Janáčkova akademie múzických umění v Brně Hudební fakulta

Katedra klávesových nástrojů

Studijní obor: Hra na klavír

Toshi Ichiyanagi – jeho život a klavírne dielo

Diplomová práca

Autorka práce: Anna Takeshita Vedúca práce: odb. as. Jaroslav Šťastný, Ph.D. Oponentka práce: doc. Vladimíra Sláviková Brno 2011

Bibliografický záznam

TAKESHITA, Anna. Toshi Ichiyanagi – jeho život a klavírne dielo (Toshi Ichiyanagi – his life and piano works).

Brno: Janáčkova akademie múzických umění v Brně, Hudební fakulta, Katedra klavesových nástrojů, 2011. s. 92

Vedoucí diplomové práce odb. as. Jaroslav Šťastný, Ph.D..

Anotácia

Diplomová práca „Toshi Ichiyanagi – jeho ţivot a klavírne dielo“ pojednáva a skúma

ţivot a dielo súčasného japonského skladateľa Toshi Ichiyanagiho, ktorý intenzívne pôsobí vo svojej rodnej zemi. Zaoberá sa jeho hudobným ţivotom, informuje o jeho skladbách, názoroch na hudbu a o jeho kompozičnom štýle. Analyzuje ukáţky z jeho klavírneho cyklu Cloud Atlas (1985 –1999), v snahe priblíţiť Ichiyanagiho hudobný štýl.

Annotation

Diploma thesis „Toshi Ichiyanagi and his life” deals with life and work of Japanese contemporary composer Toshi Ichiyanagi, who is performing intensely in his native country. It captures his musical life, provides information on his compositions, his views of music and his style of composition. For explanation of his musical style the work contains analysis of his piano works Cloud Atlas (1985 – 1999).

2

Kľúčové slová

Toshi Ichiyanagi, japonský skladateľ, nová hudba, John Cage, klavírní dílo, Cloud Atlas I-X

Keywords

Toshi Ichiyanagi, Japanese composer, new music, John Cage, piano works, Cloud Atlas I-X

3

Prehlásenie

Prehlasujem, ţe predloţenú diplomovú prácu som spracovala samostatne a pouţila v nej len uvedenú literatúru a pramene.

V Brne, dňa 4. mája 2011 Anna Takeshita 4

Poďakovanie

Rada by som na tomto mieste poďakovala vedúcemu diplomovej práce odb. as. Jaroslavovi Šťastnému, Ph.D. za odbornú pomoc a veľkú trpezlivosť, prof. Jiřímu Doleţelovi, pani Eve Kovačevičovej-Fudala a Tatiane Kovačevičovej za jazykovú úpravu, kolegyni Mariko Ono za pomoc pri zbieraní materiálov a všetkým, ktorí mi počas vzniku tejto práce poskytli cenné rady. 5

Predhovor

Toshi Ichiyanagi je súčasný japonský skladateľ. V šesťdesiatych rokoch po prvýkrát predstavil Japonsku americkú experimentálnu hudbu, špeciálne Johna Cagea.

Za svoje hudobné dielo získal Ichiyanagi mnoţstvo ocenení, sám napísal o hudbe dve knihy. Doteraz sa však jeho ţivotom dielom nezaoberal ţiaden muzikológ, ani iný autor, sám autor o sebe nerád podáva informácie. Zmysel tejto práce vidím práve v tom, ţe sa budeme zaoberať ţivotom i dielom tohto takmer 80-ročného skladateľa. Budeme sledovať jeho prácu s hudbou i jeho názory na hudbu. Pravdepodobne je to prvá práca v slovenčine, ktorá sa zaoberá Ichiyanagiovým klavírnym dielom. Dúfam, ţe práca bude prínosným a objavným materiálom pre hudobníkov, ktorí týmto spôsobom budú mať moţnosť spoznať dielo moderného skladateľa z krajiny vychádzajúceho slnka.

6

Obsah

Úvod...... 9

1. Toshi Ichiyanagi – život venovaný hudbe ...... 9

1.1. Detstvo a mladosť (1933 – 1952)...... 10

1.2. Americké roky (1952 – 1960)...... 11

1.3. Návrat do Japonska (1961 – 1972)...... 14

1.4. Pôsobenie v Japonsku (1971 – 1980)...... 18

1.5. Roky 1981 – 1990...... 20

1.6. Roky 1991 – 2000...... 21

1.7. Od roku 2001 – po súčasnosť...... 23

2. Druhá kapitola...... 25

2.1. Ľudia okolo Ichiyanagiho...... 25

2.2. Toshi Ichiyanagi a klavír...... 27

2.3. Ichiyanagiho kompozičný štýl a jeho názory na hudbu ...... 28

2.3.1. Ichiyanagiho grafické partitúry...... 30

2.3.2. Ichiyanagiho minimalizmus...... 31

2.4. Európska hudobná kultúra v Japonsku a Toshi Ichiyanagi...... 32

3 . Tretia kapitola...... 34

3.1 . Berlin Renshi...... 34

3.2. Klavírne dielo Cloud Atlas...... 36 7

3.2.1. Význam titulov jednotlivých dielov Cloud Atlas...... 36

3.2.2. Analýza Cloud Atlas I...... 37

3.2.3 V. Cloud Rainbow (1987)...... 40

3.2.4. VIII. Cloud in the Distance (1989)...... 44

3.2.5. X. Cloud in the Space (1999)……………...…………………...48

Záver...... 54

Zoznam použitých zdrojov (Literatúra a pramene)...... 55

Zoznam skladieb Toshi Ichiyanagiho...... 60

Prílohy...... 81

8

Úvod

Poloţme si otázku – do akej kategórie by sme zaradili japonských skladateľov?

Ako by sa ich mohli klasifikovať? V Japonsku sa európska hudba začala hrať pred vyše sto rokmi.1 Kategorizovali by sme ľudí, ktorí študovali európsku teóriu váţnej hudby a skladajú hudbu podľa tejto teórie, iba ako „japonských skladateľov”? A ako sa títo skladatelia vyjadrujú k tejto teórii? V mojej práci chcem priblíţiť japonského skladateľa, ktorý sa volá TOSHI ICHIYANAGI. V svojej rodnej krajine je aj v súčasnosti veľmi aktívny a doteraz obohatil japonskú hudbu o vyše dvesto skladieb. Aby sme lepšie prenilkli do jeho diela, musíme spoznať jeho ţivot, jeho vyjadrenia o hudbe i zmienky o autorovi v časopisoch a samozrejme musíme hovoriť o jeho diele. Rada by som sa zamerala na jeho cyklus skladieb pre klavír nazvaný CLOUD ATLAS. Práci na týchto skladbách, ktorých zloţil celkom desať, sa Ichiyanagi venoval od roku 1985 aţ do roku 1999. To znamená, ţe im venoval vyše štrnásť rokov svojho tvorivého ţivota.

Analýzou týchto skladieb spoznáme štýl jeho práce, zmeny, ktoré v svojich skladbách uplatňuje a pokúsime sa preniknúť do autorovho myšlienkového sveta.

1 Izolácia Japonska od okolitého sveta skončila pribliţne pred 150 rokmi. V čase obdobia Meiji (1868 – 1912) Japonsko začalo objavovať európsku hudbu, ktorá oficiálne prenikla aj do vzdelávacieho procesu. 9

1. Toshi Ichiyanagi - život venovaný hudbe

1.1. Detstvo a mladosť (1933 – 1952)

Toshi Ichiyanagi sa narodil 4. februára roku 1933 v Kobe ako jedináčik muzikantských rodičov a vyrastal v Tokiu. Otec bol violončelista a matka klaviristka.

V piatich rokoch sa začal učiť hre na klavír – aj vďaka rodičom, ktorí mu poskytli základné hudobné vzdelanie. Pokračoval u niekoľkých známych – učil sa u Koji Taku

(1904 – 1983), ktorý v Paríţi študoval u Nadji Boulangerovej i Alfreda Cortota. Ďalej potom u poľského klaviristu Paula Vinogradoffa (1888 – 1974), ktorý od roku 1937 pôsobil v Japonsku. Neskôr študoval u Chieko Hara (1914 – 2001).2

Ichiyanagi sám spomína, ţe záujem o kompozíciu hudby mal uţ od malička. Uţ v dvanástich rokoch sa kompozíciou začal váţne zaoberať. Pre zaujímavosť – známy japonský skladateľ Akira Miyoshi i terajší cisár Akihito sa takisto narodili v roku 1933, všetci sú generáciou výnimočných ľudí.

Ichiyanagi študoval kompozíciu súkromne u skladateľa Kishio Hirao (1907 –

1953), ktorý študoval v Paríţi a u Tomojiro Ikenouchiho (1906 – 1999), ktorý ako prvý

Japonec študoval na Conservatoire de Paris .

Obdobie Ichiyanagiovho mládeneckého dospievania spadá do vojnového a tesne povojnového obdobia. Tri roky preţil v evakuácii na vidieku. Keď sa vojna skončila, mal dvanásť rokov.

V roku 1949 ako šestnásťročný získal prvú cenu za Sonátu pre klavír na

2 Cheiko Hara študovala klavírnu hru na Conservatoire national supérieur de musique de Paris, kde bol jej učiteľom Lazare Lévy. Ako prvá Japonka získala vyznamenanie (premier prix). Neskôr sa vydala za španielskeho violončelistu Gaspara Cassadó. 10

celonárodnej hudobnej súťaţi v Japonsku (第18回日本音楽コンクール dai 18-kai nihon ongaku konkuru)3 v sekcii Komornej hudby. V tejto súťaţi bol ocenený ešte dvakrát – v roku 1950 za Sonátu pre husle a v roku 1951 za Trio. Ichiyanagi bol obdivovaný ako geniálny mladý hudobník. Odvtedy nebol v tejto prestíţnej súťaţi ocenený prvým miestom taký mladý hudobník.

Ichiyanagi však na tie skladby nerád spomína: Boli to vraj neo-klasické skladby s francúzskym charakterom.4 Zrejme to bol vplyv vtedajších okolností, no viac uţ o nich nehovorí. Noviny z 30. októbra roku 1949 uvázdajú kritiku jeho skladby:

Prvú cenu získal šestnásťročný Toshi Ichiyanagi. Jeho skladba je svieţa, poctivá, neklamná, autor nebojuje s vlastnými myšlienkami. Škoda, ţe tie skutočne dobré miesta sa v skladbe vyskytujú len občas.

Mali sme dojem, ţe klávesnica filtruje noty, ktoré akoby sa strácali.

To bola prvá kritika jeho hudby. Podľa rozhovoru v novinách.5 Ichiyanagi nezaradil tieto ranné skladby do svojho zoznamu skladieb. Znamená to, ţe autor ich za seriózne skladby nepokladá.

Po ukončení gymnázia Ichiyanagi nepokračoval v štúdiu v Japonsku, ale odišiel

– nie do Francie ako jeho učitelia – ale do USA.

1.2 . Americké roky (1952 – 1960)

Do Ameriky Ichiyanagi odišiel v roku 1952, hneď potom, ako v roku 1951

Japonsko uzavrelo v San Franciscu mierovú zmluvu s Amerikou, ktorá vrátila krajine

štátnu suverenitu. Bolo to obdobie ťaţkej povojnovej ekonomickej mizérie. Rodičia,

3 Súťaţ bola zaloţená v roku 1932 a aj v súčasnosti je najvýznamnejším hudobným podujatím v Japonsku. 4 Ongaku Geijutsu 43: Iwaki Hiroyuki taidan series, kodosuru sakkyokukatachi 5, Ichiyanagi Toshi chrange to shite no kodo e, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP., 8.1985, s.50, 岩城宏之対談シリーズ・行動する作曲家たち-5-一 柳慧--チャレンジとしての行動へ 50 ページ目

5 V novinách „Mainichi Shinbun“, 24.10.1949 11

ktorí chceli, aby ich deti študovali v zahraničí, sa veľmi zadlţovali, napríklad predávali svoje nehnuteľnosti a aj keď mnohé z detí dostali štipendium, štúdium bolo veľmi drahé. Napriek tomu posielali svoje deti do zahraničia, aby im zaistili lepšiu budúcnosť.

Ichiyanagi bol jedným z tých, ktorí mali také šťastie.

Ako som uţ spomínala, Ichiyanagi (na rozdiel od mnohých „hviezd hudobného neba“) si veľmi chráni svoje súkromie, a tak sa zo ţiadnych prameňov nedozvieme, aké osobné úmysly či okolnosti ho viedli k štúdiu v cudzej krajine, ani o súkromných záţitkoch z tohto obdobia.

Počas leta prvého roku pobytu v USA študoval u amerického skladateľa Aarona

Coplanda (1900 – 1990) v Berkshire Music Center. Dva nasledujúce roky sú utajené – nevieme, čomu sa v tomto období venoval. Od roku 1954 do 1957 študoval kompozíciu na hudobnej Juilliard School. Počas tých niekoľkých rokov Ichiyanagi

študoval kompozíciu dodekafonickej tvorby. Niekoľkokrát získal ocenenia, napríklad

Cenu nadácie Elizabeth Sprague Coolidge za Sonatu (1954), Cenu Sergeja

Koussevitzkého, a Cenu Alexandra Grečaninova za Sláčikový Kvartet (1957) . Táto skladba je vraj dodekafonickou – ako pocta Arnoldu Schönbergovi. Dostupné zdroje však neuvádzajú, u koho na Julliard School študoval. Sám spomína, ţe profesori boli nasledovníci Stravinského, no ich neo-klasicizmus, nemal pre jeho tvorbu ţiaden význam.6

V roku 1958 spoznal Johna Cagea (1912 – 1992). Zoznámil ich skladateľ

Stefan Wolpe (1912 – 1972),7 ktorý taktieţ veľmi ovplyvnil Ichiyanagiho kompozičnú tvorbu. Cage navštívil koncert, kde Ichiyanagi hral Wolpeho diela. Ešte predtým ako sa osobne spoznali, pracoval Ichiyanagi uţ ako korepetítor pre Merce Cunningham

6 NIHON SENGO ONGAKUSHI KENKYUKAI: Nihon sengo ongakushi 1945 – 1973 (prvý diel), Tokyo, Heibonsha Limited,Publishers, 2.2007, s. 253 日本戦後音楽史（上）253 ページ目 7 Stefan Wolpe bol nemecký skladateľ (ţiak Antona Weberna), ktorý po nástupe nacizmu emigroval cez Palestinu do USA, kde sa stal význačným pedagógom. 12

Dance Company, kde bol John Cage hudobným riaditeľom, avšak dovtedy sa navzájom osobne nespoznali.

Stretnutie s Cageom Ichiyanagimu nesmierne rozšírilo jeho hudobný obzor.

Práve v tom období sa Ichiyanagi trápil so dodekafonickým systémom, ktorý je taký prísny, ţe sa v ňom cítil ohraničený. Dodekafónia, ktorá je výsledkom dlhej histórie európskej hudby, bola pre neho do budúcnosti ťaţko vyuţiteľná. No napriek tomu sa táto tvorba stala základom jedného z hlavných štýlov Ichiyanagiho tvorby. John Cage

Ichiyanagiho tvorbu nasmeroval do iných dimenzií.

Následne začal Ichiyanagi u neho študovať kompozíciu. Často Cagea navštevoval a zoznámil sa so ţivotným štýlom skladateľa, ktorý bol s jeho hudbou

úzko spojený. V začiatkoch známosti s Cageom sa Ichiyanagi spoznal s klaviristom

Davidom Tudorom (1926 –1996), ktorý po roku 1952 hral všetky skladby Johna Cagea a ďalších autorov z jeho okruhu. Na koncerte hral aj Cageovu skladbu Winter Music, a práve táto otvorila Ichiyanagimu nový svet. Winter Music je klavírna skladba, ktorá hráčom dáva moţnosti, ako dlho ju hrať, akým smerom čítať noty – môţe to byť zhora i zdola a z akéjkoľvek strany. Po tomto koncerte sám povedal, ţe sa oslobodil od zviazanosti teoretickým svetom.

Ichiyanagi sa po tomto „precitnutí“ vyslobodil zo sveta konzervatívnej klasickej hudby, necítil uţ potrebu pouţívať notovú osnovu a našiel novú cestu ku kompozícii.

Cageov vplyv na Ichiyanagiho sa prejavil veľmi rýchlo, od roku 1959 do 1960 zloţil celkom šesť klavírnych diel Piano Music No. 1-4. Ţiaľ, prvá z týchto skladieb sa nezachovala, lebo Ichiyanagi noty stratil. Ostatné tri sú napísané vo forme grafickej partitúry. Napríklad v Piano Music No.2 je uvedený návod :

Stránky sú vyznačené štyrimi bielymi alebo čiernymi kruhmi v štyroch rohoch. Dlhé línie znamenajú dlhý tón, krátke línie znamenajú krátky tón. Pozícia línií korešponduje s registrom klavíra. Biele kruhy znamenajú hru na klávesnici, čierne kruhy hru vnútri klavíra. Čiernobiely krúţok značí hru obidvoma rukami.

13

Začína sa znakom, ktorý si hráč sám vyberie. Ak začne na stránke s bielymi kruhmi má ísť na stránku s čiernymi kruhmi a tam si vybrať druhý znak. Takto má stále striedať výber z čiernych alebo bielych stránok. Hrá sa tak, aby sa vţdy striedali biele a čierne znaky. Potom, keď klavirista dohrá všetky znaky, otočí noty o deväťdesiat stupňov. Pri otočení nôt sa zmení smer, línie aj register. Hra sa končí vtedy, keď sa znaky dostanú do pôvodného postavenia.”8

Je to, ako keby nikto nevedel, aký obraz sa z tejto skladačky na konci vytvorí, či z toho vznikne niečo krásne, zaujímavé, alebo alebo aj nič. Predloha je presná a jasná, no zároveň dáva hráčom slobodu. Je abstraktná a zároveň zrozumiteľná.

Ichiyanagi nevymyslel vlastnú novú teóriu kompozície, ale skúšal v svojich dielach kombinovať mnohé poznatky, s ktorými sa dovtedy stretol a ktoré ho oslovili.

Týchto desať rokov bolo pre Ichiyanagiho oslobodením od dusna logickej hudby, ponorením sa do aktivít s Cageom a postupným najdením vlastného hudobného smerovania.

1.3. Návrat do Japonska (1961 – 1972)

Počas týchto desiatich rokov sa Ichiyanagi venoval najmä experimentálnej hudbe. V roku 1961 sa meno Ichiyanagi stalo zase známe a tentokrát bol vo svete japonskej hudby ešte väčšou senzáciou. Odvtedy bol dvadsať rokov jedným z fa- voritov hudobnej scény.

Začiatkom roku 1961 hral Ichiyanagi svoje skladby na koncerte v New Yorku a následne, ešte v roku 1961, sa vrátil do Japonska, priamo do Osaky, kam bol pozvaný na festival organizovaný japonským Spolkom pre výskum hudby 20. sto- ročia.9 Túto skupinu zaloţili v roku 1957 skladatelia oblasti Kansai.

8 Noty v prílohe č. 1 9 Nijisseiki ongaku kenkyusho 二十世紀音楽研究所 14

Tretieho ročníka festivalu, ktorý sa konal 25. – 27. augusta 1961 sa Ichiyanagi zúčastnil ako hlavný hosť a po prvý raz predstavil v Japonsku experimentálnu hudbu, ktorú priniesol z Ameriky a taktieţ svoje dielo.

