AKTUALIZÁCIA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIMBACH
Bratislava, august 2014
Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
IDENTIFIKA ČNÉ ÚDAJE
NÁZOV DOKUMENTÁCIE:
AKTUALIZÁCIA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIMBACH
OBSTARÁVATE Ľ: Obec Limbach Ul. SNP č. 55, 900 91 Limbach
SPRACOVATE Ľ: AUREX spol. s r. o. Ľub ľanská 1, 831 02 Bratislava
HLAVNÝ RIEŠITE Ľ: Ing. arch. Ľubomír Klau čo ZODPOVEDNÝ RIEŠITE Ľ Ing. arch. Zdenka Mrázová
OSOBA ODBORNE SPÔSOBILÁ Bc. Bibiána Piršelová
PRE OBSTARÁVANIE ÚPD: osved čenie o odbornej spôsobilosti č. 239 Dukelská 43, 900 01 Modra
DÁTUM SPRACOVANIA: august 2014
2
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Riešite ľský kolektív:
HLAVNÝ RIEŠITE Ľ Ing. arch. Ľubomír Klau čo
Ľ ZODPOVEDNÝ RIEŠITE Ing. arch. Zdenka Mrázová
Urbanizmus Ing. arch. Zdenka Mrázová Širšie vz ťahy Ing. arch. Eva Hledíková
Demografia – Bývanie – Domový a bytový fond Socioekonomické aktivity obyvate ľstva, Ob čianska Mgr. Tatiana Lachová vybavenos ť
Hospodárstvo, obrana štátu, CO Ing. Ľubomír Macák
Cestovný ruch / turizmus – Šport – Rekreácia Ing. arch. Zdenka Mrázová Ochrana kultúrno-historických hodnôt
Ochrana životného prostredia Mgr. Michal Štiffel Ochrana prírody a krajiny, ÚSES
Verejná dopravná vybavenos ť Ing. arch. Zdenka Mrázová
Verejná technická vybavenos ť Ing. Vasi ľ De ďo
Ing. arch. Zdenka Mrázová
Po číta čová grafika Mgr. Michal Štiffel
GIeografický informa čný systém Ing. Martin Mahrík
Ing. arch. Aleš Baláži
3
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 2. VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIMBACH Potreba spracovania Aktualizácie územného plánu sídelného útvaru Limbach vyplynula z nutnosti reagova ť na rozvojové zámery v obci Limbach ako aj zosúladenie a premietnutie po četných rozvojových zámerov riešených Zmenami a doplnkami sídelného útvaru Limbach (od roku 1999 až po rok 2014). Pôvodný územný plán z roku 1996 komplexne riešil celé územie katastra obce Limbach. Navrhované rozvojové zámery 1. HLAVNÉ CIELE SPRACOVANIA ÚPN-O LIMBACH stanovené v zmenách a doplnkoch boli riešené parciálne len v „hraniciach“ lokalít bez zoh ľadnenia celkovej Územný plán obce Limbach sa vypracuje ako Aktualizácia územného plánu sídelného útvaru Limbach (ÚPN-SÚ dopravnej a technickej infraštrutúry obce Limbach. Limbach) v znení zmien a doplnkov vo forme nového územného plánu obce. Predmetom dokumentácie je aktualizácia v sú časnosti platného schváleného územného plánu sídelného útvaru Pod ľa uznesenia B/9/OZ/2014/3-3 schváleného obecným zastupite ľstvom obce Limbach d ňa 3.3.2014 sú Limbach (ÚPN-SÚ Limbach) v znení zmien a doplnkov. závery a odporú čania Analýzy územného plánu obce Limbach (Preskúmanie územného plánu sídelného útvaru ÚPN-SÚ Limbach bol schválený uznesením Obecného zastupite ľstva č. 3/96 zo d ňa 10.04.1996. Limbach v znení zmien a doplnkov) z augusta 2013 schválené ako ZADANIE pre Aktualizáciu územného plánu sídelného útavru Limbach. Záväzná čas ť ÚPN-SÚ Limbach bola schválená všeobecne záväzným nariadením obce Limbach č. 3/1996 zo dňa 18.03.1996. Cie ľom Aktualizácie územného plánu obce Limbach je vypracova ť súhrnné znenie ÚPN obce Limbach, v ktorom budú premietnuté všetky zmeny a doplnky a ktoré by umož ňovalo preh ľad o platnej urbanistickej koncepcii obce Spracovate ľom ÚPN-SÚ Limbach bola Ing. arch. Marta Šímová a kolektív (FORM-A, Ateliér pre projektovú a jej priestorových a funk čných charakteristikách a zárove ň by bolo efektívnym podkladom pre usmer ňovanie a konzulta čno-poradenskú činnos ť v oblasti územného rozvoja, urbanizmu, architektúry a designu. investi čnej činnosti na území obce a vykonávanie preneseného výkonu štátnej správy na stavebnom úrade. ZMENY A DOPLNKY ÚPN SÚ LIMBACH Hlavnými cie ľmi riešenia pod ľa Zadania pre Aktualizáciu územného plánu sídelného útvaru Limbach, v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zmien Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach sa týkajú riešenia zámerov vyplývajúcich z Uznesení Obecného a doplnkov je stanovenie: zastupite ľstva obce, parciálnych problémov v rozvoji obce, prevažne zmien funk čného využitia jednotlivých plôch, prípadne regulatívov funk čného využitia, tiež aktualizácie záväznej časti ÚPN SÚ a doplnenia nových • zásad a regulatívov priestorového usporiadania a funk čného využívania územia obce v nadväznosti na rozvojových plôch. okolité územie, č ť • Aktualizovaná bola textová a grafická as ÚPN, vrátane regulácie riešeného územia v zmysle platného znenia funk čného využívania územia, stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok, nebolo však vypracované súhrnné znenie ÚPN obce • zásad a regulatívov starostlivosti o životné prostredie , územný systém ekologickej stability a tvorby Limbach v znení všetkých zmien a doplnkov. krajiny vrátane plôch zelene, V sú časnosti sú evidované ďalšie žiadosti o zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach. Väčšina doteraz evidovaných • zásad a regulatívov ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných žiadostí sa týka najmä zmien funk čného využitia lokalít z funkcií po ľnohospodárskej zelene, prípadne krajinnej krajinných prvkov, zelene na funkciu bývania, prípadne rekreácie, najmä vinohradníckych, vinárskych a iných podnikate ľských aktivít. • hraníc medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím ur čeným na zastavanie a ostatným územím obce, V tabu ľke 2/1 je sumarizovaný preh ľad navrhovaných rozvojových lokalít riešených v schválených zmenách a doplnkoch od roku 1999. • zásad a regulatívov verejného dopravného a technického vybavenia a ob čianskeho vybavenia, • plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. ANALÝZA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIMBACH – PRESKÚMANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU SÍDELNÉHO ÚTVARU LIMBACH (Z ROKU 1996) V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV
Predmetom Analýzy územného plánu obce Limbach bolo preskúmanie v sú časnosti platného schváleného územného sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov. Spracovate ľom bola firma AUREX spol. s r.o.. Spracovaná dokumentácia bola prezentovaná na 4. riadnom zasadnutí obecného zastupite ľstva konaného dňa 7.10.2013.
V Analýze územného plánu obce Limbach boli špecifikované problémové javy, požiadavky a odporú čanie na riešenie spracovania Aktualizácie územného plánu obce Limbach. V grafickej časti vo výkrese „Komplexné urbanistické vyhodnotenie územia“ boli premietnuté všetky schválené Zmeny a doplnky Územného plánu sídelného útvaru Limbach.
Požiadavky vyplývajúce z preskúmania Územného plánu sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov boli schválené ako Zadanie pre vypracovanie Aktualizácie územného plánu obce Limbach. Obecné zastupite ľstvo prijalo uznesenie A/5/OZ/2013/7-10, ktorým zobralo Analýzu ÚPN SÍ Limbach na vedomie.
4
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Tabu ľka 2/1: ÚPN SÚ Limbach, rok 1996 v znení zmien a doplnkov
Poradové číslo Názov schválenej územnoplánovacej Funk čné využitie v ÚPN obce, Schválené v obecnom Schválená zmena funk čného využitia zmeny dokumentácie rok 1996 zastupite ľstve
1a - ob čianska vybavenos ť - plochy nízkopodlažnej zástavby 08.08.1999, 1b Zmeny a doplnky jún 1999 Územného plánu - plochy záhrad dotvárajúce vidiecky charakter obce - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce uznesenie OZ Limbach obce Limbach č.5/OZ/1999 - plochy nízkopodlažnej zástavby v náro čnej krajinnej 1c - zele ň vo ľnej krajiny expozícii
2a - plochy záhrad dotvárajúce vidiecky charakter obce - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce
- plochy nízkopodlažnej zástavby v náro čnej krajinnej 2b - pôvodná historická po ľnohospodárska krajinná štruktúra 01.08.2000, expozícii uznesenie OZ Limbach Zmeny a doplnky apríl 2000 Územného plánu č.4/OZ/2000 2c - pôvodná historická po ľnohospodárska krajinná štruktúra - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce obce Limbach 01.09.2000 2d - plochy pôvodných podnikate ľských aktivít a skladov - plochy nízkopodlažnej zástavby VZN č. 2/2000 - plochy pôvodných podnikate ľských aktivít 2e - plochy ob čianskej vybavenosti a skladov pod ľa podkladu z obecného úradu: 07.08.2000, uznesenie OZ Limbach Zmeny a doplnky územného plánu obce - plochy nízkopodlažnej zástavby v náro čnej krajinnej č.5/OZ/2000 3 Limbach august 1999 (Aktualizácia 1999 – - po ľnohospodárska pôda expozícii etapa 1.) pod ľa podkladu úpd: 19.12.1999, uznesenie OZ Limbach č.9/OZ/99 - plochy nízkopodlažnej zástavby v náro čnej krajinnej 19.11.2002, 4 Zmeny a doplnky október 2002 Územného - ob čianska vybavenos ť expozícii uznesenie OZ Limbach plánu obce Limbach č.6/OZ/2002
Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach – február 16.12.2002 5 2001 - po ľnohospodárska pôda - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce VZN č. 2/2002 25.11.2003, uznesenie OZ Limbach Zmeny a doplnky júl 2002 Územného plánu - po ľnohospodárska pôda - plochy nízkopodlažnej zástavby v náro čnej krajinnej č.7/OZ/2003 6 obce Limbach - pôvodná historická po ľnohospodárska krajinná štruktúra expozícii 11.12.2003 VZN č. 7/2003 25.04.2005, uznesenie OZ Limbach Zmeny a doplnky č.1/2005 Územného plánu - plochy nízkopodlažnej zástavby v náro čnej krajinnej č.3/OZ/2005 7 - plochy rekreácie a cestovného ruchu areálového typu obce Limbach expozícii 24.05.2005 VZN č. 1/2005 18.05.2006, uznesenie OZ Limbach Zmeny a doplky č.1/2006 Územného plánu 8 - ob čianska vybavenos ť - plochy nízkopodlažnej zástavby č.3/OZ/2006 obce Limbach
17.06.2006
5
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Poradové číslo Názov schválenej územnoplánovacej Funk čné využitie v ÚPN obce, Schválené v obecnom Schválená zmena funk čného využitia zmeny dokumentácie rok 1996 zastupite ľstve VZN č. 2/2006 18.05.2006, uznesenie OZ Limbach - plochy nízkopodlažnej zástavby v náro čnej krajinnej Zmeny a doplky č.2/2005 Územného plánu - plochy záhrad dotvárajúce vidiecky charakter obce č.3/OZ/2006 9 expozícii obce Limbach - po ľnohospodárska pôda - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce 17.06.2006 VZN č. 2/2006 28.06.2010, uznesenie OZ Limbach - po ľnohospodárska pôda - plochy nízkopodlažnej zástavby v náro čnej krajinnej 10a Zmeny a doplnky č.1/2009 Územného plánu č.OZ/2010/28-06 - plochy krajinnej a opticko-izola čnej zelene expozícii 10b obce Limbach - pôvodná historická po ľnohospodárska krajinná štruktúra - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce 14.07.2010 VZN č. 4/2010 28.06.2010, - po ľnohospodárska pôda - plochy nízkopodlažnej zástavby uznesenie OZ Limbach 11a Zmeny a doplnky č.2/2009 Územného plánu - plochy záhrad dotvárajúce vidiecky charakter obce - plochy podnikate ľských aktivít a skladov č.OZ/2010/28-06 11b obce Limbach - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce - plochy nízkopodlažnej zástavby - plochy krajinnej a opticko-izola čnej zelene - plochy ob čianskej vybavenosti 14.07.2010 VZN č. 5/2010 25.02.2013, uznesenie OZ Limbach Zmeny a doplnky č.1/2011 Územného plánu č.B/6/OZ/2013/25-2 12 - zele ň vo ľnej krajiny - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce obce Limbach 13.03.2013 VZN č. 1/2013 Zmeny a doplnky č.1/2013 Územného plánu - zele ň vo ľnej krajiny 13 - plochy nízkopodlažnej zástavby rozvíjajúce pôdorys obce - obce Limbach * - pôvodná historická po ľnohospodárska krajinná štruktúra
Zdroj: Obecný úrad Limbach Poznámka: * Predmetná územnoplánovacia dokumentácia je zaradená medzi podklady pre vypracovanie Aktualizácie územného plánu obce Limbach. Pre danú lokalitu sú spracované Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach č. 1/2013 v etape návrhu a v čase spracovania Aktualizácie územného plánu obce Limbach prebieha jeho pripomienkovanie a prerokovanie.
6
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Riešené územie „Nad Pivnicou 2“ (regula čná zóna N 7) PRIPRAVOVANÉ ZÁMERY A SPRACOVANÉ ÚZEMNOPLÁNOVACIE PODKLADY PRE OBEC - je vymedzené zo severu a východu zástavbou lokality „Obytná zóna Nad pivnicou“, z juhu LIMBACH lokalitou „Dolné záhumenice“, zo západu lokalitou „Zaja čie“ Pre obec Limbach sú spracované územnoplánovacie podklady, ktoré zasahujú do územného a funk čného - plocha cca 0,98 ha rozvoja obce: - návrh 9 rodinných domov URBANISTICKÁ ŠTÚDIA OBYTNEJ ZÓNY „ZA CINTORÍNOM“ (cesta na Suchý vrch) – LIMBACH URBANISTICKÁ ŠTÚDIA OBYTNEJ ZÓNY „ŠPORTOVÁ - HUMNÁ“ – LIMBACH (jún – júl 2011, doplnené december – január 2011/2012 a máj 2012), (máj – september 2013) ktorá je podkladom pre vypracovanie Zmien a doplnkov č. 1/2013 Územného plánu sídelného útvaru Limbach Spracovate ľ - Ing. arch. Marek Polia čik Spracovate ľ - Ing. arch. Marek Polia čik Riešené územie „Športová – Humná“ (regula čná zóna U 8 a N7) Riešené územie „Za cintorínom“ (regula čná zóna N 5, návrh na N 5a) - je vymedzené zo severu po ľnohospodárskymi lokalitami Mlynské pole a Dolné Záhumenice až po Sadovú ulicu, z juhu existujúcou miestnou cestnou komunikáciou „Športová“, z východu so - je vymedzené zo severu zástavbou lokality rodinných domov Machergut, z juhu existujúcou zástavbou rodinných domov v regula čnej zóne U2. miestnou cestnou komunikáciou „Cintorínska“ a pri ľahlým korytom potaka Lu čanka, z východu existujúcou zástavbou rodinných domov a plochou cintorína. - plocha cca 5,6 ha - plocha cca 1,28 ha - lokality a, b, c, d, s prepojením na MK Slne čné údolie - návrh 10 rodinných domov, predpokladaný po čet obyvate ľov 40 - 48 - návrh cca 47 rodinných domov
URBANISTICKÁ ŠTÚDIA AGROTURISTICKEJ ZÓNY „UJSACE“ – LIMBACH ARCHITEKTONICKO-URBANISTICKÁ ŠTÚDIA OBYTNEJ ZÓNY NAD MACHERGUTOM I., LIMBACH (december 2011 – august 2012) Spracovate ľ – Ing. arch. Ondrej Chrobák Spracovate ľ - Ing. arch. Marek Polia čik Riešené územie „Nad Machergutom I.“ Riešené územie „UJSACE“ (regula čná zóna N 5 a N 6) Lokalita č. 1 - VINOHRADNÍCKE USADLOSTI - nad lokalitou Machergut I., zo západnej strany sú časného strediska Pulse Medical - je vymedzené zo severu lesmi lokality Dlhý diel, z juhu lokalitou „Za cintorínom“, z východu zónou po ľnohospodárskej pôdy „Dlhý diel“ a obytnou zónou Machergut (vo výstavbe), zo - zámer výstavby 13 vinohradníckych usadlostí na pozemkoch ve ľkosti cca západu chatovou osadou Suchý vrch 3 000 m2, vymedzenie lokality predstavuje 5,196 ha, - plocha cca 3,32 ha Lokalita č. 2 - PULSE MEDICAL - nad lokalitou Machergut I., lokalita v sú časnosti zastavaná areálom PULSE MEDICAL - navrhované funk čné využitie: plochy rekreácie a cestovného ruchu areálového typu, s primárnou funkciou po ľnohospodárskej výroby prezentovate ľnou vo forme agroturistiky - dostavba /prestavba existujúcich objektov (dom strážcu s prístreškom, a pridruženou minoritnou funkciou hospodársko – obytnou pre správcu objektu ubytovacie objekty č. 1, 2, kolkáre ň, bazén č. 1, 2) na nízkopodlažnú zástavbu rodinných domov s trojgenera čnými bytmi – 4 dvojdomy, 2 terasové domy (spolu 36 - areál nebude oplotený ale ohrani čený drobnými terénnymi úpravami a zele ňou s využitím bytových jednotiek) terasovania pozemkov, zachované pôvodné runy s dôrazom na zachovanie ekologickej stability, revitalizované budú okolité lesné porasty dosadením ihli čnatých drevín - vymedzenie lokality predstavuje 1,774 ha Lokalita č. 3 - HORNÝ DIEL - nad lokalitou Machergut I., z východnej strany sú časného URBANISTICKÁ ŠTÚDIA OBYTNEJ ZÓNY „Nad Pivnicou 1“ – LIMBACH strediska Pulse Medical (november 2011 – september 2012) - zámer výstavby 13 rodinných domov na pozemkoch ve ľkosti cca 2 000 m2, Spracovate ľ - Ing. arch. Marek Polia čik predbežné vymedzenie lokality predstavuje 2,882 ha Riešené územie „Nad Pivnicou 1“ (regula čná zóna N 7) Architektonicko-urbanistická štúdia sa bola podkladom pre vypracovanie návrhu Zmien a doplnkov územného plánu sídelného útvaru – Nad Machergutom I. (2014). - je vymedzené zo severu a východu zástavbou lokality „Obytná zóna Nad pivnicou“, z juhu lokalitou „Dolné záhumenice“, zo západu lokalitou „Zaja čie“ NÁVRH NA VÝSTAVBU DVOCH SUCHÝCH POLDROV NA VODNÝCH TOKOCH LIMBAŠSKÝ POTOK A - plocha cca 2,17 ha LÚ ČANKA - návrh 16 rodinných domov - ideový návrh spracovaný v študentskej diplomovej práci Bc. Jána Perinu „Protipovod ňová ochrana obce Limbach“, STU v Bratislave, Stavebná fakulta, vedúci diplomovej práce prof. Ing. Andrej Šoltész, PhD., URBANISTICKÁ ŠTÚDIA OBYTNEJ ZÓNY „Nad Pivnicou 2“ – LIMBACH Bratislava 2013.
(november 2011 – september 2012) REGENERÁCIA CENTRA OBCE II PRE OBEC LIMBACH - úprava verejného priestranstva Spracovate ľ - Ing. arch. Marek Polia čik Projektantom je R-PROJEKT INVEST s.r.o., Generálny projektant - Ing. arch. Karol Ďurenec. 7
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Predmetom projektu je revitalizácia centrálnej časti obce Limbach. Revitalizácia sa týka chodníkov, na uliciach Slne čná, Športová, Vinohradnícka a čas ť chodníkov na hlavnej ulici SNP, na ktorej sa budú nachádza ť aj spevnené plochy. Schéma 2./1: preh ľad Zmien a doplnkov Územného plánu sídelného útvaru Limbach a zámerov
8
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
3. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMIA SO ZADANÍM
Pod ľa uznesenia B/9/OZ/2014/3-3 schváleného obecným zastupite ľstvom obce Limbach d ňa 3.3.2014 sú závery a odporú čania Analýzy územného plánu obce Limbach (Preskúmanie územného plánu sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov) z augusta 2013 schválené ako ZADANIE pre Aktualizáciu územného plánu sídelného útavru Limbach. Hlavnými cie ľmi riešenia pod ľa Zadania pre Aktualizáciu územného plánu sídelného útvaru Limbach, v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zmien a doplnkov je stanovenie: • zásad a regulatívov priestorového usporiadania a funk čného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, • funk čného využívania územia, • zásad a regulatívov starostlivosti o životné prostredie , územný systém ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene,
• zásad a regulatívov ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, • hraníc medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím ur čeným na zastavanie a ostatným územím obce, • zásad a regulatívov verejného dopravného a technického vybavenia a ob čianskeho vybavenia, • plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Aktualizácia územnoplánovacej dokumentácie obsahuje v najmä tieto riešenia: 1. analýza záväznej časti územného plánu sídelného útvaru Limbach (1996), jednotlivých zmien a doplnkov, ktoré boli právoplatne schválené obecným zastupite ľstvom a ich priemet do Aktualizácie ÚPN SÚ Limbach 2. priemet záväznej časti nadradenej územnoplánovacej dokumentácie – Územného plánu regioónu Bratislavského kraja 3. návrh jednotlivých regulatívov, ktoré budú vychádza ť z platného právneho stavu, pre celé riešené územie a teda pre celé katastrálne územie obce Limbach
4. stanovenie verejnoprospešných stavieb
5. doplnenie textových častí a jednotná formálna a obsahová úprava grafických častí pod ľa platnej legislatívy, t.j. Stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky č. 55/2001
9
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
B. NÁVRH ZMIEN A DOPLNKOV
OBSAH – Aktualizácia územného plánu obce Limbach - 2014 Štruktúra Územného plánu sídelného útvaru Limbach – 1996:
A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 4 TEXTOVÁ SMERNÁ ČAS Ť ÚZEMNÉHO PLÁNU SÍDELNÉHO ÚTVARU LIMBACH 1. HLAVNÉ CIELE SPRACOVANIA ÚPN-O LIMBACH 4 1. SPRIEVODNÁ SPRÁVA 2. VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIMBACH 4 1. ÚVOD 9 3. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMIA SO ZADANÍM 9 2. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA OBCE A ŠIRŠIE VZ ŤAHY 10
3. ZÁKLADNÁ FILOZOFIA RIEŠENIA A URBANISTICKÁ KOMPOZÍCIA 12 B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIMBACH (SMERNÁ ČAS Ť) 12 4. DEMOGRAFICKÝ A SOCIOLOGICKÝ VÝVOJ 12 1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS 12 5. BÝVANIE 12 2. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO 6. OB ČIANSKA VYBAVENOS Ť 12 PLÁNU REGIÓNU BRATISLAVSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 12 7. CESTOVNÝ RUCH A REKREÁCIA 12 3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE 8. DOPRAVA 13 LIMBACH 16 9. VODNÉ HOSPODÁRSTVO 13 4. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA OBCE LIMBACH A ŠIRŠIE VZŤAHY DOKUMENTUJÚCE ZA ČLENENIE OBCE LIMBACH DO SYSTÉMU OSÍDLENIA 24 10. ENERGETIKA A SPOJE 14 5. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA 27 11. ZÁBERY PPF 15 6. NÁVRH FUNK ČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE LIMBACH S UR ČENÍM PREVLÁDAJÚCICH 12. HYGIENA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 19 FUNK ČNÝCH ÚZEMÍ 31 13. CIVILNÁ OBRANA 19 7. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OB ČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE 59 TEXTOVÁ ZÁVÄZNÁ ČAS Ť ÚZEMNÉHO PLÁNU SÍDELNÉHO ÚTVARU LIMBACH 8. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE LIMBACH 77 2. REGULÁCIA ÚZEMIA 9. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV 77 1. REGULÁCIA KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY 21 10. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, PROTIPOVOD ŇOVEJ OCHRANY, Z H ĽADISKA 1.1. ZÁKLADNÝ REGULA ČNÝ LIST ZÓNY 22 POŽIARNEJ OCHRANY A UŽÍVANIA OSÔB S OBMEDZENOU SCHOPNOS ŤOU POHYBU A 1.2. CHARAKTERISTIKA REGULÁCIE 22 ORIENTÁCIE 77 1.3. NÁVRH REGULÁCIE ZÓN 23 11. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY A EKOSTABILIZA ČNÝCH OPATRENÍ 78 1.4. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY 25 12. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA 79
13. NÁVRH VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA 80 GRAFICKÁ ČAS Ť ÚZEMNÉHO PLÁNU SÍDELNÉHO ÚTVARU LIMBACH 14. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 84 1. Výkres krajinnej štruktúry 1 : 10 000 smerná grafická čas ť 15. VYMEDZENIE A VYZNA ČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV 86 2. Komplexný urbanistický výkres 1 : 5 000 záväzná grafická čas ť 16. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU 86 3. Výkres dopravnej infraštruktúry 1 : 5 000 záväzná grafická čas ť 17. OCHRANA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH HODNÔT V OBCI LIMBACH 87 18. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA PO ĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU 4. Výkres technickej infraštruktúry 1 : 5 000 smerná grafická čas ť A LESNÉHO PÔDNEHO FONDU NA NEPO ĽNOHOSPODÁRSKE Ú ČELY 87 5. Výkres záberov PPF 1 : 5 000 záväzná grafická čas ť 19. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA NAJMä Z HĽADISKA ENVIROMENTÁLNYCH, EKONOMICKÝCH, SOCIÁLNYCH A ÚZEMNO-TECHNICKÝCH DôSLEDKOV 97 6. Výkres regula čných zón 1 : 5 000 záväzná grafická čas ť
10
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
C. NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI 98 GRAFICKÁ ČAS Ť 1. ZÁSADY A REGULATÍVY PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA Štruktúra grafickej časti Aktualizácia Územného plánu sídelného útvaru Limbach (2014) s prihliadnutím OBCE 98 na vyhlášku MŽP SR o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii: 2. UR ČENIE PRÍPUSTNÝCH, OMBEDZUJÚCICH A VYLU ČUJÚCICH PODMIENOK NA VYUŽITIE ÚZEMIA, UR ČENIE REGULÁCIE VYUŽITIA ÚZEMIA 100 1 Nový: Výkres širších vz ťahov 1 : 20 000 smerná grafická čas ť 3. ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA OB ČIANSKEHO VYBAVENIA ÚZEMIA 128 2 Nový: Súhrnné znenie Územného plánu sídelného útvaru 1 : 5 000 záväzná grafická čas ť 4. ZÁSADY A REGULATÍVY VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA 128 Limbach v znení zmien a doplnkov: 5. ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH HODNÔT, OCHRANY Komplexný urbanistický výkres A VYUŽÍVANIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV, OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VYTVÁRANIA A Výkres regula čných zón UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY VRÁTANE PLÔCH ZELENE 129 6. ZÁSADY A REGULATÍVY STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 130 Pôvodne: 2. Komplexný urbanistický výkres 7. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE LIMBACH 131 6. Výkres regula čných zón 8. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV 131 2N Nový: Komplexný výkres priestorového usporiadania 1 : 5 000 záväzná grafická čas ť a funk čného využívania územia s vyzna čenou záväznou čas ťou 9. PLOCHY PRE VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY, NA VYKONANIE DELENIA A SCE ĽOVANIA riešenia a verejnoprospešnými stavbami POZEMKOV, NA ASANÁCIU A NA CHRÁNENÉ ČASTI KRAJINY 134 10. VYMEDZENIE ČASTÍ ÚZEMIA, NA KTORÉ JE TREBA OBSTARA Ť A SCHVÁLI Ť ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY 3 Nový: Výkres riešenia verejneného dopravného vybavenia 1 : 5 000 záväzná grafická čas ť 134 11. ZOZNAM VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB 134 Pôvodne: 3. Výkres dopravnej infraštruktúry 12. SCHÉMA ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ RIEŠENIA A VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB 135 4a Nový: Výkres riešenia verejného technického vybavenia 1 : 5 000 smerná grafická čas ť
energetika, telekomunikácie D. DOPL ŇUJÚCE ÚDAJE 136 Pôvodne: 4. Výkres technickej infraštruktúry
E. DOKLADOVÁ ČAS Ť 137 4b Nový: Výkres riešenia verejného technického vybavenia 1 : 5 000 smerná grafická čas ť
vodné hospodárstvo
Pôvodne: 4. Výkres technickej infraštruktúry
5 Nový: Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov 1 : 10 000 smerná grafická čas ť územného systému ekologickej stability
Pôvodne: 1. Výkres krajinnej štruktúry
6 Nový: Výkres perspektívneho použitia po ľnohospodárskeho 1 : 5 000 záväzná grafická čas ť pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu na nepo ľnohospodárske ú čely
Pôvodne: 5. Výkres záberov PPF
11
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIMBACH (SMERNÁ ČAS Ť) Cez obec Limbach pretekajú vodné toky Limbašský potok, Ra čí potok, potoky Lú čanka, Žobrák, Krkav čí a menšie bezmenné toky a prítoky. Kapitola B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE LIMBACH mení a dop ĺň a kapitolu 1. SPRIEVODNÁ
SPRÁVA Územného plánu sídelného útvaru Limbach (rok 1996), v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vyhášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. 2. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU BRATISLAVSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS Do textu sa vkladá nová kapitola B.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí Územného plánu regiónu Bratislavského samosprávneho kraja. Kapitola 2. Vymedzenie riešeného územia obce a širšie vz ťahy sa nahrádza kapitolou B.1. . Vymedzenie riešeného územia obce a jeho geografický opis. Územný plán regiónu Bratislavského samosprávneho kraja (ÚPN-R BSK) bol obstaraný Úradom Bratislavského ľ č Riešeným územím pre spracovanie ÚPN obce Limbach je administratívnosprávne územie obce Limbach. samosprávneho kraja. Schválený bol uznesením Zastupite stva Bratislavského samosprávneho kraja íslo ň č ť Rozloha katastrálneho územia obce Limbach je 1 537 ha. 60/2013 zo d a 20. septembra 2013 a jeho záväzná as bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja číslo 1/2013 zo d ňa 20. septembra 2013. Riešené územie patrí pod ľa územnosprávneho členenia Slovenskej republiky do Bratislavského kraja a okresu V záväznej časti Územného plánu regiónu Bratislavského samosprávneho kraja boli stanovené Záväzné Pezinok. Katastrálne územie Limbach hrani čí zo severozápadnej strany s Vojenským obvodom Záhorie, ostatnú regulatívy územného rozvoja a Verejnoprospešné stavby. V súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom hranicu tvorí s katastrálnym územím Pezinka (k.ú. Pezinok a k.ú. Grinava). plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) sú záväzné pre spracovanie územných plánov obcí na území Schéma vymedzenia riešeného územia: Bratislavského samosprávneho kraja. V Záväzných regulatívoch územného rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja boli stanovené nasledovné zásady a regulatívy funk čného využívania územia a priestorového usporiadania, ktoré majú väzbu na rozvoj obce Limbach:
1. Zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania osídlenia a zásady funk čného využívania územia z h ľadiska rozvoja urbanizácie 1.3. V oblasti regionálnych vz ťahov: 1.3.1. formova ť sídelnú štruktúru kraja ako kompaktný, vzájomne previazaný hierarchický systém osídlenia, 1.3.8. vytvára ť rovnocenné podmienky rozvoja mestských a vidieckych priestorov s cie ľom zabezpe čenia rovnocenných životných a pracovných podmienok obyvate ľstva, čo predpokladá: 1.3.8.1. rieši ť vz ťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funk čných vz ťahov mesta a vidieka zoh ľad ňujúc kultúrnohistorické a urbanisticko- architektonické danosti, 1.3.8.2. podporova ť v rozvojových územiach rozvoj zariadení sociálnej starostlivosti a vyššej komer čnej vybavenosti, 1.3.8.3. rieši ť rozvoj obcí tak, aby sa s rozvojom obytných, výrobných a ostatných funk čných plôch a zariadení v obci budovala adekvátna sociálna infraštruktúra, verejná dopravná a technická vybavenos ť (siete a zariadenia zásobovania vodou, odkanalizovania, siete a zariadenia energetického zásobovania a pod.) napojená na nadradenú sie ť zabezpe čujúca potrebný štandard a komfort nového aj existujúceho funk čného využívania územia obce, 1.3.8.4. vytvára ť podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám podporou verejného dopravného a technického vybavenia prepájajúceho jednotlivé sídelné celky a dosiahnu ť tak vytváranie rovnocenného kultúrneho a pracoviskového prostredia všetkých Urbanizované územie obce Limbach je v juhovýchodnej časti zrastené so zástavbou mestskej časti Pezinka - územných súčastí kraja, Grinava a v severozápadnej časti so zástavbou rodinných domov lokality Dubový vŕšok a rekrea čnej lokality Leitne (sú čas ť mesta Pezinok). 1.3.8.5. rieši ť rozvoj obcí vidieckeho priestoru tak, aby sa v maximálnej miere zachoval ich pôvodný špecifický urbanisticko-architektonický charakter (vinohradnícky, po ľnohospodársky, podhorský Centrum obce Limbach je vzdialené od centra okresného mesta Pezinok cca 5 km (vzdušnou čiarou cca 3,7 a pod. v súlade s krajinnými typmi primárnej krajiny), km) a od centra hlavného mesta SR Bratislavy cca 22,5 km (vzdušnou čiarou cca 18,6 km). 1.3.8.6. rieši ť rozvoj obcí tak, aby sa zachoval pôvodný charakter a ráz okolitej krajiny (krajinný typ Obec Limbach leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát. Leží v nadmorskej výške 190 m n. m. (stred obce), nížinný lužný pozd ĺž tokov riek, nížinný lužný po ľnohospodársky, podhorský, podhorský celý kataster obce leží v nadmorskej výške v rozpätí 157 – 604 m n. m. Juhovýchodná čas ť územia zasahuje do vinohradnícky, horský a pod.) a za tým ú čelom: po ľnohospodárskej krajiny, ďalej pozvo ľna prechádza do podhorskej vinohradníckej krajiny a severozápad obce tvorí sú čas ť horského masívu Malých Karpát s prevládajúcimi dubovými a bukovými lesmi. 12
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
1.3.8.6.1. nevytvára ť pri rozvoji obcí novú, v krajine samostatne ležiacu zástavbu mimo 3.4.3. podporova ť stabilizáciu založenej siete zariadení kultúrno-rekrea čného charakteru lokálneho kompaktného zastavaného územia obcí, významu, 1.3.8.6.2. prehodnoti ť v schválených územných plánoch obcí pri ich aktualizácii navrhnutú a ešte 3.4.4. rozvíja ť zariadenia pre športovo-telovýchovnú činnos ť a vytvára ť pre ňu podmienky v mestskom aj nerealizovanú zástavbu mimo kompaktného zastavaného územia obcí, vidieckom prostredí v záujme zlepšenie zdravotného stavu obyvate ľstva. 1.3.8.6.3. vytvára ť pri stavebnom rozvoji obcí predpoklady ich kompaktného rozvoja primárnym 4. Zásady funk čného využívania územia z h ľadiska rozvoja rekreácie, cestovného ruchu využívaním vo ľných, nezastavaných územných častí zastavaného územia obcí a a kúpe ľníctva revitalizáciou a znovu využitím opustených stavebných území (tzv. brownfield), 4.1. Rešpektova ť prioritu prírodného prostredia ako nevyhnutnej podmienky optimálneho fungovania rozvoja 1.3.8.6.4. zabezpe čova ť pri rozvoji obcí zachovanie charakteristického regionálneho cestovného ruchu, ktorý sa v rozhodujúcej miere viaže na prírodné a krajinné prostredie a podporova ť aktivity vinohradníckeho krajinného obrazu Malokarpatskej vínnej oblasti, súvisiace so starostlivos ťou o krajinu a s aktívnym spôsobom jej ochrany. 2. Zásady funk čného využívania územia z h ľadiska rozvoja hospodárstva 4.5. Podporova ť miestnu produkciu a miestnu kultúru, ako základ rozvoja rôznych foriem turizmu. 2.2. V oblasti po ľnohospodárstva a lesného hospodárstva: 4.8. Nezaklada ť nové lokality a nerozširova ť v chránených územiach prírody zastavané územia existujúcej rekrea čnej vybavenosti a infraštruktúry, ale zamera ť sa na jej skvalitnenie. 2.2.1. rozvíja ť vinohradníctvo a vinárstvo v záujme hospodárskeho rozvoja jednotlivých obcí, zachovania a rozvoja lokálnych pracovných príležitostí, 4.9. Posudzova ť individuálne územia vhodné pre rozvoj cestovného ruchu z h ľadiska sociálnej a ekologickej únosnosti rekrea čného za ťaženia a na základe konkrétnych požiadaviek ochrany prírody a krajiny a krajinného 2.2.2. minimalizova ť pri územnom rozvoji možné zábery po ľnohospodárskej a lesnej pôdy, obrazu. 2.2.3. navrhova ť funk čné využitie územia tak, aby čo najmenej narúšalo organizáciu po ľnohospodárskej 4.10. Vychádza ť a podporova ť rozvoj aktivít turizmu a rekreácie prísne v súlade s jednotlivými pôdy a jej využitie a aby navrhované riešenie bolo z h ľadiska ochrany po ľnohospodárskej pôdy charakteristikami typov primárnej krajinnej štruktúry. najvhodnejšie, 4.11. Podporova ť rozvoj aktivít cestovného ruchu v rámci sekundárnej krajinnej štruktúry Bratislavského kraja, 2.2.4. zoh ľad ňova ť pri územnom rozvoji výraznú ekologickú a environmentálnu funkciu, ktorú ktorými sú najmä: po ľnohospodárska a lesná pôda popri produk čnej funkcii plní, 4.11.2. na území a na svahoch Malých Karpát 2.2.5. neuvažova ť s novými športovo rekrea čnými aktivitami na území ochranných lesov a v lesných sie ť turistických, cyklistických trás v podhorskej a horskej krajine, východiskové a nástupné body z masívoch nenavrhova ť nové aktivity vyžadujúce zábery lesnej pôdy v ochranných lesoch. podhorských obcí do Malých Karpát, pás vinohradníckych území plôch na svahoch Malých Karpát, chatové lokality individuálnej rekreácie, rekrea čné, lokality so športovo-rekrea čným využitím 3. Zásady funk čného využívania územia z h ľadiska rozvoja ob čianskej vybavenosti a sociálnej vodných plôch v podhorí a horskom pásme, pútnické miesto, športové, lyžiarske, jazdecké areály, infraštruktúry Astronomické a geofyzikálne observatórium Modra, 3.2. V oblasti zdravotníctva: 4.12. Vytvára ť územné a priestorové podmienky pre rozvoj nosných foriem cestovného ruchu, a to pre: ť ť 3.2.1. rozvíja rovnomerne na území kraja zdravotnú starostlivos vo všetkých formách jej poskytovania – 4.12.3. horskú pešiu turistiku, pobyt v horách a lesoch: ambulantnej, ústavnej a lekárenskej v závislosti na vývoji obyvate ľstva v území, 4.12.3.1. vymedzi ť sústavu turistických nástupných bodov po okraji CHKO Malé Karpaty, skvalitni ť 3.2.2. vytvára ť podmienky pre rovnocennú dostupnos ť obyvate ľov jednotlivých oblastí kraja vybavenos ť nástupných bodov do Karpát s oddychovými plochami, drobnou rekrea čnou k nemocni čným zariadeniam a zdravotníckym službám, vybavenos ťou (najmä stravovacie zariadenia a hygienické zariadenia), ubytovacími 3.2.3. vytvára ť územno-technické predpoklady pre rozvoj agentúr domácej ošetrovate ľskej starostlivosti, zariadeniami turistického charakteru a rekrea čným mobiliárom, podpori ť rozvoj hromadnej domov ošetrovate ľskej starostlivosti, geriatrických centier, stacionárov a zariadení lie čebnej dopravy v podhorí Karpát, vrátane železni čnej dopravy, na turistických trasách CHKO starostlivosti v priemete celého územia kraja a dopĺň ať ich kapacity pod ľa aktuálnych potrieb, Malé Karpaty podporova ť budovanie siete turistických rozh ľadní, 3.3. V oblasti sociálnych vecí: 4.12.4. turistiku v po ľnohospodárskej a podhorskej krajine: 3.3.1. budova ť rovnomernú sie ť zariadení sociálnych služieb a terénnych služieb a vytvori ť sie ť dostupnú 4.12.4.1. podporova ť budovanie peších, cyklistických a hipoturistických trás v po ľnohospodárskej a všetkým ob čanom v sociálnej a hmotnej núdzi v závislosti na vývoji obyvate ľstva v území, podhorskej krajine pre návštevníkov i domácich obyvate ľov, 3.3.2. vytvára ť územnotechnické podmienky pre nové, nedostatkové či absentujúce druhy sociálnych 4.12.4.2. podporova ť budovanie oddychových bodov/vyhliadok na rekrea čných trasách, oživených služieb vhodnou lokalizáciou na území kraja a zamera ť pozornos ť na také sociálne služby, ktorých rekrea čným mobiliárom a malou architektúrou, cie ľom je najmä podpora zotrvania klientov v prirodzenom sociálnom prostredí, 4.12.4.3. zariadenia pre rozvoj turistiky v po ľnohospodárskej a podhorskej krajine umiest ňova ť do 3.3.3. očakáva ť nárast podielu obyvate ľov v poproduktívnom veku v súvislosti s predpokladaným zastavaných území obcí, najmä ich kontaktných pásiem pozd ĺž hraníc zastavaných území demografickým vývojom a zabezpe čiť vo vhodných lokalitách primerané nároky na zariadenia 4.12.5. cykloturistiku: poskytujúce pobytovú sociálnu službu (pre seniorov, pre ob čanov so zdravotným postihnutím). 4.12.5.2. podporova ť vedenie cyklotrás mimo frekventovaných ciest s bezpe čnými križovaniami s 3.4. V oblasti duševnej a telesnej kultúry: dopravnými koridormi, s vodnými tokmi, s územiami v súkromnom vlastníctve, s územiami 3.4.1. podporova ť rozvoj zariadení kultúry v súlade s polycentrickým systémom osídlenia, ochrany prírody a krajiny, k čomu využíva ť predovšetkým existujúce lesné a po ľné cesty – cie ľom je bezpe čný systém trás, 3.4.2. rekonštruova ť, modernizova ť a obnovova ť kultúrne objekty, vytvára ť podmienky pre ochranu a zve ľaďovanie kultúrneho dedi čstva na území kraja formou jeho vhodného využitia pre ob čiansku 4.12.5.3. podporova ť budovanie sprievodnej zelene okolo cyklotrás – cieľom je zdravý systém trás, vybavenos ť,
13
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
4.12.5.4. podporova ť budovanie zariadení rekrea čnej vybavenosti pri cyklotrasách a budovanie rie čny), a zabezpe čiť ochranu najkvalitnejších a najproduktívnejších po ľnohospodárskych pôd pred rekrea čného mobiliáru – cie ľom je komplexný systém, ich zástavbou, 4.12.5.5. nadväzova ť cyklotrasy na línie a zariadenia cestnej a železničnej dopravy, 5.4.3. rešpektova ť lesné pozemky a ich ochranné pásmo na pozemkoch ako limitujúci prvok pri územnom rozvoji krajiny, 4.12.8. vinohradníctvo a vinárstvo: 5.4.4. rešpektova ť a zachova ť vodné plochy, sie ť vodných tokov a vodohospodársky významné plochy 4.12.8.1. podporova ť funk čný a priestorový rozvoj malokarpatskej vínnej cesty ako stimul pre rozvoj zabezpe čujúce retenciu vôd v krajine, turizmu a miestnych hospodárskych aktivít, 5.4.5. podporova ť proces revitalizácie krajiny a ochrany prírodných zdrojov v záujme zachovania a 4.12.8.2. budova ť cyklotrasy a ostatné rekrea čné trasy v symbióze s vinohradníckymi územiami v udržania charakteristických čŕ t krajiny a základných hodnôt krajinného obrazu, záujme podpory rozvoja cestovného ruchu (cyklotrasy prepájajúce obce v malokarpatskom podhorskom páse, cyklotrasy v Podunajskej nížine prepájajúce obce 5.4.6. zoh ľad ňova ť v územnom rozvoji a urbanizácii krajiny princíp zadržiavania vôd v území Malokarpatskej vínnej cesty), a zamedzenia erózie pôdy, 4.12.12. individuálnu rekreáciu: 6. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania z h ľadiska starostlivosti o krajinu 4.12.12.1. nerozširova ť sú časné chatové a záhradkárske osady do okolitého prírodného prostredia 6.2. Uplatni ť pri formovaní krajinného obrazu riešeného územia ustanovenia Európskeho dohovoru o krajine, 4.14. Zabezpe čova ť na územia európskej sústavy chránených území a územiach národnej sústavy ktorý vytvára priestor pre formovanie územia na estetických princípoch krajinárskej kompozície a na princípoch chránených území taký rozvoj turizmu, aby nedochádzalo k zhoršeniu stavu ochrany týchto území a predmetu aktívnej ochrany hodnôt – prírodné, kultúrno-historické bohatstvo, jedine čné panoramatické scenérie, obytný, ich ochrany. výrobný, športovo-rekrea čný, kultúrno-spolo čenský a krajinársky potenciál územia. 6.9. Podporova ť a ochra ňova ť vo vo ľnej krajine nosné prvky jej estetickej kvality a typického charakteru – 5. Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie vinice a vinohrady, prirodzené lesné porasty, lúky a pasienky, nelesnú drevinovú vegetáciu v po ľnohospodárskej 5.2. V oblasti ochrany prírody: krajine v podobe remízok, medzí, stromoradí, ako aj mokrade a vodné toky s brehovými porastmi. 5.2.1. rešpektova ť a zoh ľad ňova ť ve ľkoplošné chránené územia prírody (Chránená krajinná oblas ť 6.10. Pri územnom rozvoji ako aj pri umiest ňovaní akejko ľvek aktivity do územia (bývanie, výroba, doprava, Dunajské luhy, Chránená krajinná oblas ť Malé Karpaty a Chránená krajinná oblas ť Záhorie) ako aj rekreácia, technická infraštruktúra, a pod.) rešpektova ť charakter, vlastnosti a kultúrno-estetické hodnoty legislatívne vymedzené a navrhované maloplošné chránené územia prírody ležiace na území BSK, jednotlivých krajinných typov. 5.2.2. rešpektova ť a zoh ľad ňova ť sústavu chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 6.24. Rešpektova ť a podporova ť krajinotvornú úlohu lesných a po ľnohospodársky využívaných plôch v 2000, ktorými sú chránené vtá čie územia Dunajské luhy (SKCHVU007), Malé Karpaty kultúrnej krajine. (SKCHVU014), Záhorské Pomoravie (SKCHVU016), Ú ľanská mokra ď (SKCHVU023) a Sys ľovské 6.25. Zvyšova ť mieru zastúpenia prírodných prvkov v zastavaných územiach, najmä vo verejných priestoroch, polia (SKCHVU029) ako aj územia európskeho významu (ÚEV) vyhlasované na území v kontaktových pásmach, rozvíja ť krajinnú zele ň v zastavaných územiach i vo vo ľnej krajine. Bratislavského kraja pod ľa aktuálneho stavu, vrátane navrhovaných, 6.26. Budova ť protipovod ňové opatrenia, napr. zatráv ňovacie pásy, poldre na svahoch Malých Karpát, 5.2.5. v chránených územiach a v územiach, ktoré sú sú čas ťou prvkov ÚSES zosúladi ť trasovanie a vrátane vinohradníckych území. charakter navrhovaných turistických a rekrea čných trás s požiadavkami ochrany prírody, usmer ňova ť pohyb len po už vyzna čených trasách, 6.29. Chráni ť a rozvíja ť obraz vinohradníckej krajiny – vymedzi ť v nižších stup ňoch UPD na základe územnoplánovacích, resp. územnotechnických podkladov vinohradnícke územia (vychádzajúc z evidovaných 5.3. V oblasti vytvárania a udržiavania ekologickej stability: vinohradníckych plôch) ako územia s existujúcou alebo potenciálnou možnos ťou pestovania vini ča na 5.3.1. rešpektova ť a zoh ľad ňova ť v území BSK vymedzené prvky územného systému ekologickej stability vinohradnícke a vinárske aktivity, ako významné prírodné zdroje a ako charakteristické kompozi čné prvky (ÚSES), predovšetkým biocentrá provinciálneho (PBc) a nadregionálneho (NRBc) významu a historického a kultúrneho dedi čstva kraja a sú časne ako významný hospodársky produk čný prvok biokoridory provinciálneho (PBk) a nadregionálneho (NRBk) významu (PBc Devínska Kobyla, PBc Malokarpatskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti a jeden z limitujúcich prvkov rozvoja územia so Moravsko-dyjský luh, NRBc Bratislavské luhy, NRBc Abrod, NRBc Biele hory, NRBc Šúr, NRBc stanoveným špecifickým režimom. Rudava, NRBc Dolnomoravská niva, PBk Malé Karpaty), vrátane Alpsko-karpatského biokoridoru, 6.30. Vylú čiť v záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedi čstva urbanistické zásahy ktoré spolu tvoria zelené hranice štátov a významné medzinárodné migra čné trasy nesúvisiace s funkciou vinohradníctva do vinohradníckych území (na svahoch Malých Karpát a tiež v nížinnej 5.3.2. rešpektova ť a zoh ľad ňova ť v území BSK vymedzené prvky územného systému ekologickej stability po ľnohospodárskej krajine) ako území jedine čného charakteru z h ľadiska prírodných podmienok a území s (ÚSES) regionálnej úrovni (regionálne biocentrá a regionálne biokoridory), významom pre slovenské vinohradníctvo. 5.3.3. podporova ť ekologicky optimálne využívanie územia a obnovenie funk čného územného systému 6.31. Spresni ť v nižších stup ňoch ÚPD z vinohradníckych území územia bez urbanistických zásahov (z ekologickej stability (USES), biotickej integrity krajiny a biodiverzity, dôvodov produk čných, krajinotvorných, kultúrno-historických a krajinárskych funkcií) a ostatné vinohradnícke územia s ur čenými regulatívmi. Ur čiť spôsob a formy ich využitia súvisiace a podporujúce rozvoj funkcie 5.3.11. zabezpe čiť trvalo udržate ľné hospodárenie v lesoch na území BSK, vinohradníckeho územia, ako územia jedine čného charakteru z h ľadiska prírodných podmienok a územia s 5.3.12. neznižova ť výmeru lesných pozemkov s výnimkou celospolo čenských záujmov, významom pre slovenské vinohradníctvo. 5.3.13. rieši ť rekultivácie vo vinohradníckych oblastiach v zmysle zachovania prirodzených biokoridorov a 6.32. Zoh ľad ňova ť pri spres ňovaní vinohradníckych území existujúce urbanistické súvislosti a prirodzené pri ve ľkoplošných vinohradoch s eróziou zvyšova ť podiel ekostabiliza čných prvkov, tendencie rozvoja obce v záujme vytvárania nového urbanisticky a krajinársky hodnotného územia, rešpektujúc pritom vinice v súlade s príslušnými právnymi predpismi. 5.4. V oblasti využívania prírodných zdrojov a iného potenciálu územia:
5.4.1. rešpektova ť po ľnohospodársku a lesnú pôdu ako limitujúci faktor rozvoja urbanizácie s prihliadaním na významnos ť jednotlivých krajinných typov (horský, lesný, vinohradnícky, po ľnohospodársky,
14
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
7. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania z h ľadiska zachovania kultúrno-historického 9.7.10. rezervova ť plochu a koridory na vodojem Limbach a súvisiace potrubia, dedi čstva 9.9. V oblasti telekomunikácií: 7.1. Rešpektova ť kultúrne dedi čstvo s jeho potenciálom v zmysle Európskeho dohovoru o kultúrnom 9.9.1. rešpektova ť jestvujúce trasy a ochranné pásma telekomunika čných vedení a zariadení, dedi čstve, Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedi čstva a Deklarácii Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedi čstva. 9.9.2. rešpektova ť situovanie telekomunika čných a technologických objektov, 7.2. Rešpektova ť kultúrno-historické dedi čstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky vrátane ich 9.9.3. akceptova ť potrebu budovania telekomunika čnej infraštruktúry v nových rozvojových lokalitách, prostredia, vyhlásené a navrhované na vyhlásenie pamiatkové územi (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny) 9.9.4. rozširova ť mobilnú sie ť GSM podporou vhodnej lokalizácie príslušných zariadení v záujme a ich ochranné pásma vrátane ich krajinného kontextu (siluety, panorámy), ako aj objekty vedené v evidenciách ť pamätihodností miest a obcí. rozširovania mobilnej siete tretej generácie – UMTS s vysokorýchlostnou dátovou sie ou, ť č ť 7.3. Chráni ť a revitalizova ť v územnom rozvoji kraja: 9.9.5. budova prístupovú telekomunika nú sie v optickom prevedení s maximálnym prístupom až k zákazníkovi, 7.3.11. pamätihodnosti, ktorých zoznamy vedú jednotlivé obce. 9.9.6. uvažova ť v rozvojových lokalitách s novými priestormi pre uzly služieb. 7.5. Rešpektova ť typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne a hospodársko- 9.10. V oblasti odpadového hospodárstva: sociálne celky. 9.10.1. podporova ť separovaný zber využite ľných zložiek s cie ľom zníži ť množstvo komunálneho odpadu 8. Zásady a regulatívy rozvoja nadradeného verejného dopravného vybavenia ukladaného na skládky, 8.14.3. Podporova ť rekonštrukciu a homologizáciu ciest II. a III. triedy v zázemí sídelných centier v 9.10.3. rešpektova ť vypracované platné programy odpadového hospodárstva na úrovni štátu parametroch pre prevádzku autobusovej hromadnej dopravy a v záujme vytvorenia predpokladov a Bratislavského kraja, lepšej dostupnosti obcí v suburbaniza čnom priestore centier. 9.10.4. podporova ť zmapovanie a odstránenie vo vo ľnej krajine rozptýleného odpadu a nelegálnych 8.30. Rešpektova ť existujúce a rezervova ť priestory pre vytvorenie nových samostatných cyklotrás v sieti skládok odpadu a následne revitalizáciu týchto plôch, medzinárodných, národných a regionálnych cyklotrás. 9.10.5. podporova ť kompostovanie biologicky rozložite ľných odpadov. 9. Zásady a regulatívy rozvoja nadradeného technického vybavenia 9.1. Umiest ňova ť nové línie a zariadenia technického vybavenia citlivo do krajiny, ako aj citlivo pristupova ť k V územnom pláne regiónu Bratislavského samosprávneho kraja boli stanovené nasledovné Verejnoprospešné rekonštrukcii už existujúcich prvkov technického vybavenia tak, aby sa pri tom v maximálnej miere rešpektovali stavby , ktoré majú väzbu na rozvoj obce Limbach: prírodné prvky ako základné kompozi čné prvky v krajinnom obraze. 4. V oblasti zásobovania vodou 9.2. Zoh ľad ňova ť v procese umiest ňovania nových línií a zariadení technického vybavenia, ako aj v procese rekonštrukcie už existujúcich prvkov technického vybavenia, prírodné zdroje ako strategické existen čné zdroje 4.9. Vodojem Limbach a súvisiace potrubia. spolo čnosti.
9.3. V oblasti zásobovania elektrickou energiou:
9.3.1. rešpektova ť vedenia existujúcej elektrickej siete, areály, zariadenia a ich ochranné pásma (zdroje – elektrárne, vodné elektrárne, PPC, kogenera čné jednotky, transforma čné stanice ZVN a VVN, elektrické vedenia ZVN a VVN, rozvodné siete VN a NN, prevádzkové areály a pod.), 9.4. V oblasti zásobovania plynom a ropnými produktmi: 9.4.2. rešpektova ť preložky trás VVTL a VTL plynovodov, ktoré vyplývajú z riešení projektov ÚPN a ÚPN- zón, 9.4.3. rešpektova ť ochranné a bezpe čnostné pásma objektov plynárenských zariadení ako sú technologické objekty (regula čné stanice plynu, filtra čné stanice, armatúrne uzly a ostané plynárenské zariadenia), sondy a iné zariadenia zásobníkov a ťažobnej siete pod ľa platného zákona o energetike, 9.5. V oblasti zásobovania teplom: 9.5.3. zabezpe čova ť postupné znižovanie po četnosti menších zdrojov tepla – zdrojov zne čistenia, ktoré majú z h ľadiska životného prostredia horšie rozptylové podmienky ako u centrálnych zdrojov tepla, 9.5.4. podporova ť pri bytových a rodinných domoch výstavbu tepelných čerpadiel, využívanie drevoštiepky a biopalív, 9.6. V oblasti vodných tokov a vodných plôch: 9.6.1. rieši ť problematiku odvádzania prívalových daž ďových vôd v podrobnejších dokumentáciách. 9.7. V oblasti zásobovania vodou:
15
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
1992-2001 sledujeme prírastok 237 osôb (IR 2001/1991 bol 126,2). Za celé obdobie 1970-2011 nárast po čtu obyvate ľov obce predstavoval 731 osôb (index rastu 2011/1970 bol 176,5). 3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ Nasledujúca tabu ľka i graf ponúkajú podrobnejší historický preh ľad vývoja po čtu obyvate ľov obce Limbach od PREDPOKLADY OBCE LIMBACH roku 1869 po rok 2013. Kapitola 4. Demografický a sociologický vývoj (ÚPN SÚ Limbach) sa nahrádza kapitolou B.3. Základné Tabu ľka 3.1./3: Historický vývoj po čtu obyvate ľov obce Limbach v r. 1869-2013 demografické, sociálne a ekonomické predpoklady obce Limbach. po čet po čet rok rok obyvate ľov obyvate ľov
SĽ 1869 (31.12.) 716 1998 (31.12.) 993 3.1. DEMOGRAFICKÝ POTENCIÁL - OBYVATE ĽSTVO SĽ 1880 (31.12.) 746 1999 (31.12.) 1 034 SĽ 1890 (31.12.) 810 2000 (31.12.) 1 121
SĽ 1900 (31.12.) 895 SODB 2001 (26.5.) 1 141 RETROSPEKTÍVNY VÝVOJ OBYVATE ĽSTVA SĽ 1910 (31.12.) 910 2001 (31.12.) 1 204 SĽ 1921 (15.2.) 906 2002 (31.12.) 1 269 Po čet obyvate ľov okresu Pezinok zaznamenáva v sledovanom období 1970-2011 (roky s čítania ľudu/obyvate ľov, domov a bytov) trvalý nárast zo 48 546 obyvate ľov v r. 1970 na 57 567 obyvate ľov v r. 2011 SĽ 1930 (1.12.) 949 2003 (31.12.) 1 303 (nárast o 9 021 osôb). V prípade obce Limbach, s výnimkou poklesu po čtu obyvate ľov k r. 1991 vzh ľadom na SĽ 1950 (1.3.) 844 2004 (31.12.) 1 337 r. 1980, platí to isté. V r. 1970-2011 sledujeme nárast po čtu obyvate ľov obce z 955 osôb v r. 1970 na 1 686 SĽ 1961 (1.3.) 929 2005 (31.12.) 1 386 osôb v r. 2011 (tzn. nárast o 731 osôb). SĽDB 1970 (1.12.) 955 2006 (31.12.) 1 435 V nasledujúcej tabu ľke uvádzame preh ľad retrospektívneho vývoja po čtu obyvate ľov v okrese Pezinok a v obci SĽDB 1980 (1.11.) 977 2007 (31.12.) 1 495 Limbach v období r. 1970-2011 pod ľa podkladov ŠÚ SR v Bratislave zo s čítaní ľudu, domov a bytov 1970, 1980, SĽDB 1991 (3.3.) 904 2008 (31.12.) 1 623 1991 a zo s čítaní obyvate ľov, domov a bytov 2001 a 2011. 1992 (31.12.) 923 2009 (31.12.) 1 688 Tabu ľka 3.1./1: Vývoj po čtu obyvate ľov v okrese Pezinok a v obci Limbach v r. 1970-2011 1993 (31.12.) 910 2010 (31.12.) 1 724 index rastu 1994 (31.12.) 913 SODB 2011 (21.5.) 1 686 po čet obyvate ľov po čet obyvate ľov % obyv. obce rok obec Limbach v okrese Pezinok v obci Limbach z obyv. okresu 1995 (31.12.) 931 2011 (31.12.) 1 730 rok 1970 = 100 1996 (31.12.) 955 2012 (31.12.) 1 768 1970 (1.12.) 48 546 955 2,0 100,00 1997 (31.12.) 977 2013 (31.12.) 1 820 1980 (1.11.) 50 982 977 1,9 102,30 Zdroj: Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970, Federální statistický ú řad 1991 (3.3.) 52 078 904 1,7 94,66 Historický lexikón obcí Slovenskej republiky 1970 - 2001, ŠÚ SR 2001 (26.5.) 54 164 1 141 2,1 119,48 Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 1992, 2002, ŠÚ SR 57 567 1 686 2,9 176,54 2011 (21.5.) SODB 2011, ŠÚ SR Zdroj: Historický lexikón obcí Slovenskej republiky 1970-2001, ŠÚ SR stav k 31.12. prísl. r. – databázy ŠÚ SR, 2014 r. 2011 – SODB 2011, ŠÚ SR
Tabu ľka 3.1./2: Prírastky/úbytky po čtu obyvate ľov a index rastu v okrese Pezinok a v obci Limbach v r. 1970-2011 prírastky (úbytky) index rastu územie 1970 – 1981 – 1992 – 2002 – 1970 – 1980 / 1991 / 2001 / 2011 / 2011 / 1980 1991 2001 2011 2011 1970 1980 1991 2001 1970
okres Pezinok 2 436 1 096 2 086 3 403 9 021 105,0 102,1 104,0 106,3 118,6 obec Limbach 22 -73 237 545 731 102,3 92,5 126,2 147,8 176,5 Zdroj: Historický lexikón obcí Slovenskej republiky 1970-2001, ŠÚ SR r. 2011 – SODB 2011, ŠÚ SR Čo sa týka okresu Pezinok, najvä čší prírastok obyvate ľstva v sledovanom období 1970-2011 bol v desa ťro čí 2002-2011, a to 3 403 obyvate ľov (index rastu 2011/2001 dosiahol 106,3). V desa ťro čí 1970-1980 sledujeme prírastok obyvate ľstva 2 436 osôb, v r. 1981-1991 prírastok 1 096 osôb a v r. 1992-2001 prírastok 2 086 osôb. V celom období 1970-2011 vzrástol po čet obyvate ľov okresu o 9 021 osôb (index rastu 2011/1970 predstavuje 118,6). V obci Limbach taktiež sledujeme najvä čší prírastok obyvate ľstva v poslednom desa ťro čí 2002-2011, a to 545 osôb (index rastu 2011/2001 je 147,8). V desa ťro čí 1970-1980 prírastok obyvate ľov predstavoval len 22 osôb (IR 1980/1970 bol 102,3), v r. 1981-1991 bol zaznamenaný úbytok 73 osôb (IR 1991/1980 bol 92,5) a v období
16
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Graf 3.1./1:Retrospektívny vývoj po čtu obyvate ľov v obci Limbach v r. 1992-2013 (stav k 31.12.) Obdobie r. 2001-2013 je v kontexte vývoja po čtu obyvate ľov okresu Pezinok a jeho prírastkov zna čne rovnorodé. č ľ Retrospektívny vývoj po tu obyvate ov v obci Limbach Z uvedeného preh ľadu vyplýva, že po čet obyvate ľov okresu Pezinok trvale rastie od r. 2001, kedy mal okres v rokoch 1992-2013 (stav k 31.12.) 54 287 obyvate ľov (stav k 31.12.) až po r. 2013 na 59 602 obyvate ľov. Stav obyvate ľstva k 31.12. 2011 (57 975 1 900 osôb v okrese Pezinok) zoh ľad ňuje výsledky S čítania obyvate ľov, domov a bytov 2011. Prírastok obyvate ľstva 1820 1768 sledujeme zvláš ť zásluhou vysokého migra čného prírastku, ktorý aj v období prirodzeného úbytku v r. 2001, 1 800 1724 1730 2002 a 2004 dokázal kompenzova ť straty obyvate ľstva. 1688 1 700 1623 Prirodzený pohyb obyvate ľstva v sledovanom období 2001-2013 nadobúdal záporné hodnoty len v r. 2001, 2002 a 2004, pri čom najvyšší prirodzený úbytok bol v r. 2002, a to 84 osôb. Za celé obdobie prirodzený pohyb 1 600 ovplyvnil po čet obyvate ľov okresu prírastkom 1 011 osôb. V SR dosahuje prirodzený pohyb v r. 2001-2013 1495 ov
ľ kladné hodnoty okrem rokov 2001, 2002 a 2003, kedy bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvate ľstva. 1 500 1435 1386 Na rozdiel od prirodzeného pohybu, migra čné saldo zaznamenalo kladné hodnoty v celom sledovanom období. 1 400 1337 1303 V r. 2001, 2002 a 2004 dokázal migra čný prírastok vykompenzova ť aj straty z prirodzeného úbytku, a tak
etobyvate 1269
č 1 300 v celom období 2001-2013 bol zaznamenaný celkový prírastok obyvate ľstva. Za celé obdobie prírastok 1204 po obyvate ľstva s ťahovaním v okrese Pezinok predstavoval 6 944 osôb. Taktiež v Slovenskej republike dosahuje 1 200 1121 saldo s ťahovania kladné hodnoty po celé obdobie.
1 100 1034 Prirodzený pohyb a pohyb obyvate ľstva s ťahovaním sa zlu čujú v celkovom prírastku alebo úbytku obyvate ľstva. 993 977 Na úrovni okresu Pezinok za celé obdobie rokov 2001-2013 možno sledova ť celkový prírastok 7 955 osôb. 1 000 955 923 931 910 913 Z uvedeného preh ľadu je teda zrejmé, že okres Pezinok vykazuje priaznivé trendy vývinu ako prirodzeného 900 pohybu obyvate ľstva, tak aj salda s ťahovania. 1 6 1 92 95 97 00 05 09 10 996 008 013 19 1993 1994 19 1 19 1998 1999 20 200 2002 2003 2004 20 200 2007 2 20 20 201 2012 2
Bilancia pohybu obyvate ľstva v obci Limbach Rozloha katastrálneho územia obce Limbach je 15 372 805 m 2, hustota osídlenia je 118 obyvate ľov na 1 km 2. Celkový po čet obyvate ľov Limbachu je ovplyv ňovaný prirodzeným a migra čným pohybom obyvate ľstva. Ľ BILANCIA POHYBU OBYVATE STVA Prirodzený pohyb obyvate ľstva ovplyvnil celkový po čet obyvate ľov obce Limbach v období r. 2001-2013 kladným saldom 58 obyvate ľov. V tomto období sa v Limbachu živonarodilo 207 detí a zomrelo 149 osôb. Bilancia pohybu obyvate ľstva v okrese Pezinok Saldo migra čného pohybu obyvate ľstva v tom istom časovom horizonte zvýšilo po čet obyvate ľov obce o 701 V okrese Pezinok mal prirodzený pohyb a pohyb obyvate ľstva s ťahovaním v r. 2001-2013 nasledujúci priebeh: osôb. V celom sledovanom období sa pris ťahovalo 1 047 osôb a vys ťahovalo sa 346 osôb.
Tabu ľka 3.1./4: Bilancia pohybu obyvate ľstva okresu Pezinok v r. 2001-2013 Celkový pohyb obyvate ľstva, ktorý je výsledkom prirodzeného a migra čného pohybu, teda v sledovanom období 2001-2013 zaznamenal prírastok o 759 osôb. po čet prirodzený prírastok celkový po čet po čet pris ťa- vys ťa- rok živona- prírastok (úbytok) prírastok obyvate ľov V nasledujúcom tabu ľkovom preh ľade uvádzame údaje o prirodzenom a migra čnom pohybe obyvate ľstva zomretých hovalí hovalí rodených (úbytok) sťahovaním (úbytok) k 31.12. okresu Pezinok a obce Limbach v r. 2001-2013.
