Zrodila Sa Tradícia Neraz I Tých Óo Min
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
V ČÍSLE: Prvá Hummelova s úťaže Kultúrne leto e Rossini~vský - festival v Pesare e Tosca s P. Dvorským vo Florencii e A. Vrteľ o pŕáci s talentami e Hommage a J. Blaho e Rozhlasový hudob?ý festival '91 e Rece nzie e Informácie zo zahrani~ia e Servis HZ ( RočNiK xxm. • 3,50 Kčs s. 10. 1991 19) AJ " Bratislal'e máme už medzipá rodnú interpretačnú súťaž. Pre kla l'irlsto-v, ktorých je nielen l'O Sl'ete, ale aj u nás l'eľa. Viac, než dokáže uniesť koncertný Žil'Ot - tndia nie ktorí. Preto tí s koncertnými ambí• ciami musia byť skl'elí sl'ojím ume núÍl a musia mať kde "naštarto• l'ať". K tomu pristupuje aj také špe cifické špecifikum: nemáme kl'alit né koncertné kla-víry. Chýbajú nie-: len " slol'enských mestách, ale aj l'O l'iacerých inštitúciách.· Bratislaru " "pol'esti" zachraňuj e ešte Slol'en ská filharmónia so Sl'ojím obnol'e ným BOsendorferom " Moyzesol'ej sieni. Vd' aka nemu sa-naša nol'á in terpretačná súťaŽ odohrala" regu lárnych nástrojo-vých podmien kach. Zál'erečná časť finále, poža• dujúca koncerty s orchestrom, do-' konca na osobitne pre túto pnleži tosť prll'ezenej Yamahe. "Malá po zornosť" jedného zo sponzorol'. Zá•·cr{'('n~ 7.1ÍJlOic n ia limtli!>IO\ llummclf»·ej <;li!";si<' !il\ !{cmtli l' h.mu·crlnt~j sieni Sh!vcnskej filharmónie Chýbali zrelé osobnosti aké sme zaznamenali napriklad na tohtornl: ných koncertoch Pe nt a Na margo súťaže J. N. Hummela gonály v Žiline - patril k nim Talian Pampil i i Juhoslovan Sandorov. Zväčša išlo o muzi kúlnych interpretov s malou pódiovou suve renitou. Každý z nich ~a .. našic(·· v niektorom z dicl2. kola. no málokto ltokúzaludržai vnú torný náboj a elán nielen po celú súťaž. ale Zrodila sa tradícia neraz i tých óO min. 2. kola. Prvé kolo .. bež• ne" sprev<idzali . najmii v e tudách, preklcpy VIERA REŽUCHOV Á (myslím. že iha Michal Rezek dokázal zahrai všetky nielen ~ vervou. ale aj č i sto - obdivu ~ledovať nástup mladých umelcov zo zahrani súiaže od nej ncod~ t1íp ia. ) V n áročn ýc h sú hodn;í bola i Hummc lova etuda). Už tu upú čia. Hojne ich bolo zo severských krajín. iažných podmienkach mali možnost" za žia ri ť ta li menú. ktoré sa potom opakovali aj v ďa l Ko ncerty boli síce prínosom pre náš jcsenný a možno i výrazncjšic sa prcsadii. Ale bol to ších knlúch - napríklad Adam Skoumal. N. mcdziná rodný festival a zaujímavé pre publi prvý roi::ník' novcj nH.:dzin ;írodnej ~úiaže. ke Kislenkovú . I. M. Nagy-l uhúszov;í. M. Štef kum. no prestali sme byi na nich zainte reso dy sa ešte nevcdclo. ako vysoko bude posta ko. E. S laničkov;í. F. Pcrglcr. .. Druhé kolo va ní. Ďal šia príležitost" - lntc rpódium - pre vc nťt latka n;íročnos ti . však bolo pre viacerých kamcfwm úraw. pri stala byi zainte resovaná sama. Postupne sa Nová medzin<irodn<i ~ ú iaž m;í byi natrvalo čom svoje zohra lo aj povestné nervové vypä totiž vytrati la j eho pôvodná myšlie nka - p~í spätá s Bratislavou. Nielen miestom ko nania. tie a možno aj podcene nie potrebnej n<iroč (omnosi zústupcov za h ran i č n ýc h agentúr