Podtitul festivalu znel „4. spomienka na Schönberga pri príleţitosti desiateho výročia jeho úmrtia“. Ichiyanagi predstavil skladby Christiana Wolffa (1934), Mortona

Feldmana (1926 – 1987), Stephana Wolpeho, Earlea Browna (1926 – 2002), s ktorými sa zoznámil v Amerike. Nechýbali samozrejme skladby Johna Cagea a hral aj svoje skladby For Strings No.2, Music fo piano No.4 a Music fo piano No.6 (Hudba pre sláčikové nástroje, 2. časť a Hudba pre klavír, 4, a 6. časť). Program z 25. 8.1961 uvádza „Avantgardnú hudbu z Ameriky“:

Christian Wolff: Duo for Violins (1950)

Morton Feldman: Durations II (1960)

Stefan Wolpe: Form (1959)

Earle Brown: Music for Cello and Piano (1955)

Toshi Ichiyanagi: For string No.2, Music for piano No.4 and No.6

John Cage: Concert for piano and orchestra (1957 – 1958)

Hudobná scéna Osaky dovtedy nebola konfrontovaná s novými hudobnými prúdmi ako sa to dialo napríklad v Tokiu, no obecenstvo prijalo program s veľkým záujmom a koncert bol veľmi úspešný. Kapacita sály Mido-kaikan bola 1500 ľudí a sála bola úplne plná. Je to dôkaz toho, ţe Japonci sa v tom čase nesmierne zaujímali o všetky zahraničné novinky.

Ichiyanagi bol v Japonsku prvým interpretom Cageovej hudby a tieţ to bol on, kto vedel túto experimentálnu hudbu objasniť. Koncom päťdesiatych rokov totiţ japonskí skladatelia ešte stále pracovali so Schönbergovou dodekafóniou a kompozície Weberna a Bouleza povaţovali za absolútne nóvum. Po krátkom období týchto novôt priniesol Ichiyanagi z Ameriky prevratnú zmenu v kompozícii i v chápaní 15

hudby a hudobná verejnosť bola prekvapená a očarená. Ichiyanagi na koncertoch predstavil ďalšie svoje experimentálne skladby, ako Music for piano No.2 (Klavírna hudba č.2) a Music for piano No.7 (Klavírna hudba č.7), čo bolo úvodom k „Cage

Shock“, ktorý sa udial v roku 1962. Toho roku totiţ John Cage a klavirista David Tudor po prvýkrát navštívili Japonsko. Pomenovanie „Cage Shock“ znamená nielen doslovne „šok Cageom“, ale aj neuchopiteľnosť tohto nového chápania hudby.

Pravdepodobne sa Japonci snaţili chápať Cageovo hudobné rozmýšľanie vo vzťahu s európskou hudbou, no nedokázali si ho nikam zaradiť.

Rokom 1961 nastáva v Japonsku v chápaní hudby ohromná zmena. Prispeli k tomu aj prezentácie Ichiyanagiho a jeho dlhoročného priateľa zo školy Julliard japonského huslistu Kenjiho Kobayashiho (1933 -), ktorí v novozaloţenej skupine „New direction" spolu s ďalšími hudobníkmi predstavovali súčasnú hudbu.

V roku 1966 Ichiyanagi spolu s Toru Takemitsu (1930 – 1996) zaloţili festival

„Orchestral Space”. Ten sa konal dvakrát – v rokoch 1966 a 1968. Myšlienkou tohto projektu bolo predstavenie orchestrálnych skladieb a najnovších hudobných noviniek zo zahraničia. Išlo najmä o skladby, ktoré dvaja hlavní organizátori sami vybrali a ktoré ich oslovovali.

Na programe prvého podujatia, obaja autori uvádzajú:

„Zvuky prechádzajú cez nás a odchádzajú do obrovského plodného územia hudobného sveta. Súčasná hudba obopína celosvetový ţivotný priestor a hudba, ktorá sa prezentuje na Orchestral Space je len kúskom z toho mnoţstva hudieb, ktoré majú rôzne podoby. Orchestral Space je projektom, kde kaţdý môţe realizovať svoju ideu, a táto realizácia znamená, ako budeme ţiť."10

Na podujatí sa hrali najmä orchestrálne skladby, lebo dovtedy sa na koncertoch i na festivaloch predstavovali väčšinou skladby komorné. Ichiyanagi a Takemitsu vymysleli nový spôsob – zavolali skladateľov zo zahraničia, a na dva dni si poţičali orchester.

10 NIHON SENGO ONGAKUSHI KENKYUKAI: Nihon sengo ongakushi 1945-1973 (prvý diel), Tokyo, Heibonsha Limited,Publishers, 2.2007, s. 357 日本戦後音楽史（上）357 ページ目 16

Tento projekt bol hádam prvým stretnutím orchestra s japonskými tradičnými nástrojmi.

Ichiyanagi sa pokúsil o kombináciu shakuhachi11 a orchestra v skladbe The Field.

Na prvom podujatí sa hralo celkom 19 skladieb, včetne zahraničných. Medzi hranými autormi boli napríklad Krzysztof Penderecki, György Ligeti, Iannis Xenakis,

Edgard Varèse, John Cage, Karlheinz Stockhausen, Roger Reynolds i Toshi

Ichiyanagi, Toru Takemitsu, Joji Yuasa atď.

Dve z týchto skladieb mali v Japonsku premiéru Atmospheres od Ligetiho a

Stratégie a Eonta od Xenakisa . Iannis Xenakis dokonca prišiel na festival ako hosť.

Na prelome rokov 1967 – 1968 (od 31. 12. 1967 do 1. 1. 1968) sa v Japonsku uskutočnil festival „Cross Talk“, na ktorom sa Ichiyanagi zúčastnil ako klavirista, spolu s ostatnými skladateľmi, predstavenie skladby Erika Satieho Vexations (1893)12 trvalo vyše 18 hodín v jednom kuse. Bolo to prvé podujatie tohto druhu na japonskom území.

Festival „Orchestral Space“ sa konal v roku 1968 po druhýkrát a predstavil sedemnásť skladieb od trinástich skladateľov. Hlavnú pozornosť na seba strhla skladba November Steps od Takemitsu. Orchester viedol mladý dirigent Seiji Ozawa

(1935 -). Ichiyanagi bol tento raz trochu v tieni, ale pre festival pripravil Up to Date

Uprose, kde spracoval Beethovenu Pastorálnu symfóniu. Hral ju s rockovou skupinou

„The Mopps“. Na festivale bol po prvýkrát v Japonsku predstavený štýl „minimal music“ skladbou Piano Phase, ktorú napísal Steve Reich (1936 -).

Obdobie šesťdesiatych rokov v Ichiyanagiho tvorbe môţeme charakterizovať ako „skúmanie“. V povojnovom období japonskí skladatelia objavovali v tvorbe kompozície nové pohľady, reagovali na zahraničné novinky a veľmi často študovali v Európe či USA. Zakladali skladateľské skupiny, aktívne sa zúčastňovali moderného hudobného diania. Vývoj napredoval veľmi rýchlo a oni veľmi chceli „vedieť a zúčastniť

11 Shakuhachi je japonský tradičný drevený dychový nástroj 12 Vexation jedna stránka, ktorá sa má opakovať 840 x (prevedenie trvá 28 hodín) 17

sa“. V tomto období sa na vysokých školách konalo veľa seminárov, kde sa skúmala neurčitá a experimentálna hudba, ktorú priniesol Ichiyanagi z Ameriky a ktoré navštevovali mnohí študenti. Niektorí z nich vytvorili svoje vlastné skupiny.

Po roku 1960 vzrástol počet tých, ktorí sa zúčastňovali zahraničných kurzov, a hudobných festivalov. Japonskí hudobníci a skladatelia nadobudli sebavedomie, hlbokými vdychmi nasávali nové informácie a odklonili sa od „memorovania“ európskej hudby. Zároveň však boli verní myšlienke návratu do svojej kultúry, čo znamenalo tvorbu na japonskej národnej hudby.

Sedemdesiate roky priniesli iný trend v japonskom hudobnom dianí. Mladí skladatelia uţ necítili takú potrebu študovať mimo domov. Prispela k tomu japonská hospodárska konjunktúra i nastupujúca globalizácia. Mladí skladatelia sa presvedčili, ţe štúdium kompozície dostatočne zvládnu i v Japonsku a dôleţitá je pre nich originalita vlastnej myšlienky a túţba objavovať to, čo je dosiaľ v hudbe neznáme.

Nie sú k tomu vţdy potrebné európske či iné spôsoby tvorby. Neznamená to však, ţe by v svojich skladbách tvorili a rozmýšľali iba typicky „po japonsky“. Základ ich hudby je postavený na princípoch európskej kompozície, no hudobná „nadstavba“ je originálom kaţdého z týchto nastupujúcich skladateľov a nezaprie sa v nich kultúrny a historický vplyv ich rodnej krajiny.

1.4. Pôsobenie v Japonsku (1971 – 1980)

Ako sme uţ spomínali, v roku 1968 predstavil Steve Reich na „Orchestral

Space” nový hudobný štýl „minimal music", ktorý Ichiyanagiho veľmi ovplyvnil.

Verejnosť sa s touto hudbou zoznámila na Expo v Osake v roku 1970, kde zaznela skladba In C (1964), ktorej autorom bol Terry Riley (1935 -). Riley osobne navštívil

Japonsko aţ v roku 1977, no Ichiyanagi uţ od roku 1970 pracoval s princípom 18

minimalistickej hudby Ichiyanagi a vytvoril významné skladby ako Piano Media

(1972)13 a Time Sequence (1976). V skladbách sa s malými zmenami opakujú rýchle motívy, ktoré striedajú stále sa opakujúce pomalé motívy. Znie to ako práca stroja reprodukovaná ľudskou rukou, čo je jednou z hlavných myšlienok týchto skladieb.

Skladby sú dobovou kritikou – nárast ekonomiky je ovplyvnený prácou elektronicky a automaticky riadených strojov, nahrádzajúcich ľudskú prácu. Ichiyanagi sa zaoberá zachovaním elementu „ľudskej práce“ v umení, ktorý treba udrţať a ktorý nemôţe nahradiť elektronika, lebo umenie vzniklo a jestvuje spolu s ľudskou civilizáciou a keď celý svet ovládne elektronická civilizácia, umenie zanikne.

V tomto období začína rozvíjať myšlienku „času a priestoru“. Minimalismus sa následne stane hlavným elementom Ichiyanagiovej kompozičnej tvorby. Po zloţení skladby Piano Media sa Ichiyanagi vrátil k pouţívaniu notovej osnovy.

V sedemdesiatych rokoch Ichiyanagiho často pozývali na zahraničné podujatia.

V roku 1976 sa zúčastnil festivalu novej hudby „Pro Musica Nova“ v Nemecku, pre ktorý zloţil dielo Multiple Space pre sólo organ, ktoré sa hralo v kostole St. Thomas v Brémach. V tom roku bol pozvaný aj do Poľska na Varšavskú jeseň a na organový festival v Bydgoszczy. V tomto roku, keď Ichiyagi dostal pozvanie na koncertovanie v

Berlíne a Bonne, sa sústredene venoval kompozícii. Svoje skladby predviedol na

„Metamusik Festivale“ v Berlíne, na festivale „Japan Today“ a na festivale súčasnej hudby „Festival Nieuwe Muziek“ v V roku 1976 Ichiyanagi vymyslel projekt „Music in

Museum“. V Japonsku slúţili dovtedy múzeá iba výtvarnému umeniu a Ichiyanagi chcel, podobne ako v Európe a inde, kde sa v múzeách a galériách spája výtvarné umenie s hudbou, filmom divadlom, otvoriť tieto stánky aj iným druhom umenia.

Progresívne myšlienky Ichiyanagiho sa ujali a hudba sa začala hrať aj mimo koncertných pódií.

13 Noty v prílohe č. 2 19

Ichiyanagi pri návštevách zahraničia cítil, ako sa svet európskej hudby mení.

Európski skladatelia objavili aj mimoeurópsku hudbu a odváţili sa s ňou pracovať:

„Je málo krajín, kde jestvuje neeurópska tradičná národná hudba spolu so súčasnou špičkovou svetovou hudbou, ako je tomu v Japonsku. Myslím, ţe v tomto smere sme hudobnú kultúru na svete silno ovplyvnili.“ 14

Ichiyanagi si uvedomil jedinečnosť svojej krajiny, kde vlastná tradícia ţije v nebývalej symbióze s európskou hudbou a pokúsil sa vyuţiť tradičný japonský prístup k hudbe, ktorý sa vyznačuje veľmi vysokou oddanosťou, aj vo svojej vlastnej hudobnej tvorbe.

Po roku 1980 sa Ichiyanagi začína venovať tradičnej japonskej hudbe, najmä tradičnej orchestrálnej hudbe gagaku, ktorá ma tisícročnú históriu a nachádza v nej svoj veľký inšpiračný zdroj.

1.5. Roky 1981 – 1990

V roku 1980 Ichiyanagi po prvýkrát zloţil dielo v ţánri gagaku. Je to aj názov tradičného japonského dvorného orchestra. Táto hudba má pôvod v Číne, bola prenesená do Japonska pred vyše tisíc rokmi a patrí k najstarším, stále udrţovaným hudobným tradíciám na svete. V tejto práci sa nemôţeme venovať hudbe gagaku do podrobnosti, chcem však poznamenať, ţe Ichiyanagi v gagaku videl perspektívu a chcel v tomto ţánri tvoriť nové diela.

V týchto rokoch skladal Ichiyanagi veľké skladby v rýchlom slede za sebou.

Jeho štýl sa v podstate nezmenil, zmenil však spôsob podania a začal písať aj symfónie.

14 Ongaku Geijutsu 35, Toshi Ichiyanagi a Maki Ishii: Metamusik teki jokyo - Metamusik Festival 2 o chushin ni, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. 1.1977., s. 45 メタムジ-ク的状況--メタムジ-ク・フェスティヴァル2を中心に 対談 石井 真木 , 対談 一柳 慧 45ページ目 20

V tomto období získal najviac hudobných cien: v roku 1982 cenu „Otaka“15 za Piano

Concerto No. 1 "Reminiscence of Spaces" (Klavírny koncert č.1 „Spomienka priestoru“). V roku 1984 ju získal znovu za Violin Concerto “Circulating Scenery”

(Husľový koncert „Otáčajúca sa scenéria“). Cenu získal aj v roku 1989 za Piano

Concerto No. 2 "Winter Portrait" (Klavírny koncert č. 2 „Zimný portrét “ ) a v 1990 po

štvrtýkrát za symfóniu Berlin Renshi.

V roku 1985 Ichiyanagi zorganizoval projekt s názvom „Od avantgardy po post-modernu“, sám koncertoval a prednášal. Bol hlavným predstaviteľom avantgardného hnutia. Princípom opakovania v svojej tvorbe chcel vyjadriť pohyb a stagnáciu „času a priestoru“.

Koncom osemdesiatych rokov začali japonské orchestre ţiadať od skladateľov nové skladby, aby sa takto mohli predstaviť vo svete aj s vlastnou hudbou. Koľko ráz išlo zo strany orchestra o ekonomicky nepremyslený projekt, keďţe orchester ostal v mínuse, ale na druhej strane prevládla silná motivácia predstaviť novú povojnovú tvorbu, ktorá bola prijímaná širokou verejnosťou veľmi pozitívne.

1.6. Roky 1991 – 2000

Ichiyanagi hovorí: „V poslednom čase pri kompozicii myslím na to, či by som nemohol spojiť alebo vytvoriť most medzi klasickou a súčasnou hudbou, vrátane klasickej a tradičnej hudby“.16

V priebehu deväťdesiatych rokov Ichiyanagi venoval pozornosť ľudskému hlasu

15 Cena „Otaka“ je prestíţna hudobná cena pomenovaná po japonskom skladateľovi Hisatadaovi Otakaovi (1911 – 1951) 16 Ongaku Geijutsu 47, Paganini o gendai ni yomikaete -- Paganini Personal (Paganini ni miru gendai -- botsugo 150 nen kinen ), Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. 7.1990., s. 35 パガニ-ニを現代に読み変えて--パガ ニ-ニ・パ-ソナル (パガニ-ニにみる現代--没後150年記念<特集>) 35ページ目

21

a napísal niekoľko veľkých skladieb. K ním patrí opera Testament ohňa, s podtitulom

Spomienka – päťdesiat rokov po vojne, s horúcou túžbou po mieri.

V tom istom roku zloţil aj operu Momo (text Michael Ende). V tejto skladbe aj v iných pouţíval svoj obľúbený spôsob intervalových skokov, za ktoré bol kritizovaný, lebo vraj málo rozmýšľa o fyzických moţnostiach ľudského hlasu.

V roku 1990 bol Ichiyanagi vo Frankfurte na Frankfurter Buchmesse

(Frankfurtský kniţný veľtrh) so skupinou TIME (je to skratka „Tokyo International Music

Ensemble“, zaloţený v roku 1989). V tom roku bolo Japonsko hosťom tohto prestíţneho kniţného podujatia. Ichiyanagi je doteraz umeleckým šéfom skupiny TIME, ktorá hrá nielen japonské skladby pre gagaku, ale aj skladby zahraničných autorov.

Skupinu TIME tvoria hlavne hudobníci gagaku. Na koncerte vo Frankfurte hrali premiérovo Ichiyanagiho skladbu The Way a aj skladby iných japonských skladateľov vrátane In the Autumn Garden od Toru Takemitsu. Cieľom koncertu bolo predstaviť spojenie japonskej súčasnej hudby s tradičnými nástrojmi a hlasom.

Ichiyanagi zaloţil túto skupinu po prvé preto, ţe gagaku ako jediný moţno porovnať s európskym orchestrom. Po druhé preto, ţe gagaku pôvodne vychádza zo starej východoázijskej hudby – z Číny a z Kórey. V týchto krajinách však tato hudba zanikla.

Ichiyanagi tvrdil, ţe treba skúmať vzťah k tej starej hudbe, nájsť rozdiel medzi nimi, aby sa v tomto obore otvorili nové cesty a venovať väčšiu pozornosť pôvodnej japonskej hudbe.

Kritiky popisujú vystúpenie Ichiyanagiho a TIME takto:

Podobne ako Toru Takemitsu v In the Autumn Garden aj Ichiyanagi nám ukázal briliantný talent. Ukázal nielen japonskú tradíciu ale aj veci, ktoré sa do nej nepatria. Na začiatku jeho skladby sa objaví buddhistický mních oblečený v farbistom rúchu (...), onedlho sa v tejto pokojnej japonskej atmosfére objaví tanečníčka, ktorá je nalíčená ako Európanka, spôsobí na javisku chaos a úplne naruší túto atmosféru (...),

22

neskôr sa s hrôzou obáva hluku, ktorý orchester pôsobí. Zvuk sa zase ukľudní, ozve sa shô a hlas mnícha oznámi, ţe je koniec. Ale úplne na konci sa ozve obrovský efektný zvuk podobný hromu a zanikne s príšerným dozvukom. Zdalo sa mi, ţe konzistencia, ktorá sa ţiadala v skladbe In the Autumn Garden uţ moţno v japonskej hudbe neexistuje – ako keby kvasila pod navrstvenými listami.17

V priebehu deväťdesiatych rokov sa Ichiyanagi čoraz viac zaujímal o vokálnu tvorbu: po roku 1994 vstupil do spolku „Atarashi uta wo tsukuru kai“ (Spolok pre nové piesne) a skladá pre spolok nové skladby.

