14. She (december 1899)15. V r. 1901 spievala Eudoxiu z opery studied and performed the role of Mary in a comic J. F. Halévyho Židovka16 a Gianninu z opery J. opera The Armourer from G. Lortzing performed by Hubaya Husliar z Cremony17. V nasledujúcom roku G. Mahler (December 1899)15. In 1901 she sang in the naštudovala postavu Evy v opere Majstri speváci role of Eudora in the Jacques Frometal Halévy's opera norimberskí R. Wagnera (apríl 1902). of Jew16 and Giannina from J. Hubya´s opera The Violinist from Cremona17. The following year she studied and performed the role of Eva Wagner's Champions Nuremberg singers (April 1902).

Obr. 3 Ilona Bárdossy ako Katica Dobó v opere Ö. Farkasa Balassa Bálint (Zdroj: Vasárnapi Ujság, roč. 43, 1896, č. 4, s. 59)

Pic.3 Ilona Bárdossy as Katica in Dobó opera Ö. Farkasa Balassa Bálint (Source: Vasárnapi Ujság, year. 43, 1896, no. 4, p. 59)

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Na národných oslavách 15. marca 1904 sa At the national festivals on 15th March 1904 predstavila v postave Márie Gara v opere László she performed as Gara Maria in Erkel's opera of Hunyady od F. Erkela. Kritika vysoko hodnotila jej László Hunyady. Her performance in Queen of the výkon v úlohe kráľovnej noci v opere Čarovná flauta Night in Mozart's Magic Flute, was highly rated by W. A. Mozarta a Lucie v opere Lucia z Lammermooru the critics as well as the role of Lucia from G. Donizettiho (1904)18. K jej úspešným operným Lammermoor in the opera from G. Donizetti (1904)18. postavám patrila aj novicka Angela d´Olivares v opere Another from her successful performances was the Čierne domino D. Aubera. V r. 1909 sa predstavila na role of novice Angela d' Olivares in the opera of koncertoch v Anglicku ako interpretka piesní a Black domino by Daniel Auber. In 1909, she londýnske denníky sa s uznaním vyjadrovali o jej performed as a singer in England and London´s umení19. Úspechy mala aj nasledujúci rok vo Viedni, dailies were full of articles about appreciation of her Berlíne a ďalších nemeckých mestách20. Od roku 1911 art skills.19 The next year she was also successful in sa venovala aj pedagogickej činnosti a žiakov svojej Vienna and some other German cities20. Since 1911 súkromnej školy pripravovala na operný a operetný she also focused on pedagogical activities and she spev, ale tiež k interpretácii piesní21. Jednou z jej prepared the students of her private school for opera najúspešnejších žiačok bola Teréz Kunczy22. Po roku and operetta singing as well as for interpretation of 1913 sa utiahla z rušného spoločenského života the songs21. One of her most successful students was hlavného mesta. Térez Kunczy22. After 1913 she moved away from Koncom augusta 1917 oslávili spoločne s manželom busy social life of the capital city. At the end of v rímskokatolíckom kostole v Revúcej 25. výročie August 1917, with her husband, they celebrated their sobáša23. Po jeho smrti v roku 1931 žila v rodinnej kúrii 25th wedding anniversary in the Roman Catholic v meste Pomáz neďaleko Budapešti a tu aj zomrela 1. Church in Revúca23. After his death in 1931 she lived januára 193324. in native curia in the town Pomáz near Budapest Podľa kritík a recenzií z dobových where she also died on 1st January in 193324. budapeštianskych denníkov a periodík25 patrila According to the critics and reviews from koloratúrna sopranistka Ilona Bárdossy those time Budapest dailies and periodical25 k najvýraznejším operným speváčkami svojho odboru coloratura soprano Ilona Bárdossy belonged among na prelome 19. a 20. storočia v Uhorsku a neskôr v the most significant opera singers at the turn of the Maďarsku. Príjemný, školený hlas, výborná technika, 19th and 20th century in Austria –Hungary, later in ako aj herecké dispozície a cit pre javiskové stvárnenie Hungary. Pleasant, trained voice, perfect technique as jej umožnili takmer štvrťstoročie prezentovať operné well as her actress predisposition and the sense for

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... vokálne umenie aj za hranicami, predovšetkým stage performance allowed her to represent her opera v Nemecku a Anglicku. Napriek tomu je na Slovensku vocal art for a quarter of a century abroad, mainly in pomerne neznáma a nedocenená26. Germany and England. Despite all her success, she was undervalued and quite unknown in Slovakia26.

2. 2. Altistka Mária Basilides sa narodila 11. Alt-mezzo-soprano Maria Basilides was novembra 1886 v šľachtickej rodine advokáta Gustáva born on 11th November 1886 to a noble family of the Basilidesa (1841 – 1913), ktorý bol od r. 1892 až do lawyer Gusztáv Basilides (1841 – 1913) who was the svojej smrti v r. 1913 mešťanostom Jelšavy27. Jej matka mayor of Jelšava from the year of 1892 until the year Mária, rod. Szomor (1857 – 1914) pochádzala z jednej of his death, 1913.27 Her mother Maria, née Szomor vety rodu Madáchovcov. Umenie Márie Basilides (1857 - 1914) came from one branch of the Madách obdivovali poslucháči v Budapešti, Viedni, Prahe, v family. Art and voice of Mária Basilides was admired mnohých nemeckých mestách, Antverpách, Paríži, by listeners in Budapest, Vienna, Prague, many Londýne, Kodani až po Oslo a mestá Litvy, Lotyšska German cities, Antwerp, Paris, London, from a Estónska. Talent M. Basilides sa prejavil už Copenhagen to Oslo and the cities of Lithuania, v detskom, resp. školskom veku a obyvatelia Jelšavy Latvia and Estonia. Maria Basilides' talent emerged as mali možnosť obdivovať jej spev na školských early as in her childhood or during her school age to vystúpeniach, mestských kultúrnych podujatiach, či be more precise, and citizens of Jelšava had the počas bohoslužieb v kostole. Jej rozhodnutie venovať opportunity to admire her singing at school sa štúdiu spevu na Kráľovskej hudobnej akadémii performances, urban cultural events, or during v Budapešti (Királyi Zeneakadémia) bolo preto religious services in the church. Her decision to prirodzeným vyústením jej dovtedajšieho účinkovania devote to study of singing at Királyi Zeneakadémia in v rodnom meste a našlo podporu aj u rodičov. Od r. Budapest was, therefore, the natural result of her 1905 navštevovala klavírne oddelenie akadémie, previous performances in her birthplace and was even absolvovala prípravný spevácky kurz a od školského supported by her parents. Since 1905 she was roka 1908/1909 študovala spev u vynikajúceho attending the piano department of the Academy, she pedagóga majstra Józsefa Síka. Ako jedna z graduated from the preparatory singing course and najúspešnejších absolventiek školy dostala po jej since the academic year 1908/1909, she studied ukončení ponuku nastúpiť do Ľudovej opery singing at the outstanding master teacher József Sik. (Népopera), ktorú prijala. Prvou úlohou, ktorú stvárnila As one of the most successful graduates of the school,

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... na jej doskách bola menšia postava Poppey v opere after the graduation, she received an offer to enter Quo vadis? J. Nouguésa v r. 1911 pod dirigentskou upon for the People's Opera (Népopera), which she taktovkou M. Grosskopfa. V nasledujúcich dvoch accepted and her first role which she played there, rokoch nasledovali úlohy Mignon v rovnomennej opere was the smaller character of Poppey in the opera of Mignon Ch. L. A. Thomasa, Carmen v opere Carmen Quo Vadis? by J. Nougués under conductor's baton of G. Bizeta, ktorú spievala ju až do r. 1930, Magdaléna M. Grosskopf in 1911. In the following two years the v opere Rigoletto autora G. Verdiho, Flóra v opere roles of Mignon in the opera by Ch. L. A. Thomas: Traviata G. Verdiho, Nicolas v opere Hoffmannove Mignon, G. Carmen in Bizet´s Carmen which she was rozprávky skladateľa J. Offenbacha, Ulrika v opere performing it until 1930, Magdalena in Verdi´s Maškarný bál G. Verdiho a ďalšie. Rigoletto, she performed as Flora in Verdi´s Traviata, as Nicolaus in J. Offenbach´s Hoffmann's Fairy Tales, as Ulrika in Verdi´s Masked Ball and in others.