ale aj n;ízvom: zvolila si meno svojho rodáka ncj prípravy. a zaraďova ni e mladých umelcov do konkré t Johanna Nepomuka Hummela a zarad ila via Aspoň niekol"ko poznúmok k interpretom nych koncertných plánov. cero z jeho klavírnych diel do povinného. č i 2. kola. Dcsislava Ščereva (Bulharsko) je in tc rpretkou jasného. výrazného a2 ostrého Natália Kislenkol'á hrá klarimy koncert M. voliteľného rcpcrtmíru vo všetkých kolách. prejavu. s pomerne racionä lnym koncipova Ra l'ela 1 Povinné bolo Brilantné rondo La Galante o p. It: 1Wllllifq~dlhilílti111lll1 111t lllll 120 v 2. kole. v ostatných bola mož nos ť vlast ním hudobnej predlohy ... viac využíva klavi ~ ného výberu etudy. klavírnych trií. resp. kla ristické príležitosti interpretovaných skl a ponzorov mala s úťa ž dovedna sedem. Se vírneho koncertu a mol (nehral ho vša k Ili k) . clieb. než hy zdôraz ňo va l a ich ďa l š i zmysel. Sdem bolo aj č l enov medzinárodnej poro K d"alšiemu repcrto;íru - l. kolo sa popri jed Pok račova nie na 4. str. ty, ktorej predsedal Eugen lndj ic. Práve po nom Z; Prelúdií a fť1g J. S. Bacha a l. čas ti rota patrila k zárukám, že sa to s novým me z l"uhovofncj Mozartovej son<ity .. špecializo dzinárodných podujatím myslí vážne a n ároč valo"' na etud y (prcdpbaný bol Chopin. Li~z t ne. Že sa nebude nato ľ ko hodno tiť u s i l ov nosť a okrem Hummelovej aj ú:JI ~ ia ctuda podľa či svedom it osť, ale predovšetkým skutočn é vlastného výberu). v 2. kole sa kandid;íti pre umenie klavírnej interpretácie, resp. jej do zent ovali celou Beethovenovou son;ítou (' siahnutý s tupeň. Niežeby v časoch .;pred vypuste nými reprízami). 'pomínaným Hum sponzormi" nebo li v Bratislave príležitosti mclovým brila ntným rondom. zúvažným cyk pre medzinárodné konfrontácie mladého lom romantizmu ;{ ~kladbou z pi:Jtich na ume nia. Obe - Inte rpódium (od 1970) i Me vrhnutých autorov 20. stor. dzinárodná tribúna mladých interpretov Na l. ročn ík u llummclovcj sllťaže sa zú UNESCO (v Bratislave od 1971) mali spo čas tni l i naj mií študenti z okolit ých krajín: č i atku i konkrétne plány ako pom ôcť našim Maďarska (je ho reprezentantka však napo mladým v štarte na koncertné pódiá. MTMI kon na súiaž ne nastúpila). ZSSR (vysoké túto pomoc síce dodnes realizuje, no jedenást" školy viacerých republík ). Rakúska (najmä rokov sa akosi prestala týka ť domácich adep z viedc n ~kcj H och~c hulc fii r Musik poch;í• tov. Až na predošlom r očníku zaujal medzi dzali aj viaccrí zah ra n i č ní účastníc i súiažc: národnú výberovú komisiu huslista Ivan Že• z Japo nska . Južm:j Kúrei. Fi lipín). ( 'SFR Michal Rezek- mýlepší interpret diel J . N. natý z Prahy. Pred ním nepochodili viacerí Hummela bolo zastúpené klaviri, tami z pražského kon kvalitní slovenskí a českí interpreti: Jozef zervatória. AMU a VŠMU (z tcj to ~ kol y je aj Podhoranský, č i Imrich Szabó, a le bo Marián Bratislava mala teda mcdzin;írodné inter rumun~k;í Slovenka l. M. Nagy luh;ísz). spoz Pivka (ten dokonca nepostúpil ani do 2. kola pretač n é podujatia. nikdy však nic s tako u nali sme aj intcrprc tal:né umenie mladej Au