1.7. Od roku 2001 po súčasnosť

Ako sme uţ povedali, po roku 1980 Ichiyanagi začal viac pracovať s našou tradičnou hudbou gagaku. A v posledných desiatich rokoch sa Ichiyanagi tomuto ţánru venuje naozaj intenzívne. Uţ dávno sa zaoberal reprodukovaním nástrojom, ktoré sa dnes uţ nepouţívajú a sú uchované v múzeách. Pre tieto reprodukované nástroje napísal aj niekoľko nových skladieb. Odvtedy je gagaku súčasťou kaţdej jeho kompozície. Ichiyanagi sa pokúša kombinovať nástroje gagaku napríklad s violon-

čelom, alebo s shakuhachi (ktoré normálne nepatrí k gagaku). Je moţné, ţe by chcel urobiť novú tradíciu z toho, povedzme, Ichiyanagiského ţánru.

V týchto rokoch sa Ichiyanagi aktívne venuje opere. V roku 2002 napísal operu

Hikari (Svetlo), ktorej témou je prelínanie psychického problému astronauta. V roku

2006 skomponoval operu Ai no byakuya (Láska bielej noci). V nej zobrazil príbeh

Japonca Chiune Sugihara, ktorý bol veľvyslancom v Litve a počas II. svetovej vojny vydal mnoţstvo víz ţidovským občanom, a tak zachránil vyše šesťtisíc ţivotov.

17 THALER, Lotte: Frankfurter Allgemeine Zeitung, Oktober 1990

23

Doteraz sme sledovali Ichiyanagiho hudobný ţivot a zistili sme ako svojou hudbou pôsobil. Jeho aktivity sú veľmi rôznorodé. Ichiyangi ostatným pripadal ako divná hudobná. Najmä vtedy, keď sa venoval experimentálnej hudbe s Johnom Cageom.

Potom sa vrátil na svoje pôvodné „územie“, ktorým je klasická hudba, tentoraz do nej vkladá tradičné japonské hudobné elementy. Po niekoľkých zmenách svojho štýlu sa

Ichiyanagi dostal do cieľa, kde dokáţe spájať všetky elementy, ktoré si váţi.

Východiskom jeho súčasného štýlu sa stala hudba a nástroje gagaku a aj ďalšie nástroje a tradičné štýly japonskej hudby, ako napríklad shakuhachi. Na základe skúseností s európskou hudbou a aj s americkými experimentmi sa usiluje na báze gagaku vytvoriť novú tradíciu.

24

Druhá kapitola

2.1. Ľudia okolo Ichiyanagiho

John Cage, David Tudor, David Behrman (1937 -), James Tenney (1934 –

2006), Jackson MacLow (1922 – 2006) , Karlheinz Stockhausen, Isang Yun (1917 –

1995) – títo významní ľudia sú všetci Ichiyanagiho kolegovia a priatelia. V jeho okolí sa nachádzajú významní ľudia nielen z oblasti hudby, ale aj z iných umeleckých odvetví, napríklad maliari Robert Rauschenberg (1925 – 2008), Jasper Johns (1930 -), Sam

Francis (1923 – 1994), sochár Isamu Noguchi (1904 – 1988) či Toru Takemitsu.

Azda najsilnejší vplyv na Ichiyanagiho tvorbu mali dvaja umelci: Toru Takemitsu a John

Cage.

S Takemitsuom, ktorý je povaţovaný v Japonsku za najvýznamnejšieho skladateľa, sa zoznámili v roku 1949, keď bol Ichiyanagi po prvýkrát ocenený v súťaţi.

Takemitsu ho uţ predtým poznal z videnia, lebo obidvaja náhodou bývali v Tokiu blízko seba. Takemitsu mal v mladosti, na rozdiel od Ichiyanagiho, ktorý pochádzal z bohatých pomerov, ťaţký ţivot. Takemitsu na neho spomína ako na chlapca, ktorý mal vţdy pri sebe nejaké noty. Ichiyanagiho matka bola klaviristka a študovala hudbu v USA. V povojnovom Japonsku chýbali veci kaţdodenného ţivota, nieto noty. Aj preto

Ichiyanagi Takemitsua zaujal.

Takemitsu bol z Ichiyanagiho známych najmúdrejší a vţdy mal pre jeho hudobné záujmy veľké pochopenie. Keď Ichiyanagi v roku 1961 predstavil Japonsku po prvýkrát experimentálnu americkú hudbu, Takemitsu túto jeho aktivitu prijal najlepšie: „Americká hudba, ktorá ma korene v individuálnych ţivotoch je 25

sympatickejšia neţ európska avantgardná hudba, ktorá má bohatú hudobnú históriu“.18

Ichiyanagi súhlasil s Takemitsuovou myšlienkou, ţe Japonci by mali myslieť na hudbu logicky, z hľadiska formy a nie príliš emocionálne. Európska hudba by pri tom mohla byť pre nich inšpiráciou. Takemitsuova idea „neznáme v známom“, ktorá znamená spájanie zdanlivo nesúrodých prvkov, napríklad starú japonskú tradičnú hudbu s novou európskou, je blízka aj Ichiyanagimu, preto začal pracovať s gagaku.

Ichiyanagi a Takemitsu sa nielen ideovo ovplyvňovali, ale ako hudobní priekopníci sa predstavil navzájom podporovali.

Americký skladateľ John Cage bol ďalšou osobnosťou, ktorá Ichiyanagiho, ako aj mnohých japonských skladateľov, silne ovplyvnila. Uţ po prvom stretnutí s ním v roku 1958, Ichiyanagi spomína, ţe Cageov ţivot bol spojený len s hudbou. Keď ho

Ichiyanagi navštívil, ţil v prázdnej izbe. Veci potrebné k ţivotu mal v jednej skrini.

Ichiyanagi v tej prázdnej izbe „videl” jeho hudobný štýl 4'33" a Cage Ichiyanagimu vţdy hovoril, ţe sa netreba obklopovať zbytočnosťami a ţe má ţiť prirodzene. Ichiyanagi jeho názor veľmi obdivoval. Od Cagea sa Ichiyanagi naučil komunikovať s ľuďmi z iných umeleckých oborov, ako napríklad s tanečnou skupinou Mercea Cunninghama.

Ichiyanagi spolupracuje s rôznymi ľuďmi, ktorí sa profesionálne venujú napríklad architektúre, tancu, spevu, atď. Títo ľudia inšpirujú Ichiyanagiho k novým myšlienkam, k novým hudobným nápadom. Ichiyanagi bol ovplyvnený nielen štýlom Cageovej hudby, ale sám hovorí, ţe bol viac ovplyvnený jeho ţivotným štýlom.

18 Toshi Ichiyanagi, Ongaku to iu itonami, Tokyo, NTT Publishing Co., Ltd.20. 4. 1998, s.84 音楽という営み 84 ページ目

26

2.2. Toshi Ichiyanagi a klavír

Ichiyanagi je nie len hudobný skladateľ, ale aj vynikajúci klavirista. V súčasnosti je málo hudobníkov, ktorí sú zároveň výborní skladatelia aj interpreti. V jeho klavírnych skladbách je veľa miest skomponovaných tak, aby mal klavirista radosť z hrania. Tak môţe komponovať len umelec, ktorý veľmi dobre pozná svoj nástroj. Pri komponovaní orchestrálneho diela myslí Ichiyanagi v prvom rade na celkové vyznenie, ako iba na jednotlivé nástroje. Ale zároveň myslí nato, aby sa interpret z hrania tešil. Ichiyanagi tvrdí, ţe len keď sa interpretovi jeho part páči, odovzdá patrične hudbu poslucháčovi.

Tak pri komponovaní vţdy myslí na hudobníkov, aby ich nástroje mali v diele efektné miesta.

V mladosti hral Ichiyanagi na klavír, aby si zarobil, aby mal z čoho ţiť. V zmätku po druhej svetovej vojne pracoval počas okupácie pri americkom vojsku, rovnako ako ostatní študenti, aj muzikanti. Hral dţez i populárnu klasiku. Dţezová hudba bola uţ pred vojnou známa aj v Japonsku, ale po vojne sa ešte viac rozšírila ako symbol

Ameriky a bohatstva. V Ichiyanagiho skladbách sa beţne dţezový element nevyskytuje. Ale v Piano Cocerto No.4 ”Jazz“ (4. klavírny koncert) , ktorý skomponoval v roku 2009, pouţil aj prvky dţezu.

Počas štúdia v Amerike v Julliard School si privyrábal ako korepetítor väčšinou pre huslistov a violončelistov. Neskôr, ako sme uţ spomínali, pôsobil ako korepetítor v tanečnej skupine Mercea Cuninghama.

Od roku 1967 viac ako tridsať rokov spolupracoval s huslistom Kenji Kobayashi

(1933-) – spoluţiakom z Julliard school. Ichiyanagi hodnotí Kobayashiho hru veľmi vysoko: „Je veľa huslistov, ktorí hrajú pekne, ale je ich málo, ktorí hrajú tak striktne19

19 Slovo „striktný“ v japončine v tomto prípade znamená „nekompromisný“, „prísny na seba“.

27

ako on. Jeho zápal pre hudbu robí jeho hru veľmi atraktívnu a to jeho poslucháčom umoţňuje porozumieť súčasnej hudbe“.

2.3. Ichiyanagiho kompozičný štýl a jeho názory na hudbu

Ichiyanagi štýl sa skoro kaţdých desať rokov mení. Po návrate k notovej osnove v roku 1972 pri Piano Media je uţ jeho štýl oveľa menej avantgardný. Po osemdesiatom roku sa vrátil k ešte staršiemu štýlu, napríklad začal pouţívať klasické formy ako „koncert“.

Základom jeho hudobného myslenia je „čas a priestor“. Tieto obecné kategórie napĺňa v svojich skladbách rôznymi materiálmi. Prostredníctvom svojej hudby sa pokúša pýtať na smer ľudských činností, lebo hudba je v prvom ľudskou činnosťou.

Keď začal Ichiyanagi obhajovať tento názor, bolo Japonsko práve v období ohromnej ekonomickej konjunkcie.

Čas a priestor nášho okolia sa stále mení a Ichiyanagi hovorí, ţe v súčasnosti zmeny nabrali zlý smer. Kvôli rozvoju mechanizácie a automatizácie sa ľudská práca stala odcudzenou. Vývoj mechanizácie ovplyvnil aj hudobný svet. Opakujúce sa motívy Ichiyanagiho minimalizmu sú hudobnou reakciou na tuto situáciu, lebo presne vyjadrujú rozvoj techniky. Napriek všeobecnému trendu Ichiyanagi tvrdí, ţe umenie sa má tvoriť ľudskými rukami, a nie strojmi.

Ichiyanagi sa veľmi usiluje „odstrániť hranice“. Také hranice, aké majú medzi sebou „minulosť a súčasnosť“, „staré a nové“, a „východ a západ“ atď. Ichiyanagi sa pokúša spojiť všetky veci aj názory, ktoré na tomto svete existujú. S týmto cieľom

28

pracoval uţ skôr, napríklad vo svojej skladbe Appearance (1967),20 ktorá je pre troch hráčov, magnetofónovy pás, dva oscilátory a dva kruhové modulátory. Vtedy to bola najnovšia elektronická hudba. Ale Ichiyanagi ju nezloţil ako čistú elektronickú hudbu.

Najprv sa spieva gregoriánsky chorál a nad ním začína rozprávať hlas, ktorý je však skreslený cez kruhový modurátor, takţe znie akoby hovoril stroj. Ten hlas rozpráva po japonsky o ľudskej činnosti, nechá nás aby sme rozmýšľali o budúcnosti. Týmito kontrastmi sú vyjadrené „minulosť a súčasnosť“, „staré a nové“, „svet Východu a svet

Západu“ (v tomto prípade najmä „Európa a Ázia“).

Neskôr, keď zaţil festival „Metamusik Festival“ v Berlíne v roku 1976, prišiel

Ichiyanagi na to, ţe európsky hudobný svet začal uznávať aj mimoeurópsku hudbu.

Tento záţitok mu potvrdil jeho dojem, ţe hranica východu a západu sa pomaly odstráni.

Ichiyanagiho cieľom je „spojiť svety, ktoré sú od seba ďaleko“.

Ichiyanagiho primárnou myšlienkou je „spolunaţívanie“. Spolunaţívanie

„minulosti a súčasnosti“, spolunaţívanie „starého a nového“, a spolunaţívanie „sveta

Východu a sveta Západu“ či „Európy a Ázie“, spolunaţívanie ľudí a nekonečný vývoj súčasnej civilizácie.

Ichiyanagi sa toto všetko pokúsil vyjadriť vo svojich skladbách. Ako typický súčasný skladateľ komponuje veľmi komplikované skladby a v ich tituloch môţeme spozorovať veľa náznakov. Často sa v nich vyskytujú slová ako

„coexistence“ (spolunaţívanie), „bridging “ (paralelný v zmysle spojiť niečo s niečím).

Okrem týchto slov Ichiyanagi občas pouţíva aj slová ako „inner-“ (vnútorný), „inter-

(medzi niečím)“, „existence“ (existencia), „voice“ (hlas, odkaz) alebo

„perspective“ (perspektíva, výhľad). Jeho tituly obsahujú určité náznaky pre poslucháčov. Pri spolunaţívaní máme myslieť na jadro, ktoré obsahuje kaţdá vec, na kaţdý príbeh, musíme rozmýšľať o svojej existencii na svete, aj o existencii ostatných,

20 CD Music for Tinguery 29

máme počúvať odkazy prírody z minulosti a moţno aj z budúcnosti. Je potrebné, aby sa ľudia pýtali sami seba a rozmýšľali o našom spoločnom svete, od iných ľuďoch a aby hľadali a našli dobré perspektívy.

2.3. 1. Ichiyanagiho grafické partitúry

Pre skladateľa je dôleţité, akým spôsobom píše svoju partitúru. Spôsob notácie je vyjadrením jeho hudobného myslenia. Ichiyanagiho pri tvorbe jeho grafických partitúr ovplyvnil John Cage. V nich sú notované len akcie, nie konkrétny výsledok. Pokúsil sa o to v 60. rokoch napríklad v Music for Piano No.1-7.21 Niektoré partitúry sú vyjadrené len linkami a bodkami, niekedy sú v nich slovné inštrukcie. V sedemdesiatych rokoch, keď tento spôsob hudobná avantgarda prestala pouţívať, upustil od neho aj

Ichiyanagi.

V neskoršom rozhovore povedal, ţe grafická partitúra by mohla byť široko prijatá muzikantmi s „otvorenou dušou”, ale v skutočnosti nie je. Lebo tu vzniká problém medzi hráčom a skladateľom: informácia grafickej partitúry býva málo určitá v tých aspektoch, ktoré sa povaţujú za hlavné. A pre dekódovanie zámeru skladateľa je potrebné veľké porozumenie. Ak je tento zámer mimo predstavivosť interpreta, je pre neho naozaj ťaţké takému zápisu porozumieť. Je dôleţitá úzka spolupráca s autorom, lebo v opačnom prípade, je interpret bezradný.

Ichiyanagi sám tvrdí, ţe ako interpretovi sa mu nechce hrať grafickú partitúru, keď vidí, ţe je málo premyslená a nepresne napísaná. Ale zdôrazňuje, ţe hlavný problém spôsobujú hráči, lebo sa nesnaţia pochopiť zámer tohto spôsobu zápisu.

Kvôli takémuto negatívnemu prijatiu prestal po klavírnej skladbe Piano Media z roku

1972 Ichiyanagi pouţívať grafickú notáciu.

21 Noty v prílohe č.1 30

Tým, ţe grafická partitúra nie je tak beţná ako konvenčný zápis na notovej osnove a kaţdý skladateľ má svoj spôsob písania grafickej partitúry, je nutné, aby bol vzťah medzi autorom a hráčom bliţší. Notácia japonskej tradičnej hudby, napríklad gagaku, je v princípe veľmi podobná grafickej partitúre. Pre kaţdý nástroj sú tam iné znaky. Táto notácia poskytuje relatívne málo informácii, lebo je veľmi spojená s praxou.

Ţiaci sa od začiatku učia priamo od učiteľov. Notácia sa pouţíva len ako pomôcka pre pamäť.

V prípade grafickej partitúry je ironické, ţe skladatelia, ktorí hľadali nový spôsob komunikácie s interpretmi, sa vlastne podvedome vracali k tomuto starému princípu japonskej hudby, aby mu dali nový obsah, ale zabudli na nutnosť špeciálneho výcviku, pri ktorom je tento princíp schopný fungovať.

Výsledkom bolo, ţe naráţali na neporozumenie a viac menej sa vracali ku konvenčnej notácii.

To platí aj pre Ichiyanagiho grafické partitúry. Ichiyanagi nehovoril nikde o tom,

ţe tento vzťah je potrebný. Preto bol taký sklamaný a v klavírnej hudbe prestal tento spôsob zápisu pouţívať.

Je však moţné, ţe by táto notácia mohla byť prijatá viac medzi hudobníkmi japonskej tradičnej hudby. Ichiyanagi to vyuţíval vo svojich skladbách pre japonské tradičné nástroje, napríklad pre skupinu TIME, s ktorou intenzívne pracoval. Týmto spôsobom urobil napríklad partitúru pre skladbu The Way .22

2.3.2. Ichiyanagiho minimalizmus

Ichiyanagiho kompozície ovplyvnil svojím minimalizmom Terry Riley. Do

Japonska sa dostal koncom 60. rokov a tento spôsob začal aktívne pouţívať. Hneď

22 Noty v prílohe č.3 31

v roku 1972 Ichiyanagi zloţil prvé dielo pre klavír Piano Media, v ktorej aplikoval princíp minimalizmu. Odvtedy sa minimalizmus stal v jeho kompozíciách hlavným elementom.

Páčil sa mu ten opakujúci sa štýl, ktorým sa mu darilo vyjadriť svoj námet. Bolo to to,

čo sa týkalo „času a priestoru”, teda vtedajšieho aktuálneho problému vzťahu elektronickej civilizácie a jednotlivca. Tento štýl presne pripomína pretechnizovaný svet našej civilizácie (hlavne u nás v Japonsku) a Ichiyanagi sám hovorí, ţe v tom opakujúcom sa rovnakom rytme bez zmeny v podstate čas stojí, lebo nič sa nemení.

Takto chce vyjadriť vlastný pojem času a priestoru. Ichiyanagi s ním stále pracuje, jeho minimalizmus má ďaleko od pôvodného, je prepracovanejší, je to jeho „vlastná značka“.

2.4. Európska hudobná kultúra v Japonsku a Toshi Ichiyanagi

My Japonci máme oproti Európe len stodvadsaťročnú históriu európskej hudby.

Neexistuje tu nijaký skladateľ romantizmu, ani klasicizmu, expresionizmu ani neoklasicizmu. Skladatelia, ktorí pochádzajú z Japonska, sú bohuţiaľ pre Európu nedefinovateľní. Sú to skladatelia, ktorí pouţívajú európske klasické nástroje, ale sú kategorizovaní ako skladatelia, ktorí nemajú za sebou európsku históriu.

Keď sa diela japonských skladateľov hrajú v zahraničí, je pre nich veľkým problémom hodnotenie ich tvorby iba podľa toho, či je v ich skladbách niečo japonské.

Lebo poslucháči v nich chcú počuť niečo „japonské“ a bývajú sklamaní, keď v nich počujú „imitácie“ Bouleza, Stockhausena či Pendereckého.

Japonskí skladatelia však nechcú byť hodnotení iba ako „japonskí skladatelia“.

