Výročný katalóg 2015

...na papieri 2 Michal Kern

Rita Koszorús Ladislav Vychodil

Dávid Čársky Československo?!...

Emila Medková Rudolf Fila

Výročný katalóg 2018

Obsah Úvod – Marian Meško 4 ...na papieri 2 – Marian Meško 8 Michal Kern – Daniela Čarná 12 Rita Koszorús Hypnotime – Imre Bukta 16 Ladislav Vychodil – Eugénia Sikorová 22 Dávid Čársky Proporcia – Beata Jablonská 30 Československo?!... – Katarína Bajcurová a Marian Meško 36 Emila Medková – Marian Meško a Katarína Bajcurová 48 Rudolf Fila: Skicáre – Miloš Štofko a Vlado Kordoš 54 Annual Catalogue 2018

Summary 6 Introduction – Marian Meško 9 ...on paper 2 – Marian Meško 14 Michal Kern – Daniela Čarná 18 Rita Koszorús Hypnotime – Imre Bukta 26 Ladislav Vychodil – Eugénia Sikorová 32 Dávid Čársky Proportion– Beata Jablonská 42 Czechoslovakia?!... – Katarína Bajcurová & Marian Meško 50 Emila Medková – Marian Meško & Katarína Bajcurová 56 Rudolf Fila: Sketchbooks – Miloš Štofko & Vlado Kordoš Úvod

Stáva sa nepísaným pravidlom, že umelecké rada budapeštianskej akadémie, kurátor jej výstavy, pán Imre Galérie 19 pripravuje, tak ako má vo zvyku, každoročne Bukta sa na otvorení vyjadril o jej tvorivosti lakonicky kvalitatívne vyrovnaný výstavný program. Obsahovo a veľmi trefne ako o vedomej metóde tvorby obrazu, vyvážený, divácky aktuálne príťažlivý, kde o kvalite o postupe, ktorý pomenoval múdrou maľbou. vystavených prác nemožno pochybovať. Veď už prvá Moravský rodák, scénograf a výtvarník Ladislav výstava …na papieri 2, ktorá bola voľným pokračovaním Vychodil sa svojou scénickou tvorbou a pedagogickým predošlej prezentácie súčasnej európskej maľby, a organizačným zanietením už za svojho života stal kresby a grafiky vystavenej pred rokom na stenách ikonickou postavou českého a slovenského divadelníctva. tejto galérie nenechala nikoho na pochybách o svojej Vyše polstoročie netradičným spôsobom navrhoval prvotriednej kvalite. Stala sa naozaj výstavnou lahôdkou. scénicku realizáciu stoviek operných a činoherných Zo súkromných zbierok zapožičané práce predstavili inscenácií nielen na Slovensku, ale aj v mnohých špičkových európskych autorov, ktorých invenčnú tvorbu európskych divadelných centrách. Bol iniciátorom vzniku môžeme považovať za jednu z určujúcich v ďalšom vývoji katedry scénického a kostýmového výtvarníctva na nielen európskeho umenia. Výstava bola vydarenou Vysokej škole múzických umení, viedol ju a ako profesor a divácky veľmi príťažlivou udalosťou. Devätnástka vychoval celú plejádu úspešných scénických výtvarníkov. vo svojom dramaturgickom pláne na budúce roky počíta Zmapovať jeho profesnú a pedagogickú prácu sa s ich nadväzujúcim pokračovaním. podujala kurátorka výstavy Eugénia Sikorová. Svojej Aj nasledujúca výstava mala pútavý podtext. Land art, úlohy sa zhostila skvele. Z divadelných archívov sa jej alebo umenie v krajine,, alebo tvorivý návrat k prírode, podarilo zhromaždiť množstvo obsažného materiálu, od alebo tvorivý podnet čerpaný z krajiny, alebo tvorivý scénickych návrhov až po makety jednotlivých inscenácií. hold krajine a prírode. Každé z pomenovaní môže slúžiť Vystavené práce ukázali nielen mimoriadnu invenčnú silu ako návod k pochopeniu tvorby Michala Kerna. Od útlej realizovaných návrhov, ale potvrdili aj autorovo výsostné mladosti bytostne zrastený s prírodou, fascinovaný jej postavenie v slovenskom divadelnom umení. neustálymi premenami, žijúci doslova v jej lone. Tvorba Dávida Čárskeho na výstave vyskladaná z obrazov V prostredí, kde, podľa jeho slov, sa mu príroda stala vytvorených v poslednom desaťročí, pútala svojím jeho ateliérom, v prostredí, z ktorého postupne prijímal radikálym minimalizmom, lakonickými vyjadrovacími a vstrebával všetky iniciačné podnety. Kurátorke výstavy postupmi s jasným, premysleným členením plochy Daniele Čarnej sa podarilo precízne zostaviť a vyskladať obrazu na menšie geometrické časti. Celá jeho vystavené exponáty na vysokej obsahovej úrovni. prezentácia bola ladená v rôznych odtieňoch teplých, Prezentovala nám kresebné a fotografické záznamy olivovo zelených a okrových tónov, a vytvárala z jeho Michala Kerna ako prehľad najdôležitejších častí jeho expozície priam meditatívny priestor pozývajúci na tvorby, predstavila ich ako neustály procesuálny dialóg pokojné rozjímanie. Jednotiaca farebnosť, približne medzi ním a jeho celoživotným tvorivým a osudovým rovnaký rozmer obrazov a premyslená inštalácia partnerom, nekonečne objavným prírodným prostredím. tento dojem ešte viac umocňovali. A galéria zdola Mladá maliarka Rita Koszorús vstúpila na pôdu svojím čistým, puristickým priestorom akoby bola Devätnástky premysleným výberom svojich prác. predurčená na taký typ prezentácie. Pod kurátorskou Vystavila kvalitatívne veľmi vyrovnanú kolekciu malieb, egidou Beaty Jablonskej sa výstava stala príťažlivou na ktorých prekvapujúco lahodne súzneli tiché, mini- nielen pre stúpencov geometrickej abstrakcie, alebo malisticky rozmaľované plochy s konfrontačnými, ctiteľov východných zenových učení, ale vychutnávať si expresívnymi, gestickými odozvami na povrchu. prostredie, nabádajúce k tichej kontemplácii mohli všetci, Dominujúce amorfné kruhové alebo ovoidné tvary, ako ktorí majú radi nevtieravú, vyváženú, pohodovú maľbu. symboly večného kolobehu položené na monochrómnych, Katarína Bajcurová pripravila k stému výročiu vzniku jemne vibrujúch podmaľbách a vzájomná príťažlivosť spoločného štátu Čechov a Slovákov ďalšiu výstavnú dvoch rozdielnych maliarskych postupov, vytvorili lahôdku. Vybrala ôsmich slovenských umelcov, ktorí z ich duálneho dotyku pútavé predstavenie. Profesor podstatnú časť života prežili v socialistickom Česko-

Výročný katalóg 2018 4 slovensku a svojimi vystavenými prácami reagovali Skutočnou lahôdkou výstavného cyklu bola decembová hlavne na obdobie normalizácie po okupácii Česko- prezentácia skicárov Rudolfa Filu, výber z malých slovenska v šesťdesiatom ôsmom roku. Svoj výber záznamníkov, od študentských čias až po koniec zámerne zúžila na interpretačné diela symbolov deväťdesiatych rokov. Kurátorom výstavy sa podaril a znakov štátnosti, v ktorých sa autori nekompromisne unikátny, priam tvorivý čin, prezentovať objavným a ironicky vyrovnávali s vtedajším politickým systémom spôsobom niečo, čo nikdy neopustilo Filov ateliér. a spoločenskými pomermi. Ako kritikov totalitného Samotnej výstave však predchádzala dôkladna režimu ich vtedajšia moc riadne prevetrávala a oni predpríprava. Vlado Kordoš napozeral a roztriedil sami by v tej dobe s oficiálnymi pritakávačmi moci stodvadsaťsedem malých zošitov, skicárov a Miloš a pologýčiarmi ani nevystavovali. O to cennejší je ich Štofko sa dva roky venoval podrobnému skúmaniu ich umelecký odkaz nielen svojou výpovednou hodnotou, obsahu. Ku každej skici, podľa Filových kresieb a popisov, ale aj ako memento. V minulom režime odžili najhoršie vyhľadával v dejinách umenia, klasického aj súčasného, roky svojho tvorivého života a svojimi prácami z tohto príslušné diela a ich reprodukcie postupne vyberal obdobia pripomínajú, že sloboda je krehká a zraniteľná a priraďoval k jeho skiciam. Tak prakticky všetkých a že si ju treba chrániť ako oko v hlave. vyše päťtisíc kresebných záznamov dostalo svojho Výstava fotografií Emily Medkovej v rámci Mesiaca dvojníka. Vďaka pani Dorote Filovej, Vladovi Kordošovi fotografie bola reprezentatívnou ukážkou celého spektra a Milošovi Štofkovi boli vystavené skicáre vzorovou jej päťdesiatročnej tvorby. Pre galériu bolo cťou vystaviť ukážkou podrobného spracovania dôležitej časti Filovho práce jednej z najinvenčnejších českých fotografiek. umeleckého, dnes už aj historického odkazu. Nevšedný Počnúc prvými fotografiami z konca štyridsiatych rokov, zážitok, bolo sa na čo pozerať. snímkami bizarných scenérii mestského typu a insceno- Uplynulý výstavný cyklus potvrdil svoju nespornú vanými fotografiami na pomedzi umenia akcie a koncep- obsahovú kvalitu a v neposlednom rade aj divácku tu, cez vrcholné obdobie jej tvorivosti v šesťdesiatych príťažlivosť. Preto chcem na záver znova zopakovať rokoch, reprezentované vizuálne príťažlivými prácami už niekoľkokrát napísané, že Galéria 19 doterajším inšpirovanými poetikou ošarpaných mestských zákutí, programom a obsahovou skladbou presiahla svoj rozmer. až po absurdnými odkazmi poznačené snímky z posled- Devätnástka sa stáva malým kultúrnym centrom, ného obdobia osemdesiatych rokov. Prezentácia jej ktorého význam sa bude neustále zvyšovať. A musím prác svojou nespornou kvalitou a nadčasovosťou zdôrazniť, že jej ambiciózny výstavný program sa darí bola výnimočna a potvrdila privilegované postavenie naplňať aj vďaka finančnej injekcii Fondu na podporu Emily Medkovej v europskom umení druhej polovice umenia. dvadsiateho storočia. Výstava patrila k vrcholným podujatiam tohtoročného Mesiaca fotografie fotografie v roku 2018. Marian Meško, marec 2019

5 Výročný katalóg 2018 Introduction

It is becoming an unwritten rule, that the art board of the curator of her exhibition, expressed his opinion on the Gallery 19, as it is used to do, prepare every year her creativity during the opening laconically and really an exhibition plan well-balanced in quality. Balanced in pertinently as a ´conscious method of creating picture´ contents, actually attractive for viewers, on which it is which he named ´clever painting´. impossible to cast doubt. As a matter of fact, the first Moravian native, a scenographer and artist Ladislav exhibition “…on paper 2”, that was a loose continuation Vychodil with his scenic work and pedagogical and of the previous presentation of contemporary European organizational enthusiasm became an iconic personality painting, drawing and graphic works exhibited on the walls of Czech and Slovak theatre already during his life. of the gallery a year ago, did not leave anybody doubtful For more than half a century he was designing in non- about its first class quality. It became a real delicacy. traditional way scenic realizations of hundreds opera Borrowed from private collections, the works presented and drama stagings not only in Slovakia, but also in top-level European authors, whose inventive creative numerous European theatre centers. He was the initiator work can be considered crucial in the development of of establishing the department of scenic and costume not only European art. The exhibition was a successful, art design at the Academy of Fine Arts, he led it, and for visitor very attractive event. The Nineteen in being professor he brought up a pleiad of successful its dramaturgic plan counts on their interlocking scenic artists. Curator of the exhibition, Eugénia Sikorová, continuation. engaged herself in mapping his professional and Also the following exhibition had a captivating undertone. pedagogical work. She coped up with the role perfectly. Land art, or art in land, or creative comeback to nature, From the theatre archives, she managed to collect a lot of or creative impulse sourced from land or creative tribute comprehensive material from scenic designs to maquettes to land and nature. Each of denominations can serve as of individual stagings. The exhibited works showed not an instruction for understanding of Michal Kern´s work. only extraordinary inventive strength of the realized From babyhood he temperamentally adhered to nature, designs, but also confirmed his sublime position in the fascinated by its continuous metamorphoses, living Slovak theatre art. literally in its lap. In the environment, in which, according The work of David Čársky, on the exhibition built up of to his own words, he was step by step receiving and the pictures created in the last decade, attracted by its absorbing all the initializing impulses. The curator of the radical minimalism, laconic, expressive methods with exhibition Daniela Čarná, managed to arrange and build clear, thought over structuring the area of picture into up the exhibits at a very high content level. She presented smaller geometrical parts. His whole presentation was to us drawing and photographic records of Michal Kern harmonized in different shades of warm, olive green as an overview of the most important parts of his work, and ochre, and created practically meditative space introduced them as a continual process dialogue between inviting for calm contemplation. Uniting colorfulness, himself and his lifelong creative and fateful partner, approximately same size of the pictures, and well thought infinitely heuristic natural environment. over installation intensified the impression even more. As A young artist, Rita Koszorús, entered the ground of The if the gallery with its clear, purist space was predestined Nineteen by a well-thought over selection of her works. for this type of presentations. Under the curator´s aegis She exhibited a very well-balanced collection of paintings, of Beáta Jablonská, the exhibition became attractive not in which she surprisingly deliciously harmonized silent, only for supporters of geometrical abstract art, eastern minimalistic painted areas with confronting, expressive zen teachings, but also all those who could relish the gesture echoes on surface. Dominating amorphous circle environment encouraging to silent contemplation, those or ovoid shapes as symbols of eternal circulation put who love unobtrusive, well balanced tranquil painting. on monochromatic, slightly vibrating sub-paintings, and Katarína Bajcurová prepared another exhibition delicacy mutual attractiveness of two different painting methods for the 100th anniversary of the origin of common state created from their dual touch an enthralling performance. of Czechs and Slovaks. She chose eight Slovak artists, A professor of Budapest academy, Mr Imre Bukta, who lived a substantial part of their lives in socialist

Annual Catalogue 2018 6 Czechoslovakia, and by the exhibited works they reacted A true delicacy of the exhibition cycle was the December mainly to the period of normalization after the occupation presentation of Rudolf Fila´s sketchbooks, a selection from of Czechoslovakia in 1968. She intentionally narrowed her small record books from his student times till the end of selection into interpretation works of symbols and signs 1990s. The curators of the exhibition managed a unique, of statehood, in which the authors were uncompromisingly practically creative act – presenting in an inventive and ironically coping with the political system and way something that had never left Fila´s atelier. The situation in society. As critics of the totalitarian regime, exhibition itself was preceded by thorough preparation. they were thoroughly investigated by the period state Vlado Kordoš looked through and sorted out 127 small power, and they themselves would have never exhibited workbooks – sketchbooks, and Miloš Štofko paid close together with official approvers of the power, and semi- attention to investigation of their contents. For each kitschers. The more valuable is their artistic message not sketch, according to Fila´s drawings and descriptions, only with its expressive value, but a memento as well. In he was searching for corresponding works and their the past regime, they overlived the worst years of their reproductions in the History of Art, classical and creative lives, and by their works they remind that liberty contemporary, and was picking out and attaching them is fragile and vulnerable, and it should be cherished as an step by step to his sketches Thus, practically all more apple in your eye. than five thousand drawing records got their doubles. The exhibition of Emila Medková photographs was a Thanks to Mrs Dorota Filová, Vlado Kordoš and Miloš representative sample of the whole spectrum of her fifty Štofko, the exhibited sketchbooks were an exemplary year work. For the gallery, it was an honor to exhibit demonstration of detailed processing of an important works of one of the most inventive Czech photographers. part of Fila´s artistic, today already historic message. An Beginning with first photographs from the end of 1960s, exceptional experience, it was worth seeing it. photos of bizarre sceneries of urban type, and stage- The passed exhibition cycle confirmed undeniable managed photographs on the borderline between art contents quality, and last but not least, also visitor of action and concept, through the top period of her attractiveness. That is why I want to repeat once more creativeness in 1960s represented by visually attractive what has been written several times, that the Gallery 19 works inspired by the poetics of shabby town nooks, up by its program up to now, and by its contents composition, to photos marked by absurd messages from the last exceeded its dimension. The Nineteen is becoming a small period of 1980s. The presentation of her works was cultural center whose importance will be continually extraordinary by its undeniable quality and timelessness greater. And I have to stress that its ambitious exhibition and confirmed the privileged position of Emila Medková program is successfully implemented also owing to the in European art of the second half of 20th century. The financial support of Slovak Arts Council. exhibition belonged among top events of the Month of Photography in 2018. Marian Meško, March 2019 translated by Daniel Meško

7 Annual Catalogue 2018 ...na papieri 2 9. január – 18. február kurátor Marian Meško

Tohtoročný výstavný cyklus začína Galéria 19 divác- tmavo ladené expresívne kresby sestier Válových, kou lahôdkou. Ako prvú výstavu pripravila prezentáciu prekvapujúco jemne vrstvenú maľbu od Hermanna kresieb, malieb a grafických listov autorov, ktorých Nitscha, veľkú reklamnú litografiu konzervy Kamila tvorba svojou invenciou objavným spôsobom posúvala Lhotáka, čistú abstraktnú grafickú etudu Františka výtvarný prejav skoro celého dvadsiateho storočia. Kupku, ukážkový drevorez Josefa Čapka, litografiou Výstava chce preto v prvom rade predstaviť silu ich prekreslený pohľad do ateliéru Alberta Giacomettiho, tvorivosti, ale aj pripomenúť, že vystavené práce na monochrómne akrylové maľby Dalibora Chatrného, papieri, kresby, maľby a grafické listy, považovali dnes litografie pripomínajúce obdobie informelu Françoi- už klasici moderny za vážnu, rovnocennú súčasť svojej sa Fiedlera, civilnou témou poznačené grafické listy tvorby a tak ich aj realizovali. Všetci boli majstrami Nadeždy Plíškovej, mnohofarebnú expresívne maľo- svojho remesla a kvalitná výberová kolekcia, celá vanú litografiu Bram van Veldeho, žiarivo farebné, zapožičaná zo súkromných zbierok, ich profesnú vše- geometrické skladby Otta Herberta Hajeka, rez pre- strannosť len potvrdzuje. technizovaného sveta Eduarda Paolozziho až po sviežu, Galéria ponúka návštevníkom špičkové práce, ktoré sú červenými škvrnami presýtenú litografiu Alexandra príťažlivé svojou štýlovou rozmanitosťou vyjadrovacích Caldera. postupov. Počnúc tichým, meditatívnym pastelom Vác- Aj keď sú vystavené len malé zlomky ich tvorby, je lava Boštíka, cez pevne stavané, perforované grafické veľkým zážitkom sledovať a porovnávať na týchto listy Aleny Kučerovej, filozofiou zenu ovplyvnené dielach širokú škálu rôznych postupov, ktorými skúmali gestické farebné litografie Antoni Tàpiesa, energickým a objavovali ďalšie možnosti vizuálneho zobrazovania. rukopisom zaklincovaný monochróm Günthera Ueckera, Napriek zjavným obsahovým a formotvorným odlišnos- krehké veľkoformátové grafické listy Adrieny Šimotovej, tiam môžeme pokojne povedať, že všetky vystavené tvarovo a farebne dokonalú litografiu zátišia Georgea práce, navzdory svojmu pokročilému veku, majú spo- Braqua, prepaľované koláže písmom a číslom ločného menovateľa, a tým sú nesporná kvalita spútaného Eduarda Ovčáčka, frotovanou textúrou a do dnešných čias fungujúca invenčná vitalita. prekreslené tlače Štefana Schwartza, minimalistické A to dokážu svojou tvorbou len veľkí majstri. grafické práce a psychedelický pastel Karla Malicha, invenciou a hravosťou nabudenú litografiu Joana Miróa, erotikou prekypujúci grafický list Adolfa Frohnera, Marian Meško, január 2018