Obr. 4 Mária Basilides na oficiálnej snímke počas pobytu v Berlíne (Zdroj: Súkromný ar- chív rodiny Bánai, Budapešť)

Pic. 4 Mária Basilides in the official picture during her stay in Berlin (Source: Private archive of Bánai family, Budapest)

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Obr. 5 Mária Basilides ako Gertrúda v opere Bánk Bán F. Erkela (Zdroj: Ma- gyar színházművészeti lexikon. Budapest,1994, s. 69)

Pic. 5 Mária Basilides as Gertrúde in Bánk Bán opera by F. Erkel (Source: Magyar színházmuvészeti lexicon. Budapest, 1994, p.69)

Začiatkom letných divadelných prázdnin v r. At the beginning of summer theatre holiday, 1913 sa v Budapešti vydala. Jej manželom sa stal in 1913, she got married in Budapest. Dr István Péterfi advokát, v tom čase už uznávaný hudobný kritik Dr. (1884-1962), a lawyer, editor and collaborator of the István Péterfi (1884 – 1962), redaktor a spolupracovník most important Hungarian periodicals, and in those najvýznamnejších maďarských periodík. Bol nielen jej times highly regarded music critic, became her celoživotnou oporou, ale aj objektívnym kritikom, husband. He became her lifelong support, an objective ktorý svojimi skúsenosťami a kontaktmi v európskom critic who supported and directed her artistic hudobnom svete v maximálnej možnej miere development to the maximum possible extent thanks podporoval a usmerňoval jej umelecký rozvoj28. Po to his experience and contacts in the European music narodení syna Istvána v r. 1914 sa na kratšiu dobu world28. After the birth of their son István in 1914, she odmlčala. Nadchádzajúce vojnové udalosti took a little break. Upcoming events of the war and a nepriaznivá finančná situácia spôsobili krach Ľudovej the difficult financial situation caused the collapse of opery ešte pred vypuknutím vojny. Mária Basilides sa the People's Opera even before the commencement of stala v r. 1915 hosťujúcou a o dva roky neskôr stálou war. In 1915, Mária Basilides became a guest soloist členkou, sólistkou Kráľovskej opery (Királyi and two years, later she became a member soloist of Operaház), od r. 1934 doživotnou členkou. V období Királyi Opera House - from 1934 she was a lifetime rokov 1914 - 1918 často účinkovala na pohostinných member. In the period from 1914 to 1918, she often

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... vystúpeniach v Kluži a Subotici s Filharmonickou performed at hospitable performances in Cluj and spoločnosťou, na čele ktorej stál dirigent István Kerner. Subotica with the Philharmonic Society and its Premyslene si začala budovať koncertný repertoár conductor István Kerner. She elaborately started z diel starších autorov (C. Monteverdi, J. S. Bach, G. F. building a concert repertoire from the works of older Händel, W. A. Mozart, L. van Beethoven), ale aj authors (C. Monteverdi, J. S. Bach, G.F. Handel, W. svojich súčasníkov (H. Kelen, B. Reinitz, A. Tarnay, J. A. Mozart, L. van Beethoven), but also from her Zádor, E. Dohnányi). Dôležitú zložku jej repertoáru contemporaries (H. Kelen, B. Reinitz, A. Tarnay, J. predstavovala ľudová pieseň mnohých národov sveta Zádor, E. Dohnányi). An important component of her (okrem maďarskej aj ostatných európskych národov, repertoire is a folk song of many nations of the world čínske hymny, hebrejské, čuvašské melódie i piesne (except Hungary and other European nations, the Čeremisov - Marijcov). S Filharmonickou Chinese hymns, Hebrew, Chuvashia melodies). spoločnosťou ako aj s ďalšími vokálnymi zbormi Together with the Philharmonic Society as well as a inštrumentálnymi telesami spolupracovala other vocal choirs and instrumental ensembles she každoročne pri predvedení tradičnej Ódy na radosť v annually collaborated at rendering the traditional Ode Beethovenovej IX. symfónii, vo veľkonočnom období to Joy of Beethoven's Symphony No. 9, during the to bol pravidelný cyklus zostavený z Matúšových Easter Time it was a regular cycle of J. S. Bach's a Jánových pašií J. S. Bacha a pred Vianocami Matthew's and John's Passions and before Christmas, Händlov Mesiáš i ďalšie oratória (Samson, Jefta, Izrael it was Handel's Messiah and another oratorio v Egypte). Z operných kreácií tohto obdobia (teda (Samson, Jefta, Israel in Egypt). From opera creations počas vojny a tesne po nej) je potrebné spomenúť of this period (i. e. during the war and immediately postavu Orfea z opery Ch. W. Glucka Orfeus after), we consider it necessary to mention the a Eurydiké, ktorou sa predstavila v apríli 1917 character of Orpheus from the Ch. W. Gluck's opera a dobová kritika označila Máriu Basilides of Orpheus and Euridiké, which she performed in „maďarským Orfeom“. V tomto období sa na scéne April 1917 and the period critics termed Mária budapeštianskej opery začína vďaka vtedajším Basilides "Hungarian Orpheus". Thanks to the then riaditeľom G. Mahlerovi a A. Nikischovi udomácňovať directors G. Mahler and A. Nikisch, German opera of nemecká opera reformátora R. Wagnera a v jej reformer R. Wagner started settling down on the prezentácii dostáva významné miesto aj Mária Budapest opera scene during that period and Mária Basilides (Waltraute, Fricka v opere Valkýra 1916, Basilides got the significant role in its presentation 1918; Erda v opere Siegfried 1921; Brangen v ((Waltraute, Fricka in Valkyrie, in 1916, 1918, Erda in opere Tristan a Isolda 1921; Fricka v opere Zlato Rýna Siegfried in 1921, Brangen in Tristan and Isolde in

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

1922; Grimgerda v opere Valkýra 1927, Erda v opere 1921, Fricka in Das Rheingold in 1922, Grimgerde Zlato Rýna, 1931). Prvé zahraničné účinkovanie Márie (Valkyrie 1927), Erda (Das Rheingold, 1931). The Basilides je spojené s mestom Weimar v septembri first foreign performance of M. Basilides is associated 1923. Potom nasledovalo pozvanie riaditeľa Ericha with the city of Weimar in September 1923. What Kleibera do berlínskej opery, kde jej Azucena vo followed next was an invitation of the director Erich Verdiho opere Trubadúr otvorila cestu na európske Kleiber into the Berlin Opera, where Azucena in operné scény, ale v rovnakej miere aj na koncertné Verdi's Il Trovatore opened her the way to the pódiá. European opera scene, but also equally to the concert Obraz speváckych aktivít a umeleckého stages. snaženia Márie Basilides by nebol celistvý, ak by sme Image of Mária Basilides singing activities vynechali informáciu o jej celoživotnom propagovaní and artistic efforts wouldn't be entire if we missed the piesňových cyklov. Uvádzala ich od sezóny 1928/1929 information about her lifelong promotion of song pravidelne až do svojej smrti, teda 16 rokov (jesenný, cycles. She presented them from the season 1928/1929 jarný, letný a zimný cyklus). Zimný cyklus obsahoval regularly until her death, i. e. for 16 years (autumn, výber z piesní F. Schuberta, jarný cyklus piesne spring, summer and winter cycle). They had barokového, resp. aj staršieho obdobia. V sezóne elaborated dramaturgical composition. Winter cycle 1934/1935 to boli napríklad piesne S. Tinódiho contained selection of F. Schubert’s song collections, (pôvodne zo 16. storočia) v úprave B. Szabolcsiho. the spring cycle contained songs from the Baroque Osobitnú kapitolu v živote umelkyne zohralo jej period or even from the earlier period respectively. In osobné priateľstvo s B. Bartókom a Z. Kodályom, the 1934/1935 season, there were songs of S. Tinódi ktorých úpravy ľudových piesní často spievala pred (originally from 16th century) in the adaptation of B. domácim i zahraničným publikom. Mnohé zo svojich Szabolcsi. Her personal friendship with Béla Bartók piesní venovali skladatelia práve jej. S menom Z. and Zoltán Kodály, whose folk songs adaptions she Kodálya je spojená ešte jedna nezabudnuteľná kreácia conveyed to the audience often in front of home and Márie Basilides – postava gazdinej v opere Székelyfonó foreign audience, played a separate chapter in the (Sikulské priadky) z r. 1932 (premiéra 23. apríla 1932), artist's life. They devoted many of their songs to her. ktorú skladateľ napísal pre ňu. Práve táto postava, The name of Z. Kodály is associated with one more spoločne s Marfou z opery Chovanština M. P. unforgettable Mária Basilides' creation - a role of Musorgského (premiéra 29. decembra 1936) a housekeeper in the opera of Székelyfonó (Székely Klytaimnestrou v opere Ch. W. Glucka Ifigénia Silkworm) from 1932 (premiere on April 23, 1932), v Aulide (5. novembra 1937) prestavuje podľa dobovej which the composer wrote for her. Together with the

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... kritiky vrcholy jej speváckeho umenia29. role of Marfa in opera M. P. Mussorgsky's Chovanština (premiere on December 29, 1936) and Gluck Clytemnestra in Gluck's opera Iphigenia in Aulide (5 November 1937), these are the roles which represent the tops of her singing art, according to the period critics29.