Niektoré japonské skladby sa od európskych takmer nedajú rozoznať a Ichiyanagiho tvorba sa pohybuje medzi európskou a japonskou hudbou.

Po prvé – Ichiyanagi komponuje svoje skladby pre európske hudobné nástroje, 32

po druhé jeho skladby sú vraj veľmi často logické, akoby „vedecké”. Ak je to skutočne pravda, je táto logická stránka pozitívom, pretoţe poslucháči môţu v jeho hudbe cítiť isté štruktúry, zdá sa im, ţe sú „európske”. Úspech Ichiyanagiho v Japonsku v 80. rokoch je výsledkom toho, ţe jeho logická štruktúra sa hodnotila pozitívne. Ako sme povedali, Ichiyanagi súhlasí s názorom Toru Takemitsu, ţe Japonci majú myslieť v hudbe logicky (moţno aj vedecky). Po niekoľkých zmenách svojho štýlu sa dostal

Ichiyanagi do bodu, kde spojil staré veci s novými. Jeho skladby sa nedajú hodnotiť ako exotické, na to sú príliš ovplyvnené európskou hudbou. Ichiyanagi však nezostáva na tom istom mieste, stále experimentuje, prijíma nové výzvy. Aj keď sa jeho hudba mení, mohli by sme povedať, ţe jeho skladby sú postavené na základe atonality a minimalizmu.

Japonci majú radi nelogické veci, viac emocionálne. V tom prípade emocionálne znamená „nemyslieť logicky“. Napríklad japonskí muzikanti, ktorí sa učia hrať klasickú hudbu, sa snaţia sústrediť na jednotlivé tóny aby zneli pekne. V tom vidia krásu. Pre nich je štruktúra skladby menej dôleţitá. Takţe Ichiyanag ako skladateľ

„prilíš poučený európskou hudbou“, nebýva vţdy najlepšie prijímaný beţným publikom.

Väčšinou sa Japoncom zdajú jeho skladby máloj emocionálne, na druhej strane sa

Európanom jeho spôsob spájania melodických línii javí ako málo štrukturovaný.

Japonské skladby občas bývajú pre európskych poslucháčov nelogické, lebo ich počúvajú podľa európskych princípov. Často sa však na tých skladbách nedá poznať, či sú európske alebo japonské. Ale tento problém sa podľa mňa nevyrieši za niekoľko rokov, ale aţ za niekoľko desať- či storočí.

33

3 . Tretia kapitola, Ichiyanagiho skladby

3.1 . Berlin Renshi

V tejto kapitole sa zameriame na Ichiynagiho skladby, ktoré zloţil po 1980.

Jeho štýl sa odvtedy pomaly stabilizuje.

Skladba Berlin Renshi23 je jednou z tých, za ktoré získal Ichiyanagi cenu

„Otaka“. Vznikla v roku 1988 ako prvá Ichiyanagiho symfónia so spevom. Textovým materiálom je báseň Wannsee Renshi, na ktorej spolupracovali japonskí a nemeckí básnici. Japonskú stranu reprezentovali Makoto Ooka a Hiroshi Kawasaki, nemeckú

Karin Giwus a Guntram Vesper, ktorí sa stretli na „Berliner Festspiele“ v roku 1985.

„Renshi“ je nová básnická forma, ktorú vytvoril básnik Makoto Ooka kombináciou starých foriem renga a renku. Ich princípom je vytvoriť báseň s vyuţitím motívu z predchádzajúceho verša, ktorý napísala iná osoba. Nový verš má byť obsahovo spojený s predchádzajúcim, ale potom sa môţe rozvíjať ako kto chce. Tieto formy, ktoré sa líšia iba rozmerom, sa praktikovali ako spoločenská hra. „Renshi“ je len väčšia a dlhšia verzia postavená na princípoch „Renga“ a „Renku“.

V Berlin Renshi sú texty napísané po japonsky a po nemecky. Začína Makoto

Ooka:

„Ich stieg auf den Himmel von Tokyo und war sogleich eine Fliege trunken vom Licht der Wolken

Naß unterm ersten Berliner Regen werden sich von morgen an meine Finger wie

Fühler einer Biene über die reichen Wälder der Landkarte tasten“ (Bol som jednou

23 Noty v prílohe č. 4 34

muchou nadšenou svetlom mrakov hneď, keď som vstúpil na nebo v Tokiu mokrý v prvom berlínskom daţdi budú od zajtra šmátrať prstami ako senzor včely po bohatých lesoch krajinnej mapy).

Ďalej pokračuje nemecká spisovateľka Karin Giwus:

„Die Fliege sehen wir explodiert unter den Blitzen im schwimmenden

Sommerregenwald auf der Terrasse draußen erheben sich jetzt vier Hälften

Facettenaugen die Ausschau halten nach Spiegelungen von Bildsplittern in zwei verschiedenen Sprachen“ (Vidíme muchu explodujúcu pod bleskami v letným daţďom zmokrenom lese, na terasee vstávajú teraz štyri polovice jej zloţeného oka a hľadajú zrkadlenie triesky obrazov v dvoch rôznych jazykoch.)

Kľúč týchto veršov je „mucha“. Obsah úryvkov nesúvisí, spája ich toto slovo. Z hľadis- ka japonskej poézie to nevadí. Dôleţité je uţívať si zmenu obsahu básne.

Kompozícia Berlin Renshi má dve časti. Prvá časť je orchestrálna predohra. Po pomalom úvode nastupuje dramatická rýchla hudba. V druhej časti sa objavia hlasy, ktoré spievajú texty básne Berlin Renshi, o ktorých sme hovorili. Spieva soprán s tenorom po japonsky a po nemecky. Na jednom mieste sa nespieva, iba sa recitujú texty. Na začiatku sa hlasy striedajú v dlhších časových intervaloch. Vzdialenosti sa však skracujú, aţ z nich stane duet. Potom sa rovnakým spôsobom rozchádzajú. Na záver hrá zase orchester sám.

Ichiyanagi tvrdí, ţe bol silne ovplyvnený poetickým princípom „Renshi“. Videl v

ňom súčasnú hudbu.24 Ale neponíma ho len ako japonský objekt, snaţí sa s jeho pomocou uchopiť súčasnú existenciu celého sveta. V tejto skladbe je cítiť jeho túţbu spojiť svety, ktoré sú od seba ďaleko.

24 Sprievodný text k CD Works by Toshi Ichiyanagi 35

3.2. Klavírne dielo Cloud Atlas

Dielo obsahuje desať skladieb Cloud Atlas. Ichiyanagi ich začal komponovať v roku 1985 a dokončil ich v roku 1999. Ako sme povedali, osemdesiate roky boli jeho najproduktívnejším obdobím, jeho štýl nie je natoľko avantgardný ako v predchádza- júcich dvadsiatich rokoch. V tom období získal Ichiyanagi za svoje skladby v Japonsku veľa cien.

3.2.1. Význam titulov jednotlivých dielov Cloud Atlas

Ichiyanagi kaţdú skladbu, okrem prvých troch skladieb, pomenoval po anglicky i po japonsky. V názvoch sú zakľúčované jeho myšlienky.

Rok Pôvodný titul Titul v slovenčine

1985 I I

1985 II II

1985 III III

1987 IV Cloud Vein Oblak rosy

1987 V Cloud Rainbow Dúhový mrak

1987 VI Cloud Falls Padajúce mraky

1989 VII Cloud Brocade Brokátový mrak

1989 VIII Cloud in the Distance Mrak v dialke

1989 IX Cloud Current Prúd mrakov

1999 X Cloud in the Space Mrak v priestore

V titule ôsmej skladby môţeme najlepšie spoznať jeho názor na kompozíciu.

Volá Kumobanare, po anglicky Cloud in the Distance (Mrak v dialke). V japončine 36

„Kumobanare“, znamená „ďaleko odcházajúce mraky“. Zaujímavé je, ţe zapísaná písmom „manyô-gana (万葉仮名)“,25 ktoré sa pouţívalo v Japonsku v dávnych dobách. Aj na titule je vidno, ţe Ichiyanagi pracuje vţdy so svojou témou „čas a priestor“, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcej kapitole. V tituloch ostatných skladieb tieţ môţeme spoznať vplyv starých japonských pojmov.

Ichiyanagi týmto spôsobom evokuje starý japonský svet. Mraky existujú v súčasnom svete a existovali aj v minulosti. V Ichiyanagiho predstave sú spoločným prvkom medzi dvoma svetmi. Je prvý krok k porozumeniu tejto skladby.

3.2.2. Analýza Cloud Atlas I

Podľa informácie Shott Music sú tieto prvé tri skladby pre klavír dodnes najpredávanejšími Ichiyanagiho skladbami.

Ichiyanagi ich komponoval v roku 1985. Premiéra bola na festivale „Kyo no ongaku“ (Dnešná hudba) 28. 6. 1985 v Tokiu.26 Premiérovala ich japonská klaviristka

Kaori Kimura.27

Prvé tri skladby sú označené len ako I, II, III. Prvá skladba Cloud Atlas je vytvorená kombináciou veľmi krátkých motívov (pr. č. 1) a skladá sa s troch častí.

25 „Manyô-gana“ je druh japonského starého písma, ktoré sa pouţívalo v Japonsku pribliţne pred tisíctristo rokmi. Manyo-gana patrí k druhu písma „kanji“, ktoré Japonci prebrali z Číny. Japonci pouţívajú tri písma, ktoré sa volajú „Hiragana“, „Katakana“ a „Kanji“. 26 Príloha č. 5 27 Kaori Kimura (1942-) japonská klaviristka, manţelka veľmi významného japonského dirigenta Hiroyuki Iwakiho a kamarátka Ichiyanagiho. Učila sa u Chieko Hara a potom u Yvonne Loriodovej a Oliviera Messiaena. 37

Príklad č. 1:

V tomto riadku je jedna veľká fráza. Prvý rozloţený akord je presne taký, ako keby si náhodou odloţil obe ruky na klávesnicu, len tak, akoby bez myšlienky, ako keď sa ide rozohrať. Potom príde druhý krátky motív, ktorý je celkom iný. Je tu náznak vysokej „vtáčej“ melódie v protipohybe a ruky sú blízko seba. Tretí motív tvorí zostupujúce paralelné akordy, je to vlastne len jeden akord v rôznych transpozíciach.

A v nej sú štyri kratke motívy. Posledným je opäť rozloţený akord, ktorý ide najprv hore a potom dolu.

Ešte je len začiatok, ale ambitus v prvom riadku je veľmi široký. Je tam rozdiel vyše štyroch oktáv. Väčšinou hrajú obe ruky blízko seba, aj keď je tam skok. Je tu atmosféra plná napätia. Tieto štyri malé motívy sa opakujú v rôznych variantoch a permutáciách aj ďalej v kaţdom riadku. (pr. č. 2)

Príklad č. 2:

Motív A Motív B Motív C Motív D

38

Po tretej variácii sa začína nová časť s novými motívmi. V tejto druhej časti drţí kaţdý motív svoju formu a opakuje sa vţdy dvakrát za sebou s malou obmenou.

V dynamike sa striedajú veľké kontrasty: oproti pianissimovej drobnokresbe tu sa objavujú aj prudké crescendá a silné akordy vo forte. Keď sa tóny pohybujú hore, dynamika je malá a keď idú dole, dynamika sa vţdy zväčši. Tento efekt pôsobí ako

široký priestor alebo nebo. Nový prvok predstavujú figurácie hrané pravou rukou na bielych a ľavou rukou na čiernych klávesoch. Sú to veľmi mechanické sekvencie, kde obe ruky opakujú vţdy rovnaký motív v klesajúcich transpozíciach (pr. č. 3) a týmto spôsobom sa prejde cez priestor dvoch oktáv, kde sa pohyb po akejsi dynamickej dvojtónovej intervencii (pr. č. 4) ustáli na svojej poslednej forme a po ďalšej podobnej intervencii padá ešte o kvintu niţšie. Hlavným princípom je striedanie rúk na čiernych a bielych klavesoch. Intervencie sú vţdy ruky poloţené obrátene: pravá hrá na čiernych a ľavá na bielych. To znamená, ţe hlavné tu nie sú intervaly alebo tóny ako také, ale striedanie rúk. (pr. č. 5)

Zvukovo toto miesto pripomína niečo trblietavé (sneh?), čo začne pomaly padať z neba. Ichiyanagi tu kombinuje rytmus 5 : 4 a s predpokladanou pedalizáciou toto miesto naozaj vytvára akýsi tónový oblak. Po krátkej akordickej spojke sa navracia hudba podobná prvému dielu, aj keď opakovanie nie je doslovné. Táto skladba má naozaj nepravidelný charakter, typický pre stále premenlivý tvar oblakov.

Príklad: č. 3:

39

Príklad: č. 4: Príklad: č. 5:

Tento spôsob kombinácie bielej a čiernej klávesnice pre kaţdú ruku zvlášť Ichiyanagi rád pouţíva: v tretej skladbe je týmto spôsobom urobená stredná časť, kde sa takto hrá aţ celé dve strany (pr. č. 6).

Príklad: č. 6 Cloud Atlas III:

3.2.3. V. Cloud Rainbow (1987)

Ďalšie tri skladby Cloud Atlasu komponoval Ichiyanagi v roku 1987 pre pätnásty festival „Music in Muzeum“, kde ich hrali okrem autora samého i Toshi Ichiyanagi a aj

ďalší klaviristi: Frederic Rzewski a Yuji Takahashi. Vydané noty sú pre jeden klavír, ale existuje aj verzia pre tri klavíre pre V. (Cloud Rainbow) a VI. (Cloud Falls). Na premiére bola hraná táto verzia.28

Cloud Rainbow, po japonsky „Un-gei“, to znamená „mrak a dúha“ – znamenie,

ţe bude pršať alebo je po daţdi. Tato skladba je napísaná na spôsob minimal music, no líši sa od amerických skladieb tohto druhu. Je ako zloţitá skladačka opakujúcich sa vzorcov, podobne ako u amerických skladieb. Ale tie opakujúce sa melódie sú úplne

28 Príoha č. 6 40

iné, neţ poznáme u skladateľov ako je Steve Reich alebo Phil Glass.

Je to moţno najzaujímavejšia skladba z celého cyklu Cloud Atlas. Na rozdiel od iných skladieb, ktoré sú zaloţené na zvukovej farbe alebo jednohlase, je táto časť dôsledne polyfonická. Je tam celkom sedem hlasov, ktoré sa postupne pridávajú, ako keby to bolo fúga, avšak kaţdý hlas má svoju samostatnú melódiu, zaloţenú na opakovaných motívoch, ktoré čím ďalej idú, tým sa k nim pridáva nejaký nový tón melódie. (príloha č. 8) V tejto skladbe vidno, ţe Ichiyanagi sa pokúsil kombinovať japonské elementy s európskymi a ešte k tomu pridal aj historické a súčasné princípy, ako je polyfónia a minimal music. Japonským elementom je pentatonika, anhemitonická aj hemitonická.

Kvôli analýze som tieto hlasy usporiadala podľa výšky, takţe prvý hlas č. 1 je najvyšší a posledný hlas č. 7 je najniţší. Kaţdý hlas má svoj osobitý ambitus, ktorý neprekračuje.

Na hlase 7, v ktorom sa začína prvý motív, vidíme japonský element pentatonickej stupnice. (pr. č. 7)

Príklad: č. 7:

Základnou rytmickou hodnotou je tu osmička. Najniţší hlas (číslo sedem), ktorý sa objaví ako prvý, sa hrá aţ do konca a má najviac vzorcov. Celkom zmení svoju tvár deväťkrát. Najprv sa objaví päťtónový motív, ktorý zaznie dvakrát. Potom ten istý motív, len s poslednou na osminu skrátenou, sa opakuje päťkrát. (pr. č. 8) Potom sa k nemu znovu pridáva odstránená osmina, no tentokrát uţ na inom tóne. To sa opakuje dvanásťkrát atď. Zhruba od druhej polovice skladby je tento hlas oktávovo zdvojený.

V ostatných hlasoch prebieha podobný proces. Šiesty hlas nie je napísaný v určitých 41

rytmických hodnotách ale je vsadzovaný medzi ne. Je zo všetkých hlasov najkratší a skoro sa končí. Pred koncom sa objaví ešte siedmy hlas, ktorý má rytmus podobný ako hlas päť a ostáva aţ do konca.

To znamená, ţe aj keď je skladba sedemhlasá, dokopy najviac znie len päť hlasov.

Príklad: č. 8

Ambitus tohto miesta je vyše štyri oktávy. Je veľmi ťaţké pobrať všetkých päť hlasov, keďţe ľavá ruka je väčšinou zamestnaná oktávovým zdvojeným siedmeho hlasu.

Hráč musí preto dobre rozmýšľať, ako sa to dá fyzicky zvládnuť, ale keď si ruky pomáhajú, tak to moţné je. Toto komplikované miesto môţe teda byť pre hráča zábavné ( keď to dokáţe zahrať).

Celkový pohľad na rozloţenie jednotlivých hlasov vidíme v grafe. (príloha č.7)

Keďţe sa pozorne pozeráme na túto skladbu, môţeme pozorovať:

 Tónový materiál pre týchto sedem hlasov predstavujú štyri rôzne stupnice

 Tieto stupnice sú tvorené výberom zo základu, ktorý predstavuje chromatická

stupnica, ako keby bola cedená cez sito. Týmto spôsobom vzniká aj diatonická

42

stupnica aj rôzne ďalšie výbery s určitým pravidlom (príklad č. 9)

 Niektoré hlasy majú úplne rovnakú stupnicu (č. 3, 5 a 7)

 Európsky element predstavuje diatonická stupnica (C-dur)

 Na začiatku je pentatonická stupnica ( japonský element)

 Kombinácia rôznych hudobných elementov

V hlase č. 7 probieha proces pridávania tónov, takţe pôvodná pentatonika sa zahusťuje aţ do desaťtónového módu (c -cis - d - e - f - fis - g - gis - a - h). Podobný proces, ktorý vyústi do toho istého desaťtónového módu je aj v hlasoch č. 3 a č. 5.

Príklad: č. 9:

Cloud Rainbow je štrukturálne najprepracovanejší z celého cyklu. Najviac sa blíţi západnému spôsobu kompozície. Podtrhuje to aj rytmická pravidelnosť, aj vysoká miera logického myslenia. Vyzerá to, ţe polyfónia siedmych hlasov (aj keď nie sú 43

všetky počuteľne spoločné) symbolizuje sedem farieb dúhy, ktoré nie je vidieť tak často všetky pokope.

3.2.4. VIII. Cloud in the Distance (1989)

Ôsma skladba z cyklu Cloud Atlas, nazvaná Could in Distance je jednou z tých, ktoré Ichiyanagi skomponoval v roku 1988 pre klaviristku Kaori Nakajima a tá ich spolu s ostatnými (VII, VIII, IX) hrala v Tokiu 26. 11. 1989.29

Je to moţno najkrajšia skladba z celého cyklu Cloud Atlas. Jej partitúra je len na piatich riadkoch, ktoré však trvajú pribliţne tri minúty, podobne ako ostatné skladby. Dá sa rozdeliť na tri časti, ktoré vţdy končia ritardandom. Jej charakter je skôr recitatívny a je veľmi poetický.

