Annual Catalogue 2016 Annual Catalogue Výročný katalóg Výročný katalóg 2015

Peter Kotvan Vladimír Havrilla

Galéria Gallery 19 Dorota Filová STOPY – reflexie minulosti

ISBN 978-80-972618-0-1 Tatiana Svrčková Larsen Dalibor Chatrný Veronika Šramatyová Jindřich Štreit ...na papieri

Výročný katalóg 2016 Annual Catalogue 2016 Výročný katalóg 2016 Annual Catalogue 2016

Obsah Summary

Úvod Introduction 6 Marian Meško

Peter Kotvan 10 Marian Meško, Peter Zajac

STOPY – reflexie minulosti 16 FOOTPRINTS – Refflections of the Past Egon Gál

Vladimír Havrilla 20 Marian Mudroch

Dorota Filová 24 Želmíra Grajciarová, Marian Meško

Tatiana Svrčková Larsen 30 Marian Meško

Dalibor Chatrný 34 Marian Meško

Veronika Šramatyová 38 Marian Mudroch

Jindřich Štreit 42 Katarína Bajcurová

...na papieri ...on paper 46 Marian Meško

Sprievodné podujatia Accompanying Events 51 Úvod

Už sedem rokov vytvára bratislavská Galéria 19 o premietané filmové záznamy jeho akcií predstavila priestor, v ktorom sa stretáva a konfrontuje tvorba výnimočný zjav tvorivého perfekcionalistu, akých je výnimočných autorov slovenského, českého v dnešnom umení poskromne. a v poslednom roku aj európskeho výtvarného Príjemným prekvapením bola skvelá prezentácia umenia. Jej ambiciózny program sa darí napĺňať aj reštaurátorskej tvorby Doroty Filovej doplnená jej preto, že prezentačná koncepcia galérie vychádza maľbami kópií podľa predlôh starých majstrov, z nepísaných pravidiel pri výbere autorov, z ktorých ktoré bravúrne okomentoval gestickými zásahmi prvoradým kritériom je kvalita ich tvorby. Že sa to jej manžel Rudolf Fila. Pozorovať minucióznu, vypláca, potvrdila uplynulá výstavná sezóna, ktorá priam detektívnu reštaurátorsku prácu, pri ktorej nám pripravila niekoľko nevšedných zážitkov. sa na zničenom obraze začína postupnými krokmi Dve polohy svojej tvorivosti predstavil Peter Kotvan objavovať krása a príťažlivosť starej maľby, bolo pre na štvrtej samostatnej výstave. Na jednej strane každého návštevníka galérie veľkou atrakciou vitálne kresby telom a deštrukčné zásahy do kníh, a poučením o tvorivom procese reštaurovania. na druhej jemné minimalistické maľby na tanieroch Hravosťou, vynaliezavosťou a vtipnými nápadmi a lyžičkách a interpretačné prepisy, farebné pútali presahy medzi inštaláciou, performanciou, dotykové partitúry na skle. Dve polohy zdanlivo happeningom a videom v najnovšej tvorbe Tatiany protichodné, ale plné konfrontačnej príťažlivosti boli Svrčkovej Larsen, mladej slovenskej výtvarníčky veľmi dobrou ukážkou jeho nekonvenčného prístupu žijúcej v Spojených štátoch. Vystavila kvalitatívne k rôznym formám vizuálneho vyjadrovania. vyrovnané, koncepčne premyslené a vizuálne Osobná trauma ľudí, ktorí prešli koncentračnými veľmi príťažlivé práce. Jej videotelovky, priestorové tábormi a prežili holokaust, je neopísateľná. inštalácie a sociologicko-psychologické sondy Výstava Stopy – reflexie minulosti však nemala do životných osudov náhodne stretávaných ľudí pripomínať tábory hrôzy, ktorými prešli autori vzbudzovali zaslúžený obdiv. vystavených prác, dnes prevažne deväťdesiatnici. Výstava prác Dalibora Chatrného bola prehliadkou Naopak, na zväčšených fotografiách svojich blízkych invenčnej virtuozity, s akou spracovával každý tvorivý vyjadrili farbami a štetcom pocit hlboko uložený podnet. Mohli sme podrobne spoznávať rozpätie v pamäti, farebné spomienky na najkrajšie chvíle jeho tvorivosti od šesťdesiatych rokov až prežité v kruhu najbližších. Nezabudli na svoju po posledné obdobie, iniciačnú silu jeho diela, celoživotnú traumu, len ju preklenuli premaľbami ktorou ovplyvnil celé generácie svojich nasledovníkov krásnych spomienok. a pracovné postupy kúzelníka – výskumníka, ktorý Sledovať hravý tvorivý proces Vladimíra Havrillu všetko, čo chytil do ruky, premieňal na vizuálne je vždy veľkým zážitkom. Hlavne preto, že štýlovú podmanivé objekty. Svojou nespornou kvalitou rozmanitosť postmoderny obohacuje o invenčné, patrila prezentácia jeho tvorby k vrcholom výstavnej počítačom generované, typicky havrillovské posuny. sezóny galérie. Robí to s humorom, jemnou, nevtieravou iróniou Interpretačné minimaľby Veroniky Šramatyovej prekrytou erotickým podtónom a vždy dôkladne vzbudzovali pozornosť nielen svojím obsahom, prevedenou prácou. Výstava obohatená ale aj minucióznym, veľmi presvedčivým maliarskym

6 Výročný katalóg 2016 Filmový večer na tému Filmy pri zrode milénia A film evening on the themeFilms at the Birth of Millennium

7 Annual Catalogue 2016 prejavom. Svoje portréty do cudzích fotografií Mimoriadne vydarenou akciou bola decembrová naštylizovala a namaľovala tak presvedčivo, že mnohí výstava prác na papieri významných maliarov návštevníci mali dojem, že Veronika sa skutočne a sochárov druhej polovice dvadsiateho storočia. Diela stretávala s riaditeľmi a kurátormi popredných zapožičané zo súkromných zbierok, kresby, maľby svetových galérií a múzeí. Dokonalý oka klam. A aby a grafické listy niesli v sebe všetky znaky prvotriedneho toho nebolo málo, v jeden októbrový podvečer urobila umenia. Výstava ukázala, aj keď len v zlomkoch, v galérii čítanie zo svojich básní. Boli take príťažlivé rozmanité obsahové a formotvorné polohy autorov, ako jej obrazy. ktorých zásadný prínos pre fomovanie výtvarného Výrazným spôsobom obohatil Mesiac fotografie prejavu od šesťdesiatych rokov po súčasnosť je Jindřich Štreit veľkoformátovými farebnými nesporný. Skvelá výstava, výnimočný zážitok. fotografiami komunity ľudí, ktorí sa ocitli bez Pred niekoľkými rokmi som do jednej z ročeniek strechy nad hlavou, na ulici. Jeho dokumentárno- napísal, že Galéria 19 svojím doterajším programom sociologická štúdia robená s veľkou dávkou empatie a obsahovou skladbou presiahla svoj rozmer. Stáva a štreitovskou citlivosťou pre okamih zvečnenia sa kultúrnou inštitúciou, ktorej význam, ak bude pravdivosti života outsiderov nemala chybu. pokračovať v nastúpenej ceste, sa bude neustále Celý cyklus patrí nepochybne k ďalšiemu výraznému zvyšovať. Ani po rokoch nemusím na týchto slovách obohateniu jeho tvorby. Divácky záujem bol nič meniť. mimoriadny a kladné reakcie boli zaslúženou poctou autorovi. Marian Meško 2017

Introduction

For seven years, the Bratislava Gallery 19 has been interventions into books, on the other hand subtle creating a space where works of extraordinary minimalist paintings on plates and spoons, and authors of Slovak, Czech and in last year also interpretive re-writings, color touch scores European fine arts meet and confront. It is possible on glass. Two aspects seemingly opposing, but full to implement its ambitious program also because of confrontational attractiveness were a good the presentation conception of the Gallery is coming example of his unconventional approach to different out of unwritten rules of selection of authors, in which forms of visual expression. the foremost criterion is quality of their work. Personal trauma of people who have been to The past season, which prepared several exceptional concentration camps and survived holocaust experiences, has confirmed it. is inexpressible. Though the exhibition Traces – Two aspects of his creativity were introduced by Reflections of the Past was not aimed at recollection Peter Kotvan in his fourth individual exhibition. On of the camps of horror through which went the the one hand, vital drawings by body and destructive authors of the exhibited works, today mostly in their

8 Výročný katalóg 2016 90s. By contrast, on the blown-up photos of their kin, the presentation of his work belonged among the tops they expressed by colors and brush their feelings of the gallery´s exhibition season. deeply embedded in memory, colorful memories Interpretation mini-paintings of Veronika Šramatyová on the most beautiful moments spent with their were attracting not only by their contents, but also close relatives. They have not forgotten their lifelong by her meticulous and persuasive artistic expression. trauma, they have just bridged it by re-paintings Her own portraits were stylized and painted into of wonderful memories. alien photos so convincingly that many visitors had Following the playful creative process of Vladimír an impression that Veronika was really meeting Havrila is always a great experience. Mostly because directors and curators of leading world galleries and he enriches the stylistic diversity of postmodernism by s. A perfect optical illusion. And not to be enough, one inventive computer generated typically Havrila-like October early evening she was reading her poems in shifts. He does it with humor, subtle considerate irony the gallery. They were as attractive as her pictures. covered by erotic undertone, and always perfectly The Month of Photography was enriched in elaborated work. The exhibition enriched by film a distinctive way by Jindřich Štreit´s big-size records of his actions introduced an exceptional face of photographs of communities of people who ended up creative perfectionist, who scantily appears in today art. in the streets, homeless. His documentary-sociological A nice surprise was the great presentation of restorer study done with a huge dose of empathy and Štreit- work of Dorota Filová, complemented by her painted like sensitiveness for the moment of making the truth copies of old masters´ originals, with virtuosity of outsiders´ lives immortal was flawless. The whole commented by gesture interventions of her husband cycle undoubtedly belongs to another distinctive Rudolf Fila. Observation of meticulous, almost enrichment of his work. detective restoration work, in which a damaged The interest of visitors was enormous, and positive picture is step by step reinstated to the beauty and reactions were a deserved homage to the author. attractiveness of an old painting, was for every visitor An extraordinarily successful event was the December of the gallery a great attraction and lesson on creative exhibition of works on paper by important painters process of restoration. and sculptors of the second half of 20th century. Overlapping between installation, performance, The works borrowed from private collections, happening and video in the latest work of Tatiana drawings, paintings and graphics sheets, all of them Svrčková Larsen, young Slovak artist living in were carrying signs of first-class art. The exhibition the United States was attracting by its playfulness, demonstrated, although in fractions only, diverse inventiveness and witty ideas. She exhibited well in contents and form-creating expressions of the balanced in quality, well thought over in concept and authors whose essential contribution to the forming visually very attractive works. Her video-body works, of artistic expression from 1960s up to now is space installations and socio-psychological probes unquestionable. into life fates of randomly encountered people inspired A great exhibition, an extraordinary experience. deserved admiration. Several years ago, I wrote in one annual catalog that The exhibition of Dalibor Chatrný ´s works was the Gallery 19 by its actual program and contents a display of inventive virtuosity by which he was structure exceeded its size. It is becoming a cultural processing each creative impulse. We could get to institution whose importance, if it continues its way, know the span of his creativeness from 1960s up to will increase continuously. Even after the years I do the latest period, initiatory strength of his work which not have to change my wording. influenced whole generations of his successors, and working methods of a magician – explorer who, everything what he got in hands, transformed into Marian Meško 2017 visually charming objects. By its indisputable quality, (translated by Daniel Meško)