Obr. 6 Plagát koncertu 1. 1. 1928 v Budapešti Obr. 7 Mária Basilides ako grófka v opere Piková (Zdroj: Archív rodiny Bánai, Budapešť) dáma P. I. Čajkovského (Zdroj: Archív rodiny Bánai, Budapešť) Pic.6 The poster of the 1st January 1928 Pic.7 The picture of Mária Basilides as the countess (Source: The private archive of Bánai family, in the opera The Queen of Spades by P. I. Tchajkovsky Budapest) (Source: Private archive of Bánai family, Budapest)

Pravidelne sa vracala na svoj rodný Gemer. V She used to return to her native Gemer Rimavskej Sobote vystúpila 3. marca 1923 na podujatí regularly (she performed at the events of the Jewish židovského ženského spolku. Pri jednej príležitosti ju Women's League on 3rd March 1923 in Rimavská na klavíri sprevádzala Sarolta Kolbay, sestra opernej Sobota). On one occasion, she was accompanied by a speváčky, primadony divadelných spoločností pianist Sarolta Kolbay, sister of an opera singer, prima

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... v Koložvári (dnes Cluj v Rumunsku), Szegede, donna of theatre companies in Koložvár (today's Debrecíne a Košiciach - Ildikó Kolbay, ktorá Cluj), Szeged, Debrecen, and Košice - Ildikó Kolbay, pochádzala z Rimavskej Soboty30. Regionálne noviny originating from Rimavská Sobota30. Regional Murányvölgye, Sajó-Vidék, Rozsnyói Hiradó i )dalšie newspaper of Murányvölgye, Sajó-Vidék, Rozsnyói pravidelne informovali o návštevách Márie Basilides Hiradó, Gömör and Gömöri Ujság informed about v rodisku i jej umeleckých úspechoch31. Viackrát Mária Basilides visits to the birthplace and her artistic účinkovala na klavírnych koncertoch v Košiciach success regularly31. In Košice, she performed several spoločne s B. Bartókom, klaviristom O. Herczom a times together with Béla Bartók as the pianist, with huslistom E. Telmányim (1928, 1930, 1941)32. Život the pianist Otto Hercz, and violinist Emil Telmányi Márie Basilides sa ukončil 26. septembra 1946 - (1928, 1930, 1941)32. Maria Basilides' life ended on mesiac po prestavení Čajkovského Pikovej dámy, 26th September 1946 - a month after the performance v ktorej sa postavou starej grófky rozlúčila of Tchaikovsky's Queen of Spades, in which she said s budapeštianskym publikom. goodbye to the Budapest audience through a role of Mária Basilides patrí k najvýraznejším the old countess. speváckym osobnostiam prvej polovice 20. storočia. Mária Basilides belong to the most Udivovala svojou mnohostrannosťou. Po celej Európe significant singers from the first half of the 20th intepretovala diela skladateľov najstaršieho obdobia century. She astonished by her multilateralism. (C. Monteverdi, Ch. W. Gluck, G. F. Händel), obdobia Throughout the whole Europe she interpreted the romantizmu (G. Verdi, R. Wagner, C. Saint-Saëns, P. I. works of composers from the oldest period (C. Čajkovský) až po jej súčasníkov (B. Bartóka, Z. Monteverdi, Ch. W. Gluck, G. F. Handel), the period Kodály), . Bola nielen opernou speváčkou, ale aj of romanticism (G. Verdi, R. Wagner, C. Saint-Saens, propagátorkou oratoriálneho repertoáru (J. S. Bach, G. P.I Tchajkovsky) to the present contemporary authors F. Händel) a piesní, a to tak umelých (F. Schubert, J. (B. Bartók, Z. Kodály). She was not only an opera Brahms, G. Mahler), ako aj ľudových. Pri hodnotení singer, but also a propagator of oratorical repertoire (J. umeleckej dráhy Márie Basilides ju jej životopisec J. S. Bach, G. F. Handel) and art songs (F. Schubert, J. A. Molnár prirovnal k bájnemu kráľovi Midasovi, Brahms, G. Mahler), as well as folk songs. When ktorého ruky premenili všetko na zlato čoho sa dotkli. evaluating artistic career of Mária Basilides we must Podobne to bolo so spevom M. Basilides. consider the words J. A. Molnár who wrote biography about her and compared her to a fabulous king Midas whose hands turned into gold everything that they touch. Similarly it was with the singing of M.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Basilides.

Obr. 8 Pamätník Márii Basilides pred Mestským múzeom v Jelšave odhalený v roku 2016 (Autor: Kálmán Kemenczky, Sátoraljaújhely, Maďarsko) Pic. 8 Memorial od Mária Basilides situated outside the Jelšava Town Museum unveiled in 2016. (Author: Kálmán Kemenczky, Sátoraljaújhely, Hungary)

3. 3.

Najmladšia z trojice operných speváčok, The youngest of the three opera singers, ktorých korene siahajú na Gemer, je koloratúrna whose origin goes back to Gemer, is the coloratura sopranistka Ildikó Kolbay (24. január 1898 Rimavská soprano Ildikó Kolbay (24th January 1898 Rimavská Sobota – 14. jún 1932 Budapest), dcéra Sándora Sobota - 14th June 1932 Budapest), daughter of Sándor Kolbayho, predsedu Kráľovského krajského súdu Kolbay, chairman of the Royal County Court in 33 v Rimavskej Sobote33. Už ako 15 ročná vystupovala so Rimavská Sobota . Even as 15-year old, she svojou sestrou, nadanou klaviristkou Saroltou performed together with her sister, a talented pianist 34 v kúpeľných mestách Uhorska34. Od r. 1916 študovala Sarolta, in the spa towns of Hungary . From 1916, she na Hudobnej akadémii v Budapešti (Országos Magyar studied at the Music Academy in Budapest (Országos Királyi Zeneakadémia), v školskom roku 1917 – 1919 Magyar Királyi Zeneakadémia Budapest). In the school u pedagóga majstra Józsefa Síka35. Počas štúdia sa years 1917 - 1919, she studied at the master teacher 35 predstavila publiku v školskom prestavení úlohou József Sik . During her studies, she presented herself

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Zuzanky v opere W. A. Mozarta Figarova svadba to the audience in school performance by the role of (1916) a v r. 1919 v opere Traviata G. Verdiho . Susanna in W. A. Mozart's Marriage of Figaro (1916) Po ukončení akadémie krátku dobu and in 1919 it was G. Verdi's Traviata. s úspechom účinkovala v Bratislave, ako členka After graduation from the academy, she tamojšej divadelnej spoločnosti a v r. 1920 nastúpila performed as a member of the local theatre company in do košickej divadelnej spoločnosti Ödöna Faragóa, Bratislava for a short time and in 1920 she joined the kde sa vypracovala na jednu z najobľúbenejších Košice theatre company of Ödön Faragó where she speváčok. Zo začínajúcej subrety sa stala zbožňovanou worked herself way up into one of the most popular primadonou, a to vďaka hlasovým dispozíciám singers. Thanks to her voice disposition and youthful i mladistvému príťažlivému vzhľadu. Do jej repertoáru attractive appearance, a novice soubrette turned into sa postupne dostali hlavné postavy sopránových adored prima donna. Most wanted characters of hrdiniek opier i populárnych dobových operiet. Už soprano heroines of the operas and popular period v novembri 1920 dostala príležitosť predstaviť sa operettas got into her repertoire gradually. In košickému publiku hneď v troch operných postavách: November 1920 she was already given the opportunity ako Musette v opere G. Pucciniho Bohéma, pastier v to present herself to the Košice audience in three opera opere G. Pucciniho Tosca36, Flóra v opere G. Verdiho characters - as Musette (G. Puccini's La bohème), Traviata (Violettu spievala hosťujúca Clara Mussil)37 Shepherd (Puccini Tosca)36, Flora (G. Verdi Traviata, a tiež ako Anna v operete K. Komjáthyho Pillangó while guest Clara Mussil was singing the Violetta)37, as főhadnagy (Nadporučík motýľ). V decembri toho well as Anna (Károly Komjáthy Pillangó föhadnagy). istého roka spievala Rosinu v opere G. Rossiniho In December of the same year, she performed the role Barbier zo Sevilly38, Blonde v opere W. A. Mozarta of Rosina Rossini’s Barber of Seville38, Blonde in W. Únos zo Seraillu39, Nicolasa v opere Hoffmannove A. Mozart’s Abduction from Seraille39, Nicolas in the rozprávky J. Offenbacha40, Siebela v opere Ch. J. Offenbach´s Fairy Tales of Hoffmann40, also she Gounoda Faust41 a v januári 1921 naštudovala postavu acted as Siebela in the opera of Ch. Gounoda Faust41 Mercedes v opere Carmen G. Bizeta42. Predstavila sa and in January 1921 she performed as Mercedes in the v operetách Ruža zo Stambulu L. Fallu43, ako Anna opera by G. Bizeta Carmen42. She also presented Fothy v operete A Kislány (Dievčatko) skladateľa J. herself in operettas of Rose by Stambul by L. Falla43, Harsányiho44 a Rolla v operete A. Szirmayho Mágnás as Anna Fothy of operetta A Kislány - Young Lady Miska (Magnát Miško)45. V sezóne 1920 – 1921 from József Harsányi44 and the role in operetta of vytvorila ďalšie operetné postavy - Lotte v operete I. Albert Szirmay, Mágnás Miska45. In the following Farkasa Cseregyerekek, vagy Debrecenbe kéne menni season 1920 - 1921, she performed many others

