V ČÍSLE: Prvá Hummelova s úťaže Kultúrne leto e Rossini~vský - festival v Pesare e Tosca s P. Dvorským vo Florencii e A. Vrteľ o pŕáci s talentami e Hommage a J. Blaho e Rozhlasový hudob?ý festival '91 e Rece nzie e Informácie zo zahrani~ia e Servis HZ
( RočNiK xxm. • 3,50 Kčs s. 10. 1991 19)
AJ " Bratislal'e máme už medzipá rodnú interpretačnú súťaž. Pre kla l'irlsto-v, ktorých je nielen l'O Sl'ete, ale aj u nás l'eľa. Viac, než dokáže uniesť koncertný Žil'Ot - tndia nie ktorí. Preto tí s koncertnými ambí• ciami musia byť skl'elí sl'ojím ume núÍl a musia mať kde "naštarto• l'ať". K tomu pristupuje aj také špe cifické špecifikum: nemáme kl'alit né koncertné kla-víry. Chýbajú nie-: len " slol'enských mestách, ale aj l'O l'iacerých inštitúciách.· Bratislaru " "pol'esti" zachraňuj e ešte Slol'en ská filharmónia so Sl'ojím obnol'e ným BOsendorferom " Moyzesol'ej sieni. Vd' aka nemu sa-naša nol'á in terpretačná súťaŽ odohrala" regu lárnych nástrojo-vých podmien kach. Zál'erečná časť finále, poža• dujúca koncerty s orchestrom, do-' konca na osobitne pre túto pnleži tosť prll'ezenej Yamahe. "Malá po zornosť" jedného zo sponzorol'.
Zá•·cr{'('n~ 7.1ÍJlOic n ia limtli!>IO\ llummclf»·ej <;li!";si<' !il\ !{cmtli l' h.mu·crlnt~j sieni Sh!vcnskej filharmónie
Chýbali zrelé osobnosti aké sme zaznamenali napriklad na tohtornl: ných koncertoch Pe nt a Na margo súťaže J. N. Hummela gonály v Žiline - patril k nim Talian Pampil i i Juhoslovan Sandorov. Zväčša išlo o muzi kúlnych interpretov s malou pódiovou suve renitou. Každý z nich ~a .. našic(·· v niektorom z dicl2. kola. no málokto ltokúzaludržai vnú torný náboj a elán nielen po celú súťaž. ale Zrodila sa tradícia neraz i tých óO min. 2. kola. Prvé kolo .. bež• ne" sprev Účastníci zhromaždenia pri hrobe J. Blahu ktorý ho sprevádzal po celý život a určoval aj va/i naJu mírodnú operu. Bol jedným jeho postoje k hodnotám /il{/ského života. z ·prvých, ktorý staval priateľský a sú zv u čný l napriek nadobudnutému úplnému právnic· most medzi česko u a slovenskou hudobnou kému vzdelaniu, Blahov život a osud patril kultúrou a kultúrou · vôbec, bol jedným hudbe. Azda niet kraj.(ieho a historicky trva z prvých, ktorý tlm očil svetovú opernú litera lejšieho zatriedenia do komex/11 českej a slo /lÍru prekrásnou ľub oz vučno u slovenčin ou a jedným z mnohých, ktorí zaclmulova/i ľu Na slávnostnom koncerte v skalickom kostole pri príležitosti nedožitých deväťdesiatln nár. venskej hudobnej kultúry. aku fakt. že bol um. Janka Blahu znela Mozartova Korunovačná omša v podaní Dámskeho komorného or prvým slovenským prof esionálnym tenoris dové bohatstvo náJho nárpda. Galériu jeho chestra, speváckeho zboru Echo a sólistov E. Blahovej, H. ~tolfovej-Bandovej, L Ludhu a J. tom. Bol jedným z prvých, ktorí pos/o ven čo - operných postáv tvor( vyše stovka romantic Petra. · kých , ale aj realistických javiskových hrdinoY, postáv, postavičiek i figúr, ktoré interpretoval vždy svojim nenapodobiteľným , ľudsky pre žiarenýn! ·a prostým bodrým prejavom. Histo ricky významná je aj jeho koncertná 'činnosť. Hommage Blaho Dlho bol jedným ·z mála tenoristov, ktorí do . aJ...... kázali zvládnuť náročné oratórne .die/a Beet· /wvena, . D.vofáka, Berlioza; Nováka · či Su 15. septembra t. r. konalo sa v Skall~i sláv kom cintoríne si pietnou spomienkou uctUI cho/ÚJv talrn zeme. podk-arpatskej, ktorému nostné zhromaždenie na počesť nedožitých dr.· Janka Blahu jeho. naqbi.Wí ·pnbuzní, vtlatii pečať vzorovej imerpre{ácie. A napo 90-tych narodenín národného umelca Janka priatelia, spolupracovníci ll známi. z.·hu ko'n je IU. Janko Blair o pedagóg, jeden z prie Blah u • Ústredným podtúatim bol slávnost dobnú obec ptedni~sol spomienku na nášho kopnfkov s/o'venskej vokálnej .~koly , zberateľ ný koncert v miestnom kostole, kde zaznela prvého slovenského tenoristu národný ume záhoráckych ľudových piesní, ich nenapodó . Korunovačná omša W. A. Mozarta. Slávnost lec LacUslav Slovák. bileľný itllerpret, pria teľ významných umel ný prejav predniesol prvý podpredseda vlády cov, ale aj pro~t ých ľudí. Desať rokov nás delí SR ~artln Porubjak, ktorý VYZdvihol vý• xxx od jeho odchodu a teraz si pripom íname jeho znam osobnosti dr. Janka Blahu pre sloven nedožité deväťdésiate narodeniny. Táto ska skú kultúru. Mozartovo dielo predniesli Ľudská i umelecká osobnosť Janka Blahu lická spomienka na vskutku národného umel Dámsky komorný orchester a spevácky zbor utvárala sa v jedinečnom kultúrnom prostredí ca dr. Janka Blahu, bola naozaj d6stojná. Bo· Echo. Sólistami boli Eva Blahová, Hana rodnej Skalice, ktoré rozhodujúcim spôso· /(, vyjadrením rícty a vďaky za vykonané dielo. ~tolfová-Bandová, Ľudovít Ludha a Juraj bom spoluvytváral jeho qtec dr. ľavo/ Blaho Táto spoinienka vyznela nanajvýš aktuálne Peter. Dirigovala Elena ~arayová. Po kon , svojou politickou .a osyetovou činn osťqu, ako pt:áve dnes; v hašterivej dobe o národnú svoj certe sa predstavitelia Skalice, občania jeden z vodcov mladých hlasistov 'zoskupe· bytn psť. Blahovská tradfcia národnej .znášan• a hostia zúčastnili na odhalení slávnostného· ných ok olo časopisu Hlas . .Od neho dostal do livosti Ce{:irov ·a S/ov6k'ov je (eda stále ak ll/á/- zápisu na pamätnej tabuli slávnych rodákov vienka najvlastnejší vzťah k záhoráckej a. vô· Pamitn' tabuľa významných osobností Ska- ·na. Skal~ce na tamojšom gymnáziu. Na skalil> bec slovemkej ľudovej pjesni aj Jm1ko Blaho, lice Snímky M. Jurík . . MARIÁN JUidK .· / -. Knedoži tej osemdesiatke ·l KPH Hu-menné -=··nielen minulosf-· 30. výroč i e založenia KPH ~ pripomenula pretože všeobecné výzvy a heslá zhora nará JOZEFA TVRDOŇA slávnostná schôdza pred záve r ečn ý m koncer· žali ri a celkove protikultúrn.e po'stoje funkcio tom jubilejnej 30. hudobnej jari v Humen nárov na všetkých úrovnia <:h. spo l očenskú rehabilitúciu môžeme vyjadr i ť nom. Zú čas tnili sa na nej predstavite lia mes už iba najbližším príbuzným." ... Podpísa ní ta, vedenie MsKS, súča s l) í i bývalí fu nkcionú S málo ž ič l ivým i podmienkami však musí• Doc. PhDr. Ivan Slimák, CSc., dekan fakulty ri KPH, delegácie Slovkoncertu a košickej me počí t ať aj v súčas nej prechodnej etape. a Prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc. , predseda agentúry Cassovia , zást upcovia východoslo Osobne som dote raz príliš neveril na · re či re h ab ilit ačnej komisie. Citovatlé slová z reha ve nských KPH. Oce nili zásluhy miestnych o sponzorovaní miestnej kult\Íry v našich b ilit ačné h o listu z Univerzity J . A . Komen kultúrnych činit eľov , kto rí sa vr. 1961-ako mestách , preto príjemne pre kvapili informá ského rezonujú pri spomienke na nedožité druhí po Nitre- pripojili k výzve vy t vo ri ť pev cie o tom, .že v Humennom to už funguje. 80. narodeniny vysokoškolského pedagóga, né zäklady hudobnej kultúry. Pokračovali Pravda, je ľa h ~ i e povedať : na stratové ·kon muzikológa a hudobného publicistu · PhDr. v tqmto úsilí nepre tržite naprie k opiitovným certy n e m á ~e· , teda ich nerobin)e. Sympatic JOZEFA TV RD OŇA . CSc. (25. 9. 191 1 e konomickým otrasom a spo l oče n s k ý m krí kejšie je ukázal odvahu, ochotu obís ť. podni Míkovice - 4. 5. 1990 Kr~ mn i ca ) . zam, ohrozujúcim vždy predovšetkým sféru ky a súkroqmých· podn i kateľov a z í ska ť._ p ŕ í kutlúry. Bulletin vydaný k jubile u, uvádzajú spevky - väčš i e i skromnejšie. A ťo sa už d a ť í. Odborné a pedagogické znalosti dr. ci popredných domäcich i zah r aničn ých umel Všetkých näs teda teší ni.elen minulos(hu- . Tvrdor) ·uplatnil n aj m ~ v službe na hudobnej cov. súbory, orchestre - host i humenských . m ~nsk é ho konce rtn.é h.o.