Skladba je zaloţená na zásade šiestich základných prvkov, ktoré sú definované rytmickým charakterom. Ako prvý motív sa objavuje päťtónová melódia (A) hraná na oktávach, ktorá stúpa intervalom 11 a klesá intervalom 3. Tieto dva intervaly, aj medzi nimi vzniknutý interval 8, sú v celom cykle veľmi dôleţitým prvkom. No nie sú to len intervaly ale skôr melodický tvar, ktorý sa intervalovo mení a pri tom si ponecháva určitú identitu. Ďalším prvkom je akord 3-3-7-3 (B), ktorý sa po prvý raz objavuje v dvoch transpozíciách (od d a od e). Tretím elementom je rozloţený akord (C), povedali by sme vypísané alpeggio, v tomto prípade klesá zhora dole. A element D predstavuje sekvenciovitá melódia. (pr. č. 10)

Príklad: č.10:

29 Príoha č. 9: 44

Piatym prvkom (E) je klinovým spôsobom rozširujúca sa melódia. Posledným prvkom je repetovaný akord (F). (pr. č.11)

Príklad: č. 11:

Niektoré z týchto prvkov sa vracajú v pozmenenej podobe, iné sú pouţité len raz. Celkovú stavbu formy nám ukazuje nasledujúca schéma. (pr. č. 12):

Príklad: č. 12

45

Obmeny sú príbuzné a iba veľmi voľné. Napríklad rozloţený akord môţe smerovať hore alebo dole, taktieţ element F1 uţ nie je tvorený repetovanými akordmi ako to bolo u F, ale ostala z neho len pulzácia striedavých tónov. (pr. č. 13)

Príklad: č. 13:

Prvý diel začína uţ spomínaná melódia v oktávach. Potom, ako odpoveď na ňu, znejú hore dva paralelné akordy. Z tej rovnakej výšky padá rozloţený akord, akoby na jeden dych, o dve oktávy niţšie. Potom príde sekvencovitá melódia v pravej ruke, ktorá vyústi do varianty prvého motívu, tentokrát len v pravej ruke. Táto obmena je sprevádzaná variantou prvku C, rozloţený akord smeruje hore. Na koniec sa ozvú trioly, ako keby chceli predĺţiť všetky predchádzajúce tóny s ritardandom čo najdlhšie.

Trioly alebo repetované tóny vyznačujú záver kaţdej časti. (pr. č. 14) Týmto spôsobom

Ichiyanagi naznačuje, ţe ten mrak postupne odchádza ďaleko po nebi.

Príklad č. 14:

Druhú časť začína opäť motív A so zmenou. Odpovedá mu znovu akord s intervalom 3-3-7-3. Nasledujú dva nové prvky E a F, ktoré zaznievajú spoločne.

Začína sa spievať melódia zvláštnej harmónie, ktorá je vytvorená veľkými intervalmi 46

(5-6-10). Melódia sa ozýva najprv nad harmóniou a potom pod ňou. Táto harmónia vyjadrená pravidelným rytmom, sa paralelne posunie, keď melódia klesá. (pr. č. 15)

Príklad č. 15:

Tretia časť sa začína motívom C s malinkou zmenou. Potom znie tón A hore na pravej ruke a hneď ide dolu v kvintole. Vyzerá to ako ozvena motívu C2, ale zároveň je to charakteristická intervalová príbuznosť s motívom A. (1) Sexstola, ktorá nasleduje, predstavuje ďalšie echo predchádzajúcich motívov. (2) Ako kóda sa opakuje motív A od tónu F v unisone. Tentokrát idú tóny hore, symbolizujúc ten mrak, ktorý sa pohybuje ešte ďaleko. (pr. č. 16) Posledná harmónia prináša na oboch rukách symetrický akord z intervalov 3 a 8, ktorý ešte raz pripomenie tento motív A. Moţno znamená pocit

„opustenosti“ alebo „osamelosti“. Triola na konci vyjadruje pohyb mrakov, ktoré plávajú nebom stále veľmi ďaleko, aj keď ten pohyb v diaľke nevidíme.

47

Príklad č. 16:

3.2.5. X. Cloud in the Space (1999)

Ichiyanagi komponoval Cloud in the Space v roku 1999 na objednávku Kaori Kimura, ktorá ju aj premiérovala.30

Je to posledná skladba z celého cyklu a zároveň jediná, v ktorej sa hrá na struny klavíra a pouţívajú sa také prostriedky ako „klaster“ a „zatlmené tóny (mute)“. V úvode sú vysvetlené tieto notačné znaky:31

= nemo stisknuta klávesa (stlačiť klávesu potichu a drţať; produkuje rezonanciu)

= chromatický klaster

= zatlmené tóny (pevne tlačiť na strunu od označeného tónu a súčasne hrať na klávesoch rovnaký tón)

30 Príloha č. 10 31 Príloha č.11 48

Okrem týchto znakov nachádzame v skladbe mnoţstvo prvkov, s ktorými sme v predchádzajúcich dieloch Cloud Atlas ešte nestretli. Vidíme ich uţ na samom začiatku skladby. Počas desaťročnej pauzy od vzniku predchádzajúcej skladby tohto cyklu, bol Ichiyanagi ovplyvnený viacerými japonskými hudobnými elementmi.

Harmónia, ktorá znie na začiatku v ľavej ruke, je pre Ichiyanagiho nezvyklá. V tomto cykle doteraz nikde nepouţíval harmóniu, ktorá obsahuje malú sekundu úplne dole

(A, v príklade č.18). Druhá harmónia (B, v príklade č.18) má tieţ dve malé sekundy.

Tieto harmónie sú moţno inšpirované súzvukmi japonského tradičného nástroja „shô“, ktorý má podobný zvuk ako ústna harmonika. (pr. č.17)

Príklad č.17:

Na pravej ruke sa hra dvojhlasná fráza, ktorá je oproti melodike uţívanej v predošlých skladbách veľmi dlhá (C, v príklade č. 18), obsahuje aţ sedemnásť osmín.

Nasledujúca fráza je ešte o dva tóny dlhšia. Predtým, neţ sa zahrá táto devätnásťtónová fráza, zaznie zatlmený tón hlboký tón des. Ozvena tohto tónu dáva nasledujúcej fráze zvláštne zafarbenie. Tento účinok je podobný zvuku úderov japonského tradičného bicieho nástroja tsuzumi, ktorý sa pouţíva v hudbe divadla Nô alebo Kabuki (no nielen tam).

49

Príklad: č.18:

Nový motívom je pouţitie paralelného stupnicového chodu, kde síce obe ruky hrajú rovnaké intervaly v rôznych transpozíciach, no tieto nie sú synchronizované. Najprv sú v pomere 5 : 4, potom 4 : 5. Pritom asynchrónia rúk je tu oveľa častejšia ako predchádzajúcich dieloch. Príklad nám ukazuje, ako sa tu narába s rytmickými pomermi. (pr. č. 19)

Príklad č. 19:

Niektoré prvky Cloud Atlas sú však konštantné. Predovšetkým je to rozdelenie rúk, keď jedna hrá len na bielych a druhá len na čiernych klávesoch. V tomto diely sa však pridáva aj tretí hlas, v ktorom sa ruky striedajú. (pr. č.20)

50

Príklad č. 20:

V inom prípade sa toto striedanie deje aj v rámci jednej ruky.(pr. č. 21)

Príklad č.21:

V tomto poslednom Cloud Atlas X sa viac očividne pripomínajú typické elementy tradičnej japonskej hudby. V strednej časti sa objaví zase akord s malými sekundami pripominajúci „shô“ (pr. č. 22).

Príklad č. 22:

A tieţ typická rytmická figúra postupného zrýchľovania (pr. č. 23). Je tam dohromady 24 tónov a toto miesto je označené „freely“ (slobodne). Notácia je tieţ zaujímavá, lebo rytmus je vyjadrený ako keby to bolo crescendo (pr. č. 24). Na tomto mieste sa má skutočne pridať dynamika aţ do ff, ktoré potom príde. Je moţné, ţe nemusíme počítať kaţdý jednotlivý tón, ale môţeme hrať toľko tónov, koľko hráč chce.

51

Príklad č. 23: Príklad č. 24:

Toto rytmické crescendo aj hlboké klastre na str. 10 zas pripomínajú dunenie veľkého bubna ôdaiko. (pr. č. 25)

Táto skladba je vytvorená so štruktúr, ktoré sú pospájané len voľne. Niektoré motívy sa vracajú v obmenách, ale takých nie veľa. Stále sa objavujú nové motívy a nové prvky.

Táto časť je oproti iným aj najdramatickejšia. Strana osem je plná rýchleho pohybu a silnej dynamiky. Sú tu akordy rozloţené na celú klávesnicu. Veľmi pôsobivé je miesto, kde obidve ruky hrajú v diskante zloţité štruktúry, ktoré pripomínajú hlasné vtáčie trilkovanie, ktoré sa skončí rýchlym behom aţ do najhlbších polôh nástroja. Je to veľmi silný dramatický moment aţ hrozivého zvuku, ktorý pripomína nejakú nečakanú katastrofu.

Záver skladby je tvorený prevaţne z efektov rezonancie, ako sme ich videli v príklade. (pr. č. 26) Nachádzame ešte jeden úplne nový prvok: nový spôsob notácie, kde sú len notové výšky, ktoré sa však hrajú tak rýchlo, ţe spoločne vytvoria aleatorickú plochu. Podstatný je tu ambitus z veľkej septimy, ktorá je v oboch rukách súčasne vypĺňaná týmito figuráciami. (pr. č. 27)

Príklad č. 25:

52

Príklad č. 26 Príklad č. 27

Posledný diel sa od predchádzajúceho výrazne líši, lebo sa tu uplatňujú mnohé prvky tradičnej japonskej hudby v neskrývanej podobe. Za tých desať rokov od vzniku predchádzajúceho dielu sa Ichiyanagiho štýl vyvinul do syntézy všetkých vplyvov, ktorými počas svojho ţivota prešiel. Napriek tomu, ţe štruktúra tejto skladby je veľmi uvoľnená, pôsobí dielo naliehavou myšlienkou a má svoju súdrţnosť. Zvukovo má celkom iný charakter a niektoré momenty napríklad rezonujú ako súzvuky nemo stlačených kláves (str. 10), kontaminovanie údermi hlbokých klastrov vyvoláva pocit nebezpečenstva.

Posledný diel je aj oveľa dramatickejší, neţ všetky predchádzajúce. Na rozdiel od ostatných, tento „mrak“ neodchádza, ale zostáva tu s nami.

53

Záver

V tejto práci sme sa zaoberali klavírnym dielom Toshi Ichiyanagiho Cloud Atlas.

V úvode sme si priblíţili aj jeho ţivot, jeho poznanie je potrebné pre porozumenie vývoja autorových diel. Priblíţili sme si aj tvorivé obdobia, v ktorých sa jeho hudba menila. Aktivity, ktoré Ichiyanagi do súčasnosti v hudbe vykonával, sú nesmierne rôznorodé. Môţeme povedať, ţe to je nielen preto, ţe Ichiyanagi sa zaujímal o všetko, spojené s hudbou, ale aj preto, ţe obdobie a situácie, ktoré zaţil, boli veľmi premenlivé.

V tom premenlivom svete sa Ichiyanagi intenzívne zaoberal myšlienkou, čo môţe ako skladateľ priniesť do súčasného hudobného sveta. V myšlienke „spájať prvky, ktoré sú od seba ďaleko“ našiel svoj štýl. Vytvoril zvláštny hudobný svet, kde hudba (časovo a štýlovo) nepatrí ani k jednej strane ani k druhej strane. Spojením všetkých týchto elementov by mohla vzniknúť bezcharakterná hudba, ale on ich svojím talentom dokázal pevne spojiť. Našiel si svoje miesto a na ňom pevne stojí. Z tohto miesta vyrastá nová tradícia japonskej hudby. No nielen japonskej.

Lebo hudba vyjadruje náš súčasný svet, v ktorom ţijeme spoločne a nepozná

hranice.

54

Zoznam použitých zdrojov

Literatúra:

ICHIYANAGI Toshi: Live electronic music no kanousei (gendai ongaku to electronics, tokushu), Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 12.1970. ライヴ・エレクトロニック・ミュージックの可能性 (「現代音楽とエレクトロニクス」(特集)) 一柳慧 音楽芸術 28, 38-41, 1970-12; http://www.ongakunotomo.co.jp/ webová stránka vydavateľstva Ongaku no tomo sha

MATSUMOTO Toshio: Ichiyanagi Toshi=Zukei gakufu kou, Tokyo, BIJUTSU SHUPPAN-SHA CO., LTD., 8.1975. 一柳慧=図形楽譜考 松本 俊夫 みづゑ (845), p. 102-107, 1975-08 http://book.bijutsu.co.jp/ webová stránka vydavateľstva Bijutu shuppan-sha

Ongakugeijutsu 35: Metamusikteki joukyou – Metamusik Festivla 2 o chuushin ni, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP., 1.1977. メタムジ-ク的状況--メタムジ-ク・フェスティヴァル2を中心に 対談 石井 真木 , 対談 一柳 慧 音楽芸 術 35, p. 40-45, 1977-01

ICHIYANAGI Toshi: Holland de no „nihon tokushu“, Mddelburg gendaiongaku festival report, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 11.1979. オランダでの「日本特集」--ミデルブルグ現代音楽フェスティヴァル・レポ-ト 一柳慧 音楽芸術 37. 58-61, 1979-11

ICHIYANAGI Toshi: Cage waga ongaku o kataru (Nijisseiki wa ongaku ni totte nanndatta ka, tokushu), interview Cage John, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 10.1981. ケ-ジ,わが音楽を語る (二十世紀は音楽にとって何だったか<特集>) インタビュー Cage John, インタ ビュー 一柳 慧 音楽芸術 39, p. 44-52, 1981-10

UENAMI Wataru: Sousaku no shuhen o kataru, intervie Ichiyanagi Toshi, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 4.1984.

55

一柳慧 創作の周辺を語る インタビュー 一柳 慧, インタビュー 上浪 渡 音楽芸術 42, p. 49-55, 1984-04

ICHIYANAGI Toshi: Oto o kiku (ongaku no ashita o kanngaeru), Tokyo, Iwanami Shoten, Publishers, 8.1984. http://www.iwanami.co.jp/english/index.html webová stránka vydavateľstva Iwanami Shoten, ISBN 4-00-000233-3 一柳慧 「音を聴く」（音楽の明日を考える）東京:岩波書店 1984年

ICHIYANAGI Toshi: Nihon no dentouteki sozai ni yoru sousaku no imi o kataru (dentou gakki to sousaku, tokushu), Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP., Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP., 9.1984. 日本の伝統的素材による創作の意味を語る (伝統楽器と創作<特集>) 座談会 一柳 慧 [他] 音楽芸術 42, p. 24-41, 1984-09

Ongakugeijutsu: Iwaki Hiroyuki taidan series, koudou suru sakkyokuka tachi -5- Ichiyanagi Toshi challenge to shite no koudou e,Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 8.1985. 岩城宏之対談シリーズ・行動する作曲家たち-5-一柳慧--チャレンジとしての行動へ 一柳 慧 , 岩城 宏 之 音楽芸術, 43 p. 50-64, 1985-08

ICHIYANAGI Toshi: Jinbutsu closeup -24- Iwaki Hiroyuki -- tsune ni kanousei o tankyu suru kokusaiteki shikisha -- Santory ongakusho o jusho shite, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 5.1988. 一柳慧 人物クロ-ズアップ-24-岩城宏之--常に可能性を探求する国際的指揮者--サントリ-音楽賞を受賞 して 音楽芸術 46 p. 81-83, 1988-05

HIGUCHI Ryuichi: Jinbutsu closeup -34- Ichiyanagi Toshi -- hisho suru jikuukan o souzoushite, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 3.1989 人物クロ-ズアップ-34-一柳慧--飛翔する時空間を創造して 樋口 隆一 Ongakugeijutsu 47, p89-91, 1989-03 音楽芸術 47, p. 89-91, 1989-03

TAKEDA Akimichi: Jinbutsu closeup -49- Ichiyanagi Toshi -- dai 38kai 'Otaka-sho' wo jusho shite, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 6.1990. 武田 明倫 人物クロ-ズアップ-49-一柳慧--第38回「尾高賞」を受賞して Ongakugeijutsu 48(6), p78-80, 1990-06 音楽芸術 48, p78-80, 1990-06 56

Ongakugeijutsu 48: Paganini o gendai ni yomikaete -- Paganini Personal (Paganini ni miru gendai -- botsugo 150 nen kinen ) interview Toshi Ichiyanagi, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 7.1990. パガニ-ニを現代に読み変えて--パガニ-ニ・パ-ソナル (パガニ-ニにみる現代--没後150年記念<特集>) インタビュー 一柳 慧 音楽芸術, 48, p. 35-37, 1990-07

ICHIYANAGI Toshi: Tokushusei kara fuhensei e -- Frankfurt Book Messe to Wien de no gendaiongaku ensoukai, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 2.1991. 一柳慧 特殊性から普遍性へ--フランクフルト・ブックフェアとウィ-ンでの現代音楽演奏会 49, p94-96, 1991-02

UENO Akira: Jinbutsu closeup -64- Kobayashi Kenji・Ichiyanagi Toshi -- o mukaeta duo recital, Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP., 9.1991. 人物クロ-ズアップ-64-小林健次・一柳慧--<第10回記念演奏会>を迎えたデュオ・リサイタル

上野 晃, 音楽芸術, 49, p76-78, 1991-09

ICHIYANAGI Toshi: Ongaku to iu itonami, Tokyo, NTT Publishing Co., Ltd, 4.1998. http://www.nttpub.co.jp/ webová stránka vydavateľstva NTT Publishing, ISBN 4-87188-564-X, 一柳慧 「音楽という営み」 東京:ＮＴＴ出版 1998 年

1 KATAYAMA Morihide: Shogen 1960 - Zennei ongaku no jidai -- John Cage shock no motarashita mono – taidan Ichiyanagi Toshi (Sakkyokuka) × Saegusa Toshiaki (sakkyokuka) (tokushu soukan 60 shunenkinentokushu, ongakunotomo, kuronikuru since 1941 21915 nichi no kandou to tomoni -- honshikiji de furikaeru nihon no ongakukai no 60 nen), Tokyo, ONGAKU NO TOMO SHA CORP. , 12.2001. 証言 1960〜 前衛音楽の時代--「ジョン・ケージ・ショック」のもたらしたもの--対談 一柳慧(作曲家) ×三枝成章(作曲家) (特集 創刊60周年記念特集 「音楽の友」クロニクル since l941 21915日の感動と ともに--本誌記事でふり返る日本の音楽界の60年) 一柳 慧 , 三枝 成章 , 片山 杜秀, 音楽の友 59, 92-95, 2001-12

ISHIDA Kazushi: Modanizumu(modernism) hensoukyoku, higashi ajia no kingendai ongakushi, Tokyo, Sakuhokusha, 7.2005. 石田一志 モダニズム変奏曲 東アジアの近現代音楽史 東京：朔北社 2005 年 ISBN 4-86085-023-8, http://www.sakuhokusha.co.jp/ webová stránka vydavateľstva Sakuhokusha

57

NIHON SENGO ONGAKUSHI KENKYUKAI: Nihon sengo ongakushi (prvý diel), sengo kara zenei no jidai e 1945-1973, Tokyo, Heibonsha Limited, Publishers, 2.2007. http://www.heibonsha.co.jp/ webová stránka vydavateľstva Heibonsha, ISBN 4-582-21968-5 日本戦後音楽史研究会／編 日本戦後音楽史 上 戦後から前衛の時代へ １９４５－１９７３ 東京：平 凡社 2007 年

