Slovakia and Croatia

Vol. I

Bratislava • 2013 • Zagreb Organizátori / Organizatori / Organizers

Katedra slovenských dejín, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Odsjek za slovačku povijest, Filozofski fakultet Comenius sveučilište u Bratislavi Department of Slovak History, Faculty of philosophy, Comenius University in Bratislava Filozofski fakultet Sveučilišta u Zagrebu Faculty of Humanities and Social Sciences of the University of Zagreb

Spoluorganizátori / Suorganizatori / Co-organizers

Szegedi Tudományegyetem Ostravská univerzita v Ostravě Instytut Historii Uniwersytet Jagielloński Post Scriptum, s r.o. SNM – Spišské múzeum v Levoči Štúdio J+J Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Paneurópska vysoká škola v Bratislave Projekt finančne podporili Projekt su financijski podržali The project was financed by

Univerzita Komenského Bratislava International Visegrad Fund Grant Vega Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Tomáš Malatinský Marek Ihnaťo Ján Čarnogurský Department of Slovak History, Faculty of Philosophy, Comenius University in Bratislava

Lehrstuhl für slowakische Geschichte der Philosophischen Fakultät der Komensky Universität

Faculty of Humanities and Social Sciences, University of Zagreb

Philosophische Fakultät der Universität Zagreb

Slovakia and Croatia Historical Parallels and Connections (until 1780)

Slowakei und Kroatien Historische Parallelen und Beziehungen (bis zum Jahre 1780)

Scientific Editors / Wissenschaftliche Redaktion Martin Homza, Ján Lukačka, Neven Budak

Edited by / Herausgegeben von Veronika Kucharská, Stanislava Kuzmová, Adam Mesiarkin Katedra slovenských dejín, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Odsjek za slovačku povijest, Filozofski fakultet Comenius sveučilišta u Bratislavi

Filozofická fakulta Univerzity v Záhrebe

Filozofski fakultet Sveučilišta u Zagrebu

Slovensko a Chorvátsko Historické paralely a vzťahy (do roku 1780)

Slovačka i Hrvatska Povijesne paralele i veze (do godine 1780.)

Vedecká redakcia / Znanstvena redakcija Martin Homza, Ján Lukačka, Neven Budak

Redaktori Veronika Kucharská, Stanislava Kuzmová, Adam Mesiarkin Published by Department of Slovak History at the Faculty of Philosophy of Comenius University Bratislava Šafárikovo nám. č. 6, 818 01 Bratislava tel: 02/59 24 43 14, fax: 52 96 60 16 e-mail: [email protected] web: http://www.fphil.uniba.sk and PostScriptum, s. r. o., Bratislava web: http://www.postscriptum.sk

© 2013 – Editors and Authors

English edition by Stanislava Kuzmová and Alison Ruth Kolosova 2013 German edition by Veronika Kucharská and Robin Volkmar 2013

Reviewers Jozef Baďurík Vladimír Rábik

© Cover layout and graphic design Matúš Brilla Martin Homza

Printed in the Slovak Republic (E.U.)

All rights reserved. No part of this publication may be reproduced, stored in a retrieval system or transmitted, in any form or by any means, electronic, mechanical, photocopying, recording or otherwise, without the prior permission of the copyright owner.

ISBN 978-80-89567-20-1

Content / Obsah / Sadržaj

Theme / Téma / Tema Opening Speeches / Vstupné slovo / Uvodni govori Jakša Muljačić : Pozdravné slovo 14 Jakša Muljačić : Pozdravna riječ 15 Karol Mičieta : Namiesto úvodu 16 Karol Mičieta : Instead of a Foreword 17 Jaroslav Šušol : Úvodné slovo 18 Jaroslav Šušol : Introductory Address 19 Matúš Kučera : O počiatkoch slovenskej a chorvátskej stredovekej historickej tradície 20 Matúš Kučera : On the Beginnings of the Slovak and Croatian Medieval Historical Tradition 25 Martin Homza : Úvod 31 Martin Homza : Introduction 34

Theme / Téma / Tema Ethnogenesis, Historiography, Hagiography / Etnogenéza, historiografia, hagiografia / Etnogeneza, historiografija, hagiografija Adam Mesiarkin : The Basis of Research into Croatian and Slovak Ethnogenesis / Základy pre výskum chorvátskej a slovenskej etnogenézy / Pristupi istraživanju hrvatske i slovačke etnogeneze 38 Hrvoje Gračanin : Ethnicity and Migrations in the Late Antique and Early Medieval Middle Danube Region: Examples Linking the Areas of Modern Croatia and Slovakia / Etnicita a migrácia v neskorom staroveku a včasnom stredoveku. Povodie stredného Dunaja. Príklady spájajúce oblasti súčasného Chorvátska a Slovenska / Etnicitet i migracije u srednjem Podunavlju u kasnoj antici i ranom srednjem vijeku. Primjeri koji povezuju današnje hrvatsko i slovačko područje 43 Matej Klika : Pannonia as a Space and the Importance of Pribina in the Integration Process of the Pannonian Area into the Frankish Empire / Panónia ako priestor a dôležitosť Pribinu v integračnom procese panónskeho priestoru do Franskej ríše / Panonija kao prostor i značaj Pribine u integracijskom procesu panonskog područja u Franačku državu 49 Nora Malinovská (Verešová) : Geographical Concepts of Sclavinia in Historical Sources from the Sixth to the Fourteenth Century, with an Emphasis on the Moravian-Pannonian and South Slavic Traditions / Geografické koncepcie Sclavinie v historických prameňoch 6.–14. storočia s dôrazom na moravsko- panónsku, respektíve južnoslovanskú tradíciu / Zemljopisne koncepcije Sclavinije u povijesnim izvorima 6.–14. stoljeća, s naglaskom na moravsko-panonsku, odnosno južnoslavensku tradiciju 60 Ryszard Grzesik : Great Moravia as the Basis of the Central European Medieval Historical Tradition / Veľká Morava ako základ stredoeurópskej stredovekej historickej tradície / Velika Moravska kao temelj srednjoeuropske srednjovjekovne povijesne tradicije 66 Martin Homza : The Theory of the Hospitable Acceptance of the Old-Hungarian Tribal Federation in the Carpathian Basin and Slovak History / Pohostinná teória prijatia starouhoroského kmeňového zväzu v Karpatskej kotline a slovenské dejiny / Teorija gostoljubivog prihvaćanja starougarskog plemenskog saveza u Karpatskoj kotlini i slovačka povijest 72 Andriana Steta : The Pacta Conventa as the Result of the Arpadian Dynasty’s Policy / Pacta Conventa ako výsledok Arpádovskej dynastickej politiky / Pacta Conventa kao rezultat politike Arpadovića 81 Radu Mârza : Transylvania and Hungary or Transylvania in Hungary as Viewed by the Romanian Historiography / Sedmohradsko a Uhorsko alebo Sedmohradsko v Uhorsku očami rumunskej historiografie / Transilvanija i Ugarska ili Transilvanija u Ugarskoj u očima rumunjske historiografije 85 Vasilina Sidorova : The Slavic World in French Historical Writings of the Eleventh Century / Slovanský svet vo francúzskych historických prameňoch 11. storočia / Slavenski svijet u francuskim povijesnim spisima 11. stoljeća 97

Theme / Téma / Tema Royal Families / Kráľovské rody / Kraljevske obitelji Nataša Procházková : Some Notes on the Titles of Coloman of Galicia / K intitulatúre Kolomana Haličského / O titulama Kolomana Haličkoga 104 Dariusz Dąbrowski : Slovak and Southern Slavic Threads in the Genealogy of the Piast and Rurikid Dynasties in the Thirteenth Century / Slovenské a južnoslovanské motívy v genealógiách Rurikovcov a Piastovcov v 13. storočí / Slovački i južnoslavenski motivi u genealogiji Rurikovića i Pjastovića u 13. stoljeću 110 Ladislav Dombi : Stephen of Anjou, the Lord of Spiš and Šariš, the Duke of Transylvania and Slavonia- Croatia-Dalmatia / Štefan z Anjou, pán Spiša a Šariša, sedmohradský, slavónsko-chorvátsko-dalmátsky vojvoda / Stjepan Anžuvinac, gospodar Spiša i Šariša, sedmogradski (transilvanski) vojvoda i slavonsko- hrvatsko-dalmatinski herceg 120 Djura Hardi : Der Status von Matschwa in der Zeit Rastislav Michailowitschs / Status Mačvy v období vlády Rastislava / Status Mačve u razdoblju Rastislavove vladavine 128 Veronika Kucharská : Die Familie Zapolya und ihre Getreuen in der Zeit vor Mohács / Familiarita rodu Zápoľských v predmoháčskom období / Obitelj Zapolja i njezini familijari u Mohačkom razdoblju 135 Dražen Nemet : The Activities of John Corvinus in Slavonia and Croatia and in Slovakia – a Comparison / Aktivity Jána Korvína v Slavónsku a Chorvátsku a na Slovensku – porovnanie / Djelovanje Ivaniša Korvina u Slavoniji i Hrvatskoj te u Slovačkoj – usporedba 145

Theme / Téma / Tema High Nobility / Vysoká šľachta / Više plemstvo Ján Lukačka : The Estates of Hont-Poznan Kindred South of the Drava River / Majetky šľachtického rodu Hont-Poznanovcov ležiace južne od rieky Drávy / Posjedi plemićkog roda Hont-Poznan južno od rijeke Drave 152 Dominik Blanár : The first Possessions of the Aba Kindred beyond the Drava River / Prvé majetky šľachtického rodu Aba za riekou Drava / Prvi posjedi plemićkog roda Aba s onu stranu Drave 158 Borislav Grgin – Ivan Botica : The Counts Kurjaković of Krbava in the Medieval History of Modern- day Slovakia / Kniežatá z Krbavy na území dnešného Slovenska / Krbavski knezovi na teritoriju današnje Slovačke 164 Mária Grófová : The Family of Ilok – a Croatian Noble House of Slovak Origin? / Rodina Ilockých - chorvátsky šľachtický rod slovenského pôvodu? / Iločki – hrvatska plemićka obitelj slovačkog podrijetla? 175 Daniel Gahér – Suzana Miljan : A Magnate from Slovakia and Ban of the Kingdom of Croatia- Dalmatia: Count Thomas of Svätý Jur, His Life and Activities (ca. 1345–1405) / Gróf Tomáš zo Sv. Jura, veľmož zo Slovenska a bán Chorvátsko-dalmátskeho kráľovstva: Jeho život a činnosť / Knez Toma od Sv. Jurja, velikaš iz Slovačke i ban Kraljevine Hrvatske i Dalmacije. Život i djelovanje 181 Vedran Klaužer : Croatian-Slovak Connections through the Activities of Blaise Magyar. An Example of Political and Family Connections between Slovak and Croatian Nobility / Chorvátsko-slovenské kontakty prostredníctvom činnosti Blažeja Maďara. Príklad politických a rodinných vzťahov medzi slovenskou a chorvátskou šľachtou / Hrvatsko-slovačke veze kroz djelovanje Blaža Mađara. Primjer političkih i obiteljskih veza slovačkog i hrvatskog plemstva 197 Theme / Téma / Tema Lesser Nobility / Nižšia šľachta / Niže plemstvo Tomáš Gábriš – Jana Bačová : Parallels of Medieval Autonomous Communities in Slovakia and in Croatia / Paralely autonómnych stredovekých komunít na Slovensku a v Chorvátsku / Paralele autonomnih srednjovjekovnih zajednica u Slovačkoj i Hrvatskoj 208 Gábor Szeberényi : Noble Communities in Spiš and Turopolje in the Thirteenth and Fourteenth Centuries / Šľachtické komunity na Spiši a v Turopolji v 13. a 14. storočí / Plemićke zajednice u Spišu i Turopolju u 13. i 14. stoljeću 222 Tatiana Hutyrová – Neven Budak : A comparison of the privileged communities Campus Zagrabiensis and Parvus comitatus / Porovnanie privilegovaných komunít „Campus Zagrabiensis“ a „Parvus comitatus“ / Usporedba povlaštenih zajednica„Campus Zagrabiensis“ i „Parvus comitatus“ 227 Zrinka Nikolić Jakus : The Čupor of Monoszló – an Example of Noble Kindreds in the Area between the Sava and Drava Rivers / Čupor z Moslaviny – príklad šľachtických príbuzenstiev v oblasti medzi riekami Sáva a Dráva / Čupori Moslavački – primjer plemićkog roda na području između rijeka Save i Drave 231 Marija Karbić : Property Relations and Family Structure of the Nobility in the Sava and Drava interamnium in the Middle Ages / Majetkové vzťahy a štruktúra šľachty v oblasti medzi riekami Sáva a Dráva v stredoveku / Imovinski odnosi i struktura plemićkih obitelji na području između rijeka Save i Drave u srednjem vijeku 238 Peter Labanc : Die Ahnen und Verwandten des Zagreber Bischofs Johannes von der Zips (1394–1397) / Predkovia a príbuzní záhrebského biskupa Jána zo Spiša (1394–1397) / Preci i rođaci zagrebačkog biskupa Ivana Šipuškog (1394–1397) 246

Theme / Téma / Tema History of Art / Umenoveda / Povijest umjetnosti Vladimir Peter Goss : Slovak and Croatian Art in the Thirteenth Century. Some Striking Analogies and Their Background / Umenie v Slavónsku a na Spiši v 13. storočí – niekoľko pozoruhodných analógií a ich pozadie / Umjetnost u Slavoniji i na Spišu u 13. stoljeću – neke upečatljive analogije i njihove pozadine 260 Magdaléna Janovská : Building Activities in Spiš in the Thirteenth Century in the Context of the Hungarian Kingdom / Stavebné aktivity na Spiši v 13. storočí v kontexte Uhorska / aktivnost u Spiškoj regiji u 13. stoljeću u kontekstu Ugarske 269 Danko Dujmović : Medieval Churches with Rectangular Sanctuary in Croatia and in Spiš Region in Slovakia / Stredoveké kostoly s pravouhlým sanktuáriom v Chorvátsku a spišskom regióne na Slovensku / Srednjovjekovne crkve s pravokutnim svetištem u Hrvatskoj i slovačkoj Spiškoj regiji 291 Ivan Gerát : Pictorial Cycles of St. Ladislas – Some Problems of Interpretation / Obrazové cykly so sv. Ladislavom – niekoľko problémov interpretácie / Slikovni ciklusi sv. Ladislava – neki interpretativni problemi 293 Maja Cepetić : The Cult of St. Ladislas in Continental Croatia – Its Political and Cultural Context / Kult sv. Ladislava v pevninskom Chorvátsku – politický a kultúrny rámec / Kult sv. Ladislava u kontinentalnoj hrvatskoj – politički i kulturni kontekst 308 Ana Maria Gruia : Fashionable Stove Tiles in Slovakia and Slavonia during the Fifteenth Century / Umelecké kachlice na Slovensku a v Slavónsku v 15. storočí / Umjetnički pečnjaci u Slovačkoj i Slavoniji u 15. stoljeću 316 Theme / Téma / Tema Croats in Slovakia and Slovaks in Croatia / Chorváti na Slovensku a Slováci v Chorvátsku / Hrvati u Slovačkoj te Slovaci u Hrvatskoj Miloš Marek : Die Kroaten in der Slowakei im Spätmittelalter (15. Jh.–Anfang des 16. Jhs.) / Chorváti na Slovensku v neskorom stredoveku (15.–začiatok 16. storočia) / Hrvati u Slovačkoj u kasnom srednjem vijeku (15. st.–poč. 16. st.) 330 Eva Benková : Die Kroaten in der Burgherrschaft Červený Kameň im 16. Jahrhundert / Chorváti na hradnom panstve Červený Kameň v 16. storočí / Hrvati na vlastelinstvu Crveni kamen u 16. stoljeću 339 Ljiljana Dobrovšak : Croatians in Slovakia and Slovaks in Croatia in the Eighteenth Century / Chorváti na Slovensku a Slováci v Chorvátsku v 18. storočí / Hrvati u Slovačkoj te Slovaci u Hrvatskoj u 18. stoljeću 344