9 Annual Catalogue 2016 Peter Kotvan Naraz

21. január – 21. február kurátor Marian Meško výstavu uviedli Peter Zajac a Marian Meško *1977 Skalica slovenský výtvarník a architekt, žije a tvorí v Bratislave

krehké monochrómne štruktúry vznikajúce pomalým vysychaním rozliatej farby. Deštrukčné zásahy do kníh, cielené zbavovanie ich obsahu, aby nakoniec niektoré ich torzá skončili precízne a elagantne zarámované pod sklom a iné nainštalované na stene v surovej podobe, a na druhej strane identické kruhové pozadia – taniere, na ktorých vytvára celú plejádu kresebných kombinácií podobným spôsobom ako maľby na skle, len naliatím farby a jej postupným vysychaním. Akčné koncertné vystúpenia v spolupráci s klaviristkou Elenou Letňanovou, pri ktorých vznikajú dotykové farebné a monochromné partitúry, prenosy hudobných skladieb do obrazovej, výtvarnej polohy a na druhej strane minimalistické načieranie modrej malými lyžicami. Všetky tieto Kotvanove polohy vizuálneho zobrazovania majú jedného spoločného menovateľa, ktorý ich vzájomne prepája, a tým sú lakonické vyjadrovacie postupy. Úsporné minimálne zásahy do plochy alebo priestoru sa preňho stali pomyselnou normou, ktorú málokedy prekračuje. Bez rozpakov však prijíma štýlové rôznorodosti, nemazná sa s nimi, často niektoré opúšťa, aby sa po čase k nim znova vrátil. Práce, ktoré Peter Kotvan sústredil v tejto galérii, ožívajú svojou konfrontačnou príbuznosťou Celkom invenčne a sviežo sa pohybuje Peter Kotvan novou vitalitou, a bude iste zaujímavé sledovať medzi rôznymi polohami svojej tvorivosti. pokračovanie jeho skúmania a nachádzania ďalších Ich výsledky nám predkladá všetky naraz ako dôkaz, možností vizuálneho zobrazovania. že preskupovanie štýlovej rozmanitosti sa dá robiť vážne aj hravo, premyslene aj dravo. Potvrdzujú to bleskové akčné kresby robené údermi hlavou alebo rotujúcimi taniermi a na druhej strane aj Marian Meško jemné, takmer bezdotykové maľby na skle ako január 2016

10 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view

Načieranie modrej objekty, akryl 2015 – 2016 Korešpondencie a mnohosťou ako v cykle Načieranie modrou, Keď som v slovinskej Sežane s napätím sledoval, kde zrazu jedna jediná lyžička, načretá do modrej ako Milan Bočkay s Marianom Meškom a Klárou farby nadobúda nové významy, môcť sledovať Bočkayovou inštalujú výstavu skupiny A – R, bolo vzťahy zhody a opozície ako pri Úderoch to pre mňa fascinujúce stretnutie s kurátorstvom. hlavou, Úderoch závažím a Maľbou rotujúcim Podobný pocit som mal potom v Nitre, keď som tanierom, posuny, ku ktorým dochádza medzi bol prítomný pri celkom odlišnej inštalácii výstavy brut artom niektorých Intervencií a niečím, čo by skupiny A – R, ako ju robili Marian Mudroch sme mohli nazvať v zmysle vytvorenia nového s Igorom Minárikom, ktorým pomáhala Barbara rámovania a rámcovania obrazu ikea artom, kde Bodorová. Bol som svedkom vzniku novej dimenzie, sa vytvárajú vzťahy medzi dizajnom a umením, ktorú predstavuje výstava. podobne ako vznikajú nové vzťahy pri Maľbách Preto ma už potom neprekvapilo, keď som čítal na skle a Nalievaní čiernej, ktorých pohyb je v úvode ku knihe rozhovorov Hansa Ulricha Obrista založený na súhre a protihre náhodného, tekutého, Stručná historie kurátorství výrok Brucea Altshulera premenlivého toku v nelineárnom priestore o „vzostupe kurátorov ako tvorcov“ alebo od Jany a lineárnom čase. Ale to isté by sa dalo povedať a Jiřího Ševčíkovcov, že „podstatou kurátorské aj o Klavírnych partitúrach, týchto stopách, práce je výstava jako neverbální představení náznakoch, indíciách latentných vzťahov medzi určitého postoje k umění. Důraz je položen na obrazom a hudbou. komunikaci mezi díly, na jejich vztahy a zapojení Toto všetko, a k tomu vzťah medzi nemetaforickým všech zůčastněných do hovoru. Významy se a metaforickým, medzi obrazom a jeho názvom, produkují teprve na výstavě, mezi nimi. Proto je som si uvedomoval, keď som sledoval Mariana důležitější kontext než jednotlivé dílo“. Meška a Petra Kotvana. Chcem však povedať Vystavovanie je súčasťou vizuálneho diela, utvára najmä to, že tu ladí to podstatné, výberové nielen jeho nové kontexty, ale aj rámec, do ktorého príbuzenstvo medzi Marianom Meškom a Petrom je dielo zarámované, tak ako sú jeho rámom Kotvanom, ako som si vždy uvedomoval utvárajúce hranice obrazu, performancie a inštalácie, rám sa reťazce medzi Milanom Bočkayom a Igorom obrazu, či zarámovanie obrazu stránkou knihy. Kalným, Dežom Tóthom a Tomášom Džadoňom, Výstava je základným rámcom obrazu. Uvedomil Klárou Bočkayovou a Evou Cisárovou, Evou som si to predvčerom a včera, keď som sledoval Cisárovou a Igorom Minárikom, Mudrochom Mariana Meška a Petra Kotvana pri zrode výstavy, a Mudrochom. ktorú dnes otvárame. Je fascinujúcim zážitkom byť pri tom, keď vzniká Peter Zajac nový vzťah medzi jednosťou (singularitou) január 2016

12 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view

13 Annual Catalogue 2016 Peter Kotvan All at Once

January 21 – February 21 curator Marian Meško opening speech Peter Zajac and Marian Meško *1977 Skalica slovak artist and architect, lives and works in Bratislava

Quite inventively and briskly Peter Kotvan moves new vitality, and surely it will be interesting to follow between different aspects of his creation. He continuation of his search and finding of other presents their results to us all at the same time as possibilities of visual depiction. a proof that over-grouping of stylistic diversity can be done both seriously and playfully, thoughtfully Marian Meško and rapaciously. It is confirmed by lightning action January 2016 drawings made by hits of head or rotating plates, on the other side also gentle, almost touchless Correspondences paintings on glass as fragile monochromatic When I was watching with thrill in Slovenian Sežana structures originating by slow drying up of a spilled Milan Bočkay with Marian Meško and Klára paint. Destructive interventions into books, goal- Bočkayová installing the exhibition of the group directed removal of their content so that their torsos A – R, it was for me a fascinating encounter with finally end up precisely and elegantly framed under curating. I had a similar feeling in Nitra, when I was glass, and another ones installed on the wall in present to a completely different installation of the their raw form, and on the other side identical circle exhibition of the group A – R, being done by Marian backgrounds – plates on which he creates myriads Mudroch and Igor Minárik with the help of Barbara of drawing combinations in the similar way as Bodorová. I was a witness of the birth of new paintings on glass, just mere pouring the paint and dimension represented by exhibition. its gradual drying up. Action concert performances Consequently, I wasn´t surprised when I was in cooperation with the pianist Elena Letňanová, reading in the foreword to the book of talks by Hans during which tactile colour and monochromatic Ulrich Obrist A Brief History of Curating a statement scores originate, transfers of musical compositions by Bruce Altshuler about ´advancement of curators into artistic picture position, and on the other side as creators´, or by Jana and Jiří Ševčík that the minimalistic scooping of the blue by little spoons. essence of curator work is an exhibition as a non- All those Kotvan´s registers of visual depiction verbal introduction of an attitude to art. Emphasis have a common denominator, which interconnects is put on communication between works, on their them mutually, and so are his laconic techniques of relationships, and engagement of all participants expression. Economical minimal interventions into in discussion. Meanings are produced among them the area or space have become for him a notional only on the exhibition. For that reason, context is standard which he rarely oversteps. Though he more important than an individual work”. accepts at ease stylistic diversity, he does not hug it, Exhibiting is a part of visual work, it creates not often leaves it to come back to it after some time. only its new contexts, but also a framework in The works which Peter Kotvan concentrated in this which a work is framed, such as edges of picture, gallery are reviving by their confronting kinship, performance and installation, frame of picture,

14 Výročný katalóg 2016 *1977 Skalica slovak artist and architect, lives and works in Bratislava

Dipping the Blue objects, acrylic 2015 – 2016

or a picture put into frame by a page in a book are linear time. But the same could be said about its frame. Exhibition is a core framework of a picture. The Piano Scores, the traces, hints, indications of I realised it yesterday and the day before yesterday latent relationships between picture and music. when I was observing Marian Meško and All these, with addition of relationship between non- Peter Kotvan at the birth of the exhibition metaphorical and metaphorical, between picture we are opening today. and its name I realised when I was observing Marian It is a fascinating experience to be at the birth of Meško and Peter Kotvan. I especially want to say that a new relationship between singularity and plurality exclusive kinship between Marian Meško and Peter as it is in the cycle Scooping with the Blue when Kotvan is here in tune, as I have always realised suddenly the only teaspoon scooped into the blue the strings being created between Milan Bočkay is acquiring new meanings, to be able to observe and Igor Kalný, Dežo Tóth and Tomáš Džadoň, Klára relationship of accordance and opposition as it is in Bočkayová and Eva Cisárová, Eva Cisárová Hits with Head, Hits with Weight and Painting by and Igor Minárik, Mudroch and Mudroch. a Rotating Plate, shifts which appear between art brut My intuition is telling me that just such of some Interventions and something that could be correspondence like this one belongs among called, in terms of frame and framework of picture, the best in art, and that the Gallery 19 is a lucky ikea art when relationship between design and art opportunity for Peter Kotvan, and Peter Kotvan are created, likewise new relationships are created for the Gallery 19. in Paintings on Glass and Pouring the Black whose motion is based on harmony and disharmony of Peter Zajac random liquid variable flow in non-linear space and (translated by Daniel Meško)

15 Annual Catalogue 2016 STOPY – Reflexie minulosti

3. marec – 27. marec kurátorka Júlia Kunovská výstavu uviedli Egon Gál a Júlia Kunovská