NIHON SENGO ONGAKUSHI KENKYUKAI: Nihon sengo ongakushi (druhý diel), zenei no shuuen kara 21 seiki no hibiki e 1973-2000, Tokyo, Heibonsha Limited, Publishers, 5.2007. ISBN 4-582-21969-2 http://www.heibonsha.co.jp/ webová stránka vydavateľstva Heibonsha 日本戦後音楽史研究会／編 日本戦後音楽史 下 前衛の終焉から２１世紀の響きへ １９７３－２００ ０ 東京：平凡社 2007 年

Klasická hudba, John Burrows, SLOVART, spol. s.r.o., Bratislava 2008 www.slovart.sk ISBN 978-80-8085-569-7

TAKAHASHI Yuji: Takahashi Yuji taidanshu, Chikumashobo Ltd., Tokyo, 5. 2010. http://www.chikumashobo.co.jp/ webová stránka vydavateľstva NTT Publishing ISBN 4-480-09290-8, 高橋悠治 「高橋悠治対談集」 東京:筑摩書房 2010 年

Pramene:

Cosmos Of Toshi Ichiyanagi I, Tokyo, CAMERATA TOKYO, INC., 27. 10. 1994. 一柳慧の宇宙 I 東京：カメラータトウキョウ 25CM-52

Works by Ichiyanagi I, Tokyo, FONTEC INC., 25. 6. 1991 一柳慧作品集I 東京：フォンテック：2005年11月15日 規格品番：FOCD-3126

Musikproduktion Dabringhaus und Grimm: John Cage Complete Piano Music, Detmold, 1997-2002 MDG 613 0780-2 Orchestral Space 1966, Tokyo, Tower Records Victor Heritage Collection, 18. 10. 2006. オーケストラル･スペース 1966 東京：Tower Records Victor Heritage Collection 2006年10月18日 規格品番：NCS-544

MUSIC FOR TINGUELY , Tokyo, OMEGA POINT, 22.12.2006. OPA-005 ミュージック・フォー・ティンゲリー 東京：オメガポイント 2006年12月22日 58

規格品番：OPA-005 http://homepage2.nifty.com/paganmusik/omega/foreign.html#top, webová stránka vydavateľstva Omega Point

Cloud Atlas I, II, III for piano, Tokyo, Shott Japan Company ltd., 25. 10. 1985. 一柳慧 《雲の表情 I,II,III》 東京:日本ショット株式会社 初版発行 1985 年10 月25 日

Cloud Atlas IV, V, VI for piano, Tokyo, Shott Japan Company ltd., 25. 11. 1988. 一柳慧 《雲の表情 IV, V, VI》 東京:日本ショット株式会社 初版発行 1988 年11 月25 日

Cloud Atlas VII, VIII, IX for piano, Tokyo, Shott Japan Company ltd., 15. 7. 1990. 一柳慧 《雲の表情 VII, VIII, IX》 東京:日本ショット株式会社 初版発行 1990 年7 月15 日

Cloud Atlas X for piano, Tokyo, Shott Japan Company ltd., 3. 4.2004. 一柳慧 《雲の表情 X》 東京:日本ショット株式会社 初版発行 2004 年4 月3 日

59

Zoznam skladieb Toshi Ichiyanagiho

Sonata, skladba pre klavír a husle (1954), nepublikované, New York (12.1954), hrali Toshi Ichiyanagi a Kenji Kobayashi, 14'

Trio, skladba pre dve flauty a harfu (1956), nepublikované, komponované pre Tanglewood Music festival

String Quartet, (1957), nepublikované, New York (2.1957), hral Julliard String Quartet, 23'

Music for Piano No.2, (1959), C. F. Peters Musikverlag

Stanzas, skladba pre sláčikové nástroje (1960), počet hráčov neurčený, C. F. Peters Musikverlag

Music for Electric Metronome, počet hráčov tri aţ sedem (1960), C. F. Peters Musikverlag

Music for Piano No.4, (1960), C. F. Peters Musikverlag

For Strings, pre sláčikové nástroje (1961), C. F. Peters Musikverlag

Duet, skladba pre klavír, sláčikové nástroje (1961), C. F. Peters Musikverlag

Music for Piano No.5, (1961), C. F. Peters Musikverlag

Music for Piano No.6, (1961), C. F. Peters Musikverlag

Music for Piano No.7, (1961), C. F. Peters Musikverlag

Activities, skladba pre dychové nástroje (1962), C. F. Peters Musikverlag

Sapporo, traja aţ pätnásti hráči a dirigent (1962), C. F. Peters Musikverlag

Pratyāhārā Event (1963-73), podujatie, ZEN-ON Music Company Limited

60

The Field, skladba pre orchester (1964), C. F. Peters Musikverlag

String Quartet No.1 (1964), ZEN-ON Music Company Limited

Situation, skladba pre klavír, sláčikové nástroje, japonské nástroje, kruhový modurátor, (1966), C. F. Peters Musikverlag

Extended Voices, skladba pre hlasy a syntetizér (1967), nepublikované, New York (1967), hrali David Tudor, David Behrman, John Cage, Toshi Ichiyanagi, trvanie neurčené

Appearance (1967), Live Electronic Music pre 2 oscilátory a 3 nástroje, 2 kruhové modulátory, Composer's Edition1967

Up To Date Applause , skladba pre orchester (s dvoma dirigentmi), hudobnú skupinu a magnetofónový pás (1968), nepublikované, Tokio (4. 6.1968), hrali Japan Philharmonic Orchestra a hudobná skupina The Mops, dirigoval Seiji Ozawa a Toru Takemitsu, 2. Orchestral Space, trvanie neurčené

Theater Music, elektronická hudba (1969), nepublikované, Osaka, pre EXPO Osaka „70, v EXPO Osaka „70 hrali Takara Beautilion, 6'

Tokyo 1969, elektronická hudba (1969), nepublikované, vyrobené v rozhlasovom štúdiu NHK (1.1970), 15'

Mandalama, elektronická hudba (1969), nepublikované, Osaka, pre EXPO„70, hrali v EXPO Osaka „70 Theme Space (1970), 3'

Environmental Musi I, elektronická hudba (1970), nepublikované, Osaka, pre EXPO„70, hrali v EXPO Osaka „70 Omatsuri Hiroba, 30'

Environmental Music II, elektronická hudba (1970), nepublikované, Osaka, pre EXPO„70, hrali v EXPO Osaka „70 Omatsuri Hiroba, 30'

Environmental Music III, elektronická hudba (1970), nepublikované, Osaka, pre EXPO„70, hrali v EXPO Osaka „70 Omatsuri Hiroba, 30'

Music for Living Space, elektronická hudba (1970), nepublikované, Osaka, pre EXPO„70 , hrali v EXPO Osaka „70 Theme Space, 10'

61

Piano Media, skladba pre klavír (1972), Schott Music

Arrangements, skladba pre bicie nástroje (1972), ZEN-ON Music Company Limited

Vein of Sounds, skladba pre harfu (1972), nepublikované, Tokio (25.10.1972), pre Ayako Shinozaki, hrala Ayako Shinozaki, trvanie neurčené

Voice Field, skladba pre detský zbor a bicie nástroje, text: Shuntaro Tanikawa (1973), ZEN-ON Music Company Limited

Voice Act, skladba pre fagot a muţský zbor, text Shuji Terayama (1973), nepublikované, Tokio (5.11.1973), pre Tokyo Philharmonic Chorus, Nobuyoshi Maeda, Tokyo Philharmonic Chorus, dir. Nobuaki Tanaka, trvanie neurčené

Klavírna suita "Bi no Bi" (1975), ZEN-ON Music Company Limited

The World, elektronická hudba (1975), nepublikované, vyrobené v rozhlasovom štúdiu NHK (1975), 23'

Multiple Spaces, skladba pre organ (1976), nepublikované, Bremen (25. 5. 1976), pre Pro Musika Nova Festival, hral Gerd Zacher, 10'

Time Sequence, skladba pre klavír (1976), Schott Music

Syntax, skladba pre zmiešaný zbor, text japonské príslovia (1977), nepublikované, Toyko (30.9.1977), pre Tokyo Philharmonic Chorus, hrali Tokyo Philharmonic Chorus, dir. Nobuaki Tanaka, 16'

Scenes I, skladba pre klavír a husle (1978), ZEN-ON Music Company Limited,

Distance, skladba pre ensamble a nogakushi (herca divadla Nô) (1978), moţno poţičať od Schott Music, Köln (10.1978), pre WDR (Westdeutscher Rundfunk), hrali Hideo Kanze (herec a tradičný nástroj nôkan), Michiko Takahashi, Hermut Gieser, Sumire Yoshihara, Masanori Fujita, Toshi Ichiyanagi, Tadao Iwamoto, 20'

Perspectives, skladba pre flautu, husle, violončelo, violu, bicie nástroje, elektronický zvuk a nômai (1978), nepublikované, Berlin (10.1978), pre Metamusik Festival, hrali Hideo Kanze, Koji Toyota, Beat Schmidt, Sumire Yoshihara, atd., Metamusik Festival, 45'

62

Scenes II, skladba pre klavír a husle (1979), ZEN-ON Music Company Limited,

Recurrence, skladba pre klavír, flautu, klarinet, bicie nástroje, harfu, husle, violončelo (1979), Schott Music SJ 1020, Middelburg (7.1979), pre Holland Festival, hrali Maki Ishii a Holland Festival Ensemble, 14'

Scenes III, skladba pre husle (1980), ZEN-ON Music Company Limited

Kaze no Iroai, skladba pre flautu (1980), nepublikované, Tokio (1980), pre Michio Kai, hral Michio Kai, 11'

Two Existence, skladba pre dva klavíre (1980), Schott Music SJ 1004, Tokio (14. 6. 1980), pre 3. Tokyo Music Art Festival, hrali Yuji Takahashi, Toshi Ichiyanagi, 3. Tokyo Music Art Festival, 9'

In the Reflection of Lighting Image, skladba pre bicie nástroje a orchester (1980), nepublikované, Osaka (25.7.1980), hrali Sumire Yoshihara a Osaka Philharmonic Orchestra, dir. Kotaro Sato, 23'

Ôgenraku, skladba pre gagaku ensemble a hlasy shômyô 声明 (1980), nepublikované, Tokio (30. 10. 1980), pre National Theatre, hrali Tokyo Gakuso, Tendai shômyô a Shingon shômyô, 40'

Scenes IV, skladba pre klavír a husle (1981), nepublikované, Tokio (23.1.1981), hrali Toshi Ichiyanagi a Kenji Kobayashi, 8'

Wa, skladba pre klavír, 13-strunové koto, 17-strunové koto a bicie nástroje, (1981), nepublikované, Berlín (12. 9. 1981), pre Berliner Festwochen, hrali Toshi Ichiyanagi, Tadao Sawai, Kazue Sawai, Sumire Yoshimura, Berliner Festwochen: Japan in Berlin, 12'

Time in Tree, Time in Water, skladba pre klavír a bicie nástroje (1981), moţno poţičať od Schott Music, Köln (19. 9. 1981), pre WDR (Westdeutscher Rundfung), hrali Toshi Ichiyanagi a Sumire Yoshihara, 22'

Piano Concerto No. 1 "Reminiscence of Spaces", skladba pre klavír a orchester (1981), moţno poţičať od Schott Music, Tokio, pre NHK (Nippon Hōsō Kyōkai) (18. 10. 1981 v rozhlase, 24. 3. 1982 na koncerte), hrali Kaori Kimura a NHK Symphony Orchestra, dir. Yuzo Toyama, 14'

63

Aru Toki, skladba pre klavír a soprán, text: Santoka Taneda (1981), nepublikované, Tokio (11. 1981), pre Mieko Takizawa, hrali Toshi Ichiyanagi a Mieko Takizawa, 10'

Before Darkness Appears, skladba pre klavír a akordeón (1981), nepublikované, Tokio (12. 1981), pre Music in Muzeum Festival, hrali Toshi Ichiyanagi a Mie Miki, 8. Music in Muzeum Festival, 11'

Engen, skladba pre koto a orchester (1982/1986), nepublikované, Tokio (26. 3. 1982), pre Tadao Sawai, hrali Tadao Sawai,Tokyo Symphony Orchestra, dir. Kenichiro Kobayashi, 5. koncert súčasnej japonskej hudby, 22'

Paganini Personal, skladba pre klavír a marimbu (1982), Schott Music SJ 1013, Nagano (21. 8. 1982), pre Hiroyuki Iwaki, hrali Kaori Kimura a Hiroyuki Iwaki, Karuizawa Music Festival, 9'

Flowers Blooming in Summer, skladba pre klavír a harfu (1982), Schott Music SJ 1016, Tokio (15. 10. 1982), pre Mari Kimura a Kaori Kimura, hrali Kaori Kimura a Mari Kimura , 7'

Scenes V, skladba pre klavír a husle (1982), nepublikované, Tokio (27. 10. 1982), hrali Toshi Ichiyanagi a Kenji Kobayashi, 8'

Enenraku, skladba pre Gagaku ensemble (1982), nepublikované, Tokio (30. 10. 1982), pre National Theatre, hrali Tokyo Gakuso, Tendai shômyô a Shingon shômyô, 45'

Rinkaiiki, skladba pre sangen (1983), nepublikované, Tokio (9. 2. 1983), pre Kazuko Takada, hrala Kazuko Takada, 11'

Galaxy, skladba pre shô 笙 (1983), nepublikované, Tokio (23. 2. 1983), pre Mayumi Miyata, hrala Mayumi Miyata, 12'

Time Surrounding, skladba pre bicie nástroje a orchester (1984), nepublikované, Tokio (3. 1984), pre NHK, hral NHK Symphony Orchestra, dir, Seiichi Mitsuishi, NHK classic stage, 12'

Density, skladba pre shakuhachi 尺八, dve koto 箏 a sangen 三弦 (1984), nepublikované, Tokio (3. 1984), pre The Four Players Group, hral The Four Players Group, 46. výročný koncert, 14'

64

Hikari-nagi, skladba pre ryûteki 龍笛 a bicie nástroje (1983), nepublikované, Tokio (14.5.1983), pre Michiko Akao, hrali Michiko Akao a Yasunori Yamaguchi, 11'

Violin Concerto "Circulating Scenery", skladba pre husle a orchester (1983), Schott Music SJ 1023, moţno poţičať od Schott Music, Tokio (21. 5. 1983), pre Min-On Contemporary Music Festival, hrali Paul Zukofsky a the Tokyo Philharmonic Orchestra, dir. Tadaaki Otaka, 26'

Wind trace, skladba pre tri klavesové bicie nástroje (hráč 1: marimba, vibrafón, činely; hráč 2: marimba; hráč 3: marimba, činely) (1984), Schott Music SJ 1031, Tokio (1. 6. 1984), pre skupinu Nexus, hrali Yasunori Yamaguchi, Sumire Yoshihara, Atsushi Sugawara, 13'

Paganini Personal, skladba pre klavír a orchester (1983 – 1986), moţno poţičať od Schott Music, Sapporo (2.7.1984), hrali Hiroyuki (marimba a dir.) a Sapporo Symphony Orchestra, 13'

Yami o Irodoru Mono, skladba pre klavír a dvoje husle (1985), nepublikované, Gunma (28.8.1985), pre 6. Kusatsu International Summer Music Academy & Festival, hrali Koji Toyota (husle), Kenji Kobayashi (husle), Toshi Ichiyanagi (klavír), 10'

Portrait of Forest, skladba pre marimbu (1983), Schott Music SJ 1018, Tokio (28. 9. 1983), pre Atsushi Sugawara, hral Atsushi Sugawara v rámci svojho recitálu „Sounds of John Cage and Ichiyanagi Toshi“, 9'

Kinderkreuzzug, skladba pre spevácky zbor, text: Bertolt Brecht, preklad Shiro Hasegawa (1983), ZEN-ON Music Company Limited

Cloud Figures, skladba pre hoboj (1984), Schott Music SJ 1036, Tokio (7. 11. 1984), pre Jamesa Ostrynieca, hral James Ostryniec, 1. Interlink Festival, 8.5'

Heso no Uta, skladba pre Hyoshigi a detský zbor (1984), text Muchaku Seikyo, Minako Uemura, Haruka Watanabe, E.H., Tomoko Ono, Shigeko Abe, nepublikované, Tokio (11. 11. 1984), pre Nissei Theatre, hrali Hibari Children Chorus, Tokyo Arakawa Children's Choir, Tokyo Broadcasting Children's Chorus Group, dir. Nobuaki Tanak, 2. Children's Choir Festival, 13'

Nadare no Toki, skladba pre klavír a marimbu a zmiešaný zbor, text Rin Ishigaki (1985), nepublikované, Toiko (22. 3. 1985), pre Tokyo Philharmonic Chorus, hrali Kaori Kimura, Hiroyuki Iwaki (marimba a dir.), slávnostný koncert Tokyo Philharmonic Chorus, 15'

65

Yochô, skladba pre klavír a ryûteki (1985), nepublikované, Tokio (7. 5. 1985), pre Michiko Akao, hrali Toshi Ichiyanagi a Michiko Akao, 10'

Generation of Space, skladba pre kontrabas (1985), nepublikované, Tokio (1. 6. 1985), pre Keizo Mizoiri, hral Keizo Mizoiri, 10'

Cloud Atlas I, II, III, skladba pre klavír (1985), Schott Music SJ 1025, Tokio (28. 6. 1985), pre Kaori Kimura, hrala Kaori Kimura, 9.5'

Piano Quintet "Prāna", skladba pre klavír, flautu, klarinet, husle, violončelo (1985), Schott Music SJ 1024, Tokio (3. 11. 1985), hrali Kaori Kimura, Masami Nakagawa, Toshiaki Morita, Kishiko Suzumi, Ryosuke Hori , Interlink Festival '85, 15'

Requiem, skladba pre muţský zbor, text Koichi Kihara (1985), nepublikované, Tokio (4. 12. 1985), pre Hosei University Arion Chor, hral Hosei University Arion Chor, dir. Nobuaki Tanaka, 23'

Interspace for Shô and Harp (1986), nepublikované, Tokio (12.4.1986), pre Mayumi Miyata, Masumi Nagasawa, 15'

String Quartet No. 2 "Interspace" (1986), moţno poţičať od Schott Music, Vancouver (12. 1986), pre Purcell String Quartet, hral Purcell String Quartet, 22'

Perspectives, skladba pre husle (1986), Schott Music SJ 1033, napísané pre druhé kolo husľovej súťaţe 3. Japan Federation of Musicians, Tokio (12. 1986), 5.5'

Présage, skladba pre 6 ondes Martenot (1986), nepublikované, Marseilles (18. 2. 1987), pre Sextuor Jeanne Loriod, hral Sextuor Jeanne Loriod, 16'

Symphony for Chamber Orchestra "Time Current" (1986), moţno poţičať od Schott Music, Paris (20. 2. 1987), hral Ensemble InterContemporain, dir. Kent Nagano, 20'

Still Time II, skladba pre kugo 箜篌 (1986), nepublikované, Tokio (7. 3. 1986), pre Ushio Torikai a National Theatre, hral Ushio Torikai, 4. Koncert v Národnom divadle "Tradícia bez histórie", koncert hudby Reigaku s replikami tradičných nástrojov, 4'

Still Time I, pre shô (1986), nepublikované, Tokio (3. a 7. 1986), prvá časť pre National Theatre a druhá, tretia a štvrtá časť pre Miyata Mayumi, hrala Mayumi Miyata, 21'

