Fotograf, Ktor˘ Sa Zïil Terchová S Príbehom Beatles Na Medzinárodn˘Ch Súradniciach

SLOVENâasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet Roãník XXXIV., 1,70 eur SKO 2 Leto Zázračná náhoda 2012 ALBÍNA BRUNOVSKÉHO

Fotograf, ktor˘ sa zÏil Terchová s príbehom Beatles na medzinárodn˘ch súradniciach

Oceán Na‰a posvätná perla: je ako Devín ‰achovnica 3 Tolerancia a inovácia SLOVENSKO âasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet 4 Na‰a posvätná perla: Devín

Vydávajú Matica slovenská 6 Reflektujeme nové skutočnosti aNeografia, a. s., Martin 8 Slovensko ako svet pre seba a pred oãami Európy Číslo 2/2012 /leto/ Ročník XXXIV. 10 Oceán je ako šachovnica EV 4012/10 13 Slovensk˘ ústav v Clevelande ‰esÈdesiatroãn˘ Šéfredaktor: Dušan Mikolaj Predseda redakčnej rady: Marián Tkáč 14 Jar – blízko k zemi i nebu Grafický redaktor: Peter Ďurík Fotograf, ktor˘ sa zÏil s príbehom Beatles Jazyková redaktorka: Jana Farkašová 16 Adresa redakcie: Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin 18 Veronika Velez-Zuzulová: Romain mi dodal Tel.: 00421 434 012 839, lyžiarsky nadhľad fax: 00421 434 133 188 20 Slovenãina v kraji Polonín Cena výtlačku: 1,70 eur Celoročné predplatné do zahraničia: 22 Spomienky Jána Vrtielku z Austrálie Európa 20 eur, ostatné štáty sveta 30 USD Rozširujú: Vydavateľstvo Matice slovenskej 24 Zázraãná náhoda Albína Brunovského Martin, PNS, Mediaprint Kapa Predplatné a objednávky zo SR 26 Archívy – klenotnice národného písomníctva i zahraničia zasielajte na e-mailovú adresu: [email protected] 28 Terchová na medzinárodn˘ch súradniciach Sadzba, zlom a príprava 30 Lipový kvet v bronzovom Palárikovi tlačových podkladov: Peter Ďurík Reprodukcia, tlač: Neografia, a. s., 32 Odi‰iel nám fotograf Filip La‰ut Škultétyho 1, 036 55 Martin

Zadané do tlače 20. júna 2012. 34 Vidiek má nenahraditeľné zázemie Nevyžiadané rukopisy a fotografie Dediny roka s dlhoroãn˘mi tradíciami redakcia nevracia. 36 Podávanie novinových zásielok povolené OZ SaRP Banská Bystrica, 38 Oravská Lesná v európskom porovnávaní č. j. ISSN 0231-7303 40 Otváranie pivníc, dvorov, domov

Autor fotografie na obálke: Milan Kosec 42 O radošíncoch: Vy ste život, naozaj 44 Franti‰ek ·ubík a katiƒské udalosti

OBJEDNÁVKA SUBSCRIPTION

Od čísla ...... 2012, v počte ...... kusov, Beginning number ...... 2012, za jednoročné predplatné 30 USD, 20 eur (pre zahraničných odberateľov), for one year subscription of $ 30, eur 20 6,80 eur (pre odberateľov na Slovensku) Name: ...... Meno: ...... Address: ...... Adresa: ...... City: ...... State: ...... ZIP: ...... Mesto: ...... Krajina: ...... PSČ: ...... Note: Poznámka: Túto objednávku (s potvrdením o zaplatení) pošlite na adresu: Send this subscription, address: Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovensko Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovakia

2| SLOVENSKO T OLERANCIA A INOVÁCIA

■ Máme u nás asi päťdesiat politických sko“, aby sa to nové, demokratické, objavilo strán, viac ako tucet národností, desiatku na scéne až o 49 rokov. (či viac?) cirkví a náboženských spoloč- ■ A ešte iný príbeh: pred osemdesiatimi ností, jednu máme len Maticu. A tú máme rokmi, 12. mája 1932 sa v Turčianskom Svä- navyše aj pre Slovákov žijúcich v zahra- tom Martine zišlo Valné zhromaždenie Mati- ničí. Pravdaže, pre niekoho je aj číslo jeden ce slovenskej, na ktorom odmietli Pra- – či jedna v súvislosti s Maticou sloven- vidlá slovenského pravopisu, ktoré vypraco- skou – priveľa. Ako o tom svedčí „bujará“ vala štátna pravopisná a jazykovedná komisia diskusia na blogoch jedného z „našich“ na čele s Čechom Václavom Vážnym. médií pod taktovkou všeznalca zo Sloven- Matica tým uchránila Bernolákovo a Štú- skej akadémie vied. Ale vážne a aktuálne: rovo dielo, spisovnú slovenčinu. Odmietla zmysel matičnej práce v treťom tisícročí pravidlá, podľa ktorých sa mala presadiť musí byť v zjednocovaní národa (občanov rozkolísaná spisovná norma, vedome pribli- Slovenska i Slovákov spoza hraníc), čo sa žujúca slovenčinu k češtine. Slováci mohli nedá inak, iba na báze vzájomnej tolerancie napríklad použiť slovo murár i zedník, a inovácie. január i leden. V spomínaný májový deň ■ Hádam netreba zdôrazniť, že tolerancia je roku 1932 sa na matičnej pôde postavilo 128 o veľkorysom prijímaní názoru iných – aj tých slovenských spisovateľov, redaktorov, publi- na druhej strane – s nádejou, že aj oni príjmu cistov – bez ohľadu na konfesionálnu prí- názor náš a že na tej báze sa niekde v polces- slušnosť – proti Vážneho jazyku. Bol to te stretneme. V takom duchu možno nájsť ohromný krok k čistote slovenského jazyka mou a obsahom nezaťažené bulvárom. A to, toleranciu na našom území od čias solún- i k slovenskej samobytnosti. čo od nás očakáva verejnosť – ústami minis- skych bratov až po súčasnosť. Podľa veľko- ■ Zjednotenie na matičnej pôde pokračovalo tra kultúry je „myšlienkový thin-tank v mno- moravských legiend po smrti arcibiskupa politickým zjednotením sa Hlinku a Rázu- hých oblastiach hospodárskeho a spoločen- Metoda biskup Viching a jeho pomocníci, sa, a to bol krok správnym smerom. Také ského života“. Ale veď naozaj: bolí nás, že sa nemeckí kňazi, „bludári, mnohých mučili kroky treba nesporne robiť aj dnes. Niet na Slovensku neobrába pôda, že namiesto a iných predali Židom za odmenu, kňazov pochýb, že osud nášho národa je spätý so slo- toho, aby sme našich rómskych bratov a ses- i diakonov (Metodových žiakov). Tí, pojmúc bodou; keď víťazí nesloboda, a teda netole- try naučili dorábať obilie či starať sa o kravy ich, viedli ich do Benátok. A keď ich predali, rancia, náš národ trpí. Veď až keď po novem- a ovce, poskytujeme im peniaze na drevo. Božím prispením prišiel vtedy cisárov muž bri 1989 mohli sme slobodne vziať do rúk A nestačí nariekať, že bývalý režim nás z Carihradu“, ktorý sa o slovenských otro- slovenské zástavy (najprv bez dvojkríža, odučil obrábať pôdu a že v móde je len a len koch dozvedel a vykúpil ich. Potom ich „od- potom s dvojkrížom), až potom svitla nádej hojný tok peňazí. Trápi nás aj nerov- viedol do Carihradu a povedal o nich cisárovi pre náš národ. (Môj strýko v marci 1949 za nomerné rozdeľovanie bohatstva, pri tvorbe Bazilovi“, a tak mohli pokračovať vo svojom vztýčenie slovenskej zástavy na čičavskej ktorého sme boli všetci: rovnosť sa rodí zo civilizačnom diele. Alebo: v roku 1096 jeden škole dostal šesť mesiacov nepodmienečne.) spravodlivosti a solidarity a nie z rovnej dane. z prúdov prvej križiackej výpravy, ktorý na Po novembri 1989 uplynulo len niekoľko Nechápeme, prečo máme naše ťažko za- území Čiech a Moravy podnietil protiži- mesiacov a zákonite sa zrodila slobodná robené peniaze posielať súkromným dôchod- dovské pogromy, dostal sa v sile 12 000 a demokratická Slovenská republika. Na- kovým či zdravotným poisťovniam. Aby mužov až do okolia Nitry, kde plienil. dýchla sa po rokoch a pomohla Matica. z nich bohatli a aby zároveň chýbali peniaze Slovenské obyvateľstvo sa postavilo na A čo dnes? nemocniciam či sociálnej poisťovni? Prečo ochranu nitrianskych Židov a križiakov ■ Blížime sa k roku na konci s trojkou vôbec pripúšťame možnosť nešetrnej povr- rozprášilo. V roku 1241 pri úteku z bitky a pripravujeme sa naň. Len mimochodom: chovej ťažby zlata v Kremnici, Detve a inde? s Tatármi pri Slanej pomohli kráľovi Belovi trojka v našom školstve pred neustálymi Prečo sme ľahostajní k tomu, že mladí, dvad- IV. bratislavskí Židia: nakŕmili ho husami. reformami (a hádam ešte aj teraz) má písom- saťroční slovenskí občania zo Šamorína Kráľ sa im odvďačil tak, že im dovolil, aby nú podobu „dobre“, takže blížime sa k „dob- nedokážu bez tlmočenia mám či otcov mu každoročne na Martina mohli darovať rému roku“. A práve v dobrom roku bude povedať lekárovi po slovensky, čo ich bolí? husi a v roku 1251 vydal dekrét o privilégiách okrúhlych jubileí neúrekom – sme predsa Prečo ich uzatvárame do jazykových get? pre Židov v Uhorsku. „dobrým národom“. Čakajú sa od nás podnety... ■ Bez tolerancie by sme sa v mori dejín ■ Každé pripomínanie a spomínanie má cenu Potvrdzuje sa, že všetko dobré sa rodí z bo- zaiste utopili. 29. augusta 1526 zvíťazili Turci len vtedy, ak nás posúva k novým horizon- lesti, dobro je ocenením za prekonané utr- pri Moháči, v ten istý deň v roku 1944 vypuk- tom. Ak nás vedie k „inováciám“. penie. Našťastie (či nešťastie?) Slováci pa- lo SNP. V prvom prípade sa skončilo staré ■ Zorných uhlov našej budúcnosti je tria medzi Slovanov a už tisícročia práve Uhorsko, a to nové sa na štvrť tisícročia množstvo. Naším poslaním je naďalej šírenie takto utrpenie chápu. My máme skutočnú stenčilo na dnešné Slovensko a časť Chor- vlastenectva, ale zaiste „o poschodie demokraciu a toleranciu, ako garanciu slo- vátska s hlavným mestom Bratislavou. Aj vyššie“ ako v storočí dvadsiatom. Ako pocit body, v našich génoch. Len aby sme sa za tak možno povedať, že vďaka tureckej expan- súdržnosti všetkých občanov Slovenska a ňu nehanbili. Ani v parlamente, ani v samo- zii stala sa Bratislava na tri storočia jedným našich krajanov žijúcich v zahraničí. Priori- správe. Ani v slovenských školách, divad- z mála európskych korunovačných miest. tami Matice sú mladí, zmiešané územia, lách a médiách. Aby sme si ctili náš príbeh V druhom prípade sa skončilo „staré Sloven- Slováci vo svete a médiá: nové médiá for- a kontinuálne v ňom pokračovali.

SLOVENSKO | 3 Na‰a posvätná perla:

■ Máme takú národnú povahu, ktorá je najtolerantnejšia v Európe. V strednej určite. Nikdy z nás nebudú bojoví vlas- tenci, naše gény nás vedú k tomu, aby naše vlastenectvo bolo nenásilné, prirodzené, samozrejmé, nevýbojné. My sa totiž nebojíme o svoju vlasť, my cítime, že sme tu doma tisíce rokov, od nepamäti. Že sme sa sem nemuseli prisťahovať počas akéhosi sťahovania národov, že naši predkovia tu sídlia – a to pod rozličnými menami – desať, dvadsaťtisíc i viac rokov. Svedčí o tom Devín kyselina DNA v našich bunkách. Svedčí o tom existencia „Nitrie“ pri Alexandrii v Egypte v 4. (slovom „štvrtom“) storočí po Kristovi – zaiste ju tam postavili rímski legionári zotrvať pri dosiaľ prevažujúcom situo- spomedzi našich predkov, ktorých zver- vaní metropoly na roviny a močiare boval Marcus Aurelius, keď v druhom južnej Moravy? Je. Nech nás nemýli storočí písal svoje úvahy pri našom chvályhodná starostlivosť Moravanov Hrone, po latinsky Grane (Granue), o Slovanské hradište v Mikulčiciach, ktorý sa vlieva do Dunaja pri Ostri- areál, aký sme si my na Slovensku home, po latinsky „Grane“. dosiaľ nezriadili. Je to otázka národ- ■ Nitra, Bratislava a Devín sú tri jediné ného povedomia, z neho vyplývajúcich pomenované lokality zo slávnych čias tradícií a nadväzne ochoty investovať príchodu solúnskych bratov, múdreho do takýchto projektov. Devín je dnes Rastislava a výbojného Svätopluka. „hraničnou pevnosťou“, no v čase, keď ■ Ktoré z nich bolo srdcom a ktoré k Svätoplukovej ríši patrila aj časť hlavou? Sídlil Samo v Nitre a vojnu Rakúska až po Viedenský les a celá s Frankami vyhral na mieste, kde sa Panónia, bol vlastne uprostred krajiny Váh vlieva do Dunaja – vo Vogatisbur- starých Slovákov. Napokon, mohol na gu? A prečo sa rozhodujúce bitky Devíne sídliť Metod a v Nitre Sväto- medzi Frankami a Rastislavom odohrá- pluk (aj s Vichingom). vali na miestach, kde sa Morava vlieva ■ Je teda možné, že arcibiskup Metod do Dunaja? Najväčšie bitky Rastislava sídlil v meste s príznačným menom s Ľudovítom Nemcom sa nekonali v Devingrad, Mesto Panny, v duchov- močiaroch okolo Moravy, ale v okolí nom centre ríše, kde ho aj pochovali. Devína. Podľa historických análov tu Nie, zatiaľ sa nenašiel jeho hrob. Bol odrážal útoky Frankov. Vo vojnách sa ských vladárov) na Morave: starodávne za hlavným oltárom v Meste Panny? v každej dobe najčastejšie útočí na Rastislavovo mesto, najbezpečnejší val, Ponúka sa takáto možnosť. V Devíne hlavné sídla kráľov... Napoleon nesmierne veľké opevnenie a nevýslov- dodnes stojí starý kostol s malými nevyhral vojnu s Ruskom a Hitler so ná pevnosť, od všetkých starodávnych oknami, v ktorom sa našiel výnimočný Sovietskym zväzom len preto, lebo opevnení sa líšiace, centrum byzantskej náhrobný kameň s vyobrazením nedobyli hlavné mesto Rusov rovnako, misie, nartex – prvá vysoká škola, byzantského misijného kríža a dvoch ako nedobyli hlavné mesto našich pred- arcibiskupský stolec, Metodov hrob, kalichov. V znaku jedného biskupa je kov, teda starých Slovákov, Frankovia. katedrálny chrám Bohorodičke, civitas motív dvoch kalichov unikátny. Dáva ■ Ak bol ústredný Rastislavov dvorec Dowina – mesto Deva. Devín najlepšie zmysel len v prípade, že by to bola v meste Morava/Marava, nemohlo byť spĺňa tieto podmienky. Zdá sa, že pripomienka na nerozlučnú dvojicu toto mesto na sútoku Moravy a Duna- Dunaj bol ústrednou osou Svätopluko- pastierov, svätých Cyrila a Metoda? ja? Nevolajú sa jeho pozostatky vej ríše a hlavný hrad na sútoku Mora- V roku 1982 najmenej dvaja muži Marcheg – Moravský kút? vy a Dunaja, Grad, Velehrad, Devin- našli v krypte pod hlavným oltárom ■ Z historicky podložených správ grad, Devín bol prirodzeným, dobre devínskeho Kostola sv. kríža ostatky možno zostaviť charakteristiku chráneným hlavným sídlom. Je logic- siedmich mŕtvych a jeden z nich Rastislavovho sídla a zároveň aj sídla kejšie predpokladať, že mocná pevnosť mal biskupský kríž – a jeden arcibiskupa sv. Metoda (lebo cirkevní Rastislavova, Hlavný hrad, tiahla sa od z nich zanechal o tom písomné správcovia zvyknú sídliť blízko svet- Devína po Bratislavský hrad, alebo svedectvo.

4| SLOVENSKO Jozef ·imonoviã Veºvyslanec Macedónskej republiky Gjorgji Filipov v role slávnostne odovzdáva prsÈ zeme z Ochridu kráºa Svätopluka predsedovi Matice slovenskej Mariánovi Tkáãovi

že akýmsi omylom hostili ich pod hra- dom morkami, a keď zistili, že na to Tolerance and Innovation nemajú dostatok peňazí, odišli dvaja The meaning of Matica’s work in the third millenni- spomedzi nich do Bratislavy, aby ich um must be in the unification of the nation (the citizens of Slovakia and the Slovaks from behind Slo- zadovážili. vakia’s borders), which can be done just on the basis ■ Devín a Svätopluka ospieval Ján of mutual tolerance and innovation. We have real democracy and tolerance as the guaranty of freedom Hollý. Ale to nie je všetko: na in our genes. We just should not feel ashamed of devínskej fare trávil letné mesiace Matica. Neither in parliament nor within self-gov- ernments. Not in Slovak schools, theatres and media. prázdnin v roku 1785, teda dva roky So that we honoured our story and kept following it. predtým, ako uzreli svetlo sveta jeho Our mission is to continue spreading patriotism, but Speváãky Hanka Servická (vpravo) dve prvé jazykovedné diela Dizertácia at the higher level that is fitting the 20th century. As a Mária ëuraãková a feeling of cohesiveness of all the Slovakia’s citi- a Ortografia – Anton Bernolák. Tento zens and Slovak expatriates. The priorities of Matica rok je v UNESCO práve rokom Antona include: young people, ethnically diverse areas, Slo- ■ Dlhý úvod k naplneniu sloganu vaks in the world and media: new media that haven’t „Devín, naša posvätná perla“... Bernoláka, ktorý sa narodil v Slanici na got obsession with yellow journalism regarding the form and content. ■ V poslednú aprílovú nedeľu 2012 Orave pred 250 rokmi (3. októbra boli nás na Devíne tisíce, založili sme 1762) a Matica vzdá Bernolákovi Our Sacred Pearl: Devín tradíciu Národnej slávnosti na tomto primeraný hold. ■ On the last Sunday of April in 2012, thousands peo- posvätnom mieste našich dejín: Tieto klenoty našich dejín a kultúry sa ple climbed Devín. We have established the tradition v každú poslednú aprílovú nedeľu sa akýmsi rozprávkovým spôsobom spájajú of the National Celebration at this sacred place of s Devínom. Osobnosti, ktoré siali semien- our history: we will meet there in honour of our his- tam stretneme na počesť našich dejín. tory on every last Sunday of April. Because the Lebo na Devíne nepochybne kráčali ko našej prítomnosti už pred tisícročím, Salonica brothers undoubtedly walked to Devín, teda Konštantín (Cyril) a Metod, Constantine-Cyril died in Rome in February 869, solúnski bratia, Konštantín (Cyril) Methodius died on 6 April 885, maybe right on umrel v Ríme vo februári 869, Metod vierozvestcovia, ale aj zakladatelia našej Devín. Štúr’s group members surely climbed the kultúry, zákonodarstva a prví osnovatelia crag of Devín; for the first time on 24 April 1836. Ján umrel 6. apríla 885... možno práve na Hollý wrote poems about Devín and Svätopluk. Devíne. nášho jazyka. A osobnosti, ktoré toto The personalities who sowed the seeds of our pres- semienko kultivovali pred sto päťdesiatimi ence a millennium ago, i.e. Constantine (Cyril) and Na devínske bralo určite vystúpili štú- Methodius, Apostles to the Slavs and also founders rovci, prvý raz 24. apríla 1836. O tom či dvesto rokmi. Anton Bernolák, Ľudovít of our culture, lawmaking and first proposers of our Štúr a ich druhovia... Práve preto Devín language, are associated with Devín. And the seed výlete vieme takmer všetko, napríklad was cultivated a hundred and fifty or two hundred aj to, že obozretný Ľudovít nechcel, a práve preto apríl. years ago by these personalities: Anton Bernolák, MARIÁN TKÁČ Ľudovít Štúr and their companions. aby ich prišlo viac ako šestnásť, a aj to, FOTO: DUŠAN MIKOLAJ

SLOVENSKO | 5 Reflektujeme nové skutočnosti

Hovoríme s Igorom Furdíkom, predsedom Úradu pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí

Problematika zahraniãn˘ch Slová- Bude vá‰ úrad prostredníctvom spokojn˘ s úãasÈou krajansk˘ch kov spadala po vzniku Slovenskej ministerstva zahraniãn˘ch vecí v ob- spolkov pri rie‰ení súãasného republiky pod riadenie viacer˘ch lastiach problematiky Ïivota a pôso- stavu? útvarov vlády SR. Na zaãiatku to benia Slovákov vo svete vykonávaÈ Jazyk je jeden z kľúčových atribútov pre bolo ministerstvo kultúry, potom v‰etky ãinnosti odborne garantova- národnú identitu. Je to téma, ktorá bezpro- splnomocnenec vlády pre zahra- né v Slovenskej republike nateraz stredne a vitálne súvisí so slovenskosťou niãn˘ch Slovákov. Po prijatí záko- povedzme ministerstvami vnútra, našich krajanov. Prirodzene, nie je to všade na 474/2005 o zahraniãn˘ch Slo- ‰kolstva, kultúry, práce, sociálnych rovnaké. Jedna z priorít je práve výučba vákov zaãal pôsobiÈ roku 2006 vecí a rodiny? slovenského jazyka a jej udržovanie aj Úrad pre Slovákov Ïijúcich v za- V zákone 474 sú vymenované kompetencie, naším dotačným systémom, podporou akti- hraniãí (ÚSÎZ). Ten mal kompeten- ktoré ÚSŽZ zostávajú. Sú to napríklad vít, ktoré súvisia s tým, že deti sa učia slo- ãnú väzbu najprv na podpredsedu osvedčenia, dotačný systém, zabezpečenie venský jazyk. Práve sa uskutočnila súťaž vlády garantujúceho aj otázky informovanosti, vzťahy s krajanmi. Až na Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád men‰ín, potom na vedúceho to, že úrad nebude inštanciou, ktorá tvorí Slovensko. Takýmito aktivitami sa angažu- Úradu vlády SR. Va‰ím menova- štátnu politiku smerom k Slovákom jeme nielen my, ale aj ministerstvo školstva, ním na pozíciu predsedu sa ÚSÎZ v zahraničí, ale sa na zabezpečovaní jej Matica slovenská a ďalší. Na vyššej, medzi- dostáva pod rezort ministerstva tvorby spolupodieľa. Keďže kompetencia štátnej úrovni je výučba slovenčiny témou zahraniãn˘ch vecí (MZV SR). âo prešla na MZV SR, bude ju zastrešovať práce príslušných komisií v rámci dohôd rozhodlo o tomto zaradení? tento rezort. s viacerými európskymi štátmi. Problematika má svoju evolúciu a vytvá- Nedávno bol minister zahraničných vecí rala sa aj s ohľadom na okolnosti, ktoré Ak poãítate s medzirezortnou spolu- a podpredseda vlády Miroslav Lajčák na súviseli s konštituovaním štátnosti, hľada- prácou na úrovni vlády, na akom návšteve v Budapešti, kde sa k tejto téme ním najoptimálnejších organizačných foriem. kompetenãnom vzÈahu ju bude vyjadroval na stretnutí s krajanmi. Hovoril, Prirodzený vývoj spôsobuje i to, že veci sa ÚSÎZ uskutoãÀovaÈ a aké budú že Slovenskú republiku problematika zaují- menia. Spomeniem jednu z najpodstatnej- v˘konné ãinnosti konkrétnych ma a bude sa snažiť v tejto veci aj na štátnej ších v súčasnosti, a tou je ekonomika. Stala ministerstiev, poprípade ich orga- úrovni vytvárať podporu a pýtať sa na to, sa veľmi silnou súčasťou zahraničnej služ- nizácií? ako ju oni v rámci ich zákonov chcú a budú by. Aj keď zdanlivo by to tak nemuselo, Spomínaný zákon sa vo vzťahu k Slovákom riešiť, ak by sa stalo to, že slovenskí kraja- alebo nemalo byť, ekonomika je, jednodu- žijúcim v zahraničí zatiaľ nemení ani nia majú poznatky, dojem, skúsenosti alebo cho, tou dimenziou, ktorou sa musí zaobe- z pohľadu čiastkových kompetencií spomí- vedomie o tom, že v tejto oblasti sa nedodr- rať aj diplomacia. naných rezortov vlády. ÚSŽZ, z hľadiska žiavajú pravidlá. Takto sa posudzuje aj problematika kra- jednotného plnenia štátnej politiky vo vzťa- janská alebo Slovákov v zahraničí. Tá má hu k Slovákom žijúcim v zahraničí, určitým VáÏnymi otázkami pre Slovensko sú svoju históriu a vyvinula sa do súčasného spôsobom spadá pod ministra zahraničných súãasné migraãné pohyby najmä stavu, keď sa na Slovensku o ňu stará Úrad vecí, ktorý je aj podpredsedom vlády SR. na‰ej mladej generácie. Vá‰ pred- pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nová To problematike dáva aj na najvyššej štátnej chodca povaÏoval túto problemati- vláda sa touto agendou zaoberala krátko úrovni postavenie, ktoré umožňuje účinnejšie ku za rovnocennú s tou, ktorej sa po parlamentných voľbách. Reagovala na a efektívnejšie pôsobiť v tejto oblasti aj pri u nás v‰eobecne hovorieva krajanská. otázky, či je to tak v poriadku, alebo či to koordinácii práce s inými rezortmi vlády SR. Akú pozornosÈ si zaslúÏi aktuálna organizačne netreba formovať inakšie. téma z vá‰ho pohºadu a aké v˘kon- Predovšetkým preto, aby bol výkon inšti- Slovenské povedomie je úzko späté né ãinnosti plánuje ÚSÎZ v rámci túcie praktickejší, zreteľnejší a snáď aj s materinsk˘m jazykom. Jeho prak- vládneho Návrhu Migraãnej politiky lepší. tickou nadstavbou je vzdelávanie Slovenskej republiky s v˘hºadom do Tak sa dospelo k záveru, že Ministerstvo v slovensk˘ch ‰kolách alebo aspoÀ roku 2020? zahraničných vecí SR by malo byť tým v ‰kolsk˘ch ãi mimo‰kolsk˘ch zaria- To je naozaj veľká téma, pretože migrácia ústredným orgánom štátnej správy. Preto- deniach. Vieme, Ïe situácia zaãína ľudí v Európe je prirodzená, patrí medzi že ide o občanov Slovenskej republiky, byÈ váÏna, ba postupne sa stáva kri- jednu z troch základných európskych slo- ktorí majú povedzme trvalý pobyt v zahra- tická aj v ‰tátoch s vysok˘m men‰i- bôd. Je to voľný pohyb osôb, ktorý má abso- ničí, alebo sú to naši krajania natrvalo ži- nov˘m ‰tandardom. MôÏe Sloven- lútne inú podobu, ako a prečo sa poberali júci v zahraničí, táto agenda prirodzene ská republika prispieÈ k pozitívnym ľudia zo Slovenska do sveta v minulosti. Je súvisí s prácou MZV SR. Aj z vlastnej skú- zmenám diplomatickou cestou, daný systémom, v ktorom žijeme. Ak to senosti môžem potvrdiť, že najúčinnejšie sa aktuálnymi medzi‰tátnymi dohoda- Európska únia považuje za jednu zo základ- dá vykonávať prostredníctvom a s podporou mi, ão môÏe urobiÈ nad rámec dote- ných slobôd, tak ju musíme občanom zastupiteľských úradov. Tieto okolnosti teda raj‰ích postupov Ministerstvo ‰kol- umožniť. Možno je tu určitý priestor, ktorý viedli k návrhu, aby kompetencia v štátnej stva SR, malo by sa za vzdelávanie zatiaľ nie je pokrytý. Ak žije v Írsku politike Slovenskej republiky k Slovákom v slovenskom jazyku angaÏovaÈ povedzme 50-tisíc Slovákov, ktorí tam pla- žijúcich v zahraničí prešla na rezort zahrani- konkrétnymi skutkami Svetové tia dane, írska vláda, pokiaľ ja viem, voči čia. zdruÏenie Slovákov v zahraniãí, ste ním podporne v tých otázkach nevystupuje.

6| SLOVENSKO veľa, ale medzičasom sme sa stali členmi Európskej únie, NATO, sme v schengen- skom priestore. Máme mnoho občanov ži- júcich v EÚ. Vtedy tieto a ďalšie otázky nestáli tak zreteľne ako dnes. Treba si poč- kať na konsolidáciu tohto stavu a potom, ve- rím, príde aj k novelizácii zákona v zmysle jeho precizovania, reflektovania nových skutočností, ktoré sa týkajú života Slovákov v zahraničí.

DUŠAN MIKOLAJ FOTO: ĽUDOVÍT POMICHAL

Reflecting New Facts

In our interview with Igor Furdík, the Chairman of the Office for Slovaks Living Abroad (ÚSŽZ), we talk about the work of the office under the compe- tence of the Ministry of Foreign Affairs of the Slo- vak Republic as a central body of the state admin- istration. This decision of the new government of the Slovak Republic about transferring compe- tences was motivated by several facts. The office’s administrative work is naturally related to the work of the Ministry of Foreign Affairs of the Slo- vak Republic because it concerns the citizens of the Slovak Republic who are in permanent resi- A prostriedky, ktoré my máme, nie sú vyso- Podľa uznesenia vlády SR úrad ostáva dence outside Slovakia or the expatriates perma- ké. Jeden až 1,2 milióna eur ročne na dotá- zachovaný. V novele zákona 474/2005 je nently living abroad. Regarding uniform imple- cie. Z nich financujeme mnohoraké činnos- niekoľko zmien, jednou z nich je, že kom- mentation of state policies in the relation to the Slovaks living abroad, ÚSŽZ comes under the ti. Žiadostí od Slovákov vo svete prišlo petencia je na MZV SR ako ústrednom Minister of Foreign Affairs who is also a Deputy približne osemsto. Ak vyberieme z nich orgáne štátnej správy, ale ÚSŽZ bude ako Prime Minister of the Slovak Republic Govern- povedzme tristo, vieme, aká suma priemer- orgán štátnej správy fungovať ďalej. Noveli- ment. So the problems acquire the status that makes it possible to work more effectively in the ne sa na jeden projekt dostane. Tieto penia- záciou zákona o organizácii štátnych inšti- mentioned area, when coordinating the work with ze sa tvoria z daní občanov pracujúcich túcií a orgánov štátu sa udiala aj čiastočná the other ministries within the Slovak Republic Government, even on the highest administrative v Slovenskej republike a z nich sa pomáha novelizácia zákona o Slovákoch žijúcich level. Slovákom, ktorí žijú a pracujú inde. Nemá- v zahraničí. Upravili sa niektoré jeho zne- Amajor topic is the current migration of Slovaks me zdroj, ktorý by sa vytváral nejako inak. nia, napríklad nahrádza sa pojem starostli- we will have to deal with maybe also in our com- munication with the expatriates within the EU, To je situácia, ktorou sa bude potrebné zao- vosť o Slovákov pojmom štátna politika vo Furdík said. “We care about them and wish that berať. Možno aj v komunikácii s krajinami vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. they would stay Slovaks because we consider them v rámci EÚ. A myslím si, že aj samotný zákon je textom, to be valuable language and culture bearers.” About the future of ÚSŽZ, he said, “According to ktorý musí reflektovať a odrážať vývoj vo a Slovak Republic government resolution, the Mohli by ste aspoÀ naãrtnúÈ per- svete. Bol prijatý roku 2005, ale pripravo- Office remains active.” spektívne smerovanie ÚSÎZ? vaný ešte skôr. Sedem rokov zdanlivo nie je

NÁRODNÉ MATIâNÉ SLÁVNOSTI

V Martine sa od 7. júna do 4. augusta 2012 pri príležitosti 1149. výročia príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie a 149. výročia založenia Matice slovenskej konajú Národné matičné slávnosti (predtým Martinské matičné slávnosti, uskutočňované tradične v auguste). Záštitu nad slávnosťami prevzal minister kultúry SR Marek Maďarič. Národné matičné slávnosti sú súčasťou rámcového programu podujatí, ktoré sa konajú pri príležitosti Roka Matice slovenskej. Začali sa 7. 6. vernisážou výstavy Matica slovenská 1863 – 2013 a vyhlásením výsledkov celoslovenskej súťaže Matičná esej. 15. 6. bol Deň otvorených dverí v MS a 27. 6., na záver školského roka, spoločensko-kultúrne podujatie pre deti zo základných škôl. Slávnostné vyvrcholenie Národných matičných slávností sa uskutoční 7. 7. 2012 v martinskom amfiteátri. Okrem predstaviteľov Matice slovenskej sa na ňom zúčastnia mnohé osobnosti slovenského politického, spoločenského a kultúrneho života. Spomedzi účinkujúcich sa predstavia Umelecký súbor Lúčnica, orchester Zlaté husle a sólisti opery SND Ján Babjak, Jolana Fogašová, Ivan Ožvát, hudobné skupiny Gladiátor, Desmod, Dara Rolins a mnohí ďalší. Súčasťou podujatia je pestrý sprievodný program pre všetky vekové kategórie a tiež príležitosť prispieť najvzácnejšou tekutinou k záchrane života, tzv. Matičná kvapka krvi. V nedeľu 8. 7. sa uskutoční slávnostná bohoslužba a svätá omša v evanjelickom a rímskokatolíckom kostole v Martine. Posledným podujatím Národných matičných slávností je Pamätný deň MS, ktorý sa uskutoční 4. 8. spolu so sprievodným programom. Všetky podujatia sú prístupné širokej verejnosti bezplatne. Hlavným organizátorom Národných matičných slávností sú Matica slovenská a Mesto Martin v spolupráci so Slovenskou národnou knižni- cou. Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR a Mesto Martin. Dobrovoľné vstupné bude venované na záchranu hradu Krásna Hôrka.