života,.ale· najmä ~d katedre vý~šej a Vysokej školy pedagogickej koncertov za 30 rokov, nezaostúva príliš za ' h od l a n osť'. tä m~j š i e ho KPH a MsKS IM:kapi-· v Bra t i sla ~ e a na Katedre hudobnej vedy FF podobnými materiálmi napr. BHS. a to je \•ž tulovať. ' Blahoželanie pa~rí n i eľe n · n'ád hern č· . UK. V tej dobre napísal viacero vysokoškol čo povedať . Účastnf ci analyzovali aj riodoby mu jubileu, ~l l( aj l_lezlomnej \IÔI_i be z ·~a va h a- . ských uče bn ýc h icxtóv z oblasti histórie hud kultúrnej politiky socialistickej éry. postoje nia ďa l ej ťozvíja i· t'lž legendárnu ' č i n nos ť hu-·. by če s ko -s l ove nsk ej a hudby východnej Eu orgánov · vo vz ť a hu k hudobnej kultúre. rnenských pr i a te ľov - hudby: . ' . . rópy. Škoda,.že nesmCI ob há ji ť svoj u habilil V ce'ntre i na miestnej úrovni. rozhodovala ini t ač n ú prácu J an áček a Slovensko . Tvrdoňov a ciatíva nie koľk ých obetavých jednotlivcov. bohatú p u b li k ač nú čin n os ť sa dotýka historic· kého i s ú čas n éh o diania a skratku .. Tvr:" na· ./. chádzame v odborných časop\ soch i pod č l á n · kami o liturgickej hudbe v Katolíckych novi nách . ., R e habi lit ačn á komisia na Filozofickej fa · PRVÝ MJĽnziNARo:DNt F:EsTivAi·. _·.: ...-:: ..: . kulte venovala ce lé svoje zasadnutie uč it e Myslím si však, Že n esia č í h ovor iť iba o bo ľom , ktorí sa nedožili dnešné ho slobodné ho hatosti Tvrdoiíovho umu. C hce m vďač n e vy a demokratického•života na fakulte. Jedným zdvihniíť aj múdros ť a dobrotu jeho srdca. Znela mu z husi e ľ , z ra či l a sa z baläd, ktoré sT~. HUDB~~. č~si{~Lov}:~~~~, . . , .. . . :. . ~ :...... •, . . z nich je aj pán doktor Jozef Tv rd o ň , ktorý počas pôsobenia na našej fakulte zažil dosť tak rád recitoval, č i z precítených prednášok, nespravodlivosti .... Stala sa tak ve ľk ú krivda. č í m podnecoval cit i zmysel pre krásno aj Festlm zameraný výl~t!ne .... lnt,ntret'cl_. · · · t~e ri~~ p~ -~d~nto~; d~~ : ~ - ~~ : za ktorú sa mu f HUDOBNÝ ŽIVOT - dvojtýždenník. Vychádza vo Vydavateľstve OBZOR, n. p., ul. ts. armády 35, 815 85 Bratislava. Sérrectaktor: PaedDr. Marián Jurík. Redakcia: Lýdia Dob na l ov 6, Martina Ha a ze l ov'- technlo "'redotorka: Eva Zem,akovli. Adresa redakcie: Gorkého 13/VI, 815 85 Bratislava, tel. 330-245. llačla: Nitrianske tlačiarne, L p., 949 Ol Nitra. Roú lnaje Pcritov6 novlnov6 sluiba, objedn6vky prijhaa kafd6 po§ta a doručovatef. Objedn6vky do zahraničia vybav!Qe PNS - Ústredn' expedícia a dovoz tlač e, Martanovlčova 25, 813 81 Bratislava. Polročné predplatné 42,- Kčs. Neobjednaaé rukopisy sa n~ú. lndexné číslo: 492 IS ..., Rea. číslo: 6/10 PeDAGOGIKA &' sa s ním nczapodicvam a jemu urče n ý čas ve nebude presvedčiv á bez dokonalého zvládnu V aprOI t. r. usk.Bt~nll sa v 1:lllne po&$ Prehliadky mladýeb wne~ ..tnú nujem inému žiakovi. ktorý si to zaslúži. Pri tia technickej precíznosti. Samotný cit, odu Ptoble.. tlb SláBJI.ot'e) hry t'O J'ýciJot'e mladýda lnterpretot', ktorý usporiadala vy učova ní sa mi núkajú rozl ič n é nápady. ove šev nen osť. hudobno sť, tkvie už v samotnom SloYeaská budobná spolobtost'. Na tomto semlnúi odznel pozonhodaý a podaet rené i nevyskúšané, možno predtým i za človeku, ale interpretačne sa môže rozv inúť vrhnuté. no teraz predsa v niečo m podnet jedine za pomoci technickej istoty. Je priam BÝ refent prof. Albína Vrte ra. Popredný slovenský husfový pedaa61 zúroW,Ie né ... Vždy vychádzam z istého základu. sme bolestné počúvať hlboké myšlienky Händla č i v 6oBI svoje bohaté pedagogické skúsenosti. Vzhladom na to, te na sellllaúl sa rujúceho k určenému cie fu. Ani jedna hodina Bacha v okýptenej technickej podobe, oklieš• aohol zé&stnlf iba úzky okruh záujemcov, publikujeme jeho podstataá &sť, sa nepodobá druhej a postupy sa ob mieňajú. tené neistotou, distonovaním a nekultivova-. v údejl, te poznatky a skúsenosti prof. A. Vrtefa sl m6tu )ll"ftítat vletel záldem Vždy som sa stránil rutiny. šablóny. ktorá pri no sťo u. eovla zaobe~úel sa výchovou mladých talentov. A nielen v oblasti lausi'OYej hry. uče n í uľahčuj e prácu. ale vedie napokon Počúval' vera hudby by mal byť denný oče k minimálnemu výsledku. náš každého mladého adepta hudby. Podľa individuálnej povahy musím žiaka V prvom rade mÍI sledovať hudbu svojho za nútiť k temperamentnejšiemu prejavu, alebo merania. Mal by vyhľadávať dobrú, živú hud Treba však tiež zváž iť i zdravotný stav. nervo ho zase k ro tiť. Musím sústavne dba ť na pek bu. a takto získavať priamy kontakt s umelca vú konštrukciu- a vplyvy rodinného prostre né, plynulé tvorenie tónu, na farebnosť vo vý• mi. Je dobre mať bohatú diskotéku, rozširo dia. Ale skutočná hodnota talentu a jeho raze. u š ľachtil osť hry a samozrejme in tonač vať si obzor. Len pozor! Ľahko sa môže stať , trvácn osť sa prejaví až po ,určito m čase pri nú pres n osť i rytmickú č l e nit os ť. Viesť ho že nemierne odpočúvanie potlačí vlastnú práci s pedagógom. k pravidelnej práci, aby si osvojil systém cvi predstavivosť a zvádza ku kopírovaniu. Treba Metódy práce. Mnohé metodiky sa snažia čen i a. A musím čím skôr n ájsť kľúč i k pova si vedieť vybrať len tie prvky počut é ho diela, najmä mladým pedagógom uľahčiť prácu. Od hovým a charakterovým vlastnostiam žiaka . ktoré sú najbližšie našej predstave, aby po čia s vzniku husľove j hry ich vyšlo tla čo u ne Niektorí bývajú prcci tlivelí , povahovo labil tom splynuli a doplnili náš vlastný prejav. Vo smierne množstvo. A vychádzajú ďa l š i e. ní. podaktorí usi lovní, iní liknaví. Jedni sú vefkej výhode sú mladí umelci žijúci vo veľ Učia. ako tre ba zdokonaľo va ť techniku. ako príliš jednostranní, iní majú príliš širokú šká kých centrách, kde je hudobný život rozmani pracovať na tóne, na výraze. ako sa iná pesto lu záujmov. Cím skôr spoznáme, čo sa v nich tý a kde čas t é koncerty prinášajú v hudbe ne vať muzikalita. pamäť atď . a zachádzajú čas to skrýva. ich dispozície-nedostatky i prednosti ustále nové podnety. Úzky kontakt s pedagó i do najdómyselnejších analýz. Tieto náuky - tým skôr môžeme očakávať úspech, gom posúva talent dopredu, ale práve tak aj propagujú mnohí uznávaní interpreti, peda Nau čil' žiaka samostatnej práci považujem atmosféra najbližšieho okolia, prítomnosť gogické osobnosti , skúsení metodici, čas t o za jednu z najdôležitejš ích úloh pedagôga. najlepších umelcov obohacujú umelecký v tlzkej spolupráci s odborníkmi z oblasti fy Lebo čo sa žiak naučí len pod jeho vedením r.ast. ziológie i psychológie. Mnohé sa podobajú. - hoci by to bolo rr<~jlepšie- nijako nepos tačí V poslednom čase badať u mladých inter tu a tam si i protirečia. Ale metóda. ktorá by k jeho ďalšej úspešnej- um e l eck~j existencii, pretov akúsi uniformitu. Podob nos ť v prístu• urýchlila. č i zľahči l a postup n a t o ľko , aby zha ba ani k práci radového h ráča v orchestri. pe. vo vyjadrovaní sa, slovom v celkovom po vila adeptov hu s ľové h o umenia dlhej. trpezli V praxi si bude m usieť čas t o poradi ť sám a to ňatí skladieb. Netvoria zo seba, zo svojho vej. niekedy až úmornej práce. sa do posiaľ neraz v zložitých situ;íciách. Ziaka treba viesť vnútra, ale hrajú čos i , čo počuli od iných, čo nenašla. Metodík hus ľovej hry mám v knižni• k tomu. aby samostatne pracoval. technicky prebrali a napodobnili i keď na pozoruhodnej ci viacero. Mnohé základné prav i d l~ i dnes napredoval. aby mal o každom diele, ktoré úrovni. Stráca sa však rozma nitosť. Do po aktuálne. naznač il. a to vel"mi jasne , už otec hrá. svoju vlastntl predstavu a aby ju vedel aj predia sa dostáva viac šikovnosť ako talent A. Vrtel' pri práci s jedným z mladých účast Wolfganga Amadea Mozarta - Leopold Mo samostatne pretlmoč i ť. Preto som vždy rád a jeho výnimočnosť. Takýchto imitátorov za nikov seminára Snímka M. Jun"k zart. v diele: Versuch einer gri.indlichcn Vio- žiakom prenecháva! dosť voľnos ti. aby preja- vše obdivujeme, lenže nás nedojímajú. Ich hra nám neposkytuje to, čo sk utočná hudba posky t ova ť má. Sku točn ý umelec predsa ne chce len udi vovať svojou hrou - chce aj dojí• mať . Na obdiv sa stavali čas t o virtuózi minu losti. Mnohí i dnes. Áno, dnes virtuozitu