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

(Výmena detí alebo Do Debrecínu by bolo potrebné operetta characters of Lotte in the operettas of Imre zájsť)46, Leilu v operete J. Huszku Gül Baba, Ilusku Farkas Cseregyerekek, Debrecenbe kéne menni ( v spevohre János Vitéz autora P. Kacsóha, Annie v Exchanging children It should be necessary to go to operete Bob herceg (Princ Bob) autora J. Huzsku, Debrecen)46, Leila in operetta Gül Baba by Jenő postavu Lívie v operete Cigány grófnő (Cigánska Huszka and Iluska in a music work of János Vitéz by grófka) F. Martosa a Zs. Vinczeho. Naštudovala aj the author Pongrác Kacsóh, Annie (in the operetta of postavu Dorky v opere Tajomstvo B. Smetanu v marci Bob herceg (Prince Bob) by the author Jenő Huszka), 1921 (libreto E. Krásnohorskej preložil do maďarčiny character of Livia in the operetta of Gypsy Countess F. Sziklay)47. Počas pôsobenia v Košiciach from F. Martos and Zs. Vincze. She was singing as vystupovala aj na piesňových recitáloch (december Dorka in the opera of Secret by B. Smetana in March 1920), kultúrnych večeroch organizovaných 1921 (Ferenc Sziklay translated libretto of E. Kazinczyho spoločnosťou a komorných vystúpeniach Krásnohorská into Hungarian language)47. During her v kine Uránia-Szinház48. 21. októbra 1921 vystúpila presence in Košice, she also performed at song recitals v sále Apolla v Lučenci. Začiatkom sezóny 1922/1923 (December 1920), cultural evenings organized by sa stala členkou divadelnej spoločnosti Jenő Janovicsa Kazinczy company and chamber performances in the v Kluži a 14. marca 1923 tu mala premiéru opereta I. cinema of Uránia Szinház48. On 21st October 1921, she Kálmána Bajadéra, kde stvárnila postavu Odetty. V performed at the premises of Apollo in Lučenec. At the rokoch 1922 – 1924, kedy tu pôsobila, bola jednou beginning of the season 1922/1923, she became a z najobľúbenejších speváčok, stala sa miláčikom member of the theatre company of Jenő Janovics in obecenstva. V Budapešti debutovala v priestoroch Cluj. On 14th March 1923, the operetta of I. Kálmán Mestského divadla (Városi Színház) v decembri 1923 Bajadér where she played the character of Odette had a v hlavnej ženskej úlohe operety Menyasszonyháború premier. During 1922 - 1924 when she worked there, (Vojna neviest) autora B. Szabadosa. Jej partnermi boli she was one of the most popular singers, and she József Sziklay a Imre Palló. Po pôvodnej trojmesačnej became the darling of the audience. In December 1923, zmluve na hosťovanie získala ročné angažmán. she debuted in the premises of the City Theatre (Városi V roku 1924 účinkovala v nemom reklamnom filme Színház) in Budapest with her main female role in the filmovej spoločnosti v Kluži režisérov Miklósa Izsóa operetta of Bride Wars (Menyasszonyháború) by B. a Józsefa Tomposa pre divadelnú revue Színház és Szabados. József Sziklay and Imre Palló were her Társaság (Divadlo a spoločnosť), ktorá propagovala partners. After the initial three-month contract for dámske módne trendy49. 4. februára 1924 vystúpila guesting, she received annual engagement. In 1924, v priestoroch Katolíckeho kruhu v Budapešti she performed in a silent advertising movie for the

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

(Budapest I:, Molnár utca 11), na kultúrno- movie company of directors Miklós Izsó and József spoločenskom podujatí Spolku Gemersko- Tompos for a theatrical revue of Színház és Társaság malohontskej župy opäť v Budapešti. (Theatre and Society), which promoted women's fashion trends in Cluj49. On 4th February 1924, she performed at the premises of Catholic Circle in Budapest (Budapest: I Molnár utca 11) on the cultural and social event of Gemer - Malohont county association again in Budapest.

Obr. 9 Ilona Kolbay (Zdroj: Kolozsvári Színész Album, Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť. Dostupné na internete: http://dka.oszk.hu/html/kepoldal/index.phtml?id=032800) Pic. 9 Ilona Kolbay (Source: Kolozsvári Színész Album, Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť. Available online: http://dka.oszk.hu/html/kepoldal/index.phtml?id=032800)

Dňa 19. decembra sa predstavila spoločne s On 19th December she presented herself tenoristom F. Szekelyhidym v Debrecíne na together with a tenor F. Székelyhidy in Debrecen at a samostatnom koncerte so symfonickým orchestrom. stand-alone concert with a symphony orchestra. V nasledujúcich rokoch podpísala zmluvu In the following years, she signed a contract s divadelnou spoločnosťou v Szegede, potom v r. 1926 with the theatre company in Szeged, then in 1926 – – 1927 účinkovala v Csokonaiho divadelnej 1927 she performanced in Csokonai Theatre Company

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... spoločnosti v Debrecíne. Dobová kritika zaznamenala in Debrecen.Those time critics noted: “high culture of „vysokú kultúru jej jemného, ohybného, vlniaceho sa a her soft, flexible and wavy and at the academy trained na akadémii vyškoleného sopránu, ktorý mohla soprano which she could present and prove at opera predviesť a potvrdiť aj v operných dielach. Jej works. Her attractive look, spectacular, noble and atraktívny zovňajšok, veľkolepé, vznešené a thoughtful acting role puts her among the latest premyslené herecké stvárnenie ju radí k posledným “Grande dame” prima donnas.”50 From the opera ´grande dame´ primadonám“50. Z operných kreácií creations of that time we must mention her roles in J. tohto obdobia hodno spomenúť postavy v opere Offenbach's Hoffmann's tales, Leoncavallo's Hoffmannove rozprávky J. Offenbacha, Komedianti R. Comedians, Verdi's Rigoletto and Il Trovatore, where Leoncavalla, Rigoletta a Trubadúra G. Verdiho kde she performed together with Ila Timár, a tenor J. vystúpila v spoločnosti Ily Timár, tenoristu J. Halmos and guesting baritone Károly Antal and tenor Halmosa, s hosťujúcim barytonistom K. Antalom Ferenc Szórád. In the operetta program, it was a a tenoristom F. Szórádom. Jej operetný repertoár character of Eurydiké in the operetta of Orpheus by J. obsahoval postavu Eurydiké z operety J. Offenbacha Offenbach in the Underworld, which she played Orfeus v podsvetí, ktorú naštudovala spoločne s I. together with I. Timár in the role of Diana and Jenő Tímár v úlohe Diany a J. Szigetim. V predstavení Szigeti. In the performance of Beautiful Helena, where Krásna Helena, kde vytvorila postavu Parida s she created the role of Paris together with her partner I. partnerkou I. Tímár v postave Heleny, vystúpili ako Timár in the role of Helena, they performed as two dve hlavné opory vtedajšieho súboru. Novinkou mainstays of the then company. The operetta of the v dramaturgii debrecínskeho divadla bola opereta Circus Princess (Cirkuszhercegnője) from Imre Cirkuszhercegnője (Princezná cirkusu) I. Kálmána, Kálmán, where she played the main character, was a kde vytvorila hlavnú postavu. Grotesknú postavu novelty in the dramaturgy of the Debrecen theatre. She subrety z operety I. Kálmána Obsitos vytvorila v tejto played the grotesque character of soubrette from the sezóne pri príležitosti 40-ročného pôsobenia Etely Obsitos operetta by Imre Kálmán that season on the Serfőzy Halasyné na divadelnej scéne spoločne occasion of 40-year activity of Etela Serfőzy Halasyné s bývalým bonvivánom Halasyho spoločnosti - K. on the stage together with former bon vivant of the Horváthom. Na svojich vystúpeniach popularizovala company, Halasy - Kalman Horvath. Within her aj maďarské ľudové piesne (Debrecín, 1926) a performances, she also popularized Hungarian folk zhudobnené Petőfiho básne na koncertných songs (Debrecen, 1926) and Petőfi's set-to-music predstaveniach (1927). Do Košíc sa vrátila ešte poems at the concert performance (1927). She returned v auguste 1926 a pohostinne tu vystúpila operetách I. to Košice in August 1926 and she hospitably