Po oslobodení koncentračného tábora Buchenwald sa skupina väzňov – budúcich spisovateľov a novinárov – čakajúcich na repatriáciu rozprávala, ako o tom písať, aby pochopili aj tí, čo to nezažili. „Bude veľa svedectiev... A budú aj dokumenty. Neskôr historici všetko pozbierajú, zhromaždia a budú analyzo- vať: na ich základe napíšu vedecké diela... „Bude v nich povedané a zaznamenané všetko... Všetko bude pravdivé... až na tú najdôležitejšiu pravdu, ktorú nebude môcť vystihnúť ani tá najdokonalejšia, pre každého pochopiteľná historická rekonštrukcia.“ Jorge Semprun, Písať alebo žiť

Ešte aj dnes, 70 rokov po vojne vychádzajú knihy Autorka projektu Stopy, Júlia Kunovská, patrí do a vznikajú filmy o holokauste. Odborníci na ľudskú druhej generácie preživších. Ako v mnohých iných dušu si ešte stále kladú otázku „ako sa to mohlo rodinách, ani u nich sa o minulosti nehovorilo. Ako stať?“, ako sa z normálneho človeka môže stať mnoho iných detí jej generácie vyrástla vo svete, páchateľ a čo s človekom spraví, keď sa stane kde sa o minulosti mlčalo. V rodine bez starých obeťou, je vyvrhnutý zo spoločnosti, ponížený rodičov a bez širokého príbuzenstva. Táto výstava a zbavený ľudskej dôstojnosti. Napriek tomu stále vznikla z potreby nájsť niečo pekné, spomienku ostáva niečo, hlboko v pamäti ľudí, ktorí prežili, na záblesky šťastia v pamäti ľudí, ktorí patria nevypovedané. do generácie jej rodičov. Je to vôbec prvý projekt, Existujú totiž dva druhy dejín, prvé sú uložené vo v ktorom tí, čo prežili, nespomínajú na útrapy života filmoch, v knihách, archívoch a múzeách, druhé v táboroch, ale na okamžiky, ktoré do ich života v našich telách. Prvé sa prenášajú z generácie vniesli nádej a novú chuť žiť. Zážitky, ktoré vrátili na generáciu slovami, druhé atmosférou, v ktorej dôveru v budúcnosť, a pocit vlastnej dôstojnosti. žijeme. O týchto druhých dejinách, žitých dejinách, Prvý projekt, v ktorom ľudia nemuseli hľadať slová, sa na Slovensku začalo verejne hovoriť 50 rokov po aby vyjadrili niečo, čo sa slovami vyjadriť nedá, skončení vojny. Niekedy v polovici deväťdesiatych lebo to mohli vyjadriť obrazom. Autori a autorky, rokov vznikol z iniciatívy Martina Bútoru v Nadácii ktorých priemerný vek je okolo 90 rokov, prvýkrát Milana Šimečku projekt Osudy tých, ktorí prežili vzali do ruky štetec, aby farbou vyjadrili pocit, holokaust. Skupina výskumníkov zozbierala 150 hlboko uložený v pamäti, nevysloviteľný a možno svedectiev ľudí, ktorí prežili holokaust. Mnohí z nich aj zabudnutý a znova vyvolaný obrazom. prvýkrát otvorene rozprávali o tom, čo prežili Pôvodným zámerom projektu bolo poskytnúť v táboroch alebo v úkrytoch. Ich deti a vnuci obyvateľkám a obyvateľom domova seniorov Ohel prvýkrát v živote počuli alebo čítali príbehy svojich David terapiu umením. Výsledkom je niečo, čo nikto rodičov a starých rodičov a pochopili tieseň, ktorá neočakával. Vystavené obrazy a príbehy, ktoré ich z nich vyžarovala. sprevádzajú, nie sú iba svedectvom o individuál- Tento súbor obrazov a spomienok je iný, je iný nych osudoch autoriek a autorov. Sú aj správou ako všetko, čo sa doteraz o holokauste povedalo o vôli k životu a o tom, že šťastie nie je niečo, čo nám a napísalo. Nie je o utrpení, páchateľoch a obe- je dané zvonka. tiach, je o nádeji.

16 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view

17 Annual Catalogue 2016 Najkrajším okamihom, ktorý sa zachová v spomien- kých národov sveta. Identita európskych Židov kach človeka, je stretnutie s iným človekom, s niekým v diaspóre je zvláštna tým, že sa neodvodzuje iba blízkym, fungujúca rodina, šťastné deti. Ľudia, ktorí od zeme, v ktorej sú doma, jej hraníc a jazyka, ale prežili životnú traumu, intenzívnejšie prežívajú mož- aj od kolektívnej pamäti a tradície. Nikto nedokáže nosť zapojenia do spoločnosti, sú silnejší a vďačnejší za dosť dobre vyjadriť, čo to tá tradícia je, ako funguje dar života, ako ľudia ku ktorým bol osud milosrdnejší. a dokedy ešte bude fungovať. Životné príbehy Antisemiti neznášajú Židov, lebo sú bohatí a sú chu- autorov Stôp a ich obrazy sú súčasťou tejto tradície, dobní, lebo sú kapitalisti a sú socialisti, uzavierajú zapísanou do životov jednej generácie. sa do svojich komunít a všade sa infiltrujú, držia sa svojej viery plnej predsudkov a sú vykorenení kozmopoliti, ktorí ničomu neveria a nikde sa necítia Egon Gál doma. Takí sa však nájdu medzi príslušníkmi všet- marec 2016

FOOTPRINTS – Refflections of the Past

March 3 – March 27 curator Júlia Kunovská opening speech Egon Gál and Júlia Kunovská

After the liberation of the Buchenwald concentration camp,a group of prisoners – future writers and journalists awaiting repatriation – talked about how to write about all that had happened in order that even those who had not shared their experiences,would understand. “There will be plenty of testimonies… and documents. Historians will later collect and gather everything, and analyse it. That will serve as the foundation of academic pieces. They will say it all and record it… Everything will be true… except for the most important of truths that will prove impossible to capture even by the perfect, universally comprehensible historical reconstruction… Different understanding the most important truth – the experience – is verbally non-transferrable.” Jorge Semprun, To Write or to Live

Even today, seventy years after the war new books history. The first is retained in films, books, archives, and and films come out on the Holocaust. Specialists on . The second is within our bodies. The first is passed on human soul continue to ask: „How could that have verbally from generation to generation; the second is happened?“ How can an ordinary man become transferred through the current zeitgeist. The second – a perpetrator and what does it to the one who lived – memory has become subject to public debate in becomes victim, is thrown out of the society, Slovakia fifty years after the war ended. humiliated, stropped of human dignity. In spite of it all, In mid-1990 s Martin Bútora initiated a project within there remains something deep inside the memory of the Milan Šimečka Foundation, entitled The Fate of Holocaust survivors, something that had been through Holocaust Survivors. A group of researchers collected and never spoke about. For there are two kinds of 150 testimonies of those who survived the Holocaust

18 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view either in camps or in hiding places. For the first time in report a will to live. They are the proof that happiness life their children and grandchildren heard the stories is not something that comes as a given from outside. of their parents and grandparents. The offspring The most precious moment which was retained in came to understand the distress which their relatives memories is an encounter with a loved one, family, emanated. The presented collection of paintings children. The people who survived such existential and memories is different from everything that has trauma, experience more intensely the opportunity been hitherto said about the Holocaust. It is not about to engage in a society, and are stronger and more suffering, perpetrators and victims. It is about hope. grateful for the gift of life than those whose fate The author of the project FOOTPRINTS Júlia Kunovská proved more merciful. is a member of the second generation Holocaust Antisemites hate Jews – for being wealthy and for survivors. Similarly to many other families, hers was being poor, for being capitalists and socialists, or also silent about the past, Similarly to many children closing within their own communities and infiltrating of her generation, she grew up in a world that was everything, for holding to their faith filled with silent about the past, void of grandparents and wide prejudice and for being uprooted cosmopolites who circles of relatives. The exhibition emerged in response do not believe anything and do not feel at home to the need to find something pretty, a memory of anywhere. The same, however, can be said of all the sparks of happiness in memory of those who are nations across the globe. The identity of European members of her parental generation. It is the very first Jews in Diaspora is particular in that it is not merely project in which Holocaust survivors do not reflect derived from the land which is their home, its frontiers on the destitution of life in the camps. They recollect and language, but also from collective memory and the moments that brought them new hope and zest tradition. No one can express adequately what that for life. The authors, aged ninety in average, held tradition is, how does it work and how long it will last. a paintbrush for the first time in their lives, in order Life stories of the authors of Footprints, their paintings, to use colour to express a feeling that was deep in are part of the tradition engraved in lives of one memory, tacit, and perhaps even forgotten and generation. retrieved through an image. The paintings on display and stories that accompany them are not merely a Egon Gál testimony of individual fate of the authors. They also (translated by Lucia Faltinová)

19 Annual Catalogue 2016 Vladimír Havrilla Komiksy, sochy, prílepky

31. marec – 1. máj kurátor Marian Mudroch *1943 Bratislava slovenský sochár, grafik, filmár a literát, žije a tvorí v Bratislave

pre neho stáva udalosťou, lebo môže v sebe ukrývať nový obraz. Havrilla chce zostať sám s úmyslom byť sám sebou ako renesanční autori, ktorí svoje diela nepodpisovali a zostávali v anonymite. Ich dielo neskôr nadobudlo nevídané rozmery a pretrvalo dodnes, čo potvrdzuje, že moderné nemusí byť nutne súčasné. Havrillove túžby, z ktorých vytvára svoje predstavy, sa stávajú súčasťou jeho osobnosti. Spoločnosť mu pri tom často robí intuícia. Platí to aj o Havrillových obrazoch, pretože reč obrazov je od najútlejšieho veku našou druhou prirodzenosťou, a tá je ukrytá v symboloch. Hľadanie nevysvetliteľného pomocou obrazov mi pripomína svetlo, ktoré nám pomáha uvidieť viditeľný svet. Tieto „Božie“ vlastnosti umenia môžeme prirovnať k metaforám alebo ku krajinomaľbe starých čínskych majstrov, ktorí dokázali zorganizovať priestor obrazu tak, že diváka z pozorovaného miesta pred obrazom premiestnili dovnútra obrazu. Tým pripravili pre diváka nový nepredvídaný zážitok. Havrillove postavy vygenerované počítačom mi pripomínajú virtuálne postavy z iných svetov, ktoré prinášajú nové zážitky ako kedysi prvé fotografie pohybu Edwarda Ozveny totožnosti Muybridgea. Napriek tomu to Havrillovi nebráni aj „Transcendentno, teda to, čo nás presahuje, sa môže naďalej používať tradičné sochárske materiály. stať v umení podstatou našej ľudskosti“ a talent Havrilla prináša do priestoru umenia osobité uvažo- umenia s našimi schopnosťami nám k tomu dáva vanie o priestore a čase, spočívajúce v originálnom príležitosť. Teda nie sme na to sami. Prítomnosť myslení. Je to aj preto, že sa dokáže uväzniť vo svojej Havrillových zážitkov je súčasťou jeho totožnosti. slobode. „Umenie sa predsa nemusí definovať ne- Objavenie fotografie, Duchampov nájdený predmet prístupnou jedinečnosťou.“ či prítomnosť elektronických médií si u Havrillu vytvárajú svoje príbehy. Každý, aj nový predmet Marian Mudroch prežíva svojím dotykom a ohmatávaním, a tým sa marec 2016