SLOVENSKO | 7 Matú‰ Kuãera, Libu‰a Kºuãková a Eva Kristinová

Človek je šťastný tvor, ak zažije okamihy v deji- Tereze vďaka nesporne najlepšiemu ministrovi nách vlastného národa a štátu, na ktoré môže byť aj kultúry za posledných dvadsať rokov Ivanovi po dvadsiatich rokoch pyšný. A ja tú zodpovednú Hudecovi. Bol to posledný koncepčný minister vetu vyslovím: Aj vo štvrtok 31. mája 2012 som veľkých kultúrnych a národných projektov. Čo bol naplnený šťastím, že som smel byť medzi tými sme nestihli vtedy, to sa už nikdy neuskutočnilo. vyvolenými, ktorí pred dvadsiatimi rokmi prijali Vo vyhlásení Klubu ľavicových spisovateľov, ktoré spontánne a zodpovedne Vyhlásenie Kongresu sme vtedy formulovali s Hudecom a so Štrelinge- slovenskej inteligencie (KSI), ktoré ovplyvnilo rom, je veta, ktorej význam ma prenasleduje moderné slovenské dejiny! Slovenská inteligencia dodnes. Znie: Štát bez kultúry nemá zmysel! sa v rokoch 1990 – 1992 dobrovoľne najala do Kto ma vie presvedčiť, že v novom slovenskom služby pre národ: a táto nezištnosť hýbala našimi štáte má pôvodná tvorba a slovenské umenie, skôr mysľami aj svedomím, že nás to ťahalo dohroma- nemá, náležité postavenie, nech hodí po mne dy, aby dve generácie inteligencie: staršia a stred- kameňom argumentov. ná vykročili oproti dejinám a postavili sa im do Doba i spôsob, ako sa vrstvil historický čas o šesť- cesty. Obe generácie sa preto zrazili s modernými desiat rokov na Donovaloch 30. a 31. mája 1992, dejinami Slovenska, z čoho vzišlo rozhodnutie mala podobné prílivy aj odlivy, podobné vlnenie: konať tak, aby sa Slováci konečne prejavili ako vo vzduchu opäť plávali veľké biele oblaky nádejí. štátotvorný národ a stali sa aktérmi vlastných Tentoraz pred slovenskou inteligenciou stálo roz- dejín. hodnutie osudové, lebo sme konali v čase minútu Slovenské dejinné skutky sa v modernej dobe opa- pred dvanástou! Nestačilo len zhromaždiť sloven- kujú ako kruhy na vode, keď do nej hodíte kameň. skú inteligenciu pod jedným stanom, ale bolo Voda sa rozčerí a namiesto vajatania prídu činy! treba nájsť pre ňu aj správny smer, vytvoriť Už na Stretnutí mladej slovenskej generácie roku zomknuté šíky a odvážnych, obetavých intelektu- 1932 v Trenčianskych Tepliciach prejavili mladí álov, ktorí nebudú len v závetrí myslieť, ale najmä intelektuáli dostatok statočnosti kriticky sa pozrieť konať. Ako znalcovi tvorby Ernesta Hemingwaya nielen na seba a na Slovensko. Preukázali osob- sa mi opakovane vynára sentencia z novely Starec nostný prístup, lebo mali odvahu vytýčiť si aj ciele: a more: „Drž si počas plavby kurz i smer a buď kam, ktorým smerom vykročiť. Rovnaký zodpo- pripravený znášať údery!“ Aké symbolicky pro- vedný prístup sa zopakoval v júni 1936 na Kon- rocké. Veď čo, kto z nás za to, že sme sa rázne grese slovenských spisovateľov. Opäť v čase ohro- a jednoznačne postavili za vznik vlastnej nezávis- zenia Európy visela vo vzduchu potreba sloven- lej republiky, dostal? Aké dary a prestoly? No my skej, tentoraz antifašistickej harmónie, schopnosť všetci, ako sme sa tu zišli a ako tu sedíme, ale aj zjednotenia (Dajme sa do kopy! ako to spomína všetci už mŕtvi mináčovia, rúfusovia, ťažkí, cádro- Imrich Kružliak), teda zodpovedné slovenské via, slobodníkovia, ferkovia, polovia, valachovia, národné zacielenie. kapolkovia sme konali jedným smerom. Stretli Moja povojnová stredná generácia takéto progra- sme sa síce ako náhodní, ale celkom určite národ-

ako svet pre seba mové zacielenie v júni 1986 zverejnila opäť na his- ní prirodzení kamaráti vyzbrojení zbraňami slova torickom mieste v Trenčianskych Tepliciach vo a myšlienky. SLOVENSKO vile Tereze výzvou Vzduch našich čias. Práve Ten čas od januára do mája 1992 bol tehotný skut- pred oãami Európy tá v politickom odmäku mnohých zorientovala kami, vo vzduchu na niti viselo zavesené to, čo si aj nasmerovala, aby sme mysleli aj konali povedali na Bielej ulici spisovatelia Ivan Hudec v sebaurčovacom záujme slovenského národa. a Roman Kaliský, ono vzácne tajomné, ba vlastné A potom o desať rokov v júni 1996 v tej istej vile aj zázračné slovenské: „Mali by sme dačo urobiť!“ a

8| SLOVENSKO Hovorca KSI Drahoslav Machala

Ivan Hudec, po jeho pravici predseda Matice slovenskej Marián Tkáã a pracovník jeho sekretariátu Jaroslav Pápay

Stačilo tú pavučinu strachu, ktorá nás omotávala, Zoltána Bergauera, Karola Konárika a ekonóma prezidenta, to, že majú vlastnú identitu a zvyšky prestrihnúť, aby sme oslobodili v sebe zamknutú Ladislava Lysáka, ktorí nás z humanitnej inteli- vlastnej ekonomickej politiky a národnej kultúry. odvahu aj statočnosť, aby sme do budúcnosti gencie serióznou analýzou presvedčili, že nový Som poctený a hrdý na to, že som vlastný podpis vykročili s odvážnou koncepciou zodpovednosti slovenský štát má nielen na prežitie, ale aj na isto- pripojil pod Vyhlásenie KSI, v ktorom stálo: Slovákov za seba samých! My sa za vlastné skut- ty budúcnosti. Napokon nasledovali príspevky „Nechceme spoločný štát s vierolomným partne- ky nielenže nemusíme hanbiť, ale sa môžeme kaž- bloku humanitnej inteligencie, vzdelaných, roz- rom, chceme štát vlastný! S vlastným prezidentom, dému na Slovensku pozrieť rovno do očí. Preto hľadených osobností: Pavla Števčeka, Kamila s vlastnou diplomaciou, s vlastnou ekonomickou sme spoločne s Petrom Štrelingerom nadpísali Haťapku, Matúša Kučeru, Milana Izáka, Jozefa politikou a s vlastnou armádou. Poslaním Kongre- úvahy o rokovaní na Donovaloch do štúrovských Darma, iste Janka Smolca či Dušana Slobodníka. su slovenskej inteligencie je urýchliť dosiahnutie Slovenských národných novín pod názvom Pamätám sa, že na KSI boli prítomní aj traja tohto cieľa a aktívne zasahovať do slovenskej poli- Povstanie ducha. Apočin skutočne hrdinský vyko- významní poslanci HZDS Slobodník, Kučera tiky.“ Cieľ sme splnili, do slovenskej politiky sme nal vtedajší Koridor Jerguša Ferka, ktorý publiko- a Smolec, a tí udalosť, ktorá sa udiala na Donova- vstupovali vtedy, keď ju krivili tzv. „občianski akti- val revolučné Vyhlásenie KSI (1. júna 1992). loch, preložili do jasnej reči aj víťaznej strane visti“. Svet členov KSI bol a zostal svetom pozi- Kongres mal v sebe čosi povstalecky nákazlivé aj a lídrovi Vladimírovi Mečiarovi. Preto už 17. júla tívnych postojov, my sme štát zakladali a „fóristi“ príťažlivé. Lebo priniesol poznanie, ktoré nám 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slo- ho dvadsať rokov rozkladali. Muži Kongresu odovzdali traja múdri muži: Mináč, Kružliak venskej republiky a 1. septembra 1992 prvú demo- nikdy nekonali pre tzv. krajinu, lebo sa do dejín a Kaliský ako proroci. Najmä Kaliský to vyslo- kratickú Ústavu Slovenskej republiky. Kongres sa zapisovali skutkami pre našu vlasť pod jej pravým vil jasné, že Slovenské národné povstanie bola slo- stal katalyzátorom moderných slovenských dejín. menom: konali pre SLOVENSKO. venská vlastenecká vojna proti nemeckým okupan- Nech sú láskou a úctou slovenského národa DRAHOSLAV MACHALA, PRVÝ HOVORCA KSI tom a nie povstanie proti vlastnému štátu! Skúsme požehnaní všetci, ktorí mali odvahu naň prísť FOTO: DUŠAN MIKOLAJ tento originálny odkaz pochopiť, zmierme sa na a podpísať sa pod historické Vyhlásenie KSI z 30. tomto princípe, že vojaci a partizáni bojovali v slo- mája 1992. Hoci sme sa ako zakladatelia štátu Slovakia as a World for Itself and before the Eyes of venskej vlasteneckej vojne. A ako obvykle one- dožili len prenasledovania od podkupných a žold- Europe In Donovaly, Kongres slovenskej inteligencie KSI (The skorene, až po polstoročí sa nad Európou Slová- nierskych médií, ten skutok stál za to. Kto bol na Congress of the Slovak Intelligentsia) took place on 30 kom biblicky opona i nebo veľmocensky roztrhli, Donovaloch, ten myslel aj konal a po každom zo and 31 May 1992. More than a hundred distinguished writ- aby nám geopolitické okolnosti dovolili dokončiť zakladateľov štátu zostali desiatky činov. Nech ers, scientists, artists, economists and managers participat- sen o vlastnom demokratickom a nezávislom štáte. o nich povie každý za seba! Vlastný štát vykonal ed in the congress. The KSI’s Statement was signed by three Movement for a Democratic Slovakia MPs; the Duch, ktorý „mlčí, je ako rieka, ktorá váha tiecť“. pre sebavedomie Slovákov najzávažnejší skutok: Movement was highly instrumental in the formation of the Preto inteligencia nie je prepych, ale nástroj na konečne sme si uvedomili, že slovenské prehry sú independent Slovak Republic. On 17 July 1992, Slovak prekonávanie prekážok. Náš duch slovenský, odteraz len naše prehry a naše víťazstvá sú len National Council adopted Deklarácia o zvrchovanosti ktorý žije a bude žiť naveky, nás pozval na Dono- a len naše slovenské víťazstvá. Naučili sme sa zod- Slovenskej republiky (“The Declaration of Independence of the Slovak Republic”) and on 1 September 1992 it valy. Ešte aj dnes sa neviem vynačudovať, ako povednosti samých za seba a prestali sme sa vyho- adopted the first democratic Constitution of the Slovak kompetentne a koncepčne sme v dvoch redakč- várať na Maďarov aj na Čechov! Republic. The Congress became a catalyst of Slovak mod- ných miestnostiach Slovenských národných novín Pliesňou potiahnutí čechoslovakisti sa ešte „trho- ern history. na Františkánskej ulici číslo 2 vedeli uhniesť aj vo“ pokúšajú vymýšľať Hlasy Česko-Slovenska “I am overwhelmed with joy to be one of those ‘chosen’ who spontaneously and responsibly adopted the revolu- upiecť taký chlebík programu Kongresu, že zachu- a všelijaké federálne relácie. Nikto už nepremaľu- tionary KSI’s Statement twenty years ago”, stated the first til ako z čerstvej pekárne novej slobodomyseľnos- je to rozhodujúce, že sme sa sami naučili budovať KSI spokesman, Drahoslav Machala, at the meeting of the ti. Zorganizovali sme bloky, v ktorých vystúpili si a spravovať si vlastný štát. My Slováci sme pred signatories in Bratislava on 31 may 2012. “Twenty years najskôr štyria myslitelia: Roman Kaliský, Imrich dvadsiatimi rokmi urobili rozhodujúci výber ago, we, Slovaks, have made a crucial choice of our mod- Kružliak, Vladimír Mináč a Gustáv Valach, ktorý v našej modernej histórii. Najlepší, akého sme boli ern history. The best we then could: we gave ourselves and our youth the guarantee that they will have their own place prečítal text Milana Rúfusa. Po nich nasledovali vtedy schopní: ponúkli sme sebe aj slovenskej in Europe! They have their own national flag, president, príspevky z bloku technickej inteligencie: bankára mládeži istotu, že majú v Európe svoje vlastné identity and remains of our own economic politics and Mariána Tkáča, manažérov Ľudovíta Černáka, miesto na slnku! Majú vlastnú zástavu, vlastného national culture.”

SLOVENSKO | 9 jeOceán ako ‰achovnica

Kto je Marco Nannini Marco je 34-ročný muž. Žije a pracuje v Lon- dýne, miluje nekonečné vody oceánov a je vášnivý skiper. Závodne sa venuje offshore (morskému) jachtingu. Narodil sa v Talian- sku, po mame má slovenský pôvod. V detstve Regata Global Ocean Race 2011-12 bola cestou okolo sveta často chodieval navštevovať rodinu do Bra- tislavy. Je občanom Slovenskej republiky dlhou 30-tisíc míº v piatich etapách cez päÈ kontinentov. a hrdo sa hlási k svojim koreňom. Je to nada- Trvala 10 mesiacov: september 2011 Malorka (·panielsko), ný a talentovaný Slovák, venuje sa viacerým záľubám, maľbe, keramike, hudbe, píše po- november 2011 Kapské Mesto (JAR), január 2012 Welling- viedky a básne, fotografuje. Hovorí plynule štyrmi jazykmi. ton (Nov˘ Zéland), apríl Punta del Este (Uruguaj), máj 2012 Zmaturoval s vyznamenaním na vedeckom Charleston (USA), jún 2012 Le Sables d´Olonne (Francúz- lýceu v Turíne, odišiel študovať ekonómiu a financie do anglického Yorku. Po ukončení sko). Medzi svetovú jachtársku elitu sa v nej zapísal ako univerzity pracoval v Miláne, neskôr mu po- núkli zamestnanie v Londýne. Anglicko sa prv˘ slovensk˘ skiper Marco Nannini. Jeho Ïivotná dráha sa stalo jeho novým domovom. Ako 16-ročný pobrala od pracovného stola v risk („rizikovom“) manaÏ- s ruksakom na chrbte precestoval celú Euró- pu. Z okien jeho tínedžerskej izby bolo vidieť mente na cestu svetov˘mi oceánmi. nádherne zasneženú reťaz Álp. „Vždy som chcel vedieť, čo je za nimi a ako ďaleko sa

10 | SLOVENSKO tiahne svet,“ vysvetľuje Marco zrod svojej vášne pre diaľky.

Marcove jachtárske lode Počas života v Anglicku sa dostal do styku s jachtárstvom a táto záľuba ho stále viac pri- ťahovala. Z úspor si kúpil malú lodičku – Bri- tish Beagle – ktorú si vlastnoručne opravil. Zúčastnil sa s ňou na viacerých regatách v anglických vodách. Rýchlo si však uvedo- mil, že s takou malou loďou sa nedostane ani do Francúzska. Preto sa zadĺžil a investoval do lode Class40, ktorá práve absolvovala jednu z dôležitých regát. Na novej lodi (s pôvodným menom Mowgli) sa Marco ako skiper dostal do popredia roku 2009, keď vyhral vo svojej kategórii OSTAR 2009 (Original Transatlantic Single Handed Race), sólo regatu z anglického Plymouthu do amerického Bostonu. Pre rodinu to bola pravá „nervovo napínavá regata“. Rodina sedela prilepená pri počítači a zabolel ju každý nápor vetra. V Bostone triumfoval víťazstvom medzi profesionálmi. Po návra- te domov naďalej navštevoval kurzy, vzdelá- val sa vo všetkých možných odboroch (mor- ské prúdy, meteorológia, technické lodné záležitosti, vedenie lode, stravovanie, zdra- votné otázky), aby mohol realizovať svoj sen – zúčastniť sa na regate Route du Rhum 2010 z francúzskeho St. Malo na Guadeloupe a na Global Ocean Race 2011/2012 – okružnú plavbu okolo sveta. Na svojej novej lodi, pomenovanej na túto príležitosť UniCredit, stál 31. októbra 2010 na štarte legendárnej regaty Route du Rhum. Marco sa preplavil úspešne cez Atlantický oceán, v Point-á-Pitre ho čakali novinári, bol jediný diletant medzi svetovou jachtárskou elitou. Doplavil sa do cieľa s úsmevom, s radosťou nad vykonanou prácou, s pocitom, že urobil všetko. Po ukončení regaty sa vrátil k svojmu pracovnému stolu do odboru risk manažment. A začal sa pripravovať na Global Ocean Race – okružnú cestu okolo sveta so Náv‰teva Slovákov v Charlestone štartom v septembri 2011.

Prv˘ Slovák v legendárnej regate Nikdy v histórii sa na štart týchto legendár- jedni sa neotvorili. Hlavný sponzor sa nena- sušené jedlo, čokoládu, dodávajú služby, nych regát nepostavil Slovák. Marco je prvý šiel, a tak loď bola pomenovaná Financila zabezpečujú ubytovanie na zástavkách rega- a nateraz jediný slovenský občan, ktorý sa Crisis. ty. Sú to ľudia všetkých rás, náboženských dokázal kvalifikovať na také náročné preteky. Marco sa zriekol všetkého. Dlhší čas pred a politických vyznaní, ktorí sa stali ozajstnou V sólo regatách skiperi bojujú úplne sami pretekmi spával v londýnskom byte na zemi posádkou lode na zemi, húževnato pracujú s oceánom vyše mesiaca, v regate okolo sveta a bez kúrenia, aby si zvykol na podmienky všetkými smermi. Je priam neuveriteľné sú v dvojposádke na ceste vyše desať mesia- počas plavby. Zabalil celý svoj život do pozorovať reťaz solidarity, ku ktorej prispie- cov. Dostávajú sa do nebezpečných a neprí- dvoch kufríkov a uložil ich na povalu. Byt vajú aj ľudia zo Slovenska. jemných situácií, čelia zime, búrkam, ľadové- prenajal, aby mal z čoho platiť dlhy. Medzi- Marco získal niekoľko technických sponzo- mu dažďu, pri plavbe prežívajú tropické horú- tým prišla ďalšia zlá správa, jeho zamestná- rov, medzi nimi firmu SLOVENKA-Silver čavy a hurikány, stretávajú sa s veľkými mor- vateľ mu odmietol udeliť jednoročné neplate- z Banskej Bystrice (dodala posádke lode skými rybami, vyhýbajú sa ostrovom, skalám né voľno. Ďalší telefonát z Anglicka: „Podá- spodné termooblečenie na celých desať me- či ľadovcom. Musia všetko zvládnuť sami, od vam výpoveď, nebojte sa, nejako len bude. siacov, chrániace skiperov pred zimou i pri technických problémov po zdravotné. Regaty Moja taliansko-slovenská nátura je dobrou potení sa v horúčave). sú mimoriadne náročné, nebezpečné a vyžia- zárukou, pomôže mi preklenúť akúkoľvek Ozajstnou dušou Marcovho projektu bola dali si už niekoľko životov. prekážku!“ kreatívna a inovatívna myšlienka Úradu pre Vklad do hry bol veľmi vysoký. Z vypočíta- Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy ného budgetu potrebného na cestu sa Marco- ReÈaz solidarity (ÚSŽZ). Marco dostal poverenie odovzdávať vi zatočila hlava. Začal hľadať sponzorov, veď Marco je komunikatívny a v krátkom čase sa posolstvo pre Slovákov žijúcich vo všetkých žiadny skiper sa neplaví z vlastného vrecka. mu podarilo zorganizovať širokú reťaz solida- kútoch sveta. Na lodi Financila Crisis viezol On, jeho priatelia a rodina zaklopali na množ- rity, ktorá dodnes rastie. Priatelia, známi i ne- knihy, slovenskú gramatiku a konverzáciu, stvo dverí, hľadali aj na Slovensku, ale ani známi ľudia z celej zemegule mu píšu a kon- poviedky a uspávanky, štatistiky pre starších, krétne spolupracujú, opravujú loď, posielajú informácie o Slovensku, malé reálie.

SLOVENSKO | 11 kostiach. Vyhrnie si rukávy a nestráni sa ani pred tou najskromnejšou prácou, hlavne aby bola poctivá. Marco je príkladom mladého Slováka, ktorý sa dopracoval medzi svetovú elitu len svojou vlastnou zásluhou, húževnatosťou, štúdiom a tvrdou a poctivou prácou. Životné hodnoty a zásady, myšlienky, názory, záľuby a city patria mladému mužovi, ktorý verí v poziti- vitu života, vie, aké je dôležití veriť v hodnoty, pestovať koníčky, byť otvorený k ľuďom ak svetu, aké je nevyhnutné žiť cieľavedome, byť ochotný obetovať sa, pýtať a prijímať rady od skúsenejších a hlavne rásť a postupovať podľa vlastných zdrojov. Marco minul všetky úspory, urobil si dlhy, z regaty si neodnesie žiadnu finančnú hodnotu. Vráti sa do podkrovia a začne si hľadať prácu a to už spolu so svojou partnerkou. Chce žiť harmonicky a v súlade s prírodou, venovať všetku svoju energiu rozumným pro- jektom, pracovať pre správne myšlienky pre a od ľudí z celého sveta. Marco na otázku, čo si odniesol z regaty, povedal: „Otca mám Na jednotlivých zastávkach sa konali stretnu- z médií. Prihlásili sa k nám aj Rusi a Poliaci, Taliana, mamu Slovenku, žijem v Anglicku, tia so slovenskými diplomatmi a s reprezen- vyhlasujúc: „Aj my sme Slovania, budeme sa plavím sa okolo sveta. Kam patrím? Medzi tantmi slovenskej komunity. V juhoafrickom plaviť s vami...“ všetkých dobrých ľudí, ktorí chcú pracovať Kapskom Meste stretnutie zorganizoval vo Počas regaty z lode denne odchádzali správy pre záchranu a rozvoj humanity v akejkoľvek Vyšehradskom dome vtedajší veľvyslanec a blogy s prekladom do piatich jazykov vrá- časti sveta. Aj ako starec budem mať krásne Ladislav Straka. V novozélandskom Welling- tane slovenčiny a okrem webovej stránky spomienky na východy a západy slnka, na tone stretnutie organizoval Klub Slovákov odchádzali na adresy v jednotlivých databá- brázdenie severných a južných oceánov, na a Čechov, ktorého predsedom je pani Eva zach. Databázy rsa redigujú a obnovujú sezóny, ktoré prichádzali pozvoľna, deň po Kissová. Akciu podporila veľvyslankyňa SR s adresami osobností, agentúr, inštitúcií, spol- dni, nie ako keď vystúpiš z lietadla a nájdeš sa v Austrálii Eva Ponomarenková pravidelným kov a súkromných osôb. V rámci GOR exis- v tropickom teple! Budem spomínať na albat- monitorovaním iniciatívy. V Uruguaji prišli tujú ďalšie iniciatívy, ako aktivity EIA (Envi- rosy, na delfínov a na lietajúce ryby, ktoré len na návštevu lode a zúčastnili sa na slávnost- romental Investigative Agency), charitatívnej naoko nemajú systém vo svojich skokoch na nom večeri odovzdávania cien konzul SR zo organizácie Pomoc chudobným deťom v Afri- palubu. Budem mať pred očami nekonečné zastupiteľského úradu SR v Buenos Aires ke a v Uruguaji, Svetového združenia Sclero- morské plochy, sladké pocity, keď už môžeš Martin Šperka, honorárny konzul SR v Uru- sis Multiple či Medzinárodného Mustang povedať AHOY, znamená to, že sa blížime guaji Mattia Valparda a predstavitelia sloven- Klubu. Sú to ďalšie príležitosti, ako zviditeľniť k zemi. Ale to najdôležitejšie, čo si nesiem skej komunity. Po štarte lode sme sa presunu- Slovensko a spojiť cez ne našich krajanov. domov, je istota, že človek je zázračný tvor li s darmi od ÚSŽZ do Argentíny, kde sme O slovenskej účasti a pri poslednej zástavke a ľudské vzťahy sú tá najväčšia investícia, navštívili Slovenský kultúrny spolok v Bue- v USA sa pozitívne a obdivuhodne vyjadril ktorej treba venovať energiu. Dlhé odlúčenie nos Aires. Na stretnutí sa zúčastnil honorárny samotný riaditeľ regaty Josh Hall: „Bol by od mojich ma presvedčilo, že nič nie je dôle- konzul SR v Argentíne Edoardo Kabat. som rád, ak by ste aj do ďalšej edície regaty žitejšie, ako sa mať navzájom radi, uctiť sa Veľvyslanec SR v Argentíne Pavel Šipka pri- poslali slovenského skipera, dokázali ste toho a všetci spolupracovať!“ jal časť tímu lode, pozemskú posádku priamo toľko urobiť a veľmi dobre zviditeľniť vašu MAJA STRAKOVÁ na veľvyslanectve. Veľvyslanec SR v USA rodnú zem!“ ZDRUŽENIE TALIANSKO Peter Burian poslal pozdravný list a poveril Je to veľká radosť, pretože ozvena sa šíri do FOTO: ARCHÍV AUTORKY honorárneho konzula v Južnej Karolíne Petra všetkých kútov sveta. Táto iniciatíva pre zvi- Korna reprezentovať slovenský zastupiteľský diteľnenie Slovenska, realizovaná netradične, Ocean Is like a Chessboard úrad v USA. Veľvyslanec SR vo Francúzsku kreatívne a v novom formáte, priťahuje veľké Marek Eštok vyslal na záverečný ceremoniál publikum v celom svete. Takýmto spôsobom The Global Ocean Race 2011-12 regatta was a 30- do Les Sable dę Olonne svoju poradkyňu slovenská loď dokázala utkať širokú sieť, thousand miles long round-the-world sailing race divided into five stages and it had stops on five con- a prvú zástupkyňu Editu Filadelfiovú. Na prí- schopnú preklenúť vody všetkých oceánov, tinents. It lasted for 10 months and the stops were: prave akcie spolupracovala riaditeľka Sloven- vďaka ktorej sa rozprávajú, píšu si, riešia Majorca (Spain) September 2011, Cape Town ského inštitútu Božena Krížiková. Vznikla navzájom problémy Slováci, ktorí prišli k lo- (RSA) November 2011, Wellington (New Zealand) January 2012, Punta del Este (Uruguay) April 2012, tak „diplomatická štafeta“ a reťaz solidarity, di a všetci tí, ktorí dostali z nej správy. Je to, Charleston (USA) May 2012, Les Sables d’Olonne kde moria a oceány, ktoré nás rozdelili počas ako keď sa hodí kameň do vody, kruhy sa (France) June 2012. Within the race, Marco Nannini viacerých emigračných vĺn, teraz nás aj neustále zväčšujú a zväčšujú! was the first Slovak skipper to be ranked among the prostredníctvom tejto iniciatívy spojili. world’s most elite yacht sailors. He started his career at the desk in risk management from where he set Dobre preÏit˘ Ïivot je dlh˘ sail to cruise world ocean. Slovenské, slovanské, svetové Cez toto krédo Leonarda da Vinciho Marco Marco is a 34-year-old man. He lives and works in posolstvo Nannini realizuje svoj sen. A spolu s ním London, loves endless waters of oceans and is an avid skipper. He is a professional offshore yachts- Na cestách sme stretli Slovákov, ktorí sú sníva množstvo mladých i starších ľudí. Píšu man. He was born to his Slovak mother in Italy. registrovaní a hlásia sa k našej domovine, mu, ako dennodenne sledujú malú čiernu When he was a child, he often used to visit his rela- i ľudí, ktorí majú slovenské korene, ale už bodku na oceáne, ako prežívajú spoločne tives in Bratislava. He is a citizen of the Slovak cestu okolo sveta. Marco je skromný muž. Republic and proudly acknowledges his Slovak neudržiavajú styky s rodnou krajinou. Už roots. He is a gifted and talented Slovak who pursues v Španielsku, v Afrike a potom na Novom Miluje ľudí, počúva ich osudy, od každého sa various hobbies including painting, ceramics, music, Zélande, v Uruguaji a v USA sa pri lodi pri- niečo naučí. Vždy sa priklonil na stranu slab- he writes short stories and poems, likes photograph- stavili Slováci, ktorí sa dozvedeli o iniciatíve šieho, podporuje priateľov a známych v ťaž- ing. He speaks four foreign languages fluently.

12 | SLOVENSKO Slovensk˘ ústav v Clevelande šesťdesiatročný

Veºké mnoÏstvo slovensk˘ch novín, ãasopisov a kalendárov ãi in˘ch publikácií vydan˘ch v Spo- jen˘ch ‰tátoch americk˘ch od 80. rokov 19. storoãia sa nám z rôznych dôvodov nezachovalo. Îiaº, ani tento fakt sa nestal pre mnoh˘ch zainteresovan˘ch mementom. Naopak, mnoÏstvo aj t˘ch slovacík, ktoré „preÏili“ do dne‰n˘ch ãias, starne a zapadá prachom na policiach súãasn˘ch in‰titúcií. Bez nich pritom nie je moÏné napísaÈ dejiny americk˘ch Slovákov o ich podiele na na‰om národnom v˘voji a zanechaÈ tak informáciu budúcim generáciám Slovákov Ïijúcich v Amerike, na Slovensku a kdekoºvek inde vo svete. Pre pramenn˘ materiál viaÏuci sa k dejinám americk˘ch Slovákov je charakteristické, Ïe je znaã- ne rozpt˘len˘. Dôvodom je skutoãnosÈ, Ïe v minulosti sa napriek poãetn˘m snahám a iniciatí- vam nepodarilo vytvoriÈ centrálny archív, v ktorom by sa sústredil v‰etok relevantn˘ materiál k dejinám Slovákov v USA. To jeho „preÏitie“ e‰te viac komplikuje.