Autori Authors: French painter, native of Košice Adolf Frohner (1934 – 2007) Václav Boštík (1913 – 2005) rakúsky maliar, grafik a sochár český maliar, grafik a ilustrátor Austrian painter, graphic artist and sculptor Czech painter, graphic artist and illustrator Alberto Giacometti (1901 – 1966) Bram van Velde (1895 – 1981) švajčiarsky sochár, maliar a grafik holandský maliar � Dutch painter Swiss sculptor, painter and graphic artist Georges Braque (1882 – 1963) Otto Herbert Hajek (1927 – 2005) francúzsky maliar a sochár, French painter and sculptor nemecký maliar, grafik a sochár Alexander Calder (1898 – 1976) German painter, graphic artist and sculptor americký sochár, American sculptor Dalibor Chatrný (1925 – 2012) Josef Čapek (1887 – 1945) český maliar a grafik � Czech painter and graphic artist český maliar, grafik a spisovateľ Alena Kučerová (1935) Czech painter, graphic artist and writer česká grafička � Czech graphic artist François Fiedler (1921 – 2001) František Kupka (1871 – 1957) francúzsky maliar, rodák z Košíc český maliar a grafik � Czech painter and graphic artist

Výročný katalóg 2018 8 ...on paper 2 Janary 9 – February 18 curator Marian Meško

After a series of individual exhibitions, the Gallery 19 of creative inventiveness, a small graphic of Wilfred prepared a selected collection aimed at works realized Lam excited with erotica, visual poems full of picture on paper for the end of December this year and first paradoxes of Jiří Kolář, silent, meditative aquarelle month of the following year. Almost all exhibited works of Václav Boštík, gestic colour lithographs influenced cover the period from 1960s to the present times. by zen philosophy of Antoni Tàpies, serigraphs of Two small graphic works, a cubistically expressive Victor Vasarely vibrating with maximum contrast, woodcarving by a German artist Karl Schmidt-Rottluff a monochrome charged with energetic fingering, up to from 1915, and a lithograph by Käthe Kollwitz from 1936. a lithograph of Zoltán Kemény marked by confrontation The objective of exhibition is not only to show the power of metal structures imprints. of creativity of today-distinguished artists and sculptors Although just small fragments of their work are exhibited, of the second half of the twentieth century, but also still in these works we can follow and compare to remember the fact that they realized the exhibited comparably broad scale of various, often contradicting works, drawings, paintings and graphic works as a methods by which they were searching and discovering serious equal part of their creative work. The Gallery other possibilities of visual depiction. Despite the apparent offers to visitors everything what it managed to borrow content and form-creating differences, the common from private collectors. From gentle tactile transfers of denominator of exhibited works is their indisputable Adriena Šimotová, through virtuosic drawn lithographs inventive vitality. Works proved by time, the uncompromising evoking by their energetic strokes calligraphy of Hans judge, despite their age still confirm their quality and Hartung, impetuous intervention invasions of Arnulf initiatory attractiveness. The whole collection presented Rainer, mysterious froisages, aquarelles of Ladislav in the Gallery confirms that their authors by rights Novák, burnt through collages of Eduard Ovčáček bound deserve a distinguished position in the history of fine by writing and digits, a colour lithography of Zao Wu arts of the twentieth century. Ki linked with Chinese artistic tradition and European informel, body – country of César Baldaccini, transfers of Stefan Schwartz scanned on paving and via lithography Marian Meško, January 2018 transferred on paper, works of Dalibor Chatrný brimful translated by Daniel Meško

Kamil Lhoták (1912 – 1990) Naděžda Plíšková (1934 – 1999) český maliar, grafik a ilustrátor česká grafička, keramička, sochárka a poetka Czech painter, graphic artist and illustrator Czech graphic artist, ceramist, sculptor and poet Karel Malich (1924) Štefan Schwartz (1927 – 1998) český sochár a maliar � Czech sculptor and painter švajčiarsky výtvarník a pedagóg Joan Miró (1893 – 1983) Swiss artist and pedagogue španielsky maliar, sochár a keramik Adriena Šimotová (1926 – 2014) Spanish painter, sculptor and ceramist česká maliarka, grafička a sochárka Hermann Nitsch (1938) Czech painter, graphic artist and sculptor rakúsky maliar a grafik Antoni Tàpies (1923 – 2012) Austrian painter and graphic artist španielsky maliar a sochár � Spanish painter and sculptor Eduard Ovčáček (1933) Gūnther Uecker (1930) český grafik, sochár a maliar nemecký sochár � German sculptor Czech graphic artist, sculptor and painter Jitka Válová (1922 – 2011) Eduardo Paolozzi (1924 – 2005) česká výtvarníčka � Czech artist škótsky sochár � Scottish sculptor Květa Válová (1922 – 1998) česká maliarka � Czech artist

9 Annual Catalogue 2018 Annual Catalogue 2018 10 11 Annual Catalogue 2018 Michal Kern

22. február – 8. apríl *1938 – 1994 Močiare kurátorka Daniela Čarná slovenský výtvarník

a hlboko zakorenený vzťah k prírode, ktorou bol od detstva obklopený, a schopnosť viesť s ňou nepretržitý dialóg. Prírodu ako trvalú možnosť tvorby objavoval Michal Kern postupne, cez zdanlivé vzdialenie sa a dočasné zaujatie „inou prírodou“ v úvodnom období konkretizmu v druhej polovici šesťdesiatych rokov, až po jej identifikovanie ako svojho ateliéru pred polovicou sedemdesiatych rokov. Poukazoval na prírodné dianie v jeho často nepovšimnutej, všednej každodennosti plynutia vody, topenia snehu či premeny tieňov, a do jej diania citlivo vnášal stopu ľudskej prítomnosti a spoluúčasti. Fotograficky zaznamenávané minimalistické, na podstatu redukované performancie kombinoval ateliérovými zásahmi: častým využitím kresby a vlastných autorských textov. Tá sa prejavuje aj v autorových denníkoch a poznámkach, ktoré majú charakter komentárov doby, skíc, konceptov a návrhov k realizovaným aj nerealizovaným projektom. Práve denníky dávajú nahliadnuť do hĺbky a procesu jeho uvažovania – ich škála siaha od ekologickej

Foto � Photo: archív autora � author‘s archive problematiky k politickým komentárom, k fiktívnym architektúram, realizáciám do architektúry až po „Od tých čias, keď som ešte ako dieťa behal pomedzi štúdie k dielam, ktoré naplno vyzneli v definitívnych lopúchy na brehu Demänovky a začal som si uvedo- fotografických realizáciách. movať modrú oblohu cez bizarné obrazce v lopúchoch K prírode sa Kern spočiatku približoval ako skrytý a v daždi som sa tešil, ako steká voda veľkou kanelúrou pozorovateľ, hľadaním jej odrazov v štvorcovom stebla ku koreňom, od tých čias je to môj ateliér zrkadle (Zrkadlenia, od 1976). Prostredníctvom zrkadla v prírode a príroda v ateliéri.“ objavoval prírodné situácie, stali sa mu náhradou Michal Kern za plátno, na ktoré premietol premenlivé prírodné dianie. Pozornosť koncentroval na zrkadlo, aby ju Tvorba Michala Kerna stále ponúka nové možnosti vzápätí obrátil na prírodu samu. Rozvíjal vyvážený nahliadnutia pod povrch jeho myslenia a sústredenia dialóg ľudského a prírodného, v snahe o minimalizovaný sa na jasne vymedzený okruh tém, súvisiacich s nad- zásah do prírodného diania. Po objavení zážitku väzovaním vzťahu človeka k prírodnému prostrediu. v prírode nasledovala druhá etapa tvorby, keď sa Objavovanie osobitého vizuálneho jazyka bolo Kern na prírodu pozeral objektívom fotoaparátu. formované vyrovnávaním sa s umeleckým i ľudským Umožňoval mu jej zaznamenanie a sprostredkovanie odkazom otca – Petra Júliusa Kerna a nadviazaním formou fotomonológov (ako ich nazval Tomáš Štrauss), kontaktov s kolegami z Bratislavy, kam začal Kern ktoré vznikali väčšinou osamote a existovali iba určitý v prvej polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia okamih. Kern fotografiu vnímal ako dokumentačné z Močiarov pri Demänovskej doline pravidelne médium, na druhej strane jej možnosti cielene využíval dochádzať na spoločné stretnutia (s Tomášom ako médium zvýtvarnenia akcií. Štraussom, Rudolfom Sikorom, Petrom Bartošom, Po vyčerpaní možností zrkadla ako sprostredkovateľa Jurajom Melišom, Deziderom Tóthom a ďalšími), ale aj komunikácie (Dialóg s Malevičom, 1980), postupným kontaktmi s moskovskou neoficiálnou scénou (napr. otáčaním zrkadlovej plochy až k jeho odvrátenej stra- s Franciscom Infantem). Kerna formoval vrúcny ne – čiernemu štvorcu, hľadal riešenie v priamom kon-

Výročný katalóg 2018 12 Bez názvu (Dotyk) � Untitled (Touch), okolo � around 1980

takte. Zrkadlo vystriedal ľudský prvok, tiene prírody Kern vracia k základnému gestu človeka – odtlačku rúk na ruke človeka (Lopúchy, od 1979, Hľadanie tieňa, a obkresľovaniu kameňov zo Suchej jaskyne (Kresby od 1980), zaznamenanie stôp v snehu (Vytvoril som z jaskyne, od 1989), ktorú objavil vďaka priateľovi líniu, 1981), dotyk dlane s prameňom vody (Dotyk, básnikovi Ivanovi Laučíkovi. Práve jaskyňa mu ponúkla 1982). Pociťoval radosť z fascinujúcej tieňohry, očistnej akýsi tvorivý úkryt, svätyňu, miesto, kde má človek symboliky snehu, ktorý „všetko prikryje“, zo zasta- čas byť sám so sebou, priestor pre plodnú samotu, venia a zvečnenia plynúceho okamihu. vystihujúcu jeho pôsobenie v prírode: „Som veľmi rád, V Kernovej tvorbe sa prelínajú dva póly vzťahu k prí- že som sa dostal do priestorov Suchej jaskyne. Je to rodnému. Prvý smeruje k tichému prenikaniu a pokore priestor veľmi sugestívny. Budem tam chodievať pre pútnika, v druhom sa príroda stáva umocňujúcim rozhovory s Bohom a so sebou. ČAS má iný rozmer.“ prostredím pretlmočenie idey, s častými ekologickými Autorove poznámky naznačujú pravdepodobné pokra- a etickými posolstvami. Kernov prístup k prírode je čovanie jeho tvorby, v experimentoch so zvukom v oboch prípadoch výrazne antropocentrický. a s videom práve v priestore jaskyne, ako aj v akciách K prírode sa vždy približoval z pozície pokorného realizovaných na verejnosti. človeka, obnovujúceho stratený kontakt s ňou. Stopa Svojou celoživotnou tvorbou Michal Kern, ako osobitý prítomnosti človeka je v jeho dielach citeľná, či už predstaviteľ slovenskej podoby land artu, hľadal mož- je skrytým pozorovateľom, tichým pútnikom, alebo nosť zanechať v prírode odkaz, efemérnu stopu, ktorú priamym aktérom. Príroda v jej trvalej nemennosti „by príroda prijala“. Ona sama mu v tomto dialógu dala a statickosti – jaskyňa, kamene, stromy a premenlivej odpoveď v podobe trvalej stopy, ktorú zanechala v jeho efemérnosti – voda, sneh, lopúchy, je kontaktovaná tvorbe a sprostredkovane nás pozýva vstúpiť do nášho človekom – zrkadlom, tieňom, dotykmi, odtlačkami vlastného „priestoru pre meditáciu“. Jeden návod nám a stopami, ktoré sa v tomto obojstrannom dialógu dáva autor sám: „Dotkni sa prstom kvapky rosy a spoj stávajú akýmsi tajomným rituálnym jazykom. V jed- sa čistotou so zázrakom. Nejde tu o ‚vedecký‘ popis či notlivých etapách Kernovho diela vždy existoval vzťah objav v prírode. Ide o návod, ako zažiť zážitok, ktorý k prírode, v rámci ktorého je možné sledovať určitú som mal ja, keď som vymyslel túto situáciu. Napísať gradáciu, dosahujúcu svoj vrchol v akciách realizovaných projekt pre milióny ľudí, aby sa dotkli rosy a žili v efemérnom materiáli – v snehu (Prvý sneh, prvý dotyk, v súzvuku so zákonom prírody.“ prvá stopa, 1983, Akcia so snehovou guľou, 1983). V poslednom období tvorby, poznačenom ťažkým úrazom, na následky ktorého predčasne odišiel, sa Daniela Čarná, február 2018

13 Výročný katalóg 2018 Michal Kern

February 22 – April 8 *1938 – † 1994 Močiare curator Daniela Čarná Slovak artist

“Since the times when I used to run as a child among were fully shown in his final photographic realizations. burdocks on the bank of Demänovka River, and started At the beginning, Kern was approaching nature as to realize the blue sky through bizarre patterns in bur- a hidden observer by searching for its reflections docks, and in the rain was enjoying the water stream- in a square mirror (Mirrorings, from 1976). Through ing down a big flute of a stalk to the roots, since then the medium of mirror, he was discovering natural it´s been my atelier in nature and nature in atelier. “ situations; it became a substitute of canvas on which he Michal Kern was projecting changeable natural course of events. He focused his attention on mirror to move it immediately Work of Michal Kern (1938 -- 1994) constantly offers on nature. He was developing a balanced dialogue new options of insight beneath the surface of his between human and nature with the effort to minimize thinking and concentration of clearly outlined group intervention into natural course of events. After of topics connected with establishing relations of man discovering experience in nature, the second phase of to natural environment. Discovering of specific visual creation followed, when Kern was looking at nature language was formed by catching up with artistic and through the lens of camera. It enabled him its record human message of his father – Peter Július Kern, and and exchange in the form of photo-monologues (as knotting contacts with colleagues from Bratislava, named by Tomáš Štrauss) that originated mostly alone where he started commuting regularly on common and existed just for certain moment. Kern perceived meetings from Močiare at Demänovská Valley in photography as a documentary medium; on the other the first half of 1970s (with Tomáš Štrauss, Rudolf hand, he targeting used its possibilities as a medium of Sikora, Peter Bartoš, Juraj Meliš, Dezider Tóth, and making actions artistic. o.), but also his contacts with the Moscow unofficial After having used the options of mirror as an inter- scene (e.g. Francisco Infante). Kern was formed by mediator of communication (A Dialogue with Malevič, passionate and deeply rooted relation to nature, 1980), by gradual rotating of the mirror surface up which was surrounding him since childhood, and by to its reverse side – black square, he was searching the ability to lead constant dialogue with it. Michal for solution in direct contact. Mirror was replaced Kern was discovering nature as a permanent option by human element, shadows of nature on human of creation step by step, through seeming move hand (Burdocks, from 1979, Search for Shadow, from away and temporary concern for “another nature” in 1980), record of traces in the snow (I have created the initial period of concretism in the second half of a line, 1982), touch of palm with a spring of water (A 1960s, up to its identification as his atelier before mid Touch, 1981). He sensed joy from fascinating shadow 1970s. He was pointing at natural course of events in play, cathartic symbolism of snow that “covers its often unnoticed, ordinary everydayness of flow of everything”, from stopping and making immortal the water, melting snow, or change of shadows, and was flowing moment. In Kern´s work two poles of relation bringing in it sensitively a trace of human presence and to nature blend together. The first one is directed participation. He combined photographically recorded at silent penetration and humility of pilgrim, in the minimalistic, into fundamentals reduced performances second one nature becomes intensifying environment with atelier interventions: with frequently used drawing for interpretation of idea with frequent ecological and own author texts. It was demonstrated also in and ethical messages. Kern´s approach to nature his diaries and notes that are characteristic for their is in both cases markedly anthropocentric. He was period, sketches, concepts and draft commentaries always approaching nature from the position of a for both realized and not realized projects. Right the humble man, or direct person involved. Nature in its diaries let us have insight into depth and process of his constant changelessness and motionlessness – cave, thinking – the scale stretches from ecological problems stones, trees, and changeable ephemera – water, to political commentaries, to fictitious architectures, snow, burdocks is contacted with human – with mirror, realizations in architecture up to studies of works that shadow, touches and traces that in this mutual dialogue

Annual Catalogue 2018 14 Teším sa, že na mojej dlani je tieň trávy � I am Happy Because of a Grass Shadow On My Hand, 1981 Hand, On My Shadow Because of a Grass � I am Happy trávy dlani tieň na mojej je sa, že Teším become a kind of mysterious ritual language. In continuation of his work in experiments with sounds different phases of Kern´s work, there has always been and videos right in the space of cave, as well as in relation to nature, within which it is possible to follow actions realized in the public. certain gradation reaching its peaks in actions realized In his lifetime work, Michal Kern as a distinctive in an ephemeral material – in the snow (First snow, first representative of Slovak form of land art searched for touch, First Trace, 1983, An Action with Snowball, 1983). possibility to leave a message in nature, an ephemeral In the last period of his work marked by a serious trace that “would be accepted” by nature. Nature itself injury, as a consequence of which he passed away, would reply in this dialogue in the form of permanent Kern is coming back to the basic human gesture – trace that has been left in his work, and is vicariously hand impression and tracing stones from the Dry inviting us into our own “space for meditation”. The Cave (Drawings from the Cave, from r. 1989), which he author is providing us with one guide himself: “Touch discovered thanks to his friend – poet Ivan Laučík. It a drop of dew and join in purity with miracle. It is not was the cave that offered him a kind of creative shelter, a ´scientific´ description, or discovery in nature. It is a a sanctuary, a place where a man has a space to be all guide how to experience an experience as I had when himself, a space for productive loneliness representing I made up this situation. To write a project for millions his acting in nature: “I´m very happy that I got into the of people, to touch dew and live in accordance with the spaces of Dry Cave. It is a very suggestive place. I´ll be law of nature.” going there for dialogues with God. TIME has different Daniela Čarná, February 2018 dimension.” The author´s notes foreshadow presumable translated by Daniel Meško