20 Výročný katalóg 2016 Bábika, objekt, 2015

Doll, object, 2015 Vladimír Havrila Comixes, Statues and Postiches

March 31 – May 1 curator Marian Mudroch *1943 Bratislava Slovak sculptor, graphic, filmmaker and writer, lives and works in Bratislava

Echoes of identity The search for inexplicable with the help of pictures “Transcendence, i.e. things that exceed us, can reminds me the light which helps us see the visible become in art the essence of our humanity”, world. These divine qualities of art can be compared and the talent of art with our abilities give us an with metaphors or with the landscapes of ancient opportunity for it. Now, we are not alone for that. Chinese masters who managed to organise the The presence of Havrilla´s experience is a part space of picture so that the viewer was relocated of his identity. from the point of observation into the picture. Thus, Discovery of photography, Duchamp´s found object, they prepared a new unpredicted experience for or presence of electronic media create with Havrilla a viewer. Havrilla´s figures generated by computer their own stories. Each object, also new one he remind me virtual figures from other worlds which experiences by touching and sensing it, and thus it bring in new experiences, like at one time first photos becomes a happening for him because it can hide of motion by Eadweard Muybridge. Despite this, inside a new picture. Havrilla wants to stay alone it doesn´t prevent Havrilla from ongoing utilisation with the intention to be self, like renaissance authors of traditional sculpture materials. who did not sign their works and stayed anonymous. Havrilla brings into the area of art distinctive Their work acquired later unprecedented extent and contemplation about space and time, residing in outlasted till today, which confirms that modern does his original thinking. It is also because he is able not necessarily have to be contemporary. to imprison himself in his liberty. Havrilla´s desires, on which he creates his images, “After all, art does not have to be defined by its are becoming a part of his personality. Very often accessible uniqueness. “ they are accompanied by intuition. It is also true about his pictures, because the language of pictures is from the earliest age our Marian Mudroch, March 2016 second nature, and this is hidden in symbols. (translated by Daniel Meško)

22 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view

23 Dorota Filová Z reštaurátorského ateliéru

5. máj – 5. jún kurátori Želmíra Grajciarová a Marian Meško *1936 Smižany slovenská reštaurátorka a maliarka, žije a tvorí v Bratislave

Akademická maliarka Dorota Filová patrí medzi výz- namné a popredné osobnosti slovenskej reštaurátor- skej tvorby. Pri príležitosti životného jubilea sa súkromná Galéria 19 rozhodla prezentovať časť jej tvorby a prostredníctvom nej priblížiť záslužnú, náročnú a odbornú, no často nedocenenú a ano- nymnú prácu reštaurátora na záchrane pamiatok. Dorota Filová patrí ku generácii slovenských reštau- rátorov, prvých absolventov — Mária Spoločníková, Irina Meszárošová, Alžbeta Darolová, Vladimír Úradníček, Albert Leixner — u prof. Karla Veselého na odbore reštaurovania historických pamiatok na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. ikony, tabuľové maľby, olejomaľby na plátne, drevené Profesor Veselý učil svojich žiakov ovládať vedecký polychrómované plastiky a ľudové sklomaľby. prieskum (fyzikálny, chemický, vedeckú fotografiu) Záchrane ikon sa začala venovať ako jedna z prvých výtvarného diela a zároveň uplatňovať individuálny a stali sa jej profesionálnou láskou. Za ich reštauro- cit pre majstrovské kvality diela a tvorivý prístup vanie získala v roku 1971 cenu Cypriána Majerníka. k pôvodnosti s rešpektovaním všetkých detailov Aby bol obraz reštaurátorských aktivít Doroty Filovej originálu. Jeho požiadavky na technológiu retuší boli úplný treba ešte spomenúť jej zásluhy na organizovaní jednoznačné: ľahká odstrániteľnosť, optická stálosť a rozvoji reštaurátorskej komunity na Slovensku. a nepresahovanie cez originál. Náročnú prácu reštaurátora najlepšie vystihujú slová Treba uviesť, že Dorota Filová bola prvou slovenskou z prednášky samotnej autorky: „Neubližujme im, pa- reštaurátorkou, ktorá použila (na podnet prof. miatkam, ktoré sa dostanú do našich rúk. Ležia pred Veselého) šrafovanú retuš pri diplomovej práci nami bezmocné, bezbranné. Nevedia kričať, nemôžu v roku 1961 na gotických tabuľových maľbách oltára sa sťažovať, nemôžu utiecť... Buďme ohľaduplní, pre- Ružencovej Panny Márie z Ludrovej. Takýto spôsob myslime si všetko 5 x, 8 x, 28 x. Potom sa rozhod- retuše sa vôbec prvý raz použil v Taliansku po II. nime... Čo odstránime je preč... Robím to už celé svetovej vojne pri obnove nástenných malieb. desaťročia, ešte vždy zažívam prekvapenia... Robme Neskôr sa jej použitie rozšírilo aj pri reštaurovaní tak, aby sme retuš nemuseli použiť na zakrytie závesných obrazov. vlastných chýb, lebo ani najkrajšia retuš nezakryje Zásady reštaurovania vštepované svojím pedagógom výčitky svedomia. Sme zodpovední za originál, Dorota Filová vo svojej bohatej praxi naplno uplatnila ktorý je v našich rukách. Je nenahraditeľný." a ďalej rozvíja vďaka húževnatosti, trpezlivosti a nesporne veľkému talentu pre reštaurátorskú Želmíra Grajciarová tvorbu. Predmetom jej reštaurátorského záujmu sú máj 2016

24 Výročný katalóg 2016 Ruská ikona: Traja svätci (sv. Dávid, sv. Teodor a sv. Konštantín) 18. storočie. Tempera, drevo, 30,7 x 26,5 cm (stav pred reštaurovaním)

Russian Icon: The Three Saints (st. David, st. Theodor and st. Constantine) 18th century. Temper, wood 30,7 x 26,5 cm (state before restoration) Dorota Filová From Restoration Atelier

May 5 – June 5 curators Želmíra Grajciarová and Marian Meško *1936 Smižany Slovak restorer and painter, lives and works in Bratislava

The artist Dorota Filová belongs among important by her pedagogue in her professional work, and is and prominent personalities of Slovak restoration still developing them thanks to her tenacity, patience work. At her life jubilee, the private Gallery 19 decided and her unquestionably great talent for restoration to present part of her work and through it bring closer work. The objects of her restorer interest are icons, a restorer´s creditable, demanding and professional, panel paintings, oil paintings on canvas, wooden but often undervalued and anonymous work on multi-coloured sculptures and folk glass paintings. preservation of works of art. She started to work on preservation of icons as one of Dorota Filová belongs among the generation the first, and they have become her professional love. of Slovak restorers, first graduates – Mária For their restoration, she was awarded the Cyprian Spoločníková, Irina Meszárošová, Alžbeta Darolová, Majerník´s Prize in 1971. Vladimír Úradníček, Albert Leixner – of professor Karel To make the picture of Dorota Filová´s restoration Veselý in the department of restoration at activities complete, it is necessary to mention her the Academy of Fine Arts in Bratislava. contribution to organisation and development of Professor Veselý taught his students to master restorer community in Slovakia. scientific examination (physics, chemistry, scientific The challenging work of restorer is described best photography) of an artistic work, and simultaneously by the words from a lecture of the author herself: to apply individual sense of masterpiece qualities “Let´s not harm them, the works that we get in our of a work, and creative approach to the originality hands. They lie in front of us powerless, defenceless. with respect to all details of the original work. His They are not able to cry, they can´t complain, they requirements on technology of retouching were can´t escape… Let´s be considerate, let´s think over unambiguous: easy to remove, optical stability everything 5 times, 8 times, 28 times. Just then we and not overlapping the original. should decide… What we remove is away… I have It is necessary to mention that Dorota Filová was been doing it for decades, and still I experience the first Slovak restorer who used (on the suggestion surprises… Let´s work in the way that we do not have of prof Veselý) cross-hatch retouch in her diploma to use retouch to cover our own mistakes, since even thesis on Gothic panel paintings of the altar of Our the best retouch wouldn´t cover our guilty conscience. Lady of Rosary from Ludrová in 1961. This type of We are responsible for the original in our hands. It is retouch was used for the first time in Italy after World irreplaceable.” War II in restoration of murals. Later, its usage spread on restoration of hanging pictures. Želmíra Grajciarová, May 2016 Dorota Filová has fully applied the principles instilled (translated by Danieľ Meško)

26 Výročný katalóg 2016 Ruská ikona: Traja svätci Russian Icon: The Three Saints (sv. Dávid, sv. Teodor a sv. Konštantín) (st. David, st. Theodor and st. Constantine) 18. storočie. Tempera, drevo, 30,7 x 26,5 cm 18th century. Temper, wood 30,7 x 26,5 cm (stav po reštaurovaní v roku 1992) (state after restoration in 1992)

27 Annual Catalogue 2016 Vzťah dvoch ľudí, ktorých okrem spoločnej životnej a s chuťou svojimi premaľbami vylepšoval. Keď ich púte spája aj rovnnaké profesné zameranie, sa stáva začalo ubúdať, Dorota Filová sa podujala nahrádzať výnimočným vtedy, ak sa tento súzvuk vzájomne nedostatok predmaľovaných podkladov pre previaže výnimočnou tvorivosťou. Profesná manžela svojimi kópiami. Dalo by sa povedať, dvojhra, ktorú svojimi kópiami obrazov starých že nastal ideálny stav spolupráce. majstrov rozohrala Dorota Filová a spontánnymi Avšak významný objavný posun v práci s kópiou intervenčnými zásahmi do nich vstupoval Rudolf Fila, u Doroty Filovej prišiel v polovici deväťdesiatych vyústila do obdivuhodnej harmónie, ktorá rokov, keď si kúpila od starožitníka dvadsať starých pretrvala roky. Bolo to logické prepojenie, práca obrazových rámov a začala uvažovať nad vyplnením s interpretáciou cudzej predlohy nebola pre ich prázdneho priestoru. Premýšľala, akú predlohu nich ničím novým, Dorotu Filovú sprevádzala vybrať z dejín umenia, aby obsahovo a formálne od študentských čias ako prirodzená súčasť jej čo najviac korešpondovala s rámom, jeho tvarom, profesionálnej reštaurátorskej činnosti a Rudolf veľkosťou a farebnosťou. Už nešlo len o výber a kópiu Fila si pripravoval iniciačné podmaľby k ďalšiemu originálu, jeho napodobnenie, ale od začiatku zhodnoteniu voľným prepisom bežných reprodukcií. o riešenie celku opačnýmý prístupom, keď sa obsah Preto bolo len otázkou času, kedy sa ich profesné a forma obrazu musela prispôsobiť vlastnostiam cesty skrížia a začne vzájomná spolupráca. rámu. Prezrela pritom množstvo monografií, A kedy k nej prišlo? V polovici sedemdesiatych rokov z reprodukcií robila výrezy, upravovala rozmery, maľovala Dorota Filová pre jedno múzeum kópiu vyberala najzaujímavejšie detaily. Jej zámer začal obrazu z devätnásteho storočia a pripravila si nadobúdať konceptuálny charakter, s predlohou na to dve plátna, na jednom pracovala skúšobne, pracovala novými postupmi, ktoré boli odlišné od na druhom naostro. Ukončené finálne plátno klasickej interpretácie originálu. Keď po dôkladnej putovalo do múzea, skúšobné zostalo v ateliéri príprave celkom svojským spôsobom namaľovala a ono sa stalo inšpiračným popudom pre Rudolfa a osadila všetkych dvadsať kópií, a keď do nich Filu na jeho dotvorenie. Na svete bola ich prvá zasiahol svojím gestickým komentárom jej manžel, spoločná práca, základ budúcej spoločnej tvorivosti. tieto trojfázové posuny premenili na príťažlivé Toto ich vzájomné profesné prepojenie naberalo obrazové objekty. Stali sa završením ich spoločnej na intenzite v dobe, keď Rudolf Fila prestal učiť profesnej tvorivosti. a rozhodol sa venovať výlučne maľbe, a keď prestal pravidelný prísun kópií starých majstrov, ktoré ako školskú úlohu robili jeho študenti. Tie lepšie nechával Marian Meško v školskom archíve a tie menej vydarené zobral máj 2016