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

Kálmána Bajadéra a A. Szirmaiho Alexandra. Potom performed in the operettas of I. Kálmán Bajadér and nasledovalo jednoročné angažmán v divadelnej A. Szirmai Alexandra. This was followed by a one- spoločnosti v Kluži (v sezóne 1927 – 1928 tu odohrala year engagement in the theatre company in Cluj (in 120 predstavení) a napokon v Miskolci v spoločnosti season 1927-1928 she had 120 performances) and M. Sebestyéna. Tu sa vystúpením 6. januára 1930 finally in Miskolc at the presence of M. Sebestyén. rozlúčila s obecenstvom v postave Sybill There she said goodbye to the audience with the v rovnomennej operete V. Jacobiho. 14. marca 1930 sa performance on 6th January 1930 in the role of Sybill v Budapešti vydala a plánovala ukončiť umeleckú in the operetta of the same name by Victor Jacobi. On kariéru. Jej manžel Dr. Menyhért Gaál, bol vojenským 14th March 1930, she got married in Budapest and she lekárom, ktorý pôsobil ako vrchný lekár vo vojenskej planned to end the artistic career. Her husband, Dr nemocnici v Miskolci51. Zomrela nečakane, veľmi Menyhért Gaál, was a military doctor who served as a mladá na následky komplikácií po predchádzajúcej head doctor in a military hospital in Miskolc51. She operácii v júni 1932 v budapeštianskej nemocnici died very young and unexpectedly, as a result of , kam bola prevezená. Úspešná kariéra Ildikó Kolbay, complications after the previous operation in June aj keď veľmi skoro prerušená smrťou naznačuje, že jej 1932 in the Budapest hospital where she was taken. vokálne umenie bolo dôležitým príspevkom Despite her early death, successful career of Ildikó k etablovaniu kvalitného operného i operetného Kolbay shows that her vocal art was an important repertoáru na našom území v Bratislave, ale hlavne addition to establish quality opera as well as operetta v Košiciach v divadelnej spoločnosti Ö. Faragóa. repertoire in the area of Bratislava, but mainly in Dokladom jej popularity sú rozhovory, prehľady ňou Košice at the theatre company of O. Faragóa. The naštudovaných postáv i často uverejňované kresby, proof of her popularity are all the interviews, portréty B. Kontuly-Nemessányiho na stránkach awareness of her roles and characters as well as umeleckého týždenníka Szinházi Ujság (aj Kasssai published drawings, portraits of B. Kontuly- Szinházi Ujság), ako aj fotografie a články v Nemessányiho at the pages of art magazine Szinházi budapeštianskom periodiku Szinházi Élet. Ujság (aj Kasssai Szinházi Ujság), as well as the photographs and articles in Budapest periodical Zhrnutie a záver Szinházi Élet.

Zachytiť najdôležitejšie etapy v živote troch Summary and Conclusion gemerských umelkýň Ilony Bárdossy, Márie Basilides a Ildikó Kolbay bola úloha pomerne zložitá To summarize the most important moments

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... predovšetkým vzhľadom na stručnosť a torzovitosť in the life and artistic work of three Gemer Region slovenských zdrojov. Predkladaný príspevok bol opera singers Ilony Bárdossym Márie Basilides and zostavený na základe článkov z inorečových novín Ildikó Kolbay was quite difficult mainly due to the a časopisov z rokov 1848 - 1918, ktoré sa nachádzajú lack and torsional Slovak sources. This report was v databáze RETRO na úseku retrospektívnej written and composed on the base on foreign bibliografie Oddelenia historických fondov v Štátnej newspapers and magazines from 1848- 1918 which can vedeckej knižnici v Košiciach52. Najbohatším zdrojom be found in the database of RETRO in the informácií v prípade Ilony Bárdossy bola elektronická retrospective bibliography at the Department of databáza článkov z maďarských novín a časopisov historic funds at the State Scientific Library in firmy Arcanum53 z Budapešti. Prostredníctvom Košice52. The most abundant source of information dobovej tlače, predovšetkým budapeštianskych about Ilona Bárdossy was the electronic database of denníkov, teda nie odbornej tlače, sme mali možnosť articles from Hungarian newspapers and magazines of aspoň sčasti sledovať meniace sa miesta jej pôsobenia, the company Arcanum53 from Budapest. By means of životné osudy, repertoár umelkyne a čiastočne sa that time press, mainly from dailies from Budapest, not oboznámiť s hodnotením jej speváckeho umenia. from specialized press, we had the chance to search for Základom pre spracovanie časti príspevku o altistke all places of her work and activities, life situations, her Márii Basilides bolo dielo jej kritika a životopisca repertoire as well as to get the knowledge about Jenő Antala Molnára54 a spomienky jej manžela evaluation of her singing art. The base for preparation Istvána Péterfiho55, ktoré sme doplnili informáciami of this article about alto Mária Basilides was the work z regionálnych novín vychádzajúcich v Gemeri- of her critic and bibliographer Jeno Antal Molnár54 and Malohonte do roku 1918. Dobové rodinné dokumenty, memories of her husband István Péterfy55, more ktoré sa nachádzali v pozostalosti umelkyne boli však information was added from regional newspapers zničené počas bombardovania Budapešti na konci published in Gemer – Malohont until 1918. That time druhej svetovej vojny56. Preukázaním uznania a úcty family documents which were in the heritage of the obyvateľov Jelšavy k umeniu Márie Basilides je singer were destroyed during a bomb attack in pamätná tabuľa, ktorá bola umiestnená pred budovou Budapest at the end of WW II56. To show appreciation Mestského múzea v Jelšave v júni 2016, pri príležitosti and respect from inhabitants of Jelšava towards the art 130. výročia narodenia a 70 výročia úmrtia of Mária Basilides, the memorial plate was placed významnej rodáčky. outside the building of the Town Jelšava museum in Život sopranistky Ildikó Kolbay bolo možné sledovať June 2016, the the 130th anniversary of her birth and na základe oznamov v dobových budapeštianskych 70th anniversary of the death of this important native.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ...... periodikách a regionálnej gemerskej tlači. Kompletný The life of soprano Ildikó Kolbay was possible to obraz a kritické zhodnotenie umeleckého pôsobenia follow via reports in those times Budapest periodicals Ilony Bárdossy a Ildikó Kobay bude možné urobiť až and reginal press from Gemer. po dôkladnom preštudovaní materiálu v maďarských The complete picture and critical assessment of art archívoch. work of Ilona Bárdossy, Ildikó Kolbay will only be possible after precise study of all materials in Hungarian archives.

Poznámky / Endnotes

1 V rímskokatolíckej matrike v Štítniku je zapísaná ako Helena. Keďže používala maďarskú formu mena, rozhodli sme sa uvádzať ho v takejto podobe. V Štítniku sa narodili aj jej súrodenci: bratia Miklós István 18. 2. 1869, neskorší správca lesov na panstve Coburgovcov na Gemeri, Pál Ferenc 6. 4. 1872 a sestra Etelka Antónia 16. 2. 1874, ktorá sa v r. 1909 vydala v Budapešti za Gyulu Königa. Najmladšia sestra Sarolta Anna Mária sa narodila už v Revúcej dňa 31. 3. 1886, kde bol jej otec Pál Bárdossy zamestnaný ako advokát. Bola herečkou, pôsobila v Budapešti (1903, 1906). – Údaj o narodení sestry Irén sa nám v matrike zatiaľ nepodarilo nájsť. Je známe, že bola absolventkou konzervatória vo Viedni a v r. 1892 dostala ponuku účinkovať vo viedenskej opere. Po úraze sa venovala koncertnému spevu a pedagogickej činnosti. Bola nielen súkromnou učiteľkou spevu (od roku 1902 vyučovala v priestoroch svojho bytu na Okružnej ceste Terézia, č. 4), ale vyučovala aj v hereckej škole zriadenej pri divadle Vígszinház v Budapešti, neskôr v hereckej škole Krajinského divadelného spolku (Országos Színész-egyesület Színésziskola) v Budapešti (1905). O dva roky neskôr je uvedená v zozname pedagógov na Hudobnom konzervatóriu Lovasa na Andrássyho ulici č. 67 v Budapešti. Spevácky zbor viedla na Dievčenskej meštianskej a obchodnej škole na ulici Práter v Budapešti (1908) a zároveň vyučovala spev. Podobne na Obchodnej škole Aranyossiho v Budapešti (1909), na hudobnej škole (Zenetanoda) v mestskej časti Ujpest (1916). K jej najúspešnejším žiakom patrili Margit Paksi, Zsófia Gergely, Rózsi Völgyi, Jolán Gyöngyi, a Kornélia Elek. – Podrobnejšie pozri Szinésznövendékek előadása. In: Budapesti Hirlap, roč. 25, 26. 6. 1905, č. 124, s. 7. - Patrila k uznávaným pedagógom o čom svedčí aj to, že v roku 1916 bola príslušným ministerským odborom menovaná odbornou inšpektorkou pre vyučovanie spevu na základných školách v krajine. Jej početné koncertné spevácke vystúpenia je možné sledovať podľa ohlasov v dobovej periodickej tlači, ktoré boli priaznivé. Vo februári 1894 vystúpila v spoločnosti svojej sestry Ilony na Jókaiho dňoch v meste Pápa v župe Ve-szprém. Spoluúčinkoval profesor Hudobnej akadémie v Budapešti, klavirista Károly Aggházy. Podrobnejšie pozri: Jókai ünnep. In: Budapesti Hirlap, roč. 14, 24. 1. 1894, č. 24, s. 6; Jókai ünnep Pápán. In: Budapesti Hirlap, roč. 14, 28. 1. 1894, č. 28, s. 8. / In the birth Register Office of Roman-catholic Church in Štítnik she is recorded as Helana. As she was using the Hungarian form of her name, we have decided to use that form. Ilona's siblings were born in Štítnik – her brothers Miklos István (18/02/1869) who later became the