Theme / Téma / Tema The Modern Age / Novovek / Novi vijek Petr Kozák : Feind und Faszinationsobjekt zugleich: „Der Türke“ in den Augen des polnischen Prinzen Sigismund während seines Aufenthaltes im Königreich Ungarn und in den böhmischen Ländern (1498– 1506) / Nepriateľ i objekt fascinácie. Osmani očami poľského princa Žigmunda počas jeho pobytu v Uhorsku a Českých krajinách v rokoch 1498 až 1506. / Neprijatelj i predmet opčinjenosti. Osmanlije u očima poljskog princa Žigmunda tijekom njegova boravka u Ugarskoj i češkim zemljama u godinama 1498.–1506. 350 Jozef Šimončič : Die Universität von Trnava in den Jahren 1635–1777 und die Kroaten / Trnavská univerzita (1635–1777) a Chorváti / Sveučilište u Trnavi (1635.–1777.) i Hrvati 359 Naďa Labancová : Zum kroatischen Slawismus im Kreis der Societas Jesu auf dem Gebiet der heutigen Slowakei an der Wende des 16. zum 17. Jahrhundert / K chorvátskemu slavizmu jezuitov na území dnešného Slovenska na prelome 16. a 17. storočia / O hrvatskom slavizmu u isusovačkom krugu na području današnje Slovačke na prijelazu iz 16. u 17. stoljeće 367 Svorad Zavarský : Some Notes on I. F. X. Cetto’s Collection of Thirty-Nine Panegyrics on St. Ladislas ( Vienna, 1655–1693) / K Cettovej zbierke tridsiatich deviatich panegyrík na svätého Ladislava

( Viedeň, 1655–1693) / Neke zabilješke o I. F. X. Cettovoj zbirci od tridesetdevet hvalospjeva Sv. Ladislavu

( Beč, 1655.–1693.) 372 Ivan Mrva : Johann Pálffy – ungarischer Palatin und kroatischer Ban / Ján Pálfi – uhorský palatín a chorvátsky bán / Ivan Palfi – ugarski palatin i hrvatski ban 381

Theme / Téma / Tema Church History and Miscellanea / Cirkevné dejiny a Miscellanea / Crkvena povijest i miscellanea Igor Sviatoslavovich Filippov : Patrimonial and Baptismal Names in the Early Medieval Slavic World. Comparative Observations / Rodinné a krstné mená vo včasnostredovekom slovanskom svete. Komparácia / Obiteljska i krsna imena u ranosrednjovjekovnom slavenskom svijetu. Usporedba 390 Koszta László : Die Gründung des Bistums von Nitra / Založenie biskupstva v Nitre / Osnivanje biskupije u Nitri 401 Myroslav Vološčuk : Medieval Slovakia and Croatia as the Second Homeland of Nobility and Peoples from the Rus’ in the Thirteenth and Fourtenth Centuries / Stredoveké Slovensko a Chorvátsko ako druhý domov šľachty a obyvateľstva z Rusi v 13. a 14. storočí / Srednjovjekovna Slovačka i Hrvatska kao druga domovina plemstva i stanovništva iz Rusije u 13. i 14. stoljeću 408 Martin Štefánik : Die Dalmatische Route als Transportweg slowakischer Metalle in den Mittelmeerraum im 13.–14. Jahrhundert / Dalmátska cesta ako trasa transportu slovenských kovov do Stredomoria v 13.–14. storočí / Dalmatinska cesta kao transportni pravac slovačkog metala do Mediterana u 13. i 14. stoljeću 414 Stanisław Andrzej Sroka : Poles in the Chapter of Zagreb in the Middle Ages / Poliaci v Záhrebskej kapitule v stredoveku / Poljaci u Zagrebačkom kaptolu u srednjem vijeku 419 Petar Rokai : Ein Vergleich der Feudalisierung der Regalienrechte im Gebiet der heutigen Slowakei und in der Vojvodina vom 11. bis zum 14. Jahrhundert / Regálne práva. Porovnanie feudálnej štruktúry na územiach súčasného Slovenska a Vojvodiny od 11. do 14. storočia / Usporedba feudalizacije kraljevskih prava na području današnje Slovačke i u Vojvodini od 11. do 14. stoljeća 423 Silvija Pisk : Mittelalterliche Paulinerklöster im Gebiet des heutigen Kroatien (mittelalterliches Slawonien) und der Slowakei / Stredoveké paulínske kláštory na území dnešného Slovenska a Chorvátska / Srednjovjekovni pavlinski samostani na području današnje Slovačke te Hrvatske 428 Neven Budak : Zaključak 438 Neven Budak : Afterword 439

Theme / Téma / Tema Supplements / Dodatky / Dodaci List of Abbreviations / Zoznam skratiek / Popis kratica 442 Picture Credits / Pôvod obrázkov / Popis ilustracija 444 Opening Jakša Muljačić* Speeches Pozdravné slovo horváti a Slováci, dva staré európske národy, 1780), vyčerpávajúce a hodnotné dielo mnohých Cmajú hlboké a trvalé historické vzťahy. Viac popredných slovenských a chorvátskych histori- / Vstupné než osemsto rokov žili v rovnakých krajinách, od kov. Táto epochálna práca minuciózne a vedecky chorvátsko-uhorského kráľovstva (1102–1526), spracúva všetky aspekty bohatých historických slovo / počas Habsburského cisárstva (1527–1867), do vzťahov dvoch veľmi priateľských a blízkych ná- konca duálnej Rakúsko-uhorskej monarchie rodov do konca vlády Márie Terézie. Ako také v roku 1918. Počas búrlivej minulosti, po bitke sa stáva nenahraditeľným prameňom skúmania Uvodni pri Moháči (1526) a prieniku Turkov k Budínu, tých vzťahov, a to nielen pre historikov a iných Bratislava (Prešporok) sa stáva hlavným mestom vedcov humanistickej proveniencie, ale aj pre habsburskej časti Uhorského kráľovstva. Tri sto- všetkých čitateľov, ktorí majú radi Chorvátsko govori ročia je sídlo Uhorského snemu v Bratislave, a Slovensko. ktorá je zároveň korunovačné mesto uhorských Koniec prvej svetovej vojny ja zároveň aj kon- kráľov. V bratislavskom Dóme sv. Martina bolo com spoločného života Chorvátov a Slovákov korunovaných jedenásť kráľov a kráľovien. Vládli v spoločnom štáte. Oba národy začali zdieľať aj Chorvátom aj Slovákom. svoje osudy v nových krajinách s inými slovan- Chorvátsko-slovenské vzťahy obohacujú skými národmi (Česko-Slovensko a Juhoslávia) a spájajú slovenskí Chorváti a chorvátski Slová- a začiatkom deväťdesiatych rokov minulého sto- ci, dnešné národné menšiny, ktoré napriek po- ročia sa stali nezávislými a suverénnymi národmi dobnosti jazykov a kultúry úspešne uchovávajú v Chorvátskej republike a Slovenskej republike. a opatrujú svoj jazyk, kultúru, tradíciu a zvyky. Medzičasom, ohromný sen slávnych štátni- Chorváti sa masovo sťahujú na územie Slovenska kov o zjednotenej Európe sa stal skutočnosťou v prvej polovici 16. storočia, keď v dôsledku ná- prostredníctvom projektu Európskej únie, veľ- jazdov Turkov opúšťajú svoje domovy a domovi- kého spoločenstva rovnoprávnych európskych nu a hľadajú záchranu v bezpečnejších oblastiach, národov a štátov. Spočíva v demokracii, práv- západnej časti dnešného Slovenska, najčastejšie nom štáte, hospodárskej súťaži a voľnom pohybe v okolí Bratislavy, Trnavy a Nitry. Majetky získa- osôb a tovaru. Stáročia vojen a veľkých sporov, vajú chorvátski šľachtici, ktorí privádzajú aj svo- deľby a neznášanlivosti na Starom kontinente sú jich poddaných, no taktiež hrdinovia bojov s Tur- za nami a historický projekt zjednotenej Európy kami. Dnes Chorváti žijú najmä v okolí Bratislavy dnes kompletne ožil. Slovensko sa v roku 2004 v obciach Chorvátsky Grob, Devínska Nová Ves, stalo hrdým, plnoprávnym členským štátom Eu- Jarovce a Čunovo a v Dúbravke, ktorá je mest- rópskej únie a Chorvátsku sa to podarilo v tomto skou časťou Bratislavy. Slováci sa sťahujú na úze- roku, 2013. mie dnešného Chorvátska po stiahnutí Turkov, Vstupom Chorvátskej republiky do Európskej v druhej polovici 18. a prvej polovici 19. storočia, únie sa Slováci a Chorváti opäť stretli v novom predovšetkým z chudobných častí východného spoločenstve európskych národov a štátov pod Slovenska. Ich príchod do oblasti Slavónska orga- jednou strechou. Osud nás opäť zblížil a vo vše- nizuje chorvátska šľachta a Josip Juraj Strossmay- strannom a nerušenom rozvoji našich celkových er, biskup z Đakova, veľký panslavista, bojovník vzťahov, ruka v ruke s príbuznosťou jazykov za slovenskú autonómiu, rovnoprávnosť sloven- a temperamentom, zohrávajú špeciálnu úlohu ti- ského jazyka a zastúpenia Slovákov v Uhorskom sícročné priateľské historické vzťahy a kontakty. sneme, po ktorom sú na znak vďaky pomenované A tým je tento projekt o chorvátsko-slovenských dve slovenské obce, Josipovac a Jurjevac. spojitostiach dôležitý a vzácny pre prehlbova- Pred nami je veľký historický projekt Sloven- nie a pochopenie viac než priateľských vzťahov sko a Chorvátsko, historické paralely a vzťahy (do roku Chorvátskej republiky a Slovenskej republiky.

* Mr. Jakša Muljačić, JUDr., veľvyslanec Chorvátskej republiky v Slovenskej republike.

14 Opening Speeches Jakša Muljačić* Pozdravna riječ

rvati i Slovaci, dva stara europska naroda, i vrijedno djelo brojnih uglednih slovačkih i hr- Himaju duboke i trajne povijesne veze. Više vatskih povjesničara. Taj epohalan rad minuci- od tisuću godina živjeli su u istim državama, od ozno i znanstveno obrađuje sve aspekte bogatih Hrvatsko-ugarskog kraljevstva (1102–1526) preko povijesnih odnosa dvaju vrlo prijateljskih i bliskih Habsburškog carstva (1527–1867) do konca dualne naroda do kraja marija-terezijanske vladavine. Austro-ugarske monarhije 1918. godine. Tijekom Kao takvo, bit će nezaobilazno vrelo proučavanja burne povijesti, nakon Mohačke bitke (1526) i pro- tih veza ne samo za povjesničare i druge znan- dora Turaka prema Budimu, Bratislava (Požun) stvenike humanističke provenijencije već i za sve postaje glavni grad habsburškog dijela Ugarske. one čitače koji vole Hrvatsku i Slovačku. Tri stoljeća u Bratislavi je sjedište Ugarskog sabora Kraj Prvog svjetskog rata obilježio je i kraj za- i krunidbeni grad ugarskih kraljeva. U bratislavskoj jedničkog života Hrvata i Slovaka u zajedničkoj katedrali sv. Martina okrunjeno je jedanaest kralje- državi. Oba naroda svoje su sudbine tada počeli va i kraljica koji su vladali i Hrvatima i Slovacima. dijeliti u novim državama s drugim slavenskim Hrvatsko-slovačke odnose obogaćuju i pove- narodima (Čehoslovačka i Jugoslavija) da bi tek zuju slovački Hrvati i hrvatski Slovaci, danas na- početkom 90. tih godina prošlog stoljeća postali cionalne manjine koje unatoč sličnostima jezika neovisni i suvereni u Republici Hrvatskoj i Slo- i kulture uspješno čuvaju i njeguju svoj jezik, kul- vačkoj republici. turu, tradiciju i običaje. Hrvati masovno doselja- U međuvremenu, veliki san znamenitih držav- vaju u Slovačku u prvoj polovici 16. stoljeća kada nika o ujedinjenoj Europi ostvario se kroz projekt pod najezdom Turaka napuštaju svoje domove Europske unije, velike zajednice ravnopravnih i domovinu i traže spas u sigurnijim područjima, europskih naroda i država koja počiva na temelji- zapadnom dijelu današnje Slovačke, najčešće oko ma demokracije, vladavine prava, tržišnog natje- Bratislave, Trnave i Nitre. Posjede su stjecali hrvat- canja i slobodnog kretanja ljudi i dobara. Stoljeća ski plemići koji dovode i svoje podanike, a imanja ratova i velikih sukoba, podjela i netrpeljivosti na su dobivali i junaci bitaka s Turcima. Danas Hrva- Starom kontinentu su iza nas i povijesni projekt ti u Slovačkoj uglavnom žive u okolici Bratislave ujedinjene Europe danas je u cijelosti zaživio. Slo- u naseljima Hrvatski Grob, Devinsko novo selo, vačka je 2004. postala ponosna, punopravna čla- Jarovce (Hrvatski Jandorf) i Čunovo, dok je nase- nica Europske unije, a Hrvatskoj je to uspjelo ove, lje Dubravka dio grada. Slovaci pak na prostore 2013. godine. današnje Hrvatske doseljavaju nakon povlačenja Ulaskom Republike Hrvatske u Europsku uni- Turaka, u drugoj polovici 18. i prvoj polovici 19. ju, Slovaci i Hrvati ponovno su se našli u novoj stoljeća, pretežito iz siromašnih dijelova istočne zajednici europskih naroda i država pod istim Slovačke. Njihovo doseljavanje na područje Sla- krovom. Sudbina nas je iznova zbližila, a u sve- vonije organizira hrvatsko plemstvo i đakovački stranom i neometanom razvitku naših svekoli- biskup Josip Juraj Strossmayer, veliki panslavist, kih odnosa uz bliskost jezika i temperamenta, zagovornik slovačke autonomije, ravnopravnosti posebnu ulogu imaju tisućljetni prijateljski povi- slovačkog jezika i zastupljenosti Slovaka u Ugar- jesni odnosi i veze. Utoliko je ovaj projekt hrvat- skom saboru po kojem su, u znak zahvalnosti, sko-slovačkih povijesnih veza važan i dragocjen dobila ime dva slovačka sela, Josipovac i Jurjevac. u produbljivanju i razumijevanju više nego pri- Pred nama je veliki povijesni projekt Slovačko- jateljskih odnosa Republike Hrvatske i Slovačke hrvatske veze i odnosi (do 1780. godine), vrlo iscrpno Republike.

* Mr. Jakša Muljačić, dipl.iur., veleposlanik Republike Hrvatske u Slovačkoj Republici.