15 Annual Catalogue 2018 Rita Koszorús Hypnotime *1989 12. apríl – 13. máj slovenská výtvarníčka kurátor Imre Bukta žije a tvorí v Bratislave

Inak povedané, nemôže umelec existovať bez kurátora? Ritu vzrušovala (a evidentne dodnes zamestnáva) umelecká a ľudská identita, okruh otázok príslušnosti, na ktoré reaguje dielami (presadenie kaktusu na breh Malého Dunaja – Monumentus, 2016). Deviateho marca som navštívil Ritu v jej ateliéri. Za posledné mesiace vytvorila prekvapivo hĺbavú sériu malieb, a preto sme sa spoločne rozhodli, že pre výstavu v Galérii 19 upustíme od diel, kde skúma chúlostivé otázky umeleckej society a „umeleckého priemyslu“ usadeného okolo nej, ako aj otázky identity, a radšej vystavíme „plošné obrazy“ a z videí nainštalujeme výlučne tie, ktoré podporujú túto maliarsku aktivitu a naopak. Zásobník maliarskych prostriedkov Rity Koszorús je otvorený, a preto takmer nekonečnou, profesionálne veľmi citlivou metódou tvorby obrazu „všetko je možné, všetko je dovolené“, dokáže vytvoriť mimoriadne vzrušujúce plochy, faktúry, priestorovosť a použitím rovnocenných vrstvení zážitok z priestoru, povedané jej slovami: stvoriť, zobraziť čas, hĺbku, prázdno, úkaz fiktívnych priestorov. Slovo zobraziť nie je celkom adekvátne, lebo na obrazoch spred tejto série boli stopy „niečoho zobrazujúceho“. Lenže na nových Foto � Photo © Ján Jánoš prácach nebadať podobné držiaky, nemožno ich spájať s predmetmi, konkrétnymi prírodnými javmi Predovšetkým musím povedať, ako som sa dostal do a existujúcimi formami. Pre umelca, ktorý sa oslobodí obrazu. Rita študovala pred viacerými rokmi v rámci od núteného vecného zobrazovania, je to pocit, akoby programu Erasmus na budapeštianskej Akadémii mu z oka odstránili zelený zákal. Znovu vidí, ba až výtvarných umení a riadením osudu sa dostala do mojej teraz vidí naozaj. Ritine diela, ktoré sa na okraji obrazu triedy (učím na katedre maľby). Čiže poznám ju roky, rozbiehajú do diaľky, do nekonečna, a to je môj názor, a pravdaže tiež jej tvorbu. Doteraz som nikdy nedostal predsa hovoria o zobrazení prírody v redukčnom podobnú ponuku, Rita ma ňou aj prekvapila, trošku aj abstraktnom zmysle, pretože divák, hoci sa nemôže som odolával, váhal, či výberom, nápadmi a inštaláciou zachytiť o nič konkrétne, má pocit, akoby ho do výstavy dokážem prispieť k jej dielam. Skutočný umelec seba vdýchlo samotné univerzum, akoby ho vtiahlo si uvedomuje umelecké výzvy doby, počnúc realizáciou do nezmerateľne obrovského makro- a mikrosveta diel až po ich možnosti vystavenia a následné kritiky prírody. V tomto zmysle Rita stvorila sama pre seba či hlboké ticho, ba nebodaj až úmyselné umlčanie. skutočnú podstatu maľby, v širšom význame umenia, Ritu Koszorús ako mladú umelkyňu na prahu kariéry pocit hravej slobody bez pravidiel, ktorý zažíva pri zamestnávala táto pálčivá téma, a preto si v niektorých tvorbe, bezoblačne sa plačkajúc plynulými motívmi dielach kládla otázku, kto je vlastne tvorcom diela, z obrazu na obraz, a jej diela dokážu tento zážitok či kurátor našepkávajúci trendové tipy, alebo či je aj divákovi sprostredkovať, ba povedal by som, že ďalej samotný umelec dielom, ktoré stvorí kurátor, tak ako vyžarujú radosť z tvorby. Boh uhnietol človeka z hliny? (Akcia so vzduchovkou – V jej prípade zároveň nehovoríme o stopách detskej Curator shooting, 2015.) spontánnosti, ale oveľa väčšmi o vedomej metóde

Výročný katalóg 2018 16 STC5, 2018, akryl a olej na plátne � acrylic and oil on canvas. Foto � Photo © Erika Szőke

tvorby obrazu, ktorú by som nazval „múdrou maľbou“. desiatych rokoch, stretli sme sa na sympóziu na Slo- Po návšteve ateliéru sme sa prešli do galérie. Galéria 19 vensku.) Je pre nás veľkou cťou, že môžeme usporiadať je skutočne veľmi elegantný výstavný priestor na vyso- samostatnú výstavu maliarky Rity Koszorús v takej kej úrovni, zásah do čierneho (hoci tentoraz sa strieľať špičkovej galérii. nebude), skvelo zodpovedá aktuálnym Ritiným dielam. (Práve prebiehala retrospektívna výstava Michala Imre Bukta, marec 2018 Kerna. S autorom som sa zoznámil osobne v osem- preložila Eva Piovarcsyová

17 Výročný katalóg 2018 Rita Koszorús Hypnotime *1989 April 12 – May 13 Slovak artist curator Imre Bukta living and working in Bratislava

First of all, I have to say how did I get the picture. Rita from space, in her words create, depict time, depth, studied at Budapest University of Fine Arts within emptiness, effect of fictitious spaces. The word ´depict´ the program Erasmus several years ago, and by an is not quite adequate, because in the pictures before odd quirk of fate she got into my class (I teach at the this series there had been some traces of “something department of painting). It means, I have known her depicting”. However, in the new works, there are not for years, as well as her work. I have never got such noticeable similar holders; it is not possible to connect an offer, Rita surprised me by it, I was a bit resisting, them with objects, concrete natural phenomena and hesitating whether I will contribute to the selection, existing forms. For an artist, who liberates himself from ideas, and installation of the exhibition to her works. forced material depiction, it is a feeling as if they have A real artist realizes artistic challenges of the time, removed glaucoma from his eye. beginning with realization of works to the possibilities He can see again, nay he can really see. Rita´s works, of exhibiting them, and the following critiques, or deep that on the edge of picture suddenly radiate into silence, or maybe even intentional dumbness. distance, into infinity, and it is my opinion, surely Rita Koszorús, as a young artist on the threshold of her speak about depiction of nature in reduced and career was occupied by this biting theme, that is why in abstract sense, because viewer, although not able to some works she was asking herself the question who, catch anything concrete, has a feeling as if he were in fact, is the creator of the work, or whether curator breathed in by universe itself, as if he were dragged into whispers into artist´s ears trendy tips, or whether the immeasurably huge macro and micro world of nature. artist himself is a work created by curator, likewise God In this sense, Rita has created true fundamentals of kneaded man from clay? (Action with airgun – Curator painting for herself, in broader sense of arts, feeling shooting, 2015.) of playful freedom without rules that she feels in the In other words, can´t artist exist without curator? process of creation, cloudlessly paddling in the motifs Rita was excited (and evidently up to now she is from picture to picture, and her works are able to engaged) by artistic and human identity, the group of facilitate the experience to viewer, even so, I would questions about belonging, on which she reacts by her say, they radiate joy of creation on. At the same time, works (transplantation of cactus on the bank of the in her case we are not speaking about traces of child Little Danube – Monumentus, 2016). spontaneity, but much more about a conscious method On 9th March I visited Rita in her atelier. In the last of picture creation that I would call a “clever painting”. months she had created a surprisingly thoughtful series After having visited the atelier, we moved to the gallery. of paintings, and that´s why we decided together that The Gallery 19 is really a very elegant exhibition space for the exhibition in the Gallery 19 we would back away at a high level, a shot in the black (though no shooting from the works in which she is investigating sensitive for now); it brilliantly matches actual Rita´s works. (At question of artistic society and “artistic industry” the moment, there was in progress a retrospective settled around her, and would rather exhibit “planar exhibition of Michal Kern. I met the author in person pictures”, and from videos explicitly those that support in 1980s; we met on a symposium in Slovakia.) It is a this painting activity, and vice versa. great honour for us that we can arrange an individual The storage bin of Rita Koszorús´s painting means is exhibition of the artist Rita Koszorús in such a state-of- open, and that is why she is able to create, with almost -the-art gallery. infinite professionally very sensitive method of creating picture “everything is possible, everything is allowed”, extraordinary exciting areas, invoices, spatiality, Imre Bukta, March 2018 and with the use of equal overlaying an experience translated by Daniel Meško

Annual Catalogue 2018 18 Bez názvu � Untlitled, 2018, akryl na plátne � acrylic on canvas. Foto � Photo © Erika Szőke

19 Annual Catalogue 2018 Výročný katalóg 2018 20 21 Výročný katalóg 2018 Ladislav Vychodil 17. máj – 1. júl *1920 Hačky – † 2005 Bratislava kurátorka Eugénia Sikorová slovenský scénograf

profesijnej sebaúcty a takto viedol aj svojich študentov a absolventov školy. Ako zakladateľ školy považoval spoločnú cestu učiteľa a žiaka, jedinečnosť stretnutia za niečo, čo mu na celý život určí hľadanie divadla, seba samého, životných hodnôt a schopnosť podnietiť umelecký zážitok, schopnosť komunikovať jazykom javiska a života. Do Bratislavy prišiel v roku 1945, ako sám hovoril, zvláštnym riadením osudu, aby sa viac na rodnú Moravu nevrátil. Pôvodne to mal byť len záskok za Františka Tröstra, ktorého vtedajší šéf divadla, Andrej Bagar pozýval do SND, aby pokračoval v práci, prerušenej vojnou. F. Tröster v rokoch 1934-38 vytvoril v SND rad významných inscenácií a vyučoval aj na Škole umeleckých remesiel, avantgardnej škole, ktorej program bol blízky nemeckému Bauhausu a učili tam významní umelci ako L. Fulla, M. Galanda, J. Plicka a i. Ale Vychodilov osud bol asi so SND spojený hlbšie – narodil sa 28. 2. 1920, teda v predvečer premiéry otváracieho predstavenia SND (Hubička od B. Smetanu). Po maturite začal študovať na ČVUT a po dvoch rokoch štúdia, keď zavreli české vysoké školy, po prvej štátnici sa, „našťastie“, mohol vrátiť domov a nemusel nastúpiť do práce v Reichu, ale Foto � Photo © K. Kállay pracoval u otca ako robotník a čoskoro aj v divadle ako výtvarník. Počas štúdia spoznal pražské divadlá, Šesťdesiat rokov plodnej práce Ladislava Vychodila, výstavy, očaroval ho poetizmus, surrealizmus, spoznal to boli roky profesionalizácie slovenského divadla, atmosféru divadla Voskovca a Wericha, „zázraky“ budovanie umeleckého školstva, organizovanie Kouřilovho Theathergrafu, Burianovho Déčka, videl výtvarného života, nadväzovanie medzinárodných pražské predstavenia Frejku, Šulca, Zelenku, Tröstra. kontaktov, stovky inscenácií na domovskej scéne novozaložené Beskydské divadlo v Hraniciach Slovenského národného divadla, ale aj na javiskách na Morave mu dalo príležitosť a najskôr ako elév doma a v zahraničí, desiatky absolventov, domácich, a neskôr ako šéf výpravy vytvoril tu skoro tridsať aj zahraničných, bratislavskej scénografickej školy, výprav k inscenáciám českej a svetovej dramatiky. desiatky výstav, ocenení, medailí, tisícky hodín v samote Pre ich prípravu chodil na konzultácie do Prahy – ateliéru, ruchu v divadelných dielňach, v dramaturgii za Františkom Tröstrom každé dva týždne a poznával divadla, na skúškach s režisérmi, aj hercami, na jeho predstavy o pôsobení kontrastných tvarov, vyučovaní so študentmi, na rokovaní s mocnými tohto výrazu hmoty, vitálnej sily, obsiahnutej v priestorových sveta, kolegami, remeselníkmi. Vždy v plnom nasadení, vzťahoch, blízke mysleniu avantgardnej nemeckej presvedčivý, oddaný cieľu, podmanivý tvorivým a sovietskej scénografie. Dva-tri dni v mesiaci v Prahe nepokojom, zmyslom pre mieru a citom, poznačený u Tröstra, to boli jeho univerzity. V tom čase u Tröstra étosom celoživotného poslania – slúžiť divadlu. na Špeciálnej škole pre vnútornú architektúru študoval Vzbudzujúci prirodzenú autoritu, rešpekt a úctu. Mal iný budúci mág scénického priestoru – Josef Svoboda, prirodzenú potrebu pestovať dobré vzťahy medzi aký osud, po vojne obaja nastúpili na vysokú školu, aby blízkymi ľuďmi, kolegiálnosť a povedomie vlastnej ukončili štúdiá, ale obaja dostali poverenie – Vychodil

Výročný katalóg 2018 22 H. Purcell: Dido a Aeneas, r.: C. Zytowski, Lobero Theater, Santa Barbara 1974 v Bratislave, pracovať v Slovenskom národnom divadle rami napnutými medzi dvoma kruhmi – kresba ako a Svoboda sa stal šéfom výpravy Divadla 5. května partner k poetickému pásmu Ave Eva od J. Kostru (1947, v Prahe – školy dokončili neskôr obhajobou a obaja sa rež. M. Huba) to bolo riešenie, ktoré rozvinul neskôr stali profesormi na vysokých školách. v Nezvalovej Atlantíde, v Orfeus a Eurydika a mnohých Príchod do Bratislavy znamenal pre Vychodila pokra- ďalších, kde krehkú, neuchopiteľnú atmosféru kresby čovanie v tröstrovskom myslení, teda v úvahách umocnilo svetlo a pohyb. Výskum svetla je jeden nad dramatickým textom dospieť ku konštruktívne z ťažiskových problémov scénografie, nevyhnutná orientovanej štylizácii, znaku, odvodeného z pred- podmienka dramatického života hmoty a priestoru. metného, alebo geometricky abstraktného tvaru Odkedy expresionistické divadlo použilo kužeľ svetla, a jeho začlenenie do organizmu javiskovej architektúry, Piscator dokrútky reálneho sveta namiesto maľovanej do dramatického priestoru. Príznačné pre prvé kulisy a Burianov a Kouřilov Theatergraph toto všetko roky v Bratislave boli snahy o vytvorenie „nehmoty“, dohromady a ešte o mnoho viac – sa divadelná priestoru, ktorý na seba viaže organizáciu scény technika zdokonaľuje a divadelní výtvarníci túžia so proporčnými vzťahmi reálnych a ireálnych prvkov, svetlom čarovať. – Vychodil vždy so zmyslom pre mieru pohybom a rytmom plynutia diváckeho vnemu v čase a mierku herca. Ale aby vôbec mohol čokoľvek konať, a priestore javiska. Tröstrovské architektonické cítenie, musel najskôr vybudovať pre to podmienky. ktoré budovalo dramatické napätie zmenou propor- Priekopnícka rola vo všetkých javiskových profesiách čných vzťahov Vychodil „zmalebnil“. Architektonický patrí k počiatkom jeho pôsobenia v Bratislave. koncept sústredil do riešenia pôdorysu – sústavy Divadelná technika a realizácia bola v bratislavských šikiem, podest a schodísk na tmavom pozadí, kde pomeroch kapitola sama osebe. Pokiaľ jeho rovesník symbolická kresba – štruktúra v priestore so vstu- a súpútnik Svoboda v Prahe nadväzoval a následne pom herca prijímala svoju funkciu znaku, ktorý objavoval a realizoval, aj vďaka profesionalite per- sa v geste a pohybe zvýznamňuje. V režisérskych sonálu experimentálne projekty, Vychodil budoval partnerstvách prvých bratislavských rokov (najmä prevádzku od počiatku: divadlo bolo štátne, „dielne“ Budský a Rakovský) si Vychodil overoval funkčné patrili mestu, boli v mestskom majeri, v bývalej stajni a estetické odkazy avantgárd. Kontrast živého herca a robotníkov bolo zopár, väčšinou nemeckí remeselníci, a stereometrický útvar – hyperboloid vytvorený šnú- ktorých Bagar zachránil pred odsunom. Keď sa rušili