Slovenský ústav v Clevelande (Slovak Institu- vlastnia pramenný materiál k dejinám americ- Spišskej Kapituly Mons. Františkovi Tondro- te and Reference Library, 10510 Cleveland, kých, resp. kanadských Slovákov. vi. Roku 2006 bolo zaslaných 154 kníh do nit- [email protected]), založený roku Slovenský ústav v Clevelande plánuje vytvoriť rianskej rímskokatolíckej diecézy Mons. 1952, patrí na americkom kontinente k tým tri kópie mikrofilmov a distribuovať ich do Lib- Viliamovi Judákovi. ŠTEFAN KUCÍK inštitúciám, ktoré vo svojich zbierkach vlast- rary of Congress, Slovenskej národnej knižnice FOTO: AUTOR nia množstvo vzácneho slovacikálneho mate- v Martine a tých knižníc, ktoré zaistia ich ucho- riálu. Aby zachránil čo najviac zo svojich cen- vanie pre budúci historický výskum. Na mikro- The Slovak Institute in Cleveland Is Sixty ných zbierok, rozhodol sa otvoriť projekt mik- filmovanie je určená aj zbierka slovensko- A large number of Slovak newspapers, magazines and rofilmovania slovenských novín, časopisov -kanadských novín a časopisov vydaných po 2. calendars or other publications printed in the United a kalendárov vydaných v Severnej Amerike. svetovej vojne Slovákmi. States of America since 1880’s have not been preserved Okrem novín, časopisov a kalendárov Sloven- until now for a variety of reasons. And a number of Slo- „Mikrofilmujeme publikácie organizácií pro- vak and Slovakia-related copies of printed works that dukujúcich historický materiál po dobu vyše ský ústav v Clevelande vlastní aj archívnu “resisted” up to this day gets old and is gathering dust stodvadsať rokov, čo predstavuje približne zbierku materiálov zahŕňajúcu asi 600 sloven- on the bookshelves at the present-day institutions. 120-tisíc až 250-tisíc strán. Je to najväčšia ských osobností, medzi ktorými sú napríklad It is known that the source material related to the histo- Štefan Furdek, Peter V. Rovnianek, Michal ry of American Slovaks is largely distributed. Slovak aktivita svojho druhu v oblasti slovensko- Institute and Reference Library, 10510 Cleveland, , -americkej kultúry a histórie. Celkom iste je to Bosák, Andrej Hlinka, Milan R. Štefánik, Fer- established in 1952, counts among the institutions that záchranná práca v poslednej hodine. Aj dnes dinand Ďurčanský, Štefan Haššík, Karol have large amounts of rare Slovakia-related material in ešte stále nachádzame tlačený materiál, ktorý Sidor, František Hrušovský, Konštantín their collections. In order to preserve the largest possi- Čulen, Jozef Mikuš, Ján Okáľ, Peter P. Hletko, ble part of its collections, the institute decided to launch je hodný, aby bol zaradený do našej zbierky, a project of microfilming the Slovak newspapers, mag- ale jeho dostupnosť sa každým dňom znižuje. Štefan Roman, Philip Hrobak, Karol Strmeň, azines and calendars published in North America. It Usilujeme sa kontaktovať slovenské národné Mikuláš Šprinc, Milan S. Ďurica, František plans to make three copies of the microfilms and dis- organizácie, kluby, kostoly, podporné orga- Vnuk a ďalší. Ďalej je to bohatý materiál tribute them to the Library of Congress, the Slovak týkajúci sa slovenských podporných organizá- National Library in Martin and the libraries that will nizácie a jednotlivcov, ktorí majú vo svojom ensure the conservation of the microfilms for the future vlastníctve staré alebo unikátne vydania stra- cií v Amerike, ich členov a činnosti. Význam- historical research. Also the collection of Slovak-Cana- tených slovenských novín, časopisov a kalen- ným materiálom v zbierke Slovenského ústa- dian newspapers and magazines published by Slovaks dárov s prosbou o ich darovanie Slovenskému vu v Clevelande sú dokumenty k slovenskému after the Second World War is to be microfilmed and exilu po roku 1945. Okrem toho vlastní množ- distributed to the libraries mentioned above. ústavu v Clevelande,“ hovorí Andrew F. In addition to newspapers, magazines and calendars, Hudak, riaditeľ Slovenského ústavu. stvo obrazového materiálu, muzeálnych pred- the Slovak Institute in Cleveland also owns an archival Takúto iniciatívu možno len uvítať a oceniť. metov a artefaktov. collection of materials that include about 600 Slovak Deje sa aj napriek mnohým problémom, z kto- Po roku 1989 viaceré zásielky kníh a iného personalities, such as Štefan Furdek, Peter V Rovni- historického materiálu zo Slovenského ústavu anek, Michal Bosák, Andrej Hlinka, Milan R Štefánik, rých azda – popri vždy v takýchto projektov Ferdinand Ďurčanský, Štefan Haššík, Karol Sidor, sa vyskytujúcich finančných problémoch – v Clevelande boli doručené na Slovensko. František Hrušovský, Konštantín Čulen, Jozef Mikuš, najväčším je nedostatok kvalifikovanej od- Roku 1992 to bolo viac než 50 škatúľ pre Ján Okáľ, Peter P Hletko, Štefan Roman, Philip Hrobak, bornej pracovnej sily, ktorá by pomohla s kom- Maticu slovenskú v Martine a roku 2006 rov- Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc, Milan S Ďurica, Fran- nako pre Maticu kópia zväzku novín Slovak tišek Vnuk and others. Besides that, it is also abundant petentnou selekciou materiálu určeného na material related to the Slovak relief organisations in mikrofilmovanie. Record vydávaných Slovenskou ligou America, their members and activities. Important mate- Tu sa mimovoľne núka myšlienka vytvorenia v Amerike v rokoch 1943 – 1945. V roku 2005 rial contained in a collection of the Slovak Institute in aspoň virtuálneho centrálneho archívu založe- bolo zaslaných 230 kníh do novozaloženého Cleveland are the documents about Slovak exile after benediktínskeho domu v Bacúrove na Sloven- 1945. On top of that, the Institute owns an abundance of ného na koordinácii a jednotnom postupe pictorial material, museum objects and artefacts. všetkých inštitúcií u nás i v zámorí, ktoré sku. Ďalšia zásielka 206 kníh bola zaslaná do

SLOVENSKO | 13 blízko k zemi Jar– i nebu

Tak ako v rozprávke, sÈaby mávnutím ãarovného prútika, zmi- rej mamy zaznamenáva piaty mesiac v roku v Gemelčičke takto: zol sneh a slnko zalialo kopce Plopi‰sk˘ch hôr v Rumunsku, „V tento nádherný mesiac možno zacítiť aj v našej dedine ten pravý dych života. Taký kde Ïijú uÏ generácie Slovákov. Zabudli sme na zimu, nepotre- príjemný a chladný vietor vo vlasoch, slnko bujeme na kolesá auta zaloÏiÈ reÈaze a na poºn˘ch cestách, i dážď. Videla som kukučku, ktorá kukala pri mne doma na smreku a do celého stro- lebo asfalt je len na malom úseku, sa víri prach. KaÏd˘ deÀ pri- mu urobila veľké diery. Stromy nám roz- ná‰a kraj‰í a pestrofarebnej‰í pohºad na krajinu. Deti v základ- kvitli a už začína rásť prvé ovocie, ktoré bude o dva mesiace zrelé a chutné. Dnes nej ‰kole v Gemelãiãke – o ktorej sme písali v tohtoroãnom jar- som bola na hríby. Našla som za tri a pol nom ãísle ãasopisu v ãlánku Gemelãiãka je môj domov – poãas tašky. V máji máme krásny sviatok. Deň oltárikov (Božie telo). Je to cirkevný svia- prestávky vyjdú von, v preklade do tunaj‰ieho náreãia: „do tok. Na štyri svetové strany postavia z bre- poºa“. Hrajú sa, pletú venãeky z púpav. Doma pomáhajú pri zových kmeňov drevené domčeky, v kto- rých sú malé oltáriky. Deň pred sviatkom domácich prácach, ale nezabúdajú ani na ‰kolu, do ktorej cho- idú do lesa pre stromčeky, donesú kvety a dia rady. Pí‰u o svojich pocitoch, o krajine i tunaj‰ích zvykoch. vyzdobia ich. Kňaz ide so sviatosťou oltár- nou ku každému oltáriku. Pred ním idú deti a na zem sypú kvety. Danka Dekretová, žiačka V. ročníka, ktorá jar je pobožnosť Krížovej cesty a tým Ďalším sviatkom sú Turíce (Svätodušná vie aj šoférovať traktor po brázde, píše: začína Veľká noc. Zvieratám zverolekár nedeľa). V Gemelčičke sa v tento deň „Jar je krásne obdobie. Okolo ciest zošiel štepí injekcie, aby neboli choré. Stromy kedysi stavali aj máje. Chlapci išli do lesa sneh a vidia sa jamy. Ale môžeme ísť ľah- majú biele kvety a krásne voňajú. Na pole pre mladý stromček a doniesli ho k diev- šie do školy, lebo cesty nie sú zafúkané sa navozí hnoj a potom sa sadia zemiaky a čaťu domov. Zasadili ho do zeme a ozdo- snehom. V zime bol sneh taký veľký, že seje ovos. Jar je krásne obdobie. Moje bili ho farebnými šnúrkami a fľašou pá- k nášmu domu sa nedalo ísť autom. Jar je obdobie. A poviem vám prečo. Lebo sú lenky. Potom ho venovali dievčaťu. Žiaľ, moje obľúbené obdobie. Vonku je krásne, kvety, a keď padajú na zem, všetko je teraz sa tento obyčaj už stráca. Viem voňajú kvety. Najprv sú snežienky a koko- krásne biele.“ o ňom viac zo spomienok mojej starej še. Tráva sa zelenie a stromy sú tiež zele- Jarka Šuľanová, žiačka 8. triedy, impresio- mamy. Keď bola moja stará mama mladá, né. Rastú aj kukučky, konopky, ľalie. Na nisticky i faktograficky, zo spomienok sta- chlapec v jej rokoch jej doniesol malý,

14 | SLOVENSKO Spring – Close to Earth and Heaven

The author continues to quote from the school works by the pupils of the elementary school with Slovak as the language of instruction in Fa˘getu (in Slovak Gemelčička) lying in the Bihor Mountains in Romania. Sometime in the past, the village’s area (42 km2) was larger than that of Romania’s capital - Bucharest. Although, the village’s population is substantially smaller, in comparison to the capital it has more arable land that provides livelihood to people and animals. The excessive domestic bio-products are then sold. Together with preschool children, the school in Gemelčička is attended by 106 pupils. It has two branches: Kúty, called Na zákrute (“At the Bend”), that was built by the former ČSR in nádherný stromček. Nevedela, kto jej ho premiéru s novým programom a budú mať 1936. The other branch is Varatík. The pupils attend first years of the lower primary school daroval. Kto ho postavil v záhrade ich možnosť stáť na doskách, ktoré budú možno there so they don’t need to walk several kilome- domu, ale tešila sa, že niekto má o ňu záu- prvým javiskom, kde predvedú svoj talent tres to get to the school in the centre of the vil- jem. Keď zistila, že je to ten chlapec, ktorý častejšie. lage. In the school, there is a nursery where 16 sa jej páčil, bola ešte radšej. Spojil ich Lebo nielen v škole a v práci na poli či na children including preschool children are enrolled. malý stromček. Nakoniec si ho zobrala aj lúke sa získavajú cenné skúsenosti. Ich Children have a good command of Slovak. Of za muža. A mali spolu štyri deti.“ talent sa ukáže a rozvinie aj vďaka tomu, že course, the colloquial speech. It is so because the V sobotu, 26. mája, sa vydávala pani učiteľ- dostanú možnosť postaviť sa pred publikum. two hundred years, from their ancestor’s arrival, ka Janka Danielová, ktorá učí v tunaj- affected the vocabulary of the local Slovak pop- Lebo hoci ich svet je zatiaľ ohraničený kop- ulation, and thanks to or because of the bad roads šej škôlke. Na svadbe bolo vyše 600 hostí cami navôkol, majú čistú dušu a osobitý Slovak language was preserved with a minimum avzáhrade, v krásne vyzdobenom obrov- pohľad na svet. Možno práve preto, že sú of foreign influence. Romanian occurs in the skom stane si zatancovali aj jej malí a býva- bližšie k zemi dennou prácou i bližšie k ne- speech when newer expressions are used only. lí, teraz už veľkí žiaci. Hneď v pondelok, 29. Fortunately, Slovak TV programmes help bu nadmorskou výškou svojho rodiska. expand vocabularies of the local inhabitants. A mája 2012, bola vysviacka a slávnostné number of the young leave to study and work in otvorenie obnoveného kultúrneho domu ERIKA FAJNOROVÁ their motherland. They speak good Slovak. v Gemelčičke. Naše deti v tento deň mali FOTO: AUTORKA

SLOVENSKO | 15 Fotograf,ktor˘ sa zÏil s príbehom Beatles

V Banskej ·tiavnici neìaleko by sa chýr o fotografovi a imidžmejkrovi Hoff- manovi s takým dôrazom nedostal cez neprie- Námestia Sv. Trojice sa dušný prah dverí ďalších osobností. v dome Pod âervenou studÀou Aj vďaka tomu Hoffmanov príbeh nadobudol lákavé i láskavé kontúry: Marlene Dietrichovú 10 narodil muÏ, ktor˘ spoza fotil v Paríži, pred objektívom mu pózovali objektívu ‰t˘lovo vkroãil do herecké legendy Charlie Chaplin a Marlon Brando, Sophia Lorenová, speváci s hlasmi uchvacujúceho príbehu The zvonov Tom Jones a Engelbert Humperdinck. Beatles. Dezider Hoffman, kto- Už výpočet mien by vydal na telefónny zoznam. Ktovie, či legendy tušili, že majú do činenia rého 100. v˘roãie narodenia s mužom, ktorý začal šoubiznis „hltať“ až po päťdesiatke. O svojej minulosti, hodnej holly- sme si pripomenuli 24. mája, woodskeho príbehu, totiž Dežo Hoffman vra- sa k legendám zo vieval iba poskromne. Nie div, bola viac ako strastiplná. Narodil sa v židovskej rodine. Bol skupiny Beatles ãi k ìal‰ím Zo Îiliny na javisko sveta jedináčik, mal iba tri roky, keď sa po smrti otca osobnostiam ‰oubiznisu dru- Prejavom triumfu fotografa je už sám fakt, že Lajosa jeho matka Kornélia odsťahovala zo zmyselná ikona sexepílu Marilyn Monroe či Štiavnice do Žiliny. V parku pri železničnej sta- hej polovice 20. storoãia pri- sám „Frankie Boy“, Frank Sinatra sa neunúvali nici si otvorila novinový stánok. A nie hocaký. blíÏil nielen vìaka kum‰tu osloviť Deža, aby mu pózovali pred objektívom Bol to prvý kiosk, v ktorom sa predávali aj v Londýne! Nie fotograf sa prosíkal – to legen- knihy, čo silno zapôsobilo na Dežovo vzdelanie. „vedieÈ vidieÈ“, ale aj intuícii dy sa ponúkali. Hoffman fotil Beatles, Rolling U pána Biela sa vyučil za typografa. Posilnený tvárneho, hravého a in‰piratív- Stones, Shadows, Easybeats, Kinks, Hermanęs silným vnemom k obrazu sa postupne prepraco- Hermints, Hollies, Pink Floyd, Animals, Cliffa vával k výjavom spoza objektívu. neho fotografa. Richarda, Jimmyho Hendrixa, Boba Marleya, Znalec Hoffmanovho života M. Pauer, ktorý Ako pí‰e v knihe Fotograf Duke Ellingtona, Louisa „Satchmo“ Armstron- jeho kumšt ostatný raz prezentoval na jar 2010 ga. Štiavnický rodák spolupracoval aj s ďalšími výstavou v rámci Dní Banskej Štiavnice v Lon- Beatles Marián Pauer, publi- velikánmi, a napriek ich ohromujúcemu hudob- dýne, poodhalil súvislosti: „Deža lákal nielen nému posolstvu nikdy nezľahostajnel k Sloven- statický, ale najmä pohyblivý obraz, zrkadlenie cista, spisovateº a autor mnoÏ- sku. Fotil Bratislavskú lýru, ba na ňu lanáril príbehov, okamihov zo života ľudí. Aj preto sa stva projektov o fotografii vtedy pre východnú Európu exkluzívne hudob- vybral do Prahy, kde začínal naozaj ,od piky‘ né veličiny typu Cliffa Richarda, kapely The – ako biletár v Osvobozenom divadle u Voskov- a fotografoch, „DeÏo Hoffman Shadows, bosonohej Sandy Shaw. ca a Wericha. Po tom, čo sa zoznámil s Hedou sa zámerne vyh˘bal vy‰liapa- Kislerovou, ktorá ho priviedla do filmových Predstavme neveºmi známeho ateliérov AB Studio na Barandove do štábu Ota n˘m chodníkom a vÏdy sa Prečo potom jediný dvorný fotograf Beatles Hellera, sa veci búrlivo posunuli. Vďaka hereč- snaÏil robiÈ predov‰etk˘m to, zostáva pre väčšinu Slovákov nedocenený, ke, ktorá sa neskôr v Hollywoode preslávila pod dokonca neznámy? menom Heddy Lamar, sa dostal už ako 22- ão cítil a videl srdcom. A Ïil Na Britských ostrovoch, aj inde vo svete, kde -ročný na stáž do Paríža.“ svoj Ïivot. Jeho minca mala platia Beatles za neprekonateľný vrchol origina- lity a melodickosti poprockovej avantgardy Îolíky ‰Èastia v strastiplnom osude dve strany: Na rube – vo vzÈa- neopakovateľných „šesťdesiatych“, je to, priro- Dežo Hoffman opustil Československo roku hu k sebe – dominovala neú- dzene, celkom inak. Aj viac ako štyri desaťročia 1934 v podstate už natrvalo. V Paríži prišla po rozpade kapely a 25 rokov po smrti Deža vábivá ponuka. Nakrúcal spravodajské a doku- prosnosÈ v tvorbe, pracovitosÈ, Hoffmana platí axióma, podľa ktorej bez neho mentárne filmy, ktoré v kinách premietali ako by Paul, John, Ringo a George sotva dosiahli žurnál pred hlavným programom. Roku 1935 skromnosÈ v súkromí. Na líci – taký vrchol vizuálneho imidžu, na aký ich pri odišiel ako vojnový dokumentarista najskôr do vo vzÈahu k in˘m – prevládala občas až bláznivých seansách dokázal naladiť Etiópie, kde nakrúcal inváziu Mussoliniho, jedine Dežo. A naopak – bez empaticky ľud- a vzápätí do Španielska, kde sa počas občian- ‰tedrosÈ a dobrosrdeãnosÈ.“ ského i profesionálneho spolčenia sa s Beatles skej vojny stal členom interbrigadistického

16 | SLOVENSKO Zaãiatok ny a odrátavania skákali, nechal ich behať, šan- Wardour tiť. M. Pauer dupľuje: „Samotný Sir Paul Street McCartney povedal, že Deža považovali všetci v Soho, kde vznikli štyria akoby za svojho otca, Paul sa vyznal, že NAJ-foto by boli ochotní urobiť čokoľvek, čo by Dežo s Beatles navrhol, pretože mu bezmedzne verili. Presved- čil ich fotkami, tvorbou i priateľstvom. Ľud- skosťou a vrcholným profesionálnym prístu- pom.“ Nečudo, že aj ďalšie kapely žiadali od Hoffma- na fotky v pohybe. „Za Dežom začali chodiť herci, z hudobnej branže nebolo v tom čase kapely, ktorá by nechcela pózovať pred jeho objektívom. Rolling Sto- nes s Mickom Jaggerom, The Sha- dows, Sir Cliff Richard,“ hovorí M. Pauer. A samotná spolupráca s Beatles? Trvala od roku 1962 do rozpadu kapely v roku 1970. V kronike „chrobákov“ bol Dežo triumfáto- rom, v mnohom prvolezcom. Bol prvý, kto Beatles fotografoval v Liverpoole, prvý a jediný, kto ich fotografoval počas prvého nahráva- nia v londýnskom štúdiu na Abbey Road, bol jediný profesionálny fotograf, ktorý s nimi absolvoval Marián Pauer všetky európske koncertné turné a dokonca aj v rodnom dome prvý pobyt Beatles v USA v roku 1964, keď bol D. Hoffmana súčasťou ich oficiálneho sprievodu.

Návraty k ‰tiavnickému domu Začiatkom 80. rokov minulého storočia Dežo Hoffman odložil „foťák“ a pustil sa do retro- spektívy svojich tvorivých poryvov a životných príbehov. Zanechal po sebe viac ako milión foto- negatívov – a to iba zo žánru šoubiznisu... Lenže novinárskeho združenia. Tam sa stretol s ľuďmi, „Rozh˘bal“ fotografiu ‰oubiznisu dôchodkový oddych si užil iba krátko – 26. ktorí ovplyvnili jeho postoje k svetu a životu aj V londýnskej štvrti Soho, kde si na Gerrard marca 1986 v Londýne zomrel, pochovaný je na tvorbu. „Mal šťastie, pretože komunikoval Street zriadil fotoateliér, sa Dežo ocitol na palu- židovskom cintoríne v štvrti Golders Green. s profilujúcou sa legendou fotografie Robertom be nespútaného živlu rodiaceho sa šoubiznisu. Kedykoľvek zájdem do Banskej Štiavnice, Capom, spriatelil sa so spisovateľom a noviná- Skvele sa uviedol ako fotoreportér hudobného zakaždým sa pristavím pri rodnom dome Deža rom Ernestom Hemingwayom, ktorý počas týždenníka Record Mirror, spolupracoval s den- Hoffmana. Postupne ožíva. Pred pár rokmi si občianskej vojny v Španielsku pôsobil ako níkmi Daily Mirror a The News Chronicle. dom kúpil mladý Štiavničan, priaznivec Beat- reportér vojnových udalostí,“ dopĺňa M. Pauer. Čím si Dežo získal v Londýne, v ktorom bola les, aby v ňom po rekonštrukcii oživil ducha Ako frontový kameraman bol Dežo trikrát zra- konkurenčná tlačenica fotografov na scéne i „za slávneho štiavnického rodáka. nený, pri poslednom, najvážnejšom prípade, scénou“, rešpekt, dôveru a popularitu? ĽUDO POMICHAL načas stratil pamäť. Keď sa vyliečil, ušiel v roku „Fundament hľadajme v črtách jeho charakteru. FOTO: AUTOR A ARCHÍV 1940 z internačného tábora v St. Cyprien na Bol neobyčajne srdečný a ústretový. Citlivo francúzskej strane Pyrenejí do Anglicka, vstúpil vnímal ľudí, vedel sa podeliť o názor, ak bolo do jednotiek Československej armády, aby sa treba – a riešenie sa núkalo v dosahu, pomôcť On 24 May we marked the 100th anniversary of the neskôr pridal do Royal Air Force. Dokonca lie- im. Možno povedať, že bol to Dežo Hoffman, birth of Dezider Hoffman (born in a house at the address Pod Červenou studňou 10 near Námestie sv. tal vraj aj nad rodným Slovenskom, kam sa kto vniesol do tohto žánru fotografie život, Trojice (The Holy Trinity Square) in Banská Štiavni- chystal po skončení vojny vrátiť. pohyb, nestrojenú bezprostrednosť,“ hovorí M. ca; died in London on 26 March 1986, buried in the Lenže ešte pred koncom II. svetovej vojny sa Pauer a uvádza príklad: „Keď prišiel po prvý raz Jewish cemetery in the area of Golders Green). Hoff- man left Czechoslovakia in 1934. In Paris, he com- stihol oženiť s Angličankou Lilly. Mal s ňou dve v roku 1962 za ,chrobákmi‘ do Liverpoolu, pleted a year-long working stay in the American deti – dcéru Dolores a syna Davida. V Leicestri dovtedy sa Beatles zásadne fotografovali v ate- Twentieth Century Fox Film Corporation. In 1935, si otvoril nahrávacie a fotografické štúdio. liéri, vznikali vopred naštylizované zábery. the corporation sent him out to Ethiopia and Spain as a war documentarist; in 1940, he fled to England, Napriek tomu, že si kliesnil cestu nie práve naj- Paul, John, George a Ringo sa nesmeli pred was enlisted in the Czechoslovak army, joined up dokonalejšou angličtinou, ktorú „obohacoval“ objektívom fotografov ani hýbať, pomaly ani The Royal Air Force. In London, the door of showbusiness was being gradually opened for him from hoffmanovskými novotvarmi, vďaka svojej nedýchali. Také boli potreby, parametre tvorby, 1949. He presented himself as a photographer of the práci rýchlo získal rešpekt a úctu. Keď sa roku hodnotiace kritériá. Až kým neprišiel muž, music weekly Record Mirror, also cooperated with 1949 presťahoval s rodinou do Londýna, ktorý ich zbúral, vytvoril si svoju predstavu, the dailies of Daily Mirror and The News Chronicle. His co-operation with The Beatles lasted from 1962 postupne sa mu otvárali dvere v branži šoubiz- emotívnosť tvorby a koncepciu.“ until the split-up of the band in 1970. Dežo Hoffman nisu. S vervou stláčal spúšť svojho rolleiflexu, Dežo Hoffman fotil Beatles v Selftonskom turned photography of the showbusiness world sprvoti príležitostne pre noviny a časopisy, aby parku v Liverpoole tak, že si ľahol do trávy inside out. In this genre alone, he left behind more roku 1955 zažil kľúčový zlom. a všetci štyria pred ním či nad ním na jeho poky- than a million of photo negatives.

SLOVENSKO | 17 Veronika Velez-Zuzulová: Romain mi dodal lyÏiarsky nadhºad Zvykajme si na to, Ïe jediná slovenská slalomárka, schopná mie‰aÈ kartami v spleti bránok na svahoch Svetového pohára v najuÏ‰ej svetovej ‰piãke, nosí od posledného aprílového piatka kombinované priezvisko. Po sobá‰nom obrade v Dóme sv. Martina v Bratislave, keì po dvojhlasnom „áno“ aj „oui“ si mla- domanÏelia – 27-roãná Bratislavãanka Veronika Zuzulová a 28- -roãn˘ Francúz Romain Velez – v prítomnosti 160 svadobn˘ch hostí vymenili obrúãky s briliantom v tvare snehovej vloãky. Pred na‰ou lyÏiarskou dámou ãíslo 1 sa otvárajú nielen príchu- te partnerského zväzku, ale aj nov˘ rozmer ‰portového procesu.

Romain Velez okrem toho, že je špičkový servisman Napredovanie o ‰piãky lyÏí v Soči, bola by to už moja štvrtá... Ale rozlúčku (a v súčasnej „stotinovej konkurencii“ najlepších Veď v prípade jej manžela Romaina ide na jednej s lyžiarskymi oblúkmi by som si oproti pôvodným rozhoduje alchýmia „supermanov“ v lyžiarni pred strane o taktného partnera, na druhej o lyžiarskeho plánom zrejme posunula ešte o rok neskôr. Možno pretekmi), Veronike šéfuje aj v kondičnom progra- profíka s mimoriadnou anticipáciou: „Neuveriteľne aj preto, že na svetovom šampionáte 2015 v ame- me. Napokon, je vyštudovaný tréner zjazdového vie ,čítať‘ pretekársku dušu, sama som sa presved- rickom Vaile sa bude s kariérou lúčiť viacero skve- lyžovania. Skúsenosti predchádzajúcich dvoch čila o jeho empatickej trpezlivosti. Ukázal mi novú lých lyžiarov. Odchádza jedna silná generácia. sezón, odkedy je Romain v „klane Zuzulovcov“, cestu, otvoril nové možnosti. S jeho pomocou som A veľmi rada by som si vychutnala atmosféru potvrdili, ako blahodarne pôsobia účinky psycholo- sa začala dívať na lyžovanie a súťaživosť cez úplne posledných veľkých pretekov práve s nimi. Veď sme gického aspektu v športovom procese na výkonnosť nový priezor.“ spoločne niečo prežili, zažili, inšpirovali jeden dru- a schopnosť zdokonaľovať sa, keď do hry vstúpi aj Psychologická zložka vrcholového športu je dnes hého, spriatelili sa...“ chémia citov, emotívnosť obojstranne opätovanej alfou a a omegou potenciálneho úspechu. Pri abso- náklonnosti vyústiacej až k požehnaniu pred oltárom. lútnej vyrovnanosti fyzických dispozícií, takmer LyÏiarska rivalita a kolegiálna druÏnosÈ Apropo. Nie je niekedy takýto vzťah počas trénin- identickom kreslení oblúkov v slalomových brán- Lyžiarska chasa je na rozdiel od iných individuál- gov na príťaž, nebodaj pôvodcom možno zdravo kach, pri rovnakých materiálových podmienkach nych športov predsa čímsi zvláštna – na jednej stra- motivujúcich konfliktných vzplanutí na svahu? (technológia a aerodynamické proporcie lyží, obte- ne v branži zjazdárok vládne rivalita, na druhej „V duchu som túto dilemu riešila, predsa len – vrcho- kanie a priepustnosť kombinéz...) sa dnes rodia v nej cítiť duch kamarátstva, istú mieru žičlivosti. lový šport je stresová záležitosť, a tak som si sem- víťazstvá predovšetkým v hlave. A o tom sa – už aj Z čoho to pramení? „Hoci vždy ide o veľa – prestíž, -tam aj kládla otázku, či s Romainom dokážeme v spoločnosti Romaina – presvedčila Veronika víťazstvá a aj určite nie zanedbateľné finančné pré- oddeliť náš súkromný vzťah od profesionálneho prí- najmä počas uplynulej zimy. Viditeľne sa posunula mie, osobne ma teší, že v Svetovom pohári nad stupu v športovom procese,“ vyznala sa Veronika vo vnútornom sebavedomí, ktoré zázračne pôsobí všetkým čnie športový a kolegiálny duch. Iste je aj pre médiá ešte v čase, keď sobášny list nemal až aj na sebaistotu na svahu. Oblúk za oblúkom najmä zjazdové lyžovanie výsostne komerčný šport, vlád- také jasné kontúry. Jedným dychom však dodala, že vo finiši minulej sezóny v marci začala doslova ne v ňom rivalita firiem, značiek, ale ľudská podsta- či už počas pretekov, alebo tréningu idú všetky pre- dýchať na chrbát Rakúšanke Marlies Schildovej či ta v ňom nakoniec prevláda. Mám veľa kamarátok, javy citov nabok, veď aj obligátny „zdvorilostný“ Nemky Marie Riesch-Hoeflovej, „učebnicovým“ rozumiem si s Fínkami, Rakúšankami, vo všeobec- bozk môže vykoľajiť koncentráciu. A tak na kopci suverénkam rovnováhy psychickej odolnosti nosti obľubujeme napríklad úprimnú Mariu Riesch- vždy vnímala Romaina „iba“ ako trénera či servis- a výkonu na hrane totálneho risku. Koľkože jej chý- -Hoeflovú. Mne bola roky vari najbližšia Chorvátka mana. A, veruže, ani po tom, čo Dóm sv. Martina balo k vytúženej premiérovej víťaznej fotografii na Ana Jelušičová. Bezprostredná, veselá, ústretová. opustili už ako svoji cez tradičnú bránu lyží nad hla- stupni víťaziek? Prekliato smiešna jediná stotina Je ich iste viac, z ktorých necítim iba rivalitu, ale aj vami, by sa toto pravidlo vraj zmeniť nemalo. sekundy, keď ju 10. marca v slalome vo švédskom bezprostrednosť, kamarátstvo.“ Ako sa zžíval Timotej Zuzula, Veronikin otec a tré- Āre zdolala o centimetre lyže spomínaná Nemka... A čo teda po definitívnom odopnutí lyží? Príde ner v jednej osobe, s tým, že okrem fortieľneho ser- Čo sa zatiaľ neudialo, nepochybne raz konečne prísť konečne čas na rodinný život, deti. Je priskoro vra- vismana a kondičného trénera so skúsenosťami musí. Smoliarskych druhých a tretích miest už bolo vieť o konkrétnych zámeroch? „Ešte nevieme, kde s francúzskou ženskou zjazdárskou elitou má v tíme dosť... „No ale presne o tom je veľký šport – aj budeme spolu žiť. To ukáže čas, situácia. Teraz by to počas minulej zimy nádejného zaťa? „Určite sme to o kúsku šťastia. Verím, že príde deň, keď sa viac bolo zbytočné riešiť, keďže prioritou je šport. Zrejme rozoberali, tatino načrtol, že sa môže udiať všeličo. obráti na mňa ako na moje súperky. Veľmi-veľmi vo Francúzsku, alebo... Možno striedavo aj tam, aj Ale napokon to nechal na mňa, dôveruje mi, a tak túžim po veľkom víťazstve. Musím byť trpezlivá, na Slovensku. Určite by som sa nerada vzdala svo- vedel, že ak sa pre niečo rozhodnem definitívne, to, veď ak zdravie vydrží a obídu ma zranenia, ktoré, jej krajiny, v ktorej som doteraz žila a s ktorou ma jednoducho, bude fungovať,“ načrtla Veronika žiaľ, k nášmu športu, patria, ešte mám pár rôčkov na mnohé, vrátane ľudí, spája. A už vôbec si neviem s tým, že jej voľba vonkoncom nebola ovplyvnená to, aby som sa na ,bedni‘ postavila najvyššie. Pri- predstaviť, že by som v mojej vlasti netrávila pravi- zaľúbeneckou zaslepenosťou, nebodaj rozmarom... rodzene ma motivuje zimná olympiáda 2014 delne aspoň pár týždňov v roku. Na druhej strane –

18 | SLOVENSKO ak by bola možnosť dvojitého občianstva, určite by som ho chcela,“ úprimne sa vyznala Veronika. V dobrom som ju „podpichol“, či by v prípade mož- nosti dvojitého občianstva bola „napoly Slovenka a napoly Francúzka“? Veronika Velez-Zuzulová s jej šarmantným úsmevom: „Do takejto dvojroly by som sa teda nedokázala vtesnať. Ja zostanem Slovenkou stále!“ A jedným dychom – aby dala veci na pravú mieru po nie príliš príjemných kon- frontačných dišputách Zuzulovcov s lyžiarskym zväzom – dodala: „Určite chcem na zimnej olym- piáde v Soči štartovať za Slovensko.“

K minitímu Zuzulovcov O Zuzulovcoch – otcovi a trénerovi v jednej osobe Timotejovi a jeho dcére Veronike – bolo roky známe, že nemenia osvedčené spôsoby metodiky, prípravy, či už v lete na ľadovcoch (Južná Amerika, v európskych Alpách zväčša v Hintertuxe či Kapru- ne), alebo na suchu v naháňaní kondičnej sily, vytrvalosti a obratnosti, leda ak vstúpia do hry ešte účinnejšie efekty. Nepochybne k nim patria dobré vzťahy minitímu Zuzulovcov s predsa len ekonomicky a tým aj špor- tovo kvalitnejšie zabezpečenými Rakúšankami, Francúzkami, Fínkami či Švédkami. V priamej tré- ningovej konfrontácii s nimi Veronika postupne dospela na takú úroveň, až sa stala svojim „spriate- leným slalomárskym dušiam“ nepríjemnou rival- kou. A kým sa do tímu „nepriženil“ Romain Velez,

dozaista bol a stále zostáva na prospech veci aj pria- teľský a kolegiálny vzťah Tima Zuzulu s ďalším Slo- vákom – Pavlom Šťastným (ešte ako čs. tréner doviedol v roku 1984 Olgu Charvátovú k olympij- v tom aj kus romantiky, keď „Timo“ spával na Veronika Velez-Zuzulová: Romain Helped Me to skému bronzu na ZOH v Sarajeve), ktorý sa po sedadle auta, len aby mu vystačili peniaze na View Skiing Dispassionately návrate z USA trénersky venuje Češke Šárke lôžko pre dcéru v penzióne počas tréningových The only Slovak slalom racer who made it to the Záhrobskej. výjazdov na ľadovec. „Posledné sezóny sú istým world’s top elite has been bearing a combined surname Veronika Velez-Zuzulová je v slovenských pod- vykúpením, že to všetko malo zmysel,“ vyznala since the last Friday of April. After the wedding ceremony at the St Martin’s Cathedral in Bratislava, 27- mienkach podvyživenej ekonomiky štátom dotova- sa Veronika a dodáva: „Nehodnotím to iba cez year-old Bratislava woman Veronika Zuzulová and 28- nej reprezentácie v permanentne odstrkovaných prizmu úspechov či finančných prémií za popred- year-old French Romain Velez exchanged wedding športoch – a takým zjazdové lyžovanie bolo vždy! né umiestnenia. Vnímam to i v ľudskom rozmere, rings with snowflake-shaped brilliants. – typickým produktom rodičovského vyvzdoro- ktorý špičkový šport odhaľuje. Vo vzťahoch, emó- Besides being a top serviceman, Romain Velez is in charge of Veronika’s fitness programme. Good relations vania si úspechu. Jej otec Timotej, ktorý na FTVŠ ciách. Proces a roky, ktorými sme doteraz na sva- with economically and thus also better equipped Austri- v Bratislave absolvoval štúdium trénerstva zjazdo- hoch i mimo nich prešli v rodine i s našimi naj- ans, French, Finns or Swedes proved to be useful when vého lyžovania, je u nás vari najžiarivejším prípa- bližšími partnermi, ma naučil, že všetko sa vo working out training methods. Facing their direct train- dom rodiča, ktorý sa zaangažoval do športového vrcholovom športe odvíja od viery a dôvery.“ ing confrontations, Veronika gradually achieved the level of a serious rival to her “befriended slalom souls”. rastu svojho dieťaťa. S Veronikou urobil podobný A tak so žičlivosťou Francúzovi Romainovi Velezo- “I believe, a day will come when good luck will be more prienik do dominanty alpských lyžiarskych veľmo- vi môžeme závidieť „babu do koča i do voza“, bez- with me than with my opponents. Naturally, my moti- cí ako v čerstvej pamäti predchádzajúcich sezón prostrednú Bratislavčanku plnú úsmevov aj zrelej vation is the 2014 Winter Olympics in Sochi, Russia; it Chorvát Ante Kostelič s dcérou Janicou a synom rozvážnosti, ktorá napriek svojmu priaznivému would be my fourth. Surely I want to race for Slovakia”, Ivicom či Čech Petr Záhrobský s dcérou Šárkou. our ski racer said. And she would like to postpone tak- športového príbehu vie, že človeka ctí pri všetkej ing the last planned turns on snow in her career by a Teda otcovia hviezd, ktoré majú pod Alpy takisto pohode aj to, ak súcití so slabšími. Postihnuté deti year. It is maybe also because several outstanding skiers priďaleko. v Novej Bani, ktoré Veronika, keď to čas vydá, nav- will end their careers at the 2015 World Alpine Ski Timotej Zuzula, tvrdohlavý Stredoslovák, rodák števuje a podporuje, by o tom vedeli povedať viac. Championships in Vail, Colorado, the USA. “I would z Novej Bane, išiel svojou cestou. S vlastnou like to savour the atmosphere of my last big races with them. After all, we have experienced something togeth- víziou, pričom na oltár perspektív dcéry kládol ĽUDO POMICHAL er, underwent something, inspired one another, became energiu, financie i vlastné zdravie. Možno je FOTO: AUTOR friends.”