Jakša Muljačić: Pozdravna riječ 15 Karol Mičieta* Namiesto úvodu

ok 1989 sa stal míľnikom a pre národy stredo- roku 1918. Nie je preto náhodou, že práve Sloven- Rvýchodnej Európy znamenal prebudenie do ská republika sa stala jedným z prvých a preto aj novej reality. Niektorí politológovia tento jav me- najdôležitejších tlmočníkov i advokátov záujmov taforicky prirovnávajú k zdvihnutiu pokrievky Chorvátska v prístupových rokovaniach. na vriacom kotli. O tom, čo bolo vo vnútri sa pred Na tomto mieste si opäť dovolím použiť meta- týmto dátumom nikto (radšej) neodvážil hovoriť. foru. Predstavte si príbuzných, ktorí sa dlho nevi- Tí, čo boli vo vnútri, však dobre vedeli, že prístup deli a celkom náhodou sa znovu stretli. Napriek k slobodnému vzduchu nemusí ešte nutne zna- tomu, že sa na prvý pohľad nepoznali, už po pr- menať, že hrniec nevykypí. Desaťročia neriešenia vých spoločne prežitých chvíľach začnú chápať, že základných demokratizačných, štátoprávnych, ich navzájom spája aj niečo viac, než len bežná ľud- národno-emancipačných a tým aj všeobecne i hl- ská sympatia. Toto je aj prípad národov Slovenska boko ľudských problémov totiž spôsobili, že hr- a Chorvátska. Po desaťročiach viac-menej nanúte- niec musel predsa len vykypieť. nej odluky sa znovu ocitli vedľa seba a spolu. Ti- Zaiste bude zaujímavé sa raz, niekedy v blíz- sícky novovzniknutých spontánnych väzieb, či už kej, či vzdialenej budúcnosti, pozrieť na deväť- v najprostejšom slova zmysle ľudských, alebo hoci desiate roky minulého storočia a teraz už aj tisíc- aj ekonomických, či kultúrnych sú toho iba ďalším ročia z istého odstupu a pokúsiť sa zhodnotiť, čo dôkazom. Nie som ani prvý, ani posledný, ktorý sa sa vlastne stalo. Dnes je isté len jedno, že krajiny pýta, ako a prečo je to všetko vôbec možné? A nejde a národy západného Balkánu združené vo fede- tu teraz len o to, že si pomerne ľahko rozumieme aj rácii socialistických republík známej ako Juhoslá- bez tlmočníka. Z tohto a ďalších dôvodov s veľkou via, na rozdiel od našich krajín a národov žijúcich radosťou vítam iniciatívu dvoch profesorov histó- vo federácii socialistických republík známych ako rie, pána Nevena Budaka a pána Martina Homzu, Česko-Slovensko, či Československo prešli kvôli ktorí v júni roku 2011 zorganizovali medzinárod- vyriešeniu toho, čo z vonku nechcel nikto nikdy nú konferenciu „Slovensko a Chorvátsko : Historické vidieť, mimoriadne ťažkou a bolestnou cestou. paralely a vzťahy (do roku 1780)“. Dnes po dvoch Nie je našou úlohou pýtať sa, prečo sa tak stalo? rokoch, keď vidím v reprezentatívnej tlačenej po- Alebo prečo nie inak? Historické procesy majú dobe výsledok ich práce – publikáciu, navyše v an- svoju logiku, aj keď niekedy, žiaľ, prinášajú nes- glickom a nemeckom jazyku, môžem konštatovať, mierne ľudské utrpenie a bolesť. Po všetkých ťaži- že práve im dvom pripadne historické prvenstvo vých strádaniach sa obracajú veci z hlavy, zasa na v úsilí odpovedať na túto moju, ale nielen moju, nohy. Súčasťou tohto procesu je prijatie Chorvát- otázku. Myslím si totiž, že na fenomén slovensko- skej republiky do Európskej únie 1. júla 2013. -chorvátskej blízkosti nemožno odpovedať inak, Chorvátsko a chorvátsky národ sa ocitajú len neustálym spytovaním múzy Kleio, patrónky v spoločnosti národov, s ktorými ho spájajú nie- všetkých historikov. Preto je dobré, že máme túto len spoločné historické skúsenosti a kultúrna knihu k dispozícii. Nepochybujem o tom, že práve spojitosť, ale aj presvedčenie o spoločnej európ- historický výskum sa stane východiskom ďalších skej budúcnosti. Zaiste aj v tomto politickom bádaní aj v iných spoločenských vedách, ako sú zoskupení má Chorvátsko krajiny bližšie (nielen dejiny našich literatúr, jazykov, architektúry, hud- geograficky) a vzdialenejšie. Slovensko patrí do by, či vôbec umenia, a tak nám napomôže k tomu, tej prvej skupiny. V Chorvátsku sa písmo, ktoré že naše národy sa budú poznať a tým i chápať ešte v 9. storočí priniesli na naše územie sv. Cyril a sv. lepšie ako doteraz. Verím, že sa v roku 2014 nielen Metod, udržalo až do 19. storočia, pričom školy podarí zrealizovať druhé kolo konferencie histo- hlaholiky tam existujú aj v súčasnosti. A v deň, rikov, tentoraz venované slovensko-chorvátskym keď si pripomíname príchod solúnskych bra- vzťahom od roku 1780 do roku 1993; ale, a to tiež, tov, oslavujú v Chorvátsku sviatok Ciril a Me- čo najskôr kreovať aj spoločnú Slovensko-chorvát- todije. S Chorvátskom nás spája vyše 800 rokov sku komisiu humanitných vied. Cieľom takejto ko- spoločnej štátnosti v rámci bývalého Uhorského misie bude spoločné a dlhodobé interdisciplinárne kráľovstva i tradícia spoločnej politiky v rokoch bádanie a výskum nášho spoločného kultúrneho meruôsmych, či v rámci krajín Malej Dohody po dedičstva. * Prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.

16 Opening Speeches Karol Mičieta* Instead of a Foreword

he year 1989 was a milestone and a harsh of Little Entente after 1918. It is not a coincidence Twake-up call for the Central and Eastern Eu- that the Slovak republic became one of the first ropean countries. Some political scientists meta- and most important ambassadors and advocates phorically compare it to raising the cover of a boil- of Croatia’s interests in entry negotiations. ing pot. Before that date nobody dared to talk Let me use another metaphor at this point. about what was happening inside it. Those who Imagine relatives who did not see each other for were inside knew very well that the access to free quite some time and just by chance they happen air would not necessarily mean that the pot does to meet again. In spite of the fact that at first they not boil over. Decades of not solving basic prob- do not recognize each other, after some time spent lems concerning democracy, state, self-determi- together they begin to realize there is a special nation of nations and, thus, generally and deeply link between them that is more than mere sympa- human issues finally caused the pot to boil over. thy. This is the case of the Slovak and Croatian na- It might be interesting some time in the near tions. After decades of a more or less forced sepa- or distant future to look back at the nineties of the ration, we happen to find ourselves next to each last century and millennium from a certain dis- other again. Thousands of spontaneous, newly- tance and try to evaluate what happened. Nowa- formed bonds, human, economic or cultural, are days it is clear, in contrast to our countries and the evidence of it. I am neither the first nor the last nations living in a socialist federation called Cze- one to ask how and why all this is possible in the cho-Slovakia, or Czechoslovakia that the coun- first place. And it is not only because we under- tries and nations of the Western Balkans united in stand each other very well even without the help the federation of socialist republics of Yugoslavia of an interpreter. For this reason and others, I am overcame the problems which nobody from the glad to welcome the initiative of two professors of outside world wanted to see in an extremely dif- history, Neven Budak and Martin Homza, who in ficult and painful way. Is it not our task toask June 2011 organized an international conference why it happened? Or why did it not happen oth- on Slovakia and Croatia : Historical parallels and con- erwise? Historical processes have their own logic nections (until 1780). Two years later when I see and sometimes, unfortunately, bring enormous the results of their work in print in representative human suffering and pain. After years -of tur form, moreover in English and German, I may say bulence things have started to normalize again. that these two gentlemen share historical primacy A part of this process is Croatia’s accession into in the efforts to find an answer to my, but not only the European Union on 1 July 2013. my, question. I think the phenomenon of Slovak- Croatia and Croatians are now a member of Croatian closeness can be explained in no other nations which are connected with each other not way than by constant questioning of Muse Kleio, only through historical heritage and cultural links the patroness of all historians. That is why it is so but also through a shared vision of a common Eu- good that this book is available. I have no doubt ropean future. Certainly, some countries in this that historical research will become the basis for political alignment are closer (not only geograph- further studies in social sciences, such as history ically) to Croatia than others. Slovakia belongs to of our literatures, languages, architecture, music, that first group. In Croatia the letters brought to and generally art. Thus it will enable our nations our land by St. Cyril and St. Methodius were used to get to know and understand each other even until the nineteenth century and there are still better than we could have done until now.I do schools where Glagolitic alphabet is being taught. believe that in 2014 a second conference bringing And on the same day when we commemorate the together historians will take place, this time deal- arrival of the brothers from Thessaloniki, the Cro- ing with Slovak-Croatian relations from 1780 till atian calendar celebrates the name-days of Ciril 1993. I also firmly believe that a Slovak-Croatian and Metodije. We share with Croatia 800 years commission of humanities will be created as soon of common history within the former Hungarian as possible. The aim of such a commission will be Kingdom and the tradition of common policy in common and long-term interdisciplinary research the years around 1848 and within the countries of our common cultural heritage. * Prof. RNDr. Karol Micieta, PhD., Rector of Comenius University in Bratislava.

Karol Mičieta: Instead of a Foreword 17 Jaroslav Šušol* Úvodné slovo

lovensko a Chorvátsko spájajú väzby, ktoré ktorú patrí aj slovenská chorvatistika, alebo dl- Svšak už dnes, bohužiaľ, pre väčšinu obyva- hodobé výskumy vzťahov slovenskej politiky teľov týchto dvoch blízkych slovanských krajín k Chorvátom a vôbec balkánskej otázke v posled- prikryl prach času. Slováci cestujú do Chorvátska ných dekádach Habsburskej monarchie, ktoré najmä za morom a prekvapuje ich nečakaná blíz- prebiehali a prebiehajú na našich historických kosť ľudí tejto krajiny. Netušia, že sa pohybujú po katedrách. Systematickejšieho výskumu tejto ši- „neviditeľných koľajniciach“, po ktorých sa ich rokospektrálnej tematiky však nebolo. Len takéto predkovia pohybovali po stáročia. Chorváti pri- výskumy však, v konečnom dôsledku, môžu po- chádzajú na Slovensko a úprimne sa čudujú, že môcť uvedomiť si, čo nás vlastne spája. Aj preto štatisticky najčastejším používaným slovenským by som privítal v blízkej dobe ustanovenie spoloč- priezviskom je Horvát(h), alebo, povedzme, že nej Slovensko-chorvátskej komisie humanitných aktuálny prezident Slovenskej republiky Ivan vied, pri našich ministerstvách školstva, ktorá by Gašparovič, nemá najmenší problém prihlásiť sa dlhodobo skúmala vzájomné slovensko-chorvát- k svojim chorvátskym predkom. Jednoducho pre- ske vzťahy. Som totiž presvedčený, že len takýto to, lebo nevedia, že práve Slovensko sa stalo dru- dlhodobý a interdisciplinárny výskum toho, čo hou vlasťou Chorvátov, ktorí museli utekať pred nás spája môže viesť k nášmu obojstrannému sa osmanskou okupáciou ich vlasti v 16. a ďalších znovupoznaniu. Tematizácia tohto uvedomenia, storočiach. môže mať nakoniec aj veľmi praktický význam. Ani v prvom, ani v druhom prípade nejde Môže sa pretaviť do mnohých rovín nášho spo- o náhodné pocity, ale o dôsledky dlhotrvajúcich ločenského a ekonomického života, ktorý nás od historických procesov, ktoré v minulom storočí, 1. júla 2013 čaká v našej obnovenej spoločnej štát- vďaka strate priameho kontaktu našich národov nosti. Tento raz v rámci Európskej únie. A nejde postupne upadali do zabudnutia. Uvedomu- pritom len o turistický ruch. júc si tento problém, potešil som sa v konečnom Z tohto a iných dôvodov vítam túto publiká- dôsledku iniciatíve profesorov histórie Nevena ciu a ďakujem jej zostavovateľom za všetku vy- Budaka a Martina Homzu započať so systematic- konanú prácu. Keďže ide o dielo, ktoré uvedenú kejším výskumom komparatívnych historických tematiku mapuje len do roku 1780, nezostáva mi dejov, ktoré prebiehali na Slovensku i v Chorvát- nič iné, len sa tešiť na jej pokračovanie. Vzhľadom sku najintenzívnejšie v čase ich spoločného súži- na to, že sa v roku 2014 odohrá druhé kolo spoloč- tia v Uhorsko-chorvátskom kráľovstve. Filozofic- nej slovensko-chorvátskej konferencie, ktorá má ká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave reflektovať aktuálny stav výskumu našich sloven- tu zaiste nezačínala na zelenej lúke. Spomeňme ských a chorvátskych dejín od uvedeného roku, napríklad bohatú tradíciu našej slavistiky, pod do roku 1993, verím, že sa tak stane už čoskoro.

* Prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD., dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

18 Opening Speeches Jaroslav Šušol* Introductory Address

he people of Slovakia and Croatia, as two Croatian studies are an integral part, and the TSlavic nations, are bound by close links which long-term research into the relationship between : have been covered by the dust of time for most of Slovak political representatives and Croats and the inhabitants. Slovaks travel to Croatia predom- the Balkan issue in the last decades of the Habs- inantly to spend their holidays at the seaside, and burg monarchy in general which has been carried they are often surprised by the unexpected simi- out at our departments of history. What was miss- larity they recognize between Slovaks and Croats. ing, however, was more systematic research into They have no idea that they are moving along the this broad topic. It is this kind of research which “invisible rails” along which their ancestors used will enable us to realize the meaning of links by to move for centuries. Croats, on the other hand, which the two nations are tied together. This is arrive in Slovakia and are astonished by the sta- also the reason why I would welcome the estab- tistics which show that the most frequently used lishing of a joint Slovak-Croatian Commission of Slovak surname is that of Horvát(h), or that the Humanities at our respective ministries of educa- current president of the Slovak Republic, Ivan tion in the near future. This commission would Gašparovič, is proud to acknowledge his Croa- look into the Slovak-Croatian relations from the tian ancestors. The people do not seem to know long-term perspective. I am sure that our bilateral that Slovakia became the second homeland for the recognition can only be achieved through long- Croats who had to flee the Ottoman occupation of term and interdisciplinary research of all aspects Croatia in the sixteenth and subsequent centuries. that we have in common. This subject can prove These are not just random feelings. They have to be of very practical importance. It can be trans- been determined by long-term historical process- ferred into several levels of our social and eco- es which had gradually fell into oblivion in the nomic life which our respective countries will be previous century due to the weakening of direct facing from 1 July 2013 within the renewed com- contacts between our nations. Having realized mon statehood in the framework of the European this fact, I appreciated the initiative of the profes- Union. And it does not concern tourism only. sors of history, Neven Budak and Martin Homza, This is the main reason why I appreciate this who came up with the idea to begin more system- publication and I would like to thank the editors atic research into comparative historical events for all the work that has been carried out. How- both in Slovakia and in Croatia, which used to be ever, as this publication only covers the period most intensive in the period of their coexistence before 1780, I am only too happy to look forward within the Hungarian-Croatian Kingdom. The to the sequel. As the second round of the joint Faculty of Philosophy of Comenius University Slovak-Croatian conference which should reflect in Bratislava definitely did not have to start from the current state of the research into Slovak and scratch. Let us mention, for example,the long Croatian history from 1780 to 1993 will take place tradition of our Slavic studies, of which Slovak in 2014, I trust this will happen soon.

* Prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD., Dean of the Faculty of Philosophy, Comenius University, Bratislava

Jaroslav Šušol: Introductory Address 19 Matúš Kučera* O počiatkoch slovenskej a chorvátskej stredovekej historickej tradície Vážené auditórium, milé dámy, vážení páni. totiž vieme, že ani Chorvátsko, ani Uhorsko ne- Dovoľte mi, aby som na tejto pôde pripomenul majú pre počiatky svojich národných dejín zodpo- kúsok histórie. Pokiaľ ma pamäť neklame, je to vedného dobového historika, tvorcu príslušného prvá väčšia vedecká konferencia chorvátsko- „národného konceptu“. Nemajú kronikárov typu -slovenských historikov od roku 1951. Aj keď je českého Kosmasa, poľského Gala Anonyma ale- pravda, že v tom roku to bola aj konferencia ná- bo východoslovanského Nestora. Všetky dejiny rodov vtedajšej Juhoslávie a Česko-Slovenska. o počiatkoch Uhorského kráľovstva, rovnako ako Je to trochu hanba, že sme sa 60 rokov nestretli. Chorvátskeho, píšu ľudia z polovice 13. storočia, Dôvodom je aj zlý politický osud, ktorý si s ma- teda pamätníci až po piatich-šiestich generáciách. lými národmi v Európe zahral a často aj zahráva. Tieto pramene sú, pochopiteľne, nesmierne ne- Nielen v posledných rokoch. Na tú konferenciu spoľahlivé. Často sa navyše hľadá ich filiácia… Po si dobre pamätám. Bol som poslucháčom prvého hĺbkovej kritike sa zvažuje, čo chcel autor svojím ročníka Filozofickej fakulty UK a konferencia sa textom povedať? Aké bolo jeho auditórium? Kto týkala Ľudovíta Štúra a základných otázok našich bol odberateľ? Kto ho objednal? Aké bolo sociálne národných dejín. Delegáciu viedol z chorvátskej zázemie autora? Aké svetonázorové nazeranie? strany už nebohý profesor Jaroslav Šidak. Po jeho Dnes už vieme, že kronika, ktorá po prvýkrát po- vystúpení ho tvrdo skritizovali slovenskí komu- slúžila uhorským dejinám – tzv.Anonymova kroni- nisti na čele s akademikom Ondrejom Pavlíkom, ka – stojí na hranici literatúry faktu a historického lebo profesor Šidak sa nedal zmiasť a nevyhlásil románu. Navyše je naplnená prílišným stredo- našich štúrovcov za kontrarevolucionárov tak, vekým nacionalizmom – predstavou víťazného ako to robil Marx a Engels. Bola to dobrá pôda. uhorského politického stavovského národa, ktorý Potom však nastalo obdobie Informbyra a zhorši- zaujíma svoju vlasť podľa vzoru starozákonného li sa vzťahy medzi štátmi podliehajúcimi Moskve Izraela zaujímajúceho Zem zasľúbenú. O niečo s Juhosláviou. Každého, kto mal blízko k dejinám spoľahlivejší je splitský archidiakon Tomáš, ktorý národov Juhoslávie, zavreli. Možno naši chorvát- sa predsa trochu viac pridržiaval niektorých pra- ski priatelia nevedia, že to bola veľmi početná meňov, ale aj on tiež písal dejiny Chorvátska až skupina Slovákov, ktorá zohrievala naše väzenia. v polovici 13. storočia. Ťažko datovateľné a ešte Iní museli odísť do núteného exilu… ťažšie dešifrovateľné je však posolstvo Kroniky O to viac sa teším, že sme našli organizačnú Popa Dukljanina. Je preto povinnosťou nás histo- platformu, chuť a vôľu sa trochu porozprávať rikov obrátiť sa na tradíciu. Veľakrát to zdôrazňu- o vzájomných vzťahoch dvoch našich národov, jem vo svojich posledných prácach. Ak ste čítali pretože pravda je taká, že s chorvátskym náro- poslednú knižku o kráľovi Svätoplukovi, možno dom Slováci žili skoro 800 rokov v rámci zväzku ste túto myšlienku postrehli. Poukazujem tu na národov Uhorského kráľovstva. Čiže bolo to viac to, že tradícia je fenomén, ktorý stojí často nad rokov ako s národom českým. Je to nezanedba- ojedinelými historickými faktmi. Prečo? Pretože teľný, a pritom málo reflektovaný historický fakt. tradícia, pokiaľ má svojho nositeľa, potiaľ fungu- Cieľom tejto konferencie je prispieť k prekonaniu je v spoločnosti. Často ako korelatív „oficiálnych tohto mlčania. dejín“. Usmerňuje spoločenské vedomie a spolo- Osobne by som sa rád na margo tohto podu- čenskú prax. Je tvorivým fenoménom spoločen- jatia vyjadril k samotným počiatkom slovensko- stva. Jedine ak by bola prerušená sídlisková a iná -chorvátskych vzťahov. Sú nesmierne dôležité etnická kontinuita, vtedy tradícia zomiera a zani- a budem veľmi rád, keď sa mi podarí aj nepro- ká. Tradícia zabezpečuje integritu spoločenstva fesionálom trochu priblížiť dobu, základné fakty a jeho trvanie. Vždy, keď ju spoločnosť potrebuje, a priebeh udalostí, ktoré k tomu viedli. Všetci, kto- sa oživuje a vyberá sa z nej to, čo by spoločnosť rí sa zaoberáme najstaršími národnými dejinami, práve potrebovala. Zachováva sa najmä ústne.

* Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. emeritný profesor a bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Chorvátsku a Bosne-Hercegovine.

20 Opening Speeches Pokiaľ ide o pramenno-vednú základňu, túto tra- z neutrálneho Maďarského národného múzea díciu sčasti zachytávajú životy (vitae), legendy, preniesla do maďarského parlamentu, kde sa jej zákonníky a iné pramene dobovej proveniencie. verejne klania. Deje sa tak i napriek tomu, že dnes Túto tradíciu v prameňoch treba vypreparovať, všetci vieme, že jej spodná – grécka časť (corona sledovať, poznávať a znova a znova sa pokúšať greca) bola vyrobená v Konštantínopole štyri de- ju definovať. Spoločnosť ňou totiž žila. Nielen pa- saťročia po smrti Štefana pre pôvodne nitrian- novníckym dvorom, nielen určitými inštitucionál- skeho vojvodu Gejzu, vtedajšieho kráľa Uhrov. nymi spormi, alebo osudmi niektorých kniežat, Veľavravné je tiež prevzatie západoslovanskej vojvodov a podobne. Spod tohto zorného uhla intitulatúry byzantským cisárom Michalom VIII., sa pozeráme aj my na počiatky slovensko-uhor- ktorý pre Gejzu nechal vyrobiť korunu (s nápi- ských dejín. A sledujeme tu veľmi pozoruhodný som Geovitas pistos krales Tourkias). Prezrádza zjav. Očakávali by sme, že i na Slovensku sa bude totiž, aký titul pre svojho panovníka uprednost- najsilnejšia tradícia vzniku Uhorského kráľovstva ňovali politické elity tvoriacej sa uhorskej štát- viazať na tradíciu prvého svätého uhorského krá- nosti. Aj toto sacrum Uhorského kráľovstva teda ľa – na svätoštefanskú tradíciu. Pretože uhorský smeruje k Slovensku. A to veľmi programovo. štát, ako je vám známe, vznikal a konštituoval sa Historicky vzaté – bolo to okolo roku 978, teda na v sídelnom oblúku: Nitra – Bratislava – Stoličný prelome tisícročia, keď zomrel zakladateľ uhor- Belehrad – Ostrihom. skej štátnosti Gejza. Za svoje sídlo si zvolil Ostri- Priestor, v ktorom vznikal uhorský štát, sa hom, staroslovanské mesto tak, ako to vysvetlil v podstate kryje s priestorom starej Veľkej Mo- už Konrád Schuneman, nemecký historik, ktorý ravy, ktorý obsadil už Rastislav, no a po ňom ukázal, že to je centrálny bod na Dunaji, pri ústí Svätopluk. Ako píšu dobové Franské anály, prá- rieky Hron, odkiaľ sa striehlo. Oproti Ostrihomu, ve Svätopluk mal v Nitre svoje regnum. A z neho v chotári dnešného Štúrova, v polohe Mužla, sa po páde Rastislava zaujal aj úrad zvrchované- našlo a sčasti odkrylo rozsiahle veľkomoravské ho vládcu Veľkej Moravy. Vo svojej politike bol hradisko. Analogicky to tiež možno predpokla- natoľko úspešný, že ho najvyššie autority vte- dať i priamo v Ostrihome, najskôr v polohe Pi- dajšieho sveta – pápež aj cisár – uznali za kráľa lišské Moravce, kde na tejto strategickej vodnej všetkých Slovanov (rex Sclavorum). Ako veľkého i suchozemskej ceste sídlila osada veľkomorav- kráľa ho zachovala česká, chorvátska i nemecká ských strážcov. Ostrihom sa totiž odvodzuje od stredoveká kronikárska tradícia. Práve tento naj- striehnuť, ochrániť. Tento strategický bod si Gej- dôležitejší panovník Veľkej Moravy, ako dejiny za teda nezvolil náhodou. Po jeho smrti si jeho ukazujú svätých patrónov panovníkov, sa dostal vdovu zobral knieža Kopáň, ktorý sídlil kdesi do ľudovej, všeľudovej tradície a pretrval v nej vo Vespréme, v jednom z významných centier na rôznych miestach Uhorského kráľovstva až do Pribinovcov. So ženou veľkokniežaťa mala Ko- konca 13. storočia, ako na to poukazuje napríklad páňovi pripadnúť aj zvrchovaná vláda nad úze- ešte uhorský kronikár Šimon z Kézy. V sloven- miami, ktoré Gejza ovládal. Ten však za svojho ských dejinách však zotrval ešte dlhšie. Prostred- následníka ustanovil svojho syna Vajka – Štefana, níctvom vyššie spomínanej kontinuitnej tradície ktorý bol dovtedy údelným kniežaťom v Nitre. pretrval vo vedomí spoločenstva Slovákov cez O tomto nepochybuje ani maďarská historiogra- celý stredovek, novovek až do súčasnej najnovšej fia. Gejzu a Štefana pokrstil misijný biskup Bruno doby. Prakticky sa stal našou životnou otázkou – v čase, keď Salzburské arcibiskupstvo v Zadu- otázkou národného citu, a to v každom z období najsku obnovovalo po niekoľkých desaťročiach nášho národného vývoja a v konečnom dôsledku svoju jurisdikciu. Štefan sa postavil a uchopil i symbolom našej štátnosti. Sociologicky čitateľné, moc. Iba na krátko. Kopáň s vdovou chceli Štefa- a preto aj dokázateľné sa toto mnohokrát intuitív- na odstrániť. Štefan vtedy z Ostrihomu prekročil ne vyjadrenie našej tradície naposledy zviditeľ- Dunaj. Prišiel na slovenskú stranu Dunaja, do nilo v zápase o náš hrad – v zápase o postavenie oblasti dnešnej Bíne a začal tam stavať obrovské jazdeckej sochy kráľa Svätopluka ako symbolu hradisko. Hradisko je sčasti preskúmané. Už ne- počiatkov našej národnej historickej tradície. bohý kolega profesor Alojz Habovštiak predstavil Napriek povedanému sa však konštitutívnou výsledky svojich bádaní a keď tam niekedy pôj- myšlienkou Uhorského kráľovstva stala idea svä- dete, uvidíte, že to bolo obrovské pozemné hra- tého kráľa Štefana, ktorá je dnes veľmi populárna disko refugiálneho charakteru. Tam sa sústredili v pokrútenej podobe najmä u našich susedov a to agmina Nitriensis, agmina Posoniensis, čiže vojská až do tej miery, že pseudokoruna svätého Štefa- domobrany nitrianskeho a bratislavského komi- na, ktorú od 13. storočia voláme corona sacra, sa tátu, sem sa dostavili aj vojská kňažnej Gizely,

Matúš Kučera: O počiatkoch slovenskej a chorvátskej stredovekej historickej tradície 21 Štefanovej manželky, ktorá pochádzala z bavor- kráľovstvo znak ako staré Slovensko. Logicky sa skej vetvy rodu Liudolfingovcov (Otovcov). Ne- tu núka riešenie, že Svätopluk Lotrinský nezískal bol to rod hocijaký, ale rod, ktorý v osobe Ota III. pri svojom krste len meno od moravského Sväto- vládol v celej neskorej Východofranskej ríši, čo pluka, ale prevzal aj jeho symbol. Celkom jasne sa bol najmocnejší politický útvar vtedajšej západ- tiež ukazuje kontinuita tohto znaku v symbolike nej Európy. Viedol ich nejaký Vencelinus, nem. Nitrianskeho kniežatstva. V ikonografickej -po Wenzel, čiže Václav, zrejme Čech. Podľa mena dobe zo 14. storočia, ako ju poznáme z Obrázko- teda aj vojsko mohlo byť z Čiech, ktoré boli ich vej kroniky (Chronicon Pictum), sú jeho nositeľom tradičnými ríšskymi spojencami. Nuž, a na tomto nielen králi zakladatelia Štefan I. a Ladislav I., ale mieste sa stalo niečo, čo bolo vtedy i počas celé- v 13. storočí ešte aj Ondrej II., vodca V. križiackej ho stredoveku veľmi typickým rituálom Európy. výpravy. Ako som už povedal, vladári a dynastie Tu Štefana, podľa neskoršej tradície, pasovali za sa menia, tradícia zostáva. rytiera. Udial sa tu akt, ktorý poznáme v celých Tradícia a symbolika vždy poukazovali na to, európskych dejinách – prísaha vernosti – fide- že horná a hornatejšia časť Uhorského kráľovstva litas. Na fidelitas – vernosti stojí celý život a celá – Preddunajsko, ak chcete, zohrala významnú politika vládnucich dynastií. Promótormi tohto úlohu pri vzniku Uhorského kráľovstva. Ešte aj aktu boli potomkovia starých veľkomoravských vo fragmentoch zachovaná písaná história tvrdí, rodov Hont (Gąt) a Poznan. Spoľahlivo to doká- že to bolo Slovensko (Nitriansko), ktoré zachráni- zal tu prítomný profesor Ján Lukačka a pred ním lo Štefanovi život a zabezpečilo nástup na ústred- profesor Juraj Hodál, že títo pasovali Štefana za ný veľkokniežací stolec, ktorý sa už o chvíľu mal rytiera a v mene svojho bratislavského a nitrian- stať posvätením a pomazaním pápeža Silvestra II. skeho vojska mu sľúbili vernosť. Takto posilnení kráľovským. Tradícia prvého kresťanského kráľa prekročili Dunaj a porazili Kopáňa. Podľa Života Uhorského (najskôr Panónskeho) kráľovstva po- svätého Štefana jeho telo rozštvrtili na štyri kusy stavila silu kresťanstva nad pohanskými vzbura- a na výstrahu ho povesili na štyri hlavné brány mi a približne polstoročie po smrti kráľa začala štyroch hlavných miest krajiny, aby každý videl, byť nosnou ideou tohto kráľovstva. Očakávali by ako skončí ten, kto chce podryť legitimitu moci sme, že takto sa svätoštefanská tradícia a legenda najvýznamnejšieho rodu Karpatského bazéna, uchytí aj na našom území. Nestalo sa tak. Sloven- budúcu kráľovskú moc. Štefanovo víťazstvo za- sko šlo inou cestou. Zvláštnou. bezpečilo staré Nitriansko, prakticky Slovensko. Svätoštefanská tradícia sa na Slovensku dlho Aj preto je vo všetkých symbolikách od 14. storo- neujímala. Nemáme o nej do 13. storočia veľa do- čia Štefan spodobovaný okrem meča so štítom, na kladov. Legendy stvorené na konci 11. a začiat- ktorom je dvojkríž s troma kopcami, a v rukách kom 12. storočia v slovenskom prostredí akosi ne- drží zástavu, ktorá sa, (celkom logicky) podobá rezonovali. Ukázalo sa, že nitrianske elity veľmi na dnešnú prezidentskú štandardu Slovenskej citlivo zareagovali na to, že ľudia okolo Štefana republiky. odstránili Vazula (Vasila od gréckeho Bazil – ba- zileos = vládca), nitrianske knieža. Ako podávajú Ak dovolíte, rozvinul by som teraz túto malú akokoľvek tendenčne spísané Gesta Hungarorum odbočku k štátnej symbolike dnešnej Slovenskej vetera, Štefan si po smrti svojho prvorodeného republiky a Maďarska. V jednej časti sú totiž syna Imricha (na poľovačke ho kanec napichol a – identické. Odlišuje ich len farba. Počas jari ná- zomrel) uvedomil, že bez následníka trónu hrozí rodov v roku 1848 romantickí štúrovci vymenili nebezpečenstvo, že príde iný uchvatiteľ trónu, zelené trojvršie za modré, domnelo viac slovan- a to Arpádovci z Nitrianskeho kniežatstva. Tu sa ské. Teraz ku genéze tohto znaku. Ako je známe, stihlo vytvoriť v počiatkoch uhorského štátu ta- posledným kráľom Lotrinska ako centrálneho kzvané kniežatstvo – ducatus – a nebolo to malé kráľovstva Franskej ríše, medzi Západofranskou kniežatstvo. Pokiaľ išlo o územnú rozlohu, zaiste a Východofranskou ríšou, bol istý Sventibald. Bol bola zhodná s rozlohou Ostrihomského arcibis- to najstarší syn cisára Arnulfa, hoci aj ľavoboček, kupstva. S Bihorskom tvorilo dokonca tertia pars pripravený po otcovi prevziať moc v celej Fran- regni – tretinu kráľovstva. Razilo svoju mincu, skej ríši. Zhodou okolností to však bol aj krstný často lepšiu ako bola kráľovská, malo svoje voj- syn nášho Svätopluka, ako rozprávajú Fuldské sko, viedlo vlastnú dynastickú i zahraničnú poli- anály. Po ňom dostal aj meno. Sventibald, Zwen- tiku. Jednoducho to bol štát v štáte. Štefan a jeho tibald totiž neznamená nič iné ako Svätopluk. To suita nemohli pripustiť, aby toto prešlo z rúk Šte- je zaujímavé. Je ešte zaujímavejšie, že od čias po- fana do rúk najstaršieho Arpádovca nitrianskeho sledného Karolovca na lotrinskom tróne má toto kniežaťa Vazula s východným menom, ktoré sa