A relationship between two people, who apart Dorota Filová has been accompanied by it as from common life are connected by common a natural part of her restoration work since her professional orientation, is becoming extraordinary student times, and Rudolf Fila used to prepare initial when harmony is tied up mutually by extraordinary underpaintings for the following appreciation creativity. of common reproductions. Therefore, it was just The professional double which was started by Dorota a matter of time when their professional paths would Filová´s copies of old masters and Rudolf Fila´s cross and their cooperation would start. And when spontaneous interventions into them eventuated into did it happen? In the mid-70s, Dorota Filová was marvelous harmony which lasted for years. It was painting a copy of 19th century painting for a , and she a logical interconnection, work with interpretation had prepared two canvases – she was painting of someone´s model was nothing new for them. a draft version on one, and final version on the

28 Výročný katalóg 2016 second. The finished final canvas was on its way not only about the choice, and a copy of the original to the , the draft version was left in the atelier, but from the beginning about the solution to and it became an inspirational stimulus for Rudolf the whole by a reverse approach when the content Fila to put the finishing touches to it. Their mutual and form of the picture had to adapt to the qualities interconnection got intense in the times when Rudolf of the frame. While doing so, she looked through Fila stopped teaching and decided to wholly pursue a lot of monographs, she was making cuts out painting, and when a regular supply of the copies of reproductions, adjusting scale, selecting of old masters stopped, he used his students´ the most interesting details. Her intention was assignments. The better ones were archived at getting a conceptual character, she was working school, the less successful ones he took away and with a model with new approaches which were relished the improvements by his overpaintings. When different from classical interpretation of original. the number of them started to decrease, Dorota Filová When after a thorough preparation she painted in was engaged in replacing the missing underpaintings her characteristic manner and framed all the twenty with her copies for her husband It could be said that copies, and when her husband intervened into them an ideal phase of cooperation started. by his gesture commentary, these three-phase Nevertheless, an important heuristic advance in shifts changed them into attractive picture objects. Dorota Filová´s work with copies started in the mid- They have become a completion of their common 90s when she bought twenty old picture frames from professional creation. an antiquarian and started thinking about how to fill in the empty space. She was thinking which model to choose to correspond the most in content and Marian Meško , May 2016 form with the frame, its shape, size and color. It was (translated by Daniel Meško)

29 Annual Catalogue 2016 Tatiana Svrčková Larsen Príbehy – art4ONE4all

9. jún – 10. júl kurátor Marian Meško *1985 Čadca výtvarníčka slovenského pôvodu, žije a tvorí v Salt Lake City, Utah, USA

ich začneme vnímať. Či sú to vizuálne príťažlivé telové skladby, slastné medové etudy, pri ktorých realizácii sa sama stala objektom svojej obrazovej akcie, alebo impresívnym dojmom pôsobiaca inštalácia farebných vankúšov, voľne položených a unášaných na plytkej vodnej hladine soľného jazera v Utahu, alebo dynamická pohybová prekresba, ktorou vymedzuje a uzatvára priestor svojho dočasného uväznenia. Tatiana osem rokov žije v Spojených štátoch a ako sama hovorí, jej tvorbu pozitívne ovplyvňuje prostredie a komunita, v ktorých sa pohybuje. Dokazuje to aj séria posledných prác inšpirovaných náhodnými stretnutiami a rozhovormi s cudzími, neznámymi ľuďmi, ktorí pred ňou odhaľujú svoje osudy a rozpovedali jej príbehy, ktoré im ovplyvnili celý budúci život. Vyberala z nich najzaujímavejšie udalosti a svojským spôsobom prepracovala ako vizuálny koncept, ako dokument, ktorým zároveň kladie otázku, či a ako umelecké dielo vytvorené skúsenosťou jedného môže byť pochopené a prijaté okolím. Dobrým príkladom týchto posunov je v galérii vysta- Śtýlová rozmanitosť, presahy medzi inštaláciou, vená priestorová inštalácia, malý obranný kryt vy- performanciou, happeningom, minimalizmom skladaný z kníh pomaľovaných farbami kamufláže a videom sú charakteristickým rysom najnovšej nazvaný Rebeka. Inšpiráciou pre jej realizáciu sa tvorby Tatiany Svrčkovej Larsen, ktorej podstatnú Tatiane Larsen stal dojímavý príbeh mladej časť pod názvom Príbehy – Umenie pre jedného Američanky, ktorej matka prišla o život v amerických pre všetkých prezentuje na pôde tejto galérie. ozbrojených silách. Túžbou mladej dievčiny bolo Zároveň treba konštatovať, že obsahové a vizuálne vzdelanie a nasávanie vedomostí, chcela dosiahnuť odlišnosti a voľné premiešavanie štýlov jej prácam to, po čom celý život túžila, no tvrdá realita rozhodla svedčia. Nie preto, že je to v dnešnom umení inak. Rebeka pod vplyvom nepriaznivých okolností módnym trendom, ale preto, že ich vzájomne sama vstúpila do americkej armády a počas prepojila a obohatila svojou invenciou, hravosťou, jedného bežného vojenského cvičenia stratila sluch. vynaliezavosťou, sústredením na ich riešenie. Vidíme Jej sen o vzdelávaní sa rozplynul a zostali len horké to na jej prácach na prvý pohľad. A je jedno odkiaľ spomienky na zbabraný život. Malá priestorová

30 Výročný katalóg 2016 Rebeka inštalácia, 2016

Rebecca instalation, 2016

31 Annual Catalogue 2016 inštalácia z kníh sa stala Tatianinou reflexiou jej týchto výpovedí je transformovať umenie na službu smutného životného údelu. iným, pretože život každého človeka je plný múdrosti A nakoniec je zaujímavé, čo ona sama hovorí a skúseností, ktoré môžu byť iným na prospech.” o príprave a koncepcii výstavy, nad ktorej obsahom dlho uvažovala. „Bolo pre mňa výzvou, čo vybrať na výstavu. Nakoniec som sa rozhodla predložiť Marian Meško práce, ktoré súvisia so životom komunity. Cieľom jún 2016

Tatiana Svrčková Larsen Stories – art4ONE4all

9. jún – 10. júl curator Marian Meško *1985 Čadca Artist of Slovak origin, lives and works in Salt Lake City, Utah, USA

Stylistic diversity, overlaps of installation, strange, unknown people who are unveiling their performance, happening, minimalism and video are fates and telling their stories which have influenced characteristic features of Tatiana Svrčková Larsen´s their whole future lives. Out of them, she has chosen latest work, a substantial part of which she is the most interesting events, and in her own way presenting in this gallery under the name Art for One reworked them as a visual concept, as a document for All. At the same time, it is to state that contents in which she is simultaneously asking a question and visual differences and free blending of styles whether and how an artistic work created by suit her works. Not because it is a fashionable trend the experience of ´one´can be understood in current art, but because she has interconnected and accepted by community. and enriched them by her inventiveness, playfulness, A good example of these overlaps is a space ingeniousness, concentration on solving them. We installation exhibited in the gallery, a small defensive can see that from the first sight. And it is all the bunker made up of books painted by camouflage same where from do we start to perceive it. From colours named Rebeka. A touching story of a young attractive body compositions, to delightful honey American girl whose mother lost her life in American études for realisation of which she herself became Armed Forces has become an inspiration for its an object of her picture action, or an impressively installation for Tatiana Larsen. Education and soaking effecting installation of loosely laid colour pillows up knowledge were the ambitions of the young girl, floating on the shallow water level of the Salt Lake in she wanted to reach what she had been dreaming Utah, or a dynamic motion over-drawing by which about all her life, but harsh reality decided differently. she is determining and enclosing the space of her Rebeka, influenced by adverse circumstances, joined temporary imprisonment. the American army herself, and during one common Tatiana has been living in the United States for military training lost her hearing. Her dream about eight years and, as she says, her work is influenced education vanished, only bitter memories of positively by the surrounding and community in which the messed-up life were left. The small space she lives. It is proved by the series of latest works installation from books has become Tatiana´s inspired by random encounters and discussions with reflection of the girl´s sad life ordeal.