verejnej prezentácie s orchestrom). A tak sa šírko u ponuky pre našich mladých. akú dáva strá l čank y . Na 'úiai.i rozhodne nechýbali ta z vynikajúcej príležitosti pre našich interpre práve táto nová int c rprctačmí s úťa ž. (Ich po lenty a intcrpret;ície ~ puncom osobnostných NIÝÚSpešnejšia účastníčka súťaže lana Má tov k medzinárodnej kariére, stala predovšet• če t bude zrejme vždy záv i s i eť od nich samých. rysov - no b1IIa to predovšetkým súiaž mla ria Nagy Juhászol'á kým príl ež it osť pre návštevníkov ko ncerto.v: Ci sa prihlásia a pripravia a pred za č iat.kom d ých. študujúcich. dozrievajúcich klaviristov. Snímky M. Jurík INFORMÁCIE Účastníci zhromaždenia pri hrobe J. Blahu ktorý ho sprevádzal po celý život a určoval aj va/i naJu mírodnú operu. Bol jedným jeho postoje k hodnotám /il{/ského života. z ·prvých, ktorý staval priateľský a sú zv u čný l napriek nadobudnutému úplnému právnic· most medzi česko u a slovenskou hudobnou kému vzdelaniu, Blahov život a osud patril kultúrou a kultúrou · vôbec, bol jedným hudbe. Azda niet kraj.(ieho a historicky trva z prvých, ktorý tlm očil svetovú opernú litera lejšieho zatriedenia do komex/11 českej a slo /lÍru prekrásnou ľub oz vučno u slovenčin ou a jedným z mnohých, ktorí zaclmulova/i ľu Na slávnostnom koncerte v skalickom kostole pri príležitosti nedožitých deväťdesiatln nár. venskej hudobnej kultúry. aku fakt. že bol um. Janka Blahu znela Mozartova Korunovačná omša v podaní Dámskeho komorného or prvým slovenským prof esionálnym tenoris dové bohatstvo náJho nárpda. Galériu jeho chestra, speváckeho zboru Echo a sólistov E. Blahovej, H. ~tolfovej-Bandovej, L Ludhu a J. tom. Bol jedným z prvých, ktorí pos/o ven čo - operných postáv tvor( vyše stovka romantic Petra. · kých , ale aj realistických javiskových hrdinoY, postáv, postavičiek i figúr, ktoré interpretoval vždy svojim nenapodobiteľným , ľudsky pre žiarenýn! ·a prostým bodrým prejavom. Histo ricky významná je aj jeho koncertná 'činnosť. Hommage Blaho Dlho bol jedným ·z mála tenoristov, ktorí do . aJ.. kázali zvládnuť náročné oratórne .die/a Beet· /wvena, . D.vofáka, Berlioza; Nováka · či Su 15. septembra t. r. konalo sa v Skall~i sláv kom cintoríne si pietnou spomienkou uctUI cho/ÚJv talrn zeme. podk-arpatskej, ktorému nostné zhromaždenie na počesť nedožitých dr.· Janka Blahu jeho. naqbi.Wí ·pnbuzní, vtlatii pečať vzorovej imerpre{ácie. A napo 90-tych narodenín národného umelca Janka priatelia, spolupracovníci ll známi. z.·hu ko'n je IU. Janko Blair o pedagóg, jeden z prie Blah u • Ústredným podtúatim bol slávnost dobnú obec ptedni~sol spomienku na nášho kopnfkov s/o'venskej vokálnej .~koly , zberateľ ný koncert v miestnom kostole, kde zaznela prvého slovenského tenoristu národný ume záhoráckych ľudových piesní, ich nenapodó . Korunovačná omša W. A. Mozarta. Slávnost lec LacUslav Slovák. bileľný itllerpret, pria teľ významných umel ný prejav predniesol prvý podpredseda vlády cov, ale aj pro~t ých ľudí. Desať rokov nás delí SR ~artln Porubjak, ktorý VYZdvihol vý• xxx od jeho odchodu a teraz si pripom íname jeho znam osobnosti dr.