22 Opening Speeches inak vyskytuje aj v Bulharsku. Dal ho preto osle- života Ladislava a ako také prešlo do symboliky piť a zamurovať v nitrianskej veži. Nebezpečen- Nitrianskeho kniežatstva, ktorú nám podnes za- stvo však hrozilo i celému jeho potomstvu. Mal choval mestský erb Nitry, ktorý znázorňuje víťaz- troch chlapcov, Bela, Ondreja a Leventeho. Títo, né rameno svätého kráľa Ladislava, nesúce štan- keď videli, že je zle a oni môžu skončiť podobne dardu Nitranov – vodorovný strieborný dvojkríž ako ich otec, ušli. Ušli do Čiech na Břetislavov na červenom poli; ale o tom som už tiež trochu dvor. Tam dlho nevydržali a pokračovali ďalej. hovoril. Ladislav veľmi skoro pochopil funkciu Belo odišiel do Poľska a Levente s Ondrejom až kresťanstva – možno lepšie ako sám svätý Štefan do Kyjevskej Rusi. Tam sa chlapci všade priže- a veľmi funkčne ju inštrumentalizoval. Je to práve nili. Na Kyjevskej Rusi dostal Ondrej Anastáziu, Ladislav I., ktorý po dohode s pápežom rozhodol dcéru Jaroslava Múdreho, v Poľsku Belo Ryché- o kanonizácii Štefana. Možno nie spôsobom, aký zu či Adelaidu, sestru Kazimíra Obnoviteľa. Keď sa stal záväzným od polovice 13. storočia – živo- sa v roku 1046 Ondrej vracal do Uhorského krá- ty a legendy sa pri kanonizácii vo Vatikáne v tom ľovstva, jeho manželka, vychovaná vo východnej čase nečítali. Jednoducho prišiel legát z Vatiká- cirkvi, si zobrala so sebou aj východných mní- nu a dovolil otvoriť hrob Štefana, hrob Taliana chov, ktorí sa usadili pod hradom Vyšehrad (Vi- Gerharda, vzal ostatky dvoch mučeníkov Svora- segrád) a v Tôni (Tichoni, dnes maď. Tihany), na da a Benedikta… mučeníkov, ktorí vtedy vyšli brehu Blatného jazera – dnešného Balatonu. On- z kláštora na Zobore. Do toho prišiel ďalší svätý – drej sa stal kráľom. Jeho brat Belo za svoju pomoc Imrich, a tak vznikla stará galéria uhorských svät- pri získaní kráľovstva získal tretinu kráľovstva. cov. Odrazu Uhorsko pochopilo cez Ladislava I. Jedným zo synov Bela a Rychézy (Adelaidy) to, čo Európa začala dosť dobre chápať už dávno: bol Ladislav. Pôvodne jeho meno znelo s „V“ – že rôzni svätí, ktorí bojovali v rímskych arénach Vladislav – ten, ktorý vládne sláve. Tak ho píšu za kresťanstvo, už nevzrušovali veriacich, neboli dodnes Poliaci. Tí rozumeli tomuto menu a nepri- atraktívni, moderní… Je zaujímavé pozerať sa na jali maďarské čítanie tohto mena s „L“ – Ladislav tieto kanonizácie. Dvaja Slovania – Slováci, jeden (maď. László). Mládenec vyrastal v Poľsku, naučil Nemec z Talianska a na záver dvaja Arpádovci. sa materinčine – poľštine a podľa svedectva naj- Neodzrkadľuje to etnické a náboženské pomery staršej poľskej kroniky Galla Anonyma bol jazy- v Uhorskom kráľovstve? No a nezabúdajme ešte kom a spôsobmi dokonca lepším Poliakom ako na ďalšieho Slovana, svätého Adalberta – Voj- hocikto iný. Po historických turbulenciách, ktoré techa, do dnešného dňa nazývaného Belo/Bela, nastali po smrti jeho otca uhorského kráľa Bela I., teda biely, od ktorého si uhorskí králi zobrali v roku 1063, získal s bratom Gejzom a Leventem svoje slávne meno. Toto sú základy Uhorského opäť útočisko v Poľsku u svojho strýka mocného kráľovstva a „spoločenská zmluva“ všetkých jeho poľského kráľa Boleslava II. Štedrého. Po bitke pri národov. Toto je nový nosný pilier, bez ktorého Mogyoróde a korunovácii svojho brata Gejzu za by nebolo možné budovať štát. Dnešná predsta- uhorského kráľa zaujal Ladislav vo veku 28 rokov va, že kresťanstvo je len náboženstvom, vierovy- kniežací stolec v Nitre, teda to miesto, kde pred znaním, je zavádzajúca. Kresťanstvo bolo v tom ním sídlil jeho dedo, otec a Svätopluk Veľký, ako čase predovšetkým civilizačným fenoménom. už o tom bola reč. V Európe nemohol byť štát a spoločenstvo, ktoré Po smrti kráľa Gejzu v roku 1077 Ladislav za- by ignorovalo ideu kresťanstva a bolo niečo viac ujal miesto svojho brata. Práve tento nitriansky ako nejakou tlupou kočovníkov, nomádov alebo a uhorský panovník stojí na začiatku slovensko- pohanských divochov. Ladislav toto geniálne po- -chorvátskych dejín ako najvýraznejšia osoba, ako chopil. Po Štefanovi spísal ohromne zaujímavú zakladateľ chorvátsko-uhorskej personálnej únie. knihu zákonov, kde v niekoľkých knihách uvie- Ešte pred uhorským kráľom Kolomanom Uče- dol do poriadku najmä praktické otázky riadenia ným. Ladislav bol veľmi zvláštny mládenec. Jeho štátu. Nuž, život mu doprial, aby rýchlo zasiahol životopisec na konci 12. storočia hovorí, že bol aj do chorvátskych dejín. V Chorvátsku – ako iste veľmi urastený, vysoký a zdatný muž. Vraj o hla- dobre viete – vymrel rod veľkých Trpimirovcov. vu prečnieval nad všetkými. Charakterizovalo ho Vymrel za zvláštnych okolností. Historici sa ne- to, že bol skvelý bojovník s obrovským a pevným vedia dohodnúť, lebo pramene si protirečia. Pá- ramenom. Vedel držať onen dvojsečný meč, ktorý pež Urban II. vyhlásil krížovú výpravu. Vyzval bol vtedy módny a bol základným bojovým pro- všetkých európskych panovníkov, aby sa zúčast- striedkom. A práve jeho víťazné rameno sa stalo nili tejto výpravy a išli bojovať do Svätej zeme povestné vo všetkých ďalších vojnách, ktoré začal za záujmy kresťanstva i Cirkvi samej. Chorvátov viesť. Pravdepodobne sa stalo symbolom už za tiež oslovil. Posledný panovník Zvonimir z rodu

Matúš Kučera: O počiatkoch slovenskej a chorvátskej stredovekej historickej tradície 23 Trpimirovcov sídlil v tom čase v Knine. Nevie- generácia Záhrebského biskupstva. Časť chorvát- me presne, čo sa tam stalo. Došlo k nezhodám. skych historikov sa domnieva, že to boli fran- Možno prišlo aj k „ruvačke“ a posledného Trpi- cúzski benediktíni, ktorí založili a na čas viedli mírovca pri nej veľmoži krajiny utĺkli. Chorvát- toto biskupstvo. Pochybujem. Nebudem však sko zostalo bez legitímneho panovníka. Zrejme zasahovať do argumentácie v tejto problematike. sa rozdelilo a bez panovníka, ústrednej postavy Pán profesor Budak nám to zrejme objasní, aký je krajiny, nastali v krajine krušné časy, zložité vzťa- súčasný stav názorov chorvátskej historiografie, hy. Viete si to predstaviť?! Skrátka a dobre – dosť pokiaľ ide o túto tému. Ladislav vtiahol, dobyl dobre chápem popredné rody Chorvátska, že krajinu – okrem Prímoria – a pravdepodobne sa sa im do Svätej zeme nechcelo. Zaiste mali dosť nechal korunovať za chorvátskeho kráľa. Takto de problémov doma. Zvonimir však mal manželku facto vznikla personálna chorvátsko-uhorská únia z Nitrianska. Bola to Ladislavova sestra. Volala sa a my, tak Slováci, ako aj Chorváti, sme sa stali sú- Helena, ale Chorváti ju nazvali Krásna – Ljepa. Tak časťou stále pevnejšej, v tom čase už do značnej jej Chorváti hovorili. A táto krásna žena, zrejme miery stabilizovanej uhorskej štátnosti. Tá síce už s ohromným vplyvom, keďže zostala osamotená, predtým pokukávala po Balkáne, všímala si však sa s prosbou o pomoc obrátila v zložitých pome- najmä Vojvodinu, Sriemsku Mitrovicu a Beleh- roch na brata Ladislava. Tento nemeškal a vtia- rad. Poškuľovala aj po niektorých ďalších južných hol so svojimi víťazmi do Chorvátska. A správal územiach, ale nemala sily, aby tam vstúpila vojen- sa ako každý dobyvateľ. Bol to odvážny kúsok. sky, vybojovala, no najmä udržala nové krajiny. Pápežský obľúbenec sa však týmto činom dostal Ladislavom I. sa začínajú kreovať politické do nemilosti Svätej stolice. Táto si nárokovala pat- a kultúrne vzťahy medzi Slovenskom a Chorvát- ronátne právo na Chorvátske kráľovstvo, a tým skom. Za čias kráľa Kolomana Knihomoľa došlo i právo rozhodovať o tom, koho má určiť na krá- na chorvátskej pôde k prvému „uhorsko-chorvát- ľovský prestol. Ladislav však ignoroval pápežské skemu vyrovnaniu“. Sú to oné známe Pacta con- rozhodnutia. Oproti tomu sa pokúsil nakloniť venta, nekonečná vedecká epopeja chorvátskej si miestne elity. Chorvátskemu kléru dovolil aj historiografie, na ktorej sa formujú dve názorové naďalej sa ženiť. Starým rodom sľúbil zaistiť ich skupiny chorvátskej historiografie. staré privilégiá. Otriasol hegemóniou Splitského Samotný Ladislav I. neporazený zomrel počas arcibiskupstva, tradičného centra kresťanstva na ťaženia proti Čechom v roku 1095. Ako každý ne- východnom pobreží Jadranského mora. Zdá sa, porazený vladár ako historický kráľ sa stal legen- že to bol práve on, kto založil biskupstvo v Zá- dou. Do písanej podoby ju zvečnili až na konci 12. hrebe a podriadil ho Kaločskému arcibiskup- storočia na dvore Bela III. vo Varadíne. Všimnite stvu, ktoré ležalo na území Uhorska. Nemáme si však, priatelia z Chorvátska, keď pôjdete po o tom zakladaciu listinu. Nie je to až také zvláštne Slovensku, že až v 27 románskych a ranogotic- v kontexte celého Uhorského kráľovstva. Je však kých kostoloch je do dnešného dňa na stenách na- zvláštne to, že zhruba o 70 rokov neskôr sa spo- maľovaná legenda o tomto rytierskom svätcovi. mína, že prvým záhrebským biskupom bol neja- Tento Ladislav, spodobovaný so slovanskou seke- ký muž menom Duch. Najčastejšie sa to vykladá, rou, je muž, hrdina, vojvodca, kresťan, zbožný ry- že to musel byť Čech alebo Slovák. Prikláňam sa tier, ktorý pomáha ubiedeným; muž, ktorý bráni k myšlienke, že to bol Slovák aj preto, lebo niekto krajinu pred východnými nomádmi a západnými musel preniesť do Záhrebu a Istrie legendy o svä- votrelcami. Je to muž, ktorý si však popri vojne tom Svoradovi a Benediktovi. Kult najstarších nájde i čas sadnúť si a pomodliť sa. Je preto logic- krajinských svätcov, nitrianskych svätcov, ne- ké, že ladislavovská legenda prevrstvila v sloven- mohol prísť na územie dnešného Chorvátska bez ských dejinách svojím významom svätoštefanskú toho, aby ho nesprostredkovali jeho nositelia – legendu. Svätoštefanská idea sa potom už obno- nitrianske vojenské a cirkevné elity. Nakoniec nie vovala len ako nové a moderné politikum spojené nepodobne, ako sme o tom informovaní v prípa- najmä s nástupom Habsburgovcov na uhorský de päťkostolského biskupa Maura, ktorý u seba trón. Títo sa v pronemecky orientovanom kato- v Päťkostolí schovával vzácnu relikviu – reťaz líckom Arpádovcovi priamo vzhliadli a s veľkou z tela svätého Svorada. Čiže zo Slovenska prišiel chuťou ho ako ideologickú zbraň nasadzovali naj- do Chorvátska kult svätého Svorada a Benedikta mä v zápase proti uhorsko-maďarským stavom a s ním aj prvá Ladislavovi lojálna, zakladateľská v 17. storočí a na počiatku 18. storočia.

24 Opening Speeches Matúš Kučera* On the Beginnings of the Slovak and Croatian Medieval Historical Tradition Dear audience, ladies and gentlemen! some light on the time period, the basic facts, and Let me start by reminding you of a bit of history the course of the events which led to it also for at this place. If I remember well, this is the first the non-professionals. All of us who deal with large academic conference of Croatian and Slovak the field of our ancient national history know that historians since the year 1951. Although, it is true neither Croatia nor medieval Hungary have their that at that time it was a conference of the nations reliable contemporary historian of the origins of of former Yugoslavia and Czecho-slovakia. It is their national history, the author of the relevant quite a shame that we have not met for 60 years. “national concept.” They do not have chroni- One of the reasons was also the bad political des- clers such as the Czech Cosmas, the Polish Gallus tiny, which has often played and still does play Anonymus, or the Eastern Slavic Nestor. All his- with the small nations of Europe, not only in re- tories of the beginnings of the Hungarian King- cent years. I remember the conference very well. dom, as well as of the Croatian one, are written I was a first-year student of the faculty of philos- by men of the mid-thirteenth century, i.e. the wit- ophy and the conference was related to Ľudovít nesses after five to six generations. Understand- Štúr and the basic questions of our national histo- ably, these sources are enormously unreliable. ry. The delegation of the Croatian side was led by Moreover, one frequently has to look for their already the late Professor Jaroslav Šidak. After his filiation… Having analyzed them thoroughly, contribution he was heavily criticised by the Slo- one has to consider what the author wanted actu- vak Communists led by academician Ondrej Pav- ally to say with his text, who his audience were lík. The reason was that Professor Šidak was not and who commissioned the text, what the social misled and he did not describe our “Štúr’s genera- background of the author was, what his world- tion” as counter-revolutionaries, as Marx and En- view was. Nowadays we already know that the gels used to do. It was a good platform. However, chronicle which for the first time served for the then the period of the Informburo came and the Hungarian history – the so-called Chronicle of the relations between the states subordinate to Mos- Anonymous – stands on the borderline of fact and cow and Yugoslavia deteriorated. Everybody who historical novel. Moreover, it is filled with - ex had a close connection to the history of the nations cessive medieval nationalism – with the idea of of Yugoslavia was put in prison. Our Croatian the victorious Hungarian political nation of the friends may not know that there was a rather nu- estates, which takes his country after the model merous group of Slovaks who sat in our prisons. of the Old-Testamental Israel taking their Prom- Some others had to leave to forced exile… ised Land. Thomas, the archdeacon of Split, is The happier I am now that we have found an a bit more reliable: he followed some sources to organizational platform, the desire and will to a greater extent after all, but he also wrote his talk a little about the mutual relations of our two history of Croatia in the mid-thirteenth century nations, because the truth is that the Slovaks lived only. However, the message of the Chro­ni­cle of together with the Croatian nation within the un- the Priest of Duklja (Pop Dukljanin) is difficult to ion of the nations of the Hungarian Kingdom for date and even more difficult to decipher. There- almost 800 years, that is, for more years than with fore, we, historians, have the duty to turn to the the Czech nation. This historical fact is significant tradition. I have emphasised it many times in my but at the same time little reflected upon. This con- recent works. If you have read my last book on ference aims to contribute to breaking the silence. King Svätopluk, you may have noticed this idea. Personally, commenting on this event, I would Here I point to the fact that tradition is the phe- like to reflect upon the very beginnings of Slovak- nomenon which often ranks above the scarce his- Croatian relations. They are enormously impor- torical facts. Why? Because the tradition functions tant and I will be very glad if I manage to shed in the society as long as it has its bearer. It works

* Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc., Professor emeritus, Former ambasador of Slovak republic in Croatia and Bosnia and Herzegovina.