SLOVENSKO | 19 Slovenãina v kraji Polonín

Prof. Svitlana Pachomovová, DrSC., vedúca Katedry slovenskej filológie UÏhorodskej národ- nej univerzity

Doc. PhDr. Jaroslav DÏoganík, CSc., lektor sloven- ského jazyka a kultúry na UÏhorodskej národnej univerzite

·tudenti Katedry slovenskej filológie UNU sa aktívne zapájajú do umeleckého prekladu pod Jeden z mostov, ktor˘ spája star˘ UÏhorod s nov˘m vedením docentky Tetjany Lichtejovej

V nebi je raj, na zemi – UÏhorod Užhorod. Skutočne. Mesto pôsobí pokojným dou. Nestratili sa v nej ani slovenský jazyk Keď na jar zavítate do tohto mesta na západe dojmom, možno aj preto návštevníka neuna- a literatúra. Katedra slovenskej filológie Ukrajiny, prekvapí vás množstvo rozkvitnu- via prechádzky starými uličkami, kde, takpo- UNU je jednou z jej najmladších katedier. tých sakúr. Užhorod pripomína pestrofarebnú vediac, každý kameň dýcha históriou. A pri- Typická atmosféra ako na iných univerzitách. a rozvoniavajúcu kvetinovú záhradu. Začal sa tom je to mesto aristokratické, veď pred štyri- Čas od času sa vysypú z posluchární študen- tu dokonca festival Sakura-2012. Ešte vlani sto rokmi bolo sídlom vládnutia grófov Dru- ti, potom na chvíľu chodby osirejú. tu a v Mukačeve vysadili celé aleje sakury getovcov. Práve tí povolali z rodného Talian- Započúvali sme sa do vravy na jednej z nich. ako prejav podpory japonskému národu pri ska staviteľov, umelcov, majstrov, aby sa Už sme blízko, lebo počujeme slovenčinu. jeho prekonávaní následkov prírodnej a tech- Užhorod podobal mestám západnej civilizá- Nemýlili sme sa. Víta nás vedúca Katedry nickej katastrofy. cie. Každá budova má svoju fyziognómiu. slovenskej filológie Užhorodskej národnej Zmiešali sa tu prakticky všetky štýly: baroko, univerzity prof. Svitlana Pachomovová, Zakarpatská oblasť Ukrajiny hraničí so štyr- klasicizmus, konštruktivizmus. Nečudo, že DrSc. mi štátmi – Rumunskom, Maďarskom, Slo- pri prechádzke ulicami sa znenazdajky ocit- venskom a Poľskom. Žije v nej sedemdesiat nete v celkom inej epoche. Susedsky slovanská blízkosÈ národností. Jednou z prvoradých úloh miest- Poďme však pekne po poriadku. „Príprava nych samospráv je posilnenie medzietnic- Slovenãina sa nestratila odborníkov zo slovenského jazyka a literatú- kého spolunažívania, tolerancie a vzájom- Nech zavítam na ktorúkoľvek univerzitu, ry na základe Katedry všeobecnej a slovan- ného porozumenia. Často sú to celkom kon- vždy si nostalgicky spomeniem na tú svoju skej jazykovedy UNU sa začala v roku 1994 krétne riešenia citlivých otázok s prihliadnu- v Prešove, a zároveň pozorne sledujem atmo- aodva roky neskôr sa spomínaná katedra tím na národnú identitu. sféru, ktorá vládne v tých iných. Užhorodská transformovala na Katedru slovenskej filoló- národná univerzita (UNU) každoročne 18. gie UNU,“ uvádza nás do problematiky pani Oblastné sídlo Zakarpatskej Ukrajiny októbra oslavuje svoje narodeniny. Bolo to profesorka. Dozvedáme sa, že hlavným Sme v Užhorode – oblastnom meste Zakar- práve v ten deň roku 1945, keď začínala svoju cieľom katedry je príprava učiteľov sloven- patskej Ukrajiny. Má okolo 120-tisíc obyva- činnosť jedna z klasických univerzít Ukrajiny. ského jazyka a literatúry, prekladateľov, tlmoč- teľov. Najdávnejšia hodnoverná zmienka V súčasnosti má 17 fakúlt a zo 12-tisíc štu- níkov pre potreby slovenskej národnostnej o mesta je z polovice XII. storočia. Staro- dentov. menšiny v Zakarpatskej oblasti, ale aj pre usadlíci hovoria, že v nebi je raj a na zemi – Do priestorov UNU sme vstúpili nie náho- ďalší rozvoj slovakistiky. Je tu však ešte jeden

20 | SLOVENSKO rozmer. Zmeny v spoločenskom živote Ukra- jiny a v Európe ovplyvňujú aj profilovanie katedry. „Mladí ľudia z oboch strán schen- genskej hranice sa zbavujú stereotypov a pre- sviedčajú sa o tom, že Ukrajinci a Slováci sú si blízki jazykom, tradíciami, piesňami, túž- bami. Študenti z Ukrajiny, ktorí mali pochybnosti o účelnosti európskej integrácie našej krajiny, sa po pobytoch na Slovensku vracajú domov ako presvedčení Európania,“ podčiar- kuje prof. S. Pachomovová novú dimenziu. K nej sa pridáva aj plodná spolupráca katedry s odborníkmi z Kyjeva, Ľvova, Rivného, ale aj z Bratislavy, Košíc, Prešova, Banskej Bystrice, Nitry a Trnavy.

Sme susedia. A poznáme sa? Pestré sú aj ďalšie aktivity katedry. V roku 2008 vychádza učebnica Slovenský jazyk pre Ukrajincov (Slovacka mova). Jej autormi sú prof. Svitlana Pachomovová a doc. Jaroslav Džoganík. Je to vlastne základný kurz súčas- ného slovenského spisovného jazyka, ktorý âlenovia je podaný vo vzťahu s javmi ukrajinského Katedry jazyka. Zakarpatskí novinári označili vydanie slovenskej tejto učebnice za kultúrnu udalosť roka filológie v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Nezostalo UÏhorodskej národnej len pri tom. Roku 2010 vychádza podobná univerzity učebnica týchto autorov na báze ruského jazyka. Projekt Slovensko – Ukrajina: elimi- nácia jazykovej bariéry dostala takto celkom konkrétnu podobu. S literárnym vedcom docentom Jaroslavom planyda, 2010) s podtitulom Slovenská poé- východoslovanskej a stredoeurópskej, ale pri- Džoganíkom, lektorom slovenského jazyka zia XIX. – XX. storočia z pohľadu ukrajinsko- tom jeho dejiny – to je vzájomné prepojenie a kultúry na Užhorodskej národnej univerzi- -slovenských vzťahov. Keď sme sa rozhovorili rôznych kultúrnych vplyvov. Znova sme sa te, sme našli hneď spoločnú reč. Bolo o čom na túto tému, T. Lichtejová nám ponúkla cel- presvedčili, že slovenčina sa tu nestratila. rozprávať. O literatúre. Slovenskej i ukrajin- kom čerstvé vydanie zborníka Medzi Karpat- IVAN JACKANIN skej, ba aj ukrajinskej, ktorá jestvuje na Slo- mi a Tatrami, ktoré približuje slovenskú poé- FOTO: AUTOR A ARCHÍV vensku, lebo práve o tej je jeho monografia ziu v preklade ukrajinského zakarpatského Slovak in the Area of Poloniny Epické impresie. básnika Petra Skunca. Jaroslav Džoganík je organizátorom medzi- The Transcarpathian (Zakarpattia) Oblast of Ukraine bor- Pripomenieme, že Medzi Karpatmi a Tatrami ders on four countries – Romania, Hungary, Slovakia národných vedeckých konferencií, ktoré sú vychádza už vyše desať rokov. Pri jeho začiat- and Poland. There live people of seventy nationalities in venované slovensko-ukrajinským vzťahom, koch stala a aj dosiaľ sa mu koncepčne venu- the Oblast (region). The administrative centre of Tran- zostavovateľom a zodpovedným redaktorom scarpathian Ukraine is Uzhhorod. Its population is about je práve Tetjana Lichtejová. Na stranách 120 thousand. mnohých vedeckých publikácií, členom re- zborníka realizujú svoje prekladateľské vlohy Uzhhorod National University UNU was founded on 18 dakčných rád domácich i zahraničných vydaní. študenti aj profesionálni prekladatelia. October 1945. It has 17 faculties, and over 12 thousand students are enrolled at the university. Priznal sa, že v poslednom čase sa intenzívne A výsledok? Slovenský čitateľ má možnosť One of the youngest departments at UNU is the Depart- venuje príprave nového slovensko-ukrajin- zoznámiť sa s tvorbou mnohých ukrajinských ment of Slavonic Philology. The Head of the Department ského slovníka. Mnohí sa nemôžu dočkať autorov, ukrajinskí zas s umeleckým slovom is Prof Svitlana Pahomova. The preparation of the spe- cialists in Slovak language and literature, translators, tohto vydania, veď posledný takýto slovník Slovákov. interpreters for the needs of Slovak national minority in vyšiel roku 1985. Aj slovníky starnú... the Transcarpathian region and for the further development of Slovak studies began in 1994. The main objec- Noviny Slovenské slovo tive of the department is to prepare Slovak language and Tmel umeleckého slova Keď sme sa lúčili s Užhorodom, k autobusu, literature teachers. Keď sa zamyslíme nad poslaním a funkciou ktorý denne premáva na trase Prešov – In 2008, the textbook Slovacka mova = Slovenský jazyk (“Slovak Language”) was published for Ukrainians. Its umeleckého prekladu, vybaví sa nám jeho Užhorod a späť, nás stihol vyprevadiť authors are Prof Svitlana Pahomova and Docent (reader) kultúrna, estetická, historická, poznávacia, Jaroslav Džoganík. Neprišiel naprázdno. Pri- Jaroslav Džoganík. komunikatívna, informačná dimenzia. Ale je niesol noviny Slovenské slovo. Na začiatku The literary scientist Džoganík is a lecturer of Slovak language and culture at UNU and author of the work Epické to aj jeden z prostriedkov vzájomného obo- apríla Slovenská informačná agentúra na impresie (“Epic Impressions”), a monograph on Slovak hacovania sa národov, kultúr, civilizácií. Čím Ukrajine (SIAU) prišla s prvým číslom tých- and Ukrainian literatures and even the Ukrainian litera- sú zaujímavé slovensko-ukrajinské a ukrajin- to novín. Sú to vlastne dvojjazyčné noviny na ture in Slovakia. The reader Tetyana Lihtey occupies her- self with the theory and practice of artistic translation at sko-slovenské literárne vzťahy? O tom by ôsmich stranách, ktoré budú vychádzať kvar- UNU Department of Slovak Philology. She is the author vedela celé hodiny rozprávať docentka Tetja- tálne v tisícovom náklade. of the monograph Slovanský osud (in Ukrainian Slovian- ska planyda (“Slavonic Destiny”), 2010) subtitled na Lichtejová, ktorá sa na Katedre slovenskej Život sa nezastavil ani v Užhorode, meste, Slovenská poézia XIX.–XX. storočia (“Slovak Poetry of filológie Užhorodskej národnej univerzity ktoré, ako vraví historik profesor UNU Serhij the XIX and XX Centuries”) from the point of Ukrainian- zaoberá práve teóriou a praxou umeleckého Fedaka, má dve tváre – jedna sa díva na Slovak relations. In the beginning of April, Slovak Infor- mation Agency in Ukraine (SIAU) came with the first prekladu. Výrečne o tom hovorí jej monogra- Západ, druhá na Východ. Niet sa čo čudovať, issue of the bilingual newspaper Slovenské slovo (“Slo- fia Slovanský osud (v ukrajinčine Slovjanska veď sa nachádza na hranici dvoch civilizácií – vak Word”).

SLOVENSKO | 21 Spomienky Jána Vrtielku z Austrálie

v poslednej štvrti od Melbourne, a tak cesta Môj Ïivot, ak ho môÏem struãne opísaÈ, je v ak˘chsi kapitolách, do práce trvala autom vyše hodiny. Praco- ktoré na seba nenadväzujú. val som od deviatej ráno do deviatej večer, 12 hodín denne, 7 dní do týždňa. Moja Narodil som sa 15. apríla 1955 vo Zvolene-MôÈovej, v rodine Ïelez- manželka pracovala v poisťovni, a keďže niãiara. Tam som nav‰tevoval základnú aj strednú ‰kolu. Môj otec sme splácali dom, z jedného platu by sme nevyšli. O dcéru sa nám starala pani v sú- zomrel, keì som mal päÈ rokov, a tak v˘chova mÀa a sestry zosta- kromí, jej opatera však nebola dobrá, tak la na matke, ão bolo ÈaÏké najmä z finanãn˘ch dôvodov. sme sa rozhodli presťahovať do štátu, kde sú lacnejšie domy. Ja som chcel do Queenslan- Mal som zo trinásÈ rokov, keì sa zaãali ‰íriÈ reãi o antislovensk˘ch du, moja manželka zvolila Južnú Austráliu prejavoch vtedaj‰ieho prezidenta âeskoslovenskej republiky – Adelaide, pretože je to kvôli návšteve prí- buzných bližšie k Melbourne. Prišli sme do Novotného, ako chcel zalesÀovaÈ Kysuce a ako urazil Maticu slo- mesta v najhoršom čase – v čase, keď skra- venskú. Zaujímavé je, Ïe vtedy v‰etci Slováci stali zajedno, a dokon- chovala Štátna banka Južnej Austrálie. ca aj ãeská tlaã nás podporila. Keì som v rádiu poãul, Ïe Novotného Záujem o Slovákov v Austrálii Rozhodol som sa študovať na univerzite, čo odvolali, hneì na druh˘ deÀ som v triede zvesil jeho obraz zo steny, bol môj dávny sen. Štúdiá som ukončil dip- poãmáral ho kriedou a hodil do skrine. Nestalo sa mi niã, lebo vtedy lomovou pracou. Získal som titul profesora. Zaujímal som sa o život Slovákov v Adelai- boli naozaj liberálne pomery. Keì nám pri‰li „pomáhaÈ“ bratské de, dúfajúc, že ak napíšem o nich, neskôr vojská, tak som uposlúchol v˘zvu v rádiu a hoci som bol 13-roãn˘ presvedčím Slovákov v Austrálii, aby sa podujali napísať knihu Slovaks in Australia. chlapec, i‰iel som premiestÀovaÈ dopravné znaãky popri ceste Tento cieľ mi ležal na srdci odvtedy, čo pozdæÏ rieky Neresnica. Videl som obrnené vozy a tanky, tak som sa vyšla kniha Czechs in Australia. A hoci som nahováral na to Jozefa Kuruca v Sydney r˘chlo skryl za stromy, a keì kolóna pre‰la, pokraãoval som v práci. a hoci on na to údajne získal Jozefa Kolma- To moÏno povaÏovaÈ za v˘znamné v˘chodisko jedného z tisícok jera, kniha nevyšla. Počas mojej práce ma jeden profesor na chodbe upozorňoval, aby Slovákov, ktorí sa po okupácii republiky v auguste 1968 rozhodli som bol opatrný, ďalší mi tvrdil, aby bola opustiÈ ju a emigrovaÈ. Pravda, Ïivotn˘ch skúseností a poznania cez v čechoslovakistickom duchu (pravda, nie tak otvorene, ako to ja píšem, ale dalo sa to historické skutoãnosti, ktoré ma v tom utvrdzovali, bolo viacero. vycítiť z celkového tónu). Ja som ju však nemohol napísať inak ako v slovenskom duchu! A keď som si podal Pracovná realita na Západe deľovaní zvyškov kovov zo stroja bola žiadosť na magisterské štúdiá, vtedy ju Myslel som si, že na Západe bude viac horúčava, veď medené ingoty sa zohrievali priam s nadšením odo mňa prijali. Po jej možností. Bohužiaľ, Slováci tam boli takí až na 800, bronzové na 400 stupňov Celzia. odovzdaní však akoby sa nad všetkým rozhádaní ako dnes na Slovensku. Význam Oddeľovať z nich oceľové kotúče, keď zo zavrela hladina. Hoci som mal dostať hod- národnej jednoty chápali povedzme Ema- zvyškov ingotov sálala na vás extrémna notenie najneskôr v novembri 1993, nikto nuel T. Böehm a Štefan Blaško. Obaja žili horúčava, bola veľká drina, pri takej robote mi nevedel nič povedať až do konca februá- v USA, bohužiaľ, nemali dostatočnú podpo- vydržali chlapi zo tri-štyri mesiace, ja som ra 1994! Až vtedy som sa dozvedel, že som ru vo Svetovom kongrese Slovákov. tam bol až šesť mesiacov! Potom som pra- prácu úspešne dokončil, čiže ukončil som Čo sa týka môjho zamestnania, pracoval coval vo fabrike na keksy a neskôr v textil- štúdiá. Ale zas nie až tak úspešne, aby som som najprv vo fabrike vyrábajúcej z medi nej fabrike. mohol pokračovať v magisterských štú- a mosadze súčiastky pre elektrárne. Pri od- Kúpili sme si s manželkou rodinný dom diách. Vyčítali mi, že som si nevšimol Slo-

22 | SLOVENSKO vákov organizovaných v Československom vdovou po vynálezcovi superľahkého lie- klube. Nuž takých Slovákov si nevšimol ani tadla Karolovi Ligettim, v Austrálii. Ona pán Ciegler, ktorý za vládne peniaze vydal pripravila kapitolu o manželovi. V Trenčíne knihu Czechs in Australia. u vydavateľa Ivana Štelcera vyšli knihy Slo- Bohužiaľ, už sa to nedalo napraviť, mal som vák v cudzineckej légii, príbehy Slováka možnosť spraviť si aspoň čiastočne učiteľ- z Popradu, ktorý bol začas v cudzineckej ský kurz, ktorý som si skompletizoval légii. Ako aj kniha Petra Klasa Ajhľa človek, neskôr. a nepriamo som bol i pri knihe Bystríka Štúdium dejín na Flinders Univerzite som Brázdu Všade je srdce človeka. skončil diplomovou prácou Slovaks in Ade- Pri knihe Ladislava Zrubca musíme poopra- laide, ktorá zásluhou klubu v Južnej Austrá- viť domnienku, že prvým Slovákom v Aus- lii vyšla aj knižne. Sú tam údaje o živote trálii bol misionár Jakub Longa. Pred Slovákov v Adelaide od počiatku dodnes. ním sa v Austrálii usadil Štefan Gálik, ro- Potom moje roky bežali spracovaním publi- dák od Rožňavy, ktorý v Austrálii pôsobil kácií o Slovákoch žijúcich vo viacerých štá- v rokoch 1860 – 1962 ako hľadač zlata toch západnej Európy a sveta (Brazília, a pastier oviec. Potom odišiel do USA, kde Južná Afrika). A nakoniec uzrela svetlo sveta na strane Lincolna bojoval vo vojsku Seve- moja dosť veľká knižka Slovaks in Australia. ru a dosiahol vysokú vojenskú hodnosť. Po Pracoval som ako dobrovoľník v Juhoaus- vojne sa stal guvernérom štátu Missouri trálskom múzeu a poznal som sa s riaditeľ- a pôsobil tiež ako zverolekár. Zomrel a po- kou Migračného múzea, na základe čoho chovaný je v Košiciach. som pomohol zabezpečiť asi trojmesačnú výstavu Slovaks in South Australia, kde boli ·tefánikove Tahiti vo vitrínach vystavované artefakty zo života A ešte niečo. Pretože Štefánik mi vždy bol Slovákov v Južnej Austrálii. vzorom, rozhodol som sa s manželkou navštíviť Tahiti. Urobili sme tak v roku Tvrd˘ uãiteºsk˘ chlebík 2006. Spytoval som sa na Štefánikov pom- Pravda, z toho sa žiť nedalo. A tak som sa ník, ale nenašiel som ho. Údajne je niekde prihlásil do rôznych počítačových kurzov. Na školách v chudobných štvrtiach je popu- v Papeete. Zaujímavé je to, že na Tahiti vo Urobil som si kvalifikáciu na kompletný lárne natáčať na You tube, ako sa študenti vysokých kopcoch je príjemné podnebie, program MYOB. Ako mi bolo povedané, navzájom mlátia! nie je tam vlhko ako dole pri mori, a tak tam bol som jeden z ôsmich ľudí v Adelaide, chovajú kravy na mlieko, pestujú hrozno ktorý mal ukončený tento kompletný prog- UvaÏovanie na odpoãinku a dorábajú víno. Kto by povedal, že raz ram. Keďže mi ani to nepomohlo, urobil Keďže som dostal ako učiteľ dosť výhodnú budem piť víno dopestované na Tahiti. som si k môjmu univerzitnému vzdelaniu ponuku a trvalé miesto v meste Port Hed- Mojím snom je prežiť dôchodok na Tahiti. ešte učiteľský kurz pre učiteľa stredných land na severe štátu Západná Austrália, pri- Uvidíme. Aj kvôli blízkosti Tahiti som sa škôl. Bohužiaľ, v Južnej Austrálii väčšinou jal som ju, zatiaľ čo naša dcéra s manželom rozhodol pre Austráliu. a dlhodobo zamestnávajú mnohých učiteľov nám opatrovali dom vo Whyalle. Bohužiaľ, JÁN VRTIELKA len na jednoročný kontrakt, ktorý treba prírodné podmienky v tejto časti Austrálie FOTO: AUTOR sústavne obnovovať. A tak som dva roky nie sú typické pre Slováka zo strednej Euró- vyučoval školákov 11. ročníka a 12. ročníka py. Horúčavy v Port Hedland dosahovali vo Whyalle dejepis, zemepis a Australian niekedy aj 51 stupňov Celzia, vtedy som si Studies. Potom na Strednej škole v Port myslel že sa mi pery roztopia od horúčavy. Augusta žiakov 10. a 11. ročníka Communi- Horúčavy nad 40 stupňov sú bežné. Ján Vrtielka ty Studies a jeden rok som bol aj vedúci kniž- Moja školská prax skončila tak, že vo veľ- Having experienced the Soviet occupation of the nice. Ďalší rok som vyučoval tiež dejepis. kých horúčavách a navyše vlhkom počasí August 1968, Ján Vrtielka (born in the today’s Tým, čo čítali knihy Hrtúsa Jurinu a jeho a popri iných okolnostiach som dostal srd- Môťová neighbourhood in Zvolen in 1955) decided spomienky z učiteľského života, môžem covú príhodu. Lietadlom RAAF ma odviez- to leave Slovakia – although he was only 13. He moved out to Australia. At first, he worked in a fac- povedať, že ja som to mal podstatne horšie. li do Royal Perth Hospital, kde mi implan- tory producing copper and brass parts for power Zatiaľ si to nechám pre seba. Iba pozname- tovali dve struny do ciev. Zanedlho po plants in Melbourne, then in a biscuit factory and a textile factory. nám, že on vyučoval na súkromnom kato- mne dostala srdcovú príhodu aj moja When he moved to Adelaide with his family, he líckom gymnáziu, ja na štátnych školách! Je manželka, takisto ju odviezli do Perthu. decided to study at a university. He took an interest nepísaná pravda, že na súkromných školách Teraz som na invalidnom dôchodku a prí- in the life of Slovaks in Australia. He completed his studies of history at Flinders University by writing môžu zlého žiaka vylúčiť, kým na štátnych ležitostne dozerám na moje štyri vnúčatá. the thesis “Slovaks in Adelaide” that, thanks to a club je to takmer nemožné, a tak vylúčení zo A popritom sa vraciam k svojim knihám. Sú in South Australia, was also published in a book. súkromných škôl skončia na štátnych ško- v Krajanskom múzeu MS v Bratislave, Slo- Later, he compiled publications about Slovaks in several countries of Western Europe and the world lách. venskej národnej knižnici v Martine, Dome (Brazil, South Africa). Finally, his rather big book Okrem toho morálka odvtedy, čo on uči- MS v Žiline. Pomohol som aj pri zostavo- “Slovaks in Australia” was published. teľoval, poklesla všade na Západe, aj u nás. vaní a napísaní kníh Pavla Holeštiaka Slo- After graduating from the university, he completed a secondary school teachers’ course. For two years he Navyše je rozdiel medzi štátnou školou venské médiá v Austrálii a Krajanské médiá taught history, geography and Australian studies to v štvrti boháčov ako Adelaide Hills a v štvr- vo svete 1993-2000, podobne ako pri vyda- the students of the 11th and 12th years in Whyalla, ti chudobných – v Elizabeth, tiež v Adelai- Slávni Slováci vo community studies to the students of the 10th and ní knihy Ladislava Zrubca 11th years at the Secondary School in Port Augusta de. Rovnaké je to vo všetkých austrálskych svete, ktorá vyšla roku 2000 vo vydavateľ- and the next year he also taught history. Then he veľkomestách, nehovoriac o regionálnych stve Zahraničnej Matice slovenskej v Kana- received an advantageous job offer as a teacher and a permanent job in the town of Port Hedland in the mestách, ktoré akoby do Austrálie ani de. Ja som v knihe pripravil kapitoly o Šte- north of the state of Western Australia. In stifling heat nepatrili. Jeden svet sú hlavné mestá aus- fanovi Romanovi, Emanuelovi T. Böehmo- and moist weather he suffered a heart attack. Now he trálskych štátov, najmä štvrte boháčov, vi a Štefanovi Blaškovi a spojil som spiso- is wheelchair-bound. a druhý svet regionálne mestá. vateľa Ladislava Zrubca s pani Ligettiovou,