66

Paganini Personal, verzia pre klavír, marimbu a zmiešaný zbor, text Hiroyuki Iwaki (1986), nepublikované, Tokio (8. 3. 1986), hrali Toshi Ichiyanagi, Hiroyuki Iwaki (dir. a marimba) a Tokyo Philharmonic Chorus, slávnostný koncert Tokyo Philharmonic Chorus, 12'

Mangetsu no Yoru no Kaiwa, skladba pre bicie nástroj a detský zbor, text Shinpei Kusano (1986), nepublikované, Tokio (11. 1. 1987), pre The Little Singers of Tokyo, spievali The Little Singers of Tokyo, dir. Saeko Hasegawa, slávnostný koncert 35. Výročiu zaloţenia The Little Singers of Tokyo, 35. slávnostný koncert, 11'

Interspace, verzia pre sláčikový orchester podľa poslednej časti 2. sláčikového kvarteta "Interspace" (1987), Sapporo (19. 3. 1987), shott Music Tokyo SJ 1047, moţno poţičať od Schott Music, hral Sapporo Symphony Orchestra, dir. Hiroyuki Iwaki, 9'

Inter Konzert, skladba pre klavír (1987), Schott Music SJ 1042, Tokio (30. 4. 1987), pre Izumi Shimura, hrala Izumi Shimura, téma koncertu: roky 1970 a súčasnosť,12'

Still Time III, skladba pre harfu (1987), Schott Music SJ 1131, Denmark (8. 1987), pre Legenborg Music Festival, hrala Ayako Shinozaki,6'

Katachi naki Mugen no Yoha, skladba pre koto (1987), nepublikované, Sapporo (15.10.1987), pre Noriko Sanagi, Noriko Sanagi, 11'

Cloud Atlas IV, V, VI, skladba pre klavír (1987), Schott Music SJ 1048, Tokio (25. 12. 1987), pre 15. Music in Muzeum Festival, hrali Toshi Ichiyanagi (IV), Toshi Ichiyanagi, Frederic Rzewski a Yuji Takahashi (V a VI verzia pre tri klavíre), Toshi Ichiyanagi, 15. Music in Muzeum,11'

Piano Concerto No. 2 "Winter Portrait", skladba pre klavír a orchester (1987), Schott Music SJ 1060 aj moţno poţičať od Schott Music, Tokio (23. 5. 1988), pre NHK, hrali Kaori Kimura, the NHK Symphony Orchestra, dir. Yuzo Toyama, 15'

Voices of Water, skladba pre shitsu 瑟 (1988), nepublikované, Tokio (11. 3. 1988), pre National Theatre, Akiko Nishigata, 11'

Sensing the Color in the Wind, skladba pre shakuhachi a koto (1988), nepublikované, Tokio (16. 3. 1988), pre The Four Players Group, The Four Players Group,12'

Ten, Zui, Ho, Gyaku, skladba pre ondes martenot a shakuhachi (1988), nepublikované, Tokio (19. 10. 1988), pre Kifu Mitsuhashi, hrali Takashi Harada a Kifu Mitsuhashi, 18'

67

Symphony "Berlin Renshi", skladba pre soprán, tenor a orchester, text: Makoto Ooka, Karin Giwus, Hiroshi Kawasaki a Guntram Vesper (1988), moţno poţičať od Schott Music, Tokio (18. 11. 1988), pre Suntory Music Foundation, hrali Shinobu Sato, Shizuo Tanei,Tokyo Philharmonic Orchestra, dir. Hiroyuki Iwaki, 42'

Prāna, skladba pre ryûteki, hichiriki 篳篥, shô, kugo, henshô 編鐘 a tanečníkov (1988), nepublikované, Tokio (25. 11. 1988), pre Kirik Ensemble, hrali Yuko Iwakame, Satoru Yaotani, Mayumi Miyata, Masumi Nagasawa, Yasunori Yamaguchi, Teiko Suzuki, neuvedené14'

Transfiguration of the Moon, skladba pre husle a shô (1988), nepublikované, Tokio (4. 12. 1988), pre Intelink Festival, hrala Mayumi Miyata a Paul Zukofsky, na Intelink Festival '88, 12'

Transfiguration of the Flower, skladba pre koto, sangen a shakuhachi (1988), nepublikované, Tokio (16. 12. 1988), Chieko Fukunaga, Akiko Nishigata, Kazumi Endo,13'

Wind Gradation, skladba pre klavír a ryûteki (1989), nepublikované, Los Angels (22. 4. 1989), pre Michiko Akao, hrala Toshi Ichiyanagi a Michiko Akao, 11'

Piano Nature, skladba pre klavír (1989), nepublikované, Tokio (31. 5. 1989), pre Kayako Matsunaga, hrala Kayako Matsunaga, 11'

Existence, skladba pre organ a orchester (9. 6. 1989), nepublikované, Tokio, skladba k 20. výročiu zaloţenia Shinsei Nihon Symphony Orchestra, hrala Keiko Inoue, Shinsei Nihon Symphony Orchestra, dir. Kazuo Yamada,12'

The Source, skladba pre marimbu (1989), Schott Music SJ1061, Tokio (21. 6. 1989), pre Momoko Kamiya, hrala Momoko Kamiya, 10'

Wind Stream, skladba pre flautu (1989), nepublikované, Sapporo (30. 6. 1989), pre Junzo Hosokawa, hral Junzo Hosokawa, 9'

Voices from the Environment, skladba pre orchester (1989), moţno poţičať od Schott Music, Tokio (24. 9. 1989), pre Tokyu Bunkamura, hrali Tokio Symphony Orchestra, dir. Kazuyoshi Akiyama, Opening Series of Bunkamura, 11'

Reigaku Symphony "The Shadows Appearing through Darkness", skladba pre

68

nástroje reigaku a hlasy shômyô a telové pohyby (1989), nepublikované, Tokio (29. 9. 1989), pre National Theatre, Tokyo Gakushô, Tendai shômyô a Shingon shômyô atd., dir. Toshi Ichiyanagi, 52'

Concerto for Koto and Chamber Orchestra "The Origin", (1989), moţno poţičať od Schott Music, skladba pre Orchester Ensemble Kanazawa, Brussels (3. 10. 1989), hrali Chieko Fukunaga, Orchestra Ensemble Kanazawa, dir. Hiroyuki Iwaki, 15'

Cloud Atlas VII, VIII, IX, skladba pre klavír (1989), Schott Music SJ 1059, Tokio (26. 11. 1989), pre Kaori Nakajima, hrala Kaori Nakashima, 11'

Symphonic Movement "Kyoto", skladba pre orchester (1989), nepublikované, Kyoto (26. 12. 1989), The Kyoto Shinkin Bank venovala Kyoto symphony Orchestra, hrali Kyoto Symphony Orchestra, dir. Kenichiro Kobayashi, 10'

Reigaku Symphony No.2"Jitsugetsu Byobu Isso - Kokai - ", skladba pre gagaku a reigaku (reprodukované nástroje) a shômyô (1989), nepublikované, Tokio, pre National Theatre, hrali TIME (Tokyo International Music Ensemble), Tendai shômyô a Shingon shômyô, dir. Toshi Ichiyanagi, 58'

Water Relativity, skladba pre shitsu a koto (1989), nepublikované, Tokio (23 2. 1989), Pre National Theatre, hrali Akiko Nishigata a Chieko Fukunaga, 14'

Genshiryoku Sensuikan "Onagazame" no Seitekina Kokai to Jisatsu no Uta, skladba pre spevácky zbor, text: Makoto Ooka (1989), nepublikované, Tokio (24. 2. 1989), pre Vocal Ensemble Trelinco (ゲリラ・ヴォーカル・アンサンブル・トレリンコ), spieval Vocal Ensemble Trelinco (ゲリラ・ヴォーカル・アンサンブル・トレリンコ), Koichi Akishima, 17'

Music for Art Kites, skladba pre soprán a flautu, text: Makoto Ooka, (1989), nepublikované, Shizuoka (13. 8. 1989), pre Goethe-Institut v Osaka, hrali Shihoko Otani, Michio Kai, 7'

The Way, skladba pre dva ryûteki, dva hichiriki (aj ôhichiriki 大篳篥), dva shô (II＝aj sao 竿), shakuhachi, biwa 琵琶, dva koto, dva bicie nástroje a tanečníkov (1990), moţno poţičať od Schott Music, New York (21. 1. 1990), pre Agency for Cultural Affairs, hral TIME, 31.5'

Inexhaustible Fountain, skladba pre klavír (1990), Schott Music SJ 1176, Osaka (29. 1. 1990), hral Toshi Ishiyanagi, 8'

69

Troposphere, skladba pre ondes martenot a marimbu (1990), nepublikované, Yokohama (14. 9. 1990), pre Takashi Harada, hrali Takashi Harada a Mutsuko Fujii, 13'

Linked Poems of Autumn, skladba pre Koto, text: Renga od Bashô Matsuo a iných japonských autorov (1990), nepublikované, Tokio (26. 9. 1990), pre Norie Tomobuchi, hrala Norie Tomobuchi, 13'

The Way II, skladba pre štyri ryûteki, štyri hichiriki (aj ôhichiriki), päť shô（shô I shô II aj sao), biwa, dva koto, shakuhachi, tri bicie nástroje, desať shômyô, tanečníkov (1990), nepublikované, Frankfurt (2. 10. 1990), pre Frankfurter Buch Messe, hrali TIME, Tendai shômyô a Shingon shômyô, 40'

Dimensions, skladba pre organ (1990), nepublikované, Yokohama (12. 10. 1990), hrala Keiko Inoue, 15'

Luminous Space, skladba pre ondes martenot, shô a orchester (1991), moţno poţičať od Schott Music, pre Itabashiku Bunka Shinko Zaidan, Tokio (12. 11. 1991) hrali Mayumi Miyata, Setsu Hara, Tokyo Symphony Orchester, dir. Yuzo Toyama, 3'

Trio Interlink, skladba pre klavír, husle, bicie nástroje (1990), Schott Music SJ 1068, Tokio (26. 11. 1990), pre 7. Interlink Festival, hral Able - Steinberg - Winant Trio, 7. Interlink Festival, 13'

Friends, skladba pre husle (1990), nepublikované, Tokio (17. 12. 1990), hral Kenji Kobayashi, 4'

Projection, skladba pre koto (1991), nepublikované, Tokio (27. 5. 1991), pre Chieko Fukunaga, hrala Chieko Fukunaga, 14'

Intoxicant Moon, skladba pre ondes martenot (1991), nepublikované, Yokohama (6. 9. 1991), pre Takashi Harada, hral Takashi Harada, 12'

Piano Concerto No. 3 "Cross Water Roads", skladba pre klavír a orchester (1991), moţno poţičať od Schott Music, Tokio (15. 9. 1991), hrali Kaori Kimura, Orchestra Ensamble Kanazawa, dir. Hiroyuki Iwaki, 17'

Aki o Utsu Oto, skladba pre marimbu (1991), nepublikované, Tokio (28. 10. 1991), pre Momoko Kamiya, hrala Momoko Kamiya, 14'

70

Interrelation I, skladba pre klavír a violončelo (1991), nepublikované, Tokio (12. 12. 1991), pre Masaharu Kanda a Nihon University Casals Hall, hrali Masaharu Kanda a Kazuoki Fujii, violončelový recitál pre Pabla Casalsa, 14'

Song of Morning, skladba pre shô a ţenský zbor, text: Makoto Ooka (1991), ZEN-ON Music Company Limited

Cosmos of Coexistence, skladba pre klavír a marimbu (1992), nepublikované, Osaka (18. 1. 1992), pre Mutsuko Taneya, hrali Toshi Ichiyanagi a Mutsuko Taneya, 12'

Desire, skladba pre zmiešaný zbor, text: Takashi Tsujii (1992), nepublikované, Tokio (20. 1. 1992), pre Tokyo Philharmonic Chorus, hrali Tokyo Philharmonic Chorus, dir. Nobuaki Tanaka, 15'

Farewell to ... - To the Memory of Luigi Nono -, skladba pre klavír (1992), nepublikované, Tokio (6. 2. 1992), hrala Satoko Inoue, 6'

Compound Tune−Resonance, Luster and Color−, skladba pre shakuhachi a dva koto (1992), nepublikované, Tokio (4. 3. 1992), pre The Four Players Group, hrali Kozan Kitahara, Sumiko Goto, Mitoko Takahata, 12'

Brightening Wind, skladba pre klavír a shô (1992), nepublikované, Tokio (3. 4. 1992), pre Mayumi Miyata, hrali Toshi Ichiyanagi a Mayumi Miyata, 12'

Hikari no Toride, Kaze no Shiro, skladba pre zmiešaný zbor, text: Makoto Ooka (1992), nepublikované, Miyagi (2. 8. 1992), pre Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, hrali Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, dir. Nobuaki Tanaka, 14'

Tenryuji , skladba pre ryûteki, shakuhachi, shô, ondes martenot, bicie nástroje (1992), nepublikované, Kyoto (19. 9. 1992), pre Tenryuji a Tomoyuki Suzuki, hrali Sukeyasu Shiba, Kifu Mitsuhashi, Mayumi Miyata, Chieko Fukunaga, Takashi Harada, Yasunori Yamaguchi, 30'

Fantasy, skladba pre organ (1992), Schott Music SJ 1069, Tokio (9. 1992), pre 2. International Organ Competition Musashino-Tokyo (IOCM), hralo sa v prvom kole 2. International Organ Competition Musashino-Tokyo (IOCM), 8'

Reflection, skladba pre deväť hráčov (1992), nepublikované, Osaka (28. 10. 1992), pre Shiko Yamato, Takemasa Iwam, Yoshiaki Obata, Yasunori Yamaguchi, Yusuke Yamazaki, Eiji Arai, Kyoko Saburi,HIsashi Ono, Ryoichi Fujimori, Hiroshi Ikematsu, 16'

71

Interplay, skladba pre flautu a sláčikový orchester (7. 11. 1992), moţno poţičať od Schott Music, Art Tower Mito (Mito Geijutsukan) venovala Mito Chamber Orchestra, hrali Shigenori Kudo a Mito Chamber Orchestra, 20'

Aquascape, skladba pre klavír, flautu, marimbu, dva bicie nástroje (1992), nepublikované, Tokio (12. 1. 1993), pre Michiko Takahashi, hrali Michiko a New York Ensemble, 13'

In Memory of John Cage, skladba pre klavír (1992-93), Schott Music SJ 1086, Tokio (8. 4. 1993), hral Toshi Ichiyanagi, John Cage Memorial Concert, 3'

Rhythm Gradation, skladba pre tympány (1993), Schott Music SJ 1104, Tokio (22. 4. 1993), pre Atsushi Sugawara, hral Atsushi Sugawara, 11'

Intercross, skladba pre klavír a husle (1993), Schott Music SJ 1075, Paris (30. 4. 1993), pre Ministère de la Culture, hrali Bernard Fauchet a Adele Auriol, 12'

Omniscape, skladba pre husle (1993), nepublikované, Tokio (7. 9. 1993), pre Mari Kimura, hrala Mari Kimura, 11'

Symphony for Chamber Orchestra No. 2 "Undercurrent" (1993), moţno poţičať od Schott Music, Nagoya (19. 9. 1993), pre Orchestra Ensamble Kanazawa, hrali Orchestra Ensamble Kanazawa, dir. Hiroyuki Iwaki, 20'

Cosmos Ceremony, skladba pre ryûteki, shô a orchester (1993), nepublikované, Osaka (22. 10. 1993), The Commemorative Foundation for the International Garden and Greenery Exposition (Expo '90 Foudation), hrali Sukeyasu Shiba, Mayumi Miyata, Osaka Century Symphony Orchestra, dir. Uri Segal, 7'

White Horse, skladba pre trubicové zvony a muţský zbor, text: Takashi Tsujii (1993), nepublikované, Tokio (25. 11. 1993), pre Hosei University Arion Chor, spieval Hosei University Arion Chor, dir. Nobuaki Tanaka, 12'

Toki Sayuru, skladba pre klavír a koto (1993), nepublikované, Tokio (10. 12. 1993), pre Yoko Nishi, hrali Rikuya Terashima a Yoko Nishi, 14'

Unchu Kuyo Bosatsu, skladba pre Gagaku ensemble, Reigaku ensemble a hlasy shômyô (1994), nepublikované, Tokio (18. 7. 1994), pre 10. Tokyo Summer Festival, hrali TIME, Tendai shômyô a Shingon shômyô, Tokio Summer Festival, 45'

72

My Song, skladba pre marimbu a mezzosoprán, text: Shuntaro Tanikawa (1994), nepublikované, Tokio (14. 9. 1994), pre Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, hrali Tomoko Katabami, Yuri Ohashi, Kaori Ara a Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, 1. koncert Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, 4'

Symphony No.4 "Recollection of Reminiscence Beyond", skladba pre orchester (1994), nepublikované, Osaka (17. 9. 1994), pre Osaka Century Symphony Orchestra, hrali Osaka Century Symphony Orchestra, dir. Yutaka Sado, 20'

Scenes of Poems I, skladba pre violončelo a zmiešaný zbor, text: Rin Ishigaki, Mitsuharu Kaneko, Shinkichi Ito, Hiroshi Osada (18. 9. 1994), shott Music Tokyo SJ 1119, Osaka, pre zmiešaný zbor Laurel Echo, hrali Fumiaki Kono, spevácky súbor Laurel Echo, dir. Nobuaki Tanaka, 15'

Trio Fantasy, skladba pre klavír, husle a violončelo (1994), nepublikované, Saitama (15. 10. 1994), pre Saitama Arts Theater, hrali Ichiro Nodaira, Kenji Kobayashi, Masaharu Karita, 7'

"Coexistence" for Shakuhachi and String Orchestra, skladba pre shakuhachi a sláčikový orchester (1994), nepublikované, Osaka (26. 10. 1994), pre The Commemorative Foundation for the International Garden and Greenery Exposition (Expo '90 Foudation), Hrali Kifu Mitsuhashi, Telemann Chamber Orchestra, dir. Takeharu Nobuhara, 6'

String Quartet No. 3 "Inner Landscape" (1994), moţno poţičať od Schott Music, Tokio (14. 11. 1994), pre New Arts String Quartet, hral New Arts String Quartet, 20. výročný koncert New Arts String Quartet, 14'

Symphony No.3 "Inner Communications", skladba pre orchester (1995), nepublikované, Kanagawa (16. 1. 1995), pre 20. Výročie Kanagawa Prefectural Civic Hall, hrali Kanagawa Philharmonic Orchestra a Tokyo Philharmonic Orchestra, dir. Kazushi Ono, 1. Kanagawa Arts Festival, 23'

Momo, operná skladba, Michael Ende (autor), dramaturg (1995/1998), nepublikované, Tokio (13. – 14. 10. 1995), pre Agency for Cultural Affairs, hrali The Japan Opera Foundation, Niki Kai, Tokyo Philharmonic Orchestra, dir. Hiroshi Wakasugi, 120'

Cosmic Harmony, skladba pre klavír a violončelo (1995), Schott Music SJ 1110, Kronberg (22. 10. 1995), pre The Suntory Music Foundation, hrali Yuka Kobayashi a

73

Tsuyoshi Tsutsumi, 2. Cello Festival 12'

Imaginary Scenes, skladba pre klavír (1995), Schott Music SJ 1093, Japan Federation of Musicians venovala 6. Japan International Music Competition do druhého kola, obor klavír, Tokio (11.1995), 5.5'

The Last Will of Fire, opera, libreto: Makoto Ooka (1995), nepublikované, Tokio (16. 11. 1995), pre Hamarikyu Asahi Hall, hrali Kiyomi Toyoda, KayokoToshi Ichiyanagi, Kayako Matsunaga, Takashi Harada, Masaharu Kanda, Takeshi Sasamoto, Daiji Yokota, 80'