Matúš Kučera: On the Beginnings of the Slovak and Croatian Medieval Historical Tradition 25 often as a correlative of the “official history.” It entire Middle Ages and modern era until the directs social consciousness and social practice. It present, most recent times. He has practically is a creative phenomenon of the community. The become our life issue – the issue of national sen- tradition dies and perishes only if the settlement- timent (and that is true for every period of our related and other ethnic continuity were inter- national development) – and in the end also the rupted. The tradition guarantees the integrity of symbol of our statehood. This expression of our the community and its duration. Whenever the tradition, in many cases intuitive, has shown itself society needs it, tradition is revived; the society as sociologically readable and therefore verifiable selects from it what is exactly needed at that time. for the last time in the struggle for our castle – in It is preserved mostly orally. As far as the source the struggle concerning the installation of the rid- basis is concerned, the tradition has been partially ing statue of King Svätopluk as the symbol of the captured in lives (vitae), legends, law collections, origins of our national historical tradition. and other sources of contemporary provenance. In spite of what has been said, the constitutive However, the tradition has to be dissected, fol- idea of the Hungarian Kingdom became the con- lowed, and studied in the sources; and it is neces- cept of holy king St. Stephen, which is still very sary to try to define it again and again. Because popular in a distorted form especially with our the society lived with this tradition. Not only with neighbours, and to the extent that the pseudo- the ruler’s court, not only with certain institution- crown of St. Stephen, which we call as corona sa- al disputes, nor with the destiny of some princes, cra since the thirteenth century, has been moved dukes, and alike. from the neutral Hungarian National Museum We look at the beginnings of the Slovak-Hun- to the Hungarian parliament, where it is pub- garian history from this point of view, and we can licly worshipped. This is being done despite that observe a highly remarkable phenomenon here. we all know now that its lower, Greek part (co- Namely, we would expect the strongest tradition rona greca) was produced in Constantinople four of the origin of the Hungarian Kingdom in Slo- decades after the death of St. Stephen for Geysa vakia to be bound with the tradition of the first (Gejza, Géza), the king of the Hungarians and holy Hungarian king – the tradition of St. Ste- former duke of Nitra. The takeover of the west- phen, because the Hungarian state, as you know, ern Slavic intitulation by the Byzantine emperor was originating and being constituted in the set- Michael VIII, who had the crown produced for tlement area: Nitra – Bratislava – Székeszéhérvá/ Geysa (with the inscription Geovitas pistos krales Stoličný Belehrad – Esztergom. Tourkias), is also telling. It reveals the title which The space in which the Hungarian state was the political elites of the emerging Hungarian being formed coincides essentially with the area statehood preferred for their ruler. This sacrum of old Great Moravia, which Rastislav and af- of the Hungarian Kingdom also points to Slova- ter him Svätopluk had occupied. Contemporary kia, and it does so in a very programmatic way. Frankish Annals write that it was Svätopluk who From the historical point of view – it was around had his regnum in Nitra. From there he took the 978, i.e. at the turn of the millennium, when the position of the sovereign ruler of Great Moravia founder of the Hungarian state Geysa died. He after the fall of Rastislav. He was so successful chose Ostrihom (Esztergom), an Old Slavic town, in his policy that the highest authorities of the as his seat; Conrad Schuneman, a German histo- contemporary world – the pope and the emper- rian, demonstrated that it was the central point or – recognized him as the king of all Slavs (rex on the Danube, at the estuary of the river Hron Sclavorum). He was depicted as a great king in Bo- (Gran), from where they watched (watch – “strieh- hemian, Croatian and German medieval chroni- nuť” in Slovak). Opposite Ostrihom, in the terri- cle tradition. The history of the patron saints and tory of present-day Štúrovo, in the locality Mužla, rulers shows that it was this most important ruler a Great-Moravian fortification was found and of Great Moravia who got to the folk, univer- partially unearthed. Analogically, we can sup- sal tradition and survived in it at various places pose something similar directly in Ostrihom, most of the Hungarian Kingdom until the end of the probably in the locality Pilišské Moravce (today thirteenth century, which, for example, the Hun- Pilismarót), the place of the settlement of Great- garian chronicler Simon of Kéza still points out. Moravian guardians on the strategic water and However, Svätopluk remained even longer in the land routes. Because Ostrihom is derived from Slovak history. Through the above-mentioned “striehnuť” – to watch, to protect. Thus, Geysa continuous tradition he has remained in the con- did not select this strategic point by accident. Af- sciousness of the Slovak community throughout ter Géza’s death, Duke Kopány, who had his seat

26 Opening Speeches somewhere in Veszprém (Bezpriem), one of the towns in the country, so that everybody could important centres of Pribina’s lineage, married see the end of those who would have liked to his widow. Along with the grand duke’s wife, undermine the legitimacy of the most important Kopány was supposed to get the sovereign rule lineage in the Carpathian Basin, the future royal over the territories controlled by Geysa. Nev- power. Stephen’s victory was secured by the old ertheless, Geysa had appointed as his successor Nitra principality, practically Slovakia. Therefore his son Vajk – Stephen, who had been the duke too, Stephen is depicted in the symbolic sphere of Nitra until then. This fact is not doubted even with the following attributes since the fourteenth in Hungarian historiography. Geysa and Stephen century: a sword, a shield with a double-cross were baptised by the missionary bishop Bruno on three hills, holding a banner in his hands; this at the time when the archbishopric of Salzburg representation, logically, resembles present-day was restoring its jurisdiction in Transdanubia af- presidential standard of the Slovak Republic. If ter several decades. Stephen stood up and seized you allow me, now I would develop this small di- the power, but only for a short time. Kopány and gression on the state symbolic of current Slovak the widow wanted to remove Stephen. Then Ste- Republic and Hungary. They are identical in one phen crossed the Danube from Ostrihom to the part, differing only in colour. The green triple-hill Slovak side of the Danube, to the area of present- was changed into blue, seemingly more Slavic, by day Bíňa, and started to build a large fortification the romantic Štúr’s generation during the spring there. The fortification has been researched part- of nations in 1848. Let us get to the genesis of the ly: our late colleague Professor Alojz Habovštiak symbol now. It is known that the last king of Lo- submitted the results of his research; and if you tharingia as the central kingdom of the Frankish ever go there, you will see that it was a huge land Empire, in between the Western- and Eastern- fortification of refuge character. The agmina Ni- Frankish Empires, was a certain Sventibald. He triensis and agmina Posoniensis, i.e. the troops of was the oldest son of Emperor Arnulf, who, al- the home guards of Nitra and Bratislava counties, though illegitimate, was prepared to take over the gathered there. The troops of Princess Gisela, the power in entire Frankish Empire after his father. wife of Stephen from the Bavarian branch of the Coincidentally, he was also the godson of our Liudolfing (Ottonian) house, also arrived there. Svätopluk, as the Annals of Fulda say. He also got It was not an arbitrary family but the lineage a name after him, because Sventibald/Zwentibald which in the person of Otto III ruled later entire does not mean anything else but Svätopluk. It is East-Frankish Empire, which was the most pow- interesting. However, it is even more interesting erful political entity in contemporary western that from the times of the last Carolingian on the Europe. The forces were led by a certain Vence- Lotharingian throne this kingdom has the same linus, Wenzel in German, i.e. Wenceslas/Václav- emblem as the old Slovakia. Logically, a solution Viacslav, most probably a Bohemian. According offers itself: Svätopluk of Lotharingia not only to the name, also the forces could have been from got his name from the Moravian Svätopluk at his Bohemia, which was the traditional ally of the baptism, but he also took over his symbol. The empire. Well, something which was a very typi- continuity of this emblem in the symbolic of the cal ritual in Europe then and throughout entire principality of Nitra shows itself absolutely clear- Middle Ages happened at this place. Here, due ly. We know its fourteenth-century iconographic to later tradition, Stephen was knighted. Here form from the Illustrated Chronicle (Chronicon Pic- an act which we know from entire European his- tum), where its bearers are not only the founding tory – the oath of fidelity – fidelitas – took place. kings Stephen I and Ladislas I, but also Andrew Entire life and policy of ruling dynasties stands II, the leader of the Fifth Crusade in the thirteenth on the fidelitas. The promoters of this act were the century. As I have already said – rulers and dy- descendants of the old Great-Moravian lineages nasties change, the tradition remains. of Hont (Gąt) and Poznan. Professor Ján Lukačka, Thus, the tradition and the symbolic have al- who is present here today, and before him Profes- ways pointed to the fact that the upper and more sor Juraj Hodál have demonstrated reliably that mountainous part of the Hungarian Kingdom, they knighted Stephen and pledged fidelity to Hungaria Cis-danubiana, if you will, played an him on behalf of the Bratislava and Nitra troops. important role in the origins of the Hungarian Strengthened in this way, they crossed the Dan- Kingdom. Even the extant fragments of written ube and beat Kopány. His body, as the Life of St. history assert that it was Slovakia (Nitra princi- Stephen has it, was cut into four pieces and hanged pality) which saved Stephen’s life and secured for warning on four main gates in the four main his succession to the central grand duke’s throne,

Matúš Kučera: On the Beginnings of the Slovak and Croatian Medieval Historical Tradition 27 which in a while was to become the king’s throne returned to the Hungarian Kingdom in 1046, his with the blessing and anointment of Pope Silvest- wife, who had been brought up in the eastern er II. The tradition of the first Christian king of Church, took the eastern monks with her; they set- the Hungarian (originally Pannonian) Kingdom tled under the castle of Visegrád (Vyšehrad) and posed the power of Christianity above the pagan in Tôna (Tichoň, presently Hungarian Tihany) at revolts and started to be the essential idea of the Blatné jazero (“muddy lake”) – present-day Bala- kingdom approximately half a century after the ton. Andrew became the king and his brother king’s death. We would expect that the tradition Bela got a third of the kingdom for his help in ac- and the legend of St. Stephen thus took root at our quiring the kingdom. territory. Nevertheless, it did not happen. Slova- One of the sons of Bela and Richeza (Adelaide) kia took a different road, a special one. was Ladislas. His name originally had a “V” at The tradition of St. Stephen did not take root the beginning – meaning in Slovak the one who in Slovakia for a long time. We do not have many rules the glory (“vládne sláve”). That is how the pieces of its evidence until the thirteenth cen- Poles write his name until now. They understood tury. The legends which originated at the end this name well and did not accept its Hungarian of the eleventh and the beginning of the twelfth reading with an “L” – Ladislas (Hungarian László). century did not somehow resonate in Slovak The boy grew up in Poland, he learned his mother environment. It has turned out that the elites of tongue – Polish; according to the testimony of the Nitra reacted highly sensitively to the fact that oldest Polish Chronicle of Gallus Anonymus, he was the people around Stephen had removed Vazul by his language and manners even a better Pole (Vasil – from Greek Bazil – bazileos = ruler), the than anybody else. After the historical turmoil duke of Nitra. The Gesta Hungarorum vetera, al- which occurred after the death of his father, Hun- though a based work, write that Stephen, having garian king Bela I, in 1063, he got shelter in Po- lost his first-born son Emeric (he was pierced by land again, together with his brothers Geysa and a boar while hunting and died), realized that he Levente, at the court of his uncle, the powerful was threatened without an heir and that someone Polish king Boleslas II the Bountiful. After the Bat- else, most probably the Arpadians from the prin- tle of Mogyoród and the coronation of his broth- cipality of Nitra, could seize the throne. The so- er Geysa as Hungarian king, twenty-eight years called principality – ducatus – succeeded to take old Ladislas took the ducal throne in Nitra, once shape in Nitra at the beginnings of the Hungar- the seat of his grandfather, his father and of Svä- ian kingdom, and it was not a small principality. topluk the Great, which was mentioned above. Its geographical territory was certainly identical After the death of King Geysa in 1077, Ladislas with the area of the archbishopric of Ostrihom. It took the place of his brother. It was this ruler of even formed tertia pars regni together with Bihar. Nitra and Hungary who stood at the beginnings It minted its own coins (often better quality than of the Slovak-Croatian history as the most out- the royal ones), it had its own troops, and its own standing person and the founder of the Croatian- dynastic and foreign policy. Simply, it was a state Hungarian personal union, still before the Hun- in the state. Stephen and his suite could not accept garian king Coloman the Learned. Ladislas was that all this passed from the hands of Stephen to a very special boy. At the end of the twelfth cen- the hands of the oldest Arpadian, Vazul, the duke tury his biographer says that he was a big, tall and of Nitra with an eastern name which is found able man; allegedly taller by head than everybody elsewhere in Bulgaria. Thus, he had him blinded else. He was known as a great warrior with a big and walled up in a tower in Nitra. However, all strong arm, which skilfully held a double-edged Vazul’s descendants were threatened too. He had sword, fashionable then, being the basic means three boys, Bela (Béla, Belo), Andrew, and Lev- of battle. His victorious arm became truly- leg ente. When the sons saw that the situation was endary in all upcoming wars which he started to bad and that they could end up like their father, wage. It probably became a symbol already dur- they fled; they escaped to the court of Břetislav ing the life of Ladislas. As a consequence, it got in Bohemia. They did not stay there for long and to the symbolic of the principality of Nitra, which continued a little further: Bela went to Poland and is nowadays preserved in the municipal coat-of- Levente with Andrew even to Kievan Rus’. The arms of Nitra, depicting the victorious arm of the boys married there: in the Kievan Rus’ Andrew holy king Ladislas carrying the standard of Ni- got Anastasia, the daughter of Yaroslav the Wise; tra – a horizontal silver double-cross in red field; in Poland Bela married Richeza, or Adelaide, the but I have already talked about it a little. Ladis- sister of Casimir the Restorer. When Andrew las understood the function of Christianity rather