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

administrator of Coburgs´forrests in Gemer, Pál Ferenc (06/04/1872) and sister Etelka Antónia (16/02/1874) who got married to Gyula König in 1909 in Budapest. The youngest sister Sarolta Anna Mária was born in Revuca on 31/03/1886 where her father Pál Bardossy worked as a lawyer. She was an actress and acted in Budapest (1903,1906). Data about the sister Irén's birth could not have been found in the register yet. It is known that she was a graduate of the Conservatory in Vienna and in 1892 she received an offer to work at the Vienna Opera. After the injury, she focused on concert singing as well as pedagogical activities. She worked as a private teacher of singing ( since 1902 she taught in the premises of her flat in Okružná road, Terézia, no.4) as well as she occupied with teaching activity at the acting school set up at the theatre Vígszinház in Budapest and later at the acting school of Regional Theatre Association (Országos Színészegyesület Szinésziskola) in Budapest (1905). Two years later her name is on the list of teachers at Musical conservatory of Lovas at Andrássy street no. 67 in Budapest. She was the leader of the choir at Girls´ burgher and business school at Prater street in Budapest (1908) as well as she taught singing there. The same she had done at Business Aranyossi school in Budapest (1909), at Music school (Zenetanoda) in the suburb of Ujpest (1916). Among her most famous students were Margit Paksi, Zsófia Gergely, Rózsi Volgyi, Jolán Gyongyi and Kornélia Elek. – For more details check: Szinésznövendékek előadása. In: Budapesti Hirlap, ed. 25, 26. 6. 1905, no. 124, p. 7. – She belonged among highly regarged teachers which is proved by the fact that in 1916 the ministry Office named her to be a professional inspector for teaching singing at primary schools in the country. Her numerous concerts and performances can be followed according the responses in that period newspapers, which were only very possitive.- In February 1984, she performed together with her sister Ilona on Jókai days in Páp in Veszprém county. Professor of the Music Academy in Budapest, pianist Károly Aggházy also co-performed. Details see Jókai ünnep. In Budapest Hirlap, edition no. 14, 24.1.1894, vol. 14, no. 24, p. 6; Jókai ünnep Pápán. In Budapest Hirlap, edition 14., 28.1.1894, Vol. 14, no. 28, p. 8th. 2 Dr. Lajos Szilágyi pochádzal zo sikulskej šľachtickej rodiny, ktorá používala predikát „székelyföldvári“. Jeho otec Dr. Virgil Szilágyi (27. 11. 1824 Ečka, Srbsko - 30. 12. 1892 Budapest, Maďarsko) vyštudoval právo. Bol významným žurnalistom, zaoberal sa krásnou literatúrou a zároveň bol poslancom uhorského parlamentu (1869, 1881). Matka Fanny, rod. Kovács pochádzala zo šľachtickej rodiny, ktorej bol udelený šľachtický predikát „felsőszopori“. V 60-tych rokoch 19. storočia sa rodina, kvôli prenasledovaniu zdržiavala v emigrácii v Miláne, Paríži a Berlíne. – Podrobnejšie pozri Szilágyi Virgil halálaról. In: Budapesti Hirlap, roč. 13, 1. 1. 1893, , č. 1, s. 6. - Lajos Szilágyi bol spoločne s Miklósom Yblom členom stavebnej komisie pri výstavbe budovy kráľovskej opery v Budapešti. Za činnosť v tejto komisii bol kráľom ocenený rytierskym krížom Radu Františka Jozefa. V období rokov 1886 – 1888 a 1892 - 1897 vykonával funkciu hospodárskeho správcu, hospodárskeho vedúceho v Maďarskej kráľovskej opere v Budapešti. V rokoch 1884 – 1899 bol zároveň aj technickým inšpektorom divadla. - Podrobnejšie pozri A Magyar Királyi Operaház Évkönyve 50 éves fennállása alkalmából. Budapest: A Magyar Kir. Operaház Igazgatósága, 1934, s. 80. / Dr Lajos Szilágyi came from a noble family who used the predicate székelyföldvári. His father, Dr Szilágyi Virgil (27.11.1824 Écska – 30.12.1892 Budapest) studied law, was an important journalist, dealt with literary works, was a member of the Hungarian Parliament (1869, 1881). His mother Fanny, née Kovács, came from a noble family using predicate of nobility felsőszopori. In the 1860s, the family stayed in exile in Milan, Paris a Berlin because of persecution - for details, see Szilágyi Virgil halálaról. In Budapest Hirlap, 1. 1. 1893, vol. 13, no. 1, p. 6. - Szilágyi Lajos was together with Yblo Miklós member of the building committee of the building construction of the Royal Opera

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

House in Budapest. For work in this committee, he was awarded the Knight's Cross of the Order Ferenc Jozef by the king. In the period from 1886 to 1888 and from 1892 to 1897 he held the position of marketing manager, marketing head of the Hungarian Royal Opera in Budapest. In the years 1884 - 1899, he was also the technical inspector of the theatre. See A Magyar Király Operaház Évkönyve 50 éves fennállása alkalmából. Budapest, 1934, p. 80th. 3 A budapesti katolikus kör. In: Budapesti Hirlap, roč. 12, 13. 11. 1892, č. 314, s. 11. / A budapesti katolikus kör. In Budapesti Hirlap, vol 12, 13. 11. 1892, vol. 12, no. 314, p. 11. 4 Szinházak. In: Budapesti Hirlap, roč. 13, 13. 3. 1893, č. 72, s. 7. / Szinházak. In Budapesti Hirlap, vol. 13, 13. 3. 1893, vol. 13, no. 72, p. 7. 5 A szerb király Budapesten. In: Budapesti Hirlap, roč. 14, 17. 10. 1894, č. 257, s. 5. / A szerb király Budapesten. In Budapesti Hirlap,vol. 14, 17. 10. 1894, vol. 14, no. 257, p. 5 6 Strauss-ünnep. In: Budapesti Hirlap, roč. 14, 1. 12. 1894, č. 332, s. 19. / Strauss-ünnep. In Budapesti Hirlap, vol. 14, 1. 12. 1894, vol. 14, no. 332, p. 19. 7 V roku 1894 spievala na pódiu Maďarskej kráľovskej opery 61-krát. Nelly Gábos 73-krát, Margit Wein- Ábrányi 69-krát, grófka Italia Vasquez de Molina, ktorá mala najvyšší plat iba 31-krát. Podrobnejšie pozri SZTOJANOVITS, Jenő: A Magyar Királyi Opera: A mult esztendő mérlege. In: Pesti Napló, roč. 47, 14. 1. 1896, č. 13, s. 8. / In 1894 she sang at the stage of Hunagrian Royal Opera 61 times. Nelly Gábos 73 times, Margit Wein-Ábrányi 69 times, Countess Italia Vasquez de Molina who earned the most sang there only 31 times. For more details see: SZTOJANOVITS, Jenő: A Magyar Királyi Opera: A mult esztendő mérlege. In: Pesti Napló, vol.. 47, 14. 1. 1896, no. 13, p. 8. 8 SELYMESI, S. Rezső: Mascagni első karnagyi szereplése Budapesten: A Patarasztbecsület 100-ik előadása 40 évvel ezelőtt. In: Pesti Hirlap, roč. 57, 17. 11. 1935, č. 262, s. 17. / SELYMESI, S. Rezső: Mascagni első karnagyi szereplése Budapesten: A Patarasztbecsület 100-ik előadása 40 évvel ezelőtt. In: Pesti Hirlap, vol. 57, 17. 11. 1935, no. 262, p. 17. 9 Magyar művészek Belgrádban. In: Pesti Hirlap, roč. 18, 8. 3. 1896, č. 67, s. 8; Magyar művészek a szerb udvarnál. In: Pesti Napló, roč. 47, 8. 3. 1896, č. 67, s. 5; Budapesti Közlöny: Hivatalos Lap, roč. 16, 20. 8. 1896, č. 196, s. 2. 10 Bárdossy Ilona és az Opera. In: Pesti Napló, roč. 47, 1. 9. 1896, č. 240, s. 7. 11 Concert Programme von 1875 bis ... [1902]. – Album v zbierke Oddelenia historickej tlače Východoslovenského múzea v Košiciach. Sign IV. 3462. / Concert Programme von 1875 bis ... [1902]. – Album in the collection of the Department of the historical print of the East Slovak Museum in Košice. Sign IV. 3,462th. 12 Müvészet a Várszínházban. In: Budapesti Hirlap, roč. 17, 22. 4. 1897, č. 112, s. 7. 13 A filharmonikusok ... In: Budapesti Hirlap, roč. 18, 4. 1. 1898, č. 4, s. 10. 14 Ilona Bárdossy bola členkou Kráľovskej opery v Budapeštiv rokoch 1890 – 1896 a 1899 – 1913. - Pozri A Budapesti Operaház 100 éve. Budapest: Zeneműkiadó, 1984, s. 500. / Ilona Bárdossy was member of the Royal Budapest Opera in 1890 – 1896 and 1899 – 1913. – more information: A Budapesti Operaház 100 éve. Budapest: Zeneműkiadó, 1984, p. 500 15 Operaház. In: Budapesti Hirlap, roč. 19, 1. 12. 1899, č. 333, s. 10; (k.a.): Operaház. In: Budapesti Hirlap, roč. 19, 3. 12. 1899, č. 335, s. 10.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