23 Výročný katalóg 2018 živnosti, pribudlo zopár vynikajúcich majstrov, ktorí úloh, učil metódou renesančných majstrov – študenti mali vzťah k divadlu, ale bolesť zo straty živnosti pracovali, spolu s majstrom, na zadaniach, a ak ich a sklamanie, že síce pracujú pre divadlo, ale slávne majster schválil, tak to aj vyrábali – maľovali rozsiahle tváre divadla – hercov nikdy nestretnú a pracujú kulisy a realizovali ich na javisku. Prví absolventi (O. Šu- v neutešených podmienkach, bolo frustrujúce. Mestský jan, P. M. Gábor a J. Hanák) končili až v roku 1955 a tie majer nemalo mesto záujem udržiavať, zvlášť keď už úlohy a ciele, ktoré si Vychodil kládol, nemohol zvládnuť bolo známe rozhodnutie, že na jeho mieste – na firšnáli sám, takže „dielňa“ bola nevyhnutnosť a okrem SND sa sa bude stavať vysoká škola technická. Niekoľko robotní- budovala Nová scéna ako zájazdové divadlo a sieť, tiež kov, aj sám Vychodil, dostali tuberkulózu, krajčíri šili zájazdových divadiel na slovenskom vidieku. V prvých dokonca v garderóbe. rokoch aspoň sčasti tento problém riešil systém Už Tröster sa sťažoval na tie neutešené pomery umiesteniek. Vychodil sa obrátil na pražské školy v Bratislave a niektoré javiskové elementy si dával a do Bratislavy prišli naraz Z. Kolář, R. Mikulová, zhotovovať v dielňach školy – ŠUR na Vazovovej ulici. S. Vaníčková, Č. Pechr a L. Purkyňová, ktorá spolu Ale ŠUR už dávno prestala existovať a výučba na so S. Vaníčkovou od roku 1958 formovali školu aj technike, ktorá nahradila ŠUR, mala skôr akademickú pre javiskový kostým. Nielen v Bratislave, ale aj vo orientáciu. Ale bol to asi iný, ideologický dôvod, vidieckych divadlách nastúpili pražskí absolventi, čo síce pomaly, ale predsa prispel k vybudovaniu ktorých časom nahradili absolventi bratislavskej školy dielní. – Zosilnenie ideologického tlaku, ktorý pre (Hložek, Slavík, Pavol, Čech). Vychodil ako člen Skupiny vizuálnu zložku divadla predpisoval iluzívnu maľovanú 29. augusta svojich kolegov, výtvarníkov, pozýval k spo- dekoráciu v duchu „socialistického realizmu“, ktoré lupráci s divadlom. Niektorí, ako E. Šimerová-Martin- sa chápali ako emblém nového smerovania divadla čeková, R. Uher, F. Kudláč mali nejaké skúsenosti počiatkom päťdesiatych rokov, urýchlili rozhodnutie s divadlom, ale boli to len príležitostné hosťovania, o výstavbe divadelných dielní. K výstavbe nových dielní ktoré neviedli k systematickej spolupráci. , koncipovaných veľkoryso a moderne došlo až v čase Roky po epizóde „socialistického realizmu“ patria keď už vyššie spomínaná doktrína až tak striktne vo Vychodilovej tvorbe, aj v živote celej generácie dodržiavaná nebola v čase, keď sa divadlo, aj Vychodil k najvýznamnejším. Ľudská zrelosť a schopnosť sám vracali k spretŕhaným väzbám vlastnej tvorivej generačnej výpovede, pokora, aj vzlet v uvoľňujúcom cesty. sa zovretí z dogiem a príkazov, režisérske, herecké Na okraj ešte jeden z paradoxov doby – Vychodil, jeden osobnosti, to bola vzácna hra osudu. K uvoľneniu z najrozhľadenejších a najscestovanejších výtvarníkov dochádza po roku 1954 – Zacharove Veselé paničky ako v Bratislave, vycestoval prvýkrát do zahraničia ako otváracie predstavenie činohry – Divadla P. O. Hviez- tridsaťjedenročný, aby absolvoval v Budapešti kurz doslava, Herodes a Herodias, hosťovanie TNP s režisé- javiskovej maľby. Ako dobrý maliar a kresliar nemal rom Villarom a hercom G. Philipom, Brechtov Berliner problém s takýmto typom dekorácie a maľovalo Ensamble s von Appenovou scénografiou, hosťovanie sa na povale v divadle, aj v Redute. Dokonca aj pražských divadiel, veľké operné opusy pôvodnej v pedagogickej práci zdôrazňoval zvládnutie barokovej slovenskej tvorby (Krútňava, Beg Bajazid, Hra o láske iluzívnej javiskovej maľby ako spôsob ovládnutia a smrti), hosťovanie v zahraničí. Vychodil obnovoval priestoru, ako aj dielenské techniky javiskovej maľby, princípy, ktoré si overil v prvej tvorivej perióde ktoré považoval za niečo ako veľkú násobilku, ktorú a vo veľkej miere ich obohatil o výrazové vlastnosti treba poznať už v prvom ročníku štúdia. Ak v prvej materiálov – kovové a plastové fólie, zrkadlá, drôty, tvorivej etape Vychodil rozvíjal problém univerzálneho tkaniny, kresba vláknom, gumou, drôtom a overoval ich a individuálneho priestoru (tvarom, rytmom, propor- schopnosť niesť dramatický náboj, vytvárať atmosféru ciou, farbou, členením, svetlom), tak z epizódy „socia- a asociatívne väzby. Myslením sa častejšie obracal na listického realizmu“ si zachoval schopnosť pracovať odkaz avantgárd, ku konštruktivistickej scénografii, s maľovanou plochou tvorivým spôsobom a úctu k práci so svetlom sústredným, aj difúznym, aj ku kvalitnému remeselnému zvládnutiu javiskovej projekčným plochám. V kontraste k polymúzickým maľby. Tých tvorivých príkladov v jeho práci môže-me metódam v priestore utlmoval plochy pôdorysov, vystopovať množstvo, až do posledných realizácií. redukoval ich dynamiku až k neutrálnej ploche. Sú to V päťdesiatych rokoch to boli aj ďalšie úlohy, ktoré, najmä inscenácie s režisérom J. Budským (Optimistická okrem výstavby dielní, bolo treba riešiť – A. Bagar tragédia, Biela nemoc, Vojna a mier, Šašovská komédia ho pozval, spolu s M. Brezinom, učiť na novozaloženú a mnohé ďalšie), kde majstrovské svietenie obohatilo Vysokú školu múzických umení, najskôr učil len javiskový výraz. Znakovo-architektonický spôsob režisérov a hercov a neskôr aj špecialistov na scénické utvárania priestoru obohatený o výraz materiálu pri- výtvarníctvo. Prichádzali po troch rokoch štúdia maľby niesol do spolupráce s režisérom Rakovským, ale aj alebo architektúry a Vychodil, zaťažený množstvom do veľkých operných opusov s režisérom Križkom.

Výročný katalóg 2018 24 E. Suchoň: Svätopluk, r.: B. Kriška, SND, Bratislava 1985

Ale najdôležitejšia a najinšpiratívnejšia pre nastupujúcu mnohovrstevné chápanie sveta v poeticko-nadreálnej generáciu bola Vychodilova, i keď nepočetná spolu- skladbe, v syntéze maliarskych a architektonických, práca s A. Radokom. I keď Vychodil tvrdil, že najdôle- niekedy až hybridných a protichodných foriem, ktoré žitejšie veci sa majú udiať doma, tam sú podmienky majú autorovi, aj režisérovi pomôcť „po novom“ prečítať a tam sú tí, ktorým je naša práca určená. Toto bola dramatické dielo. výnimka, Radokovo pozvanie, to sa nedalo odmietnuť. Až koncom osemdesiatych rokov spolupracoval s tvor- Zlodejka z mesta Londýna, Ženba a Hra o láske com, akého nestretol vo svojej generácii – človeka a smrti, označované za prvé prejavy „akčnej výtvarnej erudície, pre ktorého bol svet mnohovrstevná scénografie“, keď javisková skutočnosť žije a umiera príležitosť myslieť srdcom a cítiť rozumom – s J. Bedná- hereckou akciou, v nej dostáva svoje opodstatnenie rikom. V ňom Vychodil stretol spriaznenú dušu a vytvo- a z nej sa aj odvíja. Teda nie „tečúca“ scénografia, ktorá rili spolu síce nepočetné, ale pôsobivé dielo, vyzna- plynie v temporytme javiskového času. Metódy montáže čujúce sa divadelnou obraznosťou, metaforickou a koláže, ktoré boli obvyklým výrazivom Vychodilovej bohatosťou, monumentálnym pátosom a oslnivou výstavby javiskovej skutočnosti, boli v prípade spomí- výtvarnou hýrivosťou. Konečne sa všetky Vychodilove naných Radokových inscenácií umocnené aktívnym nápady stretli s porozumením a vďakou. Popri Bedná- podielom herca na tvorbe javiskovej skutočnosti. rikovi robil rad ďalších inscenácií, doma, aj v zahraničí, Predmety – rekvizity fungovali ako znaky s premen- ale šťastné očarenie sa už nekonalo, len profesijná livou funkciou a rovnako priestor – bol interiérom, aj dokonalosť. exteriérom. Napriek ponukám na hosťovanie, aj trvalé pôsobenie Eugénia Sikorová, máj 2018 v Prahe, aj inde, sa vracal domov, rozvíjajúc svoje

25 Výročný katalóg 2018 Ladislav Vychodil May 17 – July 1 *1920 Hačky – † 2005 Bratislava curator Eugénia Sikorová Slovak stage designer

Sixty years of the prolific work of Ladislav Vychodil, first state examinations he ´luckily´ was able to come they were the years of professionalization of back home and he didn´t have to start work in Reich Slovakian theatre, establishment of artistic educational but worked at home for his father as a worker, and institutions, organisation of fine arts life, establishment soon as an artist in the theatre. During his studies of international ties, hundreds of stagings on the home he got to know Prague theatres, exhibitions, he was scene of the Slovak National Theatre, but also on enthralled by poetism, surrealism, he got to know stages at home and abroad, tens of graduates of the the atmosphere of Voskovec and Werich´s Theatre, Bratislava scenography school from the home country ´miracles´ of Kouřil´s Theathergraf, Burian´s D34, he and from abroad as well, tens of exhibitions, awards, saw Prague performances of Frejka, Šulc, Zelenka, medals, thousands of hours in the solitude of atelier, in Tröster. Newly established Beskydy Theatre in Hranice the rush of theatre workshops, in theatre dramaturgy, na Morave gave him an opportunity, and first as an on rehearsals with directors and actors, in teaching ´elév´, later as a chief of scenery he created there process with students, in negotiations with the power almost thirty sceneries for the stagings of Czech and elites of this world, colleagues, craftsmen. Always fully Slovak drama. For preparation of them he used to go deployed, convincing, goal-oriented, charming with to consult in Prague with František Tröster every two his creative restlessness, with his sense of standards weeks and was learning about his ideas of the affect and with his feeling marked by the ethos of life-long of contrasting forms, the aspect of matter, vital force mission – to serve theatre. Exciting natural authority, inherent in space relationships, close to the thinking respect and esteem. He had a natural need to form of avant-garde German and Soviet scenography. good relationships between close people, colleagues, Two to three days a month at Tröster´s, there were and awareness of the own professional self-respect, his universities. At that time, in the Special School and along this line he led his students and graduates for Inner Architecture, another magician of scenery from the school. As a founder of the school, he space was studying at Tröster – Josef Svoboda what considered the common way of teacher and student, a fate after the war both of them started studies at uniqueness of encounter something that determines his college to earn degrees, but both were assigned to life-long search for theatre, for himself, for life values, work – Vychodil in Bratislava, in the Slovak National and ability to initiate artistic experience, ability to Theatre and Svoboda became the chief of scenery of communicate in the language of stage and life. the Theatre of 5th May in Prague – they graduated He came to Bratislava in 1945, as he used to say by from schools later by habilitation and both became a strange control of his destiny, not to move back to his professors at colleges home Moravia any more. Originally it should have been Coming to Bratislava meant to Vychodil continuation just a substitution of František Tröster, whom then of Tröster-like thinking, accordingly in the ideas the chief of theatre, Andrej Bagár invited to SND, to about dramatic text to reach constructively oriented continue the work which was interrupted by war. stylisation, a sign derived from the subject or geometric F. Tröster in 1934-38 created several notable stagings, abstract form and its incorporation into organism of and taught at the School of Artistic Crafts, an avant- stage architecture, into dramatic space. For the first garde school whose programme was close to German years in Bratislava were symptomatic the efforts to Bauhaus, and prominent artists L. Fulla, M. Galanda, create ´non-matter´, a space which binds itself with J. Plicka et al., taught there. But Vychodil´s destiny organisation of scene by proportional relationships of was probably connected with SND more deeply – he real and unreal elements, by motion and rhythm of the was born on 28th February 1920, i.e. on the eve of flow of spectator´s perception in the time and space the premiere of opening performance in SND (Kiss of stage. Tröster-like architectonic feeling which was by B.Smetana). After graduation from school he building dramatic tension by the change of proportional started studying at ČVUT, and after two years of relationships was made picturesque by Vychodil. He studies, when Czech colleges were closed, after his concentrated the architectonic concept into design

Annual Catalogue 2018 26 of ground plan – arrangement of slopes, pedestals rather academically. But it might have been a different, and staircases on dark background where symbolic ideological reason that slowly but steadily contributed drawing a structure in space by actor´s entry accepted to establishment of workshops. – Strengthening of its function as a sign that is made more important in ideological pressure that for visual component of gesture and motion. theatre was prescribing illusive painted decoration in In the director partnerships in Bratislava first years terms of ´socialist realism´ that was understood as an (especially Budský and Rakovský), Vychodil was emblem of contemporary trends in theatre in early verifying functional and aesthetical messages of 1950s speeded up the decision about building new avant-gardes. The contrast of a living actor and stereo theatrical workshops. The building of new workshops metric array – hyperboloid created by cords tied whose large-scale concept was modern started only between two circles – drawing as a partner of poetic in the times when the above-mentioned doctrine was chain Ave Eva by J. Kostra (1947, director M. Huba) not followed so strictly in the times when even theatre, was the solution that was later developed in Nezval´s and Vychodil himself, were turning back to the cut Atlantis, in Orpheus and Euridice, and many others bonds of their own creative way. By the way, one more in which fragile, ungraspable atmosphere of drawing of the period paradoxes – Vychodil, one of the most was intensified by light and motion. The research of well-versed and well-travelled artists travelled abroad light is one of the key problems of scenography, an for the first time when he was 31 to complete a course inevitable condition of dramatic life of matter and of stage painting in Budapest. As a good painting and space. Since expressionistic theatre used cone of drawing artist he didn´t have any problem with such light, Piscator records of real world instead of painted type of decoration, and he was painting in the loft of coulisse, and Burian´s and Kouřil´s Theatergraph – all theatre and in Reduta. Even in pedagogical work he that together and much more – theatrical technique is stressed handling of baroque illusive stage paintings being improved and theatre artists desire to conjure as the way of space control, as well as workshop with light. – Vychodil always with sense of measure and techniques of stage painting which he considered scale of actor. But to do anything at all, he had to build complex multiplication that is necessary to know in the up conditions for that. first year of studies. If during the first creative period A pioneering role in all stage professions belongs to Vychodil was developing the problem of universal and the beginnings of his work in Bratislava. Theatrical individual space (in shape, rhythm, proportion, form, technique and realisation was in Bratislava conditions a colour, segmentation, light), then from the episode of story itself. While his peer and fellow-worker Svoboda ´socialist realism´ he maintained the ability to work in Prague was tying and subsequently discovering with painted area in creative way, and respect to and realising experimental projects, also thanks to quality craftsmanship of stage painting. We can trace professional personnel Vychodil was building operation a lot of creative examples in his work up to the last from the beginning: the theatre was owned by state, realisations. ´workshops´ belonged to the city, they were situated in In 1950s there were some other tasks, apart from a municipal grange, in a former stable, and there were a building workshops, to be solved– A. Bagar invited few workers, they were mostly German craftsmen who him together with M. Brezina to teach at the newly- were rescued by Bagar from deportation. When licences formed College of Performing Arts, first he taught were being abolished, several excellent masters who only directors and actors, and later also specialists in had a bond with theatre were added, but the pain scenery fine arts. They were coming after three years of loss of licence and disappointment from the fact of studies of painting or architecture and Vychodil that they are working for theatre, but they will never burdened with a plethora of tasks, taught them via meet the famous faces of theatre actors, and they are the method of renaissance masters – students were working in inappropriate conditions, were frustrating. working together with the master on tasks, and if the It was not in the city´s interest to maintain the master approved them, they also produced them – they municipal grange, especially when it was already were painting large-scale coulisses and realised them known that on its place – ´Firnál´ a technical college on stage. First graduates (O. Šujan, P. M. Gábor and J. will be built. Several workers, including Vychodil, got Hanák) graduated only in 1955, and the tasks and goals tuberculosis; tailors were even sewing in Garderobes. imposed by Vychodil couldn´t be managed by himself, Already Tröster complained about inadequate therefore the ´workshop´ was necessity, and apart conditions in Bratislava, and he had some stage from SND, the theatre Nová scéna was being built as a elements made in workshops of a school – ŠUR in touring theatre, and a net of also touring theatres in the Vazovova Street. But ŠUR ceased to exist long ago, Slovak countryside. In the first days the problem was and technical school that replaced ŠUR was oriented at least partly resolved by the system of assignments.

27 Annual Catalogue 2018 Vychodil approached Prague schools and to Bratislava director Rakovský, but also into grand opera opuses came at the same time Z. Kolář, R. Mikulová, S. Vaníč- with director Križka. ková, Č. Pechr, and L. Purkyňová, who together with Nevertheless, the most important and inspiring for S. Vaníčková were forming also a school for stage the upcoming generation, though not numerous, was costumes since 1958. Not only in Bratislava, also in the Vychodil´s cooperation with A. Radok. However, Vychodil countryside theatres Prague graduates started their claimed that the most important things should happen work, who were later replaced by Bratislava school at home, there are the conditions and there are those graduates (Hložek, Slavík, Pavol, Čech). Vychodil as to whom our work is dedicated. That was an exception, a member of the Group of 29th August was inviting his Radok´s invitation was not to be refused. A Thief from colleagues, artists to collaborate with theatre. the City of London, Marriage and A Play about Love and Some of them like E. Šimerová-Martinčeková, R. Uher, Death labelled as the first demonstrations of ´action F. Kudláč had already had some experience with scenography´ when stage reality lives and dies with theatre, but it was just occasional hosting which didn´t actor´s action, it gets its justification in it, and it unfolds lead to systematic cooperation. from it. The years after the episode of ´socialistic realism´ So, not ´streaming´ scenography that flows in tempo- belong among the most important not only in Vychodil´s rhythm of the stage time. Methods of montage and work, but also in the life of whole generation. Human collage, which were usual expressions of Vychodil´s maturity and ability of generation account, humility, building of stage reality, were in case of the mentioned and impetus in the releasing grip of dogmas and Radok´s stagings enhanced by active part of an actor commands, directing and acting personalities, it was in the creation of stage reality. Objects – requisites a rare play of fate. The release starts after 1954 – worked as signs with changing functions, and all the Zachar´s Merry Wives as an opening performance of same space – it was both interior and exterior. drama group – Theatre of P. O. Hviezdoslav, Herodes Despite the offers of hosting, or permanent work and Herodias, hosting of TNP with director Villar in Prague, and else, he was coming back home and actor G. Philip, Brecht´s Berliner Ensamble with von developing his multi-layer understanding of the world Appen´s scenography, hosting of Prague theatres, grand in poetic-surreal composition, in synthesis of painting opera opuses of Slovak origin (Vortex, Beg Bajazid, A and architectonic, sometimes almost hybrid and Play about Love and Death), hosting abroad. Vychodil contradictory forms that should help the author and was renewing the principles that he verified in the director to read a work of drama ´in a new way´. first creative period, and to a considerable extent he Only at the end of 1980s he collaborated with a creator enriched them in expressional qualities of materials – whom he hadn´t met within his generation – a man of metal and plastic foils, mirrors, wires, fabrics, drawings an artistic erudition for whom the world was a multi- with fibre, rubber, wire and verified their ability to carry layer opportunity to think with heart and feel with dramatic load, create atmosphere and associative brain – with J. Bednárik. Vychodil met a soul mate, and bonds. In thinking he often reflected the message of together they created not numerous but impressive avant-gardes of constructivist scenography, of work work distinguished by theatrical imagery, metaphorical with concentric light and diffused light and projecting wealth, monumental pathos and gorgeous artistic blaze. areas. In contrast to poly-performing art methods Finally, all the Vychodil´s ideas met understanding and in space, he was suppressing the areas of ground- gratitude. Along with Bednárik he produced plans, he reduced their dynamics up to neutral area. a line of another stagings at home and abroad, They were mainly stagings with director J. Budský (An but lucky enthrallment didn´t happen anymore, Optimistic Tragedy, The White Disease, The War and just professional excellence. Peace, The Jester Comedy, and many others), in which masterful lighting enriched the stage expression. The sign-architectonic method of space creation enriched in Eugénia Sikorová, May 2018 expression of material he brought in cooperation with translated by Daniel Meško