2001 * 455 522 -67 863 485 378 311 54 287 2002 424 508 -84 1 053 533 520 436 54 723 2003 518 513 5 846 531 315 320 55 043 2004 533 548 -15 848 486 362 347 55 390 2005 590 546 44 991 486 505 549 55 939 2006 560 504 56 1 082 559 523 579 56 518 2007 633 538 95 1 091 540 551 646 57 164 2008 666 519 147 1 175 531 644 791 57 955 2009 708 533 175 1 113 476 637 812 58 767 2010 702 529 173 1 153 546 607 780 59 547 2011 * 696 536 160 1 078 481 597 757 57 975 2012 715 521 194 1 109 582 527 721 58 696 2013 653 525 128 1 366 588 778 906 59 602 Zdroj: Pohyb obyvate ľstva v SR 2001-2013, ŠÚ SR Pozn.: * Stav obyvate ľstva k 31.12. 2001 a 2011 zoh ľad ňuje výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v r. 2001 a 2011.
17
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Tabu ľka 3.1./5: Bilancia pohybu obyvate ľstva okresu Pezinok a obce Limbach v r. 2001-2013 Graf 3.1./2: Bilancia pohybu obyvate ľstva okresu Pezinok v rokoch 2001-2013 2001 - ukazovate ľ územie 2001 * 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 * 2012 2013 2013
po čet okres Pezinok 455 424 518 533 590 560 633 666 708 702 696 715 653 7 853 Bilancia pohybu obyvate ľstva okresu Pezinok živonarodených obec Limbach 11 8 12 13 15 16 13 26 15 31 14 16 17 207 v rokoch 2001-2013 1 000 po čet okres Pezinok 522 508 513 548 546 504 538 519 533 529 536 521 525 6 842 zomretých obec Limbach 14 14 13 11 9 7 7 8 9 17 9 13 18 149 800 prirodzený pohyb prirodzený okres Pezinok -67 -84 5 -15 44 56 95 147 175 173 160 194 128 1 011 prírastok, úbytok (-) obec Limbach -3 -6 -1 2 6 9 6 18 6 14 5 3 -1 58 600
okres Pezinok 863 1 053 846 848 991 1 082 1 091 1 175 1 113 1 153 1 078 1 109 1 366 13 768 ov pris ťahovalí ľ obec Limbach 108 99 62 51 70 82 74 131 76 73 85 63 73 1 047 400
okres Pezinok 485 533 531 486 486 559 540 531 476 546 481 582 588 6 824
ný ný pohyb vys ťahovalí č obec Limbach 22 28 27 19 27 42 20 21 17 51 24 28 20 346 200 et obyvate et č migra okres Pezinok 378 520 315 362 505 523 551 644 637 607 597 527 778 6 944 prírastok, úbytok (-) po 0 obec Limbach 86 71 35 32 43 40 54 110 59 22 61 35 53 701
celkový prírastok, úbytok okres Pezinok 311 436 320 347 549 579 646 791 812 780 757 721 906 7 955 -200 (-) obec Limbach 83 65 34 34 49 49 60 128 65 36 66 38 52 759 Zdroj: Pohyb obyvate ľstva v SR 2001-2013, ŠÚ SR -400 Pozn.: * Stav obyvate ľstva k 31.12. 2001 a 2011 zoh ľad ňuje výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v r. 2001 a 2011. 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
prir. prírastok (úbytok) prír. (úbytok) sťahovaním celkový prír. (úbytok)
Graf 3.1./3: Bilancia pohybu obyvate ľstva obce Limbach v rokoch 2001-2013
Bilancia pohybu obyvate ľstva obce Limbach v rokoch 2001-2013 150
125
100 ov ľ 75
50 et obyvate et
č 25 po 0
-25
-50 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
prir. prírastok (úbytok) prír. (úbytok) sťahovaním celkový prír. (úbytok)
18
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
ľ Graf 3.1./4: Veková štruktúra obyvate stva SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach v r. 2001 a 2011 (SODB)
VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATE ĽSTVA Veková štruktúra obyvate ľstva Slovenskej republiky Veková štruktúra obyvate ľstva Bratislavského kraja v roku 2001 a 2011 (SODB) v roku 2001 a 2011 (SODB) Vekovú štruktúru obyvate ľstva charakterizuje rozdelenie obyvate ľstva do hlavných vekových skupín, ktoré sú: 0,8 0,0 3,2 0,1 100% 100% • predproduktívny vek 0-14 rokov, 11,4 12,7 13,8 90% 90% 12,0
• produktívny vek 15-64 rokov, 80% 80% • poproduktívny vek 65+ rokov. 70% 70% V nasledujúcej tabu ľke uvádzame vekovú štruktúru obyvate ľstva Slovenskej republiky, Bratislavského kraja, 60% 60% 68,9 okresu Pezinok a obce Limbach tak, ako ju zachytilo SODB v roku 2001 a 2011, v absolútnych aj relatívnych 50% 72,0 50% 69,9 72,5 hodnotách. 40% 40%
Tabu ľka 3.1./6: Veková štruktúra obyvate ľstva SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach v r. 2001 a 2011 30% 30% (SODB 20% 20%
obyvate ľstvo vo veku 10% 18,9 10% 15,3 14,9 13,6 obyvate ľstvo index 0% 0% rok územie spolu predproduk- produktív- poproduk- starnutia 2001 2011 2001 2011 tívnom nom tívnom nezistenom 0-14 rokov 15-64 rokov 65+ rokov nezistený vek 0-14 rokov 15-64 rokov 65+ rokov nezistený vek (0-14 rokov) (15-64 rokov) (65+ rokov)
SR 5 379 455 1 015 493 3 705 515 610 923 47 524 60,2 Veková štruktúra obyvate ľstva okresu Pezinok Veková štruktúra obyvate ľstva obce Limbach v roku 2001 a 2011 (SODB) v roku 2001 a 2011 (SODB) Bratislavský kraj 599 015 89 222 418 874 71 702 19 217 80,4 1,9 0,1 3,7 0,1 (abs. ) 100% 100% okres Pezinok 54 164 9 243 37 848 5 996 1 077 64,9 8,7 11,1 12,1 90% 90% 9,4 obec Limbach 1 141 194 798 107 42 55,2 2001 SR 100,0 18,9 68,9 11,4 0,8 80% 80% Bratislavský kraj 100,0 14,9 69,9 12,0 3,2 70% 70% (%) okres Pezinok 100,0 17,1 69,9 11,1 1,9 60% 60% 72,0 69,9 72,5 69,9 obec Limbach 100,0 17,0 69,9 9,4 3,7 50% 50%
SR 5 397 036 826 516 3 886 327 682 873 1 320 82,6 40% 40% Bratislavský kraj 602 436 82 052 436 953 82 989 442 101,1 30% 30% (abs. ) okres Pezinok 57 567 8 830 41 734 6 952 51 78,7 20% 20%
obec Limbach 1 686 323 1 214 147 2 45,5 10% 10% 2011 17,1 15,3 17,0 19,2 SR 100,0 15,3 72,0 12,7 0,0 0% 0% Bratislavský kraj 100,0 13,6 72,5 13,8 0,1 2001 2011 2001 2011 (%) okres Pezinok 100,0 15,3 72,5 12,1 0,1 0-14 rokov 15-64 rokov 65+ rokov nezistený vek 0-14 rokov 15-64 rokov 65+ rokov nezistený vek obec Limbach 100,0 19,2 72,0 8,7 0,1 Tabu ľka 3.1./7: Priemerný vek obyvate ľstva SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach v r. 2001 a 2011 Zdroj.: SODB 2001, SODB 2011, ŠÚ SR (SODB Na základe preh ľadu možno zhodnoti ť, že obec Limbach, čo sa týka vekovej štruktúry obyvate ľstva, mala priemerný vek k 21.5. 2011 ve ľmi priaznivú skladbu. Podiel predproduktívnej zložky obyvate ľstva (19,2 %) bol vyšší ako územie rok 2001 rok 2011 okresný (15,3 %), krajský (13,6 %) aj celoslovenský priemer (15,3 %). Zastúpenie obyvate ľstva v produktívnom veku (72,0 %) je vyššie než dosiahnutý okresný aj krajský priemer (72,5 %) a rovnaký ako celoslovenský muži ženy spolu muži ženy spolu priemer (72,0 %). Pozitívnym znakom je výrazne nižší podiel obyvate ľstva najstaršej vekovej skupiny (8,7 %) SR 34,5 37,6 36,1 37,30 40,50 38,94 v porovnaní s okresným (12,1 %), krajským (13,8 %) aj celoslovenským priemerom (12,7 %). Do budúcna Bratislavský kraj 36,4 39,7 38,1 38,79 42,18 40,57 v súlade s oficiálnou prognózou vývoja obyvate ľstva Slovenskej republiky a s ohladom na znižovanie prírastku okres Pezinok 34,9 38,3 36,6 37,41 40,52 39,02 obyvate ľstva a proces starnutia populácie je potrebné po číta ť s po četným aj relatívnym nárastom vyšších obec Limbach 34,9 37,0 36,0 36,14 37,14 36,66 vekových skupín obyvate ľstva. Zdroj.: SODB 2001, SODB 2011, ŠÚ SR Pri SODB 2001 bol priemerný vek obyvate ľov obce Limbach o 0,6 roka nižší než priemer za okres Pezinok, o 2,1 roka nižší než priemer v Bratislavskom kraji a o 0,1 roka nižší než priemer za celé Slovensko. Pri poslednom SODB v roku 2011 priemerný vek obyvate ľov obce Limbach dosahoval 36,66 roka. Bol o 2,36 roka nižší než okresný priemer, o 3,91 roka nižší než krajský priemer a o 2,28 roka nižší než celoslovenský priemer. 19
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Nižší vekový priemer obyvate ľov Limbachu je spôsobený vysokým podielom obyvate ľstva v predproduktívnom Hodnota indexu vitality v roku 2011 zara ďovala slovenskú populáciu do kategórie stabilizovanej populácie (index veku a oproti tomu nízkym podielom obyvate ľstva v poproduktívnom veku. vitality 121,0). Populácia v Bratislavskom kraji (98,9) patrí na základe hodnôt indexu vitality k regresívnemu typu, populácia okresu Pezinok (127,0) k stabilizovanému typu a v obci Limbach (219,7) žil progresívny typ Graf 3.1./5: Štruktúra obyvate ľstva SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach pod ľa pohlavia a veku populácie. v r. 2001 a 2011 (SODB) NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATE ĽSTVA Slovenská republika Bratislavský kraj nezistené nezistené V národnostnej štruktúre obce Limbach má dominantné zastúpenie obyvate ľstvo slovenskej národnosti 85+ muži ženy 85+ muži ženy 80-84 80-84 (93,5 %). K ma ďarskej národnosti sa hlásilo 1,5 % obyvate ľov, k českej národnosti 0,7 %. Zastúpenie všetkých 75-79 75-79 ostatných národností jednotlivo sledovaných pri SODB 2011 propor čne nedosahovalo ani pol percenta. 70-74 70-74 65-69 65-69 Obyvate ľstvo nezistenej národnosti tvorilo 3,5 % obyvate ľstva obce. 60-64 60-64 55-59 55-59 V národnostnej štruktúre obyvate ľstva okresu Pezinok po dominantnom postavení slovenskej národnosti 50-54 50-54 (95,2 %) nasleduje česká (0,7 %) a ma ďarská národnos ť (0,6 %). Obyvate ľstvo nezistenej národnosti tvorilo 45-49 45-49 40-44 40-44 2,6 % obyvate ľstva okresu. 35-39 35-39 30-34 30-34 ľ ľ 25-29 25-29 Tabu ka 3.1./8: Národnostná štruktúra obyvate stva SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach v r. 2011 20-24 20-24 15-19 15-19 SR Bratislavský kraj okres Pezinok obec Limbach 10-14 10-14 národnos ť 5-9 5-9 abs. % abs. % abs. % abs. % 0-4 0-4 slovenská 4 352 775 80,65 543 573 90,23 54 785 95,17 1 576 93,48 250 000 200 000 150 000 100 000 50 000 0 50 000 100 000 150 000 200 000 250 000 40 000 30 000 20 000 10 000 0 10 000 20 000 30 000 40 000 ma ďarská 458 467 8,49 23 888 3,97 323 0,56 25 1,48 muži 2011 ženy 2011 muži 2001 ženy 2001 muži 2011 ženy 2011 muži 2001 ženy 2001 rómska 105 738 1,96 767 0,13 123 0,21 1 0,06 rusínska 33 482 0,62 880 0,15 41 0,07 0 0,00 okres Pezinok obec Limbach
nezistené nezistené ukrajinská 7 430 0,14 627 0,10 44 0,08 3 0,18 muži ženy 85+ muži ženy 85+ česká 30 367 0,56 6820 1,13 403 0,70 11 0,65 80-84 80-84 75-79 75-79 nemecká 4 690 0,09 1 165 0,19 74 0,13 6 0,36 70-74 70-74 65-69 65-69 po ľská 3 084 0,06 495 0,08 13 0,02 0 0,00 60-64 60-64 55-59 55-59 chorvátska 1 022 0,02 721 0,12 15 0,03 0 0,00 50-54 50-54 45-49 45-49 srbská 698 0,01 270 0,04 12 0,02 1 0,06 40-44 40-44 ruská 1997 0,04 541 0,09 35 0,06 1 0,06 35-39 35-39 30-34 30-34 židovská 631 0,01 228 0,04 7 0,01 0 0,00 25-29 25-29 20-24 20-24 moravská 3 286 0,06 966 0,16 53 0,09 0 0,00 15-19 15-19 10-14 10-14 bulharská 1 051 0,02 440 0,07 19 0,03 0 0,00 5-9 5-9 0-4 0-4 ostatné 9 825 0,18 3 041 0,50 120 0,21 3 0,18
3 000 2 500 2 000 1 500 1 000 500 0 500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000 100 80 60 40 20 0 20 40 60 80 100 nezistená 382 493 7,09 18 014 2,99 1 500 2,61 59 3,50
muži 2011 ženy 2011 muži 2001 ženy 2001 muži 2011 ženy 2011 muži 2001 ženy 2001 spolu 5 397 036 100,00 602 436 100,00 57 567 100,00 1 686 100,00
Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR Index starnutia, ktorý vyjadruje po čet osôb poproduktívneho veku pripadajúci na sto osôb v predproduktívnom veku, dosiahol v SR v roku 2011 hodnotu 82,6 %, v prípade Bratislavského kraja to bolo 101,1 %, v okrese Pezinok 78,7 % a v prípade obce Limbach len 45,5 %. Charakteristiku vekovej štruktúry obyvate ľstva ve ľmi výstižne vyjadruje index vitality, ktorý je vyjadrený ako pomer najmladšej a najstaršej vekovej skupiny obyvate ľstva. V závislosti od indexu vitality sa populácia delí na tieto typy: bodová hodnota: typ populácie: 300 a viac b ve ľmi progresívny, 201-300 b progresívny, 151-200 b stabilizovaný rastúci, 121-150 b stabilizovaný, 101-120 b stagnujúci, pod 100 b regresívny.
20
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Graf 3.1./6: Národnostná štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva obce Limbach a okresu Pezinok v r. 2011
Národnostná štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva Národnostná štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva obce Limbach v roku 2011 (SODB 2011) okresu Pezinok v roku 2011 (SODB 2011) RELIGIÓZNA ŠTRUKTÚRA OBYVATE ĽSTVA
93,5% 95,2% Prevládajúcim náboženským vyznaním obyvate ľov obce Limbach v roku 2011 bolo rímskokatolícke, ku ktorému sa hlásilo 49,8 % obyvate ľov. 19,2 % obyvate ľov prislúchalo k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Bez vyznania bolo 19,8 % a 7,5 % obyvate ľov svoju náboženskú príslušnos ť pri s čítaní neuviedlo. Rovnako ako v prípade národnostnej štruktúry obyvate ľstva, v tabu ľke nižšie uvádzame porovnanie religióznej štruktúry obyvate ľstva obce Limbach s religióznou štruktúrou obyvate ľstva Slovenskej republiky, Bratislavského kraja a okresu Pezinok k d ňu SODB 2011.
Tabu ľka 3.1./9: Religiózna štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce 0,6% 3,5% 1,5% 2,6% Limbach v r. 2011 0,8% 0,7% 0,9% 0,7% SR Bratislavský kraj okres Pezinok obec Limbach náboženské vyznanie / cirkev Národnos ť: Národnos ť: abs. % abs. % abs. % abs. % slovenská ma ďarská česká ostatné nezistená slovenská ma ďarská česká ostatné nezistená Rrímskokatolícka cirkev 3 347 277 62,02 339 247 56,31 36 755 63,85 840 49,82 Evanjelická cirkev augsburského 316 250 5,86 30 622 5,08 4 525 7,86 323 19,16 vyznania Gréckokatolícka cirkev 206 871 3,83 4 734 0,79 262 0,46 9 0,53 Reformovaná kres ťanská cirkev 98 797 1,83 2 628 0,44 63 0,11 11 0,65 Pravoslávna cirkev 49 133 0,91 2 385 0,40 161 0,28 2 0,12 Náboženská spolo čnos ť Jehovovi 17 222 0,32 1 766 0,29 90 0,16 2 0,12 svedkovia Evanjelická cirkev metodistická 10 328 0,19 1457 0,24 129 0,22 13 0,77 Kres ťanské zbory 7 720 0,14 1183 0,20 127 0,22 0 0,00 Apoštolská cirkev 5 831 0,11 723 0,12 32 0,06 2 0,12 Bratská jednota baptistov 3 486 0,06 885 0,15 30 0,05 2 0,12 Cirkev adventistov siedmeho d ňa 2 915 0,05 363 0,06 14 0,02 1 0,06 Cirkev bratská 3 396 0,06 887 0,15 55 0,10 0 0,00 Ústredný zväz židovských 1 999 0,04 675 0,11 26 0,05 0 0,00 náboženských obcí Starokatolícka cirkev 1 687 0,03 242 0,04 10 0,02 0 0,00 Cirkev československá husitská 1 782 0,03 460 0,08 29 0,05 0 0,00 Novoapoštolská cirkev 166 0,00 44 0,01 0 0,00 0 0,00 Bahájske spolo čenstvo 1 065 0,02 234 0,04 17 0,03 3 0,18 Cirkev Ježiša Krista svätých 972 0,02 251 0,04 15 0,03 1 0,06 neskorších dní iné 23 340 0,43 6 290 1,04 425 0,74 17 1,01 bez vyznania 725 362 13,44 161 214 26,76 10 442 18,14 333 19,75 nezistené 571 437 10,59 46 146 7,66 4 360 7,57 127 7,53 spolu 5 397 036 100,00 602 436 100,00 57 567 100,00 1 686 100,00 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR
21
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Graf 3.1./7: Religiózna štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva obce Limbach a okresu Pezinok v r. 2011 Graf 3.1./8: Vzdelanostná štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva obce Limbach a okresu Pezinok v r. 2011
Religiózna štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva Religiózna štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva obce Limbach v roku 2011 (SODB 2011) okresu Pezinok v roku 2011 (SODB 2011) Vzdelanostná štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva Vzdelanostná štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva 0,1% 0,2% 0,7% 0,8% 1,8% 0,5% 1,8% obce Limbach v roku 2011 (SODB 2011) okresu Pezinok v roku 2011 (SODB 2011) 0,5% 19,7% 7,9% 18,1% 20,1% 9,1% 19,2% 16,0% 10,9% 14,4% 7,5% 7,6% 1,7% 2,2% 21,1%
63,8% 19,2% 49,8% Náboženské v y znanie / cirkev : Náboženské v y znanie / cirkev : 28,2% 26,0% 31,1% Rímskokatolícka cirkev Ev anjelická cirkev augsburského v y znania Rímskokatolícka cirkev Ev anjelická cirkev augsburského v y znania Gréckokatolícka cirkev Ref ormov aná kres ťanská cirkev Gréckokatolícka cirkev Ref ormov aná kres ťanská cirkev Najv y ššie dosiahnuté v zdelanie: Najv y ššie dosiahnuté v zdelanie: Ev anjelická cirkev metodistická iné Ev anjelická cirkev metodistická iné základné učň ovské a stredné odborné bez maturity základné učň ovské a stredné odborné bez maturity úplné stredné a u čň ovské s maturitou vysokoškolské úplné stredné a u čň ovské s maturitou vysokoškolské bez v y znania nezistené bez v y znania nezistené bez udania školského vzdelania bez školského vzdelania vrátane detí do 16 rokov bez udania školského vzdelania bez školského vzdelania vrátane detí do 16 rokov
Ľ VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATE STVA PREDPOKLADANÝ VÝVOJ OBYVATE ĽSTVA ť č ľ ľ Údaje o vzdelanostnej štruktúre sa zis ujú iba pri s ítaní obyvate ov, domov a bytov. V nasledujúcej tabu ke Rozvojové lokality navrhované v Územnnom pláne sídelného útvaru Limbach a v následných Zmenách ľ č ľ uvádzame vzdelanostnú štruktúru obyvate stva na základe podkladov ŠÚ SR zo S ítania obyvate ov, domov a doplnkoch schvalovaných v období 1999 - 2013 (vi ď kapitola B.7. Návrh riešenia bývania, ob čianskeho a bytov v roku 2011 za Slovenskú republiku, Bratislavský kraj, okres Pezinok a obec Limbach. vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie, podkapitola Návrh rozvoja domového a bytového fondu) poskytujú možnosti pre nárast po čtu obyvate ľov obce v rozsahu cca 1 190 obyvate ľov. Z h ľadiska Tabu ľka 3.1./10: Vzdelanostná štruktúra trvalo bývajúceho obyvate ľstva SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce celkového vývoja obce vo väzbe na navrhovaný územný rozvoj je možné predpoklada ť nárast z 1 820 Limbach v r. 2011 obyvate ľov (stav k 31.12. 2013) až na potenciálnych cca 3 tis. obyvate ľov pri zoh ľadnení sú časného najvyššie SR Bratislavský kraj okres Pezinok obec Limbach demografického vývoja (migra čný a celkový prírastok obyvate ľstva, priaznivá veková štruktúra) dosiahnuté vzdelanie abs. % abs. % abs. % abs. % a za predpokladu maximálnej saturácie navrhovaných funk čných plôch pre bytovú výstavbu. Upozor ňujeme základné 808 490 14,98 57 546 9,55 6 253 10,86 154 9,13 však, že vývoj prirodzeného prírastku v ostatnom období nemá dostato čne priaznivý trend a dané vo ľné kapacity bude potrebné zaplni ť najmä obyvate ľstvom pris ťahovaným. Možno predpoklada ť, že pôjde učň ovské a stredné odborné bez maturity 1 244 038 23,05 103 157 17,12 12 146 21,10 243 14,41 o presíd ľovanie obyvate ľov predovšetkým z mestských centier Bratislava a Pezinok, ktorých motiváciou úplné stredné s maturitou 1 596 589 29,58 192 433 31,94 17 897 31,09 438 25,98 je najmä významná poloha obce v dochádzkovo dostupnej vzdialenosti k významným centrám práce vysokoškolské 747 968 13,86 157 678 26,17 11 032 19,16 475 28,17 a spolo čenskej obsluhy, poloha v atraktívnom krajinnom prostredí s výbornými možnos ťami na kvalitné bývanie. bez udania školského vzdelania (nezistené) 153 630 2,85 9 048 1,50 983 1,71 37 2,19 bez školského vzdelania vr. detí do 16 rokov 846 321 15,68 82 574 13,71 9 256 16,08 339 20,11 spolu 5 397 036 100,00 602 436 100,00 57 567 100,00 1 686 100,00 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR V roku 2011 bola v obci Limbach ve ľmi priaznivá vzdelanostná štruktúra obyvate ľstva v porovnaní s okresným, krajským aj celoslovenským priemerom. Je tu podstatne nižšie zastúpenie obyvate ľstva s najvyšším dosiahnutým základným vzdelaním (priemer za SR 15,0 %, Bratislavský kraj 9,6 %, okres Pezinok 10,9 %, obec Limbach 9,1 %), a tiež obyvate ľstva s učň ovským a stredným odborným vzdelaním bez maturity (priemer za SR 23,0 %, Bratislavský kraj 17,1 %, okres Pezinok 21,1 %, obec Limbach 14,4 %). Ďalším pozitívnym faktom je zvláš ť vyššie zastúpenie obyvate ľstva s vysokoškolským vzdelaním (celoslovenský priemer 13,9 %, Bratislavský kraj 26,2 %, okres Pezinok 19,2 %, obec Limbach 28,2 %).
22
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu 2 1 3 2 Výroba papiera a papierových výrobkov 1 0 1 1 Tla č a reprodukcia záznamových médií 1 2 3 3 3.2. EKONOMICKÁ AKTIVITA OBYVATE ĽSTVA Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov 2 0 2 2 Výroba chemikálií a chemických produktov 0 2 2 2 Výroba výrobkov z gumy a plastu 5 0 5 5 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 5 1 6 6 Výroba a spracovanie kovov 1 1 2 1 EKONOMICKÁ AKTIVITA OBYVATE ĽSTVA OKRESU PEZINOK A OBCE LIMBACH Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení 8 1 9 8 Výroba po číta čových, elektronických a optických výrobkov 2 1 3 2 Ekonomická aktivita je údaj o postavení obyvate ľa na trhu práce k rozhodujúcemu okamihu s čítania. Výroba elektrických zariadení 3 1 4 4 Výroba strojov a zariadení i. n. 4 3 7 6 Za ekonomicky aktívnych na ú čely S čítania obyvate ľov, domov a bytov 2011 sa považovali obyvatelia, ktorí boli Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov 5 2 7 5 Výroba ostatných dopravných prostriedkov 2 0 2 1 k rozhodujúcemu okamihu s čítania pracujúci (okrem dôchodcov), pracujúci dôchodcovia, nezamestnaní a osoby Výroba nábytku 0 3 3 2 na materskej dovolenke. Iná výroba 1 1 2 2 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov 7 0 7 6 V nasledujúcej tabu ľke uvádzame základné informácie zo S čítania obyvate ľov, domov a bytov 2011 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 1 1 2 2 Zber, úprava a dodávka vody 0 2 2 2 o obyvate ľstve SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach pod ľa ekonomickej aktivity. Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov 3 1 4 4 Výstavba budov 14 4 18 17 Tabu ľka 3.2./1: Obyvate ľstvo SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach pod ľa ekonomickej aktivity v roku Inžinierske stavby 8 4 12 11 2011 (SODB 2011) Špecializované stavebné práce 18 10 28 24 Ve ľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov 2 4 6 5 Ve ľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov 44 34 78 66 Trvalo Ekonomická aktivita Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov 31 44 75 63 bývajúce pracujúci pracujúci osoby osoby neza- študenti študenti osoby dôchod- príjem- deti do 16 iná nezis- z toho Územie obyvate ľ- (okrem dôchod- na na mest- stredných vysokých v covia covia rokov (nar. tená ekono- Pozemná doprava a doprava potrubím 13 7 20 19 stvo dôchod- covia materskej rodi čovskej naní škôl škôl domác- kapitálových po micky Letecká doprava 0 1 1 1 spolu cov) dovolenke dovolenke nosti príjmov 20.05.1995) aktívni Skladové a pomocné činnosti v doprave 5 4 9 8
SR 5 397 036 2 060 216 100 273 26 478 118 348 443 085 220 111 152 642 25 828 1 063 760 5 401 887 444 33 583 259 867 2 630 052 Poštové služby a služby kuriérov 5 6 11 10 Ubytovanie 3 5 8 5 Bratislavský kraj 602 436 268 988 20 806 2 799 14 470 28 681 19 305 19 616 3 365 116 916 788 87 052 4 647 15 003 321 274 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev 8 4 12 10 Nakladate ľské činnosti 3 3 6 2 okres Pezinok 57 567 25 187 1 433 332 1 511 2 780 2 360 1 677 294 10 821 70 9 406 328 1 368 29 732 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverej ňovanie zvukových nahrávok 1 0 1 1 obec Limbach 1 686 696 36 15 56 67 78 58 17 246 4 348 12 53 814 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie 2 0 2 2 Telekomunikácie 2 1 3 2 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR Po číta čové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby 17 0 17 17 Informa čné služby 2 3 5 5 V roku 2011 bolo v obci Limbach 814 ekonomicky aktívnych osôb, čo v porovnaní s po čtom ekonomicky Finan čné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpe čenia 10 10 20 16 Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpe čenie okrem povinného sociálneho poistenia 1 1 2 2 aktívnych v roku 2001 predstavuje o 166 osôb viac. Podiel ekonomicky aktívnych obyvate ľov predstavoval pod ľa Pomocné činnosti finan čných služieb a poistenia 2 5 7 7 sčítania 2011 cca 48,3 % z celkového po čtu obyvate ľov s trvalým pobytom v tejto obci a 2,7 % ekonomicky Činnosti v oblasti nehnute ľností 4 5 9 8 aktívnych osôb okresu Pezinok. Právne a ú čtovnícke činnosti 8 19 27 24 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia 5 1 6 6 Miera ekonomickej aktivity ((po čet ekonomicky aktívneho obyvate ľstva / po čet obyvate ľov vo veku 15+ rokov) x Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy 7 4 11 8 Vedecký výskum a vývoj 4 4 8 7 100) obyvate ľstva obce Limbach v roku 2011 dosahovala 59,8 %, obyvate ľstva Bratislavského kraja 61,8 %, Reklama a prieskum trhu 3 5 8 8 okresu Pezinok 61,1 %. Miera ekonomickej aktivity na úrovni SR dosahovala 57,6 %. Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti 1 4 5 4 Prenájom a lízing 2 0 2 2 Pod ľa výsledkov SODB 2011 bolo v obci Limbach 814 ekonomicky aktívnych obyvate ľov, z toho bolo 393 žien Sprostredkovanie práce 1 2 3 3 (48,3 %) a 421 mužov (51,7 %). Z celkového po čtu žien v obci bolo ekonomicky aktívnych 44,8 % a z celkového Činnosti cestovných agentúr, rezerva čné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti 0 1 1 1 Bezpe čnostné a pátracie služby 3 1 4 4 po čtu mužov bolo ekonomicky aktívnych 52,1 %. V okrese Pezinok bolo ekonomicky aktívnych 46,5 % žien a Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou 0 4 4 3 57,1 % mužov. V krajskom meradle bolo ekonomicky aktívnych 49,0 % žien a 58,1 % mužov. Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti 8 11 19 18 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpe čenie 37 39 76 63 V ďalšej tabu ľke uvádzame preh ľad o ekonomicky aktívnom obyvate ľstve pod ľa pohlavia, dochádzky Vzdelávanie 10 36 46 42 Zdravotníctvo 11 18 29 23 do zamestnania a odvetvia ekonomickej činnosti v roku 2011 v obci Limbach. Starostlivos ť v pobytových zariadeniach (reziden čná starostlivos ť) 3 0 3 3 Sociálna práca bez ubytovania 1 2 3 2 Pod ľa výsledkov SODB 2011 najviac ekonomicky aktívnych obyvate ľov obce Limbach pracovalo v odvetviach Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti 1 0 1 1 ve ľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov (9,6 %), verejná správa a obrana; povinné sociálne Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení 1 1 2 2 zabezpe čenie (9,3 %), maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov (9,2 %), vzdelávanie (5,7 %). Činnosti herní a stávkových kancelárií 1 1 2 2 Športové, zábavné a rekrea čné činnosti 3 0 3 3 Ekonomicky aktívni obyvatelia bez udania odvetví tvorili 6,0 % z celkového po čtu ekonomicky aktívnych osôb v Činnosti členských organizácií 5 1 6 5 obci. Oprava po číta čov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti 0 1 1 1 Ostatné osobné služby 1 6 7 4 ľ ľ ľ nezistené 21 28 49 42 Tabu ka 3.2./2: Obyvate stvo ekonomicky aktívne pod a pohlavia, dochádzky do zamestnania a odvetvia ekonomickej spolu 421 393 814 694 činnosti v roku 2011 v obci Limbach Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR Ekonomicky aktívne osoby Odvetvie ekonomickej činnosti muži ženy spolu z toho dochádza do zamestnania V nasledujúcej tabu ľke uvádzame pod ľa podkladov zo SODB 2011 preh ľad ekonomicky aktívneho obyvate ľstva Pestovanie plodín a chov zvierat, po ľovníctvo a služby s tým súvisiace 4 3 7 5 Lesníctvo a ťažba dreva 4 1 5 3 SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach pod ľa postavenia v zamestnaní, veku a pohlavia. Ťažba uhlia a lignitu 1 0 1 1 Výroba potravín 7 9 16 13 Výroba nápojov 16 5 21 17 Výroba textilu 1 1 2 1 Výroba odevov 3 6 9 5 Výroba kože a kožených výrobkov 0 1 1 1
23
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
okrese Pezinok dosahovala hodnotu 7,81 %, čo je o 1,64 % vyššia nezamestnanos ť, ako bola k tomuto dátumu Tabu ľka 3.2./3: Ekonomicky aktívne obyvate ľstvo SR, Bratislavského kraja, okresu Pezinok a obce Limbach pod ľa postavenia v zamestnaní v roku 2011 (SODB 2011) miera evidovanej nezamestnanosti v Bratislavskom kraji (tu MEN dosiahla úrove ň 6,17 %) a o 5,69 % nižšia, než bol celoslovenský priemer (MEN v SR k 31.12. 2013 dosahovala 13,50 %). Postavenie v zamestnaní vypomáhajúci Pod ľa podkladov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok bolo v obci Limbach k 31.12. 2012 celkom 42 podnikatelia Ekonomicky (neplatení) nezamestnaných, o rok neskôr (k 31.12. 2013) celkom 65 nezamestnaných. K poslednému sledovanému územie členovia ostatní aktívni zamestnanci členovia domácností družstiev a nezistení spolu obdobiu za rok 2014 – koniec mája – bolo v obci 60 nezamestnaných. Miera evidovanej nezamestnanosti za so bez v rodinných zamestnancami zamestnancov jednotlivé obce sa neuvádza vzh ľadom k tomu, že ekonomicky aktívne obyvate ľstvo je vykazované len do podnikoch úrovne okresu. Za jednotlivé obce sa uvádza len po čet uchádza čov o zamestnanie. SR 1 806 164 70 594 253 572 7 444 9 182 483 096 2 630 052 68,7 2,7 9,6 0,3 0,3 18,4 100,0 Bratislavský 237 265 10 709 33 031 548 691 39 030 321 274 kraj 73,9 3,3 10,3 0,2 0,2 12,1 100,0 4. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA OBCE LIMBACH A ŠIRŠIE VZŤAHY 21 576 1 025 3 436 102 44 3 549 29 732 okres Pezinok DOKUMENTUJÚCE ZA ČLENENIE OBCE LIMBACH DO SYSTÉMU OSÍDLENIA 72,6 3,4 11,6 0,3 0,1 11,9 100,0 ť 513 72 130 3 1 95 814 Do textu sa vkladá nová kapitola B.4. Riešenie záujmového územia obce a širšie vz ahy dokumentujúce obec Limbach č 63,0 8,8 16,0 0,4 0,1 11,7 100,0 za lenenie obce Limbach do systému osídlenia. Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR Z h ľadiska celkového vývoja obce Limbach vo väzbe na navrhovaný územný rozvoj je možné predpoklada ť Obec Limbach leží na rozvojovej osi 1. stup ňa stanovenej pod ľa hierarchizácie KÚRS 2001. Na tejto rozvojovej nárast po čtu obyvate ľov až na potenciálnych cca 3 tis. osôb (pri zoh ľadnení sú časného demografického vývoja osi sa nachádzajú aj mestá Pezinok (centrum osídlenia 2. skupiny 2. podskupiny), Modra (centrum osídlenia a za predpokladu maximálnej saturácie navrhovaných funk čných plôch pre bytovú výstavbu). Vzh ľadom na to, 3. skupiny 2. podskupiny), Svätý Jur (centrum osídlenia 5. skupiny). že v obci predpokladáme obývanos ť predovšetkým mladými rodinami s de ťmi a obyvate ľmi v produktívnom V zmysle schválenej nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je Územný plán regiónu Bratislavský veku, uvažujeme ekonomickú aktivitu zhruba na úrovni 55 %. Pri predpokladanom po čte obyvate ľov to samosprávny kraj vývoj rozvoja urbanizácie preukazuje posil ňovanie aglomera čného rozvoja mesta Bratislavy, predstavuje cca 1 650 ekonomicky aktívnych osôb., čo je približne o 836 EAO viac v porovnaní s rokom 2011 v ktorom sa preukazujú tendencie koncentrovanej dekoncentrácie rozvoja, spojené s významnými (SODB). Tento nárast po čtu ekonomicky aktívnych osôb bude vytvára ť tlak na tvorbu pracovných príležitostí. suburbaniza čnými trendmi. V samotnej obci je ponuka pracovných miest viac menej ustálená. Ekonomické aktivity obyvate ľstva boli vždy spojené s pohybom za prácou (podstatná čas ť obyvate ľstva odchádza za prácou do Bratislavy, hl.m. SR, Dominantným prvkom sídelnej štruktúry na území Bratislavského samosprávneho kraja je mesto Bratislava. do okresného mesta Pezinok a i.). Popri ňom kostru sídelného systému kraja dotvárajú okresné mestá Malacky, Pezinok a Senec ako regionálne rozvojové centrá, ku ktorým sa radí aj mesto Modra. Ť NEZAMESTNANOS V OKRESE PEZINOK A V OBCI LIMBACH Obec Limbach sa nachádza v malokarpatskej rozvojovej osi vychádzajúcej z mesta Bratislava. Táto je tvorená Nasledujúca tabu ľka ponúka preh ľad vývoja ukazovate ľov nezamestnanosti za okres Pezinok v r. 2001-2013 – v smere Bratislava – Pezinok – Modra – Smolenice. december prísl. roka a k poslednému publikovanému obdobiu za r. 2014. Limbach je sú čas ťou Malokarpatského regiónu, Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a tiež Malokarpatskej vínnej cesty. Tabu ľka Vývoj nezamestnanosti v okrese Pezinok v r. 2001-2014 po čet uchádza čov z toho po čet miera evidovanej Obec Limbach leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát. Obec leží v nadmorskej výške 190 m n. m. (stred rok o zamestnanie disponibilných UoZ nezamestnanosti (%) obce), celý kataster obce leží v nadmorskej výške v rozpätí 157 – 604 m n. m. Juhovýchodná čas ť územia okres Pezinok okres Pezinok okres Pezinok zasahuje do po ľnohospodárskej krajiny, ďalej pozvo ľna prechádza do podhorskej vinohradníckej krajiny 31.12.2001 2 200 2 071 7,35 a severozápad obce tvorí sú čas ť horského masívu Malých Karpát. 31.12.2002 2 011 1 856 6,32 Na cestu II/502 (dopravné napojenie na smery Pezinok, Bratislava) sa obec napája cestou III/5024. 31.12.2003 1 899 1 729 5,84 31.12.2004 1 504 1 303 4,41 Obec sa rozvíja ako sú čas ť širšieho obytného zázemia hlavného mesta Bratislavy v podhorskom pásme Malých 31.12.2005 1 148 1 013 3,50 Karpát. 31.12.2006 1 036 918 3,12 31.12.2007 827 738 2,49 31.12.2008 917 835 2,78 31.12.2009 1 856 1 750 5,68 31.12.2010 1 973 1 864 5,96 31.12.2011 2 289 2 185 7,10 31.12.2012 2 329 2 241 6,98 31.12.2013 2 624 2 503 7,81 30.04.2014 2 570 2 392 7,61 Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, 2014; Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, 2014 Pozn.: UoZ – uchádza č o zamestnanie K 31.12. 2013 bolo v okrese Pezinok celkovo 2 624 evidovaných nezamestnaných, z toho bolo 1 173 žien a 1 451 mužov. Disponibilných uchádza čov o zamestnanie bolo 2 503. Miera evidovanej nezamestnanosti v 24
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Schéma 4./1: Poloha obce Limbach - Územný plán regiónu Bratislavského samosprávneho kraja Sídelná štruktúra a rozvoj urbanizácie Bezprostredná náväznos ť na mesto Pezinok (ktoré slúži ako terciárne centrum regionálneho významu), ako aj na mestá Bratislava, Modra a Svätý Jur je vhodná na zabazpe čenie dennej dochádzky ekonomicky aktívnych osôb do zamestnania, študentov do stredných a vysokých škôl, zabezpe čenie služieb a obchodu. Poloha obce mimo frekventovaných dopravných ťahov je vhodná pre funkcie bývania a doplnkovej vybavenosti a špecifických funkcií vinohradníckeho charakteru, rekreácie.
HISTÓRIA OBCE LIMBACH Od polovice 13. storo čia v dôsledku mongolského (tatárskeho) vpádu do Uhorska (1241 42), ako aj samotný fakt, že ešte za čiatkom 13. storo čia nebolo územie Slovenska kompletne osídlené, nastal nieko ľkostoro čný proces doosídlovania Slovenska. Na ozna čenie tohto obdobia mnohí historici používajú pojem „ve ľká kolonizácia“. Vo ve ľkej miere sa ho zú častnili aj ľudia z okolitých krajín, ktorí boli ozna čovaní ako hostia ( hospites ). Najvä čší prínos hostí bol v osíd ľovaní vidieka, kde ako lokátori mohli založi ť novú osadu s domácim obyvate ľstvom, ktorá dostala právo slobodnej vo ľby richtára ( villicus, scultetus, iudex ), oslobodenie od robotnej povinosti zemepánovi a niektorých poplatkov na ur čitý čas a ďalšie výhody, ktoré mali napomôc ť k dosiahnutiu čo najskoršej hospodárskej sebesta čnosti a životaschopnosti dediny. V priebehu 13. – 15. storo čia bolo územie medzi Bratislavou a Modrou pod Malými Karpatami na pozvanie krá ľa Belu IV. za ľudnené novoprichádzajúcimi nemeckými kolonistami. Táto skuto čnos ť sa prejavila aj v dlhodobom používaní nemeckých názvov sídel na tomto území a pojmov v odbornej terminológii ( po ľnohospodárstvo, remeslá ). V roku 1343 - pod ľa listiny Rábskej kapituly o vytý čení hraníc medzi pezinským a jurským panstvom sa uvádza dnešné územie LIMPACHU – LIMBACHU ako neosídlené pohrani čie. Prvé osídlenie v oblasti Limbašského chotára vzniklo medzi Ra čím potokom (Krebsenbach, Rakazpatak) a potokom Saulak zo Sumbergu. Vznikla tu takzvaná horná (banská) osada s názvom Mhyr. Tu sa usídlili krá ľovskí baníci, ktorí h ľadali v lokalite Korenný vrch drahé kovy. Popri baníkoch uhliari ťažili drevo a pálili uhlie. Patrón uhliarov a tiež najstaršieho kostola dediny Limpoch je Svätý Teobald. Sezónna ťažba potrebovala v nížine svoju materiálnu základ ňu. Ťažba dreva novým spôsobom uvolnila pies čito-kamenisté kopce vinohradom a vinohradníkom. Okrem práv a výsad pre všetkých pozvaných, dostávajú nemeckí vinohradníci práva, aké majú vinohradnícke meste čká v susednom Rakúsku Pár kilometrov pod Mhyrom medzi troma potokmi (Ra čí potok, Limbašský potok a Lú čanka) vzniklo osídlenie LIMPACH (Limpoch, Lindenbach). Listina Leonarda de Pensanro z roku 1390 potvrdzuje už vznik LIMBACHU ako dediny s farským starým kamenným kostolom sv. Theobalda (mal vežu a cintorín). Koncom 16.storo čia bol Limbach s dvoma mlynmi, 58 domami a 370 obyvate ľmi rovnako ve ľký ako v roku 1425. Za čiatkom 17.storo čia nastal rozmach koloniza čného osíd ľovania až na 72 domov. Prevažovali vinohradnícke hospodárstva. Od prvej polovice 17.storo čia patril Limbach Pezinskému hradu (Pálfyovcom). V roku 1666 obec zni čili Turci.
25
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Obec Limbach v rokoch 1806 - 1869 Juhoslávie a Rumunska. Karpatskí Nemci, ktorí mohli zosta ť, museli pris ťahovalcov u čiť vinohradni čeniu. Po roku 1945 sa zakladá slovenská škola. Po roku 1945 v dedine ostali len zmiešané manželstvá a slovenské rodiny. V roku 1946 109 zvä čša nových obyvate ľov obce založilo Slovenské vinohradnícke družstvo. V roku 1951 sa Slovenské vinohradnícke družstvo zlú čilo s Jednotným ro ľníckym družstvom v Limbachu. V roku 1973 sa JRD Limbach zlu čuje s JRD Myslenice – Grinava – pod názvom JRD Karpaty. V roku 1975 sa JRD Karpaty zlú čilo s JRD Pezinok. Obec je dodnes známa vinohradníctvom a pestovaním ovocia. Relatívne kontinuálny vývoj malokarpatskej po ľnohospodárskej (vinohradníckej) krajiny pretrvával až do konca 80. rokov 20. storo čia, vrátane obdobia prechodu z maloblokovej na ve ľkoblokové štruktúry po ľnohospodárskej pôdy, s výrazným zásahom do obrazu tradi čnej vinohradníckej krajinnej štruktúry. Následkom spolo čensko-ekonomických a politických zmien po roku 1989 došlo jednak k rozpadu organizácie po ľnohospodárskej (a tiež vinohradníckej) výroby, jednak k zásadným zmenám v spôsobe života a trávení vo ľného času, jednak k výraznému trendu opúš ťania vinohradov a následnej urbanizácii malokarpatských svahov (najmä v Bratislave a v jej okolí). Po roku 1989 bolo zlikvidované JRD, z objektov sa stala rozpredaná priemyselná – podnikate ľská zóna obce. Nástupcom JRD sa stalo Limbašské vinohradnícke družstvo. Za čala sa éra budovania vilových domov v Limbachu, ktorá pretrváva dodnes. Limbach je sú čas ťou Bratislavského samosprávneho kraja, Malokarpatského regiónu, Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a tiež Malokarpatskej vínnej cesty. Obec sa rozvíja ako sú čas ť širšieho obytného zázemia hlavného mesta Bratislavy v podhorskom pásme Malých Karpát.
Zdroj: http://mapire.staatsarchiv.at/en/map/mkf_hun/?zoom=13&lat=48.22276&lon=17.23319
V roku 1752 vznikla “Obere Dorfende” – na hornom konci dediny skupina domov s panským pivovarom a poschodovým domom s mlynom. Roku 1785 vzrástol po čet domov zo surových tehál na 100 neskôr 124 a po čet Limbašanov na 670. V roku 1848 stálo pozd ĺž Lindenbachu „Stredného potoka“ 112 domov. Na Lindenbachu-”Mühlbachu” (Mlynskom potoku) stáli mlyny grófov Pálffyho, Zichyho a Stepperovského. Limbach bola v tom období jediná obec pod Malými Karpatami s nemeckým obyvate ľstvom. Koncom 19. storo čia bol po čet Limbašanov 895 v 167 domoch. Za domami vznikli vinice a aj vzdialenejšie mali nemecké názvy: “Machergut”, “Mittelberg”, “Hasensprung”. V roku 1914 vznikol vinohradnícky spolok a pe ňažné družstvo “Limbacher Raiffeisengenossenschaft m.b.H.”. V roku 1927 sa objavila snaha česko-slovenských štátnych orgánov zavies ť fiktívny názov obce Hliník. V rokoch 1939-1945 ostáva Limbach typickou vinohradníckou obcou. Karpatskí Nemci založili vinohradnícke družstvo – Deutsche Weinzergenossenschaft Limbach. Búra sa Draxlerov mlyn – na jeho mieste stavajú rozsiahle pivnice, lisov ňu, vináre ň a spolo čenskú sálu. Do roku 1945 bola v obci vápenka. 3. apríla 1945 Červená armáda obsadila obec. Koncom roku 1945 vznikol Miestny národný výbor (MNV) z radov pris ťahovalcov. Na základe postupimských dohôd deportoval Slovenský štát limbašských Nemcov do Nemecka. Všetok ich majetok MNV pridelil presídlencom z Myjavy, Starej Turej, Bošácej a repatrianti z Ma ďarska,
26
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
5. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA 5.2. FILOZOFIA UVEDENÉHO PRÍSTUPU SA ODRÁŽA V RIEŠENÍ Názov kapitoly 3. Základná filozofia riešenia a urbanistická kompozícia (ÚPN SÚ Limbach) sa mení na kapitolu B.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania. Text kapitoly ostáva nezmenený. Dop ĺnky sú I. Návrhu podmienok pre obnovenie a reanimáciu socio-ekonomickej štruktúry č vyzna ené „italikou“. - na princípe: - zastavenia retarda čného demografického vývoja v obci 5.1. ZÁKLADNÁ FILOZOFIA RIEŠENIA - vytvárania podmienok pre stabilizáciu obyvate ľov Návrh riešenia obce Limbach je založený na filozofii obnovy a rozvoja v jej komplexnom ponímaní a to: - postupný nárast po čtu obyvate ľov - spolo čenského života, - v priemete do návrhu: - socio-ekonomických aktivít, - priestorov rozvoja podnikate ľských aktivít na báze remeselnej výroby a cestovného ruchu (agroturistika) a tým i tvorby pracovných príležitostí a ekonomickej prosperity obce - historickej identity urbanistickej štruktúry zastavaného územia sídla, - nových plôch pre rozvoj bývania a to pre splnenie nárokov obyvate ľov obce i obyvate ľov z dosídlovania - ekologickej a kompozi čnej vyváženosti krajinnej štruktúry sídla.
Dôležitým aspektom prístupu k riešeniu bola identifikácia: II. obnovy a rozvoja sídelnej štruktúry A. tých hodnôt sídla, ktoré sú pre Limbach špecifické, charakteristické a majú potenciál tvorby kvality a identity prostredia ako celku, - dotvorením pôdorysnej osnovy sídla založenom na 3 princípoch: B. tých problémov, ktorých spôsob riešenia bolo potrebné navrhnú ť, aby identické hodnoty sídla mohli by ť - rozvíjajúcom pôvodnú štruktúru obce v severozápadnej expozícii rozvíjané. - rozvíjajúcom novodobú štruktúru obce v juhovýchodnej expozícii A. hodnoty prírodného prostredia, ktoré tvoria: - v dotyku s vo ľnou krajinou - lesný masív Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty - návrhom regulácie identického objektu a ve ľkosti a využitia parcely v zmysle navrhnutého princípu - svažitý „amfiteáter“ sadovo-vinohradníckej krajiny, ktorý tvorí uzáver sídelného údolia obce - vytvorením identických priestorov vo väzbe na aktivity cestovného ruchu a agroturistiky a rámuje obec v poh ľadovej expozícii od Pezinku - návrhom obsluhy sídla sociálnou a technickou infraštrutúrou - kultúrno-historické hodnoty spo čívajúce v čiasto čne zachovanejpôvodnej osnove cestnej poto čnej dediny so zachovanou pozd ĺžnou parceláciou - návrhom systému dopravnej kostry - slohovo-štýlové dominanty obce – kostoly - vinohradníckej tradícii a objektoch, ktoré túto tradíciu reprezentujú (Limbašská pivnica, III. rozvíjania kompozi čných princípov krajinnej štruktúry sídla objekty pôvodných vinohradníckych domov) – ako aj nové prevádzky zaoberajúce sa vinárskou - hlavným integrujúcim priestorom katastrálneho územia Limbachu je niva potoka Lú čanka, ktorý je hlavnou výrobou kompozi čnou osou zastavaného územia sídla. Poh ľadovým vyvrcholením nivy sú svahy Malých Karpát, - spolo čensko-hospodárskej aktivite obyvate ľov a samosprávy obce ktorým navrhujeme prinavráti ť v nezastavaných polohách ich historickú krajinnú štruktúru, ktorú možno charakterizova ť ako sadovnícko-vinohradnícku krajinu s nepravidelnou parceliza čnou štrutúrou B. rovinatá po ľnohospodárska krajina s absentujúcou sprievodnou krajinnou zele ňou, ktorej línie je potrebné navrhnú ť na základe zhodnotenia ÚSES - do zázemia Malých Karpát vstupujú doliny: Pezinská, Limbašská, pozd ĺž ktorých sa rozvíjali rekrea čné aktivity v dotyku s lesným masívom resp. priamo v lese. Ich pomerne dobré prekrytie sprievodnou zele ňou - zmenená prírodná štruktúra svažitých terénov krajiny s pôvodnou vegetáciou najmä sadov navrhujeme ďalej zachova ť, prípadne doplni ť bez podstatného zvyšovania zastavania územia. Vstupnou a to v dôsledku po ľnohospodárskej ve ľkovýroby – v sú časnosti (2014) prebehla transformácia dolinou do lokality rekrea čných chát Suchý vrch je dolina potoka Lú čanky. Lokalitu považujeme ve ľkoplošných viníc na menšie vinohradnícke plochy za dobudovanú a z krajinárskeho h ľadiska za dotvorenú. – po lavej strane prístupovej komunikácie nad - negatívne pôsobenie „múru“ radovej kompaktnej zástavby v otvorenej rovinatej krajine vodnou nádržou je v sú časnosti (2014) zámer vybudova ť rekrea čno-športový areál - pozastavenie socio-ekonomického rozvoja sídla v predchádzajúcom období zaradením - prepojenie zastavaného územia Limbachu s krajinou v severovýchodnom a juhovýchodnom smere sa medzi „nestrediskové sídla organizácie osídlenia SSR“ - v sú časnosti je obec Limbach atratívna reštrukturalizuje na princípe reparcelácie pod ľa pôvodného vlastníckeho vz ťahu k pozemkom, a tým sa pre funkciu bývania s dobrou dostupnos ťou za prácou, obchodom, službami do miest Pezinok, vytvára predpoklad obnovy krajinného prepojenia zastavaného územia do vo ľnej krajiny ovocnými sadmi Bratislava a vinohradmi. - nástupnú čas ť do sídla rovinatého charakteru navrhujeme dotvori ť na základe následného projektu obnovenia sprievodnej zelene vo ľnej krajiny, ktorá bola zlikvidovaná scelením pozemkov pri kolektivizácii, ktorý stanoví princíp jej obnovy - navrhnutým kompozi čným princípom sledujúcim vyváženos ť a jednotu štýlu prírodných a civiliza čných prvkov limbašskej krajiny je vidiecky charakter krajinnej štruktúry
27
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
- prie čnou kompozi čnou osou zastavaného územia je Limbašský potok, ktorý rozdeluje pôvodnú (rastlú) čas ť obce a novodobú s pravidelnou parceláciou (obec sa za posledných 20 rokov rozvíjala po celom obvode MÚSES pre katastrálne územie Limbach bol spracovaný v auguste 1994 autormi Ing. arch. H. Hlubocká pôvodnej rastlej zástavby), ktorého sprievodnú zele ň navrhujeme zachova ť a dotvori ť do integrujúceho a Mgr. J. Petrakovi č, prerokovaný s príslušnými orgánmi a organizáciami a bol podkladom pre spracovanie a estetizujúceho krajinného prvku (priestoru) sídla návrhu ÚPN-SÚ Limbach. Problém ve ľkoplošných viníc a úhoru je potrebné rieši ť v rámci projektu pozemkových - princípy kompozície rozvoja osnovy zastavaného územia sídla vychádzajú najmä z rešpektovania historickej úprav roz členením na menšie krajinné segmenty. pôdorysnej osnovy a jej rozvoja, ale i dotvorenia novodobej časti
- dominantným priestorom sídla je „uzáver“ zastavaného územia združujúci dva špecifické priestory 2) - rešpektovania záujmov štátnej ochrany prírody, ktorý je v k. ú. Reprezentovaný chránenými s diferencovanou funkciou: územiami – CHKO Malé Karpaty a ŠPR Nad Šenkárkou, ŠPR Zlatá studni čka a CHPV - priestor cintorína s výškovou dominantou kostola Limbašská vyviera čka, ktoré zvyšujú krajinno-ekologický a prírodno ochranný význam územia. Režim ich obhospodarovania, stanovený zák. č. 1/1955 Zb. „O štátnej ochrane prírody“ a ich - identický priestor s areálom „Limbašskej pivnice“ ako impulzným „symbolom“ konkrétneho zria ďovacie vyhlášky a ich prípadné úpravy sú limitujúcim a obmedzujúcim faktorom z hľadiska priestorového potenciálu rozvoja agroturistiky a cestovného ruchu. Na tento priestor naväzujú realizácie nimi stanovených aktivít v hodnotenom území. radiály komunika čných väzieb do krajinného zázemia svahov so sadmi a vinohradmi. Areál sa nachádza v relatívne stiesnených priestorových (nie objektových) podmienkach, aktivity je však CHKO Malé Karpaty a jej ochranné pásmo tvorí zna čnú čas ť k. ú. Limbach. Bola zriadená vyhláškou č. možné rozšíri ť v priamej väzbe na zastavané územie do vo ľnej krajiny formou „vinohradníckych 64 MK SSR z 5.mája 1976. Z vyhlášky č. k. 64 MK SSR z 5.mája 1976, ktorou sa vyhlasuje CHKO Malé pivníc“ .... v sú časnosti priestor pokra čuje v zástavbe lokalitami Machergut I., Machergut II., Pod Karpaty vyberáme: cintorínom Činnosti, ktoré možno realizova ť v tejto oblasti len po dohode s orgánmi ŠOP (2): - druhým dominantným priestorom sídla je priestor vo väzbe na druhú výškovú dominantu sídla - meni ť hranice lesného a po ľnohospodárskeho pôdneho fondu, odníma ť pozemky lesnému (evanjelický kostol). Tento priestor je profilovaný ako administratívno – obsužné centrum hospodárstvu a zales ňova ť nelesné plochy - tretím dominantným priestorom formujúci sa pri areáli s potenciálom funk čnej a priestorovej - používa ť lesné a po ľnohospodárske pozemky na iné ciele dominantnosti – pri bývalom areáli LVD s rozvojovou profiláciou vybavenostno-obslužného centra obce - mimo intravilánu obcí uskuto čň ova ť stavby všetkého druhu, banské, priemyselné, inžinierske, rekrea čné, obytné, garáže at ď., okrem prevádzkových zariadení štátnych lesov, - okrajové rovinaté polohy sídla vo väzbe na rekreačnú lokalitu Krkavec (k. Ú. Grinava) a Limbašskú dolinu po ľnohospodárskych podnikov a zariadení na ochranu štátnych hraníc so sú časným areálom ozdravovne sú navrhované profilova ť pre funkciu športovo-zotavenostných aktivít na báze rekreácie a cestovného ruchu s dominujúcimi plochami zelene, ktorý by vylepšil krajinárske pomery - vykonáva ť také stavebné zásahy na doterajších stavbách, ktorými sa podstatne zmení tejto expozície sídla. architektonický charakter a vonkajší vzh ľad stavieb a ich areálov - mimo intravilánu obcí, s výnimkou priestorov, ktoré boli už skôr ur čené na tieto ciele, umiest ňova ť skládky a uklada ť odpady IV. obnovy a ochrany existujúcej zelene a historickej krajinnej štruktúry - mimo intravilánu obcí umiest ňova ť reklamné, informa čné a iné podobné zariadenia 1) - ochrany a zachovanie existujúcej zelene a historickej krajinnej štruktúry Ochranného pásma oblasti sa týka 3: - doplnenia a následnej ochrany nových prvkov krajinnej štruktúry celokatastrálneho systému zelene, ktorého úlohou je zvýšenie ekologickej stability a krajinárskej hodnoty k.ú. Limbachu. - v ochrannom pásme oblasti treba hospodársku a inú činnos ť vykonáva ť tak, aby sa nenarušili Systém navrhovanej a existujúcej krajinnej štruktúry sleduje prepojenie lesnej krajiny, cez zele ň prírodné hodnoty oblasti a zachoval prirodzený ráz krajiny. Na výstavbu v ochrannom pásme vo ľnej krajiny na zele ň sídla. mimo intravilánu s výnimkou stavieb LH a po ľnohospodárstva je potrebný aj súhlas orgánov štátnej ochrany prírody. Riešenie systému zelene a krajinnej štruktúry, ktorý je graficky znázornený v komplexnom urbanistickom výkrese (v Komplexnom výkrese priestorového usporiadania a funk čného využívania územia s vyzna čenou a) ŠPR Nad Šenkárkou je chráneným územím vymedzeným v rámci CHKO Malé Karpaty je. Bola záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami a vo Výkrese ochrany prírody a tvorby krajiny vrárane vyhlásená úpravou MK SSR č. k 41/84-30 z 30.4.1984. Táto úprava obsahuje aj ochranné prvkov územného systému ekologickej stability) a návrh regulácie premietnutý do regula čnej časti (záväznej podmienky tejto ŠPR. Rozloha je 10,92 ha. Ide o vrchoviskové rašelinisko vo 4. vegeta čnom časti) tohto elaborátu (Aktualizácie územného plánu obce Limbach) , je znázornený na nasledovných zásadách: stupni s jelšovou brezinou. Je jedine čným biotopom v hrebe ňovej časti Malých Karpát, na ktorom sú vytvorené podmienky pre existenciuvzácnych mokra ďných druhov rastlín - zachovanie existujúcej zelene a historickej krajinnej štruktúry s cie ľom zvýšenia krajinnej a živo číchov horského stup ňa. hodnoty územia b) ŠPR Zlatá studni čka sa nachádza na rozhraní k. ú. Limbach a Pezinok. Rozloha je 73,31 ha ide - zvýšenie ekologickej stability územia dobudovaním zelene, druhmi ekologicky viazanými o lesné porasty 120 c, d, e, f, 121 a, b, c, d, k, l a nelesnú plochu č. 65 (LHC Pezinok). na dané stanoviská Potenciálna vegetácia je Eu – Fagenica a Aceri – Fagenica. ŠPR Zlatá studni čka tvorí ochranné - napojenie LES <−> KRAJINA <−> SÍDLO pásmo CHPV Limbašská vyviera čka, nachádzajú sa tu hodnotné čisté bukové porasty, zmiešané porasty bukovo-smrekové, kde na strmších svahoch pristupuje javor, hrab, miestami - zastavané územie obce „rámova ť“ záhradami dotvárajúcimi vidiecky obraz sídla, ktoré by dub, borovica a smrekovec. prechádzali do vo ľnej krajiny Riešenie obnovy a ochrany existujúcej zelene a historickej krajinnej štruktúry je stanovené v kapitole B.11. - renaturácii ve ľkoplošných viníc, ktorej projekt návrhu a realizácie je potrebné rozpracova ť Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov Územného systému ekologickej stability na nižšej úrovni a ekostabiiza čných opatrení. - ponechanie nerušenej sukcesie na niektorých po ľnohospodársky nevyužívaných plochách (hrany terás, okraje meliora čných kanálov a po ľných ciest).
28
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Schéma 5.2./1: SÍDLO A KRAJINA
29
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Schéma 5.2./2: Kompozícia obce Limbach
30
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
6. NÁVRH FUNK ČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE LIMBACH S UR ČENÍM Č PREVLÁDAJÚCICH FUNK ČNÝCH ÚZEMÍ FUNK NÉ VYUŽITIE ÚZEMIA Obytné územie s prevahou rodinných domov Územnoplánovacia dokumentácia sa dop ĺň a o nasledovnú kapitolu B.6. Návrh funk čného využitia územia obce Limbach s ur čením prevládajúcich funk čných území: Funk čné využitie formujúce typický obraz prostredia charakteristický nízkopodlažnou zástavbou prevažne rodinných domov s vysokým podielom neverejnej zelene súkromných záhrad. Spôsob funk čného využitia územia a charakter prostredia je v územnom pláne regulovaný priradením Najmä: rodinné domy,... konkrétneho funk čného využitia pre všetky plochy na území obce Limbach. Poznámka: Územný plán obce Limbach vymedzuje typy: V Územnom pláne sídelného útvaru Limbach (1996) v znení zmien a doplnkov bolo pre dané funk čné využitie Funk čného využitia územia – návrh Aktualizácia ÚPN SÚ Limbach (2014) stanovené nasledovné: a) trvalé bývanie - v nízkopodlažnej rodinnej zástavbe • obytné územie s prevahou rodinných domov - v nízkopodlažnej rodinnej zástavbe nadštandartného charakteru • obytné územie s prevahou bytových domov - v nízkopodlažnej zástavbe v náro čnej krajinnej expozícii [Zmeny a doplnky • zmiešané územie bývania a ob čianskej vybavenosti ÚPN SÚ Limbach -jún 1999, č. 1/2009] • zmiešané územie bývania a zariadení po ľnohospodárskej výroby - v nízkopodlažnej zástavbe rozvíjajúcej pôdorys sídla [Zmeny a doplnky ÚPN • zmiešané územie s prevahou ob čianskej vybavenosti SÚ Limbach -jún 1999, október 2002, č. 1/2009, č. 1/2011, č. 1/2013] • zmiešané územie s prevahou zariadení pre šport a rekreáciu - v nízkopodlažnej zástavbe bytových a rodinných domoch [Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach č. 1/2006] • územie pre rekreáciu v prírodnom prostredí - pohotovostné bývanie ako sú čas ť nebytových objektov • územie výrobno-obslužných areálov - bývanie s doplnkovou po ľnohospodárskou výrobou, resp. čistou • územie po ľnohospodársky využívaných plôch a krajinnej zelene spracovate ľskou aktivitou – po ľnohospodárske usadlosti [Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach - august 1999] • územie lesa
Vyhradených území Obytné územie s prevahou bytových domov • zariadení nadradených systémov TI č • Funk né využitie formujúce prostredie charakteristické viacpodlažnou zástavbou prevažne obytných budov a pohrebiska významným podielom poloverejného prostredia s vysokým podielom zelene a plôch pre šport a rekreáciu. • pozemných komunikácií Najmä: bytové domy, zariadenia ob čianskej vybavenosti slúžiace pre obsluhu pri ľahlého územia - zariadenia • parkov a parkovo upravenej zelene obchodu, služieb, školstva, zdravotníctva, kultúry, športu a rekreácie, plochy upravenej zelene,... • vodných tokov a plôch Poznámka: • sprievodnej zelene vodných tokov V Územnom pláne sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov bolo pre dané funk čné využitie stanovené nasledovné:
a) trvalé bývanie - v nízkopodlažnej zástavbe bytových domov Plochy vyhradených území sú ur čené pre špecifický ú čel ur čujúci ich využitie. Funk čné využitie, ktoré nesúvisí so špecifickým ú čelom plochy je v danom území neprípustné. č Presná špecifikácia prevládajúcich, prípustných a neprípustných funk čných využití je stanovená v kapitole C. Zmiešané územie bývania a ob ianskej vybavenosti ZÁVÄZNÁ ČAS Ť, 2. Ur čenie prípustných, obmedzujúcich a vylu čujúcich podmienok na využitie územia, ur čenie Funk čné využitie formujúce typické prostredie centrálnej časti vidieckého sídla, charakteristické prevažne regulácie územia. polyfunk čnými objektami/prevádzkami orientovanými do verejných priestorov ulíc a námestí vymedzených v ÚPN. Najmä: zariadenia obchodu, služieb, kultúry, bytové domy (v prípade ak ležia v kontakte s verejným priestorom ulíc a námestí vymedzeným v ÚPN, s polyfunk čným parterom), administratívne budovy (v prípade ak ležia v kontakte s verejným priestorom ulíc a námestí vymedzeným v ÚPN, s polyfunk čným parterom), zariadenia verejného stravovania a prechodného ubytovania,...