16 (Z.): Opera. In: Pesti Napló, roč. 52, 15. 3. 1901, č. 74, s. 9. 17 Operaház. In: Pesti Napló, roč. 52, 19. 9. 1901, č. 258, s. 12. 18 (*). Operaház. In: Pesti Napló, roč. 55, 29. 1. 1904, č. 29, s. 13. 19 Bárdossy Ilona Londonban. In: Budapesti Hirlap, roč. 29, 7. 7. 1909, č. 159, s. 10. 20 Magyar Művésznő Berlinben. In: Budapesti Hirlap, roč. 30, 15. 12. 1910, č. 297, s. 12. 21 Szilágyiné Bárdossy Ilona. In: Budapesti Hirlap, roč. 31, 3. 9. 1911, č. 209, s. 15. – V tom období žila rodina v VI. budapeštianskom obvode na Okružnej ceste Terézia (Teréz-körút) č. 40-42. / Szilágyiné Bárdossy Ilona. In: Budapesti Hirlap, vol.31, 3. 9. 1911, no. 209, p. 15. - At that time the family lived in VI. Budapest district at Okruzna Road Terézia( Teréz-körút) no. 40-42. 22 A Harmónia hangversenyei. In: Budapesti Hirlap, roč. 38, 17. 2. 1918, č. 41, s. 11. 23 Huszonötéves házassági évforduló. In: Murányvölgye : Szépirodalmi, társadalmi és közgazdasági hetilap, roč. 7, 2. 9. 1917, č. 35, s. 2. 24 Szilágyiné Bárdossy Ilona meghalt. In: Az Ujság, roč. 9, 11. 1. 1933, č. 8, s. 8. 25 Pri príprave štúdie sme využili periodiká dostupné v elektronickej databáze ADT Arcanum Digitheca, softvérovej spoločnosti Arcanum z Budapešti. / When we were preparing this study we used periodicals available in the electronic database ADT Arcanum Digitheca, of the software company Arcanum from Budapest. 26 V personálnom hesle v Slovenskom biografickom slovníku je jej bohatá a rôznorodá umelecká kariéra obsiahnutá v dvoch vetách! Pozri Bárdossy Ilona. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) : 1. zv. A – D. Martin: Matica slovenská, 1986, s. 144. O niečo rozsiahlejšie je heslo v publikácii Gemer a Malohont, chýbajú však údaje a hodnotenie speváckej kariéry. Pozri GARAJ, Ľudovít: Gemer a Malohont: (Kultúrna a literárna tradícia regiónu maďarskej proveniencie). Bratislava: STIMUL, 1997, s. 116. / In the personal entry of the Slovak bibliographic dictionary is her rich and various artisC career described in two sentences! See Bárdossy Ilona. In: Slovak bibliographic dictionary: (from 833 to 1990): 1. Vol. A-D. Martin: Matica Slovenská, 1986, p. 144. A bit more extensive entry can be found in the publication Gemer and Malohont, but the data and evaluation of her singing career is missing. See GARAJ, Ľudovít: Gemer a Malohont: (Cultural and literary tradition of the region of Hungarian origin). Bratislava: STIMUL, 1997, p. 116. 27 Panovník Leopold I. udelil vo februári 1683 bratom Pavlovi, Michalovi, Gašparovi a Martinovi Basilidesovcom šľachtický titul a predikát nagyszalontai és murányaljaji. V 18. storočí bol rod na území dnešného Slovenska známy v okolí Čadce, Myjavy, Lučenca, Banskej Štiavnice, Brezna, Zvolenskej Slatiny. V r. 1686 bol ich šľachtický titul potvrdený aj v Gemerskej župe. Táto vetva rodu žila v okolí Tisovca, Jelšavy, Muráňa, Muránskej Dlhej Lúky, Ratkovej, Ratkovského Bystrého, Rimavskej Soboty. Podrobnejšie pozri FORGON, Mihály: Gömör-Kishont vármegye nemes családai. Somorja: MÉRY RATIO, 2001, s. 83. / Monarch Leopold I. awarded brothers Pavol, Michal, Gaspar and Martin Basilides title of nobility and predicate of nagyszalontai és murányalaji in February 1683. In the 18th century, the family was known in the surroundings of present Slovakia near Čadca, Myjava, Lučenec, Banská Štiavnica, Brezno, Zvolenská Slatina. In 1686, the title of nobility was confirmed in Gemer County. This branch of the family lived in the surrounding area of Tisovec, Jelšava, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Ratková, Ratkovské Bystré, Rimavská Sobota. 28 PÉTERFI, István: Házasságom előzményei. In: PÉTERFI, István: Emlékezéseim. Budapest: Gondolat, 1965, s. 29 - 37

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

29 MOLNÁR, Antal Jenő: Basilides Mária. Budapest: Zeneműkiadó, 196, s. 56 – 57. 30 KERÉNYI, Éva. Az akáclombos város. Rimaszombat: Gömör-Kishonti Múzeum Egyesület, 2013, s. 144. 31 Basilidesz Mária ujabb sikere. In: Sajó-Vidék, roč. 15, 15. 2. 1912, č. 7, s. 2; Személyi hírek. In: Murányvölgye Szépirodalmi, társadalmi és közgazdasági hetilap, roč. 2, 21. 7. 1912, č. 29, s. 2; Személyi hírek. In: Sajó-Vidék, roč. 15, 1. 8. 1912, č. 31, s. 3; Személyi hir. In: Murányvölgye : Szépirodalmi, társadalmi és közgazdasági hetilap, roč. 2, 1. 9. 1912, č. 35, s. 2. 32 Album plagátov z koncertov, ktoré sa konali v sále hotela Schalkház v Košiciach v období rokov 1902 - 1943 pripravil košický kníhkupec a organizátor hudobného života v Košiciach Sándor Vitéz (1884 – 1954). Nachádza sa vo vlastníctve syna Sándora Vitéza, Sándora Vitéza ml. v Budapešti. Podrobnejšie pozri BLAŠKOVÁ, Eleonóra: Zenei reminiszcenciák vagy Mi köti össze Vitéz Antal és Vitéz Sándor kassai könyvkereskedőket Bárdossy Ilona és Basilides Mária budapesti primadonnákkal? In: Széphalom: A Kazinczy Ferenc Társaság évkönyve 27/207. Sátoraljaújhely: Kazinczy Ferenc Társaság, 2017, s. 452 – 470; BLAŠKOVÁ, Eleonóra: Kníhkupecká rodina Vitézovcov ako organizátor hudobného života v Košiciach : Dva Albumy koncertov v hoteli Schalkház z rokov 1875 – 1943. In: Studia Bibliographica Posoniensia 2016. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2016, s. 54 – 66. / The album of posters for concerts organised in the hall of Schalkház hotel in Košice during 1902-1943 prepared bookman and the organiser of musical life in Košice Sándor Vitéz (1884- 1954). Now this album belongs to his son Sándor Vitéz junior in BUdapest. More details can be found: BLAŠKOVÁ, Eleonóra: Zenei reminiszcenciák vagy Mi köti össze Vitéz Antal és Vitéz Sándor kassai könyvkereskedőket Bárdossy Ilona és Basilides Mária budapesti primadonnákkal? In: Széphalom: A Kazinczy Ferenc Társaság évkönyve 27/207. Sátoraljaújhely: Kazinczy Ferenc Társaság, 2017, p. 452 – 470; BLAŠKOVÁ, Eleonóra: Bookman´s family of Vité zas the organisator of musical life in :Two Albums of concerts in hotel Schalkház during 1875 – 1943. In: Studia Bibliographica Posoniensia 2016. Bratislava : University library in Bratislava, 2016, p. 54 – 66. 33 Sándor Kolbay (1856 – 1917) predseda Kráľovského krajského súdu v Rimavskej Sobote z titulu svojej funkcie vykonával inšpekčné návštevy na okresných súdoch v Revúcej (1914, 1915) i Rožňave (1912). Matka Matilda, rod. Majtán bola v decembri 1917 vyznamenaná vojenskou striebornou záslužnou medailou Červeného kríža. Podrobnejšie pozri: Gyászrovat. In: Sajó-Vidék: Vegyestartalmú hetilap, roč. 20, 15. 2. 1917, č. 7, s. 4. / Sándor Kolbay (1856 – 1917) - Chairman of Royal County Court in Rimavská Sobota who carried out the inspection visits at district courts in Revúca (1914, 1915) and in Rožňava (1912) from his post. Mother Matilda, née Majtán, was awarded the Military meritorious silver medal of the Red Cross in December 1917. For details, see: Gyászrovat. In Sajó-Vidék: Vegyestartalmú Hetilap, 15. 2. 1917, vol. 20, no. 7, p. 4.. 34 Művészi siker. In: Rozsnyói Hiradó, roč. 36, 31. 8. 1913, č. 36, s. 3; Zene, színház és kinematográfia. In: KERÉNYI, Éva: Az akáclombos város. Rimaszombat: Gömör-Kishonti Múzeum Egyesület, 2013, s. 143. 35 Bol pedagógom viacerých významných umelcov o. i. M. Basilides, I. Pallóa, M. Thuray, J. Vermesa. Podrobnejšie pozri A jövő nemzedék. In: Szinházi Élet, roč. 6, 21. 10. 1917, č. 43, s. 40. / A jövő nemzedék. In Szinházi Élet, 21. 10. 1917, vol. 6, no. 43, p. 40. 36 Tosca. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 20. 11. 1920, č. 3, s. 25. 37 Traviata. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 20. 11. 1920, č. 3, s. 26.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

