Slovenská Poľnohospodárska Univerzita V Nitre
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 1132368 ZAMESTNANOSŤ AKO DETERMINANT ROZVOJA REGIÓNU 2011 Petra Baláţiová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA ZAMESTNANOSŤ AKO DETERMINANT ROZVOJA REGIÓNU Bakalárska práca Študijný program: Manaţment rozvoja vidieckeho turizmu a vidieckej krajiny Študijný odbor: 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj Školiace pracovisko: Katedra verejnej správy Školiteľ: Ing. Maroš Valach Nitra 2011 Petra Baláţiová Čestné vyhlásenie Podpísaná Petra Baláţiová vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému „Zamestnanosť ako determinant rozvoja regiónu“ vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 10.05.2011 ............................... podpis autora BP Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Marošovi Valachovi za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. ABSTRAKT Zameraním práce je poukázať na aktuálny stav zamestnanosti v okrese Trnava a jej hlavný vplyv na regionálnu ekonomiku v sledovanom území. Hlavným faktorom v našej práci je analyzovať procesy na trhu práce prostredníctvom ponuky práce a dopytu po práci. Sledujeme kľúčové faktory vývoja zamestnanosti v jednotlivých odvetviach regiónu. Údaje pouţité v práci sme čerpali z nasledovných zdrojov: z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, z Regionálnej databázy Štatistického úradu a Infostatu. Zozbierané údaje sme následne vyhodnotili v tabuľkách a grafoch. Údaje sú orientované v úvode na demografické charakteristiky sledovaného územia Trnavského okresu, následne na stav a štruktúru zamestnanosti v regióne, opisujeme moţnosti a bariéry rozvoja zamestnanosti, analyzujeme štruktúru uchádzačov z viacerých hľadísk. Na základe vyuţitých analýz zhodnotíme stav ekonomiky v danom regióne a vytvoríme návrh výsledkov na pouţitie pri riešení problematiky nezamestnanosti. Kľúčové slová: zamestnanosť, región, trh práce, regionálna databáza, okres. ABSTRACT The focus of the work is to show the current state of employment in the district of Trnava and its major impact on the regional economy in the given area. The main factor at work is to analyze the processes in the labor market through labor supply and labor demand. We follow the key factors in the development of employment in various sectors of the region. The data used in the work were drawn from the following sources: Office of Labour, Social Affairs and Family in Trnava, the Regional Statistical Office database and Infostat. The collected data are then evaluated in tables and graphs. Data are oriented in the beginning of the demographic characteristics of the examined area of Trnava district, then the state and structure of employment in the region, the opportunities and barriers to employment development and analysis of the structure of candidates in several respects. Based on the analysis, we will evaluate the state of the economy in the region and create a proposal to use results in tackling unemployment. Keywords: employment, region, labor market, regional database, district. ZOZNAM POUŢITÝCH OZNAČENÍ: a i. – a iné AOTP – Aktívne opatrenia trhu práce a pod. – a podobne ESF – Európsky sociálny fond EÚ – Európska únia napr. - napríklad RegDat – regionálna databáza SO s matur. – stredné odborné s maturitou SOU bez matur. – stredné odborné učilište bez maturity SOU s matur. – stredné odborné učilište s maturitou SR – Slovenská republika ŠÚ SR – Štatistický Úrad Slovenskej republiky t.j. – to jest TTSK – Trnavský samosprávny kraj t.z. – to znamená UoZ – uchádzači o zamestnanie UPSVaR – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny VŠ – Vysoká škola ZŠ – Základná škola OBSAH ÚVOD 9 1 DEFINOVANIE ZÁKLADNÝCH POJMOV A KATEGÓRIÍ 10 1.1 REGIÓN A FAKTORY ROZVOJA REGIÓNU 10 1.1.2 ZÁKLADNÉ FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE EKONOMICKÚ ÚROVEŇ REGIÓNOV 14 1.2 POJEM NEZAMESTNANOSŤ A JEJ FORMY 15 1.2.1 DRUHY NEZAMESTNANOSTI 16 1.3 ZAMESTNANOSŤ 18 1.3.1 POLITIKA ZAMESTNANOSTI 19 1.3.2 SLUŢBY ZAMESTNANOSTI 21 2 CIEĽ PRÁCE 23 3 METODIKA PRÁCE 24 4 VÝSLEDKY PRÁCE 26 4.1 CHARAKTERISTIKA OKRESU TRNAVA 26 4.2 DEMOGRAFICKÉ CHARAKTERISTIKY OKRESU TRNAVA 28 4.3 ZAMESTNANOSŤ V REGIÓNE 33 4.3.1 STAV A ŠTRUKTÚRA ZAMESTNANOSTI 33 4.3.2 LOKALIZAČNÁ ANALÝZA VYBRANÝCH ODVETVÍ V REGIÓNE 35 4.3.3 MOŢNOSTI A BARIÉRY ROZVOJA ZAMESTNANOSTI 36 4.4 VÝVOJ A ŠTRUKTÚRA NEZAMESTNANOSTI V OKRESE TRNAVA 38 4.5 POLITIKA TRHU PRÁCE 42 4.6 SWOT ANALÝZA OKRESU TRNAVA 44 5 ZÁVER A NÁVRH NA VYUŢITIE VÝSLEDKOV PRÁCE 46 6 POUŢITÁ LITERATÚRA 48 8 ÚVOD Nezamestnanosť patrí medzi najzávaţnejšie problémy spoločnosti, ktorá vyjadruje obvyklý stav v trhovej