31
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
- údržbárske a opravárenské služby akéhoko ľvek druhu, bez negatívneho vplyvu na obytné prostredie Zmiešané územie bývania a zariadení po ľnohospodárskej výroby - informa čné kancelárie, zmenárne Funk čné využitie: - prevádzky služieb poskytujúcich návštevníkom areálu služby rôzneho druhu [Zmeny Prevládajúce a doplnky ÚPN SÚ Limbach č. 1/2005] Funk čné využitie formujúce typické prostredie vinohradníckeho vidieckého sídla, charakteristické prevažne verejné stravovanie nízkopodlažnou zástavbou prevažne rodinných domov a objektami/prevádzkami orientovanými na výrobu, - bufety, pohostinstvá, reštaurácie, koliby, vinárne, espressá spracovanie a predaj po ľnohospodárskych produktov s vysokým podielom neverejnej zelene (vinice, ovocné sady, záhrady). verejné ubytovanie - hotelové zariadenia penziónového typu – malokapacitné penzióny, apartmány, Najmä: vinohradnícke usadlosti,... prenajímate ľné izby v objektoch bytového fondu Poznámka: V Územnom pláne sídelného útvaru Limbach (1996) v znení zmien a doplnkov bolo pre dané funk čné využitie Zmiešané územie s prevahou zariadení pre šport a rekreáciu stanovené nasledovné: Funk čné využitie formujúce typický charakter prostredia s nižšou intenzitou využitia územia a s koncentráciu a) trvalé bývanie krytých i otvorených zariadení pre šport a rekreáciu vytvárajúce predpoklady pre uspokojovanie širokej škály - bývanie s doplnkovou po ľnohospodárskou výrobou, resp. čistou potrieb obyvate ľov i návštevníkov obce. spracovate ľskou aktivitou – po ľnohospodárske usadlosti [Zmeny a doplnky ÚPN Najmä: zariadenia pre šport a rekreáciu, zariadenia verejného stravovania a prechodného ubytovania, SÚ Limbach - august 1999] zariadenia obchodu a služieb – dominantne integrované do športovo-rekrea čných komplexov, zariadenia pre - nízkopodlažná zástavba typu vinohradníckych usadlostí [Zmeny a doplnky kultúru a zábavu,... ÚPN SÚ Limbach – Nad Machergutom I., 2014] Poznámka:
V Územnom pláne sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov bolo pre dané funk čné využitie Zmiešané územie s prevahou ob čianskej vybavenosti stanovené nasledovné: Funk čné využitie formujúce typický verejný charakter prostredia s koncentráciou zariadení občianskej b) ob čianska vybavenos ť ako sú čas ť obytných objektov a účelových objektov pre ob čiansku vybavenos ť vybavenosti vytvárajúce predpoklady pre uspokojovanie širokej škály potrieb obyvate ľov i návštevníkov obce (samostatné objekty) Najmä: administratíva, zariadenia obchodu, služieb, kultúry, zábavy, zariadenia verejného stravovania a telovýchova a šport [Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach č. 1/2005] prechodného ubytovania, zariadenia školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti,... - športové plochy a ihriská, kúpaliská, fitness centrá, minigolf Poznámka: f) športovo-rekrea čná funkcia V Územnom pláne sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov bolo pre dané funk čné využitie - športové plochy a ihriská – minigolf, tenisové ihriská, kolkáre ň stanovené nasledovné: b) ob čianska vybavenos ť ako sú čas ť obytných objektov a účelových objektov pre ob čiansku vybavenos ť Územie pre rekreáciu v prírodnom prostredí (samostatné objekty) Funk čné využitie formujúce typický charakter prostredia charakteristický upraveným prírodným prostredím zdravotníctvo s nízkym podielom zastavaných plôch, zamerané na vytvorenie podmienok pre širokú škálu športových - ambulantné lekárske služby, lekáre ň, sanatóriá, lie čebne, rehabilita čné zariadenia a rekrea čných aktivít realizovaných v prírodnom prostredí. [Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach č. 1/2005] Najmä: chatové osady Suchý vrch a Limbašská dolina, pobytové lúky, golfové ihriská, jazdecké areály sociálna starostlivos ť pre cyklokros, jazdu na koni, upravené prírodné plochy pre kolektívne športy, plochy upravenej zelene, - klub dôchodcov, jedále ň pre dôchodcov, malokapacitné zariadenia opatrovateľských zariadenia OV s vysokým podielom prírodného prostredia,... služieb Poznámka: kultúra - kluby, knižnice, spolo čenské sály, sakrálne stavby, múzeá V Územnom pláne sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov bolo pre dané funk čné využitie stanovené nasledovné: verejná administratíva - zariadenia verejnej správy, pošta, požiarna zbrojnica, služby polície e) rekrea čná funkcia školstvo - individuálna chatová rekreácia - materské školy, základné školy
obchod Územie výrobno-obslužných areálov - predajne s potravinárskym a nepotravinárskym tovarom služby Funk čné využitie formujúce typický charakter prostredia charakteristický nekompaktnou zástavbou - prevádzky služieb pre obyvate ľov (holi čstvo, kaderníctvo, kozmetika, zberne so situovaním prevažne nízkopodlažných halových objektov slúžiacich pre výrobné i nevýrobné služby, a čistiarne šatstva a bielizne ...) 32
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
skladovanie a výrobné prevádzky s obmedzeným negatívnym dopadom na okolie, s vysokým podielom Vyhradené územie pozemných komunikácií spevnených obslužných plôch. Územie vyhradené pre významné koridory pozemných komunikácií, vrátane križovaní s inými zariadeniami Najmä: zariadenia ve ľkoobchodu, skladové priestory, zariadenia výrobných služieb a výroby nerušiace svojou dopravnej infraštruktúry. Plocha slúži pre umiesnenie pozemných komunikácii, sprievodnej zelene pozd ĺž prevádzkou okolité mestské prostredie, areály obrany štátu, ČSPH,... komunikácii, plôch námestí,.... Na plochách je možné rovnako vytvori ť plochy statickej dopravy, prípadne ich Poznámka: využi ť ako predzáhradky za predpokladu, že nebudú prekážkou rozvoja navrhovanej cestnej siete. V Územnom pláne sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov bolo pre dané funk čné využitie Vyhradené územie parkov a parkovo upravenej zelene stanovené nasledovné: Územie vyhradené pre plochy parkov a parkovo upravenej zelene doplnenej mobiliárom, vodnými plochami, c) pracoviská prvkami drobnej architektúry, vrátane prvkov pre verejne prístupné vo ľno časové aktivity (plochy pre hry a šport / šach, stolný tenis, petanque,.../. V území je možné realizova ť pešie a cyklististické komunikácie ako i - ako sú čas ť obytných objektov a ako samostatné pracoviská komunikácie slúžiace pre obsluhu územia. - drobná remeselná výroba nenáro čná na priestory bez negatívnych vplyvov na obytné Vodné plochy a toky prostredie Plochy vodných tokov a plôch, vrátane technických zariadení na nich (s vodohospodárskou, dopravnou (pešie - výrobné prevádzky lávky,...) funkciou) nepresahujúcich plochy vodných tokov a plôch a pri ľahlej sprievodnej zelene. Riešenie a - sklady rozsah technických zariadení je potrebné stanovi ť na základe podrobnejšej dokumentácie. - administratívne kancelárie, ateliéry [Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach č. 1/2009] Sprievodná zele ň vodných tokov - ú čelové objekty pre spracovanie po ľnohospodárskych produktov Plochy zelene lemujúce vodné toky a plochy slúžiace ako ochranná a izola čná zele ň vodných plôch a tokov, prípadne pre umiestnenie technických zariadení na nich (s vodohospodárskou, dopravnou (pešie lávky,...)
funkciou). Riešenie a rozsah technických zariadení je potrebné stanovi ť na základe podrobnejšej dokumentácie. - plochy podnikate ľských aktivít a skladov [Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach č. 2/2009] V území je možné realizova ť pešie a cyklististické komunikácie ako i komunikácie slúžiace pre údržbu vodných tokov. a) skladovacie objekty, drobná výroba, služby, spevnené plochy
b) pohotovostné bývanie: len ako sú čas ť objektov
c) pracoviská ako sú čas ť podnikate ľských objektov - administratívne kancelárie PRIESTOROVÉ USPORIADANIE ÚZEMIA Riešené územie je pre ú čely regulácie rozdelené na regula čné zóny a urbanistické bloky. Územie po ľnohospodársky využívaných plôch a krajinnej zelene Vymedzenie regula čných zón je stanovené pre celé katastrálne územie obce Limbach. Regula čné zóny sú v zmysle filozofie ponímania krajinnej štruktúry stanovenej v Územnom pláne sídelného útvaru Funk čné využitie formujúce typický charakter prostredia mimo zastavaného územia, tvorený plochami prírodnej Limbach (1996) členené na regula čné zóny: zelene lúk a nelesnej krovinnej a stromovej vegetácie a plochami využívanými pre pestovanie - urbanizované, t.j. zastavané územie po ľnohospodárskych plodín a pastvu hospodárskych zvierat. - neurbanizované, t.j. vo ľnú krajinu. Najmä: orná pôda, lúky, pasienky, krajinná zele ň, sady, vinice, záhrady Hranice regula čných zón vymedzujú územia s podobnými charakteristikami prostredia a možu zah ŕň ať viacero urbanistických blokov. Územie lesa Hranice urbanistických blokov vymedzujú časti územia s podobnými funk čnými a priestorovými charakteristikami. Vymedzenie regula čných zón a urbanistických blokov je sú čas ťou grafickej časti Funk čné využitie podporujúce špecifické funkcie lesa /hospodárske, ochranné,.../ v súlade s typom lesa, s dokumentácie výkresu č. 2 „Komplexný výkres priestorového usporiadania a funk čného využívania územia dôrazom na zachovanie prírodného charakteru prostredia. s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami“. Najmä: hospodársky les, ochranný les, les osobitného ur čenia ... Navrhnuté regulatívy priestorového usporiadania a funk čného využívania územia ur čujú zásady využívania územia pre jednotlivé pozemky zahrnuté do urbanistických blokov tak, aby ich aplikáciou bolo možné usmer ňova ť výstavbu v súlade s požiadavkami na racionálne využitie územia a zárove ň dodrža ť požiadavky na zachovanie kvalitného životného prostredia. CHARAKTERISTIKA VYHRADENÝCH ÚZEMÍ POD ĽA JEDNOTLIVÝCH TYPOV Naplnenie stanovených regulatívov ÚPN je potrebné posudzova ť vo vz ťahu ku konkrétnemu pozemku, na Vyhradené územie zariadení nadradených systémov TI ktorom je pripravovaná výstavba. V prípade, že pre dané územie je spracovaný ÚPN zóny, je naplnenie Územie vyhradené pre zariadenia nadradených systémov technickej infraštruktúry zabezpe čujúcich stanovených regulatívov ÚPN (pri spracovaní ÚPN-Z) možné posudzova ť k vymedzenému urbanistickému zásobovanie územia obce vodou, elektrickou energiou, zemným plynom, napojenie na telekomunika čné siete, bloku. likvidáciu tekutých i pevných odpadov, (mimo skládky odpadov) a odvedenie daž ďových vôd. Navrhované regulatívy stanovené v Územnom pláne sídelného útvaru Limbach v znení Aktualizácie územného Vyhradené územie pohrebiska plánu obce Limbach nemajú vplyv na platnos ť ochranných pásem a chránených území vymedzených pod ľa osobitných predpisov. Územie vyhradené pre umiestnenie cintorínov a urnových hájov, vrátane prislúchajúcej vybavenosti. Regulácia funk čného využitia a intenzity využitia plochy vymedzenej pre umiestnenie verejnoprospešnej stavby Umiestnenie krematória je na týchto plochách neprípustné. musí by ť pre potreby realizácie verejnoprospešnej stavby stanovená na základe podrobnejšej projektovej
33
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
dokumentácie. Na akéko ľvek iné stavby na tejto ploche sa vz ťahujú regulatívy intenzity využitia a funk čného využitia územia stanovené v ÚPN pre jednotlivé urbanistické bloky, v ktorých sa nachádzajú.
ČLENENIE REGULA ČNÝCH ZÓN A URBANISTICKÝCH BLOKOV
URBANIZOVANÉ ZÓNY KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY (ZASTAVANÉ ÚZEMIE OBCE)
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
U 1 1 Zmiešané územie Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra s prevahou ob čianskej štruktúry zástavba krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,15 vybavenosti viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej + Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy + - stabilizova ť plochy Komaktná radová 2 podlažia, výnimka – výška jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel Vyhradené územie parkov zástavba (samostatne veže evanjelického kostola historický obraz sídla s možnou pre výstavbu a parkovo upravenej stojace objekty – dosadbou ovocných stromov zelene Koeficient zelene: Vinohradnícka ulica) - stabilizova ť plochy zelene 0,65 a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
2 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,25 stojace objekty) viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,55 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
3 Zmiešané územie Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,25 vybavenosti viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy + - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel Vyhradené územie parkov historický obraz sídla s možnou pre výstavbu a parkovo upravenej Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov zelene 0,60 - stabilizova ť plochy zelene v areáli „Vinohradníckeho
34
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky družstva“ a doporu čená zmena drevinného zloženia kríkov - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
4 Zmiešané územie Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň vo ľnej - umiestnenie verejnoprospešnej s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov krajiny drevinami ekologicky stavby – cintorín (na parcelách č. 74 0,05 vybavenosti viazanými na dané stanovisko a 76 k-ú. Limbach)
Maximálna výška zástavby: + - zele ň areálu cintorína
1 podlažie, výnimka – výška zhodnoti ť dosadbou Vyhradené územie - veže r.k. kostola sv. Teobalda - cintorínskych druhov vysokej pohrebiska a okrasnej zelene Koeficient zelene: 0,75
5 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná bloková - vysadi ť zele ň vo ľnej - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky 0,20 domov stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej historický obraz sídla s možnou Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,65 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia
6 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky 0,20 domov stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej historický obraz sídla s možnou Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,60 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
7 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba centra obce krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,20 (samostatne stojace viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: rodinné domy) úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov
35
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky 0,60 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia
8 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - pri realizácii stavieb je - pozemky, ktoré nedosahujú s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne potrebné v čo najvä čšej miere minimálnu šírku, je potrebné združi ť, 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) rešpektova ť plochy zelene aby bolo umožnené realizova ť Maximálna výška zástavby: dotvárajúcej historický a vidiecky zástavbu rodinných domov charakter sídla s možnou 2 dosadbou ovocných stromov Koeficient zelene: 0,55 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 600 m² Odporú čaná minimálna šírka parcely: 12 m
9 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - vybudova ť plochy zelene - s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne na stavebných parcelách 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) s doporu čenou výsadbou Maximálna výška zástavby: vysokokmenných ovocných, prípadne okrasných drevín 2 Koeficient zelene: 0,60 Odporú čaná minimálna vzdialenos ť stav. čiary od osi komunikácie: 12,5 m Odporú čaná minimálna šírka parcely pre samostatne stojace rodinné domy: 14,5 m Odporú čaná minimálna šírka parcely pre radové rodinné domy: 12,5 m
10 Zmiešané územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,20 vybavenosti viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej historický obraz sídla s možnou
36
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,60
11 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba centra obce krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,20 (samostatne stojace viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: rodinné domy) úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,60 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia
12 Obytné územie s Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - vybudova ť plochy zelene - prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne na stavebných parcelách 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) s doporu čenou výsadbou Maximálna výška zástavby: vysokokmenných ovocných, prípadne okrasných drevín 2 Koeficient zelene: 0,60 Odporú čaná minimálna vzdialenos ť stav. čiary od osi komunikácie: 12,5 m Odporú čaná minimálna šírka parcely pre samostatne stojace rodinné domy: 14,5 m Odporú čaná minimálna šírka parcely pre radové rodinné domy: 12,5 m
13 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky 0,25 domov stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej historický obraz sídla s možnou Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,50 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie 37
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
14 Zmiešané územie Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň vo ľnej - s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov krajiny drevinami ekologicky 0,15 vybavenosti viazanými na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť plochy 2 podlažia, jestvujúcej zelene dotvárajúcej výnimka – výška veže bývalej historický obraz sídla s možnou požiarnej zbrojnice dosadbou ovocných stromov Koeficient zelene: 0,30
15 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,15 stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,40 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
16 Zmiešané územie bývania Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,30 stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,40 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
17 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - stabilizova ť plochy zelene - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne a možná dosadba ovocných 0,25 domov stojace rodinné domy) stromov v rámci záhrad Maximálna výška zástavby: zastavaného územia 2
38
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Koeficient zelene: 0,40
18 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba centra obce krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,25 (samostatne stojace viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: rodinné domy) úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,50 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
19 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku rešpektova ť požiadavku 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané na vytvorenie pásu – línie zelene pre Maximálna výška zástavby: stanovisko dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž uk ľudnenej komunikácie 2 - výsadba zelene na pozemku stavebných parciel - odvedenie daž ďových vôd Koeficient zelene: v sadovej úprave pozd ĺž verejnej zo striech objektov a spevnených plôch 0,50 komunikácie rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne 400 m² na pozemkoch rodinných domových - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa)
U 2 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Otvorená radová - doporu čená dosadba - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne líniovej uli čnej zelene – listnaté domov stojace rodinné domy) stromy Koeficient zastavanosti: - v rámci jestvujúciich plôch 0,15 obytnej zástavby: požadované Maximálna výška zástavby: stabilizova ť plochy záhrad 2 - zachova ť a obnovi ť brehové porasty Limbašského Koeficient zelene: potoka 0,65 - vybudova ť plochy zelene výsadbou vysokokmenných okrasných a ovocných drevín
2 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná bloková - doporu čená dosadba -
39
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky s prevahou bytových štruktúry 0,30 zástavba (bytové domy) líniovej uli čnej zelene – listnaté domov stromy Maximálna výška zástavby: - zachova ť a obnovi ť 3 brehové porasty Limbašského Koeficient zelene: potoka 0,50 vybudova ť plochy zelene výsadbou vysokokmenných okrasných a ovocných drevín
3 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná bloková - je potrebné rešpektova ť - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne brehovú zele ň potoka 0,30 domov stojace rodinné domy) a od ihriska rieši ť izola čnú zele ň Maximálna výška zástavby: - doporu čená výsadba 2 drevín ekologicky viazaných na dané stanovisko Koeficient zelene: 0,55 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 800 m²
U 3 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - dosadi ť brehové porasty - zástavbu na nových parcelách s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne pozd ĺž Ra čieho potoka drevinami a v prelukách umiest ňova ť domov 0,30 stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané v minimálnom odstupe 7,5 m Maximálna výška zástavby: stanovisko od krajnice komunikácie 2 - zachova ť plochy a skladbu záhrad v rámci Koeficient zelene: stavebných parciel 0,60 - doporu čená zmena Odporú čaná minimálna druhovej skladby ihli čnatých výmera stavebnej parcely na drevín na listnaté vysokokmenné nových parcelách a prelukách: okrasné a ovocné stromy a listnaté kríky v rámci 600 m² predzáhradok
U 4 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - doporu čená dosadba - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (radové listnatých stromov a kríkov v 0,30 domov rodinné domy) rámci vnútrosídelnej okrasnej Maximálna výška zástavby: zelene 2 Koeficient zelene: 0,55
U 5 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - doporu čená výsadba - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne drevín ekologicky viazaných 0,20 domov stojace rodinné domy) na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: na v sú časnosti neudržiavaných trávnatých plochách 2
40
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Koeficient zelene: - stabilizova ť jestvujúce plochy zelene v rámci 0,60 stavebných parciel Odporú čaná minimálna - doporu čené obnovi ť výmera stavebnej parcely: hodnotnú zele ň záhrad 800 m² vysokokmennými ovocnými drevinami
U 6 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Otvorená radová - dobudova ť línie zelene - na rozvojových plochách s prevahou rodinných štruktúry Koeficient zastavanosti: zástavba (samostatne vo ľnej krajiny pozd ĺž vypracova ť ÚPD nižšieho stup ňa domov 0,30 stojace rodinné domy) komunikácie drevinami ekologicky viazanými na dané Maximálna výška zástavby: stanovisko v sadovej úprave 2 - v rámci jestvujúcich Koeficient zelene: stavebných parciel stabilizova ť plochy zelene záhrad 0,55 - na rozvojových plochách Odporú čaná minimálna vybudova ť plochy zelene výmera stavebnej parcely: s doporu čenou výsadbou 600 m² vysokokmenných okrasných a ovocných stromov
U 7 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - dosadi ť brehové porasty - pre vymedzenú regula čnú zónu s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne pozd ĺž Ra čieho potoka drevinami vypracova ť ÚPD nižšieho stup ňa 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané Maximálna výška zástavby: stanovisko 2 - vybudova ť plochy zelene na stavebných parcelách Koeficient zelene: s doporu čenou výsadbou 0,60 vysokokmenných okrasných a ovocných stromov Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 650 - 800 m²
U 8 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - požadovaná výsadba - požaduje sa minimálna s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne drevín ekologicky viazaných vzdialenos ť zástavby 10 m od krajnice 0,15 domov a dostavby stojace rodinné domy) na dané stanovisko v sadovej komunikácie Maximálna výška zástavby: úprave pozd ĺž komunikácie - pre vymedzenú regula čnú zónu 2 - vybudova ť plochy zelene vypracova ť ÚPD nižšieho stup ňa dotvárajúce historický obraz Koeficient zelene: sídla premenou v sú časnosti 0,65 ve ľkoplošne obrábaných viníc na ovocné sady a vinice Odporú čaná minimálna systémom parciel naväzujúcich výmera stavebnej parcely: na stavebné parcely 800 m² - zele ň záhrad satvebných Odporú čaná maximálna d ĺžka parciel sa požaduje v skladbe parcely: totožnej so zele ňou záhrad dotvárajúcich obraz sídla t.j. 80 m
41
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Odporú čaná minimálna šírka s po ľnohospodárskou funkciou parcely: 25 m
U 9 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - zele ň záhrad stavebných - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne parciel sa požaduje v štruktúre rieši ť na nižšom stupni ÚPD 0,20 domov stojace rodinné domy) ovocných drevín Maximálna výška zástavby: Otvorená radová - výsadba drevín 2 zástavba (samostatne ekologicky viazaných na dané stojace rodinné domy) stanovisko pozd ĺž komunikácií Koeficient zelene: 0,60 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely v pokra čovaní zastavaného územia: 600 m² Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely v kontaktnej polohe k regula čnej zóne N6: 1000 m²
U 10 1 Zmiešané územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - výsadba drevín - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby solitérov ekologicky viazaných na dané rieši ť na nižšom stupni ÚPD 0,30 vybavenosti a dostavby stanovisko pozd ĺž komunikácií Maximálna výška zástavby: 2 Koeficient zelene: 0,40 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 900 m²
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Otvorená bloková - zele ň záhrad stavebných - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby Koeficient zastavanosti: zástavba (samostatne parciel sa požaduje v štruktúre rieši ť na nižšom stupni ÚPD domov a dostavby 0,25 stojace rodinné domy) ovocných drevín a viníc Maximálna výška zástavby: - výsadba drevín ekologicky viazaných na dané 2 stanovisko pozd ĺž komunikácií Koeficient zelene: - vybudova ť plochy zelene 0,60 dotvárajúce historický obraz sídla premenou v sú časnosti Odporú čaná minimálna ve ľkoplošne obrábaných viníc výmera stavebnej parcely: na vinice a ovocné sady 900 m² systémom parciel naväzujúcich na stavebné parcely
42
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
U 11 1 Obytné územie ť Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vybudova plochy zelene - s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne dotvárajúce historický obraz domov a dostavby 0,20 stojace rodinné domy) sídla premenou v sú časnosti ve ľkoplošne obrábaných viníc Maximálna výška zástavby: na vinice a ovocné sady 2 systémom parciel naväzujúcich na stavebné parcely Koeficient zelene: - zele ň záhrad stavebných 0,60 parciel sa požaduje v skladbe Odporú čaná minimálna totožnej so skladbou zelene výmera stavebnej parcely: dotvárajúcej historický obraz sídla, t.j. s po ľnohospodárskou 800 m² funkciou
U 12 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Otvorená radová - požadovaná výsadba - regula čnú zónu je potrebné s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne drevín ekologicky viazaných rieši ť na nižšom stupi ÚPD domov a dostavby stojace rodinné domy) na dané stanovisko pozd ĺž - vzh ľadom na význam územia Koeficient zastavanosti: komunikácií ako priestoru vnímaného z dia ľkových 0,20 - vybudova ť plochy zelene poh ľadov, riešenie prispôsobi ť siluete Maximálna výška zástavby: dotvárajúce historický obraz a panoráme obce sídla premenou v sú časnosti - klás ť dôraz na hmotové riešenie 2 ve ľkoplošne obrábaných viníc objektov rešpektujúce krajinný obraz na ovocné sady a vinice Koeficient zelene: danej lokality systémom parciel naväzujúcich 0,60 na stavebné parcely Odporú čaná minimálna - zele ň záhrad stavebných výmera stavebnej parcely: parciel sa požaduje v skladbe 800 m² totožnej so skladbou zelene dotvárajúcej historický obraz sídla, t.j. s po ľnohospodárskou funkciou
U 13 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Vo ľná zástavba - rešpektova ť jestvujúcu - vzh ľadom na význam územia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby solitérov (samostatne hodnotnú zele ň vo ľnej krajiny ako priestoru, ktorý prepája domov a dostavby stojace rodinné domy) celokatastrálny systém zelene Koeficient zastavanosti: - rešpektova ť charakter (brehové porasty, zele ň vo ľnej krajiny) historickej krajinnej štruktúry 0,25 požaduje sa rieši ť nazastavané plochy (kosené lúky, sady) Maximálna výška zástavby: parciel formou zatrávnených plôch - požadované dosadi ť a ovocných drevín 2 zele ň vo ľnej krajiny a obnovi ť - regula čnú zónu je potrebné pôvodnú krajinnú štruktúru – je Koeficient zelene: rieši ť na nižšom stupi ÚPD potrebné rieši ť na nižšej úrovni 0,65 - neprípustné aplikova ť typové - rešpektova ť zele ň objekty, požaduje sa atypické hmotové Odporú čaná minimálna brehových porastov pozd ĺž riešenie objektov rešpektujúce výmera stavebnej parcely: Limbašského potoka a využívajúce členitos ť terénu 1200 m² (členitos ť objektu, polozapustené podlažia, zatrávnené strechy) a krajinný obraz danej lokality
U 14 1 Zmiešané územie Renovácia urbanistickej Vo ľná zástavba - obnovi ť druhovú skladbu - podmienky dostavby je s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov drevín v rámci celej regula čnej potrebné overi ť urbanisticko- Koeficient zastavanosti: 43
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky vybavenosti 0,15 zóny architektonickou štúdiou (základná škola) s rešpektovaním jestvujúcich Maximálna výška zástavby: prevádzok a obmedzení vyplývajúcich 3 z charakteru prevádzok (školstvo, telovýchovné organizácie) Koeficient zelene: 0,40
2 Zmiešané územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Voľná zástavba - obnovi ť druhovú skladbu - podmienky dostavby je s prevahou zariadení štruktúry formou prestavby solitérov drevín v rámci celej regula čnej potrebné overi ť urbanisticko- 0,05 pre šport a rekreáciu a dostavby zóny architektonickou štúdiou Maximálna výška zástavby: s rešpektovaním jestvujúcich prevádzok a obmedzení vyplývajúcich 1 z charakteru prevádzok (školstvo, Koeficient zelene: telovýchovné organizácie) 0,70
3 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - obnovi ť brehové porasty - rešpektova ť sprievodnú zele ň s prevahou bytových štruktúry zástavba (samostatne pozd ĺž Limabašského potoka vodného toku 0,30 domov stojace bytové domy) drevinami ekologicky viazaných Maximálna výška zástavby: na dané stanovisko 3 - požadovaná výsadba drevín viazaných na dané Koeficient zelene: stanovisko 0,25 - plošne vymedzená Odporú čaná minimálna užitková a okrasná zele ň v rámci výmera stavebnej parcely: nezastavaných častí stavebných pozemkov 600 m²
4 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - obnovi ť brehové porasty - rešpektova ť sprievodnú zele ň s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne pozd ĺž Limabašského potoka vodného toku 0,30 domov stojace rodinné domy) drevinami ekologicky viazaných Maximálna výška zástavby: na dané stanovisko 2 - požadovaná výsadba drevín viazaných na dané Koeficient zelene: stanovisko 0,30 - plošne vymedzená Odporú čaná minimálna užitková a okrasná zele ň v rámci výmera stavebnej parcely: nezastavaných častí stavebných pozemkov 600 m²
U 15 1 Zmiešané územie Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň s izola čnou - umiestnenie verejnoprospešnej s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby, solitérov funkciou po obvode areálu stavby – zberný dvor (na parcele č. 0,30 vybavenosti asanácie a dostavby 1406/16 k.ú. Limbach) - vysadi ť vnútroareálovú Maximálna výška zástavby: zele ň - požaduje sa vypracova ť 2 podlažia, urbanisticko-architektonickú štúdiu pre - zele ň rieši ť pod ľa projektu alebo výška 6 metrov priestor areálu v kontaktnej polohe k sadových úprav centrálnym priestorom obce Koeficient zelene:
44
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky 0,25
2 Územie výrobno- Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň s izola čnou - doporu čuje sa vypracova ť obslužných areálov štruktúry formou prestavby, solitérov funkciou po obvode areálu štúdiu zastavania zóny z h ľadiska 0,30 asanácie a dostavby organizácie parcelácie a osadenia - vysadi ť vnútroareálovú Maximálna výška zástavby: objektov vzh ľadom na charakter zele ň prevádzky 2 podlažia, - zele ň rieši ť pod ľa projektu alebo výška 6 metrov sadových úprav Koeficient zelene: 0,25
U 16 1 Zmiešané územie Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - dosadi ť zele ň vo ľnej - umiestnenie zástavby s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby, solitérov krajiny drevinami ekologicky na pozemku – maximálnej zadnej 0,15 vybavenosti asanácie a dostavby viazanými na dané stanovisko stavebnej čiary rieši ť do úrovne Maximálna výška zástavby: susednej zástavby nízkopodlažých - zhodnoti ť sú časnú rodinných domov 3 skladbu vnútroareálovej zelene výsadbou listnatých stromov - pri lokalizácii oplotenia Koeficient zelene: a krovín pozemku rešpektova ť požiadavku 0,65 na vytvorenie pásu – línie zelene ako - stabilizova ť plochy zelene sú časti verejného priestoru obslužnej na úrovni sú časného stavu komunikácie - obnovi ť zele ň drevinami - odvedenie daž ďových vôd ekologicky viazanými na dané zo strechy objektov je potrebné rieši ť stanovisko v sadovej úprave na vlastnom pozemku pozd ĺž verejnej komunikácie - vybudova ť vnútroareálovú zele ň na základe projektu sadových úprav - dosadi ť vzrastlú zele ň v poh ľadovo exponovaných polohách v kontakte s po ľnohospodárskou krajinou drevinami ekologicky viazanými na dané stanovisko
2 Obytné územie Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - obnovi ť zele ň drevinami - umiestnenie zástavby s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby, zástavba (samostatne ekologicky viazanými na dané na pozemku – maximálnej zadnej 0,15 domov asanácie a dostavby stojace rodinné domy) stanovisko v sadovej úprave stavebnej čiary rieši ť do úrovne Maximálna výška zástavby: pozd ĺž verejnej komunikácie susednej zástavby nízkopodlažých rodinných domov 2 - vybudova ť plochy záhrad na základe projektu sadových - pri lokalizácii oplotenia Koeficient zelene: úprav pozemku rešpektova ť požiadavku 0,65 na vytvorenie pásu – línie zelene ako - dosadi ť vzrastlú zele ň v sú časti verejného priestoru obslužnej poh ľadovo exponovaných komunikácie polohách v kontakte s po ľnohospodárskou krajinou - odvedenie daž ďových vôd drevinami ekologicky viazanými zo strechy objektov je potrebné rieši ť na dané stanovisko na vlastnom pozemku
45
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
U 17 1 Zmiešané územie Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - dosadba zele ň vo ľnej - rekonštrukciu urbanistickej s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby, solitérov krajiny drevinami ekologicky štruktúry je potrebné rieši ť na nižšom 0,20 vybavenosti asanácie a dostavby viazanými na dané stanovisko stupi ÚPD Maximálna výška zástavby: 3 Koeficient zelene: 0,30
U 18 1 Územie pre rekreáciu Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - stabilizova ť jestvujúcu - v prírodnom prostredí štruktúry solitérov zele ň 0,15 Maximálna výška zástavby: 1 Koeficient zelene: 0,80
U 19 1 Územie pre rekreáciu Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - dosadi ť pôvodnú vysokú - prípadná výstavba nových v prírodnom prostredí štruktúry solitérov (rekrea čných zele ň lesnej krajiny v priestore objektov je viazaná na potrebu 0,20 chát) skupiny rozostavaných chát prepracova ť URBANISTICKÚ ŠTÚDIU Maximálna výška zástavby: LIMBACH – SUCHÝ VRCH, - stabilizova ť jestvujúce schávalená uznesením R-KNV č. 183 z 1 hodnotné plochy zelene 10.6.1988 a overi ť podmienky Koeficient zelene: zastavania na zonálnej úrovni 0,80
U 20 1 Zmiešané územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - zele ň záhrad stavebných - s prevahou ob čianskej štruktúry zástavba parciel sa požaduje v štruktúre 0,25 vybavenosti ovocných drevín a viníc Maximálna výška zástavby: - výsadba drevín 2 ekologicky viazaných na dané stanovisko pozd ĺž komunikácií Koeficient zelene: - vybudovať plochy zelene 0,35 dotvárajúce historický obraz sídla s doporu čenou výsadbou vysokokmenných okrasných a ovocných stromov
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba drevín - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne ekologicky viazaných na dané rieši ť na nižšom stupi ÚPD 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) stanovisko pozd ĺž komunikácií Maximálna výška zástavby: 2 Koeficient zelene: 0,50 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely:
46
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky 920 m²
U 21 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - rieši ť zele ň v uli čnom - v dotykových polohách s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne profile zástavby s biokoridorom rešpektova ť podmienky 0,20 domov stojace rodinné domy) ochrany prírody - vybudova ť plochy zelene Maximálna výška zástavby: na stavebných parcelách 2 s doporu čenou výsadbou drevinami ekologicky viazanými Koeficient zelene: na dané stanovisko 0,65 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 1500 m² Odporú čaná minimálna vzdialenos ť stav. čiary od osi komunikácie: 9 m
U 22 1 Zmiešané územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vybudova ť plochy zelene - lokalitu je potrebné rieši ť s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov na stavebných parcelách na nižšom stupni ÚPD 0,20 vybavenosti s doporu čenou výsadbou - - je potrebné rešpektovať Maximálna výška zástavby: drevinami ekologicky viazanými ochranné pásmo vodného toku v šírke na dané stanovisko 2 4,0 m Koeficient zelene: 0,40
U 23 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vybudova ť plochy zelene - lokalitu je potrebné rieši ť na s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne na stavebných parcelách nižšom stupni ÚPD 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) s doporu čenou výsadbou - je potrebné rešpektova ť Maximálna výška zástavby: drevinami ekologicky viazanými ochranné pásmo vodného toku v šírke na dané stanovisko 2 4,0 m Koeficient zelene: 0,60 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 800 m² Odporú čaná minimálna šírka parcely: 18 m Odporú čaná minimálna vzdialenos ť stav. čiary od osi komunikácie: 9,5 m
47
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
2 Územie výrobno- Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vybudova ť plochy zelene - lokalitu je potrebné rieši ť obslužných areálov štruktúry solitérov na stavebných parcelách na nižšom stupni ÚPD 0,25 s doporu čenou výsadbou - je potrebné rešpektova ť Maximálna výška zástavby: drevinami ekologicky viazanými ochranné pásmo vodného toku v šírke na dané stanovisko 2 podlažia, 4,0 m alebo výška 6 metrov Koeficient zelene: 0,20
U 24 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - rieši ť zele ň v uli čnom - je potrebné rešpektova ť s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne profile zástavby ochranné pásmo vodného toku v šírke 0,20 domov stojace rodinné domy) 4,0 m - vybudova ť plochy zelene Maximálna výška zástavby: na stavebných parcelách - rešpektova ť biokoridor – Ra čí 2 s doporu čenou výsadbou potok drevinami ekologicky viazanými Koeficient zelene: na dané stanovisko 0,65 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 1000 m² Odporú čaná minimálna šírka parcely: 20 m Odporú čaná minimálna vzdialenos ť stav. čiary od osi komunikácie: 10,5 m
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Otvorená bloková - prípadná úprava zelene, - narábanie s daž ďovými vodami s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne výsadba s použitím drevín zo striech objektov a spevnených plôch domov a dostavby Koeficient zastavanosti: stojace rodinné domy) viazaných na danú lokalitu – v maximálnej miere rieši ť zdržaním na vlastných predmetných pozemkoch 0,25 s využitím na zavlažovanie, resp. Maximálna výška zástavby: využitím vsakovacích pomerov podložia 2 - parkovanie a odstavné plochy Koeficient zelene: rieši ť v rámci predmetných pozemkov 0,60 - podmienka prístupu pre správcu Odporú čaná minimálna vodného toku pre upravené koryto výmera stavebnej parcely: Ra čieho potoka – z komunikácie Poto čná priamo ku korytu vodného 1000 m² toku - Biokoridor – Ra čí potok
U 25 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - - vybudova ť plochy - lokalitu je potrebné rieši ť ako s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne zelene na stavebných parcelách celok, najmä z h ľadiska prístupovej 0,25 s doporu čenou výsadbou komunikácie a riešenia sietí technickej
48
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky domov a dostavby Maximálna výška zástavby: stojace rodinné domy) drevinami ekologicky viazanými infraštruktúry na dané stanovisko 2 - k zadaniu stavby vypracova ť enviromentálnu štúdiu, nako ľko lokalita Koeficient zelene: sa nachádza v bezprostrednom dotyku 0,60 s biocentrom Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 800 m² Odporú čaná minimálna šírka parcely: 15 m Odporú čaná minimálna vydialenos ť stav. čiary od osi komunikácie: 8 m
2 Územie - Koeficient zastavanosti: - - rešpektova ť požiadavky po ľnohospodársky MÚSES v dotyku s biokoridorom 0,00 využívaných plôch a krajinnej zelene Maximálna výška zástavby: 0 Koeficient zelene: 1,00
U 26 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - požadovaná výsadba - rešpektova ť požiadavky s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne drevín viazanými na dané MÚSES v dotyku s biokoridorom 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) stanovisko Maximálna výška zástavby: - zele ň podie ľajúca sa 2 na tvorbe uli čného priestoru Koeficient zelene: - plošne vymedzená užitková a okrasná zele ň v rámci 0,70 nezastavaných častí stavebných Odporú čaná minimálna pozemkov výmera stavebnej parcely: 1000 m²
U 27 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - v návrhu druhovej - vymedzenie nezastavite ľného s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne skladby drevín zoh ľadni ť územia s funkciou ekotónového pásma 0,15 domov stojace rodinné domy) charakter prostredia a záujem v šírke minimálne 20 m v polohách Maximálna výška zástavby: obnovy krajinnej štruktúry, t.j. na dotyku s lesnými porastami vychádza ť zo skladby drevín 2 - vymedzenie nezastavite ľného blízke potenciálnej vegetácii územia potrebného na fungovanie Koeficient zelene: a zoh ľad ňujúce stanovištné biokoridoru miestnej úrovne v šírke podmienky, a použi ť tradi čné minimálne 20 m 0,70 druhy a regionálne odrody Odporú čaná minimálna ovocných drevín výmera stavebnej parcely:
49
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky 800 m²
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene komunikácie C3 a uk ľudnených na pozemku stavebných parciel komunikácií Koeficient zelene: v sadovej úprave pozd ĺž verejnej 0,60 komunikácie - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch Odporú čaná minimálna rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd výmera stavebnej parcely: na konkrétnom pozemku 750 m² - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domových - výstavba v regula čnej zóne je podmienená vybudovaním záchytného rigola prívalových daž ďových vôd navrhnutého v kontakte s regula čnou zónou N9 - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa)
3 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene komunikácie C3 na pozemku stavebných parciel Koeficient zelene: v sadovej úprave pozd ĺž verejnej - rešpektova ť požiadavku 0,60 komunikácie na pozemkoch rodinných domov vybudova ť zele ň vytvárajúcu súvislý Odporú čaná minimálna ozelenený pás odde ľujúci pozemky výmera stavebnej parcely: rodinných domov od okolitej vo ľnej 800 m² krajiny, odporú ča sa riešenie vo ľnejšie krajinársky upravenej zelene - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domových - rešpektova ť požiadavku na vytvorenie prie čnych peších prepojení z územia predmetnej regula čnej zóny do územia regula čnej
50
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky zóny N9 a po ľnohospodárskeho zázemia - rešpektova ť požiadavku na riešenie a vybudovanie ú čelovej komunikácie v kontakte s po ľnohospodárskou krajinou – v kontakte s regula čnou zónou N9 - výstavba v regula čnej zóne je podmienená vybudovaním záchytného rigola prívalových daž ďových vôd navrhnutého v kontakte s regula čnou zónou N9 - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa)
U 28 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene komunikácie C3 a existujúcej cesty na pozemku stavebných parciel Koeficient zelene: III/5024 v sadovej úprave pozd ĺž verejnej 0,60 komunikácie - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch Odporú čaná minimálna rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd výmera stavebnej parcely: na konkrétnom pozemku 1000 m² - parkovanie a odstavovanie (akceptovaná tolerancia-10% motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domov - rešpektova ť vzrastlú zele ň pozd ĺž Limbašského potoka - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV - dodrža ť ochranné pásmo vodného toku 10,0 m od brehovej čiary pre prístup správcu toku - dodrža ť hranicu biokoridoru min. 10 m od osi vodného toku a v tomto území neumiest ňova ť pevné stavby a ani pevné neprieh ľadné oplotenie - požadované prehlbujúce riešnie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne ÚPD nižšieho stup ňa) rieši ť spolu s lokalitou Pri ra čom potoku II.
51
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
U 29 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene na komunikácie C3 pozemku stavebných parciel v Koeficient zelene: sadovej úprave pozd ĺž verejnej - zákaz plného kamenného 0,60 komunikácie oplotenia pozemku Odporú čaná minimálna - odvedenie daž ďových vôd výmera stavebnej parcely: zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 % zrážkových vôd 1000 m² na konkrétnom pozemku (akceptovaná tolerancia-10% - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domov - rešpektova ť vzrastlú zele ň pozd ĺž Limbašského potoka - dodrža ť ochranné pásmo vodného toku 5,0 m od brehovej čiary pre prístup správcu toku - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV - dodrža ť hranicu biokoridoru min. 10 m od osi vodného toku a v tomto území neumiest ňova ť pevné stavby a ani pevné neprieh ľadné oplotenie - požadované prehlbujúce riešnie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne ÚPD nižšieho stup ňa) rieši ť spolu s lokalitou Mlynské pole II.
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene komunikácie C3 na pozemku stavebných parciel Koeficient zelene: v sadovej úprave pozd ĺž verejnej - zákaz plného kamenného 0,60 komunikácie oplotenia pozemku Odporú čaná minimálna - odvedenie daž ďových vôd výmera stavebnej parcely: zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 % zrážkových vôd 2000 m² na konkrétnom pozemku (akceptovaná tolerancia-10% - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domov
52
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky - rešpektova ť vzrastlú zele ň pozd ĺž Limbašského potoka - dodrža ť ochranné pásmo vodného toku 10,0 m od brehovej čiary pre prístup správcu toku - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV - dodrža ť hranicu biokoridoru min. 20 m od osi vodného toku a v tomto území neumiest ňovať pevné stavby a ani pevné neprieh ľadné oplotenie - požadované prehlbujúce riešnie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne ÚPD nižšieho stup ňa) rieši ť spolu s lokalitou Mlynské pole II.
U 30 1 Zmiešané územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - výsadba zelene - pri lokalizácii oplotenia s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby solitérov na pozemku stavebných parciel pozemku stavebnej parcely 0,30 vybavenosti a dostavby v sadovej úprave pozd ĺž verejnej rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: komunikácie pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž existujúcej 2 cesty III/5024 Koeficient zelene: - rešpektova ť výh ľadové 0,35 rozšírenie cesty III/5024, ako aj možnos ť realizácie chodníka pre peších a pre cyklistov pozd ĺž tejto komunikácie - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na poyemkoch polyfunk čnej zástavby - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa) - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - odvedenie daž ďových vôd s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami zo striech objektov a spevnených plôch 0,30 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd Maximálna výška zástavby: stanovisko na konkrétnom pozemku 2 - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne
53
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Koeficient zelene: na pozemkoch rodinných domov 0,50 - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho Odporú čaná minimálna charakteru (UŠ prípadne, ÚPD výmera stavebnej parcely: nižšieho stup ňa) 650 m² - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV
U 31 1 Územie výrobno- Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - výsadba opticko-izola čnej - odvedenie daž ďových vôd obslužných areálov štruktúry solitérov zelene na pozemkoch pozd ĺž zo striech objektov a spevnených plôch 0,40 uvažovanej obytnej zástavby riešiť zadržaním 100 zrážkových vôd Maximálna výška zástavby: na konkrétnom pozemku 2 podlažia, príp. 6 m - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na Koeficient zelene: pozemkoch podnikate ľských aktivít 0.25 a skladov
U 32 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - odvedenie daž ďových vôd s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami zo striech objektov a spevnených plôch 0,30 domov stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rieši ť zadržaním 100 % zrážkových vôd Maximálna výška zástavby: stanovisko na konkrétnom pozemku 2 - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne Koeficient zelene: na pozemkoch rodinných domov 0,40 Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 450 m² (akceptovaná tolerancia-10%)
U 33 1 Zmiešané územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - odvedenie daž ďových vôd s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby solitérov zo striech objektov a spevnených plôch 0,30 vybavenosti a dostavby rieši ť zadržaním 100 % zrážkových vôd Maximálna výška zástavby: na konkrétnom pozemku 2 Koeficient zelene: 0,40
U 34 1 Vyhradené územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - stanovi ť ochranné pásmo ČOV na zariadení nadradených štruktúry solitérov základe technológie čistenia 0,25 systémov TI odpadových vôd a klimatických Maximálna výška zástavby: podmienok (ČOV) 1 podlažie, alebo výška pod ľa potreby technologického zariadenia Koeficient zelene: 0,10
54
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
U 35 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene - narábanie s daž ďovými vodami s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne s použitím drevín viazaných na zo striech objektov a spevnených plôch 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) danú lokalitu – v maximálnej miere rieši ť zdržaním Maximálna výška zástavby: na vlastných pozemkoch s využitím na zavlažovanie, resp. využitím 2 vsakovacích pomerov podložia Koeficient zelene: - parkovanie a odstavné plochy 0,60 rieši ť v rámci vlastných pozemkov Odporú čaná minimálna výmera stavebnej parcely: 800 m² (akceptovaná tolerancia-10%)
NEURBANIZOVANÉ ZÓNY KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY
Regula čná Funk čné využitie Charakteristika krajinnej štruktúry Interven čné zásahy Zele ň Špecifické požiadavky zóna
N 1 Územie lesa - pôvodnákrajinná štruktúra - neprípustná dostavba chát v lokalite - - zoh ľadni ť materiál „Stratégia, s ekologickou stabilitou Limbašská dolina (s výnimkou zásady a priority štátnej Základná funkcia: rekonštrukcie existujúcich chát a environmentálnej politiky“ - bukové lesy podhorské - ekologická stabilita stredísk) (schválená uznesením vlády - dubovo-hrabové lesy podhorské Slovenskej republiky zo 7. - mimoproduk čná funkcia lesa - rešpektova ť Lesný hospodársky septembra 1993 číslo 619 a - lužné lesy podhorské plán ( Śtátne lesy SR) - hospodárska funkcia uznesením Národnej rady - rešpektova ť CHKO Malé Karpaty Slovenskej republiky z 18. Doplnková funkcia: (vyhlásená vyhláškou MŽP SR č. novembra 1993 číslo 339) - rekreácia 138/2001 Z.z.) - rešpektova ť zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov
N 2 Územie po ľnohospodársky - historická krajinná štruktúra úplne - renaturácia (v zmysle pretvorenia - požadovaná výsadba drevín - návrh renaturácie je rozpracovaný využívaných plôch a krajinnej pretvorená jestvujúcej krajinnej štruktúry na ekologicky viazaných na dané v Miestnom územnom systéme zelene krajinnú štruktúru s prvkami stanovisko v alejovej forme ekologickej stability - ekologicky najnestabilnejšia historickej krajinnej štruktúry Základná funkcia: - ochrana jestvujúcej zelene pozd ĺž komunikácií - po ľnohospodárska výroba Doplnková funkcia: - tvorba krajiny
N 3 Územie po ľnohospodársky - historická krajinná štruktúra úplne - renaturácia (v zmysle pretvorenia - požadovaná výsadba drevín - návrh renaturácie je rozpracovaný využívaných plôch a krajinnej pretvorená jestvujúcej krajinnej štruktúry na ekologicky viazaných na dané v Miestnom územnom systéme zelene krajinnú štruktúru s prvkami stanovisko ekologickej stability - ekologicky najnestabilnejšia historickej krajinnej štruktúry Základná funkcia:
55
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Regula čná Funk čné využitie Charakteristika krajinnej štruktúry Interven čné zásahy Zele ň Špecifické požiadavky zóna
- po ľnohospodárska výroba Doplnková funkcia: - tvorba krajiny
N 4 Územie po ľnohospodársky - historická krajinná štruktúra - ochrana jestvujúcich prvkov - požadované zachova ť zele ň vo ľnej - využívaných plôch a krajinnej historickej krajinnej štruktúry krajiny a dosadiť drevinami - ekologicky stabilná zelene ekologicky viazanými na dané - doplnenie prvkov historickej stanovisko Základná funkcia: krajinnej štruktúry - požadovaná ochrana kosených lúk - vytváranie ekologickej stability a ovocných sadov územia - tvorba krajiny Doplnková funkcia: - pestovanie po ľnohospodárskych plodín
N 5 Územie po ľnohospodársky - historická krajinná štruktúra - ochrana jestvujúcich prvkov - zachova ť brehové porasty a kosené - využívaných plôch a krajinnej historickej krajinnej štruktúry a spásané lúky pozd ĺž potoka - ekologicky stabilná zelene Lú čanka - doplnenie prvkov historickej zelene krajinnej štruktúry - zachova ť zele ň vo ľnej krajiny a ovocných sadov pozd ĺž potoka Základná funkcia: Žobrák - vytváranie ekologickej stability - požadovaná ochrana územia vysokokmenných extenzívnych - tvorba krajiny ovocných sadov na lúke a dosadba ovocných drevín do súvislého pásu Doplnková funkcia: pod lesom od potoka Lú čanka po - pestovanie Ra čí potok po ľnohospodárskych plodín
N 6 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - ochrana jestvujúcej zelene vo ľnej - požadovaná ochrana pásu - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra krajiny a prvkov historickej krajinnej ovocných stromov, krov, kosených vínnych pivníc a vinohradníckych zelene štruktúry lúk pod Dlhým dielom objektov je podmienená - ekologicky menej stabilná podrobnejším riešením regula čnej Základná funkcia: - doplnenie krajinnej štruktúry o prvky - požadovaná ochrana - čiasto čne zachované prvky kostry zóny územnoplánovacou historickej krajinnej štruktúry vysokokmenných ovocných - vytváranie ekologickej stability ekologickej stability dokumentáciou na zonálnej úrovni, stromov pod Dlhým dielom územia ktorá overí funk čno-priestorovú a v lokalite „Nad cintorínom“ a prevádzkovú organizáciu územia - tvorba krajiny - doporu čené zvýši ť hodnotu zelene a spôsob organizácie pozemkov - pestovanie vo ľnej krajiny zachovaním a stanoví zastavovacie podmienky po ľnohospodárskych plodín nepretržitého sú časného vývoja zoh ľad ňujúce danosti a charakter a dosadbou druhov drevín územia ekologicky viazaných na dané - na základe tejto dokumentácie stanovisko budú uplatnené požiadavky na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
56
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Regula čná Funk čné využitie Charakteristika krajinnej štruktúry Interven čné zásahy Zele ň Špecifické požiadavky zóna
N 7 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - ochrana jestvujúcej zelene vo ľnej - doporu čené zvýši ť hodnotu zelene - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra krajiny a prvkov historickej krajinnej vo ľnej krajiny zachovaním vínnych pivníc a vinohradníckych zelene štruktúry nepretržitého sú časného vývoja objektov, záhradkárskych chát je - ekologicky menej stabilná a dosadbou druhov drevín podmienená podrobnejším riešením Základná funkcia: - doplnenie krajinnej štruktúry o prvky - čiasto čne zachované prvky kostry ekologicky viazaných na dané regula čnej zóny územnoplánovacou historickej krajinnej štruktúry - vytváranie ekologickej stability ekologickej stability stanovisko dokumentáciou na zonálnej úrovni, územia ktorá overí funk čno-priestorovú - požadovaná obnova historickej a prevádzkovú organizáciu územia - tvorba krajiny krajinnej štruktúry výsadbou a spôsob organizácie pozemkov ovocných stromov a maloplošných - pestovanie a stanoví zastavovacie podmienky viníc na lokalite medzi Dolnými po ľnohospodárskych plodín zoh ľad ňujúce danosti a charakter záhumenicami a Nad pivnicou územia - doporu čené rozšíri ť extenzívne - na základe tejto dokumentácie využívané lúky odstránením budú uplatnené požiadavky náletových drevín na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
N 8 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - ochrana jestvujúcej zelene vo ľnej - doporu čené zvýši ť hodnotu zelene - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra krajiny a prvkov historickej krajinnej vo ľnej krajiny zachovaním vínnych pivníc a vinohradníckych zelene štruktúry nepretržitého sú časného vývoja objektov, záhradkárskych chát je - ekologicky menej stabilná a dosadbou druhov drevín podmienená podrobnejším riešením Základná funkcia: - doplnenie krajinnej štruktúry o prvky - čiasto čne zachované prvky kostry ekologicky viazaných na dané regula čnej zóny územnoplánovacou historickej krajinnej štruktúry - vytváranie ekologickej stability ekologickej stability stanovisko dokumentáciou na zonálnej úrovni, územia ktorá overí funk čno-priestorovú - požadovaná ochrana jestvujúceho a prevádzkovú organizáciu územia remízu „Nad terasami“ - tvorba krajiny a spôsob organizácie pozemkov - pestovanie a stanoví zastavovacie podmienky po ľnohospodárskych plodín zoh ľad ňujúce danosti a charakter územia - na základe tejto dokumentácie budú uplatnené požiadavky na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
N 9 - 1 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - ochrana jestvujúcich prvkov - požadované zachova ť zele ň vo ľnej - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra historickej krajinnej štruktúry krajiny pozd ĺž po ľnej komunikácie vínnych pivníc a vinohradníckych zelene objektov je podmienená - ekologicky menej stabilná - doplnenie prvkov krajinnej štruktúry - doporu čené rozšíri ť extenzívne podrobnejším riešením regula čnej Základná funkcia: využívané lúky odstránením zóny územnoplánovacou náletových drevín - vytváranie ekologickej stability dokumentáciou na zonálnej úrovni, územia ktorá overí funk čno-priestorovú a prevádzkovú organizáciu územia - tvorba krajiny a spôsob organizácie pozemkov a stanoví zastavovacie podmienky zoh ľad ňujúce danosti a charakter územia
57
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Regula čná Funk čné využitie Charakteristika krajinnej štruktúry Interven čné zásahy Zele ň Špecifické požiadavky zóna
- na základe tejto dokumentácie budú uplatnené požiadavky na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
N 9 - 2 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - obnova jestvujúcej krajinnej - rešpektova ť plochy zelene vo ľnej - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra štruktúry krajiny, zvýši ť jej hodnotu vínnych pivníc a vinohradníckych zelene zachovaním nepretržitého objektov je podmienená - ekologicky menej stabilná - tvorba krajiny so zachovaním sú časného vývoja a dosadbou podrobnejším riešením regula čnej Základná funkcia: a obnovou viníc a záhrad - čiasto čne zachované prvky kostry drevín ekologicky viazaných na zóny územnoplánovacou - plochy záhrad dotvárajúce ekologickej stability - ochrana jestvujúcej zelene vo ľnej dané stanovisko dokumentáciou na zonálnej úrovni, charakter obce krajiny a prvkov historickej krajinnej ktorá overí funk čno-priestorovú - požadovaná ochrana jestvujúceho štruktúry a prevádzkovú organizáciu územia ň ľ remízu „Nad terasami“ - zele vo nej krajiny a spôsob organizácie pozemkov - nová výstavba ú čelových zariadení a stanoví zastavovacie podmienky – vínnych pivníc a vinohradníckych zoh ľad ňujúce danosti a charakter objektov v prepojení na obnovu územia využitia pozemkov pre vinice a rozvoj záhrad - na základe tejto dokumentácie budú uplatnené požiadavky na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
58
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
charakter typický malopodlažnou obytnou zástavbou prevažne 3 až 5 izbových rodinných domov. Pri po čte obyvate ľov 1 686 predstavovala obložnos ť bytov v roku 2011 cca 2,91 obyv./1 trvale obývaný byt.
7. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OB ČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU Graf 7.1./1: Retrospektívny vývoj trvale obývaných bytov, domov a obložnosti v obci Limbach v r. 1970-2011 INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE Retrospektívny vývoj trvale obývaných bytov, domov č ť Kapitola 5. Bývanie (ÚPN SÚ Limbach) a kapitola 6. Ob ianska vybavenos (ÚPN SÚ Limbach) sa nahrádzajú a obložnosti v obci Limbach v rokoch 1970-2011 (SODB) č kapitolou 7. Návrh riešenia bývania, ob ianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie. 650 5,00 579 600 4,32 4,50 550
3,63 4,00 obložnos 500 534 7.1. DOMOVÝ A BYTOVÝ FOND 3,46 3,30 450 3,50 2,91 400 ť 3,00 (po 330 350 č
2,50 TOB)obyv./1 et Č Ľ 269 274 RETROSPEKTÍVNY VÝVOJ PO TU OBYVATE OV, BYTOV A DOMOV V OBCI LIMBACH et(abs.) 300 č 314
po 250 221 2,00 272 V Limbachu sa po čet obyvate ľov, trvale obývaných bytov, domov a obložnosti od roku 1869 vyvíjal nasledovne: 261 200 1,50 212 ľ č ľ 150 Tabu ka 7.1./1: Retrospektívny vývoj po tu obyvate ov, bytov, domov a obložnosti v obci Limbach v r. 1869-2011 1,00 po čet po čet trvale po čet trvale po čet obyv. / byt 100 rok 0,50 obyvate ľov obývaných bytov obývaných domov (obložnos ť) 50 SĽ 1869 (31.12.) 716 - - - 0 0,00 5 0 0 5 0 5 0 5 0 5 6 7 8 8 9 9 0 0 1 1 9 9 9 9 9 0 0 0 SĽ 1880 (31.12.) 746 - 133 - 1 19 1975 1 1 1 1 20 2 2 2
SĽ 1890 (31.12.) 810 - 134 - trvale obývané byty (TOB) trvale obývané domy (TOD) obložnos ť
SĽ 1900 (31.12.) 895 - 167 - SĽ 1910 (31.12.) 910 - 163 - DOMOVÝ FOND POD ĽA SODB 2011 SĽ 1921 (15.2.) 906 - 175 - Údaje o domoch a bytoch v Slovenskej republike sa zis ťovali spolu s údajmi o obyvate ľoch. Rozhodujúcim SĽ 1930 (1.12.) 949 - 195 - okamihom S čítania obyvate ľov, domov a bytov 2011 bola polnoc z piatka 20. mája 2011 na sobotu SĽ 1950 (1.3.) 844 - 200 - 21. mája 2011. SĽ 1961 (1.3.) 929 - 194 - Predmetom s čítania domov boli všetky budovy ur čené na bývanie (vrátane neobývaných budov) ozna čené SĽDB 1970 (1.12.) 955 221 212 4,32 súpisným číslom a ďalšie objekty, v ktorých niekto býval alebo v nich v rozhodujúcom okamihu s čítania SĽDB 1980 (1.11.) 977 269 261 3,63 prenocoval, okrem zastupite ľských úradov cudzích štátov. SĽDB 1991 (3.3.) 904 274 272 3,30 V nasledujúcich tabu ľkových preh ľadoch je uvedená základná charakteristika domového fondu v obci Limbach SODB 2001 (26.5.) 1 141 330 314 3,46 pod ľa výsledkov S čítania obyvate ľov, domov a bytov 2011. SODB 2001 (21.5.) 1 686 579 534 2,91 Tabu ľka 7.1./2: Domy pod ľa obývanosti v obci Limbach v r. 2011 Zdroj: Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970, Federální statistický ú řad Domy Historický lexikón obcí Slovenskej republiky 1970-2001, ŠÚ SR v tom pod ľa obývanosti SODB 2011, ŠÚ SR spolu obývané neobývané s nezistenou obývanos ťou Pozn.: S Ľ – s čítanie ľudu, S ĽDB – s čítanie ľudu, domov a bytov, SODB – s čítanie obyvate ľov, domov a bytov abs. % abs. % abs. % V r. 1991 trvale žilo v Limbachu 904 obyvate ľov a nachádzalo sa tam 272 trvale obývaných domov a 274 trvale obývaných bytov. Obložnos ť (po čet obyv./1 trvale obývaný byt) dosahovala hodnotu 3,30. 554 534 96,4 18 3,2 2 0,4 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR V r. 2001 bolo v Limbachu 401 domov a 434 bytov. Trvale obývaných domov bolo 314, z toho 308 domov (98,1 %) tvorili rodinné domy, 4 t.j. 1,3 % bytové domy a 2 domy (0,6 %) boli v ostatných budovách. Trvale Tabu ľka 7.1./3: Základný preh ľad obývaných domov v obci Limbach v r. 2011 obývaných bytov bolo 330 (76,0 % z celkového po čtu bytov), z toho v rodinných domoch sa nachádzalo 319 trvale obývaných bytov (96,7 %), v bytových domoch 9 trvale obývaných bytov (2,7 %) a v ostatných budovách Domy 2 trvale obývané byty (0,6 %). Neobývaných domov v r. 2001 bolo 86 (86 rodinných domov), z toho na rekreáciu obývané boli ur čené 3 domy. Priemerný vek domu bol 30 rokov. Neobývaných bytov bolo 104, z toho ur čené na rekreáciu pod ľa typu pod ľa formy vlastníctva pod ľa obdobia výstavby 3. Po čet obyvate ľov na 1 trvale obývaný byt (obložnos ť) v r. 2001 bola 3,46 obyv./trvale obývaný byt. spolu z toho z toho z toho spolu Pod ľa S čítania obyvate ľov, domov a bytov k 21.5. 2011 sa v Limbachu nachádzalo 596 bytov (z toho 579 bytov rodinné bytové iné fyzické štát obce iné právnické kombinácia iné do roku 1946 - 1991 - 2001 bolo obývaných (97,1 %) a 17 neobývaných (2,9 %)) a 554 domov (z toho 534 domov bolo obývaných (96,4 %), domy domy osoby osoby vlastníkov 1945 1990 2000 a neskôr 18 neobývaných (3,2 %) a 2 domy boli s nezistenou obývanos ťou (0,4 %)). 522 obývaných bytov bolo umiestnených v rodinných domoch a 33 obývaných bytov bolo v bytových domoch. Z uvedeného vyplýva, že v 554 534 500 11 1 461 0 1 0 9 2 51 175 120 123 obci Limbach má výraznú dominanciu zastúpenie bytov v rodinných domoch. Obec si udržiava vidiecky Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR
59
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Povinnos ť poskytnú ť údaje o bytoch sa vz ťahovala na vlastníkov bytov alebo správcov bytov, alebo nájomcov, Tabu ľka 7.1./4: Základný preh ľad neobývaných domov v obci Limbach v r. 2011 alebo podnájomníkov. Domy V nasledujúcich tabu ľkových preh ľadoch je uvedená základná charakteristika bytového fondu v obci Limbach neobývané pod ľa výsledkov S čítania obyvate ľov, domov a bytov 2011. pod ľa dôvodov neobývanosti pod ľa obdobia výstavby s nezistenou Tabu ľka 7.1./10: Byty pod ľa obývanosti v obci Limbach v r. 2011 v tom v tom obývanos ťou spolu Byty zmena ur čené uvo ľnené nespôsobilé z iných do roku 1946 - 1991 - 2001 nezistené v tom pod ľa obývanosti vlastníkov na rekreáciu na prestavbu na bývanie dôvodov 1945 1990 2000 a neskôr s nezistenou spolu obývané neobývané 18 0 5 2 7 4 0 0 3 0 15 2 obývanos ťou Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR abs. % abs. % abs. % 596 579 97,1 17 2,9 0 0,0 Tabu ľka 7.1./5: Obývané domy pod ľa typu domu v obci Limbach v r. 2011 – podrobný preh ľad Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR nezistený rodinný dom - rodinný dom - rodinný dom - bytový iný spolu samostatný dvojdom radový dom dom ľ ľ 22 448 16 36 11 1 534 Tabu ka 7.1./11: Základný preh ad bytov v obci Limbach v r. 2011 (1) 4,1 83,9 3,0 6,7 2,1 0,2 100,0 Byty Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR obývané pod ľa ve ľkosti obytnej pod ľa formy vlastníctva pod ľa po čtu obytných miestností 2 Tabu ľka 7.1./6: Obývané domy pod ľa formy vlastníctva v obci Limbach v r. 2011 – podrobný preh ľad plochy v m spolu fyzická iná právnická zahrani čný kombinácia bytové obchodná iné spolu z toho z toho z toho nezistená štát obec cirkev spolu osoba osoba vlastník vlastníkov družstvo spolo čnos ť vlastníctvo vlastné byty byty vo vlast. obecné družstevné iné do 40 40 - 80 81 - 100+ 1 2 3 4 5+ 61 461 0 1 0 0 1 9 1 0 0 534 v byt. domoch rodin. domoch byty byty 100 11,4 86,3 0,0 0,2 0,0 0,0 0,2 1,7 0,2 0,0 0,0 100,0 596 579 77 407 1 1 14 8 25 169 93 244 32 258 64 185 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR ľ ľ ľ Tabu ka 7.1./7: Obývané domy pod a obdobia výstavby v obci Limbach v r. 2011 – podrobný preh ad Tabu ľka 7.1./12: Základný preh ľad bytov v obci Limbach v r. 2011 (2) pred rokom 2010 a nezistené 1919-1945 1946-1960 1961-1970 1971-1980 1981-1990 1991-2000 2001-2005 2006-2009 spolu Byty 1919 neskôr 65 17 34 27 42 53 53 120 74 39 10 534 obývané neobývané pod ľa zdrojov energie používaných 12,2 3,2 6,4 5,1 7,9 9,9 9,9 22,5 13,9 7,3 1,9 100,0 pod ľa typu kúrenia pod ľa dôvodov neobývanosti s nezis- na vykurovanie tenou Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR z toho z toho spolu v tom obýva- nos ťou Tabu ľka 7.1./8: Nebývané domy pod ľa dôvodu neobývanosti v obci Limbach v r. 2011 ústredné ústredné iný bez plyn elektrina kvapalné pevné iný žiadny zmena ur čené nespôsobilé z iných dia ľkové lokálne kúrenia palivo palivo vlastníkov na rekreáciu na bývanie dôvodov neobývaný neobývaný neobývaný, neobývaný, neobývaný, neobývaný neobývaný v dedi čskom z dôvodu zmeny ur čený uvo ľnený nespôsobilý z iných spolu 31 324 111 1 425 12 0 31 6 1 17 0 5 9 3 0 po kolaudácii alebo súdnom vlastníka na rekreáciu na prestavbu na bývanie dôvodov konaní Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR 0 5 2 7 0 0 4 18 Tabu ľka 7.1./13: Obývané byty pod ľa formy vlastníctva v obci Limbach v r. 2011 – podrobný preh ľad 0,0 27,8 11,1 38,9 0,0 0,0 22,2 100,0 vlastný byt byt byt obecný služobný družstevný byt iná forma Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR nezistená v bytovom vo vlastnom v bezplatnom spolu byt byt byt v nájme vlastníctva dome rodinnom dome užívaní Tabu ľka 7.1./9: Neobývané domy pod ľa obdobia výstavby v obci Limbach v r. 2011 79 77 407 1 1 5 4 5 579 pred rokom 2010 a nezistené 1919-1945 1946-1960 1961-1970 1971-1980 1981-1990 1991-2000 2001-2005 2006-2009 spolu 1919 neskôr 13,6 13,3 70,3 0,2 0,0 0,2 0,9 0,7 0,9 100,0 15 0 0 0 0 0 0 3 0 0 0 18 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR 83,3 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 16,7 0,0 0,0 0,0 100,0 Tabu ľka 7.1./14: Obývané byty pod ľa po čtu obytných miestností v obci Limbach v r. 2011 – podrobný preh ľad Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 neuvedené spolu BYTOVÝ FOND POD ĽA SODB 2011 8 25 169 93 124 73 20 11 7 2 2 1 2 1 1 40 579 Pri S čítaní obyvate ľov, domov a bytov 2011 sa za byty na ú čely s čítania považovali obytné miestnosti alebo ich 1,4 4,3 29,2 16,1 21,4 12,6 3,5 1,9 1,2 0,3 0,3 0,2 0,3 0,2 0,0 0,0 0,0 0,2 6,9 100,0 súbory s príslušenstvom usporiadané do funkčných celkov s vlastným uzavretím, ktoré boli ur čené na trvalé Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR bývanie.