38 A sevillai borbély, In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 1. 11. 1920, č. 1, s. 26. 39 Szöktetés a Seraiból. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 4. 12. 1920, č. 5, s. 26. 40 Hoffman meséi. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 11. 12. 1920, č. 6, s. 18. 41 Faust. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 11. 11. 1920, č. 2, s. 26. 42 Carmen. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 15. 1. 1921, č. 11, s. 19. 43 Stambul rózsája. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 1. 11. 1920, č. 1, s. 26. 44 A Kislány. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 4. 12. 1920, č. 5, s. 25. 45 Mágnás Miska. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 25. 12. 1920, č. 8, s. 17. 46 Cseregyerekek. In: Szinházi Ujság: Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 18. 12. 1920, č. 7, s. 18. 47 Titok. In: Szinházi Ujság : Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 5. 3. 1921, č. 18, s. 20. - Ferenc Sziklay (1883 – 1943) , významná postava politického, literárneho a hudobného života Košíc v prvej polovici 20. storočia. V rokoch 1922 – 1938 kultúrny referent maďarských menšinových politických strán na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Tajomník Spolku podporujúceho maďarské divadlo na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (A Szlovenszkói és Ruszinszkói Magyar Színpártoló Egyesület) od roku 1921. Do maďarčiny preložil viaceré diela českých spisovateľov (K. Čapek) a libretá opier B. Smetanu (Tajomstvo, Hubička) a A. Dvořáka (Tvrdé palice). Sám bol plodným spisovateľom a dramatikom. / Titok. In: Szinházi Ujság : Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, vol. 10, 5. 3. 1921, no. 18, p. 20. - Ferenc Sziklay (1883 – 1943) – significant person in political, literaty and musical world in Košice in the first half of the 20th century. From 1922 to 1938 he was a cultural referent for Hungarian minority political parties in Slovakia and in Carpathian Ruthenia. He was a secretary of the Society supporting Hungarian theatre in Slovakia and in Carpathian Ruthenia (A Szlovenszkói és Ruszinszkói Magyar Színpártoló Egyesület) from 1921. He translated several works of Czech writers (K. Čapek) and librettos from B. Smetana ( Secret, The Kiss) and A. Dvořák (Stubborn Lovers) to Hungarian language He was also a writer and dramatist. 48 Kabaré. In: Szinházi Ujság : Szinházi, irodalmi, művészeti és társadalmi hetilap, roč. 10, 18. 12. 1920, č. 7, s. 18. 49 A kolozsvári filmgyártás képes története 1913-tól 1920-ig. Szerk. Balogh Gyöngyi és Zágoni Bálint. Kolo- zsvár; Budapest: Filmtett Egyesület; Magyar Nemzeti Filmarchívum. 2009, s. 104 – 116. 50 BÉBER, László: Nehéz átmenet a békébe 1919 – 1936. In: KATONA, Ferenc: A debreceni színészet története. Debrecen: Debrecen megyei városi tanács v. b. Művelődésügyi osztálya, 1976, s. 98.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

51 Házasság. In: Pesti Hirlap, roč. 52, 18. 3. 1930, č. 63 (17 128), s. 12; Dr. Gaál Menyhért... In: Pesti Ujság, roč. 54, 16. 6. 1932, č. 132, s. 11; Kolbay Ildikó meghalt. In: Pesti Hirlap, roč. 54, 17. 6. 1932 , č. 133 (17 730), s. 7. 52 Databáza RETRO je prístupná online na webovej stránke Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. / Database RETRO is available online at web-site of the State Scientific Library in Košice. 53 Zakúpená elektronická databáza Arcanum je prístupná v špecializovanej študovni Bibliotheca Cassoviensis čitateľom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach na pracovisku retrospektívnej bibliografie Oddelenia historických fondov na Pribinovej ulici č. 1 v Košiciach. / Paid electronic database Arcanum is available at study room Bibliotheca Cassoviensis for reader of the State Scientific Library in Košice or retrospective bibliography at the Department of Historic funds at Pribinova st. no. 1 in Košice. 54 MOLNÁR, Jenő Antal. Basilides Mária. Budapest: Zeneműkiadó, 1967. 69 s. 55 PÉTERFI, István. Házasságom előzményei. In: PÉTERFI, István: Emlékezéseim. Budapest: Gondolat, 1965, s. 29 – 37. 56 Prínosom k poznaniu osobnosti Márie Basilides boli pre autorku tohto článku spomienky a informácie získané počas budapeštianskeho stretnutia s príbuznými umelkyne – dirigentom Ádámom Medveczkým, nositeľom Kossuthovej ceny a korepetítorkou Maďarskej štátnej opery v Budapešti Anikó Katona-Bánai v lete 2015. / The contribution to know the character of Mária Basilides was also the information the author of this study received during Budapest meeting with the relatioves of the artist – the conductor Ádám Medveczký, the laureate of Kossuth award and répétiteur of Hungary State Opera in Budapest Anikó Katona-Bánai in summer 2015.

Pramene a Literatúra / Sources and Bibliography

Concert Programme von 1875 bis - [1902]. – Album plagátov koncertov, ktoré sa konali vo veľkej sále hotela Schalkház v rokoch 1875 – 1902. Východoslovenské. múzeum v Košiciach. Sign. IV. 3462.

Bárdossy Ilona. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) : 1. zv. A – D. Martin: Matica slovenská, 1986, s. 144. BLAŠKOVÁ, Eleonóra: Kníhkupecká rodina Vitézovcov ako organizátor hudobného života v Košiciach : Dva Albumy koncertov v hoteli Schalkház z rokov 1875 – 1943. In Studia Bibliographica Posoniensia 2016. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2016, s. 54 – 66. BLAŠKOVÁ, Eleonóra: Mária Basilides (1886 – 1946) – slávik z Jelšavy. In: SNOPKOVÁ, B. - KÁZMEROVÁ, Ľ (ed.).: Mosty priateľstva – osobnosti Slovenska v kontexte vzťahov so zahraničím = Bridges to Friendship - Slovak personalities in the context of international relations. Banská Bystrica; Bratislava: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici; Historický ústav SAV, 2013, s. 175 – 186.

Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia ......

BLAŠKOVÁ, Eleonóra: Zenei reminiszcenciák vagy Mi köti össze Vitéz Antal és Vitéz Sándor kassai könyvkereskedőket Bárdossy Ilona és Basilides Mária budapesti primadonnákkal? In: Széphalom: A Kazinczy Ferenc Társaság évkönyve 27/207. Sátoraljaújhely: Kazinczy Ferenc Társaság, 2017, s. 452 – 470. Budapesti Czím- és Lakásjegyzék 1880 – 1928 : 22. évfolyam. Budapest, 1910, s. 404. A Budapesti Operaház 100 éve. Szerk. G. Staud. Budapest: Zeneműkiadó, 1984. 592 s. A debreceni színészet története. Debrecen: Debrecen megyei városi tanács V. B., 1976, s. 98, 454, 482. FERKO, Tibor: Divadelné letopisy mesta Cassa, Caschau, Kassa, Košice, v súvislostiach dejín 1557 - 1945. Košice: Equilibria, 2013, s. 427-430, 435-437, 450, 451. FORGON, Mihály: Gömör-Kishont vármegye nemes családai. Somorja: MÉRY RATIO, s. 83. GARAJ, Ľudovít: Gemer a Malohont: (Kultúrna a literárna tradícia regiónu maďarskej proveniencie). Bratislava: STIMUL, 1997. 225 s. KERÉNYI, Éva: Az akáclombos város. Rimavská Sobota: Gömör-Kishonti Múzeum Egyesület, 2013, s. 144. A Magyar Királyi Operaház Évkönyve 50 éves fennállása alkalmából. Budapest: A Magyar Kir. Operaház Igazgatósága, 1935. 174 s. A Magyar Királyi Operaház Évkönyve 1931 – 1932. Budapest: A Magyar Kir. Operaház Igazgatósága, 1931. 45 s. Magyarország vármegyéi és városai: Gömör-Kishont vármegye. Szerk. S. Borovszky. Budapest: Apollo Irodalmi Társaság, [1900], s. 363. MOLNÁR, Jenő Antal: Basilides Mária. Budapest: Zeneműkiadó, 1967. 69 s. PÉTERFI, István: Emlékezéseim. Budapest: Gondolat, 1965. 176 s.

Kontakt Contact Mgr. Eleonóra Blašková Mgr. Eleonóra Blašková Štátna vedecká knižnica v Košiciach State Scientific Library in Košice Pribinova 1 Pribinova 1 042 30 Košice 042 30 Košice Slovenská republika Slovakia