SLOVENSKO | 23 Zázračná náhoda

Akademick˘ maliar, podnetn˘ vysoko‰kolsk˘ pedagóg Albín Brunovsk˘ vystavoval svoje diela na v‰etk˘ch kontinentoch. Skvel˘ grafik, ktor˘ majstrovsky ovládal tradiãné techniky, pred ‰tyridsiatimi rokmi ohromil verejnosÈ v˘stavou s názvom Farebné sny. V bratislavskom Primaciálnom paláci po prv˘krát predviedol verejnosti svoje maºby na dreve. V tom ãase jeho diela pôsobili, ako keby pochádzali z celkom iného sveta. ALBÍNA BRUNOVSKÉHO Skvel˘ nápad Albínovho stolára a východonemeckých vojsk sa dubčekovský Ak majú šťastie, tak sa vrátia, ak nie... rodia K maľbám na dreve priviedla umelca náhoda. pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ sa nové balady. Na obraze Vysťahovalci stvár- Koncom šesťdesiatych rokov sa s rodinou skončil. Z Bôrika sa stal stranícky hotel. Pred nil figúru na hrote ľadovca, ktorá si odnáša presťahoval do starého domu s vežičkou. Pri kolaudáciou postavili Brunovského diela chalupy a srdce svojho kraja. Nad ňou, vyso- jeho rekonštrukcii pracoval stolár, ktorý vyrá- k stene, aby ich schválil niekto z politickej ko na mori, je bárka s nalodenými postavič- bal nové okná. Drevo si vozil z moravského garnitúry. Tá rozhodla, že sa drevomaľby do kami. Každá má na chrbte batoh „domova“. Hodonína. Pri jednej príležitosti oznámil hotela nehodia, lebo by im pracujúci ľud Brunovský z množstva precíznych, často rea- výtvarníkovi, že tam vyrábajú dyhy z dobre nerozumel. listických detailov vytváral neopakovateľný vysušeného perzského orecha. Jednotlivé Albín Brunovský chcel odkúpiť svoje obrazy imaginárny svet. Kunsthistorici nachádzali listy zrezávajú z dvoch strán a napokon im späť. Ministerstvo kultúry odmietlo. Obrazy v jeho tvorbe odkazy na manierizmus, magic- ostane hrubšia doska, ktorú nevedia použiť. uskladnili v pivnici ministerstva. Neskôr ich ký realizmus, barokové maľby či secesiu. Stolár priviezol Brunovskému niekoľko dali previezť do ústredia Matice slovenskej do Začínal ako knižný ilustrátor a postupne, ako kusov na ukážku. Drevo bolo mimoriadne Martina. Tam ich uložili do depozitu. Raz sa špongia, nasával dejiny sveta, jeho literatúru tvrdé a hladké. Brunovského na ňom zaujala v Brunovského ateliéri zastavil riaditeľ Orav- od Biblie až po svojich básnických súčasní- nádherná štruktúra a začal študovať a skúšať skej galérie Ctibor Belan s maliarkou Máriou kov, vstrebával krásy neopakovateľnej príro- staré klasické maliarske techniky. Najprv Medveckou. Pri debate padlo slovo o Albí- dy a umelecké štýly, aby vytvoril jednotlivé musel vytvoriť vrstvu šepsu, aby sa farba nových odložených obrazoch. Belan dobre príbehy fantazijného divadla sveta podľa z dreva neodlupovala. Spočiatku šeps opadá- poznal predsedu vlády Slovenskej republiky Albína Brunovského. Tento významný ume- val, alebo sa na ňom tvorili bubliny. S pomo- Petra Colotku, ako aj predsedu Matice slo- lec sa, žiaľ, nedožil ani 62 rokov. Smrť preťa- cou reštaurátorov Dorky Filovej a Alberta venskej Vladimíra Mináča. Obrátil sa na nich la jeho dráhu 20. januára 1997. Zanechal za Leixnera vytvoril patričnú zmes kriedy, gle- s požiadavkou, že by obrazy rád umiestnil vo sebou nielen veľké dielo, ale aj celú plejádu jovej vody a oleja. Iný výtvarník by na biely svojej galérii. Profesor Colotka súhlasil. Od žiakov, ktorí reprezentujú vo svete „Brunov- podklad maľoval temperami. On sa rozhodol tých čias majú v Oravskej galérii dvadsaťšesť ského školu“. pre pôsobivejšie akvarely. Aby ich izoloval malieb na dreve od Albína Brunovského, čo od vonkajších vplyvov, pomohol si vrstvou je vôbec najväčšia zbierka. Uznávan˘ doma i vo svete laku, na ktorú nanášal priehľadnú lazúru Albín Brunovský sa narodil 25. decembra v štýle Tiziana a starých majstrov. V˘tvarné klenoty v Národnej rade 1935 v Zohore. Po ukončení štúdia na Stred- Albínov syn Daniel Brunovský vydal repre- nej umelecko-priemyslovej škole v Bratisla- Poklady v Oravskej galérii zentatívnu publikáciu Albín Brunovský ve pokračoval v štúdiu na Vysokej škole Pred rokom 1968 nastala v Československu Maliarske dielo. Reprodukoval v nej okrem výtvarných umení, kde absolvoval u profeso- politická zmena. Vo vedení komunistickej iného otcove maľby na dreve. Je tam aj cyk- ra Vincenta Hložníka, u ktorého neskôr pôso- strany vystriedal demagóga Antonína Novot- lus siedmich malieb pre budovu Národnej bil ako asistent. Postupne obhájil docentúru, ného Alexander Dubček. Začalo sa obdobie rady Slovenskej republiky. Mnohí návštevní- menovali ho za profesora a stal sa vedúcim oteplenia a objavili sa úvahy o federatívnom ci sem chodia kvôli ním. Televízni kamera- katedry knižnej tvorby. Do povedomia verej- usporiadaní štátu. Na Slovensku sa rozhodli mani si ich radi vyberajú ako pozadie pre roz- nosti sa dostal ako úspešný ilustrátor, autor postaviť vládny hotel Bôrik. Jeho architekt hovory s politikmi. Balada, Vojna, Slovenský voľných grafík, exlibrisov, navrhovateľ ban- Štefan Svetko chcel na reprezentatívnej rok, Slovenský raj, Vysťahovalci, Záhorácka koviek a poštových známok. Za svoje diela chodbe zavesiť voľné obrazy Albína Brunov- modlitba a Teatrum mundi sú živým obrazom získal ocenenia na domácich i svetových ského. Umelec mu ponúkol maľby na dreve. národných dejín. Umelec v nich rešpektoval výstavách, ako Cena Ex aequo na Bienále Neskôr namaľoval sedemnásť obrazov na dynamiku prírody a histórie. V Balade zobra- grafiky v Lugane (1964), Cena Cypriána ukážku. Hotel bol tesne pred dokončením. zil osudy mužov, ktorí duchom ostávajú so Majerníka (1965), Cena na Bienále grafiky Počítalo sa s tým, že v ňom budú ubytovávať svojimi ženami, aj keď sa s nimi fyzicky v Krakove (1966), Cena mesta Paríža na Bie- štátnikov z celého sveta. Po agresii soviet- lúčia. Aby prežili, musia ísť za robotou. Narú- nále Mladých umelcov (1967), Cena na Bie- skych, maďarských, poľských, bulharských bať stromy, zbiť plte a viezť drevo do Dunaja. nále grafiky v Ľubľane (1967), Zlatá plaketa

24 | SLOVENSKO (1980), 1. cena na Bienále grafiky vo Varne (1985), 1. cena na medzinárodnej súťaži ex librisu Gabriele d’Annunzio v talianskej Pes- care (1988), Cena na súťaži Najkrajšia kniha roku 1989 v Československu (1989), Cena Do Forni, Benátky (1992). PETER VALO FOTO: ARCHÍV ORAVSKEJ GALÉRIE DOLNÝ KUBÍN

Albín Brunovsk˘’s Miraculous Chance The art academy graduate and inspirational university lecturer Albín Brunovský (born: Zohor, 25th December 1935; died: Bratislava, 20th January 1997) exhibited his works on all the continents. This outstanding graphic artist, who mastered traditional techniques, astounded public by the exhibition named Farebné sny (Colourful Dreams) forty years ago (1972). For the first time he showed public his paintings on wood at Primaciálny palác (“Primatial Palace”) in Bratislava. The largest collection of his paintings on wood is kept by the Orava Gallery. A cycle of seven paintings by Brunovský is found in the building of the National Council of the Slovak Republic. Balada (“Balad”), Vojna (“War”), Slovenský rok (“Slovak Year”), Sloven- ský raj (“Slovak Paradise”), Vysťahovalci (“Emi- na Bienále ilustrácií v Bratislave (1967), grants”), Záhorácka modlitba (“Záhorie Men’s Prayer”) Cena Otranto d’Argento v talianskom Fillot- and Teatrum mundi represent a living picture of national history. In the paintings, the artist respected the rane (1969), Grand Prix na Bienále úžitkovej dynamics of nature and history. grafiky v Brne (1972), Zlatá medaila na Bie- Brunovský created an irreproducible imaginary world nále ex libris v poľskom Marlborku (1977 from a number of precise and often also realistic details. Elements of Mannerism, Magic Realism, Baroque a 1979), Cena na súťaži Footprint v Seattle, paintings or Art Nouveau can be found in his works. USA (1977), 1. cena na Quadrienále ma- Albín Brunovský began to work as a book illustrator lých grafických foriem v Banskej Bystrici gradually absorbing the history of the world, the world literature from the Bible to the poetry of his contempo- (1977), Cena na súťaži Inter ex libris 78’ raries, devouring beauties of unpredictable nature and v dánskom Frederikshavne (1978), Cena na artistic styles in order to create individual stories for his own fantasy theatre world. Unfortunately, this great Bienále malých grafických foriem v poľskej artist did not even live to be 62 years old. Death cut Lodži (1979), Zlaté jablko na Bienále ilustrá- short his career. He left behind not only outstanding cií v Bratislave (1981), Grand Prix na 8. works but also a number of students who represent medzinárodnom Bienále grafiky v Krakove “Brunovský School” in the world.

SLOVENSKO | 25 stvo je aj rezortom ‰tátnych archívov? Alebo sa uspokojujú s t˘m, Ïe je najmä ministerstvom polície, ba e‰te aj hasiãov, vari tak trochu aj verejnej správy? S tézou, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je hlavne ministerstvom polície, sa často stretávam aj ja. Ešte sa nestalo, aby minister vnútra zvolal tlačovku kvôli havarij- nej situácii v archívoch. Preto ma neprekvapu- je ich neinformovanosť či nevedomosť. Z po- hľadu ekonomického sú archívy len náklado- vým strediskom, cez ktoré im „tečú“ pride- lené peniaze na bežnú prevádzkovú činnosť. Az pohľadu organizačného sú zasa len zaria- deniami bez právnej subjektivity. Čiže bez podpisu vyšších štátnych úradníkov archívy nemôžu zhola nič. Všetko toto hovorí o pozí- cii, ktorú archívy v rámci ministerstva zastá- vajú. Snáď by si zaslúžili iné postavenie v sys- téme orgánov verejnej správy.

NepreháÀam, keì tvrdím, Ïe podstatná zloÏka národného písomníctva je uloÏená v na‰ich ‰tátnych archívoch. Má pribliÏne tak˘ v˘znam a dôleÏitosÈ, ako majú najv˘znamnej‰ie artefakty archeologick˘ch nálezov, ba aj najdrah‰ie diela svetov˘ch autorov chránen˘ch a uchovávan˘ch v galerijn˘ch depozitoch, unikátne artefakty v múzejn˘ch zbierkach, star˘ch kniÏniãn˘ch Archívy – fondoch a podobne. Ba aj o ãosi väã‰í – Rozhovor s Petrom Viglašom klenotnice Archivár Peter Vigla‰ je dlhoroãn˘m pracov- a iné dokumenty. Dokonca ho poznajú aj pred- pretoÏe sú schopné neoddiskutovateºne pre- níkom ‰tátneho Archívu hl. mesta SR Brati- stavitelia orgánov a inštitúcií, pre ktorých sú ukázaÈ a dokázaÈ najväã‰ie historické feno- slavy, t. ã. vo funkcii vedúceho oddelenia štátne archívy v pozícii správneho orgánu. mény na‰ej národnej púte v stredovekom archívnych fondov. Najprv ho poÏiadam, aby Nepoznajú ho, alebo skôr zatvárajú pred ním i novovekom priestore strednej Európy, nám struãne popísal archívny fenomén. oči tí, ktorí majú v moci túto situáciu zlepšiť. v ktorej sídli odpradávna práve na‰a, Súčasné verejné archívy Slovenska opatrujú Vláda SR už v roku 2003 schválila koncepciu slovenská pospolitosÈ. archívne dokumenty v časovom rozpätí desia- rozvoja štátnych archívov s výhľadom do roku O ãom v‰etkom teda sú tie archívne, najmä tich storočí a v rozsahu približne 160 tisíc bež- 2015 na vytvorenie takých priestorových, pre- listinné poklady? ných metrov. Pracujú v nich vysokoškolsky vádzkových, technických a personálnych pod- Ak hovoríme o financiách archívnych doku- vzdelaní odborníci, ktorí získali vzdelanie štú- mienok, ktoré im ukladá zákon. Dnes vieme, že mentov uložených v systéme štátnych archí- diom archívnictva na univerzitách. Archívne toto systémové opatrenie sa nepodarí naplniť, vov, ich hodnota sa v nich nevyčísľuje. Sú dokumenty uložené v systéme štátnych archí- lebo alfou a omegou biedy archívov je trvalý nescudziteľné. Cena tkvie v ich jedinečnosti. vov tvoria nosnú os písomného dedičstva nedostatok financií. Mnohé plánované projekty Tá spočíva v období vzniku, spôsobe vyhoto- k dejinám Slovenska a Slovákov. sa zastavili, alebo sa vôbec nerealizovali. venia, význame pôvodcu a hlavne hodnover- Od čias vládneho nariadenia z roku 1954, keď si nosti informácií, ktoré nesú. Len na ilustráciu: Ako záujmov˘ bádateº som na vlastnej koÏi vzal štát do rúk osud archívov, do roku 1989 zís- sumy, na ktorú sú poisťované archívne doku- pocítil bádateºsk˘ komfort takmer v polovici kalo len málo z nich vlastnú účelovú budovu. menty zapožičané na zahraničné výstavy, archívov v âechách a na Morave, v Budape‰- Po roku 1990 nastalo obdobie prerozdeľovania dosahujú státisíce eur. Napríklad omšový ti, Viedni, Poºsku a v Chorvátsku. Napriek dovtedy štátneho majetku na samosprávny – misál z 15. storočia na 750 tisíc eur, erbová lis- úÏasnej ústretovosti a ochote radov˘ch pra- štátny a jeho navracanie pôvodným súkromným tina z 15. storočia na 150 tisíc eur, jedno ilu- covníkov na‰ich archívov veru riadne zaostá- vlastníkom. Učinilo sa zadosť spravodlivosti, minované fólio zo stredovekého antifonára 10 vame – najmä v technickom vybavení pre ale archívy zostali trčať ako výkričníky nedorie- tisíc eur a podobne. So vzácnymi dokumentmi uÏívateºov archívov. šených vzťahov. Mnohé museli opustiť priestory, určenými za výstavné exponáty sa potom nará- Širokej odbornej verejnosti, ktorá svoj výskum ktoré užívali desiatky, ba až stovky rokov, ďalšie ba skutočne v rukavičkách. Nehovoriac o špe- realizuje bádaním v archívov, je tento problém bolo treba po haváriách schátralých budov ciálnych kontajneroch, sprievode pri prevoze známy. Poznajú ho občania, ktorí v archívoch sanovať. alebo o prísnych podmienkach, za ktorých hľadajú stratené väzby na svojich predkov, roz- môžu byť vystavované. No skutočný poklad! hodnutia bývalých úradov, ktoré ich obrali Vedia riadiaci pracovníci Ministerstva vnútra Druhou, tou smutnejšou stranou tejto mince sú o majetky, hľadajú plány domov, vysvedčenia Slovenskej republiky o tom, Ïe toto minister- podmienky v depotoch archívov, v ktorých sú

26 | SLOVENSKO uložené tisíce vzácnych archiválií. Len do roku prejavilo na ich fyzickom stave. Minister- Čo sa však nepodarilo a dodnes sa to nedarí 1526 je v systéme štátnych archívov depono- stvo vnútra pri nedostatku financií a na zlep- zlepšiť, je stav archívnych budov, uloženie vaných viac ako 40 tisíc listín a listov, 3 tisíc šenie situácie preto prijalo ponuku Genealo- dokumentov, technické vybavenie pracovísk zväzkov kníh administratívnych, hospodár- gickej spoločnosti z Utahu v USA a nechalo či samotné pracovné podmienky. V mnohom skych, súdnych, cirkevných rukopisov a po- nasnímať na mikrofilmy všetky cirkevné sú odlišné od litery, ktorú tento zákon káže. dobne. Najstaršie zachované listiny pochá- matriky. Čiže od istého času bolo možné Zakotvenie organizácie archívnictva v rezor- dzajú z kráľovských, pápežských kancelárií matriky študovať iba na čítačkách mikrofil- te vnútra sme v danom období považovali za i kancelárií ďalších právnických osôb verejné- mov. A tu vznikol ďalší problém. Nedostatok akýsi stabilizačný prvok rodiacej sa štátno- ho a súkromného práva. Sú medzi nimi privi- čítacích strojov spôsobil, že čakacia doba na samosprávnej štruktúry orgánov verejnej légiá, donácie, dohody a nariadenia. Týkajú sa jeden-dva stroje sa pri množstve bádateľov správy. Očakávali sme rozvoj, ale nedočkali najmä politického a hospodárskeho života. Ich predĺžila aj na niekoľko týždňov. sme sa. Moje osobné sklamanie vyvrcholilo význam tkvie tak v informačnej hodnote, ako nenaplnenými sľubmi rezortu o novej budo- aj v právnej preukaznosti. Toto nesmierne Aká je situácia v Archíve mesta Bratislavy? ve Archívu hlavného mesta SR Bratislavy. informačné bohatstvo je zachovaným svedec- Špecifická. Nemáme tu nijaký čítací prístroj Podľa uznesenia vlády SR č. 559 z roku tvom doby, zdrojom nášho poznania a rozhod- na mikrofilmy, a preto chtiac-nechtiac musíme 2006 už mala tri roky stáť. Dnes sa prepadá- ne by malo byť aj predmetom našej hrdosti na bádateľom predkladať originály matrík. Poda- va do stále väčšieho a väčšieho provizória. um a šikovné ruky predkov. rilo sa však dosiahnuť naskenovanie zázna- Pred dvadsiatimi rokmi sme sa zaoberali aj Bohatstvo archívnych fondov viac než rovno- mov z mikrofilmov, aby mohli byť sprístupne- myšlienkou zaradenia štátnych archívov ako cenne dopĺňa mozaiku artefaktov múzejných, né na internete. Nevieme však, kedy to bude, špeciálneho medzirezortného telesa do orga- galerijných, knižničných či archeologických. lebo ministerstvo vnútra zrejme pre tieto nizačnej štruktúry Úradu vlády SR, prípadne Písmo má vyššiu vypovedaciu hodnotu než dokumenty nemá na serveroch či úložiskách Národnej rady SR. kameň, lebo nesie v sebe integračné prvky. Je dát dostatočnú kapacitu. Mormónska cirkev Dnes si rovnako dobre viem predstaviť ich napísaným slovom. Zvyknem vravievať, že časť týchto skenov matrík verejnosti na svojej fungovanie v rezorte kultúry. Na jednej stra- archívne dokumenty sú občianskym preuka- webovej stránke už sprístupnila, čo nechávam ne by plnili prenesenú funkciu orgánu verej- zom národa. Ním sa preukazujeme pred cudzi- bez komentára. nej správy a na strane druhej by vypĺňali hiát nou, že sme a boli sme tu už pred stáročiami. V systéme štátnych archívov existuje aj množ- medzi pamäťovými inštitúciami. Svojím Keďže sme národom, ktorý získal svoju štát- stvo ďalších prameňov, ktoré sú významné pri vkladom archívneho dedičstva by boli rov- nosť veľmi neskoro a za zložitých okolností, je hľadaní genealogických údajov. Ide predo- nocennými partnermi múzeí, galérií a kniž- potrebné si archívne dedičstvo chrániť a v dobe všetkým o cechové, urbárske, živnostenské níc. A zrejme by boli na viditeľnejšom mies- informačných technológií aj prezentovať viac a daňové záznamy, súpisy obyvateľstva, testa- te ako dnes, keď sú v pozícii trpeného ele- než doteraz. menty, vysvedčenia a podobne. Hlavne profe- mentu. Ukotvenie archívov pri rezorte vnú- národného písomníctva V posledn˘ch rokoch iste registrujete v˘raz- sionálni genealógovia, znalí rečí a písma do- tra má však u nás už tradíciu, a preto bude ne zv˘‰en˘ záujem o rodovú históriu. Je to bových dokumentov, dokážu pritom význam- vecou širokej odbornej diskusie, kam v bu- najmä zv˘‰en˘ dopyt po ‰túdiu archívnych ne pomôcť amatérskym záujemcom o rodovú dúcnosti archívy zaradiť, ako ich riadiť a hlav- materiálov súvisiacich s konkrétnym rodom, históriu a otvoriť im ich tajomnú „trinástu ne, ako ich financovať. Ak sa podarí túto kde v centre pozornosti sú matriky, osobitne komnatu“. poslednú tajničku vyriešiť, nebudem mať Zbierka cirkevn˘ch matrík... obavy o budúcnosť písomného dedičstva Profesionálnych archivárov je na Slovensku Ak porovnáme situáciu na‰ich archívov so uloženého vo verejných archívoch Sloven- ako šafranu. Majú sa preto čo obracať, aby situáciou v susedn˘ch ‰tátoch, skej republiky. popri iných odborných činnostiach zvládali môÏeme sa nádejaÈ, Ïe zaradenie tohto aj zvýšený nápor na bádateľne archívov. odvetvia ‰tátnej starostlivosti o národné IVAN HUDEC Trend genealogického bádania nabral za písomníctvo, napríklad, priamo pod správu FOTO: ARCHÍV ostatné roky neuveriteľné otáčky. Súvisí to Úradu vlády, zlep‰í jeho pozíciu? najmä s uvoľnením pomerov po roku 1989. Nemôžeme sa porovnávať s archívnymi Matriky v štátnych archívoch sa stali snáď veľmocami, ako sú Francúzsko, Veľká Britá- Archives – Treasuries of National Literature najviac využívaným archívnym dokumen- nia či Nemecko, v ktorých stáročná inštituci- tom doby. Kým v predchádzajúcich decé- onálna starostlivosť o archívne dokumenty je Interview with Peter Vigľaš, a long-standing work- niách prevládali žiadatelia o genealogické taká prirodzená, že sa o ich ochrane ani er at the state Archive of the Capital of the Slovak nedebatuje. Do prijatia zákona o archívoch a Republic Bratislava. He talked about current údaje zo zahraničia, hlavne USA, Nemecka, issues in the specialised work and material and Izraela, Rakúska, v súčasnosti uspokojujeme registratúrach v roku 2002 sme sa zamýšľali technical equipment of the present-day Slovakia’s záujmy hlavne domácich žiadateľov. A podie- nad modelom, ktorý by najviac reflektoval public archives that preserve the archival docu- ľame sa aj na vyhľadávaní a overovaní zá- stav a perspektívy slovenských archívov. ments produced within the period of ten centuries kladných genealogických údajov význam- Oboznamovali sme sa s organizáciou archív- and the extent of which [documents] is about 160 ných osobností Slovenska pre Národný bio- nictva v mnohých európskych štátoch. Musí- thousand linear metres. In the system of state grafický ústav Slovenskej národnej knižnice me si tiež priznať, že bežný archivár svojho archives there are deposited more than 40 thou- v súvislosti s vydávaním Biografického lexi- času mohol do tvorby zákona vstupovať len sand documents and certificates, 3 thousand vol- kónu Slovenska. okrajovo prostredníctvom Spoločnosti slo- umes of books, administrative, economic, judicial Záujem verejnosti o matriky však nezostal venských archivárov. Nakoniec sa podarilo and ecclesiastical manuscripts that were written before 1526. bez následkov. Časté a neodborné zaobchá- prijať vcelku moderný otvorený archívny dzanie sa popri ďalších negatívnych faktoroch zákon.

SLOVENSKO | 27 Terchová na medzinárodných súradniciach

Prvé priame písomné správy o Terchovej O Terchovej moÏno písaÈ z rozliãn˘ch uhlov pohºadu, pretoÏe ide pochádzajú zo 16. storočia. Vznik obce o jedineãn˘ slovensk˘ kultúrny fenomén. Pred vy‰e 20 rokmi súvisí s takzvanou kolonizáciu podľa valaš- ského práva, ktorá v tomto období už strá- miestni nad‰enci v obci na‰tartovali proces, ktor˘ posunul vní- cala svoj pôvodný etnický charakter a pred- manie a najmä moÏnosti regionálnej kultúry do (predt˘m) stavovala skôr určitú formu hospodárskeho podnikania. Podľa zakladajúcej listiny z 22. netu‰en˘ch rozmerov a súvislostí. apríla 1580 možno lokalizovať pôvodné V‰etko sa zaãalo v marci 1990 vydávaním mesaãníka Terchová, jadro obce východne od dnešného centra dediny. Koncom 16. storočia zaniká pome- ktor˘ bol prv˘m ponovembrov˘m dedinsk˘m periodikom na novanie Kráľová a od tých čias sa s defini- území vtedaj‰ieho federálneho ‰tátu (noviny vychádzajú do- tívnou platnosťou používa názov Terchová. Až do roku 1731 nedisponovala obec svo- dnes). Osobitne v‰ak treba vyzdvihnúÈ historickú kontinuitu jím kostolom ani farnosťou. Táto skutočnosť nútila miestnych veriacich zúčastňovať sa a rolu individuálnej identifikácie s obecn˘m, respektíve tradiã- na bohoslužbách a prijímať sviatosti vo n˘m géniom (duchom miesta), v ktorom sa harmonicky prepá- Varíne, vzdialenom 15 kilometrov. Každo- denná namáhavá robota na poli a v lesoch jajú hrdosÈ a sebavedomie s autorskou reflexiou. Konkrétne v˘- neumožňovala ľuďom chodievať tak ďaleko sledky sa zhmotÀujú do prezentácie pestrej ‰kály aktivít s ne- pravidelne. A vlastný chrám s farou si nalie- havo začal vyžadovať pokračujúci rast dedi- skr˘vanou ambíciou ponúknuÈ svetu svoj (Jáno‰íkov) kraj ako ny a jej okolia. K vybudovaniu kostola pri- interesantné miesto Slovenska, kde (nadväzujúc na bohatú mi- šlo v roku 1731 a zasvätili ho svätému Mar- tinovi. Veriacim slúžil do polovice 40. nulosÈ) existuje Ïivá kultúra a dynamicky pulzujúca súãasnosÈ. rokov minulého storočia. Od konsekrácie Poìme v‰ak pekne po poriadku. v októbri 1949 má Terchová nový kostol s cyrilo-metodským patrocíniom.

Struãn˘ pohºad do histórie hrot kopije z rímskych čias. Bližšie nálezové Duchovn˘ Ïivot Obec Terchová (pôvodne Kráľová) existuje okolnosti sú neznáme, a tak sa spomínaný Najnovšia éra duchovného života v Tercho- vyše 430 rokov. Územie, na ktorom sa predmet nedá datovať presnejšie. I napriek vej je neodmysliteľne spojená s osobnosťou nachádza, však bolo ľuďom známe už oveľa tomu sa však ponúka hypotéza, že v dobe pátra Jozefa Šaba. Práve za jeho dvadsaťroč- skôr. Za najstarší doklad o pobyte človeka protohistorickej mohli toto teritórium použí- ného pôsobenia sa hlbšie rozvinula cyrilo- v terchovskom chotári je považovaný železný vať ľudia pri prechode z Oravy na Považie. -metodská myšlienka tunajšieho chrámu.

28 | SLOVENSKO A keďže je najväčším kostolom na Sloven- moch. Po prvý raz ju diváci videli a počuli žijúcich, respektíve narodených pod oboma sku, zasväteným solúnskym bratom a dneš- v legendárnej snímke Jánošík (1936) s ne- Rozsutcami. ným spolupatrónom Európy, konajú sa zabudnuteľným Paľom Bielikom v titulnej v obci od roku 1990 Cyrilo-metodské dni. úlohe. Muzikanti zo spomínanej osady Kvoč- Doma i vo svete uznávaní Podujatie má zásluhou premyslenej drama- kovci si zas zahrali a zaspievali v celosve- VTerchovej sa narodilo alebo dlhšie pôso- turgie, citlivo kombinujúcej viaceré žánre, už tovo úspešnom filme režiséra Dušana Ha- bilo viacero osobností, ktoré ovplyvnili slo- vyše 20 rokov svoje dôstojné miesto v kalen- náka Obrazy starého sveta (1972). Zo slo- venskú kultúru, umenie, vedu i šport. O ná- dári významných kultúrnych akcií. Pod zjav- venských dokumentaristov, ktorí v Tercho- rodnom hrdinovi a zbojníckom kapitánovi ným vplyvom terchovskej inšpirácie sa zača- vej nakrúcali svoje filmy, pripomenieme v jednej osobe Jurajovi Jánošíkovi už azda li po roku 1990 organizovať podobné podu- aspoň renomovaného scenáristu a režiséra písať nemusíme. Iným slávnym rodákom jatia v mnohých kútoch Slovenska. Jedine Martina Slivku. bol „slovenský Sokrates“ a dvorný radca Terchová si však dokázala udržať pravidel- Z vlastných skúseností dobre viem, že ter- cisárovnej Márie Terézie Adam František nosť, koncepčnosť a pestrú programovú chovskí muzikanti nezvyknú veľa hovoriť Kollár – jeden z najväčších súvekých skladbu svojich Cyrilo-metodských dní. o svojom majstrovstve. O to viac a radšej európskych vzdelancov (okrem iného tiež Neodmysliteľnou súčasťou vianočných hrajú a spievajú. Kto neverí, nech sa príde zakladateľ Rakúskej národnej knižnice). sviatkov v obci je už vyše 35 rokov betle- pozrieť a presvedčiť na Jánošíkove dni. Z obce pochádzajú exulanti Koloman Kolo- hem inštalovaný v miestnom kostole. Je die- Koncom júla 2012 sa uskutoční jubilejný mi Geraldini (básnik, prekladateľ, referent lom vychýrených terchovských rezbárov, 50. ročník tohto populárneho a divácky Matice slovenskej) a Darina Kohútová- konštruktérov a elektromechanikov. V celej hojne vyhľadávaného medzinárodného -Hanuliaková (operná speváčka, pedagogič- svojej podmanivej kráse sa betlehem rozo- folklórneho festivalu. Na podujatí bude ka, krajanská aktivistka), známy emigrant zvučí počas populárnej Jasličkovej pobož- určite rezonovať aj aktuálne úsilie o nomi- Karol Skřipský (filmár, fotograf, pedagóg) nosti, ktorá sa v Kostole svätých Cyrila náciu prvku Terchovská muzika do Repre- tu pred vojnou niekoľko rokov žil a tvoril. a Metoda koná už niekoľko desaťročí na zentatívneho zoznamu nehmotného kultúr- O Terchovčanoch sa zvykne tradovať, že sviatok Božieho narodenia. Terchovci radi neho dedičstva ľudstva UNESCO. bez väčších problémov zvládnu každú zdôrazňujú, že ich betlehem je starší ako situáciu. Platí tiež tvrdenie, že v obci vždy medializovanejší Slovenský betlehem v Ra- Filmársky raj žili rozhľadení jednotlivci, ktorí často v kraj- jeckej Lesnej, ktorého autor Jozef Pekara sa Azda nepreženieme, keď uvedieme, že Ter- ne zložitých podmienkach dokázali rozvíjať inšpiroval práve terchovským dielom. chová a Jánošíkov kraj sú pravdepodobne dedičstvo otcovizne a celkové možnosti najvyhľadávanejším filmárskym miestom rodného kraja. Terchovská „nebeská“ muzika na Slovensku. Všetko sa to začalo na prahu V súčasnosti podmanivú okolitú prírodu Jedna prastará legenda hovorí, že územie 20. rokov minulého storočia, keď sa vo a remeselný fortieľ ľudí už adekvátne do- Terchovej je pozostatkom zatúlanej nebes- Vrátnej objavil známy nemecký režisér F. pĺňajú kvalitné služby, manažérske schop- kej hviezdy, ktorej dvorní hudobníci – W. Murnau, ktorý tam nakrútil niekoľko nosti a bohatá celoročná ponuka podujatí od nebeská muzika – sa stali prvými osadník- exteriérových záberov do svojho legendár- výmyslu sveta. To všetko robí z Terchovej mi obce. Hoci ide o legendu, pravdou ostá- neho expresionistického filmu Nosferatu. významne stredisko tradičnej kultúry, ces- va, že terchovskej muzike sa dodnes hovorí Symfónia hrôzy (1922). tovného ruchu, športu, duchovného a spolo- „nebeská“. A nielen to! Na sklonku minu- Počas uplynulých 90 rokov sa v príťažlivom čenského života. lého roku bol prvok Terchovská muzika prírodnom prostredí Malej Fatry nakrútilo zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nespočetné množstvo snímok rôznorodej PETER CABADAJ nehmotného kultúrneho dedičstva Sloven- proveniencie. (Komplexné spracovanie FOTO: MILAN KOSEC ska. Okolitý svet začal vnímať terchovskú tejto zaujímavej tematiky by mohlo byť muziku niekedy začiatkom 90. rokov 19. výzvou pre našich filmových historikov.) storočia. Podľa dostupných prameňov Do Terchovej napríklad osobne zavítali také Terchová and its International Links vznikla v osade Kvočkovci. Neskôr sa filmárske osobnosti, ako Martin Frič, Karol The village of Terchová (originally Kráľová) is a zásluhou mnohých muzikantských rodov Plicka, Viktor Kubal, Martin Ťapák, Juraj Slovak unique cultural phenomenon. postupne rozšírila do susedných obcí i via- Jakubisko, Jurij Ozerov, Karel Roden, Rob The village has been in existence for over 430 years. Its founding is connected to the colonisa- cerých regiónov Slovenska. Kuriozitou Cohen, Kevin Connor, Agnieszka Holland, tion based on the Wallachian Law that was v tejto súvislosti je niekdajšie pôsobenie Raffaella De Laurentiis a iní. Tvorcovia already losing its original ethnic character of terchovských hudcov v ďalekej Argentíne. z vyspelých krajín sveta v tomto prostredí those days and represented a specific form of Podľa pamätníkov mala každá osada v Ter- našli pôsobivé exteriéry aj kvalitných reme- business activity. In the village, there is the chovej svoju vlastnú muziku s charakteris- selníkov. Do širšieho domáceho i medziná- largest church in Slovakia that was dedicated to the Salonica brothers and the today’s Co-patron tickým repertoárom aj interpretačným štý- rodného povedomia najväčšmi prenikla ter- Saints of Europe. The Cyrillo-Methodian days lom. Nie je preto nijaká náhoda, že viacerí chovská stavebná firma DAMIT, ktorá have been held there since 1990. The nativity odborníci označujú práve túto obec za mies- výrobou náročných kulís a dekorácií scene at the local church has been an inherent to s najväčšou koncentráciou hudobníkov významne participovala na vyše 50 filmo- part of Christmas holidays in the village for 35 years. Towards the end of last year, the element na veľmi malom priestore. Hoci terchovská vých tituloch (Slovensko, Česko, USA, Ta- of Terchová music was inscribed on the Repre- muzika disponuje skromným nástrojovým liansko, Francúzsko, Nemecko, Rusko, Poľ- sentative List of the Intangible Cultural Heritage obsadením i harmonickým sprievodom, nič sko). of Slovakia. Terchová music appeared in several jej to neuberá na kráse a podmanivosti. A nebolo by spravodlivé, keby sa v našom feature films, documentaries or television films. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne príspevku nespomenulo, že aj samotná obec Terchová and the Jánošík’s native land are prob- ably the most popular places to make films in vyvažujú svojím spevom a vrodenou Terchová disponuje tvorcami, ktorí o nej Slovakia. improvizáciou, čím zvyšujú expresívnosť nakrúcajú zaujímavé filmy. Tieto dokumen- Several personalities who influenced Slovak cul- a výbušnú silu vlastného muzikantského tárne snímky zobrazujú okrem jánošíkov- ture, arts, science and sports were born, lived and prejavu. skej tematiky, duchovného života a prírod- worked in Terchová for a longer period of time. By the end of July 2012, the jubilee 50th year of Vo všeobecnosti sa vie, že terchovská muzi- ných motívov i ľudové umenie a zvykoslo- the popular international folklore festival ka účinkovala vo viacerých dlhometráž- vie, pozoruhodné podujatia a v neposled- Jánošíkove dni (“The Jánošík’s Days”) will be nych, dokumentárnych či televíznych fil- nom rade životné príbehy kreatívnych ľudí held in the village.