60
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Tabu ľka 7.1./15: Obývané byty pod ľa typu kúrenia v obci Limbach v r. 2011 – podrobný preh ľad ústredné ústredné samostatné etážové bez NÁVRH ROZVOJA DOMOVÉHO A BYTOVÉHO FONDU nezistený kúrenie kúrenie vykurovacie iný spolu kúrenie kúrenia dia ľkové lokálne teleso V nasledujúcej tabu ľke uvádzame podrobný preh ľad po čtu navrhovaných b.j. pod ľa zmien a doplnkov 112 31 324 25 77 9 1 579 Územného plánu sídelného útvaru Limbach za roky 1999-2013. 19,3 5,4 56,0 4,3 13,3 1,6 0,2 100,0 Tabu ľka 7.1./20: Preh ľad po čtu navrhovaných b.j. v zmenách a doplnkoch Územného plánu sídelného útvaru Limbach Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR za roky 1999-2013 ľ ľ ľ Tabu ka 7.1./16: Obývané byty pod a zdroja na vykurovanie v obci Limbach v r. 2011 – podrobný preh ad Poradové Funk čné využitie Predpokladaný Predpokladaný Zmeny Schválená zmena nezistené plyn elektrina kvapalné palivo pevné palivo solárna energia iný žiadny spolu číslo v ÚPN obce, prírastok bytových prírastok po čtu a doplnky funk čného využitia 104 425 12 31 6 1 579 zmeny rok 1996 jednotiek (b.j.) obyvate ľov 18,0 73,4 2,1 0,0 5,4 0,0 1,0 0,2 100,0 (odhad) - plochy nízkopodlažnej 3 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR 1a Jún 1999 - ob čianska vybavenos ť 10 zástavby (rodinné domy) ľ ľ - plochy nízkopodlažnej Tabu ka 7.1./17: Nebývané byty pod a dôvodu neobývanosti v obci Limbach v r. 2011 - plochy záhrad dotvárajúce cca 6 1b Jún 1999 zástavby rozvíjajúce 20 neobývaný vidiecky charakter obce neobývaný neobývaný, neobývaný, neobývaný, neobývaný pôdorys obce (rodinných domov) neobývaný v dedi čskom z dôvodu zmeny ur čený uvo ľnený nespôsobilý z iných spolu po kolaudácii alebo súdnom vlastníka na rekreáciu na prestavbu na bývanie dôvodov - plochy nízkopodlažnej 3 konaní 1c Jún 1999 - zele ň vo ľnej krajiny zástavby v náro čnej 10 0 5 3 9 0 0 0 17 krajinnej expozícii (rodinné domy) 0,0 29,4 17,6 52,9 0,0 0,0 0,0 100,0 - plochy nízkopodlažnej - plochy záhrad dotvárajúce cca 35 2a Apríl 2000 zástavby rozvíjajúce 116 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR vidiecky charakter obce pôdorys obce (rodinných domov)
Tabu ľka 7.1./18: Obývané byty v rodinných domoch v obci Limbach v r. 2011 – základný preh ľad - pôvodná historická - plochy nízkopodlažnej cca 5 2b Apríl 2000 po ľnohospodárska krajinná zástavby v náro čnej 17 Obývané byty v rodinných domoch štruktúra krajinnej expozícii (rodinných domov) pod ľa celkovej pod ľa zásobovania vodou podlahovej plochy bytu pod ľa vybavenosti domácností pod ľa pripojenia - pôvodná historická - plochy nízkopodlažnej cca 9 (vodovod) v m2 2c Apríl 2000 po ľnohospodárska krajinná zástavby rozvíjajúce 30 štruktúra pôdorys obce (rodinných domov) spolu z toho z toho osobný na pevnú mobilný osobné na - plochy pôvodných v byte zo v byte z po číta č/ telefónnu - plochy nízkopodlažnej cca 11 40- 81- 120 mimo bez telefón auto internet 2d Apríl 2000 podnikate ľských aktivít a 36 <40 spolo čného vlastného notebook linku zástavby 80 120 + bytu vodovodu skladov (rodinných domov) zdroja zdroja - plochy pôvodných 522 4 44 187 254 446 9 0 1 417 342 376 296 336 - plochy ob čianskej 2e Apríl 2000 podnikate ľských aktivít - - vybavenosti Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR a skladov
Tabu ľka 7.1./19: Obývané byty v bytových domoch v obci Limbach v r. 2011 – základný preh ľad 13 - plochy nízkopodlažnej Obývané byty v bytových domoch (rodinných domov 3 August 1999 - po ľnohospodárska pôda zástavby v náro čnej s doplnkovou 43 pod ľa celkovej krajinnej expozícii pod ľa zásobovania vodou po ľnohospodárskou podlahovej plochy bytu pod ľa vybavenosti domácností pod ľa pripojenia (vodovod) výrobou) v m2 spolu z toho z toho - plochy nízkopodlažnej 3 osobný na pevnú mobilný osobné na 4 Október 2002 - ob čianska vybavenos ť zástavby v náro čnej 10 v byte zo v byte z po číta č/ telefónnu (rodinné domy) 40- 81- 120 mimo bez telefón auto internet krajinnej expozícii <40 spolo čného vlastného notebook linku 80 120 + bytu vodovodu zdroja zdroja - plochy nízkopodlažnej cca 33 5 Október 2002 - po ľnohospodárska pôda zástavby rozvíjajúce 109 33 0 14 18 1 22 0 0 0 16 12 16 6 13 pôdorys obce (rodinných domov) Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR - po ľnohospodárska pôda - plochy nízkopodlažnej - pôvodná historická 5 6 Júl 2002 zástavby v náro čnej 20 po ľnohospodárska krajinná krajinnej expozícii (rodinných domov) štruktúra
- plochy rekreácie - plochy nízkopodlažnej 1 7 1/2005 a cestovného ruchu zástavby v náro čnej 3 areálového typu krajinnej expozícii (rodinný dom)
61
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Poradové Funk čné využitie Predpokladaný Predpokladaný Zmeny Schválená zmena číslo v ÚPN obce, prírastok bytových prírastok po čtu Č Ť a doplnky funk čného využitia 7.2. OB IANSKA VYBAVENOS zmeny rok 1996 jednotiek (b.j.) obyvate ľov (odhad) Zariadenia ob čianskej vybavenosti reprezentujú zariadenia školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb, kultúry a 5 osvety, telesnej kultúry/športu, verejnej administratívy a správy, bankovníctva, finan čníctva a pois ťovníctva, ako 17 aj komer čnej vybavenosti – verejného ubytovania a stravovania, maloobchodu a služieb. - plochy nízkopodlažnej (rodinných domov), 8 1/2006 - ob čianska vybavenos ť zástavby 2 bytové domy (12 31 ŠKOLSTVO b.j.) V oblasti školstva je obec Limbach vybavená – alternatívnou garderiou „Štuplíkovo”, materskou školou - plochy nízkopodlažnej v zria ďovate ľskej pôsobnosti Obce limbach, súkromnou anglickou materskou školou, základnou školou v zástavby v náro čnej - plochy záhrad dotvárajúce krajinnej expozícii 95 zria ďovate ľskej pôsobnosti Obce Limbach a školským klubom detí pri základnej škole. 9 2/2005 vidiecky charakter obce 330 - plochy nízkopodlažnej - po ľnohospodárska pôda (rodinných domov) V rámci starostlivosti o deti v predškolskom veku pôsobí pri Materskej škole v Limbachu na Vinohradníckej ul. zástavby rozvíjajúce pôdorys obce 32 alternatívna škôlka pre deti od 20 mesiacov do troch rokov – „Štuplíkovo” organizovaná ob čianskym združením Limbašský Strap ček. Hlavným cie ľom Štuplíkova je 2 krát týždenne po 2 hodiny pripravi ť deti na - po ľnohospodárska pôda - plochy nízkopodlažnej režim v naozajstnej materskej škole. Kapacita v Štuplíkove je 8-10 detí. Činnos ť vedie kvalifikovaný pedagóg - plochy krajinnej a opticko- zástavby v náro čnej spolo čne s jednou službukonajúcou matkou alebo pod ľa dohody. 10a izola čnej zelene krajinnej expozícii 153 1/2009 505 10b - pôvodná historická - plochy nízkopodlažnej (rodinných domov) Zria ďovate ľom Materskej školy v Limbachu na Vinohradníckej ul. 32 je Obec Limbach. Škola poskytuje po ľnohospodárska krajinná zástavby rozvíjajúce celodennú starostlivos ť, ako aj možnos ť poldennej výchovy a vzdelávania, spravidla de ťom od troch do šes ť štruktúra pôdorys obce rokov a de ťom s odloženým za čiatkom plnenia školskej dochádzky a de ťom s dodato čne odloženým plnením školskej dochádzky. Vyu čovacím jazykom v tejto škole je slovenský jazyk (VJS). Výchovu a vzdelávanie - po ľnohospodárska pôda - plochy nízkopodlažnej upriamuje na regionálne prvky, pozornos ť zameriava na ľudové tradície a zvyky. - plochy záhrad dotvárajúce zástavby vidiecky charakter obce - plochy podnikate ľských ľ 11a - plochy nízkopodlažnej aktivít a skladov 74 Tabu ka 7.2./1: MŠ v obci Limbach v šk. r. 2013/2014 (stav k 15.9. 2013) 2/2009 210 11b zástavby rozvíjajúce pôdorys - plochy nízkopodlažnej (rodinných domov) Druh Vyu čovací Po čet Po čet Po čet obce zástavby Adresa Zria ďovate ľ - plochy krajinnej a opticko- - plochy ob čianskej školy jazyk (VJ) tried detí pedagógov izola čnej zelene vybavenosti Materská škola Obec MŠ celodenná S 5 107 10 Vinohradnícka 32 Limbach starostlivos ť - plochy nízkopodlažnej 2 12 1/2011 - zele ň vo ľnej krajiny zástavby rozvíjajúce 10 Zdroj: CVTI SR, 2014 (rodinné domy) pôdorys obce Celkovo bolo v tejto materskej škole zriadených v šk. r. 2013/2014 (stav k 15.9. 2013) 5 tried, ktoré - zele ň vo ľnej krajiny - plochy nízkopodlažnej 10 navštevovalo 107 detí. O pedagogický a psychický vývoj detí sa staralo 10 pedagogických pracovníkov. Na 13 1/2013 - pôvodná historická zástavby rozvíjajúce 48 jednu triedu pripadalo v priemere 21,4 detí a na jedného pedagóga pripadalo 10,7 detí. po ľnohospodárska krajinná pôdorys obce (rodinných domov) štruktúra Zdroj: vlastné spracovanie AUREX spol. s r.o. na základe podkladov – ZaD ÚPN SÚ Limbach 1999-2011 Tabu ľka 7.2./2: Skladba a zadelenie detí v triedach MŠ v obci Limbach v šk. r. 2013 V zmenách a doplnkoch Územného plánu sídelného útvaru Limbach v období rokov 1999-2013 boli navrhované 1. trieda 3 - 4 ro čné deti 13 detí rozvojové zámery, pod ľa ktorých prírastok navrhovaných bytových jednotiek (b.j.) v období 1999-2013 by mal 2. trieda 3 - 4 ro čné deti 21 detí predstavova ť celkovo 478 nových b.j. na území obce Limbach, čo predstavuje disponibilné plochy pre cca 1 573 3. trieda 4 - 5 ro čné deti 24 detí obyvate ľov. Na základe expertného posúdenia odhadujeme, že z tohto predpokladaného po čtu b.j., ktoré sa mohli postavi ť na rozvojových plochách od roku 1999, bolo dokon čených len cca 118 b.j., čo predstavuje 4. trieda 4 -5 - 6 ro čné deti 24 detí disponibilné plochy pre cca 373 obyvate ľov, tzn. že jednotlivé rozvojové lokality v obci Limbach ur čené 5. trieda 5 - 6 ro čné deti 25 detí pre funkciu bývania predstavujú (berúc do úvahy hodnoty únosnosti územia a optimálnu intenzitu zástavby) Zdroj: web stránka MŠ v Limbachu, 2014 potenciál pre výstavbu cca 360 b.j. s cca 1 190 obyvate ľmi. V minulosti materskú školu navštevovalo v priemere okolo 60 detí. V sú časnosti zaznamenáva po čet detí navštevujúcich materskú školu rastúci trend, ktorý priamo odráža sú časný demografický vývoj v obci spôsobený jej rozširovaním novou výstavbou. V obci na Vinohradníckej ul. 179/71 pôsobí aj súkromné predškolské zariadenie – anglická materská škôlka The Rainbow Garden Limbach. Multikultúrna škôlka rodinného typu poskytuje dennú starostlivos ť, je založená na vz ťahu die ťaťa s prírodou a komunitou, zameraná na ekológiu a štúdium jazykov prirodzeným hravým spôsobom. V Limbachu sa podkladov Centra vedecko - technických informácií Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave (CVTI SR) nenachádza zariadenie špeciálnej materskej školy, ani pri jestvujúcej materskej škole nie sú zriadené špeciálne triedy. Základné vzdelanie na území obce Limbach je zabezpečené v plneorganizovanej základnej škole rodinného typu na Vinohradníckej ul. 70 s vyu čovacím jazykom slovenským, ktorej zria ďovate ľom je Obec Limbach.
62
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Tabu ľka 7.2./3: ZŠ v obci Limbach v šk. r. 2013/2014 (stav k 15.9. 2013) ZDRAVOTNÍCTVO Druh Po čet Po čet Po čet Adresa Zria ďovate ľ Jazyk V obci Limbach sa nenachádza samostatné zdravotné zariadenie. V minulosti bola lekárska starostlivos ť ZŠ tried žiakov pedagógov zabezpe čovaná dochádzajúcim lekárom. Základná škola Obec 1-9 S 5 58 8 Vinohradnícka 70 Limbach V sú časnosti zdravotnú starostlivos ť obyvate ľom obce Limbach zabezpe čujú poskytovatelia sústredení v Mestskej poliklinike v okresnom meste Pezinok, príp. v súkromných medicínskych centrách. Zdroj: CVTI SR, 2014 V Limbašskej doline v katastri obce Limbach (na Poto čnej ul. 11) sa nachádza súkromné dolie čovacie Celkovo bolo zriadených v tejto základnej škole v školskom roku 2013/2014 (stav k 15.9. 2013) 5 tried, ktoré zariadenie Sanatórium Karpatia Limbach s.r.o., ktoré je v sú časnosti na predaj. Odborný lie čebný ústav navštevovalo 58 žiakov. Z toho 4 triedy 1.-4. ro čníka navštevovalo 49 žiakov a 1 triedu 5.-9. ro čníka 9 žiakov. poskytoval zdravotnícku starostlivos ť pre dlhodobo chorých v odbore fyziatria a balneológia (s kapacitou 60 Celkový po čet pracovných miest pre pedagogických pracovníkov v šk. r. 2013/2014 predstavoval 8 miest. Na lôžok) a rehabilitácie pohybového ústrojenstva, rekondi čné pobyty a relaxa čné pobyty pre seniorov (služby jednu triedu pripadalo priemerne 11,6 žiakov a na jedného pedagóga pripadalo 7,3 žiakov. Obsadenos ť školy sa pri ochoreniach pohybového aparátu, po operáciách, ortopedických zákrokoch bedrového, kolenného k ĺbu, v posledných rokoch zvýšila, podobne ako pri materskej škole. po operáciách chrbtice, po mozgovo cievnych príhodách, poúrazové stavy, pri diabetických polyneuropatiách a Škola taktiež poskytuje viacero vo ľno časových aktivít vo viacerých záujmových krúžkoch napr. tane čný, ich komplikáciách). Stavba sa klasifikuje ako nemocni čné budovy a zdravotnícke zariadenia, ako budovy po číta čový, športový, matematický, výtvarný, hudobno-pohybový a i. Vo ľno časové aktivity na škole sú zamerané odborných lie čebných ústavov a kúpe ľných zariadení s predpokladanou životnos ťou do 150 rokov. V budúcnosti aj na podporu rozvoja čitate ľskej a informa čnej gramotnosti. Škola disponuje základným športovým zázemím – je možné zriadi ť v nej napr. zariadenie pre seniorov, hospic, nemocnicu. futbalovým ihriskom so živým trávnikom, asfaltovým ihriskom využívaným na rôzne športové aktivity (basketbal, V oblasti zdravotníctva, vzh ľadom na sú časné potreby obyvate ľstva ako aj na predpokladaný rozvoj obce, by tenis, volejbal a i.). bolo vhodné doplni ť vybavenos ť obce o zariadenia základnej zdravotníckej vybavenosti (ambulancia Kapacita miest v škole je v sú časnosti dostato čná (maximálna kapacita školy je 110 žiakov). V súlade všeobecného lekára pre dospelých, ambulancia všeobecného lekára pre deti a dorast, stomatologická s predpokladaným budúcim demografickým vývojom, kedy uvažujeme s rastom predproduktívnej zložky ambulancia, lekáre ň), pri čom je vhodné preferova ť združovanie jednotlivých druhov ambulancií v rámci jedného obyvate ľstva, rozvojom obce súvisiacim s atraktívnou výstavbou rodinných domov, je nutné uvažova ť objektu príp. do menších komplexov. s rozšírením jej kapacít (žiackych miest) formou nadstavby, prístavby alebo vnútornými úpravami existujúceho objektu. SOCIÁLNE SLUŽBY Pod ľa podkladov Centra vedecko - technických informácií Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave nie je v V obci Limbach sa nenachádzajú žiadne zariadenia sociálnych služieb v zria ďovate ľskej pôsobnosti Limbachu zriadená špeciálna základná škola, ani pri jestvujúcej základnej škole nie sú zriadené špeciálne Bratislavského samosprávneho kraja, ani zariadenia sociálnych služieb prevádzkované neverejným triedy. poskytovate ľom, ktorý poskytuje sociálne služby v zmysle ustanovení zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) Okrem spomenutých škôl pôsobí v Limbachu aj zariadenie pre výchovu v čase mimo vyu čovania – Školský klub v znení neskorších predpisov. detí pri Základnej škole na Vinohradníckej ul. 70. Činnos ť ŠKD sa zameriava na citovú výchovu, výchovu k tolerancii, na zlepšenie komunikácie žiakov pri rôznych činnostiach. V rámci sociálnych služieb zabezpe čuje Obec Limbach terénnu opatrovate ľskú službu v domácom prostredí opatrovaného, čo umož ňuje klientovi zotrva ť v jeho prirodzenom sociálnom (rodinnom) prostredí. Na základe preh ľadov škôl každoro čne publikovaných CVTI SR sa v Limbachu nenachádza žiadna škola pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, základná umelecká škola, Tabu ľka 7.2./5: Poskytovatelia sociálnych služieb v obci Limbach jazyková škola, cirkevná škola, ani vzdelávacia inštitúcia či detašované pracovisko vysokej školy poskytujúce prvý alebo druhý stupe ň vysokoškolského vzdelania, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum vo ľného obchodné meno druh poskytovanej poskytovate ľ adresa miesta forma rozsah času, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe, špeciálne výchovné zariadenie, školské alebo názov, sociálnej služby sociálnej služby poskytovania poskytovanej zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, škola v prírode, stredisko služieb škole. sídlo sociálnej služby sociálnej služby Zo školských ú čelových zariadení, ktoré zabezpe čujú služby a odbornú pomoc pre školy a školské zariadenia v oblasti školského stravovania, sa v Limbachu nachádza školská jedále ň pri základnej škole (na prízemí ZŠ) Obec Limbach, SNP 55, domácnosti neur čitý uvedená v tabu ľke nižšie. 900 91 Limbach; opatrovate ľská služba obec terénna ob čanov čas IČO: 00 304 891 Tabu ľka 7.2./4: Po čet stravníkov v zariadení školského stravovania v obci Limbach za r. 2013 Zdroj: Centrálny register poskytovate ľov sociálnych služieb, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej ň Názov Ulica Kuchy a Stravníci republiky, 2014; Register poskytovate ľov sociálnych služieb vedený BSK, oficiálna web stránka Bratislavského Školská jedále ň pri ZŠ Vinohradnícka 70 1 205 samosprávneho kraja Zdroj: CVTI SR, 2014 Výh ľadovo by bolo žiaduce, v súlade s aktuálnymi demografickými trendmi popula čného starnutia na Slovensku, ť ť Pozn.: KUCHY ŇA = 1 - jedále ň má vyvárajúcu kuchy ňu vybudova v obci zariadenie sociálnych služieb rodinného typu, ktoré by pokrývalo potreby zvláš miestneho obyvate ľstva – seniorov (napr. denný stacionár, príp. komunitné centrum) s kapacitou cca 50 miest, zavies ť Inú formu vzdelávania zabezpe čuje Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany – prepravnú službu – sociálny taxík pre seniorov a ťažko postihnutých ob čanov. zariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre vzdelávanie a prípravu v oblasti civilnej ochrany a krízového manažmentu, krízového riadenia, civilného núdzového plánovania, ochrany kritickej infraštruktúry a KULTÚRA A OSVETA integrovaného záchranného systému. Vykonáva skúšky a opravy materiálu civilnej ochrany a spojovacej špeciálnej techniky a laboratórne kontroly nebezpe čných látok (rádioaktívne, chemické a biologické). Svoje Stabilizácia založenej siete zariadení lokálneho významu, predovšetkým siete knižníc, ktoré plnia významné pracovisko (Stredisko vzdelávania – doškolovacie stredisko MV SR) má aj v Limbachu na Potočnej ul. funkcie v kultúrno-vzdelávacom procese, ako aj zariadení klubového typu, ktoré predstavujú významný článok pre realizáciu záujmov diferencovaných skupín obyvate ľstva, je základným predpokladom pre rozvíjanie kultúrno-spolo čenskej aktivity najširších vrstiev obyvate ľstva. Kultúrny život v obci Limbach v najvä čšej miere zabezpe čuje v sú časnosti najmä Obecný úrad Limbach, miestna knižnica pôsobiaca v priestoroch Obecného úradu ako i rôzne záujmové združenia. Samostatné
63
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
účelové zariadenie poskytujúce kultúrno-spolo čenské vyžitie sa v obci nenachádza. Pre kultúrne aktivity je využívaný priestor školskej jedálne pri Základnej škole na Vinohradníckej ul. 70 alebo exteriérové priestory ako napr. námestie, ihrisko a trhovisko. VEREJNÁ ADMINISTRATÍVA A SPRÁVA Infraštruktúra kultúrnych zariadení v obci sa javí ako nedostato čná. V území by bolo žiaduce dobudova ť Lokalizácia zariadení verejnej administratívy a správy je sústredená najmä do okresného mesta Pezinok kultúrno-osvetové centrum s viacú čelovým využitím s kapacitou cca 200-250 miest, múzeum histórie obce, príp. (Da ňový úrad, Okresné riadite ľstvo Hasi čského a záchranného zboru, Okresný úrad - organiza čný odbor, odbor kino. všeobecnej vnútornej správy, odbor živnostenského podnikania, odbor krízového riadenia, odbor starostlivosti o K významným zariadeniam duševnej kultúry patria sakrálne stavby. V Limbachu sa nachádza rímskokatolícky životné prostredie, katastrálny odbor, pozemkový a lesný odbor, odbor cestnej dopravy a pozemných Filiálny kostol sv. Theobalda zo 14. storo čia na Cintorínskej ul. 9 a evanjelický a. v. kostol z roku 1802 komunikácií, Okresný súd, Okresná prokuratúra, Notársky úrad, Okresné riadite ľstvo Policajného zboru, na Vinohradníckej ul. 142. Obvodné riadite ľstvo Policajného zboru, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). V obci Limbach sa nachádzajú nasledujúce zariadenia verejnej administratívy a správy: Tematika kultúrnych pamiatok a ich ochrany je spracovaná v kapitole C.5.1. Zásady a regulatívy zachovania kultúrno-historických hodnôt a v časti D. DOPL ŇUJÚCE ÚDAJE, v kapitole Kultúrno-historické hodnoty v obci Tabu ľka 7.2./6: Zariadenia verejnej administratívy a správy v obci Limbach Limbach. Názov zariadenia Adresa Kultúrny a spolo čenský život obce je ve ľmi pestrý. Odráža záujmy obyvate ľov, vychádza z tradícií a rozvíja moderné trendy. V obci sa koná po čas celého roka množstvo tradi čných kultúrno-spolo čenských podujatí. Medzi Obecný úrad Limbach SNP 55 najatraktívnejšie patria: Slovenská pošta (dodávacia pošta, poštomat) SNP 17 De ň otvorených pivníc v rámci podujatia Malokarpatská vínna cesta Zdroj: web stránka obce Limbach; Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Limbach na roky 2008-2014, Stengl Consulting, s.r.o.; vlastný dopl ňujúci prieskum AUREX spol. s r.o., 2014 • privítanie Nového roka s prípitkom, • ochutnávka limbašských vín, BANKOVNÍCTVO, FINAN ČNÍCTVO, POIS ŤOVNÍCTVO • spomienkové stretnutie pri príležitosti SNP s partizánskou vatrou, Finan čné služby na území obce Limbach sú zabezpe čované Slovenskou poštou, a.s. (vr. poštomatu). Iné • podujatie pri príležitosti D ňa Ústavy, zariadenia bankovníctva, pois ťovne alebo sporite ľne sa v obci nenachádzajú. • Dni Obce Limbach, • limbašské hody organizované na námestí a ihrisku, KOMER ČNÁ VYBAVENOS Ť • limbašská zabíja čka, • fašiangové posedenie organizované základnou školou, Obchod, verejné stravovanie, verejné ubytovanie, široká škála služieb (výrobných aj nevýrobných), ako aj • medzinárodná ochutnávka hroznových vín, pracoviská fyzických a právnických subjektov, predstavujú významnú čas ť ob čianskej vybavenosti nielen z poh ľadu diverzifikovanej ponuky v uspokojovaní potrieb obyvate ľstva a tvorby nových pracovných príležitostí, • Sie ň slávy Malokampartských vín, ale aj z hľadiska profilácie prostredia obce. • Svätomartinské požehnanie mladých vín, • viano čný pohár vína. Lokalizácia komer čných zariadení, najmä obchodu, verejného stravovania a služieb, sa riadi pravidlami trhovej ekonomiky, čo prevláda najmä u menších zariadení – predajní a prevádzok služieb. U vä čších zariadení pôsobí Šíreniu kultúry a zdrojmi informácií o kultúrnom a spolo čenskom dianí v obci pre jeho obyvate ľov na ich lokalizáciu aj dostatok plôch vä čšej rozlohy. aj návštevníkov i o kultúrnom živote v obciach z okolia sú miestne médiá – Obecným úradom Limbach vydávané lokálne periodiká Limbašské novinky. Z h ľadiska rozvoja obce a zvyšovania kvality a úrovne bývania by bolo vhodné pod ľa dopytu miestneho obyvate ľstva doplni ť niektoré druhy služieb a zvýši ť tak vybavenos ť obce. Obec podporuje aktívnu kultúrnu činnos ť záujmových združení, umeleckých súborov a zoskupení, športových a záujmových klubov ako napríklad Združenie Limbašských vinohradníkov a vinárov (sídlo Vinohradnícka ul. 53), VEREJNÉ UBYTOVANIE A STRAVOVANIE Futbalový klub TJ Karpaty Limbach (sídlo Vinohradnícka ul. 70), Ob čianske združenie Limbašský strap ček (Vinohradnícka ul. 32) a ďalšie. V priestoroch OcÚ v Limbachu pravidelne prebieha záujmová činnos ť – Stravovacie a ubytovacie zariadenia sú nevyhnutnou podmienkou vzniku i rozvoja cestovného ruchu. keramický krúžok pre deti od 4 rokov, ako aj pre dospelých a mládež od 11 rokov. V obci Limbach sú stravovacie služby poskytované najmä reštaura čnými jednotkami v rámci ubytovacích Kultúrnymi a spolo čenskými akciami sa oslovujú široké vrstvy obyvate ľstva, čím sa nepriamo vychovávajú zariadení (reštaurácia v hoteli Libach, Gaudium – centrum oddychu, penzión s reštauráciou Estavella), ale aj ob čania a zvyšuje sa kultúrna úrove ň obyvate ľstva. samostatnou reštauráciou Silván v budove bývalej požiarnej zbrojnice na ul. SNP, či pohostinstvom „U Corgo ňa” na Vinohradníckej ulici. Okrem týchto stravovacích zariadení sa v obci nachádza cukráre ň Dúha na TELESNÁ KULTÚRA A ŠPORT Vinohradníckej ulici. V sú časnosti sa v obci nachádza športový areál na Vinohradníckej ulici č. 70/A, ktorý je sú čas ťou areálu Zariadenia sú na území obce pomerne rovnomerne rozložené. Základnej školy. Nachádza sa tu futbalové ihrisko, tréningové ihrisko. Sú čas ťou areálu Gaudium – centrum Zoznam stravovacích zariadení v obci Limbach je uvedený v nasledujúcom preh ľade. oddych (Poto čná ulica 3) je telocvi čň a, tenisový kurt, inline dráha, trávanaté ihrisko využite ľné pre loptové hry. Cie ľom obce je zvyšovanie dostupnosti a kvality športových plôch ako aj vybudovanie telocvi čne, príp. športovej haly, vybudovanie kolkárne (možné ako sú čas ť športového areálu), vytvorenie priestoru pre vybudovanie Skate-parku. V obci pôsobí futbalový klub Karpaty Limbach, jazdecký klub I.M.I.Limbach, športový klub International Sports Club, kolkársky klub Limbach.
64
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
jestvujúcej zástavby rodinných domov. Pre uskuto čň ovanie predaja (predovšetkým po ľnohospodárskych Tabu ľka 7.2./7: Stravovacie zariadenia v obci Limbach produktov) je v sú časnosti vymedzený priestor trhoviska na námestí SNP. Názov zariadenia Adresa Kapacita V sú časnosti maloobchodnú sie ť v obci tvoria: Reštaurácia Estavella Poto čná ul. 13 40 miest reštaurácia, 20 miest terasa 2 predajne so sortimentom potravinárskeho tovaru (potraviny, SNP 22; Moja samoška, Vinohradnícka 140/32), Reštaurácia Silván SNP 21 1 predaj ňa mäsových výrobkov (Kostelecké Uzeniny s.r.o., SNP 297), Hotel Limbach – Limbašské humno 120 miest Rustikálna reštaurácia 60 miest prevádzky výroby a predaja vína (napr. Limbašské vinohradnícke družstvo, SNP 18; Michal Sadlo ň – vinárstvo, SNP 18 Lovecký salónik 12 miest Vinohradnícka 53; Vinárstvo Limbavin, Podlesná 1; Vino Jano, s.r.o., Vinohradnícka 62; Vinárstvo letná terasa 60 miest A.D.1886 Weinbau MALATSCHEK, Cintorínska 20; Víno Vavrinský – Brehler, Slne čná 47; Sykora Fine Wines, s.r.o., Vinohradnícka 56; Foriš Ivan, Forner Peter, Pri Kockách 4; Vinárstvo Sement – Mlynek Marián, Slne čná Gaudium - centrum oddychu – rustikálna reštaurácia 70 miest bar, recepcie, rauty 100 miest 46; Villa Vinica – vinotéka, vínny bar, pivnica, SNP 84). Poto čná ul. 3 terasa 300 miest Oblas ť služieb a výroby je v obci zastúpená prevádzkami výroby, spracovania a predaja vína, čerpacej stanice vínna pivnica cca 15 členné skupiny Jurki Limbach na ul. SNP 344, výroby a opravy paliet, servisu automatických prá čok a elektrospotrebi čov, Pohostinstvo „U Corgo ňa“ Vinohradnícka ul. 30 cca 16 stolov servisu motorových vozidiel, klampiarstva, zámo čníctva – ková čstva, nákladnej autodopravy, autobusovej dopravy, drevovýroby, kovovýroby, službami riadenia výstavby, stavebného dozoru, tvorby a kontroly Cukráre ň Dúha Vinohradnícka ul. 32 stavebných rozpo čtov, auditu nehnute ľností, pestovania kvetín a drevín, foto servisom. Zdroj: web stránka obce Limbach; Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Limbach na roky 2008-2014, Stengl Z osobných služieb pre miestne obyvate ľstvo sú v obci zriadené 3 prevádzky holi čstva a kaderníctva, 1 Consulting, s.r.o.; vlastný dopl ňujúci prieskum AUREX spol. s r.o., 2014 prevádzka kozmetiky, zber ňa šatstva a v rámci zariadenia Gaudium – centrum oddychu telocvi čň a, fitnes Verejné ubytovanie v obci poskytuje ubytovacie zariadenie vyššieho štandardu – Hotel Limbach na ul. SNP 18 s služby, bowling, biliard, tenisový kurt, golfový trenažér a odpalisko, relaxa čné a wellness služby, inline dráha. Vo celkovou kapacitou 39 lôžok v 20 izbách, z toho 16 dvojlôžkových, 2 jednolôžkové a 2 trojlôžkové. Hotel všeobecnosti sú (menšie) prevádzky služieb zriadené prevažne v rámci jestvujúceho domového fondu. Jedná zaradený do Malokarpatskej vínnej cesty taktiež poskytuje reštaura čné, cateringové služby a služby sa najmä o priestorovo a plošne malokapacitné zariadenia, ktoré v zásade nemajú negatívny vplyv na kvalitu konferen čného a kongresového centra. obytného prostredia. Druhým zariadením poskytujúcim ubytovacie služby vyššieho štandardu je Gaudium – centrum oddychu. V Limbachu sa nenachádza žiadne vä čšie zariadenie obchodu a služieb – polyfunk čné centrum s nápl ňou Spolo čenský areál zariadenia je verejne prístupný so štýlovou reštauráciou, ubytovaním a množstvom obchodnou, stravovacou, rôznou obslužnou príp. aj športovou a relaxa čnou. Komplexná ob čianska vybavenos ť športových a spolo čenských aktivít. Okrem reštaura čných, ubytovacích a športových možností ponúka je zabezpe čená bezprostrednou blízkos ťou okresného mesta Pezinok (napr. nákupno-zábavné centrum Mólo, zariadenie aj konferen čné priestory alternatívne pre 15, 20 až 70 osôb. Budovy areálu sú situované v hypermarket TESCO, ve ľkopredaj ňa Lidl a i.). rozsiahlom, starostlivo udržiavanom parku s ve ľkými trávnatými plochami a rybníkmi. Č Útulné ubytovanie v piatich priestranných príjemne zariadených izbách s výh ľadom na Limbach a okolie ponúka NÁVRH OB IANSKEJ VYBAVENOSTI rodinný penzión Villa Vinica. Celková kapacita penziónu je 10 dospelých osôb. Lokalizácia jestvujúcich zariadení ob čianskej vybavenosti, ako aj vymedzené plochy pre navrhované zariadenia, Ubytovanie v malebnom prostredí Malých Karpát s kapacitou 10 miest v piatich izbách ponúka penzión s sú premietnuté v Komplexnom výkrese priestorového usporiadania a funk čného využívania územia reštauráciou Estavella. Zárove ň poskytuje možnos ť organizova ť rodinné oslavy, firemné stretnutia, školenia a s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami. Priestorové umiestnenie jednotlivých rôzne iné kultúrno spolo čenské podujatia. prípustných resp. neprípustných druhov ob čianskej vybavenosti v rámci územnej štruktúry obce Limbach je bližšie špecifikované v kapitole C.2. Ur čenie prípustných, obmedzujúcich a vylu čujúcich podmienok Zoznam ubytovacích zariadení v obci Limbach je uvedený v nasledujúcom preh ľade. na využitie územia, ur čenie regulácie využitia územia.
Tabu ľka 7.2./8: Ubytovacie zariadenia v obci Limbach Vzh ľadom na fakt, že územie obce Limbach bezprostredne nadväzuje na rozsiahle stabilizované územie okresného mesta Pezinok, dá sa aj na ďalej o čakáva ť využívanie zariadení ob čianskej vybavenosti (a to Názov zariadenia Adresa Kapacita komer čnej ako aj nekomer čnej sociálnej vybavenosti) v ňom sústredených. Hotel Limbach SNP 18 39 lôžok, 20 izieb Návrh ob čianskej vybavenosti obce Limbach je odvodený od predpokladaného po čtu obyvate ľov obce. Celkové ubytovanie de luxe – 16 luxusných lôžok potreby možno odhadnú ť pod ľa nasledovnej tabu ľky. Gaudium – centrum oddychu Poto čná ul. 3 (max s prístelkami 25 lôžok), 8 izieb hotel garni – 68 lôžok stredného štandardu penzión Estavella Poto čná ul. 13 10 lôžok, 5 izieb penzión Villa Vinica SNP 80/84 10 lôžok, 5 izieb Zdroj: web stránka obce Limbach; Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Limbach na roky 2008-2014, Stengl Consulting, s.r.o.; vlastný dopl ňujúci prieskum AUREX spol. s r.o., 2014
MALOOBCHOD A SLUŽBY Vybavenie obchodno-obslužného charakteru plní prioritne funkciu priamej obsluhy a zabezpe čovanie potrieb týmito zariadeniami pre obyvate ľstvo bývajúce priamo v Limbachu. Z h ľadiska štruktúry tovarového sortimentu, ako aj priestorového rozloženia zariadení obchodnej siete na území obce, nie je situácia v obci priaznivá. Zastúpené sú najmä malokapacitné predajne lokalizované v rámci
65
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
* kapacita (závisí od po čtu rovnakých zariadení pre danú cirkev v území) Tabu ľka 7.2./9: Ukazovatele minimálnych potrieb nekomer čnej sociálnej ob čianskej vybavenosti v obci Limbach
Pozn.: Štandard má len charakter odporu čenia, resp. predstavuje vhodnos ť umiestnenia ur čitého druhu zariadenia v obci ur čitej hierarchie a ve ľkosti (alebo v rámci jej časti). 7.3. HOSPODÁRSTVO (VÝROBA) 2 Ukazovate ľ (m /1 000 obyvate ľov, resp. po čet zariadení, sedadiel a i.) má len orienta čný charakter. sídlo do 5 tis. obyvate ľov minimálne potreby na 1 000 obyvate ľov pre max. po čet obyv. vo výh ľade Č v priemere pripadá 3 000 ORGANIZA NÁ ŠTRUKTÚRA podlažnej plochy podlažná plocha druh ob čianskej vybavenosti účelová jednotka po čet ú.j. plochy pozemku po čet ú.j. plocha pozemku Z hľadiska organiza čnej štruktúry hospodárstva bolo na území obce Limbach ku koncu roku 2013 evidovaných (m 2) (m 2) (m 2) (m 2) 279 (94+185) podnikate ľských subjektov (právnické osoby + fyzické osoby). Aj ke ď medziro čne to predstavuje ZDRAVOTNÍCTVO ambulancia všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti zariadenie 2,00 280,00 520,00 6 840,00 1 560,00 len mierny nárast (cca 2-3%), za posledných 10 rokov narástol po čet hospodárskych subjektov o 50%. Z nich ambulancia špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti zariadenie 1,32 132,00 237,60 4 396,00 712,80 2/3 tvoria fyzické osoby-podnikatelia (z čoho až 90% predstavujú živnostníci). Celkový po čet subjektov je nízky, lekáre ň zariadenie 0,36 54,00 72,00 1 162,00 216,00 avšak pri porovnaní na 1 000 obyvate ľov je to viac ako je priemer okresu. Na celkovom počte podnikate ľských zariadenie na poskytovanie jednod ňovej zdravotnej starostlivosti - ? - - ? - - stacionár - ? - - ? - - subjektov okresu sa obec Limbach podie ľa iba cca 7%. Na základe dostupných údajov a na základe vlastných znalostí z oblasti hospodárskej základne regiónu môžeme v rámci hospodárskej základe obce konštatova ť SOCIÁLNE SLUŽBY domov sociálnych služieb miesto 3,00 129,00 180,00 9 387,00 540,00 nasledovné: zariadenie pre seniorov miesto 4,00 128,00 200,00 12 384,00 600,00 zariadenie opatrovate ľskej služby miesto 3,40 136,00 204,00 10 408,00 612,00 • Hospodársku základ ňu obce vytvárajú všetky sektory hospodárstva. Od primárneho, cez rehabilita čné stredisko minimálny po čet zariadení 1 - - 1 - - denný stacionár minimálny po čet zariadení (1) - - (1) - - sekundárny a terciárny, až po kvartérny. jedále ň minimálny po čet zariadení 1 - - 1 - - prá čov ňa minimálny po čet zariadení 1 - - 1 - - • Hospodárska základ ňa obce je diverzifikovaná. Z hľadiska zastúpenia právnych subjektov stredisko osobnej hygieny minimálny po čet zariadení 1 - - 1 - - denné centrum - ? - - ? - - prevládajú malé a stredné podniky terciárneho sektora.
ŠKOLSTVO • Najvä čší po čet subjektov pôsobí v terciárnom sektore (približne 76,5 %), v sekundárnom sektore materská škola (dostupnos ť 400 m) + jasle žiacke miesto 50,00 800,00 2 250,00 150 2 400,00 6 750,00 základná škola (dostupnos ť 500-800 m) žiacke miesto 95,00 788,50 3 325,00 285 2 365,50 9 975,00 (priemyselná výroba a stavebníctvo) pôsobí približne 20 % subjektov a najmenej, len 3,5 % stredná škola - gymnázium (spádové územie 30 000 obyv.) žiacke miesto 42,00 756,00 2 184,00 126 2 268,00 6 552,00 subjektov pôsobí v primárnom sektore (po ľnohospodárstvo). stredná škola - stredná odborná škola (spádové územie 30 000 obyv.) žiacke miesto 50,00 800,00 2 250,00 150 2 400,00 6 750,00 materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením - ? - - ? - - • školský klub - ? - - ? - - Najvä čší podiel subjektov pôsobil v terciárnom sektore v odvetví ve ľkoobchod, maloobchod, oprava školské stredisko záujmovej činnosti - ? - - ? - - motorových vozidiel (približne 23 %). centrum vo ľného času - ? - - ? - -
KULTÚRA • Vysoký podiel subjektov pôsobil ešte v odvetviach odborné, vedecké a technické činnosti (takmer polyfunk čná kultúrna sála sedadlo 23,00 121,50 139,50 69 364,50 418,50 13 %) a stavebníctvo (približne 10,5 %). kultúrno-spolo čenské stredisko miesto 20,00 84,00 120,00 60 252,00 360,00 umelecká galéria m2 výstavnej plochy 0,70 1,75 2,10 2 5,25 6,30 knižnica m2 celkovej úžitkovej plochy 20,00 23,00 40,00 60 69,00 120,00 • Pomerne nízku mieru nezamestnanosti, dlhodobo pohybujúcu sa na úrovni cca 4%. kluby pre kultúrnu činnos ť, kultúrno-osvetové zariadenia miesto 8,80 39,60 54,56 26 118,80 163,68 klubovne záujmových a spolo čenských organizácií miesto 14,00 128,80 170,80 42 386,40 512,40 • Mierne vyšší (v porovnaní s okresom) po čet hospodárskych subjektov na 1000 obyvate ľov. kostoly a pastora čné centrá; modlitebne, zborové domy, medita čné priestory po čet sedadiel (150-250)* - - (150-250)* - -
TELOVÝCHOVA A ŠPORT ihrisko pre deti (dostupnos ť do 400 m) m2 upraveného pozemku 800,00 - 1 120,00 2 400 - 3 360,00 ihrisko pre mládež a dospelých (dostupnos ť do 600 m) m2 upraveného pozemku 700,00 - 840,00 2 100 - 2 520,00 Tabu ľka 7.3./1 Organiza čná štruktúra hospodárstva - obec Limbach 2 ihrisko ve ľkoplošné (viac ako 2 000 m celkovej plochy) m2 hracej plochy 1 800,00 - 2 430,00 5 400 - 7 290,00 2 ihrisko maloplošné (menej ako 2 000 m celkovej plochy) m2 hracej plochy 300,00 - 750,00 900 - 2 250,00 Názov ukazovate ľa 2008 2009 2010 2011 2012 2013 telocvi čň a m2 čistej úžitkovej plochy 44,00 96,80 184,80 132 290,40 554,40 kolkáre ň m2 hracej plochy 8,00 20,00 28,00 24 60,00 84,00 otvorený plavecký bazén - ? - - ? - - Právnické osoby spolu 62 70 79 79 86 94 krytý plavecký bazén - ? - - ? - - otvorená ľadová plocha - ? - - ? - - Fyzické osoby - podnikatelia (osoby) 182 179 185 185 186 185 rekrea čné ihriská m2 pozemku 4 000,00 - 4 000,00 12 000 - 12 000,00 SPRÁVA A RIADENIE Živnostníci 170 165 168 170 171 170 pošta miesto 2,50 87,50 100,00 8 262,50 300,00 Slobodné povolania 9 11 13 12 12 12 zariadenie požiarnej ochrany m2 celkovej úžitkovej plochy 20,00 24,00 50,00 60 72,00 150,00 obecný úrad miesto 1,10 26,40 22,00 3 79,20 66,00 Samostatne hospodáriaci ro ľníci 3 3 4 3 3 3 polícia m2 celkovej úžitkovej plochy 32,00 38,40 38,40 96 115,20 115,20 Zdroj: ŠÚ SR databáza RegDat, jún 2014 Zdroj: Zásady a pravidla územního plánování (Brno 1983) Tabu ľka 7.3./2 Podiel po čtu subjektov v jednotlivých odvetviach hospodárstva Štandardy minimálnej vybavenosti obcí - metodická príru čka pre obstarávate ľov a spravovate ľov územnoplánovacej ľ dokumentácie - aktualizácia. Bratislava 2009. Spracovate : AŽ PROJEKT s.r.o. Sekcia hospodárstva Po čet subjektov Podiel Vytvorenie podmienok pre stanovenie zásad a pravidiel územného plánovania - návrh zásad a pravidiel územného plánovania, november 2013. Spracovate ľ: AŽ PROJEKT s.r.o. A - PO ĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV 10 3,50% vlastné odhady a výpo čty AUREX spol. s r.o. C - PRIEMYSELNÁ VÝROBA 27 9,44% Pozn.: ● - odporú čaná vybavenos ť F – STAVEBNÍCTVO 30 10,49% ○ - alternatívne doplnenie vybavenosti G - VE ĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA MOTOROVÝCH VOZIDIEL ( ) - alternatívne doplnenie vybavenosti A MOTOCYKLOV 66 23,08%
66
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Gejza Nagy - HAPPY TAXI G - VE ĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA 20-24 zamestnancov H - DOPRAVA A SKLADOVANIE 16 5,59% MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV I - UBYTOVACIE A STRAVOVACIE SLUŽBY 7 2,45% Michal Sadlo ň - vinárstvo A - PO ĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV 10-19 zamestnancov J - INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA 14 4,90% Limbašské vinohradnícke C - PRIEMYSELNÁ VÝROBA 5-9 zamestnancov K - FINAN ČNÉ A POIS ŤOVACIE ČINNOSTI 3 1,05% družstvo L - ČINNOSTI V OBLASTI NEHNUTE ĽNOSTÍ 9 3,15% KonekTel, spol. s r.o. G - VE ĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA 5-9 zamestnancov MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV M - ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI 37 12,94% Katarína Janušiková G - VE ĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA 5-9 zamestnancov N - ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY 19 6,64% MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV DESIGN CONCEPT s. r. o. G - VE ĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA 5-9 zamestnancov O - VEREJNÁ SPRÁVA A OBRANA; POVINNÉ SOCIÁLNE ZABEZPE ČENIE 1 0,35% MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV P - VZDELÁVANIE 4 1,40% Rybárske centrum Riverland, G - VE ĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA 5-9 zamestnancov Q - ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA POMOC 11 3,85% s.r.o. MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV R - UMENIE, ZÁBAVA A REKREÁCIA 9 3,15% Limbašské pohostinské služby I - UBYTOVACIE A STRAVOVACIE SLUŽBY 5-9 zamestnancov Su čanská a spol., s.r.o. S - OSTATNÉ ČINNOSTI 23 8,04% ErasData - Pro s.r.o. J - INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA 5-9 zamestnancov Celkový sú čet 286 100,00% Zdroj: ŠÚ SR - pracovisko ŠÚ SR v Bratislave, jún 2014 Zdroj: Štatistický úrad SR, krajské pracovisko Bratislava jún 2014
Územný plán po číta s rastúcim po čtom malých a stredných podnikov (najmä spol. s r.o.) a to najmä v oblastí Pozn.: Metóda klasifikácie SK NACE služieb (terciárny sektor). Aj s oh ľadom na prevažujúce funkcie riešeného územia sa dá o čakáva ť rozvoj najmä v oblasti maloobchodu, cestovného ruchu a vo ľno časových aktivít.
ZAMESTNANECKÁ ŠTRUKTÚRA PRIMÁRNY SEKTOR Štruktúra pracujúcich bola za obec evidovaná iba pri s čítaní obyvate ľov, domov a bytov. Posledné disponibilné Po ľnohospodárska pôda údaje sú však zo s čítania v roku 2001. Na základe ich neaktuálnosti a zmeny metódy ich evidencie nie sú relevantne porovnate ľné. Avšak na porovnanie podielu zamestnaných osôb v jednotlivých odvetviach Pod ľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky sú po ľnohospodárske pôdy v riešenom území zaradené do 6., 7., hospodárstva môžeme využi ť kalkuláciu spracovate ľa ÚPN, ktorý pre ú čely plánovacích (územných 8. a 9. skupiny BPEJ. a regionálnych) dokumentácií vypracoval odhady podielu zamestnanosti v jednotlivých odvetviach hospodárstva Najvä čší podiel bonitovanej pôdy tvorí kód BPEJ 0174231 (cca 40 % z bonitovaných pôdno-ekologických na úrovni jednotlivých obcí, resp. miest Bratislavského kraja za rok 2011. jednotiek), hlavná pôdna jednotka sú kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním stredne ťažké, ťažké až Tak, ako aj pri porovnaní po čtu subjektov pôsobiacich na území obce Limbach, aj pri skúmaní zamestnanosti ľahké. v jednotlivých sektoroch hospodárstva najvä čší podiel zamestnancov pracoval ku koncu skúmaného obdobia Najkvalitnejšie pôdy (pod ľa Zoznamu najkvalitnejšej po ľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území (rok 2011) v terciárnom sektore (približne 85 %). V sekundárnom sektore (priemysel a stavebníctvo) pracovalo pod ľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek -BPEJ) na území obce Limbach zastupujú pôdy len približne 13 % zamestnancov a v primárnom sektore to bolo nie čo viac ako 2 % osôb. Pri porovnaní s kódom BPEJ 0125001 (cca 0,15 ha) a 0174231. odvetvovej klasifikácie ekonomických činností malo najvýznamnejšie postavenie v štruktúre zamestnanosti Tabu ľka 7.3./4: Bonitované pôdno-ekologické jednotky v riešenom území odvetvie ve ľkoobchod a maloobchod (približne 23 %). Pri porovnaní s rokom 2001 nedošlo v hospodárskej štruktúre obce k výrazným zmenám. Kód BPEJ Hlavná pôdna jednotka Skupina BPEJ Pri porovnaní s hodnotami okresu Pezinok najväčší rozdiel v štruktúre zamestnanosti pozorujeme v sektore 0125001 Čiernice glejové prevažne karbonátové, ľahké 6 priemyslu (v okrese pracuje v sektore priemyslu o cca 10% viac zamestnancov). Naopak o cca 10% viac Kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním stredne ťažké, ťažké až 0174231 6 zamestnancov pracuje v odvetví maloobchodu a ve ľkoobchodu v obci ako v okrese. ľahké Kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním stredne ťažké, ťažké až 0174262 8 PREH ĽAD NAJVÝZNAMNEJŠÍCH SUBJEKTOV HOSPODÁRSTVA ľahké Kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním stredne ťažké, ťažké až 0174441 7 Preh ľad najvýznamnejších podnikov sídliacich na území obce Limbach vychádza z výberu z registra organizácií ľahké evidovaných krajskou správou ŠÚ v Bratislave (jún 2014). Jednotlivé právne subjekty sú rozdelené na základe Kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním stredne ťažké, ťažké až 0274781 8 hospodárskeho sektora hlavnej ekonomickej činnosti. ľahké Pri poh ľade na tabu ľkové vyjadrenie podnikov v kategórii po čtu zamestnancov 5 a viac má najpo četnejšie Kambizeme (typ) na horninách kryštalinika, na výrazných svahoch: 12 - 0280781 9 zastúpenie terciárny sektor, v ktorom pôsobí devä ť subjektov. Primárny sektor zastupuje 1 subjekt a sekundárny 25˚ stredne ťažké až ľahké sektor iba jedna spolo čnos ť. Všetky subjekty pôsobia v privátnom sektore. Najvýznamnejšími zamestnávate ľmi Kambizeme (typ) na horninách kryštalinika, na výrazných svahoch: 12 - 0280881 9 sú subjekt v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci a Obec Limbach. 25˚ stredne ťažké až ľahké Tabu ľka 7.3./3: Preh ľad najvýznamnejších subjektov pod ľa odvetví hospodárstva v kategórii nad 10 zamestnancov pôsobiacich v obce Limbach Po ľnohospodárstvo a po ľnohospodárska výroba Názov subjektu Sekcia Kateg. po čtu zamest. Obec Limbach sa nachádza v po ľnohospodársky intenzívne obhospodarovanej Podunajskej nížine. Má ve ľmi Obec Limbach O - VEREJNÁ SPRÁVA A OBRANA; POVINNÉ SOCIÁLNE 25-49 zamestnancov dobré pôdne a klimatické podmienky najmä pre pestovanie vini ča. ZABEZPE ČENIE LSE - Life Star Emergency, s.r.o. Q - ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA POMOC 25-49 zamestnancov
67
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Tabu ľka 7.3./5: Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenie na území obce Limbach 2013 Lesnícku výrobu zabezpe čujú Štátne Lesy SR, š. p. odštepný závod Smolenice. Lesné hospodárske plány ur čujú ciele a úlohy hospodárenia v lesoch najmä z h ľadiska pestovania a ochrany lesov, ochrany a tvorby Podiel z po ľnohospodárskej Druh pozemku Výmera v m2 Podiel z celkovej výmery pôdy životného prostredia, ťažieb dreva a ostatných funkcií lesov. Sú nástrojom na cie ľavedomé hospodárenie v lesoch a zlepšovanie funkcií lesov. Vyhotovujú sa pre časti lesov pod ľa ich užívania spravidla na obdobie 10 Celková výmera územia obce - mesta 15 372 805 100,00 - rokov.
Po ľovníctvo Po ľnohospodárska pôda - spolu 2 523 327 16,41 100,00 Úlohou po ľovníctva je zachovanie a zve ľadenie existujúceho genofondu po ľovnej zveri a prípadné zníženie škôd - orná pôda 54 819 0,36 2,17 spôsobovaných zverou na lesných ekosystémoch. Po ľovná zver je považovaná za obnovite ľný prírodný zdroj. Riešené územie je zaradené do Po ľovnej oblasti Trnavsko-pieš ťanská, poľovný revír Podkarpatské Pole. - chme ľnica 0 0,00 0,00 - vinica 1 539 158 10,01 61,00 SEKUNDÁRNY SEKTOR - záhrada 173 134 1,13 6,86 V sekundárnom sektore je zamestnaných približne 13 % zamestnancov a pôsobí tu približne 20 % subjektov. - ovocný sad 25 460 0,17 1,01 Sekundárny sektor nemá v hospodárskej základni obce Limbach významné zastúpenie. Z h ľadiska odvetví sekundárneho sektora, najvä čší po čet subjektov pôsobí v oblasti stavebníctva (takmer 53 %). - trvalý trávny porast 730 756 4,75 28,96 Tabu ľka 7.3./7: Zastúpenie podnikov v jednotlivých odvetviach sekundárneho sektora Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza RegDat, jún 2014 č Najviac zastúpený druh pozemku na území obce Limbach je vinica. Zaberá až 61 % z po ľnohospodárskej pôdy Divízia hospodárstva Po et subjektov Podiel a 10 % z celkovej výmery obce. Zastúpenie jednotlivých druhov pozemku je pomerne stabilné. Zo Oprava a inštalácia strojov a prístrojov 2 3,51% strednodobého h ľadiska (od roku 2008) došlo len k miernemu poklesu výmery viníc (cca o 2 % Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva 4 7,02% z po ľnohospodárskej pôdy). Významným subjektom zaoberajúci sa po ľnohospodárskou výrobou na území obce je Limbašské Tla č a reprodukcia záznamových médií 1 1,75% vinohradnícke družstvo, ktoré aj pod ľa po čtu zamestnancov patrí k významnejším hospodárskym subjektom. Výroba elektrických zariadení 3 5,26% Družstvo obhospodaruje cca 30 ha rodiacich viníc vo vinohradníckych obciach Limbach a Pezinok. Všetku Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení 4 7,02% dopestovanú produkciu družstvo spracováva a vyrába víno. Na území obce je evidovaný iba minimálny po čet samostatne hospodáriacich ro ľníkov. Výroba nábytku 1 1,75% Rozsiahlejšie územia po ľnohospodárskej výroby sú lokalizované mimo (západne) od zastavaného územia obce. Výroba nápojov 8 14,04% Výroba odevov 2 3,51% Lesné hospodárstvo Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 2 3,51% Z hľadiska výskytu lesných ekosystémov je riešené územie druhovo pomerne diverzifikované. Prevládajú bukové a dubovo-hrabové lesy. Katastrálne územie Limbachu patrí do Oblasti západokarpatskej flóry, Obvodu Stavebníctvo 30 52,63% predkarpatskej flóry a Okresu Malé Karpaty. Celkový sú čet 57 100,00% Potenciálne vegeta čné jednotky zah ŕň ajú bukovo kvetnaté lesy podhorské, dubovo-hrabové lesy karpatské, Zdroj: Štatistický úrad SR, krajské pracovisko Bratislava lužné lesy podhorské a horské, dubovo-cerové lesy, dubové kyslomilné lesy, lipovo-javorové lesy, bukové lesy vápnomilné, bukové kyslomilné lesy podhorské a bukové a jed ľové lesy kvetnaté. Pozn.: Metóda klasifikácie SK NACE Pod ľa katastra nehnute ľností zaberajú lesné pozemky približne 1184 ha, čo predstavuje 77 % z celkovej výmery obce Limbach. Lesy ležia najmä vo východnej časti riešeného územia. Z dlhodobého h ľadiska nedošlo Po čet subjektov v odvetví priemyselnej výroby je pomerne nízky. Najvä čší po čet subjektov pôsobí v odvetviach: k nejakým významným zmenám vo výmere lesných pozemov. Výroba nápojov a Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva. Ochranné pásmo lesa je pod ľa § 10 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov vymedzené V sekundárnom sektore (priemysel a stavebníctvo) pracovalo, ku koncu roku 2011, približne 13 % na pozemkoch do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. zamestnancov, z čo v odvetviach priemyslu pracovalo približne 12 % a v stavebníctve približne 1 % Tabu ľka 7.3./6: Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenie na území obce Limbach 2013 zamestnancov. Pri porovnaní s hodnotami príslušného okresu vykazuje zamestnanos ť v sektore priemyslu v obci hodnotu nižšiu Druh pozemku Výmera v m2 Podiel z celkovej výmery Podiel z nepo ľnohosp. pôdy o cca 10%. Z hľadiska zamestnávate ľskej významnosti sekundárneho sektore je potrebné skonštatova ť, že na území obce nepôsobia významní zamestnávatelia v sekundárnom sektore, čo vyplýva aj z iného funk čného zamerania sídla Celková výmera územia obce - mesta 15 372 805 100,00 ako takého ( ťažiskové funkcie sú skôr orientované na bývania s čím súvisí aj rozvinutá ponuka služieb v oblasti Nepo ľnohospodárska pôda - spolu 12 849 478 83,59 100,00 terciárneho sektora). - lesný pozemok 11 843 686 77,04 92,17 Na území obce Limbach nepôsobí žiaden subjekt s viac ako 10 zamestnancami (najvä čším zamestnávate ľov - vodná plocha 62 791 0,41 0,49 v sektore priemyslu je Limbašské vinohradnícke družstvo, ktoré sa venuje výrobe nápojov). Územný plán neuvažuje v rámci riešeného územia s lokalizáciou výrobných aktivít, ktoré by mali výraznejšie územné nároky, alebo ktoré by ohrozili celkový vidiecki charakter riešeného územia. Z organiza čného h ľadiska - zastavaná plocha a nádvorie 621 473 4,04 4,84 uvažuje územný plán s potenciálnym nárastom najmä malých podnikate ľov. - ostatná plocha 321 528 2,09 2,50
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza RegDat, jún 2014
68
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
TERCIÁRNY SEKTOR Obrázok 7.3./1: Lokalizácia subjektov v oblasti vinohradníctva a vinárstva Terciárny sektor hospodárstva zah ŕň a všetky druhy komer čných a komunálnych služieb. Jedná sa spravidla o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor vo vyspelých ekonomikách, ktorý charakterizuje relatívne nízka investi čná náro čnos ť v prípravnej fáze, vysoké tempo zavádzania pokroku a rýchly rast produktivity práce. V dôsledku prehlbujúcej sa informatizácie spolo čnosti sa mnohé aktivity presúvajú zavádzaním informa čných technológií práve do toho sektora. Z hľadiska priestorových nárokov nemá terciárny sektor rozsiahle nároky ako sektor sekundárny, resp. z hmotovo-priestorového prejavu nemodifikuje ráz urbanizovanej časti územia. Z hľadiska organiza čnej štruktúry najvä čší po čet subjektov pôsobí práve v odvetviach terciárneho sektora (približne 76,5 %). Štruktúra subjektov je obdobná aj na úrovni okresu. Najvä čší podiel subjektov pôsobil v terciárnom sektore v odvetví ve ľkoobchod, maloobchod, oprava motor. vozidiel (približne 23 %). Vysoký podiel subjektov pôsobil ešte v odvetviach odborné, vedecké a tech. činnosti (takmer 13 %). Tak, ako aj pri porovnaní po čtu subjektov pôsobiacich na území obce Limbach, aj pri skúmaní zamestnanosti v jednotlivých sektoroch hospodárstva, najvä čší podiel zamestnancov pracoval, ku koncu skúmaného obdobia (rok 2011) v terciárnom sektore (približne 85 %). Pri porovnaní medzi jednotlivými odvetviami hospodárstva mali významné postavenie v štruktúre zamestnanosti odvetvie ve ľkoobchod a maloobchod (približne 23 %), čo je len mierne vyššie ako je tomu na úrovni okresu. Samozrejmos ťou je lokalizácia drobných prevádzok maloobchodu a komer čných služieb. Obec Limbach disponuje aj administratívnymi službami a verejnou správou lokálneho významu. Na území obce sa nenachádza významný zamestnávate ľ. Územný plán v tejto súvislosti po číta s ďalším rozvojom odvetví služieb aj v rámci riešeného územia a to najmä v oblasti stravovacích a ubytovacích zariadení a maloobchodu.
PRIESTOROVÁ ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA Hospodárske aktivity na území obce Limbach nie sú koncentrované do vä čších súvislých celkov, ale nachádzajú sa vo viacerých častiach územia. Rozsiahlejšie areály koncentrácie výrobných aktivít (po ľnohospodárska výroba) nie sú na území obce Limbach lokalizované. Zdroj: vlastné spracovanie Dominantnú úlohu v hospodárskej štruktúre obce zohráva terciárny sektor (odvetvie služieb) čo sa týka podielu subjektov s po čtom zamestnancov v kategórií 10 a viac. Ďalšie hospodárske aktivity sú lokalizované diverzifikovane na území obce, ale môžeme identifikova ť 3 Hlavná cestná komunikácia je v zastavanom území významným lokaliza čným činite ľom hospodárskych aktivít. roz ľahlejšie areály s koncentráciou podnikate ľských aktivít a skladov: Aj vzh ľadom ku charakteru subjektov sektora služieb je lokalizácia týchto aktivít situovaná v rámci zastavaného • 1. areál je situovaný pri vstupe do obce Limbach po ľavej strene od Grinavy, pri areáli ČOV. územia obce. Predmetný areál sa nachádza mimo hraníc sú časného platného zastavaného územia a patrí do ľ ľ Z h adiska po nohospodárstva môžeme konštatova ť, že v sú časnosti už žiaden roz ľahlý po ľnohospodársky regula čnej zóny U 31. areál na území obce Limbach nefunguje. Po ľnohospodárska výroba sa v sú časnosti sústre ďuje • č č na obhospodarovanie vinohradov, tie nie sú koncentrované do vä čších celkov, skôr pôsobia ako samostatné 2. areál (záhradné centrum) sa nachádza v zastavanom území, prístup z Poto nej ulice v regula nej menšie vinárstva. Po ľnohospodárske plochy sa teda neobhospodarujú ve ľkoplošne, ale sú rozdrobené zóne U 23. do menších častí, ktoré sú obhospodarovane samostatne (vinárstva a vinohradníctva) a nachádzajú sa • Najrozsiahlejší areál (bývalé po ľnohospodárske družstvo) je lokalizovaný v blízkosti centrálnej časti rovnomerne na celom území obce Limbach. obce, v zastavanom území obce, pri areáli čerpacej stanice (benzínka), ohrani čenej ulicou SNP, Družstevnou ulicou a z JV strany areálom centra oddychu (Gaudium). Uvedený areál na nachádza v regula čnej zóne U 15.
Z hľadiska rozvoja hospodárskej štruktúry územný plán uvažuje s rozvojom odvetví patriacich do terciárneho sektora najmä v nadväznosti na rast rodinnej výstavy a reziden čný development, s ktorým súvisí aj rastúci po čet obyvate ľov. Aj v tejto súvislosti sa dá o čakáva ť rastúci dopyt po službách najmä lokálneho významu či už stravovacie, kaviare ň, prípadne ubytovacie služby a maloobchod. Tento rozvoj bude súvisie ť aj s predpokladaným rozvojom cestovného ruchu prípadne vo ľno časových aktivít na riešenom území. Potenciál podmienok pre hospodárske aktivity sa skôr javí vo forme valorizácie primárneho sektora a následne rozvoj potravinárskeho priemyslu , prípadne vo forme etablovania sa malých a stredných podnikov pôsobiacich v odvetví služieb. ÚPN Limbach po číta s ďalším rozvojom odvetví služieb (najmä stravovacie, kaviare ň, ubytovacie zariadenia, maloobchod), ktorý je naviazaný na ďalší rozvoj územia v oblasti cestovného ruchu a vo ľno časových aktivít. Uvažovaný rozvoj je možné o čakáva ť najmä v území pozd ĺž hlavnej komunikácie, ale menšie prevádzky v oblasti služieb môžu vznika ť aj v jednotlivých častiach územia. S potenciálnym rozvojom sekundárneho sektora aktualizácia územného plánu obce Limbach (ÚPN Limbach) uvažuje iba v zmysle zvýšeného využitia existujúcich areálov . S nárastom nových plôch ÚPN Limbach neuvažuje.
69
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
7.4. REKREÁCIA, CESTOVNÝ RUCH A TURIZMUS Senec, Slovenský Grob, Smolenice, Suchá nad Parnou, Svätý Jur, Šenkvice, Štefanová, Trnava, Ve ľký Biel, Ve ľký Grob, Vini čné, Vinosady, Vištuk, Zelenec. Kapitola 7. Cestovný ruch a rekreácia (ÚPN SÚ Limbach) je sú čas ťou kapitoly B.7.4. Rekreácia, cestovný ruch a turizmus. Aktivity spojené s rozvojom vinohradníctva a vinárstva v danom regióne posil ňujú vnímanie kultúrno-historickej krajiny a zvýšenie povedomia a potrebe starostlivosti o ňu.