Annual Catalogue 2018 28 29M. P. Musorgskij: Boris Godunov, r.: N.S.Dombrovskij, SND, Bratislava 1954 Výročný katalóg 2018 Dávid Čársky Proporcia *1959 23. august – 23. september slovenský výtvarník a pedagóg kurátorka Beata Jablonská žije a tvorí v Bratislave

namaľovaná špachtľou je nenápadným svedectvom o autorovej existencii, o prítomnosti jeho ruky ako nástroja vysielajúceho jemné záchvevy emócií, rozpoznateľných v štruktúre povrchu. A práve, aj tá sa v posledných, alebo presnejšie povedané, v niektorých z posledných obrazov mení v maliarsky objekt – v pastózny reliéf, vymodelovaný niekoľkonásobným vrstvením. Do takto vybudovaného „tela“ maľby už potom nezvykne zasahovať iným farebným odtieňom, ale modeluje ho sochársky tak, že do neho hĺbi drážky ako viditeľné ohraničenia obrazových polí. Ako sám napísal: „Výsledok nemusí byť (vždy) vyvážený, aj keď pri geometrizovanej či minimalistickej polohe sa proporcie akoby samostat- ne a sugestívne usporadúvali do ‚estetického súzvuku‘. Ak sa vedome obmedzím len na otázku formy a vylú- čim interpretáciu obsahu, môžem zosumarizovať moje najaktuálnejšie snaženie na permanentné hľa- danie ideálnych proporcií a farieb pre partikulárne útvary, ako aj na ich harmonické umiestnenie v rámci celku. Dôležité pre mňa je, aby dominujúci prvok mal Foto � Photo © Dávid Čársky dostatočný priestor na ‚doznievanie‘, avšak bez ambície akýchkoľvek konkrétnejších sugescií.“* Aj keď výstava Dávida Čárskeho Proporcia v Galérii 19 Divák sledujúc menlivú situáciu proporčných vzťahov, je rekapituláciou tvorby zhruba posledných desiatich aj napriek maliarovmu prísnemu asketizmu, predsa rokov, je zároveň aj jedným z potvrdzujúcich krokov len podľahne dvom paralelným sugesciám: vlastnej jeho dávneho rozhodnutia. Po skončení štúdií na Ka- meditácii a pôžitku z dívania sa. Postupne sa vnára tedre grafiky Vysokej školy výtvarných umení v Bra- nielen do jeho hry, ale aj sám do seba. Prichádza tislave začiatkom deväťdesiatych rokov a predtým pôžitok v sústredení. V hladine možného utíšenia, ktoré kameňosochárstva a reštaurátorstva na bratislavskej závisí od miesta, času a, samozrejme, emočnej výbavy Strednej umeleckopriemyselnej škole, začal sa venovať toho-ktorého pozerajúceho, prechádza farebnými maľbe. A dokonca, vybral si jej krajnú, abstraktnú poľami, ktoré sa strácajú a objavujú na horizonte polohu, v ktorej postupne tíšil expresívny výraz malieb. Pokojne, vyrovnane a samozrejme vo svojom a skrotil ho do takmer ničím nerušeného komponovania jestvovaní. Samy sebou a za seba. čistých monochrómnych plôch. Okolo roku 2000 sa mu tento kompozičný koncept Beata Jablonská, júl 2018 stal určujúcim systémom, s pointou postavenou na dia- logických vzťahoch farebných polí. Plocha, s ktorou pracuje, je potom väčšinou obraz na výšku, rozdelený * na horizontálne pásy, kde v hornom zvykne rozohrávať Citát je z úvodu „Artist Statement“, ktorý Dávid Čársky napísal na Harvarde na prelome rokov 1994 a 1995. Odvtedy vzťahovú partiu s menšími geometrickými prvkami bol text viackrát aktualizovaný, v slovenskej verzii v roku – obdĺžnikmi a štvorcami. Strojcom výrazu sa v jeho 2013 (pôvodne bol napísaný v angličtine) v čase zostavovania maľovaní stala stopa po štetci, alebo špachtli. Plocha habilitačnej prednášky, posledná aktualizácia je z roku 2015.

Výročný katalóg 2018 30 Diptych "618, 619", 2014 akryl na kapa doske upevnenej na plátne acrylic on hardened styrofoam board mounted on canvas

31 Výročný katalóg 2018 Dávid Čársky Proportion *1959 August 23 – September 23 Slovak artist and pedagogue curator Beata Jablonská living and working in Bratislava

Even though the exhibition of Dávid Čársky at Gallery suggestively line up into ‘aesthetic harmony.’ Thus, 19, “Proportion”, is a recapitulation of his work from the if I focus solely on form, while consciously avoiding last ten years, it is also one of the confirming steps of the interpretation of content, I may summarize my Čársky’s long-lasting decision. After his graduation in current endeavor as a permanent search for ideal the early nineties from the Department of Printmaking proportions and colors for particular shapes, as well of the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava as their accurate placement within the image or object. (preceeded by his graduation from the School of I consider it crucial that the dominating element is Applied Arts, where he studied stone-carving and granted sufficient space for its resonance, but without art conservation, respectively), he began to focus on the ambition of any distinct implication.” * painting. He chose its utmost abstract level in which Following the establishment of proportional relation he gradually stilled gestural painting into the almost as the main theme of his painting and despite the strict undisrupted composition of pure, monochromatic fields. asceticism, viewers will eventually succumb to two Sometime around the year 2000, this compositional parallel suggestions: their own meditation, and the joy concept became his defining system, the visual point of of looking. The two gradually merge into the artist’s which was built on mutual relations between individual game and each other. sectors of a painting. He typically works with a vertical The joy in concentration arrives. At the level of a pos- panel divided into horizontal fields, and begins with sible calming – which depends on the place, time and a session of setting up relationships between smaller naturally the emotional disposition of the viewers – they geometric elements – rectangles and squares in the pass through color sectors which disappear and appear upper field. on the paintings’ horizons. Calmly, with balance, and Until recently it was only the trace of the brush or naturally in their own existence. Being themselves and spatula that was responsible for the appearance of his for themselves. monochromatic paintings. The trace – the testimony of the artist’s existence, the presence of his hand as a tool Beata Jablonská, July 2018 giving off fine vibrations of emotion recognizable in the translated by Jana Kňažko surface’s structure. And it is the surface that changes into an object of the painting, a pasty relief modelled by multiple layering in his recent – or more precisely, some of his recent – paintings. He usually does not intervene in the “body” of such color with a different shade of color, but rather forms * The quotation is from the introduction to “Artist Statement,” it like a sculpture so as to place grooves in it as written by David Čársky at Harvard at the end of 1994. Since borderlines. then, the text has been updated several times – including in As he himself has written: “Nevertheless, the out- a Slovak version in 2013 (originally written in English) come does not have to be balanced, although in the at the time of the “habilitation lecture”, the latest update is geometric or minimalist mode the proportions almost from 2015.

Annual Catalogue 2018 32 "245d", 2016, akryl na sololite � acrylic on masonite

33 Annual Catalogue 2018

35 Výročný katalóg 2018 Československo?!... 2. – 28. október kurátori Katarína Bajcurová a Marian Meško

Ôsmi v Československu o Československu Stano Filko a Jozef Jankovič sa presadili už okolo a po polovici šesťdesiatych rokov, ich tvorbu si všimli aj na Rok 2018, rok niekoľkých významných „osmičkových“ výročí medzinárodnej scéne, obaja sa ešte stihli zúčastniť – najmä vzniku Československa a Augusta 68 – spustil veľkých a mienkotvorných medzinárodných prehliadok, v celej sfére vedy, kultúry a spoločenského života rad okúsiť chuť náznakov slobody... Vtedy tiež debutoval podujatí rôzneho druhu, ktorých hlavným zmyslom malo Július Koller, ktorý svoje alternatívne anti-obrazové byť nielen pripomenutie týchto významných dátumov a anti-umelecké novinky rozvíjal v tom čase ešte trochu v našich dejinách, ale chceli priniesť aj ich reflexiu či mimo vtedajšej výtvarnej scény, na okraji. O to ťažšie boli interpretáciu z pohľadu súčasnosti i zažitej historickej pre nich dôsledky kultúrno-politického obratu po roku skúsenosti. Výstava, ktorú sme v Galérii 19 pripravili 1968 a následné obdobie normalizačnej „nehybnosti“. k „osmičkovým“ výročiam, je však trochu iného druhu. Rokom 1972 sa definitívne presadil nový kurz známy pod Ide o výstavu vybraných slovenských umelcov, ktorí pojmom normalizácia, keď sa po období spoločensko- začiatky, prvé vzostupy, ale i veľkú časť svojho profe- -politického a kultúrneho uvoľnenia pomery opäť sionálneho života prežili v socialistickom Československu. ideologicky zošnurovali. Jankovič a Filko patrili medzi Zažili obdobie politického a kultúrneho uvoľnenia, nádejí autorov, ktorých – expressis verbis – takmer hneď a otvárania okien v druhej polovici šesťdesiatych rokov zakázali a poslali do vyhnanstva novodobí inkvizítori 20. storočia, vstup vojsk v auguste 1968 a potlačenie zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Kým Jankovič Pražskej jari, následne dobu ideologickej normalizácie, bol nútený opustiť sochu a uchýliť sa „náhradnému“ počas ktorej si museli nájsť nový modus vivendi mimo komornejšiemu programu, Filko svojou tvorbou oficiálnej scény, ale i rozpad republiky, „nežný“ rozvod vzdoroval tlaku pomerov do roku 1981, keď emigroval oboch národov aj vznik nových štátov. Výstava upriamuje z Československa. Aj Koller ukrytý pod mimikry pozornosť na to, akým spôsobom sa tieto udalosti – „dielového“ maliara, vytrvalo a nenápadne rozvíjal svoj a v rámci toho aj problematika spojená so spoločnou konzekventný –„kozmohumanistický“– program. Ťažké československou štátnosťou alebo širšie, so životom časy nastali tiež pre mladých nastupujúcich tvorcov, v socialistickom Československu – dostala do vizuálneho hlavne pre tých, ktorí nechceli uzatvárať kompromisy umenia, ako ho títo umelci transponovali do svojich s mocou a štátostranou. Július Koller, Rudolf Sikora diel. Zámerne sme výber zúžili na diela, v ktorých a Juraj Meliš ešte v prvej polovici roku 1970 stihli využívali, resp. interpretovali emblémy, symboly, usporiadať výstavy v Galérii mladých na Mostovej ul. znaky Československej republiky (štátnu vlajku, jej v Bratislave, než sa pre nich i podobne zmýšľajúcich farby/trikolóru, štátny znak, prezidentský portrét, mladých autorov galérie zatvorili. Onedlho na to, kartografické zobrazenie spoločnej republiky), a tým v novembri 1970 Sikora vyzval viacerých starších reflektovali každý svojím spôsobom spoločný život, jeho i mladších kolegov k účasti na 1. otvorenom ateliéri politizáciu, verejnú i súkromnú sféru, jej plusy a mínusy, vo svojom dome na Tehelnej ul. 32 v Bratislave. Bola odkazy na dôležité historické udalosti. Naši autori sú to prirodzená reakcia mladých na dezilúziu vyplývajúcu ôsmi – uvedení v poradí podľa dátumu narodenia: Stano z faktu, že hranice a možnosti medzinárodnej Filko (1937 – 2015), Jozef Jankovič (1937 – 2017), Július konfrontácie sa uzatvárali a oni už nemohli predstavovať Koller (1939 – 2007), Juraj Meliš (1942 – 2016), Otis svoju tvorbu verejne. Ako tvorca tam debutoval o. i. aj Laubert (1946), Rudolf Sikora (1946), Ľubomír Ďurček Otis Laubert, ktorý sem vstúpil z pôvodne neumeleckej (1948) a Peter Kalmus (1953). Niektorí z nich už nie sú sféry. Do aktivít neoficiálnych komunít v Bratislave medzi nami a ich tvorba sa uzavrela, viacerí však stále sa v priebehu sedemdesiatych rokov začlenil Ľubomír tvoria a sú aktívni a viditeľní na súčasnej výtvarnej Ďurček; najmladší z vystavujúcich autorov, Peter Kalmus, scéne. O všetkých môžeme, akéhokoľvek zveličenia, zas pôsobil ako solitér v Košiciach. povedať, že patria k významným osobnostiam, ku Dá sa povedať, že všetci spomínaní autori sa priklonili „klasikom“ slovenskej neo-avantgardy druhej polovice k chápaniu rozšíreného pojmu umenia, k novým 20. storočia. iniciatívam, neskôr spoločne označeným pojmom

Výročný katalóg 2018 36 konceptuálne umenie. Výtvarné umenie sa zrieklo spôsobom. Filkova tvorba dodnes predstavuje zložitý materializovanej formy, stotožňovalo sa čoraz viac a ťažko postihnuteľný celok, spája niekoľko myšlienkovo s ideou a idea sa stávala umeleckým dielom. Sformovala reflexívne zdôvodnených a navzájom vyplývajúcich sa nová vizuálna syntax, ktorá zodpovedala rôznym polôh. Od šesťdesiatych rokov si privlastňoval okolitú stupňom „dematerializácie“ umeleckého diela. Zo strany realitu i jej elementy. Napríklad ako jeden z prvých začal mocenských štruktúr boli tieto iniciatívy vnímané ako pracovať s mapami: v cykle Realita (1966) využíval nepriateľské, a tak jeho tvorcovia museli nájsť nové ready-made máp Československej socialistickej stratégie „prežitia“ na tzv. neoficiálnej scéne, v privátnej republiky, dotváral ich chaotickou spleťou nahých zóne, resp. v súkromných aktivitách čiastočne opretých ženských figúr vo vyzývavých pózach, ktoré následne o kolektívne projekty, tvorivú spoluprácu či ľudskú prekrýval geometrickými kruhmi (striekanými, tlačenými) spolupatričnosť. Často žili a fungovali pod hrozbou ako vesmírnymi symbolmi, čím im dával ambivalentné prenasledovania zo strany štátnych pečnostných značenie. Obdobne v diele Ženizmus (variant feminizmu? zložiek. Pomocnú ruku podávali obdobne postihnutí 1968 – 1995) z cyklu Slovak Šeherezáda mu lev zo štát- kolegovia z Moravy, Čiech i spoza hraníc Československa, neho znaku ČSSR poslúžil ako objekt provokatívnej hlavne z Maďarska a Poľska, kde sa konali viaceré erotickej manipulácie. Filko tiež reagoval na aktuálne neoficiálne výstavy a podujatia. Diela sa do zahraničia politické udalosti, ktoré ho neobišli: na medzinárodnom mohli pašovať iba ilegálne, sofistikovanými neverejnými bienále mladých Danuvius vystavil multimediálne spôsobmi a cestami. Preto neudivuje, že ich prelomové prostredie Katedrála humanizmu (1968); zužitkoval udalosti čias, spoločenská realita, v ktorej žili, aktivitu diváka, ktorý mohol chodiť, sedieť, počúvať nenechávali ľahostajnými. v zrkadliacej konštrukcii aktuálne vysielanie rozhlasu, Stano Filko, „avantgardista z povolania“, ako ho na diaprojekcii sledovať obľúbených politikov, mužov svojho času nazval Tomáš Štrauss, autor s veľkým Pražskej jari. V tom istom roku vznikol objekt Pomník medzinárodným, potenciálom, avšak dodnes celkom – zástava Československa, kde bol štátny symbol nezúročeným, zasahoval v každom období prakticky zredukovaný na sústavu pôvodne trojfarebných do všetkých dôležitých vývojových tendencií, ktoré kovových tyčí, ako o tom svedčí fotografia – projekt diela ho obklopovali a robil to vždy, čo najradikálnejším publikovaný v jeho katalógu-samizdate (1970). Filko svoje

37 Výročný katalóg 2018 diela neustále dotváral a pretváral, nabaľoval na ne zaschnutú, ale aj čerstvú krv. Inde do priesečníka troch nové časové a významové vrstvy – neskoršiu realizáciu polí umiestnil kruhový odznak s nápisom TO CHCE KLID už uskutočnil v ôsmich farbách čakier, podobne doplnil (rozdával sa medzi ľuďmi po auguste 1968). Na ďalšom o akési číselné odpočítavanie aj iný, neskorší Pomník anti-obraze Farboobraze (ČSSR – ZSSR, 2 : 0 Hokej, Československej zástavy. Filko postupne rozčlenil svoju 1969) mu ako športovému fanúšikovi neušla satisfakcia tvorbu podľa triádového systému synchrónnej povahy. z historického hokejového víťazstva Československa Celoživotné tvorivé zacielenie – „ego“ – projektoval nad Sovietskym zväzom na obraze, ktorý tvoria vyrezané a definoval v systéme (neustále zdokonaľovanom do číslice – skóre zápasu, pričom podkladom mu znovu podoby akejsi fiktívnej „mimo“ historickej skrumáže), poslúžila československá zástava. v ktorom základ tvorilo prepojenie troch zložiek, Jozef Jankovič, ktorý bol v druhej polovici šesťdesiatych súbežných tvorivých dráh: dráhy empirickej (biologickej) rokov už uznávanou osobnosťou a v tom čase symbolizovanou červenou farbou (3. dimenzia), dráhy jednoznačne prebral líderstvo v slovenskom sochárstve, kozmologickej symbolizovanou modrou farbou (4. dimen- vždy stál uprostred diania, jeho energický a činorodý zia) a dráhy transcendentna či ontológie symbolizovanou naturel mu neumožňoval byť nikdy mimo. Hoci človek bielou farbou (5. dimenzia). Farby trikolóry tak uňho získali – dehumanizovaná ľudská bytosť ako obeť rôznych nadpolitické, obecné značenie, ale treba povedať, že ich mocenských systémov a vzťahov bola vždy v epicentre používal aj v politickom kontexte svojho „kozmovesmíru“ jeho tvorivých zámerov, nikdy nebol vo svojich dielach a často, hlavne v neskoršej tvorbe, na zvýraznenia svojho tematicky explicitný a politické narážky sa v nich „slovenského“ ega. vyskytovali skôr nepriamo, vo výtvarnej a metaforickej Priekopníkom „novej tvorivosti“ v šesťdesiatych rokoch rovine. Vo viacerých dielach nájdeme politické podtexty bol popri Stanovi Filkovi o dva roky mladší Július Koller, – odkazy na pád obrodného procesu a pokusu vybudovať ktorý je dnes vari najznámejším slovenským umelcom na socializmus s ľudskou tvárou v Československu, ktoré západ od našich hraníc – „ikonou“ východoeurópskeho boli symbolizované programovým využitím trikolóry, umenia za železnou oponou. Bol školením maliarom, bielej, modrej a červenej farby (Ruky, Veľký pád, Biela, ale objekt a nájdený predmet využíval už pred polovicou modrá, červená a ďalšie, 1968). Často sa tieto udalosti šesťdesiatych rokov, keď začal búrať hranice medzi dávali do súvislosti s jeho veľkorysou priestorovou „nízkym“ a „vysokým“ umením. Ťažiskom jeho tvorby sa kompozíciou – inštaláciou Veľký pád, kde narábal stala práca so znakom, ideou a textom. Kollerove Anti- s inverziou tragického Ikarovho pádu. Vznikol pre obrazy (1968 – 1974) si v čase svojho vzniku nenárokovali spomínanú výstavu Danuvius ešte pred augustom 1968 byť žiadnym „veľkým umením“, ani „krásnymi maľbami“. (výstava bola otvorená niekoľko mesiacov po vstupe Skúmal v nich fungovanie obrazu a maliarskeho média, vojsk Varšavskej zmluvy), Jankovič za ňu získal zaslúženú opustil tradičné zobrazenie a nahradil ho skúmaním Grand Prix – a akoby „prorocky“ predvídal udalosti, vzťahu medzi pojmom a obrazom. Do centra svojich anti- ktoré nastanú. Krátko nato ho však čakal trest v podobe obrazov umiestňoval znaky – často to boli interpunkčné dlhoročnej exkomunikácie z výtvarného života. Počas znamienka (najtypickejším bol otáznik ako príznak normalizácie si Jankovič namiesto sochy našiel zástupné spochybnenia všetkého, ktorý sa stal aj jeho celo- médiá – kresbu, grafiku a šperk, ako jeden z prvých životným autorským emblémom), texty, nájdené experimentoval s počítačovou grafikou. Vtedy vznikla objekty. Využíval štruktúru tkaniny, často konfekčného séria fiktívnych architektonických a pomníkových socialistického textilu ako podkladu, rád pracoval s efek- projektov, ktorými sugestívne ironizoval vtedajšiu tom nekonečného rastra, odhmotnením a spriehľad- normalizovanú spoločnosť (1976 – 1978). Krátko nením obrazovej plochy. Zaujímal ho šport, najmä hra predtým to bola kresba – pseudo-utopický projekt fair-play, ufóni, ale aj ochrana životného prostredia Československo I.-II. (1972) s podtitulom Návrh a v neposlednom rade aj politické udalosti, najmä august definitívneho vyriešenia európskych problémov, v rámci 1968 a jeho neradostné dôsledky na život spoločnosti. ktorého navrhol presunutie rozdeleného Československa Dňom 21. augusta 1968 je signovaný anti-obraz Česko- do vzdialených morí (Tichého oceánu alebo Karibského slovenskej republiky levitujúcej na sladko ružovom mora), pričom z pohraničných obcí by sa stali významné bodkovanom pozadí, do jeho obrazov sa dostávali svetové prístavy... Česko a Slovensko mali ostať protestné graffiti, nápisy na múroch, ale aj pojmy ako ako ostrovy blízko seba (aby mohli raz vytvoriť – Demokratický socializmus, prevalcovaný stopami skutočnú? – federáciu...) a na ich mieste by zas vzniklo tankov, ktoré mali zastupovať horizontálne prúžky Stredoeurópske more. Jankovič, ako vždy skepticky konfekčnej tkaniny. Osobitnou skupinou anti-obrazov boli a s dávkou irónie a sarkazmu, tematizoval nedoriešenie Farboobrazy (1968), ktorých základom sú premaľované česko-slovenskej otázky v spoločnej – tentokrát polia československej zástavy. Raz bola farebnosť normalizovanej a naoko federalizovanej – republike. modifikovaná červenou farbou k odtieňom evokujúcim Dezilúziami a sklamaním z nastupujúcej normalizácie