na chádzame na každom kroku. Jej presila tkvie TvoriVosť do výcho-vy t~Jento' iste v zmotorizovaní života, v jeho pretechni zovaní a prenasleduje nás často i tam, kde by sme si to najmenej želali. Huslista sa môie vera naučiť od spevákov. ALBÍNVRTEĽ Samozrejme tých najlepších. Mal by pozorne sledovať ich dýchanie, tvorenie tónu, nasa dzovanie i ukončenie spevnej línie, agogiku, linschule, v roku 1756. Ešte pred ním, v roku vil i to čo cítia. myslia a čo z toho dokážu zrep d chvíle, keď starý cremonský husliar výstavbu piesne atď . To všetko je vefmi blíz- naposledy zaprel, preniknutý hlbokou 1'740 v Londýne vyšla podobnú náuka husľo rodukovať. Týka sa to i rôznych štýlov, použí• O ke husľovej hre. Tieto ~ôležité, spevné nuan- po! l cc. Poukázali na to viaceré výkony. Zdatnej- šie si šiesti fin alisti počína li v druhej čas ti 3. kola -v koncerte s orchestrom. No aj tu zohrala svoje menšia s k úse n os ť . č i adaptabil nosť voč i sprevádzajúcernu partnerovi- a tak až do úplného s k o n če n ia 3. kola bolo ťažké ti povai v íťaza - najmä k eď sa do hry vl údili Spolok koncertllýcb umelcov pri i technické, č i pa m ä ťové záludnosti ; (to druhé S1cmas1ceJ lbu41lobnte,l únii, v 'rámci svojho posluia ~ . sa stalo tentoraz M. Rezekovi). Všetko to a lniclath11 aajmi mladJfeb však boli muzikálne výkony v dobre vybra .rast tnteŕ tých dielach: Kislenkovej ,.sadol" Ravel prá zaradlll5. septemb~ do cyklu J14!Cier- predPCJ~•d~lllcb matW v Mirbacbo ve tak ako .Debussy. presv.edčivo zapôsobil: v Bratislave abSolveidkil Skoumalov Mózart; Nagy luhászov'á '! Ce terltYI\ - . y chová hnili ' Li szt o~ koncert č,. l . prvá meno- ~~Oiti itlpéodlstku ·. van á s. v äčš. lm. v'nú.torný ni nábojom a m uz i ~ . b!naballlsntu .Juditú Mac!étkovó a reP"" . [~tanta · st,rednej .ae~i'Kie ·predltavtterov . karitskou vervou. Zdvocb·l: čas Jí a· ra hm sov~ -~·,eftllkej lkoly v h~ na dychových. nútro- · · ho ·i, konce.riu - jn'terpreti Rezek·a Sčereva ljoc:!b fagotilstu Petra Ha'DzeJIJ ~ untelec:kej spo ·- bol pre rn1'11 ptesvedč i ve j š í R'czck. · k·l~viristky Valérie Kellyovej. · · A výsleďky l. ročníka' mcdiinárodnej Hum KOnfrontác:la výkonov.úStupcov dvoch p· melovej klavírnej sút'aže v Bratislave?- l . ce neráclí · nukh interpretov· bola · zaujlinavá. nu porota neudelila. 2. získala l. M. Nagy lu tom, ako' pristupovali k re,lliovanlu vybra· hászová, 3. bola rozdelená medzi N. Kislenko v ného repertOáru. Macečková- Ináč vermi pô- vú a J. Čechovú. Cenu .SHF pre najmladšiu .vabná mladá dáma - zaujala perom dievčen· slovenskú účastníčku si odniesla nositeľka 2. skej citovej úprimnostJ a výraznej tvorivej ceny, Cenu MK SR za najlepšiu interpretáciu fantázie. Hrala s elánom, so snahou vloilt' do diela J, N. Hummela - M. Rezck. interpretácie čo najviac svojho Individuálneho Myslím, že rozhodnutím neudelif v tomto prlstupu. Hra na čembale je vo výrazových roku l. cenu porota jednoznačne zaradila toto prostriedkoch do istej miery obmedzená a vy· Prezident súťaže M. Lap~nský, predseda poroty E. lndjic a primátor mesta Bratislavy podujatie k medzinárodne náročným . Práve hnút' sa stereotypu a bezduchej virtuozite P. Kresánek pri vyhlasovaní výsledkov súťaže tým, že vo svojich rozhodnutiach nevychádza možno jedine prostredníctvom drobných 810- '. la .z momentálne prezentovanej úrovne, ale gickýc.h vychýiení· a citovým dotváraním hu- mala na mysli objektívnu medzinárodnú kva .dpbných fráz. Tieto . dve . lnteryretačné zloiky Na margo súfaže J. N. H~mmela litu. Ak som v úvode možnQ i obšírnejšie hovo by mal.i kračilt', popri QStat0ých; ruka v ruke;. · rila o možnostiach našich mladých interpretov V" príp~de Ma~ečkovej .výkpnu ·tak ·naozaj "dostat' sa" či presadit' na medzinárodných .áj . bolo!. Ak sa· af;.vyskytli . .isté - prehrd~y podujatiach, táto bratislavská medzinárodná voci priezračoosti faktúry ,,fungóvali!' v ~_»riJ!I· : sút'ai je pre nich veľkou šancou; Ani doposiaľ . teľnej miere a Intenzite rozhodujúceho tvori·. Zrodila sa tradícia nebolo jednoduché cestovat' za novými a inšpi vého vkladu bola tam zastúpená v takej dáv.· .. napl no" - hoci sa tiež vždy nevyhla technic rujúcimi - ale aj preverujúcimi skúsenost'ami ke, že tieto "chyby'krá.o;y" ocital! sa na perlré Dokon čen i e z l. str. do zahraničia. Ked'ie ekonomika bude hrat' rli poslucháčskeho postrehú. • Od~~íkmoho! Schumannov Karneval hral v 2. kole okrem kým neč i s t o t á m . V repertoári 2. kola (Liszta v našom živote i naďalej veľkú úlohu, je tu s· ag!)gickým ,poňjltlm niektorých dôie:litých nej aj Adam Skoumal (pražské konze rvató• va Sonáta h mol ale i Prokofi evovo Diablovo šanca získat' ich aj doma. Napokoll', spontán tónov ne5úhlasif . a o· MacečkoveJ. pri stupe. · rium). V jeho podaní to však bolo iné dielo. pokušeni e) to bol už zjavný osobnostný pre jav. Jitka Čechová (pražské konzervató r ium~ na návštevnost' jednotlivých súťažných kôl k .detailom h·u.dobf!eJ faktúry .diskutova(,_ čl Nešlo len o väčšiu technickú ľa h kosť. noblesu potrebuje tiež ešte n ad obu dnúť väčšiu pódio (sút'ai bola verejná) svedčí o možnostiach in ·pOlemizovat', ·v nljakom·pripade jej nemohol či eleganciu v hre, ale tiež o celkovú koncep špirácie, ale i poznania a konfrontácie. Bude upriet,. výraznú muzikantskú iskru. Takýmito· ciu . Skoumalov Karneval bol prepracovaný Vtl suverenitu a vnútornú istotu. Jej prejav bol muziká lny. v požadovaných technických však zrejme potrebné inak pristupovat' k práci ~rtarili boll opuncované preiJdilll a fúgy ód D. výrazovo i významovo. (Táto jeho č rta sa da dispozíciách, zaujala však skôr časiami. než "na sebe" . Nie raz sme totiž mali dojem, aj Buxtehudeho, J. S • .Bacha , C. Ph .. E; Bacha · la pos treh n úť aj v iných dielach.) Skoumal in u našich sút'aiiacich, že počúvame diela " čer i dve sonáty a mol a D dur Domenica Searlat terpretoval .. príbeh", aký sa napríklad poda celkami. Bolo to naj mii mladé umenie. stvo" naštudované, neuležané. To napokon tiho. Macečkovej výkon bol po' innohých rilo vytvorit' aj Natálii Kislcnkovej Na margo 3. kola by som chcela zdôraznii (Čajk ov postrehol a v rozhovore pre rozhlas konAtato stránkach sympatický, svedomite pripra vený ského konzervatórium. Moskva) z Humme u ž it oč n ost' jeho prvej čas t i - nabádanic popri sólistickej aj ku komornej hre. ktorá je ná vlll i predseda poroty E. lndjic. a najmä presvedčivý. Veríme, ie za týmto lovho Ronda. Aj táto klaviristka hrá ľa h ko VIERA REŽUCHOV Á sľubným ~tartom bude nasledovať aj d'al~ie a s istotou. S koumalov prejav je však výrazo rc~ čn ý rn umením a j čo do komornej spoluprá- využitie jej nádejných tvorivých možnosti. vo sugestívnejší. Kislenková pôsobí trocha odosobnene. štýlovo však na úrovni. výborne Fagotlsta Peter Hanzel je skúseným profe jej vyšiel Debussy v 2. kole (ale napokon sionáln)'lll·Sólistom ltkemorným hráčom. Svoj i Ravcl v.trciom). l':>: ll ~ie porovnanie knric'ep- nástroj ovláda spol'ahlivo, je vnútorne vyrov· . cií'ša"ilúl{ä riä zák13de Brähmsovó'-h'ähdlov 111111'9; dlstlplinovaný. Dokáže pevne udriia· ·v-podanÍ N. KislenkÓvcj a Mi skýc h . ~ar i ác i í'. vaf tetivu tempa, tvaroval' dych fráz. Všetky chala Rezeka (AMU. Hochschiille fiir Musik. tieto interpretačné zložky ovláda rozumom Mníchov). V hre Kislenkovej dominovala a pod riad'uje ich dúchu predná~nej skladby. brahmsovská faktúra- autor bol dešifrovatcl'- Táto istá profesionálna rutina, koncentrovaný ' ný takmer každou frázou - Rezek Brahmsa výkon bez podstatnejAich zakolfsanl, ale i bez konci poval ako .. variácie na Hii ndla". Z jeho výraznejšej vnútornej dlfer~nciácie utajuje .. klavírnej'' hry zneli v nic k,torých variáciách však v sebe úsk~ia isteJ ab~ncie výraznejAie až organové farby. Podobne Rczek tvaroval ho ·Individuálneho . vkladu. · Han~lova. hra Prokoficvovu Toccatu op. ll - niele n zvuko s Pctstupom a nadhfadom necliáva poslucháb vo-dynamickými paramet-rami, ale aj techni 'tltovo chladným • .Pre .važuje moment obdivu kou hry. Táto Toccata bola sugestívna a n8d profesloniílnoo spofahllvost'ou .výkonu.