Poznávací turizmus POTENCIÁL A PERSPEKTÍVY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU A REKREÁCIE V obci Limbach je zaujmavá svojou históriou (vi ď kapitola B.4. Riešenie záujmového územia obce Limbach Do kapitoly B.7.4. Rekreácia, cestovný ruch a turizmus sa vkladá nasledujúca podkapitola Potenciál a širšie vz ťahy dokumentujúce za členenie riešenej obce do systému osídlenia, podkalitola História obce a perspektívy rozvoja cestovného ruchu a rekreácie. Limbach). Obec je známa vinohradníckou tradíciou. Nachádzajú sa tu objekty pamiatko významné objekty, ktoré sú chránené v zmysle pamiatkového zákona (zákona o ochrane pamiatkového fondu). V sú časnom období (za čiatok 21. storo čia) narastá podiel tzv. „zeleného“ cestovného ruchu (CR), kam možno zaradi ť vidiecky, kultúrny, športový, konferen čný turizmus, cykloturistiku, pešiu turistiku, a pod. Jedná sa o Národné kultúrne pamiatky: Pre ú častníkov CR sú zaujímavé poznatky o navštívenej krajine, regióne, lokalite, charakter, zvyky obyvate ľstva, • rímsko katolícky kostol svätého Teobalda, Cintorínska ul. 9, ( vznik 15. storo čie), miestna kultúra, história, tradície, folklór, gastronómia, ... (poznávací turizmus). Vyh ľadávané sú menej • evanjelický kostol, Vinohradnícka ul. 142, (vznik 1830). frekventované vidiecke oblasti s menšou koncentráciou ľudí. Potenciál územia Bratislavského samosprávneho kraja vo vz ťahu k obci Limbach V súlade s princípmi prijatými Slovenskou republikou v Dohovore o ochrane architektonického dedi čstva Európy* sa v Aktualizácií územného plánu stanovujú nasledovné odporú čania: • vinohradnícke a vinárske tradície, • - využíva ť chránené nehnute ľnosti z poh ľadu potrieb sú časného života, • možnosti rozvoja agroturistických aktivít (vidiecky cestovný ruch), • - adaptova ť staré budovy na nové využitie všade, kde je to vhodné. • ideálne geografické podmienky pre cyklistiku, cykloturistiku, • ideálne geografické podmienky pre nenáro čnú horskú pešiu turistiku, hustá sie ť rekrea čných trás a Obec Limbach je sú čas ťou náu čného chodníka nadregionálneho významu Malokarpatská banská cesta. Táto rekrea čných a turistických lokalít v Malých Karpatoch. spája historické banské lokality a obce s historickým významom: Bratislava – Ra ča – Svätý Jur – Limbach – Pezinok – Modra – Píla – Častá – Do ľany – Dolné Orešany – Horné Orešany – Lošonec – Smolenice – Trstín – Obec Limbach patrí pod ľa členenia stanoveného v ÚPN R BSK do Rekrea čnej krajiny horskej lesnej – Buková – Plavecký Peter – Plavecký Mikuláš – Plavecké Podhradie – Sološnica – Rohožník – Kuchy ňa – Malokarpatský horský pezinsko-modransko-červenokamenský rekrea čný územný celok (RÚC 15). Pernek – Jablonové – Lozorno – Stupava – Borinka – Záhorská Bystrica – Marianka – Lama č – Devín – Bratislava. Agroturistika , vinohradníctvo a vinárstvo Cykloturistika Existujúci stavebný fond v obci Limbach je vhodné využi ť pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturistiky. Obec sa nachádza vo vinohradníckom prostredí v podnoží Malých Karpát, v blízkosti významných kultúrno-historických V návrhu ÚPN-R BSK sú doteraz evidované cyklotrasy doplnené o nové úseky tak, aby vznikol spojitý systém prvkov a prírodných zaujímavostí. cyklotrás. Navrhovaná sie ť cyklotrás, prepájajúca obce / mestá, lokality s rekrea čným, prírodným alebo kultúrno- historickým potenciálom, zabezpe čí dopravné a rekrea čné väzby v krajine pre domácich obyvate ľov a pre Princípy rozvoja v oblasti agroturistiky, vinohradníctva a vinárstva: návštevníkov (rekrea čná i obslužná cyklodoprava). • rozvíja ť agroturistické aktivity v spojitosti s rozvojom rekrea čných trás (peších, náu čných, Systém cyklistických trás je navrhovaný v systéme: cyklistických, jazdeckých, vodáckych), a tak sprístup ňova ť zdravou a ekologicky prijate ľnou formou významné lokality prírodného a kultúrno-historického charakteru, a lokality agroturistických aktivít, • medzinárodných, národných, regionálnych miestnych a spojovacích cyklotrás, • podporova ť rozvoj vinohradníctva a vinárstva formou agroturistických aktivít • pozd ĺž významných vodných tokov, po hrebeni Malých Karpát, v podhorských pásoch na úpätí • zachova ť tradi čné osídlenie vidieka, a tým zabezpe čiť krajinotvorné a ekologické funkcie Malých Karpát, • • oživi ť kultúrno-historické, folklórne a remeselnícke tradície v regióne miestnych a spojovacích cyklotrás medzi obcami a lokalitami s prírodným /kultúrno-historickým • lepšie zhodnoti ť produkty po ľnohospodárskej prvovýroby podávaním miestnych gastronomických potenciálom. špecialít a priamym predajom produktov turistom Cez územie katastra obce Limbach prechádza špecifická cyklotrasa Green bike Tour – zelený okruh – horská • podporova ť návrh vinohradníckych usadlostí, gazdovské dvory, príp. jazdecké areály cyklistická trasa (75 km). • chov drobných hospodárskych zvierat, minizoo, jazdy na koni, detské ihriská, posedenia v prírodnom V podkarpatskom páse je navrhnutá Malokarpatská vínna cyklotrasa , ktorá zlepší pohyb cyklistov v tomto /tradi čnom vidieckom prostredí, tradi čné i nové pestovate ľské, chovate ľské ukážky, ochutnávky vín, regióne. Hrebe ňová cyklotrasa Bratislava – Buková – Bradlo ( Štefánikova cyklomagistrála ) a Bikepark Malé domácich produktov, zber a spracovanie poľnohospodárskych plodín (ovocie, najmä hrozno, lie čivé Karpaty zlepšia podmienky horskej cyklistiky. rastliny, ...), rybolov, vinohradnícke a vinárske aktivity, ... Schéma 7.4./1: Štruktúra cyklotrás pod ľa Územného plánu regiónu Bratislavského samosprávneho kraja Malokarpatská vínna cesta (MVC) ako ob čianske združenie prispieva k rozvoju cestovného ruchu v Bratislavskom i Trnavskom samosprávnom kraji. Je zamerané na spoznávanie a rozvoj tradície vinohradníctva a vinárstava . Ob čianske združenie MVC má vyše 260 individuálnych a kolektívnych členov. Sídlo MVC je v meste Modra. Obce Malokarpatskej vínnej cesty sú: Báho ň, Bernolákovo, BA – Devín, BA – Rača, BA – Staré Mesto, BA – Vajnory, Budmerice, Cífer, Častá, Čataj, Do ľany, Dlhá, Dubová, Dolné Orešany, Horné Orešany, Chorvátsky Grob, Igram, Jablonec, Kaplná, Limbach , Modra, Modra – Harmónia, Modra – Krá ľová, Pezinok, Píla, Ružindol,
70
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Perspektívne je vhodné združova ť – pod ľa potreby a priestorových možností – body vybavenosti pre pešiu a cyklistickú turistiku, prepája ť významné lokality prírodného a kultúrno-historického charakteru, a lokality agroturistických aktivít sústavou rekrea čných trás (peších, náu čných, cyklistických, jazdeckých). Horská pešia turistika, pobyt v horách a lesoch, turistika v po ľnohospodárskej a podhorskej krajine Cez katastrálne územie obce Limbach po hrebeni Malých Karpát prechádza medzinárodná turistická trasa „Cesta hrdinov SNP“ (Štefániková magistrála) , ktorá je sú čas ťou Európskej dia ľkovej trasy E08. Cesta hrdinov SNP vedie naprie č Slovenskom (Devín – Malé Karpaty, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Ve ľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský raj, Volovské vrchy, Šarišská vrchovina, Čergov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina – Dukla). Celková d ĺžka Cesty hrdinov SNP je cca 780 km Cestu hrdinov SNP pretínajú prie čne trasy s východiskami v obci Limbach, a to: • zelená turistická trasa (za čiatok v strede obce – Limbašská vyviera čka – Kozí chrbát II), • modrá turistická trasa (za čiatok v strede obce – Šenkárka – Tri Kamenné kopce).
Na modrú trasu sa napája žltá turistická trasa v lokalite Šenkárka v smere na Kolárske, Žilová, Zumberk (Pezinok). Navrhované opatrenia pre zhodnotenie a využitie turistického potenciálu: - udržiava ť, podporova ť a rozvíja ť podmienky pre rozvoj horského turizmu pre všetky vekové kategórie, bohatú sie ť turistických trás, vrátane náu čných - vymedzi ť sústavu turistických nástupných bodov po okraji CHKO Malé Karpaty: • pri vstupe do Limbašskej doliny (vi ď. Komplexný výkres priestorového uporiadania a funkčného využívania územia s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami) • pri južnom okraji rekrea čnej oblasti Suchý vrch (vi ď. Komplexný výkres priestorového uporiadania a funk čného využívania územia s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami) • v lokalite Nad pivnicou - Sadlo ňov mlyn (vi ď. Komplexný výkres priestorového uporiadania a funk čného využívania územia s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami)
- skvalitni ť vybavenos ť nástupných bodov do Karpát s oddychovými plochami a rekrea čným mobiliárom, podpori ť rozvoj hromadnej dopravy v podhorí Karpát - skvalitni ť vybavenos ť turistických trás (rekrea čný mobiliár, stravovacie a ubytovacie zariadenia – napr. vybudovaním besiedky pri Limbašskej vyviera čke a pod.) - vedenie turistických trás po existujúcich po ľných, vinohradníckych cestách, prípadne v súbehu s cyklotrasami vedenými mimo frekventovaných ciest
- využi ť bohatý kultúrno-historický, spolo čenský, prírodný potenciál malokarpatskej krajiny - umožni ť bezpe čný pohyb obyvate ľov medzi obcami upravenými pešími trasami, (pešie prepojenie medzi obcou Limbach a mestom Pezinok - v juhovýchodnom smere na Grinavu a v severovýchodnom smere pozd ĺž V Limbachu sa v sú časnosti buduje/vyzna čuje cyklistická cesta v centre obce s napojením na mesto Pezinok Fajgalskej cesty) (vi ď Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami). - podpori ť budovanie plôch a línií drobnej krajinnej zelene v nížinných častiach riešeného územia, budovanie sprievodnej zelene pozd ĺž po ľných ciest s funkciou nielen rekrea čnou ale aj ekologickou Pozd ĺž cyklotrás je vhodné vysadiť aleje a stromoradia, v oblastiach dopravne menej frekventovaných je vhodné uplatni ť ovocné dreviny. - podpori ť rekrea čnými trasami v podhorskej vinohradníckej krajine sprístupnenie zachovaných fragmentov pôvodnej vinohradníckej krajiny. Body vybavenosti pre cyklistickú dopravu Hipoturistika Body vybavenosti miestneho významu navrhova ť na miestnych a spojovacích trasách v lokalitách s miestnym prírodným, kultúrno-historickým a rekrea čným potenciálom na úrovni obcí. Ich budovanie závisí od iniciatívy Charakter krajiny v katastri obce Limbach t.j. spojenie vinohradníckej krajiny a lesnej krajiny Malých Karpát, je jednotlivých obcí. ideálny pre rozvoj hipoturistiky. Vhodné je vedenie cyklistických a jazdeckých trás v paralelných koridoroch so spolo čnými oddychvými bodmi v krajine. Prvky vybavenosti – prístrešky, lavi čky, stojany, oddychové plochy, ihriská – klasické aj prírodné, ob čerstvovacie zariadenia, servis, studni čky, orienta čný a informa čný mobiliár, výtvarné prvky, turistické ubytovacie a stravovacie zariadenia (predovšetkým na území obcí /miest), cyklotáboriská.
71
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Individuálna rekreácia NÁVRH CESTOVNÉHO RUCHU A REKREÁCIE SÍDLA VO VÄZBE NA REGIÓN V riešenom území sa nachádzajú dve rekrea čné oblasti, a to: rekrea čná oblas ť Suchý vrch a rekrea čná Znenie pôvodného textu - ÚPN SÚ Limbach, 1996: oblas ť Limbašská dolina . Obe vznikli v druhej polovici minulého storo čia ako reflexia na potrebu rekreácie a oddychu obyvate ľov v prírodnom prostredí. Sú časný stav: Chatárenie – čiže rekrea čný pobyt prevažne v rámci chatovej osady v lokalite viazanej na prírodné prostredie je i na ďalej ob ľúbené a využívané. Primárnou atraktivitou daného regiónu je prírodný potenciál CHKO Malé Karpaty. Intenzita jeho využitia je priamoúmerná potenciálu vybavenosti daného priestoru. Tento potenciál, okrem lôžkovej kapacity súkromných Rekrea čná oblas ť Suchý vrch sa nachádza západne od zastavaného územia obce Limbach v dotyku s lesným chát, je praktický nulový. masívom Malých Karpát, medzi vodnými tokmi Lú čanka a Žobrák. Jedná sa o približne 110 rekrea čných chát. Z tohto dôvodu pobyt jednotlivých skupín a vrstiev obyvate ľstva, okrem „chatárov“, je obmedzený len na Rekrea čná oblas ť Limbašská dolina je sú čas ťou CHKO Malé Karpty. RO Limabašská dolina sa rozprestiera krátkodobý (príležitostný) pobyt v danom prostredí. v údolí vodného toku Ra čieho potoka, medzi kótami 406 m.n.m. – Bradavica a 349 m.n.m. Krkavec. Jedná sa o približne 60 rekrea čných chát. Potenciál civiliza čných atraktivít cestovného ruchu jednotlivých sídiel regiónu vzh ľadom k svojmu pomerne priestorovo obmedzenému rozsahu (zachovalé centrá sídiel) nemôže by ť dostato čne využitý pre intenzívny
rozvoj cestovného ruchu bez vzájomných väzieb medzi sídlami a širším prírodným zázemím. Pre jednotlivé rekrea čné oblasti boli spracované nasledovné územnoplánovacie dokumentácie: Bez týchto vzájomných väzieb sú tieto atraktivity „m ŕtvym“ potenciálom, slúžiacim v prevažnej miere len Rekrea čná lokalita Suchý vrch domácemu obyvate ľstvu, rsp. Náhodným návštevníkom. Výnimkou sú tradičné slávnosti vinobrania trvajúce nieko ľko dní v roku (akcie spojené s Malokarpatskou vínnou cestou). • LIMBACH – rekrea čná oblas ť Suchý vrch, urbanistická štúdia, (Krajský projektový ústav pre bytovú a ob čiansku výstavbu, Bratislava, IX. ateliér), hlavný zodpovedný projektant – Inž. arch. Tenger, Ďalšou dostato čne nevyužitou atraktivitou sú plochy okolitých viníc, ako typického výrazového prvku, s obrovskýmpotenciálom pre cestovný ruch formou agroturistiky, ktorý na seba viaže dlhodobejší pobyt 1967 pasantov v danej oblasti s využitím všetkých atraktivít a služieb územia. • Urbanistická štúdia Limbach Suchý vrh, Stavoprojekt – projektová organizácia Trnava, ateliér 204), hlavný architekt – Ing. arch. L. Neš ťák, 1987 Z toho vyplýva, že návštevníkom okrem atraktivít prírodného a civiliza čného charakteru je potrebné ponúknu ť navyše komplex služieb, umož ňujúci dlhodobejší pobyt v danom prostredí, a tým intenzívnejšie využitie atraktivít V lokalite Suchý vrch malo by ť vybudované: TJ družstv. Limbach, vináre ň, Jednota (potraviny), letné kúpalisko – v záujme zvýšenia ekonomickej prosperity sídla. pláže, vybavenos ť, parkoviská, športové ihriská. Vodná nádrž sa mala nachádza ť juho-západnej časti areálu Návrh: rekrea čnej oblasti. V sú časnosti sa vodná nádrž nachádza v južnej časti RO Suchý vrch a zaberá omnoho • menšiu plochu. rozvoj cestovného ruchu rieši ť ako ucelený komplex vzájomných väzieb medzi jednotlivými sídlami s prepojením na atraktívne prírodné prostredie, Rekrea čná lokalita Limbašská dolina • atraktivitu daného regiónu predovšetkým odvíja ť od potenciálu jedine čnosti prírodného prostredia, • Prieskumy a rozbory pre vypracovanie územného plánu rekrea čnej zóny Limbach – Limbašská atraktivity civiliza čného charakteru chápa ť ako doplnkový potenciál prírodného potenciálu z hľadiska dolina, (Stavoprojekt – projektová organizácia Trnava, ateliér 204), hlavný spracovate ľ – Ing. arch. L. spestrenia cestovného ruchu, Neš ťák, 1985, k dispozícií textová čas ť • vybudova ť systém centier rekreácie a cestvného ruchu naväzujúcich na prírodné prostredie danej • LIMBACH – Limbašská dolina, Program výstavby pre územný projekt rekrea čnej zóny, (Stavoprojekt oblasti s ucelenou ponukou v rámci oblasti: – projektová organizácia Trnava, ateliér 204), hlavný spracovate ľ – Ing. arch. M. Jurina, 1986, k dispozícií textová čas ť o športovísk ihriská Pod ľa územnoplánovacej dokumentácie malo by ť v rekrea čnej lokalite Limbašská dolina vybudované aj základné vybavenie (spolo čenské priestory, ihriská pre deti i dospelých, studne, miesto pre odpadky). tenisové kurty golf a minigolf Špeciálna forma individuálej rekreácie - záhradkár čenie bežecké a kondi čné trasy Princípy rozvoja záhradkárskych lokalít zameraných na pestovate ľsko-rekrea čnú činnos ť: vo vytipovaných lokalitách vybudova ť priestory pre zimné a vodné športy a jazdecké areály • zachova ť po ľnohospodársku pôdu vo forme po ľnohospodárskej kultúry – záhrady, aktívne o služieb po ľnohospodársky využíva ť predmetné parcely ako pestovate ľské plochy, a to formou záhradkárskych činností, ubytovacie kapacity (súkr. chaty, hotely a penzióny...) • opustené, vykl čované vinohradnícke plochy, najmä tie, kde sa už vinohrady vôbec nenachádzajú, stravovacie navrhnú ť na primerané po ľnohospodárske využitie formou plôch individuálnej rekreácie (záhrady, regenera čného charakteru (masáže, sauny, kozmetika, rehabilitácia...) záhradkárske a chatové lokality) s možnos ťou pestovania po ľnohospodárskych plodín a výroby produktov, príp. výh ľadovo obnovi ť vinohradnícke tradície výsadbou nových vinohradov. informa čné, cestovné kancelárie... • centrá rekreácie a cestovného ruchu budova ť vždy vo väzbe na civiliza čný potenciál najbližšieho sídla s napojením na komplex jestvujúcich a navrhovaných turistických chodníkov a cyklistických trás,
72
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
• vypracova ť konkretizovaný program agroturistiky, a to komplexne pre všetky sídla a k tejto forme Práve v oblasti rozvoja cestvného ruchu je na území sídla a v jeho zázemí zna čný rozvojový potenciál. Využitím rozvoja cestovného ruchu rieši ť novú zodpovedzjúcu formu celého systému služieb (ubytovanie, jestvujúcich prírodných a ciciliza čných daností a atraktivít sa môže obec Limbach formova ť ako jedno z centier stravovanie, regenerácia...), cestovného ruchu podkarpatského regiónu. • zefektívni ť plošne a obsahovo tradi čne sa opakujúce oslavy vinobrania vo vzájomnej väzbe všetkých Ako vyplýva zo schém širších vz ťahov prírodného a civiliza čného potenciálu atraktivít rekreácie a cestovného sídiel regiónu. ruchu daného regiónu, oblas ť katastrálneho územia Limbach vytvára jedine čné prostredie pre intenzívny rozvoj a to z nasledovných dôvodov: NÁVRH CESTOVNÉHO RUCHU A REKREÁCIE SÚ LIMBACH V RIEŠENOM ÚZEMÍ a) intenzívne nevyužívaný atraktívny prírodný potenciál vzh ľadom k nedostato čnej vybavenosti a propagácie sídla, Znenie pôvodného textu - ÚPN SÚ Limbach, 1996: b) pomerne zachovalý výraz typickej vinohradníckej obce v štruktúre jej zástavby a tradíciách,
c) ideálna dostupná vzdialenos ť vo či Bratislave (20 km) a ďalším vä čším mestám Senec, Trnava), Obec Limbach popri obytnej funkcii má významnú funkciu strediska prímestskej rekreácie. Rekrea čné lokality Suchý vrch a Limbašská dolina nachádzajúce sa v katastrálnom území obce sú zamerané na individuálnu d) ideálna vzdialenos ť a väzba na mesto Pezinok, ako kultúrno-spolo čenské, správne a obchodné chatovú rekreáciu a rekreáciu v podnikových chatách. Rekrea čný objektový fond disponuje celkovou kapacitou centrum, 580 lôžok. e) prepojenos ť automobilových, cyklistických a peších trás na atraktivity rekreácie a cestovného ruchu Sú časné rekrea čné využitie návštevníkov rekrea čných priestorov sa zameriava na letný sezónny pobyt, ktorý je jednotlivých sídiel a lokalít v rámci celého podkarpatského regiónu (až celého Bratislavského viazaný na rekrea čné činnosti poskytujúce prírodné zázemie – prechádzky, turistika, zber lesných plodín, regiónu), slnenie. Športovo-rekrea čné plochy – ihriská a hracie plochy sa ojedinele vyskytujú v rámci jednotlivých f) príjemné klimatické podmienky, pozemkov rekrea čných chát. g) plošný a objektový potenciál pre vznik atraktívnejšieho komplexu rekreácie a cestovného ruchu Využite ľnos ť objektov individuálnej chatovej rekreácie je pomerne vysoká. Okrem koncotýžd ňového pobytu sú s celoro čnou prevádzkou (Limbašská vináre ň). objektyvyužívané na letné sezónne bývanie, a to predovšetkým vlastníkmi v dôchodkovom veku. Priaznivé dochádzkové vzdialenosti do Bratislavy poskytujú možnos ť sezónneho prechodného bývania s dennou dochádzkou za prácou. Jestvujúci objektový fond rekrea čných chát v sú časnosti využívaný pre individuálnu a podnikovú rekreáciu ma kvalitatívne predpoklady pre využitie v rámci vo ľného cestovného ruchu formou prenájmu.
73
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Schéma 7.4./2: Širšie vz ťahy - rekreácia a cestovný ruch vo vz ťahu k prírodným atraktivitám obce Limbach a celého regiónu
74
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Schéma 7.4./3: Širšie vz ťahy - rekreácia a cestovný ruch vo vz ťahu k civiliza čným atraktivitám obce Limbach a celého regiónu
75
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
• vybudova ť nový druh hospodárenia s poskytovaním špecializovaných služieb pre cestovný ruch Vývojové trendy a zámery v rozvoji cestovného ruchu a rekreácie obce Limbach: • V sú časnosti (v čase spracovania ÚPN SÚ Limbach) pre rozvoj nových sociálno-ekonomických funkcií sídla je jazdectvo, turistika a cykloturistika, rozpracovaný podkladový dokument Obecného úradu a Po ľnohospodárskeho družstva Limbach „Regionálny c) v dotyku zastavaného územia realiza čný projekt rozvoja agroturistiky Limbach“. • areál rekreácie a cestovného ruchu v náväznosti na jestvujúci objekt zotavovne V rámci tohto projektu sú formulované ciele projektu, identifikované prírodné a civiliza čné danosti lokality s komplexným vybavením Limbach a jeho zázemia pre rozvoj cestovného ruchu a agroturistiky. V zámere realizácie projektu rozvoja agroturistiky sa sledujú sociálno-ekonomické aspekty, t.j. vytváranie hospodárskej základne sídla na báze • kurty, ihriská zhodnotenia lokálnych a regionálnych potenciálov s multiplika čným efektom rozvoja ďalších aktivít a s tvorbou • bazén, sauna, masáž, fittnes pracovných príležitostí v mieste bydliska. • minigolf. V oblasti rozvoja materiálno-technickej základne pre cestovný ruch sa v zastavanom území obce a v jeho dotykových polohách pripravuje do realizácie resp. realizuje: B. z hľadiska kultúrno-spolo čenského potenciálu - rozvoj športovo-rekrea čného areálu. Ide o zámer vytvori ť prímestské športovo-rekrea čné centrum - v rámci rozvoja cestovného ruchu a rekreácie na báze agroturistiky vytvára ť podmienky prestavbou a dostavbou ubytovne na hotelové bývanie, vybudovaním zariadení pre rekrea čnú činnos ť – ihriská, pre obnovu pôvodných vinohradníckych tradícií obce: tenisové kurty so zapojením letného kúpaliska, a) v rámci pôvodnej obce využi ť objekty ľudovej architektúry pre špecifické malé vinárne, - výstavba reštaurácie v kontaktnej polohe so zariadením ozdravovne, b) pre návštevníkov v rámci cestovného ruchu, ale i adekvátne k danej štruktúre a objemu - rekonštrukcia a dostavba viacú čelovej budovy „Limbašská vináre ň“ so zameraním pre plnenie služieb najmä domáceho obyvate ľstva rekonštruova ť objekt Limbašskej vinárne a pri ľahlých v rámci agroturistiky. Podnikate ľský zámer na využitie reštaura čného a ubytovacieho zariadenia Vináre ň priestorov: Limbach uvažuje s vytvorením komplexu ubytovacích a stravovacích služieb s doplnkovými službami pre reštaurácia kultúrno-spolo čenskú činnos ť, rehabilita čné a osobné služby, poži čovne športových potrieb a pod., penzión – zbera či hrozna, po ľovníci, návštevníci - v rámci komplexného programu rozvoja strediska cestovného ruchu a agroturistiky sa predpokladá tiež rozvoj cykloturistiky, lyžiarskych tratí a parkúry pre jazdu na koni. viacú čelová sála pre tradi čné slávnosti vinobrania, po ľovnícke dni, hony, zábavy Návrh: umiestni ť klub vinárov a po ľovníkov, Návrh rozvoja cestovného ruchu a rekreácie v ÚPN SÚ Limbach vychádza z uvedeného „regionálneho c) zotavov ňa – využi ť ako základ pre zotavovacie centrum realiza čného projektu rozvoja agroturistiky Limbach“. - lôžkové kapacity a rehabilita čné miestnosti rozšíri ť o objekty bývalého skladu V rámci komplexného programu rozvoja oblasti cestovného ruchu, rekreácie a agroturistiky sa navrhuje: CO, A. vo väzbe na prírodný potenciál d) organizova ť podujatia v prepojení na sídlo Pezinok, resp. Bratislavu - nadviaza ť na jestvujúce trasy a areály rekreácie a športu a dobudova ť do uceleného komplexu po číta ť s doplnením ponuky návštevníkom o špecifické služby a kultúrne podujatia. vo väzbe na regionálny systém a ubytovanie rieši ť v rámci zastavaného územia sídla, Navrhujeme zosúladi ť „Program CR“ s komplexným „Programom obnovy dediny“. V rámci „Programu obnovy - pre ubytovanie a stravovanie využi ť: dediny“ je potrebné navrhnú ť a následne obyvate ľmi, obecným úradom a podnikate ľskými subjektami realizov ť (v sú činnosti s vládnymi programami obnovy dediny) obnovu a rozvoj stability krajinného zázemia obce, obnovu kapacity objektu vinárskeho družstva uli čného interiéru najmä pôvodného jadra obce, zachovanej pôvodnej architektúry a fragmentov, spolo čenských v objektoch rodinných domov poskytova ť služby penziónového charakteru aktivít a hospodárskych činností tak, aby tvorili prepojený sled krokov smerujúcich k cie ľu obnovy a prosperity sídla (a navzájom sa nevylu čovali). sú časné kapacity súkromných a podnikových chát,
a) lesy
• turistické chodníky
• bežky
• cyklotrasy
• kondi čné trasy
• po ľovné revíry,
b) sady, vinice, lúky
• agroturistika
76
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
8. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE LIMBACH • teplo Do textu (Územný plán sídelného útvaru, 1996 v znení Aktualizácia územného plánu obce Limbach, 2014) sa • vodné hospodárstvo vkladá kapitola B.8. Vymedzenie zastavaného územia obce Limbach. • telekomunikácie • dopravu Zastavané územie obce Limbach pod ľa vymedzenia v KN k 1.1.1990 sa navrhuje rozšíri ť o rozvojové plochy • cestné navrhované mimo zastavaného územia v priemete Územného plánu sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov. • železni čné (ochranné pásma dráhy) • pohrebiská Vyzna čenie zastavaného územia obce Limbach – v znení schválených zmien a doplnkov • vodné stavby a vodárenské zdroje • zdroje nerastných surovín • okolie kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a pod. • významných prírodných útvarov (národných parkov, chránených krajinných oblastí, prírodných rezervácií a pod.). Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území je popísané v záväznej časti územného plánu v kapitole C.8. Vymedzenie ochranných pásem a chránených území pod ľa osobitných predpisov.
10. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, PROTIPOVOD ŇOVEJ OCHRANY, Z H ĽADISKA POŽIARNEJ OCHRANY A UŽÍVANIA OSÔB S OBMEDZENOU SCHOPNOS ŤOU POHYBU A ORIENTÁCIE
10.1. OBRANA ŠTÁTU Na území obce sa nenachádzajú žiadne vojenské územia. Na území obce Limbach (Poto čná ulica) sa nachádza bývalý sklad CO. V sú časnosti armáda SR neuvažuje s jeho ďalším využitím na vojenské ú čely a hľadá sa ďalšie funk čné využitie areálu.
10.2. CIVILNÁ OCHRANA OBYVATE ĽSTVA Civilná ochrana obyvate ľstva je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spo čívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj ur čenie postupov a činnosti pri odstra ňovaní následkov mimoriadnych udalostí.
Jednotlivé okresy Bratislavského kraja sú na základe zhodnotenia možností vzniku mimoriadnych udalostí, ktoré
môžu negatívne pôsobi ť na chod života a ekonomiku postihnutého územia, pod ľa nariadenia vlády SR č.166/1994 Z.z. z 24.5.1994 a č.25/1997 z 10.12.1996 zaradené do jednotlivých kategórií. Okres Pezinok je 9. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA spolu s okresom Malacky zaradený do II. kategórie. OSOBITNÝCH PREDPISOV 10.3. OCHRANA PRED POVOD ŇAMI Do textu (Územný plán sídelného útvaru, 1996 v znení Aktualizácia územného plánu obce Limbach, 2014) sa Ochrana pred povod ňami je uvedená v texte kapitoly B.13.4. Vodné toky a plochy a v kapitole C.4.2.8. Vodné vkladá kapitola B.9. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území pod ľa osobitných predpisov. toky a plochy.
Ochranné pásmo (OP) je legislatívne vymedzená oblasť (plocha), ktorá slúži na zabezpe čenie plynulej 10.4. OCHRANA PRED POŽIARMI prevádzky (pri technickej infraštruktúre, doprave) a na ochranu pred negatívnymi ú činkami. Ochranu pred požiarmi zabezpe čuje na území obce Limbach najmä HaZZ so sídlom v Pezinku, ktorý má Ochranné pásma sa vymedzujú pre : pôsobnos ť ur čenú pre okresy Pezinok a Senec. V minulosti existoval na území obce aj dobrovo ľný hasi čský zbor. • zariadenia a vedenia technickej infraštruktúry Z h ľadiska ochrany pred požiarmi má ÚPN Limbach vylepšova ť ochranu obyvate ľstva najmä v tom zmysle, že • elektrická energia návrhom komunika čného systému ciest v riešenom území vytvára možnos ť dopravnej obsluhy, a teda aj • prístupu pre hasi čskú techniku, do všetkých jeho častí. Uvedené požiadavky ÚPN Limbach zoh ľad ňuje pri plyn (ochranné a bezpe čnostné pásma) riešení dopravy a dopravnej infraštruktúry, ktorej sa venuje v samostatnej časti tohto dokumentu. 77
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Tabu ľka 10.4./8: Preh ľad fungovania hasi čskej stanice Pezinok Prírodná rezervácia Zlatá Studni čka Priemerný PR spadá pod Správu ŠOP SR CHKO Malé Karpaty. Len na tomto území v rámci Malých Karpát sa nachádza Po čet Po čet obyvate ľov po čet sídlo HS sú časných v zásahovom obce v zásahovom obvode jeden typ geobiocenóz. Okrem toho sa tu vyskytujú fragmenty extrémnych jed ľových bu čín s dubom. Územie zásahov výjazdov obvode HS poskytuje ve ľké možnosti pre botanický i zoologický výskum. Pod ľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia ro čne SR č. 83/1993 Z. z. z 23.3.1993 platí v území 5. stupe ň ochrany. HS Pezinok 2 57975 401 Obce okresu Pezinok Prírodná pamiatka Limbašská vyviera čka Zdroj: Prezídium Hasi čského a záchranného zboru, Ministerstvo vnútra SR, 2013 PR spadá pod Správu ŠOP SR CHKO Malé Karpaty. Územie je zamerané na ochranu významného krasového fenoménu, ktorý dokumentuje špecifický vývoj krasovej hydrografie Borinského krasu. CHÚ má ve ľký význam S oh ľadom na štatistické údaje zo zásahovej činnosti HaZZ v jednotlivých obciach BSK je možné konštatova ť, pre speleologický výskum, ako aj pre výchovno-vzdelávacie využitie. Pod ľa výnosu Ministerstva kultúry SSR č. že vo vidieckych oblastiach okresov Pezinok, Senec a Malacky bude dostato čné vykona ť legislatívne, 1165/1988-32 z 30.6.1988 platí v území 5. stupe ň ochrany. organiza čné a technické opatrenia pre zapojenie dobrovo ľných hasi čských zborov obcí. Hasi čské stanice HaZZ v okresoch Pezinok, Senec a Malacky majú aj v porovnaní s hasi čskými stanicami s obdobnými zásahovými Prírodná rezervácia Nad šenkárkou obvodmi iných hasi čských staníc na Slovensku podobný po čet zásahov. PR spadá pod Správu ŠOP SR CHKO Malé Karpaty. CHÚ je vyhlásené na ochranu jedine čnej ukážky rašeliniska vo 4. vegeta čnom stupni s lesnými porastmi jelšovej breziny v hrebe ňovej časti Pezinských Karpát na vedeckovýskumné, náu čné a kultúrno-výchovné ciele. Pod ľa úpravy Ministerstva kultúry SSR č. 41/1984-32 Tabu ľka 10.4./9: Sú časný stav a požadovaný stav pokrytia katastrálnych území požadovaným dojazdov z 30.4.1984 v území platí 5.stupe ň ochrany. hasi čských jednotiek NATURA 2000 zásahový Kataster okres obvod riziko požiadavka skuto čnos ť poradie poznámka Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území: Limbach PK HS PK KU VI 15/20/20 5 / 5 / 23 HS PK / HS PK / HS SC 1., 2. v limite, 3. mimo limit • chránené vtá čie územia (CHVÚ) - vyhlasované v súlade so smernicou Rady č. 79/409/EHS z 2. Zdroj: Prezídium Hasi čského a záchranného zboru, Ministerstvo vnútra SR apríla 1979 o ochrane vo ľne žijúcich vtákov (známej tiež ako smernica o vtákoch – Birds directive)
• územia európskeho významu (ÚEV) - územia vyhlasované v súlade so smernicou Rady č. Pod ľa ÚPN-R BSK zriadenie ďalšej hasi čskej stanice v súvislosti s rozvojom zastavaného územia obce nie je 92/43/EHS z 22. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov, vo ľne žijúcich živo číchov a rastlín zatiaľ nevyhnutné. (známa tiež ako smernica o biotopoch – Habitats directive)
Do riešeného územia zasahujú dve územia siete NATURA 2000: • chránené vtá čie územie SKCHVU014 Malé Karpaty 11. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY A EKOSTABILIZA ČNÝCH • územie európskeho významu SKUEV0104 Homo ľské Karpaty OPATRENÍ SKCHVU014 Malé Karpaty Do textu (Územný plán sídelného útvaru, 1996 v znení Aktualizácia územného plánu obce Limbach, 2014) sa Chránené územie je vyhlásené vyhláškou 216/2005 Z. z. Chránené vtá čie územie sa vyhlásilo na ú čely vkladá kapitola B.11. Návrh ochrany a tvorby krajiny vrátane prvkov Územného systému ekologickej stability zachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov s ťahovavých druhov vtákov sokola rároha, a ekostabiliza čných opatrení. včelára lesného, ďat ľa prostredného, výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, ďat ľa bielochrbtého, ďat ľa hnedkavého, ďat ľa čierneho, sokola s ťahovavého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, žlny sivej, penice jarabej, prepelice po ľnej, krutihlava hnedého, muchára sivého, žltochvosta Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov legislatívnou formou lesného, p ŕhľaviara čiernohlavého, hrdli čky po ľnej a orla krá ľovského a zabezpe čenia ich prežitia a zabezpe čuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé rozmnožovania. udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedi čstva, Chránené vtá čie územie zaberá cca dve tretiny obce Limbach. charakteristického vzh ľadu krajiny a udržanie ekologickej stability. SKUEV0104 Homo ľské Karpaty Ľ VE KOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA Územie je tvorené listnatými porastmi, v nižších polohách dubovými, dubovo – hrabovými lesmi, vo vyšších Vä čšia čas ť katastrálneho územia obce Limbach sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty polohách typickými malokarpatskými bu činami. Pozd ĺž potokov možno narazi ť na líniové porasty jelše lepkavej. (CHKO Malé Karpaty). CHKO Malé Karpaty bola vyhlásená vyhláškou MŽP SR č. 138/2001 Z. z. z 30. marca Na strmých sutinových stanovištiach sa vytvorili vzácne lesné spolo čenstva zložené s cenných listnatých drevín, 2001. V CHKO platí v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny druhý stupe ň ochrany. ako je napríklad: javor horský, lipa malolistá, jase ň štíhly. Chránená krajinná oblas ť Malé Karpaty je jediné ve ľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Jeho sú čas ťou je aj PR Nad Šenkárkou vyhlásená na ochranu jedine čnej ukážky rašeliniska vo 4. vegeta čnom Územie z ve ľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jase ňom štíhlym, javorom horským a lipou. stupni s lesnými porastmi jelšovej breziny v hrebe ňovej časti Karpát.
MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA RAMSARSKÉ LOKALITY V riešenom území sa nachádzajú tri maloplošné chránené územia: Priamo do riešeného územia nezasahujú žiadne Ramsarské lokality. • PR Zlatá studni čka OCHRANA DREVÍN • PP Limbašská vyviera čka V riešenom území sa nenachádzajú žiadne zákonom chránené stromy. • PR Nad Šenkárkou
78
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY Územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpe čuje rozmanitos ť podmienok a foriem života v krajine. Najaktuálnejším dokumentom, ktorý rieši prvky územného systému ekologickej stability je Územný plán regiónu - Bratislavský samosprávny kraj (AUREX, 2013). Samotná problematika územného systému ekologickej stability je riešená v dokumentácii Regionálny územný systém ekologickej stability Bratislava – vidiek (november, 1993). V riešenom území je možné vy členi ť nasledovné prvky ÚSES: Biocentrá: RBc Zlatá Studni čka – Limbašská vyviera čka RBc Nad šenkárkou Biokoridory: NRBk Devínska Kobyla – Strmina - Roštún NRBk – juhovýchodné svahy Malých Karpát RBk – Limbašský potok – Šúr Pre zvýšenie ekologickej významnosti územia a funk čnosti prvkov ÚSES je potrebné v budúcnosti dobudovať systém lokálnych koridorov v riešenom území ale aj jeho okolí hlavne širšími líniami brehových porastov tvorených pôvodnými druhmi stromov a krov. Zárove ň je potrebné vybudova ť systém menších plôch s drevinou vegetáciou, ktorá doplní sú časné plochy charakteru biocentier alebo interak čných prvkov.
12. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA Kapitola 8. Doprava (ÚPN SÚ Limbach, 1996) sa nahrádza kapitolou B.12. Návrh verejného dopravného vybavenia. Základná filozofia dopravného riešenia bola zachovaná, aktualizované boli údaje vyplývajúce z Územného plánu regiónu Bratislavského samosprávneho kraja a z nových skuto čností, ktoré sa vyskytli po čas posledných 18-tich rokov od schválenia Územného plánu sídelného útvaru Limbach.
12.1. ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZ ŤAHY, ZÁKLADNÁ FILOZOFIA DOPRAVNÉHO RIEŠENIA Na dopravný režim sídla vplýva jeho koncová poloha i dispozícia historicky založenej komunika čnej osnovy. Širšie dopravné väzby obce Limbach vyplývajú z polohy obce v dotyku a priamym napojením na mesto Pezinok Rozloženie základných urbanistických prvkov s prevahou obytnej a rekrea čnej funkcie priamo vplýva na s historicko-geografickým formovaní Podkarpatského rozvojového pásu. Pôvodná fukcia vinohradníctva dopravné vz ťahy vlastného územia. Vedenie cesty III/5024, ktoré v sídle pokra čuje ulicami Mlynské pole, ulica Malokarpatskej oblasti aj v sú časnosti ovplyv ňuje spádovos ť obce za prácou do okresného mesta Pezinok ako SNP, Vinohradnícka, sprostredkúva úrove ň vnútrosídelných pozd ĺžnych dopravných vz ťahov. Organizácia aj do hlavného mesta SR Bratislavy. dopravy je podriadená dispozícii založenej komunikačnej štruktúry. Táto v centrálnej časti vytvára sie ť Obec Limbach je dopravne napojená cestnou komunikáciou III/5024 na regionálnu cestnú komunikáciu II/502, jednosmerných komunikácii v dopravno urbanistickej úrovni C, umož ňujúcu priamu obsluhu územia ktorá prechádza mestom Pezinok. V Územnom pláne regiónu Bratislavského samosprávneho kraja bola a rozvádzanie dopravy do koncových komunikácii. Dopravný význam tejto komunikácie sa dostáva do schválená preložka cesty II/502 v úseku úseku Bratislava – Pezinok – Modra – Do ľany do novej extravilánovej disproporcie s obmedzenými možnos ťami jej šírkového usporiadania i únosnos ťou územia najmä z hľadiska polohy. Po jej vybudovaní dôjde k od ľah čeniu nie len tranzitu cez mesto Pezinok ale aj vä čšej priepustnosti životného prostredia, ktoré sa stáva ur čujúcim a limitujúcim faktorom pri stanovovaní jej dopravno urbanistickej križovatky Limbašská cesta – Myslenická ulica. Táto je významným dopravným uzlom, plniacim napojenie obce úrovni. Limbach na dopravnú kostru regiónu. Hlavnú kostru komunika čnej osnovy tvorí komunikácia nadväzujúca na cestu III/5024. Z charakteristiky tejto V sú časnosti je jediným napojením obce Limbach cesta III/5024, avšak pre od ľah čenie tohto napojenia by bolo komunikácie vyplýva jej dopravno obslužná a distribu čná funkcia pri rozvádzaní vnútrosídelnej dopravy. možné využi ť existujúcu cestnú komunikáciu smerom na Pezinok (Fajgalská cesta), s následným napojením Dopravnú funkciu tejto komunikácie dop ĺň a jej spolo čenský význam, vychádzajúci z rozloženia urbanistických na dopravný okruh mesta Pezinok. Tento „dopravný okruh“ pri vstupe do obce Limbach bude možné napoji ť aktivít po jej stranách. Prevládajúcu obytnú funkciu tu dop ĺň ajú funkcie celosídelného významu s cie ľovým na štruktúru miestnych komunikácií cez Slne čnú ulicu a Ulicu 1. mája (jednosmerné miestne komunikácie). Túto a príležitostným charakterom. Dopravno technické možnosti obmedzeného disponibilného hlavného dopravného možnos ť bude vhodné overi ť v podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácií. priestoru majú rozhodujúci vplyv na jej dopravno urbanistické hodnotenie. Hlavný dopravný priestor tvorí spolo čný priestor s vedením pešej a motorovej dopravy v jednej úrovni. Dopravné napojenie obce Limbach je znázornené na nasledujúcom obrázku: Základná filozofia riešenia vychádza z možností, ktoré poskytujú dopravno technické danosti sú časnej komunika čnej siete. Rozšírenie komunika čného systému sleduje rozvojové zámery a otvára nové možnosti jeho usporiadania pri zoh ľadnení charakteru sídla. Návrh usporiadania komunika čného systému musí by ť dostato čne otvorený tak, aby vyhovoval potenciálnemu rozvoju sídelného.
79
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
STATICKÁ DOPRAVA
12.2. RIEŠENIE DOPRAVNÝCH VZ ŤAHOV Nároky na statickú dopravu vychádzajú zo založenej ako aj navrhovanej urbanistickej štruktúry. Sústredené plochy statickej dopravy sledujú ťažiská územných a spolo čenských funkcií, t.j. pri Obecnom úrade, pri cintoríne, pri hotely Limbach. Reorganizáciou dopravy, ktorá prebehla v roku 2014 (úpravou zvislého a vororovného zna čenia) sa vytvorili nové parkovacie plochy rovnomerne rozložené v riešenom území. Č KOMUNIKA NÝ SYSTÉM Pre výh ľadový po čet obyvate ľov, ktorý predstavuje cca 3 tisíc obyvate ľov a plôch pre existujúcu i výh ľadovú Dopravné riešenie vychádza z podrobnej analýzy dopravných vz ťahov. Návrh vychádza z dopravnej polohy ob čiansku vybavenos ť, je potrebné zabezpe čiť cca 1500 odtstavných stojísk. Z tohto aproximatívneho po čtu je sídla v rámci širších vz ťahov a jeho významu v štruktúre osídlenia regionálnej úrovne. Základným cca 90 % zabezpe čených na vlastných stavebných pozemkoch obyvate ľov a pozemkoch prevádzkovate ľov východiskovým princípom dopravného riešenia je optimalizácia dopravných vonkajších a vnútrosídelných ob čianskej vybavenosti a podnikate ľských areálov. vz ťahov, sledujúca rozloženie základných urbanistických funkcií. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cie ľa sa Základná zásada, ktorá musí aj na ďalej plati ť je, že nároky plynúce z potrieb odstavovania a parkovania vozidiel stáva segregácia dopravného prúdu vo vz ťahu k možnostiam jeho smerovania a predpokladanej štruktúre. individuálnej dopravy musia pokry ť kapacitu na svojom pozemku a eventuálne parkovanie mimo neho Východiskovými princípami pri h ľadaní riešenia sú dopravno technické danosti už založenej komunika čnej siete reštrikciami usporiada ť. Opä ť musí plati ť zásada možnosti parkovania pre vlastné ú čely i pre ob časné návštevy a únosnosti obývaného územia pri zoh ľadnení jeho uk ľudneneného charakteru. na vlastnom pozemku, čo je nevyhnutné vyžadova ť v legislatívnom procese povo ľovania stavieb. Na cestu II/502 (dopravné napojenie na smery Pezinok, Bratislava) sa obec napája cestou III/5024 (Mlynské Návrh plôch statickej dopravy v rámci jednotlivých rozvojových území bude riešený v podrobnejších stupňoch pole – východná čas ť. Cestná dopravná sie ť na území obce predstavuje miestne komunikácie vo funk čných projektovej dokumentácie v súlade s STN 736110 v znení zmien a doplnkov. triedach C1, C2, C3, D1. Priestorový priemet cestných komunikácií s ur čením funk čných tried je znázornený vo Výkrese riešenia verejného dopravného vybavenia. Úrove ň uk ľudnených komunikácii dovo ľuje pohyb motorovej a nemotorovej dopravy na spolo čnom dopravnom priestore. Špecifi čnos ť takto riešenej ulice spo číva v nerešpektovaní princípu segregácie jednotlivých druhov 13. NÁVRH VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA dopráv, najmä pešej prevádzky a vozidlovej dopravy. Kapitola 9.Vodné hospodárstvo a kapitola 10. Energetika a spoje (ÚPN SÚ Limbach, 1996) sa nahrádzajú Komunika čnú sie ť sídla dop ĺň ajú samostatné chodníky a prístupové ú čelové po ľné cesty v pred ĺžení miestnych kapitolou B.13. Návrh verejného technického vybavenia vybavenia. kominikácií, ktoré sú väšinou zjazdné aj automobilovou dopravou.
Pripojenie rekrea čných oblastí v Malých Karpatoch (Suchý vrch, Limbašská dolina, Leitné) zabezpe čujú ú čelové cesty. 13.1. ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU
REGIONÁLNA HROMADNÁ DOPRAVA SÚ ČASNÝ STAV Napojenie sídla a riešeného územia na sie ť hromadnej dopravy korešponduje z územného h ľadiska s hlavným Obec je zásobovaná elektrickou energiou z nadradeného systému 110 kV cez rozvodne 110/22 kV Pezinok a dopravným vstupom. Rozhodujúcim a jediným systémom hromadnej dopravy ostáva autobusová doprava, ktorá BEZ Vajnory z ktorých je obec napojená prostrednictvom 22 kV vzdušného vedenia - linky č. 1015. Napojenie zabezpe čuje väzby na vyššiu územnú úrove ň. Prevádzkované autobusové linky a ich smerovanie je potrebné obce t.j. elektrické distribu čné vedenia v extravilane sú vzdušne osadené na betónových stožiaroch. VN vedenia podriadi ť potrebám, ktoré vychádzajú zo sociálnej, administratívnej a ekonomickej závislosti sídla na Bratislave v zastavanej časti obce, ktorými sú napojené jednotlivé distribu čné trafostanice VN/NN sú vä čšinou podzemné a Pezinku. kábelové. Malá čas ť VN rozvodov v intravilane v nezastavanom území je ešte vo vzdušnom prevedení, ale to sa V sú časnosti do Limabchu premáva linka 102426 spolo čnosti Slovak lines (Bratislava a.s. – Pezinok – postupne rekonštruuje na podzemné. Limbach). Rozloženie zastávok autobusovej hromadnej dopravy sleduje optimálnu pešiu dostupnos ť. Základnou Kábelové VN vedenia sú situované v krajniciach miestnych kominikácií. hodnotiacou jednotkou pešej dostupnosti je izochróna 8 min. Zástavky autobusového spojenia sú: „rázcestie k Slne čnému údoliu“, „RD“ a „Jednota“. Poloha terminálu autobusovej dopravy pri cintoríne zostáva nezmenená. Samotné zásobovanie obce je zabezpe čené cez osemnás ť stožiarových, stlpových, murovaných a kioskových trafostaníc. Jednontlivé stanice sú vyzbrojené transformátormi o výkonoch 100, 250, 400 a 630 kVA. NEMOTOROVÁ DOPRAVA Poznámka:Cez VN a NN elektrickú sie ť obce je zásobovaná aj čas ť Pezinku, lokalita Turie brehy. Cyklistická doprava sa stáva v posledných rokoch oblúbeným a preferovaným spôsobom prepravy. Je vhodné venova ť zvýšenú pozornos ť nie len jej rekrea čnej funkcii ale aj rozvoju cyklistickej dopravy všedného d ňa - POTREBA ELEKTRICKEJ ENERGIE cesta za prácou, škôl, obchodom a službami a podobne. Táto významnou mierou môže ovplyvni ť delbu Preh ľad distribu čných staníc situovaných v katastri obce: dopravnej práce. Pre tento druh dopravy je nevyhnutné vybudovanie medzisídelných cyklistických trás. Vo vz ťahu k obci Limbachu je potrebné vybudova ť cyklistické prepojenie: Číslo TS Názov TS Výkon kVA Typ TS vlastník ĺ - pozd ž Fajgalskej cesty s prepojením na cyklistické komunikácie spájajúce centrum mesta 0037-003 Leitne 250 stožiarová ZSD Pezinok, 0037-004 Limbach 4 630 2 a pol st ĺpová ZSD - pozd ĺž ulice Mlynské pole, v pokra čovaní cestnej komunikácie III/502004 s prepojením na čas ť Pezinka – Grinavu a Malokarpatskú cyklomagistrálu. 0037-005 IBV 400 2 a pol st ĺpová ZSD V súbehu s cyklistickými komunikáciami je vhodné budova ť pešie chodníky a body vybavenosti (odstavné boxy, 0037-006 Doško ľ.stred. MV SR 630 cudzia lavi čky a pod.) budova ť združene pre oba druhy nemotorovej dopravy. 0037-007 ČOV 100 2 a pol st ĺpová ZSD 0037-009 100 stožiarová ZSD
80
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
0037-011 Suchý vrch 250 stožiarová ZSD Prípojkové skrine domov na elektrické meranie je a bude osadené na verejne prístupných miestach v oploteniach rodinných domov. Elektrické osvetlenie je zabezpe čené stožiarmi výšky 5 až 8 m situovanými 0037-012 630 murovaná ZSD pozd ĺž komunikácií. Skuto čné podmienky napojenia nových objektov na distribu čnú sie ť ur čí prevádzkováte ľ 0037-013 Machergut 630 murovaná ZSD siete ZS – distribúcia. 0037-014 Horné záhumenice 250 kiosková ZSD
0037-016 Poto čná ul. 250 st ĺpová ZSD 13.2. ZÁSOBOVANIE PLYNOM 0037-017 630 kiosková ZSD
0037-018 250 kiosková ZSD Č 0037-019 630 kiosková ZSD SÚ ASNÝ STAV 0037-020 250 kiosková ZSD Obec Limbach je zásobovaná zemným plynom cez vysokotlakovú prípojku DN 80 mm o tlaku PN 2,5 Mpa. Na tento plynovod je napojená regula čná stanica plynu /RSP/ Limbach VTL/STL situovanu v katastrálnom 0037-021 630 kiosková ZSD území Grinava o výkone 2 000 m3/hod. Z tejto RSP je napojená obec Grinava strednotlakovou prípojkou DN 80 0037-022 400 kiosková ZSD mm, obec Limbach a čas ť mesta Pezinok. Do obce je privedená oce ľová prípojka plynu profilu DN 100 s prevádzkovým tlakom PN 300 kPa. 0037-023 400 kiosková ZSD V takmer celom rozsahu intravilánu obce sú vybudované rozvody plynu. Vo vä čšom rozsahu sa jedná Inštalovaný výkon spolu 7 300 kWA o stredotlakové /STL/ uli čné rozvody o tlaku 300 kPa v menšom rozsahu nízkotlakové /NTL/ rozvody o tlaku 2,0 kPa. Zmena tlakovej úrovne v obecnom rozvode plynu v niektorých uliciach je realizovaná cez uli čné regula čné dvoj čatá napojené na STL rozvody. Doregulovanie tlaku plynu pri stredotlakových rozvodoch je cez domové Rodinné domy sú zabezpe čené s vyšším štandardom elektrického vybavenia, t.j. okrem osvetlenia objektov, plynové regulátory osadené spolo čne s plynomermi v oplotení na hraniciach pozemkoch, doregulovanie sa bežných elektrospotrbi čov, el.energia slúži aj pre potrebu klimatizácie, v malom rozsahu aj na vykurovanie saun, prevádza z tlaku 300 kPa na 2,0 kPa. bazénov a pod. Príprava TÚV a vykurovanie bude zabezpe čené iným mediom nie elektrickou energiou. POTREBA PLYNU. Pri projektovani jednotlivých časti obce, rodinných domov bolo pri novšej výstavbe uvažované s priemerným inštalovaným výkonom jedného domu Pid = 25 kW. Plyn je využívaný na vykurovanie v jednotlivých objektov, prípravu teplej úžitkovej vody a varenie v domácnostiach. Potreba plynu je uvažovaná v súlade so smernicou GR SPP č. 15/2002, kde pre rodiný dom Pre rodinný dom pri návrhu uvažujeme s inštalovanou potrebou Pi = 16,0 kW, pri koeficiente medziodberovej uvažujeme s potrebou 1,2 m3/hod a 3 500 m3/rok. sú časnosti 0,6 s potrebou Ps = 9,6 kW. Pre plochy ob čianskej vybavenosti 0,05 kW/m2. Pod ľa predbežných podkladov bude v riešenom územi vybudovaných 1 152 rodinných domov a cca. 3 500 m3 č Bilancie potrieb elektrickej energie sú vypo ítané skrateným spôsobom pre 1 152 domov a 1 000 m 2 plôch obostavaného objemu objektov administratívy, obchodu a služieb. ob čianskej vybavenosti pod ľa priestorového a funk čného využitia územia. Predpokladaná maximálna potreba plynu: Qm. = 1152 x 1,2 + 61,8 x 3,6/0,95x33,4 = 1 382,4 + 7,0 = 1389,4 m 3/hod. Bývanie r.d. 1 152 x 9,6 = 11 059,2 kW Predpokladaná ro čná potreba plynu: Ob čianska vyvenos ť 1 000 x 0,5 = 50,0 kW 3 Qr = 4 032 000 + 17 000 = 4 049 000 m /rok Ps = 11 109,2 kW
Pre obec bol vypracovaný generel plynofikácie, ktorý z dôvodu rozsiahlej výstavby potrebuje jeho novelizáciu. NÁVRH TRAFOSTANÍC Situovanie jednotlivých vetiev STL a NTL rozvodov plynu a ich dimenzie sú zakreslené vo výkrese „4a Výkres Výkonové nároky na za ťaženie transformátorov v trafostaniciach pre jestvujúcu a navrhovanú zástavbu riešenia verejného technického vybavenia – energetika, telekomunikácie“. sú stanovené pri uvažovanej 75% vy ťaženosti a cos fi -0,95. NÁVRH RIEŠENIA ηt = Pp/(0,95 x 0,75) = 11 109,2 / 0,7125 = 15 591,9 kVA Nako ľko za čiatky plynofikácie neobsahuju terajši stav zástavby, pri návrhu novej výstavby v nových rozvojových ť Návrh situovania nových trafostaníc bude v ažiskách budúcich potrieb elektrickej energie. lokalitách a ich napojení na plynovody bude potrebné zrekonštruova ť jestvujúcu regula čnú stanicu plynu Situovanie trás VN vedení a distribu čných trafostaníc je zakreslené vo výkrese „4a Výkres riešenia verejného na vä čšiu kapacitu cca 5 000 m3/hod a zásobovacie potrubie do obce zrekonštruova ť na plastové o profile technického vybavenia – energetika, telekomunikácie“. D 225 mm. Následne nové požiadavky bude potrebne prehodnoti ť prepo čtom jestvujúcich odberov celej STL a NTL siete vzh ľadom na navrhovaný stav pod ľa schváleného ÚPN. NÁVRH RIEŠENIA Tiež bude potrebné aktualizova ť štúdiu plynofikácie, resp. spracova ť nový generel plynofikácie obce pod ľa V su časnom obdobi je zásobovanie el. energiou na vyhovujúcej úrovni. Nako ľko územie obce bolo postupne nových údajov. plynofikované, predpokladané návrhy na vykurovanie el. energiou boli po výstavbe plynovodov postupne znižované. Pre vykurovanie a varenie v dosahu plynovodov je používaný lacnejši zemný plyn.
Jestvujúci stav vy ťaženosti jestvujúcich transformátorov a naväznej NN rozvodnej siete je na prijate ľnej úrovní. Pri výstavbe ďalších elektrických zariadeni je potrebne zasadne navrhova ť iba iba podzemné kábelové vedenia, jestvujúce vzdušné vedenia kabelizova ť, čím budú zužené ochranné pásma a skvalitnená prevádzka elektickej siete.
81
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
13.3. ZÁSOBOVANIE TEPLOM NÁVRH RIEŠENIA Pre zabezpe čenie novej telefonizácie bude potrebné v navrhovaných lokalitách vybudova ť novú kábelovú rozvodnú sie ť formou HDPE potrubí s napojením na jestvujúce rozvody resp. na miestnu ATÚ. Pod ľa budúcej SÚ ČASNÝ STAV potreby bude potrebné realizova ť aj modernizáciu a rozšírenie kapacity jestvujúcej telefónnej ATÚ. Obec je zásobovaná teplom decentralizovaným spôsobom z lokálnych zdrojov na spa ľovanie v prevažnej miere Konkrétne riešenia telekomunika čných sietí v danom území bude predmetom nasledných stup ňov projektovej zemného plynu. V jednotlivých prípadoch hlavne v okrajovej zástavbe sú objekty vykurované pevným palivom, dokumentácie pod ľa požiadaviek budúcich stavebníkov. v malom rozsahu elektrickou energiou resp.tepelnými čerpadlami. Z h ľadiska stavebných konštrukcií v poslednom období dochádza k výstavbe energeticky menej náro čných objektov, resp. dochádza k zatep ľovaniu jestvujúcich objektov. Týmito opatreniami sa znižuje energetická 13.5. ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU náro čnos ť, sú časne sa znižuje rozsah zne čistenia ovzdudšia z tepelných zdrojov. Verejný vodovod v obci Limbach vlastní a prevádzkuje spolo čnos ť Bratislavská vodárenská spolo čnos ť a.s. (BVS a.s.). POTREBA TEPLA Len niektoré vodovody v nových oblastiach vlastnia a prevádzkujú iné spolo čnosti, pri čom BVS a.s. len dodáva Predpokladame, že bude vybudovaných 1 152 rodinných domov a cca. 3 500 m³ obostavaného objemu vodu po centrálny vodomer do týchto oblastí. objektov ob čianskej vybavenosti. Pod ľa už zrealizovaných objektov pre bývanie uvažujeme s tepelnými stratami navrhovaných rodinných domov 12 kW/RD pre vykurovanie, klimatizáciu a ohrev teplej úžitkovej vody. CELKOVÝ JESTVUJÚCI STAV PRÍTOKOV PITNEJ VODY Tepelné straty pre objekty ob čianskej vybavenosti sú vypo čítané skráteným spôsobom pod ľa STN 38 3350. Hlavný prívod pitnej vody je z Pezinka (Grinavy) pomocou nového potrubia TVLT DN300, ktoré kon čí pri ulici Predpokladame, že stavebné konštrukcie budú navrhnuté a zrealizované tak, aby sp ĺňali podmienky STN 73 1.mája napojením na sie ť prvého tlakového pásma. Týmto potrubím má spodná čas ť obce (od pošty smerom 0540. Riešené územie spadá do tepelnej oblasti s najnižšou vonkajšou teplotou – 11°C, uvažujeme, že na Pezinok) kapacitu a tlaky dosta čujúce aj pre výh ľadový rozvoj. priemerná vnútorná teplota vo vykurovaných miestnostiach bude + 20 °C. Predpokladáme, že priemerný sú činite ľ prestupu tepla obvodových konštrukcií bude 0,57 W/m3xK. Druhý prívod vody do obce je potrubím PVC DN150 z Pezinka po Fajgalskej ceste, ktorý kon čí v automatickej tlakovej stanici Leitne na Sadovej ulici. V poslednej dobe sa vybudovalo viacero prepojení týchto dvoch Pre ro čnú potrebu tepla predpokladáme že v objektoch sa bude vykurova ť 202 vykurovacíchdni pri 12 hod prívodov, takže sa vylepšila kapacita prítoku do ATS Leitne, ktorá je jedinou pre zvýšenie tlaku do druhého denne a priemernú vonkajšiu teplotu +4,0°C. V ostat nom čase bude zabezpe čené ich temperovanie tlmennou tlakového pásma. Druhé tlakové pásmo vodovodu zásobuje prevažnú čas ť obce a z neho je aj odber cez ATS prevádzkou kotlov pod ľa vo ľby uživate ľa. Machergut do tretieho tlakového pásma, ktoré je v sú časnosti len oblas ť Machergut 1 a Machergut 2.
Je vhodné spomenú ť, že v sú časnosti je prevažná čas ť pitnej vody dodávaná z Podunajských Biskupíc Maximálna potreba tepla: a menšia čas ť z prame ňa v Pezinku (Staré hory). Qt = 1 152 x 12 + 3 500 x 0,57 x 31 = 13 824 + 61,8 = 13 885,8 kW/h. CELKOVÝ JESTVUJÚCI STAV POTRUBNEJ VODOVODNEJ SIETE Ro čná potreba tepla: V samotnej obci Limbach je verejný vodovod vybudovaný vo všetkých uliciach, kde sú jestvujúce rodinné Qr. = 20 195 MWh/rok a bytové domy. Prevádzkovate ľom týchto potrubí a objektov je Bratislavská vodárenská spolo čnos ť a.s. (BVS). Pôvodné potrubia boli z materiálu PVC a šedej liatiny dimenzie DN100 a DN80, len potrubia v nových oblastiach už sú z HDPE materiálu a z tvárnej liatiny dimenzie DN100, DN150 a DN300. Pri návrhu a ďalšej výstavbe objektov je potrebne zvyšova ť tepelnoizola čnú schopnos ť stavebných konštrukcií, č využiva ť nové trendy pre zásobovanie teplom t.j. budova ť tepelné čerpadla a kotly na biomasu na vykurovanie Požiadavkou BVS a.s v posledných rokoch je vždy zokruhovanie vodovodných potrubí a po as výstavby objektov a tepelné kolektory na ohrev teplej úžitkovej vody. budovanie do časnej vodomernej šachty na vtoku do oblasti, ak nebola pri kolaudácia uzatvorená zmluva o prevode do majetku BVS.