Výročný katalóg 2018 38 bolo poznačené dielo Juraja Meliša. Haptické ateliérové obrátila od problémov krajiny a zeme (v začiatkoch ho už privatissimo sa preňho stalo médiom na vyslovenie zaujímala ekológia symbolizovaná výkričníkom), tak ako intímnych, často lyrických, poetických posolstiev, často viacerých z generácie, k vesmíru a kozmológii. Napriek formujúcich text do podoby objektov. Svoje malé sošky tomu bol vždy človekom pozemským – politickým, čo – sochárske skice – rád ich nazýval „bozettá“, sa tak neskôr dokázal ako jeden z iniciátorov Novembra 1989. ako kresby a koláže stali preňho akýmsi pomyselným Politika ako taká, vstúpila do Sikorovej tvorby, cez denníkom, poznámkovým blokom, ktorým sa vyjadroval reflexiu odkazu ruských revolučných avantgárd a umenia „na zlobu dňa“, svoju podobu v ňom dostávali javy, Kazimira Maleviča, až neskôr. Ako človeka politického takpovediac, nezobraziteľné. Z tohto rodu sú jeho a niekdajšieho federalistu ho nenechalo chladným komorné sochárske diela, maľované drevá August 1968 rozdelenie Československa, ktoré komentoval viacerými I.-II., ktoré vznikli s malým odstupom roku 1970. Tvoria veľkoformátovými kolážami v sérii prác Ostrovy ho cestné míľniky, návestidlá so šípkami opečiatkované a súostrovia (1993 – 1995), mimochodom obdobnú názvami miest, číslami – vzdialenosťami (aby určili smer metaforu použil už Jankovič, ale v inom, utopickom tankom valcujúcim krajinu? Z Moskvy – na Nové Zámky, zmysle. Rozdelené Československo sa vznáša nad ním, čo bolo rodné mesto autora... a na Paríž?...) v typických nad pozemšťanom – pozorovateľom, kým reverzne farbách trikolóry. Trojzvuk bielej, modrej, červenej aj obrátené Slovensko sa prepadá do povestnej čiernej on používal veľmi intenzívne, a určite mal uňho ďalší diery (čo je motív, vernejšie makulatúra jeho erbového významový podtext. Na pasteli z toho istého roku sa diela z polovice sedemdesiatych rokov Sústredenie pod nápisom Nech žije! pohne zástup pomníkových energie/Čierna diera); zrkadlovo otočená mapa Čiech zas golemov s československými zástavkami v neviditeľných odrazu pripomína jedno známe ťarbavé zvieratko... Jednu rukách. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy vtedy nenechal zo skíc Sikora zrealizoval roku 2011 ako veľkoformátový ľahostajným vari nikoho z mladej generácie. V Melišovej čierny maľbo-objekt na základe výzvy kurátora Vladimíra tvorbe boli v tom čase tiež časté motívy terčov s nápismi Beskida pre výstavu ObraSKov (Wannieck gallery, Brno; Nestrieľať! A rozhodne sa tento zákaz netýkal iba ObraSKovo nanovo, Tatranská galéria, Poprad, 2012). ohrozených zvierat, ale aj iného – ľudského druhu... Meliš Umelecká kartografia, ktorej sa pred časom venovali bol vždy nesentimentálny, priamočiary, autobiografický, kurátorky Lucia Gregorová Stach a Daniela Čarná mal rád humor a aj ten povestný smiech cez slzy. Chcel (výstava Mapy/Umelecká kartografia v strede Európy, „zásadné pravdy vyslovovať holou vetou“. Sám seba SNG a GMB, Bratislava, 2011), vari najviac očarila nechal ukrižovať Ideou, ktorej bolo venovaný veľký Otisa Lauberta. Tento „zberateľ a lovec“ dlhé roky cyklus apelatívnych asambláží a objektov: Idea je tu zbieral reálne predmety, staré veci, ktoré „nikomu štvrtená sekáčikom na mäso, rozstrieľaná a pokropená nechýbali“ a „recykloval ich“ – kumuloval, kombinoval, krvou, sedí si na tróne, ukazuje parohy, hojdá sa na spájal do zostáv, na ich základe vytváral diela novej drevenom detskom koníkovi... Pars pro toto sú na našej asociatívnej významovosti. Boli výsledkom pôvodného výstave dve komorné skice (1980) z tohto veľkého cyklu, interpretačného aktu videnia a „stvorenia“, ktorým kde idea – akýsi stromček vo farbách trikolóry – je dokázal posunúť zdanlivo banálne a nepoužiteľné uzavretá do drôtenej siete (aby veľmi nevyrástla) fragmenty reality do sveta umenia, pravdaže nie a ostnatým drôtom je umlčaná ďalšia pošliapaná hlava... inšpirácií duchampovským dadaistickým gestom. Rudolfa Sikoru spoločne s manželkou zastihli augustové Mapy a zástavy tvoria v jeho diele jednu veľkú sériu udalosti roku 1968 na ceste po Francúzsku. Azda Kartografia (bola im venovaná výstava Vlajkonoš si preto sa k „téme“ nevyjadril hneď, zahorúca. Budúci zobral kartografku v Galérii umenia v Nových Zámkoch, konceptualista a jeden z najiniciatívnejších tvorcov 2007). Často pracoval s motívom Československa, raz a organizátorov neoficiálnej scény sa však nerozhodol mapu vtedajšej domoviny prelepil lepiacimi páskami pre emigráciu, ale vrátil sa domov na Slovensko, ukončiť „len, aby naša republika držala pokope“ v rovnomennom štúdium. Udalosťou, ktorá ho ale hlboko vnútorne známom diele (1977), inde ju navrhoval vyskladať poznamenala a vyvolala okamžitú tvorivú reakciu, bolo z úlomkov zrkadiel, colštokov, obrysy vystrihoval tragické upálenie Jana Palacha v januári 1969 – obraz do podrážok topánok (Jednou nohou Slovák, druhou Múr (Pocta Janovi Palachovi). V tom istom roku vznikla nohou Čech, 1973), do školských umelohmotných séria koláží Československo 1969. Na jednej z nich trojuholníkových pravítok (Svet v pohybe, 1993/1995, obrys Československej, vtedy socialistickej, republiky z Československa zostalo Béjvavalo...) alebo do starých sa vynára zo zeme v rôznych farebných a materiálových vinylových platní (Kde domov môj, 2012). Sériu nových variáciách – zlatá, ružová, červená, biela republika, diel pripravil aj k prítomnej výstave: k objektu Ďalšie kolážovaná z novinových textov i mapy hviezdnej oblohy, Nizozemsko (2012) pribudli diela Za nami je kopec vody, pričom tá posledná je blankytne modrá – stúpa kamsi do Prekračujem hranice a Rozvíjej se poupátko, Ten zákaz nekonečného vesmíru... Ťaživá realita aj samého tvorcu ma v niečom pribrzdil a v niečom posunul (2018) ako

39 Výročný katalóg 2018 vtipné, tak trochu nostalgické spomienky na bývalú Ľubomír Ďurček vstúpil na bratislavskú neoficiálnu vlasť. Má vlast (1985/1993) je názov diela, ktoré vzniklo scénu po polovici sedemdesiatych rokov. Bol okrem v niekoľkých veľkostných a materiálových variantoch (ako iného autorom zdanlivo nenápadných, civilných a malá papierová zástavka i veľká zástava) v spoluautorstve situačných body-artových eventov, odohrávajúcich sa s Bedřichom Smetanom – Laubert pokryl nahusto polia v mestských priestoroch i v krajine, ktorými odkazoval zástavy vlastnoručne písaným názvom opusu. A mohli ste nielen na ťaživú politickú situáciu a komunikačné ňou mávať, resp. niesť na pleci v prvomájovom sprievode „medzery“, problematizoval mýty a emblémy spojené a pohmkávať si pritom známu melódiu... Záviselo od toho, so spoločenskými a kultúrnymi tradíciami. V objekte či ste mali na to guráž... – inštalácii, z ktorej vznikol interaktívny počítačový Tvorba iného solitéra, autodidakta a excentrického program Dvojník – hodiny (1977 – 1978; 1980 – 2004) politického a občianskeho aktivistu Petra Kalmusa sa využil nefunkčné nástenné elektrické hodiny, ktoré rozvinula v košickom undergrounde a na verejnosť sa sa k nemu zhodou okolností dostali od priateľov – dostala až po Novembri 1989. Aj on veci s nasadením emigrantov. Raz ho napadlo umiestniť do nich mapu zbiera, akumuluje, zachraňuje, recykluje, mixuje Československa, bledomodré „more nádeje“ (metafora i remixuje. Na rozdiel od Lauberta to však robí s väčšou ďalekých morí sa v tejto súvislosti objavila už dávkou exhibicionizmu, šoumenstva – a čierneho humoru u Jankoviča), vymazal ho ale zo skutočného kontextu, – pričom často je preňho proces tvorby dôležitejší než lebo usúdil, že v hodinách „bude tento fragment výsledok. Kalmus pristupuje k svojim dielam nielen so Európy pečne uchovaný“. Neskôr dielo oživil videom, značnou dávkou barbarstva, ale aj obsahovej direktnosti, aby zdôraznil časopriestorovosť objektu a fabuloval často provokatívnosti, oveľa viac ako „poézia vecí“ jeho príbeh. Vo fotomediálnych prácach Snímanie a ho zaujíma, čo za vecami, resp. ich akumuláciami je Posledné zhromaždenie (1989) zas aktuálne reagoval na a čím k nám prehovárajú – ich život, historická pamäť politické udalosti v Československu, krátko po zmene z hľadiska občana postkomunistickej spoločnosti. Ako režimu v Novembri 1989. K snímaniu prezidentského bytostný antitotalitaristický aktivista využíva všemožné portrétu dr. Gustáva Husáka, posledného socialistického atribúty nejakým spôsobom spojené práve s bývalým prezidenta pristúpil až s akousi kresťanskou bázňou, čo režimom. V rozsiahlom cykle Methesis a Parusia znásobujú nielen obradné gestá, ale aj forma triptychu. (2005) využil nájdené mapy Československa zo starých Situačné rozfázovanie a zaznamenanie tohto aktu, „socialistických“ atlasov. Svoj názov dostal z Platónovej ktorého bol aktívnym účastníkom, má však absurdný filozofie, u ktorého znamenali tieto pojmy prepojenie účinok. V druhom diele zhromaždil na chodbe grafickej sveta ideí so svetom zmyslových vecí. Diela možno priemyslovky, kde pôsobil ako stredoškolský profesor, zaradiť do rozsiahlej časozbernej „linkovej“ série, ktorá zvesené portréty hlavy štátu, z už nepotrebného má preňho arteterapeutický účinok, a ktorej sa venuje artiklu vytvoril – ako napísal Aurel Hrabušický – „akúsi roky. Na každej mape vlastnoručne vyšrafoval pozadie minimalistickú inštaláciu warholovských repetícií“, znovu farebnými ceruzkami – tým republiku akoby izoloval od – nie diskrétneho, ale absurdného humoru. okolitého sveta a jej vertikálnym obrátením (iným ako A tri interpunkčné znamienka v názve výstavy?!... napr. u Sikoru) vlastne zdôraznil, že ide o už neexistujúci Objavovali sa často v dielach autorov našej výstavy, stali štát, ktorý sa ako absurdná dekoratívna arabeska sa svojho druhu emblematickými signálmi, znameniami, vznáša v priestore privlastnenom autorovým subjektom. ktoré akoby za sebou otvárali nové a tak trochu Na vznik Českej a Slovenskej federatívnej republiky záhadné, avšak provokujúce priestory na myslenie... reagoval dielom – značkou CS vyskladanou z federálnych aj o Československu (a o živote v ňom a po ňom...), mincí (Znak 1/1, 1991). A do jeho živého depozitára tiež s ktorým mal každý z nich svoje skúsenosti, ale aj svoje patrí československá vlajka pokrytá písaným zoznamom predstavy, túžby narážajúce na meniacu sa realitu... „národných“ umelcov (čo boli tituly udeľované vybraným umelcom bývalým komunistickým režimom). Katarína Bajcurová, september 2018

Poznámka editora: K výstave vyšiel samostatný katalóg dostupný na: http://www.galeria19.sk/wp-content/uploads/2018/10/G19_2018_06_Ceskoslovensko-katalog.pdf

Výročný katalóg 2018 40 Stano Filko Pomník – zástava Československa � The monument – Czechoslovak Flag, 1968/1993, kov, farba � metal, paint. Zbierka 41Linea � Collection Linea Výročný katalóg 2018 Czechoslovakia?!... October 2 – 28 curators Katarína Bajcurová & Marian Meško

Eight in Czechoslovakia about Czechoslovakia important personalities, ´classical´ artists of the Slovak new avant-garde of the second half of the 20th century. 2018, the year of several important ´eighth´ anniversaries, Stano Filko and Jozef Jankovič won recognition already mainly the creation of Czechoslovakia and August 68 – in in and after mid 1960s, their work was noticed on the the area of science, culture and social life it initiated a international scene as well, both of them managed to number of events of different kinds whose main purpose participate at some great and influential international should be commemoration of the important dates in showings, to feel the taste of hints of freedom. Then it our history, but also they wanted to bring their reflexion was also debut of Július Koller, who was developing his or interpretation from the contemporary point of view, anti-picture and anti-artistic novelties, at that time still and lived through historical experience. However, the a bit beyond artistic scene, at the edge. So much worse exhibition which we have prepared in the Gallery 19 for the for them were the consequences of the cultural-political ´eighth´ anniversaries is of a different kind. turn after 1968, and the following period of normalisation It is an exhibition of selected Slovak artists who lived ´torpidity´. In 1972, a new trend known as ´normalisation´ their beginnings, first rises, but also most of their was definitely pushed ahead, when after the period of professional careers in socialist Czechoslovakia. They social-political and cultural release, the circumstances experienced the period of political and cultural release, were again tightened ideologically. Jankovič and Filko hopes and opening windows in the second half of 1960s, belonged among the authors who – expressis verbis – the invasion of the armed forces in August 1968, and were almost immediately prohibited, and were exiled suppression of the Prague Spring, consequently the by modern inquisitors from the Union of Slovak Artists. period of ideological normalisation, during which they While Jankovič was forced to leave sculpture and turn had to find their new ´modus vivendi´ beyond the official to ´substitutive´ more cabinet program, Filko in his work scene, but also disintegration of the republic, a ´velvet´ was resisting the pressure of situation till 1981 when divorce of the two nations, and creation of the new he emigrated from Czechoslovakia. Also Koller hidden states. The exhibition focuses its attention on the way the under mimicry of a ´Dielo-like´ artist was persistently events – and within the scope the problems of common and inconspicuously developing his consistent – cosmo- Czechoslovak statehood, or more broadly with the life humanistic program. They were also hard times for in socialist Czechoslovakia – became a part of visual young artists, mainly for those who were not willing to art, how the artists transposed them into their works. make compromises with the power and state party. Július We have intentionally made narrower selection of the Koller, Rudolf Sikora and Juraj Meliš yet in the first half works that used, respectively interpreted the emblems, of 1970 managed to arrange exhibitions in the Gallery symbols, signs of the Czechoslovak Republic (the state of Young in Mostová Street in Bratislava, till the time flag, its colours/tricolour, state coat of arms, presidential when for them and similarly thinking authors galleries portrait, cartographic depiction of common republic), were closed. Shortly after that, in November 1970 Sikora and thus reflected each in their way common life, making challenged a number of older and younger colleagues to it political, public and private sphere, their pluses and participate in the 1st Open Atelier in his house at 32,Tehelná minuses, references to important historical events. There Street in Bratislava. It was a natural reaction of young are eight of authors, listed according to their date of birth: to disillusion coming out of the fact that the borders and Stano Filko (1937 – 2015), Jozef Jankovič (1937 – 2017), options of international confrontation were closing down, Július Koller (1939 – 2007), Juraj Meliš (1942 – 2016), Otis and they couldn´t present their work publicly any more. Laubert (1946), Rudolf Sikora (1946), Ľubomír Ďurček It was a debut as an author also for Otis Laubert, who (1948) a Peter Kalmus (1953). Some of them are not entered it from originally non-artistic sphere. Ľubomír among us anymore, and their work was completed, but Ďurček joined the activities of unofficial communities many of them still work, and are active and visible on during 1970s; the youngest from the listed authors, Peter contemporary artistic scene. But we can say without any Kalmus, worked as a solitaire in Košice. exaggeration about all of them that they belong among It can be said that all the mentioned authors attached