· strhujúca (pokladám ju za vrchol jeho súiaž Za profesionálne istého a vyváženého výkonu ného programu). lana Mária Nagy luhászová umeleckej partnerky Valérie Kellyovej pred· · - naša rumunská Slovenka (VSMU) je výraz niesol P. Hanzel Sonlity f mol a e mol pre laaot ným muzikálnym zjavom, ktorý zatia l' donli a klavlr C. Ph. Telemanna a Sonátu c mol A. nuje nad jej pódiovými (možno aj súťaž n ým i) Corelliho. skúse nos ť a m i. No zaujala i p resvedč il a Medzinárodná porota pri práci Snímky M. Jurík VLADIMfR č fZIK terpretov. Hovonne však o interpretácii Hummela, napríklad do akej miery sú mu vlastné klasiclzujúce prvky a do akej miery Gramofónová pocta Hummelovi?- romantlzujúce. Je nám iste jasné, že Hum· mel je vefkým beethovenovským eklektikom. Nemožno mu v~k uprieť jedinečnú sadzbu Johann Nepomuk Hummel: .skladatel'ovu tvorbu a treba sa len spoliehať jasne nasvedč.Qú, že to nebude cesta ľahká, klavíra (chudobnejšie je to napríklad Klavírne triá to 4 - 5 na editorov,.že ~U. vyb.nné diela reprezenta· jednoduchá,' ale' aj ~váhJa a jedine rozum- v triách i kvintetách napr. s violončelovýa Klavírne- triá i 6 ... 7 .. ·. · · . · .·: · · · .• tNn~ . l!.valitn~ . Nemožno· ~{ totiž zastierať ná a perspe~t(vDfl.' · .. partom). Recenzované platne ma však pre oPus Digital Reroming 93u 2M2 • rakt, že nlt: v!letko. v Hummelovej tvorivej sviedčajú, .že Hummel bol romantikom a to OPUS Digital Reeotdlng 9311-1043 dielni je romako' kvalitné a zaujímavé. Bež· Teda, ak 5a m~ 'vrátiť ·k receozovaným romantikom častó sldzavJdúclm do saló'nne ban Gajan - klavír · nou svetovou praxou, ba dokonca marketin gramolónovým nahrávkam, stojím· pred dile ho, mritiackeho invenčného koloritu, . do Viktor ~lmčisko - husle govou zásadou ·pri nahrávaní zvukových zá. mou·. Mám vysloviť Iba simpatl~ zdv~rilost· · konC& až do banilnej vieden~kej "hausmu· Juraj Alexander - violončelo znamov je, naqprv overovanie sl kvalít. (tv~ri . nú Doskulu, že sme konečne začali Humme slk" (napr. 2. časť Tria č: 6). ·Zia..Yímavé Klavírny kvartet Op. posth. vých l interpretačných) a prieskum trhu. la na zvuko~ch ~amoeb vydávať, alebO 5a a podn~tnt! pasáže lllá kvinteto es mol a Trio· Klavírny kvintet op. 87 Práve v prípade tÝorby J~ N. Hummela žiada . otvorene spýtať s akým výs~edk~, clerom, · č. ·s E dur:. Po interpretačnej stránke vyi!nie-: ban Gajan - klavír sa naqprv muzikologické prebádanle a m~ zniyslOin, pre koho?' Gramofónové platne sa va klavírna IJra Ivana G!Qana,.sú to napokon Viktor ~imčisko - husle nografické spracovanie Hummelovej tvorbý, zatiaľ nlkde p're archí" ne\oyrábajú (to sme si' všetko male klavírne ·koncerty. Ivan G!Qu MUan Telecký- viola analýza jeho diel a vytypovanie tých najhod mohli dovoliť v minulosti), ale pre trh. Navy naznačil, že na hunimelovskú interprétáclu Juraj Alexander -violončelo notnej~ích , ktoré spfňajú predpoklady život· ie v takej adjustácii ako majú prvé tri č&sti má· dobré téchnické pŕedpok.lady. Jeho vý· Radoslav ~ašina - kontrabas nosti v dndnej interpretačnej praxi. Tvorba edície, na zahraničný trh asi ťažko prerazí· kon je tu rozhodne ťažiskový. Avšak? Avbk OPUS Digital Recordlng 9311 2253 musí predovšetkým znieť, bez toho je iba me. Zostáva tu ešte nádej, že niekto objaví čo keby Hummela hral n~príklad M. Lap mm)11l dokumentom. A Hummel sa u nás nldlch Interpretov. Pri Interpretačných hod· ~nský, či P. Toperczer, alebo dokonca Eu Tesne pred začiatkom tlačovej konreren· hrával i hrá iba sporadicky. Najmä pre ch.. noteniach zvykneme často lďučkovať, najprv gen lndjiC? Zrejme na súd, ako hrať Hum cie k l. medzinárodnej klavírnej súťaži J. N. nický nedostatok notovej literatúry. A tu sme každému dať čo jeho je, potom povedať aj mela, budeme si musieť ešte počkať, až kým Hummela dostali sa mi na stôl tri recenzné vlastne pri celom neuralgickom bode Aírenia niečo k veci. Čo by sa malo k veci povedať je ho nebudeme počuť v niekoľkých §plčkových gramofónové platne, oznab!né ako humme hudobnej tvorby nielen Hummelovej, ale aj to, že Hummela, tak ako aj iných majstrov predvedeniach. Až potom by som sa rozho lovská edícia. Boli istým prekvapením' a d~ ostatnej, súčasnej nevynímajúc. Namiesto minulosti, treba najprv intepretačne dok~ dol s kým a čo z jeho tvorby na zvukqvé volím si konštatovať, že o ich existencii vie gramofónových platní dal by som prednosť nale zažiť, prevetrať; z koncertných pódií by záznamy realizovať. Zatiaľ by som radkj asi vefml málo záujemcov. O Ich propagácii vydávaniu predodetkým Hummelovej kla sme mali ~znať viacefé rozdielne špičkové uvítal vydávanie Hummelolj·ch nôt a najllli pred súťažou i počas nej sa ani nechyrovalo. vfrnej tvorby, pretože jedine tak možno d~ poňatia, z ktorých si mož09 vybrať. Zatiaľ sa Iste všetci čakáme na modernú, erudovuú Nuž teda aký zámer má táto edícia, aký bude siahnuť renesanciu hudby nášho bratislav· mi po niekoJ'k,onlisobných počúvaniach zdá, monografiu o n&Jom slávnom rodákovi. mať rozsah, čo všetko bude z obrovského ského rodáka a vytvoriť aj jeho interpretač že to bola nahrávka aj intei'pretácla na ob skladateľského odkazu slámeho bratislav· nú tradíciu. Preto pri oživovaní hummelov· jednávku, len aby bola. Nech akokoľvek po MARIÁN JURfK ského rodáka · obsahovať, komu je edícia skej tradície považujem konštituovanie kla čúvam jednotlivé triá, rietky sú rovnaké, ma adresovaná, aké sú jej vyhliadky rozširova• vírnej interpretačnej súť~e za ten najrozh~ jú jeden zvuk, spôsob lrázovania, dynamiky, nia na domáeom a zahraničnom .trhu? Žiaľ, d..YúcejM počin, ktorý môže stimulovať po agogiky, nijako tu necítim vzruch, hfadanle· . tieto otázky sú dnes rozhodujúce pri každom zornosť mladých interpretov na jeho tvorbu, toho, čo by ma oslovilo tak, aby som častejšie , J-• ~~ :r~:;:::::Iô •E•.C. dramaturgickom zámere. Vyššie citované tri spopularizovať ju a postupne získať aj urči po týchto nahrávbch siahol. Iste, nepople-~ LP platne dávajú pomerne úzky pohľad na tú hummeľovskú tradíciu. Výsledky súťaže ram muzikalitu a technické schopnosti In· KONCERTY yklus letných komorných koncertov husle, Christian Zincke - viola da gamba , C MKS poriadaných v Koncertnej sieni a Jiirgen Kroemer- čembalo. Prvú časť pro Klarisiek uviedol vystúpenie dnes už renomo gramu tvorili diela ranobarokových skladate vaného telesa Musica aeterna (17. 6.), ktoré ľov (Cima, Frescobaldi, Fontana, Castello) v spektre koncertov venovaných b?rokovej koncipované pre jeden, resp. dva sólové ná hudbe prezentovalo vlastné koncepčné poňa stroje, avšak s ťažiskom na ansámblovú hru. tie, smerujúce k autentickej štýlovej interpre Interpretácia jednočasťových sonát a canzon tácii. O tom. že súbor má svoju umeleckú au zaujala nielen zvukovým kúzlom nástrojové toritu i popularitu svedčí n!el!!n po;!:itívny ho. obsadenfa, ale aj stavebnou súd ržnos ťou ohlas·, ale i bohatá návštevnosť popujatia. ' tem~ticky a temi>ovo kontrastných útvarov V pro~ra.me zostavenom z dÍel G. Ph. Tele · tendujúcich k rondovosti,. ktorých výrazová manna spoluúčinkova li sólisti Kamila Zajič; hodnotenia Piešťanského. kultúrneho letar preciziťa. a kómorné citenie interpretov pôso ková.- soprán, Martina Lesn'á -·zóocová flau . vysťrie.dala Cappella .Istropolitaná (i. 8). bivo .vystihla mozaikovitos ť tva'ru.· lnterpre- ta a Siegfri~ 'Pimk (SRN) -: viola da gamba. Stefanom Pollonom'. Tele'so; ktoré svoie ofi ktorej· úfinkovanie ·pod .vedením pnižského · .tač né · stvá'rnenie Toccaty M. Rossiho pre só• Domi.nantoou . určujúcou črtOu realizácie ciálne účinkovanie začalo v roku 1988, sa re' dirigenta . Jaroslava .Kr~ka 'Zar~z~n ovalo na-· iové čembalo ťažilo predovšetkým z faktúr úvodn,ej Suity La .Bizarrb i!! faret>rté špecifí~ pertoárovo zameria"!a'preV:ažnt: na' tvorbu dQ- naj výš pozitívhyrn dojmom. Orches.ter pod~-· n'ych zvláŠtností .skladby, ktorej' tvarovú· plas k·um·ver ti~ lí lý ; ťažiác;e z plhého i'nšÍru!llentál• 'mácej proveníeqcie, či už ide o taliansku re · val profesionálne vyrovnaný v~kon .poča.s ce ticitu po<\čiarkla farebná odlíšenosť polyťo- neho zvuku, v rámci ktorého s.