V období sucha (pri extrémnych vysokch teplotách) je ATS Leitne kapacitne nedosta čujúca, spolu s prívodným potrubím do ATS. V čase zvýšených odberov nie je v najvyšších miestach obce dostatok pitnej vody. Tento 13.4. TELEKOMUNIKÁCIE úsek na Fajgalskej ulici je v sú časnosti prvotným limitujúcim prvkom rozvoja výstavby v Limbachu. Taktiež nevýhodou je, že prevažná čas ť obce je zásobovaná z jedného miesta = vodovodu na Fajgalskej ceste a v prípadde porúch na tomto potrubí, alebo poruchy ATS nie je zabezpe čená vody do druhého a tretieho SÚ ČASNÝ STAV tlakového pásma (preto sa navrhuje vodojem). Územie je za členené do atrak čného obvodu RSU Limbach. V obci je vybudovaná automatická telefónna V sú časnosti sa uvažuje vo výh ľadových plánoch BVS a.s. pri rozvoji obce Limbach do roku 2030 na úrovni ústred ňa /ATU/ situovaná v objekte ved ľa Pošty. Je napojená káblom na ATU Pezinok. 4.000 pripojených obyvate ľov. Miestna telefónna sie ť je vybudovaná ako podzemná kábelová. Vlastné telefónne prípojky k jednotlivým objektom sú zrealizované vä čšinou vzdušnými ú častníckymi vedeniami. NAVRHOVANÝ STAV VEREJNÉHO VODOVODU PITNEJ VODY V OBCI
V sú časnej dobe je telekomunika čná sie ť zrealizovaná v dostato čnom rozsahu a uspokojuje potreby jestvujúcej Bilancia pitnej vody, navrhované riešenie vodovodov zástavby. Vzh ľadom na dlhotrvajúce vyššie popísané prevádzkové problémy rozhodla sa obec v spolupráci s BVS a.s. rieši ť návrh potrebných úprav na vodovodnej sieti v stupni projektovej prípravy (prevažná čas ť má už vydané stavebné povolenia) a získavania finan čných zdrojov: • zvýšenie dimenzie potrubia na Fajgalskej ulici na DN300 z TVLT,
82
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
• zvýšenie kapacity ATS Leitne, spolu s návrhom čerpadiel do výh ľadového vodojemu, Je potrebné spomenú ť, že v sú časnosti sú už pre vyše 600 obyvate ľov nad kapacitu jestvujúcej ČOV, povolené rozvojové územia na výstavbu a za čatie výstavby týchto domov je podmienené zvýšením kapacity ČOV. • návrh nového prívodného potrubia do výh ľadového vodojemu, Obec pripravila dokumentáciu na rozšírenie ČOV na 3500 EO (navýšenie o 1500EO) v ploche jestvujúceho • návrh nového podzemného vodojemu v oblasti „Nad pivnicou“, areálu ČOV, pri čom v sú časnosti sa realizuje prvá etapa rozšírenia o 750 EO.. • návrh prepojovacích potrubí v obci s návrhom ich vyššej kapacity, Prvý problém je s presahujúcim množstvom splaškových vôd (navyše od spomínaných 2000 obyvate ľov), • návrh rozdelenia tlakových pásiem tak, aby maximálny tlak v sieti nepresiahol 5 atm., lebo v sú časnsoti vtekajúcich do čistiarne odpadových vôd ( ČOV) a s prítokom balastných vôd. je niekde po 2,5atm a niekde vyše 7,5 atm. Tento problém je riešite ľný zvýšením kapacity ČOV , postupným zmonitorovaním a následnou rekoštrukciou Je potrebné ešte spomenú ť, že obec Limbach v súlade s rozvojovými aktivitami BVS a.s. je za členená medzi kanaliza čnej siete, so zates ňovaním potrubí aspo ň vo vybratých úsekoch.. obce, ktoré sú zásobované z potrubí, ktoré sa v sú časnosti rekonštruujú a zvyšuje sa ich kapacita, preto by Druhým problémom je riešenie samotných hlavných kanaliza čných potrubí a hlavných pre čerpávacích staníc mala obec Limbach ma ť dostatok pitnej vody aj pre navrhovaný rozvoj obce. Spomínané akcie BVS sú: v daných a jestvujúcich oblastiach, lebo v sú časnosti nie je navrhnutá koncepcia hlavných odtokových potrubí rekonštrukcia vodovodu DN1000 s názvom „VODOVODNÝ PRIVÁDZA Č PODUNAJSKÉ BISKUPICE – pre navrhované územia. Každé nové územie výstavby sa vä čšinou len čo najlacnejšie pre aktuálneho investora BERNOLÁKOVO, rekonštrukcia vodovodov Bernolákovo – Grinava potrubím DN600, a vodovodu Ra ča – napojí na najbližší rozvod verejnej splaškovej kanalizácie. Nie je zriedkavos ťou, že sú kanalizácie nových Grinava. Zárove ň sa pripravuje rekonštrukcia vodojemu v Grinave. oblastí dokonca spojené s rozvodmi v najbližšej časti obce so súkromnou kanalizáciou a nie s verejnou Situovanie trás vodovodných potrubí je zakreslené vo výkrese „4b Výkres riešenia verejného technického kanalizáciou v obci Limbach. Je potrebné navrhnú ť presné trasy potrubí a čerpacích staníc v jednotlivých vybavenia – vodné hospodárstvo“. oblastiach a hlavne návrh ich napojenia na inú verejnú kanaliza čnú sie ť. Tretím problémom je, že bude v dokumentáciách a rozhodnutiach potrebné aj ur čiť pravidlá pri návrhu „presunu“ splaškových vôd z jedného územia cez územie iného investora, lebo v takýchto prípadoch sa stáva „zadnejšia“ 13.6. ODVÁDZANIE A ČISTENIE ODPADOVÝCH VÔD lokalita mnohokrát nerealizovate ľná, lebo predchádzajúca lokalita neuvažovala s napojením „zadnejšej“ lokality alebo chce nereálne finan čné prostriedky za „presun“ splaškových vôd. Doporu čujem ur čiť riešenie ved ľajších
výh ľadových lokalít pre daných investorov ako záväznú podmienku po čnúc územným plánom obce. CELKOVÝ JESTVUJÚCI STAV ODVÁDZANIA SPLAŠKOVÝCH VÔD ČOV v Limbachu je v sú časnosti jednolinková bez prekrytia nadzemnej časti a kalové hospodárstvo pozostáva V obci Limbach je splašková kanalizácia vybudovaná vo všetkých uliciach, kde sú jestvujúce rodinné domy. z kalojemu so zahus ťovaním a spracovanie kalu je na kalových poliach. Čistiare ň je v sú časnosti za ťažovaná Slúži na odvádzanie splaškových vôd z jestvujúcej zástavby obce do jestvujúcej čistiarne odpadových vôd viac ako má svoju priemernú kapacitu a už po čas miernych daž ďov býva hydraulicky pre ťažovaná. V sú časnosti (ČOV). Stoková sie ť je gravita čná s jednou miestnou pre čerpávacou stanicou. Majite ľom a prevádzkovate ľom má ČOV projektovanú kapacitu 2000 EO/de ň. Vy čistené odpadové vody sú vypúš ťané do vodného toku potrubí kanalizácie a ČOV je obec Limbach v spolupráci s firmou oprávnenou na prevádzkovanie verejných Limbašský potok gravita čným potrubím. kanalizácií a ČOV. Samotné potrubia sú prevažne z PVC DN300, len v úseku pred zaústením do ČOV sú V návrhu uvažujeme s rozšírením kapacity ČOV, s celkovou rekonštrukciou pôvodnej technologickej z PVC DN400 a ŽB DN600. časti, vybudovanie zahus ťovania kalu a novou prevádzkovou budovou. Po rekonštrukii sa ČOV stane Okrem stôk v majetku a prevádzke obce sú v ur čitých územiach aj verejné kanalizácie, ktoré sú zatia ľ v majetku dvojlinková a bude prevádzkovo variabilnejšia. a v správe investorov týchto stavieb. Zárove ň odporú čame presne ur čiť okraje ochranného pásma ČOV. Zvláštnos ťou je aj napojenie tlakových skupinových domových prípojok z územia katastra Pezinok. NAVRHOVANÝ STAV VEREJNÝCH SPLAŠKOVÝCH KANALIZÁCIÍ V OBCI Množstvo splaškových odpadových vôd vo výh ľade je približne rovnaké ako potreba vody, avšak limitujúcim prvkom je kapacita ČOV . Vzh ľadom na to, že kanalizácia je skoro vo všetkých jestvujúcich uliciach Limbachu už vybudovaná (okrem časti Športovej), je v týchto oblastiach skôr popis navrhovaného stavu vnímaný nie ako investi čný rozvoj, ale ako Negatívnym javom na kanaliza čnej sieti je vtok cudzích povrchových a podzemných vôd do kanaliza čných prevádzkové potreby súvisiace so zlepšením stavu odkanalizovania danej oblasti. systémov. Najkritickejšími miestami sú oblasti, kde pri výstavbe bolo nedostato čne uvažované s odvádzaním daž ďových vôd (bu ď do nevhodného vsakovania alebo neuvažované odovodnenie vôbec). Nieko ľko takýchto Spolo čnými potrebnými navrhovanými úpravami pre viac oblastí sú: úsekov s prítokom podzemných vôd je na kanalizácii v historickej časti obce, kde pri výstavbe sa ponapájali • vyrieši ť nezodpovedné ni čenie jestvujúcich kanalizácií obyvate ľmi, všetky pôvodné domové prítoky do potoka. • vyrieši ť odvádzanie daž ďových vôd z už zastavaných území, Č CELKOVÝ JESTVUJÚCI STAV ISTENIA SPLAŠKOVÝCH VÔD • rieši ť rekonštrukciu prevažnej časti čerpacích staníc so signalizáciou na dispe čing, Obec Limbach má oficiálne na celom území delenú kanalizáciu. Avšak ešte stále v zna čnej miere sú • rozširovanie kanalizácie v plánovaných miestach zástavby, budovanie delenej splaškovej prevažne do splaškovej kanalizácie ponapájané aj prítoky dažďových vôd, čo robí po čas daž ďov zna čné problémy gravita čnej kanalizácie, čerpacích staníc a výtlakov. Daž ďové vody rieši ť vyústením do recipientov v nižších úsekoch kanalizácie po predošlom pred čistení a zachytení v reten čných nádržiach, Kapacita ČOV je v sú časnsoti 2000 ekvivalentných obyvate ľov (EO), pri čom v sú časnosti spolu s balastnými • prebera ť do majektu obce splaškové kanalizácie až po nieko ľkoro čnom zistení ich bezporuchového prítokovými vodami už je na úrovni svojej maximálnej prietokovej kapacite. stavu bez prítoku balastných vôd. Nedoriešením je, že sú časná ČOV nemá rozhodnutím ur čené presné hranice ochranného pásma, len pod ľa Situovanie trás kanaliza čných potrubí je zakreslené vo výkrese „4b Výkres riešenia verejného technického STN sa pre tento typ „nezakrytej“ ČOV s kalovým hospodárstvom ur čuje približne na 50 až 75m (pod ľa vybavenia – vodné hospodárstvo“. prevládajúcich smerov prúdenia vetra a pod ľa umiestnenia kalového hopodárstva).
V minulosti sa uvažovalo aj s odvádzaním odpadových splaškových vôd výtlakom do výh ľadovej kanalizácie v Grinave, avšak z finan čného a časového h ľadiska sa obec rozhodla pre rekonštrukciu a rozšírenie ČOV. V tomto rozhodovaní zna čnú úlohu zohral aj spomínaný prítok daž ďových a balastných vôd. Zaústenie vy čistených vôd je do Limbašského potoka v najnižšom južnom mieste katastra obce.
83
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
13.7. ODVÁDZANIE A ČISTENIE VÔD Z POVRCHOVÉHO ODTOKU A ODVÁDZANIE Všetky vodné toky v katastri Limbach sú neupravené, len malá čas ť v strede obce (pri pošte) má upravené PODZEMNÝCH VÔD svahy a dno z dôvodu stiesnených situatívnych pomerov a z dôvodu križovania komunikácie. Odvádzanie vôd z povrchového odtoku (dažďových) v obci Limbach nie je v sú časnosti skoro vôbec riešené Návrh povod ňovej ochrany spo číva v úpravách vodných tokov v najužších miestach, v priepustoch delenou daž ďovou kanalizáciou, alebo vsakovaním priamo v miestach bez kanalizácie. Všetky daž ďové vody sú a zabra ňovaniu zvyšovania spevnených plôch bez retencie na odtoku z týchto plôch. prevažne zaústené do tokov bez zdržania (bez retencie) alebo te čú po komunikáciách a vtekajú do splaškovej Chceme upozorni ť na skuto čnos ť, že aj malá zmena koeficientu odtoku z daného územia, napríklad zmenou kanalizácie. Mnohokrát sú bez povolenia zaústené terénnych plôch, vyrobenie areálových chodníkov, zmena kultúry (stromy, kríky a vinohrady za trávu) budú ma ť Delenú kanalizáciu má vybudovanú len čas ť oblasti Machergut 1 a Lindenbach 1, pri čom kanalizácia vteká bez zna čný vlyv na odtokové pomery daž ďových vôd z územia, lebo pri ploche povodia má aj 10% zvýšenie zdržania vôd priamo do potoka Lú čanka. koeficientu odtoku za následok zvýšenie sú časného odtoku daž ďových vôd o desiatky až stovky litrov za sekundu do potokov. Riešenie odtoku daž ďových vôd má pomocou reten čno-vsakovaco-odtokových štrkových rigolov má aj Machergut 2. Na riešenom území sú miesta, kde sú vytvorené zemné priehlbne, otovrené suché poldre, ktoré boli vybudované ako odka ľovacie jamy, pre zachytávanie splachov z vinohradov. Sú vybudované aj na bezmenných V oblasti Machergut 1 a 2 je vybudované aj potrubie zatrubneného bezmenného potoka, pri čom v Machergute 2 ob časných tokoch. je dobudovaná menšia reten čná nádrž na vtoku do zatrubnené. V návrhu úprav je potrebné urobi ť tieto opatrenia: Zna čná čas ť ulíc obce je bez vsakovacích šácht a bez kanalizácie. V takýchto prípadoch voda ostáva v zelených pásoch a postupne vsakuje, ale v častých prípadoch vteká aj do splaškovej kanalizácie, ktorá je • nesmie by ť nepriaznivo ovplyvnený stav povrchových vôd a podzemných vôd, ich kvalitatívne po čas daž ďov zna čne kapacitne pre ťažená. Vzh ľadom na množstvo tokov v obci Limbach tieto sú využívané zhodnotenia, ako odtokový systém daž ďových vôd. • rešpektova ť obojstranné ochranné pásmo pobrežných pozemkov vodného toku v zmysle ustanovení § 49 zákona č. 364/2004 o vodách, Množstvo daž ďových vôd, navrhované riešenie kanalizácie • rešpektova ť vypúš ťanie maximálne možného množstva daž ďových vôd do vodného toku. Prvým problémom je riešenie samotných hlavných povrchových systémov a potrubí daž ďovej kanalizácie v daných a jestvujúcich oblastiach, lebo v sú časnosti nieje navrhnutá koncepcia hlavných odtokových systémov pre navrhované územia. Je potrebné si uvedomi ť, že v sú časnosti je odtokový koeficient z povrchu území 0,05 až 0,1 a pri navrhovanej zástavbe bude priemerne 0,5 a niekde až 0,9. To znamená zna čné navýšenie prívalového množstva vôd do nižších polôh území a tým zatápanie mnohonásobne vä čším množstvom 14. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE povrchových vôd, ako je v sú časnosti. Kapitola 12. Hygiena životného prostredia (Územný plán sídelného útvaru Limabch, 1996) sa nahrádza v plnom Bolo by potrebné v čo najvä čšej miere navrhova ť vsakovanie daž ďových vôd zo striech priamo pri domoch a len znení kapitolou 14. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie. z komunikácií odvádza ť vody do ORL a následne v povolenom množstve a kvalite do toku alebo nepriameho vsaku. Druhým problémom je riešenie odvádzania daž ďových vôd z území bez možnosti vsaku. V týchto oblastiach KVALITA OVZDUŠIA bude potrebné podrobne rieši ť množstvá odtoku daž ďových vôd, ich retenciu a škrtený odtok na úrovni V riešenom území sa nenachádzajú významné ve ľké a stredné zdroje zne čistenia ovzdušia. Na zne čistení jestvujúceho odtoku, do povrchových rigolov s následným odtokom do povrchových tokov. Tento problém je ovzdušia sa podie ľajú činitele, ktoré sú situované v okolí tohto územia (bodové zdroje priemyselnej prevádzky, technicky zložitý a bude potrebné ho vyrieši ť komplexne pre každú problémovú oblas ť ako celku, pri čom terénne automobilová doprava z okolitých cestných úsekov,) nižšie položené územia musia akceptova ť prietok daž ďových vôd z vyšších území. Ako menej významné zdroje sa na zne čistení ovzdušia podie ľajú najmä domáce kúreniská, prach z ulíc, Tretím problémom je riešenie odvádzania daž ďových vôd pritekajúcich z území bez zástavby, avšak nespevnených plôch a po ľnohospodárskej pôdy. pritekajúcich monohkát v ur čitom páse do územia navrhovaných na výstavbu. V takýchto prípadoch je potrebné rieši ť ochranu nových území zachytením týchto prítokov a navrhnú ť bezpe čné odvedenie vôd bez retencie do V oblasti ochrany ovzdušia musia prevádzkovatelia zdrojov zne čis ťovania ovzdušia plni ť podmienky zákona tokov. č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, ktorý zrušil zákon č. 478/2002 o ochrane ovzdušia. Vykonávacou vyhláškou je vyhláška č. 410/2011 Z. z. Taktiež sú čas ťou tohto problému je aj revitalizácia jestvujúcich jazierok, suchých poldrov a zemných rigolov, ktoré sú zna čne zanesené a tak už nemajú pôvodnú vsakovaciu schopnos ť a prieto čnú kapacitu. Tabu ľka: Vývoj emisií zne čis ťujúcich látok v k. ú. Limbach v rokoch 2000 – 2012. Rok TZL SOx NOx CO 2000 0,009 0,001 0,167 0,068 13.8. VODNÉ TOKY A PLOCHY 2001 0,01 0,001 0,196 0,079 Záujmové územie prináleží do povodia hlavného vodného toku (obce Limbach) Limbašský potok 2002 0,009 0,001 0,184 0,074 Na hornom toku Limbašského potoka je vybudovaná priehrada Slne čné údolie, ktorá má významný vplyv 2003 0,009 0,001 0,184 0,074 na zníženie prívalových v ĺn a tým ochra ňuje nižšií úsek potoka, ktorý nemá kapacitu na Q100 ro čný prietok 2004 0,007 0,001 0,142 0,057 v skoro celom úseku dolného toku. Vidie ť to pri vyšších prietokoch hlavne v úsekoch priepustov a mostov popod 2005 0,008 0,001 0,159 0,064 cesty, ale aj v miestach neupravených meandrov s neopevnenými svahmi. 2006 0,008 0,001 0,164 0,066 V najnižšom mieste katastra Limbach (pri ČOV, kde už sú do neho zaústené všetky prítoky) má Limbašský 2007 0,008 0,001 0,15 0,06 potok prietok Q100 = 19,5 m3. Celková plocha povodia Limbašského potoka je 30,33 km². 2008 0,004 0,001 0,086 0,035 Taktiež zemná priehrada je vybudovaná pod oblas ťou Suchý vrch na potoku Lú čanka nad sútokom s potokom 2009 0,003 0 0,058 0,024 Žobrák. 2010 0,003 0 0,054 0,022
84
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
2011 0,001 0 0,026 0,01 V riešenom území sa vodárenské toky nenachádzajú. 2012 0,001 0 0,029 0,012 Vodohospodársky významné vodné toky Zdroj: Slovenský Národný Emisný Informa čný Systém Vodohospodársky významné sú vodné toky, ktorými prechádza štátna hranica, vodné toky, ktoré sa využívajú ako vodárenský zdroj alebo sa môžu využíva ť ako vodárenské zdroje (vodárenský vodný tok), vodné toky Vzh ľadom k lesnatému charakteru územia je potrebné podotknú ť, že škodliviny v ovzduší tiež poškodzujú s plavebným využitím, vodné toky s významným odberom vody pre priemysel a pre po ľnohospodárstvo (ich vegetáciu a to vo vä čšej miere ako živo číšne organizmy. Tuhé imisie usadené na povrchu rastlín vplývajú významnos ť sa ur čuje vo vz ťahu k vodohospodárskej bilancii povrchových vôd v príslušnom čiastkovom na príjem energie, obmedzujú dýchanie, upchávajú sa prieduchy tuhými časticami. povodí), vodné toky využívané na iné ú čely, napríklad na využívanie hydroenergetického potenciálu, ako vody Klíma a mikroklíma vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb alebo na rekreáciu. Sú časná a nastávajúca zmena klímy sa negatívne dotýka aj riešeného územia. Najvä čšia časť oteplenia Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov ustanovuje Vyhláška MŽP SR č. 211/2005 (Príloha č. 1), v 20. storo čí je ve ľmi pravdepodobne spôsobená ľudskou činnos ťou. Ak bude na ďalej pokra čova ť celosvetový ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. č č rast emisií, pravdepodobne nás už na konci 21. Storo ia akajú vážne zmeny. V závislostí od vyprodukovaných Vodohospodársky významné toky emisií sa môže teplota zvýši ť o 1,1°C až 6,4°C. Na Slovensku sa od roku 1881 zvý šila teplota v priemere o 1,6°C a poklesli ro čné úhrny zrážok. Vodohospodársky významné sú vodné toky, ktorými prechádza štátna hranica, vodné toky, ktoré sa využívajú ako vodárenský zdroj alebo sa môžu využíva ť ako vodárenské zdroje (vodárenský vodný tok), vodné toky ť ľ ť ť č ť Je vhodné posúdi zranite nos územia a stanovi adapta nú stratégiu. Samotná samospráva môže analyzova s plavebným využitím, vodné toky s významným odberom vody pre priemysel a pre po ľnohospodárstvo (ich ť stav obce, podmienky života v nej a následne vypracova rozvojové stratégie a programy, v ktorých je potreba významnos ť sa ur čuje vo vz ťahu k vodohospodárskej bilancii povrchových vôd v príslušnom čiastkovom bra ť do úvahy zranite ľnos ť obce na dopady zmeny klímy ako aj príspevok obce k zmene klímy. Spôsoby akými povodí), vodné toky využívané na iné ú čely, napríklad na využívanie hydroenergetického potenciálu, ako vody je možné zníži ť rýchlos ť otep ľovania môžu by ť napríklad optimálne zabezpečovanie hromadnej dopravy vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb alebo na rekreáciu. v meste, prímestskej dopravy, budova ť cyklistickú dopravu, racionalizova ť systémy verejného osvetlenia, podpora geotermálnych zdrojov, zvyšovanie rozlohy mestskej, respektíve obecnej zelene, dôsledná ochrana a Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov ustanovuje Vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z. z. (Príloha obnova mokradí na území obcí a množstvo ďalších opatrení. č. 1), ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. Pod ľa uvedeného predpisu je vodohospodársky významným tokom Limbašský potok.
Chránené vodohospodárske oblasti KVALITA VODY Do riešeného územia nezasahuje žiadna chránená vodohospodárska oblas ť. Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala plni ť požiadavky spolo čenstva v oblasti ochrany, využívania, hodnotenia a monitorovania stavu vôd zastrešené rámcovým dokumentom známym pod názvom KVALITA PÔDY Rámcová smernica o vode – RSV (Water Framework Directive 2000/60/EC). Rámcová smernica bola Pôdne typy v riešenom území sú zastúpené iba kambizemou. Kambizeme sú charakteristické prítomnos ťou viac transponovaná do vodného zákona č. 364/2004 Z. z. a Vyhlášky č. 221/2005 Z. z. ako 20 cm hrubého kambického diagnostistického horizontu v profile. Sú zrnitostne ľahké až stredne ťažké, Hodnotenie kvality povrchových vôd nekarbonátové, prevažne hlboké, menej stredne hlboké, s obsahom skeletu naj častejšie v rozmedzí od 10 do 35 %. Slovenská republika sa v sú časnosti nachádza v štádiu zmien v oblasti hodnotenia stavu povrchových vôd. Tieto zmeny vyplývajú z procesu implementácie Rámcovej smernice o vode a súvisiacich smerníc Európskej Pôdne druhy sú zastúpené pieso čnatými a hlinitopieso čnatými pôdami. únie v sektore voda. Ohrozenie pôd vodnou eróziou Riešené územie patrí do čiastkového povodia Váhu (4-21). Z poh ľadu nižšej úrovne je možné povodia vy členi ť V riešenom území sa nachádzajú pôdy extrémne ohrozené vodnou eróziou. Sú to najmä časti nasledovne: po ľnohospodárskej pôdy v blízkom kontakte s masívom Malých Karpát. Sú to najmä svahy so sklonom od 12° • 4-21-15 – povodie Váhu – oblas ť Malý Dunaj po ústie Čiernej vody (vrátane) do 25°. Efektívnou ochranou je pestovanie ochrannýc h plodín, ktoré okrem úrody majú za úlohu spev ňova ť o 4-21-15-003 – povodie Blatina pôdu svojimi kore ňmi. Podobné je aj vysádzanie drevín na svahoch a brehoch vodných tokov. o 4-21-15-006, 008 – povodie Limbašský potok Ohrozenie pôd veternou eróziou o 4-21-15-007 – povodie Ra či potok Všetky po ľnohospodárske pôdy v riešenom území sú stredne ohrozené veternou eróziou. Veternú eróziu V oblasti povodia Váhu sú zahrnuté miesta odberov v povodí Malého Dunaja, kam ústia vodné toky z územia pomerne efektívne znižuje rastlinný pokryv, preto je stavba vetrolamov dôležitým obranným faktorom obrany Limbachu pred rozširovaním erózie. ň Nako ľko na území Limbachu pramení a za čína sa vyvíja ť rie čna sie ť, dotknuté vodné toky na území Limbachu Stupe kvality pôd nie sú zne čistené. Na kvalitu vody Limbašského potoka má vplyv najmä čistiare ň odpadových vôd. V riešenom území sa nachádzajú po ľnohospodárske pôdy s 6, 8 a 9 stup ňom kvality. Hodnotenie kvality podzemných vôd RADÓN Vo všeobecnosti možno konštatova ť antropogénne ovplyvnenie základného chemizmu pozorovaných podzemných vôd tejto oblasti (priemysel, vplyv osídlenia a iné.). Medzi často prekra čované ukazovatele Prírodné zdroje rádioaktivity sú sú čas ťou prírodného prostredia. Patrí k nim kozmické žiarenie a prirodzená pri porovnaní s medznými hodnotami Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. patria Fe, Mn, Cl-, NO3- a SO4-2. rádioaktivita hornín, hydrosféry a atmosféry. Prirodzená rádioaktivita hornín je v podstate podmienená prítomnos ťou K, U a Th. Tieto prvky emitujú gamažiarenie a podmie ňujú vonkajšie ožiarenie. Horniny požívané Vodárenské toky ako stavebné suroviny sa stávajú zdrojom rádiácie v budovách. Z tohto h ľadiska je posúdenie rádioaktivity Vodárenské toky sú vodné toky alebo úseky vodných tokov, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa stavebných surovín a stavebných materiálov ve ľmi významné a je ho potrebné sústavne sledova ť. môžu využíva ť ako vodárenské zdroje na odber pre pitnú vodu. Zoznam vodárenských tokov ustanovuje Vo sfére zabezpe čovania kvality životného prostredia najmä funk čnej zložky bývania obyvate ľstva ide vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z.z. (Príloha č. 2), ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných o obmedzovanie vplyvu radónu v novovytváranom i v existujúcom obytnom prostredí. V novej výstavbe ide vodných tokov a vodárenských vodných tokov. 85
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
o predchádzanie škodlivým ú činkom radónu predovšetkým lokalizáciou stavieb, vo ľbou stavebných materiálov Komunálny odpad bude zneškod ňovaný organizovaným odvozom. Krátkodobo bude uskladnený v smetných a spôsobom prevedenia stavieb. nádobách vo vyhradených miestach. Pomer triedenia, intervaly odvozov budú upravené pod ľa reálnych podmienok a potrieb v území. V území je potrebné zavies ť funk čný systém recyklácie odpadu a triedením Riešené územie sa nachádza v oblasti so stredným a nízkym radónovým rizikom. Prezentované výsledky odpadu minimalizova ť materiál, ktorý skon čí na skládke, alebo v spa ľovni. Pre bytové domy je vhodné voli ť zber radónového prieskumu v riešenom území nie je možné použi ť ako podklad pre detailné územné plánovanie separovaných zložiek odpadov do spolo čných cca asi 1100 l kontajnerov s pravidelným odvozom, pri rodinných a nenahradzujú podrobný radónový prieskum. Výsledky podávajú len základné informácie o radónovej situácii domoch je vhodné voli ť individuálny zber do vriec, ktoré by sa zhromaž ďovali v de ň vývozu k nádobám a slúžia ako podklad pre usmernenie ďalších činností. na komunálny odpad. Je možné uvažova ť aj s umiestnením kontajnerov alebo nádob pre odpady, ktoré nevyžadujú pravidelný odvoz ako napr. textil, obuv a iné (vývoz pod ľa potreby). HLUK
Významné miesto v súbore stresových faktorov, ktoré zhoršujú kvalitu životného prostredia, a tak nepriaznivo vplývajú na flóru, faunu ako aj na zdravie človeka zastáva hluk. Č Najvä čším zdrojom hluku v záujmovom území je doprava, a to cestná v zastavanom území obce. 15. VYMEDZENIE A VYZNA ENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV Okrem hluku z dopravy je potrebné spomenú ť aj stacionárne zdroje hluku, ktorými sú predovšetkým areály a prevádzky priemyselnej výroby v centrálnej časti obce. Do textu (ÚPN SÚ Limbach, 1996) sa vkladá kapitola B.15. Vymedzenie a vyzna čenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov. Legislatívne je hluk v sú časnosti upravený vyhláškou MZ SR č. 549/2007 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. V riešenom území sa nenachádzajú prieskumné územia, chránené ložiskové územia ani dobývacie priestory. Tabu ľka:
Ak čné hodnoty hlukových indikátorov (dB) a Vonkajšie prostredie s osobitnou Zdroje hluku Vonkajšie prostredie ) ochranou pred hlukom b) 16. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU
Ldvn Lnoc Ldvn Lnoc Do textu (ÚPN SÚ Limbach, 1996) sa vkladá kapitola B.16. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu. Priemysel 55 40 50 35 Letiská c) 60 50 60 50 Letiská d) 65 55 55 40 Územie obce Limbach je ohrozené prívalovými vodami z masívu Malých Karpát. Protipovod ňová ochrana Pozemné komunikácie c) 60 50 55 45 územia obce spo číva v realizácií opatrení pre odvedenie daž ďových vôd. Podrobný popis opatrení potrebných Pozemné komunikácie d) 65 55 60 50 odvedenie daž ďových vôd je uvedený v kapitole B.13.4. Vodné toky a plochy a v kapitole C.4.2.8. Vodné toky Železnice 60 50 55 45 a plochy. Poznámky k tabuľke: V riešenom území sa nevyskytujú zosuvy evidované Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra. Riešené a) okrem areálov priemyselných podnikov a plôch dopravného vybavenia územia územie sa nachádza v oblasti so slabou náchylnos ťou na zosúvanie (Atlas krajiny SR, 2002). b) tiché oblasti v aglomerácii, napr. kúpeľné a liečebné areály Z h ľadiska ochrany prírody a krajiny je potrebné rešpektova ť chránené územie vyhlásené pod ľa zákona c) akčné hodnoty platné do 15. júla 2008 543/2002 Z.z. a územia európskej siete chránených území NATURA 2000. d) akčné hodnoty platné od 15. júla 2008
Zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/EC vyplýva pre štáty EÚ povinnos ť vypracováva ť strategické hlukové mapy a ak čné plány pre vä čšie aglomerácie, pozemné komunikácie, železni čné dráhy a letiská. Úlohou strategických hlukových štúdií nie je nahradi ť hlukové štúdie požadované pri stavebnom konaní. Mali by pomôc ť pri strategických rozhodovaniach (odklon dopravy, organizácia dopravy, tvorba územných plánov, at ď.) a prebudi ť záujem verejnosti o riešenie vážnych problémov s hlukom. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava poverilo firmu EUROAKUSTIK, s.r.o. úlohou spracova ť Strategickú hlukovú mapu bratislavskej aglomerácie. Hranice aglomerácie ur čilo Zastupite ľstvo Bratislavského samosprávneho kraja vo všeobecne záväznom nariadení č. 9/2005 d ňa 27.4.2005. Jedná sa o rozsiahle členité územie od Senca po Devín a od Čuňova po Malacky. Hranice pôvodnej aglomerácie však boli zmenšené Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č.42/2011 zo d ňa 24.6.2011 o ur čení hranice aglomerácie pod ľa zákona č.2/2005 Z.z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Hluková mapa je dostupná cez webové prepojenie www.hlukovamapa.sk.
ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO Nakladanie s odpadmi sa bude riadi ť platnou legislatívou, predovšetkým ustanoveniami zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, príslušného VZN obce v súlade s platným programom odpadového hospodárstva kraja . Nekontaminovaný (O - ostatný ) komunálny odpad bude odváža ť zo zákona oprávnená organizácia na riadenú skládku. Správcovská organizácia zabezpe čí tiež odvoz do zariadení zberných surovín a zberných dvorov (pri dodržaní podmienky zabezpe čenia separácie pri zhromaž ďovaní komunálneho odpadu).
86
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
17. OCHRANA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH HODNÔT V OBCI LIMBACH 18. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA PO ĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU A LESNÉHO PÔDNEHO FONDU NA NEPO ĽNOHOSPODÁRSKE Ú ČELY Pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny Kapitola 11. Zábery PPF (ÚPN SÚ Limbach, 1996) sa mení na kapitolu B.18. Vyhodnotenie perspektívneho Na území obce Limbach nie je vymedzená pamiatková rezervácia ani pamiatková zóna. použitia po ľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu na nepo ľnohospodárske ú čely. Kapitola č ľ Národné kultúrne pamiatky je doplnená o vyzna ené texty a tabu ky. V obci Limbach sa nachádzajú pamiatkovo významné objekty, ktoré sú chránené v zmysle zákona 208/2009 Z.z., ktorým sa mení a dop ĺň a zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. ÚZEMNÉ PODMIENKY PRE ROZVOJ OBYTNEJ FUNKCIE V ZASTAVANOM ÚZEMÍ OBCE Tabu ľka 17./1: Národné kultúrne pamiatky na území obce Limbach Analýzy sú časného využitia plôch v zastavanom území obce preukazujú vysokú intenzitu zástavby a maximálnu vy ťaženos ť územného potenciálu. Aj stavebný vývoj v uplynulych rokoch sa postupne rozvíjal predovšetkým na vo ľných plochách a rozširovaním pôdorysu pôvodnej obce a zastavaného územia. Sú časne i v dôsledku Unif. Unif. názov Číslo Zaužívaný názov PO pôsobenia legislatívnych opatrení na ochranu PPF sa realizovala prestavba pôvodného stavebného fondu Adresa názov pamiatkového Vznik ÚZPF Bližšie ur čenie PO a výstavba rodinných domov v prelukách. NKP objektu (PO) V sú časnosti na diponibilných plochách pre rozvoj v rámci zastavaného územia sa realizuje výstavba cca 24 bytov v nízkopodlažných bytových domoch a pripravuje sa cca 20 rodinných domov. Realizáciou uvedených 441/1 Cintorínska ul. 9 KOSTOL Kostol r. k. kostol sv. Teobalda 15. st. investi čných zámerov sú územné podmienky pre ďalšiu výstavbu bytov v zastavanom území vy čerpané.
442/1 Vinohradnícka ul. 142 KOSTOL Kostol ev. a. v. 1830 Z h ľadiska ochrany PPF, ktorý je v sú časnosti chránený len mimo zastavané územie obce, teoreticky územným zdrojom pre ďalšiu výstavbu sú plochy záhrad, naväzujúce na založenú stavebnú štruktúru pôvodného jadra obce. Vzh ľadom na vysokú intenzitu ich využitia pre po ľnohospodársku výrobu a vysokú kvalitu v prevažnej Zdroj : Zoznamy nehnute ľných kultúrnych pamiatok pod ľa krajov, Ministerstvo Kultúry SR miere trvalých kultúr (ovocné stromy), ale aj dôležitú a nezastupite ľnú funkciu týchto záhrad pri vytváraní identického charakteru a krajinného obrazu vidieckej obce je žiadúce, aby plochy záhrad v zastavanom území obce tieto hospodárske, krajinno-estetické a krajinno-ekologické funkcie plnili aj v budúcom období. V tomto 17. 04. 1963 boli oba pamiatkové objekty vyhlásené za kultúrne pamiatky a zapísané do Ústredného zoznamu prístupe je sledovaný tiež cie ľ a zámer vytvára ť kvalitné a z h ľadiska zástavby neprehustené krajinné prostredie pamiatkového fondu. vidieckej obce. Pod ľa právnych úprav planých do prijatia zákona č. 49/2002 Z.z. tvorili národné kultúrne pamiatky súbor Kapitola sa dop ĺň a o nasledovný text: najvýznamnejších a najvzácnejších pamiatok na územi Slovenskej republiky. Pamiatky sa do tejto kategórie vyhlasovali formou nariadenia predsedníctva SNR a neskôr nariadením vlády Slovenskej republiky. Sú časná V Aktualizácií Územného plánu sídelného útvaru Limbach (2014) bola stanovená požiadavka na preverenie legislatíva považuje za národné kultúrne pamiatky všetky pamiatkové objekty, ktoré sú zapísané v Ústrednom územných podmienok pre rozvoj obytnej funkcie v zastavanom území obce Limbach. zozname pamiatkového fondu (ÚZPF). V sú časnosti, t.j. rok 2014 sú diponibilné plochy na výstavbu objektov pre bývanie v zastavanom území obce Ostatné objekty s pamiatkovou hodnotou legislatívne nechránené Limbach (pod ľa ÚGKK stanoveného 1.1.1990) vy čerpané. No záujem o výstavbu rodinných domov stále pretrváva. Od roku 2000 sa v prevažnej miere za čína prejavova ť potreba rozširova ť zástavbu mimo zastavané Pod ľa § 14 ods 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu môžš obec rozhodnú ť o utvorení územie obce Limbach. a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Objavuje sa nový typ bývania - vinohradnícke usadlosti. Jedná sa o bývanie v kombinácii s drobnou Do evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnute ľných vecí a nehnute ľných vecí aj kombinované po ľnohospodárskou výrobou – vinohradníctvom (výroba, spracovanie a predaj po ľnohospodárskych produktov). diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. ľ Medzi historicky zaujmavé objekty obce Limbach možno zaradi ť nasledovné diela: Preh ad zmien a doplnkov od roku 1999 do 2011 • Pomník z 1. svetovej vojny – na cintoríne poloha lokality ZaD ÚPN SÚ navrhované Predpokladaný po čet vzh ľadom lokalita • Budova fary – na Vinohradníckej ulici (stará škola) Limbach funk čné využitie rodinných domov k zastavanému územiu • Budova za kostolom s plastickou výzdobou fasády, s nápisom na prie čelí (EVANG. NÉPISKOLA) bývanie – rodinné 3 • Veža na dopravnom „námestí“ v priese čníku ulíc Vinohradnícka a SNP (na južnom konci) 1a – Pri ihrisku v zastavanom území domy (rodinných domov) • Domy s prvkami ľudovej architektúry na Vinohradníckej ulici ( č. 42, 43, 44, č. 8, 9, 10, 11, 18) Zmeny a doplnky jún 1b – pokra čovanie • ľ 1999 bývanie – rodinné cca 6 Domy s prvkami udovej architektúry na ulici SNP (oproti Obecnému úradu). pôvodných záhrad v hornej v zastavanom území Územného plánu domy časti Športovej ulice (rodinných domov) • Zna čný po čet ru čných piestových čerpadiel na vodu („pumpy“) v uli čných priestoroch historickej časti obce Limbach obce (technické prvky). bývanie – rodinné 3 • 1c – Pri ozdravovni v zastavanom území Priestor pri Limbašskej vyviera čke, ktorý je potrebné upravi ť a zkultivova ť. domy (rodinných domov) Zmeny a doplnky apríl 2000 2a – Športová ulica bývanie – rodinné v zastavanom území domy cca 35 87
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
poloha lokality poloha lokality ZaD ÚPN SÚ navrhované Predpokladaný po čet vzh ľadom ZaD ÚPN SÚ navrhované Predpokladaný po čet vzh ľadom lokalita lokalita Limbach funk čné využitie rodinných domov k zastavanému Limbach funk čné využitie rodinných domov k zastavanému územiu územiu (rodinných domov) Zmeny a doplnky 12 - Cesta do ozdravovne bývanie – rodinné 2 č.1/2011 Územného v zastavanom území (Poto čná ul.) domy bývanie – rodinné cca 5 mimo zastavané plánu obce Limbach (rodinných domov) 2b – Pri Machergúte I. domy územie (rodinných domov) Zmeny a doplnky 13 – Za cintorínom (Cesta bývanie – rodinné 10 mimo zastavané č.1/2013 Územného na Suchý vrch) domy územie bývanie – rodinné cca 9 mimo zastavané plánu obce Limbach (rodinných domov) Územného plánu 2c – Za cintorínom obce Limbach domy (rodinných domov) územie
2d – Pri podnikate ľskej zóne bývanie – rodinné cca 11 Pôvodný text ÚPN SÚ Limbach (1996): v zastavanom území I. domy (rodinných domov) POŽIADAVKY NA ÚZEMNÝ ROZVOJ OBCE VO VÝH ĽADE 2e - Pri podnikate ľskej zóne ob čianska - v zastavanom území II. vybavenos ť Pre riešenie nepriaznivého demografického vývoja v obci v uplynulých desa ťro čiach, ktorý je dôsledkom aj toho, Zmeny a doplnky že požiadavky obyvate ľov na bývanie a ďalšie zobyt ňujúce funkcie sa zabezpe čovali v iných sídlach 13 územného plánu (vysíd ľovanie obyvate ľov z obce), je potrebné vytvára ť podmienky, to znamená aj územné podmienky. 3 – obytná skupina (rodinných domov s obce Limbach bývanie – rodinné mimo zastavané po ľnohospodárskych doplnkovou august 1999 domy územie Vytváraním podmienok pre rozvoj bývania, ale aj ďalšie zobyt ňujúce a hospodárske funkcie v obci sa sleduje usadlostí Mlynské pole po ľnohospodárskou (Aktualizácia 1999 – cie ľ obnovy demografickej kvality obyvate ľstva, uspokojovania jeho základných potrieb. výrobou) etapa 1.) V tomto kontexte požiadavky na bývanie je potrebné uspokoji ť tak u tých sú časných domácností, ktorých Zmeny a doplnky 4 – Machergút I. – južná jestvujúce podmienky nevyhovujú (dvojgenera čné bývanie, provizórne bývanie), ako aj pre nové domácnosti, október 2002 čas ť územia bývanie – rodinné 3 mimo zastavané ktoré budú priebežne vznika ť zo sú časných mladších popula čných ro čníkov. Zárove ň je pre sledovaný zámer Územného plánu domy (rodinných domov) územie obce Limbach potrebné vytvára ť podmienky i pre dosídlenie obyvate ľov. V návrhu obnovy vo ľnej po ľnohospodárskej krajiny je riešená tiež potreba obnovy regionálneho a lokálneho Zmeny a doplnky bývanie – rodinné cca 33 mimo zastavané 5 – Pri Ra čom potoku systému biokoridorov, čo v prepojení na po ľnohospodársky pôdny fond vytvára na jednej strane potrebu záberu ÚPN SÚ Limbach – domy (rodinných domov) územie február 2001 PPF, na druhej strane vytvára podmienky aj pre skvalitnenie hospodárskej činnosti v po ľnohospodárskej krajine. Tieto plochy nie sú sú čas ťou bilancovaných záberov po ľnohospodárskeho pôdneho fondu, nako ľko Zmeny a doplnky bývanie – rodinné 5 mimo zastavané komplexnejšie a detailnejšie riešenie je predmetom samostatnej práce „Územný systém ekologickej stability júl 2002 Územného 6 – Pod Pajtákmi domy územie plánu obce Limbach (rodinných domov) obce“. Absencia disponibilných plôch pre rozvoj zobyt ňujúcich funkcií pri cielenej ochrane jestvujúcich záhrad Zmeny a doplnky bývanie – rodinné 1 č.1/2005 Územného 7 – Pri ozdravovni v zastavanom území v zastavanom území obce vyvoláva potrebu rozvoja obce do vo ľnej po ľnohospodárskej krajiny. domy plánu obce Limbach (rodinných domov) Kapitola sa dop ĺň a o nasledovný text: 5 Pre prvú dekádu 21. storo čia je typický nárast záujmu býva ť v širšom okolí miest. Pre obec Limbach to Zmeny a doplnky bývanie – rodinné znamenalo prudký nárast obyvate ľstva, ktorí mali záujem býva ť v príjemnom prostredí blízko masívu Malých č.1/2006 Územného 8 – Pri škole (rodinných domov), v zastavanom území domy a bytové domy plánu obce Limbach Karpát a v dostupnosti do miest Pezinok a Bratislava. Dochádza k postupnému dosíd ľovaniu obce. 2 bytové domy Dá sa konštatova ť, že cie ľ stanovený v Územnom pláne sídelného útvaru Limbach – vytvára ť podmienky pre Zmeny a doplnky rozvoj bývania – sa darí úspešne nap ĺň ať. bývanie – rodinné 95 č.2/2005 Územného 9 – Horné Záhumenice v zastavanom území domy Riešenie územného systému ekologickej stability je spracované v kapitole: 11. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY plánu obce Limbach (rodinných domov) A TVORBY KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY bývanie – rodinné 10a – Mlynské pole II. 153 A EKOSTABILIZA ČNÝCH OPATRENÍ. Zmeny a doplnky domy mimo zastavané č.1/2009 Územného (rodinných domov) V sú časnosti narastá potreba zabera ť aj plochy záhrad v zastavanom území obce. Toto je možné len bývanie – rodinné územie plánu obce Limbach 10b – Pri Ra čom potoku II. pri stanovení zásad a regulatívov – stanovením minimálnej plochy zelene pre jednotlivé urbanistické bloky. domy
bývanie – rodinné mimo zastavané 11a – Mlynské pole III. domy územie plochy ZÁKLADNÝ PRÍSTUP K BILANCOVANIU ZÁBERU PPF A NÁVRH KONCEPCIE SPÔSOBU mimo zastavané Zmeny a doplnky 11b – Pri ČOV podnikate ľských A INTENZITY VYUŽITIA ROZVOJOVÝCH OBYTNÝCH PLÔCH 74 územie č.2/2009 Územného aktivít a skladov plánu obce Limbach 11c - Pri areály bývanie – rodinné (rodinných domov) Pri bilancovaní rozsahu záberov po ľnohospodárskej pôdy pre od ňatie z po ľnohospodárskeho pôdneho fondu v zastavanom území podnikate ľských aktivít domy boli jednotlivé lokality bilancované v celoplošnom rozsahu ich vymedzenia. Avšak v zmysle navrhovanej 11d – areál materskej ob čianska koncepcie spôsobu využitia územia, predovšetkým u rozvojových lokalít pre funkciu bývania, sa ako zásadný v zastavanom území škôlky vybavenos ť prístup navrhuje v maximalnej miere zachova ť a obnovi ť po ľnohospodársky charakter a využitie jednotlivých
88
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh parciel. I z toho dôvodu v návrhu regulácie využitia jednotlivých lokalít sú navrhované diferencované stavebné - č. 5 o výmere 2,10 ha parcely s dolným limitom 750 m2 – 2500 m2 a spôsob využitia nezastavaných plôch parciel, a to vzh ľadom na - č. 7 o výmere 0,15 ha polohu rozvojovej lokality k zastavanému územiu obce, resp. v po ľnohospodárskej krajine. - č. 8 o výmere 0,50 ha V zmysle uvedených prístupov k rozvoju územia skutočný záber po ľnohospodárskej pôdy v porovnaní s bilancovanými zábermi bude podstatne nižší a bude predstavova ť v zásade záber plôch na zastavovanie - č. 9 o výmere 2,00 ha objektov, nevyhnutných prevádzkových plôch a prístupových komunikácií. Tieto zábery je však možné - č. 10 o výmere 3,55 ha špecifikova ť až na nižšom a podrobnejšom stupni územnoplánovacích podkladov a dokumentácie. - č. 12 o výmere 3,40 ha Tieto koncep čné zámery sa premietajú do pomerne nízkej intenzity zástavby rozvojových lokalít, čo zodpovedá celkovej filozofii prístupu k tvorbe krajinnej štruktúry vidieckej obce. Zárove ň v predmetnom rozhodnutí nebol udelený súhlas na zmenu využitia po ľnohopspodárskej pôdy pre ľ nepo nohospodárske využitie na celkovej výmere 6,65 ha, a to pre lokality: - č. 6 o výmere 0,85 ha ZHODNOTENIE ROZVOJOVÝCH LOKALÍT Z H ĽADISKA PREROKOVANIA NAVRHOVANÝCH - č. 13 o výmere 5,80 ha. ZMIEN VYUŽITIA PO ĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY NA NEPO ĽNOHOSPODÁRSKE VYUŽITIE V nasledujúcich preh ľadoch v tabu ľkáchsú vyhodnotené jednotlivé rozvojové lokality z h ľadiska využitia, druhu pozemku, kultúry, BPEJ, predpokladanej sumy odvodov za od ňatie po ľnohopspodárskej pôdy z PPF. V návrhu riešenia ÚPN SÚ Limbach bol navrhovaný územný rozvoj sídla z h ľadiska záberov po ľnohopspodárskej pôdy v celkovom rozsahu 14 lokalít, z toho na lokality č. 11 a č. 14 bolo už v priembehu V predmetnom vyhodnotení z dôvodu komplexného poh ľadu sú uvedené všetky rozvojové lokality, to znamená prerokovávania ÚPN SÚ Limbach vydané orgánom ochrany PPF rozhodnutie pod ľa parag. 7 a 8 zák. č. 307/92. lokality, na ktoré bol vydaný súhlas pod ľa parag. 7 a 8 v priebehu spracovania ÚPN SÚ Limbach (lokality č. 11 a 14) a lokality, na ktoré bol vydaný súhlas pod ľa parag. 7 po prerokavaní návrhu riešenia ÚPN SÚ Limbach Rozhodnutím orgánu ochrany PPF – Obvodného úradu Pezinok zo d ňa 9.1.1996 bol pod ľa parag. 7 zákona (1996). SNR č. 307/92 o ochrane po ľnohopspodárskeho pôdneh fondu udelený súhlas na zmenu využitia po ľnohopspodárskej pôdy pre nepo ľnohospodárske využitie v k.ú. Limbach v celkovej výmere 23,80 ha, a to pre lokality: - č.1 o výmere 6,30ha - č. 2 o výmere 1,30 ha - č. 3 o výmere 3,75 ha - č. 4 o výmere 0,75 ha
Kapitola sa dop ĺň a o nasledovný text: V nasledujúcich tabu ľkách je preh ľad doplnený o lokality navrhované v Zmenách a doplnkoch od roku 1999 do roku 2013.
Tabu ľka č. 17/1a Súhrnný preh ľad o štruktúre pôdneho pôdneho fondu na rozvojových lokalitách - ÚPN SÚ Limbach, 1996 úhrnná výmera lokality v ha výmera navrhované druh pozemku mimo súhlas orgánu ochrany lokalita číslo výmera nepo ľnohospodárskej funk čné využitie celkom v zastavanom území mimo zastavaného zast. územie PPF k 1.1.1990 územia pôdy bývanie – rodinné vinica 2,20 - 1 6,30 - 6,30 pod ľa § 7 domy trvalý trávny porast 4,10 - bývanie – rodinné trvalý trávny porast 1,06 - 2 1,30 - 1,30 pod ľa § 7 domy záhrada 0,24 - bývanie – rodinné 3 3,75 - 3,75 vinica 3,75 - pod ľa § 7 domy bývanie – rodinné 4 0,75 - 0,75 vinica 0,75 - pod ľa § 7 a 8 domy bývanie – rodinné 5 2,10 - 2,10 vinica 2,10 - pod ľa § 7 domy bývanie – rodinné 7 0,15 - 0,15 vinica 0,15 - pod ľa § 7 domy 8 ob čianska vybavenos ť 0,50 - 0,50 vinica 0,50 - pod ľa § 7 bývanie – rodinné 9 2,00 - 2,00 vinica 2,00 - pod ľa § 7 domy bývanie – rodinné vinica 3,42 - 10 3,55 - 3,55 pod ľa § 7 domy trvalý trávny porast 0,13 - 11 bývanie – rodinné 9,12 - 9,12 vinica 9,12 - pod ľa § 7 a 8
89
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
domy bývanie – rodinné 12 3,40 - 3,40 vinica 3,40 - pod ľa § 7 domy bývanie – rodinné 14 1,90 1,70 0,20 - - 0,20 pod ľa § 7 a 8 domy vinica 27,39 - - spolu lokality 34,82 1,70 33,12 trvalý trávny porast 5,29 - - záhrada 0,24 0,20 -
Tabu ľka č. 17/1b Súhrnný preh ľad o štruktúre pôdneho pôdneho fondu na rozvojových lokalitách - Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach 1999 – 2013 úhrnná výmera lokality v ha výmera výmera súhlas ZaD ÚPN SÚ navrhované druh pozemku lokalita PP nepo ľnohospodárskej orgánu poznámka Limbach funk čné využitie celkom v zastavanom území mimo zastavaného mimo zast. územie k 1.1.1990 územia ha pôdy ochrany PPF bývanie – rodinné - 1a – Pri ihrisku domy (v zastavanom území) Zmeny a doplnky 1b – pokra čovanie jún 1999 pôvodných záhrad bývanie – rodinné -
Územného plánu v hornej časti Športovej domy (v zastavanom území) obce Limbach ulice bývanie – rodinné - 1c – Pri ozdravovni domy (v zastavanom území) bývanie – rodinné - 2a – Športová ulica domy (v zastavanom území) - bývanie – rodinné 2b – Pri Machergúte I. (mimo zastavané domy Zmeny a doplnky územie) apríl 2000 - bývanie – rodinné Územného plánu 2c – Za cintorínom (mimo zastavané domy obce Limbach územie) 2d – Pri podnikate ľskej bývanie – rodinné -
zóne I. domy (v zastavanom území) 2e - Pri podnikate ľskej ob čianska -
zóne II. vybavenos ť (v zastavanom území) Zmeny a doplnky územného plánu 3 – obytná skupina obce Limbach bývanie – rodinné po ľnohospodárskych 6,2841 6,2841 vinica 6,2841 august 1999 domy usadlostí Mlynské pole (Aktualizácia 1999 – etapa 1.) Zmeny a doplnky 4 – Machergút I. – južná boli sú čas ťou lokality október 2002 čas ť územia bývanie – rodinné pod ľa § 7 č. 11 v ÚPN SÚ Územného plánu domy Limbach, 1996 obce Limbach
- Zmeny a doplnky bývanie – rodinné 5 – Pri Ra čom potoku (mimo zastavané pod ľa § 7 ÚPN SÚ Limbach – domy územie) február 2001 Zmeny a doplnky bývanie – rodinné júl 2002 Územného 6 – Pod Pajtákmi 1,50 1,50 trvalý trávny porast 1,50 domy plánu obce Limbach Zmeny a doplnky bývanie – rodinné č.1/2005 Územného 7 – Pri ozdravovni 0,47 0,47 domy plánu obce Limbach Zmeny a doplnky bývanie – rodinné - č.1/2006 Územného 8 – Pri škole domy a bytové 0,64 * (v zastavanom území) plánu obce Limbach domy
90
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
úhrnná výmera lokality v ha výmera výmera súhlas ZaD ÚPN SÚ navrhované druh pozemku lokalita PP nepo ľnohospodárskej orgánu poznámka Limbach funk čné využitie celkom v zastavanom území mimo zastavaného mimo zast. územie k 1.1.1990 územia ha pôdy ochrany PPF orná pôda 4,95 Zmeny a doplnky bývanie – rodinné vinica 2,65 č.2/2005 Územného 9 – Horné Záhumenice 10,06 1,94 8,12 1,07 bez hydromeliorácií domy trvalý trávny porast 0,86 plánu obce Limbach záhrady 0,54 bývanie – rodinné vinica 3,06 bez hydromeliorácií, Zmeny a doplnky 10a – Mlynské pole II. 3,78 3,78 0,38 domy záhrady 0,34 lokalita záberu - 23 č.1/2009 Územného bývanie – rodinné vinica 10,68 bez hydromeliorácií, plánu obce Limbach 10b – Pri Ra čom potoku II. 14,68 1,48 domy trvalý trávny porast 2,52 lokalita záberu - 24 bývanie – rodinné bez hydromeliorácií, 11a – Mlynské pole III. 5,90 5,90 vinica 5,84 0,06 domy lokalita záberu - 25 plochy vinica 0,148 bez hydromeliorácií, Zmeny a doplnky 11b – Pri ČOV podnikate ľských 0,38 0,38 0,082 trvalý trávny porast 0,150 lokalita záberu - 26 č.2/2009 Územného aktivít a skladov plánu obce Limbach 11c - Pri areály bývanie – rodinné bez hydromeliorácií, 0,2475 0,2475 záhrady 0,2038 0,0437 podnikate ľských aktivít domy lokalita záberu – B 11d – areál materskej ob čianska bez hydromeliorácií, 0,2100 0,21 záhrady 0,21 škôlky vybavenos ť lokalita záberu – D Zmeny a doplnky 12 - Cesta do ozdravovne bývanie – rodinné bez hydromeliorácií, č.1/2011 Územného 0,3730 trvalý trávny porast 0,2095 0,1635 (Poto čná ul.) domy lokalita záberu - 27 plánu obce Limbach Zmeny a doplnky 13 – Za cintorínom (Cesta bývanie – rodinné vinica 0,5542 bez hydromeliorácií, č.1/2013 Územného 1,28 1,28 0,6819 na Suchý vrch) domy trvalý trávny porast 0,0439 lokalita záberu - 28 plánu obce Limbach Poznámka: Spracované na základe dostupných informácií z územnoplánovacích dokumentácií poskytnutých obcou Limbach.
Tabu ľka č. 17/2a Preh ľad od ňatia po ľnohospodárskej pôdy z PPF na rozvojových lokalitách mimo zastavané územie k 1.1.1990 - ÚPN SÚ Limbach, 1996 z toho z toho z toho celková výmera celkové od ňatie lokalita číslo užívate ľ etapa lokality PPF v ha celkom vinice ha celkom TTP ha celkom záhrady ha BPEJ BPEJ BPEJ 0280881 1,90 0280881 3,75 1 6,30 6,30 2,20 4,10 - - - fyzické osoby I. 0280781 0,30 0274441 0,35 2 1,30 1,30 - - - 1,06 0274441 1,06 0,24 0274441 - fyzické osoby I. 3 3,75 3,75 3,75 0174031 3,75 ------LVD Limbach II. 4 0,75 0,75 0,75 0174031 0,75 ------fyzické osoby I. 5 2,10 2,10 2,10 0174031 2,10 ------LVD Limbach II. 7 0,15 0,15 0,15 0274441 0,15 ------fyzické osoby fyzické osoby, 8 0,50 0,50 0,50 0274441 0,50 ------I. obec 0274441 0,79 9 2,00 2,00 2,00 ------LVD Limbach II. 0280781 1.21 0274441 0,28 10 3,55 3,55 3,42 0,13 0280781 0,13 - - - LVD Limbach II. 0280781 3,14 0274441 3,87 11 9,12 9,12 9,12 ------fyzické osoby I. 0280781 5,25 0174031 2,40 12 3,40 3,40 3,40 ------LVD Limbach II. 0274441 1,00 14 0,20 ------fyzické osoby I. 0174031 9,00 0280881 3,75 0274441 6,59 lokality spolu 33,12 32,92 27,39 5,29 0274441 1,41 0,24 0274441 0,24 - 0280781 9,90 0280781 0,13 0280881 1,90
91
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Tabu ľka č. 17/2b Preh ľad od ňatia po ľnohospodárskej pôdy z PPF na rozvojových lokalitách mimo zastavané územie k 1.1.1990 - Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach 1999 – 2013 celková celkové z toho z toho z toho ZaD ÚPN SÚ lokalita číslo výmera od ňatie užívate ľ etapa Limbach celkom vinice ha celkom TTP ha celkom záhrady ha lokality PPF v ha BPEJ BPEJ BPEJ 1a – Pri ihrisku Zmeny a doplnky jún 1b – pokra čovanie pôvodných 1999 č Územného plánu obce záhrad v hornej asti Športovej Limbach ulice 1c – Pri ozdravovni 2a – Športová ulica Zmeny a doplnky apríl 2b – Pri Machergúte I. 2000 Územného plánu 2c – Za cintorínom obce Limbach 2d – Pri podnikate ľskej zóne I. 2e - Pri podnikate ľskej zóne II. Zmeny a doplnky pôvodný - Vinohradnícke územného plánu obce 3 – obytná skupina družstvo, Limbach august 1999 po ľnohospodárskych usadlostí 6,2841 6,2841 6,2841 nový – A CENTRUM plus, (Aktualizácia 1999 – Mlynské pole s.r.o. etapa 1.) Zmeny a doplnky 4 – Machergút I. – južná čas ť október 2002 územia Územného plánu obce Limbach
5 – Pri Ra čom potoku Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach – február 2001 Zmeny a doplnky júl 0280881 1,20 2002 Územného plánu 6 – Pod Pajtákmi 1,50 1,50 0274441 0,30 obce Limbach Zmeny a doplnky č.1/2005 Územného 7 – Pri ozdravovni 0,47 fyzické osoby plánu obce Limbach Zmeny a doplnky č.1/2006 Územného 8 – Pri škole plánu obce Limbach 0174231 ** Zmeny a doplnky 0274781 ** č.2/2005 Územného 9 – Horné Záhumenice 10,06 7,14 fyzické osoby 0280781 ** plánu obce Limbach 0280881 ** Zmeny a doplnky 10a – Mlynské pole II. 3,78 3,40 3,06 0174031 3,06 0,34 0174031 0,34 fyzické osoby č.1/2009 Územného 0174031 ** 13,02 fyzické osoby, 10b – Pri Ra čom potoku II. 14,68 13,20 13,20 plánu obce Limbach 0174441 ** 0,18 právnické osoby fyzické osoby, 11a – Mlynské pole III. 5,90 5,84 0174031 5,84 právnické osoby Zmeny a doplnky 11b – Pri ČOV 0,38 0,298 0.148 0174031 ** 0,15 č.2/2009 Územného 11c - Pri areály podnikate ľských plánu obce Limbach 0,2475 aktivít 11d – areál materskej škôlky 0,21 Zmeny a doplnky 12 - Cesta do ozdravovne č.1/2011 Územného 0,3730 0,2095 0174231 (Poto čná ul.) plánu obce Limbach 0174231 ** Zmeny a doplnky 13 – Za cintorínom (Cesta na 0274781 ** 0274781 ** č.1/2013 Územného 1,28 0,5981 0,5542 0,0439 fyzické osoby Suchý vrch) 0280781 ** 0280881 ** plánu obce Limbach 0280881 ** Poznámka: Spracované na základe dostupných informácií z územnoplánovacích dokumentácií poskytnutých obcou Limbach. ** BPEJ nešpecifikované pre jednotlivé druhy pozemkov.
92
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Tabu ľka č. 17/3a Vyhodnotenie odvodov za trvalé od ňatie po ľnohospodárskej pôdy- ÚPN SÚ Limbach, 1996 výsledná cena lokalita celková výmera základná sadzba zvýšenie odvodov zvýšenie odvodov zníženie odvodov zníženie odvodov kultúra celkom BPEJ odvodu v tis. Sk číslo výmera ha odvodov v tis. Sk v % v tis. Sk za 1 ha v % v tis. Sk za 1 ha za 1 ha Vinica 2,20 0280881 1,90 50 100 50 50 25 75 0280781 0,30 50 100 50 50 25 75 1 6,30 trvalý trávny porast 4,10 0280881 3,75 50 - - 50 25 25 0274441 0,35 535 - - 50 267,5 267,5 trvalý trávny porast 1,06 0274441 1,06 535 - - 50 267,5 267,5 2 1,30 záhrada 0,24 0274441 0,24 535 - - 50 267,5 267,5 3 3,75 vinica 3,75 0174031 3,75 535 200 1070 50 267,5 1337,5 4 0,75 vinica 0,75 0174031 0,75 535 100 535 50 267,5 802,5 5 2,10 vinica 2,10 0174031 2,10 535 100 535 50 267,5 802,5 7 0,15 vinica 0,15 0274441 0,15 535 100 1070 50 267,5 802,5 8 0,50 vinica 0,50 0274441 0,50 535 100 1070 - - 1070 0274441 0,79 535 100 535 50 267,5 802,5 9 2,00 vinica 2,00 0280781 1,21 50 100 50 50 25 75 0274441 0,28 535 100 535 50 267,5 802,5 vinica 3,42 10 3,55 0280781 3,14 50 100 50 50 25 75 trvalý trávny porast 0,13 0280781 0,13 50 - - 50 25 25 0280781 5,25 50 100 50 50 25 75 11 9,12 vinica 9,12 0274441 3,87 535 100 535 50 267,5 802,5 0174031 2,40 535 100 535 50 267,5 802,5 12 3,40 vinica 3,40 0274441 1,00 535 100 535 50 267,5 802,5 14 -
Tabu ľka č. 17/3b Vyhodnotenie odvodov za trvalé od ňatie po ľnohospodárskej pôdy- Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach 1999 – 2014 výsledná zníženie zvýšenie zníženie cena ZaD ÚPN SÚ celková výmera základná sadzba zvýšenie odvodov lokalita číslo kultúra celkom BPEJ odvodov v tis. odvodov v odvodu v Limbach výmera ha odvodov v tis. Sk odvodov v % v tis. Sk za 1 Sk za 1 ha % tis. Sk za 1 ha ha 1a – Pri ihrisku Zmeny a doplnky jún 1b – pokra čovanie 1999 pôvodných záhrad
Územného plánu v hornej časti Športovej obce Limbach ulice 1c – Pri ozdravovni 2a – Športová ulica 2b – Pri Machergúte I. Zmeny a doplnky 2c – Za cintorínom apríl 2000 2d – Pri podnikate ľskej Územného plánu zóne I. obce Limbach 2e - Pri podnikate ľskej
zóne II. Zmeny a doplnky územného plánu 3 – obytná skupina obce Limbach po ľnohospodárskych 6,2841 august 1999 usadlostí Mlynské pole (Aktualizácia 1999 – etapa 1.) Zmeny a doplnky 4 – Machergút I. – južná október 2002 čas ť územia Územného plánu obce Limbach 5 – Pri Ra čom potoku
93
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
výsledná zníženie zvýšenie zníženie cena ZaD ÚPN SÚ celková výmera základná sadzba zvýšenie odvodov lokalita číslo kultúra celkom BPEJ odvodov v tis. odvodov v odvodu v Limbach výmera ha odvodov v tis. Sk odvodov v % v tis. Sk za 1 Sk za 1 ha % tis. Sk za 1 ha ha Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach – február 2001 Zmeny a doplnky júl 0280881 2002 Územného 6 – Pod Pajtákmi 1,50 0274441 plánu obce Limbach Zmeny a doplnky č.1/2005 Územného 7 – Pri ozdravovni 0,47 plánu obce Limbach Zmeny a doplnky č.1/2006 Územného 8 – Pri škole 0,64 * plánu obce Limbach 0174231 Zmeny a doplnky 0274781 č.2/2005 Územného 9 – Horné Záhumenice 10,06 0280781 plánu obce Limbach 0280881 Zmeny a doplnky 10a – Mlynské pole II. 3,78 3,40 0174031 3,40 č.1/2009 Územného 10b – Pri Ra čom potoku 0174031 13,20 14,68 13,20 plánu obce Limbach II. 0174441 11a – Mlynské pole III. 5,90 11b – Pri ČOV 0,38 Zmeny a doplnky 11c - Pri areály č.2/2009 Územného 0,2475 podnikate ľských aktivít plánu obce Limbach 11d – areál materskej 0,2100 škôlky Zmeny a doplnky 12 - Cesta do ozdravovne č.1/2011 Územného 0,3730 (Poto čná ul.) plánu obce Limbach Zmeny a doplnky 13 – Za cintorínom č.1/2013 Územného 1,2800 (Cesta na Suchý vrch) plánu obce Limbach Poznámka: Spracované na základe dostupných informácií z územnoplánovacích dokumentácií poskytnutých obcou Limbach.
94
AUREX spol. s r.o., Bratislava, 2014 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Text sa dop ĺň a o nasledovné podkapitoly:
LEGISLATÍVNE ZMENY V OBLASTI OCHRANY PO ĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU Charakteristika po ľnohospodárskej pôdy - zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane po ľnohospodárskeho pôdneho fondu BPEJ č ĺň č Pôdny typ Skupina BPEJ - zákon . 83/2000Z.z., ktorým sa mení a dop a zákon Slovenske národnej rady . 307/1992 Zb. o ochrane 7 miestny kód po ľnohospodárskeho pôdneho fondu
- zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2013 Z. z. - príloha č. 1, č. 2 k Nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 58/2013 Z. z. Zhodnotenie predpokladaného od ňatia po ľnohospodárskej pôdy - vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva č. 508/2004 Z.z. V zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy je treba osobitne chráni ť najkvalitnejšiu po ľnohospodársku pôdu v katastrálním území obce pod ľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky uvádzanej v prílohe č. 2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z.z., tieto predstavujú v katastrálnom území obce Vzh ľadom na zmenu legislaívy v oblasti ochrany po ľnohospodárskeho pôdneho fondu navrhujeme doplni ť Limbach po ľnohospodárske pôdy - 0125001, 0174231kód BPEJ), ako aj pôdu s vykonanými hydromeliora čnými, podkapitolu B.18.1. Perspektívne použitie po ľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu na prípadne osobitnými opatreniami na zachovanie a zvýšenie jej výnosnosti a ostatných funkcií, napr. sady, vinice, nepo ľnohospodárske ú čely v nasledovnej štruktúre. chme ľnice, protierózne opatrenia. ň ľ ľ 18.1. PERSPEKTÍVNE POUŽITIE PO ĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU A LESNÉHO Vyhodnotenie od atia plôch z h adiska ochrany po nohospodárskej pôdy v zmysle zákona 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy PÔDNEHO FONDU NA NEPO ĽNOHOSPODÁRSKE Ú ČELY
Typologicko produk čná Podiel celkovej výmery Kód BPEJ Záber PP kategória pôd k zaberanej % Popis lokalít
Aby bol pri posudzovaní jednotlivých lokalít zoh ľadnený aj pomer po ľnohospodárskej a nepo ľnohospodárskej pôdy v jednotlivých lokalitách, je použitá tabu ľka predpísaná vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva č. 508/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/20047 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy, doplnená Spolu o údaje týkajúce sa polohy lokality vo vz ťahu k zastavanému územiu a výmery nepo ľnohospodárskej pôdy v každej lokalite. Predmetom súhlasu s budúcim možným využitím po ľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery pod ľa § 13 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy je iba po ľnohospodárska pôda. Podrobné členenie pod ľa lokality, druhu pozemku a bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek dokumentuje tabu ľka – Návrh perspektívneho použitia po ľnohospodárskej pôdy na nepo ľnohospodárske ú čely.