SLOVENSKO | 29 Lipov˘ kvet v bronzovom Palárikovi „V osvete a vzdelanosti veje duch, ona kriesi hmoty, sily, Ïivot, ruch, Ona dáva Ïitia práva národu, rabstvo borí, zlatú tvorí slobodu.“

Tento v˘rok Jána Palárika je na úvode internetovej stránky pracovníci obstáli so cťou a v Rakovej avsusednej Čadci sa každý rok schádzajú obãianskeho a obecného zdruÏenia Îivotn˘mi cestami Jána najlepšie neprofesionálne divadlá zo Slo- Palárika. Ustanovujúca ãlenská schôdza sympatického zdruÏe- venska a zo slovenskej Vojvodiny v Srbsku. Súčasťou divadelných slávností pod bes- nia sa konala 28. septembra 2008 v Starom Tekove a za nece- kydským hrebeňom v údolí rieky pretekajú- lé ‰tyri roky jej zakladatelia a aktivisti (sú medzi nimi viacerí cej Kysucami je tichý sprievod obcou. Na tohoročnom sa zúčastnili členovia ochot- ãlenovia Matice slovenskej) – mestá a obce âadca, Banská níckych súborov z Čadce, Staškova, Palári- kova a z Rakovej v dobovom oblečení a ľu- ·tiavnica, Trnava, Hronské Kºaãany, Majcichov, Hoste, Palári- dových krojoch, deti z rakovského Centra kovo, Raková, Abrahám, Opoj, Star˘ Tekov, ·tiavnické Bane – voľného času, ďalší divadelníci súťažiaci na jubilejnom ročníku Palárikovej Rakovej vykonali úctyhodnú prácu. KaÏdé z nich sa buì priamo spája a hostia. Zhromaždili sa pred kostolom s kÀazsk˘m pôsobením Palárika, alebo pestuje v úcte jeho a ako po iné roky smerovali k miestu, kde sa 27. apríla 1822 Ján Palárik narodil. Na odkaz. terajšom dome to pripomínajú pamätná V˘znamn˘ národn˘ ãiniteº sa nám svojimi skutkami pripomína tabuľa a busta od kysuckého sochára Stani- slava Bíroša. Nie je jedinou sochou v Rako- ivaktuálnom jubilejnom roku Matice slovenskej a príchodu vej (a na Kysuciach nateraz v Kultúrnom svätcov Cyrila a Metoda na na‰e územie. S hlbokou úctou pes- dome v Čadci je umiestnená plastika v ži- votnej veľkosti od drotárskeho umelca toval staroslovanské kresÈanské a kultúrne tradície, mal neza- Ladislava Jurovatého). stupiteºnú úãasÈ na vypracovaní koncepcie budovania národ- A pri tohtoročnom 190. výročí narodenia Jána Palárika slávnostne odhalili sochársku ného povedomia na základoch cyrilo-metodského odkazu. podobu jeho osoby v nadživotnej veľkosti. Má dôstojné miesto pred Kostolom Narode- Spolu s katolíckymi kÀazmi Jozefom Karlom Viktorinom, Mar- nia Panny Márie postavenom v neogotic- tinom Hattalom, Andrejom Radlinsk˘m a ìal‰ími aktivistami kom štýle roku 1874 (v ktorom je oltárny obraz od zakladateľa národnej maľby J. B. formujúcej sa slovenskej inteligencie roz‰iroval vedomostn˘ Klemensa) a natrvalo dotvára podobu nové- obzor Slovákov. V porevoluãnom ãase meruôsmych rokov pod- ho Námestia Jána Palárika. Triapolmetrová socha odliata do bronzu netne spolupracoval so ‰túrovcami, podporoval kodifikovanú vznikla z prostriedkov verejnej zbierky slovenãinu a uvádzal ju do literárneho i kaÏdodenného Ïivota. a rozpočtu obce. V stvárnení akademického sochára Stanislav Kiču je poklonou mladé- ho tvorcu jednému z našich dávnych pred- Poznávanie a zviditeºnenie stvo pri obžinkoch) si jeho rodáci uctili pred chodcov. Autor sa tematicky pridŕžal jeho základného duchovného pôsobenia, tradič- Ján Palárik mal literárne prímenie Besky- 45 rokmi Palárikovou Rakovou, súťažnou né kňazské rúcho má novodobú eleganciu dov. Ním vyjadril osobnú úctu k svojim prehliadkou divadelných ochotníkov. Ak sa a vzletný postoj súladný s mladistvou podo- Kysuciam, kde vyrastal v rodine roľníka, vrátime do tých čias, boli krátkodobým bizňou. Ku knihe, ktorá bývala pre človeka učiteľa a organistu – „prostého a neučeného obdobím politického odmäku. Zakrátko sa študujúceho a publikujúceho vskutku neod- sedliaka, geniálneho však naturalistu v hud- však toto podujatie stalo predmetom ideolo- mysliteľnou súčasťou, pridal lipovú ratolesť. be, speve a veršovaní“. Jeho literárny talent gického prehodnocovania, kde sa väčšmi Nech pamätáme, že privolávanie mierových a zakladateľskú misiu v slovenskej drama- ako odkaz dramatika podporujúci národné časov a pokoja v ľudských dušiach je več- tickej tvorbe (spomeňme aspoň jeho veselo- sebavedomie brala na zreteľ jeho kňazská nou túžbou každej generácie. Voňavý lipo- hry Drotár či Zmierenie alebo dobrodruž- misia. Domáci organizátori a kultúrni

30 | SLOVENSKO smestom Palárikovo, kde si pôsobenie národovca pripomínajú pamätníkom – podobne ako v obciach Starý Tekov a Hron- ské Kľačany v Levickom okrese. Pamätné tabule sú na rímskokatolíckom Kostole sv. Terézie v Budapešti, v Štiavnických Ba- niach, v obciach Abrahám a Hoste v Galant- skom okrese, v Opoji v Trnavskom okrese. V tomto okrese v obci Majcichov 7. decembra 1870 Ján Palárik zomrel. Popri hrobe si ho pripomínajú bustou pred miestnou farou a pamätnou izbou. O týchto a ďalších skutočnostiach sa píše v knihe Európan Ján Palárik. Zostavil ju Pavol Zemko, trnavský generálny vikár, s kolektívom spolupracovníkov, vyšla pred troma rokmi a je chvályhodným výsledkom jedného z prvých a zároveň trvalých skutkov spomínaného združenia. Kardinál Jozef Tomko, dlhodobo pôsobiaci pri pápežskej stolici v Ríme, v úvode publikácie charakteri- zuje nášho Európana takto: „Jeho reformné návrhy boli niekedy na vtedajšie cirkevné pomery príliš odvážne a okrem toho sa už začala tuhá maďarizácia. Palárik videl záchra- nu slovenského národa v jednote medzi kato- líckou a protestantskou zložkou, ale aj v šir- šom rámci únie s pravoslávnou cirkvou. Dalo by sa teda povedať, že to bol ekumenizmus ante litteram, ktorý je pre nás dnes, po Dru- hom vatikánskym koncile, čímsi samozrej- mým, ale vo vtedajšom národnostnom vrení vo vnútri i okolo habsburskej monarchie sa mohol ľahko omylom považovať za pansla- vizmus. Palárikovi však nemožno uprieť urči- té záblesky jasného pohľadu do budúcnosti. Zástupcovia niektor˘ch ãlenov zdruÏenia palárikovsk˘ch obcí Îivotn˘mi cestami Jána Palárika (ÎCJP) Jeho žiadosť o zriadenie slovenskej cirkevnej pred obrazom rakovského rodáka akademického maliara Milan Mravca). Zºava hore: ªubo‰ Karel, starosta obce Hoste, Tibor Marek, starosta obce Majcichov a podpredseda ÎCJP, Alojz Matú‰, starosta provincie bola síce v tých časoch smelá, ale obce Opoj, Bernard Ro‰teck˘, starosta obce Palárikovo, Miroslav Mareãek, zástupca starostu obce celkom logická.“ Raková a v˘konn˘ tajomník ÎCJP. Dole: Jozef Adámek, b˘val˘ starosta obce Majcichov, Bohumil âam- DUŠAN MIKOLAJ bál, predseda MO Matice slovenskej v Abraháme, a Jozef DerÀár, b˘val˘ starosta obce Palárikovo FOTO: AUTOR vý kvet je neoddeliteľnou súčasťou rovných z okolitých osád, zo susedných obcí. Pro- Linden Blossoms in Bronze Palárik The Stations in Ján Palárik’s Life (“Životnými cestami kmeňov vznešených stromov uctievaných gram bol rôznorodý, mohol zaujať každého. Jána Palárika”) association links the towns and villages stáročiami na šírych pláňach i podhorských Učitelia a žiaci Základnej školy Jána Palári- Čadca, Banská Štiavnica, Trnava, Hronské Kľačany, poliach obývaných Slovanmi. ka akadémiou oslávili 20. výročie jej zalo- Majcichov, Hoste, Palárikovo, Raková, Abrahám, Opoj, Starý Tekov and Štiavnické Bane. These are the places ženia. Na pódiu nového námestia zneli where the patriot and playwright Palárik worked as a Domovské miesto ľudové piesne v podaní Ženskej speváckej priest or just the places where they actively spread his legacy. The association has been active since 2008. The „Tri krásne, slnečné aprílové dni v Rakovej skupiny Rakovanka, hudba a slovo miestnej representatives of the association met in his native town venované Palárikovi oslovovali všetkých, tvorivej skupiny, vystupovali deti a mládež of Raková in Kysuce on the occasion of Palárik’s 190th ktorí si chceli tohto najvýznamnejšieho z Centra voľného času v Rakovej, domáci birth anniversary on 27 April. In front of the church at the new Námestie Jána Palárika (Ján Palárik Square), a rakovského rodáka pripomenúť a osláviť i hosťujúci divadelníci, hudobníci a folklo- three-and-a-half-meter statue cast in bronze by the acad- 190. výročie jeho narodenia,“ vyjadril sa risti, mažoretky. Herci Divadla Jána Palári- emy graduate sculptor Stanislav Kiča was unveiled. Miroslav Mareček, zástupca starostu obce ka z Trnavy prišli s hrou Stará láska nehr- Raková ranks among the most active members of the Stations in Ján Palárik’s Life association. It [the village] Raková Antona Heglasa. Spolu so svojimi dzavie od Jána Chalupku. Sviatočné chvíle strengthens collective friendships with the town of kolegyňami a mnohými občanmi obce sa už slnečných jarných dní vyvrcholili vystúpe- Palárikovo where they erected a monument to mark that dlho pred slávnosťami pripravovali tak, aby ním Folklórneho súboru Kysučan a stava- this patriot lived and worked there – similarly the villages of Starý Tekov and Hronské Kľačany in the Levice sa hostia cítili u nich ako doma. Medzi ním mája. District. Plaques are placed on the St. Theresa Roman- „udomácnených“ možno už rátať najmä čle- Námestie vskutku žilo tradíciami a dobrou Catholic Church in Budapest, Hungary, Štiavnické Bane, in the villages Abrahám and Hoste in the Galanta nov združenia Cestami Jána Palárika, na náladou. Obec Raková opakovane potvrdi- District, in Opoj in the Trnava District. In the village of slávnostnej omši v miestnom kostole bol la, že si svojho rodáka vie uctiť s plnou váž- Majcichov in the last-mentioned district, Ján Palárik died medzi duchovnými biskup Žilinskej diecé- nosťou a pripomenúť jeho pôsobenie širokej on 7 December 1870. Besides his grave there, they memorialised him by installing a bust in front of the zy Tomáš Galis, za Žilinský samosprávny verejnosti. Ku škole a kultúrnemu domu local parish office and opening a commemorative room. kraj jeho predseda Juraj Blanár. nesúcim jeho meno pribudlo námestie. A od This and other facts are described in the book Európan Palárikove dni trvali v Rakovej od piatka do vzniku združenia Životnými cestami Jána Ján Palárik (“European Ján Palárik”) compiled compiled by Pavol Zemko with a team of collaborators. The book nedele. Do centra obce, v ktorej žije viac Palárika patrí medzi jeho najaktívnejších is one of the first and lasting deeds of the above-men- ako 5-tisíc obyvateľov, prichádzali ľudia členov. Upevňuje kolektívne priateľstvá tioned association.

SLOVENSKO | 31 Odi‰iel nám fotograf

Filip Lašut

ho pôsobenia v Matici slovenskej. Po prechode do nej Doménou Filipa La‰uta boli snímky kultúrnych podujatí a pamiatok, roku 1968 (až do odchodu v septembri 1992) sústre- Ïivá tvorba a dediãstvo otcov. Pracoval s momentom, schopnosÈou dene snímal vecné zbierky i výtvarné diela Slovenské- ho národného literárneho múzea, literárne a umelecké vizualizovaÈ prevaÏne to, ão vzniká a zároveÀ zaniká. Zvlá‰È sa veno- podujatia, výstavy a semináre. Venoval sa aj divadelnej fotografii, keďže v šesťdesiatych a sedemdesiatych val divadlu a folklóru. Ich predstavenia sú ako plameÀ, kaÏdú chvíºu rokoch mal usporadúvanie Scénickej žatvy na starosti vtedy Pamätník slovenskej literatúry. iné, ohrejú, osvietia a bez tak˘chto záznamov – miznú... Jeho snímky zostávajú vizuálnym doložením aktivít pracovísk, ktoré smerovali k verejnosti. Pre výstavné Tak˘ moment poznamenal aj Ïivot Filipa La‰uta. Pre neho bolo auto zámery a pre publikácie snímal vzácne knižné zbierky, aby sa nemusel predstavovať originál a nebola ohroze- druh˘m domovom. SprítomÀovalo ho na mnoh˘ch miestach. UmoÏ- ná ich autenticita či vlastníctvo. Pred vybavením xero- xom tak kopíroval rukopisné jednotky Archívu litera- Àovalo mu to byÈ úãastn˘ plnenia rozliãn˘ch zámerov, ktoré spájala túry a umenia MS. Snímkami literárnych, vedeckých a umeleckých podujatí obohatil fotografické zbierky a uÏ navÏdy zviazala fotografia. Jeho ºudskosÈ, ochota pomôcÈ pri tohto pracoviska, kde zostávajú trvalým prameňom o uskutočnených akciách. Mimoriadne pozorne vedel kaÏdom zámere i mobilita a schopnosÈ prihovoriÈ sa druh˘m mu snímať farebnosť i plastickosť výtvarných a vecných otvárala pôsobnosÈ po celom Slovensku. Auto viedol rád a discipli- zbierok SNLM, ako aj tie, ktoré sú súčasťou identifi- kácie pri katalogizácii literárno-múzejných zbierok. novane. Îiaº, ten druh˘, Ïenúci sa v protismere, dral sa vpred a zobral Na tomto úseku spolupracoval i s Kremnickým múze- om mincí a dolnokubínskym Oravským múzeom P. O. Ïivot nielen sebe, ale aj Filipovi La‰utovi. Stalo sa to v piatok 13. aprí- Hviezdoslava. Snímky, ktoré vystavoval na mnohých miestach, samostatných i spoločných výstavách alebo la 2012 popoludní, na ceste zo Îiliny (bol fotografovaÈ skalické kos- ktoré boli reprodukované v knihách i časopisoch, dokladajú citlivú a pohotovú tvorbu Filipa Lašuta a toly), uÏ neìaleko jeho domova. Pochovali sme ho 20. apríla za veº- zároveň rozširujú povedomie aj o zbierkach a prácach Slovenskej národnej knižnice a aktivitách MS. kej úãasti divadelníkov z celého Slovenska, od v˘chodu zo Sniny poã- So Slovákmi v zahraniãí núc aÏ po Bratislavu. Pri‰li sa s ním rozlúãiÈ aj zástupcovia in‰titúcií, Do Matice slovenskej prišiel v čase „druhého ožive- nia“ členskej základne, keď nastal čas intenzívnejšie sa festivalov a obcí, s ktor˘mi spolupracoval, Národného osvetového kontaktovať so Slovákmi v zahraničí, čo plne reflektoval svojimi fotografiami aj osobnými priateľstvami centra v Bratislave, Matice slovenskej, ãasopisu Javisko, Slovenskej dvoma spôsobmi. Zaznamenávaním príspevkov pri národnej kniÏnice, Slovenského komorného divadla Martin, Paláriko- návštevách Slovákov v rodnej krajine, alebo osobnou účasťou na ich podujatiach v zahraničí. Už to napove- vej Rakovej, Gorazdovho Moãenka, Uhrovca, Ilavy, Dolného Kubína, dá, že to boli prevažne snímky z kultúrnych a folklór- nych festivalov, spomienkových podujatí a doma Námestova, divadelníkov z Martina a Turca i z mnoh˘ch ìal‰ích obcí. najmä osobné návštevy a divadelné a folklórne vystú- penia, pri hosťovaniach na vrcholných prehliadkach, v Martine zvlášť na Kultúrnych slávnostiach a Scénic- Sfotoaparátom od chlapãensk˘ch rokov ho národného múzea v Martine. Tam dostal základy kej žatve. V týchto súvislostiach teda aj prezentoval Filip Lašut sa narodil 18. februára 1945 vo Vrútkach. poznatkov o tom, čo je dokumentárna fotografia. aktivity Slovákov v zahraničí, zvlášť prostredníctvom Fotografovať začal ako 12-ročný, keď objavil v skrini Zvlášť vzhľadom na múzejné zbierky od Jána Dérera časopisov Matice slovenskej. Do nášho časopisu Slo- otcov zabudnutý Flexaret a už počas základnej školy (ktorého skúsenosti pramenili zasa od Karola Plicku). vensko bol trvalým prispievateľom aj po odchode do mu uverejnili fotografie banskobystrické noviny Smer. Fotografické pôsobenie Filipa Lašuta poznamenali slobodného povolania. Do profesionálnej práce sa zapojil vo Fotoateliéri dve zbierkové pracoviská. V Slovenskom národnom vMartine (viedol ho Anton Horník). Teóriu fotografie múzeu – Etnografickom ústave v Martine sa doslova Fotograf divadelného diania študoval na učňovskej škole v Poprade u J. Bendíka. vyučil, ako zaznamenávať dochované zbierkové hod- Ako divadelný fotograf najsústavnejšie dokumentoval Nakrátko pôsobil v ČTK, odkiaľ prešiel do Slovenské- noty a na vlastné rozvinutie mal príležitosť počas svoj- martinskú Scénickú žatvu a ďalšie divadelné festivaly,

32 | SLOVENSKO ako aj divadelné súbory Slovákov v zahraničí, zvlášť Od roku 1968 sa stal jediným fotografom, ktorý na z bývalej Juhoslávie a dnes zo srbskej Vojvodiny. Prvý vyše štyri desaťročia sústredil doloženia pohybov slo- ich záznam sa zrodil roku 1968, keď sa DS VHV venského divadla a cez zahraničné hosťujúce súbory aj z Báčskeho Petrovca zúčastnil na Scénickej žatve, dianie v okolitých krajinách. Snímky z nich zverejňo- a následne tak zdokumentoval každú jeho účasť na val najmä v časopise Javisko, ktorý sa od 70. rokov vrcholných prehliadkach až do minulého roka. Po minulého storočia stal priam jeho galériou. A prispie- novembri 1989 sústavne navštevoval divadelný festival do ďalších periodík: Čitateľ, Matičné čítanie, Slo- val Slovákov vo Vojvodine, ktorý sa pravidelne koná venské národné noviny a i. Snímky publikoval vo v Pivnici. vydaniach kníh Matice slovenskej, Slovenskej národ- Druhým, hlavným tvorivým prúdom Filipa Lašuta sa nej knižnice a Vydavateľstve Osveta. Neuvidí už práve stala divadelná fotografia. Aj v nej sa priam povedo- sa tlačiacu monografiu o Gorazdovom Močenku Do- me hlásil k odkazu domácich Vrútok, k jeho diva- zrievanie kresťanského divadla, v ktorej je vyše pol delným žriedlam. Boli nielen železničným, ale aj stovky jeho snímok z podujatia. Prirodzene, bol divadelným strediskom. Dlhší čas minulého storo- i naším prispievateľom a jeho pohotové fotografie nám čia priam uzlom a v tejto tvorivosti aj vo vzťahu budú chýbať. k Martinu. Primkol sa i v tejto oblasti k širším ob- Zo svojich prác pripravil Filip Lašut viacero výstav. siahnutiam, s možnosťou spoznávať a snímať sloven- Väčšinu z nich napĺňali fotografie z divadelných ských ochotníkov počas najstaršej prehliadky Euró- predstavení. Výstavne ich predstavil po dva razy na py v divadelnej oblasti. Na nej sa priam vyučil, čo je Scénickej žatve, Palárikovej Rakovej v Čadci, to byť pohotovým snímateľom kľúčových scén, aby Gorazdovom Močenku a v ďalších mestách, kde snímka svedčila nielen uskutočnenému predstave- pôsobia významné súbory alebo múzejné pracovis- niu, ale aby bola aj prameňom estetického zážitku, ká: v Bratislave, Brezne, Nitre, Liptovskom Mikulá- hoci zástupného, lež i ďalšieho poznávania. ši, Trebišove, Skalici. Divadelné výstavy však osobne prezentoval v japonskej Yokohame (1989), v Moskve (1991), New Yorku (1992), od tohto roku pravidelne v Nemecku (Paterborn), kde dokumentu- je svetové scénické akcie. Rovnako sústavne i vo vojvodinskej Pivnici.

Zaujat˘ pamiatkami a architektúrou Prirodzene, keďže sa venoval aj exteriérovej fotografii, mal svoje výstavy v rodných Vrútkach, na pracovisku v Matici slovenskej a v množstve obcí, ktorých pamiatky nasnímal i zverejnil. Od začiatku 90. rokov minulého storočia dokumentoval kultúrne pamiatky po celom Slovensku a stal sa vydavateľom pohľadníc i skladačiek o nich. Zväčša ide o cirkevné stavby a kul- túrne budovy a zástavbu obcí a miest súvisiacich s kul- túrou a literatúrou. A opäť sú medzi nimi múzeá a lite- rárne i obecné pamätníky. Vydal skladačku o bábkovom divadle, dva kalendáre so snímkami o ochotníckych predstaveniach 90. rokov minulého storočia a Pochôdzkovom divadle z roku 1988 a množstvo skladačiek o slovenských mestách a obciach a pohľadnice zverejňujúce ich kultúrne pamiatky. Venoval sa aj vydávaniu kníh o dejinách obcí (Bystrička, Uhrovec, Malinová, Nižná Slaná, Tur- ček, Turzovka). Filip Lašut vstúpil do galérie klasikov slovenskej fotografie súvisiacich s Turcom. Zrodom v jeho mestách i obciach zahniezdených pod horstvom Fatier na žírnej rovine. Patria k nim Pavol Socháň, Karol Plicka, Ján Halaša, Jozef Cincík, Anton Horník, Ján Dérer, Eugen Lazišťan i ďalší. Naďalej jeho galériou zostáva aj náš časopis... MIŠO A. KOVÁČ FOTO: FILIP LAŠUT

The Photographer Filip La‰ut Departed this Life Pictures of cultural events and monuments, live production and our fathers’ heritage were Filip Lašut’s domains. Lašut was born in Vrútky on 18 February 1945, died in a car accident on 13 April 2012. He started to take photographs as a 12-year-old boy. Pro- fessionally, he became involved in photographing at a photographic studio in Martin, he studied theory of photography at a vocational school in Poprad. For a short time he worked for ČTK, then he went to work to Slovak National Museum - Ethnographic Institute in Martin. From 1968 to September 1992, he worked in Matica Slovenská. He shot collections of objects and pieces of fine art kept in the Slovak National Lit- erary Museum, literary and artistic events, exhibitions and seminars. He devoted himself to theatre photography. He was a long-standing contributor to our magazine Slovensko. Lašut prepared several exhibitions of his works in Slovakia, he presented his works in Yokohama, Japan, Moscow, New York, showed his works in Paderborn, Germany, and in Pivnica (Pivnice), Vojvodina, Serbia. Filip Lašut entered the gallery of the Slovak classic photographers focused on Turiec region. These include: Pavol Socháň, Karol Plicka, Ján Halaša, Jozef Cincík, Anton Horník, Ján Dérer, Eugen Laz- išťan and others.

SLOVENSKO | 33 stali konkurencieschopné v európskom priestore, zvýšili vzdelanie a odbornú prax svojich vedúcich pracovníkov a zamestnancov, stara- li sa o zveľaďovanie polí, lúk, lesov a vôd, dbali o ochranu životného prostredia, udržia- Vidiek má vali materiálne a duchovné hodnoty historicky charakteristické pre náš vidiek. V nezanedbateľnej miere mali tieto dotácie podporovať práve prirodzený spôsob života ľudí vo vidieckych oblastiach vytvára- ním nových pracovných príležitostí v združe- niach rodinného typu, v malých firmách zamestnávajúcich ľudí z bezprostredného nenahraditeľné okolia dlhodobejšie alebo na sezónne práce. Na škodu veci sa tento úmysel začína u nás uskutočňovať až v posledných rokoch. Na dôvažok. Dosť nesmelo začíname vnímať vidiek v jeho regionálnej rôznorodosti a mno- zázemie horakosti tradičných remeselných, kultúr- nych a duchovných odkazov. Ak v Progra- me rozvoja vidieka chcú získať finančnú pod- Podºa sãítania ºudu uskutoãnenom v minulom roku Ïije v Slo- poru na svoje malé projekty jednotlivci venskej republike 5 397 036 obyvateºov. Podiel mestského a a neveľké skupiny, čaká ich podstatne nároč- nejšia prípravná robota ako veľké firmy, pre- vidieckeho obyvateºstva je 54,4 ku 45,6 percenta. Mestsk˘ch tože tie majú svojich ekonómov, vzdelaných sídiel je 138, vidieckych 2 752. V‰eobecne v Európe prevláda hospodárov, obchodných zástupcov a neza- nedbateľnú službu im plnia aj právnici, preto- charakteristika Slovenska ako vidieckej krajiny s nízkou urba- že rozvoj vidieka a poľnohospodárskej výro- by usmerňujú z pohľadu štátu nové legislatív- nizáciou a rozdrobenou sídelnou ‰truktúrou. Obce oznaãova- ne opatrenia, bez ktorých nemožno spoľahli- né za malé (s menej neÏ tisíckou obyvateºov) tvoria z 2 891 vo stavať dlhodobé programy.

vidieckych osídlení dve tretiny, Ïije v nich v‰ak iba pätina z cel- Pomoc vidieku „v malom“ kovej populácie. OECD – Organizácia pre hospodársku spolu- Zmeny počas dvadsaťročnej existencie Slo- venskej republiky sú takpovediac „na každo- prácu a rozvoj pouÏíva pre medzinárodné porovnávania indi- dennom poriadku“. Ak sa chce občan v nich kátor „vidieckosti krajiny“. Podºa neho sú vidiecke tie obce, zorientovať, riadiť sa často menenými pravid- lami a v konkurenčnom prostredí silných v ktor˘ch hustota zaºudnenia nepresahuje sto obyvateºov na výrobných firiem a obchodných spoločností ‰tvorcovom kilometri. A tak˘ch sú na území Slovenskej repub- podnikať „vlastnými silami“ – to si žiada od neho od samého začiatku osobnú odvahu, liky takmer ‰tyri pätiny a Ïije v nich skoro tretina v‰etk˘ch oby- konštruktívnu vytrvalosť a v nemalej miere vateºov. Ak by sme sa pozreli, aké je ich rozloÏenie v 79 okre- i jednoduché ľudské šťastie, pretože úrodu či chov poľnohospodára môžu poľahky likvido- sov SR, tak v 39 z nich viac ako polovica obyvateºov sa grupu- vať premenlivé počasie, neočakávané víruso- vé ochorenia, pri predaji zas silné a sebave- je vo vidieckych obciach. V regiónoch „s v˘razne vidieckym domé pragmatické prepojenia obchodných charakterom“ Ïije takmer polovica slovenskej populácie. reťazcov. Snaha štátu o ochranu drobných a stredných podnikateľov pôsobí neraz plato- nicky, a tak bývajú zvyčajne odkázaní na Podpora obnovy vidieka zvu na aktivity, ktorými sa vidiek popri skráš- seba samých. V lepšom prípade na vzájomnú Program obnovy dediny na svojej interneto- ľovaní svojho vlastného prostredia usiluje bezprostrednú pomoc – čo sa však, žiaľ, od vej stránke (www.obnovadediny.sk) informu- otvárať potenciálnym návštevníkom z okoli- ochotnej ústretovosti v našich niekdajších je žiadateľov o dotáciu v Programe obnovy tých miest a ambicióznejšie zo zahraničia. Po pomerne príkladných vzťahových väzieb dediny 2012, že rozhodnutím ministra ži- vstupe Slovenskej republiky do Európskej posunulo k uzatváraniu sa „do seba“, a to votného prostredia bolo v tomto roku pri- únie 1. mája 2004 sa pre vidiek otvorili pod- nemá ďaleko k egoizmu či praobyčajnej delených „122 dotácií v celkovej výške statne bohatšie podporné finančné zdroje závisti. 459.377,38 eur“. Z tohto finančného koláča z európskych fondov. Už pred vstupom Slo- Spoločné rozvojové stratégie idú neraz, na sa ušlo 110 obciam a 12 mikroregionálnym venska do únie sme sa mohli o ne uchádzať spoločnú škodu, bokom. V takejto nie naj- obecným združeniam nachádzajúcim sa pre- cez program SAPARD. Prvým v nej bol zdravšej a málo žičlivej klíme sa usilujú ľud- dovšetkým vo východných a južných oblas- štrukturálny fond nazvaný Plán rozvoja sky pozitívne a inštruktážne nápomocne pô- tiach Slovenska. Viaceré ich využijú na zve- vidieka. V súčasnosti je to Program rozvoja sobiť po občianskej línii konzultačné firmy, ľadenie obecných priestranstiev, prírodného vidieka. Ten je dotovaný sumou takmer vzdelávacie spoločnosti a neziskové združe- prostredia či pamätných miest, na budovanie dvoch miliárd eur. Realizuje sa od roku 2007 nia. Vytrvalo sledujú európsku a národnú nových objektov, športovísk, oddychových či na podporu druhého piliera Spoločnej poľno- legislatívu, zavádzanie nových noriem rekreačných zón. hospodárskej politiky. Financie smerujú predo- Európskej únie do poľnohospodárskej praxe, Finančné čiastky verejných dotácií sú skrom- všetkým do väčších poľnohospodárskych, verejne upozorňujú na možnosti získania né, treba ich vnímať najmä ako solidárnu odo- potravinárskych a lesníckych firiem, aby sa finančných prostriedkov na rozvoj udržateľ-

34 | SLOVENSKO V podkylavskej farme Charolais chovajú rovnomenné americké plemeno dobytka