ú jasne arliku ·nl:sal'tciu', liturgické piesne aleb9 úpravy .ná lého včče~a: Interpretá - Scherzo b'mol op. 32. Dravosť , mužná lyri ka, napnutosť gradácií, zreteľnosť pasáží v tých najrýchlejších tempách, zaťa ženie dy Recitál veľkého ·klaviristu namickej kulminácie pred návratom do reprí• Pedagóg medzinárodných inte rpretačných čuje vžité konvencie a osvetlí .dielo z iného zy, predstavovali skvelé vyvrcholenie prvej kurzov v Piešťanoch , americký klavirista žijú• zorného uhla než sme zvyknutí. V tomto dia polovice tohto neobyčajne zaujímavého ve ci v Paríži -Eugen Ind j i č- ináč hviezda eu lektickom protirečení osobnostného vkladu če ra . rópskych i zámorských koncertných pódií, a rešpcktova_nia autorovho zámeru pra~1c_nj . lndjic má svoj názor aj na svet Schumanno osvedčen ý hosť niekoľkých BHS' (1986', práve provokujúca zaujímavosť a príťažhvos ť vej poézie. Do dôsledkov sme ho mohli vyab 1990) , absolvoval po Slovensku niekoľko re jeho interpretácie. strahovať z podania jednotlivých častf Tancov citálových wstúpeni. Bratislavskému obe lndjicov úvodný Mozart - Sonáta C dur Dávidových spojencov op. 6. Aj tu sa lndjic censtvu sa predstavil v Moyzesovej sieni SF (KV 330) bol nanajvýš delikátny, elegantný. zameral viac na výrazovú plnokrvnosť. Lyric 28. júla. I napriek tomu, že jeho vystúpenie vysoko kultivovaný. preduševnelý, nie však ké časti zámerne odsentimentalizoval, dô• nebolo zaradené do cyklu, meno a najmä do-. romanticko-sladkastý·. Myslím, že .sa.mu po kladne však a v správnych proporciách na jem, a~ým už predtým v' metropole ria Dunaji darilo medzi vi.acerými možnosťami .. ktoré . črtáva ! dynamické oblúky jednotlivých čísiel. zapôsobil;dokázali vzb.udi ť r e!Jčakávaný z~- · skladba ponúkala; n ájsť priliehavý ~tred . Frá Nikde· nebo'lo cítiť, že· by mal problém na ujem publika. Neliolo. vypredané, no nem~ zy dýchali,'žili svojim p'ulzom,'kantilén'a spie'- črtnúť ni~ktorý ·obr,ázok'. seli srrie sa za n ávštevnosť - á ko . d osť často . vala, faktúŕa mala však klasickú vyrovn anosť. f.áver vystúpenia patril paganinským etu v posledno'ni čase..:. červe nať. odstup, ale bez akademickej strnulosti. Všet-. dám F. Liszta·- č. 2 Es dur a č . 3 gis mol Indjič (nar. 1947)· hrá plnokrvné, no .s dô• ko plynulo V zamatOVO-pasteJovom t ieň9vac známej L;t Campanelly. V jeho podaní to ne kladnou dáv k oú rozvahy' nielen na·púhy vir · ni; so ~retefnou,' prehľad n o u a p.reto aj zro- boi p4hy gejzír virtuozity ,.ale pestrý ,'logický, tuózny efekt. Je majstrom v tieňovaní.kfavír zumi t eľno u artikuláciou. · . · · · temperamentný kaleidoskop, v ktorom i pri neho tónu , a to vo všetkých - v krajnýéh · Chopi'novský blok otvoril'málo hrávanou, technickej náročnosti dominoval zmysel pre i v stredných polohách. Nanajvýš široké dy koncepčne nároč nou , technicky ·j zvukovo kultúru tónu i fascinujúco pripravené dyna 1 namicko-farebné spektrum, ktorým disponu chúlostivou Barkarolou Fis dur op. 60. My mické vrcholy. V každej etude bol vrchol iba je, môže vzbudiť úctu hraničiac u s maximál slím, že nebude prehnané konštatovanie, že jeden. Všetky ostatné boli ako podružné, nym uznaním. všetky úskalia, ktoré táto partitúra ponúkala, smerujúce k tomu hlavnému. V tomto smere Okrem tohto neobyčajn é ho daru je lndjié zdolal na obdivuhodnej úrovni. Výdatne ťažil najmä populárna La Campanella znamenala majstrom v budovaní hudobných plôch. Toto z arzenálu farebných prostriedkov i technic Eugen,lndjlé Snímka M. Jurík vrchol majstrovstva klavírneho umenia. Mala konštatovanie nechce azda zakryť fakt, že ťa kého zázemia a jednotlivé vlnenia dynamic dokonca i istý nevtieravý poetický podtext. žisko jeho tvorivého zreteľa ne spočíva v na kých oblúkov mali fascinujúci tvar, ideálne Táto tendencia prechádzala aj do agogiky, Odznela v takom majstrovskom tvare, ktorý črtávaní detailov - fráz, ale n.aopak: chce dospel k vrcholu a výdatne zapracoval aj ktorej vlnenia i náhle tempové zmeny vyznie je sotva možné prekona ť . Nebola virtuóznou podčiarknuť jednu dominantnú črtu - schop s fantazijným vkladom. Najviac diskutabilný vali neraz dosť prekvapivo. Bol to iste osobite prskavkou, ale precftenou hudobnou plo nosť navodzovať atmosféru vynášaním skry bol prístup k 4 mazurkám op. 30 (c mol, vyhranený názor, no vynášanie tematickej chou. Bude môcť slúžiť ako priklad dokona tého obsahu, ktorému podriaďuje i formova h mol, Des dur, cis mol). Chápal ich ako ze práce i ostatné .interpretačné parametre boli losti a výšky Tudských možností k akým doká nie fráz. Pravda,_pri . takomto spôsobe načrt á mité, folklórom inšpirované útvary .. ) zv~ko· na úrovni! · . : . žu dospieť len prírodou.vyvolení jedinci. (Prí- vania nálac,l možno s ním. nieke9y·aj polemi yý šat, do któr~ho ich odieval, bol pa míle s·natureiÓm umelca sa jedil)ečne zhodoval ·dayky: Chopin 2 mazurky.) · zovať ;, bez !?~pakov-z.dá sa, že rád- prekra-. vzdialený od. pastelových. . . poetiékých polôh.. výrazo(tý. .svet . závere.čne. j skladby. tohto .bloku · · ·· . • VLADIMÍR ČÍŽIK l,'f"·· , .• -....,.-., - ' • -·-·· " ~ ...... - . ' 1 truškovského akordu". Spo lupatričnosť obi~ dvoch čast(utvrd zuj e . nie le n výber prostried kov a.i>rincíp rozvíjanifl formy, ale aj návraty konkrétny~h mt>delov variovaných do k,óm• lfá~g .E;'I~~Palni~R~~a :v · ~t~diu i~ plikovanejších tvarov .. Fantasiestiick M. Ka: ...... ' .. \ . ' . . . gela pre. flauru a klavír so sprievodom klari- . . netu, basklarinetu,'h.uslí, violy a. violončela Agentúra S 22. 6. usporiadala koncert,· na · autorom súčasn'é . hudobn'é' myslenie . Eislero šva j čiarskeho ·autora Renza Rotu (1940) : tematicky čerpá z· het ~rogé nnych prvko.v, ktorom sa predstavil taliansky súbor Quader va· kpmpozíc;ia vzniklé! na pQdnet . holartds~é Adagio pre· fl autu·, klarinet b.as ldari n e~ . qusle; ~revažne z hadíci( (peruánsky folklór č i ana ni Perugini di Musk.a Conte'mporan'ea's vlast~ ~o režiséra 'Jorisa Ivensa k filmovému .doku violu, violončelo a klavír'(zaznela v ~eskoslo lógia s rQmantizmom), čo ovplyvnilo chaťak- . ným or i g i~ál n ym projektom Wórk.shop Ka mentu Dážď. I napriek' týmto okolnostiam ·~i ve'nskej premiéte ) .. V kontexte. lej to· drama ter ·celkovej (voľnej) 'dramaťurgie ·skladby. gei-Palm-Rota. Združenie, ·ktoré pod veQe dôkl.adne zachc;>váva autenticitu· inš.trumeri- · lurgi!!. zarezonovala näjinä svojou' zvukovou N ~ časovo ' pom~rne rozsi!lhlej ploche .autor ním poprednej osobnosti, .viol onče li s tu a diri 'tá lneh o žán'ru (primárne ·Ítestimuluje poslu .ka'tarziou. ~a pozadí quasi ~ t atických akqr .predkladá typovo jednoznačné a v zásade genta Siegfrieda Palma vyvíja aktívnu čin l)osť cháča k · vizuál~ym 'asociáciám) a .sv?Jimi dov sa kryštalizuje náznak melodického· tva jednoduché štruktúŕy •. ktoré. významovo po zamera n~ na interpretáciu sú~as nej hudby, kqmpozičnýini a zvukovými charakteristika- ru, ktorý s .miJ1imálnou obmenou a metric .súva prevažne rytmickou akcentácic;m .a ne-· tvoria významní ·sólisti, prizývaní ľrôzn ych . mi principiálne rep~eze'ntuj e 'nadväznosť na kým posunom med~i nástrojmi v.y tvá ra · púta~ • tradičnou artikuláciou tnelódie, bez toho, aby krajín (Meret.Kammer - klavír', Ha~s Balmer · II. viede~skú.