Annual Catalogue 2018 42 Ľubomír Ďurček Posledné zhromaždenie. 1989. Čiernobiela fotografia � The Last Assembly. 1989. Black and white photograph Dvojník Hodiny. 1981 – 1984. Počítačový program a objekt � The Look-alike – The Clock. 1981 – 1984. A computer program and an object Snímanie. 1989. Čiernobiela fotografia � Taking Down. 1989. Black and white photograph themselves to the understanding of art in broader terms, intervened in each period practically into every important to new initiatives, later commonly labelled by the term development tendency that surrounded him, and he was conceptual art. Fine arts renounced materialised form, always doing it in the most radical way. Filko´s work by now it was identifying itself more and more with idea, and represents a complex and hard to apprehend whole, it joins idea was becoming a work of art. A new visual syntax, several reflexively proved in thinking and mutually coming which represented different levels of ´dematerialisation´ out of each other aspects. From 1960s he was usurping of a work of art, was formed. On the side of the structures surrounding reality and its elements. E.g., as one of the first of state power the initiatives were perceived as adverse, he started work with maps: in the cycle Reality (1966) he so their authors had to find new strategies of ´survival´ utilised ready-made maps of the Czechoslovak Socialist on so called unofficial scene, in private zone, respectively Republic, he was putting finishing touches to them by a in private activities, partly based on collective projects, chaotic criss-cross of naked female bodies in provoking creative cooperation, or human fellowship. They often positions, subsequently covered over with geometric circles lived and worked under the threat of persecution by the (sprayed, printed) as space symbols, and thus giving them state security authorities. They were given helping hand ambivalent meaning. Similarly in the work Femininity by their colleagues from Moravia, Bohemia, but also (variant of feminism? 1968 – 1995) from the cycle Slovak beyond the Czechoslovak borders, mainly from Hungary Scheherazade, the lion from the state emblem of CSSR and Poland, where a number of unofficial exhibitions and served him as an object of a provoking erotic manipulation. events were held. Works could be only smuggled abroad Filko also reacted to current political events that he was illegally in sophisticated non-public ways. That is why it is not missed by: at the international Danuvius Young Biennale not surprising that the breakthrough events of the period, he exhibited a multimedia surrounding The Cathedral of social reality they were living didn´t let them be neglectful. Humanism (1968); he utilised the activity of a spectator who Stano Filko, ´avantgardist by occupation´, as he was once could walk, sit, listen in the reflecting construction actual called by Tomáš Štrauss, an author with great international radio broadcast, and on data projection watch popular potential, though not fully bringing interests by now, politicians, the Prague Spring men. In the same year, an

43 Annual Catalogue 2018 object The Monument – Czechoslovak Flag originated, made fabric. A separate group of anti-pictures were where the state symbol was reduced into an arrangement Paintpictures (1968), whose basics are painted over fields of originally three colour bars, as a photograph proves of the Czechoslovak flag. Once the tint was modified by – the project of work was published in its catalogue – red colour into the tones evoking dried, but also fresh samizdat. Filko was continuously putting the finishing blood. Other times, he placed a circle badge into the touches and re-creating his works, piling up on them new intersection point of three fields with the writing IT NEEDS time and semantic layers – later he realised the work in EASE (it was given away to people after August 1968). On eight colours of chakras, similarly he completed with a sort another anti-picture Paintpicture (CSSR – ZSSR, 2: 0 Ice- of countdown another later Monument of Czechoslovak hockey, 1969), as a sports fan he didn´t omit satisfaction Flag. Filko gradually segmented his work according to a from the historic ice-hockey victory of Czechoslovakia triad system with synchronic character. He projected and over the Soviet Union, the picture was created by cut out defined his whole-life creative focus – ´ego´ – in a system digits – the match scores, again with the Czechoslovak (continuously improving into an image of a fictitious ´out flag as a background. of´ history scrimmage), in which the base was created by Jozef Jankovič, who was already in mid 1960s a recognised interconnection of three components, collateral creative personality, and at that time took over the leadership in ways: red colour symbolising empiric (biological) way (3rd Slovak sculpture was always in the middle of affairs; his dimension), blue colour symbolising cosmological way (4th energetic and vigorous nature never let him be beyond. dimension), and white colour symbolising transcendence or Although a man – dehumanised human being as a victim ontology (5th dimension). For him, the colours of tricolour of different systems of power and relations – was always gained supra-political, general meaning, but it is necessary in the epicentre of his creative intentions, in his works to say that he used them also in the political context of his he was never thematically explicit, and political hints in ´cosmospace´, and often, mainly in his later creation, to the works were appearing rather indirectly, on artistic highlight his ´Slovak´ ego. and metaphorical level. In a number of works we can A pioneer of ´new creativity´ in 1960s was alongside find political subtexts – references to the fall of the Stano Filko two years younger Július Koller, who is today revival process, and the try to build up socialism with a probably the most famous Slovak artist to the west from human face in Czechoslovakia, which were symbolised by our border – an ´icon´ of east European art behind the iron programmed use of tricolour, white, blue and red colours curtain. He was an educated artist, but he used object (The Hands, The Great Fall, The White, Blue and Red and and found object well before mid 1960s when he started others 1968). The events were often connected with his to demolish boundaries between ´low´ and ´high´ art. Work large-scale space composition – installation The Great with symbol, idea and text became the centre of gravity Fall, in which he worked with the inversion of tragic Fall of in his creation. Koller´s Anti-pictures in the times of their Icarus. It originated for the above mentioned exhibition origin (1968 – 1974) didn´t assume the right to be ´great Danuvius before August 1968 (the exhibition was open art´, nor ´beautiful pictures´. He was examining functioning several months after the invasion of the Warsaw Pact of picture and painting medium in them, he ceased armed forces), Jankovič was deservedly awarded the traditional depiction, and replaced it with examining of Grand Prix – and as a ´prophet-like´ he foresaw the events the relation between notion and picture. He was placing to happen. Shortly after, he was punished in the way of a symbols in the centre of his anti-pictures – they were long-standing ex-communication from the fine-arts life. often punctuation marks (the most typical was a question During normalisation Jankovič found replacement media mark as a symptom of casting doubt on everything, instead of sculpture – drawing, graphics and jewellery, as it also became his whole-life author´s emblem), texts, one of the first he experimented with computer graphics. found objects. He used structures of fabric, often ready- Then, a series of fictitious architectural and monument made clothing as a backing, he liked work with the effect projects was born, by which he suggestively cast irony of infinite raster, dematerialisation, and making the on the normalised society (1976 – 1978). Shortly before picture surface diaphanous. He was interested in sports, that, he made a drawing – pseudo-utopian project especially fair-play, saucermen, but also protection of Czechoslovakia I.-II. (1972) with subheading A Proposal environment, and last but not least also political affairs, of Final Solution of European Problems, in which he mainly August 1968 and its discouraging consequences on proposed to move divided Czechoslovakia into the distant society life. His anti-picture of the Czechoslovak republic seas (the Pacific Ocean, or the Caribbean Sea), whereby levitating on a sweet pink dotted fabric is signed by the borderline villages would become important seaports... day 21st August 1968, protesting graffiti were getting into Bohemia and Slovakia would remain close to each other his pictures, writings on the walls, but also notions like as islands (to be able to create once...real?...federation), Democratic socialism rolled over by tank traces which and on their place the Central European Sea would spring were to be represented by horizontal stripes of ready- up. Jankovič, as always sceptically and with a good dose of

Výročný katalóg 2018 44 irony and sarcasm, made a theme of the unsolved Czech- The Wall (Homage à Jan Palach). In the same year, a Slovak issue in common – then normalised, and keeping series of collages Czechoslovakia 1969 originated. In one appearance of federal – republic. of them, the contour of Czechoslovakia, then socialist Disillusion and disappointment from the incoming country, is emerging from the ground in different colour normalisation were the marks of the work of Juraj Meliš. and material variations – golden, pink, red, white republic, A haptic atelier privatissimo for him became a medium collaged from newspaper texts and the star sky, whilst to express his intimate, often lyrical, poetical messages, the last one is azure blue – it is ascending somewhere often forming text into a form of objects. His small into infinite space... The author was turned away from sculptures – sculpture sketches – he liked to call them the land and Earth by the oppressive reality (already in ´bozettá´, likewise drawings and collages became for him his beginnings he was interested in ecology symbolised an imaginary diary, a notebook in which he was expressing by an exclamation mark), like a number of artists from his opinion ´of the evil of the period´, phenomena so to the generation to universe and cosmology. Despite that say not possible to be depicted, were getting their form. he was always a terrestrial – political human, what he Of this sort are his small-scale sculpture works, painted put into evidence as one of the initiators of November woods August 1968 I.-II., that were created with a little 1989. Sikora´s work entered politics itself through the gap in 1970. They are formed by milestones, signalling reflection of the message of Russian revolutionary avant- devices with arrows stamped by names of towns, numbers gardes, and later the works of art of Kazimir Malevich. – distances (to define the direction to the tank rolling As a political human and former federalist, he wasn´t the country over? From Moscow – to Nové Zámky, the unemotional about the dissolution of Czechoslovakia, author´s birth town ... and to Paris?...) in typical colours which he commented by a number of large-scale collages of a tricolour. He also used the common chord of white, in the series of works Islands and Archipelagos (1993 – blue and red intensively, and for sure, it had another 1995), by the way a similar metaphor was already used subtext meaning. On a pastel from the same year under by Jankovič, though with a different, utopian meaning. The the heading Live!, a queue of monument-like golems split Czechoslovakia is floating above him, a terrestrial – with Czechoslovak flags in invisible hands is moving. The observer, while reversely turned Slovakia is falling into intervention of the Warsaw Pact armed forces didn´t leave a famous black hole (which is a motive, better to say a probably anybody from the young generation neglectful. waste sheet of his coat of arms work from mid 1970s The At that time, in Meliš´s work, there were also frequent Concentration of Energy/A Black Hole); a mirror-inverted motives of targets with writing Don´t shoot! And definitely, map of Bohemia suddenly recalls one famous clumsy the ban didn´t relate only to endangered animals, but also animal... One of the sketches was realised by Sikora as a another – human kind... Meliš was always unsentimental, large-scale black painting-object based on the challenge direct, and autobiographical; he liked humour, and also of the curator Vladimir Beskid for the exhibition ObraSKov the notorious ´laughter through tears´. He always wanted (the Wannieck Gallery, Brno; ObraSKovo New, the Tatra ´to express principal truths in simple sentences´. He let Gallery, Poprad, 2012). himself being crucified by an Idea, to which he devoted Otis Laubert was probably most enthralled by artistic a large cycle of appealing assemblages and objects: the cartography to which some time ago paid attention Idea is divided into quarters by a meat cutter, shot to curators Lucia Gregorová Stach and Daniela Čarná (the pieces and sprinkled with blood, it is sitting on the throne, exhibition Maps/Artistic Cartography in the Middle of it is showing antlers, and it is rocking on a wooden baby Europe, SNG and GMB, Bratislava, 2011). A ´collector´ horse... Pars pro toto are on our exhibition two small- and ´hunter´ has been collecting real objects for a long scale sketches (1980) from that large cycle, where an time, old things that ´nobody was missing´ and has been idea – a sort of a little tree in the colours of tricolour – is ´recycling them´ – cumulating, combining, putting them enclosed in a wire net (not to grow up too much), and by a together into arrangements; based on them he created barbed wire another trampled head is put to silence... works with new implication meaning. They were a Rudolf Sikora together with his wife was reached by the consequence of the initial interpretation act of perception August 1968 events on the way around France. Perhaps and ´creation´ by which he managed to move seemingly that´s why he didn´t express his opinion on the ´theme´ banal and unusable fragments of reality into the world of immediately, when it was hot. However, the on-coming art, surely not without being inspired by Duchamp-like conceptualist, and one of the most initiative creators and Dadaistic gesture. Maps and flags form in his work one organisers of unofficial scene didn´t decide for emigration, great series Cartography (the exhibition A Standard- but he came back home to Slovakia to finish his studies. bearer Married a Cartographer in the Gallery of Art in The event that marked him deeply inside, and initiated his Nové Zámky, 2007). He often worked with the motive immediate creative reaction was tragic self-immolation of Czechoslovakia, once he stuck adhesive tapes over – burn to death of Jan Palach in January 1969 – picture the map of then mother-land just to ´keep our republic

45 Annual Catalogue 2018 together´ in the work of the same name (1977), another creation of Czech and Slovak Federal Republic by the work time he proposed to put it together from fragments of – CS symbol put together from federal coins (The Symbol mirror, wooden meter sticks, he was cutting out contours 1/1, 1991). And also the Czechoslovak flag covered with a in shoe soles, (Slovak by one foot, Czech by another foot, written list of ´national´ artists (titles awarded to selected 1973), in the school plastic triangle rulers (The World in artist by the former communist regime) belongs into his Motion, 1993/1995, from Czechoslovakia it just remained live depository. It Used to Be...), or in old vinyl records (Where is My Ľubomír Ďurček entered the Bratislava unofficial scene in Homeland, 2012). He prepared a series of new works the mid 1970s. He was, inter alia, the author of seemingly for the current exhibition as well: to the object Another discreet, civilian and situational body-art events taking Netherlands (2012) were added works There is a lot of place in municipal premises, and the landscape, in which water behind us, I am crossing the borders, and Blossom he referred not only to oppressive political situation Forth, Little Bud, The ban slowed me down in a way, and and communication ´gaps´, he also made myths and in a way moved me forward (2018) as humorous, a bit emblems connected with social and cultural traditions nostalgic memories of former homeland. My Homeland problematical. In an object – installation, from which was (1985/1993) is name of the work that was made in created an interactive computer program The Look-alike several size and material variants (like a small paper – The Clock (1977 – 1978; 1980 – 2004), he used a non- flag, and a big flag as well) in co-authorship with Bedřich functional wall clock that he coincidentally got from his Smetana Laubert covered the fields of flag thickly by his friends – emigrants. Once he had an idea to place the handwritten title of the opus. And you could wave it, or map of Czechoslovakia into it, a light-blue ´sea of hope´ carry it on your shoulder in a May Day parade crooning (the metaphor of distant seas in this context had already the famous melody... It depended on whether you were appeared at Jankovič), but he erased it from real context, courageous enough.... because he inferred that in the clock ´the fragment of The work of another solitaire, autodidact and eccentric Europe would be safely preserved´. Later he enlivened the political and civil activist Peter Kalmus developed work by a video to emphasize space-time of the object, in Košice underground and got into public only after and he plotted its story. In his photo-media works Taking November 1989. He also collects things vigorously, Down and The Last Assembly (1989) he topically reacted accumulates, saves, recycles, mixes and remixes. In to the political affairs in Czechoslovakia shortly after the contrast with Laubert, he does it with a greater dose exchange of regime in 1989. He approached taking down of of exhibitionism, showmanship – and black humour – the presidential portrait of Gustáv Husák, the last socialist whereby the process of creation is more important than president with a sort of Christian awe, which is multiplied the result itself. Kalmus approaches his works not only not only by ceremonial gestures but also by the form of with a considerable dose of barbarism, but also content triptych. However, situational phasing and recording of directness, often provoking, much more he is interested in the action, of which he was an active participant, has an ´poetry of things´, he is interested in what is behind things, absurd effect. In the second part he collected taken down their accumulation, respectively, and what they talk to us portraits of the head of state in the corridor of vocational with – their life, historic memory from the point of view of school of graphics, where he worked as a secondary a citizen in a post communist society. As a temperamental school teacher, and from useless articles he made – as anti-totalitarian activist he uses miscellaneous attributes Aurel Hrabušický wrote - ´a sort of minimal installation of connected in a way right with the former regime. In Warhol-like repetitions´, again, not without discreet but an extensive cycle Methexis and Parousia (2005), he absurd humour. used found maps of Czechoslovakia from old ´socialist´ And the three punctuation marks in the name of the atlases. It got its name from Plato´s philosophy, for whom exhibition?!... They often appeared in the works of the the terms meant interconnection between the world of authors of our exhibition, they became emblematic signals ideas and the world of sensory things. The works may sui generis, signs that somehow were opening new, a be attributed to an extensive time-lapse ´link´ series that bit mysterious but provoking spaces for thinking behind has an art-therapeutic effect on him, and to which has themselves... also about Czechoslovakia (and about life been paying attention for years. On each map he himself in it, and after it...), with which each of them had their crosshatched the background by colour pencils – thus experience, but also their visions, ambitions clashing isolated the republic from the surrounding world, and by against the changing reality... its vertical inversion (different from e.g. Sikora) actually stressed that it was a non-existent state, which was floating as an absurd decorative arabesque in the space Katarína Bajcurová, September 2018 appropriated by the author´s subject. He reacted to the translated by Daniel Meško

Editor’s note: A catalogue published on the occasion of the exhibition available at: http://www.galeria19.sk/wp-content/uploads/2018/10/G19_2018_06_Ceskoslovensko-katalog.pdf

Annual Catalogue 2018 46 Juraj Meliš Linea � Collection Linea Zbierka wood. drevo � painted maľované 1968 I. 1970, August

47 Výročný katalóg 2018 Emila Medková 3. november – 2. december *1928 Ústí nad Orlicí – †1985 Praha kurátori Marian Meško a Katarína Bajcurová česká fotografka

„Fotografujem, aby som zaznamenala objektívne a subjektívne situácie, ktoré považujem za podstatné.“ Týmito slovami lakonicky charakterizovala svoju rozsiahlu tvorbu Emila Medková, fotografka, ktorá sa nebývalou mierou spolupodieľala na formovaní českého výtvarného umenia druhej polovice dvadsiateho storočia. Pre Emilu Medkovú, jej budúci život a tvorbu, sa stalo osudovým zoznámenie s maliarom Mikulášom Medkom a jeho prostredníctvom so skupinou mladých výtvarníkov a básnikov združených okolo Karla Teigeho. Nastupujúca generácia nadšená odkazom predvojnového európskeho surrealizmu a českého poetizmu, uchvátená jeho snovou imagináciou, pod Teigeho egidou, bez rozpakov nadväzovala najmä na tvorbu Jindřicha Štýrského a Toyen. Maliari Josef Istler, Václav Tikal, Libor Fára, Jan Kotík, Zbyněk Sekal, teoretik Vratislav Effenberger, básnik Karel Hynek a vtedy k sebe blízki Emila a Mikuláš Medek, tvorili tvrdé jadro novotvoriacej sa neoficiálnej neosurrealis- tickej skupiny. Aj keď sa ich tvorivé cesty celkom lo- gicky časom rozchádzali, krst surrealizmom mal na ich budúce dielo viac ako blahodárne účinky. Prvé fotografie Emily Medkovej vznikali koncom štyridsiatych rokov a niesli v sebe iniciačné prvky z poznania tvorby medzivojnovej avantgardy, hlavne Jindřicha Štýrského a Jaromíra Funkeho. V tom čase Emila Medková začínala fotografovať bizarné výkladné skrine, vývesné štíty, reklamné tabule a zašlé mestské zákutia. Hľadala a nachádzala v nich hravé, absurdné vzájomné vzťahy, vyberala si z nich také, ktoré svojím kúzlom nechceného podnecovali jej fantáziu a obrazotvornosť na plné obrátky. Tieto nevšedné objekty sa pre ňu stali neklamným znakom inšpiračnej príťažlivosti mestského prostredia a jeho folklóru, ku ktorému sa opäť vráti o desaťročie neskôr fotografickým cyklom Kulisy, autentickými snímkami parížskych a talianskych verejných priestranstiev a ulíc. V tom istom čase, koncom štyridsiatych rokov, inšpi- rovaná surrealistickou maľbou, paralelne skúmala rozmanitým spôsobom tému tváre, hlavy a fragmentov ľudského tela a objavovala ďalšie tvarové možnosti ich viacvýznamových poetických premien. Počnúc sériou inscenovaných fotografií s fyzickou účasťou Mikuláša Foto � Photo © Clifford Seidling Medka, až po scénografickým spôsobom aranžované