MVDr. Oºga Luptáková sa profesionálne venuje veterinárnej a potravinovej problematike, na propagáciu slovenskej kuchyne zaloÏila obãianske zdruÏenie Tradiãná chuÈ regiónu nej vidieckej ekonomiky a zlepšenie životné- ho prostredia na vidieku. Krátko po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vzniklo v Lučenci neziskové európskych ponúk podporujúcich všestranný roľníkov, vlastníkov penziónov a iných objek- združenie občanov Pomoc vidieku. „Sme rozvoj vidieka. Sústreďuje sa predovšetkým tov určených vo vidieckom turizme na ubyto- odborníci s dlhoročnými praktickými skúse- na oblasť zvyšovania konkurencieschopnosti vanie a stravovanie. Nateraz posledné inštruk- nosťami v oblasti poľnohospodárstva a medi- podnikateľov v sektore poľnohospodárstva tážne podujatie sa konalo začiatkom júna alizácie života na vidieku. V rámci zvýšenia a lesného hospodárstva. Sústavne vykonáva v podpolianskej obci Látky a ústrednou témou kvalifikácie a profesionálnej odbornosti sme poradenskú a projekčnú činnosť, sprostredkú- počas dvoch dní boli aktuálne otázky sloven- absolvovali semináre a školenia zamerané va užitočné kontakty ľudí „naladených na ského poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. na tvorbu projektov na čerpanie finančných spoločne prospešnú nôtu“, opakovane a vytr- „Bolo určené pre podnikateľské subjekty a prostriedkov z Európskej únie. Sme držiteľmi valo poukazuje na to, že slovenský vidiek má subjekty verejnej správy, teda obciam a ich osvedčenia o absolvovaní akreditovanej oveľa otvorenejšie perspektívy, než mu to združeniam, ktoré pôsobia v oblastiach agrotu- vzdelávacej aktivity Uplatňovanie noriem v súčasnosti priznávame. ristických služieb, poľnohospodárstva, diverzi- EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, Prvé školenie z cyklu vzdelávacích aktivít fikácie smerom k nepoľnohospodárskym čin- hygieny a welfare zvierat, Obnoviteľné zdroje pre prvovýrobcov a spracovateľov produktov nostiam a doplnkových výrob,“ povedala pre- energie na vidieku či aktivity Európska z oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva zidentka združenia Pomoc vidieku. dimenzia podnikania na vidieku,“ hovorí pre- a lesného hospodárstva zameraných na infor- zidentka združenia Bronislava Nyesteová. movanie a vzdelávanie v rámci projektu Skva- litnenie života a pracovných podmienok na Countryside Is an Irreplaceable Base Ponuka zorientovaÈ sa vidieku sa konalo v polovici decembra 2010. According to the census taken last year, there were Jedným z významných skutkov lučenského Zúčastnili sa na ňom prvovýrobcovia a spra- 5,397,036 people living in the Slovak Republic. Per- centages of people living in urban versus rural areas neziskového združenia občanov Pomoc covatelia produktov z oblasti poľnohospodár- were: 54.4 or 45.6, respectively. There are 138 urban vidieku je organizovanie školení pre ľudí pod- stva, potravinárstva a lesného hospodárstva, and 2,752 rural settlements. nikajúcich na vidieku. Je sumou aktuálnych prednášatelia sa zamerali na možnosti vytvára- After the Slovak Republic joined the European Union, supportive financial resources from European informácií od odborníkov a vedeckých pra- nia nových pracovných príležitostí. Odvtedy funds became available for rural municipalities. covníkov pôsobiacich v dôležitých oblastiach sa konalo dvanásť ďalších stretnutí podnikate- They are channelled mainly to bigger agricultural, ľov s prednášateľmi. Hovorili o problematike food processing and forestry companies. Consulting poľnohospodárstva, od aktívnych podnikate- firms, educational companies and non-profit civic ľov či aktivistov sledujúcich každodennú rozvoja obcí a o podnikateľskom prostredí associations monitor European and national legisla- prax prepotrebnú pre tých, čo sa svojimi pro- v poľnohospodárstve, o ich vzájomných part- tion, the introduction of new European Union stan- nerstvách v oblasti agroturistiky, o podnikaní dards into agricultural practice. They publicly notify jektmi uchádzajú o finančnú podporu z fon- of the possibility of acquiring financial resources for dov Európskej únie. v cestovnom ruchu na vidieku, o verejných the development of sustainable rural economy and Bronislava Nyesteová sa začala tejto proble- pravidlách priameho predaja domácich pro- improvement of environment in the country. Shortly after the Slovak Republic joined the European matike venovať po viacročných osobných duktov roľníkov bezprostredným spotrebite- Union, there arose the non-profit association of citi- skúsenostiach s podnikaním v poľnohospo- ľom a na to nadväzujúcich tradičných kuchár- zens Pomoc vidieku in Lučenec. “We are experts dárstve. Viedla v lučenskom chotári (jeho skych a pekárskych špecialít z regiónov. with long-time practical experience in the area of agriculture and the promotion of rural life” said Bro- okolí?) farmu s rastlinnou i živočíšnou výro- Popri tom diskutovali o každodenných trápe- nislava Nyesteová, the president of the association. bou, potom sa dala na sústredené štúdium niach farmárov a súkromne hospodáriacich

SLOVENSKO | 35 Viaceré samosprávy za dve ostatné desaÈroãia existencie Slovenskej republiky si uvedomili, Ïe vidiecke urbanistické centrá a ich satelitné osady majú estetickú príÈaÏlivosÈ a stávajú sa miestom, kam ºudia radi chodia za priateºmi, na v˘lety, víkendy, dovolenky. Podstatne menej spokojnosti moÏno vysloviÈ s nakladaním s pôvodnou architektúrou, e‰te pred niekoºk˘mi desaÈroãiami charakterizujúcou ráz obce ãi ‰ir‰ieho regiónu. Îiaº, „víÈazne“ vychádzajú súkrom- ní investori, ktorí dávajú prednosÈ pragmatick˘m poÏiadavkám na súãasné b˘vanie. Pri usmerÀovaní v˘stavby a rekon‰trukcie obytn˘ch objektov Èahajú starostovia za znaãne krat‰í koniec, ba neraz ich postoj vyznieva tak, akoby sa ani nesnaÏili o citlivú nadväznosÈ na cenn˘ architektonick˘ odkaz predkov (ktoÏe si dnes uÏ spomenie bárs na slávnych liptovsk˘ch murá- rov budujúcich veºkoryso Budape‰È i rodinné domãeky na svojich rodn˘ch gruntoch). Optimisti v‰ak hovoria, Ïe nikdy nie je celkom neskoro. Aktívni sa v klíme náhliv˘ch ziskov, keì sa neveºmi trápime nad nenahraditeºn˘mi stratami, usilujú o to, aby sme sa pristavili. Ku cti slúÏi, ak pozorne prehodnotíme, aké hodnoty vidiek e‰te stále uchováva a kam ich ão najúãin- nej‰ie smerovaÈ. Pri tom môÏe byÈ „nadstavbovou“ pomocou, ak sa k tak˘mto podnetom pri- pojí ‰tát a usiluje sa ich prená‰aÈ v spoloãnosti celoplo‰ne. Takou je napríklad úãasÈ sloven- ského vidieka na súÈaÏi Európska cena obnovy dediny, ktorú vyhlásili Ministerstvo Ïivotného prostredia SR, Slovenská agentúra Ïivotného prostredia, Spolok pre obnovu dediny a ZdruÏenie miest a obcí Slovenska.

ªudová klenotnica kultúrnosti Ak si pozriete internetové stránky tých- medzi ktorými bolo aj zopár desiatok Celoslovenská súťaž Dedina roka o pre- to obcí, iba jedna má ocenenie Dedina mladých Sloveniek a Slovákov zo stížny titul a reprezentanta Slovenskej roka zverejnené na titulnom mieste (iná zahraničia účinkujúcich vo folklórnom republiky v súťaži o Európsku cenu zas dala prednosť webovej koncovke programe Krajanská nedeľa, ktorý je obnovy dediny sa vyhlasuje každé dva .eu namiesto štandardnej .sk). Môžeme neodmysliteľnou súčasťou podpolian- roky a datuje sa od začiatku nového to brať ako vnútornú skromnosť obcí, skeho festivalu. tisícročia. Ako prvá uspela roku 2001 hoci zo širšieho regionálneho či nadná- obec Soblahov, jedna z najstarších rodného hľadiska by sa oficiálna súťaž- Pozvánky naÏivo lokalít na strednom Považí susediaca ná značka dala využiť povedzme mar- V samostatnej časti areálu detvianske- ho amfiteátra ich vítalo pozvanie Vojdi- te do dediny a za voľnou ohradou sa diala síce štylizovaná, ale zároveň Dediny roka srdečná dedinská nálada. Mali ste mož- s dlhoročnými tradíciami s mestom Trenčín. O dva roky neskôr ketingovo. Napríklad tak, ako to urobi- nosť pozrieť si, ako nakladajú s priam zabodoval Hrušov, ktorý sa už široko- li na vlaňajších Folklórnych slávnos- krvavočiernymi čerešňami v obci Hru- -ďaleko preslávil svojimi otvorenými tiach pod Poľanou v Detve, kam mesto šov (starosta Gabriel Parti), ktorá má dvormi a obydliami počas letnej náro- ako hlavný organizátor ponúklo spolu už v názve ovocinársky (s vinárstvom dopisno-hospodárskej Hontianskej so Slovenskou agentúrou životného k nemu) charakter hontianskeho kraja. parády. Gemerská obec Vlachovo zís- prostredia prezentačný priestor pre Vlachovo (starosta Peter Pakes) cez kala ocenenie roku 2005 a roku 2007 víťazov posledných štyroch ročníkov spoločenské kroje dospelých i minia- podhorská obec Liptovská Teplička (po súťaže Dedina roka. Hostia prišli túrne na bábikách upriamil pozornosť výstavbe elektrárne na Čiernom Váhu a popri základných obecných a chotár- na remeselnícke odkazy. Liptovská sa administratívne ocitla v okrese Pop- nych informáciách sa predstavili cez Teplička (starostu Jozefa Mezovského, rad). V ďalšom dvojročnom súťažnom viacero charakteristických miestnych ktorý bol v samospráve aktívny v čase, období najlepšie obstála Dobrá Niva zo tradícií, zvyklostí, spoločenských čin- keď sa obec popri národnom ocenení Zvolenského okresu. ností. Niekoľko tisícok návštevníkov, stala druhou z najkrajších v európskom

36 | SLOVENSKO Primátor Detvy Ján ·ufliarsky (vºavo) sprevádzal v areáli amfiteátra aj prezidenta Slovenskej republiky Ivana Ga‰paroviãa súťažení, vystriedal Slavomír Kopáč) priniesla skonkretizované nálady cez domácke a poľné práce. A Dobrá Niva (starosta Martin Krúdy) vo svojom aktualizovanom posolstve tradičnej ľudovej kultúry sa mohla pochváliť nadväznosťou na mestské výsady z krá- ľovských čias. Smädní v letnej páľave si zase pochva- ľovali pivný mok varený v tamojšom Dobrovare. Chuťové bunky lákavou vôňou a pekným vzhľadom však lákali kuchárky či pekári z každej obce svoji-

mi vlastnými pochúťkami. Z Dobrej Nivy to boli napríklad graple či štrúdle, z Vlachova vysoký kysnutý koláč beräc, bryndzovníky, gemerský ovčí syr a žinčica, z Liptovskej Tepličky chutili bryndzové a kapustové halušky a pufance, z Hrušova práve uvarený čerešňový lekvár či alkoholický nápoj vypálený z toho ovocia, aký v záverečnom galaprograme slávností názov dedina nosí. to potvrdili folklórne skupiny Hrušov Villages of the Year with Long-standing Dedina ako klenotnica – to je jedno z Hrušova, Tepličan z Liptovskej Tep- Traditions ličky, Stromiš z Vlachova, Dobrona Ministry of Environment of the Slovak Republic, z významných kritérií pri súťažnom Slovak Environmental Agency, Village Renewal hodnotení. Pri starostlivosti o tradičnú z Dobrej Nivy. Pretrvávajú tradície, Association and Slovak Association of Towns and ľudovú kultúru a jej uchovávanie sú zvyky, domácke remeslá s pracovnými Villages organise the all-Slovak competition Village nástrojmi a hudobnými výrobkami či of the Year for the prestigious title awarded to the v mnohých slovenských obciach aktív- competition winner. Then, the winner may represent ne miestne odbory Matice slovenskej. ľudovým odevom, pestuje sa hudobná, the Slovak Republic at the competition for European tanečná, slovesná kultúra, ktorá vy- Village Renewal Prize. The Village of the Year com- Na detvianskom festivale to na pódiách petition has been held every second year since 2001. v amfiteátri v programe Naše dediny chádza knižne, na obrazových a zvuko- The first winner ever was the village of Soblahov, a na jarmoku ľudových remesiel v pro- vých nosičoch. Hrušov won in 2003, after them came Vlachovo, grame Dediny roka a ich spevy aj Liptovská Teplička and Dobrá Niva.

SLOVENSKO | 37 Oravská Lesná v európskom porovnávaní

Ak si otvoríte internetovú stránku obce Oravská Lesná, hneì na Od prameÀa Bielej Oravy Oravská Lesná patrí do okresu Námestovo, vstupnom mieste ãítate, Ïe práve ona sa stala Dedinou roka 2011. leží v susedstve Kysúc, je z nej kúsok do To isté si môÏete preãítaÈ priamo na tabuli obecného úradu. Poľska a nebude z nej ďaleko ani na severnú Moravu povedzme po uskutočnení európ- Myslím si, Ïe takáto pochvala nie je márna. Do súÈaÏe obnovy skeho projektu Z Oravskej Lesnej do Hus- vidieka, zlep‰ovania kvality Ïivotného prostredia a aktuálneho roz- leniek na bicykloch. Je najmladšou obcou v regióne, vlani mala „iba“ 280 rokov, jej voja sa popri nej prihlásili obce Babín, Bajany, Cigeº, Heºpa, Her- prvým richtárom bol Ján Mutniansky, ale vartov, Horn˘ Hriãov, Jasenica, Kameniãná, Liptovsk˘ Ondrej, Miklu- podľa vtedajšieho zvykového práva nosila až do konca druhej svetovej vojny pomenova- ‰ovce, Pavlovce nad Uhom, Preãín, Pruské, Rybník, Spi‰ské Bystré, nie Erdútka (podľa grófa Juraja Erdödyho). Pri vlaňajšom štatistickom sčítaní žilo ·titáre, ·vábovce, Valãa, Vy‰n˘ Klátov a ÎdaÀa. Z 21 obcí zo ‰iestich v Oravskej Lesnej 3 295 obyvateľov, čo ju krajov Slovenska druhé miesto obsadilo stredoslovenské Pruské radí medzi najväčšie obce svojho i Žilinské- ho samosprávneho kraja. Rozkladá sa na z Ilavského okresu, tretie Hervartov z Bardejovského okresu. rozlohe 65 štvorcových kilometrov od stre- Aj v tomto roãníku mala víÈazná obec moÏnosÈ reprezentovaÈ Slo- du obce nahor ku kopaničiarskym osadám vzdialeným i niekoľko hodín chôdze. Údo- venskú republiku v súÈaÏi o Európsku cenu obnovy dediny, ktorú lím preteká riečka Biela Orava vyvierajúca vyhlasuje Európske pracovné spoloãenstvo pre rozvoj vidieka v Paráčskej Magure, kde sa nachádza osada Flajšová. V susedstve centra obce je osada a obnovu dediny (ARGE). Aktuálnym mottom európskej súÈaÏe je Brišovka, pomenovaná po prvých osadní- Budúcnosti na stope, ão má na zreteli najmä vidiecke komunity koch. Smerom od obce Zákamenné je vstupnou osadou Pribišská. Bučina je rozlo- v Európe, ktoré „inovatívne a kreatívne uvaÏujú o Ïivotnom priesto- žená po stranách a chrbte vrchu Kohútik, re svojich obyvateºov v najbliÏ‰ej i vzdialenej‰ej budúcnosti a kon- kde sú v zime dobré podmienky na lyžova- nie. Cez Tanečník prechádzala úzkokoľajo- cepãne ich presadzujú konkrétnymi projektmi orientovan˘mi na vá úvraťová trať zo Zákamenného až do Oščadnice na Kysuciach, dnes je súčasťou modern˘ rozvoj“. Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. Do 12. roãníka súÈaÏe o Európsku cenu obnovy dediny sa prihlási- Popri hlavnej ceste vedúcej na Kysuce sa rozkladá osada Jasenovská. Najodľahlejšou lo 29 obcí z 12 európskych ‰tátov, Oravská Lesná bola medzi nimi. je Demänová, pôvodných obyvateľov v nej SúÈaÏí spolu s obcami Allhartsberg (Dolné Rakúsko), KomÀa (Mora- striedajú chatári a chalupári. va), Kunsziget (Györ-Moson-Sopron) a Újszilvás (Pest), obe maìar- Viaceré cesty sú tie pravé sk˘ región. Popri hlavnej cene majú príleÏitosÈ získaÈ ocenenia Už pri takomto mapovaní možno pripustiť, že nielen do Ríma vedú mnohoraké cesty. vsiedmich samostatn˘ch kategóriách. Presvedčili sa o tom i členovia medzinárod-

38 | SLOVENSKO nej poroty – Veronika Beranová (Česko), vojové koncepcie. Ak by Oravská Lesná pozreli vybavenie základnej školy, chráne- Angelika Diesenreiterová a Hartwig chcela ukázať hodnotiacim komisárom celý nú dielňu v domove dôchodcov, služby, oso- Wetschko (Rakúsko) a Helmuth Innerbich- svoj chotár, vyčerpali by „časový limit“. bitne kúpeľného charakteru v hoteli Tyra- ler (Taliansko). Najprv sa doma oboznámili Vedenie obce sa preto po tradičnom privíta- pol. Ocenili vysoký technologický a pracov- s podkladmi súťažiacich obcí a 22. mája sa ní sústredilo na hlavné miesta viažuce sa na ný štandard vo firme AVEX, s lesníkmi vybrali do Oravskej Lesnej. Bol slnečný históriu, kultúrny a duchovný život a uka- a poľovníkmi sa stretli v lesníckom muzeál- jarný deň, a tak si zhromaždení pred obec- zujúce súčasnosť. Viac ráz opakovanú cha- nom objekte, pozreli si hospodárenie v le- nou budovou pri nekaždodennom očakáva- rakteristiku pracovitosti obyvateľov obce soch a ochranu vodných zdrojov. Dozvede- ní predstavovali, ako by cestovali počas starostka Viera Mazúrová dokladala desiat- li sa, ako za spoluúčasti samosprávy a pod- tohtoročnej zimy, keď pri mrazoch ukazoval kami konkrétnych príkladov. nikateľov vybudovať zimný štadión, ich teplomer tri týždne až mínus 38 stupňov Prvá cesta hostiteľov viedla do miestneho pozornosti nemohla ujsť hvezdáreň s naj- Celzia a cestu dlhé týždne ohraničovali rímskokatolíckeho Kostola sv. Anny upro- väčším astronomickým ďalekohľadom na vysoké bariéry. Predseda Žilinského samos- stred Oravskej Lesnej. Storočný chrám do- Orave, na viacerých verejných a súkrom- právneho kraja Juraj Blanár, ktorý prišiel minuje 37 metrov vysokou vežou, je cha- ných stavbách videli uplatňovanie prvkov hostí oficiálne privítať, dobre pozná, ako rakteristický šindľovou krytinou a drevený- pôvodnej architektúry s tou súčasnou. takéto severské počasie ničí povrchy ciest. mi klenbami interiéru. Spája štýlové prvky Ocenenia v súťaži o Európsku cenu obnovy Starostka obce Viera Mazúrová prechádza secesnej architektúry s ľudovým citom pre dediny budú slávnostne odovzdávať 21. sep- po nich priamo v katastri Oravskej Lesnej ornamentálnu výzdobu a stavbárskou tembra 2012 v obci Langenegg, resp. Wol- celé desiatky kilometrov, spojnice k osadám dôkladnosťou sa radí medzi európske skvosty furt, v rakúskom regióne Vorarlberg. Netre- prechádzajú do poľných a lesných cestičiek. sakrálnej architektúry. Hostia si postupne ba nám azda zdôrazňovať, komu držíme Pri mnohých možno ukázať, ako ľudia žijú, palce. stavajú si nové domy, opravujú a rozširujú BLOK PRIPRAVIL DUŠAN MIKOLAJ FOTO: AUTOR staršie, obrábajú polia, chovajú domáce Lokomotíva zvieratá, ťažia v rozľahlých lesnatých poras- na oravskej toch drevo, spracúvajú ho na úžitkový lesnej Oravská Lesná in European Comparison materiál, zhotovujú z neho nábytok, okná, Ïelezniãke Oravská Lesná won the competition Village of the Year dvere, drevené domy, pestujú nový les, 2011, Pruské located in Považie region took the second chránia obydlia pred prívalovými dažďami. place and Hervartov in Šariš was the third. In the com- K miestnym prírodným a ľudským zdrojom petition, 21 villages of six Regions of Slovakia partici- pated. The winning village represents the Slovak prirátajme nezanedbateľnú prítomnosť medzi- Republic in the competition for European Village národných spoločností elektrotechnického Renewal Prize, that was announced by European Asso- priemyslu AVEX electronics, CRT a Eas- ciation for Rural Development and Village Renewal (ARGE). Bearing in mind the Europe’s rural communi- tern, ktoré z takmer tisícky pracovníkov ties that “innovatively and creatively think in terms of poskytujú zamestnanie tretine občanov living space for their inhabitants in nearer and more dis- Oravskej Lesnej, čo je najmä pre ženy víta- tant future and conceptually propose concrete projects oriented on modern development”, the current motto of ná príležitosť. the European contest is “On Track to the Future”. Oravská Lesná is one of the 29 villages of 12 European countries that entered the 12th year of the competition ·tyri hodiny na spoznanie nestaãia for European Village Renewal Prize. The contest Obce prihlásené do európskej súťaže majú awards will be handed out at a ceremony in the village štyri hodiny na to, aby predstavili svoje roz- of Langenegg or Wolfurt in the Vorarlberg region, Aus- tria, on 21 September 2012.

SLOVENSKO | 39 E‰te na zaãiatku 90. rokov minulého storoãia bolo na Slovensku Tradícia s klesajúcim záujmom Bohatú tradíciu vinohradníckej výroby na Slo- viac ako 30-tisíc hektárov vinohradov. Dnes je v˘mera intenzív- vensku ovplyvnili najmä vhodné prírodné pod- ne obrában˘ch a rodiacich vinohradov len okolo 11-tisíc ha, mienky s teplým podnebím a na juh orientova- nými svahmi, napríklad pod Malými Karpatmi. teda asi tretina pôvodnej v˘mery. Pod pokles sa podpísal nezáu- Z úbočia pohoria sa naskytá pohľad na mestá, obce, cesty, rybníky, dreviny a ďalšie objekty, jem o stratovú vinohradnícku v˘robu. Neprijali sa úãinné opa- ktoré vytvárajú nádherné obrazy. Sústava ciest trenia na podporu rozvoja tohto tradiãného odvetvia v˘roby na vo vinohradoch, kamenice, potoky, hospodárske stavby dotvárajú ráz vinohradníckeho regiónu. Slovensku. ëal‰ou príãinou bol rast ceny vstupov do v˘roby, V priebehu druhej polovice 20. storočia sa obraz vinohradníckej krajiny Malých Karpát menil najmä chémie, hnojív, pohonn˘ch hmôt, techniky i ºudskej najmä v dôsledku vytvárania veľkých celkov, čo práce. UmoÏnil sa dovoz zahraniãn˘ch dotovan˘ch produktov, znamenalo likvidáciu stromov a malých vino- hradníckych stavieb. V niektorých chotároch sa ktor˘ postupne likvidoval domácich v˘robcov. Ch˘bali aj inves- rekultiváciou vytvorili na svahoch terasy, aby sa tiãné zdroje, ktoré napríklad v âeskej republike zabezpeãili pri obrábaní viniča mohla využiť mechanizácia. Kamenice boli rozhrnuté a zasypané zeminou, nárast v˘mery vinohradov z 10-tisíc ha v roku 1990 na 20-tisíc ha. čím sa zmenil i celkový pohľad na krajinu. Po roku 1990 sa až polovica výmery vinohradov Pri vstupe SR do EÚ bola pre Slovensko stanovená kvóta pribliÏ- v Malých Karpatoch prestala obrábať. Vinohrad ne 22-tisíc hektárov vinohradov. V súãasnosti ch˘bajú najmä postupne ustupuje, rozširujú sa buriny i šípové kry, nálety, ktoré vytláčajú vinič. veºkí spracovatelia hrozna, ktorí zabezpeãia nákup hrozna od mal˘ch v˘robcov. Ch˘bajú odbytové zdruÏenia, ako ich poznáme Na Malokarpatskej vínnej ceste V súčasnosti sa situácia v týchto vinohradníc- v zahraniãí, napríklad v susednom Rakúsku, kde úspe‰ne reali- kych oblastiach postupne mení. Vinári a vino- hradníci sa združujú, aby prezentovali svoje zujú v˘robu mal˘ch vinohradníkov. výrobky a uplatnili sa s nimi na trhu. Na to sa využívajú i kultúrno-historické a prírodné danosti regiónu, v ponuke nechýba ani ubytovanie na vidieku či na agroturistickom dvore, lebo aj tým chcú nalákať domácich a zahraničných Otváranie turistov na vínne cesty. pivníc, dvorov,

Vínne cesty vznikli vo viacerých vyspelých kra- jinách s vinohradníckou výrobou, prezentujú súčasne prírodný, kultúrny a historický poten- Bedrich Schreiber (vºavo), autor fotografií v publikácii Malokarpatská vínna cesta, ciál regiónu. Podnikatelia spoločne so samo- s riaditeºkou Malokarpaského správou sa zapojili do profesných regionálnych osvetového strediska v Modre združení a vinohradníci majú možnosť ponúkať Annou Píchovou svoje produkty z vinohradníckeho dvora či pivnice priamo pre turistov. Z hľadiska vínnej turistiky sú významné staré historické budovy, ktoré dokumentujú vývoj vinohradníckej a vinárskej výroby pod Malými Karpatmi v mestách Pezinok, Svätý Jur, Modra a ďalších. Zrekonštruované vinohradnícke domy v Modre, ako napríklad vináreň U richtá- ra, U Šebov, U pradeda, hotel Sebastian, sú lákadlom pre turistov a vytvárajú príjemné pro- stredie na ochutnávku vína, gastronomických špecialít alebo na zábavy. Záslužnú prácu pri oceňovaní rekonštruovaných vinohradníckych domov v regióne vykonáva Akadémia Istropoli- tana NOVA vo Svätom Jure. Bohaté sú i kultúrne tradície v regióne, ktoré v súčasnosti dokumentujú folklórne a hudobné skupiny. Šenkvice, Vištuk, Dubová a ďalšie obce majú vlastné folklórne skupiny, ktoré vystupujú najmä na vinohradníckych slávnos- tiach, jarmokoch a iných kultúrnych podujatiach. Významné sú i remeslá dokumentujúce

40 | SLOVENSKO zručnosť výrobcov. Najviac sa zachovala a uplat- nila remeselná výroba keramiky, ktorá má v Modre a v okolí bohatú tradíciu. Slovenská ľudová majolika v Modre prezentuje Slovensko v zahraničí a je zaujímavým artiklom aj pre turistov na Malokarpatskej vínnej ceste. Vý- znamným cieľom turistov je i Slovenské národ- né múzeum Ľ. Štúra v Modre, kde v Galérii I. Bizmayera sú vystavené figurálne práce ná- rodného umelca. Malokarpatské múzeum v Pe- zinku má bohatú kolekciu vinohradníckeho nára- dia, prešov, sudov a ďalších zaujímavých expo- nátov. Perlou Malokarpatského regiónu je hrad Červený Kameň, ktorý prezentuje zbierku zbraní a množstvo dobového starého nábytku, ale aj naj- väčšie pivničné priestory v strednej Európe. V rámci Malokarpatskej vinohradníckej oblasti pôsobí Malokarpatská vínna cesta (MVC) a Vínna cesta Záhorie. MVC vznikla Franti‰ek Mach (vpravo – Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky Modra) začiatkom 90. rokov na podnet občianskych a BroÀa Nestyeová (OZ Pomoc vidieku Luãenec) združení a podnikateľov z regiónu pod Malý- mi Karpatmi. Rozprestiera sa v dĺžke približ- činnosť rytierskeho rádu vína a ďalšie zaujíma- programov a plánov hospodárskeho, sociálneho a ne 100 kilometrov od Bratislavy po Smoleni- vosti. Získali si už veľa domácich i zahranič- kultúrneho rozvoja na území obce vrátane kon- ce a Trnavu. Na ceste sú tri bývalé kráľovské ných priaznivcov. cepcie rozvoja cestovného ruchu musia spolupra- mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra, okolo nich Obce, mestá a vinárske prevádzky sú označené covať s vinohradníckymi a vinárskymi spolkami je 28 obcí, ktoré spoločne so 130 podnikateľ- tabuľkami s logom MVC. Združenie MVC kaž- v obci. Aktívne spolky sú základným predpokla- mi tvoria Združenie Malokarpatská vínna doročne vydáva kalendár podujatí a rozvíja cez- dom rozvoja vínnej turistiky v regióne, ktoré sa cesta. Združenie bolo založené roku 1996 a hraničnú spoluprácu s cieľom prepojenia vín- súčasne prezentujú i na domácich a zahraničných v súčasnosti má 250 kolektívnych a indivi- nych ciest na Slovensku s Rakúskom. V regióne výstavách cestovného ruchu. duálnych členov. Prvým predsedom bol Fran- pracujú viaceré informačné kancelárie, najstaršia V Modre – „hlavnom meste vína“ – pracuje od tišek Mach z Modry, súčasným dlhoročným je Malokarpatská turistická informačná kancelá- roku 1992 Nezisková organizácia rozvoja vidiec- predsedom je podnikateľ vinár Milan Pavelka ria v Modre, ktorá bola pri zrode MVC, ďalej kej turistiky (NORVT), ktorá súčasne prevádzku- z Pezinka. ZMVC sídli v kaštieli starej Vino- Mestské informačné centrá v Pezinku, Svätom je Malokarpatskú turistickú informačnú kancelá- hradníckej školy v Modre. Jure a Modre. Prínosom pre rozvoj vínnej riu v Modre (MATIK). Podieľa sa na propagácii turistiky v regióne je otvorenie Národného a ochrane kultúrneho dedičstva v regióne. Orga- salónu vína v priestoroch zámockých pivníc nizuje vzdelávacie podujatia zamerané na vino- v Pezinku a Sieň slávy malokarpatských vín hradníctvo a agroturistiku, odborné exkurzie pre so sídlom v Limbachu. Viac informácií na poľnohospodárov do Rakúska. Pozornosť venuje www.mvc.sk. mládeži, organizovala viaceré úspešné podujatia, domov ako Malokarpatský vinohradnícky strašiak, Propagácia a organizácia literárnu súťaž pre žiakov a študentov modran- Pre ďalší rozvoj vínnej turistiky na Slovensku ských škôl, fotografické výstavy starých pohľad- môžu významnú úlohu plniť vyššie územné níc z regiónu a podobne. Prezentácie kvality vína celky v rámci rozvoja cestovného ruchu v spo- FRANTIŠEK MACH, JANA SOUKUPOVÁ Predpoklady pre rozvoj vínnej turistiky pod lupráci s podnikateľskými subjektmi na jeho FOTO: DUŠAN MIKOLAJ Malými Karpatmi vytvára nielen vysoká kvali- území. Príkladom v tomto smere je Bratislavský ta vín, ale aj kultúrne danosti regiónu a pohos- samosprávny kraj (BSK), ktorý zorganizoval tinné služby. vlani seminár pod názvom Vinohrady vec verej- Opening Cellars, Yards, Houses Malokarpatská vinohradnícka oblasť má 4 889 ná venovaný ochrane vinohradov ako kultúrne- At the beginning of the 1990's, there were more than ha vinohradov, čo tvorí 28,7 % z celkovej plo- ho dedičstva regiónu. Viac ako 50 zástupcov 30 thousand hectares (74,100 acres) of vineyards in chy vinohradov na Slovensku. Skladá sa zo 141 samosprávy, vinohradníci, podnikatelia v ces- Slovakia. Today, the land area of intensively cultivated and bearing vineyards accounts for one third of obcí na území 12 vinohradníckych regiónov. tovnom ruchu prijali Vyhlásenie na ochranu the already mentioned area. No effective measures Popri oblasti pod Malými Karpatmi sú to regió- územia vinohradov v regióne aktualizáciou were adopted to support the development of this tra- ny skalický, záhorský, stupavský, senecký, územného plánu BSK, miest a obcí regiónu. ditional industrial sector, production input costs rose, trnavský, hlohovecký a vrbovský. Vinohradníci mainly the prices of chemicals, fertilisers, fuels, Konštatovali, že je nutné, aby sa rozvoju vino- machinery and labour. Import of foreign subsidised tu pestujú najmä Veltlínske zelené i odrody hradníckych regiónov venovala pozornosť na products was made possible. Such conditions result- ako Chardonnay, Devín, Alibernet. V Rači je celoštátnej úrovni. Požiadali preto Ministerstvo ed in gradual liquidation of domestic producers. charakteristická Frankovka modrá, v Pezinku pôdohospodárstva SR, aby sa zasadilo o zmenu The situation in vinicultural regions is slowly chang- ing. Wine growers and viniculturists get associated in Rizling vlašský, v Limbachu Silvánske zelené, slovenskej či európskej legislatívy. order to present their products and establish them- v Modre Modranská leanka. Zvýšenú ochranu vinohradov a zmenu dotačnej selves on the market. They take advantage of the cul- V tejto oblasti sú najznámejšie tradičné miestne politiky v prospech výrobcov vín vlastníkmi tural-historical and natural richness of the region, Vino- provide accommodation in the country or at agricul- výstavy vína, ako medzinárodná výstava menších výmer vinohradov na Slovensku by mal tural yards and so attract the both domestic and for- fórum, Vínne trhy v Pezinku, výstava Vitis zabezpečiť zákon o vinohradníctve a vinárstve. eign tourists to journey down the wine routes. Aurea v Modre i regionálne a obecné výstavy. BSK sa na rozvoji vínnej turistiky v malokarpat- In Malokarpatská vinohradnícka oblasť (Small Každoročne v novembri a v máji sa koná Deň Carpathians Vinicultural Region) there are the Small skom regióne podieľa prostredníctvom Malokar- Carpathians Wine Route and Záhorie Wine Route. otvorených pivníc. Počas nich je pre návštevní- patského osvetového strediska v Modre (MOS). The Small Carpathians Wine Route MVC was estab- kov k dispozícii viac ako 130 výrobcov vína. Záslužnú prácu tu vykonávajú riaditeľka MOS lished on the initiative of civic associations and K tradičným podujatiam patria Malokarpatské Anna Píchová a pracovníčka ZMVC Jarka entrepreneurs from the region below the Small Carpathians in the beginning of the 1990's. It stretch- vinobrania v Modre, Pezinku alebo v ďalších Dudová. Pomôcť môžu mestá i obce vo vino- es from Bratislava to Smolenice and Trnava and mestách, k nim pribudli voľba kráľovnej vína, hradníckych regiónoch Slovenska. Pri tvorbe reaches the length of approximately 100 kilometres.