školu. Ceťkovýin zvukom pô~o-· vé kontinuum introvertného výrazv. Verti. aplikoyaná variačnosť podstatne komplikova: - flauta, Gabriele Mirabassi - bask,larinet, Ro . bí odľahčenejšie a popri prísnych meťamorfó- . ,kálne rozmiestnený sú'zvuk a spôsob artikulá l~ . výraz východiskového' ·materiálu, ~~sp . mdd Sebesta- klarinet, Ulrike' Branď - vio . zach motivického materiálu .nevy.hýba sa im- cie tónu 'eliminuje, resp. vy~vára zvláštnu' konfroótovala vzťa'h yzájomne kontrastujú l onče lo ~ Pete~ Vrbinčík - viola, miesto Simo . presionistickém·u tónu,' resp. symbolicky·vy kvalitu disonancie, plne vyznievajúcej až cich ·štruktúr. Použitý spôsob ·. rozvíjani.f ne Zurcher účinkovala Rebecc'a van der Post). zriievajúcej diatÓnike. lnteq)re t ač p á zložka. .. v.závere, ktorý vzápätí· ústí do impresionistic- .skladbu formálne skf~uje a tvorí jednotiaci V programe koncertu odzneli diela Vierzehn v slede 'jednotlivých variácií výraznejšie ak . ky ladenej .figúry·. Vzťah expresie a ly.rlckej . princip, ktorým' osobito. štylizuje návraty Arten den Rege!1 zu Beschreiben Hansa centovala ivukové.nu'ansy na pozadí miernej~ . medit ~ tívn osti Je vyhrotenej'Ší v dr.uhej čas ti. k tradíciám napr. v remin,isc~nc.iách na pro Eislera, Adagi Renza Rqtu a Fa~tasi~stiick. .šic dynamizovanej ·tvarovej· evolúcie. Ten: Táto má dyhamiclčejší charakter, daný bohat- gramovo ladené'ľomantic~é kusy zäznievajú• Mau!lcia ~agela : . Dve posledn!! uvede~é · deri1=iou k redukcii materiálu a dôsfedne . ším 'zvukovým "koqtrapunktom", miestami· ~ "aktuálne'l na pódiu, ale aj v a~usticky Qd skladby boli. napisané špeciálne pre tento.sú upl !l.tňovaným ·. prihcfpom 'evôlú,cie v i~tóm . ·vytvárajúcim ilúziu súvislej ~elodickej ·l(nie, · ·lišenej sp~ievodnej skupine nástrojov, ako bor a v zmysle intencií realizovaného projek zmysle a v esenciálnej padobe nadväzuje na v proiiklade s vertikálne k~ncij>Ovahými. zvuková "kulisa" diania, resp. jeho echo-re tu (Kagel) 'chcú prezentovať zvlášť mladým štýl expresionizmu i ďalŠia uvedená skladba úsekmi ; v kľúčových bodoch ústiacich do "pe- miniscencia. OĽGA DUCHOVÁ Zvláštnosťou partitúry sú tri tenorové po stavy (Otelto, Rodriga, Jago), z ktorých kaž• dá má svoju charakteristickú polohu a výra• zovú krivku. Dramatický pól zoso bňuje titul ná partia v skvelej štýlovej interpretácii Chri sa Merrltta. Umelec prekvapil tmavými, ba rytonálnymi hfbkami a popri nich i pružnými, svietivými najvyššími tónmi. Druhou najdô• ležitejšou mužskou rolou je Rodriga, kompo novaný v extrémnej hornej polohe. Obdivu hodne si s ňou poradil William Matteuzzi. Ce· cilla Gasdia bola dramatickou, no pritom sen zitívnou a vokálne ušľachtilou Desdemonou najvyšších parametrov. Rovnocenne jej se kundovala Monica Bacelli ako Emilia. Aj režisérsku taktovku tejto klasicky po ňatej , dobovo zarámcovanej produ~cie uve -denej v Teatre Rossini, držal Pier Luigi Pizzi. Snažil sa o vierohodnú, historicky adekvátnu atmosféru a dosiahol ju i pri nutnej ručnej prestavbe scén, pred zrakmi divákov. Diri gentom Otelia bol ďalš í z rossiniovských od borníkov, Glanluigi Gelmetti, ktorý mal k ·dispozícii disciplinovaný Symfonický orches- ter z Torina a poddajný Pražský filharmonic· ký zbor. KOMORNÝ DVOJTITUL Cris Merritt (Otello), Ct.'Cilia Gazdia (Desdemona) MOZART, ROSSINI Do koncertnej siene konzervatória situoval inscenačný team na če l e s Luigim Squarzinom diela mladosti dvoch autorov. Sakrálna spe vohra Die Schuldigkeit des ersten Gebots po chádza od jedenásťročn ého Wolfganga Ama dea Mozarta a vznikla po jeho návrate z pa Pesaro - kolíska rossiniovskei renesancie rížskej a londýnskej cesty. La cambiale dl ma trimonio je druhou operou IS-ročného Gioa china Rossiniho a hoci nešlo o nový námet, Pesaro, bezmála stotisícové prívetivé mes patronátom prezidenta republiky a za spon zierko, vstupy postáv na živých koňoch atrak priniesla autorovi úspešný krst ohňom . Jej to na adriatickcj riviére. ponúka poča s augus zorskej podpory Scavoliniho, ktoré ho meno tívno s ť inscenácie iba umocň o vali. úpravu uviedla bratislavská VSMU pred tro ta okrem typických prímorských radovánok je priamo v embléme festivalu . V tomto ro ku O brilantné hudobné naštudovanie. strhu mi rokmi ako súčasť semestrálnych prác. bohaté umelecké zážitky. V tomto ča~e sa stá som navšt ívil všetky tri operné produkcie fes júce typickým rossiniovským briom, ako Táto nezvyčajná kombinácia neznámych va dejiskom významného ope rného festivalu . tivalu: nové naštudovanie Tancreda. obnove i v l áčnou lyrickou kantilé nou sa postaral za skladieb bola pre festival novinkou. Hoci išlo K jeho usporadúvaniu ho pre durč uj e s kuto č nú premiéru Oteli a a dvoj titul. zložený z Mo nietený, spamäti dirigujúci Daniele Gatti. Or o zjavne nezrelé opusy , sympatické bolo, že n os ť , že sa tu 29. fe bruára 1792 narodil Gioa zartovho diela Die Schuldigkeit des crsten chester a zbor Teatra comunale di Bologna sa ich ujali s plnou zodpovednosťou význam• chino Rossi ni (kiežby nadchádzajúce okrúhle G ebots a Rossiniho La cambialc di matrimo bol štýlovo oddaným a technicky vyspelým in né umelecké osobnosti. Popri režisérovi jubileum neostalo v zabudnutí). jeden z naj nio (Zmenka na manželstvo). terpretom neľahk e j partitúry. V sólistickom Squarzinim, rešpektujúcom duchovnú špeci vii čš í ch s kladat e ľov prcdverdiovskcj bel can Každá z inscenácií sa odohrfrvala v inom ansámbli popri kvalitných mužských predsta fickosť Mozarta na jednej strane a fahkú fraš• toVej opery. I napriek celosvetovej renesancii priestore .. Historická budova Tea tra Rossini v iteľoch Raulovi Gimcnezovi (Argirio) a Bori k ovitosť Rossiniho na strane druhej, to bol · jeho zabudnutých die l, ostáva pre nás tvor z roku 1637 poskytla svoje pódium O tellovi, sovi Martinovicovi (Obrazzano) dominovali hlavne dirigent Donato Renzetti. Viedol com nedoccneným, tabuizovaným najmä pre dejiskom Tancreda bol Pala festival - uprave dámy. Mariella Devia v postave Amenaidy v jasných slohových intenciách oba spevácke mimoriadne vokálno-technické nároky na in ná športová hala a komorná dvojica sa odoh očarila vrúcnym timbrom zamatového soprá kolektívy, obsadené zväčša mladými sólista terpretov. rala v Auditoriu Pedrotti, pod strechou pesar nu, schopno s ťou kre ovať lyrické i dramatic mi. Mozartovské kvinteto tvorili tri sopranist Pova žo vať dnes Rossiniho len za majstra ského konzervatória. Už samotné interiéry kejšie polohy a dokonai•JU bel cantovou tech ky (Helene Schneiderma'n, Hyejin Kim, Jea opery buffy a obmedzova~ akčný rádius dra predznamena li budúci javiskový tvar opier nikou. Titulnú rolu stvárnila hlasovo brilant nette Fischer) a dvaja, na rozdiel od dám už maturgie iba na tento okruh javiskového od od veľkoplošného , efektne naaranžovaného ná Lucia Valentini Terrani, so sklonmi k vcel známi tenoristi , Bruce Ford a Ramon Vargas. kazu, by bolo anachronizmom a profesionál Tancreda. cez autenticky striedmeho Ote lia , ku sympatickej hereckej póze. l pre ňu je per V centre diváckej pozornosti Rossiniho buffy nou obmed zenosťou . Práve trend znovuobja po intímne jc;dn?aktovky. Uvä .k.9.lQrijfll~i.l iJ,presné delenie tóno,y ~amo stál známy a r.utinov.aný Enzo Daca a popri vovania jeho opier '(dovediui'lch skompono zrejmosťou, navyše ide o pomerne vefký ňom záújali hlavne tenorista Luca Canonicl TANCRED va139), na ktorom sa okrem Talianska podie a dramatický materiál. a barytonista Roberto Frontali. raj ú najmä americké, francúzske a britské di Tancred je v poradí desiatou operou 21- Festivalovou zaujímavos ťou bola možnosť OTELLO vadlá, smeruje k titulom s vážnymi námetmi. ročn é ho Rossin iho, jeho prvou ve ľkou a váž• sledovať simultánne video-projekcie živých Dejiny rossiniovskej renesancie sa zača li pí• nou hrdinskou drámou. Mladý autor v nej do H ovo riť o Rossiniho spracovaní Otelia predstavení na nádvorí Palazza ducale za sať roku 1949 florentskou premiérou Oblie kázal sklbiť tragický pátos so vzletnými kanti z dnešného pohľadu , znamená chtiac-ne vskutku demokratické vstupné. Návštevník hania Korintu s Renatou Tebaldi v hlavnej lénami, obrovskú melodickú invenciu sfor chtiac pos t av iť ho do konfrontäcie s geniál Pesara si samozrejme nenechá uj sť