ekonomiky, keď časť práceschopného obyvateľstva nemá zamestnanie. Strata zamestnania v ţivote jednotlivca môţe byť znepokojujúcou situáciou. Prácou si ľudia zabezpečujú svoj ţivotný štandard. Nezamestnanosť so sebou prináša veľa ďalších negatívnych dôsledkov tak pre človeka, ktorý sa stáva nezamestnaným, ako aj pre región v ktorom ţije. Miera nezamestnanosti je ukazovateľom, ktorý je veľmi diskutovaným problémom. Je sledovaná najmä v období, kedy prevyšuje prirodzenú mieru na dlhšiu dobu. Preto je potrebné zaoberať sa týmto problémom, pretoţe dopady nezamestnanosti na spoločnosť majú nielen ekonomický, ale aj sociálny charakter. Znevýhodnené sú niektoré skupiny obyvateľov, ako staršie osoby, absolventi škôl, ţeny s malými deťmi a osoby so zdravotným postihnutím. Ukázalo sa, ţe riešenie nezamestnanosti prostredníctvom posilnenia príspevku v nezamestnanosti, tento problém nevyrieši a vedie k zvýšeniu výdajov zo štátneho rozpočtu na tento účel. Európska únia kladie dôraz na zvyšovanie zamestnanosti prostredníctvom podpory aktívnych opatrení ako sú napr. zvyšovanie kvalifikácie a preškoľovanie, pretoţe úlohou nie je len prevencia nezamestnanosti, ale aj schopnosť vykonávať nápravné opatrenia. Aktívna politika zamestnanosti je povaţovaná za dôleţitý nástroj, pretoţe pomáha dosiahnuť pozitívne výsledky v zvyšovaní zamestnanosti. Dôleţitým nástrojom zniţovania nezamestnanosti je v prvom rade zo štrukturálnych fondov a to Európskeho sociálneho fondu. Hlavným cieľom tohto fondu je rozvoj zamestnanosti, zniţovanie nezamestnanosti a podpora nových pracovných príleţitostí. Je vyuţívaný ako na národnej, taktieţ aj na regionálnej úrovni. Spomínané skutočnosti budeme analyzovať na konkrétnom regióne, okrese Trnava, kde budeme analyzovať zamestnanosť, nezamestnanosť a vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva za sledované obdobie. Po zhodnotení všetkých sledovaných faktorov navrhneme moţné opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti. 9 1 DEFINOVANIE ZÁKLADNÝCH POJMOV A KATEGÓRIÍ 1.1 REGIÓN A FAKTORY ROZVOJA REGIÓNU Demek (1987) definuje región ako územie (časť krajinnej sféry), ktoré sa súborom vlastností, stavov a javov odlišuje od susedných (prípadne) ďalších oblastí, pričom táto jednota je objektívnou podmienkou a zákonitým výsledkom vývoja daného územia. Podľa Bašovského a Lauka (1990) región je zloţitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov. Iná definícia povaţuje región za územie so špecifickou polohou, ktoré sa istým spôsobom odlišuje od iných území a ktoré sa rozprestiera tak ďaleko, ako sa rozprestiera, vyčleňujúca ho črta (Hartshorne, 1959 In Bašovský, Lauko, 1990). Kým Laukova definícia zdôrazňuje komplexnosť a syntetickosť, definícia regiónu Hartshornom zdôrazňuje individualitu a špecifickosť. Pre úplnosť je vhodné ešte uviesť definíciu pojmu región ako ho definuje zákon 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja: región je územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek. Papcunová – Gecíková (2007), uvádzajú, ţe región sa z geografického chápe ako ohraničené územie, ktoré sa od ostatných odlišuje súborom prírodných daností, štruktúrou obyvateľstva, štruktúrou ekonomiky atď. Zo sociologického hľadiska sa región chápe ako územná jednotka v ktorej sa odohrávajú základné ţivotné funkcie obyvateľstva ako práca, bývanie, vzdelávanie, záujmová aktivita, zdravotnícke a sociálne zabezpečenie. Podobne ako región, aj kategória rozvoj čelí mnohým problémom súvisiacim s jeho presnou definíciou. V najširšom slova zmysle sa rozvoj vníma ako rozšírenie ekonomického systému pri zmenených a progresívnych parametroch rastových faktorov. Medzi základné charakteristiky ekonomického rozvoja zaraďujeme: - rast produktu na obyvateľa, - rast produktivity, 10 - vysokú mieru štrukturálnej transformácie ekonomiky, - vysokú mieru modernizácie a urbanizácie spoločnosti. Obdobne administratívne regióny definuje Maier (1998), a to nasledovne: sú to jednotky teritoriálne, s jasne vymedzenými hranicami, ktoré sú odlišné od miestneho riadenia, vykonávajú administratívu podľa striktne vymedzených kompetencií, boli uvedené do ţivota centrálnou vládou v podobe funkcionálnych regiónov, za účelom výkonu jednej alebo viacerých administratívnych sluţieb. Neformálne vymedzené regióny, opisujú Belajová - Fáziková (2004) ako regióny, ktoré sa nevytvárajú podľa administratívne vymedzených priestorových jednotiek (obec, okres, kraj), ale sa vytvárajú podľa väzieb podmienenosti a závislosti. K neformálnym regiónom radíme okrem nodálnych a polarizovaných regiónov a i ekonomické regióny. Sú to relatívne uzatvorené sociálno–ekonomické systémy krajiny v priestore, fungujúce aj mimo