32 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view

And finally, it is interesting what she herself says of the accounts is to transform art into a service to about preparation and concept of the exhibition the others, because life of each person is full of wisdom contents of which she had been considering long. and experience which may be in favour of others.” “It was a challenge for me what to choose for the exhibition. Finally, I decided to present the works Marian Meško, June 2016 which relate to the life of community. The objective (translated by Daniel Meško)

33 Annual Catalogue 2016 Dalibor Chatrný

1925 Brno — 2012 Rajhrad u Brna Tak Teď Tu český výtvarník a pedagóg 26. august – 25. september kurátor Marian Meško

Dalibora Chatrného odevždy zajímaly víc síly, které Nedokončený príbeh o Daliborovi Chatrnom... ovládají výtvarnost, než výtvarnost sama. Zkoumá Niekedy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia je s bezohlednou posedlostí, nehledě na jakékoliv ma na Dalibora Chatrného upozornil Jiří Valoch platné estetické kánony, jejichž parametry se a spolu s Igorom Kalným nás pozval do Brna na každá doba snaží zrekonstruovat. Patří k velkým návštevu ateliéru Dalibora Chatrného, ktorý býval iniciátorům, jeho práce se pohybuje v blízkosti na Botanickej ulici č. 8. Zostali sme tam dva dni konceptuálního a projektového umění. a prespali sme u Jiřího Valocha. Dnes mi to pripadá Rudolf Fila, 1985 ako spomienka na budúcnosť, ktorá sa stala minulosťou a nedá sa už zaradiť v čase. Práca s magnetom sa mu stala osudovou, lebo „Zostáva len“ zážitok a pocit, ktorý nemá vždy ekviva- bez akéhokoľvek náznaku exhibicionizmu bol sám lent v slovách. Ak by sme hľadali kľúč k dielu Dalibora magnetom. Jeho brniansky ateliér bol v minulosti Chatrného, ktorý sa pohybuje v neustálom dialógu takmer pútnickým miestom začínajúcich umelcov. s vyhľadávaním nových udivujúcich riešení, vytváral Milan Bočkay, 2012 by predpoklady k novým mentálnym riešeniam tvorby. V jeho prípade sa nestalo, aby sa nejaká Dalibor Chatrný mal vo svojom priezvisku udalosť udiala len tak, bez príčiny. Jeho idea tvorivosti toľko písmen ako v mene. naviazaná na minimalizmus korešpondovala Spočítajte! s názorom Jindřicha Chalupeckého, že svet Čo vám vyjde, nie je výsledok, ale porozumenie. minimalizmu je svetom mentálnej abstrakcie. To, čo sa u Chatrného pokladá za bezbrehú Neustále hľadal možnost,i ako spoznávať tajomstvá invenciu, je v skutočnosti učiteľským kladením úloh svojej identity. Nemal iné východisko, ako sa uzavrieť samému sebe. Ak spočítate to čo vytvoril, nezískate vo vlastnej slobode. Moje skutočné zoznámenie výsledok, ale porozumenie. s Daliborom Chatrným stále trvá, a neviem, Monogramista T.D, 2016 či niekedy skončí. Marian Mudroch, 2016 Tvorba Dalibora Chatrného je príťažlivá nie- len svojou rozmanitosťou, ale aj poznaním, že Keď som s Rudolfom Filom, Marianom Mudrochom, žiaden z cyklov nemal pre neho punc definitívnej Klárou a Milanom Bočkayovcami navštevoval ukončenosti, takmer všetky motívy oživoval, rozvíjal Dalibora Chatrného v jeho malom ateliéri a zušľachťoval celé desaťročia. Ako podivuhodný v podkroví, vždy ma fascinoval priestor plný vecí. kúzelník svojou invenciou všetko, Kraľoval mu výskumník, mág, alchymista. Veď komu čo chytil do ruky, bez rozpakov premieňal by napadlo na červeno namaľovanú plochu na čarovné podnetné vizuálne objekty. napísať štetcom zelená. Marian Meško, 2016 Vladimír Kordoš, 2016

34 Výročný katalóg 2016 V polovině sedmdesátých let udělal Dalibor do fotografií, magnety, zrcadlové objekty, projekty Chatrný řadu kreseb, které se do jisté míry vymykají atmosférických plastik, plastiky země-vzduch, z celku jeho tvorby. S jeho hlavnímy zájmy oné doby vzduchové plastiky do země atd.). je spojuje to, že i zde chápe kresbu jako projekt, Vladimír Kokolia, 2012 ať už reálný nebo utopický. Jsou rozehráním celé řady groteskních, skurilních a kuriózních možností Pri prvom stretnutí s Daliborom Chatrným mi bolo vycházejících z vždy jinak nahlížených motívů. Jsou jasné, že máme veľa spoločného. V sedemdesiatych to Chatrného „Caprichos“, jeho „Rozmary“. rokoch som musel služobne chodiť pracovať Jiří Valoch, 1985 do Brna. Večer po práci som sa oddelil od kolegov z hospody a šiel som na Botanickú 8. Viackrát som Dalibor chválil jakéhosi umělce, že jeho dílo je vzal so sebou obal s mojou prácou a ukazoval som celistvé. Vysvětloval mi, že celistvost je zásadní mu, čo robím po zamestnaní. Pri jednej návšteve, hodnota. Udivil mě tím – vždyť stačí zběžné keď som mu ukazoval koláže s použitím kalendárov seznámení s Daliborovou prací, aby člověk a pohľadníc, on vytiahol obal plný prác s takmer zaregistroval obrovskou rozmanitost postupů rovnakými prácami a povzdychol si „kdyby tak a technik, ukazující na neobyčejné rozvětvení někoho napadlo z organizátorů udělat společnou jeho výrazových prostředkú, a tim i ohrožení česko-slovenskou výstavu na tému kalendář, třeba konceptu celistvosti jeho životního díla (asambláže, nebo jiná témata“. strukturální, topologické, kresby obouruč, Dalibora Chatrného obdivujem (nemám vraj s překážkami, magnetem, provázkem, perforace používať slovo závidím), ale ja mu v dobrom závidím papíru, magnetické otisky, manipulace s rovinou, jeho mladíckeho ducha, chcel by som v jeho veku trhané papíry, texty malované akvarelem, tvoriť tak slobodne, sviežo a nápadito. Chcel by asambláží, perforací, posunem, přeložením, som tak voľne prechádzať najrôznejšími médiami. přemalbou, rastrem, redukcí, vyříznutím, Považujem ho za nedoceneného výtvarníka. spalováním, prosakováním, mačkáním, zásahy Otis Laubert, 2016

35 Annual Catalogue 2016 Dalibor Chatrný

1925 Brno — 2012 Rajhrad at Brno So Now Here Czech artist and pedagogue August 26 – September 25 curator Marian Meško

Dalibor Chatrný was always more interested in The unfinished story of Dalibor Chatrný… forces which control art rather than the art itself. Sometime in 70-s of the last century my attention was He examines them with reckless obsession, drawn to Dalibor Chatrny by Jiři Valoch, and together regardless any valid aesthetic canons whose with Igor Kalný we were invited to Brno to visit the atelier parameters are to be reconstructed in each period. of Dalibor Chatrny, who was living in Botanická Street 8. He belongs among great initiators, his work ranges We stayed there two days and stayed overnight at Jiří close to conceptual and project art. Valoch. Today it seems to me as memories about the Rudolf Fila, 1985 future which has become the past, and it is not possible to classify it in time any more. Just experience and Work with magnet became crucial for him, because feeling, which not always have their word equivalents, without any indication of exhibitionism, he himself ´remain´. If we wanted to find the key to the work of was a magnet. His atelier in Brno was in the past Dalibor Chatrný, who moves in continuous dialogue with almost a shrine for young artist. search for new astonishing solutions, he would create Milan Bočkay, 2012 preconditions for new mental solutions of creation. In his case it never happened that an event would be without Dalibor Chatrný had as many letters consequence. His idea of creativity bound to minimalism in his surname as in his name. corresponded with the opinion of Jindřich Chalupecký, Count! that the world of minimalism is the world of mental What you get is not a result, it is understanding. abstraction. He was continuously searching for the What is in Chatrný considered infinite inventiveness, options how to learn mysteries of own identity. He had in real it is teacher´s assignment of tasks to himself. no way out but to enclose himself in his own liberty. If you count what he has created, it is not a result, My true encounter with Dalibor Chatrný is still lasting, it is understanding. and I do not know whether it ever ends up. Monogramista T.D, 2016 Marián Mudroch, 2016

Work of Dalibor Chatrný is attractive not only by its When I used to visit Dalibor Chatrný together with Rudolf diversity, but also by knowledge that for him none Fila, Marián Mudroch, Klára and Milan Bočkay in his of the cycles had a cachet of definite termination, small atelier in the attic, I was always fascinated by the almost all the motifs he was enlivening, developing space full of objects. It was dominated by an explorer, and ennobling for decades. As a miraculous magician, alchemist. Well, whose mind would it cross to magician with his inventiveness, everything what write green onto an area painted red. he got in his hands he was transforming Vladimír Kordoš, 2016 into charming inspiring visual objects. Marian Meško 2016

36 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view

In the mid-70s Dalibor Chatrný created several During my first encounter with Dalibor Chatrný, drawings which are beside the point of his whole work. it was clear to me that we had a lot in common. They relate to his main interests of the period by his In 70s I had to travel on business to Brno. After work understanding drawing as a project, whether real or in the evenings, I separated from my colleagues in utopian. They are a performance of quite a number a pub and went to Botanická 8. Several times I took of grotesque, farce and curious options, emanating a casing with my works to show him what I was doing from motifs always looked upon differently. They are after working hours. During one visit, when I was Chatrný´s “Caprichos”, his “Whims”. showing him my collages of calendars and picture Jiří Valoch, 1985 postcards, he got out a casing full of almost identical works and sighed “If just any organiser had an idea Dalibor praised an artist, that his work is compact. to arrange a common Czecho-Slovak exhibition He was explaining to me that compactness is a core on the topic, let´s say calendar, or other topics”. quality. I was astounded by that – basic knowledge I admire Dalibor Chatrný (I was advised not to use of Dalibor´s work is enough to register the enormous the word ´envy´), but in good sense of the word diversity of methods and techniques pointing at I envy him his young spirit, when I am his age extraordinary branching of his means of expression, I would like to be able to create so free, briskly and thus endangering of the concept compactness and imaginatively. I would like to get along different of his life work / assemblages, structural, topological media so freely. I consider him an underrated artist. two-handed drawings, with restraints, magnet, twine, Otis Laubert, 2016 paper perforation, magnetic prints, manipulation with plane, torn papers, texts painted by aquarelle, assemblage, shift, folding, over-painting, raster, reduction, cutting out, burning down, soaking, crushing, interventions into photographs, magnets, mirror objects, projects of atmospheric sculptures, sculptures earth-air, air sculptures into earth, etc. Vladimír Kokolia, 2012

37 Annual Catalogue 2016 Veronika Šramatyová Vlastnosti metafor a intuícia rozumu

30. september – 23. október kurátor Marian Mudroch *1977 Zvolen slovenská maliarka, poetka a pedagogička, žije a tvorí v Reci

Väčšina ľudí si myslí, že sa zaobíde bez metafor. Pritom náš pojmový aparát, v rámci ktorého myslíme, a teda aj konáme, má v podstate povahu vžitých metafor. Nie je to však len vecou intelektu, ale aj našou jednoduchou každodennosťou. Ak je náš pojmový aparát metaforický, potom spôsob akým myslíme a čo prežívame je aj vecou vžitých metafor. Veronika Šramatyová má svoje dve veľké témy — maľovanie a poéziu. Ako prívrženca možností týchto tém ma to posúva na hranicu Veronikinej poézie. Nedávno som sa dočítal, že na úrovni kvantovej fyziky, teda v najväčšej hĺbke hmoty, sa ukazuje, že každý zákon symetrie nás privedie k poznaniu o harmónii, ktorá pre mňa jednoznačne súvisí s pojmom „krásy“, ako je napríklad maľovanie Pohľad do inštalácie Installation view a písanie poézie. Umenie Veroniky Šramatyovej podporuje tézu, že modernosť spočíva v tom, čím sa vymyká z tradície. Dokazuje to aj prekonávanie že budúcnosť umenia nie je bez šance a obrazy konvencie avantgardnosti. Pričom mieru tolerancie Veroniky Šramatyovej sú toho dôkazom... zvolených slov vyjadruje „momentálnymi pocitmi“. V mojom živote sa už nestretávam často s mnohými Umenie je dnes niečím iným ako tým, za čo sme prekvapeniami, ale to neznamená, že si moje ho doteraz považovali. Chýba nám terminológia, podvedomie nepestuje víziu o tom, čo všetko sa napríklad často používaný pojem artefakt neobsahuje ešte udeje. vo všeobecnosti pojmy ako body art, performancia, Je úžasné vedieť, že je tu ešte veľa „krásnych vecí“, land art, video art... A tak pojem artefakt stráca o ktorých jestvovaní nevieme a určite stojí za to ich svoju predošlú významovosť, pretože umenie nie je objavovať. umením len vtedy, ak sa napríklad fotografie „z výstupu na Mont Everest“ vystavia v galérii. Pre väčšinu ľudí je metafora súčasť básnického obrazu s prívlastkom dokonalosti. A naopak „chaos“ Marian Mudroch nastáva vtedy, keď vzniká niečo nové. Znamená to, september 2016