28 Opening Speeches early – maybe better than St. Stephen did – and happened there. There were some disagreements, he made use of it in a very functional way. Ladis- perhaps even a “brawl”, in which the magnates of las I decided about the canonization of Stephen the country beat up the last Trpimirović. Croatia after an agreement with the pope. Maybe not in remained without a legitimate ruler. It perhaps the way which became compulsory from the mid- got divided; without a ruler, the country’s cen- thirteenth century – the lives and legends were not tral figure, hard times arrived in the land. Can read at the canonization in the Vatican at that time. you imagine?! By and large, I can easily under- Simply, a legate from the Vatican arrived and they stand the reluctance of Croatia’s prominent fami- allowed to open the tomb of King Stephen and the lies to go to the Holy Land. They must have had one of Italian Gerhard, they took the remains of enough problems at home. However, Zvonimir the martyrs Zoerardus and Benedict… the martyrs had a wife from Nitra; she was Ladislas’ sister; who came from the monastery at Zobor… Then her name was Helena, but the Croatians called another saint – Emeric – appeared. That is how an her Beautiful – “Ljepa”. That is how the Croatians old gallery of Hungarian saints originated. Sud- called her. And as this beautiful woman, surely denly, Hungary through Ladislas I understood enormously influential, stayed alone, she turned what Europe had started to understand suffi- to her brother Ladislas for help. He invaded Croa- ciently already a long time ago: that various saints tia with his victorious forces without delay; he be- who fought for Christianity in the Roman arenas haved like every conqueror. It was a bold act. The did not excite the faithful any more, they were papal favourite got to the disgrace of the Holy See not attractive, modern… It is interesting to look by this deed though. The papacy claimed the pa- at these canonizations: two Slavs – Slovaks, one tronage right to the Croatian Kingdom and thus German from Italy, and in the end two Arpadians. also the right to decide about the candidate for Does this not reflect the ethnic and religious situa- the royal throne. However, Ladislas ignored pa- tion in the Hungarian Kingdom? Additionally, let pal decisions. On the contrary, he tried to gain us not forget another Slav, St. Adalbert – Vojtech, the local elites. He allowed the Croatian clergy still called also Belo/Béla, i.e. white, from whom to continue to marry. He promised to secure the the Hungarian kings took their glorious name. old privileges to the old families. He shattered the These are the foundations of the Hungarian King- hegemony of Split archbishopric, the traditional dom and the “social contract” of all its nations. centre of Christianity on the eastern coast of the This is the new supporting pillar without which Adriatic Sea; because he probably founded the it would not be possible to build a state. Present- bishopric in Zagreb and subordinated it to the day idea that Christianity is only a religion, a be- archbishopric of Kalocsa, which was located in lief, is misleading. At that time, Christianity was the territory of today Hungary. We do not have first of all a civilizational phenomenon. In Europe its foundation charter. It is not so strange in the there was no state, no community, which would context of entire Hungarian Kingdom though. It have ignored the idea of Christianity and at the is strange, however, that a certain man named same time would have been more than a bunch Duch was mentioned as the first bishop of Zagreb of nomads or pagan savages. Ladislas understood roughly 70 years later. Due to the name it is most it brilliantly. He wrote up after Stephen an enor- often argued that he must have been a Czech or mously interesting book of laws, where he put a Slovak. I am inclined to the hypothesis that he into order especially the practical issues of state was a Slovak; also because somebody must have governance in several books. transferred the Legends of Sts. Zoerardus and Ben- Furthermore, the life favoured Ladislas with edict to Zagreb and Istria. The cult of the oldest the opportunity to get involved quickly in Croa- saints of the country, the saints of Nitra, could tian history. In Croatia – as you certainly know not have got to the territory of present-day Croa- well – the great Trpimirović dynasty dies out. It tia without mediation of its bearers – the military dies out under strange circumstances, on which and ecclesiastical elites of Nitra. In the end, the historians disagree because the sources contradict way is not dissimilar to the well-known case of each other. Pope Urban II announces a crusade. Maurus, the bishop of Pécs (Päťkostolie), who had He invites all European rulers to take part in the a precious relic hidden in Pécs – a chain from the crusade and go to fight for the interests of Christi- body of St. Zoerardus. anity and the Church itself to the Holy Land. The Thus, the cult of Sts. Zoerardus and Benedict Croatians were addressed too. Their last ruler came to Croatia from Slovakia together with the Zvonimir from the lineage of Trpimirović resided first founding generation of Zagreb bishopric, loy- in Knin at that time. We do not know exactly what al to Ladislas. Some Croatian historians maintain

Matúš Kučera: On the Beginnings of the Slovak and Croatian Medieval Historical Tradition 29 that the French Benedictines founded and led the a legend. The written form of his legend originat- bishopric for some time. I doubt it; but I will not ed at the court of Bela III in Várad at the end of the get into the argumentation regarding this issue. twelfth century only. Dear friends from Croatia, Professor Budak will probably explain the current when you travel around Slovakia, you can notice state of hypotheses concerning this topic in Croa- that the legend about this knightly saint is paint- tian historiography to us. So Ladislas invaded ed in the walls of as many as 27 Romanesque and and conquered the country – except for the sea- early Gothic churches until today. Ladislas, de- side – and he was probably crowned as Croatian picted with a Slavic axe, is a man, a hero, a mili- king. Thus, personal Croatian-Hungarian union tary leader, a Christian, a pious knight who helps originated de facto; both Slovaks and Croatians be- the poor; a man who protects the land from east- came part of an increasingly stronger Hungarian ern nomads and western intruders. He is a man statehood, rather stabilized already at that time. who finds a time to sit down and pray besides the Although it had eyed the Balkans (especially Vo- war. Therefore, it is logical that the legend of St. jvodina, Sriemska Mitrovica, and Belgrade) and Stephen was overlaid with that of St. Ladislas by some other southern areas earlier, it did not have its significance. The concept of St. Stephen then the power to invade militarily, conquer, and espe- revived only as a new, modern politicum related cially hold the new lands. especially with the succession of the Habsburgs The political and cultural relations between to the Hungarian throne. They found their reflec- Slovakia and Croatia start to form with Ladis- tion in the pro-German oriented Catholic Arpadi- las I. The first “Croatian-Hungarian settlement” an and used him with great gusto as an ideologi- took place during the times of King Coloman cal weapon especially in the struggle against the the Bookworm in Croatia; it was the well-known Hungarian estates in the seventeenth and at the Pacta conventa, the neverending scientific epic of beginning of the eighteenth centuries. the Croatian historiography, on which the opin- ions are divided. Ladislas I died unbeaten dur- I hope that I kept the time. Gentlemen, thank you ing the warfare against Bohemians in 1095. Like very much… every unbeaten ruler, the historical king became

30 Opening Speeches Martin Homza* Úvod

eď mi pred mnohými a mnohými rokmi môj – Avarský kaganát, ktorý tu pretrval v 6. až 8. sto- Kučiteľ prof. Matúš Kučera zadal seminárnu ročí a Regnum Sclavorom – Kráľovstvo Slovanov prácu o vzťahoch stredovekého Spiša a Malopoľ- Svätopluka I. z veľkomoravského rodu Mojmí- ska, netušil som, aké dôsledky môže môj budúci rovcov v posledných dekádach 9. storočia. Uhor- výskum mať. Popri tom, ako som dlhodobo skú- ské kráľovstvo počas prvých troch stoviek rokov mal všetko, čo sa týkalo stredovekého Slovenska svojej existencie však nielen prekročilo svojimi a jeho vzťahov s Poľskom, lebo práve cez územie hranicami aj maximálny rozsah Veľkomoravskej dnešného Slovenska šla väčšina stredovekých ríše, ale aj svoju vyššie naznačenú geopolitickú kontaktov s Poľskom, posunul som sa nenápad- polohu. Je takmer isté, že už Svätopluk I. prekročil ne, ale o to plynulejšie aj k reláciám stredovekého hrebene Karpát na severe, aby sa zmocnil Vislian- Slovenska a Kyjevskej Rusi. Odtiaľ ma môj záu- ska a krajiny Lendzanov, keďže potreboval opa- jem celkom prirodzene čoraz častejšie a častejšie novať strategickú časť veľkej kontinentálnej cesty viedol na Balkán. Možno to niekomu ešte i dnes smerujúcej od Bagdadu, v niektorých prípadoch pripadá trochu neobvyklé, veď čo má spoločné až z ďalekej Číny, do španielskej Córdoby. Ten západná Rus, južné Poľsko, Slovensko a Balkán? istý vládca však nikdy neprekročil rieku Drávu. Prekvapujúco viac ako dosť. Takto som začal ob- Na to sa, podľa všetkého, odvážil až dvesto rokov javovať niečo, čo ma fascinovalo počas mnohých po ňom iný kráľ, Ladislav I., keď spolu so Slavón- ďalších rokov. Pracovne som si to nazval „Za- skom pripojil silou svojho ramena k Uhorskému hraničná politika kráľov z Arpádovského rodu“ kráľovstvu aj Chorvátsko a časť Dalmácie. Ako je a od roku 1996 som tento predmet začal vyučo- z neskoršej histórie známe, túto anexiu legitimi- vať v podobe seminára na našej Katedre sloven- zoval spolu s poprednými mužmi Chorvátskeho ských dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave. kráľovstva až jeho nástupca Koloman Knihomoľ, Čoraz zreteľnejšie sa tak predo mnou začali obja- ktorý sa stal prvým chorvátskym kráľom nielen vovať vnútorné siločiary krajiny, ktorá sa najskôr de facto, ale už aj de iure. Ako to prebehlo, prečo nazývala Panónske a neskôr, až do roku 1918, a ako sa to stalo, a ako vôbec bolo možné, že toto Regnum Hungariae – Uhorské kráľovstvo. Zaiste politické usporiadanie pretrvalo až dlhých osem- predstavenie všetkých týchto väzieb, tvorených sto rokov, tým sa zaoberajú už naše štúdie, a pre- jej vladármi a ich politickými ambíciami, ale aj to nemá zmysel písať o tom v úvode našej knihy. obyvateľstvom tejto krajiny (v celej šírke svojho Nadčasovým faktom však asi zostane, že týmto spektra), ich náboženstvom, duchovnou, či mate- činom sa Slováci ocitli popri Maďaroch a Rumu- riálnou kultúrou, ekonomickými a inými záujma- noch, neskôr Srboch a Rusínoch, v jednej a tej istej mi, bolo vždy nad rámec možností jedného člove- krajine spolu s Chorvátmi. Nemohlo to zostať bez ka. Ambícia o jeho intelektuálne uchopenie a tým dôsledkov na priebeh našich dejín a ich vplyvy sa aj pochopenie však nepochybne stála aj pri zrode prejavujú až po dnešné dni. tohto projektu. Idea pustiť sa do medzinárodného projektu Ako je všetkým jasné, stredoveké Uhorské takéhoto typu teda nevznikla, akoby sa na prvý kráľovstvo nevzniklo z ničoho nič, z jedného dňa pohľad zdalo, náhodou, a už vôbec nie spontán- na druhý. Jeho genéza akoby bola predestinova- ne. Bola výsledkom už existujúceho historického ná v geopolitickej logike, ktorú spolu vytvárajú poznania, ako ho kolektív našich autorov prezen- Karpaty a Dunaj. Hrebene Karpát lemujú Karpat- toval napríklad v niektorých tézach knihy Historia ský bazén od Bratislavy na Slovensku až niekde Scepusii: Dejiny Spiša do roku 1526. Toto poznanie k mestu Vršac v dnešnom Srbsku. Ten istý kus však už čoskoro nemalo zostať len teoretickým, Európy potom zahŕňa rieka Dunaj so svojimi prí- ale aj praktickým poznaním. Na tomto mieste tokmi. Túto neúprosnú logiku postrehli už Rima- treba totiž povedať, že Katedra slovenských dejín nia a po nich ďalšie politické útvary, ktoré tu po uskutočňuje každoročne historické exkurzie do stiahnutí Ríma na dolný Dunaj začali vyrastať ako bývalých krajín Uhorského kráľovstva. Preto bolo huby po daždi. Spomeniem len tie najúspešnejšie celkom prirodzené, že jedným z takýchto cieľov

* Martin Homza, Univerzita Komenského Bratislava, Filozofická fakulta, katedra slovenských dejín.

Martin Homza: Úvod 31 muselo byť aj Chorvátsko. Udialo sa to na konci výjavov, či existencia paralelných cirkevných(?) apríla v roku 2009. K našim študentom sa vtedy štruktúr tvorených prepoštstvom a rôznymi cir- pripojili aj študenti medievalistiky zo Záhrebu. kevnými rádmi (na počiatku najmä cistercitmi). Viedol ich profesor Neven Budak. Cieľom pozná- Zaiste sa to nemohlo udiať bez vzájomného ľud- vacieho zájazdu bolo porovnať najstaršiu politic- ského prepojenia, ako na to koniec-koncov pou- kú, cirkevnú a hospodársku štruktúru Slavónska kazuje už prvý záhrebský biskup známy podľa a Slovenska ako dvoch pohraničných území Arpá- mena – Duch, ktorý nastúpil do Záhrebu z Nit- dovcov. Výsledky boli natoľko prekvapujúce, že ry. Podobne veľmi prekvapujúce sú však aj iné sme sa s profesorom Nevenom Budakom rozhodli objavy, ktoré vyplynuli z publikovaných textov. zorganizovať medzinárodnú konferenciu, ktorá Nezanedbateľná je napríklad v doterajšej histo- by sumarizovala aktuálne poznanie na túto tému. riografii do istej miery neverbalizovaná konti- Podujatie sa uskutočnilo v dňoch 20. – 24. nuita medzi údelom potenciálneho následníka júna 2011 v Bratislave a Levoči. Konferenciu sme trónu na Slovensku (pôvodne v Nitre, neskôr nazvali Slovensko a Chorvátsko: Historické paralely na Spiši, Šariši a Liptove) a v Chorvátsku. Veľmi a vzťahy (do roku 1780). Zúčastnilo sa jej viac ako konzekventne tento objav ilustruje aj umenoved- 50 vedcov zo Slovenska, z Chorvátska, Ukraji- ná časť, v ktorej významní slovenskí a chorvátski ny, Ruska, Poľska, Česka, Maďarska a zo Srbska. kunsthistorici dokladajú túto tézu celým radom Referáty tejto konferencie sa stali podkladom na architektonických a iných umeleckých artefaktov. spracovanie predkladanej publikácie. V relatívne menšom počte sú zastúpené prí- Pokúsime sa teraz zosumarizovať výsledky spevky s cirkevnou tematikou. Osobným pre- tohto podujatia v niekoľkých tézach. Predovšet- kvapením bolo pre nás aj slabšie obsadenie tém kým organizátorov prekvapil už samotný fakt s novovekou problematikou. Nie azda preto, že ohromného záujmu o tému, ktorá sa nejakým by nebolo o čom písať, práve naopak, ale preto, spôsobom dotýka slovensko-chorvátskych vzťa- že výskumy v tejto oblasti sú stále ešte na počiat- hov v stredoveku a novoveku. Pozoruhodné tiež ku. Spomeňme za všetky témy napríklad prob- bolo zastúpenie jednotlivých tematických okru- lematiku pôsobenia jezuitov či františkánov na hov. Okrem všeobecných kapitol zameraných Slovensku a v Chorvátsku, používanie miestnych na otázky etnogenézy oboch našich národov, jazykov v rekatolizačnej praxi po tridentskom na historiografické, hagiografické a iné otázky, koncile, ale tiež fenomén novolatinizmu. V ko- prekvapil najmä ohromný počet textov, ktoré sa nečnom dôsledku je veľmi pozitívnym faktom, dotýkajú genézy a evolúcie šľachty na Slovensku že si v rámci našej konferencie historici ujasnili a v Chorvátsku. Hoci nemožno povedať, že prob- to, čo vlastne nevedia. Zistené chýbajúce skutoč- lematiku vyčerpávajú, je pozoruhodné, že pou- nosti pomôžu nasmerovať budúci výskum nielen kazujú na isté, nie zanedbateľné paralely, ktoré slovenskej a chorvátskej historiografie. Definova- možno v oboch teritóriách bývalého Uhorského nie „bielych miest“ v našich spoločných dejinách kráľovstva na základe uvedených analýz pozitív- preto treba chápať aj ako progresívny jav. Dobre ne doložiť. I napriek tomu, že táto vec si zaslúži položené otázky nás totiž v našom poznaní ne- ešte hlbšie štúdie, môžeme už dnes konštatovať, úprosne posúvajú o krôčik ďalej. Téma spoločnej či už išlo o nižšiu šľachtu vrátane kolektívne pri- koexistencie Slovákov a Chorvátov v kráľovskom vilegovaných komunít ako napríklad Malá Stoli- Uhorsku, ktoré bolo na rozdiel od Sedmohrad- ca (Sedes decem lanceatorum) na Spiši, či o šľachti- ska lojálne dvoru viedenských Habsburgovcov cov zo Záhrebského poľa (Campus Zagrebiensis), v čase, keď územie dnešného Maďarska bolo o strednú i vysokú šľachtu, ktorá mala svoju ma- súčasťou Osmanskej ríše, je totiž nepochybne jetkovú bázu tak na území dnešného Slovenska, jedným z období, ktoré prispeli k zintenzívne- ako aj v krajinách Chorvátskeho kráľovstva, že niu kontaktov oboch našich národov. V tejto je evidentné, že tu nejde o náhodnú historickú súvislosti zostáva otvorená napríklad aj otázka eventualitu, ale o dlhodobý proces. Jeho ozajst- úlohy vysokej chorvátskej šľachty z viedenských né vnútorné zákonitosti odhalí v plnej miere až dvorských kruhov pri šírení kultúrnej západ- komplexný budúci výskum. Taktiež je zaujímavé nej slovenčiny (takzvaný jezuitský úzus sloven- aj konštatovanie o vzájomnej prepletenosti cir- ského jazyka) na území priamo kontrolovanom kevnej štruktúry Slovenska a Chorvátska, špeciál- Habsburgovcami. Nuž a významnou kapitolou ne však Slavónska, na ktorú poukazuje napríklad v uvedenej problematike zostanú dejiny význam- kult nitrianskych svätcov – svätého Svorada a Be- nejších etnických posunov. Tými zaiste boli no- nedikta v Záhrebe už v 12. storočí, spoločný kult voveké osídlenie Chorvátov na západnom Slo- svätého Ladislava kráľa vrátane jeho obrazových vensku, či prvé presuny Slovákov do Chorvátska