Music for Violin, Shô and Piano (1995), nepublikované, New York (24. 2. 1995), 20. výročie Music from Japan, hrali Paul Zukovsky, Mayumi Miyata, Toshi Ichiyanagi, Music from Japan 1995,10'

Sora ni Kotori ga Inakunatta Hi, skladba pre klarinet a zmiešaný zbor, text: Shuntaro Tanikawa (1995), nepublikované, Tokio (20. 3. 1995), pre Tokyo Philharmonic Chorus, hrali Tadashi Hoshino a Tokyo Philharmonic Chorus, dir. Nobuaki Tanaka, 13'

Toge, skladba pre soprán a čembalo, text: Rin Ishigaki (1995), nepublikované, Tokio (11. 9. 1995), pre Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, hrali Kaori Nakajima, Shihoko Otani, Chiyomi Umeda, 4'

Still Time IV - in Memory of Toru Takemitsu-, skladba pre flautu (1996), shott Music SJ 1112, Yokohama (10. 4. 1996), hral Hiroshi Koizumi, koncert na pamiatku pre Toru Takemitsu, 5'

Ôgenraku, skladba pre Gagaku ensemble (1996), nepublikované, Tokio (9. 4. 1996), pre National Theatre, Mayumi Miyata, Kanehiko Togi, Sukeyasu Shiba, Yukio Tanaka, Chieko Fukunaga, Yasunori Yamaguchi atd., 25'

"Coexistence" for ondes martenot and Orchestra (1996), nepublikované, Osaka (31. 10. 1996), pre International Cosmos Prize, hrali Takashi Harada, Kansai Philharmonic Orchestra, dir. Shunsaku Tsutsumi, 6'

Spiritual Sight, skladba pre violončelo, gagaku ensemble, reigaku ensemble (s reprodukovanými nástrojmi) a hlasy shômyô (1996), nepublikované, Yokohama (17. 11. 1996), pre Kanagawa Ongakudo, hrali Yoko Hasegawa, TIME, Tendai shômyô a Shingon shômyô, Interlink Festival, 80'

74

Perspectives II, skladba pre bicie nástroje (1996), shott Music SJ 1097, Tokio (21. 11. 1996), Japan Musical Education and Culture Promotion Society venovala 13. Japan Wind and Percussion Competition v druhom kole, obor bicie nástroje, 5'

Voice Perspectives, skladba pre shô a soprán, text: Dogen (1996/1998), nepublikované, Köln (6. 12. 1996), pre WDR, hrali Mayumi Miyata a Michiko Hirayama, 13'

Oral Poetry of the Native American, skladba pre flautu a zmiešaný zbor, text: Hisao Kanaseki (1997), nepublikované, Tokio (24. 3. 1997), pre Tokyo Philharmonic Chorus, hrali Mari Nakano, Tokyo Philharmonic Chor, dir. Nobuaki Tanaka, 26.5'

Land Mystery, skladba pre shakuhachi a dvadsaťstrunové koto (1997), nepublikované, Tokio (11. 4. 1997), pre Kifu Mitsuhashi a Nanae Yoshimura, hrali Kifu Mitsuhashi a Nanae Yoshimura, 12'

Symphony No.5 "Time Perspective"−On the Theme of Opera "Momo"−, skladba pre orchester (1997), moţno poţičať od Schott Music, Tokio (17. 8. 1997 v rozhlase, 17. 4. 1998 na koncerte), pre NHK, hrali Tokyo Philharmonic Orchestra, dir. Hiroyuki Iwaki, 22'

Existence −In Memory of Kuniharu Akiyama−, skladba pre klavír a klarinet (17. 8. 1997), nepublikované, Yokohama, hrali Toshi Ichiyanagi a Yoshiaki Suzuki, 4'

Symphony No. 2 "Undercurrent", verzia pre orchester (1997), Schott Music SJ 1153 i moţno poţičať od Schott Music, Oslo (3. 10. 1997), hrali Oslo Filharmoniske Orkester, dir. Hiroshi Wakasugi, Ultima Oslo Contemporary Music Festival Oslo, 20'

"Coexistence" for Orchestra (1997), nepublikované, Osaka (3. 11. 1997), pre International Cosmos Prize, hrali Royal Philharmonic Orchestra, dir. Shunsaku Tsutsumi, 6'

"Mirage" for Accordion and Harpsichord, verzia pre akordeón a čembalo ("Mirage") a pre shô a čembalo (1998), nepublikované, Okayama (13. 3. 1999), hrali Mie Miki a Yuji Takahashi, 7'

"Mirage" for Shô and Harpsichord (1998), nepublikované, Paris (8. 2. 2000), pre Elisabeth Chojnacku, hrali Ko Ichikawahrali a Elisabeth Chojnacka, 7'

Still Time V, skladba pre hôkyô (1998), nepublikované, Hong Kong (4. 3. 1998), pre

75

Junkan suru Silk Road, hrala Kyoko Kato, 6'

Scenes of Poems II, skladba pre spevácky zbor, text: Rin Ishigaki (1998), nepublikované, Tatsuji Miyoshi, Yutaka Akiya, Shuntaro Tanikawa (9. 8. 1998), nepublikované, Miyagi, pre Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, spieval Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, dir. Nobuaki Tanaka, 16'

"Mirage" for English Horn and Double Bass (1. 9. 1998), nepublikované, Tokio, pre Keizo Mizoiri a Tokyo Opera City Cultural Foundation, hrali Yumiko Mizoiri a Keizo Mizoiri, Tokyo Opera City Recital Series: Keizo Mizoiri, 7'

"Mirage" for Shakuhachi and Piano (1998), nepublikované, London (22. 10. 1998), hrali Kifu Mitsuhashi a Toshi Ichiyanagi, 8'

Reigaku Kokyo, skladba pre reigaku ensemble (1998), nepublikované, Hong Kong (30. 10. 1998), hrali Fuyuhiko Sasaki, Takeshi Sasamoto, Hitomi Nakamura, Kyoko Kato, 14'

Three Songs, skladba pre marimbu a detský zbor alebo ţenský zbor, text: Michio Mado (1998), nepublikované, Nagoya (1. 11. 1998), pre Tajimi Children's Choir, hrali Hidemi Murase, Tajimi Children's Choir, dir. Nobuaki Tanaka, 25. slávnostný koncert pod názvom Svet Toshi Ichiyanagiho,13'

Interrelation II, pre klavír a husle (1998), nepublikované, Tokio (19. 11. 1998), hrali Toshi Ichiyanagi a Kenji Kobayashi, 10'

Cloud Atlas X Cloud in the Space, skladba pre klavír (1999), Schott Music SJ 1122, Tokio (14. 6. 1999), pre Kaori Kimura, hrala Kaori Kimura, recitál k rozhovoru s Johnom Cageom, 6'

Metamorphosis, skladba pre fagotový kvartet (1999), nepublikované, Weimar (29. 8. 1999), pre EU Japan Fest, hral Berliner Fagottquartett, 10'

String Quartet No.4 "In the Forest" (1999), nepublikované, Cincinnati (30. 4. 1999), pre La Salle Foundation, hrali Amanet String Quartet, 15'

In a Living Memory, skladba pre flautu (2000), Schott Music SJ 1126, Kobe (8. 2001), pre prvé kolo 5. Kobe International Flute Competition, 7'

Between Space and Time, skladba pre komorný orchester (2001), nepublikované,

76

Tokio (11. 1. 2001), pre Toho Gakuen School of Music, hrali Toho Gakuen Orchestra, dir. Akio Yasuraoka,12'

Furusato no Hoshi, skladba pre violu a zmiešaný zbor, text: Shuntaro Tanikawa (2001), nepublikované, Mie a Toyama (2. 2001), pre Utaoni Choir a Ensemble Harmo, hrali Fumiko Kai, Utaoni Choir a Ensemble Harmo, dir. Nobuaki Tanaka, 18'

Piano Quintet "Bridging" (2001), nepublikované, Shizuoka (16. 3. 2001), pre New Arts String Quartet, hrali Ichiro Nodaira a New Arts String Quartet, recitál Kenji Kobayashiho, 14'

Piano Space, skladba pre klavír (2001), Schott Music SJ 1145, England (14. 7. 2001), pre Warwick and Lemington Festival 2001, hrala Joanna MacGregor, Warwick and Lemington Festival 2001, 9'

Futatsu no Uta, skladba pre klavir a soprán, text: Hiroshi Osada (2001), nepublikované, Tokio (19. 9. 2001), pre Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, hrali Kaori Nakajima, Miwako Handa a Atarashii Uta wo Tsukuru Kai, 8'

Symphony No. 6 "A Hundred Years from Now", skladba pre soprán a orchester, text: Rabindranath Tagore, (preklad Tatsuo Morimoto) (4. 10. 2001 v rozhlase), moţno poţičať od Schott Music, pre NHK, hrali Mari Midorikawa, Tokyo Philharmonic Orchestra, dir. Tadaaki Otaka, 17'

"Innervoice" on the theme of Gagaku, skladba pre marimbu (2001), nepublikované, Yokohama (28. 10. 2001), pre Momoko Kamiya, hrala Momoko Kamiya, 10'

"Bridging" for Orchestra (2001), moţno poţičať od Schott Music, Sendai (3. 11. 2001), pre Sendai Philharmonic Orchestra, hrali Sendai Philharmonic Orchestra, dir. Yuzo Toyama, slávnostný koncert Sendai Philharmonic Orchestra: súčasní skladatelia v Japonsku, 14'

Michizane in Sanuki, skladba pre klavír a zmiešaný zbor, text : Makoto Ooka (2001), nepublikované, Tokio (17. 11. 2001), pre New Chorus, hrali Kaori Osuga, New Chorus, dir. Nobuaki Tanaka, 10. koncert: Svet Toshi Ichiyanagiho, 18'

Ceremonial Space, skladba pre hichiriki, ryûteki, shô, shakuhachi, dvadsaťstrunové koto, trinásťstrunové koto, uchimono (2001), nepublikované, Tokio (22. 11. 2001), pre Pro Musica Nipponia, hral Pro Musica Nipponia, 12 '

77

Spiritual Sight, skladba pre husle (aj assô 軋箏), haishô 排簫 (aj ryûteki), hichiriki (aj ôhichiriki), sao (aj shô), kugo, assô (aj trinásťstrunové koto), gogen-biwa, hôkyô 方響 (aj henshô a iné nástroje) (2001), nepublikované, Kyoto (26. 11. 2001), pre Sennen no Hibiki, hral Ensemble Origin, 15'

Hakko, skladba pre shô a koto (2001), nepublikované, Yokohama (7. 12. 2001), pre Naoyuki Manabe, hral Naoyuki Manabe a Kazue Sawai, 9'

Ballade and Green Rhythms (Ballade), skladba pre čelo-marimbu 32 (26. 11. 2002), Schott Music (Schott Music), Osaka, pre Mutsuko Taneya, hrala Mutsuko Taneya, 8'

Ballade and Green Rhythms (Green Rhythms), skladba pre marimbu (21. 12. 2007), Schott Music (Schott Music), Osaka, pre Rachel Carson na výročie narodenín, hrala Mutsuko Taneya, 8.5'

Hikari, opera, libreto: Keizo Hino, Yasunari Takahashi, Shigetaka Matsumoto (dramaturgovia) (2002), nepublikované, Tokio (1. 2003), pre New National Theatre Tokyo, hrali Hidehito Ihara, Jun Hoshino, Yuko Kamahora, Taemi Kohama, Kazunori Kubo,Kazuhiro Kotetsu, Takeshi Nakamura, Emiko Suga atd., Tokyo Symphony Orchestra, dir. Hiroshi Wakasugi, 140'

Returning to Sounds Environment, skladba pre shakuhachi a orchester (2002), nepublikované, Kanazawa (16. 3. 2002), pre Orchestra Ensemble Kanazawa, hrali Kifu Mitsuhashi a Orchestra Ensemble Kanazawa, dir. Hiroyuki Iwaki, 14'

Encounter, skladba pre violončelo, reprodukované tradičné nástroje, Gagaku ensemble, hlasy shômyô (2002), nepublikované, Krakow (12. 6. 2002), pre Sennen no Hibiki, hral Ensemble Origin, turné po Európe Ensemble Origin, 32'

Piano Poem, skladba pre klavír (2003), Schott Music SJ 1147, Shizuoka (11. 2003), pre druhé kolo Hamamatsu International Piano, 6'

To the memory of Nugshead, skladba pre dychovú hudbu (2003), nepublikované, Tokio (14. 6. 2003), pre Japan Ground Self Defense Force Sentral Band, hral Japan Ground Self Defense Force Sentral Band, 52. Koncert, 52. Výročný koncert, 15'

32 Čelo-marimbu vymyslel japonský marimbový výrobca, ktorý sa volá Saburo Mizuno. Čelo-marimba má drevené rezonančné trubice

78

Ikutagawa Monogatari, produkcia pre divadlo (2004), scenárista Makoto Ooka, rezisér Hideo Kanze, Kaligrafia Yuichi Inoue, nepublikované, kanagawa (8. 8. 2004), pre Kanagawa Arts Foundation, konala sa v Kanagawa Ongakudo, účinkovali Hideo Kanze, Mansaku Nomura, Ukon Miyake, Ippei Shigeyama, Makiko Sakurai, Keiko Kanda, Toshi Ichiyanagi

Ai no Byakuya "Visa for 6000 people", opera libreto: Takashi Tsujii, reţisér: Akira Shirai (2006), nepublikované, Kanagawa

Circular Space, skladba pre klavír, flautu, klarinet, violončelo a bicie nástroje (2008), moţno poţičať od Schott Music, Paris (10. 5. 2008), pre Présances Music Festival 2008, hrali členovia Tokyo Simphonietta,10'

Piano Concerto No. 4 "Jazz", skladba pre klavír a orchester (30. 5. 2009), moţno poţičať od Schott Music, Kanagawa, pre International Arts Festival in Kanagawa 2009, hrali Yosuke Yamashita, Kanagawa Philhamonic Orchestra, dir. Sachio Fujioka, 25'

Sonatina for piano -Piano Scenery, New York (15.1.2011) premiér bol v Carnegie Hall

Marimba Scenery, Tokio (25. 3. 2011), pre Emiko Kitazawa, premiéra bola v Tokyo Opera City Concert Hall

LP audio opera yokoo tadanori o utau 1969

Ostatné Ichiyanagiho skladby bez informačných údajov:

Funakakushi Shikisokuzeku-Kusokuzeshiki Kaiki, pre shô, 1960 Paralel Music, 1962 Ankoku e no shotai, 1964 Life music, 1964 Ankoku e no shotai, pre klavír, shô, shakuhachi, Nô emsenble, husle, ţenský zbor a recitácia, 1964 Nagaoka, pre sláčikové kvarteto Trichrome, 1975

79

Ichiyanagiho skladby, na ktorých práve pracuje:

(Small )Piano concerto for left hand, skladba pre klavír a orchester, premiéra bude v r. 2012 左手のための「ピアノ小協奏曲」 [初演： 2012年 ]

Pied Piper of Hamelin, operná skladba, premiéra bude v r. 2013 オペラ「ハーメルンの笛吹き男」 [初演： 2013年 ]

Symphony No.9, skladba pre orchester, premiér bude vo februári 2013, Tokio, hrať bude Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra 交響曲第９番 [初演： 2013年2月 、サントリーホール 東京都交響楽団 日本管弦楽の名曲とその源流シ リーズ 管弦楽：東京都交響楽団 ]

Symphony No.8, skladba pre orchester, premiéra bude v decembri 2011, Tokio, pre Tokyo Sinfonietta, bude hrať Tokyo Sinfonietta 東京シンフォニエッタ委嘱 交響曲第８番 [初演： 2011年12月3日 、東京文化会館・小 東京シンフォニ エッタ第30回定期演奏会 ]

Concerto for Marimba, skladby pre marimbu a orchester, premiéra bude v r. 2012 v Osake マリンバ協奏曲 [初演： 2012年 大阪 ]

Duo, skladba pre husle a violončelo, premiéra bude v r. 2012, v Tokiu, hrať budú Yoshiko Arai a Seppo Kimanen 「Duo」 [初演：フィンランド大使館／東京 日本・フィンランド新音楽協会 設立オープニングコンサ ート ｖn：新井淑子／ｖc：セッポ・キマネン

80

Prílohy

Príloha č. 1: Piano Music No.2 (hore) a Piano Music No.7 (dole)

81

Príloha: č. 2 - Piano Media (1972) ZEN-ON Music Company Limited

82

Príloha: č. 3 – The Way (1990)

83

Príloha: č. 4 - Symfónia Berlin Renshi (1988)

84

Príloha: č. 5 Cloud Atlas I, II, III, for piano was commissioned by Kaori Kimura. The first performance was given by Kaori Kimura at the Music Today Festival in Tokyo On June 28,1985.

Duration: I : 2.5 minutes II : 5 minutes III : 2 minutes

Accidentals apply only to each note.

Príloha: č. 6 „Cloud Atlas IV, V, VI,“ for piano were written under the commission of 15th Music in Museum Festival as the followers of „Cloud Atlas I, II, III,“ and three piano's version were premiered by Frederic Rzewski, Yuji Takahashi and Toshi Ichiyanagi at Seibu Museum in December, 1987. Present solo piano version was recorded for a CD by Kaori Kimura in June, 1988, before the first public performance.

Duration: IV. Cloud Vein - 3 minutes V. Cloud Rainbow - 4 minutes VI. Cloud Falls - 4 minutes

Accidentals apply only to each note.

85

Príloha: č. 7- graf a ambitus od V. Cloud Rainbow

86

Príloha: č. 8

87

Príloha: č. 9 Cloud Atlas VII, VIII, IX, for piano was commissioned by Kaori Nakajima. The first performance was given by Kaori Nakajima on November 26,1986 in Tokyo.

Duration: VII. Cloud Brocade : 4 minutes VIII. Cloud in the Distance: 3 minutes IX. Cloud Current : 4 minutes

Each piece can be performed independently. Accidentals apply only to each note.

Príloha: č. 10 Cloud Atlas X -Cloud in the Space- for piano was commissioned by Kaori Kimura. It was composed as the last work in the piano music cycle Cloud Atlas. The first performance was given by Kaori Kimura on June 14,1999.

Duration: 6 minutes

Each piece can be performed independently. Accidentals apply only to each note.

Príloha: č. 11

88

August,1961 v Osake (v sále Midokaikan)

Sogetsu Hall v Tokiu, 1962, zľava John Cage, Toshi Ichiyanagi, David Tudor (foto M.Sekiya)

89

Článok Ichiyanagiho v novnách PZC (Holandsko, 1979)

Toshi Ichiyanagi a John Cage (Karuizawa, 1981, foto Norihiko Matsumoto)

90

K vernisaţi výstavy svojich grafických partitúr napísal John Cage túto báseň s pouţitím akrostichu mena Toshi Ichiyanagiho(1988)

ďakujem Ti, ţe si

so mnOu sa učil v

novej Škole,

som si Istý, ţe

sI

ma nauČil viac neţ som

ťa naučIl

Ja.

bolo to pred viAnočnými

prázdNinami, keď som ťi

povedAl, či nechceš zmeniť svoju hudbu a ty si na to pokojne

reaGoval s pohľadom upreným dovnútra,

ja nIe som ty.

91

Toshi Ichiyanagi (1933-) 一柳 慧

92