38 Výročný katalóg 2016 Veronika Šramatyová, fotografia photography 39foto photoŠepo Milankaty aPetelenová, výkriky symbolizmu 2016 Veronika Šramatyová Attributes of Metaphors and Intuition of Brain

September 30 – October 23 curator Marian Mudroch *1977 Zvolen Slovak painter, poet and pedagogue, lives and works in Reca

Most people think that they can do without metaphors. Nevertheless, out notion apparatus, within which we think and thus act, has basically character of conventional metaphors. It is not just a matter of intellect, but also our simple everyday life. If our notion apparatus is metaphorical, then the way we think and what we live out is a matter of conventional metaphors. Veronika Šramatyová has her two major themes – painting and poetry. As a sympathizer of these themes I am moved onto the borderline of Veronika´s poetry. Recently I have read that on the level of quantum physics, it means in the deepest depth of mass, it appears that each law od symmetry leads us to knowledge of harmony, which for me is unambiguously connected with the notion of ´beauty´, as, for example, painting and writing poetry. For most people metaphor is a part of poetic image The art of Veronika Šramatyová supports the thesis with an attribute of perfection. And on the contrary, that modernity resides in what is beside the point ´chaos´ occurs when something new originates. of tradition. It is also proved by overcoming of It means that art confirms reliance, then its future conventions of avant-garde. At which the degree is not without a chance, and pictures of Veronika of tolerance of the selected words she expresses by Šramatyová are an evidence. her ´present feelings´. In my life, I do not experience a lot of surprises. But it Art today is something different from what we have does not mean that my subconscious is not cherishing considered it by now. We are missing terminology, for a vision of what is still to happen. example, a frequently used term ´artefact´ in general It is amazing to know that there are still lots of does not contain terms like ´body art, performance, beautiful things about whose existence we do not land art, video art´… Therefore, the term ´artefact´ know, and for sure it is worth discovering them. is losing its previous meaning, because art is not only when, for example, a photograph of a Mount Everest Marian Mudroch, September 2016 ascent is exhibited in a gallery. (translated by Daniel Meško)

40 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view

z cyklu Hobby painting II., olej na dreve, 2012 - 2014, 30 x 40 cm

from the cycle Hobby painting II. oil on wood, 2012 - 2014, 30 x 40 cm

41 Annual Catalogue 2016 Jindřich Štreit Domov (bez) domova

3. november – 4. december kurátorka Katarína Bajcurová *1946 Vsetín český fotograf a pedagóg, žije a tvorí v Sovinci

s hlbokou pokorou a empatiou vie vcítiť do osudov svojich blížnych, nech je ten svet, do ktorého so svojím fotoaparátom vstupuje, akokoľvek problematický. Nikdy mu nešlo o vonkajškové efekty, jeho ponor do témy je vždy vnútorný a psychologický, pritom zbavený pátosu. Ľudia bez domova a ich zapovedaný svet pred nami predstupuje v autentickej, ničím neprikrášlenej surovosti, ale zároveň aj sile. Štreit ide v pohľade na človeka bezdomovca až na dreň jeho ľudskej podstaty, avšak vôbec ho nesúdi a ani neodsudzuje, nie je chladne neosobný. Príbehy z fotografií sú síce plné tragiky a pohľad na ne často mrazí, ale zároveň sú schopné diváka zahriať akousi primárnou, autentickou ľudskosťou, pre ktorej odkrytie a sprostredkovanie má autor mimoriadny zmysel. Táto „vizuálna esej“ Jiřímu Siostrzonekovi „silne evokuje Breugelove maliarske eseje, a navyše vytvárajú špecifickú spiritualitu na úrovni biblických či mytologických príbehov“. Hlavnou témou tvorby Výstava v Galérii 19 predstavuje veľkoformátové Jindřicha Štreita bola „socialistická“ dedina, jej fotografie – výber z cyklu Domov (bez) domova odvrátené stránky, ktoré vtedajší režim nechcel vidieť venovaný problematike ľudí bez domova. Vznikli a prijať, neskôr sa venoval tiež zobrazeniu baníckej minulý rok v Opave, Ostrave, Šumperku a Brne v práce, sakrálnym témam, ale hlavne sociálnym spolupráci s Armádou spásy. Jindřich Štreit sa tejto námetom – ľuďom na okraji spoločnosti, drogovo téme venoval už dlhší čas a sumarizoval ju v knihe závislým, handicapovaným či starým ľuďom. Dnes, Kde domov můj, ktorá prednedávnom vyšla k jeho keď sú milióny ľudí na svete v pohybe a bez domova, životnému jubileu, sedemdesiatym narodeninám, dostáva cyklus Domov (bez) domova venovaný vo vydavateľstve wo-men. Nie je klasickou bezdomovcom ešte aktuálnejší a symbolickejší publikáciou, ale knihou – interaktívnym objektom: zmysel. Jindřich Štreit sa na Slovensku predstavil voľné fotografie sú vložené do kartónovej škatule už viackrát: počnúc legendárnou výstavou, ktorú (podpísanej a číslovanej), dielo má tak charakter zorganizoval Ľubo Stacho v kine Pohraničník (1988), bibliofílie, môže vystupovať ako celok i rozobrať cez viaceré monotematické výstavy až po veľkú sa na jednotlivosti. Štreit ani v tomto novom cykle retrospektívu v Slovenskej národnej galérii v Bratislave neostal nič dlžný svojej povesti fotografa, ktorý sa (2006), ktorá ho predstavila ako fotografa u nás vari

42 Výročný katalóg 2016 najkomplexnejšie. Dodnes ho vnímame aj ako veľkého a iných aktivitách, pokračuje do dnešných dní. Vysoká priateľa a priaznivca slovenskej fotografie škola výtvarných umení v Bratislave mu roku 2014 i vizuálneho umenia, čo dokázal mnohými praktickými udelila titul doktor honoris causa. činmi počas totality i po nej (spomeňme legendárne výstavy slovenských neoficiálnych autorov v Sovinci, Katarína Bajcurová kde žije), v organizácii výstav, popri fotografovaní október 2016

43 Annual Catalogue 2016 Jindřich Štreit Home (without) Home

November 3 – December 4 curator Katarína Bajcurová *1946 Vsetín Czech photographer and pedagogue, lives and works in Sovinec

The exhibition in the Gallery 19 presents large-scale “strongly evokes Bruegel’s painting essays, and photographs – a selection from the cycle Home moreover, they create specific spirituality at the level (without) Home dedicated to the issue of homeless of biblical or mythological stories.” Main theme of people. They originated last year in Štreit´s creation was ´socialist´ village, its dark sides Opava, Ostrava, Šumperk and Brno in collaboration which the regime then didn´t want to see and accept, with The Salvation Army. Jindřich Štreit had devoted later he pursued depiction of miner´s work, religious himself to this theme for longer period, and themes, but mainly social topics – people on the edge summarised it in the book Kde domov můj (Where of society, drug addicts, handicapped or old people. my Home Is), published recently at his 70th birthday Today, when millions of people are on the move, in the publishing house wo-men. It is not a classical and without home, the cycle Home (without) Home publication, but a book – interactive object: free is getting even more actual and symbolic meaning. photos are inserted into a carton box (signed and Jindřich Štreit had been presented in Slovakia several numbered), thus the work has character of bibliophile times: beginning with the legendary exhibition work, it can be presented as one whole, or taken apart organised by Ľubo Stacho in the cinema Pohraničník into details. Nor in this new cycle did Štreit blacken (1988), through several monothematic exhibitions up his reputation of a photographer who is, with deep to monumental retrospective in the Slovak National humility and empathy, able to empathize with the Gallery in Bratislava (2006), which was the most destiny of his fellow, despite the problematic world complex presentation of Štreit as a photographer. which he enters with his camera. He has never been Today we perceive him as a devoted friend and fond of external effects, his insight into the theme is supporter of Slovak photography and visual art, what always internal and psychological, yet rid of pathos. he confirmed by numerous practical acts during People without home and their exclusive world totalitarian period, and after it (to mention legendary appears in front of us in its authentic, by nothing exhibitions of the Slovak unofficial authors in Sovinec, beautified roughness, but strength at the same time. where he lives; by organising exhibitions alongside Štreit, in his view on homeless, goes into the core of with photography and other activities he continues up his human essence, but does not judge him at all, nor to the present day). He was awarded a degree Doctor sentences him, he is not cold, impersonal. The stories Honoris Causa by the Academy of Fine Arts and in photographs are full of tragedy, and view of them Design in Bratislava in 2014. is often freezing, simultaneously they can warm up the viewer by a kind of primary, authentic humanity with the author´s special sense of uncovering and Katarína Bajcurová, October 2016 facilitating it. For Jiří Siostrzonek, this ´visual essay´ (translated by Daniel Meško)