Výročný katalóg 2018 48 Výbuch � Blow Up, 1959

tieňohry, tieňové premietanie fragmentov ľudského ich neprestajne celé desaťročia, očarili ju navždy. tela, konfrontovaných so vstupom reálnych predmetov. Jej fotografie oprýskaných múrov s minimalistickými Na tú dobu neobvyklými fotoinscenáciami prekročila znakovými zásahmi tàpiesovského razenia až po fo- hranice fotografie a z dnešného pohľadu sa pohybovala tografie takmer brutartových štrukturálnych vrstvení na pomedzí len začínajúceho, vtedy málo známeho časom ošumelých fasád patria svojou invenciou umenia akcie a konceptu. a obrazovou príťažlivosťou k tomu najlepšiemu Vrcholným a najsústredenejším obdobím jej tvorivosti z jej rozsiahleho diela. je koniec päťdesiatych a šesťdesiate roky, keď para- Fotografický profil Emily Medkovej vystavený v brati- lelne s vlnou európskeho informelu svojským spôsobom slavskej Galérii 19 prezentuje celé spektrum jej tvorby, pokračuje v ďalšom objavovaní čara lokálnych mest- ktorá svojou nespornou kvalitou znova potvrdzuje, ských a periférnych ošarpaných zákutí, ponurých že jej nadčasové práce sa stali právom reprezentačnou uzavretých priestorov, detailov popraskaných, otlče- súčasťou európskeho umenia dvadsiateho storočia. ných, zvetraných a popísaných stien. Priťahovali ju svojou neotrelou bezprostrednosťou, fotografovala Marian Meško, október 2018

49 Výročný katalóg 2018 Emila Medková November 3 – December 2 *1928 Ústí nad Orlicí – †1985 Praha curators Marian Meško & Katarína Bajcurová Czech photographer

“I take photos to record objective and subjective situations by surrealistic painting, she was investigating in which I consider essential“. In these words Emila Medková, parallel in different ways the theme of face, head who in an extraordinary extent participated in the and fragments of human body, and was discovering formation of Czech fine arts in the second half of 20th further form possibilities of their multi-meaning poetic century, laconically characterized her work. transformations. Beginning with a series of stage- For Emila Medková, her future life and work, meeting managed photographs with physical participation of the painter Mikuláš Medek was crucial, and through it Mukuláš Medek, up to scenography-like arranged meeting a group of young artists and poets associated shadow play, shadow screening of human body with Karel Teige. The incoming generation, entranced fragments with the entry of real objects. By unusual by the message of pre-war European surrealism and photo-staging for the period, she crossed the borders Czech pietism fascinated by its dream imagination, under of photography, and from today´s point of view she was Teige´s aegis, without hesitation tied itself to mainly moving on the borderline of just beginning, then not the work of Jindřich Štýrský and Toyen. Artists Josef much known art of action and concept. Istler, Václav Tikal, Libor Fára, Jan Kotík, Zbyněk Sekal, The top and the most concentrated period of her theoretician Vratislav Effenberger, poet Karel Hynek, creativeness is the end of 1950s, and 1960s when and then close to each other Emila and Mikuláš Medek, in parallel with the wave of European informel she formed a hard core of the newly created neo-surrealistic continues in her own way in further discovering of group. Although their creative way quite logically charm-local town and peripheral desolate nooks, bleak diverged eventually, the christening by surrealism had closed spaces, details of cracked, chipped, weathered, more than a beneficial effect on their work. written over walls. She was attracted by their novel First photographs of Emila Medková were created at naturalness, she was taking pictures of them for decades the end of 1940s, and bore initial elements of the continuously; she was enthralled by them forever. Her interwar avant-garde knowledge, mainly Jindřich Štýrský photographs of chipped walls with minimalistic sign and Jaromír Funke. At the same time, Emila Medková interventions of Tápies-like character, up to photographs started to take photos of bizarre shop windows, shop of almost brut-art structural overlaying of dinged signs, advertising boards, and forlorn city corners. facades by time, with their inventiveness and picture She was searching for and finding in them playful, absurd attractiveness belong among the best in her extensive mutual relationships, she was selecting the ones that work. by their charm of unwanted stimulated her fantasy The photographic profile of Emila Medková, exhibited in and imagination at full tilt. These extraordinary objects the Bratislava Gallery 19, presents the whole spectrum became for her an unmistakable sign of inspirational of her work which by its doubtless quality confirms again attractiveness of town´s environment and its folklore, that her super temporal work deservedly became a to which she would come back in a decade later in her representative part of the 20th century European art. photographic cycle The Scenery, by authentic photos of the Paris and Italian public places and streets. Marian Meško, October 2018 At the same time, at the end of 1940, being inspired translated by Daniel Meško

Annual Catalogue 2018 50 51Torzo � Torso, 1965 Annual Catalogue 2018 Výročný katalóg 2018 52 53 Výročný katalóg 2018 Rudolf Fila Skicáre

6. december 2018 – 20. január 2019 *1932 Příbram – †2015 Bratislava kurátori Miloš Štofko a Vlado Kordoš slovenský maliar a pedagóg

širokého spektra zaujatí nesmierne zvedavého človeka, ktorý našiel celoživotné až „posadnuté“ zaľúbenie nielen vo chvatných náčrtoch svojich prvotných tvorivých nápadov, ale aj v permanentnom skicovaní rôznych umeleckých diel známych, menej známych a anonymných umelcov. Na výstave je prostredníctvom troch samostatných obrazových okruhov prezentovaný vybraný súbor skíc zo 127 Filových skicárov: 1. okruh tvoria skice zo skicárov z ciest za umením, 2. okruh tvoria skice zo skicárov s periférnymi kresbami a 3. okruh zastupujú skice zo skicárov dokumentujúcich vybranú vzorku rôznych typov sérií skíc. Ak to bolo možné, skice replikujúce umelecké diela sú na výstave korelačne prepojené s reprodukciami ich originálnych predlôh. Prezentované skice zo skicárov z ciest za umením spolu so sprievodnými textami mapujú chronológiu týchto ciest. Informácie o týchto cestách boli čerpané z jednotlivých skicárov, ktoré neobsahujú len skice zobrazujúce rôzne výtvarné a vizuálne artefakty v navštívených zahraničných galériách a múzeách Foto � Photo © Étienne Cornevin umenia, ale aj rôzne písomné informácie (dátumy, názvy navštívených miest, štátov, krajinných oblastí, analýzy, Vnímať, porozumieť, a vďaka tomu získať aspoň aký- interpretácie, komentáre a iné poznámky). Ak obsahy taký vhľad do rôznych estetických funkcií umeleckého skicárov neposkytovali všetky dôležité informácie jazyka Rudolfa Filu znamená, mať v sebe dostatočnú o nejakej zahraničnej ceste, bolo možné ich získať buď intelektuálnu „drzosť“ zvedavo nahliadať do všetkých od pani Doroty Filovej, syna Mareka alebo z dvoch možných štrbín a zákutí, v ktorých sú ukryté stopy jeho monografií venovaných Filovej tvorbe (Mojžiš, J.: Rudolf tvorivých dotykov. Fila, SLOVART, 1997; Michalovič, P., Hološka, Ľ.: Rudolf Rudolf Fila bol pedagógom a umelcom s nezištnou Fila, SLOVART, 2016). Po získaní všetkých potrebných empatickou potrebou odovzdávať svoje vedomosti informácií z menovaných zdrojov bolo možné vytvoriť a zručnosti všetkým tým, ktorí prejavili o to záujem. trinásť textov, ktoré dokumentujú všetky najdôležitejšie Ale človek nemusel byť ani jeho študentom, aby si pri Filove zahraničné cesty za umením. stretnutiach s rôznymi podobami jeho umenia, pri čítaní Skicáre s periférnymi kresbami začal Fila vytvárať a uvažovaní o rôznych typoch posolstiev v jeho textoch v roku 1989. Obsahom 34 skicárov z celkového počtu uverejnených v novinách, odborných časopisoch, všetkých skicárov sú periférne kresby. Na výstave je zborníkoch a autorských knihách uvedomil, že ide prezentovaných len 13 skicárov s vybranou vzorkou o výnimočnú osobnosť. série periférnych kresieb. Ich kresbovým východiskom Ambíciou súčasnej výstavy je s použitím 68 posterov, boli buď obrazové reprodukcie z rôznych typov časo- vybraného súboru skicárov a originálnych skíc pisov, alebo reprodukcie výtvarných diel a umeleckých sprostredkovať milovníkom umenia informáciu o jednej fotografií z rôznych kníh o umení. Cieľom periférnych z jeho tvorivých aktivít, ktoré neboli doteraz podrobne kresieb je subverzívna transgresia konvenčného spô- umenovedne spracované. Filove skicáre sú záznamami sobu mimetického reprodukovania očami videnej

Výročný katalóg 2018 54 a prostredníctvom ruky a kresbového nástroja na papier Skicáre s rôznymi typmi sérií skíc tvoril Fila počas ciest transponovanej obrazovej predlohy. Fila pri ich tvorbe a pobytov mimo domova alebo doma v prostredí svojho vedome porušoval linearitu tradičného kresbového bratislavského alebo příbramského ateliéru. Osem zápisu založeného na mimetickom prepise reality. vybraných skupín sérií skíc dokumentuje širokú formálnu Občas, podobne ako v prípade premalieb, používal a obsahovú rôznorodosť Filových tvorivých zaujatí. metódu ich farebných prekresieb. Funkciou farebných Prezentované série skíc na výstave sú len malou vzorkou prekresieb bolo generovanie širokého spektra rôznych všetkých možných sérií nachádzajúcich sa v autorových kompozičných korelácií s periférnymi kresbami, ktoré skicároch. stimulovali u recipienta vznik rôznych k niečomu odka- zujúcich exemplifikácií. Miloš Štofko, december 2018

Rafael Santi: Portrét Baldassara Castiglioneho, 1514 – 1515

55 Výročný katalóg 2018 Rudolf Fila Sketchbooks

December 6, 2018 – January 20, 2019 *1932 Příbram – †2015 Bratislava curators Miloš Štofko & Vlado Kordoš Slovak painter and pedagogue

To perceive, to understand, and thanks to it to gain at other notes). If the contents of the sketchbooks hadn´t least some insight into various aesthetic functions of provided all the important information about a travel artistic language of Rudolf Fila means to have sufficient abroad, it was possible to receive it from either Mrs intellectual audacity to look into all possible slots and Dorota Filová, his son Marek, or from two monographies nooks in which are hidden traces of his creative touches. accredited to Fila´s work (Mojžiš, J.: Rudolf Fila, SLOVART, Rudolf Fila was a pedagogue and artist with unselfish 1997; Michalovič, P., Hološka, Ľ.: Rudolf Fila, SLOVART, empathic need to pass on his knowledge and skills to 2016). Having received all the necessary information all those who showed their interest in it. But it was not from the above mentioned sources, it was possible to necessary to be his student to realise at the encounters create thirteen texts documenting all the most important with different aspects of his art, while reading and Fila´s travels abroad for art. thinking over different types of messages in his texts Sketchbooks with peripheral drawings started to be published in newspapers, professional magazines, created by Fila in 1989. Peripheral drawings are the almanacs and author publications, that he was an contents of 34 from the total number of all sketchbooks. exceptional personality. On the exhibition, only 13 sketchbooks of a selected The ambition of current exhibition is, with the use of 68 sample of peripheral drawings series are presented. posters, selected collection of sketchbooks, and original Their drawing starting point were either picture sketches to facilitate an information about one of his reproductions from various types of magazines, or creative activities, which Fine Arts haven´t processed in reproductions of artworks and artistic photographs from detail yet, to art lovers. Fila´s sketchbooks are records different books about art. The objective of peripheral of wide spectrum of an extremely curious man interests, drawings is subversive transgression of conventional who found his life-long “obsessed” liking not only for way of mimetic reproduction by the means of seen by hasty sketches of his initial creative ideas, but also in eyes and via hand and drawing tool transposed picture permanent sketching of various artistic works of known, artwork. less known and anonymous artists. While creating them, Fila was intentionally breaking On the exhibition, there is a selected collection of linearity of traditional drawing record based on mimetic sketches Fila´s sketchbooks presented in three transfer of reality. Occasionally, similarly to the case independent circles. First circle is represented by of overpaintings, he used the method of their colour sketchbooks from his travels for art, second circle is overdrawings. The function of colour overdrawings was created by sketches from sketchbooks with peripheral to generate a wide spectrum of various composition drawings, and third circle is represented by sketches correlations with peripheral drawings that stimulated from sketchbooks documenting a selected sample of with the recipient the origin of various exemplifications different types of sketch series. Where it was possible, referring to something. the sketches replicating artistic works are correlatively Sketchbooks with various sketch series were created interconnected with reproductions of their original by Fila during his travels and stays out of home, or at artworks. home, in the environment of his Bratislava or Příbram The presented sketches from travels for art together ateliers. Eight selected groups of sketch series record with accompanying texts are mapping chronology of broad formal and content variety of Fila´s creative the travels. Information about these travels drew on interests. The presented sketch series on the exhibition individual sketchbooks that do not contain just the is just a small sample of all possible series in author´s sketches depicting various artistic and visual artefacts in sketchbooks. the visited galleries and museums of art abroad, but also written information (dates, names of the visited places, Miloš Štofko, December 2018 states, regions, analysis, interpretations, comments and translated by Daniel Meško

Annual Catalogue 2018 56 57 Výročný katalóg 2018 Výročný katalóg 2018 58 59 Výročný katalóg 2018 Peter Kotvan – Telefón s Malvínkou � The Telephone Game with Malvínka VýročnýÚčastníci � Attendats:katalóg 2018Malvínka Hurajová, M. Meško, D. Čársky, P. Kotvan, K. Poláková, V. Kordoš, A. Kopecká, A. Fazekašová a J. Šuba 60 Sprievodné podujatia Accompanying Events

8. február, February 8th 27. jún, June 27th Peter Kotvan – Telefón s Malvínkou Finisáž výstavy Ladislav Vychodil Peter Kotvan – The Telephone Game with Malvínka Finissage of the Ladislav Vychodil exhibition

6. marec, March 6th 28. jún, June 28th Prezentácia monografie Petra Meluzina Štrnásty filmový večer na tému Výprava Peter Meluzin Monography presentation The fourteenth film evening on the theme Production design 15. marec. March 15th Dvanásty filmový večer na tému Nech si idú..., ale budú 4. október, October 4th nám chýbať Pätnásty filmový večer na tému Peace The twelfth film evening on the theme Let them go..., but The fifteenth film evening on the theme Peace we´ll miss them 25. október October 25th 21. marec, March 21st Finisáž výstavy Československo?!... Michal Kern – komentovaná prehliadka s Danielou s Ivanom Kamencom a Vladom Kordošom Čarnou Finissage of the exhibition Czechoslovakia?!... Michal Kern – a commented viewing with Daniela Čarná with Ivan Kamenec and Vlado Kordoš

28. marec, March 28th 20. december, December 20th Literárno-hudobný večer Jiří Langer Devět bran Šestnásty filmový večer na tému Urobme si radosť s Božidarou Turzonovovou, The sixteenth film evening on the theme Let´s make Františkom Kovárom, Jozefom Luptákom, Borisom pleasure Lenkom, Milošom Valentom a Baruchom Myersom A literature-musical evening JiříLanger Devět bran with Božidara Turzonovová, František Kovár, Jozef Lupták, Boris Lenko, Miloš Valent and Baruch Myers

8. apríl, April 8th Michal Kern – komentovaná prehliadka s Danielou Čarnou Michal Kern – a commented viewing with Daniela Čarná

10. máj, May 10th Trinásty filmový večer na tému Hillbuly Elegy The thirteenth film evening on the theme Hillbuly Elegy

12. jún, June 12th Ladislav Vychodil – komentovaná prehliadka s Eugéniou Sikorovou Ladislav Vychodil – a commented viewing with Eugénia Sikorová

61 Výročný katalóg 2018 Urobte si vyučovaciu hodinu v priestoroch Galérie 19 s kurátorským výkladom alebo s autorom

Have a lesson in the Gallery 19 with a curator or author

Študenti Školy úžitkového výtvarníctva J. Vydru v Bratislave počas výkladu VýročnýStudents of katalóg School for 2018 Applied Arts of J. Vydra in Bratislava during the lecture 62 Poďakovanie Acknowledgements

Fondu na podporu umenia za finančný príspevok na celoročnú výstavnú činnosť galérie. Slovak Arts Council for financial support of the annual exhibition performance of the gallery.

Bratislavskému samosprávnemu kraju za finančný príspevok na vydanie katalógu k výstave Československo?!... Bratislava self-governing region for financial support of publishing the catalogue for the exhibition Czechoslovakia?!...

Všetkým darcom 2 % z podielu zaplatenej dane. All donors of 2% part of their paid tax.

Autorom a kurátorom za odborný výklad k jednotlivým výstavám pre žiakov 8. a 9. ročníka ZŠ Grösslingová, študentov ŠÚV Josefa Vydru a študentov BISLA. Authors and curators for professional lectures on individual exhibitions to the 8th and 9th classes students of Elementary School in Grösslingova Street, students of ŠÚV Josefa Vydru, and students of BISLA.

Maďarskému kultúrnemu inštitútu za spoluprácu na výstave Rity Koszorús. Hungarian Institute of Culture for cooperation on the Rita Koszorús exhibition.

Divadelnému ústavu v Bratislave za spoluprácu na výstave Ladislav Vychodil. Theatre Institute in Bratislava for cooperation on the Ladislav Vychodil exhibition.

Českému centru v Bratislave za spoluprácu na výstave fotografií Emily Medkovej. Czech Centre in Bratislava for cooperation on the exhibition of Emila Medková photographs.

Autorom a moderátorom cyklu filmových večerov Františkovi Gyárfášovi a Jurajovi Malíčkovi. The authors and moderators of film evenings cycle František Gyárfáš and Juraj Malíček.

63 Výročný katalóg 2018 Vydavateľ � Publisher © GALÉRIA 19 n. o., www.galeria19.sk Zostavovateľ � Editor © Peter Piovarcsy GALÉRIA 19 n. o., 2019 Texty � Texts © Katarína Bajcurová, Imre Bukta, Daniela Čarná, Beata Jablonská, Marian Meško, Eugénia Sikorová, Miloš Štofko Preklad � Translation © Jana Kňažko, © Daniel Meško, © Eva Piovarcsyová Jazyková redaktorka � Proof readings (SK) Eva Piovarcsyová Jazykový redaktor � Proof readings (EN) Daniel Meško Foto � Photo © Peter Piovarcsy, © Erika Szőke (diela R. Koszorús) Layout © Mária Čorejová Písmo � Typeface Certa Sans Tlač � Print Tlačiareň Dóša, s.r.o. ISBN: 978-80-971618-3-2