príležitosť úlohe, pokračovali Armidou (s Máriou Cai movať do hudobnej charakteristiky postáv. nym dramatickým útvarom G iuseppe Verdi spoznať rodný dom Rossiniho , kde je inštalo• las) a Tancredom (s G iuliettou Simionato), vzťa hov a konfliktov. Prekvapujúco atmosfé ho. V tomto porovnaní sa, samozrejme , o 71 vané múzeum, ako i ďa lš i e pamätihodnosti na ktoré nadviazala Alžbeta, kráľovn á anglic rotvorný je aj orchester, takže sotva platí, že rokov starš'í me novec javí ako vo vyhrotení mesta. · ká, O tello, Jazerná panna, S'emiramis a ďal Rossini ctil iba vokálnu virtuozitu. Mnohí his situácií, miere napätia i charakteristike po Nuž, a impulzy vyžarujúce z operného fes šie. V brilantných speváckych partoch si ove torici považujú práve Tancreaa za priekop stáv chudobnejší príbuzný. Avšak to, čo di tivalu v Pesare smerom k nám? V prvom rade rovali svoje fe nomenálne dispozície umelky nícke dielo talianskeho operného romantiz Salsovmu libretu chýbalo, nahradil Rossini je to povinnosť ctiť štýl skladatera, najmä štýl ne ako M. Horne. M. Caballé', J.. Sutherland , mu. Režisér Pier Luigi Pizzi si pre pesarský hudobnou poetikou, vášnivou melodikou vokálny, so všetkým, čo skrýva škola bel can K. Ricciarelli , L. Valentini Terrani, L. Cu fe stival zvolil milánsku verziu diel;!, ktorá , na a gradačn ý m vzopiitím. Nesporne je to iný tá. Zreteľné sú tiež podnety pce dramaturgiu. berli, F. von Stade. rozdiel od pôvodnej benáts,kej, nekončí Otello než Verdiho, vzdialenejší shakespea Naliehavá je potreba prehodnotiť- v súlade so Od roku 1980 sa stalo centrom rossiniov s m rťo u titulného hrdinu. ale zmierlivým hap rovskému duchu. no historicky ncmene) za svetovým trendom - vzťah k Rossiniho opere ~ ských inscenácií s kl adate ľovo rodisko. Rossi py-endom. Akusticky prvotriedna športová ujímavý. Vieme. že existuje tiež úprava so seril a ro~lriť tak repertoárový obzor našich ni Opera Festival, č l en Eur6pskej asociácie hala umožnila pod č i a rknuť spekt a kul á rn osť š ť astn ým rozuzlením príbehu, no pcsarské divadiel. A do tretice, nezabudnime: rok 1992 hudobných festivalov, sa koná v Pesare každé prejavu a veľkoryso , v duchu iluzívne ho diva predstavenie sa pridržiavalo originálu nea bude tiež rokom rossiniovským. leto v. spolupráci s Fondazione Rossini, pod dla, aranžovať veľké plochy. Pravý park, ja- polskej premiéry roku 1816. PAVEL UNGER Dvorskj v úlohe Cavaradossiho si na svoje konto pripísal ďalší medzinárodný úspech, stvárnením postavy, ktorá sa z režijného hra diska vymyká tradičným predstavám. Je civil FJ.orentská tv~r Tosky ný, vnútorne spätý s dejom, maj strovs~y istý . • V júnovom kalendári 54. ro čníka hudobné i odvahu vniesť na javisko aj ticni ~ t é životné Farebný chlad inscenácie obohacuje sýtosťou ho festivalu Maggio Musicale Fiorentino vo stránky. To mu vlastne ponúklo šancu .. ušiť'' svojho hlasu a jeho "Victoria!" spečaťuje ma Florencii dominovála premiéra Pucciniho Tosce civilnú opernú garderóbu a spo ň s ta liarov osud priam turbulentnou silou, ktorá opery Tosca (8. júna), ako titul, ktorý mal na kým vkusom, ako sa to podarilo Pucciniho na chvtru zmrazí hľadisko . Náš umelec sa vo vnadiť publikum z nie ko ľk ých príčin . Na jed libretistom - lllicovi a Giacossovi. Millerove Florencii podp f sal už pod druhú takúto netra nej strane prítom. no sťou dirigenta Zubina estetické pr(stupy mali teda logické oprávJle ~ičn!l jn,scerráciu. (l;'rv.ou bola postava v ·už Mehtu a hviezdnym obsadertím hÚtvnýc~ nie .kiorá vie . spie vať. So všetkymi techpickýin i fi~ · nesami, ktoré .ešie.pred desaťro čiami k spie . van iu p ' Hudobný svet má po rokoch opä ť novú senzá ciu . novú opernú hvieždu, di vu. č i primadonu Nová Callasová assolute ...... Súdiac pod ľ a jej doterajšieho repertoáru Tak· nazýva za hr·ariičná tla č novú hviezdu sve v A tt il ovi totiž prakticky dokúzala sp lniť všet• a vzhl'adom na jej indi viduálnu schop n osť vir tového operného neba Maru Z am pi e r i . ko, čo si vyžaduj e pravé bel canto z konca 18. tuózne zv l ád nuť rozsiahlu bel cantovu škálu Zjavila sa neoča kúva ne, jej kariéra bolá krút a začiatku 19. s t oročia: od najjemnejších pia výrazových prostriedkov. má Mara Zampieri ka a rýchla , hovoria o nej, že je vulkánom nissimových nuáns, až po koloratúry, nevyní vše tky predpoklady sta ť sa po vyše štvrťsto ro opernej dramatiky. Najprv okolo jej vieden majúc dramatický náboj. Mara Zampieri čí designovimou nasl e dovníčkou j edinečn ej ského debutu ako Odabelly vo Verdiho Alli vša k verejnos ť po Attilovi omráčila opäť, k e ď univerzálnosti. ktorú reprezentovala Mária lovi vznikli dohady a diskusie. Novému vede chcela s pievať Traviattu. Mnohí jej p~oroko Callasová. Dúfajme, že jej kariéra nebude niu viedenskej š tátn ~j opery Wa,echtcr-Ho vali hlasový kolaps. Ako to už pri prorokova rovnako krátka a osudová, ako jej pred lender však naš ťastie bolo hn e ď jasné, že ma niach tzv. fach -odborníkov býva. kolaps sa chodkyne ... jú do čin e ni a s n eo byčajným talentom. Už nekonal , ale grandiózny úspech ...T _u je žena, vzápätí vynieslo miesto gene rálne ho hu dobného riadit e ľa v Brémach. V ro ku 1985 nasledovala šéfovská z mluva s opernou scénou v Ma nnhe ime, avšak . veľké medziná rodné ohlasy je ho diri gentských' kreácií v Bayreutre mu prin ~~ š aii r(>zne lákavé po nuky. Po dvo.ch ro7 · . koch mannheimského pôsobef!ia dával · predn osť činnosti slobodné ho dirige nta,• s m ož n os ťou h osťova ť v·o viacerých po predných · ~urópskych . a · . ame~ický~h • • .operných. scénach: V . je.ho· úspechoch · dominoval predovšetkým Richard W ag- te je lcgltinulým nástupcom legen- ner. (V roku 1984 v zásk.oku za G .·Softi- cUrncho Paganin.ibp a to ~okrz svojho otca. ktorý bol jeho učitefom.. 11 ten bol žiakom Er- ho v Bayreuthe interpre tácio u Ringu zo- ne:.1u Camilla Sivoriho. jedinéhó žiaka N. Pa- žal fantastický úspech.) Doterajšie me- ganiniho. o určitej príbuznosti ~ovorí aj ži- dzinárodné úspechy a uzna nia mu za- vot mladého z. Fruncescuttiho. U delom jeho bezpečili od sezó ny 1993/94 na päť rokov detstva bolo denné drilové cvičenie od šies- funkciu šéfa Bavorskej štátnej opery. tich hodin nino. do de~>iatej večer. Ako zä- Pre Schneidera, ako sám novi ná rom po- zručné dieťa v desiatich rokoch hral Beethove- vedal;·.·to ·znamená podstatné preo rie rt.~. . nov husrový koncert. v roku 1924 prišiel do tovanie sa, lebo popri ·dirigovaní b!,lde sá Par(žu na konzervatôÍ'ium k Jacqucsovi Thi- musi e ť zaoberať. a J· zložit_y' mi divade lny' -. baudovi. J;>arfbky debut s konzervatoriálnym orchestrom . mu. otvára cestu ria .koncertné mi rfadiacimi mecha nizmami' no najmä pódiá. ·pori&~da 'rc:citály. pohostinne vystupuje tým , ako dos t ať mníchovskú ·operu do· na orch'estrálnych koncertoch ·ako sólista . . če l a svetové ho op·e rného diania; ako zís-: čoskoro sa· stáva 11sistcntäm husľovej hry na . . . · k a ť,riajpoprednejších ·svetových di'rigeh-. . . ÉQole N.o~~itlc d'< M~Jsiquc v ľaŕiži . V .trid- · Peter Schneider Snímky &n:hív Hž ·.· tov; spevákov a r ežisérov; ako . gara nto ~ · · siatld\ ~je .ut ·frlitta:5~a~ti u~návaným ___..;.,;.,;..-!".;..;.,~-...,;,o--_.;;--.;...~- · ,.;.· -·· -· - ·- ·-'!· •· ....· -·~-....- ·.,·- · :•. .• - ~.- ,.;,' ~, .. h'!atový~ virlúÓlom •. spolu\lč(nkuJe s Bru- · ·...... l ·. • • • . • s·. ..tí '. .... ·. ..d.. .. ·, .· .. ... ·.. .·. AOIJI ;.Walterom.. .. ~~ngcl.be rgerrim".': Furt- ...... p ·t ·· . . c .. ne · 'l ·e r :. · ·wängl.croin •. Món!~UX.Ó !ll a.inými významný- . .::: .'.. . e e r··, .· . ···. -. .. · . · .· .:,- ,.. .mi.dirig.eritumi.:V rriáji 193fľdcbiiúwa l na ju· . ·: : · · : . . · . . · . . ·. . ·.. l . hoamerick.om kontinente. kde predniesol.ori-. · .. e.. ·.z ·lg ·n·· .· ·a· v·a.. : n · ·. y~· o· P· ·e· .r ·.. n·y'·· sv :e'f· 'f~ť:.~~~·. ~~~:rh~,~g~·~~~~~~u~~r~~~~~~~~~ ~ · . . · . . . . ; . . . .. · ·. .