44 Výročný katalóg 2016 Pohľad do inštalácie Installation view

45 Annual Catalogue 2016 ...na papieri

15. december 2016 – 5. február 2017 kurátor Marian Meško

Po sérii individuálnych výstav pripravila Galéria 19 na prelome rokov výberovú kolekciu cielene zameranú na práce realizované na papieri. Takmer všetky vystavené diela zahŕňajú obdobie od konca šesťdesiatych rokov po súčasnosť. Výnimkou sú dve malé grafiky, kubizujúco expresívny drevorez nemeckého maliara Karla Schmidta-Rottluffa z roku 1915 a litografia od Käthe Kollwitz z roku 1936. Cieľom výstavy je nielen ukázať silu tvorivosti dnes už významných maliarov a sochárov druhej polovice dvadsiateho storočia, ale aj pripomenúť, že vystavené práce, kresby, maľby a grafické listy realizovali ako vážnu, rovnocennú súčasť svojej tvorby. Galéria divákom ponúka všetko, čo sa jej podarilo zapožičať od súkromných zberateľov. Od jemných, dotykových transferov Adrieny Šimotovej, cez energickými ťahmi pripominajúcimi kaligrafiu Pohľad do inštalácie bravúrne nakreslené litografie Hansa Hartunga, Installation view dravé intervenčné zásahy Arnulfa Rainera, tajomné froasáže, akvarely Ladislava Nováka, prepaľované predsa môžeme na týchto dielach sledovať koláže písmom a číslom spútaného Eduarda a porovnávať pomerne širokú škálu rôznych, Ovčáčka, čínskou výtvarnou tradíciou a európskym často protichodných postupov, ktorými skúmali informelom previazanú farebnú litografiu Zao-Wu a objavovali ďalšie možnosti vizuálneho Ki, telo-krajinu Césara Baldacciniho, po dlažbách zobrazovania. Napriek zjavným obsahovým frotážou snímané a litografiou na papier prenesené a formotvorným odlišnostiam spoločným transfery Štefana Schwartza, tvorivou invenciou menovateľom vystavených prác je ich nesporná prekypujúce práce Dalibora Chatrného, erotikou invenčná vitalita. Diela preverené časom, tým nabudený malý graficky list Wilfreda Lama, nekompromisným sudcom, napriek svojmu veku vizuálne básne plné obrazových paradoxov Jiřího stále presviedčajú o svojej kvalite a iniciačnej Kolářa, tichý, meditatívny akvarel Václava Boštíka, príťažlivosti. Celá kolekcia prezentovaná v tejto filozofiou zenu ovplyvnené gestické farebné galérii potvrdzuje, že ich tvorcom právom patrí litogafie Antoni Tàpiesa, maximálnym kontrastom dôstojné miesto v dejinách umenia dvadsiateho vibrujúce serigrafie Victora Vasarelyho, energickým storočia. prstokladom nabitý monochróm Günthera Ueckera, až po konfrontáciou otláčaných kovových štruktúr poznačenú litografiu Zoltána Keményho. Marian Meško Aj keď sú vystavené len malé zlomky ich tvorby, december 2016

46 Výročný katalóg 2016 Arnulf Rainer, Intervenčná kresba, 60. roky 20. storočia Interventional drawing, 60's of the 20th Century ...on paper

December 15, 2016 – Ferbruary 5, 2017 curator Marian Meško

After a series of exhibitions, the Gallery 19 prepared Although just small fragments of their work are for the end of December this year and first month exhibited, in these works we still can observe next year a collection aimed at works realized on and compare quite a wide scale of various, often paper. Almost all exhibited works cover the period opposing processes, which were examining from the end of 60s to the present times. The and discovering another possibilities exceptions are two small graphics works, a cubistic- of visual depiction. Despite the apparent like expressive woodcarving by German artist Karl differences in content and form-creating, Schmitt – Rottluff from 1915, and lithograph by a common denominator of the exhibited works Käthe Kollwitz from 1936. is their indisputable inventive vitality. The works The objective of the exhibition is not only to proved by the time, this uncompromising judge, show the power of creativity of today renowned despite their age persuade us about their quality artists and sculptors of the second half of the and initiative attractiveness. The whole collection 20th century, but also remind that the exhibited presented in this gallery confirms, that the creators works, drawings, paintings and graphics works fully deserve an honorable position in the history were realized as a serious and equal part of their of fine arts of 20th century. creation. From gentle touch transfers of Adriena Šimotová, through brisk brush-strokes evoking calligraphy drawn lithographs of Hans Hartung, Marian Meško, December 2016 rapacious interventions of Arnulf Rainer, mysterious (translated by Daniel Meško) ´froissements´, aquarelles of Ladislav Novák, burn- through crosses bound by script and numbers of Eduard Ovčáček, Chinese artistic tradition, and by European informel tied up color lithograph of Zao Wu Ki, body – landscape of César Baldaccini, on tiles scanned by frottage and by lithography shifted transfers on paper of Štefan Schwartz, works of Dalibor Chatrný abounded with creative inventiveness, a small graphics work of Wilfred Lam, energized by eroticism, visual poems full of picture paradoxes of Jiří Kolář, calm meditative aquarelle of Václav Boštík,gesture color lithographs of Antoni Tápies influenced by Zen philosophy, serigraphs of Victor Vasarely vibrating by maximum contrast, a monochrome work of Günthera Ueckera charged by energetic fingering, up to a lithograph of Zoltán Kemény marked by confrontation of imprinted Dalibor Chatrný Pokyny malířům pokojů k výzdobě metal structures. bytu Rudolfa Filu, 1973 Room painters manual for Rudolf Fila appartment decoration, 1973 48 Pohľad do inštalácie Installation view

Autori Authors Karl Schmitt-Rottluff (1884 Chemnitz – 1976 BerlínBerlin ), nemecký maliar a grafikGerman painter and graphic designer Käthe Kollwitz (1867 Königsberg – 1945 Moritzburg), nemecká grafička, sochárka a maliarkaGerman graphic designer, sculptor and painter Adriena Šimotová (1926 Praha – 2014 Praha Prague), česká maliarka, grafička a sochárkaCzech painter, graphic artist and sculptor Hans Hartung (1904 Lipsko – 1989 Antibes), francúzsky maliar nemeckého pôvodu French painter of German origin Arnulf Rainer (1929 Baden bei Wien), rakúsky maliar Austrian painter Ladislav Novák (1925 Turnov – 1999 Třebíč), český experimentálny básnik, prekladateľ a výtvarník Czech experimental poet, translator and artist Eduard Ovčáček (1933 Třinec), český vizuálny básnik, grafik, sochár, maliar, fotograf a typograf Czech visual poet, graphic designer, sculptor, painter, photographer and typography designer Zao Wu-Ki (1920 Peking – 2013 Nyon), francúzsky maliar a grafik čínskeho pôvodu French painter and graphic designer of Chinese origin César Baldaccini (1921 Marseille – 1998 Paríž Paris), francúzsky sochár French sculptor Štefan Schwartz (1927 Budapešť – 1998 Zürich), výtvarník a pedagóg, do roku 1968 pôsobil na SŠUP v Bratislave artist and pedagogue, worked in Bratislava, Slovakia till 1968 Dalibor Chatrný (1925 Brno – 2012 Rajhrad u Brna Rajhrad at Brno), český maliar a grafikCzech painter and graphic designer Wilfredo Lam (1902 Sagua La Grande – 1982 Paríž Paris), kubánsky maliar Cuban painter Jiří Kolář (1914 Protivín – 2002 Praha Prague), český výtvarník, básnik, dramatik a prekladateľ Czech painter, graphic designer and sculptor Václav Boštík (1913 Horní Újezd – 2005 Praha Prague), český maliar, grafik a ilustrátorCzech painter, graphic artist and ilustrator Antoni Tàpies (1923 Barcelona – 2012 Barcelona), španielsky maliar a sochár katalánskej národnosti Spanish painter and sculptor of Catalan nationality Victor Vasarely (1906 Pécs – 1997 Paríž Paris), francúzsko-maďarský maliar, grafik a sochárFrench-Hungarian painter, graphic designer and sculptor Gūnther Uecker (1930 Wendorf) nemecký maliar a sochár German painter and sculptor Zoltán Kemény (1907 Banica – 1965 Zūrich), maďarský maliar, sochár a architekt Hungarian painter, sculptor and architect

49 Annual Catalogue 2016 Medzinárodný workshop verejného umenia – Galéria 19 Bratislava a Múzeum súčasného umenia Salt Lake City Utah USA

An international workshop of public art – Gallery 19 Bratislava and of Contemporary Art Salt Lake City Utah USA 50 Výročný katalóg 2016 Sprievodné podujatia Accompanying Events

18. 2. Filmový večer na tému Filmy pri zrode milénia A film evening on the themeFilms at the Birth of Millennium 23. 2. Peter Kotvan Daktyloskopia smartfónov Dactyloscopy of smartphones 21. 4. Filmový večer na tému Avantgarda na konci dejín A film evening on the themeAvant-garde at the end of history 9. 6. Medzinárodný workshop verejného umenia – Galéria 19 Bratislava a Múzeum súčasného umenia Salt Lake City Utah USA An international workshop of public art – Gallery 19 Bratislava and of Contemporary Art Salt Lake City Utah USA 30. 6. Filmový večer na tému Dotyky osudu A film evening on the themeTouches of Destiny 10.9. Etienne Cornevin a jeho pozdravy slovenským priateľom Etienne Cornevin and regards to his Slovak friends 13. 10. Filmový večer na tému Precitnutia A film evening on the themeAwakenings 20. 10. Veronika Šramaty číta svoju poéziu Veronika Šramatyová is reading her poetry 15. 11. Jindřich Štreit — stretnutie s autorom a meeting with the author 1. 12. Filmový večer na tému O komédii A film evening on the themeAbout comedy 15. 12. Prezentácia knihy Milana Bočkaya Medzi ľahkosťou a vážnosťou Milan Bočkay´s book Between Easiness and Seriousness

51 Urobte si vyučovaciu hodinu v priestoroch Galérie 19 s kurátorským výkladom alebo s autorom Have a lesson in the Gallery 19 with a curator or author

Žiaci ZŠ Grösslingová počas výkladu Pupils of Grösslingová basic school during the lecture

52 Poďakovanie Acknowledgement

Fondu na podporu umenia za finančný príspevok na celoročnú výstavnú činnosť galérie Slovak Arts Council for financial support of the annual exhibition performance of the gallery.

Bratislavskému samosprávnemu kraju za finančný príspevok na vydanie Výročného katalógu za predchádzajúci rok a na realizáciu videozáznamu výstavy Šepoty a výkriky na DVD nosiči v prílohe Bratislava Self-governing Region for financial support of publishing the Annual Catalogue last year and realisation of a video-record of the exhibition Cries and Whispers on DVD addition.

Všetkým darcom 2 % z podielu zaplatenej dane All donors of 2% part of their paid tax.

Českému centru v Bratislave za spoluprácu na výstavách českých autorov The Czech Centre in Bratislava for cooperation on exhibitions of Czech artists.

Stredoeurópskemu domu fotografie ako spoluorganizátorovi Mesiaca fotografie Central European House of Photography as a co-organiser of the Month of Photography

Autorom a kurátorom za odborný výklad pre žiakov 8. a 9. ročníka Základnej školy na Grösslingovej ulici k jednotlivým výstavám Authors and Curators for professional lectures to the 8th and 9th classes students of Elementary School in Grösslingova street for individual exhibitions.

Autorom a moderátorom cyklu filmových večerovFrantiškovi Gyárfášovi a Jurajovi Malíčkovi Authors and moderators of the cycle of film evenings František Gyárfáš and Juraj Malíček.

53 Vydavateľ Publisher © GALÉRIA 19 n. o., www.galeria19.sk Zostavovateľ Editor © Peter Piovarcsy GALÉRIA 19 n.o., 2017 Texty Texts © Katarína Bajcurová, Egon Gál, Želmíra Grajciarová, Marian Meško, Marian Mudroch, Peter Zajac Preklady Translations © Lucia Faltinová (Egon Gál), Daniel Meško (ostatní autori other authors) Jazyková redaktorka Proof readings (SK) Eva Piovarcsyová Jazykový redaktor Proof readings (EN) Daniel Meško Foto Photo © Peter Piovarcsy, Martin Huraj (J. Štreit portrét portrait) Layout © Mária Čorejová Písmo Typeface Sofia Pro; Metronic Pro Tlač Print Tlačiareň Dóša, s.r.o. ISBN: 978-80-972618-0-1