Predpokladaný rozsah záberov:
Trvalý záber celkom záber celkom ...... m² z toho v zastavanom území ...... m² mimo zastavané územia ...... m²
Záber nepo ľnohospodárskych pôd ...... m²
Záber po ľnohospodárskych pôd ...... m²
Zo záberu po ľnohospodárskej pôdy je: v zastavanom území ...... m² mimo zastavané územie ...... m²
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 95 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Návrh perspektívneho použitia po ľnohospodárskej pôdy na nepo ľnohospodárske účely:
Lokalita Čas ť Navrhované Druh Výmera Záber NPP mimo Záber PP (m²) Výmera lokality fuknk čné pozemku zast. územia lokality využitie (m²) (m²) (m²) celkom (m²) DRP skupina kód BPEJ v zast. území mimo zast. plocha chránenej plocha zariadení BPEJ územia pôdy hydromeliorácií (m²) (m²) (m²) (m²)
orná pôda
vinica
záhrada
ovocný sad
trvalý trávny porast
lesná pôda
vodná plocha
zastavaná plocha
ostatná plocha
Spolu
Porovnanie podielu celkovej výmery lokality k výmere po ľnohospodárskej pôdy a k výmere nepo ľnohospodárskej pôdy za jednotlivé lokality:
Lokalita záberu Výmera lokality Výmera lokality Výmera po ľnohosp. pôdy Podiel po ľnohosp. pôdy k celkovej Výmera nepo ľnohosp. pôdy Podiel nepo ľnohosp. pôdy k celkovej výmere výmere (%%%) %%% (ha) ( ) (ha) (%%%) (ha)
Spolu 100
Odvody za od ňatie po ľnohospodárskej pôdy Výšku a spôsob platenia odvodu za od ňatie po ľnohospodárskej pôdy ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2013 Z. z. pod ľa § 27a zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zne čis ťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2008 Z. z.
Lokalita Skupina kvality BPEJ Kód Výmera po ľnohosp. pôdy skupiny kvality Základná sadzba odvodov za trvalé od ňatie Odvod trvalé za od ňatie po ľnohospodárskej pôdy záberu BPEJ po ľnohospodárskej pôdy ( €/ m² ) ( €/ m² ) ( m² )
Spolu
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 96 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
a Vini čnianskou cestou s dobrým napojením na navrhovanú preložku cesty II/502 a jej križovatiek 19. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA NAJMÄ Z HĽADISKA s existujúcimi cestami) ENVIROMENTÁLNYCH, EKONOMICKÝCH, SOCIÁLNYCH A ÚZEMNO- • urbanistické riešenie vytvára predpoklady pre vytvorenie charakteristických miestnych častí TECHNICKÝCH DÔSLEDKOV (urbanistických obvodov) tak, aby sa v plnej miere zachovali črty a charakter vinárskeho mesta Pezinok Do textu sa vkladá kapitola B.18. Hodnotenie navrhovaného riešenia najmä z hľadiska enviromentálnych, ekonomických, sociálnych a územno-technických dôsledkov. • dopravno-urbanistické riešenie vytvára základnú dopravnú kostru mesta v zmysle hierarchického okružno-radiálneho systému zabezpe čujúceho distribúciu dopravy od navrhovanej preložky cesty II/502 k jednotlivým mestským častiam tak, aby sa minimalizoval tranzitný prejazd obytnými Územný plán sídelného útvaru Limbach v znení Aktualizácie územného plánu obce Limbach sleduje riešenie územiami mesta a vytvorili sa podmienky pre upokojenie dopravy v centre mesta (navrhnuté je ďalšieho urbanistického rozvoja v súlade so základnými požiadavkami uvedenými v zadaní, ktorými priame napojenie cesty III/5024 na obchvat II/502 z križovatky Myslenická – Limbašská predovšetkým sú: a navrhnuté je nové vedenie cesty II/503 tak, aby táto v smere od Baby na D1 išla mimo zastavaného územia mesta) • vytvorenie komfortného harmonického obytného prostredia pre ob čanov obce Limbach • vytvorením nosnej komunika čnej kostry sa vytvoria predpoklady pre racionálne prevádzkové • vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu aktivít zabezpe čujúcich pracovné príležitosti vz ťahy v obci pre obyvate ľov mesta • navrhované riešenie vytvára podmienky pre rozvoj polyfunk čného prostredia a vznik nových • vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu zariadení ob čianskej vybavenosti a tým mestských centier obsluhy, športu a rekreácie posilnenie významu mesta Pezinok ako terciárneho centra bratislavskej aglomerácie • navrhované rozvojové plochy poskytujú priestor pre vznik nových ekonomických aktivít • zabezpe čenie adekvátnych podmienok pre športové a rekrea čné potreby obyvate ľov a to jednak v zameraných na rozvoj cestovného ruchu a vytvorenie podmienok na lokalizáciu nových zastavaných územiach mesta ale aj v krajinnom zázemí komer čných i výrobných prevádzok • vyriešenie problematiky dopravy vnútornej a tranzitnej dopravy a dobudovaním uceleného prepravného systému zloženého zo železni čnej, cestnej, hromadnej, cyklistickej a pešej dopravy v ich vzájomných súvislostiach Z h ľadiska environmentálnych dôsledkov pri realizácii navrhovaného riešenia ÚPN SÚ Limbach v znení zmien a doplnkov možno o čakáva ť: • vybavenie územia obce potrebnou technickou infraštruktúrou v súlade so zákonnými • požiadavkami ako aj požiadavkami na pohodlné bývanie. zníženie negatívnych vplyvov dopravy na mestské prostredie, vzh ľadom k navrhovanému vymiestneniu hlavných dopravných trás mimo kompaktne zastavané územie mesta (zmena polohy napojenia mestskej časti Grinava na obchvat cesty II/502, zmena vedenia cesty II/503 cez mesto, Predpokladaný vývoj po čtu obyvate ľov mesta Pezinok vychádza z demografického potenciálu vlastného mesta, vytvorenie vonkajšieho okruhu mesta kompletným vybudovaním a rekonštrukciou cesty od jeho zázemia, hospodárskej základne mesta a zo sú časných poznatkov o vývoji trendov suburbanizácie Okružnej ulice po Malackú cestu pri Pinelovej nemocnici) v aglomerácii mesta Bratislava. Okrem toho sa zoh ľad ňujú možnosti extenzívneho priestorového rozvoja mesta • zníženie tlaku na ďalšiu urbanizáciu krajinného prostredia v ďaka využívaniu existujúcich mimo zastavaného územia s oh ľadom na rešpektovanie špecifika vinohradníckeho zázemia mesta. Sú časne sa rozvojových aktivít v zastavanom území mesta a v aditívnom napojení na rozvojové územia, ktoré zvažuje aj lokalizácia obchodno-obslužných, športovo-rekrea čných, technicko-výrobných funkcií na území boli aj v predchádzajúcom období zvažované na rozvoj mesta, s tým súvisiaci vznik nových pracovných príležitosti, zlepšenie podmienok a kvality bývania, čím sa bude zvyšova ť atraktivita mesta ako centra Malokarpatského regiónu. Toto môže by ť podnetom k rastu pracovnej i • zlepšenie prostredia obce pre denný pobyt obyvate ľov (návrh peších ciest v zastavanom území geografickej mobility obyvate ľstva a prírastku obyvate ľstva s ťahovaním. Vo vekovej štruktúre migra čného salda v prepojení na pešie cesty v extraviláne obce, návrh cyklistických chodníkov, systému plôch prevažuje najmä mladé obyvate ľstvo, z čoho možno o čakáva ť aj vyšší vlastný prirodzený prírastok. Výh ľadový parkovo upravenej zelene, ur čenie minimálneho podielu zelene v obytnom prostredí, rozvoj po čet obyvate ľov v meste Pezinok k roku 2030 je kalkulovaný v rozpätí 25 000 – 30 000. športovo-rekrea čných zariadení) • zachovanie vinohradov a typickej krajinnej štruktúry v podhorí Malých Karpat. Navrhované urbanistické a územno-technické riešenie je možné hodnoti ť z h ľadiska sociálnych a ekonomických súvislostí nasledovne: Z hľadiska územno-technických podmienok možno pri realizácii návrhu ÚPN konštatova ť zlepšenie obsluhy • navrhovaná urbanistická koncepcia dáva predpoklad pre vytvorenie jasných urbanistických celkov územia verejnou technickou infraštruktúrou v dôsledku zabezpe čenia územia mesta a jeho častí verejnou koncentrovaných do hlavných rozvojových území, vychádzajúcich z existujúcich priestorových kanalizáciou, sie ťami elektrickej energie a plynu, ako aj telekomunika čnými prvkami. daností a možností rozvoja obce • navrhovaná regulácia vytvára predpoklady pre dotvorenie charakteristických urbanistických Riešenie Územného plánu sídelného útvaru Limbach ako aj jeho Aktualizácie územného plánu obce Limbach, priestorov a identity jednotlivých častí obce v súlade so zadaním, vychádza z princípov trvalo udržate ľného rozvoja. Vlastná realizácia jednotlivých aktivít • rozvoj bývania je navrhovaný predovšetkým vo využití existujúcich vo ľných a vhodných plôch v musí by ť postupne konkretizovaná a spodrob ňovaná v ďalších plánovacích postupoch a dokumentoch, intraviláne mesta, a v minimálnej miere vo forme novej výstavby na nových rozvojových plochách pri ktorých sa musia zabezpe čiť vyhodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle platných právnych priliehajúcich k sú časnému zastavanému územiu predpisov na posúdenie rozvoja konkrétnych aktivít v konkrétnych podmienkach. • na lokalizáciu nových priemyselných aktivít sú navrhnuté rozvojové plochy predovšetkým južne od železni čnej trate a pozd ĺž nej tak, aby sa vytvorili jasne formulované, navzájom sa nerušiace, obytné a hospodárske priestorové celky mesta (akcentovaná je lokalizácia medzi Šenkvickou
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 97 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Regula čná zóna Regula čná zóna Urbanistický blok (Aktualizácia ÚPN (ÚPN SÚ Limbach v znení zmien (Aktualizácia ÚPN O Limbach, 2014) C. NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI O Limbach, 2014) a doplnkov)
Kapitola 2. REGULÁCIA ÚZEMIA (Územný plán sídelného útvaru Limbach, 1996) sa nahrádza kapitolou U 11 1 a 2 U 11 C. NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI. Regulácia stanovená v kapitole 2. Regulácia územia v Územnom pláne sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov je koncep čným podkladom pre stanovenie zásad U 12 1 U 12 a regulatívov stanovených v Aktualizácií územného plánu obce Limbach. U 13 1 U 13
1. ZÁSADY A REGULATÍVY PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO U 14 1, 2, 3 a 4 U 14, U 14/1 VYUŽÍVANIA ÚZEMIA OBCE U 15 1 a 2 U 15 Riešené územie je pre ú čely regulácie rozdelené na regula čné zóny a urbanistické bloky. U 16 1 a 2 U 16, čas ť zóny U 16 Vymedzenie regula čných zón je stanovené pre celé katastrálne územie obce Limbach. Regula čné zóny sú v zmysle filozofie ponímania krajinnej štruktúry stanovenej v Územnom pláne sídelného útvaru U 17 1 U 17 Limbach (1996) členené na regula čné zóny: - urbanizované, t.j. zastavané územie U 18 1 U 18 ľ - neurbanizované, t.j. vo nú krajinu. U 19 1 U 19 Hranice regula čných zón vymedzujú územia s podobnými charakteristikami prostredia a možu zah ŕň ať viacero urbanistických blokov. U 20 1 a 2 U 20 Hranice urbanistických blokov vymedzujú časti územia s podobnými funk čnými a priestorovými charakteristikami. Vymedzenie regula čných zón a urbanistických blokov je sú čas ťou grafickej časti U 21 1 U 21 dokumentácie výkresu č. 2 „Komplexný výkres priestorového usporiadania a funk čného využívania územia s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami“. U 22 1 U 22 U 23 1 a2 U 23 Členenie regula čných zón a urbanistických blokov U 24 1 a2 U 24 Regula čná zóna Regula čná zóna Urbanistický blok (Aktualizácia ÚPN (ÚPN SÚ Limbach v znení zmien U 25 1 a 2 U 25 (Aktualizácia ÚPN O Limbach, 2014) O Limbach, 2014) a doplnkov) U 26 1 U 26 U – URBANIZOVANÁ ZÓNA U 27 1, 2, 3, 4 a 5 U 27, U 27/1, U 27/2
U 1 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, U 1, čas ť zóny U1, U 1/1, U 1/2 U 28 1 U 28 15, 16, 17, 18 a 19 U 29 1 a2 U 29, U 29/1 U 2 1, 2 a 3 U 2, čas ť zóny U2 U 30 1 a 2 U 30 U 3 1 U 3 U 31 1 U 31 U 4 1 U 4 U 32 1 U 32 U 5 1 U 5 U 33 1 U 33 U 6 1 U 6 U 34 1 Územie existujúcej ČOV U 7 1 U 7 U 35 N 5a U 8 1 U 8 (navrhované v Zmenách 1 a doplnkoch ÚPN SÚ Limbach U 9 1 U 9, čas ť zóny U 9 č. 1/2013 U 10 1 a 2 U 10 AUREX spol. s r. o. / Bratislava 98 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Koeficient zastavanosti a maximálna výška zástavby sú ur čené s podrobnos ťou na urbanistický blok a vyjadrujú Regula čná zóna Regula čná zóna Urbanistický blok maximálne možnosti využitia každého pozemku ležiaceho v tomto bloku. Koeficient zelene je ur čený s (Aktualizácia ÚPN (ÚPN SÚ Limbach v znení zmien podrobnos ťou na regula čnú zónu a vyjadruje minimálne požiadavky na plochy zelene pre každý pozemok (Aktualizácia ÚPN O Limbach, 2014) O Limbach, 2014) a doplnkov) prislúchajúci k špecifickým stavbám v sektore, pre ktoré je koeficient zelene stanovený. V prípade spracovania územného plánu zóny ( ďalej „ÚPN-Z“) je možné koeficient zastavanosti aplikova ť na celý N – NEURBANIZOVANÁ ZÓNA urbanistický blok a upresni ť podrobnejšími regulatívmi. Vážený priemer koeficientov zastavanosti jednotlivých pozemkov v urbanistickom bloku nesmie prekro čiť maximálnu intenzitu využitia urbanistického bloku ako celku, N 1 - N 1 prípadne jeho alikvotnej časti, ležiacej v riešenom území územného plánu zóny. 1.1.1 Koeficient zastavanosti N 2 - N 2 Je pomer medzi plochou zastavanou budovami a plochou pozemku. N 3 - N 3 1.1.2 Maximálna výška zástavby
N 4 - N 4 Maximálna výška zástavby je vyjadrená maximálnym počtom nadzemných podlaží. Maximálnu výšku zástavby je možné prekro čiť o jedno ustupujúce podlažie alebo o výšku šikmej strechy N 5 - N 5 s maximálne jedným využite ľným podkrovným podlažím. Maximálnu výšku inžinierskych stavieb a špecifických stavieb, pri ktorých nie je možné stanovi ť výšku N 6 - N 6 v nadzemných podlažiach (silá, stožiare, vysiela če, kostoly...) je potrebné individuálne posúdi ť vo vz ťahu k zastavanému územiu obce ako i z poh ľadu vplyvu na okolitú krajinu. Dôraz je potrebné klás ť na posúdenie N 7 - N 7 vhodnosti výstavby inžinierskych stavieb umiestnených na vizuálne exponovaných miestach vo vo ľnej krajine (vysiela če mobilných komunika čných sietí, stožiare vedení elektrickej energie, ...). Pre posúdenie navrhovaných N 8 - N 8 stavieb je potrebné zdokumentova ť ich pôsobenie zakreslením do panoramatických poh ľadov z miest ur čených po dohode s obcou. Umiestenie takýchto stavieb je potrebné odsúhlasi ť v obecnom zastupite ľstve. N 9 N9 – 1, N9 - 2 N 9 1.1.3 Koeficient zelene Je pomer medzi zapo čítate ľnými plochami zelene (zele ň na rastlom teréne, zele ň nad podzemnými konštrukciami) a plochou pozemku. Navrhnuté regulatívy priestorového usporiadania a funk čného využívania územia ur čujú zásady využívania územia pre jednotlivé pozemky zahrnuté do urbanistických blokov tak, aby ich aplikáciou bolo možné 1.1.4 Vymedzenie pojmov pre ú čely uplatnenia navrhnutej regulácie usmer ňova ť výstavbu v súlade s požiadavkami na racionálne využitie územia a zárove ň dodrža ť požiadavky na Budova zachovanie kvalitného životného prostredia. Budova je priestorovo sústredená zastrešená pozemná stavba, vrátane podzemných priestorov, ktorá je Naplnenie stanovených regulatívov ÚPN je potrebné posudzova ť vo vz ťahu ku konkrétnemu pozemku, na stavebno-technicky vhodná a ur čená na ochranu ľudí, zvierat a vecí. Za budovu sa považujú aj zastrešené ktorom je pripravovaná výstavba. V prípade, že pre dané územie je spracovaný ÚPN zóny, je naplnenie trojrozmerné konštrukcie, ktoré nemajú všetky steny alebo sú bez stien. stanovených regulatívov ÚPN (pri spracovaní ÚPN-Z) možné posudzova ť k vymedzenému urbanistickému bloku. Plocha zastavaná budovami Navrhované regulatívy stanovené v Územnom pláne sídelného útvaru Limbach v znení Aktualizácie územného Za plochu zastavanú budovami sa považuje pôdorysný priemet všetkých častí budovy nachádzajúcich sa nad plánu obce Limbach nemajú vplyv na platnos ť ochranných pásem a chránených území vymedzených pod ľa úrov ňou upraveného terénu do vodorovnej roviny. Úrove ň terénu je definovaná plochou ur čenou prienikom osobitných predpisov. základne budovy a priliehajúceho upraveného terénu. Do plochy zastavanej budovami sa nezapo čítava priemet spevnených plôch a iných stavieb, ktoré nie sú budovami (terasa, chodník, spevnená plocha, bazén, ihrisko,...), Regulácia funk čného využitia a intenzity využitia plochy vymedzenej pre umiestnenie verejnoprospešnej stavby priemet strešnej konštrukcie budovy presahujúcej jej obvodové steny alebo nosnú konštrukciu, priemet musí by ť pre potreby realizácie verejnoprospešnej stavby stanovená na základe podrobnejšej projektovej balkónov, ktoré nepresahujú úrove ň upraveného terénu o viac ako 3 m a na ich strešnej konštrukcii je vytvorený dokumentácie. Na akéko ľvek iné stavby na tejto ploche sa vz ťahujú regulatívy intenzity využitia a funk čného verejne prístupný priestor. využitia územia stanovené v ÚPN pre jednotlivé urbanistické bloky, v ktorých sa nachádzajú. Nadzemné podlažie 1.1. ZÁSADY A REGULATÍVY PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA Za nadzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré má priemernú úrove ň podlahy maximálne 800 mm Intenzita využitia a priestorového usporiadania územia je v územnom pláne obce Limbach regulovaná pod najnižšou úrov ňou upraveného terénu priliehajúceho k budove. stanovením koeficientu zastavanosti, koeficientu zelene a maximálnej výšky zástavby. Tieto regulatívy sú Pri rôznych výškových úrovniach podlahy sa priemerná úrove ň podlahy ur čí váženým priemerom jednotlivých stanovené pre územia s možnos ťou výstavby (obytné územie s prevahou rodinných domov, obytné územie výškových úrovní podláh celého podlažia. s prevahou bytových domov, zmiešané územie bývania a ob čianskej vybavenosti, zmiešané územie bývania a po ľnohospodárskej výroby, zmiešané územie s prevahou ob čianskej vybavenosti, zmiešané územie Ustupujúce podlažie s prevahou zariadení pre šport a rekreáciu, územie výrobno-obslužných areálov, územie pre rekreáciu Ustupujúce podlažie je posledné podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50 % zastavanej plochy v prírodnom prostredí, zariadení nadradených systémov TI, pohrebiska). Ostatné funk čné plochy (územie predchádzajúceho (predposledného) podlažia. po ľnohospodársky využívaných plôch a krajinnej zelene, územie lesa, vyhradené územia pozemných komunikácií, parkov a parkovo upravenej zelene, plochy vodných tokov a plôch a sprievodnej zelene vodných Rastlý terén tokov) sú prevažne nezastavate ľné a na týchto plochách je možné realizova ť stavby len na základe Rastlým terénom sa rozumie plocha, pod ktorou sa nenachádzajú stavebné konštrukcie s výnimkou vedení podrobnejšieho overenia a len v súlade s ich špecifickým funk čným využitím. technickej infraštruktúry.
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 99 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
2. UR ČENIE PRÍPUSTNÝCH, OMBEDZUJÚCICH A VYLU ČUJÚCICH PODMIENOK Úrove ň upraveného terénu priliehajúceho k budove NA VYUŽITIE ÚZEMIA, UR ČENIE REGULÁCIE VYUŽITIA ÚZEMIA Úrove ň upraveného terénu priliehajúceho k budove sa ur čí váženým priemerom jednotlivých výškových úrovní upraveného terénu priliehajúceho po obvode budovy. Funk čné využitie územia je regulované s podrobnos ťou na urbanistický blok s ur čením prevládajúceho, Plocha zelene prípustného a neprípustného funk čného využitia. Plochou zelene sa rozumie nespevnená plocha na úrovni upraveného terénu, nezasahujúca do plochy Prevládajúce funk čné využitie vyjadruje z h ľadiska navrhovaného riešenia optimálne využitie územia. zastavanej budovami, pokrytá zele ňou, s hrúbkou pôdneho substrátu min. 1 meter. Prípustné funk čné využitie zah ŕň a funkcie, ktoré môžu by ť alternatívou k prevládajúcemu funk čnému využitiu, ke ďže nie je predpoklad ich negatívneho vplyvu na prostredie. č Č Neprípustné funk né využitie zah ŕň a funkcie, ktoré by mohli nevhodne pôsobi ť na prostredie a preto je ich 1.2. ZÁSADY A REGULATÍVY FUNK NÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA OBCE umiestnenie v danom území zakázané. Spôsob funk čného využitia územia a charakter prostredia je v územnom pláne obce Limbach regulovaný priradením konkrétneho funk čného využitia pre jednotlivé urbanistické bloky v území. Územný plán obce Limbach vymedzuje typy: 2.1 CHARAKTERISTIKA FUNK ČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA POD ĽA JEDNOTLIVÝCH TYPOV 1.2.1 Funk čného využitia územia 2.1.1 Obytné územie s prevahou rodinných domov • obytné územie s prevahou rodinných domov Funk čné využitie: • obytné územie s prevahou bytových domov Prevládajúce • zmiešané územie bývania a ob čianskej vybavenosti Funk čné využitie formujúce typický obraz prostredia charakteristický nízkopodlažnou zástavbou prevažne rodinných domov s vysokým podielom neverejnej zelene súkromných záhrad. • zmiešané územie bývania a zariadení po ľnohospodárskej výroby Najmä: rodinné domy,... • zmiešané územie s prevahou ob čianskej vybavenosti Prípustné • zmiešané územie s prevahou zariadení pre šport a rekreáciu Funk čné využitie vhodne dop ĺň ajúce prevládajúci charakter prostredia, zvyšujúce jeho polyfunk čnos ť s cie ľom • územie pre rekreáciu v prírodnom prostredí uspokoji ť potreby bývajúcich, s dôrazom na minimalizáciu negatívnych vplyvov na obytné prostredie • územie výrobno-obslužných areálov a na vhodné za členenie zariadení do okolitej zástavby. • územie po ľnohospodársky využívaných plôch a krajinnej zelene Najmä: rodinné domy s integrovanými zariadeniami občianskej vybavenosti, zariadenia ob čianskej vybavenosti slúžiace pre obsluhu pri ľahlého územia - zariadenia obchodu, služieb, školstva, zdravotníctva, verejného • územie lesa stravovania, kultúry, športu a rekreácie, kostoly, bytové domy, zariadenia prechodného ubytovania, zariadenia ob čianskej vybavenosti nerušiace svojou prevádzkou okolité obytné prostredie, zariadenia výrobných služieb 1.2.2 Vyhradených území /dielne, opravovne,.../ a drobnej výroby nerušiace svojou prevádzkou okolité obytné prostredie, zariadenia • zariadení nadradených systémov TI technickej infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia, obslužné komunikácie, plochy a objekty statickej dopravy, plochy upravenej zelene, ... • pohrebiska Neprípustné • pozemných komunikácií Funk čné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie neprimerane • parkov a parkovo upravenej zelene znižuje kvalitu okolitého obytného prostredia. Zariadenia, ktorých vplyv presahuje limitné hodnoty požiadaviek • vodných tokov a plôch na ochranu kvality životného prostredia (požiadavky na prípustné hodnoty hluku, ochranu ovzdušia, limitné hodnoty optického žiarenia, požiadavky na dodržiavanie no čného k ľudu...) stanovené v platných právnych • sprievodnej zelene vodných tokov predpisoch pre obytné budovy. Najmä: zariadenia priemyselnej a po ľnohospodárskej výroby, zariadenia stavebnej výroby, ve ľkosklady, nákupné centrá, zariadenia OV regionálneho významu, zariadenia pre šport a rekreáciu regionálneho významu, Plochy ur čené pre špecifický ú čel sú vymedzené súborom vyhradených území, ur čujúcich ich využitie. Funk čné zariadenia nadradených systémov dopravnej a technickej infraštruktúry, ČSPH, zariadenia odpadového využitie, ktoré nesúvisí so špecifickým ú čelom plochy je v danom území neprípustné. hospodárstva /zberné dvory, zberne druhotných surovín/, zariadenia energetiky lokálneho významu /fotovoltická elektráre ň - samostatne stojaca, paroplynový cyklus,.../, zariadenia nadradených systémov energetiky, zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/...
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 100 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
2.1.2 Obytné územie s prevahou bytových domov Funk čné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie negatívne vplýva na kvalitu prostredia. Zariadenia, ktorých vplyv presahuje limitné hodnoty požiadaviek na ochranu kvality Funk čné využitie: životného prostredia (požiadavky na prípustné hodnoty hluku, ochranu ovzdušia, limitné hodnoty optického Prevládajúce žiarenia, požiadavky na dodržiavanie no čného k ľudu...) stanovené v platných právnych predpisoch pre obytné budovy. Funk čné využitie formujúce prostredie charakteristické viacpodlažnou zástavbou prevažne obytných budov a významným podielom poloverejného prostredia s vysokým podielom zelene a plôch pre šport a rekreáciu. Najmä: rodinné domy, zariadenia priemyselnej a po ľnohospodárskej výroby, zariadenia stavebnej výroby, sklady s vysokými nárokmi na dopravnú obsluhu, zariadenia OV regionálneho významu s vysokými nárokmi Najmä: bytové domy, zariadenia ob čianskej vybavenosti slúžiace pre obsluhu pri ľahlého územia - zariadenia na dopravnú obsluhu a negatívnym vplyvom na kvalitu prostredia /ve ľkoobchodné zariadenia, hypermarkety/, obchodu, služieb, školstva, zdravotníctva, kultúry, športu a rekreácie, plochy upravenej zelene,... zariadenia pre šport a rekreáciu regionálneho významu narúšajúce charakter okolitej zástavby, zariadenia Prípustné nadradených systémov dopravnej a technickej infraštruktúry, ČSPH, zariadenia energetiky lokálneho významu /fotovoltická elektráre ň - samostatne stojaca, paroplynový cyklus,.../, zariadenia nadradených systémov Funk čné využitie vhodne dop ĺň ajúce prevládajúci charakter prostredia zariadeniami zvyšujúcimi jeho energetiky, zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/,... polyfunk čnos ť bez neprimeraných vplyvov na kvalitu obytného prostredia, s dôrazom na vhodné za členenie zariadení do okolitej zástavby. Najmä: zariadenia ob čianskej vybavenosti nerušiace svojou prevádzkou okolité obytné prostredie 2.1.4 Zmiešané územie bývania a zariadení po ľnohospodárskej výroby /administratíva, kultúra, obchod, šport a rekreácia, zariadenia prechodného ubytovania a verejného stravovania, Funk čné využitie: zariadenia sociálnej starostlivosti, kostol,.../, zariadenia výrobných služieb a drobnej výroby nerušiace svojou prevádzkou okolité obytné prostredie, obslužné komunikácie, plochy a objekty statickej dopravy, hromadné Prevládajúce garáže, zariadenia technickej infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia,... Funk čné využitie formujúce typické prostredie vinohradníckeho vidieckého sídla, charakteristické prevažne Neprípustné nízkopodlažnou zástavbou prevažne rodinných domov a objektami/prevádzkami orientovanými na výrobu, spracovanie a predaj po ľnohospodárskych produktov s vysokým podielom neverejnej zelene (vinice, ovocné Funk čné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie negatívne sady, záhrady). vplýva na kvalitu okolitého obytného prostredia. Zariadenia, ktorých vplyv presahuje limitné hodnoty požiadaviek na ochranu kvality životného prostredia (požiadavky na prípustné hodnoty hluku, ochranu ovzdušia, limitné Najmä: vinohradnícke usadlosti,... hodnoty optického žiarenia, požiadavky na dodržiavanie no čného k ľudu...) stanovené v platných právnych Prípustné predpisoch pre obytné budovy. Funk čné využitie nenarúšajúce svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi prevládajúci charakter a kvalitu Najmä: rodinné domy, zariadenia priemyselnej a po ľnohospodárskej výroby, zariadenia stavebnej výroby, sklady prostredia s dôrazom na vhodné za členenie zariadení do okolitej zástavby s vysokými nárokmi na dopravnú obsluhu, zariadenia OV regionálneho významu, zariadenia pre šport a rekreáciu regionálneho významu, zariadenia nadradených systémov dopravnej a technickej infraštruktúry, Neprípustné ČSPH, zariadenia odpadového hospodárstva /zberné dvory, zberne druhotných surovín/, zariadenia energetiky Funk čné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie (hluk, prach, lokálneho významu /fotovoltická elektráre ň - samostatne stojaca, paroplynový cyklus,.../, zariadenia exhaláty,...) narúša charakter prostredia a neprimerane limituje možnosti využitia pri ľahlých pozemkov nadradených systémov energetiky, zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/,... pre lokalizáciu zariadení ob čianskej vybavenosti.
Zariadenia, ktorých vplyv na hranici urbanistického bloku susediaceho s obytnou zónou presahuje limitné 2.1.3 Zmiešané územie bývania a ob čianskej vybavenosti hodnoty požiadaviek na ochranu kvality životného prostredia (požiadavky na prípustné hodnoty hluku, ochranu ovzdušia, limitné hodnoty optického žiarenia, požiadavky na dodržiavanie no čného k ľudu...) stanovené Funk čné využitie: v platných právnych predpisoch pre obytné budovy. Prevládajúce Najmä: rodinné a bytové domy, zariadenia priemyselnej a po ľnohospodárskej výroby, stavebníctva, sklady Funk čné využitie formujúce typické prostredie centrálnej časti vidieckého sídla, charakteristické prevažne s vysokými nárokmi na dopravnú obsluhu, zariadenia nadradených systémov dopravnej a technickej polyfunk čnými objektami/prevádzkami orientovanými do verejných priestorov ulíc a námestí vymedzených infraštruktúry, zariadenia odpadového hospodárstva /zberné dvory, zberne druhotných surovín/, zariadenia v ÚPN. energetiky lokálneho významu /fotovoltická elektráre ň - samostatne stojaca, paroplynový cyklus,.../, zariadenia nadradených systémov energetiky, zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/, ... Najmä: zariadenia obchodu, služieb, kultúry, bytové domy (v prípade ak ležia v kontakte s verejným priestorom ulíc a námestí vymedzeným v ÚPN, s polyfunk čným parterom), administratívne budovy (v prípade ak ležia v kontakte s verejným priestorom ulíc a námestí vymedzeným v ÚPN, s polyfunk čným parterom), zariadenia 2.1.5 Zmiešané územie s prevahou ob čianskej vybavenosti verejného stravovania a prechodného ubytovania,... Funk čné využitie: Prípustné Prevládajúce Funk čné využitie nenarúšajúce svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi polyfunk čný charakter prostredia ani neznižujúce kvalitu verejného prostredia s dôrazom na vhodné za členenie zariadení do okolitej zástavby. Funk čné využitie formujúce typický verejný charakter prostredia s koncentráciou zariadení ob čianskej vybavenosti vytvárajúce predpoklady pre uspokojovanie širokej škály potrieb obyvate ľov i návštevníkov obce Najmä: zariadenia školstva, zdravotníctva, soc. starostlivosti, zariadenia výrobných služieb a drobnej výroby bez neprimeraných negatívnych dopadov na okolie, zariadenia pre šport a rekreáciu, nákupné centrá integrované do Najmä: administratíva, zariadenia obchodu, služieb, kultúry, zábavy, zariadenia verejného stravovania okolitej zástavby, byty v objektoch ob čianskej vybavenosti, obslužné komunikácie, plochy a objekty statickej a prechodného ubytovania, zariadenia školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti,... dopravy, hromadné garáže integrované do okolitej zástavby, zariadenia technickej infraštruktúry slúžiace pre Prípustné obsluhu územia, plochy upravenej zelene,... Funk čné využitie nenarúšajúce svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi prevládajúci charakter a kvalitu Neprípustné prostredia s dôrazom na vhodné za členenie zariadení do okolitej zástavby
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 101 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Najmä: zariadenia výrobných služieb a drobnej výroby bez neprimeraných negatívnych dopadov na okolie, 2.1.7 Územie pre rekreáciu v prírodnom prostredí zariadenia pre šport a rekreáciu, obslužné komunikácie, zariadenia verejnej dopravy bez neprimeraných negatívnych dopadov na okolie, plochy a objekty statickej dopravy, hromadné garáže, zariadenia technickej Funk čné využitie: infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia, plochy upravenej zelene, ČSPH – podmienené odsúhlasením Prevládajúce v obecnom zastupite ľstve, ... Funk čné využitie formujúce typický charakter prostredia charakteristický upraveným prírodným prostredím Neprípustné s nízkym podielom zastavaných plôch, zamerané na vytvorenie podmienok pre širokú škálu športových Funk čné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie (hluk, prach, a rekrea čných aktivít realizovaných v prírodnom prostredí. exhaláty,...) narúša charakter prostredia a neprimerane limituje možnosti využitia pri ľahlých pozemkov Najmä: chatové osady Suchý vrch a Limbašská dolina, pobytové lúky, golfové ihriská, jazdecké areály, plochy pre lokalizáciu zariadení ob čianskej vybavenosti. pre jazdu na koni, upravené prírodné plochy pre kolektívne športy, plochy upravenej zelene, zariadenia Zariadenia, ktorých vplyv na hranici urbanistického bloku susediaceho s obytnou zónou presahuje limitné ob čianskej vybavenosti s vysokým podielom prírodného prostredia,... hodnoty požiadaviek na ochranu kvality životného prostredia (požiadavky na prípustné hodnoty hluku, ochranu Prípustné ovzdušia, limitné hodnoty optického žiarenia, požiadavky na dodržiavanie no čného k ľudu...) stanovené v platných právnych predpisoch pre obytné budovy. Funk čné využitie poskytujúce základnú vybavenos ť pre návštevníkov územia. Najmä: rodinné a bytové domy, zariadenia priemyselnej a po ľnohospodárskej výroby, stavebníctva, sklady Najmä: zariadenia ob čianskej vybavenosti slúžiace ako zázemie pri ľahlému rekrea čnému územiu s prevahou s vysokými nárokmi na dopravnú obsluhu, zariadenia nadradených systémov dopravnej a technickej prírodného prostredia /zariadenia verejného stravovania, zariadenia prechodného ubytovania viažúce sa infraštruktúry, zariadenia odpadového hospodárstva /zberné dvory, zberne druhotných surovín/, zariadenia k využitiu pri ľahlého areálu, golfový klub,.../, športovo-rekrea čné zariadenia – spevnené plochy športovísk, energetiky lokálneho významu /fotovoltická elektráre ň - samostatne stojaca, paroplynový cyklus,.../, zariadenia autocamping, zariadenia technickej infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia, obslužné komunikácie, plochy nadradených systémov energetiky, zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/, ... a objekty statickej dopravy slúžiace pre obsluhu územia,... Neprípustné 2.1.6 Zmiešané územie s prevahou zariadení pre šport a rekreáciu Funk čné využitie narúšajúce priestorovými alebo prevádzkovými nárokmi prírodný charakter prostredia. Zariadenia, ktorých vplyv na hranici urbanistického bloku susediaceho s obytnou zónou presahuje limitné Funk čné využitie: hodnoty požiadaviek na ochranu kvality životného prostredia (požiadavky na prípustné hodnoty hluku, ochranu ovzdušia, limitné hodnoty optického žiarenia, požiadavky na dodržiavanie no čného k ľudu...) stanovené Prevládajúce v platných právnych predpisoch pre obytné budovy. Funk čné využitie formujúce typický charakter prostredia s nižšou intenzitou využitia územia a s koncentráciu Najmä: rodinné domy, bytové domy, zariadenia ob čianskej vybavenosti /administratíva, obchod, služby, krytých i otvorených zariadení pre šport a rekreáciu vytvárajúce predpoklady pre uspokojovanie širokej škály školstvo, kultúra, zdravotníctvo,.../ neviažuce sa k areálu, kryté športové zariadenia, zariadenia prechodného potrieb obyvate ľov i návštevníkov obce. ubytovania neviažuce sa k využitiu pri ľahlého areálu, rekrea čné chaty pre individálnu rekreáciu, zariadenia Najmä: zariadenia pre šport a rekreáciu, zariadenia verejného stravovania a prechodného ubytovania, výroby, skladov, ČSPH, zariadenia odpadového hospodárstva /zberné dvory, zberne druhotných surovín/, zariadenia obchodu a služieb – dominantne integrované do športovo-rekrea čných komplexov, zariadenia zariadenia energetiky lokálneho významu /fotovoltická elektráre ň - samostatne stojaca, paroplynový cyklus,.../, pre kultúru a zábavu,... zariadenia nadradených systémov energetiky, zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/,... Prípustné Funk čné využitie nenarúšajúce svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi prevládajúci charakter a kvalitu 2.1.8 Územie výrobno-obslužných areálov prostredia, s dôrazom na vhodné za členenie zariadení do okolitej zástavby. Funk čné využitie: Najmä: administratíva, zariadenia školstva, zdravotníctva, soc. starostlivosti, obslužné komunikácie, plochy a objekty statickej dopravy, hromadné garáže, zariadenia technickej infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia, Prevládajúce plochy upravenej zelene, ... Funk čné využitie formujúce typický charakter prostredia charakteristický nekompaktnou zástavbou Neprípustné so situovaním prevažne nízkopodlažných halových objektov slúžiacich pre výrobné i nevýrobné služby, skladovanie a výrobné prevádzky s obmedzeným negatívnym dopadom na okolie, s vysokým podielom Funk čné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie (hluk, prach, spevnených obslužných plôch. exhaláty,...) narúša charakter prostredia a neprimerane limituje možnosti využitia pri ľahlých pozemkov pre lokalizáciu zariadení športu a rekreácie. Zariadenia, ktorých vplyv na hranici urbanistického bloku Najmä: zariadenia ve ľkoobchodu, skladové priestory, zariadenia výrobných služieb a výroby nerušiace svojou susediaceho s obytnou zónou presahuje limitné hodnoty požiadaviek na ochranu kvality životného prostredia prevádzkou okolité mestské prostredie, areály obrany štátu, ČSPH,... (požiadavky na prípustné hodnoty hluku, ochranu ovzdušia, limitné hodnoty optického žiarenia, požiadavky Prípustné na dodržiavanie no čného k ľudu...) stanovené v platných právnych predpisoch pre obytné budovy. Funk čné využitie zvyšujúce komplexnos ť služieb, nenarúšajúce svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi Najmä: rodinné domy, bytové domy, zariadenia OV regionálneho významu s vysokými nárokmi na dopravnú prevládajúci charakter prostredia a nelimitujúce jeho využitie pre prevládajúce funkcie. obsluhu a negatívnym vplyvom na kvalitu prostredia /ve ľkoobchodné zariadenia, hypermarkety /, zariadenia priemyselnej a po ľnohospodárskej výroby, stavebníctva, sklady, zariadenia individuálnej rekreácie, zariadenia Najmä: administratívne budovy, zariadenia verejného stravovania a prechodného ubytovania, zariadenia nadradených systémov dopravnej a technickej infraštruktúry, ČSPH, zariadenia odpadového hospodárstva obchodu, služieb, zariadenia viazané na výrobno-obslužný areál / zar. školstva, zdravotníctva, športu /zberné dvory, zberne druhotných surovín/, zariadenia energetiky lokálneho významu /fotovoltická elektráre ň - a rekreácie/, hromadné garáže, obslužné komunikácie, plochy a objekty statickej dopravy, obslužné areály samostatne stojaca, paroplynový cyklus,.../, zariadenia nadradených systémov energetiky, zariadenia pre dopravu, zariadenia technickej infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia, zariadenia stavebníctva bez pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/,... negatívneho dopadu na okolité prostredie, plochy upravenej zelene, zariadenia odpadového hospodárstva /zberné dvory, zberne druhotných surovín,.../, špecifické zariadenia dopravy lokálneho významu (heliport, vnútroarálová ko ľajová doprava, dopravníkové systémy,...) – podmienené preverením podrobnejšou dokumentáciou, zariadenia energetiky lokálneho významu bez negatívnych dopadov na okolité prostredie, ...
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 102 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Neprípustné infraštruktúry, ČSPH, zariadenia odpadového hospodárstva / zberné dvory, zberne druhotných surovín/, zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/,... Funk čné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie (hluk, prach, exhaláty,...) narúša charakter prostredia, neprimerane limituje možnosti využitia pri ľahlých pozemkov, prípadne je svojimi nárokmi na kvalitu životného prostredia nezlú čite ľné s prevádzkou výrobno-obslužného areálu. Ľ Najmä: rodinné domy, bytové domy, zariadenia kultúry, sociálnych služieb, zariadenia priemyselnej 2.2 CHARAKTERISTIKA VYHRADENÝCH ÚZEMÍ POD A JEDNOTLIVÝCH TYPOV a po ľnohospodárskej výroby /chov hospodárskych zverat,.../ s neprimeraným negatívnym dopadom na okolie, 2.2.1 Vyhradené územie zariadení nadradených systémov TI zariadenia nadradených systémov technickej infraštruktúry, zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/,... Územie vyhradené pre zariadenia nadradených systémov technickej infraštruktúry zabezpe čujúcich zásobovanie územia obce vodou, elektrickou energiou, zemným plynom, napojenie na telekomunika čné siete, likvidáciu tekutých i pevných odpadov, (mimo skládky odpadov) a odvedenie daž ďových vôd. ľ 2.1.9 Územie po nohospodársky využívaných plôch a krajinnej zelene 2.2.2 Vyhradené územie pohrebiska Funk čné využitie: Územie vyhradené pre umiestnenie cintorínov a urnových hájov, vrátane prislúchajúcej vybavenosti. Prevládajúce Umiestnenie krematória je na týchto plochách neprípustné. Funk čné využitie formujúce typický charakter prostredia mimo zastavaného územia, tvorený plochami prírodnej 2.2.3 Vyhradené územie pozemných komunikácií zelene lúk a nelesnej krovinnej a stromovej vegetácie a plochami využívanými pre pestovanie Územie vyhradené pre významné koridory pozemných komunikácií, vrátane križovaní s inými zariadeniami po ľnohospodárskych plodín a pastvu hospodárskych zvierat. dopravnej infraštruktúry. Plocha slúži pre umiesnenie pozemných komunikácii, sprievodnej zelene pozd ĺž Najmä: orná pôda, lúky, pasienky, krajinná zele ň, sady, vinice, .záhrady komunikácii, plôch námestí,.... Na plochách je možné rovnako vytvori ť plochy statickej dopravy, prípadne ich využi ť ako predzáhradky za predpokladu, že nebudú prekážkou rozvoja navrhovanej cestnej siete. Prípustné 2.2.4 Vyhradené územie parkov a parkovo upravenej zelene Funk čné využitie tvoriace doplnok po ľnohospodárskej výroby, nenarúšajúce prírodný charakter prostredia. Územie vyhradené pre plochy parkov a parkovo upravenej zelene doplnenej mobiliárom, vodnými plochami, Najmä: menšie hospodárske objekty súvisiace s rastlinnou výrobou, prístrešky,.../, zalesnené plochy, doplnkové prvkami drobnej architektúry, vrátane prvkov pre verejne prístupné vo ľno časové aktivity (plochy pre hry a šport / vybavenie turistických a cykloturistických trás /prístrešky, miesta s posedením,.../, obslužné komunikácie šach, stolný tenis, petanque,.../. V území je možné realizova ť pešie a cyklististické komunikácie ako i slúžiace pre obsluhu územia, zariadenia technickej infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia,... komunikácie slúžiace pre obsluhu územia. Neprípustné 2.2.5 Vodné plochy a toky Funk čné využitie narúšajúce priestorovými alebo prevádzkovými nárokmi prírodný charakter prostredia. Plochy vodných tokov a plôch, vrátane technických zariadení na nich (s vodohospodárskou, dopravnou (pešie Najmä: rodinné domy, bytové domy, zariadenia ob čianskej vybavenosti, zariadenia pre šport, zariadenia výroby, lávky,...) funkciou) nepresahujúcich plochy vodných tokov a plôch a pri ľahlej sprievodnej zelene. Riešenie skladov, plochy pre rekreáciu v prírodnom prostredí, zariadenia nadradených systémov dopravnej a technickej a rozsah technických zariadení je potrebné stanoviť na základe podrobnejšej dokumentácie. infraštruktúry, ČSPH, zariadenia odpadového hospodárstva /zberné dvory, zberne druhotných surovín/, ň zariadenia pohrebníctva /cintoríny, urnové háje, krematóriá/,... 2.2.6 Sprievodná zele vodných tokov Plochy zelene lemujúce vodné toky a plochy slúžiace ako ochranná a izola čná zele ň vodných plôch a tokov, prípadne pre umiestnenie technických zariadení na nich (s vodohospodárskou, dopravnou (pešie lávky,...) 2.1.10 Územie lesa funkciou). Riešenie a rozsah technických zariadení je potrebné stanovi ť na základe podrobnejšej dokumentácie. ť Funk čné využitie: V území je možné realizova pešie a cyklististické komunikácie ako i komunikácie slúžiace pre údržbu vodných tokov. Prevládajúce
Funk čné využitie podporujúce špecifické funkcie lesa /hospodárske, ochranné,.../ v súlade s typom lesa, s dôrazom na zachovanie prírodného charakteru prostredia. Najmä: hospodársky les, ochranný les, les osobitného ur čenia ... Prípustné Funk čné využitie tvoriace doplnok základným funkciám lesa, slúžiace na zabezpe čenie jeho obhospodarovania, neprimerane nenarúšajúce prírodný charakter prostredia. Najmä: menšie hospodárske objekty súvisiace s lesným hospodárstvom a po ľovníctvom /prístrešky, posedy, horárne,.../, krajinná zele ň, doplnkové vybavenie turistických a cykloturistických trás /prístrešky, miesta s posedením,.../, náu čné chodníky, obslužné komunikácie slúžiace pre obsluhu územia, zariadenia technickej infraštruktúry slúžiace pre obsluhu územia,... Neprípustné Funk čné využitie narúšajúce svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi prírodné prostredie lesa. Najmä: rodinné domy, bytové domy, zariadenia ob čianskej vybavenosti, zariadenia pre šport, zariadenia výroby, skladov, plochy pre rekreáciu v prírodnom prostredí, zariadenia nadradených systémov dopravnej a technickej
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 103 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
2.3 UR ČENIE PODMIENOK NA VYUŽITIE JEDNOTLIVÝCH REGULA ČNÝCH ZÓN V ÚZEMÍ
CHARAKTERISTIKA TYPOV URBANISTICKEJ ŠTRUKTÚRY Otvorená bloková zástavba Kompaktná radová zástavba centra obce • neuzatvorená, otvorená uli čná zástavba ciest tvoriacich urbanistický blok • pôvodná historická urbanistická štruktúra • urbanistická štruktúra je tvorená bezprostredne • typická radová zástavba vo ľne stojacích budov susediacimi urbanistickými prvkami s prerušeniami • blok tvorený kompaktnou ulicovou zástavbou • vnútorný priestor s možnos ťami priamych väzieb z čelnej strany, charakteristickými vstupmi na okolité priestory a strechami • vz ťahy medzi urbanistickými prvkami sú založené na bezprostrednej vzájomnej závislosti fyzických prvkov a priestorovou poh ľadovou ucelenos ťou
Kompaktná bloková zástavba
• zástavba vymedzená kompaktnou uli čnou zástavbou ciest tvoriacich urbanistický blok a vytvárajúca tak vnútorný ohrani čený priestor Kompaktná radová zástavba • urbanistická štruktúra je tvorená bezprostredne susediacimi urbanistickými prvkami (budovy • rôzneho charakteru, ostatné objekty, uli čná zástavba vytvárajúca ucelenú uli čnú líniu urbanistickému bloku prislúchajúca zele ň a pod.) jednotlivých urbanistických prvkov • bez prerušení urbanistická štruktúra je tvorená bezprostredne • vz ťahy medzi urbanistickými prvkami sú založené susediacimi urbanistickými prvkami bez prerušení • na bezprostrednej vzájomnej závislosti vz ťahy medzi urbanistickými prvkami sú založené na bezprostrednej vzájomnej závislosti
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 104 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Otvorená radová zástavba V historicky chránených urbanistických priestoroch konzultova ť a vykonáva ť činnosti po dohovore s odbornými organizáciami pamiatkovej starostlivosti.
• uli čná zástavba s otvorenou uli čnou líniou jednotlivých urbanistických prvkov Renovácia urbanistickej štruktúry • urbanistická štruktúra je tvorená bezprostredne Zmysel intervencie: susediacimi urbanistickými prvkami s prerušeniami zachovanie pôvodnej hmotovo-priestorovej urbanistickej štruktúry • vz ťahy medzi urbanistickými prvkami sú Cie ľ intervencie: poh ľadovo založené na bezprostrednej vzájomnej závislosti obnova stavebno-hmotového fondu, resp. obnova pôvodného stavu urbanistickej štruktúry Prostriedok intervencie: modernizácia stavebného fondu a čiasto čná prestavba a dostavba, rešpektujúca a zachovávajúca pôvodný charakter a rozsah urbanistickej štruktúry.
Rekonštrukcia urbanistickej štruktúry formou prestavby, asanácie a dostavby Zmysel intervencie: Vo ľná zástavba solitérov premena znehodnotenej urbanistickej štruktúry na novú Cie ľ intervencie: • urbanistická štruktúra bloku je tvorená premena morálne a fyzicky zastaraných prvkov urbanistickej štruktúry na kvalitatívne či kvantitatívne novú samostatne stojacimi budovami urbanistickú štruktúru a objektmi • zástavba urbanistického bloku nevytvára Prostriedok intervencie: kompaktný ani uzatvorený urbanistický modernizácia a prestavba stavebného fondu, asanácia, prestavba a dostavba pôvodných prvkov urbanistickej priestor štruktúry, výstavba nových prvkov urbanistickej štruktúry so zachovaním a rešpektovaním pôvodného • urbanistický blok je vnímaný na základe priestorového a vizuálneho charakteru urbanistickej štruktúry príbuznosti a charakteru urbanistických prvkov Kompletizácia urbanistickej štruktúry formou prestavby a dostavby Zmysel intervencie: dobudovanie rozostavanej, resp. novej alebo ešte neuzavretej urbanistickej štruktúry Cie ľ intervencie: dotvorenie/vytvorenie komplexnej hmotovo usporiadanej urbanistickej štruktúry z pôvodnej extenzívnej
a rozvo ľnenej zástavby s možnos ťou vytvorenia / dotvorenia nových kompozi čných akcentov urbanistickej štruktúry Prostriedok intervencie: CHARAKTERISTIKA INTERVEN ČNÝCH ZÁSAHOV DO URBANISTICKEJ ŠTRUKTÚRY kompletizácia, intenzifikácia a reanimácia pôvodných zachovaných prvkov urbanistickej štruktúry, dostavba a výstavba nových prvkov so zabezpe čením kontinuity priestorového vnímania urbanistickej štruktúry Regenerácia urbanistickej štruktúry
Zmysel intervencie: zachovanie kultúrne a historicky hodnotnej urbanisticko-architektonickej štruktúry REGULÁCIA INTENZITY VYŽITIA ÚZEMIA Cie ľ intervencie: Regulácia intenzity využitia územia je stanovená: zachovanie alebo prinavrátenie pôvodného charakteru urbanistickej štruktúre historického významu, - koeficientom zastavanosti, alebo charakteristickej identite mesta - koeficientom zelene, Prostriedok intervencie: - maximálna výška zástavby. rekonštrukcia a rehabilitácia pôvodných priestorov formou rekonštrukcie alebo dostavby pôvodných Definované v kapitole 1.1. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania. objektov, realizáciou nevyhnutnej asanácie nevhodných objektov s cie ľom zachovania urbanistického a architektonického výrazu priestoru so zachovaním mierky, výškovej hladiny, charakteristických prie čelí budov, orientácie striech budov, ako aj stavebno-materiálovej podstaty pri obnovovaných aj novo budovaných budov.
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 105 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
REGULÁCIA ZELENE - ekologicky menej nestabilné s pretvorenou HKŠ a doplnením o nové prvky historickej krajinnej štruktúry Cie ľom regulácie sú časnej krajinnej štruktúry po ľnohospodárskej a lesne krajiny v katastrálnom území Limbach je zvýšenie ekologickej stability a krajinárskej hodnoty územia vytvorením celokatastrálneho systému - ekologicky stabilné so zachovanou historickou krajinnou štruktúrou s návrhom ochrany a doplnenia zelene a obnova historickej krajinnej štruktúry a jej typickými prvkami. historickej krajinnej štruktúry Prvky historickej krajinnej štrutúry: - ekologicky stabilná s pôvodnou krajinnou štruktúrou lesa - lesy, lesíky, remízy, kamenice, sprievodná zele ň vodných tokov a ciest, extenzívne sady na lúke, solitéry stromov, lúky a pasienky, maloplošné vinice, pustáky, rôzne sukcesné štádia úhoru. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY Charakteristika štruktúra: Rôzne požiadavky upres ňujúce reguláciu. Po ľnohospodárska a lesná krajina bola rozdelená z hľadiska stup ňa ekolgickej stability a miery zachovania pôvodnej a historickej krajinnej štruktúry na štyri typy zón: - ekologicky najnestabilnejšie s úplne pretvorenou historickou krajinnou štruktúrou (HKŠ) s návrhom na renaturáciu äv zmysle vytvorenia novej hodnotnejšej krajinnej štruktúry)
URBANIZOVANÉ ZÓNY KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY (ZASTAVANÉ ÚZEMIE OBCE)
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
U 1 1 Zmiešané územie Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra s prevahou občianskej štruktúry zástavba krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,15 vybavenosti viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej + Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy + - stabilizova ť plochy Komaktná radová 2 podlažia, výnimka – výška jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel Vyhradené územie parkov zástavba (samostatne veže evanjelického kostola historický obraz sídla s možnou pre výstavbu a parkovo upravenej stojace objekty – dosadbou ovocných stromov zelene Koeficient zelene: Vinohradnícka ulica) - stabilizova ť plochy zelene 0,65 a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
2 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,25 stojace objekty) viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,55 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 106 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
3 Zmiešané územie Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,25 vybavenosti viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy + - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel Vyhradené územie parkov historický obraz sídla s možnou pre výstavbu a parkovo upravenej Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov zelene 0,60 - stabilizova ť plochy zelene v areáli „Vinohradníckeho družstva“ a doporu čená zmena drevinného zloženia kríkov - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
4 Zmiešané územie Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň vo ľnej - umiestnenie verejnoprospešnej s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov krajiny drevinami ekologicky stavby – cintorín (na parcelách č. 74 0,05 vybavenosti viazanými na dané stanovisko a 76 k-ú. Limbach)
Maximálna výška zástavby: + - zele ň areálu cintorína
1 podlažie, výnimka – výška zhodnoti ť dosadbou Vyhradené územie - veže r.k. kostola sv. Teobalda - cintorínskych druhov vysokej pohrebiska a okrasnej zelene Koeficient zelene: 0,75
5 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná bloková - vysadi ť zele ň vo ľnej - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky 0,20 domov stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej historický obraz sídla s možnou Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,65 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia
6 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky 0,20 domov stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej historický obraz sídla s možnou Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,60 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 107 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
7 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba centra obce krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,20 (samostatne stojace viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: rodinné domy) úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,60 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia
8 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - pri realizácii stavieb je - pozemky, ktoré nedosahujú s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne potrebné v čo najvä čšej miere minimálnu šírku, je potrebné združi ť, 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) rešpektova ť plochy zelene aby bolo umožnené realizova ť Maximálna výška zástavby: dotvárajúcej historický a vidiecky zástavbu rodinných domov charakter sídla s možnou 2 dosadbou ovocných stromov Koeficient zelene: 0,55
9 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - vybudova ť plochy zelene - s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne na stavebných parcelách 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) s doporu čenou výsadbou Maximálna výška zástavby: vysokokmenných ovocných, prípadne okrasných drevín 2 Koeficient zelene: 0,60
10 Zmiešané územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,20 vybavenosti viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej historický obraz sídla s možnou Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,60
11 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba centra obce krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,20 (samostatne stojace viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: rodinné domy) úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 108 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,60 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia
12 Obytné územie s Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - vybudova ť plochy zelene - prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne na stavebných parcelách 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) s doporu čenou výsadbou Maximálna výška zástavby: vysokokmenných ovocných, prípadne okrasných drevín 2 Koeficient zelene: 0,60
13 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky 0,25 domov stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej historický obraz sídla s možnou Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,50 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
14 Zmiešané územie Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň vo ľnej - s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov krajiny drevinami ekologicky 0,15 vybavenosti viazanými na dané stanovisko Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť plochy 2 podlažia, jestvujúcej zelene dotvárajúcej výnimka – výška veže bývalej historický obraz sídla s možnou požiarnej zbrojnice dosadbou ovocných stromov Koeficient zelene: 0,30
15 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,15 stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,40 - stabilizova ť plochy zelene
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 109 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
16 Zmiešané územie bývania Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba (samostatne krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,30 stojace rodinné domy) viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,40 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
17 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - stabilizova ť plochy zelene - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne a možná dosadba ovocných 0,25 domov stojace rodinné domy) stromov v rámci záhrad Maximálna výška zástavby: zastavaného územia 2 Koeficient zelene: 0,40
18 Zmiešané územie bývania Regenerácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - vysadi ť zele ň vo ľnej - pre koordinovanú obnovu jadra a ob čianskej vybavenosti štruktúry zástavba centra obce krajiny drevinami ekologicky obce organizácie priestorov je 0,25 (samostatne stojace viazanými na dané stanovisko potrebné vypracova ť UAŠ na zonálnej Maximálna výška zástavby: rodinné domy) úrovnu a Program obnovy - stabilizova ť plochy 2 jestvujúcej zelene dotvárajúcej - nepripusti ť združovanie parciel historický obraz sídla s možnou pre výstavbu Koeficient zelene: dosadbou ovocných stromov 0,50 - stabilizova ť plochy zelene a možná dosadba ovocných stromov v rámci záhrad zastavaného územia - nepripusti ť ďalšie zastavanie záhrad pozd ĺž potoka a obnovi ť brehové porasty
19 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku rešpektova ť požiadavku 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané na vytvorenie pásu – línie zelene pre Maximálna výška zástavby: stanovisko dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 110 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky 2 - výsadba zelene uk ľudnenej komunikácie na pozemku stavebných parciel Koeficient zelene: - odvedenie daž ďových vôd v sadovej úprave pozd ĺž verejnej zo striech objektov a spevnených plôch 0,50 komunikácie rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domových - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa)
U 2 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Otvorená radová - doporu čená dosadba - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne líniovej uli čnej zelene – listnaté domov stojace rodinné domy) stromy Koeficient zastavanosti: - v rámci jestvujúciich plôch 0,15 obytnej zástavby: požadované Maximálna výška zástavby: stabilizova ť plochy záhrad 2 - zachova ť a obnovi ť brehové porasty Limbašského Koeficient zelene: potoka 0,65 - vybudova ť plochy zelene výsadbou vysokokmenných okrasných a ovocných drevín
2 Obytné územie Renovácia urbanistickej Kompaktná bloková - doporu čená dosadba - s prevahou bytových štruktúry Koeficient zastavanosti: zástavba (bytové domy) líniovej uli čnej zelene – listnaté domov 0,30 stromy Maximálna výška zástavby: - zachova ť a obnovi ť brehové porasty Limbašského 3 potoka Koeficient zelene: vybudova ť plochy zelene 0,50 výsadbou vysokokmenných okrasných a ovocných drevín
3 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná bloková - je potrebné rešpektova ť - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne brehovú zele ň potoka 0,30 domov stojace rodinné domy) a od ihriska rieši ť izola čnú zele ň Maximálna výška zástavby: - doporu čená výsadba 2 drevín ekologicky viazaných na dané stanovisko Koeficient zelene: 0,55
U 3 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - dosadi ť brehové porasty - zástavbu na nových parcelách s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne pozd ĺž Ra čieho potoka drevinami a v prelukách umiest ňova ť domov 0,30 stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané v minimálnom odstupe 7,5 m
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 111 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Maximálna výška zástavby: stanovisko od krajnice komunikácie 2 - zachova ť plochy a skladbu záhrad v rámci Koeficient zelene: stavebných parciel 0,60 - doporu čená zmena druhovej skladby ihli čnatých drevín na listnaté vysokokmenné okrasné a ovocné stromy a listnaté kríky v rámci predzáhradok
U 4 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Kompaktná radová - doporu čená dosadba - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (radové listnatých stromov a kríkov v 0,30 domov rodinné domy) rámci vnútrosídelnej okrasnej Maximálna výška zástavby: zelene 2 Koeficient zelene: 0,55
U 5 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Otvorená bloková - doporu čená výsadba - s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne drevín ekologicky viazaných Koeficient zastavanosti: domov stojace rodinné domy) na dané stanovisko 0,20 na v sú časnosti neudržiavaných trávnatých plochách Maximálna výška zástavby: - stabilizova ť jestvujúce 2 plochy zelene v rámci Koeficient zelene: stavebných parciel 0,60 - doporu čené obnovi ť hodnotnú zele ň záhrad
vysokokmennými ovocnými drevinami
U 6 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Otvorená radová - dobudova ť línie zelene - na rozvojových plochách s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne vo ľnej krajiny pozd ĺž vypracova ť ÚPD nižšieho stup ňa domov Koeficient zastavanosti: stojace rodinné domy) komunikácie drevinami ekologicky viazanými na dané 0,30 stanovisko v sadovej úprave Maximálna výška zástavby: - v rámci jestvujúcich 2 stavebných parciel stabilizova ť plochy zelene záhrad Koeficient zelene: - na rozvojových plochách 0,55 vybudova ť plochy zelene s doporučenou výsadbou vysokokmenných okrasných a ovocných stromov
U 7 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - dosadi ť brehové porasty - pre vymedzenú regula čnú zónu s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne pozd ĺž Ra čieho potoka drevinami vypracova ť ÚPD nižšieho stup ňa domov a dostavby 0,25 stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 112 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Maximálna výška zástavby: stanovisko 2 - vybudova ť plochy zelene na stavebných parcelách Koeficient zelene: s doporu čenou výsadbou 0,60 vysokokmenných okrasných a ovocných stromov
U 8 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Otvorená bloková - požadovaná výsadba - požaduje sa minimálna s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne drevín ekologicky viazaných vzdialenos ť zástavby 10 m od krajnice domov a dostavby stojace rodinné domy) na dané stanovisko v sadovej komunikácie úprave pozd ĺž komunikácie Koeficient zastavanosti: - pre vymedzenú regula čnú zónu - vybudova ť plochy zelene vypracova ť ÚPD nižšieho stup ňa 0,15 dotvárajúce historický obraz Maximálna výška zástavby: sídla premenou v sú časnosti ve ľkoplošne obrábaných viníc 2 na ovocné sady a vinice Koeficient zelene: systémom parciel naväzujúcich na stavebné parcely 0,65 - zele ň záhrad satvebných
parciel sa požaduje v skladbe totožnej so zele ňou záhrad dotvárajúcich obraz sídla t.j. s po ľnohospodárskou funkciou
U 9 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - zele ň záhrad stavebných - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne parciel sa požaduje v štruktúre rieši ť na nižšom stupni ÚPD 0,20 domov stojace rodinné domy) ovocných drevín Maximálna výška zástavby: Otvorená radová - výsadba drevín 2 zástavba (samostatne ekologicky viazaných na dané stojace rodinné domy) stanovisko pozd ĺž komunikácií Koeficient zelene: 0,60
U 10 1 Zmiešané územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - výsadba drevín - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby solitérov ekologicky viazaných na dané rieši ť na nižšom stupni ÚPD 0,30 vybavenosti a dostavby stanovisko pozd ĺž komunikácií Maximálna výška zástavby: 2 Koeficient zelene: 0,40
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - zele ň záhrad stavebných - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne parciel sa požaduje v štruktúre rieši ť na nižšom stupni ÚPD 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ovocných drevín a viníc Maximálna výška zástavby: - výsadba drevín 2 ekologicky viazaných na dané
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 113 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Koeficient zelene: stanovisko pozd ĺž komunikácií 0,60 - vybudova ť plochy zelene dotvárajúce historický obraz
sídla premenou v sú časnosti ve ľkoplošne obrábaných viníc na vinice a ovocné sady systémom parciel naväzujúcich na stavebné parcely
U 11 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vybudova ť plochy zelene - s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne dotvárajúce historický obraz 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) sídla premenou v sú časnosti Maximálna výška zástavby: ve ľkoplošne obrábaných viníc na vinice a ovocné sady 2 systémom parciel naväzujúcich Koeficient zelene: na stavebné parcely 0,60 - zele ň záhrad stavebných parciel sa požaduje v skladbe totožnej so skladbou zelene dotvárajúcej historický obraz sídla, t.j. s po ľnohospodárskou funkciou
U 12 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - požadovaná výsadba - regula čnú zónu je potrebné s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne drevín ekologicky viazaných rieši ť na nižšom stupi ÚPD 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) na dané stanovisko pozd ĺž - vzh ľadom na význam územia Maximálna výška zástavby: komunikácií ako priestoru vnímaného z dia ľkových 2 - vybudova ť plochy zelene poh ľadov, riešenie prispôsobi ť siluete dotvárajúce historický obraz a panoráme obce Koeficient zelene: sídla premenou v sú časnosti - klás ť dôraz na hmotové riešenie 0,60 ve ľkoplošne obrábaných viníc objektov rešpektujúce krajinný obraz na ovocné sady a vinice danej lokality systémom parciel naväzujúcich na stavebné parcely - zele ň záhrad stavebných parciel sa požaduje v skladbe totožnej so skladbou zelene dotvárajúcej historický obraz sídla, t.j. s po ľnohospodárskou funkciou
U 13 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - rešpektova ť jestvujúcu - vzh ľadom na význam územia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby solitérov (samostatne hodnotnú zele ň vo ľnej krajiny ako priestoru, ktorý prepája 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) celokatastrálny systém zelene - rešpektova ť charakter Maximálna výška zástavby: (brehové porasty, zele ň vo ľnej krajiny) historickej krajinnej štruktúry požaduje sa rieši ť nazastavané plochy 2 (kosené lúky, sady) parciel formou zatrávnených plôch Koeficient zelene: - požadované dosadi ť a ovocných drevín zele ň vo ľnej krajiny a obnovi ť 0,65 - regula čnú zónu je potrebné pôvodnú krajinnú štruktúru – je rieši ť na nižšom stupi ÚPD potrebné rieši ť na nižšej úrovni - neprípustné aplikova ť typové - rešpektova ť zele ň
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 114 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky brehových porastov pozd ĺž objekty, požaduje sa atypické hmotové Limbašského potoka riešenie objektov rešpektujúce a využívajúce členitos ť terénu (členitos ť objektu, polozapustené podlažia, zatrávnené strechy) a krajinný obraz danej lokality
U 14 1 Zmiešané územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - obnovi ť druhovú skladbu - podmienky dostavby je s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov drevín v rámci celej regula čnej potrebné overi ť urbanisticko- 0,15 vybavenosti zóny architektonickou štúdiou (základná škola) Maximálna výška zástavby: s rešpektovaním jestvujúcich prevádzok a obmedzení vyplývajúcich 3 z charakteru prevádzok (školstvo, Koeficient zelene: telovýchovné organizácie) 0,40
2 Zmiešané územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - obnovi ť druhovú skladbu - podmienky dostavby je s prevahou zariadení štruktúry formou prestavby solitérov drevín v rámci celej regula čnej potrebné overi ť urbanisticko- 0,05 pre šport a rekreáciu a dostavby zóny architektonickou štúdiou Maximálna výška zástavby: s rešpektovaním jestvujúcich prevádzok a obmedzení vyplývajúcich 1 z charakteru prevádzok (školstvo, Koeficient zelene: telovýchovné organizácie) 0,70
3 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - obnovi ť brehové porasty - rešpektova ť sprievodnú zele ň s prevahou bytových štruktúry zástavba (samostatne pozd ĺž Limabašského potoka vodného toku 0,30 domov stojace bytové domy) drevinami ekologicky viazaných Maximálna výška zástavby: na dané stanovisko 3 - požadovaná výsadba drevín viazaných na dané Koeficient zelene: stanovisko 0,25 - plošne vymedzená užitková a okrasná zele ň v rámci nezastavaných častí stavebných pozemkov
4 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - obnovi ť brehové porasty - rešpektova ť sprievodnú zele ň s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne pozd ĺž Limabašského potoka vodného toku 0,30 domov stojace rodinné domy) drevinami ekologicky viazaných Maximálna výška zástavby: na dané stanovisko 2 - požadovaná výsadba drevín viazaných na dané Koeficient zelene: stanovisko 0,30 - plošne vymedzená užitková a okrasná zele ň v rámci nezastavaných častí stavebných pozemkov
U 15 1 Zmiešané územie Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň s izolačnou - umiestnenie verejnoprospešnej s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby, solitérov funkciou po obvode areálu stavby – zberný dvor (na parcele č.