-, ·k'o'u J ~sé Jturb!h~l : ' N ~w ·· Yó r~ Ti~cs ~, je~o . · d. ., · . · . . . · . · . : · · . · . . . !;koncerte nap1sah ..: .že · to:· boh n a Jv itčš t e · · M:. .. 1 · · h·· .·· · ·. · · · .1ovácic:; aké1'eatró Colón z~ dlhé.roky ~až il " . : . nl c· O··V·e . .. · .,.O· rrik, _nes~ôr. op~~uícs.voj V(! ~k o. !cpý úspech . ' · · ·· ·V ·· . · . . · · ·. · s prvym . p~·gam(Jtho h\ls ľ ovym koncertom · · · · · · · · · . · , , ŠNe.wyor,;ko.l! fi.iharmó~Jiou :,V . ric skorších ro- .. · · · · · · · koch· ·ú.zkp . sp<;i lup'raél~va l. ·s 1;-!e.rberton:t ·von ·· C· ..e sty·: k _ um.e leckeJ· . kariére: b'y' vaJ' ú. pôsobenie. .v mníchovs.keJ· opere . sta.lo ·. · . ~ar~j ~nnm •. pmi.tfi Mítr~)P9.U I Qimm. a i.. .n o · · . rôzne. Niekedy ná hodné,: a le zväč~ príť<1ž li vé a zaujím.avé·, a by. sa oživ Hi .výc·. . ~qmzviaqa. ~PI <~ t~qva l na sólistický<;h reti t ~- ·Ša .. sú · výsledkom· systematickej·," . t vrd~j . me nné produkcie s. i'nýrh i op.er~ým i $cé-· · · loch: ·S:Robert(nil (::asadesusom vytvoril n!'!-. :u111eteékej_ práce. Ak vo Vi e ~rii - ako pí- · · nami·, u . ktorých skl ada t e ľs k ýc h os9b-.' • zabudnute(né ·duo, s .ktorýirt · pred ni esol ' n ic ~ . š~m e ná i~jto . s tran e .:..zasvíe tila ·v Strál.)S- . ností s ú~asn osti . objed n ať nové. die la . . k.oJkl>kr.ít _.V.šc t ~y,:!'ke:t lrove nove.. b~t s ľové so- .· . ·sovej · Qpere ·Sa lo me ·Mara Zampie ri a · a JJód. Preto o tázku vlastnéj dit:Ígeritske) · ná ty:. Ic(l. ·unJC'ni C: i'e· z 414 ri~ Výsledkom dlho~nej aktívnej profll"llmovej spolupniee hudobnýeh redakcií UNESCO v Bratislave, Medzinárodného hu Slovenského a Českého rozhlasu je realizácia Rozhlasového hudobného festhalu, dobného festivalu v Brne, Medzinárodného ktorý v tomto roku vstup~e do 4. rolníka. Myilienka uskutoäalt toto rozsiahle o rganové ho festivalu v Olomouci. z Medziná rozhlasové podujatie sa zrodUa na p(tde výboru Medzlnúodnej rozhiiiCMj sdtde rodného festivalu e lektroakustickej hudby Prix muslcal de Radio Brno a opiera sa o fakt, že za~iatok jesenného obdobia je v Plzni, z Medzinárodného hudobného festi u nás bohatý na rozmanité hudobné pod~atia, predolietkým medzlnúodaé hu valu Mozart v Prahe. z medzinárodnej roz dobné festivaly. Rozhlas samozrejme chcel byt pri tom, vyutit svojnlaea a nl84tl hlasovej súiaže Prix musica! d e Radio Brno a Medzinárodného festivalu hudby 20. sto ro niť poslucháčom na~j sledovať n~zaujfiUVe.)tiella naj v celej republike výber z čia MELOS-ETOS v Bratislave. Vyše troj hodnotnejších koncertov. Spololná akcia vyvolala živý ohlas u posluehj&UJ yerej týždenný maratón vyvrcholí spo l očn ým kon nosti a tak sa zrodila nová rozhlasová hudobná tradícia. · certom rozhlasových štúdií v Bratislave, Brne a Prahe. na ktorom odznejú reprezentatívne nahrávky realizované ~ poslednom období v spomínaných štúdiách. Rozhlasový hudob Rozhlasový hudobný festivall991 ný festival sa b ude vysielať v dňoch 28. 9. - 20. IO. (okrem 2. IO. a Y. IO.) na o k ru hu De vín a od 7. IO. už pod ľ a novej vysielacej štruk 9. október v ím sa tohtoročný festival líši od minulých túry na okruhu Slovensko 2. Začiatky budú ročníkov , spj•tali sme sa vedúceho redak SND Bratislava - Ch. Gounod: Faust a Margaréta C striedavo o 14.00 a 1!.1.30 ho dine. (19.00) tora Redakcie symfonickej, opernej a komor Mohli by ste bližšie upozornil' na zaujíma• SD Ko§ice- G. Puccini: Bohéma (19.00) nej hudby Hanuša Domanského (na obr.), vých sólistov, dirigentov č i telesá zaradených (DK VSZ) ktorý bol jedným z iniciátorov myšlienky. na festival'? SKO Žilina - W. A. Mozart - live nahrávka pre - Treba úvodom pove dať. že ide o mimo RGT Records Milano riadne o rgani zač ne nároč n ý projekt. ktorý si - Zo širo ke j palety interpre tov a dirigentov I. Gajan. klavír. R. Cionto (USA), klavír, vyžaduje naprostú súhru vše!kých zúča s tne aspoň pre informáciu spomenie m Slovenskú G. Corni (Tal.), klavír; dir. L. Bellini (Tal.) ných. Kým v minu l ý~:h rokoch. okrem živých filharmóniu s d irigentom M. Turnovským DJZ Pre~v - F . Lehár: Veselá vdova (19.00) koncerto v. mali pome rne široký p rie-.to r špe a A . Ccccatom. Symfo nický o rchester Slo IO. október ~: i á ln e zo~ta ve né hudobné programy a rozhla venského rozhlasu v Bratislave s d irigentami SND Bratislava - G. Verdi: Sila osudu (19.00) ~ové re láde. kto ré prezentovali predovšet D. Burkhom a M. Bambertom. Čes kú filhar SD Ko~ice - O pravde a lži. balet na hudbu A. Ovo· kým vlastnt'1 rozhlasovú p' rodu k~: i u. v to mto mó niu s dirigento m R . Kubelíkom a klaviris táka. verejná generálka (10.00) roku sme sa takmer vý lu č n e sústredili na pria tom R . Firkušným. Státnu filharmô niu Brno (DK VSZ) me a one~kore n é preno sy koncertných podu s americkým skladateľom a dirigentom česk é SF Ko§ice - J. L. Bella, J. Podprocký. J. Brahms, jatí z medzinárodných hudobných festi va lov. ho pôvodu K. Husom. Symfo nický orchester dir.: J. Wildner (Rak.). sólisti: V. Cuchran, akor na ktorých Slovenský a é eský rozh la~ partici é s. rozhlas u v Prahe s dirigento m V. Vát deón. Th. Hlavatsch. klavír (Rak.) puje. Hlavným garanto m rozhlaso vého h u kom. Syp1 fonický orchester h l. m . Prahy SKO Žilina - program ako 9. IO. dobného fe~ ti valu sú hudobné redakcie v Bra FO K s klaviristom l. Moravcom a d irigentom r>J GT B. Bystrica - O. Nedbal: Poľská krv (1 9.00) ti sla ve. Brne a Prahe. no a ktívne ~a lap;íjajú P. Altrichte rom. atcf. Rozlrfasot•ý l111dolmý festival 1991 sa teda ll. október aj roz hla ~ové štúdi;í v Pl71l i a Olomouci. SND Bratislava - Ch. Gounod: Faust a Margaréta Aké pod ujatia bude maf možnost' naša kul zača l priamym prenosom z otváracieho kon (19.00) túrna verej nosť prostredníct vom n1dinprijí cerru lJrrrris!at•skýc!J 1111dohn_ých slávnosti. NS Bratislava - operetná show Ach , tie ženy ... ma č0\ slcdnvaf'! Veríme. ie 1111.1'a kult1íma verejnosť si bude z tvorby F. Lehára (19.00) - 13udú to najmii priame p reno~y a écNvé ma( z t'olw t·yhra( a ie najmä poslucháčom, (DK Ružinov) t.<íz na my z M ed zi n;írodnl~ h o hudobného festi ktori iijiÍ mimo kuluímrc!J centier umožníme SD Ko§ice - O pravde a lži, balet na hudbu A. Ovo valu 13rati s l av~ k é hudobné s l ~1 v n os ti . Mcd7i .. by( pri rom". . ' táka - premiéra ( 19.00) (DK VSZ) S nímka M • •Jurík n;írod nej trihtmy mladých intcrprcto.v Pripravil: MARIÁN JURfK 12. október SNr> Bratislava - G. Verdi: Rigoletto (19.00) SD Ko§ice - O pravde a lži. balet na hudbu A. Ovo· táka ( 19.00) (DK VSZ) Z gramofónOvej produkcie OPUS-u DJGT B. Bystrica - A. Dvofák: Rusalka (19.00) 14. október SND Bratislava - G. Bizet: Carmen ( 19.00) Music from Maria Theresa Time DJGT B. Bystrica - Večer s Amadeom (19.00) (Zvolen) Mu's ica Aeterna DJZ Prriov - G. Dusík: Hrn čia rsky bál (19.00) (Michalovce) P1od m·ent: 1\ol cr. O ľ ~a D < ul <í~'"'ú .\ . .h in 1~-:n: k llanik ('.' p11 1 17XIl) 1'. ( ;;uuh•ntiu' lk1tdhad1 OFI\1 ( 17:lii lludohnú r.·i;" : Ll· ,-~~ Kum:uct. ~:the l~ q! trl a 111 (. , J, IXl IS. októbe{ .. Zl UkPI!i l'l'ii;t: (iw.t:il ~OI , t l l ~ Dcitrn ľai t,i 19. október SND Bratislava - V . P;1tejdl: Snehulienka a sedem pretekárov, balet ( l !.(JO; 17.00) DJGT 8. Bystrica - E. Kälm I'OR IJ\D J\ KO NC!: RT NA I.U ·.K'I RON l( I'ORI Di\ KO CTR l i\ ELEKTRO l< 22. október 1-.. YCII NÁSTROJOCI I \' UOi\I E 1'\ I E IA K 'ÍT II "li\STROJOCII V 1\ IOYZESOH. .I SND Bratislava - G. Verdi : Nahucco ( 19.()()) I'KO (MOYZI:S()V,\ l ' U C t\ ) \ KO~ l SIENI SLOVENSK! .l Fll.l li\RM ÓNI E ( \ ' \ DJGT B. Bystrica- G. Verdi: Nabucco ( 19.(JO) ( l J\CII IJ\NSKI' II O ÁBRE:Í. I E) V 13Ri\TISLi\ \l DŇA 1:!. IO. llJ'! I D Ň/\ 111. 111 . 11)l) l 23. október Súkromný distribu~ný podnikateľ s kultúrnymi a hudobnými komoditami @YAMAHA ® YAMAHA hľadá skladový priestor n!Umenej 2 YAMAHA E11topn O m b.H Y/\MI\Itl\ f 1111111·1 n mh li 60 m • Eventuálne ponuky prijímame ·· priamo v redakcii Hudobného života.