32 Opening Speeches v časoch úspešných protitureckých kampaní oko- Vydanie knihy na našu radosť podporili aj sú- lo polovice 18. storočia. kromné osoby, ktorým by sme touto cestou chceli Ako je z uvedeného jasné, naša publikácia poďakovať. Ide o pána Jána Čarnogurského, kto- nielen sumarizuje doterajšie poznatky o sloven- rý ako jeden z prvých pochopil historický a kul- sko-chorvátskych vzťahoch v stredoveku a no- túrny význam našej iniciatívy. Ďalej musíme spo- voveku, ale, a to najmä, otvára široký priestor na menúť pána Tomáša Malatinského, ako aj pána budúci systematický výskum. Až tento, ako sa Mareka Ihnaťa. domnievame, bude v stave odpovedať uspokoji- Náš projekt by však bol celkom nemysliteľný vo na aktuálne nastolené otázky. V tejto súvislosti bez mentálnej podpory ďalších priaznivcov. Na je pre nás viac ako radostné konštatovanie, aj na- prvom mieste by sme radi uviedli pani Dagmar priek celkovej fragmentárnosti výsledkov nášho Hupkovú a pani Martinu Stiffelovú. Naša vďaka aktuálneho projektu, že samotný projekt vyvo- tiež patrí aj vysokým predstaviteľom našej Alma lal živý záujem odbornej, ale aj laickej verejnosti Mater – rektorovi Karolovi Mičietovi a dekanovi tak na slovenskej, ako aj na chorvátskej strane. Je Jaroslavovi Šušolovi za všetku ich ochotu a pomoc, pritom dôležité zdôrazniť, že práve tento záujem najmä pokiaľ šlo o poskytnutie reprezentatívnych nám pomohol aj v praktickej rovine realizácie priestorov Univerzity Komenského v Bratislave, našej práce. Nebyť totiž jednotlivých dobrodin- ale tiež ich radám, ktoré nám počas realizácie pro- cov a praktických sympatizantov, rovnako ako aj jektu udelili. V neposlednom rade chceme svoju rôznych grantových agentúr, neboli by výsledky vďačnosť preukázať aj reprezentantom Veľvysla- nášho úsilia nikdy uzreli svetlo toho sveta. nectva Chorvátskej republiky v Bratislave, veľvy- Na prvom mieste sa nám patrí preto poďakovať slancom Tomislavovi Carovi a Jakšovi Muljačićo- reprezentantom Medzinárodného vyšehradské- vi za pomoc pri prezentovaní našich prác. ho fondu (International Visegrad Fund); Minis- Každý podobný projekt však musí mať za terstva školstva, vedy, výskumu a športu Sloven- sebou kvalitný tím ľudí, ktorý je v stave ho re- skej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej alizovať. Preto tiež musíme poďakovať nášmu republiky. Konkrétne ide o nasledujúce granty: grafikovi, pánovi Matúšovi Brillovi. Ďalej našim IVF štandardný grant IVF 21020074 – „Slovakia doktorom a doktorandom a spolupracovníkom. and Croatia: Historical Parallels and Connections Paniam Stanislave Kuzmovej a Veronike Kuchar- (until 1780)“, Ministerstvo školstva SR „Tvorcovia skej za dozor nad jazykovou úrovňou publiko- slovenských dejín“ (Vega 1/0245/10). Projekt bol vaných textov. Pánovi Adamovi Mesiarkinovi za tiež realizovaný s finančnou podporou Minister- nevyhnutnú apretáciu poznámkového aparátu stva kultúry SR ako „Slovakia and Croatia: His- našich prispievateľov. Tiež by sme radi poďako- torical Parallels and Connections (until 1780)“, vali aj nášmu nemeckému lektorovi pánovi Robi- a to v rámci Podprogramu 4.5 – Literatúra a kniž- novi Volkmarovi, našim odborným lektorom pá- ná kultúra, oblasť 4.5.4 –Vydávanie pôvodnej nom Jozefovi Baďuríkovi a Vladimírovi Rábikovi, a prekladovej umenovednej a spoločenskovednej ako aj všetkým tým, ktorí sa v tej, či onej forme literatúry. podieľali na vzniku tejto kolektívnej monografie.

Martin Homza: Úvod 33 Martin Homza* Introduction

hen I was given a topic on the relations be- other political units, which after the withdrawal Wtween medieval Spiš and Little Poland for of Rome to the lower Danube started to grow like a seminar paper many, many years ago by Profes- mushrooms after the rain, noticed this inexorable sor Matúš Kučera, I had no idea what impact my logic. I will mention only the most successful ones future research on this theme might have. During – the Avar kaganate, which lasted from the sixth the long time that I was investigating anything to the eighth centuries, and the Regnum Sclavorom which was connected to medieval Slovakia and – the Kingdom of the Slavs of Svätopluk I from its relations with Poland – because it was the ter- the Great Moravian lineage of Mojmirids – in the ritory of present Slovakia that most medieval con- last decades of the ninth century. During the first tacts with Poland passed through – I moved in- three centuries of its existence, however, the Hun- conspicuously but all the more smoothly towards garian Kingdom not only exceeded the maximum the relations of medieval Slovakia with Kievan range of the Great Moravian Empire but also the Rus’. From there my interest rather naturally led abovementioned geopolitical location with its me more and more often to the Balkans. Even to- boundaries. Already Svätopluk I almost certainly day it may still seem slightly unusual to some; crossed the ridges of the Carpathians in the north after all, what do western Rus’, southern Poland, in order to seize the Vistula region and the terri- Slovakia, and the Balkans have in common? Sur- tory of the Lendians (Ledzanie), as he needed to prisingly – a great deal. This is how I started to gain control of the strategic part of the great conti- discover something which fascinated me for nental route leading from Baghdad, in some cases many years to come. I gave it a working title “The even from distant China, to Spanish Córdoba. foreign policy of the kings of the Arpadian dy- This ruler never crossed the Drava river though. nasty” and in 1996 I started to teach a course with Two hundred years after him only, another king, this title as a seminar at our Department of Slovak Ladislas I, seems to have ventured on this when history of the Faculty of Philosophy in Bratislava. he joined Croatia and a part of Dalmatia, together The inner lines of force of the country which was with Slavonia, to the Hungarian Kingdom with first called the Pannonian Kingdom and later, un- the strength of his arm. It is well-known from later til 1918, the Hungarian Kingdom, Regnum Hun- history that this annexation was legitimized only gariae, started to appear in front of me increasing- later, by his successor Coloman the Bookworm ly clearly. Surely, it has always been beyond the together with the elites of the Croatian Kingdom, possibilities of one man to describe all these links who became the first Croatian king not only de drawn by its rulers and by their political ambi- facto but also de iure. Various studies address the tions, but also by the country’s inhabitants (in the questions of how this was done, why and how full range of its spectrum), by their religion, spir- this happened and how come this political ar- itual and material culture, economic (and other) rangement lasted as long as 800 years; therefore, interests. No doubt, the ambition to intellectually there is no sense discussing it in the introduction grasp and understand all of this led to the start of to our volume. It is beyond question, however, this project. that thanks to this the Slovaks found themselves, It is clear to everybody that the medieval besides the Hungarians and the Romanians, later Hungarian Kingdom did not come into being Serbians and Ruthenians, in one country together out of nowhere, all of a sudden. Its genesis was, with the Croatians. It could not stay without con- as it were, predestined by the geopolitical logic sequences for the course of our history, and its formed together by the Carpathians and the Dan- impact is visible to the present. ube. The ridges of the Carpathians frame the Thus, the idea to embark on an international Carpathian Basin from Bratislava in Slovakia to project of this type did not originate, like it could the town Vršac in present-day Serbia. The river seem at first sight, by chance, and not at all spon- Danube with its tributaries covers the same part taneously. It resulted from the already existing of Europe. Already the Romans, and after them historical knowledge, which our team of authors

* Martin Homza, Comenius University, Bratislava, Fakulty of Philosophy, Department of Slovak History.

34 Opening Speeches presented, for example, in some theses of the vol- countries of the Croatian Kingdom – we clear- ume Historia Scepusii: Dejiny Spiša do roku 1526 ly have to do here with no accidental historical (“The History of Spiš until 1526”). This knowl- eventuality but with a long-term process. Only edge, however, was soon to be translated from the future complex research will reveal its actual in- theoretical level to the practical one. It should be ner patterns in full. Interestingly, we can also ob- said at this point that the Department of Slovak serve that the ecclesiastical structures in Slovakia History organizes historical excursions to former and in Croatia, especially Slavonia, are mutually countries of the Hungarian Kingdom every year. intertwined. The following examples point to this Naturally, Croatia had to be one of its destina- thesis: the cult of the saints of Nitra, Sts. Zoerard tions too. The excursion took place at the end of and Benedict, in Zagreb already in the twelfth April 2009. Our students were joined by the stu- century, the common cult of the holy king Ladis- dents of medieval studies from Zagreb led by las, including visual representations, and the ex- Professor Neven Budak. The aim of the field trip istence of parallel structures like prepository and was to compare the oldest political, ecclesiastical, various religious orders (at the beginning mainly and economic structures of Slavonia and Slova- Cistercians). It could not happen without mu- kia as two frontier regions under the Arpadians. tual human connections, which is, after all, dem- The results were so surprising that in Zagreb we onstrated already by the first bishop of Zagreb decided with Professor Neven Budak to organize known by his name – Duch, who came to Zagreb an international conference which would summa- from Nitra. Similarly, other surprising discover- rize our current knowledge on this topic. ies have emerged from the published texts. For The event became a reality from 20 to 24 June example, we have to mention the continuity be- 2011 in Bratislava and Levoča. The conference tween the duchy in Slovakia (originally in Nitra, had the following title: Slovensko a Chorvátsko: then in Spiš, Šariš and Liptov) traditionally grant- Historické paralely a vzťahy (do roku 1780) – Slova- ed to the potential successor to the throne and the kia and Croatia: Historical Parallels and Connections one in Croatia, which has not been verbalized in (until 1780). More than 50 scholars from Slovakia, historiography until now in some respects. This Croatia, Ukraine, Russia, Poland, Czech Republic, discovery is clearly illustrated in the section on Hungary and Serbia took part in the conference. Art History, in which important Slovak and Croa- The papers presented at the meeting became the tian art historians provide a whole range of ar- basis for the publication of this volume. chitectural and other artefacts as the evidence for Now we will try to summarize the results of this thesis. this event in several points. First of all, the organ- Ecclesiastical topics are represented by a rela- izers were surprised by the great interest in the tively small number of papers. Personally, we topics touching upon the Slovak-Croatian rela- were surprised by the rather weak representation tions in the Middle Ages and the modern era. The of topics relating to the modern era: not perhaps distribution of particular thematic areas is also because there would be nothing to write about – noteworthy. Besides general chapters devoted to on the contrary; but because the research in this the issues of ethnogenesis of our two nations, his- area is still at its outset. Among these topics, let toriographic, hagiographic, and other issues, we us mention the activities of the Jesuits and Fran- were surprised especially by the high number of ciscans in Slovakia and in Croatia, the use of local texts dealing with the origin and evolution of the languages in the Recatholicization practice after nobility in Slovakia and in Croatia. Although we the Council of Trent, and also the phenomenon of cannot say that they have exhausted the topic, the Neolatinism. In the end, the clarification of what papers notably point at certain significant paral- are the issues that we do not know is also a very lels which are positively demonstrated in both positive result of our conference, which will help territories of the former Hungarian Kingdom in to direct future research in not only Slovak but also the mentioned analyses. Although this issue de- in Croatian historiography. Therefore, identifica- serves further deeper studies, we can say already tion of the gaps in our knowledge of our common now that – be it lesser nobility, including the com- history should be understood as a positive phe- munities with collective privileges such as the nomenon. Well-formulated questions move us a lit- “Small County” (Parvus comitatus or Sedes decem tle step forward in our knowledge. The topic of lanceatorum) in Spiš and the noblemen from the the coexistence of Slovaks and Croatians in Royal Zagreb field (Campus Zagrebiensis), or the middle Hungary, which unlike Transylvania was loyal to and high nobility, who had their property basis the Vienna Habsburg court at the time when the at the territory of present-day Slovakia and in the territory of present-day Hungary was part of the

Martin Homza: Introduction 35 Ottoman Empire, was undoubtedly one of the pe- realized also thanks to the financial support of the riods which contributed to the intensification of Ministry of Culture of the Slovak Republic under contacts between our two nations. In connection to the title “Slovakia and Croatia: Historical Paral- this, for example, the role of the Croatian high no- lels and Connections (until 1780),” in the frame- bility at the Viennese court in the spread of the cul- work of the Programme 4.5 – Literatúra a knižná tural language of western Slovakia (so-called Jesuit kultúra (Literature and Book Culture), area 4.5.4 usage of the Slovak language) in the area directly – Vydávanie pôvodnej a prekladovej umenoved- controlled by the Habsburgs remains an open is- nej a spoločenskovednej literatúry (Publication of sue. The history of major ethnic shifts will remain Original and Translated Literature in Art History an important chapter in the mentioned thematic and Social Sciences). area. The settlement of Croatians in western Slova- We are glad that the publication of the book kia in the early modern era and the first transfers was also supported by individuals to whom we of Slovaks to Croatia in the times of successful anti- would like to thank at this place: Ján Čarnogurský, Turkish campaigns around the middle of the eight- who was among the first to understand the his- eenth century are surely part of the same topic. torical and cultural significance of our initiative; We have made it clear that our volume not then Tomáš Malatinský and also Marek Ihnaťo. only summarizes the previous knowledge about Our project would have been entirely unthink- Slovak-Croatian relations in the Middle Ages and able without the moral support of those who modern era, but also, most importantly, opens sympathize with our aims. In the first place we a whole new area for future systematic research. would like to name Dagmar Hupková and Mar- We believe that only such enquiry will be able to tina Stiffelová. Our thanks belongs also to high satisfactorily answer the questions posed now. representatives of our Alma Mater – Rector Karol We are more than happy to observe in this con- Mičieta and Dean Jaroslav Šušol for all their will- nection that despite the general fragmentation of ingness and help, especially for providing the its results, our present project aroused keen inter- representative premises of Comenius University est on both the Slovak and Croatian side, among and also for the advice they offered to us during both the professional and general public. At the the project. Last but not least, we want to extend same time, it is important to state that precisely our gratitude also to the representatives of the this interest helped us with the practical side of Embassy of the Croatian Republic in Bratislava implementation of our work. Had it not been for – Ambassadors Tomislav Car and Jakša Muljačić individual benefactors and practical supporters, for their help with the presentation of our work. and also various grant agencies, the fruit of our Behind every similar project is a quality team of efforts would never have seen the light of day. people who are able to accomplish it. Thus we are In the first place, therefore, we want to thank also grateful to our graphic editor, Matúš Brilla, the representatives of the International Viseg- then to our doctors and doctoral students and rad Fund, the Ministry of Education, Science, colleagues: to Stanislava Kuzmová and Veronika Research and Sport of the Slovak Republic, and Kucharská for overseeing the language side of the Ministry of Culture of the Slovak Republic. the published texts; to Adam Mesiarkin for the It concerns these particular grants: IVF standard necessary editing of our contributors‘ footnotes. grant IVF 21020074 – “Slovakia and Croatia: His- We would also like to thank our German proof- torical Parallels and Connections (until 1780),” reader, Robin Volkmar, our scientific reviewers, the Ministry of Education of the Slovak Repub- Jozef Baďurík and Vladimír Rábik, and to all oth- lic “Tvorcovia slovenských dejín” (The makers of ers who in one form or another participated in the Slovak history) (Vega 1/0245/10). The project was creation of this collective monograph.

36 Opening Speeches