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 115 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky vybavenosti asanácie a dostavby 0,30 - vysadi ť vnútroareálovú 1406/16 k.ú. Limbach) zele ň Maximálna výška zástavby: - požaduje sa vypracova ť - zele ň rieši ť pod ľa projektu urbanisticko-architektonickú štúdiu pre 2 podlažia, sadových úprav priestor areálu v kontaktnej polohe k alebo výška 6 metrov centrálnym priestorom obce Koeficient zelene: 0,25
2 Územie výrobno- Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vysadi ť zele ň s izola čnou - doporu čuje sa vypracova ť obslužných areálov štruktúry formou prestavby, solitérov funkciou po obvode areálu štúdiu zastavania zóny z h ľadiska 0,30 asanácie a dostavby organizácie parcelácie a osadenia - vysadi ť vnútroareálovú Maximálna výška zástavby: objektov vzh ľadom na charakter zele ň prevádzky 2 podlažia, - zele ň rieši ť pod ľa projektu alebo výška 6 metrov sadových úprav Koeficient zelene: 0,25
U 16 1 Zmiešané územie Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - dosadi ť zele ň vo ľnej - umiestnenie zástavby s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby, solitérov krajiny drevinami ekologicky na pozemku – maximálnej zadnej 0,15 vybavenosti asanácie a dostavby viazanými na dané stanovisko stavebnej čiary rieši ť do úrovne Maximálna výška zástavby: susednej zástavby nízkopodlažých - zhodnoti ť sú časnú rodinných domov 3 skladbu vnútroareálovej zelene výsadbou listnatých stromov - pri lokalizácii oplotenia Koeficient zelene: a krovín pozemku rešpektova ť požiadavku 0,65 na vytvorenie pásu – línie zelene ako - stabilizova ť plochy zelene sú časti verejného priestoru obslužnej na úrovni sú časného stavu komunikácie - obnovi ť zele ň drevinami - odvedenie daž ďových vôd ekologicky viazanými na dané zo strechy objektov je potrebné rieši ť stanovisko v sadovej úprave na vlastnom pozemku pozd ĺž verejnej komunikácie - vybudova ť vnútroareálovú zele ň na základe projektu sadových úprav - dosadi ť vzrastlú zele ň v pohľadovo exponovaných polohách v kontakte s po ľnohospodárskou krajinou drevinami ekologicky viazanými na dané stanovisko
2 Obytné územie Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - obnovi ť zele ň drevinami - umiestnenie zástavby s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby, zástavba (samostatne ekologicky viazanými na dané na pozemku – maximálnej zadnej 0,15 domov asanácie a dostavby stojace rodinné domy) stanovisko v sadovej úprave stavebnej čiary rieši ť do úrovne Maximálna výška zástavby: pozd ĺž verejnej komunikácie susednej zástavby nízkopodlažých rodinných domov 2 - vybudova ť plochy záhrad na základe projektu sadových - pri lokalizácii oplotenia Koeficient zelene: úprav pozemku rešpektova ť požiadavku 0,65 na vytvorenie pásu – línie zelene ako - dosadi ť vzrastlú zele ň v sú časti verejného priestoru obslužnej
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 116 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky poh ľadovo exponovaných komunikácie polohách v kontakte - odvedenie daž ďových vôd s po ľnohospodárskou krajinou zo strechy objektov je potrebné rieši ť drevinami ekologicky viazanými na vlastnom pozemku na dané stanovisko
U 17 1 Zmiešané územie Rekonštrukcia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - dosadba zele ň vo ľnej - rekonštrukciu urbanistickej s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby, solitérov krajiny drevinami ekologicky štruktúry je potrebné rieši ť na nižšom 0,20 vybavenosti asanácie a dostavby viazanými na dané stanovisko stupi ÚPD Maximálna výška zástavby: 3 Koeficient zelene: 0,30
U 18 1 Územie pre rekreáciu Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - stabilizova ť jestvujúcu - v prírodnom prostredí štruktúry solitérov zele ň 0,15 Maximálna výška zástavby: 1 Koeficient zelene: 0,80
U 19 1 Územie pre rekreáciu Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - dosadi ť pôvodnú vysokú - prípadná výstavba nových v prírodnom prostredí štruktúry solitérov (rekrea čných zele ň lesnej krajiny v priestore objektov je viazaná na potrebu 0,20 chát) skupiny rozostavaných chát prepracova ť URBANISTICKÚ ŠTÚDIU Maximálna výška zástavby: LIMBACH – SUCHÝ VRCH, - stabilizova ť jestvujúce schávalená uznesením R-KNV č. 183 z 1 hodnotné plochy zelene 10.6.1988 a overi ť podmienky Koeficient zelene: zastavania na zonálnej úrovni 0,80
U 20 1 Zmiešané územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - zele ň záhrad stavebných - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou ob čianskej štruktúry zástavba parciel sa požaduje v štruktúre rieši ť na nižšom stupi ÚPD 0,25 vybavenosti ovocných drevín a viníc Maximálna výška zástavby: - výsadba drevín 2 ekologicky viazaných na dané stanovisko pozd ĺž komunikácií Koeficient zelene: - vybudova ť plochy zelene 0,35 dotvárajúce historický obraz sídla s doporu čenou výsadbou vysokokmenných okrasných a ovocných stromov
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba drevín - rozvojovú lokalitu je potrebné s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne ekologicky viazaných na dané rieši ť na nižšom stupi ÚPD 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) stanovisko pozd ĺž komunikácií Maximálna výška zástavby: 2
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 117 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Koeficient zelene: 0,50
U 21 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - rieši ť zele ň v uli čnom - v dotykových polohách s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne profile zástavby s biokoridorom rešpektova ť podmienky 0,20 domov stojace rodinné domy) ochrany prírody - vybudova ť plochy zelene Maximálna výška zástavby: na stavebných parcelách 2 s doporu čenou výsadbou drevinami ekologicky viazanými Koeficient zelene: na dané stanovisko 0,65
U 22 1 Zmiešané územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vybudova ť plochy zelene - lokalitu je potrebné rieši ť s prevahou ob čianskej štruktúry solitérov na stavebných parcelách na nižšom stupni ÚPD 0,20 vybavenosti s doporu čenou výsadbou - - je potrebné rešpektova ť Maximálna výška zástavby: drevinami ekologicky viazanými ochranné pásmo vodného toku v šírke na dané stanovisko 2 4,0 m Koeficient zelene: 0,40
U 23 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - vybudova ť plochy zelene - lokalitu je potrebné rieši ť na s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne na stavebných parcelách nižšom stupni ÚPD 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) s doporu čenou výsadbou - je potrebné rešpektova ť Maximálna výška zástavby: drevinami ekologicky viazanými ochranné pásmo vodného toku v šírke na dané stanovisko 2 4,0 m Koeficient zelene: 0,60
2 Územie výrobno- Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - vybudova ť plochy zelene - lokalitu je potrebné rieši ť obslužných areálov štruktúry solitérov na stavebných parcelách na nižšom stupni ÚPD 0,25 s doporu čenou výsadbou - je potrebné rešpektova ť Maximálna výška zástavby: drevinami ekologicky viazanými ochranné pásmo vodného toku v šírke na dané stanovisko 2 podlažia, 4,0 m alebo výška 6 metrov Koeficient zelene: 0,20
U 24 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - rieši ť zele ň v uli čnom - je potrebné rešpektova ť s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne profile zástavby ochranné pásmo vodného toku v šírke 0,20 domov stojace rodinné domy) 4,0 m - vybudova ť plochy zelene Maximálna výška zástavby: na stavebných parcelách - rešpektova ť biokoridor – Ra čí 2 s doporu čenou výsadbou potok drevinami ekologicky viazanými
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 118 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky Koeficient zelene: na dané stanovisko 0,65
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - prípadná úprava zelene, - narábanie s daž ďovými vodami s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne výsadba s použitím drevín zo striech objektov a spevnených plôch 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) viazaných na danú lokalitu – v maximálnej miere rieši ť zdržaním Maximálna výška zástavby: na vlastných predmetných pozemkoch s využitím na zavlažovanie, resp. 2 využitím vsakovacích pomerov Koeficient zelene: podložia 0,60 - parkovanie a odstavné plochy rieši ť v rámci predmetných pozemkov - podmienka prístupu pre správcu vodného toku pre upravené koryto Ra čieho potoka – z komunikácie Poto čná priamo ku korytu vodného toku - Biokoridor – Ra čí potok
U 25 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - - vybudova ť plochy - lokalitu je potrebné rieši ť ako s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne zelene na stavebných parcelách celok, najmä z h ľadiska prístupovej 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) s doporu čenou výsadbou komunikácie a riešenia sietí technickej Maximálna výška zástavby: drevinami ekologicky viazanými infraštruktúry na dané stanovisko 2 - k zadaniu stavby vypracova ť enviromentálnu štúdiu, nako ľko lokalita Koeficient zelene: sa nachádza v bezprostrednom dotyku 0,60 s biocentrom
2 Územie - Koeficient zastavanosti: - - rešpektova ť požiadavky po ľnohospodársky MÚSES v dotyku s biokoridorom 0,00 využívaných plôch a krajinnej zelene Maximálna výška zástavby: 0 Koeficient zelene: 1,00
U 26 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - požadovaná výsadba - rešpektova ť požiadavky s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne drevín viazanými na dané MÚSES v dotyku s biokoridorom 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) stanovisko Maximálna výška zástavby: - zele ň podie ľajúca sa 2 na tvorbe uli čného priestoru Koeficient zelene: - plošne vymedzená užitková a okrasná zele ň v rámci 0,70 nezastavaných častí stavebných pozemkov
U 27 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - v návrhu druhovej - vymedzenie nezastavite ľného
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 119 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky s prevahou rodinných štruktúry 0,15 zástavba (samostatne skladby drevín zoh ľadni ť územia s funkciou ekotónového pásma domov stojace rodinné domy) charakter prostredia a záujem v šírke minimálne 20 m v polohách Maximálna výška zástavby: obnovy krajinnej štruktúry, t.j. na dotyku s lesnými porastami 2 vychádza ť zo skladby drevín - vymedzenie nezastavite ľného blízke potenciálnej vegetácii Koeficient zelene: územia potrebného na fungovanie a zoh ľad ňujúce stanovištné biokoridoru miestnej úrovne v šírke 0,70 podmienky, a použi ť tradi čné minimálne 20 m druhy a regionálne odrody ovocných drevín
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene komunikácie C3 a uk ľudnených na pozemku stavebných parciel Koeficient zelene: komunikácií v sadovej úprave pozd ĺž verejnej 0,60 komunikácie - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domových - výstavba v regula čnej zóne je podmienená vybudovaním záchytného rigola prívalových daž ďových vôd navrhnutého v kontakte s regula čnou zónou N9 - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa)
3 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazanými na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene komunikácie C3 na pozemku stavebných parciel Koeficient zelene: v sadovej úprave pozd ĺž verejnej - rešpektova ť požiadavku 0,60 komunikácie na pozemkoch rodinných domov vybudova ť zele ň vytvárajúcu súvislý ozelenený pás odde ľujúci pozemky rodinných domov od okolitej vo ľnej krajiny, odporú ča sa riešenie vo ľnejšie krajinársky upravenej zelene - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 120 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domových - rešpektova ť požiadavku na vytvorenie prie čnych peších prepojení z územia predmetnej regula čnej zóny do územia regula čnej zóny N9 a po ľnohospodárskeho zázemia - rešpektova ť požiadavku na riešenie a vybudovanie ú čelovej komunikácie v kontakte s po ľnohospodárskou krajinou – v kontakte s regula čnou zónou N9 - výstavba v regula čnej zóne je podmienená vybudovaním záchytného rigola prívalových daž ďových vôd navrhnutého v kontakte s regula čnou zónou N9 - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa)
U 28 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene komunikácie C3 a existujúcej cesty na pozemku stavebných parciel III/5024 Koeficient zelene: v sadovej úprave pozd ĺž verejnej 0,60 komunikácie - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domov - rešpektova ť vzrastlú zele ň pozd ĺž Limbašského potoka - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV - dodrža ť ochranné pásmo vodného toku 10,0 m od brehovej čiary pre prístup správcu toku - dodrža ť hranicu biokoridoru min. 10 m od osi vodného toku a v tomto území neumiest ňova ť pevné stavby a ani pevné neprieh ľadné
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 121 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky oplotenie - požadované prehlbujúce riešnie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne ÚPD nižšieho stup ňa) rieši ť spolu s lokalitou Pri ra čom potoku II.
U 29 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená radová - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,25 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene na komunikácie C3 pozemku stavebných parciel v Koeficient zelene: sadovej úprave pozd ĺž verejnej - zákaz plného kamenného 0,60 komunikácie oplotenia pozemku - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 % zrážkových vôd na konkrétnom pozemku - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domov - rešpektova ť vzrastlú zele ň pozd ĺž Limbašského potoka - dodrža ť ochranné pásmo vodného toku 5,0 m od brehovej čiary pre prístup správcu toku - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV - dodrža ť hranicu biokoridoru min. 10 m od osi vodného toku a v tomto území neumiest ňova ť pevné stavby a ani pevné neprieh ľadné oplotenie - požadované prehlbujúce riešnie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne ÚPD nižšieho stup ňa) rieši ť spolu s lokalitou Mlynské pole II.
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - pri lokalizácii oplotenia s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami pozemku stavebnej parcely 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: stanovisko pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž obslužnej 2 - výsadba zelene komunikácie C3 na pozemku stavebných parciel Koeficient zelene: v sadovej úprave pozd ĺž verejnej - zákaz plného kamenného 0,60 komunikácie oplotenia pozemku - odvedenie daž ďových vôd
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 122 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 % zrážkových vôd na konkrétnom pozemku - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na pozemkoch rodinných domov - rešpektova ť vzrastlú zele ň pozd ĺž Limbašského potoka - dodrža ť ochranné pásmo vodného toku 10,0 m od brehovej čiary pre prístup správcu toku - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV - dodrža ť hranicu biokoridoru min. 20 m od osi vodného toku a v tomto území neumiest ňova ť pevné stavby a ani pevné neprieh ľadné oplotenie - požadované prehlbujúce riešnie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne ÚPD nižšieho stup ňa) rieši ť spolu s lokalitou Mlynské pole II.
U 30 1 Zmiešané územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - výsadba zelene - pri lokalizácii oplotenia s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby solitérov na pozemku stavebných parciel pozemku stavebnej parcely 0,30 vybavenosti a dostavby v sadovej úprave pozd ĺž verejnej rešpektova ť požiadavku na vytvorenie Maximálna výška zástavby: komunikácie pásu – línie zelene pre dotvorenie verejného priestoru pozd ĺž existujúcej 2 cesty III/5024 Koeficient zelene: - rešpektova ť výh ľadové 0,35 rozšírenie cesty III/5024, ako aj možnos ť realizácie chodníka pre peších a pre cyklistov pozd ĺž tejto komunikácie - odvedenie daž ďových vôd zo striech objektov a spevnených plôch rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne na poyemkoch polyfunk čnej zástavby - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa) - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 123 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky
2 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - odvedenie daž ďových vôd s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami zo striech objektov a spevnených plôch 0,30 domov a dostavby stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd Maximálna výška zástavby: stanovisko na konkrétnom pozemku 2 - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne Koeficient zelene: na pozemkoch rodinných domov 0,50 - požadované prehlbujúce riešenie v dokumentáciách zonálneho charakteru (UŠ prípadne, ÚPD nižšieho stup ňa) - podmienkou rozvoja je rekonštrukcia obecnej ČOV
U 31 1 Územie výrobno- Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - výsadba opticko-izola čnej obslužných areálov štruktúry solitérov zelene na pozemkoch pozd ĺž - odvedenie daž ďových vôd 0,40 uvažovanej obytnej zástavby zo striech objektov a spevnených plôch Maximálna výška zástavby: rieši ť zadržaním 100 zrážkových vôd na konkrétnom pozemku 2 - parkovanie a odstavovanie Koeficient zelene: motorových vozidiel výlu čne na 0.25 pozemkoch podnikate ľských aktivít a skladov ²
U 32 1 Obytné územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene záhrad - odvedenie daž ďových vôd s prevahou rodinných štruktúry zástavba (samostatne stavebných parciel drevinami zo striech objektov a spevnených plôch 0,30 domov stojace rodinné domy) ekologicky viazaných na dané rieši ť zadržaním 100 % zrážkových vôd Maximálna výška zástavby: stanovisko na konkrétnom pozemku 2 - parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel výlu čne Koeficient zelene: na pozemkoch rodinných domov 0,40
U 33 1 Zmiešané územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - odvedenie daž ďových vôd s prevahou ob čianskej štruktúry formou prestavby solitérov zo striech objektov a spevnených plôch 0,30 vybavenosti a dostavby rieši ť zadržaním 100 % zrážkových vôd Maximálna výška zástavby: na konkrétnom pozemku 2 Koeficient zelene: 0,40
U 34 1 Vyhradené územie Renovácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Vo ľná zástavba - stanovi ť ochranné pásmo ČOV na zariadení nadradených štruktúry solitérov základe technológie čistenia 0,25 systémov TI odpadových vôd a klimatických Maximálna výška zástavby: podmienok (ČOV) 1 podlažie, alebo výška pod ľa potreby
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 124 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Priestorová regulácia Regula čná Urbanistický Funk čné využitie zóna blok Interven čné zásahy Intenzita zástavby Urbanistická štruktúra Zele ň Špecifické požiadavky technologického zariadenia Koeficient zelene: 0,10
U 35 1 Obytné územie Kompletizácia urbanistickej Koeficient zastavanosti: Otvorená bloková - výsadba zelene - narábanie s daž ďovými vodami s prevahou rodinných štruktúry formou prestavby zástavba (samostatne s použitím drevín viazaných na zo striech objektov a spevnených plôch 0,20 domov a dostavby stojace rodinné domy) danú lokalitu – v maximálnej miere rieši ť zdržaním Maximálna výška zástavby: na vlastných pozemkoch s využitím na zavlažovanie, resp. využitím 2 vsakovacích pomerov podložia Koeficient zelene: - parkovanie a odstavné plochy 0,60 rieši ť v rámci vlastných pozemkov
NEURBANIZOVANÉ ZÓNY KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY
Regula čná Funk čné využitie Charakteristika krajinnej štruktúry Interven čné zásahy Zele ň Špecifické požiadavky zóna
N 1 Územie lesa - pôvodnákrajinná štruktúra - neprípustná dostavba chát v lokalite - - zoh ľadni ť materiál „Stratégia, s ekologickou stabilitou Limbašská dolina (s výnimkou zásady a priority štátnej Základná funkcia: rekonštrukcií existujúcich environmentálnej politiky“ - bukové lesy podhorské - ekologická stabilita rekrea čných chát a stredísk) (schválená uznesením vlády - dubovo-hrabové lesy podhorské Slovenskej republiky zo 7. - mimoproduk čná funkcia lesa - rešpektova ť Lesný hospodársky septembra 1993 číslo 619 a - lužné lesy podhorské plán ( Śtátne lesy SR) - hospodárska funkcia uznesením Národnej rady - rešpektova ť CHKO Malé Karpaty Slovenskej republiky z 18. Doplnková funkcia: (vyhlásená vyhláškou MŽP SR č. novembra 1993 číslo 339) - rekreácia 138/2001 Z.z.) - rešpektova ť zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov
N 2 Územie po ľnohospodársky - historická krajinná štruktúra úplne - renaturácia (v zmysle pretvorenia - požadovaná výsadba drevín - návrh renaturácie je rozpracovaný využívaných plôch a krajinnej pretvorená jestvujúcej krajinnej štruktúry na ekologicky viazaných na dané v Miestnom územnom systéme zelene krajinnú štruktúru s prvkami stanovisko v alejovej forme ekologickej stability - ekologicky najnestabilnejšia historickej krajinnej štruktúry Základná funkcia: - ochrana jestvujúcej zelene pozd ĺž komunikácií - po ľnohospodárska výroba Doplnková funkcia: - tvorba krajiny
N 3 Územie po ľnohospodársky - historická krajinná štruktúra úplne - renaturácia (v zmysle pretvorenia - požadovaná výsadba drevín - návrh renaturácie je rozpracovaný využívaných plôch a krajinnej pretvorená jestvujúcej krajinnej štruktúry na ekologicky viazaných na dané v Miestnom územnom systéme zelene krajinnú štruktúru s prvkami stanovisko ekologickej stability - ekologicky najnestabilnejšia historickej krajinnej štruktúry Základná funkcia: - po ľnohospodárska výroba
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 125 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Regula čná Funk čné využitie Charakteristika krajinnej štruktúry Interven čné zásahy Zele ň Špecifické požiadavky zóna
Doplnková funkcia: - tvorba krajiny
N 4 Územie po ľnohospodársky - historická krajinná štruktúra - ochrana jestvujúcich prvkov - požadované zachova ť zele ň vo ľnej - využívaných plôch a krajinnej historickej krajinnej štruktúry krajiny a dosadi ť drevinami - ekologicky stabilná zelene ekologicky viazanými na dané - doplnenie prvkov historickej stanovisko Základná funkcia: krajinnej štruktúry - požadovaná ochrana kosených lúk - vytváranie ekologickej stability a ovocných sadov územia - tvorba krajiny Doplnková funkcia: - pestovanie po ľnohospodárskych plodín
N 5 Územie po ľnohospodársky - historická krajinná štruktúra - ochrana jestvujúcich prvkov - zachova ť brehové porasty a kosené - využívaných plôch a krajinnej historickej krajinnej štruktúry a spásané lúky pozd ĺž potoka - ekologicky stabilná zelene Lú čanka - doplnenie prvkov historickej zelene krajinnej štruktúry - zachova ť zele ň vo ľnej krajiny a ovocných sadov pozd ĺž potoka Základná funkcia: Žobrák - vytváranie ekologickej stability - požadovaná ochrana územia vysokokmenných extenzívnych - tvorba krajiny ovocných sadov na lúke a dosadba ovocných drevín do súvislého pásu Doplnková funkcia: pod lesom od potoka Lú čanka po - pestovanie Ra čí potok po ľnohospodárskych plodín
N 6 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - ochrana jestvujúcej zelene vo ľnej - požadovaná ochrana pásu - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra krajiny a prvkov historickej krajinnej ovocných stromov, krov, kosených vínnych pivníc a vinohradníckych zelene štruktúry lúk pod Dlhým dielom objektov je podmienená - ekologicky menej stabilná podrobnejším riešením regula čnej Základná funkcia: - doplnenie krajinnej štruktúry o prvky - požadovaná ochrana - čiasto čne zachované prvky kostry zóny územnoplánovacou historickej krajinnej štruktúry vysokokmenných ovocných - vytváranie ekologickej stability ekologickej stability dokumentáciou na zonálnej úrovni, stromov pod Dlhým dielom územia ktorá overí funk čno-priestorovú a v lokalite „Nad cintorínom“ a prevádzkovú organizáciu územia - tvorba krajiny - doporu čené zvýši ť hodnotu zelene a spôsob organizácie pozemkov - pestovanie vo ľnej krajiny zachovaním a stanoví zastavovacie podmienky po ľnohospodárskych plodín nepretržitého sú časného vývoja zoh ľad ňujúce danosti a charakter a dosadbou druhov drevín územia ekologicky viazaných na dané - na základe tejto dokumentácie stanovisko budú uplatnené požiadavky na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
N 7 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - ochrana jestvujúcej zelene vo ľnej - doporu čené zvýši ť hodnotu zelene - výstavba ú čelových zariadení –
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 126 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Regula čná Funk čné využitie Charakteristika krajinnej štruktúry Interven čné zásahy Zele ň Špecifické požiadavky zóna
využívaných plôch a krajinnej štruktúra krajiny a prvkov historickej krajinnej vo ľnej krajiny zachovaním vínnych pivníc a vinohradníckych zelene štruktúry nepretržitého sú časného vývoja objektov, záhradkárskych chát je - ekologicky menej stabilná a dosadbou druhov drevín podmienená podrobnejším riešením Základná funkcia: - doplnenie krajinnej štruktúry o prvky - čiasto čne zachované prvky kostry ekologicky viazaných na dané regula čnej zóny územnoplánovacou historickej krajinnej štruktúry - vytváranie ekologickej stability ekologickej stability stanovisko dokumentáciou na zonálnej úrovni, územia ktorá overí funk čno-priestorovú - požadovaná obnova historickej a prevádzkovú organizáciu územia - tvorba krajiny krajinnej štruktúry výsadbou a spôsob organizácie pozemkov ovocných stromov a maloplošných - pestovanie a stanoví zastavovacie podmienky viníc na lokalite medzi Dolnými ľ zoh ľad ňujúce danosti a charakter po nohospodárskych plodín záhumenicami a Nad pivnicou územia - doporu čené rozšíri ť extenzívne - na základe tejto dokumentácie využívané lúky odstránením budú uplatnené požiadavky náletových drevín na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
N 8 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - ochrana jestvujúcej zelene vo ľnej - doporu čené zvýši ť hodnotu zelene - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra krajiny a prvkov historickej krajinnej vo ľnej krajiny zachovaním vínnych pivníc a vinohradníckych zelene štruktúry nepretržitého sú časného vývoja objektov, záhradkárskych chát je - ekologicky menej stabilná a dosadbou druhov drevín podmienená podrobnejším riešením Základná funkcia: - doplnenie krajinnej štruktúry o prvky - čiasto čne zachované prvky kostry ekologicky viazaných na dané regula čnej zóny územnoplánovacou historickej krajinnej štruktúry - vytváranie ekologickej stability ekologickej stability stanovisko dokumentáciou na zonálnej úrovni, územia ktorá overí funk čno-priestorovú - požadovaná ochrana jestvujúceho a prevádzkovú organizáciu územia - tvorba krajiny remízu „Nad terasami“ a spôsob organizácie pozemkov - pestovanie a stanoví zastavovacie podmienky po ľnohospodárskych plodín zoh ľad ňujúce danosti a charakter územia - na základe tejto dokumentácie budú uplatnené požiadavky na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
N 9 - 1 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - ochrana jestvujúcich prvkov - požadované zachova ť zele ň vo ľnej - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra historickej krajinnej štruktúry krajiny pozd ĺž po ľnej komunikácie vínnych pivníc a vinohradníckych zelene objektov je podmienená - ekologicky menej stabilná - doplnenie prvkov krajinnej štruktúry - doporu čené rozšíri ť extenzívne podrobnejším riešením regula čnej Základná funkcia: využívané lúky odstránením zóny územnoplánovacou náletových drevín - vytváranie ekologickej stability dokumentáciou na zonálnej úrovni, územia ktorá overí funk čno-priestorovú a prevádzkovú organizáciu územia - tvorba krajiny a spôsob organizácie pozemkov a stanoví zastavovacie podmienky zoh ľad ňujúce danosti a charakter územia - na základe tejto dokumentácie budú uplatnené požiadavky
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 127 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Regula čná Funk čné využitie Charakteristika krajinnej štruktúry Interven čné zásahy Zele ň Špecifické požiadavky zóna
na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
N 9 - 2 Územie po ľnohospodársky - pretvorená historická krajinná - obnova jestvujúcej krajinnej - rešpektova ť plochy zelene vo ľnej - výstavba ú čelových zariadení – využívaných plôch a krajinnej štruktúra štruktúry krajiny, zvýši ť jej hodnotu vínnych pivníc a vinohradníckych zelene zachovaním nepretržitého objektov je podmienená - ekologicky menej stabilná - tvorba krajiny so zachovaním sú časného vývoja a dosadbou podrobnejším riešením regula čnej Základná funkcia: a obnovou viníc a záhrad - čiasto čne zachované prvky kostry drevín ekologicky viazaných na zóny územnoplánovacou - plochy záhrad dotvárajúce ekologickej stability - ochrana jestvujúcej zelene vo ľnej dané stanovisko dokumentáciou na zonálnej úrovni, charakter obce krajiny a prvkov historickej krajinnej ktorá overí funk čno-priestorovú - požadovaná ochrana jestvujúceho štruktúry a prevádzkovú organizáciu územia ň ľ remízu „Nad terasami“ - zele vo nej krajiny a spôsob organizácie pozemkov č - nová výstavba ú elových zariadení a stanoví zastavovacie podmienky – vínnych pivníc a vinohradníckych zoh ľad ňujúce danosti a charakter objektov v prepojení na obnovu územia využitia pozemkov pre vinice a rozvoj záhrad - na základe tejto dokumentácie budú uplatnené požiadavky na od ňatie po ľnohospodárskej pôdy pre konkrétne stavby v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy
3. ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA OB ČIANSKEHO VYBAVENIA ÚZEMIA 4. ZÁSADY A REGULATÍVY VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO V súlade s navrhovanou koncepciou funk čného a priestorového usporiadania: VYBAVENIA • preferova ť rozvoj polyfunk čných plôch v centrálnych polohách obce, • podporova ť umiestnenie zariadení OV slúžiacich pre obyvate ľov obce v obytných zónach, v pešej 4.1 ZÁSADY A REGULATÍVY VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA ÚZEMIA dostupnosti, V súlade s navrhovanou koncepciou verejného dopravného vybavenia: • podporova ť rozvoj školských aj predškolsých zariadení vo vz ťahu k vývoju po čtu obyvate ľov, - rešpektova ť v katastri obce všetky koridory a ochranné pásma trás systémov dopravného vybavenia • podporova ť rozvoj zariadení sociálnej starostlivosti (zariadení pre seniorov, domovov sociálnych územia služieb,...) vo väzbe na obytné územia, - zabezpe čiť vybudovanie komunika čnej siete v zmysle navrhovaného riešenia • podporova ť rozširovanie škály poskytovaných služieb z h ľadiska uspokojovania potrieb cestovného - tvary križovatiek navrhnú ť v podrobnejšej dokumentácii (tvary križovatiek zakreslené v ÚPN sú ruchu, orienta čné a vychádzajú z pokladov dostupných v čase jeho spracovania) • podporova ť rozvoj zariadení športu a rekreácie regionálneho významu na území obce, - podporova ť napojenie na regionálnu dopravnú sie ť (II/502) • pri lokalizácii zariadení ob čianskej vybavenosti zoh ľadni ť ich nároky na dopravnú obsluhu. - podporova ť rozvoj hromadnej dopravy, vzájomné prepojenie a koordináciu rozvoja jej jednotlivých typov - podporova ť integráciu systémov verejnej dopravy
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 128 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
- v jednotlivých etapách výstavby zoh ľadni ť v dopravnom riešení postup realizácie systémov verejnej - v grafickej časti ÚPN sú zobrazené telekomunika čné trasy slúžiace pre obsluhu územia obce. hromadnej dopravy na území obce Navrhované telekomunika čné trasy je potrebné stanovi ť na základe podrobnejše projektovej dokumentácie pod ľa budúceho záujmu stavebníkov. - klás ť dôraz na zokruhovanie obslužných komunikácií v rozvojovýh územiach a vzájomné prepojenie jednotlivých lokalít 4.2.6 Zásobovanie plynom - podporova ť rozvoj cyklistickej dopravy, budova ť cyklotrasy i základnú vybavenos ť pre cyklistov - zabezpe čiť dobudovanie systému zásobovania plynom na STL a NTL úrovni slúžiace pre zabezpe čenie zásobovania územia obce
- v grafickej časti ÚPN sú zobrazené STL a NTL plynovody slúžiace pre zabezpe čenie zásobovania 4.2 ZÁSADY A REGULATÍVY VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA ÚZEMIA plynom územia obce V súlade s navrhovanou koncepciou verejného technického vybavenia v oblastiach: - dimenzie navrhovaných plynovodov sú orienta čné a je potrebné ich spresni ť v ďalších stup ňoch projektovej dokumentácie. 4.2.1 Zásobovanie elektrickou energiou :
- v grafickej časti ÚPN sú zobrazené trasy VN (22 kV). Ostatné trasy vedení, preložky existujúcich vedení a polohy transforma čných staníc budú stanovené na základe podrobnejšej projektovej dokumentácie. Vzdušné vedenia budú postupne nahradené podzemnými káblovými trasami. 4.2.7 Zásobovanie teplom - preložky existujúcich vzdušných vedení ako aj prípojky VN 22 kV k trafostaniciam rieši ť ako zemné, - podporova ť využívanie obnovite ľných zdrojov tepla na území obce (biomasa, solárna energia) v súlade káblové a ich trasu stanovi ť na základe podrobnejšej projektovej dokumentácie so Stratégiou energetickej bezpe čnosti SR - nízko napä ťové rozvody v celom území rieši ť ako zemné káblové 4.2.8 Vodné toky a plochy 4.2.2 Zásobovanie vodou - zabezpe čiť úpravy vodných tokov za ú čelom zabezpe čenia odvedenia povrchových vôd a protipovod ňovej - vybudova ť vodojem Limbach, ochrany pod ľa podrobnejšej projektovej dokumentácie, - zabezpe čiť dobudovanie a zokruhovanie verejných vodovodov, - sú čas ťou úpravy vodných tokov sú aj rekonštrukcie vodných nádrží, priepustov, mostov a oporných múrov, - zabezpe čiť rekonštrukciu najstarších vodovodov v obci, - navrhnú ť a zrealizova ť potrebné „suché poldre“ na vodných tokoch. - dimenzie navrhovaných vodovodov sú orienta čné a je potrebné ich spresni ť v ďalších stup ňoch projektovej dokumentácie. 4.2.3 Odkanalizovanie , 5. ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH HODNÔT, - zrealizova ť rekonštrukciu a rozšírenie čerpa čky odpadových vôd, OCHRANY A VYUŽÍVANIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV, OCHRANY PRÍRODY A - vyrieši ť odvádzanie daž ďových vôd zo zastavaných území a odtok vôd z plôch nad zastavanými TVORBY KRAJINY, VYTVÁRANIA A UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY územiami, VRÁTANE PLÔCH ZELENE - odstráni ť nezodpovedné ni čenie jestvujúcich kanalizácií obyvate ľmi, zmenšova ť prítok balastných vôd do splaškovej kanalizácie, 5.1 ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNO HISTORICKÝCH HODNÔT - rieši ť rekonštrukciu čerpacích staníc so signalizáciou na dispe čing, V súlade s navrhovanou koncepciou ochrany kultúrno-historických hodnôt: - rozširova ť kanalizácie v plánovaných miestach zástavby, budova ť delenú splaškovú prevažne gravita čnú kanalizáciu, čerpacie stanice a výtlaky, • rešpektova ť pamiatkové objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, - daž ďové vody rieši ť vyústením povoleného množstva do recipientov po predošlom pred čistení • zabezpe čiť nástrojmi územného rozvoja primerané urbanistické podmienky pre trvalé udržanie a čiasto čnom zachytení v reten čných nádržiach, kultúrnych pamiatok a prvkov s kultúrno-historickými hodnotami legislatívne neevidovaných, vytvori ť okolo nich kultivované prostredie, zachova ť taký spôsob využitia a prezentácie, ktorý - dimenzie navrhovaných vedení splaškovej kanalizácie sú orienta čné a je potrebné ich spresni ť v ďalších zodpovedá ich pamiatkovej hodnote, stup ňoch projektovej dokumentácie. • 4.2.4 Odvedenie daž ďových vôd zachova ť typické uli čné čiary a tvar zastrešenia v historickej časti obce, • - zabezpe čiť vybudovanie systému odvádzania daž ďových vôd, adaptova ť staré budovy na nové využitie všade, kde je to vhodné, • - z urbanizovaného územia uvažova ť s odtokom rovnakého množstva daž ďových vôd ako z územia stavebník je povinný v každej etape stavby, ktorá si vyžaduje zemné práce vyžiada ť stanovisko k neurbanizovaného, vody presahujúce toto množstvo je potrebné v území zadrža ť a následne vypúšta ť plánovanej stavebnej akcii od Krajského pamiakového úradu hlavne vzh ľadom k možnosti v povolenom rozsahu, narušenia archeologických nálezísk. - rešpektova ť obojstranné pobrežné pozemky vodného toku v zmysle ustanovení § 49 zákona č. 364/2004 o vodách v znení neskorších predpisov, - dimenzie navrhovaných vedení daž ďovej kanalizácie sú orienta čné a je potrebné ich spresni ť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie.
4.2.5 Telekomunika čné a informa čné siete
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 129 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
5.2 ZÁSADY A REGULATÍVY OCHRANY A VYUŽÍVANIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV, 6. ZÁSADY A REGULATÍVY STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VYTVÁRANIA A UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY VRÁTANE PLÔCH ZELENE 6.1.1 Ochrana kvality ovzdušia V súlade s navrhovanou koncepciou ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, • používa ť pri budovaní nových priemyselných areálov a prevádzok zariadenia a technológie vytvátarania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene: sp ĺň ajúce národné limity a zárove ň limity stanovené v environmentálnom práve EÚ, • rešpektova ť a zoh ľad ňova ť ve ľkoplošné chránené územia ako aj legislatívne vymedzené a navrhované • používa ť zariadenia využívajúce obnovite ľné zdroje energie (biopalivo, bioplyn, slne čná energia, maloplošné chránené územia prírody ležiace na území obce, geotermálna energia), • rešpektova ť a zoh ľadňova ť sústavu chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000, • využíva ť zariadenia na spa ľovanie odpadov, používajúce šetrné technológie a moderné ktorými sú chránené vtá čie územia ako aj územia európskeho významu vyhlasované pod ľa aktuálneho odlu čovacie zariadenia na znižovanie emisií, stavu vrátane navrhovaných, • v riešenom území rozvíja ť systém krajinnej zelene. • rešpektova ť všetky legislatívne ustanovenia pre územia podliehajúce ochrane prírody, európskym 6.1.2 Ochrana kvality vôd smerniciam i medzinárodným dohovorom a neumiest ňova ť v nich stavby a činnosti, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnili alebo pozmenili ich činnos ť (v prípade zria ďovania športovo-rekrea čných plôch, • rešpektova ť a zachova ť vodné plochy, sie ť vodných tokov a vodohospodársky významné plochy areálov a pod. rešpektova ť, že činnosti, ktoré sú v jednotlivých stup ňoch zakázané, podliehajú súhlasu zabezpe čujúce retenciu vôd v krajine, ochrany prírody), • lesné pozemky obhospodarova ť spôsobom, ktorý uchováva vhodné podmienky pre výskyt vôd a • rešpektova ť nadradené prvky ÚSES provincionálnej, nadregionálnej a regionálnej úrovne obsiahnuté v napomáha zlepšova ť vodné pomery, ochrana vôd (prevencia, indikácia, asanácia, likvidácia, štúdii regionálneho územného systému ekologickej stability dozor), • rešpektova ť v súlade s platnou metodikou MŽP SR z roku 1993 pri vymedzovaní prvkov ÚSES ich • rešpektova ť pobrežné pozemky vymedzené vo vzdialenosti 10 m od brehovej čiary predpísané rozmery: vodohospodársky významného vodného toku a pri drobných vodných tokoch 5 m od brehovej čiary toku o biokoridor regionálneho významu – max. d ĺžka 700 m, min. šírka 40 m • rešpektova ť systém malých miestnych vodných tokov, suchých korýt a úž ľabín na odvádzanie o biokoridor miestneho významu – max. d ĺžka 2.000 m, min. šírka 15 m povrchových vôd a ako recipientov záchytných priekop o ď biocentrum miestneho významu – min. plocha 0,5 ha v prípade stepného alebo mokra ového • spolo čenstva a 3 ha v prípade lesného spolo čenstva, odvádza ť splaškové vody do čistiarní odpadových vôd. 6.1.3 Ochrana kvality pôd • v chránených územiach a v územiach, ktoré sú sú čas ťou prvkov ÚSES zosúladi ť trasovanie a charakter navrhovaných turistických a rekrea čných trás s požiadavkami ochrany prírody, usmer ňova ť pohyb len • eliminova ť výskyt skládok v riešenom území a jeho okolí, po už vyzna čených trasách, • eliminovať negatívne ú činky vodnej erózie na pôdny kryt a povrchové vrstvy lesnej a • rešpektova ť zachované rozsiahlejšie plochy krajinnej zelene v urbanizovanom území, vinice, sady, po ľnohospodárskej pôdy realizáciou opatrení – vhodné terénne úpravy, revitalizácia vodných záhrady, travinno-bylinné spolo čenstvá, lú čne porasty ako jednu z ciest na udržanie diverzity krajinnej tokov, vhodné trasovanie lesných ciest, vhodná výsadba zelene, vegetácie a ekologickej stability, • realizova ť opatrenia na eliminovanie ú činkov pôdnej erózie – vhodné terénne úpravy, rekultiva čné, • zvyšova ť mieru zastúpenia prírodných prvkov v zastavaných územiach, najmä vo verejných priestoroch, revitaliza čné opatrenia, minimalizácia chemizácie, meliora čných zásahov, zhut ňovania pôdy. v kontaktových pásmach, rozvíja ť krajinnú zele ň, 6.1.4 Hluková situácia • rešpektova ť v lesných plochách celistvos ť a nespôsobovanie fragmentácie lesných ekosystémov, • zvyšovaním množstva krajinnej zelene prispie ť k eliminácii hluku v území, • uprednost ňova ť prirodzenú drevinovú skladbu porastov na jednotlivých stanovištiach za ú čelom potrebného zvyšovania infiltra čnej schopnosti a reten čnej kapacity lesných pôd • zoh ľadni ť v podrobnejších riešeniach pôsobenie hluku z dopravy aj z výrobnej činnosti a v prípade potreby navrhnú ť protihlukové opatrenia v rámci samostatnej hlukovej štúdie. • rešpektova ť po ľnohospodársku a lesnú pôdu ako limitujúci faktor rozvoja urbanizácie s prihliadaním na významnos ť jednotlivých krajinných typov a zabezpe čiť ochranu najkvalitnejších a najproduk čnejších 6.1.5 Odpadové hospodárstvo po ľnohospodárskych pôd pred ich zástavbou • pokra čova ť v separovanom zbere využite ľných zložiek s cie ľom zníži ť množstvo komunálneho • rešpektova ť lesné pozemky a ich vymedzené ochranné pásmo na pozemkoch ako limitujúci prvok pri odpadu, územnom rozvoji krajiny“, nako ľko ochranné pásmo lesa je vymedzené priamo zákonom o lesoch č. • pokra čova ť v kompostovaní biologicky rozložite ľného odpadu, 326/2005 Z. z. • zneškod ňova ť problémové látky odbornou organizáciou, • eliminova ť divoké skládky a rozptýlený odpad v území, • podporova ť proces odstra ňovania environmentálnych zá ťaží, • citlivo umiest ňova ť odpadové koše, kontajnery v zástavbe, najmä vo vz ťahu ku kultúrno- historickým a výtvarným prvkom a ku charakteru prostredia.
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 130 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
7. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE LIMBACH • Na smerovo rozdelených cestách a miestnych komunikáciách sa tieto vzdialenosti merajú od osi pri ľahlej vozovky. Zastavané územie obce Limbach pod ľa vymedzenia v KN k 1.1.1990 sa navrhuje rozšíri ť o rozvojové plochy navrhované mimo zastavaného územia v priemete Územného plánu sídelného útvaru Limbach v znení zmien a doplnkov. Ochranné pásma letísk, heliportov a leteckých pozemných zabezpe čovacích zariadení Hranica zastavaného územia k 1.1.1990 i jej navrhované rozšírenie sú vyzna čené vo výkrese č. 1 „Komplexný Ochranné pásma v zmysle § 29 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) zabezpe čujú výkres priestorového usporiadania a funk čného využívania územia s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia bezpe čnos ť leteckej prevádzky na letiskách a spo ľahlivú činnos ť leteckých pozemných zariadení, ... Druhy a verejnoprospešnými stavbami“. ochranných pásem, ich tvary a rozmery, ako aj podrobnosti o zákaze a obmedzeniach (odsek 3) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Na katastrálne územie Limbach zasahuje ochranné pásmo leteckého pozemného rádiového zariadenia – Radiolokátor MSS Ve ľký Javorník. Tento je umiestnený na katastrálnom území Svätého Jura. Ochranné pásma 8. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA sú ur čené rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-33/95/OLPZ-7 zo d ňa 3.2.1995, s obmedzením pre túto OSOBITNÝCH PREDPISOV čas ť k.ú.: Ochranné pásmo (OP) je legislatívne vymedzená oblasť (plocha), ktorá slúži na zabezpe čenie plynulej Pod ochranným pásmom nesmú by ť súvislé kovové prekážky do vzdialenosti 3000 m, ktoré sú svojou plochou prevádzky (pri technickej infraštruktúre, doprave) a na ochranu pred negatívnymi ú činkami. kolmé k stanovisku radaru, ak čelná plocha presahuje rozmer 100 x 20 m a to len vtedy, ak ide o priestor prevádzkovo dôležitý. Limity využitia územia predstavujú súbor predpisov (zákon, vyhláška a pod.) a noriem tvoriacich obmedzenia rozvoja v území. Ich ú čelom je zabezpe čiť ochranu zložiek životného prostredia a systémov dopravnej a V zmysle §30 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon), je potrebný súhlas Leteckého úradu technickej infraštruktúry. Slovenskej republiky na umiestnenie stavieb a zariadení nestavebnej povahy mimo ochranných pásiem, ktoré by svojimi vlastnos ťami mohli ohrozi ť bezpe čnos ť leteckej prevádzky, ak ide o: Do riešeného územia z existujúcich ochranných a bezpe čnostných pásiem zasahujú pásma cestnej stavby (cesty III/502004), leteckého pozemného zabezpe čovacieho zariadenia (Radiolokátor MSS Ve ľký Javorník), a) stavby alebo zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom, zariadení elektriza čnej sústavy (VN 22 kV), plynárenských zariadení (vedenia stredotlakého plynu), ochranné b) stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré pásma vodných tokov, zdrojov pitnej vody, čistiarne odpadových vôd, ako i chránené územia prírody. vy čnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu, LIMITY VYUŽITIA RIEŠENÉHO ÚZEMIA VIAŽUCE SA NA ZARIADENIA DOPRAVNEJ A c) zariadenia, ktoré môžu ruši ť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY: najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia veľmi vysokého napätia 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice.
Ochranné pásma cestných stavieb Ochranné pásma zariadení elektriza čnej sústavy ur čuje § 11 zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhláška 35/1984 Zb. v znení neskorších predpisov nasledovne: ur čuje Zákon 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ochranné pásma ciest § 11 zákona 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov: V § 43 Ochranné pásma sa uvádza: (1) Na ochranu dia ľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo územia zastavaného alebo (1) Na ochranu zariadení elektriza čnej sústavy sa zria ďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor ur čeného na súvislé zastavanie slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektriza čnej sústavy, ktorý je ur čený na zabezpe čenie spo ľahlivej a komunikácií ur čí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri dia ľniciach a cestách vyšších tried v plynulej prevádzky a na zabezpe čenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. rozsahu 50 až 100 metrov od osi pri ľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách (2) Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodi ča. Táto vzdialenos ť je novobudované alebo rekonštruované dia ľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká d ňom nadobudnutia pri napätí právoplatnosti územného rozhodnutia. a) od 1 kV do 35 kV vrátane (2) V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnos ť, ktorá by mohla ohrozi ť dia ľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povo ľuje v • pre vodi če bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. • pre vodi če so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m Pod ľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný • pre zavesené káblové vedenie 1 m, zákon) ( ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb.“) cestné ochranné pásma sa zria ďujú pri všetkých dia ľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia ur čeného na súvislé b) od 35 kV do 110 kV vrátane 15 m, zastavanie. (3) Ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 35 kV do 110 kV vrátane je 2 m od krajného Vyhláška 35/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách vodi ča na každú stranu. (cestný zákon) v § 15 uvádza: (4) V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je zakázané (3) Hranicu cestných ochranných pásiem ur čujú zvislé plochy vedené po oboch stranách komunikácie vo a) zria ďova ť stavby, konštrukcie a skládky, vzdialenosti (aktuálne pre cesty na území obce Limbach) b) vysádza ť a pestova ť trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m, • 20 metrov od osi vozovky cesty III. triedy, c) vysádza ť a pestova ť trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodi ča • 15 metrov od osi vozovky miestnej komunikácie I. a II. triedy. vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou,
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 131 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
d) usklad ňova ť ľahko hor ľavé alebo výbušné látky, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0, 4 MPa, e) vykonáva ť činnosti ohrozujúce bezpe čnos ť osôb a majetku, f) 8 m pre technologické objekty, f) vykonáva ť činnosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpe čnos ť a spo ľahlivos ť prevádzky sústavy. g) 150 m pre sondy, (5) Vysádza ť a pestova ť trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodi ča vzdušného vedenia možno len vtedy, ak je zabezpe čené, že tieto porasty pri páde nemôžu poškodi ť h) 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmene a) až g). vodi če vzdušného vedenia. § 80 (6) Vlastník nehnute ľnosti je povinný umožni ť prevádzkovate ľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia Bezpe čnostné pásmo prístup a príjazd k vedeniu a na ten ú čel umožni ť prevádzkovate ľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiava ť priestor pod vedením a vo ľný pruh pozemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách (1) Bezpe čnostné pásmo je ur čené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia. Táto vzdialenos ť sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej od zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. krajného vodi ča nadzemného elektrického vedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu. (2) Bezpe čnostným pásmom na ú čely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenos ťou (7) Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Vzdialenos ť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je Táto vzdialenos ť je a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa prevádzkovaných na vo ľnom priestranstve a na a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regula čnej a zabezpe čovacej techniky, nezastavanom území, b) 3 m pri napätí nad 110 kV. b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0, 4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlos ťou do 350 mm, (8) V ochrannom pásme vonkajšieho podzemného elektrického vedenia a nad týmto vedením je zakázané d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlos ťou do 150 mm, a) zria ďova ť stavby, konštrukcie, skládky, vysádza ť trvalé porasty a používa ť osobitne ťažké mechanizmy, h) 50 m pri regula čných staniciach, filtra čných staniciach, armatúrnych uzloch. b) vykonáva ť bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovate ľa elektrického vedenia zemné práce a iné (3) Pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpe čnostné činnosti, ktoré by mohli ohrozi ť elektrické vedenie, spo ľahlivos ť a bezpe čnos ť prevádzky, prípadne s ťaži ť pásma ur čí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovateľ distribu čnej siete. prístup k elektrickému vedeniu. Požiadavky na umiest ňovanie stavieb v ochrannom a bezpe čnostnom pásme plynárenských zariadení ur čuje (9) Ochranné pásmo elektrickej stanice Technické pravidlo, Plyn, číslo 906 01, Požiadavky na umiest ňovanie stavieb v ochranných a bezpe čnostných pásmach distribu čných sietí, ktoré vypracoval Slovenský plynárenský a naftový zväz – Slovenská plynárenská a) vonkajšieho vyhotovenia s napätím 110 kV a viac je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo agentúra, s.r.o., Bratislava, v roku 2008. vodorovnej vzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice, b) vonkajšieho vyhotovenia s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice, Na ochranu sústavy tepelných zariadení c) s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením alebo obostavanou hranicou objektu elektrickej sa zria ďujú ochranné pásma pod ľa zákona č. 657/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov nasledovne: stanice, pri čom musí by ť zabezpe čený prístup do elektrickej stanice na výmenu technologických zariadení. § 36 (2) Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti tepelného zariadenia, ktorý je ur čený Ochranné a bezpe čnostné pásma plynárenských zariadení a plynovodov na zabezpe čenie jeho spo ľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpe čenie ochrany života, zdravia osôb a majetku. ur čuje Zákon 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvádza v nasledovných paragrafoch: (3) Ochranné pásmo zariadení na výrobu alebo rozvod tepla po odovzdávaciu stanicu tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými po jeho obidvoch stranách vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto § 79 zariadenie. Ochranné pásmo Táto vzdialenos ť je (1) Ochranné pásma sa zria ďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. v zastavanom území na každú stranu 1m (2) Ochranné pásmo na ú čely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo mimo zastavaného územia na jednu stranu 3 m a na druhú stranu 1 m, pod ľa ur čenia držite ľa povolenia na plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenos ťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu rozvod tepla technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenos ť na každú stranu od osi plynovodu alebo od (4) Ochranné pásmo odovzdávacej stanice tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými vo vodorovnej pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je vzdialenosti 3 m kolmo na oplotenú alebo na obmurovanú hranicu objektu stanice; odovzdávacou stanicou sa rozumie čas ť sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na zmenu parametrov (najmä tlaku a teploty) odovzdanej a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou do 200 mm, teplonosnej látky, na hodnoty a ú čely potrebné na jeho ďalšie využitie (najmä distribúciu, prípravu teplej b) 8 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou od 201 mm do 500 mm, úžitkovej vody a na technologické ú čely). c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou od 501 mm do 700 mm, (5) Ochranné pásmo rozvodu tepla za odovzdávacou stanicou je vymedzené zvislými rovinami vedenými po jeho obidvoch stranách vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto zariadenie len v prípade, že by mohlo d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou nad 700 mm, dôjs ť k ohrozeniu plynulosti dodávky tepla a bezpe čnosti prevádzky zariadenia, a to najviac a) v zastavanom území na každú stranu 1m,
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 132 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
b) mimo zastavaného územia na jednu stranu 3 m a na druhú stranu 1 m, pod ľa ur čenia držite ľa povolenia. vodárenské zdroje. Ur čené ochranné pásma sú sú časne pásmami hygienickej ochrany pod ľa osobitného predpisu. Ochranné pásma vodohospodárskych vedení a zariadení (2) Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stup ňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, Na ochranu verejných vodovodov a verejných kanalizácií pred poškodením sa vymedzuje pod ľa § 19 zákona ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy ur čiť aj ochranné pásmo III. stup ňa. Z. z. o regulácii v sie ťových odvetviach v znené neskorších predpisov pásmo ochrany : § 49 • 1,5 m na obidve strany od vonkajšieho obrysu potrubia pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm, Oprávnenia pri správe vodných tokov • 2,5 m pri priemere nad 500 mm. (2) Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užíva ť pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri V zmysle §48 a 49 Zákona o vodách (364/2004 Z. z.) a na základe požiadavky správcu vodných tokov (SVP, vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných š.p. OZ Bratislava) je vymedzené pásmo ochrany v rozsahu pobrežných pozemkov vodných tokov, resp. tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty vodných nádrží. Do týchto pozemkov nie je možné umiest ňova ť vedenia a zariadenia inžinierskych sietí, stavby hrádze. trvalého charakteru (ani oplotenie) a vysádza ť súvislú vzrastlú zele ň z dôvodu zabezpe čenia prístupu mechanizácie správcu pre výkon údržby a prevádzky. Chránené územia prírody Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od Do riešeného územia obce Limbach zasahujú plochy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, Prírodných brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. Pri vodných rezervácií Zlatá studni čka, Limbašská vyviera čka, Nad Šenkárkou a Chránené vtá čie územie Malé Karpaty, ako nádržiach je hranica pobržného pozemku 2,0 m od maximálnej reten čnej hladiny vodnej nádrže a v mieste aj navrhované územie európskeho významu (NATURA 2000) Homolské Karpaty. prehradenia dvojnásobok výšky hrádze od jej vzdušnej päty. Chránené územia sú vyhlásené v zmysle § 17 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v V zmysle §32 Zákona o vodách (364/2004 Z. z.) sú na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti znení neskorších predpisov. vody z vodárenských zdrojov zriadené ochranné pásma vodárenských zdrojov prvého až tretieho stup ňa ochrany, ktoré sú sú časne aj pásmom hygienickej ochrany. V prípade mesta Pezinok ide konkrétne o ochranné pásmo vodárenského zdroja – prame ňov Stupy, ktorého rozsah je ur čený rozhodnutím orgánu štátnej vodnej Ochranné pásmo lesa správy. Do riešeného územia obce Limbach zasahuje ochranné pásmo lesa v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, §10 ods. 1 do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. Ochranné pásma telekomunikácií V prípade realizácie stavieb v OP lesa je potrebné požiada ť dotknutý orgán (Obvodný lesný úrad) o záväzné stanovisko pod ľa § 10 odst. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavieb a o sú ur čené pod ľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. V zmysle príslušnej využití územia vo vzdialenosti do 50 m od okraja lesných pozemkov. telekomunika čnej vyhlášky a noriem STN predstavujú ochranné pásma telekomunika čných zariadení: • 1 m pre miestne telekomunika čné káble a rozvody Chránené ložiskové územia, dobývacie priestory • 1,5 m a 3 m pre dia ľkové a spojovacie vedenia. Ochrana nerastných surovín je legislatívne upravená zákonom č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného Na ochranu proti rušeniu prevádzky rádiokomunika čných zariadení sa ur čujú kruhové a smerové ochranné bohatstva (Banský zákon) v znení neskorších predpisov. pásma. Rozsah týchto pásiem sa stanovuje individuálne výpo čtom a potvrdzuje v územnom konaní. Kruhové Na území katastra obce Limbach sa nenachádzajú žiadne chránené ložiskové územia, dobývacie priestory ani ochranné pásmo môže by ť vymedzené kružnicou s polomerom až 500 m. staré banské diela. V prípade križovania a súbehu telekomunika čných vedení so silovým vedením musí by ť dodržaná norma STN 73 6005 o priestorovej úprave vedení technického vybavenia a norma STN 33 40 50 ods. 3.3.1. o podzemných LIMITY VYUŽITIA RIEŠENÉHO ÚZEMIA VIAŽUCE SA NA OSTATNÉ NORMY telekomunika čných vedeniach.
LIMITY VYUŽITIA RIEŠENÉHO ÚZEMIA VIAŽUCE SA NA OCHRANU PRÍRODNÝCH PRVKOV Ochranné pásmo pohrebísk Pod ľa § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve je ochranné pásmo pohrebiska 50 metrov. V tomto Pobrežné pozemky vodných tokov ochrannom pásme sa nesmú povo ľova ť ani umiest ňova ť budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. ur čuje Zákon 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z. z. o Podmienky na umiest ňovanie studní na zásobovanie pitnou vodou – domových studní obsahuje STN – 75 5115 priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Studne individuálneho zásobovania pitnou vodou, podľa ktorej najmenšia vzdialenos ť pre umiest ňovanie studne § 32 od zdrojov zne čistenia tj. od pohrebiska je 30 metrov (pre málo priepustné prostredie) a 100 metrov pre priepustné prostredie (štrky, piesky). Ochranné pásma vodárenských zdrojov
(1) Na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy ur čí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy ur čiť ochranné pásma aj pre využite ľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje ur čené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 133 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
Ochranné pásma pamiatkového fondu Zákon 208/2009 Z.z. ktorým sa mení a dop ĺň a zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. V § 18 10. VYMEDZENIE ČASTÍ ÚZEMIA, NA KTORÉ JE TREBA OBSTARA Ť A SCHVÁLI Ť Vyhlasovanie ochranného pásma sa uvádza: ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY (1) Ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnute ľnej Pre zabezpe čenie ďalšieho rozvoja obce a racionálneho využívania jej územia v ťažiskových polohách je kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. potrebné následne po schválení Aktualizácie územného plánu obce Limbach zabezpe čiť vypracovanie podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie (územný plán zóny) pre lokality, kde sa plánuje rozsiahla kompletizácia urbanistickej štruktúry formou prestavby a dostavby. 9. PLOCHY PRE VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY, NA VYKONANIE DELENIA A Obstaranie územného plánu zóny predstavuje možnos ť obce obstara ť podrobnejšiu územnoplánovaciu Ľ Č dokumentáciu a nie povinnos ť stavebníka. Absencia územného plánu zóny v daných lokalitách nie je dôvodom SCE OVANIA POZEMKOV, NA ASANÁCIU A NA CHRÁNENÉ ASTI KRAJINY na vydanie nesúhlasného záväzného stanoviska obce s plánovanou výstavbou.
9.1 PLOCHY PRE VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY ZOZNAM VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB Plochy pre verejnoprospešné stavby sú vymedzené plochami: 11. Pre uskuto čnenie verejnoprospešných stavieb je možné v zmysle § 108 a následných paragrafov zákona • vyhradených území parkov a parkovo upravenej zelene č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení jeho neskorších • vyhradených území pozemných komunikácií predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastni ť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedzi ť rozhodnutím stavebného úradu ( ďalej len "vyvlastni ť"). • vyhradených území pohrebísk Verejnoprospešné stavby v obci Limbach: • vyhradených území zariadení nadradených systémov TI • vodojem Limbach • samostatne vymedzenými plochami verejnoprospešných stavieb vymedzujúcich plochy pre špecifické zariadenia na území obce • existujúci cintorín v urbanistickom bloku U 1-4 (parc. čísla KN-C 74 a 76, k.ú. Limbach) • rozšírenie, resp. nový cintorín (urnový háj) V rozsahu vymedzených plôch pre verejnoprospešné stavby je možné pre uskuto čnenie verejnoprospešných • verejné dopravné vybavenie (cesty, parkoviská, chodníky at ď.), ako aj parcely pod miestnymi stavieb pod ľa § 108 a následných paragrafov zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom cestnými komunikáciami poriadku (Stavebný zákon) v znení jeho neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastni ť, alebo o cesta k rekrea čnej oblasti Suchý vrch - pod ľa geometrického plánu - parc. č. KN-C vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedzi ť rozhodnutím stavebného úradu ( ďalej len "vyvlastni ť"). 389/5, 391, k.ú. Limbach, parc. č. KN-E 392, 703/3,703/2, 710/2, 1754, 1798, 1799, Verejný záujem na vyvlastnení pre tieto ú čely sa musí preukáza ť vo vyvlast ňovacom konaní. Za stavby pod ľa 1801 a 1802, k.ú. Limbach) odseku 2 písm. a) sa považujú stavby ur čené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie o miestna komunikácia spájajúca urbanistické bloky U 28 a U 29 (prepoj lokalít „Ra čí územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzil a schválil schva ľujúci orgán v potok“ – „Mlynské pole“ s vyústením na štátnu cestu III/5024) - časti parciel KN-E záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie ( Stavebný zákon §108 ods.3 ) . 1239/2, 1242, 1243, 1341/1, 1341/2, 1342/1, 1342/2, 1339/1, 1339/2, 1338 a čas ť parcely KN-C 1239/2 k.ú. Limbach 9.2 PLOCHY NA VYKONANIE DELENIA A SCE ĽOVANIA POZEMKOV o miestna komunikácia Športová – Humná – členenie parciel pod ľa geometrického plánu Požiadavky na vykonanie delenia a sce ľovania pozemkov budú špecifikované pod ľa konkrétnych potrieb na č. 104a/2009 a č. 104b/2009 základe podrobnejšej projektovej dokumentácie a vymedzené geometrickým plánom, najmä v rozvojových plochách navrhovaných týmto územným plánom v zmysle navrhovanej regulácie. o miestne komunikácie Raková, Poto čná, Cintorínska, Vinohradnícka, Sadová a ostatné o cyklochodník Limbach - pod ľa geometrického plánu - č. 2214/2014 - na časti parciel KN- 9.3 PLOCHY NA ASANÁCIU E 1323, 1324, 1331, 1338, 1339/2, 1342/1, 1342/2, 1250 a 1343 a na časti parciel KN- Plochy pre asanáciu územný plán nevymedzuje. Ich vymedzenie je potrebné vykona ť na základe podrobnejšej C 1250/9, 1250/16, 1250/51, 1250/43, 1250/13, 1250/17, 1250/62, 1250/28, 1325/21, dokumentácie, v nevyhnutnom rozsahu, a to v prípade kolízie objektov s navrhovanými verejnoprospešnými 1250/80, 1250/27, 1250/77, 1250/76, 1250/23, 1250/26, 1250/55, 1250/49, 1250/22, stavbami 1209/1, 1215/6 a 1209/2 • verejné technické vybavenie (technická infraštruktúra – inžinierske siete a zariadenia) 9.4 PLOCHY CHRÁNENÝCH ČASTÍ KRAJINY • zberný dvor – umiestnenie v urbanistickom bloku U 15-1 (parc. číslo KN-C 1406/16, k.ú. Limbach) Plochy chránených častí krajiny sú vymedzené na základe osobitných predpisov. Územný plán nové plochy nad rámec vyhlásených chránených území nevymedzuje. • športový areál V rámci spracovania územného plánu zóny (ÚPN-Z), resp. projektovej dokumentácie jednotlivých verejnoprospešných stavieb, je možné v riešenom území polohu verejnoprospešných stavieb upravi ť pod ľa podrobnejšieho návrhu, za predpokladu zachovania ú čelu konkrétnej verejnoprospešnej stavby.
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 134 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
12. SCHÉMA ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ RIEŠENIA A VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB Vymedzenie záväzných častí riešenia a ozna čenie verejnoprospešných stavieb je vyzna čené vo výkrese č. 2N „Komplexný výkres priestorového usporiadania a funk čného využívania územia s vyzna čenou záväznou čas ťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami“.
Záväzné časti riešenia a ozna čenie VPS sú v zmenšenej podobe premietnuté v Schéme záväzných častí riešenia a VPS:
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 135 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
D. DOPL ŇUJÚCE ÚDAJE
PODKLADOVÉ MATERIÁLY, POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE INFORMÁCIÍ: • Územný plán sídelného útvaru Limbach, FORM-A, 1996 • Zmeny a doplnky Územného plánu sídelného útvaru Limbach: Zmeny a doplnky jún 1999 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplnky územného plánu obce Limbach august 1999 (Aktualizácia 1999 – etapa 1.) Zmeny a doplnky apríl 2000 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Limbach – február 2001 Zmeny a doplnky júl 2002 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplnky október 2002 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplnky č.1/2005 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplky č.2/2005 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplky č.1/2006 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplnky č.1/2009 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplnky č.2/2009 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplnky č.1/2011 Územného plánu obce Limbach Zmeny a doplnky č.1/2013 Územného plánu obce Limbach - návrh • Analýza územného plánu obce limbach – preskúmanie územného plánu sídelného útvaru Limbach (z roku 1996) v znení zmien a doplnkov, AUREX spol. s r.o., 2013 • Územný plán regiónu Bratislavského samosprávneho kraja, AUREX s.r.o. Bratislava, 2013 • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Limbach • Miestny územný systém ekologickej stability k.ú. Limbach, 1994 • http://obec-limbach.sk • http://www.pamiatky.sk/ • http://www.vinokarpat.sk/limbach-historia/ • http://referaty.aktuality.sk/tatarske-vpady/referat-13167 • http://referaty-seminarky.sk/tatarsky-vpad-1241-1242/ • www.podnemapy.sk • Súpis pamiatok na Slovensku, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor, Bratislava 1968 • právne predpisy • mapové podklady GIS
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 136 Aktualizácia územného plánu obce Limbach
návrh
E. DOKLADOVÁ ČAS Ť
AUREX spol. s r. o. / Bratislava 137