SLOVENSKO | 41 Stanislav ·tepka (67), spisovateº, herec, umeleck˘ ‰éf Rado‰inského naivného divadla (RND), mal na prvej premiére divadla 25. decembra 1963 devätnásÈ rokov. Vtedy e‰te netu‰il, Ïe v jednej divadelnej sezóne odohrá aÏ 250 predstavení. Spolu s ãlenmi súboru vyvoláva slzy v divákoch, ktorí ani nie sú veºmi urazení za to, Ïe sa smejú vlastnej nedokonalosti. Pred takmer polstoroãím ·tepka pohol u nás s divadeln˘m fenoménom a odvtedy napreduje. âas je neúprosn˘m hodno- titeºom, ale ·tepka nad ním vyhráva na celej ãiare. Napriek mnoh˘m prekáÏkam, no s poÏehnaním ustaviãne Ïiadostivého obecenstva. Od nich sa v‰elião dozvie. Nedávno ·tepkovi e-mailovali: „Vy ste Ïivot, naozaj.“

Objavili sa na scéne Ïivota: RND aj kofola li aj vo filme. Víno vinovaté, ako píšu v popi- RND uviedlo. Dodnes hra drží slovenský „Chystáme oslavu polstoročnice, skoro pria- se, je film o komickom zveličovaní sledujúcom divadelný rekord. Nedávno odohrali jej mo tam, kde bola prvá premiéra v decembri cestu dodávateľov kráľovského vína zo sloven- 550. reprízu. v roku 1963 – na javisku kultúrneho domu skej Radošiny na anglický dvor. „Film sme v Radošine. Určite to bude v rámci miestneho nakrúcali s režisérom Vladom Balcom, výbor- Apropo, domáca scéna tradičného podujatia Radošinské Vianoce. ným človekom. Už ani neviem, ako sa to stalo, Desiatky predstavení uvádza RND na svo- Chceme tam mať okolo seba a pokope všet- ale vtedajší ústredný riaditeľ televízie na Slo- jej domácej scéne. „Dvadsaťtri rokov pra- kých, čo mali niečo spoločné s naším divad- vensku Miloš Marko zrazu od nás chcel, aby videlne hrávame v bratislavskom Dome lom. Pre mňa je však vždy hlavnou udalosťou sme do hotového filmu zamontovali nové odborov, ktorého majiteľom je Jednotný premiéra novej inscenácie. Na túto príležitosť scény a texty. Ako on vravel – kontrapropa- majetkový fond zväzov odborových orga- chystám veľkú javiskovú fresku, hru o Radošin- gandu. Mali sme prísť ku kráľovnej, jej sa mal nizácií v SR. Neplatíme malé nájomné, čanoch, a teda vlastne o nás, o Slovákoch. pri audiencii roztrhnúť náhrdelník, perly sa a predsa roky sa s nimi naťahujeme o teplo Košatý príbeh obce vo farbistom rozprávaní zosypali. A vtedy, ako perly zo zeme zbiera- a chlad. V zimných mesiacoch je sála môjho otca, ktorého si chcem zahrať. Tak tro- me, sme mali tak po našom ironicky oznamo- nevykúrená. Keď sa pozriete z javiska do chu som sa nechal inšpirovať Tornatoreho fil- vať: Aha, to je ďalšia vaša odtrhnutá perla, hľadiska, ľudia sedia v kabátoch, a to mom Baaria, čo je názov obce na Sicílii. Hoci India... Ale sa vám rozpadá impérium! Mňa hádam iba z lásky k nášmu divadlu. V lete viem veľa zo zápiskov, ale hlavne z rozpráva- nič iné v tej chvíli nenapadalo, len že to urobí- je tam zase hrozne dusno. Keď otvoríme nia nášho otca, predsa len najväčšou inšpirá- me až vtedy, keď čosi podobné budeme môcť dvere, diváci vzadu ich zatvárajú, lebo im ciou dobovej atmosféry bola pre mňa návšteva vysloviť aj o našich nedostatkoch. Najprv by prekáža hluk z ulice. Trápne a smutné. Už u deväťdesiatsedemročnej Radošinčanky pani sme si mali urobiť poriadok doma, povedal párkrát sme sa tak či onak usilovali o ná- Bilickej. Temperamentná babička, čo stále som, aj tu je toho dosť na kritizovanie. Riadi- pravu, teda, aby sa podmienky zlepšili. Ale varí, chodí po kuchyni. Hoci si nepamätá cel- teľ na to: ,A vari je niečo u nás zlé?‘ ,No, s odborármi to nie je jednoduché, skôr kom presne, čo bolo včera, no čo sa stalo pred možno v tom stavebníctve...‘ Vzápätí nám naopak. Zatiaľ sa nič nezmenilo,“ smutno sto rokmi v rodnej obci, to hej. Rozprávala mi, ukázal dvere. Tak sme vypadli, ako sa vraví, konštatuje Štepka. ako sa do starej Radošiny po prvej svetovej bez pocty,“ spomína Štepka. O rado‰íncoch: vojne vracali domov chlapi. Akí boli zavšiva- Do Liptova priamo s Jáno‰íkom Snívajú o novej scéne vení, ako ich ženy na dvoroch v korytách Do roku 1989 mali radošinci podchvíľou Zmení sa to. Príhody s odborárskymi bosmi umývali, len aby ich zbavili tej vojnovej špiny. problémy s komisionálnymi prehrávkami. by mohli zostať ako námet na divadelný kus. Ale najmä: ako všetci chceli začínať odznova. „My sme skoro dve desaťročia chodili po „Máme sa sťahovať na Záhradnícku ulicu, Ale veľa toho nestihli, lebo onedlho prišla internátoch medzi študentov a hrali tak do objektu bývalej sporiteľne. Scénografi ďalšia vojna,“ rozhovorí sa Stanislav Štepka. z pasie, niekedy iba za obložené chlebíčky a architekti práve robia návrhy na úpravy, už V čase, keď vzniklo RND, v bufetoch a v ob- a fľašu vína. Najčastejšie načierno, bez sa do prípravy zapojil aj náš domovský chodoch sa „zjavila“ kofola. Náhrada za koka- schvaľovacích prehrávok. Pamätám sa, ako výtvarník Svetozár Mydlo. Priznám sa, na kolu, ktorú vtedy ľudia videli akurát tak vo si nás raz pozval istý pracovník z ÚV, teda jednej strane som nadšený, ale na druhej stra- filmoch alebo v luxusných hoteloch. „Do z ústredného výboru komunistickej strany. ne zvažujeme aj to, že diváci si za dve desiat- piešťanského hotela Eden, tam som ju chodil Naznačil nám, že vie, aké máme problémy ky rokov zvykli chodiť na našu stálu scénu. obdivovať, teda plechovkovú Coca-Colu. No, s agentúrou Slovkoncert. ,Nechcete mať sta- Ale to hlavné zostáva, že sa v žiadnom prípa- priznám sa, po prvý raz som ju pil vo Viedni rosti, pravda‘ – A ja vravím: Nie, nechceme. de meniť nebude poetika RND. Budú pretr- v roku 1969. U nás sa v tom čase často vrave- – On nato: ,Napíšte niečo proti Dubčekovi‘ vávať všetky hlavné poznávacie znaky dote- lo a písalo, že spomínaný imperialistický – A tak sme i ďalej mali starosti,“ spomína rajšieho RND. V našom divadle bude i naďa- nápoj obsahuje alkohol a všelijaké látky na Štepka. lej jednoznačný záujem o veci človečenské ohlupovanie robotníckej triedy... Svet sa, Jeden z najpopulárnejších textov Stanislava v sprievode piesní, humoru a vôbec všetkého, našťastie, poriadne zmenil a paradoxne, dnes Štepku je hra z roku 1970 o našom zbojní- čo robí naše divadlo naším,“ hovorí v súvis- v obci Lúka pri Piešťanoch vyrábajú kolu há- kovi Jánošíkovi. „Previerkári“ zo Slovkon- losti so sťahovaním Štepka. dam pre celú strednú Európu,“ hovorí Štepka. certu ju schvaľovali deväť rokov. Až v roku Do nového divadla, kde bude okolo 350 1979 ju schválili, aj to iba na základe osob- miest, sa vydávajú so značkou RND na trochu Riaditeº televízie bol prísny ného postoja režiséra Karola Strážnického. riskantnú cestu. Nesvedčia im veľké sály, skôr Herci Radošínskeho naivného divadla sa blys- V Liptovskom Mikuláši sa s Jááánošíííkom istá intimita. Zostávajú aj osvedčení režiséri

42 | SLOVENSKO Vy ste život, naozaj Juraj Nvota a Ondrej Spišák a dramaturgička hrajú iba jeho tituly. Nečudo, že Hlavina, tak Darina Abrahámová. Ale prechod na nové sa súbor nazýva, dokáže vypredať, ako About Rado‰iná Theatre Makers: You Are Life, Really pôsobisko pociťujú ako isté dobrodružstvo. nedávno so Štepkovou inscenáciou Ako som Napriek tomu, že záujem hrať v RND je vstúpil do seba, šesťstomiestny Dom umenia Stanislav Štepka (aged 67), writer, actor and enormný, Štepkove nároky sú pre väčšinu v Piešťanoch týždeň vopred. artistic director of Radošinské naivné divadlo (RND, Radosina Naive Theatre), was nineteen uchádzačov privysoké. „Chceme skvalitňo- in the time of the theatre’s first opening night vať herecký súbor. Možno aj preto, že obme- Od roku 2000 doteraz sedemnásÈ premiér on 25 December 1963. By then, he had not a dzíme zájazdy, budeme mať zvýšené nároky „Nechodím na dovolenky k moru. Keď sa slightest idea he was going to perform for 250 na výber hercov do súboru. Chýbajú nám rodina v roku 1978 vybrala do Juhoslávie, times in a single theatrical season. Together sadol som si v kuchyni k stolu, stiahol rolety with the theatre company members, he moves pani Kolníková a Janko Melkovič. Bol to theatre spectators to tears and they do not feel maximálny profík. Vždy chcel od spievajú- a napísal som za tri dni Slovenské tango. much offended to laugh at their own imperfec- cich hercov počuť čistý a presný tón. Vravel, Dovtedy som klasickú činohru nenapísal. tions. najprv treba dokonale zvládnuť remeslo a až Reku, skúsim to a celkom inak. Tango dodnes “The preparations of a half-century celebra- potom vymýšľajme. Vedel, že je v divadle, patrí k mojím najprekladanejším titulom,“ tions are under way and the celebration is to take place almost at the same place where the kde pesničkou treba oveľa viac niečo pove- hovorí Štepka, ktorý je asi najplodnejší slo- first night in December 1963 was – at the stage dať, ako ju len pekne zaspievať.“ venský divadelný autor. Veď napríklad od of the village hall in Radošina. We want to začiatku tohto tisícročia napísal a inscenoval bring together all of those who are or were V rodnej Rado‰ine s Radošinským naivným divadlom sedem- somehow related to our theatre. For me, the násť hier. Práve pripravuje novú trpkú komé- first night of a new play is always a chief Štepka už trinásty rok spolupracuje s ochot- event. For this event, I prepare a great stage níkmi v Radošine. Ale ako je uňho zvykom, diu pod názvom Len tak prišli, s podtitulom epic, a play about Radošiná people and thus in už ani tu nestačí iba ochota a chuť. V Radoši- „správa o tom, ako dedičia konali“. fact about ourselves – Slovaks. A branched ne sa skúša nový titul skoro celé leto, teda story of the village colourfully narrated by my keď tam Štepka trávi prázdniny. Radošinčania LACO HÁMOR father whose part I want to play. FOTO: ARCHÍV RND

SLOVENSKO | 43 František Šubík

Poãas pitvania v katyƒskom lese – v pozadí Dr. Hájek a prof. ·ubík. âasopis Sig- a katiƒské nál, 1943 Portrét z roku 1941. Zdroj: udalosti SNA Meno Franti‰ka ·ubíka (básnické Andrej Îarnov), napriek jeho Hlinkov nestranícky favorit Šubík nastúpil na Lekársku fakultu UK zásluhám, nepatrí k t˘m, ktoré by vo verejnosti rezonovali. Okrem v Bratislave. Už počas štúdií sa ukázalo, že pomerne úzkeho kruhu intelektuálov (najmä historikov a literátov) bol vytrvalým človekom s dobrými organi- začnými schopnosťami, skutočným intelek- málokto vie, Ïe bol ãlenom medzinárodnej lekárskej komisie tuálom, ale predovšetkým presvedčeným vy‰etrujúcej masakry v katyƒskom lese v apríli 1943. Po roku 1945 Slovákom a hlboko veriacim katolíkom. Prispieval článkami najmä do Slováka, ofi- bol perzekvovan˘. A umlãovan˘, podobne ako téma katyƒského ciálneho orgánu HSĽS, a angažoval sa ako funkcionár Ústredia slovenského katolícke- lesa. Aj v t˘ch najÈaÏ‰ích chvíºach v‰ak ostal vern˘ svojmu presved- ho študentstva. ãeniu. Najmä po svojej druhej emigrácii v roku 1952 sa stal pre Prvú hviezdnu chvíľu zažil ako 22-ročný v roku 1925, a to v súvislosti s úradným zha- ãeskoslovensk˘ komunistick˘ reÏim „nepriateºom na druhú“. baním jeho prvej básnickej zbierky Stráž pri Dozvuky tejto nenávistnej politiky v‰ak akoby pôsobili e‰te aj Morave, ktorá mala ostrý sociálny a národný moment (mohla vyjsť až roku 1940). Zakáza- v dne‰nej Slovenskej republike. né básne sa opisovali a kolovali po Slovensku Franti‰ek ·ubík sa narodil 19. novembra 1903 v Kuklove na Záho- ako samizdat. Aféra neušla pozornosti Andre- ja Hlinku, ktorý odvtedy Šubíka pokladal za rí. Patril ku generácii, ktorá vyrastala na prelome dvoch historic- „svojho človeka“. Nasledujúci rok ho – ako k˘ch epoch – uhorskej a ãeskoslovenskej. Detské roky preÏil e‰te najmladšieho člena – pribral do delegácie k americkým Slovákom. Na jeho promóciách v ãasoch surovej maìarizácie. ·tudoval uÏ v âSR. Najprv na gym- v roku 1931 sa Hlinka osobne zúčastnil, náziu v Trnave, kde zmaturoval v roku 1924. Otec chcel maÈ z neho pričom mu verejne adresoval slová nesmier- nej pocty: „Hľa, toto je náš slovenský Gán- kÀaza, on chcel byÈ básnikom. Do seminára síce nastúpil, no dlho dhí!“ (Pritom Šubík sa nikdy nestal členom HSĽS.) tam nevydrÏal. Vraj to nebolo pre neho, lebo jemu sa páãili diev- Ako lekár pracoval v trnavskej nemocnici. ãatá. Ako ist˘ kompromis si nakoniec zvolil ‰túdium medicíny. V roku 1937 sa habilitoval, stal sa docen-

44 | SLOVENSKO tom špeciálnej patológie. V roku 1938 pre- vnútropolitickú situáciu a nálady v štáte. Už šiel na oddelenie patologickej anatómie LF na povstaleckom území v roku 1944 sa sta- v Bratislave. linský ZSSR stal de facto nekritizovateľným. Šubíkovi, a slovenskej inteligencii vôbec, sa Výklad katyńských udalostí sa otočil o 180°. otvorili nevídané možnosti vznikom Sloven- Útoky a hrozby povstalcov sa obracali nielen ského štátu v marci 1939. Už v máji 1939 ho voči politickým, ale aj voči kultúrnym pred- vláda menovala riadnym profesorom patolo- staviteľom vtedajšej Slovenskej republiky. gickej anatómie na Slovenskej univerzite Podľa londýnskeho rozhlasu povstalecká (predtým Univerzita Komenského) a tiež SNR odporučila (exilovému prezidentovi prednostom Ústavu patologickej anatómie Benešovi) „rozsudok smrti pre 38 zločin- LF SU. V roku 1942 (po tragickej smrti cov“, bezozvyšku spisovateľov a kultúrnych Dr. Humburského) sa stal šéfom sloven- pracovníkov, medzi ktorými bolo na samom ského zdravotníctva (bolo sekciou minis- S kolegami na LF SU. Andrej Îarnov (1903 – konci uvedené aj meno Andrej Žarnov. terstva vnútra). 1982), zost. J. Rydlo, Bratislava 2008 Je pravdepodobné, že, ak by ho sovietske Jeho život však zmenili najmä katyńské uda- bezpečnostné orgány boli zastihli na Slo- losti na jar 1943. V polovici apríla 1943 aj záznamov povraždených (ich čitateľnosť vensku, hrozila by mu smrť; v lepšom prí- Slovenskom preletela správa prebraná z ne- Šubík odhadol až na 70 %). pade by ho boli odvliekli do ZSSR, podob- meckej tlačovej agentúry o tom, že v okolí Presný počet obetí pochovaných v katyń- ne ako tisíce iných občanov. V apríli 1945 ruského Smolenska sa našiel masový hrob skom lese sa nedal s určitosťou odhadnúť preto – spolu s vládnymi predstaviteľmi údajne až 10-tisíc poľských dôstojníkov. Pro- (do Šubíkovho odchodu nepreskúmali všet- Slovenskej republiky – evakuoval do ame- paganda túto informáciu okamžite využila na ky hromadné hroby, exhumovaných bolo rickej okupačnej zóny s tehotnou manžel- spochybnenie idey tzv. slovanskej vzájom- 982 tiel). Komisia zistila, že príčinou smrti kou i so 4-ročným synom Karolkom. (Práve nosti, ktorá bola na Slovensku tradične živá, všetkých vykopaných a pitvaných mŕtvol na tejto strastiplnej ceste sa im 7. 4. 1945 a pre ľudácky režim nežiaduca, keďže vte- bol výstrel do hlavy zozadu. Keďže spôsob narodil tretí syn Janko.) V emigrácii sa dajšia Slovenská republika patrila do nemec- zastrelenia bol všade identický, komisia nezdržal dlho. Po zatknutí prezidenta vte- kej sféry. usúdila, že išlo o trénovanú ruku. dajšej Slovenskej republiky Jozefa Tisa Pokiaľ ide o okolnosti a podmienky práce a vlády premiéra Štefana Tisa americkou Svedectvo lekára patológa komisie, konštatoval, že „pracovala bez vojenskou políciou v októbri 1945 bol, Katyńské hroby skúmali roku 1943 trikrát: nátlaku, bez ovplyvňovania, bez akéhokoľ- spolu s vládnymi predstaviteľmi, deportova- najprv nemecká odborná komisia na čele vek zásahu zo strany nemeckých civilných ný do ČSR. V „oslobodenom“ Českoslo- s Dr. Gerhardom Buhtzom, prednostom alebo vojenských úradov“, úplne samostat- vensku mu odňali profesúru a uväznili ho. Ústavu pre súdne lekárstvo a kriminalisti- ne a protokol bol prijatý jednohlasne. „Ak Ako významný predstaviteľ Slovenskej ku v Breslave (dnes Wroclaw), potom by bol o Katyńskom lese opak pravdou, republiky bol postavený pred Národný súd, medzinárodná komisia 12 súdnych leká- neváhal by som to povedať úplne otvorene, ktorý bol najvyšším stupňom čsl. retribuč- rov (z krajín, ktoré boli na strane Nemec- alebo by som protokol rozhodne nepodpí- ného súdnictva. Keďže špecifikom retribuč- ka, resp. neutrálnych), a napokon komisia sal. Nie som človekom ani zadných dvie- ného súdnictva na Slovensku bolo, že kri- Poľského ČK pod vedením Dr. Mariana rok, ani človekom, ktorého možno podplatiť minalizovalo aktivity občanov v prospech Wodzinského. alebo dokonca prinútiť popísať nepravdu,“ autonómie či samotnej Slovenskej republi- Nemecké veľvyslanectvo, ako i minister vyslovil sa. ky, Národný súd súdil predstaviteľov SR. vnútra Alexander Mach žiadali, aby v lekár- Celá prednáška mala nakoniec mimoriadne Šubík bol (z titulu funkcie) členom Štátnej skej komisii malo účasť aj Slovensko. Prof. dôrazný politický záver: Katyńský prípad rady, poradného a kontrolného orgánu pre- Šubík, uznávaný patológ, ju nakoniec prijal totiž podľa rozhorčených, no súčasne pravdi- zidenta vtedajšej Slovenskej republiky. av pondelok 26. apríla odcestoval do Berlí- vých Šubíkových slov ukázal, že „v soviet- Z tohto dôvodu bol súdený v skupine býva- na. Výskum hrobov sa uskutočnil v dňoch skom Rusku sa teroristické metódy ani o vlas lých členov Štátnej rady (Dr. Viktor Ravasz 29. – 30. apríla a následne členovia komisie nezmenili, že tam niet ani nacionalizmu, slav- a spol.). – už v Berlíne – vydali stanovisko konštatu- janofilstva, ale ako som mal možnosť vidieť Skupina bola obžalovaná 14. apríla 1947. júce zodpovednosť Sovietskeho zväzu za v Smolensku, že je tam sociálna úbohosť“. V obžalobnom spise sa Šubíkovi kládlo za vraždy. To, čo sa stalo v Katyńi, čakalo by vraj aj vinu, že sa zúčastnil na „komisionálnej Svoje prvé zážitky z Katyńe Šubík zverejnil Slovensko, ak by bolo v moci Sovietov... obhliadke masových hrobov asi 900 poľ. už 5. mája, a to v najčítanejšom denníku dôstojníkov povraždených Nemcami v zná- Slovák. Povedané dnešnými slovami, Prenasledovanie, väznenie mom Katyńskom lese“. Následne vraj verej- mediálnou hviezdou sa stal v nedeľu 9. má- Katyńské udalosti boli pre štátnu propagan- ne „opakoval vymyslené tvrdenia osočujúce ja. V ten deň mal verejnú prednášku v Bra- du dôležitou záležitosťou. Z politického hľa- bezpečnostné orgány ZSSR“, čím vraj ako tislave, vysielanú aj rozhlasom. Tlačenú diska totiž nepriamo potvrdzovali oprávne- „významný činiteľ verejného a kultúrneho podobu jeho vystúpenia priniesli noviny nosť deklarovaných vojnových cieľov – pre- života dával svoje služby k dispozícii fašis- v utorok 11. mája (v pondelok noviny na dovšetkým porážku ZSSR. Predostreté tickému režimu“, ergo spáchal trestný čin Slovensku nevychádzali), a to s veľkými odhalenia, dosvedčené známym a dôvery- „kolaborantstva“ podľa nar. č. 33/1945 zb. titulkami na prvých stranách. hodným odborníkom, mali byť istou morál- SNR. Pointou prednášky boli dva body: Po prvé, nou vzpruhou pre tisíce vojakov, ktorí už Národný súd však do svojho zániku kon- že povraždenými sú bezpochyby poľskí tretí rok bojovali v protisovietskej vojne, com roka 1947 nestihol vyniesť rozsudok. dôstojníci. Po druhé, stalo sa tak v čase, keď najmä však pre širokú verejnosť, v ktorej sa Jeho agenda sa čiastočne presunula na ľudo- bola oblasť v moci Sovietov. Dalo sa to pod dojmom frontového vývoja objavovali vé súdy, ktoré komunisti obnovili po úpl- podľa neho dokázať nielen na základe roz- čoraz väčšie pochybnosti. nom prevzatí moci v apríli 1948. Ak môže- boru vonkajších okolností (napr. vek boro- To, čím sa Šubík vyznamenal v očiach reži- me veriť zachovaným zápisniciam, pred vicového porastu nad hrobmi), chemickými mu Slovenskej republiky roku 1943, sa tra- súdom sa Šubík vykrúcal. (V situácii, keď rozbormi, ale nepriamo aj na základe výpo- gicky obrátilo proti nemu už o rok neskôr, mu hrozil vysoký trest, je to pochopiteľné.) vedí miestnych obyvateľov a denníkových po priblížení sa frontu k SR, ktorý menil aj Dňa 27. 11. 1948 údajne tvrdil, že do

SLOVENSKO | 45 jeho druhý syn stal obeťou autonehody, po ktorej ochrnul. Popri katyńskej problematike aspoň pripo- meňme jeho básnické dielo. Básne písal pod pseudonymom „Žarnov“, teda mlynský kameň. Pod týmto menom sa jeho meno etablovalo aj v učebniciach literatúry. So svojimi zbierkami Stráž pri Morave (1925), Brázda cez úhory (1929), Hlas krvi (1932), Mŕtvy (1940) a Preosievač piesku (1978) sa hlboko zapísal aj do kroniky slovenskej poézie. Okrem toho prekladal z antickej i stredovekej literatúry. V medzivojnovom období bol známy ako veľký polonofil. Hoci z tejto idey v roku 1938 čiastočne vytriezvel (na protest proti poľskému zabra- tiu 11 slovenských obcí na severnej hranici v jeseni 1938 všetky poľské vyznamenania vrátil), láska k poľskej literatúre a poézií mu nepochybne ostala do konca života. Vidno to aj na vytrvalosti, s akou prekladal poľ- ských autorov. František Šubík umrel 16. marca 1982, teda pred tridsiatimi rokmi, vo veku 79 rokov na srdcový infarkt. Celý život ako hlboko veriaci katolík ostal verný slovensko-štátnej ideovej línii, pokiaľ ide o civilizačnú orientáciu, celou dušou západniarom. Bojoval za lepšie, slobodnej- šie, spravodlivejšie a kultúrnejšie Sloven- sko, čo sa odráža aj v jeho básnickej tvorbe. Profesor František Šubík patrí do dlhého radu osobností, voči ktorým má Slovensko veľký dlh.

MARTIN LACKO FOTO: ARCHÍV

Franti‰ek ·ubík and Katyn Massacre

František Šubík (pen name Andrej Žarnov) was born on 19 November 1903 in Kuklov in Záhorie Protokol medzinárodnej lekárskej komisie s podpismi lekárov vrátane ·ubíka. âasopis Signál, 1943 region. He graduated from Comenius University Faculty of Medicine in Bratislava and became a reputable pathologist. In April 1943, he worked in Katyńe musel ísť na nátlak Nemcov a minis- Nasledovali previerky i zákaz publikovania a medical commission examining the bodies of 10 tra vnútra Macha, že zápisnicu z exhumácií thousand Polish officers executed by the Soviet a najmä dozor ŠtB. secret police in the Katyn Forest. By the end of the museli všetci členovia, vrátane neho, „pod- war, in apprehension of the persecution by the písať pod tlakom a pod hrozbami“. Oproti Druh˘krát do emigrácie Soviet secret services, he and the first Slovak výpovedi z roku 1943 je tak výraznou Neznesiteľným sa jeho život stal približne Republic government officials moved to the Amer- ican Zone of Occupation. However, as soon as povojnovou zmenou práve uvedenie od roku 1950, v súvislosti s vystupňovaním October American military police deported him to „nedobrovoľnosti“ členov komisie i priame- studenej vojny, keď sa ho pokúšali kontak- the Czechoslovak republic where his professorship ho nemeckého nátlaku. V každom prípade, tovať Američania s cieľom využiť jeho sve- was revoked, he was imprisoned and taken to the National Court. After having served 30 months in svoj podpis ani pod tlakom súdu a nového dectvo o Katyńi. To ešte zvyšovalo dohľad prison, he was given “just” a public reprimand režimu neodvolal. Nikdy tiež nepovedal, že ŠtB. Zrelo, i keď s ťažkým srdcom, usúdil, mainly thanks to the positive testimonies of wit- Katyń je dielom Nemcov. Týmto postojom, že jedinou možnosťou je emigrácia. Kon- nesses. However, he remained under State Securi- ty (ŠtB secret police) surveillance. Therefore he ako konštatuje historik František Vnuk, com apríla 1952 preto uteká s celou rodinou fled the country with his family for the second time „zachránil česť slovenského intelektuála“... do emigrácie po druhýkrát, a to za krajne at the end of April 1952. After the 18-month-long Najmä vďaka pozitívnym svedectvám sved- riskantných okolností, cez rodné Záhorie. stay in Austria and Germany, he set up home in the USA in 1953. kov, vrátane ľavicových intelektuálov, ktorí Po 18-mesačnom „medzipristátí“ v Rakús- He was a reputed medical pathologist even there. sa dali do služieb povojnového i komunis- ku a v Nemecku sa od roku 1953 trvalo usa- Along with the Katyn issues, let us also mention tického režimu (Novomeský, Smrek a iní), dil v USA. his works of poetry. He wrote poems under pseu- donym “Žarnov”. In Slovakia he published the col- bol nakoniec odsúdený „iba“ na verejné Aj tam bol uznávaným lekárskym patoló- lections Stráž pri Morave, Brázda cez úhory, Hlas pokarhanie a náhradu súdnych trov, ktoré gom. krvi, Mŕtvy and in emigration Preosievač piesku však súd vyhlásil za nedobytné. Súd prav- Ani v slobodnom svete na Západe nebol (1978). In addition to that, he translated classical and mediaeval literatures. In the inter-war period depodobne prihliadol aj na 30 mesiacov šťastný – podobne ako ostatní emigranti, he became known as a great polonophile, translat- väzby. Takto sa dostal na slobodu. Bola to ktorí milovali svoju otčinu. Navyše, po ed works by several Polish authors. He died of a však sloboda len s veľkými úvodzovkami. smrti svojho prvorodeného syna Ivana sa heart attack on 16 March 1982.

46 | SLOVENSKO Poìakovanie za Dar sv. Cyrila a Metoda pri staroslovenskej bazilike z 9. storoãia na Devíne (k textu na stranách 4 a 5).

Národná slávnosÈ na Devíne Uskutočnila sa 29. apríla 2012 pod záštitou predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča na uctenie si pamiatky našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda a výstupu Ľudovíta Štúra a jeho druhov na Devín 24. apríla 1836. Začala sa dopoludnia gréckokatolíckou archijerejskou sv. liturgiou v Kostole sv. Kríža v mestskej časti Bratislavy Devín, celebroval ju gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak, spieval Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou-Čemerné. Proglas, veršovaný predspev k svätému evanjeliu, recitovala Eva Kristinová. Popoludní sa niekoľko stoviek ľudí, oficiálnych hostí, duchovných a aktívnych účinkujúcich v historických úboroch, ľudových krojoch, s národnými a matičnými zástavami vybrali na Púť MS na Devínsky hrad, sídlo kráľa Rastislava a kolíska slovenskej a slovanskej vzdelanosti. Jej súčasťou bolo kladenie vencov k soche kráľa Rastislava (stvárnil ho herec Jozef Šimonovič, ktorý odprevadil zástup k staroslovenskej bazilike z 9. storočia). Pri jej základoch odznelo poďakovanie za Dar sv. Cyrila a Metoda Moleben k našim svätým otcom, apoštolom rovným Cyrilovi a Metodovi, učiteľom Slovanov. Veľvyslanec Macedónskej republiky v Slovenskej republike Gjorgji Filipov slávnostne odovzdal prsť zeme z Ochridu predsedovi Matice slovenskej za účasti ďalších prizvaných predstaviteľov slovanských krajín, kde sa pôsobenie a dielo sv. Cyrila a Metoda stalo trvalou súčasťou ich kultúry a písomníctva (sú to Bulharská republika, Ruská federácia, Srbská republika, Chorvátska republika, Republika Čierna Hora, Česká republika, Bieloruská republika, Ukrajinská republika, Slovinská republika, Republika Bosna a Hercegovina, Poľská republika a zvlášť Grécka republika s rodiskom sv. Cyrila a Metoda v Solúne – Thessaloniké). Členovia Mladej Matice a Miestneho odboru Matice slovenskej z Liptovského Mikuláša na nádvorí stredného hradu krátkou inscenáciou pripomenuli výstup štúrovskej družiny na Devín v roku 1836, kde prijali slovanské mená a Ľudovít Štúr vyslovil želanie, aby si Slováci na tomto mieste vytvorili tradíciu uctenia si vlastnej histórie. Autorkou námetu a scenára programu bola Daniela Suchá, riaditeľka Domu MS v Bratislave.

PARTNERI PODUJATIA

MÚZEUM

MESTA MUSEUM

BRATISLAVY CITY AVA RATISL B

SLOVENSKO | 47 MATICA SLOVENSKÁ

I SSN 0231-7306